Hlas 42 2014 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4617/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 18. 10. 2014 | CENA 50 DIN

Ján Triaška Báčsky Petrovec

www.hlasludu.info | www.hl.rs

OBZORY

ŠPORT

Nové pohyby na divadelnej scéne

Maratóncom sa z kečky parilo...

PolitickĂ˝ marketing

Z obsahu

18. 10. 2014 | 42 /4617/ Uzávierka čísla: 15. 10. 2014

4 TÝŽDEŇ 5 Nové rozvojové šance pre Vojvodinu 9 Správa Európskej komisie 11 Bublina na prasknutie

12 NAŠA TÉMA 12 Noviňiiiii! 14 Ľudia 16 Od telefaxu po internet

19 ĽUDIA A DIANIA 24 Silný podnikateľský duch

Tradičný Veľtrh tvorivosti vidieckych žien prebiehal v Apatine. V sobotu 11. októbra sa tu zišlo viac ako 1 500 šikovných žien z celej pokrajiny, predstaviteliek združení žien všetkých národnostných spoločenstiev. (s. 10) J. Pániková

25 Čo hrom zničí, oni opravia 27 Na kirvaji slávnostne a veselo

31 OBZORY 31 Svedectvo o úcte k človeku 34 Potrebujeme ešte literárny časopis? 37 Zjazvený osud

39 KULTÚRA 39 Za hrsť pšenice na dlhú cestu 40 Vštepovanie materčiny od mala 41 Hlasľudovské hlasy a ohlasy

Dedinské oslavy z príležitosti pamiatky posviacky evanjelického kostola v Hajdušici boli poznačené bohatým kultúrnym, športovým a zábavným programom. (s. 27) V. Hudec

50 DETSKÝ KÚTIK 50 Hlas ľudu detskými očami

52 OZNAMY 56 RTV PANORÁMA 58 ŠPORT 58 Spáľte kalórie, zbavte sa stresu... 60 Vajatali hory, porodili myš! 65 Torbica na radosť Petrovčanov Autorka ilustrácie na titulnej strane: Jarmila Takáčová

Galakoncertom Náš deň – Deň Kysáča v nedeľu 12. októbra vyvrcholili dvojdňové oslavy Dňa Miestneho spoločenstva Kysáč a oslobodenia osady. V rámci osláv položili vence k pamätníkom a nainštalované boli tri výstavy. (s. 23) E. Šranková

Editoriál

Včera, dnes a zajtra – kroky k stovke

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM

Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• • •

www.gratisography.com

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová



O sedemdesiatročnom človekovi hovoríme zväčša ako o starcovi, a čím je potom Hlas ľudu s toľkými krížikmi na chrbte? Hlasom, výkrikom, clivou ozvenou? Kedy ako a najčastejšie vždy všetko to.

az jasným hlasom našich čitateľov prezentujúcim činnosť rôznych združení, organizácií, jednotlivcov, poukazujúcim na problémy či nezhody v miestnych a iných správach. Inokedy je to zvolanie novinárskej obce – keď profesia a okolnosti nakladajú písať a komentovať závažné spoločensko-politické zmeny a premeny, ale aj vtedy, keď stránky nášho týždenníka zaplnia cestopisné, portrétové a iné vynikajúce reportáže. Áno, Hlas ľudu je neraz aj clivou alebo ráznou ozvenou. V závislosti od toho, čo si pýta rozvírenie hladiny toho-ktorého mora... Žeby Hlas ľudu, už o tridsať rokov rovno storočný, bol aj miazgou slovenskej spoločnosti, ktorá nie je bezfarebná, lež hýri toľkými farbami, koľkými žiaria ľudia, diania, priania, osudy vypísané na stranách nášho týždenníka...? Hlas ľudu znamená aj neustály boj o dobrú rovnováhu tematického, žánrového, územného, rodového, vzdelanostného a všetkých iných obsahov, ktorý nie vždy vyhrávame. Náš týždenník dnes, spolu so spojencami – inými médiami v našej krajine, zápasí aj na bojovom poli, ktorému dominujú nové mediálne zákony, prinášajúce okrem iného i „rozkaz“ o privatizácii médií – aj menšinových. A je tu aj zjavne nejasne definovaný verejný záujem, (ne) ochota štátu podraziť nohy (auto)cenzúre, časté spinovanie verejnosti zo strany mnohých organizácií, deklarujúcich sa ako štátne, neštátne či menej štátne, dekonštrukcia mediálnych odkazov, poloprázdne peňaženky médií, expanzia spoločenských sietí a tzv. občianskeho novinárstva, zlyhanie civilizačných, mravných hodnôt. Veru v takom, nie bohvieakom, ovzduší Hlas ľudu oslavuje sedemdesiatiny. Ale – veď každá doba prináša aj klady, aj neduhy. A naše noviny, vďaka vám a ľuďom, novinárom, pracovníkom, ktorí sa mu nezištne oddávajú, prežili aj horšie časy. Očakávajúc stále tie lepšie. Preto oslavujeme s balónmi, vedomí si toho, že tak málo treba, aby niekto schmatol špendlík – a prásk! Z druhej strany, opäť, vieme aj to, akú radosť mávajú ľudia z farebných, lietajúcich, krehkých balónov. Vďaka nim a kvôli nim a pre nich sila zotrvačnosti narastá a silnie. Lebo našou inšpiráciou sú vždy a stále – čitatelia. Pred nami, skôr ako dokráčame ku stovke, stoja mnohé skúšky. Jednou, ktorá už dávnejšie pred nami cupká nohami, je výzva ako dosiahnuť funkčnú symbiózu staršej a mladej čitateľskej generácie. Tá staršia si obľúbila vôňu tlačiarenskej farby, mladšia opäť blikot android aplikácií v tzv. múdrom mobile. Mnohí z nás milujú aj vôňu, aj svetielkovanie moderných zariadení. Dávno je známe, že kto nie je na webe, akoby nebol. A tak Hlas ľudu, sledujúc svetové trendy, keď ide o profesionálne zázemie, rozvoj a nadstavbu, zveľaďuje printové vydanie a upevňuje jeho miesto medzi konzumentmi, zároveň rozvíjajúc digitálnu tvár. Online vydanie nielenže je dennodenne aktualizované, modernizované a s tzv. prispôsobivým webovým dizajnom, ale sedemdesiatnik Hlas ľudu ako narodeninový darček dostal aj mobilnú aplikáciu Android. Áno, hlasľudovská digitálna revolúcia sa začala! To, čo sa ale nikdy nezmení, je zotrvávanie vo svojom poslaní. To počutie hlasu ľudu v časopriestore včerajška, dneška a zajtrajška, ktoré nás už onedlho privedie aj ku tej bucľatej, okrúhlej stovke. Spoločne. Vás a nás spolu – v reálnom, printovom svete, ale aj v tom digitálnom. Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  42 /4617/ 18. 10. 2014

Týždeň  Z MÔJHO UHLA

Kniha O

Anna Lazarevićová

d 26. októbra do 2. novembra vo výstavných priestoroch Belehradského veľtrhu bude 59. Medzinárodný belehradský veľtrh kníh pod heslom: Je čas pre knihu. Je pravda, že žijeme v dobe stáleho boja o holú existenciu, ale práve preto nesmieme zabúdať na knihu – symbol boja proti kompromisom a povrchnému pohľadu na svet vôkol nás. Veríme, že tohtoročný veľtrh kníh bude práve príležitosťou, aby sme knihe uznali jej skutočnú hodnotu a venovali jej pozornosť, ktorá jej patrí. Aktuálna svetová a domáca vydavateľská produkcia, premiéry kníh a prezentácie autorov, ako aj mnohé iné sprievodné programy organizátorov a vydavateľov sa udejú na ploche veľkosti 30 512 štvorcových metrov a predstaví sa vyše 450 vystavovateľov, z čoho veľký počet bude zo zahraničia. Čestnou krajinou – hosťom tohtoročného Medzinárodného veľtrhu kníh bude Čínska ľudová republika, ktorá pri tej príležitosti prezentuje svoju bohatú literárnu a vydavateľskú činnosť, ako aj svojich autorov, prekladateľov, vydavateľov a všetkých tých, ktorí sú rôznymi spôsobmi spätí s knihou a čínskou kultúrou. Okrem spomínaných programov pozornosť na tohtoročnom veľtrhu kníh bude zameraná aj na tri výročia veľkého významu pre srbskú kultúru a jej dejiny: 200. výročie vydania prvých diel Vuka Karadžića, 150. výročie narodenia Branislava Nušića a 100. výročie začiatku Veľkej svetovej vojny. Nie je pritom zanedbateľná ani skutočnosť, že aj na tomto veľtrhu budú udelené tradičné ceny a ocenená ročná vydavateľská produkcia v kategóriách: Vydavateľ roka, Vydavateľský čin roka, Kniha roka pre deti a Najlepšia kniha. Zároveň bude udelená aj Cena Dositeja Obradovića, ktorá sa každoročne udeľuje zahraničnému vydavateľovi za kontinuitnú prezentáciu a propagáciu srbskej literatúry. V posledný deň 59. Veľtrhu kníh udelí predstaviteľ Číny otvorenú knihu predstaviteľovi Indie, krajine, ktorá bude čestným hosťom 60. Medzinárodného belehradského veľtrhu kníh v roku 2015. Ale nepredbiehajme. Je čas pre knihu! www.hl.rs

SEDEM DNÍ

Putin a priority

Michal Ďuga



ýždeň, v ktorom si pripomíname výročia slovenskej tlače a okrúhle výročie nášho jediného informačno-politického týždenníka Hlas ľudu, na celoštátnej úrovni sa niesol v znamení očakávanej návštevy ruského prezidenta Vladimira Putina. Dôvod tretej Putinovej návštevy Belehradu je vhodný a logický: oslava 70. výročia oslobodenia Belehradu v druhej svetovej vojne, v ktorom sa spolu s partizánskymi jednotkami zúčastnili jednotky sovietskej Červenej armády. Vojenská paráda na počesť výročia a vysokého hosťa vo štvrtok 16. októbra celej udalosti mala dať zvláštny šmrnc. A čo je najdôležitejšie, jednoznačne ozrejmiť a potvrdiť, že antifašizmus nepatrí k prežitkom minulosti, ale je hodnota nestarnúceho významu stále rovnako aktuálna dodnes v každej modernej spoločnosti. Z druhej strany návšteva ruského prezidenta Belehradu vyvolala veľký záujem nielen v Srbsku, ale aj vo svete. Zároveň nastolila zopár citlivých otázok a dilem. V súčasnej „delikátnej chvíli“ to asi ani nemohlo byť inak. Ukrajinská kríza a sankcie Európskej únie uložené Rusku, ktoré Srbsko napriek očakávaniu a odpo-



rúčaniu nepodporuje, vyvolali lavínu predpovedí, či a v akej miere môže návšteva ruského prezidenta vplývať na európsku integráciu Srbska. Vyhlásenie ruského veľvyslanca A. Čepurina pôsobilo diplomaticky uhladene: „Ruské vedenie má pochopenie pre srbskú snahu o pripojenie Európskej únii v podmienkach svetových globálnych procesov, avšak my pevne veríme, že smerovanie Srbska do EÚ neprinesie škodu bilaterálnym vzťahom s Ruskom.“ Z Európskej únie prišlo upozornenie, že Srbsko musí pozorne zvážiť svoje rozhodnutie, že nepodporí sankcie Rusku. Nasledovala aj dosť ostrá reakcia amerického veľvyslanca M. Kirbyho, ktorý okrem iného položil otázku, prečo Putin prichádza. S podotázkou, prečo neprichádzajú aj ostatní, ktorí sa zúčastnili pri oslobodení Belehradu, ako napríklad Ukrajina. V tejto súvislosti prvý podpredseda vlády a minister zahraničných vecí I. Dačić uviedol, že všetci sú pozvaní a vítaní, včítane amerického prezidenta a britského premiéra. Prídu? „Ja by som chcel, aby prišli, ale pre lásku sú potrební dvaja,“ uzavrel Dačić. V odpovedi premiéra A. Vučića sa vzdorovito uvádza: „Už sedem či osem mesiacov počúvam, že bu-

deme nútení splniť príkaz niekoho v lehote jedného dňa, dvoch dní, troch mesiacov... Srbsko má vlastnú politiku a Srbsko svoju politiku nezmení, len čo ktosi niekde niečo vyhlási. Nemôže sa tak hovoriť so Srbskom. Ukážte mi toho, kto môže, chce a smie tak hovoriť so mnou. Niet takého.“ Rozprava na domácej politickej scéne sa skôr vzťahovala na organizovanie vojenskej parády, než na návštevu ruského prezidenta, hoci nechýbali ani otázky typu, prečo Putin a prečo vojenská paráda. Hlavný argument poslancov z radov opozície v parlamente sa vzťahoval na to, že nákladné organizovanie parády je neprimerané vo chvíli, keď sa oznamuje znižovanie platov a penzií. Predstavitelia vládnej Srbskej pokrokovej strany (SNS) obvinenia tohto druhu zhodnotili ako pokrytecké. Podľa prieskumov verejnej mienky väčšina občanov Srbska sa na návštevu ruského prezidenta pozerá v pozitívnom kontexte. Rovnako ako aj na vojenskú parádu, pravdepodobne aj preto, že posledná vojenská paráda v Belehrade bola usporiadaná roku 1985. Bez ohľadu na všetky otázky a dilemy príchod prezidenta Putina do Belehradu je prvotriedna udalosť, o význame ktorej sa ešte len bude hovoriť. Predovšetkým na základe odkazov vyslaných počas návštevy.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

JOZEF MAĎAR, HLAVNÝ KAMERAMAN RTV

Fotografia je prvý predpoklad Oto Filip – Ktoré sú rozhodujúce činitele umožňujúce, aby človek dosiahol vrchol vo vašom povolaní? – Predovšetkým, myslím si, a bol to u mňa prípad, čo-to načim mať sčasti už vrodené. Samým tým si už v detstve treba rozvíjať pozorovateľské schopnosti: všímať si okolie, prírodu, ľudí, deje, ktoré sa stávajú v spoločnosti a mimo nej. Túto schop-

Informačno-politický týždenník

nosť treba v sebe rozvíjať, potom to všetko vidieť z rozličných uhlov. Jedným z predpokladov sú i dobré poznatky z výtvarného umenia. Je to potrebné preto, aby sa objekt, ktorý sa nakrúca, mohol dobre zarámcovať, aby zapadol do toho záberu, stal sa zaujímavý a blízky divákovi. Fotografia je prvý predpoklad pre dobrého kameramana. Keď sa dobre zdolá, čiže dosiahne dobré záberovanie, rozvrh predmetov v rámci či priestore

organizovanom ako záber, potom sa môže pristúpiť k filmovému alebo tzv. videonakrúcaniu. Každá zložka v ňom, aj keď sa švenkuje, aj keď sa robí panoráma, každý ten fotogram musí byť jeden kompozičný celok. Taký, ktorý bude aj z estetického hľadiska, z aspektu formy a zorného uhla výtvarne dokonalý. Celkovo, treba tiež sústavne sledovať filmy, to, aby vás prijali na akadémiu a ukončiť ju. Tiež treba mať možnosť pracovať stále, každý deň. Iba tak sa rozvíjajú tie schopnosti, ktorými sa prichádza po vrchol. • TÝŽDEŇ •

IN MEMORIAM

Andrej Čelovský 1927 – 2014

lasľudovci, ktorí si ho vážili a vážia, sa veru tešili na stretnutie so striedmym, tichým, mimoriadne erudovaným človekom. Žiaľ, Andrej Čelovský, niekdajší šéfredaktor Hlasu ľudu a riaditeľ Novinovo-vydavateľského podniku Obzor, pri vzácnom jubileu terajšej NVU Hlas ľudu, ktorá mu zostala hlboko v srdci, už nebude. Dlhotrvajúca choroba si prišla na svoje v pondelok 13. októbra 2014. Andrej Čelovský pracoval ako novinár a redaktor v Hlase ľudu v období 1951 – 1961. Ako úradujúci hlavný a zodpovedný redaktor Hlasu ľudu sa podpísal pod čísla 32 až 38 roku 1953, po tragickej smrti šéfredaktora Tibora Königa. Zopár rokov pôsobil ako funkcionár v spoločenských a straníckych orgánoch Vojvodiny, ktorú takisto niesol hlboko v srdci. Čoskoro sa vrátil tam, kde sa cítil najlepšie, a chopil sa kormidla nášho periodika. Výkonný

výbor Pokrajinského výboru Socialistického zväzu pracujúcich Srbska pre Vojvodinu ho 28. decembra 1966 vymenoval za nového riaditeľa Obzoru a hlavného a zodpovedného redaktora Hlasu ľudu, takže jeho meno ako šéfredaktora nachádzame v prvom čísle 24. ročníka HĽ z 1. januára 1967, ktoré už vyšlo v Novom Sade, po presťahovaní redakcie z Petrovca. Šéfredaktor Čelovský za krátky čas vyprofiloval HĽ na pohľadné a úhľadné periodikum. Uviedol stále rubriky a podrubriky, skvalitnil noviny graficky. Úvodníky, komentáre, poznámky a rozbory (ktoré aj sám písal) umiestnil na úderné miesta, dbal na obstaranie kvalitných fotografií, kontaktoval so spolupracovníkmi... V redakcii a podniku vytvoril dobré tvorivé ovzdušie a osobitne vsádzal na starostlivý prí-

sun mladých vzdelaných kádrov. Jeho exkolegovia si naň spomínajú ako na rozhľadeného, korektného, zhovievavého, tolerantného a podnikavého vedúceho. Viacerí podotknú, že v niektorých segmentoch chcel „predísť dobu”, na čo ale doplatil. Meno Andreja Čelovského ako šéfredaktora HĽ sa naposledy uvádza v čísle 47 z 18. novembra 1972. Podnik s ním prerušil pracovný vzťah 18. januára 1973, čo súvisí s krachom časopisu Jugodan, ktorý v tom období Obzor začal vydávať. Doň prispievali nielen novinári HĽ, ale aj špičkoví juhoslovanskí žurnalisti. „Všetko zobral na seba,” hovoria súčasníci, dodávajúc, že ako jediný pykal za narušenie hospodárskej stability podniku. Lásku a tvorivý prístup k Hlasu ľudu si však trvalo zachoval a kedykoľvek bol ochotný poradiť mladším generáciám hlasľudovcov..., keď mali o to záujem. Ako novinár a redaktor pôsobil aj v redakcii slovenských vysielaní Novosadského rozhlasu a v časopise

NÁVŠTEVA NA OPEN DAYS 2014

Nové rozvojové šance pre Vojvodinu Jasmina Pániková

Podľa neho početné stretnutia s predstaviteľmi európskych regióa tohtoročnom podujatí európnov by mali zintenzívniť spoluprácu skych regiónov a miest Open medzi Vojvodinou a spomenutými Days 2014, ktoré prebiehalo od regiónmi. Napr. dohodnutá je účasť 6. do 9. októbra v Bruseli, sa zúčasttalianskeho regiónu Lombardsko nila aj delegácia pokrajinskej vlády. na poľnohospodárskom veľtrhu Podľa pokrajinského tajomníka pre v Novom Sade na budúci rok, ako medziregionálnu spoluprácu a lokálnu aj účasť pokrajiny na veľtrhu Expo samosprávu Branislava Bugarského ide 2015 v Miláne. Predstavitelia Lomo najefektívnejšiu návštevu pokrajinbardska plánujú spolupracovať skej delegácie v Bruseli. na poli stavebníctva, priemyslu „Počas troch dní sme mali početné Spokojný s účasťou a vzdelávania. stretnutia s kolegami z regiónu, s ktorými pokrajiny na Open Na poli vzdelávania, kultúry a sme sa rozprávali nielen o pokračovaní Days v Bruseli informovania záujem o spoluprácu a nadviazaní spolupráce, ale sme ich oboznámili aj má aj Prešovský samosprávny kraj. Pripomíname, s aktivitami pokrajiny, ktoré určite prispejú k rozvoju že na poslednom uskutočnenom zasadnutí ZhroVojvodiny ako regiónu,“ hovorí tajomník Bugarski. maždenia AP Vojvodiny poslanci schválili dohodu Zdôraznil, že sa spolupráca s európskymi regiónmi o spolupráci medzi Prešovským samosprávnym vzťahuje predovšetkým na rozvoj poľnohospo- krajom a AP Vojvodinou. Návštevu predsedu sadárstva a agrobiznisu, vzdelávanie, hospodárstvo, mosprávneho kraja Petra Chudíka očakávajú do kultúru a informovanie, ako aj na spoluprácu v rámci konca tohto mesiaca, keď by mala byť aj úradne Dunajskej stratégie. podpísaná dohoda o spolupráci.

• TÝŽDEŇ •

pre deti Naši pionieri. Prekladal zo srbčiny a slovinčiny; ako mladý písal básne. Andrej Čelovský sa narodil 16. septembra roku 1927 v Kulpíne. Tam skončil základnú školu. Slovenské gymnázium ukončil v Petrovci a študoval na Vyššej škole politických vied, tiež na Vysokej škole politických vied v Belehrade. Zastupoval celý rad zodpovedných spoločenských a politických funkcií. O. i. bol členom Okresného výboru Socialistického zväzu pracujúcich Novosadského okresu, Pokrajinského výboru Zväzu komunistov Srbska pre Vojvodinu, poslancom Osvetovo-kultúrnej rady Pokrajinskej skupštiny Vojvodiny, ako i členom komisie Predsedníctva ÚVZK Juhoslávie pre spoluprácu s robotníkmi v zahraničí. Andrej Čelovský žil v Novom Sade, umrel v Sriemskej Kamenici a pochovaný bol v Petrovci 16. októbra 2014. V trvalej pamiatke zostane predovšetkým ovdovelej manželke Zuzane, dcéram Jarke a Ruženke a vnúčencom. J. B.

VOĽBY DO NRNM 2014

Päť listín na voľbu členov NRSNM J. Pániková

a 35. zasadnutí v piatok 10. októbra členovia Republikovej volebnej komisie schválili listinu Slovenská strana – Ján Paul. Je to piata a zároveň aj záverečná listina pre voľby členov do Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, keďže lehota odovzdávania listín vypršala 10. októbra. Pripomíname, že príslušníci 17 národnostných spoločenstiev budú voliť členov do národnostných rád na priamych voľbách, kým tri národnostné menšiny (macedónska, chorvátska a čiernohorská) členov rady zvolia na elektorskom zasadnutí. Na tohtoročné voľby je prihlásených viac ako 70 kandidačných listín. Najviac prihlásených listín (deväť) má bunjevská národnostná menšina, po ktorých nasledujú rumunská a rusínska menšina, ktoré majú po sedem kandidačných listín, pokým najmenej listín (dve) majú česká a slovinská národnostná menšina. Spomedzi 1 400 kandidátov až 180 je profesorov rôznych profilov, 88 penzistov, 26 študentov, 24 novinárov, 11 lekárov, 9 farárov... Najmladší kandidát má 18 rokov a najstarší 90. 42 /4617/ 18. 10. 2014

Voľby do národnostných rád PREDSTAVUJEME

Slovenská identita – Anna Tomanová-Makanová Kto tvorí kandidačnú listinu? – Volebnú listinu číslo 1 Slovenská identita – Anna Tomanová-Makanová podala skupina voličov. Kandidáti z listiny majú skúsenosť v oblastiach vzdelávania, kultúry, informovania a úradného používania jazyka a písem, a tak svojou odbornosťou, ambíciami a ochotou budú aktívne nielen kreovať, ale aj naplno uplatňovať a viesť aktívnu politiku na zachovávaní vlastnej svojbytnosti. Kandidáti na listine sú dobre známi vo verejnosti, v odborných kruhoch, majú autoritu vo vlastných prostrediach a sú predovšetkým pracovití, svedomití, mravní, s čistým životopisom, s čistým svedomím a s čistým srdcom, rozhodnutí maximálne sa venovať činnostiam za dobro všetkých Slovákov vo vlastných prostrediach, ale s jasnou vidinou ako zachovávať a zveľaďovať slovenskú komunitu v Srbsku. Ktoré sú, podľa mienky členov listiny, v tejto chvíli najdôležitejšie problémy v slovenskom národnostnom spoločenstve v Srbsku? – Neblahé spoločensko-politické pomery v našom štáte, ktoré prežívajú všetci občania Srbska a samým tým aj príslušníci nášho spoločenstva, vplývajú i na postavenie nás Slovákov. Veľká nezamestnanosť, nízky štandard obyvateľstva, odchod mladých vzdelaných ľudí do zahraničia, pomalé tempo nevyhnutných reforiem a naša cesta integrácie do Európskej únie, časté zákonné zmeny a neuplatňovanie zákonov v oblastiach vzdelávania, kultúry, informovania i v oblasti ľudských a menšinových práv otvárajú otázky, ktoré priamo ovplyvňujú práva národnostných menšín v Srbsku, a samým tým aj nás. Uveďme iba niektoré. Tak po dvanástich rokoch Srbsko aj naďalej nemá vypracovanú a schválenú stratégiu o postavení národnostných menšín v Srbsku. Z toho vyplýva, že nemáme ani

www.hl.rs

príslušný Zákon o národnostných menšinách v Srbsku. A po rozhodnutí Ústavného súdu Srbska nemáme ani Zákon o národnostných radách, ktorým by sa presne určil právny status národnostných rád a verejno-právne oprávnenia. A tak aj naďalej nevieme, čo sú národnostné rady, ako má fungovať kultúrna autonómia a ako samosprávne rozhodovať a viesť aktívnu menšinovú politiku v oblasti kultúry, vzdelávania, informovania a úradného používania jazyka a písem. Po druhé, v každodennom živote, keď sa všetci občania Srbska, a samým tým aj my Slováci, ženieme za prácou, ako si zabezpečiť lepší život pre naše rodiny, otvára sa otázka, čo sa deje s naším slovenským povedomím? Malo by byť prioritou, veď slovenská identita – to sme predsa my a stáva sa, že musíme najviac síl a vynaliezavosti usmerniť na riešenie existenčných otázok, ktoré nám život donáša bez ohľadu na národnostnú príslušnosť. Ako teda motivovať širšiu verejnosť, aby sa aktívnejšie pričinila k zveľadeniu nášho národnostného života? Povedomie sa nedá kúpiť a ani ho nemôžeme nikomu nanútiť. Ono je v nás. Alebo ho máme vždy a stále, aj keď je dobre, aj keď je zle, alebo ho máme iba občas, len keď nám to vyhovuje, alebo ho vôbec nemáme. Je to bytostná otázka pre našu slovenskú identitu. Charakteristikou jedného národa je materinský jazyk. Ak chceme byť reálni, kvalita uplatňovania štandardov spisovnej slovenčiny upadá. Jazyk je živá matéria a súčasný život je veľmi rýchly a veľmi otvorený. Preto musíme sústavne bojovať o zachovanie spisovnej slovenčiny nie iba vo výchovno-vzdelávacích ustanovizniach, ustanovizniach kultúry, v médiách, ale aj v bežnom živote. Národnostné práva využívame v prostrediach, kde žijeme, v lokálnych samosprávach. Tu sú naše predškolské ustanovizne, školy,

Informačno-politický týždenník

gymnáziá, tu sú naše kultúrno-umelecké spolky, domy kultúry, naše médiá. Tu využívame práva na úradné používanie jazyka a písem. Lokálne samosprávy na základe Zákona o lokálnych samosprávach by tiež mali aktívnejšie prispievať k zachovávaniu a rozvíjaniu našej slovenskej identity, čo nie je v súčasnosti vždy a všade práve tak. Aké riešenia – v rámci kompetencií NRSNM – ponúka vaša listina? – Budeme sa dožadovať legislatívneho rámca, ktorý bude zárukou účinnej činnosti Národnostnej rady a budeme sa usilovať čím väčší počet Slovákov aktívne integrovať a zapojiť do procesu plánovania a realizovania našej činnosti. Verejno-právne oprávnenia v štyroch oblastiach decentralizujeme tak, že vytvoríme náš parlament, našu vládu a naše ministerstvá. Všetci spolu sa budeme zasadzovať za viditeľnú a verejnú prácu a za účinné využívanie finančných prostriedkov. Ako aj doteraz, budú prísne kontrolované pravidlami, rozhodnutiami a plánmi i programami, čiže prioritami a finančnými plánmi, ktoré určujú komisie, výbory, Výkonný výbor Národnostnej rady a, samozrejme, členovia Národnostnej rady. Organizačnú štruktúru Národnostnej rady budeme aj naďalej zlepšovať. Budeme hľadať systémové riešenie pre činnosť každej komisie, pre činnosť všetkých štyroch výborov: Výboru pre kultúru, Výboru pre vzdelávanie, Výboru pre informovanie a Výboru pre úradné používanie jazyka a písem. Osobitnú pozornosť budeme venovať kapitálnym projektom, vytváraniu optimálnych podmienok v každom prostredí pre kultúrnu, vzdelávaciu a mediálnu činnosť vo všetkých našich prostrediach, čím v nadchádzajúcom období prioritou by mali byť Erdevík, Padina a Kulpín. Osobitný dôraz budeme dávať na naše festivaly a ustanoviz-

ne celomenšinového významu v oblasti vzdelávania, kultúry a médií. Budeme podporovať naše odborné združenia, edukovať naše kádre, pousilujeme sa v spolupráci s lokálnou samosprávou riešiť nehatenú činnosť kultúrno-umeleckých spolkov, zachovať programy v slovenskej reči vo všetkých rozhlasových staniciach, kde sa vysiela program v slovenskej reči, pracovať na pozdvihovaní slovenského povedomia a ľudovýchovnej činnosti. Aktívne riešiť všetky otvorené otázky, ktoré sa vyskytnú v procese demokratizácie a európskej integrácie nášho štátu. Jednou z priorít nám bude zapojiť sa do písania projektov, ktoré sa budú ponúkať z predprístupových fondov EÚ. Spolupracovať budeme s lokálnou samosprávou, pokrajinou a republikou. Partnerský vzťah aj naďalej budeme udržiavať so Slovenskou republikou, ktorá nám vždy ústretovo a s plným porozumením i uctievaním bola našou oporou a spojencom v zachovávaní a zveľaďovaní našej národnostnej a kultúrnej identity. Spoločné projekty aj naďalej budeme plánovať a realizovať s organizáciami a ustanovizňami dolnozemských Slovákov. Odkaz potenciálnym voličom... – Dňa 26. októbra záväzne vyjdite na voľby. Hlasujte podľa vlastného svedomia! Nezabudnite, kto bol s vami, kto vám vždy pomohol, kto pre vás loboval a otváral vám dvere aj tam, kde boli zavreté. Tešte sa z našich spoločných úspechov. Vážte si pozitívne výsledky práce. Buďte reálni, objektívni, rozhľadení, úprimní, nedajte sa ovplyvniť. Buďte vy. Nedovoľte, aby niekto iný hlasoval vo vašom mene. Hlasujte za listinu č. 1 – Slovenská identita – Anna Tomanová-Makanová.

• VOĽBY DO NÁRODNOSTNÝCH RÁD •

Voľby do národnostných rád PREDSTAVUJEME

Listina číslo 2 Liga Slovákov Vojvodiny – Ján Brna

Kto tvorí kandidačnú listinu? – Liga Slovákov Vojvodiny je občianske združenie podobne mysliacich ľudí, založené s cieľom zmeniť situáciu, v akej sa Slováci vo Vojvodine nachádzajú. Z tých dôvodov sa zúčastníme aj na voľbách do Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, a preto vám predstavíme kandidátky a kandidátov z našej listiny, za ktorých vieme, že si čestne budú vykonávať svoju funkciu. Sú to ľudia, ktorí vedia a môžu robiť ešte viac, aby zažilo úradné používanie nášho jazyka, utvoriť lepšie podmienky na vzdelávanie našich detí, na lepšie postavenie vojvodinských Slovákov. Sú to ľudia, ktorých poznáte, sú to vaši susedia, priatelia a rodáci. Listinu Ligy Slovákov Vojvodiny tvoria kandidátky a kandidáti: 1. Ján Litavský, riaditeľ RTV Obce Kovačica, Kovačica; 2. Ján Brna, učiteľ triednej vý-

učby, Báčsky Petrovec; 3. Jarmila Agarská, farmaceutická laborantka, Kysáč; 4. Adam Paľov, profesor, Aradáč; 5. Zdenko Kolár, Dipl. Ing. manažmentu, Selenča; 6. Mária Latásová, zdravotná pracovníčka, Šíd; 7. Ján Gages, zástupca predsedu ZO Kovačica, Kovačica; 8. Slađan Daniel Srdić, teológ, Jánošík; 9. Kristína Kevenská, profesorka dejepisu, Báčsky Petrovec; 10. Vladimír Povolný, podnikateľ, Padina; 11. Branko Mucha, podnikateľ, Kysáč; 12. Anna Pavelová-Koláriková, administratívna pracovníčka, Padina; 13. Žan Petrák, obchodník, Kovačica; 14. Ivan Marko, zámočník, Pančevo; 15. Antónia Zarecká, špec. profesionálna manažérka, Selenča; 16. Andrej Stano, poľnohospodár, Kovačica; 17. Michal Galadík, podnikateľ, Binguľa; 18. Nataša Šimeková, maturantka gymnázia, Berkasovo; 19. Ján Čáni, maliar, Báčsky Petrovec; 20. Jozef Provo-

• VOĽBY DO NÁRODNOSTNÝCH RÁD •

dovský, podnikateľ, Selenča; 21. Ivana Jašková, zdravotná sestra, Kovačica; 22. Darina Sucháneková, študentka, Kovačica; 23. Michal Poliak, poľnohospodársky mechanik – technik, Selenča; 24. Martina Čuvárová, zdravotná pracovníčka, Kovačica; 25. Ján Jánošík, stavebný technik, Aradáč; 26. Anna Feríková-Ivanovičová, architektka, Nový Sad; 27. Mariana Megová, študentka, Padina; 28. Miroslav Fabok, kamenár, Kulpín; 29. Miroslav Bažaľa, poľnohospodár, Lug. Odkaz potenciálnym voličom... – V nedeľu 26. októbra sa uskutočnia voľby do NRSNM. Iba v ten deň máte príležitosť niečo zmeniť v práci NR a podporiť všetkých tých, ktorí chcú robiť lepšie a viac pre vojvodinských Slovákov. Pozývame vás, aby ste sa zúčastnili vo voľbách a dali svoj hlas kandidátom z listiny Liga Slovákov Vojvodiny.

Práve preto, že môžeme a vieme robiť lepšie, v tejto predvolebnej kampani do Národnostnej rady nikto nemal odvahu s nami otvorene polemizovať o tom, ako zlepšiť postavenie Slovákov. Práve preto, že vedia, že naším cieľom je, aby všetci Slováci bez ohľadu na svoju politickú príslušnosť konečne boli rovnoprávni, neprestávajú klamstvá, zákulisné intrigy a útoky na nás. Nič z toho nás nezastaví, lebo vieme ako, a chceme, aby Slováci žili kvalitnejšie. Podporte nás v tom! Iba v nedeľu 26. októbra 2014 môžete rozhodnúť, aby niekto niečo naozaj rozhodol a urobil v záujme vojvodinských Slovákov, v záujme našich potrieb, našej kultúry a nášho života! Preto vás vyzývame na voľby do NRSNM a dajte svoj hlas listine Liga Slovákov Vojvodiny.

42 /4617/ 18. 10. 2014

Voľby do národnostných rád PREDSTAVUJEME

SLOVENSKÁ STRANA – Ján Paul, volebná listina číslo 5

Kto tvorí kandidačnú listinu? – SLOVENSKA STRANA rozhodla isť do národnostných volieb samostatne. Na volebnej listine SLOVENSKA STRANA - Ján Paul ktorá sa nachádza na volebnej listine pod číslom 5. sa nachádzajú odvážny a úspešní Slováci , študenti, podnikatelia, poľnohospodári ,penzisti , vysokovzdelaní ľudia , profesori , učitelia, umelci a služobnici Boží. Naši kandidáti sú prichystaní bojovať za dodržiavanie práv Slovákov a riešiť pálčivé problémy našej komunity ktoré terajší vedúci NRSNM skrývajú od verejnosti. SLOVENSKA STRANA je spoj energetických mladých ľudí a skúsenosť starších ktorí vládzu prebrať zodpovednosť . Mi zo SLOVENSKEJ STRANY na diele sme dokázali že je ochrane práv príslušníkov našej komunity naša priorita. Dokázali sme to v Kovačici a Padine v boji proti výstavbe nebezpečnej továrni. Petrovci ,Kulpine, Hložanach a Selenči sme to dokázali rušením samozdanenia, ktorí vedúci obce protizákonne naplácali a Ústavný sud ich na našu iniciatívu vyhlásil nezákonným. a tak sme zastavili obkradzanie občanov V. Kysači sme prinútili ZIG a Vode Vojvodine, aby začali kopať kanály v okolitých poliach atd. Mi sme známi pracovať pre dobro celku a byť korektný a spoľahlivý partner predstaviteľov Republiky Srbska a Republiky Slovenska . Našim cieľom je zjednotiť

www.hl.rs

všetkých Slovákov a ochrániť ich pravá a slobody. Ktoré sú, podľa mienky členov listiny, v tejto chvíli najdôležitejšie problémy v slovenskom národnostnom spoločenstve v Srbsku? – Najdôležitejší problém Slovákov v Srbsku je nezamestnanosť, ktorá vyvolala hromadnú migráciu mladých do zahraničia...1991 nás bolo v Srbsku po popise ( 67 000) a 2012 (52000), stým že ostatných dva- tri roky na tisíce mladych ľudi odchádzajú z celou svojou rodinou z krajiny , takže ak nedoriešime rýchlo problém zamestnávania , bojím sa že mladých viac nebude ani malých a ani veľkých prostrediach kde Slováci žijú. - Ako druhy veľký problém Slovákov v Srbsku je ťažká ač katastrofálna situácia v poľnohospodárstve od ktorej viac ako 90 % žije, a nič sa nerobí na tom aby sa stvorili podmienky za investície do tej oblasti ktorá je dôležitá za vytváranie nových pracovných miest. - Ako tretí veľký problém vidíme vtom že sa práva a slobody našich príslušníkov nectia. Nad blíž 10000 Slovákov Kovačici a Padine sa koná diskriminácia protiprávnou súdnou exekúciou a ohrozuje sa ich existencia, taktiež sa prostrediach kde Slováci žijú (Kovačica, Janošik,Aradač,Stara Pazova, ) plánujú protiprávne stavať sklady a továrne ktoré prerábajú kancerogény priemyselný odpad. Všetky tieto problémy sa dajú

Informačno-politický týždenník

doriešiť, a veľký diel tých problémov nastalo neaktvitou NR a jej vedenia, preto že 10 rokov skrývali problémy Slovákov od verejnosti a odmietali ich doriešiť, pravdepodobne vôbec nechceli za nich ani počuť. Problémy jesto aj v kultúry, ale tie sa dajú ľahko doriešiť keď NR bude transparentne pracovať a keď sa bude vedieť presne koľko peňazí kto aj začo ich dostáva. V minulom perióde sa prostriedky ktoré NRSNM dával na kultúru potrovili na „Vybor za kultúru“ a iba omrvinka čo sa zvýšila, stihla do kulturno-umeleckých spolkov. Aj v oblasti informovania a lokálneho informovania sú žiaduce zmeny k lepšiemu, preto že lokálne médiá kontrolujú politické strany ktoré sú pri moci, kontrolujú ich tak že odvysielajú informácie (dezinformácie) iba tie ktoré im zodpovedajú. Politické strany používajú médiá za manipuláciu a diskrimináciu občanov (ako to bolo prípad v Kovačici kde RTV OK počas protestov proti nebezpečnej továrni a z vysielania zo zasadnutia zhromaždenia obci. Tak je to aj z novinami , „Hlas ľudu“ ktoré sa nebavia vôbec problémami Slovákov. Podľa“ Hlas ľudu“ Slováci iba tancujú a oslavujú. Nedáva sa ani jedna informácia o aktivitách opozícii v NRSNM a keď sa aj stane že prenesú informáciu o problému ktorí sa nedá skryť, tak sa snažia ho tak opísať aby to dokonca dopadlo že to vôbec nie je žiadny problém. Aké riešenia – v rámci kompetencií NRSNM – ponúka vaša listina? – Slovenska strana vidí riešenie dôležitých problémov , zapojením NRSNM do ochrany práv a slobôd Slovákov pred štátnymi inštitúciami v Srbsku čo je v rámci kompetencii NR . NR sa musí čim skorej zapojiť

aj do oblasti ekonómii a zlepšiť spoluprácu zo štátnymi inštitúciami Srbska a R. Slovenska , preto že kontakty už jestvujú, ale sa musia využiť a usmerniť a priorita NR musí bit dovádzanie investorov do prostrediach kde žijú Slováci a tak vytvárať pracovne mesta pre mladých a stým zlepšiť sociálne podmienky Slovákov lebo bez otvárania pracovných miest a bez investícií do poľnohospodárstva od ktorého 95% Slovákov žije, bez remeselníctva a zlepšovania sociálnych podmienkou , nieto nám spas ani v kultúre a ani školstve. Ak to neurobíme za 10 rokov nebude mat kto sa baviť kultúrou a kto isť do školí. Taktiež v rámci kompetencii NR musí bit kontrola práci v školstve a vytváranie lepších podmienkou pre škoľovanie Slovákov v Srbsku, preto že podporovanie školenia v R. Slovensko , podporuje aj migráciu mladých. Odkaz potenciálnym voličom... – Vážený voliči ,Listina číslo 5. SLOVENSKA STRANA - Ján Paul nastupuje s reálnym programom, ktorého cieľom je zvýšiť sociálne podmienky a zastaviť emigráciu Slovákov z krajiny. Cieľom nám je zastaviť diskrimináciu a ponižovanie príslušníkov našej komunity a pomôcť všetkým slovenskym druženim, spolkom a cirkvám. Naše heslo „Národ si nárokuje pravdu!“ hovorí že vždy bojujeme proti klientelizmu a ZA transparentnosť v práci . Naši členovia NR budú aktívny a energicky ako aj doteraz a práve iniciátori zmien a nových myšlienok. Iba na tento spôsob si zachováme našu rodinu a naša práva na reč, písmo, tradíciu a kultúru. Preto hlasujte za číslo 5. SLOVENSKA STRANA-Jan Paul Slovenská strana V súlade so žiadosťou nositeľa listiny zverejňujeme odpovede v autentickej podobe bez redakčnej úpravy. Red.

• VOĽBY DO NÁRODNOSTNÝCH RÁD •

EUROKOMPAS 2014

Oto Filip

Správa Európskej komisie

v smere vzniku modernej, bohatej a dynamickej spoločnosti. Svojráznymi kontrolnými etapami na takejto púti sú periodické a ročné správy Európskej komisie, ktorá je poverená dennodenným riadením EÚ a zodpovedná za navrhovanie jej zákonov, uplatnenie rozhodnutí a rešpektovanie zmlúv. Najnovšiu z takýchto správ s názvom Správa o pokroku Srbska na

 LETMO

dilema: musí práve pokročilá jeseň i blížiaca sa zima byť top stavbárskym obdobím? To neadekvátne načasovanie neplatí len pre investorov a stavbárov. V dosť krajín vo svete jazdný poriadok medzimestskej a inej dopravy je stálicou, platiacou všetkých sedem dní v týždni. U nás sa však doprava preriedi práve v dňoch víkendu, keď sa mnohokrát cestuje najviac: na návštevy, na vidiek, za známymi, domov k rodičom alebo len tak – turisticky. Do okolia Nového Sadu sa na jednotlivých reláciách počet autobusov vie dokonca viacnásobne znížiť. Nuž čo, žijeme vo svete nelogickostí. Možno na ne naraziť na každom kroku. Napríklad pri prvom mestskom semafore, kde nad upozorňujúcim zvončekom píše: len pre nevidiacich. Lenže nie je jasné, ako si to ľudia s ohrozeným zrakom prečítajú? Veď sa väčšina z nich najčastejšie pretĺka životom sama...

• VOĽBY DO NÁRODNOSTNÝCH RÁD •

INÝ NÁHĽAD

Oto Filip

Načasovanie

edieť plánovať je fajn, organizovať ešte lepšie. Ibaže realizácia plánov akosi pričasto má nezdravé základy. Babie alebo michalské leto nás všetkých azda bezvýhradne potešilo. Veď sa každý dinár usporený na vykurovaní zíde v tejto kríze na čosi iné: plátanie finančných dier spáchaných počas leta a dovoleniek, vyrovnávanie nedoplatkov alebo jednoducho na bežnú rodinnú spotrebu. Súčasný obyvateľ či návštevník Nového Sadu si v týchto dňoch musí okrem svojich finančných záťaží všimnúť i čosi iné – stavebný boom. V meste sa na infraštruktúre pracuje vo veľkom a intenzívne: plátajú sa vozovky, inštalujú rôzne potrubia, stavajú ďalšie cesty. Zatiaľ je to v poriadku, len aby počasie žičilo. Ktosi takéto tempo spája aj s nutnosťou stroviť schválené prostriedky do konca roku. Čo však keď zase nastúpia dni bohaté na dažde? Zrejme sa s nimi vyplaví aj

ceste do Európskej únie premiérovi Aleksandrovi Vučićovi odovzdal 8. októbra vedúci Delegácie EÚ v Srbsku Michael Davenport. V nej sa konštatuje, že Srbsko zdolalo dôležitú prácu, na základe čoho získalo najlepšie hodnotenie v našom regióne. Premiér Vučić na konto správy kvitoval, že sú v nej niektoré politické stanoviská, o ktorých možno debatovať. Následne vyjadril vďaku Európskej komisii za to, že chápe ťažké ťahy, ktoré vláda musí a bude realizovať v oblasti hospodárstva. Tlmočil spokojnosť s hodnotením regionálnej politiky, vyzdvihujúc, že sa Srbsko naďalej bude angažovať na zachovaní plnej regionálnej bezpečnosti. Michael Davenport toho 8. októbra zhodnotil, že ide o veľmi dô-

Ďuro Varga

predošlých prístupových skúseností iných štátov jasne vyplýva, že sa na základe rozvážnych a cieľavedomých reforiem osud jednej krajiny môže zmeniť na lepšie za dosť krátke obdobie. Vyžaduje si to nevyhnutné, kvalifikované a kvalitné politické vedenie, národnú jednotu, dakedy aj schvaľovanie ťažkých rozhodnutí. Kladné zmeny môže dosiahnuť aj Srbsko. Samozrejme, za stálej podpory Európskej únie a jej členov, odzrkadľujúcej sa vo financovaní projektov, technických radách, zveľadení a zmenách zákonodarstva a jeho uplatnení, ako aj v radách o účinnej a transparentnej štátnej správe. Na ceste eurointegrácie naša krajina má jedinečnú historickú príležitosť rozvíjať sa

ležitý dátum tak pre Srbsko, ako aj pre Európsku úniu, odkazujúc, že napriek všetkým ťažkostiam a skúškam prístupové rokovania plynú podľa plánu, bez mrhania časom. Okrem Správy o pokroku Srbska v roku 2014 Európska komisia zverejnila v rovnaký októbrový deň i sprievodný dokument menom Stratégia rozšírenia a kľúčové skúšky (EÚ) v rokoch 2014 – 2015. Celkový záver na základe európskej správy o Srbsku by sa azda dal vystihnúť slovami, že sme vo väčšine oblastí, dôležitých z aspektu smerovania k únii, dosiahli pokrok. Sú v nej aj niektoré výčitky, týkajúce sa dosť pomalej realizácie reforiem a meškania v uplatnení zmluvy z dialógu s Prištinou. Na konto toho treba podotknúť, že Srbsko získalo pozitívne hodnotenie za ochotu pokračovať v dialógu s Prištinou, ktorý je v poslednom období spomalený. Preto Európa kvituje, že je potrebný nový elán s cieľom riešenia ďalších kľúčových otázok a otvorenia novej fázy normalizácie vzťahov Belehradu a Prištiny. (V budúcom čísle: Tézy a antitézy)

42 /4617/ 18. 10. 2014

Týždeň Z OKRÚHLEHO STOLA NSNV

akcie budú ponúknuté zamestnancom – ak o ne budú mať záujem. Prirodzene, ak ani oni nebudú mať záujem o akcie, médium zanikne. Predstaviteľka agentúry BIRN Tanja Maksićová povedala, že teoreticky „verejný súbeh je najlepší model privatizácie“, avšak zostáva do 1. júla 2015, poznamenala, že v praxi dokedy sa všetky médiá „sú početné nedopatremajú sprivatizovať. nia“. Na ich odstránenie Okrem vyššie spomeje málo času a lokálne nutého „jasného“ záve- Veľa dôvodov na zamyslenie. Záber z diskusie samosprávy sa k proceru vzišiel aj nasledujúci: o budúcnosti médií v NSNV. su privatizácie stavajú treba podnietiť lokálne ležérne, ani čo by rátali samosprávy, aby uvažovali o svojich záväzkoch v tomto transformácii, znie: uvažujte už teraz s tým, že veci sa riešia samy sebou. kontexte. Zástupcovia lokálnych o tom, čo podniknete, ak konkrétne Ako výnimky v tomto kontexte médií, cechových a civilných or- médium nikto nebude chcieť kúpiť... predseda NDNV Nedim Sejdinović Tlmočiac ustanovenia nového uviedol štyri obce: Kanjižu, Kovin, ganizácií od lokálnych samospráv očakávajú, že „aspoň neznížia pro- zákona o informovaní štátny ta- Pančevo a Vrbas. Branka Krkljušová striedky, ktoré doteraz dávali, na jomník Saša Mirković (má v kom- z Agentúry pre privatizáciu povedaspolufinancovanie médií. Jeden z petencii médiá), podčiarkol, že ak la, že záujem o médiá podliehajúce odkazov médiám, ktoré podliehajú nebude záujemcov o kúpu médií, procesu privatizácie je veľký.

Času málo, neznámych veľa Juraj Bartoš

édiá, ktoré môžu byť ohrozené privatizáciou, tak menšinové, ako aj ostatné, sa už „nemusia obávať“. Keďže, podobne ako predchádzajúce zákonné riešenia, ani aktuálne predpisy podrobne nerozpracovali proces transformácie, ich budúcnosť „môže byť chránená inými, podzákonnými aktmi“, povedal Rade Veljanovski, moderátor okrúhleho stola v Nezávislom spolku novinárov Vojvodiny (10. októbra). Tie však ešte len treba vypracovať, v pomerne krátkom období, ktoré

OPÝTALI SME SA ZA VÁS

VEĽTRH TVORIVOSTI VIDIECKYCH ŽIEN V APATINE

Zrkadlový obraz Vojvodinský kolorit na jednom mieste Oto Filip

naliehavých otázkach dneška rokuje sa nielen na pôde Spojených národov či Európskej únie, na úrovni globálnych a regionálnych organizácií, pri stretnutiach štátnikov, ale aj na rôznych bezpečnostných fórach. Jedno z nich je Belehradské bezpečnostné fórum prebiehajúce na rozhraní septembra a októbra v našom hlavnom meste, ďalšie je slovenský Globsec, konajúci sa v Bratislave. – Čo vlastne znamená táto skratka, čo je za ňou? – opýtali sme sa vojenského pridelenca na Zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v Belehrade plukovníka Ing. Jozefa Vystavela. – Globsec alebo Global Security forum je bezpečnostná konferencia, ktorú organizuje v prvom rade Slovenská atlantická komisia. Je to mimovládna organizácia s podporou Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a Ministerstva obrany. Cieľom je diskutovať o rôznych problémoch dneška, nielen na odbornej úrovni expertov na bezpečnostné otázky, ale aj politikov. Vlastne Belehradské bezpečnostné fórum je zrkadlovým obrazom Globsecu. Slovenská republika od začiatku participuje aktívne pri príprave vášho fóra. Napríklad tento rok naše Ministerstvo zahraničných vecí zase podporilo Belehradské bezpečnostné fórum, konkrétne sumou desaťtisíc eur. V podstate sme aj tento rok tu u vás mali expertov, či už bývalých funkcionárov Ministerstva zahraničných vecí alebo Ministerstva obrany, alebo analytikov, ktorí sa ho aktívne zúčastňujú. Riešia sa rôzne otázky, samozrejme, v prvom rade otázka Ukrajiny. Aj Globsec na Slovensku, ktorý bol v polovici mája, aj vaše Belehradské fórum sa hlavne upriamili na vývoj situácie na Ukrajine, najmä na to, ako tá bude ovplyvňovať ďalšiu bezpečnostnú situáciu v Európe.

www.hl.rs

Jasmina Pániková

skutočný pokrok nielen v organizácii veľtrhu, ale aj v účasti ženských spolkov. „V tomto roku stredu 15. októbra si v celom svete pri- na veľtrh prišlo viac ako 1 500 žien, čo je oveľa pomenuli Deň vidieckych žien, avšak viac, než bolo plánované, a oveľa viac, než ich vojvodinské vidiecke ženy tento dátum bolo pred desiatimi rokmi,“ hovorí tajomník oslávili už v sobotu 11. októbra. V ten deň Vasin. „Vtedy bolo menej ženských spolkov sa v Apatine zišli predstaviteľky viac ako 160 a tento počet, ktorý tu dnes máme, potvrdzuje nielen početnosť združení žien, ale aj uvedomelosť o vlastných potenciáloch. Veď práve tieto ženy majú kľúčovú úlohu v rozvoji vidieckych oblastí, čo máme aj potvrdené. V niektorých osadách organizovanie určitých podujatí na seba prevzali združenia žien a automaticky ich zdvihli na vyššiu úroveň.“ Tajomník Vasin tento veľtrh pomenoval najkrajšou karavánou vo Vojvodine. A skutočne tak aj bolo. V hlavnej apatinskej ulici, pod konármi storočných líp a gašSvoju zručnosť prezentovali aj Lužanky tanov, sa šírila vôňa koláčov, ručne vojvodinských ženských spolkov a na Veľtrhu zhotovených mydiel a pestrosť ručných prác tvorivosti vidieckych žien vo Vojvodine pre- lákala pozornosť každého návštevníka. Medzi zentovali ručné práce, kulinárske špeciality a početnými stánkami svoje miesto mali aj Slotradíciu svojho národa. venky. Svoju prácu prezentovali ženy z Jánošíka, Veľtrh prebiehal po šiestykrát a aj tentoraz ho Kysáča, Lugu, Kovačice, Padiny, Vojlovice atď. podporil Pokrajinský sekretariát pre hospodárV rámci veľtrhu desaťročné pôsobenie oslávil stvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť. Tajomník aj Ústav pre rodovú rovnosť. Na svojom stánku rezortného sekretariátu Miroslav Vasin pre náš predstavili kolekciu najlepších suvenírov, ktoré týždenník povedal, že je každoročne viditeľný vyrobili členky ženských spolkov.

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

HOSPODÁRSKE TRENDY

Bublina na prasknutie Oto Filip

ekonomike je možno najlepšie uplatniť návod: čo bolo, bolo. Oveľa významnejšie je totiž to, čo práve je a čo bude. Jasnejšie, čo môže a musí byť. Lebo aj čas sa stáva mimoriadne náročnou kategóriu, zvlášť vtedy, keď ho je málo. Záväzkov je toľko, že ťažko povedať, čomu sa treba skôr venovať: či legislatívnym reformám a investičnému ovzdušiu, či problémom podnikov, ktoré musia prestavať štruktúru, alebo nachádzaniu strategických partnerov, či reformám verejných podnikov alebo boju proti sivej ekonomike, či opatreniam fiškálnej konsolidácie alebo reforme verejnej správy… Od všetkého čosi závisí a všetko je pritom tesne navzájom späté. Bez rastu exportu a investícií, bez lepšej produktivity a zveľadenia konkurencieschopnosti nemožno ani len snívať o zotavení hospodárstva. Chaotická tranzícia v minulosti, neadekvátne riadenie

zmien, opieranie sa o domáci dopyt, nízka konkurenčnosť a skromná produktivita a problematická štruktúra investícií mali ozaj zhubné následky. Výroba riadne ustúpila pred obchodom, kým priemysel, ktorý sa mohol stať zlatou baňou na zamestnávanie, natoľko klesol, že namiesto 1 250 000 ľudí v roku 1989 dnes zamestnáva len 250 000 – päťkrát menej. Verejné podniky sú osobitnou kapitolou, keďže vážne dusia verejné financie. Ak sa ten problém nerieši súbežne s fiškálnou konsolidáciou, zmenšenie platov a penzií bude zbytočnou obeťou, upozorňuje redaktor odborného časopisu Makroekonomické analýzy a trendy (MAT) Dr. Vladimir Vučković. Uvádza, že verejné podniky daňových poplatníkov ročne stoja okolo miliardy eur, čo znamená, že sa ich ekonomická politika musí konečne a rýchlo meniť v smere prechodu na trhové ceny, zmeny spôsobu riadenia, nastolenie praxe, že sa dodaný tovar musí (za)platiť.

Aby všetko bolo ešte horšie, okrem týchto negatívnych stálic, klesajúce trendy poznačili bezmála všetky letné ekonomické aktivity. Celková priemyselná výroba bola v auguste až o trinásť percent menšia než pred rokom. K tomu najvýraz- Následky záplav budeme cítiť ešte dlho nejšie prispel pokles v elektrohospodárstve (40 percent) rých je dokonca 247 parafiškálnych. a baníctve (24 percent) spôsobený Odchádzajú na to stovky miliárd v májovými záplavami. Klesla aj výro- situácii, keď finančné zdroje riadne ba spracovateľského priemyslu, niet viaznu. Všetky nedôslednosti a nebadateľnejších náznakov oživenia zodpovednosť sa nám veľmi rýchlo môžu vypomstiť v podobe rastu investičných aktivít. Celkové reformy, veľmi náročné, inflácie. Veď obedu zdarma niet. potrebujeme viac než kedykoľvek Ani dlhšieho života na tzv. sekeru. predtým. Tak isto fiškálnu konso- Pokusy boli, všetky ale zlyhali. A to je lidáciu, opatrenia na oživenie hos- i odpoveď na otázku, čo načim robiť: podárskeho rastu, zbavovanie sa to, čo sa v každej ekonomike musí. všetkých záťaží, ktoré hospodárstvo Produkovať, správať sa racionálne, na sklenených nohách už neunesie. s príjmami reálne a zodpovedne NALED pred niekoľkými dňami kvi- nakladať. Aby tá finančná bublina toval, že hospodárstvo platí až 384 nepraskla. Následky toho pocítili mimodaňových poplatkov, z kto- by sme všetci. Bez výnimky.

ĽUDIA BEZ STRECHY NAD HLAVOU

Osud – niekomu kat, inému brat O. Filip

oľko žije u nás bezdomovcov, nevie presne dnes azda nikto povedať. Štatistika totiž pokrýva len tých, ktorí sa pred troma rokmi zúčastnili v sčítaní obyvateľstva. Keďže kríza vyčíňa ďalej, reálne treba predpokladať, že ich je v súčasnosti o poznanie viac než ich bolo vtedy. Ťažkými životnými osudmi ľudí na okraji spoločenského záujmu sa zaoberá prvá v súpiske špeciálnych štatistických publikácií, ktorá uzrela svetlo sveta 10. októbra. Jej názov je Bezdomovci, autorkou prof. Dr. Mirjana Bobićová, jej cieľ prispieť k rozboru demografických, sociálnych, ekonomických a iných charakteristík jednotlivých kategórií obyvateľstva. V konkrétnom prípade zvlášť citlivej a veľmi odstavenej spoločenskej skupiny. • TÝŽDEŇ •

Jeden z tých v Novom Sade Reč údajov naznačuje, že je u nás 18 287 bezdomovcov, z ktorých až 97,6 percenta alebo 17 842 tzv. sekundárnych. Sú to osoby žijúce v objektoch, do ktorých ich zaradila bieda, nutnosť, kríza, trápenie: šopy, vlečky, vagóny, pivnice, stany,

tzv. kartónové, čiže nehygienické osídlenia. Slovom favely, akých je zvlášť v hlavnom meste a jeho predmestiach dosť. Skutočných alebo primárnych bezdomovcov, takých, ktorí nemajú žiadnu adresu a žijú na ulici, v parku, pod mostom, je 2,4 percenta alebo 445 osôb. Takmer štyridsať percent bezdomovcov je v regióne Belehradu, najmenej ich je vo Vojvodine: štrnásť percent. Počet mužov a žien je takmer vyrovnaný, s tým, že je aj tu Vojvodina malou výnimkou: v nej je 53 percent mužov bezdomovcov, kým žien je 47 percent. Priemerný vek bezdomovcov je 38 rokov – žien 39,5 roka, mužov 36,7 roka. Ako je už konštatované, týchto osôb, žijúcich na okraji spoločenského záujmu, je najviac v meste Belehrad – 7 129, z čoho predovšetkým v obciach Nový Belehrad (1 575) a Palilula (1 025). Na druhej

pozícii je Niš so 775, na tretej Nový Sad s 623 bezdomovcov. Napriek zaužívanej mienke, že v prípade ľudí bez strechy nad hlavou najčastejšie ide o alkoholikov lenivých pracovať, samotný život to často dementuje. Jedným je bratom, iným katom. Ide o sociálne ohrozené osoby, o ľudí, ktorých biedu spôsobila nešťastná súhra okolností, o obete transformácie a rôznych druhov závislostí. Priemerný profil nášho bezdomovca je: ide o muža vo veku 55 až 59 rokov, ktorý má nízke vzdelanie a buď je nezamestnaný alebo má málo zaplatenú prácu. Často holduje alkoholu, droge, hazardu. Zo všetkého ho azda najviac trápi nadchádzajúca zima a každodenne hlad. Teda je človekom, ktorému treba pomáhať, či už ide o spoločnosť, dobročinné alebo iné organizácie. Lebo je postoj k nemu aj naším zrkadlom...

42 /4617/ 18. 10. 2014

Naša téma  ANKETA



Čitatelia o Hlase ľudu

Mária Kolárová z Jánošíka: – Rada čítam Hlas ľudu a vždy ho prečítam celý, aj keď ma niektoré témy menej zaujímajú. Najviac ma zaujíma rubrika Ľudia a diania, ktorú stále volám Z našich osád, lebo sa prostredníctvom tejto rubriky určitým spôsobom navzájom spoznávame. Politika ma veľmi nezaujíma, ale vedomá som si tohto, že je nevyhnutná aj v našom týždenníku. Pravdaže, chcela by som, keby bolo viac textov o našej osade a o všetkých menších osadách. J. P-á ***

Hlas ľudu (už) 70-ročný

oviny, to nie sú iba popísané a vytlačené strany, uschované výstrižky či celé ročníky. Sú to aj ľudia a spomienky. Ľudia, ktorí stáli a stoja pri zrode nášho jediného slovenského týždenníka v Srbsku, ktorí ho expedujú, ktorí ho čítajú. Ľudia so svojimi spomienkami, na ktoré bývame spravidla zvedaví práve pri oslave Dňa Hlasu ľudu. Tak je to i tentoraz, pri oslave 70. výročia našich novín. Žiaľ, ľudia odchádzajú. Dokonca pri finalizácii tohto nášho slávnostného čísla, pri oprašovaní dávnejších i menej dávnych spomienok z dejín, či zo života Hlasu ľudu, odišiel z našich radov jeden z bývalých šéfredaktorov Andrej Čelovský. Odišiel so svojimi spomienkami. Do spomienok. Hlasľudovských. A. F. Foto: O. Filip

O TEMPORA, O MORES!

Noviňiiiii! Vladimír Pucovský

„N Jozef Hodolič z Petrovca: – V našej rodine je Hlas ľudu prítomný viac ako 60 rokov a už viac ako 35 rokov ho odberám aj ja. Predovšetkým preto, že je to moja materinská reč. Zvyk čítať po slovensky mám od môjho otca a teraz ho ja prenášam na svoje deti a vnúčence. Nuž a keď ide o obsah, niekedy je lepší, inokedy slabší, ale o všetkom, čo sa deje vôkol nás, môžeme si prečítať aj v novinách. Najviac ma zaujímajú príspevky o poľnohospodárstve, zo športu a z cirkvi. Zvlášť ma teší, že sa píše aj o malých dedinkách, akými sú Biele Blato, Lug, Višnjićevo, Hajdušica, kde je už málo Slovákov a asimilujú sa. V. H.

www.hl.rs

ovinárom“ Hlasu ľudu som sa stal v mladom veku, asi ako deväťročný. Slovo „novinár“ je síce v úvodzovkách, lebo tak kedysi v Petrovci volali podomových predavačov Hlasu ľudu. – Buľkeská, Kňazova, Šimandra a Drakova sú ulice, kde budeš predávať noviny, – povedal mi administrátor báči Števo Labát, zvaný Singer. – A nesprobuj zabehávať do druhých ulíc, – doložil. Zabehávať znamenalo predať výtlačky novín v rajóne iného chlapca – kolportéra. Prial som si predávať v Psej ulici, kde som býval, ale ten „lukratívny“ rajón bol už obsadený. Nuž aj ja som otváral dvere na každom dome a hlasne kričal: „Noviňiiiii!“ Výtlačok stál päť dinárov. To boli časy! Za ten peniaz noviny dnes nekúpiš ani v Kyseľovej šope pri Drágovskej bare. Časom som si zvykol na svoj pracovný priestor, za tých pár rokov mi štvorica ulíc vari prirástla k srdcu. I dnes ich tak volám.

Informačno-politický týždenník

Buľkeská, Kňazova, Šimandra, Drakova znie melodickejšie ako 28. októbra, Janka Kráľa, Októbrovej revolúcie či Janka Čmelíka. Počas roznášania novín v tých uliciach ma trikrát pohrýzli psi, no ani to ma neodvrátilo pokračovať v distribúcii slovenského tlačeného slova. Po pár rokoch sa mi splnilo želanie. Predával som noviny v Psej ulici a do môjho rajónu patrili aj bočné uličky zavesené na Ulicu Masarykovu. Bol to môj kraj. Vedel som, v ktorom dome vždy kúpia noviny a v ktorom ich nikdy nekúpia. Tam som dvercia ani neotváral. Výnimkou bol dom v Jánošíkovej ulici. Tam som vždy poriadne do dvora zakričal: „Noviňiiiii!“, hoci Hlas ľudu nikdy nekúpili. Chcel som počuť argumentované zdôvodnenie gazdinej. – Ňenačim, ňimame kedi čítať. Táme do bare, – znelo raz vysvetlenie, čo bolo celkom pochopiteľné, keďže močidlo pri Majerovej fabrike, kde máčajú konope, nie je vhodné miesto na čítanie Hlasu ľudu.

Raz som nemusel ani otvoriť dvere. „Ňanička“ bola na ulici. Ponúkol som jej noviny. – Ňenačim. Ňeviďíš, že kaľím? – ozvala sa z rebríka opretého o biele priečelie domu. Na rukách sa jej belelo vápno. Ďalší oprávnený dôvod na odmietnutie mojej ponuky. Keď som sa stal dvanásť- – trinásťročným mládencom, zdalo sa mi, že sa takému nepatrí po uliciach vykrikovať: „Noviňiiiii!“ Skoncoval som s prácou „novinára“. Pripomínam, že žiadosť o úhradu za strach a bolesti spôsobené psími zubami som si od majiteľov psov nevymáhal. Ako spomienka na „novinárske“ dni stačí, že mi zostali dve jazvy na pravom stehne. Aj to je aspoň niečo. * * * Náhoda, či skôr spleť búrlivých udalostí zavinila, že som začal do Hlasu ľudu písať. V roku 1963 po doštudovaní na Filologickej fakulte v Belehrade mi udelili štipendium irackej vlády na dvojročné postgraduálne štúdium na univerzite v Bagdade. V deviaty deň • NAŠA TÉMA •

po mojom príchode do Bagdadu sa udial štátny prevrat a týždeň po ňom veľké rinčanie zbraní, ktoré nazvali revolúciou, hoci vlastne išlo o zúčtovanie armády s dovtedy vládnucou Stranou arabskej socialistickej obrody. Boli to udalosti, po akých bažia všetky noviny. Pomyslel som si, že by nebolo od veci posielať o nich správy z pravej ruky do novín v Petrovci. Keď sa stav upokojil, písal som o živote, pomeroch a zvykoch v exotickej krajine. Písal som o návšteve Babylonu a ďalších historických miestach na pôde bývalej Mezopotámie, no prišli na rad i reportáže z ciest do okolitých arabských krajín, takže v tlači vyšli aj zápisky z Jeruzalema, Ammánu, Sýrie... Veľkým potešením pre mňa bolo, keď som do metropoly na Tigrise začal dostávať Hlas ľudu. Báči Števo Singer sa postaral o príjemné prekvapenie, ktoré potrvalo takmer dva roky. Po prvom roku som prišiel na prázdniny do Petrovca. Počas dovoleniek v redakcii Hlasu ľudu potrebovali posilu. Potešilo ma, keď mi ponúkli zastúpiť dovo-

lenkujúcich novinárov. V jeseň nasledoval návrat do Bagdadu, teraz už s trochou nadobudnutej skúsenosti, ako sa robia noviny. Zasa putovali články do redakcie a v budúcom roku, po definitívnom návrate domov, zasa práca v budove naproti Taussigovmu skladu. Iba do jesene. Vtedy som odišiel na vojenčinu. Báči Števo ešte raz zistil moju adresu a Hlas ľudu mi neraz spríjemnil chvíle strávené v uniforme. * * * Po vojenčine som asi pol roka márne hľadal prácu vo svojom odbore. V roku 1967 sa redakcia Hlasu ľudu začala rozrastať. Prijímali väčší počet mladých ľudí. Oslovili aj mňa, aby som z Obecnej knižnice, kde som sa medzičasom zamestnal ako riaditeľ, prešiel do redakcie. Dynamická práca v novinách bola pútavejšia ako pôsobenie v knižnici, a tým sa moje asi štvormesačné, a v živote jediné, riaditeľovanie i skončilo. V redakcii som pracoval v rokoch 1967 až 1977. Na väčšinu toho obdobia mám pekné spomienky. Najmä na dobré pracovné ovzdušie, skoro nadšenie

z práce. Boli sme pripravení pracovať pre noviny od rána do noci. To sa doslovne uskutočnilo v auguste roku 1968 počas okupácie Československa. Hlas ľudu vtedy vychádzal ako denník a distribuoval sa tisícom československých turistov, ktorých „bratská pomoc“ zastihla na dovolenke v Juhoslávii. Ráno sme chodili do práce, pripravili číslo a pred polnocou, keď ho vytlačili, autom sme odvážali noviny do punktov, kde boli turisti ubytovaní. Domov sme sa vracali na svitaní. Šichta prakticky trvala 24 hodín. Príkladným bol náš vzťah k novinám. Záležalo nám, aby sme boli v kontakte s čitateľmi, usporadúvali sme stretnutia, okrúhle stoly, živé noviny... Vrcholom bola akcia pod heslom Hlas ľudu do každej rodiny. Vytýčili sme si za cieľ zvýšiť náklad novín na 10 000 výtlačkov. Boli sme blízko vysokopostavenej latky – náklad dosiahol ponad 8-tisíc výtlačkov, aký nikdy predtým a nikdy po tom nebol. Hovorí sa, že žurnalistika je krásne povolanie, ktoré treba vedieť načas opustiť. Roku 1977

som z redakcie odišiel. Naskytla sa mi príležitosť robiť to, čo som vyštudoval. Kamaráti z redakcie zostali aj naďalej kamarátmi. Žiaľ, ich rady už zredli. Dodnes som verným, niekedy trochu kritickým čitateľom Hlasu ľudu. Rád si prečítam najmä riadky z pera Juraja Bartoša, Moniky Necpálovej, Ota Filipa, pravidelnú rubriku Kataríny Verešovej, tiež jazykovú poradňu Anny Horvátovej, ale zároveň sa aj pohoršujem nad častým výskytom nesprávne napísaných cudzích názvov a mien. Bývam v uličke prilepenej k Psej ulici. Jánošíkova ulica mi je o polovicu bližšie ako kedysi z rodičovského domu v Psej ulici. Cesta z domu do centra a späť ma vedie popred Jánošíkovu ulicu. Nezabočím do nej. Veď, načo. Už tam nie je starý dom s bielymi stenami. Nie sú tam ani sčerneté drevené dvere, aby som ich otvoril a zvolal: „Noviňiiiii!“ Ženička, kvôli ktorej som to vykrikoval, dávno „okaľila“ všetky steny a ponamáčala všetky konope. Nemal by mi kto odpovedať očakávané: „Ňenačim, ňimame kedi čítať“.

K NEDOŽITEJ SEDEMDESIATKE ROVESNÍKA HLASU ĽUDU VLADIMÍRA DORČU

Potulky s Vladom Jarmila Pálenkášová

eraz sme v trojici Vlado, Pavel Kaňa a ja šli aj do Pivnice. Pivnica bola vždy vďačným terénom, lebo ľudia boli srdeční, prostorekí a úprimní. Lenže ak sa stalo, čo sa občas stávalo, že sme mali prvú zastávku už na hložianskej Maríne, kde sa podával, údajne, správne ochladený pelinkovac, vedela som, koľká bije. Po druhom poháriku mi Vlado odovzdal kľúče od auta, lebo, ani kolega Kaňa sa netváril, že je chorý, a tak v družnej debate sme sa dostali do Pivnice. – Tu zastav, – prikázal mi Vlado, keď sme dorazili do stredu osady. Vyšiel von z auta, zamieril do dedinskej krčmy, s poznámkou, že si len preverí, či sú jeho kamaráti ľudia od reči. • NAŠA TÉMA •

Na obrátení sa vrátil k nám a hovorí: – Môžete ísť, ja už témy mám. A zmizol za dverami krčmy. On tie témy naozaj mal. Vedel nahmatať tep dediny, vedel počúvať spolubesedníkov, vycítiť, čo si kto myslel, aj keď nedopovedal vetu. Viezli sme sa raz po takom namáhavom teréne domov. Vlado sedel povedľa mňa s bradou na hrudi. Prevalila sa už polnoc. – Nespi teraz! Hneď sme doma! – drgla som ho a hundrala som ďalej: – Čo povieš Jarke, že čo sme asi tak robili v Pivnici doteraz? – Jarke, čo jej mám čo hovoriť? – odpovedal a pokračoval: – Ona tiež vie čítať, prečíta si v Hlase ľudu o tom, čo sme robili. A ty darmo vykrikuješ, vieš? Lebo keď prídem domov, tak sa pekne-

-krásne vyzlečiem v predizbe a pôjdem do izby „ricky“ pre prípad, že by sa zobudila a opýtala sa ma, čo robím. Ak sa Momentka zo zašlých čias to stane, poviem jej čistú pravdu, že idem ta, kam aj cisár s humorom a tento zväčša prevážil, ale aj tým, že ľudí a život chodieva pešo. Takto sa skončil jeden piat- pozoroval výlučne z vlastného kový terén a s kolegom Kaňom zorného uhla, z čoho vznikali sme mali dve možnosti: hnevať portréty, poznámky, reportáže, sa na Vlada, alebo sa nehnevať. humoresky... Raz ktosi na margo Bežne si všetci v redakcii, vráta- Vladovej tvorby povedal, že by ne našich šéfov, volili to druhé. si každá redakcia musela veVlado si vydobyl osobitný status. dieť zabezpečiť aspoň jedného Čím a ako sa mu to podarilo? Vladimíra Dorču. Úplne s tým Nuž hádam aj tým jemu svoj- súhlasím. ským spôsobom komunikácie, Foto: O. Filip keď sa ostré slová prepletali 42 /4617/ 18. 10. 2014

Naša téma HLASĽUDOVSKÉ SPOMIENKY

 ANKETA

Ľudia Alžbeta Babková

Z Verona Petráková z Boľoviec: – Patrím medzi verných odberateľov Hlasu ľudu v Boľovciach a každé číslo prečítam od prvej po poslednú stranu. Obsahovo je pestrý, ponúka veľa zaujímavých príspevkov. O Boľovciach sa v Hlase ľudu málo píše, takže možno treba uvažovať o spolupracovníkovi z tohto prostredia, ktorý by pravidelne informoval o dianiach, ktoré tu máme. Nemôžeme sa pochváliť ani s distribúciou novín, lebo poštári nám noviny nosia veľmi neskoro – až v utorok alebo v stredu.

opár dní ma trápila prebraná úloha, ulomiť si zo spomienok na moje 35-ročné pôsobenie v jubilujúcom Hlase ľudu. Vracala som sa k rokom zašlým, udalostiam a príbehom, čo sa mi rojili pamäťou. Raz sa mi zdalo vhodné písať o tom, potom zasa o inom, ešte aj o tamtom... Napoludnie mi zazvonil telefón a oznámil smutnú správu. Rady mojich priateľov sa osypali o ďalšieho vzácneho človeka: moju priateľku Máriu

deťoch, vrstovníkoch. Tie potom priniesli aj nové miesta našich stretnutí. Zrodilo sa priateľstvo na celý život. Vďaka Hlasu ľudu sa do môjho života dostávali ľudia, s ktorými sme si potykali. Boli to moji vzácni pomocníci v teréne, na ktorých som sa mohla spoľahnúť, že poradia, oznámia, upovedomia, naradia tému... Ak treba aj napíšu. Či to už môj vek, či toto pochmúrne jesenné počasie, alebo kamarátkin odchod vnucujú clivé spomienky? Na časy zašlé a ľudí, ktorých už

a za odplatu som v ňom mala spoľahlivého spolupracovníka až do posledného dňa jeho života. Verným osobným priateľom, ale aj spolupracovníkom a podporovateľom HĽ, bol aj ďalší Martin – Zloch. Vekový rozdiel medzi nami neškodil nášmu vzájomnému osobnému a profesionálnemu porozumeniu. Medzi ľudí, s ktorými ma viazal Hlas ľudu, bol aj Tomáš Hriešik. Bol vynikajúci režisér, herec, kultúrny pracovník, ale aj zaujímavý spolubesedník, s ktorým sme si

A. Lš. ***

Vladimír Kolárik z Vojovice: – Podľa mojej mienky v novinách by muselo byť omnoho viac strán venovaných kultúre a rozptýleniu a menej tých vážnych politických príspevkov. Titulná strana je pekná a na nej sú viac-menej dobre zastúpené všetky prostredia, avšak keď ide o zastúpenie terénov, museli by ste v každej – aj v tej najmenšej – osade mať dopisovateľa, aby hlásil o bežných udalostiach. Novinári síce občas navštevujú tie dediny, ale sa mi zdá, že mnohé udalosti, ktoré sú pre tých ľudí významné, predsa zostanú nezaznamenané. V. H.

www.hl.rs

Martinovićovú. Naše Keď sme pred šiestimi rokmi boli v Starej Pazove... cesty sa začali spletať práve vďaka Hlasu ľudu. Púšťala niet. Napríklad na Teréziu Nedel- v jeho kancelárii, v ktorej sme som sa do novinárčenia a neod- jovovú-Hraškovú, či jednoducho neskoršie otvorili hlasľudovské mysliteľnou zložkou tej roboty, Terku, ktorá bola mojou vzácnou dopisovateľstvo v Kovačici, vedeli (aj) v časoch pred takmer štyrmi oporou na novinárskych potul- podebatovať na rôzne témy. Na desaťročiami, bolo dlhé, pridlhé kách po Vojlovici. Veď kto viac a začiatku nešťastných rokov devysedávanie na zasadnutiach poli- lepšie poznal život a zmýšľanie väťdesiatych aj o politike, cenzúre tických, spoločenských a ktohovie tunajšej Slovače, ak nie ona, pani v novinárstve. Raz som z jeho akých ešte orgánov. Na mnohých učiteľka, s odchodom ktorej vo kancelárie faxom zasielala „hobola Marka prítomná: alebo ako Vojlovici zanikli slovenské triedy? rúcu“ správu o návšteve istého členka, mnohokrát ako už osved- Do spomienok sa už zapísal aj politika, ktorému protestujúci Kočená odborníčka, ekonómka. môj dlhoročný spolupracovník vačičania nedovolili zúčastniť sa v Naše debaty sa začali na aktuálne a kamarát Martin Širka z Padiny. propagačnej tribúne. V novinách témy, rada vysvetlila, poradila. Hovorieval, že ho do novinárčenia však vyšla správa, ktorá hovorila o Ako verná a pozorná čitateľka dostalo naše stretnutie v Bratisla- opaku. Moji Kovačičania sa čertili. nášho týždenníka sa neostýchala ve, na SAS-e, kde sa do tejto svoj- V Máškovi, ktorý môj príspevok skomentovať napísané, navrhnúť ráznej letnej školy on dostal ako videl a čítal v origináli, som mala tému. Nevedomky sa do takýchto študent slovenčiny a ja zase ako horlivého obrancu. našich rozhovorov dostávali aj mladá novinárka. Posmelila som Na piatom poschodí budovy témy súkromné, najmä o našich ho v tom, aby si vyskúšal písanie Dnevnika v Novom Sade som

Informačno-politický týždenník

• NAŠA TÉMA •

nebola celé štyri roky. Nevyspytateľné sú cesty človekove, nuž... Chystám sa tam odísť a starým, ale aj novým kolegom, ktorých ani nepoznám, zagratulovať k vzácnemu jubileu našich novín. A zasa sa mi cnie za ľuďmi, ktorých už tam dlho niet, ktorí sa odsťahovali do spomienok. Nebude tam rozvravená Cicka Turčanová, ani môj súdruh Cile, jeho nezábudky a verše na každú situáciu, ani spanikárený súdruh Kolár, ani Garaj, s ktorým sme nespočetnekrát meriavali cestu medzi Kovačicou a Novým Sadom, raz driemajúc, inokedy v rozhovore, mnohokrát aj v tichosti. Nebude tam ani baťo Čáni a jeho povestné štátne záležitosti, ani Šiky a jeho vyrušujúce otázky Čo si myslíš, ako by bolo lepšie?, ani Pájo, vždy naladený na organizovanie nejakej zábavy, ani Marka Gajinovová, s ktorou som si na piatom poschodí krátila chvíle niekoľkohodinového čakania na večerný vlak do Banátu, ani Vlado Dorča a jeho svojrázny humor, ani Čeman, šéfredaktor s trpezlivosťou a radami pre mladých novinárov, ani môj dlhoročný redaktor Čierny Miky, ktorý mal pochopenie pre moje namáhavé cestovanie do Nového Sadu. Raz mi dokonca rozkázal prestať písať a utekať na vlak. „Mám už dosť materiálu, zatvorím s tým strany...”, presviedčal ma, ale aj ja jeho, že som do čísla málo popísala a nahlas sa spýtala: „Veď, čo mi povedia ľudia?” Predsa počkal na môj príspevok a zaradil ho do novín... Hlas ľudu bol hlasom ľudu, ale aj hlasom pre ľudí! Raz sme sa z tých (o)hlasov tešili, inokedy pohoršovali, alebo aj smútili. Tak ako to býva aj v živote... „Dohodnuté... Uvidíme sa...”, končili sme telefonický rozhovor s mojou Milinkou Vrtunskou, kolegyňou, s ktorou sme si kamarátstvo začali pri prvej káve, čo som jej ako praktikantka v Hlase ľudu navarila pri jej návrate do redakcie z jej nepretržitých potuliek po svete, vtedy z Afriky. Dlho sme sa nevideli, ani nepočuli. Zavolala neskoro večer, keď na mňa doliehala ťažká clivota... A priniesla mi radosť, akú vie prinášať a odovzdávať človek človeku. Teším sa na vás, ľudia! Foto: z archívu Hlasu ľudu • NAŠA TÉMA •

SPOMÍNAM (NA) VÁS STÁLE

Ach, to vrece s rokmi Pavel Hansman

–V

oľakedy na zabíjačkách bývalo veľmi veľa detí. U nás najmenej desať. Behali hore-dolu, motali sa nám okolo nôh, nosili šúľky pod katlaňu. Keď sa na opálenom bravcovi rozkrajovali ušká a skracoval chvostík, tak bola o tieto dobroty veľká ruvačka, jedna radosť... Na večeru moja mama upiekla tri husi a uvarila jedného kohúta na polievku. Aby sme na samej zabíjačke nezjedli jedného brava. To dobre pámtim, – zobrazila časť atmosféry na voľakedajších zabíjačkách starenka Katarína Rybovičová z Petrovca. Pred tromi rokmi. Teraz je už medzi anjelmi. Keďže aj ja na ramenách nosím poriadne vrece rokov, z ktorých viac ako polovica nosí pečiatku piateho poschodia budovy Dnevnika v Novom Sade, tak si dovolím tiež povedať, že sa veľmi dobre pamätám na povzbudivú atmosféru v redakcii Hlas ľudu a nekaždodenné vlastnosti a správanie sa bývalých kolegov a kolegýň. Napísané nemusí byť pravda stopercentná, ale si na tie časy s radosťou spomínam. Napríklad kolega Oto Filip. S fotografických aparátom na krku chodil deň a noc, noc a deň a niekedy i pomedzi. Rukopisov vyprodukoval do každého čísla hádam za vagón. Problém bol však ten, že vždy plával proti prúdu, zatínal do živého, a tak väčšina zostávala v zásuvke, takže sme my jemnejší a pohodlnejší novinári z kolegiality niekedy podpisovali naše rukopisy jeho menom a priezviskom, alebo iba of. Aby nazbieral body do normy. Ako taký nemal rád ani svojich šéfov, keď nešéfoval on. A ani šéfovia jeho. Do ich kancelárií z vlastnej iniciatívy nevošiel za nič na svete. Aj na zasadnutia do tých kancelárií sme ho museli ťahať najmenej traja a podarilo sa iba vtedy, keď nám pomohla tajomníčka redakcie, ktorá mu bola z rodu. Prvé koleno. Svedkovia: autor spomienok, dvaja kolegovia Jurajovia a posledných tisíc čísel Hlasu ľudu. RÝCHLY AKO ZAJAC Kolega Juraj Bartoš z Hložian bol zas veľmi rýchly. Urobil desať kro-

kov za sekundu. Skôr by dohonil on zajaca, ako zajac jeho. Ak mu náhodou autobus odbehol spred nosa, čo sa stávalo veľmi často, tak ho dohonil na prvej ďalšej zastávke. Kým Filipovo pero bolo ostré ako žialo, Bartoš plával pohodlne dolu vodou, nikdy proti prúdu. Aby náhodou niekoho nezakvačil, nepodmyl pobrežie Dunaja alebo hložianskeho rybníka. Do roboty prichádzal tiež prvý, rukopisy odovzdával predčasne, normu spĺňal malíčkom. Ak bolo treba niečo napísať v pondelok, tak jeho rukopis bol na stole redaktora alebo šéfredaktora už v nedeľu

popoludní. Ibaže neviem, to tie roky na pleci, aj keď ide o kolegu Filipa, či to bolo v tú nedeľu pred číslom nasledujúcim alebo dve čísla neskoršie. To sa hovorí, že mal štýl. Keď ostatní kolegovia a kolegyne zatvárali strany na bežnom čísle, Hložančan už prehrával materiál do nasledujúceho. Z diktafónu do počítača. Namiesto dobrej pesničky. Ako taký kancelárie šéfov na piatom poschodí budovy Dnevnika a Miestneho spoločenstva v rodnej dedine otváral a v nich vysedával častejšie a dlhšie ako vo vlastnom dome. Svedkovia: predsedovia rád Miestneho spoločenstva Hložany, redaktori rubrík, riaditelia a šéfredaktori, vtedajšie lektorky. Ako aj posledných päťsto čísel Hlasu ľudu. GENERÁLOVE TABUĽKY S ďalším Jurajom, Jurajom Pucovským z Lalite, medzi nami v kancelárii 54 známym ako generál športovej oblasti, som spolupracoval najčastejšie. A to veľmi úspešne. Zastupovali sme jeden druhého na športe a

zakaždým, keď zastupoval on mňa, pomiešal nielen športové strany, zostavy mužstiev a umiestnenie klubov na tabuľke, ale zverejnil aj dva rovnaké rukopisy v tom istom čísle. Keď tak pod tlakom toho vreca na ramene porozmýšľam trochu hlbšie, tak presne neviem, či sa to stávalo vtedy, keď športové strany redigoval on, alebo vtedy, keď som zastupoval ja jeho. Svedkovia: technický redaktor, pozorní čitatelia športovej rubriky v Pivnici a v iných slovenských dedinách. KOLEGYNIN CHRBÁT Nielen mne, ale aj ostatným kolegom v ZOZP a ustanovizni Hlas ľudu kolegyne občas obrátili chrbát. Ale o dva – tri dni už spolupracovali, pozerajúc si do očí. Iba mne kolegyňa z kancelárie 54 v kancelárii 54 chrbát obracala najmenej dvadsať rokov. Taký bol rozvrh stolov. Ak som si ju chcel premerať aj trochu inak, nielen z chrbta, napríklad z profilu, tak som sa jej musel niečo opýtať. Napríklad s akým íííí sa píšu husi, alebo či sú broskyne tohto roku sladšie ako vlani. V celej výške a hrúbke kolegyňa Francistyová stála pred mojím stolíkom čelom vpred iba vtedy, keď som šťavnato vynadal na Kulpín a jednotlivých Kulpínčanov. Bránila ich ako brankár v bráne. Svedkovia: terajšia zástupkyňa šéfredaktorky, jej kolega v penzii a ešte stále generál športovej oblasti v novinách. Pamätám sa aj na vrtochy iných kolegýň a kolegov. Napríklad na technického redaktora Miroslava Dobroňovského, ktorému tiež unikli dva rovnaké titulky na športe, a právničku Annu Šimákovú, ktorá mi vypočítala výšku apanáže pred odchodom do penzie. Ale o tom a inom potom, keď týždenník bude oslavovať okrúhlejšie narodeniny. Napríklad stovku. Ak ramená také vrecisko rokov unesú. PEČIATKA Inak pri identifikácii nás novinárov v Hlase ľudu nebolo načim nakúkať do osobného preukazu. Stačilo prečítať príspevok a na čele autora vyskočila pečiatka dediny, v ktorej sa narodil/-a. Väčšia ako na obálkach listov. Ako keby sme prešli cez poštové okienko. Napríklad posledná pošta Laliť alebo Hložany pri Báčskom Petrovci.

42 /4617/ 18. 10. 2014

Naša téma MOJICH 26 ROKOV V REDAKCII HLASU ĽUDU

 ANKETA

Od telefaxu po internet Vladimír Hudec

Želmíra Častvenová z Kulpína: – V týždenníku Hlas ľudu si rada prečítam príspevky z rôznych našich prostredí. Sledujem aj kultúrne udalosti, hlavne články o divadelných premiérach a nových knihách. Priala by som si čítať viac o dianiach v škôlkach a školách, teda o konkrétnej práci s deťmi, a nie iba o rôznych seminároch z tejto oblasti. Potešila by som sa aj rôznym radám odborníkov, napr. lekárov. Teší ma, že občas v novinách nájdem praktické rady pre domácnosť. K. G. ***

Dragan Valeri z Aradáča: – Moja mienka o Hlase ľudu je hlavne pozitívna. Zvlášť sa mi pozdáva, že pravidelne sledujete situáciu v školách a že pravidelne navštevujete aj školy v malých prostrediach. Možno by na úkor politických informácií mohlo byť viac príspevkov z menších prostredí. Tým však nechcem povedať, že ich vôbec nieto, iba si myslím, že by ich mohlo byť viac. Vcelku si myslím, že máte modernú koncepciu, grafická úprava je omnoho lepšia a noviny sú vcelku omnoho krajšie a pútavé pre čitateľa. V. H.

www.hl.rs

Spolu s filmom som však musel zaslať aj inštrukcie o tom, čo je na rvých niekoľko rokov po zafilme a ako rozvrhnúť fotografie. mestnaní v Hlase ľudu – roku Začiatkom nového milénia aj 1988 – žil som opravdivým do môjho života postupne zaredakčným životom. Do redakcie čal schádzať počítač, internet, som chodieval pravidelne a texty digitálny fotoaparát, diktafón, písal v pondelok a utorok, často mobilné telefóny... K tomu sa aj v stredu. Nebol to však ani zmenil aj spôsob taký veľký problém, cestovania. Ustavzhľadom na dobré novizeň mi umožautobusové spoje nila, aby som do Hajdušice s Novým terénu cestoval na Sadom, avšak cesta osobnom aute, čo do určeného terénu významne zlepšilo – predovšetkým do sledovanie udalostí Aradáča a Bieleho v týchto odľahlých Blata – bola často prostrediach. Teraz opravdivým dobuž môžem sledovať rodružstvom. Ceskaždé podujatie, toval som, pravdaže, tak to celodenné, autobusom a v Zreako aj večerné. ňanine som na linku K tomu počítač, do Bieleho Blata čadigitálna technika kal tri a pol hodiny. a internet obľahčili Podobné spoje boli prácu pri písaní a aj s Aradáčom, ibaže Vďaka tomuto telefaxu a tajomníčke v Základnej škole odovzdávaní rukosom sa vyčkávaniu J. J. Zmaja v Hajdušici Valentíne Davitkovskej sa moje texty pisov a fotografií. vyhol tak, že som niekoľko rokov dostávali do redakcie a teda i do novín Nech nehovoríme z autobusa vystúpil o tom, že internet na magistrálnej ceste, a potom odkiaľ som rukopisy pravidelne umožňuje aj kontakty so spolusom poľom pešo odchádzal do zasielal niekoľko rokov. Aby sme besedníkmi bez odchádzania do dediny. Neraz som sa však po však školu nevykladali zvýšeným terénu. Predsa bez problémov to práci v redakcii v utorok večer telefonickým nákladom, najprv nešlo. Život mi na začiatku interdomov vrátil na úradnom aute, som z domu zavolal tajomníčku netovej doby najviac strpčoval v stredu som šiel do Bieleho Zuzanu Kopčokovú: „Halo, Zuz- pomalý internet a zlé telefonické Blata a Aradáča, a v poobedňaj- ka, o 10 minút zavolaj do školy. spoje, ale aj časté výpadky elekších hodinách som auto vrátil Mám hotový rukopis.“ Keď som trického prúdu. do redakcie. Domov som prišiel text zaslal, záväzne som zostal Tak alebo onak, všetko to nezneo 20. hodine večer. Neskoršie na linke, kým Zuzka preverila, či možnilo moje a snahy redakcie, mi v ústrety vychádzal aj kolega je kópia viditeľná a prípadne si aby sa pravidelne písalo o živote Ján Garaj, ktorý na redakčnom overila slovká, ktoré sa nevideli. Slovákov aj v tých odľahlých osaaute v piatok roznášal noviny do Fotografie však nebolo možné dách, ktoré v minulosti často boli banátskych osád. Nuž a keď sa takto zaslať. Tie som zasielal tak, zabudnuté od všetkých. Aj keď v pondelok vracal do redakcie, na- že som v kúpeľni, kde bolo naj- namáhavé cesty do tých prostredí šli sme sa v Zreňanine a zaviezol menej svetla, a tým aj najmenšia boli v podstate príjemné. Stretol ma do jednej z tých dvoch osád. možnosť, že film bude osviete- som sa a zoznámil s mnohými Opravdivým medzníkom v mo- ný, otváral foťák, odstrihol kus ľuďmi. Niektorí z nich sa neskoršie jej práci bol malý prístroj – telefax, využitého filmu, zabalil ho do stali mojimi spolupracovníkmi, bez ktorého sa dobová komuni- čierneho papiera, a o šiestej ráno iní zasa úprimní priatelia. Niekkácia v deväťdesiatych rokoch nepo vodičovi alebo sprievodcovi torí sa ostýchali, a aj dodnes sa mohla zamyslieť. Vďaka telefaxu autobusa zaslal do Nového Sadu, ostýchajú rozprávať pre noviny, som postupne prestal odchádzať kde zásielku prebral niekto z re- lebo si myslia, že to, čo robia, si tak často do redakcie. Písal som dakcie, najčastejšie Štefan Cicka, nezasluhuje pozornosť širšej vedoma a rukopisy som zasielal Mária Filipová alebo Ján Garaj. rejnosti. Väčšina predsa neváhala

Informačno-politický týždenník

telefaxom. Ale ani to nebolo vždy až také jednoduché. Doma som tento prístroj nemal a o službu som musel prosiť inštitúcie a podniky, ktoré ho mali. Vychádzali mi v ústrety, ale som si všimol, že ich trochu aj vyrušujem. Najzhovievavejší boli v základnej škole,

• NAŠA TÉMA •

a vyhovela mojej zvedavosti. V pamäti mi však utkvela vyše osemdesiatročná starenka z Aradáča, ktorá žila v skutočne skromných podmienkach. Pohybovala sa za pomoci dvoch paličiek a živila sa výrobou a predajom metiel z metlína, ktoré dopestovala v záhrade. Vyrozprávala mi o svojom smutnom osude a na rozlúčku mi

darovala dve metly. Vedomý, že si tým odtrhla od úst, nechcel som ich prijať. „Musíš,“ povedala mi. „Mnoho mi znamená, že sa aj na mňa niekto spamätal...“ Mal som však aj nepríjemné skúsenosti. Spomínam si na Jánošíčana, ktorý mi, keď som ho poprosil o rozhovor, nahnevane odvrkol: „Ani náhodou. Vy stále voľačo vyhutu-

jete!“ Alebo jeden z organizátorov vojlovických Dožinkových osláv sa ma opýtal: „Tak čo, bude toto na titulnej strane?“ A keď som mu povedal, že nie, tiež odvrkol: „Tak čo ste vôbec prichádzali!“ Nuž prichádzal som, nielen do Vojlovice, ale aj do iných osád preto, že som sa snažil, aby všetko, čo sa tam deje, čo tamojší občania

podnikajú, zostalo zaznamenané, a aby o tom čítali aj v Petrovci, Kovačici, Starej Pazove, Kysáči, Pivnici... Myslím si, že sa mi to v značnej miere aj podarilo a som hrdý na to, že okrem iného aj mojím pričinením tieto osady sú vymanené z anonymity, v ktorej sa roky nachádzali. Foto: z archívu autora

ROZHOVOR S TECHNICKÝM REDAKTOROM MIROSLAVOM DOBROŇOVSKÝM

Ako most medzi redakciou a čitateľmi Jasmina Pániková

viac času než dnes, strany prezrelo viacero ľudí a oprao svojej 70-ročnej kavili prípadné chyby. Dnes je riére týždenník Hlas to príliš stresové, keďže nás ľudu prechádzal rôznystále súria termíny, ktoré mi premenami. Od jednodumusíme dodržiavať. chých čierno-bielych strán Ako by sa mohla ochapo modernejšie, farebné. rakterizovať vizuálna Kedysi sa aj online vydastránka týždenníka Hlas nie zdalo ako niečo ďaleké ľudu? a nedosiahnuteľné. Dnes je – Strany Hlasu ľudu skuaj tá prekážka prekonaná. točne urobili krok dopredu, Pravdaže, tieto technické ale stále bojujeme s noviveci musí mať niekto na Laptop, PC počítač, telefóny a v úzadí početné novou úpravou a magazístarosti a koordinovať nimi. maily – je to samozrejmosť pre technického novou, ku ktorej sa pomaly V Hlase ľudu to už 10 ro- redaktora dostávame. Aby sme mali kov úspešne robí technický magazínovú úpravu, muredaktor Miroslav Dobroňovský. lej robili viacerí operatéri v tlačiarni. seli by sme mať aj magazínové Získané vedomosti a skúsenosti Každý z nich mal svoj štýl, svoj príspevky, čiže viacstranové a s cev práci v istých tlačiarňach v Starej spôsob práce, čo lostranovými foPazove a v Belehrade mu umožnili malo za následok, tografiami. Je to dobrý podklad na rozvíjanie vizu- že sa strany medzi moderné a visebou odlišovali. álnej strany týždenníka. zuálne pekne, Ak by sme porovnali prácu Na prvý pohľad to ale predstavuje technického redaktora v Hlase nebolo viditeľné, aj svojrázny luľudu kedysi a teraz, v čom je ale strany neboli xus, lebo taká jednotné. Ani dnes najväčší rozdiel? tlač viac stojí – Práca technického redakto- to nerobí iba jeda vyžaduje si aj ra skôr spočívala na klasickom na osoba. Za deviac strán. V naprincípe zakresľovania, čiže na sať rokov so mnou šom týždenníku vypracovaní rozvrhu textov a fotiek, pracovali Darina stále máme na a všetko ostatné robili operaté- Gajinovová, Jana jednej strane ri v tlačiarni. V počítači sa vtedy Strakúšeková, teveľa fotospráv upravil iba text a fotografie. Táto raz je tu Jozef Toa novinových prax v našej redakcii pretrvávala máš. Mal som to správ, čo často zopár rokov. Postupne sa novším šťastie, že rýchlo vyzerá neprespôsobom začali upravovať prílohy pochopili, akým hľadne. Ak sa týždenníka a časopis Vzlet, čo po- spôsobom robím, ... ale je aj času na oddych raz dopracutom priviedlo k počítačovej úprave aj keď môžu presa- pri káve jeme aj k takej dzovať aj svoj štýl, celých novín priamo v redakcii. úprave, preTaký spôsob úpravy je pro- a dopracovali sme sa k tomu, aby svedčený som, že by naši čitatelia spešnejší pre vizuálnu stránku noviny vyzerali jednotne. pozitívne prijali takú zmenu. Tento súčasný spôsob je rýchnašich novín alebo nie? Čitatelia pozitívne prijali aj – Pravdaže je prospešnejší, lebo lejší, ale má aj svoje nedostatky? online vydanie. Ako funguje toto – Teraz sa robí automaticky, rých- médium? nie sme odkázaní na tlačiareň. Ako som už povedal, kedysi technický lo, ale potom sa vyskytnú aj chyby. – Vedomí sme si skutočnosti, redaktor vypracoval tzv. špigl a ďa- Skôr sa robilo pomalšie, mali sme že je nevyhnutné byť prítomný

• NAŠA TÉMA •

v IT svete. Informácie sa musia rozširovať veľmi rýchlo, a to je možné jedine na internete. Aj keď vo svete internetové vydania získavajú prevahu nad printovými, naším primárnym vydaním je predsa to printové. To nás však nebrzdí, aby sme rozvíjali aj prítomnosť nášho týždenníka na internete. Máme portál hlasludu.info, v rámci ktorého funguje online vydanie hl.rs, vzlet.rs a čoskoro budeme mať aj hlprint.rs. Administrátorom týchto stránok som ja a ako editori pracujú niekoľkí najmladší členovia redakcie. Ešte v roku 2003 sme mali online vydanie, ktoré bolo v porovnaní s týmto dnešným veľmi statické. Postupom času sme sa dopracovali k modernému vydaniu, ktoré je bezpochyby z technickej stánky na svetovej úrovni. Prítomní sme aj na sociálnych sieťach, na facebooku a twitteri, a v týchto dňoch končím aj mobilnú aplikáciu pre Android. Môžeme uzavrieť, že starať sa o grafickú úpravu novín a byť administrátorom všetkých webových stránok skutočne nie jednoduché? – Áno, vyžaduje si to veľa času a neustále zdokonaľovanie. Súkromne sa školím a zatiaľ som získal certifikáty z web dizajnu, print dizajnu a php programovania a súčasne pracujem na získaní certifikátu na programy spoločnosti Adobe. Grafickí redaktori a web administrátori sa vždy musia školiť, nestačí iba skončiť si školu. Samozrejme, dôležité je mať čím viac praxe, ktorá umožní nielen zdokonaliť sa, ale aj získať mnohé známosti. Ani jeden grafický dizajnér by sa nemal zatvárať do svojho prostredia, ale pracovať na globálnej úrovni.

42 /4617/ 18. 10. 2014

Naša téma V PETROVSKEJ TLAČIARNI HL PRINT

 ANKETA

všetci bývalí pracovníci časom opustili podnik. Krovová krytina na niektorých miestach premoká a treba to opraviť, ale aj samotnú budovu priviesť do reprezentačného stavu. Vo svojom výrobnom páse máme Jaroslav Čiep som pracoval šesť a pol prípravu tlače, prepress, samotnú roka a koordinoval som tlač na viacerých štvorfarebných týchto dňoch 55-členný kolektív. Do tej- a dvojfarebných strojoch a v rôzsme navštívito tlačiarne som prišiel nych veľkostiach hárkov a početné li petrovskú s dobrými vedomosťami tvary finálového spracovania kníh, tlačiareň, ktorá si na poli tlačenia a väzby novín, časopisov a ostatných tlačív, v októbri tiež pripikníh, od prípravy až po vrátane zlatej hĺbkotlače, plastosuje úctyhodné jufinálový knižný produkt. vého povlaku, šičky tvrdej väzby, bileum – 95 rokov Snaha zakladateľov HL bindera pre mäkkú väzbu a balenia pôsobenia a tlaPrintu je dosiahnuť po- časopisov do fólie. Okrem toho čenia kníh, novín dobný objem výroby, ale máme aj kníhkupectvo a v rámci a ostatných tlačív. aj podobný počet zamest- predajne i bohatý sortiment kancelárskych potrieb. Založili ju cieľavenancov. Čo v tejto chvíli v tlačiarni tlačíte dome roku 1919, Riaditeľ HL Print Nový podnik teda je keď sa tunajší Slo- Bojan Višić na začiatku, pracujete a čo plánujete do budúcna? – Tlačíme slovenské časopisy: Hlas váci ocitli za dvoma dva a pol mesiaca. Čo hranicami, oddelení od slovenskej ste tuná zastihli, ako organizujete ľudu, Zornička, Vzlet, Evanjelický hlásnik, Petrovské noviny, všetky vyväčšiny. Dlhé roky bola považovaná prácu a na čo sa orientujete? dania Slovenského aj za ochrankyňu slovenvydavateľského ského tlačeného slova. centra. Okrem Žiaľ, prišlo nové storočie toho sme sa roza v krajine zdevastovabehli po širšom ného hospodárstva po okolí a tlačíme občianskej vojne, prišli aj pre iných emiaj fázy privatizácie. Osud nentných vydapetrovskú tlačiareň Kultúvateľov v Srbsku, ra zasiahol podobne ako akými sú Srpska aj väčšinu dovtedy viacknjiževna zadruga, -menej úspešných podIK vydavateľstvá nikov. Ani martinská NeoKairos, Akademgrafia, ktorá túto tlačiareň ska knjiga, Paladin. privatizovala, po desaťročí Tlačíme aj vydania nedokázala zabezpečiť jej pre Srbskú prachod a normálne pôsobe- V petrovskej tlačiarni zvyšujú objem prác voslávnu cirkev, nie. V likvidácii tlačiareň kúpila Novinovo-vydavateľská – V tomto krátkom čase sme pri- zvlášť pre eparchiu Šabackú a Sriemustanovizeň Hlas ľudu, založila ju pravili nový plán práce. V Petrovci sku. Okrem toho tlačíme aj množstvo ako nový podnik s ručením ob- som zastihol chaotický stav. Stroje katalógov pre autovýrobcov. Týmto medzeným a od augusta tohto sú vo veľmi zlom stave a v kontinuite sme zväčšili objem výroby a začali roku pôsobí pod menom HL Print. sa snažíme najkritickejšie stroje sme pracovať aj v zmenách V blízkej Prijal nás riaditeľ tlačiarne Bojan Vi- po častiach zreparovať, aby sme budúcnosti treba jednotlivé stroje vymeniť za súčasnejšie. Pre šić, ktorý nám dopodrobna nás by nebolo dobre upúšťať hovoril o tom, akú situáciu od tlačenia kníh a časopisov, zastihol v podniku, ako sa lebo tu dosahujeme najvyšchopia roboty a aké sú plány šiu kvalitu. Máme dobrých tejto tlačiarne v budúcnosti. majstrov a aj pre ostatné výPán riaditeľ, predstavte robné úkony sú zamestnanci sa v krátkosti našim čitazruční. Málo je tlačiarní, ktoré teľom... môžu tak kvalitne zhotoviť – Podľa školenia som dipknihy v tvrdej väzbe, ako to lomovaný ekonóm a mám dokáže petrovská tlačiareň. hodne skúseností aj v obAk to trh bude vyžadovať, lasti tlačiarstva. Pracoval eventuálne doplníme tlasom ako riaditeľ tlačiarne Vytlačená obálka minulého čísla Hlasu ľudu čenie s nejakým rotačným Budućnost v Novom Sade, ktorá má v podstate takmer na sto dosiahli optimálnu úroveň tlače. strojom na tlačenie novín a časopipercent rovnakých zákazníkov ako Pribrali sme aj šiestich staronových sov na nižšej gramáži papiera, akú aj petrovská tlačiareň a bazírovala zamestnancov, a tak zaplnili najkri- nemožno dosiahnuť na ofsetovej sa na tlačenie kníh a časopisov. Tu tickejšie výrobné celky, lebo takmer hárkovej tlači.

Sľubné začiatky

V Anna Horvátová zo Starej Pazovy: – Hlas ľudu pravidelne čítam celé desaťročie. Teším sa každému novému číslu, ktoré najprv celé prelistujem, a potom sa venujem krížovke a osožným radám v prílohe Poľnohospodárske rozhľady. V novinách ma zaujímajú aj recepty, ktoré rada skúšam, ako aj články o činnosti iných spolkov žien v našich osadách. Samozrejme, priala by som si v Hlase ľudu viac príspevkov o Starej Pazove. A. Lš. ***

Ján Bartoš z Kovačice: − Hlas ľudu čítam a poznám ešte z čias, keď som chodil do školy v Báčskom Petrovci. Náš jediný informačno-politický týždenník sa vtedy tlačil každý utorok a piatok, a to za pomoci traktora. Traktor vrčal a noviny sa tlačili. Keďže Hlas ľudu patrí k najdôležitejším ohnivkám života Slovákov na Dolnej zemi, môjmu vrstovníkovi želám, aby pretrval ešte mnoho rokov a aby bol ešte lepší a obsiahlejší. Rád by som si prečítal aj o živote a dianiach týkajúcich sa iných národov a národností žijúcich v našom štáte. A. Ch.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• NAŠA TÉMA •

Ľudia a diania Národný kalendár a jeho zostavovatelia Vladimír Valentík

a sklonku tohto roka v Slovenskom vyda vateľskom centre v Báčskom Petrovci vyjde 94. ročník Národného ka lendára. Veru pozoruhod né zotrvávanie najstaršej periodickej publikácie medzi doln ozemskými Slovákmi. Autor týchto riadkov je poctený jeho zostavovaním už sedem nástykrát. Národný kalen dár sa teší veľkej obľube medzi vojvodinskými Slo vákmi a v súčasnosti nado budol až kultový význam. Vychádza v náklade 1 300 výtlačkov a distribuuje sa po všetkých slovenských osadách v Srbsku. Veľký záujem o Národný kalen dár je aj medzi sekundár nym vysťahovalectvom vojvodinských Slovákov, najmä v Nemecku, Francúzsku, ale aj Kanade a v Austrálii. Príbuzní a priatelia ho zasielajú poštou svojim blízkym ako svojrázne blahoprianie k Vianociam a No vému roku. Zatiaľ najnovší, deväťdesiaty tretí zošit Národného kalendára na obyčajný rok 2014 vyšiel až na 368 stranách, z čoho sú dva hárky (prvý a posledný) plnofa rebne vytlačené na kriedovom papieri. Okrem kalendária ilu strovaného reprodukciami ole jomalieb maliara Ivana Križana z Petrovca, ktorý roku 2014 oslávil 70. narodeniny, najnovší ročník Národného kalendára obsahuje astronomické efemeridy na rok 2014, prehľad udalostí vo svete v priebehu roka 2013, aktuality roka v Národnostnej rade slo venskej národnostnej menšiny v Srbsku, kultúrnu mozaiku roka vojvodinských Slovákov, nekroló gy... Kalendár avizuje aj početné jubileá, najmä sú predstavení jubilujúci spisovatelia Hurbanov ci, Víťazoslav Hronec, Dr. Michal Harpáň, Viera Benková.... Spo menuli sme si aj na 150 rokov slovenských novín a časopisov vo Vojvodine... Kalendár je skutočne • ĽUDIA A DIANIA •

bohatý aj na portréty osobností. Svojráznosťou Národného ka lendára v Srbsku, ktorou sa líši od iných slovenských kalendárov vo svete, je osobitná rubrika venovaná poľnohospodárstvu a zaberá viac ako tridsať strán. Aj tohtoročný kalendár ponúka pre gazdinky nové kuchárske recepty, pre milovníkov športu strany venované slovenskému vojvodinskému športu a sú tam aj strany venované najmladším čitateľom – Detský kútik. Národný kalendár na rok 2014 je uzavretý ako aj obvykle roz siahlou Kronikou nášho národ ného života zachovávajúcou udalosti od 1. októbra 2012 do 1. októbra 2013 na sedemdesiatich stranách. Je to skutočne čítanie na celý rok. Je potešujúce, že Národný kalendár v Srbsku ne prestal byť najdôležitejšou a najobľúbenejšou publikáciou ľudového čítania a vzdelávania ani na začiatku nového storočia. Ročenka ľudového čítania bola prítomná aj medzi predkami dnešných slovenských čitateľov v Srbsku. Od Domovej poklad nice a Národného kalendára, ktoré začala roku 1866 vydávať Matica slovenská, obľúbený bol

najmä Tranovského kalendár od roku 1894. Po ukončení prvej svetovej voj ny a vzniku nových štátov Slováci na Dolnej zemi za čali vydávať svoje kalendáre. Prvý ročník Čabianske ho kalendára na rok 1920 zostavil v Békešskej Čabe Ľudovít Žigmund Szeberényi a prvý ročník Národného kalendára na rok 1920 vyšiel v Báč skom Petrovci. Oba kalendáre zotrvali až po súčasnosť. Národný kalen dár v Báčskom Petrovci začal zo stavovať ihneď po založení slovenskej kníhtlačiarne petrovský evan jelický kňaz – neskoršie biskup a predseda Matice slovenskej v Juhoslávii Samuel Štarke. Zostavoval ho na roky 1920 –

1925. Po ňom ho pripravoval prvý riaditeľ petrovskej tlačiar ne Andrej Labáth na roky 1926 – 1934. Zostavoval ho teda až do smrti a po ňom sa ho ujal profesor petrovského gymnázia, neskoršie slovenský akademik a univerzitný profesor Andrej Sirácky. Pripravil kalendáre na

roky 1935 – 1941 a aj po vojne, v rokoch 1945 – 1948, keď kalendár vychádzal pod názvom Ľudový kalendár. Je zaujímavé, že vychá dzanie Národného kalendára v Petrovci neznemožnila ani druhá svetová vojna, keď ho v rokoch 1943 – 1944 zostavoval Michal Labáth a redakčný výbor na roky 1942 a 1945. Redakčný výbor pripravil do tlače i kalendáre na roky 1949 a 1952, keď sa Andrej Sirácky už vysťahoval na Slovensko. V priebehu dlhých dejín kalendár v Petrovci nevyšiel iba na roky 1950 – 1951. Po konsolidácii a zmene názvu Národný na Ľudový kalendár dostal v súlade s dobou aj novú ideologickú náplň. Na rok 1953 ho zostavili Tibor Köning, Peter Pribiš, Andrej Fekete a Ivan Ma jera. V päťdesiatych rokoch pri zostavovaní kalendárov sa dlho podieľal najmä Ivan Majera (1953 – 1958 s Andrejom Feketem a Mi chalom Husárom roku 1957). Od roku 1961 do 1969 bol hlavným a zodpovedným redaktorom a roku 1970 zostavil kalendár spolu s Jánom Garajom, Jánom Širkom a Jurajom Turčanom. Hlavným a zodpovedným re daktorom bol štyrikrát Samuel Miklovic (1971 – 1972, 1978 – 1979). Kalendár tiež zostavovali aj Ján Brtka (1973 – 1974), Anna Makanová (1975), Ján Kopčok (1976 – 1977, 1981 – 1984), Mi roslav Demák (1980, 1991), Ján Filip (1985), Katarína Melegová (1986 – 1988), Tomáš Čelovský (1989 – 1990), Víťazoslav Hro nec (1992 – 1994, 1996), Michal Ďuga (1995), Vladimír Dorča (1998 – 2000) a autor týchto riadkov (1997, 2000 – 2015). Uvedení zostavovatelia alebo hlavní a zodpovední redakto ri boli často i členmi redakcie Ľudového, respektíve znovu od roku 1991 Národného ka lendára, až po súčasnosť. De väťdesiaty tretí ročník Národ ného kalendára na rok 2014 pripravili okrem šéfredaktora, či zostavovateľa Vladimíra Va lentíka, Michal Ďuga, Ján Hlaváč a Mária Lučetincová.

42 /4617/ 18. 10. 2014

Ľudia a diania 

RODINNÝ MESAČNÍK SLOVÁKOV V JUHOSLÁVII

ANKETA

O založení a prvých ročníkoch slovenského magazínu Rovina Michal Ďuga

Ružena Kohútová z Dobanoviec: – Hlas ľudu rada čítam, hoci musím uznať, že niektorým výrazom v novinách nerozumiem. Dobanovskí Slováci bežne na komunikáciu používajú nárečovú formu slovenského jazyka, ako aj hodne srbizmov, takže nás spisovná slovenčina v textoch vie dakedy uviesť do rozpakov. Obsahová náplň novín sa mi páči a najviac ma zaujímajú Poľnohospodárske rozhľady, konkrétne rady na pestovanie kvetov, ktoré mám veľmi rada. V novinách si vždy pozriem aj rubriku Do vášho receptára. ***

A.Lš.

Miroslav Maričić z Hajdušice: – Veľmi si vážim Hlas ľudu, o čom vari najlepšie svedčí fakt, že pre zahlásené znižovanie platov pokračujem odberať iba tieto noviny, pokým som sa srbských zriekol. V novinách sa mi páči najmä rubrika JazykOmyly, lebo mi pomáha vynahradiť v mojej slovenčine to, čo som zmeškal. Páči sa mi aj rubrika z historického archívu cirkvi, záväzne si prečítam príspevky z Hajdušice, Padiny, Kovačice, občas aj z Jánošíka. Politiku a šport nečítam, lebo ma to vôbec nebaví. Vyhľadám vždy i rubriku Do vášho receptára, kde by mohli byť aj recepty na tradičné jedlá slovenskej kuchyne. V. H.

www.hl.rs

olo to 1. augusta 1994, keď sa v dejinách slovenskej publicistiky v Juhoslávii zjavil nový časopis – slovenský magazín Rovina. Základnou pohnútkou málopočetných zamestnancov vo vydavateľstve Obzor – Tvorba v Novom Sade, vydávať v tých chúlostivých časoch jeden nový slovenský časopis, bola predovšetkým snaha fyzicky prežiť, a tým zachrániť slovenskú vydavateľskú činnosť, ale aj pookriať národný duch a rodolásku a nahradiť nedostatok tlačených textov na spríjemnenie voľných chvíľ, tak Michal Ďuga – šéfredaktor dospelých, ako aj detí, v slovenskej Roviny prvých dvanásť rokov materinskej reči. Konalo sa veľmi rozhodne, hoci kú úpravu časopisu v úplnosti trochu narýchlo. Spomínam si, že vypracoval Michal Kiráľ. Časopis som vtedy, podporovaný zo strany bol 11. júla 1994 zapísaný do kolegov, vypracoval prvú koncep- registra v Ministerstve informociu toho slovenského časopisu. vania Republiky Srbsko, a to pod Ponúkol som pritom dve verzie: registračným číslom 1706. Vtedy jedna znázorňovala koncepciu ča- bola z radov zamestnancov vydasopisu na 32 stranách, kým druhá vateľstva vymenovaná aj redakcia bola o jeden hárok obsiahlejšia. časopisu. Za šéfredaktora bol Navrhoval som uverejňovať prí- zvolený Michal Ďuga a za členov spevky zo všetkých oblastí života redakcie Víťazoslav Hronec a Anna a ľudskej činnosti, tak z domova, Papugová, ktorá bola aj jazykoako i zo sveta. Zároveň nemala v vou redaktorkou časopisu, kým ňom chýbať ani literárna príloha, výtvarnú a grafickú úpravu mal strana pre deti, komiks, krížovka, na starosti Michal Kiráľ. malé a praktické rady, ako aj rady Dosť významnou a dovtedy odborníkov mnohých profilov, akosi zanedbávanou prácou okolo hudobné okienko, ručné práce, inzercie a distribúcie časopisu bol móda, recepty a, samozrejme, poverený Ján Tordaji. Pritom treba veľký počet fotografií. Snahou azda spomenúť, že sa všetky práce bolo, aby každý čitateľ našiel na vôkol nového časopisu vykonávali stranách časopisu niečo pre seba, s radosťou, lebo ten časopis bol čo je vždy tou základnou pod- vtedy pre vydavateľstvo takmer mienkou, aby si časopis rýchlo jediným východiskom. prerazil cestu k čitateľom. Slovenský magazín Rovina hneď Rozhodli sme pritom vymyslieť na začiatku svojho vychádzania pre časopis úplne nové meno a zoskupil vôkol seba značný počet nazvali sme ho jednoducho slo- spolupracovníkov a prispievavenský magazín Rovina, čím sa teľov, ale taktiež aj inzerentov a stal časopisom nášho tak územ- pomerne veľký počet čitateľov. Pre ného, ako aj etnického prostredia. zmenšený počet zamestnancov Výtvarnú, grafickú a technic- boli však už od 1. januára roku

Informačno-politický týždenník

1995 podniknuté kroky na reorganizáciu vydavateľstva v rámci Účastinnej spoločnosti tlačiarne Kultúra v Báčskom Petrovci. Prvé číslo vyšlo na skromných 32 stranách a prvý ročník obsahoval len štyri čísla, z toho jedno dvojčíslo. Plánovalo sa, aby časopis vychádzal každých 45 dní. V ďalších ročníkoch sa však časopis už deklaruje ako mesačník, s tým, že sa počas roka pravidelne vydávali aj tri dvojčísla. Časopis bol otvorený pre všetky druhy spolupráce. Hneď v prvom ročníku príspevky uverejnilo viac ako dvadsať autorov, čo poukazuje na veľký záujem o prispievanie do úplne nového a neznámeho časopisu a záujem autorov bol aj jeden zo znakov, že sa čitatelia prikláňajú

Titulná strana prvého čísla slovenského magazínu

na stranu časopisu, ktorý začínajú vnímať ako svoj. Už od začiatkov ho z celkového počtu Slovákov v Juhoslávii odoberalo vyše dvoch percent jednotlivcov a vyše desať percent slovenských rodín, čo bolo optimálne percento. Tým skôr, že šlo o časopis bez štátnych dotácií, ktorý neustále musel sám kryť všetky trovy súvisiace s jeho vydávaním. • ĽUDIA A DIANIA •

DVADSAŤROČNÝ MAGAZÍN ROVINA DNES

Most medzi miléniami i nami Ján Hlaváč

lovenský magazín Rovina, ktorý dnes vychádza v rámci Slovenského vydavateľského centra, je v bežnom roku dvadsaťročným čítaním. Počas dvoch desaťročí sa vyprofiloval na magazín, ktorý je obľúbeným spoločensko-zábavným čítaním pre celú rodinu od 7 do 77 rokov. S jednoduchým, ale výstižným pomenovaním magazín Rovina sa utáboril v našej skromnej dolnozemskej časopiseckej rodine ako časopis nášho územného a etnického prostredia. Hodne rubrík od prvých až po dnešné stránky sa zachovali aj kvôli tomu, že ich obsahom sú menej informatívne, menej politické a viac beletristické žánre. Dodnes Rovina prináša reportáže, zaujímavosti, udalosti, ako aj rozhovory a portréty zo všetkých oblastí života a ľudskej činnosti, tak z domova, ako i zo sveta. Sú tu aj strany pre deti, krížovka, praktické rady, ako aj rady odborníkov rôznych profilov, hudobné okienko, ručné práce či recepty a, samozrejme, nešetrí sa ani na fotografiách.

Ján Hlaváč, šéfredaktor Roviny v súčasnosti

Aj napriek tomu, že sa periodicita Roviny po čase zmenila a že sa z mesačníka stal dvojmesačník, vystriedala sa v nej rieka spolupracovníkov, a to skutočne vrcholných odborníkov, ktorých to neodradilo a ktorí si dodnes vážia už spomenutý hlavný zámer vzniku a poslania slovenského tlačeného slova vôbec. Nie iba na spolupracovníkov môže byť

Rovina hrdá, ale aj na osobnosti, ktorých životné príbehy môžu byť príkladom a zdrojom energie pre čitateľov. Ako aj sám život, ktorý je zmena, po dvanástich rokoch založenia došlo aj v magazíne k redakčným zmenám. Dovtedajší šéfredaktor Roviny Michal Ďuga sa roku 2006 stal šéfredaktorom týždenníka Hlas ľudu a novým šéfredaktorom Roviny sa stal Ján Hlaváč. On tiež vniesol niektoré novinky, ktoré sú vo vydávaní časopisu priam nevyhnutnosťou. Zmenil totiž hlavičku a dizajn titulnej strany za pomoci nášho akademického umelca žijúceho v Austrálii Martina Kizúra, ktorý v spolupráci so svojím talentovaným synom Karolom Kizúrom vdýchol časopisu čaro tropického podnebia, a tak spojil diaľky kontinentov v prospech spoločnej veci. Členovia redakčného kolektívu sa časom tiež menili. Vytrvalí zostávali a k nim in continuo pribúdali ďalší: Ján Dorča, Anna Dudášová, Pavel Koza, Juraj Pálenkáš, Mária Lučetincová, Jozef Šifel ml. a ešte mnohí iní. Nový šéfredaktor sa od začiatku snažil na stránkach pestovať životnú pre-

Titulná strana Roviny

venciu a imunitu stať sa odolným pred nástrahami doby a zároveň rozdávať imunitu z riadkov, ktoré tiež život prináša. Redakciu preto časom dopĺňal o ďalších nadšencov, ktorí vtlačili vlastnú pečať na stránky Roviny, a tak vzniklo aj terajšie zloženie: Viera Benková, Anna Dudášová, Michal Ďurovka, Jaruška Ferková, Alena Gajanová, Michal Gombár, Marína Hríbová (dnes Listmajerová), Ružena Kraticová, Aneta Lomenová, Vladislava Lovásová, Mária Lučetincová, Dipl. vet. Juraj Pálenkáš, Viera Tomanová, Jaroslav Zaťko a iní. Jazykovou redaktorkou Roviny je Zuzana Medveďová-Koruniaková.

STAROPAZOVSKÉ OKTÓBROVÉ DNI SOLIDARITY SO STARÝMI OSOBAMI

Živé vydanie drám Anna Lešťanová

októbri sa v Starej Pazove v rámci Dní solidarity so starými osobami každý utorok konajú zaujímavé programy, ktoré organizuje tamojšie Stredisko pre sociálnu prácu – Služba domácej opatery a pomoci v dome a Klub pre denný pobyt starých a osôb s invaliditou. V utorok 7. októbra v klube v mestskom parku hosťom večierka bol Branko Rakočević, profesor svetovej literatúry na dôchodku, ktorý je autorom drám Dedina vo väzení 1914 (Selo na robiji, 1914) a Oslobodenie Starej • ĽUDIA A DIANIA •

Pazovy 1918. Pred početným obecenstvom drámy prečítali, a tým im dali aj živé vydanie samotný autor a Aleksandar Opačić z RTV Stará Pazova. Historické údaje a osoby v drámach sú pravdivé, získané z hodnoverných dokladov, kým všetko ostatné je výsledkom spisovateľovej umeleckej fikcie. V hudobnej časti programu vystúpili žiaci ZŠ Boška Palkovljevića Pinkiho s profesorkou hudobnej kultúry Vladanou Bzovskou. Klub pre denný pobyt starších a osôb s invaliditou zdobia dve stále výstavy – výstava obrazov

Drámy Branka Rakočevića (stojí) vzbudili záujem obecenstva

Združenia výtvarných umelcov Starej Pazovy a výstava ručných

prác Sekcie klubu žien pre denný pobyt.

42 /4617/ 18. 10. 2014

Ľudia a diania ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE KOVAČICA

 ANKETA

Na pouličné osvetlenie 70 miliónov Anička Chalupová

Stanislav Stupavský zo Šídu: − Na Hlas ľudu som si zvykol ešte za mladi a už dávnejšie aj sám doň prispievam. To, že mi ľudia často hovoria, že najprv hľadajú príspevky s podpisom St. S., svedčí o tom, že každý najprv chce vidieť, čo sa píše o prostredí, v ktorom žije, o živote v našich osadách. Myslím si, že najmä poľnohospodárov informujete dobre, ale aj tých, ktorých zaujíma, čo sa deje v oblasti kultúry. Chcelo by to viac priestoru venovať menším či vzdialenejším prostrediam, akými sú Šíd, Binguľa, Ľuba, Erdevík… jb ***

z rozpočtu určené na cestovné trovy zamestnaných v obci by sa mali zmenšiť a časť prostriedkov usmerniť na zabezpečenie pitnej vody v Idvore. Keďže občania Idvora už rad rokov zápasia s týmto problémom, Filipović navrhol, aby sa zdravá pitná voda zabezpečila z továrne

o schválení zápisnice z predchádzajúcej schôdze v piatok 10. októbra 2014 na dvadsiatom treťom zasadnutí Zhromaždenia Obce Kovačica výborníci prerokovali 11 bodov rokovacieho programu. Výborníci opozičných strán adresovali vedeniu lokálnej samosprávy ostré kritiky v súvislosti s predloženým návrhom rozhodnutia o zmenách a doplnkoch rozpočtu obce na bežný rok (druhý doplnkový rozpočet), ako aj v súvislosti so zadlžením Obce Kovačica pre kapitálové investície. Zdôvodnenie podala Ljiljana Žarićová, Zo zasadnutia ZO Kovačica vedúca oddelenia pre financie, ktorá informovala, že zmeny vody v Opove. Na ukážku priniesol v pláne rozpočtu sú vykonané kvôli vodu z idvorského vodovodu a dal ju rekonštrukcii pouličného osvetlenia, ochutnať výborníkom vládnucej kona ktoré sa žiada vyčleniť 70 miliónov alície, medzi ktorými bol aj predseda dinárov. Đura Filipović, opozičný obce Miroslav Krišan. Výborníci ďalej výborník, v rozprave medziiným rokovali o návrhu rozhodnutia o urpoukázal na nedostatky v rozpoč- čení dane z majetku na území obce. te, poznamenal i to, že prostriedky V pokračovaní vedúci Oddelenia pre

SEMINÁR V BÁČSKOM PETROVCI

Anna Karasová z Padiny: – V našej domácnosti Hlas ľudu čítame viac ako 20 rokov. Keďže rada varím a pečiem, pre mňa sú najzaujímavejšie strany, na ktorých sú recepty a takisto si rada prečítam aj rady lekárov, ktorých by mohlo byť aj viac. Myslím si, že by aj o Padine mohlo byť viac textov, lebo skutočne je dosť tém, o ktorých by sa dalo písať. Priala by som si, keby bolo menej politických tém a viac takých, ktoré sú bližšie obyčajnému človeku. J. P-á

www.hl.rs

Praktické otázky Zákonníka práce Jaroslav Čiep

inisterstvo pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke a sociálne otázky, Kancelária pre lokálny ekonomický rozvoj Obce Báčsky Petrovec a Klub hospodárov Báčsky Petrovec v piatok 10. októbra 2014 zorganizovali seminár o zmenách a doplnkoch nového zákonníka práce. Počas seminára vo veľkej sieni ZO Báčsky Petrovec záujemcovia

Informačno-politický týždenník

mali možnosť vypočuť si prednášky odborníčok z Ministerstva o uplatnení zmien a doplnkov Zákonníka práce, položiť konkrétne otázky a hneď dostať kvalitné informácie o všetkom, čo je podstatné na podnikanie a uplatnenie Zákonníka práce v praxi. Predstaviteľov početných inštitúcií a podnikov, ako i účtovníckych agentúr, privítal predseda Báčskopetrovskej obce Pavel Marčok. O aktuálnych zmenách a doplnkoch Zákona o práci, jeho všeobecných

urbanizmus, bytovo-komunálne a inšpekčné práce Ing. Ivan Babka ozrejmil návrh rozhodnutia o zmenách rozhodnutia o vyhotovení plánu prenosovej siete na území Obce Kovačica a prerokovali aj program práce Verejného podniku Naš stan Kovačica na rok 2014. Záverom zasadnutia na návrh Komisie pre administratívno-mandátne otázky výborníci schválili kádrové riešenia v niektorých ustanovizniach. Do funkcie úradujúceho riaditeľa VP podnikateľsko-rekreačné stredisko Relax v Kovačici vymenovali Nenada Đusića zo Zreňaninu a verejným prokurátorom aj v nasledujúcom štvorročnom období bude Dipl. právnik Marinko Čobanin. Schválené sú návrhy na riaditeľov VKP v Samoši a Idvore, na člena Správnej rady Strediska pre sociálnu prácu Kovačica a okrem toho výborníci vymenovali predsedu a člena Rady pre financie a rozpočet. ustanoveniach v mene rezortného ministerstva hovorila Jesenka Čvorová a o formovaní platov a úhradách zamestnancov sa podrobne zmienila Gordana Budimovićová. Medzníkom v novom zákone je 29. január nasledujúceho roka, dokedy všetky hospodárske subjekty musia zladiť svoje normatívne akty s novým zákonom, ktorý priniesol viaceré podstatné zmeny v oblasti zamestnávania. Podrobnejšie sa hovorilo aj o kolektívnych zmluvách, zmluvách o práci, o práci na určitú dobu, o úhrade zamestnancov, o pracovnom čase, o nadčasových úhradách, o využívaní dovoleniek, o povinnostiach zamestnávateľov pri plánovaní a podpisovaní zmlúv so zamestnancami, ako aj o početných iných témach vyplývajúcich zo zákona. • ĽUDIA A DIANIA •

DEŇ KYSÁČA

Výstavy, pietna pamiatka a galakoncert Elena Šranková

slavy Dňa Kysáča sa začali vernisážou Kysáč našim štetcom, ktorú pripravili členovia Výtvarného krúžku Michala Geržu, pôsobiaceho pri Miestnej organizácii penzistov invalidov práce. Prítomných privítala Mária Sláviková, vedúca krúžku, a o výstave a autoroch hovoril Michal Ďurovka, akademický maliar a novinár, ktorý výstavu otvoril. Pri tej príležitosti povedal, že Kysáč právom môže byť hrdý na počet výtvarných umelcov, či už školených alebo tých s prirodzeným výtvarným nadaním. Svoj príspevok k tomuto podujatiu v podobe kolektívnej výstavy venovalo 12 členov krúžku: Zuzana Grňová,

gobelíny, kuchárky, krojované bábiky, ale i aktuálnejšie práce, ktorými sa teraz zaoberajú kysáčske ženy, a to sú tkané, háčkované, pletené veci a bižutéria. Časť výstavy bola predajná. Žiaľ, snahy členov krúžku, ako i spolku výstavami prispieť k oslavám na vernisážach docenil menší počet návštevníkov a ich otvorenie nepoctili ani predstavitelia Rady MS. V nedeľu oslavy pokračovali kladením vencov k pomníkom na školskom nádvorí a v jamách v Ulici 13. októbra, a potom i pri pomníku padlých bojovníkov v strede osady. Hŕstke zoskupených občanov sa prihovoril Ján Slávik, predseda RMS. Poverený predsedom Miestnej bojovníckej organizácie Michalom Anušia-

Laureáti Ceny Miestneho spoločenstva na rok 2014 Michal Anušiak (vľavo) a Pavel Pálik

Mária Sláviková, Anna Harjanová, Mária Páliková, Ondrej Marčok, Zuzana Ferková, Zuzana Petrušková, Mária Vozárová, Jaroslava Vranková, Kristína Srnková, Ivana Vozárová a Nikola Stojčić. V pokračovaní otvorili výstavu ručných prác Spolku kysáčskych žien, kde sa prihovorila a výstavu otvorila Ľudmila Berediová-Stupavská, predsedníčka spolku. Na podujatí, ktorým k oslavám prispel Spolok kysáčskych žien, prezentovali ručné práce, hlavne výšivky na rôznych podkladoch, • ĽUDIA A DIANIA •

kom o oslobodení Kysáča hovoril Ján Vitéz, inak potomok bojovníka. Na základe údajov z knihy Jána Lomena Kysáčania v odboji sprítomnil nemilé historické udalosti, ktoré sa odohrali 13. októbra pred 70 rokmi. Nepriateľ vtedy v Kysáči zavraždil 10 občanov, zapálil 18 domov, okolo 120 stodôl a do cigánskych jám vyhnal niekoľko stovák občanov s cieľom zavraždiť ich. Našťastie ku plánovanému krviprelievaniu veľkých rozmerov neprišlo. Pri pietnej pamiatke básne prečítali

Pietna pamiatka pri pomníku v strede Kysáča

učiteľka a jej žiak Anna Legíňová že mesto v nastávajúcom roku a Andrej Chrťan. Prihovorili sa i bude viac investovať do rozvoja Michal Anušiak, bojovník, a Ras- Kysáča, čo je v súlade s politikou tislav Surový, predseda MOMS rovnomerného rozvoja všetkých Kysáč. častí mestského spoločenstva Kysáčski motorkári M. C. Kisach Crows usporiadali defilé, ktorým sa zapojili do osláv. Pozornosť prítomných pri pomníku, najmä detí, upútal jazdec zo zakladajúcej sekcie športového jazdenia pri KUŠS Branka Radičevića. Galakoncertom Náš deň – Deň Kysáča oslavy vyvrcholili. Hostí, ktorí veľkú sálu KIS Kysáč vyplnili do posledného miesta, privítal Ján Slávik, predseda RMS, po čom nasledovalo slávnostné udelenie Ceny Miestneho spoločenstva. Tentoraz sa cena k životnému jubileu dostala 90-ročnému Michalovi Anušiakovi za účasť v boji Primátor Nového Sadu Miloš Vučević proti fašizmu a dlhoročný príspevok k spoločenskému roz- Nový Sad. V programe s temvoju Kysáča a Pavlovi Pálikovi za peramentnými tancami vystúneúnavnú prácu na športovom pili ochotníci KIS Kysáč a KUŠS poli a propagovanie kysáčskeho Branka Radičevića, od tých najšportu v prostriedkoch verejné- mladších detských súborov po ho informovania. Prítomným mládežnícke. sa prihovoril Miloš Vučević, priDeň Kysáča je ináč 13. októbra mátor mesta Nový Sad, ktorý a je to deň Miestneho spoločens početnými spolupracovníkmi stva a Deň oslobodenia Kysáča. poctil kysáčske oslavy. Vyzdvihol Sprievodným podujatím osláv význam pestovania tak mate- bola výstava grafického dizajnu rinského jazyka, ako i vlastnej Vizuálne odkazy autora Boška kultúry a tradície, a oznámil, Ševu v Galérii SND. 42 /4617/ 18. 10. 2014

Ľudia a diania Z 8. REGIONÁLNEHO VEĽTRHU HOSPODÁRSTVA V NOVEJ PAZOVE

 ANKETA

Silný podnikateľský duch Anna Lešťanová

T Pavel Vrška z Bieleho Blata: – Hlas ľudu čítam už vyše dvadsať rokov a bol som aj kolpoltérom. Noviny sú veľmi pekné. Je tam všeličo, od politiky po kultúru a šport. Myslím si však, že by malo byť omnoho menej politiky a omnoho viac priestoru treba venovať životu na našich dedinách. Zvlášť v takých malých, akým je Biele Blato, aj keď si myslím, že je naša osada v médiách, a tým aj v Hlase ľudu, slušne zastúpená. Podľa mojej mienky, Hlas ľudu spája Slovákov vo Vojvodine, tak, že si Slovák v Petrovci prečíta o Slovákovi v Bielom Blate a opačne, vedia tak, čo sa kde deje a to je dobre. V. H. ***

ohtoročný v poradí 8. Regionálny veľtrh hospodárstva sa uskutočnil 9. a 10. októbra v komplexe športovo-rekreačných bazénov v Novej Pazove. Na veľtrhu vystavovalo okolo sto podnikateľov, tak z našej krajiny, ako aj zo zahraničia, a to z oblasti Hostia a hostitelia veľtrhu spracovania kovov a

Záber z 8. Regionálneho veľtrhu hospodárstva v Novej Pazove

Ondrej Štajfer z Čelareva: − Vaším čitateľom som už celý rad rokov. Hlas ľudu som čítal ešte vtedy, keď ho kupovali moji rodičia. Sú v ňom pekné príspevky o Slovákoch vo Vojvodine. Rád si prečítam informácie z našich osád a cirkevných zborov, ale aj z oblasti kultúry, takže aj my, ktorí nežijeme v čisto slovenskom prostredí, máme prehľad, kde sa čo deje. O Čelareve píšete menej, čo je hádam normálne, s ohľadom na to, že tu je kultúrnych udalostí málo. jb

www.hl.rs

plastických hmôt, IT technológií, potravinárstva, chemického priemyslu, stavebníctva, poľnohospodárstva, turizmu. Slávnostné otvorenie veľtrhu s kultúrno-umeleckým programom, v ktorom sa zúčastnila aj spevácka skupina Združenia pazovských žien, usporiadali vo štvrtok 9. októbra. Veľtrh pod názvom Krásny je hospodársky Sriem otvoril Igor Mirović, podpredseda Srbskej pokrokovej strany (SNS), ktorý sa zmienil aj o silnom hospodárskom rozvoji Staropazovskej obce, a to vďaka príchodu viacerých investorov a rozvoju lokálnej infraštruktúry. Početným hosťom a účastníkom 8. Regionálneho veľtrhu hospodárstva sa v mene organizátorov prihovoril Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, a Đorđe Božić, predseda

Informačno-politický týždenník

Sriemskej hospodárskej komory, tiež Zoran Jelušić, podpredseda Hospodárskej komory Srbska.



Regionálny veľtrh hospodárstva umožnil účastníkom z rozličných sfér biznisu nadviazať kontakty, vymeniť si skúsenosti a prezentovať vlastný biznis účinným spôsobom. Počas dvoch dní na veľtrhu prebiehali aj sprievodné podujatia a odborné stretnutia, napr. prezentácia o vývoze na ruský trh, veľtrh zamestnávania, verejná debata pod názvom Sivá ekonomika a práca na čierno.

KRÁTKE SPRÁVY

Stará Pazova Starostlivosť o staršie osoby. Pri príležitosti 1. októbra Medzinárodného dňa starých osôb v staropazovskom Klube pre denný pobyt starších a osôb s invaliditou príslušná služba Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja usporiadala akciu bezplatného merania krvného tlaku a hladiny cukru v krvi. V ten istý deň sa vo večerných hodinách v budove klubu v mestskom parku konalo októbrové stretnutie pod ná-

zvom Fénixovci a priatelia. Toto podujatie otvorilo tohtoročné, – piate v poradí – Októbrové dni solidarity so starými ľuďmi. Počas októbra naplánované sú zaujímavé programy venované zveľaďovaniu rodinnej, susedskej a občianskej solidarity so starými ľuďmi a afirmácii hodnôt aktívneho starnutia. Organizátorom Októbrových dní solidarity so starými ľuďmi je Stredisko pre sociálnu prácu za podpory Obce Stará Pazova. A. Lš. • ĽUDIA A DIANIA •

SO SĽÚKOVCAMI ZO SILBAŠA NA KOSTOLNEJ VEŽI V HLOŽANOCH

Čo hrom zničí, oni opravia Juraj Bartoš

eskorý sobotný večer 30. júla Hložanmi lomcovala posledná veľká hrmavica v tomto roku. Do evanjelického kostola praštil hrom ohromného napätia. Vo chvíli spálil kompletnú elektrickú sieť v budove a v okruhu viac než sto metrov zničil občanom početné prístroje: televízory, rádiá, počítače, telefóny… Vežové hodiny, ktoré boli elektrifikované pred dvoma rokmi, vypadli, a rovnaký osud postihol aj organ, ktorý vlani podstúpil generálnu opravu.

Opravili sme hodiny a zvony na kostolných vežiach vo viacerých dedinách a mestách v Báčke a Srieme. Napríklad v Petrovaradíne, na kostole pri nemocnici, ktorý dal postaviť kráľ Aleksandar roku 1923, tiež v Čerevići, Neštine, Vizići… Ihneď zisťujeme, že tohto človeka je radosť počúvať. Ani sa nemusíme pýtať, sám objasní, ako hodiny fungovali prv a ako teraz, keď ich možno ovládať pomocou počítača. Ukazuje nám jednotlivé zložky a súčiastky, objasňuje spôsob zvonenia… Osobitne podčiarkne: – Mám už pomerne dosť skúse-

Ján a Jaroslav Sľúkovci odstraňujú následky hromobitia Hložiansky pán farár Jaroslav Kopčok sľub dodržal: zavolal nám v piatok 10. októbra: zajtra prídu majstri zo Silbaša dokončiť opravu hodín. V sobotu popoludní sme sa vyštverali po úzkych schodoch hore, až ku hodinovému mechanizmu, pri ktorom sa práve skláňal pán majster Ján Sľúka (1942). Vľúdny človek je majster Sľúka. Skonštatuje, že ešte len zopár detailov a hodiny budú fungovať ako nové. Je prívetivý; vystatovačný nie je, ale ani falošnú skromnosť neseká. Hneď nám povie „exkluzívu“. – V Silbaši sme kostolné hodiny dali do poriadku asi pred desiatimi rokmi. Teraz ich môžeme zapojiť aj pomocou mobilného telefónu. • ĽUDIA A DIANIA •

ností s kostolnými vežovými hodinami, aj inde ich poškodili hromy, ale tak ako tu, to som doteraz nevidel nikde. Všetko, čo sa mohlo stopiť, všetko sa stopilo, zhorelo. O chvíľu je tu aj Jaroslav Sľúka (1964). Pustia sa do roboty. Syn sa pýta, otec objasňuje, čo a kam. Jaroslav je zamestnancom televízie Duga takých päť rokov. Pracuje doma, realizuje program na diaľku – pomocou počítača. Na otcov podnet vyštudoval ekonómiu, hoci ho lákala elektronika. – Naskutku sa otec elektronikou zaoberá viac než ja. Toto všetko je jeho autorstvo. Počítačové ovládanie hodín a zvonov naprogramoval sám.

Sľúka senior povie, ako pred rok mi obišiel celý svet, ako bol viackrát v Amerike, Kanade, Mexiku… – Keď sme sa u nás začali zaoberať počítačmi, roku 1983, bol som zamestnaný v známom juhoslovanskom podniku Potisje v Ade ako riaditeľ marketingu. Vyvážali sme do Ameriky stroje, nástroje a súčiastky. Vo svete sa už používali počítače, nuž sme tiež vysúkali rukávy. Do vlastného počítača sme vlo- Vežové hodiny hložianskeho ev. kostola opäť bijú žili asi tri milióny dolárov, súčiastky sme obstarávali nie strojov na spracovanie plastov v zahraničí a niektoré sme vyrábali začal najprv robiť Siemens, potom firma Eltis v Prahe, a potom oni, sami. Pravdaže, s tým boli peripetie, Sľúkovci zo Silbaša, ako tretí v Euhovorí a už objasňuje, s pohľadom rópe. Ibaže záujem o revolučný a prstami na základnej doske, čo je program vraj nebol adekvátny. Tak sa ukazuje, že keby títo majstri žili vo úloha hodín: – Sekundárna úloha je ukazovanie vyvinutej spoločnosti, niekde, kde času, avšak primárna je – pravidel- pre novinky majú sluch a peniaze, né zvonenie. Každý deň ráno, na dávno by boli na koni. Predsa život poludnie, popoludní a večer, tiež v berú športovo, so správnou dávkou nedeľu, zvony musia zvoniť podľa humoru aj vtedy, keď visí na nitke. osobitného režimu. To je naprogra- Pred piatimi rokmi majstrovi Jánovi mované automaticky, takže zvonár Sľúkovi zistili zhubný nádor, nuž vôbec nemusí byť v kostole. Len keď musel ísť na operačný stôl. – Ako vidíte, tu som, teda prežil je pohreb, vtedy musí prísť, stlačiť som. gombíček a spustiť zvony. – A v tomto roku, – doplní syn – Prepáčte, – dovolíme si otázku, – ako nastavíte rúčky na hodinách, otca, – bol operovaný dvakrát v jednom týždni, 22. a 29. júla. ako vyjdete hore? – V júli ma, ako súrny prípad, – Nepôjdeme nikam; rúčky sa tiež nastavia pomocou počítačového poslali do Sriemskej Kamenice, nevedel som, čo mi je. Najprv mi programu. Majster Ján Sľúka nám zaraz všet- odstránili polyp z hrubého čreva, a ko podrobne ozrejmí. Muž je to keď sa primár Dr. Zoran Radovanović šikovný, ale zároveň i reálny, nedvíha vrátil z dovolenky, zistili, že črevá mám spletené… nos, lež skromne skonštatuje: Neudrie hrom do pŕhľavy. A veru – Viem, čo viem, avšak technika ide dopredu rýchlym tempom. Kto by nemusel ani do kostolov. Ak chce držať krok, musí sa nepretržite predsa udrie, je len dobre, že sú poruke zbehlí ľudia. Sľúkovci zo informovať a učiť. Jaroslav hovorí, že CNC pre riade- Silbaša. 42 /4617/ 18. 10. 2014

Ľudia a diania NOVÝ SAD

 ANKETA

Mesto otvorených dverí Oto Filip

J Anna Čelovská z Lugu: – Týždenník Hlas ľudu pravidelne čítam už dlhý rad rokov. Čítam všetko okrem športových strán, lebo sa nepovažujem za športový typ človeka. Rada si prečítam aj príspevky zo Slovenska, lebo neraz sú venované aj osobnostiam z Vojvodiny. Myslím si, že sa málo píše o konkrétnych problémoch, s ktorými zápasia občania, najmä v malých osadách. Sú to rôzne problémy, na ktoré by sa malo poukázať, lebo predsa nie je všetko ideálne. J. P-á Foto: K. G. ***

e pravda, že počasie tohto leta dosť toho pokazilo, no čosi predsa nedokázalo: naštrbiť chuť turistov, tak našich, ako aj zahraničných, navštíviť pokrajinskú metropolu, pokochať sa v jej kráse, zažiť niektoré z desiatok podujatí a akcií, ktoré sa v Novom Sade takmer denne konajú. Podľa údajov Republikového štatistického ústavu v období od januára do augusta bolo o desať percent viac príchodov našich turistov než pred rokom. Mesto otváralo dokorán dvere aj zahraničným turistom: bolo ich o vyše pätnásť percent viac ako v rovnakom období vlani, čím devízový prílev turistického hospodárstva mesta stúpol o dvanásť percent. Jednou z prvých skutočností, ktoré na to vplývali, je aj premyslená činnosť mestskej turistickej organizácie a jej info-strediska. Návštevníka v ňom čaká skvele

Jedna z turistických skupín v strede mesta

upravený priestor vybavený početnými prospektmi, odporúčaniami, programami aktívneho oddychu. Ponuka je ozaj pestrá: môže si zájsť do jazdeckého klubu, prípadne chodiť na prechádzky po Fruškej hore, môže si zvoliť plavbu Dunajom alebo niektorý

z adrenalínových športov, môže sa orientovať na jazdu cyklotrasami... Slovom, Nový Sad i dnes hostí víta s otvorenou náručou. Dokladujú to i tieto popoludňajšie zábery nafotené počas michalského leta jedného z prvých októbrových dní.

PRACOVNÉ RAŇAJKY V PETROVCI

Ako a kedy do dôchodku? Jaroslav Čiep

P Katarína Belániová z Pivnice: – Hlas ľudu nosím v srdci ešte od detstva. Dodnes netrpezlivo čakám a teším sa na každé nové číslo. Rada čítam články o dedinských udalostiach v rubrike Ľudia a diania, ako aj o činnosti spolkov žien. Poľnohospodárske rozhľady tiež s pôžitkom čítam a skúšam nové recepty. To, čo by som si priala nájsť v novinách, sú praktické rady pre domácnosť a trochu viac o liečivých rastlinách. K. G.

www.hl.rs

ravidelný seminár, ktorý raz do roka pripravuje Podnikateľské a inovačné centrum (PIC) v Báčskom Petrovci, vo štvrtok 9. októbra sa zameral na objasnenie nového Zákona o dôchodkoch, čiže na zákonné smernice určujúce, ako a kedy zamestnanci môžu získať právo na dôchodok. Tento nový zákon nadobudne platnosť 1. januára 2015. Dragana Galićová, certifikovaná účtovníčka, majiteľka účtovníckej agentúry a súdna znalkyňa z Kikindy, sa na praktických príkladoch záujemcom pokúsila vysvetliť jednotlivé články zákona. Ten sa v prechodnom období z roka na rok mení, takže konečný výsledok dosiahne až o desaťročie. Alebo jednoduchšie povedané: žene, ktorá

Informačno-politický týždenník

v tejto chvíli na odchod do dôchodku potrebuje odpracovať povedzme 14 rokov, v reálnom čase to bude až o 19 rokov, keď skutočne splní podmienky na penziu. To je následkom toho, že sa každý rok posúva hranica odchodu do dôchodku. Prednášateľka presne uviedla konkrétne príklady, aký jednotlivec na základe určitého platu získa dôchodok, keď odíde do Dragana Galićová dôchodku vo veku 60 až 65 rokov. Slovo bolo aj o predčasnej chodku im nezrušia. Pani Galićová penzii a podmienkach, o zvýhodne- objasnila aj problém s dočasným nej pracovnej dobe, o invalidnom riešením o penzii a možnosti, že a rodinnom dôchodku. Podľa no- človek časť peňazí musí vrátiť, keď vého zákona užívatelia rodinného po roku dostane konečné rozhoddôchodku do 20 000 din. môžu aj nutie a odpovedala aj na iné otázky dodatočne zarábať a tento tvar dô- prítomných. • ĽUDIA A DIANIA •

DEŇ PAMIATKY NA POSVIACKU KOSTOLA V HAJDUŠICI

susednej Margity a DFS Lastovičky z hajdušickej základnej školy. Svojou prítomnosťou ich poctil aj predseda Obce Plandište Milan Selaković a podpredsedníčka Zhromaždenia APV a predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová, ktorá predstaviteľom obce, MS, spolkom a MOMS darovala monografiu NRSNM, a lokálnej samospráve ešte aj symboly v prvú októbrovú nedeľu, keď stre- slovenskej menšiny v Srbsku. Vladimír Hudec lecký klub zorganizoval súťaženie Deň neskoršie z nádvoria Domu eň pamiatky na posviacku v triafaní do hlinených terčov za kultúry rozvoniavala pôvabná vôňa slovenského evanjelického účasti priateľov strelcov z viacerých guláša, kde Klub mladých Kasper kostola v Hajdušici, ktorý je prostredí. V piatok 10. októbra na z Hajdušice zorganizoval kuchársku vždy v druhú októbrovú nedeľu, sa spoločnom koncerte slovenského súťaž. Zúčastnilo sa 8 mužstiev a podľa mienky posudzovacej komisie najchutnejší guláš uvarili Slavko Rusić, Jovica Greksa a Slobodan Rudinac. Vo večerných hodinách v sieni Domu kultúry mladí kasperovci usporiadali ľudovú veselicu pri hudbe skupiny Hot music bend z Kovačice. Na futbalovom ihrisku v sobotu prebiehal turnaj pionierov a v nedeľu majstrovské zápasy zohrali pionieri a seniori FK Hajdušica. Ústredné miesto bezpochyby patrilo slávnostným Krojované deti a mládež, ako aj starší cirkevný spevokol, obohatili program slávnostných bohoslužieb nedeľným bohoslužbám venovaným pamiatke na použ dávno pozmenil na opravdivé de- KUS Bratstvo a srbského KUS Biseri sviacku kostola. Primeranou kázňou dinské oslavy s rôznymi kultúrnymi, sa veselo spievalo a tancovalo po veriacim sa prihovoril farár jánošícky športovými a zábavnými obsahmi. slovensky a po srbsky. Dva spolky a administrátor hajdušického cirSlávnostné hody sa začali už uhostili aj folklórny súbor Dukati zo kevného zboru Mgr. Slađan Daniel

Na kirvaji slávnostne a veselo

STRETNUTIE SPEVOKOLOV V PIVNICI

Do neba Monika Necpálová

itlivá melódia pozná úskalia života, ako i radosti pozemského bytia. O čo ľahšie ono môže byť, ak človek zdvihne zrak k nebu. A s piesňou ešte ľahšie... Pokoj, čo zavanul nad Pivnicou v nedeľné popoludnie 12. októbra, vylúdili spevokoly z Báčskeho seniorátu. Zbory z Báčskej Palanky, Báčskeho Petrovca, Nového Sadu privítal domáci zbor z Pivnice. Stretnutie zborov v evanjelickom chráme Božom otvoril zborový farár Ján Zahorec: „Požehnané spoločné chvíle sú oslavou Pána Boha. Piesne nám dávajú silu vytrvať v činnosti a sú cieľom nášho duchovného života, • ĽUDIA A DIANIA •

Stretnutie spevokolov Báčskeho seniorátu v Pivnici

povzbudením pre tých, ktorí aktívne účinkujú v zbore, ale aj pre tých, ktorí sa pripájajú k tejto činnosti.“ Za spoločnej chvály početní priaznivci chrámového spevu zamysleli sa nad slovami zborového farára z Kukovej Ľuboša Činčuráka. Spojený spevokol z Podlužian a Kuko-

vej pricestoval zo Slovenska. Pod dirigentskou taktovkou Ondreja Šaraya vypočuli sme si v podaní asi 40 spevákov nádherné zborové piesne. Na okamih, akoby sa čas naozaj rozplynul v povetrí, dotkol sa modrej klenby kostola a povzniesol sa v podobe mohutných tónov až k nebu.

Vladimír Hraško a Jovana Sobinová v etnodome vítali hostí

Srdić a spevom prispeli deti z Nedeľnej školy a cirkevný spevokol. V popoludňajších hodinách pre návštevníkov bol otvorený aj matičný etnodom a združenie žien Oko v Slovenskom dome usporiadalo výstavu ručných prác. Hajdušický kirvaj odjakživa bol dňom návštev, keď nielen Slováci, ale aj Srbi, Maďari, Macedónci tradične vítajú svojich rodákov a priateľov z iných miest. Od tej tradície sa neupustilo ani toho roku, a k nej patrila aj záväzná prechádzka kirvajovým jarmokom, na ktorom svoje deti a vnúčence potešili rôznymi sladkosťami a hračkami a zábavou v luna parku. Všemocnosť piesne vo svojom príhovore zdôraznila aj predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Anna Tomanová-Makanová: „Pieseň nám dáva silu. S piesňou a vierou sa všetky dni prežívajú ľahšie.“ Ocenila význam podujatia, na ktorom sa stretávajú ľudia zo širokého okolia. S príchodom hostí zo Slovenska, ktorí navštívili mnohé cirkevné zbory vo Vojvodine, sa dosah zborovej piesne rozširuje. V jednoduchosti a iba pod dohľadom slnečných lúčov, čo sa dotýkali cez okná kostolných lavíc, zaznelo i niekoľko piesní v spoločnom prevedení spojených spevokolov z Podlužian, Kukovej a Pivnice, nuž a napokon aj v podaní všetkých zúčastnených spevokolov. Na záver sa prihovoril zborový farár z Podlužian Ján Havrila. Nedeľná slávnosť zborového spevu prenikla do duše všetkých prítomných. A tóny azda i dnes tancujú v pivnickom chráme a pod hviezdami.

42 /4617/ 18. 10. 2014

Ľudia a diania  ANKETA

Pavel Rauza zo Silbaša: – Týždenník Hlas ľudu v našej domácnosti čítali ešte moji rodičia, niekoľko desaťročí sa s ním kamarátim už aj ja. Pozorne si prečítam celé noviny, ale najprv športovú rubriku. Mám dojem, že sa o Silbaši menej píše najmä odvtedy, ako sa pominul náš aktívny dopisovateľ Juraj Demiter. Zaujímajú ma príspevky z oblasti poľnohospodárstva, tak odborné, ako aj tie zo vzdialenejších dedín. Školskú problematiku by ste mali spracúvať bez politického prifarbenia. Prajem si viac príspevkov o živote našich dedín v minulosti. Dobre je, že v novinách je miesto aj pre činnosť cirkví a rozrastajúcu sa a príkladnú aktivitu spolkov žien. ***

J. P-ý

Pavel Cechmajster zo Selenče: –Hlas ľudu čítam mnoho rokov. Ešte pokým som býval v Nemecku, pravidelne som ho čítal v Slovenskom spolku v Gomaringene. Najprv si prečítam športové strany, ale musím povedať, že mi tam chýbajú tabuľky. Neviem, či ich nieto preto, lebo je málo priestoru, alebo je na príčine niečo iné. Príspevkov o svojej osade nikdy dosť, takže aj ja by som chcel, aby o Selenči bolo viac textov. J. P-á

www.hl.rs

TRADIČNÝ VOJLOVICKÝ KIRVAJOVÝ KOTLÍK usporiadali v nedeľu 12. októbra, hoci zvyčajne býva posledný víkend v septembri, keď sa oslavuje Pamiatka posvätenia chrámu Božieho. SKUS Detvan už štvrtý rok zaradom zhromaždil veľký počet rybárov a kuchárov, ale aj milovníkov rybacej polievky. Tentoraz súťažilo osem družstiev a po neľahkom rokovaní porota jednohlasne rozhodla prvú cenu udeliť rybacej polievke, ktorú uvarila veselá skupina ATP. Druhá cena odišla do rúk skupiny Bratia a kmotrovci a tretiu cenu získal Miroslav Ivanič. Organizátori takisto rozhodli udeliť aj cenu najmladšiemu kuchárovi, ktorú dostal dvojročný Mário Beracka. A. K.

VO SVETLE ŠTATISTÍK: RODOVÁ ROVNOSŤ V SRBSKU (3)

Siete podpory Oto Filip

kým mladší rodičia vo väčšej miere využívajú služby detských jaslí. odpora, alebo skôr opora. PoZ finančných inštrumentov najtrebujeme ju všetci, no veľmi aktuálnejší je detský príplatok (46 práve slobodné matky. Tie sa percent). Hmotné zabezpečenie najčastejšie opierajú o pomoc rorodiny dostáva len každá desiata dičov. Babky a dedkovia im nielenjednorodičovská rodina. Prakticže finančne pomáhajú, ky na všetky iné formy ale sú tu aj keď sa treba formálnej pomoci, ako postarať o deti, pomôcť je jednorazová hmotná čosi v domácnosti, odísť pomoc, rodičovský príplana nákupy. Na rozdiel od tok, úhrada za starostlinich druhý rodič je často vosť môže počítať len po z výchovy detí vylúčený. niekoľko percent týchto Najčastejšie poskytuje rodín. finančnú pomoc (84 perKeďže štyridsať percent prípadov), ale je necent týchto rodín nemá porovnateľne a omnoho žiaden druh sociálnej pomenej prítomný pri iných moci, netreba sa diviť, že aspektoch života dieťaťa. sú ich prvým a najväčším Ani štát sa nepreslávil: problémom (86 percent) takmer polovica rodifinancie. Nasleduje abčov odkázaných na seba sencia inštitucionálnej nepočíta so žiadnou forpodpory (41) a nedostamou formálnej podpory. Jednorodičovské rodiny: ukážka spokojnosti či tok času (40 percent), V prípade neformál- nespokojnosti vlastným životom potom nezamestnanosť nej podpory štatistiky (30), nedostatok pomoci naznačujú, že sú najdôležitejšími S formálnou pomocou jedno- zo strany členov rodiny (12), zdraosobami, o ktoré sa opierajú tzv. rodičovské rodiny môžu menej votné problémy detí (6), diskrijednorodičovské rodiny, rodičia. počítať než s neformálnou. V zá- minácia (5 percent). Prejavuje sa S nimi počíta takmer tri štvrtiny sade možno povedať, že sú títo to aj v odhade ich sebaúčinnosti. alebo presnejšie 71 percent týchto rodičia skutočne odkázaní na seba. Od osemdesiat do sto percent rodín. Na druhom mieste sú iní Vlastne ich život nezávisí veľmi od životných plánov realizovali len príbuzní (29 percent), na treťom inštitúcií sústavy, ale predovšetkým štyri percentá uvedených rodín. priatelia a osoby, s ktorými nie sú od konkrétnej situácie každého V prípade všeobecnej populácie v žiadnom súrodeneckom vzťahu z nich. Formálnu pomoc menej je to viac než trojnásobne toľko: (25 percent). Len v šestnástich využívajú zámožnejší, vzdelanejší štrnásť percent. percentách prípadov má aktívnu a starší rodičia. Jednorodičovské rolu druhý rodič, v dvanástich per- rodiny s nižším vzdelaním sa vo (V budúcom čísle: Postavenie centách jeho rodičia, teda dedko väčšej miere opierajú o formálnu žien v podnikateľskom úseku a babka dieťaťa po otcovi. Druhý pomoc stredísk pre sociálnu prácu, Srbska)

Informačno-politický týždenník

rodič je, ako je už skonštatované, tu, keď ide o finančnú podporu, no veľmi skromne prítomný na pláne starostlivosti o dieťa (39 percent), emotívnej podpory (24), alebo keď treba pomôcť v realizácii denných záväzkov (len 9 percent).

• ĽUDIA A DIANIA •

SÚŤAŽ VO VARENÍ RYBACEJ POLIEVKY ZLATÝ KOTLÍK sa po 9. raz uskutočnila počas druhého víkendu Kovačického októbra. Na niekoľkohodinovej fieste sa stretlo viac ako 300 milovníkov tejto kuchárskej špeciality, na ktorú organizátor zabezpečil 200 kilogramov očistených rýb. Na pozemku Združenia športových rybárov Ribolovac, ktorý bol usporiadateľom súťaže v čele s predsedom Martinom Milosrdným, súťažilo štyridsaťjeden družstiev. Rozhodcovia boli Miloslav Košút (predseda), Milan Stojkov (odborný kuchár) a Rastislav Ušiak (vlaňajší víťaz súťaže). Tohtoročným víťazom je mužstvo 666999. Na druhom mieste zakotvil Veselý stroj, kým tretí bol tím Veselí. V rámci súťaže v predpoludňajšich hodinách pre najmladších členov združenia rybárov prednášku na tému Zachráňme prírodu, vodu a ryby v nej, aby sme sa zdravšie stravovali a žili mal odborník Ján Babka. A. Ch.

 RETROSPEKTÍVA (51.) vo výbere Kataríny Gažovej K PÄŤDESIATKE

Doba nám, my dobe

18. – 24. 10. 2014

POČASIE

ažko povedať, či ubehlo už alebo až pol storočia od prvého čísla Hlasu ľudu. Keď sa lavína spustila z vrchu, nepotrebovala nič, iba vlastnú silu. Toho historického 19. októbra 1944 ľud na nárožiach petrovských ulíc plnými dúškami vychutnával svieže závany slobody, nezadržateľnú riavu nádejí a prvé exempláre prvých menšinových novín v novej Juhoslávii. Predchádzali tomu roky, mesiace a dni otázok, najmä otázok; nikto jednoznačne nepoznal odpovede. Bola to i doba sebaspytovania, sebahodnotenia, vytínania nových slov akoby z kameňa sekerou – pre okolnosti a spomienky, za akých sa to robilo. Teraz, keď oprašujeme a leštíme spomienky a dejiny, máme plné mravné právo byť hrdí na stopy, čo zostali a zostávajú po nás. Čo nevidieť je tu 250-tka príchodu na-

šich predkov do týchto krajov. Jubiluje Tlačiareň, Gymnázium, Hlas ľudu... Polstoročnica v slobode... Úctyhodné dátumy, úctyhodné medzníky. Aj preto, že spomienky na rozlične prežité stavy minulosti sprítomňujú čas i priestor, ktorý sme spolutvorili. Hlas ľudu dal na sebe od prapočiatkov čosi poznať: že nikdy nebol len náhodným bodom, v ktorom sa križovalo mnoho silových vektorov, ale priam hýbal osud náš tunajší, zostávajúc vždy rád tam, kde sa čosi naddobové robilo s dejinami. Zotrvával uprostred siločiar pokroku napriek všetkým existenčným úskaliam. Málo bolo času voľkať si v dobrobyte. Zrodený na priamych žriedlach národnooslobodzovacej vojny a revolúcie, rástol vedno s ňou, zostávajúc v podstate taký, akou bola doba, ktorá ho tvarovala. Jeho dotyk bolo cítiť na tepe bezmála

všetkých dianí: národnostných a iných. Sprvu ako registrátora, neskoršie – čoraz výraznejšie – i ako komentátora ľudí, javov a dianí. Tá nechuť byť v závetrí: ochota písať, konať, nabádať, presviedčať: prianie pôsobiť pravdivo, otvorene a zásadne; ukazovať holopravdy; učiť a vystríhať; oddiaľovať od úskalí a nabádať k úspechom či perspektívam, to všetko vyprodukovalo takmer tri a pol tisíca čísel, desaťtisíce článkov, nejedno nevšedné poznanie, netypické vzrušenie; nekaždodenné sny. Asi sto redaktorov, pätnásť šéfredaktorov, stovky spolupracovníkov, dopisovateľov, odborníkov a zanietencov vložili do tejto päťdesiatky toľko potešení a rozčarovaní, štartov a sklamaní, skutočností a nádejí, že ten náš čitateľ – od Boľoviec po Bajšu, či od Lugu po Austráliu – vždy mal možnosť skalopevne vedieť, kde sme, čo sme, aká je miera jeho i našej budúcnosti. Aj vtedy, keď bola páčivá, aj vtedy, keď šlo o márne volanie do púšte. Ako blízko len bolo od brán pekiel k nebesiam. A opačne. S križiackou posadnutosťou sa Hlas

ľudu brodil osudom, terénmi, tradíciou, kultúrou. Vtedy, keď všetko šlo ani po masle, tiež vtedy, keď nás zbesilé vlny krízy hádzali sem i tam. Obavy za nami, letokruhy pred nami. I vodidlá i priania stať sa kvalitnejší, ešte čítanejší, pestrejší, životnejší. Bližší ľudu. Veľa vody odišlo Dunajom za tých päťdesiat rokov. Mnoho hurikánov zúrilo vôkol nás. Veľa pekného pretrvalo v nás. Ako by to filozof povedal, ruch neustále bol taký, že si dvakrát vstúpiť do tej istej rieky nemohol. Ani prešľapovať na mieste. Päťdesiatka už nie je na prahu, ale v príbytku. Zababušená do tohto vrtošivého októbrového dňa. Skvelá ako tradícia, podnetná ako dejiny. Vážme si ju: ako predzvesť nových čísel a ročníkov, nových ľudí, nových jubileí. Doba ju dala. Sme HLAS ĽUDU. Boli a zostali. Vždy, navzdory všetkému. A kým bude ľudu, bude i nás. Sme totiž JEDNO. Oto Filip (Výber z Hlasu ľudu č. 43 – 44, ktoré vyšlo 19. októbra 1994 v Novom Sade)

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

13˚ | 24˚

10˚ | 23˚

9˚ | 20˚

10˚ | 21˚

• ĽUDIA A DIANIA •

42 /4617/ 18. 10. 2014

Ľudia a diania ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Keď sa v Hlase ľudu skúmala každá veta Katarína Verešová

ivadelným aktivitám v tunajších slovenských domoch a spolkoch Hlas ľudu vždy venoval náležitú pozornosť. Na rozdiel od predchádzajúceho slovenského vojvodinského týždenníka Národná jednota, ktorý o kultúre a umení písal faktografickým spôsobom, analyticky a formou dialógu, Hlas ľudu na začiatku svojho vychádzania dával dôraz ešte aj na propagáciu nového socialistického zriadenia vo vzdelávaní a kultúre. Hneď po oslobodení našich osád od fašizmu, v číslach 2 a 3 (13. 12. a 20. 12. 1944), Hlas ľudu venoval priestor porade o slovenských kultúrnych otázkach a debate: „Obnoviť Maticu slovenskú, či založiť nový spolok?“ a v čísle 4 (27. 12.1944) bola uverejnená širšia správa s recenziou pod názvom Veľký úspech kultúrno-osvetového večierku v Starej Pazove, v ktorom sa prejavil nový duch. Opisujúc inscenáciu predstavenia Jánošík M. Rázusovej-Martákovej (dramaturgia J. Chalupka a M. Litavský) podpísaná Pazovčanka uviedla: „Táto scéna dala nám život a boj hôrnych chlapcov v lesoch... Zvlášte na nás veľmi pôsobil spôsob, na aký hôrni chlapci prijímali medzi seba nových kamarátov. Nie jeden z našich súdruhov povedal: ´Tak bolo i vtedy, keď som ja prišiel prvý krát do hory medzi partizánov´.“ Prípravy na divadelné prehliadky sa začali v roku 1947. Ideu dal 29. 12. 1946 širší výbor Matice slovenskej vo FĽRJ a Hlas ľudu o tom informoval: „Národno-hospodársky odbor a odbor pre spoluprácu so SSSR nevyvinuli značnejšiu činnosť, kým divadelný odbor pracuje na prekladoch súčasných sovietskych divadelných hier a robí prípravy pre divadelné závody.“ Termín „závody“ (v slovenčine

www.hl.rs

podniky), ktorý matičiari prebrali z doby boľševizmu, sa opakovane používal nielen v oblasti divadelníctva, ale aj školstva, hudby a národopisu vo význame súťaž. Znel ako súperenie, závodenie v širokých národných vrstvách v jednej osade a navzájom medzi osadami. „Najlepšie bude ak slovenské školy budú závodiť me-

venie bolo dôkladne pripravené, že ten spolok naozaj pracoval systematicky a že aj úroveň bude na žiadúcej výške. Keď preštudujeme, čo všetko sa oceňuje pred závodením, bude nám jasné, že po takejto práci, ak sa budeme snažiť získať čím viacej bodov, nevyostane ani úspech a tiež aj úroveň závodov bude omnoho

Zaujímavá fotografia (žiaľ, nepodpísaná) v Hlase ľudu z roku 1947

dzi sebou: Petrovec s Kulpínom a Kysáčom, Pivnica so Selenčou a Laliťou, Erdevík s Binguľou a Ľubou, Kovačica s Padinou a Vojlovicou atď,“ uvádza v článku Ako organizovať závodenia osvetových pracovníkov? Zlatko Klátik (HĽ, 12. 3. 1947, s. 3) Podobne vtedy „závodili“ aj divadelníci. V roku 1949, po prerušení spolupráce Tita so Stalinom, Matica slovenská v Juhoslávii bola zrušená. Všetky organizačné záväzky prebral Odbor pre Slovákov Zväzu kultúrno- osvetových spolkov APV, a tak aj divadelné závodenia. Tie mali dve formy: predzávodenie a závodenie. „Nebude dostatočné iba vystúpiť s jedným dejstvom hry na závody, a vec je zakončená. Vyžaduje sa celý rad predprác, predpríprav, ktoré jedine zaručia, že to predsta-

Informačno-politický týždenník

vyššia ako v minulých rokoch,“ uvádza sa v nepodpísanom rozsiahlom článku Pred závodením slovenských ochotníckych divadiel a divadelných sekcií (HĽ, 12. 1. 1949) s presnými pokynmi a pravidlami. Vtedy bol v Hlase ľudu uverejnený presný systém bodovania režiséra, ovládania úloh, dekorácia. Spresnený bol aj rozvrh vystúpení v tzv. predstupňovom závodení, ako aj spôsob písania správ o činnosti pred týmito závodeniami. Sem patrila aj ideovo-politická práca v spolkoch. Do systému bodovania nebolo však zaradené publikum a jeho počet. Preto náhradne boli pochválení Palančania, lebo okresné súťaženie (s jedným dejstvom z pripraveného predstavenia) divadelníkov z Hložian, Silbaša a Palanky sa konalo v preplnenej sále

Národného domu. Z druhej strany pazovskí organizátori okresného divadelného súťaženia z roku 1949, na ktorom s ukážkovými inscenáciami vystúpili Boľovčania, Dobanovčania a Pazovčania (divadelníci z Ašane a Sl. Vinohradov na závodenie neprišli) v Hlase ľudu boli vážne kritizovaní: „Závody sa odbavovali v nedeľu predpoludním, čo bolo známe iba niektorým ľuďom. Znamená, že agitácia o tejto veci vôbec nebola prevedená. Na otázku komisie, prečo je na predstavení nie prítomný aspoň malý počet obyvateľstva, tajomník miestneho pazovského spolku odpovedal: ´A čo vás je do publiky?!´.“ Z toho dôvodu na ústredných divadelných poradách sa zdôraznilo, že prítomnosť divákov na predstaveniach je záväzná. Teda Hlas ľudu v tej dobe nielenže informoval, ale konal aj „poradnú funkciu“ v kulúrno-osvetovej činnosti. State z porád v čase socialistickej obnovy krajiny uverejnené v Hlase ľudu sa museli pozorne preskúmať, a potom uplatňovať. Keby sa týchto statí doslovne nedržali, kritika by bola verejná, samozrejme, v Hlase ľudu. Novinári sa snažili po sledovaní divadelných predstavení chváliť či kritizovať každého jedného herca na scéne. Napríklad v roku 1951 novinár, ktorý sledoval divadelné „závodenia“ slovenských pokročilejších krúžkov, analyzoval kovačického herca v Gontkovej hre Hora volá takto: „Vlado Boboš ako starý Bučan bol na momenty až veľmi dobrý, ale mal zato i slabé výstupy. Slabé mu boli gestikulácie vo chvíľach, keď hovoril, a dobré, keď mlčal“. Každá doba so sebou nesie vlastný spôsob informovania a verejného komentovania. Články v Hlase ľudu sa stali verným svedectvom minulých dianí a sú častým prameňom pri písaní monografických kníh. • ĽUDIA A DIANIA •

Obzory

Z obsahu Outsideri majú šancu

str. 2

Potrebujeme ešte literárny časopis?

str. 4

Nové pohyby na divadelnej scéne

str. 7

Nový Sad 18. 10. 2014 Ročník XXXI Číslo 10/365

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

KNIHY

Svedectvo o úcte k človeku

(Viera Švenková: Hory na dosah. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2014) Viera Benková

„V

iera Švenková, ktorá nepatrí k najúspešnejším slovenským autorom, nepochybne patrí k tým najlepším, to jest najpoctivejším, najnáročnejším a najintelektuálnejším,“ napísal o jej prozaickom diele recenzent Ján Lenčo. Jej najnovšie prózy Keď sa ženy odhalia, Rozmarné sebalásky, 13 poviedok, Počúvaj vietor prinášajú manželské problémy a rodinné zázemie na pozadí dnešného uponáhľaného a rozháraného života, kde už staré istoty prestali pôsobiť. Na dnešku ju všeličo mrzí. Povrchnosť, pachtenie za pôžitkami, premena lásky na sebalásku. Aj v prózach stojí nad príbehom, a preto majú skôr charakter etúd ako poviedok, konštatovala aj literárna kritika, a hoci Viera Švenková patrí do staršej strednej generácie, jej dielo je veľmi aktuálne a veľmi súčasné... Viera Švenková pracovala ako redaktorka v Slovenských pohľadoch, Revue svetovej literatúry a knižných vydavateľstvách Mladé letá a Smena. Literárne podnety hľadala najmä v rodnom podtatranskom kraji, za debut Biela pani Zuzana dostala Cenu Ivana Krasku. Knihy poviedok Malý herbár, Jablčné jadierka a Faraónov úsmev sa sústreďujú najmä na osudy súčasných žien. Autorka preložila viac ako dvadsať kníh pre deti a mládež, predovšetkým z angličtiny a nemčiny. Jej knihy boli preložené do ruštiny, češtiny a poľštiny, uvádza sa v jej portréte na internete... Tatranskosť v koncentrovanej podobe nielen v geograﬁckom, ale i psychologickom zmysle prítomná je v jej poviedkovom súbore, píše o Švenkovej najnovšom diele ﬁlozofka a spisovateľka Etela Farkašová, čo vidno aj v jej najnovšej knihe poviedok Hory na dosah (Bratislava : Vyd. SSS, 2014). V zrkadle, do ktorého sa pozerajú Švenkovej poviedkové hrdinky a hrdinovia (spisovateľka, hoci

píše aj o mužoch, predsa len najlepšie pozná duchovný svet svojich hrdiniek!) sa neraz pred čitateľom priam „spovedajú“ zo svojej „špatnokrásy!“, čitateľ s nimi zdieľa nielen ich osud, ale sa takmer s nimi vžíva v každej situácii, ktorá je v živote každému blízka a skutočná, lebo je nažitá. Autorka výnimočne psychologicky zachytáva najmä svet ženy, ktorá je na sklonku života, ale ktorá má za sebou niekoľko krehkých lások, katastrofické manželstvo, nerealizované sny a na konte rokov ib a sk la man ia a choroby. Inštinkt sebazáchovy a najmä sebarealizácie Švenkovej poviedkových hrdiniek zachytených v rázovitom kraji pod Tatrami, v ktorých vyrastala aj sama autorka a ktorý vynikajúco pozná, je neraz témou jej krátkych, ale trefných esejí a poviedok... „Švenková je v zobrazovaní postáv kritická, ale zároveň plná pochopenia, empaticky sa vžíva do príbehov často končiacich sklamaním, dezilúziou, nenaplnenou dôverou, rozčarovaním. Pri ich zobrazovaní sa zvyčajne uchyľuje k relatívne stereotypným predstavám o mužsko-ženských charakteroch a rolách. Jej ženy a muži sú si – napriek odlišným peripetiám osudov – v mnohom typologicky podobní.“ Takto hodnotí poviedkovú tvorbu Viery Švenkovej Etela Farkašová, ktorá o jej knihách napísala nejednu kladnú recenziu... Dávno to bolo, keď sme sa s V. Švenkovou osobne stretli a zoznámili... Šla som navštíviť milú kamarátku a veľkú ženu, spisovateľku Mašu Haľamovú, v tom čase redaktorku vo vydavateľstve Mladé letá (bolo to kedysi v roku 1966). V jej miestnosti práve bola i Vierka

Švenková, budúca poviedkarka a redaktorka. Keď sme sa zoznámili, naše cesty sa potom hodne neskôr často krížili. O nej mi vtedy Maša Haľamová s uznaním jej talentu povedala: „Uvidíš, bude to zaujímavá a výborná poviedkarka!“ A mala pravdu. A ako to v živote býva, ja v Petrovci a ona v Bratislave, po tomto stretnutí naše cesty sa odvtedy uberali iným smerom a nemali sme príležitosť až tak často sa stretať, ale sme sa, ako sa hovorí, „sledovali“... V poslednom čase spisovateľka Viera Švenková akoby plne vyzrela; jej posledná zbierka poviedok Hory na dosah, ale i 13 poviedok a i., zakotvené sú do tzv. „tatranského zázemia“, teda do jej rodiska, sú nielen oslavou genia loci, ale i tichým napomínajúcim hlasom citlivého autora a človeka, ktorý sleduje nielen premeny v sebe, ale aj v prírode; vie, že sa súčasník priam vzdialil od rodových skúseností a hodnôt, stratil ľudskú tvár a orientáciu v tomto dnešnom príliš hmotárskom svete; odcudzil sa i prírode, zdevastoval ju, vyraboval a čosi podobné, ako v prírode, deje sa aj v medziľudských vzťahoch, o ktorých práve tieto poviedky bez moralizovania hovoria a podávajú nevyfarbené svedectvo. Autorka s dôverou v premenu na lepšie píše: „Veď hory sú nám iba na dosah, ponúkajú ruku dôvery a ozdravenia, len im treba dôverovať!“ V rozhovore s autorkou, ktorý sme viedli pri mojej návšteve Bratislavy v novembri 2013 na Bibliotéke, Vierka sa mi zdôverila, že chystá novú knihu, a ona je teraz tu pred nami. Sú to poviedky o nás, ženách a mužoch, ktorí zažili mnohé

životné skúsenosti a katastrofy, i samotu, rozvody, ale i choroby, sklamanie z detí a zo spoločnosti, ktorá sa neteší starobe a seniorom! „Ich šťastie sa rozbilo ako vietor o skaly, stroskotali sny,“ ale, ako hovorí autorka, „nič netreba brať vážne, veď čas má veľa rozmerov!“ A jej poviedky taký rozmer veru aj majú... Ponoriac sa do poviedok najprv vás osloví írečitý sloh a literárny „švenkovský“ jazyk, zbavený balastov dneška, cudzích slov; zavanie na vás niečo zadávna a také súčasné, priam ako stratený drahokam zo vzácnej obrúčky! Nuž nie div, autorka v rozhovore neraz zdôrazňovala: „Rušný život človeka rozptyľuje, nedajbože sa sústrediť. A pritom dnešok je taký zaujímavý! Nové vedecké poznatky o človeku, chorobách, liekoch, o psychike! Napríklad vždy sa vedelo, že v človeku pracuje inštinkt sebazáchovy, boj o jedlo a o zachovanie rodu. Dnes psychológovia tvrdia, že dnešný človek kladie na prvé miesto tvorivosť, teda sebarealizáciu. Nechce byť steblom, ktoré unáša vodný prúd. Ak nemá možnosť byť samým sebou, pohrdne aj životom. Vypätý egoizmus nevie nič o pokore predkov, preto je dôležité, aby na ich odkaz upozorňovala literatúra, treba sa vracať ku klasike, svetovej i domácej, múdre myšlienky nestarnú. Či aj dnes neplatí napríklad Hviezdoslavov odkaz: Školy buduj, nie krčmy! A Bratislava je veru plná krčiem, kníhkupectiev je čoraz menej. V kultúre, najmä v osvete, je práce viac než dosť. Oplatí sa teda siahnuť po diele Viery Švenkovej nielen preto, že každá jej veta zasiahne sťa „očistec“ z tvrdosti reality, ale ako vyzdvihuje literárna kritika: „Jej krátke ponory do vnútra postáv, namiesto dynamicky sa valiacich dobrodružstiev, ponúknu stíšenie a podávajúce svedectvo o úcte k človeku, k jeho zápasom uprostred módnej straty trvalých hodnôt a duševnej istoty.“

ROZHOVO R

18. 10. 2014 • 42 /4617/

GABRIJEL BABUC, BÁSNIK A PREKLADATEĽ

Outsideri majú šancu Stevan Lenhart

32/II

ásnickú tvorbu Gabrijela Babuca (1970) charakterizujú minimalistické verše, slovné hry a skrytý čierny humor, ktorý je nepriamym, ale trefným komentárom okolitej reality. Vydal zbierky básní Redosled (Poradie, 2011) a Mahovina (Mach, 2014). Spolupracuje s vydavateľstvom KOV (Književna opština Vršac) a je členom redakcie literárneho časopisu Kovine. Žije v Uzdine a pracuje v kovačickom gymnáziu. – Ako by si interpretoval symboliku názvu tvojej druhej zbierky básní Mahovina (Mach)? Prečo práve tento názov? – Niet v tom nejakej zvláštnej symboliky. Zbierka je zostavená zo štyroch rozličných častí, navonok je príliš fragmentárna… Mahovina je tiež názov jednej básne z prvého cyklu, ktorý vznikol ešte pred vydaním mojej prvej zbierky Redosled a niektoré z tých básní boli potom uverejnené v literárnom časopise Književnost roku 2012. Tie básne nadišli na určité ohlasy, najmä báseň Mahovina, o ktorej Draško Ređep písal v jednej eseji. Neviem, možno sa to všetko nejako navzájom zhodovalo a chcel som nejaký názov, ktorý tie rozličné časti pospája do jedného celku. Mach je malá a v evolučnom zmysle primitívna rastlina a nachádza sa na temnejších častiach skál alebo kôr stromov. Nejako mi to pripomenulo moje básne. Ešte stále sú to malé a temné básne, hoci nie až natoľko temné ako v zbierke Redosled – ani sám neviem, ako by som tú opísal, možno ako skutočný horor. – Verše tvojich piesní sú často výrazne minimalistické, ale vyznievajú intenzívnejšie, ako keby tam boli nahromadené slová... Ako pociťuješ ten poetický minimalizmus – je vlastne prírodnou súčasťou tvojho výrazu (alebo sa k nemu dostávaš svojráznou poetickou redukciou)? – Dosť pracujem na texte a používam materiál z básnickej alebo aj nejakej inej umeleckej pozostalosti. Nepomenoval by som to redukciou, ale mám nejaké svoje techniky, ktoré sú blízke technikám, ktoré používali dadaisti, tzv. rezanie. Dnes sa to môže pekne a elegantne urobiť

za pomoci počítača. Samozrejme, to nezaistí dobrú báseň, ale na druhej strane všetko je možné. Osobitne ma zaujíma tzv. markovovský reťazec, tak v praktickom, ako aj vo ﬁlozoﬁckom zmysle. Podľa všetkého, zdá sa, že minimalizmus je prírodnou súčasťou môjho výrazu. Rád by som písal dlhšie, naratívne básne, ale nedarí sa mi to. Predsa patrím do generácie, ktorá vypisuje esemesky a správy na twitteri. Nehovorím, že to aj sám robím (skúpy som aj na správy), ale jednoducho nastali také časy. Povedal by som, že na formovanie mojej poézie tiež vplývala americká konceptuálna umelkyňa Jenny Holzer, ktorá vo svojich prácach používa práve minimalistickú naráciu a nové technológie.

dza na úroveň zvukovosti. Básne treba spievať. – V niektorých tvojich básňach cítiť skrytú dávku čierneho humoru... Ako sám pociťuješ ten čiernohumorný prvok vo svojej poézii? Mohlo by sa povedať, že je to jedným z cieľov tvojej poézie – poskytnúť určitý druh terapeutickej (čiernohumornej) útechy? – Nešiel by som až tak ďaleko, aby som povedal, že moja poézia poskytuje nejaký druh terapeutickej útechy. Myslím si, že moja poézia je duchaplná, ale nejde o banálnu iróniu. Sme svedkami tejto vulgárnej irónie v médiách a proti tomu je potrebné zaujať jasné stanovisko. S ohľadom na to, že používam rôzne texty iných spisovateľov, povedal by som, že

básne, ktoré zozbieral Vuk Karadžić a pomyslel som si, že by som mohol urobiť „remix”. Práve tak aj bolo. Myslel som si, že mám čo povedať ohľadom zvukovosti srbského jazyka. Až potom som sa dozvedel o jednej srbskej ľu-

Gabrijel Babuc

PRÍPAD MASKY konečný čas pre lásku veľkosť písmen neprimeraná situácii vyteká text spod plachty obchoduje sa krvavými nápevmi veselým jazykom ľahká noc ničí dobrú noc

– Raz si povedal, že sa viac zameriavaš na akustickosť vlastnej poézie než na využívanie štylistických ﬁgúr… Skadiaľ vyviera tá akustickosť poézie v tvojom prípade – je možno inšpirovaná hudbou? – Možno by som sa tu mohol odvolať na Schillera, ktorý raz povedal, že predtým, než začne písať básne, vlastne počuje hudbu, čo by znamenalo, že pred textom jestvovala nejaká hudba, z ktorej sám text vznikol; teda fráza čo tým chcel básnik povedať, je samým tým jasnejšia: básnik nechcel nič povedať. A tak báseň z úrovne významovosti prechá-

MAČKY A PÍSMENÁ útecha prináleží svätým pod ťarchou úvodzoviek nastala jeseň v nemocnici obetujem sa za sväté tajomstvo píšem cudzím jazykom obviňujem horúci kus chleba veľké písmená rozdeliť mačkám

ide o nejaký druh paródie, ale nie stále na účet textu, ktorý v tom prípade používam. Paródia nemusí stále byť smiešna. Čierny humor vznikol pri surrealistoch, ale dnes má celkom iný význam. Dnes on zároveň predpokladá smiech a nepríjemnosť alebo hrôzu v tom istom čase. – Jedna časť tvojej básnickej zbierky Mahovina má názov Epski ogledi (Epické pokusy) a napísaná je archaickým srbským jazykom. Ako vznikli tieto básne? – Vznikli celkom náhodou, ako dokonca vzniká takmer všetko v živote. Čítal som srbské ľudové

dovej piesni, ktorej zvukovosť je blízka Epickým pokusom – a vlastne ju napísal môj priateľ, spisovateľ a literárny kritik Ljubomir Koraćević, ktorý mi na to hneď potom poukázal. – Si členom redakcie literárneho časopisu Kovine… V čom sa tento časopis odlišuje od iných tunajších literárno-kultúrnych publikácií? – Petru Krdu (1952 – 2011), dlhoročný predseda a redaktor vydavateľstva KOV, koncipoval tento časopis ako svojrázne literárne menu alebo ponuku činností tohto združenia. Časopis vychádzal nepravidelne, podľa potrieb, takže Krdu vydal „len“ 15 čísel. Avšak Krdu to nepovažoval za nedostatok, lebo aj sám bol milovníkom avantgardných časopisov zo začiatku 20. storočia, ktoré sa ledva dožili niekoľkých čísel. Dokonca uviedol poznámku pre záujemcov, že časopis Kovine sa tlačí občas, ale predáva sa pravidelne. Po jeho smrti tento časopis s novou redakciou pripravuje Draško Ređep. Časopis má dnes pozmenený graﬁcký vzhľad, i keď to bolo nadišlo na určitý odpor. Okrem toho dnes sa viac priestoru venúva domácim autorom, tak renomovaným, ako i tým, ktorí po prvýkrát uverejňujú svoje práce. Časopis Kovine má charakteristický formát, pravdepodobne jedinečný vo svete. Vychádza dvakrát ročne (1. apríla a 1. októbra).

HLAS ĽUDU • OBZORY – V časopise Kovine uverejňuješ preklady rôznych esejistických a kritických textov... O aké texty ide a na základe čoho sa rozhodneš preložiť určitý text?

mám rád niektorých rumunských básnikov, akými sú Ion Caraion, Nichita Stănescu, Ştefan Aug. Doinaş a Ana Blandiana. Tvorbu niektorých týchto autorov som prekladal do srbčiny. Samého seba považujem za kozmopolitu v tom istom zmysle, v akom Diogenes zo Sinópy seba považoval za kozmopolitu, i keď žil v sude. O tých dvojhubových, kentaurových rumunsko-srbských vzťahoch mohol by som dlho hovoriť, dokonca napísal som aj dve eseje na túto tému. Ale uzavriem takto: rád by som písal ako Krdu, súčasne v obidvoch jazykoch, čím by som zapríčinil všeobecné rozpaky. – V akej miere sleduješ súčasnú srbskú poéziu? Vieš o niektorých autoroch, ktorých poetika a vzťah voči poézii a realite majú blízko k tvojej tvorbe? – Nemôžem o sebe povedať, že som veľkým znalcom súčasnej srbskej poézie. Samozrejme, čítam nové básnické zbierky srbských autorov a sledujem časopisy, ale predsa nie v dostatočnej miere, aby som o tom teraz vynášal vážne mienky. Rád čítam tvorbu jedného básnika, volá sa Zdravko Kecman, žije v Banji Luke a jeho práce vychádzajú vo vydavateľstve KOV. Naše témy navzájom nie sú blízke, ale poetika možnože áno, ako aj ten vzťah voči poézii. Keď ide o realitu, sme v celkom inom kontexte a medzi nami je aj generačný rozdiel. Osobne toho človeka ani nepoznám. – Žiješ v malom prostredí, vzdialenom od mesta... Akým spôsobom prostredie vplýva na tvoju inšpiráciu? Je vzdialenosť od mesta kultúrnym hendikepom alebo môže byť podnetom tvorivosti a originality umeleckého výrazu? – Môže byť, že je to (ako si povedal) kultúrny hendikep. Lebo nie si na samom mieste udalostí... Ale na druhej strane samé kultúrne vzdelanie ti nezaistí, že napíšeš dobrú báseň. Môžeš vedieť o všetkom, čo sa deje v meste a dokonca to aj výstižne komentovať, ale tvoja poézia možno aj naďalej bude slabá. V súvislosti s tým niet nejakých pravidiel. Sám nepatrím ani do jedného kruhu básnikov, dokonca neviem ani čo to znamená a ako sa v tom prípade treba správať... Nakoľko je však preto môj umelecký výraz originálny – nemôžem to vedieť a nemôžem to teraz povedať. Ale viem, že outsideri majú šancu. Treba byť smelý.

Pavel Mučaji (11. 10. 1929 – 12. 10. 2014)

PREDVEČER Jeseň dnes vošla do mňa: sychravá, hmlistá, roztúžená. Mesiac sa štverá na nebo, studený ako stena. V poliach, čo krvou horia, vietor sa rozplakal. Domčeky rastú k nebu. Padajú listy: samý žiaľ. Husličky svoje chladné rozhádzal vietor v kroví. Čo cíti človek v tento čas snáď nikto nevysloví. Večer je dlhý ako rok. Sťa stromy sami sme. Nesieme všetci ten istý sen. Žijeme všetci v jednej tme.

BÁSNIK A STROM Básnik je veľký strom na prahu všetkých čias, vietor sa pohráva s najkrajším jeho snom, čo v jeseň ožiali, to v máji prijme zas s vierou a pokojom. Básnik je krásny strom. Príď k nemu zvečera a srdce túlavé dôverne opri oň a ihneď pocítiš, ako sa premieňa na koráb bezpečný, na ľahký povetroň. A preto neverím, že báseň dohorí, tá, ktorú naveky na perách siných mal, stojí tu od vekov, nezájde za hory bez piesne, ktorú raz za šera vyplakal. Je stromom košatým (aj kvet mu oprší), aj s vetrom zaplače do žltej jesene, aj plodom zatrpklým púť svoju dovŕši a umrie vzpriamene.

33/III

– Keď ide o preklady, zaujímajú ma klasici. I keď sa o nich už vie viac-menej všetko, snažím sa nájsť daktoré neznáme veci, ktoré by boli zaujímavé srbskému čitateľovi. Teda nezaujímajú ma ich najznámejšie diela (lebo v súvislosti s tým už ani niet na čom pracovať), skôr sú to nejaké detaily z ich života. Ide hlavne o výskumnú činnosť, namáhavú prácu a mnoho čítania. Preto som veľmi hrdý na to, že sa mi podarilo nájsť a „vytrhnúť“ niekoľko predtým v srbčine neuverejnených Čechovových listov a „zložiť“ ich do jedného textu pod názvom Mania Sachalinosa. Tie listy, presnejšie časti listov, hovoria o tom, nakoľko bol Čechov posadnutý Sachalinskou oblasťou, tiež o nebezpečnosti samej cesty a jeho prípravách na cestu... Bolo tu ešte niekoľko zaujímavých prekladov, ako sú napr. policajné a súdne záznamy Paula Verlaina a Arthura Rimbauda v súvislosti s tzv. Bruselským incidentom alebo záznamy Nietzscheho matky – Franzisky Nietzscheovej – o jeho rokách choroby. Pri niektorých prekladoch som spolupracoval s Ivanou Vereskou. – Si príslušníkom národnostného spoločenstva vojvodinských Rumunov – ako sa pozeráš na ten viacjazykový kontext (srbsko-rumunský), v ktorom vzniká tvoja poézia? – Neviem, či je dvojjazykovosť prednosť alebo nedostatok. Vlastné básne píšem po srbsky, ale pravdepodobne sú v nich aj nejaké rumunské vplyvy s ohľadom na to, že skutočne

IN MEM ORI AM

ROZHOVO R

18. 10. 2014 • 42 /4617/

NA KUS REČI SO ŠÉFREDAKTOROM MESAČNÍKA NOVÝ

Potrebujeme ešte sme svedkami už 66. ročníka vychádzania mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život. Ako teda vidno, ide o časopis s bohatou tradíciou a ak si uvedomíme, že jeho neustálym a základným poslaním ako jediného periodického časopisu pre literatúru a kultúru slovenskej národnosti v Srbsku bolo a je plne podporovať a podnecovať Obálka Nového života z roku 2013 literárne a literárnokritické plody na Michal Ďuga tomto území, potom sa nám v plnej miere vyjaví, že tento časopis má veľké zásluhy, asopis Nový život nad- keď ide o literatúru a kultúväzujúc na pozitívne ru vojvodinských Slovákov. tradície predvojnové- Aká je vlastne jeho dnešná ho a tesne povojno- skutočnosť? vého časopisu Náš život bol – Od roku 2008, teda už siedpredovšetkým svedectvom my rok, Nový život pravidelne i výrazom literárneho a kul- vychádza a distribuuje sa šesť túrneho ovzdušia, a neustále ráz do roka na 64 stranách, rástol s rastom kultúrneho pričom všetci prispievatelia života slovenskej národnosti dostávajú honoráre za svoje vôbec, pričom ani jedna re- uverejnené príspevky. Samotný dakcia nebola generačne či obsah Nového života je ustáleesteticky výlučná: rovnaké ný, čo vidno na základe náplne právo prejavovania mali spi- rubrík, akými je predovšetkým sovatelia rozličných generácií úvodná Rozkoš z textu, v ktorej a literárnych orientácií. vychádzajú esejisticky skonDnes sme, doslovne poveda- cipované úvodníky, potom né, prinútení takmer úplne inak rubrika Chat, kde sa publikujú sa pozerať na podmienky, ale i rozhovory s významnými kulzmysel existencie tohto časo- túrnymi, predovšetkým litepisu s takou veľkou tradíciou. rárnymi dejateľmi, tiež rubrika Často sa síce upozorňovalo – Pulzovanie literatúry, v ktorej pravda bezmocne – na to, že sa uverejňuje pôvodná beletria, dosiahnutá úroveň časopisu alebo i rubriky Texty a kontexty vždy bola a aj je odrazom toho, a Recenzie, určené pre vedecké akých máme autorov a že sú príspevky zo všetkých oblastí problémy, ako aj vždy, v nás kultúry, ale najmä z literárnej samých. Alebo možno z času vedy a jazykovedy. Nový život na čas si príslušníci slovenskej bol v tomto období už tradične menšiny na tomto území dovo- i jedným zo spoluorganizália, aby sa záujem o literárne torov najdôležitejších našich písané slovo dostal na veľkú literárnych podujatí, akými skúšku? Odpoveď na túto a aj sú každoročné literárne sneďalšie otázky, týkajúce sa tohto movanie a súbeh o najlepšiu časopisu, sme sa pokúsili získať poéziu a prózu. od Dr. Adama Svetlíka, aktuToto sú prinajmenšom uspoálneho šéfredaktora Nového kojujúce „holé“ fakty, ktoré života. však hovoria viac-menej o tej – Pán Svetlík, tohto roku „formálnej“ stránke existencie

34/IV

časopisu Nový život, zatiaľ čo je tá druhá, „obsahová“ strana mince už nie taká uspokojujúca a vôbec nie ružová. Najpálčivejšia je tu zrejme otázka čitateľa, keďže je viac ako evidentné, že sa časopis Nový

Dr. Adam Svetlík, aktuálny šéfredaktor Nového života život v súčasnosti prakticky nečíta. Druhý problém, ktorý zrejme vo veľkej miere vplýva na ten prvý, je zjavný pokles kvality uverejnených príspevkov, čo zase súvisí s celkovým drastickým pokleskom tvorby slovenských vojvodinských autorov, predovšetkým spisovateľov, ako najdôležitejších prispievateľov do Nového života. Znepokojuje však najmä to, že sú tieto autorsko-čitateľské problémy univerzálnejšieho, „systémového“ rázu a nedajú sa vyriešiť či prekonať nijakými „vonkajškovými“ ﬁnančno-organizačnými zásahmi. – Ste už dlho šéfredaktorom Nového života, takže ste aj najpovolanejší povedať, do akej miery ste spokojný s dosiahnutou úrovňou samotného časopisu počas vášho mandátu? – Spokojný v žiadnom prípade nie som, čomu je podľa mňa na príčine zrejme ponajprv moja nedostatočná redaktorská angažovanosť, ktorá sa povedzme s redaktorskou činnosťou, hraničiacou sa s fanatizmom môjho predchodcu, Víťazoslava Hronca, nedá ani porovnať.

Jednoducho povedané vlastné sily mi nedovolili či nedovoľujú, aby som sa ešte vo väčšej miere pričinil o pozdvihnutie celkovej kvality Nového života. Na druhej strane estetickú úroveň Nového života určujú okrem týchto personálnych, teda subjektívnych, i objektívne činitele. V tomto prípade je to nedostatočná kvalita a kvantita literárnej tvorby vojvodinských Slovákov, ktorá po kulminácii v 70. a 80. rokoch minulého storočia už dve desaťročia permanentne klesá. To prakticky znamená, že som ja ako redaktor Nového života mohol uverejniť len to, čo som vo svojej redaktorskej zásuvke mal. A moja zásuvka je, najmä keď ide o pôvodnú beletristickú tvorbu vojvodinských Slovákov, najčastejšie prázdna. Dá sa to síce čiastočne kompenzovať príspevkami z iných literatúr, no aj to má určité obmedzenia, ktorých prekročením by časopis Nový život utratil svoje hlavné poslanie – prezentovať literárnu a kultúrnu tvorbu vojvodinských Slovákov, a tým spôsobom ovplyvňovať a pozdvihovať celkovú úroveň ich duchovného života. – Často zodpovední redaktori tohto časopisu upozorňovali na to, že dosiahnutá úroveň časopisu nebola ani číra uzavretosť, ani elitárstvo dokopy s nezrozumiteľnosťou, ale solídna nielen vojvodinská, ale aj celoslovenská úroveň, za ktorú sa hanbiť netreba, ale pritom bolestne doliehala skutočnosť, že si domáca inteligencia časopis nedostatočne vážila, že sa k nemu správala indolentne, a že mnohí tomuto časopisu adresujú kritické slová bez toho, aby prečítali v ňom čo len jednu jedinú stranu. Sú teda problémy predovšetkým v nás samých alebo aj širšie? – Myslím si, že je niekdajší, v podstate pseudoproblém populizmu či elitárstva v (našej) literatúre dnes už celkom prekonaný, a že ho vystriedala omnoho komplexnejšia otázka

HLAS ĽUDU • OBZORY

ROZHOVOR

ŽIVOT ADAMOM SVETLÍKOM

literárny časopis?

35/V

„holej“ existencie literatúry. tosťou jeho redakcie, Avšak ako aj v iných životných respektíve redaktora, situáciách, aj pri tomto probaj táto usmerňujúca léme musíme začínať od nás funkcia sa neraz môže samých a odpovedať predostotožniť s konkrétnyvšetkým na otázku: Aký vlastne mi redaktormi, ktorý Nový život chceme mať? Čo vlastne najčastejšie vo v tomto časopise chceme číveľkej miere i určujú tať? Alebo či vôbec ešte niečo, celkovú koncepciu každého časopisu. okrem povedzme vlastného uverejneného textu, chceme Platí to najmä v demotu prečítať? Domnievam sa, že kratickej spoločnosti úprimné odpovede na tieto zbavenej ideologicotázky by pre tých málopočetkých nátlakov, kde ných literárnych nadšencov boli redakcia či redaktor veľmi deprimujúce. „Našťastie“, môže celkom slobodObálka Nového života z roku 2001 nie je to však len náš lokálny, ne prostredníctvom Víťazoslav Hronec, ale je to vcelku univerzálny, časopisu presadzovať vlastné našej kultúry, najmä literatúry, dlhoročný šéfredaktor planetárny problém tradičnej náhľady na literatúru a kultúru. a že sa pritom, pragmaticky, Nového života kultúry, ktorá postupne utráca Dobrým príkladom na to môže čo znamená prihliadajúc na krok so súčasnými civilizačnými pečovali plnosť umeleckých byť dlhodobý redaktor Nového vlastné možnosti a sily, podieľa premenami, najmä s niektorými a intelektuálnych pocitov. života Víťazoslav Hronec, i na jej tvarovaní, ale najmä na aspektmi technologického Stačil časopis Nový život ktorému sa podarilo veľkým jej pretrvávaní. – Pán šéfredaktor Nového vývinu, akým je povedzme dra- sledovať a reprezentovať osobným zanietením koncipomatická expanzia internetu, vývin literatúry vojvodin- vať a udržiavať časopis Nový života, nakoniec ešte jedna podstatne určujúca nielen ských Slovákov? život nad naše pomery či sily, možno nevďačná otázka, ako podoby, ale i náplň súčasnej – Funkciou kultúrneho a li- no samým tým vlastne podať si predstavujete budúcnosť literatúry i kultúry. To prak- terárneho časopisu, akým je aj skresľujúci obraz celkového tohto mesačníka vzhľadom ticky znamená, že tradičná Nový život, nie je len prezento- nášho literárneho a kultúrne- na jeho terajšiu skutočnosť? literatúra, ak nechce zdieľať vať kultúrnu a literárnu tvorbu, ho života. Moja redaktorská Bude jeho osud závisieť od ﬁnančnej podpory, ktoosud vymretých rá je pravdepodobne dinosaurov, musí aj teraz nedostatočná, citlivo prihliadať alebo bude závislý aj na súčasný civina subjektívnych faklizačný tep, ale toroch? nie tak, že sa mu – V žiadnom prípade si bude len pasívnetrúfam prognózovať ne prispôsoboosud literárneho časovať, ale najmä pisu na začiatku 21. stoaktívnym účinročia, pritom časopisu kovaním v jeho sotva 50-tisícovej enklávy premenách a umiestnenej na severe tvarovaniach. Balkánskeho polostrova. – Nový život Existencia literárneho n i kdy n e b o l časopisu, teda aj Nového len odzrkadživota, v súčasnosti záľovateľom a visí predovšetkým od zverejňovateﬁnančnej podpory štátu, ľom literárnej a ktorá má v konkrétnom kultúrnej tvornašom prípade charakter by tunajších pozitívnej diskriminácie, Slovákov, ale no obávam sa, že pre bui hlásateľom, dúci život Nového života formovateľom peniaze ani nebudú kľúa podnecovaZáber z 52. literárneho snemovania v roku 2008 (foto: A. Francistyová) čové, ale jeho osud bude teľom verejnej závisieť predovšetkým mienky našej literárnej obce a kultúrnej ale svojou celkovou koncepciou koncepcia je v tomto ohľade od nás samých, teda od čitateverejnosti, teda prinášal viac na tú tvorbu aktívne vplývať, omnoho skromnejšia, no mám ľov, a od toho, či taký časopis rozličných duchovných pod- meniť ju a usmerňovať. Keďže nádej, že predsa vo veľkej mie- vôbec budeme potrebovať, či netov, ktoré čitateľom zabez- je koncepcia časopisu záleži- re odzrkadľuje súčasný stav ho budeme chcieť čítať.

KNIHY

18. 10. 2014 • 42 /4617/

Vydavateľská rarita Slovenského vydavateľského centra v Petrovci (Blanka Fábryová: Hlas krvi. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2014) Anna Horvátová

36/VI

aždá kniha je príbeh o sebe. Je intelektuálnou výzvou pre každého čitateľa. V každej jednej je ukrytých toľko myšlienok, odkazov, ponaučení... Knihy, aby si prerazili cestu k čitateľom, nemusia hovoriť patetickým jazykom, burácať predimenzovaným hlukom či tlačiť pred sebou tony farebných reklám. Nie. Stačí len, ak sa jednoduchým jazykom prihovoria nášmu srdcu. Ešte jedno je isté – najväčšie umelecké skvosty obvykle vznikajú z utrpenia. A stávajú sa ešte väčším bohatstvom, ak sa rukopis písaný pred niekoľkými desaťročiami publikuje v súčasnej dobe. Treba to zdôrazniť preto, lebo Slovenské vydavateľské centrum urobilo práve to, v tomto roku – po 75 rokoch – knižne zverejnilo román Hlas krvi autorky Blanky Fábryovej. Z doslovu Vladimíra Valentíka sa dozvedáme, že tento román bol zatiaľ publikovaný iba časopisecky na pokračovanie v Dennici v rokoch 1938 a 1939 a druhýkrát bol publikovaný medzi vojvodinskými Slovákmi v rodinnom magazíne Rovina v roku 2001. Fábryová v slovenskej kultúre patrila medzi osobnosti, ktoré sa snažili afirmovať ženské postavenie v spoločnosti, priblížiť tradície rôznych národov, ale predovšetkým priblížiť slovenských spisovateľov v juhoslovanskom kontexte, ako správne vystihol Valentík, ale predovšetkým jej treba uznať veľkú snahu sprístupniť verejnosti pekné čítanie v materinskom jazyku, ale zvlášť jej pokus o román. Určite to bolo vštepené aj výchovou a jej na tie časy moderným ponímaním života. Bola iná, vynikala svojím nadaním,

čo sa uvádza aj v životopise knihy: „Už v detstve vynikala ako recitátorka slovenských básní a často pri príležitosti prednášok svojho otca recitovala z jeho Rečňovačiek pre dospelšiu mládež, ktorú Jozef Maliak zostavil a vydal roku 1902 v Iloku.“ Blanka Fábryová (1893 Ilok – 1964 Bojnice) – dôležité je spomenúť – bola jedinou dcérou dolnozemského historika, prekladateľa a profesora gymnázia v Petrovci Jozefa Maliaka a Kataríny, rod. Časarovej. Tak ako aj jej otec, aj ona sa zaradila medzi významné osobnosti kultúrnych dejín vojvodinských Slovákov. K tomu prispelo aj jej vzdelávanie v Prahe, v nemeckej Žitave a v Záhrebe a pobudla aj v Trenčíne, v Balážskych Ďarmotách, Martine, Blatnici, Dačovom Lome a úradnícky kurz zakončila v Záhrebe. Ako svetaskúsená, emancipovaná mladá žena, uvedomelá Slovenka vo svojom románe Hlas krvi vzbudzovala vo svojich krajanoch cit pre slovenskosť, vystríhala pred odnárodňovaním a zároveň upozorňovala na nostalgické pocity, ktoré sprevádzali vysťahovalcov do zámoria, znepokojovali ich, a tým priamo poukazovala na nebezpečenstvo vysťahovalectva. Celou svojou bytosťou horlila za lepší život ľudí. Tá jej dobrosrdečnosť, rozhľadenosť a ostražitosť sa preukazuje – o čom určite vtedy ani netušila – v hlavnej postave románu – Marienke, verne skreslenej osobnosti Blanky, ktorú takto prezentuje: „Marienka ani netušila, koľko pozornosti všade budí svojím ušľachtilým zjavom. Jej prísne držanie, tá nevšedná zdržanlivosť tvorila hrádzu, chrániacu ju pred nízkou bezočivosťou, ktorou bývajú prenasledované pek-

né dievčatá. K tomu i vážnosť a úcta k jej rodičom obľahčovali jej spoločenský styk. Keď ešte chodila do školy, matka neba-

dane, ale starostlivo vyberala jej priateľky zo samých rodín, prísne mravno-nábožensky založených. (...) Takým spôsobom nedostala sa Marienke do ruky nijaká zlá kniha, nijaká ničomnosť nekalila jej dušu. Čistá, hlboká vzájomná láska rodičov len upevňovala v nej pochop, že človek má a musí sa usilovať stať vždy lepším a dokonalejším, aby zaslúžil názov stvorenia podľa obrazu božieho.“ Ďalej sa hovorí: „Marienka si zaumienila vo všetkom byť pravou rukou svojmu otcovi. Týmto spôsobom podobrala sa na veľmi ťažkú úlohu a mnoho sebazaprenia bolo potrebné, aby ju zdolala.“ A je to v podstate osobnosť Blankina. O snahe autorky o zachovanie slovenských skvostov v knihe svedčia tieto riadky: „Neraz vytiahla celkom na spodku truhlice starú, temer rozpadávajúcu sa výšivku a bola nadšená jej vzorom a farbami. Takto nazbierala perly slovenského výšivkárskeho umenia.

Vykúzliť však ten jemný súlad farieb zo starých výšiviek dnes už nebolo možné. Ženy si ťažko zvykali na premenu v ich móde, ale Marienka bola vo svojom predsavzatí neúprosná a vytrvalá.“ Takto teda skresľuje Marienku, a vlastne samu seba opisuje, sem-tam zakomponuje vznešené ľudské city – lásku, bez ktorej sa sotva obídu diela ženských autoriek. Vzhľadom na obdobie, v ktorom žila, národno-buditeľská a literárna činnosť Blanky Fábryovej bola povšimnutiahodná; činná bola v divadle, bola horlivou bojovníčkou za emancipáciu žien, avšak najtvorivejšia bola v publicistickej tvorbe. Prvú báseň uverejnila roku 1911 v Prúdoch. Písala aj do otcovho časopisu Domácnosť a škola, reportáže a folkloristické články, ale aj prekladala z chorvátskeho jazyka. Prispievala do slovenskej tlače v USA, o Martinovi Kukučínovi písala pre chorvátskych čitateľov v Obzore (Záhreb 1914), tiež písala pre časopisy Ženski svijet, Jugoslovenska žena, Mornar na Sušaku a do srbčiny preložila prácu Ľudmily Podjavorinskej pre Dečije novine. Prispievala do nemeckých novín v Záhrebe Agramer Tagblatt. Najviac však spolupracovala s časopisom Živena, písala dvakrát i do Slovenských pohľadov, potom do Hronských novín, tiež písala pre Novohradskú stráž, a v Petrovci do Národnej jednoty (1930). Už aj preto je hodné spomenúť Blanku Fábryovú, aby sa vojvodinským Slovákom, ale aj Petrovčanom dostalo do povedomia meno osobnosti, ktorá žila na Dolnej zemi 25 rokov a s Eržikou Mičátkovou z Kysáča a Ľudmilou Hurbanovou zo Starej Pazovy patrila k prvým publicistkám v našom slovenskom prostredí.

DI VADLO

HLAS ĽUDU • OBZORY

PADINSKÍ OCHOTNÍCI ZAHRYZLI DO ŤAŽKÉHO PREDSTAVENIA

Nové pohyby na divadelnej scéne Janko Takáč

krku, podobajú sa na dvoch chalanov, ktorí prútom vŕtajú po akejsi smradľavej mŕtvole. Keď Pozzo a Lucky odídu, na konci prvej časti, Vladimir a Estragon sa hrajú tak, že si jeden druhému nadávajú, napodobňujúc formy komunikácie, ktoré videli u pána a jeho otroka. Katarína Kadancová je perfektná ako Vladimir, v príbehu týchto sedemdesiat minút ona je hlavnou nositeľkou predstavenia. Preto ani Želislavovi Kukučkovi nebolo ťažko odohrať solídneho Estragona. Pozzo (Anna Kadancová) a Lucky mali jeden takmer sadomazochistický vzťah, nahlásený čudným výberom kostýmu pre Pozza. Daniel Cicka ako Lucky mal na konci prvej časti jednu veľmi efektnú a nápadnú epizódu, kým Anna Kadancová mala ťažšiu úlohu okrem Pozza odohrať aj Chlapca, ktorý nosí správy o Godotovi. Ako je to prípad s absurdnou drámou, aj v padinskej inscenácii Godota je scénograﬁa jednoduchá – Dunja Palčeková ako podlahu veľmi efektne použila hrubú vrstvu múky, kým namiesto stromu, ktorý ﬁguruje úzadím, tuná máme monolitný biely stĺp pohodlný pre všelijaké hry so svetlom na javisku. Janko Tomek je autorom veľmi dobrej zvukovej stopy. Odohraná na kontrabase (alebo možno skôr čele) počuli sme ju len občas, ale celkom adekvátne zdôraznila dej na javisku. Padinskí ochotníci predstavenie odohrali vo výbornom preklade Eleny Flaškovej (Banská Bystrica : Vydavateľstvo Drewo a srd, 2002) a dialόgy zneli úplne prírodne a zrozumiteľne. Padinský Godot prišiel ako prepotrebný závan čerstvého vzduchu. Ako aj ich kovačický náprotivok, aj mladučký súbor divadelných ochotníkov priniesol do Domu kultúry Michala Babinku (ale aj do celej padinskej umeleckej scény) jeden nový pohyb, pohyb, ktorý – aspoň v divadle – budí, vzrušuje a dráždi každého, kto od umenia a kultúry žiada trochu viac, ako to, čo dnes núkajú naše malé, provinčné a niekedy aj hrozne zanedbané dedinské prostredia. Máme nádej, že nikomu nebude prekážať tá štipka prievanu. Snímky: Martin Labát

37/VII

eď som mladému padinskému režisérovi Martinovi Labátovi (1992) povedal o tom, ako som veľmi rád, že aj mladí padinskí ochotníci tejto jesene majú nové predstavenie a že sa aj napriek neskúsenosti nebáli dať do takého ťažkého predstavenia, mladý režisér mi odpovedal: „Inak nemôžeme očakávať pohyb. Preto Beckett.“ Po dosť dlhom období stagnácie a úpadku lokálnej divadelnej scény bola to takmer jediná správna odpoveď. Dávno sme o kovačickom a padinskom divadle nehovorili s úsmevom na perách, aby sme si tohto leta konečne mohli pozrieť jednu novú vlnu mladých divadelných ochotníkov. Najprv sa 14. septembra t. r. v kovačickom Dome kultúry 3. októbra predstavilo združenie KOKRAM svojím druhým predstavením I na U podľa kovačického autora Dragana Karlečíka (o tomto predstavení si prečítajte v októbrovom čísle časopisu Vzlet (č. 8, s. 5) a o ich prvom predstavení Sud prachu v časopise Hlas ľudu (č. 26/4601 z 28. 6. 2014, s. 36) a o týždeň neskoršie sme si v padinskom Dome kultúry Michala Babinku pozreli premiéru predstavenia Čakanie na Godota. Má ľudská existencia zmysel a význam? Jestvujú v nej nejaké istoty, racionálne účely alebo ciele? Je človek súčiastkou tohto sveta alebo je jeho osud byť vždy od neho odcudzený? Surovosť 20. storočia u súčasného človeka vyvolala podozrenie, že Friedrich Nietzsche mal pravdu, keď povedal, že Boh je mŕtvy – alebo je Pán Boh voči nám naproste indiferentný a pravdepodobne nechce mať žiadne do činenie s nami, takými, akí sme. Dráma Samuela Becketta Čakanie na Godota je možno aj najdôležitejšia dráma v dvadsiatom storočí. Javí sa ako súčasť chmúrnych tendencií vo filozofii a v umení (najmä existencializmu a surrealizmu), ktoré v búrlivom období prvej polovice 20. storočia odmietajú všetky humanistické ideológie a utópie. Beckett – spolu s autormi, akými sú napríklad Kafka (román Zámok), Sartre (dráma S vylúčením verejnosti) a Camus (filozofické eseje Mýtus o Sizyfovi) – veľmi jasne videl situáciu človeka v 20. storočí a smelo vyslovil správu o ľudskej beznádejnosti a absurdite života. Vo „svete zbavenom ilúzií“ (The Absurdity of Samuel Beckett,

Eva Navratilova, w w w.samuel-beckett.net), bez idey o tom, že jestvuje niečo, čo dá zmysel, cieľ a účel našej existencii, človek sa stretá so skúsenosťou absurdity a nezmyselnosti, z čoho sa podľa Ota BihaljiMerina rodí VLADIMIR (Katarína Kadancová) hrôza – strach a ESTRAGON (Želislav Kukučka) od tej „prízračnej prázdnoty existencie“ (Beket ili drámy – ako sú kompozícia, dej, mitologija o ništavosti, Oto Bihalji- zápletka, rozuzlenie alebo záver Merin, U očekivanju Godota, HNK, – porušené, nesúvislé, nezmyselné alebo chaotické. Ide o drámu, Zagreb 1966). Kým Camus hovorí o samovražde ktorá – zobrazujúc neskutočný až alebo vzbure – ako o aktoch kto- absurdný príbeh, ktorý sa najčasrými človek môže čeliť absurdite tejšie odohráva v neurčenom čase – Beckett podľa Bihalji-Merina vo a na neznámom mieste – hovorí o svojich dielach prijal hrôzu absurdity nezmyselnosti ľudského života a o ako sám obsah – ako látku, materiál, živote postáv, ktoré sa v bezvýchopredmet – existencie. On jej nechce diskových a nezmyselných situáciách čeliť, nechce o nej debatovať a ani správajú absurdne alebo groteskne. Godot, Vladimir a Estragon sa stali špecifickým fenoménom druhej polovice 20. storočia, ale aj napriek tomu, oni nie sú hlavnými postavami tejto drámy. Keďže sú Vladimir a Gogo statické a trpiace postavy, marxistický autor by povedal, že sú tu hlavné postavy Pozzo a Lucky, lebo ide o predstaviteľov Heglovej dialektiky pána a otroka. Ale z druhej strany, podľa Ota Bihalji-Merina, obsah Becketovej drámy vôbec nie sú postavy, ale fenomén časovosti a samé čakanie. Lebo čo je život, ak nie je neustálym čakaním (na lepšie časy, na priateľstvo, na lásku...)? Byť živý znamená čakať, kým čakať znamená trpieť čas v jeho samoničiteľskom POZZO (Anna Kadancová) tvare – neustále ide o čas, ktorý a LUCKY (Daniel Cicka) všetko to, čím si ho vyplníme – naše nám nebude hovoriť o tom, ako diania, emócie, myšlienky – konečne ju prekonať. Jeho absurdné diela pokrýva zabudnutím. Padinská interpretácia eckettovej sú podľa Bihalji-Merina často na samej hranici toho, čo sa literatúrou drámy sa predovšetkým zakladá môže vyjadriť alebo hrou na scéne na Labátovom výbere orientácie prejaviť, lebo sa v nich nič nedeje predstavenia na komédiu. Vladimir a to špecifické nie-dianie – okrem a Estragon sú tuná najviac Laurel a toho, že nemá cieľ, zmysel alebo Hardy alebo Charlie Chaplin a Buster posolstvo – sa deje nikde. V súlade s Keaton, veľmi je ťažko nezamilovať existencialistickou filozofiou, ako aj sa do tejto dvojice, od samého zaso surrealistickým hnutím, Beckett čiatku predstavenia. Ako takí, oni je antivedecký, antiumelecký a antili- takmer vôbec necítia hrôzu, strach terárny – spisovateľ, umelec a vedec. alebo úzkosť. Na javisku sa podobajú Spolu s Eugéne Ionescom Samuel malým deťom, sú spýtaví, nudne im Beckett je jeden z najznámejších je a radi sa bavia so všetkým tým, čo predstaviteľov absurdnej drámy, v sa zjaví v ich jednotvárnom živote – ktorej sú podľa Wikipédie elementy keď si spolu všímajú rany na Luckyho

UMENIE

18. 10. 2014 • 42 /4617/

VÝSTAVY K STÉMU VÝROČIU VEĽKEJ VOJNY – VÝSTAVA PRÁC VOJNOVÝCH MALIAROV V GALÉRII SPOMIENKOVEJ ZBIERKY PAVLA BELJANSKÉHO V NOVOM SADE

Zjazvený osud Oto Filip

en album z našej minulosti možno listovať hodne dlho. A ak sa prst pristaví pri roku 1914, jasné je, že vypuknutie l. svetovej vojny zatienilo všetko iné. No pred storočím svet nežil len vojnovými

38/VIII

Kustódka Julijana Stojsavljevićová

dýchali s vlastným ľuďom. A navyše, boli to časy, keď obraz pôsobil silnejším dojmom ako napísané slovo. Už v Prvej balkánskej vojne naši umelci získavajú možnosť, potom i povolenie dobrovoľne sa pripojiť vojnovým jednotkám. V septembri 1912 vzniká úradný názov a povolanie vojnový maliar. Ako špeciﬁckosť srbského vojska, aká v armádach iných krajín neeStromy a dedinka autora Mališu Glišića xistovala. A od sklonku augusta 1914, podľa dekrétu Hakman... Vojna si však nevybepodpísaného vojvodcom rala. Jednou z jej prvých obetí Radomirom Putnikom, zábola Danica Jovanovićová, maliarväzkom každého umelca ka, ktorá tesne predtým získala bolo neprepásť žiaden diplom. Pod Petrovaradínskou dôležitý motív boja výpevnosťou ju zavraždil výstrel znamného pre dejiny. z pušky rakúsko-uhorského vojaNuž nie div, že s cieľom ka. V nemocnici vo Valjeve v roku vojenské púte, boje, víťaz1915 na chorobu zomiera Nadežda stvá a porážky znázorniť Petrovićová. Ďalší rok v okolí Nišu čím presvedčivejšie a pravprichádza o život Mališa Glišić. Iní divejšie, pochodovali vedno autori zostali síce nažive, no s jazvojaci pod plnou výbavou vami, ktoré celé roky museli hojiť. s umelcami vyzbrojenými ceruzami, štetcami, farbami, papierom, plátnom. Nadežda Petrovićová: Sedliačka Títo druhí sa na vojnové zo Šumadije diania dívali nielen cez prizmu ich historického významu keď niektoré diela dovŕšili sto a vlastných životných skúseností, rokov existencie, konkrétne ale aj na základe ohnísk inšpirácií, tri práce Kostu Miličevića. ktoré tie v nich vzbudzovali. Touto výstavou prác exis– Ide o generáciu modernistov tujúcich storočie s názvom

drámami a otrasmi. Vo februári 1914 Charlie Chaplin debutoval na ﬁlme, v marci v Novom Sade založili Futbalový klub Vojvodina, v apríli v Belehrade odhalili pomník Dositejovi Obradovićovi, začiatkom augusta v americkom štáte Ohio nainštalovali prvé elektrické dopravné signály na regulovanie dopravných smerov. Vtedy aj prvá loď prešla cez Panamský kanál spájajúci Atlantický s Tichým oceánom. U nás, na poli vojnovom bol to rok bojov na Ceri a pri Kolubare... Tak ako mnohé stránky tunajších dejín vypísali početné vojny za slobodu malého štátu, existujúceho na návetrí Z tvorby Kostu Miličevića medzi Východom a Západom, tiež národ, ktorý v rozhodujúcich chvíľach tvoriacich pred, počas a trochu prejavoval vlastnú nezlomnosť, po l. svetovej vojne, z ktorých silu, obetavosť a svornosť, ani ich viacerí tú kataklizmu ani neprežili. drámy nemohli nezostať nezveč- Pripomínanie si stého výročia ich nené umelcami, ktorí vlastenecky tvorby sme vlastne začali vlani,

Vojnoví maliari zo zbierky Pavla Beljanského sa tiež venujeme stému výročiu Veľkej vojny. Plánujeme až do roku 2018 rôznymi programami, akciami, výstavami pripomínať to obdobie a sté výročia rokov l. svetovej vojny, – vraví kustódka Julijana Stojsavljevićová. V úlohe sprievodkyne ozrejmuje, že umelci vojnové dni žili v dvojnásobných úlohách: ako maliari, ale aj ako zdravotní pracovníci, strážcovia, kuchári – Nadežda Petrovićová, Kosta Miličević, Mališa Glišić, Milan Milovanović, Živojin Lukić... Okrem nich vo vojne účinkovala i mladá generácia umelcov, ktorá sa vtedy len začínala školiť či študovať: Jefta Perić, Milan Konjović, Petar Dobrović, Kosta

Autoportrét Milana Milovanovića Prezentáciou ich diel autorka podujatia Gordana Milanovićová vzdala svojrázny hold umelcom, ktorí pred storočím tvorivo a inovatívne prebrali úlohu vlajkonosičov v tvorbe novej umeleckej vízie. A ktorí pritom z hĺbky duše tvorili najmä na základe svojich vlasteneckých pocitov. Takéto ich dosahy sa preto stali pevným základom tvorby ďalšej umeleckej generácie, ktorá po roku 1918 pokračovala v ďalšom rozvoji srbskej moderny.

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Michal Ďuga • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984.

Kultúra Za hrsť pšenice na dlhú cestu NAMIESTO ROZHOVORU

Pavel Mučaji (1929 – 2014) Vás dvoch už nikto nerozdvojí Keď tichosť v bielu izbu vkročí

ak povedal básnik Pavel Mučaji v úvode sonetu Báseň a kniha. Vo vyznaní svojej azda najprvšej láske. Knihe (Poézie). Mali sme malý cieľ: spýtať sa ho, v sobotu 11. októbra 2014, v deň jeho 85. narodenín, ako to je nemôcť zliezť z poschodia plných päť mesiacov. I na všeličo iné. Nebolo súdené. Pavel Mučaji už vo veľkom kráčal, pokorne, ale dôstojne, na stretnutie s tichom… Toť pred niekoľkými týždňami odleteli naše milé… V nedeľu 12. októbra 2014, pravdaže v nedeľu, vydal sa za nimi. Vyraziac v smere južných morí priamo z konečnej tuzemského labyrintu, z milovaného Petrovca, v ktorom sa narodil 11. októbra 1929. Leťte, leťte, lastovičky, ponad polia, sady, kríčky! Ó, ešte ako sme, bosonohí šarvanci, leteli, spolu s nimi, s jeho lastovičkami. Z bezpečného prístavu detstva do člnku vrtošivej mladosti. S veršami prvej zbierky básní Pavla Mučajiho Zvieratká, zrniečka, vtáci a deti (1956). Putovali sme so psíkom, čo žltú bundu nosí, i s jednou peknou žabkou okatou. Blúdili sme uličkami najprvšieho detstva, ovievaní prvými záchvevmi poézie. Spolucítili sme s umierajúcou Ranenou lastovičkou, tiež s hrdinom básnikovej takrečeno poémy Pavúčik hrdina (1958). V jeho veršoch sme nachádzali čisté pocity a city, nehu a pohladenia čírej úprimnosti a čestnosti. Tešili sme sa i smútili čítajúc jeho ďalšie knihy pre deti, ktoré vyšli v tomto poradí: Svieť slniečko veselo (1961), Na vŕbovej píšťalke (1970), Máme bystrého chlapca (1971, jediná jeho kniha próz), Mušky z gumipušky (1974), Môj malý svet (1979), Marhuľka, Marka, Miško a kohút (1988), Po• KULTÚRA •

vrázok (1991), Dieťatko sväté, pastieri a králi (1999), Keby som bol vtáčkom (2004), Chlapček bez hračiek (2009). Pavel Mučaji je prvým autorom z radu vojvodinských Slovákov, ktorý po oslobodení vydal zbierku básní pre dospelých čitateľov – Bojujúce srdce (1952). Po nej nasledovali: Slnečné prístrešie (1966), Moja Itaka (1975), Trvanie básnika (1985), Vzdušnou čiarou (1989, výber), Belasé sonety (1990), Visuté záhrady (2001), Večer trojkráľový (2004), Poslal som slovo (2008), Nedeľa (2009, výber). Jeho opus zahrnuje tiež zo desať kníh iného druhu, o. i. aj preklady prevažne zo srbčiny (naposledy je to kniha básní Duška Trifunovića Trikom slikom i muzikom, t. j. Čarami čiarami husľami, 2013), predtým vydal: esej o inštitúcii Nedeľnej školy v Petrovci a o Knižnici Štefana Homolu (Honor libro, 1995), knihu esejí a úvah o literatúre pre deti (Podľa duše dieťaťa, 2005), Kniha fejtónov o Čajakovcoch (2007). Pavel Mučaji je zastúpený vo viacerých antológiách a na niekoľkých sa aj autorsky podieľal, čo sám, čo ako koautor. Vo svojich básňach zachraňuje pred zabudnutím konkrétne ženy s menom a priezviskom. Jednu z nemenovaných hrdiniek stvárnil v básni Smrť pasáčky husí. Je presiaknutá melanchóliou, ktorá celkove vyznieva ako ochranná značka Mučajiho reflexívnej lyriky: Zaspala pasáčka pod stromom na strnisku, / uzlíček bielych snov smrť jej do vena dala, / že tak včas odíde, že jeseň nedočká, ani sa nenazdala. // (…) // Skosené, skosené, vrátené do hliny, / pesnička krváca a v rýmoch sa láme. / Zvoní pád človeka. Krutejšie hodiny / my, jeho blízki, nepoznáme. Literárni kritici konštatovali čiastočnú didaktickosť Mučajiho

mladej poézie pre deti, respektíve istú jednostrannosť a vraj prehnaný optimizmus, najmä v prvej fáze básnickej tvorby. Skromne sa domnievame, že verše básne pod názvom Čistota sálajú etickým fluidom: Všetko, čo vlastním, schované je v jari, / Svet o tom nevie, vták to netuší. / Ale čo nesiem v každom odovzdaní, / je bez akýchkoľvek tieňov na duši.

Podobne si dovolíme (d)oceniť morálnu váhu veršov v básni Slovo: Hľadal som slovo. Vždy som hľadal slovo, / vhodné jak chlebík do úst človeka. / To slovo bolo srdce básnikovo, / čo sa doň zora oblieka. Pavel Mučaji vychodil základnú školu v rodisku, tamtiež absolvoval slovenské gymnázium (1949). Prvé zamestnanie našiel v novinovom podniku Hlas ľudu: pracoval ako redaktor časopisu pre deti Naši pionieri. Po roku odišiel do Belehradu: začal študovať na Filozofickej fakulte Belehradskej univerzity; vysokoškolský diplom získal na Katedre pre západoslovanské a východoslovanské jazyky a literatúry. Počas štúdia pracoval ako hlásateľ, prekladateľ a novinár v českej a slovenskej redakcii Rádia Juhoslávie. Cesta za trvalým zamestnaním nebola priamočiara; vystriedal niekoľko pracovísk, ale najdlhšie pracoval ako profesor

slovenského jazyka a literatúry na Gymnáziu Jána Kollára v Petrovci; počas dvoch období bol i jeho riaditeľom. Do dôchodku odišiel roku 1990. Zapísal sa trvale ako organizátor a tvorca početných kultúrnych podujatí a programov. Pavel Mučaji v období 1971 – 1980 bol člen Osvetovej rady AP Vojvodiny, bol člen Spolku spisovateľov Vojvodiny i Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave. Roku 1995 bol vymenovaný za predsedu osláv 250. výročia príchodu Slovákov do Petrovca. Zväz ochotníckych divadelných spolkov Vojvodiny ho zaradil medzi 20 najzaslúžilejších pedagógov a organizátorov Hnutia recitátorov Vojvodiny. Z početných cien a vyznamenaní tu spomenieme iba niektoré: Rad práce so strieborným vencom (1969), Cenu slovenského literárneho fondu (1969), Republikovú cenu Neven Srbska (1977), Cenu časopisu Nový život (1973, 1980), Októbrovú cenu Báčskopetrovskej obce (1983), Cenu Vuka Karadžića (1984), Medailu Matice slovenskej (1995), Striebornú medailu prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča (2000), Medailu sv. Gorazda Ministerstva školstva SR (2001) a iné. Teraz, keď už je skosené, skosené, vrátené do hliny, posledné dvojveršie z básne Pavla Mučajiho Moja Itaka naskutku vyznieva ako epitaf: Až zmĺknem v tráve zrazený tichom Zlomený vek môj zasypte žitom Tak teda, spolucítiac s jeho najbližšími, manželkou Xéniou, dcérou Saňou, synom Pavlom a vnúčatami, prikladáme k dverám do večnosti za hrsť pšenice. Nech je pánovi profesorovi, básnikovi a človekovi, zosnulému Pavlovi Mučajimu ľahká rodná petrovská hruda. J. B. Foto: z archívu Hlasu ľudu

42 /4617/ 18. 10. 2014

Kultúra ČASOPIS PRE DETI ZORNIČKA JUBILUJE

Vštepovanie materčiny od mala Katarína Gažová

ornička je jediný časopis pre deti v slovenčine mimo Slovenska, dozvedeli sme sa od Pavla Matúcha, aktuálneho zodpovedného redaktora. Zorničkári sa snažia, aby mali čím viac čitateľov medzi deťmi, aby tak naše ratolesti nezabudli na svoju ľubozvučnú slovenčinu a cibrili si ju od detstva. Zornička sa vydala na cestu medzi čitateľov pred takými 150 rokmi ďakujúc učiteľovi a spisovateľovi Jozefovi Podhradskému, keď sa roku 1864 po príchode do Nového Sadu pokúsil vydávať časopisy Slávik a Zornička. Tieto časopisy sa však netešili dlhému veku, lebo J. Podhradský mal problém medziiným s financovaním, bez ohľadu na to, že dostal povolenie vydávať tieto časopisy v slovenčine. Slávik mal podnázov Novinky pre slovenské dietky a Zornička List pre slovenských mládencov a panny. Jozef Podhradský bol teda priekopníkom slovenskej detskej tlače na Dolnej zemi a bez jeho snahy by sme dnes nemohli hovoriť ani o jubileu Zorničky. Neskoršie ho životná cesta odviedla inam od detskej publicistiky. V tej ceste pokračovali iní národovci, spisovatelia štúrovského duchu tu vo Vojvodine, akými bol učiteľ Ferdo Klátik, keď roku 1925 začal vydávať v poradí druhú Zorničku v Starej Pazove. Ani tento detský časopis sa z rôznych dôvodov nedožil dlhého veku. Potom sa až do roku 1939 nedialo nič na poli vydávania slovenských časopisov pre deti. V spomenutom roku, tentoraz v Báčskom Petrovci, sa skupina slovenských intelektuálov uvedomelých pracovníkov v čele so Zuzkou Medveďovou, Oľgou Babylonovou-Garajovou a Máriou Czoczekovou-Eichartovou, vzchopila a začala vydávať Naše slniečko, ktorého prvé číslo vyšlo v októbri 1939. Vychádzalo do marca 1941, keď vypukla vojna, a ďalej to nebolo možné. Po ukončení vojny, presnejšie v roku 1946, znovu začína vychádzať Naše slniečko, po dvojčíslo máj –

www.hl.rs

jún roku 1947, keď sa z dôvodov, ktoré diktovala doba, zmenilo na časopis Naši pionieri, ktorý pod týmto menom vychádzal do roku 1970. Vtedy zasa dostal meno Pionieri a vychádzal v rokoch 1970 – 1990, keď dostal meno, ktoré nesie aj dnes. Je to v poradí tretia

Titulka jubilujúcej októbrovej Zorničky 2014

Zornička v rodine časopisov pre deti. Tohto roku si pripomíname 150. výročie detskej publicistiky a 75. výročie Zorničky, ktorou sa vlastne začala naša slovenská dolnozemská tlač. Dnešný časopis pre deti Zornička vydávajú Slovenské vydavateľské centrum v B. Petrovci a Fond Slovenské tlačené slovo NRSNM Nový Sad. Hlavným redaktorom Zorničky je Vladimír Valentík, riaditeľ SVC, zodpovedným redaktorom posledných deväť rokov je Pavel Matúch a jeho zástupcom Martin Prebudila. Členovia redakcie Zorničky sú: Ján Žolnaj, Adam Ivan Hučok, Miroslav Demák, Antoine de Saint-Exupéry (autor Malého princa). – Keď som prišiel na miesto zodpovedného redaktora, snažil som sa ustáliť jednotlivé rubriky, aby sa vedelo, ktorá sa nachádza na koľkej strane časopisu. Usilujeme sa podporovať našich slovenských autorov z Vojvodiny, ktorí píšu pre deti, hoci sa nevyhýbame zverejňovať aj diela autorov zo Slovenska. Svoje stále rubriky v časopise majú: Janko Žolnaj –

Informačno-politický týždenník

Počítajte na počítač, naša čerstvá spolupracovníčka Monika Necpálová má rubriku Motúzy múzy Zuzy, potom Adam Ivan Hučok vedie Zelenú stranu. Zornička sa používa ako učebná pomôcka v školách, kde sa učí po slovensky alebo aj po slovensky, a to hlavne na hodinách slovenčiny, ako aj na iných predmetoch. Časopis najviac čítajú žiaci od prvého po piaty ročník základnej školy. Pre predškolské ustanovizne máme dodatok Zorničky, ktorý sa volá Mravec. Je to tiež taký hodný chlapík, lebo vychádza už dve desaťročia. Na poslednej strane Zorničky uvádzame skupinové fotky prvákov a uviedli sme aj taký fórik, že ku textom dospelých autorov prikladáme ich fotku z detstva. To z toho dôvodu, aby dospelí, v ktorých je ešte kúsok toho detského, písali pre deti. Máme i zábavnú rubriku Šakovíňa, potom rubriku Ovce, pričom myslíme na tie internetové ovce, autora Mira Drobného zo Slovenska. Táto rubrika hovorí o počítačoch, mobiloch, o výdobytkoch modernej doby, o ich zneužívaní a nástrahách, ktoré vedia uškodiť deťom a priviesť ich aj do nebezpečenstva. Stála rubrika sú aj výtvarné súťaže a fotosúťaže pre deti. Ročné odmeny v tvare fotoaparátov podporuje Výbor pre informovanie NRSNM a udeľujú sa na Zlatej bráne v Kysáči. Snažíme sa, aby titulnú stranu vypracoval niekto z umelcov a aby bola lákavá pre deti, – vysvetlil P. Matúch. Zorničkári každý rok v septembri v inej základnej škole organizujú šachový turnaj Zornička Open. Tohto roku bol 8. v poradí a usporiadali ho v Hložanoch. Cieľom tejto akcie je, aby sa zorničkári stretávali a zároveň aby sa popularizoval šach ako voliteľný predmet v školách. Deti si pri šachovej hre bystria rozumčeky a iste im to do budúcna prospeje. Zornička Open zažila aj vďaka pomoci priateľov Zorničky, ako je aj drevotokár Martin Klátik, ktorý im každý rok robí unikátne šachové figúry z dreva ako odmeny

pre najlepších na turnaji. Turnaj podporuje NRSNM, ktorá dáva šachové súpravy a aj ostatní, ktorí majú možnosť. Originalita tohto turnaja je v tom, že najlepší šachisti z nižších a vyšších ročníkov základných škôl hrajú finálový zápas so živými figúrami. Možno povedať, že zorničkárov k tomu inšpirovala Alica v krajine zázrakov. – Projekt, ktorý sme začali pred dvomi rokmi, je digitalizácia archívu Zorničky, a to preto, aby sme urobili súvahu v tomto našom trvaní vo Vojvodine. Digitalizácia je dobrý technický vynález súčasnej doby, aby sme zachovali hlavne svoju minulosť. Nebolo ľahko zozbierať všetky ročníky Zorničky, lebo ani v redakcii v Petrovci ich všetky nemáme. No za pomoci priateľov a najmä Matice srbskej sa to podarilo. Pritom som kontaktoval aj Maticu slovenskú a Národnú knižnicu v Martine, Budapešť, našich spisovateľov, ľudí, ktorí robili Zorničku, a niektoré veci sa iba horko-ťažko podarilo zadovážiť. Vzťahuje sa to najmä na predvojnové ročníky z rokov 1939/40. Pomohli nám prof. Jarmila Hodoličová a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Teda digitalizovali sme Zorničku od roku 1939 po súčasnosť a je to taká baňa, v ktorej môžu dolovať tí, ktorí si robia seminárne, diplomové, doktorandské a iné práce. Všetko to, čo ich zaujíma o Zorničke, si možno nájsť na našej webovej stránke: www. zornicka.com, ktorú máme už sedem rokov. Projekt digitalizácie archívu Zorničky podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a pracovali na ňom hlavne dvaja ľudia – Pavel Matúch a Ján Žolnaj. Za príkladom digitalizácie archívu Zorničky sa poberajú aj iné printové slovenské periodiká vo Vojvodine. Mesačník Zornička vychádza každý mesiac okrem júla a augusta za finančnej pomoci Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. • KULTÚRA •

K SEDEMDESIATINÁM HLASU ĽUDU

s požiadavkami doby svoju novinársku činnosť na začiatku, ako sme už konštatovali, prispôsobovala dobovým požiadavkám, takže táto činnosť bola silne poznačená komunistickou ideológiou a vplývala aj na ich ľudské i novinárske formovanie a vyzrievanie, ale aj na spôsoby videnia, vnímania, preciťovania sveta a nemenej i na publicistické artikulácie videného, zažitého, precíteného, takže sa prostredie, v ktorom prví hlasľudovskí novinári žili a pôsobili (slovenské osady vo Vojvodine), a čas, v ktorom žili, zrkadlili nielen na tematickom, ale i výrazovom pláne ich diel. Avšak časom sa títo novinári, a i tí, ktorí sa im pripojili neskôr, relatívne rýchlo (niektorí rýchlejšie, niektorí pomalšie) oslobodzovali strnulých dogmatických socialistických stereotypov a takpovediac socialistickej novinárskej frazeológie doby i jej ilúzií a na život a svet sa začínali pozerať vlastnými očami, komplexnejšie i analytickejšie bez príťaže nadsádzok rôzneho druhu skrášľujúcich skutočnosť a socialistického prílišného zanietenia, čím sa Hlas ľudu postupne stal i hlasom kľudu so striedmym, pokojným, ideológiou nezanieteným pohľadom na životné reálie. Každý z týchto autorov si tak postupne vytváral svoj vlastný „novinársky rukopis“ a samotný časopis svoj profil stávajúc sa i svojráznou

kronikou slovenského národného života vo Vojvodine, zrkadlením nášho každodenného života. Od tých prvých desaťročí existencie Hlasu ľudu už pretieklo Dunajom veľa vody, čas zmenil všeličo i časy, všeličo staré zanikalo a vznikalo nové, ale Hlas ľudu obstával a čelil rôznym úskaliam i nástrahám, ktoré vo viacerých súvislostiach aj dnes číhajú na národnostné enklávne časopisy. Stal sa súčasným moderným časopisom, zachovávajúc si pritom aj svoju východiskovú národnostnú náplň, a rôznym problémom čelí aj dnes v čase dominácie elektronických masmédií, priam pretechnologizovanej a globalizujúcej sa svetovej spoločnosti, a internetom akcelerovanej kultúry i nekultúry s nemilosrdnou konkurenciou komerčného novinárstva v podobe napr. bulvárnej tlače, senzacionalizmu všetkých druhov a pod. Blahoželajúc jubilantovi časopisu Hlas ľudu k 70. narodeninám dovoľujeme si záverom vyjadriť mienku, že ak rôznym problémom dokáže čeliť aj do budúcna, ale najmä ak aj naďalej zostane hlasom ľudu (v zmysle, že dokáže vyplniť horizont očakávania svojich čitateľov), hlasom k ľudu (v zmysle, že tie horizonty dokáže rozširovať) a hlasom kľudu (v zmysle, že k životným reáliám bude pristupovať pokojne, striedmo i premyslene a nezlákajú ho vnadidlá komerčnosti, lacnej popularity a pod.), tak veríme, že aj svoje sté narodeniny oslávi ako jeden z najúspešnejších slovenských časopisov mimo hraníc Slovenska.

skú tvár človeku nikdy dosť – dávno kvitoval náš Ivo Andrić, označujúc práve tvár za kvet na rastline menom človek. Lebo sa do nej môžeš pozerať a pozerať. Koľko chceš. A pri-

tom všetko bude a zostane už odpozerané a neznáme, známe a nové. Lebo na tvárach sa odzrkadľujú i naše cesty, myšlienky, skutky, priania, potreby. Každá z nich je knihou rovnako tak, ako sú i stretnutia s nimi životnou knižnicou. Veď nie náhodou ktosi dávno povedal, že ten, kto sa fotí, aspoň dvakrát alebo aj viackrát žije. Možno najviac vtedy, keď sa pohľad iného pristaví pri pohľade na jeho tvár: nielen v skutočnom, ale aj v obrázkovom živote. Preto tie tváre. Ako dôkaz, že sme Hlas ľudu aj my. Aj ako malý prejav úcty k všetkým tým ľuďom a cestám, ktoré nás k nemu a čitateľovi vedú. Celých sedemdesiat rokov.

Hlasľudovské hlasy a ohlasy Samuel Boldocký

ždy, keď sa ako bývalý mladistvý kolportér a neskôr ako čitateľ a spolupracovník Hlasu ľudu začnem zamýšľať (z rôznych príčin a pohnútok) nad históriou a poslaním tohto nášho (teda slovenského menšinového vojvodinského) prvého povojnového, v tomto roku už 70- ročného, jubilujúceho časopisu, v pamäti sa mi vždy najprv vynorí obraz nás šarvancov – mladistvých kolportérov z polovice päťdesiatych – šesťdesiatych rokov minulého storočia, ktorí netrpezlivo očakávajú vtedajšieho distributéra Hlasu ľudu a populárneho „feriálnika“ Štefana Labátha s nádejou, že im pridelí dáku dlhšiu petrovskú ulicu a tým aj zvýši vreckové, ktoré im možnosť predaja viac čísel časopisu poskytne. Druhá moja mimovoľná asociácia pri takýchto príležitostiach je spätá s otázkou, do akej miery Hlas ľudu svojím profilom zrkadlí metaforu vo svojom názve, teda či, v akom zmysle a do akej miery je nie iba metaforou, ale bol a je skutočným hlasom ľudu. Prvé číslo, ktoré vyšlo v roku 1944, nebolo vlastne ani novinami ani časopisom, ale len obyčajným informačno-propagačným letákom, avšak priam úplne významovo korešpondovalo so svojím názvom dožadujúcim sa konečného

zničenia nacizmu a fašizmu a čím rýchlejšieho ukončenia vojny i jej hrôz so snahou, aby takéto hlasy nezostali hlasom volajúcim v púšti, ale hlasom, ktorý bude počuť čím viac ľudí. Za tým účelom v tom prvom čísle písalo: prečítaj a daj ďalej. V povojnovom období, v období obnovy a výstavby vojnou zničenej krajiny, ako i propagácie potreby formovania nového socialistického človeka, Hlas ľudu sa čoraz viac stával nie hlasom ľudu, ale hlasom k ľudu s ideovou a politickou propagandou, prispôsobenou požiadavkám doby a imperatívom socialistickej a komunistickej ideovosti. Avšak vďaka národnostnej uvedomelosti a rozhľadenosti skupinky svojich prvých novinárov, síce neškolených v novinárskom remesle, ale dostatočne schopných správne oceniť spoločenskú situáciu a zaujať k nej adekvátny postoj, Hlas ľudu našiel ohlasy v tých, ktorým sa obracal, takže zostával aj naďalej naším a našským národným publicistickým písaným slovom, časopisom, ktorý si naši ľudia uctievali ako svoju hodnotu a žičili mu v každom ohľade. O tom napríklad svedčí i skutočnosť, že sa na svadbách robili zbierky nielen pre mladých, cirkev a kuchárku, ale aj pre Hlas ľudu. Tá skupinka spomenutých novinárov po zakončení 2. svetovej vojny v súlade

K VÝSTAVE TVÁRE

Úcta Oto Filip

či sú zrkadlom duše, tváre mapy vypísané osudom. Každá z nich je iná, no predsa všetky majú aj čosi spoločné: emócie. Celú škálu, siahajúcu od ľahostajnosti a všednosti, po veselosť, rozhorčenie, ustráchanosť, dilemu, nádej. Novinárske povolanie napriek všetkým problémom a záporom má aj tú krajšiu stránku – dennodenné stretávanie sa s novými ľuďmi. Tým aj s ich tvárami. Práve o tie, ako aj o tváre kolegov, s ktorými roky spolutvoríme týždenník Hlas ľudu, na tejto výstave • KULTÚRA •

i ide. Je to síce len veľmi skromný zlomok všetkého, čoho sme svedkami, no hádam i to na ilustráciu postačí. A keďže je príležitosť slávnostná, druhé meno tohto podujatia by mohlo byť aj úsmev(y). Ako zachytená Časť výstavy stopa nálady a času, odpoveď na skutočnosť, že napriek tomu, že všetko plynie, predsa načim mať čosi, čoho sa človek zachytí. A po čase sa k tomu aj rád vráti. Pohľadu na hviezdne nebo a ľud-

42 /4617/ 18. 10. 2014

Kultúra SEMINÁR PRE PEDAGÓGOV

 ANKETA

Dramatické prvky v Petrovci Jaroslav Čiep

čová, ktorá frekventantov privítava semináre v jednom la, povedala, že na – aj takto by sme mohli seminár pozvali pomenovať podujaučiteľov triednej tie, ktoré sa minulý víkend a odbornej výučby uskutočnilo v spoločenskej zo základných škôl miestnosti reštaurácie Aróa gymnázií. Na ňom ma v Báčskom Petrovci. Dva sa zúčastnilo 19 pevýbory Národnostnej rady dagógov z desiatich slovenskej národnostnej slovenských prosmenšiny – pre vzdelávanie a Práca s frekventantmi v rámci psychologickej dielne tredí – z Petrovca, pre kultúru spolu – v dňoch Kysáča, Nového 10. až 12. októbra zorganizovali vzbudiť záujem o zvýšenie diva- Sadu, Selenče, B. Palanky, Hložian, semináre pod názvom Dramatické delnej činnosti u našich žiakov Starej Pazovy, Šídu, Aradáča a Padiprvky a techniky v metodológii a prispieť k pestovaniu kreativity, ny. Svojráznou raritou seminára je výučby, ktorý je akreditovaný zo esteticko-umeleckých schopností údaj, že na ňom účinkovali nielen strany Ministerstva osvety, vedy a a zručností, k zvyšovaniu obrazo- učitelia triednej výučby a sloventechnologického rozvoja a účastní- tvornosti, sebadôvery a pod. Mal činári, ale aj matematička, historičkom prináša 24 bodov, a Divadelná by umožniť rozvoj komunikatív- ka, chemička, telocvikár... V piatok edukácia ako projekt Úradu pre nych a motorických schopností, po otvorení seminára prebiehala logického uvažovania, schopnosť psychologická dielňa a v rámci nej Slovákov žijúcich v zahraničí. Význam seminára podľa slov zmeny i adaptácie, resp. transfer techniky zoznamovania sa v zmysle organizátorov spočíva v skvalit- vedomostí do života mimo školy. uvoľnenia sa pred nácvikom, ktonení procesu výučby využitím V realizácii seminára ako školitelia rú viedli Anna Kovárová a Kristína dramatických prvkov a techník vystupovali odborníci z oblasti Šusterová. Okrem týchto školiteliek v spôsobe realizácie, prezentácie divadelného umenia a psycholo- podľa harmonogramu jednotlivé a hodnotenia bežných metodic- gických vied. dielne viedli herec Ján Fábry a režisér Koordinátorka Svetluša Hlavá- Ján Makan. kých jednotiek. Zároveň by mal

D Annamária Tamašiová z Lalite: – V novinách vždy najprv vyhľadám to, čo sa píše o Laliti... Potom si prečítam kultúrnu rubriku, príspevky o divadelných predstaveniach, folklórnych programoch a hosťovaniach našich spolkov. Najnovšie sa mi páčil riport z dolnozemského jarmoku v Kovačici. Treba viac písať o mládeži, zvlášť študujúcej, lebo terajšia koncepcia Hlasu ľudu je hlavne prispôsobená záujmom starších čitateľov. Prednedávnom som aj ja začala prispievať do nášho týždenníka a v príspevkoch sa zameriavam na činnosť lalitského KUS Štefánik. J. P.

PREZENTÁCIA ZBORNÍKA ČO DOKÁŽE PEKNÉ SLOVO

Podnet a povzbudenie Elena Šranková

Dr. Alexander Totisaszegi z Bajše: – Dobre je, že Slováci vo Vojvodine majú slovenský týždenník. V Bajši sme kedysi Hlas ľudu kupovali v novinovom stánku, teraz sa naň predpláca už len zopár ľudí. Keď sú v ňom príspevky o Bajši, oxeroxujeme ich a rozdelíme všetkým, ktorí o ne majú záujem. Dobré boli fotoreportáže zo slovenských prostredí na poslednej strane obálky a páčili sa nám aj texty o podujatiach v Bajši. Správy z Vojvodiny, Srbska a sveta už sledujeme prostredníctvom internetu. J. B.

www.hl.rs

Publikácia je ilustrovaná žiackymi kresbami zverejnenými v časopise Vzlet v období 2011 – 2014. Vydala ju Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku v spolupráci s Novinovo-vydavateľskou ustanovizňou Hlas ľudu z Nového Sadu a s podporou Úradu

rezentácia zborníka žiackych prác Čo dokáže pekné slovo bola v piatok 10. októbra v miestnostiach Hlasu ľudu v Novom Sade. V nej je 22 odmenených literárnych prác na súbehu Čo dokáže pekné slovo z ročníkov 2011, 2012, 2013. Ich autormi sú: Klára Horvátová (dve práce), Hana Čížiková (dve práce), Jaroslav Poničan, Svetlana Gašková, Stanislava Baková, Jana Domoniová (tri práce), Marína Čížiková, Silvia Hricová, Filip Herček, Mário Matuľa, Michal Belička, Kristína Hricová, Aňa Marčoková, Anabela Stošićová, Valentína Imreková, Kristína Kováčová, Malvína Zolňa- Momentka z prezentácie v miestnostiach nová a Jaroslava Majerová. Hlasu ľudu

Informačno-politický týždenník

pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave. Redaktorom vydania je Martin Prebudila. Publikácia Čo dokáže pekné slovo vyšla ako príloha časopisu Vzlet, o čom sa zmienili Samuel Žiak, riaditeľ NVU Hlas ľudu, a Stevan Lenhart, zodpovedný redaktor Vzletu. Redaktor vydania M. Prebudila pri tej príležitosti povedal, že publikácia bude vzácnym podnetom a povzbudením pre mladých začínajúcich autorov a bude distribuovaná do všetkých slovenských škôl v Srbsku. Predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová okrem iného povedala, že je zámerom súťaže Čo dokáže pekné slovo vzbudiť u mladej generácie aktívny vzťah ku krásnemu slovu a v zmysle vychovávania kádrov systematicky s nimi pracovať. • KULTÚRA •

VYSOKÁ ŠKOLA SV. ALŽBETY V BRATISLAVE

V petrovskom oddelení noví študenti J. Čiep

diplomacie Slovenskej republiky v Belehrade. Vysoká škola svätej Alžbety pôsobí v duchu kresťanského humanizmu so zameraním na zá-

kladné princípy kresťanskej zdravotníckej etiky a šíri odkaz sv. Alžbety, bratislavskej rodáčky, slúžiť chorým a chudobným bez rozdielu rasy, národnosti a náboženskej orientácie. Vysoká škola zabezpečuje vzdelávanie, vedeckú výchovu a vedecký výskum, ako aj praktické činnosti u študentov všetkých troch stupňov vysokoškolského vzdelávania. Vedie svojich študentov a učiteľov k zásadám kresťanskej etiky a humanizmu, s odkazom chrániť život od počatia po dôstojnú prirodzenú smrť, a tak napĺňať odkaz sv. Alžbety, veľkej osobnosti európskeho zdravotníctva a sociálnej práce.

Slovenska alebo z Vojvodiny sú porovnateľné vždy... Lebo nedá sa povedať že Shakespeare by bol lepší než Rudo Sloboda, to, čo je dobré – dobré je na celom svete“. Součková mieni, že problém spočíva aj v počte vydaných kníh: lebo keď na Slovensku vyjde 140 kníh ročne z prózy, tak sa nájde 10 dobrých, a tu keď vyjde 50, tak už je, porovnateľne k tomu, tých dobrých menej... Najnovším, oddávna však dobre známym meradlom na vydanie knihy, sú peniaze. Na tom sme asi rovnako. Tak v Srbsku, ako i na Slovensku, kto má peniaze, knihu si môže vydať vlastným nákladom. Preraziť však s debutom do renomovaného vydavateľstva nie je jednoduché. Na Slovensku sú vydavateľstvá, ktoré sa profilujú práve týmto smerom, napríklad Koloman Kertész Bagala, ktorý sa špecializuje na debuty, a autori

vedia, že sa môžu obrátiť na tieto vydavateľstvá... Podpora debutu spočíva aj v literárnych súťažiach, kde si hodnotiaci občas vedia zvoliť toho-ktorého výhercu za zverenca a pracovať ďalej s autorom ako supervízori, redaktori... Čoraz častejšie sa do týchto súťaží zapájajú aj dolnozemskí autori. Ibaže tieto sú širšie a konkurencia je väčšia. Podľa slov M. Součkovej nie div, že vojvodinskí autori neuspejú. Už štartovacia plocha je pre dolnozemského autora nerovnaká, lebo slovenčina Slováka v Slovenskej republike a Slováka v Srbsku je neporovnateľná. Štatisticky pozerané, ak zo 700 účastníkov do užšieho výberu postúpi 20, ťažko uspieť niekomu z mimo územia SR... Dolnozemskí, ale ani „hornozemskí“ autori by sa však nemali vzdať. Nikdy vopred nevieme, čie uzly stvárnia tú najkrajšiu papierovú ornamentiku...

o veľkej sieni Obce Báčsky Petrovec za prítomnosti rodiny a blízkych priateľov v piatok 10. októbra vedenie Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety v Bratislave, resp. detašovaného pracoviska Ústavu sociálnej práce Martina Luthera v Petrovci prichystalo imatrikuláciu. Je to slávnostné prijatie novej generácie študentov, ktorí sa podujali študovať sociálnu prácu na tejto vysokej škole. Ide o 40 nádejných študentov zo Srbska, ktorí sa zapísali na štúdium v uvedenom odbore v Petrovci po srbsky a slovensky. Po ukončení získaný diplom z tejto školy bude platný v celej Európe, iba v našej krajine si ho budú musieť nostrifikovať. V slávnostnom ceremoniáli imatrikulácie účinkovali docentka Anna Berešová, vedúci pracoviska MUDr. Miron Šramka, DrSc., prorektor vysokej školy PhDr.

Imatrikulácia nových študentov v Petrovci František Hanobík, PhD., MUDr. Anna Sabová a spoluzakladateľ detašovaného pracoviska Dr. Ján Sabo, ako aj iní funkcionári školy a početní hostia, vrátane vedúcich

LITERÁRNE PARALELY

Uzly na papieri Andrea Speváková

eď sa raz slová zviažu do mocných uzlov, vznikne čarokrásna veta. Jedna za druhou, potom tretia, štvrtá... Až vznikne celok, komplexný i tajuplný, čierne okrasy na bielej podlahe, ani čoby ornamentika posvätných budov. Paradoxne, viazačovu dušu zvláštnym pocitom napĺňa práve ich rozuzlenie hladnými priaznivcami. Tí zasa stále pátrajú po tom najlepšom uzlovisku. Čie uzly sú lepšie – dedinského či mestského viazača? Jednoznačná odpoveď nejestvuje. Vzťah dvojice, už aj ten povrchný, napovedá o položení, vzájomnosti, podmienkach, možnostiach... Podobne ako je to s našou dolnozemskou, minoritnou slovenskou literárnou tvorbou a tvorbou v materskej krajine či literatúrou celoslovenskou a svetovou. Sú• KULTÚRA •

časná lektorka slovenského jazyka a kultúry Filozofickej fakulty v Novom Sade prof. PhDr. Marta Součková, PhD., (teória literatúry a dejiny konkrétnych národných literatúr) je presvedčená, že „tak ako Slovensko je v minoritnej situácii v porovnaní s americkou či ruskou literatúrou, tak to isté môžeme povedať o vojvodinskej voči slovenskej literatúre. Z druhej strany, tie vrcholové zjavy, či už zo

42 /4617/ 18. 10. 2014

Kultúra ROZSPIEVANÉ KLENOTY – KVALIFIKAČNÁ ČASŤ

Postúpili Gabriela a Ivana Anička Chalupová

rámci osláv Kovačického októbra 2014 uplynulý víkend v Kovačici prebiehal Festival slovenských ľudových piesní pre deti Rozspievané klenoty 2014 – prvá časť. Na tohtoročnej kvalifikačnej časti festivalu, ktorá bola v piatok 10. októbra, vystúpilo 24 mladučkých spevákov, žiakov Základnej školy Mladých pokolení. Po príhovore moderátoriek programu Tatiany Poliakovej a Andrey Lukáčovej o postup do finálovej časti festivalu sa uchádzali: Ema Farkašová, Gabriela Nosáľová, Kristína Cicková, Gabriela Feketeová, Valentína Kolčíková, Ivona Husárová, Jana Vereská, Valentína Chalupová, Darinka Veňarská, Janko Svetlík, Gabriela Svetlíková, Martina Čuvárová, Ivana Čížiková, Alexandra Vašeková, Gabriela Pavlíková, Glória Glóziková, Michaela Cesnaková, Tereza

Gabriela Feketeová svojím slávičím spevom okriala dušu nejedného milovníka tohto festivalu

Siedmačka Ivana Čížiková si svojím hlasom vybojovala lístok do finálovej časti festivalu Rozspievané klenoty

Garajová, Anna Stanová, Pavlína Cicková, Laura Bírešová, Alexandra Tomanová, Jelena Čuvárová a Gabriela Bírešová.

Sprevádzal ich ľudový orchester Rosička v zložení: Emil Nemček st., Ján Marko a Michaela Marková (husle), Emil Nemček

MINI-TINI FEST 2014 V STAREJ PAZOVE

Záujem o detské piesne Anna Lešťanová

Festival v organizácii Strediska pre kultúru Stará Pazova a pod estival detskej piesne, zná- patronátom Obce Stará Pazova mejší ako Mini-tini fest i prebiehal v sobotu 11. októbra tohto roku v Starej Pazove v divadelnej sále. Ako uviedol zoskupil vyše 400 účastníkov. selektor Jovan Adamov, skladateľ, na tohtoročný festival bolo p r i h l á s e nýc h okolo 200 žiakov základných škôl z územia Staropazovskej obce. Súťažiť všetci nemohli, takže sa v oficiálnej časti programu zúčastnilo 30 žiakov, vrátane niekoľkých duet. V minikategórii – žiaci od 1. Pre dueto Alexandra Popová a Maja Gedeľovská po 5. ročník – odznelo osem detšpeciálne uznanie v tinikategórii

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Tretie miesto v minikategórii získalo dueto Jana Opavská a Igor Golubović

ských piesní, kým v tinikategórii – žiaci od 6. po 8. ročník – až štrnásť piesní. Výkony malých spevákov hodnotila odborná porota v zložení Jovan Adamov a profesori hudobnej kultúry Olga Tatalovićová a Peđa Rakić.

ml. (akordeón), Želimír Bartoš (viola), Terézia Jonášová (flauta) a Ján Petrovič (kontrabas). Mladých spevákov nacvičoval učiteľ hudby Pavel Tomáš st. Každý zo spevákov sa predstavil dvoma slovenskými ľudovými piesňami. Kovačické obecenstvo v sieni Domu kultúry 3. októbra nešetrilo ruky a dlhotrvajúcim potleskom posmeľovalo mladých interpretov. Po doznení prvej a druhej súťažnej časti festivalu odborná porota, ktorú tvorili: Ivan Babka, Pavel Tomáš ml. a Martin Zloch, rozhodla, aby v tohtoročnej finálovej časti festivalu Rozspievané klenoty, ktorý bude 19. októbra, Kovačicu predstavovali Gabriela Feketeová a Ivana Čížiková. Pod organizáciu tohtoročného festivalu slovenských ľudových piesní Rozspievané klenoty 2014 (kvalifikačná časť) sa podpísali Dom kultúry 3. októbra a Základná škola Mladých pokolení v Kovačici. V minikategórii zvíťazilo dueto Nevena Gajinová a Saša Plavić z novopazovskej ZŠ Rastka Nemanjića – sv. Sávu a v tinikategórii najúspešnejšia bola Isidora Đurićová zo ZŠ Nikolu Teslu z Nových Bánoviec. Slovenská ZŠ hrdinu Janka Čmelíka mala svojich predstaviteľov v oboch kategóriách, ktorí dosiahli pozoruhodné výsledky. Dueto Igor Golubović a Jana Opavská získali tretie miesto v minikategórii. Podľa rozhodnutia odbornej poroty osobitné uznanie v tinikategórii sa dostalo i druhému duetu zo slovenskej základnej školy – Alexandre Popovej a Maji Gedeľovskej. Program moderoval Minja Subota, spevák detských piesní. Odmeny najúspešnejším na festivale udelili Jovan Adamov, Biljana Čavićová, náčelníčka Oddelenia pre spoločenské činnosti a kultúru Obce Stará Pazova, a Vladimír Kerkez, riaditeľ Strediska pre kultúru Stará Pazova. Foto: G. Majstorovićová • KULTÚRA •

Kultúra STARÁ PAZOVA

Sviatok zborového spevu A. Lešťanová

pevácky zbor Tília, ktorý pôsobí pri Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi a SKUS hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove usporiadal

ho začiatku úspešne vedie Anna Đurđevićová, sa početnému obecenstvu predstavila spevácka skupina Primavera, ktorá pôsobí v rámci zboru pod taktovkou Pavla Kadlečíka. Hosťami prvej časti

Veľvyslanec Ján Varšo a zbor Tília

výročný koncert v dvoch častiach. V piatok 10. októbra v divadelnej sále bol koncert spevu svetskej hudby a deň neskôr v evanjelickom kostole koncert duchovnej hudby. Na piatkovom koncerte okrem zboru Tília, ktorý od samotné-

výročného koncertu boli členovia ukrajinského KUS Kalina z Inđije. So svojím bohatým koncertovým programom vystúpil aj Spevácky zbor mesta Brezna zo Slovenskej republiky. Členovia tohto občianskeho združenia pobudli v Starej

Pazove v dňoch 9. až 12. októbra. Spevácky zbor Tília bol v roku 2013 hosťom na 11. ročníku Horehronských slávností zborového spevu v Brezne. V rámci recipročného pobytu a krásnej dlhoročnej spolupráce s Tíliou Spevácky zbor mesta Brezna, ktorého umeleckým vedúcim a dirigentom je profesor Milan Pazúrik, vystúpil na vydarenom sobotňajšom koncerte v kostole. Anna Đurđevićová, umelecká veO úspešnom pôsobení zboru Tília dúca a dirigentka Tílie, netajila na piatkovom koncerte hovorili spokojnosť z vydareného výročJán Varšo, veľvyslanec SR v Be- ného koncertu lehrade, a Anna Lepšanovićová, predsedníčka SKUS hrdinu Janka dozorca tamojšieho cirkevného zboru. Medzi početnými hosťami Čmelíka. Na sobotňajšom koncerte spevu na koncerte boli Helena Mravíková duchovnej hudby vystúpili Cir- z Veľvyslanectva SR v Belehrakevno-spevácky spolok Ostrog de, Libuška Lakatošová, národná z Nových Bánoviec, dueto Ján poslankyňa, a Anna TomanováFilip a Alžbeta Jašová zo Starej -Makanová, podpredsedníčka Pazovy a členovia chóru Eufória Zhromaždenia APV a predsedníčka z hlavného mesta Dánska. V pl- NRSNM. V príhovoroch podporili nom pazovskom kostole účast- prácu zboru Tília, ich hostí a doníkov koncertu a hostí pozdravili konca i snahu, aby sa do budúcna a privítali velebný pán Igor Feldy, v Starej Pazove konalo stretnutie farár staropazovský, a Ján Havran, speváckych zborov.

V KOVAČICKOM DOME KULTÚRY

Koncert Komorného zboru Viliama Figuša Bystrého A. Chalupová

pravdivým zážitkom druhého víkendu osláv Kovačického októbra bolo vystúpenie Komorného zboru Viliama Figuša Bystrého z Padiny, ktorý v kovačickom DK zaspieval početné piesne v štvorhlasnej úprave, medzi ktorými bola aj Zmráka sa – na text Ivana Krasku a ľudová A v tej našej záhradôčke... Padinský komorný zbor, ktorý dostal meno podľa slovenského hudobného skladateľa a autora prvej slovenskej opery Viliama Figuša Bystrého, už viac ako rok aktívne pracuje pod • KULTÚRA •

strechou padinského MOMS a doteraz usporiadal niekoľko koncertov nielen v Padine, ale aj v iných prostrediach vo Vojvodine, kde žijú Slováci. Zbor vedený Jankom Tomekom počíta deväť členov, z ktorých v nedeľu 12. októbra v Dome kultúry 3. októbra vystúpili: Denis Galas, Vlastimír Povolný, Daniel Cicka, Martin Labát, Želislav Kukučka a Vladimír Petrovič. Títo mladí muži svojím hlasovým prednesom prekvapili kovačické obecenstvo Figušovými, Schneiderovými a Mokranjcovými skladbami. Koncert moderovala Milka Mladí muži, členovia Komorného zboru V. F. Bystrého sa predstavili klasikou (na snímke: záber z koncertu v Kovačici) Petrovičová. 42 /4617/ 18. 10. 2014

Kultúra DETSKÝ TÝŽDEŇ V BÁČSKOM PETROVCI

Od humanitárneho koncertu po jarmok Jaroslav Čiep

množstvo aktivít, ktoré ich pobavili a bližšie zoznámili s prostredím, a začiatok októbra sa tešia v ktorom žijú. Po uliciach Petrovvšetky deti v Báčskom Petrov- ca od pondelka 6. do piatka 10. ci. V prvý októbrový týždeň októbra bolo vidieť organizované zástupy maličkých so svojimi vychovávateľkami alebo učiteľkami ako pochodujú stredom osady. Jedni mali namierené do knižnice, iní do galérií, kostola, Spolku petrovských žien a iných ustanovizní. A tí najstarší – ôsmaci – do petrovského gymnázia, aby sa zoznámili s možnosťami ďalšieho školenia na tejto slovenskej strednej škole. Okrem zoznamovacích túr po osade jednotlivé ročníky predškolákov a školákov mali početné športové a iné kultúrne aktivity vo vlastných miestnostiach. Tak napr. v škôlke bol vydarený maškarný ples, v Základnej škole Jána Čajaka po druhý rok za sebou tento Detský týždeň začali Predaj koláčov na Detskom jarmoku humanitárnym programom. sa tradične usporadúva a zároveň Svoje spevácke, hudobné a tanečné pripomína Medzinárodný týždeň schopnosti početní účinkujúci žiaci detí. Aj tohto roku škôlkari, mladší v programe využili na to, aby do a trochu starší školáci absolvovali siene Slovenského vojvodinského

NA ÚZEMÍ STAROPAZOVSKEJ OBCE úspešne pracujú dve predškolské ustanovizne – Poletarac Stará Pazova a Radost Nové Bánovce. V rámci oslavy Detského týždňa, ktorý tohto roku prebiehal pod heslom Každé dieťa šťastnej tváre chráni jedna rodina, najmladší občania – predstavitelia z oboch ustanovizní so svojimi vychovávateľkami a riaditeľkami pobudli v stredu 8. októbra v budove ZO, kde im lokálne vedenie usporiadalo slávnostné prijatie. Škôlkarov privítali Goran Vranješ, námestník predsedu obce, a Biljana Čavićová, náčelníčka Oddelenia pre spoločenské činnosti a kultúru. Deti okrem sladkostí dostali blok na kreslenie, do ktorého nakreslia všetko to, čo sa im v ich ustanovizniach páči, resp. čo im chybuje. Na obojstrannú spokojnosť boli to pekne strávené chvíle v obci a najmladší predviedli kratší program. Na fotografii: Škôlkari zo staropazovského Poletarca. A. Lš.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

divadla prilákali spoluobčanov. Tí zase mali štedrú ruku a spoločne zozbierali 32 000 dinárov pre tých spolužiakov, ktorí sú v núdzi a ktorým je pomoc zvlášť potreb-

ná. V piatok 10. októbra nevystal tradičný Detský jarmok, keď na školskej tribúne býva najrušnejšie pri predaji a kúpe hračiek, maškŕt a všeličoho.

V PIVNICKEJ ŠKOLE

Bohatstvo dobrých nápadov... Katarína Gažová

rámci Detského týždňa v ZŠ 15. októbra v Pivnici zorganizovali zaujímavé a pre deti a učiteľov pútavé aktivity. V pondelok 6. októbra deti tvorili literárne a výtvarné práce na tému Moja rodina, ktoré boli vystavené na panó v chodbe školy. V nasledujúci deň si pozreli slovenské divadielko Mechúrik Košťúrik v predvedení Moniky Necpálovej a detí pivnickej školy, ktoré ako dobrovoľníci boli priamo zapojení do deja divadielka, čo ich nesmierne bavilo. Iste najviac hladinu rozbúril Detský karneval pivnických ratolestí na tému Všetky deti tohto sveta. Ako sme sa dozvedeli od vedúcej Detského zväzu pivnickej školy Tatiany Kolárovej, deti sa veľmi tešili na karneval a kostýmy, ktoré si pri tejto príležitosti obliekli

a ktoré mohli vidieť aj občania Pivnice počas prechádzky osadou. Novinkou karnevalu bola prezentácia kostýmov. Detský parlament školy usporiadal aj cezpoľný beh, v ktorom sa zúčastnili mladší a starší žiaci z Pivnice. Na počesť Svetového dňa dieťaťa boli prváci prijatí do Detského zväzu a žiaci nižších ročníkov im pripravili pekný kultúrno-umelecký program. V nasledujúci deň mali školáci bábkové divadlo Tri prasiatka a záver aktivít patril premietaniu filmov pre mládež a dospelých v 3D technike. Ku realizácii aktivít Detského týždňa prispela vzájomná spolupráca pivnickej škôlky, Detského zväzu a Detského parlamentu školy. Koordinátorkou aktivít bola riaditeľka školy Tatiana Naďová a realizáciu mali na starosti vedúce Detského zväzu Tatiana Kolárová, Nataša Mirkovićová a Milana Dragičevićová.

DETSKÝ TÝŽDEŇ VŽDY PATRIL DEŤOM. Tak to bolo a tak to vždy funguje. Aj v Základnej škole Ľ. Štúra v Kysáči od pondelka do piatka zorganizovali rad aktivít, ktoré zaujali deti: detské predstavenie z Belehradu, súťaž v behu, medzi dvomi ohňami, deti sa hrali zabudnuté detské hry, púšťali šarkany, „oživovali balóny“, hrali futbal, hádzanú, maskovali sa, defilovali ulicami, šantili. Všetko to navigovala učiteľka Milinka Križanová a, samozrejme, pomoc kolegov nižších a vyšších ročníkov nevystala. Bol to týždeň na zapamätanie. A. Lg. • KULTÚRA •

DETSKÝ TÝŽDEŇ si početnými programami pripomenuli aj žiaci staropazovskej ZŠ hrdinu Janka Čmelíka. Počas tohto týždňa žiaci mali športové aktivity, zaujímavú výstavu domácich zvierat a výstavu miniumeleckých diel vypracovaných z jesenných plodov a listov. V škole vypracovali plagáty o význame a poslaní šťastnej rodiny pre dieťa a najobľúbenejším programom i tohto roku v rámci Detského týždňa bol žiacky jarmok (na fotografii), ktorý sa konal vo štvrtok 9. októbra v športovej hale. Záujem žiakov o predaj, resp. kúpu hračiek, koláčov, kvetov... bol veľký. Jarmok s pôžitkom navštívili rodičia, starí rodičia a príbuzní žiakov. A. Lš.

POČAS DETSKÉHO TÝŽDŇA V KULPÍNSKEJ ŠKÔLKE. Veselá nálada a kreatívna práca vládli od 6. do 10. októbra vo Včielke v Kulpíne. Ako nás poinformovala Alexandra Pucovská, vedúca vychovávateľka, aktivity boli rôznorodé a vyvrcholením bola maškaráda v záverečný deň Detského týždňa. Starší škôlkari mali najprv športový deň na polygónoch, kde súťažili a víťazom udelili medaily. V utorok sa všetci škôlkari zabávali pri divadelnom predstavení Pipi Dlhá Pančucha z Nového Sadu. Streda bola ovocným a zeleninovým dňom, keď deti robili šaláty alebo figúrky z tohto materiálu. Škôlkari spolu s rodičmi dva dni pracovali v kreatívnej dielni ozdobovania krabíc, do ktorých budú doma odkladať svoje práce zo škôlky. Najmladší škôlkari celodenného pobytu jeden deň trávili v parku, zbierali gaštany, z ktorých urobili slimáčikov. Rodičia najmladších detí sa tiež pričinili vytváraním kútika z jesenných plodín v škôlke. Tradične záver Detského týždňa patril maškaráde, keď sa deti obliekli do rôznych kreatívnych masiek (na snímke), a potom sa celý zástup prechádzal ulicami Kulpína, aby ich videli aj občania. K. G.

VESELÝ TÝŽDEŇ PRE KULPÍNSKYCH ŽIAKOV. Slnečné októbrové počasie žičilo deťom ZŠ Jána Amosa Komenského počas uplynulého Detského týždňa. Vesna Lekárová, učiteľka triednej výučby a vedúca detského zväzu tejto školy medziiným povedala, že sa s radosťou a chuťou venovali rôznym aktivitám. Žiaci nižších ročníkov vypísali detské práva a v tvare listov z papiera ich zavesili na spoločný jesenný strom vo vestibule školy. Pekné počasie využili na kreslenie kriedami po betóne v nádvorí školy na tému Čo ma robí šťastným? Mali pôžitok aj z detského divadielka o troch prasiatkach a z humanitárnej dielne triedenia farebných vrchnákov z plastových fliaš (na snímke). Ani tento rok nevystal šachový turnaj, ktorý viedol učiteľ Rade Kolarski. Kreativitu prejavili najmä vo výtvarných dielňach pletenia náramkov a výroby náhrdelníkov a iných predmetov na skrášľovanie, ako aj v práci dielne s jesennými plodmi. Vyššie ročníky mali hlavne športové aktivity s profesorom Jánom Lačokom, a to futbal, volejbal, gymnastiku. K. G. • KULTÚRA •

MEDZI DVOMI MOSTAMI. V rámci Detského týždňa Škola pre základné a stredné vzdelávanie Milana Petrovića v Novom Sade v spolupráci s Ministerstvom osvety Republiky Srbsko zorganizovala 17. jednodenný výtvarný tábor Medzi dvomi mostami. V piatok 10. októbra v objekte spomenutej školy na Čeneji sa stretli žiaci z 10 základných škôl. Cieľom tábora je zoznamovanie, odrastanie, učenie, radovanie a spolunažívanie detí s osobitnými potrebami a detí z okolitých škôl. V ich práci boli zastúpené mnohé techniky a materiály, avšak témy, ktorými sa inšpirovali a stvárňovali, boli tri: Aké sú strašné záplavy, Kone a Oberačka hrozna. Medzi mladými talentovanými umelcami boli i žiačky vyšších ročníkov staropazovskej ZŠ hrdinu Janka Čmelíka Laura Hruškárová, Nataša Fodorová a Anabela Stošićová a kysáčskej ZŠ Ľudovíta Štúra Emanuela Čemanová a Jana-Ivana Chovancová. Práce z tohto tábora budú predstavené na školskej internetovej prezentácii na webovej adrese: www.smp.edu.rs a využité na výrobu pohľadníc a kalendára. Na snímke: Kysáčske a staropazovské žiačky. M. Ď-ka 42 /4617/ 18. 10. 2014

Kultúra VÝSTAVA V GALÉRII ZUZKY MEDVEĎOVEJ

 ANKETA

Čierno-biela výstava Radovana Jandrića Jaroslav Čiep

Mária Francistyová z Kysáča: – Som horlivou čitateľkou a na kolportéra Hlasu ľudu neraz čakám aj do 22. hodiny. Potom čítam, často do polnoci, vždy od prvej strany. Uznám, že ma najviac zaujíma, čo sa deje v našich dedinách, ale so záujmom sledujem divadelnú činnosť a festivaly. Aj Detský kútik, kde prispievajú moje vnučky. Záväzne sa pozastavím pri receptoch na koláče a TV programe v slovenskej reči. Hlas ľudu kupujeme 20 rokov, ale čítala som ho aj predtým, lebo odberateľmi boli moji rodičia. E. Š.

menom Radovana Jandrića slovenská verejnosť v Srbsku každoročne má možnosť stretnúť sa predovšetkým na Výtvarnom tábore Makovička v Báčskom Petrovci, na ktorom pravidelne účinkuje a vedie jednotlivé dielne. V piatok 10. októbra po časovom odstupe sa tento umelec petrovskej verejnosti zase predstavil samostatnou výstavou grafík v Galérii Zuzky Medveďovej. Akademický maliar, grafik a vysokoškolský profesor Radovan Jandrić (1954) sa narodil v Obrovci, ale jeho život je úzko spätý so

Grafik Radovan Jandrić

susednou dedinou – Maglićom, kde vyrástol. Roku 1980 vyštudoval na Akadémii výtvarného umenia v Záhrebe a o tri roky neskoršie ukončil aj postgraduálne štúdium na Fakulte výtvarného

SVET VÝSTAV

Vojvodinčania v Herceg Novom

***

Oto Filip

K Marienka Fábryová zo Slankamenských Vinohradov: – V našej rodine Hlas ľudu ako jediné slovenské noviny čítajú všetky tri generácie. Páči sa mi grafická úprava novín a najmä to, že je plnofarebný. Tu by som nič nemenila. Zaujímajú ma najmä príspevky zo Slankamenských Vinohradov a Starej Pazovy. Okrem rád pre domácnosť, ktoré sú veľmi dobré, navrhujem takú podrubriku pod názvom Krása a zdravie. Prípadne viac článkov o činnosti mladých ľudí, ich záujmoch, problémoch... A. Lš.

www.hl.rs

umenia v Belehrade. V súčasnosti prednáša grafiku s technológiou na Akadémii umenia v Novom Sade. Samostatne a na kolektívnych výstavách vystavoval doma a v zahraničí. V Petrovci vystavoval roku 1981 v Galérii Blatno a pred desaťročím tiež v GZM a v Kulpíne v galérii kaštieľa Dunđerskovcov. V GZM mu pri príležitosti jubilejných 60. narodenín prichystali ďalšiu výstavu. Je to výstava grafík neobvykle veľkého formátu, až bilbordového, povedal na vernisáži Pavel Čáni, riaditeľ Múzea vojvodinských Slovákov, zoradených do troch cyklov, do ktorých autor vsunul známe latinské sentencie, ktoré vtipne parafrázoval a vytvoril grafiky s vlastným humorne erotickým kontextom. O tvorbe Radovana Jandrića sa zmienil i autor expozície výstavy Vladimír Valentík, ozrejmil dominujúce vystavené grafické listy z cyklov Latinské výroky a Z dejín vidieckeho umelca a podujatie hudobne spestril klarinetista Bogdan Ranković. Výstavu grafík Radovana Jandrića si v GZM v Petrovci možno obzrieť do 11. novembra.

valitné umenie hranice ľahko zdoláva. Preto sa netreba diviť, že mnohých miestnych, návštevníkov a turistov do galérie Freska na Námestí Bellavista v čiernohorskom prímorskom meste Herceg Novi celý začiatok jesene lákala zaujímavá výstava umeleckých fotografií šiestich autorov: Vuka Adžića (Nový Sad), Slavice Dejanovićovej (Nový Sad), Gordany Hajinovićovej (Belehrad), Momira Čavića (Zemun), Lazara Lekovića (Kosovská Mitrovica) a Aleksandry Lekovićovej (tiež Kosovská Mitrovica). Podujatie menom Ja nie som ja vzniklo Z tvorby Slavice Dejanovićovej z ich inšpirácie veršami španielskeho básnika Himeneza, ktoré sveta vôkol seba. Práve skutočnosť, že každý zo pochopili ako výzvu vizuálnymi prostriedkami prezentovať svoje šiestich aktérov autenticky pristuvnímanie nielen jeho básne, ale aj puje fotografii, no pritom ich spája

Informačno-politický týždenník

nielen priateľstvo, ale aj podobná senzibilita, umožnila, aby sa toto podujatie, usporiadané Pravoslávnou cirkevnou obcou Staré mesto Herceg Nového, vymanilo zo zajatia všednosti a stalo čímsi, na čo sa nezabúda. Slavica Dejanovićová fotografiu chápe ako výskum, večné hľadanie, ako subjektívnu odpoveď na vlastnú skúsenosť. Pre Vuka Adžića je snímka predovšetkým hrou. Vraví, že všetko, čo sa iným páči, nafotil náhodne, hrajúc sa. Momirovi Čavićovi sú obľúbeným námetom ľudia, Gordana Hajinovićová má blízko k experimentu a umeleckej fotografii. Pre Lazara Lekovića je fotenie vášňou, snímka prostriedkom disponujúcim mocou odhaliť skryté významy, Aleksandru zase zaujíma konceptuálna a dokumentárna fotografia. Šesť autorov, šesť prístupov. A výsledný bod v podobe výstavy, ktorá natrvalo utkvela v pamäti. • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy 34. festival slovenskej populárnej hudby

Ťahy nie sú poťahy Anna Horvátová

lová ťah a poťah sú formálne blízke, avšak významový rozdiel medzi nimi je evidentný. A už ich vôbec nemožno hodnotiť ako synonymá. Pritom treba dávať pozor aj pri ich použití v daných prípadoch, aby sa povedzme z ťahov nestali poťahy, lebo... Podstatné meno poťah nemožno použiť namiesto ťah, teda nedá sa urobiť dobre premyslený „poťah“, keďže poťah je povlak z látky, kože ap.: kožený poťah (nábytku, sedadiel auta), gumový poťah (valca). Prídavné meno je poťahový, napr.: poťahová látka. Ťah má viac významov, a je to: – ťahanie, napínanie: práca konaná ťahaním; schopnosť ťahu (pri ťažných zvieratách); v športe je termín vzpieranie ťahom; – súvislý pohyb konaný ťahaním predmetu (po povrchu niečoho), a tak máme ťah štet-

com, ťahy sláčika, ťah na šachovnici, urobiť niekoľko ťahov ceruzkou, pevné ťahy umelca; – zisťovanie výberu žrebovaním: ťah lotérie, ťah športky; – prúdenie vzduchu: komín, pec má dobrý ťah; – vdych, vtiahnutie a následne vypustenie dymu pri fajčení, potiahnutie: prvé ťahy z fajky; – hromadný pohyb v istom zoskupení, istým smerom: ťah vtáctva, ťah vojska; v športe ťah na bránu súpera; – zámerný postup, čin, krok: diplomatický, propagandistický ťah, dobre premyslený ťah; byť na ťahu – je to pojem v šachu; avšak hodí sa aj na označenie – stáť pred urobením očakávaného kroku; – črta v tvári: jemné črty tváre; – dopravná tepna: železničný ťah, ťah sever – juh, ťah do Tatier. Slovo ťah je vhodné na trefný význam: urobiť niečo jedným ťahom, robiť niečo v jednom ťahu – robiť teda bez prerušenia.

CHÝRNIK

NOVÝ SAD. Ženská spevácka skupina Zornička SKC P. J. Šafárika oslávi 15. výročie založenia. V rámci osláv prichystajú koncert, ktorý bude v sobotu 18. októbra o 19.00 h v Šafáriku. K náplni koncertu prispejú Zmiešaný zbor SKC P. J. Šafárika, Komorný zbor Agapé, Dievčenská spevácka skupina Šafárika a Komorný zbor Musica viva z Báčskeho Petrovca. V rámci koncertu bude výstava detských olejomalieb, ktoré vznikli na Detskom výtvarnom tábore v organizácii Občianskeho združenia Kultúra na dlani z Nového Sadu. al STARÁ PAZOVA. Zasadnutie členov Správy staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka sa konalo v stredu 8. októbra v miestnostiach Klubu VHV. Uzavreli, že ochotníci spolku v uplynulom období mali bohaté aktivity – veľa pracovali, mnoho cestovali a dosiahli pozoruhodné výsledky. Zhromaždenie spolku naplánovali na 20. októbra. • KULTÚRA • OZNAMY •

STARÁ PAZOVA. V Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića v Starej Pazove sa v stredu 8. októbra konal literárny večierok, na ktorom predstavili najnovší psychologický román Vazdušni ljudi autorky Sanje Atanasijevićovej, za ktorý získala Cenu Branka Ćopića. O románe hovorila Ljiljana Dugalićová, spisovateľka a literárna kritička. a. lš. BÁČSKY PETROVEC. V nedeľu 26. októbra o 20.00 h v priestoroch klubovne Divadla VHV Petrovec v rámci mládežníckeho projektu Filmový festival na náš spôsob budú premietané krátke dokumentárne filmy na tému Humánnosť. Tento mládežnícky projekt organizuje v spolupráci s Divadlom VHV Petrovec mládežnícke združenie E.Y.B.L. z Petrovca za podpory zdrojov Novosadského humanitárneho centra v rámci programu Mladí sú zákon – Juhobáčsky obvod, ktorý financuje Ministerstvo mládeže a športu Srbska. L. S.

Zlatý kľúč 2014 Nedeľa 19. októbra o 20.30 v Selenči

Program (názov piesne, skladateľ, autor textu, interpret) 1. Neskorá láska Miroslav Zvara, Katarína Mosnáková, Kristián Hekeľ 2. Našla som seba Ján Zvara, Ján Zvara, Jarmila Kolárová 3. Naše dva svety Andrej Meleg, Andrej Meleg, Sandra Grňová 4. Prečo láska odchádza Ján Petrovič, Žan Petrák, Anita Petráková 5. Letím k tebe ako vták Stanislav Baláž, Stanislav Baláž, Miroslav Menďan 6. Stále dúfam, že sa vrátiš Vladimír Dudok, Aneta Lomenová, Ivan Slávik 7. Zvon Samuel Kováč, Samuel Kováč, Marína Zahorcová 8. Červené hviezdy Ján Dobrík, Ján Dobrík, skupina Maks, Anna Berédiová a Ľudmila Ragová 9. Pri tanci Róbert Šimon, Elena Hložanová, Róbert Šimon 10. Iba sen Juraj Súdi ml., Lucia Zvedelová, Mária Turanská 11. So srdcom na dlani Fero Prokopec, Aneta Lomenová, Mirko Cerović a Anička Dudková-Pecníková 12. Viacej už nie som ten Ondrej Pavčok, Michal Ďuga, Rastislav Struhár Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Hotel Vigor-NS211, NSU211, v Ul. Jožefa Atile č. 2, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 5062, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

42 /4617/ 18. 10. 2014

Detský kútik Hlas ľudu a moja rodina

á, 7. 2 ervenov Dajana Č v Kysáči ra ZŠ Ľ. Štú

mojich starých rodičov každý piatok netrpezlivo čakáme uja, ktorý nám prinesie Hlas ľudu. Keď ujo príde, zavolám ho dnu na kávičku. Len čo ujo odíde, začína sa obzeranie novín. Mamička si najprv prezrie stranu, kde je rubrika Do vášho receptára, a zaujímajú ju aj udalosti z našich osád. Apka rieši krížovku, a potom číta trochu politické témy. Moji mama a otec si prečítajú strany s kultúrnymi témami a ja si prečítam Detský kútik a vtipy. Tak si všetci nájdeme niečo pre seba v týždenníku Hlas ľudu. Samuel Barca, 5. 2 ZŠ Mladých pokolení v Kovačici

Anna Urb ano ZŠ Ľ. Štúra vá, 6. 2 v Kysáči

Hlas ľudu detskými očami

ubileum Hlasu ľudu neuniklo ani našim najmladším čitateľom a do Detského kútika v našom slávnostnom čísle nám zaslali príležitostné, ba aj blahoprajné práce. Ako vidíme, milí naši kamaráti, oslovila vás nielen hlasľudovská sedemdesiatka, ale aj povolanie novinára. Ktovie, možno niekto z vás jedného dňa bude aj ozajstným hlasľudovcom, členom nášho kolektívu. Pri tejto slávnostnej príležitosti sa vám všetkým za pekné slová, gratulácie a predovšetkým vaše práce úprimne poďakúvame a tešíme sa aj na ďalšiu spoluprácu.

aždého Noviny pre k ky pre

spev s ľudu sú prí novinách Hla oľnohospop z y xt te to každého. A sú z kultúrneho života a ik y, dárstva, polit dostaneme ý kútik. Keď sk et D m tu je i pre det prv si pozrie las ľudu, naj H sa y n jú vi ka o tý n a nové a teta , ré písala moj o tik kt kú , ý ky sk ev et D sp prí vyhľadám eď hn m ré to o kt Po Kovačice. y a básne, ájdem výkres se v ktorom si n slovensk ých osád. V Hla zo i et d i al ís nap ké témy. h ľudu sú všelija oviny páčia, lebo sa z nic n o m o et ti ič Mne sa dieť a o všel eličom dozve môžeme o vš . .2 sa informovať Valentína Chalupová, 4 či va ci okolení v Ko ZŠ Mladých p

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Anastáz ia ZŠ Ľ. Štú Galambošová , 5. 2 ra v Kys áč i

• DETSKÝ KÚTIK •

Laura Hruškárová, 6. 1 ZŠ h. J. Čmelíka v Starej Pazove

iová, 6. 1 Anna Domon ve a v Starej Pazo ík el ZŠ h. J. Čm

Jovana Ćirk ovićová, 7. 2 ZŠ Ľ. Štúra v Kysáči

O novinárstve

á, 7. 2 rankov i V a k š Milu ysáč úra v K ZŠ Ľ. Št • DETSKÝ KÚTIK •

ada píšem, čítam, hrám v divadle a recitujem. Vždy, keď dostaneme Hlas ľudu, ihneď ho listujem a hľadám niečo, čo by ma zaujímalo. Vždy som však zvedavá, čo prináša Detský kútik. V budúcnosti by som sa chcela stať novinárkou, a preto rada čítam Hlas ľudu. Je tam mnoho pekných textov, ktoré mi dajú inšpiráciu na písanie slohových prác v škole. Musím sa priznať, že rada veľa rozprávam a páči sa mi i herectvo. Tohto roku som hrala aj v školskom divadle, a to v predstavení Tri pierka z draka. Hosťovali sme aj v Starej Pazove, kde sme si pozreli aj ďalšie dve predstavenia. Recitovať ma nacvičuje výborná spisovateľka a moja učiteľka zo slovenčiny Mária Kotvášová-Jonášová. Vďaka nej som sa dostala aj na rozhlasovú súťaž, kde som získala tretiu cenu v prednese prózy. Odmenou mi bola aj cesta na Slovensko, kde sa mi veľmi páčilo. Bolo tam veľa recitátorov z viacerých krajín a všetci aspoň trochu vedeli po slovensky. Všetko toto je skúsenosť, ktorá mi, dúfam, pomôže v budúcnosti. Keď zakončím základnú školu, chcela by som sa zapísať do gymnázia v Báčskom Petrovci a ďalej by som chcela študovať žurnalistiku na Slovensku. Dúfam, že sa mi tieto plány splnia a že sa stanem novinárkou. Ivana Galátová, 7. 1, ZŠ Mladých pokolení v Kovačici A. F. a J. T. 42 /4617/ 18. 10. 2014

Oznamy

DOBRE PLATENÁ PRÁCA PRE KAŽDÉHO zahraničného Slováka V automobilovom a elektrotechnickom priemysle

– Bezplatné právne poradenstvo – Po odpracovaní 6 mesiacov bezúročné pôžičky do 1000,-€ – Vo vlastnom tréningovom centre vyškolíme vodičov VZV a iné pracovné pozície

Miesto výkonu práce:

Bratislava, Trnava, Lozorno, Senec

– Ubytovanie zabezpečené – Doprava do práce zabezpečená – Stravné lístky – Zálohy Ponúkame prácu - operátor výroby, montážny pracovník, šičky, vodič VZV, zvárači, upratovanie a ďalšie Volajte +421 0948 002 048 alebo píšte nabor@e-personal.eu SMUTNÁ ROZLÚČKA s

KATARÍNOU ĎURIŠOVOU

rod. Čermákovou 3. 7. 1938 – 9. 10. 2014 z Kovačice

DROBNÉ OZNAMY

www.hl.rs

s naším starkým

PAVLOM KOPČOKOM 1944 – 2014 z Petrovca

S láskou a úctou si na Vás bude spomínať

Navždy nám bude chýbať Tvoja láska a pekné slovo.

suseda Zuzana Jonášová s rodinou

Vnúčatá Vladimír, Janko, Daniel a Nina

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou ujčinkou

KATARÍNOU ĎURIŠOVOU

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782-278. NA PREDAJ v Kulpíne: – starý dom v Ul. fruškohorskej č. 96, 4 kvadráty, cena 8 000 eur; – nový dom v Ul. Masarykovej č. 112/a, 2,75 kvadrátu, cena 20 000 eur; informácie na tel. č.: 065/204-16-34.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

1938 – 2014 učiteľkou vo výslužbe z Kovačice

S úctou si budeme pamätať na jej dobrotu a šľachetnosť. Milina a Juraj Lenhartovci

Informačno-politický týždenník

ROZLÚČKA

s triednou učiteľkou

KATARÍNOU ĎURIŠOVOU

rod. Čermákovou 3. 7. 1938 – 9. 10. 2014 z Kovačice S láskou a úctou si na Vás bude vždy spomínať generácia žiakov narodených 1972 • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

s naším otcom a starkým

na môjho milého druha

PAVLOM KOPČOKOM 8. 12. 1944 – 5. 10. 2014 z Petrovca

Po ťažkej a nevyliečiteľnej chorobe nás opustil náš milovaný otec a starký. S láskou a úctou si na Teba bude stále spomínať dcéra Mária Hanáková s rodinou

POSLEDNÝ POZDRAV bratovi a strýkovi

ONDREJA KRIŽANA

PAVLOVI KOPČOKOVI

13. 12. 1953 – 18. 10. 2010 – 2014 z Petrovca

1944 – 2014 z Petrovca

Ťažko je Tvoju smrť ospravedlniť osudom, ešte ťažšie žiaľ liečiť časom… Budeme na Teba spomínať.

Tvoja Katka Brat Ján s užšou a širšou rodinou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s našou milovanou matkou

Prevrátila sa nová strana nášho života, strana smútku a osamelosti. Ďakujeme Ti za nesmiernu lásku a dobrotu, ktorou si stále žiarila a pomáhala nám prekonať ťažkosti a prekážky v živote. Vieme, že si nás nezanechala navždy, iba si nás predišla do večnosti. V nádeji večného života veríme, že si neumrela, len tíško spíš.

KATARÍNOU ĎURIŠOVOU rod. Čermákovou narodila sa 3. júla 1938 v Silbaši a umrela 9. októbra 2014 v Kovačici

Tvoji synovia Vladimír a Miroslav • OZNAMY •

42 /4617/

18. 10. 2014

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 5. októbra 2014 nás náhle a nečakane opustil môj manžel a náš otec

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom a starým otcom

PAVEL KOPČOK

JÁNOM KIRÁĽOM

8. 12. 1944 – 5. 10. 2014 z Petrovca

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovajú:

SPOMIENKA

Na stretnutí z príležitosti 20. výročia ukončenia Základnej školy Ľudovíta Štúra v Kysáči spomenuli sme si na svojho zosnulého triedneho profesora

17. 5. 1937 – 7. 10. 2014 z Petrovca

PAVLA MARTINKU

17. 1. 1947 – 9. 12. 2011 – 2014 z Kysáča

Natrvalo zostaneš v našich srdciach a spomienkach. Manželka Zuzana, dcéra Jarmila s rodinou a vnučka Jasmina

manželka a dcéry so svojimi rodinami

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s naším priateľom

Generácia 1979

SMUTNÁ ROZLÚČKA so švagrinou a tetkou

OLIVERA VACHULOVÁ

MARTINOM HRIEŠIKOM

OLIVEROU VACHULOVOU

rod. Macková 28. 11. 1967 – 1. 10. 2014

24. 11. 1940 – 23. 9. 2014 z Kovačice

rod. Mackovou 28. 11. 1967 – 1. 10. 2014 z Báčskeho Petrovca

z Báčskeho Petrovca

S úctou a láskou v spomienkach si Ťa uchovajú

Očiam si odišla, v srdciach si zostala... Spomienku na Teba si s láskou v srdciach natrvalo zachová

priatelia Koreňovci

rodina Mudrochová z Nemecka

SPOMIENKA

Dňa 19. októbra 2014 uplynú tri smutné roky, čo nás náhle a nečakane opustil náš manžel, otec a starý otec

SMUTNÁ ROZLÚČKA

„Moje rty budú plesať, lebo ti budem spievať žalmy, i moja duša, ktorú si vykúpil.“ Žalm 71; 23 Švagor Michal a netere Lýdia, Daniela s rodinou a Alexandra Francistyovci

SPOMIENKY

s našou mamou a starou mamou

na brata a uja

na otca a starého otca

MÁRIOU TOMANOVOU

PAVLA TOMANA

MICHAL ŽILAJI

8. 6. 1943 – 19. 10. 2011 – 2014 z Pivnice

Na jeho lásku, starostlivosť a dobrotu nezabúdajú a tichú spomienku si na neho zachovávajú: manželka Alžbeta, dcéra Vierka, zať Gunter a vnučky Katharina, Theresa a Franziska z Nemecka

rod. Galádikovou 25. 3. 1938 – 9. 10. 2014

8. 1. 1962 – 10. 10. 2006

24. 2. 1937 – 10. 7. 2005

Spomienky na Vás sú stále prítomné v našich srdciach. Vaši najmilší

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

POSLEDNÝ POZDRAV

SPOMIENKA

švagrovi a svákovi

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SAMUEL LOMIANSKY

PAVLA BABKU

26. 5. 1973 – 8. 10. 2013 – 2014 z Kovačice

JANKOVI BRŇOVI

1949 – 2014 z Pivnice Hrob je brázda, v ktorej je zasiate zrno, aby vzrástlo v novej podobe. Rodina Valentíková

Ťažko je naučiť sa bez Teba žiť, keď nemá kto poradiť a potešiť. Celý rok tá rana bolí a zabudnúť nedovolí. Manželka Lolita so synom Borisom a dcérou Blaženkou

SPOMIENKA

24. 6. 1935 – 28. 9. 2014

Už len kvety z lásky Ti môžeme na hrob dať, modlitbu tichú odriekať, za všetko krásne ďakovať a s láskou v srdci spomínať. Manželka Anna, dcéra Zdenka a syn Samuel s rodinou

SPOMIENKA

na manžela a otca

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so švagrom

PAVLA BABKU

JÁNA TORDAJA

SAMUELOM LOMIANSKYM

26. 5. 1973 – 8. 10. 2013 – 2014 z Kovačice

1951 – 2005 – 2014 z Kysáča

Roky prechádzajú, ale pekné spomienky na Teba zostávajú.

Márne Ťa oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú, len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ.

Tvoji najmilší

Svokra Mária Tomanová

1935 – 2014

S láskou v srdci a úctou si na Teba vždy budú spomínať rodiny: Širkové, Gedeľovská a Kováčová

SMUTNÁ ROZLÚČKA Anjelikom dobrým chcela si byť, a aj si sa stala ním. Ako máme teraz žiť, pýtame sa celé noci, dni.

Tvoja prítomnosť je iná a túžba po tebe je taká silná... Môcť tak pohladiť ťa po tvári, a hneď nám úsmev zažiari... Však slzou lesknú sa nám oči a ľútosť do srdca nás bodne, keď tvojmu krížu stojíme zoči-voči. Anjela je tvoje srdce hodné... Tak lietaj s nimi po nebi, ty tam a my s tebou v srdci na zemi.

OLIVEROU VACHULOVOU rod. Mackovou 28. 11. 1967 – 1. 10. 2014 z Petrovca

Zarmútení: manžel Ján, dcéra Viera-Anna a otec Ján Macko Zároveň sa poďakúvame pracovníkom Obecnej správy a Domu zdravia z Báčskeho Petrovca a spoluveriacim Kristovej duchovnej cirkvi. • OZNAMY •

42 /4617/

18. 10. 2014

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 17. októbra 19.30 Divoká Vojvodina, synchronizované po slovensky 20.00 Priamy prenos ústredných osláv Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu Nedeľa 19. októbra 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu 20.30 Priamy prenos 34. festivalu populárnej hudby Zlatý kľúč v Selenči Utorok 21. októbra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky na prvom programe TVV Pondelok – sobota 18.00 Denník Sobota 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety Piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní Priamy prenos ústredných osláv Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu bude venovaný 70. výročiu novín Hlas ľudu a 150. výročiu slovenských novín a časopisov v Srbsku. Priamy prenos 34. festivalu populárnej hudby Zlatý kľúč v Selenči. Po súťažnej časti koncertu bude nasledovať revuálna, v ktorej sa predstavia renomovaní operní speváci zo Slovenskej republiky.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádio šport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 17. októbra – Lovci myšlienok Sobota 18. októbra – Morský vlk, 1. časť Pondelok 20. októbra – Majami magma Utorok 21. októbra – Miesto dopadu Berlín Streda 22. októbra – More lásky Štvrtok 23. októbra – Marketing TV Petrovec: Voľby do NR 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 19. októbra 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Morský vlk, 2. časť 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

www.hl.rs

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Andrej Medveď na podujatí Víkend pozorovania vtáctva

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 19. októbra 16.00 V ústrety voľbám do národnostných rád Utorok 21. októbra 16.00 Premiéra knihy Dr. Zuzany Čížikovej Finálová časť Rozspievaných klenotov Október – mesiac úcty k starším osobám Piatok 24. októbra 16.00 Čo nového v našom spoločenskom živote? Slovenský film: Živý bič Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 42 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je sviatok novinovo-vydavateľskej ustanovizne vojvodinských Slovákov. autorka: ANNA doplnok čierne BIČIAdrevo ROVÁ

vpíšte ŇK

povrch

ručný nástroj na naberanie

otec

sygnalizačný nástroj

vysoká kvalita

1. časť tajničky

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. obkolesil povel psovi

dekáda

vpíšte ÓS

vpíšte ÉR

kladná elektróda vysoká tráva zanikol

tona

TELEVÍZIA PANČEVO Streda 22. októbra 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 26. októbra 7.30 Repríza relácie Dobrý deň

osig. zavod domáce meno Kataríny S HLADU ĽU

iným spôsobom

román E. Zolu stade

viatím zasiahlo alt

obvod

oblok

okno

železné púta odštiepok z dreva

kiloampér 2. časť tajničky

udieraj!

malý ľad TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

Taliansko

urobila pevnejším datív časť konského záprahu (srb.)

2. a 4. samohláska

Oleg Lomonosov

ampér

nula

orgán zraku

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 41 VODOROVNE: Jaroslav, etapa, ty, dekáda, K, nie, lono, ostrovan, dta, V, Ma, uk, výkal, chasa, Oľa, O, U, eso, apo, ave, pleso, Am, zakapala TAJNIČKA: JAROSLAV SUPEK

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 39 z čísla 39 Hlasu ľudu z 27. septembra 2014 bolo: JÁN JOHANIDES. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: IVANA ŠMITOVÁ, Ul. Jánošíkova č. 11, 21 211 KYSÁČ. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

42 /4617/ 18. 10. 2014

Šport JEDINEČNÉ ŠPORTOVANIE V KULPÍNE

Spáľte kalórie, zbavte sa stresu... Andrea Speváková

zabojoval v roku 2001. Odvtedy pôsobí ako kickbox tréner. V súčasnosti pracuje na získaní licencie pre Kicbox klub Fire kick. Tréningy kickboxu pravidelne navštevuje 15 až 20 milovníkov full kontaktu. Teodora a Nikola tvrdia, že tak kickbox, ako i kardio-kickboxing ponúkajú vhodné cvičenia takmer pre každého. Kým s tréningom kickbox štartujú už štvorročné deti, burning sa neodporúča mladším osobám od štrnásť

ďaka súrodencom Teodore a Nikolovi Vlaovcom v Kulpíne si môžete vyskúšať najnovšiu formu fitnesu, ale aj kickboxu. Teodora Petejová (rod. Vlaovová) totiž do tejto dediny priniesla komplexné a vo svete čoraz populárnejšie cvičenie, ktoré doslova spaľuje kalórie, zapája veľké množstvo svalových skupín, podporuje tonus a dodáva silu bez toho, aby ste museli dvíhať závažia. Zároveň pomáha budovať odolV starej kulpínskej telocvični je čoraz viac cvičeniek nosť a vytrvalosť organizmu, čo je jednou z kľúčových funkcií v celom svete. Aj napriek tomu, že telocvični trikrát v týždni trénuje cvičenia. Ak chcete mať lepšiu výdrž, patrí do fitnesu, u nás ešte stále nie zhruba 40 osôb. viac energie, odstresovať sa a po- je kategorizovaný a zatiaľ existuje Vďaka Teodorinmu bratovi Nikoznať niektoré techniky sebaobrany, iba v Kulpíne. Telocvikárka, bývalá lovi veľmi kvalitne cvičia aj kickbox kardio-kickboxing vás určite osloví. majsterka Srbska, vyššia fitnes prvky, najmä údery nohami a rukaKým je kickbox full kontakto- trénerka a onedlho aj licencovaná mi. Po každom dvojmesačnom obvý šport odvodený z bojových trénerka kardio-kicboxing cvičenia dobí náležitú pozornosť venúvajú umení a pästiarstva, ktorý zahŕňa Teodora Petejová za novou fitnes práve kickbox technike. Bývalý kopy a údery, kardio-kickboxing formou cestovala na seminár do majster Vojvodiny, žiak Miodraga je aeróbne cvičenie zvyčajne bez odporu alebo kontaktu. Volajú ho jednoducho – burning. Jeho zakladateľom je majster a bývalý Kickbox sa prevažne spája so Spojenými štátmi, zrodil sa však v Japonsku. Vznikol z tradičných bojových umení, predovšetkým z karate. Za zakladateľa sa považuje Tatsuo Yamada, za krstného otca japonský promotér boxerských zápasov Osamu Noguči. Najväčšiu expanziu zažil práve v Spojených štátoch počas sedemdesiatych rokov, keď sa v Los Angeles 1974 konala prvá súťaž v tomto športe. Súťažili tam aj dvaja predstavitelia vtedajšej Juhoslávie: Budimir Vojinović a Frenk Brodar. Podľa slov Nikolu Vlaova Srbsko a širší Takto udiera majster: Nikola Vlaov región majú veľmi kvalitných kickboxerov. Ide o náš trofejný šport, lenže v médiách zatiaľ ešte stále nedostatočne zastúpený, aj napriek rokov. Horná veková hranica tomu, že sme súčasnými majstrami sveta. nie je stanovená. Kulpínčania Kickbox vyhlásili za šport s osobitným významom pre Srbsko. sa o rok chcú zapojiť do súťaží, Zároveň pre našich najúspešnejších kickboxerov so špičkovými a preto obaja už teraz pripravuvýsledkami na svetových a európskych súťažiach štát určil štipendiá. jú svojich kandidátov. Súťažné Nikola Vlaov pripomína, že v kickboxe súťažia aj ženy. Prípadné disciplíny kickboxu v súčasnosti zranenia sú menšie ako v ostatných športoch. Otázka je len, či sú tatami športy (semi contakt, seba vidíte vo fright a full kontakte. Kickbox okrem iného buduje light kontakt, kick light), ringové sebavedomie, koncentráciu a odbúrava stres. športy (full kontakt, low kick, Vedúcou a jasne dominujúcou silou svetového kickboxingu je K-1 Rules) a hudobné formy. organizácia WAKO (World Association OF Kickboxing Organization), Súťaže v aeróbnom kickboxe združujúca viac ako 120 národných členských federácií, ktorú vedie sú v hudobnej podobe. Pevne prezident Ennio Falsoni. Za prezidenta WAKO Európskej kickbox sú stanovené pravidlá o výbave federácie vlani v Turecku jednohlasne zvolili predsedu Kickbox športovca, zbraniach, oblečení, Teodora Petejová na tréningu federácie Srbska Borislava Pelevića. aj hmotnostné a vekové kategórie. Toho času sú aktuálne full kontakt karate rozhodca Frank Budapešti. Ako nám povedala, Jotića, člen juniorskej reprezen- Majstrovstvá Európy seniorov Thiboutot, ktorý toto cvičenie vy- začiatky neboli ľahké, veď na tácie Srbska Nikola Vlaov osem (FC, K1, LK), ktoré usporiadajú tvoril roku 1992. Najprv sa rozšíril prvé tréningy chodilo len sedem rokov trénoval v novosadskej v španielskom Bilbau v dňoch v Spojených štátoch, neskoršie dievčat. Dnes v starej školskej Vojvodine a posledný raz o titul 18. až 26. októbra 2014.

Čo je kickbox

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

Z VOLEJBALOVÉHO KLUBU KULPÍN

Posilnili hráčske kádre Katarína Gažová

olejbalový klub Kulpín s prípravami na nové majstrovstvá začal už 18. augusta 2014. Dvojhodinové tréningy majú trikrát v týždni: v pondelok, v stredu a v piatok. O novinkách v klube a o plánoch sme si pohovorili najprv s trénerom Jánom Lačokom, pokiaľ sa hráči chystali na priateľský zápas s novosadským Botafogom. „Hráčske kádre prvej zostavy sme doplnili novými, ale už skúsenými hráčmi. Sú to chlapci, ktorí hrávali volejbal pre Maglić a petrovskú Mladosť. Do nášho klubu prišli Daniel a Darko Stojanovićovci a Miroslav Očenáš z Petrovca, dlhoroční skúsení volejbalisti. Posilnené mužstvo má teraz aj dvoch – troch hráčov pre každý post, čo je dobre, aby sme ich mohli kvalitne striedať, keď to bude potrebné. A dokonca hráči sa viac usilujú na tréningoch ako v minulých rokoch, lebo je konkurencia teraz väčšia. Z mladších hráčov, ktorých sme si pripravovali v Kulpíne, sú tu Pavel Hasík, Miroslav Ďuga a Rastislav Širka. Verím, že títo vedľa starších, skúsených hráčov zotrvajú vo volejbale a budú pokračovať tiež v našej kulpínskej volejbalovej tradícii. V sezóne 2014/2015 budeme súťažiť v 1. Vojvodinskej lige – skupina západ. S nami v lige sú: Maglić, Merkur Báčska Palanka, Partizan Báč, Šíd, Vest Šíd, Sombor,

Volejbalové mužstvo Kulpína je pripravené na novú majstrovskú sezónu

Botafogo Nový Sad a Vojvodina 3 Nový Sad. Nevýhoda je v tom, že sme v skupine súhrnne deväť mužstiev. To znamená, že raz budeme voľní, čo zle vplýva na hráčov, lebo sa vtedy uvoľnia a neraz to prináša negatívne výsledky v ďalších zápasoch. Súťaž v jesennej časti majstrovstiev sa začne cez tento víkend, 18. – 19. októbra. Atmosféra v klube je dobrá a vôľa pre súťaž nechýba. V pondelok 6. októbra sme hrali doma priateľský zápas s Botafogom z Nového Sadu.“ Predseda VK Kulpín Todor Radanov sa pred začiatkom jesen-

Súperom VK Kulpín v priateľskom zápase bol novosadský Botafogo • ŠPORT •

nej časti majstrovstiev zmienil aj samozdanenie v Kulpíne nemáme. o práci klubu, ale aj o tom, čo ich Vlani nás majstrovstvá s minimálnymi trovami na cestovanie, povinnajviac trápi. „Hrdí sme, že sa nám do klubu vrátili bratia Stojanovićovci z Petrovca, ktorí vlastne prvé volejbalové kroky urobili v Kulpíne, kde chodili do základnej školy. Začínali s profesorom Lačokom, ktorý im aj teraz bude trénerom. A, samozrejme, sú tu aj doterajší hráči z Kulpína, Nového Sadu a Petrovca. Vôľu do práce majú, konkurencia je silná a tréningy sú seriózne. Kapitán nášho mužstva Boris Relota chystá diplomovú prácu z tohto športu – volejbalu, takže mu všetci pomá- Tréner Ján Lačok: „Hráčske kádre hame a pouka- sme doplnili novými, skúsenými zujeme na chyby, volejbalistami.“ ktoré sa nám v hre Foto: J. P. na zápasoch stávajú, né poplatky a rozhodcov súhrnne aby sme tak vylepšili aj stáli 400 000 dinárov. Z obce sme náš výkon. Spolu máme dostali 156 000 dinárov a sponzori dvadsiatich registrova- sa po piatich rokoch akoby zasýtili ných hráčov, ktorých v príspevkoch. Teraz máme dobré, budeme striedať podľa snaživé mužstvo, budeme sa snažiť kvality súperov. Keď ide aj my z vedenia klubu zabezpeo financovanie klubu, čiť prostriedky, lebo bez nich sa, cítime nedostatok pro- samozrejme, nedá robiť a ani striedkov aj preto, že obstáť.“ 42 /4617/ 18. 10. 2014

Šport OČAKÁVANÉ OVZDUŠIE NA ZHROMAŽDENÍ FZ SRBSKA V STAREJ PAZOVE

Vajatali hory, porodili myš! Matej Bzovský

o piatich mesiacoch usporiadali vynútenú schôdzu Zhromaždenia Futbalového zväzu Srbska. Ako aj predchádzajúce marcové zasadnutie najvyššieho orgánu FZS, aj toto v Národnom dome futbalu v Starej Pazove malo takmer identickú tému a dilemu, tiež očakávaný

Tomislav Karadžić

scenár a epilóg. Situácia v našej najvyššej futbalovej inštitúcii aj po tejto schôdzi zostala nezmenená. Podľa všetkých náznakov, Tomislav Karadžić zostane predsedom FZ Srbska do

polovice roku 2016, keď mu v skutočnosti vyprší štvorročný mandát, a ako povedal, viac sa nebude uchádzať o túto zodpovednú úlohu. Na tomto, podľa mnohých mienok nepotrebnom, zasadnutí, pre ktoré vyčlenili hodne peňazí, stredom pozornosti bola opätovná žiadosť niektorých klubov, predovšetkým belehradskej Crvenej zvezdy, aby sa vykonali voľby na všetkých úrovniach v našej futbalovej organizácii. Všetko bolo vskutku zamerané na to, aby Karadžić podal demisiu, ale bez pravých dôkazov a ospravedlnení, prečo to má urobiť. No je to už starý príbeh na dobre známu tému, spravidla nedopovedaný a nedokončený. Aktuálny predseda FZ Srbska Karadžić občas so zvýšeným tónom v zdĺhavom príhovore pripomenul 63 delegátom z celkove 80 – chýbali predstavitelia Vojvodiny, Spartaku, OFK Belehrad, Metalca a podľa očakávania C. zvezdy, – že je futbal v Srbsku osobitne v posledných mesiacoch vyložený rôznym nátlakom. Zároveň „pohrozil“, že pokiaľ je on v čele Zväzu, nedovolí rôznym futbalovým dohadzovačom, aby hrozbami a násilne prebrali moc.

„Nedáme FZ Srbska,“ kategoricky sa vyjadril Karadžić, a zdôraznil: „keby nebolo premiéra Vučića, ale aj FZS, C. zvezda by sa ocitla v tretej lige! Jednotlivci, ktorí sa odvolávajú na stranícke orgány, nech sa načas zbavia tejto špinavej roboty. Odkazujem všetkým, ktorí sa dožadujú mojej demisie, že voľby vypíšem o rok a sedem mesiacov.“ Toto svoje tvrdenie Karadžić podporil zmenami Štatútu, ktoré mu v nasledujúcich dvanástich mesiacoch zaručujú miesto prvého muža FZ Srbska. Podľa najnovších zmien nikto nemôže v tomto období zvolať mimoriadne Zhromaždenie FZS, týkajúce sa nových volieb, čo získalo priazeň a potlesk delegátov. A keď sa krátka schôdza Zhromaždenia FZS v dobrej nálade a pri bohatom stolovaní skončila, podpredseda futbalového regiónu Východné Srbsko Dragiša Binić pripomenul: „Neviem prečo sme sem zo všetkých strán prišli, strovili veľkú sumu peňazí, za ktorú sme mohli vybudovať jeden štadión!“ Prečo sa tento bývalý hráč C. zvezdy o tomto a inom nevyjadril na samotnej schôdzi Zhromaždenia, na ktorej sa zúčastnil ako člen Predsedníctva FZS?

S TRÉNEROM FK JEDNOTA ŠÍD SAMUELOM ZORJANOM

Dresy šijú z pivových zátok Juraj Bartoš

utbalový klub Jednota v predchádzajúcich majstrovstvách Obecnej ligy Šíd skončil na 3. mieste. Na štarte aktuálnej súťaže sme s trénerom prvého mužstva Samuelom Zorjanom hovorili o tom, ako sa pripravili a čo očakávajú. „Nemáme žiadne veľké plány. Mužstvo sme omladili, priemerný vek hráčov je asi devätnásť rokov. Orientujeme sa na vlastné sily, neuvažujeme o vyššej súťaži, veď aj v tejto zápasíme s nedostatkom finančných prostriedkov.“ Je v porovnaní s uplynulou sezónou mužstvo slabšie? „Ani nie. Dvaja hráči nás opustili, zostali dvaja skúsení a pribudli títo mladí. Ibaže je súťaž teraz silnejšia.

www.hl.rs

Samuel Zorjan: „Nemáme žiadne veľké plány.“

Ako je známe, boli dve skupiny Sriemskej ligy (východná a západná), a po utvorení jednotnej Sriemskej ligy do našej súťaže zaradili štyri z vyššej, takže v Obecnej lige Šíd je teraz až 14 mužstiev; predtým bolo len 9.“

Informačno-politický týždenník

Koľko máte registrovaných hráčov, ako často trénujete? „Dvadsiatich dvoch. Trénujeme trikrát – v utorok, stredu a piatok. Problém je v tom, že väčšina hráčov sú stredoškoláci, takže na tréningy prichádza kedy kto môže.“ Ako sa darilo v príprave? „Celkom obstojne. Zohrali sme viac zápasov, zúčastnili sme sa aj na turnajoch, v dedinách Kukujevci a Bačinci a v obecnej pohárovej súťaži sme sa prebojovali do semifinále. Veľa toho závisí aj od šťastia. V prvom majstrovskom zápase sme doma prehrali s celkom z Bačiniec hladko 0 : 3, hoci sme mali kontrolu nad hrou, avšak namiesto siete niekoľkokrát sme trafili do žrdí. Podobne bolo vo Višnjićeve, kde sa prevažne hralo na ich polovici ihriska, ale víťazný

František Laurinec

Na tomto Zhromaždení FZS sa ako viackrát predtým zúčastnil aj František Laurinec, špeciálny hosť, člen Výkonného komitétu UEFA, ináč dlhoročný predseda FZ Slovenska. Zdôraznil, že UEFA pozorne sleduje diania v srbskom futbale, že FZ Srbska ako jeden z 53 členov európskej futbalovej federácie má plnú podporu jej prezidenta Michela Platiniho a jeho spolupracovníkov. „Poznáme vaše problémy a trápenia. Futbal je časťou každej spoločnosti, tlačia ho obrovské problémy a len s plným porozumením môžeme riešiť pálčivé otázky,“ podčiarkol medziiným Laurinec. Keď urobíme súvahu z tohto zasadnutia, na ktorom nebolo žiadnej diskusie, vyjadrené bolo jednotné stanovisko bez žiadnych pripomienok, tak môžeme právom vysloviť známy výrok: Vajatali hory, porodili myš!

gól predsa strelili oni – v poslednej minúte.“ Máte v klube aj skupiny mladších futbalistov? „Máme futbalovú školu, zahrnuje mladších pionierov, ktorí trénujú pod vedením Vladimíra Kolára a Stanka Logarušića.“ Ako prekonávate finančné sucho? „Ťažko. Z obecného rozpočtu sme dostali 130 000 dinárov na celý rok a Miestne spoločenstvo Šíd nemá ani na vlastné potreby. Dali sme do prenájmu našu kaviareň; z nej je jediný stály prílev; ak netečie, aspoň kvapká. Sponzorov nezaujímame, lístky na zápasy už nepredávame, na dresy si „privyrábame“ zbieraním zátok z pivových fliaš…“ Koľko divákov mávate na zápasoch v Šíde? „Takých 150 – 200. Keď hráme so súpermi z okolia, je ich aj viac. Ľudia sem radi prichádzajú, je tu príjemné prostredie, máme domovníka, ktorý sa stará o ihrisko, objekt a okolie. • ŠPORT •

SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Z hosťovaní spievajúci Ján Bokor Väčšina hosťujúcich mužstiev sa vracala domov spievajúci, lebo až na piatich zápasoch vyhrala. Domáci sa tešili len dvakrát, kým sa v Šíde domáci Radnički a Dunav zo Starých Bánoviec rozišli bez gólov. Po tri body zvonku si priniesli hlavne mužstvá z hornej časti tabuľky: ČSK Pivara, Senta, Sloga, Dolina a Dinamo. Banat utrpel prvú prehru v Zreňanine od dobrých Temerínčanov. Prigrevica a Bačka 1901 vyhrali doma a vzdialili sa od dna tabuľky. Výsledky 9. kola: Tekstilac – Dinamo 0 : 1, Vršac – Senta 1 : 3, Prigrevica – Radnički (S) 3 : 1, Radnički (NP) – Dolina 1 : 3, Bačka 1901 – Radnički (SM) 2 : 1, Radnički (Š) – Dunav 0 : 0, Cement – ČSK Čelarevo 0 : 2, Banat – Sloga 0 : 2. Program 10. kola: Dinamo – Sloga, ČSK Pivara – Banat, Dunav – Cement, Radnički (SM) – Radnički (Š), Dolina – Bačka 1901, Radnički (S) – Radnički (NP), Senta – Prigrevica, Tekstilac – Vršac. RADNIČKI (NP) – DOLINA 1 : 3 (0 : 1)

šetky zápasy týchto dvoch známych rivalov prinášajú kvalitný futbal a zaujímavé výsledky. V Padine zvyčajne vyhráva Dolina, v Novej Pazove si body pripisovali na konto domáci futbalisti. Na ihrisku Radničkého Dolina nikdy nehrala podriadenú úlohu, ale šťastie mali domáci. Na tomto hosťovaní padinské mužstvo nielenže prevýšilo hostiteľov, ale aj vyhrali na ihrisku, kde sa mu to dosiaľ zriedkavo darilo. Dolina od začiatku dala na vedomie, že je lepší a schopnejší celok. Prevýšila Radnički vo všetkých elementoch futbalovej hry. Hostia sa počas celého zápasu vyznačovali bojovnosťou a premyslenou taktikou. Prvé šance nevyužili Čigoja a Pavić. Technicky vyspelejším hráčom hostí v útokoch prekážalo aj hrboľaté a navlažené ihrisko. V tejto časti zápasu domáci produkovali bledý výkon, bez žiadnych šancí. Dolina sa ujala vedenia gólom Sarajlina v 45. min., ktorému dobre asistoval naladený stredopoliar Šušnjar. Po prestávke domáci vyrovnali v 48. min. gólom Gordića. Obranca Doliny Vasić nevyskočil na loptu z rohového kopu a strelec domácich hlavičkoval do siete bezmocného Trivunovića. Do konca zápasu Dolina držala opraty v rukách. Góly začal dávať aj Stojanov, ktorý na • ŠPORT •

predchádzajúcich zápasoch nemal šťastie. V 65. min. sa zmocnil lopty, v nezadržateľnom útoku silne vypálil z dvadsiatich metrov a lopta skončila v pravom rohu brány Čokorila, ktorý nemohol nič urobiť. Zaslúženú výhru hostí potvrdil Stojanov svojím druhým gólom po veľmi šikovnej prihrávke Šarenca a silnej strele nad hlavu brankára domácich. Oba celky hrali veľmi korektne a rozhodca Mladen Davidović zo Žitišta jedinú žltú kartu ukázal domácemu hráčovi Gojevićovi. DOLINA: Trivunović, Pavić, Đorđević, Vasić, Stojanov (Ivanišević), Čigoja (Spaskovski), Advigov, Vukotić, Šarenac, Šušnjar, Sarajlin (Đoković).

1. ČSK Pivara 2. Senta 3. Sloga 4. Dolina 5. Dunav 6. Banat 7. Cement 8. Dinamo 9. Radnički (SM) 10. Bačka 1901 11. Radnički (Š) 12. Prigrevica 13. Radnički (NP) 14. Vršac 15. Radnički (S) 16. Tekstilac

9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9

7 6 5 5 5 3 3 4 3 3 2 2 2 1 1 0

1 2 3 2 2 5 4 1 3 1 3 3 2 3 3 2

1 16 : 5 22 1 19 : 5 20 1 13 : 8 18 2 14 : 6 17 2 9 : 9 17 1 8 : 6 14 2 9 : 9 13 4 6 : 10 13 3 12 : 9 12 5 9 : 12 10 4 7 : 8 9 4 7 : 9 9 5 11 : 17 8 5 5 : 11 6 5 7 : 16 6 7 5 : 17 2

Strelec dvoch gólov: Stefan Stojanov (Dolina Padina)

ÚSPECHY KARATISTOV DOLINY. Na prvom kvalifikačnom turnaji Majstrovstiev Srbska v Niši karatista KK Dolina Mário Boboš (na snímke zľava) obsadil 4. miesto. Rovnaký úspech dosiahla aj Daniela Končeková (snímka sprava), a tak si obaja zabezpečili vízum na Majstrovstvá Európy v švajčiarskom meste Zürich. V konkurencii do 13 rokov Anna Tomášiková získala striebornú medailu, kým v konkurencii do 15 rokov Jegor Mikuláš bol štvrtý a Michal Tomášik siedmy. Najmladší karatista Doliny v Niši Marek Trnovský v konkurencii do 6 rokov sa ovenčil striebrom. Medzi sedemročnými karatistami Pavel Trnovský obsadil siedme miesto a o stupienok nižšie zakotvil Daniel Dišpiter. Kristián Slivka v konkurencii osemročných karatistov bol štvrtý. V konkurencii 9-ročných pretekárov Andrejovi Trnovskému pripadlo 8. miesto, medzi dievčatami Dejana Brezinová bola štvrtá a Mia Petrášová piata. D. K. 42 /4617/ 18. 10. 2014

Šport MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Povzbudzujúca výhra AŠK – BORAC 1 : 0 (1 : 0)

Suzana Kokavská

o sérii slabých výsledkov futbalisti AŠK konečne v nedeľu na vlastnom ihrisku zaslúžene vyhrali nad celkom Borca zo Zreňanina. Od prvej minúty útočili. Prvú príležitosť mali až v 20. min., keď Mijić strelil, ale obranca hostí loptu zaslal von z ihriska. Ihneď potom ten istý hráč z rohového kopu pekne centroval, Korać vyskočil najvyššie, hlavičkoval do siete za chrbtom brankára Borca a priniesol veľkú radosť svojmu celku a divákom, ktorí aj tentoraz prišli vo veľkom počte podporiť svoje mužstvo. Do konca polčasu Aradáčania boli stále lepší, ale bez výsledku.

Na začiatku druhého polčasu peknú príležitosť zvýšiť náskok svojho celku mal Rajčević, ktorý sa ocitol zoči-voči s brankárom Borca, ale strieľal presne do jeho rúk. Ďalšie snahy domácich futbalistov zvýšiť náskok, a tak si zaistiť tri body, zostali márne, čo sa im pri konci zápasu mohlo vypomstiť. Útočník hostí totiž pekne strieľal pod brvno, ale navrátilec do mužstva AŠK brankár Kurtešan sa nedal prekvapiť, a s vypätím síl končekmi prstov zmenil smer lopty, a tak zachránil vlastnú sieť a tri body. Aradáčanov posmeľuje fakt, že aj napriek slabému štartu jesennú časť majstrovstiev môžu skončiť v

Spoluhráčovi pripravil gól: Miloš Mijić (AŠK Aradáč)

strede tabuľky. Či na to budú mať nadostač síl, môžu potvrdiť už v nedeľu, keď sa v Zreňanine stretnú s mužstvom Proletera 2006, ktoré je jedným z uchádzačov o titul.

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Nový debakel Panónie! Juraj Pucovský

prehralo štyri zápasy a zostalo bez trénera Nikolu Eleza. Panónii ináč odňali jeden bod preto, že neodcestovala na zápas do Kolutu. Laliťania sú na poslednom mieste, na konte majú mínus jeden bod a ak sa v posledných dvoch kolách nestanú nejaké divy – zázraky, bude to najväčší debakel Panónie, možno aj v 90-ročných dejinách!? Výsledky 7. kola: Radnički – Crvenka 2 : 0, Dinamo – Jedinstvo (R) 3 : 0, Panónia – Metalac 0 : 6, Aleksa Šantić – Jedinstvo

omáce mužstvá mali v nedeľu viac úspechu. Radnički v Ratkove vďaka dvom gólom prekonal Crvenku a prebojoval sa na prvé miesto. Umožnil mu to aj nerozhodný výsledok v Rastine, kde dosiaľ vedúca Šikara neospravedlnila rolu favorita. Mužstvo Dinama v obecnom derby presvedčivo porazilo Jedinstva z Ribareva a zakotvilo na vysokej štvrtej priečke. Aleksa Šantić sa dlho trápil s kolutským Jedinstvom, ale body predsa zostali doma. Jediný triumf n a h o s ťova n í dosiahol somborský Metalac v Laliti. A to ešte aký – poltuctový! Domácim sa nepodarilo vsietiť ani len čestný gól mužstvu, ktoré Obrana Panónie na šiestich zápasoch predtým v slede inkasovala 24 gólov

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

(K) 2 : 1, Rastina – Šikara 1 : 1. Voľný bol Partizan. Program 8. kola: Crvenka – Partizan, Jedinstvo (K) – Rastina, Metalac – A. Šantić, Jedinstvo (R) – Panónia, Radnički – Dinamo. Voľná je Šikara.

AŠK: Kurtešan, Striško, Rajčević, Mijić, Ďuríček (Prodanović), Birmanac (Ćupurdija), Vesin, Korać, Gál, Apostolović, Bredšnajder (Števko). Výsledky 7. kola: Proleter 2006 – Omladinac 7 : 0, AŠK – Borac 1 : 0, Naftagas – Lehel 2 : 1, Potisje – Banat 1 : 1, Rusanda – OFK Klek 2 : 1, OFK Gradnulica – ŽFK Banat Bagljaš 0 : 3.

1. Rusanda 2. Banat 3. Proleter 4. Banat Bagljaš 5. Klek 6. Naftagas 7. Potisje 8. Borac 9. Lehel 10. AŠK 11. Omladinac 12. Gradnulica

7 7 7 7 7 7 7 7 7 7 7 7

5 4 4 4 3 2 2 3 2 2 1 1

0 3 2 1 1 3 3 0 2 1 1 1

2 16 : 8 15 0 9 : 2 15 1 29 : 4 14 2 13 : 12 13 3 12 : 17 10 2 14 : 10 9 2 10 : 7 9 4 8 : 15 9 3 9 : 9 8 4 9 : 12 7 5 5 : 17 4 5 2 : 23 4

1. Radnički 2. Šikara 3. A. Šantić 4. Dinamo 5. Jedinstvo (K) 6. Partizan 7. Metalac 8. Crvenka 9. Rastina 10. Jedinstvo (R) 11. Panónia (-1)

6 7 6 6 7 6 7 6 6 7 6

5 4 4 4 4 3 3 2 1 0 0

0 2 1 1 0 2 0 1 1 2 0

1 20 : 6 15 1 17 : 8 14 1 13 : 8 13 1 10 : 7 13 3 12 : 11 12 1 15 : 8 11 4 11 : 10 9 3 9 : 12 7 4 13 : 17 4 5 3 : 14 2 6 2 : 24 - 1

Obecná liga Šíd Stanislav Stupavský OFK BINGUĽA – OFK BAČINCI 0 : 4. Vysoká prehra jasne hovorí o tom, že sa Binguľčanom nedarí v prekonávaní krízy, ktorá trvá od začiatku majstrovstiev. K triumfu súpera nieto žiadnych pripomienok. OFK BIKIĆ – JEDNOTA ŠÍD 3 : 1. Šíďania nemôžu zohrať zaradom úspešne niekoľko zápasov. Tentoraz na hosťovaní v dedine Bikić Do prehrali presvedčivo, pričom bol jediným strelcom za Jednotu Jovičilić.

GRANIČAR JAMENA – HAJDUK VIŠNJIĆEVO 2 : 5. Tak ako sa blíži koniec jesennej časti majstrovstiev, mužstvo Hajduka sa dostáva do čoraz lepšej formy a vyhráva zápasy. V nedeľu v Jamene hostia vysoko porazili domáce mužstvo Graničar. Po dva góly vsietili Vejinović a Stanivuković, piaty pridal Chrček. JEDNOTA ĽUBA – OMLADINAC BATROVCI 8 : 1. Futbalisti Omladinca hádam ani nesnívali, že sa domáca Jednota vypomstí práve im za všetky doterajšie neúspechy v majstrovstvách. Strelci za domácich boli Ćalić 2, Ruman 2, Gavrilović 2, Romić a Toman. • ŠPORT •

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Rozhodca rozhneval Pivničanov! SLÁVIA – HERCEGOVAC 1 : 2 (0 : 0)

Ján Šuster

obrý zápas v Pivnici pokazil rozhodca Srđan Vučković z Báča svojimi nepochopiteľnými rozhodnutiami na škodu domácej Slávie! Najväčšiu chybu urobil v 90. min., keď poškodil domácich o čistú jedenástku. Vtedy dvaja zadáci Hercegovca nedovolene zastavili Žigmunda, ktorý bol najmenej dva metre v trestnom území, ale rozhodca nariadil iba voľný kop spoza čiary veľkého štvorca. Vyvolalo to rozhorčenie medzi hráčmi a fanúšikmi Slávie a uľahčujúci smiech medzi prívržencami tímu z Gajdobry. Treba pripomenúť, že hráči Slávie v tejto sezóne dosiaľ dostali 17 žltých kariet, z čoho im Vučković iba na troch zápasoch ukázal až dvanásť. Čo je veľa, to je veľa! Prvých desať minút sa najviac hralo medzi dvoma šestnástkami. V 16. min. Grňa z voľného kopu prehodil múr, loptu z dolného rohu brankár Drašković nejako odrazil, ale ju potom nikto z do-

mácich nedokázal vrátiť do siete. Na druhej strane v 19. min. a 24. min. sa vyznamenal brankár domácich Čobrda, keď vyboxoval strely Smajića a Glušića. K zmene výsledku prišlo v 53. min., keď Bulatović prihral Kuchtovi, tento uvoľnil Grňu, ktorý bol rýchlejší od strážcu a zboku z desiatich Trafil sieť a žrď: Milan Grňa (Slávia Pivnica) metrov trafil sieť brány Draškovića – 1 : 0. Hostia Grňu, ktorý dobre strelil, lopta sa potom pridali v tempe, útočník šuchla o jedného zadáka, odraSamopjan v 70. min. uvoľnil Tri- zila sa od pravej žrde, potom na vunovića, ktorý bol prebehol ňu nabehol Žigmund a z dvoch domácich zadákov a prekonal metrov hlavičkoval nad bránu!? Zápas v Pivnici sledovalo zo Čobrdu – 1 : 1. Rozhodujúci gól sme videli v 89. min., keď sa po 150 divákov. Rozhodca Vučković školáckej chybe zadákov Slávie žltými kartami potrestal Mileca, Trivunović druhý raz zapísal medzi Paprića, Čolovića, Nímeta u domácich, Hrnjeza a Babića v radoch strelcov. Tím Hercegovca mal veľké hostí. Červené karty dostali Séč šťastie v 90. min. Bulatović uvoľnil (Slávia) a Novčić (Hercegovac).

SLÁVIA: Čobrda, Nímet, Séč, Milec, Paprić, Baláž, Žigmund, Grňa, Čolović (Benka), Bulatović, Kuchta. Výsledky 7. kola: Slávia – Hercegovac 1 : 2, Soko – Kriváň 1 : 1, Bački hajduk – Borac 1 : 3, Neštín – Vajska 5 : 0, Mladost – Bačka 3 : 2. Program 8. kola: Hercegovac – Bačka, Vajska – Mladost, Borac – Neštín, Kriváň – B. hajduk, Slávia – Soko. Zápasy sa začnú o 14.30 hodine. Foto: J. Pucovský

1. Hercegovac 2. Kriváň 3. Slávia 4. Neštín 5. Bačka 6. B. hajduk 7. Borac 8. Soko 9. Mladost 10. Vajska

7 7 7 7 7 7 7 7 7 7

5 4 4 4 3 3 3 2 1 1

0 2 1 0 2 1 1 3 0 0

2 11 : 6 15 1 15 : 10 14 2 14 : 10 13 3 12 : 8 12 2 11 : 9 11 3 14 : 11 10 3 15 : 16 10 2 10 : 11 9 6 9 : 19 3 6 11 : 22 3

Bod z Novej Gajdobry SOKO – KRIVÁŇ 1 : 1 (0 : 1) Juraj Pucovský

elenčania tejto jesene hrajú ozaj dobre. Preto neprekvapuje, že sa im aj na horúcej pôde v Novej Gajdobre podarilo získať jeden bod. Vďaka tomu zostali na druhej priečke majstrovského rebríka, čo možno ani najväčší optimisti v Selenči pred majstrovstvami neočakávali. Mužstvo Kriváňa nedeľný zápas začalo útočne, a to akoby prekvapilo domácich. V 22. min. jedna dlhá lopta z obranných radov sa dostala do nôh Spasića, ktorý prekabátil stopérov mužstva Soko a úspešne loboval brankára – 0 : 1. V druhom polčase rozhodca Marko Bojanić začal nadŕžať domácim futbalistom, čo títo vedeli využiť a vyrovnali výsledok. Hostia sú predsa spokojní so získaným bodom. KRIVÁŇ: Naď, Kocić (Sklabinský), Jovović, A. Strehársky (Lipták), Krížov, Ignjatović, Kočonda (Alexy), Kutenič, Dalibor Mučaji, Spasić, Malina. • ŠPORT •

REKREAČNÁ PRECHÁDZKA. Horolezecko-lyžiarsky spolok Železničar – sekcia v Šíde 11. októbra 2014 zorganizoval rekreačnú prechádzku týmto sriemskym mestom. Prechádzka mala za cieľ občerstvenie organizmu členov a zoznámenie sa s mestom Šíd a jeho okolím. Na tomto podujatí sa zúčastnilo asi sto horolezcov, prevažne z Nového Sadu (na snímke). Šídska sekcia HLS Železničar vkladá veľké nádeje, že takéto podujatia prinesú väčšiu popularitu tomuto zaujímavému športu. Krásny lob: Dalibor Spasić, stredopoliar Kriváňa (vpravo)

St. S. 42 /4617/ 18. 10. 2014

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Po prestávke sedem SLÁVIA – JUGOSLAVIJA 8 : 0 (1 : 0)

Ján Špringeľ

ni jeden nerozhodný výsledok neuhrali Kovačičania s Jabučanmi od roku 2009: v posledných piatich sezónach päťkrát vyhrali slávisti, rovnako toľko aj súperi. V sezóne 2010/11 vyhrala dvakrát Slávia, majstrovstvá neskôr takisto Jugoslavija. Kovačičania dvakrát vyhrali po 4 : 2, raz 2 : 0, najvyššiu výhru Jabučania dosiahli na jar roku 2012 – 3 : 1. Ďalšie víťazstvá oboch klubov boli iba minimálnym rozdielom. Počas skríženia zbraní dvoch odvekých rivalov mala Slávia dokopy viac presných prihrávok, ďalej preniknutí do záverečnej tretiny hracej plochy a pokutového územia, celkovo viac centrov, rohových kopov a v neposlednom rade striel na bránu. Rozdiel pred prestávkou bol možno neprávom iba najnižší a po záverečnom hvizde hádam príliš vysoký. V základnej jedenástke hostí nastúpili aj niekdajší slávisti Marko Nenadić, Nebojša

Kolevski a Filip Angelovski. V prvej časti hry nepremenili hostitelia štyri šance. Naladený hrotový útočník Slobodan Gigović triafa presne už niekoľko duelov zaradom. Prvý gól z hetriku dal päť minút pred zmenou strán. Výsledok znásobil Filip Antić už 1. minúte druhého polčasu. Desať minút neskoršie, v 56. min., zvýšil na 3 : 0 Jovan Vukajlović. Sťaby bolo dohodnuté, že aj ďalší gól padne o desať minút: Bojan Petković strelil na 4 : 0. Na 5 : 0 skóroval Gigović v 70. min. Za posledných desať minút strelili Filip Antić (zľava) v prvých sekundách druhého polčasu zverenci Zlatka Mršulova ešte tri góly: znásobil skóre 6 : 0 Stefan Jovanović v 85. min., 7 : 0 Gigović v 88. min. Nad strelcom hetriku Jovanović, Antić (Ďuriš), Bíreš (Vukajloobrancovia Jugoslavije zakročili faulom v vić), Gigović. V nedeľu 19. októbra 2014 zohrajú slávisti šestnástke a penaltu na konečných 8 : 0 ešte jedno meranie síl na vlastnom trávniku: premenil brankár Dejan Krstić. SLÁVIA: Krstić, Labudić, P. Čížik, Poljak, súperom im bude v tejto sezóne nevýrazná Radenković, Petković, D. Čížik (Vulišić), Budućnost Alibunár.

Začali slabo – skončili naplno HAJDUŠICA – SLOGA 3 : 0 (0 : 0)

Vladimír Hudec

j keď mali územnú prevahu, Hajdušičania v prvých 45 minút hrali príliš konfúzne a nevytvorili si ani jednu výhľadnú príležitosť na gól. Na druhej strane hostia z B. N. Sela pohrozili už v 3. min., keď ich útočník najvyššie vyskočil v šestnástke pred bránou Melicha, ale hlavičkoval vedľa. Bola to zároveň jediná príležitosť Slogy na tomto zápase. Neskoršie sa hralo hlavne na polovici patriacej hosťujúcemu celku. Už v 6. min. Radulović centroval do šestnástky, ale Radović, a potom aj Ružić trochu zameškali. V polovici polčasu Đaković pekne kľučkoval, potom z okraja trestného územia strelil nad bránu. Niekoľkokrát sa Radović, Đaković a Radulović pokúsili ohroziť brankára hostí z voľných kopov, ale ich strely boli ľahká práca pre brankára alebo skončili vedľa brány. Po zmene strán Hajdušičania zahrali omnoho nebezpečnejšie, a už v 50. min. získali náskok. Radović

www.hl.rs

Ružić v 52. min. z nepatrnej blízkosti strelil vedľa brány Slogy

hlavou prihral Ružićovi, tento vrazil do šestnástky a skóroval. Ten istý hráč sa už v 52. min. ocitol sám, ale strelil vedľa cieľa. V 62. min. bolo 2 : 0. Znova pekne kombinovali Ružić a Radović, ktorý loptu zaslal na druhú stranu, prijal ju Zambo a rutinovane matoval brankára Slogy. Zambo mal ešte jednu príležitosť, prekľučkoval dvoch futbalistov Slogy, a potom aj brankára, ale kopal slabo, takže obranca hostí loptu zastavil na bránkovej čiare. Dvakrát do šestnástky vbehol

Informačno-politický týždenník

aj Hrudka. Obrancovia hostí ho podľa mienky domácich futbalistov a obecenstva nedovolene zastavili, ibaže sa píšťala rozhodcu neozvala. Konečne v 87. min. Hrudka centroval z ľavej strany a pred bránou sa najlepšie vynašiel Đaković, a tretíkrát rozvlnil sieť za chrbtom hosťujúceho brankára. HAJDUŠICA: Melich, Radulović, Milan Mršić, Pomorišac, G. Stojkovski, Folťan, Pejčić (Zambo), Anđelovski, Đaković, Radović (Đapa), Ružić (Hrudka).

Výsledky 9. kola: Slávia – Jugoslavija 8 : 0, Budućnost – Mladosť (V) 1 : 2, Mladost (O) – Omladinac 1 : 2, Radnički – Polet 5 : 0, Hajdušica – Sloga 3 : 0, Crvena zvezda – BAK 0 : 1, Partizan – Vojvodina 1 : 1, Jedinstvo Stević – Vulturul 1 : 1. Program 10. kola: Jugoslavija – Vulturul, Vojvodina – Jedinstvo Stević, BAK – Partizan, Sloga – C. zvezda, Polet – Hajdušica, Omladinac – Radnički, Mladosť (V) – Mladost (O), Slávia – Budućnost.

1. Slávia 2. Radnički 3. Vojvodina 4. Mladosť (V) 5. Jedinstvo St. 6. BAK 7. Polet 8. Mladost (O) 9. Partizan 10. Omladinac 11. Hajdušica 12. Sloga 13. C. zvezda 14. Jugoslavija 15. Vulturul 16. Budućn. (-1)

9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9

9 6 6 6 5 4 4 4 3 3 3 3 3 2 1 1

0 1 1 0 1 2 1 1 2 2 1 1 1 1 2 1

0 33 : 5 27 2 20 : 5 19 2 19 : 9 19 3 20 : 15 18 3 25 : 21 16 3 14 : 17 14 4 24 : 16 13 4 13 : 13 13 4 16 : 15 11 4 18 : 28 11 5 11 : 13 10 5 14 : 18 10 5 9 : 16 10 6 16 : 29 7 6 7 : 17 5 7 11 : 33 3 • ŠPORT •

OBLASTNÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD

Torbica na radosť Petrovčanov MLADOSŤ – MLADOST RADOST 3 : 3 (1 : 1)

Samuel Medveď

: 3, Vojvodina – Budućnost 3 : 0, Krila Krajine – Stari grad 3 : 0, Titel – Borac 0 : 2, Kulpín – Tvrđava 2 : 1, Obilić – Bečej 0 : 0. Program 10. kola: Maglić – Bečej, Tvrđava – Obilić, Borac – Kulpín, Stari grad – Titel, Budućnost – Krila Krajine, Mladost radost – Vojvodina, Proleter – Mladosť, Hajduk – Sutjeska. Foto: J. Pucovský

ápas sa pre Petrovčanov začal veľmi dobre. Naladený Pavle Torbica sa na pravej strane už v 3. min. chopil lopty a peknou strelou matoval brankára hostí zo Srbobranu. Potom sa hralo obojstranne útočne. Hostia sa predstavili ako dobré mužstvo, ktoré nie je náhodne na prvom mieste. Mali niekoľko dobrých šancí už v prvom polčase. Raz bravúrne zareagoval aj domáci brankár Leňa. Mladosť si na druhej strane vytvorila dve gólové príležitosti, v 17. min. a 21. min. Trišić dobre kopal spoza veľkého štvorca, ale lopta odletela nad bránu. V 44. min. Mijin zblízka chcel hlavou prekonať brankára hostí Dimića. V poslednej minúte prvého polčasu hráči zo Srbobranu po jednom centrovaní sprava využili driemoty domácich obrancov a na prestávku sa šlo s nerozhodným výsledkom 1 : 1. Strelcom za Mladost radost bol Novaković, ktorý istý čas hral i v Petrovci. V druhom polčase hostia prejavili viac hravosti, boli nebezpečnejší.

Pavle Torbica (druhý sprava, číslo 10) v 87. min. petrovskej Mladosti priniesol zaslúžený bod zo súboja s lídrom zo Srbobranu

Mladosť sa musela brániť. V 51. min. rozhodca anuloval gól hosťom, ktorí potom o chvíľu predsa skórovali. Obavy v radoch domácich, že prehrajú, boli celkom opodstatnené. V hľadisku si mnohí mysleli, že Mladosť znova zostane bez zisku. V 65. min. Severíni dobre prihral v strede loptu Torbicovi, ktorý potom obišiel vybiehajúceho brankára hostí a poľahky skóroval – 2 : 2. V 78. min. hostia korunovali svoju prevahu ešte jedným gólom. Mladosť si predsa takmer v poslednom okamihu, v 87. min., vydolovala

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Napínavo v Kysáči TATRA – PETROVARADÍN 1 : 1 (1 : 1)

Pavel Pálik

ol to ozaj zaujímavý a do konca napínavý zápas. Oba celky hrali naplno, rýchlo, bojovne a technicky na pozoruhodnej úrovni. Vydarených akcií a šancí bolo pred oboma bránami. Hostia z Petrovaradína sa ujali vedenia Aj postranná rozhodkyňa Zorica Ilićová v 20. min., keď domáci musela zmierňovať vášne medzi hráčmi obrancovia zastali, oča- Tatry a Petrovaradína kávajúc, že rozhodca bude pískať čakalo, že rozhodca Gnjatović odpísfaul nad Lukićom. Píšťala sa neozvala ka koniec prvého polčasu, Daneček a Ilić z piatich metrov zaslal loptu dobre odcentroval z pravej strany do siete brány Ljubičića. Keď sa už a Kohút hlavou vyrovnal – 1 : 1. • ŠPORT •

bod. Znovu sa to podarilo Pavlovi Torbicovi, ktorý prijal pred bránou „dar“ od brankára zo Srbobranu, znovu ho identickým spôsobom ako pri druhom góle prekonal, a bolo šťastných 3 : 3. MLADOSŤ: Leňa, Fábry, Babiak, Jakuš, Rupar, Severíni, Torbica (Haška), Jovanić (Milenković), Trišić, Pavlis, Mijin. Domáci dorastenci v predzápase vyhrali 4 : 2. Výsledky 9. kola: Hajduk – Maglić 5 : 0, Sutjeska – Proleter 1 : 3, Mladosť – Mladost radost 3 V druhej časti sa obraz hry nezmenil. Domáci mali omnoho viac šancí a podľa našej mienky rozhodca dvakrát pískal nejestvujúce postavenie mimo hry hráčov Tatry a anuloval i gól Milunovića v 71. min. Nerozhodný výsledok je predsa najreálnejším epilógom tohto zápasu. Pred asi 100 divákmi zápas v Kysáči viedol Novosadčan Gnjatović. Žlté karty dostali Lukić a Boško Trojanović (Tatra), Kaurin, Momčilov a Bandić (Petrovaradín). TATRA: Ljubičić, Srnka, Červený (Jambrich), Lukić, Boško Trojanović, Martinko (Fejdi), Daneček, Ujfaloši (Vozár), Kohút, Milunović, Bojan Trojanović. Výsledky 10. kola: Susek – Slavija 3 : 3, TSK – Sofeks 2 : 1, Tatra – Petrovaradín 1 : 1, Fr. partizan – Jedinstvo 3 : 3, Sirig – Dinamo 1 : 0, Mladost – Proleter 1 : 1, Vinogradar – Futog 0 : 2, Veternik – Šajkaš 4 : 1.

1. Mladost radost 2. Bečej 3. Borac 4. Hajduk 5. Vojvodina 6. Titel 7. Proleter 8. Sutjeska 9. Tvrđava 10. Kulpín 11. Mladosť 12. Obilić 13. Stari grad 14. Maglić (-1) 15. Krila Krajine 16. Budućnost

9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9

7 7 5 4 4 4 4 4 3 4 2 2 2 3 2 1

2 1 1 3 2 1 1 1 4 0 3 3 3 0 1 2

0 27 : 10 23 1 24 : 4 22 3 18 : 10 16 2 15 : 8 15 3 15 : 6 14 4 13 : 11 13 4 16 : 16 13 4 14 : 14 13 2 11 : 11 13 5 14 : 30 12 4 13 : 17 9 4 8 : 13 9 4 4 : 11 9 6 11 : 22 8 6 10 : 21 7 6 9 : 18 5

Program 11. kola: Šajkaš – Susek, Futog – Veternik, Sofeks – Tatra, Slavija – TSK, Proleter – Vinogradar, Dinamo – Mladost, Jedinstvo – Sirig, Petrovaradín – Fr. partizan.

1. Veternik 2. Proleter 3. TSK 4. Šajkaš 5. Sofeks 6. Slavija 7. Susek 8. Fr. partizan 9. Mladost 10. Petrovaradín 11. Sirig 12. Futog 13. Dinamo 14. Tatra 15. Vinogradar 16. Jedinstvo

42 /4617/ 18. 10. 2014

10 10 10 10 10 10 10 10 10 10 10 10 10 10 10 10

9 7 6 5 5 5 5 5 4 3 4 3 2 2 2 1

0 2 1 2 2 2 2 1 2 4 1 1 1 1 1 1

1 29 : 9 27 1 22 : 11 23 3 16 : 11 19 3 21 : 12 17 3 22 : 14 17 3 17 : 10 17 3 22 : 16 17 4 18 : 12 16 4 14 : 11 14 3 11 : 12 13 5 12 : 18 13 6 14 : 22 10 7 9 : 20 7 7 16 : 28 7 7 11 : 32 7 8 7 : 23 4 65

Šport NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

Najlepšie doteraz Dvaja menej nemohli viac JEDNOTA – JUGOVIĆ 3 : 1 (2 : 0)

Matej Bzovský

SLOGA – MLADOST 2 : 2 (2 : 0)

mladené mužstvo Jednoty produkovalo najlepší výkon doteraz po prísnejších opatreniach trénera Vujasina a vedenia kluba (z mužstva odstránili bývalého kapitána Ercega, predtým aj Glavačevića). „Zahrali sme tak dobre ako v Erdevíku na štarte majstrovstiev a hráči nám poskytli nádej, že v budúcnosti môžeme očakávať priaznivejšie výsledky na zdravom podklade a dodržiavaní hernej disciplíny,“ povedal nám predseda Michal Baláž. Naladení domáci hráči od začiatku zatlačili hostí na ich polovicu. Už v 5. min. po rohovom kope strela hlavou Stegnjajića skončila v hornom Zabával obecenstvo: Nikola Igrač rohu brány mužstva z Kaća. (Jednota St. Pazova) Tlak pokračoval a po troch zmarené príležitosti. Škoda, že nevyužitých šanciach na sklon- v závere zápasu domáci poľavili, ku prvého polčasu sa do listiny nuž Kaćania výsledok skorigovali. strelcov zapísal aj mladý Dimić. Výhra musela byť presvedčivejNa 3 : 0 v 53. min. zvýšil ofen- šia v prospech oveľa lepšieho zívny Marković tzv. eurogólom domáceho celku. z mŕtveho uhla. Obecenstvo JEDNOTA: Mijatović, Ljuboja, potom atraktívnymi ťahmi za- Marković, Stegnjajić, Šuša, N. bával kapitán Nikola Igrač, čo Bojić, Furtula, Gačić (Maksimozmýlilo obranu Jugovića, ale vić), Dimić (Mačak), Ivančević namiesto gólov prinieslo iba tri (Šestović), Igrač.

Károly Vig

užstvo z Erdevíka bolo lepšie od súpera z Báčskeho Jarku, ale sa mu tentoraz nepodarilo vyhrať. Bol to dynamický zápas. Už v 7. min. rozhodca Danijel Bozoki z Kovilja pre hru rukou obrancu Mladosti odpískal jedenástku a Simeunović bol presný. Útoky domácich trvali celých dvadsať minút, a tak sa v 20. min. do listiny strelcov zapísal aj Považan. Hostia potom vydržali tlak domácich do konca prvého polčasu. V pokračovaní si Mladost upravila svoje rady. Rozhodca Bozoki však hodne chybil na škodu domácich, čo vidno aj z toho, že až dvom futbalistom – Radinovi a Nedićovi ukázal žlté karty. Z lavice pre náhradníkov odstránil pre nadávky aj trénera Mladosti Dragana Čulinu. Hostia získali bod v Erdevíku vďaka gólom Svitića v 49. min., resp. Pavlovića v 77. min. SLOGA: Tojagić, Matić, Radin, Bojanić, Jelčić, Raičević, Kovačević, Nedić, Považan (Grković), Simeunović, Cvetičanin (Cvijić). Výsledky 9. kola: Graničar Sremac – Budúcnosť 2 : 1, C. zvezda

– Kabel 2 : 1, Sloga – Mladost 2 : 2, Kupinovo – Omladinac 0 : 1, ŽSK – Ljukovo 2 : 0, Jednota – Jugović 3 : 1, Hajduk – LSK 1 : 1, Index – Borac 2 : 4. Program 10. kola: Budúcnosť – Borac, LSK – Index, Jugović – Hajduk, Ljukovo – Jednota, Omladinac – ŽSK, Mladost – Kupinovo, Kabel – Sloga, Graničar Sremac – C. zvezda.

1. ŽSK 2. Omladinac 3. Kabel 4. Mladost 5. C. zvezda 6. Borac 7. Ljukovo 8. Jednota 9. Sloga 10. LSK 11. Budúcnosť 12. Graničar Sr. 13. Jugović 14. Index 15. Kupinovo 16. Hajduk

9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9

7 7 5 4 4 3 4 3 3 3 3 3 2 2 1 0

2 1 1 3 3 4 1 3 3 2 1 0 3 2 4 3

0 19 : 9 23 1 21 : 7 22 3 12 : 5 16 2 16 : 13 15 2 12 : 10 15 2 10 : 8 13 4 9 : 16 13 3 11 : 11 12 3 10 : 14 12 4 14 : 19 11 5 10 : 12 10 6 10 : 13 9 4 11 : 15 9 5 9 : 12 8 4 6 : 9 7 6 8 : 19 3

Aj vo Vojke naprázdno GRANIČAR SREMAC – BUDÚCNOSŤ 2 : 1 (0 : 1)

Ján Murtin

utbalisti Budúcnosti ešte stále nepoznajú výhru na pôde súpera ako postúpili do tejto silnej ligy. Aj vo Vojke podali slušný výkon, viedli do samého finišu zápasu, aby potom v posledných štrnástich minútach inkasovali dva góly a znova vyšli naprázdno. Okolo 300 divákov sledovalo tvrdý zápas. Po začiatočnom skúšaní síl Hložanci prví udreli a po peknej akcii Matić v 24. min. prekonal Uzelca – 0 : 1. Hostia zmýlených domácich už do polčasu mohli zložiť na lopatky, ale dve šance Sivčevića a Panića zostali nevyužité.

www.hl.rs

Po zmenách v druhom polčase domáci zvýšili aktivitu a zvlášť agresivitu, čo im rozhodca Aćimović z Nového Sadu toleroval. Hostí z druhej strany trestal až štyrmi žltými kartami, ktoré dostali M. Kobilarov, N. Kobilarov, Obradović Útočník Budúcnosti Srđan Matić (na zápase a Panić. s petrovskou Mladosťou) bol jediným strelcom V 76. min. náhradník Kolarov pre- za hostí vo Vojke konal solídneho Popina – 1 : 1. Zdalo BUDÚCNOSŤ: Popin, Batinić, Panić, Obsa, že tak aj zostane. V 87. min. po nedorozumení a chybe obrancov hostí v šestnástke rozhodca radović (Uglješa Joksimović), Alić, Bjelajac, Aćimović správne odpískal penaltu, ktorú Stoja- N. Kobilarov, M. Kobilarov, Matić, Sivčević ković iste premenil – 2 : 1. Tak prišlo k úplnému (Trivunović), Leđanac (Uroš Joksimović). Foto: J. Pucovský zvratu výsledku a body zostali v Srieme.

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

Maratóncom nebolo ľahko bežať v opravdivom letnom úpeku

Víťaz Denis Korovljev v cieli

Najrýchlejšia žena Olivera Ćirkovićová

22. NOVOSADSKÝ MARATÓN V LETNOM POČASÍ

Maratóncom sa z kečky parilo... Juraj Pucovský

vadsiaty druhý Novosadský maratón v nedeľu 12. októbra 2014 prebiehal v horúcom počasí Michalského leta. Od chvíle ako 392 profesionálnych bežcov, diplomatov, vojakov, policajtov, rekreantov a ostatných milovníkov atletiky z devätnástich krajín vybehlo zo štartu na Námestí slobody v Novom Sade, teplota na dráhe dlhej 42 195 metrov neustále stúpala, a pri konci pretekov sa vyšplhala na 28. stupienok Celzia! Teplo bolo aj ďalším takmer 300 študentom, žiakom základných škôl, škôlkarom, bábätkám a korytnačkám, ktorí sa vyskúšali každý na svojej dráhe. Preto neprekvapuje to,

Tri víťazky: Dragana, Olivera, Alesia (zľava)

že sa všetkým bežcom poriadne z kečky parilo, ale obrovská väčšina hrdinsky zvládla to, čo si zaumienila – dobehla do cieľa. V maratónskom behu zvíťazil Rus Denis Korabljev v čase 2:39,34, aj keď viac ako polovicu trate najrýchlejšie bežal Belehradčan Ivan Mišklejin, člen AK 21. mája Rakovica, ktorý bol druhý (2:42,38). Na treťom mieste skončil Zoran Marković z Rumy (2:49,36). V ženskej konkurencii zvíťazila Olivera Ćirkovićová z Čačku (3:24,24), za ňou do cieľa dobehla druhá Dragana Špeharová z Rumy (3:38,01) a tretia Talianka Alesia Episová (3:45,13). Na trati polomaratóna traja najrýchlejší muži boli: Goran Vedlender z Apatína, Andreja

Georgiu z Rumunska a Róbert Medovarský z Petrovaradína. Tri najrýchlejšie bežkyne sú: Monika Vajdová z Vršca, Aleksandra Jankovićová z Kuly a Zuzana Kuriecková z Česka. Pokiaľ sa bežci pasovali s kilometrami na trati, na Námestí slobody prebiehal bohatý kultúrno-zábavný program: pretekali sa korytnačky (zvíťazil Mika, maskot VK Vojvodina), plazili sa bábätká (traja najrýchlejší boli chlapčekovia Mitar Prodanović, Mihajlo Ilijin a Vojin Baljak), vyhrávala skupina Sambansa... Nič to zato, že slnko pálilo ani v auguste. Veď nie náhodou moderátor vyzval všetkých, aby „sme sa po skončení 22. Novosadského maratónu húfne a bezplatne odišli na Štrand okúpať sa!“

Kto je rýchlejší...

Poďme sa plaziť! Mika sa doplazil do cieľa

PolitickĂ˝ marketing

Pamätná tabuľa na dome, v ktorom svetlo sveta uzreli naše noviny

Logo našich historických jubileí

Tlačiarenský stroj, na ktorom bolo vytlačené 1. číslo Hlasu ľudu

Vtedy sa začali písať jeho dejiny – Hlas ľudu z 19. októbra 1944

NAŠE PILIERE – NAŠE INŠTITÚCIE

Hlas ľudu

Cena NRSNM k nášmu jubileu

Noviny ako stálica, slovo ako doména a osud. Celých sedem desaťročí nerozlučiteľne spätých s dobou, ktorá nás nielen zrodila, ale aj umožnila dýchať a existovať. Dodnes. Žiadny štatistik, žiadny kronikár, žiadny náruživý bádateľ by napriek úpornej snahe nedokázal pozbierať všetko to, čím sme ako redakcia a noviny žili v dňoch pohnutých a bežných, v chvíľach prelomových, v momentoch tradičných a moderných. Takmer päťtisíc čísel: koľko únavy, roboty a lopoty na nich a na všetkom, čo prinášali o dianiach slovenských, lokálnych, pokrajinských, štátnych a medzinárodných. Desiatkam tisícom čitateľov, z ktorých si niektorí ešte spomínajú na chvíle, keď prvé závany slobody vítali aj s našimi novinami. Hlas ľudu – to je aj cesta i putovanie od minulosti k zajtrajšku, to je aj zabiehanie do mnohých tajomných komnát rôznych osudov, to je i dokument doby, to sme vlastne my. Takí, akí sme boli alebo chceli byť: raz pekní, inokedy menej pekní, no vždy svoji. Salut – na tých prvých sedem a na nadchádzajúce nové desaťročia.

Malá retrospektíva niektorých našich titulov

Dobrých sa veľa sprace

Aj novinári sa musia stále vzdelávať: tentoraz v oblasti fotografickej tvorby

Oto Filip

S novými press visačkami

V tlačiarni HL PRINT

S úsmevom k novým číslam: technickí redaktori so zodpovednou redaktorkou

V Desku sa noviny nielen chystajú, ale sa v ňom konajú i redakčné zasadnutia

Písali sa SNS, keď sme sa začiatkom augusta takmer všetci stretli v Petrovci