Hlas42 2012 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 69 ČÍSLO 42 /4513/

Stretnutie Dačić – Pajtić

20. 10. 2012

Naša téma: 12. zasadnutie Deň NRSNM v Dobanovciach Hlasu ľudu

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

Zachovať dosiahnutú úroveň príslušností APV je naším civilizačným a politickým záväzkom, – je jedným zo základných odkazov sobotňajšieho stretnutia premiérov Srbska a Vojvodiny Ivicu Dačića a Bojana Pajtića. O. Filip

Na vojenskej recepcii pri príležitosti 22. septembra – Dňa ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorá sa 10. októbra konala na Veľvyslanectve SR v Novom Belehrade, sa zúčastnili predstavitelia vojenského diplomatického zboru, Ministerstiev obrany, diplomatických zastupiteľstiev, slovenskej komunity… O. Filip

Bezpečnostná a protikorupčná politika v Európskej únii bola téma medzinárodnej vedeckej konferencie v Hložanoch v dňoch 11. až 13. októbra. Zúčastnili sa na nej odborníci z Poľska, Česka a Slovenka. Cez prestávku sme pred objektív dostali väčšiu časť referentov a hostí v Hložanoch. J. Čiep Pri príležitosti 30. výročia práce Strediska pre sociálnu prácu Stará Pazova v piatok 12. októbra vo veľkej sieni Bielej budovy odznela slávnostná akadémia. Na snímke zamestnanci strediska. A. Lešťanová

Aj tohto 15. októbra prebiehali oslavy Dňa Obce Báčsky Petrovec. Cenou obce za rok 2012 ocenili Maticu slovenskú v Srbsku a Osobitným uznaním Mileho Nišića z Maglića a Jána Hašku ml. z Hložian. Podpísaná bola aj Zmluva o spolupráci a priateľstve s mestom Vukovár, odkiaľ prinášame tento záber. J. Čiep

Záverečné podujatie Roku jubileí Ivu Andrića prebiehalo 9. októbra v Belehrade. O. Filip

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208

SEDEM DNÍ

Tajomstvo nešikovnej formulácie N ajprv nás ohúrila správa Európskej komisie, potom zbalamutila celkom reálna možnosť zrušenia bezvízového režimu. O rozličných vyhláseniach z najvyšších miest nehovoriac – tie poplietli nielen obyčajných obyvateľov tejto krajiny, ale aj mnohých iných. Keď v stredu 10. októbra Európska komisia schválila správu o dosiahnutom napredovaní štátov, ktoré sa pripravujú na vstup do únie, jej obsah už bol viac-menej známy, no nie celkom. Verejnosť sa už predtým dozvedela, že správa nebude pozitívna. Inými slovami povedané, že Srbsko ani tentoraz nedostane dátum na otvorenie predprístupových rokovaní. Ďalšia trpká pilulka, ale zaslúžená, ak chceme byť úprimní. Veľa času si v tomto roku u nás vyžiadali voľby, potom obdobie venované rokovaniam, potom bol potrebný čas na zachodenie novej vlády... A to má svoju cenu. Podstatné vraj je, že niet nových podmienok – so starými si hádam, časom, už nejako poradíme. Preto sa mohlo stať to, čo sa stalo, keď už nasledujúceho dňa Štefan Füle pricestoval do Belehradu, aby správu – z ruky do ruky – odovzdal premiérovi Dačićovi. Medzičasom vyplávalo, že je v texte použitá doteraz neznáma formulácia o územnej integrite Kosova, ktorá natoľko znepokojila premiéra Dačića, že podráždene pohrozil prerušením dialógu s Prištinou. V stati o budovaní dobrých susedských vzťahov s Kosovom sa totiž okrem iného uvádza: „Riešenie problémov na severe Kosova, rešpektujúc pritom územnú integritu Kosova a zvláštne potreby lokálneho obyvateľstva, tvorí kľúčovú súčasť tohto procesu.“ Prezident Tomislav Nikolić zmierlivým tónom požiadal, aby sa sporná formulácia vyškrtla zo správy, ale nepomohlo to. Text správy v danom znení bol schválený, v danom znení musí aj zostať. Bodka. Hosť z Bruselu vysvetlil, že uznanie územnej integrity Kosova ešte neznamená aj uznanie Republiky Kosovo a že sa tým vlastne len chcela zamietnuť idea o rozdelení Kosova. Ktorú ani únia, ani USA nepovažujú za reálnu a s ktorou premiér Dačić v poslednom období viackrát, síce na do-

mácej pôde, vystúpil ako s najlepším návrhom. Akokoľvek, keď sa dojmy trochu utriasli, premiér potvrdil, že Belehrad je pripravený na dialóg s Prištinou. Územná integrita v texte správy zostala, hoci bola okvalifikovaná ako „nešikovná formulácia“. Analytici jednohlasne konštatovali, že integrita vždy chodí ruka v ruke so suverenitou a že ani tento prípad asi nebude výnimkou. Hoci zostalo trochu v tieni územnej integrity, v správe Európskej komisie sa hovorí aj o nevyhnutnosti ustanovenia vlády práva a boja proti korupcii, čo pridáva vietor do plachiet snahám prvého podpredsedu vlády a ministra obrany Aleksandra Vučića. V odkaze adresovanom všetkým potenciálnym členom EÚ sa uvádza: „Korupcia podrýva vládu práva, negatívne vplýva na podmienky podnikania a národný rozpočet a ovplyvňuje každodenný život občanov v oblastiach, ako je zdravotníctvo a školstvo.“ Znie to dôverne známe, však? Nie div preto, že sa pôsobenie „srbského Eliota Nessa“ teší širokej podpore občanov a že vystupovanie prvého podpredsedu vlády ako dominantného partnera v koalícii vyvoláva nervozitu ostatných. Na konto nervozity analytici pripísali aj niektoré vyhlásenia štátnych funkcionárov, ktoré doma vyvolali dilemy, v zahraničí len strnulé úsmevy. Na zasadaní Rady ministrov EÚ 25. októbra v Bruseli sa predsa nebude rokovať o opätovnom zavedení vízového režimu pre krajiny západného Balkánu, z ktorých zasa prichádza veľký počet falošných azylantov. Ale sa bude hovoriť o súrnych opatreniach, ktoré treba podniknúť na riešenie tohto problému. S vedomím, že by opätovné zavedenie vízového režimu pre občanov Srbska malo ťažké následky, premiér Dačić navrhol, že Srbsko je ochotné znášať trovy pre asi 10 000 žiadateľov azylu v krajinách EÚ. Ide však o to, že problém falošných azylantov nemožno riešiť za jednu noc – ide predovšetkým o ekonomickú otázku – ani jedným ťahom pera – týka sa to aj rešpektovania ľudských práv. Tento beh na dlhé dráhy si vyžaduje v prvom rade vytrvalosť, stanovenie jasných cieľov, ale aj sústavnú prácu – bez nervozity. Anna Lazarevićová

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

Zlatý kľúč Jaroslavovi Glózikovi

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

ovačičan Jaroslav Glózik sa hudbe upísal už ako sedemročný. Absolvoval nižšiu hudobnú školu, preto právom hovorí, že sa už takmer dvadsať rokov – od tínedžerského veku – hudbe venuje poloprofesionálne. Má svoju skupinu, kde spieva a hrá na klaviatúre. Ako skladateľ, ale i pesničkár zostáva verný popovým a rockovým baladám. S jednou sa na našom festivale slovenskej populárnej hudby predstavil aj vlani. Ale v nedeľu 14. októbra na 32. festivale Zlatý kľúč v Selenči vďaka balade Povedz – zvíťazil. Prvá cena ho vraj veľmi a, pravdaže, príjemne prekvapila. A. Francistyová

Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

20. 10. 2012

42 /4513/

HLAS ĽUDU

FÓKUS HOSPODÁRSKE TRENDY

Bilancia bez potrebných plusov niečom sme predsa medzi prvými: na západnom Balkáne podľa inflácie, ktorá sa podľa všetkého do konca roku vyšplhá až na dvanásť percent. Takýto odhad vyplýva z najnovších makroekonomických analýz a trendov, ktoré verejnosti nedávno prezentovali experti Ekonomického inštitútu v zasadačke Hospodárskej komory Srbska. Základným hodnotením je, že naďalej nie sú jasné ukazovatele zotavenia celkových hospodárskych aktivít (výroba ani v auguste nedohonila vlaňajšiu úroveň a vo viac než v polovici odvetví spracovateľského priemyslu si medziročne možno všimnúť pokles produkcie), hoci si možno všimnúť i blikanie svetielka nádeje na konci tunela. Zastavený je totiž trend až trojmesačného poklesu priemyselnej výroby a postupne sa zotavuje i spracovateľský priemysel, najmä vďaka derivátom nafty a Fiatu, výrobe gumy, plastov a ná-

Zatiaľ bez pozitívnych obratov: experti Ekonomického inštitútu

pojov, ako i niekoľkých kovových produktov, okrem strojov. Tieto klady sú však len skromným závažím, aby dokázali akési zásadnejšie obraty k lepšiemu. Záporov je viac než dosť: export a import sú naďalej poznačené stagnáciou a rastom deficitu tovarovej výmeny, podiel sivej ekonomiky pri tvorbe hrubého národného dôchodku je okolo 15 percent a otázne je aj, akým smerom sa bude uberať hodnotenie aspektu

nášho makroekonomického rizika zo strany zahraničných investorov. Je tu i neprehliadnuteľný moment, že rebilancia rozpočtu neznamená i štart silnej konsolidácie verejných financií a zredukovania naplánovanej verejnej spotreby a deficitu. Povedané inak, začiatok reformy daňovej sústavy, prezentovaný rastom DPH z 18 na 20 percent nestačí: trvalé konsolidovanie je možné len cez komplexnú a vzájomne spätú reformu ve-

MEDZINÁRODNÁ VEDECKÁ KONFERENCIA V HLOŽANOCH

Bezpečnostná a protikorupčná politika v Európskej únii N

ekaždodenná ristickej organizácie Daudalosť sa v dňoch rio Adamović, JUDr. Sta11. až 13. októbra dianislav Krížovský z Košíc la v Hložanoch. Do teja riaditeľ Gymnázia J. to osady, presnejšie do Kollára Paľo Belička poturistickej Oázy MB, prizval účinkujúcich, aby cestovali odborníci a sa na vlastné oči prišli predstavitelia viacerých presvedčiť o podmienvysokých škôl zo Slokach práce na petrovvenska, Česka a Poľskom gymnáziu. ska, aby účinkovali na Príspevky prednesevedeckej konferencii, né v rámci konferencie ktorú v Srbsku zorgaboli zamerané predoKonferenciu otvoril generál major JUDr. Jozef Zaťko (stojí) nizovala Východoslovšetkým na okruhy venská agentúra pre rozvoj – Eastern o druhú časť konferencie. Prvú časť or- problémov týkajúce sa historických súEuropean Development Agency ganizovali v júni na Slovensku a z nej vislostí dnešnej právnej úpravy trest(EEDA) z Podhájskej v Slovenskej re- už vyšiel aj zborník prác. Prítomným sa ného postihu korupcie v EÚ, ako i súprihovorili aj predseda Obce Báčsky Pe- časnej právnej úprave trestného popublike. Konferenciu Bezpečnostná a proti- trovec Pavel Marčok, ktorý zaznával, že stihu v jednotlivých štátoch (problékorupčná politika v Európskej únii otvo- v lokálnej samospráve vie o korupcii my z právnej praxe). Jednotlivé príril riaditeľ agentúry EEDA generál ma- a že sa predsa treba informovať a spevky boli zamerané aj na príčiny kojor JUDr. Jozef Zaťko. Pripomenul, že vzájomne učiť, ako účinne zastať do rupcie, problémy pri stíhaní korupčcieľom medzinárodnej vedeckej kon- cesty tomuto neduhu v spoločnosti. ného jednania, ekonomické a sociálferencie bude postihnúť problémy Prihovárali sa aj vedúca Srbského roz- ne aspekty korupcie, vízie znižovania korupcie z čo najširších súvislostí, a to vojového združenia Daniela Feke- korupcie vo verejnej správe a tiež sa najmä z ekonomických a právnych. Ide teová, úradujúci riaditeľ obecnej Tu- hovorilo aj o vzájomnej výmene ve-

rejného úseku, ktorej, žiaľ, stále niet. Stabilita umožňujúca normálne trhové súperenie, reformy založené na hodnotení ich účinkov, európske štandardy, moderná priemyselná politika a udržateľná poľnohospodárska produkcia sú ešte v nedohľadne. Lebo je aj problémov znásobených aspoň dvojnásobnou krízou mnoho. Ich odstránenie, alebo aspoň zmenšenie, si žiada i lepšiu fiškálnu disciplínu a vládnutie práva ako predpoklad lepšieho podnikateľského ovzdušia, aj zredukovanie 25-percentnej nezamestnanosti (na jedného zamestnanca je jeden dôchodca), aj zachovanie doterajšej úrovne priamych zahraničných investícií, aj zredukovanie nákladov z rozpočtu, ako i objemu štátom regulovaných cien, aj rýchlejšie štrukturálne reformy, aj dokončenie privatizačného procesu: vlani sa realizovali len štyri, a treba zdolať ešte 130 privatizácií... Cesta z krízy zrejme nebude ani ľahká, ani krátka, ako ani záver tohto, či rok pred nami. A najmenej to súvisí s tým, že pôjde o v poradí trinásty v novom tisícročí. O. Filip deckých a praktických poznatkov z oblasti boja proti korupcii. Referentov bolo priveľa, aby sme ich všetkých vymenovali. Predsa spomeňme to, čo nám prezradili organizátori – že napriek tomu, že svoje cenné príspevky na konferenciu prišli prezentovať zahraniční referenti z oblasti právnickej, verejnej správy a policajnej, pozvánky boli rozoslané na desiatky adries profesorov a fakúlt v našej krajine, nenašiel sa ani jeden odborník, ktorý by si trúfal zmapovať oblasť bezpečnosti a korupcie v Srbsku. A predsa vieme, že mnohí úradní zahraniční emisári, ktorí prichádzajú do našej krajiny, korupciu siahajúcu až po najvyššiu štátnu úroveň považujú ako závažnú prekážku splnenia požiadaviek vstupu do Európskej únie. Po ukončení konferencie hostia zo Slovenka, Česka a Poľska príjemné chvíle strávili pri prehliadke Obce Báčsky Petrovec a okolia, navštívili termálne kúpalisko akvapark Petroland, stretli sa s predstaviteľmi obce, s občanmi, občianskymi združeniami, podnikateľmi a nie naposledy si pozreli vystúpenie umelcov zo Slovenska Martina Jakubca a Boženy Verešovej, ktoré EEDA ako darček darovala občanom ku Dňu oslobodenia Obce Báčsky Petrovec. J. Č-p

20. 10. 2012

42 /4513/

HLAS ĽUDU

FÓKUS NRSNM ZASADALA V DOBANOVCIACH

Členovia medzi hŕstkou aktívnych Slovákov poradí 12. zasadnutie Náteľke gratulovali a zaželali skom Petrovci pre potreby Múzea vojrodnostnej rady slovenveľa úspechov v nadchádza- vodinských Slovákov, členovia skej národnostnej menšiny sa júcom štvorročnom období, NRSNM dali potrebné zelené svetlo a uskutočnilo v piatok 12. októbaby v ústave aj naďalej tak zároveň boli informovaní o všetkých ra v Dobanovciach. Toto pradobre pracovali na zviditeľ- potrebných záležitostiach ohľadom covné zasadnutie sa konalo v není kultúry vojvodinských toho bodu rokovacieho programu. sieni Slovenského národného Slovákov. V pokračovaní schôNa pracovnej schôdzi členov domu, a to v rámci programu dze schválili rozhodnutie o NRSNM v Dobanovciach odznela i inosláv 150. výročia príchodu zmenách a doplnkoch Roz- formácia o aktuálnej situácii vo vzdeSlovákov do Dobanoviec (1861 hodnutia o zakladaní Galérie lávaní slovenských učiteľov na Pe– 2011). insitného umenia v Kovačici. dagogickej fakulte v Sombore. V mene SKOS Šafárik a Piaty bod rokovacieho pro„Národnostná rada vyzýva všetky MOMS Dobanovce členov gramu sa vzťahoval na Dom ustanovizne, inštitúcie a spolky, ktoNRSNM v tomto prostredí Martina Jonáša v Kovačici, a ré majú právo delegovať v štyroch obsrdečne privítal a pozdravil preto členovia tohto telesa lastiach – kultúra, informovanie, vzdepredseda spolku Željko Čapeodsúhlasili vypísanie tendra lávanie, používanie jazyka – na záľa. Členov NRSNM pozdravil na rekonštrukciu domu, resp. klade Štatútu Ceny Národnostnej aj Dragan Veljo, člen Obecnej V mene dobanovských Slovákov knižné na výstavbu nového (s dôra- rady, aby navrhovali jednotlivcov a rady Mestskej obce Surčín, darčeky a symboly NRSNM od Anny Tomanovej- zom na autentickosť), voľbu ustanovizne na toto prestížne uznaktorý prejavil spokojnosť, že sa Makanovej prevzal Željko Čapeľa Komisie na vypísanie tendra nie,“ povedala A. Tomanová-Makazasadnutie koná práve na území tejto obce, konkrétne v Dobanovciach, kde žijú a pôsobia aj príslušníci slovenskej národnostnej menšiny. Po uvítacích príhovoroch predsedníčka NRSNM Anna TomanováMakanová D. Veljovi a Ž. Čapeľovi odovzdala knižné darčeky a symboly slovenskej národnostnej menšiny. Zároveň pochválila čulú činnosť hŕstky tamojších Slovákov, ktorí sa zjavujú všade tam, kde majú na to sily a potenciály. Na zasadnutí sa zúčastnilo 17 z 29 členov NRSNM a rokovací program s 8 bodmi doplnili bodom, v ktorom Spoločná fotografia – členovia NRSNM a dobanovskí hostitelia tohto pracovného zasadnutia oprávnili Ústav pre ochranu kultúrnych pamiatok Vojvodiny, aby sa sta- novali riaditeľku Ústavu pre kultúru na rekonštrukciu domu a voľbu do- nová a dodala, že 18. januára 2013, ral o zachovávanie našich kultúrnych vojvodinských Slovákov Milinu Skla- zornej komisie na realizáciu rekon- keď si budú pripomínať desaťročnú pamiatok, kde teda využili národ- binskú, ktorá aj doteraz vykonávala štrukcie domu Martina Jonáša. V prí- činnosť NRSNM, po prvýkrát budú nostné práva a kompetencie zo zá- túto funkciu. Práca ÚKVS a jej za- pade, že sa bude vypisovať tender na udelené i tieto ceny. kona. Po schválení zápisnice z minu- mestnancov bola pochválená a vy- rekonštrukciu budovy starého chmelej schôdze členovia NRSNM vyme- soko zhodnotená. Staronovej riadi- ľového skladu na Ulici m. Tita 23 v BáčA. Lešťanová

Delegácia NRSNM na návšteve Obce Šíd stredu 17. októbra delegácia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v čele s predsedníčkou Annou Tomanovou-Makanovou navštívila Šídsku obec. Cieľom návštevy bolo poinformovať sa o tom, ako sa slovenčina v tomto prostredí uplatňuje ako úradný jazyk. Hostiteľom stretnutia bol predseda Obce Šíd Nikola Vasić a prítomní boli aj predstavitelia Obecnej a Národnej rady Obce Šíd, predstavitelia škôl, v ktorých sa vyučuje slovenčina, médií, slovenských spolkov zo Šídu, Erdevíka a Ľuby, ako aj predstavitelia MOMS

20. 10. 2012

42 /4513/

Šíd a Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi zo Šídu, Erdevíka, Bingule a Ľuby, Baptistickej cirkvi z Erdevíka a Daniela Ďurašová z AERD Padina. Na tlačovke, ktorá bola organizovaná ihneď po rozhovoroch v budove Obce Šíd, predsedníčka Anna Tomanová-Makanová povedala: „Cieľom tejto návštevy je zoznámiť sa s problematikou použí- Na snímke: (zľava) Nikola Vasić, Anna Tomanovávania slovenčiny ako Makanová a Juraj Červenák HLAS ĽUDU

úradného jazyka v tomto prostredí, ktoré kryje celý západný Sriem, a poskytnúť svoju pomoc, ktorú Národnostná rada môže poskytnúť kádrovo a v hraniciach svojich možností, aj materiálne. Je toto aj príležitosť bližšie sa oboznámiť s novou lokálnou samosprávou a pôsobením kultúrnych spolkov, škôl a miestnych spoločenstiev, ktoré pestujú kultúru nášho slovenského národa.“ St. S.

FÓKUS NA KONCI ŠKOLENIA PREDSTAVITEĽOV VOJVODINSKÝCH MÉDIÍ V BRATISLAVE

S ambíciou a nekopírovať

mer vám niečo aj ukázať, čo nemôžete vidieť doma. Preto sme chodili von, stretávali sa s ľuďmi, aby ste mali potom o čom rozprávať a o čom písať. – Do akej miery ste vy sám ako náš priamy školiteľ prekvapený úrovňou našich profesionálnych predispozícií, lebo ste predsa nepoznali všetkých členov tejto našej malej novinárskej výpravy? – Nebol som prekvapený. Bol som už niekoľkokrát v Novom Sade, bol som v Kovačici, Báčskom Petrovci, Kulpíne, celkovo som v Srbsku bol päť- či šesťkrát, čo je pre Slovákov zo Slovenska vysoký nadpriemer. Bol som

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: TATJANA KORIĆANAC, KUSTÓDKA A AUTORKA VÝSTAVY O IVOVI ANDRIĆOVI

Rozmanitý program – Do zoznamu európskych miest, v ktorých bola inštalovaná výstava o Ivovi Andrićovi, zapísala sa aj Bratislava… – V prvý októbrový deň sme v Bratislave, v prekrásnych priestoroch Ministerstva kultúry Slovenska a v spolupráci s naším veľvyslanectvom, otvorili výstavu o Ivovi Andrićovi ako spisovateľovi a diplomatovi. Vernisáž bola poznačená veľmi pekným filmovým a iným programom, ktorý prichystali hostitelia, ako aj prejavmi (spolu)organizátorov, vrátane toho, ktorý mala naša ambasádorka Radmila Hrustanovićová, a je pre mňa osobne jednou z veľmi krásnych skúseností a pobytov v Európe. Na výstave je dvadsať panó s vysvetleniami v cyrilike, ako aj ďalších dvadsať, na ktorých sú tieto v slovenčine. Je tu aj katalóg v slovenčine, takže v podstate ide o dvojjazyčnú výstavu. Počas uplynulého roku našu expozíciu o Andrićovi, okrem Bratislavy, mali predtým možnosť pozrieť si záujemcovia v mnohých európskych mestách: Paríži, Bukurešti, Budapešti, Terste, Solúne, Lipsku, Mníchove, Ženeve… Zaznamenal: O. Filip

INÝ NÁHĽAD

PhDr. Ján Füle, riaditeľ Akadémie médií v Bratislave

aj v niektorých vašich redakciách, hovoril som s mnohými kolegami pred týmto naším seminárom, teda vedel som, do čoho idem. Aj preto sme tento náš program urobili tak, ako sme ho urobili – lebo sme vedeli, pre koho ho robíme. Nerobili sme ho ako pre 18-ročných začiatočníkov v žurnalistike, ale ako pre dospelých ľudí. – Zaujímavým momentom v tomto našom školení bola svojrázna tlačová beseda, ktorú sme my štyri frekventantky z printového tímu usporiadali vašim študentom. Nepoznáme však spätnú informáciu o tom, nakoľko sme ich oboznámili so životom vojvodinských Slovákov. – V prvom rade boli prekvapení, lebo o tom, že Slováci žijú na Dolnej zemi, sa v ich kruhoch dosť nehovorí. Ak sa hovorí, tak o Slovákoch v Maďarsku, o vás v Srbsku veľmi málo a o Slovákoch v Kirgizstane sa už nevie vôbec nič. Študenti dostali za úlohu z tejto vašej tlačovky napísať nejaký prí-

Ďuro Varga

záverečný deň desaťdňového seminára, ktorý v dňoch 1. – 10. októbra vďaka projektu Asociácie slovenských novinárov v Srbsku a Akadémie médií v Bratislave absolvovalo sedem frekventantiek z Vojvodiny, v Dome novinárov v Bratislave bolo slávnostné udelenie certifikátov. Prítomných oslovila i Radmila Hrustanovićová, veľvyslankyňa Srbska v Bratislave, a účastníčkam kurzu blahoželal i Ľudovít Pomichal, hovorca Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Vzápätí sme o krátku súvahu školenia poprosili PhDr. Jána Füleho, riaditeľa Akadémie médií a lektora pre printové médiá v rámci tohto školenia. – S ohľadom na to, že bol termín seminára trochu odročený a aj sám ste mali obavy, ako program tohto nášho školenia budete môcť zladiť so záväzkami na štarte nového akademického roka, ako oceňujete jeho realizáciu? – Ja som spokojný a dúfam, že ste spokojní – čiže spokojné – aj vy. Myslím si, že sme sa nevydali cestou kopírovania toho, čo tu bolo predtým, teda že to nebolo iba o teórii a o prednáškach. Ak vám chceme prednášať, tak môžeme prísť do Nového Sadu a sedieť tam v nejakej učebni od rána do večera... Slovom, teraz sme mali zá-

spevok a ja tie ich práce budem o pár dní mať. Je to také bežné cvičenie, často im usporadúvame tlačovky, a oni z toho majú niečo napísať. Nechcem, aby písali seminárne práce, ale nech píšu to, čo by sa im uverejnilo aj v novinách. Nuž a ja vám tie ich práce pošlem, aby ste mali spätnú väzbu. Aj o tom, ako vás oni vnímajú, čo pochopili dobre z vašich prejavov, kde prípadne urobili chyby. Môžete z nich dokonca úryvky aj uverejniť vo vašom týždenníku, prirodzene s ich štýlom, s ich jazykom, nech to aj vaši čitatelia posúdia. – A na záver tohto nášho odborného desaťdňového programu ešte pár slov o prípadnom pokračovaní tohto školenia. – Osobne si myslím, že by mali byť ročne dva takéto kurzy a kratšie, teda týždňové. Čo sa týka koncepcie, mali by sme byť chvíľku v Bratislave, a potom si sadnúť do mikrobusu a ísť po Slovensku. Pozrieť si veci, ktoré vás zaujímajú, na takých dvoch-troch miestach sa dlhšie zastaviť, vybaviť tam stretnutia s miestnymi novinármi či miestnymi autoritami. Aj termíny týchto školení by mohli byť šťastnejšie zvolené, napríklad koncom jari či začiatkom leta. A. Francistyová

20. 10. 2012

42 /4513/

HLAS ĽUDU

FÓKUS STRETNUTIE DVOCH PREMIÉROV PREBIEHALO V NOVOM SADE

Zhody a návody rozhovorom, o ktorých sa rozpráva už niekoľko týždňov, konečne došlo 13. októbra v Novom Sade: v zasadačke číslo 16 Zhromaždenia APV takmer dve hodiny zoči-voči rokovali premiér a minister vnútorných vecí Srbska Ivica Dačić a pokrajinský premiér Dr. Bojan Pajtić. Okrem minútového pózovania fotoreportérom na štarte, a vyhlásení novinárom na záver stretnutia, ako aj následných oznámení, nebolo vlastne iných vhodných príležitostí ujasniť si alebo ozrejmiť niektoré otázky a záležitosti aj prostredníctvom otázok. K stretnutiu dvoch premiérov, ktorému predchádzali rozhovory Pajtića s ministrom financií Mlađanom Dinkićom 4. októbra, zrejme došlo pre nezhody republikovej a pokrajinskej administratívy ohľadom financovania Vojvodiny. Treba však predpokladať, že sa nieslo v rovine skôr strategickej než taktickej, čomu nasvedčujú i viaceré vyhlásenia po jeho ukončení. Tak premiér Dačić zopakoval svoje známe stanovisko, že je autonómia Vojvodiny autonómiou v Srbsku a nie proti Srbsku, ozna-

mujúc, že vláda Srbska nechce zmenšiť alebo obmedziť túto autonómiu. Na stretnutie s novinármi prišiel s fasciklom obsahujúcim

podnikne všetko, aby sa nezhody riešili pokojne, ako i to, že je dôležité, aby existovali poriadok a zákon a boli schválené všetky potrebné zákony a rozhodnutia späté s pokrajinou, ktoré nie sú doteraz schválené. Samozrejme, s cieľom, aby sa sporom predchádzalo, a aby k nim v budúcnosti nedochádzalo.

O fungovaní republikovej a pokrajinskej administratívy: premiéri Dačić a Pajtić

Ústavu, zákony a Štatút Vojvodiny, ako i rozhodnutia Ústavného súdu, vyzdvihujúc, že vláda bude rešpektovať všetko, čo je definované nimi. Podotkol, že jeho kabinet

Premiér Pajtić podotkol, že je nezávisle od politických rozdielov spoločným záväzkom starať sa o rozvoj tak Vojvodiny, ako i Srbska. A to znamená dbať na zlepšenie

HOCI SÚ MIMOVLÁDNE ORGANIZÁCIE najpočetnejšie v Belehrade a vo Vojvodine, v Novom Sade 12. októbra prebiehal len prvý Veľtrh organizácií civilnej spoločnosti. S cieľom predstaviť ich činnosť, zviditeľniť ich a akcentovať úlohu, ktorú majú v demokratických procesoch na ceste európskej integrácie, zhromaždil okolo šesťdesiat mimovládok z rôznych oblastí pôsobenia z dvadsať vojvodinských miest. Podujatie, ktorého usporiadateľom bola TASCO kancelária v Srbsku, v spolupráci s vládnou Kanceláriou pre spoluprácu s civilnou spoločnosťou, Pokrajinským sekretariátom pre medziregionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu, strediskom Žiť vzpriamene a Mestskou knižnicou, malo vlastne dve dejiská. Prvým bola Dunajská ulica a jej okolie, druhým Zhromaždenie APV. V jednej z jeho siení (na snímke) sa konala tematická debata o transparentnom financovaní činnosti združení občanov z lokálneho rozpočtu. O. F.

20. 10. 2012

42 /4513/

HLAS ĽUDU

štandardu občanov, ako i na to, aby pokrajina a republika aj v týchto ťažkých krízových časoch fungovali tak, ako si to ich občania zasluhujú. – Dosiahli sme súhlas k tomu, aby úroveň príslušností APV, ktorá je doteraz dosiahnutá, bola zachovaná, lebo je to našou civilizačnou a politickou povinnosťou. Ako aj k tomu, že Ústava a Štatút, ako rámce, ktoré nie sú sporné, majú byť uplatnené, tak v definovaní toho, čo je príslušnosťou a spôsobom fungovania pokrajiny, ako aj vo vzťahu k stanoveniu dimenzií rozpočtu Vojvodiny, – podotkol premiér APV Bojan Pajtić. Celkovo si z oboch vyhlásení možno všimnúť obojstrannú ochotu položiť bodku za doterajšími spormi a chýrmi o obmedzení autonómie Vojvodiny, ktoré zrejme v terajších neľahkých politických a hospodárskych pomeroch možno chápať – slovníkom Američana povedané – za výstrel do vlastnej nohy. O autogóly u nás nie je nikdy núdza, bolo ich aj skôr, bude ich i zajtra, no podstatný je priebeh zápasu. Teda, vedieť reagovať na spory a dokázať sa dostať z problematickej situácie, lebo je to cesta k pozitívnemu výsledku. A o to nejde len v športe, ale čoraz viac aj v politike. O. Filip

V SNAHE PRIBLÍŽIŤ SPRÁVU OBČANOM v Belehrade 9. a 10. októbra prebiehala 16. IS DOS konferencia, už tradičné podujatie, cieľom ktorého je zhromaždiť odborníkov zaoberajúcich sa rozvojom elektronickej správy a informačných systémov štátnych orgánov. Otvoril ju Mr. Nebojša Vasiljević z Ministerstva obchodu, telekomunikácií a informatickej spoločnosti. Možnosti predĺžiť registráciu vozidiel prostredníctvom portálu E-správy prezentoval Aleksandar Ivić zo Správy pre digitálnu agendu, kým o Elektronických servisoch vlády APV hovoril Mr. Milan Paroški (na snímke) zo Správy pre spoločné práce pokrajinskej vlády. V druhej časti snemovania účastníci mali možnosť vypočuť, prípadne účinkovať, vo viacerých tematických debatách: o claude computingu, nových servisoch, možnostiach obstarávania, konsolidovaní údajov… o. f.

Z NAŠICH OSÁD Stará Pazova, výborníci vymenovali za riaditeľa tejto ustanovizne. Namiesto úradujúceho riaditeľa RTV Stará Pazova Miloša Lazića za nového riaditeľa tejto ustanovizne vymenovali Jovicu Gagrica, manažéra z Nových Bánoviec. Výborníci odvolali starých a vymenovali nových členov viacerých správnych a dozorných rád. Novovymenovaní riaditelia a úradujúci riaditelia verejných podnikov a ustanovizní, ktorých zakladateľom je obec, musia na zákla-

ZASADALI VÝBORNÍCI ZHROMAŽDENIA OBCE STARÁ PAZOVA

Schválili rebilanciu rozpočtu P

revažne finančné a kádrové otázky dominovali na 4. zasadnutí Zhromaždenia obce Stará Pazova, ktoré sa konalo v stredu 10. októbra. Na návrh predsedu ZO Miloša Crnomarkovića rozpravu – pre obsiahly rokovací program – rozhodli obmedziť na dve minúty, resp. na 30 sekúnd na zdôvodnenie návrhov na stiahnutie bodov z rokovacieho programu. Na samom začiatku vý- Momentka zo zasadnutia počas hlasovania borníci neschválili návrhy Výborníci väčšinou hlasov Srđu Komazeca a Dejana Mitrovića, výborníkov SRS, aby z rokova- schválili správu o realizácii obeccieho programu stiahli všetkých 67 ného rozpočtu na obdobie janubodov. Pre verbálne urážky pred- ár – jún 2012. Z plánovaného obseda zhromaždenia vyriekol S. Ko- jemu rozpočtu na uplynulý polrok mazecovi najprv dve napomenu- uskutočnených je iba 30,55 pertia, a potom i opatrenie vzdialenia centa. V rozprave o zmenách a dozo zasadnutia. Zelené svetlo dostali plnkoch programu hospodárenávrhy Aleksandra Barišića, šéfa vý- nia Direkcie pre výstavbu Obce borníckej skupiny Jednotné Srbsko, Stará Pazova výborníci položili aby sa nerokovalo o zrušení Roz- niekoľko otázok o ďalšej výstavbe hodnutia o založení Kancelárie kanalizácie, novej križovatke pri pre mladých Obce Stará Pazova a bazénoch, búraní starej školy v o odvolaní a vymenovaní dvoch Golubinciach. Na otázky odpočlenov školského výboru základnej vedal Nedeljko Kovačević, riaditeľ školy v osade Golubinci. Na schvá- tohto verejného podniku. Okrem lenie rokovacieho programu vý- iného povedal, že pokračovanie borníci staropazovského obecné- výstavby kanalizácie v obci bude ho parlamentu potrebovali asi dve nasledovať po schválení rebilanhodiny a celá schôdza trvala tak- cie rozpočtu, lebo doterajší vykonávateľ prác skrachoval a v nemer päť hodín.

ĐORĐE RADINOVIĆ, PREDSEDA OBCE STARÁ PAZOVA

Zhodnotil prvých sto dní piatok 12. októbra Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, usporiadal v budove ZO Stará Pazova tlačovku, na ktorej zhodnotil prvých sto dní vykonávania funkcie a práce obecnej moci. V prvej časti hovoril o problémoch a o tom, ako ich prekonať, tiež o nie práve najlepšej finančnej situácii, akú zdedili v obecnej pokladnici. Podľa slov Đ. Radinovića pálčivým problémom už dlhšie obdobie v obci je stav regionálnej kanalizačnej siete medzi Starou a Novou Pazovou (popraskané potrubia),

Đorđe Radinović

Predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović vo vyhlásení pre novinárov povedal, že rebilancia rozpočtu je pripravená na základe reálne plánovaných ukazovateľov do konca roka. Pre nedostatok prostriedkov niektoré investície musia presunúť na budúci rok a najväčšou aktuálnou investíciou v obci je výstavba škôlky v Nových Bánovciach.

dostatku finančných prostriedkov niektoré naplánované investície presunú na budúci rok. Toto rozhodnutie, ako aj rozhodnutie o záverečnom účte Obce Stará Pazova za rok 2011, výborníci schválili väčšinou hlasov. Na zasadnutí staropazovského obecného parlamentu schválili i rebilanciu rozpočtu na rok 2012. Celková suma teraz je 3 127 698 000 dinárov. V pokračovaní schôdze väčšinou hlasov schválili rozhodnutie o zrušení Turistickej organizácie Obce Stará Pazova. S týmto rozhodnutím nesúhlasili výborníci Demokratickej strany a Socialistickej strany Srbska. Vladimíra Kerkeza z Novej Pazovy, doterajšieho úradujúceho riaditeľa Strediska pre kultúru

de schváleného rozhodnutia v osemdňovej lehote doručiť správy o aktuálnej situácii v podnikoch, ako aj plány na nadchádzajúce obdobie. V Obci Stará Pazova vymenovali aj nového právneho zástupcu – namiesto Marjana Gagića ním sa stal Vojin Suša zo Starých Bánoviec. Na zasadnutí lokálneho parlamentu prísahu zložili aj traja noví výborníci: Maja Kvržićová (SPS), Emilija Pantelićová (SSS) a Saša Milićević (DSS). A. Lš.

pričom najnovšie zistili i početné poškodenia na novovystavanom komplexe pazovských bazénov. V druhej časti predseda obce sa zmienil o tom, čo bolo vykonané za prvých 100 dní súčasnej obecnej m o c i . Okrem iného uviedol, že je urobená rekonštrukcia ambulancií vo Vojke a v Golubinciach, dôraz bol i na úprave vo-

zoviek v obci, čistení divých skládok odpadu... Plány, ktoré chcú realizovať tak do konca roka, ako aj v nasledujúcom roku 2013, sú podelené do niekoľkých segmentov. Prioritnou úlohou je však starostlivosť o sociálne ohrozených občanov v obci, vybavenie infraštruktúry v uliciach a nových priemyselných zónach, prilákanie zahraničných investorov z Rakúska, Nemecka a Francúzska, zmenšenie počtu nezamestnanosti v Staropazovskej obci. Ako predseda obce Đ. Radinović na tlačovke uviedol, v záverečnej fáze sú i rokovania s tamojšou Zverolekárskou stanicou o výstavbe azylu pre túlavé psy, ktorých je na pazovských uliciach veľa. A. Lš.

20. 10. 2012

42 /4513/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD OSLÁVILI DEŇ OBCE BÁČSKY PETROVEC

Zmluva o partnerstve s mestom Vukovár O

slavy Dňa Obce Petrovec prebiehajú podľa zachodenej schémy, od ktorej sa neodstúpilo ani tohto roku. Kedysi sa 15. októbra oslavoval deň oslobodenia Petrovca a dnes sa zvyčajne hodnotí kvalita aktuálneho života občanov. Oslavy sa aj tohto roku začali kladením vencov k pomníku padlých bojovníkov v druhej svetovej vojne na Námestí slobody v Báčskom Petrovci. Vence položili osobitne predstavitelia Obce Báčsky Petrovec a predstavitelia Obecného združenia bojovníkov. Neskoršie nasledovalo slávnostné zasadnutie Zhromaždenia obce a udelenie ceny a osobitných uznaní. To, podľa čoho sa tohtoročná oslava Dňa obce bude pamätať a čo obohatilo náplň tohtoročných osláv Báčskopetrovskej obce, bolo sviatočné podpísanie Zmluvy o spolupráci a priateľstve s chorvátskym mestom Vukovár, ktoré prebiehalo pred slávnostným zasadnutím. Delegáciu Vukováru

Spolupráca Petrovca a Vukováru trvá dlhší čas, spoločne realizujú aj projekt EÚ v oblasti turistiky a teraz dali na papier svoje úmysly rozvíjať bližšiu partnerskú spoluprácu. Keďže republikové orgány dvoch štátov túto snahu schválili, práve v Deň obce Podpísaná Zmluva o spolupráci a priateľstve Obce Báčsky predstavitelia Petrovec s mestom Vukovár v rukách primátora Željka Petrovca a VuSabu (vľavo) a predsedu obce Pavla Marčoka kováru spoločne podpíNa slávnostnom zasadnutí nakladajú, aby občanom sali zmluvu o obce obľahčili, resp. skva- Zhromaždenia obce pri príležispolupráci a litnili život v budúcnosti. tosti oslavy Dňa obce tohtoročpriateľstve. Po Predseda Zhromažde- ným nositeľom odovzdali ocepodpísaní zmluvy vedúci Predseda Zhromaždenia nia AP Vojvodiny István nenia. Tajomník ZO Svetoslav Pásztor pozerajúc sa cez Majera prečítal rozhodnutie lodvoch miest v AP Vojvodiny István dejiny tohto prostredia, kálneho parlamentu o tohtoročaule budovy Pásztor blahoželal ku ktoré boli turbulentné a ných laureátoch. Cena Obce Báčobce poskytli Dňu Obce Báčsky búrlivé a v ktorých bolo sky Petrovec sa dostala do rúk krátke vyhlá- Petrovec príliš zlomov, povedal, že osemdesiatročnej Matice slosenia pre médiá. Najprv predseda Zhromaždenia ľudia boli prinútení prijať svoj venskej v Srbsku a prebrala ju akobce Báčsky Petrovec Rajko Perić osud, vyvodiť poučenia a na zá- tuálna predsedníčka Katarína pozdravil vzácnych hostí, pred- klade nich stavať svoju budúc- Melegová-Melichová. Osobitné staviteľov partnerských miest a nosť. Tak je to aj dnes, zdôraznil, uznanie obce si vyslúžil dlhovšetkých prítomných v sieni. Slo- a dodal, že hoci to nie je ľahko, ročný spoločenský aktivista a tainej alternatívy nemáme. jomník Miestneho spoločenstva Veľvyslanec Slovenskej re- Maglić Mile Nišić a trojnásobný publiky v Belehrade Ján majster Vojvodiny v chytaní rýb Varšo okrem gratulácie na plavák Ján Haška ml. z Hložian, poznamenal, že dobré a ktorý je i kapitánom trojnásobpriateľské vzťahy dvoch ného majstra Vojvodiny – kadetkrajín nenasleduje rovna- ského celku hložianskych rybárov. Kultúrno-umeleckým prograko priaznivá hospodárska spolupráca a že viacerí mom petrovských matičiarov podnikatelia zo Slovenska pod názvom Priestranný slnečný nenachádzajú vhodného pokoj vám sa skončila oficiálna partnera v štátnych úra- časť zasadnutia. V programe účindoch. Tie by, podľa slov kovali speváčky Komorného zboveľvyslanca, mali pripraviť ru Musica viva pod taktovkou priaznivejšie podmienky dirigentiek Anny Medveďovej a pre hospodárenie inves- Marieny Stankovićovej-Krivákotorov zo zahraničia, lebo v vej, speváci Rastislav Struhár a Saopačnom prípade mnohí muel Kováč, speváčky Jarmila budú nasledovať tých, Bohušová a Renata Lovásová a ktorí sa už utiahli zo spevácka skupina KUS Đuru JakTohtoroční laureáti Ceny obce a osobitných uznaní v spoločnosti predsedu srbského trhu. Svoju po- šića. O prednes básní Viery Benparlamentu a predsedu obce: (zľava) Rajko Perić, Katarína Melegovámoc prisľúbil aj štátny ta- kovej, Jána Labátha, Juraja TuMelichová, Pavel Marčok, Ján Haška ml. a Mile Nišić jomník v Ministerstve šiaka a Paľa Bohuša sa postarali tvorili predstavitelia vedúcich vo odovzdal predsedovi obce Pa- zdravotníctva Vlada Đukić a pri- Nataša Rybárová, Rastislav Lamestských štruktúr pod vede- vlovi Marčokovi, ktorý sa pokúsil hovorili sa aj predsedníčka Ná- báth, Aleksandra Hašková, Miním primátora Željka Sabu. Priví- zmapovať aktuálny stav v rozlič- rodnostnej rady slovenskej ná- roslav Babiak a Viera Dorčová-Batali ich predstavitelia petrovskej ných oblastiach v obci a poukázal rodnostnej menšiny Anna Toma- biaková. lokálnej samosprávy v čele s pred- na snahy, ktoré obecný parla- nová-Makanová a primátor VuJ. Č-p sedom obce Pavlom Marčokom. ment spolu s administratívou vy- kováru Željko Sabo. 20. 10. 2012

42 /4513/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD Vedúci výborníckej skupiny DS Aleksandar Borković tiež mienil, že „existuje právne násilie nad opozíciou báčskopalanského zhromaždenia“ a zdôraznil: „Doteraz prišli niektoré rozhodnutia Správakom-takom absolvovaní prezentácie sa uká- neho súdu, ktorými úradná moc máva pred vezalo, že v sieni je 28 výborníkov. Predseda ZO rejnosťou; to nie sú rozhodnutia, o ktorých my určil hodinovú prestávku a vyzval vedúcich vý- hovoríme, to sú periférne veci. Súd sa nezaoberá borníckych skupín, aby sa zúčastnili na doho- podstatou; všetky sťažnosti zamietol v dôvore o ďalšom postupe práce Zhromaždenia. sledku protokolárnych dôvodov. Schôdza ZhroKoaličná väčšina sa utiahla do malej siene, vý- maždenia obce sa uskutočnila v sobotu 14. júla, borníci SRS zostali stáť na mieste vyhrade- zakončila sa o pol druhej; my sme sťažnosť ponom pre rečníkov, demokrati vyčkávali v chod- dali v pondelok o desiatej; súd formálno-právbe... Po poklese adrenalínu spýtali sme sa po- ne vypočítal, že medzitým uplynuli dva pracovné dni a zamietol žiadosť, do problematiky nenačrel. Kolegovia zo SRS sa domnievajú, že reagovať treba tým spôsobom, na ktorý reagovali oni; nebudem ich ani kritizovať, ani haniť; hovoríme o tej istej veci iba rozdielnymi spôsobmi.“ Na našu otázku, prečo zostali v chodbe, Borković povedal: „Prišli sme predovšetkým preto, aby sme hovorili s novinármi.“ Prvý muž báčskopalanskej lokálnej samo„Priateľská výmena názorov“, čiže harmatanec v zasadačke správy Mita Lačanski Zhromaždenia obce Báčska Palanka, na aký sa nikto nepamätá pre Hlas ľudu vyhlásil, daktorých aktérov nevídaného „zasadnutia“ že „členovia SRS zo desať dní pred inkriminona ozrejmenie ich počínania, respektíve na vanou schôdzou prostredníctvom lokálnych komentáre k rámusu. médií naznačovali, že sa neuskutoční“. O samotnom incidente uzavrel: PROTEST VYVOLALO OTÁĽANIE SPRÁVNEHO „Predsa sme sa zmohli k prekonaniu veľmi neSÚDU príjemnej situácie, neprimeranej pre civilizovaný Donedávny predseda Obce Báčska Palanka národ. Mienim, že incident bol zbytočný. Počuli a predák báčskopalanských radikálov Dragan ste, ktoré sú ich podmienky; je blízo k rozumu, Bozalo povedal, že si takúto formu protestu zvo- že dakto môže vplývať na prácu súdnictva, ktolili v dôsledku otáľania Správneho súdu, pričom ré je nezávislé. Chápem, že súd niektoré rozv súvislosti s ustanovujúcim zasadnutím ZO v sudky možno mohol vyrieknuť v rozumnej lejúli t. r. zdôraznil: hote, v prospech jednej, alebo druhej strany, to „Máme pevné dôkazy na to, že bol poruše- však nie je otázka pre Zhromaždenie ani pre ný zákon, a že došlo k právnemu násiliu v predsedu Zhromaždenia; to je otázka pre Obci Báčska Palanka, keď pán Lačanski bol zvo- Správny súd.“ lený za predsedu. Na základe zákona volebná Posledné vzrušenie nasledovalo pri odchokomisia odzrkadľuje zloženie parlamentu. My de výborníkov SRS z budovy ZO; na prízemí ich sme sľúbili našim členom, ktorí hlasovali za nás, „vítala“ policajná posádka. Podaktorí radikáli si že zablokujeme prácu zasadnutia; v tom sme s jednotlivými policajtmi podali ruky, objali sa, uspeli. Od Správneho súdu žiadame, aby dal kľú- navzájom sa usmievali... Po radikáloch budovu čový rozsudok. My sme proti právnemu násiliu opustili aj policajti aj demokrati. Potom 23 bojovali parlamentárnymi metódami, ako to koaličných výborníkov pomerne hladko vyrobí opozícia všade vo svete; podriapali sme pa- čerpalo 40 bodov rokovacieho programu. Najpiere, nebolo žiadne fyzické násilie; bolo len jed- prv ale jednohlasne zamietli písomnú žiadosť no objatie, ospravedlňujem sa pánovi Lačan- výborníckej skupiny DS na odročenie 5. schôskému, on povedal, že to je v poriadku. Nám dze ZO. bolo cieľom dostať na rovinu Demokratickú straSlávnostné 6. zasadnutie ZO Báčska Palanka nu: či sa DS obáva o dáke privilégiá, ktoré má, sa uskutoční v sobotu 20. októbra, v miestnom alebo či má dáke náznaky tzv. veľkej koalície Vu- kine, keď udelia ceny obce. čić – Đilas, to nás nezaujíma.“ Juraj Bartoš

PREDOHRA 5. SCHÔDZE ZHROMAŽDENIA OBCE

Radikáli uplatnili fyzickú silu P

ri vstupe do zasadačky Zhromaždenia obce Báčska Palanka, v ktorej sa v stredu 10. októbra o desiatej hodine mala začať 5. schôdza lokálnej samosprávy, bolo jasné, že sa tam zomelie dačo nebývalé. Vzadu, za miestami vyhradenými pre predsedníctvo a vpredu, pri rečníckej tribúne, stáli v strehu všetci siedmi výborníci Srbskej radikálnej strany. Neskoršie objasnili, že protestujú proti neadekvátnemu riešeniu sťažností, ktoré zaslali Správnemu súdu a týkajú sa vraj neadekvátneho ustanovenia ZO v novom zložení, v ktorom väčšinu tvoria SNS, SPS, DSS a Dveri. Predtým sme videli rámus, na aký sa v Báčskej Palanke sotva kto pamätá. Keď sa predseda Zhromaždenia Mita Lačanski s podpredsedom a tajomníčkou ZO pokúsili obsadiť svoje miesta, strhla sa ruvačka, hurt a krik. Predseda organizácie báčskopalanských radikálov a výborník Dragan Bozalo sa so svojimi kolegami vrhol na Lačanského s cieľom, ako pozdejšie objasnil, vytrhnúť mu z rúk a podriapať pracovný materiál pre schôdzu. O pár sekúnd všetko utíchlo; radikáli zaujali pôvodné pozície, ozval sa predseda ZO: „V dôsledku incidentu, ktorý sa stal, vyriekam napomenutie výborníkovi Draganovi Bozalovi...“ Oslovený sa ozval ostrým, priam výhražným tónom: „Prečo mi vyriekaš napomenutie?! Neotvoril si schôdzu! Nemáš poňatia o rokovacom poriadku! Na základe čoho mi vyriekaš napomenutie?! Máš otvoriť schôdzu...!“ „Nemôžem ju otvoriť, lebo mi nedovoľuješ...“ „Ako ma potresceš na základe rokovacieho poriadku, keď sa nekoná schôdza...?“ „Prosím výborníkov, aby obsadili svoje miesta.“ Výborníci koalície poslúchli predsedu Lačanského, radikáli sa zacementovali vpredu pri mikrofóne, čertiac sa najmä nad tým, že výborníci DS, taktiež opozičníci, zostali vonku, predo dvermi. Niektorí výborníci, napríklad zo Strany vojvodinských Slovákov, sa ani neukázali. Vo chvíli, keď tajomníčka ZO Dubravka Živićová začala robiť prezenciu, radikáli jej vytrhli z rúk prezenčnú listinu, t. j. opäť nasledovalo „divadlo“ vrátane džugania, kmásania a triafania oplzlými slovami. Až sa situácia opäť upokojila, predseda Lačanski vyzval tajomníčku ZO, aby vykonala prezentáciu, ibaže ju radikáli nepustili na jej miesto. Potom v strede zasadačky výborníci vládnucej koalície obkľúčili úradníčku Natašu Dorićovú, ktorá začala vyvolávať výborníkov. V tej chvíli sa zasadacia sieň zase pozmenila na husinec, v ktorom zavládol gagot a syčanie, krik, nechýbalo ani siahanie na cudzie gombíky na košeli, ba aj na dámske ponožky (!?) a vykrúcanie rúk; jedine avizované údery predsa nepadli. Po

20. 10. 2012

42 /4513/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD K 30. VÝROČIU PRÁCE STREDISKA PRE SOCIÁLNU PRÁCU V STAREJ PAZOVE

Úctyhodné jubileum P

ri príležitosti 30. výročia práce Strediska pre sociálnu prácu Stará Pazova v piatok 12. októbra vo veľkej sieni Bielej budovy v Starej Pazove odznela slávnostná akadémia, na ktorej sa zúčastnili početní hostia. Na slávnosti zamestnanci strediska predstavili činnosť tejto ustanovizne, ktorá sa zaoberá sociálnou ochranou obyvateľov obce a poskytuje pomoc tým najohrozenejším kategóriám. Pochválili sa úspechmi, ozrejmili aktuálnu situáciu a plány na nadchádzajúce obdobie. Hostí a spolupracovníkov strediska pozdravila a privítala riaditeľka Vesna Trbovićová, ktorá

podala i kratší historiát ustanovizne založenej 1. júla 1982. V mene Obce Stará Pazova na slávnostnej akadémii sa zúčastnil Goran Vranješ, zástupca predsedu obce, ktorý vo svojom prejave oznámil veľkú akciu obce pre sociálne ohrozených občanov vzťahujúcu sa na objednávanie a distribúciu uhlia. V stredisku pôsobia aj viaceré služby. Tak o živiteľstve na slávnostnej akadémii hovorila psychologička Gordana Jovančevićová, službu domáckej opatery a pomoci v domácnosti predstavila vedúca Mirjana Sokolovićová, kým špeciálna pedagogička a tera-

Vesna Trbovićová, riaditeľka strediska

peutka Nevenka Grujićová hovorila o poradenskej službe, v rámci ktorej pracuje i škola pre

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Zdražie odvoz smetí V

o štvrtok 11. októbra zasadalo Zhromaždenie mesta Nový Sad. Pozornosť verejnosti už pred týmto zasadnutím upútala správa, že sa na čelo Divadla mladých dostane Dragan Marinković Maca, avšak Komisia pre kádrové, administratívne a mandátno-imunitné otázky medzičasom zrušila návrh na jeho vymenovanie za úradujúceho riaditeľa tohto divadla. Podľa slov predsedu komisie Đorđa Petrovića návrh stiahli na žiadosť Správnej rady Divadla mladých s pripomienkou, že samotný D. Marinković Maca podal Správnej rade žiadosť o stiahnutie návrhu. Na štvrtkovom zasadnutí prišlo však ku kádrovým zmenám v niektorých radách a komisiách zhromaždenia, v čele niektorých mestských kultúrnych ustanovizní, ako i v správnych, dozorných a školských radách. Spomenieme iba niektoré z nich. Tak za úradujúceho riaditeľa Kultúrneho strediska Nový Sad vymenovali Dr. Andreja Fajgelja, kým úradujúcim riaditeľom Mestskej knižnice sa stal Dragan Kojić. Úradujúcim riaditeľom Strediska sociálnej práce je Nenad Drašković a úradujúcim riaditeľom Stavebnej agentúry Mesta Nový Sad je Ratko Rogan. Členmi Školského výboru kysáčskej Základnej školy Ľudovíta Štúra sa stali Petronije Stamenković a Branko Predojević. Predseda Komisia pre kádrové, administratívne a mandátovoimunitné otázky na začiatku zasadnutia povedal, že po začiatok schôdze nedostali návrhy niektorých národnostných rád na kandidátov na členov školských výborov tam, kde sa výučba organizuje v jazykoch národnostných menšín. Záverom štvrtkového zasadnutia výborníčka Lenka Erdelj (po maďarsky) upozornila, že národ20. 10. 2012

42 /4513/

HLAS ĽUDU

nostné rady neboli konzultované v súvislosti s kádrami, ktoré vymenovali do školských výborov škôl, v ktorých sa vyučuje v jazykoch menšín. Šéf výborníckej skupiny okolo SPS Đorđe Petrović sa zhodol s jej pripomienkou a povedal, že toto urobia na nasledujúcej schôdzi. Výborníci Zhromaždenia mesta napriek tomu, že Novosadska toplana podala žiadosť o zvýšenie ceny kúrenia o 10 percent, nerokovali o tejto záležitosti. Schválili však zvýšenie ceny odvozu smetí, čiže služieb VKP Čistoća o 29 percent pre domácnosti a o 22,9 percenta pre podniky. Zvýšené ceny nadobudnú platnosť 1. novembra.

rodičov. Na slávnostnej akadémii udelili aj ďakovné diplomy, ktoré dostali Oddelenie pre spoločenské činnosti Obce Stará Pazova, Dom zdravia Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja v Starej Pazove, Aktív riaditeľov základných a stredných škôl, Spolok pre afirmáciu invalidov Fénix a Združenie živiteľov Široké srdce. V umeleckej časti programu účinkoval orchester tamojšieho KUS Branka Radičevića a mladé recitátorky Ivana Marićová a Marija Kuzmanovićová. K úctyhodnému jubileu Strediska pre sociálnu prácu vystavené boli knihy, fotografie a iné materiály ilustrujúcu jeho bohatú činnosť. Svetlo sveta na slávnostnej akadémii uzrela i práve vydaná brožúrka – Sprievodca právami a službami v sociálnej ochrane. A. Lš.

Treba spomenúť aj to, že sa na zasadnutí hlasovanie v niektorých prípadoch opakovalo, čo pripísali začiatočníckemu nevynachádzaniu sa nových funkcionárov vládnucej väčšiny. Všetky body, o ktorých sa rokovalo, a ktorých bolo spolu 42, nakoniec schválili. Išlo prevažne o správy verejných podnikov o výsledkoch hospodárenia v prvej polovici minulého roku. Hovorilo sa aj o správe o revízii záverečného účtu rozpočtu za rok 2010 a o záverečnom účte rozpočtu Mesta Nový Sad za uplynulý rok. Okrem iného na zasadnutí Zhromaždenia mesta Nový Sad namiesto doterajšieho výborníka Miroslava Vasina z radov DS, ktorý podal demisiu, potvrdili mandát novej výborníčky Slađany Križanićovej. E. Š.

DEŇ OSLOBODENIA A DEŇ MIESTNEHO SPOLOČENSTVA KYSÁČ si tentoraz pripomenuli streleckým turnajom (v nedeľu 7. októbra), aktivitami v Miestnej organizácii penzistov invalidov práce (v piatok 12. októbra) a kladením kvetov k pamätníku v strede osady (v sobotu 13. októbra). Deň oslobodenia Kysáča je 13. októbra a v tento deň sa pri pomníku zhromaždila len skromná hŕstka predstaviteľov niektorých miestnych organizácií. Kvety k pamätníku položili predstavitelia bojovníckej organizácie a Rady Miestneho spoločenstva (na snímke). Chvíľku si vo voľnom rozhovore v sychravom počasí zaspomínali, ako sa tento sviatok oslavoval kedysi, a potom už len kytice a vence zostali pripomínať dávne udalosti z minulosti. E. Š.

Z NAŠICH OSÁD NOVINKA Z KOVAČICKEJ TURISTICKEJ ORGANIZÁCIE

Obecná turistická a kultúrna mapa d založenia Turistickej organizácie Obce Kovačica (TOOK) zamestnanci sa snažia prilákať do tejto juhobanátskej obce čím väčší počet návštevníkov. Robia to rozličnými spôsobmi. Najviac turistov a návštevníkov do Kovačickej obce pricestuje počas výročných kultúrnych a športových akcií (Crepajský fiaker, Padinské dni kultúry, Kovačický október, Guča v Kovačici, motorkárske zrazy v Debeljači a Kovačici, Meloniáda v Idvore), alebo počas jarmoku v Debeljači. V posledných rokoch výrazne stúpol i počet turistov, ktorí navštevujú rôzne koncerty zorganizované v Kovačici, Padine, Crepaji a Debeljači. Po výstavbe Podnikateľsko-rekreačného strediska Relax stúpol záujem o kongresovú turistiku. Zväčšila sa i kapacita ubytovacích priestorov v súkromnom sektore. Kovačická turistická organizácia patrí medzi pravidelných účastníkov veľtrhov cestovného ruchu v Belehrade, Novom Sade a Bratislave, občas aj niektorých iných. Na týchto turistických burzách sa usilujú rozdeliť vlastné katalógy, prospekty, dokumentárne filmy, hudobné a iné CD zo svojho prostredia. Pred tohtoročným novosadským veľtrhom tlačou vyšlo i to, čo celkovej ponuke chýbalo: turistická a kultúrna mapa Obce Kovačica. Konečne sa na malom priestore a k tomu prehľadne turista môže dozvedieť takmer všetko. Sú tam oboznamovacie mapy každej osady: Kovačice, Padiny, Idvora, Debeljače, Crepaje, Samoša a Uzdina s Putnikovom. Turista sa dozvie, kde je v týchto osadách autobusová, železničná a benzínová stanica, kde sú parkoviská, kde je možnosť ubytovania a stra-

ZO SLOVINSKÉHO ZÁZNAMNÍKA (2)

vovania, kde je konferenčná sieň, polícia, dom zdravia a pohotovostná služba, pošta, banka, škola, knižnica, trh, cintorín, kostol, galéria, múzeum, etno dom, dom kultúry, cyklistické a atletické dráhy, bazény, kolkárne, športové a detské ihriská, rybárske a lovecké kluby či žrebčín. K najdôležitejším turistickým a kultúrnym inštitúciám sú pridané i fotografie alebo reprodukcie malieb, stručný text v anglickom a srbskom jazyku, adresy, telefóny a webové stránky. Nechýbajú ani základné údaje o Kovačickej obci, počte obyvateľov a vzdialenosti od najdôležitejších miest v štáte, regióne a strednej Európe. Záverom je i prehľad podujatí, ktoré sa dejú v tejto obci, od marca až

PIATACI V PAZOVSKOM DOPISOVATEĽSTVE HLASU ĽUDU. Žiaci 5. 2 ročníka Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka s triednou profesorkou Jarmilou Dolinajovou v utorok 9. októbra navštívili dopisovateľstvo Hlasu ľudu v Starej Pazove. Návštevu realizovali v rámci triednickej hodiny, podobne ako týždeň predtým navštívili Hasičský dom. Pazovskí piataci sa takto priamo v teréne zoznamujú s prácou všetkých dôležitejších inštitúcií v meste. Naši malí hostia prejavili záujem o novinárstvo a o to, ako sa tvoria noviny Hlas ľudu a mládežnícky časopis Vzlet. Prislúbili nám, že o tejto návšteve napíšu i do Detského kútika. A. Lš.

výraznejšie upriamujú na nové strategické priority, akou je napríklad eď ide o spoluprácu s Vojvodinou, ekologické pôdomôžem povedať, že sme veľmi spohospodárstvo. kojní. Už šiesty rok sa stretávame na našom veľÚmerne pometrhu. Práve sme mali rozhovory aj s predstavirom širším dýchal aj teľmi vášho Pokrajinského sekretariátu pre Pomurský veľtrh, poľnohospodárstvo, ako aj Hospodárskej koktorého dejiny sa zamory Vojvodiny. Dohodli sme sa, aby táto čali písať v roku spolupráca pokračovala ďalších päťdesiat ro1962. O päť rokov Riaditeľ Janez Erjavec kov, rovno toľko, koľko práve oslávil náš Meneskoršie získal medzinárodný poľnohospodársko-potravinársky dzinárodný ráz, aby následne každých niekoľveľtrh AGRA, – zdraví nás, členov vojvodinského ko rokov šíril vlastné obzory a obsahy: tak sa v Združenia agrárnych novinárov, ako dlhoroč- roku 1975 konali prvé ocenenia kvality vín, v ných, milých a pravidelných hostí, riaditeľ Ja- roku 1980 mäsových výrobkov a údenín, potom nez Erjavec. poľnohospodárskej techniky, za týmto mlieka Je hrdý na polstoročné jubileum AGRY, tak- a mliečnych výrobkov, potom zase šťavy a netiež na okolnosť, že vznikla práve v roku zrodu alkoholických nápojov. Na súčasnej pozícii je od spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej roku 1973, členom Medzinárodného združenia únie. Bolo to diktované aj prianím zbaviť sa zá- veľtrhov sa stal pred viac ako desaťročím… V vislosti od dovozu obilnín z iných svetadielov, roku 2002 prebiehalo prvé oceňovanie vín v najmä USA, zabezpečiť potravinovú sebestač- konkurencii susedných štátov. Riadne v ňom nosť. Vyšlo to: vyše pätnásť rokov EÚ má zvyšky účinkujú aj naši výrobcovia, ktorí sa z Gornjej poľnohospodárskych produktov, ktoré ju čoraz Radgony neraz vracajú s medailami. Tak vlani

Pravidelní hostia –K

po november. Žiaľ, táto stať je bez fotografií, ktoré by spestrili a umocnili napočítané. Na tvorbe mapy sa podieľala dvojica Ivana Zovko a Pavel Sampor. Hlavný a zodpovedný redaktor vydania je Ján Pap. S takouto kompletnejšou ponukou materiálov z cestovného ruchu by pracovníci TOOK možno mali častejšie navštevovať i kongresy a kultúrne podujatia doma i v zahraničí, kde sa zjavujú predstavitelia dolnozemských Slovákov, lebo v ponuke majú akcie týkajúce sa obyvateľov Rumunska a Maďarska. Rovnako tak i aktívne sa podieľať na rokovaniach zahraničných Slovákov. Intelektuáli medzi Slovákmi z diaspóry by radi boli mostom medzi obyvateľmi štátov, v ktorých žijú, a Kovačice – možno najznámejšieho mestečka so slovenským obyvateľstvom mimo územia Slovenska. Ján Špringeľ

tie strieborné získal Inštitút pre vinohradníctvo a vinárstvo v Sriemskych Karlovciach, ako aj Vlado Adžić z Temerínu za chardonnay. – Ukážkou toho, kde sme dnes, je napríklad skutočnosť, že je na našom veľtrhu, na rozlohe 68 000 štvorcových metrov, až 1 720 vystavovateľov z 32 krajín sveta. Hlavným segmentom obsahu zostávajú komerčné výstavy, zvlášť poľnohospodárskej techniky a produktov potravinársko-spracovateľského priemyslu. Netreba zabúdať ani odborné expozície, výstavy dobytka, rôznych obilnín, zeleniny a ovocia, plochy, na ktorých je (bio)dynamická a ekologická produkcia, rôzne tematické porady… Na týchto snemovaniach sa venujeme poľnohospodárskym témam aktuálnym tak u nás, ako aj v Európskej únii, ktorej členom sme od roku 2004. To prakticky znamená, že našu poľnohospodársku politiku bežne zlaďujeme s politikou Európskej únie: tú dnešnú i zajtrajšiu, – vyzdvihuje riaditeľ Erjavec. A naznačuje, že sa o tom prakticky presvedčíme počas viacerých návštev v nasledujúcich dňoch. (V budúcom čísle: Náš pestrý stánok) O. Filip 20. 10. 2012

42 /4513/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH oSáD SúťAž o KráSKu SrbSKA 2012

Vo finále aj dve krásne dievčatá z Petrovca N

krajinu na svetovej súťaži krásy v bali. Prvou vicemiss sa stala Aleksandra Doknićová z Požarevca a druhou Ana Vrceljová zo Zemunu. Hoci sa neovenčili hlavnými cenami, Monika a Ivona sa dô-

a sklonku nedeľného večera 7. októbra diváci prostredníctvom Televízie Pink mali možnosť sledovať súťaž krásy Miss Srbska na rok 2012, ktorú spoločnosť Miss Yu zorganizovala v štúdiu v Šimanovciach. Do finálového výberu postúpilo 24 krások, ktoré úspešne absolvovali regionálne súťaže v Novom Sade a v akvaparku Petroland, medzi nimi aj dve dievčatá z báčskeho Petrovca – Ivona Šimonová (19) a Monika Stracinská (20). Tie- Monika Stracinská a Ivona Šimonová – účastníčky finálovej súťaže to dve mladé dámy, Miss Srbska 2012 Slovenky, pred samotným finá- borníci z rozličných oblastí. stojne predstavili a reprezenV nedeľu večer, resp. v pon- tovali nielen samotný Petrovec, lovým večerom absolvovali sústredenie v luxusných hoteloch delok včasráno, po trojhodino- ale aj slovenskú komunitu vôv gréckom Porto Carras, kde ich vom programe titul miss Srbska bec. na čím lepšie predstavovanie získala Nikolina bojićová z Kuly, J. Č-p vlastných kvalít pripravovali od- ktorá bude predstavovať našu Foto: Miss Yu

Nový Sad Dielo Nikolu Teslu, vedca, o ktorom sa hovorí, že prvý objavil tretie tisícročie, naďalej žije. V Novom Sade v podobe už tradičného Medzinárodného festivalu novátorstva, vedomostí a tvorivosti, ktorý sa od 12. do 15. októbra konal v Športovopodnikateľskom stredisku Vojvodina. Na Tesla feste sa predstavili domáci a zahraniční vynálezcovia, prebiehala medzinárodná konferencia o intelektuálnom vlastníctve, vlastnú tvorbu prezentovali mladé talenty, združenia, kluby a organizácie technickej kultúry. No azda najpodstatnejšie je, že o vedecké novinky a vynálezy vládol každodenný záujem žiakov a návštevníkov. x x x Približne osemdesiat vystavovateľov, takmer tridsať nových modelov, tisíce návštevníkov… Tohtoročná Auto Show prebiehajúca od 10. do 14. októbra v aule, masteri a prvej hale Novosadského veľtrhu sa vydarila už tým, že sa v časoch krízy globálnej a automobilovej, vôbec konala. Na jedinom tohtoročnom podujatí tohto druhu u nás nevystali, samozrejme, ani modely zo zahranično-domácej (ko)produkcie. O. F.

Bum-bum-bum! V

ážené občianstvo! Na ozrejmenie niektorých záležitostí z úzkych, dáva sa do širších súvislostí nasledujúce: 1. Robota okolo Našej Veľkolepej Čističky (NVČ) je naskutku čistá ako slza a namiesto zopár rokov trvá niekoľko desaťročí z Dvoch Hlavných a Zopár Po-hlavných Dôvodov. Prvý Hlavný dôvod je ten, že robotu si treba merkovať. Druhý Hlavný dôvod je, že objednávatelia prác, investori objednaných prác a vykonávatelia objednaných a vyinvestovaných prác na NVČ sa všemožne snažia o to, aby všetky práce súvisiace s výstavbou dotyčnej boli, rovnako ako oni sami – čisté ako slza. Pohlavné Dôvody si, všakáno, dohútate aj sami. 2. Nie je v poriadku, vážení občania, že podaktorí z vás sa myl20. 10. 2012

42 /4513/

ne domnievajú, že nie je v poriadku, že jednotliví podnikatelia – ako hovoria slané, pardon: plané jazyky – berú do prenájmu na stovky hektárov štátnej pôdy, a potom tú istú pôdu – ako hovoria ešte sla…planejšie jazyčiská – prenajímajú individuálnym poľnohospodárskym výrobcom, respektíve súkromným poľnohospodárskym majetkom, ktorí-á-é ju obrábajú, prípadne ju neobrábajú. Vec je, vážení, úplne jednoduchá. Namiesto toho, aby ste robili beztak zbytočný rozruch, prečítajte si čo-to o deľbe práce. 3. Nie je pravda, že komasácia v našom chotári nie je ukončená. Komasácia dokončená je; ak prípadne predsa nie je celkom, tak k jej uzavretiu už nechýba veľa; ak aj, náhodičkou – náhodou po definitívnu bodku za ňou chýba tro-

HLAS ĽuDu

UGÁR

chu viacej, no tak čo!? Vari, vážení, nechýba dačo každému z nás? 4. Kúpalisko sme, vážení občania, ako je známe, mali, ale už ho nemáme; ale by sme ho opäť mali mať, a to namiesto starého novučké – nové, takže ho asi predsa naskutku už ani určite mať nebudeme, a to preto, lebo sa u nás, ako je známe, situácia zmenila o 360 stupňov, a my, to jest naši kompetentní ľudia, ako je dobre známe, so zmenou situácie nemajú nič spoločné, lebo nič spoločné s dotyčnou ani nemôžu mať, keďže je ona, situácia, všakáno, úplne slobodná a nezávislá kategória. Poďme spolu: „Za rozšírenie obzorov…” Nemáte za čo; aj druhý raz. Bum-bum-bum! jbš

Stará Pazova Neformálna skupina Štrik zo Starej Pazovy v partnerstve s obecnou Kanceláriou pre mladých uskutočnila mládežnícky projekt Môj spôsob v rámci programu Mladí sú zákon, ktorý financuje Ministerstvo pre mládež a šport. Tak v utorok 9. októbra na Námestí Dr. Zorana Đinđića v Starej Pazove usporiadali Festival aktivizmu, s cieľom informovať verejnosť o potrebách a potenciáloch mladých a podnietiť ich k aktivizmu. Zároveň to bola možnosť informovať mladých ľudí o servisoch, ktoré tu pôsobia v rámci inštitúcií, potom o mimovládnych organizáciách, neformálnych skupinách. Počas festivalu mladí mali možnosť dostať odpovede na otázky týkajúce sa ich práv, sociálneho statusu, bezpečnosti a podobne. A. Lš.

Z NAŠICH OSÁD

Regionálny veľtrh hospodárstva v Novej Pazove Tradičný Veľtrh hospodárstva, ktorý organizujú Obec Stará Pazova a Sriemska hospodárska komora, za podpory Pokrajinského sekretariátu pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť a na základe sledovania rozvojových potrieb Sriemskeho obvodu, sa tohto roku uskutoční po šiestykrát v Novej Pazove. Veľtrh bude, ako aj v uplynulých rokoch, v miestnostiach ZŠ Rastka Nemanjića – sv. Sávu v Novej Pazove v dňoch 2. a 3. novembra 2012. Hospodárom je ponúknutá jedinečná príležitosť priameho stretnutia a interakcie s potenciálnymi partnermi a spotrebiteľmi. Regionálny veľtrh hospodárstva predstavuje hospodársky rámec, ktorý umožní účastníkom z rozličných sfér biznisu nadviazať kontakty, vymeniť si skúsenosti a prezentovať vlastný biznis účinným spôsobom. Okrem uvedeného pre účastníkov veľtrhu budú pripravené odborné stretnutia, na ktorých prezentujú aktuálne tendencie na čoraz neistejšom trhu. Pre všetky dodatočné informácie sme vám k dispozícii. kontakt. osoba – Zorana Karalićová, tel.: 022/610-778 kontakt. osoba – Marina Savićová, tel.: 022/310-170, klapka 138 e-mail: sajam@starapazova.eu

20. 10. 2012

42 /4513/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD NOVÝ SAD

Viac ako obyčajná družba D

ružba hložianskeho a novosadského cirkevného zboru pokračovala presne po roku v slnečnú 18. nedeľu po Trojici v novosadskom kostole. Po apoštolskom bozku velebného pána Jaroslava Kopčoka, farára hložianskeho, a velebného pána Vladimíra Obšusta, farára novosadského, za aktívnej účasti dôstojného pána Samuela Vrbovského, biskupa SEAVC, nasledovali príležitostné bohoslužby. Duchovná úvaha hosťujúceho farára nad Žalmom 119 z Piatej knihy žalmov vyvolala veľký záujem cirkevníkov dvoch zborov, ktorí až do posledného miesta obsadili prie-

ho zážitku sa postaral aj zmiešaný spevokol hostí pod taktovkou kantora Rastislava Dudáša, ktorý je úspešným pokračovateľom jedného z našich prvých cir-

V novosadskom kostole všetky miesta boli obsadené

stor v novosadskom chráme Božom. O spríjemnenie duchovné-

kevných spevokolov a založený bol ešte roku 1924. Údaje z dejín

spevokolu prezentovala aktívna a dlhodobá členka Zuzana Turociová. Družba dvoch zborov neskoršie pokračovala v sieni starej fary. Po obede si vymenili dary a v pozdravných prejavoch poukázali, že kamarátenie Hložančanov a Novosadčanov je trochu iné než obyčajná družba, čomu na príčine je skutočnosť, že časť aktívneho základu domáceho cirkevného zboru tvoria práve Hložančania. Pred odchodom na obchôdzku Petrovaradínskej pevnosti a chýrečných Tekijí o úplný duchovný zážitok sa postaralo aj domáce dievčenské kvarteto. Nasledujúce stretnutie by sa malo uskutočniť už 21. októbra, tentoraz v Hložanoch. J. Feldy

DEŇ PAMIATKY NA POSVIACKU KOSTOLA, čiže kirvaj, ktorý si Hajdušičania tradične pripomínajú v druhú októbrovú nedeľu, sa zmenil na opravdivé dedinské oslavy. V ten deň odjakživa príbuzní a priatelia, tak Slováci, ako aj Srbi, Macedónci, Maďari a iní žijúci v iných prostrediach, navštevujú svojich príbuzných v Hajdušici. V posledných rokoch kirvaj okrem nábožnej náplne dostal aj športovú a kultúrnu náplň. Tak tomu bolo aj počas víkendu 13. a 14. októbra. Rušno bolo už v sobotu na strelnici Streleckého klubu Hajdušica, kde domáci strelci spolu so svojimi hosťami z Kovačice, Opova, Petrovca, Padiny, Slankamenu, Sakule, Orlovatu, Konaku..., súťažili v triafaní do hlinených terčov. Ruch sa zo strelnice presťahoval do Domu kultúry, kde v sobotu večer hajdušický KUS Biseri zorganizoval pestrý kultúrnoumelecký program, v ktorom sa početnému obecenstvu predstavil niekoľkými choreografiami srbských tancov. Okrem toho ženská spevácka skupina KUS Bratstvo zaspievala slovenské ľudové piesne a detskú hru Na pažiti predviedol školský DFS Lastovičky (na fotografii). Vystúpili aj hostia z Pavliša a V. Gredy. Po programe prebiehala ľudová veselica, na ktorej sa o dobrú náladu postarala bieloblatská skupina Bell Ami. V nedeľu, tak ako tradícia nakladá, oslavy mali nábožnú náplň, keď si veriaci na slávnostných nedeľných bohoslužbách pripomenuli deň posviacky kostola. Kázňou sa im prihovoril Slađan Daniel Srdić, farár jánošícky a administrator hajdušického cirkevného zboru. Záverom FK Hajdušica zorganizoval pioniersky futbalový turnaj a zohral aj majstrovský zápas. Do osláv sa zapojil aj MOMS, tým, že pre návštevníkov otvoril dvere svojho etno domu. vlh

POĎAKOVANIE ZA ÚRODU V KULPÍNSKOM EVANJELICKOM CHRÁME usporiadali v nedeľu 14. októbra, a tak bola ladená aj kázeň velebného pána farára Mgr. Jaroslava Javorníka, PhD. Oltár ev. chrámu Božieho bol z tejto príležitosti pekne ozdobený mnohorakými druhmi ovocia a zeleniny. Ako v kázni pripomenul kulpínsky kňaz J. Javorník (na snímke pred bohato ozdobeným oltárom), tento rok nebol veľmi priaznivý pre dlhotrvajúce sucho, no aj napriek tomu treba Pánu Bohu ďakovať za všetky darované plody matky zeme. Po kázni pána farára vďaku za úrodu veršami a piesňami pred oltárom vzdali i budúci konfirmandi, ktorých pripravili katechétky Mária Orgovánová-Petrášová a Vierka Petrášová, za hudobného sprievodu Vladimíra Zimu. V rámci nedeľňajších služieb Božích bolo aj požehnanie 25. výročia sobáša manželov Francistyovcov. Takéto príležitostné úkony sú v tomto zbore novinkou. V nedeľu 21. októbra si tento cirkevný zbor v čele s pánom farárom uctí Pamiatku posvätenia ev. chrámu Božieho. K. G.

20. 10. 2012

42 /4513/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

Vždy na strane čitateľov D ejiny Hlasu ľudu sú dejinami informovania po slovensky, predovšetkým vojvodinských, ale aj iných Slovákov v tejto časti Európy. Roky sa míňali, názvy štátov sa menili, Hlas ľudu pretrvá-

val a pretrval do dnešných dní. Tohto 19. októbra naplnil 68 rokov. Od vojnového roku 1944, keď sa prvý raz vydal na cestu k čitateľom, do dnešných dní sa veľa toho zmenilo. Veď takmer

NAŠA TÉMA každý rok prinášal čosi nové, kládol nové požiadavky a predkladal nové skúšky. Týždenník Hlas ľudu prekážky zdolával viac či menej úspešne, ale nikdy nezabúdal na svoje poslanie a úlohu byť a hovoriť hlasom ľudu. Základné novinárske pravidlo vraví, že vždy si treba

vypočuť aj druhú stranu. Preto tentoraz na stranách Našej témy slovo majú čitatelia a iní priaznivci Hlasu ľudu. Ich postrehy, poznámky, pochvalné a zvlášť kritické slová sú dôkazom, že sa dobre poznáme a riadne stretávame. Ako všetci dobrí priatelia. A. La.

NA SLOVÍČKO S KOLPORTÉRKOU HLASU ĽUDU V KULPÍNE

SILBAŠ

Práca, ktorá ma napĺňa Z

S Hlasom ľudu sa kamarátia 35 rokov N

a posledných sedem – osem rokov každý štvrtok a piatok, keď tlačou vyjde nové číslo týždenníka Hlas ľudu, Mária Zelenáková zoberie svoj bicykel a ide do terénu po kulpínskych uliciach. Netrpezlivým čitateľom a predplatiteľom z tejto osady prináša naše slovenské noviny priamo na adresu. Robí Mária Zelenáková po návrate z terénu, keď rozniesla spoluobčanom najnovšie číslo to s pôžitkom. – Nikdy doteraz Hlasu ľudu... mi nepadlo ťažko rozniesť Hlas stretáva hodne ľudí, čo ju neunaľudu našim Kulpínčanom, bez vuje, ale naopak, teší ju a obohaohľadu na to, aké bolo počasie. cuje. Pohovorí si so spoluobčanMám dobrý bicykel, balíček si mi a zároveň urobí aj užitočnú rozdelím na dve časti a idem za či- prácu. Kolportérstvo je robota, tateľmi. Ihneď vo štvrtok, keď mi ktorá sa musí vykonať načas. Tak čerstvé noviny prinesú, vyberiem si spomenula na uplynulú zimu, sa do terénu a roznesiem polovi- keď boli extrémne nízke teploty a cu, a potom zvyčajne v piatok tú hodne snehu, no noviny bolo tredruhú. V Kulpíne máme vyše 160 ba doručiť na adresu čitateľov. – Každý týždeň sa držím plánu, predplatiteľov. V poslednom čase mám aj niektorých nových pred- podľa ktorého roznášam noviny. platiteľov, no niektorí sa vysťa- Minulú zimu sa pre hodne snehu hovali z Kulpína, a tak sa počet nedalo chodiť na bicykli, nuž mení. Situácia je taká, že sa v som si nabalila noviny do tašiek dnešnej dobe ťažko žije aj na de- a nosila som ich v rukách pešo po dine a neraz je ľuďom ťažko vy- dedine, ale prácu som si predsa členiť ten dinárik na tlač. No aj na- vykonala. Nepadlo mi to vôbec priek tomu vidno, že našim spo- ťažko, a to všetko preto, aby čiluobčanom ešte stále záleží na tatelia mali noviny načas v rukách. tom, aby podporili noviny a aby A zasa cez leto, keď sú veľké hoich pravidelne čítali, lebo, ako rúčavy, vyberiem sa do ulíc hneď hovoria, sú to naše slovenské no- zrána, aby som to čím skôr uroviny, ktoré si my musíme zacho- bila. Keď ide o vekovú štruktúru vávať a chrániť, – vysvetlila naša čitateľov Hlasu ľudu v Kulpíne, môžem povedať, že máme aj kolportérka. Tetu Marku Zelenákovú, vitálnu starších aj mladších čitateľov, a tí 67-ročnú penzistku, stále teší prá- čakajú na noviny a tešia sa na ne ca kolportérky Hlasu ľudu. Ako ho- z týždňa na týždeň, – povedala M. vorí, za tie dva dni, keď roznáša Zelenáková. K. Gažová noviny, obíde celý Kulpín a po-

a našu slovenskú tlač môžeme byť iba hrdí. Nikdy by sme ju nemali zanedbávať. Najmä náš týždenník Hlas ľudu. Ak si my nebudeme kupovať naše noviny, tak kto? – takto hovoria mnohí naši čitatelia, verní svojmu slovenskému týždenníku. K dlhoročným čitateľom Hlasu ľudu patria aj Anna a Daniel Beličkovci zo Silbaša. Stálymi čita-

žijúcich v zahraničí dozvedia práve zo strán Hlasu ľudu. Anna a Daniel si najprv prečítajú príspevky v rubrike Z našich osád a z kultúrnej oblasti. Príloha Mozaika obsahuje tiež veľa zaujímavostí, s peknými článkami a ilustráciami. Anna si vždy pozrie aj Detský kútik a neodolá ani receptom. Mnohé si aj vystrihne, odloží, vyskúša. Tu sa dozvie aj mnohé užitočné

Anna a Daniel Beličkovci

teľmi sa stali roku 1977, keď si založili svoju rodinu a odvtedy každé nové číslo vo svojej domácnosti vítajú s veľkým záujmom. Daniel bol v Silbaši pred 15 rokmi kolportérom. Zároveň bol dopisovateľom športovej rubriky. Ako čitateľ dodnes prejavuje záujem o všetky rubriky, okrem tých z politického života. Jeho manželka Anna si tiež prečíta takmer celý obsah novín. Pozornosť Beličkovcov najprv prilákajú príspevky zo Silbaša, Kulpína – z Anninej rodnej osady, ale potom aj z okolitých a vzdialenejších osád. Neraz sa o svojich známych

rady. Rubriku so smútočnými oznámeniami si manželia Beličkovci tiež pravidelne pozrú, neraz sa práve prostredníctvom nej dozvedeli o svojich známych, ktorí odišli z radov živých. Hlas ľudu svojím obsahom ponúka pre každého niečo, pre staršie a mladšie generácie. V radoch čitateľov sú mnohí takí, ktorí zostávajú verní a nezrieknu sa ho ani v neľahkých krízových časoch, keď sa všeličoho zriekame. K narodeninám nášho týždenníka aj Beličkovci prajú veľa úspešných rokov a veľa nových generácií čitateľov. Jaruška Ferková

20. 10. 2012

42 /4513/

HLAS ĽUDU

NAŠA TÉMA

Z NAŠICH OSÁD

PROFESOR MIROSLAV MARIČIĆ Z HAJDUŠICE ČÍTA HLAS ĽUDU

Zdokonaľuje si znalosť slovenčiny rofesor informatiky a technickej výchovy v Základnej škole J. J. Zmaja v Hajdušici Miroslav Maričić pochádza zo zmiešaného manželstva. Jeho otec Rade, učiteľ srbčiny, bol Srb, a matka Eva, učiteľka, bola Slovenka. Miroslav hovorí, že sa cíti rovnako Srbom, ako aj Slovákom, a rovnako má rád aj svoj slovenský, aj srbský pôvod. Ovláda oba jazyky, ibaže srbský omnoho lepšie. Počas pobytu na Slovensku pred niekoľkými rokmi sa však v ňom zrodilo želanie zdokonaliť sa aj v slovenčine a jeho základným pomocníkom v tom je práve náš týždenník. – Ako malý chlapec som sa v rozhovore s matkou najprv naučil slovenský jazyk, a iba potom aj srbský, ale v podstate rovnoprávne som sa učil oba jazyky, – hovorí. – V tom čase som mnoho času trávil u mojej starej mamy v Padine, kde som sa rozprával výlučne po slovensky. Žiaľ, keď som sa zapísal na gymnázium, času na pobyt v Padine bolo čoraz menej a keď Miroslav Maričić piatkové poobedie som odišiel na štúdium do Mostaru, so slo- záväzne trávi s Hlasom ľudu venčinou som stratil každý kontakt. Po ukončení štúdia prišlo vojsko, medzičasom aj sta- Hlas ľudu, lebo som si všimol, že píšete správrá mama umrela, a tak som trocha po troche nou spisovnou slovenčinou. Predplatil som sa slovenčinu zanedbal. Slováci by ma síce ne- a, hľa, už dva roky som vaším verným čitatemohli predať, ibaže som sa s nimi neopovážil ľom a verím, že Hlas ľudu budem ešte dlho čírozprávať po slovensky. Možno aj preto, že som tať. Noviny sa mi vcelku páčia a každý piatok si zvykol aj s nimi komunikovať po srbsky. Keď v nich s potešením listujem. Najprv prečítam som potom bol na Slovensku, všimol som si, úvodník a potom záväzne všetky príspevky z že sa slovenčina, ktorú ja poznám, a tá, ktorou Hajdušice, Jánošíka, Padiny a Kovačice, ale aj tam hovoria, podstatne rozlišujú. Uvedomil ostatné príspevky. Prečítam si aj recepty, ktosom si, že to je vlastne spisovná slovenčina, a ré si záväzne aj vystrihnem a odložím, lebo po tak sa zrodilo želanie, aby som si svoj sloven- troche mám vlohy na varenie. Nečítam iba ský jazyk zdokonalil. Na to som si zvolil práve šport, lebo ma to vonkoncom nebaví. Ak nie-

čo nerozumiem, esemeskou sa opýtam môjho kamaráta, čo to znamená, a on mi ihneď odpovie. Teraz, keď som základy už zdolal, začal som si aj sám za pomoci prekladateľa na internete vysvetľovať jednotlivé neznáme pojmy. Musím uznať, že mi Hlas ľudu za uplynulé dva roky veľmi pomohol, aby som si významne zlepšil moju slovenčinu. Vlastne, pomohol mi, aby som si uvedomil, že moja znalosť slovenského jazyka nie je až taká zlá, ako som si myslel. Čítaním Hlasu ľudu som získal nevyhnutné sebavedomie, vďaka ktorému dnes prostredníctvom Facebooku mám početných kamarátov zo Slovenska, s ktorými denne komunikujeme, komentujeme aktuálne politické udalosti a tomu podobne. Majúc to všetko na zreteli, náš spolubesedník je presvedčený, že robia chybu všetci rodičia, ktorí nechcú deti zapísať na hodiny slovenčiny. – Riaditeľ školy a ja ich neustále presviedčame, vysvetľujeme im, čo znamená znalosť jazyka. Niektorých sa nám podarí presvedčiť, ale často dostaneme odpoveď, že pre dieťa by to bolo dodatočnou a nepotrebnou povinnosťou. Hovoria, že sa deti aj v rodine naučia slovenský jazyk, čo im vraj v živote bude úplne stačiť. Je to omyl. Podobne uvažovala aj moja matka a chybila, keď ma nezapísala do slovenskej triedy, a tú chybu som zopakoval aj ja, keď som svoje deti nezapísal na hodiny slovenčiny, čo mi teraz občas aj zazlievajú. Ja sa síce snažím tú chybu napraviť takým spôsobom, že sa občas s nimi rozprávam po slovensky. Hodiny slovenčiny v škole sú predsa čosi iné. Tam sa od malička získavajú aspoň základy spisovnej slovenčiny, ktoré by každý vzdelaný Slovák musel ovládať. vlh

PIVNICA

Môžeme byť hrdí na náš týždenník T

ýždenník Hlas ľudu pravidelne každý týždeň cestuje k svojim čitateľom do slovenských osád. Pavel Bolehradský z Pivnice je zamestnaný na colnom úrade v Báčskej Palanke, ale vedľa početných pracovných, rodinných a domácich povinností vždy si nájde času aj pre slovenskú tlač. Jeho kamarátstvo s Hlasom ľudu má svoje začiatky už v období, keď ešte býval v rodičovskom dome. Ako si Pavel teraz zalistuje v novinách? – Keď sa mi do rúk dostane nové číslo Hlasu ľudu, najprv si narýchlo pozriem celý obsah, a potom sa venujem textom, ktoré zaujali moju pozornosť. 20. 10. 2012

42 /4513/

Ktoré rubriky sú pre vás najlákavejšie? – Najčastejšie sú to texty v rubrike Z našich osád, a tam, pravdaže, najprv tie z Pivnice. Tu sa dá prečítať o zaujímavých udalostiach v našich prostrediach. Veľmi rád čítam aj Poľnohospodárske rozhľady, keďže som i ja trochu v tých vodách. Pozoruhodné články sú i na stranách z oblasti kultúry. Zastúpenosť našich slovenských prostredí je na dobrej úrovni? – Prostredníctvom Hlasu ľudu sa všeličo zaujímavé dozvieme o našich prostrediach. Myslím si, že sú rovnako alebo približne

HLAS ĽUDU

rovnako zastúpené, čo, samozrejme, závisí aj od toho, koľko nových zaujímavých udalostí sa v danej dedine udeje. Tak si myslím aj o mojej rodnej osade, že sa aktuálne udalosti hlavne dostanú aj na novinové strany. Na pochválenie by ste uviedli? – Môžem pochváliť stále krajšiu grafickú úpravu, ako aj stále väčší počet farebných strán, vlastne celková kvalita novín má dobrú úroveň. Čo by ste si priali vidieť v novinách? – Možno trochu viac textov z našej minulosti, ako aj príspevky o významných slovenských

Pavel Bolehradský

osobnostiach. A ešte by som na záver chcel popriať veľa ďalších pracovných úspechov nášmu Hlasu ľudu. Jaruška Ferková

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA

LALIŤ

Skutky vždy najviac povedia aždé nové číslo Hlasu ľudu do Lalite pricestuje už vo štvrtok. V ten istý deň ho kolportérka Zuzana Turčanová roznáša lalitským čitateľom. Medzi nich patrí i 79-ročný Ján Tancik (narodeniny má, ako aj náš týždenník, v októbri, ibaže v prvej dekáde mesiaca). Meno Jána Tancika je známe širšej verejnosti. Šesť desaťročí bol aktívny na kultúrnom poli (od r. 1948 do r. 2008). Ako 15ročný sa medzi prvými začlenil do lalitského KUS Štefánik, kde potom pôsobil ako herec, tanečník, choreograf, režisér... Vždy bol hrdý na to, že je Slovákom, nikdy a nikde sa nebál vyzdvihnúť svoj slovenský pôvod.

Čitateľom Hlasu ľudu sa stal ešte keď nemal ani 20 rokov, bolo to na začiatku 50. rokov minulého storočia. Jeho motto znie: Akí sme to Slováci, ak nepodporíme to, čo je naše. Na začiatku 70. rokov Ján Tancik sa stal kolportérom Hlasu ľudu vo svojej osade a kolportérskej práci sa venoval desať rokov. Spomína si, že Laliť vtedy mala 110 čitateľov, kým je v súčasnosti tento počet menší. Každý mesiac navštevoval redakciu v Novom Sade, kde pravidelne odnášal faktúry.

Náš týždenník sleduje s veľkým záujmom. Číta všetky rubriky, z ktorých ho veľmi nebavia iba tie politické. Vďaka rubrike Z našich osád sa vždy dozvie, čo nového v Kysáči, Silbaši, Pivnici, Pazove... a v iných bližších či vzdialenejších osadách. Mnohé príspevky mu veľa ráz prezradia aj o živote a činnosti jeho známych. Zaujímajú ho všetky aktuálne udalosti. V každom prostredí sa neustále niečo deje, o čom sa čitatelia informujú prostredníctvom nášho týždenníka. Kiežby aj príspevkov z Lalite bolo trochu viac!

NAMIESTO (S)ÚVAHY

Povolanie a poslanie ohlo sa to uberať aj celkom inak, v nejakej inej profesii. Byť novinárom pracovne, mysliaco a píšuco, usilovať sa o to, aby to bolo aj verejnosti vidiaco, je už dávno prioritou. Pre väčšinu z nás od chvíle rozhodnutia vrhnúť sa do objatia žurnalistiky a nahovárania si, že na to máme. Čo neskôr dokazujeme cez rozmanitosť, prístup k žánrom a témam, čo sa zase neraz organicky spája so starostlivosťou o stav napredovania spoločnosti. A tých zložiek, na ktoré profesionál pisateľ musí dbať, je ozaj mnoho. Zvlášť v dobe, keď všetko je ďaleko od prechádzky ružovým údolím a nemožno sa ubrániť pred (nevyh)nutnosťou smutných a komorných pohľadov na neľútostnú skutočnosť. Lebo, práve odznievajú aj mnohé drámy zodpovedajúce realite, a autor nutne treba citlivý zmysel pre diagnózu spoločenského procesu, podotknutý vierou v to, čo robí a vlastné poslanie. Novinárstvo je povolaním, ktoré človeka chytí na prvý popud, aby v ňom alebo zostal a lopotil sa, alebo nadobro z neho zuteká do pokojnejších vôd iných profesií. Žije si tam pomalšie, nestresovejšie, nie zákonite i šťastnejšie. A novinár zostáva, upevnený v presvedčení, že všetky úlohy naložené dobe môže a možno splniť, že to dlhodobé brúsenie novinárskeho pera má akýsi vyšší zmysel, že aj tie jeho nové podne-

ty dokážu zošľachtiť ten dnes taký zriedkavý súčasný rast. Snaží sa byť hlasom ľudu alebo Hlas ľudu, toho a tomu, ako povolanie, ale i poslanie: národnostné, kultúrne, hospodárske, politické....

Písať, písať a písať. Menej o peknom, viac o zložitom, lebo to znamená môcť vidieť aj to, že je nejaká-tá loď, ktorou sa plavíme, deravá, takže treba zistiť, skadiaľ sa do nej dostáva voda, vniesť jasnú čiaru a zreteľne myslieť a konať, vy-

Veľmi pochvalne sa zmienil aj o prílohe Mozaika, o zaujímavých článkoch, najmä tých z našej minulosti, so vzácnymi starými fotografiami a textami, ktoré čitateľovi priblížia spôsob života našich predkov. Starosti boli vždy, aj budú, ale v minulosti si ľudia akosi viac navzájom pomáhali... V prílohe Poľnohospodárske rozhľady sú tiež vždy zaujímavé texty, ako aj množstvo dobrých a užitočných rád. A, samozrejme, ako niekdajší aktívny kultúrny dejateľ, nenechá si ujsť ani jeden príspevok z oblasti kultúry. I o kvalite nášho týždenníka, ktorá sa usiluje držať krok s dobou, od Jána Tancika – iba slová pochvaly. Kedykoľvek môžeme niečo urobiť v prospech zlepšenia, netreba si nechať ujsť príležitosť. Slová vždy dokazujme aj skutkami. Tie povedia najviac. J. Ferková

slovovať svoje áno zajtrajšku, nie záporom dneška. Stručne a jasne, novinárstvo, aj to naše, vie byť grandiózne šírkou, do ktorej sa rozprestiera, hĺbkami, do ktorých siaha, rovnako tak, ako je inokedy zas oázou skutočného alebo pomyselného pokoja. Nebyť v závetrí je však najčastejšie jeho charakteristikou, lebo v opačnom prípade ani nie je (na)toľko novinárstvom, koľko (je) beletriou. Treba si ho vážiť aj ako historické zrkadlo: každú schôdzu, stretnutie, knihu a báseň, rozhovor a spomienku... Noviny majú síce krátky život a na obsah sa zabúda, ale sú ako prvé lásky, s ktorými nás spája množstvo nostalgických spomienok. Veď jediným spôsobom zachrániť to nevšedné sú práve návraty. Marcus Aurelius dávno skonštatoval, že človek má takú cenu, akú cenu má to, o čo sa usiluje. To znamená aj potrebu, aby autori dorástli úrovni potrieb a získanej slobody, vedeli byť svojskými, potrebu nebyť otrokmi klaňajúcimi sa cudzím modlám a módam. Mať postoj k svetu a názor naň. Chcieť vidieť, čosi zažiť, opísať to. Preto, skúste to povolanie. Novinárske. Lebo je jeho krása práve v jeho poslaní... O. F.

20. 10. 2012

42 /4513/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA ANKETA V KYSÁČI

Čitatelia s povedomím itatelia Hlasu ľudu v Kysáči v mnohých slovenských osaradi odpovedali na naše dách, nuž si prečítame aj to, čo otázky o tom, čo sa deje u nich. čítajú v našom týžManželka Mária, denníku a ako sú s pravdaže, pozerá novinami spokojrecepty a keďže ní. Do rozhovoru máme dvojmesačsa zapájali celé roného Alexandra, diny, čo nás, pravzaujímajú ju aj prídaže, potešilo. spevky o bábätMichal Bálint: kách. − Odberateľmi Monika BálintoHlasu ľudu sme sa vá je ešte len škôlstali pred piatimi Michal Bálint karkou, ale jej úlorokmi, po tom, čo hou, či skôr zábadcéra Monika, škôlkarka, dva- vou je každý týždeň na ulici krát bola v novinách. To nás pri- čakať na kolportéra Hlasu ľudu. lákalo a predplatili sme sa na Rodičia vravia, že sa ani tmy nenáš slovenský týždenník. Keď bojí. Ak kolportér s novinami mi zomreli otec a mešká, tak aj potesť, do Hlasu ľudu tme vyjde von presme dali smútočveriť, či ho náhoné oznámenia. Oddou neuvidí. S vtedy noviny čítaujom kolportérom me pravidelne. sa tak aj skamaráVždy si nájdeme tila. Monika čítať zaujímavé čítanie, ešte nevie, v novinielen o udalosnách si však popotiach v našej dedizerá fotografie. ne, ale aj v iných Takže sa tešíme na prostrediach. Po budúcu čitateľku. Monika Bálintová príchode z roboty Keď narastie, Mosom najčastejšie doma s rodi- nika chce byť predavačkou, ale nou, a tak sa o tom, čo sa v Ky- nakoniec ju tak zaujal fotograsáči udialo, dozviem práve z fický aparát, že sme jej navrhli, Hlasu ľudu. Máme príbuzných aby sa stala novinárkou. Získa-

li by sme tak nielen budúcu čiMária Filková: − Čitateľmi tateľku, ale aj nové kádre. Hlasu ľudu sme už 20 rokov, s Miroslav Červený: − Pred manželom Jánom sme sa krátko dvoma rokmi som sa predplatil po založení rodiny uzhodli, že na Hlas ľudu, avchceme odoberať šak predtým odbeslovenský týždenrateľom dlhé roky ník. Tak ako mnohé bol už nebohý ženy, najprv v noviapko Ján Grečni. nách vyhľadám reNielen tieto, ale cepty a mnohé som každé noviny čítam už aj vyskúšala, odzadu. Najprv si lebo rada pečiem. V prečítam, aké výrubrike Z našich sledky dosiahla osád si najprv prenaša Tatra, potom zriem titulky, a to, si pozriem smú- Miroslav Červený čo ma zaujme, si točné oznámenia, potom aj prečítam. a keď sú v čísle, tak prečítam Poľ- V Poľnohospodárskych rozhľanohospodárske rozhľady. Po- doch prednosť dávam textom o tom nasleduje rubrika Z našich kvetoch a okrasných rastlinách, osád, kde čítam doslova všetko. kým dcéry Lea a Lívia najradšej Postupne prídu na riešia krížovku. Zarad aj ostatné ruujímajú ich aj šporbriky. Spokojný tové výsledky, najsom s obsahom mä futbalové. Mannovín a niektoré žel, samozrejme, príspevky odporusleduje šport, a počím, aby si prečítatom rubriku Z nala aj manželka šich osád. Aj on neAnna, ktorá síce raz prečíta recept a chodila do srbskej navrhne, aby som triedy, ale to jej pri to vyskúšala. S výčítaní Hlasu ľudu zorom Hlasu ľudu Mária Filková neprekáža. U vulsom spokojná a tiež kanizéra Mila, kde som zamest- som tej mienky, že obsahuje naný, sa často prízvukuje, že je všetko, čo by jeden týždenník Hlas ľudu náš jediný slovenský mal obsahovať. Keď už sú možtýždenník a ak ho nebudeme čí- nosti a ľudia, ktorí tieto noviny rotať my Slováci, tak ho iní istotne bia, na nás čitateľoch je, aby nebudú čítať. S týmto sa celkom sme ich kupovali a čítali. zhodujem. E. Š.

S NAŠOU VERNOU ČITATEĽKOU ANNOU BRTKOVOU ZO STAREJ PAZOVY

Hlas ľudu vždy vítaný v domácnosti ž dlho rokov medzi našich verných čitateľov v Starej Pazove patrí i Anna Brtková so svojou rodinou. Teší sa na každú sobotu, keď do ich domácnosti pazovský kolportér Martin Forgáč prinesie nové číslo Hlasu ľudu. – Hlas ľudu vždy začínam listovať odzadu, teda čítam od športovej rubriky. Dôvod je ten, že moji vnukovia Boris a Andrej Brtkovci hrajú futbal vo FK Vojvodina, aj sa im tam darí, a preto náš jediný slovenský týždenník začínam listovať a čítať práve od športovej rubriky. Za-

20. 10. 2012

42 /4513/

ujímajú ma i strany vyhranené pre inzerciu a najviac sa teším, samozrejme, na príspevky zo Starej Pazovy zverejnené tak na stranách rubriky Z našich osád, ako aj na Anna Brtková stranách venovaných kultúre, – povedala naša spolubesedníčka a dodala, že ju politika vôbec nezaujíma, a rada si v novinách prečíHLAS ĽUDU

ta príspevky aj z ostatných našich slovenských prostredí. – Zaujíma ma, ako ľudia žijú a čím sa zaoberajú. Keďže sa naša domácnosť zaoberá poľnohospodárstvom, zvýšenú pozornosť v novinách venujeme aj tejto prílohe. Okrem Anny Brkovej každé nové číslo Hlasu ľudu radi si pozrú aj jej syn Michal s manželkou Marienou a deťmi. Brtkovci sú s náplňou Hlasu ľudu spokojní. Podľa slov našej

spolubesedníčky, ak sa im páči nejaký recept, radi ho vyskúšajú a pripravené jedlo alebo koláče s chuťou skonzumujú. Annu Brtkovú sme zastihli u jej mamy Anny Víziovej, ktorá nám tiež povedala, že kedysi odoberali noviny. So starobou a stratou zraku veci sa zmenili, takže noviny už neodoberajú, no rodinnú tradíciu naša spolubesedníčka predsa neprerušila a naše noviny si, ako povedala, sústavne archivuje vo svojej domácnosti. Ku Dňu Hlasu ľudu nám zaželala zdarnú a úspešnú prácu. A. Lš.

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA

K NARODENINÁM NÁŠHO TÝŽDENNÍKA

Novinárstvo: kus remesla, štipka umenia predslove knihy slávneho reportéra Slava Kalného Juraj Vereš píše, že „nepozná profesiu, v ktorej by sa viac a hlbšie ako v žurnalistike prelínali „malé“ dejiny jednotlivcov s „veľkými“ dejinami spoločnosti“. Bývalý riaditeľ nemeckého rádia Ernst Elitz zasa tvrdí, že je žurnalistika „najlepším vysvetľovačom sveta, ktorý pozná“. V slovenskej Smene na nedeľu z mája 1989 novinárka Eva Ujčeková písala úvodne slová reportáže takto: „Keď zomrie štátnik, v nekrológu spomenú funkcie, ktoré vo svojom živote vykonával. Keď zomrie spisovateľ, spomínajú knihy, ktoré napísal. Hercovi možno vyrátať postavy, ktoré vytvoril. Ale keď zomrie novinár, ktoré články, kurzívy, reportáže sa majú spomenúť, keď ich boli stovky? Čo ostane? Veľa a nič. Staré noviny, ktoré nikdy nedal do zberu, podčiarknuté vety v knihách, desiatky husto popísaných blokov.“

KTO JE NOVINÁR? Aký by mal byť novinár? Možno jednu z najpresnejších definícií podal Ján Sand z bratislavskej Katedry žurnalistiky, keď povedal, že „novinár by mal vedieť o všetkom niečo a o niečom všetko“. Sand pokračuje, že pri písaní a podobnej novinárskej tvorbe potrebuje novinár myslieť najmenej na tri veci – na toho, o kom píše, na tých, pre ktorých tvorí, a na seba. Doložím, že je potrebná i presnosť a prísnosť. Presnosť o tom, o kom alebo o čom píše, a prísnosť vo výbere faktov. V čase, keď bola riaditeľkou pre výskum a riadenie informácií vo Svetovom združení novín a vydavateľov spravodajstva v Paríži Tatiana Repková napísala knihu Ako robiť profesionálne noviny. V publikácii z roku 2004 má vlastný názor na to, či je žurnalistika remeslom alebo umením: „Novinárske umenie by sa dalo považovať aj za profesionálne vykonávané remeslo, okorenené tvorivosťou. Nech má maliar akýkoľvek veľký talent, nemôže vytvoriť majstrovské dielo skôr, ako zvládne základné techniky maľby.“

Spomínaná známa poradkyňa v oblasti riadenia médií písala v príručke okrem iného i o ukazovateľoch výkonu práce novinára: kvalite, množstve a znalostiach roboty, dochvíľnosti, iniciatíve, spolupráci a komunikácii, vyrovnanosti,

redaktor nemusí strácať veľa času na cestovanie do práce, neraz nemusí mať ani redakčnú kanceláriu, internet a mobilné telefóny zľahčujú prácu. Príspevok sa dá poslať rýchlejšie, fotografia zasa urobiť kvalitnejšie, lacnejšie. Na budova-

Karikatúra Predraga Koraksića v knihe Dušana Ðurića Profesia novinár

činorodosti a pružnosti žurnalistu. Profesionálna žurnalistika by, podľa nej, mala byť vecná, čestná, spravodlivá, úplná a zásadová. Repková konštatuje, že dobrý novinár má vykonávať prácu skoro vždy presne a spoľahlivo a nemal by vyžadovať takmer nijaký dohľad. Mal by byť nadpriemerne produktívny a ovládať zručnosti, postupy a technológie potrebné na vykonávanie svojich pracovných povinností. Na miesto výkonu práce by mal dochádzať bezmála vždy načas a dodržiavať termíny uzávierok. V neposlednom rade má navrhovať realizovateľné riešenia a pracovať na vlastnom odbornom raste v záujme dosahovania cieľov. Má mať schopnosť počúvať, aby pochopil iné stanoviská a rád riešil krízové situácie. Keď ide o aktivitu, autorka tvrdí, že by sa nepretržite mal snažiť dosahovať vysoké ciele, učiť sa i nové postupy a uplatňovať ich v praxi. NOVINÁRSTVO DNES Za tri desaťročia sa novinárstvo zmenilo na nepoznanie. Novinár –

nie vlastného archívu nepotrebuje papierové výstrižky z novín, ale počítačovú databanku. Na otázku, či nové informačné a komunikačné technológie neznamenajú zároveň i zánik tlače, žurnalista, novinovedec a pedagóg Andrej Tušer odpovedal v Otázkach žurnalistiky kolegovi Samuelovi Brečkovi takto: „Myslím si, že držať v rukách kvalitný, na kriedovom lesklom papieri vydávaný obrázkový časopis ne-

môže nahradiť pohľad na nijakú onlineovú verziu na monitore notebooku či počítača.“ Čo zostalo takmer nezmenené? Zodpovednosť za napísané slovo či vyslovenú vetu je možno ešte väčšia v ére, keď sa lokálne médiá vďaka celosvetovej sieti stávajú globálnymi. Dobrý novinár musí aj naďalej vedieť vidieť, čítať kopu kníh, byť empatický. Či už ako reportér na teréne poprípade diskutér v štúdiu musí byť cieľavedome pripravený. Mináčovsky povedané – žurnalista musí byť súčasník a účastník doby. O udalosti na týchto priestoroch nikdy nie je núdza. Je potrebné, aby publicista bol aj vlastníkom – nielen skúseností, lež i vedomostí, aby rozlišoval podstatné od ostatného. Novinárčina i naďalej nie je iba zamestnanie, ale aj povolanie a poslanie. Nielen vo vojvodinských slovenských médiách sú novinári i kronikármi doby. Ten, kto píše, musí mať svoju prácu stále rád. Lebo, ako písal Maxim Gorkij, „keď je práca potešením, vtedy je aj život šťastím“. Novinárska práca v krajine, kde sa takmer každý občan považuje za znalca v hodnotení futbalových či novinárskych výkonov, je pekná, ale nie je ľahká. Možno najvýstižnejšie sa o tejto profesií zmienila v 60. rokoch minulého storočia jedna z upratovačiek v sarajevskom denníku Oslobođenje, keď povedala: „Títo novinári nič nerobia. Iba píšu!“ Ján Špringeľ

Povedali o novinách Čím sa človek odlišuje od zvieraťa? Naozaj len účtom v banke, úsmevom alebo visa kartou? Rukami? Nie! Tie majú aj opice. Čítaním novín? Možno. Rudolf Čižmárik Ak chcete mať aspoň jedného spokojného čitateľa, píšte tak, aby sa vám to páčilo. Martin Kasarda Ak píšete bez nadšenia, bez pôžitku, bez lásky, bez humoru, ste len polovičným autorom. Ray Bradbury

20. 10. 2012

42 /4513/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ARCHÍVU SEAVC

Peňažný priekopník Európy opisuje následky cholery amuel Jurkovič (1796 – 1873) bol priekopníkom slovenského a európskeho družstevníctva, národovcom, bojovníkom za hospodárske povznesenie slovenského ľudu, učiteľom, organizátorom ochotníckeho divadelníctva, spoluzakladateľom Slovenského národného divadla nitrianskeho, spolutvorcom Nitrianskych žiadostí slovenského národa a spoluzakladateľom Matice slovenskej. Vedľa učiteľského povolania sa sústreďoval na vtedajší hospodársky a kultúrny život širokých rozmerov. Vyvrcholením jeho pôsobenia v Sobotišti bolo založenie druhého úverového ľudového družstva v Európe pod názvom Spolok gazdovský. Týmto činom sa trvalo zapísal do dejín svetového družstevníctva. Považovali ho dokonca za peňažného priekopníka Európy. Ako všestranne činný kultúrno-osvetový pracovník sa zaslúžil o zvýšenie úrovne dedinských škôl, stál pri zrode čitateľských spolkov a knižníc pre široké ľudové vrstvy. V Sobotišti spolu s J. M. Hurbanom založil Slovenské národné divadlo nitrianske, ktoré sa stalo vzorom rozvíjajúcemu sa slovenskému ochotníckemu divadelníctvu. Prispieval do Slovenských pohľadov, Obzoru, Cirkevných listov a i. Ako člen Slovenskej národnej rady a spolutvorca tzv. Nitrianskych žiadostí

Samuel Jurkovič

slovenského národa sa zúčastnil na príprave Slovenského povstania. V revolučnom roku 1848 šíril národnobuditeľské myšlienky štúrovskej generácie. Po potlačení povstania ušiel na Moravu (Rusava), a potom do Prahy. Po porážke revolúcie sa vrátil do rodiska a venoval sa osvetovej práci každého druhu. Z týchto údajov z encyklopédie vidno, že Samuel Anna Jurkovičová-Hurbanová (sedí v strede) s otcom, sestrami a malým Svetozárom Jurkovič bol Pre slovenských národovcov polovica 19. storočia bola ťažká doba. Nielenže bojovali za národné a ľudské práva pospolitého ľudu, ale aj proti chorobám. List z 2. októbra 1866 písaný rukou Samuela Jurkoviča vnukovi Vladimírovi Hurbanovi, novému žiakovi Slovenského evanj. a. v. gymnázia v Revúcej, najvýstižnejšie opisuje ťažkú situáciu: „Čakali sme od Vás, totiž od Svetozára (Vajanského) a od Teba správu, ako ste sa každý do svojho miesta dostali. Tým viac čakáme, či je učenie začaté. Apko (J. M. Hurban) išiel včera do Viedne s deputáciou od

Rodinný dom Jurkovičovcov v Sobotišti 20. 10. 2012

42 /4513/

pokrokový človek. Neprekva- Matice slovenskej Jeho Veličenpuje preto, že sa jeho dcéra stvu adresu dôvery predložiť. Anna zaradila medzi prvé diev- Potom, 17. októbra, povolaný je čatá, ktoré sa odvážili vystúpiť na do T. Sv. Martina, kde sa budú javisko (predtým slovenské ženy otvárať hlasy na superintendana dievčatá odmietali verejne vy- ta prešporskej zriadenej Supestupovať a ženské úlohy stvár- rintendácie. Otázka bude meňovali muži). Po presťahovaní do dzi Apkom a pánom Hodžom. Sobotišťa Anna s otcom pokračovala v horlivej ochotníckej činnosti, aby potom mnohé z predstavení, vždy slovenské, už samostatne viedla v národnom duchu. Do takej Anny sa zaľúbil Jozef Miloslav Hurban, mladý evanjelický farár, ktorý sa v roku 1845 s ňou oženil. Pôsobiac v Hlbokom odchovali 7 detí. Medzi nimi aj Vladimíra Hurbana, kňaza pa- Príležitostná poštová známka s zovského. portrétom S. Jurkoviča

HLAS ĽUDU

Nemoc cholera zúrila po Vašom odchode, aj Apko navrátiac sa od Vás pohreby konal, až 24. septembra (cholera) konečne ustala, takže od toho času ani nikto nezomrel, ani neochorel. Poničila tá nemoc 61 ľudí v Hlbokom, najviac starcov, deti a niekoľko prostredného veku...“ V pokračovaní tohto listu mama Anna Hurbanová spomínala Geršove kvapky, ktoré pošle „jestli by aj tam cholera mala sa zatúlať“. Z dejín sa dozvedáme, že sa práve v roku 1866 Dr. Jozef Miloslav Hurban stal superintendentom slovenskej evanjelickej patentálnej cirkvi (po smrti Karola Kuzmániho). Samuel Jurkovič zomrel v Brezovej pod Bradlom roku 1873, práve v čase, keď jeho vnuk Vladimír Hurban bol už kaplánom v Hlbokom, po boku svojho slávneho otca. Toho istého roku v Starej Pazove na choleru predčasne umrel farár Benjamín Reuss. Preto si pod vedením kantora a učiteľa Jána Kamenára Staropazovčania u superindendenta Dr. Gustáva Seberíniho hľadali nového. Voľba jednoznačne padla o rok neskôr, práve na mladého farára z rodu Hurbanovcov. Katarína Verešová

íí! Kikirikí ky ošíc – po ján

úty vznik ícke koh ách výš o n já ieto odin rele na h li v ško ry. Utvorené sú ím n ú e lt p ku tvarnej dou – le u metó ilu na papier – o n č la k xt cy tarého te y sa pod kúskov s piplavej robot Halao va a do tejt fesora Jarosla a Záro p ník č m ro ro . .a7 dozo i žiaci 6 saryka v Jánoil t s u p o brína G. Ma aozaj ak školy T. kladnej ajte nám, sú n našom n o šíku. Uz by sme v tomt žnosť e o k m a , li a živé kútiku m e by ste m o k s t t e is D j z vuk , . pustiť a j ako kikiríkajú počuli a e, po jánoPravdaž šícky.

Darko Siedmak ic Pavlov

Šiestačka Ank a Mosnáková

Šiestačka Valentína Supeková

inon Šiestačka V Dudková

Šiestačka Aňa Megová

Siedmak Že

lko Petráš

Siedmak Ivan Br

Ako aj obvykle z tohto miesta veľké pozdravy a výzvu do ďalšej spolupráce vám zasielajú Anna F. a Jana S. 20. 10. 2012

42 /4513/

HLAS ĽUDU

poljo1:0 16.10.2012 15:23 Page 1

P O Ľ N O H O S P O D Á R S K E

ROZHĽADY

ROČNÍK XLII ČÍSLO 20 (1830) 20. októbra 2012

PRÍLOHA PRE POL’NOHOSPODÁROV A DEDiNU Z PRODUKČNEJ BURZY

Cena pšenice stabilná dňoch 8. – 12. 10. 2012 na Produkčnej burze v Novom Sade bol objemový obrat v porovnaní s predchádzajúcim týždňom nižší o 39,63 %. Najviac sa obchodovalo so sójou. Jej cena sa pohybovala od 69,88 din/kg (64,70 bez DPH) do 70,96 din/kg (65,70 bez DPH). Priemerná cena bola 70,39 din/kg (65,17 bez DPH). Sójové výlisky sa predávali po 85,68 din/kg (71,40 din/kg bez DPH), čo je o 0,20 din/kg vyššia cena v porovnaní s predchádzajúcim týždňom. V uvedenom období veľmi nízky záujem bol o kukuricu. Predalo sa iba 50 ton po 27,76 din/kg (25,70 din/kg bez DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 2 % nižšia cena. Cena merkantilnej pšenice je stále stabilná a pohybuje sa od 27,40 do 27,50 din/kg (bez DPH). Intenzívne bolo obchodovanie s osivovou pšenicou. Predalo sa 97 ton po priemernej cene 43,00 din/kg (39,81 din/kg bez DPH). Populárna odroda Simonida bola o 1,20 din drahšia ako odroda NS 40S. Na novosadskej burze sa obchodovalo aj so slnečnicovými výliskami po 34,56 din/kg (28,80 bez DPH), čo je o dva dináre menej ako v predchádzajúcom týždni. Cena minerálneho hnojiva MAP bola 61,57 din/kg (bez DPH). Ľ. S.

AKTUÁLNE

400 miliónov dinárov pre organickú výrobu rganické poľnohospodárstvo sa stáva čoraz aktuálnejšie aj u nás. Svedčí o tom informácia, že Ministerstvo poľnohospodárstva Srbska navrhlo vyčleniť v budúcom roku pre organickú výrobu 400 miliónov dinárov. Prostredníctvom zákona o podnetných prostriedkoch pre poľnohospodárstvo a rurálny rozvoj budú zabezpečené subvencie pre organickú výrobu. To bude zároveň dlhodobé riešenie, ako pomôcť tým, ktorí sa chcú zaoberať týmto odvetvím. Ukončený je text Nacionálneho akčného plánu pre rozvoj organickej výroby a už čoskoro bude predmetom verejnej rozpravy. Do konca októbra budú ukončené zmeny a novely zákona o organickej výrobe. Taktiež aj Ministerstvo poľnohospodárstva sprísni kontrolu organických výrobkov v Srbsku. Podľa oficiálnych údajov v Srbsku boli v tomto roku obrábané plochy pod organickou výrobou zväčšené o 76 %. Vo svete za posledných de-

sať rokov trh s organickými výrobkami bol strojnásobený. Je to najrýchlejšie rastúca oblasť v potravinárskom odvetví a môže byť čiastočným riešením existenčných problémov obyvateľov rurálnych oblastí. Priemerná organická výroba v Srbsku je päť ton po hektári, čiže rovnaká ako v Európskej únii.

Srbsko by malo využiť svoju šancu, pretože má aj mnohé výhody, ako je klíma, biodiverzita, autochtónny semenný materiál,… Vo svete je momentálne vyšší dopyt po organických výrobkoch ako ponuka. Preto túto šancu naozaj netreba premrhať. Ľ. S.

PODĽA SLOV PREDSEDU DRUŽSTEVNÉHO ZVÄZU BELEHRADU VELimiRA RADOjEVićA v Srbsku je systémom poistenia zabezpečených okolo 10 % obrábaných plôch a približne 5 % registrovaných poľnohospodárskych gazdovstiev. Kvôli špecifickým podmienkam poľnohospodárskej výroby – nízkej úrovne ziskovosti a vysokej úrovne rizikovosti, výrobcovia by si mali ochrániť výrobu a svoje investície. Jeden zo spôsobov ochrany je práve poistenie, ktoré ešte stále domáci poľnohospodárski výrobcovia považujú za nepotrebnú investíciu kvôli nízkej produkcii s minimálnymi investíciami a nízkymi výnosmi. Farmári z vyspelých európskych krajín platenie prémií za poistenie považujú za jednu z podmienok bezpečného podnikania. Je dôležitým opatrením ochrany pred rizikovosťou. Podľa jeho slov ministerstvo prostredníctvom subvencovania prémií poistenia znižuje náklady pre registrované poľnohospodárske gazdovstvá, pretože vracia naspäť časť vyplatenej prémie od 30 do 40 %. Ľ. S.

poljo2:0 16.10.2012 15:23 Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

AKTUÁLNE

tovacej kope dostatočné množstvo kyslíka a predišlo tak hnilobe a zápachu. Suché a tvrdé materiály, ktoré majú väčšinou vysoký obsah uhlíka, menia svoju štrukSú organicko-minerálne hnojivá zlepšujúce bilanciu hnojenia organickými hnojivami. Vyrábatúru počas procesu rozkladu iba jú sa z odpadových hmôt organického pôvodu a zeminy. veľmi pomaly, a preto zaručujú hemické rozkladné procesy v spracovať – zmiešať s materiá- vápenatou látkou. udržanie dutín na zásobovanie kompostoch sú v porovnaní s lom dodávajúcim štruktúru. Drevo: Veľké kusy zmenšiť, slú- kompostu vzduchom. V suchom chemickými procesmi v maštaľZvyšky varených jedál: Používať ži na udržanie štruktúry. Miešať s stave sa dajú bez problémov sklanom hnoji oveľa dokonalejšie. v malých množstvách – zmiešať s dusíkatými látkami. dovať. Preto je dobré v čase ich Väčšina živín pri zrení kompostu hrubým, savým materiálom alebo Piliny: Používať len drevené, hojného výskytu zaobstarať si zása premení až na prijateľnú formu, hlinou. chemicky neošetrené (nie drevo- soby na celý rok. takže po zapracovaní do pôdy Káva, čaj: Aj s filtrovým papie- triesku). Zmiešavať s dusíkatou látEnergia, ktorú použijú mikroich môžu rastliny hneď prijímať. rom, resp. vrecúškom. kou. organizmy na látkovú výmenu, sa Dusík v maštaľnom hnoji uvoľňuje vo forme tepla, ktoré sa počas zrenia premení podporuje rozklad. Okrem nedolen na amoniakálnu forstatku živín a jednostranného zámu. Nitrifikácia prebehne sobovania anaeróbnych zón živiaž v pôde. Do kompostov nami môže kompostovacia kopa sa nitrifikačné baktérie doaj vyschnúť. Sledovaním teploty stanú zemitou zložkou. Pri sa získa veľmi výstižný parameter správnom ošetrovaní sa procesu rozkladu. Na meranie je rýchlo rozmnožia a dusík potrebný špeciálny vpichový tepremenia na dusičnanoplomer s dlhým bodcom. Teplovú formu. Kompost je v mer sa vpichne do kompostu asi porovnaní s maštaľným pol metra od povrchu, pretože v hnojom rýchlo pôsobiace povrchových zónach je teplota hnojivo a môže sa použiť podstatne nižšia ako v jadre. Aby na základné hnojenie, aj na sa dosiahol rovnaký stupeň rozprihnojovanie. kladu vo všetkých zónach kompostu, je potrebné kompost z SUROVINY VHODNÉ NA času na čas prehodiť, čím sa doKOMPOSTOVANIE siahne premiešanie materiálu. Kompost sa pripravuje z SPRÁVNE POUŽITIE KOMPOSTU odpadových organických a miŠupy citrusov a banánov: PoPapierové servítky: Dôkladne Na dostatočné zásobenie pôdy nerálnych materiálov. Ako orga- sekať na malé kúsky a zmiešať s navlhčiť a pridať dusíkaté látky. živinami stačí aj pri náročnejších nický materiál slúžia rôzne ved- ostatným materiálom. Orechové škrupinky, kôstky: plodinách 1 cm vysoká vrstva ľajšie produkty rastlinnej výroby, Zhnité ovocie: Zmiešať so su- Škrupinky podrviť. Slúžia na kompostu ročne. Čerstvý, čiže suktoré sa nedajú zužitkovať ako chým a savým materiálom, prí- udržanie štruktúry. rový kompost – starý 2 – 6 mekrmivo alebo stelivo. padne aj s vápenatou látkou. Papier: Roztrhaný na čo naj- siacov obsahuje ešte veľké množDo kompostov sa pridáva aj Črepníkové kvety: Rozdrviť hru- menšie kúsky a navlhčený v ma- stvo aktívnych mikroorganizmov, priemyselný odpad, nečistoty z dy hliny a korene. lých množstvách sa dá kompos- čo zabezpečuje urýchlenie rozpoľnohospodárskych dvorov, ktoOdpad zo záhrady: Ak je po- tovať, predlžuje rozklad. kladu v pôde, a tým uvoľňovanie ré však nesmú obsahovať seme- trebné, tak zmenšiť. V prípade Popol z dreva: Len z chemicky živín. Humus, ktorý pritom vzniká, ná burín, škodlivé chemické látky, výskytu chorôb zmiešať s vápe- neošetrovaného dreva. Obsahu- sa však rýchlo odbúrava. Dá sa poani zárodky chorôb a škodcov. natou látkou. je vysoký obsah Ca a K. Nie veľa užiť už po šiestich týždňoch, ale Nikdy sa nekompostuje rýchle sa Burina: V prípade potreby (pre obsah ťažkých kovov) max. 1 len ako nástielka, ktorá sa nezarozkladajúci materiál s materiá- zmenšiť. S vyzretými semenami a – 2 l/m3. pracúva do pôdy, ale ostáva ležať lom, ktorý sa rozkladá pomaly. Z koreňovú burinu zapariť alebo Vaječné škrupinky: Rozdrviť na- na povrchu. Je potrebné ju udržiaminerálnych látok sa do kom- skvasiť. drobno – nie vo veľkom množstve. vať vlhkú, aby sa pôdne mikroorpostov pridáva blato z poľných Choré a škodcami napadnuté ganizmy hneď nestratili. Zrelý ciest, zemina a bahno z rybníkov rastliny: Zmiešavať s vápenatou SUROVINY BOHATÉ NA ŽIVINY kompost sa prejaví na trvalom a mestských čistiacich staníc. Ďa- látkou – až následne kompostovať Zelené, šťavnaté a mäkké su- zlepšení pôdnej štruktúry, čo je lej sú to priemyselné hnojivá (naj- – iba horúcou cestou. roviny (tráva, bioodpad z do- spôsobené tým, že obsahuje trvamä fosforečné a vápenaté), odPokosená tráva: Zmiešavať s mácnosti, hnoj...), majú spravidla lý humus. Preto ho uprednostpadové vápno alebo vápenec. hrubým, uhlíkatým materiálom vysoký obsah dusíka (N). Tento ňujeme pri zakladaní nových Na podporu činnosti mikroorga- udržujúcim štruktúru. materiál sa v kompostovacej kope plôch. V takom prípade môže byť nizmov sa pridáva hnojovica, moHnoj, trus, výkaly: Iba zo zvierat, rozkladá rýchlejšie ako materiál s vrstva kompostu vysoká aj niečovka alebo zrelý kompost. ktoré nežerú mäso (hygiena!). Po- vysokým obsahom uhlíka (C). Ma- koľko centimetrov. Je vhodný najzor – v čerstvom stave nezmiešať teriál bohatý na živiny sa kvôli svo- mä na ťažké pôdy, pretože zaÚPRAVA JEDNOTLIVÝCH s vápenatou látkou! jej štruktúre dá iba ťažko sklado- bezpečuje lepšie hospodárenie so SUROVÍN Lístie: Zmenšiť kosačkou, prí- vať. Dôležité je zmiešavať ich s lát- vzduchom a vodou. Surový kuchynský odpad: V prí- padne predkompostovať. Cho- kami, ktoré dávajú kope štruktúpade potreby zmenšiť. Rýchlo robou napadnuté lístie zmiešať s ru, aby sa zabezpečilo v kompospripravila: Ľ. S.

Hospodárske komposty C

24/II

20. 10. 2012

42 /4513/

HLAS ĽUDU

poljo3:0 16.10.2012 15:24 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ZAHRANIČNOOBCHODNÁ BILANCIA NÁŠHO POĽNOHOSPODÁRSTVA

Podarí sa zachovať doterajší trend? rozvetvoval do väčšieho počtu krajín, najmä na trhy s väčšou kúpyschopnosťou obyvateľstva. Hoci poľnohospodársky export bol v prvých ôsmich mesiacoch asi dvojnásobne väčší ako import, neznamená to, že sa takýto trend

Kukurica: z poľa do košov, nie však aj na vývoz

spoň jedna potešujúca hospodárska správa: zahraničnoobchodná bilancia nášho poľnohospodárstva je v období január – august nielenže pozitívna, ale aj o čosi lepšia než pred rokom. Z údajov zverejnených Hospodárskou komorou Srbska pred niekoľkými dňami možno zistiť, že celková poľnohospodárska tovarová výmena Srbska so svetom mala za prvých osem mesiacov hodnotu 2 697 miliónov dolárov. Hodnota vývozu bola 1 809 miliónov dolárov, alebo o päť percent viac ako vlani. Keďže dovoz stúpol len o 0,6 percenta (mal hodnotu 888 miliónov dolárov), možno sa dostať k údaju, že je zahraničnoobchodný suficit vo výmene 922 miliónov dolárov, alebo o 9,6 percenta viac ako v mesiacoch od januára do augusta 2011. V štruktúre exportu každý tretí dolár prinášajú obilniny, každý piaty ovocie a zeleniny. Nápoje sú zastúpené približne ôsmimi, oleje viac ako siedmimi, cukor šiestimi percentami... Keď ide o jednotlivé produkty, hodnota vývozu kukurice žltej v uvedenom období bola 418 miliónov dolárov, maliny roland zmrazenej 90 miliónov, cukru bieleho 88, oleju slnečnicového 67 miliónov dolárov... Z údajov Republikového štatistického úradu a Správy colníc vyplýva, že je najdôležitejším importným výrobkom agrárneho

20. 10. 2012

42 /4513/

pôvodu surová káva: na jej dovoz sa za prvých osem mesiacov strovilo 68 miliónov dolárov. Na druhom mieste sú cigarety (28 miliónov dolárov), na treťom niektoré potravinové články (27 miliónov), na štvrtom banány (26 miliónov), na piatom pomaranče svieže (15 miliónov), na šiestom paradajky (14 miliónov dolárov)... Všetky uvedené údaje zrejme treba brať nielen ako prierez existujúceho stavu, ale aj ako smernicu, ktoré prípadné produkty a výrobu na vývoz možno, alebo skôr treba zvlášť stimulovať, aby bola stabilná, kvalitná, štandardizovaná, konkurencieschopná. Je to i predpoklad, aby sa export

Aj úroda jabĺk je veľmi skromná

dokáže udržať do konca roka. Príčinou sú skromné očakávané výnosy dôležitých poľnohospodárskych plodín, najmä kukurice, spôsobené klimatickými podmienkami, v prvom rade dlhotrvajúcim suchom. Podľa stavu z 1. septembra, z rozlôh 1 275 888 hektárov pod kukuricou, jej pro-

dukcia by mala byť 3 502 846 ton, alebo o 45,9 percenta menej než bola výroba v roku 2011. Je to dokonca o 40 percent menej v porovnaní s desaťročným priemerom v rokoch 2002 až 2011. Keďže realizovaná výroba, spolu so zásobami z minulej sezóny, zrejme nedokáže kryť potreby nášho obyvateľstva, odhadujúce sa na približne štyri milióny ton, jasné je, že netreba očakávať dostatok merkantilnej kukurice na export. Okrem kukurice klesla aj výroba cukrovej repy (o 23 percent), sóje (o 42 percent), slnečnice (o 23 percent), zemiakov (o viac ako 32 percent)... Ďaleko od skvelého je i úroda ovocia. Jabĺk je o 40 percent, hrušiek o 33, sliviek o 37, hrozna o 11 percent menej než bolo pred rokom. Stručne, obilnín, ovocia a zelenín, teda i potravín, je celkovo hodne menej ako v roku 2011. To sa iste prejaví, vlastne bude negatívne vplývať aj na našu celkovú zahraničnoobchodnú bilanciu. Lebo netreba zabúdať, že v celkovom exporte tovarov zo Srbska do sveta poľnohospodárstvo a potravinárstvo prinášajú každý štvrtý dolár. A to vonkoncom nie je málo. O. F.

SLOVENSKÁ FIRMA EDWARD (Nitra), zaoberajúca sa predajom nožníc do všetkých odvetví, je už celé roky pravidelným účastníkom veľtrhových podujatí u nás. Na májovom poľnohospodárskom veľtrhu v Novom Sade spravidla prezentuje a predáva záhradné a štepárske nožnice. Ukážkou výraznej orientácie tejto firmy na presadenie sa na cudzích trhoch je i jej účasť na iných podujatiach. Zástupca Edwardu (na snímke) nechýbal ani na jubilejnom 50. Medzinárodnom poľnohospodársko-potravinárskom veľtrhu v slovinskej Gornjej Radgoni, ktorý prebiehal posledný augustový týždeň. Vlastne, je to návod na úspech a lepšiu konkurencieschopnosť: byť vždy tam, kde sa čosi deje a je kopa potenciálnych zákazníkov. Lebo koho niet, bez toho sa môže, kým ten, kto je tu, má aspoň šancu zviditeľniť sa, ak nie aj predať väčšinu toho, čo priniesol. A o kvalite slovenských nožníc najlepšie svedčia desiatky kúskov (prerezaných) hrubších haluzí. O. F. HLAS ĽUDU

III/25

poljo4_5:0 16.10.2012 15:25 Page 1

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

OCHRANA RASTLÍN

Vplyv orby na škodcov a choroby poľných plodín Každé obrábanie pôdy vplýva viac alebo menej na redukciu rôznych vývojových štádií živočíšnych škodcov, burín a patogénov. Preto tieto opatrenia považujú mnohí odborníci za najvýznamnejšie pre ochranu pestovaných plodín. Efektívnosť prípravy pôdy vplýva na zníženie populačnej hustoty škodcu a závisí od spôsobu obrábania pôdy, druhu používaného náradia, hĺbky obrábania pôdy, termínu, kedy sa orba vykonáva, a poveternostných podmienok počas obrábania. brábanie pôdy pôsobí nepriaznivo na škodcov a patogénov, ktorých vývoj je viazaný na pôdu kratší alebo dlhší čas. Vyorávaním sa dostávajú mnohé jedince škodcov na povrch pôdy a stávajú sa korisťou rôznych vtákov a iných predátorov. Veľké množstvo škodcov sa zničí pria-

mo, mechanicky pri obrábaní pôdy. Vyvíjajúce sa larvy a kukly škodcov bývajú rozdrvené a ich vajíčka, ktoré sa dostanú na povrch pôdy, rýchlo vyschnú. Orbou sa menia pre škodcov ekologické podmienky v pôde. Zaorávaním škodcov do hlbších vrstiev sa zhoršujú existenčné podmienky a zvyšuje sa ich mortalita. Zaorávaním rastlinných zvyškov mnohé druhy škodcov strácajú potravu a aj úkryty na prezimovanie. Orba znižuje riziko výskytu chorôb najmä znížením množstva inokula patogéna zničením infikovaných rastlinných zvyškov. Dokonalým zaoraním zvyškov rastlín do hlbších vrstiev pôdy sa urýchli ich rozklad a pa-

26/IV

togén stráca zdroj potravy a energie. Samostatne, bez hostiteľskej rastliny je patogén redukovaný aj priamo antagonistickými pôdnymi organizmami. Na povrchu pôdy rozklad rastlinného materiálu trvá dlhšiu dobu a aj patogénne organizmy v nezaoraných rastlinných zvyškoch

prežívajú dlhšie. Preto nedokonalé zaoranie pozberových zvyškov, keď ostáva veľké množstvo rastlinného materiálu na povrchu pôdy, nezaručuje redukciu patogénov. Klasická jesenná orba je oveľa efektívnejšia ako orba prevedená na jar, lebo zvyšky rastlín sa môžu rozkladať dlhšie obdobie pred ďalším pestovaním rastlín, v ďalšom vegetačnom roku. Prežívanie patogénov je obyčajne kratšie, ak sú zvyšky rastlín rýchlo úplne rozložené. Orbou je tiež likvidované veľké množstvo burín a divo rastúcich rastlín, ktoré môžu byť rezervoárom vírusov, hrdzí a ďalších obligátnych patogénov vyžadujúcich pre prezimovanie živé hostiteľské rast-

liny. Vplyv orby na vysoký výskyt patogénov v nasledujúcom roku výrazne závisí od predplodiny. Napríklad nezaorané rastlinné zvyšky pšenice, obsahujúce veľké množstvo patogénnych organizmov, sú nebezpečné najmä vtedy, ak pestujeme pšenicu aj v nasledujúcom roku. V tomto prípade môžeme očakávať vysoký stupeň napadnutia rastlín pšenice. Na druhej strane rastlinné zvyšky strukovín obsahujú veľmi málo patogénov, ktoré môžu infikovať aj pšenicu. Preto nezaoranie rastlinných zvyškov po strukovinách predstavuje menšie riziko pre následne pestovanú pšenicu. Pozrime si teraz ako vplýva orba na škodcov a patogénov po zbere niektorých plodín. OBILNINY Po zbere obilnín sa vykonáva podmietka a následne v lete alebo v jeseň aj hlboká orba. Včas urobená podmietka, hneď po žatve, a následná hlboká orba nepriaznivo ovplyvňujú vývoj týchto škodcov: hrbáč obilný, medvedík obyčajný, strapka pšeničná, kováčiky, kohútiky, siatice, kvetárky, vošky, zelenuška žltopása, niektoré háďatká a hlodavce. V prípade strapky pšeničnej podmietka vykonaná hneď po zbere zničí až 90 % lariev tohto škodcu. Zničenie vošiek je dôležité aj z hľadiska prenosu niektorých vírusov obilnín,

napríklad žltej zakrpatenosti jačmeňa. Najvýznamnejšie opatrenia proti rôznym druhom polyfágnych hlodavcov je tiež načas vykonaná podmietka a následná orba. Zvlášť je významné načas vykonať hlbokú orbu, ktorou sa ničia nory hlodavcov a tiež pri tomto opatrení sú mnohí jedinci mechanicky zničení. Orbou sa zničí až do 90 % populácie hraboša poľného. Z patogénnych organizmov infikujúcich obilniny sú najviac orbou ovplyvňované Pyrenophora tritici-repentis, ktorý spôsobuje helmintospóriovú škvrnitosť pšenice, Gaeumannomyces graminis, spôsobujúci černenie bázy stebla, Tapesia yallundae, spôsobujúci steblolam, a niektoré druhy z rodu Fusarium spp., spôsobujúce fuzariózy koreňov a spodnej časti stebla. KUKURICA SIATA Kvalitne vykonaná orba po zbere kukurice, keď na povrchu pôdy ostáva len malé množstvo kukuričných zvyškov, redukuje počet prezimujúcich lariev vijačky kukuričnej až o 90 %. Obrábanie pôdy po zbere kukurice má veľký význam aj v ochrane proti siaticiam, morám a iným škodcom z radu motýľov. Hlboká orba reguluje množstvo mory bavlníkovej a siatice oziminovej v pôde. Orbou je možné zničiť až 90 % vykladených vajíčok siatice oziminovej a 85 % kukiel mory bavlníkovej. Orbou sa môže výrazne znížiť výskyt populácií patogénov listových chorôb kukurice (helmintospóriová škvrnitosť, sivá škvrnitosť listov, škvrnitosť listov, spôsobená hubou, Kabatiella zeae, antraknóza) a klasov (fuzáriového napadnutia šúľkov a sneti kukuričnej). Pri využití minimalizačných technológií spracovania pôdy môžeme len v malej miere využiť priaznivý vplyv orby a jej negatívne ovplyvňovanie výskytu a škodlivosti rôznych škodcov, patogénov a burín, v porovnaní s konvenčnými spôsobmi obrábania. CUKROVÁ REPA Orba po zbere cukrovej repy výrazne obmedzuje výskyt mory

20. 10. 2012

42 /4513/

HLAS ĽUDU

poljo4_5:0 16.10.2012 15:25 Page 2

PRÍLOHA kapustovej a psoty repovej. Hlboká orba zničí okolo 80 % kukiel mory kapustovej a predstavuje základné opatrenie v regulácii tohto škodcu. Kukly zaorané hlbšie ako 15 cm takmer všetky uhynú. Zaorávanie už dorastených húseníc nemá vplyv na ich úmrtnosť, pretože sa tieto vrátia k povrchu, kde sa zakuklia. Hlbokou orbou s predplúžkom sa kukly psoty repovej dostávajú hlbšie ako 10 cm do pôdy, odkiaľ sa vyliahnuté motýle už nedostanú na povrch. Orbu je potrebné uskutočniť do desiatich dní po odvoze úrody repy z repniska. Z významných patogénnych organizmov spôsobujúcich listové choroby cukrovej repy je možné hlbokou orbou znížiť početnosť inokula húb Cercospora beticola a Ramularia beticola. Oba patogénne organizmy prežívajú prostredníctvom mycélia v nerozložených zvyškoch rastlín ostávajúcich na povrchu pôdy. Zaoraním infikovaných zvyškov repy sa urýchli ich rozklad a tým aj odumieranie uvedených patogénov. SLNEČNICA ROČNÁ Po zbere slnečnice sa odporúča rozdrvenie stoniek a ich hlboké zaoranie. Hlboká orba je dôležitým preventívnym ochranným opatrením, ktorým sa môže výrazne znížiť riziko výskytu sivej škvrnitosti slnečnice (Diaporthe helianthi) v ďalších rokoch. Zdrojom infekcie sú nerozložené zvyšky rastlín, ktoré ostávajú nezaorané na povrchu pôdy. Na nich sa na jar a začiatkom leta vytvárajú plodničky patogéna uvoľňujúce spóry, ktoré infikujú rastliny slnečnice. Zapravenie rastlinných zvyškov len 5 cm hlboko výrazne znižuje riziko výskytu choroby v ďalšom roku. Ing. Ján Tancik, PhD. foto: J. T.

20. 10. 2012

42 /4513/

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY KVETINÁRSTVO

Čo s drevinami v nádobách? Na teplo nenáročné dreviny a trvalky pri pestovaní v nádobách potrebujú tiež zimnú ochranu pred mrazom. Vraví sa, že môžu mať „chladnú hlavu, ale teplé nohy“. Proti silným mrazom najodolnejší je krušpán, okrasná čerešňa a iné dreviny, ale musia byť riadne zakorenené v záhradnej pôde. Teplota pôdy v hĺbke 10 cm neklesá ani pri silných mrazoch hlboko pod bod mrazu. V črepníkoch a iných nádobách umiestnených vonku klesá teplota na teplotu vzduchu. Zemina rýchlo premŕza, pretože teplo z nej uniká veľkým povrchom a zo všetkých strán sa tak ochladzuje. äčšina prezimujúcich druhov, ktoré majú v zime obdobie vegetačného pokoja, zvyčajne prečká toto obdobie bez vážneho poškodenia, zvláštnu ochranu však potrebujú niektoré citlivé druhy. V mnohých prípadoch však musíme pamätať aj na ochranu nádob. Pokles teploty na -10 °C poškodzuje korene v črepníku. Najviac ohrozené sú vždyzelené rastliny. Keď koncom zimy pri oteplení listy začnú odparovať vodu, zamrznuté korene nemôžu ďalšiu vodu dodať

a rastlina v podstate uschne. Najlepšou ochranou pred mrazom je vyberanie rastlín z nádob a ich presadenie do voľnej pôdy. Okolo kmienika navrstvíme nástielku, napr. lístie, kompost a pod. V zime rastú korene veľmi pomaly, preto na jar celý koreňový bal pomerne ľahko a bez

Príprava muškátov na zimu oznáme viacero spôsobov, ako bezpečne prezimovať muškáty. Pred výskytom prvých mrazov ich treba premiestniť dovnútra, do chladnej miestnosti, kde nemrzne. Nezalievame ich, listy nechajme prirodzene odumrieť. Zvädnuté listy odtrhneme a korene prikryjeme tenkou vrstvou vlhkej rašeliny. Rastliny vložme do vreciek, úplne ich neuzavrime a zavesme koreňmi hore. Muškáty prezimované v črepníku potrebujú pri koreňoch trochu vlahy. Pred prezimovaním vyradíme

HLAS ĽUDU

všetky slabé rastliny. Často je potrebné muškáty na jeseň zrezať, aby nezaberali mnoho miesta. Zrežeme všetky prerastené a nepravidelne rastúce rastliny, tesne nad miestom, z ktorého vyrastá list. Ak máme nedostatok miesta, muškáty môžeme prezimovať v hlbokých debničkách naplnených substrátom na presádzanie. Odrežeme väčšiu časť stonky, rastliny označíme menovkou a zasypeme korene. Ani previsnuté muškáty nie sú mrazuvzdorné, preto ich treba na

poškodenia rastliny vyberieme a znovu vysadíme do črepníka. Ak predsa len rastliny chceme aj počas zimy ponechať v črepníkoch, musíme ich umiestniť tak, aby stáli priamo na pôde v záhrade. Podložky z dreva alebo iného materiálu sú nevhodné, pretože prerušujú potrebný postup tepla z pôdy do črepníka. Na terasách a balkónoch nádoby ľahko premŕzajú, pretože tu im zase chýba potrebná podložka, izolačná vrstva (napr. drevo, polystyrén). Nádoby je vhodné obaliť do vrecoviny, slamy a pod., aby sme zabránili unikaniu tepla a premŕzaniu zeminy. Mrazu odoláva len dobre vyzreté drevo, preto koncom leta a na jeseň dreviny nehnojíme, aby sme nepodporovali tvorbu mäkkých, riedkych pletív. Ľ. S. zimu odložiť. Nádoby s rastlinami musíme preniesť do miestnosti, kde sa teplota pohybuje okolo 10 °C. Počas zimy ich občas polejeme. Druhý spôsob je, že z výhonkov odstránime všetky listy, no výhonky necháme v pôvodnej dĺžke, vôbec ich neskrátime. Rastlinu potom presadíme do vlhkého piesku. Ak sa počas zimy na výhonkoch objavia listy, tak ich odstraňujeme a piesok občas polejeme. Na jar potom rastlinu presadíme do čerstvého substrátu. Výhoda je, že muškáty majú už na začiatku sezóny bohaté a dlhé výhonky. Ľ. S.

V/27

poljo6:0 16.10.2012 15:25 Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

JESEŇ V ZÁHRADE

Kvetina mnohých variácií hryzantémy nie sú obdivované len pre množstvo kultivarov a širokú ponuku farieb, ale preto, že každý jednotlivý kvet má svoje kúzlo. Ako rezané kvetiny si obľubu získali po roku 1960. Pôvodné typické smútočné využitie sa vďaka neskutočnej rozmanitosti zmenilo. Dnes sa kvety chryzantém využívajú v mnohých kyticiach či dekoráciách. Na Ďalekom východe používajú kvety chryzantém na produkciu sladkého čaju nazývaného Jú Hu Chá. Využíva sa v čínskom ľudovom liečiteľstve na zníženie teplôt a na celkové zotavenie z chrípky. Zelené listy Chrysanthemum coronarium sú v Číne tradične využívané aj ako listová zelenina, či ako obľúbená pochúťka – smažené s cesnakom a zázvorom. Ale pozor! Chryzantémy, ktoré poznáme my, sú určené predovšetkým na zdobenie našich príbytkov. Chryzantémy pochádzajú z Číny, kde boli známe už 500 rokov pred Kristom. Pôvodné kvety boli žlté, o čom svedčí i doslovný preklad ich mena v pôvodnej vlasti – zlatá kvetina. V Číne vznikli aj prvé kultúrne formy. Odtiaľ sa dostali do Japonska, kde sa dodnes tešia neobyčajnej obľube, ktorá prerástla až do kultu. Výsledkom veľkého záujmu o túto kvetinu je široká paleta nových vyšľachtených foriem. V roku 797 sa chryzantéma stala súčasťou erbu japonského cisára. Dodnes kvet so šestnástimi lúčmi zdobí štátny znak a cisársky trón. Intenzívnou a cieľavedomou prácou z pôvodne jednoduchých žltých kvetov vytvorili šľachtitelia široký sortiment odrôd rôznych tvarov, farieb a vzrastu. Dnes máme odrody vhodné do črepníkov, trvalky do záhradky a veľké dekoratívne na rezanie. Kvety sú rôznorodé, od drob-

28/VI

ných jednoduchých cez malé plné po veľké a v najrôznejších farbách. Chryzantéma pravá je dnes jednou z najprešľachtenejších záhradných kvetín. Výška rastlín, tvar i farba kvetov sú značne rozdielne podľa odrôd. Drobnokveté aj veľkokveté, jednoduché i plné sú v širokej škále farieb a odtieňov. Na záhradné pestovanie sú významné najmä otužilé odrody, kvitnúce od konca augusta do neskorej jesene.

keď je deň kratší ako 14 hodín. Preto sú na jeseň vhodné podmienky na kvitnutie chryzantém. Umelým skracovaním dňa (väčšinou zakrývaním čiernou fóliou) sa môže načasovať kvitnutie. Dnes sú k dispozícii chryzantémy kvitnúce po celý rok. Záhradné chryzantémy lepšie prezimujú, keď sa po dokvitnutí len slabo spätne zrežú a zakryjú čečinou alebo iným vhodným materiálom. Trsy sa delia a presádzajú na jar, vtedy znášajú aj

Všetky chryzantémy vyžadujú dobrú úrodnú pôdu, slnečné stanovište, chránenú polohu a dostatok vlahy v období rastu. V plnej kráse sa ukážu najmä v teplejších oblastiach a za suchého jesenného počasia. Za daždivého a hmlistého počasia sa kvety znehodnocujú hnednutím. Veľkokveté odrody používame na rezanie, nižšie a drobnokveté vysádzame na obruby záhonov a do blízkosti vždyzelených krov. Rozmnožujeme ich delením a odrezkami v jarnom období. Ak pri objavení prvých, ešte uzavretých pukov niektoré odstránime vyštipnutím, kvety zo zvyšných budú väčšie. Mimoriadne veľký bude kvet, ak na jednom výhonku zostane iba jeden terminálny puk. Kvitnutie chryzantém závisí od dĺžky dňa. Kvety sa zakladajú a tvoria len vtedy,

prihnojenie. V jeseni vysadené rastliny väčšinou neprezimujú. Pre chryzantémy sú najlepšie slnečné polohy s piesočnato-hlinitou pôdou, dobre zásobenou živinami. Pri bežnom pestovaní chryzantém venujeme pozornosť dvom hlavným úkonom: zaštipovaniu a vyštipovaniu. Zaštipovanie znamená odstránenie rastového vrcholku, najlepšie zalomením alebo zaštipnutím krehkej časti (nie rezom nožom, aby sme nerozšírili prípadné vírusové choroby). Týmto zákrokom dosiahneme, že rastlina začne pučať z púčikov v pazuchách listov nachádzajúcich sa pod miestom zaštipnutia, čím sa rozkonári. Pri niektorých výhonkoch tento úkon musíme pre zníženie výšky rastlín zopakovať. Zásadou je, že posledné zaštipovanie robíme do

polovice júla. Druhým základným zákrokom je vyštipovanie, čo znamená odstraňovanie všetkých pukov s výnimkou tých, ktoré ponechávame na vykvitnutie. Pri veľkokvetých kvetoch vyštipujeme včas, aby sa rastlina zbytočne nevysiľovala. Tento úkon vykonávame opatrne, aby sme nevylomili hlavný puk. Ak nevyštipujeme, vykvitne viac menších kvetov. Pestovateľ sa môže rozhodnúť, koľko kvetov chce ponechať, čo závisí od jednotlivých odrôd. Pri drobnokvetých môžeme ponechať voľný rast. Chryzantémy nie sú náročné na pôdu, vyžadujú však pravidelnú zálievku, ale najmä výživu. Dobre znášajú prihnojovanie zálievkou vykvaseným, zriedeným slepačím trusom. S prihnojovaním skončíme, keď sa ukazujú puky. Veľkokveté odrody včas vyväzujeme, aby sme docielili rovný vzrast. Dbáme o pravidelnú ochranu proti voškám, červcom a háďatkám. Pri zanedbaní prvých postrekov môžu zničiť celú kultúru. Mnoho druhov chryzantém kvitne do neskorej jesene. Nielen preto, ale aj pre svoju dlhú trvanlivosť vo vázach sa stali „kvetmi zosnulých“. Už dávno sa však minuli časy, keď sme ich vnímali takto tradične a jednostranne. Dnes je známych viac ako päťtisíc druhov. V každom prípade by mali mať v našich okrasných záhradách čo najviac priestoru. V záhradnej výsadbe môžeme dekoratívne využiť nesmierne bohatú škálu farebných odtieňov. Majú biele, krémové, žlté, okrové, lososové a terakotové kvety, ich úbory môžu mať rôzne ružové a červené odtiene aj striedme zelené. Veľkú obľubu získali najmä viacfarebné kvety, napríklad so žlto-červeno-bielymi alebo oranžovo-žltými úbormi a podobne. Ich teplé slnečné farby sú tou pravou kvetinovou ozdobou studených jesenných dní.

20. 10. 2012

Ľ. S. 42 /4513/

HLAS ĽUDU

poljo7:0 16.10.2012 15:26 Page 5

pRílOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ZDRAVIE A MY

Ako sa zbaviť smutných, melancholických nálad? B

abie leto odletelo a s ním aj naša dobrá nálada. Len čo sa začínajú skracovať dni, začíname trpieť melanchóliou, chýba nám chuť ráno vstať a fungovať. Čím to je, že v jeseni padá na nás nevysvetliteľný smútok? Na jeseň a v zime je to s nami najhoršie. Máme pocity beznádejnosti, úzkosti, strácame dobrú náladu, sme zádumčiví. S príchodom jesene k nám, skrátka, prichádzajú staré známe jesenné depky. Jesenná depresia je termín, ktorý odborníci nepočujú veľmi radi, ale je to rovnako ako s jarnou únavou. Nefiguruje v zozname diagnóz, no na jar ju máme takmer všetci. NevymýšľAme si tO: NAOZAj existujú Kratšie dni, menej svetla a sychravé počasie mnohým ľuďom pokazia náladu a spôsobujú aj depresívne nálady, tzv. jesenné melanchólie. Nejde o klasické depresie, ale o stavy, ktoré majú s nimi niektoré spoločné znaky. Patria k nim melanchólia, smútok, zádumčivosť, nechuť k činnosti,

úzkosti a strach všeobecne. Jeseň je obdobie, keď má sklony k depresívnym náladám viac ľudí než počas slnečných letných dní. Počas zamračených dní sa v našom tele netvorí dostatok hormónu melatonínu, čo môže byť jedna z príčin depresívnych nálad. Podľa odborníkov ide o ľahkú formu depresie, pri ktorej človeka neničí neovládateľný smútok.

vedci tO uŽ vylúštili A pOmeNOvAli Už aj vedci vyskúmali, prečo sme na jeseň smutnejší. Dôvodom je vraj jesenné upratovanie v mozgu, ktoré je v tomto ročnom období prehnané. Mozog má totiž vlastnú „upratovaciu službu“, ktorá sa stará o to, aby bola zabezpečená chemická rovnováha v mozgu a aby všetky procesy správne prebiehali. V zime to však „upratovacia služba“ v niektorých prípadoch preháňa. Vtedy strácame dobrú náladu, máme svoju depku. Vedci z kanadského Centra pre závislosti a mentálne zdravie sú vraj na stope príčin jesenných depresií. Pomocou pozitrónovej to-

ZDRAVIE NAŠE KAŽDODENNÉ (78)

Rastlina nesmrteľnosti vyky sa predsa menia, nie však úmerne potrebám: hoci si aj u nás ľudia začínajú viac dbať na zdravú výživu, vznikajú špecializované predajne a sú rôzne kurzy zdravého stravovania, podľa prieskumov sa stále stravujeme hlavne nezdravo. Od vyspelých západoeurópskych a zámorských krajín s výrazne lepším zdravotným stavom obyvateľstva sa líšime najmä vysokou spotrebou cukrov a tukov, tvrdého alkoholu, soli. Naopak, jeme dosť málo ovocia a zeleniny. To má za následok znížený príjem vitamínov, minerálnych látok, vlákniny a iných látok potrebných pre lepšie zdravie. Dobre je však, že sa v dnešnej uponáhľanej dobe, pri liečení neduhov a strastí, ktoré so sebou súčasný životný štýl prináša, čoraz viac vraciame aj k prírode. Vo svete sa už po-

20. 10. 2012

42 /4513/

užíva päťdesiattisíc rastlín na ľudovú liečbu, oficiálne je však uznaných len tisíc. Jednou z najznámejších je aloe vera. Starí Egypťania objavili jej zázračnú moc už pred nástupom Kleopatry na trón. Nazvali ju rastlina nesmrteľnosti a zahrnuli ju medzi dary pochovávané s faraónmi. Na prípravu preparátov sa používa gél, ktorý sa dostáva zvnútra listov. Ľudia ju po stáročia používali najmä pri liečbe popálenín a na hojenie menších rán. Výskumy dokazujú, že aloe utlmuje rast niektorých baktérií, vírusov a plesní, posilňuje imunitný systém. Zmierňuje bolesť, zmierňuje opuchy a svrbenie. Japonci prišli dokonca aj na to, že zložky aloe vera potláčajú vylučovanie žalúdočných štiav, chránia sliznicu pred poškodením, pozitívne ovplyvňujú črevnú flóru a HLAS ĽUDU

mografie „presvietili“ mozog účastníkov výskumu a zistili, že v zime sa zvyšuje množstvo molekúl zodpovedných za odstraňovanie sérotonínu z tela. Sérotonín je totiž práve ten dôležitý hormón, ktorý reguluje rozličné telesné procesy, ako je chuť do jedla, výdaj a príjem energie, ale aj náladu. Tieto výsledky vysvetľujú, prečo sa len čo

NAjúčiNNejšie ANtidepResívNe pOtRAviNy Je už dokázané, že jedlo ovplyvňuje psychiku človeka. Už pár kúskov čokolády dokáže vyvolať produkciu endorfínov, prírodných látok, ktoré navodzujú pocit poho-

dy. Podobný účinok majú aj orechy alebo smotanový jogurt. Banány sú doslova životobudičmi duše. Banánové mlieko dodáva telu aminokyselinu tryptofán, z ktorej sa tvorí hormón dobrej nálady sérotonín. Zázvor, cestoviny, paradajky, fenikel a petržlen pôsobia rovnako povzbudzujúco. Ovsené vločky, čierny chlieb, ryža natural, ružičkový kel a hydina obsahujú bielkovinové stavebné látky, ktoré vám dodajú energiu. Mliečne produkty naopak poskytujú vápnik, ktorý upokojí nervovú sústavu. Ak potrebujete súrne odovzdať nejakú dôležitú prácu, no padáte od únavy, vtedy pomôže štipľavé korenie. Chren, kajenské korenie, čili obsahujú kapsaicín, ktorý aktivizuje v tele hormóny šťastia – endorfíny. Človek je opäť svieži a jasnejšie mu to myslí. Cesnak zlepšuje koncentráciu, muškátový orech náladu, aníz pôsobí proti depresii, kôpor a levanduľa upokojujú nervy. Pozor! Nezaháňajte smútok jedlom. Čokoládou a sladkosťami sa dokáže napchávať každý, vy však nemusíte. Ďalšie centimetre v páse by vám iba zhoršili náladu.

celkovo priaznivo ovplyvňujú trávenie. V ľudovej liečbe sú už dávno známe aj blahodarné účinky zeleného čaju, ktoré ľudstvo využíva už vyše štyritisíc rokov. Zelený čaj má napríklad schopnosť znižovať hladinu tzv. škodlivého LDL-cholesterolu v krvi. Tým pôsobí preventívne na ochorenia kardiovaskulárneho systému, najmä na artériosklerózu, ktorá je v súčasnosti jednou z hlavných príčin úmrtí. Zároveň naopak zvyšuje tvorbu dobrého HDL-cholesterolu, ktorý cievy chráni. U osôb, ktoré pravidelne pili zelený čaj, lekári zistili o dve tretiny nižšie riziko poškodenia srdca a o jednu tretinu nižšie riziko poškodenia mozgových tepien než u milovníkov kávy. Pitie zeleného čaju odborníci odporúčajú najmä vyznávačom aktívneho životného štýlu. Obsah kofeínu a zdraviu prospešných látok stabilizuje hladinu krvného cukru (pomáha predchádzať stavom neodolateľnej chuti na sladké, a tým aj nadváhe) a

urýchľuje metabolizmus, čím napomáha udržaniu štíhlej línie. Zelený čaj blahodarne pôsobí aj na našu duševnú stránku. Posilňuje psychickú koncentráciu a fyzickú výkonnosť, zabraňuje depresiám, zlepšuje vnímavosť a pamäť. Má aj omladzujúce účinky, pretože zlepšuje prekrvenie tkanív, a tým aj ich regeneráciu. S deväťdesiatymi rokmi 20. storočia sa začal obrovský rozmach výskumných aktivít okolo liečivých účinkov zeleného čaju. Podobne ako ďalšie historicky najstaršie všelieky, akými sú ženšen, ginko biloba, cesnak či olivový olej, spôsobil odborný rozruch okolo lístkov zeleného čaju zvýšený záujem o jeho pitie ako liečivého a osviežujúceho nápoja. Tak len v Nemecku jeho spotreba stúpla zo 147 ton v roku 1990 na 2 287 ton v roku 1997. Najviac zeleného čaju sa však vypije v Japonsku. (V budúcom čísle: Odvrátená tvár prírody) Pripravil: O. Filip

príde jeseň a zima, niektorí zdraví ľudia cítia deprimovane a bez síl. Ďalším krokom vedcov bude zistiť, čo spôsobuje zmeny na molekulárnej úrovni a ako by sa im dalo zabrániť.

vii/29

poljo8:0 16.10.2012 15:26 Page 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Krtkova torta na plechu Suroviny: Cesto: 4 vajcia, 180 g cukru, 2 dl oleja, 2 dl mlieka, 380 g múky, 3 – 4 PL kakaa, 1 prášok do pečiva; Straciatelový krém: 1 a pol balíčka vanilkový puding, 5 dl mlieko, 1 vanilkový cukor, 4 PL cukru, 2 kyslé smotany, 1 šľahačka, 1 balík tvarohu, 100 g horkej čokolády + 4 – 5 banánov. Takto sa to vydarí: Vajcia rozdelíme na žĺtky a bielky. Žĺtky vymiešame s cukrom do peny. Pridáme postupne olej a mlieko. Do múky pridáme kakao a kypriaci prášok a v miske poriadne premiešame. Do žĺtkov primiešame kakaovú múku a veľmi opatrne aj vyšľahané bielka. Vylejeme na plech vyložený papierom na pečenie, alebo vymastený a pomúčený. Pečieme na 25 minút pri 165 stupňov C. Kým sa cesto pečie, uvaríme puding s cukrom podľa návodu na balení. Vymiešame dve kyslé smotany s tvarohom a pridáme postupne uvarený studený puding. Nakoniec zľahka pridáme vyšľahanú šľahačku a nastrúhanú horkú čokoládu. Ak máte radšej sladšie koláče, tak si doslaďte cukrom. Cesto musí vychladnúť. Keď je studené, tak si jemne narežeme okraje, aby sme nedlabali aj úplný kraj a cez vrch cesta si ešte nožom urobíme nie hlbokú mriežku, nech sa to ľahšie dlabe. Môžete dlabať vidličkou aj lyžicou. Nevydlabte až na dno. Alebo cesto jednoducho prerežeme. Na vydlabané cesto v plechu položíme naprieč rozrezané banány alebo nakrájané na kolieska. Ak si zvolíte kolieska, tak ich nekrájajte natenko, skôr nahrubo, minimálne na 1 cm. Nakoniec celé natrieme straciatelovým krémom a posypeme vydlabaným cestom.

Suroviny: 2 – 3 vajcia, 1 pohár múky, pol pohára oleja, pohár kryštálového cukru, 1 vrecúško buď sódy bikarbóny alebo kypriaceho prášku, 1 vanilkový cukor, 1 čokoládový puding, pol litra mlieka, 1 kg jabĺk, šľahačka v prášku, na posypanie koláča čokoláda alebo kakao. Takto sa to vydarí: Upečieme piškótu z uvedených surovín. Očistíme a nastrúhame jablká, dáme dusiť, pridáme podľa kyslosti jabĺčok cukor, vanilkový cukor a trochu škorice. Keď už budú mierne podusené, odstavíme z ohňa, jemne rozmixujeme mixérom a dáme opäť na oheň. Keď pustia trochu šťavy, odoberieme z nej, do pohára rozmiešame 1 puding, zahustíme a necháme vychladnúť. Keď sa vychladí jablkový puding, uvaríme čokoládový puding z pol litra mlieka, do uvareného, ešte horúceho, pridáme trochu obyčajného masla. Puding ostane vláčnejší. Kto má rád, môže dať aj viac pudingu, nezaškodilo by ani keby sa spravil z 3/4 litra mlieka a 2 pudingových práškov. Nakoniec na piškótu natrieme čokoládový puding, na to jablkový, vyšľaháme jednu práškovú šľahačku podľa návodu a posypeme kakaovým práškom. Zdroj: internet

Čo pripravovať školákom na desiatu održiavanie správneho a pravidelného stravovacieho režimu počas dňa je významným faktorom prevencie vzniku nadváhy u detí. Ak žiak nejedáva desiatu, je počas dopoludňajších hodín hladný a smädný, čo, samozrejme, negatívne ovplyvňuje kvalitu vyučovacieho procesu. Žiaci sú nesústredení, unavení, nepozorní, často rušia vyučovanie a ťažšie si zapamätávajú učivo.

NAmIESTO CuKRÍKA SuŠENé OVOCIE Desiata by mala obsahovať päť percent celodennej spotreby jedla. Mala by byť zložená hlavne z bielkovín, pričom polovica z nich by mala byť rastlinného a polovica ži-

30/VIII

Zopár rád a tipov, ako byť krásna s hroznom a jablkom

Jablkový polozákusok

vočíšneho pôvodu, a z cukrov s prevahou komplexných sacharidov. Je potrebné vyhýbať sa jednoduchým cukrom, ktoré sa na-

chádzajú v sladkostiach a sladených nápojoch. Kvalitná desiata by mala pozostávať z celozrnného pečiva, nátierky alebo syra, porcie zeleniny, ovocia a hodnotného ne-

sladeného nápoja. V rámci pestrosti zaraďujú rodičia na desiatu aj mlieko a mliečne výrobky. Chyba je, ak namiesto hotového jedla deti dostanú peniaze a často ich minú na sladkosti. Ak už svojej ratolesti pribalíte nejakú-tú maškrtu, siahnite po sušenom ovocí či sladkom pečive, určite nie po múčniku alebo cukrovinke.

PRÍťAŽLIVÁ DEKOLTÁŽ S HROZNOm Pre pevnú a hladkú pokožku dekoltáže: červené i biele hrozno obsahuje vitamíny A, C a E, známe svojimi spevňujúcimi účinkami. Roztlačte za hrsť hrozna a kašu rovnomerne naneste na pokožku dekoltáže a pŕs. Do studenej vody namočte malý uterák, vyžmýkajte ho a priložte na prsia. Po 15 minútach zmyte teplou vodou. PROTIVRÁSKOVÁ mASKA Z bIELEHO HROZNA Cez sitko pretlačte 10 bobuliek bieleho hrozna a zmiešajte s 1 polievkovou lyžicou ovsených vločiek. Rovnomerne naneste na pleť, nechajte pôsobiť 10 minút a zmyte vlažnou vodou. JAbLKOm NA VYRÁŽKY Plátky jablka poukladajte na vyčistenú pleť, prikryte navlhčeným zohriatym uterákom a nechajte pôsobiť 15 minút. Enzýmy pôsobia šetrne, no účinne proti vyrážkam na tvári a chrbte. JAbLKOVO-mEDOVÁ mASKA NA JEmNú PLEť Ošúpte 1 až 2 jablká, najemno nastrúhajte, zmiešajte s 1 polievkovou lyžicou medu a naneste na tvár. Po 20 minútach zmyte vlažnou vodou. Maska príjemne osvieži a zjemní poróznu pleť.

NAJLEPŠIA JE VODA Nielen celozrnný chlieb je dôležitý, ale aj nápoje. Namiesto osladeného čaju, chutného džúsu alebo nebodaj sladkej malinovky by mali deti v taške nosiť fľašu s vodou. Môže to byť aj čaj bez cukru alebo minerálka. Netreba zabúdať na to, že mlieko nie je nápojom a nezaraďuje sa preto ako nápoj vhodný na pitný režim. 20. 10. 2012

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY Príloha pre poľnohospodárov a dedinu Číslo 330 Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ a spolupracovníci Použitá domáca a zahraničná literatúra

42 /4513/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A ROZSPIEVANÉ KLENOTY 2012 V KOVAČICI

Postúpili Kristína a Dušana námou festivalovou zvučkou a spoločným prednesom piesne Spievajže si, spievaj... v piatok 12. októbra odznela prvá časť Detského festivalu slovenských ľudových

na Čížiková, Sabína Tomášová, Michaela Cesnaková, Martina Ragová, Marek Žolnaj, Gabriela Bírešová, Kristína Kovarčeková, Sabína Sucháneková, Alena Čížiková, Ján Svet-

ka), Anna-Mária Babincová a Terézia Jonášová (flauta), Jaroslav Nemček, Tatiana Jašková, Michaela Marková a Ján Marko (husle), pod vedením primáša Emila Nemčeka st., každý zo

Vo finálovej časti festivalu Kovačicu budú reprezentovať Kristína Kovarčeková a Dušana Babincová

Na javisku všetci účastníci festivalu v slávnostnej chvíli vyhlásenia najlepších

piesní Rozspievané klenoty 2012. Na krásne upravenom javisku DK 3. októbra (dielo členiek Ženského spolku) vystúpilo15 mladučkých spevákov, žiakov tunajšej ZŠ Mladých pokolení. O postup do finálovej časti festivalu sa uchádzali: Iva-

lík, Mariena Gáliková, Alexandra Čížiková, Želimír Chalupa, Kristína Sucháneková a Dušana Babincová. Za sprievodu desaťčlenného ľudového orchestra Rosička v zložení: Ján Petrovič (kontrabas), Želimír Bartoš (viola), Emil Nemček ml. (harmoni-

spevákov sa predstavil dvoma pesničkami. Početné obecenstvo v sieni Domu kultúry nešetrilo ruky a svojím potleskom posmeľovalo mladučkých spevákov. Odborná porota v zložení: Mgr. Pavel Tomáš, Alžbeta Hriešiková a Jaroslav Chalupa

rozhodla, aby Kovačicu v záverečnej časti festivalu Rozspievané klenoty reprezentovali ôsmačka Kristína Kovarčeková a dva roky mladšia Dušana Babincová. Tento koncert bude 21. októbra, keď o titul víťaza budú súťažiť speváci zo slovenských vojvodinských osád. Festival viedli šarmantné mladé moderátorky Hana Čížiková a Saňa Kráľovská. A. Chalupová

FESTIVAL POKLADY NAŠEJ KLENOTNICE

Javiskom vládli mladosť, hudba a spev rámci osláv Kovačického októbra v nedeľu 14. októbra v Dome kultúry 3. októbra odznel tradičný festival slovenských ľudových piesní Poklady našej klenotnice 2012, v rámci ktorého o titul najkrajšieho hlasu súťažilo deväť mladých neafirmovaných spevákov. Hoci v uplynulých rokoch bol o tento festival slabý záujem mladých ľudí, tohto roku na oduševnenie Kovačičanov súťažil pekný počet nových speváckych talentov. Na javisku DK sa striedali a po dve pesničky predniesli mladí speváci: Marína Zdychanová, najmladšia speváčka Ivetka Válovcová, Zlatko Karlečík, Iveta-Katarína Babincová, Anita Petráková, Terézia Jonášová, Michaela Marková, Jarmila Hajková a Tatiana Jašková. Spevácky výkon hodnotila odborná porota v zložení: Mgr. Pavel Tomáš (predseda), učiteľka hudobnej kultúry Alžbeta Hriešiková a hudobník Jaroslav Chalupa. Podľa ich ocenenia 4. miesto obsadila Terézia Jonášová a 3. Tatiana Jašková. Tieto dve speváčky budú predstaviteľkami Kovačice na tohtoročnom Ba-

20. 10. 2012

42 /4513/

nátskom festivale slovenských ľudových piesní v Padine, pokým druhoodmenená Michaela Marková a víťazka Anita Petráková budú predstavovať Kovačicu na festivale pokrajinského rázu Stretnutie v pivnickom poli. Javisko Domu kultúry v Kovačici vyšívanými ručnými prácami vkusne a pekne upravili členky kovačického Ženského spolku, ktoré hodnotili aj kroj spevákov. Podľa ich rozhodnutia najkrajšie bola oblečená a cenu za najautentickejší ľudový kroj si zaslúžila Anita Petráková. V rámci tohto festivalu ochotníci DK a členovia HFS V šírom poli hruška usporiadali kultúrno-umelecký pro- Účastníci festivalu Poklady našej klenotnice. Najúspešnejšie speváčky gram. Predstavili sa: Kvarteto Michaela Marková a Anita Petráková sú 4. a 5. zľava. Matt (Tatiana Jašková, Michaela Marková, Anna-Mária Babincová Festival Poklady našej klenotniväťčlenný ľudový orchester Rosička, a Terézia Jonášová), mužská spe- ktorého členovia sú: Ján Petrovič ce, ktorý organizovali spoločne vácka skupina Rovina, Folklórna sku- (kontrabas), Želimír Bartoš (viola), Dom kultúry 3. októbra a Združenie pina Rozmarín s dvoma choreogra- Emil Nemček ml. (harmonika), Anna- hudobných umelcov Rosička v Kofiami, ženská spevácka skupina Slá- Mária Babincová a Terézia Jonášová vačici, moderovali Milinka Čížiková viky a mužská spevácka skupina (flauta), Tatiana Jašková, Michaela a Ján Chrťan. Bohémi. Všetkých spevákov, ako aj Marková a Ján Marko (husle) pod vemladých tanečníkov sprevádzal de- dením primáša Emila Nemčeka st. A. Chalupová HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A 32. ZLATÝ KĽÚČ V SELENČI

Pestrá paleta žánrov j tohtoročný október priniesol sviatok milovníkom slovenskej populárnej hudby: v nedeľu 14. októbra v sieni Domu kultúry v Selenči prebiehal 32. festival Zlatý kľúč. Potešil aj televízne auditórium, lebo odznel i v priamom prenose TV Vojvodina. Festival priniesol skladby žánrovo rôznorodé, kvitujeme aj zmenu generácie: debutantov skladateľov, textárov, spevákov. Svojou prítomnosťou ho podporili predstavitelia pokrajinského vedenia, NRSNM, ÚKVS, MSS, kultúrnych inštitúcií, lokálneho vedenia a zaslúžilí festivaloví dejatelia. Pri otvorení

i veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku Ján Varšo, osobitne sa poďakujúc jeho organizátorom a priamym tvorcom. Zdôraznil, že týchto 12 skladieb doplní bohatý fond tohto festivalu, v ktorom je takmer 700 nových slovenských skla- Pozdravné a podnetné slová na úvod dieb, a jeho 32. rýchlo, divákom ich prezentovali ní zbierky svojich doterajších ročník slávnostne aj otvo- skúsení speváci i menej známe skladieb – si aj týmto spôsobom ril. mená a ich výkon doplnili sve- spolu s milovníkmi nových sloOkrem divákov v hľadisku a telné a vizuálne efekty. venských hitov pripomenul a tých doma pri priamom teleV polhodinovíznom prenose skladby a vý- vej revuálnej kony spevákov osobitne sledo- časti, kým povali a hodnotili i členovia poro- rotcovia zlaďoty: hudbu a in- vali svoje mient e r p r e t á c i u ky a kým aktiAnna Medve- visti organizačďová, Marína ného výboru Kaňová a Bo- sčitovali hlasy gomir Mijato- divákov v hľavić, texty Mili- disku DK v Sena Florianová. lenči, televízni Orchester, kto- diváci esemerý sprevádzal skovali a na jaspevákov, bol visku zneli znápod vedením me a odmeneSamuela Ková- né skladby Juča a Ondreja raja Súdiho. Pavčoka, ktorí Úspešný sklaspolu s Jura- dateľ, textár a jom Súdim spevák – po ne- Skupina Deža Bu Víťazovi Zlatý kľúč: Jaroslav Glózik (zľava) podpísali aj dávnom vydaa Jozef Gašparovský tohtoročnú huoslávil 30 rokov svojej umelecdobnú prokej kariéry. V jubilantovom mefestivalu auditórium v DK v Se- dukciu. Úpravy skladieb mal na dailóniku sa pred mikrofónom lenči a divákov pri televíznych starosti S. Kováč a špeciálnym okrem samotného autora strieobrazovkách najprv uvítal pred- hosťom v orchestri bol saxofodali aj Rastislav Struhár, Ivan seda Obce Báč Mirko Pušara. nista Geže Molnar. Úspešnou Slávik, Mária Turanská, Adam Vo svojom slávnostnom prího- moderátorkou festivalového Vladislav Stupavský, trio Leovore predsedníčka NRSNM Anna koncertu bola Anna Funtíková. nóra Súdiová, Anna Berédiová a Tomanová-Makanová zaželala Novinkou v priebehu súťažnej Ľudmila Ragová. Zaspievali tiedivákom, aby ich v tomto finá- časti podujatia boli nahrané avíto populárne skladby J. Súdiho: lovom koncerte oslovila niektorá za jednotlivých skladieb sloNová pieseň (2009), Daj mi ruku skladba už po prvom počutí, a vom interpretov pred ich pria(1986), Milej k narodeninám to nielen textom, ale i hudbou mym vystúpením na javisko. (1988), Silvestrový večer (1989), a interpretáciou. Aby si „osvoji- Nové piesne priniesli pôžitok a Či je deň a či je noc (1991), Mela ich srdce a prehĺbila lásku k tvorcovia a speváci boli primetamorfóza krás (1997), Ako život hudbe a tomuto festivalu“. Mi- rane odmenení potleskom. Dva- Pieseň v prednese Margarity žiť (2011) a Pekne (2008). lovníkom slovenskej populár- násť zvolených skladieb do fi- Benkovej získala najviac Ako aj obvykle, záverom fesnej hudby sa potom prihovoril nálovej časti festivalu odznelo esemesiek tivalu odzneli výsledky hlaso-

20. 10. 2012

42 /4513/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A vaní. Najviac esemesiek získala skladba Ak ma niekedy stretneš autora Samuela Medveďa (text Mariana Imrová, spievala Margarita Benková), kým Cenu obecenstva získala skladba Skleníková záhrada skladateľa a textára Juraja Súdiho. Úspešne ju zaspievali selenčské dievčence L. Súdiová, A. Berédiová a Ľ. Ragová, lebo za výkon získalo toto dievčenské trio Cenu za interpretáciu. Cenu za text na 32. fes- Odmenený autor a interpretka: Ondrej tivale Zlatý kľúč dostala Maglovský a Anna Zorňanová Katarína Melegová-Melichová a ide o pieseň Túžbou vo- skladateľa a textára Ondreja niam. Tretiu cenu za skladbu Pavčoka v interpretácii Andrey na tohtoročnom festivale získali Lačokovej a Túžbou voniam skladve piesne: Už nebudeš sám dateľa Ondreja Maglovského,

textárky K. Melegovej-Melichovej v prednese Anny Zorňanovej. Druhú cenu získala skladba Bača autora a textára Samuela Kováča v interpretácii skupiny Deža Bu. Víťazom festivalu sa stal Jaroslav Glózik, kompletný autor a interpret piesne Povedz. Z rúk predsedu organizačného výboru

vo-organic v Selenči a Dom zdravia Báč a oslávenec Juraj Súdi každému venoval aj svoju zbierku Môj život je tisíc piesní. Festival sa uskutočnil vďaka podpore Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, Ministerstva kultúry, informácií a informačnej spoločnosti Republiky Srbsko, Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá, Obce Báč, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí z Bratislavy a Miestneho spoločenstva Selenča, ako i vďaka štedrým donáto-

Cena za interpretáciu zostala doma: Selenčanky (zľava) Anna Berédiová, Leonóra Súdiová a Ľudmila Ragová

Ocenenú skladbu Ondreja Pavčoka spievala debutantka Andrea Lačoková (foto: J. Berédi)

Jozefa Gašparovského prijal i plaketu Zlatý kľúč. Ináč odmeny pre najúspešnejších účastníkov zabezpečili Združenie pre ochranu kultúry, tradície a umenia v Selenči, Slovan-progres a Zdra-

rom. Všetkých dvanásť nových skladieb sa už teraz tešia priazni poslucháčov. Čas ukáže, ktoré sa stanú hitmi. A. Francistyová

Veselá a presvedčivá revuálna časť: oslávenec Juraj Súdi v duete s Máriou Turanskou a so všetkými hosťmi v prednese záverečnej pesničky Pekne 20. 10. 2012

42 /4513/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A V STAREJ PAZOVE ODZNEL 11. MINI-TINI FEST

V minikategórii zvíťazili sestričky Verešové O

bec Stará Pazova i tohto roku prvé miesto obsadili bola generálnym patrónom hu- sestričky Mia a Ema dobno-speváckeho a tanečného Verešové, žiačky ZŠ festivalu Mini-tini fest. Odznel v so- hrdinu Janka Čmelíka botu 13. októbra v tamojšej diva- zo Starej Pazovy, ktoré delnej sieni a zúčastnili sa v ňom žia- spievali v duete. ci základných škôl z územia Staropazovskej obce. Zorganizovalo ho Stredisko pre kultúru Stará Pazova v spolupráci so spomenutými základnými školami. Výkony všetkých speNajúspešnejší účastníci tohtoročného festivalu vákov a ich sprievodných skupín sledovala V tinikate- ka ZŠ Rastka Nemanjića – svätého odborná porota v zlogórii (6. – 8. Savu z Novej Pazovy. V oboch spežení: Anna Đurđevićová, ročník) vy- váckych kategóriách porota vyhodOlinka Tatalovićová, hustúpilo 14 notila i druhé a tretie miesto, určila dobníčky, a Jovan Adaúčastníkov a i špeciálne ocenenia, ktoré najúsmov, umelecký riaditeľ prvé miesto pešnejším účastníkom na 11. Minifestivalu. V minikategó- Mia (s odmenou v ruke) a Ema si vyspievala tini feste udelili Libuška Lakatošová, rii (1. – 5. ročník) vystú- Verešové spievali pieseň Keď Nada Pavlo- vedúca Oddelenia pre šport a mlápilo 11 účastníkov a narastiem, budem dáma vićová, žiač- dež Obce Stará Pazova, a Vladimir

Kerkez, riaditeľ Strediska pre kultúru Stará Pazova. Minja Subota, známy skladateľ a spevák detských piesní, bol i tohto roku moderátorom festivalu. V revuálnej časti festivalu vystúpili aj vlaňajšie víťazky Mária Bzovská a Ema Kočišová. A. Lš.

DIVADLO NOVÁ SCÉNA V PADINE

Prvá divadelná sezóna a dve zahraničné vystúpenia D

ivadlo Nová scéna, zhromaždenie padin- Bol to výnimočný deň, možských divadelníkov, člen Svetového zdru- no trochu kdesi v duši aj s tréženia Slovákov v zahraničí, má za sebou prvú a mou a očakávaním, ako to mimoriadne úspešnú sezónu. Okrem naštudo- všetko dopadne – veď hrať v vania Laskomerského troch jednoaktoviek (Sta- Prahe pred obecenstvom, rý zaľúbenec, Oklamaný klamár a Súboj na pivo), ktoré tvorili zástupcovia kulktorými si pripomenulo prvé divadelné pred- túrnych, cirkevných a spolostavenie v roku 1919, vhuplo razom do súčasnosti čenských inštitúcií, vyžado– naštudovaním hry autorky a profesionálnej he- valo maximálne výkony herrečky Štátneho divadla v Košiciach Adriany Krú- cov, režiséra, kostyméra, techpovej. Jej hra, komédia s takmer kriminálnou zápletkou Zoznamka získavala postupne sympatie divákov nielen na domácej padinskej scéne, ale i v Laliti, na Divadelnom vavríne 2012 v Kovačici a na pokrajinskom festivale FETRA 2012 v Jaša Tomići. Čo je však mimoriadne významné – divadelníci dostali pozvania na hosťovanie do zahraničia. V rámci Ilockého leta 2012, ktoré už tradične niekoľko rokov organizuje Matica slovenská Ilok (Chorvátsko), sa Zoznamka predstavila tamojšiemu obe- Predseda SZSŽZ Vladimír Skalský (sprava) censtvu 25. augusta v preplnenej di- po divadelnom predstavení v krátkej besede vadelnej sále Slovenského domu. O so zástupcami hereckého kolektívu týždeň neskôr, v sobotu 1. septembra vo večer- nika. Predstavenie splnilo očakávania, čoho ných hodinách Zoznamka„odcestovala“ mikro- dôkazom bolo bezprostredné divácke nadšenie, busom smer Praha, aby sa v podvečerných ho- potlesk, ocenenie výkonu celého kolektívu. Po dinách 3. septembra predstavila v útulnej a prí- predstavení Vladimír Skalský, predseda Svetového jemnej atmosfére na pôde Slovenského inštitútu. združenia Slovákov žijúcich v zahraničí (SZSŽZ),

Zoznamka v Prahe

v krátkej besede spolu so zástupcami hereckého kolektívu (Anna Širková, Ivana Čapová, Janko Hološ a Jarmila Gerbocová) priblížil divákom samotnú lokalitu Padiny a jej divadelnú históriu. Organizátormi akcie, ktorým chceme touto cestou poďakovať, bol Slovenský inštitút v Prahe v spolupráci so SZSŽZ a Slovensko-českým klubom v Prahe. Prvá sezóna Novej scény oficiálne končí, nekončí však jej účasť na domácich súťaženiach a hosťovanie v zahraničí. Aj v novom ročníku chce priblížiť milovníkovi tohto druhu umenia kvalitné divadelné inscenácie. Jarmila Gerbocová 20. 10. 2012

42 /4513/

HLAS ĽUDU

K u lt Ú R a

Nestarnúce melódie a vôňa Jadranu naživo v Petrovci V

ýchodoeurópska agentúra pre rozvoj zo Slovenska v rámci medzinárodnej konferencie o bezpečnosti a korupcii v európskej únii, zorganizovanej v hložanoch, ako darček ku Dňu oslobodenia Báčskopetrovskej obce v sobotu 13. októbra prichystala aj koncert spevákov zo Slovenska. V sieni Slovenského vojvodinského divadla koncertovali renomovaní speváci zo Slo-

venska. V podaní Martina jakubca si ani nie tak početní diváci vypočuli a spolu s ním aj zaspievali nestarnúce melódie a šlágre, ktoré na repertoári miestnej rozhlasovej stanice pretrvávajú už desaťročia. Speváčka Božana zase spievala tie pesničky, s ktorými je známa na Slovensku. Boli to interpretácie juhoslovanskej a chorvátskej zábavnej hudby. J. Č-p

Spevák Martin Jakubec najradšej nôti šlágre

ZDRuŽeNie VyChoVáVateľoV oSVetoVýCh PRaCoVNíKoV SloVáKoV VojVoDiNy

Seminár o rozvoji psychomotorických kompetencií detí

Božana dlho žila v Belehrade a aj na Slovensko si odniesla temperament Balkánu

na lukáčová, riaditeľka materskej škôlky, garanta cvičenia detí predškolského veku a rodičov a detí v Slovenskom zväze rekreačnej telesnej výchovy a športu. inak pani Katarína je trénerom 3. triedy cvičenia rodičov a detí predškolského veku. toto stretnutie využili aj na členskú schôdzu združenia, kde sa vychovávateľky oboznámili s

aj knižné darčeky a cédečká. vili interaktívny detský portál Predtým ako pristúpili k rea- Maša a Raša. V druhom dni selizácii stanoveného progra- minára sa dostali aj k praktickej mu, účastníčkam kurzu zdar časti, kde pre vychovávateľky v práci popriala aj riaditeľka bolo žiaduce so sebou priniesť predškolskej ustanovizne Zuzana Pašićová. V prvej časti seminára lektorka PaedDr. Monika Míňová, PhD., odLektorky zo Slovenska: Monika borná asistentka Míňová (vľavo) a Katarína Lukáčová na Pedagogickej druženie vychovávateľov fakulte Prešovskej uniosvetových pracovníkov Slo- verzity, pripravila frekvákov Vojvodiny aj v tomto škol- ventantky z oblasti skom roku pokračuje v školení teórie. hovorila o teosvojich členiek. V piatok 12. a v retických východisobotu 13. októbra v priesto- skách v problematike roch Predškolskej ustanovizne inovácií v perceptuál- Pracovná atmosféra zo seminára vychovávateliek v Petrovci Včielka v Báčskom Petrovci pri- no-motorickej oblasti chystalo akreditovaný odborný a vôbec o psychomotorike a jej úbor na cvičenie a prezuvky. Cvi- novinkami a navrhli jednotlivé seminár na tému Súčasné trendy význame pre deti predškolského čenie s rôznymi typmi netradič- členky na ocenenie Zaslúžilý učia inovácie v práci učiteľky ma- veku. Cez prestávku medzi pred- ného náradia a náčinia vycho- teľ. J. Č-p terskej školy v oblasti rozvoja náškami účastníčkam predsta- vávateľkám priblížila ing. Katarípsychomotorických kompetencií. Do Petrovca sa prišlo školiť zo 50 kovom Brezne zúčastnila provychovávateliek takmer zo všetfesorka slovenčiny z Kovačice kých osád, kde sa s deťmi pracuje Mária Kotvášová. Súťažila v dňoch 12. až 14. októbra na kých kategóriách: literárna tvor- dvoch kategóriách. V kategórii po slovensky už v predškolskom Slovensku, v Brezne, pre- ba, výtvarná tvorba, spev, skla- umelecký prednes získala Diveku. Úvodom predsedníčka zdru- biehalo stretnutie slovenských dateľská tvorba, hra na hudob- plom strieborného pásma a v ženia Božena levárska privítala učiteľov s medzinárodnou účas- ných nástrojoch, umelecký kategórii literárna tvorba pre lektorky a predstaviteľku Ústavu ťou pod názvom Chalupkovo prednes, umelecko-dokumen- deti a mládež Diplom zlatého pre kultúru vojvodinských Slo- Brezno. Bol to 45. ročník celo- tárne videofilmy a tvorba PC pásma. Na záverečnom večiervákov Katarínu Mosnákovú, kto- slovenskej prehliadky umelec- vzdelávacích a prezenčných ku jej udelili aj diplom a Cenu rá viac hovorila o práci tejto usta- kej tvorivosti učiteľov. Súťažné programov. ministra školstva SR Dušana Z našej krajiny sa na Chalup- Čaploviča. novizne a účastníčkam rozdelila prehliadky prebiehali v niekoľ-

Chalupkovo Brezno

20. 10. 2012

42 /4513/

hlaS ľuDu

K U LT Ú R A AKO JE TO S NAMI V OBLASTI šKOLSTVA?

Prehľad slovenského školstva vo Vojvodine (4) O

krem prehľadu základného školenia a stredoškolského školenia žiakov v školskom roku 2011/2012 pokrajinská administratíva prichystala aj Informáciu o zápise študentov na vysoké odborné štúdiá, ktorých je zakladateľom AP Vojvodina a na fakulty Univerzity v Novom Sade s osobitným pohľadom na vzdelávanie príslušníkov národnostných menšín. Z tejto informácie uvádzame, že sa vyučovanie na vysokých školách koná po srbsky, ale článkom 80, v paragrafe 2 Zákona o vysokom vzdelávaní (Úradný vestník RS, číslo 76/05, 100/07 – autentické tlmočenie, 97/08 a 44/2010) a článkom 8 v paragrafe 2 Zákona o univerzite (Úradný vestník RS, číslo 21/2002) sa reguluje vyučovací proces aj v jazykoch národnostných menšín. Zhromaždenie AP Vojvodiny v roku 2001 schválilo Rozhodnutie o skladaní klasifikačných a prijímacích skúšok v jazykoch menšín a v ňom bližšie určilo právo kandidátov pri podávaní prihlášky na súbeh na zápis na fakultu, aby sa rozhodli pre jazyk menšiny, v ktorom budú tieto skúšky skladať. Týmto rozhodnutím sa chcelo zrovnoprávniť zápis pre tých uchádzačov, ktorí ukon-

čili strednú školu v niektorom z jazykov menšín. Uvedeným rozhodnutím je tiež určená povinnosť fakulty oboznámiť uchádzača s takouto možnosťou.

VYSOKÉ ODBORNÉ ŠKOLY Na území Vojvodiny sa vysoké školenie na odborných štúdiách realizovalo na 9 vysokých školách odborných štúdií. Ide o školy, ktoré vznikli transformovaním sa z tzv. vyšších škôl. Sú to: vysoké technické školy a obchodná škola v Novom Sade, Subotici a Zreňanine, vysoké školy odborných štúdií pre vzdelávanie vychovávateľov v Novom Sade, Subotici, Vršci, Sriemskej Mitrovici a v Kikinde. V týchto školách štúdiá trvajú 6 semestrov. V uvedených školách v školskom roku 2011/2012 študovalo 8 840 študentov, z ktorých do prvého ročníka bolo zapísaných 2 905 študentov, do druhého ročníka 2 079, do tretieho 2 925, kým 931 študentov bolo zapísaných v tvare predĺženého ročníka štúdií (absolventi). Počet študentov, ktorých štúdiá sa hradili z rozpočtu, bol 3 645 (41,23 %) a 5 195 študentov (58,77 %) si sami hradili školné. školné pre samoplatcov bolo od 30 000 do 85

000 dinárov, v závislosti od študijného programu. štipendium vlády Republiky Srbsko poberalo 318 študentov (29 študentov menej ako v predchádzajúcom roku) a úvery pre štúdiá užívalo 147 študentov. Vzhľadom na predchádzajúci ročník, keď študovalo 9 341 študentov, teraz je počet študentov menší o 5,36 %, čiže o 501 študentov. Podľa prezentovaných údajov v školskom roku 2011/2012 na vysokých odborných školách vo Vojvodine štúdiá ukončilo 2 197 študentov a priemerná študijná doba bola 4,08 roka. Z celkového počtu študentov na vysokých odborných školách podľa národnej príslušnosti v školskom roku 2011/2012 študovalo aj 1 357 študentov (15,35 %) príslušníkov menšín: Maďarov 8,94 %; Chorvátov 2,42 %, Slovákov 1,59 %, Rumunov 0,90 %, Rómov 0,78 % a Rusínov 0,67 %. Podľa našich prepočtov, hoci sa to v správe explicitne neuvádza, študentov Slovákov bolo asi 140. Po srbsky sa vyučovanie realizovalo v 5 vysokých školách odborných štúdií, po srbsky a maďarsky v 2 školách v Subotici. Iba po maďarsky sa vyučovalo na Vysokej

K ROKU JUBILEÍ IVU ANDRIĆA

Osobnosť na všetky časy resne v deň, keď sa navŕšilo 120 rokov narodenia nášho jediného laureáta Nobelovej ceny, spisovateľa Ivu Andrića – 9. októbra – na Andrićevom vencu v Belehrade sa konala záverečná akcia roku jeho jubileí. O diele našej veľkej literárnej osobnosti a jeho odkazoch, význame jeho troch jubileí: polstoročnici udelenia Nobelovej ceny a storočnici zverejnenia prvej básne (boli vlani), ako aj 120. výročí narodenia (tento rok), o veľkom počte realizovaných aktivít, do ktorých boli zapojené desiatky inštitúcií a stovky spolupracovníkov, hovorili terajší a bývalý minister kultúry a informovania Bratislav Petković a Predrag Marković, riaditeľka Múzea mesta Belehrad Danica Jovovićová Prodanovićová, ako i zástupca tajomníka pre kultúru mesta Belehrad Aleksandar Peković.

Minister Petkonisterstvo kultúry vić zvlášť vyzdvije v službách súhol, že je aj v občasnosti, ale tým, lasti kultúry možže spája minulosť né spoločne plás ňou a budúcnovať, realizovať a nosťou. Minister úspešne ukončiť kultúry podotkol, veľké podujatia, že z hĺbky Andrinezávisle od polićovho rozprávatických zmien a nia vyplýva, vlastúrovne príslušne môžeme sa ností, oznamujúc jasne naučiť, že sa zároveň, že sa nič nezačína a nechystá kalendár končí len nami a jubileí našich výže je oveľa dôležiznamných osobtejšie to, čo urobíností, ktorým sa me, než to, čo rečRiaditeľka belehradského tiež venuje priníme. múzea Danica Jovovićová meraná pozor- Prodanovićová Bývalý minister nosť: v januári kultúry Predrag 2013 sa napr. navŕši 70 rokov od smrti Marković pripomenul stovky akcií, Nikolu Teslu. Podľa Petkovića Mi- ktoré prebiehali v roku jubilea: od vý-

technickej škole v Subotici (427 študentov) a na Vysokej škole pre vzdelávanie vychovávateľov v Subotici po maďarsky sa školilo 50 študentov. Po srbsky a rumunsky sa školilo 55 študentov budúcich vychovávateľov vo Vršci. V tej istej škole pre budúcich vychovávateľov sa školilo aj 31 študentov po rómsky. V srbskom, maďarskom a slovenskom vyučovacom jazyku sa školili vychovávatelia aj v Novom Sade, z nich po maďarsky vyučovanie sledovali 3 študenti a po slovensky 13 študentov (7 v prvom a 6 v druhom ročníku). Rekapituláciou sme zistili, že 548 študentov (6,19 %) sa školilo v jazykoch menšín – v maďarčine 480, v rumunčine 55, v rómčine 31 a v slovenčine 13 študentov. Prijímacie skúšky v jazykoch národnostných menšín zorganizovali tri vysoké školy odborných štúdií: po maďarsky vo vysokej technickej škole a škole pre vychovávateľov v Subotici, po rumunsky v škole pre vychovávateľov vo Vršci. Možnosť prijímacie skúšky skladať v materčine využilo 248 študentov: 223 po maďarsky a 25 po rumunsky. J. Č-p

stav o Andrićovi, ktoré zavítali do viac ako štyridsať miest, cez údaj, že si tú reprezentatívnu len na Letisku Nikolu Teslu pozrelo tri milióny ľudí, po akcie v takmer štyristo knižniciach, vydávanie poštových známok, zverejnenie súborného diela... Zástupca Peković hovoril o tom, prečo Andrića považujú za Belehradčana: v hlavnom meste žil od roku 1919 až do smrti 1975 (okrem, samozrejme, času, ktorý strávil v diplomatických misiách), kým riaditeľka Prodanovićová uviedla celý rad našich a zahraničných inštitúcií, angažujúcich sa pri oslavách jubileí, vrátane Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Ivo Andrić zrejme pretrváva nielen ako náš, ale i svetový: podľa významu a odkazov nezabudnuteľného diela, v ktorom sa môžu tak dnes, ako i zajtra kochať milióny ľudí vo všetkých končinách planéty, hovoriaci 45 jazykmi, do ktorých sú doteraz jeho knihy preložené... O. Filip

20. 10. 2012

42 /4513/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A PREMIÉRA MEDOVNÍKA V KOVAČICI

Panoráma tvorby pre deti „K tomuto prostrediu mám blízko. Pre magisterskú prácu som skúmala literárnu činnosť Alberta Martiša, popredného padinského spisovateľa. V knihe Životné príbehy Sloveniek sme zasa mali zaradené i Kovačičanky. Nielen z tých dôvodov sa teším, že premiéra Medovníka je práve v Banáte,“ prízvukovala minulú sobotu v Obecnej knižnici v Kovačici Jarmila Hodoličová, univerzitná profesorka, historička a literárna kritička. Výber z diela päťdesiatich vojvodinských autorov poézie a prózy pre deti profesorka Hodoličová urobila z množstva básní, poviedok, iných prozaických textov vrátane aj divadelných. Najstarší pisateľ je narodený v roku 1773, dve najmladšie autorky v roku 1984. Autorka a zostavovateľka do tejto zbierky zaradila i spisovateľov z Padiny a Kovačice: Alberta Martiša, Michala Babinku, Annu Nemogovú-Kolárovú, Annu Dudášovú, Ruženu Kraticovú, Máriu Kotvášovú-Jonášovú a Annu Šimákovú. Kniha uzrela svetlo sveta koncom decembra minulého roku a spolu ju vydali Slovenské vy-

davateľské centrum a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Sám priebeh literárneho večierka v Obecnej knižnici v Kovačici bol tradične kvalitný. Tri knihovníčky a ich riaditeľka sa vždy snažia, aby prítomní dostali o knihách informáciu viac, čo sa im Hostia večierka Vladimír Valentík aj darí: trefným rozhovo- a Jarmila Hodoličová rom s hosťami. Po prího„Aby kniha vyzerala tak reprezenvore riaditeľka knižnice Mária Ďurišová na večierku v sobotu 13. októbra tačne, ako vyzerá, nápomocnou rukou profesorke Hodoličovej odovzdala mi boli aj Víťazoslav Hronec, grafický knihy a iné vydania Obecnej knižnice redaktor Vladimír Sudický a vedúci zo v Kovačici. Moderátorkou programu SVC, ktorí sa postarali o finančnú časť bola knihovníčka Anna Tomanová. tlačenia knihy. Žiadna výskumná práOdpovede autorky Medovníka si so zá- ca nie je ľahká, preto je každá pomoc ujmom vypočula tridsiatka Kovači- a dobrá rada vítaná. Spisovateľov ličanov a Padinčanov. Profesorka na Od- teratúry pre deti máme čoraz menej, delení slovakistiky Filozofickej fakulty najčastejšie sú to učitelia a učiteľky a v Novom Sade rozprávala i o rozdie- profesorky v našich základných školoch medzi antológiami vojvodinskej lách,“ povedala okrem iného v Kovaliteratúry pre deti Zoroslava Speváka čici autorka Hodoličová. Druhým hosťom na večierku bol (próza) a Miroslava Demáka (poézia) Vladimír Valentík. Riaditeľ SVC roza jej chrestomatiou.

Z ČINNOSTI MOMS NOVÝ SAD

Štartuje nová sezóna akcií a začiatku novej sezóny aktivít novosadských matičiarov v stredu 3. októbra bol večierok venovaný generálovi M. R. Štefánikovi. Svojím tradičným programom ho obohatili aj najmladší účastníci. Predseda MOMS Nový Sad Jaroslav Feldy v sieni starej fary zahlásil rad zaujímavých podujatí. Medzi prvými to bude i večierok na margo seriálu RTV o slovenskosrbskom priateľstve, prednáška o P. J. Šafárikovi, večierok s cirkevnou tematikou... Prvá časť októbrového podujatia patrila informáciám o spoločných aktivitách matičiarov a cirkevníkov, a to staraniu sa o hrobky zaslúžilých Slovákov. Vďaka takejto činnosti vznikla i družba s Nadáciou M. R. Štefánika v Bratislave a práve usporiadaná výstava fotografií. Konkrétne šlo o kladenie vencov k pamätníku Štefánika v Bratislave, ako i návštevu rodným Košariskám a veľkolepej mohyle na Bradle. Spomienky na toto predsavzatie početným prítomným

20. 10. 2012

42 /4513/

ozrejmil aj matičiar Martin Klátik. V druhej časti podujatia odznel program žiakov novosadských a okolitých základných škôl, kde sa slovenčina vyučuje iba fakultatívne, ktorý pripravili so svojimi pro-

práve z radov týchto žiakov postupne stávajú i aktívni matičiari, spolkári, cirkevníci... O tom, že je tomu skutočne tak, nasvedčujú aj už tradičné vianočné a veľkonočné podujatia, ako i tanečná

Tradične pekná návštevnosť matičných stredajších večierkov

fesormi. Pútavý program, ktorý predniesli s veľkou ochotou a zápalom, spestrila aj báseň Eleny Surovej venovaná matke. Aj toto podujatie je pokračovaním obojstrannej užitočnej spolupráce, lebo sa podľa slov predsedu MOMS HLAS ĽUDU

skupina v spolku založená z matičnej iniciatívy prevažne z radov takýchto žiakov. O akú podporu spolku ide, nasvedčuje aj skutočnosť, že po dvadsiatich rokoch niektorí z bývalých žiakov tancujú i dnes...

prával o nových vydaniach petrovského vydavateľstva a odovzdávaní autorských výtlačkov spisovateľom na belehradskom Knižnom veľtrhu (26. októbra o 14. hodine). Svieže je vytlačený i preklad do anglického jazyka Antológie slovenskej vojvodinskej poézieV. Hronca. Keď ide o knihu Medovník podotkol, že sú v Hodoličovej chrestomatii dôležité i ilustrácie a že v skutočnosti ide i o„výber z ilustrácií našich autorov“. Na premiére sa aktívne zúčastnilo i pätnásť žiakov nižších a vyšších ročníkov základných škôl maršala Tita a Mladých pokolení: Kovačičania Martina Čížiková, Filip Straka, Sabína Sucháneková, Ivana Galátová a Ivan Cicka a Padinčania Kristina Radovićová, Matija Kadanec, Ivana Haníková, Ivana Halabrínová, Mariana Sabová, Daniela Petráková, Iveta Petrovičová, Dana Marušníková, Daniela Šimáková a Marína Halajová. So svojimi triednymi učiteľkami, profesorkami slovenského jazyka a knihovníčkami z oboch prostredí pripravili hudobný bod a viac recitácií prózy, poézie a nacvičili divadielka, ktorých tvorcovia sú z Padiny a Kovačice. V mene autorov z Padiny sa záverom prihovorila Ružena Kraticová. Ján Špringeľ Po programe nasledovala rozprava týkajúca sa aktuálnej situácie vo fakultatívnej výučbe slovenského jazyka. Keďže ide o početné problémy a možnosti na ich riešenie, v rozprave sa rovnako aktívne zúčastnili tak profesori, ako i matičiari. Po diskusných príspevkoch čestného predsedu Matice slovenskej v Srbsku Rastislava Surového, dozorcu v novosadskom evanjelickom cirkevnom zbore Jána Brtku, matičiara Martina Klátika a iných diskutérov, vykryštalizovali sa aj konkrétne závery. Napríklad, aby sa od kompetentných úradov žiadalo zlepšenie podmienok na prácu tak žiakov, ako i profesorov, tiež návrh, aby sa na rôznych súťažiach, zvlášť na Slovensku, zúčastňovali aj žiaci s fakultatívnou výučbou slovenčiny. Za skvelý program sa matičiari svojim najmladším hosťom zavďačili sladkosťami a skromným pohostením. A, pravdaže, nevystala výzva, aby tradícia spoločných programov pokračovala aj naďalej. Text: J. F. Foto: P. Ľ.

K U LT Ú R A

MATKINO MLIEKO – NAJLEPŠIA STRAVA. Slávnostný program v rámci kampane Týždeň promovania dojčenia, 1. − 7. októbra 2012 tentoraz pod heslom Rozumieť minulosť – plánovať budúcnosť sa uskutočnil v utorok 2. októbra v slávnostnej sieni Radnice v Novom Sade. Žiakom základných škôl a deťom predškolského veku, autorom najkrajších výtvarných a literárnych prác z územia Juhobáčskeho obvodu, ktorí sa zúčastnili na súbehu na tému: Matkino mlieko – najlepšia strava, ceny udelil Dr. Petar Novaković, člen Mestskej rady pre zdravotníctvo. Medzi odmenenými bola Saňa Kyseľová, žiačka 7. 1 triedy Základnej školy Ľudovíta Štúra v Kysáči (na snímke pri svojej práci), ktorá získala 1. miesto na výtvarnom konkurze. Odmenené práce Juhobáčskeho obvodu zašlú na republikovú súťaž. Michal Ďurovka

Chýrnik TOPOLA. Na tohtoročnom trojdňovom stretnutí dejateľov Srbska Oplenačka berba v Topole v piatok 12. októbra vystúpila aj spevácka skupina Združenia pazovských žien, programovej formy SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Podľa slov Ruženy Červenskej, ktorá pracuje s členkami speváckej skupiny, na tomto podujatí boli jedinými predstaviteľmi slovenskej národnostnej menšiny. A. Lš. BÁČSKA PALANKA. V sobotu 20. októbra v evanjelickom kostole o 10. hodine vystúpi zmiešaný štvorhlasný evanjelický spevokol zo Slovenskej republiky. E. H. NOVÝ SAD. Sekcia pre kultúrno-zábavnú činnosť a zachovávanie tradícií SKC P. J. Šafárika v Novom Sade v sobotu 20. októbra usporiada Jesennú zábavu. Nevystane bohatá tombola a do tanca a na dobrú náladu bude hrať skupina Maks zo Selenče. J. S. STARÁ PAZOVA. MOMS a SKUS hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove pripravujú spoločne 13. ročník festivalu Rozospievaný Sriem. Organizačný výbor rozhodol, že sa festival usporiada v sobotu 8. decembra v staropazovskej divadelnej sieni. Jednotlivé sriemske osady nech prihlásia svojich predstaviteľov na adresu pazovského MOMS (Ćirila i Metodija 8, 22 300 Stará Pazova) alebo na e-mailovú adresu: momsstp@gmail.com. a. f.

ĎALŠIE OCENENIE PRE ČLENOV GALÉRIE INSITNÉHO UMENIA prišlo z Lapova. Tamojšia obec, Kultúrno-turistické stredisko Stefana Nemanju a Mesto – múzeum železnice zorganizovali prednedávnom 6. Medzinárodnú výstavu umeleckých prác. V kategórii pre výtvarných umelcov Zuzana Vereská získala tretiu cenu. Okrem členov Galérie insitného umenia (Drago Terzić, Rozalija Markovová, Štefan Varga a Zuzana Vereská) z Kovačickej obce sa zúčastnili ešte maliarky Mária Hlavatá-Pavelková a Mária Hlavatá-Krišanová. Na slávnostnom udelení cien okrem laureátky sa zúčastnila i R. Markovová. Odmenená Z. Vereská sa mesiac skôr (od 10. do 13. augusta) spolu s riaditeľkou Galérie insitného umenia Máriou Raspírovou zúčastnila na Dňoch Danila Batu Stojkovića vo Vrnjačkej Banji, kde v Krištáľovej sieni hotela Zvezda bolo vystavených dvadsaťosem malieb maliarov z fondu známej obrazárne. Slávnostný príhovor mal herec Milan Caci Mihajlović, ktorý výstavu otvoril. Na vernisáži sa zúčastnili i ďalšie herecké esá, ako sú Mira Banjac a Ljiljana Stjepanovićová, ale i rad talentovaných budúcich hercov, študentov belehradskej fakulty. Maliarka Vereská (na snímke na jednom z veľtrhov) počas pobytu v kúpeľnom mestečku namaľovala na ruky a tváre návštevníkov podujatia a mestečka technikou body artu nespočetné množstvo „malieb“. Text a foto: Ján Špringeľ

Mám zakázané u lekára lovesá zakázať a zakazovať sa bežne používajú S v novom, neslovenskom význame, čo spôsobilo poruchu v systéme slovenskej slovnej zásoby. V ambulanciách sa pacientom zakazujúnávštevy u lekára, zakazujú sa termíny u kaderníčky, v kozmetických salónoch atď. V spisovnej slovenčine sa slovesami zakázať / zakazovať / zakazovanie vydáva zákaz, resp. zakazuje sa, či nedovoľuje sa napríklad predaj liehovín, výrobkov podozrivej kvality. Lekár pacientovi môže zakázať fajčiť!; Zakázané je vyrušovať!; Nezamestnaným vstup zakázaný!; Tu je zakázané parkovať! – sú to všetko náležité tvary, pri ktorých sa použitie tohto slovesa dovoľuje a vystihuje ten pravý účel, na rozdiel od nenáležitého významu, ktorý je bežne zaužívaný v slovenskosrbskom bilingválnom jazykovom spoločenstve. Tieto slovesá v srbčine a v slovenčine znejú takmer rovnako, avšak významovo sa líšia. V slovenčine sa teda tieto slovesá používajú v spojeniach typu zakázať, zakazovať niekomu niečo, ide teda o význam nedovoliť, zabrániť niekomu niečo, pokiaľ sa srbskými slovesami zakazati / zakazivati vlastne určuje, stanovuje termín, kedy sa má niečo uskutočniť, realizovať. Ide tu o iný, v podstate opačný význam od toho, čo vystihujeme slovenskými slovesami zakázať / zakazovať / zakazovanie. Keďže sme Slováci, uctievajme si náš materinský jazyk a zároveň sa spisovne aj vyjadrujme. V súvi-

slosti s termínom prehliadky u lekára, u kaderníčky a v iných salónoch mali by sme namiesto slovies zakázať / zakazovať použiť tieto slovesá: – určiť – určiť termín, čas prehliadky; – určiť si, alebo ešte skôr – objednať si / dohodnúť si / dohovoriť si termín prehliadky, u kaderníčky; – ako aj dohovoriť sa / dohodnúť sa o prehliadke. Keďže sa objednané termíny viac-menej zapisujú do počítača, možno použiť i jednoduché slová zapísať sa u lekára, resp. prihlásiť sa u kaderníčky. V súčasnej slovenčine sa v podobných situáciách používa aj termín, síce ako hovorový, objednaťsau lekára, u kaderníčky, u kozmetičky... Na výber máme viac slov, a preto keď si ideme určiť termín, povedzme v ambulancii, nežiadajme si na okienku, aby nám zakázalitermín prehliadky, ale aby nám určili prehliadku. Môžeme povedať aj tak, že si chceme dohodnúť,dohovoriť čas prehliadky; alebo že sa chceme objednať u lekára. Teda po slovensky pacientov, zákazníkov upozorňujeme, že prehliadku, návštevu u lekára, v salónoch si treba dohodnúť, dohovoriť vopred. Namiesto nezmyselnej vety a nenáležitého príkazu„Zakazovanie u lekára je povinné!“ treba použiť: „Určovanie termínu prehliadky u lekára je povinné!“ či„Dohováranie termínu prehliadky u lekára je povinné!“ alebo„Pacient je povinný objednať sa u lekára!“

20. 10. 2012

42 /4513/

HLAS ĽUDU

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE

o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS IDEA Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS IDEA, Bulvár vojvode Stepe č. 32, na katastrálnej parcele číslo 10 753/19, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 12. októbra 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-857/12, že odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS IDEA, schvaľuje

o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu projektu na životné prostredie Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Hotel Putnik – NS 81, NSH 81, NSU 81, v Ulici Iliju Ognjanovića 24, Nový Sad, na katastrálnych parcelách čísla 1 a 2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

ROZHODNUTIE

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

1. Určuje sa, že pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS IDEA, Bulvár vojvode Stepe č. 32, na katastrálnej parcele číslo 10 753/19, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokácii základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS IDEA, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS IDEA, Bulvár vojvode Stepe č. 32, na katastrálnej parcele číslo 10 753/19, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie trojúsekovej anténovej sústavy, ktorá bude pozostávať z jednej antény typu ADU 451 602 po úseku pre systém GSM 900 a UMTS. Predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 4 + 4 + 3 a pre systém UMTS je 3 + 3 + 3. Antény budú usmernené s azimutmi 30 ° (prvý úsek), 120 ° (druhý úsek) a 220 ° (tretí úsek) pre systémy GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Bystrica. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010 a 24/11), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS IDEA, číslo 2 107/12-211 MK, a odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS IDEA – zmeny, číslo 2 107/12-211 MK, z 5. októbra 2012, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS IDEA a Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS IDEA – zmeny, dokázané je, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 6.4 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

20. 10. 2012

42 /4513/

HLAS ĽUDU

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov projektu na životné prostredie Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Liman 4 – NS 167, NSU 167, Ulica Balzakova 64, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3 930/9, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Na základe článku 15 odsek 9 Štatútu Správna rada Ustanovizne Informačné stredisko BÁČSKY PETROVEC v Báčskom Petrovci vypisuje

S Ú B E H NA VOĽBU RIADITEĽA A ŠÉFREDAKTORA INFORMAČNÉHO STREDISKA BÁČSKY PETROVEC, V BÁČSKOM PETROVCI Kandidáti majú spĺňať nasledujúce podmienky: – štátnu príslušnosť Republiky Srbsko; – vysokoškolské /VII. stupeň/ alebo vyššie vzdelanie /VI. stupeň/; – organizačné schopnosti; – najmenej dva roky pracovnej doby v oblasti informovania; – aby nejestvovali zákonné prekážky na voľbu. Riaditeľ sa volí na obdobie štyroch rokov. Lehota prihlasovania na súbeh je 20 dní odo dňa zverejnenia súbehu. Nevčasné a neúplné prihlášky sa nebudú rozoberať. S prihláškou na súbeh kandidáti majú priložiť: – dôkaz o štátnej príslušnosti, – overenú fotokópiu diplomu o nadobudnutom odbornom vzdelaní, – potvrdenie o pracovnej skúsenosti, – potvrdenie, že kandidát nie je trestne stíhaný. Osobitná podmienka je: – znalosť slovenského jazyka. Prihlášky na súbeh treba zaslať na adresu: INFORMAČNÉ STREDISKO BÁČSKY PETROVEC, BÁČSKY PETROVEC, ULICA KOLLÁROVA ČÍSLO 4. Bližšie informácie o súbehu možno dostať na telefónne číslo: 021/780-040.

OZNAMY BOĽAVÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 19. októbra 2012 uplynul rok, čo nás navždy znenazdajky opustil náš milovaný manžel, otec, svokor a starý otec

Dňa 12. októbra 2012 nás navždy opustil

MICHAL ŽILAJI 8. 6. 1943 – 19. 10. 2011 – 19. 10. 2012 z Pivnice

MICHAL PETRÁŠ DROBNÝ OZNAM PREDÁVAM chatku na Trohákoch v Petrovci. Pavel Kamáň, Janka Jesenského 5a, Báčsky Petrovec, tel.: 063/8310-644 a 021/780-389.

1964 – 2012 z Kulpína

S láskou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší: manželka Alžbeta, dcéra Vierka, zať Gunter a vnučky Katharina, Theresa a Franziska z Nemecka

S láskou si na Teba bude spomínať svokra Juríková

BOĽAVÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 16. októbra 2012 uplynuli dva roky, čo nás opustila

s naším švagrom

s priateľom

MÁRIA PINTÍROVÁ rod. Franková 22. 9. 1982 – 16. 10. 2010 – 2012 z Pivnice

MICHALOM PETRÁŠOM Pred mocou smrti slabí sa cítime, buď pri nás, Kriste, úprimne prosíme, potešuj smutných, slabých podopieraj, slzy na tvári zotieraj. Čas plynie, dni ubiehajú, ale bôľ v srdci sa netíši. Zarmútení rodičia Ján a Anna Pintírovci

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 16. októbra 2012 uplynuli dva roky, čo nás opustila

1964 – 2012 z Kulpína Ťažko je Tvoju smrť ospravedlniť osudom, ešte ťažšie žiaľ liečiť časom...

MICHALOM PETRÁŠOM 1964 – 2012 z Kulpína S úctou si na neho budú spomínať rodiny Kičiňová a Bovdišová

Rodina Ededyová

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ROZLÚČKA

s naším švagrom

s priateľom

MÁRIA PINTÍROVÁ rod. Franková 22. 9. 1982 – 16. 10. 2010 – 2012 z Pivnice V srdci sme si uchovali Tvoj pohľad, úsmev, hlas. Na Teba si neustále spomíname. Vyšliapaným chodníkom k Tvojmu večnému domu chodíme. Len ten, kto stratil svojho nenahraditeľného, pozná, čo je bolesť a byť sirotou. Tvoj vrele milovaný synček Róbert a manžel Miroslav Pintírovci

MICHALOM PETRÁŠOM 1964 – 2012 z Kulpína

Večnú pamiatku si zachováme a s láskou v srdciach si na Teba budeme navždy spomínať.

Úsmev mal na perách, dobrotu v srdci a poctivosť vo svojej duši.

Sabína a Branislav

Priateľ Rastislav Valentík s rodinou

20. 10. 2012

42 /4513/

HLAS ĽUDU

OZNAMY BOĽAVÁ ROZLÚČKA s naším švagrom

MICHALOM PETRÁŠOM 1964 – 2012 z Kulpína

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Uplynulo 14 rokov, čo ma navždy opustila moja mama

Dňa 16. októbra 2012 uplynulo 6 mesiacov, čo nie je s nami môj manžel, náš otec a starý otec

ZUZANA HRAŠKOVÁ

JURAJ JONÁŠ

rod. Vŕbová 18. 11. 1933 – 11. 10. 1998 – 2012 z Hajdušice

11. 4. 1948 – 16. 4. 2012 – 16. 10. 2012 z Kovačice

Na Tvoju lásku a dobrotu ani po toľkých rokoch nezabúda a spomienku v srdci si na Teba zachováva dcéra Anna Pániková s rodinou

Navždy si na Teba s láskou a veľkou úctou budú spomínať manželka Zuzana a syn Miroslav so svojou rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

s kmotrom

s našou Vesničkou

Na jeho dobrotu a vždy usmiatu tvár si s úctou bude spomínať rodina Hudecová z Hajdušice

MICHALOM PETRÁŠOM

VESNOU POVOLNOU

1964 – 2012 z Kulpína

rod. Mučajiovou 12. 3. 1979 – 12. 10. 2012 z Petrovca

S láskou a úctou si na Teba a Tvoju dobrotu budú spomínať kmotrovci Stupavskovci

JURAJ KRÁLIK 8. 12. 1930 – 21. 10. 2002 – 2012 z Kovačice V našich srdciach a v našich myšlienkach je stále živý. Tvoji najmilší

DROBNÉ OZNAMY KUPUJEM a beriem do prenájmu (árendy) pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí. Tel.: 063/71673-82.

JURAJA KRÁLIKA

KUPUJEM staré a nové perie alebo me2002 – 2012 ním za paplóny, vankúše z Kovačice a deky. Prichádzam na Tichú spomienku pozvanie. Martin Nosál, venuje B. Petrovec, 063/8269205 rodina Cicková a 021/782-278. 20. 10. 2012

42 /4513/

Mama Anna a manžel Ján

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA Uplynulo 10 rokov, čo nie je s nami

SPOMIENKA

Navždy zostaneš v našej pamäti.

HLAS ĽUDU

Dňa 15. októbra uplynulo 5 rokov, čo nás navždy opustila sestra a teta

ANNA KARDELISOVÁ rod. Ožvátová 1943 – 2007 – 2012 z Kysáča Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachováva sestra Olinka Krošláková s rodinou z Nového Sadu

SPOMIENKA Uplynulo 5 rokov od smrti nášho drahého manžela, ocka, starkého a pradedu

JÁNA LEPÓRISA 1937 – 2007 – 2012 z Nového Sadu rodom zo Selenče S úctou a láskou si na Teba spomíname a tichú trvalú spomienku si zachovávame. Manželka Anna, syn Ján a dcéra Anna s rodinami

JURAJ JONÁŠ 16. 4. 2012 – 16. 10. 2012 z Kovačice Tichú a trvalú spomienku si na Vás zachovávajú a na Vašu dobrotu a starostlivosť nikdy nezabudnú kolektívy Jonáš a Zuzana

SPOMIENKA na manžela a otca

JÁNA TORDAJA 1951 – 2005 – 2012 z Kysáča

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť. Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 18. októbra 2012 uplynuli dva roky, čo sme sa navždy s Tebou rozlúčili

ONDREJ KRIŽAN 13. 12. 1953 – 18. 10. 2010 – 2012 z Petrovca Na Teba si s láskou spomínajú: syn Zdenko, dcéra Olina s manželom a vnučka Nikolina

OZNAMY POSLEDNÁ ROZLÚČKA Po ťažkej chorobe ma opustila moja milá sestra

BOĽAVÁ ROZLÚČKA so svojím bratom a ujkom

MICHALOM PETRÁŠOM 21. 11. 1964 – 12. 10. 2012 z Kulpína

KATARÍNA RUMANOVÁ

Miloval si život a všetkých nás. S láskou a úctou si na Teba bude spomínať:

rod. Činčuráková 15. 8. 1944 – 20. 9. 2012 z Báčskej Palanky

Tvoja sestra Anna Virágová s manželom Miloslavom a dcérami Annou Pálikovou a Katarínou Kockovou s rodinami

Vo veľkom žiali a smútku si nás zanechala. Tvoja milá tvár nám navždy zostane, milá sestra, v krásnych spomienkach.

BOĽAVÁ SPOMIENKA na syna

Na Teba nikdy nezabudne Tvoja zarmútená sestra Elena s rodinou z Pivnice

JÁNA JURICU 1955 – 2009 – 2012

SMUTNÁ SPOMIENKA na

Dňa 23. októbra uplynú tri najťažšie roky v našich životoch. Vždy budeš slzou v našich očiach a ranou v našich srdciach. Večne zarmútení Tvoji rodičia

SMUTNÁ SPOMIENKA na brata

ANIČKU ŠIMÁKOVÚ rod. Žabskú 18. 4. 2012 – 18. 10. 2012 odbornú učiteľku z Padiny S láskou si spomínajú a v srdciach Ťa zachovávajú Tvoji najmilší

JÁNA JURICU 15. 5. 1955 – 23. 10. 2009

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú: sestra Anna Segedinská s manželom Savom a dcérami Saňou a Ivanou

20. 10. 2012

42 /4513/

HLAS ĽUDU

OZNAMY

SMUTNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

s mojím synom

na môjho milého druha

MICHALOM PETRÁŠOM

13. 12. 1953 – 18. 10. 2010 – 2012 z Petrovca

21. 11. 1964 – 12. 10. 2012 z Kulpína Vždy budeš slzou v mojich očiach a ranou v mojom srdci.

ONDREJA KRIŽANA

Kto zotrie slzy, čo tvárou tečú? Kto zahojí rany, čo bolia a pečú? Smutný je náš dom, prázdno je v ňom, len cestička k hrobu zostala von.

Tvoja mama

Tvoja Katka

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s naším najmilším manželom a otcom

MICHALOM PETRÁŠOM 21. 11. 1964 – 12. 10. 2012 z Kulpína

Osud je občas veľmi krutý, nevráti, čo raz vzal... Zostanú iba spomienky a v srdci veľký žiaľ. Manželka a synovia

20. 10. 2012

42 /4513/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 19. októbra: • O 19.30 z cyklu Stopami dávnej minulosti z produkcie Slovenskej televízie bude odvysielaný dokumentárny film Šesť mečov z Liptovských Sliačov. • O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: o situácii na Filozofickej fakulte v Novom Sade na Oddelení slovakistiky, zo seminára pre novinárov na Slovensku, z oslavy v Novinovo-vydavateľskej ustanovizni Hlas ľudu, o aktivitách a oslave dobanovských Slovákov, o dedinskej oslave v Hajdušici, o aktivitách v MOMS Čelarevo, z oslavy Dňa Obce Báčsky Petrovec a o podpísaní zmluvy o spolupráci, z poľnohospodárstva priebeh jesennej sejby v Juhobáčskom obvode a zo športu o hložianskom ženskom futbalovom tíme. • O 20.45 SPEKTRUM: Vo vysielaní sa hostia v štúdiu zmienia o oslavách tohtoročného Kovačického októbra s prízvukom na oslavu jubileí: 50 rokov strednej školy a 45 rokov Gymnázia Mihajla Pupina, ako i o hudobných festivaloch Rozspievané klenoty a Letí, pieseň letí. NEDEĽA 21. októbra: • O 11.00 DÚHOVKA: Odvysielaný bude reportážny záznam z 32. festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč v Selenči. • O 11.30 VYSIELANIE PRE DEDINU: Vo vysielaní sa bude hovoriť na aktuálne roľnícke a zeleninárske témy. Nevystanú ani užitočné informácie a slovenská ľudová hudba. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie DOBRÝ VEČER, VOJVODINA bude v sobotu o 3.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu ráno o 5.30 h. Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 21. októbra 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Futbalom proti rasizmu Aktivity penzistov Veľtrh tvorby vidieckych žien z Vojvodiny Utorok 23. októbra 16.00 – 18.00 Klenotnica Kovačičan Jaroslav Glózik, víťaz tohtoDruhá časť Rozo- ročného Zlatého kľúča v Selenči spievaných klenotov Piatok 26. októbra 16.00 – Činní penzisti invalidi práce 18.00 Klenotnica Denník, Šport Slovenský film: Iná láska Čo nového v našom spoločenČo nového v našom chotári? skom živote? Výber z programu TV Petrovec

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 22. októbra: 17.15 – 18.00 Zo starých zásuviek – ľudové piesne predvedú sólisti a orchester Rádia Nový Sad; Utorok 23. októbra: 17.15 – 18.00 Stretnutie – pásmo krásneho slova a hudby venované 32. ročníku Festivalu Zlatý kľúč; Streda 24. októbra: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko; 17.15 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – zaznie zmes ľudoviek; Štvrtok 25. októbra: 17.15 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – zaznejú skladby z 5. Festivalu nových slovenských lyrických piesní; Piatok 26. októbra: 17.15 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 20. októbra: • 17.15 – 18.00 Piesne naše – dolnozemské ľudové a lyrické piesne; NEDEĽA 21. októbra: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky – Free voices a Hrdza zo Slovenska. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby – hudba romantizmu. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny – slovenské populárne hudobné skupiny. • 17.15 – 18.00 Portréty – slovenská ľudová hudba; UTOROK 23. októbra: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení – výber zo známych skladieb romantizmu; STREDA 24. októbra: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu – populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

20. 10. 2012

42 /4513/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; Program od 19. do 25. októbra Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v repríznom termíne o 19.30 h.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 42 V tajničke je sviatok jedného slovenského týždenníka. autorka: mladá ANNA tajnička pokosená ž. meno pijak BIČIAtráva Hanka ROVÁ

20.15 Filmy: Piatok 19. októbra – Elita armády Sobota 20. októbra Monika Stracinská a Ivona Šimonová, – krásky z Petrovca Návrat draka Pondelok 22. 18.45 Hit dňa, Reklamy, zooktóbra – strih Molí Dom so znakom smrti 19.00 Zvon, prehľad udalostí Utorok 23. októbra – týždňa Oko 3 20.00 Kolážová relácia Nedeľa Streda 24. októbra – s vami: Výber z programu osláv Policajt proti svojej vôli Dňa Obce B. Petrovec Štvrtok 25. októbra – 22.00 Film: Šípy vášne Zmluva s diablom 24.00 Záver vysielania 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon Každý pondelok o 20.15: Hu23.00 Záver vysielania dobný mix V piatok a v sobotu o 18.15: Nedeľa 21. októbra Z programu TV Kovačica a TV Pan18.00 Hudobné blahoželania čevo

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz

15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 24. októbra o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň po dlhšej prestávke budú vysielané nové zaujímavé príspevky. Tentoraz to bude z Bratislavy. Repríza v nedeľu 28. októbra o 7.30 h. Čumil v Bratislave, na Panenskej ulici s kamerou TV Pančevo 20. 10. 2012

42 /4513/

HLAS ĽUDU

dlhá samohláska

romb

ad notam

vyčítavo napomína north kelvin herečka Gardner

úseky, fázy

obvod

ňaňa von

ďakujem (srb.)

bohviečo domáce meno Alžbety

sol. slabika

alt

kyslý prípravok

joule

prístroj

podnes

záhrada s ovocnými stromami Uroš Predić

m. meno Jaroslav

predložka

H2O dinár m. meno Davorin

solm. slabika

zamrznutá voda

pobrežná hrádza vpíšte BK vpíšte EN plošná jednotka

sprav!

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00

vymenil, spôsobil

podá

boh starovek. Egypta

samec kačice ampér

vpíšte UTA

jemné kvapky vody

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 41 – VODOROVNE: briliant, rana, mal, Abafi, kk, nameralo, IT, teret, S, kanap, Lea, Arab, Adra, ala, V, fakt, R, TI, r, úd, Leopold, kolektív TAJNIČKA: LEOPOLD BRANISLAV ABAFI Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 39 z čísla 39 Hlasu ľudu z 29. septembra 2012 bolo: NATAŠA TANSKÁ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: MAGDALÉNA VLČEKOVÁ, Ul. Partizánska č. 30, 26 215 PADINA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠPORT SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Dolina znova prvá Po výhre nad šídskym Radničkim padinská Dolina je znova na prvom mieste. Čelarevčania prehrali v Sente a Temerínčania v Báčskej Topole. Odžačania nepríjemne prekvapili domáci Radnički v Sombore a dostali sa do hornej časti tabuľky. Staropazovčania v Pančeve remizovali s posledným Dinamom.

tabuľky boli podnetom pre súperov, aby húževnato bojovali o body. V Padine sa útočilo na obe strany, ale vlnila sa iba sieť Šíďanov. Od začiatku zápasu brankár hostí Vujasinović mal plné ruky práce. Najlepšiu šancu domácich v prvom polčase premrhal Kovačević, ktorého slabú strelu Vujasinović chytil.

ýsledky 9. kola: Mladost – Cement 2 : 0, Radnički (S) – Tekstilac 0 : 2, Dinamo – Jednota 1 : 1, Senta – ČSK Pivara 1 : 0, Radnički (SM) – Srem 3 : 1, Dolina – Radnički (Š) 2 : 0, Dunav – Palić 1 : 0, B. Topola – Sloga 2 : 0. Program 10. kola: Cement – Sloga, Palić – B. Topola, Radnički (Š) – Dunav, Srem – Súboj o loptu vo vzduchu na zápase Dolina – Radnički (Š) 2 : 0 Dolina, ČSK DOLINA – RADNIČKI (Š) 2 : 0 Pivara – Radnički (SM), JedPo prestávke Dolina znova nota – Senta, Tekstilac – Di- (0 : 0) diktovala útočnú hru. Gigović Rovnaký počet bodov na kon- a Šalipurović rozohrávali svojich namo, Mladost – Radnički te a možnosť dostať sa na vrch útočníkov. Útoky z krídel do(S).

mácim priniesli šance a konečne aj gól. Dobre odcentrovanú loptu z pravej strany v 60. min. pri opačnej žrdi prijal Šalipurović a prekonal bezmocného Vujasinovića. Všetky pokusy hostí na zmenu výsledku obrana Doliny úspešne zneškodnila. Konečne jednu zo svojich šancí premenil Kovačević, ktorý v 90. min. efektne prekabátil brankára hostí. DOLINA: Jevtić, Nedučić, Ivanišević, Memović, Tripković, Gigović, Stajčić, Stojanovski (Šalipurović), Ninkov, Kovačević, Ćirić (Antić). Ján BOKOR

kvalitu a nebyť slabej realizácie šancí, môžeme dosahovať lepšie výsledky. Dôležité bolo, že sme na vedúdenástky, ktorú úspešne reaci gól Dinama hneď lizoval obranca Knežević. odpovedali naším góAj v pokračovaní zápasu sa lom. Verím, že v naslehralo svižne, striedali sa akcie dujúcich ťažkých zána oboch stranách, no bez pasoch šance prídu a efektného záveru. Ani jedno úspešnejšie ich premužstvo nemalo výrazné šanmeníme. Chlapcom sa ce na zabezpečenie si pre obe za predvedený výkon mužstvá troch cenných boa zvlášť príkladnú herdov. Vcelku sa hralo férovo a nú disciplínu poďakúkorektne, k čomu prispelo aj vam. Nemôžeme im objektívne obecenstvo. nič vyčítať, hrali dobre, „Sme radi, že sme získali až na úvod zápasu, bod v stretnutí s domácim Tréner Jednoty Dragan keď sme inkasovali súperom v Pančeve, ktorému Macura: „Môžeme lepšie!“ gól.“ výhra bola imperatívom JEDNOTA: L. Jovivzhľadom na ich prekvapujúco veľmi zlé po- šić, Knežević, Đ. Lukić, Šuša, N. Jovišić, stavenie v tabuľke,“ povedal nám po zápase Vujčić, Fabók (Dragin), Žakula, Ljutovac tréner pazovského celku Dragan Macura. (Ogrizović), Pejčinović (B. Lukić), Stefa„Proti domácemu mužstvu, ktoré sa snažilo nović. vyhrať a odpútať sa z dna tabuľky, ukázali sme Bz-ý

Na gól odpovedali gólom DINAMO – JEDNOTA 1 : 1 (1 : 1) tarší priaznivci Jednoty sa pamätajú na predchádzajúce stretnutia s pančevským Dinamom v silnejších súťažiach, nepodceňujúc terajšiu Srbskú ligu – skupina Vojvodina. V tých zápasoch Jednota mala pozitívnu bilanciu. Nedeľný zápas starých známych pripomínal na tie dobré zašlé časy, ktoré sa, žiaľ, minuli. Jednota odcestovala do Pančeva s cieľom domov sa vrátiť s plným ziskom. Od začiatku zápasu zverenci trénera Dragana Macuru hrali útočne, ale núkajúcich sa šancí nebolo mnoho. V prvej polhodine ich nemali ani domáci futbalisti, keď hra bola úplne vyrovnaná. Domáci sa predsa prví ujali vedenia. V 23. min. Savanović z voľného kopu z dvadsiatich metrov prekvapil brankára hostí Lazara Jovišića, ktorému lopta nepozorne odišla za chrbát. Po inkasovanom góle hostia z Pazovy boli snaživejší a ich aktivita v 33. min. priniesla vyrovnávajúci gól zo správne odpískanej je-

20. 10. 2012

42 /4513/

HLAS ĽUDU

ŠPORT MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Nepoznajú prekážky BUDÚCNOSŤ (H) – KRIVÁŇ 2 : 0 (1 : 0)

Zaslúžená výhra BUDUĆNOST (P) – SLÁVIA 0 : 2 (0 : 0)

obrý zápas v PaZápas v Paragoch ragoch, kde si sledovalo zo 100 dired viac než 200 divákhostia z Pivnice zavákov. Žlté karty domi v Hložanoch v jarslúžene vybojovali stali Danilov a Fabók močnú nedeľu prebiehal tri body. Celé muž(Budućnost), resp. Vutvrdý a bojovný zápas stastvo Slávie zahralo jaković, Kotiv a Séč rých rivalov, kde domáci naplno, stredopo(Slávia). boli lepší a zaslúžene zíliari presnými priSLÁVIA: Pavlíni, skali tri body. Selenčania hrávkami umožňoM. Žigmund, Séč, od začiatku ukázali, že sa vali útočníkom doĆutilo, Nímet, Vujaneprišli iba brániť. Prvé stať sa do šancí. ković, J. Žigmund, vzrušenie bolo v 6. min., Prví zaútočili hosKotiv, Babić (Rajčan), keď rozhodca nepískal jetia, keď v 7. min. KoVasiljević, Baláž. denástku po faule nad Fejtiv uvoľnil J. ŽigPionieri Slávie v Čedim. Domáci mali viac lopmunda, no tohto Ľahko v susedstve: Vlasti- lareve hrali 2 : 2 (góly tu v nohách, ale obetaví strela z piatich me- mír Nímet (Slávia Pivnica) za hostí dali Petrović a kriváňovci nedovolili streliť (Foto: J. P.) trov skončila nad Pintír) a zostali aj ďaz diaľky. Naladený Pavlis bránou. V 18. min. ostrú strelu Božina lej na prvom mieste. po ľavej strane robil trmurukou odrazil Pavlíni a mal aj šťastie, Výsledky 8. kola: Krila Krajine – vrmu, v 22. min. po jeho aklebo lopta potom trafila ľavú žrď. Do Bački hajduk 0 : 2, Budućnost (P) cii ďalší Petrovčan v radoch polčasu Pivničania mali ešte tri prí- – Slávia 0 : 2, Vojvodina – Kulpín domácich Fejdi priniesol ležitosti a domáci Danilov iba raz ko- 4 : 1, Soko – Bačka 7 : 0, Proleter – vedúci gól. Potom hostia pal ponad bránu. Maglić 5 : 0, Budúcnosť (H) – Krimali zopár streleckých poV 51. min. sa radovali futbalisti Slá- váň 2 : 0. kusov, ktoré pozorný Tanvie. V rýchlom útoku Kotiv uvoľnil VuProgram 9. kola: Kriváň – Krila kosić aj napriek šmykľavej jakovića, tento prihral J. Žigmundovi, Krajine, Maglić – Budúcnosť (H), pôde zneškodnil. Vo finiši Nepoznajú prehru: Michal Hataľa ktorý bol rýchlejší od obrancov a z Bačka – Proleter, Kulpín – Soko, polčasu Pavlis servíroval (Budúcnosť Hložany) (Foto: J. P.) desiatich metrov trafil sieť – 0 : 1. Roz- Slávia – Vojvodina, B. hajduk – Bušancu Hataľovi a Fejdimu, no títo sa na pár metrov od brány na výhru. Selenčania sa nezahanbi- hodca Popadić z Tovariševa v 76. dućnost (P). Ján ŠUSTER nedorozumeli a lopta skončila v ru- li a z hosťujúcich celkov v Hložanoch min. musel odpískať jedenástku za tejto jesene istotne ukázali najviac hostí, lebo sa J. Žigmund zbavil niekách Krstića. V druhom polčase sme sledova- a zanechali najpriaznivejší dojem. koľkých zadákov, potom aj brankáBUDÚCNOSŤ: Tankosić, Hor- ra, ale ho tento v trestnom území neli ešte krajší zápas. Domáci dominovali na trávniku, ale z protiútokov vát, Ožvát (Chovan), Severíni, Maj- dovolene zastavil. Rozhodcova píšsi hostia prostredníctvom Alexyho storović, Đukić, Fejdi, Pavlović, ťala sa neozvala. V 82. min. hostia dali v 53. a 68. min. vytvorili šance aspoň Hataľa (Jeličić), Lukić (Molnár), aj druhý gól. Babić sa zmocnil lopty, prihral J. Žigmundovi a tento z dena vyrovnanie. Najprv Majstorović Pavlis. KRIVÁŇ: Krstić, Pavlović, Dobrík, siatich metrov rutinovane vsietil. blokoval strelu Spasića hlavou z Do konca sa domáca Budućnost dvoch-troch metrov, a potom i Hor- Krížov, Banjac, Strehársky, Alevát pomohol Tankosićovi zachovať xy, Spasić, Darko Pavlov, Anđelić, pokúsila všetkými možnými spôsi čisté konto. To akoby prebudilo do- Grňa. Striedali: Jovović, Mušikić, sobmi vsietiť gól, ale obrana Pivničanov odvrátila všetky nebezpečné mácich, ktorí odpovedali strelou Mučaji. Ján MURTIN akcie. Jeličića do brvna. Po akcii Severíniho a Lukića sa Pavlis našiel zoči-voči V 55. min. akcia Peťkovského a s Krstićom, ktorý smelým zákroS. Hašku priniesla gól z kopačky kom vyrazil silne kopnutú loptu. tohto druhého. Priam je nepoV 75. min. Lukić prekľučkoval v chopiteľné, ako Burger z vyprašestnástke dvoch zadákov, už vy- VOJVODINA – KULPÍN 4 : 1 (3 : 0) covanej akcie v 88. min. z asi piachádzal z trestného územia chystaerby kola v Tovariševe ospra- diny z pravej strany a odcentrova- tich metrov strelil ponad bránu. júc si loptu na silnejšiu ľavačku a hosDomáci hráči vo finiši často sivedlnilo očakávania divákov. nú loptu pred bránu útočník hlavou tia ho nepotrebne faulovali. Neistý rozhodca Janjić z Gajdobry ukázal na Možno príliš vysoká výhra do- upravil do siete brány Vezmara – 2 mulovali zranenia, čakali koniec biely bod, z ktorého spomenutý mácich nie je reálny obraz situá- : 0. Kulpínčania protestovali u roz- zápasu, no v poslednej minúte po Lukić stanovil na 2 : 0. Posledných 15 cie na trávniku. Domáci mali pre- hodcu, lebo tvrdili, že hráčovi Voj- chybe S. Hašku útočník Vojvodiny minút spľasli ambície aj jedných, aj vahu v prvej časti, kým Kulpínča- vodiny lopta unikla z ihriska pred- stanovil konečný výsledok – 4 : 1. KULPÍN: Vezmar, S. Haška, tým ako odcentroval. V 30. min. sa druhých, takže vzrušujúcich situácií nia dominovali po prestávke. Po neobozretnom zákroku mla- domáci z protiútoku ujali trojgólo- Ivezić, Stajić, Burger, Žakula, ani nebolo, a zápas sa v korektnej a férovej atmosfére skončil 2 : 0. Mož- dého S. Hašku v 9. min. lopty sa vého vedenia – 3 : 0. Vo finiši prvé- Fábry (Peťkovský), Abramović, no povedať, že Hložančania boli zmocnil útočník domácich – 1 : 0. V ho polčasu Chalupka a Doknić ne- Doknić, Kajtez, Chalupka. Gavra Govorčin presne toľko lepší, koľko potrebovali 22. min. zaútočili futbalisti Vojvo- využili dve šance za hostí.

Derby splnilo očakávania

20. 10. 2012

42 /4513/

HLAS ĽUDU

ŠPORT PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

PRVÁ LIGA NOVÉHO SADU

Po polčase zle-nedobre

Rozhodca revoltoval Kysáčanov

TEMPO – SLÁVIA 4 : 2 (0 : 2) krem bojovnosti Tomáša a Ďurkovského žiadny slávista si na tomto meraní síl nezaslúžil pochvalu, – mienia kovačickí fanúšikovia, ktorí si pozreli duel v Sefkerine. Slávia výsledkovo kontrolovala zápas proti poslednému klubu na tabuľke. Skóre otvoril v 11 min. Slađan Novković strelou z 25 m. Lopta prekvapila brankára Jurasa na nerovnom trávniku. Po akcii v pokutovom území Novković prihral Nikolovskému, ktorému nebolo ťažko zvýšiť výsledok päť minút pred prestávkou. Nečakaný obrat nastal v druhej časti. Po príležitostiach Slávie Marko Jovanov v 50. minúte po tlačenici v šestnástke strelil úvodný gól hostiteľov. Slávia v Jabuke prehrala v posledných troch minútach, v Sefkerine v poslednej štvrťhodine. Po rohovom kope hlavičkou vyrovnal Miloš Morar. Desať minút pred koncom už vyhrávali hostitelia. Slávia bola v útoku, obranca Strakúšek stratil loptu, hostia z protiútoku získali rohový kop, z ktorého Branko Suba napol sieť. Aj posledný gól padol zo štandardnej situácie. Neistého Joku druhý raz prekonal Jovanov, tentoraz z voľného kopu z 19 m. Slávia sa znovu ocitla v ohrozenej zóne. Má deväť bodov. Je na štrnástom mieste a má iba bod viac od posledného Partizanu Gaj. Na nedeľu do Kovačice prichádza štvrtoumiestnený OFK Vršac United. Dorastenci Slávie vyhrali v 7. kole dorasteneckej ligy na vlastnom trávniku Vojvodinu Crepaja 4 : 3.

Bojovnosť dvoch nestačila: Miroslav Tomáš (Slávia Kovačica)

SLÁVIA: Joka, Tomáš, Ďuriš (Nenadić), Strakúšek, Mihaljčić, Ďurkovský, Božić, Slađan Novković, Nikolovski (Sachter), Slobodan Novković, Kolevski. V ďalších zápasoch 9. kola dosiahnuté sú tieto výsledky: Sloga (P) – Borac 2 : 1, Vulturul – Radnički (B) 0 : 1, Mladost – BAK 2 : 1, Dobrica – Partizan 0 : 0, Jugoslavija – Polet 1 : 1, Budućnost – Sloga (BNS) 0 : 0, OFK Vršac United – Vojvodina 1 : 0. Sloga z Plandišta je lídrom aj napriek už trom prehrám. Po vysokej prehre v Kovačici sa Radnički z Barandy konsolidoval a je už na šiestej priečke. V Sefkerine videli diváci až šesť gólov a na všetkých ďalších iba desať dokopy. Ján Špringeľ

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Výborní Petrovčania STK MLADOSŤ – STK RADNIČKI 4 : 1 ol to jeden z najlepších výkonov petrovských stolných tenistov, keď po presvedčivej prehre od Lupulesca a jeho spoluhráčov v Uzdine, tentoraz doma, v te-

TATRA – FRUŠKOGORAC 0 : 1 (0 : 0) a zápase v Kysáči sa hralo rýchlo, bojovne a na pozoruhodnej technickej úrovni. Oba celky mali niekoľko vyložených šancí a najsprávnejší by bol nerozhodný výsledok. Znemožnil to rozhodca Munigoda z Nového Sadu, ktorý drasticky oškodil domácich. Najprv v 67. min. neposlal predčasne pod sprchy brankára Borojevića, ktorý pred vlastným územím fauloval Ožváta, lebo sa ho tento pokúsil obísť... V 75. min. Munigoda neuznal regulárny gól, keď po Strelec jediného gólu na zápase v Kysáči Joksimović (2) v akcii rohovom kope KonstanTATRA: Mucha, Paunić, Funtík, tinov zaslal loptu do siete. Novosadský rozhodca najprv ukázal na Srnka, Savić, Badnjar, Kohút stred ihriska, ale potom na inter- (Ožvát), Cvetić (Vidović), Konvenciu postranného rozhodcu To- stantinov, Daneček, Jambrich. Kadeti Tatry porazili rovesníkov mičića anuloval gól. Revoltovaní diváci a niektorí členovia vedenia FK novosadského Borca 3 : 2. Góly vsieTatra po zápase špatne vynadali tili O. Funtík, M. Funtík a Jurás. Výsledky 9. kola: Sirig – Susek rozhodcovi, ale na šťastie k fyzické3 : 5, Futog – Železničar 3 : 0, Vimu výučtovaniu neprišlo. Vráťme sa ešte k tomu, čo sa nogradar – Sremac 3 : 0, Báčka – udialo na nedeľnom zápase. V 10. Proleter 3 : 0 kontumačne (hostia min. Savić z voľného kopu trafil žrď v 8. min. pri výsledku 1 : 0 zaútobrány mužstva zo Sriemskej Kame- čili na rozhodcu), Dinamo – Čenej nice. O niekoľko minút neskoršie sa 0 : 1, Fr. partizan – Borac 2 : 1, Mlato isté podarilo aj hosťom. V 47. min. dost – Slavija 2 : 0, Tatra – Frusme videli slabý zákrok domáceho škogorac 0 : 1. V sobotu Tatra bude hosťovať na obrancu, ktorý prenechal loptu súperovi a tento nečakaný darček vy- novosadskej Salajke, kde sa stretne užil tak, že strelil jediný gól. Vo fini- s domácou Slavijou. Pavel Pálik ši zápasu domáci nevyužili ešte niekoľko šancí. Zápas sledovalo asi 150 divákov. Rozhodca Munigoda žltými kartami potrestal Konstantinova (Tatra) a Tintara (Fruškogorac).

locvični ZŠ Jána Čajaka vyhrali nad silným rivalom z Nového Sadu. Rozhodla štvorhra, v ktorej Turan a Lomen zahrali na výbornú. Potom v rozhodujúcej v piatej

partii Miroslav Lomen za stavu 0 : 2 sa zmohol na nečakaný obrat a výsledok zápasu korigoval vo svoj prospech. Výsledky jednotlivých partií: Lomen – Šćepović 0 : 3, Turan – Ristić 3 : 2, Šramka – Rakić 3 : 1, štvorhra Lomen / Turan – Ristić / Šćepović 3 : 1 a Lomen – Ristić 3 : 2. -sm20. 10. 2012

42 /4513/

HLAS ĽUDU

ŠPORT VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

Konečne výhra! MLADOSŤ (P) – PRVÝ MÁJ 2 : 0 (0 : 0) tak až v 9. kole sa konečne tešili futbalisti petrovskej Mladosti a ich fanúšikovia. Tretí zápas pod taktovkou Mirka Tintora Mladosť hrala na do-

V druhom polčase padli okovy. V 53. min. Mladosť zahrávala rohový kop, v klbku pred bránou najrýchlejšie reagoval Plavšić, ktorý už v

Lopta sa z Plavšićovej hlavy dostala do siete – 1 : 0 za Mladosť

mácej ploche vo Vrbare s mužstvom, s ktorým aj v minulom súťažnom ročníku pomerne ľahko zabodovala. Mužstvo z Rumy sa tiež nachádza v dolnej časti tabuľky a mnohí boli presvedčení, že„modrí“ už v tomto zápase musia za každú cenu získať body. Najmä preto, ak sa chcú ako-tak dostať z nebezpečného pásma a vyhnúť poslednej priečke v tabuľke. V prvom polčase Mladosť sa dosť trápila. Síce útočila, ale hostia sa dobre bránili. V 20. min. po faule nad Torbicom Kaňa kopal voľný kop. Hostia neskoršie po chybe Uzelca strieľali priamo do Fejdiho. V 44. min. lopta oklamala mladého Fábryho a v poslednej chvíli chybu faulom odčinil Sladojević. Dostal i žltú kartu, hoci sa hostia dožadovali, aby domáceho stredopoliara rozhodca vylúčil.

úvode zápasu vystriedal zraneného Ikonića, a bolo 1 : 0. Domácim sa už ľahšie dýchalo a hralo. O päť minút neskoršie Saveljev z pravej strany kopal pod brvno. Brankár Rogić loptu nešikovne odrazil, najbližší Grujić ju pekne pätou zblízka poslal do siete. Bolo konečných 2 : 0. Mladosť potom hrala omnoho krajšie. Striedali sa útoky a šance. Hostia mali tiež dobrú príležitosť skórovať, ale zblízka prekopli Fejdiho a brvno. MLADOSŤ: Fejdi, Saveljev, Ikonić (Plavšić), Uzelac, Rupar, Fábry, Kaňa (Jovović), Sladojević, Kokanović, Grujić, Torbica (Milovanović). Mladosť predminulú stredu v pohárovom zápase porazila báčsku Tvrđavu až 8 : 0. Samuel Medveď

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – SKUPINA VÝCHOD

Šťastie im obrátilo chrbát HAJDUŠICA – ŠEVAC 0 : 0 j keď ich považovali za favorita, Hajdušičania na tomto zápase to vonkoncom neospravedlnili. Zvlášť nie v prvom polčase, keď hrali príliš slabo, hlavne v strede ihriska. Domáci futbalisti síce mali častejšie loptu v nohách, ale to nevedeli využiť, takže sa na prestávku odišlo bez gólov. Po zmene strán domáci futbalisti zahrali omnoho agresívnejšie a úplne potlačili hostí do ich šestnástky. Šan-

20. 10. 2012

42 /4513/

ce sa striedali ako na bežiacom páse, ibaže Cziczai trafil brvno, Maliar z nepatrnej blízkosti strieľal vedľa brány, strelu Kocevského brankár zneškodnil, svoju šancu nevyužil ani Demse... Vari nebolo hráča domáceho celku, ktorý aspoň raz nemohol dať gól. V závere však boli nepresní a trochu im aj šťastie obrátilo chrbát, takže sa v konečnom dôsledku museli uspokojiť iba s jedným bodom. A očaHLAS ĽUDU

Body aj spoza chotára STANIŠIĆ – SLOGA 0 : 1 (0 : 1)

rdevíčania dokázali, že sú rovnako dobrí na domácom trávniku a na hosťovaniach. Od začiatku zápasu v dedine Stanišić sa na trávniku zvádzal boj o každú loptu, pričom miernu prevahu mala Sloga. Hostia založili niekoľko pekných akcií a prvá pravá príležitosť sa im naskytla v 40. min. Vtedy loptu v šestnástke prijal Simeunović a ľahko prekonal brankára Martića – 0 : 1. Bolo ešte niekoľko šancí, ale lopta sa vždy odrazila od nôh domácich futbalistov. V pokračovaní sa prebudili aj domáci futbalisti s cieľom získať aspoň bod. Erdevíčanom sa darilo v znemožňovaní všetkých akcií súpera a z protiútokov opäť ohrozovali bránu Stanišića. Ideálnu šancu zdvojnásobiť náskok zmaril Šajić v 48. min. Jedinečnú šancu na to, aby domáci vyťažili bod, mal Knežević, no lopta sa po jeho strele odrazila od žrde. Rozhodca David Matić z Titela korektne viedol zápas, tri žlté karty ukázal domácim a jednu hosťom. Výsledok tohto zápasu je reálny a rozhodcovský verdikt nevplýval na ešte jeden zaslúžený triumf erdevíckych futbalistov. SLOGA: Tojagić, Milošević, Bojanić (Kovačević), Zoranović, Milj-

ković, Raičević, Šajić, Đorđević (Považan), Simeunović (Vasić), Simikić, Pendo. Výsledky 9. kola: C. zvezda – Polet 3 : 3, Crvenka – Bačka 0 : 0, Hajduk – Jugović 2 : 0, Mladost (T) – Srbobran 1 : 0, Mladosť (P) – Prvý máj 2 : 0, Omladinac – Index 1 : 4, Borac – Budućnost 2 : 0. Program 10. kola: Polet – Budućnost, Index – Borac, Prvý máj – Omladinac, Srbobran – Mladosť (P), Sloga – Mladost (T), Jugović – Stanišić, Bačka – Hajduk, C. zvezda – Crvenka. Károly VIG

Obecná liga Šíd

lovičatý úspech. Presná strela Opačića stačila iba na jeden bod zo zápasu s vedúcim Borcom z Iliniec (1 : 1). Ľubská Jednota sa z Berkasova vrátila s jedným bodom, keďže remizovala s futbalistami domáceho Sremca 0 : 0. St. S.

9. kole sa Binguľčanom vydarilo hosťovanie v Jamene, odkiaľ si priniesli tri body. Hostia porazili domáci Graničar výsledkom 3 : 1. Góly dali Katanić, Stambolija a Ćosić. Jednota v Šíde dosiahla iba po-

kávali, veru si aj zaslúžili všetky tri! Vo futbale sa však počítajú góly a nie šance. Hajdušičania tentoraz neboli účinní. HAJDUŠICA: Melich, M. Stojkovski, Radulović, Folťan (Maliar), Mršić, Đukić, Vilić (Cziczai), Pomorišac (Demse), G. Stojkovski, Kocevski, Momčilović. Ostatné výsledky 9. kola: Jedinstvo – Hajduk 1 : 2, Dunav – Budućnost 4 : 3, Karaš (K) – Ratar 3 : 1, Borac (VS) – Crvena zvezda 1 : 1, Vinogradar – Vitorul 2 : 0, Partizan – Borac (VG) 3 : 2, Potporanj – Karaš (J) 2 : 3. vlh

ŠPORT ešte niekoľko šancí, ktoré si vytvorili oba celky. Možno nie je zbytočné povedať, že svojou bojovnosťou a vytrvalosťou značný príspevok k víťazstvu dal navrátilec do mužstva Panónie Miroslav Farkaš. PANÓNIA: Obradov, Farkaš, Stajčić, Ćirić, Jovović, Bojić, Marjanović, Valent, Rančić, Tojić, Petrović. J. Hrnčiar

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Štipka radosti V nedeľu na ihriskách klubov MOL Sombor diváci videli 25 gólov. Príznačnosťou 8. kola je to, že Odžačania stratili prvé dva body, a to s mužstvom Törekvésa na vlastnom trávniku. Prvej výhre sa potešili futbalisti somborského Metalca, ktorí ľahko premohli susedov zo Šikary. Rusín sa aj z B. Monoštora vrátil s plným ziskom, a teraz je na druhom mieste. Somborský ŽAK v Lipare iba remizoval. ýsledky 8. kola: Aleksa Šantić – Jedinstvo (R) 2 : 1, Panónia – Dinamo 4 : 2, Lipar – ŽAK 1 : 1, Dunav – Rusín 1 : 2, Metalac – Šikara 4 : 1, Jedinstvo (K) – Rastina 1 : 3, Odžaci – Törekvés 1 : 1. Rozvrh 9. kola: Törekvés – A. Šantić, Rastina – Odžaci, Šikara – Jedinstvo (K), Rusín – Metalac, ŽAK – Dunav, Dinamo – Lipar, Jedinstvo (R) – Panónia. J. P.

PANÓNIA – DINAMO 4 : 2 (2 : 2) Futbalisti Panónie konečne svojim fanúšikom darovali štipku radosti. V chmúrnom, no príjemnom počasí Laliťania porazili celok Dinama zo Son- Zahlásil výhru: Nikola Tojić ty. Domáci dvoma gólmi Toji- (Panónia Laliť) ća začiatkom prvého polčasu V pokračovaní domáci gólom zahlásili, že sú odhodlaní prerušiť rad porážok tak doma, ako i na hos- Rančića z penalty, a potom onedlťovaniach. Hosťom sa predsa do ho aj Marjanovića stanovili konečkonca prvého polčasu podarilo ný výsledok zápasu. Okrem šiestich gólov diváci mali príležitosť vidieť výsledok anulovať.

KOLKÁRI KOVAČICKEJ SLÁVIE A PADINSKEJ DOLINY (na snímke) využili príležitosť voľných termínov v ligách, v ktorých hrávajú zápasy, a zohrali na štvordráhovej kolkárni v Kovačici priateľský duel. Domáci kolkári zvíťazili výsledkom 7 : 1 (3 246 : 3 147). Pre víťazov nastúpili Željko Toman, Zlatko Mihajlov, Pavel Bíreš, Martin Strakúšek, Miroslav Hrček, Juraj Čerňoš, Martin Suchánek a Tomáš Siroma. Dolina súťažila v zostave: Vladko Sabo, Ján Horniaček, Pavel Beška, Arpád Csengery, Vladimír Beška, Ján Ďurík, Pavel Tomášik, Michal Garafiát. Kovačičania v sezóne 2012/13 hrajú v Prvej vojvodinskej lige a Padinčania v Prvej srbskej lige. Po meraní síl nasledovalo kamarátenie dlhoročných športových priateľov v reštaurácii Slávia. Ján Špringeľ

BASKETBALOVÝ KLUB KOVAČICA v osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov mal skvelú generáciu, ktorá úspešne hrala aj ligovú súťaž. V tomto lete náhle a nečakane odišli z jeho šíkov Miroslav Babka (1965 – 2012) a Miroslav Pišpecký (1959 – 2012). Ich bývalí spoluhráči sa rozhodli uctiť si pamiatku na nich a zorganizovať spomienkový basketbalový turnaj. Najprv hrali na jeden kôš tri mužstvá (Veteráni, Obecná správa a Bulls) na dve pätnásťbodové výhry, potom zohrali i zápas medzi dvomi obručami (snímka vľavo). Pred spomienkovým turnajom a minútou ticha o krídelníkovi Babkovi a pivotovi Pišpeckom rozprával Pavel Jonáš, ich dlhoročný spoluhráč (foto vpravo). Turnaj sledovali aj rodiny zosnulých basketbalistov. Pred súťažou sa basketbalisti Slávie zišli na miestnom cintoríne, kde položili kvety na hroby svojich spoluhráčov. Ján Špringeľ

20. 10. 2012

42 /4513/

HLAS ĽUDU

Päť sekúnd po vybehnutí maratóncov zo štartu

Promotér Andrija Gerić s dcérkou Leou

20. NOVOSADSKÝ MARATÓN 2012

Jeffov víťazný šprint vadsiaty, jubilejný Novosadský maratón 2012 prebiehal v skutočnom jesennom, pochmúrnom, sychravom počasí bez slnka. Čerstvejšie poveternostné podmienky maratóncom vyhovujú,

pod zástavou Luxemburska v čase 2:38,49, ktorý v šprinte pred cieľom doslova o krok zanechal Ivana Miškeljina (AK Partizan Belehrad), kým tretí bol Živan Milošević zo Šabca. V ženskej konkurencii zvíťazila Kristína MadarásováPuskásová (AK Palić), ktorej bolo treba 4 hodiny, dve minúty a 35 sekúnd, aby dobehla do cieľa! Druhá Vera Velimirovićová z Belehradu a tretia Samanta Giliceová na trati strávili takmer celých päť hodín. Ulicami Nového Sadu v nedeľu 14. októbra 2012 bežali aj Na štarte štvrťmaratónu sme stretli aj pivnických stredoškoláci a žiakov s profesorom Jankom Brňom žiaci základných len tentoraz museli podbať na škôl. Na Námestí slobody sa plazili klzkú dráhu, aby sa im nohy ne- bábätká a pretekali korytnačky. pošmykli, a pritom neutrpeli zra- Promotérom 20. Novosadského nenia. To sa, našťastie, nikomu maratónu bol volejbalista Andrija nestalo. Gerić a toto športové podujatie, V behu maratónu (42 195 m), na ktoré zhromaždilo vyše 1 000 bežtrati 32 200 m, štvrťmaratónu (10 cov, otvoril predseda Zhromaž500 m) a štafete sa zúčastnilo 417 denia Mesta Nový Sad Siniša Sević bežcov (307 mužov a 110 žien) z a najlepším odovzdal medaily. trinástich krajín. V maratóne zvíťazil Angličan Jeff Cunningham J. Pucovský

Šprint do cieľa: Víťaz Jeff Cunningham (číslo 15) zanechal nášho Ivana Miškeljina (2) prakticky o krok...

Bábätká sa znova usilovne plazili...

Vrščanka Samanta Giliceová sto metrov pred cieľom maratónového behu