Hlas 43 2012 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 69 ČÍSLO 43 /4514/

Medzinárodný knižný veľtrh v Belehrade

27. 10. 2012

V Novom Sade udelili najvyššie mestské uznania

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

Na štvrtkovej vernisáži plagátov To, čo Srbsko nevidí, na belehradskom Kalemegdane a inštalovanej k 18. októbru – Európskemu dňu boja proti obchodovaniu s ľuďmi, vedúci Delegácie EÚ v Srbsku Vincent Degert podotkol, že v súčasnom svete je okolo 2,4 milióna obetí traffickingu. O. Filip

Medzinárodný knižný veľtrh v Belehrade otvorila v nedeľu Radmila Lazićová, jedna z najdôležitejších poetiek súčasnej srbskej poézie. O. Filip

Spolku kysáčskych žien sa za organizovanie Dňa kysáčskej sármy dostalo uznanie. Vyhlásili ho za sľubné na podujatí Rogalj v Novom Sade, kde sa zhromažďujú najúspešnejší organizátori vojvodinských kultúrno-zábavných, kuchárskych a etno podujatí. Kysáčanky na dvoch stánkoch ponúkali sármu, koláče, ručné práce, ale zapôsobili i krojmi. S uznaním, ktoré sa im dostalo, sa spolkárky aj vyfotili. E. Šranková Foto: Spolok kysáčskych žien

Pracovníci NVU Hlas ľudu 19. októbra za prítomnosti penzistov a hostí oslávili 68. výročie založenia novín. Udelené boli novinárske ceny a jubilejné odmeny zamestnancom. Na snímke: (sprava) členka komisie pre udelenie novinárskych cien PhDr. Viera Lehoczká, PhD., z Bratislavy, predseda Správnej rady HĽ Pavel Zima, riaditeľ NVU HĽ Samuel Žiak a podpredseda NRSNM Vladimír Valentík. K. Gažová

V rámci kampane Vedomosťami za udržateľný rozvoj odštartovala Green Games súťaž o najlepšiu videohru s ekologickým odkazom. Do tej celoštátnej akcie ochrany životného prostredia sa zapojila i Obec Kovačica. Pri tej príležitosti 10. októbra predstavitelia organizátorov a kovačickej školy spolu s tvorcom hry Denisom Dudášom odštartovali súťaž zasadením stromu pred ZŠ Mladých pokolení. J. Špringeľ

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

SEDEM DNÍ

Stretnutie v Bruseli N

ajprv sa v piatok 19. októbra s Catherine Ashtonovou stretol srbský predseda vlády, trochu neskoršie aj kosovský premiér. Potom sa stretli všetci traja spolu, aby sa dohovorili o budúcom dialógu. Ak tu šlo len o obyčajnú prípravnú schôdzu, povedal by niekto, tak prečo sa rozvírilo toľko prachu? Odpoveď je jednoduchá: pretože to bolo prvé stretnutie na najvyššej úrovni, od ktorého sa v budúcnosti veľa očakáva. V oznámení Catherine Ashtonovej sa uvádza, že s predsedom vlády Srbska a kosovským premiérom dosiahli súhlas o pokračovaní dialógu a že sa Dačić a Tači zaviazali, že budú pracovať spoločne. Za cieľ dialógu vysoká predstaviteľka Európskej únie označila zlepšenie života ľudí a pomoc v riešení problémov, čo aj Srbsko aj Kosovo priblíži k Európe. Premiér Ivica Dačić zdôraznil, že stretnutie v Bruseli neznamená odchýlku od štátnej politiky ku Kosovu a že dialóg je statusovo neutrálny proces. Za najvýznamnejší výsledok rozhovoru s vysokou predstaviteľkou Európskej únie a kosovským premiérom označil dohovor, že nepríde k jednostranným ťahom ani na jednej strane. Zostalo však nejasné, prečo sa Dačić vyhýbal odpovedi, ktorú všetci veľmi chceli počuť: či si s Tačim podali ruky. „To nebolo stanovené protokolom,“ povedal. Len neskoršie, keď údajne aj Tači potvrdil, že sa podanie rúk v Bruseli predsa konalo, odpovedal kladne. Pritom si osobitne zakladal na vete, ktorú adresoval druhej strane, že„Kosovo je moje, koľko aj tvoje“, ktorá dobre znie a o ktorej vedel, že bude citovaná na titulných stranách. Hovoril aj o odznakoch, ktoré obaja mali na výložkách kabátov a ktoré tvorili jediné štátne symboly na schôdzi: „Ja som mal môj odznak a aj Tači mal nejaký odznak, ibaže môj bol väčší,“ povedal Dačić s úsmevom. V novembri má nasledovať ďalšie stretnutie. Dovtedy bude stanovená platforma pre dialóg, v ktorom sa otvoria všetky témy – od uplatňovania doteraz dosiahnutých dohôd, cez telekomunikácie a energetiku, až po politické otázky. Stretnutie v Bruseli vyvolalo najrozličnejšie kritiky, dokonca aj určitú dávku prekvapenia na srbskej po-

litickej scéne. Kým v Socialistickej strane Srbska zdôrazňujú, že premiér Dačić prebral plnú zodpovednosť a potvrdil vážne úmysly štátu, keď ide o riešenie kosovského problému, z Demokratickej strany Srbska upozorňujú, že parlament zatiaľ nikoho neoprávnil, aby sa zapojil do rokovaní o Kosove. Predseda Demokratickej strany Boris Tadić privítal začatie dialógu Belehradu a Prištiny a zároveň vyjadril nádej, že teraz ešte niekto pochopí, prečo si s Tačim podali ruky minulého júla v Dubrovniku. Výborníci štyroch obcí na severe Kosova zamietli dohovor o implementácii integrovanej správy priechodov a uzavreli, že sú dohovory Belehradu a Prištiny škodlivé pre srbské národné záujmy. V Prištine opozičné hnutie Samourčenie usporiadalo protestné zhromaždenie, na ktorom boli desiatky zranených a zatknutých. Niekoľko dní pred bruselským stretnutím Zhromaždenie Kosova na návrh vládnucej Demokratickej strany Kosova väčšinou hlasov schválilo rezolúciu o normalizácii vzťahov so Srbskom. Niektorí srbskí poslanci v kosovskom parlamente rezolúciu podporili, iní zasa zaujali negatívne stanovisko, pretože „definuje Kosovo ako samostatný štát“. V týchto dňoch sa teda očakáva zverejnenie textu platformy o Kosove, o ktorej sa stále presne nevie, čo všetko bude obsahovať. Doteraz sa vie len toľko, že rámce budúceho dialógu zahrnujú normalizáciu vzťahov a rešpektovanie územnej integrity Kosova. Osobitne sa zdôrazňujú snahy, aby Srbsko začalo akceptovať novú realitu. Súvisí to s otázkou, čo Srbsko prostredníctvom dialógu môže a chce dosiahnuť. Srbsku by zodpovedala široká autonómia pre Srbov na severe, nie však v nezávislom Kosove. S nejakou autonómiou pre Srbov na severe by súhlasila aj Európska únia, avšak v rámci nezávislého Kosova. A v tom je celý háčik. Pretože odpovede nemožno poznať vopred, treba sa pustiť do dialógu, výsledkom ktorého by malo byť – ako hovorí Aleksandar Vulin – prijateľné, udržateľné a spravodlivé riešenie. Anna Lazarevićová

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208

20. Rozspievané klenoty

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

Kovačici sa odjakživa slovenská ľudová pieseň ako drahokam chránila pred zabudnutím. Od roku 1992 k tomu dopomáha aj Festival slovenských ľudových piesní v prednese detí Rozspievané klenoty, ktorý mal na začiatku lokálny ráz, aby neskoršie prerástol hranice kovačického chotára a stal sa banátsky. Teraz je vojvodinský a v budúcnosti sa plánuje, aby prerástol v medzinárodný dolnozemský festival. Okrem hlasových možností mladých spevákov na festivale sa hodnotí aj ľudový kroj. V nedeľu 21. októbra prebiehal 20. ročník festivalu Rozspievané klenoty, na ktorom účinkovalo 19 spevákov zo slovenských prostredí vo Vojvodine. Podľa hodnotenia odbornej poroty ceny si vyspievali (na snímke zľava): Martina Agárska z Boľoviec (3. cena odbornej poroty), Iveta Petrovičová z Padiny (2. cena odbornej poroty), Vladimír Kriška z Hložian (1. cena odbornej poroty), Sára Valentíková z Pivnice (2. cena odbornej poroty) a Ema Kočišová zo Starej Pazovy (3. cena odbornej poroty). A. Chalupová

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

27. 10. 2012

43 /4514/

HLAS ĽUDU

FÓKUS OBCHODOVANIE S ĽUĎMI AKO ZLOŽITÝ FENOMÉN SÚČASNOSTI

Problém náročný a vážny o svete je ich okolo dvadsať miliónov, v samotnej Európskej únii takmer milión. Toľké obete nútenej práce vrátane sexuálneho vykorisťovania sú nielenže svedectvom problému mimoriadne vážneho a rozšíreného, ale ich Z prezentácie kampane v mediálnom stredisku 18. októbra možno brať aj ako relevantnú ukážku stavu ľudských práv v tej-kto- lehradskom mediálnom stredisku hovorili vedúci rej svetovej oblasti. Napriek všetkým právnym Oddelenia pre demokraciu Misie OBSE v Srbsku predpisom nie sú zriedkavé prípady, že dakde Jan Lueneburg, reper Marko Šelić-Marchelo chýba politická vôľa implementovať ich, rovna- (autor piesne Zátka, opisujúcej surové podko tak ako sú inde limitujúcim činiteľom hos- mienky žitia a psychické a fyzické týranie obetí podárske, justičné a iné pomery, pri ktorých k ne- pracovnej exploatácie), autor tematického klipu režisér Milutin Petrović, ako aj predstaviteľka Askalým praktikám dochádza. Jedným z konkrétnych a praktických opatre- try Elena Krsmanovićová. Vyzdvihli, že je cieľom kampane prispieť k ní v boji proti tomuto spoločenskému zlu sú i rôzne kampane o probléme obchodovania s ľuďmi. úspešnejšiemu boju proti obchodovaniu s ľuďNaša mimovládna organizácia Astra (anti traf- mi, pomôcť osobám, ktoré už zažili túto formu náficking action) v spolupráci s Misiou OBSE v silia, ako aj podnietiť politickú ochotu v smere odSrbsku a za podpory rakúskej ADA prezentova- stránenia zložitého spoločenského fenoménu. la 18. októbra novú mediálnu kampaň s názvom Problém je skutočne vypuklý: z údajov MedziStop pracovnej diskriminácii. O jej význame v be- národnej organizácie práce vyplýva, že je vo sve-

KEĎŽE JE JEDNÝM ZO ZÁKLADNÝCH CIEĽOV inštitúcie pokrajinského ombudsmana slúžiť občanovi a priblížiť mu potrebné informácie, – najmä tie, ktoré sa týkajú jeho práv a slobôd – jasný je význam ročnej správy tejto inštitúcie. Táto začiatkom októbra bola i na rokovacom programe zasadnutia Zhromaždenia Vojvodiny. Pre príslušníkov menšín je zrejme najpodstatnejšia konštatácia, že úroveň realizácie ich práv vlani možno zhodnotiť ako nezmenenú v porovnaní s rokmi predošlými. Čiže existujúce inštitucionálne a právne rámce na uskutočnenie uvedených práv sú uspokojujúce, ale je uplatnenie predpisov v praxi, najmä na lokálnej úrovni, pre rozličné príčiny nevyrovnané a selektívne. To inými slovami znamená, že mnohé prostredia nespolupracujú dostatočne s národnostnými radami, alebo sa nesnažia v potrebnej miere realizovať ústavne a štatutárne zakotvené práva menšín v oblastiach kultúry, vzdelávania, úradného používania jazykov a písem. Na snímke je záber z prezentácie ročnej správy na októbrovej schôdzi vojvodinského parlamentu. O. F.

te okolo dvadsať miliónov osôb v stave nútenej práce. Čiže vystavených takým podmienkam zaobchádzania, ktoré sú v príkrom rozpore so základnými ľudskými právami. Sú predávaní a kupovaní ako tovar, zotročovaní v práci, podrobení rôznym formám vykorisťovania. Popri obchodovaniu s drogami a nelegálnym obchodom so zbraňami sa z obchodu s ľuďmi stal tretí najvýnosnejší typ organizovanej trestnej činnosti. Oficiálne údaje hovoria, že zisky z tohto obchodu sa môžu pohybovať medzi 7 – 20 miliardami dolárov ročne. Až 80 percent obchodovania tvoria ženy a dievčatá, až 50 percent je maloletých. Okrem obchodovania s cieľom sexuálne ich zneužívať zvyšujú sa aj počty obetí zneužívaných na prácu v priemysle, poľnohospodárstve, domácnostiach... Slovom, ide o ohavné zločiny a moderné otroctvo, proti ktorým treba bojovať všetkými možnými spôsobmi. Lebo je to najvyššia spoločenská priorita, v záujme ktorej sa musia mobilizovať všetky nástroje: na konanie, prevenciu, presadzovanie práva, ochranu obetí. Lebo len tak možno znižovať riziká a znepokojujúce štatistiky. Oto Filip

K EURÓPSKEMU DŇU BOJA PROTI OBCHODOVANIU S ĽUĎMI sa 18. októbra konali mnohé akcie. Jednou z nich je i tematická výstava plagátov menom To, čo Srbsko nevidí, na Kalemegdane (na snímke), ktorú otvoril premiér Ivica Dačić. Podotkol, že obchodovaniu s ľuďmi treba čeliť sústavne a úporne, prostredníctvom mnohých akcií a kampaní. Medzi najúčinnejšie formy prevencie zaradil vznik nových pracovných príležitostí a zamestnávanie, redukovanie počtu chudobných a zapájanie sa sociálne vylúčených a diskriminovaných osôb do spoločnosti. Plagáty z Kalemegdanu budú v budúcich mesiacoch zložkou ďalších kampaní, keďže z nich plynú jasné odkazy o význame boja proti obchodovaniu s ľuďmi a deťmi, sex traffickingu, exploatácii, obchodovaniu s ľudskými orgánmi... Výstava tridsiatich plagátov, najvydarenejších zo 130 prác súbehu, v ktorom účinkovali grafickí dizajnéri, študenti a stredoškoláci, potrvá do začiatku novembra. O. Filip 27. 10. 2012

43 /4514/

HLAS ĽUDU

FÓKUS Z NÁVŠTEVY DELEGÁCIE NRSNM U SLOVÁKOV V ZÁPADNOM SRIEME

Spolužitie rozvíjať v smere tolerancie stredu 17. októbra Poďakoval sa aj lokáldelegácia Národnej samospráve, aj nostnej rady slovenNRSNM za finančnú skej národnostnej pomoc, ktorú poskytmenšiny v čele s predli na úpravu siene a zasedníčkou Annou Tovedenie ústredného manovou-Makanovou, vykurovania, čím sa v ktorej boli aj Juraj zlepšili podmienky na Červenák a Lýdia Čeochotnícku činnosť, a manová, navštívila realizovali aj viaceré Šídsku obec. zájazdy, ale budova Hostiteľom stretnuSlovenského domu si tia bol predseda Obce vyžaduje aj ďalšiu Šíd Nikola Vasić a príúpravu a finančné protomní boli aj zástupca striedky na ňu plánupredsedu obce Srđan jú zabezpečiť proZrekonštruovaná budova Slovenského domu v Šíde Malešević, predseda stredníctvom početZhromaždenia Obce Šíd Dr. Branislav vákov, výučby slovenčiny na ško- ných projektov. Ján Topoľský pripoMauković, ako aj predsedovia rád lách, informovania v slovenskej reči menul, že v Ľube nejestvuje slovenmiestnych spoločenstiev Šíd, Ľuba, v lokálnych prostriedkoch verejného ský spolok a kultúrna činnosť preBinguľa a Erdevík ako predstavitelia informovania a zachovávania viery bieha na úrovni Miestneho spololokálnej samosprávy. ako podkladu na zachovanie živo- čenstva, v čom im pomáha Spolok Slovenská komunita v tomto pro- bytia Slovákov. S tým cieľom mali stredí bola na stretnutí zastúpená najprv rozhovory s predstaviteľmi predstaviteľmi slovenských kultúrno- lokálnej samosprávy v Šíde, ktoré umeleckých a kultúrno-osvetových pokračovali v Slovenskom dome v spolkov zo Šídu, z Erdevíka a Bingu- Šíde a v Erdevíku a v Miestnom le, predstaviteľmi MOMS Šíd, Slo- spoločenstve v Ľube. venskej evanjelickej a. v. cirkvi v Šíde a Binguli a Baptistickej cirkvi v ZAchoVáVANie KUlTúry Erdevíku. Na zasadnutí boli prítom- SloVáKoV ní aj riaditelia škôl, v ktorých sa učí V rozhovoroch s predstaviteľmi slovenčina: Gymnázia Savu Šuma- kultúrnych spolkov boli spomenovića a Základnej školy Sriemskeho nuté ciele a problémy, keď ide o ich Stanislav Dierčan a Vladimír Čáni, frontu v Šíde, Základnej školy Savu činnosť. Stanislav Dierčan zo Šídu užšie vedenie šídskeho SKUS Jednota Šumanovića v Erdevíku, ako aj uči- hovoril o prípravách osláv stého výteľky slovenčiny v erdevíckej (Ru- ročia založenia SKUS Jednota, ktožien, ktorého činnosť sa rozprúdila v ženka Ďuríková) a šídskych školách ré budú v roku 2013. Kvôli tomu sa posledných rokoch. Miestne spolo(Anna Vkolárová), ako aj predstavi- vykonávajú aj práce na rekonštruk- čenstvo k tomu prispelo projektmi na telia médií (Rádio Šíd) a Davýmenu okien na budove Domu niela Ďurašová z AERD Pakultúry, v písaní ktorých im pomoc dina. poskytla Daniela Ďurašová z Padiny. Prítomných privítal predV mene SKUS Štefánik z Bingule príseda obce Nikola Vasić, ktotomných oslovil Michal Galádik, ktorý sa poďakoval predstavirý podotkol, že činnosť v spolku teľom slovenskej komunichabne, ale sa im darí niektoré kulty, že sa ozvali v takom veľtúrne podujatia usporiadať spoločkom počte, takže bude mať ne s cirkvou a MOMS. príležitosť počuť z pravej ruky o ich úspechoch a proVýUČbA SloVeNČiNy blémoch. Pripomenul, že Slovenčina sa v Erdevíku vyučuje Slováci na tomto území už v zmiešaných oddeleniach a v poAnna Tomanová-Makanová odovzdáva dvesto rokov žijú spolu so Nikolovi Vasićovi primeraný dar bočkách školy v Ľube a v Binguli sa srbským národom a že doučí fakultatívne. S podmienkami sú teraz nebolo väčších problémov v ich cii budovy Slovenského domu, na čo spokojní, lebo sú výsledkom ich spolužití, a verí, že tak bude aj v bu- prostriedky zaobstarala NRSNM a možností. Čoraz výraznejším prodúcnosti. Aj predsedníčka NRSNM A. pomohla aj vláda AP Vojvodiny a Slo- blémom je však malý počet detí, Tomanová-Makanová vo svojom prí- venská republika. Pre ukončenie ktoré navštevujú hodiny slovenčiny. hovore vyjadrila potešenie, že pred- prác očakávajú aj pomoc lokálnej sa- V Šíde sa slovenčina vyučuje fakulstavitelia lokálnej samosprávy tak mosprávy. Teraz kvôli investičným tatívne v ZŠ Sriemskeho frontu a zodpovedne prijali toto stretnutie, prácam obmedzili svoju aktivitu, budú sa usilovať, aby pre tieto hodiny ktorého cieľom je oboznámiť s čin- ktorú plánujú rozprúdiť po ich ukon- zabezpečili osobitný kabinet, kde nosťou Slovákov v tomto prostredí v čení. Andrej Beredi z Erdevíka taktiež by sa výučba konala kvalitnejšie a od oblastiach zachovávania kultúry Slo- hovoril o plánovaných investíciách. minulého roku sa fakultatívne vy-

27. 10. 2012

43 /4514/

HLAS ĽUDU

učuje aj na Gymnáziu Savu Šumanovića. iNforMoVANie V SloVeNSKeJ reČi Keď ide o informovanie v slovenskej reči, občanov Šídu po slovensky informuje iba Rádio Šíd, a robí to už vyše 40 rokov. Riaditeľ rozhlasu Nikola Vidić pritom zdôraznil, že majú kapacity na rozšírený denný program a nie iba na dve polhodinové vysielania v priebehu týždňa. Pritom majú plány založiť aj televízny program. V pláne je, aby od budúceho roku bol rozhlas aj vydavateľom Šídskych novín, kde by taktiež informovali po slovensky. Preto očakávajú, že im pomoc poskytne aj NRSNM. DUchoVNý ŽiVoT SloVáKoV Slovenská evanjelická a. v. cirkev bola aj v minulosti tá, ktorá na tomto území zachovávala slovenskú duchovnosť a kultúru. Ako podotkla dozorkyňa cirkevného zboru v Šíde Zuzana Stupavská, cirkev dáva obrovský príspevok aj dnes a v kostoloch sa pestuje slovenčina viac ako v kultúrnych spolkoch, i keď aj tam počet veriacich neustále klesá. Pritom sa poďakovala lokálnej samospráve, že podporovala prácu cirkvi. Očakávajú však, že im pomôžu aj pri realizácii ďalšej veľkej investície, ktorú plánujú na budúci rok – výmenu okien na kostole. Michal Galádik, dozorca cirkevného zboru v Binguli, tiež požiadal lokálnu samosprávu o pomoc, aby dokončili práce, ktoré začali v tomto roku, keďže sa teraz celková duchovná a kultúrna činnosť v Binguli koná len v cirkevnom zbore. Aj dozorca cirkevného zboru v Erdevíku Ján Plachtinský hovoril o tom, že veľa urobili na úprave a udržiavaní budovy kostola, a pritom sa spytoval, kedy budú cirkvi vrátené matričné knihy odňaté po druhej svetovej vojne. Ide o vzácne dokumenty, ktoré by cirkev chcela znova vlastniť. Na záver stretnutia v Šíde Nikola Vasić zdôraznil, že lokálna samospráva do konca roka na pomoc vyčlení toľko finančných prostriedkov, koľko bude môcť, a keď ide o budúci rok, práve teraz je chvíľa plánovať požiadavky. Anna Tomanová-Makanová vyjadrila spokojnosť s tým, čo videla a počula v Šíde, a verí, že sa spolužitie v tomto prostredí bude aj naďalej rozvíjať v smere tolerancie a vzájomnej prosperity. Stanislav Stupavský

FÓKUS MIGRAČNÉ PROCESY V KONTEXTE EUROINTEGRÁCIE

Pozmenená demografická mapa Vojvodiny A

ž 166 000 utečencov a približne 12 500 interne presídlených osôb z Kosova a Metóchie žilo vo Vojvodine koncom roku 2002 – hovoria úradné údaje UNHRC. Podľa údajov na október 2012 v našej pokrajine teraz žije 31 638 utečencov, ako i 12 256 interne presídlených osôb. Spolu s uvedenými, na území Srbska žije súhrnne 210 148 utečencov a 66 408 presídlených osôb. Utečenecká vlna, ktorá zasiahla Vojvodinu na sklonku 20. storočia, značne vplývala na vzrast obyvateľstva, povedali na tlačovej konferencii v Nezávislom spolku novinárov Vojvodiny, ozrejmujúc sadu otázok súvisiacich s postavením utečencov, interne presídlených osôb a azylantov. Zo sčítania obyvateľstva roku 2002 vyplýva, že vtedy vo Vojvodine utečenci tvorili až 9,2 percenta celkovej vojvodinskej populácie; na území Srbska ich bolo podstatne menej, súhrnne 3,5 percenta. Ako podotkla Ivana Anićová Ćurková z Komisariátu pre utečencov Republiky Srbska (KIRS), vo Vojvodine pred niekoľkými rokmi bolo až 112 kolektívnych stredísk. Toho času sú už iba dve: v Kovine a Pančeve, pričom prvé uzavrie prácu do konca bežného roka. Problémy utečencov súvisiace s ich ubytovaním vraj riešia počas nasledujúcich päť rokov. Účastníci donorskej konferencie v Sarajeve v apríli t. r. prispeli sumou 300 miliónov eur na riešenie starostí ohľadne ubytovania utečencov v Srbsku, Bosne a Hercegovine, Chorvátsku a Čiernej Hore. Anićová Ćurková tiež povedala, že zatiaľ nie je určené, kde budú stavať bytovky, a dodala: „Práve prezentujeme štúdiu uskutočniteľnosti Banke pre rozvoj Rady Európy. Zároveň sa uskutočňuje výskum potrieb utečencov a interne rozsídlených osôb na celom území Srbska.“ Prízvukujúc, že ide o zložitý proces, ktorý potrvá, oboznámila verejnosť, že „Srbsko je krajina s najväčším počtom utečencov a interne presídlených osôb“. Ako jeden z významnejších problémov uviedla fakt, že spomenutým osobám „nie je umožnený prístup k právam v štátoch a miestach predchádzajúceho pôvodu“ a kon-

Hovorili o utečencoch, presídlencoch a azylantoch: Ivana Anićová Ćurková (zľava), Ivan Mišković (IOM) a Jelena Marićová (KIRS)

krétne uviedla celý rad neriešených otázok medzi Srbskom a Chorvátskom, pričom „najdôležitejšie je prinavrátenie nájomníckeho práva, lebo tá možnosť v chorvátskom zákonodarstve už neexistuje“. AZYLANTI SÚ ĽUDIA ÚBOHÍ... Hovoriac o statuse azylantov, Jelena Marićová z KIRS o. i. povedala, že na starostlivosť o týchto v dvoch strediskách pre azyl – v Banji Koviljači a Bogovađi sa každý deň vyčleňuje zhruba 7 000 eur, a to na obstaranie potravín,

Ďuro Varga

liekov, hygienických prostriedkov, prepravu a podobne. Osobitne podčiarkla: „O tých ľuďoch platia stereotypy, ktoré ich predstavujú v negatívnom svetle. Naskutku to sú ľudia mučení, prenasledovaní, vyhladovení... Medzi nimi je veľa tehotných žien, matiek s malými deťmi. Zo svojich krajín utiekli pred biedou a v strachu o budúcnosť. Preto v lokálnych prostrediach netreba vytvárať nepotrebné tenzie, ako tomu bolo vlani v prípade vykonštruovaného znásilňovania žien azylantmi v

Banji Koviljači. Od roku 2008, keď sme prevzali stredisko pre azyl od UNHCR, nedošlo k žiadnemu incidentu, ktorý zapríčinili azylanti. Tým ľuďom treba poskytnúť príležitosť na to, aby sa zotavili. Srbsko zatiaľ nie je krajinou ich konečného stanovišťa, hoci raz možno bude.“ V spomenutých centroch pre azyl je vraj toho času viac než 200 azylantov. Keďže kapacity sú nepostačujúce, približne o rok by v Srbsku malo pribudnúť aj tretie centrum pre azylantov. Ako povedala Marićová, zatiaľ nemienia verejnosť oboznámiť s tým, kde, ale povedala, že sa doň vmestí ešte 400 osôb. Mimochodom od začiatku roka v Centre pre azyl v Banji Koviljači našlo útulok 181 azylantov a v Bogovađi až 665. Na tlačovke 23. októbra v NSNV bol aj Ivan Mišković z Medzinárodnej organizácie pre migrácie. V príhovore povedal, že doteraz zrealizovali tri z deväť zaplánovaných okrúhlych stolov, v rámci kampane Podajme im ruku, ktorej cieľom je pomôcť utečencom, presídleným osobám a azylantom v Srbsku. Juraj Bartoš

INÝ NÁHĽAD

27. 10. 2012

43 /4514/

HLAS ĽUDU

FÓKUS DEŇ HLASU ĽUDU

Udelili tradičné ceny a odmeny O

slavy 68. výročia týždenníka Hlas ľudu boli v piatok 19. októbra na piatom poschodí budovy Dnevnika v Novom Sade. Vzácnych hostí, penzistov a zamestnancov pri tejto slávnostnej príležitosti privítal riaditeľ NVU Hlas ľudu Sa- Odmenení novinári a dopisovatelia: (zľava) Ján Špringeľ, Ľubica muel Žiak. Ku Dňu Sýkorová, Elena Šranková, Oto Filip, Anna Lazarevićová, Ján Hlasu ľudu sa kaž- Šimák, Mária Obšustová a Boris Bílek doročne udeľujú tak novinárske ceny, ako aj ceny Vzletu Stevan Lenhart. ročná cena odmeny za vernosť zamestnancov kolektívu. mládežníckeho časopisu sa dostala BorisoTohtoročné zdôvodnenie komisie pre ude- vi Bílekovi. Potom nasledovalo vymenovanie lenie novinárskych cien Hlasu ľudu prečíta- nositeľov jubilejných odmien za odpracované la členka komisie PhDr. Viera Lehoczká, roky. Za 30-ročnú vernosť kolektívu jubilejPhD., z Katedry žurnalistiky v Bratislave. nú odmenu dostala Elena Šranková, za 20Prvú novinársku cenu udelili Otovi Filipovi, ročnú vernosť Ján Šimák a za 15 rokov oddruhú cenu získala Anna Lazarevićová a pracovaných v tomto slovenskom týždenníku tretiu Ľubica Sýkorová. Cenu dopisovateľa zí- Mária Obšustová. K oslavám výročia Hlasu skal Ján Špringeľ z Kovačice. Keď ide o časopis ľudu sa oslavou životnej päťdesiatky pripoVzlet, tohtoročnú cenu ozrejmil zodpoved- jila aj redaktorka Anna Francistyová. K. Gažová ný redaktor a predseda komisie pre udelenie

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: FrANçOiS-XAViEr DENiAU, VEĽVYSLANEC FrANCÚZSKA V SrBSKU

Možností je viac – Čo robiť s ľuďmi, ktorí sa vydávajú za azylantov? – Som toho názoru, že existujú rozličné spôsoby boja proti tomuto problému. Jedným je prísnejšia kontrola hraníc, druhým sú súdne procesy so všetkými, ktorí sa pokúšajú týmto spôsobom dostať do rôznych iných krajín, tretím je počuť skutočnú, pravdivú informáciu o tom. Ja chcem pri tejto príležitosti povedať, že by ste mali vedieť, že je Francúzsko krajinou, ktorá Srbsko považuje za demokratický štát, čo znamená, že jeho občania nemajú čo – týmto spôsobom – žiadať od iných krajín. Teda, že nie sú tými, ktorí sa majú uchádzať o politický azyl vo Francúzsku. Ak ho predsa budú žiadať, mali by vedieť, že tým vlastne podnikajú chybný krok. Zaznamenal: O. Filip

NA BOJ PROTI DROGÁM VO VOJVODINE schválené bolo 14 projektov a na účel boja proti drogám vyčlenili 4,5 milióna dinárov, ktoré navrhli mimovládne organizácie, združenia občanov, mládežnícke organizácie, akými sú Červený kríž Vojvodiny a ústavy zdravotníckej ochrany v Novom Sade, Apatíne, Pančeve, Sriemskej Mitrovici, Zreňanine a iných mestách a obciach Vojvodiny. V stredu 24. októbra na pôde vlády zmluvy na schválené projekty v rámci konkurzu na realizáciu Akčného plánu boja proti drogám v AP Vojvodine v mene Pokrajinského sekretariátu pre šport a mládež podpísala námestníčka rezortnej pokrajinskej tajomníčky Tanja Banjaninová (na snímke sprava). Akčný plán boja proti spomenutej neresti sa zrealizuje počas nasledujúceho roka na území celej našej pokrajiny. Dôraz v boji proti narkománii bude na projektoch, dielňach a vzdelávacích obsahoch zameraných predovšetkým na školskú mládež, lebo sa veková hranica konzumentov drog stále znižuje. Ako povedala Banjaninová, na konkurz sa dostalo až 68 prihlášok, čo nasvedčuje veľkému záujmu o boj proti narkománii v pokrajine. Konkurz je inak len prvým krokom Akčného plánu na boj proti drogám v APV. (jb)

27. 10. 2012

43 /4514/

HLAS ĽUDU

SLOVENSKO PRACOVNÍCI ŠKOLSTVA ŽIADAJÚ DESAŤPERCENTNÉ ZVÝŠENIE PLATOV

Učitelia avizujú dlhší štrajk V lani koncom roka život Slovákom poriadne skomplikoval štrajk lekárov, teraz by ich príklad mohli nasledovať učitelia. Materské, základné, stredné aj časť vysokých škôl v septembri už na jeden deň zostali výstražne zatvorené, od pondelka 26. novembra sa podľa odborov nebude učiť dlhšie. Aspoň ak vláda neodsúhlasí desaťpercentné zvýšenie platov. Kabinet premiéra Roberta Fica im odkazuje: nie sú na to peniaze. Priemerný mesačný plat zamestnancov slovenských základných a stredných škôl sa pohybuje okolo 750 eur v hrubom, čo je v čistom ešte asi o 150 eur menej. Keďže sú platy učiteľov „tabuľkové“, teda závisia od praxe, pri výpočte priemernej mzdy výrazne zaváži skúmaná vzorka. Zo septembrového prieskumu servera platy.sk pedagógovia tak dokonca vyšli ešte horšie. Učitelia na základných a stredných školách podľa tejto analýzy zarábajú v hrubom len 650, respektíve 680 eur. Je to asi o štvrtinu menej než celoslovenský priemer. Z pedagogic-

Učitelia pritvrdili: Tohtoroční prváci zažili hneď v septembri prvú skúsenosť so štrajkom. Koncom novembra by pre protest učiteľov dokonca mohli mať menšie prázdniny.

kých pracovníkov sú na tom najhoršie učitelia v materských školách s priemerným hrubým platom 550 eur, tvrdí server platy.sk. V každom prípade sa zamestnaní v školstve cítia byť finančne podhodnotení. Pedagogickí, ale aj nepedagogickí pracovníci sa preto dovolávajú desaťpercentného zvýšenia miezd a záruk, že sa im plat bude zvyšovať naďalej do roku 2015. Okrem toho požadujú aj dodatočných desať

V BRATISLAVE OTVORILI ĎALŠIE NÁKUPNÉ CENTRUM – CENTRÁL NA TRNAVSKOM MÝTE

Masový ošiaľ O

päť raz sa potvrdilo, že žijeme v dobe nákupných centier. Hoci v Bratislave ich je už niekoľko, otváranie nového na Trnavskom mýte priviedlo viacerých obyvateľov hlavného mesta do vytrženia. Vo štvrtok 18. októbra si ľudia brali dovolenky, študenti skôr odchádzali zo škôl. Niektorí sa dokonca dali vypísať lekárom. To všetko, len aby stihli až dvadsaťpercentné zľavy pri príležitosti prvého dňa prevádzky. Otvorenie obchodného domu s názvom Centrál bolo naplánované na desiatu hodinu, ale už od siedmej sa tam začali formovať dlhé rady a dopravné zápchy na okolitých uliciach. Ne-

skôr bolo rušno aj v samých predajniach. Či už išlo o súboje o výhodný tovar alebo originálne akcie. Holandský obchod s oblečením napríklad ponúkal špeciálnu poukážku na nákup pre prvých 50 žien, ktoré prišli v červenom. Okolo obchodu sa tak od hlavy po päty v červenom motali mladé mamičky s deťmi, aj staršie panie. Projekt Centrál vyrástol v priestoroch bývalej plavárne. Investorov vyšiel na 200 miliónov eur a na štyroch podlažiach nájdete 150 obchodov, reštaurácií a kaviarní. S prihliadnutím na históriu mesta súčasťou komplexu bude aj 25-metrový bazén. R. B.

miliónov eur z rozpočtu na školstvo ročne. Minister financií Peter Kažimír ponúkol učiteľom päťpercentné zvýšenie platov, čo sa odborom máli. Ohlásili preto na 26. novembra štrajk, do ktorého by sa mohlo zapojiť až 150tisíc zamestnancov. Koľko bude trvať? „Deň, mesiac aj viac, ale nemusí byť vôbec. Všetko závisí od rokovaní,“ povedal denníku Sme šéf školských odborov Pavel Ondek.

Učitelia ukázali, ako by to malo vyzerať už v septembri, keď školy v rámci protestu uzavreli na jeden deň. Vládnych predstaviteľov vtedy neobmäkčili. „Snaha vlády vyhovieť oprávneným požiadavkám učiteľov je limitovaná medzinárodnými záväzkami Slovenska konsolidovať a šetriť,“ diplomaticky odmietol učiteľov premiér Robert Fico. V podobnom duchu sa vyjadril aj minister školstva Dušan Čaplovič. Podľa neho by pracovníci školstva mali byť v kategórii, kde sa platy budú zvyšovať. Väčšinu ostatných zamestnancov verejnej správy totiž čaká zmrazovanie miezd. Ku konkrétnejším číslam a termínom sa nevyjadril. Zopakujú sa teda dramatické chvíle spred roka, keď štrajk lekárov na niekoľko dní ochromil nemocnice? Podľa odborníkov tentoraz je to predsa trochu iné. Viacerí zamestnanci školstva si totiž nemohli dovoliť ani septembrový výstražný štrajk, keďže pri ňom prichádzajú o dennú mzdu. V prípade dlhšieho protestu by zrejme zneisteli aj ich ďalší kolegovia. „Musíme sa pozerať aj na túto stránku veci,“ priznal Ondek v septembri pri otázke, ako by to vyzeralo s niekoľkodňovým štrajkom. Rastislav Boldocký Foto: Peter Mayer

Zrnko k zrnku... rádež kukurice nevídaných rozmerov zažila východoslovenská obec Biel. Skupina zlodejov si z neďalekého poľa v auguste odniesla ani viac, ani menej než osemdesiat ton. Pre lepšiu predstavu, takéto množstvo by sa zmestilo do desiatich nákladných áut. „Keby mi chýbali dve-tri tony, ako minulé roky, tak by som to nechal tak,“ posťažoval sa denníku Pravda majiteľ poľnohospodárskej firmy, ktorej obilnina patrí, František Petrík. „Ale toto už presiahlo všetky hranice, oznámil som to polícii.“ Trebišovským mužom sa podarilo chytiť a obviniť siedmich zlodejov, vrátane jednej ženy a šestnásťročného chlapca. Počet by mohol ešte narásť. „Postupne ju odnášali na vozidlách a

bicykloch. Odcudzenú kukuricu ponúkali na predaj po okolitých dedinách dodatočne alebo aj na objednávku,“ vysvetlil podrobnosti policajný hovorca Alexander Szabó. Od ľudí vraj za kilogram pýtali desať centov. Šiestim obvineným hrozí väzenie od šesť mesiacov do troch rokov, mladistvému polovica tejto sadzby. Odcudzenia kukurice v jednotlivých častiach Slovenska nie sú výnimočné, pritom zlodeji sú čoraz trúfalejší. Len nedávno z dvoch parciel v Nitrianskom kraji tak zmizlo 45 ton v hodnote 11-tisíc eur. Prípad z Bielu napriek tomu vyráža dych. „Krádež kukurice a poľnohospodárskych plodín takého rozsahu sme dosiaľ nemali a je ojedinelá,“ zdôraznil Szabó. R. B.

27. 10. 2012

43 /4514/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD KU DŇU OSLOBODENIA NOVÉHO SADU

Udelili najvyššie mestské uznania Z

príležitosti Dňa oslobodenia Nového Sadu v Mestskej radnici v utorok 23. októbra laureátom slávnostne odovzdali Októbrovú cenu a Novembrovú listinu. Rozhodnutie o udelení týchto najvyšších mestských uznaní schválili na slávnostnom zasadnutí Zhromaždenia mesta Nový Sad 19. októbra. Októbrovú cenu dostali: Milan Spasojević, riaditeľ Základnej školy Kostu V mene odmenených sa poďakoval Milan Spasojević, riaditeľ ZŠ Trifkovića, Dr. Drago Nje- Kostu Trifkovića (prvý sprava) govan, vyšší vedecký spolupracovník a muzeálny poradca Múzea Vojvodiny, loš Vučević, primátor Nového Sadu. Odznel aj a skupina projektantov, ktorá sa podieľala na úpra- príležitostný hudobný program. Zaznamenave nábrežia v Novom Sade: Vesna Pavićevićová, ná bola hojná prítomnosť hostí, ako i výborMarina Sekulićová, Ján Pažitnai, Dragana Miljko- níčok a výborníkov Zhromaždenia Nového Sadu. vićová a Duško Pilipović. Októbrová cena sa udeľuje z príležitosti 23. Novembrovú listinu tohto roku dostali Dejan Obrenović, policajný úradník Oddielu novosadskej ža- októbra, Dňa oslobodenia Nového Sadu v druhej ndarmérie, a Mr. Radivoj Mračević, predseda Spo- svetovej vojne a Novembrová listina z príležitosločnosti pre boj proti cukrovke Mesta Nový Sad. ti pripomínania si 9. novembra 1918, keď srbské Laureátom ceny odovzdali Dr. Siniša Sević, vojsko oslobodilo Nový Sad, ako i 25. novembra predseda Zhromaždenia Mesta Nový Sad, a Mi- 1918, keď Veľké Národné zhromaždenie Srbov,

NA ZASADNUTÍ ZHROMAŽDENIA OBCE PLANDIŠTE

Polemické tóny Ú

strednou témou tretieho zasadnutia Zhromaždenia Plandištskej obce v utorok 16. októbra bola prvá rebilancia obecného rozpočtu. Rozprava o tomto akte však zahrnula ostrú polemiku medzi bývalým a aktuálnym predsedom obce Zoranom Vorkapićom a Milanom Selakovićom o trovení rozpočtových prostriedkov, ktorú podnietila konštatácia vedúceho služby pre rozpočet Józsefa Borosa o tom, že v uplynulom období obec minula viac prostriedkov, než je to rozpočtom stanovené. Bývalý predseda obce, teraz výborník Zoran Vorkapić reagoval tvrdením, že rozpočet bol reálne projektovaný a v súlade s rozhodnutím aj uskutočňovaný, a že dodatočné trovy vznikli neracionálnym míňaním v období po voľbách, resp. po prebratí moci aktuálnou vládnucou koalíciou. Predseda obce Milan Selaković však obvinil bývalé obecné vedenie, že priveľmi zadlžilo obec, že verejné obstarávania vy27. 10. 2012

43 /4514/

pisovalo aj vtedy, keď nemalo zabezpečené prostriedky, a že práce na infraštruktúrnych objektoch nie sú kvalitne vykonané. Bývalý predseda tieto tvrdenia rázne odmietol a konštatoval, že sa aktuálne orgány moci nevynašli v prácach, ktoré prebrali. Po takmer polhodinovej polemike výbornícka väčšina (DS – LSV – LDS a časť SPS a SSS) schválila rozhodnutie o rebilancii obecného rozpočtu, na základe ktorého sa do obecnej pokladnice vleje 388,2 milióna dinárov, čiže o 20 miliónov viac od projektovanej sumy. Opozícia (ZRS a časť SSS a SPS) však vyjadrila mienku, že touto rebilanciou sú vlastne zabezpečené prostriedky na zvýšené platy obecných funkcionárov a nových zamestnancov obecnej správy. Výbornícka väčšina v pokračovaní schválila iniciatívu k zmene obecného Štatútu, ktorú navrhovateľ, čiže predseda obce krátko zdôvodnil tým, že Štatút treba zladiť so Zá-

HLAS ĽUDU

Novembrová listina v rukách Radivoja Mračevića

Bunjevcov a iných Slovanov z Banátu, Báčky a Baranje schválilo Rozhodnutie o pripojení Vojvodiny Kráľovstvu Srbska. Z príležitosti Dňa oslobodenia Nového Sadu predseda Zhromaždenia mesta S. Sević, primátor M. Vučević, delegácia Vojska RS, predstavitelia Mestského výboru ZZBNOV a záložných vojenských veliteľov v utorok 23. októbra položili vence na Spomienkovom cintoríne a k pamätníku Novosadského partizánskeho oddielu na Čeneji. Deň oslobodenia mesta si pripomenuli aj na slávnostnej akadémii v Dome vojska Srbska, kde hovorili Svetomir Atanacković, predseda Pokrajinského výboru ZZBNOV, a Mita Bugarski, bojovník 8. vojvodinskej brigády. E. Š.

konom o lokálnej správe a prispôsobiť ho faktickému stavu v obci. Opozícia však upozornila na celý rad procedurálnych chýb a vyslovila aj zásadnú poznámku, že sa Štatút neprispôsobuje faktickému stavu v obci, ale sa inštitúcie prispôsobujú, resp. správajú podľa ustanovení najvyššieho obecného aktu. Ostrú polemiku vyvolal aj návrh rozhodnutia o zmenách a doplnkoch rozhodnutia o platoch, úhradách a iných príjmoch obecných funkcionárov, ktorý vládnuca koalícia už druhýkrát mení, odkedy v júni toho roku prebrala moc. V zdôvodnení sa uvádza, že sa rozhodnutie zlaďuje s patričnou republikovou vyhláškou, ale opozícia mieni, že ide o neprimerané zvyšovanie platov funkcionárov. Zvlášť žiadali odpoveď na otázku, koľko túto malú a chudobnú obec bude stáť angažovanie dvoch právnikov zo Zreňaninu – Aleksandry Odavić-Mak na funkcii náčelníčky obecnej správy a Zoltána Kovácsa na funkcii tajomníka obecného zhromaždenia. Vyjadrili k tomu mienku, že títo dvaja právnici do Plandišta neprišli podnietení lokálpatriotizmom a žela-

ním pomôcť obci, ale jednoducho preto, že z toho budú mať významný finančný osoh. Túto príležitosť opozícia využila a vyslovila upozornenie, že nová náčelníčka obecnej správy funkciu vykonáva nelegálne, lebo nie je zvolená tak ako to zákon nakladá, čiže na súbehu. Opozícia a vládnuca koalícia v niektorých otázkach predsa našli spoločný jazyk a jednohlasne schválili rozhodnutia z oblasti civilnej ochrany, ako aj rozhodnutia týkajúce sa pomoci nezamestnaným rodičkám, jednorazovej pomoci rodičom pri narodení prvého dieťaťa a hmotnej pomoci študentom. Celkom na záver väčšinou hlasov zhromaždenie vymenovalo nových členov školského výboru ZŠ J. J. Zmaja v Hajdušici. Namiesto Mily Desnicovej, ktorá už viac nepracuje v tejto škole, zvolená je učiteľka Vieročka Marčeková a z radov rodičov namiesto Snežany Maliarovej a Iboje Baricovej, ktoré už nemajú deti v škole a tým ani právo byť v školskom výbore, zvolení sú Srđan Lipták a Valéria Govdová. vlh

Z NAŠICH OSÁD BÁČ

Oslávili Deň obce V pondelok 22. októbra v Obci Báč oslávili Deň obce. Za sviatok obce je vyhlásený deň, keď Báč v druhej svetovej vojne bol oslobodený od fašistických okupantov. Presne o dvanástej sa vo veľkej sieni Kultúrno-propagačného strediska začalo slávnostné zasadnutie Zhromaždenia obce Báč.

Rozmanitosť krojov ako bohatstvo

jinských orgánov, riaditeľov škôl a verejných podnikov v obci, predstaviteľov cirkví, ako aj prítomných občanov. Príhovor mal Ranko Dabić v mene Obce Novi Grad, a Miroslav Španović, predseda Výboru pre bezpečnosť Zhromaždenia AP Vojvodiny. Hostia zablahoželali občanom ku Dňu obce a vyjadrili nádej, že priateľské vzťahy sa aj napriek kríze budú prePredseda obce Mirko Pušara na slávnostnom hlbovať a pretrvávať naďalej. zasadnutí ZO Báč Predseda Obce Báč Mirko PušaPredsedníčka Zhromaždenia Lidija Šamano- ra vo svojom príhovore najprv blahoželal obvićová privítala vzácnych hostí – predstaviteľov čanom k sviatku, a potom sa zmienil aj o buobcí a miest, s ktorými Obec Báč nadviazala dúcnosti a úlohách, ktoré očakávajú tak výdružbu a priateľstvo, predstaviteľov pokra- borníkov v obecnom zhromaždení, ako aj ob-

čanov, s cieľom spoločnými silami vybudovať krajšiu budúcnosť pre Báčsku obec. Zdôraznil, že je nutné zmenšiť nezamestnanosť, a to takým spôsobom, že sa revitalizujú niektoré podniky, ktoré kedysi boli nositeľmi rozvoja hospodárstva v obci. Doložil, že sa takisto nesmie zanedbať ani starostlivosť o starých. Po príhovore predsedu obce nasledovala kultúrnoumelecká časť zasadnutia, ktorú moderovala Milica Jovinová, a v ktorej boli predstavené kroje národov a národnostných spoločenstiev žijúcich na území obce. Piesne zaspievali spevácka skupina Tramošnjanke a komorné zbory Neven z Báča a Zvony zo Selenče združené v jedno spevácke teleso, ktoré úspešne vedie PaedDr. Juraj Súdi. Juraj Berédi-Ďuky

NA MARGO 5. SCHÔDZE ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKA PALANKA

misie pre vyznamenania, odmeny a iné spoločenské uznania ZO a uzhodli sa, že najvzácnejšie obecné uznanie udelia dvom kolektívom a jednému jednotlivcovi. V sobotu 20. októbra v rámci 6. slávnostného zasadnutia ZO (v sále miestneho kina) Októbrové ceny aj udelili. Získali ich: podnik Jadran AD z Novej Gajdobry – za dosiahnuté výsledky v oblasti hospodárstva, Festival ekologického divadla pre deti a mládež z Báčskej Palanky – za dosiahnuté výsledky v oblasti spoločenských a iných verejných činností, a Vojislav Ćosić, podnikateľ z Báčskej Palanky – za dosiahnuté výsledky v oblasti hospodárstva.

Po ruvačke to už šlo pokojne P

o dvojhodinovej„pekelnej“ predohre (písali sme o nej v predchádzajúcom čísle Hlasu ľudu) 23 výborníkov koaličnej väčšiny v Zhromaždení Obce Báčska Palanka celkom hladko absolvovalo 40 bodov rokovacieho programu 5. schôdze, ktorá sa uskutočnila 10. októbra. Prerokovali a schválili celú sadu rozhodnutí a uznesení o zmenách a doplnkoch rozhodnutí definujúcich náplň fungovania obecných verejných podnikov, usta- Kiežby sa nezopakovalo: polícia v budove Zhromaždenia obce novizní, schválili ich pro- Báčska Palanka 10. októbra gramy a zároveň odvolali, respektíve vymenovali predsedov a členov vyvolali radikáli (dvojhodinovou) blokádou práorgánov a pracovných telies, správnych a do- ce Zhromaždenia, hrozila možnosť neudelenia Októbrovej ceny Obce Báčska Palanka. Nestalo zorných rád i obecných komisií. Ako na schôdzi skonštatoval výborník Ra- sa. V rámci 6. bodu rozsiahleho rokovacieho prodenko Pojužina, v dôsledku incidentu, ktorý gramu výborníci predsa dali zelenú návrhu Ko-

SVS a ZVM VEDOME MIMO ROZTRŽIEK Prvý muž Strany vojvodinských Slovákov Viliam Slavka v utorkovom telefonickom rozhovore pre Hlas ľudu vyhlásil: „Predpokladali sme scenár 5. schôdze Zhromaždenia obce Báčska Palanka 10. októbra. Nechceli sme sa zúčastniť v politických previeraniach medzi jednotlivými politickými stranami. Mienime, že by sa väčšinové strany mali uzhodnúť ohľadne záujmu občanov a vtedy my ako menšinové strany podporíme väčšinovú koalíciu v zhromaždení. Mám na mysli SVS, ktorá v ZO má dvoch výborníkov, a Zväz vojvodinských Maďarov (má jedného výborníka), s ktorým sme v ZO utvorili výbornícku skupinu.“ Juraj Bartoš 27. 10. 2012

43 /4514/

HLAS ĽUDU

Z NAŠicH OSÁD DETSKÝ TÝžDEň V BÁČSKOM PETROVci

V znamení kamarátstva A

j tohtoročný prvý októbrový do piatka 5. októbra v rámci Týždtýždeň sa z príležitosti Medzi- ňa detí cieľom bolo upozorniť venárodného týždňa detí s dlhou tra- rejnosť na deti a mladých ľudí ako díciou niesol v znamení hesla Vy- subjekty a nositeľov požiadaviek v rastajme ako jedno – spoločne sme uskutočňovaní vlastných práv, resp. lepší. Venovali ho predovšetkým na ich potreby v rodine a spoločinklúzii a promócii práva detí s po- nosti. Tiež na ich právo na rast v čím ruchami v rozvoji. Toto podujatie lepších podmienkach, kde by mali vzniklo z iniciatívy združenia Priatelia rovnaké šance na rozvoj a uskudetí Srbska v roku 1987. V akciách k Týždňu detí i tohto roku sa zúčastnili aj Detský jarmok prilákal veľký počet predavačov a pedagógovia a deti z Predzákazníkov, ktorí kupovali predovšetkým rôzne koláče školskej ustanovizne Včielpo výhodných cenách ka a zo Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom PeSpolku petrovských poludní bolo veľmi rušno a možno trovci. Vedúce Detského žien zorganizovali diel- povedať, že je o jarmok z roka na rok zväzu a triedne profesorky ňu a aktivity užitoč- stále väčší záujem. Tohto roku sa na pre deti i tentoraz prichysnej tvorby. K tomu v jarmoku zúčastnilo vyše tisíc detí a tali bohatý program, ktosieni Slovenského voj- rodičov, starých rodičov a iných rým spestrili vyučovací provodinského divadla príbuzných. Na jarmoku deti preces a k tomu aj našich najhrali predstavenia pre dávali rôzne koláče a iné maškrty, mladších spoluobčanov deti. Žiaci si zahrali ktoré im pomohli schystať mamy a V predaji pomáhali nielen mamy, ale aj otcovia oboznámili s ich právami a starodávne hry, špor- staré mamy. Nechýbali ani hračky, spoločne sa bavili v športových ak- točňovanie všetkých potenciálov. tovali, a tak ako je zvykom, Detský ovocie, šperky, cédečká, rybičky a tivitách, alebo organizovane naDeti a žiaci tak kreslili na betóne, týždeň ukončili svojráznym Det- rôzne vlastnoručne vyhotovené vývštevovali kultúrne a spoločenské navštevovali tvorivé dielne veno- ským jarmokom. Na tribúne pri robky, ktoré lákali zákazníkov. inštitúcie v osade. Od pondelka 1. vané farbám, pre tých starších v ihriskách vedľa školy v piatok poJ. Č-p

STARÁ PAZOVA

Defilé priateľstva V

Starej Pazove aj tejto jesene usporiadali Defilé priateľstva, ktoré prebieha pod patronátom obce a Miestneho spoločenstva. Organizátormi tohto tradičného podujatia, ktoré sa konalo vo štvrtok 18. októbra v mestskom parku a na Námestí Dr. Zorana Đinđića, boli Spolok pre afirmáciu invalidov Fénix a Združenie paraplegikov Frušká hora – Sriem. Defilé priateľstva sa začalo v mestskom parku, kde páčivý program predviedli škôlkari z PU Poletarac a žiaci zo ZŠ hrdinu Janka Čmelíka. Po

prechádzke pazovskými ulicami nasledovala ústredná časť programu na tamojšom námestí. Program si pozreli aj čelní ľudia obce a Momentka z programu na pazovskom námestí Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, a usporiadali toto podujatie, ktoré sa zároveň poďakoval organizáto- vždy má podporu lokálnej samorom, že i tohto roku vynaložili úsilie správy.

Defilé priateľstva sa organizuje s cieľom utužovania priateľstva a vzájomných vzťahov medzi ľuďmi a podporili ho aj početní spoluorganizátori. V programe na námestí sa zúčastnili žiaci – speváci, recitátori, tanečníci… Účastníkom a návštevníkom tohtoročného Defilé priateľstva sa v mene organizátorov poďakovali Jelica Despotová, predsedníčka spolku Fénix, a Goran Rajković, predseda združenia paraplegikov. A. Lš.

DEŇ OSLOBODENIA OSADY – 17. október Selenčania oslávili skromne. Krátko po dvanástej pri pomníku padlých bojovníkov v národnooslobodzovacom boji v strede osady prebiehala pietna slávnosť. Na slávnosti sa zúčastnili predstavitelia Miestneho spoločenstva Selenča, Obce Báč, Obecného združenia bojovníkov, žiaci a profesori základnej školy, ako aj málopočetní občania. Prihovoril sa predseda Rady MS Selenča Juraj Grňa a krátky referát podali predstavitelia Obecného združenia bojovníkov z Báča. Žiaci základnej školy predviedli krátky umelecký program. Potom spoločne položili vence a kytice kvetov k pomníku padlých bojovníkov. J. Berédi-Ďuky

27. 10. 2012

43 /4514/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD DOM SMÚTKU V HLOŽANOCH

Opäť na muške zlodejov Z ačiatkom predchádzajúceho týždňa na krove Domu smútku zase úradovali zlodeji. Pod rúškom noci odniesli medené odkvapnice. Nebolo im to prvý raz. Doteraz po medených rúrach na spomenutom objekte v dedinskom cintoríne siahli až päťkrát. Vo februári si zlodejský skutok dokonca dovolili v noci, keď v Dome smútku ležalo telo zosnulého občana. V deň pohrebu pohľady účastníkov pohrebného obradu smerovali na strechu, z ktorej chýbali rúry z drahého kovu, ale aj dolu na chodník, na ktorom zostala krv zrejme poraneného lupiča. Zamestnanci miestneho komunálneho podniku Gloakvalis si proste nevedia a nemôžu poradiť so zlodejmi. Po každej nočnej návšteve nevolaných hostí poinformovali bezpečnostné orgány, ale im sa nikdy nedostali úradné informácie o tom, či previnilcov lapili a identifikovali, respektíve či sa im ušiel zaslúžený trest. Po vlaňajšej krádeži sa povrávalo, že polícia prišla na stopu lupi-

čom, ktorí, vraj, boli z neďalekej dediny. Stále je však neznáme, kto vlastne kradol; či a čo za krádež vyfasoval. Ukradnuté medené odkvapnice zakaždým nahradili rúrami z obyčajného plechu (akože inak, materiál a prácu majstrov vyfinancovali

Podobné stopy ako vo februári priestupníci zanechali aj v polovici októbra

dediny zo smeru Čelareva, je čoraz smutnejší a ani nebožtíci nemôžu v ňom mať zaslúžený pokoj... „Aké to prišli časy; akí sú to dnes (ne)ľudia vôkol nás...?“ Márne sa pýtajú občania Hložian. Odpovede na tieto otázky a na otázku, kam sa podeli odkvapnice z ich Domu smútku, ani čo by boli za siedmimi zámkami nezmyselnej súčasnosti... Dom smútku v Hložanoch na zlodejov pôsobí ako magnet; tým neprekáža ani zima, ani teplo, ani nočná hodina

ZO SLOVINSKÉHO ZÁZNAMNÍKA (3)

Náš pestrý stánok polupráca Vojvodiny a Slovinska každý rok naberá nový dych a nové formy. Preto sa ani netreba diviť, že koncom augusta v Gornjej Radgoni a okolí človek mohol stretnúť mnohé známe tváre z Nového Sadu. Epicentrom diania bol však vojvodinský stánok na Medzinárodnom poľnohospodársko-potravinárskom veľtrhu AGRA. Bol skutočne pestrý, nielen pre kopu výrobkov so značkou Najlepšie z Vojvodiny, ale aj pre mnohé produkty iné: bežné alebo sa len uchádzajúce o toto prestížne hospodárske uznanie. A ruch tu neustále vládol: návštevníci, stáli alebo perspektívni obchodní partneri sa dennodenne stretávali, rozprávali, dohovárali, podpisovali zmluvy... – Na tomto stánku je osemnásť vystavovateľov so značkou Najlepšie z Vojvodiny, je tu aj viac než pätnásť firiem už spolupracujúcich so Slovinskom, alebo sa uchádzajúcich o svoje miesto na slovinskom trhu, sú tu naše popredné inštitúty reprezentujúce to najkvalitnejšie, čo máme. Vo Vojvodine sú desiatky

z dedinského rozpočtu); jednak preto, že je to lacnejšie, jednak z toho dôvodu, aby znížili zjavný záujem nočných majstrov o ľahký zisk. Na streche vraj už zostali iba nepatrné kúsky medeného plechu. Možno by bolo najlepšie včas ich odstrániť, a tak predísť ďalšiemu vyčíňaniu zlodejov, pri ktorom títo zvyknú poškodiť aj škridlice. Tak či onak, len Dom smútku v Hložanoch, na ľavej strane pri vchode do

slovinských firiem, zamestnávajúce tisíce ľudí a slovinské vklady tvoria približne 15 percent celkových za-

ský tajomník pre hospodárstvo, prácu a zamestnávanie Miroslav Vasin. Hodnotiac poľnohospodárstvo ako to, čo nielenže môže, ale musí byť motorom rozvoja Srbska, podpredseda pokrajinskej vlády a pokrajinský tajomník pre poľnohos-

Stály ruch: časť stánku APV na AGRE v Gornjej Radgoni

hraničných investícií do Vojvodiny. Obchodná výmena Slovinska a Vojvodiny je tiež veľmi dôležitá, vlani jej hodnota bola viac ako 330 miliónov dolárov..., – podčiarkuje pokrajin-

podárstvo Goran Ješić osobitne akcentoval význam tovarovej a inej výmeny Vojvodiny so zahraničím, ktorá by aj v prípade Slovinska mala byť čím väčšia. Lebo je to v záujme pô-

J. Bartoš dohospodárskych výrobcov tak jednej, ako i druhej strany. Ratko Filipović, predseda Hospodárskej komory Vojvodiny, tiež vyzdvihuje, že je záujem vojvodinského hospodárstva o slovinský trh mimoriadne vysoký. A platí to aj v opačnom smere. Ako ukážku stability a kvality bilaterálnych hospodárskych vzťahov označil údaj, že pred vypuknutím globálnej hospodárskej krízy tieto každý rok kvantitatívne rástli takmer o desať percent. V posledných rokoch sa takýto trend spomalil, zvlášť v tomto roku, pre následky sucha na oboch stranách. – To by nás všetkých vlastne muselo výrazne upriamiť na zadováženie podpory a pomoci poľnohospodárstvu s cieľom zabezpečiť najdôležitejšiu produkciu: výrobu potravín, – odkazuje Filipović. (Ne)dostatok potravín je dnes svetovou záležitosťou, s ktorou si každý štát dáva rady tak ako vie a dokáže. Slovinsko je tu v pozícii o niečo výhodnejšej ako Srbsko, zvlášť pre možnosti spoločnej pôdohospodárskej politiky EÚ. O tom však inokedy... (V budúcom čísle: Nie sú komory ako komory) O. Filip

27. 10. 2012

43 /4514/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD NA POSEDENÍ U POĽNOHOSPODÁRA MARTINA MARKA Z VOJLOVICE

Iba sedieť sa neoplatí ojlovičan Martin Marko je zamestnaný v koľvek. Niekedy je zárobok väčší, inokedy zasa pančevskej továrni Utva, avšak už dva a menší, ale vždy zarobíme najmenej desať eur pol roka je na nútenej dovolenke a za ten čas z kŕmnika. Túto výrobu však chápem aj ako plat nedostal. Poľnohospodárstvo, ktoré svojráznu sporiteľňu, bez ohľadu na zárobok. mu skôr bolo vedľajším, teraz sa zmenilo na Keď dostaneme peniaze na hŕbe, môžeme s základné zamestnanie. Obrába 14 jutár pôdy, nimi kalkulovať, plánovať väčšie vklady. Riana ktorých hlavne pestuje pšenicu, slnečni- dim sa teda tým, že sa neoplatí iba sedieť. Z cu a kukuricu. Keď sme ho prednedávnom na- každej práce musí byť nejaký osoh. Nemožvštívili, práve zavlažoval porasty jesennej no síce zbohatnúť, ale niečo na život predsa kapusty. len zostane. Tak som uvažoval už v mlados– Bolo mi ľúto pôdu po vyberaní cibule nechať neobrobenú, zatiaľ čo by sme kapustu museli kupovať, nuž som rozhodol, že ju sám dopestujem. Zároveň čas, ktorého mám nadostač, takto užitočnejšie využijem. Možno síce zaplatím trochu viac za vodu z vodovodu, ktorú som použil na zavlažovanie, ale aj tak kapustu dostaneme lacnejšie, než by sme ju kupovali. Už na rok mienim kúpiť čerpadlo a na zavlažovanie, nielen kapusty, ale celej záhrady, používať vodu z kopanej studne, – hovorí Martin Marko. S práve ukončeným výrobným rokom v poľnohospodárstve tento usilovný Vojlovičan je v podstate spokojný. Slnečnica mu vraj urodila na výbornú a aj s úrodou pšenice je vcelku spokojný, keďže ceny týchto plodín umožnili slušný zisk. S kukuricou to však najhoršie dopadlo. Pestoval ju na siedmich jutrách a urodilo sa mu zo pol druha vagóna v zrne. Úroda sa však rozlišovala z parcely na parcelu. Vo vyšších polohách sa neurodilo takmer nič, pokým v rítskej časti chotára pri Komu sa nelení, tomu sa zelení – práve tak, ako Dunaji miestami urodilo až 4 tony z jut- aj táto Martinova Markova kapusta ra. – Úroda zrejme mohla byť omnoho lepšia, ti a oplatilo sa mi to. Keď som sa oženil, neale nesťažujem sa. Toto množstvo mi úplne mali sme ani zem, ani traktor. Bol som zapostačí na vlastnú dobytkársku výrobu, a čo- mestnaný, ale plat nikdy nebol bohvieaký, takto zbudne aj na predaj, – hovorí. Tejto osev- že sme sa s manželkou rozhodli, že si rodinnej štruktúry sa nemienim vzdať ani v novom ný rozpočet budeme dopĺňať z poľnohosvýrobnom roku. Pšenicou mienim obsiať tri podárstva. Zmohli sme sily, kúpili sme si jutrá, ďalšie tri jutrá na jar obsejem slnečni- jedno jutro, potom ďalšie, a trocha po troche cou a ostatné znovu kukuricou. Možno by sme nazbierali týchto 14 jutár. Spočiatku som pšenicu rád pestoval aj na väčších vý- sme síce za obrábanie pôdy platili iným, ale merách, no táto výroba je z cenového aspektu aj tak sa nám to oplatilo. Postupne sme si kúpríliš neistá, takže sa obávam, či by sa mi vlo- pili aj traktor a iné stroje, vystavali kôš, chliežené vrátilo. Pritom vklady skutočne nie sú vy... Teraz nezávisím od nikoho, všetky práce malé. Do jedného jutra treba vložiť najmenej môžem vykonať načas. Ja rád pracujem. Bez 300 eur. práce nieto života. Už dva a pol roka z poľNáš spolubesedník sa okrem rastlinnou vý- nohospodárstva sa naša rodina živí. Manželka robou zaoberá aj chovom ošípaných. Sám si síce pracuje v predajni, ale svoj plat najčasdopestuje prasce, a predáva výlučne kŕmni- tejšie v nej aj stroví na základné potreby pre ky. V tejto chvíli v chlievoch má 9 kŕmnikov domácnosť, nuž a príjmy z poľnohospodára jedenásť prasiec. Predáva ich prevažne stva odchádzajú na všetko ostatné: školenie doma, ale aj tunajšiemu bitúnku. Na po- detí, komunálne poplatky, odev, obuv, regiznámku, že sa mnohí chovatelia sťažujú, že stráciu auta, palivo... sa chov ošípaných neoplatí, odpovedá: – Ja som spokojný, nech by ceny boli akéV. Hudec

27. 10. 2012

43 /4514/

HLAS ĽUDU

UGÁR

Bum-bumbum! D

áva sa do pozornosti širokým občianskym vrstvám! Nadchádzajúcej zimy sa, vážené široké občianske vrstvy, nemusíte a ani sa nemáte prečo báť. Najprv preto, že každá zima zákonite, okrem svojho začiatku má aj svoj koniec. Okrem toho rezortné ministerstvo usporiada vedeckú konferenciu na tému: Ako si poradiť s najbližšou zimou – ako sa budeme hriať počas zimnej sezóny 2012/13? Ak si eventuálne, vážené široké občianske vrstvy, nemáte za čo kúpiť kurivo – čo je, pravdaže, vaša vlastná strategická chyba – môžete sa počas blížiacej sa zimy, inak vraj najtvrdšej, aká kedy navštívila hrboľatý Balkán, ohrievať pri záveroch prípadne i sľuboch, ktoré vzídu z avizovaného veľmi vedeckého podujatia. Bum-bum! Za účelom zveľadenia životnej úrovne u nás bola založená Asociácia na ochranu práv spotrebiteľov. Podľa slov naslovovzatých odborníkov alias analytikov celkom zbytočne a to hneď z troch dôvodov: A) Naši spotrebitelia sú nadovšetko svedomití a patrioticky orientovaní, čiže neprejavujú sklony podľahnúť požiadavkám konzumnej spoločnosti, ktorá u nás, podľa vedecky doložených skutočností neexistuje, lebo ani existovať nemôže. B) Naši spotrebitelia majú absolútne právo kúpiť si, kdekoľvek kedykoľvek čokoľvek, akokoľvek majú na to – peniaze. C) Naši spotrebitelia v ankete, ktorej cieľom bolo zistiť ich názor na založenie spomenutej ničím opodstatnenej Asociácie, najčastejšie okrúžkovali odpoveď pod ŽGĽ: Pozde, milý drozde, následne čoho-čomu sa Našim spotrebiteľom, v mene Asociácie odporcov založenia dotyčnej asociácie, prostredníctvom verejného oznamovacieho bubeníka, srdečne poďakúva-jú: Asociácia na ochranu ohrozených podnikateľov a Asociácia na ochranu ohrozených obchodníkov a najmä Asociácia Našich Ničím Neohrozených výrobcov. Bum! Bum! BUM! jbš

Z NAŠICH OSÁD

Regionálny veľtrh hospodárstva v Novej Pazove Tradičný Veľtrh hospodárstva, ktorý organizujú Obec Stará Pazova a Sriemska hospodárska komora, za podpory Pokrajinského sekretariátu pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť a na základe sledovania rozvojových potrieb Sriemskeho obvodu, sa tohto roku uskutoční po šiestykrát v Novej Pazove. Veľtrh bude, ako aj v uplynulých rokoch, v miestnostiach ZŠ Rastka Nemanjića – sv. Sávu v Novej Pazove v dňoch 2. a 3. novembra 2012. Hospodárom je ponúknutá jedinečná príležitosť priameho stretnutia a interakcie s potenciálnymi partnermi a spotrebiteľmi. Regionálny veľtrh hospodárstva predstavuje hospodársky rámec, ktorý umožní účastníkom z rozličných sfér biznisu nadviazať kontakty, vymeniť si skúsenosti a prezentovať vlastný biznis účinným spôsobom. Okrem uvedeného pre účastníkov veľtrhu budú pripravené odborné stretnutia, na ktorých prezentujú aktuálne tendencie na čoraz neistejšom trhu. Pre všetky dodatočné informácie sme vám k dispozícii. kontakt. osoba – Zorana Karalićová, tel.: 022/610-778 kontakt. osoba – Marina Savićová, tel.: 022/310-170, klapka 138 e-mail: sajam@starapazova.eu

27. 10. 2012

43 /4514/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ROGALJ V NOVOM SADE

Stretnutie organizátorov vojvodinských podujatí V

sobotu 20. októbra v Novom Sade prebiehalo podujatie Rogalj, ktoré zhromažďuje najúspešnejších organizátorov vojvodinských kultúrno-zábavných, kulinárskych, turistických, folklórnych a etno podujatí; konkrétne ide o združenia, spolky, organizácie, aktívy a družstvá. Rogalj je svojrázna prehliadka majstrov tradičných jedál, koláčov a nápojov, ktorú tohto roku poctili hostia z Maďarska a Chorvátska. V poradí štvrté podujatie Rogalj, ktoré prebiehalo na SPENS-e pri Mestskej kaviarni, otvoril Miroslav Vasin, pokrajinský tajomník

Kozí syr ponúkal výrobca Milan Rainović (vľavo)

pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť. Pri tej príležitosti povedal, že pokrajinská vláda bude aj naďalej podporovať podujatia, ktoré vždy potešia a presvedčia o bohatstve, kráse a rôznorodosti, akou Vojvodina dýcha a žije. Krása rozličnosti je to, podľa čoho je Vojvodina rozpoznateľná a jedinečná. Na podujatí sa zhromaždilo 50 vystavovateľov s asi 300 účastníkmi, ktorí sa prišli nielen kamarátiť, ale aj dohodnúť sa na budúcej vzájomnej spolu-

27. 10. 2012

43 /4514/

práci. Organizátorom podujatia Rogalj je mimovládna organizácia Agroprofil za podpory Pokrajinského sekretariátu pre poľnohospodárstvo, lesníctvo a vodohospodárstvo a Pokrajinského sekretariátu pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť. Návštevníkom sa svojimi výrobkami, ručnými prácami, kuchárskymi a etno výrobkami, hudbou, krojmi a vlastnou turistickou ponukou predstavili početní organi- Ktože by odolal ponuke na stánku Spolku kysáčskych žien?! zátori podujatí, ktoré sa tohsáčskych žien, veľmi je dôležité, dvoch stánkoch, pestro a vkusne že na sobotňajšom podujatí pod- vyzdobených a s bohatou poporili malých dedinských výrob- nukou. Na jednom stánku procov tradičných špecialít a kvalit- movali práve Deň kysáčskej sárných domácich potravinárskych my, a na druhom činnosť spolku. výrobkov v tom zmysle, aby si ich Ponúkali sármu, dvadsať druhov tovar našiel cestu do veľkoob- koláčov, početné a pestré ručné chodov a stal sa súčasťou stálej práce, nuž nie div, že ich stánky ponuky najväčších marketov. boli povšimnuté a dobre navštíSpolku kysáčskych žien sa v so- vené. Dopyt po sárme, miňobotu dostalo uznanie za organi- noch, bielkových plástoch, rolázovanie Dňa kysáčskej sármy, dach, šubarkách, broskyniach a tortách prevýšil ponuku, takže Kysáčanky mali plné ruky práce od samotného začiatku podujatia, od 11.00 h do neskorých popoludňajších hodín, do 17.00 h. to leta uskutočNa podujatí Rogalj prenili v našej pobiehal i zábavno-umekrajine. Medzi lecký program, založili inými tam boli i tiež prvé ženské včelársKysáčania, a to ke družstvo a na okrúSpolok kysáčhlom stole Dedina v noskych žien, Vlavinách – noviny v dedine dimír Vozár, sa hovorilo o živote a úspešný pestopráci na dedine. OsobitZnámy výrobca zeleniny Vladimír Vozár vateľ organickej ný dôraz bol na víne, ktozeleniny, ako i Milan Rainović, sľubného podujatia a pomaly ré sa nielen hodnotilo, ale aj deznámy výrobca kozieho syra. Ako kysáčskeho brandu. Na poduja- gustovalo a predávalo. hovorí Ľudmila Berediová-Stu- tí Rogalj sa Kysáčanky zúčastnili E. Š. pavská, predsedníčka Spolku ky- druhý raz a predstavili sa na Foto: Spolok kysáčskych žien

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD STREDISKO PRE ROZVOJ RURÁLNEJ TURISTIKY V PETROVCI

Prezentácia a marketing Stredisku pre rozvoj rurálnej turistiky v Báčskom Petrovci každý mesiac sa venujú aspoň jednej oblasti v rámci bezplatného školenia pre záujemcov o tento druh turistiky. V pondelok 8. októbra školiteľkou bola Biljana Marčetová, majiteľka turistickej agentúry Magelan Corporation z Nového Sadu, ktorá je zároveň aj autorkou a realizátorkou projektu Krása rozličností. V utorok 9. októbra opäť pozornosť poslucháčov udržiavala Anna Máľachová, mladá grafická dizajnérka, majiteľka kreatívneho štúdia a štúdia pre tlač a dizajn Art Therapy. V prestávke školenia o rozhovor sme požiadali vedúcu projektu Formovanie centra pre zveľadenie vedomostí v rurálnej turistike, ktorý sa financuje z Európskych predprístupových fondov v rámci programu cezhraničnej spolupráce Srbska a Chorvátska v období rokov 2007 – 2013, mladú turizmologičku Marínu Spevákovú, aby skrátka ozrejmila toto kolo školenia. – Veľmi nás teší, že sme za školiteľov mali špičkových odborníkov v tejto oblasti. Pani Marčetová je vedúca projektu Krása rozličností, ktorý je venovaný dedinskej turistike a zahrnuje promóciu viacerých dedín v podunajskom regióne, spolu 22, medzi nimi aj slovenské dediny Biele Blato a Selenču, ktoré týmto spôsobom získali možnosť väčšieho turistického rozvoja. Školiteľka prítomným preniesla svoje bohaté pozitívne skúsenosti, ale aj upozornila na negatívne

javy, ktorým sa treba vyhýbať. V prednáškach sa zamerala na rurálnu a receptívnu turistiku, ktorú čoraz viac má v ponuke jej agentúra, hoci je známe, že väčšina turoperátorov sa orientuje výlučne na letné a zimné dovolenky Predsa je významné, aký odkaz ponúknete hosťom cez letáčiky pri mori či v horách, resp. v kúpeľoch. Nestačí teda len vystavať ubytovacie kaŠkolenie navštevujú poslucháči tak z Pe- pacity, ale treba vedieť svoju ponuku pretrovca, ako aj zo širšieho okolia. Kto chodieva zentovať a adekvátne ju „zabaliť“... na prednášky a dielne a čo poslucháčom po– Práve preto sme zavolali aj mladú dizajnérku núkate? Annu Máľachovú, aby nás poučila o všetkých – Okrem domácich záujemcov zhromažde- druhoch drobnotlače, propagačného matených okolo združenia Petrovillage a miest- riálu, čo v našom prípade majú pútače obsanych združení žien, umelcov a Zlatých remesiel, hovať, ako zladiť sprievodný text s fotografiatentoraz sa prihlásili aj záujemcovia z Belehra- mi, ako ladiť grafický obsah, resp. farby a vôbec du a okolia, sú to zväčša skončení turizmoló- ktoré druhy tlačovín sú najpraktickejšie pre našu govia alebo študenti v združení Mladí za turis- prezentáciu či už doma alebo na veľtrhoch, tiku, ale aj poslucháči z Banoštora, Báča a iných akým bol aj nedávny Veľtrh turistiky v Novom miest. Pre cezpoľných vždy chystáme aj výlety, Sade, kde sme sa tiež zúčastnili. hlavne bežnú obchôdzku osady so zastávkami V Stredisku pre rozvoj rurálnej turistiky do na významnejších punktoch. Predtým im deji- ukončenia projektu chystajú ešte aj ďalšie mony Petrovca priblížime prostredníctvom starých duly školenia, ako aj niektoré praktické dielne mincí numizmatika a notafilistu Vladimíra Hri- starých remesiel v partnerskom Vukovári v ca. Takto sa vlastne chceme vyskúšať, či doká- Chorvátsku. Od 15. októbra prebiehala dielňa žeme zaujímavým a efektným spôsobom pre- tradičného košikárstva. zentovať hosťom vlastnú ponuku. J. Č-p

PODPÍSANÁ ZMLUVA V STAREJ PAZOVE. V stredu 17. októbra v budove Zhromaždenia obce Stará Pazova zmluvu o spoločnej organizácii 6. Regionálneho veľtrhu hospodárstva v Novej Pazove podpísali Đorđe Radinović, predseda obce, a Milan Božić, predseda Sriemskej hospodárskej komory. Veľtrh sa uskutoční 2. a 3. novembra v Novej Pazove (v miestnostiach základnej školy) a po prvý raz bude mať medzinárodný ráz. Ako uviedli na tlačovke, ktorá predchádzala slávnostnému podpísaniu zmluvy, príchod zahlásili aj hospodári z Maďarska a zo štátov z územia bývalej Juhoslávie. Stánky pre vystavovateľov a účastníkov zabezpečia zdarma a Goran Vranješ, predseda Organizačného výboru veľtrhu, pozval všetkých hospodárov a súkromných podnikateľov z územia Staropazovskej obce, aby sa zúčastnili na tomto dvojdňovom podujatí. Na fotografii: Milan Božić (zľava), Đorđe Radinović a Goran Vranješ (stojí). A. Lš.

NEDEĽNÉ BOHOSLUŽBY v Evanjelickej metodistickej cirkvi v Kysáči 21. októbra boli slávnostnejšie než obvykle. Veriaci piesňami a modlitbami ďakovali za tohtoročnú úrodu a pri tej príležitosti si priestory modlitebne Elim vyzdobili obilím, zeleninou a kvetmi z vlastných záhrad. Zároveň sa rozhodli darmi pomôcť spoločenstvo mladých mužov na Čeneji, ktorí podnikli kroky na liečbu závislosti, predovšetkým od drog a alkoholu. Do služieb, ktoré sa niesli v znamení poďakovania, sa piesňou zapojil spevokol Glória a deti z Nedeľnej školy (na snímke) básňami, piesňami a príbehom pšeničného zrnka. Za podklad zvesti slova Božieho si superintendentka Anna Páliková-Kunčáková zvolila slová z Písma svätého z 2 K 9,6-15 a okrem iného pripomenula, že veľa ľudí v málom má dostatok a veľa ľudí v mnohom nemá dosť. Okrem za chlieb, ktorý sýti telo, veriaci v EMC ďakovali i za slovo, ktoré vniká do duše, a tak sa zhromaždili aj pri Večeri Pánovej. E. Š.

27. 10. 2012

43 /4514/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ĽUDIA NA OKRAJI: ZBERATELIA SEKUNDÁRNYCH SUROVÍN

Obáv je mnoho ým iní sedemmíľovými krokmi postupujú vpred, my sme stále ďaleko od toho, aby sme sa stali významným hráčom na trhu odpadového hospodárstva. Kým iní dokážu zozbierať a spracovať stovky tisíc ton komunálneho, rozmerného, domového, drobného a iného odpadu ročne, vyseparovať a zhodnotiť tisíce ton druhotných surovín, u nás sú separačné strediská v zárodku, podniky ponúkajúce komplexné služby v odpadovom hospodárstve veľmi zriedkavé, úroveň triedenia odpadu skromná a ľudia zaoberajúci sa zberom sekundárnych surovín najčastejšie terčom urážok a posmechu. A to, čo je u vyvinutých bežnou praxou, že sa odpadom zaoberajú špecializované podniky, u nás je stále ešte priam nemysliteľné. Tri zo štyroch kilogramov odpadov prinášajú do zberných stredísk zberatelia sekundárnych surovín, ktorých postavenie je priam otrasné. Ide najmä o Rómov, ktorí pre zlé životné podmienky, namáhavú prácu a bez adekvátnej zdravotnej ochrany priemerne žijú

Následkom je, že zostávajú bez adekvátneho vzdelávania a tým aj šance zaoberať sa nejakou inou prácou. Bez ohľadu na podmienky, dážď, sneh, vietor, vysoké teploty... ich pracovný deň sa najčastejšie začína o tretej či štvrtej

Svojrázne pomníky našej civilizácie

ráno a trvá jedenásť až dvanásť hodín. Aby nazbieral takých dvesto kilogramov starého papiera, zberateľ musí prejsť pešo približne dvadsať kilometrov, aby z predaja

Pohľad na odvrátenú stranu našej skutočnosti

o takmer tridsať rokov kratšie ako iní občania: len 46 rokov. Príslušníci tejto mimoriadne ohrozenej a chudobnej spoločenskej skupiny nielenže sú najčastejšie bez zamestnania, ale zväčša nemajú ani zdravotné poistenie. Medzi nimi je aj veľký počet detí: každý štvrtý zberateľ je vo veku do osemnásť rokov. 27. 10. 2012

43 /4514/

surovín jediným prameňom príjmov. Hoci každý deň naši občania vyhodia okolo päťtisíc ton odpadu na skládky a každý obyvateľ priemerne vyprodukuje asi 360 kilogramov odpadu ročne, my s týmito surovinami jednoducho nevieme správne nakladať: kým sa v krajinách EÚ recykluje najmenej štyridsať percent všetkého odpadu, v ďalekom Japonsku aspoň dvakrát toľko, u

sekundárnych surovín v najlepšom prípade mohol zarobiť medzi 10 000 a 15 000 dinárov mesačne. O ochrane pri práci, pracovných úboroch, ochranných maskách a rukaviciach či prepravných vozidlách môžu len snívať. Odhaduje sa, že je u nás medzi 35 000 a 50 000 ľudí, ktorým je zber sekundárnych HLAS ĽUDU

nás sme ešte stále pri desiatich percentách: čiže zužitkujeme len jeden z desiatich kilogramov zahodeného skla, kovu, papiera, plastov... Inými slovami, pre vlastnú neschopnosť separovať a zhodnotiť desaťtisíce ton rôznych odhodených produktov prichádzame ročne o najmenej 50 miliónov eur. Jedným z prvých krokov dostať sa z tohto kola von je legalizovanie práce zberateľov, čo by nielenže zlepšilo ich spoločenskú pozíciu, ale aj zmenšilo nároky na sociálne dávky. Zo skúsenosti susedných krajín možno totiž zistiť, že po takomto kroku množstvá zozbieraných recyklačných surovín stúpli o dvadsať, kým sa kapacita recyklačných zariadení zvýšila dokonca o dvadsaťpäť percent. A s cieľom pripomenúť verejnosti, aby tak ľahko nezabúdala na ľudí z okraja a biedu, ktorú trú, na rozhraní septembra a októbra v strede Belehradu bola inštalovaná výstava fotografií Dragana Kujundžića. Kiežby takýchto upozornení a akcií bolo aj viac, aj častejšie. Ako aj zelených iniciatív, nielen v názve mimovládky, ďakujúc ktorej sa mnohé ekologické problémy pohýnajú z mŕtveho bodu. Oto Filip

Stará Pazova Oboznámenie pre penzistov. Z kabinetu predsedu Obce Stará Pazova v pondelok 22. októbra zaslali takéto oznámenie vzťahujúce sa na penzistov z územia Staropazovskej obce: „Finančnú pomoc v hodnote 12 000 dinárov, ktorá vám bola sľúbená v predvolebnej kampani, nebude, žiaľ, možné vyplatiť do konca roka. Som si vedomý, že vstupujeme do zimného obdobia a že si väčšina za tieto peniaze plánovala kúpiť ohrev a zimné zásoby. Chcem vyzdvihnúť, že občania zostávajú našou prioritou, ale pre mínus zdedený v obecnej pokladnici len na jar bude možné zabezpečiť sľúbenú sumu peňazí. Lokálna samospráva zabezpečila ohrev pre najohrozenejších a taktiež vykoná i distribúciu balíkov potravín,“ uvádza sa v liste predsedu obce Đ. Radinovića. x x x Nové hračky pre najmladších. V týchto dňoch predstavitelia veliteľstva 204. leteckej základne v Batajnici navštívili deti z PU Poletarac – objekt v Novej Pazove. Nové hračky deťom odovzdal major Milan Žunić a na tomto peknom podujatí pre najmladších sa zúčastnili aj Srećko Bajić, predseda MS Nová Pazova, a Radoje Blagojević, podpredseda ZO Stará Pazova. a. lš.

Belehrad Približne rok po Novom Sade aj Belehrad uviedol do praxe možnosť prenajímania bicyklov zástancom zdravého životného štýlu a udržateľnej dopravy. V oboch mestách sa o to postarali príslušné Parking servisy. Rozdiel je len v názve: v Novom Sade je to R Bike, v Belehrade Parkuj a bicykluj. Belehradskí cyklisti si svoj obľúbený dopravný prostriedok môžu prenajať aj pri Kongresovom stredisku Sava. O. F.

Z NAŠICH OSÁD MS KONFEKCIA V PETROVCI

Ušijú vám modely aj z internetu tvorenie butiku MS konfekcia v Báčskom Petrovci je vlastne naplnením sna jeho majiteľky Márie Struhárovej. Šitie je jej záľubou od malička. Keď mala 13 rokov, sama si ušila prvé nohavice. Aj to tajne, kým mama bola v práci, lebo jej nedovolila sadať si k šijaciemu stroju, keď nebola doma. Tie nohavice sa naozaj znosili, lebo ich nosila aj mladšia sestra smelej krajčírky... – Šijací stroj bol doma a takmer každý deň sa na ňom niečo šilo, prešívalo, plátalo. Pochopiteľné, veď boli v dome štyri deti, – spomína si naša spolubesedníčka, ktorú všetci volajú Mariena. – Mama je kvalifikovaná krajčírka, robila v Tatrane. A mňa stále lákalo skúšať niečo nové, vlastnoručne ušiť všetko, čo sa ušiť dá. Keď som sa vydala, najprv som šila pre istý palanský podnik papuče a z tých papúč som si kúpila prvý vlastný stroj. Potom som šila pre ďalšieho palanského zákazníka plyšové hračky. A stále tu boli aj bežné krajčírske práce na objednávku, šitie na mieru. S pribúdaním práce pribúdali aj nové stroje, silnejšie, rýchlejšie, tzv. fabrické. Medzičasom sa Mariena zamestnala v Tatrane, známom petrovskom konfekčnom podniku, kde robila desať rokov. To bola vraj pre ňu veľká škola: získala vzácnu skúsenosť. A stále tu bol aj ten zámer, šiť konfekciu aj mimo objednávok: bavlnené tričká, tepláky, tuniky, šaty. Nuž dala sa do toho: vždy mala niečo hotové, a zákazníčky, ktorým šila na mieru, si ich nemohli nevšimnúť. Poskytovala ich na predaj i známym do predajní. Potom si povedala: Dosť! Pred štyrmi rokmi si prihlásila vlastnú krajčírsku dielňu a v marci tohto roku sa osmelila otvoriť aj predajňu. Najprv bola v Ulici maršala Tita a od 1. septembra v Ulici Leninovej číslo 7. A nad butikom, na poschodí je krajčírska dielňa. Šije sa tu ostošesť tak na mieru, ako aj pre potreby predajne. A ak vám vyhliadnutý odevný kus v predaj-

ni treba na vašu mieru skorigovať, stačí zavolať majiteľku. Zákazníci si pochvaľujú tento nový spôsob krajčírskych služieb. Aj to, že z každého modelu je len niekoľko kusov, až na roláky, ktoré má v každej konfekčnej

Mariena si nesťažuje na nedostatok roboty, nestalo sa vraj, žeby bola deň bez práce. S osobitným pôžitkom pritom šije slávnostné večerné šaty. Šila už aj pre istú novosadskú podnikateľku, vďaka ktorej sa jej mo-

Trikrát meraj, raz strihaj: Mária Struhárová žije svoj krajčírsky sen

veľkosti vždy niekoľko. Šije z talianskeho materiálu, ktorým sa zásobuje v Novom Sade. Spokojná je aj s výberom, aj s kvalitou. V predajni MS konfekcie je aj džínsový dámsky, pánsky a detský program hotových výrobkov, ktorý má na starosti spolupracovníčka a kamarátka Zuzana Šranková. A aj tieto džínsové kúsky vám tu podľa potreby skrátia, prípadne predĺžia.

dely mohli vidieť aj na speváčkach v televíznej relácii Zvezde Granda. A čoraz častejšie ich šije aj na mieru pre svoje zákazníčky. Zdá sa, že vďaka plesom, sa dlhé večerné róby vracajú znovu do módy. Neraz si ako vyhliadnutý model záujemkyne prinesú iba fotku z internetu. Pre Marienu je to osobitná výzva, aj keď šitie zložitejšej kreácie trvá vraj aj pár

dní. Dosť ju to aj psychicky vyčerpá, ale spokojnosť zákazníčky ju naplní dobrým pocitom a novou energiou. Vďaka internetovej stránke svoju prácu citeľne zviditeľnila. Šila už aj svadobné šaty pre záujemkyne zo Slovenska... V ústrety zimnej sezóne práve dopĺňajú sortiment výrobkov v tejto predajni. Zvlášť je záujem o moderné vesty z umelej kožušiny. Na mieru si tu môžete dať ušiť aj kabát, a to buď z prineseného materiálu, buď z ponúknutej látky v krajčírskej dielni. Ceny sú primerané a reálne. Skúsenosť je najlepšou smernicou, a tak majiteľka dbá, aby vždy mala v ponuke aj veľké konfekčné čísla. Rýchlo zistila, že často sem chodia aj tí spoluobčania, ktorí si v bežných predajniach ťažšie nájdu primerané oblečenie. V krajčírskej dielni Marieny Struhárovej si veselo „pradie“ päť silných šijacích strojov a svokrina bagatka, na ktorej mladá majiteľka začínala spĺňať svoj tajný a ambiciózny krajčírsky sen, keď sa vydala. V dielni má aj pomoc a veľkou podporou sú jej stále: manžel Ján, synovia Paľko a Braňo, dcéra Tatiana a nevesta Dejana, ktorá sa zvŕta v predajni. A. Francistyová

KIRVAJ, čiže Deň pamiatky na posviacku kostola sa tradične v Kovačici usporadúva v tretiu októbrovú nedeľu. V nedeľu 21. októbra v predpoludňajších hodinách sviatočne vyobliekaní domáci (na snímke tri Zuzany: Válovcová, Čížiková a Bartošová v tradičnom kovačickom kroji) a hostia zo slovenských osád z celej Vojvodiny išli najprv do kostola, ktorý bol v tento deň plný. Na slávnostných bohoslužbách si pripomenuli Deň posviacky kostola, ktorý si tradične pripomínajú od roku 1828. Popoludní sa z tejto dedinskej slávnosti, ktorá sa spája s nakupovaním cukríkov, medovníkov, hračiek a vozením na kolotoči, tešili najmä deti. V posledných rokoch kirvaj okrem nábožnej má aj kultúrnu náplň. V nedeľu večer sa ruch z ulíc Kovačice presunul do siene Domu kultúry 3. októbra, kde prebiehal vojvodinský festival slovenských ľudových piesní v prednese detí Rozspievané klenoty 2012. A. Chalupová

27. 10. 2012

43 /4514/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD SPOLKY ŽIEN BÁČSKOPETROVSKEJ OBCE V SUBOTICI

Veľtrh tvorby vidieckych žien z Vojvodiny Z

príležitosti Svetového dňa vidieckych žien Pokrajinský sekretariát pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť a Ústav pre rodovú rovnosť APV v sobotu 13. októbra usporiadali v Subotici podujatie pomenované Veľtrh tvorby vidieckych žien Vojvodiny. Svoju činnosť prezentovalo 150 vojvodinských spolkov a združení

Odchod ženských spolkov z osád Báčskopetrovskej obce do Subotice mala na starosti Rada pre rodovú rovnosť. Predsedníčka Katarína Zorňanová nás poinformovala, že sa spolky na veľtrhu predstavili jednak krojmi, ručnými prácami, rôznymi koláčmi a remeselníckymi výrobkami.

Záber z veľtrhu v Subotici: stánok žien z Kulpína a Maglića

účinkujúce spolky a združenia žien z Vojvodiny prezentovali ľudové kroje so sprievodným krátkym opisným textom. Tam prebiehal aj kultúrno-umelecký program. Každý zo spolkov na stánSpolok kulpínskych žien prezentovali Andrea Valentíková ako mladucha s par- koch vystavil aj svoje výtami a Martin Zorňan ako ženích, vedľa sú krojované spolkárky z Hložian robky. Tento veľtrh tvorby vidieckych žien zo 40 miest, medzi nimi i spolVeľtrh otvoril pokrajinský taky žien z Kulpína, Hložian, B. Pe- jomník pre hospodárstvo, za- žien bol štvrtý v poradí, usporatrovca, Maglića, Kysáča, Pivnice, mestnávanie a rodovú rovnosť Mi- dúva sa totiž od roku 2009. Prvé Silbaša a iných prostredí. roslav Vasin. Na ústrednom javisku stretnutie bolo v Novom Sade, po-

STARÁ PAZOVA

tom v Sombore, v Inđiji a tohto roku v Subotici. Účastníčky tohtoročného veľtrhu sa veľmi pochvalne zmienili o organizácii podujatia, jednak zo strany pokrajinského sekretariátu, jednak Pokrajinského ústavu pre rodovú rovnosť v čele s riaditeľkou Vesnou Šijačkou a takisto aj zo strany hostiteľov a mesta Subotica, z ktorého si odniesli pekné spomienky na toto úspešné podujatie. K. Gažová Foto: M. Šimová

ustanovizne a o aktuálnej situácii hostí a priateľov Poletarca informovala riaditeľka Milica Blešićová. Stredajší program škôlkarov si pozreli aj žiaci tamojšej ZŠ hrdinu Janka Čmelíka. Posledné dva dni v Detskom týždni venovali športovým aktivitám a na návštevu najmladším Pazovčanom zavítali i členovia klubu Taekwondo. Ide o pomerne nový kórejský bojový šport a bojové umenie bez Momentka z príležitostného programu použitia zbraZa prítomnosti početných ní, zamerané najmä na sebaobranu. Od Olymhostí, medzi ktorými bol aj Đo- pijských hier 2012 v Londýne taekwondo je rđe Radinović, predseda Obce veľmi populárny šport i na týchto priestoroch. Stará Pazova, deti predviedli Športový deň realizovali v spolupráci so Škopríležitostný program v slo- lou pre základné a stredné vzdelávanie Antona venskej a srbskej reči. Ne- Skalu v Starej Pazove. A. Lš. chybovala ani obchôdzka

Bohatý Detský týždeň v škôlke P

rvý októbrový týždeň je už tradične venovaný najmladším. V staropazovskej Predškolskej ustanovizni Poletarac na každý deň v rámci Detského týždňa pripravili osobitné programy: škôlkari mali možnosť pozrieť si detské predstavenie, organizované boli dielne s rodičmi, na ktorých spoločne zhotovovali ekologické hračky, ako aj výstavy.

Ústredný program v pazov s k o m Poletarci sa konal v stredu 3. októbra.

Riaditeľka Milica Blešićová (druhá sprava) s hosťmi počas obchôdzky ustanovizne 27. 10. 2012

43 /4514/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD VEDOMOSŤAMI PRE UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ V KOVAČICI

staviteľka lokálnej samosprávy, Irena Hlebecová, riaditeľka kovačickej školy, Željko Tomáš, predstaviteľ Kancelárie pre mladých Obce Kovačica. Všetci zdôraznili význam akcie, do ktorej sa zapojila aj Kovačická obec. V ten istý deň v kabinete pre informatiku prebiehala súťaž žiakov zo všetkých základných škôl vo videohre Super Collector. Pre najlepších a tvorcu hry Obec Kovačica zabezpečila vecné odmeny. V predsieni ZŠ Mladých pokolení bola naochrany životného inštalovaná výprostredia, baníctva stava výtvarných a územného pláprác a makiet na novania, Ministertému ochrany žistva osvety a vedy, votného prostreFondu bratov Rocdia. Pred tlačovkefellerovcov, Veľkou a súťažou orvyslanectva USA v ganizátori za asisBelehrade, USAID, tencie Denisa Denis Dudáš, autor Inštitútu pre udržaDudáša pred videohry Super Collector teľné spoločnosti, vchodom do buspoločnosti Telenor, OBSE, Pro- dovy základnej školy zasadili gresa / UNOPS a Stálej konfe- strom. Aj týmto symbolickým rencie miest a obcí. činom spojili nové technológie s Tlačovku viedla Martina Mar- významom ekológie. ková-Sekulićová a hovorili ešte aj učiteľka Božena Papová, predJán Špringeľ

Komu sa nelení, tomu sa zelení N

a tlačovke v ZŠ Mladých pokolení v Kovačici 11. októbra pedagógovia a obecní funkcionári vyzvali záujemcov, aby esemeskami hlasovali za videohru Denisa Dudáša Super Collector. Kovačická obec sa týmto projektom zapojila do kampane Vedomosťami za Momentka z tlačovej konferencie udržateľný rozvoj. Green Games hlasovanie za naj- hudobné znalosti a zručnosti. „Prostriedky zozbierané v SMS lepšiu videohru s ekologickým odkazom pre školákov a stre- hlasovaní sú určené na rozvoj a doškolákov v Srbsku zorganizo- vzdelávanie talentovaných invalo belehradské združenie Okto- formatikov. Víťazov vyhlásia v pus. Medzi 60 miest a obcí za- novembri. Šampióni okrem pojených do Green Games pat- osobných cien získajú i vtáka rí i Kovačica. Na sklonku minu- robota, prípadne Arteko robota lého školského roku videohru na recykláciu odpadu,“ zdôraznila vymyslel vtedajší siedmak Denis Mr. Biljana Biba Vickovićová zo združenia Oktopus, spoluautorDudáš z 8. 1, ktorý hovorí: „Prvýkrát som Game-master. V ka spomínaných elektronických hre Super Collector v popredí je robotov. Vickovićová podčiarkla, že sa „žiak“ SuperDeniss, ktorý získava body – peniaze, a zároveň pre- súťaž Green Games organizuje v chádza do nasledujúcej úrovne. rámci kampane za udržateľný Túto hru nebolo ľahko urobiť. Ro- rozvoj pod záštitou Ministerstva bil som ju zo dňa na deň celý týždeň, presnejšie vo večerných a EDDA WOLFOVÁ Z nočných hodinách, keď som mal TÜBINGENU NEĎAviac času. Hlavnými pomocníkmi LEKO STUTTGARTU mi boli návody z youtube a prosa po skončení Teolofesorka Darina Poliaková. Okrem gickej fakulty v júni futbalu najradšej trávim čas pri tohto roku vybrala na počítačoch a mám rád informapúť do Jeruzalema tiku. Ako osemročný som účinpešo! Na chrbte nosí koval v Požarevci na medziná50-kilogramový kufor rodnom turnaji v malom futbaso spacákom a v prale. Na letných pionierskych turvej ruke dlhú palicu. najoch v malom futbale v KovaKaždý deň prejde okočici patrím medzi tých, ktorí zílo 30 km. Podľa presne skavajú ceny za najlepšieho hránaplánovanej trasy cez ča. Futbalom sa v mojej rodine leto prešla dobrú časť zaoberali otec, starý otec a praRakúska, Slovenska, dedo. Fanúšikujem Slávii a CrveMaďarska a Chorvátsnej zvezde,“ predstavil sa v krátka, a v októbri sa ocitla v Srbsku. Nocovala v Báčskej Palanke, Beočíne, Sriemskych Karlovciach a 17. októbkych črtách na konferencii pre ra večer sa zastavila v Starej Pazove. Na fare stredoškolákom, ktorých náboženstvo učí Anna Šilerová, ponovinárov Denis Dudáš. rozprávala, že do Jeruzalema sa chce dostať na Vianoce. Na jar sa loďou vráti do Talianska a ďalej zasa pešo Profesorka a mentorka D. Podomov. Na cestu si denne berie pol litra vody, dva vegetariánske sendviče a trochu ovocia. Dlhšie zastávliaková pochválila húževnatosť a ky má len vtedy, keď si potrebuje oprať odev a trochu sa zotaviť. Nocľah si hľadá len v kláštoroch a na fazanietenosť svojho zverenca, rách, kde si pýta aj pečiatku do notesa. V Starej Pazove nocovala u Verešovcov. lebo pri tvorbe hry dokázal dať kv dokopy informatické, výtvarné a

27. 10. 2012

43 /4514/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ARCHÍVU SEAVC

Koľko hostí, toľko na fare radostí niha hostí na fare staropazovskej je ďalší rukopisný poklad, ktorý bol prednedávnom vrátený „domov“ – teraz už priamo do archívnej ohňovzdornej skrine. Je svedectvom doby, dianí a prítomnosti jednotlivých osôb pri rozličných príležitostiach a návštevách. Do tohto zošitu A5 formátu obsahujúceho 174 strán v tvrdej väzbe s obálkou hnedej farby záznamy boli písané od 28. januára 1906 do 9. júla 1950. Vlastne Knihu hostí otvoril pazovský kňaz Vladimír Hurban (1850 – 1914) počas návštevy Jozefa Holúbeka (1883 – 1956), právnika, spisovateľa a prekladateľa, ktorý do Pazovy prišiel s kama- VHV na lavičke pred pazovskou farou rátom Jurajom Nôtom. Strany sú plné podpisov už v prPrivítali ho, okrem Hurbanovcov, podpísaní Simeon Dollinay, Ka- vom roku (11 strán), ale chybujú tuška Dollinayová a Štefánia Mi- záznamy o dôvodoch návštev. Už chalcová. O štyri dni neskôr na pa- rok neskoršie, presnejšie 24. nozovskej fare pobudol Ján Lajčiak vembra 1907, vznikol jeden do(1875 – 1918), teológ, slovenský fi- kumentárny záznam Pri príležilológ a teoretik kultúry so spolu- tosti vymenovania pána Vladimíra Hurbana za katechétu staropapracovníkmi. zovského veselá skupinka sa pekne zabáva – a nasledujú podpisy… Kniha hostí na pazovskej fare prakticky obsahuje asi 2 000 podpisov. Preto nie náhodou vládne mienka, že na tzv. Hurbanovskú faru do Pazovy chodieval veľký počet významných osobností z duchovného, kultúrneho a všeobecne národného života. Na túto faru prichádzali významní cirkevní hodnostári rozdielnych konfesií. Spomenieme tu len Dr. Juraja Janošku, prvého generálneho biskupa Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, zároveň spisovateľa, predsedu Matice slovenskej a signatára Pohľadnica – zoznam hostí Martinskej deklarácie. na fare z roku 1902

27. 10. 2012

43 /4514/

HLAS ĽUDU

Okrem Hurbanových rodákov Svetozára Hurbana Vajanského a Vladimíra Roya na pazovskej fare pobudli aj Janko Šafárik, muzeológ, Ján Bázlik, zostavovateľ Evanjelického funebrála, Ján Kvačala, cirkevný historik, Martin Kukučín, spisovateľ, Štefan Krčméry, básnik, kritik a publicista, Andrej Bagara, riaditeľ, a Jozef Kello, herec činohry Slovenského národného

Farári na farských schodoch

slúžení a uhostení od našej energickej mamy, ktorá všetko zariadila, lebo my traja, otec, sestra a ja sme mali iné povinnosti s hosťami: zabávať ich a rozprávať sa s nimi.” Tento zošit plný rozličných rukopisov a krátkych veselých záznamov býval na stole azda len počas pekných chvíľ. Keď na fare bolo smutno, napríklad v čase smrti VHV otca a matky, táto kniha bola zavretá (niet záznamov, kto na faru prišiel vyjadriť sústrasť). Táto „kniha” zároveň prezrádza družnosť VHV-eho. Keď fara bola plná hostí, VHV sa pravdepodobne cítil veselšie. To vidno zo záznamu zo 4. augusta 1948, keď oslavoval svoje 64. narodeniny. Do Knihy hostí napísal jediné slovko – SÁM! Na Vladimíra roku 1950 meniny oslavoval so sestrou a rodinou Grbin. Na Ľudmiline narodeniny (8. júna 1950) podpísaná zostala len Zuzana Đurićová. Posledný dátum v tomto záznamníku vznikol 9. júla 1950, keď Ružica Naterová doniesla pozdrav zo Záhrebu od kamarátov Dragice Kornfoldovej a Antonija Mikovića. O dva a pol mesiaca, presnejšie 28. septembra 1950 Vladimír Konštantín Hurban, farár pazovský a náš známy dramatik, zavrel oči navždy. Zostalo nevy-

divadla, Milan Žarnovický, dramatik… Z knihy vidno, že sa na tejto fare počas druhej svetovej vojny skrýval chorvátsky spisovateľ Gustav Krklec a uvádzajú sa aj mená iných významných osobností bývalej Juhoslávie, Česka, Rakúska, Nemecka, Maďarska, Poľska a Ruska. „Škoda, že sme až v roku 1906 založili Knihu hostí na fare pazovskej, ktorá svedčí o tom množstve našich hostí a priateľov. Keby sa taká kniha Záznam na strane 172 v Knihe hostí bola založila tu už od roku 1874, keď prišiel môj otec písaných 14 strán, a tak Kniha do Pazovy ako mladý 24-ročný hostí na fare staropazovskej z čias farár, to by bola celá knihovňa,” na- úradovania farárov Hurbanovcov písal v článku My štyria VHV, a po- bola do dnešných dní zavretá. kračoval: „Všetci tí hostia, ktorí sa ocitli na fare pazovskej, boli vyKatarína Verešová

Miroslav Muč

aji: Ešte jede

Aj veverička Suzana Mandáčová: hľade na tú po pri a sa usmiev nároch. šťavnatú krásu na ko

n úsmev a za

čína sa oberač

ka.

Plody jesene eli v akvar

ými fare vodov už na iž č i m ý ili to arelov resliť akv sť náročné. Zist žiaci 2. c o d u k je o ro i bami školskéh a Čajaka v Báč to h to n u á k J t tú ia ly a č za boh j ško maľovali ákladne triedy Z vci. Kreslili, čiže och a zber jetro ad skom Pe šich ovocných s ta Loa eľka Vlas to n it v č u ň e h ic jes h a ý ia t c ovo slala c senného ám ochotne za nom ďan a menová Našim Petrovč vyda. c to rá ie p t ť s ä á p ali, a ak aj v kujeme varely inšpirov k a prárené ám svoje zašlite n ce.

á Maja Vrbovská: Jablk na strome, jablká pod stromom.

Robertina Puck o: Je stromom na to na žko čaká pod jsladučkejšie jabĺ čko.

beráme hrozno, o lo re z o D : ová Una Žilić nám pomáhajú. y a aj vtáčk

aj jablká,

Októbrové akvarelové pozdravy vám zasielajú aj A. Francistyová a J. Strakúšeková 27. 10. 2012

43 /4514/

HLAS ĽUDU

obzory1:0 23.10.2012 15:16 Page 1

Nový Sad 27. 10. 2012 Ročník XXIX Číslo 10/341 PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

K U LT Ú R A NOBELOVA CENA ZA LITERATÚRU

Nobelov výbor ocenil „halucinačný realizmus“ čínskeho autora aureátom tohtoročnej Nobelovej ceny za literatúru sa stal 57ročný čínsky spisovateľ Mo Jen. V Štokholme to oznámila švédska Kráľovská akadémia vied, ktorá ho ocenila za jeho knihy, „ktoré svojím halucinačným realizmom spojili miestne ľudové príbehy, dejiny a súčasnosť“. Tohto spisovateľa, vlastným menom Kuan Mo-jie, ovplyvnil Márquezov magický realizmus. Sám sa venuje spoločenským témam Laureát tohtoročnej Nobelovej a často ho prekladajú ceny za literatúru Mo Jen do cudzích jazykov. Jeho štýl označujú často kritici jinu okupovali Japonci a chuaj termínom čínsky magický dobní sedliaci ledva prežívali. V realizmus a prirovnávajú ho aj k roku 1987 sa tento román stal autorom, akými sú: Franz Kafka predlohou vojnového filmu Čera Joseph Heller. Patril k tohto- vené pole, za ktorý režisér I-mou ročným favoritom na ocenenie. Čang v roku 1988 na medzináMo Jen prvýkrát zažiaril svo- rodnom festivale v Berlíne získal jím románom z roku 1987 na- hlavnú cenu. zvaným Hong gaoliang jiazu (Červený cirok), ktorý je príbe- KTO JE MO JEN Mo Jen sa narodil v hom lásky odohrávajúcom sa v provincii Šan-tung počas vojny roku 1955 v provincii s Japonskom. Autor podáva di- Šan-tung na severovoké desaťročia 20. storočia, východe Číny. Jeho keď v Číne pôsobili banditi, kra- rodičia boli drobní farmári, počas Maovej kultúrnej revolúcie opustil ako dvanásťročný školu a pomáhal rodičom, neskôr pracoval v miestnej rafinérii. Následne vstúpil do čínskej Ľudovo-oslobodzovacej armády a začal podrobnejšie sledovať literatúru. S písaním začal už ako vojak, vo veku 20 rokov. V 24 rokoch dostal

miesto učiteľa na úrade pre literatúru Vojenskej akadémie pre kultúru. Svoj prvý príbeh publikoval v roku 1981. Ako sme už spomenuli, Mo Jen je jeho pseudonym, ktorý znamená „nevrav“. Autor si ho údajne vybral preto, že vo svojich knihách chce hovoriť viac, ako by Číňania radi počuli. Celý život prežil na vidieku. Je autorom viac ako stovky krátkych príbehov a celého radu noviel a patrí medzi najprekladanejších čínskych spisovateľov v zahraničí. Pritom je i nositeľom viacerých literárnych cien. Ako držiteľ tohtoročnej Nobelovej ceny za literatúru získal finančnú prémiu osem miliónov švédskych korún (930-tisíc eur). MO JEN sA VEľMI POTEšIL Čína má mnoho veľkých spisovateľov, ktorí majú čo povedať zvyšku sveta, – vyhlásil tohtoročný laureát. „Bol som veľmi rád, keď som počul správu o udelení ceny,“ citovala laureáta polooficiálna tlačová agentúra China News Service z jeho domovského mesta Kao-mi vo východnej Číne. „Avšak nemyslím si, že získanie ceny niečo znamená,“ povedal. „Myslím si, že Čína má mnoho veľkých spisovateľov a ich práce by svet tiež prijal,“ zdôraznil Mo Jen. Nobelovu cenu za literatúru už v minulosti, v roku 2000, získal iný Číňan Kao Sing-ťien, ktorý však nie je občanom Čín-

Prehľad Nobelových cien za literatúru od roku 2000 2000 – Kao Sing-ťien – Čína / Francúzsko 2001 – Vidiadhar Surajprasad Naipaul – Trinidad a Tobago 2002 – Imre Kertész – Maďarsko 2003 – John Maxwell Coetzee – JAR 2004 – Elfriede Jelineková – Rakúsko 2005 – Harold Pinter – Spojené kráľovstvo 2006 – Orhan Pamuk – Turecko 2007 – Doris Lessingová – Spojené kráľovstvo 2008 – Jean-Marie Le Clézio – Francúzsko 2009 – Herta Müllerová – Nemecko 2010 – Mario Vargas Llosa – Peru 2011 – Thomas Tranströmer – Švédsko 2012 – Mo Jen – Čína skej ľudovej republiky, ale emigrant s občianstvom francúzskym. Peking vydávanie jeho kníh, kriticky namierených voči režimu, zakázal a od udelenia Nobelovej ceny sa dištancoval. Teraz sa očakáva priaznivejšie prijatie ocenenia zo strany čínskej vlády, komentovala agentúra AP. V ostatných piatich ročníkoch odovzdávania týchto prestížnych cien dominovali európski spisovatelia, naposledy švédsky básnik Tomas Tranströmer. M. Ď.

obzory2_3:0 23.10.2012 15:17 Page 4

ROZHOVOR S ÚSPEŠNOU BRATISLAVSKOU PETROVČANKOU

Medzi divadlom a každodennosťou lavovlasé dievča z Kňazovej ulice v Petrovci. Špičková recitátorka, ktorej umelecký prednes odborným porotám v niekdajšej veľkej Juhoslávii vyrážal dych. Vynikala zvláštnym šarmom, oplývala pozitívnou energiou. Svojou nevšednosťou upútala pozornosť každého. Od malička mala nesmierne rada divadelné dosky. Nechybíme azda ani keď povieme, že na doskách petrovského Ochotníckeho divadla VHV odrástla, vyprofilovala sa na perfektnú herečku. Avšak to nepokladala za vrchol kariéry. Nezaspala na vavrínoch. Po rokoch strávených za hranicami – úspešná, ba vynikajúca kariéra. V súčasnosti sebavedomá, úspešná dáma, vyžarujúca zvláštnym šarmom. Na vlastné nohy sa postavila hneď po príchode na štúdiá divadelnej dramaturgie do Bratislavy a neroztriasli sa jej ani po tom, keď brány školy opustila a ocitla sa na voľnej nohe. Vždy sa riadila predsavzatím, že všetko sa dá, len treba chcieť a vedieť, ako na to. Neodmietala žiadnu možnosť – lektorovanie v kreatívnych dielňach striedala s písaním divadelných hier a televíznych scenárov, režírovanie s redaktorčinou v divadelnom časopise. Domov sa vždy rada vracia. Petrovec zbožňuje. Možno aj preto neodmietla našu nečakanú návštevu 3. októbra, hoci práve dolaďovala posledné kroky pred cestou do Južnej Kórey, do Soulu, na Medzinárodný festival performatívneho umenia, na ktorom sa prezentovalo slovenské divadlo. Pri kávičke nás voviedla do širokého spektra náročnej činnosti Divadelného ústavu, ktorý ako riaditeľka drží pevne v rukách. Sedeli sme v salóne oplývajúcom minulosťou, či vlastne v zrekonštruovanej pracovni Janka Borodáča, prvého slovenského režiséra a zakladateľa profesionálneho divadla na Slovensku, ktorú Divadelný ústav získal ako pozostalosť po umelcovi. Jeho pracovňa s kompletným mobiliárom a knižnicou nestratila na pôvodnej podobe a v súčasnosti plní funkciu muzeálnej zbierky. Tak teda vis-à-vis s Vladislavou Fekete, petrovskou rodáčkou, úspešnou riaditeľkou Divadelného ústavu v Bratislave, modernej európskej inštitúcie založenej v roku 1961, ktorej poslaním je slovenskej verejnosti poskytovať komplexné informačné služby v oblasti divadla. Od roku 2006 táto historicky najmladšia šéfka Divadelného ústavu stojí na jeho čele. Chce či nechce, zapustila korene. Otázky boli takmer zbytočné, zahrnula nás kopou informácií, údaje sa sypali ako z rukáva. – Divadelný ústav zoskupuje všetky moje záujmy pod jednu strechu. Je to svet kníh, divadelnej minulosti, prítomnosti a budúcnosti, svet performatívnej tvorby a myslenia o divadle. Poznala som tu väčšinu ľudí už od školy, keď som v knižnici a v študovni presedela dlhé hodiny, – rozprávala plynule, pekne, ešte stále mäkko, nie tvrdým bratislavským slangom. Vladislava brala výzvu za výzvou. Nikdy nezaváhala. A keď sa jej naskytla tá posledná – stať sa ria-

24/II

diteľkou Divadelného ústavu? Nemôžeme sa tejto Zbierky galerijnej a muzeálnej hodnoty. V súčasotázke vyhnúť, nepochopte to predsa ako narážku, nosti sa akcent kladie na kompletnú informatizátaká mladá a riaditeľka? ciu a digitalizáciu fondov a zbierok. – Povedala som si, že to môže byť pre mňa nová Je ešte nejaká činnosť, toľko toho ste nám už etapa, ďalší posun. Mala som vtedy tridsaťtri, veľa uviedli. rôznych aktivít za sebou a vedela som, že energia – Nevymenovala som ešte ani približne všetko, na podobný krok mi určite nechýba. Rok predtým čo tu robíme. Neodmysliteľnou funkciou našej insom už v Divadelnom ústave pracovala na Odde- štitúcie je informačno-prezentačná aktivita, ktorá lení edičnej činnosti. Keďže som získala podporu sa uskutočňuje v rámci multimediálneho priestokolegov, rozhodla som sa do toho ísť a veriť si. Stá- ru Štúdia 12, kde prezentujeme súčasnú slovensle zdôrazňujem, že ja tu nie som sólo hráč. Za mo- kú a európsku drámu i divadlo, organizujeme sejimi úspechmi sú aj úspechy komináre, kolokviá, workshopy, legov a naopak. scénické čítania; vo svojich Keď sme vás vyspovedali o ďalších aktivitách zabezpetakých viac osobných záležitosčuje Divadelný ústav domáce tiach, prezentujte nám skrátka a zahraničné výstavy, analyčinnosť Divadelného ústavu, ak tické a štatistické ukazovateje vôbec možné zhrnúť ju do niele o divadle a systematicky inkoľkých viet. formuje verejnosť o divadel– Divadelný ústav zastáva ných podujatiach organizoniektoré špecializované funkcie, vaných na území Slovenska či vďaka ktorým sa zaraďuje k orv zahraničí. Ponúka aj služby ganizáciám s jedinečným poknižnice, videotéky, fonotéky, ľom pôsobenia. Táto celosloprezentačné štúdium fondov venská odborná inštitúcia v a zbierok, rešeršné služby, repriamom riadení Ministerstva prografické služby, výstrižkokultúry Slovenskej republiky vú službu, predaj domácej a sa zaoberá komplexným výzahraničnej divadelnej literaskumom, dokumentáciou a túry v Informačnom centre poskytovaním informácií vo PROSPERO. Za svoju vydavavzťahu k divadelnej kultúre na teľskú (pôvodnú teatrologicSlovensku od vzniku prvej prokú i prekladovú) a výstavnú fesionálnej scény v roku 1920. činnosť Divadelný ústav zíVo svojej odbornej činnosti sysskal niekoľko významných tematicky zhromažďuje, ve- Mladá a úspešná – riaditeľka ocenení. Musím spomenúť decky spracováva a sprístup- Divadelného ústavu v Bratislave ešte toto – už niekoľko rokov ňuje zbierkové, archívne a do- Vladislava Fekete je ústav hlavným organizákumentačné fondy z histórie a torom Festivalu inscenácií súsúčasnosti slovenského profesionálneho divadla, časnej slovenskej a svetovej drámy Nová dráma / spravuje kultúrne dedičstvo v oblasti divadelnej kul- New Drama, spoluvyhlasovateľom súťaže pôvodtúry na Slovensku a zabezpečuje komplexný innej dramatickej tvorby DRÁMA a Dramaticky mlaformačný systém o profesionálnom divadle v ob- dí. lasti divadla a ďalších druhov dramatického umeS vaším príchodom na post riaditeľky ste uviedli iste nia (opera, balet, scénický tanec, bábkové divad- aj nejaké novinky. Keby nie, priečilo by sa to vašej krealo a iné umelecké formy) na Slovensku. Prioritou tívnej, tvorivej činnosti. ústavu je dokumentačná, zbierkotvorná a vedec– Samozrejme, od začiatku som mala jasnú kovýskumná činnosť, ktorá zahrňuje bádanie v ob- koncepciu a vedela som, ktoré segmenty činnoslasti slovenského divadla, rieši vedeckovýskumné ti Divadelného ústavu treba posilniť, ktoré naúlohy, spolupracuje na vedeckovýskumnej činnosti štartovať od nuly a ktoré reformovať. Preto som v partnerských inštitúcií v oblasti divadelnej kultú- roku 2007 založila Centrum výskumu divadla, ktory na Slovensku a v zahraničí, významne sa anga- ré neskôr získalo akreditáciu Ministerstva školstva žuje v organizovaní odborných sympózií, seminárov, na výskum a vývoj a ktoré sa stalo významnou platkolokvií a iných foriem prezentácie vedeckový- formou pre vedeckú a výskumnú činnosť v oblasskumnej činnosti, sleduje, skúma a hodnotí slo- ti divadelnej histórie a teórie, sústreďuje sa na obvenskú divadelnú produkciu. Dokumentačný seg- lasť dejín slovenského divadla a drámy, vytvára moment činnosti Divadelného ústavu znamená sys- derné metódy na ich analytické spracovanie, tematické zhromažďovanie, spracovávanie, ochra- upresňuje terminológiu divadelných reálií a poňovanie, uchovávanie a sprístupňovanie zbierok menúva pozíciu slovenského divadla a drámy v strea fondov, ktoré sú klasifikované do štyroch skupín: doeurópskom kontexte. V tom istom roku sa stal Dokumentačné fondy, Archívne fondy a zbierky, Divadelný ústav spoluzakladateľom projektu MoKnižničné, audiovizuálne a multimediálne fondy, nitoring divadiel na Slovensku, s cieľom informovať 27. 10. 2012

43 /4514/

HLAS ĽUDU

obzory2_3:0 23.10.2012 15:17 Page 5

KNIHY divadelnú a širšiu kultúrnu obec o aktuálnom divadelnom dianí na Slovensku a prezentovať komplexné analýzy divadelných sezón; výstupy odborných hodnotiteľov tvoria on-line databázu a archív komplexného pohľadu na divadelnú sezónu v jednotlivých divadlách. Od marca 2007 vydávame aj mesačník o divadelnom dianí a umení na Slovensku kød – konkrétne o divadle obsahujúci recenzie aktuálnych divadelných inscenácií slovenských divadiel, rozhovory o divadle, portréty slovenských tvorcov, profily a programy slovenských divadiel, informácie o divadelných festivaloch, knihy o divadle, nové divadelné hry a preklady. Ale mojím prvoradým zámerom, ktorý sa mi aj podarilo zrealizovať, bolo publikovať knihy z divadelnej histórie, ktoré na Slovensku absentovali. Jedna za druhou vychádzali publikácie Dejiny slovenskej drámy 20. storočia, Divadelná architektúra na Slovensku, Podoby slovenského tanečného umenia 1920 – 2010, Opera na Slovensku 1989 – 2010 vo svetle inscenačných poetík, Divadelný ústav 1961 – 2011, súborné diela slovenských dramatikov, teatrológov, kritikov... ale aj mnohé prekladové odborné publikácie. Takisto sme vypracovali on-line databázu IS THEATRE.SK, ktorá je nasýtená informáciami o divadle na Slovensku, zapojili sme sa do rôznych medzinárodných projektov financovaných zo zdrojov EÚ atď. Môžem spokojne konštatovať, že sa u nás pracuje na stopäťdesiat percent. Mám dojem, že by sme sa mohli zhovárať celé hodiny a nezunovalo by nám. Činnosť takejto svetovej ustanovizne sa predsa nedá zhrnúť do niekoľkých viet, ale vaše očakávania z nekaždodenného zájazdu do Kórey, s ktorým sa môžu pochváliť len špičkové divadlá, možno áno. – Od festivalu PAMS očakávam skutočne veľa. Bude to veľká prezentácia, na ktorej spolupracujú Divadelné ústavy krajín Vyšehradskej štvorky, s ktorými nás aj inak spájajú bilaterálne zmluvy o spolupráci. Vzhľadom na vzdialenosť a istú exotiku, ktorá sa viaže k Ázii, myslím si, že môže vzniknúť jedinečné stretanie kultúr. Z pochopiteľných – finančných – dôvodov nemajú naši umelci možnosť pravidelne navštevovať takéto vzdialené podujatia, takže predpokladám, že sa šance zhostia s nasadením a s otvorenou mysľou. Na nás je prichystať zázemie a otvoriť ďalší komunikačný kanál. Na uvedenom projekte sme pracovali vyše roka, získali sme strategický grant Vyšehradského fondu, ako aj prioritnú podporu Ministerstva kultúry Slovenskej kultúry. Sú to významné projekty, ktorými sa posilňujú nielen divadelné kontakty, ale aj spájajú rôzne kultúry. Aktivity takejto jedinečnej svetovej inštitúcie sa skutočne nedajú zhrnúť do mála priestoru. Boli sme priam ohúrení takou širokospektrálnou činnosťou jednej ustanovizne. Ak nám osud vyrežíruje znovu také náhodilé stretnutie, dopovieme si to nedopovedané a, samozrejme, opýtame sa na ďalšie plány, zájazdy, inovácie. Za rozhovor vďačí anna horvátová Snímka: jasmina pániková 27. 10. 2012

43 /4514/

Vyšla ďalšia Jančovicova knižka o dolnozemských Slovákoch (JANČOVIC, Ján: Pretvorili dolnozemskú rovinu. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, s. r. o., 2012) ásluhou širokej publikačnej činnosti o zahraničných Slovákoch, najmä dolnozemských, je meno publicistu a spisovateľa literatúry faktu Jána Jančovica medzi čitateľmi zaujímajúcimi sa o túto problematiku dobre známe nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Po nespočítateľnom množstve článkov v novinách, časopisoch a vedeckých zborníkoch je teraz autorom už piatej knižky, ktorej obsah sa týka dolnozemských Slovákov. Ním publikované údaje o nich sú mnohokrát objavené a odborníkmi citované. Aj v tomto najnovšom diele, ktoré vyšlo uprostred leta a má názov Pretvorili dolnozemskú rovinu, autor pri viacerých uverejnených osobnostiach, napríklad pri jazykovedcovi Štefanovi Jančovičovi, spisovateľovi Pavlovi Michalkovi, bádaním v miestach ich pôsobenia a narodenia obohatil a rozšíril ich profil spresnenými a širšími údajmi o ich biografii. Celkovo Ján Jančovic osobnými návštevami a skúsenosťami, z prostredia, o ktorom píše a dôverne pozná, dáva dielu výnimočný charakter. Tak je to aj v tejto knižke, ktorej obsah má dve časti. V prvej Za chlebom a slobodou... uvádza biografické profily takmer sto osobností pôsobiacich na Dolnej zemi a zachytáva popri ich podiele na pretvorení Veľkej uhorskej nížiny aj ich životné príbehy. Predstavuje v nej obraz života slovenských intelektuálov, vynálezcov, odborníkov, kultúrnych činovníkov, formovateľov slovenskej národnej kultúry, ktorí boli priekopníkmi skultúrnenia dolnozemskej roviny. Všetci uvedení svojím novátorským dielom v oblasti kultúry, vzdelávania, prírodných a pôdohospodárskych vied pomáhali dolnozemským Slovákom nielen prežiť, ale hlavne pozdvihnúť ich duchovnú a hmotnú úroveň, a tak zachovávať u nich národné povedomie a dodnes zachránené kultúrne dedičstvo. Autor knihy takto pre čitateľa prístupnou formou vykresľuje jednotlivé osobnosti a ich prínos v rôznych odboroch ľudskej činnosti pre slovenskú diaspóru na Dolnej zemi. Kým v prvej časti využil dostupnú literatúru, dobové periodiká a tiež archívne pra-

HLAS ĽUDU

mene, v druhej časti využil svoje výskumné cesty a na mieste osobné poznanie histórie a súčasný život Slovákov žijúcich na dolnozemskej rovine, rozprestierajúcej sa na území Maďarska, Rumunska, Srbska a Chorvátska. Tu s názvom Od predkov k potomkom uverejňuje najnovšie ním objavené historické a súčasné skutočnosti, ktoré súvisia so životom Slovákov v uvedených krajinách. Z ich obsahu vidieť, že autor má túto problematiku nielen naštudovanú, ale že väčšinu materiálu pozoroval, získal a priniesol priamo z dolnozemského terénu. Podstatný obsah druhej časti je vyplnený príkladmi, postrehmi, reportážami a profilmi súčasníkov, ktoré nadväzujú na prvú časť tým, že kým prvé významné osobnosti učili prvých Slovákov usadených na Dolnej zemi vzdelanosti, kultúre, racionálnemu hospodáreniu, generácia, ktorá pod ich vplyvom a ich skoršou zásluhou tam vyrástla, od konca 19. a začiatku 20. storočia, má už svojich vzdelancov a sebavedome si zabezpečuje a riadi svoj národný život, svoju kultúru, spravuje obce, mestá i hospodárstvo. Viacerí z nich zastávajú vo svojich krajinách významné celoštátne funkcie a mnohí ďalší stoja na čele slovenských organizácií a spolkov, čím svojim rodákom naďalej pomáhajú udržiavať hmotnú a duchovnú kultúru a národnú identitu. Množstvo z nich vyniká nielen vo vede, ale aj v umení, literatúre, pedagogickej činnosti, folklóre, poľnohospodárstve a tradičných remeslách. Obsah diela je veľmi poučný a inšpirujúci a čitateľom poskytuje množstvo zaujímavých a v nich aj autorom novoobjavených údajov a informácií. Knižka vychádzajúca v týchto dňoch vo Vydavateľstve Matice slovenskej v Martine je vhodne ilustrovaná fotografiami a prístupnou formou je určená nielen pre širokú čitateľskú verejnosť, ktorá nielen chce poznať dejiny a život dolnozemských Slovákov, ale môže byť vhodnou učebnicou a čítankou pre rôzne stupne škôl na Slovensku a v zahraničí. Ján Labát

III/25

obzory4_5:0 23.10.2012 15:18 Page 1

JUBILEÁ – Novinárstvo osobne: čo dalo, čo vzalo? – Je to robota, ktorú dodnes chcem. Pači sa mi kontakt s ľuďmi, ísť vyskúšať sa v žurnalistickom povo- medzi nich, zisťovať, čo chcú. Nalaní. Prišiel som do redakcie, ktorá zdávam sa, že naším poslaním je bola na výslní, cez ktorú sa premle- orientovať sa na naše prostredia, la, zvlášť pri Mikrofóne mladých, našich ľudí. Tí v rozhlase chcú počuť kopa nových ľudí. Za mnou už bola o sebe, svojom susedovi, svojej aleprvá, nie síce klasická novinárska skú- bo inej slovenskej osade. No, tu musenosť – chystanie správ z trhu. Na- sím aj niektorým spolubesedníkom, radil ma na to Ďuri Pucovský. Aj keď zvlášť tým, čo majú čo zasvätene poto nebolo žiadne novinárstvo, bol tu vedať, trochu i vyčítať: nerád sa vyzáväzok čosi napísať, prichystať, včas jadrujú na mikrofón, menom a priezviskom. Aby odovzdať. No, o nám o pár dní novinárstve som zase zazlievali, že čosi vedel, lebo už stále tí istí u nás od detstva rozhlarozprávajú. Na tie sáci chodili k nám. roky začiatkov si Otec bol veľmi zaspomínam i poddobre s Jožkom Šiľa toho, že sme pekom, často nás mohli cestovať po navštevoval Juraj celej vtedajšej JuTurčan, tiež Ján hoslávii, bez akýKopčok, takže som chkoľvek finančvlastne ani nepriných a iných obšiel do neznámeho medzení. A už prostredia: pol rozkeď som pri tom, hlasovej redakcie nemôžem nespoma vlastne už po- O minulosti a dnešku: menúť Jarmilu znalo. Rastislav Zorňan Cinkotskú ako šéf– Nasledovalo zakotvenie v športovej rubrike... ku, ktorá mala obrovské pochopenie – Na rozdiel od iných mladých, kto- pre mladých ľudí. Bola prísna, ale keď rí štartovali v Mikrofóne mladých, ja sa vyskytol problém, vedela ho riesom začal na športe, pod čo sa tiež šiť. Jej krédom bolo, že sme novipodpísali okolnosti: vtedajší športový nármi Rádia Nový Sad, že nemáme redaktor Pavel Urban ma už poznal mať žiadne pocity akejsi menejcenako kapitána Panónie, a Jaroslav nosti, lebo sme z menšinových reHrnčiar odišiel z rozhlasu za tajom- dakcií, že je na nás cestovať, hľadať níka lalitského Miestneho spolo- nových spolubesedníkov, témy. Žičenstva. Čosi vyše pol druha roka vot tie jej slová neraz potvrdil. Nesom honorárčil, aby ma potom pri- môžem povedať, že mi žurnalistika jali do stáleho pracovného pomeru. Boli to krušné roky, v ktorých som prešiel mnohé skúšky ohňom. Zasielali ma neúprosne všade: do terénu, na zápasy, zasadnutia, pojednávania, stretnutia... Teraz však, z tejto perspektívy, vidím, že to bolo múdre, hoci ma vtedy aj hnevalo. No starší kolega Urban mi stále dohováral: ak nerobíš, nenaučíš sa, nehovoriac o tom, že si aj druhí všimnú, že sa angažuješ a S kolegami v rozhlase vieš robiť.

RASTISLAV ZORŇAN ALEBO PÄŤDESIATKA AKO SEPTEMBER ŽIVOTA

Stálice do každého počasia a tie roky otvoril skutočne plno nových dverí.„Všade ma bolo, alebo ma aj všade je,“ len jedna z možných súvah utorkového, viac než hodinového rozhovoru s kolegom

Počas návštevy v Hlase ľudu

ci si, že všetko, čo je prirodzene krásne a vznešené, je ženského rodu, za tie desaťročia za sebou dokázal toho až-až. Najmä preto, že nikdy neváhal prejsť ďalšou výhybkou na novú záujmovú trať. V prvom rade novinár, ale aj divadelník, moderátor, hudobník, športovec, režisér, kuchár… Človek, ktorý má rád spoločnosť, ľudí, humor, družbu, cestovanie... Lebo sa z toho dá čerpať mnoho, následne priam tryskať gejzír nápadov, slovných a pracovných. Lebo informácie sú aj na to, aby sa odkladali a vo voľnej chvíli využili. Bez nich nevyžiješ: ani kedysi, ani dnes... Najmä keď je človek skúšaný okolnosťami času a tie sú i spôsobom meniť jeho predstavy na skutočnosť. – Z toho polstoročia je štvrťstoročie v novinárstve. Už je to dosť rokov na spomienky na začiatky. Bolo ťažko odísť z rodnej Lalite? Tým skôr, že si v nej ukončil základnú školu, hrával futbal, a v neďalekých Odžakoch absolvoval strednú právnickú?

Rastislavom Zorňanom. Koniec mladosti a leta a začiatok životnej jesene odštartoval 8. októbra ako príležitosť zaspomínať si, na chvíľku sa pristaviť v pracovnom, záujmovom a citovom zemepise, za niečím položiť bodku, za iným bodkočiarku, otáznik alebo výkričník, zhodnotiť tie kúštiky slávy alebo aj neslávy… Roky rokúce sa novinárstvom a mnohorakými záujmami úspešne plaví, vedomý si toho, že sa v živote všetci vydávame na rôzne túry, no nie všetky zákonite musia byť korunované úspechom. No vždy stoja za to. Keď ich človek chce. Predsa, na čele súpisky je jeho rozhlasová stálica: zručne narába nielen s mikrofónom, ale aj so zrkadlom. Vlastne, vie ho nastaviť tak, aby objavil krásu, prípadne obnažil zákutia našich prostredí, ale aj zvláštnosti tu- V predstavení Báči Pišta ze sálaša ristickej destinácie, či priebeh zápasu. Lebo najväčším re– Ani nie, lebo šlo o vlastný zámer portérskym kumštom je reportovať a rozhodnutie. Jednoducho, nevidel tak, aby sa dosiahol súzvuk medzi som tam perspektívu. Zhodou rôznovinárom a poslucháčom, aby dia- nych náhod, vyšlo to tak, že ma Panie – na ihrisku, veľtrhu, v tej-ktorej vel Ďurčiansky, ktorý vtedy bol vo venašej dedine… – precítil vedno s dení Šafárika, stretol v dedine a opýním. Čiže priblížiť reálnymi slovami tal sa ma, čo tam ešte robím a prereálnu skutočnosť. A už to je (aj) po- čo už nie som v Novom Sade. O pár slanie: veď naše prostredia sú nám mesiacov mi oznámil, že sa rozprávlastne prvým poslaním, nezabúda val s Jarmilou Cinkotskou, ktorá vtepripomenúť. dy šéfovala Slovenskej redakcii rozRozprávač a vtipkár, uvedomujú- hlasu, ktorá súhlasila, aby som prišiel

26/IV

27. 10. 2012

43 /4514/

HLAS ĽUDU

obzory4_5:0 23.10.2012 15:18 Page 2

JUBILEÁ čosi zobrala. No stálidvoch, ktoré režícou je, že od čias niekroval Samo Meddajších dodnes noviveď. Hoci som aj nári nemali ktovieaké režíroval pár platy, no v posledpredstavení, nených rokoch to ide myslím si, že som dolu vodou. režisérom: som – Okrem športu hercom ochotnísú tu aj pracovné kom. V tej monozáujmové oblasti dráme Báči Pišta iné... ze sálaša ešte stá– Hneď na začiatku le hrám, vždy som si obľúbil turistiinak. Boli sme neku, hádam preto, lebo dávno v Čelaremi umožňovala cesve, a mám v plátovať, spoznať kopu Počas promócie ne postupne nanových ľudí. Politiku v vštíviť s ňou čím časoch začiatkov mali na starosti viac slovenských osád. Bol som i v Béskúsení redaktori: Pavel Širka, Marci kešskej Čabe a inde. Ide o veľmi Benka, Ján Kopčok... Keď sa dívam z dobrý text Jána Salčáka, v ktorom tejto perspektívy, dnes som starší než kopu toho povedal: je to prierez, reoni vtedy, no napočúval som sa trospektíva takmer všetkého, čo sa toho, koľko sa narobili. Boli to zlaté našim ľuďom udialo v minulom stočasy, keď v redakcii bolo takmer ročí, najmä jeho druhej polovici. päťdesiat ľudí, teraz nás je trikrát me- Predstavenie veľmi oslovilo divánej. Degradácia celej spoločnosti sa kov v Palárikovej Rakovej a v Tisovprejavila aj na nás, aj v tomto ká- ci, napriek istej jazykovej bariére. drovom ohľade, na počte pracovní- Po predstavení v Rakovej sa mi dokov. Nespomínam si najlepšie na tie časy, keď sme vyložene boli v rámci RTS a je paradoxom, že dodnes máme jej systematizáciu, platnú už mnoho rokov. A paradoxom bolo i to, že viacerí šéfovali alebo dokonca aj generálny riaditeľ Tijanić „gazdoval“ so strednou školou, a ja som si, kým som neabsolvoval vysokú školu, nemohol so stredoškolským vzdelaním ani nárokovať čo len na redaktorské miesto, aj keď redaktorskú robotu robím už vyše 20 rokov. Teraz čakám ešte vyše roka na nostrifikáciu diplomu. Hádam i to bude jedného dňa. – Okrem stáleho otvárania dverí v teréne, je tu i otváranie nejednej kultúrnej komnaty: divadelnej, režisérskej, moderátor- V spoločnosti s kolegyňou a rovesníčkou Annou skej... Francistyovou v zákulisí – Divadlu som sa upísal už v zá- pivnického festivalu kladnej škole, ako siedmak, keď sme prichystali veľmi dobré predstavenie: konca obrátila jedna starenka so Nušićovu Svetovú vojnu. Už vtedy sa slovami: Pane, ja som nikdy v živote mi zapáčilo prevteliť sa do inej oso- toľko pravdy v divadle nepočula. Hoci by a byť istý čas, hodinu alebo aj viac, sú tie slová viac na Janovu adresu, ktosi iný. Mňa práve tá transformá- pekne mi bolo ich počuť. Lebo predcia zaujala. Po návrate z vojenčiny stavenie splnilo vlastné poslanie, bolo tu predstavenie Dušana Pár- diváci sa vžili s nami. nického podľa Paparhaiho predlohy – A moderovanie? Smetisko a kataklizma, ktoré vlastne – Tu sa musím priznať, že mi kobolo nábehom k avantgarde. V Ša- lega Paľo Urban bol v istom zmysle fáriku som hral Jánošíka podľa Vi- slova v tom vzorom: mal tú smelosť, valdiho, bola to krásna skúsenosť s tú potrebnú drzosť, spontánnosť Gabrielou Dudkovou. Ja som urobil vyjsť na javisko, rozprávať bez ostypredstavenia dve, hral som tiež v chu. Myslím si, že človek to buď má, 27. 10. 2012

43 /4514/

HLAS ĽUDU

alebo nemá v sebe. Neraz moderu- v súťažiach novinárov vo varení kojem s manželkou Karmenou, s ktorou tlíkov, získal som nejednu cenu za to. sa, keďže ide o dva typy moderova- No, najkrajšie sú kotlíky s kamarátmi. nia, vhodne dopĺňame. Najradšej Len keby lekári nezakazovali ten mám celovečerné programy, v kto- boží mok.... rých sa prejavuje priamy kontakt s – Kopa roboty, záľub, uznaní, publikom: keď na papieri mám dve spoločenských a iných. No nedá mi a poviem desať viet. Rád improvi- neopýtať sa na záver: ako si osobzujem. I moderone zažil tú päťdevanie je druh hesiatku? rectva: a hercovi – Azda trochu i veľa znamená, keď pesimisticky, hoci nahmatá tep puma doma kvôli blika, ktoré ho potomu karhajú. Všettom predstavením ko závisí od toho, s nesie. Obdivujem kým sa porovnávaOlivera Mlakara: v me. V porovnaní so jeho reláciách sa sedemdesiatpävšetko zdá byť jedťročným človekom noduché a ľahké. som mladý, v poTo len pre toho, rovnaní s mládežou kto to nepozná. V dnešnou, ktorá netom je háčik: keď raz nemilobohu to tak vyzerá, tak márni čas – som ty máš na to a si vlastne starý. Mydobrým majsslím si, že som v Spomienka z Detvy trom. Ja som vypodstate optimisrastal v inej dobe, keď sa mnohé ro- tom a že som donedávna bol vesebilo s elánom a zdarma. Bolí ma lým človekom. Nemám komplex z však, keď si ľudia nevážia túto robotu. šedivejúcich vlasov, no trochu mám Keď im do domu príde elektrikár a obavy z toho, čo prichádza. Zakázanapraví dve poistky, zoberie za to 2 li mi lekári kadečo, ja som si tiež sebe 000 dinárov, tak on je pán majster, kadečo zakázal, takže mi málo tých načim si ho vážiť. A čo my, čo sa za- životných dobrôt akosi zostalo. A keoberáme tým oveľa ťažším: slovom? – Zrejme to tak dlho i zostane. No treba sa pristaviť aj pri záľubách iných... – Hudba bola mojou záľubou už v detstve, s necelých trinásť rokov som hral prvú svadbu na tamburici, potom ešte asi desaťročie za spolok v Laliti. Brnkal som, alebo i dnes brnkám na gitare, viac za svoju dušu. Veľa rokov som bol členom speváckej skupiny v Šafáriku. Dcéra Anna je na tom oveľa lepšie s hudbou a sluchom odo mňa: práve sa zapísala na etnomuzikológiu. Má priam fantastický sluch. Aj Na jesennom veľtrhu: manželka Karmena má krásny kuchtenie ako výzva hlas a sluch. Aj syna Miša zaujala hudba, kúpil som mu basgita- ďže sme i začali s Paľom Ďurčianru, majú akúsi skupinu v Petrovci, kde skym, bol by poriadok, aby sme s ním chodí na gymnázium. Som tomu i skončili. Pri istej príležitosti vyhlásil: skutočne rád. A keď sa dcéra roz- No ten nebol veľmi múdry, kto povehodla študovať ten odbor hudobný, dal, že je staroba krásna. Dal by som povedal som jej, že bude robiť to, čo ja jeho na takých desať dní do mojej má rada, ale peňazí z toho veľa ne- kože, nech uvidí, čo to je... bude, takže aby hľadela, za koho sa vydá. Baví ma aj kuchtenie: už roky Za odpovede ďakuje: Oto Filip účinkujem na Novosadskom veľtrhu Snímky: O. Filip, archív autora

V/27

obzory6_7:0 23.10.2012 15:19 Page 9

MASMÉDIÁ VEDIEŤ OBJEKTÍVNE HODNOTIŤ TO, ČO MASMÉDIÁ PONÚKAJÚ

Médiá – súčasť každodennej reality dnešnej mládeže iet pochýb o tom, že masmédiá zaujímajú čoraz významnejšiu pozíciu v živote mládeže, ktorá jednak patrí k najpočetnejším užívateľom rôznorodých mediálnych technológií, zároveň je i najatraktívnejšou cieľovou skupinou pre mediálny priemysel. Konzumentský apetít mladých ľudí z nich skrátka činí primárne a vďačné publikum mediálneho prostredia. V tomto kontexte však značným negatívom môže byť rastúca potreba fungovania vo virtuálnom svete a odklon či zabúdanie na skutočný život.

MASMEDIÁLNA PREZENTÁCIA NÁSILIA Prezentácia násilia v masmédiách s jeho rozmanitými aspektmi, násilie a jeho dopad na osobnosť jedinca, ako i jeho prepojenosť s následným agresívnym správaním v reálnom živote je interdisciplinárnym problémom. Z množstva rôznych prístupov k účinkom mediálneho násilia možno stručne vymedziť teóriu sociálneho učenia a katarznú teóriu. Chápanie agresie ako naučeného správania je východiskom teórie sociálneho učenia. Napr. A. Suchý konštatuje, že sledovanie mediálneho násilia vedie k napodobňovaniu agresívnych vzorcov správania v reálnom živote. Teória katarzie vychádza z princípu, že sledovaním násilia ubúda odhodlanie detského diváka prejaviť vlastnú agresivitu, čiže agresivita je vybíjaná fantazijne. Známa je tiež téza habitualizácie, podľa ktorej vedie opakované vystavenie vizuálnemu násiliu k znecitliveniu a násilie sa začne vnímať ako normálne všedné správanie. Naopak téza stimulácie tvrdí, že sledovaním násilných mediálnych obsahov stúpa odhodlanosť k agresivite u recipientov (Suchý, 2007, s. 41 – 43). I keď je všeobecne známe, že osobnosti kultivované a výchovou k agresivite nedisponované nevyhľadávajú prezentáciu násilia (môže sa im však vnucovať prostredníctvom televízie, internetu, počítačových hier a pod.), ani situácie povzbudzujúce tendencie k agresii, časté sledovanie mediálne sprostredkovaného násilia vedie k frekventovanejšiemu agresívnemu správaniu, predovšetkým u jedincov osobnostne a mravne nezrelých. A. Suchý (2007, s. 38, 45) konštatuje, že mediálnym násilím či nadmerným sledovaním televízie všeobecne budú zrejme viac

28/VI

ohrozené tie deti, u ktorých už existuje predispozícia k agresívnemu správaniu. A táto dispozícia ich môže viesť k vyhľadávaniu násilných televíznych programov alebo všeobecne napr. k pasívnej forme odpočinku pred televíznou obrazovkou. Zobrazovanie agresivity v médiách môže byť spúšťacím námetom predovšetkým pre potenciálnych asociálov, avšak aj u normálne socializovaného jedinca spôsobuje zmeny v zmysle zvyšovania tolerancie voči násiliu. Následné zníženie citlivosti u ľudí voči násiliu v skutočnom, reálnom živote je teda veľkým a opodstatneným rizikom z hľadiska spoločenského i individuálneho. Odpoveď na otázku, či povzbudzuje násilie v médiách agresívne správanie a či spôsobuje reálne násilie v médiách reálnu agresiu v reálnom svete, L. R. Huesmann (1997, s. 86 – 87) vyargumentoval záverom zo zrealizovaných výskumných štúdií s deťmi: agresívnejšie deti sledujú viac filmov a televíznych programov s obsahom násilia, zatiaľ čo u dospelých bola takáto korelácia medzi násilným konaním a sledovaním násilia v médiách zaznamenaná iba zriedka. Citovaný autor pod násilím v médiách rozumie explicitné vizuálne znázornenie aktu fyzickej agresie jednej ľudskej bytosti voči druhej. Podľa P. Dinku (2008, s. 24 – 25) zobrazovanie násilia v médiách plodí reálne násilie a celý svet sa tomu len ľahostajne prizerá. Odvolávajúc sa na výskumy reflektujúce negatíva tohto javu, Dinka dáva do súvisu rastúci trend priestupkov, trestných činov (najmä u mladých a detí) s pribúdaním počtu scén a obrazov násilia v masmédiách. Je nutné však poznamenať, že „manipulácia médií je veľmi blízka násiliu, nie však fyzickému (aj keď ho môže vyvolať), lež myšlienkovému, ktoré môže obrátiť náš život z hľadiska hodnotovej orientácie úplne naruby“ (Dinka, 2008, s. 25). Na otázku, ako to teda je s možným nebezpečenstvom mediálneho násilia, zrejme nedostaneme uspokojivú odpoveď. Treba si uvedomiť, že nie každá zobrazená agresia musí byť automaticky označená ako negatívna. Veď bežne sledujeme každý deň násilie napr. v spravodajstve a väčšinu z nás to už ani neprekvapuje či neznepokojuje. Obzvlášť nebezpečným sa stáva násilie, ktoré skĺzava k samoúčelnosti, zľahčovaniu a taktiež me-

diálne násilie, ktoré nie je spojené s bolesťou a utrpením obete a je prezentované ako bežná stratégia správania. Platí to aj o adorácii násilia a o násilí, ktoré je vytrhnuté z kontextu a z dejovej línie. K. Šeďová (2007, s. 26 – 27) upozorňuje, že v bežnej vysielacej schéme rozhodne prevažuje zobrazovanie násilia nad prosociálnymi programami. Z rôznych výskumov agresie vyplýva pozoruhodný záver, že zatiaľ čo deti sú schopné konkrétne agresívne konanie zovšeobecniť a využiť agresiu iného druhu, pri prosociálnych obsahoch to neplatí. Logicky sa natíska otázka, či by prosociálne programy nemali väčší vplyv, keby boli jediným artiklom v styku s detským a mládežníckym publikom. Autorka poukazuje aj na súvislosť konzumácie násilných programov a zábavy pre dospelých a nižšej školskej úspešnosti. Pre mládež orientovanú na školu zohráva televízia rozhodne menšiu rolu ako pre tých, ktorí sú v škole menej úspešní. V prípade pôsobenia mediálneho násilia však nemožno hľadať iba jedného jediného vinníka, ale celú sieť faktorov. Ako konštatuje D. Hajko (2005, s. 28 – 29), mýtus médií ako návodu na páchanie násilia pomocou fikcie alebo dokumentu sa zrúti v okamihu, keď si uvedomíme, koľko nešťastia spôsobujú médiá iným spôsobom, napr. priamym či nepriamym vyvolávaním nenávisti, propagáciou strachu a nedôvery, vzbudzovaním závisti, spochybňovaním istôt a pod. Počet premenných, ktoré vstupujú medzi mediálny stimul a reakciu percipienta, je značne vysoký. Možno spomenúť napr. dispozičnú výbavu jedinca, vek, učenie, vzdelanie, uznávanú hodnotovú hierarchiu, vplyv výchovy / rodiny, tvorivosť, záujmy, predchádzajúce skúsenosti. Súčasne sa hľadajú aj rôzne východiská riešenia, resp. nápravy – kvalitnejšia výchova v rodine, v škole, dôkladnejšia kontrola štátu atď. MASMEDIÁLNE VZORY A MEDIÁLNA VÝCHOVA V živote jednotlivca je formačná úloha hodnôt nespochybniteľná. Od druhu hodnôt, ktoré ľudia preferujú, závisí aj budúcnosť spoločnosti. Keďže sa ľudia líšia svojimi hodnotovými orientáciami, ktoré podstatným spôsobom ovplyvňujú ich konanie, je potrebné z hľadiska výchovy smerovať človeka k hľadaniu a tvorbe pra-

vých hodnôt. So vzrastajúcimi nárokmi na schopnosť človeka orientovať sa v hodnotách akcentuje G. Jonášková (2005, s. 311) význam výchovy k hodnotám, k mravnému konaniu, k vytváraniu si intenzívnejšieho vzťahu k okoliu a kultivovaniu seba samého. Tu zohráva nezastupiteľnú úlohu výchova v rodine a v škole, zahŕňajúc výchovu mediálnu. Systém mediálnych výpovedí poskytuje publiku interpretáciu sveta tým, že ho informujú o tom, čo je, čo je dôležité, čo je správne, čo s čím súvisí. Týmto spôsobom sú prostredníctvom mediálnych výpovedí kultivované predstavy publika o realite (Brečka, 2003, s. 1353). Kultivačný prístup vychádza vlastne z prenosového modelu komunikácie. Médiá majú silný dopad, ktorý sa deje hlavne z iniciatívy podávateľa, nemusí však byť zámerný. Vyvolať záujem, nezriedka bez ohľadu za akú cenu, súvisí s inscenovaním a selekciou, v čom spočíva aj vo všeobecnosti princíp médií. G. Fišarová (2006, s. 225) sa zmieňuje o tzv. reality show, v poslednej dobe ponúkaných televíziou v snahe ešte intenzívnejšie presvedčiť svoje publikum o tom, že zobrazuje skutočnosť. Práve tu sa však podľa nej ešte viac ukazuje, akým spôsobom televízia skresľuje a inscenuje reálne udalosti. Na škodlivosť reality show pre jedincov, ktorí si ešte len vytvárajú svoje postoje a formujú svoj rebríček hodnôt, upozorňuje aj I. Semanová (2006, s. 69). Podľa nej napr. adolescenti uvažujú o morálnych hodnotách a riešia svojmu veku zodpovedajúce dilemy a keďže nie vždy dokážu dešifrovať skutočné zámery televíznych tvorcov, bývajú zmätení a majú / môžu mať sklon domnievať sa, že udalosti na televíznej obrazovke sú skutočnými udalosťami, hodnými nasledovania. Na margo invázie reality show vo všetkých svetových televíziách P. Dinka (2008, s. 23) píše, že je to žáner zábavy, ktorý„skĺzol a skĺzava do totálnej absurdity, morbídnosti a vulgárnosti“. Pozornosť centruje na pochybovačnú otázku, či možno ešte väčšmi vstúpiť do privátnej sféry človeka a kde sú vlastne hranice ľudskosti? Vzájomné urážky, podrazy, intrigy, alkoholické seansy, čo najviac odhalené telá či prípadný sex je magnetom na peoplemetre. Niekedy je priam zarážajúce, aký kultúrny a hodnotný zážitok nám podsúvajú niektoré televízie. M. Žilková (2006, s. 22) v tejto rovine spomína najviac ohrozenú kategóriu, a to deti v čase dospievania. Tvrdí, že z hľadiska mládeže reality show slúžia ako vzor, možnosť na zahnanie nudy, všednosti a ponúkajú di-

27. 10. 2012

43 /4514/

HLAS ĽUDU

obzory6_7:0 23.10.2012 15:19 Page 10

MASMÉDIÁ skutabilný spôsob využívania voľného času. Tieto skutočnosti ostro protirečia úlohám najmä verejnoprávnych médií, ktoré by mali zvyšovať kultúrnosť, vzdelanosť a humánne cítenie človeka. P. Mikuláš (2011, s. 121 –124) konštatuje, že všeobecný diskurz o reality TV sa deje z troch pozícií: „trash“ pozícia, splnomocňujúca pozícia a simulakricko-strašidelná pozícia. „Trash“ pozícia vychádza z dištinkcie medzi vysokou a nízkou mediálnou kultúrou, pričom vlastnosti pripisované realite TV sú najmä lacnosť, povrchnosť, deformácia tradičných hodnôt. Splnomocňujúca pozícia poníma reality TV za výzvu a demokratickú alternatívu voči autoritárskemu postaveniu médií aj tým, že umožňuje interaktívnu participáciu na každodenných životoch iných ľudí. V rámci tretej pozície je reality TV hazardným kultúrnym fenoménom a predstavuje úpadok hodnôt televízneho vysielania. V súčasnosti sme svedkami otvorenia sa médií ponukám najrôznejšieho typu, enormný prienik masovej produkcie nevynímajúc. Kritické názory dokumentujú, že masmédiá a moderná technika sú nastavené deštrukčným trendom spoločnosti. Zviditeľňujú nebezpečné či scestné vzory mládeži, ponúkajú príbehy skryto propagujúce násilie, agresivitu, zlo, ako i návody na cynické riešenia problémov alebo skrátka len na zahnanie nudy. Otázka prezentovaných vzorov v masmédiách všeobecne je teda namieste. Tie zohrávajú nemalú úlohu v procese tvorby identity jedinca i ponímaní obsahu hodnôt. Podľa V. Kačinovej (2006, s. 109) sú tieto umelo vytvorené vzory na jednej strane úspešní, krásni, v niečom výnimoční jedinci, ktorí často predstavujú nedosiahnuteľný ideál. Alebo naopak obyčajní ľudia, ktorí mladých zaujmú nejakými svojimi prednosťami, avšak oveľa viac priťahujú práve svojou„normálnosťou“, kladnými i negatívnymi črtami, s ktorými je možné ľahko sa stotožniť. V obidvoch prípadoch sú však dané modely prezentované príťažlivým spôsobom, a práve preto pôsobia veľmi lákavo ako materiál pre napodobenie. Je všeobecne známe, že deti spontánne alebo i vedome napodobňujú správanie, postoje, názory, výzor určitého vzoru, modelu, v tomto prípade vzoru sprostredkovaného. Je zrejmé, že isté riziko spočíva v tom, že dieťa si nevyberá vždy len prospešné a pozitívne vzory, ale aj tie, ktoré sú do-

spelými alebo spoločnosťou hodnotené negatívne. Osoby, ktoré vystupujú na televíznej obrazovke, často stelesňujú hodnoty ako radosť zo života, prestíž, úspech, sexualita atď., ale málokedy sa stretávame s vyzdvihovaním takých hodnôt ako porozumenie, skromnosť, pokora, čestnosť, pomoc iným, sklon pred šedinami. Kam sa podeli tieto hodnoty? Kde je niečo viac ako len strohé konštatovanie? Preto dialóg, otvorená a nenútená diskusia o tom, čo vidíme na obrazovke, aké posolstvo to v sebe skrýva a či to má skutočne súvis s pravými ľudskými hodnotami, zohráva dôležitú úlohu. Ak sa zamýšľame nad kvantitou a rastúcou rôznorodosťou mediálnych obsahov, reflektujeme aj zvyšujúce sa nároky na orientáciu publika, či už detského alebo dospelého. H. Pravdová (2007, s. 123) prízvukuje, že recipienti sú čoraz viac vystavovaní rôznym dilemám: problémom orientácie v záplave informácií, skrytej i otvorenej manipulácii zo strany tvorcov mediálnych obsahov i posolstiev, pretlaku bulvárnych mediálnych produktov, hodnotovej anarchii, agresívnemu presadzovaniu a nekritickému preberaniu cudzích kultúrnych vzorov. Nepopierateľným prínosom médií je ich využívanie na vyhľadávanie a spracovávanie informácií, ďalším kladom je pre jedinca možnosť vzdelávať sa a možnosť nadväzovať kontakt s ľuďmi. Rýchla, včas doručená, aktuálna a pravdivá informácia sa stáva kľúčovým prvkom v komunikačnom reťazci. Pretlak zbytočných informácií, neurčitosť hodnôt, zlomkovité videnie sveta oslabuje ale u jedinca zmysel pre súvislosti a schopnosť rozoznávať podstatné veci od tých menej podstatných. V tejto rovine nám masmédiá vo svojej súčasnej podobe väčšinou cestu k pravdivému poznávaniu sveta príliš neuľahčujú, hoci od nich, a právom, požadujeme zodpovedný a pravdivý prístup k informáciám a konštruktívne posudzovanie. Možno by bolo vhodné zamyslieť sa nad tým, či to, čo sledujeme v médiách, odráža stav ľudského bytia v súčasnosti. Sme zástancom vzájomného ovplyvňovania sa oboch činiteľov. Jednou z dôležitých kľúčových kompetencií je aj kritické myslenie, teda kontrolované myslenie zamerané na určitý cieľ. Kritické myslenie má zásadne pozitívnu a konštruktívnu úlohu. Výchova ku kritickému mysleniu je aj výzvou pre súčasnú dobu. Pre vytvorenie zdravého vzťahu k čoraz silnejšiemu mediálnemu toku je

dôležité, aby človek vedel z vlastnej vôle filtrovať informácie a vyberať si len tie pre neho najzaujímavejšie a tie, ktoré súčasne prispievajú k jeho osobnému i sociálnemu rozvoju. Pretože slovami V. Hochelovej (2003, s. 127) mnohé informácie ani nemajú pre nás osobitú hodnotu. Len prechádzajú cez našu myseľ, následne končia v jej„koši“ a z ich kvantity a nekvality sa formuje tzv. informačný smog. Podľa P. Rankova (2006, s. 146 – 147) sa v posledných desaťročiach čoraz častejšie stretávame s pojmom informačná hygiena. V Piačekovom poňatí (1993) je to schopnosť ubrániť sa gýču, stupídnosti reklamy, propagandy, a táto schopnosť sa buduje v rámci informačnej gramotnosti. P. Rankov na tejto báze definuje súčasného kultúrneho a vzdelaného človeka aj tým, že takýto človek vie, čo nečítať, čo nesledovať, s čím nestrácať čas. Hygiena je teda obranou pred určitými informáciami. Schopnosť kritického myslenia je obsiahnutá v mediálnych kompetenciách a na osvojovanie si mediálnych kompetencií je centrovaná mediálna výchova. Samozrejme zavedenie mediálnej výchovy do výchovno-vzdelávacieho systému a nadobudnutie mediálnej gramotnosti je dlhodobým a nie jednoduchým procesom. Domnievame sa však, že je to správna cesta k zabezpečeniu a zvýšeniu odolnosti percipientov voči rozmanitým nástrahám zdieľaných mediálnych obsahov s výhľadom do ďalekej budúcnosti. Potrebu rozvoja mediálnej výchovy reflektuje aj Koncepcia mediálnej výchovy v kontexte celoživotného vzdelávania. Súčasťou mediálnej výchovy sú aj rôzne neinštitucionalizované projekty. Opodstatnenou sa javí potreba realizácie mediálnej výchovy v samotných médiách, a preto je potrebné využiť potenciál médií v tejto rovine. Dôležitou je tiež systematická podpora špecifických webových portálov zameraných na problematiku mediálnej gramotnosti a mediálnej výchovy. V úvahách o mediálnej výchove považujeme za veľmi podstatnú rodinnú mediálnu výchovu, ktorá smeruje k tomu, aby sa z dieťaťa stal selektívny, súdny a kritický užívateľ médií. Hlavný nástroj teda spočíva v otvorenej a tvorivej komunikácii, vo vysvetľovaní, odhaľovaní a poukazovaní na nevhodnosť tých-ktorých mediálnych obsahov a v dôkladnej selekcii programov. Najčastejším empirickým ná-

lezom v uvažovaní o rodinnej mediálnej výchove je, ako uvádza K. Šeďová (2007, s. 34), konštatovanie, že v rodinách existujú pravidlá, ktorými rodičia regulujú detské sledovanie televízie. Aby však rodičia mohli vychovávať zo svojich detí kritických recipientov, musia sami vedieť objektívne hodnotiť to, čo masmédiá ponúkajú, a mať odstup a nadhľad od mediálnych obsahov. V tomto smere akcentujeme koordináciu rodinnej a školskej mediálnej výchovy a harmonizáciu ich výchovných cieľov. Andrea Lesková Literatúra BREČKA, S.: Teórie o kultivačných účinkoch. In: Otázky žurnalistiky, 2003, roč. 46, č. 1 – 2, s. 152 – 158. DINKA, P.: Slovenské masmédiá – metódy manipulácie. Bratislava: Politologický odbor Matice slovenskej, 2008. FIŠAROVÁ, G.: Komunikace a její proměny v médiích (Role mediální výchovy při reflexi mediální komunikace). In: Systémová komunikace. Sborník XXXVIII. Vědecké konference o systémovém inženýrství SI 2006. Hradec Králové: Miloš Vognar M&V, 2006. s. 224 – 226. HAJKO, D.: Globalizácia a kultúrna identita. Nitra: FF UKF, 2005. HOCHELOVÁ, V.: Mediálna a informačná éra v súvislostiach. In: Acta Nitriensiae 5. Nitra: FF UKF, 2003, s. 127 – 141. HUESMANN, L. R.: Násilie na obrazovke a násilie v reálnom živote: pochopme súvislosti! In: STOP násiliu v programoch TV! Bratislava: STV, 1997, p. 84 – 91. JONÁŠKOVÁ, G.: Hodnoty a ich význam vo výchove občana. In: Člověk – dějiny – hodnoty II. Ostrava: PdF OU, VŠB – TU, 2005, s. 308 – 311. KAČINOVÁ, V.: Perspektívy výučby mediálnej výchovy na základných školách a osemročných gymnáziách. In: Mediálne kompetencie v informačnej spoločnosti. Trnava: Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave, 2007, s. 136 – 139. MIKULÁŠ, P.: Reality TV. Bratislava: IRIS, 2011. PRAVDOVÁ, H.: Aktuálne otázky mediálnej výchovy. In: Mediálne kompetencie v informačnej spoločnosti.Trnava: Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave, 2007, s. 122 – 125. RANKOV, P.: Informačná spoločnosť – perspektívy, problémy, paradoxy. Levice: LCA Publishers Group, 2006. SEMANOVÁ, I.: Gýč na televíznej obrazovke a jeho vplyv na adolescentov. In: Pozorné ucho (na pomoc koordinátorom prevencie závislostí a iných sociálno-patologických javov v podmienkach školy). Prešov: Metodicko-pedagogické centrum v Prešove, 2006, s. 69 – 74. SUCHÝ, A.: Mediální zlo – mýty a realita. 1. vyd. Praha: TRITON, 2007. ŠEĎOVÁ, K.: Děti a rodiče před televizí. Rodinná socializace dětského televizního diváctví. Brno: Paido • edice pedagogické literatury, 2007. ŽILKOVÁ, M.: Globalizačné trendy v mediálnej tvorbe. Nitra: FF UKF, ÚLUK, 2006.

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Michal Ďuga • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. 27. 10. 2012

43 /4514/

HLAS ĽUDU

VII/29

obzory8:0 23.10.2012 15:21 Page 11

DEJINY KRÍŽOM-KRÁŽOM DEJINAMI VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV (34)

Pôvod slovenských rodín v Kysáči ysáč je jedna z mála slovenských osád, kde sa všetko, aspoň čo sa K týka príchodu Slovákov do tejto osady, vie. Záslužný o to je ich druhý v poradí evanjelický kňaz František Jesenský, ktorý v tejto osade do služby prišiel v roku 1793, teda len dve desaťročia po príchode prvých rodín a iba rok po ukončení druhej a zároveň i najväčšej vlny príchodu Slovákov do Kysáča. Počas tretej vlny sťahovania bol už Jesenský priamym svedkom príchodu Slovákov. Prezieravý to bol muž. Vedel, že inteligencia v osade má – okrem tých bežných, predpísaných, či očakávaných, aj niektoré iné povinnosti – povinnosti na národa roli dedičnej, aj tie, ktoré sa týkajú existencie a evidencie Slovákov na týchto priestranstvách, a tak sa chytil aj do práce pedantného určovania príchodu a pôvodu našincov v každej osade, kde pôsobil. Na Dolnú zem prišiel 16. septembra roku 1786 do novozaloženej slovenskej, dnes už zaniknutej osady Slov. Bardáň (srb. Pardanj, dnes Međa), na odporúčanie Michala Sinovica, superintendenta (biskupa) banského okolia. Hneď tam, v novozaloženej osade, ale aj všade inde, kde pôsobil, riešil problém doby príchodu a pôvodu našincov1. Teda aj v Kysáči. Preto i napísal Pamätnicu historických zápisov, starších a novších, o povstaní a ďalšom zveľaďovaní cirkvi (kysáčskej), počnúc od roku 1773. V tom dokumente na 223 stranách väčšieho formátu, zviazanom do celistvej rukopisnej publikácie, dominantne písanej v latinskom, ale sčasti aj v slovenskom jazyku, sú prakticky zaznačené všetky diania v Kysáči, a najmä tie patriace do cirkevnej kroniky v dobe jeho pôsobenia2. Tam je na stranách 10 až 19 (ale v krátenej forme aj neskoršie) naznačený súpis rodín, ktoré prišli do Kysáča od roku 1773 do roku 1801, a to: priezvisko a meno čelného člena rodiny, obec a stolica odkiaľ prišiel a rok príchodu. Okrem toho na strane 9 je zaevidovaný kompletný stav Slovákov v Kysáči v januári 1795 a na stranách 22 až 26 aj sumárny výpis stavu Kysáčanov v čase kanonickej vizitácie supeintendenta Martina Hamaliara v septembri roku 1798, a je tam aj informácia o prisťahovaní, ale aj vysťahovaní pre obdobie, kým tam Jesenský pôsobil.

Skutočne veľa informácií o tom období. Je však zaujímavé, že tento asi najdôkladnejší zápis, ďaleko výstižnejší ako napr. ten v Stehlovej Petrovskej kronike, dodnes nikto vedecky nespracoval a ani verejnosti nepriblížil, a tak toto geniálne dielo F. Jesenského

Mapka pôvodných osád a smerov sťahovania Slovákov do Kysáča zostalo stranou. Vlastne aby bolo jasné, nieže tieto dáta historici nespomínajú (tí starší ani nie), ale napr. Pavel Turčan, Ján Sirácky, Ján Jančovic a ďalší ich uvádzajú najčastejšie nekriticky, práve sumárne dáta z čias kanonickej vizitácie, kým niektorí (napr. Ján Lomen a Ondrej Marčok) sa vedeli venovať aj dôkladným odpisom tej časti Jesenského rukopisu, ktorý sa vzťahuje na príchod a pôvod Slovákov v Kysáči. Dáta v tomto dokumente si však zaslúžia osobitnú pozornosť, aj analýzu, jednoducho i preto, že sa navzájom zdajú byť rozdielne a na prvý pohľad až nekompatibilné. Tak na s. 9 sa v Pa-

1 František Jesenský pochádzal z chudobnej zemianskej rodiny z Veľkého Jasena (Nagy-Jeszen) v Turčianskej stolici. Narodil sa 3. apríla 1764. Školenie absolvoval najprv doma, v tamojšej katolíckej škole, a potom strednú školu navštevoval v Necpaloch, Ivančinej a Prietrži. Bohoslovecké štúdiá absolvoval v Bratislave. Kňazskú skúšku zložil v Banskej Bystrici a do Bardáňa prišiel ako vysvätený kňaz. Spolu so svojimi veriacimi delil dobré a zlé v Bardáni, aj v Ečke, kam sa s nimi presťahoval. Tento zbor opustil v roku 1792, keď odišiel do Slov. Stamory (dnes v Rumunsku), ale nepôsobil tam dlho, žiadajúc si pokojnejšie miesto (na konvente 9. apríla 1793 v Sarvaši), aby ho konečne 2. februára 1794 kysáčsky cirkevný zbor zvolil za svojho kňaza a 16. marca 1794 bol tam aj do úradu uvedený. 2 Zaujímavý bol aj osud tejto Pamätnice. Nasledujúci farár Michal Laukonides ju neviedol (hoci ju začal písať) a z Kysáča ju odniesol, idúc za svojou službou (do Bingule), štvrtý v poradí farár Juraj Jesenský, syn Františkov. Späť ju dostal piaty farár Fridrich Steltzer a daroval ju kysáčskemu cirkevnému zboru na konci svojho búrlivého pôsobenia

30/VIII

mätnici uvádza, že v januári 1795 v Kysáči bolo 175 slovenských domácností a 68 želiarskych rodín, že v ňom žilo 249 manželských párov, 26 vdovcov a 20 vdov, vlastne 419 dospelých chlapov a 341 žien, 44 mladých pred konfirmáciou a 555 detí. Medzitým, už od s. 10

sa zo súpisu dá vidieť, že je v ňom evidovaných 359 rodín, aby už na s. 22 v tabuľke pôvodných miest a roku príchodu do Kysáča3 v roku 1798 písalo, že tam žilo 241 rodín, ktoré sa prisťahovali do Kysáča z 10 stolíc, vlastne z 55 rozličných osád (pričom sa všetky tie aspekty aj dôkladnejšie argumentujú dynamikou sťahovania po rokoch a konkrétnymi dátami pre jednotlivé aspekty). Tento posledný prameň je historikmi najčastejšie používaný. Tá pestrosť počtu rodín v Kysáči, časovo v trojročnom rozpätí, vie aj zdesiť. Niekto povie: štatistika ako štatistika – presný súčet nepresných dát, a iba

mávne rukou. Vskutku by nemalo byť tak. Všade, kde je to možné, je potrebné nájsť logiku vecí. Hneď prvý uzáver z analýzy dát, že ide o aspoň dva prístupy, objasňuje prečo sú dáta natoľko rozdielne. Najmä v prvom a treťom prameni informácií ide o konkrétne dáta daných rokov (1795 a 1798), teda o cross section analýzu, takže sú čísla blízke a z aspektu dynamiky sa zdajú byť logické. Medzitým druhý v poradí dokument predstavuje sumárny výpis všetkých tých, ktorí za takmer tri decéniá prišli do Kysáča, teda ide o longitudinálny prístup, takže sú čísla omnoho väčšie4, lebo logicky je predpokladať, že ak niekto ta prišiel, tak iný aj odišiel, a to sa v tejto dokumentácii neeviduje (inak v čase pôsobenia Jesenského v Kysáči on aj to evidoval, aj zaznačil v Pamätnici). Z aspektu celkovej validácie, aj evalvácie problému, odkiaľ Kysáčania všetko prišli, je cross section aspekt menej primeraný, lebo dáva nekompletný, a časovo vyseknutý obraz, a tak nie je jasné, prečo bol spomenutými historikmi toľko favorizovaný. Vytiahnuť dáta zo sumárneho súpisu všetkých, ktorí vtedy do Kysáča prišli, je už niečo iné. Tie dáta sa však multiplikujú, sú teda otrasne inakšie, väčšie, ale aj výstižnejšie. Tak prečo ich potom nevyužiť? Aj prečo to bolo ťažko niekomu urobiť, keď to už neurobil Jesenský? Vychádzajúc z analýzy sumárneho súpisu dá sa teda generalizovať, že v období rokov 1773 – 1801 do Kysáča prišlo 359 slovenských (evanjelických) rodín (a nie 241), a to z 15 stolíc5 (a nie 10) a 79 osád (a nie 55). Najviac ich prišlo z týchto osád: Terany (48), Lucín (31), Šamšoňháza (18), Veňarec (16), Guta (15), Bír (8) a Dengelak (6) – všetko z Novohradskej stolice, potom z osád Malý Kíreš (36), Eťháza (7) a Piliš (6) z Peštianskej stolice, ako aj z Petrovca (25) a Hložian (7) z Báč-bodrožskej stolice a z Opavy (11) z Hontianskej stolice (pritom uvádzame iba tie osady, z ktorých do Kysáča prišlo vyše 5 rodín). Pravdaže, hodne rodín z Kysáča aj odišlo, ale to si už žiada inú analýzu. Na grafikone či mapke osád sú naznačené osady a stolice, z ktorých prišli našinci. Pri každej osade je naznačená aj doba, v ktorej vlne (etape) bolo to sťahovanie Slovákov do Kysáča. Konečne, dôkladnejšie o tom hovorí legenda v rámci grafikonu. DrSc. Ján Babiak

v tejto osade dňa 2. novembra 1894. Potom tam stála ladom a len v novšej dobe je v modernej technickej obmene (CD) sprístupnená širokému publiku. Autor ďakuje farárovi O. Marčokovi, že mu umožnil získať tento vzácny dokument. 3 Tabella locum originis et anum adventus ad Kiszacs, illorum evangelicorum, qui anno 1798 in septembri Kiszatsini evant stendens... 4 Okrem toho aj sám Jesenský do konca nedodržal istý štatistický princíp. Tak už pre prvý rok uvádza, že prišli 4 rodiny a zaznačí ich 6 (tri rodiny boli Papové); v ďalšom roku v sumári zaznačí príchod jednej rodiny a zaznačené sú 3 (všetky tri boli Halajové). Teda mieša sa pojem rodiny a domácnosti. 5 Naznačené sú podľa počtu rodín prisťahovalcov (v zátvorke): Novohradská (184), Peštianska (69), Báč-bodrožská (42), Hontianska (29), Tolnianska (7), Békešská (7), Nitrianska (6), Turčianska (4), Trenčianska (3), Sriemska (2), Zvolenská (2), Gemerská (1), Liptovská (1), Sabolčská (1) a Železná (1).

27. 10. 2012

43 /4514/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A 20. FESTIVAL ROZSPIEVANÉ KLENOTY 2012

Triumfoval Hložančan Vladimír Kriška okrajinský festival slovenských ľudových piesní v prednese detí Rozspievané klenoty sa usporiadal po 20-krát v nedeľu 21. októbra v Kovačici. Hlasové možnosti si vyskúšalo 19 mladučkých speváckych talentov (12 dievčat a 7 chlapcov) zo slovenských osád vo Vojvodine a dve hostky z Rumunska. Svojich predstaviteľov tu mali Hložany, Padina, Báčsky Petrovec, Aradáč, Kysáč, Stará Pazova, Boľovce, Kulpín, Jánošík, Pivnica, Selenča a Kovačica. Festival slávnostne otvoril veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade Ján Varšo a pri tej príležitosti zagratuloval všetkým účastníkom, lebo bez ohľadu na výsledky festivalu všetci prispievajú k zachovaniu a pestovaniu

Obdiv krásnych krojov, spevu a zachovanej tradície: veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade Ján Varšo pri otvorení festivalu

Osožné rady tentoraz dali a najúspešnejšími spevákmi na 20. mladých spevákov ohodnotili čle- jubilejnom festivale Rozspievanovia odbornej né klenoty 2012 boli: tretiačka poroty, ktorú Martina Agárska z Boľoviec a siedtvorili: prof. Ga- mačka Ema Kočišová zo Starej briela Jančíko- Pazovy, ktoré si vyspievali tretiu vá z Nadlaku cenu, Iveta Petrovičová, žiačka 5. (Rumunsko), ročníka padinskej školy, a štrnásPaedDr. Juraj ťročná Pivničanka Sára ValentíSúdi zo Selenče ková obsadili druhé miesto, poa Mgr. Pavel To- kým tak, ako získal najväčšie symmáš ml. z Ko- patie divákov, rovnako zapôsobil vačice (predse- kvalitou prednesu na odbornú da), ktorý v porotu siedmak Vladimír Kriška z správe posu- Hložian a zaslúžene triumfoval. JuPosudzovacia komisia nemala ľahkú úlohu: (zľava) dzovacej komi- raj Súdi ml. zo Selenče získal cenu sie podčiarkol, za najlepší umelecký prednes. G. Jančíková, P. Tomáš ml. a J. Súdi st. že „všetci spe- Najmladším spevákom na festitradičných slovenských ľudových piesní na týchto priestranstvách. Bohatý a kvalitný program, zaujímavé a pred zabudnutím oprášené pesničky na festivale poukazujú na to, že ide o podujatie, ktoré z roka na rok naberá na kvalite a bezpochyby sa zaraďuje medzi naše celomenšinové festivaly s vysokou úrovňou. Za to patrí vďaka predovšetkým Domu kultúry 3. októbra, ale aj početným podporovateľom festivalu, ako sú Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave, Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie, Národnostná rada Všetci účastníci jubilejného festivalu slovenskej národnostnej menšiny, Obec Kovačica, Miestne spolo- váci, ktorí prišli do Kovačice, svo- vale bol Milan Joković z Kysáča, čenstvo Kovačica, Galéria insit- jou účasťou pozdvihli úroveň fes- žiak prvého ročníka tamojšej ZŠ ného umenia a ďalší. Všetci sa tivalu a všetci preukázali vysokú Ľudovíta Štúra. Podľa rozhodnusnažia spoznať, rešpektovať a vy- kvalitu prednesu, takže odborná tia osobitnej komisie, ktorá hodužiť rady a vedomosti odborníkov porota mala ťažkú úlohu vybrať notila najautentickejší mužský a najlepších”. Podľa mienky poroty ženský ľudový kroj, odmeny sa dov tejto oblasti. 27. 10. 2012

43 /4514/

HLAS ĽUDU

stali do rúk Dávidovi Molnárovi z Báčskeho Petrovca a Sáre Valentíkovej z Pivnice. Komisiu tvorili tri Anny, členky Ženského spolku v Kovačici: Stanová, Harmádyová a Hriešiková. Na podnet Domu kultúry 3. októbra a Združenia hudobných umelcov Kovačica predseda Rady Miestneho spoločenstva Martin Zloch v rámci 20. festivalu slovenských ľudových piesní Rozspievané klenoty 2012 posthumne odovzdal Októbrovú cenu Miestneho spoločenstva rodine Pavla Nemčeka, jednému zo zakladateľov festivalu. P. Nemček počas svojho pôsobenia zanechal hlboké stopy na poli hudby a kultúry nielen v Kovačici, ale aj širšie. Po ukončení druhej časti festivalu, pred krátkou prestávkou, na javisku Domu kultúry ako hostky vystúpili mladučké speváčky z Rumunska – osemročná Andrea Fábriová a rok staršia Teodora Hirešová z Nadlaku, ktoré zaspievali po dve slovenské ľudové piesne. Spevákov na festivale sprevádzal slovenský ľudový orchester Rosička v zložení: primáš Emil Nemček st. a Ján Marko (prvé husle), Tatiana Jašková, Michaela Marková a Jaroslav Nemček (druhé husle), Anna Mária Babincová a Terézia Jonášová (flauta), Emil Nemček ml. (harmonika), Želimír

Bartoš (viola) a Ján Petrovič (kontrabas). O úpravu javiska sa postaral Ženský spolok v Kovačici a program úspešne moderovali Milinka Čížiková a Ján Chrťan. A. Chalupová

k U lt Ú R A Ako je to s nAmi v oblAsti školstvA?

Prehľad slovenského školstva vo Vojvodine (5) krem zoznamu vysokých škôl odborných štúdií pokrajinská administratíva vo svojej správe o vysokoškolskom školení podala prehľad štúdia na fakultách pôsobiacich v rámci Univerzity v novom sade.

UNIVERZITA V NOVOM SADE vysoké vzdelávanie na akademických štúdiách v AP vojvodine sa uskutočňuje v 14 vysokoškolských ustanovizniach, resp. umeleckých akadémiách, ktoré sú súčasťou Univerzity v novom sade. sem patria: Akadémia umení v novom sade, stavebnícka fakulta v subotici, ekonomická fakulta v subotici, Zdravotnícka fakulta v novom sade, Pedagogická fakulta v sombore, Poľnohospodárska fakulta v novom sade, Právnická fakulta v novom sade, Prírodovedno-matematická fakulta v novom sade, Fakulta pre šport a telesnú výchovu v novom sade, Fakulta technických vied v novom sade, Filozofická fakulta v novom sade, technická fakulta mihajla Pupina v Zreňanine, technologická fakulta v novom sade a Učiteľská fakulta s výučbou po maďarsky v subotici. v školskom roku 2011/2012 do štúdií na fakulty v rámci Univerzity v novom sade bolo zapísaných celkove 42 389 študentov, čo v porovnaní s predchádzajúcim školským rokom znamená úpadok o 551 študentov (-1,3 %). Z tohto počtu v prvom ročníku bolo 9 227, v druhom 7 246, v treťom 7 193, vo štvrtom 8 421, v piatom 515, v šiestom ročníku 277, a k tomu i 9 510 študentov malo status absolventov. Z rozpočtu sa financovalo 22 974 (54,19 %) študentov a samoplatcov bolo 19 415 (45,81 %). v predchádzajúcom školskom roku pomer bol väčší v prospech štúdia z rozpočtu – 25 570 (59,56 %) a študentov samoplatcov 17 370 (40,44 %). na diplomových akademických – master štúdiách v školskom roku 2011/2012 bolo zapísaných 4 266 študentov, z ktorých 2 809 sa školilo z rozpočtu (66,25 %) a 1 431 študentov si sami platili školenie (33,75 %). Počet študentov na diplomových akademických – master štúdiách na fakultách Univerzity v novom sade v školskom roku 2011/2012 bol nasledujúci: špecialistické odbor-

né štúdium navštevovalo 49 študentov Fakulty technických vied, ktorí si platili školné. Doktorandské štúdium navštevovalo 1 137 študentov – 311 si školenie financovalo z rozpočtu (27,35 %) a 826 študentov si sami platili školenie (72,65 %). Prehľad počtu študentov prvého ročníka základných akademických štúdií na fakultách novosadskej univerzity nám ukazuje, že podľa národnostnej príslušnosti v školskom roku 2011/2012 z celkového počtu

ných zamestnaných: 1 978 je učiteľov, 1 066 spolupracovníkov, 386 bádateľov a ostatných pracovníkov 1 278.

9 227 študentov príslušníci jednotlivých menšín sú zastúpení s 8,78 %, čiže je to 811 študentov. Z tohto počtu je maďarov 5,83 %, Chorvátov 1,05 %, Rumunov 0,20 %, slovákov 0,84 %, Rusínov 0,52 % a Rómov 0,33 %. v rámci master štúdií z 2 857 študentov sa za príslušníkov slovenskej menšiny vyjadrilo 0,59 %. v predchádzajúcom školskom roku 2010/2011 študentov na základných štúdiách, ktorí sa hlásili k slovenskej menšine, bolo 107 (1,12 % z celkového počtu študentov) a v rámci master štúdií 23 (0,73 %). Z celkového počtu študentov v danom období príslušníkov slovenskej menšiny bolo 1,05 %, kým rok predtým – v školskom roku 2010/2011 – k slovenskej menšine sa hlásilo 465 študentov (alebo 1,08 %). školné na fakultách Univerzity v novom sade je veľmi rozdielne a závisí tak od študijného programu, ako aj od stupňa štúdií – od 63 000 do 254 000 dinárov. vo vysokoškolských ustanovizniach Univerzity v novom sade je zamestnaných 4 708 profesorov, spolupracovníkov, bádateľov a ostat-

dovedno-matematickej fakulte v novom sade a na Učiteľskej fakulte v subotici. v maďarskom vyučovacom jazyku výučbu počúva 436 študentov, po slovensky 40, po rusínsky 20, po rumunsky 18 a po albánsky 52 študentov v bujanovci. Dokopy je to 566 študentov. na Pedagogickej fakulte v sombore vyučovanie sa realizuje po srbsky a slovensky (vyučovacie oddelenie v báčskom Petrovci – 23 študentov). na Pedagogickej fakulte v sombore vyučovanie po slovensky počúva 8 študentov v 4. ročníku, a to z nasledujúcich predmetov: metodika vyučovania slovenského jazyka a literatúry, metodická prax z uvedeného predmetu, metodika vyučovania telesnej výchovy a metodická prax z tohto predmetu. tieto 4 predmety majú v programe aj absolventi. na Filozofickej fakulte vyučovanie sa uskutočňuje po srbsky, maďarsky, slovensky, rumunsky a rusínsky. na oddelení hungaristiky po maďarsky sa školí v prvom ročníku 40, v druhom 18, v treťom 33, na štvrtom 31,

VYUČOVACIE JAZYKY NA FAKULTÁCH UNIVERZITY V NOVOM SADE na väčšine fakúlt novosadskej univerzity sa vyučuje po srbsky. Po srbsky a maďarsky sa vyučuje na ekonomickej fakulte v subotici, Akadémii umení v novom sade, stavebníckej fakulte v subotici, Príro-

celkove 122 študentov; absolventov je 24. na oddelení pre rumunistiku po rumunsky sa školí v prvom ročníku 4, v druhom 6, v treťom 3, na štvrtom 5, celkove 18 študentov. na oddelení pre rusinistiku po rusínsky sa školí v prvom ročníku 7, v druhom 3, v treťom 4, na štvrtom 6, celkove 20 študentov; absolventi sú 4. na oddelení slovakistiky po slovensky sa školí v prvom ročníku 5, v druhom 5, v treťom 5, vo štvrtom 10, celkove 25 študentov. na týchto katedrách sa vyučovanie v úplnosti koná v jazykoch menšín. Prijímacie skúšky po slovensky v školskom roku 2011/2012 zorganizovali Filozofická fakulta novom sade, Pedagogická fakulta v sombore a Právnická fakulta v novom sade. Prijímacie skúšky po slovensky skladalo 8 uchádzačov. Z tabuľky vidno aj celkovú národnostnú štruktúru študentov podľa jednotlivých fakúlt. Pre nás je najzaujímavejším prehľad štúdií príslušníkov slovenskej menšiny: na Poľnohospodárskej fakulte v novom sade študuje 56 študentov, na Filozofickej fakulte 37, na technologickej fakulte 13, na Právnickej fakulte 42, na Fakulte medicíny 38, na Fakulte technických vied 78, na ekonomickej fakulte 35, na Prírodovedno-matematickej fakulte 84, na Akadémii umení 10, na stavebníckej fakulte 1, na technickej fakulte mihajla Pupina 9, na Fakulte športu a na Pedagogickej fakulte 19 študentov. Z konštatácií obsiahleho materiálu vyberáme, že v školskom roku 2011/2012 štvorročné školenie ukončilo 14 185 žiakov (po srbsky 12 793 žiakov, po maďarsky 1 220, po rumunsky 52, po slovensky 90, po rusínsky 10 a po chorvátsky 20 žiakov). vzhľadom na celkový stav obyvateľstva v AP vojvodine (podľa predbežných výsledkov súpisu z roku 2011 – 1 916 889 obyvateľov) 0,74 % mladých má možnosť pokračovať vo svojom školení na vysokých školách odborných štúdií, ktorých zakladateľom je Autonómna pokrajina vojvodina alebo na fakultách pôsobiacich v rámci Univerzity v novom sade na všetkých úrovniach štúdií. J. Č-p Ilustračné foto: A. F.

27. 10. 2012

43 /4514/

HlAs ĽUDU

K U LT Ú R A ke pozoruhodných účastníkov nechýbali ani slovenské vydania, ani slovenskí predstavitelia. Keď ide o našu tvorbu, zo slov redakuž je zase tu: aby skrášlil ko- vala skutočnosť, že sa Miloš nietilo a posmelilo písať o vy- tora knižných vydaní SVC Víťazoniec októbra, pripomenul Crnjanski narodil v Csongráde, v hnancoch, emigrantoch, ute- slava Hronca sa možno dozvedieť, význam knihy ako spoločníka a tej istej ulici, kde aj ona, dokon- čencoch. A je tu i tá paralela, že že od začiatku roka z tejto tvoripriateľa, posolstvo a svedectvo, ca v susednom dome, čo ju pod- ich obidvoch životné cesty – sa- vej dielne svetlo sveta uzrelo jemozrejme s mnohými denásť rozmanitých titulov, alebo medzipristátiami – údaj, že do sklonku 2012 možno viedli z Csongrádu do očakávať ešte štyri alebo päť tiLondýna a späť. Lebo tulov nových. Viacerí vydavatelia do Belehradu prices- zo Slovenska sú na osobitnom tovala rovno z Lon- stánku Združenia vydavateľov a dýna, kde deň pred- kníhkupcov SR, ktoré zastrešuje tým verejnosti pre- okolo 90 percent tamojších nazentovala svoje prvé kladateľstiev. Je tu i bratislavská Bidielo preložené do biana s úchvatnými dielami z 23. Bienále ilustrácií kníh pre deti v angličtiny. Poetka Radmila La- Bratislave. Predsa však šľahačkou zićová, ktorá knižný na pondelkovej veľtrhovej knižnej veľtrh úradne otvori- torte bolo udelenie Ceny Dositela, podotkla, že sú ja Obradovića bratislavskému vynám kultúra a umenie davateľstvu Kalligram, ktorú z rúk ministra Bratislava Petkovića Pondelkové popoludnie bezvýhradne patrilo Bibiane prebral riaditeľ Lászlo Szigeti. Po prijatí ceny, udeľovanej každý rok zahraničnému vydavateľovi za osobitný prínos k prekladaniu srbskej literatúry, Szigeti podotkol, že je fascinovaný prózou, ktorá sa u nás zrodila v 20. storočí, najmä preto, lebo zápasíme s tými istými problémami. Aj po prvom polčase veľtrhu možno kvitovať, že v rokoch búrlivých a pohnutých, vo svete precivilizovanom a rozháranom, nasiaknutom, nedôverčivosťou a trenicami, aj náš knižný veľtrh pretrváva ako jedna oáza, v ktorej paZo stánku s novým pomenovaním: nuje vzájomná úcta, toleranVojvodina je viac ako kniha Predpoludňajší ruch na stánku slovenských vydavateľov cia, priateľské porozumenie. dôkaz existencie, znamenie súlepšie než štát, najmä Je to vlastne jeho podstatou a počasnosti a budúcnosti. Lebo preto, že nám odhaľujú, slaním. Lebo nie hmotné statky Medzinárodný knižný veľtrh je kto sme, vyzývajú nás sú prvoradé, ale predovšetkým v podstate vždy sviatkom dubyť tým, čím sme. Tak- duchovné hodnoty, ktorých hlbocha, mostom spoznávania a tiež to, že sa duchovné ké poznanie a prepojenie je tým prelínania rôznych kultúr. Je i víhodnoty nemerajú ani ohnivkom, ktoré prospieva a ešte ťazstvom tvorivosti, ilustrácie a úspechom na trhu, ani viac prospeje všeľudskej integrislova nad prchavosťou a pomnožstvom či počtom te. Čo iné než kniha úspešne dovrchnosťou, individuálneho vlasteneckých krvných káže odstraňovať nánosy nedônad kolektívnym. Počas tých zrniek, keďže je ich me- very, spájať ľudí, umožňujúc im ôsmich dní od 21. do 28. októbracou hodnotou jed- pritom lepšie pochopiť samých ra dokazuje to desiatkami tisíc notka večnosť. Alebo, seba a cez vlastné spoznanie titulov, ktorými sa predstavilo ak by sme parafrázova- obohacovať tak seba, ako aj takmer päťsto vydavateľov, z li veľkého nemeckého iných. Hlavne v ťažkej prechodnej čoho šesťdesiat z cudziny. básnika Hölderlina, tak dobe musí zvíťaziť múdrosť ľudMaďarská spisovateľka Noénajdlhšie trvá svedec- ského ducha. Stelesnená v knihách. Preto si ich vážme a čítajme mi Szécsi, ktorá sa v mene hotvo po básnikoch. Na rozdiel od vlaňajš- stále. Medzi dvoma veľtrhmi najsťujúcej krajiny prihovorila ak- Dositejovu cenu z rúk ministra Bratislava ka v tohtoročných ex- mä. térom nedeľného slávnostného Petkovića (sprava) prebral v mene O. Filip pozíciách alebo súpisotvorenia, osobitne akcento- Kalligramu jeho riaditeľ Lászlo Szigeti

Z 57. MEDZINÁRODNÉHO KNIŽNÉHO VEĽTRHU V BELEHRADE

Len vzájomné poznanie spája ľudí A

27. 10. 2012

43 /4514/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A VÝSTAVA FOTOGRAFIÍ MARIÁNA MANDUCHA V LALITI

Kraje a ľudia mu učarovali... edzi štyridsiasiatok pohľadníc obcí timi piatimi cena Slovensku. Mariánostujúcimi, ktorí v pove fotografie nájdeme aj sledný letný deň priv publikáciách Šurany, šli zo slovenskej Radava, Mojzesovo, ČerMane na návštevu ník, Lipová, Komjatice, do Lalite, bol aj Ing. Čakajovce, Čermany, Marián Manduch. Malé Ripňany, AlmaTento známy slonach Nitra, Mikroregivenský fotograf so ón Termál, Čaro Vianoc... sebou priniesol aj Okrem mnohých kolekbatoh svojich diel tívnych výstav v Prahe, zhotovených fotoBratislave, Ružomberobjektívom, aby ich ku, Komárne, Košiciach, predstavil hostiteNových Zámkoch, ľom. Šuranoch, Nitre, Marián Manduch Skalici, Trnave..., sa narodil 8. októbIng. Manduch mal ra 1954 v Nitre. Do Nikam bez kamery: samostatné výroku 1984 žil v Ma- Ing. Marián Manduch stavy vo viac ako lých Ripňanoch a v Laliti dvadsiatich mesodvtedy sa usadil v tách na Slovensku Mojzesove. Skončil Slovenskú vyso- a v Nemecku. Fotografie má v kú školu technickú v Bratislave (1979) súkromných zbierkach v Nea Inštitút výtvarnej fotografie SČF v mecku, Poľsku, Česku, JaPrahe (1983). Fotografii sa venuje od ponsku, Kanade, Juhoafrickej

republike. Galéria umenia v Nových Zámkoch vlastní tiež jeho fotografie. Lalitskému publiku Marián Manduch predstavil časť svojich fotiek z predchádzajúcich výstav: Slovensko očami šurianskeho turistu a Muránska Zdychava, živá učebnica ekológie. O kolekcii fotografií z tejto druhej výstavy riaditeľka novozámockej Galérie umenia Mgr. Magdaléna Klobučníková sa zmienila takto: „Dielo Ing. Mariána Manducha je takpovediac živou učebnicou ekológie. Ako možno vidieť na fotogra-

Na skale

jiny, vyhľadáva ročné obdobia, ktoré tejto krajine lahodia... Z pohľadu celkovej tvorby je Zdychava jednou z hlavných tém autora, popri krajine, portrétnej tvorbe a tvorbe zo života rehoľníčok a duchovenstva...“ Kedy sa táto téma uzatvorí, záleží od autora, sily inšpirácie prostredia, ale i nových podnetov, ktoré sa môžu stať dominant-

Koliba v snehu

Skalné okno

roku 1970. V jeho tvorbe prevláda krajinárska fotografia a portrét. Je členom Zväzu slovenských fotografov, Fotoklubu Hexagon v Nových Zámkoch a Klubu priateľov fotografie v Šuranoch. Pôsobil vo fotokluboch v Bratislave a v Piešťanoch. Vydal viacero vlastných fotografických publikácií, medzi ktorými aj: Budú nám chýbať (1994) a Vraciam sa ako kňaz (1995). Je autorom niekoľko de- Vo svojom kráľovstve

fiách, autora inšpirujú Lazy na Muránskej planine. Kraj a ľudia mu učarovali podobne ako pred ním mnohým významným slovenským dokumentaristom, ktorým tiež učaroval svet s panenskou prírodou, autentickou kultúrou a tradičným spôsobom života... Prvé stretnutia s krajinou, architektúrou, ľuďmi, zvykmi neuspokojili jeho zvedavosť a opakovanými návštevami si vytvoril určitý druh závislosti na prostredí a spoločenstve, ktorého sa stáva dokumentaristom. Nezasahuje, ale nenápadne sleduje život po- Tu si! sledných obyvateľov Zdychavy, ich vyrovnávanie sa s každodennou prácou, osudom... Fotografie zo Zdychavy sú obrazom reality, skutočnosť autor neprikrášľuje ani nedotvára, pracuje skôr so svetlom, atmosférou kra-

nými. To všetko ukáže zámer M. Manducha a preverí čas. Jedno je však isté: Manduchova fotografia stále prináša nové pohľady, nové emócie, nové výtvarné i dokumentárne hodnoty. V to sa presvedčili aj návštevníci výstavy v Laliti a teraz i naši čitatelia.

27. 10. 2012

J. Pucovský 43 /4514/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

V STAROPAZOVSKEJ GALÉRII STREDISKA PRE KULTÚRU v pondelok 8. októbra bola vernisáž Ledy Jankovićovej a Zorana Rankića, dvoch akademických maliarov zo Zemunu, ktorých okrem výtvarného umenia čoskoro spojí manželský zväzok. Milovníkov výtvarného umenia na pondelkovej výstave najprv pozdravil Vladimir Kerkez, úradujúci riaditeľ strediska, kým akademický maliar Marjan Karavla, organizátor výstavy, v krátkych črtách predstavil autorov. Októbrovú výstavu dvoch umeleckých poetík – Ledy Jankovićovej a Zorana Rankića otvorila Sofija Ljubičićová, historička umenia zo Zemunu. Ináč, súčasťou výstavy je i publikovaný farebný katalóg. Na fotografii: Momentka z otvorenia výstavy – Leda Jankovićová (tretia sprava) a Zoran Rankić (druhý zľava) a. lš.

NA VÝSTAVE POMENOVANEJ DIALÓG prebiehajúcej od 4. do 20. októbra v Stredisku pre grafiku Fakulty výtvarných umení v Belehrade vlastné práce prezentovali desiatky mladých umelcov zo Srbska a Bosny a Hercegoviny. Cieľom tejto regionálnej expozície bolo nielen informovať, ale aj otvoriť nové komunikačné relácie medzi umeleckými fakultami a akadémiami, tiež afirmovať rozmanitú tvorbu nových autorov. Prejavili sa rôznymi obsahmi, poetickými charakteristikami, technikami a grafickými postupmi. Na snímke je pohľad na dve z približne sto prác, ktoré boli vystavené v októbri. O. F.

27. 10. 2012

43 /4514/

HLAS ĽUDU

MEDZINÁRODNÝ VÝTVARNÝ TÁBOR V BIELOM BLATE toho roku prebiehal v dňoch 15. – 20. októbra a zhromaždil jedenásť maliarov z Maďarska, Rakúska, Rumunska a zo Srbska. Pracovný názov tohtoročnej akcie Zvečnime prírodné krásy Cárskej bary umeleckým prejavom bol, ako vidno aj na fotografii Istvána Pozsára, pre maliarov inšpiratívny, takže vznikli skutočne pekné diela. Vďaka úsiliu bieloblatského Miestneho spoločenstva, ktoré sa podpísalo pod organizáciu podujatia, ako aj pomoci lokálnej samosprávy a entuziazmu občanov a zamestnancov základnej školy, tento 5. výtvarný tábor splnil očakávania tak organizátora, ako aj maliarov. Na záverečnej slávnosti všetky práce boli vystavené v priestoroch bieloblatského Domu kultúry. Časť z nich natrvalo zostala vo vlastníctve Miestneho spoločenstva, aby spríjemňovala chvíle všetkým budúcim návštevníkom tejto malebnej osady, v ktorej dedinská turistika púšťa čoraz hlbšie korene. M. Nedeljkov

PREMIÉRA BÁSNICKEJ ZBIERKY STAROPAZOVČANA JAROSLAVA KIŠA. V predsieni divadla vo štvrtok 18. októbra bola premiéra druhej básnickej zbierky Jaroslava Kiša pod názvom Glas urbanog buntovnika, napísanej po srbsky. Premiéra sa konala v organizácii Strediska pre kultúru Stará Pazova, v mene ktorého sa na úvod prihovoril riaditeľ Vladimir Kerkez. „Básnický výraz v tejto najnovšej zbierke Jaroslava Kiša je omnoho zrelší v porovnaní s jeho prvou zbierkou Izvan svakog zla (KOS, Belehrad 2009), a preto si zasluhuje širšiu čitateľskú pozornosť,“ povedal okrem iného Martin Prebudila, recenzent knihy. Na štvrtkovej premiére autorove básne na ukážku čítali Milan Dudić, Zorica Opavská a Tatjana Stojiljkovićová. Jaroslav Kiš je básnikom modernej, mestskej, rockovej poézie, lásky a slobody. Okrem písaním poézie J. Kiš (sedí druhý sprava) sa zaoberá aj sochárstvom. a. lš.

K U LT Ú R A

9. FeStival ZuZaNy KaRdeliSovej – festival ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami zobrazujúcimi postavenie a poslanie ženy v spoločnosti Kysáč 1. − 4. novembra 2012

PRoGRaM ŠtvRtoK 1. NoveMbRa 20.00 – veľká sieň KIS − Otvorenie festivalu Divadlo VHV Báčsky Petrovec Óda na rovinu (Peter Serge Butko a kolektív Divadla VHV) Réžia: Peter Serge Butko PiatoK 2. NoveMbRa 12.00 – pietna pamiatka pri hrobke Zuzany Kardelisovej na kysáčskom cintoríne 19.00 – veľká sieň KIS Stála divadelná ochotnícka scéna − DS Javorina a MDS Javorinka pri Mestskom kultúrnom stredisku Nové Mesto nad Váhom (Slovenská republika) Dom Bernardy Alby (Federico Garcia Lorca) Réžia: PaedDr. Mária Kubovicová a Štefan Psotný 20.30 – Divadelný súbor dospelých Napíšte si výpoveď pri Základnej umeleckej škole I. W. Kráľa Považská Bystrica (Slovenská republika) Posledné želanie (Giles Smith a Anna Jančová) Réžia: Anna Jančová Sobota 3. NoveMbRa 18.00 – Divadelná odbočka MOMS Báčska Palanka Zypa Cupák (Ján Čajak ml.) Réžia: Elena Hložanová 20.30 – Padinské ochotnícke divadlo Nová scéna Dom kultúry Michala Babinku Padina Zoznamka (Adriana Krúpová) Réžia: Janko Hološ Nedeľa 4. NoveMbRa 18.00 – Slovenské divadlo VHV SKUS hrdinu Janka Čmelíka Stará Pazova Neresti ľudstva (Miroslav Kožík) Réžia: Miroslav Kožík 20.30 – Zhodnotenie festivalu a udelenie cien Ochotnícke divadlo KIS Kysáč Hugo Karas (Dodo Gombár) Réžia: Ivan Hansman Jesenský

Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko inisterstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Štátny pedagogický ústav, SPN – Mladé letá, Matica slovenská, Vydavateľstvo Matice slovenskej, Spolok slovenských spisovateľov, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí vyhlasujú 21. ročník celoštátnej literárnej súťaže s medzinárodnou účasťou Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko. Cieľom súťaže je podchytiť, rozvíjať a prehĺbiť záujem detí a mládeže o slovenčinu a Slovensko, o významných dejateľov Slovenska a svojho kraja, o miestne spoločenské a kultúrne problémy a nárečia formou slohových úloh, pokusov o umelecké vyjadrenie myšlienok v podobe prozaických žánrov a básní. Tento ročník sa bude niesť v znamení 1150. výročia príchodu Konštantína a Metoda na naše územie, 165. výročia prijatia Žiadostí slovenského národa v Liptovskom Mikuláši, 150. výročia založenia Matice slovenskej, 95. výročia prijatia Deklarácie slovenského národa v Martine a 20. výročia vzniku Slovenskej republiky. V roku 2013 si pripomenieme aj viaceré výročia významných osobností v dejinách slovenského národa – 220. výročie narodenia Jána Kollára, 200. výročie úmrtia Antona Bernoláka, 200. výročie narodenia Samuela Tomášika, 185. výročie narodenia Pavla Dobšinského, 160. výročie narodenia Jozefa Škultétyho, 150. výročie narodenia Jána Čajaka st., 125. výročie narodenia Martina Rázusa, 110. výročie narodenia Fraňa Kráľa a 90. výročie narodenia Kristy Bendovej.

Do súťaže sa môžu zapojiť žiaci v zahraničí prostredníctvom škôl, spolkov a organizácií Slovákov žijúcich v zahraničí. Súťažné práce sa budú posudzovať v štyroch kategóriách, žiaci zahraničných škôl budú patriť do 4. kategórie. Organizačný poriadok súťaže, ako aj celé znenie vyhlásenia súťaže sú uverejnené na internetovej stránke Štátneho pedagogického ústavu www.statpedu.sk a na internetovej stránke Ministerstva kultúry SR www.culture.gov.sk (v sekcii pôsobnosť ministerstva, v kapitoleštátny jazyk, v častisúťaž Prečo mám rád slovenčinu). Vybrané súťažné práce do celoštátneho kola treba zaslať do 1. marca 2013 v štyroch exemplároch na adresu: Matica slovenská, Krajanské múzeum Matice slovenskej, Mudroňova 1, 036 52 Martin, Slovenská republika, alebo na mailovú adresu domhronskeho@matica.sk. Slávnostné vyhlásenie výsledkov 21. ročníka súťaže bude 13. júna 2013 (streda) v Nových Zámkoch. Za vyhlasovateľov súťaže doc. PaedDr. Viliam Kratochvíl, PhD., riaditeľ Štátneho pedagogického ústavu (Redakčne krátené)

Narodeniny a výročia v októbri 2012 3. októbra 1762 sa narodil Anton Bernolák, prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny. (Pripomíname si 250. výročie narodenia.) 5. októbra 1897 sa narodila v Petrovci akademická maliarka Zuzka Medveďová. (115. výročie narodenia) 6. októbra 1932 zomrel na Slovensku Daniel Bodický, petrovský učiteľ, organizátor divadla, autor Slovenskej gramatiky pre ľudové školy. (80. výročie smrti) 18. októbra 1927 sa narodil v Aradáči akademik Ján Kmeť, literárny historik a kritik. (85. výročie narodenia) 18. októbra 1977 zomrel Martin Toman-Banátsky, spisovateľ a redaktor. (35. výročie smrti) 22. októbra 1937 sa narodil v Padine insitný maliar Ján Bačúr. (Blahoželáme k 75. narodeninám.) 26. októbra 1942 sa narodil v Pivnici Dr. Michal Týr, jazykovedec a slovakista. (Blahoželáme k 70. narodeninám.)

27. 10. 2012

43 /4514/

HLAS ĽUDU

k U LT Ú R A DOBANOVCE

Aktivity v Slovenskom národnom dome O

d slávnostného otvorenia Slovenského národného domu v Dobanovciach 29. apríla t. r. v tomto veľkolepom stánku usporadúvajú početné akcie. členovia tamojšieho SkOS Šafárik sa od apríla usilovali aspoň raz do mesiaca organizovať nejaké väčšie podujatie. konali sa tam programy, výstavy, prezentácie, zasadnutia, stretnutia... Podľa slov Željka čapeľu, predsedu dobanovského slovenského spolku, toho času v miestnostiach Slovenského národného domu svoje aktivity realizuje až zo 13 združení, sekcií a aktívov SkOS Šafárik a MOMS Dobanovce. Pracuje sa tak po slovensky, ako aj po srbsky, a aktivisti sú zaradení podľa svojich afinít do folklórnej (staršej a mladšej) sekcie, speváckej, kde sa pracuje i so sólistami, hudobnej (orchester a hudobníci sólisti), aktívu žien, literárnej sekcie, divadelnej dielne a divadelnej sekcie (pracuje iba po slovensky), výtvarno-kreatívnej dielne, výtvarnej, technickej a športovej sekcie (fitnes, stolný tenis, šach...). – S členmi nášho spolku pracujú a sekcie, resp. aktívy úspešne vedú odborníci z rozličných sfér kultúrneho a športového života, – povedal náš spolubesedník. – Tak s tanečníkmi pracuje Vladimir Radonić, profesionálny tanečník zo známej skupiny kolo, spevákov nacvičuje profesorka Alžbeta krajčiová, kým vedúci orchestra je Marjan Šajben z Boľoviec. V čele literárnej sekcie je Danijel Ris-

Členovia mladšej tanečnej skupiny z Dobanoviec s choreografom Vladimirom Radonićom

tić a divadelnú dielňu má na starosti profesorka Jaca Arsićová. S malými hercami po slovensky v Dobanovciach pracuje profesorka Danica Galátová. Toho času azda najaktívnejší je Aktív žien, ktorý úspešne realizuje nielen svoje plány a programy, ale vždy je nápomocnou rukou aj ostaným sekciám a aktívom, ktoré pôsobia v Slovenskom národnom dome. Vedúcou je Miluška čániováJovićová. Výtvarnú dielňu vedú profesorka Višnja Prole a Vesna Dimitrijevićová, kým výtvarnú sekciu má na starosti profesorka Mária Galátová-Ćirovićová, tamojšia akademická maliarka. Obľúbený fitnes najmä medzi mladými ľuďmi vedie profesionálny inštruktor Ljubomir Bjelanović, kým ostatné športy v rámci tejto sekcie

sme poverili Petrovi čapeľovi. Dvere Slovenského národného domu sú odomknuté každý večer – v pracovné dni sa realizujú skúšky a počas víkendov prebiehajú programy, výstavy, stretnutia, zasadnutia... Do čulej činnosti dobanovského Šafárika sú zapojení nielen Dobanovčania, ale aj občania okolitých osád, ktorí radi spievajú, tancujú, hrajú v divadle, jednoducho – chcú sa zaoberať ochotníckou činnosťou. Ako uviedol Ž. čapeľa, u nich sú aktívni aj početní Boľovčania. – Celkovo s aktivitou v Slovenskom národnom dome som nesmierne spokojný. S príchodom zimného obdobia na nehatené ústredné vykurovanie potrebujeme však ešte pece. Máme sľuby, že nám ich kúpi lokál-

MOMS BáčSky PETROVEC

Matičný plán činnosti do konca roka S

cieľom, aby sa dohodli o aktivitách petrovského MOMS do konca roka, v piatok 19. októbra sa v Dome MSS Ľudovíta Mišíka stretli na zasadnutí členovia Výkonného výboru MOMS Petrovec. Pohovorili si aj o aktuálnych a vôbec pálčivých problémoch v osade, do riešenia ktorých by sa mala zapojiť aj Matica. Prvoradým cieľom však bolo dohodnúť sa a spresniť si plán aktivít do konca tohto roku. Prvý v rade literárnych večierkov sa dohodli zorganizovať už v piatok 26. októbra. Petrovskí matičiari si pri príležitosti 150. výročia narodenia komenio27. 10. 2012

43 /4514/

lóga Jána kvačalu primeraným literárnym pásmom pripomenú život a dielo jedného z najväčších vedcov z tohto prostredia. Ako to robieva dlhý rad rokov, petrovský MOMS sa pričiní aj o program pri pripomínaní si pamiatky na martýrov z druhej svetovej vojny v nedeľu 28. októbra. V piatok 16. novembra do Domu MSS pozvú verejnosť na večierok k 75. narodeninám spisovateľa a učiteľa Pavla Grňu. Na koniec novembra, dátum si ešte spresnia s inými inštitúciami, matičiari v Petrovci sa chystajú usporiadať ďalší ročník festivalu Spievajže si, spievaj... členovia VV MOMS sa zhodli, aby v

HLAS ĽUDU

decembri v spolupráci s Vojvodinskou akadémiou vied a umení prichystali prezentáciu knihy Istorija Slovačke autora Dušana kováča, ktorú do srbčiny preložil Samuel Boldocký. Náplňou zasadnutia bola aj informácia o pripravovanom zborníku k 80. výročiu založenia MSJ – MSS. Hovorilo sa o obsahu zborníka, jeho členení, ktoré celky alebo oblasti ešte treba spracovať alebo doplniť. Zostavovateľ vyzval jednotlivé miestne matičné odbory, ktoré to doteraz nevykonali, aby poskytli informácie o vlastnej činnosti v poslednom 20-ročnom období

na samospráva, čiže Mestská obec Surčín. Na nadchádzajúce obdobie zostalo ešte upraviť priedomie a dvor, a to za pomoci Mesta Belehrad, a očakávame aj druhú časť nábytku pre šatne a technickú miestnosť vyfinancovanú z prostriedkov NRSNM, – akcentoval predseda dobanovského spolku Šafárik. Ich prvou účasťou bude vystúpenie na festivale Rozospievaný Sriem a plánujú sa zúčastniť i v revuálnej časti detskej prehliadky 3 x Ď v Starej Pazove. Počas zimného obdobia Dobanovčania chcú obnoviť usporadúvanie populárnych priadok v osade a uskutočniť prezentácie kníh a prednášky v spolupráci hlavne so staropazovskými a novosadskými matičiarmi. V dobanovskom krásne upravenom Slovenskom národnom dome sa teda realizujú početné aktivity a podľa slov čelných ľudí tamojšieho slovenského spolku je k dispozícii na organizovanie aj ostaných podujatí, o ktoré majú záujem naše inštitúcie a ustanovizne. Tento dom sa pomaly, ale iste stáva kultúrnym stánkom Slovákov z tzv. Dolného Sriemu. – Očakáva nás i realizácia ústredného programu k 150. výročiu príchodu Slovákov do Dobanoviec (1861 – 2011) a aj tento bežný rok 2012 je pre nás oslavným. Pripomíname si 10. výročie úspešného obnovenia SkOS Šafárik v Dobanovciach, – podčiarkol Ž. čapeľa. A. Lešťanová

od ich obnovenia v 90. rokoch minulého storočia. Petrovskí matičiari sa na zasadnutí informovali aj o Cene Obce Báčsky Petrovec za rok 2012, ktorú 15. októbra získala Matica slovenská v Srbsku. Ocenili aj iniciatívu Spolku petrovských žien, či návrh, aby práve Matica bola tohtoročným obecným laureátom, potom podporili viaceré spolky a združenia. Zazneli aj diskusie okolo petrovskej tlačiarne a ponuky martinskej Neografie o jej predaj. Podľa toho, aké podmienky ponúkli, bude to ťažko realizovať. Jednotliví členovia sa pýtali aj na niekdajší matičný majetok, a na aktivity vedenia MSS, ktoré by priviedli, aby sa jeho reštitúciou mohol prinavrátiť. J. Č-p

K U LT Ú R A ZO SILBAŠSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLY

Novinky v novom školskom roku ový školský rok sa pre zamestnancov a žiakov v silbašskej Základnej škole bratov Novakovcov začal v znamení noviniek. Plány a spôsob ich realizácie ozrejmil riaditeľ školy Đoka Milić. Na samom začiatku bežného školského roku v priestoroch školy v dňoch 5. a 6. septembra prebiehal seminár na tému Zveľadenie práce výchovno-vzdelávacej ustanovizne na základe výsledkov a výskumov zo 16-hodinového odborného vzdelávania a zdokonaľovania. Autormi boli Dragana Malešević a Jovo Vukčević. Cieľom početných plánovaných zmien v silbašskej škole je zlepšiť prácu tejto ustanovizne. Pre novú telocvičňu, ktorá je vystavaná tesne vedľa školy, už dostali povolenie a čoskoro aj tento priestor začne slúžiť svojmu účelu. Upravili novú kanceláriu pre pedagóga, do väčšej miestnosti presťahovali

školskú knižnicu. Od školskej sprá- takže sa v roku 2013 pokúsia znovy čakajú povolenie na zamest- vu. Riaditeľ Đoka Milić verí, že čonanie ďalších upratovačiek, keďže pribudli priestory telocvične a skoro, teda ešte v tomto školskom plocha sa zväčšila o 800 štvorcových metrov. Hneď potom plánujú presťahovať zborovňu do inej miestnosti, kde predtým bola stará telocvičňa. Do týchto priestorov plánujú umiestniť aj archív a v miestnosti starého archívu v oddelenom priestore v budúc- Riaditeľ školy Đoka Milić nosti plánujú zariadiť kabinet techniky. V škole exi- roku, všetky ročníky budú mať vystuje aj priestor na kabinet chémie učovanie v jednej zmene. ZŠ bratov Novakovcov má vysua fyziky, na zariadenie ktorého potrebujú finančné prostriedky. nuté oddelenia v susedných osaUž v tomto roku podali žiadosť o dách, Paragoch a Despotove. Keď malý grant zo Slovak Aid, avšak ide o despotovskú školu, na Minisprostriedky boli už vyčerpané, terstve osvety a vedy sa uchádzali

V BÁČSKEJ PALANKE SPEVOKOL ZO SLOVENSKA. V sobotu 20. októbra v chráme Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Báčskej Palanke vystúpili cirkevníci zo Slovenska, ktorí do Srbska prišli na pozvanie pivnického cirkevného zboru. V slnečnú sobotu palanský cirkevný zbor v hojnom počte privítal hostí, ktorí sa vzápätí svojím spevom štedro zavďačili svojim hostiteľom. Spevokoly z dvoch cirkevných zborov, z Podlužian a Bukovej, na zájazde na Dolnej zemi väčšinu piesní prvýkrát zaspievali spoločne (na snímke Andreja Medveďa). Okrem duchovných piesní do programu zaradili aj príležitostné básne. Prítomných v chráme Božom najprv privítala velebná pani Jasmina Kotasová-Medveďová, farárka palanská, osobitne hostí – pánov farárov Jozefa Havrilu a Ľuboša Činčuráka zo Slovenska, tiež pivnického pána farára Jána Zahorca, hostiteľa cirkevníkov zo Slovenska. I keď v nezvyčajný termín na toto prostredie, družba urodila bohatým plodom. Na radosť hostí i hostiteľov prebiehala v priateľskej družbe, pričom všetkým pookriali duše. E. Hložanová

o prostriedky na výstavbu štyroch tried a kuchyne. Projekt dostal stavebné povolenie, takže po zabezpečení finančných prostriedkov môžu začať stavať. Čoskoro už v tomto školskom roku silbašskej škole budú organizované bezplatné hodiny anglického jazyka, ktorých mentorkou je Dušanka Janjićová. Zapísať sa môžu nielen žiaci, ale aj občania Silbaša, a po absolvovaní kurzu všetci dostanú certifikáty. Riaditeľ silbašskej základnej školy Đoka Milić hovorí, že by chceli nadviazať spoluprácu s niektorou školou zo Slovenska. Kontakty so Slovenskom už majú, tak napr. v júli 2012 piati žiaci s tromi profesormi pobudli na Letnej škole ľudových remesiel, ktorú organizovala Univerzita Mateja Bela z Banskej Bystrice. Treba spomenúť aj fakt, že táto škola má výbornú spoluprácu aj s NRSNM. Jaruška Ferková

OCHOTA A UMENIE NA POVšIMNUTIE. Martin Klátik, novosadský Staropazovčan, majster tokár, ale skôr by sme povedali umelec s drevom, už šiesty rok zaradom pre víťazov šachového turnaja Zornička open z rôznych druhov dreva vytočil a skĺbil v jedno unikátne a originálne figuríny. Povedali by sme, že ide o krásne drevené sošky, ktoré by svojím umeleckým opracovaním obstáli v každej umeleckej konkurencii. Majster ich s ochotou vyrobil a vďačne a zdarma daroval slovenským deťom, ktoré preukázali vedomosti v tradičnej hre na čierno-bielych políčkach, nazvanej šachy. Kráľovná a kráľ z dreva na našom zábere boli v rukách majstra Klátika (vľavo) a šéfredaktora Zorničky Pavla Matúcha a čakali na víťazov tohtoročného turnaja v Petrovci. J. Č-p

27. 10. 2012

43 /4514/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A VÝSTAVA O BEZDOMOVCOCH

Extrémne vylúčenie meste ich stretávame denne: na uli- bez strechy nad hlavou, ale aj ciach, na staniciach, v podchodoch… tí, čo bývajú v podnájmoch, Spia neraz v papierových škatuliach v par- prípadne v neadekvátnych koch a rôznych kútoch. Sú symbolom so- bytových podmienkach, tak je ciálneho vylúčenia a chudoby, v ktorých sa bezdomovcov alebo ľudí, ktoocitli pre nespočetné dôvody: rozvrat rodín, alkoholizmus, sociálnu neprispôsobilosť, vysokú nezamestnanosť. Až deväťdesiat percent návštevníkov azylových domov a nocľahární u nás sú Zveľadiť kapacity sociálneho bývania ľudia, ktorí takmer celý doterajší vek strávili rým ono otvorenom pri hoteli Moskva v Belehrade. na pracoviskách, no hrozí až Prostredníctvom veľkoplošných záberov v uplynulých dvoch týždňoch, do 5. októbzhodou rôznych ne800-tisíc. šťastných okolností S cieľom ra, tak okoloidúcim naznačovalo nielen (pre migrácie, vojny, pomôcť im to, že je právo na strechu základné ľudské privatizácie...) v pointegrovať právo, ale aj čosi iné: že je bezdomovectvo Bezdomovstvo v praxi – v podchode sledných rokoch zossa do spo- najextrémnejšou formou sociálneho vylúpod Terazijami tali bez príjmov a rol o č n o s t i , čenia, že bezdomovci potrebujú porozuboty. Traja zo štyroch sú preto bez žiadnych ukázať, že bezdomovstvo je viac než ne- menie a solidaritu ako soľ, že tento jav má príjmov, ten štvrtý má skromnú penziu, s kto- dostatok prístrešia a viac než chudoba – mnohé formy a že si žiada oveľa väčšie porou nestačí vyžiť. Sedemdesiat percent z nich lebo je súčasťou širšieho procesu margi- rozumenie spoločnosti než sa mu ho doje vo veku nad päťdesiat rokov, čo im hod- nalizácie – Hausing stredisko, zaoberajúce stáva dnes: napríklad intenzívnejším rozne sťažuje možnosti znovu sa zamestnať. sa zveľaďovaním bývania sociálne ohro- vojom kapacít sociálneho bývania. Ak sa na problém bezdomovstva pozerá zených skupín, usporiadalo koncom sepO. F. širšie, napríklad tak, že to nie sú len ľudia tembra s viacerými partnermi výstavu na

V PODVEČER SVIATKU DŇA MIESTNEHO SPOLOČENSTVA KYSÁČ a Dňa oslobodenia Kysáča od fašizmu v piatok 12. októbra výkonný výbor Miestnej organizácie invalidov práce v Kysáči zorganizoval posedenie pri paprikáši s primeraným programom. Prítomných v Dome penzistov privítal predseda Ján Vitéz. V programe účinkovali žiaci ZŠ Ľudovíta Štúra Miroslav Kolár, Jana Kardelisová a Nina Francistyová, ktorých pripravila profesorka Anna Čemanová. Spievali členovia, ktorí na obecnom súťažení miestnych organizácií invalidov práce v Novom Sade obsadili prvé a tretie miesto. Sú to Juraj Kulík a Božana Kecman, ktorá ako víťazka bude prezentovať obecnú organizáciu na súťaži Rozspievaná Báčka. Spevákov na harmonike sprevádzal Miloslav Kardelis. Na posedení sa zúčastnila i predsedníčka Rady MS Kysáč Anna Vozárová a predseda Miestnej bojovníckej organizácie Michal Anušiak, ktorý si zaspomínal na oslobodenie Kysáča v druhej svetovej vojne. M. Ďurovka

27. 10. 2012

43 /4514/

HLAS ĽUDU

Chýrnik BÁČSKY PETROVEC. MOMS Petrovec na piatok 26. októbra o 19. hodine v Dome Matice slovenskej Ľudovíta Mišíka v Petrovci zahlásil večierok venovaný 150. výročiu narodenia Dr. Jána Kvačalu. kmm NOVÝ SAD. Slovenské vydavateľské centrum a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov v sobotu 27. októbra o 19. hodine v ÚKVS v Novom Sade usporiadajú prezentáciu knihy Aj keby som nebol / I kada ne bih bio spisovateľa Miroslava Bielika. Ide o výber básní, ktoré zo slovenčiny do srbčiny preložil Martin Prebudila. BÁČSKY PETROVEC. Slovenské vojvodinské divadlo v Báčskom Petrovci povoláva divákov na predstavenie Divadla mladých (Pozorište mladih) z Nového Sadu Sabrana dela Vilijema Šekspira. Pozrieť si ho možno v sieni SVD 13. novembra o 20. hodine. a. f.

K U LT Ú R A

OZNAMY

Nedeľou, pondelkom, utorkom... srbčine je celkom samozrejmé, keď na vyjadrenie dejov a situácií pravidelne V sa opakujúcich použijeme tvar nedeljom, ponedeljkom, utorkom, sredom, četvrtkom, petkom, subotom. Takýto tvar sa dostal aj do nárečovej podoby slovenčiny, ba prenikol aj do spisovného jazyka. Preto s ľútosťou môžeme skonštatovať, že u nás všetci hovoria takto:„Nedeľou chodíme do kostola.“; Žiaci sobotou nechodia do školy.“;„Utorkom na pľac nechodíme, ale piatkom záväzne ideme.“ Neznamená však, že je tento nadmieru vychytený tvar v nárečovej podobe náležitý aj v spisovnej slovenčine. V slovenčine sa v takýchto situáciách totiž na označenie sústavne sa opakujúcich dejov a situácií, významu, keď sa niečo pravidelne stáva v ten istý deň v týždni, označuje nie tak isto ako v srbčine, nie teda inštrumentálom, ale tú pravidelne sa opakujúcu činnosť vyjadríme akuzatívom, 4. pádom, a to záväzne v spojení s predložkou„v“. Keď sa teda po slovensky voľačo pravidelne stáva, býva to v nedeľu,v pondelok,v utorok,v stredu, vo štvrtok, v piatok, v sobotu. Na označenie pravidelne sa opakujúcej situácie si môžeme pomôcť aj slovkom„každý“ – každú nedeľu, každý pondelok, každý utorok... ale v tomto prípade je predložka„v“ zbytočná. V slovenčine možno použiť inštrumentál, ibaže v množnom čísle, a to v prípadoch, keď ide o význam opakovaného deja, ale ktorý sa neopakuje pravidelne – nedeľami, pondelkami...; napríklad:„Nedeľami chodia na futbal.“ Ten význam možno vyjadriť i lokálom a pomocou predložky „po“ – po nedeliach. V niektorých prípadoch sa pravidelný sled udalostí aj v slovenčine vyjadruje inštrumentálom, a to vtedy, keď ide o iné slová, nie o názvy dní v týždni. Sú to slová, ktoré majú povahu ustálených výrazov – dňom i nocou,nočnou hodinou, chvíľami. A zasa tie patriace do administratívnych textov, ktoré sa používajú na vyjadrenie významu, že niečo nadobúda platnosť, resp. že sa začína v stanovený deň, napríklad dňom 1. novembrom 2012. ah

DROBNÝ OZNAM PRENAJÍMAM jednoizbový byt vo dvore, úplne vybavený, pre jednu alebo dve osoby, v Ulici partizánskej v Novom Sade. Kontakt: 064/285-39-60.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Adice – NS 176, NSU 176 Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal žiadosť tomuto orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS – Adice – NS 176, NSU 176, v Ulici Branka Ćopića 122, na katastrálnych parcelách číslo 2 421/1 a 2 421/2, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 16. októbra 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-661/12, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Adice – NS 176, NSU 176, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS – Adice – NS 176, NSU 176, v Ulici Branka Ćopića 122, na katastrálnych parcelách číslo 2 421/1 a 2 421/2, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokácii základnej stanice mobilnej telefónie NS – Adice – NS 176, NSU 176, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Adice – NS 176, NSU 176, v Ulici Branka Ćopića 122, na katastrálnych parcelách číslo 2 421/1 a 2 421/2, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie trojúsekovej anténovej sústavy pozostávajúcej z jednej antény typu Kathrein 80 010 485 po úseku pre systémy GSM 900 a UMTS. Predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 4 + 4 + 4 a pre systém UMTS je 1 + 1 + 1. Antény budú usmernené s azimutmi 0 ° (prvý úsek), 95 ° (druhý úsek) a 270 ° (tretí úsek) pre systémy GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania, ako aj MS Adice a MS Veternik. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010 a 24/11), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice NS – Adice – NS 176, NSU 176, číslo 1 406/12-171 MK z 10. septembra 2012, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS – Adice – NS 176, NSU 176 je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty, teda nie je potrebné vypracovanie Štúdie. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 6.4 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

27. 10. 2012

43 /4514/

HLAS ĽUDU

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Sajam III – NS 122, NSU 122 Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal žiadosť tomuto orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Sajam III – NS 122, NSU 122, v Ulici hajduk Veljkovej 11, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 7 540/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 16. októbra 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-606/12, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Sajam III – NS 122, NSU 122, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS Sajam III – NS 122, NSU 122, v Ulici hajduk Veljkovej 11, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 7 540/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že zabezpečí periodický výskum prameňa neionizujúceho žiarenia na lokácii základnej stanice mobilnej telefónie Sajam III – NS 122, NSU 122, v súlade so Zákonom o ochrane od neionizujúcich žiarení (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a že údaje získané monitoringom doručí Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Sajam III – NS 122, NSU 122, v Ulici hajduk Veljkovej 11, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 7 540/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie trojúsekovej anténovej sústavy, ktorá pozostáva z jednej antény typu Kathrein 80 010 486 pre systém GSM 900 a pre systém UMTS. Postavená konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 2 + 4 + 4 a pre systém UMTS je 1 + 1 + 1. Antény sú usmernené s azimutmi 130 ° (prvý úsek), 215 ° (druhý úsek) a 305 ° (tretí úsek) pre systémy GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Detelinara. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010 a 24/11), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť doklad kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže doklad pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienka Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže doklad o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa uvedený projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice NS Sajam III – NS 122, NSU 122, číslo 0 606/12-272 NI a Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice NS Sajam III – NS 122, NSU 122 – výmena, číslo 0 606/12-272 NI, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Sajam III – NS 122, NSU 122 a odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Sajam III – NS 122, NSU 122 – výmena, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 6.3 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

27. 10. 2012

43 /4514/

HLAS ĽUDU

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE , s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS 2 190_04 NS Nový Sad, Veternička rampa, Novosadski put 115, na katastrálnej parcele číslo 3 693/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Elektrawinds-s, s. s r. o., z Nového Belehradu, Ul. Vladimira Popovića č. 6, podal žiadosť rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Veterného parku Alibunár pre 21 veterných generátorov celkového inštalovaného výkonu 48,3 MW, na území Obce Alibunár, k. o. Alibunár a k. o. Vladimirovac. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Elektrawinds-s, s. s r. o., z Nového Belehradu, Ul. Vladimira Popovića č. 6, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Veterného parku Malibunar pre 4 veterné generátory, celkového inštalovaného výkonu 9,2 MW, na území Obce Alibunár, na katastrálnych parcelách č. 7 158, 7 375/6, 7 403/7, 7 564/1 a 7 563/2, k. o. Alibunár. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Verejno-komunálny podnik Čistoća, Nový Sad, Sentandrejská cesta 3, dňa 26. septembra 2012 podal žiadosť číslo VI-501-971/12 o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Objekt na separovanie a balíkovanie odpadu s prislúchajúcimi servisnými a manipulačnými plochami (na manipuláciu a dočasné uskladňovanie oddeleného odpadu) a objektu pre robotníkov výšky P, na katastrálnej parcele číslo 105, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Objekt zahrňuje: objekt na separovanie a balíkovanie odpadu, objekt pre robotníkov, manipulačnú plochu na skladovanie a dopravu sekundárnych surovín z pásky na separovanie, manipulačnú plochu na dodávku odpadu na páske na separáciu a balíkovanie odpadu a výstavbu ciest – plochu na dočasné skladovanie a dopravu na ďalšie spracovanie. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

OZNAMY SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 27. októbra uplynulo 20 rokov, čo nás navždy opustil manžel, otec a syn

Uplynul rok, čo nás navždy opustil náš švagor

na mojich najmilších a nenahraditeľných, jediného syna a môjho manžela

MICHAL FRANCISTY

JOZEF BABINEC 1942 – 2011 – 2012 z Kovačice

13. 10. 1950 – 27. 10. 1992 – 2012 z Kysáča Tichú a trvalú spomienku si na neho zachovávajú manželka, dcéry a otec

SPOMIENKA

Čas rýchlo plynie, ale spomienka na Teba zostáva večná. S úctou si na Teba spomínajú Jaroslav a Marína s rodičmi Bílekovci

SPOMIENKA na

Dňa 30. októbra 2012 uplynie štrnásť rokov, čo nás opustila naša milovaná matka a manželka

JÁNA DIŠPITERA 24. 5. 1962 – 1. 11. 2005 – 2012 z Padiny

ANNA LAČOKOVÁ -VITÉZOVÁ 1952 – 1998 – 2012 z Báčskeho Petrovca Žiaľ za Tebou nemožno premôcť, ani na Tvoju lásku zabudnúť... Anička, Martinka a Miroslav

S Tebou sme stratili všetko to, čo nikdy viac nenájdeme. Na Teba si s láskou a úctou spomínajú: manželka Evka a dcéra Anka Petrášová s manželom Mirkom

JOZEFKA BABINCA

JOZEFA BABINCA

1970 – 1989 – 2012 1942 – 2011 – 2012 z Kovačice Za Vami mi zostala len veľká prázdnota, bolesť a žiaľ. S láskou a úctou si na Vás bude vždy spomínať mama a manželka Anna Babincová

DROBNÉ OZNAMY KUPUJEM a beriem do prenájmu (árendy) pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí. Tel.: 063/716-73-82. PREDÁVAM chatku na Trohákoch v Petrovci. Pavel Kamáň, Janka Jesenského 5a, Báčsky Petrovec, 063/8310 644 a 021/780-389.

nice mobilnej telefónie NS – braće Krkljuš – NS 179, NSU 179, v Ulici braće Krkljuš 21, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2 979, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie trojúsekovej anténovej sústavy pozostávajúcej z troch antén typu Kathrein 80 010 486 pre systémy GSM 900 a UMTS. Predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 4 + 4 + 4 a pre systém UMTS je 1 + 1 + 1. Antény budú usmernené s azimutmi 60 ° (prvý úsek), 135 ° (druhý úsek) a 230 ° (tretí úsek) pre systémy GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS 7. júla. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010 a 24/11), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice NS – braće Krkljuš – NS 179, NSU 179, číslo 2 107/12-271 AP, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS – braće Krkljuš – NS 179, NSU 179 je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty, teda nie je potrebné vypracovanie Štúdie. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 6.3 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

27. 10. 2012

43 /4514/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUTNÁ ROZLÚČKA s

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA na nášho milovaného manžela, otca a starého otca

Uplynulo šesť týždňov, čo nás nečakane opustila

ANNA HOLÚBEKOVÁ

MICHALOM PETRÁŠOM 1964 – 2012 z Kulpína

rod. Marilovićová 8. 9. 1952 – 14. 9. 2012 z Kovačice S úctou si na Teba spomínajú: susedovci Chalupovci, Benkovci a Severíniovci

PAVLA PETRÁŠA 31. 1. 1940 – 24. 10. 2011 zo Silbaša Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Manželka Zuzana a syn Pavel s rodinou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť. Lúči sa rodina Vidová: ujo, ujčiná, bratranec Ondrej s rodinou a sesternica Mariena

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s mojou manželkou a našou matkou

MILUŠKOU STUPAVSKOU rod. Uhlíkovou 7. 3. 1962 – 18. 10. 2012 z Hložian

Dňa 8. októbra 2012 nás opustil náš drahý S láskou si na Teba budú vždy spomínať manžel a dcéry

SMUTNÁ ROZLÚČKA so švagrom

RELJA SAVIČIĆ 19. 3. 1937 – 8. 10. 2012 z Petrovca

RELJOM SAVIČIĆOM 19. 3. 1937 – 8. 10. 2012 z Petrovca

Zostanú nám len krásne spomienky, ktoré si v srdci natrvalo zachováme. Manželka Anna, dcéry Svetlana a Zdenka s rodinami, brat Božo s rodinou a svatka Anna Kaňová

27. 10. 2012

43 /4514/

HLAS ĽUDU

Spomienku na Teba si navždy zachováme. Rodiny Labátová a Kišová

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 26. októbra: • O 19.30 z cyklu Stopami dávnej minulosti z produkcie Slovenskej televízie bude odvysielaný dokumentárny film Ľudia na horách. • O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: z kultúry – z belehradského Medzinárodného knižného veľtrhu; z osád – z Kysáča o vyšívaní krojov, zo Selenče o aktualitách z tamojšieho Domu zdravia, z podujatia Novosadská jeseň na SPENS-e, o podujatí Investexpo na Novosadskom veľtrhu, kde Vojvodina prezentovala svoje možnosti zahraničným investorom; z poľnohospodárstva – o priebehu jesennej sejby v Juhobáčskom obvode, o tom, ako najlepšie zasadiť stromky, o sčítaní poľnohospodárskych domácností; zo športu – o zakladaní stolnotenisového klubu v Pivnici. • O 20.45 HORE-DOLU: Vo vysielaní pre mládežníkov bude daný dôraz na zvýšenie ekologického povedomia mladých, predstavený bude novosadský kampus, ako i víťaz 32. festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč v Selenči. NEDEĽA 28. októbra: • O 11.00 DÚHOVKA: Odvysielaná bude ďalšia časť o starých remeslách. Tentoraz to bude návšteva v Pivnici u pekára a tkáčky. Tajomstvo výroby pálenky prezradia dvaja Petrovčania. • O 11.30 NÁBOŽENSKÉ VYSIELANIE: Vo vysielaní bude predstavený spevokol zo Slovenska, ktorý hosťoval v pivnickom cirkevnom zbore, odznie príspevok zo stretnutia dvoch cirkevných zborov v Novom Sade a na spestrenie vysielania duchovné melódie. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie DOBRÝ VEČER, VOJVODINA bude v sobotu o 3.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu ráno o 5.30 h. Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 28. októbra 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Jubilejné Rozspievané klenoty v Kovačici Prvá cena na Zlatom kľúči zakotvila do Kovačice Október – mesiac úcty k starším osobám Plávanie – vhodná pohybová aktivita

Hložančan Vladimír Kriška, víťaz 20. ročníka festivalu slovenských Utorok 30. októbra ľudových piesní pre deti Rozspievané 16.00 – 18.00 Klenotklenoty v Kovačici nica Piatok 2. novembra 16.00 – V živote človeka je veľa udalostí, 18.00 Klenotnica ktoré si vyžadujú oslavu Slovenský film: Chodník cez DuCez Nadlak je... naj Medovník aj v Kovačici Čo nového v našom chotári? Čo nového v našom spoločenVýber z programu TV Petrovec skom živote?

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 29. októbra: 17.20 – 18.00 Zo starých zásuviek – ľudové piesne predvedú sólisti a orchester Rádia Nový Sad; Utorok 30. októbra: 17.20 – 18.00 Stretnutie – 32. festival Zlatý kľúč, 2. časť; Streda 31. októbra: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – zaznejú evergríny; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – zaznie zmes ľudových piesní; Štvrtok 1. novembra: 17.15 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – ľudové piesne predvedú spevácke duetá; Piatok 2. novembra: 17.15 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 27. októbra: • 17.15 – 18.00 Piesne naše – dolnozemské ľudové piesne; NEDEĽA 28. októbra: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky – Zlatý kľúč 2012. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby – Brahmsove klavírne skladby v interpretácii Iva Pogorelića. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny – zábery z festivalu Zlatý kľúč. • 17.15 – 18.00 Portréty – slovenská ľudová hudba; UTOROK 30. októbra: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení – Brahmsove sonáty pre violončelo a klavír; STREDA 31. októbra: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu – populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

27. 10. 2012

43 /4514/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; Program od 26. októbra do 1. novembra

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v repríznom termíne o 19.30 h.

Pondelok – sobota

KRÍŽOVKA ČÍSLO 43

18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy

V tajničke je meno a priezvisko akademického maliara narodeného 1. februára 1957 v Kovačici. Žije a pôsobí v Austrálii. autorka: ANNA mesto BIČIA- pri NS ROVÁ

S Katarínou Melegovou-Melichovou, 20.15 Filmy: Piatok 26. októb- predsedníčkou MSS, o Cene Obce B. Petrovec za rok 2012 ra – Znamenia Sobota 27. októb18.45 Hit dňa, Reklamy, zora – Astronautova žena strih Molí Pondelok 29. októbra 19.00 Zvon, prehľad udalostí – Neznesiteľná krutosť týždňa Utorok 30. októbra 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s – Mobil vami Streda 31. októbra 22.00 Film: Krásna a nebez– Swordfish – operácia Heker pečná Štvrtok 1. novembra 24.00 Záver vysielania – Stav mysle 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Každý pondelok o 20.15: HuCitáty, Reklamy, Zvon dobný mix 23.00 Záver vysielania V piatok a v sobotu o 18.15: Nedeľa 28. októbra Z programu TV Kovačica a TV Pan18.00 Hudobné blahoželania čevo

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39

alt

ž. meno Nina

opytovacie zámeno

druh juž. ovocia

rovnaké samohlásky

časový úsek

pozdrav Cézarovi

ž. meno (skr.) Daniela

medzinár. preprava

karát

mestečko v Báčke

rovnaké samohlásky vpíšte VESO

vpíšte OHI

hlásalo sa kvokaním

Loznica

von, vonku

súhlas pohyb mora 2. časť tajničky

hliník

rádius

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz

1. časť autonómna bol obtiahol tajničky pokrajina šťastný

taký

pokrajina v Srbsku vpíšte NÓ ad notam

ž. meno

tieto (srb.) dávka niečoho vpíšte Í

obvod

Rakúsko

predložka

osobné zámeno

ulovená zver ampér

zrodený

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 42 – VODOROVNE: dohovára, etapy, N, ňanička, hvala, vo, la, Erka, a, ocot, J, sad, voda, UP, Davor, ľad, lido, urob, en, dá, káčer, uta, rosa TAJNIČKA: DEŇ HLASU ĽUDU

Streda 31. októbra o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň sa odvysiela príspevok z detského festivalu slovenských ľudových piesní Rozspievané klenoty v Kovačici. Repríza v nedeľu 4. novembra o 7.30 h. Alena Gajanová v úlohe kameramanky nakrúca festival Rozspievané klenoty v Kovačici 27. 10. 2012

43 /4514/

HLAS ĽUDU

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 40 z čísla 40 Hlasu ľudu zo 6. októbra 2012 bolo: JÁN SMREK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ANKA NEDIĆOVÁ, Ul. Miletićova č. 74, 21 469 PIVNICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠPORT SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Dolina na najvyššom kopci Na polovici nedeľných zápasov o víťazovi rozhodol iba jeden gól. Boli to súboje vyrovnaných celkov a výhry prišli v posledných minútach. Tak Dolina získala body v Sriemskej Mitrovici. Odžačania víťazný gól vsietili tesne pred posledným hvizdom rozhodcu v súboji s posledným pančevským Dinamom, a dostali sa na druhú priečku. Bez gólov bol iba zápas v Čelareve. Najhoršie pochodili Staropazovčania, lebo doma presvedčivo prehrali s naladenou Sentou. ýsledky 10. kola: Cement – Sloga 1 : 1, Palić – B. Topola 1 : 0, Radnički (Š) – Dunav 2 : 1, Srem – Dolina 0 : 1, ČSK Pivara – Radnički (SM) 0 : 0, Jednota – Senta 1 : 4, Tekstilac – Dinamo 1 : 0, Mladost – Radnički (S) 1 : 0. Program 11. kola: Radnički (S) – Cement, Dinamo – Mladost, Senta – Tekstilac, Radnički (SM) – Jednota, Dolina – ČSK Pivara, Dunav – Srem, B. Topola – Radnički (Š), Sloga – Palić.

SREM – DOLINA 0 : 1 (0 : 0) Strelcovi Damirovi Đokovićovi Výlet Doliny na ihrisko ved- (vľavo) prvý gratuloval spoluhráč Danilo Kovačević ľa Sávy v Sriemskej Mitrovici bol (Foto: P. Rohárik) úspešný. Aj v stretnutí s mužstvom Srema Padinčania potvrdili, skavajú body. Dolina totiž na hosže za chotárom hrajú dobre a zí- ťovaní ešte neprehrala. Pred stov-

kou divákov na ihrisku Srema sa hralo dynamicky, šancí bolo na oboch stranách. Domáci nevyužili ani jednu a hosťom práve jedna stačila, aby získali tri body. Dolina v prvom polčase pôsobila organizovanejšie a kontrolovala hru. Hostia boli bližšie k streleniu gólu, ale Šalipurović, Kovačević, Gigović a Ćirić dobre začaté akcie nepresne zakončovali. Domáci iba raz vážne ohrozili bránu Jevtića, keď útočník Srema zblízka kopol ponad bránu. Po prestávke sa obraz hry veľmi nezmenil. Domáci pridali plynu a čoraz častejšie ohrozovali bránu súpera. Obrana Doliny vydržala tlak domácich a jej útočníci videli svoju šancu v rýchlych protiútokoch. Hrala sa posledná minúta, keď Stajčić pomedzi domácich

ÚPRAVA KLUBOVÝCH MIESTNOSTÍ

Dohrávali desiati

OFK Binguľa dostala pomoc

JEDNOTA – SENTA 1 : 4 (1 : 1) o cennom bode z Pančeva staropazovskí ligista sa dožil nečakaného výprasku. Od začiatku zápasu vyzeralo, že Jednota bude úspešne čeliť veľmi dobrému celku Senty. Čo viac, málokto očakával neúspech na domácom trávniku, veď úvod zápasu sľuboval omnoho viac. Domáci sa už v 3. min. ujali vedenia po akcii z pravej strany. Lopty sa zmocnil mladý Miloš Ljutovac, pekne uvoľnil Predraga Pejčinovića a tento sa po dlhšom čase zapísal do listiny strelcov. Do polovice polčasu hostia sa častejšie presúvali na polovicu ihriska domácich, mali aj dve vyložené šance, ale ich nevyužili. V 15. min. obrana Jednoty nedovolene zakročila a rozhodca Goran Pilja z dediny Svetozar Miletić ukázal na biely bod. Domáci brankár Lazar Jovišić „prečítal“ úmysel Branislava Gecića, loptu odrazil, ale

stredný útočník Senty ju z druhého pokusu upravil do nechránenej siete. V 38. min. sa udiala rozhodujúca, pre domácich nešťastná chvíľa. Neskúsený osemnásťročný Miroslav Fabók, ktorý už predtým mal žltú kartu, z chrbta zrazil hosťujúceho útočníka Lazara Popova a druhá žltá karta znamenala, že útočník Jednoty musí predčasne pod sprchy. Do ukončenia polčasu domáci sa dobre bránili. Očakávalo sa, že tréner Dragan Macura v prestávke urobí zodpovedajúce zmeny, posilní obranu, aby zachoval aspoň bod. Namiesto dvoch hráčov v obrane v útoku sa zjavil spomalený Dragan Ogrizović a neskoršie aj Nenad Dragin, ktorý pre pracovné povinnosti vôbec netrénuje. Pre zachovanie vlastnej brány za stavu 1 : 2, potom aj 1 : 3, bolo neskoro. V závere zápasu počet-

hráčov prihral Đokovićovi, ktorého súperi nemohli znemožniť a náhradník Doliny trafil sieť – 0 : 1. Radosť hostí bola veľká, lebo tento gól znamenal aj víťazstvo, keďže viac nebolo času na zmenu výsledku. Rozhodca Majstorović zo Starých Bánoviec čoskoro odpískal koniec korektného zápasu. DOLINA: Jevtić, Ivanišević, Stojanovski (Stojkovski), Ninkov, Nedučić, P. Čížik, Ćirić (Đoković), Gigović, Stajčić, Kovačević, Šalipurović. Ján BOKOR

utbalisti OFK Binguľa v minulom majstrovskom ročníku sa dostali do nepríjemnej situácie, lebo im súťažiaca komisia nedovolila hrať zápasy na domácom ihrisku. Klubu totiž chýbali adekvátne podmienky, čiže pitná voda a väčšia hygiena v šatniach. Počas uplynulých letných mesiacov Binguľčania vďaka dobrovoľnej práci a za minimálnych finančných prostriedkov, ktorými disponovali, vykonali väčšiu časť potrebných prác, a tak splnili podmienky na účasť v majstrovstvách. Obecná rada Šíd im nedávno vyšla v ústrety a zabezpečila ešte potrebných 50 000 dinárov, aby OFK Binguľa mohol dokončiť požadované práce na úprave klubových miestností. St. S.

Konečne trafil: Predrag Pejčinović (Jednota St. Pazova)

nejší hostia dali aj štvrtý gól, a tak po presvedčivej výhre tri body odišli do mesta povedľa Tisy. JEDNOTA: L. Jovišić, Knežević, Đ. Lukić, Šuša, N. Jovišić, Šestović, Fabók, Ljutovac (Ogrizović), Žakula (Dragin), Pejčinović, Stefanović. Bz-ý

27. 10. 2012

43 /4514/

HLAS ĽUDU

ŠPORT MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Vyhli sa väčšej pohrome! MAGLIĆ – BUDÚCNOSŤ (H) 0 : 6 (0 : 3) j v nedeľňajšom zápase futbalová družina pod vedením tréneA ra Mirka Lukića zapôsobila ako trestná výprava a v Báčskom Maglići „častovala“ domácich s poltuctovou nádielkou. Ideálny trávnik umožnil aktérom odohrať pravý majstrovský zápas a okolo 150 divákov, z ktorých veľká väčšina bola z Hložian a B. Petrovca, videlo ozajstnú dominanciu hráčov v modro-bielych tričkách. Najprv pohrozili agresívni domáci, keď v 6. min. Preradovićova strela skončila na brvne brány Ljubičića. Terčom domácich zadákov boli najviac nohy Fejdiho, Pavlisa a Ožváta, ktorí im odpovedali futbalovým kumštom. Už v 13. min. Pavlis a Ožvát na ľavej strane pekne kombinovali, tento druhý sa ocitol zoči-voči s brankárom, ktorý loptu vyrazil k dobiehajúcemu Dragićovi, a tento hosťom priniesol radosť – 0 : 1. Už o dve min. neskoršie Pavlis prekľučkoval dvoch domácich hráčov, ostro zacentroval a v snahe znemožniť Fejdiho domáci obranca rozvlnil sieť vlastnej brány – 0 : 2. V 27. min. Vukašinović sa ocitol sám pred Ljubičićom, ktorý ho smelo znemožnil skorigovať výsledok. V 30. min. akciu Severíniho a Pavlovića po pravej strane sledoval Lukić, po perfektnom prijatí lopty sa zbavil dvoch strážcov, vbehol do šestnástky a prízemnou strelou stanovil výsledok polčasu – 0 : 3. V druhom polčase hostia nedovolili vôbec ohroziť bránu Ljubičića, kým ich brankár bol akoby na strelnici. Góly padli v 61. min., keď Pavlis z rohového kopu doslova trafil do hlavy Mandića, ktorý zblízka dal

Nezastaviteľný: Ján Pavlis (Budúcnosť Hložany) (Foto: J. P.) štvrtý gól. V 74. min. Lukić v sólovom úniku prešiel niekoľkých hráčov domácich, konečne nesebecky prihral Pavlovićovi, ktorý dorazil loptu do brány. V 80. min. Pavlović vysunul náhradníka Jeličića, ktorý stanovil konečných 0 : 6. Jeličić mal ešte tri šance, Lukić nastrelil brvno a Fejdiho strela tesne minula cieľ, takže sa domáci vyhli ozajstnej katastrofe. Rozhodca Malinović z Báčskej Palanky žltými kartami potrestal troch domácich hráčov a Maglićana v tričku Budúcnosti Đukića. BUDÚCNOSŤ: Ljubičić, Horvát (Hataľa), Ožvát, Severíni, Mandić (Majstorović), Đukić, Fejdi, Pavlović, Dragić, Lukić, Pavlis (Jeličić). Ján MURTIN

Pekelných deväť minút! SLÁVIA – VOJVODINA 1 : 5 (1 : 3) ostia z Tovariševa si celkom zaslúžene odniesli tri body, ktoré H im dávajú nádej, že môžu úspešne bojovať o primát. Vojvodina sa predstavila vo veľmi dobrom svetle, jej futbalisti sú fyzicky dobre pripravení, rýchli, ľahko odoberajú loptu a prostredníctvom rýchlonohých útočníkov nebezpečne ohrozujú bránu súpera. Podľa nedeľného výkonu sú jedným z hlavných uchádzačov o najvyššie umiestnenie. Prakticky z prvého útoku Slávia vsietila gól. Babić v 8. min. uvoľnil J. Žigmunda, ktorý zo siedmich metrov trafil – 1 : 0. V ďalšom priebehu Vojvodina sa pokúsila vyrovnať, ale zadáci domácich v čele s brankárom Pavlínim úspešne odrážali útoky. Pavlíni sa vyznamenal v 29., 31. a 35. min., keď zastavil nebezpečné strely Nikolića, Stanojeva a Nikića. Potom prišla 37. min., keď Vučić zahral rohový kop, na loptu vybehol Pavlíni, ktorého fauloval Nikolić, a vzápätí Stanojev rozvlnil sieť. Rozhodca gól uznal, čo vyvolalo hnev domácich hráčov a obecenstva. Pravdepodobne pod vplyvom neregulárne inkasovaného gólu o minútku neskoršie veľká chyba obrany Slávie a Nikolić presnou strelou obrátil výsledok – 1 : 2. V 45. min. ešte jedno zaváhanie obrany domácich a Nikolić stanovil výsledok prvého polčasu – 1 : 3. Pekelných deväť minút pre domácich, veľký a rýchly obrat koncom prvého polčasu sa nepriaznivo odzrkadlili aj v pokračovaní zápasu. Ďalšiu chybu hráčov Slávie využil Inđić v 51. min. a Stanojev v 78. min. uzavrel skóre tohto zápasu. Musíme pripomenúť, že rozhodca Turi z Báčskej Palanky dosť na-

dŕžal hosťom, čo nebolo potrebné. Obranca Vojvodiny Bugarski v 89. min. surovým zákrokom zastavil Babića, ktorému najprv pomohol miestny lekár, a potom skončil aj vo vrbaskej nemocnici, odkiaľ ho poslali domov. Za taký zákrok obranca Vojvodiny nebol potrestaný ani len žltou kartou!? Zápas v Pivnici sledovalo asi 150 divákov, žlté dostali domáci Jozef a Michal Žigmundovci a hosť Cvijić. SLÁVIA: Pavlíni, M. Žigmund, Lamoš, Ruman (Záskalický), Nímet, Vujaković, J. Žigmund, Kotiv, Babić, Tankosić, Rajčan (Baláž). Pionieri Slávie porazili rovesníkov z Kulpína 4 : 0. Po dva góly dali Petrović a Benka. Výsledky 9. kola: Kriváň – Krila Krajine 2 : 2, Maglić – Budúcnosť (H) 0 : 6, Bačka – Proleter 3 : 1, Kulpín – Soko 1 : 1, Slávia – Vojvodina 1 : 5, Bački hajduk – Budućnost (P) 2 : 1. Program 10. kola: Krila Krajine – Budućnost (P), Vojvodina – Bački hajduk, Soko – Slávia, Proleter – Kulpín, Budúcnosť (H) – Bačka, Kriváň – Maglić. Ján ŠUSTER

M. Kolarského, Santrača a Zanfirovića. Po tomto zápase sa im pripojili Kajtez, Peťkovský, S. Haška, Osmajića brankár A. Haška a A. Kokryl. O štyri min. larski. Do konca jeneskoršie Žakula sene zostali ešte unikol z pravej tri kolá a tréner Nastrany, vrátil lopkić bude mať veľké tu Osmajićovi, no starosti, ako zostatento sotva z piaví jedenástku. tich metrov koKULPÍN: Vezpol vedľa brány. mar, S. Haška Najsprávnejšie vedľa kanála: Mladý Chalupka (Santrač), Žakula, Miroslav Šimo (FK Kulpín) zmaril možnosti v (Foto: J. P.) A. Kolarski, Ivezić, 78. a 85. min. zaPeťkovský (Šimo), bezpečiť svojmu mužstvu víťazstvo. Abramović, Doknić, Osmajić, KajOd začiatku majstrovstiev FK Kul- tez (Fábry), Chalupka. pín má zranených troch futbalistov: Gavra GOVORČIN

Znepokojujú početné zranenia KULPÍN – SOKO 1 : 1 (0 : 1) ápas dobre známych súperov prilákal na ihrisko vedľa kulpínskeho Z kanála asi 150 divákov. Hralo sa rýchlo, bojovne, na pozoruhodnej technickej úrovni, ale nadovšetko korektne. Oba celky mali niekoľko vyložených šancí a výsledok je najsprávnejší. Hostia z Novej Gajdobry mali prevahu v prvom polčase a Kulpínčania dominovali na trávniku po prestávke. Hostia už v 4. min. mali šancu, ale strelu útočníka z ôsmich metrov Vezmar úspešne kryl. V 15. min. Vorgučić strelil z voľného kopu z dvadsiatich 27. 10. 2012

43 /4514/

metrov, Vezmar aj tentoraz bol nezdolateľný. Vorgučić bol hráčom Kulpína v časoch, keď tento klub hral vo Vojvodinskej lige. Na tomto zápase znova dokázal svoje kvality, keď v 20. min. zaslal ostrú strelu z rohového kopu presne svojmu spoluhráčovi na hlavu – 0 : 1. Kajtez v 23. min. triafal bránu, ale jeho strela odišla ponad bránu. Kulpínčania po zmene strán silnejšie zaútočili. V 49. min. obranca hostí rukou zastavil loptu v trestnom území. Penaltu premenil Doknić – 1 : 1. V 73. min. loptu z kopačky HLAS ĽUDU

ŠPORT Program 11. kola: Futog – Susek, Vinogradar – Sirig, Báčka – Železničar, Dinamo – Sremac, Fr. partizan – Proleter, Mladost – Čenej, Tatra – Borac, Fruškogorac – Slavija. Pavel PÁLIK

PRVÁ LIGA NOVÉHO SADU

Nevedeli dať gól SLAVIJA – TATRA 2 : 0 (2 : 0) j keď vo väčšej časti zápasu hra bola vyrovnaná a každý celok A mal tri – štyri šance, hostia z Kysáča zaslúžene prehrali, lebo nevedeli dať gól. Domáci dve šance premenili, a to v 25. min. Stanišić po presnom rozohrávaní so spoluhráčom. Đogović v 33. min. z asi 25 metrov trafil roh brány debutanta Tintora – 2 : 0. V 30. min. Ožvát z pravej strany presne odcentroval na nohu Konstantinova, ale tento zo štyroch metrov vypálil vedľa. Kohút bol v 45. min. sám pred bránou Slavije, ale ani z troch pokusov netrafil. Ani vo finiši zápasu hostia nedokázali aspoň raz vsietiť.

Zápas sa hral na ihrisku v novosadskej Salajke pred asi 50 divákmi, viedol ho Novo s a d č a n Daneček a Paunić (vpravo) úspešne zastavili útok To m i č i ć , hráčov Slavije žlté karty Výsledky 10. kola: Susek – Frudostali Jakšić a Dražić (Slavija), resp. škogorac 1 : 3, Slavija – Tatra 2 : 0, Ožvát (Tatra). TATRA: Tintor, Srnka, Paunić, Borac – Mladost 1 : 3, Čenej – Fr. Đaković, Savić, Badnjar (Kulík), partizan 1 : 2, Proleter – Dinamo 0 Konstantinov, Cvetić, Ožvát, Da- : 1, Sremac – Báčka 0 : 3, Železnineček (Jambrich), Kohút (Fun- čar – Vinogradar 0 : 1, Sirig – Futog 2 : 4. tík).

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

sel striedať stredopoliara Nenadića. Na slávistickej lavičke náhradníkov bol ešte len jeden futbalista. SLÁVIA: Joka, Ďuriš, Strakúšek, Chalupa, Mihaljčić, ĎurSLÁVIA – VRŠAC UNITED 0 : 2 (0 : 0) kovský, Božić, Válovec, Hýl (Sachter), riedkakedy sa na zápasoch stane, bola jedna slávisNenadić (Andrić) , že rozhodca z hry vylúči prvých tická, Válovcova. Slađan Novković. Päť minút po oboch brankárov. Po protiútoku Vršca Jedine predpov 60. minúte Joka v pokutovom území prestávke Sarajlisledná Slávia prehraznemožnil Sarajlijina streliť gól. Z od- jin zo sólovej akla na domácom trávpískanej penalty Aleksandar Kirkov cie a delovke traniku. Mimoriadne druhý raz zavlnil domácu sieť. O päť mi- fil žrď. V 54. min. strelecky naladená nút neskoršie brankár Ilkić podobne, center Ďuriša nebola Sloga v Banátale mimo šestnástky, prekážal Slađa- realizoval Novkoskom Novom Sele. novi Novkovićovi vypáliť na svätyňu. vić.„Pravidlo“ neLídrom je zasa Polet Strážcovia siete museli predčasne pod dáš – dostaneš sa Nepomohla skúsenosť Izbište. Rozdiel medzi potvrdilo iba o mi- v obrane: Dragan Mihaljčić sprchy. prvým a posledným Slávia hrala prvý polčas s Vršcom rov- nútku neskoršie. (Slávia Kovačica) klubom v Prvej junoprávne. Kondične lepšie priprave- Kirkov mieril presným hosťom nestačilo veľa námahy, ne z hranice pokutového územia do ľa- hobanátskej lige je iba jedenásť bodov. Ďalšie výsledky 10. kola: Borac – aby si z Kovačice odniesli všetky body. vého rohu Jokovej brány. Po červenej Pred prestávkou málopočetní diváci vi- karte brankára Slávie nahradil jeho ko- Vojvodina 2 : 0, Sloga (BNS) – Temdeli len tri strely na bránu, z čoho lega Milan Andrić. Tréner Mršulov mu- po 9 : 1, Polet – Budućnost 3 : 0, Par-

Červené karty pre strážcov sietí

tizan – Jugoslavija 0 : 0, BAK – Dobrica 4 : 1, Radnički – Mladost 2 : 0, Sloga (P) – Vulturul 1 : 1. Slávisti hrajú dvakrát zaradom na horúcej pôde súperov. Na nedeľu odcestujú do Crepaje na obecné derby s Vojvodinou. Ján Špringeľ

IN MEMORIAM

Negovan Krivokuća 1923 – 2012 o životnej scény v piatok 19. októbra 2012 odišiel najstarší Z hráč lalitskej Panónie Negovan Krivokuća. Prvé kroky na trávniku urobil počas okupácie v roku 1941. Hral na poste ľavej spojky, vyznačoval sa dobrou technikou, perfektným prehľadom hry. Zriedkavo dával góly, ale zato pripravoval nespočetné šance spoluhráčom D. Lazićovi, Demiterovi, Preradovovi, Hrnčiarovi...

V drese Laliťanov zohral veľký počet zápasov. S nadšením nám kedysi rozprával o pohárovom súboji so zemunským prvoligovým tímom Naša krila (0 : 2), čo bola veľká udalosť pre Laliť, s osijeckým Proleterom, majstrovskými výhrami nad kulským Hajdukom, odžackým Tekstilcom, Crvenkou, apatinským mužstvom Tri zvezde... S veľkou

úctou si spomínal na veľké autority predsedu Panónie Jána Ďurčianskeho a trénera – profesora Protića. Majster Nega, ako ho hádam všetci v Laliti volali, lebo dlhé roky bol mäsiarom v dedine, sa narodil 3. novembra 1923. Už ako mladík, skojovec zažil tortúru fašistických okupantov. Po vojne sa venoval remeslu, futbalu, pomáhal lovcom, ochotníkom KUS Branislava Nušića. Bol dlhoročným spoločensko-politickým pracovníkom, prvým richtárom v Laliti od októbra 1963, keď ustanovili Radu

Miestneho spoločenstva ako orgán lokálnej samosprávy. Viackrát bol vo vedení FK Panónia a v sedemdesiatych rokoch sa pričinil o zavedenie elektrického prúdu a vody na ihrisko. V posledných rokoch nechodil na zápasy v Laliti, lebo nemohol pochopiť, že Panónia má toľkých cezpoľných hráčov, a v jeho čase v mužstve nemali ani jedného hráča spoza chotára. Nepáčili sa mu ani hrubosti, nedisciplína a nekultúrne správanie sa na trávniku. Telesné pozostatky Negovana Krivokuću pochovali v sobotu 20. októbra 2012, vedľa otca a matky na lalitskom cintoríne. J. P.

27. 10. 2012

43 /4514/

HLAS ĽUDU

ŠPORT VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Penalta, vlastný gól a červená karta

Panónii sa vyšmykla výhra

SRBOBRAN – MLADOSŤ 2 : 1 (0 : 0) ody zo Srbobranu si Petrovčania neprinášali ani vtedy, keď mali omnoho silnejší celok. Následne k tomuto treba pridať, že minulú sobotu Mladosť bola oslabená o troch kľúčových hráčov. K ich abstinencii prispeli párne žlté karty. Tréner a vedenie preto rozhodli, aby Kokanović, Kaňa a Sladojević v tomto zápase nenastúpili. Pre zranenie tiež nemohol hrať ani Saveljev. V prvom polčase v Srbobrane súperi hrali vyrovnane. Okrem toho v 17. min. domáci vyťažili jedenástku, Vždy ťažko v Srbobrane: Vladimír Fábry ktorú ich bývalý bran- (Mladosť Petrovec) kár Pavel Fejdi vybráSrbobran si tesnú výhru zanil. V druhom polčase Mladosť bezpečil po nevydarenej ofsajdohrávala s desiatimi hráčmi, dovej pasci zadákov Petrovčalebo Nikola Uzelac dostal druhú nov. MLADOSŤ: Fejdi, Trišić (Ražltú, a potom aj červenú kartu. V tejto časti zápasu domáci dovanović), Rupar, Fábry, Marprví prišli k vedeniu vlastným janović, Uzelac, Torbica (Zbućgólom Trišića. Potom v 62. min. nović), Jovović (Dimovski), MiMladosť prostredníctvom Pla- lovanović, Plavšić, Grujić. Samuel Medveď višića vyrovnala.

Mohli presvedčivejšie... SLOGA – MLADOST (T) 3 : 2 (1 : 0) utbalisti Slogy pripravili svojim fanúšikom ešte jedno pekné futbalové popoludnie. Oba celky začali zápas obozretne a s plynutím času domáci zahrali rýchlejšie a neustále ohrozovali brankára Turijčanov Bajića. Čoskoro lopta padla na nohu Raičevića, ktorý z piatich metrov ľahko strelil vedúci gól. Hostia z Turije sa dobre bránili a iba raz do polčasu vážnejšie ohrozili Tojagića. V pokračovaní sa hra zostrila, prichádzalo k častým prerušeniam. Jed-

27. 10. 2012

43 /4514/

nu darovanú loptu od domácich zadákov zachytil Kozomora a výsledok vyrovnal – 1 : 1. Domáci potom zosilnili tempo, vždy nepríjemný Považan sa ocitol na správnom mieste a v 63. min. dosiahol druhý gól za Slogu. Iba o desať min. neskoršie Erdevíčania vsietili aj tretí gól, ktorého autorom bol Šajić. Rozhodca Miroslav Todorović z Inđije v 72. min. oprávnene vylúčil z hry Ratka Krivokapića pre hrubý zákrok a nešportové správanie sa. DoHLAS ĽUDU

Prvé miesto v tabuľke prebral Rusín po presvedčivom triumfe nad Metalcom a remíze na zápase Rastina – Odžaci. Jedinstvo z Kolutu sa dožilo ešte jednej ťažkej porážky na hosťovaní v Sombore, kde aj ŽAK bol presvedčivý nad Dunavom. Konečne vyhrali aj Sonťania, a to trochu nečakane nad Liparom, ktorý sa tak vzdal boja o vrch tabuľky. Bez výhry je zatiaľ iba Jedinstvo z Ribareva, ktorému sa v posledných chvíľach podarilo vyhnúť sa prehre s lalitskou Panóniou. ýsledky 9. kola: Törekvés – Aleksa Šantić 3 : 1, Rastina – Odžaci 0 : 0, Šikara – Jedinstvo (K) 5 : 0, Rusín – Metalac 7 : 0, ŽAK – Dunav 3 : 1, Dinamo – Lipar 2 : 0, Jedinstvo (R) – Panónia 1 : 1. Program 10. kola: A. Šantić – Panónia, Lipar – Jedinstvo (K), Dunav – Dinamo, Metalac – ŽAK, Jedinstvo (K) – Rusín, Odžaci – Šikara, Törekvés – Rastina. JEDINSTVO (R) – PANÓNIA 1 : 1 (0 : 1) Laliťania si priniesli prvý bod z hosťovania tejto jesene. Na zápase v Ribareve hrali solídne, získali náskok gólom Marjanovića v 20. min. zápasu. Onedlho Tojić trafil žrď. Veľkú šancu zmaril aj Rančić, ktorý vybehol sám pred brankára, ale sieť sa nevlnila. Domáci futbalisti, ktorí tejto jesene ešte ani raz nevyhrali, mali hodne šťastia. Výsledok vyrovnali v 90. + 3. min., a to za pomoci rozhodcu, ktorý nevi-

del alebo nechcel vidieť postavanie mimo hry hráča Jedinstva. Protesty hostí, ktorí tak zostali bez dvoch zaslúžených bodov, zostali ako aj vždy v takýchto príležitostiach, márne. PANÓNIA: Obradov, Farkaš, Jovović, Stajčić, Marjanović, Janković, Rančić, Petrović, Balaša, Tojić, Njaradi.

máci s hráčom viac na trávniku mohli naplniť sieť súpera, ale akoby trochu „pribrzdili“, čo využil tím z Turije a v 90. min. skorigoval výsledok na 3 : 2. SLOGA: Tojagić, Milošević, Zec, Čobanović, Miljković, Raičević, Šajić (Bojanić), Đorđević (Simikić), Simeunović, Považan, Pendo (Kovačević). Výsledky 10. kola: Polet – Budućnost 5 : 2, Index – Borac 4 : 0, Prvý máj – Omladinac 3 : 0, Srbobran – Mladosť (P) 2 : 1, Sloga – Mladost (T) 3 : 2, Jugović – Stanišić 2 : 2, Bačka – Hajduk 2 : 1, Crvena zvezda – Crvenka 3 : 0. V 11. kole sa stretnú: Crvenka – Polet, Hajduk – C. zvezda, Stanišić – Bačka, Mladost (T) – Jugović, Mladosť (P) – Sloga, Omladinac –

Srbobran, Borac – Prvý máj, Budućnost – Index. Károly Vig

J. P.

ŠPORT OBEC KOVAČICA V AKČNOM DVOJTÝŽDNI FARE

Futbalom proti rasizmu vadsiateho októbra 2012 na nádvorí Základnej školy MlaD dých pokolení v Kovačici vrelo

16. do 31. októbra. Podporuje ho aj UEFA. Tohto roku plynie pod heslom Všetci sme ľudia futbalu. Jedinečná v rozličnosti Obec Kovačica sa do súťaže zapojila tohto roku. Do organizácie sa začlenili AERD Padina, Klub študujúcej mládeže Kovačica, Kance-

najznámejšou športovou hrou. Nebolo inak ako dvadsiateho októbra 1982. Na belehradskej Marakane v európskom pohári vtedy hosťovala Barcelona s Maradonom. Deväťdesiattisícový dav tlieskal tridsať rokov dozadu majstrovskému gólu vtedy najlepšieho hráča sveta. Aplaudoval inakosti. Na spomínanom turnaji v malom futbale v osade insity si zmerali sily priatelia, susedia, kmotrovci. Samošania, Padinčania, Uzdinčania, Putnikovčania, Kovačičania, Debeljačania a Crepajčania. Rumuni, Maďari, Ró- Uzdinčania sa zaslúžene stali víťazmi movia, Srbi, Slová- turnaja Futbalom proti rasizmu ci... Každý každého podporoval, zatlieskal na dokona- lária pre mladých Obce Kovačica, lých ťahoch: driblingoch, vedení ZŠ Mladých pokolení a FK Slávia. Za lopty, zdvojovaniam, hlavičkova- podpory svojich pedagógov a faniam. Tlieskal rôznosti. núšikov súťažili žiaci vyšších ročFootball Against Racism in Euro- níkov zo škôl Kovačickej obce (chýpe (FARE) je dnes najväčšia antidi- bal iba Idvor). Hralo sa v dvoch skuskriminačná kampaň v športe. Eu- pinách, dvakrát po desať minút. rópsky (dvoj)týždeň proti rasizmu a Okrem poďakovaní za účasť každá diskriminácii prebieha tohto roku od škola dostala aj po jednu futbalo-

ším strelcom na turnaji (sedem gólov) bol Uzdinčan Renato Kokora. Talentovaný futbalista viacerých klubov a futbalových škôl zo Zreňanina (Radnički, Banat, Bambi) je reprezentantom Vojvodiny a Srbska v pionierskej konkurencii. V rôznych revuálnych a úradných zápasoch hral pre spomínané reprezentácie v Niši, Uzdine, Belehrade, Kovačičania sa stali vicešampiónmi Kragujevci a Suboturnaja tici. Fanúšikuje bevú loptu a víťazi z Uzdina aj lehradskej Crvenej zvezde, vlani šampiónsky pohár. bol na skúške v konkurenčnom ParPre férovú hru si zasluhuje tizane a tohto roku v OFK Belepozornosť každá škola. Naj- hrad. lepším futbalistom a najlepJán Špringeľ

Jeden zo siedmich majstrovských gólov reprezentanta Renata Kokoru (žltý dres), ktorý „rozdriapal“ sieť Samošanov Ostatné výsledky 10. kola: Hajduk – Karaš (J) 2 : 0, Borac (VG) – Potporanj 3 : 0, Vitorul – Partizan 1 : 0, Crvena zvezda – Vinogradar 0 : 1, Ševac – Borac (VS) 1 : 2, Budućnost – Karaš (K), 6 : 1, Jedinstvo – Dunav 13 : 0. vlh

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – SKUPINA VÝCHOD

Počítajú sa góly, nie šance! RATAR – HAJDUŠICA 2 : 1 (1 : 0) náme futbalové pravidlo, že zápas vyhráva mužstvo, ktoré dá Z viac gólov a nie to, ktoré si vytvorí viac šancí, možno uplatniť aj keď ide o nedeľňajší zápas v dedinke Kruščica. Tréner Hajdušice Muškinja sa totiž rozhodol pre obrannú hru a rýchle protiútoky. Kocevskému zveril úlohu najvysunutejšieho útočníka, ktorý mal z protiútokov dávať góly. Tento hráč však svoju úlohu vonkoncom nesplnil, zmrhal najmenej šesť šancí, ktoré, keby ich využil, vzhľadom na celkový pomer síl na ihrisku, mohli mužstvu Hajdušice priniesť vzácne body spoza chotára. Okrem toho poriadne sa zahanbil aj Maliar, ktorý v polovici prvého polčasu netrafil prázdnu bránu.

Hajdušičania na tomto zápase iniciatívu úplne ponechali domácim futbalistom a šancu na góly videli v protiútokoch. Na druhej strane šikovne sa bránili a domácim futbalistom umožnili iba tri výhľadné príležitosti, z ktorých títo dve využili. Brankár Hajdušice Đukić prvýkrát kapituloval v 30. minúte po rohovom kope a druhý raz v druhom polčase z jedenástky, ktorú zavinil Folťan. Útočník Ratara prekľučkoval niekoľkých hráčov Hajdušice, vrazil do šestnástky, kde ho mladý obranca Hajdušice nedovolene zastavil, takže rozhodca veľmi neváhal a právom ukázal na biely bod. Vo finiši zápasu sa Kocevskému konečne podarilo prekonať domáceho bran-

Nesplnil očakávania: Nemanja Kocevski (FK Hajdušica) kára a skorigovať výsledok, ale času na vyrovnanie už nebolo HAJDUŠICA: Đukić, Barbulović, Folťan, G. Stojkovski, Radulović, Maliar, Pomorišac, Csicsai, (Radović), Vilić (Momčilović), Radak (Mršić), Kocevski. 27. 10. 2012

43 /4514/

HLAS ĽUDU

Kam chcete, nech vás zaveziem?

Nová Dacia Lodgy

Najstarší: auto značky Willys Knight z roku 1927

Z VEĽTRHU AUTOMOBILOV AUTO SHOW 2012

Okrasy našich ciest V

dobrých, ale i v zlých časoch automobil bol symbolom sociálneho statusu, osobnej kamarátskej, či susedskej prestíže a potrieb človeka. V dnešnej kríze, ktorá nás obklopuje zo všetkých strán, väčšina obyvateľov Srbska si čoraz ťažšie môže kúpiť nový automobil. A predsa o tých štyroch kolesách ľudia snívajú odvtedy, ako uzreli svetlo sveta. Na Novosadskom výstavisku v dňoch 10. až 14. októbra prebiehala 12. Auto Show

Najlacnejší: čínsky Chery Ego predávali na veľtrhu za 5 490 eur

2012, prvý a jediný veľtrh automobilov u nás v tomto roku. Pred očami zvedavých návštevníkov sa predstavilo 80 výrobcov automobilov, ktorí mali premiéru 29 nových modelov štvorkolesových krásavcov. Medzi nimi boli: Fiat 500 L, Fiat Freemont, Fiat Panda, Dacia Lodgy, Hyundai Santa Fe, Kia Cee’d, Toyota GT86, Volvo V40, nové modely BMW série 3, Suzuki Splash, nový Renault Clio, Chevrolet Cruze a ďalšie... Za päť dní prehliadky automobilov sa vo vystavovateľských halách premlelo 15 000 návštevníkov. Väčšina z nich si lesklé a lákavé diela automobilového priemyslu iba obzrela, vyskúšala sedadlá, skrúcala volanty, vyzvedala sa o cenách a podmienkach predaja... Predsa asi 220 vozidiel si našlo svojich majiteľov a čoskoro budú novou okrasou na našich cestách. J. Pucovský

Najdrahší: tento Faber ručne zhotovený v Gruži stojí neuveriteľných 230 000 eur!?

„Chceme sa aj my fotografovať,“ povedali nám dievčatá Marina a Gala (zľava) na stánku Auto Gas Servisu Lučar. Žiadosť sme im splnili.