Hlas41 2012 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 69 ČÍSLO 41 /4512/

5. zasadnutie Zhromaždenia APV

13. 10. 2012

Pochod za slobodu v Novom Sade

3. Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov v Selenči

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

Predseda pokrajinskej vlády Bojan Pajtić a minister financií a hospodárstva Mlađan Dinkić viedli vo štvrtok 4. októbra v Novom Sade rozhovory o financovaní Vojvodiny, ako aj o infraštruktúrnych prioritách. O. Filip

Prezentácia knihy Viacstranícke zhromaždenie APV 1992 – 2012 (na snímke) autora Denisa Kolundžiju prebiehala 4. októbra v Klube poslancov pokrajinského parlamentu. O. Filip

Prednášky popredných odborníkov z Bratislavy a Belehradu Nestabilné rovnováhy je názov retrospektívnej výstavy Miry pre kultúrnych dejateľov a organizátorov kultúrnych podujatí Brtkovej, ktorá od 3. do 21. októbra prebieha v Múzeu vojvodinských Slovákov pod spoločným názvom Starostlivosť súčasného umenia Vojvodiny v Novom Sade. o tradičnú ľudovú kultúru prebiehali v sobotu 6. októbra v Galérii O. Filip Babka v Kovačici. J. Špringeľ

V Selenči 5. až 7. októbra bolo Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov, na ktorom po prvýkrát udelili Cenu Samuela Tešedíka. Nositeľmi sú: Viera Boldocká zo Srbska (na snímke), Anita Murgašová zo Slovenska, Rudolf Iaroš z Rumunska a Zuzana Medveďová z Maďarska. J. Berédi

V Aleji významných Kulpínčanov 7. októbra bola odhalená busta Michala Milana Harminca, práve v deň narodenia tohto svetoznámeho architekta. Odhalili ju Igor Furdík, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (prvý zľava) a vnučka M. M. Harminca Daniela Harmincová. K. Gažová

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

SEDEM DNÍ

Kto preberie zodpovednosť? P rípravy na pokračovanie dialógu Belehradu a Prištiny sú v plnom prúde. Vláda píše platformu pre budúce rokovania, no zatiaľ nikto presne nevie, čo bude obsahovať. Hoci si mnohí pôvodne mysleli, že dialóg na najvyššej úrovni znamená účasť prezidenta Nikolića, delegáciu podľa všetkého bude viesť – a zodpovednosť preberie – premiér Dačić. Po nedávnom zverejnení výročnej správy Európskej komisie bude nasledovať aj nový vládny akčný plán na európskej ceste. U nás je takmer pravidlom, že si nezvykneme pamätať, kto čo hovoril včera, predvčerom, pri nástupe do funkcie či podobných príležitostiach. Niektoré vyhlásenia a sľuby mnohým predsa utkveli v pamäti. Nedalo sa napríklad zabudnúť na jednohlasný volebný sľub všetkých, čo teraz tvoria vládu, že budú pracovať na pokračovaní procesu európskej integrácie. Dokonca tak rýchlo, ako sa len bude dať. Ani na plány v boji proti korupcii a organizovanému zločinu, pričom ten boj má byť sústavný a maximálne účinný. Prvé obdivuhodné výsledky v tom boji sa mali ukázať už začiatkom septembra. Hospodársky rozvoj takisto patrí k nie tak dávnym sľubom, včítane zabezpečenia niekoľkomiliardovej sumy zahraničných investícií a podnietenia domácej ekonomiky. A tu je dokonca aj prezidentov sľub, že bude kráčať na čele Sprievodu hrdosti, ak sa tejto jesene uskutoční. Neuskutočnil sa a prezident sa na túto tému potom už neozval. Iste by autoritou svojej vysokej funkcie mnohým pomohol, aby sa zbavili predsudkov a homofóbie. Prvých sto dní sa blíži ku koncu a práca vlády pôsobí prinajmenšom chaotickým dojmom. Niektoré vyhlášky o európskej integrácii vyzneli prekvapujúco ležérne, a zvlášť tá, že približovanie únii netreba súriť, ani naháňať dátum otvorenia rokovaní. Akoby faktor čas nič neznamenal, akoby Srbsko už nepremrhalo veľa času a ešte viac príležitostí. V boji proti korupcii neočakávané prekážky. Otvorená je aféra Agrobanka, ale zatiaľ nie je celkom isté, pokiaľ bude siahať, čo a zvlášť koho obsiahne. Otvorené je vyšetrovanie prípadu optických káblov a úlohy bývalého ministra Olivera Dulića v ňom, čo

sa v radoch opozície tlmočí ako útok na politických protivníkov. Prvý podpredseda vlády a minister obrany Aleksandar Vučić oznamuje odhalenie ďalších prípadov. Povráva sa však, že na prekážky v tejto antikorupčnej práci naráža už na prvom kroku, v samej vláde. Premiér Dačić zasa tvrdí, že vláda v tejto otázke dosiahla konsenzus a vystupuje jednotne. Keď ide o prekonávanie hospodárskej krízy a rozpočtový deficit, prvou odpoveďou či prvým dejstvom „drámy“ je nedávne schválenie rebilancie štátneho rozpočtu a sprievodných zákonov. Niektoré veci sa riešili, niektoré nové otázky nastolili. Otázka financovania Autonómnej pokrajiny Vojvodiny sa dokonca dostala pred Ústavný súd a k rozuzleniu veľmi nepomohol ani pokus o prekonanie rozporov priamym rozhovorom ministra Dinkića s vojvodinským premiérom Pajtićom. Hlavne preto, že sa také významné veci neriešia rozhovorom, bez ohľadu na úroveň, ale zákonom. O tom, že ani najlepšie zákony nemôžu veľa toho zmeniť, ak sa neuplatňujú, potvrdil aj prípad tohtoročného Sprievodu hrdosti. Bude-nebude sa skončilo zákazom – ako sa to už stalo praxou – nielen sprievodu, ale všetkých podujatí plánovaných na sobotu 6. októbra. Z bezpečnostných dôvodov. V prvých reagovaniach zo sveta sa uvádza, že uskutočňovanie Sprievodu hrdosti nie je podmienkou, ale by Srbsku mohlo pomôcť na ceste do Európy. Novosadský Sprievod za slobodu v nedeľu 7. októbra, zorganizovaný ako antifašistické zhromaždenie, ukázal, že pestovanie tolerancie, demokracie a rovnoprávnosti, spolu so sústavným a citlivým zveľaďovaním bohatstva rozličností, prináša výsledky. Účastníci Sprievodu za slobodu zdvihli hlas proti fašizmu a potvrdili trvalé zasadzovanie za slobodu prejavu, ktoré potom spečatili skutkom a spolu so zástavami dúhových farieb sa pokojne a v pokoji poprechádzali ulicami hlavného mesta Vojvodiny. Tento polovičný mini Sprievod hrdosti možno brať aj ako opravnú skúšku, aj ako ukážku, že na toleranciu sa nezomiera. Anna Lazarevićová

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208

V znamení kvality

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

a 61. výtvarnom salóne Kovačický október, jednom z najstarších kultúrnych podujatí v Srbsku, bola aj tohto roku bohatá účasť maliarov. Spolu so svojou strešnou obrazárňou sa pousilovali vystaviť kvalitné práce väčších rozmerov a s rôznorodejšou tematikou ako v minulých rokoch. Preto pri jeho slávnostnom otvorení nevystali ani príhovory reprezentantov významných inštitúcií zo Srbska a Slovenska a nechýbali ani predstavitelia lokálnej, obecnej a pokrajinskej samosprávy. Na vernisáži sa zúčastnili i delegácie z Tršića, Loznice a Kragujevca. V hudobnej časti programu vystúpil Ľudový orchester Rosička a „ich“ spevácke dueto Jonášová – Marková (na snímke) a výstavu (ktorá je sprístupnená verejnosti do konca mesiaca) sprevádza aj katalóg v srbskom, slovenskom a anglickom jazyku s najdôležitejšími údajmi o každom členovi Galérie insitného umenia v Kovačici. J. Špringeľ

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

13. 10. 2012

41 /4512/

HLAS ĽUDU

FÓKUS uviesť výšku verejnéporúča ten návod ho dlhu a jeho podiel aj iným. A aj k v hrubom národnom tomu prispieva produkte, z tých drukonkrétne – nahých pokles objemu a príklad miliardoopravné plány síce máme, no vame za Talianskom, čo by nebol až počtu projektov vevými pôžičkami realita ich brzdí: podľa kvality taký problém, keby väčšina z nich ne- rejno-súkromného na obnovenie infciest sme na 122. a podľa celkovej inf- bola vo veľmi povážlivom technic- partnerstva v EÚ, ktoraštruktúry: od raštruktúry na 75. mieste zo 144 po- kom stave a vo veku blízko dospelosti. rý zvlášť v tomto roku USA po Európu. zorovaných krajín. V hustote siete auAj doprava je teda oblasťou, v výrazne klesol. A najNadviazanie a tostrád mnohonásobne meškáme za ktorej je, podľa názoru prof. Slobo- väčší počet týchto prodefinovanie (moNemeckom, Francúzskom, Slovin- dana Aćimovića z Ekonomickej fa- jektov sa aj v samotnej Prof. Slobodan Aćimović delov) spolupráskom, Veľkou Britániou, dokonca aj kulty, veľa operatívy a málo stratégie, Európskej únii realice s čínskymi banChorvátskom a sme len zuje najmä vo veľkých kra- kami v záujme toho, môže priniesť o čosi lepší než susedjinách: Francúzsku, Nemec- viaceré osohy: rýchlejší rozvoj siete né Bulharsko a Ruku, Veľkej Británii, na ktoré koridorov, zlepšenie celkovej domunsko. Nie je to lepšie odchádza viac ako 60 per- pravnej infraštruktúry, väčšiu invesani pri hustote železcent ich hodnoty. tičnú príťažlivosť, financovanie podničnej siete: tu navonok Čo však robiť, aby rozvoj ľa vhodných podmienok, upevňoa kvantitatívne veľmi dopravnej infraštruktúry bol vanie dlhodobého stabilného a ekonezaostávame za inýrýchlejší, financovaný lac- nomického partnerstva. To na strane mi, no problémom je nejšími prameňmi, organi- druhej môže znamenať, že stratíme kvalita. Kým je v Tazovanejší vo všetkých ob- mnohé výhovorky, že sa čosi nedá a liansku viac ako 70 perlastiach? Ako ukončiť hlav- nemožno ho realizovať, že sa mnocent železničných dráh né koridory? Najjednodu- honásobne zmenší možnosť korupelektrifikovaných, u nás chšou odpoveďou by bolo: cie, že si zlepšíme organizovanosť v je to len 33 percent. možno spoluprácou so všet- plánovaní a realizovaní stavieb, že Napriek našej obľúbekými, ktorí sú ochotní po- prestaneme byť závislí len od jednej nej (vy)hláške, že všetskytnúť prostriedky a ve- zo štyroch strán sveta. A aby nakoniec Nedávna rozprava o našich koridoroch upútala ky cesty vedú cez Be- pozornosť mnohých dia, čo chcú. Jednou z naj- zaúradovalo aj porovnanie: nech je lehrad, na Letisku Nireálnejších dnešných mož- tu akokoľvek krásny dom uprostred kolu Teslu nevládne pozoruhodný veľa poverených a málo zodpoved- ností je čínsky kapitál. Táto obrovská cesty, žiaden osoh z neho, ak sa náruch. Cez londýnske letisko sa pre- ných, veľa teórie a málo praxe, veľa krajina do urýchlenia rozvoja vlastnej vštevníci k jeho bránam nemajú ako mlelo v roku 2010 viac než 66 milió- chvíľkových priorít a málo ústreto- infraštruktúry mieni vsadiť 55 pro- dostať. Lebo sa starými a zanedbanov pasažierov, u nás ich vtedy bolo vého plánovania. Akoby to nestači- jektov v hodnote takmer 160 miliárd nými cestami nikomu k nemu nechce len približne milión. V počte áut na ti- lo, veľké sú tak interné, ako i externé dolárov. Riadiac sa heslom, že ak brodiť. síc obyvateľov trojnásobne zaostá- obmedzenia. Z tých prvých treba chceš byť bohatý, tak stavaj cesty, odO. Filip

DOPRAVNÉ TÉMY A DILEMY

Ak chceš byť bohatý...

ANTIFAŠISTICKÉ ZHROMAŽDENIE V NOVOM SADE

Pochod za slobodu N

a pravé poludnie v nedeľu 7. októbra Nový Sad ešte raz potvrdil svoju antifašistickú, demokratickú orientáciu a tradíciu. Tentoraz podujatím pod názvom Pochod za slobodu, ktoré na piate výročie veľkého antifašistického zhromaždenia zorganizovala koalícia mimovládnych organizácií Občianska Vojvodina. Podujatie vylákalo do novosadských ulíc okolo dvetisíc účastníkov. Na štarte v Ulici Zmaj Jovinej sa prítomným prihovorili predstavitelia mimovládnych organizácií a niektorých politických strán, ktoré podujatie podporili (DS, LSV, LDP). V prejavoch osobitne zdôraznili, že význam boja proti fašizmu v súčasnosti nie je o nič menší než v rokoch minulých a že každý občan môže a má dať vlastný príspevok k rozvoju

a budovaniu modernej demokratickej spoločnosti na európskych tradíciách a hodnotách. Viaceré prejavy zakončili známym antifašistickým heslom No pasaran. Občanom sa v pochode nepripojil nikto z predstaviteľov mestských orgánov správy. Potom sa sprievod cez Dunajskú ulicu dostal na nábrežie, kde účastníci položili vence a kvety k pomníku Rodina. Hoci organizátori vopred upozornili, že na zhromaždení sú vítané len zástavy Srbska, Vojvodiny, Nového Sadu a Európskej únie, nad hlavami účastníkov sprievodu sa predsa objavili aj niektoré stranícke symboly, ako aj zástavy farby dúhy patriace príslušníkom LGBT populácie. Pochod za slobodu v Novom Sade zabezpečoval značný počet

Hlas proti fašizmu je vždy hlas za slobodu – známe heslo na čele novosadského sprievodu

policajtov v plnom výstroji. Rozmiestnení boli pozdĺž celej trasy, no až na jednu menšiu výnimku

podujatie sa skončilo bez incidentov. A. La.

13. 10. 2012

41 /4512/

HLAS ĽUDU

FÓKUS hujúce sa na sociálne výdavky ohrozeným aj rad iných zákonov, kategóregulujúcich záväzky riám obypokrajinskej adminivateľstva. strácie... Nie je v poPre m i é r riadku, aby sa poto označil slanci a verejnosť deza najväčzinformovali kvôli ší prosporným kompetenblém, vyciám, o ktorých buzdvihudeme ešte dnes rojúc, že sa kovať. My budeme hľadajú absolútne rešpekto- Dôkladná a kvalitná správa: spôsoby vať rozhodnutie Muškinja Heinrich Anikó na realiÚstavného súdu zov a n i e Srbska..., – podotkol prof. Petrović. úhrad, ktoré sa poskytovali mlaPoslednú jeho konštatáciu po- dým matkám, penzistom, sociálne tvrdil záver štvrtého bodu roko- ohrozeným... Šéf poslaneckého vacieho programu: schválenie klubu pokrokárov Igor Mirović zmien Rozhodnutia o pokrajin- zhodnotil, že sú zmeny Rozhodskej správe kvôli jeho zladeniu s nutia o pokrajinskej správe len rozhodnutiami Ústavného súdu náznakom úmyslov pokrajinskej Srbska. Návrh príslušného roz- moci, že sa „vo Vojvodine niečo hodnutia zdôvodnil podpredseda musí meniť“, nazdávajúc sa, že sa pokrajinskej vlády a pokrajinský ta- to robí chybnou cestou. jomník pre vzdelávanie, správu a Akosi v tieni uvedených, ako i národnostné spoločenstvá Deli rozpráv v súvislosti s obľúbenou Andor. Povedal, že sú za účelom témou – pôsobením Kancelárie zladenia pokrajinského rozhod- Vojvodiny v Bruseli – bola roznutia s rozhodnutím Ústavného prava o správe o vlaňajšej činsúdu z oblasti pôsobenia pokra- nosti inštitúcie pokrajinského jinských sekretariátov vymazané ombudsmana. Vstupný prejav k tie ustanovenia, ktoré vyplývali nej mala ombudsmanka Muškinzo zrušených ustanovení Zákona ja Heinrich Anikó, ktorá vysvetlila o stanovení príslušností APV. dôvody, prečo sa o nej rokuje Podľa predsedu vlády APV Bo- (len) teraz (pôvodná lehota bola jana Pajtića ide o zlaďovanie prí- 31. marec), právny podklad pôslušností, ktoré majú praktický sobenia inštitúcie, ktorá vo Vojráz a pre ktoré právny podklad ale- vodine existuje celé desaťročie, a bo základ existuje v iných záko- niektoré základné konštatácie. noch. Sú medzi nimi aj tie vzťa- Úrad ombudsmana sa vlani za-

Z PIATEHO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA APV

Odkiaľ a kam? A

k aj ďalšie zasadnutia pokrajinského parlamentu budú prebiehať obdobným spôsobom, ako to zo štvrtého októbra – tak potom zbohom, rodina. Nech už šlo o takmer ktorýkoľvek z desiatich bodov rokovacieho programu 5. schôdze – voľbu zástupcov pokrajinských tajomníkov, správu pokrajinského ombudsmana na vlaňajší rok, správu o činnosti fondu Európske záležitosti, Návrh rozhodnutia o zmenách a doplnkoch pokrajinského parlamentného rozhodnutia o pokrajinskej správe... – rozprava o ňom sa neobišla bez skloňovania obľúbenej témy: následkov rozhodnutia Ústavného súdu Srbska o približne dvadsať sporných príslušností. Pre opozíciu to bol svojrázny odrazový mostík, aby s vervou pripomínajúcou najrušnejšiu fázu volebnej kampane vyrukovala s viacerými návrhmi, týkajúcimi sa dokonca ďalšieho osudu Štatútu Vojvodiny. Dosť často v obehu boli slová ,,ústavná kríza, sporný Štatút APV a Zákon o príslušnostiach, nezákonné trovenie rozpočtových prostriedkov“. Na to reagoval pokrajinský tajomník pre vedu Dragoslav Petrović, ktorý položil otázku, či sa to robí pre povrchnosť alebo nezodpovednosť: – Z veľkého počtu príslušností sporné sú len 23 z viac než 150, koľko ich je v Zákone o stanovení príslušností APV. A známe je, že je

oberal 1237 podaniami alebo predmetmi, čo je o 371 predmetov viac ako v roku 2010. Podľa slov Muškinje Heinrich, najviac sťažností bolo na prácu obecných správ a inštitúcií, ktorých zakladateľom je obec, ako aj na činnosť organizačných jednotiek republikových orgánov. Je to normálny jav, lebo je práve obecná správa tým mestom a mostom, kde občan zvyčajne začína realizáciu ktorýchkoľvek svojich práv, kým je pokrajinská správa najčastejšie druhostupňovým orgánom. Najviac sťažností v roku vlaňajšom bolo na pracovníkov za okienkami, čiže na obecné služby, na trvanie postupov a procesov, na neodpovedanie na žiadosti, týkajúce sa sociálnej pomoci, získavania rôznych povolení, prihlášok inšpekciám..., podotkla Muškinja Heinrich Anikó. To inými slovami naznačuje a znamená potrebu správ modernizovať sa, stať sa transparentnejšími, účinnejšími a kontrolovateľnejšími. Približne 150-stranová správa – o ktorej sa vedie rozprava, no nie aj hlasuje – je ešte na snemovaniach viacerých výborov zhodnotená ako veľmi dôkladná. Možno z toho vyvodiť aspoň dva závery: jedným je rast dôvery do tejto pokrajinskej inštitúcie, druhým zase poznatok, že stále žijeme v dobe nahromadených problémov a mnohých nespravodlivostí. Dobre je však, že občania majú dôveryhodnú inštitúciu a adresu, na ktorú sa kedykoľvek môžu obrátiť. A žiadať riešiť problémy spôsobené inými. Oto Filip

O FINANCOVANÍ VOJVODINY a investičných infraštruktúrnych prioritách vrátane revitalizácie zavlažovacej sústavy hovorilo sa na štvrtkovom stretnutí pokrajinského premiéra Bojana Pajtića a ministra financií a hospodárstva Mlađana Dinkića, prebiehajúcom v Novom Sade. Na konto nedorozumení, týkajúcich sa rozpočtu, jeho objemu a ústavných záruk, ako aj zmien Zákona o rozpočtovom systéme, premiér Pajtić uviedol, že v budúcom období, cez vypracovanie Zákona o financovaní Vojvodiny v prvej polovici 2013, bude konečne definované, ktoré sú pôvodné pramene príjmov pokrajiny. A že tým možno predísť ďalším nedorozumeniam, vzťahujúcich sa na vojvodinský rozpočet. Aj minister Dinkić ocenil, že je veľmi dôležité vypracovať Zákon o financovaní Vojvodiny, aby táto nezávisela od vôle žiadneho ministra financií. Spoločnou infraštruktúrnou prioritou pokrajinskej a republikovej vlády bude angažovanie sa na výstavbe autostrády z Nového Sadu smerom na Rumu, súčasťou ktorej má byť i tunel cez Fruškú horu. Podľa slov ministra Dinkića v pláne je i vybudovanie autostrády od Zreňaninu do Nového Sadu. Na snímke: Na začiatku stretnutia v zasadačke číslo 16 pokrajinskej vlády. O. F.

13. 10. 2012

41 /4512/

HLAS ĽUDU

FÓKUS JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: DENIS KOLUNDŽIJA, NOVINÁR

ODHADUJE SA, že viac ako 700 miliónov detí vo svete a takmer osemstotisíc žiakov v Srbsku chodí do škôl, ktoré nespĺňajú všetky súčasné štandardy zelených budov. A keďže v týchto priestoroch trávia najviac času mimo domu, jasné je, aký to môže mať vplyv na ich rozvoj, zdravie, vzdelávanie. Keďže mnohé školy majú veľké možnosti úspor energií a vody, na odbremenenie zdravotnej sústavy a na podnecovanie žiakov k ochrane životného prostredia, organizácia Serbia Green Building usporiadala nedávno konferenciu (na snímke) v belehradskom mediálnom stredisku, ktorou pripomenula Svetový deň zelených škôl. Hovorilo sa na nej najmä o možných stratégiách na zveľadenie kvality školských objektov. Lebo zelené školy prispievajú k rastu povedomia o význame životného prostredia, k zveľadeniu základného technického vzdelávania, k lepšej informovanosti o kľúčových javoch 21. storočia... A v nich sa žiaci asi cítia oveľa lepšie než v budovách niekdajších. O. F.

„TERAZ SOM OZAJSTNÝ NOVINÁR...“ uvedenú konštatáciu vyslovil autor publikácie Viacstranícke Zhromaždenie APV 1992 – 2012 Denis Kolundžija na jej nedávnej, štvrtkovej prezentácii v Klube poslancov pokrajinského parlamentu. Narážal tým na slová staršieho kolegu Ljubišu Nikolina, ktorý mu pred rokmi, vo chvíli, keď ho prvýkrát zažalovali pre istý text, povedal, že je preňho skutočný novinár ten, ktorý to zažije a vydá aspoň jednu knihu. O publikácii autora, ktorý je v novinárskych vodách približne pätnásť rokov, hovoril predseda Zhromaždenia APV István Pásztor. Zhodnotil, že ide o významné dokumentárne dielo, ktoré nám pomáha nezabudnúť na roky za nami. Lebo nám pripomína, kde sme boli, čo sme robili, aké sme stanoviská mali a čo sme realizovali v uvedenom období... – ocenil predseda Pásztor. O. Filip

INÝ NÁHĽAD

– Čo vás motivovalo zvoliť si za knižný debut práve tematiku, týkajúcu sa pôsobenia pokrajinského parlamentu v uplynulých dvoch desaťročiach? – Aj ako novinár, aj ako parlamentný spravodajca mám dojem, že poľahky zabúdame na niektoré veci. Je tu aj osobné presvedčenie, že o Zhromaždení APV a jeho dejinách od roku 1992 veľmi málo vieme. Preto som sa pokúsil zachrániť pred zabudnutím aspoň túto časť jeho dejín. Samozrejme, s nádejou, že táto kniha bude osožná novinárom, ktorí už píšu alebo si prajú písať o vojvodinskom parlamente – fundovanejšie, profesionálnejšie a zodpovednejšie, s viac údajmi a poznatkami. Nazdávam sa, že kniha Viacstranícke Zhromaždenie APV 1992 – 2012, môže byť osožná i politikom: aby pochopili, že sa nič nimi nezačína a nekončí, ako aj všetkým, ktorí sa chcú postaviť zoči-voči trendu ľahkého zabúdania dôležitých udalostí. Keďže žijeme na priestoroch, kde je naakumulovaných hodne dejín, akosi je prirodzené, že sa mnohé z nich dosť rýchlo zabúdajú. Preto aj môj skromný pokus zachrániť pred zabudnutím, čo sa dá, ozrejmiť, skadiaľ sme sa pohli a kam spejeme. Je to zároveň smernica iným ľuďom, aby videli, čo počas uplynulých dvadsať rokov robilo, prípadne nerobilo Zhromaždenie Vojvodiny, možno aj prečo... Zaznamenal: O. Filip

Ďuro Varga

Záchrana pred zabudnutím

13. 10. 2012

41 /4512/

HLAS ĽUDU

SLOVENSKO PO VIACERÝCH SVETOVÝCH METROPOLÁCH DORAZILA VÝSTAVA O LAUREÁTOVI NOBELOVEJ CENY AJ DO BRATISLAVY

KRST SPOLOČNEJ KNIHY BÁSNÍ ETELY FARKAŠOVEJ A VIERY BENKOVEJ V BRATISLAVSKEJ MESTSKEJ KNIŽNICI

Pocta Andrićovi V

Verše zo zátišia sna „N

ýstavu Ivo Andrić – spisovateľ a/alebo diplomat pripravilo Múzeum mesta Belehrad vlani pri príležitosti päťdesiateho výročia udelenia Nobelovej ceny jedinečnému literátovi. V posledných mesiacoch mali príležitosť pozrieť si ju obyvatelia viacerých svetových miest a v týchto dňoch zakotvila v Bratislave. „Vlani takto v októbri sa začal Rok Iva Andrića. Som rada, že sa končí práve tu, na Slovensku,“ uviedla autorka výstavy Tatjana Korićanac na jej otvorení v dvorane Ministerstva kultúry SR. Bratislavská prezentácia pripadá aj na ďalšie spisovateľovo jubileum – 9. októbra uplynulo 120 rokov od jeho narodenia. Výstava ponúka textový a fotografický prierez Andrićovho života, pričom sa zameriava tak na jeho diplomatickú, ako aj literárnu kariéru. Bohatá je na citáty, ale aj reprodukcie dobových dokumentov a osobných vecí, či na zábery miest, v ktorých pôsobil. Počas otvorenia, na ktorom sa zúčastnili viaceré osobnosti slovenského

politického a spoločenského života, srbská veľvyslankyňa v Bratislave Radmila Hrustanovićová vyzdvihla Andrićov celosvetový literárny význam, vysokú profesionalitu v diplomatickej službe, ale aj jeho ľudské kvality. „Nerád rozprával, rád písal,“ zdôraznila. Literárny vedec a tvorivý prekladateľ z južnoslovanských jazykov Ján Jankovič uviedol, že až asi desať percent všetkých prekladov próz zo srbčiny do slovenčiny pripadá práve na Andrića. Slovenské preklady niektorých kľúčových autorových diel, ako je Most na Drine, či Slečna, boli dokonca medzi prvými na svete. „Podarilo sa to doslova v hodine dvanástej, ešte pred roztržkou medzi Titom a Stalinom v roku 1948,“ vysvetlil. Zároveň vyzval, aby sa niektoré z ďalších Andrićových jubileí oslávilo vydaním jeho nového slovenského prekladu. Výstavu v Bratislave organizačne zastrešili ministerstvá kultúry oboch krajín a Veľvyslanectvo Srbskej republiky na Slovensku. Rastislav Boldocký

V RÁMCI PROJEKTU Mediaregión, ktorý spoločne usporiadali Akadémia médií v Bratislave a Asociácia slovenských novinárov Srbska, počas profesionálneho školenia tvorivých pracovníkov vojvodinských médií, vďaka školiteľom PhDr. Jánovi Füle, PhDr. Zdenkovi Cho a šéfredaktorke Telerána TV Markíza Tamare Cho, redaktorkám a novinárkam Hlasu ľudu sa podarilo navštíviť v pondelok 8. októbra vysielanie Teleráno, kde sa priatelili a na koniec aj na pamiatku vyfotili s moderátormi Dianou Hágerovou a Dodom Kuriľákom (na snímke: Anna Francistyová, Anička Chalupová, moderátori D. Kuriľák a D. Hágerová, Jasmina Pániková a Anna Horvátová). Keďže je súčasťou Telerána príprava rôznych jedál priamo v štúdiu, hostky z Hlasu ľudu sľúbili, že na budúce pripravia divákom nejaké slovenské jedlo z Dolnej zeme. A. Chalupová 13. 10. 2012

41 /4512/

HLAS ĽUDU

ejde len o ukážku kultúry a jazyka, ale aj priateľstva a blízkosti dvoch národov,“ poznamenala srbská veľvyslankyňa na Slovensku Radmila Hrustanovićová začiatkom októbra pri krste knihy U zatišju sna v bratislavskej Mestskej knižnici. A nielen preto, že básne slovenskej spi-

šich diel,“ vysvetlila. Pripustila, že sú s„Etelou v mnohom rozdielne, ale zároveň sa dopĺňajú“. Ich vzájomné debaty vníma ako podnetné. Zďaleka sa neobmedzujú len na oblasť básnickej tvorby, ale napríklad spolu uvažujú o otázkach smerovania dolnozemskej slovenčiny.

Záber z krstu knihy: (zľava) V. Benková, E. Farkašová, B. Votavová, M. Vallová, R. Hrustanovićová a M. Babiak

sovateľky, esejistky a filozofky Etely Farkašovej a dolnozemskej autorky Viery Benkovej vyšli v srbskom preklade. Zbierka stelesňuje umelecké, vydavateľské aj ľudské väzby, a to dokonca v širšom než v kontexte dvoch národov. Knihu vydalo novosadské vydavateľstvo Prometej s podporou Komisie Slolia bratislavského Literárneho informačného centra, ktorá dotuje preklady diel slovenských literátov do cudzích jazykov.„Ide o dve podobné a zároveň odlišné poetky,“ zdôraznila riaditeľka centra Miroslava Vallová, ktorá spolu so srbskou veľvyslankyňou knihu aj pokrstila. Zároveň ocenila kvalitu prekladu Anny Dudášovej, aj ilustrácie Blanky Votavovej pridávajúce zbierke „zaujímavú príchuť“. O životopisných, povahových aj umeleckých podobnostiach a rozdieloch medzi dvoma autorkami hovoril aj docent Michal Babiak. Podľa neho je najmä ticho tým, čo spája tvorbu poetiek. Toto ich ticho však nepredstavuje „ani smrť, ani nebo“, ale posun k „novému poznaniu“. Ako uviedla Viera Benková, texty Etely Farkašovej obdivovala už predtým než sa spoznali. Zároveň ocenila jej záujem o dolnozemskú tvorbu. „Pravidelne zverejňuje v slovenských literárnych časopisoch recenzie na-

„Cez kontakty s dolnozemskou inteligenciou sa mi odkrýva nový rozmer sveta,“ priznala sa na krste Etela Farkašová, ktorá je autorkou desiatky kníh próz, básnickej zbierky, aj viacerých filozofických monografií, ako aj štúdií a esejí. Publikuje na Slovensku i v zahraničí, jej diela preložili do svetových jazykov a získala viacero významných ocenení. Ako vysvetlila, vzťah voči vojvodinským Slovákom si vytvárala prostredníctvom manžela, ktorý pochádza z Bingule a v rámci akcie Mať volá sa ako chlapec s rodinou odsťahoval na Slovensko. Fenoménu Dolnej zeme sa však intenzívnejšie začala venovať až pred niekoľkými rokmi, keď dostala pozvánku prednášať na univerzite v Novom Sade. Cez spomínané recenzovanie kníh nielenže objavovala novú odnož slovenskej literatúry, ale fascinovali ju aj viaceré, pre ňu úplne nové poznatky. „Slováci pomáhali vytvárať srbský kultúrny kontext,” spomenula si na jeden z nich. Ako dodala, väčšina ľudí na Slovensku o tom nevie. V druhej časti poetického večera autorky prečítali niekoľkým desiatkam hostí svoje básne v slovenčine, aby vzápätí Zuzana Huráviková predniesla ich srbské preklady. R. B. Snímka: Anna Francistyová

Z NAŠICH OSÁD ZASADALO ZHROMAŽDENIE MESTA ZREŇANIN

Plytšia mestská pokladnica akmer tri hodiny opoziční výborníci v zreňaninskom lokálnom parlamente, najmä z radov DS, potrebovali na upozornenia o porušení rokovacieho poriadku a navrhovanie doplnkov rokovacieho programu. Tak predseda výborníckej skupiny SRS Saša Santovac 45 minút zdôvodňoval svoje návrhy, pričom často odbočoval od témy. Výborníci DS o. i. upozornili predsedu zhromaždenia Radovana Bulajića, že nemal sám, na vlastnú päsť odročiť zasadnutie zvolané na 28. septembra, a nedostatok kvóra (čo údajne bolo dôvodom na odročenie, pozn. vlh) musel konštatovať na zasadnutí a iba potom ho odročiť. Opozícia navrhla spolu 28 doplnkov rokovacieho programu, požiadala o informáciu o výstavbe továrne pitnej vody, zrušenie rozhodnutia o zdražení diaľkového vykurovania, dožadovala sa odvolania dvoch

Stred Zreňaninu – budova, v ktorej sídli mestská samospráva

námestníkov predsedu zhromaždenia, keďže také funkcie zákon nepozná, atď. Vládnuca väčšina však všetky tieto návrhy odmietla s konštatáciou predsedu zhromaždenia, že niektoré kvalitné návrhy si zaslúžia pozornosť a v nastávajúcom období sa určite dostanú pred výborníkov. Polemiku vyvolala aj in-

formácia predsedu zhromaždenia, že podľa mienky Správneho súdu konštitutívne zasadnutie prebiehalo v súlade s predpismi a že sú schválené rozhodnutia právoplatné, pokým opozícia tvrdila, že Správny súd o žiadosti opozície ani nerokoval z procedurálnych dôvodov. Predseda zhromaždenia

však nevyhovel žiadosti opozície a neprečítal list s mienkou Správneho súdu. Výbornícka väčšina potom v pokračovaní chválila rebilanciu mestského rozpočtu, ktorou je stanovené, že do mestskej pokladnice sa v tomto roku vleje 5,58 miliardy dinárov, čo je až o 37 percent menšia suma od tej stanovenej prvou rebilanciou, ktorú schválilo Zhromaždenie mesta Zreňanin v predchádzajúcom zložení. Náčelníčka Oddelenia pre financie a účtovníctvo Euđenija Besu zdôvodnila, že novou rebilanciou je rozpočet zladený s aktuálnymi makroekonomickými ukazovateľmi a hospodárskou aktivitou v štáte. V popoludňajších hodinách výborníci prerokovali a schválili aj správy o práci a hospodárení verejných podnikov a ustanovizní v roku 2011, ako aj zmeny a doplnky programov práce týchto podnikov a ustanovizní na rok 2012 zladené z novou rebilanciou rozpočtu. vlh

ŠÍD

Budova obce medzi najstaršími v meste očas uplynulých dvoch rokov obecné orgány v Šíde naplánovali, pripravili, zabezpečili finančné prostriedky a realizovali investičné podujatie na zlepšenie energetickej účinnosti budovy Zhromaždenia obce. Práce vykonali tým spôsobom, že fasáda budovy zostala neporušená a zachoval sa jej pôvodný výzor. Pri rozhodovaní o prácach v Zhromaždení obce mali na zreteli predovšetkým to, že je priečelie obecnej budovy v zlom stave a vyžaduje si náležitú úpravu. Druhý

moment, na ktorý vážne prihliadali, je ten, že ide o budovu, ktorá patrí medzi najstaršie v meste, lebo je vybudovaná na základoch budovy Okresného náčelníctva (poglavarstva) a zachovala si pôvodnú architektúru z konca devätnásteho storočia. Okresné náčelníctvo sídlilo v nej v druhej polovici devätnásteho a na začiatku dvadsiateho storočia a po druhej svetovej vojne aj Zhromaždenie obce Šíd. V rokoch 1952 a 1953 bolo dobudované nové poschodie, pričom sa zachovali architekto-

Budova Zhromaždenia obce Šíd v roku 2012

Budova Okresného náčelníctva z roku 1900

nické a konštruktívne prvky starej budovy – čo vidieť aj na fotografiách. V zabezpečovaní finančných prostriedkov potrebných na realizáciu plánov na nedávnu rekonštrukciu budovy sa zúčastnilo Ministerstvo pre správu a lokálnu samosprávu, ktoré poskytlo 2,5 milióna dinárov a Zhromaždenie obce Šíd, ktoré vyčlenilo okolo 2 milióny dinárov. Pomoc poskytol i podnik TIM Izolirka zo Slovinska, ktorý prejavil záujem v Šíde vybudovať nový podnik na výrobu

demit fasády a v súlade s tým kompletný materiál na úpravu fasády dodal za výhodnú cenu. Práce na úprave budovy zahrnuli výmenu strechy, nové okná z južnej strany, zateplenie celej budovy a novú fasádu. Po vykonaných prácach možno povedať, že budova obce je novou krásavicou v strede mesta. Z lokálnej samosprávy oznámili, že už na budúci rok plánujú nové práce na úprave interiéru a zlepšení pracovných podmienok zamestnancov. St. S.

13. 10. 2012

41 /4512/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD PIETNA SLÁVNOSŤ PRI KOVAČICKOM POMNÍKU padlým bojovníkom za slobodu sa konala v piatok 5. októbra. Prítomní minútou ticha vzdali bojovníkom hold a kvety k pamätníku položili predstavitelia kovačickej bojovníckej organizácie, ako aj reprezentanti Obecného výboru Komunistickej strany. Príležitostné prejavy mali Janko Jovnáš, predstaviteľ Zhromaždenia republikového výboru Zväzu bojovníkov, Martin Zloch, poslanec vo vojvodinskom parlamente a predseda Rady Miestneho spoločenstva, a Jaroslav Chalupa, predseda Mestskej bojovníckej organizácie. „Chráňme si našu spoločnosť, svornosť a jednotu,“ zdôraznili rečníci, „lebo nikdy netreba zabúdať, že 452 bojovníkov z tohto prostredia účinkovalo v druhej svetovej vojne a na oltár slobody svoje životy dalo 64 nebojácnych spoluobčanov.“ J. Špringeľ

„TRI KAPITÁLNE INVESTÍCIE PRE KOVAČICU sa začali realizovať medzi dvomi slávnostnými zasadnutiami Rady Miestneho spoločenstva,“ zdôraznil v sobotu 6. októbra predseda RMS Martin Zloch na prvom slávnostnom zasadnutí novozvolenej Rady MS Kovačica. Po prvé, ide o výstavbu kanalizácie, ktorá v týchto dňoch prebieha v Ulici Dr. Janka Bulíka. Po druhé, ide o výstavbu letného viacúčelového javiska na nádvorí Miestneho spoločenstva na Masarykovej ulici, ktorá je už pri konci. Tretia je kúpa a renovovanie domu svetoznámeho insitného maliara Martina Jonáša. Slovensko vkladá nemalé prostriedky do rôznych projektov vojvodinských Slovákov, ako i do investičných plánov Kovačickej obce. Preto prítomných potešila účasť a slávnostné príhovory Igora Furdíka, predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Jána Varšu, veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade. Vedúci zastupiteľského úradu (na snímke) okrem iného povedal, že Kovačica patrí medzi mestečká, ktoré majú maximálne ambície a reálne očakávania. J. Špringeľ

NOVÝ SAD

Krása rozličnosti a Medzinárodnom veľtrhu turistiky v Novom Sade v sobotu 29. septembra sa predstavila aj Obec Báčska Palanka projektom My spájame ľudí. Tento projekt od roku 2009 uskutočňuje Ľudová knižnica Veljka Petrovića v Báčskej Palanke v čele s riaditeľkou Koviljkou Dobrićovou. Multikultúrna tvorivosť ako špecifikum ľudí a regiónu je významnou zložkou kultúrnej turistiky. Zároveň je aj potenciálom významným pre vzájomné porozumenie, toleranciu, regionálnu spoluprácu a prosperitu spoločnosti. Prezentovaním Regionálneho festivalu multikultúrnosti Kultúra bez hraníc na novosadskom Veľtrhu turistiky sa propagujú hodnoty multikultúrnych spoločností, bohatá tvorba a rozmanité nielen kultúrne dedičstvo, ale i dedič-

13. 10. 2012

41 /4512/

stvo vôbec, a tým sa vlastne dosahuje aj nová kvalita v realizovaní týchto podujatí, veľtrhového a kultúrneho.

Báčskopalanskej obce predstavili aj dva slovenské spolky a Aktív žien zo Silbaša a Spolok žien z Pivnice. V programe vystúpili spevácke skupiny spolkov žien z uvedených osád, pričom každá skupina zaspievala štyri piesne. Báseň Dudovo, moje Dudovo, ktorú napísal

Na Veľtrhu turistiky v spoločnom tanci: Silbašanky, Pivničanky, Palančanky...

Na veľtrhu sa v rámci projektu okrem početných účastníkov z HLAS ĽUDU

silbašský rodák Velja Subotić, predniesla Katarína Širková a skeč Keď

som išla z várošu Božena Šmitová, obe zo Silbaša. Daniela Durgalová z Pivnice prečítala báseň Spomienky (autorky Anny Valášekovej) a Príbeh na prádkoch (autorky Erky Séčovej). Silbašanky a Pivničanky na veľtrh priniesli aj bohatú gastronomickú ponuku rôznych druhov koláčov. V programe účinkovali aj KUS Blagoja Parovića z Gajdobry, Združenie Nemcov a KUS Sándora Vecseru z Báčskej Palanky, ako aj početní jednotlivci (Marko Šalić, Anastasija Markovićová a iní). Kolektív ĽK Veljka Petrovića vyjadril vďaku všetkým, ktorí sa podieľajú na projekte My spájame ľudí, ako aj účastníkom sobotňajšej časti turistického veľtrhu. Zostáva nádej, že v spolupráci budú aj naďalej pokračovať a že láska k takýmto podujatiam bude pretrvávať a upevňovať krásu rozličností pospájaných silnými ohnivkami. Jaruška Ferková

Z NAŠICH OSÁD SPOMIENKOVÝ PROGRAM, BUSTA A VÝSTAVA V KULPÍNE

Staviteľstvo ako osud, ako poslanie človeka... P

ráve v deň narodenia Michala Milana Harminca (1869 Kulpín – 1964 Bratislava), ktorý sa zaraďuje k najvýznamnejším slovenským architektom a staviteľom, v nedeľu 7. októbra Klub Kulpínčanov a Miestne spoločenstvo Kulpín usporiadali slávnostný spomienkový program pri príležitosti odhalenia busty svojho slávneho spoluobčana. Program na počesť M. M. Harminca v miestnostiach Poľnohospodárskeho múzea príhovorom na privítanie vzácnych hostí a všetkých prítomných otvoril predseda Klubu Kulpínčanov Pavel Zima, ktorý zároveň skrátka predstavil sedemročné pôsobenie tohto združenia. O živote a diele architekta M. M. Harminca mal na spomienkovom programe hovoriť doc. PhDr. Michal Babiak, no keďže sa mu nepodarilo pricestovať zo Slovenska, jeho text pod názvom Stavby zo snov Michala Milana Harminca prečítal v slovenčine dlhodobý hlá-

O živote a diele architekta Harminca sa prítomní dozvedeli z pera doc. PhDr. Michala Babiaka v podaní Jána Struhára; vedľa je moderátorka Tatiana Mitićová

nakrútila aj na Slovensku aj tuná na Dolnej zemi. Tvorcovia filmu sa pred projekciou predstavili početnému obe-

kým spojivom medzi Kulpínom a Slovenskom. Potom sa prihovoril predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík, ktorý prízvukoval, že málo vieme o takýchto ľuďoch, ako je staviteľ Harminc, a preto je chvályhodné, že sa Kulpínčania ujali takejto aktivity venovanej významným osobnostiam z minulosti Kulpína. Takýmto spôsobom poukazujú na ľudí, ktorí nás zapísali do európskej kultúry. Prítomným sa potom prihovorili predseda Báčskopetrovskej obce Pavel Marčok, riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Milina Sklabinská a predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová. Hudobnú zložku programu tvoril lahodný gitarový prednes stredoškoláka Borisa Gabríniho. Po programe sa hostia a hostitelia presunuli do parku v strede Kulpína, kde nasledovalo odhalenie busty M. M. Harminca. Prihovoril sa predseda Klubu Kulpínčanov P. Zima, o buste ako umeleckom diele autora Lásla Siladiho hovoril akademický grafik Mr. Pavel Čáni, a potom sa o buste zmienil i sám autor. Bustu M. M. Harminca slávnostne spoločne odhalili Igor Furdík a vnučka M. M. Harminca Daniela Harmincová. Na slávnosti venovanej architektovi Harmincovi boli i ďalší členovia rodiny

Poznatky o staviteľovi Harmincovi do učebných osnov našich škôl navrhla zaradiť predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová

censtvu v kulpínskom kaštieli: kameraman a režisér filmu Jozef Maďar, Bustu kulpínskeho rodáka a jedného z najpoprednejších redaktorka Anna Funtí- slovenských architektov M. M. Harminca odhalili Igor Furdík POUČNÝ FILM A ODHALENIE BUSTY Nasledovala projekcia dokumentárneho filmu ková, produkčný Pavel a Daniela Harmincová o M. M. Harmincovi, ktorý Rádio-televízia Vojvodina Gaža, ktorý aj ozrejmil prácu na tomto projekte, kto- Harmincovej zo Slovenska a z Kulpína a okolia. Vyrý sa im podarilo zrealizovať v rekordom ča- hotovenie busty architekta Harminca podporil Úrad sovom úseku – za mesiac a pol, a zároveň pre Slovákov žijúcich v zahraničí a celé podujatie pripomenul, že podnet k jeho realizácii dal sa vyznačovalo masovou návštevnosťou. Dr. Samuel Čelovský. Predstavili sa aj nosiZáverom nedeľných podujatí v areáli kulpíntelia hlavných hereckých rolí: Miluška Anu- skeho kaštieľa bolo otvorenie výstavy v miestšiaková a Daniel Zelenák, ako aj Jaroslav Ko- nostiach Spolku kulpínskych žien. Výstavu krojov lár, ktorý mal na starosti strih tohto filmu. a fotografií pomenovanú Pozdrav z Floridy po príPod scenár, réžiu a výber hudby sa podpí- hovore predsedníčky SKŽ Kataríny Zorňanovej vysal spomínaný Michal Babiak. beranými citovo ladenými slovami otvorila noPo projekcii sa prihovorili hostia podu- vinárka Katarína Pucovská. Vysvetlila, že ide o krojatia. Najprv Ján Varšo, veľvyslanec Slo- je, ktoré do Kulpína priniesla Ruth Ann Kriska Pasvenskej republiky v Belehrade, ktorý bla- coe z južnej Floridy v USA. Jej matka pochádzahoželal Klubu Kulpínčanov a RTV k tomuto la totiž z Kulpína a pani Ruth si priala, aby kroje úspešnému projektu a podujatiu, zároveň boli vrátené do Kulpína, odkiaľ jej rodičia pred rokpoukázal na mosty, ktoré spájajú Dolnú mi odišli do sveta. Návštevníci si so záujmom obVýstavu kulpínskych krojov z Floridy v spolku žien zem zo Slovenskom, a v tomto prípade je zreli i túto výstavu. to architekt Harminc, ktorý je historicsi obzrel i vzácny hosť, veľvyslanec Ján Varšo K. Gažová sateľ Televízie Nový Sad Ján Struhár a v srbčine moderátorka podujatia Tatiana Mitićová.

13. 10. 2012

41 /4512/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD BIELOBLATSKÝ JUBILEJNÝ SLADKÝ DEŇ

Piata sladká fiesta ž sme si zvykli, že v množstve podujatí ženských spolkov z celej Vojvodiny prvý októbrový víkend patrí bieloblatskému Klubu žien a tradičnému Sladkému dňu venovanému bohatstvu slovenskej, maďarskej, srbskej, rumunskej, bulharskej, slovom vojvodinskej kuchyne. Tak v nedeľu 7. októbra do Bieleho Blata zavítali usilovné

podujatie, ktoré pretrváva už päť rokov. Predseda bieloblatského Miestneho spoločenstva Erné Tancos povedal, že MS za pomoci lokálnej samosprávy a pokrajinskej vlády vždy podporovalo a bude podporovať početné kultúrne a iné podujatia v osade, medzi nimi aj Sladký deň. Príspevok podujatiu dali aj žiaci ZŠ Bratstva-jednoty,

Členky Spolku žien Ruža z Aradáča podľa hodnotenia poroty najkrajšie upravili svoj stánok

Sladký deň prilákal početných návštevníkov

zvyknú povedať – po bieloblatsky predviedli krátky program venovaný koláčom. Návštevníkom tejto sladkej bieloblatskej fiesty účastníčky z rôznych častí Vojvodiny ponúkli početné druhy koláčikov, tak tých starých a dnes už skutočne zriedkavých, ako aj tých moderných. Všetky chutili výborne. Jedni hľadali salovky, iní aradáčske herovky, tretím chutil makový či orechový rejteš, rôzne pity... Jedni si kúpili koláčiky a schrúmali ich hneď tu, na tvári miesta, iní zasa prišli sem, aby „upiekli“ koláče pre celú rodinu, a tak svojim deťom a vnúčatám sprí-

členky spolkov žien z Hložian, Titelu, Lukinho Sela, Hajdušice, Kysáča, Mužlje, Aradáča (dva spolky), Botoša, Debeljače a Ivanova, ktoré so sebou priniesli rôzne pochúťky. Na nádvorí základnej školy ich ponúkli návštevníkom piateho podujatia, ktoré má za úlohu propagovať a zachovať pred zabudnutím recepty, ako sa tomu hovorí, našich starých mám. Hostí privítala predsedníčka Klubu žien Anuška Simonová a poďakovala sa im, že už päť rokov podporujú toto podujatie. V mene Asociácie spolkov slovenských žien sa prihovorila predsedníčka Viera Miškovicová, ktorá povedala, že Bieloblatčanky pred piatimi rokmi našli rovno to, čo tomuto prostrediu chýbalo, čiže „sladké“

jemnili nedeľné popoludnie. O nadbytok kalórií málokto dbal,

13. 10. 2012

41 /4512/

Po príhovore Anušky Simonovej (vpravo) a Viery Miškovicovej bieloblatskú multikultúrnosť prezentovali aj najmladší Bieloblatčania za pomoci riaditeľa školy Milana Nedeljkova (celkom vpravo)

ktorí po slovensky, maďarsky, bulharsky a srbsky, čiže – ako oni to

HLAS ĽUDU

každý koláč si našiel niekoho, kto ho schuti zje, takže všetky misy šli domov prázdne. Bieloblatské podujatie je však aj súťažného rázu. Už skúsená porota v zložení István Pozsár, Jarmila Hromčíková, Milena Godová, Mária Chrťanová, podporená cezpoľnými členmi Dubravkou Bulovanovou-Benginovou zo Zreňaninu a Jelenou a Davorom Moračovcami z Belehradu ani toho roku nemala ľahkú úlohu. Veď bolo treba ochutnať bezmála sto druhov rôznych sladkostí a spomedzi 10 vkusne upravených stánkov zvoliť ten najkrajší! Tak za najupravenejší stánok vyhlásili ten, ktorý pripravili členky Spolku žien Ruža z Aradáča, druhú cenu dali stánku Spolku žien z Titelu a špeciálne pochválenie vlaňajším víťazom – Spolku žien z Debeljače. V konkurencii koláčov tretiu cenu získal tekvicový koláč, ktorý pripravili členky Spolku žien z Ivanova, druhé miesto obsadili aradáčske turtule, čiže šamrolne z kuchyne Zuzany Števkovej, a za najlepší koláč tohtoročného Sladkého dňa porota vyhlásila makový koláč, ktorý pripravili ženy z Lukinho Sela. Toto jubilejné sladké podujatie sa skončilo v dobrej nálade pri obede, bohatej tombole a hudbe skupiny Bell Ami. V. Hudec

Z NAŠICH OSÁD

SPOLKÁRKY OLÍČILI POMNÍK V STREDE KYSÁČA. Keď ruky k práci, tentoraz k líčeniu pomníka, priložia usilovné členky Spolku kysáčskych žien, tak sa robota nielen darí, ale sa vidia aj výsledky. O údržbu pomníka sa ženy už dlhšiu dobu pravidelne a každoročne starajú, a vždy je modrej farby, ktorú im zabezpečí Miestne spoločenstvo. Zvyčajne to robievajú pri príležitosti DFF Zlatá brána, tentoraz však akciu usporiadali ku Dňu oslobodenia a Dňu Kysáča – 13. októbra. Okolie pomníka pekne vyzametali a potom si v priestoroch Starej fary sadli ku káve a pohosteniu. Aby sa dohodli o početných aktivitách a účasti na podujatiach v nasledujúcom období. E. Š.

MINIMÁLNE VKLADY. V minulom roku Miestne spoločenstvo Šíd do komunálnych objektov vložilo hodne peňazí, takže opravili cesty takmer vo všetkých uliciach. Z prostriedkov samozdanenia vybetónovali hodne chodníkov, riešili problém odvádzania povrchových vôd a údržby kanálovej siete. Lokálna samospráva zabezpečila prostriedky na úpravu mestských parkov a predovšetkým Slovenského parku, ako aj na detské ihriská. Vzhľadom na to, že vlaňajší rok bol volebný, nedalo sa očakávať, že sa rovnakým tempom bude pokračovať aj v tomto roku, ale sa ani neočakávalo, že výstavba takmer úplne zanikne. V MS Šíd vyzdvihujú, že majú problém s používaním prostriedkov samozdanenia, no predsa sa im podarilo realizovať výstavbu betónových chodníkov v Ulici Jozefa Marčoka a v súčasnosti končia práce v Ulici Janka Čmelíka (na snímke). Práce na farbení horizontálnej dopravnej signalizácie, ktoré budú stáť asi 1 500 000 dinárov, budú asi posledné v tomto roku pred zimnou údržbou ciest. V Miestnom spoločenstve predsa len očakávajú, že do konca roku od lokálnej samosprávy dostanú ešte nejaké peniaze na realizáciu plánov z programu samozdanenia. St. S.

ZO SLOVINSKÉHO ZÁZNAMNÍKA (1)

Záujem zjavný a objavný N

ič sa nastálo neudrží v spomienkach. Preto ten novinársky záznamník – ako barla, pripomínajúca, že sme ľudia a zabúdame a máme si kde overiť to, o čom sme ešte včera presvedčene mysleli, že nám z pamäti neubzikne. Medzi dvoma pobytmi v Slovinsku uplynulo necelé štvrťstoročie. Alebo presnejšie, dve a čosi desaťročia, v ktorých sa nemožné stávalo možným a my pretrvávali alebo živorili ako obete dejín, politiky, inflácie, záujmov, rôznych hier... Život ako reťaz príchodov a návratov dal o sebe vedieť v istý dusne a hnusne sparný augustový pondelok: začal sa pozvaním, aby pokračoval váhaním, ktoré onedlho vystriedalo rozhodnutie. Už v nedeľu večer 26. augusta stretávame sa približne dvadsiati, novinári výsostne alebo príležitostne poľnohospodárski, pred budovou Dnevnika. Cieľom, aspoň tým prvým a základným je Gornja Radgona a jubilejný 50. Medzinárodný poľnohospodársko-potravinársky veľtrh AGRA 2012.

Hostitelia Slovinci, konkrétne tamojšie Ministerstvo poľnohospodárstva a ekológie, ako aj viaceré komory a podnikatelia, sú však rozhodnutí záujem vojvodinského Spolku agrárnych novinárov využiť naplno. Každý z troch dní je takmer na prasknutie zaprataný návštevami, stretnutiami, rozhovormi. Veď čas nielenže píše príbehy, ale je aj peniaz, a Slovinci sú zmýšľaním a konaním už dávno západniari. Sú nimi aj podľa mnohých ekonomických ukazovateľov: asi dve tretiny (67 percent) hrubého národného dôchodku zarábajú službami, ďalšie 24 percentá im prináša priemysel. Stavebníctvo a poľnohospodárstvo sú spolu zastúpené so skromnými necelými deviatimi percentami. Štát, v ktorom žije okolo dva milióny obyvateľov – približne toľko, koľko aj vo Vojvodine – vyviezol v roku 2010 tovar v hodnote vyše 18 miliárd eur. O čosi viac ich doviezol. V marci 2011 pracovalo tam nad 820 000 zamestnaných a samozamestnaných,

AGRA 2012 sa konala posledný týždeň v auguste

miera nezamestnanosti bola spod osem percent a priemerný brutto plat – 1 500 eur. Presne pred rokom, do 30. septembra 2011, celkové zahraničné priame investície do Slovinska boli 11,3 miliardy eur. Najväčším investorom bolo Rakúsko (5,5 miliardy), potom Taliansko, Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Chorvátsko a Belgicko. Záverečne s posledným dňom septembra 2011 slovinské hospodárstvo do iných krajín investovalo 5,4 miliardy eur. Z toho do

Srbska (vrátane vkladov na Kosmete a v Čiernej Hore do roku 2005) 1 512 miliónov eur. Nasledujú krajiny EÚ: Holandsko, Nemecko, Rakúsko... A keďže sú tak v slovinskom exporte, ako aj v importe výrazne zastúpené i vojvodinské podniky, jasnejší je zjavný záujem ich firiem a inštitúcií o spoluprácu s nami. Gornja Radgona je len jeden z názorných príkladov toho. (V budúcom čísle: Pravidelní hostia) Oto Filip

13. 10. 2012

41 /4512/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD DEŇ POĽA NA POZEMKU JÁNA DVORNICKÉHO ZO STAREJ PAZOVY

Spokojný s hybridnou kukuricou organizácii podniku Chemical Agrosava koncom septembra po druhýkrát úspešne usporiadali Deň poľa na pozemku popredného staropazovského poľnohospodára Jána Dvornického. Podnik Chemical Agrosava zo Šimanoviec sa selekciou osiva kukurice zaoberá od roku 2004. Hybridné osivo kukurice AS Ján Dvornický zasial na svojom pozemku v Pazove Deň poľa na pozemku Jána Dvornického v Starej Pazove a odborníci z uvedeného podniku potom v kontinuite sledovali jeho cesty Belehrad – Nový Sad (pri tzv. Volane) rast a rozvoj. Ako Ján Dvornický vysvetlil, na jeho v Starej Pazove sa zhromaždili početní paparcele rozlohy tri jutrá obsiatych bolo až deväť zovskí poľnohospodári. Prezentáciu okrem druhov hybridnej kukurice. Vďaka uplatneným obhliadky kukurice využili aj na rozhovory s agrotechnickým opatreniam, aj napriek ex- odborníkmi podniku Agrosava. Hostiteľ tohtrémne suchému roku tento pazovský poľno- to poľnohospodárskeho podujatia povehospodár je mimoriadne spokojný s dosiah- dal, že s týmto šimanovským podnikom spolupracuje už dlhšie a že ich hybridy v panutými výnosmi kukurice. Na prezentácii Dňa poľa v piatok 28. sep- zovskom chotári zabezpečujú pozoruhodné tembra na parcele tesne vedľa magistrálnej výnosy.

Ján Dvornický so synom Jaroslavom (zľava) a príbuzným Michalom Brtkom začali prípravy na sejbu pšenice Ján Dvornický obrába okolo 80 jutár pôdy (vlastnej a v árende). Okrem hybridnej kukurice sial i merkantilnú kukuricu (40 jutár), sóju (10 jutár), slnečnicu (15 jutár) a iné poľnohospodárke kultúry. Počas našej návštevy v stredu 3. októbra náš spolubesedník sa po návrate z poľa pochválil, že tohtoročný zber kukurice práve ukončil. A dodal: – Kvalitnejšiu na šúľkoch sme umiestnili do košov a ostatnú sme omrvili hneď v poli a vyviezli. Teraz začíname prípravy na sejbu pšenice. A. Lš.

BÁČSKY PETROVEC

Európsky víkend pozorovania vtáctva d roku 1993 v európskych krajinách sa organizuje jesenné pozorovanie vtáctva, o ktoré v zahraničí vládne čoraz väčší záujem. Keďže sa v tomto období mnohé druhy sťahujú do teplejších krajov, často možno vidieť vtáky, ktoré v kŕdľoch iba preletujú ponad naše územie. Aj u nás sa podujatie tohto druhu organizuje v prvý októbrový víkend a organizáciu má na starosti Spolok pre ochranu a výskum vtáctva Srbska. Tohto roku v Srbsku 6. a 7. októbra na 27 lokalitách boli organizované výlety, na ktorých záujemcovia a milovníci mali príležitosť pozorovať rôzne druhy vtákov a ich biotopy. Všetky údaje o pozorovaných vtákoch sa zapisujú a potom aj zverejňujú. Úspešné pozorovanie vtákov usporiadali aj v Báčskom Petrovci, a to počas prechádzky vedľa kanála DTD pod vedením

13. 10. 2012

41 /4512/

Myšiarka ušatá patrí k ohrozeným druhom vtákov

Pozorovanie vtákov pri petrovskom kanáli s vedúcim skupiny Andrejom Medveďom (prvý zľava)

profesora biológie Andreja Medveďa. Záujemcovia tu mali možnosť vidieť 21 vtáčích druhov a 130 jedincov. Boli to drobné druhy vtákov, ako napr. rybárnik riečny, sýkorka belasá, sýkorka bielolíca, trasochvost biely, ďateľ HLAS ĽUDU

veľký, na vode sa ukázala krása sliepočky zelenonohej... Účastníci mohli hore na oblohe vidieť aj sokola myšiara, myšiaka lesného, vrany... Bolo vidieť i tri lastovičky dedinské, ktoré usilovne chytali hmyz.

Víkend pozorovania vtáctva ponúkol dva zaujímavé dni a aj petrovským účastníkom priniesol pekný sobotňajší výlet a potešenie z pobytu v prírode. Takéto podujatia majú za cieľ poukázať na potrebu ochrany ohrozených druhov vtákov a ich biotopov. S dôležitým odkazom – chráňme si prírodu, vtáky, ale aj ostatné zvieratá. Jaruška Ferková Snímky: z fotoarchívu prof. Andreja Medveďa

Z NAŠICH OSÁD

Regionálny veľtrh hospodárstva v Novej Pazove Tradičný Veľtrh hospodárstva, ktorý organizujú Obec Stará Pazova a Sriemska hospodárska komora, za podpory Pokrajinského sekretariátu pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť a na základe sledovania rozvojových potrieb Sriemskeho obvodu, sa tohto roku uskutoční po šiestykrát v Novej Pazove. Veľtrh bude, ako aj v uplynulých rokoch, v miestnostiach ZŠ Rastka Nemanjića – sv. Sávu v Novej Pazove v dňoch 2. a 3. novembra 2012. Hospodárom je ponúknutá jedinečná príležitosť priameho stretnutia a interakcie s potenciálnymi partnermi a spotrebiteľmi. Regionálny veľtrh hospodárstva predstavuje hospodársky rámec, ktorý umožní účastníkom z rozličných sfér biznisu nadviazať kontakty, vymeniť si skúsenosti a prezentovať vlastný biznis účinným spôsobom. Okrem uvedeného pre účastníkov veľtrhu budú pripravené odborné stretnutia, na ktorých prezentujú aktuálne tendencie na čoraz neistejšom trhu. Pre všetky dodatočné informácie sme vám k dispozícii. kontakt. osoba – Zorana Karalićová, tel.: 022/610-778 kontakt. osoba – Marina Savićová, tel.: 022/310-170, klapka 138 e-mail: sajam@starapazova.eu

13. 10. 2012

41 /4512/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ŠIESTY JARMOK UMENIA A TORTIÁDA ŽENSKÉHO SPOLKU

Pestrá ponuka programov, krojov a chutí! D

oteraz najnavštevovanejší a stavovali výnajlepšie zorganizovaný Ume- šivky a rozličlecký jarmok Ženského spolku v Ko- né úžitkové vačici prebiehal v nedeľu 7. októb- p r e d m e t y, ra pod šiatrami a na stánkoch na ná- niektoré i podvorí medzi budovami spolku a ZŠ chúťky. VšetMladých pokolení. V popoludňaj- ky spolky ších hodinách sa v hodinovom žien dostali programe striedali početné hu- zdarma priedobné, tanečné, divadelné a reci- stor na výstatátorské body a diváci mali príleži- vu a predaj tosť na tvári miesta vidieť aj ukáž- špecialít z ky voľakedajšej remeselníckej vý- vojvodinskej roby. Vystúpili nielen členky spolku žien, ale aj ich hostia zo ZŠ Mladých pokolení, FS V šírom poli hruška, padinské divadelníčky a iní. Na Jarmoku umenia sa okrem početných Kovačičanov zúčastnilo aj takmer dvesto členiek združení z Vojvodiny a Srbska: žen- Kysáčanky s povestnou sármou ských spolkov z sa nezahanbili ani v Banáte Kovačickej obce a z iných vojvo- a srbskej kuchyne, výšiviek a iných dinských prostredí, ako aj spolkov, výrobkov. s ktorými Kovačičanky doteraz spoPokrajinský sekretariát pre hoslupracovali, alebo budú – odteraz. podárstvo tohto roku KovačičanOkrem iných do Kovačice zavítali kám poskytol prostriedky na kúpu Palančanky, Hložančanky, Vojlovi- krosien, Úrad pre Slovákov žijúčanky, Dobanovčanky, Padinčanky, cich v zahraničí peniaze na kúpu Jánošíčanky, Kysáčanky, Silbašanky novej rúry a Pokrajinský sekretariát a Pazovčanky. Predávali alebo vy- pre vzdelávanie a národnostné

Pazovčanka s delegáciou z Japonska 13. 10. 2012

41 /4512/

HLAS ĽUDU

Jarmok umenia slávnostne otvorila Vesna Šijačká

Záber z vystúpenia najmladších tanečníkov

menšiny na obnovenie divadelnej činnosti v spolku – píše okrem iného vo farebnom štvorstranovom afiši, ktoré Kovačičanky vytlačili k oslavám. Príhovor na podujatí okrem predsedníčky Zuzany Jonášovej mal i Martin Zloch, predseda Rady MS Kovačica a poslanec pokrajinského parlamentu. Umelecký jarmok slávnostne otvorila Vesna Šijačká, riaditeľka Ústavu

pre rodovú rovnosť, a svojou prítomnosťou hostiteľky poctila aj Ðenđi Selešiová, poslankyňa v pokrajinskom parlamente. Pre Tortiádu ženy, ktoré nie sú členkami spolku, torty pripravia, členky Spolku žien tento druh dobroty predávajú a zo získaných peňazí sa financuje časť aktivít spolku. Ján Špringeľ

ODZNAK DETSKÉHO ZVÄZU A UVÍTANIE básňou Slobodana Stanišića dostalo minulý piatok 49 prváčikov Základnej školy Mladých pokolení v Kovačici. Bohatý kultúrno-umelecký program prebiehal v plnej sieni Domu kultúry. Na záver Detského týždňa 5. októbra najmladší školáci a ich triedne učiteľky Anna Farkašová, Jarmila Chalupová a Ivanka Mravíková prichystali program, v ktorom účinkovali žiaci nižších a vyšších ročníkov, a hudobné body mal na starosti hudobný pedagóg Pavel Tomáš st. Dva dni predtým si v rámci Detského týždňa žiaci a učitelia vymenili úlohy a vo štvrtok mali športový deň. J. Špringeľ

Z NAŠICH OSÁD V ZÁKLADNEJ ŠKOLE V JÁNOŠÍKU

Ďalšia zima s vedrami Základnej škole T. G. Masaryka v posledných rokoch zápasia s neustálym poklesom počtu žiakov, ale čoraz väčšmi ich trápia aj niektoré materiálne problémy. Strecha na veľkej budove je dosť poškodená, takže na niekoľkých miestach premoká. Okrem toho už dlhší čas badať početné nedostatky aj na montážnej časti školy, v ktorej je škôlka, telocvičňa, kabinet pre technické vzdelávanie a školská kuchyňa. Tieto problémy by veľmi chceli riešiť, avšak v tom im sústavne prekáža nedostatok peňazí. V tomto roku sa veci predsa pohli z mŕtveho bodu. – Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí schválil náš projekt na rekonštrukciu strechy, ale poskytol nám iba polovicu žiadaných prostriedkov, čiže 7 500 eur, – povedala riaditeľka školy Zuzana Halabrínová. – Z NRSNM tiež prisľúbili, že vyčlenia určité prostriedky na tieto účely, ale možno ich očakávať až po rebilancii pokrajinského rozpočtu. Celková hodnota projektu je 15 500 eur a zvyšných 5 500 nám prisľúbil predseda Alibunárskej obce, tiež po rebilancii obec-

Bum-bumbum! a účelom vyvedenia širokých občianskych vrstiev z omylu, ktorý omyl by ich, nebodaj, voviedol tmavým tunelom do komnaty jasnej pravdy, čo by na dotyčné občianske vrstvy mohlo mať neblahé následky, oznamuje sa nasledujúce: 1. Je ako slza čistá lož, že u nás zdraželo všetko. Život – ako taký – je predsa čoraz lacnejší. 2. Vláda, ako je známe, robí všetko možné preto, aby sme žili lepšie. Ak sa dakomu zdá, že žijeme príliš dobre, nech zahodí obavy; veď aj vláda akiste zmenší obrátky… 3. Asociácia spotrebiteľov, údajne, v dôsledku posledných zdražení, uvažuje o možnosti štrajku, a to len preto, lebo nemá ideu, čím by sa mala zamestnávať – po ďalšom zdražovaní.

ného rozpočtu. Týmto spôsobom sme teda zabezpečili, vlastne máme prisľúbených nadostač peňazí, ale projekt sa nám tejto jesene pravdepodobne nepo-

plánujeme kúpiť potrebný materiál, a potom na jar, keď dostaneme aj ostatné sľúbené peniaze a keď nám to aj počasie dovolí, štartujeme s prácami. Zamestnanci jánošíckej školy budú teda aj počas nadchádzajúcej zimy podkladať vedrá na miestach, kde strecha premoká,

Vychovávateľka Anna Tomeková už nemusí deťom lievať vodu na umývanie rúk

darí realizovať. Prichádza totiž daždivé obdobie, keď nemôžeme riskovať a odkrývať budovu, aby sme náhodou neurobili ešte väčšiu škodu, keďže povala na škole nie je betónová, ale zo zeme. Prostriedky zo Slovenska sú už na našom účte a musíme ich využiť v tomto roku, takže

avšak tí najmladší – škôlkari už nebudú musieť po zime cez dvor bežať na toaletu do veľkej budovy. – Obec nám finančne pomohla, aby sme opravili sociálne zariadenia v montážnej budove, ktoré nefungovali vyše 20 rokov. V týchto dňoch by školu

mali pripojiť aj na kanalizáciu a potom sociálne zariadenia môžeme začať používať, – vysvetlila riaditeľka Halabrínová. – Veľmi je významné, že nám vodu zaviedli aj do škôlky, takže si deti budú umývať ruky teplou vodou nad umývadlom, a nie ako doteraz v lavóre. K tomu nám obec pomohla dôkladne opraviť aj steny z azbestových platní na školskej telocvični a zvlášť v kuchyni, ktoré boli natoľko polámané, že miestami tam boli veľké diery. Na opravu sme použili termoizolačný materiál, a tým sme jedným úderom zabili dve muchy – opravili steny a zateplili miestnosti. Aj naďalej však zostáva problém oblokov a dverí, ktoré dobre nepriliehajú, čo významne zdražuje vykurovanie. – Strechu sme v tejto chvíli považovali za súrnejší problém, ale keď na jar ukončíme túto rekonštrukciu, na rad prídu okná a dvere. Pravdaže, znovu sa budeme uchádzať o prostriedky na rôznych súbehoch a verím, že sa nám podarí aj tento problém riešiť. Tým skôr, že sa čoraz viac hovorí o energetickej účinnosti a potrebe zatepľovania budov, – na záver sa zmienila riaditeľka jánošíckej základnej školy. V. Hudec

UGÁR

4. Mimochodom, viete vy vôbec, ctené občianky a vážení občania, prečo u nás ešte stále nebežia masové protesty proti zdraženiam? Preto a len preto, lebo masové protesty u nás sú veľmi drahé; okrem toho, ako je dobre známe, nás, takých, akí už raz a navždy sme, krášli povestná úspornosť a cit pre mieru. 5. Kebyže ste sa, vážení, predsa rozhodli pre protesty, povedzme hladovkou, zvládnete ju na sto percent hravo. Vari naposledy nejedávate toľko a také, ani čo by ste permanentne štrajkovali hladom? 6. Občianky a občania, doparoma, hlavy hore! Nerevte, pardon: neverte, že u nás je tak zle, že už ani horšie nemôže byť. Môže, môže a veruže aj bu… Bum-bum-bum! jbš

O VEĽKOM VÝZNAME MATKINHO MLIEKA sa hovorilo na zaujímavej výstave v piatok 5. októbra v predsieni staropazovského divadla. V organizácii Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja a pod patronátom Obce Stará Pazova inštalovali výstavu žiackych prác na tému Matkino mlieko – najlepšia strava. V mene Domu zdravia prítomných pozdravil Dr. Rada Inđić, úradujúci riaditeľ, a výstavu žiackych prác otvoril Đorđe Radinović, predseda obce. Najmladší z Predškolskej ustanovizne Poletarac predviedli príležitostný program (na fotografii). A. Lš.

13. 10. 2012

41 /4512/

HLAS ĽUDU

Z NAšICH OSÁD NA GYMNÁZIU V PETROVCI poludním usporiadajú športové súťaže OSLÁVILI DEň šKOLY

vo viacerých odvetviach a v predvečerných hodinách v Slávnostnej sieni prichystajú akadémiu, kde ozrejmia výsleda pamiatku toho, keď 1. ky vlastnej práce. októbra 1919 Slovenské V piatok 5. októbgymnázium otvorilo svoje brány ra v predpoludňajpre prvú generáciu žiakov, každý ších hodinách sa na rok začiatkom októbra v dneš- nádvorí gymnázia a v nom Gymnáziu Jána Kollára so telocvičniach hemžiackym domovom v Báčskom žili početní športovPetrovci oslavujú deň školy. Sta- ci. V tento deň sa lo sa už tradíciou, že v prvý piatok končili medzitriedne v októbri profesori a žiaci pred- súťaže v malom futbale, preteky v atletike a volejbale Hostia zo Slovenska spolu s petrovskými a v bo- profesormi navštívili Nový Sad a Petrovaradínsku pevnosť dypaintingu. Na školskú trovca, ale i neďalekého Nového oslavu gymnazisti Sadu a Petrovaradínskej pevzvyknú pozvať i pria- nosti. Po ukončení športovania nateľov a svojich vrstovníkov z iných škôl. júspešnejším žiakom udelili diTak tentoraz prišli žia- plomy, ako i odmeny najrýchlejším ci z ruskokerestúr- bežcom na poslednom Petrovskeho a báčskopa- skom maratóne. Nechýbalo ani lanského gymnázia vystúpenie členov gymnaziálnej a do Petrovca prices- folklórnej skupiny. Večer podali tovalo aj 38 študen- súvahu minuloročnej činnosti škotov s 9 pedagógmi z ly, poďakovali sa aj zamestnancom Nitrianskeho gym- jubilantom a kolegovi Ondrejovi názia na Párovskej Hlaváčovi, ktorý odišiel do dôulici zo Slovenska. Pre chodku. Ústredná časť programu týchto zahraničných bola venovaná pripomínaniu juhostí domáci profe- bilea 160. výročia smrti Jána Kolsori prichystali oso- lára, ktorého meno toto gymnáZ vystúpenia gymnaziálnej folklórnej bitný program – ob- zium s hrdosťou nesie. skupiny J. Č-p chôdzku nielen Pe-

Tradícia živá 93 rokov N

PRI PRÍLEŽITOSTI 1. OKTÓBRA – Medzinárodného dňa starých ľudí staropazovské Stredisko pre sociálnu prácu – Služba domáckej opatery a pomoci v domácnosti a Klub pre starých a dospelých plánujú počas celého mesiaca usporadúvať zaujímavé večierky. Každý utorok v klube budú prebiehať kultúrno-zábavné programy venované najstarším. Steny klubu sú spestrené obrazmi z Galérie rodiny Jakšićovej z Krčedinu. Prvé podujatie sa konalo utorok 2. októbra pod názvom Fénixovci a priatelia a organizátorom večierka bola Jelica Despotová, predsedníčka Spolku pre afirmáciu invalidov Fénix. Bohatý októbrový program pripravila Mirjana Sokolovićová, vedúca služby domáckej opatery, a zameraný je na afirmáciu hodnôt aktívneho starnutia. A. Lš. 13. 10. 2012

41 /4512/

HLAS ĽUDU

Stará Pazova V týchto dňoch Direkcia pre výstavbu Obce Stará Pazova organizovala práce na čistení okrajových častí vozoviek vo všetkých osadách Staropazovskej obce. Cieľom bolo zachrániť asfaltovú vrstvu vozovky pred ďalším ničením, aj to, aby z nej odtiekla voda. V Starej Pazove tieto práce vykonali v uliciach Janka Čmelíka a Jána Kollára. V tomto pazovskom podniku pokračujú i s opravou vozoviek v Surduku, Starých a Nových Bánovciach a v sídlisku Kablar. *** V nadchádzajúcom období Obec Stará Pazova zvýšenú pozornosť venuje najohrozenejším rodinám z územia obce. Na základe aktuálneho sociálneho programu Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, nedávno v Kostolci podpísal zmluvu o kúpe 1 200 ton uhlia, ktoré pred novou vykurovacou sezónou rozdelia najohrozenejším rodinám. Po dve tony dostane úhrnne 600 domácností v Staropazovskej obci a najchudobnejšie rodiny uhlie dostanú v priebehu októbra, resp. začiatkom novembra. a. lš.

Silbaš Dobrovoľnícky hasičský spolok v Silbaši v piatok 28. septembra navštívil Boško Pilipović, náčelník Úseku pre mimoriadne situácie v Novom Sade, ako aj predstavitelia hasičských spolkov z Pivnice, Despotova a Gajdobry. Silbašskí hasiči sa pochválili novým vozidlom a potom nasledovalo zasadnutie predsedníctva Obecného hasičského zväzu Báčska Palanka. Na zasadnutí informovali, že počas žatvy takmer nebolo požiarov, no po žatve, keď ľudia začali páliť strniská, hasiči viackrát intervenovali. Hasiči preto žiadajú finančné prostriedky, aby mohli zasiahnuť aj počas kombajnovania kukurice. Zároveň apelujú na občanov, aby nepálili strniská v poli. Hasiči v Pivnici oslavujú 90 rokov založenia, a preto navrhli, aby sa obecná súťaž hasičov konala v Pivnici. Rastislav Kopčok

Z NAŠICH OSÁD Z CESTY PO ČESKU

Všetky farby Ostravy „Choď tam, kam ísť chceš, pretože máš len jeden život a jednu príležitosť robiť veci, ktoré robiť chceš.“ ie nadarmo sa hovorí, že život cudzej krajiny spoznáte, až keď v nej žijete, keď sa dostanete do priameho kontaktu s ľuďmi. Česká republika ma vždy lákala a tohto leta sa mi konečne naskytla príležitosť odcestovať zo Slovenska do Čiech. Najprv sme sa s príbuznou Zuzanou autom pustili na dvojhodinovú cestu z Martina do Ostravy. Ocitnúť sa v Ostrave, treťom najväčšom meste v Česku, ktoré sa nachádza na hranici Mo-

Prvky ostravskej architektúry

Na Prokešovom náměstí a Ulici 30. dubna sa nachádza Nová radnice, ktorá patrí k zaujímavým turistickým atrakciám mesta. Z vyhliadkovej terasy vo výške takmer 75 metrov je nádherný výhľad do širokého okolia vrátane Beskýd, Jaseníka, tiež zaujímavý pohľad na Opavské nebo a blízke Poľsko. Počas prechádzky po meste je možné vidieť architektúru budov a zároveň aj domov, ktorá je trochu iná ako u nás, a najmä krásne je zachovaná ruská architektúra v jednej časti mesta. V tomto prie- Pred evanjelickým kostolom v Ostrave myselnom meste je takmer dvadsať kostolov, z ktorých je dreva. Strop je zostavený z drevených kaziet, iba jeden evanjelický, aj ten iný vďaka čomu kostol má výbornú akustiku a v ako tie naše vo Vojvodine. Líši sa ňom sa počas roka organizujú početné orgatým, že je postavený v štýle ho- nové a iné koncerty. Na chóre sa nachádza landskej renesancie. Sú tu štyri di- dvojmanuálový silný organ, na ktorom som aj vadlá, tridsať stredných a niekoľko sám skúsil hrať a mal som z toho jedinečný závysokých škôl. Tak ako každé mes- žitok. Zašli sme aj do centra mesta a na obto, aj Ostrava má svoje múzeá – spo- chôdzku Loutkového divadla, pred ktorým sa lu ich je sedem. Je to multikultúrne nachádza päť gigantických drevených bámesto, kde spoločne nažívajú Česi, bok: Gašpar, Kráľ, Kráľovná, Anjel a Diabol. V pondelok sme šli navštíviť Landek. Je to Slováci, Poliaci, Nemci, Moravania najväčšie Historické múzeum v Českej repua Slezania. V prvý deň prechádzky po mes- blike so sídlom v Ostrave! Landek bol v roku te moja sprievodkyňa Zuzana mi 1992 vyhlásený za národnú prírodnú paukázala časť mesta. Prvá zastávka bola už spo- miatku. Z hľadiska geológie, histórie, armínaná radnica, kde sme vo výške takmer 75 cheológie, prírodovedy a baníctva ide o svemetrov mali panoramatický výhľad na Ostra- toznámu lokalitu... Nachádza sa tam výťah, ktovu a okolie. Potom sme navštívili Evanjelický rý skupinu návštevníkov zavezie dolu, priamo do „tunela“, v ktorom sa kedysi uhlie ťažilo, a od šikovného sprievodcu počuť, za akých podmienok baníci pracovali, ako dlho, za koľko peňazí... Počas prechádzky chodbami je možnosť vidieť unikátne expozície strojov na ťaženie uhlia v minulosti. Figúry baníkov v ľudských rozmeroch presne ukazujú, za akých podmienok ľudia tam pracovali.

ravy a Sliezska, 10 km od hranice s Poľskou republikou, je skutočný zážitok. Koncom 18. storočia, keď tu objavili kamenné uhlie, bola Ostrava strediskom ťažby uhlia a ťažkého premyslu v Česku a vtedy sa pôvodná osada začala zväčšovať, až vyrástla na mesto s 330 000 obyvateľmi. Mesto Ostrava leží na sútoku riek Odry, Opavy, Ostravice a Lučiny a nepatrí medzi najnavštevovanejšie české mestá. Najznámejšou atrakciou tuná je najväčšie banské múzeum v Česku – Hornické múzeum, kde si treba pozrieť komplexnú expozíciu banskej techniky, NA SLIEZSKO-OSTRAVSKOM ktorá sa používala na ťažbu uhlia. Je tu i Stodolní ulice, pre ktorú je prí- Úvodné slová v miestnosti venovanej záchranárom, ktorí zahynuli HRADE pri akciách (Landek) Povesť hovorí, že pod hradom značný veľký počet barov, klubov bývali ukryté poklady. Tie však bolo možné via iných objektov, ktoré obyvateľom umožňujú Kristov kostol, známy ako Červený kostol, poskvelý nočný život, no zároveň takmer po celý stavený v holandskom renesančnom slohu, dieť len na Veľký piatok. Strážil ich pri dverách rok lákajú tisíce turistov. kde sme prišli práve pred koncom bohoslužieb. stojaci muž so železnou palicou, ktorý by Počas týždňovej návštevy Ostravy som sa Dominantou interiéru je mramorový oltár so každému prípadnému zlodejovi rozbil hlavu. dozvedel, že sa tu každoročne usporadúva nie- šiestimi sviečkami a veľkým dubovým krížom. Tak ako iné hrady, aj tento mal bielu pani. Do koľko veľkých akcií, medzi ktoré patrí aj naj- V apside sa nachádzajú štyri maľované okná. bieleho odetá žena s rozpustenými vlasmi, hoznámejší hudobný festival Colours of Ostrava. Kazateľnica je, rovnako ako kríž, z dubového riacou sviečkou v ľavej a zlatým kľúčom v pra-

13. 10. 2012

41 /4512/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD vej ruke sa zjavovala iba vtedy, ak mal niekto z rodiny majiteľa hradu zomrieť. Hrad bol v minulosti dosť zničený a nikto sa oň nestaral. Neskôr ho zakúpilo mesto Ostrava a po nákladnej rekonštrukcii na začiatku roku 2004 zachránilo pred zánikom. Pre verejnosť bol otvorený v máji toho istého roku. Teraz hrad slúži na organizovanie kultúrnych podujatí, každoročne sa tam koná napríklad

Časť areálu Dolnej oblasti Vítkovice

už spomenutý festival Colours of Ostrava, Letné shakespearovské slávnosti alebo Sliezskoostravský Rock-Fest. Najvyššiu budovu komplexu tvorí vstupná brána s vežou. „Nechceme budovati mrtvé skladiště budov a předmětů, chceme zbudovati pomocí praktického národopisu živé muzeum, v němž zděděné tradice valašské minulosti a svéráz plemene a bydliště lidu jsou udržovány při životě výkony práce, zvyky, tanci, zpěvy a obřadnostmi lidu.“ Tieto slová vyslovil dávno zakladateľ Valašského múzea v prírode Bohumír Jaroněk. Mlynská dolina nám tu bola prvou zastávkou. Sprievodkyňa Lucia nám podrobne porozprávala o každej budove, ktorú sme navštívili, kedy je postavená, čo sa v nej nachádza, prípadne nám ukázala, ako sa s vyloženým náčiním robí. Počas návštevy Valašskej dediny videli sme nádherné drevené domčeky z 19. storočia. Nasledoval výlet do Dřevěného městečka, ktoré tvorí najstaršiu časť múzea otvorenú ešte roku 1925. Do tohto mestečka boli prenesené domy z rožnovského námestia. Kostol, ktorý sa tam nachádza, pochádza z Větřkovic a okolo neho sa nachádza cintorín Valašský Slavín. V deň našej návštevy v tomto kostole sa uskutočnil organový koncert mladej hudobníčky Lindy Čechovej-Sítkovej, ktorá po13. 10. 2012

41 /4512/

chádza z Rožnova pod Radhoštěm, kde sa aj toto múzeum nachádza. Predviedla skladby známych skladateľov – Händela, Bacha, Kerlla, Kuchářa a mala naozaj skvelý koncert! DOLNÍ OBLAST VÍTKOVICE Ostrava síce už dávno nie je „čierna“, ale pamiatky na priemyselný rozmach mesta Ostravy ešte stále žijú a používajú sa najmä na nové účely: vzdelávanie, kultúru, poznanie, relaxáciu, zábavu a biznis. Bývalé „oceľové srdce“ Habsburskej monarchie a Československa je rajom pre milovníkov technických pamiatok a modernej architektúry. Pece, ktoré sa tu nachádzajú, sú jediné v Európe, do ktorých môžete vstúpiť priamo do ich vnútra. Je to rarita Ostravy a zároveň i celej Európy, lebo takéto pece sa nikde inde nezachovali, je to svetový unikát! Prebiehal tu celý proces výroby surového železa, od ťažby Kostol vo Větřkoviciach pri Příbore (Dřevěné měsuhlia, cez jeho koksovanie, až tečko) po vysoké pece koncentrované na jednom mieste. Sú to prvé pece najvyššej kvality EDEN 2011 a vďaka svojej unikoksového typu na území Habsbur- kátnosti ašpiruje aj na zápis do zoznamu skej podunajskej monarchie. Za celú Svetového dedičstva UNESCO. Prevádzka existenciu, pokým boli v pohone, vy- bola daná do pohonu ešte v dávnom roku robili až 91 miliónov ton surového že- 1830 a poslednýkrát vítkovické pece pracovali leza. Je to národná kultúrna pamiatka, v roku 1998. ktorá nesie označenie Európskeho deIvan Klinko dičstva, zároveň bola označená ako foto: Zuzana Kolečková a autor unikátny projekt v rámci Európskych destinácií

HLAS ĽUDU

ZLATÝ KOTLÍK KOVAČICE usporiadali i tohto roku v prvú októbrovú nedeľu na tzv. Jordáne. Usporiadateľom rybárskej súťaže na vlastnom pozemku bol domáci spolok Ribolovac. Súťažilo rekordných 29 skupín, z ktorých každá dostala 2,5 kg očisteného kapra a pecne chleba. Prísady si priniesli sami a iný druh rýb do kotlíka nesmeli dávať. Poplatok pre účinkujúcich bol 1 500 dinárov, celky mohli mať neobmedzený počet členov. Štvorčlenná rozhodcovská komisia pracovala v zložení: Miloslav Košút, Juraj Dudáš, Ján Labát a Fero Svetlík. Zvíťazil tím Cepelin (91 bodov z možných 120). Na druhej priečke zakotvil celok Veteráni Jánošík (84 bodov) a na tretej družstvo KIA 2500 (83 bodov). Hodnotili sa vzhľad a chuť jedla. Víťazi za odmenu dostali pätnásťlitrový kotlík, druhí dvanásťlitrový a tretí desaťlitrový. Pre občanov – návštevníkov sa polievka varila vo veľkom kotlíku, na ktorý peniaze zabezpečilo Miestne spoločenstvo Kovačica. Na snímke: O Zlatý kotlík súťažili aj dámy. J. Špringeľ

Z NAŠICH OSÁD STAROPAZOVSKÍ CIRKEVNÍCI NA SLOVENSKU

Upevnili dlhoročné priateľské vzťahy dňoch 27. až 30. septembra predstavitelia staropazovského Slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru pobudli v Púchove na Slovensku, kde navštívili tamojší cirkevný zbor. Týmto stretnutím upevnili dlhoročné bratsko-sesterské vzťahy medzi evanjelikmi zo Starej Pazovy a Púchova. Vo výprave boli i členovia pazovského Zmiešaného speváckeho zboru Tília pod vedením Anny Đurđevićovej, ktorí v sobotu 29. septembra mali koncert v púchovskom kostole, kde sa prihovoril i veleb- Spoločná fotografia na pamiatku ný pán Igor Feldy, farár staropazovský. V rámci príleži- všade tam, kde sa stretnú spriaztostného programu bol prečítaný nené duše, pramení to z Ducha list pod názvom Púchov – Pazova, Svätého... U vás v Púchove od planúci bratstva lúč, z pera Kataríny roku 1912 pôsobil evanjelický faVerešovej, cirkevnej archivárky rár Vladimír Roy – významný bászo Starej Pazovy. V liste sa okrem nik, národný buditeľ. Narodil sa v iného uvádza: – Často si neuve- Kochanovciach pri Trenčíne roku domujeme, aké spoločné cesty ve- 1885 od otca Pavla Roya, evanjedia bývať. Najprv sme si mysleli, že lického farára, a matky Boženy, ronás pevne zaviazalo divadelné denej Hurbanovej, ktorej otec bol puto, keď sme sa roku 1979 pr- významný buditeľ a verný nápovýkrát stretli a okamžite spozna- mocník Ľ. Štúra – Dr. Jozef Miloslav li, že patríme k sebe ako milovní- Hurban, taktiež evanjelický farár v Hlbokom... ci divadelného umenia. U nás v Pazove od roku 1912 Či to bola náhoda? Duchovný život nás naučil, že pôsobil kaplán a od roku 1914

evanjelický farár Vladimír Konštantín Hurban – najvýznamnejší slovenský dramatik z literárnej doby moderny, ktorý sa podpisoval pod pseudonymom VHV. Narodil sa v Starej Pazove roku 1884, a to od otca Vladimíra Hurbana, pazovského evanjelického farára (ktorého otec bol Dr. Jozef Miloslav Hurban, farár v Hlbokom), a matky Augusty, rodenej Štúrovej. Mamin otec Ján Štúr bol právnik z Kochanoviec a pôsobil v Trenčíne. Strýkom VHV bol nik iný lež kodifikátor spisovnej slovenčiny Ľudovít Štúr.

Väzba medzi farármi a bratrancami Vladimíra Roya a Vladimíra Konštantína Hurbana bola pevná nielen v oblasti teologickej profesie, ale aj v krásnej literatúre. A nielen to. Kamarátili sa spolu od detstva v Kochanovciach (keď boli Hurbanovci na návšteve). Stretali sa aj ako študenti v Bratislave, kde istý čas niektoré skúšky skladal V. K. Hurban (spolu so skúškami vo Viedni a Budapešti). Ako mladí alebo úplne dospelí ľudia stretali sa, keď mohli, v Púchove alebo v Pazove. A tie stretnutia boli pamätlivé, – uvádza sa v liste na ozrejmenie vzťahov. Na pamiatku Pazovčania svojim hostiteľom venovali fotografiu púchovského kostola, ktorú kedysi vyrobil pazovský farár Hurban. Na sobotňajšom koncerte bol i primátor mesta Púchov Mgr. Marián Michalec. V nedeľu sa Pazovčania zúčastnili na bohoslužbách a kázeň slova Božieho mal pán farár Igor Feldy. Cestu na Slovensko hradila Obec Stará Pazova a organizátorom pobytu bol púchovský cirkevný zbor v čele s farárskym manželským párom Ondrejom a Lenkou Rišiaňovcami. Počas pobytu na Slovensku Pazovčania mali možnosť obzrieť si ešte aj Trnavu, Slovenský Betlehem, Trenčiansky hrad a dedinku Čičmany, kde práve prebiehal celoslovenský festival fujaristov. A. Lš.

DESIATKA NAJMLADŠÍCH TÁBORNÍKOV z kovačického Táborníckeho oddielu Jánošík zložila slávnostný sľub v piatok 5. októbra pred tradičnou akciou prípravy táborového ohňa. Vĺčatá a trošku starší skauti pod vedením Tatiany Brtkovej, náčelníčky TO Jánošík, a pred Miroslavom Jonášom, členom Svetového združenia skautov, sľúbili, že v Táborníckom oddiele budú pracovať čestne a zodpovedne sa správať voči okoliu. Tábornícke šatky novým skautom slávnostne odovzdal rover Ján Jonáš, ktorý tohto roku oslavuje 55 rokov činnosti v Jánošíku. Táborový oheň je jedným zo symbolov táborenia a skautingu. Tohto roku v rámci Kovačického októbra akcia prebiehala v hôrke pri kanáli. Kovačický drobizg sa učí v prírode – o prírode, a to nielen o ohniskách, ale aj o stanovaní, táborníckej tvorivosti, skautských pesničkách a pozdravoch, uzlovaní, orientácii v prírode a mnohých iných zručnostiach. J. Špringeľ

13. 10. 2012

41 /4512/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ARCHÍVU SEAVC

Najzaneprázdnenejší národovec arol Lilge (1888 – v Uhorsku... Vďaka 1953), publicista, prenovosadským advokladateľ, redaktor časopisu kátom Dr. Krnovi a Svit, spoluredaktor časoDr. Mičátkovi všetci pisu Evanjelický hlásnik, predsa skončili štútajomník Československédiá v Chorvátsku, na ho zväzu a redaktor jeho Morave, alebo v Novydaní, od roku 1926 tavom Sade a stali sa z jomník Slovenskej posponich opravdiví nárolitej čitárne a od roku 1928 dovci. Slovenského národného Po týchto udalosdomu v Starej Pazove, re- Karol Lilge tiach Karol Lilge vyžisér v pazovskom divachodil učiteľskú škodelnom krúžku a člen výboru So- lu v Petrinji a Osijeku a trvalé zakola, z povolania učiteľ a katechéta, mestnanie si našiel v Beške (neďamal bezpochyby ťažký život. leko Inđije), kde 14 rokov pôsobil Po skončení základnej školy v ako učiteľ v nemecko-srbskej škole. rodných Mošovciach (v Turci) a niž- Taktiež bol katechétom v Starej Pašieho gymnázia v Banskej Bystrici, zove: „Vyučujem naše školské dietsa zapísal na učiteľský ústav v Šo- ky evanjelickému náboženstvu od proni a potom v Sarvaši. Avšak v tej mesiaca mája 1927. Pre nezriadené dobe, presnejšie roku 1879, bol vy- školsko-učiteľské pomery v našej hlásený zákon o povinnom vyučo- obci nútený som žiť na dve strany: vaní maďarčiny a začalo sa, ako ja tu v Starej Pazove a rodina v uvádza Ján Podhradský v článku Ka- Beške. Na dve strany žiť je spojené rol Lilge [Hlas ľudu], plánovité po- s takými trovami, že sa to na dlhší maďarčovanie nemaďarských ná- čas z čistého učiteľského platu nerodov v Uhorsku. S cieľom vzdelá- môže vydržať, takže som si z tunajvať sa v materčine, časť sloven- šej slovenskej Banky vypožičal peských žiakov založila krúžok Vajan- niaze na živobytie. Prv než by spraský, ktorého predsedom bol práve vil krok odísť zo Starej Pazovy, lebo Karol Lilge. Čítali tu slovenské noviny nerád by bol, aby naše slovenské a na požičanie od S. H. Vajanského dietky zase ostali bez výučby ná-

Slovenská pospolitá čitáreň – Lilge leží v strede

v apríli 1907 dostali zásielku asi 80 kníh. Niektoré knihy si členovia rozobrali na čítanie, ostatné K. Lilge skryl. O zásielke sa dozvedeli profesorské zbory a za veľkej účasti Maďarov a profesorov knihy zhabali. Po podrobnom výsluchu vynesený bol rozsudok, podľa ktorého Karol Lilge a Martin Pavela (Padinčan) boli vylúčení zo všetkých stredných škôl 13. 10. 2012

41 /4512/

boženstva, ako čo už niekoľko rokov boli, obraciam sa Predsedníctvu slovenskej ev. cirkve (pazovskému), aby bolo láskavé dať mi z tej katechétskej podpory, ktorú z jari 1926. roku na konvente uzavrelo....“ – sťažoval sa Karol Lilge vo svojom liste. O tom, ako zarábal a ako ťažko žil ako katechéta v pazovskej škole, svedčia aj neskoršie listy. Počas „odHLAS ĽUDU

deleného života“ od rodiny denne cestoval vlakom domov a stravoval sa v krčme, keď prespával v školskom bytíku. K tomu často cestoval na rozličné schôdze, lebo od roku 1921 (ešte keď býval v Osijeku) bol prvým tajomníkom Československého zväzu. V tej „funkcii“ zotrval aj počas príprav na osvetový zjazd tohto zväzu (ktorý sa konal v Pazove) a vďaka ktorému sa od roku 1928 zlepšila situácia v školstve. Určení boli učitelia, ktorí Rodinná hrobka Žáček – Lilge v Beške mali zostavovať učebnice, a z podnetu tohto zjazdu a roz- zamysleného nad seniorálnymi účhodnutia ministerstva osvety uspo- tami. Och, tie nešťastné účty darmo riadaný bol aj učiteľský kurz v No- len odberajú pružnosť jeho, povom Sade. Tu mal Lilge na starosti myslel som si, a hneď som ho oslopraktický výcvik kandidátov. Týmto vil: – Miško (tak volám ja každého spôsobom sa získalo 30 nových svojho dobrého priateľa), reku, či slovenských učiteľov pre slovenské môžeš ísť trochu k Tomićovi do školy vo Vojvodine... Po založení Matice slovenskej v krčmy? – Áno, len dočkaj. Juhoslávii roku 1932 Karol Lilge sa – Ale vec je veľmi súrna. Chcem stal druhým tajomníkom a často Ťa INTERVIEVOWAŤ...“ cestoval do Petrovca. K tomu veľa píNa základe popísaných otázok a sal, uverejnil vyše 150 článkov v rozličných novinách, pre- odpovedí dalo by sa uzavrieť, že na kladal diela juhoslovanských politické a kultúrne témy obaja spisovateľov a Pazovčania ho dobre vedeli uštipačne žartovať. poznajú aj ako autora Mo- Dokonca, pán Lilge na otázku VHV, nografie Starej Pazovy, ktorá či už má predhovor k Monografii, odpovedal: „O pár dní cestujem do vyšla tlačou roku 1932. Lilgeho zaneprázdnenosť Československej republiky, tam si plasticky opísal VHV v inter- sám napíšem predhovor, lebo tuto, view Návšteva u pána Lilgu: no – KTOŽE BY MI HO NAPÍSAL?!“ Karol Lilge je pochovaný v Beške. „Hja, ale pána Lilgu vynájsť Očakávali sme, že jeho hrobku nájnie je ľahko! Teraz, vo vakáciách? Veď kde je i škola, ťaž- deme v chatrnom stave. Ale zmýliko ho nájsť, lebo jeho cesty sú li sme sa. Beščianski hrobári nám nevyspytateľné a jeho čin- ukázali v evanjelickej časti cintorína nosť je ohromná. Či je v Beš- čerstvo vynovenú rodinnú kryptu ke na svojej kúrii, či je v dome Dr. Josefa Žáčeka. Pretože Karol Lilpri písacom stroji, či chodí po Pazove ge bol ženatý s Angelou, r. Žáčekozbierať materiál pre svoju Mono- vou (1880 – 1953), pochovaný bol grafiu, či možno si oddychuje vo v tejto rodinnej krypte. Túto hrobsvojom „hoteli“ v škole? A či je vo ku v Beške na vlastné náklady zre„Svaze“, či u ministerstiev v Bele- konštruoval Alexander Lilge, zástupca primátora mesta Martin, hrade, či u pána dr. Bulíka? Ale šťastie ma poslúžilo. On ako manažér tlačiarne Neografia a syn seniorálny pokladník bol práve v Karlovho mladšieho brata Alexandra banke – a naozaj! Pri elegantnom Lilgeho. Katarína Verešová mramorovom pulte, našiel som ho

Čo letí a

čo leží?

eľky li od učit , ako ta s o d y r ltú e sa arnej ku akreslili? Pozrit kladnej tv ý v e in n a hod y ste . b v Zá eby ste n ho titulku, čo b maráti – žiaci 2 ané jesenné áš ka ov tému z n ou poradili naši i. A je tu aj prelis dia c ce sa ho v m o rá té tr p e u o P o t n ie m a t o j d k é a A s v Báč si so z (5. b). ruzkov a Čajaka iatakov ovolili tieto ce d škole Ján lo tamojších p a . rieb e si ib lístie, die j téme. My sm o jesenných fa d ť ie d k dane o práce za

Ema Snidová

Branislav Kukučka

Kristína Speváková

Simona Đurićová

Anička Labátová

S abína Cerovská Anna F. a Jana S.

13. 10. 2012

41 /4512/

HLAS ĽUDU

mozaika1:0 9.10.2012 15:15 Page 2

M OZA I K A

ROČNÍK XII ČÍSLO 159 13. októbra 2012

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

POHĽAD CEZ HĽADÁČIK: KRÁSAVICA NA DUNAJI

Bratislavské motívy ú miesta, ktoré si v Bratislave nemôžete dovoliť nevidieť. Už samým tým, že je to mesto bohaté na pamiatky. Preto sa aj desaťdňový pobyt (1. 10. – 10. 10.) v Bratislave – v rámci projektu novosadskej Asociácie slovenských novinárov a bratislavskej Vysokej školy mediálnej a marketingovej komunikácie – niesol v znamení tak profesionálneho novinárskeho školenia pracovníkov slovenských vojvodinských elektronických a printových médií, ako i obchôdzky starobylých a zároveň bratislavských zaujímavostí a nevšedných zákutí neďaleko samého centra mesta. Hneď v prvý deň pobytu nás túlavé topánky zaviedli do mestskej pamiatkovej rezervácie, jednej z najväčších na Slovensku, do Starého mesta, a to, samozrejme, pozrieť si Michalskú bránu – jedinečné miesto, pod jedinú bránu zachovanú zo stredovekého opevnenia mesta, ktorej gotické základy boli položené v prvej polovici štrnásteho storočia, a do Michalskej ulice. Nebolo to však jediné, čomu dosvedčujú aj tieto snímky.

anna horvátová foto: jasmina pániková

Pohľad na bránu a vežu z Michalskej ulice, postavenú koncom 14. storočia; dnešnú barokovú podobu dostala počas rekonštrukcií v rokoch 1753 – 1758 spolu so sochou svätého Michala, vyhotovenou bratislavským majstrom Petrom Ellerom. Jej súčasná výška je 51 metrov. Žiaľ, na budove zub času zanechal stopy. Stavba volá po obnove.

Takýto nevšedný vchod do reštaurácie zaujme okoloidúcich, a zaujal aj nás. V súlade so zachovanou dobovou architektúrou obrnení rytieri vítajú hostí pred Staroslovienskou krčmou.

Aj Primaciálny palác v klasicistickom slohu na Primaciálnom námestí – v súčasnosti sídlo primátora mesta – postavený v rokoch 1778 až 1781 na základe návrhov Melichora Hefeleho a arcibiskupa Jozefa Bathyányho, zaujal hľadáčik fotoaparátu

Pri ceste na návštevu do Divadelného ústavu na Jakubovom námestí sme sa zastavili aj na Námestí Ľudovíta Štúra v blízkosti dunajského nábrežia a zvečnili súsošie Ľudovíta Štúra Pohľad na budovu na nábreží Dunaja – na pompézny Bratislavský hrad – fascinuje všetkých, a tak aj nás. Preto aj vám ponúkame tento nádherný záber.

mozaika2_3:0 9.10.2012 15:13 Page 1

M o Z a I K a

PrÍLoHa

Krásy slovensKa

Tie petrovské zvony na Kráľovej holi ynergické spojenie názvov dvoch ľudových pesničiek v titulku: slovenskej všeobecne známej a často aj u nás spievanej Na Kráľovej holi (stojí strom zelený) a miestnej z nášho Petrovca Tie petrovské zvony... sme si vybrali zámerne, lebo sa práve to v skutočnosti aj zlúčilo v jedno a tak spolu vytvorilo ďalšiu hodnotu – umelecký zážitok. Taký nevšedný umelecký zážitok nám na nadmorskej výške dvetisíc metrov vylúdil zimomriavky na tele. Pri počúvaní mohutného spevu veľkého speváckeho telesa, počítajúceho zo 200 spevákov z rôznych krajov slovenska, ale aj našincov z Petrovca, pod ho- Pri prameni rieky Hron lým nebom, vysoko v obla-

Kráľovej hole, najznámejšieho kopca tejto časti nízkych Tatier. Keď človek tam prišiel a pozrel sa na prameň, v súčasnosti krytý drevenou konštrukciou, zrejme by nikdy nepovedal, že z neho potom nastane taká horská riava, akou je samotná rieka Hron. v podstate ide o druhú najdlhšiu slovenskú rieku (preteká len územím slovenska), merajúcu až 298 km, a jej povodie zaberá až 11 % územia tohto štátu. Prietok rieky Hron neustále vzrastá: na začiatkoch v Brezne je 8 m3/s, v Banskej Bystrici už 27, vo

vovalo by nás, keby práve odtiaľto Dunajom kedysi k nám zasielali mohutné borovice a smreky na výstavbu významných a sakrálnych stavieb v našich osadách. Inak okolie prameňa a samotné podolie očaruje svojou krásou a v zeleni pasienkov, či lesov aj duša oddychuje. Kráľova Hoľa súčasťou festivalu spevákov je aj výstup na najvyšší vrch tejto časti slovenska – Kráľovu hoľu, vystierajúcu sa až 1 946 metrov nad

Malebná krajinka pri Hrone pod Kráľovou hoľou

Krásny výhľad na okolie z vrcholu

Zvolene 30, v novej Bani 49,5 a v Bíni aj 56 m3/s. vo svojej vodnej trase Hron do seba vpíja ešte ďalších sto prítok a potokov, až na svojej ceste vyústi do Dunaja. Traduje sa, že dolinou rieky viedli významné obchodné a spojovacie trasy. od 17. storočia boli vody Hrona a jeho prítokov využívané na splavovanie dreva. Takže neudi-

koch, človeka ožiaril jedinečný zážitok. PraMeň Hrona Do 18. ročníka tradičného festivalu viachlasného chrámového a ľudového spevu Ozveny staroslovienčiny pod Kráľovou hoľou v sobotu 18. augusta 2012 sa ozvali početné domáce zbory zo slovenska, ako i speváčky Komorného zboru Musica viva z Báčskeho Petrovca. Zraz účinkujúcich bol na Horehronskom podolí. Presne pri prameni rieky Hron v katastrálnej obci Telgárt na juhovýchodnom úpätí

24/II

Dolinami a kotlinami sa rozliehal spev veľkého zboru spevákov

hladinou mora. Končiar Kráľova hoľa je opradená povesťami a často ospevovaná básnikmi a patrí k najnavštevovanejším vrchom nízkych Tatier. Je to najvyšší vrch Kráľovohoľských Tatier, ktoré tvoria východnú časť nízkych Tatier. v rámci veľkoplošného chráneného územia národného parku nízke Tatry je to jeden zo šiestich najvyšších vrchov. od Kráľovej holi na nízkych Tatrách k oblohe sa vyššie vystierajú iba Ďumbier (2 043 m), Štiavnica (2 025 m), Chopok (2 023 m), Dereše (2 003 m), skalka (1 980 m) a Chabenec (1 955 m). Práve preto v tomto kraji často stretnúť pešiakov, ale aj cyklistov, od útleho veku až po seniorov, ktorí chodievajú hore-dolu kopcami. rozvinutá je tu i pešia turistika, cyklistika, horolezectvo a skalolezectvo, lyžovanie a skialpinizmus, ako i paragliding a závesné lietanie, plavba na vodných tokoch a raftering. svoju cestu zdolať Kráľovu hoľu sme začali dolu v obci Šumiac. od-

13. 10. 2012

41 /4512/

Hlas ĽUDU

mozaika2_3:0 9.10.2012 15:14 Page 2

M o Z a I K a

PrÍLoHa tiaľ sme sa najprv asfaltovou kľukatou cestou, a neskôr i takou obyčajnou, nasypanou skalami, mikrobusom šplhali k vrcholu. aby sme sa dostali až hen na končiar, nám motorizovaným to trvalo takmer hodinu. Cestou sme sa zdravili s nespočetnými milovníkmi prírody, ktorí využili krásne sobotné predpoludnie, aby sa vlastnými silami, či už pešo alebo na bicykloch, vyšplhali takmer dvetisíc metrov.

roslovienčiny, čo nám dolnozemcom prišlo celkom vhod. na Kráľovej HoLI neSTojÍ STroM zeLený na vrchole Kráľovej hole nestojí žiadny strom, ani zelený, ako sa spieva v ľudovej pesničke. Je to hoľa, alebo po našsky skala, holá, obrastená nízkou kosodrevinou a trávou. Predsa, keď sa človek tam dostane, nielenže si pľúca naplní čistým

oddych pre telo a dušu – slnkom ožiarený Spiš

Čím sme vychádzali vyššie, pred nami sa otvárali väčšie priestranstvá krásnych horehronských lesov a kotlín. Inak motorizovaný výstup na tento končiar je občanom povolený iba raz v roku, práve v deň organizovania festivalu ozveny sta-

vzduchom, ale si aj dušu napasie nedozerným krásnom. odtiaľto sa horolezcom a ostatným, ktorí dokážu zdolať neľahkú cestu, naskytuje jedinečný výhľad na spiš, vysoké Tatry, liptov, ale aj Horehronie. ani nám dlho nedalo spustiť pohľad z

tený celý spiš, či smerom k vysokým Tatrám aj Kriváň alebo až k poľskej hranici, kam dopieral zrak. Keď sa na tento kopec pozeráme už z diaľky, vidno na ňom akúsi predĺženú ruku smerujúcu ešte vyššie hore k oblohe. od roku 1960 práve na Kráľovej holi vystavali televízny a rozhlasový vysielač. stožiar vysielača má výšku 137,5 m a je akousi nadstavbou samotného kopca. vysoký výkon a nadmorská výška vysielača spôsobujú príjem signálu na jednej štvrtine územia slovenska. signálom kryje najmä mesto Poprad, okolie Tatier, spiš a Gemer. Presahy umožňujú ohromení pohľadom na krásne krajinky prijímať signál i na lip- Slovenska tove, orave, Horehroní, Práve v takomto okrúžení, vysočasti východoslovenskej nížiny a novohradu, no zachytiteľný je aj ko v oblakoch, na Kráľovej holi, na na území Poľska, Ukrajiny a Ma- vrchole kopca v sobotu 18. augusďarska. antény rozhlasového vy- ta sa v podaní veľkého zmiešaného sielania sa nachádzajú vo výške 59 zboru ozýval mohutný spev, šíriaci m a televízne antény siahajú do vý- sa do nedozerných diaľav. Dlho, šky 120 m, čiže v nadmorskej výške dlho odznievali slová rôznych pies2 066 m n. m. vedľa vysielača sa na- ní, i tej Na Kráľovej holi, alebo Daj,

Mapka chráneného územia národného parku nízke Tatry

S nosom v oblakoch – televízny vysielač na Kráľovej holi 13. 10. 2012

41 /4512/

Hlas ĽUDU

doliny liptova, až po liptovský Hrádok a Mikuláš. stojac na končiari, na druhej strane zase bolo vidieť slnečným jasom osvie-

chádza veľká obslužná budova, v ktorej je aj meteorologická stanica a sídlo Horskej záchrannej služby. vrchol kopca je aj východiskovým bodom pre horolezcov na hrebeňovú turistiku smerom na Čertovicu.

Boh, šťastia tejto zemi, ale aj našej pesničky Tie petrovské zvony... Keď sa človek vysoko na skale pod holým nebom trošku viac započúval, akoby skutočne bolo počuť ich krásny zvon. J. Č-p

III/25

mozaika4-5:0 9.10.2012 15:15 Page 1

M O Z A I K A

PRÍLOHA

VO VALLAURIS, MESTEČKU KERAMIKY A PICASSOVHO DEDIČSTVA

Hlinu potrovili, nie však aj idey o Vallauris, rozloženom na úpätí vŕškov, čo lemujú záliv Golfe- Juan, na ostrove Elba, pobudol pred dvesto rokmi Napoleon pri návrate z prvého uväznenia, keď s hŕstkou svojich vojakov podnikol víťazoslávny (hoci krátkotrvajúci) návrat do Paríža. Je to prvá slávna osobnosť, o ktorej sa hovorí v súvislosti s dejinami novšej doby tohto mestečka, dnes už takmer predmestia chýrečného Cannes na Azúrovom pobreží. Druhou je maestro Picasso. Prvý tam vskutku pobudol celkom okrajovo. V krčme neďaleko morského pobrežia prespal len jednu je- Hlavné námestie a Picassova skulptúra Človek a ovca dinú noc, lebo mal naponáhlo do Paríža. Picasso tam však tradíciou, kde majstri toho re- tiž na vlastné prianie aj pochovaprežil osem veľmi tvorivých rokov mesla umelcovi pomáhali ohľa- ný. a zanechal trvalé stopy svojho dom technickej stránky. Tie roky, koniec štyridsiatych a KAM SA PODELI ZLATÉ ČASY génia. prvá polovica päťdesiatych miKeď sa dnes prechádzate uliŠla som tam, pravda, kvôli Pinulého storočia, boli rokmi nielen cami toho mestečka, najmä vycassovi a dedičstvu, čo po ňom zostalo. Ale zaujímala ma aj vý- apoteózy umeleckého stvárňo- chýrenou Avenue Clemanceu, nestava diel súčasných umelcov, vy- vania tej zeminy, ktorej na okolí môžete sa nezamyslieť nad otázjadrujúcich sa v hline, ktorú tam bolo neúrekom, ale aj rozkvetu kou: kam sa podeli zlaté časy vousporadúvajú každý druhý rok toho kraja. Lebo Picassov príklad ľakedajšej metropoly keramikárskeho umenia? Je tam síce kerapod názvom Medzinárodné bie- nasledovali aj iní umelci. Vallauris si vtedy získal epiteton miky neúrekom, na desiatky prenále keramiky. Na začiatku sepfrancúzska metrotembra bolo mestečko ešte stále v letnom odeve. Vlastne celý kraj pola keramikárskesa hmýril rôznofarebnými kvetmi. ho umenia. V múJedna z farieb sa predsa vyníma- zeu v bývalom klášla. Fialová. Farba zakvitnutej bu- tore chránia bohaté génviley. Niekde bolo takmer celé umelecké dedičpriečelie domu zakryté tou popí- stvo z tých čias. V keramik ársk ych navou, teplomilnou rastlinou. Rozľahlému hlavnému námes- dielňach, ktorých tiu na vyvýšenine – odkiaľ sa uli- majitelia boli veľkýce na jednu stranu štverajú ešte mi vyznávačmi vyššie a na druhú klesajú smerom umenia, sa vtedy k neďalekému morskému pobre- vyskúšali mnohí: žiu – dominuje bronzová skulp- Matisse, Chagall, túra Človek a ovca. Picasso ju ve- Victor Brauner, Jean noval Vallaurisu. Ten dar je okrem Cocteau... Alebo aj iného dôkazom, že medzi umel- Paul Eluard, ktorý com a obyvateľmi toho mestečka napríklad na vlhkej Dani Žbontar: Zanechané existoval emotívny vzťah. hline napísal báseň, Hrnčiarska tradícia toho kraja pričom vznikol chýrečný Tanier, dajní výrobkov tak z nej, ako aj z slávneho maliara totiž podnietila, ktorý hovorí. Neskoršie si Vallauris porcelánu, hádam každá druhá aby sa osvedčil aj v tvarovaní a za svoj domicil zvolil aj známy he- predajňa je toho druhu, ale dostvárňovaní hliny. A aby bol stále rec a skulptor Jean Marais, ktorý minuje gýč. Až v takej miere, že na tvári miesta, do Vallauris sa aj tam okrem iného stvárňoval hlinu tam dnes dokonca, okrem múzea presťahoval. Tam existovali a maľoval. Vallauris sa stal aj jeho umenia, majú aj múzeum gýču. Čo zapríčinilo až takú degrahrnčiarske dielne s dlhoročnou konečným domovom, tam je to-

26/IV

dáciu? Odpoveď možno čiastočne treba hľadať v skutočnosti, že po odchode veľkých umelcov z toho prostredia tam zostalo veľké prázdno. Vákuum, ktoré bolo treba zaplniť. Majstri –keramikári sa vari v tej situácii nevynašli. Možno ich okrem odchodu známych mien zmiatol aj zrod masovej turistiky. Húfy návštevníkov začali dobýjať Azúrové pobrežie. Niektoré miesta kvôli slnku a piesočnatým plážam, iné pre príjemný chládok prímorských borovíc, mondénny Cannes, pravdepodobne v snahe stretnúť na ulici tváre známe z filmového plátna. A Vallauris bezpečne kvôli duchu Picassa, ktorý vanul nielen z diel, čo tam zanechal, ale aj zo spomienok obyvateľov na zážitky s maestrom. Tomu bolo najpríjemnejšie načúvať v malom intermezzo v café, či už na hlavnom námestí, alebo v niektorej z vedľajších ulíc. Pravda, moderní nomádi sú aj veľkými spotrebiteľmi. Čohokoľvek. Nuž, bolo načim čím rýchlejšie vyrobiť veľa krčahov a krčiažkov, šálok a podnosov, tanierov, soľničiek, cukorničiek, groteskných figúrok a kadečoho iného. Len aby sa mohol ukojiť hlad po suveníroch. Tak sa masová turistika istým spôsobom stala aj generátorom masovej výroby rovnakých produktov a gýču. Našťastie, tomu nepodľahli všetci. Zostalo ešte stále niekoľko dielní, ktoré sa správajú aspoň približne ako voľakedy. Vtedy, keď bol Vallauris chýrečný, nielen preto, že tam tvorili veľkí umelci, ale aj podľa kusovej výroby utilitárnej keramiky. Najmä podľa ručne vyrobených nádob na varenie a pečenie a kvetináčov, čo tam má úctyhodnú tradíciu, dlhú prinajmenej päť storočí. Kvety posadené v obrovských hlinených nádobách, jednoduchých

13. 10. 2012

41 /4512/

HLAS ĽUDU

mozaika4-5:0 9.10.2012 15:15 Page 2

PRÍLOHA

M O Z A I K A

línií, sú i dnes istým spôsobom ochrannou značkou ulíc Vallauris a Golfe-Juan, starobylých mestečiek teraz už prakticky spojených. Pritom obidve už takmer splynuli s mondénnym Cannes. Na druhú stranu, smerom k Nice, je francúzska riviéra ešte hustejšie obývaná. Prímorské mestá okolo stredovekých jadier majú nastavané velikánske moderné štvrte, tiež zrodené z masovej turistiky. Sídliská a letoviská sa nadväzujú jedno na druhé, až po letisko v Nice a chýrečnú Promenade des Anglais, ktorá sa hneď za ním začína. Žiaľ, Azúrové pobrežie je dnes už priveľmi vybetónované. Ešte šťastie, že sú dlhonohé palmy žilovaté. Zoradené do špalierov, lemujú cesty, čo sa kľukatejú pozdĺž zálivov azúrovej farby, prispievajúc k neodolateľnej príťažlivosti francúzskej riviéry, napriek všetkému, čo jej homo modernus naubližoval.

roku je to už dvadsiate druhé skrkvaného papiera, sa natoľko borníci z oblasti umenia, nuž akéstretnutie. vynímala medzi inými exponátmi, koľvek a všetko dodatočné novi– Áno, veľmi nám záleží na že by som si ju zaiste všimla i vte- nárske rozjímanie by vlastne bolo tom, aby sme si zachovali prí- dy, keby mi ju pani Micheline zbytočné. vlastok hlavného mesta kerami- nebola osobitne ukázala. Názov Len toľkoto: ide o dva murály, ky, ktorý sme získali počas sláv- jej sadol ako uliaty. Abandoned. sukcesívne obrazy, ktoré na jednych dní, keď v našom meste žil Zanechané. Ako skrkvaný, dogú- nej pozdĺžnej stene spracúvajú a tvoril maestro Picasso a iní zná- ľaný papier. Predkladám ju čita- tému vojny, a na náprotivnej scémi umelci, – vraví pani zamest- teľom v podobe fotografie. Ako aj ny zo spokojného života v mieri, naná v ústrednom mestskom múzeu, kde okrem dedičstva klasikov vystavujú aj časť súčasnej umeleckej tvorby z bienále. Tá je ináč rozvrstvená v primeraných priestoroch až na siedmich miestach, roztrúsených po celej osade. Keď som si do záznamníka chcela zapísať jej priezvisko, spolubesedníčka povedala, že by jej to možno zazlievala šéfka, ktorá v tej chvíli nebola prítomná. Ach, tí šéfovia! O chvíľu predsa súhlasila, aspoň čiastočne, prezradila mi totiž svoje meno. BIENÁLE KERAMIKY – Volám sa Micheline, – S cieľom zachrániť, čo sa za- povedala, a potom so šibalchrániť dá, a nadviazať na ume- ským úsmevom na perách Záber z Avenue Clemanceau, kde sú sústredené lecké tradície, ktorým v polovici ešte dodala, – ako tie auto- predajne s keramikou minulého storočia položili zákla- mobilové gumy, tak si to isdy známi umelci, vo viacerých totne zapamätáte. dielo z titulnej strany katalógu ktorému dominuje radosť žitia. mestách na Azúrovom pobreží A veru som. Forma s modrými bodkami auto- Hrôzy a rozkoš života na zemi. založili múzeá im ra Nakashima Harumi Lebo len v ten maestro veril. venované. Len z Japonska, krajiny, Prečo potom maľoval na steako príklad: Piktorá je tohto roku nách sakrálneho objektu? cassovi, Légerovi, čestným hosťom bieNapriek tomu, že nebol náboRenoirovi, Chanále. žensky založený, prial si zanegallovi, Matissovi. Celkový dojem z chať stopy svojej tvorby aj na Niekde usporatoho podujatia, ktoré cirkevnom objekte, ako to bolo v dúvajú aj stretkaždý druhý rok trvá päťdesiatych rokoch istým spônutia a výstavy skoro šesť mesiacov sobom medzi maliarmi a skulpsúčasných umel(od začiatku júla do tormi v móde. Matisse napríklad cov, kde sa snažia polovice novembra): práve vtedy končil dekoráciu kadodržiavať prísne dôstojné pokračova- plnky Rosaire v neďalekom Venkritériá, aby sa nie v tradícii umelec- ce. A tí dvaja velikáni veru po tropodnecovala kej tvorby, obohatenie che aj súťažili. Okrem toho, Pikvalita. kultúrnej scény mes- casso si úplné uvedomoval symJedným z tatečka, veľké uznanie boliku cirkevného objektu. Obykých je aj Bienápre každého účastníka vatelia Vallaurisu boli skutočne le keramiky vo Nakashima Harumi: Forma s modrými bodkami a zážitok pre návštev- veľmi poctení, keď si ich maestro Vallauris. Lebo níka. pre svoje obrazy zvolil ich kanapriek tomu, že je hlina z taOkrem iného aj preto, že sa Sú to očividné plody úsilia sú- plnku. mojšieho zemiska už strovená, vynasnažila, keď som jej povedala časnej generácie umelcov a kulA povďačné sú mu i dnešné geidey predsa nevyschli. Na sklon- skadiaľ pochádzam, a navyše od- túrnych dejateľov. nerácie. Niet sa čomu čudovať, ku storočia, v ktorom im Picasso kiaľ v danej chvíli prichádzam, veď Óda mieru Pabla Picassa, lebo priniesol slávu, vo Vallauris ktosi ukázať mi exponát jediného au- PICASSOVA ÓDA MIERU vskutku tým tie maľby na stenách mal dobrý nápad založiť inštitú- tora z územia bývalej Juhoslávie, Ešte slovko-dve o monumen- aj sú, láka sústavne obdivovateciu bienálneho stretnutia vý- umelkyne zo Slovinska Dani tálnom diele Pabla Picassa v ka- ľov tohto výsostného diela na tvarníkov v oblasti umeleckého Žbontar. Jej dielo prešlo prísnymi plnke z dvanásteho storočia, je- návštevu do Vallauris. Aj napriek stvárňovania hliny. Vlastne vý- kritériami a bolo zvolené repre- dinom pozostatku románskej ar- tomu, že sa jeho autor už dávno stavu tých najlepších diel vytvo- zentovať tendencie súčasnej tvor- chitektúry vo Vallauris. Prečo o vý- odsťahoval, nielen odtiaľ, lež aj zo rených v priebehu dvoch rokov by v tej oblasti. Biela porceláno- sostnom diele len stručne? Preto, sveta tuzemského. Milina VRTUNSKÁ medzi dvomi výstavami. Toho vá nádoba, akoby vyrobená zo lebo o ňom celé knihy napísali od13. 10. 2012

41 /4512/

HLAS ĽUDU

V/27

mozaika6:0 9.10.2012 15:16 Page 11

M O Z A I K A

PRÍLOHA

SÚBOR NA POHĽADANIE

Lúčnica – tanečná FC Barcelona

Výbušný naturel

Krása

eprezentant Slovenska. Aj Európy. Súbor Lúčnica. Majú všetko, čo k tanečnému a hudobnému umeniu patrí: kvalitu, temperament, rozmanitosť. Piesní, krojov a tancov. Sú fantáziou v pohybe. Čarovnou tanečnou Barcou. Rozdávajú radosť na všetkých kontinentoch. Tanečnej poézii tlieska oduševnené publikum. Od roku 1949. V tanci zlučujú veľkolepú techniku so živelným prejavom. Badať v nich ľahkosť, ale i nesmierne nasadenie. Tanečníc, tanečníkov a choreografov. Ich nácviky a výkony obsahujú dynamiku a dramatiku. Ich orchester Zlaté husle hrá dokonale. Ich spevácke teleso sa prezentuje zrelou hlasovou

vybrúsenosťou. V dejinách a súčasnosti Lúčnice je jedno meno natrvalo s ňou späté. Štefan Nosáľ. Zápalistí umelecký vedúci. Za šesť desaťročí stvárnil viac ako 100 choreografií a celovečerných progra- Pestrosť krojov mov. Vytvoril z Lúčnice špičkový tanečný zbor. „Či je tanec dobrý, závisí od toho, či ľudia z kraja,

Pohyb bez pochýb

Mladosť

28/VI

Radosť

odkiaľ tanec je, vidia v tanečníkoch seba a či sa páči obecenstvu,“ tvrdí spomínaný rodák z Hriňovej, tohtoročný jubilant

(narodil sa v roku 1927). Lúčnica sa vojvodinským Slovákom páčila. Prvýkrát koncom júla 1963. Na programoch po našich osadách. Na snímkach sú zábery z ich tohtoročného vystúpenia v Martine. Ďalšieho bravúrneho, majstrovského. Text a fotografie: Ján Špringeľ

13. 10. 2012

41 /4512/

HLAS ĽUDU

mozaika7:0 9.10.2012 15:45 Page 14

PRÍLOHA

M O Z A I K A

ROBOTIKA – DNI BUDÚCNOSTI

Svet tajomstiev a nových možností schopných hrať futbal, či priemyselných robotov, ktoré už dlhé roky majú uplatnenie vo vyvinutých alebo aj menej vyvinutých ekonomikách. Napriek uvedenému, jeden z popredných svetových expertov v oblasti robotiky profesor Huosheng Hu z britskej univerzity v Essexe celé roky tvrdí, že verejnosť stále nie je pripravená na blížiacu sa inváziu robotov: lebo je o nich ešte stále pomerne málo informovaná, a používaniu ro-

Podujatie – celodenný ruch a tvorivý vzruch

ol to prvý vedecko-populárny festival tohto druhu a zostáva pevne dúfať, že nie aj posledný. Nielen preto, že jeho náplňou boli možnosti využívania robotiky. Že názorne, na príklade vyše dvadsať robotov, vrátane najdokonalejšieho z nich Asima, ukázal, že sú moderné roboty už v podstate schopné ľuďom slúžiť v ich domovoch, nemocniciach, úradoch, inde. Ale najmä preto, že tým otvoril brány jedného nového sveta, v ktorom sa rozvoj národných ekonomík musí oveľa výraznejšie zakladať na vedeckých a uplatniteľných poznatkoch, medzi ktorými sa robotika vyníma vlastným významom, možnosťami a dosahom. Preto, lebo sú dnešné roboty mo-

bilné, autonómne a inteligentné. Zvlášť tie humanoidné a interaktívne, s ktorými ľudia môžu viesť jednodu-

Pri každom robote ktosi

Transmisia

chú konverzáciu v angličtine, alebo ktoré vpredu majú dotykový displej, na ktorom sa zobrazujú návštevníkmi zvolené mapky a iné informácie. Súčasnosť sa neobíde ani bez chirurgických robotov, robotov v kozmických agentúrach a lodiach, alebo bez robotických psíkov

Nič bez príkladov

botov sa nerobí dostatočná propagácia. Aby sa to u nás zmenilo smerom k lepšiemu, v belehradskom Stredisku pre promovanie vedy posledný týždeň septembra a prvý týždeň v októbri prebiehala Robotika, podujatie venované – ako to aj z jeho podnázvu vyplýva – dňom budúcnosti. Každý deň na ňom boli stovky návštevníkov, nielen záujemcov a žiakov... Aby nielenže uvideli robotov, ale aj vkročili hlbšie do labyrintov vedeckých a výskumných tajomstiev a nových možností. Robotika nás počas tých dvoch týždňov priblížila novým skúškam budúcnosti, ktoré sú následkom neustálych zmien vo svete, no nedokázala len to, ale i čosi azda rovnako dôležité. Po rokoch poznačených výrazným poklesom záujmu mladých ľudí o štúdium prírodných vied a prácu vo vede a technike (z)javila sa ako jeden z vhodných spôsobov a modelov motivovať ich pre štúdium prírodovedných disciplín. Práve preto treba dúfať, že Robotika prvá, ukončená pred niekoľkými dňami, je ozajstným začiatkom a nie koncom takýchto plánov a nádejí. Oto Filip

Mozaiku číslo 159 pripravil Oto Filip 13. 10. 2012

41 /4512/

HLAS ĽUDU

VII/29

mozaika8:0 9.10.2012 15:17 Page 15

M O Z A I K A

PríloHa

iba Pre labuŽníkov

kúsky s banánmi suroviny: 6 žĺtkov, 6 lyžíc cukru, 3 lyžice múky, 3 lyžice kakaa, 1 pečivový prášok, 1 vanilínový cukor a 6 bielkov; Na plnku: 4 lyžice múky, 4 dl mlieka, 2 vajcia, 3 pásiky čokolády na varenie, 20 dag margarínu, 20 dag cukru; Ostatné: 6 – 7 banánov a 500 ml sladkej smotany. takto sa to vydarí: Bielky vyšľaháme na tuhý sneh. Žĺtky vyšľaháme dopenista s cukrom a vanilínovým cukrom. Pridáme múku, kakao a pečivový prášok. Nakoniec do žĺtkov zľahka primiešame bielkový sneh. Vylejeme na plech vyložený papierom na pečenie alebo na vymastený a vysypaný múkou. Pečieme na 180 ºC vo vopred vyhriatej rúre. Keď korpus vychladne, pokropíme ho kávou. Plnka: Cukor, vajcia a múku vymiešame s 1 dl mlieka a za stáleho miešania zavaríme do ostatného vriaceho mlie-

dobrÉ rady – veĽká Pomoc

odmrazovanie

ka. Pridáme na kocky nalámanú čokoládu. Keď zmes nadobudne želanú hustotu, zložíme zo sporáka a do vychladnutej plnky zašľaháme margarín. Korpus potrieme plnkou, na ňu naukladáme na kolieska nakrájané banány pokvapkané citrónovou šťavou. Navrch natrieme vyšľahanú sladkú smotanu.

krémové kúsky suroviny: 7 žĺtkov, 12 lyžíc múky, 15 lyžíc cukru, 3 lyžice kakaa, 1 vrecúško pečivového prášku, 2 – 3 lyžice vody; Na plnku: 2 vrecká vanilínového pudingu, ½ litra mlieka, 2 – 3 lyžice cukru, 7 bielkov; Ostatné: 1 vrecúško šľahačky, 2 pásiky čokolády. takto sa to vydarí: Vyšľaháme žĺtky s cukrom a vodou, postupne zľahka primiešame múku, kakao a pečivový prášok. Pečieme 20 minút v predhriatej rúre na 180 ºC. Plnka: Uvaríme puding v mlieku. Bielky vyšľaháme s cukrom a štipkou soli (môžeme aj vo vodnom kúpeli). Do teplého pudingu primiešame zľahka vyšľahaný bielkový sneh. Korpus vyberieme z rúry, potrieme ho pripraveným krémom a vrátime do rúry. Pečieme ešte

estré lístie, chladnejší vzduch, zrelé hrozno a jablká. Užívajte si jesenné ovocie, ktoré vám dodá sviežosť, elán a krásu. Nie je náhoda, že jablká a hrozno dozrievajú práve v období, keď sa spúšťa lavína prvých prechladnutí. Sú bohaté na látky, ktoré posilňujú našu obranyschopnosť, no dokážu toho oveľa viac. Hroznová kúra Posilní imunitu Hrozno očisťuje a odvodňuje. Raz do týždňa si spravte hroznový deň, vynikajúco vás pripraví na zimu. Počas dňa by ste mali zjesť 1 kg hrozna v pravidelných dávkach a medzitým pite dostatočné množstvo minerálky.

30/viii

odstraňovanie etikiet Ako očistiť ťažko odstrániteľné etikety z pohárov a fliaš? Najprv odstráňte nožíkom papierovú časť namočením do vlažnej vody. Lepidlo odstránite tak, že do suchého pohára nalejete horúcu vodu, aby ste udržali teplotu skla, a dobre potriete olejom. Prstami a dlaňou mastnotu rozotierajte, a tak sa postupne teplom i trením lepidlo uvoľní.

10 –15 minút na rovnakej temperatúre. Krémové kúsky necháme trochu vychladnúť a potrieme ich vyšľahanou šľahačkou. Navrch nastrúhame čokoládu.

Pohoda z jesenného ovocia

Ako rýchlo, bez násilia a poškodenia odmraziť chladničku či mrazničku? Do jedného litra vlažnej vody pridajte dve polievkové lyžice soli a tento roztok nanášajte špongiou na námrazu. Po odstránení námrazy chladničku umyte a zároveň dezinfikujte octovou vodou – na jeden liter vody dajte dve polievkové lyžice octu.

Hroznová šťava vás zbaví stresu Keď strácate kontrolu nad svojimi nervami, upokojí vás pohár hroznovej šťavy. Protistresová látka inozit, vďaka ktorej je hrozno také sladučké, vás spoľahlivo vráti do normálu. Plátky jabĺk zvyšujú koncentráciu Máte rady sušené ovocie? To je dobre, pretože aj v sušených jabĺčkach sú zachované drahocenné minerálne látky. Jablká pokrájajte na plátky a sušte ich v rúre päť hodín pri 70 °C. Ak nemáte rúru s cirkuláciou vzduchu, vsuňte medzi dvierka varešku. Usušené plátky vložte do nádoby a môžete maškrtiť bez výčitiek svedomia.

odstraňovanie náplasti Náplasť z pokožky odstránite bezbolestne tak, že ju potriete detským olejčekom a necháte chvíľu pôsobiť.

Pančuchy

jablkový čaj zoHreje a dodá vitamíny Pod ovocnou šupkou sa nachádza najviac vitamínov, preto by ste mali jablká jesť neošúpané. Ak vám inak nechutí, šupku neodhadzujte, ale nechajte ju vysušiť na papieri a pripravte si z nej lahodný čaj: 1 polievkovú lyžicu sušených šupiek prelejte vriacou vodou a nechajte lúhovať 4 minúty.

Nové pančuchy budú mať dlhšiu trvanlivosť, keď ich pred prvým obutím dáte na 10 minút do studenej vody a potom ich voľne vysušíte.

Pančuchové nohavice Pančuchové nohavice poslúžia aj po obnosení. Výborne nimi očistíte batériu nad umývadlom. Namočené najlepšie čistia chĺpky a nitky zo šiat i nábytku.

13. 10. 2012

41 /4512/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A VERNISÁŽ 61. KOVAČICKÉHO OKTÓBRA

Bohatá účasť maliarov a 61. výtvarnom salóne Kovačický októNevystali príhovory repreber, jednom z najstarších kultúrnych po- zentantov významných inštidujatí v Srbsku, vystavili sedemdesiat olejo- túcií zo Srbska a Slovenska. malieb, jednu maľbu na skle a tri intarzie všet- Na slávnostnom otvorení výci členovia Galérie insitného umenia: Ján stav 61. Kovačického októbra Strakúšek, Alžbeta Čížiková, Drago Terzić, Jo- a Panónskej miniatúry okrem zef Havjar, Katarína Karlečíková, Eva Husári- Márie Raspírovej, riaditeľky Gaková, Anna Kňazovicová, Mária Vargová, Zu- lérie insitného umenia, a Pavzana Vereská, Ján Glózik, Pavel Cicka, Pavel Haj- la Babku, riaditeľa Galérie Babko, Štefan Varga, Anna Lenhartová, Ján Žolnaj, ka, zdravice plné chvály majsNada Koreňová, Michal Povolný, Ján Bačúr, trom insity a Kovačičanom, Mirjana Radenkovićová, generálna tajomníčka Kultúrnohistorického strediska Srbská koruna, udeľuje Martin Markov, Desa Petrovová-Morarová a ktorí sa snažia o zveľaďovanie vyznamenanie Galérii insitného umenia Rozália Markovová. kultúry, vyMaliari a ich strešslovili Anna Tomanová- Obce Kovačica, a Márii Raspírovej, riaditeľke ná obrazáreň sa tohMakanová, predsedníčka Galérie insitného umenia. Okrem O. Veňarto roku pousilovali NRSNM, a Ján Varšo, veľ- skému Galéria insitného umenia udelila uznavystaviť kvalitné právyslanec SR v Belehrade. nia i dvom TV redaktorkám za ich prínos k šíce väčších rozmerov Podujatia slávnostne otvo- reniu dobrého mena ustanovizne, slovens rôznorodejšou teril Igor Furdík, predseda ského insitného umenia doma a vo svete a matikou ako v miÚradu pre Slovákov žijú- propagovania Kovačice ako významnej tunulých rokoch. Po cich v zahraničí. Na sláv- ristickej destinácie. Ocenenia dostali Milica Baniekoľkých rokoch nostnom otvorení saló- jićová-Ðogová z RTS a Katarína Mirovićová z vystavoval znovu nov nechýbali ani pred- RTV Kragujevac. Za propagovanie Kovačice v Ondrej Veňarský stavitelia lokálnej, obec- Srbsku uznanie dostal maliar Ljubiša Jelić-Pin(1930). Jeden z najnej a pokrajinskej samo- ki, majiteľ súkromnej galérie a priateľ kovastarších maliarov Kosprávy. Na vernisáži sa zú- čických umelcov. V hudobnej časti programu vystúpil Ľudovačice má v Galérii častnili delegácie z Tršića, vý orchester Rosička a spevácke dueto Jonáinsitného umenia vo Loznice a Kragujevca. fonde trinásť obraKragujevčania zahlásili šová – Marková. Výstavu sprevádza dvadsazov namaľovaných zakladanie Združenia ťosemstranový katalóg v srbskom, slovenskom medzi rokmi 1965 a Príhovor Anny Tomanovej – Makanovej, srbsko-slovenského pria- a anglickom jazyku s najdôležitejšími údajmi 1986. Tohto roku predsedníčky Národnostnej rady teľstva v ich meste. Mirja- o každom členovi galérie v náklade 1 000 kupriniesol na výstavu slovenskej národnostnej menšiny na Radenkovićová, gene- sov. Na grafickej úprave katalógu sa najviac poštyri maľby. Doyen rálna tajomníčka Kultúr- dieľala kustódka Anna Žolnajová-Barcová. Veňarský z Galérie insitného umenia počas ver- no-historického strediska Srbská koruna, ude- Výstava je sprístupnená verejnosti do konca nisáže dostal ocenenie za doterajšiu maliars- lila vysoké vyznamenania Galérii insitného mesiaca. Ján Špringeľ ku činnosť a srdečne sa za to poďakoval. umenia, Miroslavovi Krišanovi, predsedovi

VÝSTAVY A KONCERTY NA KOVAČICKOM OKTÓBRI

Kovačica je (aj) Kreatornica lub Kreatornica je názov čerstvo založenej neziskovej organizácie z Kovačice. Priestor začleniť sa do tohto združenia dostáva každý, kto (ne)tradičným spôsobom pre osadu insity tvorí v rôznych oblastiach a k tomu má umelecký cit. Spolok kreatívnych ľudí založili Pavel Vereský, Marína Bírešová a Daniel Válovec. Táto trojica práce už roky vystavuje zvlášť na početných zahraničných remeselníckych jarmokoch, vojvodinských slovenských podujatiach. Na neveľkom, ale vkusne upravenom priestore Obecnej knižnice Kovačica svoje diela prvýkrát ako členovia vlastného združenia v sobotu 6. a nedeľu 7. októbra vystavovali piati autori: úžitkové rôznorodé šperky Marína Bírešová, umelecké praktické lampy z tekvíc Daniel Válovec, umelecké fotografie prírody a roviny

13. 10. 2012

41 /4512/

HLAS ĽUDU

Jaroslav Králik, tokárske práce z dreva Pavel Vereský a kresby tušom a kombinovanou technikou Ivana Vereská. Na tohtoročnom Kovačickom októbri bol v dňoch víkendu bohatý aj hudobný večerný program. V piatok na Rock a Electro Party na javisku Základnej školy Mladých pokolení vystupovali Lokatori z Kovačice, Direct drive z Idvoru a DJ Vule. V sobotu bol mimoriadne navštívený večie- Kvarteto z novozaloženej Kreatornice: Pavel Vereský, rok slovenskej ľudovej hudby ko- Daniel Válovec, Dr. Jaroslav Králik a Marína Bírešová vačických a padinských hudobníkov pod vedením Jána Petráša Uču, kým pokazil ani v druhej časti koncertu dážď a sildobrú náladu na koncerte v nedeľu novo- nejší vietor. Ján Špringeľ sadskej skupiny Apsolutno romantično ne-

K U LT Ú R A 3. STRETNUTIE SLOVENSKÝCH DOLNOZEMSKÝCH UČITEĽOV

ci umeleckej časti programu Komorný zbor Zvony a orchester Zvonivá cimbalovka predviedli kratší umelecký program pozostávajúci zo zborových piesní auSelenči v dňoch 5. až 7. októb- Výchovno-vzdelávacieho výboru ním Slovákov v zahraničí. Nosi- tora PaedDr. Juraja Súdiho. Prora bolo 3. Stretnutie sloven- celoštátnej slovenskej samosprá- teľmi ceny na rok 2012 sa stali Vie- gram moderovala Monika Zolňaských dolnozemských učiteľov, vy v Maďarsku, Viera Timarová, od- ra Boldocká zo Srbska, Mgr. Anita nová. na ktorom sa stretli učitelia z Ma- borná inšpektorka v Ministerstve Murgašová zo Slovenska, Rudolf Druhý deň stretnutia bol veIaroš z Rumunska a novaný téme Osobný rast učiteľa. Zuzana Medveďová z Úvodné slovo na túto tému poMaďarska, ktorá vedala PaedDr. S. Zolňanová v ospravedlnene na mene organizátora stretnutia. Houdeľovanie ceny ne- vorila o vlastných skúsenostiach a prišla. Odmeneným o zákonnej legislatíve v oblasti pedagógom odo- možného vzdelávania učiteľov v vzdali medaily, ktoré štátoch, z ktorých na túto tému majú na averze reliéf- hovorili jednotliví účastníci stretny portrét Samuela nutia. V druhej časti stretnutia Tešedíka, diplom s bola prezentácia monografie Dvojuvedenými základný- jazyčnosť a vzdelávanie doc. Dr. Rumi údajmi o laureá- ženy Šimoniovej-Černákovej. O tovi a oblasť, z ktorej svojej knihe hovorila sama autobola cena udelená, rka, ktorá sa prostredníctvom viOdmenení a hostia 3. Stretnutia slovenských dolnozemských učiteľov v Selenči ako i peňažnú časť deoprezentácie zmienila o výsledkoch, ku ktorým sa ďarska, Rumunska, Srbska a Slo- výchovy, výskudopracovala vo svojej vevenska. Cieľom bolo vymeniť si mu, mládeže a deckej práci. skúsenosti v oblasti vzdelávania a športu RumunsOkrem toho, že sa húpo prvýkrát udeliť Cenu Samue- ka, prof. Ing. Igor ževnate pracovalo v rámla Tešedíka pedagogickým pra- Kosír, CSc., proci stretnutia, hostia predcovníkom mimo územia Slovens- rektor Univerzity sa mali plánované termíka, ktorí svojou činnosťou prispe- Mateja Bela v ny, v ktorých mohli nali k zveľadeniu slovenského škol- Banskej Bystrici, vštíviť znamenitosti Obce stva v zahraničí. 3. ročník Stretnutia JUDr. Dagmar Báč a etno priestor v slovenských dolnozemských uči- Hupková, geneDome kultúry v Selenči, teľov organizovala Národnostná rálna riaditeľka kde ich s kultúrnymi parada slovenskej národnostnej Sekcie medzimiatkami, ktoré sa chránia menšiny v Srbsku za finančnej národnej spoluv tomto priestore, obozpodpory Úradu pre Slovákov ži- práce MŠVV a Laureáti Ceny Samuela Tešedíka (zľava): Viera Boldocká, námila vedúca Etno sekjúcich v zahraničí a uskutočnilo sa ŠSR, a Anna To- Rudolf Iaroš a Anita Murgašová cie Viera Strehárska. v Základnej škole Jána Kollára v Se- manová-MakaV tretí deň účastníci sa lenči. nová, predsedníčka V mene hostiteľa, pedagogic- NRSNM a podpredsedkého zboru v Selenči a organizá- níčka Zhromaždenia tora NRSNM v Srbsku hostí priví- APV. Česť otvoriť strettala PaedDr. Svetlana Zolňanová, nutie mala skupina detí riaditeľka školy a predsedníčka v ľudovom kroji, ktorá Výboru pre vzdelávanie NRSNM. V predviedla kratší umepríhovore vzdala hold učiteľskému lecký program. povolaniu a všetkým pracovníPo otvorení sa všetci kom, ktorí svoj pracovný vek ve- presťahovali do reštaunovali výchove a vzdelávaniu mla- rácie Business klubu v dých generácií v duchu sloven- Selenči, kde prvýkrát ského národného povedomia. Ke- udelili Cenu Samuela ďže začiatok stretnutia padol prá- Tešedíka a od tohto ve na Svetový deň učiteľov (5. roku sa bude udeľovať októbra) prítomným zablahoželala každoročne. Cenu ude- Ružena Šimoniová-Černáková hovorila o výskume k tomuto sviatku. Na oficiálnom ľujú Asociácia sloven- dvojjazyčnosti vo vzdelávaní otvorení boli prítomní mnohí vzác- ských pedagógov v ni hostia z Maďarska, Rumunska, Srbsku, Čabianska organizácia odmeny. Laureátom zablahoželal mohli zúčastniť na službách Božích Slovenska a predstavitelia škôl zo Slovákov, Spoločnosť pre eduká- predseda Úradu pre Slovákov ži- v kostole a po spoločnom obede Srbska. V rámci otváracieho pro- ciu a kultúru v Nadlaku (zriaďo- júcich v zahraničí RNDr. Igor Fur- stretnutie oficiálne skončilo. gramu účastníkom stretnutia sa vatelia Ceny Samuela Tešedíka) v dík. Za uznanie sa každý odmeprihovorili Michal Lasík, predseda spolupráci so Svetovým združe- nený osobitne poďakoval. V rámJuraj Berédi-Ďuky

Udelili Cenu Samuela Tešedíka

13. 10. 2012

41 /4512/

HLAS ĽUDU

K U lT Ú R A AKO Je TO S NAMi V OBlASTi šKOlSTVA?

Prehľad slovenského školstva vo Vojvodine (3) minulých prehľadoch sme uviedli stav školenia sa Slovákov v systéme základnej školskej sústavy na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a teraz pokračujeme v prehľade stavu siete stredných škôl. V školskom roku 2011/2012 na území AP Vojvodiny v rámci 40 lokálnych samospráv (z celkového počtu 45), vlastne v 34 obciach a 6 mestách pracovalo 131 stredných škôl: 26 gymnázií (22 všeobecného typu a 2 špecializované – 2 pre nadaných žiakov v matematickom gymnáziu po srbsky a maďarsky a 2 pre nadaných žiakov vo filologickom gymnáziu po srbsky a maďarsky), tiež 75 odborných škôl, 10 zmiešaných, 10 umeleckých škôl a 10 stredných škôl pre žiakov s poruchami v rozvoji. Okrem týchto štátnych na území Vojvodiny pôsobí aj 21 súkromných stredných škôl, v ktorých bolo 1 032 žiakov. Stredoškolským vzdelávaním v AP Vojvodine bolo obsiahnutých 72 106 žiakov zapísaných do 2 956 tried. Priemerný počet žiakov v triedach bol 24. Vzhľadom na predchádzajúci školský rok, počet žiakov v stredných školách je menší o 744 žiakov alebo 1 % a počet tried je menší o 33 alebo 1,1 %. Počet žiakov v stredných školách podľa typu strednej školy bol takýto: v gymnáziách bolo 14 779 žiakov, v odborných školách 52 371, v zmiešaných školách 3 592 a v umeleckých školách bolo 1 364 žiakov. V 10 stredných školách pre žiakov s poruchami v rozvoji sa vzdelávalo 835 žiakov. V porovnaní s predchádzajúcim školským rokom počet žiakov v gymnáziách bol väčší o 185 (1,27 %) a v odborných školách menší o 888 (-1,67 %). Počet žiakov v umeleckých školách sa zväčšil o 23 žiakov alebo 1,71 %. Keď ide o národnostnú príslušnosť, stredoškolským vzdelávaním bolo obsiahnutých: 54 015 Srbov, 8 763 Maďarov, 1 671 Čiernohorcov, 1 576 Chorvátov, 1 551 Slovákov, 228 Juhoslovanov, 770 Rumunov, 422 Rusínov, 269 Macedóncov, 449 Bunjevcov, 142 Bosniakov a Moslimov, 702 Rómov, 128 Ukrajincov, 26 Slovincov, 48 Albáncov, 48 Nemcov, 48 Čechov, 18 šokcov a 1 232 žiakov, ktorí sa nevyjadrili o svojej národnostnej príslušnosti. Vyučovanie v jazykoch národnostných spoločenstiev bolo organizované v 43 stredných školách na území 17 lokálnych samospráv, a to:

13. 10. 2012

41 /4512/

v 12 gymnáziách (9 po maďarsky, 2 po slovensky, 1 po rumunsky a po chorvátsky), v 27 odborných školách (26 po maďarsky a 1 po rumunsky) v 2 zmiešaných školách (1 po maďarsky a 1 po rusínsky) a v 2 umeleckých školách po maďarsky. Počet tried, v ktorých bolo usporiadané vyučovanie v jazykoch národnostných menšín, je 359 a počet žiakov bol 7 533, resp. 10,45 % z celkového počtu žiakov stredných škôl vo Vojvodine. VyučOVanie PO slOVensKy V stredných šKOlách V informácii, ktorú pre školský rok 2011/2012 prichystala pokrajinská administrácia, sa uvádza, že vyučovanie v slovenskom jazyku bolo zorganizované na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci (259 žiakov v 11 triedach) a na Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici (114 žiakov v 4 triedach). Obe gymnáziá sú všeobecného typu. Vyučovanie navštevovalo 373 žiakov (0,52 % z celkového počtu stredoškolákov vo Vojvodine) rozvrhnutých do 15 tried. Priemerný počet žiakov v triede bol zo 25. V porovnaní s predchádzajúcim školským rokom vyučovanie po slovensky navštevovalo o 23 žiakov viac. Pre školský rok 2011/2012 bol naplánovaný i zápis žiakov v slovenskom vyučovacom jazyku pre vzdelávací profil poľnohospodársky technik v rámci Poľnohospodárskej školy so žiackym domovom vo Futogu a v Báči v počte po 24 žiakov, ale počet prihlásených uchádzačov nebol postačujúci, aby sa tieto triedy formovali. Slovo zákona hovorí, že sa vzdelávací plán a program uskutočňuje aj v jazyku národnostnej menšiny, resp. dvojjazykovo, ak sa pre to vyjadrí aspoň 15 žiakov v triede prvého ročníka. Na Gymnáziu M. Pupina v Kovačici sa 5 predmetov vyučovalo po srbsky, ale v prehľade sa neuvádza, ktoré sú to jazyky. Na Gymnáziu J. Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci sa po srbsky vyučovali 4 predmety. ide o francúzštinu, nemčinu, ruštinu a latinčinu. Do stredných škôl na území AP Vojvodiny sa v školskom roku 2011/2012 zapísalo 1 551 žiakov Slovákov. ide o pokles o 5 žiakov v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Žiaci slovenského pôvodu tvorili 2,15 % z celkového počtu žiakov. Z tohto počtu HlAS ĽUDU

slovenských žiakov v materčine po slovensky sa učilo 368 alebo 23,73 %, po srbsky 1 181 Slovákov, alebo 76,14 %, k tomu po maďarsky sa vzdelávali ďalší dvaja Slováci, čiže 0,13 %. V porovnaní s predchádzajúcim rokom počet Slovákov, ktorí sa učili v materčine, je väčší o 24. Z počtu 373 žiakov, ktorí vyučovanie sledovali po slovensky, 368 žiakov sú Slováci, 1 je Chorvát a 4 žiaci sa nevyjadrili o národnej príslušnosti. Obchvat žiakov Slovákov vyučovaním v materčine v stredných školách bol 23,73 %, čo bolo o 1,6 % viac v porovnaním s prechádzajúcim školským rokom, resp. o 1,69 % ich bolo menej vo vyučovacom procese v srbčine. V školskom roku 2011/2012 z 367 žiakov, ktorí ukončili základnú školu po slovensky, 97 žiakov alebo 26,43 % sa rozhodlo pokračovať v školení po slovensky. Na porovnanie ohromujúco znie údaj, že z celkového počtu žiakov, ktorí ukončili základnú školu po maďarsky, 95,17 % sa rozhodlo pokračovať v školení v ich materčine a u Rumunov to percento je tiež vyššie ako u Slovákov – 37,65 %. VyučOVanie slOVensKéhO jazyKa s PrVKami nárOdnej Kultúry V stredných šKOlách Vyučovanie slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry v školskom roku 2011/2012 na území AP Vojvodiny bolo zorganizované pre 110 žiakov a uskutočňovalo sa vo všetkých 3 stredných školách v Sta-

rej Pazove pre 64 žiakov, vo všetkých 3 stredných školách v Báčskej Palanke pre 28 žiakov a na Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici pre 18 žiakov. Záverom prehľadu informácie o stredoškolskom vzdelávaní a výchove žiakov s dôrazom na národnostné menšiny pokrajinská administrácia uviedla, že pre výučbu materčiny s prvkami národnej kultúry sa v najväčšom počte prihlásili Rusíni – 13,2 % (2,15 % viac ako rok predtým), tiež Slováci – 9,31 % (2,58 % menej ako rok predtým) a Rumuni – 2,17 % (- 0,44 %). V správe sa konštatuje, že v stredných školách, v ktorých sa vyučovanie organizuje v jazykoch národnostných spoločenstiev, z jednotlivých predmetov, a ide prevažne o všeobecné, pre nedostatok kvalifikovaného pedagogického kádru, ktorý ovláda vyučujúci jazyk, vyučovanie sa uskutočňuje po srbsky. Keď ide o odborné predmety, najčastejšie sa po srbsky vyučuje zo skupiny predmetov elektrotechnika, zdravotníctvo a sociálna ochrana. Porovnávajúc prehľad počtu žiakov v stredných školách na území AP Vojvodiny v predchádzajúcich piatich rokoch podľa vyučujúcich jazykov, pokrajinská administrácia v správe pozitívne zhodnotila vyučovanie po slovensky, lebo počet žiakov vzdelávajúcich sa v materčine narastá. Dokladujú to nasledovnými údajmi. V školskom roku 2007/2008 po slovensky sa vyučovalo 341 žiakov, 2008/2009 – 344 žiakov, 2009/2010 – 345, 2010/2011 – 350 a v školskom roku 2011/2012 – 373 žiakov. J. Č-p

STARÁ PAZOVA

Kultúrny informátor na október krem bohatého filmového repertoáru Stredisko pre kultúru Stará Pazova na tento mesiac pripravilo cyklus antropologických filmov, ktoré sa premietajú každú nedeľu v predsieni divadla. Je to v rámci projektu prezentácie kultúry a vzdelávania Obce Stará Pazova, ktorý je ináč vo fáze vypracovania. Dňa 19. októbra v predsieni divadla naplánovali výstavu obrazov a sôch Milana Radumilu, člena Združenia výtvarných umelcov Starej Pazovy. V tomto mesiaci sa v staro-

pazovskej divadelnej sieni uskutočnia aj tri koncerty – 11. Mini-tini fest – festival mladých spevákov (13. októbra), vážnej hudby (25. októbra) a celovečerný program FS Dukat (27. októbra). Na 20. októbra naplánovali ďalšiu reprízu divadelného predstavenia Antona Pavloviča Čechova Krčma na hlavnej hradskej v réžii Miroslava Benku a v podaní SKUS hrdinu Janka Čmelíka, SD VHV a Strediska pre kultúru Stará Pazova. a. lš.

K U LT Ú R A VÝSTAVA OBRAZOV MICHALA GERŽU V BRATISLAVE

Sála z nich svetlo a pokoj vorbu Michala Geržu, maliara z Aradáča, pôvodom Kysáčana, už dobre pozná nielen naša výtvarná verejnosť, ale aj tá v zahraničí. A to aj napriek tomu, že zatiaľ nemal ani jednu samostatnú výstavu svojich prác. Prezentoval sa iba na kolektívnych výstavách a na Slovensku to bolo zatiaľ naposledy v rámci spoločnej výstavy prác členov Galérie Babka roku 2008. Práve v týchto dňoch M. Gerža ponúka na obdiv, ale i na predaj svoje najnovšie obrazy v krásnom výstavnom priestore Galérie Quo vadis v najužšom centre Bratislavy. Slávnostné otvorenie výtvarnej akcie za prítomnosti pekného počtu milovníkov tohto druhu umenia sa konalo vo štvrtok 4. októbra. Je to jeho prvá samostatná výstava obrazov a návštevníci sa pri 36 olejomaľbách tohto autora môžu v týchto príjemných priestoroch zastaviť do 31. októbra. Ako vo svojom príhovore na vernisáži pripomenula moderátorka Mária Kunčáková, pôvodom Aradáčanka, ktorá teraz žije na Slovensku, medzi spracovanými motívmi na obrazoch M. Geržu je aj duchovný odkaz, ale predovšetkým je na obrazoch svetlo a pokoj. Aj sám autor uznal, že sa na svet

pozerá optimisticky, s nádejou a hlavne s pokojom, preto nediví, že všetko to sa potom odzrkadľuje aj na jeho obrazoch. Predovšetkým vraj chce, aby záujemcovia pri pohľade na jeho obrazy aspoň na chvíľku našli svoj vnútorný pokoj. V takom pozitívnom a pokojnom ovzduší sa niesla aj celá vernisáž, ktorú poctil svojou prítomnosťou a výstavu M. Geržu slávnostne i otvoril Mgr. Daniel Po vernisáži: (zľava) Mgr. Daniel Zemančík, Mária Zemančík, riaditeľ Krajanského Kunčáková a Michal Gerža múzea Matice slovenskej. Najprv auditóriu preniesol milé pozdravenia z povedomia, aby ňou rozsvecovali v srdciach svoÚstredia a sídla Matice slovenskej, ako aj z Kra- jich rodákov lásku k svojej vlasti a prispeli tak k janského múzea MS,„ktoré má prácu so Slovákmi zachovaniu slovenskej identity v duchu hesla: žijúcimi v zahraničí nielen vo svojej náplni, ale aj Lepšie je zažínať svetlo, ako preklínať tmu.“ Štvrtkovú vernisáž v bratislavskej Galérii Quo v srdci“. V povzbudivom otváracom príhovore zvlášť zdôraznil: „Mnohí zo slovenských vysťa- vadis dvoma hudobnými číslami obohatili vnuhovalcov sa zapísali zlatými písmenami do na- kovia autora M. Geržu Filip a Ruben Gagesovci. šich národných dejín tým, že v cudzích krajinách, A. Francistyová kde našli svoj nový domov, niesli fakľu národného

V GALÉRII BABKA

Kvalitné prednášky odborníkov ri príležitosti zápisu Slovenského insitného umenia v Srbsku na Nacionálnu listinu nehmotného kultúrneho dedičstva Srbska a Návrhu na zápis na reprezentačnú listinu ľudstva UNESCO predstavitelia slovenských vojvodinských osád, organizátori kultúrnych aktivít, slovakisti a maliari si v sobotu 6. októbra v Galérii Babka vypočuli prednášky troch odborníkov. Podujatie prebiehalo pod záštitou Jána Varša, veľvyslanca SR v Belehrade. Na zápis na listinu UNESCO sa okrem Galérie Babka uchádzajú Galéria insitného umenia v Kovačici a Galéria Domu kultúry Michala Babinku v Padine. Keď ide o starostlivosť o tradičnú ľudovú kultúru, Slovensko sa dopracovalo medzi najúspešnejšie krajiny vo svete. Svedčili o tom i prednášky znalcov z tej oblasti minulý víkend v osade insity. Mgr. art. Vladimír Kysel zo SĽUK – Koordinačného centra Tradičnej ľudovej kultúry Slovenska prednášal na tému Starostlivosť o tradičnú ľudovú kultúru na Slovensku. Námetom a názvom výkladu doc. Mgr. Jura-

Predstaviteľov umeleckých spolkov slovenských vojvodinských osád, organizátorov kultúrnych aktivít, slovakistov, matičiarov a maliarov všetky výklady zaujali a s pozornosťou ich počúvali

ja Hamara, CSc., riaditeľa Slovenského ľudového umeleckého kolektívu a pedagóga a tajomníka Katedry estetiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, bol Reprezentačný zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva v medzinárodnom a v národnom meradle. Pavel Babka, riaditeľ Galérie

Babka a člen komisie Ministerstva kultúry Srbska pre nehmotné kultúrne dedičstvo, stručne predostrel jeho skúsenosti na príprave projektu Slovenské insitné umenie v Srbsku ako súčasť nehmotného kultúrneho dedičstva v Srbsku. Vedecká pracovníčka Etnografického inštitútu Srbskej akadémie

vied a umení Dr. Gordana Blagojevićová ozrejmila prítomným prvé, ešte neúradné výsledky zo začiatku jej vlastného výskumu o insitnom umení Slovákov v Srbsku ako súčasti nemateriálneho kultúrneho dedičstva Srbska. Jej prvá časť výskumu je vytlačená prednedávnom v Zborníku Matice srbskej. Celkový výskum Dr. Blagojevićová vyloží pri príležitosti Svetového dňa materinského jazyka 21. februára 2013. V Galérii Babka bude v ten deň prebiehať výstava Panónska miniatúra, na ktorej sa zúčastnia maliari zo Srbska a susedných štátov. Výstava zopár desiatok maliarov s rovnakým pomenovaním, ale s autormi len zo Srbska, bola prístupná verejnosti počas prvého víkendu Kovačického októbra. Po prednáškach boli individuálne konzultácie spomínaných odborníkov zo Slovenska o tom, ako vypracovať metodiku na zber materiálov, ktoré sa týkajú nehmotného kultúrneho dedičstva pre slovenské osady a súkromné archívy v Srbsku. Na minisympóziách v Kovačici sa zúčastnili predstavitelia podujatia Vukov sabor z Tršića a Strediska pre kultúru Vuka Karadžića v Loznici. Ján Špringeľ

13. 10. 2012

41 /4512/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

Stabilná výstava – Nestabilné rovnováhy m

úzeum súčasného umenia v Novom Sade sleduje vrcholné dosahy vojvodinského výtvarného umenia. Kustódka Suzana Vuksanovićová dva roky pripravovala retrospektívnu výstavu našej poprednej akademickej maliarky, sochárky, režisérky a módnej návrhárky Miry Brtkovej. Suzana Vuksanovićová do expozície zahrnula 50 rokov tvorivej umeleckej práce (1962 – 2012) Miry Brtkovej a jej prácami zaplnila celé poschodie múzea. Brtkovej sochy v deň jej narodenín 3. októbra vítali početných návštevníkov vernisáže už pred vchodom do budovy, ako aj na prízemí. Jej dvojrozmerné práce, čiže obrazy sú nainštalované na poschodí, kde zároveň

Ukážky z módneho návrhárstva (foto: O. Filip)

môžete sledovať na LCD monitoroch Brtkovej filmy a filmy o nej. Začiatok expozície je venovaný rímskemu obdobiu, čiže obdobiu pôsobenia v rámci skupiny Ilumination v Taliansku, nasledujú obrazy, ktoré môžeme

zahrnúť do obdobia organickej abstrakcie a vyvrcholením výstavy je časť expozície, ktorá je venovaná takzvaným bielym obrazom a lineárnym kovovým sochám z najnovšieho tvorivého obdobia. Osobitne sú postave-

SALÓN PEKNÝCH UMENÍ

né obrazy z konca 80. a začiatku 90. rokov minulého storočia, keď vznikali zjednodušene povedané Brtkovej vyšívané obrazy a koláže z textilu a luxusného časopiseckého papieru. V tejto časti výstavy sa nachádzajú aj ukážky z jej módneho návrhárstva a podmienečne povedané – spoločensky angažovaná tvorba v podobe takzvaných červených skulptúr. Teda výstavná udalosť v októbri v Novom Sade je impozantná a veľavravná ukážka špičkovej umeleckej tvorby našej akademickej maliarky Miry Brtkovej. Počas trvania výstavy očakávame z tlače monografický katalóg a výstavu si môžete pozrieť do 21. októbra. Nedajte si ujsť príležitosť. Vladimír Valentík

19. prehliadka 3 x Ď Stará Pazova 16. – 18. novembra 2012

Niekoľko odkazov B

árodnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, SKUS h. Janka Čmelíka a Obec Stará Pazova ako tohtoroční organizátori Slovenskej prehliadky detskej divadelnej tvorby 3 x Ď vyzývajú všetky divadlá, školy, spolky a ostatné slovenské organizácie, ktoré nacvičili alebo chystajú detské divadelné predstavenie, aby zaslali prihlášku na tohtoročnú 19. 3 x Ď. Prihlášky treba zaslať najneskoršie do 26. októbra na e-mail: marija.pavlov@rada.org.rs alebo v liste na adresu: NRSNM, Bulvár Mihajla Pupina 1/IV, 21 000 Nový Sad. Prihlášku môžete stiahnuť z webových stránok NRSNM, SKUS h. Janka Čmelíka a Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Informácie o prehliadke 3 x Ď môžete získať na tel. čísle Alexandra Baka 064/140-12-64.

olo to podujatie s niekoľko poslaní a dimenzií. Venované čiastočne netradičnej téme: vzťahu umenia a zvuku (preto ten úradný názov Ozvučenje), s osobitným dôrazom na potrebu, aby súčasné umenie zaFarby základné rezonovalo čoraz intenzívnejšie v širšej verejnosti, Art salón zrejme naplnil určené (mu) túrnych hodnôt. V druhom, nemenej významnom poslanie. Prezentoval tvorbu približne dvadsia- pláne bola ochota pomôcť viacerým mladým tich umelcov rôznych generácií a štýlov, ukázal, umelcom v časoch krízy, aby aj ich meno bolo časaké môžu byť výhody spolupráce s kolekciou Wie- tejšie počuť, podporiť ich súčasnú tvorbu. Art saner Städtische, naznačil ďalší smer možnej pomoci lón, trvajúci od 24. septembra do 7. októbra v galérii Progres v Belehrade, si vytýčené ciele splnil osobám s osobitnými potrebami. Nemožno, samozrejme, nespomenúť základ- do bodky. Jeho rozmanitosť, hravosť a pestrosť ný cieľ, akým je vplyv na estetickú a výtvarnú kul- zostala nielen v spomienkach, ale aj na záberoch túru záujemcov, najmä mladších, a ich upriame- svedka. O. Filip nie na rešpektovanie ozajstných umeleckých a kul-

V SILBAŠI V zNAmeNí detSkéhO týŽdŇA. Prvé októbrové dni v školách majú zvláštne čaro. Znalosti a tvorivé schopnosti si počas Detského týždňa vyskúšali aj žiaci Základnej školy bratov Novakovcov v Silbaši. Každý školský deň, od pondelka do piatka, mal rôznorodý obsah. Ponuka zahrnula početné aktivity − výtvarný tábor, divadelné predstavenie, súťaž v krose... Významný deň pre prvákov bol utorok, keďže boli slávnostne prijatí do Detského zväzu. V tento deň niekoľkí štvrtáci spolu so svojím učiteľom cestovali do Báčskej Palanky na obecné súťaženie v korčuľovaní. Zvláštne sfarbený bol štvrtok, nielen pre žiakov, ale aj pre občanov osady. Žiaci nižších ročníkov sa dali niesť svojou obrazotvornosťou v maškarnom plese (na snímke) a poprechádzali sa niekoľkými silbašskými ulicami. Pracovný týždeň sa v ZŠ bratov Novakovcov uzavrel dňom pod názvom V cudzích topánkach, keď si žiaci vymenili úlohy s učiteľmi. V piatkových poobedňajších hodinách sa siedmaci a ôsmaci zabávali na žúre. Jaruška Ferková

13. 10. 2012

41 /4512/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A SILBAŠ

Od kamennej doby po súčasnosť a budúcnosť P

osledná septembrová nedeľa priniesla obecenstvu v preplnenej sieni silbašského Domu kultúry nezabudnuteľný večer. Členovia Ochotníckeho divadla (APS) predviedli divadelné predstavenie pod názvom Silbaš cez stáročia. Satirickým spôsobom herci predstavili svoju osadu od dávnej minulosti, začnúc kamennou dobou. Potom stredovekom − sťahovaním Srbov do Silbaša, ktorých v osade uvítali predtým sídliaci maďarskí obyvatelia. Nasledoval obraz príchodu ďalšieho národa − slovenského. Predstavenie ďalej znázorňuje roky po druhej svetovej vojne s obnovou, nasledujú krízové deväťdesiate roky minulého storočia, bombardovanie, až po súčasný obraz osa-

Silbaš cez stáročia stvárnený hercami APS

dy. Záver je venovaný budúcnosti, s odkazom prečo sa pre dedinu neurobilo viac..., keďže najmä kultúrny život v osade prechádza rôznymi fá-

32. Festival slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč 2012 Nedeľa 14. októbra 2012 o 20.15 v Selenči

PROGRAM (názov piesne, skladateľ, autor textu, interpret) 1. Pod kožou ťa mám Leonóra Súdiová, Katarína Mosnáková, Ivan Slávik 2. Rodisko moje Róbert Šimon, Elena Hložanová, Róbert Šimon 3. Už nebudeš sám Ondrej Pavčok, Ondrej Pavčok, Andrea Lačoková 4. Z večera, či za zory Ján Dobrík, Pavel Mučaji, Ján Dobrík 5. Túžbou voniam Ondrej Maglovský, Katarína Melegová-Melichová, Anna Zorňanová 6. Krásna záhradka Ján Kulík, Ján Kulík, Miroslav Menďan 7. Povedz Jaroslav Glózik, Jaroslav Glózik, Jaroslav Glózik 8. Miloval som oči čierne Rastislav Struhár, Rastislav Struhár, Rastislav Struhár 9. Za sebou Andrej Meleg, Andrej Meleg, Andrej Meleg 10. Skleníková záhrada Juraj Súdi, Juraj Súdi, Leonóra Súdiová, Anna Berédiová a Ľudmila Ragová 11. Ak ma niekedy stretneš Samuel Medveď, Mariana Imrová, Margarita Benková 12. Bača Samuel Kováč ml., Samuel Kováč ml., skupina Deža Bu

zami – vzostupu a príliš častej stagnácie... Divadelné predstavenie Silbaš cez stáročia je typické silbašské, príznačné pre túto osadu.

Po predstavení večer bol spestrený nezvyčajným, zaujímavým doplnkom – kinoprojekciou. Na plátne sa striedali skeče, ktoré si mladí divadelní ochotníci APS robili sami, a mali formu správ, ktoré spracovali aktuálne témy. Kultúrno-umelecký program sa končil svojráznym občerstvením. Ochotníci ponúkali chlebom, natretým masťou a dochuteným soľou a paprikou. APS svoju divadelnú cestu začalo vlani na domácich divadelných doskách, predstavením Cez vagáš. Týmto vlaňajším predstavením sa plánujú predstaviť na zimnom turnaji v okolitých osadách. Jaruška Ferková

JáN ZAMBOR v PeTROvcI. Minulý týždeň zavítal medzi vojvodinských Slovákov tento vysokoškolský pedagóg, básnik, prekladateľ, literárny vedec zo Slovenska, aby v Novom Sade prezentoval knihu literárnej vedkyne Dr. Emílie Čelovskej. V pondelok 1. a v utorok 2. októbra Ján Zambor mal možnosť navštíviť Petrovec a Kulpín a zoznámiť sa s tunajšími kultúrnymi a vedeckými pracovníkmi. Navštívil Slovenské vydavateľské centrum, ako i petrovské dopisovateľstvo Hlasu ľudu, kde sme ho oboznámili s dlhou tradíciou vydávania novín. V ústredí Matice slovenskej v Srbsku sa pán Zambor stretol s kolegom prekladateľom a zostavovateľom antológií profesorom Samuelom Boldockým, s ktorým si v dlhšom družnom rozhovore mali čo povedať. Na fotografii v Dome MSS v ich spoločnosti boli mladá vedkyňa Dr. E. Čelovská a jej otec, vysokoškolský profesor a historik Dr. Samuel Čelovský. Pred cestou späť na Slovensko hosťovi zaumienili ukázať najstarší dom v Petrovci a kulpínsky kaštieľ. J. Č-p

PADINA

Pieseň je naša radosť v sieni Domu kultúry Michala Babinku 6. októbra odznel Festival slovenských ľudových piesní Pieseň je naša radosť. Je to tradičný festival žiakov Základnej školy maršala Tita v Padine. Obecenstvu sa predstavili žiačky vyšších ročníkov Marína Halajová, 5. 3, Iveta Petrovičová, 5. 1, Ivana Hološová, 5. 1, Natália Garafiátová, 5. 1, Saňa Maglocká, 6. 2, Jana Galasová, 6. 3, Darinka Kupcová, 6. 3, Alexandra Ondríková, 6. 3, Irena Nosáľová, 8. 2 a Pavlína Valentová, 8. 3. Speváčky sprevádzal školský orchester pod vedením profesora hudobnej kultúry Pavla Tomáša ml. Program moderoval učiteľ triednej výučby Janko Kolárik. Odborná porota v zložení Pavel Tomáš st., učiteľ hudobnej kultúry, Marjana Marčeková, žiačka hudobnej školy a speváčka, a Zlatka Karasová, profesorka hudobnej kultúry, roz-

hodla, prvú cenu za interpretáciu udeliť Irene Nosáľovej, druhú cenu Ivete Petrovičovej a tretiu Jane Galasovej. Darinka Kupcová dostala cenu za autentickosť piesne Sedela som na paláši. Na obecenstvo najviac zapôsobila ôsmačka Irena Nosáľová, a tak dostala Cenu obecenstva. Predstaviteľky Spolku žien Zuzana Kotvášová, Zuzana Masaryková a Anna Taľčíková hodnotili najupravenejší slovenský kroj a prvú cenu udelili Maríne Halajovej, druhú Irene Nosáľovej a tretiu Alexandre Ondríkovej. Organizátori festivalu boli Základná škola maršala Tita v Padine, Zväz detí, Žiacky parlament a Dom kultúry M. Babinku v Padine. Žiacky parlament zabezpečil odmeny pre účastníkov tohtoročného festivalu. Jaroslava Staňová

13. 10. 2012

41 /4512/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A S AKADEMICKOU MALIARKOU ZDENKOU MÁRIOU MADACKOU Z KANADY

Intonácie ticha, pokoja a čara o ukončení výstavy pod názvom Intonácie, ktorá P bola inštalovaná v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci od 7. do 28. septembra, poprosili sme o rozhovor autorku akademickú maliarku Zdenku Máriu Madackú, pôvodom Kysáčanku, ktorá žije a pôsobí v Kanade, kde absolvovala Vysokú školu výtvarných umení. Prv než sa porozprávame o vašej umeleckej tvorbe, povedzte nám, čo predchádzalo vašej ceste k výtvarnému umeniu... – Detstvo v Kysáči, Stredná zdravotnícka škola a po Vladimír Valentík, Zdenka Mária Madacká, Pavel Čáni pred nej štúdium slovenského ja- Labyrintom (foto: Andrej Meleg) zyka a literatúry v Novom – Proces výroby súčasnej tvorby je zdĺhavý a meSade, manželstvo a deti. Ako rodina sme 5 rokov žili v Nemecku, kde som po práci v nemocnici (ako zdra- todický. Predovšetkým mi ide o dopracovanie sa k votná sestra) začala chodiť na hodiny kresby; a v takému istému meditatívnemu zážitku vo mne saroku 1996 sme ako štvorčlenná rodina emigrova- mej, aký chcem svojou prácou darovať návštevníli do Kanady. Na začiatku pobytu v Kanade som pra- kom svojich expozícií. Dosahujem to metikulóznou covala ako ošetrovateľka v nemocnici a paralelne repetitívnou prácou. Je to podobne ako v rituáloch: som sa učila hovoriť po anglicky. Až v roku 2000 som zdĺhavým opakovaním istých pohybov (alebo zvusa zapísala na Fakultu výtvarných umení. Ako sa vám študovalo v Kanade? – Všeobecne, študovanie v 30-tych rokoch života je celkom iný zážitok ako študovanie za mladi. Berie sa to vážnejšie, fókus je na zhŕňaní vedomostí kvôli vedomostiam, ale aj kvôli získavaniu vysokých známok, aby to rodinu čím menej finančne zaťažilo. V tých rokoch sa človek cíti zahanbený, ak nevie odpoveď na otázku, alebo ak sa mu to nedarí. Mne osobne najväčšie ťažkosti robila angličtina, keďže som ju na začiatku štúdia ešte neovládala tak dobre, aby som mohla písať prirodzene po anglicky. Napríklad, nejakému textu, aby som ho napísala gramaticky a štylisticky korektne, som musela venovať trikrát viac času ako väčšina študentov triede. Ticho (foto: Michal Madacký) Aké výstavy ste doteraz realizovali? – Vystavujem kedykoľvek mám na to príležitosť, kov) účinkujúci sa dostáva do nejakej paralelnej, poči už je to v nejakej elitnej galérii, alebo v opuste- sunutej reality. Niektoré druhy úžitkového umenia nom, polozrúcanom objekte. Mám za sebou takých sú veľmi vhodné na to, a preto ich často využívam. 70 – 80 spoločných expozícií a s touto poslednou Napríklad vo výstave Intonácie sú badateľné elementy háčkovania a tkania. v Báčskom Petrovci 8 samostatných. Svoju tvorivú snahu usmerňujete k prekoPriblížte našim čitateľom vašu výstavu Intonácie, ktorú si záujemcovia mohli obzrieť v Ga- návaniu obmedzeného vnímania materiálneho sveta a k šíreniu obzorov na duchovnú komlérii Zuzky Medveďovej v Petrovci... – Výstava Intonácie je mix grafiky, kresby a in- ponentu, ktorú konkretizujete v prázdnom štalácie. Najzaujímavejšou prácou sa ukázala byť in- priestore, čiže vo vytváraní pocitu otvorenosti. štalácia nazvaná Labyrint. Je to interaktívna práca Ako u vás vzniká ten prvý podnet, na základe zaberajúca 25 m2 plochy a 2,5 m výšky, urobená z ktorého potom myslenú vec realizujete? – Keď sa pozerám kriticky na spoločnosť nás žiručne (na krosnách) tkaného materiálu. Koncepčne to možno nazvať tematickou výstavou, v ktorej júcich na tzv. Západe, mám pocit, že žijeme v dobe mi išlo o vypracovanie ovzdušia, v ktorom sa sna- narušeného balansu. Žijeme v spoločnosti konžím navštevovateľovi poskytnúť príležitosť na po- centrovanej viacej na zabezpečovanie materiálnych cítenie ticha, pokoja a čara... všeobecne, medita- vecí ako na rozvoj duchovných hodnôt života. Aby človek bol priateľom ľudí, najprv sa musí stať priatívneho zážitku. Vaše umelecké diela sú vypracované na tka- teľom seba ako jednotlivca, spoznať seba samého, nom alebo ručne zhotovenom papierovom zá- svoje vlastné hĺbky a svoje miesto v kozme. Svojiklade, sprítomnite čitateľom trochu ten proces mi prácami sa snažím darovať ľuďom práve to: ovzdušie vhodné na sebareflexiu. Pochádzam z idey vašej tvorby... 13. 10. 2012

41 /4512/

HLAS ĽUDU

a potom robím teoretický výskum a experimentujem s materiálmi, tvarmi a kompozíciami, kým nedosiahnem žiadaný efekt, ktorým chcem na pozorovateľa zapôsobiť. Predstavte nám aspoň sčasti súčasnú výtvarnú scénu v Kanade... Ako sa tam veci majú keď ide o umenie? – Kanada je nesmierne veľká v porovnaní s európskymi štátmi, a preto by to bolo ťažko zovšeobecniť. Žiaľ, ešte som neprecestovala Kanadu; osobne poznám len Albertu a British Columbiu. Umelci, čo prichádzajú do Alberty z východných častí Kanady, často vyjadrujú prekvapenie neočakávanými rozdielmi. Môj vlastný posudok, keď porovnávam tunajšiu s Albertskou umeleckou scénou je, že tam sa viacej dôrazu dáva na harmóniu konceptu a formy, kým tuná je badateľne viacej umelcov uprednostňujúcich samu formu. Ako sa vám nažíva v Kanade? Trochu nám sprítomnite život v tej pre nás predsa ďalekej krajine... – Kanada, to sú obrovské priestory! Často cestujem pomedzi Lethbridge a Edmonton (600 km diaľky). Miestami kilometrami človek vidí len cestu pred sebou, pás pšenice alebo pasienka a nebo. Je to zázračné! Veľmi sa dobre cítim na takých miestach a verím, že také zážitky vo veľkej miere ovplyvňujú minimálnu kompozíciu v mojich prácach. Lethbridge, kde žijeme, je v južnej Alberte, na ktorej sa prestiera préria. Podnebie je tam drsné: zimy sú dlhé a studené a letá suché a horúce. Jari a jesene niet a často dujú silné vetry. V porovnaní s Albertskou prériou v Panónskej nížine sa cítim ako v raji. Vy tu máte oveľa lákavejšie podnebie a takmer neporovnateľne úrodnejšiu zem. Keďže ste vyštudovali slovenský jazyk a literatúru v Novom Sade, mohli by ste urobiť paralelu s výtvarníctvom a literatúrou? – Vychádzajúc z dejín umenia, obe oblasti prechádzali tými istými fázami. Spoločenské udalosti rovnako ovplyvňovali oba spôsoby kreatívneho vyjadrovania sa. V mojom vlastnom prípade, keby som sa zaoberala obidvoma, verím, že by išlo len o rozdiel v prostriedku vyjadrovania sa. Čo vo výtvarníctve znázorňujem vizuálne, v oblasti literatúry by som o tom písala, pravdepodobne podobným štýlom. Čím sa v poslednom čase najviac zaoberáte? Plány do budúcna? – V poslednom čase čoraz častejšie robím aj performancie. Jedna z nich ma čaká tesne po návrate do Kanady. S dvomi kolegami budeme vystupovať na Festivale performatívneho umenia 19. a 20. októbra v Calgary. V januári 2013 sa zúčastním v dvoch spoločných expozíciách (v Lethbridge a v Grande Prairie, severná Alberta). Na rok 2014 mám zatiaľ dohodnuté dve spoločné (v Saskatchewane a v Manitobe) a jednu samostatnú výstavu (v Lethbridge). Vo februári 2015 znovu postavím inštaláciu Labyrint v Galérii multikultúrneho centra v Stony Plain, stredná Alberta. Prajem vám úspešnú umeleckú cestu, ešte veľa zaujímavých výstav tak v Kanade, ako aj v rodisku... – Ďakujem a zasielam srdečný pozdrav čitateľom Hlasu ľudu! Michal Ďurovka

K U LT Ú R A

OZNAMY

ČLENOVIA SKUPINY ATHEIST RAP z Nového Sadu majú pred sebou turné koncertov na rozlúčku so svojimi vernými fanúšikmi, ktorí ich stále podporovali. Tohto roku mali 30 koncertov. Nadchádzajúce koncerty budú v Osijeku, Pule, Niši, Belehrade, Karlovci, Bosanskej Gradiške a v piatok 19. októbra v Kovačici v Jarmočisko Vojvodina Pube. Vzhľadom na to, že je koniec sveta zahlásený na 21. december 2012, bude to posledná príležitosť fanúšikom zabávať sa na ich koncertoch a umožniť členom skupiny, aby koniec sveta dočkali šťastní, s plnými srdcami a žalúdkami. Ak sa nejakým zázrakom stane, že koniec sveta nebude, skupina bude pokračovať vo svojej bežnej činnosti. Jana Strakúšeková

Navolám ťa o chvíľu N

avolaj ma, navolám ťa, navolám domov, navolám – tak často to počuť v bežnom rozhovore. Lenže s tým navolaním nie je všetko v poriadku z jazykovej stránky. V slovenčine sa v súvislosti s telefonovaním používa sloveso zavolať. Aj sloveso navolať sa nachádza v slovnej zásobe spisovnej slovenčiny, ale znamená povolať niekam mnoho hostí. Tak po slovensky si navoláme hostí, deti si navolajú hostí plný dom, na svadbu navolajú aj dvesto hostí. Nadmieru rozšírené spojenia typu navolám susedu, navolám kmotru, sú našské preklady zo srbského nazvati nekoga, ale i nazvati šta – ambulantu, autobuskú, žiaľ, v našskej slovenčine takmer samozrejmosťou. Sú to nezmyselné tvary, pretože tu ide len o jedinú osobu. Ako aj spojenie navolám ambulanciu. Nenáležité navolať niekoho v spisovnej slovenčine – čo neznamená, že sa to netýka aj nárečovej podoby slovenčiny – treba vystriedať slovami zatelefonovať, zavolať, telefonovať, volať. Ako hovorové sloveso sa môže použiť aj slovo brnknúť. Tu treba dať pozor aj na pád podstatného mena, s ktorým sa sloveso spája : keď ide o telefonický kontakt, vtedy je v slovenčine podstatné meno v treťom páde – datíve = zavolať niekomu; na rozdiel od srbčiny, kde je v akuzatíve. Poukážeme to aj na príkladoch: zatelefonovala kamarátke Marienke, kmotra zavolala kmotre, kolegyňa zatelefonovala kolegyni, volala bratovi; zavolám ti, len čo prídem domov; zavolajte mi, keď prídete... Nenáležité spojenia navolať školu, navolať apatieku, navolať robotu, v spisovnej podobe budú znieť takto: zavolať do školy, zavolať do lekárne, zavolať do roboty, napr.: „Mama zavolala do školy.“; „Zavolaj do lekárne.“ V súvislosti so slovesom volať treba spomenúť rozdiel vo význame a v páde príslušného podstatného mena. Keď ide o priamy kontakt, so slovesom sa spája podstatné meno v akuzatíve: „Marína volá Tamaru na prechádzku.“ a keď ide o telefonický kontakt, podstatné meno je v datíve: „Marína volá (telefonuje) Tamare, či by šla na prechádzku.“ Na rozdiel od srbčiny, v ktorej sa v oboch prípadoch slovesá spájajú s podstatným menom v akuzatíve. ah

OKTÓBROVÝ VZLET ponúka viac cestopisných príspevkov z pier spolupracovníkov a dopisovateľov, ktorí v tomto roku navštívili Moldavsko, Slovensko, Nemecko, Francúzsko a Zlatibor. Milovníkom hudby odporúčame miniportréty známych skupín Soulfly a NOFX, ako i články o niektorých slovenských vojvodinských interpretoch – Da N. V. U. zo Silbaša, DJ QMYaan a Oluja z Padiny. Možno si prečítať recenziu filmu Lawless a obsiahlejší text na tému mládeže v súčasnom srbskom filme (Tilva Roš a Klip), tiež sa píše o Svetovom dni zvierat, novosadskom Cantat feste, knihách, PC hrách, aktualitách zo sveta informačných technológií... Ilustráciu na titulnej strane vypracoval Vladimír Valihora. Čítajte Vzlet! S. L.

BLAHOŽELANIE Dňa 18. septembra 2012 na Filologickej fakulte Univerzity v Belehrade úspešne obhájila diplomovú prácu a získala titul Master profesor anglického jazyka MÁRIA SUCHÁNEKOVÁ z Kovačice. Pri tejto príležitosti jej blahoželajú a veľa úspechov do budúcnosti prajú rodičia, sestra Anna a staré mamy Sucháneková a Urbanová.

DROBNÉ OZNAMY PREDÁVAM chatku na Trohákoch v Petrovci. Pavel Kamáň, Janka Jesenského 5a, Báčsky Petrovec, tel.: 063/8310 644 a 021/780-389. PREDÁM štvorročné auto Hyundai i30; tel.: 063/8800935.

13. 10. 2012

41 /4512/

HLAS ĽUDU

OZNAMY POSLEDNÝ POZDRAV

SMuTNÁ ROZLÚČKA Navždy nás opustil bývalý spolužiak a náš dobrý priateľ, univerzitný profesor

SMuTNÁ SPOMIENKA Dňa 8. októbra uplynulo 30 rokov odvtedy, čo nás vo veku 83 rokov navždy opustil náš milovaný manžel, otec a dedo

MIROSLAV PAVLOV 1936 – 2012 z Nového Sadu

PAVLOVI ČILIAKOVI 20. 10. 1946 – 1. 10. 2012 z Petrovca Navždy zostaneš v našich srdciach. Tvoji najmilší

Trvalú spomienku si na neho zachovávajú Andrej, Neda, Nora a Andrej ml. Stupavskovci

KAROL BOLDOCKÝ z Petrovca

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu projektu na životné prostredie Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Bulevar vojvode Stepe 2 (IDEA) – NS 166, NSU 166, Bulvár vojvodu Stepu 32, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 10 753/19, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

S láskou a úctou si na neho spomínajú manželka a dcéry Zdenka a Vierka s rodinami

DROBNÉ OZNAMY PREDÁM sklokeramický elektrický sporák INDESIT (s rovnou platňou) vo výbornom stave. Objem rúry 56 l (multifunkčná – 5 programov, gril,...). B. Petrovec, tel.: 069/210-49-64. KuPujEM a beriem do prenájmu (árendy) pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí. Tel.: 063/716-73-82. PREDÁVAM mäkké rezivo podľa špecifikácie s prepravou 1 m3 = 185 eur a laty 5 x 3 bežný meter = 0,33 eura. Volať na tel. č.: 021/63-50-088 a 060/6350-088 od 7.00 do 21.00.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

OZNÁMENIE

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov projektu na životné prostredie Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Narodnog fronta – NS 170, NSU 170, Narodnog fronta 65, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3 930/6, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Nositeľ projektu WindVision Windfarm A, s. s r. o., Ulica mlynská č. 42, z Alibunára, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Veterná elektráreň Alibunar 1, celkový výkon 99 MW. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoje mienky v písomnej forme doručiť na adresu sekretariátu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu projektu na životné prostredie Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie Kać 2 – NS 73, NSU 73, v Ulici kráľa Petra I., na katastrálnych parcelách číslo 2 869/1, 2 869/5, k. o. Kać, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

13. 10. 2012

41 /4512/

HLAS ĽUDU

Nositeľ projektu WindVision Windfarm B, s. s r. o., Ulica mlynská č. 42, z Alibunára, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Veterná elektráreň Alibunar 2, celkový výkon 90 MW. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoje mienky v písomnej forme doručiť na adresu sekretariátu.

OZNAMY BOĽAVÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

so sestrou

na nášho syna

MARKOu SAKAČOVOu

jÁNA SELEŠTIANSKEHO

rod. Šerfézovou 14. 1. 1952 – 1. 10. 2012 z Veternika

25. 10. 1982 – 8. 10. 2005 – 8. 10. 2012 z Kulpína

Milovala si život a všetkých nás. Hoci už nie si s nami, s láskou si na Teba budeme spomínať.

je ťažko bez Teba žiť, keď osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť. Žiarila s Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života.

Tvoja sestra Anna Chlebianová s rodinou

Tvoji rodičia

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMuTNÁ SPOMIENKA

MÁRIu SELEŠTIANSKu 29. 11. 1932 – 19. 10. 2007 – 19. 10. 2012 z Báčskeho Petrovca S láskou a úctou si na Teba spomínajú syn Ján s manželkou a vnuk Ivan s rodinou

SMuTNÁ SPOMIENKA

so sestrou

na brata

MARKOu SAKAČOVOu rod. Šerfézovou 14. 1. 1952 – 1. 10. 2012 z Veternika

MIROSLAVA KOVÁČA už len kvety z lásky Ti môžeme na hrob dať, modlitbu tichú odriekať, za všetko krásne ďakovať a s láskou v srdci si na Teba spomínať. S úctou si na Teba vždy bude spomínať

jÁNA SELEŠTIANSKEHO 1982 – 2005 – 2012 z Kulpína S láskou a úctou si na Teba spomína

sestra Ruženka Benková s rodinou

SMuTNÁ SPOMIENKA

2. 11. 1953 – 15. 10. 2011 – 15. 10. 2012 z Borova rodom z Pivnice Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť. Rodičia, manželka a syn s rodinou Kováčovci

brat Ivan s rodinou

SMuTNÁ ROZLÚČKA A SPOMIENKA

na nášho otca, starkého a svokra

na našu mamu, starkú a svokru

s naším otcom, apkom a tesťom

na našu mamu, mamičku a testinú

PAVLA LABÁTHA

ANNu LABÁTHOVÚ

SAMuELOM LAČOKOM

KATARÍNu LAČOKOVÚ

3. 11. 1925 – 24. 9. 2012

rod. Bohušovú 14. 6. 1923 – 13. 4. 2012

20. 1. 1934 – 20. 5. 1982

rod. Čániovú 13. 8. 1932 – 20. 3. 2007 z Petrovca

z Petrovca

Trvalú spomienku na Vašu lásku, dobrotu a starostlivosť si s láskou a vďakou zachovávajú

Vaši: syn Pavel, nevesta Katarína a vnúčatá Pavel, Ivan a Katarína

Vaši: dcéra Katarína, zať Pavel a vnúčatá Pavel, Ivan a Katarína

13. 10. 2012

41 /4512/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMuTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 8. októbra uplynulo sedem smutných rokov, čo nás tragicky opustil náš milovaný

ALEKSANDRA STuPAVSKÁ – KuDRONOVÁ 16. 9. 1980 – 13. 10. 2011 z Hložian

Ťažko je bez Teba žiť, úzkym chodníkom k Tvojmu hrobu chodiť. S plačom Ťa hľadáme, ale už niet návratu ani nádeje, iba láska v našich srdciach navždy zostáva.

MIROSLAV KIČIŇA 1989 – 2005 – 2012 z Kulpína

Sú stopy, ktoré nemiznú, spomienky, ktoré neblednú, rany, ktoré sa nehoja, slzy, ktoré neschnú, a otázka prečo to tak všetko musí byť?

Spomínajú si: mamička a strýko

SMuTNÁ SPOMIENKA

SMuTNÁ ROZLÚČKA

na Sašku

s našou mamou

ALEKSANDRu STuPAVSKÚ – KuDRONOVÚ 16. 9. 1980 – 13. 10. 2011 z Hložian

ZuZANOu DuDÁŠOVOu rod. Lačokovou 12. 10. 1942 – 4. 10. 2012 z Petrovca

ktorá nás opustila náhle a nečakane bez slov rozlúčky. S láskou, úctou a vďakou si na ňu vždy budú spomínať

S úctou si na Teba spomína švagor Miroslav Kudron s rodinou

syn Miroslav a nevesta Vesna z Kanady

SMuTNÁ SPOMIENKA

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

na Sašku

Dňa 4. októbra nás náhle a nečakane opustila naša milovaná mama, mamička a sestra

ALEKSANDRu STuPAVSKÚ – KuDRONOVÚ 16. 9. 1980 – 13. 10. 2011 z Hložian

Čas plynie, ale zármutok zostáva večne. Na Teba si spomínajú rodiny Kudronová, Lomenová a Popovićová

13. 10. 2012

Tvoji najmilší

41 /4512/

HLAS ĽUDU

ZuZANA DuDÁŠOVÁ rod. Lačoková 12. 10. 1942 – 4. 10. 2012 z Petrovca

Spomienka na Teba, na Tvoju nekonečnú lásku, úprimnosť a srdečnosť zostane navždy v našich srdciach. Tvoji: dcéra Milina, vnúčatá Saninka a Majinka a sestra Anna

OZNAMY SMuTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 9. októbra 2012 uplynul rok, čo ma náhle a nečakane opustil drahý manžel

RASTISLAV BÁĎONSKÝ

jÁN KOLÁR

1984 – 2005 – 2012 z Kulpína

1947 – 2011 – 2012 z Kysáča

Žiaľ, smútok, spomínanie. už sedem rokov iba to. Navždy zarmútená Tvoja teta

2011 – 2012 z Kysáča

Tvoja Katarína

SMuTNÁ SPOMIENKA

uplynul rok, čo nás nečakane opustil náš otec a starký

Čas rýchlo plynie ako sen a nám zostávajú spomienky len...

S láskou na neho spomínajú syn Rastislav, nevesta Dragana a vnukovia Miroslav a Alexander

SPOMIENKA

jÁN KOLÁR

rod. Frankovú 22. 9. 1982 – 16. 10. 2010 – 2012 z Pivnice

1947 – 2011 – 2012 z Kysáča

2011 – 2012 z Kysáča

Na jeho lásku a starostlivosť nezabúdajú

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú

dcéra Mariena, zať Jaroslav a vnukovia Igor a Ivan

členovia Miestnej organizácie penzistov invalidov práce Kysáč

Kmotor Rastislav s priateľkou Danielou

SMuTNÁ SPOMIENKA

na manželku a mamu

na dcéru a sestru

ALEKSANDRu STuPAVSKÚ – KuDRONOVÚ

16. 9. 1980 – 13. 10. 2011 z Hložian

Navždy zostaneš v našich srdciach. Zarmútení: manžel Ľuboslav a dcéra Ines

jÁN KOLÁR

Sú ľudia, ktorí pre nás v živote znamenajú viac ako ostatní, o to je ťažšie naučiť sa žiť bez nich.

MÁRIu PINTÍROVÚ

SPOMIENKA uplynul rok, čo nás navždy opustil náš dobrý otec a starký

Navždy si na Teba budú s láskou a úctou spomínať otec Juraj a sestra Marína

13. 10. 2012

41 /4512/

HLAS ĽUDU

OZNAMY

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 10. októbra 2012 uplynuli štyri najťažšie, najsmutnejšie a najboľavejšie roky v mojom živote, čo som zostala bez môjho milovaného, dobrého, starostlivého a nenahraditeľného manžela, spomínajúc si na najkrajšie roky prežité s ním.

Vezmi svoj kríž...

PAEDDR. THDR. jÁN VALENT, PHD. 1941 – 2008 – 2012 biskup

... Žalostiaci sú iste tí, ktorých viac ľudia nevedia a nemôžu potešiť. Len Kristus môže vojsť do ich bytia a táto jeho láska a prítomnosť potechou sýtia ich ducha, dušu i telo... (Z básnickej zbierky Každý deň s Pánom autora jána Valenta)

Vezmi svoj kríž... Počujem hlas Tvoj – Kriste môj, aby som zaprel seba a nasledujúc Teba niesol svoj kríž. Pane, vo svojej Božskej láske ku mne sa zníž, aby som mohol niesť, čo mi naložíš. Veď ma len všade tam, kde slúžiť mám, a žehnaj mi v službe, nech neklesám. Tvoje evanjelium daj mi kázať a v ňom aj žiť, aby som blížnym pomocou aj útechou mohol byť. Po inom netúžim Pane, len dovoľ mi ešte ku Tebe spínať dlane, keď padnem pod Tvojím krížom na kolená, nech moja duša ubolená vo Tvojich ranách nájde potešenia... Pod kríž Tvoj, Pane, mnohokrát padám, milosti, pokoja, potešenia hľadám... ... a v tôni Tvojho kríža už svoj kríž nevidím, iba pevne cítim, že Tvoja milosť a dobrota udržuje vo mne oheň večného života... (Z básnickej zbierky Pod krížom Kristovým autora jána Valenta) Navždy zarmútená manželka

13. 10. 2012

41 /4512/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 12. októbra: • O 19.30 z cyklu Stopami dávnej minulosti z produkcie Slovenskej televízie bude odvysielaný dokumentárny film Kostolík takmer zázračný. • O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: zo schôdze Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Dobanovciach, zo Stretnutia slovenských dolnozemských učiteľov v Selenči, rozhovor s úradujúcou riaditeľkou SVD, zo slávnostného spomienkového programu pri príležitosti odhalenia busty architekta Michala Milana Harminca v Kulpíne, zo stretnutia dvoch cirkevných zborov v Novom Sade a z novosadského výstaviska a salóna automobilov. Z poľnohospodárstva to bude príspevok o jesennej orbe a zo športu zo streleckého turnaja v Kysáči, ako i z Vojvodinskej ligy v love rýb na plavák. • O 20.45 SPEKTRUM: Hostia v štúdiu budú hovoriť o oslavách tohtoročného Kovačického októbra. NEDEĽA 14. októbra: • O 11.00 DÚHOVKA: Odvysielaný bude portrét Vladimíra Feketeho, inžiniera, architekta, matičiara, športovca, posledné roky pôsobiaceho v Báčskej Palanke. • O 11.30 VYSIELANIE PRE PENZISTOV: Vo vysielaní odznejú príspevky z Medzinárodného dňa starých, o záľubách Zuzany Zolárekovej zo Selenče a o zdraví zubov. • O 20.30 Priamy prenos 32. Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč 2012, na ktorom v Dome kultúry v Selenči vystúpi 12 spevákov, ktorí predvedú 12 nových skladieb. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie DOBRÝ VEČER, VOJVODINA bude v sobotu o 3.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu ráno o 5.30 h. Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 14. októbra 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Prvá časť detského festivalu Rozspievané klenoty Medovník aj v Kovačici Pieseň je naša radosť Utorok 16. októbra 16.00 – 18.00 Klenotni- V organizácii kovačického Ženského ca spolku na 6. Etno jarmoku v Kovačici Dve ceny z rumunského Nadlaku do Kovačice Piatok 19. októbra 16.00 – Ochotníci svojmu mestu 18.00 Klenotnica Táborový oheň Slovenský film: Kým sa skončí Memoriálny basketbalový turtáto noc naj Čo nového v našom chotári? Čo nového v našom spoločenVýber z programu TV Petrovec skom živote?

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 15. októbra: 17.20 – 18.00 Zo starých zásuviek – ľudové piesne predvedú sólisti a orchester Rádia Nový Sad; Utorok 16. októbra: 17.20 – 18.00 Stretnutie – Pásmo poézie a hudby – výber z poézie; Streda 17. októbra: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – zaznejú evergríny; 17. 20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – zaznie zmes ľudových piesní; Štvrtok 18. októbra: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – zaznejú piesne zo 47. festivalu Stretnutie v pivnickom poli; Piatok 19. októbra: 17.20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 13. októbra: • 17.15 – 18.00 Piesne naše – Ľudová hudba z našich osád; NEDEĽA 14. októbra: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky – Populárna hudba zo Slovenska. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby – Komorné skladby. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny – Nové slovenské piesne. • 17.15 – 18.00 Portréty – Slovenská ľudová hudba; UTOROK 16. októbra: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení – Hudobný impresionizmus; STREDA 17. októbra: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu – Populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

13. 10. 2012

41 /4512/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; v nedeľu po 15.00 h na TV Patriot Program od 12. októbra do 18. októbra Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy

V tajničke je meno a priezvisko slovenského prozaika, básnika, dramatika a evanjelického farára narodeného v Aradáči 18. februára 1827. autorka: zľava ANNA 2. časť z ceny na iné súčasť BIČIA- tajničky tovaru miesto dela ROVÁ

V piatok a v sobotu o 18.15: Z programu TV Kovačica a TV Pančevo

15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 17. októbra o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň budú odvysielané najzaujímavejšie reprízové relácie. Repríza v nedeľu 21. októbra o 7.30 h.

13. 10. 2012

41 /4512/

HLAS ĽUDU

spojka

amerícium

klepaním búchanie, upravil tlčenie

brúsený diamant vlastnil

zranenie

ž. meno rovnaké písmená vrch v Turecku

3. časť tajničky

vymeralo ťažkosť (srb.)

Ivan Turgenev síra

kapustovitá rastlina motúz (srb.)

básnik

Eduard (skr.)

meno moderátorky Kiš

príslušník arabského národa

rovnaké samohlásky

rus. oper. speváčka Pugačeva zákrok

mesto v Španielsku

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v repríznom termíne o 19.30 h.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 41

20.15 Filmy: Piatok 12. októbra – Soňa sa vracia Sobota 13. októbra – Reťaz príkazov Škôlkari PU Včielka v Petrovci Pondelok 15. októbra – Keď tajom- počas Týždňa detí stvo zabíja 19.00 Zvon, prehľad udalostí Utorok 16. októbra – týždňa Len tak hrať a vyhrať 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s Streda 17. októbra – vami Nenávisť 22.00 Film: Tvrďas Štvrtok 18. októbra – 24.00 Záver vysielania Kráľ škorpión 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Každý pondelok o 20.15: HuCitáty, Reklamy, Zvon dobný mix 23.00 Záver vysielania Nedeľa 14. októbra 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

päť rímskym Tisovec as Hl du značka ľu Srí Lanky

rádius vpíšte ÚDÍ

skutočnosť m. meno Teofil

polomer

končatina

Peru

Litva

1. časť tajničky

volt

skupina ľudí spätá spol. prácou

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 40 – VODOROVNE: Ján Smrek, Aneta, no, rokoko, N, m, VJ, bsf, okamih, e, kolovrat, KI, Anka, vata, uo, skapal, J, to, od, ba, ale, ara, lavirint TAJNIČKA: JÁN SMREK Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 38 z čísla 38 Hlasu ľudu z 22. septembra 2012 bolo: SAMUEL ŠIŠKA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: TOMÁŠ BREZINA, Ul. Veljka Petrovića č. 10/5, 26 000 PANČEVO. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠPORT SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Deľba bodov na Palići Na siedmich zápasoch sa vlnili len siete hostí. Iba na Palići obaja brankári vyberali loptu zo svojej brány. Len na tomto zápase si súperi rozdelili body, kým na ostatných domáce celky získali všetko! Pazovská Jednota sa posunula vyššie. Výsledky 8. kola: Cement – B. Topola 2 : 0, Sloga – Dunav 4 : 0, Palić – Dolina 2 : 2, Radnički (Š) – Radnički (SM) 1 : 0, Srem – Senta 1 : 0, ČSK Pivara – Dinamo 4 : 0, Jednota – Radnički (S) 2 : 0, Tekstilac – Mladost 1 : 0. Program 9. kola: Mladost – Cement, Radnički (S) – Tekstilac, Dinamo – Jednota, Senta – ČSK Pivara, Radnički (SM) – Srem, Dolina – Radnički (Š), Dunav – Palić, B. Topola – Sloga. Tabuľka: 1. ČSK Pivara 17 bodov, 2. Sloga 17, 3. Dolina 15... 7. Tekstilac 13... 13. Jednota 8... PALIĆ – DOLINA 2 : 2 (2 : 0) užstvo Palića bolo vlani filiálkou belehradského superligistu Rad a hrávalo v Športovom stredisku FZ Srbska v Starej Pazove. Teraz sa klub vrátil domov, na ihrisko vedľa Palićského jazera a v mužstve hrajú mladí hráči subotického superligistu Spartak Zlatibor voda.

Na dosť zanedbanom trávniku diváci sledovali zaujímavý zápas. Útoky boli lepšie ako obrany a po veľkom výsledkovom zvrate súperi si rozdelili body. V snahe realizovať prevahu a získať náskok futbalisti Doliny zabudli na obranu, urobili dve chyby, ktoré zaplatili gólmi vo vlastnej sieti. V 33. min. Milić priamo z rohu prekvapil Jevtića – 1 : 0. V 38. min. Ma-

Radosť z vyrovnania výsledku na Palići: strelec druhého gólu za Dolinu Danilo Kovačević (prvý zľava) tijašević unikol nepozornej obrane súpera a vedľa Jevtića druhý raz rozvlnil sieť. Po prestávke náhradníci Đoković a Kovačević zrýchlili hru hostí. Veľkú šancu zmrhal mladý Stojanovski, keď zblízka strelil vedľa brány. V 61. min. Stajčić presnou strelou do dolného rohu skorigoval výsledok na 2 : 1. Iba o tri min. neskoršie výsledok znel 2 : 2. Prihrávku P. Čížika z voľného kopu Kovačević šikovne dorazil do siete

Odmena za hernú disciplínu JEDNOTA – RADNIČKI (S) 2 : 0 (1 : 0)

rana hostí podľahne ofenzíve Pazovčanov. Dve akcie Fabóka a Pejčinovića boli náznakom, že o prehre v B. Jarku, kde sta- sa sieť hostí čoskoro rozvlní. V 62. ropazovskí futbalisti hrali sla- min. po dlhej prihrávke sa lopty bo a neúčinne, minulú nedeľu sa zmocnil Žakula, jeho strela okladomáci fanúšikomala nepozornévia v Pazove poteho brankára Šarišili výhre nad reća a ocitla sa v nomovaným mužsieti – 2 : 0. Dostvom zo Sombomáci útočníci v ra. závere zahodili tri Od začiatku dovyložené šance, máci futbalisti zaa tak sa Somborhrali disciplinovačania, od ktorých ne a snažili sa plniť sme očakávali pokyny trénera oveľa viac, vyhli Dragana Macuru. opravdivej katasObrana Jednoty trofe. Zahrali s chuťou: Saša Stefabola veľmi istá, v „Chlapci prinović (Jednota St. Pazova) útoku sa hralo jedstúpili k zápasu noduchšie a akcie od prvého dosť zodpovedne, zahrali s chuhvizdu rozhodcu zavoňali gó- ťou a dobrým nasedením až na lom. Prvú šancu zahodil Ljutovac, niektoré nepatrné chyby,“ poveneskoršie aj Pejčinović. V 18. min. dal nám po zápase tréner Macubolo 1 : 0. Do brány hostí sa tla- ra. „Predviedli sme niekoľko pekčil Žakula, ale ho obrana Som- ných akcií a škoda, že pazovskí diborčanov nedovolene znemož- váci nenachádzajú cestu na štanila zakončiť akciu a jedenástku dión, po tejto výhre ich azda premenil Knežević. Hostia v 39. bude viacej.“ min. vážne pohrozili, ale prudká Slová trénera Jednoty môžeme strela Hoscieslavského skončila iba potvrdiť. Výborne hralo celé na žrdi. mužstvo, až na niektoré výnimky. V druhom polčase bolo len Mladý a veľmi talentovaný Mirootázne koľkokrát dosť neistá ob- slav Fabók, ktorého z mužstva ka-

detov presedlali do prvej jedenástky Jednoty, hrá zo zápasu na zápas stále lepšie. Keď sa zotaví ďalší – Konstantin Stegnjajić, problém so záväzným nástupom

bezmocného brankára Tasića. Do konca zápasu a posledného hvizdu rozhodcu Nemanju Papricu z Novej Pazovy obaja súperi vynaložili úsilie na zmenu výsledku, ale sa im to nepodarilo, a uspokojili sa s jedným bodom. DOLINA: Jevtić, Ivanišević, P. Čížik, Nedučić, Memović, Tripković (Kovačević), Ćirić (Đoković), Gigović, Stajčić, Ninkov, Stojanovski (Spaskovski). Ján Bokor dvoch mladších hráčov bude pravdepodobne prekonaný. JEDNOTA: L. Jovišić, Knežević, Đ. Lukić, Šuša, N. Jovišić, Vujčić, Fabók (Igrač), Ljutovac (Ogrizović), Žakula, Pejčinović (B. Lukić), Stefanović. Bz-ý

NAŠA HVIEZDA SILBAŠ – BORAC VIZIĆ 2 : 5 (2 : 2). Silbašskí futbalisti zase nepotešili svojich fanúšikov. Domáci len sporadicky útočili na bránu súpera a dobre hrali iba v prvom polčase, keď oba góly dal N. Pejak, v 2. a 37. min. Všetko ostatné patrilo hosťom spoza Dunaja, ktorí zaslúžene vyhrali. Góly za víťazov dali Moravac v 14. a 76. min., Stanković v 16. a 61. min. a Stanimirović v 81. min. z jedenástky. NAŠA HVIEZDA: Gašić, Dovičin, Stojanov, Máľach, V. Ušiak, Ahmetović, Grbić, D. Belička, Pejak, Petrović, Ferko. Výsledky 6. kola MOL B. Palanka – druhá trieda: Naša hviezda – Borac 2 : 5, Neštín – Borac 0 : 1, Mladost – Sloga 2 : 2, Vajska – Slavija 0 : 3. V nedeľu N. hviezda uvíta mužstvo Neštína. Na snímke vidíme úspešný zákrok brankára Silbašanov Gašića, ktorý v nedeľu päťkrát vyberal loptu zo svojej siete. Rastislav Kopčok

13. 10. 2012

41 /4512/

HLAS ĽUDU

ŠPORT PRVÁ LIGA NOVÉHO SADU

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Bez väčšej námahy

Víťazný október SLÁVIA – BUDUĆNOST útočník Dušan Popović dostal dve 4 : 1 (0 : 0) žlté karty. Od 70. min. mali domáci riebeh stretnutia v prvom pol- hráča viac. Gólmi v posledných dečase vôbec neveštil, že po zme- siatich minútach Slobodan Novkone strán bude nepočetné obecen- vić a Tomáš zabezpečili výsledkovo stvo vidieť až päť presvedčivú výhru gólov. Prvú šancu Slávie. Hostia boli mali slávisti v 17. rovnocennými súmin: agilný Boris permi až po druhý Durgala zmaril gól Kovačičanov, popríležitosť, keď v tom jednoznačne pokutovom úzedominovali domáci. mí mieril vedľa. V SLÁVIA: Joka, To37. min. strelu máš, Ďuriš, StrakúBrestovčana z veľšek, Mihaljčić, Ďurkej vzdialenosti kovský, Durgala brankár Joka vy(Nenadić), Slađan razil na roh. Päť Novković, Nikominút pred prelovski (Božić), Slostávkou vypálil bodan Novković. výborný ĎurkovKovačičania sa naský zo značnej chádzajú na 12. diaľky tesne nad. Martin Ďurkovský (číslo 6) mieste na tabuľke Po obrátke na- podal na zápase s Brestovso ziskom 9 bodov. stal rozruch. Ko- čanmi skvelý výkon Slávia v 9. kole hrá vačičania sa ihneď zápas v Sefkerine. zmocnili lopty a z protiútoku skóĎalšie výsledky 8. kola: Borac – roval Ďuriš. Hostia z Banátskeho OFK Vršac United 2 : 1, Vojvodina Brestovca vyrovnali o dve minúty – Tempo 5 : 1, Sloga (BNS) – Juneskoršie. Neistého Joku prekvapi- goslavija 2 : 0, Polet – Dobrica 3 la strela lobom Brajovića z voľného : 2, Partizan – Mladost 2 : 1, BAK kopu. V 56. min. Nikolovski po ukáž- – Vulturul 0 : 2, Radnički – Sloga kových kľučkách v šestnástke vsie- (P) 2 : 1. til druhý gól. Za tri minúty stredný J. Špringeľ

Dobrý zákrok brankára Tatry Muchu na zápase v Suseku SUSEK – TATRA 3 : 0 (1 : 0) omáci futbalisti v Suseku bez väčšej námahy porazili oslabený celok Kysáčanov. Zo 90 minút hostia nemali ani jednu pravú šancu, lebo všetky akcie sa im končili už pred trestným územím Suseku. Bez Kelemana, Vukovića, Badnjara, Konstantinova, Stojakovića hostia viac ani nemohli dosiahnuť. Ani domáci, ktorí sú na prvom mieste majstrovskej tabuľky, nehrali omnoho lepšie, ale predsa mali viac príležitostí a tri aj premenili, najviac vďaka chybám obrany Tatry. Celkove pozorujúc, víťazstvo Suseku je úplne zaslúžené a zdá sa nám, že ani v jednej chvíli nebolo ohrozené. Zápas sledovalo asi 100 divákov, viedol ho Radulović z Nového

Sadu. Góly vsietili Starčević v 2. min., Šodić v 55. a 62. min. Žlté karty dostali Akmadžić a Andrin (Susek), Đaković (Tatra). TATRA: Mucha, Srnka, Paunić, Đaković, Savić, Cvetić, Kohút, Jambrich, Ožvát (Vidović), Daneček, Kulík (Funtík). Kadeti Tatry v sobotu v Temeríne porazili TSK 4 : 0. Góly dali O. Funtík, Jurás, B. Funtík, Križan. Výsledok 8. kola: Susek – Tatra 3 : 0, Fruškogorac – Mladost 1 : 3, Slavija – Fr. partizan 0 : 2, Borac – Dinamo 1 : 2, Čenej – Báčka 1 : 1, Proleter – Vinogradar 3 : 3, Sremac – Futog 1 : 1, Železničar – Sirig 1 : 0. V nedeľu Tatra uvíta Fruškogorac. Pavel Pálik

Z KARATE SÚŤAŽÍ V APATINE A ČOKE

Veronike dve medaily V eronike Šoškićovej, výbornej žiačke siedmej triedy ZŠ Jána Kollára v Selenči, sa darí aj v športe. Je karatistkou, zatiaľ sa dopracovala po oranžový opasok, čoskoro sa chystá na skúšku pre zelený. Mladá Selenčanka Veronika je členkou KK Slavija v Báči, kde trénuje pod dozorom trénerky Mirjany Kocićovej, ktorá je nanajvýš spokojná s vý-

sledkami nádejnej karatistky. Veronika dosiaľ na rôznych súťažiach získala osem medailí a z posledných dvoch si tiež priniesla dva lesklé kovy. Z Apatinu, kde 22. septembra 2012 prebiehala súťaž o Pohár Vojvodiny, ktorú spoločne zorganizovali Šotokan karate zväz Srbska, Karate federácia Vojvodiny a domáci KK Partizan, Veronika si priniesla striebornú medai-

lu v kategórii formálnych cvičení kata – jednotlivkyne. O Pohár Vojvodiny súťažilo 400 karatistov z 35 klubov celej pokrajiny. O týždeň neskoršie v Čoke tamojší KK usporiadal medzinárodný turnaj za účasti 250 pretekárov z 26 klubov zo Slovinska, Slovenska, Karatistka Veronika Maďarska a Srbska. Ve- Šoškićová na športoronika bola ešte úspeš- vom vzostupe

nejšia ako v Apatine, lebo získala zlatú medailu v predvádzaní kát jednotlivkýň. Táto mladá a nádejná selenčská športovkyňa si vážne zaumienila zdokonaľovať sa v karate. Určite jej to aj naďalej bude prinášať iba dobré výsledky na súťažiach doma a čoskoro aj v zahraničí. Juraj Berédi-Ďuky

POULIČNÝ SPOMIENKOVÝ BEH DR. JANKA BULÍKA prebiehal v Kovačici vo štvrtok 4. októbra 2012 po dvadsiaty druhý raz. Organizátor akcie bol kolektív Základnej školy Mladých pokolení v Kovačici v čele s profesormi telesnej výchovy Pavlom Urbanom a Miroslavom Tomášom. V behu sa zúčastnilo 450 žiakov nižších a vyšších ročníkov (na snímke je záber zo štartu školáčok vyšších ročníkov). Bok po boku so svojimi žiakmi bežali aj niektorí učitelia. Utekalo sa na dráhach od 200 m po 1 000 m v uliciach Maršala Tita, Masarykovej, Žarka Zrenjanina a Dr. Janka Bulíka. Pouličný beh pomenovali podľa kovačického rodáka Jána Bulíka (1897 – 1942), štátneho reprezentanta a rekordéra v behu na 100 m a v skoku do diaľky za čias Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov. Ján Špringeľ

13. 10. 2012

41 /4512/

HLAS ĽUDU

ŠPORT VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

Bezmocný líder!

Predpoludňajšie zápasy D nevyhovujú...

SLOGA – HAJDUK 2 : 0 (0 : 0)

INDEX – MLADOSŤ 3 : 0 (0 : 0)

Obranca Indexu Bojović (2) rukou z autu vhodil loptu pred bránu Mladosti olovica jesennej časti súťaže už ubehla. Petrovská Mladosť zoP hrala osem zápasov, z ktorých len dva remizovala a ostatné prehrala. Teraz sa nachádza s dvoma bodmi prikutá na dne ligovej tabuľky. Petrovčania zmenili aj trénera, len kocúrkovské zmýšľanie nášho človeka, petrovského milovníka futbalu, sa akosi nemení. Filozofovanie, mudrovanie spoza ohrady a príslovečná poverčivosť sa vždy prejavuje v tomto prostredí. Vždy sa chyby hľadajú na inej strane. Predminulú nedeľu vraj Mladosť nevyhrala preto, že nastúpila v nových dresoch. Teda ponaučenie k tomuto je, že dresy hráči mali vyskúšať na tréningu?! Okrem toho už roky tlie konštatácia, že Mladosti predpoludňajšie zápasy nijako nevyhovujú. Robia to novosadskí indexovci a FK Kabel Petrovčanom naprieky? Veru nie! Mladosť aj v nedeľu na študentskom ihrisku čestne bojovala proti domácemu Indexovi. Bol to zápas veľmi podobný minuloročnému, keď výsledok znel 0 : 0.

Zápas takmer bez šancí. V prvom polčase navrátilec do radov Mladosti Kokanović mal príležitosť. Domáci po chybe Ikonića ohrozili Fejdiho. V 29. min. Novosadčania protestovali pre údajnú hru rukou Rupara v trestnom území. V 55. min. Index viedol 1 : 0. Brankár Fejdi loptu odrazil, domáci hráč ju spiatočne poslal do žrde a potom mal času nehatene rozvlniť sieť. Tento gól negatívne ovplyvnil hru Mladosti. K tomuto ešte i druhý gól, ktorý domáci dosiahli v 61. min. z ofsajdu, akoby mužstvo Mladosti položil na kolená. Hostia sa síce pokúsili v útoku niečo vyťažiť, ale sa im nedarilo. Index v 83. min. vsietil aj tretí gól, keď domáci útočník „uličkou“ prešiel pomedzi Uzelca a Rupara a matoval bezmocného Fejdiho. MLADOSŤ: Fejdi, Trišić, Ikonić, Fábry, Rupar, Uzelac, Kaňa, Radovanović (Jovović), Kokanović, Sladojević, Torbica (Milovanović). Samuel Medveď

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – SKUPINA VÝCHOD

Domov s plnou sieťou CRVENA ZVEZDA – HAJDUŠICA 5 : 0 (3 : 0) rvý brankár Hajdušice Miroslav Melich zo zdravotných dôvodov neP odcestoval do Pavliša, takže si v nedostatku náhradníka medzi žrde zastal útočník Robert Demse. Predsa z piatich gólov, koľko Hajdušičania dostali na tomto zápase, iba jeden zavinil brankár. Ďalšie tri boli následkom neobozretnosti obrancov hostí a iba jeden domáci fut-

balisti dosiahli z vypracovanej akcie. Tak už v 7. minúte v skrumáži pred vlastnou bránou Barbulović loptu vykopol do výšky a keď spadla, domáci útočník ju zaslal do nechránenej siete. Druhý gól domáci dali v 19. min. peknou strelou z okraja šestnástky. V 39. minúte Milan Stojkovski neobozretne zakročil v šestnástke, rozhodca ukázal na

erby kola neospravedlnilo očakávania, lebo Hajduk nebol rovnocenným súperom. Erdevíčania po lepšom výkone zaslúžene porazili vedúce mužstvo z Bešky. Motivovaní domáci hráči už v 1. min. mohli vsietiť gól. Hráči Slogy si už v prvom polčase vytvorili množstvo šancí, v každej chvíli sa očakával gól, no Beščania vďaka svojej húževnatosti predsa odolali presile. Hostia sa pokúšali len z diaľky ohroziť mladého brankára Slogy Tojagića, ale v tom neboli úspešní. Tréner Slogy Mita Ninković v druhom polčase posilnil útok, čo v značnej miere zmýlilo súpera. Čoskoro líder tabuľky padol na kolená. Najlepší hráč na zápase Pendo prvýkrát matoval obranu v 76. min. Znervóznení hostia aj ďalej prerušovali hru, aby tak zastavili domácich útočníkov, pričom nevyberali prostriedky ako to urobia. Diváci videli nešportové správanie sa hráčov Hajduka, ostré zákroky nad Erdevíčanmi, útoky na rozhodcov... Preto nie div, že rozhodca N. Radaković z Nového Sadu ešte pred prvým gólom, v 69. min. oprávnene

vylúčil z hry futbalistu Hajduka Jovanova. Bezmocný líder po výbornej akcii domácich v 89. min. inkasoval aj druhý gól z kopačky náhradníka Kovačevića. SLOGA: Tojagić, Milošević, Zec, Čobanović, Miljković, Raičević, Jovanović (Šajić), Đorđević (Bojović), Simeunović, Považan (Kovačević), Pendo. Výsledky 8. kola: Polet – Borac 3 : 1, Budućnost – Omladinac 1 : 0, Index – Mladosť (P) 3 : 0, Prvý máj – Mladost (T) 3 : 3, Srbobran – Stanišić 1 : 0, Sloga – Hajduk 2 : 0, Jugović – Crvenka 1 : 0, Bačka – C. zvezda 4 : 1. Tabuľka: 1. Hajduk 18 bodov, 2. Index 18, 3. Sloga 17... 6. Bačka 14... 7. Crvenka 11... 16. Mladosť (P) 2 body. Program 9. kola: C. zvezda – Polet, Crvenka – Bačka, Hajduk – Jugović, Stanišić – Sloga, Mladost (T) – Srbobran, Mladosť (P) – Prvý máj, Omladinac – Index, Borac – Budućnost. Károly Vig

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Ach, ten Lupulescu! STK UNIREA – STK MLADOSŤ 4 : 1 druhom majstrovskom kole petrovskí stolní tenisti hrali v Uzdine. V Domáca Unirea, vedená slávnym Ilie Lupulescom ich poľahky zdolala. Tento hráč vyhral až tri partie. Výsledky: Lupulescu – Lomen 3 : 0,

Šubonj – Šramka 0 : 3, Dalea – Turan 3 : 0, štvorhra Dalea / Lupulescu – Turan / Lomen 3 : 0, Lupulescu – Šramka 3 : 0. V nedeľu STK Mladosť bude hrať doma s Radničkim z Nového Sadu. Samuel Medveď

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Pohroma Šíďanov 8. kole Obecnej ligy Šíd šídska Jednota na hosťovaní v Ľube V prehrala s domácou menovkyňou 6 : 1. Góly za Ľubanov dali Tadić 3, Mrkonjić 2 a Cigankov. Jediným

strelcom za hostí bol Dupalj. Binguľčania na svojom ihrisku prehrali s Omladincom z Molovina 1 : 0. St. S.

biely bod, z ktorého domáci zvýšili náskok – 3 : 0. Po zmene strán tréner Hajdušice Muškinja vykonal zmeny vo svojom mužstve, ktorému sa podarilo nadviazať rovnováhu. Ba dokonca 20 až 25 minút hostia dominovali na ihrisku a obliehali bránu C. zvezdy. Výsledok však zostal nezmenený. Nuž a potom v 73. min. útočník Hajdušice Radak sa zranil a musel opustiť ihrisko. Keďže tréner Hajdušice už predtým využil právo na všetky tri výmeny, Hajdušičania do konca zápasu hrali iba s desiatimi hráčmi. To skúsení domáci futbalisti vedeli využiť a ešte

dvoma gólmi, v 84. a 86. min., zvýšili náskok a presvedčivo vyhrali – 5 : 0. HAJDUŠICA: Demse, M. Stojkovski (G. Stojkovski), Barbulović, Folťan, Mršić, Đukić, Radović (Vilić), Pomorišac (Momčilović), Radak, Radulović, Kocevski. Ostatné výsledky 8. kola: Hajduk – Potporanj 3 : 2, Karaš (J) – Partizan 3 : 0, Borac (VG) – Vinogradar 3 : 1, Vitorul – Borac (VS) 0 : 0, Ševac – Karaš (K) 3 : 1, Ratar – Dunav 5 : 3. Hajdušičania sa po 8. kole nachádzajú na 3. mieste s osemnástimi bodmi. vlh

13. 10. 2012

41 /4512/

HLAS ĽUDU

ŠPORT MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Strelec hetriku prišiel z lavičky BUDÚCNOSŤ (H) – KRILA KRAJINE 5 : 1 (0 : 0) min. sólovú akciu d prvého hvizdu rozkorunoval pekhodcu sa videlo, že sú ným gólom – 5 : domáci kvalitnejšie a futba0. V 84. min. hoslovo vyspelejšie mužstvo. Hostia z jedenástky tia z B. Palanky sa pokúsili po hre rukou odolať Hložančanom, čo sa im Drieňovského len prvých 45 minút hry povsietili jediný gól darilo. Domácich v prvej časna zápase. ti rozhodca Vučković z Báča v Do konca dvoch prípadoch oškodil o čisstretnutia Molnár, té jedenástky. V 33. min. v Ožvát a Pavlis pripokutovom území hrubo zrapravili zopár šanzili Lukića. V 45. min. Mandić cí, ale brankár hlavičkoval z dvoch metrov a mužstva Krila obranca hostí rukou vyrazil Krajine bravúrne loptu na roh. Protesty domá- Priniesol istotu: Milan chytil strely Jeličicich ani raz nepomohli. Đukić (Budúcnosť ća, Lukića, Fejdiho Tréner Lukić druhý polčas Hložany) a tak ich znezačal so striedajúcim Jeličićom (Foto: J. P.) možnil, aby si zvýna hrote, čo sa na radosť domácich fanúšikov oplatilo.„Demolovanie“ šili vlastné gólové konto. Na tomto zápase potešila istota v hre súpera sa začalo v 53. min., keď Severíni posadil loptu na hlavu Lukića – 1 : 0. Už Budúcnosti, ktorú priniesli navrátilci do v 55. min. Lukić uvoľnil Jeličića, ktorý pres- mužstva, Đukić a Pavlović. Žlté karty v ne trafil, a bolo 2 : 0. V 66. min. táto dvo- radoch domácich dostali Horvát a Driejica zopakovala akciu a Jeličić zvýšil ná- ňovský. BUDÚCNOSŤ: Tankosić, Horvát skok. V 73. min. Ožvát a Pavlis pripravili šancu najprv Fejdimu, ktorý nesebecky (Drieňovský), Ožvát, Severíni, Mandić, vrátil loptu Lukićovi, tento ju netrafil ako Đukić, Fejdi, Pavlović (Molnár), Drachcel, ale pozorný Jeličić hetrikom zvý- gić (Jeličić), Lukić, Pavlis. Ján Murtin šil na 4 : 0. Rýchly a prenikavý Fejdi v 81.

Šesť gólov, šesť šancí... KULPÍN – BUDUĆNOST (P) 4 : 2 (2 : 0) zo siedmich metrov, lnečný jesenný deň a brankár loptu odrazil rovrivalita súperov prilákano na nohu tohto futli na ihrisko vedľa kanála asi balistu a sieť sa vlnila – 3 200 divákov. Bol to oprav: 0. V 66. min. zaútočili divý majstrovský zápas, hostia a Fabók sa„vypohralo sa bojovne, ale namstil“ svojim bývalým najvýš férovo a korektne. spoluhráčom, keď skoriKeď diváci vidia šesť gólov, goval na 3 : 1. V 71. min. ešte toľko šancí, tak iste po rohovom kope z ľavej spokojní opustia štadión, čo strany obrancovia dobolo v nedeľu aj v Kulpíne. mácich zostali meraví a Kulpínski futbalisti od začiatku zaútočili. Za desať Zbierajú body: Andrej útočník z Paragov hlavou vsietil druhý gól. V minút Chalupka nevyužil tri Haška (FK Kulpín) 85. min. hostia mali výšance pred bránou Bu- (Foto: J. P.) bornú šancu vyrovnať, dućnosti. Prvá radosť domácich prišla v 23. min., keď Doknić z asi no brankár Stojčević bol nezdolateľný. šestnástich metrov prekvapil brankára Tlak mužstva Budućnosti ponechal prie– 1 : 0. O päť min. neskoršie brankár Stoj- stor skúsenému Osmajićovi, ktorý v 90. čević kryl strelu útočníka Paražanov, s min. prijal loptu, prebehol hodný kus ktorým zostal zoči-voči. V 32. min. Do- ihriska a stanovil výsledok zápasu – 4 : 2. KULPÍN: Stojčević, S. Haška, Kozaknić výborne asistoval najmladšiemu na ihrisku S. Chalupkovi a tento zvýšil ná- rov, Ivezić, Žakula, Abramović, Stajić (Osmajić), Fábry (A. Haška), Doknić, skok – 2 : 0. V druhom polčase domáci mali zno- Kajtez (Šimo), A. Chalupka. Gavra Govorčin va prevahu. Fábry v 53. min. ostro vypálil

13. 10. 2012

41 /4512/

HLAS ĽUDU

Prerušili čiernu sériu SLÁVIA – BAČKI HAJDUK 2 : 1 (2 : 1) tiť trávnik. Domáci do konca rutinovane udržali minimálny náskok. Žlté karty v tíme Slávie sériu. Domáci museli dostali Babić, Lamoš a Séč. vynaložiť veľké úsilie, Medzi 150 divákmi sa svojou aby vyhrali tento záhlučnosťou vyznačovali futpas, lebo hostia z Báčbalisti pionierskeho celku Sláskeho Nového Sela vie, čo sa už dávno nestalo na hrali tvrdo, často neihrisku v Pivnici. vyberali prostriedky SLÁVIA: Pavlíni, Lamoš, v zastavovaní súpera Séč (M. Žigmund), Záskaa robili tlak na rozVrátila sa radosť: lický, Nímet, Vujaković, J. hodcov. Tentoraz im Predrag Tankosić Žigmund, Tankosić, Babić, to nevyšlo, lebo roz(Slávia Pivnica) Kotiv, Rajčan (Naď). hodca Dražić z B. PaVýsledky 7. kola: Budúcnosť (H) – lanky od začiatku dal na vedomie, že Krila Krajine 5 : 1, Kriváň – Proleter 5 bude „držať“ hru v rukách. Tankosić v 3. min. uvoľnil Žigmunda, : 1, Bačka – Vojvodina 0 : 4, Kulpín – ktorý trafil brankára Redžića do nohy. Budućnost (P) 4 : 2, Slávia – B. hajduk Hostia svoje šance hľadali v protiúto- 2 : 1, Maglić – Soko 2 : 3. Tabuľka: Budúcnosť (H) 17 bodov, koch a v 28. min. sa im podarilo otvoriť skóre zápasu. Lopty sa zmocnil Jarić 2. Vojvodina 17, 3. Kulpín 13... 5. a z desiatich metrov ostrou strelou Slávia 10, 6. Kriváň 8... 12. Proleter 6. Program 8. kola: K. Krajine – B. hajprekonal Pavlíniho. Onedlho potom šance za Sláviu nevyužili Séč a Babić. Ko- duk, Budućnost (P) – Slávia, Vojvodina nečne v 44. min. Nímet vhodil loptu z – Kulpín, Soko – Bačka, Proleter – autu, Tankosić ju predĺžil Kotivovi, kto- Maglić, Budúcnosť (H) – Kriváň. Pionieri Slávie vyhrali v Novej Gajrý zblízka rozvlnil sieť. V 45. min. J. Žigmund unikol svojim strážcom a vedľa dobre nad tímom Soko 9 : 3. Pintír, Žigvybiehajúceho brankára trafil – 2 : 1. mund a Petrović dali po dva góly, Sič, ČoV druhom polčase hostia zahrali brda a Vachula trafili raz. Zápas je reešte ostrejšie. V 58. min. rozhodca pre gistrovaný 3 : 0 v prospech Pivničanov, ostrý zákrok potrestal Jarića žltou kar- lebo domáci nemali platné športové letou, menovaný mu zahrešil a dostal čer- gitimácie. SLÁVIA: Šuster, J. Čobrda, Vinković, venú kartu. Hostí to veľmi rozhnevalo, zápas bol prerušený niekoľko minút, na- Vachula, A. Čobrda, Petrović, Benka, pokon Jarić, ale i člen vedenia zo strie- M. Čobrda, Pintír, Žigmund, Sič. Ján Šuster dačky Nedeljko Petrović museli opuso troch prehrách pivnická Slávia koP nečne prerušila čiernu

Päťka v Selenči KRIVÁŇ – PROLETER 5 : 1 (1 : 0) Spasić strelou z pravej strany v 72. min. aj štvrtýkrát prekonal brankára Proletera Jabalisti vytýčili jasný cieľ – rića. O dve min. nevyhrať za každú cenu, aby skoršie po sólovom sa z dolnej časti tabuľky doúniku Alexy strelil postali vyššie! Nuž tak Selensledný gól domácich. čania aj začali tento zápas Do konca zápasu hosť – útočne. Už v úvode AleŽivković iba skorigoxy a Darko Pavlov nevyužili val výsledok. Šance pekné šance. V 29. min. za domácich nevyužili diváci videli školskú akciu Banjac, Spasić, AnđeSpasića, ktorý z ľavej strany odcentroval a najnižší Začal a skončil gólové lić a Strehársky. Tento posledný ostro vypáhráč pred bránou Alexy hody: Dominik Alexy (Kriváň Selenča) lil z tridsiatich metrov. hlavou vsietil – 1 : 0. KRIVÁŇ: Naď, DeAni v druhom polčase (Foto: J. P.) domáci nepoľavili, ba čo viac zosilnili jan Mučaji, Jovović (Dobrík), A. Streherné tempo. V 56. min. pekná akcia hársky, Banjac, Grňa (Krížov), Alexy, Spasića, Anđelića a Darka Pavlova sa Spasić, Darko Pavlov, Anđelić, Muskončila gólom tohto posledného. šikić (Kutenič). Michal Poliak Darko Pavlov v 67. min. zvýšil na 3 : 0. red nedeľným zápasom s mužstvom z KaP rađorđeva si selenčskí fut-

ŠPORT TRADIČNÝ STRELECKÝ TURNAJ V KYSÁČI

Strelcom vysoké známky nedeľu 7. októbra 2012 v priestoroch Streleckého klubu Tatra v KyV sáči bolo mimoriadne rušno. Z príleži-

kútne činnosti. Nasledovala návšteva služieb Božích, kde sa veľvyslanec povzbudzujúcimi slovami prihovoril veriacim a potom ho na fare zoznámili s dejinami kysáčskeho kostola a cirkevného zboru.

tosti Dňa oslobodenia a Dňa Miestneho spoločenstva Kysáč prebiehal tam tradičný 30. turnaj v streľbe zo vzduchovky. Okrem súťažiacich kadetov, ktorí prišli z deviatich prostredí, svojou prítomnosťou turnaj poctili JE Ján Varšo, veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade, Aleksandar Grmuša, poslanec v Zhromaždení AP Vojvodiny a známi streleckí reprezentanti Aleksandra Ivoševová a Dragan Marković. Pravdaže, nechýbali ani čelní ľudia Miestneho spoločenstva, kysáčskych ustanovizní, inštitúcií, cirkvi a spolkov. Po tom, ako v strelnici hostí oboznámili s činnosťou svojho spolku, turnaj príhovormi otvorili predseda SK Tatra Marián Martiš, J. Varšo a A. Ivoševová. Konštatovali, že je veľkým úspechom, že sa v malom prostredí a v skromných podmienkach, aké majú kysáčski strelci, úspešne organizuje turnaj, a dokonca sa Kysáčania zúčastňujú na medzinárodných turnajoch. Nasledovali tri prvé čestné a pritom úspešné výstrely Jeho Excelencie Varšu. Potom pušky do rúk Poháre pre najlepších strelcov zobrali strelci. Veľvyslanec Varšo využil príPredsedníčka Spolku kysáčskych ležitosť, aby sa oboznámil s celkovým životom v Kysáči. Navštívil Slovenský žien Ľudmila Berediová-Stupavská v býnárodný dom, kde ho privítali matičiari valom Ferkovom dome oboznámila v čele s predsedom Rastislavom Suro- hosťa s tým, ako chcú tento dom upravým. Spoločne konštatovali, že sú všet- viť. Na Starej fare mu ukázala exponáky aktivity, vrátane športových, do ty, ktoré v spolku vystavujú. V rámci obktorých sa podchytí mládež, omnoho chôdzky Kysáča sa veľvyslanec zastavil šľachetnejšie ako keby mala vyvíjať po- v škole, škôlke a navštívil Evanjelickú

Veľvyslanec Ján Varšo mal na úvod turnaja presnú mušku

Domáci strelci sa radi vyfotografovali so svojimi hosťmi metodistickú cirkev. Po ukončení streleckého turnaja veľvyslanec Varšo najúspešnejším udelil diplomy a poháre. Dostali ich Sofija

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Strelci nepocítili únavu ani v 7. kole, a tak sa siete vlnili 29-krát. Törekvés zvalcoval Jedinstvo z Kolutu až 8 : 1, Rusín v susedskom derby položil na lopatky Lipar. Odžačania prekonali tím Aleksu Šantića, ŽAK bol lepší od lalitskej Panónie. Jedinú výhru za chotárom si vybojoval Dunav v Sombore. Body si rozdelili Dinamo a Jedinstvo z Ribareva. Výsledky 7. kola: Odžaci – A. Šantić 2 : 0, Törekvés – Jedinstvo (K) 8 : 1, Rastina – Metalac 3 : 0, Šikara – Dunav 2 : 3, Rusín – Lipar 2 : 1, ŽAK – Panónia 4 : 1, Dinamo – Jedinstvo (R) 1 : 1. Tabuľka: 1. Odžaci 21 bodov, 2. Törekvés 18, 3. ŽAK 17, 4. Rusín 17... 11. Panónia 3... 14. Metalac 1 bod.

šoku, lebo Bojić v 13. min. vyrovnal. Pred koncom prvého polčasu sa opäť vlnila sieť hostí, keď Orsić v 37. min. Somborčanom zabezpečil gólový náskok pred prestávkou.

a majú peknú perspektívu na súťažiach. E. Š., P. P. (Foto: E. Š.) Druhý polčas prebiehal v znamení najlepšieho hráča zápasu Orsića, ktorý gólmi v 46. a 64. min. a svojím hetrikom somborským „železničiarom“ zabezpečil trojgólový triumf. Od 65. min. hostia hrali bez Stankovića, ktorého vylúčil rozhodca Aleksić z Kuly. Bol to už tretí hráč Laliťanov, ktorý v uplynulých siedmich zápasoch musel predčasne opustiť trávnik pre nešportové správanie sa. O tom v klube nikto nedbá, a mal by! PANÓNIA: Tatomirov (Petrović), Farkaš, Balaša, Jovović, Ćirić, Bojić, Kovjanić, Rančić, Stanković, Tojić, Mladenović. V nedeľu v Laliti bude hosťovať Dinamo zo Sonty.

Šiesta prehra Panónie

ŽAK – PANÓNIA 4 : 1 (2 : 1) rvý gól na ihrisku povedľa železničnej stanice v Sombore vsietil Vukas v 6. min. z voľného kopu. Hostia z Lalite sa rýchlo dostali zo

Alimpijevićová (1. miesto) a Dimitrije Gaćeša (2. miesto) z Inđije, Isidora Stojanovićová (3. miesto) a Miroslav Milošev (4. miesto) z Pančeva a Rebeka Bičkeiová (5. miesto) z Adorjanu. Najúspešnejší celok bol SK Mladost z Inđije a po ňom nasledovali Pančevo 1813, Živko Relić-Zuc zo Sriemskej Mitrovice, Vinogradar Ledinci a Jednota zo Starej Pazovy. Okrem týchto klubov na súťaži v Kysáči sa zúčastnili strelci zo Sriemskych Karloviec, Vrbasu, Somboru a pravdaže domáci strelci s dvoma celkami. Predseda SK Tatra M. Martiš turnaj ocenil vysokou známkou, lebo deti prišli pripravené, a vidno, že tréneri pracovali aj počas leta, s cieľom dosiahnuť čím lepšie výsledky. Spokojný bol s výkonom kysáčskych detí, hoci nezískali prvé miesta. Zvlášť dobre sa ukázali dievčatá, ktoré prvý raz súťažili v tejto zostave

Vrátil sa na trávnik: Miroslav Farkaš (Panónia Laliť) 13. 10. 2012

J. P. 41 /4512/

HLAS ĽUDU

ZÁVAN MINULOSTI NA NOVOSADSKOM VEĽTRHOVOM KOLBIŠTI

Lipicanská baroková rozkoš rišli k nám z Chorvátska druhýkrát po rozklade niekdajšej Juhoslávie. Najprv v rámci Balkánskej ligy v drezúrovom jazdectve zožali najväčší úspech – získali všetky prvé miesta! Na tohtoročný veľtrh koniarstva Horseville nám priniesli závan minulosti – stredovek, barok, obdobie kráľov, grófov, rytierov, dvorských dám... Členovia združenia Lipicanská baroková rozkoš a združenia Contessa z chorvátskeho Draganića v Bravó, rytier Oliver, prsteň je na oštepe! Karlovskej župe, sa prvý raz v Baroková ume- lesku... Veď kone boli vždy najnašej krajine predstavili umelecká jazda nie je väčším bohatstvom kráľov, cárov leckou barokovou jazdou na šport, ale kultúrne a vysokej šľachty vôbec. koňoch, ktorá bola príznač- Rozcvička lipicanov a rytierov: vpredu Ante, európske dedičstvo. „Oduševnení sme prijatím a ponosťou zámkov a parkov Eu- za ním Oliver Tak kedysi králi, gró- hostinnosťou u vás, kráľovským rópy v 17. a 18. storočí. fi, rytieri predstavovali na zámoc- ubytovaním tak pre kone, ako aj kých slávnostiach svojich najlep- našich ľudí v Novom Sade. Obe ších žrebcov v tom najkrajšom naše krajiny spája veľká láska k li-

Zvjezdana Klarićová na svojom vraníkovi Wizardovi s tanečnicou

Lipicanská baroková rozkoš sa vrátila ešte ďalej do minulosti a na kolbišti Novosadského veľtrhu predviedla stredoveký rytiersky turnaj z 13. storočia. Bol to súboj dvoch rytierov, skúseného Olivera a mladučkého Anteho v dvoch disciplínach: v hone a triafaní do diviaka oštepom (živú zver tentoraz nahradil balík sena) a napichovanie prsteňa z cválajúceho koňa, čo si vyžaduje veľkú schopnosť a precíznosť jazdca. Zaujímavé bolo aj predstavenie o hľadaní kráľovského pokladu v tureckom tábore za pomoci čarodejníka a rytierov, tanec dvoch a štyroch lipicanov a quadrila (spoločný tanec via- Nádhera: jazdkyňa Snježana Beljanová v sedle cválajúceho cerých koní)... lipicanského žrebca Conversana Canissa

Pozor, lipican a vraník nablízku, len jeden chybný krok a môže sa stať nešťastie!

picanom. Veď aj vaše kvalitné kone, najmä v záprahových súťažiach dosahujú dobré výsledky ako aj my. Nazdávam sa, že je to naša budúcnosť, naša spoločná družba, lebo láska voči koňom nepozná žiadne hranice,“ neskrývala radosť z prvého hosťovania vo Vojvodine predsedníčka združenia Lipicanská baroková rozkoš Zvjezdana Klarićová. Početní návštevníci si krásnych lipicanov z barokových predstavení odniesli vo svojich srdciach. A iste sa vrátia, aby ich videli aj o rok. J. Pucovský