Hlas 41 2013 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 70 ČÍSLO 41 /4564/

Šesť jesenných veľtrhov

12 . 10 . 2013

Multikultúrnosť ako brand

Doktorandský projekt Vesny Opavskej

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN.

www.hl.rs

Mosty mediálneho vzdelávania, 5. Medzinárodná vedecká konferencia, na ktorej sa aj v tomto roku zúčastnili početní domáci a zahraniční mediálni odborníci, prebiehala 4. a 5. októbra na Filozofickej fakulte v Novom Sade. J. Pániková

Detský týždeň si v staropazovskej ZŠ hrdinu Janka Čmelíka pripomenuli osobitnými programami, akým bola výstava prác z jesenných listov a plodov (na snímke), žiacky jarmok, výtvarná dielňa na tému Kreslíme svoju rodinu, preteky radosti a premietanie detských filmov. A. Lešťanová

Výsledky prieskumu verejnej mienky, ktorý sa vzťahoval na korupciu, prezentovali 3. októbra v belehradskom mediálnom stredisku. O. Filip

Oslavy Kovačického októbra sa začali uplynulý víkend, a to rôznymi kultúrnymi, spoločenskými, zábavnými a športovými podujatiami. Dedina sa hýrila ľudovými krojmi, do ktorých sa vyobliekali, a pritom krásne tancovali a spievali aj členovia DFS pri ZŠ Mladých pokolení v Kovačici (na snímke) na otvorení tradičnej tortiády Ženského spolku a jarmoku ručných prác. A. Chalupová

Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci 4. októbra príležitostným, ale aj športovým programom oslávilo 94. narodeniny, keď sa, okrem iného, odvďačili aj jubilantom – pracovníkom školy. J. Čiep

Radca Veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku Jozef Sabo 5. októbra dal do užívania vynovené miestnosti FK Hajdušica, ktoré zrekonštruovali vďaka prostriedkom z fondu SlovakAid. V. Hudec

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad

SEDEM DNÍ

Solidárna daň a iné opatrenia V

láda v utorok predstavila nový balík opatrení na konsolidáciu verejných financií a reformu domácej ekonomiky, s cieľom zastaviť zvyšovanie verejného dlhu a zabezpečiť stabilný a udržateľný ekonomický rast. Skrátka, môžeme míňať len toľko, koľko reálne zarobíme. Opatrenia, o ktorých sa najviac hovorí, sa vzťahujú na zavedenie solidárnej dane zo zárobkov vo verejnom sektore a začnú sa uplatňovať od januára budúceho roku. Na utorkovom zasadnutí vlády predstavil ich minister financií Lazar Krstić, ktorý zdôraznil, že bez nich bankrot štátu v priebehu nasledujúcich dvoch rokov by sa stal skutočnosťou. Tým, že zasadnutie vlády bolo otvorené pre verejnosť, čiže pre médiá, čo inak nebýva častou praxou, vláda chcela ukázať, že opatrenia majú podporu všetkých členov kabinetu premiéra Dačića. Najväčšiu pozornosť občanov upútalo určenie sadzby solidárnej dane zo zárobkov vo verejnom sektore. K takému nepopulárnemu kroku prispel fakt, že v oblasti verejného sektoru sú platy o 30 percent vyššie než v reálnom sektore, čo sa ukázalo ako neudržateľný stav. Okrem toho len najnovšie sa zistilo, že vo verejnom úseku je zamestnaných takmer 700 000 osôb, a nie okolo 500 000, ako sa doteraz predpokladalo. Z druhej strany na súkromnom úseku je zamestnaných 460 000 osôb. Evidentný nepomer počtu zamestnaných v jednom a druhom úseku by nijaké hospodárstvo nemohlo vydržať. Šetrenie na každom kroku a všade, kde sa dá, si vyžiadal predovšetkým neutešený stav verejných financií a nutnosť usporiť 800 miliónov eur. Zo solidárnej dane zo zárobkov zamestnaných vo verejnom sektore sa očakávajú úspory v hodnote asi 150 miliónov eur. Táto dodatočná daň sa bude odvádzať z platov vyšších od 60 000 dinárov, čo znamená, že platy pod túto sumu sa dodatočne nebudú zdaňovať. Z platov do 100 000 dinárov sa bude odvádzať 20-percentná daň, a z platov nad stotisíc 25percentná daň. Tak napríklad ten, kto má plat 70 000 dinárov, solidárne vyčlení 2 000 dinárov, pričom sa zdaňuje len tá časť platu nad 60-tisíc. Progresívne zdaňovanie znamená, že kto viac zarába, viac musí aj vyčleniť. Na ukážku sa uvádza, že napríklad mi-

radičná prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby v Srbsku Divadelný vavrín v Starej Pazove v týchto dňoch (4. – 13. októbra) do dejín zapisuje 44. ročník. Trochu netradične: ustaľuje si nový – jesenný termín, má zmluvne zaviazaných zakladateľov, organizátorov, organizačno-správnu radu, koordinátora. Ale maximálne počíta so štandardnými zložkami: divadelnými predstaveniami, divákmi, porotami, podporovateľmi, sponzormi. Presne naplánovaným desiatim dňom vysokú latku nastavili už v prvý súťažný deň domáci divadelníci s predstavením Babylon (snímka na titulnej strane: FODAP). Keď sa skončí 44. Divadelný vavrín, bude už noc, a tesne predtým i Helverova noc v podaní SVD v Petrovci. A. Francistyová

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

41 /4564/

Anna Lazarevićová

Od Babylonu po Helverovu noc

Toto vydanie je auditované

12. 10. 2013

nister Krstić zo svojho platu, ktorý vynáša 98 000 din., na solidárnu daň vyčlení necelých 8 000 din., ale guvernérka Jorgovanka Tabakovićová, ktorá má plat 550 000 din., sa solidárne zriekne okolo 120 000 dinárov. Ako povedal premiér Dačić, ktorý zo svojich 146 000 din. solidárne vyčlení 26 000 – ak národ nemôže žiť lepšie, nech aspoň má pocit, že ani tí, ktorí spravujú štát, nežijú omnoho lepšie. Treba zdôrazniť, že tento spôsob zdaňovania pozná a úspešne uskutočňuje väčšina vyspelých a omnoho bohatších štátov, než je Srbsko. Druhé nepopulárne opatrenie sa vzťahuje na rast dolnej hranice dane z pridanej hodnoty (DPH) z 8 na 10 percent. Ako minister Krstić vypočítal, toto zvýšenie DPH vyvolá zvýšenie ceny spotrebného koša o 450 dinárov. Z tohto zdroja sa však očakáva zabezpečenie ďalších 200 miliónov eur. Medzi plánované opatrenia patrí aj reštrukturovanie verejných podnikov a zníženie subvencií vyplácaných verejným podnikom, na ktoré sústavne odchádzajú značné sumy rozpočtových prostriedkov. Aby ukázal, že to myslí naozaj vážne, štát tiež plánuje šetriť, zvlášť na výdavkoch na služobné cesty, diéty a na reprezentáciu. Predložený balík opatrení vyvolal aj pozitívne, aj negatívne komentáre. Z Medzinárodného menového fondu (MMF) opatrenia zhodnotili ako krok v správnom smere. Ekonómovia mienia, že ide o dobre koncipované opatrenia, ktoré prihliadajú na sociálny aspekt. Z druhej strany všetky opozičné strany sa o opatreniach vyjadrili jednoznačne negatívne. Ak tento núdzový balík možno považovať za začiatok premyslených reformných ťahov, ktoré sa v predchádzajúcich rokoch z rozličných dôvodov odročili, vláda by v najbližšom období mala vystúpiť aj s ďalšími opatreniami. Naši ľudia vravia, že šetriť treba vtedy, keď je z čoho. V súlade s tým treba pochváliť rozhodnutie vlády brať tam, kde je z čoho brať, lebo brať od tých, čo zarábajú menej od 60 000, alebo, nedajbože, od penzistov, by jednoducho nebolo z čoho.

HLAS ĽUDU

FÓKUS Z VÝROČNÉHO ZHROMAŽDENIA TURISTICKÉHO PRIEMYSLU

Podľa vzoru najlepších akoľko je naša krajina vyhľadávanou turistickou destináciou? Poznajú naši občania návod na lákanie turistov? O týchto a podobných otázkach sa v rámci uplynulého 46. Medzinárodného veľtrhu cestovného ruchu hovorilo na Výročnom zhromaždení turistického priemyslu vo štvrtok 3. októbra. Na ňom hlavne prezentovali zrealizované projekty a aktivity Rady pre turizmus Vojvodiny, turistických organizácií Srbska a Vojvodiny, turistických organizácií Belehradu a Nového Sadu, ako aj plány na nasledujúci rok. Program a aktivity Rady pre turizmus Vojvodiny prezentoval pokrajinský tajomník pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť Miroslav Vasin, ktorý založenie Rady označil za rozhodnutie nebývalého významu. Podľa neho Rada odohrala veľmi dôležitú úlohu najmä preto, lebo vypracovala návrh akčného plánu na podporu turizmu vo Vojvodine. Jej pracovné telesá sú zamerané na početné oblasti cestovného ruchu, avšak ich spoločnou primárnou úlohou je zvýšenie turistického povedomia každého

občana Vojvodiny. „Občania Vojvodiny si musia uvedomiť, že sú aj oni turistickou ponukou,“ povedal M. Vasin. „To sme uzavreli pozorujúc konkurentov. Avšak konkurentmi sú iba na papieri a reálne sú ďaleko pred nami. Je to Slovinsko, Rakúsko, Maďarsko, čoraz viac aj Chorvátsko. V týchto štátoch je všetko zahrnuté do turistickej ponuky. Každá ulica, každé námestie v nich je upravené a aj turista má opravdivý pôžitok od samotného prekročenia hranice po cieľovú destináciu, pokým u nás väčšinou môže vidieť iba neupravené domy, trávniky a od kvetov v oknách, ktoré sú jedným z rozpoznateľných atribútov spomenutých štátov, ani chýru ani slychu,“ uzavrel M. Vasin. S tým cieľom v nasledujúcom roku Rada pre turizmus Vojvodiny zvolí niekoľko osád, ktoré budú v spolupráci s občanmi upravené tak, aby boli príťažlivé každému turistovi. Prvou experimentálnou bude osada Rivica pri Irigu, ktorej hlavná ulica bude upravená podľa vzoru hlavných ulíc v Maďarsku, Rakúsku a Slovinsku. Prieskumom sa uzavrelo, že Belehradčania, ktorí patria do

– Vojvodina má byť turisticky príťažlivá ako Slovinsko, – zdôraznil Miroslav Vasin.

cieľovej skupiny turistov, nevyužívajú turistickú ponuku Vojvodiny v dostatočnej a očakávanej miere. S cieľom zvýšiť ich počet začiatkom decembra zorganizujú Dni Vojvodiny v Belehrade, na ktorých budú prezentované najvýznamnejšie turistické potenciály pokrajiny, ktoré zahrnú aj kultúrnu, hudobnú a gastronomickú zložku. M. Vasin zdôraznil, že každoročne je čoraz viac rôznych podujatí, ktorých je vo Vojvodine viac ako 1 200. V nasledujúcom období Rada pre turizmus Vojvodiny vypracuje ich kategorizáciu podľa priorít. Všetky doterajšie dotácie pokrajinského sekretariátu určite prispeli k tomu,

že počas predchádzajúcich osem mesiacov v AP Vojvodine pobudlo 225 765 turistov, čo je o 19,5 % viac než v minulom roku. Z toho počtu 99 688 bolo zahraničných návštevníkov, čo je o 21,1 % viac než v rovnakom období vlani. O aktivitách a nadchádzajúcich plánoch Turistickej organizácie Nového Sadu (TONS) sa zmienil jej riaditeľ Branislav Kneževic. Takmer najvýznamnejší projekt, ktorý TONS uvádza do prevádzky, je NS City card – karta, ktorá umožní turistom početné zľavy v hoteloch, reštauráciách, múzeách a iných kultúrnych inštitúciách, bezplatnú prepravu po meste autobusmi GSP Novi Sad, ako aj bezplatnú prepravu na relácii Nový Sad – Sriemske Karlovce a Nový Sad – Čenej. Turistická ponuka Nového Sadu bude čoskoro čoraz viac prezentovaná aj v iných štátoch. Nedávno TONS a Nórska letecká spoločnosť podpísali zmluvu, na základe ktorej sa v lietadlách tejto spoločnosti budú premietať reklamy – fotografie o turisticky príťažlivých lokalitách Nového Sadu. Nezabudli ani na najmladších. Pre nich vytvorili hru na mobil, prostredníctvom ktorej je možné dozvedieť sa o mnohých zaujímavostiach v Novom Sade. J. Pániková

KONFERENCIA NA FILOZOFICKEJ FAKULTE

O mediálnom vzdelávaní, udržateľnosti médií... V

organizácii Oddelenia Konferenciu otvorila propre mediálne štúdie Fidekanka pre vedu a medzilozofickej fakulty v Novom národnú spoluprácu FiloSade a pod patronátom Pozofickej fakulty Ivana Živankrajinského sekretariátu pre čevićová-Sekerušová a účastvedu a technologický rozníkom sa prihovorila aj šéfvoj 4. a 5. októbra prebieka Oddelenia mediálnych hala piata Medzinárodná štúdií Dubravka Valićová-Nevedecká konferencia Mosty deljkovićová. Obe zdôraznimediálneho vzdelávania li významné položenie naj2013. mladšieho oddelenia na FiToto už tradičné podujalozofickej fakulte, ktoré sa tie aj v tomto roku zhrodopracovalo k tomu, že sa maždilo početných me- Dr. David Tombs vďaka angažovaniu jeho zadiálnych odborníkov z namestnancov už piatykrát oršej krajiny, ale aj z regiónu a iných európ- ganizuje konferencia medzinárodného rázu. Prskych štátov. Prednášatelia sa zaoberali vým prednášateľom bol Dr. David Tombs z Trihlavne tromi témami: mediálnym vzdelá- nity college, Dublin. Zameral sa na informovanie vaním, ekonomickou udržateľnosťou mé- o sexuálnom násilí vo vojnou postihnutých obdií a teoretickými a metodologickými prí- lastiach, ako aj na vzťah medzi sexuálnym nástupmi v mediálnych štúdiách. silím a teológiou. Podal prehľad článkov o se-

xuálnom zneužívaní obetí v dlhšom časovom horizonte, od druhej svetovej vojny, cez vojnu v Bosne a Hercegovine, po zavraždenie líbyjského lídra Muammara Kaddáfího. Pravdaže, všetky práce, ktoré prezentovali na konferencii, budú zhrnuté v zborníku prác, ktorý vyjde v nasledujúcom období. Na konferencii prezentovali aj zborník prác Mediji, religija i nasilje, ktorý zostavili Dubravka Valićová-Nedeljkovićová, Srđan Sremac a Nikola Knežević. Zborník vznikol na základe prác, ktoré boli prezentované na rovnomennom vedeckom zhromaždení prebiehajúcom pred rokom. Paralelne s konferenciou Mosty mediálneho vzdelávania konala sa aj konferencia Úloha médií v normalizácii vzťahov na západnom Balkáne. Spoločne ju usporiadali Oddelenie pre mediálne štúdie a Centrum pre výskum náboženstva, politiky a spoločnosti. J. Pániková

12. 10. 2013

41 /4564/

HLAS ĽUDU

FÓKUS IN MEMORIAM

Za prof. Dr. Michalom Týrom Pivnica 26. 10. 1942 – Pivnica 5. 10. 2013 a správu o smrti známeho či milého človeka nikdy nie je správny čas. Tobôž nie slnečná októbrová sobota... Slovenskú vojvodinskú verejnosť správa o náhlom odchode obľúbeného profesora, skvelého jazykovedca a výnimočne skromného a dobrého človeka Dr. Michala Týra v sobotu 5. októbra 2013 prekvapila o to viac, lebo iba pred dobrým mesiacom bol s manželkou a dcérou na otvorení Petrovských dní divadelných, kde svojím nenúteným spôsobom rozdával úsmevy všetkým, ktorí sa mu prihovorili... Pevne sme verili, že zdravotné problémy má za sebou. Tak ako teraz nemôžeme uveriť, že sa s ním nikdy a nikde viac nestretneme... Michal Týr sa narodil 26. októbra 1942 v Pivnici, kde ukončil základnú školu. Po absolvovaní gymnázia v Petrovci študoval na Filozofickej fakulte v Novom Sade (1. stupeň od-

boru slovenský jazyk a literatúra) a vysokoškolské štúdiá (český a slovenský jazyk) absolvoval na Filologickej fakulte v Belehrade roku 1967. Na tejto fakulte obhájil i magisterskú prácu. Doktorát filologických vied získal roku 1987 na Filozofickej fakulte v Novom Sade. Prvým pracoviskom mu bola základná škola v Hložanoch, krátko na to sa zamestnal vo vydavateľstve Obzor, kde bol v rokoch 1967 – 1969 lektorom práve v redakcii Hlasu ľudu. Pracovná púť ho potom ako jazykového redaktora a neskôr redaktora učebníc pre školy so slovenskou vyučovacou rečou zaviedla do Ústavu pre vydávanie učebníc a od roku 1975 až po odchod do výslužby roku 2010 bol

profesorom na Katedre (neskôr Oddelení) slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty v Novom Sade. Ako hosťujúci lektor srbského jazyka pôsobil i na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, slovenský jazyk prednášal i na Filologickej fakulte v Belehrade a na Učiteľskej fakulte v Sombore – vo vysunutom oddelení v Báčskom Petrovci. V rokoch 1989 – 1994 bol prodekanom na Filozofickej fakulte v Novom Sade a viac rokov i zástupcom vedúceho na Oddelení slovakistiky. Doceniť plodné slovakistické a pedagogické dielo Dr. Michala Týra je priam nemožné. Bol členom viacerých vedeckých združení a spolkov v Srbsku a na Slovensku, účastníkom mnohých odborných slavistických sústredení, konferencií u nás a v zahraničí – dokonca aj v Japonsku, rad rokov bol členom komisií v republikových súťažiach zo slovenského jazyka, zverejnil veľký počet vedeckých štúdií, niekoľko jazykovedných kníh, bol autorom a posudzovateľom slovenských učebníc, redaktorom Zborníka SVS. Za svoju prácu bol odmenený viacerými oceneniami v krajine a v za-

PIETA ZOSNULÉMU KOLEGOVI A PROFESOROVI DR. MICHALOVI TÝROVI

Človek, ktorý bude chýbať „A

j keď sme si boli vedomí, že je slovakistiky FF v Novom Sade roku písali pod slová prof. Dr. Miroslava dlhšie chorý, predsa nás zvesť 2010. Po vzdaní pocty minútou ticha Dudka, ktorý o. i. povedal, že si na zoso jeho smrti zasiahla…” Vetu, ktorú slova sa ujali kolegovia zosnulého. nulého s láskou budú spomínať deti „Zomrel 5. októbra 2013 ticho, v Hložanoch, kde krátko pôsobil v záúvodom komemorácie venovanej kladnej škole ako učiteľ slovenčiny, zosnulému prof. Dr. Mii študenti na FF v Novom Sade. Pochalovi Týrovi vyslovila vedotkol, že„po profesorovi Miškovi dúca Oddelenia slovakisTýrovi teraz zostane veľké prázdno”. tiky Filozofickej fakulty v Profesorka vo výslužbe Dr. Mária Novom Sade prof. Dr. JarMyjavcová v texte, ktorý prečítala mila Hodoličová, zrejme mimoriadna profesorka Dr. Anna mali na mysli všetci príMakišová, si zaspomínala na časy, tomní v kinosále Filozokeď Michal Týr, „skromný človek a fickej fakulty v Novom chápavý študent profesora MiSade. Všetci, ktorí v pondelok 7. októbra vyjadrili Profesori Oddelenia slovakistiky FF v Novom chala Filipa”, po ukončení štúdia českého a slovenského jazyka a litesústrasť ovdovelej man- Sade: Dr. Miroslav Dudok, Dr. Jarmila ratúry v Belehrade z jej podnetu želke Zuzane a dcére Zu- Hodoličová, Dr. Anna Marićová a Dr. Anna roku 1967 prišiel na miesto lektozanke Týrovým. Všetci, kto- Makišová rí mali na mysli predovšetkým ľuds- tak ako aj žil…” uzavrela stručný ži- ra do redakcie Hlasu ľudu. kú čistotu sálajúcu z každého slova i votopis Michala Týra narodeného v Pri pietnom akte bola aj delegágesta Michala Týra, uznávaného od- Pivnici 26. októbra 1942 prof. Dr. cia Katedry slovakistiky Filologickej borníka jazykovedca, slovakistu a Anna Marićová. Kto ho čo len trochu fakulty v Belehrade v čele s doc. Dr. slavistu, autora a redaktora početných poznal, nemohol nesúhlasiť s jej Jaromírom Lindom. V mene beleučebníc, odborných publikácií a člán- konštatáciou:„Bol dobrý človek, ne- hradských kolegov a študentov hokov, ktorý odišiel do dôchodku z vedel odmietnuť pomôcť, poradiť…” vorila asistentka Stefana PaunoviRovnako ochotne by sme sa pod- ćová-Rodićová, ktorá podčiarkla: postu riadneho profesora Oddelenia 12. 10. 2013

41 /4564/

HLAS ĽUDU

hraničí, spomeňme Cenu Spolku vojvodinských slovakistov, Zlatý odznak Kultúrno-osvetového spoločenstva Srbska, Pamätnú medailu Univerzity Komenského za prínos v oblasti slovakistiky a jej propagácie vo svete, Veľkú medailu svätého Gorazda. Ochotne chodieval na svoje niekdajšie prvé jazykovedné pracovisko – do Hlasu ľudu, kde bol od roku 1997 členom Vydavateľskej rady NVU Hlas ľudu a od júna 2005 až do svojej smrti i predsedom tejto Rady. Z tohto postu podpísal a na cestu k čitateľom vyprevadil viac knižných titulov. Ten najnovší – ukázalo sa, že jeho posledný – je práve v tlači. Obľúbený profesor, ústretový odborník, tichý, skromný, ale obetavý človek, vždy ochotný pomôcť. Taký bol Dr. Michal Týr. Spomínať si naňho budeme aj ako na neúnavného člena posudzovacej komisie na festivale Divadelných inscenácií dolnozemských autorov v jeho rodnej Pivnici, kde sledoval jazykovú stránku nových slovenských dramatických textov. Nech mu je večná sláva a vďaka. A. Francistyová „Obdivuhodne sa vedel k nám priblížiť. Študenti ho úprimne mali radi… Zostáva nám robiť a pracovať tak, aby sme mali čisté svedomie. Vy ste to, pán profesor, dokázali.” O tom, ako ochotne svoje bohaté vedomosti a skúsenosti uplatnil aj v rámci Výboru pre úradné používanie jazyka a písma Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, hovorila predsedníčka Výboru pre vzdelávanie PaedDr. Svetlana Zolňanová. Zdôraznila, že na návrh NRSNM sa prof. Dr. Michal Týr stal laureátom Veľkej medaily svätého Gorazda, najvyššieho pedagogického uznania Slovenskej republiky. Je len prirodzené, že sa všetkým rečníkom pietneho stretnutia zachveli hlasy, ako i to, že všetci, ktorí hovorili o zosnulom Miškovi Týrovi, hovorili s nefalšovanou nehou a láskou. Inak azda o hovoriť o Človekovi, ktorý mnohým, a dvom Zuzanám najmä, bude chýbať, ani nie je možné. Nech mu je ľahká vojvodinská hruda. Juraj Bartoš

FÓKUS OPÝTALI SME SA ZA VÁS: PROF. DR. MIROSLAV VESKOVIĆ, REKTOR NOVOSADSKEJ UNIVERZITY

Musíme prebrať úlohu lídra P

rof. Dr. Miroslav Vesković, rektor Univerzity v Novom Sade, mal mimoriadne rušné uplynulé dni. Bol veľmi angažovaný tak pri otvorení konečne dokončenej ústrednej budovy univerzity, ako aj v rámci medzinárodnej konfe-

Rektor Miroslav Vesković

rencie v Novom Sade, ktorá sa zaoberala Dunajskou stratégiou. V nej je koordinátorom Priority 7,

upriamenej na rozvoj uvedomelej spoločnosti, výskum, vzdelávanie, moderné technológie. To podnietilo aj otázku: – Aký je význam uvedenej priority a aký môže byť liek na dosť časté odchody našich vyškolených expertov do cudziny? – Veľmi sa teším, že ako koordinátor priority 7 Dunajskej stratégie, aj ako profesor Univerzity v Novom Sade a jej rektor, mám príležitosť ozrejmiť význam tejto priority. Sme jednou z piatich krajín, ktoré nie sú členmi EÚ zo štrnástich krajín Dunajského makroregiónu. Znamená to, že Srbsko musí prebrať úlohu lídra v spolupráci týchto piatich krajín s inými deviatimi členskými štátmi únie. To nám je zároveň veľkou príležitosťou prichystať sa na všetko, čo nás očakáva v blízkej budúcnosti. Je v tom niekoľko

dôležitých vecí. Predovšetkým nám musí byť jasné, že bez ohľadu na to, koľko sa vyzdvihuje nutnosť spolupráce, aj v tomto makroregióne existuje konkurencia. Ide o to, že tie dve záležitosti – spoluprácu a konkurenciu – treba zladiť tým pravým spôsobom. Verím, že aj naša univerzita bude úspešne bojovať za nové trhy, za internacionalizáciu vzdelávacieho priestoru, a že pritom v spolupráci s inými univerzitami objaví svoje skutočné miesto. Odchod odborníkov je príznačnosťou, stálou témou na našich priestoroch. My ako univerzita, ako aj všetci iní, musíme tomu venovať náležitú pozornosť. Pred niekoľkými rokmi na Dunajskej rektorskej konferencii vznikla paradigma: cirkulovanie mozgov, čiže odborníkov. Je to čosi, čo musíme podporiť, na

tom trvať. Napríklad tak, že tým, ktorí sa školia alebo sa vyškolili u nás, umožníme odísť, zistiť, aké sú iné vysokoškolské ustanovizne, čo ponúka tá-ktorá krajina. Potom by sa mali vrátiť na adekvátne pracovisko a byť zamestnaní u nás. To súbežne znamená možnosť, aby aj experti z cudziny prišli k nám, strávili tu istý čas, kde by sa presvedčili, že je pekne študovať, pracovať, zaoberať sa výskumami na našej univerzite. Po odchode by sa z nich mohli stať najlepší predstavitelia, vlastne ambasádori našej krajiny v zahraničí. To je politika, ktorú by sme mali podporovať tak na štátnej úrovni, ako aj v rámci Priority 7 Dunajskej stratégie. V tom sa vlastne už angažujeme, najmä v rámci mnohých schém vysokoškolskej mobility, existujúcich v Európe. O. Filip

PREVENCIA NÁSILIA V ŠKOLÁCH

Poznať práva, ale i povinnosti U

vzťahov medzi vedením škočitelia a riaditelia šiestich zály, učiteľmi a žiakmi, čiže ich kladných škôl vo Vojvodine, rodičmi. Relácie ich práv, pomedzi nimi i predstaviteľky ZŠ vinností a zodpovednosti sú Jána Čajaka v Petrovci, sa nedávv ňom presne definované. no zúčastnili v dielni ImplemenCieľom štvrtkovej dielne tácia Zákona o vzdelávaní a probolo poinformovať účastnítokole pre prevenciu násilia v škokov práve o uvedených prálách. Podujatie prebiehalo vo vach, z ktorých všetci vyštvrtok 3. októbra v Novom Sade. chádzajú, ako aj o povinJeho organizáciu mali na starosti nostiach a krokoch, ktoré tri mimovládne organizácie: Natreba splniť, aby trojuholník nsen dialóg stredisko Srbsko v maximálne fungoval v záspolupráci s Asociáciou pre kreaujme vyhnutia sa nemilým tívnu komunikáciu a debatu v situáciám, ktorým sme boli Belehrade a Občianskym fondom svedkami na školách v uplyPanonija v Novom Sade. Dielňu nulých týždňoch. Štvrtkové otvoril Mr. Andor Deli, pokrajinský školenie zahrnulo učiteľov, tajomník pre vzdelávanie, správu Medzi účastníkmi boli aj predstaviteľky petrovskej školy ale ho treba rozšíriť aj na roa národnostné spoločenstvá. Spomenutý pokrajinský sekretariát ináč fi- to, že sa násilie v školách a na školských ná- dičov, všetko s cieľom zastaviť tendenciu rasdvoriach v posledných týždňoch zinten- tu násilia. nančne podporil jej realizáciu. Projekt Školská mediácia – prevencia náDielňa sa konala v rámci projektu Škols- zívnilo. Preto sa Pokrajinský sekretariát pre ká mediácia – prevencia násilia v multiet- vzdelávanie snaží, za pomoci civilných silia v multietnických školách vo Vojvodine nických školách vo Vojvodine. Témami bola združení o predpísaných mechanizmoch, zahŕňa základné školy: Nikolu Teslu a Sánjednak situácia vo vzdelávaní na území AP ktoré možno uplatniť v takýchto situá- dora Petöfiho v Novom Sade, Miloja ČipliVojvodiny a jednak zákonný rámec pre ciách, oboznámiť tak správy škôl, učiteľov, ća v Novom Bečeji, Imreho Kokaia v Temeprevenciu násilia v školách. Pri tej príležitosti rodičov, ako aj samotných žiakov. Pravda- ríne, Jána Čajaka v Báčskom Petrovci a 2. podpredseda vlády Vojvodiny a pokrajin- že, v súlade so Zákonom o vzdelávaní a pro- októbra v Nikolinciach. ský tajomník A. Deli povedal, že sa dielňa tokolom pre prevenciu násilia v školách. ZáE. Š. uskutočňuje v tej pravej chvíli, vzhľadom na kon totiž stanovuje trojuholníkový systém

12. 10. 2013

41 /4564/

HLAS ĽUDU

FÓKUS tým na skutočnosť, že predošlý prieskum tohto druhu prebiehal na sklonku vlaňajška, po zatknutí niektorých z našich najväčších zbohatlíkov. skorumpovanejšiu časť sústavy poAby sa proti korupcii nebojovalo važujú politické strany. Súdnictvo a iba naoko, v situácii, keď chorý syszdravotníctvo sú konštantne pri tém manipulovaný vplyvnými sám čele súpisky, v poslednom čase sa im seba liečiť nebude, treba vynakladať pripojila i polícia. V kľúčových inšticelý rad opatrení, samotúciách sústavy, zrejme, na dlhšie dráhy. ako sú parlament, Najúčinnejšími sú prísne vláda, prezident a trestné opatrenia, rešvojsko, je dosť kopektovanie zákonných rupcie, mienia obnoriem, silnenie kontroly čania, hoci je štátu keď ide o verejnú chvályhodné to, administratívu, silnenie že sa jej percento verejného povedomia o zmenšilo v poškodlivosti úplatkárstva, rovnaní s obdotransparentnosť pri bím pred rokom. schvaľovaní administraNo zaujímavá je i odpoveď, kto by Účastníci nedávnej prezentácie: s korupciou treba sústavne tívnych rozhodnutí... Pobojovať sun k lepšiemu nastane aj mal byť v čele boja proti úplatkárstvu: zase vláda, polí- nie spresnil tým, že je vzduch vo vtedy, keď sa viacerí podnikatelia a cia, ale i Agentúra pre boj proti ko- vzducholodi a že ten z nej ubúda. ľudia z úradov a z inokadiaľ prestaViacerí rečníci poukázali aj na to, že nú báť toho, že korupciu nahlásia v rupcii, justícia a občania. Oveľa zaujímavejšia než samotné by výsledky prieskumu boli inakšie, rámci naozaj tvrdého a otvoreného fakty bola rozprava, ktorá sa na ich keby sa osobitne analyzoval prínos boja s ňou. Korupčné schémy sú už základe viedla. Národný poslanec vicepremiéra Aleksandra Vučića k zvrátené dokonale, takže môžu padZoran Babić poukázal na optimiz- uvedenému boju a osobitne prínos núť len vtedy, keď boj proti nim mus občanov ohľadom možností vy- iných členov vlády. Niektorí zase bude rozsiahly, mnohoraký a súháňania korupcie, viacerí účastníci vyslovili obavy, aby sa veľké očaká- stavný. A hlavne úporný. sa skoncentrovali na potrebu po vania občanov nestali úvodom do Oto Filip viacfunkčnom prístupe k odstráne- ich veľkých rozčarovaní. Narážali

ezmenilo sa takmer nič – spoločenský jav menom úplatkárstvo je i dnes jednou z najväčších hrozieb pre stabilitu štátu a trhovej ekonomiky. Občania ho vnímajú ako druhý kľúčový problém dneška, hneď po nezamestnanosti. Korupcia trápi 15, nezamestnanosť 44 percent občanov Srbska. Správa, ktorú prichystala Agentúra pre prieskum verejnej mienky CeSid pre potreby Rozvojového fondu Spojených národov (UNDP) v Srbsku, prezentovaná začiatkom októbra v Belehrade, uvádza celý rad faktov o frekvencii, aktéroch, príčinách, percepcii, formách boja proti korupcii. Základný dojem je, že sa ľady pohli, no stále sú ďaleko od vytúženého cieľa. V tejto dobe, presnejšie v lete, keď sa prieskum konal, 29 percent anketovaných občanov bolo názoru, že úroveň úplatkárstva počas uplynulého roku klesla, a každý tretí občan mieni, že takýto trend bude pokračovať aj v mesiacoch pred nami. Na strane druhej, 15 percent občanov sa nazdáva, že počet prípadov korupcie bude stúpať. Respondenti už celé roky za naj-

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: DR. MIRJANA BRKOVIĆOVÁ, VEDÚCA ÚSTREDNEJ KNIŽNICE A INFO-STREDISKA EÚ NOVOSADSKEJ UNIVERZITY

Nová knižničná éra

– Aké sú kapacity nových zariadení knižnice v nedávno otvorenej budove nového Rektorátu Univerzity v Novom Sade?

– Je tu prístroj na digitalizáciu, ktorý dokáže skenovať 2 400 strán počas jedného pracovného dňa. Ešte sme zatiaľ nezistili všetky možnosti všetkých zariadení, takže sa práve zaoberáme zisťovaním mnohých aspektov ich používania. Máme tu stroje na skenovanie, ďalšie na čistenie a dezinfekciu každej knihy, ktorá je na sklade, tak isto stroj na transformáciu mikrofilmov do digitálnej formy. Je tu i zariadenie na vákuovanie kníh v prípade, že by došlo k nečakaným záplavám alebo ich poškodeniu. Máme, samozrejme, i obrovskú ohybnú sústavu na uskladnenie titulov. Všetko to svedčí, že sa vlastne začala nová éra dejín ústrednej knižnice, za čo treba vysloviť vďaku rezortnému ministerstvu, pokrajinskému sekretariátu, ako aj Európskej únii. Umožnili, aby sa činnosť ústrednej knižnice dostala na vyššiu úroveň, čo znamená, že osoh z toho budú mať i knižnice všetkých tunajších fakúlt. Zaznamenal: O. Filip

12. 10. 2013

41 /4564/

HLAS ĽUDU

INÝ NÁHĽAD

Vzducholoď bez vzduchu N

niu tohto problému, ako aj na nutnosť mať nultú toleranciu k negatívnemu spoločenskému javu. Zaujímavú metaforu použil Dr. Zoran Stojiljković z Agentúry pre boj proti korupcii. Nazdáva sa, že sa občania Srbska pri tomto probléme opierajú o vzduch. Nemanja Nenadić z Transparentnosti Srbska toto tvrde-

Ďuro Varga

BOJ PROTI KORUPCII

FÓKUS NOVÝ SAD – JESEŇ V ZNAMENÍ VEĽTRHOV

Staronové príbehy B ohatá ponuka, rozmanité programy, podnikateľský inštinkt, inovačné schopnosti a obsahy, cit na vystihnutie potrieb... sa zase potvrdili ako základné a zásadné znaky celého súboru jesenných veľtrhov, ktoré spestrili prvý októbrový týždeň. Je nepopierateľné, že sú už veľa rokov stabilným prvkom záujmovej sféry, ako je lov, rybolov, šport či jazdectvo, že riadne akcentujú heslá dňa či súčasnej doby, akými sú ekológia, hortikultúra a lesníctvo, alebo sa javia ako prínos k tunajšej ekonomike a jej odvetviam, turizmu napríklad. Tematické celky, akými sú

Lorist, turizmus a jazdectvo so všetkými svojimi segmentmi a podsegmentmi od 2. do 6. októbra prilákali viac než tristo vystavovateľov z desiatich krajín. Bola to ale len jedna stránka veľ-

Veľký záujem upútala dielňa, ktorej aktérmi boli predstavitelia cestovných kancelárií

teda Poľno- ti a potenciály nastúpi onedlho. Už hospodárske- 29. októbra štartuje Investexpo, ho veľtrhu. Medzinárodný veľtrh investícií, Novosad- ako aj Dni energetiky, priam uliaský veľtrh, te na rozvojové potreby miest a podľa slov obcí. Na vlaňajšom Investexpe jeho generál- účinkovalo 45 lokálnych samoneho riadite- správ zo Srbska, Rumunska, ChorZ konferencie o možnostiach ekoturizmu ľa Dr. Draga- vátska a Republiky srbskej, ktoré trhovej kroniky. Tie druhé písali na Lukača, sa už teraz vážne po- predstavili 95 investičných prostovky účastníkov podnikateľ- zerá v ústrety zajtrajšku. Treba jektov, ktorých celkový rozpočet ských a sprievodných progra- z n a m e n á mov, ktorých bolo ozaj hojne. o č a k á v a ť Zvlášť navštívené boli tematic- rast počtu ké medzinárodné konferencie, p o d u j a t í , prednášky a prezentácie, eko- tak isto logické obsahy, festival športu zmeny v doGym fest, vedecko-odborné terajšom kaprednášky, diania v zelenej aré- lendári diane, regionálne porady, rôzne ní. Prvý na súťaže… Tomu všetkému žičilo z o z n a m e i priam katalógové počasie, tak- zmien je náže zážitkov bolo neúrekom. vrat kedysi Dalo by sa povedať aj úmer- tradičného né a primerané terajšej chvíli Novoročnéusporiadateľa, ktorý práve toh- ho jarmoku, Na 46. Medzinárodnom veľtrhu to roku oslavuje dva veľké jubileá: o niekoľko Svet prírody v netradičnom vydaní turizmu bola aj Turistická deväť desaťročí existencie a osem m e s i a c o v organizácia Báčsky Petrovec desaťročí základného podujatia, neskoršie aj veľtrhov stavebníct- by bol až 750 miliónov eur. Záva a nábytku. Onedlho po Novom ujem o viaceré z nich prejavili inroku sa má konať veľtrh volejba- vestori zo siedmich štátov. lu, veľtrh turizmu sa presunie z jeNezvratnou skutočnosťou je, sene na jar, kým sa z Loristu sta- že sú zotavenie a modernizácia tune Lorisa. Totiž k veľtrhom lovu, ry- najšej ekonomiky priam nemybolovu a športu pribudne i veľtrh sliteľné bez širších vkladaní do nej. áut. Novinkou sa majú stať aj po- Keďže investície, najmä zahradujatia, ako sú veľtrhy kozmetiky, ničné, boli dosť skromné v prvom lekárskych a farmaceutických vy- polroku – čosi nad 300 miliónov bavení… Plánuje sa i výstavba eur – akcie ako októbrový Invesmoderného akvaparku na rozlo- texpo v Novom Sade alebo nohe 35 000 do 40 000 štvorcových vembrová Biznis báza v Belehrametrov, čo je investíciou nároč- de sú jednými z posledných tohnou, v hodnote šesť až osem mi- toročných šancí ako-tak zlepšiť zaliónov eur. hranično-vkladnú bilanciu. Ak by Príležitosť zamestnávať sa otáz- k tomu nedošlo, naše hospodárkami vkladov, nielen spomenu- stvo sa zrejme bude dusiť väčšmi Stánok Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo tého, ale aj mnohých iných, pre- než v mesiacoch za nami. a ochranu životného prostredia zentovať vlastné plány, možnosO. Filip

12. 10. 2013

41 /4564/

HLAS ĽUDU

SLOVENSKO V BRATISLAVE OTVORILI VýSTAVU SLOVENSKÉ INSITNÉ UMENIE V SRBSKU

Ucelený pohľad rvé dva októbrové týždne si Bratislavčania môžu posvietiť na tvorbu kovačických insitných maliarov. jedinečná výstava v lukratívnych priestoroch Dvorany Ministerstva kultúry SR na námestí SNP ponúka maľby troch generácií umelcov – od najstaršieho Vladimíra Boboša (1906) až po najmladšiu Saňu Stvorcovú (1992). Expozícia s názvom Slovenské insitné umenie v Srbsku láka najmä svojou ucelenosťou, milovníci umenia si na nej môžu pozrieť až 144 malieb od 63 autorov. Zrejme aj preto vzbudila slušný záujem miestnych médií. Viaceré prinášajú agen-

túrne správy o podujatí a citujú najmä popularizátora kovačickej insity Pavla Babku. „Doniesli sme aj také obrazy, ktoré na Slovensku nikdy neboli a Slováci na Slovensku ich nemali možnosť vidieť, tie obrazy neboli ani reprodukované,“ zdôraznil zakladateľ Galérie Babka, z ktorej zbierky sú vystavované maľby. Zároveň pripomenul, že Srbská republika v minulom roku navrhla a zapísala insitné maliarstvo Slovákov v Srbsku do Národného registra nehmotného kultúrneho dedičstva

ČO jEDIA SLOVácI DNES A ČO jEDLI PRED DVADSIATIMI ROKMI

Mäso na ústupe Z

a posledných dvadsať rokov Slováci vymenili zemiaky za cestoviny a pivo a tvrdé za kávu. Vyplýva to z veľkého výskumu stravovacích návykov pod Tatrami, ktorý urobili analytici Poštovej banky. Klesá tiež konzumácia mäsa s výnimkou rýb. Odborníci porovnávali situáciu v roku 1992 so súčasnosťou. Niektoré zistenia môžu byť prekvapivé, ďalšie sa dajú vysvetliť modernými trendmi v stravovaní. Medzi jedlá, ktorým výrazne stúpla popularita, patria napríklad syry, čokoláda či včelí med. Výrazne si prilepšili aj cestoviny. V roku 1992 priemerný Slovák ročne spotreboval 4,7 kilogramu, dnes až 7,3 kilogramu. Zrejme to bude na úkor zemiakov. Tie totiž prestávajú byť „druhým chlebom“ – pred dvadsiatimi rokmi priemerný obyvateľ Slovenska skonzumoval o takmer štyridsať percent viac ako v súčasnosti. Z jedálnych lístkov sa pomaly vytráca aj mäso, chlieb, pšeničné pečivo či vajcia. Menšie zemetrasenie nastalo aj pri konzumácii nápojov. V posledných dvoch desaťročia Slováci prišli na chuť nealku, vínam a káve, naopak menej im chutí pivo, tvrdý alkohol, ale aj mlieko. Pozrite si v dvoch tabuľkách, ako z porovnania vyšli jednotlivé potraviny. Potraviny, ktoré ustupujú z pozícií Ročná spotreba potravín na osobu, váha 1992 – 2012, rozdiel v percentách Soľ jedlá kg 6,5 6,3 -3 %

12. 10. 2013

41 /4564/

HLAS ĽUDU

republiky. „Myslíme si, že to, čo naši maliari maľujú, je tiež kultúrnym dedičstvom Slovenska. Na základe toho predstavujeme všetkých 63 autorov na jednom mieste,“ dodal Babka. Agentúra TASR sa vo svojej správe osobitne zamerala na mladšiu generáciu umelcov a osobitný priestor venovala Eve Hrkovej (1983), Magdaléne Tomanovej (1990) a Miroslavovi Hraškovi (1990). Výstavu organizačne zastrešili srbské a slovenské ministerstvá zahraničných vecí, slovenský rezort kultúry, bratislavský Medzinárodný dom umenia pre deti Bibiana a kovačická Nadácia Babka. Podujatie finančne podporil aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Záštitu nad ním prevzali šéfovia diplomacie dvoch krajín – Miroslav Lajčák a Ivan Mrkić. Výstava ďalej poputuje do Prahy, potom v polovici februára 2014 bude jej vernisáž v generálnom sekretariáte UNEScO v Paríži a plánovaná je jej galerijná inštalácia aj v Ríme. Rastislav Boldocký

RADMILU HRUSTANOVIĆOVÚ STRIEDA KARIÉRNY DIPLOMAT ŠANI DERMAKU

Zelenina a zeleninové výrobky kg 105,0 100,1 -5 % Ryža lúpaná kg 5,6 5,3 -5 % Tuky spolu kg 24,0 20,9 -13 % Ovocie a ovocné výrobky kg 62,5 53,4 -15 % Pivo l 92,1 78,2 -15 % cukor kg 36,6 30,5 -17 % Strukoviny kg 1,8 1,5 -17 % chlieb kg 48,8 38,7 -21 % Mäso spolu kg 69,3 51,4 -26 % Liehoviny (40 %) l 13,0 9,6 -26 % Nečokoládové cukrovinky kg 3,0 2,2 -27 % Pšeničné pečivo kg 42,2 29,2 -31 % Vajcia kusy 323,0 216,0 -33 % Zemiaky kg 77,7 47,9 -38 % Mlieko l 90,0 53,2 -41 % Potraviny, ktoré si prilepšili Ročná spotreba potravín na osobu, váha 1992 – 2012, rozdiel v percentách Včelí med kg 0,5 1,0 100 % Zrnková káva kg 1,5 3,0 100 % Nealkoholické nápoje l 105,6 203,1 92 % cestoviny kg 4,7 7,3 55 % Čokoláda a čokoládové cukrovinky kg 3,7 5,3 43 % Trvanlivé pečivo kg 6,3 9,0 43 % Syry a tvarohy kg 8,5 10,1 19 % Ryby kg 4,0 4,7 18 % cukrárske výrobky kg 2,9 3,1 7 % Víno l 15,1 15,5 3 % R. Boldocký

Nový veľvyslanec o v ý m srbským veľvyslancom na Slovensku bude Šani Dermaku. Rozhodnutie o jeho vymenovaní začiatkom októbra podpísal prezident Tomislav Nikolić. Šesťdesiatročný Dermaku pochádza z Kosovskej Mitrovice. Vyštudovaný ekonóm väčšiu časť svojej profesionálnej kariéry bol zamestnancom ministerstva zahraničných vecí. V osemdesiatych rokoch ako diplomat pôsobil vo Washingtone a v deväťdesiatych v Mníchove. V posledných rokoch sa na rezorte zahraničných vecí venoval najmä konzulárnym otázkam a spolupráci so Severoatlantickou alianciou. Pred odchodom do Bratislavy bol námestníkom ministra. Na poste srbského veľvyslanca v Bratislave Šani Dermaku vystriedal Radmilu Hrustanovićovú. R. B.

Z NAŠICH OSÁD V HAJDUŠICI ŠPORTOVCI DOSTALI VYNOVENÉ MIESTNOSTI FUTBALOVÉHO KLUBU

striedkov železné okná a dvere nahradili plastovými, rekonštruovali podlahu v prezliekarni a uzatvorili terasu na objekte, aby získali ešte jednu miestnosť pre aktivity tohto klubu. Prítomným sa prihovoril aj predseda Obce Plandište Milan Selaković, ktorý povedal, že obec vždy podporovala mladých ľudí zaoberajúcich sa športom a v súlade s tým prispela na realizáciu tohto proPriestory FK Hajdušica v novom rúchu jektu. Zároveň tie účely na Slovensku vyhradené. pochválil angažovanosť predsedu A tak aj Veľvyslanectvo SR v Be- hajdušického klubu Vladimíra Malehrade prostredníctvom fondu liara, ktorému patrí najväčšia záSlovakAid vyčlenilo prostriedky, sluha, že klub dostal vynovené ktorými pomohlo rekonštrukciu miestnosti a zaujímavé športové miestností FK Hajdušica, a tým za- podujatie, ako je medzinárodný bezpečilo športovcom z tohto ženský futbalový turnaj. prostredia lepšie podmienky na Slávnostnú chvíľu spestrili aj zaoberanie sa športom. folklórne súbory hajdušických Veľvyslanectvo Slovenskej re- KUS Bratstvo a KUS Biseri, a potom publiky v Belehrade na rekon- trávnik futbalového ihriska patril štrukciu miestností FK Hajdušica už len futbalistkám. vyčlenilo 5 000 eur. Z tých provlh

Vzácna pomoc fondu Slovakaid V

sobotu 5. októbra na štadióne Futbalového klubu Hajdušica bolo slávnostne. Dôvodom bolo uvedenie do užívania vynovených miestností klubu, ktoré sú rekonštruované vďaka prostriedkom fondu SlovakAid. Odhalením tabule s nadpisom SlovakAid športovcom a športovým pracovníkom priestory symbolicky dal na užívanie radca vo Veľvyslanectve SR v Belehrade Jozef Sabo, ktorý povedal, že sa

Slovensko snaží pomôcť svojim rodákom žijúcim mimo hraníc Slovenska pri vytváraní lepších podmienok pre život a rôzne aktivity. S tým cieľom im umožňuje používať prostriedky z rozvojových fondov, ktoré sú na

Jozef Sabo a milan Selaković (tretí a štvrtý sprava) si so záujmom pozreli aj futbalové zápasy

Program oslavy Dňa oslobodenia a Dňa miestneho spoločenstva Kysáč Sobota 12. októbra 18.00 – Otvorenie výstavy Ako si vypracovať rodokmeň a iné zaujímavosti z Kysáča – v miestnosti bývalej banky 19.00 – Koncert Nášmu Kysáču s láskou a udelenie Októbrovej ceny Miestneho spoločenstva – vo veľkej sále KIS Kysáč KoVaČICKÝ DVor JE NÁZoV letného viacúčelového javiska, ktorý oficiálne dali do užívania 5. októbra 2013. Predseda Rady Miestneho spoločenstva Kovačica Martin Zloch v neskorých večerných hodinách minulú sobotu slávnostne otvoril multifunkčnú scénu, na ktorej v letných mesiacoch budú prebiehať kultúrne a zábavné akcie. Kovačický richtár v príhovore zdôraznil význam tohto javiska pre budúce pokolenia a riaditeľovi Domu kultúry Jánovi Markovi odovzdal Poďakovanie Miestneho spoločenstva k päťdesiatemu výročiu Hudobnofolklórneho súboru V šírom poli hruška (na snímke). Zlatí tanečníci, speváci a hudobníci k vzácnemu jubileu od Ženského spolku do daru dostali tortu. Hoci na novovybudovanom javisku už prebiehali podujatia Deň žatvy, Detská svadba a Rockový večierok, česť otvoriť javisko mala aradáčska skupina Dúha. Na mimoriadne navštívenú ľudovú veselicu prišli hruškári v slovenských krojoch, čo dodatočne spestrilo a skvalitnilo celkový dojem z Kovačického dvora. Ján Špringeľ

Nedeľa 13. októbra 10.15 – Kladenie kvetov k pamätníku padlých za slobodu v základnej škole 10.30 – Kladenie kvetov k pamätníku v Cigánskych jamách 11.00 – Pietna pamiatka pri pomníku v strede Kysáča so žiackym programom a vojenskými cvičeniami 11.00 – Predaj sármy v KIS Kysáč 15.00 – Začiatok Dňa Kysáčskej sármy v KIS Kysáč 15.30 – Priateľský futbalový zápas – na ihrisku Tatry 16.00 – Prezentácia Ferkovho domu a v ňom otvorenie výstavy s vojnovou tematikou 17.00 – 2. Bienále kysáčskych výtvarníkov ochotníkov – v Galérii SND oslavný výbor

12. 10. 2013

41 /4564/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD VEĽTRH HOSPODÁRSTVA V NOVEJ PAZOVE

Stará Pazova

Väčší záujem vystavovateľov ohodu o organizácii tohtoročného v poradí 7. Veľtrhu hospodárstva, ktorý je naplánovaný na 10. a 11. októbra v Športovo-rekreačnom komplexe bazénov v Novej Pazove, v piatok 4. októbra v budove ZO Stará Pazova slávnostne podpísali Đorđe Radinović, predseda obce, a Milan Božić, predseda Sriemskej hospodárskej komory. Regionálny Veľtrh hospodárstva podporil Pokrajinský sekretariát pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť s cieľom zoskupiť na jednom mieste čím väčší počet podnikateľov a občanov a umožniť im dob- Slávnostné podpisovanie zmluvy o organizácii veľtrhu hosrú výmenu informácií a nadviazanie podárstva: (zľava) Milan Božić, Đorđe Radinović a Goran pracovných kontaktov. Vranješ Po slávnostnom podpísaní zmluvy predseda obce okrem iného povedal, že vystavo- okolo sto tak domácich, ako aj zahraničných vyvatelia tohto roku prejavili veľký záujem o účasť na stavovateľov (z Talianska, zo Slovenska, z Maveľtrhu. Organizátori veľtrhu oznámili i príchod po- ďarska, z Bulharska…) – výrobcov kovovej a plastickej galantérie, spracovateľov dreva a predstačetných zahraničných delegácií. Počas tohto dvojdňového hospodárskeho po- viteľov chemického priemyslu, IT technológie, stadujatia sa očakáva, že budú podpísané viaceré vebníctva, výrobcov obuvi a odevu… Program veľzmluvy o spolupráci tunajších hospodárskych ko- trhu doplnia aj početné sprievodné podujatia – môr s hospodárskymi komorami, ktoré úspešne pô- stretnutia a okrúhle stoly podnikateľov, prezentácie, sobia na priestore bývalej Juhoslávie. Podľa slov Go- poradenské schôdze na tému, ako úspešne podrana Vranješa, predsedu organizačného výboru, na nikať a pod. A. Lš. 7. Veľtrhu hospodárstva v Novej Pazove sa očakáva

JEDEN ZAKONČENÝ A DVA PREBIEHAJÚCE PROJEKTY. V sobotu 5. októbra v rámci Kovačického októbra v sieni Miestneho spoločenstva Kovačica, kde bola nainštalovaná fotovýstava Päťdesiat rokov KUS V šírom poli hruška a výstava Folklórne zvyky Slovákov, sa uskutočnilo tradičné slávnostné zasadnutie Rady MS Kovačica. V úvodnom prejave predseda RMS Martin Zloch ozrejmil doterajšiu prácu MS a realizované projekty, medzi ktoré iste patrí aj nedávno ukončená výstavba multifunkčného javiska na nádvorí MS. Zmienil sa aj o priebehu prác na dvoch významných kapitálnych investíciach: na výstavbe kanalizačnej siete a renovovaní domu Martina Jonáša, barda insitného umenia. Na slávnostnom zasadnutí vystúpil Komorný zbor Skala pod taktovkou učiteľa hudby Pavla Tomáša st., ktorý predniesol hymnu Srbska a Slovenskej republiky, ako aj zmes slovenských ľudových piesní. Slávnostné zasadnutie svojou prítomnosťou poctili mnohí vysokí hostia, medzi nimi aj národný poslanec Dragan Šutanovac. Prítomným sa prihovoril aj Dr. Ján Varšo, veľvyslanec SR v Belehrade, a Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM. Po pracovnej časti zasadnutia nasledoval slávnostný obed, ktorý už tradične chystá RMS Kovačica. Na snímke: Martin Zloch, predseda RMS, v spoločnosti Komorného zboru Skala. A. Ch. 12. 10. 2013

41 /4564/

HLAS ĽUDU

Premiérka Slovinska Alenka Bratušeková a slovinská hospodárska delegácia v čele s Franjom Babinecom, predsedom Gorenje group, 1. októbra navštívili Továreň na výrobu bojlerov a tepelných čerpadiel Gorenje v Starej Pazove. Dôvodom návštevy bolo zvýšenie výroby o 10 percent, ktoré sa podľa slov Franja Apadu, riaditeľa pazovskej továrne Gorenje, dosiahne zvýšením výroby tepelných čerpadiel fungujúcich pomocou tzv. obnoviteľných zdrojov energie. Príprava na túto výrobu ekologických tepelných čerpadiel ešte potrvá, ale o rok či dva sa továreň technologicky zdokonalí a v nej bude viac práce a teda aj viac zamestnaných. V prevádzke Gorenje v Starej Pazove pred šiestimi rokmi pracovalo 50 ľudí a teraz je tam zamestnaných 430 robotníkov. V tejto továrni sa ročne vyrobí okolo 500-tisíc bojlerov a klasických tepelných čerpadiel. Delegáciu zo Slovinska privítal Goran Vranješ, zástupca predsedu obce, a Goran Savić, námestník predsedu obce pre hospodársky rozvoj. kv *** Témou tohtoročného Medzinárodného týždňa dojčenia je Podpora dojčenia – bližšie k matkám. Staropazovský Dom zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja v týždni dojčenia (v stredu 2. októbra) v miestnostiach Patronátnej služby usporiadal okrúhly stôl. Vo štvrtok v aule divadelnej sály otvorili zdravotnícko-výchovnú výstavu žiackych výkresov a slohových prác. V rámci tohto podujatia na podporu dojčenia odznel i kratší poetickohudobný program. a. lš.

Báčsky Petrovec V rámci Detského týždňa žiaci a učitelia Základnej školy Jána Čajaka v pondelok 7. októbra v sieni Slovenského vojvodinského divadla usporiadali dobročinný program. Na tento krok sa rozhodli v snahe pomôcť žiakom, ktorým je pomoc potrebná zo zdravotných alebo ekonomických príčin. V programe vystúpili početní speváci, hudobníci, tanečníci a divadelníci. J. Čiep

Z NAŠICH OSÁD PODUJATIA K OSLAVÁM V KYSÁČI

Pre každého niečo N

UŽ ROKY PIETNA SLÁVNOSŤ V KOVAČICI NEBOLA taká navštívená ako tohto roku, keď sa v piatok 4. októbra zhromaždilo takmer tridsať ľudí. Vence k pomníku padlým bojovníkom položili predstavitelia mestskej bojovníckej organizácie, členovia obecného výboru Komunistickej strany a vedúci Juhoslovanského strediska Tito. Minútou ticha vzdali hold 64 nebojácnym bojovníkom z Kovačice, ktorí padli v boji za slobodu. Zo spolu 452 Kovačičanov – účastníkov druhej svetovej vojny žijú štrnásti. Kovačica bola oslobodená 3. októbra 1944. Na spomienkovej slávnosti sa prítomným prihovorili Martin Zloch, predseda Rady MS, Boris Petković, generálny tajomník Juhoslovanského strediska Tito, a členovia miestnej, obecnej a pokrajinskej bojovníckej organizácie Jaroslav Chalupa, Dušan Kaluđerov a Janko Jovnáš. Členovia kovačickej bojovníckej organizácie spolu s hosťami z Belehradu a Pančeva si predtým obzreli busty v novom parku, pamätnú tabuľu pred kovačickým Domom smútku a pamätník Svetozarovi Miletićovi v starom parku. J. Špringeľ

a spoločnom zasadnutí MOMS, Oslavného výboru 240. výročia príchodu Slovákov do Kysáča a Redakčnej rady na vydanie monografie prerokovali podujatia, ktoré v rámci osláv usporiadajú do konca roka. Ide o rôznorodé programy, koncerty a podujatia s hudobnou, divadelnou, zábavnou a inou náplňou, nuž sa pre každého Kysáčana niečo nájde. Najbližšie oslavy Dňa oslobodenia Kysáča, Dňa Miestneho spoločenstva Kysáč a Dňa kysáčskej sármy sa uskutočnia už tento víkend, v sobotu a v nedeľu 12. a 13. októbra. Zorganizujú ich Rada Miestneho spoločenstva Kysáč, Spolok kysáčskych žien, MOMS, Galéria SND, bojovnícka organizácia a FK Tatra. Oslavy 13. októbra v mnohom pripomenú oslavy z minulých rokov, na ktoré sa občania strednej a staršej generácie dobre pamätajú a

VO SVET(L)E ŠTATISTIKY: AKO ŽIJEME? (3)

Menej zarábame, menej nakupujeme šky. O tom, čo do nich dajú, predovšetkým rozhoduje cena, nie tistického ústavu zverejnekvalita. V honbe ných koncom septembra vyza zárobkom plýva, že priemerný augusmnohí predajcotový zárobok (bez daní a via sa rozhodujú odvodov) bol 44 770 dináneplniť záväzky rov, čo je približne o percenštátu. Ďalším jato viac ako v júli. Známe je, vom je presun občo všetko cez leto zdraželo a chodovania na že to bolo oveľa viac než zelené trhy, ktospomínané percento. Keď rých obrat štatissa porovná priemerný záticky ťažko vyjarobok v období január – audriť. Východigust 2013 s rovnakým obskom zo začarodobím vlani, tak sa na po- Jarmočná konkurencia je najčastejšie mimo štatisticky vaného kruhu by vrch vyplaví skutočnosť, že evidovaných hospodárskych pohybov mohlo byť zdruje ten tohtoročný síce nominálne vyšší o šesť percent, no reál- no kupcov je stále menej. Z mesiaca žovanie najväčšmi postihnutých mana mesiac sa menej nakupujú nepo- lých a stredných obchodníkov, ktorí ne nižší o štyri percentá. Občania, slovom, menej zarábajú travinové produkty, ale aj potraviny, by spolu so zásobovateľmi mohli zaa menej i nakupujú. Taký trend je nápoje, cigarety. V roku 2012 sme na- bezpečiť o čosi výhodnejšie predajné zvlášť výrazný od začiatku globálnej príklad skonzumovali o 2,4 percenta ceny. Keďže banky nerady schvaľujú úvekrízy v roku 2008, odkedy sa ob- menej chleba a pečiva, o 6,5 percenchodný obrat u nás zmenšil až o tre- ta menej mäsa a o 4,7 percenta me- ry malým obchodníkom a títo ich pre ohrozený štandard obyvateľov tinu. Je to následkom troch príčin: ra- nej mlieka ako v roku 2011. Občania sa už dlhšie sťažujú, že z ťažko splácajú načas, Hospodárska stúcej nezamestnanosti, poklesu hospodárskej aktivity a presunu preda- roka na rok na nákupy potrebujú za komora Srbska bola iniciátorkou ďalja do tzv. sivej zóny. Tovaru je všade, rovnaké peniaze omnoho menšie ta- šieho opatrenia: tzv. tovarových úve-

infláciou v pätách sa nikomu z nás nežije ľahko. S Z údajov Republikového šta-

neraz si na ne spomínajú. Na október sú naplánované i ďalšie programy, či už tradičné, ktoré sa každoročne opakujú, alebo jubilejné, čiže príležitostné. Budú to: 20. výročie spevokolu Glória EMC, Deň školy a odhalenie pamätnej tabule prvému učiteľovi, Kysáčsky spevník a Festival Zuzany Kardelisovej. V novembri oslavy tiež budú bohaté na podujatia: v spolupráci s NVU Hlas ľudu sa realizuje literárne pásmo, pripomenú sa osemdesiatiny biskupa Andreja Berediho, penzisti zorganizujú zábavu, bude galakoncert kysáčskych sólistov a na posledný november je naplánovaný ústredný program. Keď ide o decembrové podujatia, spomínalo sa batôžkové posedenie penzistov invalidov práce a prezentácia monografie, na ktorú Kysáčania roky čakajú. E. Š.

rov. Ich základom je dohovor výrobcov a obchodníkov reprogramovať všetky dlhy, ktoré vznikli do 31. marca a následne ich postupne splácať. V Únii podnikateľov Srbska, ktorá zoskupuje tak veľké, ako i malé obchodné podniky, vyzdvihujú, že v menších obchodoch priemerné nákupy za rok klesli až o polovicu. Osobitným problémom je tzv. sivé hospodárstvo, ktorého účasť v obchodných pohyboch stúpa a odhaduje sa až na 30 až 35 percent. Dosť tovaru, najmä odevných predmetov, sa pašuje zo susedných krajín, rastie aj počet nelegálnych obchodov, zvlášť na juhu Srbska. Jasné je, že sa cez politiku cien krížia mnohé hospodárske pohyby, obchodné ašpirácie, otázky životného štandardu a iné. Taktiež je jasné, že pre nedostatok strategického prístupu k tejto ekonomickej kategórii konzumenti sú stále najväčšmi vystavení ich osciláciám a vrtochom, oprávneným a neopodstatneným. Ceny sa u nás dodnes prevažne chápu ako ľahké východisko z trhových nedopatrení či neschopnosti. Nie div teda, kto na to najviac dopláca. Alebo prečo každý šiesty občan má výrazný strach z chudoby. Jej príchod začal totiž už vážne cítiť na vlastnej koži. (V budúcom čísle: Ženy a muži v Srbsku) O. Filip

12. 10. 2013

41 /4564/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD JERMENOVCE, KOLÍSKA JUHOSLOVANSKÉHO NAFTÁRSTVA

Pritúlili aj Slovákov J

ermenovce, malá osada v juho- príklad vyčlenili prostriedky na revýchodnom Banáte založená roku konštrukciu budovy Miestneho spo1817, bola 100 až 150 rokov po za- ločenstva a Miestnej kancelárie. ložení takmer na sto percent obývaVýznamnejšie sťahovanie Slováná Maďarmi. Roku 1910 tu žilo 1 606 kov, ale aj príslušníkov iných národov obyvateľov, z čoho 98,4 percenta do Jermenoviec tesne súvisí s objaboli Maďari a necelé dve percentá vením ropy v chotári tejto osady tvorili príslušníci iných roku 1952. Iba tri národov, medzi nimi aj roky po tejto hisdvaja Slováci. Postupne torickej udalosti tu však počet obyvateľov vzniká nové robotJermenoviec klesá a nánícke sídlisko, tzv. rodnostná štruktúra obykolónia s moder- V Ulici Dozse Györgya je najviac slovenských rodín vateľstva sa mení, takže nými bytmi pre rona sklonku 20. storočia, botníkov Naftaga- celých 8 percent z celkových 950 oby- toho času 25 až 30 detí školského a roku 1991, tu žije 1 158 su. Do tých bytov sa vateľov. Najviac Slovákov je v Ulici Do- mládežníckeho veku, ktorým sú buď obyvateľov, z čoho 75,3 nasťahoval aj určitý zse Györgya, o ktorej zo žartu pove- obaja alebo aspoň jeden z rodičov percenta (871) tvoria Mapočet Slovákov, na- dia, že ju premenujú na Ulicu Janka Slováci. Vcelku dosť na to, aby pre ďari, 7,3 percenta (84) ftárov z Jánošíka, Čmelíka. nich v škole uviedli aspoň predmet Srbi, 5,1 percenta (59) ako aj z Hajdušice. Jermenovce a Jánošík prakticky pestovanie slovenského jazyka s prSlováci, ako aj Juhoslo- Arpád Endrész Počet obyvateľov delí iba kanál DTD, ale ich spája most vkami národnej kultúry. vania, Rumuni, Rómovia... Jermenoviec však neustále klesá, čo a reálne by bolo očakávať, že Slová– Jermenovská škola je vysunutým Jermenovce sú dnes moderná je zvlášť výrazné v poci v Jermenovciach oddelením ZŠ Dositeja Obradovića v osada, v ktorej si občania z vlastných sledných 20 rokoch. Zavyužijú blízkosť svo- Plandišti, – informuje nás vedúca prostriedkov, čiže zo samozdanenia čalo sa to vo vojnových jej rodnej osady s školy Ilona Rozsa. – V nižších ročnívytvorili slušné podmienky na život. deväťdesiatych rokoch, cieľom umožniť de- koch sú po dve kombinované triedy Vystavali si cesty a chodníky vo keď mnohí mladí ľudia ťom vzdelávanie po s maďarskou a srbskou vyučovacou všetkých uliciach, vodovod, ambu- odtiaľto odchádzali preslovensky, aby si pes- rečou a v starších sa učí iba po malanciu, Dom kultúry... Okrem toho Jer- važne do severných tovali materinský ja- ďarsky, pokým deti, ktoré sa učili po menovčania veľmi prihliadajú na častí Vojvodiny, prízyk. Tomu však nie je srbsky, cestujú do Plandišta. O tom, vzhľad svojej osady a priedomia si vo padne do Maďarska, tak. koľko je slovenských detí v škole, neväčšine prípadov pozmenili na vkus- následkom čoho je – Nakoľko je mi máme údaje, pretože nám zákon ne upravené záhradky. Poriadku ná- dnes v osade zo 100 známe, iba moja nedovoľuje zisťovať národnostnú ležitú pozornosť venuje aj Rada MS, prázdnych domov a dcéra a Jana Kroč- príslušnosť detí. Na škole už máme ktorá už eliminovala jednu skládku a ďalších 50 očakáva po- Ľuboslava Tomečeková ková určitý čas cho- pestovanie maďarského jazyka pre vynakladá veľké úsilie o uzatvorenie dobný osud vzhľadom dili do školy v Jáno- deti maďarského pôvodu, ktoré sa ďalších dvoch nelegálnych skládok na to, že v nich žije jeden, prípadne šíku. O vlastnej trove sme dcéru vo- učia po srbsky, a zákonom je presne odpadu za dedinou. Na priestore, na dvaja starí ľudia, deti ktorých sa od- zili do Jánošíka a vracali domov a vy- určené, ako sa ten predmet uvádza ktorom skôr bola depónia, plánujú za- sťahovali. Tieto domy sú, pravdaže, na držali sme to dva roky, pokým Kroč- do praxe. Jedným z predpokladov je, riadiť park. predaj a keďže sa ich dediči asi chcú kovej jánošícka škola dva roky hradila že v skupine musí byť najmenej 10 – Jedným z našich najväčších pro- čím skôr zbaviť, predávajú ich za mesačný lístok, a potom aj to prestalo. detí. Žiadosť o to musia však podať blémov v tejto chvíli je vodovod. Aj pomerne nízku sumu, čo v posled- Úprimne povedané, nie je to rovna- sami rodičia. keď sme vlani vyvŕtali novú studňu, nom desaťročí využili viacerí mladí Já- ko ako keď dieťa chodí do školy vo Jermenovským Slovákom na tom problém zostal, lebo majstri robotu nošíčania, ktorí si tu kúpili domy a na- svojej osade. Vyžaduje si to zvláštnu asi veľmi nezáleží, a uspokojujú sa s odviedli dosť nekvalitne, takže sme trvalo sa s rodinami presťahovali do organizáciu života rodiny, ktorú ne- tým, že sa deti materinskému jazyku dostali pomerne malé množstvo tejto osady. Niežeby v Jánošíku neboli možno vždy dodržať, – hovorí Ľu- naučia v rodine. Na druhej strane závody a tlak v potrubí je často nízky. domy na predaj, ibaže tie sú vraj om- boslava Tomečeková, ktorá sa do leží im na zachovaní viery a keďže v Ako to doriešiť, v tejto chvíli skutoč- noho drahšie. Na druhej strane aj via- Jermenoviec presťahovala roku 2002, osade nepôsobí evanjelická cirkev, ne neviem, – hovorí predseda Rady ceré jánošícke dievky a mládenci si tiež z toho dôvodu, že si tu našla om- stali sa členmi evanjelického cirkevMS Arpád Endrész a informuje, že MS svojho životného druha našli práve noho lacnejší dom ako v Jánošíku. ného zboru v Jánošíku, kde chodia do podnietilo aktivity na výstavbu ka- v Jermenovciach. Svojráznou kurioPravdepodobne rovnako uvažujú kostola, krstia a konfirmujú svoje nalizácie a doteraz vypracovalo pro- zitou je, že všetky tieto páry sa usa- aj iní Slováci a deti si zapisujú do deti, sobášia sa... jekt tohto významného objektu. dili v Jermenovciach, pokým v Já- srbskej triedy v Jermenovciach. V Vcelku pozorované, táto hŕstka Svojráznym problémom je však to, že nošíku niet ani jedného jánošícko-jer- zmiešaných manželstvách, v kto- Slovákov je po troche zabudnutá MS nemá vlastné prostriedky a vo menovského manželstva. Základný rých je otec Maďar, deti sa zapisujú predovšetkým zo strany inštitúcií v Jávšetkom sa musí spoliehať na Obec dôvod je iste ten materiálny a sku- hlavne do maďarskej triedy a tam, nošíku a nevedia o nej ani v NárodPlandište, ktorá je tiež veľmi chu- točnosť, že v Jermenovciach si po- kde je otec Slovák, do srbskej, aj nostnej rade, Matici slovenskej... Podobná. Predsa uznáva, že v obci ak- merne lacno možno zabezpečiť vlast- keď sú prípady, že si aj tieto rodiny za- nechaní sú doslova sami na seba a ceptujú problémy osady a vychá- nú strechu nad hlavou. Podľa sčítania píšu deti do maďarskej triedy, lebo od odsúdení na tichú asimiláciu. To by dzajú im v ústrety vždy, keď to mož- obyvateľstva z roku 2011 v Jerme- maďarského štátu dostanú peňažnú však nemuselo tak byť! nosti dovoľujú. V týchto dňoch na- novciach žije 79 Slovákov, čiže ne- odmenu 100 eur. V Jermenovciach je V. Hudec 12. 10. 2013

41 /4564/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ŠIESTY SLADKÝ DEŇ V BIELOM BLATE

Pestré stánky a chutné maškrty iele Blato je naďaleko známe podľa multinárodnosti, spracovaním trstiny a v poslednom čase aj podľa etnoturizmu. Vďaka členkám Klubu žien táto osada sa stala známou aj podľa podujatia Sladký deň. Každoročne v prvú októbrovú sobotu sa v tejto malej banátskej osade stretnú spolky žien z celej Vojvodiny a na Koláče pripravené na hodnotenie svojich pestrých stánkoch predstavia svoje ručné práce a sladké pochúťky. Tak tomu bolo aj v sobotu 6. októbra, keď sa v školskom dvore zhromaždili predstaviteľky 12 spolkov žien na 6. Sladkom dni. Celkove do Bieleho Blata pricestovali členky ženských spolkov z 11 vojvodinských osád: Padiny, Aradáča, Titelu, Ivanova, Debeljače (2 spolky), Stajićeva, Lukinho Sela, Stepanovićeva, Botoša, Kysáča a Zreňaninu. Podujatie Sladký deň otvorila riaditeľka Inštitútu pre rodovú rovnosť Vesna Šijački a prítomným sa prihovorila aj predsedníčka bieloblatského Klubu žien Anuška Šimoniová, predseda Rady MS Biele Blato Miroslav Markuš a riaditeľ základnej školy Milan Nedeljkov. Do programu primeraným spôsobom – piesňami, tancami a básňami prispeli aj žiaci základnej školy, Najkrajšie stánky členky Klubu žien a členovia bulhar-

Odmenení účastníci a členovia poroty

Anuška Šimoniová (zľava) a Vesna Šijački počas slávnostného otvorenia podujatia Sladký deň

ského KUS Trandafer z Bieleho Blata. Početní návštevníci Sladkého dňa sa potom venovali obzeraniu stánkov a výberu koláčov, ktoré si kúpia. Odborná porota usilovne ochutnávala sladkosti, ktoré členky spolkov priniesli na hodnotenie. Ani tentoraz to nemali ľahké, hoci väčšina členov má viacročnú skúsenosť v tomto „sladkom povolaní”. Porota v zložení: Milena Godová, Marija Chrťanová, Smilja Ne-

deljkov, Zlatana Ankić a Jarmila Hromčíková – členky, a István Pozsár, predseda, pracovala tak, že si podrobne obzrela každý súťažiaci koláč, každý aj ochutnala, aby zistila, či je pripravený podľa receptu našich starých mám, alebo patrí k tým modernejším a zhodnotila aj jeho vzhľad. Porota rozhodla, že najchutnejší koláč – žerbo kocky, upiekla Seka Palanački zo Stajićeva, 2. miesto obsadila Zuzana Števková z Aradáča so šúšťovníkmi a 3. miesto získala Marienka Ďurovková z Kysáča za dobošovú roládu. Hodnotiac vzhľad stánkov porota vyjadrila mienku, že sa málo toho zmenilo v porovnaní s minulými rokmi a že by spolky mali viac pracovať na tom, aby ponúkli kreatívne a vkusne ozdobené stánky, a nielen sa zameriavať na predaj koláčov a peňažný zisk. Jednohlasne však rozhodli, že najkrajší stánok mali členky Spolku žien z Titelu, 2. miesto obsadili členky Spolku žien z Ivanova a 3. miesto členky Spolku žien zo Stepanovićeva. Diplomy a ceny odmeneným odovzdali predseda odbornej poroty István Pozsár a predsedníčka Klubu žien Anuška Šimoniová. Potom si všetci spolu sadli k chutnej večeri a zabávali sa pri hudbe. Jarmila Hromčíková 12. 10. 2013

41 /4564/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ŽENY NA KOVAČICKOM OKTÓBRI

Bohatá, pestrá a sladká ponuka K

ovačické ženy na tohtoročnom Kovačickom októbri ponúkli výstižnú ukážku svojej celoročnej práce, ako aj nepretržitej snahy o zachovanie slovenskej kultúry a identity. V nedeľu 6. októbra na novootvorenom javisku na nádvorí Miestneho spoločenstva Kovačica prebiehal príležitostný kultúrno-umelecký program a pod šiatrami a Jarmok umenia otvorila Oľga Beňová, na stánkoch sa uskutočnil konzulka SR v Srbsku doteraz najnavštevovanejší a najlepšie zorganizovaný, v Záber z vystúpenia najmladších poradí siedmy Jarmok ume- účastníkov programu nia, ako aj tradičná Tortiáda. V popoludňajších hodinách sa vo viac ako hodinovom programe striedali početné tanečné, recitátorské a spevácke body za hudobného sprievodu ľudového orchestra pod vedením hudobníka Janka Dišpitera. V programe vystúpili deti, členovia HFS pri ZŠ Mladých poKrásne slovenské piesne zazneli v prednese novozaloženej kolení v Kovačici, mlaspeváckej skupiny žien vyobliekaných do ešte krajších dučké recitátorky Dakovačických krojov rinka Tomanová a Elenka Straková, členky noníčky Ženského spol- tov Vojvodiny a Srbska, tiež zo zahraničia. vozaloženej ženskej speku Zuzany Jonášovej Okrem tradičných výšiviek, ručných prác, náváckej skupiny pôsobiaJarmok umenia a Tor- vštevníci si mohli kúpiť aj rôzne predmety úžitcej pri Ženskom spolku v Na jarmoku sa dalo všeličo kúpiť… tiádu slávnostne kového umenia a pochúťky storakých chutí. Kovačici, Ing. Miloš Kunotvorila Oľga Beňová, Na stánkoch mohli totiž ochutnať všelijaké špekel z Piešťan, ktorý zahral na niekoľkých naj- konzulka SR v Srbsku. Tohto roku sa na Jar- ciality domácich tradičných kuchýň z celej Vojtypickejších slovenských nástrojoch, a žens- moku umenia okrem početných hostiteľov a vodiny a širšie. ká spevácka skupina zo Spolku žien Dren z Gar- predstaviteľov spolkov žien z Kovačickej obce Na tradičnej Tortiáde, prehliadke cukrárdinoviec. Po uvítacom príhovore predsed- zúčastnilo aj viac ako 50 združení z rôznych kú- skeho kumštu kovačických žien, sa zúčastnilo 18 tort. Tieto sladké pochúťky boli vo väčšine prípadov klasického obdĺžnikového či okrúhleho tvaru, skromnejšie alebo bohatšie ozdobené, ale všetky rovnako chutné, každá si našla toho, kto ju zje. Čokoládový džin, Katarína, lieskovcová, ananásová, kokosová, dobošová, zebra, japonský vietor – opravdivé umelecké diela šikovných ženských rúk sa vypredali za veľmi krátky čas. Prostriedky z predaja tort sú určené na podporu ďalších aktivít Ženského spolku v Kovačici. Do tanca a na dobrú náladu na tomto vydarenom tradičnom podujatí hrali členovia slovenského ľudového orchestra zo Starej Pazovy a večer ich vystriedala petrovská skupina Big Foot, ktorá úspešne Lákavé cukrárske kumšty boli nieNechybovali ani slovenské bryndzové halušky kovačicroztočila ľudovú veselicu. len pekné, ale aj veľmi chutné kým spôsobom A. Chalupová 12. 10. 2013

41 /4564/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD PETROVČANIA NA SVETOVOM PODUJATÍ

Európske dni vtáctva P

rvý októbrový víkend tradične patrí pozorovaniu vtáčej migrácie. Milióny vtákov opúšťajú Európu a smerujú do Afriky a Ázie. K pozorovaniu sťahujúcich sa vtákov sa pridali partneri ornitologickej spoločnosti BirdLife International zo 40 organizácií z 39 krajín Európy a Ázie. Hlavným cieľom 20. ročníka Európskych dní vtáctva, ako povedal organizátor tohto podujatia v Báčskom Petrovci profesor biológie Andrej Medveď, je upozorniť na neustále rastúce hrozby a potrebu ochrany sťahovavých vtákov a ich biotopov pozdĺž migračných trás. Po tretíkrát sa v sobotu 5. októbra pod patronátom Združenia pre ochranu a pozorovanie vtáctva Srbska v tejto akcii zúčastnili aj pozorovatelia v Báčskom Petrovci, tak žiaci nižších ročníkov základnej školy, ako aj iní. Medzi agilných ochrancov prírody možno zaradiť aj triedy tretiakov a štvrtákov s učiteľkami Milinou Krajčíkovou a Dankou Nakićovou. Na príjemnej prechádzke nábrežím kanála DTD od Pontónového mosta po Širinu a späť ani tohto roku nechýbali miestni aktivisti zelených a ostatní záujemcovia. Vtáčie sťahovanie je fascinujúci prírodný úkaz. Od profesora Medveďa sme sa do-

zvedeli, že je výsledkom historického vývoja klímy Zeme a kontinentov, na ktorý mnohé vtáčie druhy reagujú rozširovaním svojho hniezdneho areálu. Schopnosť prekonávať obrovské vzdialenosti umožnila preto vtákom stať sa najrozšírenejšími stavovca- Vtáky v diaľke lepšie vidieť cez šošovky ďalekohľadov mi na svete. Za krátky čas dokážu prekonať obrovské vzdia- duchá. Okrem vyčerpávajúcej cesty čaká lenosti medzi hniezdiskami a zimoviskami. na vtáky mnoho nástrah a výrazný vplyv čloPutujú rovnako drobné vtáky od veľkosti be- veka. Európske dni vtáctva sú inak aj menšou súlorítok až po veľké druhy, akými sú bociany, žeriavy alebo orly. Z Európy odlietajú v nie- ťažou medzi zúčastnenými krajinami. Po zhrokoľkých smeroch: východná migračná trasa maždení údajov na národných úrovniach ich vedie cez Bospor a Blízky východ do Afriky, vyhodnocuje európska centrála a určuje rezápadná migračná trasa vedie cez Gibraltár bríček krajín s najvyšším počtom zapojených a nasledujú známe ťahové cesty cez Stre- účastníkov, s najvyšším počtom podujatí a podozemné more naprieč Maltou a Cyprom do zorovaných jedincov vtákov. J. Čiep Afriky. Migrácia pritom nie je vôbec jedno-

NA NÁVŠTEVE ÚSTREDNEJ BUDOVY UNIVERZITY V NOVOM SADE

Na mieru potrieb a doby V

iacfunkčnosť, účelovosť, súčasný dizajn, presvetlené miestnosti... Dalo by sa uviesť veľa príznačností novej budovy rektorátu Novosadskej univerzity, ktorá je k dispozícii vysokoškolským učiteľom, expertom a študentom od začiatku nového študijného roku – vlastne prvého októbrového dňa. A nielen týmto. Z približne päťtisíc štvorcových metrov celkom vybaveného užívateľského priestoru takmer dvetisíc je určených na kancelárie, kým tristo zaberá Ústredná knižnica a Stredisko pre rozvoj kariéry. Je tu aj

Deň pred štartom nového študijného roka

dvesto štvorcových metrov výstavných priestorov v pavilóne pri budove, ako aj okolo tisíc metrov spoločných viacúčelových priestorov, v rámci ktorých je i amfiteáter so 180 miestami a vysokou technickou výbavou. Hoci samotné stavanie budovy efektívne trvalo v podstate niekoľko rokov: 1995 – 1996, keď sa začalo, ako i od apríla 2011 dodnes, V ústrednej knižnici najznámejšia tunajšia vysokoškolská in- nomickej krízy otvára ústredná budova štitúcia viac ako pol storočia potrebovala univerzity, čo je odkazom, že niet pokrotúto stavbu ako soľ. Veď od jej ku bez mladých vzdelaných ľudí, ani bez založenia podnes až šestnásť vkladania do vedy. Neďaleko Dunaja konečne teda vznikla rektorských tímov úporne pracovalo a angažovalo sa na vzni- stavba, právom označovaná za domov vedy, mladosti a kultúry. Trojlístok na poku takého jej srdca. – Zvlášť ma teší budúcnosť a hľadanie. Pod jej strechou bol už i koncert začiatok existencie tejto bu- pri príležitosti otvorenia, výstava o genéze dovy. Jej priestory budú do- jej vzniku, ďalšia o uplynulých rokoch hubýjať mladí ľudia vlastnými dobného festivalu Exit fotoreportéra Darideami a projektmi, –vyzdvi- ka Dozeta... A sú to len tie prvé obsahy. Iné huje rektor univerzity prof. Dr. pribúdajú dennodenne, lebo sú i podMiroslav Vesković. A nezabúda mienky na ne výnimočné a reprezentatívpritom pripomenúť, že je veľa ne. symboliky v skutočnosti, že sa O. Filip práve v časoch hlbokej eko12. 10. 2013

41 /4564/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD Z MUZEÁLNEHO KOMPLEXU V KULPÍNE

Práca s deťmi a turistika polupráca medzi kulpínskym múzeom a tamojšou základnou S školou intenzívne pokračuje aj počas Detského týždňa. Žiaci dostali možnosť vyjadriť sa výtvarne, literárne a hudobne v rámci dielní usporiadaných v Muzeálnom komplexe v Kulpíne, ktoré pôsobí v rámci Múzea Vojvodiny v Novom Sade. – Rozhodli sme sa zorganizovať päť dielní počas Detského týždňa.

sa zaujímajú o bohaté a pestré dejiny Kulpína a rodiny, ktoré žili v tunajšom kaštieli. – Našich turistov zaujíma aj výstava štýlového nábytku, ale aj staré poľnohospodárske stroje. Keď sem prídu napr. žiaci z mesta, pre nich sú veľmi pútavé hlavne staré traktory. Pre deti z iných prostredí sú zaujímavé bežné výstavy, ako aj edukačné dielne. Dohovor budúcich trénerov s koordinátorkou projektu Annou Valentovou (prvá sprava)

SELENČA

Dielne ručných prác Selenči čoskoro realizujú projekt pod názvom Pestrosť dúhy v naV šich dielňach. Projekt je zameraný na

Vedúca múzea Dragana Vujaklija na jednej z dielní Žiaci vyšších ročníkov ZŠ Jána Amosa Komenského vypracovali plagáty, na ktorých sú oznámené všetky aktivity v tomto týždni, včítane výstavy žiackych prác, otvorenie ktorej je naplánované na piatok 11. októbra v Muzeálnom komplexe. Žiaci nižších ročníkov tvorili na tému Dedina vo farbách mojej obrazotvornosti. Prváci vyfarbovali zadané tvary, druháci a tretiaci z papierových vreciek vyhotovili strom a štvrtáci modelovali kaštieľ. V piatok 11. októbra, keď otvoríme výstavu, bude aj slávnostné prijatie prvákov, – povedala vedúca Muzeálneho komplexu v Kulpíne Dragana Vujaklija, kustódka – pedagogička. Do konca školského roka plánujú organizovať aj ďalšie edukačné dielne a hračkárne, ako napríklad Zemepisná čítanka. Tieto dielne budú mať raz mesačne do konca školského roka. – V múzeu plánujeme usporiadať aj dielne z iných predmetov, zasa v spolupráci s učiteľmi zo základnej školy. Takým spôsobom umožníme deťom, aby prostredníctvom kultúrnej inštitúcie, akou je múzeum, ktoré im je na dosah ruky, získali nové poznatky. Muzeálny komplex patrí medzi lákavé turistické destinácie, ktoré turisti radi navštevujú a predovšetkým 12. 10. 2013

41 /4564/

Ako podotkla vedúca D. Vujaklija, k popularizácii Kulpína a muzeálneho komplexu v značnej miere prispelo nakrúcanie známych televíznych seriálov Sva ta ravnica, Jagodići a rad hudobných šotov urobených v tomto atraktívnom prostredí. K. Gažová

strednú vekovú kategóriu žien s cieľom zoskupiť ich a prezentovať im rôzne techniky ručných prác. Okrem možnosti naučiť sa rôznym technikám výroby darčekových a úžitkových predmetov bude to aj príležitosť, aby sa ženy viac venovali družbe a kamaráteniu bez ohľadu na vek, vierovyznanie a zručnosti, ktoré predtým získali. Cieľom projektu, ktorý financuje Ekumenická humanitárna organizácia v Novom Sade, je motivovať ženy, aby sa týmto spôsobom prejavili a realizovali svoje schopnosti. Projekt v realizácii Diakonickej skupiny Dúha bude prebiehať na evanjelickej fare v Selenči a hlavná koordinátorka je Anna Valentová. Plá-

Bum-bum-bum akže tak, vážení, vážne sa zamýšľajúci občania nad skutočnosT ťou, že dúhový pochod, čiže tzv. Pride (čítať: Prajd) sa zase raz – tretí raz zaradom v Bielom Hrade – nekonal. Konali sa však – azda Tretí Raz Zaradom – sľuby, že protivníkov pochodu gayov a lezbičiek, ktorí vraj ohrozovali dúhový pochod, stihne tvrdá ruka pravdy. Stihla ich Čerta Tvrdého. Namiesto nej máme Tvrdý Prezidentský Sľub, podľa ktorého TPS sa už ajrazomihneď rozbehli Tvrdé Prípravy Na Nehatenú (akože inak: Tradične Úspešnú) realizáciu dúhového pochodu v Bielom Hrade v roku, ktorý sa nám Tvrdo Približuje a v ktorom nás vraj Naozaj očakáva Tvrdé Priťahovanie Opaskov, v ktorých Opaskoch sa (temer kataklizHLAS ĽUDU

micky) pominuli Dierky Na Priťahovanie Opaskov. Je to také Sľubné a je to naskutku také Dúhové, až nám srdcia junácke dúhovým pochodompochod plesajú; či nie? O to skôr, že sa opäť a zase a znova – z aeroplánu na to dovidieť – Riadne Zvolebnievať – zvolebnieva. Nuž čo ale: netreba vešať hlavu stále, len čo sa Tvrdo Zvolebnievať začína, ´bo po každých voľbách, veď poznáme to veľmi dobre po ubúdajúcich Dierkach Na Priťahovanie Opaskov, furtom lepšie a lepšie býva. Podakomu ponajmä. Tvrdo veriť prichodí, vážení občania, že po budúcich voľbách všetkým spolu, nie iba podaktorým (v preklade: vyvoleným), len a len lepšie bude; ihneď po tom, čo nám najprv bude horšie. Určite-akis-

nuje sa asi desať dielní, ktoré by sa mali uskutočniť od októbra tohto roku do marca nasledujúceho roku pod vedením skúsených trénerov. Záverom projektu usporiadajú bazár, na ktorom predstavia predmety vyrobené v rámci jednotlivých dielní. V jednej časti projektu plánujú zapojiť aj školské deti a mládež. Nezanedbateľnou súčasťou projektu je možnosť zachovania kultúrneho dedičstva a prípadne aj možnosť na doplnenie rodinného rozpočtu. Záverom uvedieme niektoré z dielní, ktoré tu majú byť prezentované. To je modelovanie z hliny, výroba mydiel, výroba ozdôb zo šúpolia, výroba ozdobných sviec, ozdobovanie kraslíc, ozdobovanie skla, výroba šperkov a pod. Juraj Berédi-Ďuky

UGÁR

te-možno. Vari tomu nenasvedčuje šťastná Tvrdá Okolnosť, akože je Tvrdý kameň v mlyne točiaci sa koldokola, totižto skutočnosť, že aj v minulosti ani nie takej vzdialenej a ďalekej, najprv nám po tom, čo nám nebolo dobre, bolo zle, a potom, čo nám bolo zle, nám bolo (mnohí sa zaprisahávajú, že aj je) ešte horšie. Kto tomuto ihneď a zaraz neporozumie, nech Tvrdo Húta. Nech schmatne, ak má, Kohúta a nech si ho za ten svet nepúšťa. Človek sa predsa dačoho, v trúchlivých časoch najmä, Pevne Tvrdo držať musí. Lebo len tak sa neudusí. Kto neverí – nech skúsi. V Tvrdej Viere. Bum-bum! jbš

z NaŠicH oSáD GyMNáziuM JáNa Kollára V BáČSKoM PeTroVci

2013 – 1919 = 94 Ž iaci a kolektív Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci si príležitostným programom a športovými pretekmi v piatok 4. októbra pripomenuli 94. narodeniny tejto klenotnice slovenského školstva. Túto skutočnosť si uctili nielen profesori, terajší a bývalí, žiaci a odchovanci gymnázia, ale aj hostia, predstavitelia politického, spoločenského, školského a cirkevného života osady a obce. oslava Dňa školy začala predpoludním športovým súťažením žiakov, tak navzájom, ako aj s hosťami z Báčskej Palanky a ruského Kerestúra. Vo večerných hodinách odznel program ku Dňu školy. ako na povel všetci prítomní v Slávnostnej sieni gymnázia vstali, keď na úvod žiacky spevácky zbor pod vedením profesorky anny Medveďovej zaspieval študentskú hymnu Gaudeamus igitur. riaditeľ školy Paľo Belička vo svojom príhovore obrazne vykreslil

dejiny školy slovami, že teraz prikladáme 94. snop do stodoly. Vlani gymnázium navštevovalo 348 žiakov, z čoho 14 žiakov nedosiahlo dostatočný prospech. Tohto roku je zapísaných 55 prvákov, čo riaditeľ zhodnotil, že je málo. Kolektív školy čo do počtu zostal nezmenený a počíta 60 zamestnancov. Jubilantom a čerstvým penzistom tiež ve- Aj tohto roku piati žiaci získali štipendium NRSNM novali primeranú pozornosť. okrúhly počet rokov na gymtovanie a stravovanie v internáte. Majerovej, Michala Beličku, Borisa náziu odpracovali profesorka Dra- o kritériách na získanie štipendia Gabríniho a Miroslava Poničana, gana Polovina a kuchárka Svetla- hovoril správca žiackeho domova recitácie eleny Vrškovej, Malvíny na zimová (10), profesor Jaroslav ondrej Koroš. Tohto roku štipen- zolňanovej a aleksandry Haškovej, Grňa (20) a profesorka Tatiana Ko- dium získali piati žiaci. Sú to Ben- ako aj spev dievčenského tria, orrošová (30). Do zaslúženej penzie jamín Kunčák z Pivnice, Filip rybár chestra a speváckej skupiny žiakov prednedávnom vyprevadili upra- zo Šídu, alexandra Papová z Padi- gymnázia. Program uvádzali po tovačku elenu Sabovú. ny, Vladimír Vaňa Valent a Ľudmi- slovensky Monika Bažaľová a po V pokračovaní oficiálnej časti la ragová, obaja zo Selenče. srbsky anna Moráveková. programu žiakom ubytovaným v záver družby profesorov a Kultúrno-umelecký program žiackom domove Svetlana zolňa- pod názvom Naše úspechy stvár- bývalých pracovníkov školy sa nová udelila štipendiá Národnost- nili nadaní žiaci gymnázia. Prí- tradične koná v žiackom donej rady slovenskej národnostnej tomní si vypočuli odmenené slo- move. menšiny, čiže ročné bezplatné uby- hové a literárne práce Jaroslavy J. Čiep

KREATORNICA OSLÁVILA PRVÉ NARODENINY VÝSTAVOU v obecnej knižnici v Kovačici. V sobotu 5. októbra Daniel Válovec, Marína Bírešová, ivana Vereská, Jaroslav Králik, Pavel Vereský, Jaroslav Praskač a Nataša Belićová ozdobili knižničné priestory tokárskymi výrobkami z dreva, úžitkovými šperkmi, umeleckými fotografiami, okrasnými lampami z tekvíc, carvingom a vitrážami. o význame umeleckých „mimoknižničných“ podujatí v priestoroch knižnice hovorila riaditeľka Mária Ďurišová. Predseda občianskeho združenia Kreatornica Pavel Vereský medzi najdôležitejšie akcie členov združenia v uplynulom roku zaradil pobyty na medzinárodných remeselníckych festivaloch v Piešťanoch a Hlohovci, na SNS v Báčskom Petrovci, Veľtrhu turizmu v Belehrade, podujatí Guča v Padine. V Kovačici v rámci Kreatívneho leta zorganizovali vydarené podujatie starých remesiel a pomohli aj v realizácii akcie Halloween. Výstavu slávnostne otvoril ing. Miloš Kunkel, predseda oz Tradičné ľudové umelecké remeslá v Piešťanoch. Na slávnostnom otvorení okrem Kovačičanov a hostí zo Slovenska bola aj hŕstka študentov z francúzskych miest orléans a Paríž. Ján Špringeľ

SOCIALISTICKÁ FEDERATÍVNA REPUBLIKA JUHOSLÁVIA JE VÍŤAZOM 9. kovačickej fazuliády. Toto družstvo získalo v nedeľu 6. októbra 72 bodov, diplom a zlatú medailu. V tesnom závese za nimi skončili Nepriatelia, ktorým bod menej stačil na striebornú medailu. Na bronzovom stupienku skončil Šachový klub Kovačica, ktorý získal 65 bodov. Členmi poroty na chuťovej olympiáde okrem predsedu Pavla Tomáša boli Dušan Babinec a Ján Svetlík. Tohto roku účinkovalo osemnásť družstiev. Po prvýkrát sa súťaž konala v novootvorenom Kovačickom dvore na nádvorí Miestneho spoločenstva a po prvýkrát organizátorom súťaže bol Hudobno-folklórny súbor V šírom poli hruška. Podľa slov Jána Marka, riaditeľa Domu kultúry, každé družstvo zaplatilo za účasť symbolických 500 dinárov, pričom si fazuľu a príchute účastníci priniesli so sebou. Na dobrú náladu účastníkov hral a spieval Pazovský ľudový orchester. Na snímke člen víťazného tímu Ž. Petrák (vpravo) a predseda poroty P. Tomáš. J. Špringeľ

12. 10. 2013

41 /4564/

HlaS ĽuDu

Z NAŠICH OSÁD STARÁ PAZOVA

Októbrové dni solidarity so starými V

utorok 1. októbra, práve v Medzinárodný deň starších ľudí, ktorý v roku 1990 vyhlásila Organizácia spojených národov, sa v staropazovskom Klube pre starých a osoby s invaliditou začali októbrové dni solidarity so starými. V budove v mestskom parku sa konalo jubilejné 60. podujatie Fénixovci a priatelia. Bol to prvý program v rámci projektu Starým s láskou, ktorý každý utorok v októbri zorganizuje Stredisko pre sociálnu prácu Stará Pazova. Prítomných najprv pozdravila Mirjana Sokolovićová, vedú-

ca Služby domáckej opatery a pomoci a Klubu pre starých a osoby s invaliditou. Do konca októbra avizovala bohatý program: predstavenie knihy Bontón starnutia, vystúpenie hostí z Literárneho klubu Miroslava Antića z Inđije, program venovaný 120. výročiu narodenia Miloša Crnjanského, hudobný večierok s členmi Mestského chóru Stará Pazova a dirigentkou Radmilou Andrejevićovou a peknú družbu so seniormi a ich priateľmi. O doterajších 60 podujatiach Fénixovci a priatelia, ktoré začali

Z VÝSTAVY VOJLOVICKÉHO MOMS

Hrozno –harmónia života

eseň už zaklopala na dvere a príroda hýri nádhernými farbami. Aj tento rok nám darovala bohatú úrodu najrozličnejších plodov. V jeseni dozrieva aj hrozno, ktoré u mnohých prebúdza spomienky z minulosti Vojlovice. Starší Vojlovičania si spomínajú na dávne časy, keď pôdu, kde sa teraz nachádzajú fabriky, krášlili vinice. Keďže členovia vojlovického Miestneho odboru Matice slovenskej s radosťou oživujú spomienky na bohatú minulosť tunajších Slovákov, tentoraz na výstave Hrozno – harmónia života venovali pozornosť hroznu a božskému nápoju – vínu. Výstavu slávnostne hymnou o víne otvoril rytier vína Antal Nagy v piatok 27. septembra v miestnostiach MOMS. Moderátori – vojlovický

12. 10. 2013

41 /4564/

farár Mgr. Branislav Kulík a Alena Gajanová – prítomným predviedli básne a zaujímavosti o hrozne a víne. Príležitostný program hrou na husliach sprevádzal známy vojlovický hudobník Tomáš Brezina. Návštevníci výstavy tu mohli vidieť, ako vyzeral vinohrad, koliba vo vinohrade, rôzne nádoby, staré náčinie a prístroje, ktoré sa používali pri oberačke a výrobe vína. Okrem toho členovia a organizátori návštevníkom ponúkali domáce hrozno a víno. Počas víkendu výstava spestrila aj slávnosť pamiatky posvätenia chrámu Božieho, počas ktorej Vojlovicu okrem hostí z domova navštívili aj hostia z Maďarska, ktorí si pozreli aj výstavu. Alena Gajanová Foto: Daniel Gajan HLAS ĽUDU

usporadúvať 28. septembra 2006, hovorila Jelica Despotová, predsedníčka tamojšieho Spolku pre afirmáciu osôb s invaliditou. Ako hosť sa na stretnutí zúčastnil známy spevák Beki Bekić, ktorý s pazovským spolkom Fénix spolupracuje celé dve desaťročia. Podujatie sa nieslo v Autorkou októbrových dní solidarity so seniormi znamení spevu, je Mirjana Sokolovićová, tohtoročná nositeľka hudby a dobrej plakety MS Stará Pazova v oblasti sociálnohumanitárnej práce nálady. Pri tejto príležitosti otvorili kolektívnu ných prác, ktoré si v miestnosvýstavu obrazov Združenia vý- tiach klubu možno pozrieť do tvarných umelcov Leonardo z konca októbra. Nových Bánoviec a výstavu ručA. Lš. ných prác usilovných členiek Odbočky na vypracovanie ručTÍ SKÔR NARODENÍ SA PAMÄTAJÚ, ako roku 1978 pred TV obrazovkami všetci netrpezlivo čakali každý priamy prenos európskych Hier bez hraníc či juhoslovanských Jadranských stretnutí. V európskych hrách sa nemenila rozhodcovská dvojica Gennaro Olivieri – Guido Pancaldi, v našej prímorskej obdobe stála bola moderátorská trojica Helga Vlahovićová – Oliver Mlakar – Ljubo Jelčić. Hry bez hraníc sa v piatok 4. októbra rozhodol obnoviť Klub študujúcej mládeže z Kovačice, ktorý na nádvorí Miestneho spoločenstva usporiadal súťaž v rámci projektu My sme sila, naše je leto, mládež je zákon. Na vstupnom podujatí Kovačického októbra 2013 sa zúčastnilo päť družstiev, členov KŠMK a kovačických školákov. Disciplíny boli tradično-netradičné: Zápalky, Mačka vo vreci, Šípky, Preťahovanie lanom, Beh s vajcom na lyžičke a Frisbee. Účinkujúci a víťazi na odmenu dostali balíky so sladkosťami. Vo večerných hodinách sa uskutočnil večierok rockových a popových piesní. Na dobrú náladu v chladnom počasí hrali belehradské skupiny Zarđali ekser, Zatvorenih očiju a Gama. Ján Špringeľ

Z NAŠICH OSÁD KYSÁČSKI ŽIACI V ŠKOLE V PRÍRODE NA SLOVENSKU

Poznaj svoje korene V

dňoch 15. až 24. septembra 2013 v škole v prírode v Rekreačnom zariadení Poniklec v Hronci pri Brezne prvýkrát pobudli aj žiaci zo Srbska. Boli to šiestaci zo Základnej školy Ľudovíta Štúra v Kysáči, ktorí so svojou učiteľkou slovenčiny Ľudmilou Berediovou-Stupavskou a v organizácii Matice slovenskej v Srbsku odcestovali do Hronca. Tam sa pripojili vyše štyridsiatim žiakom z Maďarska – z Veňarca, Békešskej Čaby a Slovenského Komlóša, ktorí túto školu v prírode navštívili už šiesty rok. Školu v prírode pod názvom Poznaj svoje korene organizuje Verejnoprospešná nadácia Zväzu Slovákov v Maďarsku vďaka dohode vlád Maďarska a Slovenska. Autorkou projektu, koordinátorkou a hlavnou organizátorkou programu je Ruženka Egyedová Baráneková, predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku. Ako povedala, cieľom programu je „zabezpečiť žiakom slovenských národnostných škôl možnosť zdokonaľovať sa v slovenskom jazyku v slovenskom prostredí, prehlbovať

si citovú spolupatričnosť k slovenskému národu a spoznávať históriu, kultúru i prírodné krásy Slovenska“. V tomto roku školu v prírode absolvuje cca 300 žiakov a študentov slovenských národnostných škôl z Účastníci školy v prírode v Hronci Maďarska a Srbska, ju používať v komunikácii. Produkpostupne od 15. septembra do 25. tívnosť takejto spolupráce sa zapáoktóbra. čila aj predsedovi ÚSŽZ Igorovi FurNa slávnostnom otvorení prvého díkovi, ktorý na tvári miesta prisľúbil turnusu v pondelok 16. septembra zabezpečenie účasti v škole v prírosa zúčastnili početní hostia, medzi de tohto roku v Hronci pre ešte dektorými aj predseda Úradu pre Slo- siatich žiakov zo Srbska. vákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík, Program bol dosť náročný, deti podpredseda ÚSŽZ Peter Prochácka, pracovali v skupinách so svojimi primátor mesta Banská Bystrica Pe- učiteľkami alebo animátorkami celý ter Gogola, tajomník Verejnopros- deň, učili sa básne, scénky, piesne, pípešnej nadácie Zväzu Slovákov v Ma- sali slohové práce a na sklonku dňa ďarsku Imrich Fuhl a iní. V rozhovo- povinný denník, za ktorý na konci re všetci spoločne konštatovali, že najlepší získali odmeny. Okrem toho idea zapojiť do školy v prírode aj deti krásna príroda ponúkla deťom pôzo Srbska je veľmi múdra a pro- žitok z hry na otvorenom. Cez víkend spešná, lebo prinúti deti, ktoré me- absolvovali výlety do Vysokých Tatier nej ovládajú slovenčinu, častejšie na Štrbské pleso, lanovkou sa dostali

ZAČIATOK ŠKOLSKÉHO ROKA V ZÁKLADNEJ ŠKOLE T. G. MASARYKA V JÁNOŠÍKU sa niesol v znamení pracovných akcií. Najprv koncom prázdnin po ukončení líčenia interiéru a lakovania parkiet rukávy vysúkali všetci zamestnanci a dôkladne poupratovali priestory školy a pripravili ich na príchod žiakov. Pracovnú náladu prednedávnom preniesli aj na žiakov, s ktorými spoločne poupratovali, a tým aj skrášlili nádvorie, priedomie a okolie školy (na snímke). O tom, že jánošícki žiaci dbajú o svoje okolie a snažia sa ho chrániť, svedčí aj akcia zberu starého papiera, ktorá potrvá od začiatku školského roka do nasledujúcej jari, keď papier predajú a spoločne rozhodnú, na aké potreby školy takto získané peniaze použijú. Anna Valentová Foto: M. Suchánková-Dišpiterová

na Solisko, absolvovali poznávací chodník cez lesný skanzen Vydrovo, v Brezne si pozreli Rozprávku o hlúpej žene a v Mýte pod Ďumbierom folklórne výstupy rovesníkov. Posledný večer prebiehala prezentácia filmov, ktoré deti samy vymysleli a natočili so svojimi animátorkami. V tú filmovú noc v Ponikleci po červenom koberci kráčali ozajstné malé celebrity, tlieskalo sa a nadŕžalo ostošesť. Každý turnus sa končí výstupným testom o tom, čo sa deti naučili a čo videli. Hoci lúčenie nebolo ľahké, každý odchádzal s nádejou, že sa znova všetci stretnú aj o rok. Ľudmila Berediová-Stupavská

POSLEDNÚ SEPTEMBROVÚ NEDEĽU VO VOJLOVICKOM CHRÁME sa konali slávnostné služby Božie pri príležitosti 111. výročia posvätenia chrámu. Deti v krojoch, domáci farár a hostia zo Slovenska slávnostne vošli do bielymi kvetmi krásne vyzdobeného kostola. Spolu s domácim farárom Mgr. Branislavom Kulíkom slávnostné bohoslužby vykonali pani farárka PhDr. Mgr. Barbora a pán kaplán Mgr. Ľuboš Vontorčíkovci z dedinky Košeca zo Slovenskej republiky. Aby nedeľné služby boli ešte slávnostnejšie, obaja bratia farári vykonali posviacku drevorezby – obrazu Večery Pánovej, ktorú z tejto príležitosti vojlovickému cirkevnému zboru daroval miestny farár. Tento vzácny obraz bude krášliť časť oltáru. Služby Božie obohatil spev domáceho spevokolu a sólového prednesu v podaní známej vojlovickej speváčky Kataríny Kalmárovej. Vojlovičania sú veľmi hrdí na svoj chrám, ktorý má bohatú históriu. Alena Gajanová

12. 10. 2013

41 /4564/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Konštantín Svatoboj Hurban žil v Pazove retí syn Dr. Jozefa Miloslava Hurbana Konštantín Svatoboj Hurban tiež žil (a umrel) v Starej Pazove. O ňom sa málo písalo. Dokonca ani mnohí Staropazovčania nevedia bližšie o druhej Hurbanovej krypte na pazovskom cintoríne. Konštantín Svatoboj Hurban (1858 – 1924) bol tretí syn Dr. Jozefa Miloslava Hurbana. Narodil sa v Hlbokom a po základnom vzdelaní v rodisku sa školil v Krompachoch. Najprv pôsobil v Prahe, neskôr v Martine v jednej martinskej továrni a v Tatra banke ako bankový úradník. Po smrti pazovského farára Vladimíra Hurbana (riaditeľa Staro-Pazovskej banky) v roku 1914, tesne po vypuknutí prvej svetovej vojny, bankové úradníctvo v Pazove opustil Miloslav Galanda (vrátil sa do Martina), takže po prevrate uvoľnené miesto obsadil Konštantín S. Hurban (prišiel

jeho dcéra Anna a syn Cyril. Druhý syn Konštantín bol neskôr úradníkom v Prešove, a jeho tretí syn Svetozár (Sveto) Hurban sa v Belehrade vyškolil za herca; pôsobil najprv v Srbskom národnom divadle v Novom Sade, a potom v Slovenskom národnom divadle Konštantín Hurban (druhý zľava) v Pazove v Bratislave až do smrti v roku 1933, keď sa utopil v Ze- na hrobe Dr. Jozefa Miloslava Hurmune. V krypte na pazovskom cin- bana, stretla sa tam aj jeho smútiatoríne ležia telesné pozostatky Kon- ca rodina. To dokumentuje Konštantína Svatoboja Hurbana, jeho štantín S. Hurban v liste do Pazovy manželky Ruženy a ich synov Cyri- zo 16. októbra 1892: „Že sme sa pred pár týždňami videli všetci, čo nás je la a Svetozára (Svetu). Konštantín Svatoboj v Hlobokom, neďaleko hrobu nášho Hurban musel ťažko bo- Drahého otca, to sa mi zdá len ako jovať o prácu. Po silnej sen. Aspoň že si bol trochu dlhšie so maďarizácii a prenasle- Svetozárom, keď sme sa my tak dovaní, ktoré prežil jeho skoro museli späť poberať. Mama a otec Dr. Jozef Miloslav Ružena zostali potom v KochanovHurban, ktorý bojoval za ciach, Ružena sa tam bavila 3 týždnárodné práva Slovákov, ne a mamička a Viera až dosiaľ, ja na chlieb si zarábal ako som len v Kochanovciach prenocoúčtovník. V jeho listoch val a išiel ďalej, domov! Svetozár už adresovaných na brata čaká, kedy mu tú žalobu doručia...“ Vladimíra Hurbana do A dočkal sa brat Svetozár Hurban VaStarej Pazovy si možno janský väzenia o rok neskôr, v Seprečítať, že trpel nedo- gedíne! V liste z 15. júla 1894 opísal život statkom peňazí na živov Turci: „V národe nič nového. Všetbytie. Po otcovej smrti pre- ko v starom spánku. Bola nás navzal starostlivosť o matku vštíviť p. Abafička zo Surčína, tá Annu a presťahoval sa nám dačo o Vás rozprávala, že ste do Turčianskeho sv. Mar- zdraví, fara že bude krásna....“ V tom tina. Najprv pracoval v roku sa práve stavala Hurbanovská jednej martinskej továr- fara v Pazove. Pretože Konštantín S. Hurban ni, a potom v Tatra bansám vydržiaval mnohočlennú rodike: „Ústavu nášmu pod Konštantín Hurban s manželkou Ruženou správou Hondekovou nu, v liste z 31. júla 1894 brata upoz Martina do Pazovy). Vlastne, svoj- darí sa lepšie; on síce tiež není dajaký vedomil:„Táto tvoja podpora je jedmu synovcovi, mladému farárovi finansier, ale aspoň drží sa poriadok, ným z koreňov našej existencie. My Vladimírovi Konštantínovi Hurba- a potom je poctivý človek a dá si zá- všetci spolu s mamičkou z mojich novi (VHV) pomohol v tejto zodpo- ležať na veci; druhý direktor Laco 700 zl. pri najväčšej skromnosti vyvednej robote tak, že ho vystriedal Dobrovits tiež má dobrú vôľu a i lep- žiť nemôžeme. Pravda tých 700 zl. je na mieste riaditeľa banky. S ním do šie rozumie obchodu ako prvý, lež je moja vec, totiž že mám toľko, nuž ale Pazovy prišla manželka Ružena, ro- zase velmo zamestnaný vo svojej fa- náš ústav ešte natoľko nekvitne, že dená Šimková, a deti: Anna, Kon- brike, tak má málo času pre nás; ale by som mohol s dobrým vedomím štantín, Cyril a Svetozár. V Starej Pa- pri tom všetkom vec ide napred,“ žiadať povýšenie, keď mi vlani v zove nepracoval dlho, sotva 6 rokov, uvádza Kosta Hurban v liste brato- októbri 100 zl. povýšili.“ V liste z 9. februára 1901 píše: „Máme škaredé lebo umrel v roku 1924. Bankovými vi Vladovi do Pazovy roku 1891. úradníkmi sa v Pazove neskôr stali Keď v roku 1892 postavili pomník časy. S mnoho snehu máme mnoho

12. 10. 2013

41 /4564/

HLAS ĽUDU

vody. Naša chalupa je celá vo vode. ... Najzdravší z nás je Cyrilko. Celý deň je vonku. Lajoš [syn Konštantín] je doma, pláce nám topánky...“ V listoch pravidelne informuje o maminom zdravotnom stave, neskôr o chorobe, ktorej v roku 1905 podľahla. Sú tu tiež správy o bankovom podnikaní v sporiteľni a rady bratovi, ako správne podnikať v Evanjelickej vzájomnej pomocnici (neskôr Staro-Pazovskej banke). Po smrti farára Vladimíra Hurbana strýko Kosta písal synovcovi Vladimírovi a neteri Ľudmile. Avšak tesne po vypuknutí prvej svetovej vojny, keď V. K. Hurban (VHV) bol mobilizovaný, prišiel mu zo Staro-Pazovskej banky na front list, že sa za účtovníka ponúka skrze Sporiteľne pán Konštantín Hurban z Martina: „Váš odhovor čo najdrov nech nám napíšu, na aký čas my myslíme, či len na čas vojny?“ (list zo 17. 11. 1914). Strýcovu prácu v pazovskej banke chválil VHV vo svojom Vlastnom životopise, lebo napísal, že „dlhší čas s nevšednou pilnosťou a svedomitosťou zriaďoval a viedol účtovníctvo“. Po smrti Konštantína S. Hurbana sústrastný list VHV poslal aj Štefan Krčméry, vtedajší tajomník Matice slovenskej: „Smutná zvesť nám došla o smrti Vášho strýca... Neviem, či ho môj list, asi pred 10 dňami písaný, ešte za žive našiel. Písal som mu o rukopise Sládkovičovho„Detvana“, o rukopise J. M. Hurbanovho „Gottšalka“ a žiadal som ho o zoznam všetkých rukopisov, ktoré sa uňho nachádzajú z dedičstva rodiny Hurbanovej.“ Aj tento Krčméryho list svedčí o tom, ako sa Konštantín Hurban staral o dedičstvo svojho slávneho otca. Či napríklad Sládkovičov Detvan v rukopise ležal istý čas v Pazove, môžu preveriť odborníci SNK v Martine... Katarína Verešová

Ideálna škola v mojich predstavách Nemá každé dieťa rady školu, ale ja do školy chodievam rada. Páči sa mi tam, lebo mám dobrých spolužiakov a pani učiteľku. Predsa by som niečo zmenila, alebo iba zlepšila. Priala by som si napríklad, aby vyučovanie predpoludním začínalo neskoršie, aby som si ráno dlhšie pospala. Vyučovanie poobede by mohlo byť čím kratšie, aby nám zostalo čím viac času na hru. Namiesto ryže v mlieku, ktorú dostávame na desiatu, chcela by som vločky v mlieku. Na školskom dvore by som chcela dobudovať bazén so šmýkačkami. To by nám poskytlo veľkú zábavu a bolo by v škole viac hry. Ale keďže škola nie je škôlka, ani akvapark, ale miesto, kde sa nadobúdajú nové vedomosti, ja som predsa s ňou spokojná – nech je taká, aká je. Sára Andrášiková, 3. c

alentík, 2 Vladimír V

Lenk a

Hanu

ľová,

Jaroslav

Poničan ,

2. a

Trošku fantázia, trošku realita 2. a

Možno ste si už vo svojich predstavách vytvárali niekoho ideálneho či niečo ideálne: priateľku, priateľa, učiteľku, učiteľa, bydlisko, dovolenkovú chatu, parádne auto... Žiaci Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci na pokyn svojej učiteľky opisovali ideálnu školu. Tu sú ich tri práce. A kým tretiaci v zošitoch idealizovali svoju školu, druháci v tej istej škole na hodine výtvarnej kultúry robili jesenné ovocie, a to priliepaním papierových guľôčok na vypracovaný vzorec jablka či hrušky. A aj tu sa neraz skĺbili chutná jesenná realita a hravá detská fantázia.

Marek

Hric, 2.

Takú školu

by som ch Páči sa mi m o ja šk ola, pretože cel ná. Ale chc je n el by som, napríklad, ová a pekky boli dlh aby prestá é ako hod viny prestávky. Počas prest , a hodiny krátke ak o ávok by mo ký sneh, ab ho y sme sa a j na telocv l padať veľľovať a rob iku m iť ig ako robia v lu. Už si predstavujem ohli gusnehu veľk školníkov, ý la hráme o sc hovávačky byrint a my sa v ňom . Viem, že je to nemožn é, ale taká šk pre mňa id eálna. ola by bola Stanislav Koruniak, 3. c

Denis Hala

j, 2. a

škole yslenej Zvieramtáojevj fantázie v takejrévbym y deti uči-

Podľa vieratá, kto nský jazyk, itelia boli z č u y b le čil slove o šk y, edveď by u M . m anie prírod o č li li o vše čka poznáv a te m , ň u ô k k ti a a m nu opica mate yk, papagáj angličti y b jaz v ktorom pes srbský ole by bol aj bazén, ave by sa šk j te ojej predst m locvik. V V . ín lf e d sor vali a aj žiaplával profe sori navzájom rozprá fe ro tí zvláštni p ým rozumeli. , 3. c tk še v andáčová im y b ci Suzana M

Ivana Hrubíková, 2. a

Anna F. a Jozef T. 12. 10. 2013

41 /4564/

HLAS ĽUDU

poljo1:0 10/8/2013 1:01 PM Page 1

P O Ľ N O H O S P O D Á R S K E

ROZHĽADY

ROČNÍK XLIII ČÍSLO 20 (1854) 12. októbra 2013

PRÍLOHA PRE POL’NOHOSPODÁROV A DEDINU SIEDME FÓRUM V SELENČI

Budúcnosť organickej výroby úrovni. Doc. Ing. Stanislav Šilhár prezentoval tému Procesy a postupy siedmy raz stretli priaznivci ekopri spracovaní orlogického, organického poľnoganickej potravy, hospodárstva a zdravého spôIng. Elena Pangsobu života. Spoluorganizátohyová tému Potrarom tohto podujatia bola Poľnova s vyššou biolohospodárska fakulta z Nového gickou hodnotou a Sadu. Aj napriek sychravému poMgr. Marcela Blažčasiu v príjemnom prostredí Buková tému Porovsiness clubu sa stretol veľký ponávanie kvality čet odborníkov, výrobcov, štumúky z organickej dentov, ktorých spoločnou črtou a konvenčnej výroje práve organická výroba. Hosby pšenice špaldy tí privítal Jozef Gašparovský, pred(srb. spelta). seda Správnej rady Centra pre orPo prednáškach ganickú výrobu, prof. Dr. Branka si hostia mohli Lazićová a prof. Dr. Milan Popoprezrieť výstavu vić, dekan Poľnohospodárskej Hostí privítali Jozef Gašparovský a prof. Dr. Branka Lazićová tradičných orgafakulty. nických výrobkov, V prvej časti odzneli prednášky ktorá bola spojená aj s degustáciou. týkajúce sa tém ako: V druhej časti prednášok bola po prvý raz podOrganická výroba a udržateľný rozvoj v strategických dokumentoch Európskej únie (prof. Dr. Miroslav robne predstavená téma z oblasti dobytkárstva – Vesković, rektor Univerzity v Novom Sade; prof. Dr. chov ošípaných v organickej výrobe so spätným poRadovan Pejanović, prorektor Univerzity v Novom hľadom na pôvodné plemená (prof. Dr. Ivan RaSade, Dipl. Mrs. Mirela Tomašová, ktorá prácu pre- dović, Poľnohospodárska fakulta Nový Sad). Podľa údajov o organickej výrobe Ministerstva zentovala); Organické výrobky na trhu Rakúska – skúsenosti (Johan Kreschischnig – Bio Austria z Rakúska); poľnohospodárstva Srbska táto oblasť je u nás stáAlternatívne rastlinné kultúry v organickej výrobe (Dr. le nedostatočne zastúpená. V roku 2013 iba 110 reVladimír Sýkora, Inštitút pre rastlinnú výrobu a ze- gistrovaných poľnohospodárskych gazdovstiev leninárstvo Nový Sad); Význam a úloha medziplodín získalo právo na subvencie na organickú rastlinnú v organickom poľnohospodárstve (Svetlana Atana- výrobu vo výške takmer 8,6 milióna dinárov pre 1 sovićová, Dipl. Ing. master, Poľnohospodárska fakulta 004 hektárov. V tomto roku Správe pre agrárne platNový Sad). Už tradične sa na fóre zúčastňujú aj hosby Ministerstva poľnohospodárstva, kde sa podátia zo Slovenska, z Potravinárskeho inštitútu z Bra- vajú žiadosti o prémiu za mlieko vyrobené v ortislavy, ktorých prednášky boli na vysokej odbornej ganickej výrobe, doteraz prišla iba jedna žiadosť; taktiež bolo podaných iba 10 žiadostí o podporné prostriedky na organickú dobytkársku výrobu. Odporúčania domácim farmárom sú, aby sa orientovali aj na organické pestovanie obilnín, najmä pšenice, a na organickú výrobu mäsa a mlieka, čo sú hlavné trendy v EÚ do roku 2050. Nie je to ľahké a určite je tu potrebná aj pomoc štátu. Organická výroba je budúcnosť nielen domáceho, ale aj európskeho poľnohospodárstva. Na fóre sa každoročne zúčastňujú a zároveň svoje výrobky prezentujú Ľ. S. žiaci Poľnohospodárskej školy z Báča ňa 27. septembra 2013 na pozvanie Centra pre orgaD nickú výrobu zo Selenče sa po

Z PRODUKČNEJ BURZY

Pšenica drahšia, cena sóje stabilná dňoch od 30. septembra do 4. októbV ra 2013 na Produkčnej burze v Novom Sade bol tovarový aj finančný obrat oveľa menší ako v predchádzajúcom týždni. Predalo sa iba 809 ton tovaru, čo bolo v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 58,04 % menej. Finančná hodnota bola menšia až o 63,27 %. Cena pšenice sa na domácom trhu stabilizovala na úrovni 17,00 din./kg (18,36 s DPH), čo je v podstate cenové maximum pšenice z tohtoročnej úrody. Táto cena je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 0,43 % vyššia. Predbežné výsledky žatvy v Európe sú dobré, no oneskorenie ponuky na svetovom trhu kvôli nedostatku skladovacích kapacít o jeden až dva mesiace môže spôsobiť prudké zníženie svetových cien obilnín. Produkciu obilnín v krajinách EÚ ovplyvnila najviac dlhá zima, pomerne studená jar a vrtochy počasia v lete. V niektorých oblastiach sa vyskytli problémy s kvalitou zrnín. Z toho vyplývajú obavy, že by to mohlo negatívne ovplyvniť aj vývoj svetových cien obilia. Svetová cena pšenice na burze v Chicagu koncom septembra stúpla na úroveň 184 eur/t (platí pre december 2013). V Európe sa v tom čase cena pšenice potravinárskej pohybovala v rozmedzí od 148,63 do 185,86 eur/t . Cena jačmeňa sladovníckeho sa na trhoch v Európe pohybovala v rozmedzí od 190,86 do 203,50 eur/t. Na Produkčnej burze v Novom Sade sa cena kukurice v uvedenom období pohybovala v rozmedzí od 12,50 do 13,00 din./kg (cena bez DPH). Priemerná cena kukurice z minuloročnej úrody bola 13,96 din./kg (12,92 bez DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 1,14 % viac. Cena kukurice na burze v Chicagu koncom septembra klesla na úroveň 119,70 eur/t (platí pre december 2013). Pre november je cena kukurice v Paríži na úrovni 165,75 eur/t. V Európe sa cena kukurice kŕmnej pohybovala od 136,25 eur/t (Maďarsko) do 225 eur/t (Nemecko, Hamburg). Sója na novosadskej burze mala v uvedenom období stabilnú cenu – 48,60 din./kg (45,00 bez DPH). Osivová pšenica sa predávala po 26,60 din./kg (24,63 bez DPH) a osivový jačmeň po 33,48 din./kg (31,00 bez DPH). Ľ. S.

poljo2:0 10/8/2013 1:02 PM Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA soby. Spomenutý návrh ešte pred niekoľkými mesiacmi navrhli dobytkári zo Sriemu a Mačvy. Dúfajú len, že štátna administratíva vypracuje vyhovujúci model pre túto tovarovú výmenu, aby obidve strany boli spokojné. S takouto podporou výroby by súhlasili aj hydinári, no konkrétne opatrenia ešte nepodnikli. (obr. 3)

Aktuality z domova PRE PROJEKTY ZAVLAŽOVANIA JE VŠETKO PRIPRAVENÉ Podľa slov ministra poľnohospodárstva Srbska prof. Dr. Dragana Glamočića zabezpečené sú všetky podmienky na realizáciu projektov zavlažovania v Srbsku, ktoré sú financované z Fondu pre ekonomický rozvoj Spojených arabských emirátov Abu Dhabi. Prvá fáza prác zahŕňa trinásť projektov na území celého Srbska, čo predstavuje 25 000 ha z celkového plánovaného počtu 100 000 ha. Okrem toho sa budú revitalizovať už existujúce závlahové systémy, v čom sú zahrnuté aj dvojúčelové systémy otvorených kanálov. Popri základnej infraštruktúre pre

zavlažovanie vybudované budú aj čerpacie stanice s hydromechanickým zariadením, otvorená sieť hlavných a distribučných kanálov, tlakové potrubia so stacionárnou sieťou a pod. Pod tým sa rozumejú aj najmodernejšie zariadenia pre systémy kvapkových závlah pre ovocinárske kultúry a fóliovníky, samočinné automatické závlahové zariadenia a ostatné. Dlhodobý úver Spojených arabských emirátov na za-

vlažovanie vo výške 100 miliónov eur bude schválený na obdobie 20 rokov s 2,5percentným úrokom. Podľa mnohých odborníkov tento úver znamená obrovskú rozvojovú šancu najmä pre najohrozenejšie oblasti Srbska, kde sa môže rozvíjať intenzívna poľnohospodárska výroba. (obr. 1) GM SÓJA POSIATA NA 23 HEKTÁROCH Aj v tomto roku inšpekcie Ministerstva poľnohospodárstva Srbska prevádzali kontrolu porastov sóje. Podľa správy ministerstva geneticky modifikovaná sója sa pestovala na dvadsiatich troch h e k t á ro c h . Skontrolovaných bolo približne 1 300 parciel, na analýzu bolo odobratých 45 vzoriek, z čoho v 42 vzorkách bola obr. 1 p o t v r d e n á prítomnosť GM sóje. Všetky tieto porasty boli zlikvidované ešte pred dozretím. (obr. 2) TOVAROVÁ VÝMENA: KUKURICA ZA DOBYTOK Ministerstvo poľnohospodárstva, lesníctva a vodohospodárstva Srbska navrhlo Štátnym tovarovým zásobám, aby 68 000 ton kukurice z minuloročnej úrody ponúkli dobytkárom (registrovaným gazdovstvám) formou

obr. 2

tovarovej výmeny. Za kukuricu by museli odovzdať kŕmniky (srb. tovne svinje) a teľce (srb. junad). Dobytkári súhlasia s týmto návrhom, ktorý by predovšetkým urýchlil chov pre už známeho kupca, čiže pre štátne tovarové zá-

obr. 4

vice októbra by denné teploty mali byť vyššie, mali by sa pohybovať okolo 20 °C. Pôda je vlhká, takže podmienky na sejbu budú ideálne. Tohtoročná sejba bude v porovnaní s minuloročnou finančne menej náročná, pretože sú nižšie ceny osiva a hnojiva. No z druhej strany, nižšie sú aj ceny poľnohospodárskych výrobkov, takže aj zisk je oveľa menší. (obr. 4) obr. 3

NA ZAČIATKU PESTOVATEĽSKEJ SEZÓNY

Príznaky nedostatku živín pri pšenici N edostatku živín je možné predchádzať správnou výživou. Vhodné použitie priemyselných hnojív ako v zmysle výberu správnych živín ich najvhodnejšej formy a tiež termínu aplikácie k tomu významne prispieva.

24/II

PŠENICA OZIMNÁ Nedostatok medi (Cu) – okraje a špičky listov zosvetlejú, zasychajú a stáčajú sa. Nedostatok mangánu (Mn) – porast žltne, je náchylnejší na napadnutie plesňami, celkový zdravotný stav listov sa zhor-

SEJBU PŠENICE UKONČIŤ DO KONCA OKTÓBRA Podľa odborníkov jesennú sejbu jačmeňa a pšenice je potrebné urobiť do konca októbra. Každé ďalšie meškanie zvyšuje náklady sejby. Podľa prognózy aj v tomto mesiaci budeme mať dosť daždivých dní, no od polo-

šuje, môžu sa na listoch objaviť až hnedé škvrny. Nedostatok zinku (Zn) – na listoch sa medzi žilnatinou objavujú svetlejšie a tmavšie prúžky. Nedostatok horčíka (Mg) – na listoch sa objavia svetlejšie

Ľ. S. miesta, na žilnatine zostávajú tmavšie zhluky chlorofylu – korálkovité usporiadanie chlorofylu „korálkovitá mozaika“, prejavy nedostatku sa objavujú najskôr na starších listoch. Nedostatok síry (S) – žltnutie listov začína od najmladších listov, pri trvalejšom nedostatku prechádza aj na spodné listy. Ľ. S.

12. 10. 2013

41 /4564/

HLAS ĽUDU

poljo3:0 10/8/2013 1:02 PM Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

EKOLÓGIE NIKDY NIE JE NAZVYŠ

NAMIESTO POZNÁMKY

Titul, ktorý javí záujem O

Hlad – strašná rana našich čias O

bráť nový podárskej fakulty v list – výNovom Sade. stižný a symKeď sa obrátia bolický názov ďalšie listy, nastunovín, ktorými puje master ekoloMestská sprágička Jelena Savićova pre ochranu vá, vhlbujúca sa do životného proproblematiky uvestredia Nového denej výroby v chráSadu už roky nených prírodných sleduje envistatkoch – prírode ronmentálne vôbec, národných témy, výrazne parkoch, chránerezonujúce nie- Z titulnej stránky novosadských eko-novín ných rezerváciách. len na rôznych Ďalšie témy z tvorifórach, ale aj v praxi. Robí to pravidelne, čo- vej dielne pracovníkov Mestskej správy raz častejšie i tematicky. pre ochranu životného prostredia sú viac Azda každý, kto sa počas nedávnych je- všeobecné, než konkrétne, no všetkým senných veľtrhov pristavil pri výstavnom azda potrebné. Ide o odpovede na otázku: stánku uvedenej správy Mesta Nový Sad, ne- Organická výroba – prečo?, ozrejmujúce mohol si nevšimnúť vydanie uvedených no- aspekty a kvalitu potravín, ktoré sú takto vyvín, primerane sfarbené do zelena s čí- produkované. Ďalší tematický celok sleduje slom 05. Všetkých jeho dvadsať strán väč- vplyv uvedenej výroby na naše životné okošieho formátu sú venované téme, ktorá je lie, predovšetkým vodu, vzduch, klímu, čoraz viac v trende: organickej výrobe. energetickú účinnosť… Sú tu i príspevky o Na krídlach ekologických stanovísk a súvislostiach potravín a zdravia a biozáhnutí vzniklo a rozvíja sa organické poľ- hradke, dejinách prvého trhu organických nohospodárstvo ako súčasť agroekolo- produktov v Srbsku. gických, udržateľných sústav výroby poTitul, očividne javiaci záujem o skvalittravín. Toto poľnohospodárstvo je sústavou, nenie environmentálnej praxe, tak svojím ktorá udržuje zdravie pôdy, ekosystému a názvom, ako i obsahom, nám pripomína, ľudí. Opiera sa o ekologické procesy, bio- že ekológie nikdy nie je dosť. Je totiž toľko diverzitu a cykly prispôsobené lokálnym problémov a možností, že sa stále k tým trepodmienkam… – konštatuje v úvodníku na ba vracať. Umožňuje to prispieť k náprave tému Organická výroba – cesta udržateľné- kvality života vôkol nás, čoho je i organicho rozvoja naša známa expertka na túto ob- ká výroba neodmysliteľnou zložkou. lasť prof. Dr. Branka Lazićová z PoľnohosOto Filip

KEĎ NETEČIE, ASPOŇ KVAPKÁ. Alebo, rečou zrozumiteľnejšou: ak sme bez adekvátneho strategického pohľadu na budúcnosť nášho poľnohospodárstva, neznamená to, že sa týmto nik nezaoberá. Republikový štatistický ústav vypracoval, koncom septembra i schválil Stratégiu rozvoja štatistiky poľnohospodárstva na budúce päťročné obdobie, ktorými definuje jej ciele a priority do roku 2018. Štatistika bude obsahovať údaje o rozlohách a kategóriách pôdy, o výrobe a výnosoch asi 60 druhov rastlín, o počte dobytka podľa druhov a kategórií, o produkcii mäsa, mlieka, vajec, vlny, medu, o cenách viac ako sto výrobkov... Všetko v duchu stanov a metodológie odporúčaných Európskou úniou. Na snímke: Kukurica je iste jedným z našich základných pôdohospodárskych produktov. O. F.

12. 10. 2013

41 /4564/

HLAS ĽUDU

rok a čosi nastúpi rok 2015 a chvíle, keď sa budú robiť súvahy o naplnení miléniových rozvojových cieľoch. Je ich osem, prijaté sú na Miléniovom samite OSN v septembri 2000, keď 189 štátov potvrdilo odhodlanie odstrániť extrémnu chudobu, jej príčiny a následky. Pred trinástimi rokmi žilo v takejto chudobe, s menej než jedným dolárom na osobu denne, 1,2 miliardy ľudí. Osôb, ktoré trú biedu, je v súčasnosti síce o čosi menej, no hladných úst je na planéte stále takmer deväťsto miliónov. Jeden z ôsmich obyvateľov sveta je podvyživený. Teda – skutočne hladných ľudí bez dostatku jedla na aktívny zdravý život, je takmer 850 miliónov. Každoročne umiera hladom viac než dva a pol milióna detí.

Aj sucho sa podpisuje pod hladom

Bez dostatku potravín je dvanásť percent svetovej populácie, čo znamená, že sa do roku 2015 podľa všetkého neuskutoční prvý a základný miléniový cieľ: o polovicu zmenšiť počet hladujúcich. Príčin je mnoho: nerovnomerné rozvrhnutie bohatstva, nespravodlivý obchod, obrovské dlhy rozvojových krajín, nepostačujúca a neúčinná pomoc, vojnové a iné konflikty… Asi deväťdesiat percent ľudí, ktorí nemajú základné existenčné podmienky, žijú v rozvojových štátoch, kde je i miera podvýživy takmer pätnásť percent. V Afrike je nedostatočne vyživená jedna z piatich osôb, a veľmi kritický stav je i v južnej Ázii. Na strane druhej, priam zaráža skutočnosť, že až tretina svetových potravín skončí v odpadoch, čo globálne hospodárstvo stojí ročne až 570 miliárd eur. Okrem väčšieho porozumenia bohatých a vyvinutých, lebo je v celkovom hospodárstve dostatok financií, no nedostatok vôle investovať ich tým správnym smerom, lepších klimatických a iných podmienok, východiskom číslo jeden v boji proti hladu je preferovanie politík podnecujúcich rast poľnohospodárskej výroby. Bez toho extrémna chudoba bude pretrvávať. Kým je tá na svete, ako aj nespravodlivosť a obrovská nerovnosť, nikto z nás nemôže na pokoji odpočívať – odkázal pred rokmi bývalý prezident Juhoafrickej republiky Nelson Mandela. A mal pravdu. O. F.

III/25

poljo4_5:0 10/8/2013 1:03 PM Page 1

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA dobne obrovskú mikroflóru najmä v oblasti bruška. Mikróby sú v neustálom chemickom boji s inými mikróbmi, a práve preto môžu obsahovať antimikrobiálne látky prospešné na potláčanie infekcií. V Zaire na liečbu bronchitídy podávajú „červených mravcov“, ktorý produkujú „lepkavé sliny“. Vkladajú sa do misky s vodou, ktorá sa pacientovi podáva po dobu jedného týždňa.

Hmyz trochu inak Hmyz patrí do najväčšej a najrôznorodejšej skupiny organizmov na svete a tvorí 80 – 90 % svetovej biodiverzity. V súčasnosti bolo popísaných okolo 950 000 žijúcich druhov, ale podľa viacerých vedcov sa celkové množstvo odhaduje až na 4 000 000 druhov. a hmyz sa môžeme pozerať z viacerých hľadísk. Vo všeobecnej rovine sa hmyz delí na užitočný a škodlivý. Nasledujúci článok bude zameraný na ten „užitočný“ trochu z iného uhla pohľadu. Užitočné môžu byť napríklad lienky ako predátori vošiek, ale to je len zlomok toho, ako môžeme hmyz pozitívne využiť. Viacero kultúr na celom svete, hlavne v tropických oblastiach, má dlhú históriu používania hmyzu na rôzne účely. Asi k najznámejším patrí využitie produktov hmyzu – napríklad med alebo hodváb. Hmyz sa ale využíva aj na rôzne rituály, jedlo a lieky na zmiernenie chorôb a utrpenia. Niektoré druhy sa dokonca používajú ako náradie. Ako príklad môžu poslúžiť pôvodní obyvatelia Novej Guiney, ktorí používajú ostne zo stehien druhu Eurycantha calcarata (pakobylka) ako háčik na chytanie rýb. Iný kmeň žijúci v Amazónii využíva mravce Paraponera clavata pri rituáloch dospelosti, prípadne vytvorenia sociálneho statusu v danom kmeni, keď sa nechávajú mravcami dobrovoľne pohrýzť. Tieto mravce obr. 2 cez hryzadlá vylučujú neurotoxín a poneratoxín, ktoré zapríčiňujú bolesť na niekoľko hodín. Iný kmeň používa tieto mravce na deťoch, aby si už v mladom veku vybudovali odolnosť proti týmto látkam do budúcnosti. V južnej Amerike je medzi kmeňmi populárny lov s otrávenými šípmi, ktoré sa namáčajú do jedu získaného z pokožky žaby. Avšak žaba vďačí za alkaloidy vo svojej koži potrave, ktorú konzumuje, a tou sú rôzne druhy hmyzu. Aj tento príklad je vlastne nepriame využitie hmyzu.

Liečebné účinky hmyzu LATINSKÁ AMERIKA V ľudovom liečiteľstve majú svoj význam aj rôzne druhy múch (obr. 1). V Latinskej Amerike sa na liečenie vredov (kožnej infekcie spôsobenej mikrobiálnym parazitom Staphylococcus aureus) využíva bežne sa vyskytujúca mucha Musca domestica. Liek sa podáva ako pasta (pripravená rozdrvením muchy) na po-

26/IV

stihnuté miesto. Mravce Paraponera používajú ľudia v Brazílii na liečenie reumatizmu a bolestí chrbta. Z týchto mravcov sa získava poneratoxín, ktorý pôsobí ako liek na tíšenie obr. 1 bolesti. Známejšie je využitie jedu získaného zo včiel, ktoré sa vo svete bežne využíva na liečbu reumatizmu, artritídy. Mix medu a citróna sa v západných kultúrach bežne využíva proti nachladnutiu, chrípke, bolestiam hrdla. Med má antibakteriálne účinky, ktoré redukujú primárnu alebo sekundárnu infekciu. Olej niektorých druhov z radu Hemiptera sa používa na liečbu kožného ochorenia spôsobeného Mycobacterium tuberculosis, ktorý je aj pôvodcom tuberkulózy. Využíva sa ako analgetikum a anestetikum. Iný druh hmyzu – Coccus axin (červce) produkuje voskovitý sekrét, ktorý sa využíva ako liečivá masť pri malomocenstve, popáleninách a iných kožných chorobách. Navyše sa týmto sekrétom môžu čistiť zuby. AFRIKA V oblasti Kalahari ľudia využívajú hmyz viacerými spôsobmi. A to na liečebné účely, lov, dekoráciu, hračky pre deti, ale hlavne ako jedlo. Z červov (čelaď Psychidae) používajú ich telovú tekutinu – „šťavu“ na lokálnu liečbu stomatídy (zápal sliznice ústnej dutiny). V mnohých prípadoch je liečba úspešná, čo znamená, že táto „šťava“ môže obsahovať antimikrobiálne alebo protizápalové látky. obr. 3 V juhozápadnej Nigérii využívajú obsah bruška Gryllotalpa africana (rovnokrídlovce) na ošetrenie chodidiel pred odvrátením infekcie. jeho príbuzný Gryllotalpa gryllotalpa (obr. 2) žijúci na Slovensku sa zatiaľ na liečebné účely nevyužíva. Vo všeobecnosti má hmyz pravdepo-

ÁZIA Ázijská medicína je známa používaním rôznych exotických ingrediencií dodnes, v čom je hlavný rozdiel medzi ňou a západnou medicínou. V čínskom liečiteľstve sa bežne používajú včely, osy, červy, kobylky, vši, pavúky či rôzne sekréty hmyzu, škorpióny. Aj rôzne druhy vajíčok hmyzu (obr. 3) majú svoje nezastupiteľné miesto pri príprave „čínskej medicíny“. Pravdepodobne historicky najznámejším je používanie Spanish Fly. Tento „liek“ pochádza z druhu Lytta vesicatoria, ktorého hemolymfa obsahuje cantharidín (terpenoid). Tento druh hmyzu ho vylučuje kvapkami cez póry na nohách, aby odohnal potenciálneho útočníka. V Číne sa využíva na liečbu bradavíc a liečbu rakoviny. Gréci ju používajú na zvýšenie sexuálneho libida, čo má ale za následok nebezpečné vedľajšie účinky – podráždenia močového traktu. V Spojených štátoch je Spanish Fly (okrem použitia na liečbu bradavíc) v súčasnosti nelegálna. V Číne je hmyz často využívaný na masovú produkciu liekov a pesticídov. Eupolyphaga sinensis a Opisthoplatia orientalis (Blattaria) sú v čínskej medicíne často využívané vo viacerých produktoch, napríklad v tabletkách, ktoré sú voľne prístupné aj na internete alebo v lokálnych čínskych lekárňach. Často sa využívajú na liečbu zimnice.

V južnej Kórei sa stonožky používajú na liečbu kĺbov a tumorov. Z lekárskeho hľadiska nie je potvrdené, či stonožky majú pozitívny účinok na liečbu týchto ochorení, avšak možné je, že ich jed môže obsahovať farmakologicky dôležité látky. 12. 10. 2013

41 /4564/

HLAS ĽUDU

poljo4_5:0 10/8/2013 1:03 PM Page 2

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

V Indii sa v tradičnej medicíne využíva veľké množstvo pavúkov a roztočov. Napríklad roztoč Trombidium grandissimum „lieči“ viac ako 10 rôznych druhov ochorení vrátane malárie.

namáčali do vína, a tak sa podávali na liečbu anémie. Včely (obr.4) okrem medu produkujú propolis, čo je asi najznámejšia látka využívaná hlavne vo východnej časti Európy vďaka jej antiseptickým a protizápalovým účinkom. V súčasnosti prebieha niekoľko výskumov na využitie hmyzu v medicíne. Látky, ktoré obsahujú, resp. produkujú môžu mať veľký význam pri lieč-

EURÓPA V Európe je hmyz na liečebné účely využívaný obr. 4 najmenej. Vo Francúzsku sa využíval cantharidin ako afrodiziakum. Olej získaný z Melolontha vulcaris (Scarabaeidae) sa aplikoval na ošetrenie škrabancov a rôznych rán, a tiež na reumatizmus. Dospelí jedinci tohto chrobáka sa

be mnohých chorôb. V súčasnom modernom svete, pri súčasných prístrojoch a vedomostiach, je tento smer bádania určite zaujímavý a vďaka technike sa môžu potvrdiť, prípadne vyvrátiť rôzne tvrdenia a predpoklady. Ako príklad môže poslúžiť látka pederín, ktorú obsahuje hemolymfa Paderus beetles (Staphylinidae). Tento druh hmyzu bol dlho známy svojou obrannou vlastnosťou – spôsobovaním zápalov a pľuzgierov na ľudskej koži. Využíva ho najmä ako obranu proti pavúkom. Účinky pederínu sú momentálne študované a testované, a táto látka môže byť podľa predbežných testov vhodný kandidát na liečbu rakoviny. Ing. Jana Bíliková Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra

RASTLINNÁ VÝROBA

Prečo rastliny potrebujú draslík lodiny vyžadujú vyrovnaný prísun nepostrádateľných živín po celú dobu ich rastu. Veľa živín, ktoré rastliny prijímajú, môžeme nájsť v pôde. Často sú tam, ale tieto prítomné živiny sú v nedostatočnom množstve pre udržanie vysokých výnosov jednotlivých plodín. Rastliny potrebujú približne 13 nepostrádateľných minerálnych látok, pričom všetky z nich majú dôležitú úlohu. Pokiaľ niektorá chýba, rast rastlín je nedostatočný a znižuje sa tým aj výnos. Nedostatok živín sa prejavuje rôznymi symptómami od spomaleného rastu a vývoja rastlín, rôznych farebných zmien až po rôzne deformácie, príp. obmedzený vývin niektorých častí rastlín. Niektoré druhy živín potrebujú rastliny vo väčšom množstve, iné v menšom. Tri hlavné živiny – dusík (N), fosfor (P) a draslík (K) sú potrebné pre širokú škálu rastových procesov. Draslík je dôležitý takmer pre všetky plodiny a veľmi často je dokonca potrebný vo väčšom množstve než dusík. Reguluje obsah a transport vody v rastlinách. je kľú-

čový pre dosiahnutie dobrého výnosu a kvality napr. pri olejninách a cukrovej repe a má zásadný význam pre veľkosť a sfarbenie plodov, obsah štiav, škrobu, bielkovín a cukrov v plodoch. Rastliny ho prijímajú vo forme katiónu K +. Draslík dodávame rastlinám prevažne vo forme koncentrovaných draselných prípravkov: PK či NPK hnojív. Prvým príznakom nedostatku draslíka vo výžive rastlín je tmavozelené sfarbenie listov s azúrovomodrým odtieňom. Príčinou je nadbytočné nahromadenie dusíka. Sústavný nedostatok výživy rastlín draslíkom pokračuje odumieraním pletív na vrchole listov a po ich okrajoch. Nastáva okrajová nekróza, hnednutie a vysychanie celých listov. Tento jav najčastejšie vidíme na zemiakoch, viniči, jabloni, slivke, čerešni a višni. Listy vädnú a ovísajú aj pri dostatku vody.

Rastliny sú menej odolné proti hubovým chorobám a trvalky rýchlejšie vymŕzajú. Kapusta a šalát majú nekvalitné, kypré hlávky. Pri kôstkovinách a škrupovinách sa výrazne znižujú úrody. Podobne tomu je aj pri viniči, ktorý na deficit výživy draslíkom reaguje výrazným poklesom úrody hrozna. Okrem spomenutých rastlín draslomilné sú aj

zemiaky, cukrová repa, karfiol, špenát, rebarbora, kel, zeler, paprika, mrkva, cvikla, rajčiak, cínia, petúnia či gladiola. Ak sme niekoľko rokov do pôdy nedali žiadne viaczložkové alebo organické hnojivá, na ovocných stromoch sa to musí skôr či neskôr prejaviť. Najmä staršie ovocné stromy sú tak zoslabnuté a poškodené chorobami a škodcami, že cez zimné mesiace často namŕzajú a postupne alebo naraz odumierajú. Draslík ovplyvňuje najmä dobré vyzretie dreva a jeho odolnosť proti namŕzaniu. Na jabloniach sa nedostatok draslíka prejavuje hlavne na veľmi kyslých pôdach alebo naopak na pôdach nadbytočne prehnojených vápnikom a horčíkom. Na listoch jabloní je charakteristickým príznakom okrajová spála a hnednutie listov, pričom listy sa skrúcajú a postupne opadávajú. Vrcholové časti letorastov tiež usychajú a zaostávajú v raste. Na viniči sa nedostatok draslíka prejavuje odumieraním okrajov mladších listov. Vnútorné zelené časti listov sú žlté, hnedé a mierne zvlnené. Staršie listy sú hnedofialové, pričom nekrotické listy opadávajú. Odolnosť krov je slabá, a môže dôjsť k postupnému odumieraniu vinohradov. Ľ. S.

12 . 10 . ! 18 . 10 . 2013

SOBOTA

NEDE$A

PONDELOK

UTOROK

STREDA

%TVRTOK

PIATOK

slne!no / obla!no

slne!no / dá"#

slne!no / obla!no

10°/ 24°

10°/ 23°

10°/ 24°

10°/ 23°

10°/22°

7°/ 20°

7°/ 18°

12. 10. 2013

41 /4564/

HLAS ĽUDU

V/27

poljo6:0 10/8/2013 1:03 PM Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

OKRASNÁ ZÁHRADA

Krásna, užitočná, symbol ženstva… To je paulovnia plstnatá, srb. kraljevska paulovnija, carsko drvo (Paulownia tomentosa syn. Paulownia imperiali), dekoratívny strom pochádzajúci z Číny. Bol vysádzaný na cisárskom nádvorí v nádeji, že na neho zasadne bájny fénix a prinesie vládnucej rodine šťastie. V niektorých krajinách paulovniu ako symbol ženstva vysádzali pri narodení dievčatka. Keď sa potom dievča malo vydávať, výbava sa vyrobila práve z „jej” paulovnie. ento mohutný strom dostal svoje meno podľa holandskej kráľovnej a ruskej veľkokňažnej Anny Pavlovny Romanovovej (1795 – 1865), manželky holandského kráľa Viliama II. Bola to najmladšia dcéra cára Pavla I. a najmladšia sestra cára Alexandra I. Paulovnie sa pestujú hlavne kvôli nádherným zhlukom kvetov a neobyčajne veľkým listom podobným listom katalpy. V poslednom čase sa však tiež skúma možné využitie paulovnie na produkciu dreva a biomasy. Rastú totiž veľmi rýchlo (rýchlejšie ako topole) a drevo je veľmi kvalitné, s nízkym obsahom vody. Paulovnie dorastajú do výšky 10 – 20 m, kvitnú v máji a júni veľkými fialovými kvetmi. Ich farba môže byť od takmer bielej cez ružovú po sýto modrofialovú a navyše prekrásne voňajú. Až po odkvitnutí rastlina nasadí veľké, sýtozelené listy. Aj tie sú veľmi dekoratívne nielen vzhľadom, ale aj svojou veľkosťou. Môžu totiž dosahovať 30 – 50 cm. Kmeň je rovný a hladký. Aj keď paulovnie rastú veľmi rýchlo, ich drevo je veľmi kvalitné. Je cenené hlavne pre nízky obsah vody (10 – 12 %), vďaka čomu pri sušení nemení tvar, a zároveň je veľmi ľahké. Z dreva paulovnie sa zhotovujú hudobné nástroje, používa sa v stavebníctve, nábytkárstve, na výrobu lyží, lodí, ultraľahkých lietadiel,… Toto drevo neabsorbuje vodu, neobsahuje takmer žiadnu živicu a vďaka obsahu trieslovín je odolné proti červotočom. Drevo je veľmi cenné aj pre rezbárov, pretože je dostatočne mäkké a neobsahuje takmer žiadne hrče. Paulovnia plstnatá má naozaj obrovské, zaujímavo tvarované listy, ktoré na jeseň opadajú. Sú

28/VI

zospodu husto ochlpené, vďaka čomu získala prívlastok „plstnatá“. Dajú sa použiť ako hodnotné krmivo pre zvieratá. Zároveň sú použiteľné vo farmaceutickom a kozmetickom priemysle. Paulovnia je v Ázii už dlho známa svojimi liečivými účinkami. Používajú sa hlavne listy a med z jej kvetov. Listy sú vhodné na liečbu žlčníka, pečeňových a obličkových ochorení. Chuťou pripomínajú vanilku. Pridávajú sa tiež do kozmetických prípravkov. Med z paulovnie je veľmi chutný. Okrem toho možno ho použiť na liečbu bronchitídy a iných respiračných ochorení, podporuje metabolizmus a tráviace procesy a rovnako ako listy má priaznivý účinok na pečeň a žlčník. Plody paulovnie sú spočiatku zelené a lepkavé, neskôr zhnednú a puknú. Obsahujú veľké množstvo drobných ľahkých semien. PESTOVANIE Paulovnia nie je náročná na pôdne podmienky a vlahu. Prosperuje hlavne v teplejších ob-

lastiach na plnom slnku. Pri plnom zakorenení znáša bez problémov teploty - 17 °C a krátkodobo aj - 27 °C. Pôda môže byť aj veľmi chudobná. Paulovnie vysievame na jar (máj) do kvetináča. Vhodný je substrát pre výsev a množenie, ktorý neobsahuje príliš agresívne hnojivá. Udržujeme ho vlhký. Semenáčiky rastú pomerne rýchlo, preto je lepšie použiť pre každé semeno samostatný kvetináč. V prvom roku je potrebné rastlinu zazimovať v chladnej (pozor na mráz!) miestnosti. V druhom alebo treťom roku, keď kmienok zdrevnatie, je možné vysadiť paulovnie von. V prvých rokoch po výsadbe stromček na zimu prikrývame. Pokiaľ má paulovnia dostatok svetla a tepla, rastie veľmi rýchlo a začína kvitnúť vo štvrtom až

ôsmom roku. V chladných podmienkach však kvitne len málo alebo vôbec. Ak chceme, aby kvitla, stromček nesmieme zrezávať. Kvetné púčiky sa tvoria už na jeseň, takže by ich zrezanie alebo silný mráz zničili. Hnojenie nie je nutnosťou, ale určite jej prospeje. Vhodná je aplikácia dlhodobo pôsobiacich hnojív pri výsadbe a na jar, prípadne hnojenie tekutými hnojivami pre listnaté alebo kvitnúce dreviny. Paulovnia je nádherný solitérny strom vhodný do záhrad, no môžeme ju pestovať aj v nádobách. Je to veľmi odolná rastlina. Dokáže prežiť aj požiar, pretože jej korene sú schopné rýchlej regenerácie a vyhnať nové vetvy. Je odolná proti znečisteniu ovzdušia. Patrí medzi rastliny, ktoré obohacujú pôdu dusíkom. Má dostatočne hlboký a široko rozvetvený koreňový systém, takže zabraňuje pôdnej erózii. Nemá rada tieň iných stromov, vyhovuje jej, ak ich prerastie do výšky.

12. 10. 2013

Ľ. S.

41 /4564/

HLAS ĽUDU

poljo7:0 10/8/2013 1:04 PM Page 5

PRÍLOhA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

Ubráňte sa vírusom! (1.) J e to tu opäť! Čas nekonečného kýchania, smrkania, kašlania. Počasie si s nami máva, ako sa mu zachce, a naše telo tiež. Chorobe však aj tak prepadnúť nemusíme. Poradíme, ako sa ubrániť útoku vírusov. Útočiace vírusy a baktérie sú síce najmenšie mikroskopické organizmy na svete, spôsobujú však obrovské škody na našom zdraví. Ak sa ocitnú vo vhodnom prostredí, môžu mať za 24 hodín až 16 miliónov potomkov. Vírusy na nás striehnu všade: na kľučkách, rúčkach nákupných košíkov, telefónnych slúchadlách, tyčiach v autobusoch, aj pri bežnom podávaní rúk pri stretnutí. Takže na boj s nimi sa treba dobre prichystať. POSILNITE SvOJU ImUNITU Aj vy patríte medzi tých, ktorí sa začnú zháňať po vitamínoch a chcú posilňovať organizmus práve vo chvíli, keď to na nich príde? Ak zaľahneme do postele s horúčkou, už nie je múdre ani efektívne dopovať sa vitamínmi. Posilňovať obranyschopnosť organizmu síce treba po celý rok, ale začať možno kedykoľvek. Najlepšie ihneď. Vyberte si z našich tipov, ako na to. PREČO NÁS LAPÍ kAŽdý bAcIL? Prečo niekto neochorie celé roky a iného skolí každá viróza? Ak vás

položí každý vírus, ktorý preletí okolo, treba sa pozrieť, či sa v našom tele niečo „nepokazilo“. O tom, či ochorieme, prípadne ako rýchlo sa z choroby vyliečime, rozhoduje imunitný systém. Ak funguje, armáda špeciálnych buniek si vie poradiť s útočiacimi baktériami, vírusmi, hubami aj parazitmi. Ak nie, odležíme si to. vEľA vITAmÍNU c Vitamín C stimuluje náš imunitný systém v boji proti vírusovým a bakteriálnym infekciám. Obsahuje ho kyslá kapusta, pomaranče, kivi, citróny, grepy, paprika. Je takmer v každej bobuľke ovocia či kuse zeleniny. Vitamín C je životne dôležitý pre zdravie buniek a celkovú odolnosť organizmu. Je pomocníkom, ktorý nás môže uchrániť pred nachladnutím a chrípkou. Ak nemáte dostatok vitamínu z čerstvého ovocia a zeleniny, siahnite po umelom vitamíne. Je vhodné si vyberať prípravok s postupným vstrebávaním, prípadne v kombinácii so zinkom.

ZDRAVIE NAŠE KAŽDODENNÉ (102)

Niektoré recepty S

ú početné a osvedčené návody, ako popri iných povinnostiach s prehľadom zvládnuť starostlivosť o domácnosť, riešiť rôzne problémové situácie a drobné starosti, ktoré sa občas vyskytnú v každej rodine, a viacerými receptami prispieť k vlastnej kráse a zdraviu. Veľmi sú zaujímavé a praktické recepty založené na rôznych zeleninách, ovocí, bežných potravinových článkoch. Tak na boj s vysokým krvným tlakom potrebujeme l surovú cviklu, l menšiu mrkvu, kúsok petržlenu a zeleru, ktoré očistíme a odšťavíme elektrickým odšťavovačom. Získame približne 2 dl šťavy, ktorú po dúškoch pijeme počas dňa. Účin12. 10. 2013

41 /4564/

né je vraj aj pitie odvaru z kvetov hlohu alebo pitie jabĺčkového octu trikrát denne. Je liek aj na kučeravé vlasy, ktoré aj napriek mnohým úpravám stále vyzerajú ako rozhádzaný senník. Neposlušné vlasy hneď po umytí a nanesení kondicionéru necháme usušiť len napolo. Potom nanesieme šťavu z citróna, lebo pivo. Vlasy potom načim usušiť, prípadne natočiť. Netreba fúkať. Nakoniec ich treba ošetriť leskom. Zaujímavý je aj ľudový návod ako liečiť bradavice. Asi do 1,5 dl octu namočíme na kúsky posekané kôrky z citróna. Necháme stáť jeden až dva týždne. Čím je citrón dlhšie v octe, tým je účinnejší. Kú-

HLAS ĽUDU

UmývAJTE SI RUky Vyzerá to ako banalita, ale nezabúdajte na časté umývanie rúk. Zistilo sa, že ľudí, ktorí si umývajú ruky päťkrát denne, postihne o 45 percent menej vírusov ako tých, ktorí si ruky umývajú menej často. vEľA PITE Aby sliznice vydržali odolávať bacilom, musia byť neustále vlhké. A to dosiahnete len pitím minimálne dvoch litrov tekutín denne. Dbajte na ich dostatočný prísun aj v chladnejších mesiacoch. Väčšina ľudí totiž pije veľmi málo, lebo im v zime chýba pocit smädu. OTUŽUJTE SA A hýbTE Šport a pohyb sú zaručenými po-

prostredia s odlišnou teplotou. Dávajte veľký pozor aj na to, aby ste sa hneď po tréningu prezliekli do suchých šiat a nikdy nechoďte von s mokrými vlasmi. PONOcOvANIE ZNIŽUJE ImUNITU Imunitný systém potrebuje na správne fungovanie minimálne 4 až 5 hodín spánku denne. Už po jedinej prehýrenej noci sa obranyschopnosť organizmu zredukuje na polovicu. Určite by ste sa nemali vzdávať spánku v prospech nočných reality šou, opakovaný spánkový deficit znižuje náš imunitný systém aj našu pozornosť, o kruhoch pod očami ani nehovoriac.

mocníkmi vášho imunitného systému. Veľmi ho však oslabujú prechody z tepla do zimy a naopak. Napríklad keď časť tréningu cvičíte v miestnosti, a potom pokračujete vonku. Vyberte si športy, pri ktorých sa nemusíte presúvať do

NAdOPUJTE SA bAkTéRIAmI Užitočné baktérie, probiotiká, by sme mali užívať pravidelne, najlepšie denne. Určite by sme ich mali začať užívať už vopred, ak vieme, že budeme vystavení stresu, napríklad pri zvýšenej fyzickej alebo duševnej záťaži. Ak je na tom naša imunita zle, vtedy acidofilné mlieko či jogurty nestačia. V jednej pilulke človek zhltne milióny užitočných baktérií. Ak sa rozhodnete pre ich nákup, hľadajte prípravky, ktoré obsahujú baktérie ako Lactobacillus acidophilus, Lactobacillus gasseri, Bifidobacterium bifidum, Bifidobacterium longum a niektoré ďalšie. Prípravky sú vo forme tabletiek, prášku, šumivých tabliet či sirupov pre deti. Zdroj: internet

sky citróna potom prikladáme na noc na bradavice, prelepíme rýchlo obväzom, prípadne môžeme obviazať. Proces trvá tri až päť dní. V čase prázdnin či dovoleniek môžeme obklad nechať aj cez deň. Ošetrované miesto trochu sčernie, bradavice preto na chvíľu vymočíme v horúcej vode. Niekedy sa bradavice odlúpnu a zostane jamka. Roztok môžeme mať odložený aj rok (v chladničke). Keď ide o jačmeň na oku, tak treba povariť mlieko, odstrániť z neho kožku a nechať ho vychladnúť. Potom doň namočíme vatový tampón a umyjeme ním oči. Alebo rozvaríme kôrku zo žemle v mlieku na kašu, pridáme trochu medu a priložíme ešte teplé na oko. Opakujeme každý deň až do zlepšenia stavu. V prípade hučania v ušiach, na tento nepríjemný jav sa odporúča

naparovanie nad suchou vňaťou rasce, kôpru alebo majoránu. Na 0,5 l vody požijeme 2 PL vňate. Odvar dáme do nádoby so zúženým hrdlom, na to položíme lievik a naň navlečieme gumenú hadičku, ktorú vložíme do ucha. Ďalšou možnosťou je nakvapkať na vatu cibuľovú šťavu a vložiť ju do ucha, prípadne nakvapkať niekoľko kvapiek olivového oleja. Ak si nevieme poradiť s dlhotrvajúcim kašľom, vyskúšame výluh zo smrekových výhonkov. Smrekové výhonky naložíme do pálenky alebo 40-percentného alkoholu na tri týždne. Potom zlejeme. Užívame po piatich kvapkách na kocke cukru až do zlepšenia stavu. (V budúcom čísle: Zázračná aloa) Výber: O. Filip

vII/29

poljo8:0 10/8/2013 1:04 PM Page 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PrÍLoHa

do VáŠHo rECEPTára

Gaštanové štvorce Suroviny: Na cesto: 6 vajec, 6 lyžíc cukru, 3 lyžice vody, 6 lyžíc múky, pol lyžičky kypriaceho prášku; Na plnku: 4 vajcia, 250 g cukru, 100 g čokolády, 250 g margarínu, 1 kocka gaštanového pyré (orientačne 250 g); Na ozdobu: 2 dl sladkej smotany alebo čokoládová poleva. Takto sa to vydarí: Cesto: Bielky vyšľaháme a postupne

pridávame cukor. Keď dostaneme tuhý sneh, pridáme žĺtky, premiešame, pridáme vodu, múku a kypriaci prášok. Pečieme 20 minút na 180 ºC. Plnka: Vajcia s cukrom dobre vymiešame a nádobu vložíme do vodného kúpeľa. Pridáme čokoládu a uvaríme (orientačne 10 minút). Keď sa zmes dobre zjednotí a nadobudne želanú hustotu, necháme ju vychladnúť.

Pridáme margarín a gaštanové pyré. Dobre vyšľaháme. Na vrch koláča vyšľaháme sladkú smo-

DR. VLADIMÍR HOLÝ ODKAZUJE

Cvičenie zlepšuje zdravie V

dnešnej modernej dobe čoraz častejšie za- znížiť rizikové faktory väčšiny chronických búdame na fyzickú aktivitu. Väčšinu dňa ochorení a zároveň zvýšiť kvalitu života a strávime posediačky. Fyzická neaktivita, ne- zvýšiť životný vek človeka. Fitnes terapia má pravidelné a nezdravé stravovanie vo väčšine okrem preventívneho účinku dokázaný aj zapríčiňujú rôzne ochorenia. O týchto ocho- účinok v prípade angíny pectoris, aterosklereniach a význame cvičenia sa zmienil Dr. Vla- rózy, kardiometabolického syndrómu, artritídy, dimír Holý, odborník na výživu a zdravý životný štýl a fitnes tréner. „Som zástancom toho, že cvičenie a premena životného štýlu môžu preventívne a kuratívne zmeniť účinok viac ako 40 chorôb,“ hovorí V. Holý. „Musíme si uvedomiť, že fyzická neaktivita vedie časom k strate svalovej hmoty, zvyšuje sa percento tuku, klesá rýchlosť bazálneho metabolizmu. Krvný tlak je zvýšený, tratí sa kostná hustota a všetko to na konci môže zapríčiniť známe choroby: diabetes dr. Vladimír Holý počas prednášky v novosadskom MoMS typu 2, osteoporózu a kardiovaskulárne choroby.“ osteopénie, osteoporózy, lumbálnych bolesDr. Holý pripomína, že sú najčastejšími tí a diabetu. Odporúča sa pri zotavovaní po inchorobami súčasného človeka hypertenzia, farkte, fraktúrach a úrazoch, ale aj v liečení dediabetes typu 1 a 2, angína pectoris, osteo- presie, keďže cvičením telo lúči endorfíny a iné poróza, poruchy chrbtice, depresia... Faktory, látky, ktoré vplývajú na lepšiu náladu, čím klektoré zvyšujú riziko vzniku týchto chorôb, sú sá úroveň stresu. zvýšený krvný tlak, obezita, znížená fyzická akZostáva iba uzavrieť, že pravidelné a dávtivita (menej ako 90 min. týždenne) a zvýše- kované cvičenie a zdravá výživa preventívne ná hladina cukru alebo diagnostikovaný dia- vplývajú proti vzniku početných chorôb alebetes. Avšak na tieto faktory je možné vplývať bo môžu znížiť ich negatívny vplyv. Niekedy pravidelným cvičením a korekciou stravova- nepostačia iba lieky, ktorých sa počet vo väčnia, presnejšie fitnes terapiou, ktorá zahŕňa šine prípadov zvyšuje, ale aj fyzická aktivita, dávkované cvičenie a korekcie vo výžive. čiže cvičenie – jediný liek bez nežiaducich účinStredná a dávkovaná fyzická aktivita v kom- kov. binácii so správnou stravou môže významne J. Pániková

30/VIII

tanu alebo si pripravíme čokoládovú polevu. Zdroj: internet

dobrá rada

Jesenné dekorácie ekorovanie je na jeseň často spájané s tekvicami. Nemusí to byť pravidlom. Peknú dekoráciu si viete vytvoriť aj zo suchého lístia alebo vetvičiek, sena, slamy, tráv a rôznych jesenných plodov. S blížiacim sa koncom leta začíname vnímať prvé príznaky ochladzovania a príchodu jesene. Mnohí prepadnú melanchólii a smútia za letom. Pritom nás čaká najpestrofarebnejšie obdobie roka. Jeseň totiž nie je symbolom smútku, ale obdobím, v ktorom by každý z nás mal byť vďačný prírode, mal by oceniť jej farby, podľahnúť kúzlu prechádzky v parku.

PoĽNoHoSPodárSKE roZHĽadY Príloha pre poľnohospodárov a dedinu Číslo 354 Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKoroVá, novinárka Elena ŠraNKoVá a spolupracovníci Použitá domáca a zahraničná literatúra

12. 10. 2013

41 /4564/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A KOVAČICKÝ OKTÓBER 2013

Výtvarný salón v Galérii insitného umenia stredná kultúrna udalosť októbrových osláv patrí už roky rovÚ nomennému výtvarnému salónu – Kovačický október. Kovačickí insitní maliari, členovia Galérie insitného umenia v Kovačici, aj tentoraz svojimi obrazmi podávali krásu milovníkom tohto druhu umenia. Pred 61 rokmi prvýkrát a v sobotu 5. októbra 2013 62-krát usporiadali kolektívnu výstavu svojich olejomalieb, v rámci ktorej otvorili aj výstavu prác mladých neafirmovaných maliarov a tých výtvarných snaživcov, ktorí nie sú členovia GIU. A inštalovaná bola i výstava výtvarných prác detí na tému Moja dedina omaľovaná.

Na tohtoročnom výtvarnom salóne Kovačický október sú vystavené po tri obrazy týchto členov galérie: Michala Povolného, Alžbety Čížikovej, Kataríny Karlečíkovej, Jána Bačúra, Desy Petrovovej-Morarovej, Evy Husárikovej, Zuzany Vereskej, Jána Glózika, Pavla Cicku, Jána Žolnaja, Štefana Vargu, Jána Strakúšeka, Rozálie Markovovej, Draga Terzića, Jozefa Haviara, Márie Vargovej, Anny Lenhartovej, Anny Kňazovicovej, Nady Koreňovej a Martina Markova. Vernisáž Kovačického októbra aj tentoraz prilákala početných hostí – zbožňovateľov insity z rôznych prostredí, medzi ktorými boli aj vysokí štátni zástupcovia,

Na záver, ako to už tradične býva, chvíľka na spoločné fotografovanie: časť účastníkov tohtoročného 62. výtvarného salónu

vedúce osobnosti nášho národného života, vedúci inštitúcií a ustanovizní. V úvodnom prejave sa najprv prihovorila riaditeľka Galérie insitného umenia Mária Raspírová, ktorá pri tejto príležitosti udelila ďakovné uznanie novinárovi Jánovi Špringeľovi a bývalému riaditeľovi RTV OK Gojkovi Vukadinovi za doterajšiu úspešnú spoluprácu. Slávnostné otvorenie výstavy patrilo veľvyslancovi Slovenskej republiky Dr. Jánovi Varšovi, ktorý vo svojom prejave zdôraznil, Ani prvá tohtoročná októbrová sobota nebože medzi iným „Slo- la bez vernisáže obrazov insitných maliarov – vensko a Srbsko spája členov Galérie insitného umenia: na snímke záaj naivné umenie”. Ne- ber z otváracieho prejavu Dr. Jána Varšu, veľskoršie na nádvorí ga- vyslanca SR lérie nasledovala ďalšia slávnostná chvíľa: predstavitelia Zornička Pavel Matúch vyhlásil lauAPV, NRSNM a Obce Kovačica odha- reáta výtvarnej súťaže pre deti na lili pamätnú tabuľu – predtým zaha- tému Moja dedina omaľovaná, na lenú slovenským vyšívaným obrusom ktorú prišlo 428 prác (Kysáč – 74, Sta– svedčiacu o rekonštrukcii podkro- rá Pazova – 75, Lug – 12, Hložany – 24, via galérie. Všetci spoločne vyjadrili Padina – 128, Báčsky Petrovec – 18, radosť z úspešne realizovaného pro- Pivnica – 1, Šíd – 2, Hajdušica – 25, Biejektu, ktorý spolu realizovali v pro- le Blato – 11, Selenča – 35, Kovačica spech zveľaďovania podmienok – 23). Najlepšie túto tému výtvarne umeleckej tvorby v tejto galérii a spracovala Laura Hruškárová zo Staupravené podkrovie do vena dali rej Pazovy, ktorá okrem ďakovného budúcim generáciám maliarov. Zá- uznania získala aj početné hodnotné roveň všetkým obyvateľom Kovači- odmeny. Spomenuté výstavy v Galérii ince zablahoželali k oslavám Kovačického októbra, ktoré prebiehajú počas sitného umenia v Kovačici budú sprícelého mesiaca. Po obchôdzke zre- stupnené milovníkom výtvarného konštruovaných miestností zodpo- umenia do konca mesiaca. A. Chalupová vedný redaktor časopisu pre deti

DOKTORANDSKÝ UMELECKÝ PROJEKT VESNY OPAVSKEJ

voda, láska, grafiky, možné, nežnosť, rovnováha, poézia, dynamickosť... Celý projekt, ktorého podstatou je výskum vyjadrovacích možjmy, príznačný pre súností infografického spracovania a časnú komunikáciu na narábania s textom s cieľom pointernete a dnešnú digiukázať na pojmové a spoločenské tálnu dobu. Sú na nich aj aspekty umenia v súvislosti s inpozorne zvolené motívy formatickou fenomenológiou, je a textúry z prírody. Závlastne akýmsi mementom. Upomer je zrejmý: prelínazornením, že umenie istým spôním ostrých liniek slov a sobom mizne, aj to nie preto, že by prírodnej textúry zvýho nebolo, ale najmä pre spolorazniť kontrast digitálčenský a iný postoj k takejto tvorneho a naturálneho. Kažbe. V prípade Vesny Opavskej je evidý zo spomenutých šies- Jedno zo šiestich veľkých diel dentné, že jej je v urbánnom protich obrazov je vlastne stredí koža tesná, že je jej vytúžemapou alebo nositeľom niektorého z kľúčových ným svetom príroda a že v stálej zrážke týchto slov ovplyvňujúcich Opavskej tvorbu, žitie a by- dvoch, umenie je tým pramienkom nádeje a dutie: umenia, internetu, biografie... Niektoré z nich chovnej rovnováhy, bez ohľadu na to, z ktorej jeho vznikali sólo, iné zase kolektívne. Tak je jeden z ob- strany sme: tvorivej alebo konzumnej. Aspoň tak razov vlastne súhrnom názorov takmer päťdesiat sa dajú chápať slová autorky, že je azda práve umeosôb na doterajšie práce umelkyne: zo 116 pojmov nie Všetko, čo mám a čo si prajem mať, všetko, čím vyčlenených je 26 najzaujímavejších alebo naj- som a čím si prajem byť... frekventovanejších, ako sú príroda, mystickosť, Oto Filip

Umenie ako východisko ej svetu, ktorým sa s príslovečnou ľahkosťou hýbe, dominujú pojmy ako je príroda, umenie, Jinternet, komunikácia... V prípade magisterky grafiky na belehradskej Fakulte výtvarných umení a riaditeľky webovej stránky belehradského Media centra Vesny Opavskej ťažko hľadať stereotypy. Jedným z priam ukážkových vymanení z konvenčného ponímania výstav je jej podujatie, ktoré vo foyeri Domu mládeže Belehradu prebieha od l. októbra a má sa ukončiť zajtra, 13. októbra. Je to vlastne praktická časť jej doktorandského projektu s názvom Digitálne grafiky a ich komunikácia vo virtuálnom a reálnom prostredí, synteticky vyjadreného pojmami Kľúčové slovo – Umenie. V Dome mládeže je teda nainštalovaných jej šesť veľkorozmerných umeleckých diel dimenzií 2 x 2 metre, samozrejme, aj počítače, na ktorých publikum môže vidieť detailnejšie výsledky internetového vyhľadávania a výskumu slova alebo pojmu umenie. Grafiky seriálu Kľúčové slovo – Umenie používajú jazyk zredukovaný na kľúčové po12. 10. 2013

41 /4564/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A V STAREJ PAZOVE PREBIEHA 44. DIVADELNÝ VAVRÍN

Život na javisku U

ž podľa zahláseného repertoáru a sprievodných akcií 44. prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby v Srbsku Divadelný vavrín sľubuje široký vejár umeleckých zážitkov. Slávnostným otvorením štartovala v piatok 4. októbra, prebiehať bude každý deň a doznie slávnostným vyhlásením najlepších jednotlivcov a súborov v nedeľu 13. októbra. Až potom budeme mať prehľad aktuálnej scénickej ponuky slovenského vojvodinského divadelníctva. A vďaka odbornej porote, ktorá pozorne sleduje a hodnotí prihlásené predstavenie, zistíme aj to, ako sa veci majú s jej kvalitou. Už na začiatku sme si boli vedomí vzácnej novinky, a to, že sa tohtoročný Divadelný vavrín uskutočňuje podľa nového organizačného modelu podloženého podpísanou zmluvou. Tá upravuje práva a povinnosti zakladateľov a organizátorov prehliadky, ktorými sú: Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, SKUS hrdinu Janka Čmelíka, Obec Stará Pazova a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, a zároveň spresňuje, že prehliadka odteraz bude každý rok prebiehať v Starej Pazove, ale nevylučuje aj možnosť usporiadania v niektorom inom prostredí. Pripomeňme, že 44. Divadelný vavrín podporili i Úrad pre

Svojrázna pazovská óda na divadlo a žiacky chór

Anna Tomanová-Makanová: „Vzdajme hold našej divadelnej tvorbe.“

Slovákov žijúcich v zahraničí a Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie. V otváracom ceremoniáli, ktorý viedla moderátorka Jaroslava Klinková, najprv svojráznu hymnu – kuplet pazovského 110-ročného divadla o sľube, že sa tu „divadlo bude hrať rok čo rok“ za sprievodu učiteľky Andrey Dvornickej-Machovej zaspievali žiaci ZŠ h. Janka Čmelíka. Nasledovala videoprojekcia dokumentárneho filmu o dejinách a dnešku slovenského vojvodinského divadla autora a režiséra Miroslava Benku. Predsedníčka NRSNM a podpredsedníčka Zhromaždenia APV Anna Tomanová-Makanová si potom v príhovore spomenula na svoj herecký úspech, lebo rovno na týchto divadelných doskách získala na prehliadke prvýkrát Cenu za najúspešnejšiu herečku. Podobné hrejivé spomienky zaželala i protagonistom tohtoročného vavrínu. Pritom dopriala divákom, aby ich zaujali nielen niektoré segmenty ponúknutých predstavení, ale aj celé toto náročné umenie. Aby ich rozptýlilo, rozveselilo, unieslo alebo poukázalo na témy, o ktoKrásny divadelný večer divákom rých treba hovoriť. Zána prehliadke pripravili petrovskí herci roveň poprosila obev predstavení Negativisti

lone, meste v starovekej Mezopotámii, istý čas najväčšom meste na svete, Pazovčania podali bravúrne, presvedčivo a – bez slova. O tomto pohybovom predstavení, ktoré sa sledovalo v jednom dychu, aj na rozhovoroch odzneli len lichotivé slová: od výberu predlohy, po vyžarovanú energiu a disciplínu protagonistov. Odzneli i malé poznámky na dramaturgiu – že predely za úplnej tmy privádzajú divákov do pomykova, či sa predstavenie nekončí. Najlepšou herečkou sa podľa mienky poroty obecenstva stala Andrea Stanišićová a najlepším hercom Milan Mutić. V druhý súťažný deň prehliadky – v soLalitské divadlo Tango miliardo je komédia botu 5. októbra z dedinského života na programe ného 43. Divadelného vavrínu v boli dve predstavenia, no uskutočnilo sa iba jedno, lebo PivniKovačici. Hneď po otvorení si diváci a čania (s divadlom Doktorom proporotcovia (členovia stálej od- ti svojej vôli) na Divadelný vavrín bornej poroty a trojčlennej po- do Pazovy nepricestovali. Členoroty obecenstva, ktorá bola kaž- via Divadelného súboru pri SKC P. dý deň v inom zložení) užili prvé J. Šafárika v Novom Sade sa posúťažné predstavenie Babylon v rotám a obecenstvu predstavili podaní hostiteľského Sloven- hrou Jána Hrubíka Láska alebo nieského divadla VHV SKUS h. J. čo iné v réžii Rastislava Zorňana. Čmelíka zo Starej Pazovy v réžii Porota obecenstva Ceny za najMiroslava Kožíka (ktorý je ináč aj lepšie herecké výkony udelila Jarkoordinátorom prehliadky). Tra- mile Krížovej za stvárnenie pogické a osudové diania v Baby- stavy Hurem, Mujovej manželky, censtvo, aby nešetrilo potlesk, lebo „je toto naša súčasná divadelná tvorba a zaslúži si, aby sme jej vzdali hold“. Podnetnou konštatáciou, že Slováci vo veľkej miere prispievajú k obohateniu kultúrneho života obce, auditóriu sa prihovoril i Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova. Prehliadku otvorila Jasmina Kováčová, ochotnícka herečka z Kysáča a najlepšia herečka minuloroč-

12. 10. 2013

41 /4564/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A vyslovené pochvalné slová za pekný umelecký zážitok, s konštatáciou, že sa v petrovskom divadle dobre pracuje. Nadaný herecký kolektív podal príbeh sfetovanej mládeže, ktorá sa droguje, pije, fajčí… Ide o súčasnú tému, spracovanú moderným prístupom. Druhé nedeľňajšie predstavenie patrilo Selenčanom – členom KUS Jána Kollára. Porotám a obecenstvu sa predstavili divadelným predstavením Ladislava Nádaši-Jégého Krpčeky svätého Floriána v réžii Rastislava Rybárskeho. Podľa rozhodnutia poroty obecenstva hercami večera sa stali Karolína Pecníková (v divadle Mariena Tomčeková) a Ján Junčoviar (ako statkár Andrej Jedlický). Členovia tohto divadelného súboru sa na scéne cítili dobre a medzi nimi vládlo fluidum. Krpčeky svätého Floriána je veselohra, ktorú si tiež pozrelo málo obecenstva v divadelnej sále (ináč návštevnosť je aspoň v prvej časti prehliadky problémom tohtoročného Divadelného vavrína v Starej Pazove) a ide o nadávku, ktorú hlavný hrdina často používa, najmä potom, čo Selenčania sa predstavili veselohrou Krpčeky v opitosti v svätého Floriána a Rastislavovi Zorňanovi za stvárnenie postavy moderátora. O novosadskom predstavení, kde sa príbeh stáva v rodine, kde ženy pozerajú seriály v TV, sa na rozhovoroch kladne zmienili s konštatáciou, že je dobre, že prišli na tohtoročnú divadelnú prehliadku. Podané boli aj dobroprajné rady, ako ešte lepšie dotvoriť túto hru. V nedeľu 6. októbra javisko najprv patrilo členom Divadla VHV z Báčskeho Petrovca. Zahrali divadelné predstavenie Romana Olekšáka Negativisti v réžii profesionála Ivana Hansmana Jesenského. Za najlepšiu herečku v predstavení porota obecenstva vyhlásila Miru Lainovićovú (za stvárnenie postavy Zipi) a za najlepšieho herca Branislava Ušiaka (v predstavení Braňo). Mladej skupine hercov na rozhovoroch po predstavení boli

Sprievodné podujatia okumentárna výstava 110 rokov divadelníctva v Starej Pazove autora Alexandra Baka bola otvorená tesne pred začiatkom tohtoročnej 44. prehliadky slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby v Srbsku Divadelný vavrín 4. októbra v Starej Pazove. Návštevníci si mohli pozrieť výber plagátov zo staršej a novšej produkcie slovenského divadla VHV. Pri príležitosti otvorenia výstavy Alexander Bako zdôraznil pestrosť činnosti pazovského divadla, do ktorého bolo zapojených viac ako 2 000 divadelníkov. Zároveň vyzdvihol, že slovenské vojvodinské divadelníctvo za posledných 30 rokov bolo pravidelne zastúpené na celoštátnych prehliadkach a dosahovalo tam vynikajúce úspechy.

12. 10. 2013

41 /4564/

HLAS ĽUDU

Členovia odbornej poroty: (zľava) Miroslav Benka, režisér zo Starej Pazovy, Monika Necpálová, herečka zo Slovenska, a Aleksandra Pleskonjićová-Ilićová, herečka z Nového Sadu, a vedúci rozhovorov o predstaveniach Martin Prebudila, novinár zo Starej Pazovy

krčme sľúbil ruku svojej jedinej dcéry naraz trom mužom. V pondelok 7. októbra na programe bolo iba jedno predstavenie – inscenovaná predloha Jána Hrubíka Tango miliardo v predvedení Ochotníckeho divadla Michala Benku-Uču pri KUS Štefánik z Lalite, v kolektívnej réžii. Za najlepších hercov večera porota obecenstva vyhlásila Marínu Párnickú (v predstavení Eva) a Bojana Brnadića (za postavu Ondriša). Tango miliardo je komédia z dedinského života a odohráva sa počas búrlivých rokov hyperinflácie v 90. rokoch minulého storočia. Mladí lalitskí herci sa toto divadlo pokúsili podať najlepším spôsobom. Z hry mali radosť a aby podobne ako aj ich rovesníci z iných hlavne menších slovenských prostredí

Plagáty a ostatné archívne materiály slovenského Divadla VHV ošetruje fODAP, sekcia SKUS h. J. Čmelíka, a výstavu pripravil Vladimír Lepšanović, vedúci fODAP. *** Dramatická tvorba ako téma Divadelnej dielne docenta Mgr. art. Miroslava Benku, významného umelca, zorganizovaná počas prvého víkendu tohtoročného 44. Divadelného vavrínu v Starej Pazove, zaujala pozornosť návštevníkov. V nej sa cvičilo a študovalo, akým spôsobom možno presnejšie, rýchlejšie a presvedčivejšie vojsť do každej roly a tým si na javisku plniť poslanie herca. „I keď my Slováci vo Vojvodine máme veľmi dobré divadlo, žiaľ, nemáme ešte dostatočne osvietený proces, ako sa dostať študovaním k určitej posta-

boli na dobrej a správnej vývojovej divadelnej ceste, na rozhovoroch po predstavení odznela iniciatíva na utvorenie ochotníckeho združenia či asociácie. Tu by sa spoločne pokúsili definovať a riešiť problémy, ktoré ich trápia na poli divadelníctva. V pokračovaní prehliadky, teda po uzávierke tohto čísla Hlasu ľudu, naplánované boli vystúpenia divadelných súborov z Báčskej Palanky, Pivnice, Padiny, Erdevíka, Kysáča, Vojlovice-Pančeva, Kulpína, Starej Pazovy a Kovačice a hosťujúceho Slovenského vojvodinského divadla z Petrovca na počesť odmenených v záverečný deň 13. októbra. A. Francistyová a A. Lešťanová

ve v určitom časopriestore, aby to bolo všetko vedomé, presné a trefné, aby sme vedeli, prečo čo robíme,“ povedal skúsený herec, režisér a pedagóg Miroslav Benka.„Počas skúšok režiséri obyčajne nemajú čas pedagogicky sa venovať každému hercovi – ochotníkovi, aby premyslene stvárnil svoju postavu. Z druhej strany väčšina súborov nemá možností, ani peňazí, aby sa im herci zapojili do seminárov. Preto by bolo dobre, aby sa do budúcna počas Divadelného vavrínu našli peniaze na dvojdňové ubytovanie hercov aj z iných prostredí,“ zmienil sa Benka. Na tohtoročnom dvojdňovom seminári boli prítomní mladí herci len zo Starej Pazovy a Mgr. art. Monika Necpálová zo Slovenska (na snímke). Ináč pre potreby Divadelnej dielne bola prispôsobená Hudobná sieň pod javiskom, kde vládlo posvätné ticho. K. Verešová

K U LT Ú R A ZLATÉ JUBILEUM KOVAČICKÉHO SÚBORU

Hruška cifruška nes sa hudobno-folklórny a Anna Dišpiterová. Kovasúbor dostane na hosťu- čica má najväčší počet rozjúce vystúpenie autobusom po- hlasových spevákov. Obe ľahky. V začiatočných rokoch ne- speváčky potvrdili na konmali hruškári na ružiach ustlané. certe Zlatej hrušky, že práNa zájazd do Jánošíka nám koče, vom. Z viac ako tridsať pieskone a pohoničov požičal Poľno- ní nahratých v Novosadhospodársky podnik Jednota. Se- skom rozhlase Z. Ďurišová deli sme a hegali sme sa cestou na odspievala emotívne i vlastimprovizovaných sedadlách z do- nú pieseň Krásny mesiac siek, zhotovených z tej príleži- svieti. Dišpiterová vystúpila tosti. Keď sme sa vracali zo zájaz- na začiatku programu a jej du, bolo už neskoro večer. Dedi- pieseň patrila všetkým zosny boli vtedy takmer v tme. Zra- nulým hruškárom. Anka zazu sme sa začali natriasať viac nôtila Anjelik môj, kde lietaš ako celou cestou vospolok. „Za- a za jej prednes by jej určičerstva“ sme ale zistili, že pohoniči te zablahoželala i prvá in- Roztancované tanečníčky Rozmarínu nasmerovali na terpretka inú púť: ocitli tohto megahi- Dievčenský tanec Karička, cho- krát aj bis. Na záver choreografka sme sa na jánotu Dara Rolins. reografie Susedovo dievča, čo robíš, terajšieho Rozmarínu a režisérka šíckom cintoríne,“ Ľudový or- V hornom konci, Pri muziky, Klo- programu Ivana Zovko pozvala rozosmial anekchester Rosička búkový a Kovačická záhradka od- polstoročnú Hrušku cifrušku a dotou minulú sohral a spieval tancoval na programe Zlatá hruš- obecenstvo na ľudovú veselicu do botu 5. októbra pieseň, podľa ka súčasný Rozmarín. Bravúrne, Kovačického dvora. K novému vypredanú sieň ktorej dostal dokonalo, vynikajúce. V rozmani- medzníku v dejinách Kovačice. Domu kultúry Jumeno – Ej, tých krojoch, na žiadosť oduševJán Špringeľ raj Zdycha. padá, padá ro- neného publika tancovali dvaKovačický rozsička. Tisíc dlaní hlasový spevák a zatlieskalo aj OKTÓBROVÝ VZLET pojeden zo zaklapesničkám núka množstvo nových prídateľov HFS V šítroch chýrečspevkov na pobavenie a rom poli hruška ných spevácpoučenie. Píše sa o pobyte odkázal obecenkych skupín Slážiakov kovačického gymstvu a mladším viky, Rovina a názia vo Výskumnom strekolegom z jubiBohémi. Rovina disku Petnica, dianiach v lujúceho súboru, Spevák Juraj Zdycha si navyše zmepetrovskom gymnáziu, že sú národná a sou autorských mladých čitateľoch Vzletu nábožná pieseň ako dve sestry, piesní Juraja Nemčeka uctila paz Vojlovice, kresliarovi z Kyobe si priniesli sebou naši pred- miatku na jedného z prvých umesáča, dvoch Martinách zo kovia a lásku k obom treba všte- leckých a organizačných vedúSilbaša a návšteve Kórejpovať aj budúcim pokoleniam. cich súboru. čanky vo Vojvodine. Ne„Ľúbosť k piesni neraz treba Kovačica mala a má znamenichýbajú ani cestopisné príniesť aj na vlastných pleciach. tých spevákov a hudobníkov, prespevky (Oslo, Novi Pazar). Napríklad do Vršca na prehliadku to sa tanečníci Rozmarínu dostáFilmové strany sa tentoraz tanečných a speváckych súbo- vali iba občas do popredia. Čezaoberajú žánrom sci-fi, farov sme cestovali vlakom. Kul- rešničkou na torte hruškárov boli núšikom hudby odporútúrny dom bol od stanice veľmi ale 5. októbra práve vystúpenia tačame rozhovor so skupinou ďaleko, cimbal sme preto rozpol- nečníkov. Príjemným prekvapeS.A.R.S., riport z koncertu tili: jeden zobral štyri nôžky a šty- ním pre fanúšikov Hrušky bolo vyManu Chao, interview a recenzie (DV Nikt, The National), milovníria niesli sám cimbal. Do slova a do stúpenie chýrečného kovačickékom deviateho umenia je venovaná exkluzívna reportáž o 7. nopísmena sme tak slovenskú pieseň ho humoristu Pavla Kožíka Arvosadskom Komiksovom víkende. Pokračujú pravidelné rubriky Rozniesli – na chrbte,“ zabodoval u di- kaška v „kalapovom“ tanci a tanec lety (s podrubrikou Rozlety +), Úrovne občianskej spoločnosti, Infovákov i druhou príhodou z minu- bývalých kovačických tanečnísvet, PC hry, Vaša tvorba, Story, ako aj dobrodružstvá komiksovélosti Hrušky Juraj Zdycha a vzápätí kov, ktorí žiarili na rozhraní 20. a ho hrdinu Williama Henricha... odspieval vo vlastnom štýle sym- 21. storočia. „Raz tanečník – naNa titulnej strane je Anita Petráková, speváčka v kovačickej harpaťáka dve pesničky: Keď som vždy tanečník,“ komentoval ich vydrockovej skupine Without Fear, o ktorej sa píše aj v osobitnom príišiel z vojny domov a Prečo si sa vy- darenú choreografiu myjavskéspevku. dávala, Anička. ho tanca moderátor celovečerČítajte Vzlet! Ďalšie neutíchajúce potlesky ného programu Ján Zámečník S. L. zožali speváčky Zuzana Ďurišová Švejko, dlhoročný spevák Roviny.

„D

12. 10. 2013

41 /4564/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

Z Nadlaku – k nám osem cien „T

am, kde vidíš, ako sa nebo zeme dotýka a nadlacká rovina svoj príbeh prežíva, tam od roku 1999, keď rok sa do jesenných šiat oblieka, Prehliadka sólistov slovenskej ľudovej piesne Cez Nadlak je... každoročne zaznieva. Tam husle, cimbal sa v jedno spoja a človek okolo seba ľudovou piesňou všetko rozdýcha. Cez Nadlak je... lebo nemôže nebyť! A je to tak, už po pätnástykrát.“ Pod týmto mottom sa niesol 15. ročník Prehliadky sólistov slovenskej ľudovej piesne Cez Nadlak je..., ktorý prebiehal v dňoch 27. až 29. septembra v Rumunsku, v Nadlaku. Organizátorom podujatia je Aradská oblasť Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku a patrí medzi tie podujatia, ktoré tradične podporuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Okrem toho, že na Dolnej zemi podnecuje vyhľadávať a zachovávať slovenské ľudové pesničky, vštepuje ich do vedomia mladým generáciám a zároveň koncerty sú aj prehliadkou rozličnosti a krásy slovenského kroja z tej-ktorej slovenskej lokality na Dolnej zemi.

Jarmila Kolárová, 2. cena v najstaršej kategórii

Jubilejné podujatie poctili svojou návštevou: podpredsedníčka NR SR Jana Laššáková, veľvyslanec SR v Rumunsku Ján Gábor, veľvyslanec Rumunska v SR Florin Vodiţău, predseda ÚSŽZ Igor Furdík, predseda DZSČR a poslanec rumunského parlamentu pre národnostné menšiny Adrián Miroslav Merka, predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka Občianskeho združenia Dotyk ľudskosti Mária Katarína Hrkľová, predseda Správnej rady Neinvestičného 12. 10. 2013

41 /4564/

fondu Slováci Slovákom Gustáv Krajči a ďalší hostia tak domáci, ako aj zahraniční. Ako nakladajú pravidlá festivalu, každý z účastníkov sa predstavil dvoma slovenskými ľudovými pesničkami – rýchlou a pomalou. Sprevádzal ich Festivalový orchester Sálašan pod vedením Jozefa Zifčáka ml. Na podujatí sa zúčastnilo 32 spevákov z Rumunska, Srbska, Maďarska, a v tomto roku aj z Chor-

duchu svadobných zvykov, obyčají a vinšov. Program počas všetkých troch dní moderovali Bianca Unc a Juraj Cigáň. Jubilejný 15. ročník Cez Nadlak je... bol čo do kvality vyvážený a na nadpriemernej úrovni. V tom svetle o to vzácnejšie sú ocenenia, ktoré sa dostali našim spevákom v hojnej miere. Odborná porota v najmladšej vekovej kategórii odmenila Lauru Špekovú z Jelisavca 1. cenou, Zlatka Klinov-

Nositeľ 2. ceny v najmladšej kategórii – Zlatko Klinovský

Cena časopisu Naše snahy sa dostala do rúk Michaele Markovej z Kovačice, Cena poslanca DZSČR Janke Sekáčovej z Rumunska, Cena Matice slovenskej v Srbsku Nikolete Zsingorovej z Maďarska a Cena mesta Nadlak Andrei Fábriovej z Rumunska. Všetci účastníci z prvej vekovej kategórie dostali vecný dar od organizátorov a každý účastník dostal ďakovný list a vecný dar od Matice slovenskej v Srbsku. Odmenení prvými troma cenami v každej kategórii dostali dar aj podpredsedníčky NR SR Jany Laššákovej a dar veľvyslanca SR v RuVíťazka v 2. kategórii – Andrea Lačoková z Petrovca munsku Jána Gábora. Po udelení cien a vystúpení lauvátska. Spevákov hodnotila me- ského zo Selenče 2. a Fatou Diarra dzinárodná odborná porota v zlo- z Nadlaku 3. cenou. V strednej ve- reátov vystúpili hudobník Michal žení: predseda Ján Šutinský z Ma- kovej kategórii víťazkou sa stala Smetánka a FS Podpoľanec z Detďarska a členovia Juraj Ferík ml. a Andrea Lačoková z Petrovca, dru- vy, ktorý vznikol roku 1975. Je to Anna Medveďová, obaja zo Srbska, hou cenou odmenili Ľudmilu Ra- omladený kolektív a predstavil sa Kristína Jucanová a Mária Penia- govú (GJK) a treťou Anitu Petráko- folklórnym materiálom z Podpoľania v dynamickom vú z Kovačice. V kaková, obe z Rumunska. tempe, až to plnej sieV súlade s pravidlami 32 spevá- tegórii súťažiacich ni divákov vyrážalo kov bolo zaradených a súťažilo v nad 18 rokov vídych a vyvolalo odutroch vekových kategóriách: od 6 – ťazkou sa stala Máševnenie a obdiv. 12 rokov, od 13 – 18 rokov a nad 18 ria Krajčíková BonZ aspektu účasti rokov. V prvej kategórii bolo 8, v dru- tea z Nadlaku, druspevákov zo Srbska hej 15 a v tretej 9 súťažiacich, v kto- hú cenu udelili Jarmôžeme byť spokojní rých 13 zástupcov malo Srbsko, 9 mile Kolárovej z Pea hrdí na to, ako sme Rumunsko, 6 Maďarsko a 4 Chor- trovca a tretiu Retam obstáli, a v akej vátsko. Silnú a mimoriadne úspeš- nate Lovásovej z miere sme prispeli k nú spevácku reprezentáciu Slová- Hložian. Špeciálne vysokej úrovni tohtokov zo Srbska tvorili: Marián Častvan ceny porota udeliročného podujatia. a Zlatko Klinovský, obaja zo Selen- la: Tünde Vargovej V predsieni DK bola če, v najmladšej kategórii, v stred- a Melinde Zsingovýstava fotografií z ponej kategórii: Juraj Súdi ml. (Se- rovej, obom z Malenča), Michaela Marková a Anita ďarska, a Andrei Ľudmila Ragová, 2. cena sledných piatich ročníkov festivalu, v kosPetráková, obe z Kovačice, Andrea Hulákovej z Chor- v 2. kategórii Lačoková a Ľudmila Ragová, obe vátska. Obecenstvo rozhodlo, že no- tole SEAVC boli slávnostné bohožiačky Gymnázia J. Kollára v Petrovci, siteľkou ich ceny bude Mária Kraj- služby, koncert vážnej hudby... a, kým v tretej kategórii boli: Ján Slá- číková Bontea z Rumunska a or- pravdaže, veľa stretnutí, rozhovorov, vik a Tatiana Jašková (Nový Sad), Re- chester svoju cenu udelil Istvánovi dohovorov, ktoré určite vyústia v nata Lovásová (Hložany), Vladimíra Tóthovi z Maďarska. OZ Dotyk ľud- ďalšie spoločné podujatia a nadKováčová a Vladimír Tót (obaja z Ky- skosti udelil svoju cenu najmlad- štandardné kontakty a spoluprácu sáča) a Jarmila Kolárová (Petrovec). šiemu účastníkovi – Bernadete Slovákov na Dolnej zemi. Sprievodný text a uvádzanie jed- Frnkovej z Rumunska a najstaršiekmm notlivých účastníkov sa nieslo v mu – Vladimírovi Tótovi z Kysáča. HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A MULTIKULTÚRNOSŤ AKO TURISTICKÝ BRAND VOJVODINY

Naše zrkadlo O

bohatstve rozličností, šancách a predpokladoch rozvíjať vojvodinský turizmus, súvislostiach na relácii brand – politika – ekonomika... hovorilo sa 4. októbra na panelovej veľtrhovej debate v Novom Sade na tému Môže multikultúrnosť byť (turistickým) brandom Vojvodiny? Najkratšou odpoveďou je áno, lebo táto už značkou je. Predseda Zhromaždenia Vojvodiny István Pásztor vraví, že multikultúrnosť netreba chápať ako čosi neobvyklé, lebo je už dávnejšie našou každodennosťou a pre občanov APV bežným, normálnym javom a situáciou. Pokrajinský tajomník pre hospodárstvo Miroslav Vasin zastáva tézu, že sme všetci vlastne súčasťou a ak-

térmi turistickej ponuky pokrajiny. Hlavne preto, lebo každé naše prostredie má vlastné špecifiká, ako aj čo ponúknuť hosťom. To sa však nezrealizuje naplno, kým tomu neprispôsobíme infraštruktúru a prostredie, v ktorom žijeme. Jeho kolega z vlády Vojvodiny Branislav Bugarski, poverený otázkami medzinárodnej spolupráce a lokálnej samosprávy, uviedol, že máme čím slúžiť príkladom: spolunažívaním dvadsiatich siedmich národnostných spoločenstiev, čo je ukážkou tak multikultúrnosti, ako aj interkultúrnosti. Tak isto šiestimi jazykmi, ktoré sú v úradnom používaní a existenciou bilingválnych a trilingválnych škôl... Zdôraznil, že využívanie

Z piatkovej panelovej debaty

našich výhod bude v prvom rade závisieť od vkladaní do promovania Vojvodiny ako turistickej, investičnej, inej destinácie... V turizme si zrejme každý dnes hľadá vlastnú šancu, lebo ju každý i má. Dokladom toho, že perspektívou cestovného ruchu nemusí byť morské pobrežie, je i údaj, na ktorý

poukázala Biljana Marčetová, alfa a omega viacročného projektu Bohatstvo rozličností a moderátorka panelovej rozpravy. Uviedla, že až 40 percent európskych turistov necestuje k moru. Je to príležitosť pre všetkých ukázať, čo majú a ponúkajú, vrátane Vojvodiny. O. Filip

mák prízvukoval, že sú„Banát a Slovácko podobné v tom, že oba regióny, hoci hospodársky nie jubileu Pavel Cicka. najbohatšie, prekyRiaditeľka Raspírová pujú kultúrou, folzdôraznila prítomklórom, pohostinným, že vystavené nosťou, dobrodiela sú prierezom srdečnosťou, či ľuďjeho produkcie z pomi, ktorí hýbali sledného desaťročia. strednou Európou Jarmila Cicková, či svetom, keďže BaPavlova dcéra, prečínát má Mihajla Putala na slávnostnom Pavel Cicka (v strede) s deťmi – dcérou Jarmilou a synom pina a v Juhomootvorení výstavy od- Pavlom, Máriou Raspírovou, riaditeľkou kovačickej ravskej oblasti sa naborný text kunsthis- obrazárne, a kolegom Pavlom Hajkom toričky Jarmily Ćendićovej o zá- fektne zorganizovanú expozíciu a rodil Ján Amos Komenský“. Zlatým klincom výstav k jubileu zračnom svete insitného umenia a vernisáž, ale i prípravu pred príchomaliarovej bohatej tvorbe. V kova- dom hostí z Kovačice a Detvy, keďže Pavla Cicku má byť expozícia v Ričickej výprave bol ešte aj Pavlov me- o insitnom umení Slovákov v Srbsku mavskej Sobote, ktorú otvoria v nonovec – jeho syn. Umelec na verni- poznali obrovské množstvo úda- vembri a potrvá do januára naslesáž prišiel s ďalším menovcom – ko- jov. Kovačické kvinteto potešila aj dujúceho roku. Predtým dvojica legom Pavlom Hajkom – z výtvar- „hodonínska Rosička“: hudobný a Hajko – Cicka vyloží svoje olejoného tábora na Detve. Kovačičanom spevácky sprievod mal na starosti maľby aj v Banskej Bystrici. prišiel držať palce a pozrieť si výstavu trojlístok ochotníkov tamojšieho Ján Špringeľ aj Jaroslav Hekeľ, mladý Kovačičan Domu kultúry. (Foto: z archívu Galérie Otvárajúc výstavu riaditeľ Domu žijúci na južnej Morave. Cicka sa insitného umenia) poďakoval organizátorom za per- kultúry Hodonín Mgr. Marcel Ři-

VERNISÁŽ MALIEB PAVLA CICKU V HODONÍNE

Slovák v Slovácku V

rodnom meste Tomáša Garrigua Masaryka do 11. októbra svoje práce vystavoval maliar Pavel Cicka, člen Galérie insitného umenia so sídlom na Ulici T. G. Masaryka v Kovačici. Slávnostné otvorenie výstavy obrazov kovačického rodáka v Moravskom Slovácku bolo vo štvrtok 26. septembra. Regionálne stredisko mesta Hodonín sprístupnilo juhomoravskej verejnosti umelcových 66 výtvarných diel. Na vernisáži sa zúčastnili hostia, medzi ktorými nechýbali ani insitní maliari z Čiech a Moravy. Úvodné slovo predniesla Mária Raspírová. Riaditeľka banátskej obrazárne rozprávala veľkému počtu milovníkov umenia o druhej generácii maliarov. Podľa Raspírovej práve súčasné pokolenie najviac v zahraničí zviditeľňuje insitnú tvorbu vojvodinských Slovákov. Tohto toku sa zvlášť na Slovensku presadil vďaka maliarskemu

Ďalší úspech pazovského divadla D ivadelné predstavenie Rozprávka na dobrú noc v podaní najmladšieho divadelného súboru zo Starej Pazovy získalo 3. cenu na republikovej prehliadke detskej divadelnej tvorivosti. Záverečná časť 7. ročníka festivalu Pozorištarije prebiehala v sobotu 21. septembra v Smerevskej Palanke.

Odborná porota v zložení: Velimir Mitrović, režisér, Miomir Jelić, maliar, a Vladimir Đurđević, novinár, za najlepšie predstavenie vyhlásila inscenáciu Osmeh (Úsmev) Divadla Stevana Sremca z Crvenky, 2. cenu získalo predstavenie Sto godina ljubavi (Sto rokov lásky) detského ochotníckeho divadla z Ko-

vinu. Tretiu cenu získali dva súbory – Pazovčania a Surduličania, ktorí zahrali predstavenie Petar Pan. Muzikál Rozprávka na dobrú noc, v ktorom sa prepletajú herectvo, tanec, hudba a spev, režijne podpísali Anička Balážová, Andrea Dvornická a Libuša Simendićová a je to spoločný projekt zá-

kladnej školy, SKUS hrdinu Janka Čmelíka a MOMS. Na tohtoročnom republikovom festivale detskej divadelnej tvorivosti Pazovčania boli odmenení aj za najlepšiu hudbu, Ema Kočišová získala diplom za herecký výkon a Lýdia Gedeľovská za najlepší simultánny preklad. Ináč v Smederevskej Palanke pazovský súbor vystúpil 15. septembra. kv

12. 10. 2013

41 /4564/

HLAS ĽUDU

OZNAMY НЕОМЕДИКА – NEOMEDICA Špecialistická ordinácia pre transfúziológiu a hematológiu LABORATÓRIUM tel.: 021/6-613-886

REGENERATÍVNA MEDICÍNA SPOJOV – KĹBOV NAJSÚČASNEJŠIA LIEČBA CHORÝCH KĹBOV BEDRA, KOLENA, RAMENA, LAKŤOV, ZÁPÄSTIA A ČLENKU, ŠPORTOVÝCH ÚRAZOV VÄZOV A SVALOV Najnovšia metóda liečby ortopedických pacientov s chorobami a poškodeniami panvy – bedrových kĺbov, kolien ramien, lakťov a členka a športových poranení šliach, väzov a svalov, je spôsob použitia plazmy obohatenej krvnými doštičkami a kmeňovými bunkami – PRP (PlateletRichPlasma). Plazma obohatená doštičkami (PRP) sa získava z krvi pacienta, ktorá sa po určitom spracovaní injekčne aplikuje do poškodených kĺbov. Napomíname, že sa koncentrovaná PRP dostáva a vracia tej istej osobe – pacientovi. Pri použití tejto metódy sa na chorých miestach aktivuje proces obnovovania tkaniva – regenerácia poškodenej chrupavky, väzov, šliach, svalov. Prednosť používania tejto metódy oproti klasickým chirurgickým metódam spočíva v tom, že nie je tak invazívna ako chirurgická a môže byť použitá aj u pacientov, ktorí trpia na srdcovo-cievne choroby – zaťažený kardiovaskulárny systém (metóda bez anestézie). Liečba plazmou obohatenou doštičkami (PRP) je ideálna metóda na použitie pri športových zraneniach (poškodenie väzov, šliach, svalov) z toho dôvodu, že oživenie je oveľa kratšie a návrat do každodennej činnosti rýchlejší. Po diagnostike osteoartrózy (poškodenia chrupaviek) každý rok sa stav kĺbov zhoršuje, bolesť zosilňuje, vyskytuje sa kĺbová deformácia a neskôr je nevyhnutná chirurgická implantácia protézy (umelý kĺb). Ak sa pacient v prvých rokoch po stanovení diagnózy Arthrosis podrobí liečbe pomocou PRP, liečba je takmer 100 %. V ordinácii NEOMEDICA sa táto metóda používa už viac ako dva roky. Percento úspešnosti alebo zlepšenia zdravotného stavu veľmi zanedbaných, neliečených kĺbov je viac ako 80 %, čo závisí od trvania choroby, totiž poškodenia kĺbov. Pripomíname, že roky pacienta nepredstavujú žiadnu prekážku na použitie tejto metódy.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Futog 4 – NS 188, NSU 188 Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Futog 4 – NS 188, NSU 188, Ulica Gavrila Principa č. 82, Futog, na katastrálnej parcele č. 4618, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 7. októbra 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-558/13, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Futog 4 – NS 188, NSU 188, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie Futog 4 – NS 188, NSU 188, Ulica Gavrila Principa č. 82, Futog, na katastrálnej parcele č. 4618, k. o. Futog, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a periodické výskumy po uvádzaní zdroja do prevádzky na lokalite základnej stanice mobilnej telefónie Futog 4 – NS 188, NSU 188, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej

12. 10. 2013

41 /4564/

HLAS ĽUDU

stanice mobilnej telefónie Futog 4 – NS 188, NSU 188, Ulica Gavrila Principa č. 82, Futog, na katastrálnej parcele č. 4618, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá postavovanie trojúsekovej anténovej sústavy GSM 900 a UMTS, ktorá bude pozostávať z troch dual-band antén K 80010485 po jedna pre každý úsek. Plánovaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 4 + 4 + 4 a pre UMTS je 2 + 2 + 2. Antény budú usmernené s azimutmi 40 ° (prvý úsek), 120 ° (druhý úsek) a 275 ° (tretí úsek) pre systém UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Futog. V lehote stanovenej zákonom MS Futog doručilo petíciu proti inštalovaniu antény. S petíciou doručili rozhodnutie Rady MS Futog, v ktorej je uvedené, že Rada MS Futog na zasadnutí z 22. septembra 2008 schválila rozhodnutie, že je výlučne proti výstavbe základnej stanice mobilnej telefónie v osídlenom meste a v blízkosti obytných objektov a podľa mienky členov RMS všetky antény pre mobilnú telefóniu treba premiestniť mimo sídliska. Rovnaké rozhodnutie potvrdilo aj nasledujúce zloženie RMS Futog v priebehu júla 2009. Lokalita a účel projektu sú v súlade s Informáciou o lokalite, číslo V-353-825/12 z 11. marca 2013, vydanej zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice Futog 4 – NS 188, NSU 188, číslo správy 3101/13-272 AR, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie Futog 4 – NS 188, NSU 188, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7.3 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

OZNAMY BLAHOŽELANIE

POSLEDNÝ POZDRAV

Dňa 27. septembra 2013 na Prírodovedno-matematickej fakulte v Novom Sade DANIELA SIČOVÁ z Pivnice úspešne obhájila diplom z chémie – ochrana životného prostredia. Mladej chemičke blahoželajú a veľa šťastia do budúcna prajú mama, brat a báči Joži.

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s mojím manželom

priateľovi

MIŠOM CICKOM 2. 11. 1943 – 28. 9. 2013 z Kovačice

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové

perie

alebo

mením za paplóny, vankúše

deky.

Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782-278.

MIŠOVI CICKOVI 2. 11. 1943 – 28. 9. 2013 z Kovačice S veľkým žiaľom sa s Tebou lúčia priatelia Pavel a Katarína Kuchárikovci

Zamĺkol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohol ešte žiť. Život zhasol bez posledného slova rozlúčky. Navždy zarmútená manželka Katka

POSLEDNÝ POZDRAV starému otcovi

MIŠOVI CICKOVI

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs BOĽAVÁ SPOMIENKA na nášho milého syna

SMUTNÁ SPOMIENKA na

2. 11. 1943 – 28. 9. 2013 z Kovačice Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je smútok a žiaľ. Navždy zostaneš v našich srdciach. Vnúčatá Soňa a Janko Čechovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA s kmotrom a krstným otcom

JÁNA SELEŠTIANSKEHO 25. 10. 1982 – 8. 10. 2005 – 8. 10. 2013 z Kulpína Uplynulo osem boľavých rokov, čo Ťa osud vytrhol z našich životov. Ale ani čas nemôže potlačiť náš hlboký žiaľ. Chýbaš nám! Tvoji rodičia

JÁNA SELEŠTIANSKEHO 25. 10. 1982 – 8. 10. 2005 – 8. 10. 2013 z Kulpína

VLADOM PEŠIĆOM 1953 – 2013 z Kulpína

S láskou a úctou si na Teba spomína Tvoj brat Ivan s rodinou

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Rodina Čániová

SMUTNÁ ROZLÚČKA s priateľom

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov projektu na životné prostredie Podnik DENEZA M INŽENJERING, Belehrad, Bulvár Mihajla Pupina 115 G, splnomocnením nositeľa projektu NAFTOVÝ PRIEMYSEL SRBSKA, a. s., Nový Sad, Narodnog fronta 12, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba benzínovej stanice Nový Sad I, Ul. Maxima Gorkého 1, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 889, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

VLADOM PEŠIĆOM 1953 – 2013 z Kulpína

Odišiel si náhle, ale navždy zostaneš v našich srdciach. Rodina Brtková

12. 10. 2013

41 /4564/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

starému otcovi

MIŠOM CICKOM

2. 11. 1943 – 28. 9. 2013 z Kovačice

2. 11. 1943 – 28. 9. 2013 z Kovačice Cestou života mal si s nami ešte kráčať, životné radosti spolu s nami znášať. Budeš nám chýbať…

Dcéra Katarína Hajková s manželom Martinom

POSLEDNÝ POZDRAV

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

starému otcovi

s milovaným bratrancom a ujom

MIŠOVI CICKOVI 2. 11. 1943 – 28. 9. 2013 z Kovačice

Bol si človekom, ktorý mal veľké srdce lásky a dobroty pre nás všetkých. Navždy budeš v našich srdciach.

Dcéra Anna Čechová s manželom Jánom

Kto ho poznal, spomenie si, kto ho mal rád, nezabudne. Vnučka Anna Čolićová s manželom a deťmi Anđelom a Natalijou

SPOMIENKA Dňa 8. októbra 2013 uplynul rok, čo nás opustil náš švagor

DR. VLADIMÍROM GRÚNIKOM

MIŠOVI CICKOVI

31. 5. 1933 – 27. 9. 2013 z Nového Sadu pochovaný bol 3. októbra 2013 v Báčskom Petrovci

2. 11. 1943 – 28. 9. 2013 z Kovačice

Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života.

POSLEDNÝ POZDRAV

s otcom

Odpočívaj v pokoji.

Vnučka Katarína Čechová s manželom a synom Gabrielom

1937 – 2012 – 2013 z Petrovca

Na Teba si navždy spomínajú

Sesternica Jarmila Nongrádiová s rodinou

POSLEDNÝ POZDRAV

RELJA SAVIČIĆ

Marka a rodina Kišová

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 8. októbra 2013 uplynul rok, čo nás opustil náš drahý

DR. VLADIMÍROVI GRÚNIKOVI 1933 – 2013 petrovskému rodákovi Aj takto sa lúčime s humanistom, národovcom a matičným dobrodincom, ktorého sme vyprevadili k večnému odpočinku na petrovskom cintoríne 3. októbra t. r. a ktorému môžeme vďačiť za to, že MSS má také podmienky pre prácu v budove, ktorej tretinu nám daroval. Jeho celoživotným mottom bolo pomáhať tým, ktorí tú pomoc najviac potrebujú. My matičiari si to budeme vždy vážiť a s vďakou a úctou naňho spomínať.

RELJA SAVIČIĆ 1937 – 2012 – 2013 z Petrovca

Aj keď nie si viac s nami, v našich srdciach zostaneš navždy. Manželka Anna, dcéry Svetlana a Zdenka s rodinami, brat Božo s rodinou a svatka Anna Kaňová

Členstvo Matice slovenskej v Srbsku

12. 10. 2013

41 /4564/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našich rodičov a starých rodičov

Uplynul rok, čo nás navždy opustil milovaný brat a ujko

SPOMIENKA Už rok nie je s nami náš švagor

MICHAL PETRÁŠ

MÁRIU

JÁNA

1946 – 7. 10. 1998 – 2013

1945 – 8. 10. 2003 – 2013

ČIEPOVCOV z Báčskeho Petrovca Trvalú spomienku si na nich zachováva rodina Čiepová

SPOMIENKA Dňa 5. októbra 2013 uplynulo päť smutných rokov, čo nás navždy opustila naša milovaná dcéra, manželka, matka a starká

21. 11. 1964 – 12. 10. 2012 – 12. 10. 2013 z Kulpína

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Zarmútení: sestra Anna Virágová s manželom Miloslavom a dcérami Annou Pálikovou a Katarínou Kockovou s rodinami

MICHAL PETRÁŠ z Kulpína Trvalú spomienku naňho si zachováva rodina Hudecová z Hajdušice

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

s členom posudzovacej komisie festivalu DIDA v Pivnici a spoluobčanom

Uplynul rok, čo nie je s nami náš švagor a zať

ANNA JAMBRICHOVÁ

MICHAL PETRÁŠ

rod. Sabadošová 25. 7. 1950 – 5. 10. 2008 – 2013 z Kysáča

Na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudnú a večne Ťa budú nosiť v srdci Tvoji najmilší: otec Ján Sabadoš, manžel Ondrej, dcéry Anna Srnková s rodinou a Miluša Jambrichová so synom Martinom

1964 – 2012 – 2013 z Kulpína

DR. MICHALOM TÝROM S úctou si na neho budú spomínať členovia Ochotníckeho divadla Janka Čemana z Pivnice

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 11. októbra 2013 uplynulo 20 rokov, čo nás navždy opustila naša drahá dcéra, matka a sestra

Dňa 7. októbra 2013 uplynulo päť rokov, čo sme sa navždy rozlúčili s mojím manželom a naším otcom a apom

ANNA SUCHÁNKOVÁ rod. Šišková 24. 2. 1941 – 11. 10. 1993 – 2013 z Kovačice

Rodiny Ededyová a Juríková

SMUTNÁ SPOMIENKA

JÁNOM DIŇOM 1935 – 2008 – 2013 z Petrovca

ALEKSANDRA STUPAVSKÁ-KUDRONOVÁ

Trvalú spomienku si na Teba v srdci zachovávajú:

S láskou a úctou si na Teba spomíname a pred zabudnutím Ťa zachovávame.

matka Anna, syn František a brat Ján s rodinou

Manželka Zuzana a deti Ján a Mariena s rodinami

Kto ho poznal, spomenie si, kto ho mal rád, nezabudne. Žiješ v srdciach tých, čo Ťa milovali.

1980 – 2011 Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú mamička a strýko Ondrej

12. 10. 2013

41 /4564/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na matku

s mojím manželom a naším bratom, otcom, starým otcom a pradedom

JULIJANU JAKÁBOVÚ

na manžela, ocka a starkého

PAVLA HANUĽU

SAMUELOM MIKLOVICOM

rod. Chrťanovú 4. 5. 1931 – 10. 4. 2013 z Padiny

1946 – 2008 – 2013 z Petrovca

26. 9. 1933 – 5. 10. 2013 z Báčskeho Petrovca

Na Tvoju lásku a dobrotu si stále spomínajú synovia Vladimír a Miroslav Jakábovci so svojimi rodinami

Stále budeš žiť v našich spomienkach. Tvoji najbližší

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na priateľa

na nášho švagra

Ťažko je naučiť sa bez Teba žiť, keď nemá kto poradiť a potešiť. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života. S úctou a láskou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší

s mamou, mamičkou a pramamičkou

ANNOU BOHUŠOVOU

MICHALA PETRÁŠA

rod. Ušiakovou 8. 10. 1926 – 28. 9. 2013 z Petrovca

1964 – 2012 – 2013 z Kulpína

MICHALA PETRÁŠA 1964 – 2012 – 2013 z Kulpína

Čas plynie, ale spomienka na Teba navždy zostane v našich srdciach. Sabína a Branislav

S úctou si na neho bude spomínať rodina Kičiňová

SMUTNÁ SPOMIENKA

ALEKSANDRA STUPAVSKÁ-KUDRONOVÁ 1980 – 2011

S láskou si na Teba spomínajú otec Juraj a sestra Marína

12. 10. 2013

41 /4564/

HLAS ĽUDU

Na Tvoju usilovnosť, lásku a dobrotu s úctou si budú spomínať dcéry Anna a Milina s rodinami

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s profesorom

DR. MICHALOM TÝROM 26. 10. 1942 – 5. 10. 2013 slovakistom a slavistom, vynikajúcim vysokoškolským pedagógom, kolegom a priateľom, ktorý vyoral hlbokú brázdu v slovenskej vojvodinskej jazykovede a kultúre. Kolegovia a študenti Oddelenia slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade

OZNAMY BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 8. októbra 2013 uplynulo osem smutných rokov, čo nás tragicky opustil náš milovaný

MIROSLAV KIČIŇA

SMUTNÁ SPOMIENKA na nášho milovaného

RASTISLAVA VALENTÍKA

1989 – 2005 – 2013 z Kulpína

1988 – 2005 – 2013 z Kulpína

Sú stopy, ktoré nemiznú, spomienky, ktoré neblednú, rany, ktoré sa nehoja, slzy, ktoré neschnú, a otázka, prečo to tak všetko musí byť?! Rodičia a sestry

Sú nite lásky, ktoré nepretrhne ani smrť, a je bôľ a smútok, ktorý nevylieči ani čas. Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 6. októbra 2013 uplynul nám ťažký a bôľom zahalený rok, čo nás navždy opustil môj dobrý manžel a náš dobrý otec a dedo

SLOBODAN PAVIĆEVIĆ 1936 – 2012 – 2013 z Kovačice

MIROSLAVA KOVÁČA 2. 11. 1953 – 15. 10. 2011 – 15. 10. 2013 z Borova rodom z Pivnice Tvoj život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná. Tvoji najmilší

SPOMIENKA

Je jedno prekrásne miesto, po ktorom každý z nás túži, tam milosť Božia prebýva a deň na oslavu Pána slúži. Tvoji: manželka Eva, syn Zlatko s manželkou Marijou, syn Miroslav a vnukovia Nemanja a Igor

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 6. októbra 2013 uplynul rok, čo nás navždy opustil náš švagor

MICHAL PETRÁŠ 1964 – 2012 – 2013 z Kulpína

SLOBODAN PAVIĆEVIĆ

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. S nádejou, že sa znovu stretneme, trvalú spomienku na Teba si zachovávame.

22. 8. 1936 – 6. 10. 2012 – 2013 z Kovačice Tíško a pokorne si čakal na svoj koniec. S láskou a úctou si na Teba spomínajú rodiny:

Tvoji najbližší

Čížikové, Babincová a Čechová

12. 10. 2013

41 /4564/

HLAS ĽUDU

OZNAMY

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 10. októbra 2013 uplynulo päť najťažších, najsmutnejších a najboľavejších rokov v mojom živote, čo som zostala bez môjho milovaného, dobrého, starostlivého a nenahraditeľného manžela, spomínajúc si na najkrajšie roky prežité s ním.

S Ježišom chcem v každej chvíli verne kráčať vždycky sveta údolím; v Ňom mať prameň sily a dôverne zostávať a radovať sa s Ním. Lebo On je mojím Spasiteľom; aj keď svet mi bolesť pôsobí, cítim Jeho pri modlení vrelom; viem, že Pán ma slávou ozdobí. Nezdobia vždy cestu vonné kvietky. Často je aj tŕním pokrytá. Pán Ježiš si vedie svoje dietky, a tak v duši nádej rozkvitá...

PAEDDR. THDR. JÁN VALENT, PHD. 1941 – 2008 – 2013 biskup

Moja nádej žije v Bohu celá – pôsobí mi v srdci istotu, že keď zloží duša stánok tela, pozve ma k večnému životu... (Z básnickej zbierky Pod krížom Kristovým autora Jána Valenta)

Skutočnosť, že na svete máme súženie, tým viac má oživovať túžbu po večnosti. Tu v tejto časnosti sa jednoducho nedá vyhnúť zármutkom. Ony prichádzajú v určitej miere na každého jedného človeka. Preto, kým tu žijeme, poddaní sme bolestiam, trápeniam, sklamaniam, a tak sa v nás stále oživuje túžba po novom, lepšom živote, živote vo večnosti, kde nám už našu radosť a blahoslavenstvo nik nebude môcť vziať. (Zo zbierky próz Tvoje slovo je sviecou mojim nohám autora Jána Valenta)

Navždy zarmútená manželka

12. 10. 2013

41 /4564/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 11. októbra: • O 19.30 v relácii odznie prvá časť koncertu 40. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch z roku 2010. • O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI budú uprednostnené tri príspevky: z Kovačice o Kovačickom októbri, zo Starej Pazovy o 44. prehliadke slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín a z Bieleho Blata o Sladkom dni. • O 20.45 SPEKTRUM: V Spektre sa bude hovoriť o prípravách na 33. festival populárnej hudby Zlatý kľúč v Selenči. NEDEĽA 13. októbra: • O 11.00 DÚHOVKA: Vysielanie pod názvom Zlomky zo životopisu Michala Týra nakrútené vlani pri príležitosti jeho 70. narodenín bude odvysielané ako In memoriam univerzitnému profesorovi Dr. Michalovi Týrovi, poprednému jazykovedcovi, slovakistovi, učiteľovi a autorovi kníh. • O 11.30 SRBSKO-SLOVENSKÁ VZÁJOMNOSŤ: Druhá polhodinka nedeľného vysielania bude v znamení srbsko-slovenskej vzájomnosti a venovaná je dvom dôležitým podujatiam Spolku Srbov na Slovensku, zorganizovaných koncom minulého týždňa: na vojenskom cintoríne vo Veľkom Mederi položili vence k hrobke vojakov padlých v prvej svetovej vojne a v Trnave usporiadali medzinárodnú konferenciu o srbsko-slovenských vzťahoch. UTOROK 15. októbra: • O 10.10 PALETA: Na prvom programe TVV odznie výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza piatkových vysielaní bude v sobotu o 2.00 a o 10.00. V pokračovaní nasleduje repríza Stane Ribič, predseda Spolku Srbov na Slovensku, s Jánom Čemanom, PALETY. Repríza nedeľných redaktorom reportáže o srbsko-slovysielaní bude v piatok venských vzťahoch o 16.45 a v sobotu o 5.30.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 13. októbra 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Rozspievané klenoty Kovačickí cirkevníci na návšteve v Liptovskom Ondreji Kovačický Rozmarín tancuje aj po myjavsky Utorok 15. októbra 16.00 – 18.00 Klenotnica

Zlatý kotlík Detský jarmok Premiéra najnovšieho vydania časopisu Klasy Piatok 18. októbra 16.00 – 18.00 Klenotnica Slovenský film: Ženský zákon Výber z programu TV Petrovec

Z PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz Predpoludňajší program: Pondelok – piatok 8.00 – 10.00 Sobota 8.30 Aspekty, resp. Envirosféra; 9.00 Správy, Týždeň; Nedeľa 8.00 – 10.00 Správy, Vysielanie pre dedinu, Pohľady k výšinám a Vysielanie pre deti Popoludňajší program je nezmenený (15.00 – 18.00) s pravidelnými reláciami: Pondelok – Rádio šport Utorok – Kronika našich osád Streda – Hospodárske horizonty; In teen Štvrtok – Súzvuky Piatok – Z každého rožka troška Sobota – Kaleidoskop Nedeľa – Hudobné relácie Rozhlasové noviny každý deň o 17.00 h a po nich Vejár hudobných vysielaní do 18.00 h. Nočný program: Utorok 23.00 – 6.00: Hudobné relácie Sobota 23.00 – 24.00: Rozhlasová hra; hudobné relácie

Z PROGRAMU RÁDIA PETROVEC – PRE KAŽDÉHO NIEČO Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz Utorok – piatok: 10.40 Hit dňa; 14.00 Dozvuky dňa Sobota 10.00 – 12.00: Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 – 12.00: Retrospektíva týždňa Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

12. 10. 2013

41 /4564/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; Program od 11. do 17. októbra zostrih Molí Pondelok – sobota 19.00 Zvon, prehľad udalostí 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, týždňa Citáty 20.00 Kolážová relácia Nedeľa 19.00 Zvon, spravodajská res vami lácia 22.00 Film: Nesplnené sľuby 19.15 Kreslený film 24.00 Záver vysielania 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy Každý pondelok o 20.15: 20.15 Filmy: Hudobný mix Piatok 11. októbra Každý piatok o 18.15: Výber – Pirát Čierna brada, 1. časť z programu TV Kovačica Sobota 12. októbra Každú sobotu o 18.15: Výber – Pirát Čierna brada, 2. časť z programu TV Pančevo Pondelok 14. októbra – Záchvat zúrivosti Utorok 15. októbra – Nástraha Streda 16. októbra – Amos a Andrew Štvrtok 17. októbra – Kdekoľvek, len nie tu 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 13. októbra 18.00 Hudobné Rastislav Struhár, technológ v blahoželania Sústave Petrovec, informuje o 18.45 Hit dňa, Reklamy, výrobe peliet

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa vysiela každý pracovný deň o 15.15.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 41 V tajničke je výročitá slávnosť nášho týždenníka. autorka: ANNA BIČIAROVÁ

strach

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 16. októbra o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude odvysielaný príspevok o tom, ako Vojlovičania na slávnostných službách Božích oslávili 111. výročie posvätenia chrámu Božieho, na ktorých privítali aj hostí zo Slovenskej republiky, z Koseca. Repríza v nedeľu 20. októbra o 7.30 h. Záber zo slávnostných služieb Božích

12. 10. 2013

41 /4564/

HLAS ĽUDU

čiernorovnaké rozumelo horské 1. a 2. časť písmená tajničky kolo

vpíšte ÍDA

ž. meno Katarína

pracovník v obchode 2. písmeno abecedy

nájom pozemku solmizač. slabika astát pobrežná hrádza

prinajmenej hlavný (skr.) orgán zraku

cesta

alt

karát priemyselná rastlina

ž. meno vydával rachot

rošáda (srb.) AS HL DU 3. časť ĽU tajničky ľaľa

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz

Bor

symbol lásky osobnosť metla na ometanie pece

orgán sluchu vo vlastnom dome bežal alumíniová AS fólia HL DU U Ľ síra

urán rybárska sieť (srb.)

amerícium vpíšte ABE

Kotor vpíšte LAS rádius Lola Novaković dlhá tvrdá samohl.

týkajúci sa slovesnosti

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 40 – VODOROVNE: platidlo, rokámi, p, ipo, Esma, Pavel Pop, OT, mor, r, masa, oni, i, V, opál, epištola, nie, ora, Kata, cd, ani, vial, Olina, A. TAJNIČKA: PAVEL POP Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 38 z čísla 38 Hlasu ľudu z 21. septembra 2013 bolo: LADISLAV ČÁNI. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: PAVEL KOLÁR, Ul. prvomájová č. 117, 23 000 ZREŇANIN. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠPORT PRVÁ LIGA SRBSKA

aby prekonalo nezhody medzi hráčmi, ktoré sa prejavili na posledných zápasoch. Musí sa prestať s horekovaním na zlých rozhodcov, ktorí zrejme viackrát poškodili Dolinu, a obrátiť Po prestávke Dolina sa k zlepšeniu výkonov a plnezahrala agresívnejšie a niu profesionálnych povinnosčoskoro znova získala tí hráčov. náskok. Akciu z pravej DOLINA: Matek, Baštovastrany začal N. Kovačević, nov, Čížik, Memović, Radišić, prihral Jovanovićovi, ktoVukmirović, Plavšić, N. Kovarý loptu zaslal na opačnú čević (Đoković), Jovanović, D. stranu, kde Spaskovski vybehol pred Babovića Hráč Doliny Danilo Kovačević (červený dres) sa Kovačević (Stajčić), Spaskovski (Karadžić). a strelil do siete – 1 : 2. v Zemune nezapísal medzi strelcov Výsledky 8. kola: Teleoptik Namiesto toho, aby porijevićovi, ktorý ľahko vyrovnal. Po– Dolina 3 : 2, Mladost – Smedekračovali správnou cestou k získaniu tom rozhodca Milićević z Prokuplja troch bodov, hráči Doliny začali ver- odpískal nejestvujúcu penaltu za revo 1 : 0, Borac – Radnik 1 : 3, Slobálne duely s rozhodcami. Títo ako- Teleoptik, ktorú premenil Lujić a ga (K) – Timok 3 : 0, Metalac – Sloby len na to čakali a začali trestať ne- celkom obrátil výsledok – 3 : 2. Na ga (PM) 3 : 1, BSK – Sinđelić 1 : 1, disciplinovaných hráčov. Padinčania dôvažok rozhodca ukázal červenú Proleter – Bežanija 0 : 0, Jedinstvo dostali päť žltých kariet a dve čer- kartu Vukmirovićovi. Deviati hráči putevi – Inđija 1 : 0. Tabuľka: 1. Mladost 19 bodov, vené karty. Rovnakým počtom Doliny, ktorí počas celého zápasu 2. Sloga (K) 16 ... 7. Proleter 11 ... žltých kariet rozhodca Milićević po- hnali vodu na mlyn súpera, do kon14. Dolina 8 ... 16. Radnik 5 bodov. trestal aj domácich hráčov. ca nemohli viac nič zmeniť. Prehra Dolina v 9. kole uvíta vedúcu Po vylúčení Memovića v obrane ide na dušu všetkým hráčom v čele Doliny vznikla veľká trhlina. Nepo- s trénerom Milem Tomićom. Vede- Mladost Lučani. Ján Bokor zorný Radišić „daroval“ loptu Dob- nie Doliny bude mať dosť roboty,

Voda na mlyn súpera TELEOPTIK – DOLINA 3 : 2 (1 : 1)

športovom stredisku Partizan – Teleoptik v Zemune padinská Dolina podala matný výkon. Teleoptik je filiálka šampióna Partizana, jeho mužstvo tvoria mladí hráči, ktorým je cieľ prestúpiť do radov renomovaného klubu. Hostia z Padiny majú skúsenejších hráčov a predpokladalo sa, že to rozhodne. Domáci prejavili viac vôle získať body, kým mužstvo hostí nastúpilo nevoľne a nerozvážne. Počas zápasu sa nálada na ihrisku menila. Dolina dvakrát viedla gólmi Memovića a Spaskovského. Podľa zvyku Čížik v 29. min. odcentroval z rohu pred bránu Babovića, kde najvyššie vyskočil Memović a poslal loptu do siete. Radosť hostí trvala krátko. O dve min. neskoršie Jovanović mal času dobre nacieliť z 25 metrov od brány Mateka a presnou strelou rozvlnil sieť – 1 : 1.

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Šancí neúrekom, výhra minimálna SLÁVIA – VOJVODINA 1 : 0 (1 : 0)

lávisti pokračujú vo víťaznom ťažení na majstrovských zápasoch v obecnom derby s Vojvodinou. Posledná výhra je iba minimálna, lebo podľa zrelých príležitostí, ktoré si vytvorila Slávia, mohol byť na sviatočnom zápase najpresvedčivejší výsledok. Jediný gól na zápase vsietil Miroslav Ďuriš prízemnou delovkou z osemnástich metrov do ľavého rohu brány Dragomira Šarca. Bezprostredne predtým nikým neohrozený obranca Vojvodiny zaslal loptu do rohu. Po rohovom kope Petkovića Crepajčanom sa podarilo iba vyraziť loptu do mladého obrancu Slá-

sekundy zápasu v strehu, aby neprijala nezaslúžený gól. Najlepšiu šancu o zmenu skóre na celom zápase mali zverenci Zorana Madževského v 50. minúte. Bosnić bol v pokutovom území hostí úspešnejší od dvoch obrancov Duško Bosnić prekabátil dvoch obrancov Vojvodiny, nesebecky pri- Vojvodiny, prihral Petkovićovi, hral Petkovićovi, ktorého ale z góla nič strelu neďaleko bieleho SLÁVIA: Antanasijević, Ďuriš bodu zneškodnil stopér Crepaje. (Angelovski), Sachter (Kováč), Po záverečnom hvizde rozhodcu Čerňoš, Hornung, Nestorovski, Nemanju Ðurđeva z Vršca dve čerMihálek, Mosić, Bosnić, Petković, vené karty dostali futbalisti VojvoSpasojev (Válovec). diny – Aleksić a Petrović. Zápas 9. kola hrá Slávia na sobotu 12. októbra v Belej Crkve so sú100 ROKOV – 10 KOTLÍKOV. Takto môžeme poperom BAK. menovať súťaž vo varení baranieho paprikáša, ktorú v Ďalšie výsledky 8. kola: Partizan sobotu 5. októbra 2013 usporiadali v Benkovom hos– Mladost 2 : 2, Tempo – BAK 1 : 3, tinci v Laliti, ktorý oslavuje sté výročie práce. V konPolet – Sloga (P) 1 : 1, Crvena kurencii desiatich mužstiev zvíťazil kuchár Miroslav zvezda – Kolonija 6 : 5, Sloga Zorňan (staršia mládež), druhý bol Viliam Pavlovič (BNS) – Radnički 3 : 3, Vulturul – (Caffé Memento) a tretí Jaroslav Párnický (mladí matiBudućnost 1 : 3, Železničar – Jučiari). Účastníkov súťaže dlho do noci zabával selenčgoslavija 1 : 1. ský Cardio band. Tabuľka: 1. Železničar 16 bodov, Na snímke zľava: Organizátor súťaže Ján Benka, Vi2. Mladost 15 ... 5. Slávia 13 ... 16. liam Pavlovič, Miroslav Zorňan a Jaroslav Párnický. Tempo 1 bod. J. Pucovský Ján Špringeľ

vie, ktorý neváhal ani sekundu. Do prestávky sa ako na bežiacom páse striedali možnosti o zmenu výsledku v prospech domácich. Po jednu šancu mali Spasojev, Mosić, Bosnić a Petković. Dvakrát po ľavom a pravom boku vynikajúce pohrozil aj skúsený Nestorovski. Hostia ohrozili svätyňu Slávie iba zo štandardky, keď z voľného kopu mieril presne Popović, ale brankár Antanasijević strelu kryl. Po prestávke mali futbalisti z osady insity miernejšiu prevahu. Poslednú štvrťhodinu ale slávisti hrali zmätene v strede poľa a obrana domácich musela byť do poslednej

12. 10. 2013

41 /4564/

HLAS ĽUDU

ŠPORT NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Obaja chceli plný zisk... BUDÚCNOSŤ – PETROVARADÍN 1 : 1 (0 : 1) ložanci uhostili nepríjemný celok Petrovaradína a prvýkrát tejH to jesene na domácom trávniku nevyhrali. Okolo 250 divákov sledovalo bojovný, ale nie vzrušujúci zápas. Hralo sa hlavne v strede ihriska, obe mužstvá čakali na chybu súpera. Pozorné obrany nemali veľa práce, lebo oba celky hrali s posilnenými zálohami. V očakávaní posledného hvizdu v prvom polčase neistého a hosťom nakloneného rozhodcu Simičića z Čurugu domáci zadáci darovali loptu hosťom, záložník Dragojlović z osemnástich metrov matoval Tankosića pre šokujúcich 0 : 1. V druhom polčase sa očakávali útoky vo vlnách domácich. Keď sa však Budúcnosť pokúsila o to, skúsení hostia podporení spomínaným mužom v oranžovom rôznymi obštrukciami hry znemožňovali zmenu výsledku. Na

druhej strane hráči Petrovaradína z niekoľkých protiútokov vážne zamestnali pozorného Tankosića. Domáci boli v 54. a 65. min. oškodení o dve čisté jedenástky. V prvom prípade Fejdi prekabátil dvoch hostí a v srdci šestnástky ho z chrbta zrazili, no rozhodca sa neozval. Sotva desať min. neskoršie po rohovom kope kapitán Petrovaradína rukami znemožnil Leđanca, aby zblízka hlavou prekonal brankára a následne sa hodil na trávnik. Hra pokračovala a po lopte v aute aspoň dve min. poskytovali pomoc „zranenému“ hosťovi. Tento sa vracajúc na ihrisko vysmieval obecenstvu, že sa „takto chráni dobrý výsledok“. Po faule nad Lukićom sa v 72. min. Leđanac vypomstil a strelou z voľného kopu z dvadsiatich metrov prekvapil Smiljanića. Kanonier domácich

V úvode tri góly, a potom... BORAC – MLADOSŤ 6 : 1 (4 : 1) ladosť zo Šajkaša body neprinášala ani vtedy, keď mala silnejší M celok a hrala lepšie. No mnohí neočakávali až taký výprask. Síce Mladosť nedostala až deväť gólov, ako to niekto komentoval, mysliac, pravda, na susedov z Hložian, ktorí tam už v prvom zápase zle pochodili. Šesť gólov v sieti neskúseného Glišića je predsa veľa. Zaujímavé je i to, že za prvých päť minút padli až tri góly. Borac už v 1. minúte viedol 1 : 0, v 3. min. bolo 2 : 0, kým v 5. min. na Torbicov center siahol domáci zadák a Mladosť vďaka vlastnému gólu výsledok skorigovala. Do polčasu sa Šajkašanom podarilo ešte dvakrát vsietiť. Veľký podiel na štyroch prvých góloch má aj sedemnásťročný Glišić, ktorý v petrovskej bráne vystriedal zraneného Pavla Fejdiho. Ako sa dozvedáme, Mladosť aj napriek

vysokej prehre mala problémy i s rozhodcom, ktorý nadŕžal domácim. V druhom polčase sa hralo rovnoprávne. Domácich dvakrát zachránilo aj brvno. Raz ho z voľného kopu trafil Zorić, potom aj Grujić. V tejto časti hry domáci dali ešte dva góly. Na piatom sa podieľa aj zadák Milkan Latinović, ktorý loptu stratil, kým pri šiestom góle brankár Glišić nepotrebne vybehol von zo šestnástky. MLADOSŤ: Glišić, Peťkovský, Bubulj (Karanović), Kobilarov, Ardalić, Latinović, Fábry, Batinić, Zorić, Torbica, Cerovský (Grujić). Petrovský dorast aj v nedeľu v Šajkaši dosiahol úspech. Hostia vyhrali 3 : 1. V budúcom kole Mladosť uvíta Vojvodinu Bačko Gradište. Samuel Medveď

Vypomstil sa súperovi: Nikola Leđanac (Budúcnosť Hložany) krásne obhodil múr Petrovaradína a trafil ľavý dolný roh brány – 1 : 1. Do konca zápasu oba celky chceli plný zisk, ale sa im to nepodarilo. Viac môžu banovať Hložanci, lebo v 2. min. nadstaveného času po akcii Ožváta a Lukića náhradník Jeličić z piatich metrov strelil tesne vedľa žrde. V korektnom zápase sme videli tri žlté

ZREŇANINSKÁ B LIGA

Derby Aradáčanom AŠK – MLADOSŤ 2 : 1 (1 : 1) radáčania zápas s celkom z Bieleho Blata začali vedomí, že A musia vyhrať, ak chcú zachovať prvé miesto v tabuľke. Možno aj preto začali príliš nervózne, čo vyvrcholilo chybou Apostolovića, ktorý už v 5. min. príliš neobozretne zakročil v šestnástke a rozhodca právom ukázal na biely bod. Hostia sa z pokutového kopu ujali vedenia, čo vyvolalo dodatočnú nervozitu v radoch AŠK. Predsa vzmohli sily a začali nebezpečne obliehať bránu Nosáľa, ktorý zneškodnil až päť príležitostí. Predsa v 30. minúte kapituloval. Mijić pekne prihral Vučetićovi, tento v šestnástke uvoľnil Ďuríčeka, ktorý z nepatrnej blízkosti prekonal brankára Mladosti.

karty, ktoré dostali Leđanac a dvaja hostia. BUDÚCNOSŤ: Tankosić, Hataľa (Zbućnović), Drieňovský (Božić), Đukić, Zečević, Mandić (Jeličić), Ožvát, Severíni, Leđanac, Lukić, Fejdi. Dorastenci zažili prvú domácu prehru 1 : 3. Gól dal Zahorec. Kohútiky Budúcnosti prehrali v Sriemskej Mitrovici s domácim Sremom 2 : 0. Ženské družstvo Budúcnosti podľahlo ŽFK Rubin v Mole 4 : 1. Výsledky 8. kola: Budúcnosť (H) – Petrovaradín 1 : 1, Budućnost (M) – Mladost (NS) 3 : 0, Tvrđava – Jedinstvo 0 : 0, Mladost (T) – Sutjeska 3 : 0, Borac – Mladosť (P) 6 : 1, Vojvodina (BG) – ŽSK 1 : 2, TSK – Kabel 0 : 1, Veternik – Vojvodina (T) 3 : 2. Tabuľka: 1. Kabel 22 bodov, 2. ŽSK 22, 3. TSK 18 ... 9. Budúcnosť (H) 10 ... 11. Mladosť (P) 9 ... 16. Sutjeska 0 bodov. V 9. kole Hložanci hosťujú v Tovariševe. Ján Murtin (Foto: J. P.) Začiatkom druhého polčasu hostia zmrhali najlepšiu príležitosť na zápase, no Žižić vyrazil sám pred Kurtešana, ale strieľal ponad bránu. Táto príležitosť akoby zobudila domácich futbalistov. Najprv Mijić hlavou strieľal vedľa brány, a potom v šestnástke Mladosti nedovolene zastavili Gála. Presný z pokutového kopu bol Ďuríček, čo vyvolalo veľké oduševnenie zo 150 divákov. AŠK: Kurtešan, Apostolović (Gál), Vesin, Malo, Prodanović, Striško (Đokić), Ďuríček, Rajčević, Vučetić, Mijić, Nenin (Savčić). MLADOSŤ: Nosáľ, Cegledi, V. Poničan, Nečov, B. Žižić, Rac, Krstić, Kurinci, S. Žižić, Straka, J. Poničan. Ostatné výsledky 6. kola: Proleter – OFK Stajićevo 0 : 0, Tamiš – Jedinstvo 2 : 1, MSK – Sloga 3 : 0. Tabuľka: 1. AŠK 16 bodov, 2. MSK 15, 3. OFK Stajićevo 11 ... 5. Mladosť 6 ... 8. Sloga 3 body. V. Gál

MESTSKÁ LIGA NOVÉHO SADU

Prevýšili susedovcov TATRA – ČENEJ 2 : 0 (1 : 0) užstvo trénera Vladimira Šponju pokračuje vo víťaznej sérii. V M nedeľu bez ťažkostí Tatra prevýšila sympatický celok susedovcov z Čeneja. Domáci boli lepší vo všetkých elementoch futbalu, no chýbala im len kolektívnejšia hra. Jednotlivci chceli sami rozhodnúť o víťazovi, a to iba kazilo celkový dojem! V 37. min. Cvetić po rohovom 12. 10. 2013

41 /4564/

kope vyskočil najvyššie a hlavou loptu zaslal do horného rohu – 1 : 0. V 79. min. Alargić prenikol z ľavej strany, uvoľnil Vukovića a tento z čiary trestného územia prízemnou strelou prekonal brankára Čeneja Dra- Lopta po strele hlavou Cvetića v 37. min. skončila v horgina. nom rohu brány Čeneja HLAS ĽUDU

Zápas v Kysáči sledovalo asi 200 divákov a viedol ho Grujić z Nového Sadu. Žlté karty dostali Srnka v domácom mužstve, Kuburić, Ćurčić, Ivanić a Likić v radoch hostí. TATRA: Kyseľa, Srnka, Stevanović, Ćupina, Krstić, Cvetić (M. Grijak), Dubačkić, Alargić, G. Grijak (Tót), Vuković, Ožvát (Đaković). Pavel Pálik

šport voJvoDinskÁ Liga – zÁpaDnÁ skUpina

Odvážnemu šťastie žičí MLADOST – JEDNOTA 0 : 1 (0 : 0) a horúcej pôde mladosti v Báčskom Jarku staropazovskí futbalisti možno nečakane, ale úplne zaslúžene získali tri cenné body. Bola to skutočne odmena za odvahu, veľkú obetavosť, ale aj slušný výkon Jednoty. od začiatku zápasu sa hostia sústredili na zodpovedné vykonávanie úloh na základe pokynov trénera milana vujasina. neprekonateľná obrana hostí v čele s mladým konstantinom stegnjajićom a skúseným Đorđom šušom nedovolila drzým domácim futbalistom dostať sa do šance a vážnejšie ohroziť istého brankára marka mijatovića, okrem nastrelenej žrde v 85. min. a v 88. min. bolo 0 : 1 po jednom z úspešných protiútokov smelých hostí. peknú prihrávku Belanovića šikovne spracoval nemanja

avramović a hoci lopta trochu odskočila, predsa krížnou strelou vypálil do siete bezmocného brankára Lolića. od začiatku zápasu hostia hrali po bočných stranách ihriska a pokúšali sa presadiť z proFavorita na lopatky: tiútokov. inú možnosť ani neAleksandar Erceg mali, lebo mladost má kvalitný, (Jednota) skúsený tím, ktorý dosiaľ nepoznal chuť prehry. Úmysel trénera vu- ramović. Výsledky 8. kola: Graničar – Hajjasina priniesol plody a po zápase nám tento skromný odborník povedal: duk 3 : 2, Vrbas – Jugović 3 : 0, Mla„musím blahoželať mojim zveren- dost – Jednota 0 : 1, Index – Polet 0 com, že prejavili obrovskú vôľu a pev- : 0, Prigrevica – Sloga 2 : 1, Omladiný charakter. poctivo zabojovali a zí- nac – C. zvezda 3 : 0, Cement – skali cenné tri body. za nebojácnosť na Srbobran 3 : 1. Tabuľka: 1. Sloga 16 bodov, 2. Inhorúcej ploche si zaslúžili obdiv, ale žiadna eufória nesmie panovať, lebo dex 15, 3. Mladost 14 ... 5. Prigrevinás do konca jesene očakávajú veľmi ca 13 ... 8. Vrbas 12 ... 10. Jednota 9 ťažké zápasy. prvý z nich je už v sobotu, ... 15. Borac 2 body. Bz-ý

DrUhÁ JUhoBanÁtska Liga – skUpina výchoD

Správna remíza DOBRICA – HAJDUŠICA 2 : 2 (1 : 1) ápas v Dobrici bol tvrdý. v prvom polčase si obe mužstvá Z vytvorili po dve strelecké príležitosti. prví šancu využili domáci futbalisti v 23. min., keď ich útočník prekľučkoval svojich strážcov a z okraja šestnástky presne strieľal mimo dosahu brankára hajdušice Jakšića. po tomto góle hajdušičania zahrali trochu nebezpečnejšie a v 37. minúte sa kocevskému vyskytla pekná príležitosť. ocitol sa zočivoči s brankárom, ale strieľal presne do neho. ivan maliar však vo finiši polčasu bol omnoho presnejší od svojho spoluhráča a peknou strelou z takmer 20-metrovej vzdialenosti z voľného kopu prinútil domáceho brankára kapitulovať.

začiatkom druhého polčasu na ihrisko vybehli útočníci hajdušice radović, Lečić a Demse, takže útoky hostí boli omnoho rýchlejšie a nebezpečnejšie. Domáci futbalisti sa však šikovne bránili, ale v 69. min. predsa len poľavili, čo využil radović a po rýchlom protiútoku priniesol náskok svojmu celku. iba o pár minút neskoršie ten istý hráč zmrhal ešte jednu výhľadnú príležitosť na zvýšenie náskoku svojho celku. nuž a v poslednej štvrťhodinke zápasu sa hajdušičania rozhodli brániť získanú prednosť a ponechali iniciatívu domácim futbalistom. Dobre sa bránili, ale nátlak Dobrice predsa len nevydržali a v 87. minúte Jakšić aj druhýkrát vybral

DrUhÁ stoLnotenisovÁ Liga – skUpina voJvoDina

Fenomenálny zápas STK MLADOSŤ – STK ROHAM 4 : 2 ol to zápas, ktorý trval takmer tri hodiny. mužstvo rohamu z B novej crnje je veľmi silné, lebo ho tvoria skúsení hráči. petrovčania mali svoj deň. a šťastenu im priniesol, ako to povedal miroslav Lomen po zápase a autor týchto riadkov, keď na zápas prišiel práve v čase, keď domáci prehrávali 0 : 2 a turan zvádzal neúprosný boj s Lučićom. Uplynulú nedeľu sa v telocvični petrovskej zš Jána Čajaka hral fe-

keď doma uvítame novosadský index, tiež jedného z uchádzačov o titul majstra.“ J E D N O TA : Mijatović, Bojić, Marković (Igrač), Vasiljević, Stegnjajić, Šuša, Šestović, Stanković (Gojković), Erceg, Belanović, Av-

nomenálny stolný tenis. Bremeno tohto zápasu na svojich pleciach vyniesli Lomen a turan, no dobrý výkon podal aj záborský. zaujímavé je, že sa okrem štvorhry všetky zápasy skončili identickým výsledkom – 3 : 2. Výsledky: Záborský – Cvetković 2 : 3, Lomen – Soti 2 : 3, Turan – Lučić 3 : 2, Turan / Lomen – Gynge / Soti 3 : 0, Lomen – Cvetković 3 : 2, Turan – Soti 3 : 2. S. Medveď

loptu zo siete. HAJDUŠICA: Jakšić, M. Stojkovski (Radović), Folťan (Lečić), Maliar, G. Stojkovski, Barbulović, Radulović, Anđelovski, Kocevski, Pomorišac, Mršić (Demse). Ostatné výsledky 8. kola: Karaš (J) – Potporanj 3 : 0, Borac (VG) – Partizan (K) 4 : 2, Vladimirovac – Ševac 1 : 4, Jedinstvo – Hajduk 1 : 0, Dunav – Karaš (K), 1 : 0, Borac (VS) – Partizan (U) 1 : 0, Vinogradar – Ratar 1 : 0. Tabuľka: 1. Partizan (U) 18 bodov, 2. Borac (VS) 16, 3. Hajdušica 15, 4. Ševac 15 ... 16. Partizan (K) 4 body. vlh

Nemilé hosťovanie PRIGREVICA – SLOGA 2 : 1 (2 : 0) rdevíčanov prekvapila slabá organizácia a dvadsaťminútové E meškanie zápasu v prigrevici. pre neúčasť niektorých kľúčových hráčov a vzhľadom na všetko to, čo sa stávalo na ihrisku a okolo neho, hostia ani nemohli očakávať priaznivejší výsledok. Domáci futbalisti z podozrivých situácií už na začiatku vsietili dva góly. mladý brankár slogy rajić dvakrát slabo zakročil. hostia nemohli zahrať ako vedia, lebo sa museli chrániť od priostrých hráčov prigrevice a brutálneho drukovania domáceho obecenstva. rozhodca miroslav todorović z inđije bol ovplyvnený takýmto ovzduším a toleroval nešportové správanie sa hráčov na trávniku. iba v druhom polčase zápasu sa domáci zbavili tlaku, zahrali lepšie a simeunovićovi sa v 60. min. podarilo skorigovať výsledok. hostia sa ešte niekoľkokrát dostali do výhľadných šancí, ale rozhodca vždy z neznámych príčin prerušoval ich akcie. Domáce mužstvo je iste spokojné s výhrou a rozhodcovia môžu byť spokojní, že sa im nič zlé nestalo po nehoráznych hrozbách domácich „fanúšikov“!? SLOGA: Rajić, Miličević, Bojanić, Považan, Miljković, Raičević, Kovačević, Šajić, Pendo, Simeunović, Strniša. v sobotu sloga uvíta mužstvo omladinca z nových Bánoviec. Károly Vig

športové aktivity petrovských gymnazistov

Primerane ku Dňu školy talo sa už tradíciou, že športové akci v malom futbale sú žiaci 3. c triedy, tivity na gymnáziu Jána kollára so ktorí na penalty 4 : 3 prekonali súpeS žiackym domovom v Báčskom perov zo 4. a. naopak štvrtáčky v pomere trovci vrcholia počas osláv Dňa školy. v piatok 4. októbra 2013 sa na nádvorí gymnázia a v telocvični hemžili početní športovci. v tento deň sa končili i medzitriedne súťaže v malom futbale a volejbale. na školskú oslavu gymnazisti zvyknú pozvať i priateľov a svojich vrstovníkov z iných škôl. tak tentoraz prišli žiaci z ruskokerestúrskeho a báčskopalanského gymnázia. po ukončení športovania najúspešnejším žiakom udelili diplomy, ako i odmeny najrýchlejším bežcom na poslednom petrovskom maratóne. nechýbalo ani vystúpenie členov gymnaziálnej folklórnej skupiny a akrobatický tanec. najúspešnejší chlap-

2 : 1 na sety zdolali o rok mladšie žiačky vo volejbale. rovnaký výsledok bol aj v mužskej konkurencii. aj hostia z okolitých gymnázií v petrovci boli úspešní.tak palančanky zdolali reprezentáciu domácich volejbalistiek 2 : 0 a aj kerestúrčania v pomere 4 : 1 premohli petrovských gymnazistov v malom futbale. tohto roku najúspešnejší bežci školy na petrovskom maratóne boli dievčatá melánia Brňová, aleksandra papová a rebeka Čižmanská a v mužskej konkurencii ivan Francisty, Benjamín kunčák a Darko Babiak. títo žiaci za svoj výkon od vedenia školy získali aj primerané odmeny. J. Čiep

12. 10. 2013

41 /4564/

hLas ĽUDU

ŠPORT MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Ukážkové nožnice Chalupku KULPÍN – STARI GRAD 3 : 1 (1 : 1) všetky prekážky na iac ako 100 diváľavej strane, odcenkov v nedeľu sletroval a Chalupka dovalo veľmi kvalitný nožničkami vsietil zápas na ihrisku vedkrásny gól za konečľa kanála v Kulpíne. ný výsledok 3 : 1. Oba celky produkoDo konca zápasu vali výborný výkon. Báčskopalančania Kulpínske obecenstvo mali ešte tri vyložené sa tešilo už v 5. min. šance, ktoré úspešne Santrač ostre vypálil zneškodnil Leňa. na bránu mužstva z Dvakrát sa do streBáčskej Palanky, smer leckých pozícií dolopty šikovne zmenil stali aj Kulpínčania, B. Chalupka a táto sa ocitla v sieti – 1 : 0. V Darilo sa mu: Branislav ale výsledok sa viac nemenil. pokračovaní sa hralo Chalupka (FK Kulpín) KULPÍN: Leňa, Haška, Stajić, bojovne, obe mužstvá si vytvorili niekoľko šancí, ale iba hostia pre- Gordanić, Đorđević, Živić, Gajmenili jednu, a tak v 32. min. vy- dobranski (Kolarski), Lutkić, Abramović, Santrač (Kajtez), Charovnali. V druhom polčase Kulpín sa pred- lupka (Lazičić). V nedeľu o 15. hodine je v Kulpístavil v ešte lepšom svetle. Jeho futbalisti mali omnoho viac času lop- ne derby medzi domácimi futbatu v nohách. Veľmi rýchlo, už v 50. listami a vedúcim mužstvom Hermin. Živić prudkou strelou trafil cegovca, ktoré môže rozhodnúť o horný roh brány hostí – 2 : 1. Onedl- jesennom majstrovi ligy. Miroslav Zorňan ho potom Stajić úspešne prekonal

Pivničania klesli na dno! HERCEGOVAC – SLÁVIA 4 : 1 (3 : 0) omáci Hercegovac zaslúžene zvíťazil, a tak dokázal, že bude jedD ným z hlavných uchádzačov o titul majstra. Pivničanov táto prehra posunula na posledné miesto v tabuľke! Nebolo mužstvo z Gajdobry toľko silnejšie ako by sa dalo usúdiť z výsledku, no vedelo využiť veľké chyby zadákov súpera, najmä v prvom polčase. Celých dvadsať min. sa hralo rovnocenne v strede ihriska, lebo obrany úspešne zastavovali všetky útoky. Prvú šancu za hostí zmaril Babić už v 7. min. V 23. min. obranca Slávie Nímet chcel prihrať spoluhráčovi, urobil to tak zle, že sa lopta ocitla v nohách domáceho hráča Ratkovića, ktorý strelil prvý gól. V 30. min. Vasiljević dobre zohrial dlane domáceho brankára Lukáča. V 35. min. chybne prihral Danilov a Grubačić ľahko prekonal Čobrdu – 2 : 0. Aj tretíkrát chybili hostia, tentoraz v 44. min. Milec, veterán Grubačić bol rýchlejší od strážcov a zvýšil na 3 : 0. V 50. min. z rýchleho protiútoku stredný útočník Račić vsietil štvrtý gól

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Tretia prehra Panónie 3 : 2 Vedúca štvorka nepoľavuje. Lipar, Dunav, Jedinstvo (K) a Mladost na domácich trávnikoch presvedčivo porazili svojich súperov. Rastina utŕžila deviatu prehru v slede a zostala na poslednom mieste. V 9. kole sa ani jeden zápas neskončil nerozhodne a z hosťujúcich tímov vyhral iba Metalac. Lalitská Panónia jediná v Svilojeve utŕžila minimálnu prehru iba gólovým rozdielom. ća už v 2. min. a sieť Törekvésa sa vlnila – 0 : 1. V 6. min. domáci vyrovnali a pred koncom polčasu (R) 2 : 0, Dunav – Partidosiahli aj druhý gól. zan 3 : 1, Lipar – RadTretí gól odvial všetky nički 3 : 0, Mladost – A. nádeje Panónie, že sa jej Šantić 4 : 0, Rastina – futbalistom konečne poMetalac 0 : 2, Törekvés darí z hosťovania priniesť – Panónia 3 : 2, Dinamo aspoň bod. Druhý gól – Graničar 4 : 1. Valenta iba zmiernil Tabuľka: 1. Lipar 27 novú, už piatu prehru labodov, 2. Dunav 23, 3. litského mužstva na hosJedinstvo (K) 22, 4. ťovaní. Mladost 21, 5. Rusín PANÓNIA: S. Stoja17 ... 13. Panónia 9 ... nović, Lamoš, Jovović, 16. Rastina 0 bodov. Milićević, M. StojanoTöREKVÉS – PANÓvić, Bojić, Rančić (PeNIA 3 : 2 (2 : 1) trović), Pjević, Valent, Laliťania utrpeli už treMladenović (Pivarev), tiu prehru tejto jesene B. Stojanović. výsledkom 3 : 2. Práve V nedeľu v Laliti bude ako aj v Kupusine a Ko- Ani bod zvonku: David Pivarev hosťovať Dinamo zo Sonlute, kde bol identický (Panónia Laliť) ty. výsledok v prospech domácich, hostia sa prví ujali vedenia. V SviJ. Pucovský lojeve Valent využil chybu brankára Božiýsledky 9. kola: Jedinstvo (K) – Rusín V 3 : 1, Šikara – Jedinstvo

12. 10. 2013

41 /4564/

HLAS ĽUDU

za domácich. Slávia skorigovala v 69. min., keď Zorić a Žigić boli na ľavej strane úspešnejší od domácej obrany, lopta sa dostala na opačnú stranu ihriska, kde bol Babić, a rozvlnil sieť – 4 : 1. SLÁVIA: Čobrda, Ruman, Séč, Nímet, Milec, Kalajdžija, Vasiljević, Danilov, Babić, Zorić, Žigić. Pionieri Slávie hosťovali v Silbaši, kde s rovesníkmi Našej hviezdy hrali nerozhodne 1 : 1. Góly dali Pisarev za domácich a Badinský za hostí. Výsledky 7. kola: Kulpín – Stari grad 3 : 1, Hercegovac – Slávia 4 : 1, Krila Krajine – Kriváň 6 : 0, Borac – Maglić 4 : 2, Budućnost – Soko 0 : 1, Bačka – Bački hajduk 2 : 1. Tabuľka: 1. Hercegovac 16 bodov, 2. Kulpín 15, 3. Borac 15, 4. Krila Krajine 14, 5. B. hajduk 10, 6. Soko 10, 7. St. grad 9, 8. Maglić 9, 9. Kriváň 9, 10. Budućnost 7, 11. Bačka 6, 12. Slávia 3 body. V nedeľu do Pivnice pricestujú futbalisti báčskopalanského mužstva Krila Krajine. Ján Šuster

Ako zoskupiť jedenástku? KRILA KRAJINE – KRIVÁŇ 6 : 0 (1 : 0) ž druhýkrát tejto jesene mužstvo Kriváňa odcestovalo na hosťovanie iba s desiatimi futbalistami. Najprv sa U to stalo na hosťovaní v Kulpíne a teraz v Báčskej Palanke. Hosťom chýbalo niekoľko potrestaných hráčov žltými a červenými kartami, ale aj niekoľkí jednotlivci, ktorí z ktovie akých príčin neodcestovali na zápas s mužstvom Krila Krajine. Selenčanom je už problém zoskupiť jedenástku, lebo zo sedem jesenných zápasov až tri zohrali s nedostatočným počtom futbalistov!? Oslabený tím Kriváňa na ihrisku ŠRS Tikvara úspešne čelil len v prvom polčase, keď inkasoval iba jeden gól. Strelcom bol Serdar už v 2. min. Po prestávke sa rozviazalo futbalové vrece domácich, ktorý prostredníctvom Serdara v 49. a 58. min., Kneževića v 52. a Salajiho v 70. a 75. min. hosťom strelili pol tucta gólov. KRIVÁŇ: Naď, Pavlov, Lipták, Dobrík, Dejan Mučaji, Petković, Lugumerski, Kutenič, Dalibor Mučaji, Medić. Kriváň v nedeľu uvíta mužstvo Borca z Obrovca. Michal Poliak

Obecná liga Šíd ĽUBA: Jednota – Jednota Šíd 7 : 2. Domáci priam rozdrvili hostí zo Šídu. Góly za domácich dali Hadžić 3, Dobrić 2, Radičević a Ćalić, za hostí trafili Rukavina a Đurđević. BINGUĽA: OFK Binguľa – OFK Bikić Bikić Do 1 : 0. Hostitelia zvíťazili vďaka gólu Jankovića. St. S.

ŠPORT PADINSKÍ ŽIACI TVRDIA, ŽE JE V ZDRAVOM TELE ZDRAVÝ DUCH

Rojili sa bežci a cyklisti V

šetkým je určite dobre známe príslovie V zdravom tele zdravý duch. S ním však súhlasia aj žiaci padinskej Základnej školy maršala Tita, ktorým nový školský rok začal práve v znamení tohto príslovia. Najmä v dňoch 20. a 21. septembra 2013 mali športové dni. Dvadsiateho prebiehal tradičný kros a 21. cyklistické preteky. Na oboch podujatiach sa zúčastnili žiaci od prvej po ôsmu triedu. Najmladší víťazi krosu, ktorý prebiehal v parku v strede dediny, sú Robert Delić a Ivona Karasová. Diplomy za prvé miesta získali aj druháci Sebastián Čapeľa a Silvia Munťanová, tretiaci Ján Trnovský a Svetlana Sládečeková, štvrtáci Marko Kolár a Jaroslava Marušníková, piataci Miroslav Kováč a Dana Marušníková,

šiestaci Filip Šimák a Ivana Petrášová, siedmaci Alexander Husárik a Ema Chrťanová a ôsmaci Mišo Tomášik a Tamara Ondríková. V sobotu 21. septembra 2013 sa od rána v tom istom par- Padinským žiakom sa dobre bežalo v miestnom parku ku rojili žiaci na bicykloch, ktorí krátko po deviatej hodine štartovali ronika Ondríková, piataci Alexander Zemen a preteky. V kategórii prvákov najrýchlejší boli Helena Mužinićová, šiestaci Sebastián Hedi a Želko Jonáš a Nataša Nikolićová. Diplomy ur- Ema Sváková, siedmaci Pavel Valenta a Viktória čené pre najlepších získali aj druháci Ján Šimák Trnovská a ôsmak Ľuboslav Berković. a Naďa Valentová, tretiaci Janko Trnovský a AnJK namária Tomášiková, štvrtáci Dušan Širka a Ve-

SÚŤAŽ RYBÁROV V KYSÁČI

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – DRUHÁ TRIEDA

Sýkora a Madacký najúspešnejší N

Hostia sa radovali

a kanáli v Kysáči v nedeľu 6. górii dorastencov konečné októbra 2013 bola súťaž v umiestnenie bolo trochu inšie. love rýb udicou na plavák pre Prvé miesto obsadil Kysáčan Ivan dorastencov (do 14 rokov), ako i Madacký (5 750 g), druhý je Ranpre juniorov (od 14 do 18 rokov). ko Bogradović (3 910 g) a tretie Bolo to tretie, záverečné kolo sú- miesto získal Radomir Vlaškalić (3 ťaže, ktorú usporiadal Zväz špor- 490 g). tových rybárov Vojvodiny a organizačne podporili rybári ŠRS Smuđ v Kysáči. V súťaži sa zúčastnili mladí rybári z Kysáča, Báčskeho Petrovca, Hložian, Lalite, Báčskej Palanky, Odžakov, Čelareva a zo Sivca. V nedeľu v Kysáči v treťom kole najúspešnejší boli dorastenci: 1. Ranko Bogdanović zo Sivca (1 650 g), 2. Ivan Madacký z Kysáča (1 510 g), 3. Slo- Najúspešnejší juniori: Greksa, Sýkora a bodan Bajčetić zo Siv- Panić (vpredu zľava) ca (860 g). V kategórii juniorov na kysáčPri odovzdávaní medailí a poskom kanáli najlepšie výsledky hárov bolo počuť, že sa v rámci súmali: 1. Pavel Sýkora z Petrovca (2 ťaže prihliada na ekológiu, ako i to, 770 g), 2. Martin Greksa z Petrov- že záverečná súťaž pre seniorov ca (2 390 g), 3. Nemanja Panić z B. bude 20. októbra 2013 v OdžaPalanky (1 960 g). koch. Povedali tiež, že v rámci V kategórii juniorov poradie tejto ligy vyrástli vrcholoví pretebolo rovnaké aj čo sa týka gene- kári na štátnej úrovni, nuž sa snarálneho umiestnenia. Sýkora v žia do nej zapojiť čím viac detí. troch kolách chytil 9 600 g, Greksa 8 370 a Panić 8 160 g. V kateE. Š.

NAŠA HVIEZDA – PROLETER 1 : 2 (1 : 0) derby jesennej časti súťaže bezpečili triumf pre jesenný titul. NAŠA HVIEZDA: Križan, PeriNaša hviezda bola lepšia v prvom polčase, keď sa ujala ve- šić, I. Fabók, Ušiak (Pejak), Pandenia gólom Janka Gašića v 18. durov, Čobrda, R. Fabók, Grňa, min. Po obrátke hostia z Kara- Banović, Gašić, Trkulja. V poslednom jesennom kole N. đorđeva sa silbašskému obecenstvu predstavili v omnoho kraj- hviezda bude hosťovať v Neštíne. šom svetle a gólmi Maksimovića R. Kopčok v 51., resp. Ninića v 74. min. si za-

MENŠÍ ZÁUJEM O TOHTOROČNÝ TENISOVÝ TURNAJ veteránov v Kovačici (na snímke) spôsobila účasť väčšiny súťažiacich hráčov na 11. Športovej olympiáde pracovníkov Vojvodiny. V rovnaký deň ako na banátskej súťaži pretekali sa na olympiáde v Srbobrane aj tenisti nad 40 rokov v dvojhre a vo štvorhre. Podobne ako aj vlani, ibaže v menšom počte, do osady insity zavítali tenisti nad 35, 45 a 55 rokov. Turnaj patrí medzi úradné súťaže podľa kalendára Tenisového zväzu Vojvodiny. Hlavným organizátorom turnaja bol Igor Cicka zo Športového klubu Kovačica. Dvaja najlepší z každej kategórie získali poháre. Na súťažení účinkoval aj Kovačičan Renato Jovnáš, ktorý týždeň pred turnajom v osade insity získal dve bronzové tenisové medaily v štvorhre s Goranom Foglom z Opova a Monikou Cikerovou z Debeljače na Majstrovstvách Vojvodiny Zväzu šport pre všetkých v Srbobrane. J. Špringeľ 12. 10. 2013

41 /4564/

HLAS ĽUDU

Nemohli proti C. zvezde: futbalistky FK Hajdušica

Najlepšie na turnaji: družstvo ŽFK Crvena zvezda Belehrad

NA FUTBALOVOM TURNAJI V HAJDUŠICI

Nikto ako Crvena zvezda P

ri príležitosti odovzdania do užívania vynovených miestností FK Hajdušica tento klub v sobotu 5. októbra 2013 zorganizoval zaujímavý medzinárodný futbalový turnaj dievčeniec do 17 rokov. Na turnaji sa okrem domáceho družstva zúčastnili aj celok belehradskej Crvenej zvezdy a žiačky gymnázia z mestečka Deta v susednom Rumunsku. Najúspešnejšie boli dievčence C. zvezdy, ktoré presvedčivo dvojcifernými výsledkami porazili oba celky svojich súperiek. Druhé miesto obsadili dievčence z Hajdušice, ktoré tiež presvedčivo vyhrali nad svojimi rovesníčkami z Dety. Nuž a tretie miesto bez výhry patrí futbalistkám z Rumunska. Tréneri troch celkov za najlepšiu brankárku vyhlásili Taňu Ćapićovú, členku C. zvezdy, ktorá neprijala ani jeden gól. Najlepšia strelkyňa je

tiež z radov C. zvezdy Alegra Poliaková, ktorá strelila 13 gólov. Do tretice za najlepšiu hráčku turnaja zvolili Tijanu Filipovićovú, tiež z družstva belehradských„červeno-bielych“. Poháre, uznania a medaily najlepším udelili radca na Veľvyslanectve SR v Belehrade Jozef Sabo a predseda Obce Plandište Milan Selaković, ktorí sledovali turnaj. „Bolo to pekné športové podujatie,“ povedal nám po udelení cien hosť zo Slovenska Jozef Sabo. „Myslím si, že sme spojili pekné s užitočným, vzhľadom na to, že sme športovcom odovzdali pekný dar Slovenskej ambasády – vynovené miestnosti a hneď potom si účastníčky turnaja pekne zašportovali. Škoda, že sa nepodarilo zabezpečiť aj účasť niektorého družstva zo Slo-

venska, ale už odteraz budeme pracovať na tom, aby sme tu o rok slovenské futbalistky mali.“ Pravdaže, ako v každom športe, tak aj na tomto turnaji niekto musel vyhrať a niekto prehrať, ale všetci súhlasili s tým, že z Hajdušice odchádzajú bohatší o ďalšie skúsenosti, ktoré im pomôžu v budúcej práci. V. Hudec

Prehrali, ale získali vzácne skúsenosti: futbalistky z Rumunska

Najlepšia strelkyňa Hajdušice Ivana Maliarová (prvá zľava) s Rumunkami sa ľahko dostávala do šancí

Obrana Hajdušice (zelené tričká) sa snažila, ale nemohla čeliť útokom C. zvezdy

Radca slovenskej ambasády Jozef Sabo (vpravo) a predseda Obce Plandište Milan Selaković kapitánke C. zvezdy Alegre Poliakovej odovzdali pohár

JERMENOVCE Jermenovce, malá osada v juhovýchodnom Banáte, ktorá je prevažne obývaná Maďarmi, administratívne patrí k Obci Plandište. Založená je roku 1817, keď vtedajší správca temešvárskeho kráľovského majetku József Ürmény priviedol sem 62 maďarských rodín. Prisťahovalci novozaložené osídlenie pomenovali podľa zakladateľa – Ürményháza. Tento názov Slováci z neďalekého Jánošíka a Hajdušice poslovenčili a mnohí aj dodnes Jermenovce volajú Ermiház. Od svojho založenia Jermenovce boli prevažne poľnohospodárskou osadou. Občania najprv pestovali výlučne obilniny a neskoršie aj významné množstvá tabaku. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia tu bol aj značný počet remeselníkov. Poľnohospodársky charakter si osada zachovala až dodnes. Avšak od roku 1952, keď neďaleko osady vyvŕtali prvý naftový vrt vo vtedajšej SFRJ, Jermenovce dostali aj prívlastok naftárska osada, vzhľadom na to, že si mnohí Jermenovčania našli zamestnanie na nafte. Okrem toho občania tejto osady dnes pracujú aj v tamojšom hydinárskom bitúnku v Plandišti a v niekoľkých súkromných prevádzkach. Ale aj napriek tomu, aj tuná je nezamestnanosť prvoradým problémom. Počet obyvateľov Jermenoviec neustále klesá a za posledných 100 rokov sa znížil takmer o polovicu. Roku 1910 tu žilo 1 606 obyvateľov, z čoho iba dvaja Slováci, kým podľa posledného sčítania z roku 2011 v tejto osade žije iba 950 obyvateľov, medzi ktorými aj 79 Slovákov, čiže necelých 8 percent. V. Hudec