Hlas 42 2013 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4565/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 70 | 19. 10. 2013 | CENA 50 DIN

www.hl.rs

Našich magických šesťdesiatdeväť OBZORY

ŠPORT

ROKOV PETROVSKÉHO FUTBALU

Z minulosti, súčasnosti a budúcnosti Ján Triaška Báčsky Petrovec

Úctyhodné jubileum FK Mladosť

Z obsahu

4 TÝŽDEŇ 4 Otázniky nad opatreniami 5 Podnet na vynovenie techniky 6 Sondy do bytov 7 Pátranie po úsporách

8 NAŠA TÉMA 8 Nevyčerpateľné žriedlo 9 Doba nakladá viac písať o sociálnych témach 10 My píšeme, a čo Vy čítate...?

12 ĽUDIA A DIANIA

Recepcia ku Dňu armády Slovenskej republiky prebiehala na Veľvyslanectve SR v Belehrade. (s. 4) O. Filip

12 S medzinárodnou účasťou 14 Výdobytky minulosti v prospech lepšej budúcnosti 15 S odtienkami minulosti 19 Stopäťdesiatročná vernosť cirkvi

22 DETSKÝ KÚTIK 23 OBZORY 31 KULTÚRA 31 Triumf Babylonu na Divadelnom vavríne 2013 34 Ako ku kvalitnejšiemu umeleckému prednesu

Erdevícki evanjelici 13. októbra oslávili 150. výročie založenia cirkevného zboru a pri tej príležitosti sa uskutočnila aj posviacka obnoveného chrámu Božieho. (s. 18) J. Pániková

37 Mladosť a pieseň

40 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Bez bodov a trénera 47 Kolísavý výkon slávistov 50 Triumfálny debut Stojanovića

Autor titulnej strany: Miroslav Dobroňovský

V Starej Pazove 13. októbra udelili ceny Divadelného vavrínu 2013 (na snímke). Cenu za najúspešnejšiu divadelnú inscenáciu získalo pazovské predstavenie Babylon v podaní Slovenského divadla VHV pri SKUS hrdinu J. Čmelíka. (s. 31) A. Lešťanová

EDITORIÁL

Médiá na križovatke

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM



Súčasná doba, ktorá nás neúprosne tlačí nie kráčať, ale priam utekať za pracovnými povinnosťami a inými záväzkami, naliehavo diktuje aj zmeny v mnohých životných oblastiach. Mediálne pole je jednou z nich.

féra mediálneho priemyslu sa urýchlene, dennodenne mení, prispôsobuje novým technicko-technologickým výdobytkom. Nemení sa iba technická stránka v procese tvorby novinárskych produktov, ale badať aj posúvania v hodnotovej, konvenčnej či škále (nielen) novinárskych pravidiel. Avšak etickosť a ľudskosť ako zásady v systéme všeľudských a všeplatných hodnôt by mali zostať nemennou kategóriou každého novinára. Objav, ktorý pred niekoľkými desaťročiami zmenil celkovú históriu informačného toku a zároveň inicioval tieto premeny v mediálnej oblasti, je internet. Či už ako karikovanie, alebo ani nie, ale možno povedať, že v súčasnosti platí pravidlo: Ak nie si na webe, neexistuješ. Možno ešte nenadobudlo takú holú, často boľavú pravdu, ale mediálny svet práve k tomu speje. Aj ten s charakterom národnostný, či menšinový. Mnohí odborníci tvrdia, že už odbila záverečná tradičnému hospodáreniu v mediálnych podnikoch, ale nie aj novinovým vydavateľstvám, ktoré sa dokážu rýchlo transformovať do digitalizovanej podoby. V takom časopriestore sa nachádza aj náš Hlas ľudu, ktorý práve dnes vstupuje do svojho 70. ročníka vychádzania. Ako taký, náš a národnostný, aj napriek tomu, že je iný od printových médií väčšinového národa, má rovnaké poslanie ako doteraz – informovať v materinskej reči. Ale zároveň má aj zodpovednosť a povinnosť rozvíjať sa a modernizovať podľa súčasných svetových trendov. V inom prípade, naň číhajú, ak nie priamo tma, tak aspoň mračná, ktoré by sa začali skláňať nad ním. Preto treba konať múdre a premyslene, aby sme zachovali, ale aj modernizovali printové vydanie nášho týždenníka, a podľa noriem webového novinárstva stvárňovali kvalitné obsahy online vydania. To je tá naša križovatka, ale nielen naša. Samostatné vľavo alebo vpravo neodvedie na správnu cestu. Iba zvládnutie oboch ciest, na ktoré sa spoločne vydáme, nás zavedú ku konečnému cieľu –zachovať verných čitateľov a prilákať mladšiu čitateľskú populáciu, a to prostredníctvom kvalitnej novinárskej náplne v oboch druhoch vydania. Možno bude umením vyšplhať sa na vysoký schodík úspechu, ktorý sme si, riadiac sa súčasnými trendmi, nasadili (viac-menej) sami. Avšak vieme, že i keď tŕnistá, cesta nás musí odviesť k úspechu – práve kvôli terajším, ale aj budúcim čitateľom, ktorí sú raz tradiční, inokedy moderní. Veď noviny, printové a online-ové, aj robíme pre čitateľov, ktorí sú našou stálicou, vzpruhou a motiváciou. Vladimíra Dorčová-Valtnerová

V ústrety jubileu Hlasu ľudu V. Dorčová-Valtnerová Práve dnes, v deň, keď v Báčskom Petrovci pred 69 rokmi vyšlo prvé číslo novín Hlas ľudu, otvárame dvere jeho 70. ročníka, a to so staronovým poslaním informovať v materinskej reči. Avšak súčasná doba nakladá zmeny vo všetkých sférach, a im sa nemôžeme a nechceme ubrániť ani my. V tom zmysle najnovšie číslo prináša nové, modernejšie grafické riešenie, ako aj zmeny v koncepčno-obsahovej stránke.

19. 10. 2013

42 /4564/

HLAS ĽUDU

TÝŽDEň SEDEM DNÍ

Otázniky nad opatreniami ri koncipovaní balíka ekonomických opatrení rozhodujúcim podnetom bola nutnosť zaplátať dieru v rozpočte. Buď sa podarí zabezpečiť 800 miliónov eur, alebo sa ide do bankrotu. Podľa argentínskeho alebo gréckeho scenára, to je jedno. Samozrejme, najväčšiu pozornosť vyvolalo zavedenie tzv. solidárnej dane, hoci v podstate nejde o žiadnu solidaritu. Nikoho a s nikým. Najmenej bohatých s menej bohatými, čiže chudobnými. Ide jednoducho o vyskúšaný model progresívneho zdaňovania, podľa ktorého sa daňové sadzby zvyšujú súbežne so zvyšovaním príjmov. Otázka: Prečo sa zastalo pri 25-percentnej sadzbe a prečo sa neurčili ešte aspoň dve sadzby (napr. 35- a 45-percentná) na zdanenie mimoriadne vysokých príjmov? Pri uvádzaní príkladov, ako sa nová daňová sadzba uplatní, mali sme príležitosť sa dozvedieť, aký je základný plat najvyšších štátnych funkcionárov, od premiéra po ministrov. Ak väčšina pritom pocítila určité zadosťučinenie, netrvalo to dlho. Vzápätí sme sa totiž dozvedeli, že základný plat je len kvapka v mori, nepatrná časť ich celkových príjmov získaných či už z členstva v rozličných dozorných a iných výboroch alebo inak. Otázka: Bude sa progresívne zdaňovanie uplatňovať len na základný plat, alebo na celkové príjmy jednotlivcov?

Hoci minister financií Lazar Krstić vypočítal, že zvýšenie dolnej hranice dane z pridanej hodnoty (DPH) z 8 na 10 percent nebude podstatne vplývať na štandard občanov, ani tých najchudobnejších, pričom na ilustráciu uviedol, že sa cena spotrebného koša následkom toho zvýši len o 450 dinárov, objavili sa aj inakšie názory. Mnohí tvrdia, že zvýšenie DPH postihne všetkých, tak zamestnaných, ako aj nezamestnaných, rovnako penzistov, ako aj užívateľov sociálnej pomoci. Dôvod je jednoduchý: vzťahuje sa na priveľký počet tovarov. Otázka: Ak je pravda, že sa opatreniami odčerpáva zo súkromného úseku, aby sa prostriedky usmernili štátu, v akej miere sa zmenšia trovy štátu? Po prekvapujúcom zistení, že vlastne nikto presne nevie, koľko je zamestnaných vo verejnom sektore a že číslica „takmer 700 000“ ešte stále nie je definitívna, začalo sa spočitovanie. Najprv sa konštatovalo, že v štátnej administratíve pracuje 34 142 osôb, a v lokálnych samosprávach 41 552 osôb, čiže spolu 75 694 zamestnaných. Okrem toho verejný úsek tvoria zamestnaní v oblasti vzdelávania a zdravotníctva, k tomu vojsko, polícia a súdnictvo, a zvlášť zamestnaní vo verejných podnikoch a všelijakých štátnych agentúrach, ktorých je doslova habadej. V nasledujúcom kroku sa zistilo, že ani učitelia, ani

lekári všeobecnej praxe nezarábajú nad 60 000, takže solidárnu daň platiť nemusia. Keďže je Srbsko jediná krajina v Európe, v ktorej je priemerný plat novinárov nižší od štátneho priemeru, solidárna daň sa ich takisto netýka. Týka sa ich však zvýšenie dolnej hranice DPH, ktoré postihne aj printové médiá a vydavateľstvá. Otázka: Prečo namiesto zníženia DPH pre printové médiá a vydavateľstvá na 5 percent v súlade s európskymi trendmi máme zvýšenie na 10 percent? V balíku ekonomických opatrení chybuje rozvojová zložka, konštatovali ekonomickí analytici s vysvetlením, že v takej heterogénnej vláde, aká je naša a s danou politickou štruktúrou, aká je naša, sa nedalo urobiť nič viac a nič lepšie. Na jednej strane máme priam zarážajúce ekonomické ukazovatele, na druhej evidentné politické obmedzenia. Medzi opatreniami sa síce uvádza aj zmenšenie subvencií, ale v praxi to vyzerá celkom inak – zvyk má železnú košeľu. Preto minister ekonomiky Saša Radulović, odhodlaný reštartovať domácu ekonomiku, požiadal Rozvojový fond, aby zastavil všetky nové úverovania, kým sa nezistí daný stav. Otázka: Môžu sa čiastkové opatrenia zmeniť na dôkladné reformy? Odpoveď na túto otázku dal premiér Dačić, ktorý nedávno povedal, že len politický blázon by sa pustil do ekonomických opatrení, radikálnych ťahov, prepúšťania z práce, keď vie, že o niekoľko mesiacov sú tu voľby. A. Lazarevićová

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: MGR. PETER KOLNÍK, KLUB FIJET SSN, BRATISLAVA

Ste krajinou zaujímavou všetci zafixovanú hlbšie, i to ako konglomerát štátov, dnes, samozrejme, samovýstavnú, predajnú, statných, lebo sa hisodbornú, prednátoricky udalosti vyviškovú... Jeho osobitnuli tak, ako sa vyvinou časťou bola vynuli. Dnes je teda darená dielňa záSrbsko samostatným stupcov turistických štátom a som veľmi kancelárií regiónu, rád, že som ho mohol tiež stretnutia našich navštíviť. Priznávam a stredoeurópskych sa, že ako väčšina Slonovinárov píšucich o vákov mám skúsecestovnom ruchu. Mgr. Peter Kolník nosti s návštevou len Jedným z nich je i Mgr. Peter Kolník, predstaviteľ mes- tej prímorskej časti niekdajšej Juta Bratislavy, tiež podpredseda klu- hoslávie, Chorvátska, prípadne Čierbu FIJET Slovenského syndikátu nej Hory. Srbskom som mimoriadnovinárov. Predstaviteľa združenia ne milo prekvapený, pretože sme tu slovenských novinárov píšucich o videli niekoľko kultúrnych pamiatok, cestovnom ruchu sme sa opýtali: ktoré nás ozaj oslovili. Sú napríklad – Kedy ste boli naposledy u aj z čias tej niekdajšej spoločnej hisnás a aké dojmy si odnášate z toh- tórie Rakúsko-Uhorska, toho útvaru historického. Zvlášť nás oslovilo, to pobytu? – Som v Srbsku vlastne prvýkrát. že tu sa ozaj na kultúru kladie veľTo je tá irónia, že Juhosláviu máme ký dôraz. Srbsko je ako krajina iste ovosadský turistický veľtrh mal N ozaj mnohé zložky:

veľmi zaujímavá. Máme tú česť poznať len Vojvodinu počas týchto pár dní, ktoré tu strávime a u vás prežívame. Ale napriek tomu si veľmi

jednoducho človek vie o vás urobiť obraz. Ľudia sú veľmi srdeční, lebo tá slovanská nátura sa nedá, pravda, zaprieť. V istých momentoch je tu i tá blízkosť jazyková, takže to všetko sú atribúty, ktoré sú nám veľmi, veľmi blízke. O. Filip

V ROVNAKÝ DEŇ ako vlani – 10. októbra – na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Novom Belehrade prebiehala vojenská recepcia pri príležitosti 22. septembra – Dňa ozbrojených síl SR. Zoskupila pridelencov obrany, iných predstaviteľov diplomatických zborov, ministerstiev obrany, slovenskej komunity... O. F.

19. 10. 2013

42 /4565/

HLAS ĽUDU

TÝŽDEň Z AKTIVÍT POKRAJINSKÉHO SEKRETARIÁTU PRE ENERGETIKU A NERASTNÉ SUROVINY

Naša energia pre naše potreby E

nergií je čoraz je ako základné pramemenej, potrieb ne energie... – vyzdvistále viac. V snahe huje pokrajinská tajomplnšie využiť všetky níčka pre energetiku Namožné domáce taša Pavićevićová-Bajienergetické zdroje, ćová. Pokrajinský sekreNa pondelkovom tariát pre energetistretnutí s výrobcami ku a nerastné supeliet a brikiet v Novom roviny v posledSade zase podčiarkla, nom čase usporiaže máme dva významdal viac stretnutí s né, zatiaľ nedostatočne výrobcami biomavyužité zdroje: agropesy, menovite ag- Pokrajinská lety, ako aj termálne tajomníčka Nataša ropeliet a brikiet. Pavićevićová-Bajićová vody. Odhaduje sa, že – Pred troma je tepelná energia, ktorá mesiacmi sme mali prvé stretnutie je v geotermálnych vodách, zo trikrát s výrobcami agropeliet, s cieľom väčšia než sú celkové potreby Vojpomôcť tomuto mladému priemy- vodiny. Z peliet by sa zase za nieselnému odvetviu, ktoré sa zatiaľ do- koľko rokov mohla zabezpečiť asi statočne nezorganizovalo. Snaží- polovica potrebnej energie. Cieľ je me sa mu urobiť ľahším štart ex- jasný: pomôcť týmto výrobcom a portu, lebo je to predpoklad exis- odvetviu, lebo to znamená aj potencie tejto oblasti, do ktorej je vlo- môcť rozpočtovým ustanovizniam žený veľký kapitál. Na strane druhej, a občanom. Nemenej významné je podnikáme opatrenia a snažíme sa i zmenšenie závislosti od dovozu. vysvetliť všetkým manažérom a ria- Stručne, heslom dňa a skutkov v diteľom, ktorí sú v čele rozpočtových energetike sa stáva: naša energia pre ustanovizní, že je naším veľkým zá- naše potreby. väzkom nutnosť využívať naše zdroO. F.

ÚVERY NA KÚPU POĽNOHOSPODÁRSKYCH STROJOV

Podnet na vynovenie techniky P

ri príležitosti podpísania zmlúv medzi Pokrajinským fondom pre rozvoj poľnohospodárstva s užívateľmi úverov na kúpu nových prívesov v Zhromaždení APV sa 9. októbra konala svojrázna slávnosť. Podpísaných je 50 zmlúv na kúpu prívesných poľnohospodárskych strojov. Účastníkom podujatia sa prihovorili József Szabó, riaditeľ Pokrajinského fondu pre rozvoj poľnohospodár- Zo stredajšieho podpisovania zmlúv stva, a jeho námestník Sto- v Zhromaždení AP Vojvodiny jan Marinković. Ako uviedli, fond na tieto účely schválil 164 žia- deníc vínnej révy a kúpu vybavenia vo vinohradníctve, na skleníky, ako dostí v hodnote 1 031 932 eur. Od roku 2001, keď Pokrajinský i na kúpu prívesnej a pohonnej poľfond pre rozvoj poľnohospodárstva nohospodárskej techniky. Ináč záujem poľnohospodárov z vznikol, schválili celkovo okolo 2 300 úverov v hodnote 16,3 milió- Vojvodiny o úvery fondu je spravidla veľký. Počas roku prišlo až 575 na eur. Na začiatku tohto roku Pokra- prihlášok, ktorými sa požadovalo jinský fond pre rozvoj poľnohos- viac ako 6 miliónov eur. Fond z toho podárstva vypísal päť úverových li- mohol schváliť 330 úverov v hodniek: na rekonštrukciu sústav pre za- note 2 589 165 eur. Na všetky úvevlažovanie, na kúpu včelích rojov, rové línie v roku 2013 je naplánonových úľov a vybavenia vo vče- vaných 2 703 581 eur. E. Š. lárstve, na založenie viacročných sa-

POZNÁMKA

Pre kultúru niet miesta H

ovorí sa, že je s kultúrou všetko lepšie a s umením všetko krajšie. Hovorí sa aj to, že mladí ľudia stratili záujem o kultúru a jej podujatia... Predsa, všetko nie je celkom tak. Posledným a najčerstvejším dôkazom toho je zákaz organizovať Kampus fest v Novom Sade, ktorého organizátormi mali byť práve študenti. Tí mladí ľudia, na ktorých sa spravidla hromží. Minuloročný, v poradí prvý Kampus fest dosiahol svoj cieľ. Študentský kampus Univerzity v Novom Sade bol počas troch dní ulicou kultúry. Zmenil sa na veľkú galériu, hudobné javisko, edukačné dielne, na divadlo a kino. Ponuka bola prístupná nielen študentom, ale aj všetkým iným návštevníkom, a to bezplatne. Organizátori žiaden zisk z toho nemali. Trojdňové podujatie zorganizovali s cieľom afirmovať po19. 10. 2013

42 /4565/

zitívne spoločenské a kultúrne hodnoty, tak isto ukázať študentom, že sa dobre zabaviť môžu aj v študentskom kampuse, nie iba v kaviarňach, diskotékach, nočných a iných kluboch. Po úspešnom prvom festivale bol na rade druhý. Mal mať ešte bohatší obsah. Ale... Študentský festival kultúry zakázali, a to práve najvyšší spravujúci orgán – rektorát Univerzity v Novom Sade. V minulom roku ho podporili, v tomto zakázali, a to z podnetu Právnickej fakulty, ktorá sa ako jediná fakulta vyjadrila, že hluk z festivalu prekáža pri vyučovaní. Občania našej krajiny si už zvykli na všelijaké zákazy. Siahajú od boja za svoje menšinové a iné práva, cez športové a politické zhromaždenia, po kultúrno-vzdelávacie podujatia. Zostáva však nedopovedaná otázka, či skutočným dôvodom zakázať fes-

HLAS ĽUDU

Zostať mimo a mlčať, alebo...?

tival je ozaj hluk, alebo sa za tým skrýva čosi celkom iné. Celková situácia je aspoň trochu, ak nie aj dosť nezmyselná. Z jednej strany máme naliehanie predstaviteľov vzdelávania, aby sa mladí ľudia čím viac zapájali do spoločnosti, v ktorej žijú a budovali jej kultúrne a iné hodnoty. Na strane druhej tí istí predstavitelia znemožnia realizáciu

idey o akcii upriamenej na kultúrne pozdvihovanie mladých ľudí. Takým rozhodnutím vlastne hodili do vody všetko, na čom usilovní mladí ľudia pracovali, čomu sa tešili. Nehovoriac o tom, že mnohých vlaňajších účastníkov a prípadných dnešných návštevníkov veľmi rozčarovali. J. Pániková (foto: Kalman Moldvai)

TÝŽDEň SLOVO DALO SLOVO: PhD. TIBOR PAPP, RIADITEĽ INŠTITÚTU INFORMATIKY A ŠTATISTIKY (INFOSTAT), BRATISLAVA

spolupráca je vynikajúca I

nštitút, v čele ktorého kou v projekte Dr. Papp, má mnohé takéhoto rozsaposlania a činnosti, od hu, s 28 účastriešenia relevantných níkmi, particivýskumných, metodicpantmi na ňom. kých a vývojových úloh Tá spolupráca je po vypracovanie rývynikajúca, zatiaľ chlych odhadov a krátvšetko robíme kodobých predikcií či podľa plánu. zaoberanie sa demoSrbskí kolegovia grafickými údajmi zo sú erudovaní odsčítaní. Ako účastník borníci a máme SEEMIG projektu za- PhD. Tibor Papp radosť, že môoberajúceho sa otázžeme s nimi spokami migrácií, riaditeľ Papp po- lu robiť. budol nedávno v Belehrade. A – Ako je slovensko na tom s tém na rozhovor bolo viac. migráciami a na čo sa vy kon– spolu s naším Republiko- krétne zameriavate? vým štatistickým úradom a iný– My na Slovensku nejaký vými partnermi ste aktérmi pro- znamný problém s migráciou nejektu v rámci európskeho pro- máme, na rozdiel od Srbska, kde gramu Juhovýchodná Európa... presuny obyvateľov bežia desa– Ako INFOSTAT prvýkrát spo- ťročia a ešte sa neskončili. Náš prílupracujeme so srbskou štatisti- nos k projektu, čo aj pre Srbsko

bude prínosom, sú prognózy do roku 2050 ohľadne migrácií. Prognózy sa počítajú podľa toho, čo bolo. Prognóza je vlastne o tom, čo očakávame, že bude v tejto oblasti do uvedeného roku. – Tak ako aj v srbsku, i na slovensku prebiehalo predvlani sčítanie ľudu. Aké sú tie základné demografické trendy: klesá aj u vás ráznejšie počet obyvateľov ako u nás? – Tak u nás, ak nechcem veľmi nadsadzovať, sa držíme nad hladinou, no je to len také malé percento. Neubúdame, rastieme, ale je to v podstate mizivé percento. – Jednou z našich príznačností je i rozličná vyvinutosť oblasti... – Regionálne rozdiely sú aj u nás veľké, možno až obrovské. Máme Bratislavu a možno Košice na východe, kým je zbytok Slovenska

regionálne menej rozvinutý. Je tam menej práce, takže ľudia chodia za robotou do dvoch najväčších miest... – Aj do zahraničia? – Áno. Napríklad do Rakúska, kde sa hľadajú opatrovateľské služby vo veľkých množstvách, taktiež do Írska, Anglicka, kde odchádza menšie množstvo ľudí. Pre zahraničie sú zaujímavé i také naše profily, ako sú odborníci na informačné technológie, ktorých je pomerne málo. Predvlani bol štrajk lekárov, takže i títo odchádzajú za lepším platom, za lepšou kariérou do zahraničia. A to aj pociťujeme. – V štatistike ste očividne doma. Venujete sa jej celý život? – Ani nie. Ja som politológ. No dá sa to zladiť jedno s druhým, lebo i politológovia potrebujú dáta. Bez toho sa ťažko robí niečo v dnešnom svete. Štatistika nám dáva čísla, ktorých sa musíme držať, no ich interpretácia môže byť aj voľná... Oto Filip

celých 24 štvorcových metrov. Je tam i najviac bytov rozlohy (domoch). do desať V porovnaštvorcových ní s rokom metrov na 2002 viac osobu: 30 191 je bytov s z ich celkovéjednou doho počtu 94 mácnos341. Najhusťou, menej tejšie obývatých s dvoné byty sú v ma alebo obciach, ako troma. Tutin, Sjenica, PriemerNovi Pazar, ná rozloha Priboj, Trgobytu na Nový sad: ako sa v meste býva? vište. Najviac osobu je štvorcových okolo 25 štvorcových metrov. Zo 667 559 by- metrov bytového priestoru na osobu majú tov vo Vojvodine najviac ich je rozlohy 20 do obyvatelia Báčskeho Petrovca, Sečnja, Žitišta, 30 štvorcových metrov na osobu: 173 523. Na Malého Crnića i Kanjiže, kde takmer každý druhom mieste sú tie veľkosti od 10 do 20 štvrtý byt má priemernú rozlohu na osobu po štvorcových metrov, ktorých je 147 684, na tre- 60 štvorcových metrov, alebo dokonca aj ťom sú byty od 40 do 60 štvorcových metrov viac. na osobu: 121 515. Vo Vojvodine je priemerIsteže by bolo zaujímavé dať uvedené údaná rozloha bytov na osobu 28,4 štvorcového je aj do súvislosti so stupňom ekonomickej vymetra a je tu i najväčší počet bytov väčších od vinutosti konkrétneho prostredia, tradičných 60 metrov na osobu – 105 235. Celkovo ich je zvykov, migračných pohybov, vekovej štruktúry v Srbsku 285 082. obyvateľstva. To ale treba nechať do vena nie Podľa regiónov najtesnejšie je ľuďom v Šu- toľko pracovníkom v štatistike, koľko demomadiji a v západnom Srbsku, kde priemerná grafom, ekonómom a sociológom. rozloha bytového priestoru na osobu je neO. F.

Z REPUBLIKOVÉHO ŠTATISTICKÉHO ÚSTAVU

sondy do bytov T

o prinášanie vždy nových informácií sa stalo pravidlom. V prvej dekáde októbra svetlo sveta uzrel ďalší zväzok Republikového štatistického ústavu (RŠÚ) zaoberajúci sa dôkladnejšie bytovými jednotkami podľa počtu osôb a domácností. Ide o širšie údaje z predvlaňajšieho sčítania týkajúce sa bytových jednotiek podľa obcí a miest, z ktorých si zvlášť treba všímať priemernú rozlohu bytu na obyvateľa. V dome či byte trávime najväčšiu časť času, tam najviac i oddychujeme, vo dne alebo v noci. V Srbsku je celkovo 2 423 208 bytov. V ich 527 270 býva po jedna osoba, v 609 228 po dve osoby, v 459 719 bytov po tri, kým sú po štyri osoby v 441 108 bytoch. V porovnaní s predošlým sčítaním stúpol počet bytov, v ktorých je po jedna osoba, dve alebo tri osoby, zmenšil sa tých, v ktorých žije štyri, päť alebo viac osôb. Najvýraznejšiu účasť bytov s jedným bývajúcim má Obec Crna Trava, kde tieto tvoria až 40,7 percenta celkového počtu. Podobný prípad je aj v belehradských obciach Vračar, Stari grad a Savski venac, kde v takmer každom treťom byte žije len po jedna osoba. Keď ide o domácnosti, tak je v 98,2 percenta prípadov alebo v 2 378 849 bytov po jedna domácnosť, kým sú po dve v 41 096 bytoch. Tri alebo viac domácností sú len v 3 263 bytoch

19. 10. 2013

42 /4565/

HLAS ĽUDU

TÝŽDEň HOSPODÁRSKE TRENDY

Pátranie po úsporách D

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: PETER LANGER, KOORDINÁTOR RADY PODUNAJSKÝCH MIEST A REGIÓNOV

Konkrétne projekty a partneri – Čo podnikať, aby sa Dunajská stratégia viac dostala do povedomia a skutkov tunajších ľudí? – Zásadne ide o to, aby občania čím rýchlejšie, už v nadchádzajúcich rokoch, pocítili konkrétny pokrok, ktorý sa dosiahne prostredníctvom tejto stratégie. Ide o konkrétne zlepšenie ich životných podmienok v rôznych oblastiach – napríklad vzdelávania, ekológie, právnej istoty. To musíme zrealizovať prostredníctvom konkrétnych projektov, ktoré uskutočníme v rámci Dunajskej stratégie. Predpokladom toho je mať aj konkrétnych partnerov, napríklad Podunajskú akadémiu v Ulme, Akadémiu na školenie pracovníkov vo verejnej správe vo Viedni, univerzity, akou je Novosadská alebo tie v Bulharsku... Je tu aj koncepcia, ktorú chceme začať napĺňať a presadzovať čím skôr, najneskôr v roku 2014. Zaznamenal: O. Filip

19. 10. 2013

42 /4565/

HLAS ĽUDU

INÝ NÁHĽAD

úseku, a ich počet odhaduje až na 620 000 do 700 000 osôb, dosť prekvapil údaj, tiež uvedený na prezentácii septembrového čísla Makroekonomických analýz a trendov. Ide o to, že je počet zamestnaných v štátnej správe a obrane u nás v pomere k počtu pracovne aktívnych obyvateľov medzi najmenšími v Európe. Z 32 analyzovaných krajín menej od nás Nezamestnanosť ako prvý následok krízy: z jedného z veľtrhov ich má len Island. Priemer v Eu- zamestnávania v Novom Sade rópskej únii je 6,3 percenta, kým je zamestnancov tohto druhu u nás vaných 34 142 osôb, na lokálnej hou administratívy na vlastnom 4,1 percenta. Spolupracovník MAT úrovni je ich napríklad i viac: 41 552 chrbte. Aby idylka bola kompletná, Dr. Miladin Kovačević si v tomto ľudí. A sú to len dve sféry, kde sú. je tu i fakt, že je u nás i jeden dôkontexte všíma, že Daňovej správe, Okrem administratívy, desiatky, dak- chodca na jedného zamestnaného. Treba sa potom vôbec diviť míTrezoru, colnej službe, štatistike de i stovky tisíc osôb sú vo verejnej vlastne chybujú odborné kádre, bezpečnosti, v súdnictve, vo vzde- nusovému rozpočtu? A nepokojkým počet nových pracovníkov stú- lávaní, zdravotníctve, kultúre, so- nému spánku tak tých, ktorí náprapa v rôznych agentúrach a regulač- ciálnej ochrane, vo verejných pod- vu daného stavu majú vo vlastnej nikoch. Podstatné je však to, že vý- pracovnej agende, ako aj nás iných. ných telesách. Nad dilemou, či je zamestnan- davky na zamestnancov vo verejnom Aj kameň praskne, ak sa doň udrie cov veľa alebo málo, si netreba lámať úseku boli vlani okolo 375 miliárd a na tom správnom mieste. Pri tahlavu, lebo odpoveď môže byť po- tohto roku, od januára do júla, pri- komto životnom štandarde a všetmerne jednoduchá: ide o to, že je bližne 224 miliárd. Ich platy sú tak- kých skúškach, ktorým sme vystaštátna správa len jedným segmen- mer spravidla až o tretinu vyššie vení, jasné je, že sme oveľa menej tom verejného úseku. V republike je ako v reálnom sektore. Slovom a odolní... O. Filip zamestnaných a pracovne angažo- stručne: výroba riadne stoná pod vá-

Ďuro Varga

ejiny sa buď opakujú alebo sa aspoň neveľmi menia. Presne pred rokom odborníci Ekonomického inštitútu pri prezentácii septembrového čísla publikácie Makroekonomické analýzy a trendy (MAT) konštatovali to, čo v zásade platí aj dnes: že je pokles ekonomickej aktivity zastavený, no niet jasných ukazovateľov stabilnejšieho hospodárskeho zotavenia. Ekonomika teda úporne ako bolesti zubov pretrváva ako nočná mora, natoľko, že i vládu prinútila konečne schváliť balík opatrení na konsolidáciu verejných financií, ktorých prvé účinky netrpezlivo očakávame. Ekonomickí experti ich označili za krok v tom správnom smere, ktorý podľa člena Fiškálnej rady Dr. Vladimira Vučkovića má mať dvojpercentný účinok na rozpočet. Regulovanie zárobkov vo verejnej sfére označil za kladný a solídny skutok, naznačujúc pritom, že by efekty boli oveľa výraznejšie, keby sa daň odvádzala z platov vyšších ako 40 000 dinárov. V časoch, keď sa skloňujú zistenia o nadmernom počte zamestnaných v celom verejnom

NAŠA TÉMA

Našich magických šesťdesiatdeväť H oci podľa matematikov číslo 69 nepatrí do skupiny magických čísel, podľa tých duchaplných táto numera má v sebe zakódované prvky magickosti. Aj v prípade nášho podniku toto číslo je v tomto roku čarovné, keďže oslavujeme 69. narodeniny, čím vkročíme do úctyhodného veku sedemdesiatni-

ka. Avšak, snažíme sa aspoň duchom zostať mladými. Zhodou úmyslených alebo náhodných rozhodnutí jednotlivcov či kolektívu podobné, magické roky sa stávajú medzníkom v dejinách – svetových, lokálnych a osobných. Pri takýchto historických a menej historických životných

predeloch sa snažíme na chvíľu zastať v mieste, obzrieť sa za seba, čo sme to urobili, potom sa zhlboka nadýchnuť a smelo vykročiť smerom k novým cieľom, túžbam či vidinám. K takému magickému úkonu pristupujeme teraz aj my hlasľudovci počas narodeninových osláv. V. Dorčová-Valtnerová

NÁŠ HLAS ĽUDU: OBZRIEŤ SA DOZADU, POZRIEŤ SA DOPREDU

SPOLUNAŽÍVANIE S NAŠÍM TÝŽDENNÍKOM

Nevyčerpateľné žriedlo T

Kto to v Kysáči (ne)číta Hlas ľudu? U

o prvé áno prišlo akosi samo. Bol to jednoducho osud, ako aj všetko iné v rokoch pohnutých, zostalo len vrhnúť sa úprimne a strmhlav v ústrety čitateľom, vojnovým, budovateľsko-socialistickým a nakoniec súčasným, zotrvať životne prepojený s nimi a prostrediami, učiť sa zo všetkého, čo hýbalo nami, a predovšetkým rásť, krok za krokom, rok za rokom. Takmer päťtisíc čísel, toľko známych na všetkých krážoch, desiatky dedín, nespočetné akcie, more svedectiev, desaťtisíce stránok, stovky novinárov, kopa nádejí a sklamaní... Veď kto by vlastne dokázal zachytiť život vo všetkých jeho podobách a vrtochoch lepšie než noviny? Čítať a snívať. Počúvať hlas a prihovárať sa mu. Z týždňa na týždeň dávať život tisícom slov. Tým dôležitým a tajomným stavebným prvkom, nevyspytateľným, ako aj ich mladšie sestry snímky. Všetko v jednom – slovo slovenské, spoločnosť, ktorej sme zrkadlom, porozumenie tých, ktorí sú nad... Jasne a hlasne – noviny naše. Keby ich nebolo treba, azda by sa ani nezrodili, nieto zotrvali. A je pekne pri všetkom vedieť, že ťarcha budúcnosti neleží iba na našich novinárskych pleciach. Výsledok ozaj stál za to, lebo spravidla bola i opora, národnostná a spoločenská. Hlas ľudu, dnes záslužný titul s úctyhodnými dejinami, na ktorý sa od tých prvých čísel delených na nárožiach petrovských ulíc, po tie digitálno-moderné, nemožno nepozerať mimo kontextu a súvislostí so skutočnosťou a spoločnosťou. Pokúsiť sa ho opísať je

ako snažiť sa chytiť vietor do hrsti: pre neustále začiatky a konce, príbehy a námety kultúrne, politické, športové, iné, pre ľudí, kvôli ktorým vzniká, odchody, navzdory ktorým nezaniká. Pospájaní neviditeľnými putami plavíme sa dobou, aj keď je často chorobou. Nič zato – veď sme nikdy nevoňali trpkosťou, ani nepáchli rezignáciou. Nezostávalo iné, než vylúčiť čo najviac premenných a zápasiť. Veď čo, z týždňa na týždeň sa vydávame na ďalšie pochody. Plní poznania, rozpomienok a skúseností, bohatší o nové vedomie, že to naše neodchádza do vetra, ale kotví tam, kde má, v slovenskosti, ktorou dýchame a žijeme. Pomknúť veci vpred, zachovať tradičné a existujúce, tešiť sa novému. Nie sú noviny vlastne nato? A aj celá naša tlač, s úsmevom otvárajúca dvere dokorán dvom nadchádzajúcim jubileám, ktoré čoskoro budú tu. Zo všetkých menšín, vo všetkých Juhosláviách a ich nástupcoch, Hlas ľudu bol prvým spoločenskopolitickým titulom. Svetlo sveta uzrel skôr než turecký Tan, talianske Il Voce del Popolo, maďarský Magyar Szó... Dnes zostáva konštatovať iba to, že nešlo o náhodu. O svoje nevysychajúce žriedlo sme sa mierou vrchovatou ako národnosť, a aj spoločnosť, pričinili sami. Dodnes na jeho štíte nesieme aj krásu jazyka materinského, aj tradície zaväzujúce, aj špecifiká nestarnúce, aj odhodlania trvajúce... Takmer sedem desaťročí, búrlivých a neopakovateľných. O. Filip

ž desaťročia s netrpezlivosťou očakávam a teším sa na každé nové číslo nášho týždenníka Hlas ľudu. S ním som sa zoznámil dávno, ešte ako malý chlapec, lebo pochádzam z rodiny, ktorá odoberá Hlas ľudu od samého začiatku vychádzania novín. Dokonca moji rodičia boli pravidelnými predplatiteľmi Hlasu ľudu, aj keď boli desaťročie na dočasnej práci v Nemecku. S Hlasom ľudu som sa zblížil v nižších ročníkoch ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči. A to vďaka našej súdružke učiteľke Zuzane Naďovej, ktorej dcéra práve vtedy nastúpila do redakcie týchto novín. Učiteľka Naďová nás pravidelne informovala o jej novinárskych začiatkoch, skúsenostiach, zážitkoch a aj perličkách. Aj my žiaci sme mali úlohu prispievať do Detského kútika, či už literárnymi alebo výtvarnými prácami. Ako gymnazista som času na čítanie novín a časopisov toľko ani nemal, koľko nás profesori slovenčiny Samuel Gazdík a Anna Hansmanová motivovali sledovať a čítať naše slovenské periodiká. Avšak ako študent som začal čítať Hlas ľudu serióznejšie, pretože ma aj novinárstvo začalo zaujímať vážnejšie a hádam ešte viac kultúrny život Slovákov v týchto končinách, veď som sa aj sám zaoberal výtvarníctvom, divadlom, moderným tancom, poéziou. A prišlo obdobie, keď som sa stal aj dopisovateľom nášho jediného týždenníka. Musím uznať, že mi dlho trvalo, kým som sa

osmelil napísať niečo do Hlasu ľudu. Teraz už bez ostychu napíšem bez ohľadu na to, čo sa dohodnem s tým-ktorým redaktorom či redaktorkou, prípadne píšem o udalostiach v Kysáči, keď ma redaktori oslovia. Žiaľ, v poslednom čase som viackrát bol rozčarovaný, až mierne šokovaný. Ako učiteľ výtvarnej kultúry v kysáčskej škole sa snažím motivovať žiakov zasielaním ich úspešných alebo odmenených výtvarných prác do Detského kútika. Keď výkresy alebo príspevok uzrú svetlo sveta, opýtam sa žiakov, či to videli v Hlase ľudu. Čudujem sa, keď mi odpovedajú, že neodoberajú Hlas ľudu. Ešte väčší šok zažijem, keď zistím, že medzi tými rodičmi a starými rodičmi sú i mnohí vysokoškolsky vzdelaní, a aj horliví matičiari; tiež mám skúsenosti i s určitými občanmi Kysáča, ktorí by sa do každého čísla chceli dostať, ale noviny neodoberajú, kúpia si ich iba príležitostne, keď sú v niektorom čísle na fotke. Čo pridať na záver? Kto to v Kysáči (ne)číta Hlas Ľudu? Možno tí vzdelanejší neodberatelia, pod podmienkou, že majú doma počítač a internet, prečítajú elektronické vydanie novín? Sotvaže... Život ide ďalej s novinami alebo bez nich. Prekvapím sa však a poteším, keď mi obyčajní dedinskí ľudia prezradia, že čítali môj príspevok, skomentujú ho, eventuálne pochvália.

19. 10. 2013

M. Ďurovka 42 /4565/

HLAS ĽUDU

NAŠA TÉMA S ADAMOM RAGOM O NAŠICH NOVINÁCH

Doba nakladá viac písať o sociálnych témach J

e to priam sviatok pre novinára Hlasu ľudu: mať spolubesedníka, ktorý prečíta naše noviny od prvej do poslednej strany, ktorý Hlas ľudu číta od prvého čísla (!!!), ktorý pozná úskalia i krásy prípravy novín, lebo sám bol v hlasľudovskom tíme nielen novinár, ale aj redaktor, dokonca i šéfredaktor a riaditeľ. Logicky sme sa teda v ústrety Dňu Hlasu ľudu s Adamom Ragom, selenčským Novosadčanom, už 18 rokov penzistom Hlasu ľudu, rozprávali o obsahu nášho týždenníka. – Noviny sú čo sa týka rubrík a príloh dosť rozvetvené, zachytávajú všetky oblasti spoločenskopolitického života, právom sú usmernené i na problémy slovenskej národnosti v Srbsku a vo Vojvodine a dobre sledujú jej životné otázky. Ja som s rozsahom a obsahom jednotlivých rubrík celkom spokojný, – povedal nám úprimne vďačný spolubesedník. – Mienim, že novinári dobre zachytávajú všetky otázky týkajúce sa Slovákov a najmä ich kultúrne podujatia. Okrem toho máme v novinách aj stranu, ktorá zachytáva spoločensko-politické udalosti na Slovensku, čoho počas môjho úradovania v Hlase ľudu nebolo. V značnej miere si aj náboženstvo našlo miesto v novinách. Ako stály čitateľ vždy sa z novín dozviem hodne nových vecí nielen z oblasti kultúry, umenia, literatúry, ale aj o problémoch na dedinách, v poľnohospodárstve,

športe... Aj vonkajší vzhľad si zasluhuje úctu a bolo by dobre, keby sa obálka na takom papieri mohla aj udržať. Čo by ste aj napriek takej peknej mienke predsa zmenili v novinách? – Keď ide o rubriky, možno netreba nič radikálne meniť, ale rozmýšľal som nad tým, či Detský kútik netreba rozšíriť o jednu stranu. Teda zaujímavosti pre najmladšiu generáciu a ich lite- Adam Rago rárne prvotiny, ako i výkresy vo väčšej miere uverejňovať. Tým si ich prilákať a pomaly ich získavať ako budúcich čitateľov Hlasu ľudu. Chybuje vám niečo v obsahu našich novín? – Myslím si, že nemáme nadostač komentárov, a je hodne problémov v spoločensko-politickom živote, ktoré si vyžadujú, aby sme o nich nemlčali. Ako príklad môžem uviesť nedávno zverejnené poznámky či komentáre o financovaní televízie a o problémoch v zdravotníctve z pera terajšej šéfredaktorky novín. Takýchto a podobných textov by mohlo byť v novinách viac. Viete, nikdy životných problémov nebolo toľko ako dnes. Teraz sa noviny robia v krízovej situácii, v situácii veľkej ne-

zamestnanosti zvlášť mladých ľudí, v časoch veľkej korupcie, majetkovej diferenciácie, v nedostatku morálky v hospodárstve a vôbec v každodennom živote, čo aj pred novinárov nakladá zložitejšie úlohy. Nemyslím si, že sa samým písaním o problémoch tieto automaticky aj riešia, ale treba na ne poukazovať a nie mlčky popri nich prechádzať. Preto treba častejšie siahať po sociálnych témach. A okrem tých„ťažkých“ tém, čo by ste ešte uvítali ako zmenu v Hlase ľudu? – No, áno, na druhej strane nebolo by od veci porozmýšľať aj o uverejňovaní nejakého fejtónu alebo dobrého románu na pokračovanie, čo by osviežilo žánrovú schému novín. A mohlo by byť viac i zábavno-humoristických príspevkov, ktoré zanikli odchodom z novín Samuela Miklovica a Vladimíra Dorču. To by noviny pre časť čitateľov tiež urobilo zaujímavejšími. Pochopiteľne, tu sa končí len v novinách vyhranený priestor, lebo príležitostný rozhovor s naším vždy vítaným bývalým kolegom a šéfom pokračoval na oslave Dňa Hlasu ľudu... A. Francistyová

O MENŠINOVÝCH MÉDIÁCH S DUBRAVKOU VALIĆOVOU-NEDELJKOVIĆOVOU

Vítané je odbočenie z koľají B

yť menšinovým ména svoje spoločenstvo a dodiom v opravdivom nedávna stredobodom ich pomori médií nie je ľahko. zornosti bolo spievanie a taRozvíjať sa v turbulentnej nec. Dnes to nemôžeme pokrajine, akou je naša, tiež vedať. Folklórny obsah nie je nie je ľahko. Avšak mnodominantný, prítomný je ovehé menšinové médiá ľa serióznejší obsah, ale predúspešne čelia ťažkostiam sa je ešte veľa priestoru na a rozvíjajú sa, no v ich prápozdvihnutie profesionálnej ci sú stále viditeľné aj kvality. Chýba viac analyticniektoré nedostatky. O kosti. Menej by mala byť zasúčasnom postavení stúpená informatívna zložka, menšinových médií a tomu by sa mali viac venovať možných zmenách v ich online vydania, ktoré už takobsahoch sme sa rozmer každá redakcia má, a anaprávali s prof. Dr. Dulytickejší, kritickejší náhľad by bravkou Valićovou-Ne- – Nech interkultúrnosť nebude iba na papieri, sa mal pestovať práve v prideljkovićovou, šéfkou Od- ale aj v praxi, – hovorí prof. Dr. Dubravka ntových, resp. televíznych vydelenia pre mediálne štú- Valićová-Nedeljkovićová. daniach.“ diá Filozofickej fakulty v Novom Sade. situácia pomaly zlepšuje. Menšinové Médiá v jazykoch národnostných „Médiá v jazykoch národnostných médiá vo Vojvodine boli kedysi prí- menšín sú v oveľa komplikovanejšom spoločenstiev boli od 90. rokov po rok kladom úspešného fungovania a ten položení ako médiá väčšinového ja2000 najviac devastované v porov- model využívali mnohé krajiny. Ten zyka. Menšinové médiá musia usponaní s celkovou mediálnou scénou v status sa snažia aj dnes prinavrátiť.“ kojiť rozličné komunikačné potreby Často počuť, že obsah menšino- spoločnosti, a pritom musia afirmonašej krajine,“ hovorí Valićová-Nedeljkovićová. „Ich jestvovanie bolo vých médií zahŕňa iba spev, tanec a vať jazyk, kultúru a tvorivosť vlastohraničené či už finančne, kádrovo iné zložky folklóru. Naša spolube- ného spoločenstva a práve tu sa alebo technicko-technologickými sedníčka tvrdí opačne: „Áno, menši- chytajú do pasce. „Už dlho sa zavýdobytkami. Avšak od roku 2000 sa nové médiá sú väčšinou zamerané oberám aj výskumom menšinových 19. 10. 2013

42 /4565/

HLAS ĽUDU

médií. Žiaľ, získané poznatky ukazujú, že sa médiá zaoberajú iba mainstream kultúrou a v takmer žiadnej miere alternatívnou kultúrou, čo predstavuje veľký nedostatok. Mladí umelci, iné náhľady a obsahy, ktoré by sa líšili od tých zaužívaných, je to, čo v menšinových médiách veľmi chýba. Novinári sa hlavne opierajú o osoby, ktorých meno v konkrétnom spoločenstve už niečo znamená. A kde sú ľudia, ktorí začínajú tvoriť niečo iné? V mediálnom priestore im je venované veľmi, veľmi málo priestoru. Dôležitejšie by bolo, keby sme v médiách mali viac autentických tvorcov a menej osôb z politického života. Okrem afirmácie vlastného jazyka a kultúry menšinové médiá by mali afirmovať aj kultúru iných spoločenstiev. To, čo by som chcela prečítať aj v týždenníku Hlas ľudu, je recenzia knihy alebo divadelného predstavenia, ktoré sú produktom iného menšinového jazyka, a takisto napr. v niektorých iných novinách o slovenskej kultúre. Musíme si uvedomiť, že sa nesmieme uzatvárať, ale byť otvorení aj pre iné kultúry a iné náhľady. Veď práve to tvorí integritu vojvodinskej identity,“ uzaviera D. Valićová-Nedeljkovićová. J. Pániková

NAŠA TÉMA ONLINE HLAS ĽUDU

S PAZOVSKÝMI RATOLESŤAMI

Sledujeme svetové trendy

S radosťou prispievajú do Hlasu ľudu

iekomu sa zdá smiešne, inému zase strašné, ale digitalizácia médií v krajinách, N v ktorých proces transformácie trvá príliš dlho, mešká. Aj napriek tomu, že je imperatívom v celosvetových trendoch. Mnohí experti tvrdia, že sa novinové spoločnosti musia rýchlo transformovať a prispôsobiť sa novej, digitálnej realite, ak majú v úmysle existovať. Už nie je otázka, či ísť na web, ale ako to ľahšie, rýchlejšie, bezbolestnejšie a úspešnejšie zdolať. Vedenie NVU Hlasu ľudu to pred tromi rokmi pochopilo a z webovej stránky urobilo online vydanie časopisu. S vedomím, že inej cesty niet, lež cesty modernizácie, ak chceme prežiť, ale aj s istými obavami, aby o čitateľov neprišlo printové vydanie. K tomu vôbec nemusí prísť, ak budeme múdro konať – nekopírovať tlačené príspevky do online vydania, lež na internete ponúknuť aj iné aplikácie, blogy. Tlačenú formu znovu využiť na analytické a beletristické formy. V takomto prípade aj vlk bude sýty, aj ovca celá.

ravidelnou rubrikou v našom týždenníku je Detský kútik. Je obľúP bený medzi našimi najmladšími čitateľmi, ktorí ochotne do neho aj prispievajú s výtvarnými a slohovými prácami. Pravidelnými prispievateľmi sú aj najmladší Staropazovčania. Detský kútik tradične dobre spolupracuje s tamojšími dvomi ustanovizňami – PU Poletarac a ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, čo si naša redakcia nesmierne váži. Do Poletarca staropazovský kolportér Hlasu ľudu Martin Forgáč pravidelne odnáša tri výtlačky nového čísDeti z Poletarca pripravujú nové zásielky zaujímavých la novín. V rozhovore s vychovávavýkresov teľkami slovenských skupín sme sa dozvedeli, že všetky zverejnené výkresy pazovských šleme aj do novín,“ prezradili s úsmevom na tvári ratolestí s veľkou radosťou zavesia na oznamova- naše spolubesedníčky. Do Detského kútika prispievajú aj žiaci starocie tabule, ktoré sa nachádzajú pred každou detskou miestnosťou v škôlke. Na výsledky práce svo- pazovskej základnej školy. Zvlášť sú usilovní žiaci jich detí a vnúčat sa tak spoločne tešia aj rodičia nižších ročníkov, ktorí sa so svojimi slohovými práa starí rodičia, ktorí ich privádzajú, resp. odvádza- cami snažia svojich vrstovníkov oboznámiť so žijú zo škôlky. „Mali sme i prípad, keď nám nadšená votom školy a prezentovať názory spolužiakov na mama z domu zatelefonovala, že výkres jej dcér- aktuálne témy. „Žiaci sú hrdí, že vďaka tejto praky zverejnili v Detskom kútiku,“ pochválili sa vy- videlnej prílohe v novinách majú možnosť širšej vechovávateľky. Dodali, že v závislosti od vekovej sku- rejnosti ukázať vlastné umelecké výtvory, či už výpiny detí pestrofarebný Detský kútik je neraz i té- tvarné alebo literárne,“ povedali nám učiteľky pamou ich rozhovorov počas tzv. vyučovania. „Deti zovskej základnej školy a prízvukovali, že zverejzo starších a najstarších vekových skupín s vy- nené práce pre žiakov znamenajú motiváciu, aby učovacou rečou slovenskou sa vedia neraz aj spý- boli ešte aktívnejšími a úspešnejšími. A. Lešťanová tať, keď v Poletarci kreslia svoje výkresy, či to za-

NA SLOVKO S KOLPORTÉRKOU V PADINE

Rodinná tradícia pokračuje áš týždenník Hlas ľudu cestuje k svojim čitateľom pravidelne každý týždeň. Od feN bruára roku 2002 každý štvrtok nové číslo Hlas

www.hl.rs CEZ ŠTATISTICKÉ OKULIARE Online Hlas ľudu mesačne navštívi v priemere 10-tisíc čitateľov. Naše internetové noviny najčastejšie čítajú na Slovensku, kým počet čitateľov z našej krajiny je na druhom mieste. Podľa štatistiky v auguste 2013 www.hl.rs navštívilo 6 097 internetových používateľov zo Slovenska (57,21 %), kým zo Srbska skoro o polovicu menej – 3 496 (32,80 %). V septembri t. r. naše e-noviny čítalo 6 896 čitateľov zo Slovenska (67,54 %), kým počet čitateľov zo Srbska klesol na 2 258 (22,11 %). Grafikon znázorňuje aj parameter Iní, v ktorom zahŕňame používateľov z iných krajín, akými sú Česko, Rakúsko, Austrália a i., ktorých je na mesačnej úrovni v priemere okolo 700. Príčiny zvýšenia, resp. poklesu počtu návštevníkov by mohli byť predmetom ďalšieho výskumu. V. Dorčová-Valtnerová

ľudu do padinských domácností priamo na adresu prinášal dlhoročný kolportér Pavel Mihálek, ktorého od januára bežného roku vystriedal Ján Cicka a nevesta Katarína Miháleková. Domáca Miháleková roznášala noviny aj skôr. Ešte pred desiatimi rokmi začala pomáhať svokrovi doručiť čerstvé číslo novín každému predplatiteľovi HĽ v dedine. – Zapáčilo sa mi to ešte vtedy dávno, bola to vlastne moja príležitosť vyjsť z domu, na chvíľ-

ku zabudnúť na domáce starosti a ísť medzi ľudí. Okrem toho, že je to dobrá príležitosť privyrobiť si slušné peniaze do rodinného rozpočtu, od mojich spoluobčanov sa všeličo aj dozviem, od toho, čo sa udialo v dedine, až po ich postrehy, poznámky, pochvalné a zvlášť kritické slová o našom týždenníku, – hovorí naša spolubesedníčka. Pred takými trinástimi rokmi v Padine bolo viac ako 570 predplatiteľov, dnes noviny Hlas ľudu číta omnoho menej Padinčanov – iba okolo 350. – Situácia je taká, že sa v súčasnej dobe ťažko žije, ľudia nemajú peniaze, každý hľadí nejako uspo-

ANKETA ČITATEĽOV

My píšeme, a čo Vy čítate...? ANNA MARGARÉTA VALENTOVÁ, diplomovaná filologička zo Selenče: – Hlas ľudu čítam pravidelne, najmä rubriku Kultúra a aktuality z našich dedín. Rada sa dozviem o tom, ako žijú Slováci v iných dedinách, no priznám sa, že si ešte radšej prečítam správu z mojej dediny. V Hlase ľudu by som znovu rada videla rubriku s koncepciou, akú pred rokmi mali Obzory, keď ju robili študenti, ktorí sa tak zaúčali do novinárskej práce. STOJANKA ŠUSTEROVÁ, penzistka z Pivnice: – Noviny odoberáme od 70. rokov, keď sme sa s manželom vzali. Už niekoľko rokov som v domácnosti

sama, ale od Hlasu ľudu neodstupujem. V Hlase ľudu ma baví aj šport, aj „osadová“ rubrika, ktorú by som najviac pochválila, ako aj tá z kultúry. Recepty na koláče sú tiež populárne. V poslednom čase sa mi veľmi páčia medailóniky na poslednej farebnej strane. MAJA MRAVÍKOVÁ, žiačka zo Šídu: – Noviny čítam v Slovenskom dome, keď prídem na folklórnu či divadelnú skúšku. Rada čítam reportáže z domova a zahraničia, ale predovšetkým príspevky, ktoré hovoria o tom, ako sa u nás voľakedy žilo. Keď vystupujeme niekde so súborom, najprv si otvorím strany venované kultúre, aby som zistila, či to niekto 19. 10. 2013

42 /4565/

HLAS ĽUDU

NAŠA TÉMA PETROVČANIA A HLAS ĽUDU

JAZYK V NAŠICH NOVINÁCH

Noviny ako svoje, ale predsa...

Aj uznávaný, aj zaznávaný

sa bude namáhať čítať. K tomu aj silnejúca asimilácia a znižovanie národného povedomia si v de vo víre druhej svetovej vojny. Určitým tomto tiež berú svoj pospôsobom nadväzovali na medzivojdiel. novú Národnú jednotu a DolnozemKeď ide o priamy styk ského Slováka, ktoré tiež vychádzali v s čitateľmi našich novín tomto prostredí a trasovali publicisticv Petrovci, ten máme kú cestu a pestovali čitateľskú kultúru každodenný, tak ako ich v Petrovci. Po štvrťstoročí rozletu a rozmajú aj dvaja petrovskí širovania obsahov redakcia novín Hlas kolportéri. Jeden z nich ľudu a ustanovizeň, ktorá ich vydávala, je Samuel Peťkovský, sa presťahovali do Nového Sadu. Predktorý každý týždeň od sa Petrovčania i dodnes cítia, že sú to ich našej distribučnej služby noviny. Svedčí o tom počet ich predprevezme viac ako 320 platiteľov, ktorý je najväčší práve v V Petrovci aj Neslováci každý výtlačkov a roznesie ich tomto prostredí. Je to zo 650 rodín, kto- týždeň netrpezlivo čakajú kolpo dedine. Aj on nám ré pravidelne z týždňa na týždeň sledujú portérov Hlasu ľudu – jednou potvrdil to, čo sme i sami správy, reportáže a iné informácie, kto- z nich je aj Mara Adámeková v rozhovoroch s čitateľré prinášame na stranách týždenníka. V poslednom čase i v tomto prostredí cítiť ná- mi postrehli, že hoci cítia Hlas ľudu ako svoje novisledky ťažkého životného údelu a nedostatok pe- ny, zrejme vidia, že v poslednom čase sa viac poňazí nielen pre tzv. luxus, ale i pre každodenné po- zornosti venúva iným prostrediam. Kolportér Peťtreby, takže náklad neustále i v tomto prostredí, ako kovský nám tvrdí, že po úmrtí členov starobných doaj vo všetkých iných, kde sa Hlas ľudu predáva, kle- mácností v zozname škrtá jednotlivé adresy a na drusá. Aj súpis z roku 2011 ukázal, že je tu iba 4 982 Slo- hej strane mladé rodiny nemajú záujem odberať Hlas vákov, čo je takmer o desatinu menej ako pred 10 ľudu. Generálnou poznámkou čitateľov, hovorí náš rokmi. Netreba zabudnúť aj rozmáhajúce sa elek- kolportér, je, že im prekáža slabá kvalita farebných tronické médiá, ktoré sa orientujú na denné spra- fotografií. Zvlášť pri skupinových fotografiách ani pri vodajstvo. Dokonca aj dnešný konformistický cha- najväčšej námahe nevidia, kto na nich je. J. Čiep rakter človeka ľahšie vpíja obsah očami či ušami ako ž aj vrabce na streche v Petrovci vedia, že noviny Hlas ľudu v dávnom U roku 1944 začali vychádzať v tejto osa-

obsahy, tak podobne ako aj všetkým Padinčanom, moju pozornosť upútajú všetky tie obsahy, kde sa spomína naša dedina Padina a jej občania, a potom aj z iných slovenských osád. U Mihálekovcov noviny čítajú všetci členovia rodiny, manžel Ondrej, syn Ondrej a dcéra Želka, ktorá matke kolportérke často pomôže doručiť noviny susedovcom. – Okrem novín Hlas ľudu máme doma aj Vzlet a najnovšiu Kuchárku, ktorú si Padinčania môžu rýchlo a ľahko zadovážiť. V tejto práci kolportéra budem pokračovať aj ďalej, lebo mám z toho pôžitok, – prezradila nám na rozlúčku Katarína Miháleková. A. Chalupová

tesne súvisí s kultúrou jazyka. ... Nositelia jazyka zlepšujú podmienky svojho života a svojej práce, ak spolupracujú so zákonitosťou kultúry jazyka – ak svoj jazyk cieľavedome kultivujú, – takéto veľavravné vety nachádzame v hodnotnej príručke z roku 1990 autorov Á. Kráľa a A. Rýzkovej venovanej jazykovej kultúre – Základy jazykovej kultúry. Jazyková kultúra je úroveň jazykovej praxe spoločnosti. Zároveň je svojrázny dobový obraz jazyka každého publikovaného diela, resp. printových médií, v ktorých nositeľmi sú spisovatelia, či novinári; pravdaže aj jazykoví redaktori a korektori – nositelia jazyka, ktorí ak spolupracujú so zákonitosťami kultúry jazyka, zlepšujú podmienky svojho života a svojej práce. Takto spolu vo veľkej miere ovplyvňujú jazykovú úroveň svojho spoločenstva a vplývajú na jazykové vedomie používateľov daného jazyka. Ak v danej spoločnosti zaznamenávame nízku jazykovú úroveň, to by sa negatívne prejavilo aj na jazykovej úrovni a kultúre jazyka. Jazyk je vlastne aj motorom, ale aj brzdou rozvoja jazykovej spoločnosti. A tým motorom – nie brzdou – medzi slovenským dolnozemským jazykovým spoločenstvom je aj týždenník Hlas ľudu, jediný a jedinečný, bez obdoby a podoby, všestranne sa usilujúci udržať jazykovú kultúru a nevymkýnať sa z jazykových noriem. V tunajších podmienkach silného vplyvu druhého slovanského jazyka – srbčiny, je to neľahká práca, avšak s pocitom konania dobrých skutkov. Nie je ľahko čeliť nadmernému jazykovému importu anglicizmov, i keď sú dakedy nevyhnutné. Nie je ľahko bojovať proti srbským vetným konštrukciám a pojmom, ktoré neúprosne ovplyvňujú príslušníkov nášho jazykového spoločenstva, avšak Hlas ľudu, celé desaťročia aj uznávaný, aj zaznávaný, aj chválený, aj hanený, sa nevzdáva. Vedomý svojho poslania nezapiera modernosť. A nositelia jeho jazykovej kultúry, ktorí sú si vedomí svojho povolania, odolávajú inojazyčným vplyvom, avšak nezanedbávajú najsúčasnejšiu podobu slovenčiny vo všetkých jej rovinách. A. Horvátová

raj Bartoš. Zriedkakedy ma zaujmú príspevky, v ktorých sa iba popíšu základné informácie a udalosti bez toho, aby sa k nim pridal aj nejaký hlbší význam. Podľa mňa je na čase podstatne zmeniť a zosúčasniť koncepciu titulnej strany, ale aj vyhľadať vhodné vizuálne riešenia pre jeho vnútro. KATARÍNA DOLINAJOVÁ, učiteľka na dôchodku z Bieleho Blata: – Noviny sa mi vcelku páčia a vo všetkých rubrikách si nájdem niečo, čo ma zaujme. Mohli by však byť trochu viac zastúpené ekonomické témy, rady odborníkov na rôzne témy, ale aj humor a zaujímavosti. V súlade s tým chýbajú aj humoresky, ale na druhej strane je málo aj komentárov a rozhovorov. PAVEL PILIP, robotník z Hajdušice: – Najviac sledujem udalosti v našich osadách a zo športu. Zvlášť sa mi páčia články o činnosti našich cirkevných zbo-

rov. Rád si prečítam aj Poľnohospodárske rozhľady. Nečítam články z kultúry, a aj politické témy prejdem iba povrchovo. Navrhujem, aby ste čitateľov informovali o nových hudobných CD vydaniach tunajších hudobných skupín a spevákov. KATARÍNA KROČEKOVÁ, penzistka z Jánošíka: – V novinách čítam všetko, okrem politiky, lebo ma v prvom rade politika nezaujíma a ak by ma aj niečo zaujímalo, o tom by som sa oveľa skôr dozvedela v televízii. Rada si pozriem výstižné karikatúry Ďura Vargu. Spomínam si, že kedysi v Hlase ľudu vychádzali romány na pokračovanie, ktoré všetci netrpezlivo čakali. Také niečo by som zase chcela čítať na stranách nášho týždenníka. Anketovali: J. P., St. S., V. D. V., V. H., K. G., J. Pá.

riť, menej troviť. Často Padinčania boli revoltovaní tým, že sa málo píše o Padine, možno preto počet čitateľov klesol, – hovorí Miháleková. Zdôrazňuje aj to, že pravidelne číta Hlas ľudu. Najviac ju zaujmú kuchárske recepty. – Kiežby tam bolo viac receptov na prípravu rôznych polievok a iných špecialít, – dopĺňa Katarína Miháleková si po náPadinčanka a pokra- vrate z terénu aj sama zalistuje čuje: – Keď ide o iné v najnovšom čísle Hlasu ľudu z vašich novinárov odsledoval. Možno by sa v časopise mohlo trochu viac písať o mladých. JANKO BOHUŠ, dôchodca z Lalite: – Hlas ľudu čítam veľmi dávno, takmer ako viem o sebe. Prečítam ho od poslednej strany po prvú stranu. Na športových stranách sledujem výsledky futbalistov našej Panónie, ale aj iných klubov. Páči sa mi cyklus príspevkov z Ústredného archívu SEAVC. Málo píšete o celkovom stave v politickom a hospodárskom živote Slovenska. Prial by som si viac informácií z dedín, kde žije menší počet Slovákov, ale aj viac informácií napr. zo Selenče. MILINA SKLABINSKÁ, riaditeľka ÚKVS z Nového Sadu: – U mňa prioritu majú spoločensko-politické a kultúrne obsahy. Najradšej si čítam tie, ktoré podpisujú naši renomovaní novinári Oto Filip alebo Ju19. 10. 2013

42 /4565/

HLAS ĽUDU

azyk sa zúčastňuje na tvorení kultúry. Je kultúrnou hodnotou. Patrí do oblasti kultúry. V jazykovej Jkultúre sa prejavuje kultúra jazyka. Jazyková kultúra

ĽUdIa a dIaNIa z VeĽTRHU HOSPOdÁRSTVa V NOVeJ PazOVe

USKUTOČNILI RefeReNdUm O SamOzdaNeNí

S medzinárodnou účasťou V poradí 7. Veľtrh hospodárstva prebiehal 10. a 11. októbra v Športovo- rekreačnom komplexe bazénov v Novej Pazove. medzi početnými hosťami na slávnostnom otvorení veľtrhu vo štvrtok 10. októbra sa zúčastnil aj dragan Stevanović, štátny tajomník ministerstva pre regionálny rozvoj a lokálnu samosprávu, ktorý toto veľké hospodárske podujatie otvoril. O veľkom význame hospodárskeho veľtrhu pre ďalší ekonomický rozvoj hovorili aj Goran Vranješ, predseda organizačného výboru veľtrhu, a milan Božić, predseda Sriemskej hospodárskej komory. Regionálny Veľtrh hospodárstva, ktorý sa po prvý raz konal na atraktívnej lokalite bazénov pod veľkými výstavnými stanmi (rozlohy 1 300 štvorcových metrov), prebiehal za podpory Pokrajinského sekretariátu pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť. Cieľom tohto podujatia je zoskupiť na jednom mieste čím väčší počet podnikateľov a

občanov a umožniť im dobrú výmenu informácií a nadviazanie pracovných kontaktov. Na tohtoročnom veľtrhu sa zúčastnilo viac ako sto tak domácich, ako aj zahraničných vy- Po slávnostnom otvorení veľtrhu – štátny tajomník stavovateľov Dragan Stevanović (v strede) s čelnými ľuďmi – malých a Staropazovskej obce stredných podnikateľov (z ma- teľmi Hospodárskej komory z ďarska, Bosny a Hercegoviny, Re- Banje Luky. Program veľtrhu doplnili aj popubliky srbskej…) – výrobcov kovovej a plastovej galantérie, spra- četné sprievodné podujatia – covateľov dreva a predstavite- stretnutia a okrúhle stoly podniľov chemického priemyslu, IT kateľov, prezentácie, poradenské technológie, stavebníctva, vý- schôdze. Nechybovala ani módna prehliadka účesov v organirobcov obuvi a odevu… V prvý veľtrhový deň predsta- zácii združenia kaderníkov a kozvitelia Sriemskej hospodárskej metikov Obce Stará Pazova. komory slávnostne podpísali A. Lš. zmluvu o spolupráci s predstavi-

Pohľad na petrovaradínsku časť mosta

NOVÝ ŽeŽeLJOV mOST

Dobiehanie zmeškaného N

amiesto na jar roku 2011 začali ho stavať len v prvej polovici 2012. Namiesto na sklonku tohto, mal by byť ukončený koncom roku budúceho. Je to stručný pohľad na priebeh jednej z najvýznamnejších infraštruktúrnych investícií v tejto časti európy – nového Žeželjovho mosta.

Prvé meškanie spôsobili problémy s ideovým projektom, pod ďalšie sa podpísali otázky koordinácie medzi účastníkmi projektu, nutnosť odstrániť pozostatky starého mosta zbúraného počas NaTO agresie roku 1999, ako aj skutočnosť, že je časť staveniska v chránenej ob-

Nedôverčiví Hložančania

lasti Petrovaradínu a že bolo treba inštalovať mnohé nové infraštruktúrne spoje v tomto pásme. Následkom toho je, že stavebno-montážne práce v auguste 2013 meškali až 19 mesiacov, z čoho len 103 dní pre nedopatrenia investora – Železnice Srbska. Tie preto v polovici septembra odkázali, že sa realizátori prác musia poponáhľať a celkovo zmeniť a zlepšiť prístup k stavbe, lebo v opačnom prípade vypovedajú zmluvu so španielsko-talianskym konzorciom azvi-Tadei Horta Koslada. Upozornenie zrejme zabralo. Od leta je dynamika realizácie práce na objekte výraznejšia a rýchlejšia, takže treba očakávať, že aj záverečné meškanie nebude až také výrazné ako je dnes. Hybnou silou toho je i fakt, že za každý rok meškania Srbsko prichádza o milióny eur, čo sú straty, ktoré ozaj ťažko kryť. zvlášť v tejto chudobe, ktorá na nás číha zo všetkých strán.

období od 2. do 9. septembra 2013 Hložančania sa na referende vyjadrovali o návrhu uznesenia o zavedení samozdanenia na území miestneho spoločenstva Hložany na obdobie od 1. októbra 2013 do 30. septembra 2018. Správa Komisie na uskutočnenie referenda sa ocitla aj pred obecnými výborníkmi a následne bola zverejnená aj v Úradnom vestníku Obce Báčsky Petrovec. V správe sa píše, že sa vyjadrovanie prostredníctvom referenda na volebnom mieste konalo v súlade so zákonom, štatútom obce a uznesením a že nedošlo k nedopatreniam, ktoré by mohli vplývať na výsledky hlasovania. z celkového počtu 1 827 voličov zapísaných do voličského zoznamu v Hložanoch hlasovalo 617 voličov (iba 33,77 %) a nevyjadrilo sa 1 210 voličov (66,23 %). V hlasovacej schránke bolo 617 lístkov. Platných bolo 612 a neplatných 5. za návrh na zavedenie samozdanenia hlasovalo 343 voličov. Proti hlasovalo 269 voličov. Na základe uvedených výsledkov komisia zistila, že sa občania mS Hložany, ktorí majú volebné právo a bydlisko na území mS Hložany, a voliči, ktorí nemajú volebné právo a bydlisko na uvedenom území, ale sa prostriedkami samozdanenia zlepšujú podmienky používania nehnuteľného majetku, ktorý majú na území mS Hložany, na referende nevyjadrili za zavedenie samozdanenia na obdobie ďalších 5 rokov. Teda po maglićanoch a Petrovčanoch aj Hložančania si zastali do radu nedôverčivých ohľadom trovenia spoločenských peňazí zozbieraných priamo zo zárobkov zamestnancov alebo z príjmov poľnohospodárov.

O. Filip

J. Čiep

19. 10. 2013

42 /4565/

HLaS ĽUdU

ĽudiA A diANiA NA kus reči s dr. rAjkom perićom, predsedom rAdY ms mAglić

Maglić – dedina, v ktorej majú všetko O sada, akou je maglić, je nanajvýš zaujímavá nielen svojou dávnou minulosťou, ale aj tou nie tak ďalekou, keď sa týmto priestorom premlelo množstvo národov – od Nemcov, cez grékov, až po konglomerát dnešného obyvateľstva. možno povedať, že sa maglićania ako osada s väčšinovým srbským obyvateľstvom v menšinovom slovenskom okrúžení v Báčskopetrovskej obci dobre vynašli a darí sa im rýchlym tempom zveľaďovať osadu. o tom, čo robia, ako rozmýšľajú a čo plánujú v budúcnosti sme si pohovorili s predsedom rady miestneho spoločenstva maglić dr. rajkom perićom. Čo významné ste na pláne vybavenia osady v posledných rokoch dosiahli? – Za posledné 4 roky sme do infraštruktúry osady vložili zo 3,5 milióna eur, čo v porovnaní s ročným obecným rozpočtom vôbec nie je málo. V období rokov 2009 – 2012 v maglići sme vybudovali kapitálne infraštruktúrne objekty významné pre kvalitu fungovania občanov dediny. medzi najvýznamnejšie objekty, odkedy existuje súčasný maglić, patrí miestna kanalizácia. s hrdosťou evidujeme, že sme tohto roku projekt v úplnosti ukončili a sú predpoklady, že sa všetkých 900 domácností na ňu pripojí. Zmluvu podpísalo 650 domácností a 550 je už pripojených. Tu sme združovali peniaze na všetkých úrovniach štátnej správy, pričom občania za prípojku platia iba 240 eur. mali sme šťastie, ale predovšetkým odvážnosti, vôle a vedomostí pustiť sa do tohto projektu a ukončiť ho. okrem toho sme vykonali celkovú rekonštrukciu infraštruktúry v maglići: vo všetkých uliciach sme zabezpečili novú vrstvu asfaltu, vybudovali sme chodníky, vykonali sme parterovú úpravu stredu osady a hlavných ulíc, ukončili sme výstavbu pravoslávneho chrámu, rekultivovali sme jamy a vybudovali jazierko na športový rybolov. Tento areál ešte dotvoríme dru-

19. 10. 2013

42 /4565/

hým jazierkom a parkom na od- slednom desaťročí celá osada je plynofikovaná. Na uspokojovanie dudych. Na vchode od dediny je tabuľa, chovných potrieb sme vystavali dom na ktorej píše: Maglić – osada, kultúry, najnovšie aj chrám. V podktorá má všetko. Čo to z hľadiska state my skutočne máme všetko na kvality života znamená pre obča- kvalitný život. Ak sa pozrieme, ako je to v iných krajinách, môžem povedať, nov? – Zodpovedne môžem povedať, že v takejto upravenej a tichej osade že na úrovni srbska neexistuje uspo- ako je naša, žijú bohatší obyvatelia, riadanejšia a infraštruktúrne vyba- ktorí sa rýchlo dostanú na pracovisvenejšia dedina. keď sme s tým za- ko do mesta. A ktorí svoj voľný čas tráčali, riadili sme sa myšlienkou za- via v zdravom, pokojnom prostredí. bezpečiť v dedine všetky vymože- dúfam, že sa taká prax v budúcnosti ujme aj u nás. nosti, aké majú väčšie Kde si Maglićamestá, ale navyše aj nia zarábajú na žiprepotrebný pokoj v vobytie? urýchlenom tempe ži– Tunajší obyvatia. Začnime s tým najtelia sú zamestnaní v menším: škôlka pre poľnohospodárdeti od 1. do 6. roka žiskom družstve, v vota. potom súčasná podniku marbo, tzv. základná škola s kabičipsare, ale je tu aj netným vyučovaním a niekoľko stredných súčasným technickým a malých podnikov, vybavením. Vedľa je ako je mliekareň simoderná športová rela, k tomu značný hala pre školákov, počet podnikateľov a športovcov a rekrean- Predseda Rady MS Maglić: Dr. Rajko Perić, remeselníkov. jedna tov a terény pre malé Dipl. ecc. časť si na živobytie športy. Z turistickej ponuky a rekreácie vystavali sme po- zarába aj v petrovci, v okolitých osaloolympijský bazén so všetkými dách alebo v Novom sade. V porovsprievodnými obsahmi – športo- naní so štátnym priemerom nemáme vými a gastronomickými na celé až také veľké percento nezamestnaleto. podporujeme aj futbalistov, ných osôb. Ako vidíte možnosť ďalšieho volejbalistov, hádzanárky, rybárov a miestnych folkloristov, združenia rozvoja Maglića? – Vidím tu, ako aj v celej Vojvodipenzistov, žien či mládežníkov. Z druhej strany je to, čo tvorí kaž- ne, jeden veľký potenciál, neohraničený v zmysle poľnohospodárskej výdodenné potreby... – Tu začneme s vodovodom, kto- roby. Žijeme na najkvalitnejšej čerrý už dlho exploatujeme, pričom sa nozemi v európe a nevyužívame ju kopaním nových studní a inštaláciou dostatočne. V rozmýšľaní o tom, ako súčasných filtrov snažíme udržať zamedziť sťahovanie mladých do úroveň kvality vody. Voda, ktorá pri- miest, nevyhnutné je zabezpečiť chádza do domácností, musí niekam materiálnu základňu na dedine. poaj odtiecť. maglić je jediné osídlenie hli sme sa v dvoch smeroch. jeden je tohto typu v srbsku, ktoré má do- vytvoriť priemyselnú štvrť na vchoriešenú kanalizáciu. Tým sme riešili de do maglića rozlohy 20 – 30 ha vedproblém plných žúmp a presýtenej ľa regionálnej cesty Nový sad – somzeme. okrem toho medzi výhody už bor pre malé a stredné podniky do 50 od skôr patrí telefónna sieť a v po- zamestnaných. Výhoda tejto lokality

HlAs Ľudu

je v tom, že umožňuje rýchlu prepravu. predpokladáme, že tu vyrastie obecná pracovná štvrť. preto chceme vybudovať asfaltku aj smerom do čelareva, resp. do Báčskej palanky, a tak sa priblížiť tamojšiemu prístavu na dunaji. druhá iniciatíva smeruje k výstavbe malých fariem, pretože perspektívu vidíme aj v dobytkárstve, lebo nielen v srbsku, ale aj v eÚ je nedostatočná produkcia mäsa. preto sme už iniciovali postup konverzie pôdy vo vlastníctve miestnej samosprávy. V 80. rokoch minulého storočia do Maglića pribudlo zo sto slovenských neviest. Podľa posledného súpisu tu žije 113 Slovákov. Ako slovenská menšina ovplyvnila väčšinové srbské obyvateľstvo? – Väčšinové srbské obyvateľstvo v maglići prišlo sem z rôznych krajov bývalej veľkej juhoslávie. V spoločnom živote s okolitými slovákmi často prichádzalo i k zmiešaným manželstvám. my srbi máme trochu drsnejšiu náturu, sme priebojnejší. Zachovali sme si lásku ku starému kraju, ale táto vojvodinská rovina nás akosi vyrovnala. Tie zmiešané manželstvá priniesli nejaký nový šmrnc, taký jemný povlak, a tak vznikla nová kvalita. Tak aj u nás došlo k intenzívnejšiemu spoznávaniu iných zvykov, obyčají a tradícií. Ľudia začali inak rozmýšľať, získali rozhľad a ťažili zo všetkého iba to najkvalitnejšie. pozitívne je, že tie rodiny v maglići neboli izolované, ale ich ostatní spoluobčania prijali tým najľudskejším spôsobom. Nielen srbi ovplyvnili život tunajších slovákov, ale je to dvojsmerná cesta. dosvedčíme to na príklade gastronómie. srbi majú tradične neutrálnu kuchyňu a dnes v maglići všetci robia iba štipľavé petrovské klobásy, alebo štipľavú sármu, paprikáše... žijeme spoločne a spoločne ťaháme za jeden povraz, aby nám všetkým bolo lepšie. latku si úmyselne kladieme vysoko, aby sme sa neučičíkali pri splnení malých cieľov, ktoré pre občanov takmer nič neznamenajú. J. Čiep

ĽUDIA A DIANIA OSLAVY DŇA OBCE BÁČSKY PETROVEC

Výdobytky minulosti v prospech lepšej budúcnosti P

ri pomníku bojovníkom padlým v druhej svetovej vojne v utorok 15. októbra sa začala oslava Dňa oslobodenia Petrovca a Dňa Báčskopetrovskej obce. Vence ku pomníku na Námestí slobody položili predstavitelia Obecného združenia ZZBNOV a predstavitelia Obce Báčsky Petrovec. V budove obce slávnostne otvorili Kanceláriu pre lokálny ekonomický rozvoj. Pred otvorením slova sa ujal predseda obce Pavel Marčok. Poukázal na to, že kanceláriu otvorili vďaka spolupráci s Regionálnou rozvojovou agentúrou (RRA) Báčka a Pokrajinským sekretariátom pre lokálnu samosprávu a medziregionálnu spoluprácu. Účelom tejto kancelárie je pomôcť zabezpečiť prostriedky z IPA fondov a poskytnúť

Nositelia obecných uznaní s vedením Obce Báčsky Petrovec

Pavel Marčok a predseda Zhromaždenia obce Rajko Perić. Slávnostné zasadnutie Zhro-

turizmu, starostlivosť o najstarších občanov a rozvoj infraštruktúry a komunálnych služieb. Potom sa prihovorili hostia: štátny tajomník Ministerstva pre regionálny rozvoj a lokálnu samosprávu Radoje Savićević a predstaviteľ Veľvyslanectva SR v Belehrade Jozef Sabo. Nasledovalo udelenie Ceny obce Báčsky Petrovec, osobitných verejných uznaní obce za rok 2013 a športových uznaní za rok 2012. Tajomník ZO Svetoslav Ma-

jera prečítal rozhodnutia o udelení cien a pripomenul, že sa po prvýkrát okrem ceny obce a osobitných uznaní udeľujú i športové uznania. Cenu Obce Báčsky Petrovec za rok 2013 dostal Samuel Miklovic, novinár, publicista a prekladateľ z B. Petrovca. Osobitné verejné uznanie za rok 2013 dostal Dipl. Ing. elekt. Pavel Zima z Kulpína (cenu prebrala manželka Jovanka Zimová) a podnikateľ Ján Triaška z Petrovca, majiteľ servisu Mercedes-Benz. Športové uznanie za rok 2012 dostal 90-ročný FK Mladosť, ktoré prevzal predseda Vladimír Sýkora, a Miroslav Ďuriš z Hložian, štátny reprezentant v zdvihovom trojboji. Nositeľ Ceny obce B. Petrovec Samuel Miklovic celý svoj pracovný vek odpracoval v Hlase ľudu. Keď sa poďakoval za cenu, povedal, že zo všetkých početných uznaní toto mu je najvzácnejšie. Záverom odznel kultúrno-umelecký program, ktorý pripravil MOMS B. Petrovec. Réžiu mala na starosti Katarína Melegová-Melichová a moderovala Viera Dorčová-Babiaková. K. Gažová

Predstavitelia bojovníkov a obce položili vence ku pomníku na Námestí slobody v Petrovci

podporu podnikateľom, ktorí majú záujem o európske fondy. Riaditeľ Regionálnej rozvojovej agentúry Báčka Srđan Vezmar vyjadril potešenie, že sa podarilo založiť obecnú Kanceláriu pre lokálny ekonomický rozvoj v obci, na čom spoločnými silami za posledný rok pracovali RRA a obecná správa. Otvorenie kancelárie v Petrovci je podľa jeho slov súčasťou širšieho procesu, ktorý realizujú spolu s vládou AP Vojvodiny. Pásku Kancelárie pre lokálny ekonomický rozvoj spoločne prestrihli riaditeľ RRA Srđan Vezmar, predseda Báčskopetrovskej obce

maždenia obce z príležitosti Dňa obce otvoril predseda Rajko Perić, ktorý privítal výborníkov a početných vzácnych hostí z republikovej a pokrajinskej úrovne, z Veľvyslanectva SR v Belehrade, z lokálnych samospráv a z územia Obce B. Petrovec. Rozsiahlejší príhovor ku Dňu oslobodenia Petrovca a Dňu obce B. Petrovec mal predseda Marčok. Poukázal na výdobytky z minulosti, ktoré si treba vážiť, a potom podal súvahu aktivít v obci. Medzi primárne ciele politiky rozvoja obce zaradil zamestnávanie, podporu mladých, rozvoj školstva, priemyslu,

DELEGÁCIA MIESTNEHO SPOLOČENSTVA STARÁ PAZOVA prednedávnom pobudla vo Węgierskej Górke v Poľsku, na oslave obce, s ktorou má dlhoročnú spoluprácu. Staropazovčania počas pobytu mali stretnutie so starostom obce Węgierska Górka Piotr Tyrlikom, predsedníčkou obecného zhromaždenia Zofiou Bartikovou a riaditeľkou Centra pre sociálnu prácu Magdalénou Gančarskou. Hovorilo sa o spolupráci na projektoch mikroregionálnych euro fondov. Na tomto pracovnom zájazde sa zúčastnili Bogdan Miljević, predseda VV Rady MS Stará Pazova, Slavojka Mirkovićová, členka Rady MS, Anđa Tirindová, výborníčka ZO Stará Pazova, a Michal Gireg. Na snímke M. Girega: Hostia z Pazovy so svojím hostiteľom z Węgierskej Górky (v klobúku). a. lš.

19. 10. 2013

42 /4565/

HLAS ĽUDU

ľUDIA A DIANIA DEŇ OSLOBODENIA, DEŇ MIESTNEHO SPOLOČENSTVA A DEŇ KYSÁČSKEJ SÁRMY

S odtienkami minulosti S

poločné oslavy Dňa oslobodenia, Dňa Miest- školy, ako aj hostia neho spoločenstva a Dňa kysáčskej sármy z Fiľakova. V príhoprebiehali v rámci osláv 240. výročia príchodu Slo- voroch si zaspomívákov do Kysáča. Dvojdňové víkendové oslavy sa nali na dávne vojvyznačovali radom podujatí, ktoré zorganizovali nové roky. PríspeRada Miestneho spoločenstva, Spolok kysáč- vok M. Anušiaka skych žien, MOMS, bojovnícka organizácia, Galé- prečítala Anna Leria SND, FK Tatra. K nehatenému priebehu prispeli gíňová. Aj k tomuaj iné spolky. to pomníku položiVstupným podujatím v sobotu 12. októbra li kvety a minútou bolo otvorenie výstavy Stopy minulosti Pavla Su- ticha vzdali poctu rového. Ako povedala jeho vnučka SvetlaPri pamätníku v strede osady sa zhromažna Surová, dedo má tri záľuby, ktoré ho nadil pekný počet Kysáčanov pĺňajú: parašutizmus, strelectvo a vypracovanie rodokmeňa. O výstave ako podnete žien má svoj stánok. Prihovorila sa ľudmila Berena vypracovanie rodokmeňa hovoril Rasdiová Stupavská, predsedníčka SKŽ, ktorá oboztislav Surový, predseda MOMS Kysáč. námila prítomných s osudom tohto domu. NaDruhým sobotňajším podujatím bol sledovalo symbolické odovzdávanie tohto objektu, koncert Nášmu Kysáču s láskou v organizácii keď bývalí majitelia Miloš Ferko a Elena Giricová RMS Kysáč, na ktorom Cenu MS Kysáč poodomkli dvere a kľúče od domu odovzdali spolsthumne udelili Dr. Michalovi Marčokovi. kárkam. Nasledovala obchôdzka objektu, v ktorom Predseda RMS Ján Slávik v zdôvodnení poženy nainštalovali nielen výstavu s vojnovou tevedal, že sa cena M. Marčokovi udeľuje za matikou, ale aj etno zveľadenie zdravotnej ochrany a spolovýstavu. Po návrate čenské angažovanie v prospech osady. do KIS nasledovala Cenu prebral jeho syn Jaroslav Marčok. V ochutnávka sármy a programe účinkovali FS Jánošík z Fiľakova koláčov, zábava pri zo Slovenska, FS Vreteno KIS Kysáč a FS Kul- Majitelia Ferkovho domu odovzdali kľúče kysáčhudbe a tombola. túrno-umeleckého a športového spolku skym spolkárkam Na záver nedeľBranka Radičevića. Prihovoril sa i starosta ňajších osláv uspoobce Ratka Milan Spodniak a riaditeľka Domu MS padlým kysáčskym riadali vernisáž v GaFiľakovo Alena Rezková. Koncert moderovala bojovníkom, ako aj lérii SND, kde bolo 2. Aneta Lomenová. iným obetiam vojny. bienále kysáčskych V nedeľu do programu osláv zaradili pietne spoPrijatie pre hostí z výtvarných ochotnímienky pri pamätníkoch padlých Kysáčanov. Naj- Fiľakova v Slovenkov. V príhovore Miprv delegácia RMS položila kvety k pomníku na ná- skom národnom chala Madackého dvorí ZŠ ľudovíta Štúra, a potom aj k pomníku v dome svedčilo o tom, bolo počuť, že je ich jamách v Ulici 13. októbra. Pri oboch pamätníkoch že existuje obojdoteraz evidovaných spomienky na oslobodenie Kysáča roku 1944 stranné prianie v nad- Výstava Stopy minulosti Pavla Surového (druhý 36, čo svedčí, že Kysprítomnil Michal Anušiak. Pri pomníku v strede viazanom priateľstve sprava) sáč dýcha výtvarosady, ktorý z tejto príležitosti vynovili, bola toh- pokračovať. to roku väčšia slávnosť. Počet prítomných pripoDeň kysáčskej sármy v organizácii Spolku ky- ným duchom. O tom, že Kysáčania môžu byť hrdí mínal roky, keď sa 13. október oslavoval ako naj- sáčskych žien patril k ústredným podujatiam či už na školených a profesionálnych umelcov, aleväčší dedinský sviatok. Na pietnej pamiatke reci- októbrových osláv. Chutnú kysáčsku špecialitu zo bo na tých s prírodným výtvarným nadaním, hotáciami a piesňami účinkovali tak žiaci kysáčskej sedliackej pece a sladké pochúťky aj tohto roku za- voril Michal Ďurovka a predstavil desiatich autočali predávať už okolo obeda. rov, ktorí vystavovali na bienále. To sú Mária SláMedzi hosťami, ktorí svojou viková, Mária Páliková, Šimon Zloch, Ondrej Marprítomnosťou poctili podu- čok, Zuzana Ferková, Zuzana Petrušková, Ján Kujatie kysáčskych spolkárok, lík, Mária Vozárová, Michal-Milo Abelovský a Krisboli Aleksandar Grmuša, po- tína Srnková. Ako M. Ďurovka povedal, samoukí slanec v Zhromaždení AP Voj- maliari sa predstavili krajinkami, figurálnymi komvodiny, Juraj Červenák, pred- pozíciami, portrétmi, zátišiami, pričom si z námetov staviteľ NRSNM, Vladimír Fe- volili od biblických tém, slovenského folklóru, príkete, podpredseda MSS, Sa- chodu Slovákov do Kysáča, sálašov, poľných prác, muel Žiak, riaditeľ NVU Hlas kysáčskych ulíc, krajiniek, kvetinových zátiší, reaľudu, Vesna Šijačká, riaditeľka listických portrétov, figúr a zvierat, až po súčasné Ústavu pre rodovú rovnosť, témy a moderné inšpirácie. Na výstave boli zaako i členovia RMS a pred- stúpené olejomaľby, obrazy namaľované temstavitelia ustanovizní, spol- perami, kombinované pyrografie, koláže, kresby kov a združení z Kysáča. Po uhlíkom a ceruzou. Spomenutí nadšenci Galérie privítaní všetci spolu v sprie- SND Madacký a Ďurovka vydali kvalitný katalóg. vode smerovali k Ferkovmu Výstava bude otvorená do 16. novembra. E. Šranková domu, kde Spolok kysáčskych Z vernisáže 2. bienále kysáčskych výtvarných ochotníkov

19. 10. 2013

42 /4565/

HLAS ľUDU

ľUDIA A DIANIA REKORDNÝCH TRIDS A Ť T R I DRUŽSTIEV sa 13. októbra zúčastnilo na deviatej súťaži Zlatý kotlík Kovačice. Víťazom sa stal celok s názvom Šachový klub 64 Kovačica (na snímke), ktorý od odbornej poroty získal presvedčivých 75 bodov. Na druhom mieste boli Lovci z Kovačice so 63 bodmi. O vlások slabšie bolo takisto domáce družstvo Standard (62 bodov). Tri najúspešnejšie celky dostali od organizátorov kotlíky rozdielnej veľkosti. Mimoriadne navštívené súťaženie prebiehalo na pozemku usporiadateľov zo združenia Rybolovec na tzv. Jordáne. Členmi odbornej poroty boli Pavel Vereský (predseda), Velimir Ðorđević a Jožef Zdimirović. Poplatok pre účinkujúcich bol 1 400 dinárov, pričom každé družstvo dostalo po 2 kg očisteného kapra a peceň chleba. Príchute a iné ryby do polievky mohli dávať podľa vlastnej chuti a v neobmedzenom množstve. Spolok Rybolovec má v súčasnosti sto členov a k tomu tridsiati žiaci absolvovali júnovú Školu rybolovu. Ján Špringeľ

VO SVET(L)E ŠTATISTIKY: AKO ŽIJEME (4)

PIVNICA

Atraktívne aranžmány z tekvíc i si vonku pred domom pokosíme iba trávnik, či tam vysadíme aj kvety alebo okrasné kríky, prípadne ovocné stromky, zavisí len a len od nášho vkusu. Aj v Pivnici, podobne ako aj v iných dedinách si každá domácnosť upravuje svoje priedomie podľa vlastnej vôle. Vhodné na skrášlenie sú aj krásne pestrofarebné jesenné plody. Blažekovci v Ulici Šte- Blažekovci a ich jesenný aranžmán fánikovej v Pivnici si už pár rokov priedomie v jesennom ob- Dozvedeli sme sa aj to, že predtým na dobí, a to pred lámačkami, skrášľujú tek- priedomí mali tri jedličky, ktoré tiež v vicami, ktoré sami dopestujú. Jarmila zimnom období ozdobovali priestor Blažeková nám povedala, že sú to jed- pred domom. Keď jedličky museli vylé tekvice na rejteš, ale vhodné sú aj na brať, zostal už iba trávnik. A aby nebol jesennú atraktívnu výzdobu priedomia. bez ozdoby, rozhodli sa pre riešenie, aké Najväčšia tekvica vážila až 30 kg, ale sú vám ponúkame na fotke. Blažekovci si tu aj viaceré menšie. Tieto tekvicové nielen priedomie, ale aj dvor skrášlili aranžmány urobili spolu Jarmila s man- ozdobenými tekvicami. K tomu peželom Vladkom a okrem tekvíc a iných stujú aj krásne kvety, ktoré sa im tiež veľskrášľujúcich detailov vložili do nich aj mi dobre daria. K. Gažová svoju kreativitu a zmysel pre krásu.

Zaujímavé je pozrieť sa aj na štatistiku vysokého odborného vzdelania. Ženy, údaj je spred pár rokov, obhájili viac doktorských dizertácií v oblassto zati zdravotníctva a sociálnej mestnaochrany, ako aj v odvetviach, ných VKV ktoré viacerí, v duchu niekdajmužov ších tradičných chápaní, dlho bolo len považovali za akúsi výsadu pätnásť mužov: v technike, výrobe a žien, a v stavebníctve, tiež v prírodných prípade vedách, matematike, v inforbežnej matike. Viac mužov ako žien zíkvalifikáskalo hodnosť doktora vied v cie (KV) Ženy v podnikaní: je ich viac než kedysi, no stále umení a humanistických velen 29 menej ako mužov žien. Priemerný zárobok vysokoškolsky vzdela- dách, v spoločenských vedách, podnikaní a v obnej ženy bol 82 percent, a v prípade VKV kvali- lasti práva, kým je ten pomer vyrovnaný v prípade poľnohospodárstva a zverolekárstva. fikácie 79 percent zárobku muža. Muži majú prevahu, hoci nie veľmi výraznú, pri Z dvadsať odvetví ženy zarábajú viac len v troch-štyroch: v odborných, vedeckých, infor- používaní počítačov, zrejme preto, že majú aj viac mačných a technických činnostiach, pri admini- času na to. Vo veku od 16 do 24 rokov kompustratívnych prácach, sekundárnych a iných služ- ter používa približne 93 percent mužov a 90 perbách. Stavebníctvo je jediné odvetvie, kde sa cent žien. Vo veku od 25 do 54 rokov ten pomer pojem rovnoprávnosti dal vyjadriť i číslami. Ženy je nasledujúci: 62 k 56 percent v prospech mupred pár rokmi zarábali v ňom priemerne 45 921 žov. Keď ide o osoby, ktoré majú od 55 do 74 roa muži 45 765 dinárov mesačne. Až zarážajúci roz- kov, tak je mužov sadajúcich za počítač občas diel je vo finančných činnostiach a v službách po- alebo príležitostne, 18 percent, kým je žien 11 peristenia, kde priemerný plat dám bol 97 472 a mu- cent. (V budúcom čísle: Trávenie voľného času) žov o približne dvadsaťtisíc dinárov viac: 118 031 O. Filip dinárov. Čo je veľa, je naozaj veľa, až moc.

Ženy a muži v Srbsku Š tatistika je všade. Sme súčasťou civilizácie posadnutej číslami, kvantitou, indikátormi, algoritmami, porovnaniami… Čísla sú kľúčovými dôkazmi pravdy, pilierom vlastných téz, rozhodujúcim elementom skupinovej alebo inej špecifickosti, prípadne individuality, základom kadejakých tlmočení. Keďže by spôsob a kvalita života mali predovšetkým závisieť od práce, načim sa pozrieť, ako na tom sme. Pohľad na celkový čas, ktorý si vyžaduje platená a neplatená práca, prezrádza, že ženy pracujú o hodinu dlhšie ako muži, viac ako hodinu menej majú voľného času a celé roky zarábajú menej ako muži. V priemernej rodine muž denne robí 3,78 hodiny tie roboty, za ktoré mu platia, žena 2,15 hodiny. V prípade neplatenej práce pomer je 2,28 hodiny u mužov a až 4,86 hodiny u žien. Muž má denne takmer sedem hodín voľného času, žena len päť a pol hodiny. Ženy sedemkrát viac času ako muži trávia na chystanie jedál, dvakrát viac času na chod domácnosti, takmer trikrát viac času na deti, štyridsaťkrát viac na zaoberanie sa šitím etc. Rovnoprávne s mužmi sú len v prípade nákupov a služieb. V roku 2010 na sto zamestnaných mužov s vysokoškolským vzdelaním bolo 142 žien. S nižšou kvalifikáciou ich počet rapídne šiel dolu. Tak na

19. 10. 2013

42 /4565/

HLAS ľUDU

ľuDIA A DIANIA NAVšTíVILI SmE KOmuNáLNIKOV V HLOŽANOcH

Usilovne pracujú v prospech osady P

ri prechádzke stredom Hložian sme postrehli, že práve prebieha opiľovanie konárov na stromoch vedľa parkovísk. Kým sme pozorovali, čo sa to vlastne deje, vedľa nás sa mihol riaditeľ komunálneho podniku Gloakvalis Ondrej Srnka, ktorý šiel trochu dozrieť na odbornosť vykonanej práce. Pri návrate sme ho zastavili a požiadali o rozhovor na komunálne hložianske témy. Podnik Gloakvalis, kryjúci komunálne činnosti, pôsobí pri miestnom spoločenstve zo 10 rokov a svoje práce koordinuje s obecnou Direkciou pre stavebný pozemok, cestné hospodárstvo a komunálne činnosti, pričom poskytuje služby distribúcie vody, kanalizácie, odvozu smetí a údržby cintorína a verejných plôch v Hložanoch. O tom riaditeľ Srnka hovorí: – V Hložanoch máme približne 900 domov a 800 aktívnych domácností. V podniku sme zamestnaní deviati, ktorí kryjeme komunálnu činnosť v osade. Z toho šiesti sú v priamej výrobe, jedna zamestnankyňa v kaviarni, ktorú tiež spravujeme, a okrem riaditeľa je ešte jedna zamestnankyňa v administratíve. S akými základnými prostriedkami nakladáte? – môžeme sa pochváliť, že sme za posledných niekoľko rokov pokročili. Predtým sme mali iba jeden traktor s vlečkou, a tak sme robili zber smetí po uliciach. Na úver sme si pred troma rokmi zadovážili smetiarsky kamión, dokúpili sme traktorovú kosačku pre väčšie plochy, tiež štyri ručné kosačky a iné pomôcky.

– Hoci sme iba „želiari“ v tejto budove, predsa sa o ňu vzorne staráme, – pripomenul riaditeľ Ondrej Srnka. Ako je to s povrchovou kanalizáciou v Hložanoch? – Aj u nás sú problémy s odvádzaním vody. Zvyčajne napomíname občanov, aby vykopali jarky a čistili priepusty. Každá domácnosť je povinná udržiavať jarok pred domom. Našou povinnosťou je udržiavať tie na verejných plochách, tiež upratovať a kosiť, čo verím, že primerane robíme. Okrem toho v zimnom období našimi strojmi čistíme zaviate cesty. Tú prácu tiež koordinuje direkcia a podľa potreby čistíme aj iné cesty v obci. Naskutku možno povedať, že dedina je ukážkovo upravená. Známe je, že Hložančania pijú najzdravšiu vodu v obci a dozvedeli sme sa, že aj najlacnejšiu. Ako komentujete túto skutočnosť? – Prípojky na vodovodnú sieť sú zavedené po celej dedine, do každej domácnosti už pred 30 či 40 rok-

mi. Čo do kvality voda je kvalitná, ibaže z chemického hľadiska niekedy je v nej nadbytok amoniaku, takže musíme dbať na prečisťovanie, ale mikrobiologická analýza bola vždy dobrá. Vodu čerpáme zo studní hĺbky 320 metrov. máme tri studne, z čoho jedna je už zanesená pieskom a chystáme sa vŕtať novú. cenu vody sme zvyšovali iba minimálne o percento inflácie. V Petrovci zvyšovali cenu aj viackrát do roka, takže teraz nám odskočili s cenou vody. chcem pochváliť spoluobčanov, že svedomite platia komunálne poplatky – vodu, smeti, dezinsekciu a hrobové. Vieme, že si Hložany ako prvé v obci vybudovali kanalizačnú sieť. Ako funguje dnes? – už takých 6 – 7 rokov kanalizačná sieť funguje a pouličná sieť je rozvedená do všetkých krajov osady. mokré pole, ktoré slúži ako svoj-

rázna prírodná čistička, po rokoch už nie je také funkčné ako na začiatku. Prvé pole je už presýtené a v najbližšom čase prepojíme sieť na druhé mokré pole rozlohy asi hektár. medzičasom to prvé mokré pole mienime revitalizovať. Inak máme 360 prípojok a len zriedka vzniknú nejaké poruchy. V akom stave sú skládky odpadu a aké je ekologické povedomie Hložančanov? – Spravujeme jednu veľkú dedinskú depóniu na konci osady. Ide o verejnú skládku, na ktorú Gloakvalis organizovane jeden deň v týždni vyváža odpad zo všetkých ulíc, a v sobotu aj občania majú možnosť sami vyviezť tam rozmerný odpad. Stáva sa nám, že zberači sekundárnych surovín v snahe ľahšie sa dostať k žiadaným kovom zapália skládku, a potom máme oštary. Bagrami musíme zatláčať kopy, často aj každý štvrťrok. V pláne bola aj obecná depónia, aj regionálne, ale toho sa asi tak rýchlo nedočkáme. Čo je aktuálne na komunálnom pláne? – Teraz v jeseni sa už pomaly chystáme aj na zimu. Opiľujeme stromy, upravujeme verejné plochy, a to nielen v centre osady. Kontrolujeme veľké priepusty popod cesty, aby voda mohla odtekať. A prichystáme si aj lopatu, ktorú namontujeme vpredu na smetiar, aby sme odpratávali sneh. S prianím, aby sa im darilo, aby Hložančania boli spokojní so službami, ktoré poskytujú, a aby sa im cintorín veľmi nezväčšoval, rozlúčili sme sa s riaditeľom hložianskeho komunálneho podniku. J. Čiep

BEZPEČNOSŤ ŽIAKOV V DOPRAVE

Zmapovali návrhy občanov o realizovaní tribúny so žiakmi záverečného ročníka Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci o bezpečnosti mladých v doprave a ich testovaní koncom septembra aktivisti združenia občanov Tračak z Nového Sadu sa v rámci rovnomenného projektu presunuli do ulíc. V spolupráci s členmi Kancelárie pre mladých si v piatok 11. októbra pred vchodom na petrovský trh rozložili stánok a robili anketu medzi občanmi. Zaujímala ich predovšetkým mienka Petrovčanov o tom, ako zabezpečiť väčšiu bezpečnosť miestnej mládeže v doprave. Vedúca obecnej Kancelárie pre mladých Daniela Feketeová nás informovala,

19. 10. 2013

42 /4565/

HLAS ľuDu

že projekt Bezpečnosť mladých v doprave sa realizuje za finančnej podpory Pokrajinského sekretariátu pre šport a mládež. Ako ozrejmila koordinátorka Smiljana Lalićová, projekt prebieha od 1. augusta do 30. novembra, a to v troch prostrediach: v Báčskom Petrovci, v Irigu a v Novom Sade. Prišli si vypočuť mienku Petrovčanov o tom, ako zvýšiť bezpečnosť J. Čiep mládeže v doprave

ĽUDIA A DIANIA

Fotopaberky z Bieleho Blata P

natierali zmesou kravského o nedávnych oslavách 130. výkalu, vápna a vody. Tým spôvýročia príchodu Slovákov sobom vznikal tvrdý poťah, z Bieloblatčania si koncom sepktorého sa neprášilo. Starí ľutembra pripomenuli aj Deň oslodia však verili, že tak sa zároveň bodenia od fašizmu, ktorý sa robí dezinfekcia domu. Dnes je po rokoch pozmenil na opravdom s takou podlahou skudivé viacdňové dedinské oslavy točnou raritou a medzi také, s bohatým kultúrnym, športopripomínajúce zašlé časy, patvým a jarmočným programom. rí aj etno dom v Bielom Blate, Bieloblatčania sa na tieto oslavy v ktorom podlahu udržiavajú náležite pripravujú, upratujú členky tamojšieho klubu žien. domy, priedomia, park, verejné Minule to ukázali aj mladej plochy... V tomto roku Miestne učiteľke slovenčiny Adele Obspoločenstvo svoj príbytok, bušustovej. Hoci to, čo sa naučidovu Domu kultúry oblieklo do la, asi nikdy nepoužije, aspoň nových šiat, o čo sa dobrovoľnou Kvetinové žiacke oko v bieloblatskom parku prácou pričinili dedinskí majst- mimo domu mali však aj tzv. letri maliari, ako aj členovia Rady nú piecku. Podľa vzoru niekdajMS. ších domácností v rámci etno O to, aby park, ktorý je vlast- komplexu postavili jednu takú ne aj svojráznym priedomím piecku, v ktorej Bieloblatčania bieloblatskej základnej školy, pečú lepníky pre svojich nábol ešte krajší a pestrejší, pos- vštevníkov. Dážď a sneh po rotarali sa žiaci, ktorí v rámci svo- koch používania zanechal stopy jich pravidelných ekologických aktivít za pomoci učiteľov a školníkov záhradku upravili do tvaru oka a symbolicky ten priestor pomenoVďaka šikovným rukám Jána Jonáša piecka výrazne omladla vali Kvetinové bude môcť svožiacke oko. jim žiakom a Voľakedy v budúcim geneBielom Blate, ráciám rozpráako aj v iných vať o tom, ako dedinách, v Bieloblatčania vzdali úctu padlým bojovníkom sa kedysi domy každom dome mali piecku, v na mazive. Keďže taká ošarpaná udržiavali a ktorej gazdinky piekli chutný piecka nevyzerala pekne, Ján upratovali. Aby chlieb, lepníky, krumple na ťap- Jonáš, jeden z posledných majssa nezabudlo. ši a iné maškrty. V Bielom Blate trov, ktorí vedia robiť s blatom, Na rozdiel od mnohých iných osád, v Bielom Blate si ešte vždy spomínajú na svojich spoluobčanov, ktoAko sa voľakedy kalila podlaha rí obetovali svovysúkal rukávy a počas príprav je životy v boji proti fašizmu, a na oslavy dvoch významných kladením vencov k pamätníku a sviatkov dôkladne opravil ma- primeraným programom vo zivo a piecka je zasa ako nová. všetkých bieloblatských jazyKedysi na dedine nepoznali koch im vzdávajú úctu. Tak tomu ani parkety ani lamináty, podla- bolo aj v tohtoročnú poslednú hy v domčekoch boli spravidla septembrovú sobotu. zo zeme, ľahko a jednoducho sa udržiavali, bez zvláštnych mavlh Maliari líčili a členovia Rady MS im pomáhali teriálov. Gazdinky totiž podlahu foto: M. Nedeljkov

19. 10. 2013

42 /4565/

HLAS ĽUDU

ľUDIA A DIANIA VZÁCNE JUBILEUM V ERDEVÍKU

Stopäťdesiatročná vernosť cirkvi V

dvadsiatu nedeľu po Svätej Trojici v erdevíckom evanjelickom chráme Božom bolo slávnostne. Domáci veriaci spolu s početnými hosťami oslávili významné jubileá – 150. výročie založenia cirkevného zboru a 111. výročie postavenia kostola. Počas týchto rokov sa na poste zborových farárov vystriedalo 14 kňazov a niektorí z nich aj v nedeľu 13. októbra svojou prítomnosťou poctili slávnostné bohoslužby. Medzi nimi boli Pavel Čerfeľ, Ondrej Marčok, Vladimír Lovás st., Jaroslav Kopčok, Vladimír Lovás ml.

a súčasný zborový farár Ján Vida. Na bohoslužbách sa zúčastnil dôstojný pán Samuel Vrbovský, biskup SEAVC, ktorý posvätil vynovený kostol, vznešený pán Ján Vinkovič, senior sriemsky, ako aj dôstojný pán Geza Erniša, biskup ECAV v Slovinsku. Prítomným sa prihovorila aj predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová. V zaplnenom chráme slová vďaky a radosti z prežitých šesť rokov pôsobenia v erdevíckom zbore Na slávnostných bohoslužbách vystúpili aj deti z Detskej besiedky vyjadril v. p. farár Pavel Čerfeľ, v sú- diteľné. Celkom je vynovená dláž- venskej evanjelickej a. v. cirkvi, časnosti pôsobiaci v cir- ka, odkvapové rúry, elektrická in- Obce Šíd, MS Erdevík... Netreba, samozrejme, zabudnúť kevnom zbore v Prietrži štalácia, vykonaná je hydroizolácia stien, vnútro kostola je nano- ani na dobrovoľnú prácu miestna Slovensku. K oslavám jubileí pri- vo omaľované, ozdobené maľ- nych veriacich, ktorí počas rokov chystali aj výstavu fo- bami a osadené sú nové dvere. „Tie obnovovania nezištne venovali tografií – portrétov fa- dvere, ktoré 111 rokov tu stáli, vy- svoj čas rekonštrukcii chrámu. A to rárov pôsobiacich v er- striedali nové, a nové generácie je, ako aj pán farár Pavel Čerfeľ v devíckom zbore od budú cez tie dvere prechádzať,“ kázni povedal, skutočným poklaroku 1921 po súčasnosť. povedal v príhovore miestny farár dom cirkvi. Nie kostol a jeho vnúPo troch rokoch in- J. Vida. Práce na rekonštrukcii torný vzhľad, ale spolupatričnosť, tenzívnej práce na ob- chrámu prebiehali vďaka počet- ktorá vládne medzi veriacimi. A nove chrámu, na ktorej ným donáciám: agentúry Slova- taká spolupatričnosť medzi ersa podieľali početní kAid, Evanjelickej humanitárnej devíckymi veriacimi pretrváva už Gratulácie odovzdala aj Katarína sponzori a dobrodinci, organizácie Podpornica v Slo- 150 rokov. Melegová-Melichová; na snímke J. Pániková výsledky sú viac než vi- vinsku, Biskupského úradu Slos pánom farárom Jánom Vidom – Projektom máme zabezpečené farby na natieranie nábytku, tlačenie promočného materiálu a osvieženie pre účastníkov akcií, ktoré poKoncom augusta trvajú do polovice októbra. sme v každej osade z Promočný materiál vypracoúzemia obce zorgavala naša členka Andrea Činizovali akciu zberu liaková. Nábytok bude vystastarého nábytku, vený pre verejnosť v miestktorý sme chceli nostiach bývalej kaviarne Palupraviť pre naše poma v strede Kulpína, teda vedtreby. Podporu nám ľa siene Domu kultúry. Očaposkytli mládežnícke kávame dobrú návštevnosť, združenia v jednokeďže bude v ten deň v Kultlivých osadách, čo píne kirvaj a na návštevu určite znamená, že mládežnícke organizá- V sobotu 5. októbra bolo slnečno a renovácia sta- prídu aj predstavitelia Novosadského humanitárneho strecie v Petrovci, Magli- rého nábytku sa darila diska. Projekt Náš priestor naći a v Hložanoch zbierali starý nábytok pre nás, – sobotu na nádvorí bývalej Jed- ším spôsobom ukončíme 1. noozrejmila tajomníčka združenia noty, čiže priestoru vyhradeného vembra, – povedala na záver Jaspre dedinský trh a spoločnými si- mina Kuštrová. Terra Kulpín Jasmina Kuštrová. Potom sa kulpínski mládežníci lami čistia, farbia a opravujú staK. Gažová dali do práce. Stretávajú sa každú rý nábytok.

Z MLÁDEŽNÍCKEHO ZDRUŽENIA TERRA KULPÍN

Vynovujú nábytok D

o programu Ministerstva mládeže a športu Mladí sú zákon sa zapojilo i kulpínske mládežnícke združenie Terra, a to prostredníctvom Novosadského humanitárneho strediska. Terra ponúkla svoju ideu úpravy miestností mládežníckeho združenia, ktorá sa im zapáčila, a zapojili ju do dielní písania projektov. So svojím projektom sa dostali do užšieho výberu v druhom kole a nakoniec projekt im bol schválený. – Práce na realizácii projektu Náš priestor naším spôsobom sme začali 1. augusta. Najprv sme robili na prezentovaní projektu. Podstata je v tom, aby si mládež upravila nábytok pre svoj priestor. 19. 10. 2013

42 /4565/

HLAS ľUDU

ľUDIA A DIANIA DEDINSKÉ OSLAVY V HAJDUŠICI

Bohatšie než obvykle D

eň pamiatky na posviacku kostola v Hajdušici sa už dávno pozmenil na opravdivé dedinské oslavy, ku ktorým sa pripojili aj príslušníci iných národov a konfesií. Okrem v kostole doteraz si však občania tento deň pripomínali hlavne v rodinnom kruhu s príbuznými žijúcimi v iných prostrediach, ale v posledných rokoch kirvaj svojím spôsobom oslavujú takmer všetky tunajšie spolky a združenia občanov. Tak tomu bolo aj počas druhého októbrového víkendu. Program dedinských osláv bol bohatší než hocikedy predtým. Oslavy sa začali už v piatok spoločným koncertom dvoch hajdušických kultúrno-umeleckých spolkov – slovenského Bratstva a srbského Biseri, na ktorom obecenstvu predstavili časť svojho programu a zároveň si pripomenuli 35. výročie založenia KUS Bratstvo. V programe účinkovali aj

hosťujúce súbory KUS Vuka Karadžića z Plandišta a DFS Lastovičky, ktorý pôsobí v Základnej škole J. J. Zmaja, a básnik Željko Cesnak z Plandišta, inak hajdušický rodák, zarecitoval vlastnú Cirkevný spevokol a deti spestrili oslavy Dňa posviacky hajdušického kostola báseň Hajdušica. V sobotu bolo rušno na strelnici, kde a administrátor hajdušického cir- radosť detí nechýbal ani zábavný strelci usilovne triafali do hline- kevného zboru Slađan Daniel park a tradičný jarmok s bohatou ných terčov a na futbalovom ihris- Srdić v príležitostnej kázni pove- ponukou rôznych hračiek a sladku prebiehal majstrovský zápas dal, že chrám bude živý len ak sa kostí, ale aj všelijakého iného topionierskych mužstiev FK Hajdu- v ňom ľudia budú stretávať, mod- varu. Je nepísané pravidlo, že ak je šica a FK Sloga Plandište. Vo ve- liť sa a počúvať slovo Božie. Oslačerných hodinách v sieni Domu vy spestril cirkevný spevokol a počas kirvaja v Jánošíku (týždeň kultúry novozaložená mládež- deti, ktoré v škole navštevujú ho- skôr) pekne, na hajdušickom bude nícka organizácia Casper zorga- diny náboženstva a Nedeľnú ško- pršať a naopak. Toho roku však pravidlo neplatilo a bolo pekne aj nizovala vydarenú ľudovú veseli- lu. Na futbalovom ihrisku zároveň v Jánošíku, aj v Hajdušici, čo mnocu. Ústredné miesto patrilo sláv- prebiehal pioniersky futbalový hých vylákalo na prechádzku kirnostným bohoslužbám v hajdu- turnaj, kým milovníci starožit- vajovým jarmokom. šickom kostole, kde si pripomenuli ností mali príležitosť obzrieť si vlh výročie posviacky. Farár jánošícky matičný etno dom. Pravdaže, na

RETROSPEKTÍVA

Oslobodenie Petrovca P

etrovec, 15. okt. 1944 r. Okovy padly Drapérie hrozných tmín sa roztrhaly a zasvietilo nám vznešené svetlo SLOBODY. Časove dosť krátke, ale úžasne krvavé a boľavé, tri a pol ročná poroba prestala. Prestala 15. okt. t. r., keď do Petrovca vtiahly víťazné oddiely nášho národno osloboditeľského vojska. Petrovec je slobodný a pozdravuje všetky slovenské oslobodené obce. Slovenským bratom, ktorí sú ešte stale v porobe odkazuje: Naše národno osloboditeľské vojská prídu i ku vám a prinesú vám tak túžobne očakávanú Slobodu. * Teplé bolo dnešné popoludnie. Babské slnko pripekalo, ale nás väčšmi hrialo tušenie, že dnes do Petrovca vtiahnú národno osloboditeľské vojská a strasieme sa konečne ťažkého jarma a poroby. Hoci boly fašistické maďarské vojská a žandári už pred niekoľkými dňami opustily Pe-

trovec, predsa sme ešte žili v neistote a v strachu, že sa vrátia a nastolia, čo i na malú chvíľu svoj krvavý režim „bajonétu“. A preto tým netrpezlivejšie každý očakával príchod nášho vojska, aby sme mohli byť od takejto eventuality chránení. Už o 1. h. Popoludní shrnulo sa pred Obecný dom množstvo ľudu, z kostolnej veže hlaholily sviatočné zvony: bim-bam, nervozita stúpla, ale nálada bola okázalá, sviatočná. A okolo 4. h. zahučaly motory motoriek a automobilov, hradskou od Kulpínu prichádzaly naše vojská. Zástupom zahrmelo: „Nech žije naše národno osloboditeľské vojsko.“ Každému chvela sa duša radosťou. V lahodnom vánku povievaly sem-tam zástavy: Štátna vlajka juhoslovanská s červenou päť cípovou hviezdou na bielom poli a vlajka Sovietskeho sväzu. Naši vojaci prichádzali so spevom a úsmevom na ústach. Nebolo ba-

dať na nich žiadneho znaku únavy od ťažkych bojov, i ich uchvátila iba neopísateľná radosť, že priniesli svojim rodičom, bratom, sestrám veľkými obeťami vydobytú Slobodu. Presne o pol 5. hod. predseda Výboru pre národné oslobodenie otvoril toto manifestačno-osloboditeľské shromaždenie a pozdravil všetkých prítomných. Po ňom hovoril tajomník VNO, v mene vojska prehovorili súdruhovia Vlado a Juraj, ďalej dvaja členovia VNO, v mene mládeži prehovorila súdružka Anna a za Srbov mal prejav súdruh Jovan. Všetci slávnostní rečníci zdôrazňovali, aké veľké utrpenia a hrôzy museli sme znášať pod okupačnými vrchnosťami, vyzdvihovali ťažkosť boja, ktorý viedlo národno osloboditeľské vojsko a prejavovali veľkú radosť z oslobodenia. Súčastne pripomínali, že oslobodenie je iba prvý diel nášho veľkého a svätého programu. Teraz nastáva nové obdobie, „obdobie novej výstavby sveta“. Medzi jednotlivými prejavmi rečníkov národno osloboditeľské vojsko spievalo krásne parti-

zánske a naše národné piesne, ako: Slovenskú partizánku, Nad Tatrou sa blýska, Titovku, Kolektívku, Omladinskú pieseň, Kto za pravdu horí a iné. Tiež mnoho bolo privolávané na slávu federatívnej demokratickej Juhoslávie, národno osloboditeľskému vojsku, súdruhovi maršalovi Titovi, víťaznej Červenej armáde, súdruhovi Stalinovi a spojeneckým armádam anglickým a americkým. V tichom súmraku potom ešte dlho strávila naša mládež príjemné chvíle v úprimnom priateľskom rozhovore a speve a našimi vojakmi. * Prechádzam hlavnou ulicou, je už noc. Pod juhoslovanskou štátnou vlajkou, pred Obecným domom stojí na stráži vojak. Vidím v ňom záruku našej bezpečnosti, slobody a voľného hospodárskeho a kultúrneho rozvoju!

19. 10. 2013

(Z čísla 1 Hlasu ľudu vydaného vo štvrtok 19. októbra 1944 v Báčskom Petrovci) Výber: K. Gažová 42 /4565/

HLAS ľUDU

ĽUDIA A DIANIA ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Prvý slovenský premiér bol aj v Padine a v Kovačici M ilan Hodža (1878 – 1944), slo- klarácie, ktorá presadzovala spojevenský politik, štátnik a pu- nie Slovenska a Česka v Česko-sloblicista bol úradujúcim preziden- venskom štáte. Po vzniku ČSR patom Česko-slovenskej republiky a tril k politickým špičkám Slovenska, jedenástym predsedom vlády Čes- tiež pôsobil ako vedúci činiteľ agko-Slovenska (prvým slovenským rárnej strany na Slovensku, neskôr premiérom). V medzivojnovom ob- Republikánskej strany poľnohosdobí viackrát zastával funkciu mi- podárskeho a maloroľníckeho ľudu. nistra. V slovenských dejinách ho V medzivojnovom období bol poznajú aj ako synovca Michala poslancom Národného zhromažMiloslava Hodžu, slovenského ná- denia, po celú existenciu prvej ČSR rodného buditeľa, a najmä ako au- aj ministrom viacerých rezortov tora filozofického diela medziná- vo viacerých vládach a po okupárodného významu Federácia v Stred- cii Československej republiky Nemnej Európe. Hodžov program bol veľ- cami odišiel do Paríža, kde založil mi zaujímavý pre Slovákov a Srbov Slovenskú národnú stranu a od vo Vojvodine. roku 1941 aktívne pôsobil v New Narodil sa na Yorku, v krajanevanjelickej fare ských spolkoch. v Sučanoch (TuDr. Milan Hodža riec), kde jeho umrel v USA, v otec Ondrej HoClearwateri 27. dža bol farárom. júna 1944, takže Študoval na sa nedočkal vytúgymnáziu v Banženej slobody. skej Bystrici, v Prvé politické Šoproni a v Sibiu víťazstvo Milan (Rumunsko). Hodža však dožil Právo študoval medzi vojvodinv Budapešti a skými Slovákmi, Kluži a filozofiu lebo ako kandidát vo Viedni. Roku na poslanca do 1918 sa stal douhorského snemu ktorom práva a vyhral práve vďauniverzitným ka hlasom vo voDr. Milan Hodža (foto zo stránp r o f e s o r o m . ky Univerzity Komenského) lebnom obvode Ovládal sedem Kulpín. Na jeho jazykov, medzi nimi aj srbochor- počesť Kulpínčania mu vo svojej vátsky. Úspešne pracoval v oblasti osade venovali bustu. žurnalistiky a v politike. Avšak ako to už v politike býva, Ešte za Rakúsko-Uhorska praco- volebná kampaň na poslancov sa val ako redaktor v Abendblatte, organizuje aj v iných prostrediach. Slovenskom denníku (ktorý založil Tak sa stalo, že Milan Hodža v roku v roku 1910), Slovenskom týžden- 1905 pobudol nielen v Báčke, ale aj níku (ktorý založil v roku 1903 a bol v Banáte. jeho redaktorom do roku 1914), reI keď v Banáte podporoval voľbu digoval aj mesačník Naša zástava, svojich koaličných partnerov, zaspolupracoval s ďalšími periodika- ujímavými sa dnes zdajú úvahy, z mi, najmä s Hlasom. Pracoval tiež v ktorých sa dá zistiť, aké mali polirakúskej tlačovej kancelárii vo Vied- tické práva národovci (zároveň ni. opozičníci) na začiatku 20. storočia V roku 1905 bol zvolený za po- v osadách Padina a Kovačica. V slanca Uhorského snemu za vo- novinách Slovenský týždenník sa v lebný obvod v Kulpíne. Toho času dvoch správach (jedna z Padiny a (za Rakúsko-Uhorska) pôsobil v druhá z Kovačice) opisuje príchod rámci Slovenskej národnej strany, vtedy mladého Milana Hodžu s neskôr sa usiloval o vytvorenie ag- koaličným partnerom Miletićom s rárnej strany, ale začala sa prvá cieľom podporiť voličov v rámci násvetová vojna a tento zámer sa hradných volieb. Bolo to 7. februámu splniť nepodarilo. V roku 1918 ra 1905, keď Hodža pricestoval do prispel k spísaniu Martinskej de- Padiny, napriek silným nátlakom a 19. 10. 2013

42 /4565/

HLAS ĽUDU

prítomnosti polície, tam nabádal ktorá volebnú kamľudí, aby hlapaň zakázala: „V sposovali za Mimenutý deň… asi letića. Avšak 50 kočov pod Miletoho roku sa tičovou zástavou pritak nestalo, chodilo od Kovačice. lebo„prečo by Sotve sme do kovabol národný čického chotáru prilepší než libešli, videli sme od Korál, ktorý dáva vačice tiahnuť asi 20 paprikáše a kočov, náš kandidát žranicu zdarpresadol na náš hinma”. Hodža v tov a sprievod raKovačici dostne plesajúc pousporiadal voberal sa do obce Pa- Portrét Milana Hodžu v Sloven- ličské porady dina. Veľký padin- skom týždenníku z roku 1905 a vydržal s obský pľac bol ľudom čanmi, až kým preplnený. Ľud začal spievať „Hrad neodhlasovali. Protikandidátom, prepevný”. Videli sme mnoho očí zaako sa uvádza v druhom článku o slzených. Ľud jasal. Miletiča a nášho volebnej kampani v Kovačici, odHodžu voviedli do obecného domu kázal: „Vy Dánielovci sa poraďte so (počujeme, že sa padinský richtár svojím svedomím, že vám žandári do bykárne skryl). Prišiel notár a oz- faru za celý týždeň strážili jako nenámil, že je ľudové zhromaždenie jakú peleš. Náš p. farár Čaplovič donie dovolené, na čo p. Hodža zavolal kázal sa nám ako verný radca a priavoličov na poradu. Ľud sa hrnul za teľ i v týchto ťažkých časoch…” ním a rečnil s veľkým zápalom, hoV Kovačici muselo vtedy byť veľvoril o materinskej reči, o školách, mi nebezpečné, lebo ako v pokraúradníkoch… Ľud plesal, veď to nik- čovaní textu píše: „Nátlak bol u nás dy nepočuli verejne hovoriť…Tu hrozný. Ešte počas voľby odtiahli dobehli žandári, ľud rozháňali, na čo nám z Kovačice 18 voličov. Ľudovítovi Karovskému doručili pár dňami pred voľbou výrok podžupana, že je odsúdený na 600 korún alebo na 30 dní [väzenia], – lebo si nevycementoval kanál! Ani po voľbe nemajú pokoja. Ľud je zbúrený proti svojim prenasledovateľom a zradcom. Čo sa týchto zradcov týka, my si myslíme len jedno a síce to, že má Poštová známka každá palica dva konHodža skríkol: „Bratia moji, rozíďte ce.!” O dva roky neskôr vypukol tzv. sa v pokoji!”… Ľud šiel za p. Ho- Kovačický proces. džom, ako včely za medonosným Slovenský týždenník v rokoch kvetom, všade, kde bol, 24 žandá- 1903 – 1914 redigoval práve Milan rov strážilo ten dom, ale ľud si na- Hodža. Ako vidno, do tohto týžšiel spôsob, aby sa s ním zišiel,” uvá- denníka prispievali aj dopisovatedza sa v správe o volebnej kampa- lia z Dolnej zeme. Okrem iniciálok ni v Padine. Napriek oduševneniu väčšinou sú tu pseudonymy. Zo Miletić nezískal väčšinu hlasov, na strachu pred prenasledovaním dorozdiel od Dániela, ktorý – ako sa v pisovateľ Slovenského týždenníka tomto článku uvádza – podplácal z Padiny sa podpísal ako Volič a z voličov. Kovačice ako Verný. O deň neskôr Milan Hodža prišiel do Kovačice, kde pobudol tri dni. Aj Katarína Verešová

Padinčania ku Dňu Hlasu ľudu čitateľom bola do Hlasu ľudu ubrika venovaná najmladším icky bývala iba na dvoch zaradená veľmi dávno, sporad a ve pod názvom Detský kútik býv stĺpcoch, ale od 4. júla 1981 prá kaž dom kaž v ny stra dve i e adn jej vyhranená jedna strana, príp su Hla Dňu imočná, lebo ku dučkom čísle. Tentoraz je výn deň vychádzania tohto čísv ve prá e em ľudu, ktorý oslavuj kútika kreslili a písali naši la našich novín, do Detského ci zo Základnej škostáli a neúnavní spolupracovní Za gratulácie, . ine Pad v ly maršala Tita všetkým im ce prá né pek i ochotu ďakujeme.

Jana Vedejová, 5. 2

V Hlase ľudu kútik pre každého Hlas ľudu je náš slovenský vojvodinský týždenník, ale skôr by som povedala, že je zlatý most, ktorý spája nás vojvodinských Slovákov. Áno, dáva nás dohromady. Informuje nás o iných a dáva nám možnosť iným predstaviť seba. Vždy sa usmejem, keď si prečítam nejaký pekný príspevok alebo tam uvidím svoje meno či meno niekoho známeho. Verím, že aj naďalej bude Hlas ľudu mať takéto významné miesto v našich životoch a že sa v ňom nájde kútik pre každého vojvodinského Slováka. Rebeka Majdlíková, 8. 3 Sú mnohé slovenské časopisy a svojím spôsobom jedinečný je časopis Hlas ľudu. V ňom sa uverejňujú mnohé zaujímavé veci a iste si každý, tak starší, ako aj mladší, môže v ňom nájsť niečo, čo ho zaujíma. Mne osobne sa najviac páči Detský kútik, lebo sa v ňom uverejňujú detské práce. A najviac ma poteší, keď tam prečítam práce mojich priateľov. Hlas ľudu je týždenník a teší ma, že ho obyvatelia Padiny veľmi radi čítajú a tým preukazujú úctu k slovenskému jazyku, k slovenskej tradícii a ku kultúre. Hlasu ľudu blahoželám k 69. výročiu vychádzania, prajem mu, aby bol aj naďalej taký skvelý a pestrý ako doteraz a aby v budúcnosti mal ešte viac odberateľov. Anna Pálenkášová, 8. 3 Obyvatelia Padiny radi čítajú Hlas ľudu. Zväčša ho čítajú starší ľudia, ale sú i mladší, ktorí si v ňom radi zalistujú. Tento časopis vždy nájdem u svojich starých rodičov, ale aj u dedinského

Natália Samporová, 4. 2 kaderníka. Dedinčania ho radi čítajú, lebo ich zaujímajú novinky o ľuďoch zo slovenských dedín, novinky zo športu vo Vojvodine. Ja sa poteším, keď sa tu dozviem o našom Futbalovom klube Dolina a keď uvidím svoju prácu v Detskom kútiku. Vojvodinskí Slováci sú veľmi vďační, že už 69 rokov majú časopis, ktorý zachováva slovenskú kultúru vo Vojvodine a pestuje slovenský jazyk. Darko Babuchna, 8. 3 Takto som sa zoznámila s Detským kútikom. Na otázku starej mamy: ,,Čo je to Detský kútik?“ odpovedala som: ,,Je to kútik, do ktorého mama zašle dieťa kľačať, keď je neposlušné.“ Na to mi stará mama otvorila noviny Hlas ľudu a ukázala stranu venovanú detským prácam. Prečítala som tam všelijaké zaujímavé veci, ktoré píšu deti také ako ja. Odvtedy, keď navštívim svoju starú mamu a na stole v izbe uvidím Hlas ľudu, záväzne nakuknem do Detského kútika. Helena Mužinićová, 5. 3 Keď k starej mame príde báči poštár, hneď mi zatelefonuje, aby som s mladším bratom prišla k nej, nech spoločne čítame Hlas ľudu. Brat a ja vystrihujeme recepty a lepíme do zošita. Potom si pozrieme Detský kútik. A na koniec, keď zachránim Hlas ľudu od fúzov, ktoré mu rád kreslieva môj brat, začnem riešiť krížovku. A tak spoločne trávime čas moja rodina a Hlas ľudu. Tijana Nemogová, 7. 2

Nataly Garafiátová, 5. 1

Výtvarný podklad Vanesa Marková, 5. 2

A. Francistyová a J. Tomáš 19. 10. 2013

42 /4565/

HLAS ĽUDU

Obzory

Z obsahu Posledná rozlúčka s profesorom Dr. Michalom Týrom Úvahy o čase a poézii Kultúrne tradície silbašských Slovákov

str. 3 str. 4

Nový Sad 19. 10. 2013 Ročník XXX Číslo 10/353

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

str. 7

SR BSKO- SLOV E N S KÉ VZŤAHY MEDZINÁRODNÁ KONFERENCIA V TRNAVE

Z minulosti, súčasnosti a budúcnosti Nebojša Kuzmanović Snímky: z albumu N. K.

rnava je na Slovensku jedným z najdôležitejších centier rímskokatolíckej cirkvi. Stojí tam množstvo jej kostolov a na základe toho dostala prezývku Malý Rím. A práve tam, v Malom Ríme, v tomto malebnom slovenskom mestečku, sa 4. októbra tohto roku konala Druhá medzinárodná konferencia o srbsko-slovenských stykoch a vzťahoch, pod názvom Srbsko-slovenské vzťahy – z minulosti, súčasnosti a budúcnosti. Konferenciu organizoval Spolok Srbov na Slovensku v spolupráci s Fakultou zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity, pod záštitou Veľvyslanectva Srbska na Slovensku a rektora Trnavskej univerzity. Konferenciu ﬁnančne podporil Úrad slovenskej vlády pre kultúru národnostných menšín a Úrad pre spoluprácu so Srbmi v regióne a Ministerstvo kultúry a informovania zo Srbska. Po oﬁciálnych pozdravoch prítomných zo strany verejných činiteľov konferenciu otvoril predseda Spolku Srbov na Slovensku Stane Ribič. Na samotnom začiatku zasadania bola malá slávnosť, na ktorej predseda tohto spolku udelil ďakovné medaily prof. Dr. Ljubivojovi Cerovićovi a slovenskému ministrovi školstva Dušanovi Čaplovičovi za príspevok srbsko-slovenskému bratstvu. Na konferencii svoje práce prezentovali: Dr. Ljubivoje Cerović (Srbi u Komoranu i Trnavi), prof. na dôchodku Dr. Goran Vasin (Liberali, crkva i srpsko-slo-

vačke veze 1860 – 1896), akademik Ján Jankovič (Slovenská pocta srbskému drakovi), Dr. Bohumil Chmelík (Srbské obdobie sochára Jána Koniarka), Dr. Nebojša Kuzmanović (Srpsko-slovačka književna prožimanja), Dr. Slobodan Bjelica (Vojvođanski radikali i Slovaci 1918 – Na srbskom historickom cintoríne 1929), Dr. Saša Marković vo Veľkom Mederi (U potrazi za političkim idejama Jana Buljika), Dr. Dejan Mikavica (Serbs and nosť vyvolala práca slovenského Slovaks in the political activity pedagóga Samuela Jovankoviča, of the Serb liberals in Hungary), ktorý analyzoval učebnice deDr. Samuel Jovankovič (Minu- jepisu pre stredné školy na Slolosť Srbov v učebniciach dejepi- vensku, a pritom uviedol údaje,

historikov, aby z obete urobili zločinca a aby srbský národ obvinili za začatie Veľkej vojny. Účastníci konferencie počas jej priebehu navštívili aj srbský historický cintorín v meste Nagymegyer (dnes Veľký Meder), kde je pochovaných 5 500 Srbov, ktorí zomreli na chorobu, alebo boli zavraždení od rakúsko-uhorskej moci počas prvej svetovej vojny. Totiž v tom meste v období rokov 1914 – 1918 sa nachádzal veľký tábor pre srbských, ruských a talianskych vojakov a civilistov. Dodnes zostal zachovaný len srbský cintorín, ruský a taliansky je zdevastovaný a premiestnený. Pri tej príležitosti vence na pamätník srbských mučeníkov položili primátor mesta Veľký Meder Alexander Néveri a členovia srbskej delegácie, v čele ktorej boli Stane Ribič a Dr. Nebojša Kuzmanović. Toto bola už druhá konferencia o srbsko-slovenských vzťa-

Účastníci medzinárodnej konferencie v Trnave su pre stredné školy), Dr. Maroš Melichárek (Možnosti výskumu srbských dejín v slovenskom akademickom prostredí ), Pera Lastić (Prošlost i perspektive srpsko-slovačke / slovačko-srpske saradnje) a Mgr. Matea Bucalo (Sociálna integrácia Srbov žijúcich na Slovensku). Počas konferencie sa viedli diskusie o referátoch a je zaujímavé, že pritom najväčšiu pozor-

koľkokrát sa v nich spomínajú Srbi a koľko je tam srbských toponým. Ten počet je nie veľký, ale to, čím Samuel Jovankovič upozornil na seba ako priateľa srbského národa, je skutočnosť, že ako recenzent učebníc dejepisu pre slovenské stredné školy znemožnil, aby sa srbský vlastenec Gavrilo Princip zobrazil ako terorista, a tým znemožnil germánskych revizionistických

hoch, ktorá prebiehala na Slovensku. Jedným z jej výsledkov bude aj zborník prác účastníkov, ktorý vyjde tlačou do konca tohto roku. A v poďakovaní vládam Slovenska a Srbska Stane Ribič avizoval tretiu konferenciu o srbsko-slovenských vzťahoch na budúci rok, na ktorej budú prezentované nové referáty o stykoch dvoch bratských národov. ○

IN ME M O RI AM

19. 10. 2013 • 42 /4565/

Za Michalom Týrom (1942 – 2013) Samuel Boldocký

24/II

red týždňom, 5. októbra 2013, z našich radov odišiel Michal Týr, doktor filologických vied a profesor na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade vo výslužbe, ktorý po ťažkej chorobe umrel vo svojom rodisku. Michal Týr sa narodil v Pivnici 26. 10. 1942. Základnú školu skončil v rodisku, gymnázium v Petrovci, prvý stupeň Filozofickej fakulty (slovenský jazyk a literatúra) absolvoval v Novom Sade a druhý na Filologickej fakulte v Belehrade. Magisterskú prácu obhájil na Filozofickej fakulte v Belehrade a doktorát získal roku 1987 na Filozofickej fakulte v Novom Sade. Jeden školský rok (1963 – 1964) pracoval v základnej škole v Hložanoch, potom bol jazykovým redaktorom v Hlase ľudu (1967 – 1969), jazykovým redaktorom i redaktorom učebníc v Pokrajinskom ústave pre vydávanie učebníc v Novom Sade (1969 – 1975) a od roku 1976 po odchod do dôchodku pôsobil na Filozofickej fakulte v Novom Sade, kde prednášal fonetiku, fonológiu a lexikológiu slovenského jazyka, dejiny slovenského jazyka, slovenskú dialektológiu a srbčinu v porovnávaní so slovenčinou a viedol aj kurzy slovenského jazyka ako voliteľného predmetu. Na Filozofickej fakulte v Belehrade bol hosťujúcim profesorom a ako profesor slovenčiny pracoval aj na Učiteľskej fakulte v Sombore. Bol členom Slovenskej jazykovednej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied v Bratislave, Slavistickej spoločnosti Srbska, Spolku vojvodinských slovakistov, resp. Slovakistickej vojvodinskej spoločnosti, Juhoslovanskej spoločnosti pre aplikovanú lingvistiku atď. Medzi hlavné odbory vedeckej činnosti Dr. Michala Týra

Dr. Michal Týr patrila teoretická a aplikovaná jazykoveda, avšak pole jeho vedeckých i odborných záujmov bolo omnoho širšie a rôznorodejšie, o čom svedčia nielen jeho početné publikované práce: monograﬁe a učebnice (6), príspevky uverejnené v publikáciách medzinárodného významu (16), príspevky uverejnené v domácich časopisoch a zborníkoch (54), ale aj jeho prednesy na domácich a medzinárodných sympóziách a vedeckých konferenciách (29). Vo svojej verejnej a spoločenskej činnosti Dr. Týr zastával rôzne funkcie v Spolku vojvodinských slovakistov, bol členom Výkonného výboru Spolku pre aplikovanú lingvistiku Vojvodiny (kde bol aj podpredsedom), členom redakčného výboru zborníka Kontrastivna jezička istraživanja, členom Správneho výboru Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a v rokoch 1989 – 1994 prodekanom Filozoﬁckej fakulty v Novom Sade. V týchto rámcoch však treba osobitne podčiarknuť skutočnosť, že Dr. Týr bol desaťročia takpovediac dušou Spolku vojvodinských slovakistov (v súčasnosti Slovakistickej vojvodinskej spoločnosti), totiž nielenže v ňom zastával rôzne funkcie (bol tajomníkom, podpredsedom, vedúcim jazykovedného aktívu, členom

redakčného výboru časopisu Zborník Spolku vojvodinských slovakistov a jeho dlhoročným hlavným redaktorom i predsedom Spoločnosti), ale vykonával i rad bežných praktických prác. Z pohľadu nás vojvodinských Slovákov v rámci tejto jeho spolkovej a spoločenskej činnosti osobitný význam malo jeho pôsobenie v našom školstve, predovšetkým jeho prednášková činnosť na početných seminároch (i praktických cvičeniach) pre učiteľov slovenčiny v organizácii Osvetovo-pedagogického ústavu Vojvodiny, Spolku vojvodinských slovakistov, Matice slovenskej i jednotlivých

kach a pod., vlastne pomáhal všetkým, ktorí jeho odbornú i inú pomoc potrebovali, najčastejšie aj na úkor vlastného voľného času. Táto jeho ochota pomáhať vyplývala i z jeho pracovitosti, ale predovšetkým z jeho dobráckej povahy. Miško Týr, ako ho všetci volali, bol predovšetkým zhovievavým, ústretovým, empatickým i vtipným človekom, takže ho všetci mali radi – i študenti, i kolegovia, i ďalší alebo bližší spolupracovníci a známi. Za prácu a dosiahnuté výsledky Dr. Michal Týr dostal rad uznaní. Je nositeľom Ceny spolku vojvodinských slovakistov, Pamätnej medaily UK v Bratislave, Zlatého odznaku Kultúrno-osvetového spoločenstva Srbska, Veľkej medaily svätého Gorazda (Ministerstvo školstva Slovenskej republiky) a radu iných uznaní a ďakovných listín.

Z roku 2011 počas osláv 50. výročia slovakistiky na Filozoﬁckej fakulte v Novom Sade; zľava: prof. Dr. Miloslav Darovec, prof. Dr. Michal Týr a docent Dr. Emil Horák (foto: J. Bartoš) škôl, ako i jeho lektorovanie i nezištná pomoc pri redigovaní početných zborníkov a publikácií, ktoré vydávali naše spolky, osady a i. Ako jazykový odborník ochotne pomáhal aj pri organizácii početných kultúrnych podujatí, býval členom odbornej poroty na súťažiach zo slovenčiny, ale aj na divadelných prehliad-

Jazykovedná, pedagogická a celková tvorivá i spolková činnosť Dr. Michala Týra znamená úctyhodný prínos našej slovenskej vojvodinskej vede a kultúre vcelku a nie iba našej, takže jeho osobnosť zostane v trvalej pamiatke i vojvodinských Slovákov, ale i kultúrnych a vedeckých dejateľov na Slovensku a v Srbsku. ○

IN MEM ORI AM

HLAS ĽUDU • OBZORY

Posledná rozlúčka s profesorom Dr. Michalom Týrom Dr. Mária Myjavcová

vanom slovenskom oddelení somborskej Učiteľskej fakulty pri Gymnáziu Jána Kollára v Petrovci. Veľa sme však spolupracovali najmä v rámci Spolku vojvodinských slovakistov založeného roku 1969, ako aj v rámci slovenskej jazykovej komisie pri prekladateľskej službe v Zhromaždení SAPV.

Dr. Michal Týr v spoločnosti kolegov – jubilantov na Literárnom snemovaní v Novom Sade roku 2012 (foto: E. Šranková) sa skutočne osvedčil ako spoľahlivý jazykový redaktor. Nuž a potom od roku 1976 sme už boli kolegami v Slovakistickom ústave na Filozoﬁckej fakulte v Novom Sade, kde zasa bolo dosť príležitostí na vzájomné tak pracovné, ako aj čisto osobné kontakty. My dvaja sme ináč občas vypomáhali aj pri vyučovaní slovenského jazyka na príležitostne otváraných učiteľských či pedagogických školách v Novom Sade, keď tam mali aj študentov Slovákov, a posledne ma Miško vystriedal aj pri vyučovaní slovenského jazyka a príslušných predmetov na detašo-

Miško mi ináč bol osožným spolupracovníkom aj pri koncipovaní Srbsko-slovenského prekladového slovníka, ktorý sme plánovali zostavovať v rámci činnosti Spolku vojvodinských slovakistov. Uvedený je tam teda ako spoluautor. Žiaľ, pre lexikograﬁckú prácu u nás vtedy neboli ani tie najzákladnejšie podmienky a ešte raz, žiaľ, ten náš slovník zostal dodnes len zbožným želaním. Ako dôchodkyňa som sa Miškovým viac-menej príležitostným návštevám zakaždým srdečne potešila. Odteraz mi už budú chýbať. A bude ma

Dr. Michal Týr bolieť, že sa mi on už ani z Pivnice viac neohlási. Som si ale istá, že Miško Týr ako kolega i ako profesor bude práve tak aj iným chýbať. Ale najmä svojim dvom najbližším dušiam. Zuzke a Zuzanke. Budovali si svoj spoločný život. Teraz z ich trojlístka jeden vypadol... Nám, čo sme sa s ním roky stýkali pri pracovných záležitostiach, Miško prechádza do spomienok ako úprimný slovakista, dobrák od kosti, človek pracovitý a statočný, ochotný každého vypočuť, poradiť i pomôcť všade, kde bolo potrebné. Tieto jeho vlastnosti som vždy vnímala na pozadí jeho domácej, rodinnej výchovy. Škoda, preškoda, že o týchto jeho ľudských kvalitách teraz už hovoríme v minulom čase. Ale v živote to už azda tak beží. Na úprimné ľudské uznanie si v zhone bežného života sotva nájdeme príležitosť. Nuž všetci my, ktorí sme s Miškom trávievali spoločné či už pracovné alebo čisto kamarátske chvíle, rozlúčme sa teraz s naším Miškom s úprimným želaním Česť jeho pamiatke. Jeho životnej družke a dcére ja ako Miškova dlhoročná spolupracovníčka vyslovujem úprimnú sústrasť. ○

Prečítané na pietnej spomienke (prečítala Dr. Anna Makišová), ktorá bola v pondelok 7. októbra 2013 na Filozoﬁckej fakulte Novosadskej univerzity.

25/III

áš neveľký slovenský svet vo Vojvodine a najmä naša slovakistická verejnosť sa v týchto dňoch snažia zmieriť so smutnou správou o náhlom odchode Dr. Miška Týra z našich radov. Miško Týr bol skromným človekom, ale zato obdivuhodne príčinlivým pracovníkom na poli vojvodinskej slovakistiky. Ja osobne som bola s ním pracovne spojená celé desaťročia. Dobre sme si rozumeli vo všetkých našich slovakistických predsavzatiach, a teda aj pri pôsobení na poli jazykovej kultúry v podmienkach slovensko-srbského bilingvizmu. Aj ako dôchodkyňa mohla som si s ním úprimne podeliť svoje bežné, občas i trpkejšie úsudky o procesoch v našom slovenskom jazyku vystavenom prirodzenému kontaktu s príbuzným srbským jazykom. O to ťažšie sa mi teraz hľadajú slová rozlúčky s týmto naším popredným slovakistom. V spomienkach mi ožívajú roky, keď si Miško roku 1967 po ukončení štúdia českého a slovenského jazyka a literatúry na Filologickej fakulte v Belehrade začínal svoje slovakistické pôsobenie. Potešilo ma, že bol, práve tak ako aj ja sama, chápavým študentom nášho profesora Michala Filipa pôsobiaceho vtedy na belehradskej fakulte. Po krátkom pôsobení v základnej škole v Hložanoch sa roku 1967 rozhodol prestúpiť do redakcie novín Hlas ľudu, ktoré vtedy už vychádzali v Novom Sade a odkiaľ som sa ja práve (po desiatich rokoch pôsobenia na poste jazykovej redaktorky v redakcii novín Hlas ľudu) chystala prestúpiť na vtedy zariadenú katedru a či študijnú skupinu slovakistiky na Filozoﬁckej

fakulte v Novom Sade. Miško teda nastupoval za lektora na moje miesto. Sama som mu tú prácu úprimne odporúčala v presvedčení, že tam si svoj jazykový cit zakrátko vycibrí, čo sa potom naozaj aj potvrdilo, keď po dvoch rokoch prestúpil do pokrajinského učebnicového ústavu v Novom Sade, kde

K N IHY

19. 10. 2013 • 42 /4565/

V ROKU ŽIVOTNÉHO JUBILEA ETELY FARKAŠOVEJ

Úvahy o čase a poézii Viera Benková

nádherné vône, človek veru nevie, čo všej zbierke je krajšie – či sa pokochať v prelievaní Etely Farkaaždý deň, ak nepracujem na inom, farieb, započúvať sa do bzukotu včiel šovej (báseň poprechádzam sa po svojom a osí, ktoré neúnavne zbierajú nektár, Medzistupne imaginárnom literárnom záho- alebo sa nadýchnuť presýteného, zatiaľ alebo Cesvšak ešte ako-tak dýchateľ- ta-necesta). ne; predstavujem ného vzduchu. A o tom, a o Básne sú tu si ho ako malú slovenskú všeličom duchovnom, poe- umocnené i knižnú záhradku, do ktorej tickom, filozoficko-úvaho- silným podprahovým prúdom (citového) sa rada ponáram. Často sa vom, ale najmä životnom, zážitku, silne tlmeného, ale rozvibrovav nej objavia nové knihy prehodnocujúc z knihy do né mnohorozmernosťou pamäte. Je to našich autorov, ktorých knihy návraty k sebe, píše poetický hlas clivého pohľadu lyrického mám rada... Na mojej „čipráve v najnovšej tateľskej“ verande je skuzbierke básní Metočne niekedy tesno, je medzi záhradou a básňou dzi záhradou a bástam poriadna kôpka kníh ňou spisovateľka pripravených na čítanie, aj medzi záhradou a básňou Etela Farkašová, na recenzovanie, tie, ktoré toľko rôznych priestorov ktorá má v mojom si zaslúžia moju pozornosť, vzájomne sa prelínajúcich, splývavých, literárnom záhone najmä tie, čo sú mi vzácne toľko rozihraných spektier vysunuté miesto... a milé. Kým listujem v ich farebných tvarov a vôní, Sediac pri knihe obsahu a plne sa im venuani nehovoriac o spleti zvukov zo záhrady priviejem, z dvorovej záhrady va(od vtáčích trilkov po vrčanie kosačky nie ku mne opojný závan ruží, levandule, vajú vône jesene, a preto ma za plotom susedovej záhrady)... letničiek, petúnií, muškátov a pestrých poľahky, i keď virtuálne, preúnikov a vzápätí návratov do tušeného útulku poľných kvetov. Je to krása, ktorá ne- nesú do ktorejkoľvek knižnej kdesi na hranici spomienky a túžby jednému človeku počarí. Mne počarila „záhrady“, akou je aj táto Ete(vieš, že celá sa ti nikdy nesplní...) už dávno – hádam ešte vtedy, keď som ly Farkašovej. Jej poézia je rebola bacuľa a sedela som pred záhonmi flexívna, plná melancholických, toľko slov, pomyslíš si, ruží (pamätám sa na to iba z fotky!) v lone možno až príliš strohých úvah, a zároveň toľko vrstiev tíše mojej starej po otcovi matere. Nuž dnes drobných zápisov o premenách chvejúcej sa kdesi v pozadí... pozerajúc sa do záhrady a vdychujúc tie času a prírody. Je to zbierka básní autorky, ktorá ... medzi záhradou a básňou je citlivou a analyticv tomto meste kou pozorovateľkou svojho životného okolia, ľudí subjektu, ktorý sa vyrovnáva so sebou som doma v tomto meste a cesty za „sebou“... Autorka a navracia k prírode ako do útulku... už druhé polstoročie do spomínanej zbierky nauk- Sú to básne i o láske a o súvzťažnosti dýcham jeho (viac-menej) dýchateľný vzduch, ladala priam obdivuhodné s milovanou osobou, s blízkymi ľuďmi vtláčam stopy (čoraz unavenejších) nôh drahokamy – básne o záhrade, a priateľmi; ale i dôverné vyznanie lásky do chodníkov a ulíc o sebe, o premenách času, o k svojmu mestu, v ktorom autorka žije toľko ráz už premenovaných živote v každodennom chode; a tvorí. Je to diár ženy, ktorú vyznačuje (akoby im každá doba musela priniesť svojej duchovnej ceste spejúcej empatia – poetky, ktorá sa naplno vnára okrem hustnúcej zástavby aj nové mená), k sebe samej, a k poznaniu svoj- do svojho vnútra, je v dialógu so sebou napriek tomu a mnohým ďalším veciam ho bytia a, pravda, už o ceste, a so svojou tvorbou (i s poéziou, ktorá jej mám rada toto moje mesto ktorá ide jednosmerne ku svoj- prináša pocit radosti a zadosťučinenia, ak (v niečom krásne mu koncu... Táto transformá- jej pero „sklzne do básne“, ak ju tichosť a v inom tak veľmi zohavené...) cia vonkajšieho a vnútorného otvorí k básni a pod.). sveta je ako hĺbavá filozoficV tejto najnovšej zbierke básní Etely ... ráno čo ráno, keď vchádzam ko-poetická freska; učarila mi Farkašovej verš je už menej patetický do našej sídliskovej samoobsluhy práve tou komplexnou jedno- a rezignovaný, skôr vyrovnanejší a stía podľa psíkov uviazaných o stĺpiky duchosťou a vyvolala vo mne šený, vystužený záhradnou scenériou a viem skoro s istotou odhadnúť, silný umelecký dojem svojou spomínaním. Je to i spoznanie, že ďalší koho dnes stretnem pri preplnených regáloch striedmosťou. Pravda je, že sen o vertikále sa už ťažko dosiahne, lebo alebo priamo v rade pri pokladnici, sú to básne o lyrickej hrdinke ubúdajú sily, dni šedivejú ako roky a čas. hovorím si, kde inde na svete (a tým i o poézii a najmä filo- Avšak i napriek tomu si je plne vedomá, by sa mi také čosi mohlo stať... zofickom stave ku všetkému, že táto vysnená, neľahká cesta ku snu (i teda i k životu), básne o čase... k sebe samej!) je sťa nedosiahnuteľná tu som doma, A čas, ako je známe, v duchov- cesta, ale hodná prejdenej dráhy (básne v tomto meste roztiahnutom nej sfére plynie vertikálne, je Pochybnosti, Medzistupne, Prerastá ma (hoci dosť asymetricky) nekonečný a ten poeticko-filo- slovo, Zimná partitúra). Vnímavý čitateľ, po oboch brehoch sivého Dunaja zofický cítiť práve v tejto najno- ktorý má rád takéto reflexívne verše o

26/IV

KNI HY

HLAS ĽUDU • OBZORY

CESTOPISNÉ REPORTÁŽE MIROSLAVA DEMÁKA

Nezvyčajná magnólia (Miroslav Demák: Magnólia z Diamantovej hory. Báčsky Petrovec: Slovenské vydavateľské centrum, 2013. Edícia Spectator, zv. 9) Anna Horvátová

niha vie zaujať aj obalom. Pútavým alebo menej pútavým. Ale vo väčšine prípadov práve obal priláka. Hovorí sa, nesúď knihu podľa obalu, i keď ten prvý dojem viac-menej preváži. Taký prípad bol aj pri knihe so zaujímavým obalom, ktorá nedávno vyšla v Slovenskom vydavateľskom centre v Báčskom Petrovci a ktorá prináša reportáže z európskych metropol, ale aj z ďalekých orientálnych ázijských krajín či odľahlej Austrálie. Zostavovateľom výberu z publicistickej tvorby Miroslava Demáka je Oto Filip. Pätnásť reportáží tohto autora – predtým uverejnených v Hlase ľudu, Ľudovom kalendári alebo najnovšie v Pazovskom kalendári – zhrnul do knihy s názvom Magnólia z Diamantovej hory, a tým vlastne urobil dobrý skutok, lebo čitateľskej verejnosti znovu sprístupnil niektoré pomaly buď zabudnuté alebo pre tých mladších či v strednom veku čitateľov možno aj neznáme a hodné povšimnutia reportáže. A keďže jedna fotograﬁa hovorí viac než tisíc slov, každá reportáž je podložená aj fotograﬁami. Prvou reportážou v knihe je Klenotnica európskeho umenia. Vznikla v dávnom roku 1973, teda v zlatých časoch, ktoré žičili cestovateľom a oni im ako odmenu prinášali vynikajúce diela. Je z talianskej Florencie, ktorá je v autorových očiach „nad iné talianske mestá ušľachtilejšia, má, ako to zrejme chcú staré histórie a verejné mienky prítomných, svoj počiatok od Rimanov“. Peking a Čína nelákali azda nikdy tak turistov, ako exotické krajiny či prímorské mestá, čo však nie je prípad s autorom ďalšej reportáže Jedna noc v Pekingu, ktorá vznikla v roku 1985. Mesto, ktoré vyrastalo z popola prináša autorove zážitky v Kórei a meste Pchjongjang, ako aj spomienky na Kórejčanov. Okrem toho, že každého zaujme titulok, mňa zaujala aj táto priam ohromujúca stať: „Prechádzame popri pomníku kórejského ľudu a popri obrovskej slávobráne. Vidno, že sú oba pomníky

novšieho dáta. Všímam si dokonca, že aj všetky domy lemujúce cestu sú pomerne nové. Hovorím to aj svojim hostiteľom, ktorí mi to hneď jasne vysvetľujú. S nemalou dávkou hrdosti hovoria, že je to všetko vybudované po kórejskej vojne v rokoch 1950 až 1953. „Všetko?“ pýtam sa, lebo pred príchodom do Pchjongjangu som si rozmery vojnového búrania v tejto krajine nevedel ani predstaviť. Odpoveď je ohurujúca, lebo z predvojnového Pchjongjangu, ktorý mal vtedy 800-tisíc obyvateľov, zostali celé iba tri budovy, ktoré dnes stoja ako neoceniteľné historické pamiatky.“ Hmly nad Diamantovou horou je tiež reportáž z Ďalekého východu, keď autor navštívil pohorie Kumgangsan; dozvedáme sa, že to v preklade znamená Diamantová hora. Pri reportáži Význam jedného odznaku je pútavý podpis pod fotograﬁou: „V Diamantových horách som si naozaj užil. Rastú tam aj magnólie (kórejsky mongran), ktorých kvet je národným kvetom. Svojim hostiteľom som napísal malú báseň o kvete. Za to som dostal odznak, ktorý mi závideli všetci cudzinci.“ A tu prichádzame aj na stopu, odkiaľ taký zvláštny názov knihy Magnólia z Diamantovej hory. Svojich čitateľov si určite nájdu aj ďalšie reportáže: Zachovať si vlastnú identitu; Ňaňa Marica a 75 Strešniakovcov; Ach, ten jazyk!; Atrament, krv rétoriky; V Čabe, Na jarmoku; Mince v Šaitanovej stope; Ravenna – východ na západe; V dvoch chrámoch s menom svätej Anastázie; S Forgáčovcami vo vinohradoch pri Bordeauxe, avšak tie s orientálnou vôňou majú aj svojráznu orientálnu príťažlivosť. Hoci aj reportáž Efez v dejinách kresťanstva patrí medzi tie lepšie v knihe. Prozaik, básnik, novinár a vydavateľ Miroslav Demák, ba dokladáme, aj hlasľudovec, má ľahké pero, a perfektne vie na papier preniesť zážitky a impresie, a tak čitateľom priniesť kúsok z nezvyčajných miest, ktoré ako náruživý cestovateľ navštívil. Z malej knihy sa dozvedáme skutočne mnohé zaujímavosti z rôznych krajín sveta. ○

27/V

komplexnosti ľudského bytia, bude autorke povďačný za umelecký zážitok. A pritom tieto verše sú veľmi strohé, bez navrstvených metafor, priam „odpočúvané“ z rozkmitaného vnútra lyrického subjektu. Poetka je v dialógu so svojím bytím, ale i so stromami vo svojej obľúbenej záhrade. Venuje pozornosť i jazierku a trsom okolo, starej unavenej hruške, kvetom, záhonom, upršaným sivým i presvieteným dňom, ktoré sa snúbia s odchodom človeka do večnosti, ale i všetkého živého. Je to i odlet vtákov, ktoré jej pripomínajú práve tento dočasný život človeka. Jej básne sú ako malé hudobné etudy, vyladené do mólovej stupnice, ktoré rozvibrujú aj čitateľove vnemy – ak takúto poéziu má rád... Farkašová je dvojdomá autorka – píše prózu aj poéziu. Debutovala v sedemdesiatych rokoch minulého storočia knihou poviedok Reprodukcia času, no v roku 2006 si na prekvapenie literárnej verejnosti vyskúšala aj poéziu. Jej prvá básnická zbierka Na rube času nielen svojím názvom, ale aj tematicky naznačovala to, o čom Farkašová stále písala aj v próze – o žene, tichu a čase. Zaoberala sa nimi aj vo svojich filozofických dielach a traktátoch. Obľúbenými námetmi Etely Farkašovej sú teda ticho, čas, ľudská dočasnosť... Obľúbeným námetom jej je záhrada, ako duchovné centrum jej bytia. V predchádzajúcich zbierkach, najmä v zbierke Opretá o ticho, ale i v zbierke Na rube času, sú skôr básne plné nostalgie, smútku z nedosiahnuteľnosti mnohých túžob a nenaplnenosti snov, kým v zbierke Medzi záhradou a básňou sa pátos – hoci sa nevytráca – predsa sa zjemňuje, hlas protestu vyrovnáva so šedou realitou; poetka v týchto najnovších veršoch akoby „zvnútornievala“, hľadala v sebe a v prírode rovnováhu a nachádza ju práve v prírode a v duchovnom živote človeka... V zbierke básní Medzi záhradou a básňou poetka Farkašová teda pridala k melanchólii vyrovnanejší a dôvernejší hlas spovedníka. V zbierke je aj zaujímavá báseň – malý filozofický traktát o bolesti (Trieska), ale i o záhadách života (Medzera). Premeny života ako premeny záhrady, farby a zvuky, hudba a umenie, sú tie veľké „nepatrné divy sveta“, ktoré vyhľadáva a robia jej radosť. Je to poetkino hľadanie miesta, kde sa hlasno mlčí, vníma a hľadá odpoveď, tuší vertikála, kde prebývajú sny, miesto „medzi životom a smrťou“! Rovnocennou umelkyňou v spolutvorbe tejto zbierky je aj Farkašovej blízka maliarka Kvetoslava Fulierová, ktorá zbierku ilustrovala pravými „obrazovými záznamami kôry stromov“, a i vydavateľstvo PRO z Banskej Bystrice, ktoré jubilujúcej autorke podarovalo knižný umelecký skvost (autorka sa z trojitého tvorivého priateľstva vyznáva na konci zbierky lyrickou úvahou Zrkadlenie vzťahov v tvorbe i živote!)... ○

D E J IN Y

19. 10. 2013 • 42 /4565/

KRÍŽOM-KRÁŽOM DEJINAMI VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV (46)

Neidentické dáta o začiatkoch príchodu Slovákov do Lalite DrSc. Ján Babiak

28/VI

oci sa v priamej blízkosti dnešnej osady Laliť v minulosti, ako to uvádza I. Iványi1, nachádzalo rumovisko nejakého kostola a pozostatky cintorína2 , v dobe po Turkoch sa táto osada spomína len ako pusté mesto (Lality desertum). Boli na to aj dôvody, lebo Dunaj prinútený vyššou konﬁguráciou terénu pri Erdute (Čvorkovo brdo) musel zmeniť svoje koryto smerom na východ a podporený aj riekou Drávou z jeho koryta sa vylievali veľké množstvá vody. Tá sa šírila hlboko do Báčky, vrátiť späť sa však nevedela, a tak dlho tam bola. Preto sa v okolí Lalite tie povodne aj menovali „ročné vody“, lebo trvali až zatiaľ, kým sa voda z povrchu zeme nevyparila. Aj napriek tomu v ďalšej kolonizácii, už v druhej dekáde 18. storočia, do Lalite prišli znovu Srbi a v roku 1722 bolo tam už 134 domov (rodín) a dvaja kňazi3 pravoslávneho vierovyznania. Vysoké podzemné vody sa však pričinili, aby sa väčšina vystavaných domov v osade zrútila a obyvateľstvo starej Lalite bolo nútené presťahovať sa na dnešnú lokalitu, na miesto, kde aj dnes Srbi v tejto osade bývajú. Mnohí však odišli aj inde. Dedina znovu spustla, a tak už na štarte akcie komorného osídľovania 14. januára roku 1759 bola v Sombore podpísaná zmluva o kolonizácii 150 srbských rodín v osade Laliť 4 . Vie sa aj o prvej pečiatke, boli na nej symboly dediny s nadpisom „Po. Lalich 1761“5 . Potom dedina ožila a s ňou aj problémy, lebo sa v dokumente či súpise súdnych pojednávaní uvádza aj osada Laliť 6 . Aj v roku 1765 bol celý rad sťažností osád na nepravdy eráru, aj poddaní z Lalite ich dali7, aby nakoniec v roku 1772 bolo rozhodnuté, že sa pôda na obrábanie v jej klasiﬁkácii má premiestniť z prvej na druhú triedu 8 aj v tejto osade a po zakončení urbariálnych reforiem Márie Terézie šli aj správy

o urbariálnych vyšetreniach9 a dosť toho sa tu precizovalo. Z istého roku je prístupný aj záznam o príjmoch (ziskoch) Židov v Laliti10 , potom sa Laliť nájde aj v súpise pravoslávnych kňazov v Dolnom okrese11, aj v súpise taxalistov12 . Asi bolo už jasné, že je existencia tejto srbskej osady zaistená. V ďalších rokoch je už dosť dokumentácie o živote v tejto osade. Podpísaná bola nová urbariálna zmluva osady Latiť s Báčskou komornou administráciou na ďalšie tri roky13 , potom zmluva o vydržiavaní srbskej školy a učiteľa14 , zachované sú aj požiadavky o zrušení dane poddaným pre vysoké vody15 , aj nález komisie, že v roku 1786 podzemné vody zničili 2/3 oráčin, tiež toľko jarných siatin a 18 domov v osade16 . O tom, že tie roky boli bohaté na spodné vody, svedčí aj súpis zaplavených majetkov (oráčin) poddaných aj v roku 178717 a o rok neskoršie vykonaný bol pre túto osadu aj súpis občanov18 . Vysoké vody však znovu urobili svoje. Všetky tieto dokumenty umožňujú dať pravý obraz o osade z predposlednej dekády 18. storočia, teda pred príchodom Slovákov, ale ich konkretizácia bude tu vynechaná. Je logické, že niekoľkoročné vysoké vody boli príčinou k ďalším osciláciám počtu obyvateľov v Laliti, lebo Srbi z nej odchádzali a nemeckí kolonisti, hoci prichádzali do susedných osád (Karavukovo, Odžaci, Filipovo...), do Lalite pre horšie podmienky mimo erárom predpísaných nešli. Maďarský živel mal vtedy severnejšie postavenú lokalitu na poťahu Bogojevo – Doroslovo – Veprovac a južnejšie okrem mesta Báč ani nešiel. Tak do kombinácie, koho tam nasťahovať, prišli aj Slováci. Určiť však, kedy oni prišli do Lalite, je osobitný problém, a zdá sa, že omnoho komplikovanejší ako stanoviť termín príchodu národa, ktorý tam zastihli. To preto, že tvrdenia o prvom príchode Slovákov do tejto osady sú odlišné, pričom

1 Pozri I. Iványi: Bács-bodrog vármegye földdrajzi és történelmi helynévtáta. Szabatka 1889, s. 91. 2 D. J. Popović uvádza, že srbská osada Lalić jestvovala ešte v dobe panovania Turkov (Srbi u Vojvodini, Novi Sad 1959, knj. 1, s. 111). 3 Pozri F. Steltzer: Geschichte der Báčska. Neusatz 1883, s. 80. Tieto dáta však D. J. Popović uvádza za rok 1773, teda za dobu 50 rokov neskoršie. 4 Viď Dokument č. 15/1759. Archív Vojvodiny, Báč-bodrožská župa, b. s. 5 Possesion (osada) Laliť (neskoršie aj Lalitz, respektíve Lality) 1761. Viď o tom viacej I. Iványi, c. d., knj. 4, s. 63 – 64. 6 Dokument č. 19/1765, Požun, b. s. Archív Vojvodiny, Báč-bodrožská župa. 7 Dokumenty č. 172-197/1767 z 19. januára 1767, Sombor, b. s. Archív Vojvodiny, Báč-bodrožská župa. 8 Pozri o tom V. Stajić: Građansko društvo i seljaci. In: D. J. Popović: Vojvodina II, Istorijsko društvo u Novom Sadu, Novi Sad 1939, s. 253. 9 Dokument č. 66a/1778, b. s. Archív Vojvodiny, Báč-bodrožská župa. 10 Dokument č. 260a/1778, 24. august 1778, Báč. Archív Vojvodiny, Báč-bodrožská župa. 11 Dokument č. 264/1780, Fasc. 52. Archív Vojvodiny, Báč-bodrožská župa. 12 Dokument č. 604/1785 z 1. júla 1785, Báč. Archív Vojvodiny, Báč-bodrožská župa. 13 Dokument č. 1598/1785 z 1. októbra 1786, Laliť. Archív Vojvodiny, Báč-bodrožská župa. 14 Dokument č. 48/1786, K-137 z 20. marca 1786, Sombor. Archív Vojvodiny, Báč-bodrožská župa. 15 Dokument č. 85/1786, K-140 z 21. júla 1786, Laliť, vlastne P. K. z 22. júla, Baja. Archív Vojvodiny, Báč-bodrožská župa.

sa rozdiely v dátume príchodu hýbu v rozpätí až tridsať rokov. Tak D. J. Popović uvádza, že Slováci prišli v roku „1760 do Lalite“19. Medzitým tieto dáta sú asi najmenej pravdivé a zdá sa, že autor identiﬁ koval dobu príchodu Slovákov a Srbov do tejto osady, čo sa musí prijať s veľkou rezervou. Vychádzajúc z cirkevnej kroniky, vyzerá, že príchod Slovákov do tejto osady bol realizovaný 20 rokov po hromadnom príchode Srbov, teda od roku 1780. Preto používajúc tento zdroj informácií, piaty v poradí evanjelický farár píše: „Príchod evanjelických Slovákov do Lalite odhaduje sa na rok 1780. Lalitskí Slováci pochádzajú z Peštianskej, Novohradskej, Zvolenskej, Hontianskej, Gemerskej a čiastočne aj Nitrianskej stolice.“20 Medzitým v prvej zmienke o dejinách Slovákov v Báčke Félix Kutlík píše: „Laliť leží vzdialená od obcí slovenských v Báčke a vystavaná je na panstve komorskom, v kraji úrodnom, ktorý ale pre nízkosť pôdy vystavený je povodniam... Už v roku 1790 sa sem Slováci prisťahovali, ktorí zaujímali, ba boli k tomu aj komorou nútení, neobsadené pozemky prijímať.“21 Aj v báč-sriemskej monograﬁi evanjelickej cirkvi G. Bierbrunner píše, že lalitská evanjelická cirkev bola založená v roku 1790, keď na pozvanie cisára Jozefa II. z viacej hornozemských stolíc boli nasťahovaní, medzi inými aj „evanjelickí“ Slováci. „V roku 1791 zhluk počítal 50 manželských párov a toto spoločenstvo dostalo 2/4 poľného pozemku a miesto pre cirkevný dom, kde si ho ešte toho istého roku aj vystavali s dvomi izbami, väčšiu používali ako učebňu a menšiu ako byt pre učiteľa.“22 Identického názoru, že Slováci boli v Laliti na prelome predposledného a posledného desaťročia 18. storočia, sú aj historici novšej doby. Tak J. Sirácky tvrdí, že „do Lalite prišli prví slovenskí obyvatelia roku 1790 a rovnako tu zastihli už srbské oby-

vateľstvo“23 , keď istého „roku (1790) uzavreli aj osadnícku zmluvu“24 . Toto svoje stanovisko Sirácky zastáva aj vo svojich neskorších publikáciách. Aj J. Jančovic tvrdí, že „od roku 1790 sem začínajú prichádzať Slováci evanjelici...“, ba uvádza celkom konkrétne informácie s menom a pôvodom prisťahovalcov: „V prvých rokoch sem z Novohradu prišli Benko a Mravík zo Senného, Benka z Horných Strhár, Beňo z Malých Stracín, Bohuš z Českého Brezova, Čriepok z Turieho Poľa, Miháľ a Valach z Pravice a Varga zo Seliec. Z Peštianskej stolice to boli Brtka z Alberty, Ďurík z Malého Kereša, Pavlovič z Pilíša a Irše, Turčak z Kerepeša.“25 Aj S. Čelovský vo svojich príspevkoch zastáva mienku, že prví Slováci do Lalite prišli keď aj do Pivnice – v roku 179026 . Konečne aj autor tohto príspevku – J. Babiak – v doterajších zápisoch o príchode Slovákov do Lalite držal sa stavu, že Slovákov v tejto osade bolo tiež od roku 1790. 27 Internetové pramene vrhajú však na problém príchodu Slovákov do Lalite nové svetlo. Tam sa tvrdí, že „prví Slováci prišli do Lalite roku 1788 z Banátu, kde boli kolonizovaní, a odtiaľ odišli bežiac pred neustálymi tureckými prepadmi“28 . Avšak tie informácie sú dané bez patričných konkrétnych citácií a uvádzania zdrojov informácií, a tak ich je potrebné dodatočne preveriť. Je zaujímavé, že aj K. F. Czoernig je zástanca mienky, že Slováci do Lalite prišli skôr od toho času, aký väčšina autorov považuje za bežný. Ale Czoernig sa tejto osade náležite nevenuje, ani v sumárnom súpise ju neuvádza a len na jednom mieste vo svojom obsiahlom diele píše, že po „osídlení osady Bács-ujfalu aj do Lalite prišli v prvej dobe jozefínskej kolonizácie slovenské rodiny“29. Konečne nespresňuje ani rok príchodu, ale indirektne sa dá uzavrieť, že to bolo v polovici 80. rokov. Ako vidno, keď ide o určovanie presného termínu o príchode Slovákov do Lalite, mienky autorov sa rôznia a ak sa zanedbajú extrémy, zhruba sa môžu tvrdenia autorov roztriediť do troch táborov – zástancov roku 1780, zástancov roku 1790 a tých na pomedzí týchto termínov príchodu. Tak potom – kedy prišli Slováci do Lalite? ○

16 Dokument č. 136/1786, K-141 z 25. augusta 1786, Laliť. Archív Vojvodiny, Báč-bodrožská župa. 17 Dokument č. 173/1787, K-161 z 25. septembra 1787. Archív Vojvodiny, Báč-bodrožská župa. 18 Dokument č. 45/1788, K-185 z 9. marca 1788. Archív Vojvodiny, Báč-bodrožská župa. 19 D. J. Popović, c. d., knj. 2, s. 46. 20 E. Heinlein: Laliť. Národný kalendár, Kníhtlač. úč. spol. v Petrovci, Petrovec 1930, s. 46, resp. in A. Vereš: Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a. v. v Kráľovstve juhoslovanskom, Kníhtlač. úč. spol. v Petrovci, Petrovec 1930, s. 53. 21 F. Kutlík: Báč-sriemski Slováci. Tlač J. Krištofeka, Nemecká Palanka 1888, s. 61. 22 G. Bierbrunner: A Bács-széremi ág. hitv. ev. egyházmegye monografaja az az egyházmegye megbizásabol. Ivkovics György könyvkyondája, Ujvidék 1902, s. 113 – 114. 23 J. Sirácky: Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem v 18. a 19. storočí. SAV Bratislava 1966/ MS Martin 1971, s. 171. 24 J. Sirácky a kol.: Slováci vo svete I. Matica slovenská, Martin 1980, s. 69. 25 J. Jančovic: Z kolísky na Dolnú zem. Matica slovenská, Martin 2004, s. 97. 26 S. Čelovský: Z kultúrnych dejín Slovákov vo Vojvodine. MOMS Báčsky Petrovec 2010, s. 60. 27 Viď o tom J. Babiak: Do Lalite, na komorné panstvo. Hlas ľudu, Nový Sad 1995, roč. 52, č. 36, s. 2; J. Babiak: Príchod Slovákov do osady Tulipán(ik)ov. Národný kalendár, Kultúra, Petrovec 2000, s. 221 – 224, resp. Vojvodinskí Slováci na sklonku milénia (red. V. Valentík). Separát Národného kalendára 2000. 28 Pozri http://en.wikipedia.org/wiki/ Lalit. 29 K. F. Czoernig: Etnographie der österreichischen Monarchie. Wien 1857, zv. 3, s. 106.

KNI HY

HLAS ĽUDU • OBZORY

Kultúrne tradície silbašských Slovákov (Kolektív autorov: Silbaš. Kultúrne tradície Slovákov v Báčke. Vydavatelia: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Nový Sad a Filozoﬁcká fakulta, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, 2013) Anna Horvátová

kultúrne dianie na neformálnej aj inštitucionálnej úrovni je však porovnateľné s inými. (...) O príslušníkoch slovenskej minority v Silbaši možno konštatovať, že sami seba dobre poznajú, lebo

dokážu charakterizovať kultúrne, hospodárske a iné odlišnosti, prednosti aj nedostatky obyvateľov susedných dedín a miest, ktoré vznikajú porovnávaním so sebou.“ Za detailisticky vypracovaným, pedantským a precíznosťou oplývajúcim slovom na úvod nasleduje príspevok silbašského rodáka Jána Širku Príspevok k dejinám Silbaša, cieľom ktorého bola snaha o objasnenie obdobia príchodu Slovákov do Silbaša a naznačenie tendencie migračného pohybu obyvateľstva do 30. rokov minulého storočia na základe štúdia matrík evanjelickej cirkvi, ktorý doplnil aj velebný pán Vladimír Lovás st., farár silbašský, dnes už farár na dôchodku. Nasleduje kapitola Medzilokálne kontakty z pera J. Čukana. O tých, ktorí šli za svojím šťastím do zahraničia, píše Boris Michalík v kapitole Silbašskí Slováci vo svete. Ladislavovi Lenovskému bolo cieľom „prezentovať materiál o identite a etnograﬁckých črtách, priblížiť myslenie slovenských Silbašanov, ich hodnotový systém, poukázať na to, čo sami považujú

29/VII

okumentom jednej doby sú kroniky; dokumentom jedného prostredia sú monografie – hrubé knihy zahrnujúce kultúrne tradície daného spoločenstva. Tradície báčskej dediny Silbaš od začiatku 20. storočia dodnes sa pod drobnohľadom profesionálneho tímu univerzitných profesorov z Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a pričinením Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov dostali do obsiahlej monografie pod názvom Silbaš. Kultúrne tradície Slovákov v Báčke. Zaslúžilí o vydanie a pred zabudnutím zachovanie sú títo špičkoví odborníci: Mgr. Jana Ambrózová, PhD.; prof. PhDr. Jaroslav Čukan, CSc., figuruje ako editor knihy; Ing. Marián Járek; doc. PhDr. Ivana Kontriková Šusteková, PhD.; PhDr. Michal Kurpaš, PhD.; doc. PhDr. Ladislav Lenovský, PhD.; PhDr. Boris Michalík, PhD.; Mgr. art. Milina Sklabinská, v mene Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, a Mgr. Ján Širka. Tento zoznam nemožno ukončiť a nespomenúť aj posudzovateľov doc. PhDr. Michala Babiaka, Mr., rodáka kulpínskeho, a prof. Dr. Zuzanu Beňuškovú, CSc. Preklady do srbčiny robila Milina Sklabinská. Pravdou je, že ak v knihe prvé strany oslovia potenciálneho čitateľa, knihu len tak ľahko nepustí z rúk, iba ak po prečítaní. Úvod v tejto knihe je práve takým pútavým, veľavravným. Je to dôkladné zhrnutie z pera J. Čukana, ktorý sa dopodrobna zmieňuje o kultúrnych tradíciách, o každodennom živote, o povahových vlastnostiach, o záujmoch silbašských Slovákov a navádza čitateľa, aby si starostlivo poprezeral ďalšie strany, poprečitoval a lepšie spoznal život predkov silbašských Slovákov a zároveň z toho dokázal preniesť ak nie

všetko, aspoň časť z prítomnosti do budúcnosti. Preto tu preberáme také pre nás najzaujímavejšie výňatky, veľavravné, odzrkadľujúce zámer a cieľ autorov a vôbec celej monograﬁe: „Kultúrne tradície každého slovenského dolnozemského lokálneho spoločenstva majú množstvo všeobecne platných čŕt, charakteristických pre formovanie kultúry v podmienkach odlúčenia od vlastného národa. Dôkladnejšie štúdium však vždy odhalí aj prvky neopakovateľné. (...) Predpokladom kultúrnej neopakovateľnosti sú predovšetkým ľudia. Každý človek vyrástol a bol vychovaný v inom rodinnom, príbuzenskom a susedskom prostredí, má iné fyzické dispozície, neopakovateľné psychické danosti... Človek na Masarykovej ulici ako jednotlivec, rodina ako základná sociálna jednotka, silbašský Slovák ako príslušník slovenskej národnostnej menšiny v obkľúčení Srbov a príslušníkov iných etnických spoločenstiev, Silbaš ako lokálne sociokultúrne spoločenstvo, Báčka ako integrálna súčasť multietnickej Vojvodiny, Vojvodina ako teritoriálna, politická, ekonomická aj kultúrna oblasť Srbskej republiky, aj dolnozemský Slovák v ktoromkoľvek štáte strednej a juhovýchodnej Európy – nikto nežije izolovane, pozná a dokáže rozlíšiť svoje a cudzie, každý si uvedomuje svoju osobnú aj viacnásobnú kolektívnu príslušnosť. Každý je súčasťou pevného vzťahového kruhu, má v ňom nezastupiteľné postavenie, plní nenahraditeľnú funkciu.“ Takto charakterizuje dolnozemských Slovákov – Silbašanov detailista pán Čukan a všimol si aj tú pre nás dolnozemských Slovákov nie veľmi priaznivú skutočnosť – asimiláciu, o ktorej takto píše: „O Silbašanoch si myslia, že až príliš podliehajú prirodzenej asimilácii a upúšťajú od materinského jazyka svojich predkov. Bohatstvo ich kultúrnych tradícií aj súčasné

za dôležité a čo chcú povedať“, a úspešne to zhrnul v kapitole Vedomie príslušnosti, kolektívna pamäť a etnografické črty. Veľkým prínosom knihe sú kapitoly Tradičné zamestnanie a Tradičná gastronómia z pera autorky Ivany Kontrikovej Šustekovej, ktorá sleduje etnokultúrny vývin osady cez hospodárske, sociálne, politické, kultúrne a nakoniec nemenej dôležité – gastronomické zložky. Transformácie tradičnej architektúry je názov kapitoly autora Michala Kurpaša, kde sa venuje tradičnému staviteľstvu s cieľom zmapovať súčasný stav; predmetom záujmu je obydlie, dvor a hospodárske objekty. Boris Michalík sa venoval kultúrnym spolkovým organizáciám, vývoju kultúrnych aktivít v kapitole Spolková a záujmová činnosť. Svadobné obyčaje v rovnomennej kapitole spracoval Ladislav Lenovský. Keďže sú svadobné obyčaje úzko späté so slovenskými ľudovými piesňami, nasleduje kapitola Ľudové piesne zo Silbaša, ktoré zozbierali Jana Ambrózová a Milina Sklabinská. Záver Jaroslava Čukana prináša opodstatnenie vydania monografie, z ktorého vyberáme: „Dielo považujeme za mimoriadne dôležité hlavne z toho dôvodu, že silbašská komunita patrí k menej početným, asimilačný proces pokračuje relatívne rýchlo a je potrebné zmobilizovať vedomie slovenskej etnickej príslušnosti.“ Zborník ľudových piesní zostavovateľa Mariána Járeka je záverečnou časťou monografie vtesnanej do obalu – pevnej časti knihy, peknej tmavohnedej farby so zvýrazneným písmom a na zadnej strane s dobovou fotografiou mladej nevesty, ako symbolika kultúry, tradície a nového života. Strany publikácie spestrujú veľavravné fotografie, aj súčasné, ale aj z dvadsiatych – tridsiatych rokov 20. storočia. Dokumenty doby, ktoré v rokoch, v ktorých vznikali, boli skutočným bohatstvom, a vtedy si ani neuvedomujúc ten význam, ešte väčším sú dnes. Lebo fotografie hovoria o tom, čo bolo a ako sa žilo. Chvályhodné je, že publikácia nie je skomercializovaná, je venovaná Silbašu a Silbašanom, trefne vystihnuté – kultúrnym tradíciám tejto báčskej osady. Monografia, ktorú by si určite priali mať aj iné a aj väčšie prostredia. ○

V Ý STAV Y

19. 10. 2013 • 42 /4565/

VÝSTAVA FOTOGRAFIÍ DARKA DOZETA V ÚSTREDNEJ BUDOVE NOVOSADSKEJ UNIVERZITY

Je v tom nielen pravda Oto Filip

symbiózu mesta a jeho reprezentatívneho podujatia, ktoré každoročne navštívi medzi 150 000 a 200 000 ľudí. Na takmer šesťdesiatich záberoch je síce hodne chvíľ z koncertov, no skôr upriamených na ich ovzdušie a publikum, než na hudobníkov samotných. Koncert je spravidla

ie je to vôbec náhoda, že si novosadský fotoreportér Darko Dozet za námet vstupnej výstavy vo výstavnom pavilóne novootvorenej ústrednej budovy Univerzity v Novom Sade zvolil práve Exit. Celé roky je totiž aktívnym a angažovaným svedkom vzniku, pokračovania Primerane letu – len pestro a rastu dnes jedného z najznámejších svetových festivalov, za ktookamih znamená i zárým je už štrnásť žitok, ktorý stojí zato úspešných rokov. zvečniť ho. Dozet, niekdajší Tá snaha priblížiť reportér novosadnávštevníkovi Exit vo ského Dnevnika, všetkých jeho polopotom agentúry hách a pózach vanie zo Tanjug a v súčassnímok plných pestrých nosti spoločnosti farieb júlovej nálady Novosti, autor, ktoa leta, neopakovateľrý vystavoval práce ných preto, lebo sú aj v približne päťdeich aktéri vždy iní. Je siatich svetových Tri podoby nálady mestách a ktorého snímky zverejňovali popredné podnetom, no omnoho zautituly a tlačové agentúry pla- jímavejšie, aspoň z uhla fotonéty, sa už roky na svet díva reportéra, je to pred, alebo to s neobvyklým talentom objaviť po nich: elegantná uvoľnenosť

dáva najavo, že žije a rastie, svetový a náš. Riadne už pominuli časy, keď bol útekom a únikom. Dnes je totiž najmä stretom, hľadaným a obdivovaným. Natoľko známym, že sa o pár rokov vynorí ozajstná dilema: budú v cudzine vedieť skôr o Exite než o jeho dejisku? Lebo jedno síce už dávno patrí druhému, no občas ich spája, inokedy rozdeľuje čosi navyše: tajomnosť nového

30/VIII

Pred odchodom a dovidenia o rok

Darko Dozet pred začiatkom vernisáže nevšedné v navonok všednom. Nezaprel sa ani na svojej najnovšej výstave, ktorá vyštartovala do verejnosti 30. septembra. Jeho momentky priam naznačujú nerozlučnú

mladých zo všetkých končín planéty, mix zvykov, oblečení, účesov, spôsoby trávenia chvíľ voľna, prejavy lásky a iných citov. Bez úmyslu preháňať možno povedať, že takmer každý

v nich nielen pravda, ale aj čosi iné. Svedectvo s osobnou pečaťou, osobný vzťah, cit... Práve to človeka nenecháva ľahostajným. Lebo či už bol aktérom a účastníkom Exitu priamym, alebo len nepriamym, všetci sme vlastne v ňom. Inak sa v Novom Sade v tej prvej polovici júla od roku 2000 do roku súčasného vlastne ani fungovať nedá. Od staníc, autobusovej a železničnej, cez nespočetné ponuky niekoľkodňového ubytovania hosťom, po vravu v strede mesta alebo pri Dunaji, Exit

poznania a ďalšieho očakávania. Tá dobová prechádzka rokmi nového tisícročia a Exitom nie je náhodou tam, kde je. Veď sa vznik festivalu spája práve s univerzitou, prinajmenšom ako jeho dejiskom v tých prvých rokoch. Zase svojrázny kruh, v strede ktorého je čoraz známejšia tunajšia hudobná rapsódia, na ktorú sa nezabúda. A ak sa to náhodou i stane, je tu putovanie spomienkami. Dozet nám ich sťa na dlani vyložil viac než dosť. A mnohovravných... ○

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Michal Ďuga • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984.

K U LT Ú R A V STAREJ PAZOVE OD 4. DO 13. OKTÓBRA PREBIEHALA PREHLIADKA SLOVENSKEJ OCHOTNÍCKEJ DIVADELNEJ TVORBY V SRBSKU

Triumf Babylonu na Divadelnom vavríne 2013 V pokračovaní súťažnej časti 44. prehliadky slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín sa trom porotám a milovníkom Tálie od utorka 8. do soboty 12. októbra predstavili divadelné súbory z Báčskej Palanky, Pivnice, Padiny, Erdevíka, Kysáča, Vojlovice – Pančeva, Kulpína, Starej Pazovy a Kovačice. V utorok 8. októbra na programe boli dve divadelné predDivadelnú prehliadku slávnostne stavenia – z Báčskej Palanky a zatvorili najlepší herci tohtoročnéPivnice. Bol to taký svojrázny di- ho Divadelného vavrínu: Anna Kavadelný deň, lebo sa v oboch nášová zo Starej Pazovy a Ján inscenáciách predstavili tí istí Kmeťko z Pivnice herci a autori. Divadelný súbor pri MOMS Báčska Palanka vo rodného domu vystúpil s predvstupnej hale Slovenského ná- stavením Život je čudo autorky SPRÁVA ODBORNEJ POROTY (...) Odborná porota, ktorá pracovala v zložení: Mgr. Monika Necpálová, herečka zo Slovenskej republiky, Dipl. herečka Aleksandra Pleskonjićová-Ilićová, herečka Srbského národného divadla v Novom Sade, a Dipl. herec a Dipl. režisér doc. Miroslav Benka, významný umelec zo Starej Pazovy, uzavrela, že je Divadelný vavrín šancou na stretnutie divadelníkov z najširších oblastí z radov vojvodinských Slovákov. Prehliadka si udržiava stále veľký význam pre slovenskú entitu v Srbsku. Nie každý rok sme boli svedkami takej obrovskej produkcie ako tento rok, keď sme videli až 14 predstavení. K celkovému pozitívnemu zhodnoteniu prehliadky prispeli najmä produkcie z Kulpína, Báčskej Palanky, Pivnice, Erdevíka, Báčskeho Petrovca, Kovačice a najmä domáci súbor zo Starej Pazovy, ktoré aj tento rok potvrdili vysoký kredit slovenského vojvodinského divadelníctva. Víťaz prehliadky, ktorý bude Vojvodinu reprezentovať na slovenskej Scénickej žatve, určite bude mať čo ponúknuť. Odborná porota sa rozhodla na tohtoročnej divadelnej prehliadke udeliť tieto ceny: 10 rovnoprávnych cien za najúspešnejší herecký výkon, ktoré získali: Branislav Ušiak (za úlohu Braňa v hre Negativisti v podaní Divadla VHV z Báčskeho Petrovca), Mira Lainovićová (Zipi, Negativisti, B. Petrovec), Marína Brnadićová (Erža, Tango miliardo, Laliť), Jozef Chrček (On, Život je čudo, Báčska Palanka), Branislav Čeman (Tom, Dokonalá svadba, Kysáč), Emília Lazićová (Ona, Život je čudo, Báčska Palanka), Katarína Kalmárová (Antónia, Nemôžem zaplatiť, ani nechcem zaplatiť, Vojlovica-Pančevo), Mária Koruniaková (doktorka, Pohreb, Kulpín), Miloslav Jonáš (nahovárač, Ženba a vydaj, Kovačica) a Viktória Šifelová (dcéra, Ženba a vydaj, Kovačica). Cenu za herecký debut udelili Zlatkovi Rybárovi (Ľudevít Dônč, Príhody Ľudevíta Dônča, Erdevík); Cenu za najúspešnejšiu epizódnu úlohu Jasmine Kováčovej (Juda, Dokonalá svadba, Kysáč); Cenu za dramatizáciu Anne Kovárovej, režisérke predstavenia Príhody Ľudevíta Dônča (Erdevík); Cenu za najúspešnejšiu hudbu Miroslavovi Bakovi (v predstavení Babylon, Stará Pazova); Cenu za najúspešnejšiu scénografiu Barbore Galisovej (v predstavení Negativisti, Báčsky Petrovec); Cenu za najúspešnejšie kostýmy Alexandrovi Bakovi a kolektívu v hre Pohreb (Kulpín); Cenu za najúspešnejší pohyb Miroslavovi Kožíkovi v predstavení Babylon (Stará Pazova); Cena za najúspešnejšiu réžiu Miroslavovi Kožíkovi zo Starej Pazovy za réžiu predstavenia Babylon (Stará Pazova);

19. 10. 2013

42 /4565/

HLAS ĽUDU

Eleny Hložanovej, ktorá spolu s Katarínou Mišíkovou-Hitzingerovou predstavenie aj režírovala. Porota obecenstva tentoraz to mala ľahké a za herecké výkony odmenila oboch hercov v predstavení – Emíliu Lazićovú (Ona) a Jozefa Chrčeka (On). Druhé utorkové predstavenie v divadelnej sále predviedli Pivničania – členovia Ochotníckeho divadla Janka Čemana. Zahrali divadlo Kto z koho autorky a režisérky K. Mišíkovej-Hitzingerovej. Aj v tomto predstavení Jozef Chrček Ďalšia hodnotná cena pre pazovpodal skvelý výkon. Predsa ský súbor predstavenia Babylon. Herec a režisér Miroslav Kožík naj- podľa rozhodnutia poroty obecenstva za najlepších hercov novšiu Cenu NRSNM s hrdosťou kladie na police spolku. večera vyhlásili Ines Pintírovú Cenu za najúspešnejšiu hlavnú ženskú postavu Anne Kanášovej (profesorka, Drahá pani profesorka, Stará Pazova); Cenu za najúspešnejšiu hlavnú mužskú postavu Jánovi Kmeťkovi (Tomáš, Kto z koho, Pivnica); Cenu za najúspešnejšiu divadelnú inscenáciu predstaveniu Babylon v podaní Slovenského divadla VHV pri SKUS h. J. Čmelíka v Starej Pazove. Osobitné pripomienky – Odborná porota sa snažila po každom predstavení podať konštruktívne pripomienky každému súboru, všetkým účastníkom umeleckého prednesu. Z toho je názoru, že v záverečnej súvahe, keď sa udeľujú ceny, treba zdôrazniť predovšetkým hodnoty každého predstavenia a jeho tvorcov. – Odborná porota mala veľmi ťažkú povinnosť z mnohých dobrých predstavení a najmä dobrých hereckých kreácií vybrať a odmeniť iba tých najlepších. – Odborná porota navrhuje, aby organizátori pouvažovali o možnosti zorganizovať aspoň trojdňovú divadelnú dielňu v rámci 45. prehliadky Divadelný vavrín 2014, v ktorej by sa zoskupili ochotníci všetkých účinkujúcich súborov. – Odborná porota ďalej navrhuje, aby sa prípadne určili supervízori, ktorí by sledovali proces realizácie predstavenia a svojím odborným posudkom s malými intervenciami, nenarušujúc autoritu tvorivých súborov, dopomohli k tomu, aby sa eventuálne vyhlo nedopatreniam a zvýšila sa kvalita samotného predstavenia. – Tohtoročný počet predstavení poukazuje na bohatú produkciu a na usilovnú prácu v najrôznejších prostrediach, kde sú zapojení mladí ľudia, v ktorých je obrovský umelecký potenciál pre budúcnosť divadelníctva vojvodinských Slovákov. – Odborná porota navrhuje, aby organizátori pouvažovali o možnosti, aby sa festival opäť vrátil do zimného obdobia, keď sú ľudia oslobodení od každodenných prác. – Odborná porota navrhuje, aby organizátori vymenili v názve podujatia slovo „prehliadka“ za slovo „festival“, lebo prehliadka je len podujatie revuálneho typu bez hodnotenia kvality inscenácií. Odborná porota sa rozhodla prideliť všetky ocenenia jednohlasne. (Redakčne krátené)

aaaa 31

K U LT Ú R A aaaa

Padinskí herci v predstavení Nedeľa

Dokonalú svadbu predviedli talentovaní kysáčski herci

(v predstavení Hana) a Jána Kmeťka (za postavu Tomáša). Oba súbory zapôsobili vysokou kvalitou všetkých divadelných zložiek, v čom sa zhodli tak poroty, ako aj obecenstvo. V stredu 9. októbra pazovské javisko patrilo divadelným súborom z Padiny a Erdevíka. Členovia Ochotníckeho divadla Nová scéna z Padiny sa predstavili hrou Laca Kerata Nedeľa v réžii Žel- Zlatko Rybár v erdevíckom predka Marušníka. Porota obe- stavení stvárnil postavu Ľudevíta censtva Ceny za najlepšie heZaujímavé predstavenie na prerecké výkony udelila Márii Gala- hliadke mali i Erdevíčania. Zahrali sovej za stvárnenie postavy mat- divadelné predstavenie Petra ky a Danielovi Cickovi za posta- Pišťaneka Príhody Ľudevíta Dônča vu Lukáša. Ide o mimoriadne v réžii Anny Kovárovej. Za najaktuálnu hru, ktorá upozorňuje lepšiu herečku v predstavení pona vzťahy rodičov a detí v rodine. rota obecenstva vyhlásila Tatia-

nu Birčinkinovú (Karla, bufetárka, čevo zahrali divadelné predstafrajla) a Zlatka Rybára (Ľudevít). venie Nemôžem zaplatiť, ani neVo štvrtok 10. októbra na di- chcem zaplatiť, ktorého autorom vadelnej prehliadke vystúpili Ky- je Dario Fo a režisérkou Vladana sáčania – Ochotnícke divadlo Cvijanovićová. Herci na javisku pri KIS Kysáč s Dokonalou svad- vytvorili dobrú atmosféru a podbou autora Robina Hawdona v ré- ľa rozhodnutia poroty obecenžii Jána Privizera. Predviedol ju mladý, nadovšetko talentovaný herecký súbor. Najviac však na porotu obecenstva zapôsobila herecká dvojica Jasmina Kováčová a Branislav Čeman. V piatok 11. októbra vystúpili dva divadelné súbory. Najprv herci SKOS Detvan Vynikajúca herecká dvojica z Báčskej Palanky Vojlovica-Pan-

SPRÁVA POROTY PRE HOVORENÉ SLOVO Jazykoví odborníci dnes vedia povedať, že kultúra a celková úroveň hovoreného prejavu o nás vypovedá viac, než by sme si priali. Najnovšie jazykovo-sociologické výskumy hovoria, že si aj riaditelia a manažéri veľkých prestížnych firiem uvedomujú, že tak oni, ako aj ich zamestnanci reprezentujú firmu nielen príjemným zovňajškom, ale aj spôsobom reči. Takto alebo veľmi podobne je, alebo by malo byť, aj s hercami na javisku. Zlepšenie hovoreného prejavu sa dá dosiahnuť iba trpezlivým tréningom, teda stálym pestovaním a obohacovaním materinskej reči. Je to ako s hrou na hudobnom nástroji alebo vrcholovým športom. Keď ide o kultúru hovoreného slova na 44. prehliadke slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín v Starej Pazove môžeme všeobecne konštatovať, že si naše súbory dajú veľmi záležať práve na zachovávaní a pestovaní materinského jazyka. Na tohtoročnom Divadelnom vavríne si porota pre hovorené slovo, ktorá pracovala v zložení Lýdia Gedeľovská, Anna Simonovićová a Martin Prebudila, všetci zo Starej Pazovy, povšimla, že si sústavne vysokú jazykovú úroveň

zachovávajú ochotníci z Báčskeho Petrovca, zo Starej Pazovy, z Kysáča a Kulpína. Porota si osobitne všimla vysokú úroveň pestovania a zachovania slovenského jazyka v predstaveniach Nemôžem zaplatiť, ani nechcem zaplatiť SKOS Detvan z Vojlovice a Kto z koho OD Janka Čemana z Pivnice. Aj napriek tomu, že je vojlovické prostredie malé, zachováva si vysokú úroveň materinského jazyka, a keď ide o druhé predstavenie, porota konštatuje, že slovenčina odznela bez nárečových prízvukov. Porota oceňuje dobrý preklad predlohy Ženba a vydaj Jovana Steriju Popovića, ktorý, ako aj úpravu textu, mala na starosti Mária Kotvášová-Jonášová, a ktorý na javisku dobre odznel v podaní omladeného kovačického súboru. Porota kvituje aj vysokú kvalitu predlohy Život je čudo Eleny Hložanovej, ktorá vznikla na seminári Píšeš? Píšem!, a ktorá v prednese dvoch hercov odznela na výbornú. Preto sa porota pre hovorené slovo rozhodla Cenu za najlepšie hovorené slovo na Divadelnom vavríne 2013 udeliť divadelnému súboru, ktorý pracuje pri MOMS v Báčskej Palanke, čiže súboru predstavenia Život je čudo. 19. 10. 2013

42 /4565/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A stva hercami večera sa stali Katarína Kalmárová (v predstavení Antónia) a Miroslav Oravec (v predstavení Giovanni). O pekný divadelný zážitok na prehliadke sa postarali aj členovia Ochotníckeho divadla pri KUS Zvolen z Kulpína. Na výbornú zahrali hru Jána Holuba Pohreb v réžii Alexandra Baka. Za najlepších hercov porota obecenstva vy-

obecenstva vyhlásila Annu Kanášovú (za úlohu profesorky) a Milana Vereniho (za úlohu Voloďu). Súťažnú časť 44. Divadelného vavrína v Starej Pazove uzavreli Kovačičania. Súbor Divadla VHV úspešne zahral predstavenie Jovana Steriju Popovića Ženba a vydaj v réžii Milenka Pavlova. Za najlepších hercov večera porota obecenstva vyhlásila Viktóriu Šifelovú (hrala Prezentácia knihy Spomienky a odovzdávanie autorských výtlačkov dcéru) a Jána Chrťana (v ďalšie originálne dielo Miroslava nádvorí Slovenského národného predstavení bol Baka doplnené pohybmi mla- domu s horiacimi fakľami Divamladoženích). dých pazovských hercov, vystú- delný vavrín začal, tak bol i ukonV nedeľu 13. pil aj tamojší spevácky zbor, ak- čený. Správu trojčlennej poroty za októbra sa v robati – umelci, ktorí predviedli staropazovskej hry s ohňami, a Chiemi Fukumori, hovorené slovo na Divadelnom divadelnej sále tanečnica a choreografka z Ja- vavríne 2013 prečítala Lýdia Gekonalo sláv- ponska. Teda rovnako ako sa na deľovská, profesorka triednej výKatarína Kalmárová a Miroslav Oravec z Vojloviučby. Cena tejto ce-Pančeva v predstavení Nemôžem zaplatiť, ani poroty sa donechcem zaplatiť stala Divadelnému súboru hlásila Katarínu Kolárovú za stvár- nostné zatvoreMOMS z Báčnenie postavy Angely a Vlasti- nie 44. prehliadskej Palanky za slava Zelenáka za stvárnenie po- ky slovenskej predstavenie Žistavy Paľa. ochotníckej divot je čudo. V sobotu 12. októbra, v po- vadelnej tvorCenu udeľuje sledný súťažný deň, javisko pa- by v Srbsku DiNRSNM a Zdentrilo hostiteľskému súboru a sú- vadelný vavrín a ka Valentováboru z Kovačice. Pazovskí herci udelenie cien Belićová, predSlovenského divadla VHV pri najúspešnejším sedníčka VýboSKUS hrdinu Janka Čmelíka sa na účastníkom. V ru pre kultúru, prehliadke predstavili i druhým programe pod ju odovzdala divadelným predstavením. Hru režijnou taktovElene HložanoDrahá pani profesorka autorky kou Miroslava vej. Správu odĽudmily Razumovskej režírovala Kožíka hostia a bornej poroty Anička Balážová. Za najlepšiu obecenstvo mali Kulpínsky Pohreb zapôsobil na poroty a divákov prečítal doc. Miherečku v predstavení porota príležitosť počuť roslav Benka, významný umelec, zo Starej Pazovy. Cenu za najúsSPRIEVODNÉ PODUJATIA pešnejšiu divadelnú inscenáciu Okrem kina Vavrínu, ktoré sa uskutočnilo v pondelok 7. októbra premietaním dokumentárneho filmu získalo predstavenie Babylon v o VHV autorky Vladislavy Feketeovej a filmu Tisícročná včela podľa románu Petra Jaroša v réžii Juraja Japodaní Slovenského divadla VHV kubiska, na programe sprievodných podujatí v rámci 44. prehliadky slovenskej ochotníckej tvorby v Srbsku pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo bola premiéra knihy Spomienky na všestranného kultúrneho dejateľa Dr. Jána Dorču a Butoh dance. Starej Pazovy. Cenu NRSNM MiO knihe Spomienky hovorili vo štvrtok 10. októbra v aule Divadelnej sály Vladimír Valentík, zostavoroslavovi Kožíkovi, hercovi a revateľ knihy a riaditeľ Slovenského vydavateľského centra, Martin Prebudila, moderátor knižnej prezentácie, žisérovi predstavenia, odovzdal Pavel Čáni, vedúci Centra – Slovenskej kultúrnej koordinácie, a Vladimíra Dorčová-Valtnerová, neter J. Ján Majorský, podpredseda Dorču. Prítomní si zaspomínali na J. Dorču ako na dobrého organizátora divadelných dianí v Petrovci. NRSNM pre Sriem. Na záver boZároveň boli odovzdané autorské výtlačky Miroslavovi Demákovi, autorovi cestopisných reportáží zhrnuhatého a kvalitného programu tých v knihe Magnólia z Diamantovej hory, a Martinovi Prebudilovi, autorovi knihy krátkych príbehov 44. Divadelného vavrínu a na pod názvom Príbehy z čiernej skrinky. Všetky knihy vydalo Slovenské vydavateľské centrum. počesť odmenených vystúpilo V rámci zatváracieho ceremoniálu tohtoročného Divadelného vavrínu bola performancia Little tasSlovenské vojvodinské divadlo z te of Butoh, ktorú predviedla Chiemi Fukumori, choreografka moderného tanečného umenia z Japonska. Báčskeho Petrovca s predstaveProstredníctvom Butoh, súčasného japonského tanca, prejavujúceho introverziu, slečna Fukumori ukáním Helverova noc v réžii Richarzala obecenstvu svoje vnútorné pocity, „rozprávajúc sa s gravitáciou“ vo vzťahu s expresívnym cítením da Sanitru. priestoru, času a dojmov. Po predstavení prezentovala dejiny tohto japonského tanca. A. Lš. a K. V. A. Lešťanová 19. 10. 2013

42 /4565/

HLAS ĽUDU

K U Lt Ú r A roZSpievAnÉ KLenotY 2013

Alexandra a Alena postúpili do finále V

piatok 11. októbra veľká sieň domu kultúry 3. októbra v Kovačici bola ako veľká obrazáreň usmiatych detských tváričiek, ktoré svojím slávičím spevom okriali dušu nejedného milovníka slovenských ľudových piesní. mnohým maminkám a babičkám sa v ten večer, pretože im ratolesť po prvýkrát vystúpila pred verejnosťou, od radosti potajomky skotúľala slza z oka. na tohtoročnom 21. ročníku Festivalu slovenských ľudových piesní pre Všetci účastníci festivalu s učiteľom hudby Pavlom Tomášom st. deti rozspievané klenoty 2013 (v drepe), ktorý ich nacvičoval – prvá časť vystúpilo 20 mladučkých spevákov, žiakov Základnej tina tomanová, michaela cesna- neková, Alexandra Čížiková, Gaškoly mladých pokolení. po zná- ková, darina veňarská, Gabriela briela Feketeová, Anna Stanová a mej festivalovej zvučke a piesni Svetlíková, Kristína cicková, jelena Sandra dudášová. Za sprievodu Spievajže si, spievaj… na krásne Čuvárová, tereza Garajová, Alena Čí- deväťčlenného ľudového orchestupravenom javisku dK (dielo rúk čle- žiková, mariena Gáliková, Alexand- ra rosička v zložení: Anna-mária Baniek Ženského spolku v Kovačici) o ra vašeková, ivana Čížiková, Ga- bincová a terézia jonášová – flauta, postup do finálovej časti festivalu sa briela Svetlíková, Laura Bírešová, michaela marková, ján marko a uchádzali: Gabriela pavlíková, mar- Glória Glóziková, Kristína Suchá- emil nemček st. – husle, Želimír Bar-

toš a pavel tomáš ml. – viola, emil nemček ml. – harmonika a ján petrovič – kontrabas, každý zo spevákov sa predstavil dvoma slovenskými ľudovými piesňami. obecenstvo v sieni dK nešetrilo dlane a potleskom posmeľovalo mladučkých interpretov. po skončení súťažnej časti odborná porota, ktorú tvorili dlhoroční hudobníci: jaroslav chalupa, predseda, a Alžbeta hriešiková a ing. ivan Babka, členovia, rozhodla, aby vo finálovej časti festivalu rozspievané klenoty, ktorý bude 20. októbra, Kovačicu reprezentovali dve „Čížičky” – Alexandra a Alena. na tomto koncerte okrem Čížikových dievčeniec o titul víťaza budú súťažiť aj speváci z vojvodinských prostredí, kde žijú Slováci. organizátormi aj tohtoročného festivalu sú dK 3. októbra a ZŠ mladých pokolení v Kovačici a podujatie úspešne moderovali už skúsené mladé moderátorky Saňa Kráľovská a hana Čížiková. A najmladšou speváčkou bola Anna Stanová, prváčka v základnej škole. A. Chalupová

Seminár pre nádejných recitátorov v petrovci

Ako ku kvalitnejšiemu umeleckému prednesu? ovinkou v našom kultúrnom živote je i prvý seminár pod názvom Krajanská tvorivá dielňa pre mladých recitátorov a pedagógov pracujúcich s deťmi a mládežou. Konal sa v dňoch 11. a 12. októbra v sieni domu matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta mišíka a v priestoroch ZŠ jána Čajaka v Báčskom petrovci. hosťami seminára a zároveň školiteľmi boli dvaja profesori z Akadémie umení v Banskej Bystrici. do petrovca prišiel rozdeliť sa so svojimi bohatými skúsenosťami

juraj Sarvaš, známy herec, scenárista, režisér a vysokoškolský pedagóg. je to špičkový predstaviteľ umeleckého prednesu a toho času pracuje i v rámci súkromného poetického štúdia v Bratislave. druhým profesorom na seminári bol Ľuboslav majera, náš uznávaný a často oceňovaný režisér, ktorý okrem na bystrickej Akadémii umení hereckú tvorbu prednáša aj na Akadémii umení v novom Sade. Seminár prilákal nielen pedagógov a žiakov petrovského gym-

Časť účastníkov na začiatku krajanskej tvorivej dielne

názia, ale aj nadaných recitátorov so svojimi profesormi z Kulpína, pivnice, hložian, erdevíka a petrovca. do petrovca pricestovali aj hostia zo zahraničia, z chorvátskeho iloka so svojím učiteľom vladkom miksádom. celé piatkové poobedie Koordinátorka seminára Miluška Anušiaková-Maúčastníci semi- jerová predstavuje školiteľov prvého recitačného nára strávili s seminára v Petrovci profesorom Sarvašom a venovali sa ako so všetkými týmito elementmi poézii, z čoho mali prekrásny záži- funkčne narábať. Koordinátorka seminára miluška tok. Sobota bola vyhranená pre pracovné dielne. Účastníci praco- Anušiaková-majerová nám prevali v dvoch skupinách a každý z zradila, že tento matičný seminár profesorov s nimi pracoval na kon- mohli realizovať predovšetkým krétnom texte, na určenej básni. vďaka finančnej podpore Úradu okrem toho zaoberali sa otázkami, pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Aj ako vybrať báseň, aby bola prime- tento seminár záverom mal preraná veku, čo s básňou, metaforou, zentačnú časť, hodnotenie dielní, pauzou, tempom, ako usporiadať otázky a návrhy. J. Čiep dynamiku či logickú myšlienku. A 19. 10. 2013

42 /4565/

hLAS ĽUdU

K U LT Ú R A

V Petrovci dobročinný koncert ako novinka N

Z papierových vreciek s troškou kreativity a drobných rád vedúcich dielne druháci zhotovili celé stromoradie

Kreatívny Detský týždeň v Kulpíne Ž iaci a učitelia kulpínskej základnej školy v rámci Detského týždňa realizovali rad zaujímavých aktivít. Medziiným si žiaci nižších ročníkov pozreli bábkové divadlo, absolvovali hodiny venované detským právam a v rámci výtvarných dielní kreslili na tému hesla tohtoročného Detského týždňa: Slušajte, mama i tata, želim sestru ili brata. Nevystal ani športový deň, keď si zahrali futbal, vybíjanú a štafetové hry.

V priestoroch školy v spolupráci s Muzeálnym komplexom v Kulpíne realizovali kreatívne dielne. Záverečná časť Detského týždňa bola v piatok 11. októbra v kulpínskom múzeu. Pre prvákov, ktorých v ten deň prijali do Detského zväzu, starší žiaci pripravili pestrý program. Na dôvažok otvorili tam i výstavu prác, ktoré žiaci vypracovali na kreatívnych dielňach. K. G.

V Silbaši privítali básnikov z Palanky K

aždý deň Detského týždňa v ZŠ bratov Novakovcov v Silbaši bol spestrený početnými aktivitami. Žiaci svoje schopnosti vyskúšali na výtvar-

ézie. Každý prvák dostal od Nenada jeho najnovšiu knihu Svet za pet.V pokračovaní Detského týždňa milovníci športu dosiahli pekné výsledky v je-

a rozdiel od predchádzajúcich rokov, keď Detský týždeň prebiehal viac-menej ustáleným spôsobom, tohto roku v Báčskom Petrovci dostal aj inú náplň. Už v prvý deň, teda v pondelok 7. októbra, žiaci a učitelia ZŠ Jána Čajaka prichystali dobročinný program. V sieni Slovenského vojvodinského divadla žiaci recitovali, spievali, hrali, tancovali, hrali divadielko a nechýbal ani zborový prednes piesne, ktorú zaspievali petrovské Smelý zajko do Petrovca zavítal učiteľky. Ako nás poin- zo Slovenska formoval riaditeľ školy Ján Brna, na taký krok sa rozhod- ského zväzu petrovskej základnej li preto, že je potrebná pomoc via- školy, im priblížila spôsob života cerým žiakom – či už zo zdravot- ich starých rodičov. Na rozdiel od minulých rokov, ných dôvodov alebo ekonomických príčin. Po tomto dobročin- keď deti pozerali divadielka po nom koncerte tú pomoc vyčíslili srbsky, tentoraz mali možnosť pona 38 220 dinárov. Aktivity žiakov zrieť interaktívny detektívny príbeh aj v pokračovaní Detského týžd- Smelý zajko v podaní autorky a heňa boli rozmanité. Kým tí starší rečky Moniky Necpálovej z dišportovali, mladší sa hrali a ob- vadla Talia Teatro spod Pustého chádzali významné inštitúcie v hradu zo Zvolena. Siedmaci naosade. Učiteľka Jarmila Durgalo- vštívili starorodičovskú izbu Mivá nám potvrdila, že 52 prvákov chala Speváka a najrušnejšie bolo prijali do Detského zväzu. Štvrtá- v piatok 11. októbra na tribúne kov napr. animovali aj v Spolku pe- vedľa športových terénov, kde trovských žien. Pripravili pre nich prebiehal tradičný detský jarmok. tvorivú dielňu ručných prác a A pribudlo aj pobavenie a jazda na Drahotína Dorčová, učiteľka vo vý- konskom záprahu. J. Čiep službe a dlhoročná vedúca Det-

Detský týždeň v Kovačici krem predajnej výstavy detských ručných prác v PU Kolibrík v Kovačici v dňoch 7. – 13. októbra aj v ZŠ Mladých pokolení vedúci Detského zväzu pripravili v Detskom týždni rozmanité aktivity pre svojich žiakov. Po bábkovom divadle Smelý zajko v sieni DK žiaci 1. ročníka zasadili stromčeky generácie, žiaci nižších ročníkov farebnými kriedami kreslili po chodníkoch okolo školy, školáci účinkovali na 23. Spomienkovom pouličnom behu Dr. Janka Bulíka, usporiadali kultúrno-

Žiaci – hostitelia sa s hosťami aj vyfotografovali

nom tábore, vo svete hier... Vo štvrtok napr. ukázali, že si dobre poradia aj v cudzích topánkach – keď si svoje úlohy vymenili s učiteľmi, riaditeľom a zamestnancami školy. V ten istý deň školu navštívili básnici z Báčskej Palanky Nenad Neša Živkov, predseda Klubu spisovateľov DIS, a Lana Dragičevićová, ktorí predniesli výňatky zo svojej po19. 10. 2013

42 /4565/

sennom krose a zorganizovaný bol i futbalový turnaj. Piatkové aktivity uzavreli slávnostným prijatím prvákov do Detského zväzu. Pod organizáciu školských akcií v tomto druhom októbrovom týždni sa podpísali profesor triednej výučby Miroslav Hložan a profesorka slovenčiny Mariena Surová. Jaruška Ferková HLAS ĽUDU

umelecký program pre 68 žiakov prvého ročníka, ktorí boli slávnostne prijatí do Detského zväzu. Početné akcie pomaly doznievali prvou časťou koncertu slovenských ľudových piesní Rozspievané klenoty a zakončili sa tradičným bohatým detským jarmokom na kovačickom trhovisku. Atrakciou na jarmoku bola jazda na kobyle menom Rajka, ktorá prilákala veľký počet detí a okoloidúcich návštevníkov. A. Ch.

K U lt ú R A MEdZINáRodNá ExlIbRIStICKá SúťAŽ V HloHoVCI

Úspešné Padinčanky Š trnásty ročník medzinárodnej výtvarnej súťaže v tvorbe knižnej značky pre deti od 6 do 15 rokov Hlohovec 2013 sa uskutočnil od 3. do 5. októbra v tomto slovenskom mestečku. bienále exli-

Odmenená práca Hany Širkovej

brisu sa nieslo v znamení 900 rokov písomnej zmienky o Hlohovci v roku 1113. Riaditeľka Knižnice Štefana Homolu v báčskom Petrovci Jarmila Stojimirovićová je akousi predĺženou rukou organizátorom v Srbsku a dlhší rad rokov koordinuje a animuje profesorov a žiakov tunajších škôl so slovenským vyučovacím jazykom. od nej sme sa dozvedeli, že koncom minulého roku boli zverejnené pravidlá tejto súťaže. tá bola na tému kvetov. Svoje kreatívne schopnosti v tejto technike si aj tentoraz vyskúšali početní žiaci z báčskeho Petrovca, Hložian, Kulpína, Pivnice, Selenče a Padiny. okrem toho práce zo Srbska prihlásili aj žiaci zo Subotice a Zemuna. do súťaže naši žiaci zaslali 54 originálnych prác a 183 návrhov na exlibris, teda dokopy bolo 237 prác Slovákov zo Srbska.

Úspešné Padinčanky: profesorka Elena Tomášová a žiačka Hana Širková

Na tohtoročnom bienále exlibrisov sa zúčastnilo 2 149 súťažiacich s 2 529 prácami zo 16 krajín sveta a na samotnom podujatí sa okrem zo Slovenska zúčastnili účinkujúci z bulharska, Česka, Estónska, Maďarska, Poľska, Slo-

RECENZIA

Veľká kniha Roberta Crumba (Velika knjiga Roberta Kramba. Vydavateľstvo Komiko : Nový Sad 2012) tál pri samom zrode amerického „podzemného“ komiksu, vytvoril niekoľkých legendárnych kreslených hrdinov a ovplyvnil celé generácie umelcov v celom sveta. V našej krajine sa jeho tvorba považuje za kultovú a doteraz vyšlo viac tlačených vydaní s prácami tohto autora – od tých pirátskych a lacných až po luxusnejšie knihy s parádnym obalom. V minulom roku konečne navštívil Srbsko a bol hosťom 10. Salónu komiksu. Pri tej príležitosti novosadské vydavateľstvo Komiko vydalo Veľkú knihu Roberta Crumba, zatiaľ najlepšie vybavené srbské vydanie jeho epizód, realizované na 216 stranách a na veľkom formáte b4. Sedemdesiatnik Robert Crumb (nar. 1943) zostáva dodnes zaujímavým a jedinečným umelcom vďaka vycibrenému kresliarskemu štýlu založenému na detailnom čierno-bielom kontraste, ale aj pre nekompromisné spracúvanie každodenných a „veľkých“ tém, provokovanie falošnej morálky a pre ostrú kritiku kapitalistického spoločenského systému. Svojimi komiksami vždy vyvolával kontroverzné reakcie, šokoval puritánov a oduševňoval milovníkov alternatívneho umenia. Najväčšia časť známych Crumbových komiksov vznikla v 60. a 70. rokoch minulého storočia a samým tým vyžaruje akési ovzdušie zašlých čias, ale zároveň oplýva živým a nestarnúcim ironickým humorom, na-

stoľuje priame otázky a ponúka odpovede, ktorými s osobitným pôžitkom pitve spoločenské tabu. Veľká kniha Roberta Crumba predstavuje iba výber z obsiahleho komiksového diela tohto autora. osobitnou zaujímavosťou sú Crumbove začiatočnícke práce, komiksové pásy s jeho prvou skutočnou kreslenou hrdinkou úradníčkou Robertou Smith a epizódy so Sprostučkými holúbkami (the Silly Pidgeons). Hádam najznámejší spomedzi prítomných – Kocúr Fritz (komická verzia Crumbovho skutočného zvieracieho miláčika z detstva) je zastúpený len jednou, avšak dlhšou epizódou pod názvom Fritz fujazdí (čiže: Fritz bugs out; v srbčine Fric vata džadu). Pätnásť strán je venovaných ďalšiemu známemu, plešivému bielobradáčovi v talári Pánovi Prírodnému, cynickému mudrcovi, ktorého niektorí obyčajní ľudia považujú za svojho duchovného vodcu. Nepripravenému čitateľovi budú časti epizód pravdepodobne vyznievať neslušne a vulgárne (ide predsa o undergroundový, nie komerčný komiks). Sú to hlavne epizódy vzťahujúce sa na témy sexuality a mužskej posadnutosti ženským telom – tejto večnej téme je venovaná osobitná kapitola s charakteristickými postavami (Sally blubber-

vinska, Ukrajiny a Srbska. V kategórii originálnych prác Hana Širková, 12-ročná žiačka z Padiny, obsadila 2. miesto. Zároveň aj výtvarná pedagogička v Základnej škole maršala tita v Padine Elena tomášová získala Cenu za pedagóga. V zdôvodnení sa píše, že ju získala „za prejavené pedagogické majstrovstvo, ktorým motivuje svojich žiakov k výborným výsledkom a udržiavanie výtvarného dedičstva našich predkov v slovenskej komunite v Srbsku“. okrem slávnostného vyhlásenia výsledkov súťaže a otvorenia výstavy prác žiakov svoje exlibrisy verejnosti prezentoval aj Igor Piačko a účastníkov tohtoročného bienále prijal aj primátor Hlohovca. Pre ocenených žiakov zorganizovali aj tvorivú dielňu a pre zahraničných hostí aj výlet do bratislavy, prehliadku mesta a bienále ilustrácií, ktoré práve vtedy v bratislave prebiehalo. J. Čiep

butt, A Gurl a zopár ďalších). Problémy modernej spoločnosti, politika a ekológia sú tiež témy, ktorými sa Crumb zaoberá v mnohých epizódach so sarkastickým, temným humorom a kresbami znečisteného urbánneho prostredia, veľkých smetísk a apokalyptických vízií. V komiksoch s takouto tematikou vystupujú napr. Ján Priemerný (John Q. Public) alebo Snehuliak Zmrzko s revolučno-teroristickými ideami (Frosty the Snowman)… Nenávisť voči modernej populárnej kultúre a láska k starej country a bluesovej hudbe sa prejavuje najmä v Crumbových prácach z 80. rokov – pozornosť upúta priam majstrovsky vytvorená biografia Charleyho Pattona, vplyvného čierneho deltabluesového gitaristu. Záverečná časť knihy je autobiografická a vykresľuje prvé Crumbove mladícke intímne kontakty s dievkami, skúsenosti s lSd a vytriezvenie z ilúzií o lepšom svete. A na záver celkom skrátka: je toto skutočný skvost v srbskej komiksovej vydavateľskej produkcii. Stevan Lenhart 19. 10. 2013

42 /4565/

HlAS ĽUdU

K U LT Ú R A ta obecenstva. Podľa ich rozhodnutia tretiu cenu získala mladá speváčka Alenka Povolná, druhú si vyspieval Daniel Cicka a volný a Daniel Cicka. Vlastimír Povolný sa Organizátorom festistal dvojnásobným vívalu je DK M. Babinku a ťazom – získal titul NajMOMS v Padine a fikrajší hlas Padiny a zonančne ho podporili: žal i sympatie obeÚrad pre Slovákov žicenstva. Osobitná kojúcich v zahraničí, Obec misia, v ktorej boli Kovačica, Miestne spoAnna Imrová, Zuzana ločenstvo Padina a poTaľčíková a Pavel Pečetní sponzori. Podutráš, mala za úlohu odjatie svojou návštevou meniť ľudový kroj. poctili aj hostia, tak doPodľa ich rozhodnumáci, ako aj tí spoza tia najkrajší a najauchotára, a to: Zuzana tentickejší ženský kroj Lenhartová, podpred- Odmenení speváci: (zľava) Vlastimír mala Anna Hološová, sedníčka Národnostnej Povolný, Alenka Povolná a Daniel Cicka kým sa cena za najrady slovenskej národkrajší mužský kroj donostnej menšiny, Katastala do rúk Danielovi Cickovi. rína Melegová-Melichová, predsedníčka MatiNa festivale pred vyhlásením víťazov vystúce slovenskej v Srbsku, ktorá sa v úvodnej čas- pili aj hostia, ktorí v uplynulých ročníkoch tohti programu aj prihovorila obecenstvu, Pavel Ba- to podujatia získali nejaké ceny. Boli to: Pavel láž, podpredseda MSS pre Banát a iní. Festival Bílek (účastník Stretnutia v pivnickom poli v rootvoril Padinčan Ján Strehovský, jeden z prvých koch 1971 a 1972), Pavel Ľavroš (roku 1973 zvíorganizátorov tohto podujatia. Súťažná časť pre- ťazil na festivale Padina spieva), Mariana Grnčobiehala v jednom kuse a účastníci v nej zaspie- vá (víťazka festivalu v rokoch 1989 a 1993) a Pavali po dve piesne za sprievodu slovenského ľu- vel Hološ (víťaz festivalových ročníkov 2002 a dového orchestra v zložení: primáš Pavel Tomáš 2003). Úspešnou moderátorkou bola Jana Koml. (husle), Emil Nemček ml. (harmonika), Ján To- váčová. mek (kontrabas), Ján Petráš (cimbal), Tatiana JaZáverom treba poznamenať, že jubilejný 40. šková (husle), Michaela Marková (husle) a Ján Pe- ročník festivalu Padina spieva odznel aj po trovič (viola), vedúci orchestra. Výkony sledovala umeleckej, i po organizačnej stránke na výborodborná porota v zložení: Pavel Petrovič, Meli- nú. sanda Fúseková a Pavel Tomáš st., ako aj poroA. Chalupová

O 40. FESTIVALE SLOVENSKÝCH ĽUDOVÝCH PIESNÍ PADINA SPIEVA

Mladosť a pieseň M

inulý víkend v Padine odznel jubilejný 40. ročník Festivalu slovenských ľudových piesní Padina spieva 2013. Význam tohto festivalu je v zachovávaní kultúrnych tradícií a odovzdávaní speváckeho a hudobného majstrovstva mladším generáciám. O najkrajší hlas Padiny v preplnenej sieni Domu kultúry Michala Babinku v nedeľu 13. októbra súťažilo desať mladých spevákov: Ján Havran, Anna Hološová, Želislav Kukučka, Alenka Povolná, Pavel Ľavroš, Katarína Kadancová, Vladimír Halaj, Suzana Uhrinová, Vlastimír Po-

Najautentickejší kroj na festivale mala Anna Hološová

33. festival slovenskej populárnej hudby

Zlatý kľúč 2013 Nedeľa 20. októbra o 20.15 v Selenči Program (názov piesne, skladateľ, autor textu, interpret) 1. Netušila som Leonóra Súdiová, Katarína Mosnáková, Leonóra Súdiová 2. Spomeň si na mňa Fero Prokopec, Aneta Lomenová, Mirko Cerović 3. Srdce na dlani Rastislav Struhár, Rastislav Struhár, Marína Zahorcová 4. Mladosť Róbert Šimon, Elena Hložanová, Róbert Šimon 5. Kolotoč života Miroslav Zvara, Anita Jovnášová-Mišićová, Miroslav Hemela 6. Júlový večer Ján Dobrík, Ján Dobrík, Ján Dobrík 7. Jednoducho mi zahraj Samuel Medveď, Alexandra Urbanová, Martina a Margarita Benkové

19. 10. 2013

42 /4565/

HLAS ĽUDU

8. Neváhaj Samuel Kováč ml., Samuel Kováč ml., Marta Gažová 9. Na dlani Dominik Turanský, Mária Turanská, Mária Turanská 10. Prečo na teba spomínam Jaroslav Glózik, Jaroslav Glózik, Jaroslav Glózik 11. Zase snehy padajú Ondrej Pavčok, Ondrej Pavčok, Andrea Lačoková 12. Či ťa niekto ľúbi viac Ján Zvara, Aneta Lomenová, Anna Zorňanová 13. Nech sa deje, čo sa deje Juraj Súdi, Juraj Súdi, Juraj Súdi

K U LT Ú R A STRETNUTIE SLOVENSKÝCH PEDAGÓGOV V SARVAŠI

Udelené Ceny Samuela Tešedíka V

ýznam diela Samuela Tešedíka (1742 – 1820), slovenského evanjelického kňaza, zakladateľa odborného školstva v Uhorsku, pokrokového pedagóga, spisovateľa, polyhistora a najmä veľkého filantropa, nezaniká a odznieva i dnes. Zdôraznené to bolo aj vlani v Selenči, keď bola po prvýkrát zaslúžilým slovenským dolnozemským pedagógom zo Srbska, Maďarska a Rumunska udelená Cena Samuela Tešedíka. Táto cena sa udeľuje za vynikajúcu pedagogickú, organizátorskú a riadiacu prácu v oblasti slovenského národnostného školstva v zahraničí, za didakticko-metodickú prácu vykonanú v prospech vzdelávania v slovenskom jazyku v zahraničí, za mimoriadnu voľnočasovú činnosť vyvíjanú pre deti a mládež v slovenských komunitách v zahraničí, ako aj za celoživotné dielo, ktorým sa vytvoril významný príspevok trvalej

Na pamiatku dolnozemským pedagógom aj spoločná fotka

hodnoty pre rozvoj slovenskej vzdelanosti v zahraničí. V dňoch od 11. do 13. októbra t. r. práve v maďarskom meste Sarvaš, v ktorom S. Tešedík pôsobil od roku 1767 až do svojej smrti, prebiehalo 4. stretnutie slovenských dolnozemských pedagógov a v rámci neho bolo aj tohtoročné udelenie tejto ceny. Prítomným sa prihovorili a stretnutie

otvorili riaditeľka sarvašskej slovenskej základnej školy, materskej školy a kolégia Zuzana Medveďová a podpredseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Peter Prochácka. V piatok 11. októbra boli udelené tri ceny Samuela Tešedíka: Jánovi Kaňovi zo Srbska, Oľge Suchánskej z Rumunska a Edite Pečeňovej z Maďarska. Druhý deň stretnutia vyznel v

ZO ZÁKLADNEJ ŠKOLY V PIVNICI (1.)

Oslavy a novinky ZŠ 15. októbra sa veru majú čím pochváliť. Najprv je to bohatý Detský V týždeň. Žiaci nižších ročníkov sa tešili z maľovania kriedami na chodník na tému Môj domáci miláčik. Už druhý rok zaradom v škole zorganizovali akciu zbierania starého papiera. Akcia je súťažného charakteru, teda po jej skončení sa vyhlasuje a odmení najúspešnejšia trieda. Prostriedky z predaja nazbieraného papiera sa usmerňujú na kúpu vyučovacích prostriedkov do školy. V Detskom týždni usporiadali v škole i výstavu domácich miláčikov; žiaci tejto školy sa zúčastnili v slávnostnom prijatí prvákov u predsedu Báčskopalanskej obce, odznel kultúrno-umelecký program, žiaci zasadili stromok generácie. Každá trieda vypracovala plagát na tému detských práv a povinností a všetky plagáty budú zaradené do spoločného školského plagátu. Prvákov prijali do Detského zväzu, program pri tejto príležitosti pripravili starší žiaci a Obec Báčska Palanka v ten deň aj v Pivnici zorganizovala stretnutie so spisovateľmi pre deti. Detský týždeň uzavreli bábkovým divadlom pre žiakov nižších ročníkov a škôlkarov. – Deň školy sme oslávili v utorok 15. októbra. Ako aj obvykle, predtým sme vypísali literárny a výtvarný súbeh a najvydarenejšie práce sme v ten deň od-

menili, – povedala nám riaditeľka školy Tatiana Naďová. – Mali sme i premiéru zborníka detských prác. Snažili sme sa doň zaradiť najlepšie žiacke literárne práce tak v slovenčine, ako aj v srbčine, ktoré boli odmenené na rôznych literárnych súbehoch. Zborník je ilustrovaný výtvarnými prácami našich žiakov. Takýmto spôsobom sa snažíme podnecovať našich žiakov, aby čítali knihy a literárne tvorili. Odmenili sme aj najúspešnejších žiakov v minulom školskom roku, teda žiakov, ktorí na súťažiach dosiahli pozoruhodné výsledky. Ku Dňu školy boli aj športové súťaže: štafetové hry pre žiakov nižších ročníkov a turnaj vo futbale a vo volejbale pre žiakov vyšších ročníkov. Spolu s Radou rodičov našej školy sme začali realizovať jeden projekt, a je to zabezpečenie skriniek na uschovanie žiackych vecí, ktoré si deti nemusia každodenne nosiť domov. Udeľovanie prvých kľúčikov pre tie skrinky žiakom 8. ročníka sme mali práve na Deň školy. Musím podotknúť, že rodičia podporujú túto akciu, finančne ho hradia i z vlastných prostriedkov a vyhľadávaním sponzorov. Do konca tohto školského polroku by skrinky mala mať polovica žiakov a do začiatku ďalšieho školského roku všetci žiaci našej školy. K. Gažová

znamení prednášok dolnozemských pedagógov. Úvodom prebiehala prednáška venovaná Samuelovi Tešedíkovi, ktorú pripravila sarvašská učiteľka Aniko Podaniová. Prednášateľmi zo Srbska boli PaedDr. Svetlana Zolňanová, Anna Huďanová, Mária Andrášiková a Vladislava Lovásová. Z Rumunska sa svojou prednáškou predstavil Pavel Hlásnik, podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, a prednášateľkami z Maďarska boli Anna Franková, Marianna Bajczerová a Zuzana Nyemcsoková. Popoludňajšia časť stretnutia bola venovaná obchôdzke evanjelického kostola a múzea Samuela Tešedíka, ako aj cintorína, na ktorom je Tešedík pochovaný. Krásne počasie žičilo aj plavbe loďkou riekou Körös. Záver stretnutia slovenských dolnozemských pedagógov hádam najvýstižnejšie vyjadrujú slová Zuzany Medveďovej: „Verím, že každý z nás sa dnes cítil ako Tešedík.“ V. Lovásová

Šafárikovci na pracovnom stretnutí ačiatkom októbra predstavitelia Slovenského kultúrneho centra P. J. Šafárika sa v novosadskej radnici stretli s Milankou Z Brkićovou, členkou Mestskej rady pre kultúru, a Mirojom Jovanovićom, námestníkom primátora Nového Sadu. Na tomto pracovnom stretnutí Katarína Mosnáková, predsedníčka centra, Vierka Marčoková Cerovská, tajomníčka, a Ján Brtka, predseda Dozornej rady, predostreli situáciu, v akej sa spolok nachádza, informovali o veľkých infraštruktúrnych problémoch, ako aj o tom, že tento spolok už nemá zamestnancov a sotvaže bude môcť platiť aj umeleckých pracovníkov. Neadekvátne pracovné podmienky, nedostatok motivácie, veľké dlhy, minimálna finančná podpora Mesta Nový Sad a pod. priviedli spolok do nepriaznivej situácie, z ktorej sa však nové vedenie spolku snaží nájsť východisko. Hostitelia kvitovali doterajšiu bohatú činnosť spolku novosadských Slovákov a uznali, že ich snahou je podporovať aj menšinové spolky, ktoré Novému Sadu a Vojvodine udávajú multikultúrny charakter. Zároveň potvrdili, že si uvedomujú, v akej situácii sa ocitli menšinové strediská pre kultúru a navrhli niekoľko modelov na ich zlepšenie. – Snažíme sa využiť potenciál, ktorý ako mestský spolok máme. Ako menšina prezentujeme Nový Sad a Srbsko na mnohých kultúrnych podujatiach v zahraničí, najmä na Slovensku, ale zároveň chceme byť konkurencieschopní aj v našom štáte, podobne ako to bolo na začiatku minulého desaťročia. Vo veľkej miere to súvisí aj s finančnou podporou, so zapájaním kvalitných, profesionálnych kádrov do našej činnosti. Ešte predtým však musíme našim ochotníkom zabezpečiť dobré pracovné podmienky, a keď sa nám to spoločne podarí, začneme uvažovať aj o väčších investičných projektoch, – povedala na tomto dôležitom stretnutí predsedníčka K. Mosnáková. A. Lomenová 19. 10. 2013

42 /4565/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A Ján Salčák

Výročia v októbri 2013 14. októbra 1998 zomrel Juraj Spevák, profesor petrovského gymnázia, dlhoročný národný poslanec, redaktor, verejný, kultúrny a spoločensko-politický pracovník. Krátko (v roku 1947) bol zodpovedným redaktorom Hlasu ľudu, potom i členom a predsedom Vydavateľskej rady Hlasu ľudu alebo Obzoru. Dlhé desaťročia žil v Novom Sade, ale narodil sa v Petrovci 20. decembra 1916. (Pripomíname si 15. výročie smrti.) 16. októbra 2003 zomrel v Novom Sade akademik Dr. Ján Kmeť a pochovaný bol 17. októbra v Petrovci. Svojou neúnavnou činnosťou zanechal trvalé stopy v našej slovakistike a slavistike, prítomný bol na mnohých úsekoch literárneho, kultúrneho, školského a spoločenského života. Pričinil sa o osamostatnenie Katedry slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte v Novom Sade. V oblasti vedy sa roku 1981 dopracoval na člena Vojvodinskej akadémie vied a

umení. Narodil sa 18. októbra 1927 v Aradáči. (10. výročie smrti) 17. októbra 1783 na Slovensku, vo Veľkom Krtíši sa narodil Martin Hamaliar, cirkevný spisovateľ a farár v Padine a Kovačici. (230. výročie narodenia) 18. októbra 1888 na Slovensku vo Vrbici (dnes súčasť Liptovského Mikuláša) sa narodil Martin Rázus, básnik, ale aj prozaik, ktorý zvlášť vysoké umelecké méty dosiahol románmi Maroško a Maroško študuje. Zomrel 8. augusta 1937 v Brezne a pochovaný bol v Banskej Bystrici. (125. výročie narodenia) 28. októbra 1998 na Slovensku v Bratislave zomrel Dr. Ján Sirácky, uznávaný vedecký pracovník, historik slovenského vysťahovalectva a dejín zahraničných – predovšetkým dolnozemských – Slovákov. Známe je jeho kapitálne dielo Dlhé hľadanie domova. Narodil sa 29. mája 1925 v Petrovci. (15. výročie smrti)

Je jeden sen (Venované Michalovi Týrovi) Keď sa mi smútok tisne do očí odvolávam sa na svoj čas Antigona nazvala šťastím svoju smrť a tak donútila Kreonta aby pokladal za nešťastie svoj život človek keď sa raz dotkne oblakov už nemôže sa zmeniť na červa čo vrýva sa len do zemského blata ja dodnes hľadám vzdorujúc ohňu na mojom mieste proti sebe smrť z jednej strany a ja z druhej (V Pivnici v OD Janka Čemana na seminári Píšeš? Píšem! v auguste 2013) IN MEMORIAM

Ján Struhár Prísť k sebe a byť bez seba aké známe zaužívané spojenia, ako prísť k sebe a byť bez seba sú spisovné, alebo nie?! Takúto otázku sme dostali. Hneď na začiatku povieme, že sú obidve spojenia spisovné, teda môžeme ich používať bez obáv, že si aj tu srbčina zamiešala prsty. Sú uvedené aj v slovníkoch slovenského jazyka. V pokračovaní si povieme aj trochu viac o týchto významoch a ich jednotlivých zložkách: Prísť k niečomu znamená dostať sa k niečomu alebo nadobudnúť, získať niečo. Prísť k sebe znamená aj nadobudnúť vedomie o sebe, prebrať sa z prechodného bezvedomého stavu. Byť je jestvovať, trvať a byť bez seba je nakrátko neuvedomovať si seba, stratiť vedomie o sebe – výrazmi byť bez seba / ostať bez seba v tomto prípade označujeme prechodný stav straty vedomia. Tento istý význam však používame aj obrazne, a to v prípade, keď je niekto nahnevaný a nekontroluje svoje reči a skutky naplno a keď niekto nie je dosť pohotový. Ako vidno, týmito ustálenými výrazmi sa nevyjadruje len to, že je niekto v bezvedomí alebo sa dostal do bezvedomého stavu, resp. zamdlel. Niekedy totiž spojeniami byť bez seba, ostať bez seba možno vyjadriť stav človeka, keď je vzrušený, nevie primerane reagovať, vlastne odpovedať alebo rozumne konať. Podobne je to aj so spojením prísť k sebe; to neznačí len znova nadobudnúť vedomie, ale aj znova sa dostať do stavu sviežosti. Používa sa na vyjadrenie prechodného stavu ľudí a zvierat, hoci a celkom správne aj o rastlinách zvykneme povedať, že prišli k sebe, po tom, čo sme ich povedzme poliali.

ah (ĽN)

19. 10. 2013

42 /4565/

HLAS ĽUDU

1946 – 2013 edny husle 8. októbra 2013 zostali bez majiteľa. S tuzemskou hudbou sa rozlúčil hudobník a dobrý človek Ján Struhár. Ferdo, Struna, Bábo. Pred odchodom do novosadskej nemocnice jemne pohladil pohľadom obľúbený nástroj, podal ruku príbuzným a známym, azda tušiac, že už nikdy… Ján Struhár sa narodil v Hložanoch 2. júla 1946. Hudba sa mu od otca dostala pod kožu, nuž nie div, že hrával v orchestri hložianskeho KOS Jednota. Zároveň mal svoju skupinu, ktorú ľudia radi pozývali na svadobné veselia. Ako chlapec si zahral i futbal v drese miestneho FK Budúcnosť. Mnohí si naň spomenú ako na obchodníka vždy dobrej nálady v predajni Jednoty. Dlhšie bol aj členom ZŠR Šaran a vyhral niekoľko kotlíkových súťaží. Ján Struhár odovzdal hudobnú štafetu synom Rastislavovi a Vlastimírovi. Pri odobierke k poslednému odpočinku sa tým, ktorí ho dobre poznali, zazdalo, že počujú akordy Jankovej obľúbenej piesne Zvonka Bogdana Život plynie pomalým rytmom. A že husle kvília… J. B.

K U LT Ú R A

OZNAMY

Chýrnik KYSÁČ. V sobotu 19. októbra o 19. hodine Kultúrno-informačné stredisko Kysáč vo veľkej sále KIS usporiada 20. Kysáčsky spevník. Speváci budú súťažiť o účasť na Stretnutí v pivnickom poli 2014. eš ARADÁČ. V nedeľu 20. októbra o 16. hodine Miestny odbor Matice slovenskej v Ara-

dáči v miestnostiach združenia občanov Harmónia usporiada literárny večierok venovaný Dr. Jánovi Kmeťovi pri príležitosti 10. výročia jeho smrti. vlh BÁČSKY PETROVEC. V nedeľu 20. októbra o 17. hodine v Galérii Zuzky Medveďovej v Petrovci bude slávnostné otvorenie samostatnej výstavy prác Jána Chlpku z Hložian. af

BLAHOŽELANIE Ing. MARÍNE MEDVEĎOVEJ, PhD., z Báčskeho Petrovca pri príležitosti ukončenia doktorandského štúdia na Slovenskej poľnohospodárskej fakulte v Nitre, na ktorej získala titul doktorky molekulárnej biológie. ... Pravdy, čo ste v škole našli, sny na skutky premenia. K dosiahnutému odbornému vzdelaniu a k promócii blahoželajú rodičia a sestra Anna s manželom Michalom.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu MLINOSTEP, s. s r. o., Nový Sad, Ul. Vase Stajića 28, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Dostavba palivovej nádrže, TNG nádrže s ochranným plotom, benzínovou čerpacou stanicou, šachtou na nepriame plnenie, automatom na TNG a AT ventilmi na benzínovej stanici, v Stepanovićeve, na katastrálnej parcele č. 1299/2, k. o. Stepanovićevo, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Jovana Dučića – NS23, NSX23, NSU23, Bulvár Jovana Dučića 7, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 7770/13, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválenom rozhodnutí o odmietnutí žiadosti o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Interné benzínové čerpadlo: prízemný a podnikateľský objekt a dve striešky Nositeľ projektu AS LUKA NOVÝ SAD, Ulica carinska 1, Nový Sad, podal žiadosť tomuto orgánu o dávanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Interné benzínové čerpadlo: prízemný podnikateľský objekt a dve striešky, Ulica kanálska, na katastrálnej parcele číslo 4142/8, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 11. októbra 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-288/13, ktorým nie je daný súhlas k predmetovej štúdii. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu AS LUKA NOVÝ SAD, Ulica carinska 1, Nový Sad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Interné benzínové čerpadlo: prízemný podnikateľský objekt a dve striešky, schvaľuje ROZHODNUTIE Odmieta sa žiadosť o schválenie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Interné benzínové čerpadlo: prízemný podnikateľský objekt a dve striešky, Ulica kanálska, na katastrálnej parcele číslo 4142/8, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu AS LUKA NOVÝ SAD, Ulica carinska 1, Nový Sad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné pro-

stredie projektu Interné benzínové čerpadlo: prízemný podnikateľský objekt a dve striešky, Ulica kanálska, na katastrálnej parcele č. 4142/8, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o verejnom nahliadnutí, prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), vykonaný je postup odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov a organizácií a verejnosti. V zákonom stanovenej lehote na verejné nahliadnutie, štúdia o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu bola vystavená v priestoroch Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 7. mája 2013. Počas verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k štúdii o odhade vplyvov daného stavu projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli doručené mienky zainteresovanej verejnosti počas prezentácie a verejnej rozpravy, ktorá bola 8. mája 2013, čo je konštatované v zápisnici číslo VI-501-288/13 z 8. mája 2013. Rozhodnutím o sformovaní a vymenovaní predsedu a členov Technickej komisie pre odhad štúdie o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Interné benzínové čerpadlo: prízemný podnikateľský objekt a dve striešky, Ulica kanálska, na katastrálnej parcele č. 4142/8, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu AS LUKA NOVÝ SAD, Ulica carinska 1, Nový Sad, číslo VI-501-288/13 z 15. apríla 2013, založená je Technická komisia na odhad štúdie o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie, ktorá na prvej schôdzi konštatovala, že štúdiu treba doručiť nositeľovi projektu na korigovanie a doplnenie. Keďže v stanovenej lehote nebola doručená žiadosť o súhlas ku korigovaniu a doplneniu štúdie pre projekt Interné benzínové čerpadlo: prízemný podnikateľský objekt a dve striešky, Ulica kanálska, na katastrálnej parcele č. 4142/8, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu AS LUKA NOVÝ SAD, Ulica carinska 1, Nový Sad, na pokračovanie konania postupu odhadu vplyvov na životné prostredie v súlade s pozitívnymi zákonnými predpismi Technická komisia zasadala po druhýkrát a navrhla, aby sa k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Interné benzínové čerpadlo: prízemný podnikateľský objekt a dve striešky, Ulica kanálska, na katastrálnej parcele č. 4142/8, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu AS LUKA NOVÝ SAD, Ulica carinska 1, Nový Sad, neposkytol súhlas. V súlade s článkom 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie, na základe uskutočneného postupu a správy Technickej komisie zodpovedný orgán schválil rozhodnutie o odmietnutí žiadosti o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia, a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

19. 10. 2013

42 /4565/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Rýchlo uplynuli dva roky, čo nás navždy opustil náš priateľ Miško.

na nášho milého tragicky zosnulého

JÁNA LOMENA MICHAL ŽILAJI

17. 6. 1962 – 17. 10. 1983 – 2013 z Petrovca

8. 6. 1943 – 19. 10. 2011 – 19. 10. 2013 z Pivnice Na neho si každodenne spomínajú

Aj po tridsiatich rokoch si na Teba s láskou spomíname. A na Teba nezabúdame.

Jeho priatelia

SPOMIENKA na manžela a otca

SPOMIENKA

na kmotra a krstného otca

na tragicky zosnulého

MICHALA PETRÁŠA

JÁNA TORDAJA 1951 – 2005 – 2013 z Kysáča

Aj keď nie si viac s nami, v našich srdciach zostaneš navždy.

Uplynul rok, čo nie si s nami. Spomienku na Teba si zachováva

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o potrebe určovania rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Dostavba podnikateľského objektu – bitúnku výšky vysoké prízemie (VP) Nositeľ projektu Podnik na výrobu a obrat mäsový priemysel Matijević, s. s r. o., Rumenački put 86, Nový Sad, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Dostavba podnikateľského objektu – bitúnku výšky vysoké prízemie (VP), v Ulici Rumenački put, na katastrálnej parcele číslo 2379/3, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 9. októbra 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-703/13, ktorým je určený rozsah a obsah štúdie o odhade vplyvov. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti integrálny text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 14 odsek 3 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Podniku na výrobu a obrat mäsového priemyslu Matijević, s. s r. o., Rumenački put 86, Nový Sad, v procese odhadu rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Dostavba podnikateľského objektu – bitúnku výšky vysoké prízemie (VP), schvaľuje ROZHODNUTIE Určuje sa, že nositeľ projektu Podnik na výrobu a obrat mäsový priemysel Matijević, s. s r. o., Rumenački put 86, Nový Sad, štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – Dostavba podnikateľského objektu – bitúnku výšky vysoké prízemie (VP), v Ulici Rumenački put, na katastrálnej parcele číslo 2379/3, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad, vzhľadom na rozsah a obsah vypracuje v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05). Štúdia o odhade vplyvov na životné prostredie má obsahovať najmä nasledujúce: – opatrenia, ktoré zabezpečia zníženú emisiu znečisťujúcich látok do vzduchu v súlade so Zákonom o ochrane vzduchu (Úradný vestník RS, číslo 36/09 a 10/13) a inými platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť; – opatrenia, ktoré zabezpečia, aby nakladanie s odpadovými vodami a kvalita odpadových vôd boli v súlade so Zákonom o vodách (Úradný vestník RS, číslo 30/10 a 93/12) a inými platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť; – opatrenia, ktoré zabezpečia ochranu podzemných vôd a pôdy; – opatrenia, ktoré zabezpečia, aby nakladanie s odpadom bolo v súlade so Zákonom o nakladaní s odpadom (Úradný vestník RS, č. 36/09 a 88/10); – opatrenia, ktoré zabezpečia, aby úroveň hluku bola v súlade so Zákonom o ochrane od hlu-

42 /4565/

HLAS ĽUDU

JÁNA LOMENA 17. 6. 1962 – 17. 10. 1983 – 2013 z Petrovca

1964 – 2012 – 2013 z Kulpína

Tvoji najmilší

19. 10. 2013

Krstná mama so synom

rodina Stupavská

Už 30 rokov iba spomíname... Priatelia a spolužiaci z petrovského gymnázia s triednym profesorom

ku v životnom prostredí (Úradný vestník RS, č. 36/09 a 88/10) a inými platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť; – opatrenia ochrany životného prostredia v priebehu prípravných prác na lokalite; – kumulačné pôsobenie s objektmi v blízkosti; – predpokladať a opísať program sledovania kvality životného prostredia; – opatrenia ochrany od prípadných úrazov a opatrenia na odstraňovania následkov v prípade úrazových situácií; – plánovať spôsob konania a opatrenia, ktoré sa podniknú v prípade vysťahovania a po prerušení práce objektu; ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Podnik na výrobu a obrat mäsový priemysel Matijević, s. s r. o., Rumenački put 86, Nový Sad, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Dostavba podnikateľského objektu – bitúnku výšky vysoké prízemie (VP), Rumenački put, na katastrálnej parcele číslo 2379/3, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Projektom je plánovaná dostavba podnikateľského objektu – bitúnku, kde sa nový objekt (celou dĺžkou) opiera na už jestvujúci podnikateľský objekt a s ním tvorí jedinečný podnikateľský priestor. Plánovaná kapacita a výrobný program v novom projekte v jednej zmene denne je 2 250 kusov svíň a 500 kusov prasiec. V novom podnikateľskom objekte – bitúnku plánované je aj rozkrajovanie 220 ton mäsa denne. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Radnički a MS Rumenka. Na podanú žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na prostredie v zákonom stanovenej lehote neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Lokalita a účel projektu sú v súlade s lokalitným povolením číslo V-353-153/13 z 22. apríla 2013, vydaným zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebníctvo Mesta Nový Sad. Obsah Štúdie o odhade vplyvov definovaný je dispozíciou tohto rozhodnutia a dôvody o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov projektu sú určovanie a hodnotenie možných priamych a nepriamych vplyvov práce objektu na životné prostredie a zdravie ľudí na predmetovej lokalite a v okolí, ako aj určovanie a návrh opatrenia, ktorými sa možné škodlivé vplyvy v priebehu práce objektu môžu znemožniť, zmenšiť alebo odstrániť. Pri určovaní záväzných častí, ktoré štúdia musí obsahovať, tento orgán sa osobitne riadil zákonnou zásadou (prevencia a ostražitosť), že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná spôsobom, aby okrem iného bola najmenším rizikom po ľudské zdravie, takže z toho dôvodu štúdiou treba dokázať, že sa pre uvedený projekt uplatní najlepšia disponovateľná a dostupná technológia, technika a vybavenie. Nevyhnutné je tiež analyzovať a zohľadniť možný kumulačný efekt budúceho bitúnku s okolitými objektmi. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

OZNAMY BOĽAVÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 16. októbra 2013 uplynuli tri roky, čo nás opustila

Dňa 19. októbra 2013 je tomu 30 rokov, čo nie je medzi nami milý manžel, otec a starý otec

ROZLÚČKA s dôchodcom

MÁRIA PINTÍROVÁ rod. Franková 22. 9. 1982 – 16. 10. 2010 – 2013 z Pivnice Náhle a nečakajúc sa pretrhla naša životná púť, usnula si snom smrti, opustila si nás a nechala nám životné bremená, ktoré sme mali spolu niesť. V nádeji na večný život na Teba si spomínajú:

V zármutku si spomíname na

VLADOM PEŠIĆOM

1930 – 1983 – 2013 z Kovačice

1953 – 2013 z Kulpína

Navždy zostaneš v našich srdciach. Manželka Katarína, dcéra Katarína Hriešiková a syn Martin s rodinami

zarmútený manžel Miroslav a synček Robert

BOĽAVÁ SPOMIENKA

MICHAL ŠPRINGEĽ

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s manželom, otcom a starkým

SMUTNÁ ROZLÚČKA so synom

JÁNOM STRUHÁROM – BÁBOM

2. 7. 1946 – 8. 10. 2013 z Hložian

z Pivnice rodom z Lugu

Zarmútení rodičia Ján a Anna Pintírovci

bývalí spolupracovníci z podniku RAM

JÁNOM STRUHÁROM – BÁBOM

MÁRIU PINTÍROVÚ

Ani ten púčik sa nestačil rozvinúť a život predčasne musel sa pominúť. Pod Božou sa rukou v pokore skláňame, od Neho z výsosti útechu v žalosti túžobne žiadame.

S úctou si na Teba budú spomínať

Už Ťa neprebudí slnko, ani krásny deň, už na cintoríne spíš svoj večný sen. Srdce unavené prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohol ďalej žiť. Po Tebe zostala len veľká bolesť. Zarmútení: manželka Anna a synovia Vlastimír a Rastislav s rodinou

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 19. októbra 2013 sú tomu dva roky, čo nás navždy opustil môj milovaný manžel a náš otec, svokor a starý otec

2. 7. 1946 – 8. 10. 2013 z Hložian

Márne Ťa moje oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ. Spi sladko, snívaj svoj večný sen, v spomienkach budem s Tebou každý deň. Zarmútená mama

SMUTNÁ SPOMIENKA na môjho milého druha

MICHAL ŽILAJI

ONDREJA KRIŽANA

8. 6. 1943 – 19. 10. 2011 – 19. 10. 2013 z Pivnice

1953 – 2010 – 2013 z Petrovca

V srdci sme si zachovali Tvoj úsmev, lásku a dobrotu. S ťažkým srdcom chodíme k Tvojmu večnému domu a ešte ťažšie od neho odchádzame.

Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je smútok a žiaľ. Navždy zostaneš v mojom srdci.

Tvoji najmilší: manželka Erka, dcéra Vierka, zať Gunter a vnučky Katharina, Thereza a Franziska z Nemecka

Tvoja Katka

19. 10. 2013

42 /4565/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so svojím dedom

s manželom, otcom a dedom

s priateľom

VLADOM PEŠIĆOM

31. 7. 1953 – 4. 10. 2013 z Kulpína

1953 – 2013 z Kulpína

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš večne žiť.

Odišiel dedo starostlivý, ktorého nenahradí žiaden iný. Krutý osud nevráti, čo nám vzal, zostali len pekné spomienky a večný žiaľ.

Tvoji najmilší

Tvoje vnúčatá: Viktor, Albina-Ana a Vlado

BOĽAVÁ ROZLÚČKA so starkým

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so švagrom

s kmotrom a krstným otcom

JÁNOM STRUHÁROM – BÁBOM

2. 7. 1946 – 8. 10. 2013 z Hložian

JÁNOM STRUHÁROM – BÁBOM

2. 7. 1946 – 8. 10. 2013 z Hložian

Milovaný nikdy neumiera. Navždy zostaneš v našich srdciach. Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovajú Tvoji vnukovia Boris a Ivan

2. 7. 1946 – 8. 10. 2013 z Hložian

Večný pokoj Ti prajeme a spomienku na Teba si navždy zachováme. Švagriná Mária Kišgeciová s rodinou z Nového Sadu

DROBNÝ OZNAM

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 18. októbra 2013 uplynuli tri roky, čo sme sa navždy s Tebou rozlúčili.

13. 12. 1953 – 18. 10. 2010 – 2013 z Petrovca

Miroslav Stupavský s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

JÁNOM STRUHÁROM – BÁBOM

ONDREJ KRIŽAN

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachováva

BERIEM do prenájmu (árendy) pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí; tel.: 063/716-73-82.

Na Teba si s láskou spomínajú: syn Zdenko, dcéra Olina s manželom a vnučka Nikolina

Tvoj život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná. Čérnovci z Čelareva

BOĽAVÁ SPOMIENKA na jedinú sestru

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

SMUTNÁ SPOMIENKA

KATARÍNU KOLÁROVÚ

na našu tetu

1955 – 1973 – 2013 z Pivnice

KATARÍNU KOLÁROVÚ 1955 – 1973 – 2013 z Pivnice

Sú stopy, ktoré ani po 40 rokoch nemiznú, spomienky, ktoré neblednú, slzy, čo neuschnú, a otázka, prečo to tak všetko muselo byť. Nikdy na Teba nezabudne

S boľavým srdcom na Teba si spomínajú Vladimír Kolár a Julijana Pudelková s rodinami

19. 10. 2013

42 /4565/

HLAS ĽUDU

Tvoj brat Štefan s manželkou Julianou

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 18. októbra: • O 19.30 v relácii odznie druhá časť koncertu 40. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch z roku 2010. • O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI budú odvysielané príspevky dôležité pre slovenskú komunitu v Srbsku: z večierka venovanému Samuelovi Dubovskému v Petrovci, z osláv Dňa Hlasu ľudu v Novom Sade, z osláv Kysáča, zo seminára pre recitátorov a pedagógov a z osláv Dňa Obce Báčsky Petrovec, z príprav na festival Stretnutie v pivnickom poli. Z oblasti poľnohospodárstva bude príspevok o zbere kukurice. • O 20.45 SPEKTRUM: V Spektre sa bude hovoriť o súčasnej ochotníckej divadelnej produkcii a o práve skončenom 44. Divadelnom vavríne, kde sa rozhodovalo o najlepších počinoch slovenských ochotníckych divadiel. NEDEĽA 20. októbra: • O 11.00 DÚHOVKA prináša dokumentárny film o tradičnej petrovskej párte pod názvom Párta – symbol vernosti. O tom, akú moc mala párta v manželstve, zmienili sa oslovení spolubesedníci, mladší i starší. • O 11.30 VYSIELANIE PRE PENZISTOV: V druhej polhodinke nedeľného vysielania budú príspevky venované debnárskemu remeslu v Čelareve, zdraviu, zdravej výžive a cvičeniu, mesiacu boja proti rakovine prsníka a októbru – mesiacu seminárov. • O 20.30 priamy prenos 33. festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč, ktorý každoročne prebieha v Selenči. UTOROK 22. októbra: • O 10.10 PALETA: Na prvom programe TVV výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza piatkových vysielaní bude v sobotu o 2.00 a o 10.00. V pokračovaní nasleduje repríza PALETY. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 a v sobotu o 5.30.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 20. októbra 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Višňový lekvár 80 rokov Matice slovenskej Utorok 22. októbra 16.00 – 18.00 Klenotnica Druhá časť Rozspievaných klenotov Zber starého papiera Čo nového v našom spoločenskom živote? Zber starého papiera v ZŠ maršala Tita v Padine

Piatok 25. októbra 16.00 – 18.00 Klenotnica Slovenský film: Zem Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Z PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz Predpoludňajší program: Pondelok – piatok 8.00 – 10.00 Sobota 8.30 Aspekty, resp. Envirosféra; 9.00 Správy, Týždeň; Nedeľa 8.00 – 10.00 Správy, Vysielanie pre dedinu, Pohľady k výšinám a Vysielanie pre deti Popoludňajší program je nezmenený (15.00 – 18.00) s pravidelnými reláciami: Pondelok – Rádio šport Utorok – Kronika našich osád Streda – Hospodárske horizonty; In teen Štvrtok – Súzvuky Piatok – Z každého rožka troška Sobota – Kaleidoskop Nedeľa – Hudobné relácie Rozhlasové noviny každý deň o 17.00 h a po nich Vejár hudobných vysielaní do 18.00 h. Nočný program: Utorok 23.00 – 6.00: Hudobné relácie Sobota 23.00 – 24.00: Rozhlasová hra; Hudobné relácie

Z PROGRAMU RÁDIA PETROVEC – PRE KAŽDÉHO NIEČO Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz Utorok – piatok: 10.40 Hit dňa; 14.00 Dozvuky dňa Sobota 10.00 – 12.00: Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 – 12.00: Retrospektíva týždňa Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

19. 10. 2013

42 /4565/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com;

udalostí týždňa Pondelok – sobota 20.00 Kolážová relácia Nedeľa 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, s vami Citáty 22.00 Film: Šťastie večnej 19.00 Zvon, spravodajská lásky relácia 24.00 Záver vysielania 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník Každý pondelok o 20.15: 20.00 Hit dňa, Reklamy Hudobný mix 20.15 Filmy: Každý piatok o 18.15: Výber Piatok 18. októbra z programu TV Kovačica – Jánošík, 1. časť Každú sobotu o 18.15: Výber Sobota 19. októbra z programu TV Pančevo – Jánošík, 2. časť Pondelok 21. októbra – Česť a pomsta Utorok 22. októbra – Gladiátor Streda 23. októbra – Útek z Alcatrazu Štvrtok 24. októbra – Príbeh o rytierovi 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 20. októbra 18.00 Hudobné blahoželania Drahotína Dorčová sa zmienila 18.45 Hit dňa, Reklamy, o aktivitách Spolku petrovských zostrih Molí žien v Detskom týždni 19.00 Zvon, prehľad

KRÍŽOVKA ČÍSLO 42 V tajničke je pomenovanie tradičného festivalu v Selenči. autorka: maľované ľalia opyt. ANNA BIČIA- veľkon. (príd. m) unavenie zámeno vajce ROVÁ

HL ĽUD AS U

Program od 18. do 24. októbra

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa vysiela každý pracovný deň o 15.15.

2. časť tajničky

otec vpíšte SD

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 23. októbra o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude odvysielaný príspevok zo samostatnej výstavy ručných prác Anny Kolárovej z Jánošíka. Repríza v nedeľu 27. októbra o 7.30 h.

19. 10. 2013

42 /4565/

HLAS ĽUDU

oslovenie časť ženy vlečky

kto rád zavčasu vstáva povinná platba (mn. č.) nula

ruská umelkyňa Pugačová

Kikinda

sivý (prísl.)

1. časť tajničky

zacielil

vpíšte LOA

súhlas

západ

sliepka

elektrón

m. meno

štyri (rím.)

rádius alt

cárovná

alt

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz

napádal

obletenie otec

vodič lietadla druh obilniny

ozdoby srb. kroja AS HL DU vpíšte ĽU NSP

vpíšte BÝ chodí vlastní

naklonil prichádzam číslovka

pond

spletie

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 41 – VODOROVNE: obchodník, b, árenda, aspoň, At, via, hl, K, a, Lolita, rokada, ľa, osoba, ucho, U, Am, doma, KO, utekal, R, alobal, slovesný. TAJNIČKA: DEŇ HLASU ĽUDU Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 39 z čísla 39 Hlasu ľudu z 28. septembra 2013 bolo: PAVEL GRŇA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: IGOR TURČAN, Ul. 14. VÚSB č. 18/a, 21 470 BÁČSKY PETROVEC. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠPORT PRVÁ LIGA SRBSKA

Bez bodov a trénera! DOLINA – MLADOST 1 : 3 (0 : 0) edúce mužstvo z Lučian bolo nezdolateľnou prekážkou pre padinskú Dolinu. Hostia pricestovali na zápas dobre pripravení a po jednodňovom oddychu v ŠPS Relax v Kovačici vybehli na ihrisko plní sily a odvahy neprehrať zápas. Domácim chýbali Memović, Vukmirović a Momić. Futbalisti Doliny sa prví tešili z vedenia, ale veľmi dobrí Lučanci rýchlo obrátili výsledok vo svoj prospech. Diváci v prvom polčase nevideli góly. Mladost pôsobila veľmi isto na všetkých pozíciách. Stred ihriska kontroloval Milosavljević, ktorý úspešne prihrával nebezpečným útočníkom Živadinovićovi a Tešićovi. V obrane dominoval vysoký Golemić. Najlepšiu šancu za Dolinu zmrhal Marković, keď namiesto brány trafil obrancu. Hosť Tešić v 43. min. kopol do brvna, lopta sa odrazila na nohu Lazovića, ktorý opečiatkoval brvno. Krát-

ko pred prestávkou P. Čížik z voľného kopu strelil tesne vedľa brány. Po prestávke sa hralo rýchlejšie a útočnejšie. Dolina v 55. min. viedla 1 : 0. Spaskovski pekne odcentroval a D. Kovačević rozvlnil sieť Jankovića. O tri min. neskoršie Jovanović mohol náskok zvýSkrumáž pred bránou Doliny šiť, ale kopol nad brvno. Bola to kľúčová chvíľa zápasu. Neže jeho mužstvo v Padine získoršie obrana Doliny začala skalo cenné body. Tréner Dolirobiť chyby a v rozpätí sied- ny povedal, že bol spokojný s mich minút inkasovala tri góly. výkonom mužstva po vedúci V 62. min. Mateka prekonal Ži- gól. Potom domáci zrazu poľavadinović, v 64. min. Tešić a v 69. vili a rýchlo podľahli súperovi. min. skóre uzavrel Grujičić. Tomić oznámil aj to, že podal Zápas v Padine prebiehal v demisiu a Doline praje lepšie športovom ovzduší. Pričinil sa o úspechy v pokračovaní majsto aj rozhodca Srđan Jovanović trovstiev. Tak Padinčania zostas pomocníkmi Darkom Kara- li nielen bez bodov, ale aj bez novićom a Draganom Bogiće- trénera. vićom, všetci traja sú z BeleDOLINA: Matek, Baštovahradu. nov, P. Čížik, Spaskovski (ĐoTréner mužstva Mladosti Vla- ković), Jovanović (Stojanodica Petrović pochválil svojich a vić), Radišić, Marković, Karadomácich hráčov zdôrazniac, džić, D. Kovačević, N. Kova-

MESTSKÁ LIGA NOVÉHO SADU

Zlaté body z Bukovca FR. PARTIZAN – TATRA 0 : 1 (0 : 0)

Hráč Fr. partizana Makivić (4) v 85. min. nedokázal vyrovnať výsledok

ysáčania si priniesli tri zlaté body z horúcej pôdy v Bukovci a vďaka tomu zostali vo vrchu rebríčka. Bol to tvrdý a zaujímavý zápas, bez mnoho šancí. Obojstranne sa hralo veľmi korektne. Domáci prví pohrozili v 33. min., keď Čergić z voľného kopu nastrelil žrď. V 57. min. Krstić po rohovom kope dobre hla-

vičkoval, ale otriasol iba žrď. V 82. min. Dubačkić prenikol po pravej strane, uvoľnil Maleševića, tento prihral Goranovi Grijakovi, ktorý ako skúsený kanonier trafil horný roh brány Fr. partizana – 0 : 1. V 87. min. Dubačkić znova ušiel domácim obrancom, no dohonil ho Ilić, zrazil z chrbta a dostal červenú

kartu od rozhodcu Manića z Nového Sadu. Žlté predtým videli Dević, resp. Malešević a Krstić. Vo finiši zápasu, ktorý sledovalo asi 250 divákov, Makivić mal vyloženú šancu za domácich, ale z piatich metrov strelil vedľa brány. TATRA: Navala, Srnka, Ćupina, Stevanović, Đaković, Krstić, M. Grijak (Dubačkić), Malešević, G. Grijak (Batar), Cvetić, Ožvát (Alargić). Výsledky 11. kola: Čenej – Šajkaš 0 : 4, Fr. partizan – Tatra 0 : 1, Sremac – Báčka 4 : 0, Omladinac – Borac 3 : 0, Vinogradar – Dinamo 2 : 0, Proleter – Futog 3 : 1, Fruškogorac – Železničar 4 : 0, Sirig

čević (Stajčić), Plavšić. Výsledky 9. kola: Sinđelić – Teleoptik 2 : 0, Sloga (PM) – BSK 1 : 0, Inđija – Metalac 0 : 1, Bežanija – Jedinstvo 2 : 0, Timok – Proleter 1 : 0, Radnik – Sloga (K) 2 : 1, Smederevo – Borac 0 : 0, Dolina – Mladost 1 : 3. Tabuľka: 1. Mladost 22 bodov, 2. Metalac 16, 3. Sloga (K) 16 ... 9. Proleter 11 ... 15. Dolina 8, 16. Inđija 6 bodov. V 10. kole Dolina bude hosťovať v Čačku, kde sa stretne s Borcom. Ján Bokor – Susek 0 : 4, Sofeks – Slavija 1 : 0. Tabuľka: 1. Šajkaš 29 bodov, 2. Slavija 27, 3. Tatra 24 ... 14. Báčka 10 ... 18. Čenej 1 bod. Tatra v nedeľu uvíta mužstvo Sremca z Čerevića. Dorastenci Tatry prehrali v Novom Sade s Borcom 1 : 0. V nedeľu 13. októbra v rámci osláv Dňa Kysáča Tatra hrala priateľský zápas s novosadským mužstvom C. zvezda, členom Vojvodinskej ligy – západnej skupiny a prehrala 1 : 3 (1 : 1). Jediný gól za domácich dal Zdenko Jambrich.

Pavel Pálik

Obecná liga Šíd BIKIĆ DO: OFK Bikić – Jednota Ľuba 1 : 1. Gól Cigankova stačil na zaslúženú remízu Ľubanov na tomto hosťovaní. ŠÍD: Jednota – Graničar Jamena 4 : 1. Po debakli v Ľube domáca Jednota potešila presvedčivou výhrou. Za domácich vsie-

tili Kosanović, Opojević, Emil Farkaš a Danilović. ILINCI: Borac – OFK Binguľa 0 : 0. Optimizmus, ale aj dobrý výkon hostí priniesli im zaslúžený bod.

19. 10. 2013

St. S. 42 /4565/

HLAS ĽUDU

ŠPORT MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Derby v prospech tretieho!

Nad Selenčou vyšlo slnko...

KULPÍN – HERCEGOVAC 1 : 1 (0 : 1)

KRIVÁŇ – BORAC 4 : 1 (1 : 1)

erby 8. kola prinieslo veľmi dobrý futbal na ihrisku vedľa kulpínskeho kanála pred takmer 250 divákmi. Prvý polčas prebiehal v znamení hostí z Gajdobry, v druhom boli lepší domáci a konečný výsledok je nerozhodný. Hráči Hercegovca mali prví dôvod na radosť, lebo Račić v 10. min. zo sedemnástich metrov z voľného kopu vsietil prvý gól. Domáci sa v pokračovaní pokúsili ohroziť bránu Lukáča, ale do polčasu to bolo bez výsledku. V druhom polčase Gajdobrančania akoby boli spokojní s výsledkom, čo umožnilo Kulpínčanom mať loptu viac v nohách. Pokusy na vyrovnanie výsledku priniesli plody v 71. min., keď náhradník Santrač prijal loptu na asi tridsať metrov od brány, prekľučkoval dvoch – troch súperov a peknou strelou prekonal Lukáča – 1 : 1. V 86. min. jeden zo zadákov hostí zahral rukou v šestnástke. Všetci na ihris-

ku videli, že to bolo pre penaltu, len nie rozhodca Malinović z Báčskej PalanVyrovnal výsledok: ky, ktorý Gojko Santrač (FK vari chcel, Kulpín) aby sa derby skončilo bez víťaza!? Hostia ukončili zápas s deviatimi futbalistami, lebo červené karty dostali Račić v 85. min. a Horvatić v 90. min. Po zápase ešte jeden hráč Hercegovca dostal červenú kartu, lebo vyjadril nespokojnosť s vedením zápasu rozhodcu Malinovića. KULPÍN: Stojčević, Haška, Stajić, Živić, Đorđević, Lutkić (Santrač), Abramović, Lazičić, Chalupka (Kolarski), Kajtez (Gajdobranski), Gordanić. Miroslav Zorňan (Foto: J. Š.)

Palančania vzlietli vysoko SLÁVIA – KRILA KRAJINE 1 : 4 (0 : 2) ivničania ešte raz prehrali na domácej pôde a teraz sú priklincovaní na poslednom mieste majstrovského rebríka. V nedeľňajšom zápase si obe mužstvá v prvej dvadsaťminútovke vytvorili po dve šance, ktoré zahodili domáci Zorić a Žigmund, ako aj hostia Serdar a Božić. V 22. min. jeden zo zadákov mužstva Krila Krajine prerušil útok Slávie, prihral Kneževićovi, postranný rozhodca Grbić ihneď signalizoval postavenie mimo hry, hlavný rozhodca Bojanić to neuz-

nal a sieť Kašikovića sa vlnila – 0 : 1. Márne boli protesty domácich, rozhodca ukázal na stred ihriska, čo vyvolalo revolt obecenstva. V 42. min. Salai vsietil druhý gól. Palančania sa postarali o to, aby v 47. min. bolo všetko rozhodnuté. Zaváhanie domácich zadákov využil Marković a sieť Slávie sa tretíkrát vlnila. V tejto časti zápasu sa vyznamenal domáci brankár Slobodan Kašiković, ktorý smelými zákrokmi zachránil svoje mužstvo od ťažšej porážky. Predsa v 72. min.

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Kolísavý výkon slávistov BAK – SLÁVIA 2 : 1 (2 : 1) ni v dueli medzi FK BAK a FK Slávia tradícia neklamala. Teraz ale v neprospech Slávie. Z posledných siedmich zápasov Kovačičania vyhrali iba raz. Čerstvo boľavá je ešte vlaňajšia júnová päťgólová nádielka z Belej Crkvy. Do mestečka umelých jazier odcestovala Slávia bez zraneného Jovčevského. Pre žlté karty chýbali aj hráči z prvej jedenástky: stopér a kapitán Ján Čerňoš

19. 10. 2013

42 /4565/

a stredopoliar Ivan Mihálek. „Tohtoročná sezóna je taká, že každý nad každým môže vyhrať, ale aj akýkoľvek klub od iného prehrať,“ vyhlásil pred týmto kolom Zlatko Mršulov, športový riaditeľ FK Slávia. A mal pravdu: klub z dolnej časti tabuľky porazil kandidáta na postup do vyššej súťaže. Všetky góly padli v prvom polčase. Hostia sa ujali vedenia gólom zo štanHLAS ĽUDU

peknom slnečnom počasí pred asi 100 divákmi futbalisti Kriváňa prerušili sériu porážok a konečne zvíťazili nad Borcom z Obrovca. Už v 1. min. Kutenič bol najvynaliezavejší pred bránou hostí a bolo 1 : 0. Kriváňovci sa nestačili ani dobre tešiť z vedúceho gólu a Borac z podobnej akcie vyrovnal. Sľubovalo to väčšiu úrodu gólov. Avšak oba tímy hrali nervózne, často chybili a do polčasu sa siete viac nevlnili. Druhý polčas sa začal sľubne pre domácich. V 51. min. Dalibor Spasić Čoraz lepší v bráz voľného kopu svoj- ne: Pavel Naď (Krimu mužstvu zabezpečil váň Selenča)

druhý náskok. O sedem min. neskoršie Spasić strelil aj tretí gól. Futbalista z Obrovca Stanišić v 70. min. mal šancu skorigovať výsledok, ale netrafil bránu, zacvendžalo iba brvno. Niekoľko sekúnd po tom, ako vykročil na trávnik, Dalibor Mučaji v 82. min. uzavrel skóre zápasu. KRIVÁŇ: Naď, A. Strehársky (Medić), Dobrík (Dalibor Mučaji), Dejan Mučaji, Damir Spasić (Lipták), Petković, Alexy, Kutenič, Darko Pavlov, Dalibor Spasić, Stevanović. Pionieri Kriváňa v nedeľu predpoludním prehrali v súboji s tímom ČSK Pivara 0 : 3. Michal Poliak (Foto: J. P.)

Maglić – Budućnost 7 : 3, Kriváň – Borac 4 : 1, Slávia – Krila Krajine 1 : 4, Kulpín – Hercegovac 1 : 1. Tabuľka: 1. Krila KrajiSalai unikol svojim súne 17 bodov, 2. Herceperom a zvýšil náskok na govac 17, 3. Kulpín 16 ... 0 : 4. Domáci skorigova8. Kriváň 12 ... 12. Slávia li v 86. min., keď Vasilje3 body. vić odcentroval pred bráProgram 9. kola: Hernu a Babić trafil sieť. cegovac – Stari grad, KriSLÁVIA: Kašiković, Zachránil, čo sa dalo: la Krajine – Kulpín, Borac Kalajdžija, Séč (Panić), Slobodan Kašiković – Slávia, Budućnost – KriMilec, Nímet, Danilov, (Slávia Pivnica) váň, Bačka – Maglić, BačŽigmund (Čolović), Koki hajduk – Soko. tiv, Babić, Vasiljević, Zorić (Ruman). Pionieri Slávie porazili Vojvodinu z ToVýsledky 8. kola: Stari grad – Bač- vareiševa 2 : 1. Góly dali D. Šuster a Pinki hajduk 7 : 1, Soko – Bačka 2 : 0, tír. Ján Šuster dardky už v 10. minúte. Bojan Petković loboval živý múr hostiteľov a prekabátil aj brankára Igora Zagorca. BAK mal šesť šancí na celom zápase, zverenci Zorana Madževského aspoň toľko. Bela Crkva však zrealizovala dve prvé príležitosti zo svojho poltuctu. Futbalisti z osady insity mali minimálnu prednosť iba desať minút. Útočník Života Stajkovac vsietil vyrovnávajúci gól z protiútoku. Predtým Spasojev stratil loptu, ktorej sa ujali domáci. Druhý gól Stajkovac vsietil po útoku BAK-a v 35. minúte. V druhom polčase sa hralo vyrovnane, ani jedno mužstvo svoje príležitosti nevyužilo.

SLÁVIA: Antanasijević, Ďuriš, Sachter, Hornung, Nestorovski, Mosić, Spasojev, Kováč (Válovec), Bosnić, Petković, V. Dudáš. V 10. kole zohrá Slávia zápas na domácom trávniku. Súperom jej bude Mladost z Omoljice. Výsledky 9. kola: Jugoslavija – Partizan 2 : 0, Budućnost – Železničar 0 : 1, Radnički – Vulturul 5 : 0, Kolonija – Sloga (BNS) 1 : 0, Sloga (P) – C. zvezda 6 : 0, Vojvodina – Polet 4 : 1, BAK – Slávia 2 : 1, Mladost – Tempo 6 : 0. Ján Špringeľ

ŠPORT NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

bičić, Matić, Zbućnović, Hataľa (Knežević). Výsledky 9. kola: Vojvodina (T) – Budúcnosť (H) 2 : 0, Kabel – Veternik 3 : 2, ŽSK – ný hráč pred TSK 1 : 0, Mladosť (P) – VojČipkárom. No vodina (BG) 1 : 3, Sutjeska – ani to nestaBorac 2 : 1, Jedinstvo – Mlačilo, lebo v 90. dost (T) 2 : 1, Mladost (NS) – min. namiesTvrđava 0 : 5, Petrovaradín – to faulu nad Budućnost (M) 0 : 1. Janko Čáni viac nie je Drieňovským tréner Budúcnosti Tabuľka: 1. Kabel 25 bodov, v šestnástke 2. ŽSK 25 ... 8. Tvrđava 11 ... pískal jedenástku pre domácich. 12. Budúcnosť (H) 10 ... 13. MlaRozčarovaní hostia chceli opustiť dosť (P) 9 ... 16. Sutjeska 3 body. trávnik. No predsa všetko prehltli a Budúcnosť v nedeľu uvíta medokončili tento hanebný zápas. novkyňu z Mladenova. Všetci hráči si zaslúžili potlesk za Dorastenci remizovali v Tovarisprávanie sa a bojovnosť. Dúfajme, ševe 2 : 2. Strelci za hostí boli Ljuže pod taktovkou nového trénera Si- bobratović a Jeličić. nišu Stanivuka opravia celkový doKohútiky prehrali s FŠ Nový Sad 1 jem tejto jesene. Okrem tých, čo od- : 4, strelec za domácich Miškovic. mietli hrať za Budúcnosť (Fejdi, SeŽFK Kikinda nepricestoval do Hloveríni, Đukić a Stojmirović), v Tova- žian, a preto domáce futbalistky riševe neboli ani Lukić a Leđanac. pravdepodobne vyhrajú kontuBUDÚCNOSŤ: Čipkár, Drieňov- mačne 3 : 0. ský, Božić, Horvát (Mandić), ZeJán Murtin čević, Ožvát, Jeličić (Molnár), Lju(Foto: J. P.)

Odišiel Čáni, prišiel Stanivuk VOJVODINA (T) – BUDÚCNOSŤ (H) 2 : 0 (1 : 0) ložanci zle pochodili v Tovariševe. Tentoraz sa o to pričinilo hodne udalostí v radoch FK Budúcnosť. Vedenie klubu po utorkovom tréningu odvolalo trénera Janka Čániho, takže v stredajšom pohárovom zápase s Mladosťou (3 : 0 za Budúcnosť, strelci Fejdi 2 a Lukić) na lavičke sedel dočasný tréner. Po zápase sa dopočulo, kto bude novým kormidelníkom Budúcnosti. To sa nepáčilo hráčom, ktorí prišli do Hložian práve z petrovskej Mladosti a po stretnutí s predsedom oznámili, že nebudú viac hájiť farby Budúcnosti. V sobotu na trávnik v Tovariševe vybehla núdzová jedenástka Budúcnosti, ktorá podala slušný výkon a nešťastne prehrala. V 15. min. kapitán domácich Stanojev po rohovom kope matoval Čipkára – 1 : 0. Okrem vlastnej viny podiel na pre-

hre majú aj rozhodcovia, ktorí takmer v tom istom zložení „pochovali“ Mladosť v Báči. Každý kontakt hostí pískali a občas brutálne zákroky domácich na Matića a Ljubičića, rekonvalescentoch hostí netrestali. Hostia mali dve šance v prvom polčase, no po centroch Zbućnovića strely hlavou Matića a Jeličića neboli presné. V 45. min. najväčšiu šancu zmárnil Ljubičić, keď dobiehajúci obranca Vojvodiny vyrazil jeho slabú strelu z bránkovej čiary. V druhom polčase sa hralo hlavne v strede ihriska, kde domáci bránili tesný náskok všetkými možnými spôsobmi. V dvoch prípadoch postranný rozhodca podozrivo zastavil sľubné útoky hostí. Rozhodca Bosnić z B. Palanky po dueli Stanojeva a Mandića vylúčil tohto druhého napriek sugerovaniu pomocníka Kantara, že hosť nebol posled-

Tretia prehra doma MLADOSŤ – VOJVODINA (BG) 1 : 3 (1 : 2) ladosť znovu nepríjemne prekvapila svojich fanúšikov a zaznamenala už tretiu prehru na svojom ihrisku v tejto sezóne. Mnohí odišli z Vrbary v nedeľu rozčarovaní. Súpera z Báčskeho Gradišta nebolo treba podceniť, ale nebol ani taký silný, aby sa nedal zdolať. V radoch„modrých“ očividne niečo škrípe. Nevidno tu hernú kreáciu, jasné je, že chýba dobrý organizátor hry. Napríklad Trišić minulú jar bol jedným z najlepších hráčov, ale teraz nehrá tak, ako sa od neho očakáva. Na hrote Torbica a Cerovský veľa behajú, ale v realizácii šancí to nejde. Veľkou smolou pre Mladosť je i to, že je skúsený brankár Pavel Fejdi vážnejšie zranený a ťažko možno očakávať, že sa tejto jesene vráti medzi žrde. Jeho náhradník, sedemnásťročný Glišić nemá potrebnú skúsenosť. Aj v nedeľu, podobne ako predtým v Šajkaši všetko bolo rozhodnuté takmer už v úvode zápasu. Hostia zahrali na výbornú a už v 5. min. viedli 1 : 0, v 11. min. po peknom voleji bolo už 2 : 0 pre Vojvodinu. K tomu ešte treba pripísať, že práve v tých chvíľach prišlo k zraneniu Miloša Kobilarova a stred-

ného útočníka hostí, ktorí opustili ihrisko s rozbitými hlavami a museli ich ošetriť v Dome zdravia. Iskra petrovskej nádeje sa zablysla vtedy, keď Zorić v Brankár Mladosti Glišić spláca dlh neskúsenosti 19. min. výsledok vali, že sa domácim podarí aspoň skorigoval. V druhom polčase sme očaká- uchmatnúť si jeden bod. Vo finiši

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – SKUPINA VÝCHOD

Nikde gólu... H

HAJDUŠICA – JEDINSTVO 0 : 0 ostia z Vlajkovca si sami určili defenzívnu úlohu v stretnutí s Hajdušicou, a pritom sa orientovali na protiútoky, z ktorých sa niekoľkokrát pokúsili prekvapiť domácu obranu. Obrancovia Hajdušice však dobre fungovali. Na druhej strane útok domáceho celku bol príliš konfúzny a veľmi ťažko sa dostával pred bránu Jedinstva. Po zmene strán podobná situácia na ihrisku. Domáci útočili, hostia sa húževnate bránili a všetky akcie Hajdušice zneškodňovali na okraji šestnástky. Predsa sa Radovićovi podarilo preniknúť do šest-

nástky, ale z nepatrnej blízkosti strieľal ponad bránu. Ako čas plynul, hosťom začalo ubúdať síl, takže začali simulovať zranenia. Hajdušičania zosilnili útoky, úplne sa presadili pred bránu hostí, vytvorili si niekoľko pekných príležitostí a v každej chvíli sa očakával gól v sieti Jedinstva. Najvýhľadnejšiu príležitosť mal Demse, ale sa poriadne zahanbil, keď na vzdialenosti iba jedného metra od prázdnej brány netrafil loptu. Významnou osobnosťou v tejto časti zápasu bol brankár hostí Keskenović, ktorý najprv bravúrne zneškodnil strelu

zápasu hostia sa ešte raz presadili a Glišića aj tretíkrát matovali. MLADOSŤ: Glišić, Peťkovský, Bubulj, Kobilarov (Cerovský – Stanivuk), Ardalić, Latinović, Vrgović, Trišić, Zorić, Batinić, Torbica. Na tomto zápase pre párne žlté karty nenastúpil Vladimír Fábry. Petrovskí dorastenci prehrali 1 : 2. Na nedeľu Mladosť hrá v Temeríne s domácim mužstvom TSK. Samuel Medveď G. Stojkovského, a potom svoju sieť ešte niekoľkokrát výborne zachránil, takže je najzaslúžilejší, že sa jeho celok domov vrátil s jedným bodom. HAJDUŠICA: Jakšić, M. Stojkovski (Radak), Barbulović (Mršić), Maliar, G. Stojkovski, Pomorišac, Radulović, Pejčić (Demse), Kocevski, Lečić, Radović. Ostatné výsledky 9. kola: Ratar – Karaš (J) 2 : 1, Partizan (U) – Vinogradar 4 : 0. Karaš (K) – Borac (VS) 1 : 3, Hajduk – Dunav 4 : 3, Ševac – Dobrica 1 : 1, Partizan (K) – Vladimirovac 6 : 2, Potporanj – Borac (VG) 1 : 0. Tabuľka: 1. Partizan (U) 21 bodov, 2. Borac (VS) 19, 3. Ševac 16, 4. Hajdušica 16 ... 16. Vladimirovac 4 body. vlh

19. 10. 2013

42 /4565/

HLAS ĽUDU

ŠPORT VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Študentom pokazili skúšku

V druhom polčase

JEDNOTA – INDEX 1 : 0 (1 : 0) o úspešnom návrate z Báčskeho Jarku, kde porazili domácu Mladost 1 : 0, futbalisti Jednoty získali cenné body aj v súboji s novosadskými študentmi, ktorí sa tiež uchádzajú o titul jesenného majstra. Vo výkone domácich sa od začiatku cítila dôležitosť zápasu – získať tri body, a tak sa vzdialiť od dna tabuľky. Možno preto domáci v úvode hrali trochu nervóznejšie, nuž Index prebral iniciatívu v strede ihriska. Prvú príležitosť Jednota mala v 12. min., keď malérny Marko Janjić (neskoršie sa ťažko zranil) pritlačil svojho strážcu, ale peknú akciu skončil strelou mimo brány. V 34. min. domáci sa predsa ujali vedenia. Po peknej prihrávke Miroslava Fabóka dobre spracovanú loptu Nemanja Avramović prudkou strelou z hranice

trestného územia usmernil do siete. V druhom polčase až po finiš zápasu hostia sa častejšie dostávali pred bránu Jednoty, ale znova nemali možnosť vyrovnať, lebo obrana domácich v čele s brankárom Mijatovićom veľmi isto pôsobila. V závere zápasu domáci útočníci mali dve vyložené šance, ktoré nepriniesli výsledok. Fanúšikovia po skončení zápasu búrlivým potleskom pozdravili úspešný výkon mladých domácich hráčov. JEDNOTA: Mijatović, Bojić, Marković, Šuša, Stegnjajić, Vasiljević, Šestović (Milanović), Stanković, Janjuz (Erceg – Dragin), Fabók, Avramović. Nasledujúci zápas Jednota zohrá v Prigrevici s rovnomenným domácim mužstvom. Bz-ý

Ťažko, ale zaslúžene SLOGA – OMLADINAC 2 : 1 (0 : 0)

vzrušenie na trávniku v V 10. kole vedúci Laliti bolo v 9. min., keď Lipar skončil prvý Milićević zavinil penaltu zápas bez výhry. nad útočníkom zo SonLídra zastavil Partity. Na šťastie brankára zan v Kupusine – 1 : Stojanovića a domácich 1. Rovnakým výstredný záložník Dinama sledkom sa skončil Gal z bieleho bodu neaj zápas v R. Keretrafil bránu. stúre. V Ratkove Po obrátke Laliťania bola opravdivá úrozahrali lepšie a už v 48. da gólov – až deväť! min. Jovović zmaril pekO dva menej videli nú šancu. V 51. min. Pjediváci v Kolute a o tri vić prihral na ľavej stramenej padlo v de- Mal dobrú mušku: ne Rančićovi a tento dine Aleksa Šantić. Vladimír Valent otvoril skóre zápasu – 1 Dunav nepoľavil ani (Panónia Laliť) : 0. V 61. min. Pivarev v Ribareve a Törekvés premohol Metalca v Sombore. centroval prízemne, lopta vypadla Výsledky 10. kola: Rusín – Grani- brankárovi z rúk, B. Stojanović ju vráčar 1 : 1, Panónia – Dinamo 3 : 0, Me- til Valentovi a bolo 2 : 0. Hrala sa 83. talac – Törekvés 0 : 1, A. Šantić – Ras- min., keď sa lopty zmocnil Valent, vytina 6 : 0, Radnički – Mladost 3 : 6, behol pred brankára Dinama Ćopića Partizan – Lipar 1 : 1, Jedinstvo (R) – a ľahko ho prekonal. Dunav 1 : 3, Jedinstvo (K) – Šikara 6 PANÓNIA: S. Stojanović, Pivarev, Jo: 1. vović, M. Stojanović, Milićević, Bojić, Tabuľka: 1. Lipar 28 bodov, 2. Lamoš, Rančić, Valent, Pjević, B. StoDunav 26 ... 5. Rusín 18 ... 11. Panó- janović. nia 12 ... 16. Rastina 0 bodov. V nedeľu Panónia bude hrať s GraPANÓNIA – DINAMO 3 : 0 (0 : 0) ničarom v Riđici. V prvom polčase hádam jediné J. P.

kom. Do konca zápasu Sloga nevyužila ešte niekoľko pekných príležiZREŇANINSKÁ B LIGA tostí. SLOGA: Tojagić, Zoranović, Mažitostí. Vo svojej bezmocnosti súper z lešević, Bojanić, MiljkoNových Bánoviec vić, Raičević, Šajić počas celého zápasu (Đorđević), Považan (Miš- OFK STAJIĆEVO – AŠK 1 : 2 (1 : 0) hral špinavo, neradáčania si priniesli tri body aj z veľkú radosť svojim spoluhráčom, ale čević), Pendo, Simeunošportove sa správal horúcej pôdy v Stajićeve. Ho- aj fanúšikom, ktorí vo veľkom počte vić, Strniša (Nedić). a jeho hráči často Výsledky 9. kola: Borac stia od prvej minúty začali naplno a prišli do Stajićeva pomôcť svojim prerušovali hru. Roz– Graničar 2 : 1, C. zvezda už v 5. min. Vučetić nevyužil veľkú prí- futbalistom. Vcelku to bol výnimočne hodca Bojan Grao– Cement 1 : 0, Sloga – ležitosť. Aj v pokračovaní hostia do- férový a korektný zápas, bez ostrých vac z Rumy sa Omladinac 2 : 1, Polet – minovali na ihrisku, avšak v 15. min. zákrokov a pre naše ihriská tak príznevynašiel najlepšie, Prigrevica 0 : 2, Jednota – domáci využili prvú šancu a ujali sa načných nepotrebných tenzíí. ale predsa ukázal 10 AŠK: Kurtešan, Malo, Vesin, MaIndex 1 : 0, Jugović – Mla- vedenia. Po tomto góle hra bola žltých kariet, po päť tejin, Striško (Gál), Prodanović, dost 0 : 0, Hajduk – Vrbas ešte dynamickejšia. hráčom oboch mužPo zmene strán aškovci prejavili Ďuriček, Rajčević (Šťastný), Vuče0 : 2. stiev. Rozhodol o víťazovi: Tabuľka: 1. Sloga 19 omnoho väčšiu vôľu vyrovnať, prí- tić, Mijić, Drndarević (Savčić). V druhom pol- Đorđe Pendo (Sloga Ostatné výsledky 8. kola: Sloga bodov, 2. Prigrevica 16, 3. padne aj vyhrať. Radosť svojmu celčase domáci pre- Erdevík) C. zvezda 16, 4. Vrbas 15, ku najprv priniesol Vučetić, ktorý v 53. – Proleter 0 : 4, Jedinstvo – MSK 2 brali hru do svojich rúk a úplne dominovali na ihrisku. Aj 5. Mladost 15 ... 10. Jednota 12 ... min. peknou strelou z voľného kopu : 1, Mladosť – Tamiš 1 : 0. Tabuľka: 1. AŠK 19 bodov, 2. prekonal domáceho brankára. Iba o keď dovtedy nemalo žiadnu šancu, 15. Borac 5 bodov. V ďalšom kole Sloga bude hosťo- 5 min. neskoršie mladý Vesin unikol MSK 15 ... 5. Mladosť 9 ... 8. Sloga mužstvo Omladinca sa vďaka nepopo ľavej strane, pekne prihral Mijićovi, 3 body. zornosti brankára Tojagića v 53. min. vať v Beočíne. V. Gál Károly Vig ktorý loptu zaslal do siete a priniesol gólom Hakača ujalo vedenia. Domáci zosilnili tempo, zatlačili súIN MEMORIAM pera na jeho polovicu ihriska, čo vyvolalo paniku v radoch Omladinca. podpísať pod veľký počet gólov za tých viac než desať Striedali sa akcie Slogy, ale sieť sa rokov, koľko nosil potom dres Budúcnosti. Jablko nedlho nevlnila. Napokon najlepší hráč 1944 – 2013 padá ďaleko od stromu, nuž nie div, že aj jeho syn Ján na trávniku Simeunović v 60. min. deKeď niekto začne hrať v prvom mužstve prv než sa bol znamenitý futbalista. lovkou z dvadsiatich metrov vyrovJán Šeprák – Druže sa narodil 4. marca 1944 v Hložastane plnoletým, zrejme mu nechýba talent. Hložančan nal. Ján Šeprák, ktorému prischlo prímeno Druže, začal na- noch. V rodnej dedine zomrel 7. októbra 2013. Starším Mužstvo Omladinca aj ďalej hústupovať za najlepší výber FK Budúcnosť roku 1961 ako milovníkom futbalu v Hložanoch a okolí zostal v pamäti ževnate bojovalo aspoň o bod. Diako človek tichej povahy a zároveň temperamentný prasedemnásťročný. lemu o víťazovi rozlúskol Pendo v 80. Rýchly behúň, obratný technik, kompletný stredopo- covitý futbalista, ktorého lopta proste nemohla nepomin., keď krásnym gólom priniesol liar vedel pripraviť svojim spoluhráčom na desiatky prí- slúchať. radosť sebe, spoluhráčom a fanúšiJ. B. ležitostí, z ktorých nebolo ťažko skórovať. Aj sám sa stihol šte jedna ťažká, ale zaslúžená výhra Slogy. Erdevíčania podali E dobrý výkon a vytvorili si dosť príle-

Vyrovnali a vyhrali

Ján Šeprák – Druže

19. 10. 2013

42 /4565/

HLAS ĽUDU

ŠPORT NA 21. NOVOSADSKOM MARATÓNE SLNKO PÁLILO

Triumfálny debut Stojanovića N

a štarte 21. Novosadského ma- tretí bol Nenad Živković z AK Kruratónu, ktorý prebiehal v nedeľu ševac (2:50,56). Stojanović zároveň 13. októbra 2013 v opravdivom let- získal titul majstra Srbska v maranom počasí (v polovici pretekov teplota bola takmer 22 stupňov Celzia), sa ocitlo 224 bežcov, z toho 190 mužov a 34 žien. Títo vytrvalci prišli z Maďarska, Chorvátska, Slovinska, Čiernej Hory, Rakúska, Ruska, Rumunska, Nemecka, Anglicka, Talianska, ďalekého Taiwanu a, pravdaže, Srbska. Nestáva sa tak často v atletike, najmä nie v maratóne, že v Zo štartu tentoraz vybehlo 224 maratóncov pretekoch zvíťazí de- a maratónkyň butant. Práve to na 21. Novosad- tóne, druhý je Živković a tretí Zoran skom maratóne dokázal domáci Marković (AK Ruma). pretekár, Novosadčan Ognjen StoPreteky maratóncov sú zaujímajanović, ktorý triumfoval v najťažšej vé aj preto, že bežci na dráhe musia atletickej disciplíne. Tento pretekár dbať predovšetkým na únavu, slnko sa dosiaľ vyskúšal iba v triatlone, no a súperov. Inými slovami povedané, tentoraz prvýkrát, a to v drese AK každý maratónec musí poznať svoVojvodina, sa pokúsil zdolať dráhu je možnosti, má si zvoliť správnu taktiku a najlepšie rozvrhnúť sily. Nie všetkým sa to podarí. Tentoraz to nevyšlo trojnásobnému víťazovi maratónu na uliciach Nového Sadu Sretenovi Ninkovićovi, ktorý od začiatku nastolil prudké tempo, viedol preteky viac ako 15 kilometrov, a potom sa vzdal, takže do cieľa ani nedobehol! Živković a Vas mu boli v pätách, ale ich naposledy prekonal víťaz Stojanović. V ženskej konkurencii sa najviac tešila víťazka Vlasta Mastrovićová z chorvátskej Opatije, druhá v cieli sa ocitla Subotičanka Jamanta Šafranjová, kým tretia bola Biljana Vlačićová zo Zreňanina. Najrýchlejší na dráhe dlhej 33 000 metrov boli Marko Vasić z BePivničanka Melánia Brňová lehradu a Slovinka Andrea Prelizdolala štvrťmaratón chová. Na 25 kilometrov zvíťazil dlhú 42 195 metrov. Podarilo sa! Sto- Miodrag Jovanović z Leposavića a v janović zvíťazil s časom 2:46,29 čo je ženskej konkurencii oslavovala Beďaleko slabšie od rekordu, ktorý v lehradčanka Vesna Petruševská. Novom Sade získal Moldavčan JaVeľmi obľúbené sú aj preteky tzv. roslav Mušinski (2:13,38). Druhé štvrťmaratónu na trati dlhej 10 500 miesto obsadil maratónec z Ma- m, kde sa víťazstvu tešili Vladimir ďarska Gábor Vas (2:47,02), kým Kostić a Nataša Ćulafićová. Je zaují-

mavé, priam obdivuhodné, že túto dráhu bez ťažkostí zdolali aj dvaja novosadskému obecenstvu dobre známi veteráni, takmer vrstovníci, Szilvester Kovács (85 rokov) a tri roky mladší Miloje Andrić, ktorí do cieľa dobehli jeden za druhým! Dráhu dlhú 5 000 metrov, ktorú pomenovali ako eko prechádzka v rýchlom tempe, prebehli aj traja Pivničania: Rastislav Záskalický, Daniel Blatnický a Filip Badinský, žiaci ZŠ 15. októbra. Ich trochu Víťaz Ognjen Stojanović v cieli staršia spoluobčianka Melánia Brňová, korytnačky a plazili bábätká, medzi žiačka petrovského ktorými najmladšie bolo to narogymnázia, premerala dené v auguste 2013, v bezpečí tetrať štvrťmaratónu za plého náručia svojho otca. Promotérom 21. Novosadského menej ako jednu homaratónu bol vzpierač Aleksandar dinu. Na 21. Novosad- Jovančević, s deťmi a bežcami sa kaskom maratóne ulica- marátil náš známy atlét Michal Dumi mesta bežali aj vo- dáš a medaily najlepším odovzdával jaci, policajti v štafete, Predrag Svilar, člen Mestskej rady pre stredoškoláci, žiaci vyš- šport a mládež. ších a nižších ročníkov základných J. Pucovský škôl, škôlkari. Tradične sa pretekali

„ROKY SME POULIČNÝ SPOMIENKOVÝ BEH JANKA BULÍKA nemohli zorganizovať pri jeho rodnom dome, keďže v priestore pri cieli medzi súdom a hotelom boli autičkári zo zábavného podniku. V stredu 9. októbra 2013 už tam neboli,“ vyhlásila Irena Hlebecová, riaditeľka ZŠ Mladých pokolení. Takmer päťsto žiakov sa pretekalo okrem spomínanej ulice aj na ďalších uliciach: Žarka Zrenjanina, Masarykovej a Maršala Tita. Fujazdili na dráhach 200 až 1 000 metrov. Počasie bolo priaznivé na beh (na snímke tretiaci). Víťazmi dvadsiateho tretieho ročníka sú Jaroslava Cicková a Mihajlo Pešić (1. triedy), Sara Valentová a Pavel Čížik (2.), Stefani Čerňošová a Gabriel Bartoš (3.), Nevena Simovićová a Jozef Bolerác (4.), Ema Farkašová a Ján Poliak (5.), Anna Babková a Milan Markov (6.) Sabína Tomášová a Viktor Urban (7.), Zuzana Sucháneková a Vladimír Tvrdý (8.). Hlavný usporiadateľ podujatia bol kolektív kovačickej základnej školy v čele s profesormi telesnej výchovy Pavlom Urbanom a Miroslavom Tomášom. V Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov bol Kovačičan JUDr. Ján Bulík (1897 – 1942) štátnym reprezentantom a rekordérom v skoku do diaľky a v behu na 100 m. Ján Špringeľ 19. 10. 2013

42 /4565/

HLAS ĽUDU

Šport

K 90. VÝROČIU FUTBALOVÉHO KLUBU V PETROVCI

Otvorili tribúnu, privítali knihu

Nová tribúna FK Mladosť v Petrovci

rámci tohtoročnej oslavy Dňa Obce Báčsky Petrovec 15. októbra na sviatočnom zasadnutí Zhromaždenia obce odovzdali aj športové uznania. Podľa rozhodnutia o udelení športového uznania obce za rok 2012 toto ocenenie sa dostalo aj Futbalovému klubu Mladosť v Báčskom Petrovci. V zdôvodnení ceny bolo počuť, že klub cenu získal za deväťdesiatročnú úspešnú prácu so všetkými kategóriami futbalistov a za pozoruhodné výsledky na futbalovom poli v dlhšom časovom období. Po zasadnutí sa hostia a futbaloví snaživci presunuli do Športovo-rekreačného a mládežníckeho areálu Vrbara, kde sviatočne otvorili znova vystavanú tribúnu petrovského futbalového klubu. Dlhoročná kapitálová investícia miestnej a lokálnej samosprávy sa konečne pomaly ukončuje. Okrem vonkajšej časti práce ukončili aj vo vnútri a tak sme mali možnosť pozrieť si upravené a vylíčené prezliekarne, nainštalované sociálne zariadenia a sprchy. Politici sľubujú, že tribúnu čoskoro zapoja na vodovodnú a kanalizačnú sieť a zadovážia aj nábytok do miestností. Druhým podujatím v rámci futbalových osláv bola slávnostná schôdza Zhromaždenia FK Mladosť. Prítomní si vypočuli referát v podaní predsedu klubu Dr. Vladimíra Sýkoru. Športový dopisovateľ a zostavovateľ knihy Samuel Medveď prezentoval čerstvú publikáciu 90 rokov petrovského futbalu, ktorú vydala Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu v Novom Sade. Pri tejto príležitosti sa zavďačili aj sponzorom a dlhoročným pracovníkom klubu. J. Čiep

Príhovory pred úradným otvorením tribúny

Interiér nových prezliekarní

Slávnostné prestrihnutie pásky

Zostavovateľ Samuel Medveď s novou publikáciou k 90. narodeninám futbalu v Petrovci

Slávnostné zasadnutie Zhromaždenia FK Mladosť

Maglić Maglić, kedysi Nemcami osídlený Buľkes, dedina patriaca do Obce Báčsky Petrovec, je jedinou v tejto obci, v ktorej nemá prevahu slovenská národnosť. V roku 2011 tu žilo 2 486 obyvateľov, z čoho bolo aj 113 Slovákov. Meno osídlenia sa prvýkrát spomína už v 8. storočí. V 18. a 19. storočí príliš rýchlo vzrastal a v roku 1900 mal viac ako 3 000 obyvateľov. Po druhej svetovej vojne obyvatelia nemeckej príslušnosti boli vyhnaní do Nemecka. Vtedy sa tu nasťahovalo 4 650 gréckych partizánov – utečencov. V rokoch 1949 až 1954 tieto priestory osídlili prisťahovalci z juhovýchodného Banátu a iných krajov Vojvodiny, z Bosny a Hercegoviny, Liky a iných častí Srbska. Generácie Maglićanov osadu budovali pre seba a svojich potomkov a do všetkého toho, čím sa dnes v tejto osade hrdia, vtkali aj kúsok seba. Sú to predovšetkým športová hala, Dom smútku, bazén, chrám, čistička vôd, továreň na výrobu chrumiek, súčasné poľnohospodárske družstvo, farma dojníc atď. V Maglići už vykonali plynofikáciu, komasáciu, vystavali kanalizáciu, rekultivovali jazierko, už od skôr inštalovali vodovodnú a telefónnu sieť, vyasfaltovali ulice. Vidno, že s láskou, plánovite a spoločnými silami stavajú svoju dedinu, o ktorej hovoria, že Európa tam už prebýva. J. Čiep