Hlas 43 2013 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4566/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 70 | 26. 10. 2013 | CENA 50 DIN

www.hl.rs

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

Neváhala a zaspievala na 33. Zlatom kľúči Ján Triaška Báčsky Petrovec

V slovinskom oceáne kvetov ŠPORT

80 rokov FK Slávia v Kovačici



Z obsahu

4 TÝŽDEŇ 4 Krok za pokrok 8 Slovenky ako príklad dobrej praxe 9 V prospech médií alebo proti nim?

10 ĽUDIA A DIANIA 11 Lokálny akčný plán pre mladých 14 Bohaté duchovné zážitky 15 Nástroj znie bohatšie a krajšie 17 Nechcú hydinársku farmu uprostred osady

22 DETSKÝ KÚTIK

Minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Dušan Čaplovič v dňoch 20. až 22. októbra pobudol na oficiálnej návšteve v Srbsku, keď sa stretol nielen so štátnym a pokrajinským vedením, ale navštívil aj niekoľko našich slovenských dedín. (s. 5 – 7) J. Pucovský

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Vyššie ceny kukurice a pšenice 24 Jesenné ničenie burín 24 V krátkosti o integrovanom vinohradníctve

31 KULTÚRA 31 Nové poklady v hudobnej klenotnici 34 Knižka o hľadaní identity

Verejná rozprava o Návrhu zákona o elektronických médiách a Návrhu zákona o verejných servisoch sa začala 16. októbra v Štúdiu M Novosadského rozhlasu. (s. 9) J. Pániková

36 Roky zlomu 36 Zimomriavky z Afriky

41 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Fanúšik mal pravdu 47 Desať zápasov neprehrali! 48 Domov s boľavými nohami 49 Beda hosťom

58. Medzinárodný knižný veľtrh v Belehrade 20. októbra úradne otvoril spisovateľ Ljubivoje Ršumović. (s. 37) O. Filip

EDITORIÁL

Zorný uhol: slovensko-srbské vzťahy

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM

Keď sa pozeráme cez ďalekosiahle historické okuliare, pričom vôbec netreba používať lupu, slovensko-srbské alebo srbskoslovenské vzťahy spravidla boli a dodnes zostali nadštandardné.

Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090



súčasnosti to potvrdzuje najmä politická a iná podpora Slovenskej republiky eurointegrácii našej krajiny. Podpora opodstatnená, aj napriek tomu, že Európska únia v poslednom čase úspešne či menej úspešne čelí problémom, ktoré sa v jednotlivých členských krajinách nahromadili. I keď Európskej únii, ale aj iným, mnohí vytýkajú nejednotnosť v ťažkých situáciách, súdržnosť Srbska a Slovenska v širších diplomatických, spoločenských a ďalších rámcoch a oblastiach môže slúžiť príkladom. Na tradične dobré medzištátne styky dvoch krajín poukazujú mnohé ich spoločensko-kultúrne aspekty. V uplynulých dňoch spätosť dvoch národov dokladuje aj výstava Slovenského národného múzea pod názvom Konštantín a Metod alebo Bratia, ktorí menili svet, ktorú v Národnej knižnici Srbska v Belehrade 18. októbra otvoril štátny tajomník v Ministerstve kultúry a verejného informovania Dejan Ristić spolu s veľvyslancom SR v Belehrade Jánom Varšom. Fakt, že ide o slovenskú výstavu v Srbsku oslavujúcu 1150. výročie príchodu veľkých misionárov na územie Veľkej Moravy, ktorých činnosť Slovanom, to znamená aj slovenskému, aj srbskému národu, otvorila bránu civilizovaného sveta, obohatil duchovný priestor vzťahov dvoch bratských národov. Zo zorného uhla politického azda najlepším dôkazom priateľských vzťahov Belehradu a Bratislavy sú časté bilaterálne stretnutia vysokých slovenských a srbských štátnych, vládnych a pokrajinských činiteľov. Jedným z nich bolo aj stretnutie ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR Dušana Čaploviča s naším ministrom osvety, vedy a technologického rozvoja Tomislavom Jovanovićom, ďalším stretnutie s ministrom športu Vanjom Udovičićom, tretím stretnutie s predsedom vlády Vojvodiny Bojanom Pajtićom a jeho spolupracovníkmi počas nedávnej trojdňovej návštevy našej krajiny... Pri týchto a podobných rokovaniach, perpetuum mobile alebo zvláštnym spojivom spomínaných dvoch národov sme my vojvodinskí Slováci, ktorých takmer žiaden slovenský politik nezaobíde počas úradnej návštevy Srbska. Naopak srbskí politici sa spravidla nezabudnú pochváliť svojimi spoluobčanmi Slovákmi, ktorí sú integrujúcou zložkou spoločnosti ako vždy uvedomelá menšina. O tom aj vrabce čvirikajú, poviete. My len dodáme, že je dobre, keď je tomu tak. Lebo nadštandardné slovensko-srbské vzťahy nielenže recipročne posunú (niekedy viac, niekedy menej) naše spoločenstvá vpred, či pomôžu nájsť tú správnu cestu k lepšej budúcnosti, ale umožnia lepšie a častejšie zviditeľňovanie spoločenského pôsobenia príslušníkov slovenského národnostného spoločenstva v Srbsku. Predovšetkým v prospech konkrétnych prostredí a jednotlivcov, čo v konečnom dôsledku prináša a znamená osoh aj pre celú našu krajinu. Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Selenčský Zlatý kľúč J. Pániková Trinásť skladieb slovenskej populárnej hudby súťažilo na 33. Festivale slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč. Každá skladba bola svojím spôsobom pútavá, no jedna však musela byť najlepšia. Tohtoročnou víťaznou skladbou je pieseň Neváhaj autora a textára Samuela Kováča ml. Túto pieseň, ktorú autor venoval svojim deťom a mládeži, zaspievala Marta Gažová. Znovu sa pod organizáciu festivalu podpísalo Združenie pre ochranu kultúry, tradície a umenia Selenča.

26. 10. 2013

43 /4566/

HLAS ĽUDU

TÝŽDEň 168 HODÍN

Krok za pokrok ptimizmus nemusí byť záležitosťou len povahových vlastností jedinca, keďže môže vyplývať aj zo spoločenskej reality. Prvýkrát po dlhšom čase, priam napratanom znepokojujúcimi správami o úpadku štandardu, bankrote, kríze, nezamestnanosti, prepúšťaniach, politických rozkoloch... stalo sa, že nás nedobehla minulosť. Skôr sa akosi hanblivo začala usmievať možná budúcnosť. Podpísala sa pod to základná konštatácia z ročnej správy Európskej komisie prezentovanej 16. októbra v Bruseli a v ďalších dňoch aj v Belehrade, o historickom pokroku Srbska na pláne eurointegrácie. Inými slovami naša

krajina konečne začína novú fázu vo vzťahoch s EÚ. Umožnil to evidentný a udržateľný pokrok vo vzťahoch s Kosovom na premisách Bruselskej dohody, poskytujúcej početné, kedysi priam neuveriteľné účinky na teréne, takisto aj uplynulé výsledky, ktoré sme dosiahli v oblasti vnútorných reforiem. Premiér Ivica Dačić na konto uvedenej správy podotkol, že ide o jednu z najpozitívnejších doposiaľ, tlmočiac zároveň očakávanie, že sa prístupné rokovania úradne začnú najneskôr v januári 2014. Cieľom nám je rokovania s EÚ využiť ako podnet k reformám, záujmom, nielen to, aby sa Srbsko stalo členom únie, ale i to, aby sa Európa dostala k nám so

svojimi hodnotami a kritériami. Branko Ružić, minister poverený eurointegráciou, tiež vyhlásil po stretnutí s veľvyslancami členských krajín EÚ, že je ročná správa veľmi pozitívna v segmentoch, ktoré majú najväčší význam pre proces eurointegrácie. Na štvrtkovom paneli o význame pokroku v európskej integrácii pre naše hospodárstvo, prebiehajúcom v Hospodárskej komore Srbska v Belehrade, vedúci delegácie EÚ v RS Michael Davenport kladne ocenil snahy Srbska o budovanie dobrých vzťahov v regióne, ako aj viaceré aspekty zlaďovania nášho zákonodarstva s európskym. Slová uznania, ktoré sme tak dlho čakali a priam túžobne si ich priali, sú ale len jednou chodbičkou labyrintu pred nami. Tých iných aj bude mnoho, aj môžu byť omnoho zložitejšie. Netreba za-

búdať na tú časť hodnotenia, podčiarkujúcu, že nás vážne skúšky očakávajú najmä v doméne hospodárstva a vládnutia práva. Testom úprimnosti regionálnych a euroúsilí budú aj lokálne novembrové voľby na Kosove. Okrem toho máme sa dopracovať k omnoho lepším známkam v reforme justície, boji proti úplatkárstvu a organizovanej kriminalite, reforme verejnej správy, v nezávislosti kľúčových inštitúcií, v slobode médií, ochrane menšín, čeleniu diskriminácii... Viaceré stratégie v tejto rovine síce máme, no len tie nestačia. Rozhodovať bude prax, jej prispôsobenosť európskym normám a hodnotám. Bez toho historickému pokroku Srbska hrozí, že sa aj pomerne rýchlo, aj dosť ľahko stane našou ďalšou premárnenou šancou. Oto Filip

NEFORMÁLNA POSLANECKÁ SKUPINA V ZHROMAŽDENÍ APV

Bez straníckych farieb eformálna Zelená poslanecká Obnovenie činnosti tejto neforskupina v Zhromaždení AP Voj- málnej poslaneckej skupiny iniciovodiny má zase svojich predstavi- vali mimovládne organizácie Centeľov. Činná bola aj v predchádza- trum moderných zručností a Belejúcom zložení Zhromaždenia, od hradský fond pre politickú exceroku 2009 – lentnosť a pod2012, keď mala poril ju aj pred12 členov. V utoseda Zhromažrok 15. októbra denia AP Vojvona konštitutívdiny István Pánom zasadnutí sztor. bola úradne obZelená poslanovená. Zatiaľ je necká skupina je v jej radoch 30 špecifická aj podčlenov. Na zaľa toho, že zhrosadnutí zároveň mažďuje členov zvolili koordinározličných straDragan Vulin (sprava) tora skupiny, kto- a István Pásztor níckych skupín. rým je Dragan O zelenú politiVulin. Za jeho zástupcu vymenovali ku zatiaľ v najväčšom počte prejaGorana Glonđu. vili záujem členovia Srbskej pokro„Našou prvou úlohou bude vy- kovej strany (11) a Ligy sociálnych pracovať pravidlá, ktorými sa bude demokratov Vojvodiny (9). V ten istý deň členovia strany Zeriadiť táto skupina. V priebehu roka naša práca bude zameraná na lení Srbska odovzdali predsedovi zlepšenie životného prostredia. Zhromaždenia AP Vojvodiny IstváJednou z povinností prístupného novi Pásztorovi petíciu proti geneprocesu do Európskej únie je aj rie- ticky modifikovaným rastlinám vo šenie ekologických problémov. Ale Vojvodine, ktorú podpísalo 17 888 bez ohľadu na to, povinní sme stá- občanov Vojvodiny, ako aj Deklale školiť našich občanov a pozdvi- ráciu o zákaze používania genetichovať povedomie o potrebe chrá- ky modifikovaných rastlín na prieniť životné prostredie,“ povedal D. store AP Vojvodiny. J. Pániková Vulin.

DEVÄTNÁSTEHO OKTÓBRA BOL DEŇ HLASU ĽUDU. Oslavy 69. výročia týždenníka Hlas ľudu prebiehali v piatok 18. októbra na piatom poschodí budovy Dnevnika v Novom Sade. Vzácnym hosťom, penzistom a zamestnancom sa prihovoril riaditeľ NVU Hlas ľudu Samuel Žiak, kým o vynovení týždenníka, ktorý o rok oslávi významné jubileum – sedem desaťročí existencie – hovorila šéfredaktorka Vladimíra Dorčová-Valtnerová. Predsedníčka NRSNM a podpredsedníčka Zhromaždenia APV Anna Tomanová-Makanová pri príležitosti Dňa Hlasu ľudu odovzdala redakciám Hlasu ľudu a Vzletu viac exemplárov monografie NRSNM 2003 – 2013. K 19. októbru sa každoročne udeľujú aj novinárske ceny, ako aj odmeny zamestnancom za vernosť kolektívu. Nositeľkou jubilejnej odmeny za 25 odpracovaných rokov je Anna Šimáková. Zdôvodnenie Komisie pre udelenie novinárskych cien Hlasu ľudu prečítala jej členka PhDr. Viera Lehoczká, PhD., masmediálna odborníčka a dlhoročná pracovníčka Katedry žurnalistiky v Bratislave. Prvú novinársku cenu udelili Otovi Filipovi, druhú Anne Lazarevićovej a tretiu Jurajovi Bartošovi. Cenu dopisovateľa získala Katarína Verešová zo Starej Pazovy. Keď ide o časopis Vzlet, správu Komisie pre udelenie ceny ozrejmil Stevan Lenhart, zodpovedný redaktor. Ročná cena mládežníckeho časopisu sa dostala Teodore Ilićovej zo Starej Pazovy. V mene odmenených sa poďakoval O. Filip. Na snímke sú odmenení: (zľava) Anna Lazarevićová, Oto Filip, Anna Šimáková, Katarína Verešová, Teodora Ilićová a Juraj Bartoš. E. Š. 26. 10. 2013

43 /4566/

HLAS ĽUDU

TÝŽDEň venska boli možnosti zveľadenia vynikajúcej spolupráce, najmä v oblasti vzdelávania a vedy, čo treba chápať ako významnú skúšku, keďže v týchto oblastiach máme so Slovenskom mnoho styčných ie naše bilaterálne, históriou potvrdené a pria- ty, vedy a technologického rozvoja Srbska bodov. teľstvom spevnené vzťahy sa neúprosne hýbu prof. Dr. Tomislavom Jovanovićom v pon– Myslím si, že tam, kde je vpred. Tempo im udáva rozvetvená politická, kul- delok, taktiež s ministrom mládeže a šporSlovensko pred nami, môže túrna a iná spolupráca Belehradu a Bratislavy, kto- tu Vanjom Udovičićom v Belehrade, a nám pomôcť pri zapájaní sa rej podoby sú šité nielen na mieru vzájomných po- predsedom pokrajinskej vlády Bojanom do európskych procesov, kým trieb, ale i tejto európskej doby. Presne mesiac po Pajtićom, vedením NRSNM v čele s predtam, kde sme rovnoprávni, Minister Tomislav septembrovom pobyte podpredsedu vlády a mi- sedníčkou Annou Tomanovou-Makano- Jovanović môžeme spoločne vystuponistra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slo- vou v utorok v Novom Sade... Všetky sa kovať. Napríklad v uchádzaní sa venskej republiky Miroslava Lajčáka v Belehrade 20. nali v duchu diplomaticko-štátnických slov vyslo- o prostriedky z európskych fondov v záujme rozoktóbra na priateľskú a pracovnú návštevu Srbska vených pri rôznych dvojstranných príležitostiach a voja a zachovania potenciálov, ktoré obidve krajizavítal slovenský minister školstva, vedy, výskumu stretnutiach: sme svoji, sme si blízki, rozumieme si, ny majú. Rozdiely nás nesmú rozdeľovať, ale nás muvieme a chceme si sia spájať... – konštatuje minister Jovanović. pomôcť. Aj na utorkovom stretnutí Udovičića a Čaplovi– Som veľmi rád, ča, ktoré trvalo takmer trikrát dlhšie než bolo pôže som mal mož- vodne stanovené protokolom, dvaja ministri kvinosť rokovať s tovali potrebu rozvíjať taký systém, ktorým sa obidvoma mini- bude podnecovať masové zaoberanie sa, nielen mlástrami, lebo sme sa deže, neprofesionálnym a rekreačným športom. dohodli, že bude- Udovičić podotkol, že sú naše športové priority jasme na konkrét- né: starostlivosť o mládež, návrat telovýchovy do zánych projektoch v kladných škôl tým pravým spôsobom, silnenie budúcnosti spolu- neprofesionálneho športu... Osobitne zazvučali pracovať, že tú spo- slová ministra Čaploviča, že sú i mládež a športovluprácu zaktivizu- ci mostmi spájajúcimi ľudí a štáty. A že máme podjeme, čo sa nebude poru Slovenska na ceste do EÚ, v záujme rozvetvenia Zo stretnutia ministrov Čaploviča a Udovičića týkať len tej všeo- spolupráce vo všetkých segmentoch. Zaväzuje a športu Dušan Čaplovič. Aby počas veľmi inten- becnej medzi Srbskou republikou a Slovenskou re- nás k tomu nielen mnohými spoločnými putami pozívneho a neveľmi dlhého pobytu od nedele po- publikou... – podotkol v utorkovom vyhlásení pre pretkávaná minulosť a súčasnosť, ale i vyhliadky na poludní do utorka večer mal celý rad stretnutí s Hlas ľudu vysoký hosť zo Slovenska Dušan Čaplo- krajšiu budúcnosť. Úspešne stavané na pokračupredstaviteľmi ôsmich našich prostredí, mnohých vič. V ďalšom exkluzívnom vyhlásení pre náš týž- júcich dialógoch o záležitostiach spoločných a škôl, podujatí a inštitúcií, ako aj nanajvýš význam- denník jeho hostiteľ minister Tomislav Jovanović vy- najpodstatnejších. né rokovania s rezortnými kolegami: ministrom osve- zdvihol, že náplňou rozhovorov s kolegom zo SloO. Filip

K PRIATEĽSKEJ A PRACOVNEJ NÁVŠTEVE MINISTRA ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SLOVENSKEJ REPUBLIKY Doc. PhDr. DUŠANA ČAPLOVIČA, DrSc., V SRBSKU

Dialógy o tom podstatnom T

Z NÁVŠTEVY SLOVENSKÉHO MINISTRA DUŠANA ČAPLOVIČA VO VLÁDE APV A NRSNM

Spolupráca, ktorá má budúcnosť rámci návštevy Srbska minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Dušan Čaplovič sa v utorok 22. októbra stretol aj s predsedom vlády AP Vojvodiny Bojanom Pajtićom a pobudol aj v Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny. Stretnutie ministra Čaploviča s predsedom pokrajinskej vlády Pajtićom bolo prevažne zamerané na posilnenie spolupráce v oblasti vzdelávania, v záujme zrealizovania spoločných vedecko-výskumných a rozvojových projektov. Ako spoločný a dôležitý problém zdôraznili najmä problém veľkého počtu mladých vojvodinských Slovákov, ktorí po ukončení štúdií zostávajú na Slovensku. „V tomto momente približne 500 vojvodinských Slovákov študuje na Slovensku a

26. 10. 2013

43 /4566/

okolo 700 Slovákov študuje na Univerzite v Novom Sade. Je to takmer rovnaký počet, a preto je dôležité zrýchliť proces nostrifikovania diplomov, aby sa čím viac mladých ľudí vrátilo zo Slovenska a získanými vedomosťami a skúsenosťami prispievali k rozvoju spoločnosti,“ povedal B. Pajtić. Pri tejto príležitosti, mi- Slovenský minister Dušan Čaplovič nister Dušan Čaplovič vy- a predseda vlády APV Bojan Pajtić zdvihol Vojvodinu ako pozitívny príklad starostlivosti o národ- detašovaných pracovísk v Novom nostné menšiny, ktorý môže slúžiť prí- Sade niektorých našich univerzít, kladom aj pre mnohé vyspelé štáty najmä Univerzity Komenského v BraEÚ. „S predsedom Pajtićom sme ho- tislave a Univerzity Mateja Bela v vorili o hľadaní možností vytvorenia Banskej Bystrici, – vyhlásil D. Čaplovič. HLAS ĽUDU

Na pôde NRSNM minister ozrejmil niektoré dojmy z celkovej návštevy nášho prostredia. „Významnú spoluprácu máme už teraz, keďže Slovensko a Srbsko sú zodpovedné za jednu dôležitú oblasť v rámci Dunajskej stratégie, a to je oblasť vedomostnej spoločnosti. Slovensko bude v roku 2016 predsedať Rade Európskej únie a práve do tohto obdobia by sme chceli, aby sa výraznejšie posunul negociačný proces so Srbskom, aby sme počas nášho predsedníctva mohli čo najrýchlejšie vytvárať podmienky na realizáciu náročného negociačného procesu Srbska v predvstupových rokovaniach do únie. Pre mňa bude veľkým potešením, aby sa Srbsko stalo súčasťou únie, keďže sa takýmto spôsobom ešte viac zblížia naše vzťahy a spolupráca medzi Slovenskom a Srbskom,“ uzaviera minister Dušan Čaplovič. J. Pániková

TÝŽDEŇ MINISTER ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SR DUŠAN ČAPLOVIČ MEDZI VOJVODINSKÝMI SLOVÁKMI

Máme k sebe blízko ožno povedať, že ide o tradičHostí predtým na pôde Miest- deľu predpoludním vránú záležitosť, keď pri oficiál- neho spoločenstva prijal dedinský ri- tili zo zájazdu v slovennych návštevách vysokých štátnych chtár Nikola Krivokuća. Potom na- skom Trebišove. predstaviteľov Slovenskej republiky sledovala obchôdzka ZŠ Nestora V rámci trojdňovej u nás slovenskí politici sa takmer Žučného, kde sa riaditeľ Vladislav Po- návštevy minister Časpravidla zastavia aj v plovič v nedeľu našich slovenských pro20. októbra nastrediach. Na túto travštívil aj ZŠ Jána díciu nezanevrel ani sloKollára v Selenči, venský minister školkde ho chlebom, stva Dušan Čaplovič, soľou a piesňou keď v dňoch 20. až 22. privítali žiaci tejto Minister Dušan Čaplovič si spolu s októbra navštívil nieškoly. Pri tejto príriaditeľkou selenčskej školy Svetlanou len Belehrad a Nový ležitosti riaditeľka Zolňanovou pozrel školské kabinety Sad, ale aj Laliť, Selenču, školy Svetlana ZolStarú Pazovu, Dobaňanová stručne poinformova- ministrovi odovzdali obraz akadenovce, Jánošík, Padinu, la o fungovaní školy a kultúr- mického maliara Miška Bolfa a spoKovačicu a Báčsky Penom živote v Selenči. Ako ločne si obzreli kabinety. Riaditeľka trovec. opravdivú kuriozitu vyzdvihla Zolňanová ešte raz vyjadrila vďaku Prvú zastávku počas fakt, že je minister Čaplovič prza vzácnu návštevu, ako aj vďaku za trojdňovej návštevy vým ministrom, ktorý navští- organizovanie početných škôl v príVojvodiny a Srbska mi- Nikola Krivokuća, Anna Tomanová-Makanová a vil ich školu, aj napriek tomu, rode, táborov a iných školení na nister Čaplovič mal 20. Dušan Čaplovič (zľava) odhalili pamätnú tabuľu na že vyučovanie v tejto osade Slovensku, na ktorých sa zúčastňuoktóbra 2013 v Laliti. lalitskom Dome kultúry prebieha už 245 rokov. V prí- jú žiaci a členovia selenčskej školy. „Je to niečo výnimočné, keď sa aj Najmenšiu dedinu Odžackej obce pović zmienil o podmienkach vý- hovore sa pán Čaplovič zmienil o slovenský minister navštívil po pr- učby 75 lalitských žiakov v dvoch re- svojom pôvode a fakte, že vyrastal mimo hraníc Slovenska pestuje slovýkrát, a to v sprievode veľvyslanca čiach – srbskej a slovenskej. V slo- v rodine, ktorá mala veľmi blízke venský jazyk a slovenská identita a SR v Belehrade Jána Varšu, konzul- venskom evanjelickom kostole o vzťahy k nášmu štátu, a preto aj on formuje vzdelanosť, ktorá sa tu spáky Oľgy Beňovej, vedúceho Odde- cirkevnom živote a prebiehajúcej cíti potrebu navštevovať Vojvodinu ja aj s kresťanskými tradíciami, ktoré sú v tomto regióne veľmi bohaté. Preto mi prislúcha poďakovať sa všetkým, že tu pestujete tradíciu a že uschovávate ľubozvučnú reč slovenskú, pretože materinský jazyk je to najvzácnejšie, čo si môžeme vo svojich srdciach uschovávať. Samozrejme, slovenská národnostná menšina je tu plne organizovaná aj vďaka podpore srbských štátnych orgánov a samosprávy,“ povedal slovenský minister školstva pri pondelkovej návšteve Základnej školy Janka Čmelíka v Starej Pazove. Riaditeľ tamojšej školy Janko Havran Slovenský minister školstva počas návštevy v Starej Pazove prízvukoval, že v Starej Pazove slovenskú lenia protokolu Štefana Komjatého oprave chrámu, ktoškolu treba neustále a predsedníčky NRSNM a podpred- rú podporil aj Úrad modernizovať, keďže sedníčky Zhromaždenia AP Vojvo- pre Slovákov žijútáto škola má silnú diny Anny Tomanovej-Makanovej. cich v zahraničí sukonkurenciu, pretože Dôvodom návštevy bola prehliadka mou 9 000 eur, hosv tomto mestečku vykonaných prác na rekonštrukcii tí informoval dozorpôsobia aj dve srbské Domu kultúry, slovenského evan- ca Janko Bohuš. školy. jelického kostola a školy, ktorú spo- Spoločne potom naPredtým Čaplovič ločne financovali vláda AP Vojvodi- vštívili aj Etno dom, absolvoval schôdzu ny, Slovenská republika a Obec Od- ktorý si v novom s predsedom Obce žaci. Pri tej príležitosti na vynovenom priestore zakladajú Stará Pazova Ðorđom priečelí Domu kultúry odhalili pa- členky Združenia Radinovićom, ktorý mätnú tabuľu. Na rekonštrukciu kul- žien Matkino srdce. povedal, že lokálna túrneho stánku v Laliti Úrad pre V miestnostiach Aj Dobanovčania privítali vysokú delegáciu zo Slovenska samospráva praviSlovákov žijúcich v zahraničí dosiaľ KUS Štefánik predposkytol 9 000 eur, vojvodinská vlá- seda spolku Dušan Párnický pred- a ako minister školstva byť oboz- delne finančne podporuje slovensda AP Vojvodiny vyčlenila 800 000 stavil spolkovú činnosť a hosťom sa námený aj so systémom školstva v kú národnostnú menšinu v oblasti dinárov a Odžacká obec 500 000 di- predstavili ochotníci tamojšieho našej krajine a pomôcť tam, kde je osvety, kultúry a náboženstva. So nárov. OD Michala Benku Uču, ktorí sa v ne- to možné. Na záver tejto návštevy slovenskou delegáciou sa stretli aj

26. 10. 2013

43 /4566/

HLAS ĽUDU

TÝŽDEŇ predstavitelia slovenských inštitúcií a združení občanov – Ján Majorský, podpredseda NRSNM, Anna Lepšanovićová, predsedníčka SKUS hrdinu J. Čmelíka, Matej Hadrík, predseda MOMS, a Igor Feldy, evanjelický farár. Pondelková návšteva pokračovala v Dobanovciach, kde sa vysokí slovenskí štátni predstavitelia zastavili v Slovenskom dome. Ich hostiteľmi boli Željko Čapeľa, predseda SKUS Šafárik, Stevan Vitíz, predseda dobanovského MOMS, a Miluška Jovićová, predsedníčka Aktívu žien. Na stretnutí sa zúčastnili aj predsedníčka Obce Surčín Vesna Šalovićová a člen Rady MS Dobanovce Slavko Haniševski. Počas svojho pobytu v Srbsku minister pobudol aj v Jánošíku. V Základnej škole T. G. Masaryka vysokú delegáciu uvítala riaditeľka školy Zuzana Halabrínová, predseda Obce Alibunár Dušan Jovanović, predseda a tajomník jánošíckeho MS Milan Kotruc a Janko Tomeček, ako aj farár jánošícky Slađan Daniel Srdić. Riaditeľka Halabrínová zdôraznila, že vďaka o. i. aj finančnej pomoci Úra-

Minister Čaplovič pozorne sleduje program, ktorý pripravili jánošícki žiaci

ných hodinách v Turistickom centre Relax, kde sa mu k pracovnej večeri pripojil aj predseda ÚSŽZ Igor Furdík. Návšteva slovenského ministra školstva pokračovala v utorok 22. októbra, keď predpoludním so spolupracovníkmi a predsedom ÚSŽZ Igorom Furdíkom zavítal do Báčskeho Petrovca. V budove obce ich privítal predseda Báčskopetrovskej obce Pavel Marčok a predstavitelia obce. Po kratších rozhovoroch s vedením obce hostia a hostitelia navštívili Gymnázium Jána Kollára, kde ich uvítali riaditeľ Paľo Belička, správca žiackeho domova GJK Ondrej Koroš a profesori tejto stredoškolskej inštitúcie s viac ako 90-roč-

toríne, kde v spoločnosti predstaviteľov lokálnej samosprávy v čele s predsedom obce Miroslavom Krišanom pán minister položil kvety na hrob svojho starého otca Jána Čaploviča. Pri hrobe kovačického farára, po nábožnej piesni v prednese komorného zboru Skala pod vedením Pavla Tomáša st. vyberanými slovami sa prihovoril aj vznešený pán Pavel Sklenár, senior banátsky a fa-

Na kovačickom cintoríne dinská škola je škola s najväčším počtom slovenských žiakov nielen vo Vojvodine, ale aj v celom Srbsku, keďže v súčasnosti počíta 570 žiakov. Ďalšou náplňou pracovnej ná-

nou tradíciou. Po obchôdzke budovy gymnázia a žiackeho domova nasledovala návšteva Základnej školy Jána Čajaka. V mene žiakov a kolektívu školy ministra Čaploviča a ďalších hostí v najstaršej základnej škole so slovenskou vyučoPočas návštevy padinskej základnej školy vacou rečou v Srbsku, ako v príhovore poznamenal, du pre Slovákov žijúcich v zahrani- rár kovačického srdečne vítal riaditeľ školy čí za posledné dva roky na škole vy- zboru I. Delegácia Ján Brna. Brnov príhovor, v novili strechu a vymenili okná. Po- sa potom presuktorom zdôraznil, že najčas stretnutia sa hovorilo aj na ak- nula do neďalekej väčším bohatstvom školy tuálne témy, ktoré trápia túto školu, Padiny, kde nanie sú budovy, ale deti, ich ktorá je jedna z mála v Srbsku, na vštívila padinskú vedomosti a učitelia, ktorí ktorej sa vyučuje výlučne po slo- základnú školu s im tie vedomosti vštepujú, vensky. Ako svojrázny problém ria- cieľom, aby sa zozzanechali na ministra poziditeľka tamojšej školy nastolila pro- námila s podtívny dojem. Pobyt v Báčblém nostrifikácie vysokoškolských mienkami, v akých skom Petrovci minister Čadiplomov získaných na Slovensku a pôsobí táto inštiplovič končil návštevou Maupozornila na nebezepečenstvo túcia. Po uvítacích tice slovenskej v Srbsku. možného zatvárania menšinových slovách riaditeľa Minister školstva SR Dušan Čaplovič spolu s predsedom Hostí prijala predsedníčka škôl, ktoré v dôsledku čoraz men- školy Ladislava Pe- obce Pavlom Marčokom si sadli do školských lavíc MSS Katarína Melegovášieho počtu žiakov číha na malé troviča a krátkom petrovského gymnázia na hodinu slovenčiny Melichová a podpredsedoškoly, akou je aj jánošícka, v ktorých hudobnom provia Vladimír Fekete, Pavel sa vyučuje v jazykoch národnost- grame minister Čaplovič si obzrel vštevy vysokej delegácie bolo stret- Baláž a Michal Baláž. školu, zaujímal sa o stav budovy a nutie s predstaviteľmi rôznych ustaných menšín. Návštevu sledovali: Delegácia ministra Čaploviča v zvlášť o kabinet s interaktívnou ta- novizní, organizácií a združení v J. Pucovský, J. Pániková, pondelok navštívila aj Kovačicu a Pa- buľou, ktorá je kúpená z prostried- Galérii insitného umenia v Kovačici. K. Verešová, dinu. V rámci pracovnej cesty sa kov Úradu pre Slovákov žijúcich v za- Pracovná návšteva ministra ČaploŽ. Čapeľa, V. Hudec, zastavili najprv na kovačickom cin- hraničí. Petrovič podčiarkol, že pa- viča Kovačice sa skončila vo večerA. Chalupová, K. Gažová 26. 10. 2013

43 /4566/

HLAS ĽUDU

TÝŽDEň Z KONFERENCIE O POSTAVENÍ ŽIEN V NÁRODNOSTNÝCH RADÁCH NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN

Slovenky ako príklad dobrej praxe V

roku 2009 bol vých štyroch) sú tiež schválený Zákon ženy a prítomné sú aj vo o rodovej rovnosti, v vedúcich pozíciách ktorom sa o. i. uvádza, ustanovizní, škôl, spolže všetci musia reškov a pod. Z toho dôpektovať rovnoprávvodu predsedníčka nu účasť žien a muNRSNM Anna Tomanožov vo všetkých obvá-Makanová ozrejmilastiach verejného a la niekoľko vecí. „Je to súkromného sektoru. práca ako aj každá iná, V akej miere sa tento ale musela jestvovať odzákon uplatňuje, navaha vôbec sa kandikoľko sú ženy zastúdovať na tú funkciu najpené v národnostných Jednotné vo zviditeľňovaní žien (sprava): Anna Toma- mä vtedy, keď ani saradách národnostných nová-Makanová, Anikó Muškinja-Heinrich a Jovana motné zákony neboli spoločenstiev a na- Jokanović jasné ohľadom povinkoľko sa uplatňuje priností národnostných ncíp rodovej rovnosti vo fungo- dovej rovnosti bolo potrebné, rád,“ hovorí Tomanová-Makanová. vaní národnostných rád hovorilo aby sa ženy aktivovali, avšak, ako „Máme zákony, ktoré zabezpesa na konferencii, ktorá prebiehala povedala, aj teraz sa v niekto- čujú účasť žien vo všetkých sférých situáciách ženy musia od- rach spoločenského života, ale v vo štvrtok 17. októbra. Ženy môžu svojou prácou pri- volávať na zákon. praxi je to inak. Právny rámec je Ako kladný príklad rodovej rov- dobrý, ale do praxe sa dostáva veľspieť k zlepšeniu v každom segmente našej spoločnosti, bez nosti bola vyzdvihnutá práve Ná- mi pomaly. Ide o proces, v ktorom ohľadu na to, či ide o hospodár- rodnostná rada slovenskej ná- sa v prvom rade musí meniť naše stvo, kultúru alebo politiku. Sto- rodnostnej menšiny, ako jediná z povedomie. Ženy sú úspešné štujanka Lekićová, predsedníčka Vý- 20 národnostných rád v Srbsku, v dentky, dosiahnu všetky najvyššie boru pre rodovú rovnosť Zhro- čele ktorej sa od jej samotného za- možné štádiá v oblasti odbornémaždenia AP Vojvodiny, skonšta- loženia nachádza žena. V čele ho vzdelávania. Pokračujú vo svotovala, že schválenie Zákona o ro- troch výborov NRSNM (z celko- jom odbore, ale keď si majú pre-

vziať funkciu rozhodovania a zodpovednosti širšieho rázu, nastane problém.“ Tento problém by sa podľa nej mal prekonať iba školeniami, s ktorými by sa malo začať už v útlom veku. Podľa výskumov pokrajinského ombudsmana a Organizácie o bezpečnosti a spolupráci v Európe stanovenie povinných kvót pre ženy priviedlo k zvýšeniu ich počtu na miestach, kde sa rozhoduje, čo zase spôsobilo niektoré zmeny. Kultúra komunikácie a ovzdušie na zasadnutiach sa zmenili, ženy sú aktívnejšie v diskusiách, avšak ešte stále narážajú na rôzne formy priamej alebo nepriamej dominácie mužov. Účastníčky konferencie boli jednotné v tom, že by štatút národnostných rád mal byť doplnený a pozmenený stanovami o založení Výboru pre rodovú rovnosť, ktorý by sa vyjadroval ku všetkým návrhom rady týkajúcim sa rovnoprávnej účasti oboch pohlaví v jej činnosti. J. Pániková

K MEDZINÁRODNÉMU DňU DEDINSKÝCH ŽIEN

Významné ohnivko vojvodinských hodnôt P

ri príležitosti 15. októbra – Medzinárodného dňa dedinských žien vo vláde AP Vojvodiny v Novom Sade nainštalovali retrospektívnu výstavu tvorivosti dedinských žien vo Vojvodine. Organizátormi boli Ústav pre rodovú rovnosť Vojvodiny a Pokrajinský sekretariát pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť. Zároveň si posvietili na osobnosť Savky Subotićovej, veľkej bojovníčky za ženské práva, ktorá podnietila zakladanie vyšších dievčenských škôl a ženských družstiev. Prítomným sa prihovorili Miroslav Vasin, pokrajinský tajomník pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť, Vesna Šijački, riaditeľka Ústavu pre rodovú rovnosť, a Marija Gajicki zo Združenia občanov Vojvođanka – regionálna iniciatíva. Ako vyzdvihli, uvedený pokrajinský sekretariát, ako i vláda APV vyčlenili značné prostriedky na posilnenie ekonomickej pozície žien na dedine, čo im umožnilo zviditeľniť idey, kapacity a originalitu a stať sa významným ohnivkom v reťazi vojvodinských hodnôt. Tento rok by mal byť aj v znamení realizácie IPA projektu z programu cezhraničnej spolupráce Srbska a Maďarska na

tému Podnikateľská súčinnosť žien žijúcich vo vidieckych prostrediach. Nositeľom je Garančný fond APV a hodnota projektu je 81-tisíc eur. Ide o prvý projekt schválený IPA fondom z oblasti rodovej rovnosti venovaný dedinským ženám. Na utorkovom podujatí sa stretli usporiadatelia veľtrhov tvorivos- Účastníci oslavy Medzinárodného dňa dedinských žien vo vláde APV ti dedinských žien, ktoré sa doteraz konali v Novom Sade, pohostenie na podujatí prebiehajúcom v poSombore, Inđiji, Subotici a Kikinde. Hovorili o krajinskej vláde sa postarali Klub žien Biele Blaskúsenostiach z týchto podujatí, ktoré vyvo- to, Spolok kysáčskych žien a Združenie žien lali veľký záujem tak účastníčok, čiže členiek Sremice z Pećiniec. E. Š. ženských spolkov, ako i tisíce návštevníkov. O 26. 10. 2013

43 /4566/

HLAS ĽUDU

TÝŽDEň Z VEREJNEJ ROZPRAVY O NÁVRHOCH NOVÝCH MEDIÁLNYCH ZÁKONOV V NOVOM SADE

V prospech médií alebo proti nim? V

Transparentnosť a inklúzia – Na ktorých princípoch budete trvať pri nadchádzajúcich prístupových rokovaniach Srbska s predstaviteľmi Európskej únie? – Pôjde najmä o dve zásady. Prvou je zásada transparentnosti, keďže len dobre informovaní občania a dobre informované rozličné segmenty spoločnosti môžu zabezpečiť plnú legitimitu európskej ceste Srbska. Okrem toho trváme aj na druhom princípe: na inklúzii, čiže zapájaní sa do tohto procesu všetkých zainteresovaných činiteľov. To znamená aj nevyhnutnosť účinkovania predstaviteľov hospodárstva v samotnom procese definovania pozícií rokovaní predstaviteľov Srbska, samozrejme, keď tomu príde čas. Je to stanovené aj príslušnými pravidlami, týkajúcimi sa vzniku jednotlivých pracovných skupín, ktoré budú účinkovať v budúcich rokovaniach o jednotlivých kapitolách. Ide skutočne o nutnosť pozývať všetkých zainteresovaných aktérov na konzultácie, kde budú mať možnosť prezentovať vlastné náhľady a návrhy. Zaznamenal: O. Filip 26. 10. 2013

43 /4566/

HLAS ĽUDU

J. Pániková

Ďuro Varga

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: SRĐAN MAJSTOROVIĆ, ZÁSTUPCA RIADITEĽA KANCELÁRIE PRE EURÓPSKE INTEGRÁCIE

vytlačenie lokálnych samospráv z vlastníctva lokálnych médií. Druhá časť rozpravy bola zameraná na Návrh zákona o verejných servisoch. Najviac polemiky sa viedlo ohľadom financovania RTS A RTV. Odznel návrh, aby sa rozpočtové prostriedky určené verejným servisom delili v pomere 75 : 25 v prospech Rádio-televízie Srbska a nie v pomere 80 : 20. Dátumom nadobudnutia platnosti tohto zákona Rádiodifúzna ustanovizeň Srbska a Rádiodifúzna ustanovizeň Vojvodiny budú pokračovať v práci pod menom Verejná mediálna ustanovizeň Rádio-televízia Srbska, resp. Verejná mediálna ustanovizeň Rádio-televízia Vojvodiny. Návrh zákona stanovuje i to, že sú republiková a pokrajinská vláda povinné do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia platnosti zákona zabezpečiť prostriedky na obnovu zničenej infraštruktúry verejného servisu. Verejné rozpravy, ktoré okrem v Novom Sade prebiehali aj v Belehrade a Kragujevci, organizovalo Ministerstvo kultúry a informovania za pomoci OBSE.

INÝ NÁHĽAD

marci tohto roku boli aktuálne verejné rozpravy o Návrhu zákona o verejnom informovaní. V týchto dňoch sú zasa aktuálne dva návrhy nových mediálnych zákonov – Návrh zákona o elektronických médiách, ako aj Návrh zákona o verejných servisoch. V stredu 16. októbra v Štúdiu M Novosadského rozhlasu prebiehala prvá verejná rozprava o nich. Viedla ju tajomníčka Minister- Účastníci rozpravy vyjadrili obavy o osud médií stva kultúry a informovania Gordana Predićová a námestník ministra kultúry a kázané. Pripomienky boli aj k statusu a voľbe čleinformovania Saša Mirković. Zdôraznili, že všet- nov regulačného telesa, ktorí by podľa náky pripomienky na návrh zákona budú zváže- vrhu mali byť v stálom pracovnom pomere. Podné. Potom upravené návrhy postúpia na mi- ľa návrhu členov môžu navrhnúť parlament, nonisterstvo, stadiaľ do Bruselu a nakoniec do vlá- vinárske združenia, cirkev atď., a to iba zo svody a parlamentu. Podľa ich predpokladov o ná- jich radov, čím sa zužuje možný výber. Všetci boli jednotní v tom, že privatizáciou zavrhoch zákonov by poslanci Národného zhroniknú médiá vysielajúce vo viacerých jazymaždenia Srbska mali rokovať koncom nokoch, ktoré sú pre Vojvodinu veľmi dôležité. Krivembra. Keď ide o Návrh zákona o elektronických mé- tiky sa ušli aj Organizácii o bezpečnosti a spodiách, najviac poznámok odznelo v súvislosti s lupráci v Európe (OBSE), ktorá propaguje reprivatizovaním lokálnych médií. Ich predstavi- formu mediálnej scény v Srbsku a dovoľuje, na telia vyjadrili svoj nesúhlas k tomu, aby pre ve- strane jednej, aby sa počas nadchádzajúcich rejné servisy bolo prijateľné financovanie z dvoch rokov verejné servisy financovali z rozrozpočtu, kým pre lokálne médiá má byť za- počtu, kým na strane druhej nemá námietky na

ĽUDIA A DIANIA KU DŇU OSLOBODENIA SELENČE

Skromná slávnosť pri pomníku S

elenčania si vo štvrtok 17. októbra pripomenuli Deň oslobodenia svojej dediny. Tohtoročná oslava bola naozaj skromná. Pri pomníku obetiam fašistického teroru v strede osady sa zhromaždila len malá hŕstka občanov, hlavne profesorov základnej školy, detí a vychovávateliek z Predškolskej ustanovizne Kolibrík, ako aj predstaviteľov Rady Miestneho spoločenstva. Deti s pestrými kytičkami kvetov značne prispeli k tejto skromnej pietnej slávnosti, na ktorej chýbali predstavitelia bojovníckych organizácií a predstavitelia obce. Roky si občania Selenče veľkolepo spomínali na svojich spoluobčanov, ktorí padli za obeť odporu proti fašistickým okupantom a fašistickej ideológii. Na ich počesť a trvalú pamiatku v strede osady Selenčania v roku 1954 postavili pomník s pamätnými tabuľami s menami spoluobčanov, ktorí svoje životy položili na oltár slobody a krajšiu budúcnosť. Bol to jediný pomník v obci venovaný obetiam protifašistického boja symbolizujúci

bojovníka, partizána, ktorí s puškou v ruke ako symbolom odporu ukazuje smer, z ktorého do Selenče vstúpilo oslobodzovacie vojsko. Roky potom to bol opravdivý sviatok, ulice boli plné ľudí a pri pomníku sa tisli početní občania, ktorí chceli vidieť a počuť účastníkov NOB. Tentoraz to bola iba bledá spomienka na niekdajšie zhromaždenia, ako aj na padlých bojovníkov a Deň oslobodenia Selenče. Čo je tomu na vine, že sa takto skromne pripomína tento deň, ťažko s isto-

DEŇ ŠKOLY V SELENČI aj tohto roku oslávili 17. októbra, čiže v Deň oslobodenia Selenče. Pri príležitosti Dňa školy bol vypísaný súbeh na tému Moja škola – môj druhý domov. Touto témou sa zaoberali žiaci v skupinách. Tak v jednej skupine pracovali mladí literáti, v druhej skupine kreslili na danú tému a v tretej komponovali skladby na text o škole. Štvrtá skupina medzitým v telocvični súťažila v športových hrách. Žiacke práce hodnotili prednášatelia. Všetky práce boli úspešné a zaujímavé, takže hodnotiť ich nebolo vôbec ľahké. Víťazmi boli všetci a tých najúspešnejších riaditeľka školy Svetlana Zolňanová odmenila diplomami a darčekmi. V. Lovásová

Z BANSKEJ BYSTRICE DO NOVÉHO SADU VIA MAKARSKA

V turizme som doma N

ás Slovákov je všade. som to tak Výnimkou nebol ani hrubo mohol nedávny Medzinárodný povedať, najveľtrh turizmu v Novom mä na základe Sade, kde sa pri jednej z toho, že mama prechádzok nedalo nezaložila v roku všimnúť účastníkov turis1995 cestovnú tickej dielne z Banskej Bykanceláriu. A strice: matku Mgr. Evu ja som jej pri Samborskú, zakladateľku tom, popri vya majiteľku firmy Aquasokej škole, marin, a jej syna, Ing. Petpomáhal hlavra Samborského zo spo- Ing. Peter Samborský ne ako turisločnosti Columbus, s. r. o. tický sprieJablko zrejme nepadá ďaleko od vodca. Študoval som na Ekonostromu. Dokladom toho boli slo- mickej univerzite, konkrétne odvá Ing. Petra: bor finančná sústava, peňažníctvo. – Skadiaľ vy v turizme? Ide o – To zrejme má súvis s turizvplyv rodiny, záležitosť exis- mom... tenčnú, o vyštudovaný odbor – Má to trochu čosi spoločné, alebo o čosi štvrté? ale je aj vzdialené, aj keď nemož– Tu som sa vyskytol, ak by no zaprieť, že peniaze sú vlastne

tou povedať. Možno by sme odpoveď dostali na poslednom zasadnutí Rady Miestneho spoločenstva, ktorá rozhodla iba Z pietnej slávnosti pri pomníku takto skromne, dvomi básňami, primeraným tento pre selenčské dejiny vývencom položeným k pomníku znamný deň. Juraj Berédi a minútkou ticha pripomenúť si

potrebné v každej oblasti. Ale to štúdium bolo zamerané skôr na národné hospodárstvo, než na súkromný sektor. – Vaša matka Mgr. Eva Samborská je riaditeľkou cestovnej kancelárie Aquamarin. Ste v rovnakej firme, alebo je tá vaša celkom osobitná? – Najstručnejšie sa to dá vyjadriť slovami aj jedno, aj druhé. Najprv som bol zamestnaný v maminej firme. Medzičasom som odišiel robiť nejaké iné činnosti, aby som sa nakoniec pred štyrmi rokmi vrátil. Asi som potreboval pochopiť, že práve v turizme som viac doma ako kdekoľvek inde. Potom sme založili spolu cestovnú kanceláriu v chorvátskom mestečku Makarska. Papierovo som ja jej majiteľom, ale vždy je tam spolupráca s matkou. Je to firma Columbus. – Ktoré destinácie sú pri Jadrane zvlášť zaujímavé: Baška Voda, Brela, Baško Polje...?

– V podstate je celé pobrežie zaujímavé. Každá časť má čo ponúknuť, má plno výhod. Zamerali sme sa hlavne na strednú a južnú časť Dalmácie. Tam sa snažíme operovať čo najlepším spôsobom. Tá moja cestovka je zatiaľ v plienkach, lebo sme ju zakladali vlani. I to s cieľom rozšíriť služby pre našich klientov, najmä slovenských, ale aj českých či poľských turistov, ktorí tiež cestujú s nami. Ide o to, aby sme poskytovali služby iného charakteru, ako ich poskytuje cestovná kancelária, tur operátor Aquamarin. – O aké služby ide? – Sú to momentálne služby zmenárenské, potom požičovňa športových potrieb, neskôr by sme chceli organizovať nejaké fakultatívne výlety. Snažíme sa teda poskytovať to, čo tamojší zákon nepovoľuje zahraničnej cestovnej kancelárii. A preto aj sídlime v Makarskej... O. Filip

26. 10. 2013

43 /4566/

HLAS ĽUDU

ĽUDIA A DIANIA Z KANCELáRIE PRE MLADÝCH V BáČSKOM PETROVCI

Lokálny akčný plán pre mladých ýchodiskový dokument, v ktorom zmapujú prácu s mládežou v Báčskopetrovskej obci a stratégiu rozvoja tejto vekovej skupiny na obdobie rokov 2014 až 2019, sa podujali vypracovať v obecnej Kancelárii pre mladých. V piatok 18. októbra v zasadačke lokálnej petrovskej samosprávy sa s týmto cieľom stretli členovia

neho vzdelávania mládežníkov. Do procesu plánujú zapojiť aj iné významné inštitúcie v obci, akými sú Dom zdravia, Národná služba pre zamestnávanie, Stredisko pre sociálnu prácu, školy a iné ustanovizne. Ide inak o vypracovanie už druhého strategického plánu mladých tohto druhu v Báčskopetrovskej obci.

Záber z prvého zasadnutia ohľadom vypracovania LAP pre mladých v Petrovci

pracovnej skupiny, ktorá sa podieľa na vypracovaní predbežného návrhu Lokálneho akčného plánu pre mladých. Okrem toho organizátori pozvali aj predstaviteľov všetkých mládežníckych združení a inštitúcií v obci, predstaviteľov Ministerstva mládeže a športu, ktoré projekt financuje, ako aj združenia Panacea z Belehradu, ktoré určitým spôsobom zastrešuje prípravu takýchto dokumentov obecných kancelárií pre mladých v celom Srbsku. Pred sebou mali zo 60-stranový text, ktorý v budúcich dňoch ešte chcú doplniť a cizelovať. Tento plán sa inak opiera o štátnu stratégiu pre mladých, ktorá je zhrnutá do 11 oblastí. Ako zdôraznila koordinátorka petrovskej kancelárie Daniela Feketeová, v pláne tejto obce sa mienia venovať predovšetkým otázkam (ne)zamestnania, informovania, neformál26. 10. 2013

43 /4566/

Na prvom formálnom zasadnutí zdar v práci na príprave plánu mládežníkom poprial aj predseda obce Pavel Marčok so svojimi zástupcami. J. Čiep

13. VEĽTRH MOTOROVÝCH VOZIDIEL A VYBAVENÍ V NOVOM SADE

Výdobytky novšie a najnovšie K

ríza a krach nezasiahli len ľuďom do života, ale aj celým hospodárskym odvetviam siahli do osudu a vývoja. Medzi také, ktoré kríza postihla medzi prvými, patrí i automobilový priemysel, ktorý sa doRiaditeľ veľtrhu doc. Dr. Dragan Lukač pri odovzdádnes celkom vaní Zlatej plakety Novosadského veľtrhu prof. Dr. nezotavil. Teší Sinišovi Sevićovi však, že konečne vykročil na cestu uzdra- veľtrhových podujatí. Medzi tievenia a že sú autosalóny zase to v každom prípade patrí i auskôr pravidlom ako výnimkou. tosalón, na ktorom prezentoTen posledný u nás prebiehal vali najnovšie výdobytky v tomod 16. do 20. októbra v Master to druhu priemyslu, desiatky stredisku a hale číslo 1 Novo- nových modelov áut, novinky v sadského veľtrhu. Zoskupil viac sprievodných odvetviach autoako 80 značiek známych sveto- mobilového priemyslu. Okrem vých výrobcov, medzi ktorými áut boli vystavené aj nákladné 25 modelov na tomto dejisku vozidlá, autobusy, skútre, člny, predstavili prvýkrát. Hodnotiac náhradné súčiastky, náradia... tunajší veľtrh ako jednu z naj- A azda najväčším lákadlom pre starších a najúspešnejších in- návštevníkov okrem tradične štitúcií tohto druhu nielen v pekných hostesiek boli aj rôzne Novom Sade, ale aj v širšom akcie a zľavy, ktorých hodnota sa okolí, predseda Zhromaždenia v prípade tých najdrahších momesta Nový Sad prof. Dr. Siniša delov vyšplhala aj na niekoľko tiSević kvitoval, že je za ním dob- síc eur. rý rok, svedectvom čoho je celý O. Filip rad vydarených a úspešných

NEDEĽA VĎAKYVZDANIA. V nedeľu 20. októbra veriaci evanjelici v Erdevíku, Ľube a Lugu vo svojich chrámoch spevom a modlitbou ďakovali Pánu Bohu za požehnanie, ktoré doprial poliam, záhradám, sadom a lesom. Sviatkom Poďakovania za úrody zeme vyjadrujeme radosť Pánovi za jeho starostlivú ruku, ktorou nám dáva tak telesné, ako aj duchovné dary, povedal vo svojej zvesti slova Božieho Ján Vida, farár v týchto cirkevných zboroch. Oltáre boli ozdobené plodinami zo záhrad a polí a na bohoslužbách v Lugu vystúpili aj deti z Detskej besiedky a pokonfirmačná mládež. Ján Vida

HLAS ĽUDU

ĽUDIA A DIANIA STARÁ PAZOVA

Len jeden lekár gynekológ V

Starej Pazove toho ci v Starých Bánovciach času pôsobí len jea druhého v Starej Paden lekár gynekológ, zove, takže o zvláštnych čo ženám a najmä buzdravotných potrebách dúcim mamičkám spôokolo 40 000 žien v desobuje veľké problésiatich osadách Staromy. Pretože sa na súpazovskej obce sa stabeh na zamestnanie rajú len traja gynekológynekológa v Dome govia – dvaja v Novej zdravia Dr. J. J. Zmaja Pazove a jeden v Starej celý rok nikto nepriPazove. hlásil (súbeh desaťkrát Dr. Rada Inđić, riaditeľ zopakovali), nedávno Domu zdravia v Starej okolo 300 žien podpíPazove, povedal, že je salo petíciu, ktorou sa súbeh na gynekológov dožadujú pomoci štá- Poldňové prázdno pred ordináciou gynekológa otvorený už dlhší čas, tu. Ženy sa pýtajú, či na ale zainteresovaných trhu práce vôbec nieto lekárov stojnú zdravotnú ochranu, – mie- špecialistov jednoducho niet. Príšpecialistov tohto druhu, alebo je ni Daniela Grozdanićová, iniciá- zvukoval, že špecializácia domáv otázke čosi iné? Zároveň vyjadrili torka petície. Ordinujúci lekár cich kádrov trvá veľmi dlho. mienku, že jeden lekár nemá mož- pracuje len v jednej zmene, priZa ten čas sa ženy vynachádzajú nosti zodpovedne pracovať, kon- oritu dáva rodičkám, takže ostat- ako vedia, buď čakajú na termín trolovať zdravie žien a k tomu ným ženám sa nemôže venovať. prispôsobujúc sa pracovnému Problém nastal po odchode do času lekára (raz dopoludnia, raz ich liečiť. – Ženy majú právo už kvôli penzie dvoch lekárov gynekoló- popoludní) alebo sú prinútené sebe, ale aj kvôli potomstvu na dô- gov, jedného v zdravotnej stani- (najmä ak sú zamestnané) na le-

kársku prehliadku vybrať sa do súkromných ordinácií v Pazove, Inđiji alebo v Belehrade. Tesne pred uzávierkou tohto čísla z Domu zdravia oznámili, že po štyroch mesiacoch sa na súbeh prihlásil jeden gynekológ – pôrodník. kv

OPRAVA V článku pod názvom Atraktívne aranžmány z tekvíc autorky K. Gažovej, ktorý vyšiel v č. 43 (4565) s dátumom 19. 10. 2013 na s. 16 sa podkradla neúmyselná chyba v texte pod fotografiou. Namiesto textu, ktorý znel: „Blažekovci a ich jesenný aranžmán“, malo písať „Aj náhodní návštevníci zo Slovenska sa dali vyfotiť vedľa jesenného aranžmánu u Blažekovcov“. Ospravedlňujeme sa rodine Blažekovej z Pivnice a čitateľom. Redakcia

VO SVET(L)E ŠTATISTIKY: AKO ŽIJEME (5)

Trávenie voľného času V

oľného času sa každý z nás jednoducho nevie dočkať, hoci sa stáva, že potom nevieme, čo si s ním skôr počať. Štatistika vraví, že i táto kategória závisí od veku, pohlavia, rodinných a finančných podmienok, dokonca aj od toho, ktorý deň v týždni práve je. Počas pracovných dní sa ženy voľným aktivitám venujú priemerne päť, muži šesť hodín. V dňoch víkendu je ten rozdiel ešte výraznejší: ženy len šesť a muži takmer osem hodín denne. Toľko o rovnoprávnosti. Najobľúbenejším spôsobom trávenia voľného času je pozeranie televíznych programov: ženy tomu priemerne denne venujú dve a pol, muži tri hodiny. Druhou aktivitou na súpiske je spoločenský život a zábava, čomu i muži i ženy venujú po čosi viac než hodinu denne. Aj ženy aj muži približne rovnaký čas trávia v kamarátení s príbuznými a priateľmi, na návštevách alebo ako ich hostitelia, v reštauráciách, v kinách a v divadlách, ako aj v relaxe. Prechádzka je najobľúbenejšou formou športovania a rekreácie. Ženy sa jej venujú pol hodiny denne, muži o čosi viac. Každá štvrtá žena sa venuje športovým aktivitám, pri ktorých trávi trikrát viac času. Príslušníčky krajšieho pohlavia viac čítajú knihy, muži dennú tlač. Na koníčky a prácu na počítači (hry) muži priemerne vyčleňujú dvadsaťpäť, ženy štrnásť minút denne. Keď ide o priatelenie so známymi, najviac času na to majú bezdetné osoby, ktoré nie sú v man-

želskom pomere – takmer dve hodiny denne, kým tie, čo sú v manželstve a s jedným dieťaťom, venujú tomu priemerne hodinu. Tí, ktorí majú menšie deti, viac sa zaoberajú športom ako tí, ktorých deti sú väčšie, lebo sú priemerne o deväť rokov mladší. Z aspektu vzdelania si možno všimnúť, že vo Cez víkend do parku: jeden z častých spôsobov trávenia voľného času voľných aktivitách najviac času trávia muži s vysokoškolským alebo majú najmenej času na voľné aktivity, kým najvyšším vzdelaním – viac než sedem hodín – najviac času na ne majú nezamestnaní muži. menej ženy so stredoškolským vzdelaním: čosi Rozdiel medzi nimi je necelé dve hodiny dennad päť hodín. S vyšším vzdelaním stúpa i anne. Jedným z najfrekventovanejších spôsobov gažovanie sa v športe. Muži pri týchto aktivitách využitia času u nás, dokonca špecifickou celopriemerne trávia o desať minút viac ako ženy, a národnou aktivitou, je vypíjanie kávy. Kávičto vo všetkých vzdelávacích kategóriách. Keď ide kovaniu denne venujeme priemerne tridsaťšesť o čítanie, tak sú tu najmenej aktívne ženy s niž- minút: ženy štyridsať, muži tridsaťdva minút. ším vzdelaním, ktoré sa knihám alebo tlači ve- Robíme to po celý deň, najviac ráno o pol nujú priemerne sedem minút denne. Najaktív- ôsmej, keď každý jedenásty obyvateľ Srbska sianejší sú vysokoškolsky vzdelaní muži, ktorí na to ha po svojej prvej rannej káve. Na úspešný štart do nového dňa. denne vyčleňujú priemerne 39 minút. (V budúcom čísle: Potraviny a stravovanie) Z aspektu zamestnanosti sa dá badať, že zaO. Filip mestnané ženy, podľa vlastného vyhlásenia, 26. 10. 2013

43 /4566/

HLAS ĽUDU

ĽUDIA A DIANIA S DUŠANOM POPOVIĆOM, PREDSEDOM RMS PETROVARADÍN

Nákladniaky ohrozujú Petrovaradínčanov V

Petrovaradíne sa začiatkom júna uskutočnili voľby do Rady Miestneho spoločenstva. Rada sa konštituovala 10. júna a v jej čele je Dušan Popović. Ubehol pomerne krátky čas, odkedy ste prebrali zodpovednosť o Petrovaradín. Čo sa vám podarilo doteraz urobiť? – Vo všetkých častiach Petrovaradínu sme urobili niečo. V úplnosti sme vyasfaltovali cesty v uliciach Dalibora Francistija, Marina Držića, Palmotićovej, Patriarchu Rajačića, Čajkovského, ako i v časti Ulice Zlatarićovej. V Ulici Čajkovského sme vybudovali chodníky z oboch strán, ktoré predtým neexistovali, a v Držićovej je vystavaný chodník z ľavej strany, ako i parkovisko pri PU Radosno detinjstvo. Práve je uzavretý tender na nadstavbu predškolskej ustanovizne v Ulici Jože Vlahovića s cieľom rozšíriť kapacity pre pobyt najmladších. V úplnosti je renovovaná ZŠ Jovana Dučića v Ulici Franje Malina, ktorú navštevujú žiaci od prvého po štvrtý ročník. Vynovená je strecha, spustené sú povaly, budova je vylíčená zvonku i zvnútra, vbudovaná je izolácia a všade sú nové plastové dvere a okná. Tak sa podstatne zlepšili pracovné podmienky ustanovizne. Mienime sa zasadzovať v Mestskej správe pre vzdelávanie o zariadenie školy v Ulici Preradovićovej, o výstavbu športovej haly a adaptáciu ruinovanej a vlhkej budovy Sokolského spolku. Máme tu tiež niekoľko zanedbaných objektov prislúchajúcich mestu, ktoré neplnia svoju funkciu, o ktoré sa tiež mienime postarať. Treba spomenúť i to, že sme vyasfaltovali ústredný vchod do vojenskej nemocnice. Keďže sa mesto rozšírilo, v niekdajších víkendových sídliskách na svahoch Fruškej hory dnes máme po 100 až 150 domov. Pritom tam zostali úzke poľné cesty, nieto kanalizácia, vodovod si ľudia budovali sami, nuž tu treba dosť vkladať a my sa chceme postupne do toho pustiť. Do konca mandátu by sme chceli vypracovať projekt na výstavbu kanalizácie. Keďže v sídlisku Zanoš bola zničená cesta, nasypali sme ju kamenivom v dĺžke 2 100 metrov. V predĺžení Ulice Dinka Šimunovića sme tiež vynovili 1 300 metrov cesty, ktorá vychádza na novosadskú križovatku smerom k tunelu. Upravili sme 26. 10. 2013

43 /4566/

aj časť cesty spájajúcu ulice Trandžamentskú s Mažuranićovou. Okrem cestnej siete postarali sme sa aj o úpravu priestoru a sčasti sme reštaurovali pamätník zastreleným vlastencom z Batajnice z roku 1914, ktorý sa nachádza pri futbalovom ihrisku FK Petrovaradín. Športovo-rekreačnému stredisku, futbalovému klubu a občanom sme darovali posilňovňu na otvorenom, podobnú tej

Dušan Popović

na Štrande. Do konca stavebnej sezóny plánujeme obnoviť časť chodníkov v Ulici Preradovićovej a vykonať ešte niektoré práce na údržbe tejto časti. Petrovaradín bol určitý čas zabudnutý a zanedbaný, ale sa pohol z mŕtveho bodu a vykročil vpred. Vedenie RMS v predchádzajúcom zložení zabezpečilo úpravu jednej strany Molinariovho parku, výstavbu kanalizácie v polovici Ulice Mažunarićovej a asfaltovanie Ulice Radeho Končara. Máme ambíciu zariadiť aj druhú polovicu parku, vybudovať štyri detské ihriská v častiach Petrovaradínu vzdialených od centra, aby sa všetky deti mohli hrať blízko svojho domu. Snažíme sa, aby mesto nebolo za Dunajom, ale aby mesto bolo v Petrovaradíne. Hoci do Petrovaradínu ľudia radi prichádzajú, nám záleží na tom, aby tu zostávali aj bývať. Iba tam, kde sú ľudia, sú aj sídliská. Vidno, že sa doteraz urobilo hodne toho, ale sú evidentné aj snahy a plány v začatom pokračovať? – Tohto roku je v polovici sídliska Sadovi dokončená výstavba kanalizácie, takže sme rozhodli neplátať poškodené vozovky, ale vo všetkých siedmich uliciach vystavať nové asfaltové cesty. Sú časti Petrovaradínu, HLAS ĽUDU

ktoré v nadchádzajúcom období dostanú prioritu, a to je vchod z juhovýchodnej strany zo smeru Bukovca a Kamenice, čiže Venca, kde sú dlhé ulice, ale bez chodníkov, a k tomu je tam aj problém s osvetlením. V uliciach je frekventovaná premávka a deti do školy musia ísť cestou, takže už v nasledujúcom roku Ulica Račkog po Alibegovac bude v prvom pláne. Aj ulice Bukovački put, Krajiška a Dinka Šimunovića, v ktorej sú devastované chodníky, veľmi úzka cesta a chybuje aj atmosférická kanalizácia, takže ju ohrozujú nánosy z kopcov. Ako je známe, Petrovaradín má veľkú komparatívnu prednosť vzhľadom na Nový Sad – má pevnosť a Dunaj a leží na svahoch Fruškej hory. Keď riešime problémy v infraštruktúre a venujeme sa otázkam zamestnávania občanov, i keď to nie je v našej kompetencii, Petrovaradín bude mestom, do ktorého sa ľudia radi natrvalo nasťahujú. Nakoľko je mi známe, Petrovaradín nemá negatívny prírastok obyvateľstva. Samozrejme, že sú ešte oblasti, v ktorých treba podnikať. Ktoré problémy ešte treba riešiť? – Najväčšmi nás trápi a tlačí tranzitná doprava, ktorá tiahne celou dĺžkou Petrovaradínu, od Ulice Račkog cez Preradovićovu a Reljkovićovu. Nákladná doprava z Banstolu, čiže Inđije a Karloviec prechádza Preradovićovou ulicou, a zo smeru Venca a Sriemskej Kamenice sa vlieva cez Ulicu Račkog do Preradovićovej a Reljkovićovou ulicou smeruje k Žeželjovmu mostu. Následkom toho sú ohrozené životy nielen detí a starších, ale aj všetkých Petrovaradínčanov. Okrem toho hluk a iné efekty takej hustej dopravy ohrozujú zdravie ľudí, dokonca aj stavebné objekty, na ktorých popukali nielen fasády, ale aj ostatné steny. Primátor Nového Sadu podnikol v tomto smere prvý krok v zmysle financovania výstavby tunelu cez Fruškú horu smerom do Irigu a Rumy. Očakávame, že obchôdzka dostane aj východ cez Dunaj na diaľnicu Nový Sad – Belehrad, takže by sa tu dalo hovoriť o založení minipriemyselnej zóny. V takom prípade by sme mohli ponúknuť lokality potenciálnym investorom na výstavbu objektov. To však nie je záležitosťou iba nášho Miestneho spoločenstva, ale i mesta Nový Sad. Do-

stali by sme aj niekoľko atraktívnych ulíc s kultúrnymi pamiatkami, kde by sa našiel priestor pre staré remeslá, obchodíky so suvenírmi a kde by prebiehal, prečo nie, atraktívny nočný život. Aká je situácia v oblasti hospodárstva? Majú sa občania kde zamestnať? – I keď túto oblasť nemá na starosti MS, ale obec, mesto, pokrajina a republika, snažíme sa vplývať na mestskú správu, aby hospodárske investície usmernila aj do Petrovaradínu. Toho času tu pôsobia prevažne súkromné firmy, podľa odhadov je ich asi 500, avšak nemajú dostatočnú ekonomickú silu, aby mohli podnietiť rozvoj Petrovaradínu. Kedysi tu bola Pobeda, veľký gigant s 2 900 zamestnanými robotníkmi, ktorá spolu s kooperantmi zamestnávala až 5 000 osôb a bola hybnou silou hospodárskeho rozvoja nášho mesta. Teraz tomu nie je tak. Pobeda je privatizovaná, robí v nej 700 – 800 robotníkov. Nedávno jedna talianska firma začala s výrobou PET ambaláže a fólie a zamestnáva 40 – 50 robotníkov. To je súkromná iniciatíva a chybujú nám väčšie investície. Naším želaním je, aby sa Petrovaradín otvoril aj turisticky, aby Petrovaradínska pevnosť bola symbolom rozvoja nášho mesta. Aj predchádzajúce zloženie RMS a mestská správa sa riadili ideou, a to je aj naším prianím, aby sa staré podhradie ako jadro kultúrno-historických pamiatok zmenilo na turistickú destináciu. Zvyknem hovoriť, že Petrovaradínčania sú takmer z troch strán obkolesení Dunajom, ale ešte stále nie sú na Dunaji, lebo ešte stále nevyužívajú všetky výhody tejto európskej rieky. V Petrovaradíne nie je prístav, nieto kde skladovať tovar, čiže nieto riečneho tranzitu. Máme víziu v tomto smere a očakávame aj pochopenie mesta, pokrajiny a republiky. V akej miere naše plány uskutočníme, nezávisí iba od nás. Miestne spoločenstvo nenakladá s veľkými prostriedkami, ale vďaka pochopeniu primátora Miloša Vučevića sa prihliada aj na prímestské časti. Dôkazom toho sú aj reštauračné práce na Belehradskej bráne, ktorá je symbolom oslobodenia mesta v novembri roku 1918 a symbolom príprav Petrovaradínu na krajšie časy. E. Šranková

ĽUDIA A DIANIA KOVAČIČANIA V LIPTOVE A NA ORAVE

Bohaté duchovné zážitky N

a trojdňovej návšteve Liptovsko-oravského seniorátu v dňoch 27. až 29. septembra pobudla tridsaťdvačlenná výprava z Kovačice, ktorú viedol Pavel Sklenár, senior banátsky a farár cirkevného zboru Kovačica I. „Okrem predstaviteľov cirkevného zboru na zájazde bol aj náš takmer dvadsaťčlenný ženský spevokol, ktorý pod taktovkou Alžbety Hriešikovej vystúpil v Liptovskom Mikuláši, Istebnom, Svätom Kríži a v dedinke našich hostiteľov – Liptovskom Ondreji. Tam sme sa v nedeľu zúčastnili na slávnostných bohoslužbách, kde som mal kázeň a kde Katarína Hudáková, seniorka Liptovsko-oravského seniorátu, prisluhovala spolu so mnou Večeru Pánovu.“ V prvý deň výletu sa kovačická výprava zastavila v nádhernej scenérii Nízkych Tatier, v sedle Čertovica, a potom aj v kúpeľnom mestečku Liptovský Ján.

Kovačický ženský spevokol so seniorom Sklenárom a seniorkou Hudákovou

„Seniorka Hudáková je v Liptovskom Ondreji farárkou od roku 1990. Pred dvoma rokmi spolu so spolupracovníkmi zo seniorátu navštívila Kovačicu, keď sme nadviazali spoluprácu, a tak sme tohto roku zavítali my k nim,“ podčiarkol senior Sklenár.

Kovačičania v Liptovskom Mikuláši navštívili evanjelický kostol v strede historickej časti mesta, kde ich prijal farár Vladimír Ferenčík, ako aj vydavateľstvo a kníhkupectvo Tranoscius. Navštívili aj okresné vlastivedné múzeum pomenované podľa miku-

lášskeho rodáka, básnika Janka Kráľa, kde si pozreli aktuálne výstavy, dokumenty o rodine Stodolovej, ako aj výstavu venovanú trojstému výročiu popravy zbojníka a národnej legendy Juraja Jánošíka (1713 – 2013). V Párnici na Orave sa Kovačičania stretli s členmi tamojšieho cirkevného zboru, ktorí im pripravili obed, a v Istebnom sa zúčastnili na Dňoch obce, kde ich na námestí slávnostne privítal starosta Ing. Ján Čief. Mali aj jedinečnú príležitosť pozrieť si drevené artikulárne kostoly svätého Michala v Istebnom a Lazisku vo Svätom Kríži. Vo večerných hodinách 28. septembra im hostitelia z folklórneho súboru v Liptovskom Ondreji pripravili bohatý kultúrno-umelecký program. Ján Špringeľ Foto: z archívu cirkevného zboru Kovačica I

KULPÍNSKI ŽIACI V ŠKOLE V PRÍRODE NA SLOVENSKU

Krásne priateľstvá a osožné vedomosti V

Rekreačnom zariadení Poniklec v Hronci pri Brezne od 3. do 12. októbra 2013 v škole v prírode pobudlo desať žiakov Základnej školy Jána Amosa Komenského v Kulpíne spolu s vedúcou zájazdu, profesorkou triednej výučby Annou Peťkovskou. Tento desaťdňový pobyt žiakov na Slovensku zorganizovala Matica slovenská v Srbsku. Pod názvom Poznaj svoje korene školu v prírode aj tentoraz usporiadala Verejnoprospešná nadácia Zväzu Slovákov v Maďarsku. Spolu so žiakmi z Kulpína v skupine počítajúcej 49 žiakov v Hronci pobudli i žiaci z niekoľkých miest z Maďarska. Zaujímavosťou pre žiakov z kulpínskej školy bolo cestovanie z Nového Sadu do Budapešti vlakom, a potom autobusom do Okresu Brezno, do Hronca a späť. V Hronci po priateľskom a srdečnom privítaní nasledoval príjemný desaťdňový pobyt. S deťmi pracovalo päť učiteliek poverených výchovno-vzdelávacou ob-

lasťou, ako aj animátorky, ktoré mali na starosti športové aktivity a výlety. Skupina z Kulpína si z ponúknutých obsahov školy v prírode vybrala divadelné a recitačné pobočky. Pripravovali divadelné scénky, robili na recitačných prejavoch, zoznamovali sa so Slovenskom, porovnávali slovenské obyčaje a nárečia, spoznávali sa s banskobystrickým krajom, spievali pesničky. Program bol pestrý, zaujímavý pre všetkých, a tak aj pre skupinu žiakov z kulpínskej školy. Okrem vyučovania ab- Kulpínski žiaci si z Hronca priniesli krásne spomienky solvovali aj krásne výlety do Vysokých Tatier, kde mali prí- stlinný a živočíšny svet. Navštívili tovali to, čo sa počas pobytu v školežitosť vystúpiť lanovkou na So- i KUS v Podbrezovej, kde sa učili ľu- le v prírode v Hronci naučili a zaslúžilí žiaci dostali diplom. Lúčelisko, navštíviť Štrbské pleso, Bans- dové tance. Počas pobytu na Slovensku po- nie s kamarátmi z Maďarska a s kú Bystricu a tamojšie Múzeum SNP a výstavu Lego skladačiek. časie im žičilo a kamarátenie so hostiteľmi v Hronci vylákalo neCestou si pozreli lesný skanzen vo žiakmi z Maďarska všetkým zos- jednu slzu s nádejou na ďalšie Vydrove. Žiaci mali pôžitok aj z vý- tane v krásnych spomienkach. V stretnutie. K. Gažová letov do hôr, kde spoznávali ra- záverečnom programe prezen26. 10. 2013

43 /4566/

HLAS ĽUDU

ľUDIA A DIANIA POSVIACKA ZREŠTAUROVANÉHO ORGANU A KONCERT V HLOŽIANSKOM EV. KOSTOLE

Nástroj znie mocnejšie a krajšie rásne slnečné priam jarné počasie v 21. nedeľu po Svätej Trojici perfektne korešpondovalo s dvoma udalosťami v hložianskom evanjelickom a. v. chráme Božom. V rámci predpoludňajších bohoslužieb 20. októbra 2013 posvätili organ, ktorý generálne zrekonštruoval organár zo Slovenska Jozef Galla. Popoludní tamtiež odznel nádherný organový koncert. Slávnostné posvätné ovzdušie úplne vyplnilo vnútro kostola postaveného roku 1796 a posväteného o rok neskoršie, v ktorom roku 1803 pribudol aj prvý organ. Terajší, tretí organ pôvodne postavil roku 1906 Otto Rieger z Budapešti a roku 1934 ho prestaval organár Anton Perina z Prahy. Už dávnejšie hložiansky organ stál v dezolátnom stave, aby mu teraz nový život vdýchol majster organár z Horniakov... Úvodom slávnostných bohoslužieb zborový farár Jaroslav Kopčok privítal vzácnych hostí: biskupa Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku Samuela Vrbov-

Po posviacke generálne opraveného organu v Hložanoch: organár Jozef Galla (zľava), organista Janko Siroma, bývalý hložiansky farár Samuel Hnilica, biskup SEAVC v Srbsku Samuel Vrbovský, senior báčsky Vladimír Valent a aktuálny hložiansky farár Jaroslav Kopčok

žianskeho zboru v Begeči a Čelareve, a potom osobitne aj organára Jozefa Gallu z Dvorov nad Žitavou pri Nových Zámkoch a Janka Siromu, odborníka na organovú hudbu, donedávneho petrovského kantora, ktorý teraz pôsobí ako učiteľ hudby v Bratislave.

V posväcujúcom príhovore s modlitbou a požehnaním sa biskup Samuel Vrbovský viedol myšlienkou Priblížte sa k Bohu a priblíži sa k vám. Hovoriac o význame chrámovej hudby okrem iného podotkol: – Z dejín našej cirkvi nám je známe, že keď naši predkovia prichádzali zo svojej otčiny, prvé, čo chceli mať, bolo postaviť si chrám Boží, školu, a potom postaviť do chrámu organ. Lebo hudba, organová, chrámová hudba, nemohla chýbať na službách Božích... Hudobníci o hudobných nástrojoch hovoria, že nástroj má dušu. Nástroj, keď sa zladí s dušou a umením umelca, orgaV rámci osobitného koncertu vystúpil aj hložiansky cirkevný spevokol nistu, ktorý na ského s manželkou, seniora báčSlužby Božie sčasti odbavil hlo- ňom hrá, vie vylúdiť skutočne skeho a farára selenčského Vladi- žiansky farár Jaroslav Kopčok so nádherné melódie, ktoré prinášajú míra Valenta s manželkou, býva- svojím predchodcom Samuelom radosť pri speve. lého hložianskeho farára Samue- Hnilicom. Kázeň Božieho slova Jozef Galla sa srdečne poďakola Hnilicu s dcérou Vierkou, pred- povedal Vladimír Valent, zvoliac si val Hložancom za prácu, ktorou ho sedu Rady Miestneho spoločen- za motto slová Dokonalí buďte, ako poctili a ktorú priamo v kostole vystva Hložany Jána Bohuša s man- je dokonalý váš Otec nebeský. Na konal od 31. júla do 9. septembželkou, ako i predstaviteľov evan- organe hral J. Siroma a jednu ra 2013, pričom podstatne dlhšie jelických cirkevných zborov z Pe- skladbu zahral niekdajší hložian- pracoval doma v dielni. Na širšie trovca a Zreňaninu, tiež fílií hlo- sky zborový kantor Karol Bartoš. súvislosti týkajúce sa generálnej 26. 10. 2013

43 /4566/

HLAS ľUDU

reštaurácie cirkevného nástroja poukázal J. Siroma, ktorý o. i. zdôraznil: – Bol by som veľmi nerád, keby skvost našej cirkvi – poviem vám: máte jeden z najlepších nástrojov, najzvučnejších v našej evanjelickej cirkvi na Dolnej zemi – zapadol prachom a nebol povšimnutý. Preto vás vyzývam, aby ste dovolili využívať váš nástroj naplno, aby ste podporili organizáciu rôznych koncertov a kultúrnych podujatí, ktoré nesmierne do našej cirkvi aj patria. Zborový farár Jaroslav Kopčok sa poďakoval obom odborníkom za spoluprácu, ako i cirkevnému ev. zboru zo Zreňaninu, ktorý Hložancom daroval jeden register z ich vlastného organu. Poďakoval sa za pomoc petrovskému ev. zboru, tiež hložianskym rodinám a jednotlivcom, ktorí majstrovi boli nápomocní. Ako podotkol, v tomto roku vymenili škridlice na fare z pokrajinských a republikových prostriedkov. Podčiarkol, že rekonštrukciu organu hložiansky zbor finančne zabezpečil sám, keďže na tento účel vyčlenil z vlastného rozpočtu 18 200 eur, prízvukujúc, že by tá suma bola podstatne, aj „o tretinu, o polovicu, možno ešte raz o toľko vyššia, keby Jozef Galla neprihliadol na skutočné možnosti hložianskeho zboru“. Namiesto nešporných služieb Božích uplynulú nedeľu popoludní sa v hložianskom ev. chráme zrealizoval krásny organový koncert. Na vynovenom nástroji zahrali Jozef Galla a Janko Siroma, tento druhý aj v duete s trubkárom Miroslavom Poničanom z Kysáča. Okrem hložianskeho cirkevného spevokolu vedeného aktuálnym kantorom Rastislavom Dudášom (Spievaj Pánovi a Nič sa neboj), sólovým spevom sa predstavil Ondrej Goda zo Zreňaninu (áriou z Verdiho Nabucca). Melódie J. S. Bacha, Jeremiaha Clarka, Samuela Scheidta, Georga Muffata a Johanna Pachelbela vniesli radosť a povznesenie do sŕdc prítomných milovníkov chrámovej hudby z Hložian a okolia. Organ, ktorému dušu vdýchol Jozef Galla, znie mocnejšie a krajšie než predtým. Nijako nesmie, ako povedal Janko Siroma, zapadnúť prachom... Juraj Bartoš

ľUDIA A DIANIA NA NÁVŠTEVE RODINY HRAŠKOVEJ V HAJDUŠICI

Včelárstvo ako rodinný biznis – prečo nie V

čelári žatvu už skončili, med z úľov povyberali, niektorí ho možno už aj predali, a teraz včely pomaly pripravujú na zimu. O tohtoročnej produkcii medu sme sa rozprávali s otcom a synom Michalom a Miroslavom Hraškovcami z Hajdušice, ktorí toho času vo včelíne majú 180 včelích rodín. – Agát na začiatku kvitnutia sľuboval hojnú úrodu, ale potom prišlo niekoľko daždivých dní, neskoršie aj veterné obdobie, a to všetko prekážalo včelám. Po agáte nastala takmer poldruhamesačná prestávka bez včelích pasienkov, pričom nemožno povedať, že vôbec nič nekvitlo, ale bolo toho málo. Zvlášť z toho dôvodu, že koncentrácia včelích rodín na pomerne malom priestore bola príliš veľká. Tieto okolnosti vplývali na rozvoj včelích rodín, ktoré sa v uvedenom období pripravujú na slnečnicovú pastvu, – vysvetlil starší a skúsenejší včelár Michal Hraško. – My sme to obdobie využili na utváranie nových rodín, takže sme silné rodiny trochu oslabili, – nadviazal sa Miroslav. – Preto sme vyrobili zo 15 kg z jedného úľa, pokým iní vyrobili do 20 kg medu z úľa. Vcelku to nie je málo, ale nie ani mnoho. Vlastne je to celkom priemerná produkcia. Naši spolubesedníci ďalej hovoria, že aj slnečnicová pastva sľubovala hojnú produkciu medu, keďže tohto roku slnečnica na rôznych miestach ako málokedy kvitla takmer pol druha mesiaca. Včelári sa však netešili bohatej produkcii, lebo im nekontrolované použitie pesticídov spôsobilo veľkú škodu. – Osivo slnečnice je chránené prípravkom Gaučo, ktorý sa zo semiačka dostáva do koreňa, a potom aj do kvetu rastliny a negatívne vplýva na nervovú sústavu včiel, ktoré úplne stratia orientáciu, nevrátia sa do úľa a zhynú, – vysvetľuje Michal. – Týmto spôsobom časť včiel, ktoré v prísnej organizácii života v úli majú

úlohu vyletovať a donášať nektár, zmizne, čo sa, pravdaže, odzrkadlí aj v množstve vyrobeného medu. Našťastie Gaučo sa od budúceho roku už viac nebude smieť používať, takže by škody tohto druhu už na rok nemali byť. Za daných okolností sa nastoľuje aj otázka rentability tejto výroby. Miroslav Hraško tvrdí, že pri dobrej Michal a Miroslav Hraškovci do tajomstiev včelárstva zasväcujú aj pastve pre včely vnučku, resp. neter Anastáziu Môže sa včelárstvo stať rodinným biznisom? z tejto výroby možno slušne zarobiť. Tým skôr, – Isteže môže, ibaže treba mať najmenej 200 že med vo veľkoobchode v posledných rokoch dosiahol na naše pomery slušných 2 až 2,20 eura včelích rodín. My k tomu spejeme práve kvôli Miroslavovi, ktorý sa rozhodol žiť na dedine, aby za kilogram. – Je to reálna cena, hoci by mohla byť aj tro- si takto aspoň čiastočne zabezpečil existenciu. chu vyššia vzhľadom na to, že v Nemecku, kam Začiatočné vkladania sú však veľmi veľké. sa v poslednom čase vyvážajú veľké množstvá Prázdna „ládička“ stojí 40 až 50 eur a za včeliu nášho medu, pod 8 eur med vo veľkoobchode rodinu treba vyčleniť ďalších 35 až 40 eur. nenájdete. K tomu ani jeden včelár kilogram Skúsení včelári si síce aj sami vedia dopestovať svojho výrobku v maloobchode nepredá pod včeliu rodinu, čomu sme sa aj my už naučili, ale 15 až 20 eur. Dobre je, že sa trh medu u nás vy- tohto roku sa nám nedarilo a museli sme kúpiť kryštalizoval a funguje omnoho lepšie ako nové rodiny. Okrem toho aj bežné vklady sú skôr, keď nás priekupníci vydierali a znižovali dosť veľké. My však nekupujeme hotové rámicenu. Teraz pôsobia niekoľkí výkupcovia, kto- ky, ale iba vypílené latky, a sami ich spájame do rí riadne kupujú med a značnú časť vyvážajú. rámikov. Sami vyrábame aj vosk, lisujeme ho a Nás včelárov vlastne vývoz zachraňuje. V Srbsku kladieme na rámiky. Takto možno významne je významná produkcia medu a bez vývozu by ušetriť a zväčšiť včelín, – povedal na záver Misme ho na našom obmedzenom trhu nemali chal Hraško. V. Hudec komu predať.

IN MEMORIAM

Dr. Miroslav Šuster 1937 – 2012 – 2013 plynul rok od smrti Dr. Miroslava Šustera, známeho petrovského lekára – gynekológa, spoločensko-politického a športového pracovníka. Narodil sa v Pivnici, kde skončil základnú školu. Mal šesť rokov, keď zostal bez otca, ktorý zomrel v zajatí počas druhej svetovej vojny. Roku 1952 sa s matkou Emíliou a bratom Vladimírom presťahovali do Báčskeho Petrovca, kde skončil gymnázium. V Petrovci začal športovať, venoval sa hokeju, stolnému tenisu, plachteniu, ako aj folklóru. Študoval na Zdravotníckej fakulte v Belehrade a v Novom Sade, kde získal diplom. V manželstve s Annou,

rod. Struhárovou, sa im narodil syn Vladimír a dcéra Miroslava. Ako lekár všeobecnej praxe od roku 1968 pôsobil v Maglići, kde sa zoznámil s ľuďmi a získal mnohých priateľov na celý život. Po ôsmich rokoch získal špecializáciu a začal pracovať ako gynekológ v Petrovci. Dr. Miroslav Šuster bol aj členom petrovského lokálneho parlamentu a vždy patril

medzi veľkých vlastencov. Začiatkom ťažkých deväťdesiatych rokov minulého storočia sa stal riaditeľom Domu zdravia v Báčskom Petrovci a bol nešťastný z toho, že nič nefungovalo tak, ako by malo. Roku 1994 sa vzdal funkcie riaditeľa a s druhou manželkou Zuzanou, rod. Vrbackou, odišiel pracovať do Viedne, kde strávil 14 rokov. Aj vo Viedni sa venoval stolnému tenisu, tentoraz ako veterán. Dr. Miroslav Šuster bol človek rozumný, ktorý stál oboma nohami na zemi. Bol úprimný, nadovšetko skromný, usilovný a poctivý. Svoju prácu miloval a hovoril, že pomáhať ľuďom a pomáhať pri narodení dieťatka je to najkrajšie v živote. Dr. Miroslav Šuster zomrel 1. novembra 2012. Česť jeho pamiatke. R. 26. 10. 2013

43 /4566/

HLAS ľUDU

ľUDIA A DIANIA ARADÁČANIA PROTESTUJÚ

Nechcú hydinársku farmu uprostred osady Z

ačiatkom októbra niekoľko desiatok občanov Aradáča verejne protestovalo proti výstavbe hydinárskej farmy na chov brojlerov kapacity 30 000 kusov (okolo 150-tisíc ročne) v obývanej časti osady, čiže v tesnej blízkosti domov v Ulici zrenjaninski red. Petíciou, ktorú podpísalo 380 občanov, sa dožadovali zastavenia výstavby. Obávajú sa totiž, že im farma strpčí život a že dennodenne budú musieť trpieť smrad a prach. Iniciátor tohto občianskeho protestu Jaroslav Bartoš, ktorého rodina je najohrozenejšia, keďže sa objekt budúcej farmy nachádza v jeho bezprostrednom susedstve, nám povedal: – Objekt je 18 metrov vzdialený od mojej letnej kuchynky. K tomu až 40 ventilačných otvorov je obrátených smerom k môjmu domu, čo znamená, že ventilátory budú vyfukovať nepríjemný pach a prach presne do môjho dvora. O tom, aký to smrad bude, keď začnú vynášať hnoj, nesmiem ani len hútať. Veď páchne, keď si doma vychováme 20 – 30 kurčiat a kdežeby nepáchlo, keď ich bude 1000-krát viac. Okrem smradu a prachu Aradáčania sa obávajú aj toho, že veľké nákladné autá pri dovoze krmiva, odvoze kurčiat či hnoja, dodatočne zničia už beztak zlé cesty, ktoré nie sú stavané na takú hustú premávku. Investormi nového objektu sú Steva Vidrić, ktorý má pobyt pri-

Objekt budúcej hydinárskej farmy (veľká strecha v úzadí) v nepatrnej blízkosti rodinného domu rodiny Bartošovej

hlásený na adrese, na ktorej sa objekt nachádza, a Ljubiša Trifuljesko z Nového Sadu. Na tabuli, ktorou je označené stavenisko, ešte píše, že sa stavia výrobný objekt, bez presnejšieho vymedzenia, o akú výrobu ide. Z oddelenia pre urbanizmus mestskej správy v Zreňanine stavebné povolenie dostali 17. decembra minulého roku a na základe toho Lj. Trifuljesko tvrdí, že robia v súlade so zákonom a platnými predpismi. A ako dôkaz, že sa netreba báť smradu a prachu, uviedol, že jeho partner mieni aj sám žiť na tejto adrese v Aradáči, čomu Aradáčania veľmi neveria. Aradáčania o pomoc požiadali mestského právneho zástupcu občanov Draganu Radlovački-

Grozdanov, ktorá im povedala, že na základe dokumentácie, ktorou disponujú investori, je všetko v poriadku. Podobnú odpoveď dostali aj v zreňaninskej inšpekcii a v iných orgánoch mestskej správy. Mestská rada predsa reagovala na petíciu a prikázala stavebnej inšpekcii a inšpekcii pre ochranu životného prostredia, aby preskúmali prípad, pričom člen rady poverený sociálnymi otázkami Dragan Šašić vo vyhlásení pre médiá prisľúbil, že prípadné chyby budú napravené. V rozhodnutí Mesta Zreňanin z roku 2011 sa v súvislosti s chovom domácich zvierat o. i. uvádza, že sa povoľuje, „ak neohrozujú fyzickú a psychickú integritu, osobnú bezpečnosť a majetok

Bum-bum-bum! eru tak, vážení ení-ení-ení. Ako sa čoraz rýchlejšie do vysnívanejej-ej-ej-ej, Únie nienie-nie, áno, do tej, rútime, demokraciu ciu-ciuciu čoraz väčšmi na vlastných chrbtoch pociťovať – pociťujeme jeme-jeme-jeme aj my štátni úradníci alias pougári ári-ári-ári. Prosím úctivo službukonajúcich pánov majstrov ov-ov-ov, aby ihneď a razom odstránili tu prítomnú kakofóniu iu-iu-iu. Bum-bum! Ďakujem úctivo, a v dôsledku prísľubu na odstránenie nie-nie-nie kakofó…, áno, práve tej ej-ej-ej, pokračujem dôležitým oznámením mením-mením-mením, že totiž nie je pravda,

26. 10. 2013

43 /4566/

HLAS ľUDU

občanov, verejný poriadok a pokoj a životné prostredie...“ Naďalej sa uvádza, že „... v ostatných osadách mesta Zreňanin (medzi ktoré patrí aj Aradáč, pozn. v. h.) v zónach rodinného bývania (mimo zóny stredu osady) na parcelách nad 1 000 m2 v hospodárskych objektoch je dovolené držať do 20 kopytníkov (kone, osly a pod.), do 20 veľkých párnokopytníkov (hovädá) a do sto malých párnokopytníkov (ovce, kozy, svine a pod.)...“ Spresnené je, že „... hospodárske objekty (pod ktorými sa chápu aj objekty na chov hydiny, pozn. vlh) musia byť vzdialené od vlastného a susedných obytných objektov najmenej 20 m“. Počet hydiny sa však v tomto rozhodnutí neuvádza. Rozhodnutie teda nedefinuje hydinársku výrobu, takže tento prípad možno vtesnať do nepísaného pravidla, podľa ktorého všetko, čo nie je zakázané, je dovolené. Predsa Jaroslav Bartoš s rodinou, ako aj ostatní Aradáčania v tejto časti osady, žije v nádeji, že objekt predsa len nedostane povolenie na používanie na uvedené účely z toho dôvodu, že bude významne znečisťovať životné okolie. A čo ak investori predsa dostanú povolenie na plánovanú výrobu? – Asi budeme musieť trpieť. Čo iné môžeme urobiť? Z tejto kože sa nedá, – povedal sklamane Jaroslav Bartoš. V. Hudec

P že naši prominentní politickí eminenti nemyslia vážne ne-ne-ne, keď hovoria, že naše médiá iá-iá-iá musia informovať vať-vať-vať seriózne a nezaujato a kriticky ky-ky-ky. Tak isto ale musia, všakáno, prihliadať na to ato-atoato, aký dopad také informovanie môže mať na široké ľudové masy asi-asi-asi. Všakáno nono-no! Totižto to, ako sa to naše takpovediac kritické informovanie onie-onie-onie; aha, už sa nám tá kakofónia zlepšuje ije-ije-ije; ktoré kritické informovanie naši seriózni a nezaujatí a kriticky orientovaní žurnalisti teoreticky majú prakticky v malíčku áčku-účku-očku, ako sa odzrkadlí na výsledky budúcich volieb

UGÁR

ieb-ieb-ieb, t. j. na úspech našich eminentných prominentov a tiek-tiek-tiek-tiek. Bum-bum! Ďakujem za expeditívne môžbyť i dlhodobé odstránenie kakofónie. Ktorá kakofónia okrem iného občas spôsobuje skrat alebo aspoň menšie nedorozumenie a ešte drobnejšie mrzutosti v dôsledku nedôsledného ukrátenia občanov na obligátne bubnovanie, ktoré odznieva a sem-tam i neodznieva na práve tomto mieste este-este-este... Hľa, už je to tu zase. Bum-bum-bum um-um-um! jbš

ĽUDIA A DIANIA ZBORNÍK DETSKEJ POÉZIE V PIVNICKEJ ŠKOLE

Kniha zanecháva stopy v čase J

Padina

edným zo slávnostných dní v ZŠ 15. októbra v Pivnici bola aj streda 16. októbra, keď v Slávnostnej sieni bola premiéra zborníka detskej poézie žiakov tejto školy Sniť s otvorenými očami – Sanjati otvorenih očiju. Hostí, učiteľov a žiakov úvodom pozdravili riaditeľka školy Tatiana Naďová a profesor srbčiny Mr. Aleksandar Pavić. Momentka po premiére zbierky básní Program zložený zo slovenských a srbských veršov a hudobných čí- Živkov, ktorý okrem iného zdôraznil, že „deti sel moderovali žiačky Marcela Valentíková a básnici sú lepší než básnici pre deti“, a Lana Nikolija Petrovićová. Básne zo zborníka predniesli Dragičevićová. Obaja už vydali básnické zbierPatrícia Kmeťková, Valentína Imreková, Daniela ky pre deti. Pivnický básnik Ján Salčák s osobŽihlavská a Milina Milcová, kým ich hudbou na ným súhlasom predsedu a v mene literárnej gitare sprevádzala Višnja Dragičevićová. Inštru- komisie Výboru pre kultúru NRSNM pozdravil mentálnymi skladbami prítomných oslovili Mar- všetkých prítomných a zdôraznil, že je aj táto tina Pintírová, Daniel Kalko a na svojej obľúbe- kniha potvrdenie toho, čo dokáže pekné slonej tamburke i V. Dragičevićová. Keďže kniha ob- vo. Čerstvé výtlačky riaditeľka T. Naďová odosahuje aj haiku verše, M. Milcová a D. Žihlavská vzdala autorom básnikom a ilustrátorom, ako ich zarecitovali, ale ukázali, že vedia aj krásne spie- i hosťom. Bolo to pekné stretnutie a kniha je dôkaz, že vať. S prednesom básní v srbčine vystúpili ďalšie žiačky tejto školy: Nikolija Petrovićová, Nataša žiaci, ktorí zo školy už odišli za ďalším školením, „zanechali stopy v čase, ktoré vždy budú pripoBakša, Nina Polićová a Marko Mirkov. V programe sa svojou poéziou predstavili aj mínať na lásku k peknému slovu“. Jaruška Ferková hostia z Báčskej Palanky, básnici Nenad Neša

V ZŠ BRATSTVA A JEDNOTY V BIELOM BLATE aj tentoraz sa v Detskom týždni deťom najviac páčili športovo-zábavné aktivity, tiež hry, v ktorých prejavujú svoje zručnosti, kreslenie na nádvorí školy a najobľúbenejšia im bola hra hlavolamov Pátranie po skrytých pokladoch. Tohto roku bola najšikovnejšia skupina Umelci (na fotografii), ktorej členovia prví našli skrytý poklad. V rámci záverečného programu žiaci starších ročníkov predviedli i jednoaktovku o právach dieťaťa. Celkom na záver prvákov prijali do Detského zväzu so želaním, aby im odrastanie a výučba v starej, ale ešte stále dobrej a útulnej škole bolo pekné a ľahké. M. Nedeljkov

Vedenie Obecnej knižnice v Kovačici, oddelenie v Padine v rámci projektu Babinka – Dudášová 11. októbra usporiadalo odvetný výlet do Malého Crnića. Projekt sa začal realizovať 1. júna, keď členovia knižnice v Malom Crnići v čele s poetkou a spisovateľkou Annou Dudášovou, kovačickou rodáčkou, navštívili Padinu a Kovačicu. V Malom Crnići deti z Kovačice a Padiny navštívili Monastier Zaova, v Kultúrnom stredisku si pozreli divadelné predstavenie Cisárove nové šaty a spolu s tamojšími členmi knižnice sa zúčastnili na literárnom posedení so spisovateľkou Dudášovou v jej prekrásnej záhrade. Na záver sa im hostitelia odvďačili balíkom kníh. Podľa slov knihovníčky Evy Taubertovej projekt sa skončil, ale družba naďalej pokračuje. x x x V Pokrajinskom sekretariáte pre energetiku a nerastné suroviny v Novom Sade predseda Rady MS Padina Ladislav Petrovič 14. októbra podpísal dodatok k zmluve o udelení grantu v rámci Programu prevencie a odstránenia škodlivých následkov vzniknutých ťažením nerastných surovín na území AP Vojvodiny. MS Padina získalo 3 942 800 din. na rekultiváciu a revitalizáciu opustenej bane, degradovaného územia Pozajmište – Padina. A. Ch.

VESELO A ZAUJÍMAVO bolo počas Detského týždňa aj v Aradáči. Vedomostné súťaže, kreslenie na chodníkoch, návšteva Zreňanina, kultúrno-umelecký program, kadernícka súťaž... Len škoda, že športové súťaže museli realizovať v Športovom stredisku Kopovo, lebo školská telocvičňa ešte nie je dokončená. Dúfame, že sa jej títo prváčikovia, ktorých sme po prijatí do Detského zväzu vyfotografovali s učiteľkami Zuzanou Petrášovou (na fotke zľava) a Tanjou MarkovljevovouBajatovou, počas svojho osemročného školenia v ZŠ Bratstvo dočkajú. J. Zvara 26. 10. 2013

43 /4566/

HLAS ĽUDU

ĽUDIA A DIANIA VyCHOVáVATEĽKy NA SEMINáROCH NA SLOVENSKU

Skúsenosti uplatnia v práci s deťmi Sú ešte nejaké novinky v zdruchovy zmienili o pomenúť i to, že predprimárna výedenie Združenia tom, prečo a aké chova na Slovensku je základným žení? vychovávateľov – Treba pripomenúť, že v auguszmeny nastávajú v stupňom v školení detí. osvetových pracovníMohli by ste to porovnať so sú- te sme realizovali letné pobavenie ich predškolskej súkov Slovákov Vojvodiny detí v Knižnici Štefana Homolu. Postave. Na druhý stavou u nás? sa už viac rokov činí, – My v Srbsku máme šesť oblastí, menovali sme ho Spoznávajme a deň sa pokračovaaby naše vychovávalo s workshopmi a inak sú zladené a máme inakší spô- objavujme svet s využitím digitálnych teľky získali čím kvalitpanelovými disku- sob plánovania. Tu sú vlastne dve pomôcok a interaktívnej tabule. Mali nejšiu prax a aby prácu siami s lektormi z možnosti plánovania a realizovania sme tu 17 detí vo veku od 4 do 8 rov škôlke čo najviac pripedagogických fa- programu. Samotné učiteľky si volia, kov. V tejto chvíli sa snažíme akrediblížili súčasným trenkúlt priamo v ma- ktorým spôsobom realizujú vý- tovať ekologický program a prebiedom. Práve preto sme terských školách. chovno-vzdelávaciu prácu v dotyč- ha aj realizácia projektov, ktoré naše oslovili predsedníčku Božena Levárska Školitelia dopo- nej skupine. Ide o tzv. A a B modely združenie má schválené. V polovici združenia Boženu Levársku, od ktorej sme sa dozvedeli, drobna objasnili nastávajúce zmeny a v rámci každého z nich sú oblasti. októbra 12-členná skupina vychovávateliek pobudla že aj tohto leta a jesene viaceré vy- pri konkrétnej práci. Z na týždennom mechovávateľky pobudli na odbornom piatich ponúknutých obtodickom kurze a lastí každá účastníčka si zdokonaľovaní na Slovensku. vzdelávacom semi– Na pozvanie Slovenského vý- potom zvolila, kde sa zanári na Slovensku, boru svetovej organizácie pre pred- pojí. My sme si zvolili mav Modre. Zadovážiškolskú výchovu sme sa 11. a 12. tematickú, jazykovú a huli sme aj metodické októbra zúčastnili na vedecko-od- dobnú oblasť. Tu sme zípomôcky pre škôlky bornej konferencii s medzinárodnou skali veľa konkrétnych a v novembri pre účasťou pod názvom Predprimárne poznatkov, ktoré môženaše členky chystávzdelávanie v kontexte súčasných me uplatniť vo vlastnej me jednodňový akzmien. Zorganizovali ju v spoluprá- práci. reditovaný kurz v Aké vlastne zmeny ci s Ministerstvom školstva, vedy, výPetrovci. Končí sa aj skumu a športu Slovenskej republi- nastávajú na Slovenslehota prihlasovaky, Prešovskou univerzitou a Peda- ku? nia projektov, tak– Konkrétne zmeny nagogickou fakultou a mestom v Kože chystáme aj nové šiciach. Z nášho združenia sme tam stávajú v tom, že doteraz projekty do Úradu boli tri predstaviteľky: psychologič- témy v práci s deťmi boli Predstaviteľky zo Srbska na konferencii v Košiciach pre Slovákov žijúka Alenka Čižmanská z Nového rozdelené do okruhov a Sadu, Ľudmila Čapandová zo Se- teraz im je cieľom viac sa priblížiť ku Rozlišujú sa v tom, že je prvý viac cich v zahraničí, ktorý v značnej škole. Nové štyri okruhy sa prefor- otvorený a zacielený na zapojenie ro- miere podporuje prácu združenia lenče a ja z Petrovca. Čo tvorilo náplň konferencie? mulujú do siedmich výchovno-vzde- dičov a širšej spoločnosti do pria- slovenských vychovávateliek vo Voj– Prvý deň odzneli slávnostné lávacích oblastí. Okruhy tam uvied- meho procesu výchovy a vzdeláva- vodine. príhovory, potom sa špičkoví predli roku 2008 a teraz postupne prenia a druhý väčšmi podporuje aktiJ. Čiep stavitelia z oblasti predškolskej vý- chádzajú na sedem oblastí. Treba pri- vity samotných detí.

Z NOVOSADSKÉHO CIRKEVNÉHO ZBORU

Privítali hostí z Lalite V slnečnú 21. nedeľu po Sv. Trojici novosadskí cirkevníci sa tešili odvetnej návšteve lalitských cirkevníkov. Príležitostné bohoslužby vykonali velebný pán Mgr. Vladimír Obšust, farár novosadský, a velebná pani Mgr. Viera Bátoriová, farárka lalitská. V druhej časti podujatia po odovzdaní darov a po spoločnom obede nasledovali príležitostné prejavy. Novosadský farár V. Obšust úvodom ozrejmil časť dejín novosadských Slovákov, ako i špecifiká cirkevného zboru. O minulosti a súčasnosti cirkevného zboru hovoril aj dozorca Ján Brtka, ktorý sa do spolkovej a neskoršie i do cirkevnej čin-

26. 10. 2013

43 /4566/

nosti zapojil presne pred štyrmi desaťročiami, ako aj koordinátorka cirkevno-spolkového spevokolu a podpredsedníčka SKC. P. J. Šafárika Juliana Brtková a predsedníčka novosadských matičiarov Jarmila Struhárová. Záverom návštevy novosadskí cirkevníci pre Z vystúpenia cirkevného spevokolu z Lalite svojich hostí z Lalite usporiadali návštevu kostola na po- toraz bol domáci farár Vladimír Obvestných Tekijách pri Sriemskych šust. Keďže počas družby bolo poKarlovciach a Petrovaradínskej pev- čuť i to, že Laliťania v činnosti nonosti. Sprievodcom ako vždy pri vosadských Slovákov ako kantori, podobných príležitostiach aj ten- dozorcovia, predsedovia spolku a

HLAS ĽUDU

matiční aktivisti zanechali pozoruhodné stopy, treba počítať s tým, že sa spolupráca dvoch zborov bude i naďalej zveľaďovať. J. Feldy

ĽUDIA A DIANIA VERNÝ ČITATEĽ HLASU ĽUDU Z VOJLOVICE MIRKO BERACKA

Hlas ľudu je kompletný časopis M

Gomaringen

né sú články s témami, o irko Beracka z Vojktorých sa môžeme dolovice okrem toho, zvedieť zo srbských médií. že je ochotník a člen veOkrem toho nie som spodenia SKOS Detvan, prakojný so zastúpenosťou videlne sleduje aj náš správ z Vojlovice, keďže týždeník, ktorý považuje väčší článok o našej osade za kompletný časopis a naposledy vyšiel pred dvomieni, že v ňom v podmi mesiacmi. Vojlovickí state netreba takmer nič ochotníci počas roka majú meniť. mnoho aktivít, o ktorých – To si myslím nielen ja, by mali vedieť aj iní. A že ale aj moji kamaráti z tomu nie je tak, po troche Detvanu Michal Kalmár, sme si na vine aj my sami. Miroslav Oravec a Ivan Mirko Beracka Hlas ľudu je totiž otvorený Marko, s ktorými sme sa na túto tému prednedávnom rozpráva- pre spolupracovníkov zo všetkých osád, li, – hovorí Mirko Beracka. – Osobne si ibaže my to nevyužívame. Myslím si, že najradšej prečítam príspevky, v ktorých by sme mali pomôcť novinárovi Hudesa píše o udalostiach v slovenských osa- covi, ktorý sleduje udalosti vo Vojlovici, dách, a kultúrnu rubriku, odkiaľ aj čer- a dopisovateľke Alene Gajanovej a aj pám inšpiráciu pre prácu v spolku. Zá- sami zasielať informácie o činnosti spolroveň môžem porovnať, kde sa my Voj- ku, MOMS, cirkvi. Nuž a celkom na záver lovičania nachádzame v porovnaní s poviem i to, že si noviny najradšej preinými dedinami. Veľmi ma zaujímajú čítam v tlačenej forme a na internete si články, ktoré hovoria o minulosti Slová- pozriem iba archív vydaní, keď potrekov na týchto priestranstvách. Na dru- bujem niečo z minulých čísel. vlh hej strane podľa mojej mienky zbytoč-

RETROSPEKTÍVA (2.)

Pri kolíske „Hlas ľudu“ o rámca radostných chvíľ zapadá D i zrodenie sa nášho jediného politického časopisu„Hlas ľudu“. Našim čitateľom je doteraz iste neznáme ako sa rodily prvé čísla, cez aké ťažkosti sme museli prejsť, kým sme sa staly takýmto časopisom, akým sme dnes. Petrovskými ulicami už dva dni chodily hore-dolu hliadky slovenského partizánskeho oddielu. Petrovec už dva dni dýchal slobodne. V Novom Sade, v Palanke a iných blízkych dedinách sa ešte stále nachádzaly ustupujúce nemecké a maďarské hordy, schopné každého zločinu. Žili sme v neistote, nevediac, čo prinesie zajtrajší deň. Či azda prejde naše oslobodenie hladko, alebo sa bude musieť celá dedina postaviť na odpor proti nepriateľovi, ktorého vpád bol možný v každú chvíľu. Ale hoci sme boli vedomí, že je náš nepriateľ i početnejší i lepšie vyzbrojení ako naši osloboditelia, predsa sme verili, že ak príjde k boju istotne výjdeme z neho ako víťazi. Naša láska k novej vlasti, ktorá sa rodila v krvavých bojoch a v najväčších utrpeniach, bola pevnejšia ako nemecká oceľ

a robila by veľké činy, keďby bolo potrebné výdobytky nášho boja hájiť. Dni, ktoré sme prežívali, neboly historické len pre Petrovec a okolité slovenské a neslovenské osady, ktoré práve prežívaly svoje oslobodenie, ale taktiež i pre celú Vojvodinu. Vojnová mašina nemeckého imperializmu prežívala svoje najväčšie porážky na všetkých frontoch. O tomto všetkom bolo načim informovať i náš slovenský pospolitý ľud. Bolo mu potrebné povedať, že Červená armáda, ktorú tak miluje, oslobodzuje strednú Europu a chystá sa pre zadanie posledného úderu fašistickému Nemecku. Bolo potrebné v ňom ešte väčšmi upevniť vieru v čoskoré víťazstvo a posilniť ho pre boj a prácu, ktoré mu tieto slávne dni prinášaly. Toto sa mohlo dosiahnuť najlepšie pomocou časopisu, ktorý by okamžite započal vychádzať. S touto myšlienkou zaoberali sa naši ilegálni pracovníci a partizáni ešte počas ilegality a v týchto dňoch za pomoci miestneho Národneosloboditeľského výboru, prišlo i ku jej uskutočneniu. Hneď v druhý deň oslobodenia, 16.

Na tradičnej jesennej zábave dňa 12. októbra 2013 v slovenskom spolku v nemeckom Gomaringene prebiehala prezentácia knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry. Na večierku sa z tejto príležitosti zúčastnila Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, ako aj zostavovateľky spomenutej knihy Milina Sklabinská a Katarína Mosnáková. Medzi hosťami bol aj konzul Srbska v Stuttgarte. Na dobrú náladu hral orchester z Padiny a Kovačice. Večierok, na ktorom nechybovala ani chutná večera so sármou a domácou klobásou, zorganizovali vedúci spolku Martin Valovec a Ján Turčan. Bola to krásna, nezabudnuteľná zábava v spolku Slovákov z Vojvodiny. Vladimír Zloch

Jánošík

Žiaci starších ročníkov jánošíckej základnej školy si Svetový deň ochrany zvierat 4. októbra pripomenuli tak, že vyhotovili edukačný plagát, ktorý potom vyvesili na chodbe s príslušnými odkazmi. V odkazoch sa zasadzovali za lepšie podmienky života zvierat všetkých druhov. Ide predovšetkým o zabezpečenie základných potrieb, ako je pravidelné stravovanie, pitná voda, útulné, suché a teplé miesto pre zvieratá, ktoré sú odkázané na nás, zvlášť teraz, keď sa blíži chladné zimné obdobie. Žiaci sa tiež zmienili aj o zodpovednosti ľudí voči domácim miláčikom, ktoré často poľahky odhodia a tým nielenže ublížia zvieratám, ale aj ohrozia bezpečnosť svojich spoluobčanov. Najmladší Jánošíčania odkazujú, že hoci ako málo urobíme pre zvieratká, pre ne to znamená veľmi mnoho, a vyzývajú ľudí, aby boli zodpovednejší k nim. Anna Valentová

okt., prejednávali niektorí členovia výboru o tejto otázke a poverili Ivana Majeru, aby zorganizoval redakčný krúžok, pod dozorom a inštrukciami starého, skúseného nášho novinára Dr. A. Siráckeho, a okamžite začal s vydávaním časopisu. Ivan Majera hneď aj pristúpil k práci. Ešte v ten deň bol formovaný redakčný krúžok, ktorý tvorili: Ivan Majera, Pavel S. Bohuš, Štefan Ferko a ja, a ktorí už v pondelok poobede mali svoju prvú poradu. Porady, okrem redakčného krúžku a A. Siráckeho sa zúčastnili: starý skúsený sadzač„báči“ Pribiš, správca kníhtlačiarne M. Labáth a Štefan Labáth, ktorému bola pridelená administračná a expedičná práca. Na tejto porade definitívne bolo určené meno rodiaceho sa časopisu, jeho formát, náklad a tiež si sami členovia redakčného krúžku podelili prácu. O politickej a vojenskej situácii mal písať sám dr. Andrej Sirácky, práca okolo riportov pridelená bola Ivanovi Majerovi, Pavlovi Sabovi úvodníkové články, kým Štefanovi Ferkovi a mne bola ponechaná literárna časť a prekladanie rôznych zpráv z cudzích časopisov. A porada sa končí. Rozchádzame sa domov, aby sme sa pripravili pre zajtrajšiu opravdu významnú prácu.

Tu sa začínajú dejiny nášho časopisu „Hlas ľudu“.

RODÍ SA PRVÉ ČÍSLO Je 18. október. V kancelárii Matice slovenskej, v budove kníhtlačiarne sa pracuje už druhý deň. Počuť iba klepot starého „Remingtona“ a škrabot pier. Ivan dokončuje riport o oslobodení Petrovca, Pavel prevádza korektúru na už vysádzaných článkoch, kým sa Števo a ja usilovne prehrabujeme v rôznej ilegálnej tlači, ktorá sa už len ťažko dá čítať. Každé slovo„Istiny“,„Slobodnej Vojvodiny“ alebo „Našej Borby“ je celé ošúchané od podávania z ruky do ruky, ale predsa ešte možno z nich prebrať niečo i do nášho prvého čísla. Takto sa pracuje v samej redakcii. V kníhtlačiarni je práca tiež v prúde, kým sadzači (sú iba traja: „báči“ Pribiš, Martin Sýkora a Ján Trusina) dokončujú prvú stranu časopisu, zatiaľ Janko Lehotský už tlačí krásnu červenú hlavičku časopisu s päťcípovou hviezdou. Červená hviezda!... Symbol slobody, bratstva a rovnoprávnosti! (Úryvok z textu autora Andreja Kopčoka z čísla 117 Hlasu ľudu vydaného 20. októbra 1945 v Báčskom Petrovci) Výber: K. Gažová

26. 10. 2013

43 /4566/

HLAS ĽUDU

ľUDIA A DIANIA ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Na jedného učiteľa 66 žiakov lovenské ľudové školy vo Voj- týka otvárania českoslovodine majú dlhú tradíciu. venských oddelení a ich Nebyť škôl, ako aj slovenských cir- vydržiavania zo strany kevných zborov, sotvaže by sa na obecných školských výtomto území zachovala sloven- borov. V spomenutom školskom zákone predpíčina ako materinský jazyk. V medzivojnovom období, keď sané je osemročné školesa Slováci ocitli dvomi hranicami nie, v zmysle ktorého nižoddelení od krajiny svojich pred- šie štyri triedy tvoria nižkov, slovenské ústavy a združenia šiu ľudovú školu a vyššie museli obhajovať svoje národ- štyri ročníky tzv. vyššiu nostné práva aj v školách. Preto- ľudovú školu. Vyššie ľuže ľudové školy boli poštátnené, dové školy môžu byť smeČeskoslovenský zväz a jeho sek- ru poľnohospodárskeho, cia Matica školská a neskôr Ma- remeselníckeho atď. ... Zo tica slovenská v Juhoslávii mali za skúsenosti vieme, že vo úlohu školiť učiteľský káder, ob- vybudovaní vyššej ľudonovovať slovenské triedy tam, vej školy, od vydania tohkde boli zrušené, a Ministerstvu to zákona podnes, sa nič Učiteľka Božena Verešová so svojimi žiakmi v Iloku v tridsiatych rokoch osvety Kráľovstva SCHS (Juho- nespravilo, a to z príčin minulého storočia slávie) ponúkať plány a programy. hospodárskych“. Z vypracovaných štatistických školskou správou a v troch osa- učiteľom – Márii Kišovej a JánoNezištnú pomoc im v tom poskytovala Slovenská evanjelická tabuliek sa môže zistiť, že v roku dách (Vojlovica, P. sv. Mikuláš vi Greisingerovi, lebo mali dve a. v. cirkev so svojimi farármi, 1935 z 12 sriemskych osád deväť –Ostojićevo a Biele Blato) slo- triedy so 153 deťmi. Okrem veľktorá novinky v tejto oblasti uve- mali slovenské triedy, v piatich venské triedy boli spojené s ju- kého počtu detí v Báčke najťažrejňovala vo svojom mesačníku osadách (Stará Pazova, Boľovce, hoslovanskou ľudovou školou. šie bolo asi v Silbaši. Učiteľky Z. Ilok, Lug a Sl. Vinohrady) boli V Petrohrade, čiže v dnešnom Kmeťová a K. Tyrindová učili spoEvanjelický hlásnik. Tak v augustovom čísle Evan- nižšie školy so samostatnou sprá- Zreňanine, sa mohla otvoriť jed- lu 186 detí v troch triedach, lebo jelického hlásnika z roku 1935 Ka- vou a v štyroch osadách (Bingu- na trieda, lebo v tom roku tam jedno učiteľské miesto zostalo neobsadené. bolo 27 slovenských žiakov. rol Lilge, pomocný ta„Či počet dnešných slovenBáčka mala v roku 1935 12 jomník Českoslovenslovenských obcí (osád). V jede- ských oddelení zodpovedá počského zväzu v Kráľonástich osadách jestvovali slo- tu slovenských žiakov, t. j. či sa nevstve juhoslovanskom, venské triedy, a to vo ôsmich – budú slovenské školy rozširospravil tabuľku rozvoPetrovec, Hložany, Kysáč, Pivnica, vať? Podľa štatistiky máme sloja školstva v slovenSelenča, Bajša, Palanka a Laliť – so venských žiakov 7 350. Ak poských osadách. Rozsamostatnou školskou správou delíme tento počet počtom učivrhol ich do troch časa v troch osadách – Kulpín, Silbaš teľov, čiže učiteľských miest (129), tí, pre Sriem, Banát a a Nový Sad – pôsobili slovenské na jedného učiteľa prichodí 66 Báčku. V kolónkach triedy spojené s juhoslovanskou žiakov. Berúc do ohľadu, že v Juboli popísané triedy, ľudovou školou. Slovenská trieda hoslávii podľa štatistiky pripadá osobitne so slovensa vtedy mohla otvoriť aj v Číbe na jedného učiteľa 53 žiakov, skými a osobitne s ju– dnešnom Čelareve, lebo bolo naše slovenské oddelenia sú prehoslovanskými učiteľplnené, menovite keď vezme20 slovenských detí. mi. Zaevidoval aj me do ohľadu, že naše školské Najviac detí v tom roku bolo v mená všetkých učiteKovačici, až 944 (rozvrhnutých do siene nie všade zodpovedajú taľov a v jednej kolónke 12 tried), potom v Pazove 827 kému počtu. Výchova slovenpripísal poznámky pre Prehľad školstva v Báčke v roku 1935 (rozvrhnutých do 14 tried) a v Pe- ského učiteľského dorastu úzko každú osadu. Potom napísal článok Zo štatistiky slo- ľa, Erdevík, Šíd a Dobanovce) slo- trovci 815 žiakov (rozvrhnutých súvisí s ustanovením čsl. oddevenských ľudových škôl v Juho- venské triedy patrili tzv. juho- do 16 tried). V Binguli napríklad lenia pri štátnom učiteľskom slovanskej nižšej ľudovej škole. V jeden učiteľ Michal Kopčok učil v ústave, lebo nedostatok slov. učislávii. Z článku možno zistiť, že sa Soľanoch, kde bolo 23 žiakov, a v jednej triede 61 žiakov, v Erdeví- teľov v budúcnosti bude ešte toho času plnil unifikačný školský Ašani, kde bolo 28 žiakov, sa ku učiteľ Juraj Krak a jeden učiteľ väčší, keď vstúpi do života osezákon (v platnosti bol od roku mohli utvoriť slovenské triedy. Neslovák v dvoch triedach (v slo- mročné vyučovanie,“ uviedol v V Banáte z 9 osád, v ktorých venskej a srbochorvátskej) vy- závere článku Karol Lilge, učiteľ – 1928), prostredníctvom ktorého sa dalo, ako uviedol, „vybudovať Slováci v tom období žili, jestvo- učovali 116 slovenských detí. V katechéta v Starej Pazove a znataké ľudové školstvo, aké potre- valo 8 slovenských tried. V piatich Šíde učiteľ Martin Krasko mal to menitý publicista v oblasti slobujeme v záujme tunajšieho ná- osadách (Kovačica, Padina, Ara- vari najťažšie, v jednej triede venského školstva v medzivojšho československého zlomku. dáč, Hajdušica a Sl. Aleksandro- bolo až 116 žiakov. Vo Vojlovici novom období. Katarína Verešová Jeho predpisy... sú jasné, čo sa vac – Jánošík) so samostatnou bolo určite ťažko pracovať dvom

26. 10. 2013

43 /4566/

HLAS ľUDU

kého

mens J. A. Ko Š Z , a . 2 idová, v Kulpíne Ivona V

Kulpínčania a Kysáčania spolu

Simo ZŠ J. A. na Kreková, 2. Komens a kého v K , ulpíne

etský týždeň nám je všetkým ešte v sviežej pamäti. Jeho heslom bolo Mama, tata, chcem sestru, brata. Niekoľko výkresov na túto tému vám prinášame od kamarátov z kulpínskej základnej školy. Neúnavní sú aj Kysáčania a z ich zásielky sme tentoraz zvolili dve práce, ktoré dopĺňajú tie veselé kulpínske: na Milanovej je znázornené rodinné fotografovanie a na Amadeinej veselá letná nálada.

Matej Uhlárik, 2. b, ZŠ J. A. Komenského v Kulpíne Amadea Čemanová, 2. 2, ZŠ Ľ. Štúra v Kysáči

Helena

Babiak ová, 1. a, ZŠ v Kulpín J. A. Komens kého e

Jovana Kolarská, 1. b, ZŠ J. A. Komenského v Kulpíne

2, Milan Ferko, 2. či sá ZŠ Ľ. Štúra v Ky

26. 10. 2013

Anna F. a Jozef T.

43 /4566/

HLAS ĽUDU

poljo1:0 10/22/2013 4:02 PM Page 1

P O Ľ N O H O S P O D Á R S K E

ROZHĽADY

ROČNÍK XLIII ČÍSLO 21 (1855) 26. októbra 2013

PRÍLOHA PRE POL’NOHOSPODÁROV A DEDINU AKTUÁLNE

Z PRODUKČNEJ BURZY

Jesenné práce v plnom prúde T ohtoročné babie leto asi najviac potešilo poľnohospodárov. Septembrové chladné a daždivé počasie mierne oddialilo začiatok jesenných prác, no od polovice októbra slnečné a teplé dni umožnili plynulý priebeh zberu, orby a sejby. Zber kukurice ešte nie je ukončený, ale podľa doterajších výsledkov očakáva sa veľmi dobra úroda – okolo 5,7 milióna ton, čo je v porovnaní s minulým rokom o 62,2 % viac. Podľa slov tajomníka Združenia pre poľnohospodárstvo Hospodárskej komory Srbska Nenada Budimovića kvalita zrna je dobrá a doteraz nebol zaznamenaný výskyt aflatoxínov. Jarná sejba bola urobená na 2,5 milióna hektárov, z čoho najviac bolo posiatej kukurice, nasledovala zelenina, slnečnica, jarné obilniny, sója a cukrová repa.

Slnečnica sa nachádzala na 189 345 ha, čo bolo o 12,7 % viac ako v predchádzajúcom roku. Celková výroba sa odhaduje na 499 521 ton, čo je o 36,5 % viac. Sója bola posiata na 160 765 hektároch. Aj keď sa pestovala na menších plochách (o 1,7 menej ako v minulom roku), očakávaná celková úroda by mala byť 391 877 ton, čo je v porovnaní s rokom 2012 o 39,6 % viac. Aj cukrová repa bola posiata na menších plochách – na 62 934 ha. V percentuálnom vyjadrení ide o pokles o 3,6 % ako v roku 2012, no úroda je veľmi dobrá. Priemerné hektárové výnosy sa odhadujú na 45,6 ton, čiže okolo 2 869 621 ton repy alebo 400 000 ton cukru. Jesenná sejba by sa mala uskutočniť na približne jednom milióne ha, z čoho pšenica by mala zaberať asi 600 000 hektárov. Ľ. S.

Vyššie ceny kukurice a pšenice dňoch 14. až 18. októbra 2013 na Produkčnej burze v Novom Sade sa trh s poľnohospodárskymi komoditami konečne otvoril. Vývozcovia boli veľmi aktívni, predajcovia sa tešili z rastúcich cien. To sa odrazilo aj na obrate tovaru, ktorý bol 4 109 ton, čo je jeden z najväčších týždňových obratov za celý rok. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom bol väčší o 65,62 %. Finančná hodnota bola vyššia až o 77,25 %. Najviac sa obchodovalo s kukuricou. Cena kukurice z tohtoročnej úrody sa pohybovala od 13,50 do 14,20 din./kg. Priemerná cena bola 15,15 din./kg (14,03 bez DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 3,75 % viac. Zdražela aj kukurica z minuloročnej úrody, a to až o 4,83 %. Jej priemerná cena bola 14,58 din./kg (13,50 bez DPH). Produkcia kukurice vo svete sa na rok 2013 odhaduje na úrovni 945 mil. ton, spotreba 917 mil. ton, takže konečné svetové zásoby by mali byť 150 mil. ton. Výroba sa zvýšila vo všetkých hlavných produkčných krajinách: USA, Brazília, EÚ, Argentína i Ukrajina. Cena kukurice na burze CBOT v Chicagu klesla, v polovici októbra bola na úrovni 117,4 eura/t (platí pre december 2013). V Mexickom zálive bola cena 162 eur/t, v Brazílii 146 eur/t, v oblasti Čierneho mora je 145 eur/t a v Budapešti 136 eur/t. V Európe sa cena kukurice kŕmnej pohybuje od 138,35 eur/t (Budapešť, Maďarsko) do 186 eur/t (Hamburg, Nemecko). Na novosadskej burze zdražela aj pšenica; cena sa pohybovala od 17,50 din./kg na začiatku týždňa do 18,00 din./kg bez DPH. Priemerná cena bola 19,06 din./kg (17,64 bez DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 2,61 % viac. Aj na európskych trhoch cena pšenice potravinárskej stúpa, zatiaľ čo na trhoch krajín strednej Európy zostávajú ceny obilnín nízke. Svetová cena pšenice v polovici októbra stúpla (na burze CBOT v Chicagu na úroveň 187,55 eur/t – platí pre december 2013). V oblasti Čierneho mora sa pohybovala okolo 185,80 eura/t. V Európe sa cena pšenice potravinárskej v súčasnosti pohybuje v rozmedzí od 152,64 eura/t (Bratislava, Slovensko) do 202,50 eura/t (Hamburg, Nemecko). Na Produkčnej burze v Novom Sade sa sója predávala po 50,76 din./kg (47,00 bez DPH). V uvedenom období nižšia bola iba cena sójových výliskov so 44-percentným obsahom bielkovín. Predávali sa po 70,34 din./kg (58,62 bez DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 2,30 % menej. Cena slnečnicových výliskov s 33-percentným obsahom bielkovín bola 15,96 din./kg.

Ľ. S.

poljo2:0 10/22/2013 4:02 PM Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

OZIMINY

Jesenné ničenie burín súčasnom období vplyvom klimatických zmien sa časť ochrany proti škodlivým činiteľom môže presunúť už do jesenného obdobia najmä pri oziminách skoršie siatych. Výber správneho herbicídu pre jesenné ošetrenie by mal byť ovplyvnený najmä spektrom a rastovou fázou burín v čase aplikácie. V opačnom prípade účinnosť herbicídov nemusí byť na všetky buriny dostatočná a v jarnom období budú potrebné ďalšie herbicídne postreky. V posledných rokoch sa pri herbicídnej ochrane obilnín čoraz častejšie využívajú práve tieto jesenné termíny ošetrenia. Hlavnými dôvodmi, prečo pestovatelia začínajú s ochranou proti burinám už na jeseň, sú: – potlačenie burín už na jeseň obmedzuje konkurenciu burín, ktoré negatívne pôsobia v začiatočných rastových fázach obilnín; – vyššia citlivosť burín na herbicídy v skorých rastových fázach; – jednoduchšie ničenie odolných druhov burín; – zníženie pracovnej špičky na jar, a tým zníženie rizika neskorej aplikácie herbicídov z dôvodu dlhotrvajúcej snehovej pokrývky, zamokrenia pozemku;

– nižšie riziko poškodenia následných plodín rezíduami herbicídov; – vyradenie konkurencie burín na jeseň umožňuje rýchlejší vývoj obilniny pred začiatkom zimy; – možný je dlhší termín aplikácie herbicídov (od sejby až do zamrznutia pôdy); – ozimný jačmeň, raž a skoršie výsevy pšenice majú pri jarných aplikáciách už veľkú pokryvnosť pôdy a zakrývajú buriny, takže nedochádza k spoľahlivému kontaktu burín s herbicídom. Aplikácia herbicídov v jeseni je dôležitá najmä pri skoro siatych oziminách a pri predpokladanom výskyte metličky obyčajnej (Apera spicaventi, srb. stršac obični). Ozimné obilniny všeobecne možno považovať za plodiny s dobrou konkurenčnou schopnosťou pri potláčaní burín, ale aby tomu skutočne tak bolo, prvým a veľmi významným krokom je kvalitné založenie porastu, kde jedným z rozhodujúcich činiteľov je dosiahnutie optimálneho počtu rastlín na ploche. Pri správnom založení porastu je značne jednoduchšie regulovať porast len s

nevyhnutnou aplikáciou herbicídov. V mnohých prípadoch sme však nútení aplikovať herbicídy najviac práve na tie porasty, ktoré sú riedke, nekompletné, podvyživené a, samozrejme, preto aj najviac zaburinené. Výhodou postemergentných aplikácií je, že sú cielené a umožňujú vykonať ošetrenie v skorých rastových fázach. V takom prípade často stačí použiť spodnú hranicu odporúčanej dávky herbicídu. Nevýhodou je, že pri jesenných postemergentných aplikáciách je potrebné, aby obilnina mala aspoň 3 listy a mnohokrát býva nevhodné počasie. Z ekonomického, ale aj praktického hľadiska sa neodporúča na jeseň postemergentne ošetrovať porasty ozimín proti burinám, ktoré klíčia a vzchádzajú počas celej zimy a ktoré nie sú regulované prípravkami používanými proti metličke. Tieto buriny je výhodnejšie likvidovať až v jarnom období. Ľ. S.

VINOHRADNÍCTVO

V krátkosti o integrovanom vinohradníctve V

šeobecne, cieľom integrovanej výroby je obnovenie narušenej ekologickej rovnováhy. Integrovaná produkcia nie je sebecká, myslí na budúce generácie, stotožňuje sa s prírodou, ale podporuje moderné systémy. Integrované vinohradníctvo zaviedla medzinárodná organizácia pre biologickú ochranu (iobc) pred viac ako 40 rokmi. Korene tohto postupu vychádzajú z integrovaného postupu ochrany pred škodcami (ipm). Ipm bolo pôvodne vyvinuté na reguláciu škodcov. Dnes sem patrí aj ochrana pred väčšinou chorôb, burín a fyziologických porúch viniča. Integrovaná produkcia používa absolútne minimum synteticky vyrobených pesticídov a chemických stimulátorov. Tradičný spôsob pestovania viniča dopĺňa najnovšími modernými technológiami, ktoré v zásade podporujú zdravé životné prostredie. Na-

24/II

miesto umelých hnojív sa dbá o starostlivosť prospešných živočíchov, ktoré sa živia škodcami a parazitmi. Dravý roztoč Typhlodromus pyri sa živí bylinožravými roztočmi, ktoré si pochutnávajú na viničových listoch. Vďaka konvenčnému vinárstvu a chemickým prípravkom boli spolu s bylinožravými roztočmi vykynožené

aj dravé, ktoré v skutočnosti zabezpečovali rovnováhu a ničili škodcov. Integrovaná produkcia je v krajinách EÚ podporovaná štátnymi dotáciami a grantmi. Vinohradník musí spĺňať všetky predpoklady, dodržiavať stanovené pravidlá a požiadavky a byť zaregistrovaný. Medzi podmienky patria i určené

limitované hranice používania chemických prvkov. Meď (Cu) nemôže presiahnuť ročnú dávku 2 kg/ha pôdy, dusík (N) 50 kg/ha pri tých istých podmienkach. Niektoré látky, ako fosfor (P), možno využívať len pri extrémnych stavoch, ktoré vychádzajú z presných odberov a rozborov vzoriek listového tkaniva a pôdnych častíc. Používanie herbicídov je zakázané. Dôležité je i zatrávňovanie priestoru medzi riadkami. Pri vykonávaní všetkých činností a zmien musí pestovateľ viesť podrobnú databázu. Vinohrady pod integrovaným spôsobom výroby nesú ochrannú známku IP, ktorá je v zahraničí vysoko cenená. Vína s touto vzácnou etiketou sú, samozrejme, drahšie, ale ani to najkvalitnejšie víno z konvenčného vinohradu sa nevyrovná tomu, ktoré bolo vyprodukované integrovane. Ľ. S.

26. 10. 2013

43 /4566/

HLAS ĽUDU

poljo3:0 10/22/2013 4:03 PM Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

RAMSARSKÉ PÁSMA VOJVODINY

Perla južného Sriemu nej sa neoplatí byť ľahostajný. Práve na- o nej podať pútavé, fundované opak – sústavne načim objavovať čaro prí- a zaujímavé svedectvá. To barody a všetkých jej foriem. Krásu ukrytú v jed- dať zo všetkých stosedemdesiat noduchosti a poznanie, že človek k šťastiu ne- strán monografie, ktorá je obsapotrebuje až tak veľa. Za tým netreba ani tak hom skôr populárno-vedeckou ďaleko ísť. Stačí aj do okolia. Ibaže si objatie prí- štúdiou než turistickým sprierodou treba zaslúžiť, každé prostredie dôverne vodcom. a dôkladne spoznať, aby sa ho človek na zá– Obedská barina... svet čaklade tohto poznania prestal báť, začal inak- rovných príbehov... bohatá a šie vnímať a vážiť. štedrá hra prírody, pred ktorou Svet plný tajomstiev je i na juhu Sriemu. Je ním špeciálna rezervácia prírody a ramsarské pásmo Obedská bara, ktorú už dve storočia pomenúvajú mnohými expresívnymi výrazmi: sriemska krásavica, Eldorádo vtáctva, prírodný statok na pohľadanie, kráľovský lovný revír, veľavýznamná barina... Keďže je pre človeka zavaleného všednými trampotami a starosťami relax často len vytúženou métou, ktorá sa vzďaľuje ako čiara horizontu, dobre je, že prírodné krásy vôkol nás môže objaviť nielen odchodom do ta- Smerom k výšinám jomných a jedinečných lokalít, ale aj v pokoji rodinného domu. Napríklad listujúc monografie, akou je tá s názvom Obedská bara. Svetlo sveta uzrela pred pár rokmi, ďakujúc Pokrajinskému sekretariátu pre ochranu životného prostredia a udržateľný rozvoj (ako vtedy znel jeho názov), štyrom autorom z jeho radov v čele so šéfredaktorom Dr. Slobodanom Puzovićom, dvom z Pokrajinského ústavu pre ochranu prírody a ďalším trom autorom z Prírodovedno-matematickej fakulty Univerzity v Novom Sade. Redaktorom fotografie priam úchvatne krásnej obrázkovej časti podpísanej viac než dvadsiatimi autormi je Dr. Lazar Lazić. Každý z nich túto časť Sriemu dôverne pozná, hlboko ju precítil a vedel

Aj vtáctvo môže mať prestávku

Špecifická scenéria južného Sriemu

26. 10. 2013

43 /4566/

HLAS ĽUDU

predstavivosť človeka zostáva ticho... temné hĺbky lesov... pramene svetla a farby priam ničiace zrak... posledný kútik pradávnej prírody... – takto o prírodnej perle južného Sriemu písal v roku 1966 známy cestopisec a novinár Žika Živulović Serafim. V predslove monografie pokrajinský tajomník pre ochranu životného prostredia Dr. Slobodan Puzović uvádza, že rozmanitosť a jedinečnosť prírodných javov, bohatstvo druhov a dy-

Titulná strana monografie

namickosť ekosystémových procesov a zachovalosť kultúrneho dedičstva krášlili toto pásmo zvlášť v druhej polovici 19. a prvej 20. storočia. Boli to časy, keď v ňom sídlili obrovské, tisícové a desaťtisícové počty viacerých druhov vtáctva, keď bolo rajom aj pre stovky druhov rýb, hmyzu, rastlín, hríbov... Dejinám a spôsobom ochrany jednej z dvoch najstarších chránených prírodných oblastí na svete venovaná je osobitná kapitola. Tie sú totiž naozaj úctyhodné. Prvá ochrana je z roku 1874, ďalšie boli v rokoch 1908, 1919, 1951, 1968, 1994... Obedská bara je zároveň prvým Ramsarským pásmom v bývalej SFRJ vyhláseným už v roku 1977 na rozlohe 17 501 hektárov, len niekoľko rokov po vzniku Ramsarskej deklarácie. Koncom dvadsiateho storočia ju vyhlásili aj za európsky významnú oblasť pre vtáctvo, začiatkom storočia tohto aj za pásmo osobitného významu pre rastliny. Tak pre jej jedinečnú biodiverzitu, ako aj pre mimoriadne charakteristiky a hodnoty, ekologické, kultúrne, sociálne a iné funkcie. Na Obedskej bare, v porovnaní s inými chránenými pásmami v Srbsku, podnikli najväčší počet opatrení aktívnej ochrany prírody, vtáctva, ale aj kultúrneho dedičstva. Bez toho by neodolala náporu doby, ani sa nestala zdrojom nových poznatkov, tiež rozvoja etno a eko-turizmu v tejto časti Vojvodiny. Tunajšie hodnoty prírody si stoj čo stoj treba chrániť, ich budúcnosť neodhadovať, ale cieľavedome plánovať. Samozrejme, ak ich aj pre budúce generácie mienime zachovať v podobe, na akej nám mnohí iní už dnes závidia. Oto Filip

III/25

poljo4_5:0 10/22/2013 4:04 PM Page 1

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

Zelený oceán

V SLOVINSKOM OCEÁNE KVETOV

Kráľovnou je orchidea N

ič iné sa ani nedalo čakať: slovinské Pomurie nám je dnes známe takmer ako rodná dedina. Novinárske zájazdy, zvlášť tie opakujúce sa, vlastne aj sú na to: prísť, vidieť, zažiť, zachovať v spomienkach. Aj keď je spravidla ich prvou vytýčenou a základnou augustovou adresou Medzinárodný poľnohospodársko-potravinársky veľtrh AGRA v Gornjej Radgone, slovinskí usporiadatelia do programu viacdňového pobytu vojvodinských novinárov vždy trefne zakomponujú i čosi iné. Technológ Marko Viher Jedna z výrobných fáz – triedenie Vlani aj tohto roku to bola návšteva obrovského skleníka na výrobu rajčín v Turniš- pred pár rokmi zaradil – Veď ak sa vám orchidey natoľko páčia, môči, stretnutie s výrobcami rastlinných olejov Ša- medzi najväčšie, najkrajšie a najznámejšie v re- žete si ich kúpiť hneď tu, v našej predajni. Sú aj rugovcami, koštovka rôznych vín pri rôznych prí- gióne. druhy lacnejšie, sú aj tie drahšie... Máme druh veľŤažko povedať, kto sa tomuto viac potešil: ko- mi známy, ako je phalaenopsis, ale aj druhy iné: ležitostiach... Napriek početným rozhovorom, dojmom, zá- legyne – úprimné milovníčky kvetov, alebo ka- odontoglosum, vandu, cattleya, oncidium... žitkom a stretnutiam, zlatým klincom tohto- meramani či fotoreportéri. Lebo toľko krásy, Vcelku je to okolo dvesto druhov a poddruhov, ročného programu bolo pristátie vo firme Ocean farieb a pôvabu na nádherných žiarivých kve- líšiacich sa navzájom farbou a veľkosťou... Kažorchids v Dobrovniku 28. augusta. Konkrétne – toch, na jednom mieste inde len tak ľahko ne- dá si tu môžete nájsť niečo pre seba... návšteva viachektárového skleníka, ktorý sa uvidíš. Nuž nezostalo iné než si naprogramovať Nám čosi nepochopiteľné: aby z produkcie, nielen rozlohou, ale i rozsahom produkcie, už foťáky, ale aj rozum na dlhú úschovu zážitkov ktorá sa závratnou rýchlosťou blíži k dvom miv pamäti. liónom orchideí ročne, nič nebolo darované Hádam alebo možno i preto, že sa mi- len tak. Nezostalo iné, ako sa sústrediť na jeho nuli účinkom všetky narážky a výzvy, ad- výklad o spoločnosti, ktorej krédom je – rozuresované sprievodcovi Markovi Viherovi, mieme kvetom. Nielenže im rozumie, ale aj soaby z desiatok tisíc úhľadne zoradených lídne žije z nich. kvetináčov vôkol nás premiestnil len nie– Celková výroba prebieha v troch fázach. koľko do nedbanlivo komfortných tašiek Rastliny, ktoré kupujeme na ďalšie pestovanie, našich kolegýň. Náturu nezaprieš. Do kas- zvyčajne majú rok a zväčša sú z laboratórií v Hoty od prírody šetrných, pragmatických a ra- landsku, Belgicku, Nemecku... Časť, hlavne špecionálnych Slovincov, náš hostiteľ, sprie- ciálne druhy, kupujeme priamo z Taiwanu... Po vodca a technológ Marko Viher zapadol do tomto, u nás nastupuje fáza prvá, počas ktorej posledného písmena a bodky. S boho- rastliny sadíme a pestujeme približne pol roka rovným pokojom odmietal narážky s pri teplote okolo 27 – 28 stupňov Celziových. Keď úsmevom na tvári, podčiarknutým slo- sú dostatočne veľké, nastupuje fáza druhá, na vami: Aj ďakujúc tomuto budú orchidey začiatku ktorej simulujeme vplyv monzúnov a

26/IV

26. 10. 2013

43 /4566/

HLAS ĽUDU

poljo4_5:0 10/22/2013 4:04 PM Page 2

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

Presádzanie do kvetináčov

teploty znižujeme na takých 18 stupňov v záujme kvitnutia rastlín. Toto trvá takých šesť týždňov. Záverečnou fázou je tretia, v ktorej zase o čosi znižujeme teploty a ktorá trvá okolo desať týždňov. Po tomto orchidey možno predávať. Tieto pri výrobe potrebujú slnečné miesto, ale nie priame prudké slnko. Výrobu a jej podmienky regulujeme senzormi a ďalšími systémami. Ich základným poslaním je, aby sa pri náhlych teplotných zmenách rastliny vyhli šokom. Hotové výrobky predávame v približne 500-kilometrovom rádiuse. Musíme byť orientovaní na export. Vyrábame toľko, že by sme absolútne každého obyvateľa Slovinska mohli ozdobiť orchi-

Základný druh – phalaenopsis

26. 10. 2013

43 /4566/

deou. Preto je naším kych podnikateľských vzťahov s tamojšími výpodnikateľským záme- robcami a kolegami. Ďakujúc tomu, práve Horom čím širšie uplatne- landsko je dnes pre odbyt slovinských orchideí nie na zahraničnom do šíreho sveta úspešným odrazovým mostíkom. trhu: tak susedného Ra– Vymieňame si rady a skúsenosti, máme si čo kúska, Maďarska, Chor- povedať, poradiť, spoločne plánovať. Dvakrát do vátska, krajín niekdajšej týždňa naše veľké nákladné auto chodí do HoJuhoslávie, ale aj Ne- landska a späť, lebo to diktuje spolupráca a pomecka a iných štátov... treby. V dnešnom svete nikto z nás nie je osavraví hostiteľ Marko. melým ostrovom. Uvidíte, stretneme sa zase... – Úporne, s patričnou odkazuje nám, zároveň sa lúčiac fachman Viher. dávkou hrdosti, nás inNemohli sme mu nedať za pravdu. Teda o rok formuje o podmienkach zase... V plnej kráse. a zložkách výrobného Oto Filip procesu, o tom, že ozajstná krása nevzniká tak ľahko. Pri takejto kríze sa napriek všetkej dokonalosti ani táto nepredáva tak ľahko. Niektoré z orchideí sa dajú kúpiť za 10, 20, 30 eur kus, ceny iných hodne prešvihli sto eur. Nech sa páči, komu sa ráči... Oceán, ktorému kraľujú orchidey, tohto roku oslavuje malé jubileum – desaťročie existencie. Jeho prvé, neisté kroky, ale aj súčasnosť a budúcnosť, sú tesné späté s Holandskom. Všetko sa vlastne začalo v roku 2003, keď si dvaja zo zakladateľov: Roman Ferenčak a Tomaž Jevšnik, ktorí kedysi žili a pracovali v európskej krajine kvetov, priložili prst k čelu a povedali: Prečo nie aj my? Tým vlastne položili základy blíz- Časť predajného priestoru

Podoby bielej

HLAS ĽUDU

Súhra nežných farieb

Krása, akú len príroda dokáže vytvoriť

V/27

poljo6:0 10/22/2013 4:05 PM Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

OCHRANA RASTLÍN

Septorióza pšenice S eptorióza je hubovité ochorenie, ktoré spôsobujú patogény Mycosphaerella graminicola (anamorfa Septoria nodorum) a Mycosphaerella graminicola (anamorfa Septoria tritici). Hoci sa toto ochorenie v nedávnej minulosti (pred 10 – 15 rokmi) vyskytovalo prevažne v chladnejších a humídnejších oblastiach, v súčasnosti boli vyššie hospodárske straty zaznamenané aj v miernom pásme. Septorióza je závažné ochorenie obilnín rozšírené na celom svete. Napáda najmä pšenicu, menej raž a rôzne druhy tráv. Napadnutie sa prejavuje žltými až hnedými škvrnami na listoch, ktoré pri silnom výskyte spôsobujú predčasné odumieranie rastlín. Pri silnom napadnutí pred dozrievaním sa zrná na infikovaných rastlinách tvoria menšie, bývajú zošúverené a scvrknuté s nižšou hmotnosťou a s

prítomnosťou hýf patogéna (najmä S. nodorum). Pri kalamitnom výskyte choroby môžu straty na úrodách dosahovať až 30 %. SYMPTÓMY Symptómy na rastlinách sa môžu objavovať vo všetkých Septorióza na obilninách vývojových fázach a na všetkých nadzemných častiach ce škvrny, ktoré často splývajú. Aj v rastliny. Už pri vzchádzaní rastlín tomto prípade sa na nich tvorí môže zapríčiňovať deformácie klíč- množstvo plodničiek huby. Rozdiel medzi septoriózou pšekov a na klíčnych listoch rastlín môžeme pozorovať hnedé nekro- nice a septoriózou plevovou spotické škvrny. Typické príznaky sa ob- číva v napadnutí jednotlivých časjavujú na najstarších listoch, v niek- tí pšenice. Pri septorióze pšenice sú torých rokoch už na jeseň, ale hlav- napadnuté iba listy. Septorióza plevová prechádza aj do klasu, na ne pred začiatkom jari a na jar. Primárnym príznakom sú široko plevy, prípadne na pošvy listov a oválne, sýto zelené,„olejové“ škvrny, ojedinele aj na stonky. Ďalším rozktoré sa rozširujú. Postupne sa stá- dielom je vyššia tvorba pykníd druvajú nepravi- hu Septoria nodorum v porovnaní delnými. Na so Septoria tritici. Na jednoznačné škvrnách sa rozlíšenie konkrétneho patogénu je tvoria pyknidy, nutné mikroskopické hodnotenie, ktoré sú vidi- ktoré je založené na rozdielnej teľné ako drob- morfológii spór oboch húb. Napadnuté osivo je významným né čierno-hnedé bodky. Na- a základným zdrojom infekcie. padnuté listy Huba prežíva na rastlinných zvyobyčajne od- škoch (listoch) alebo na výdrve. umierajú. V ne- Pyknospóry si v pyknidách udržia skorších feno- životaschopnosť aj 2 roky. Infekčný fázach sa na lis- potenciál patogénu zvyšuje časté toch objavujú pestovanie pšenice a obilnín, poNa škvrnách sa tvoria pyknidy, ktoré sú viditeľné žlté, pozdĺžne užívanie bezorbových technológií ako drobné čierno-hnedé bodky rýchlo zasychajú- a nedokonalé zaoranie strniska.

RASTLINNÁ VÝROBA

Význam osevného postupu otovanie a striedanie viacerých plodín na viacerých pozemkoch sa nazýva osevný postup. Základom sústavy striedania plodín sa stal norfolský osevný postup, v ktorom sa striedajú plodiny v poradí: ďatelinovina – ozimina – okopanina – jarina. Na rozdiel od striedania plodín na tom istom pozemku sa uplatňuje aj spôsob, keď sa plodiny nestriedajú. Pestovanie tej istej plodiny na tom istom pozemku bez striedania inou plodinou sa nazýva monokultúra. Pri striedaní plodín sa na určitej ploche každý rok pestujú iné plodiny, ktoré majú rôzny vplyv na pôdu. Jednotlivé plodiny rozlične pô-

28/VI

sobia na rozvoj mikroorganizmov, ako aj na spotrebu chemických látok. Tento ich vplyv sa prejavuje na bioenergetickom potenciáli pôdy a najmä na množstve aktívnych povrchov v pôde. Z hľadiska funkcie v osevnom postupe zaraďujeme pestované plodiny do niektorej z týchto skupín: – zdroje uhlíkatých hmôt v osevných postupoch sú viacročné krmoviny, ktoré priamo ovplyvňujú svojou bohatou koreňovou sústavou bioenergetický potenciál pôdy; – spotrebiteľmi sú predovšetkým okopaniny, cukrová a kŕmna repa, zemiaky, kukurica

Pre vznik infekcie je dôležité aspoň 6-hodinové ovlhčenie rastlín počas 6 – 12 hodín. Väčší výskyt sa dá očakávať v prípade miernej zimy s dostatkom vlahy. Suché počasie zastavuje rozvoj choroby a vzniknuté infekcie sa rozširujú iba pomaly. K najčastejším infekciám dochádza pri častých dažďoch a miernych teplotách na jar, prípadne v lete a na jeseň. S. tritici vyžaduje nižšie teploty 15 – 20 °C a S. nodorum naopak preferuje vyššie teploty (20 – 27 °C). OCHRANA Medzi preventívne opatrenia môžeme zaradiť dodržiavanie správneho osevného postupu, čo znamená nepestovať pšenicu po pšenici, triticale, raži alebo jačmeni v dôsledku zvyšovania infekčného potenciálu. Podobne sa na rizikových lokalitách neodporúčajú minimalizačné technológie. Z agronomických opatrení sa odporúča optimálna hustota porastu a vyvážené hnojenie, nakoľko sa septorióza rozširuje najmä v prehustených porastoch. Medzi hlavné ochranné opatrenia patrí výsev uznaného, moreného osiva systémovými moridlami (napr. Vitavax 2000, Raxil 515 FS a pod.) a fungicídny postrek (proti septorióze je na Slovensku zaregistrovaných viacero prípravkov). Ing. Jana Bíliková Ing. Ján Tancik, PhD. Katedra ochrany rastlín SPU Nitra

na zrno, ozimná repka. Táto skupina vyžaduje hnojenie hospodárskymi hnojivami; – neutrálnymi plodinami sú obilniny a strukoviny. Vyrovnávajú vplyv zdrojov alebo spotrebiteľov, spomaľujú a stabilizujú ubúdanie aktívnych povrchov. Opakovaným pestovaním tej istej plodiny na jednom pozemku sa vytvára predpoklad rozširovania určitých druhov škodlivých činiteľov. Striedanie plodín zabezpečuje preventívnu ochranu bez nevyhnutnosti použitia chemických prostriedkov. Striedaním plodín sa znižuje aj zaburiňovanie pôd. Zároveň sa niektoré plodiny považujú za zaburiňujúce (tráva a ďatelinoviny) a nezaburiňujúce (okopaniny). Ich vzájomným striedaním sa výrazne ovplyvňuje odburiňovanie. Ľ. S. 26. 10. 2013

43 /4566/

HLAS ĽUDU

poljo7:0 10/22/2013 4:05 PM Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

Ubráňte sa vírusom! (2.) e to tu opäť! Čas nekonečného kýchania, smrkania, kašlania. Počasie si s nami máva, ako sa mu zachce, a naše telo tiež. Chorobe však aj tak prepadnúť nemusíme. Poradíme, ako sa ubrániť útoku vírusov.

JEDZTE PRÍRODNÉ ANTIBIOTIKÁ Najlepším prírodným antibiotikom je cesnak, ktorý má protizápalové, rozpúšťacie, antibiotické, protiplesňové imunostimulačné účinky. Cesnaková šťava dokáže zabíjať či spomaliť množenie viac ako 20 druhov baktérií a 60 druhov plesní. Po dlhšie trvajúcej alebo opakovanej liečbe antibiotikami je však dobré siahnuť po probiotikách z lekárne. VYSKÚŠAJTE ENZÝMOVÚ TERAPIU Ak trpíte opakovanými infekciami horných dýchacích ciest, močových ciest, kvasinkovými infekciami a mnohými ďalšími neduhmi, môžete imunitný systém posilniť systémovou enzýmovou liečbou wobenzýmom. Enzýmová terapia je vhodná aj ako pre-

vencia, aj ako podporná liečba pri podávaní antibiotík, pri zdolávaní infekčných chorôb bakteriálneho pôvodu. NEZRÁŽAJTE HORÚČKU Neordinujte si hneď liek na zrazenie zvýšenej teploty. Telo sa totiž prestane samo brániť proti infekcii. Zvýšená telesná teplota nie je choroba, ale príznak, že sa niečo deje v našom tele. S lekárom sa určite poraďte, ak zostáva teplota zvýšená nad 38 °C dlhšie ako 48 hodín alebo ak vystúpi nad 40 °C. KEDY K IMUNOLÓGOVI? Ak sa niektoré ochorenie zopakuje počas roka päť- alebo viackrát za sebou, po nádche príde zápal priedušiek, pľúc či angína a zase ďalšia a ďalšia viróza, choroby sa kumulujú a vyžadujú opakovanú liečbu

ZDRAVIE NAŠE KAŽDODENNÉ (103)

Zázračná aloa astliny, ktoré slúžia na liečebné ciele, nazývame liečivé rastliny. A veda, ktorá sa zaoberá všestranným štúdiom prírodných liečiv (biologických surovín), používaných alebo používateľných na liečebné ciele, sa nazýva farmakognózia (z gréckych slov pharmakon alebo liečivo, jed a gnózis čiže znalosť, veda). Jej úlohou je tiež vyhľadávať miesta, kde sa častejšie vyskytujú liečivé rastliny, a využívať ich na organizovaný zber, ale aj na objavovanie nových druhov, najmä takých, ktoré by v plnej miere mohli nahradiť niektoré liečivé rastliny dovážané z cudziny. Okrem toho farmakognózia skúma otázky a zásady správneho zberu, pestovania a úpravy biologických surovín a vedecky študuje už hotové liečivá. Všetky tieto vý-

26. 10. 2013

43 /4566/

HLAS ĽUDU

antibiotikami, mali by sme navštíviť odborníka imunológa. Ten na základe vyšetrenia rozhodne o vhodnej liečbe, napríklad o cielenej liečbe na zvýšenie obranyschopnosti. Lekár vám môže naordinovať niekoľkomesačnú imunizačnú kúru vo forme tabliet, inou možnosťou je takzvaná auto-

vakcína, ktorá je pripravená pre konkrétneho pacienta na základe výteru z nosa alebo hrdla. Je vhodná predovšetkým pre tých, ktorí trpia opakovanými zápalmi horných dýchacích ciest a stredného ucha. DOMÁCE RECEPTY PROTI VIRÓZE Po vstupe vírusu do tela sa prechladnutie zvyčajne obja-

sledky navzájom porovnáva, hodnotí a usporadúva do ucelenej sústavy vedeckých poznatkov. Jednou z najznámejších liečivých rastlín je Aloe vera, ktorej liečivé účinky sú známe už po stáročia. Táto rastlina obsahuje účinné látky, ktoré očisťujúco pôsobia na organizmus. Šťava z aloy má silné detoxikačné účinky, a preto sa často využíva na prípravu liečivých extraktov, sirupov, olejov alebo krémov. Je tu i prvý návod na sirup z aloy pravej. Na mlynčeku na mäso zomelieme tristo gramov lístkov z čerstvej aloy pravej (Aloe vera). Kvet by mal byť starý dva až päť rokov. Po zrezaní sa potom tri dni nepolieva. Pomleté lístky zmiešame s 0,5 kg včelieho medu, 7 dl červeného vína a 2 dl čistého liehu. Sirup dáme do tmavých fliaš a uložíme do tmavej, chladnej miestnosti na päť dní. Užívanie: prvých päť dní trikrát denne, dve hodiny pred jedlom jednu čajovú lyžičku. Neskôr hodinu pred jed-

ví do troch dní. Príznaky sú dôverne známe: bolesti a škrabanie v hrdle, upchaný nos, kašeľ, kýchanie a celková vyčerpanosť. Ak to na vás ide, vyskúšajte osvedčené recepty. DOBRE SA VYPOŤTE Najlepšie večer pred spaním si urobte potnú kúru. Zmiešajte polievkovú lyžicu lipového kvetu, prípadne bazy, čajovú lyžičku nechtíka alebo prvosienky. Bylinnú zmes zalejte 1/4 l vriacej vody a nechajte 15 minút lúhovať. Do mierne vychladnutého čaju pridajte lyžičku medu a vytlačte polovicu citróna. Medzitým si pripravte horúci kúpeľ s teplotou asi 38 °C. Kúpte sa štvrť hodiny, potom vypite ešte teplý čaj. Ľahnite si do postele, zabaľte sa do plachty a teplej deky. Táto potná kúra sa neodporúča ľuďom s vysokým krvným tlakom. INHALUJTE Do hrnca s vriacou vodou vhoďte za hrsť soli. Môžete pridať aj majorán alebo materinu dúšku. Nakloňte sa nad hrniec a vdychujte. Po inhalácii by ste mali zostať aspoň dve hodiny v uzavretej miestnosti. Zdroj: internet

lom jednu plnú lyžičku. Čas liečenia je dva až tri týždne, maximálne dva mesiace. Sirup možno prichystať aj inakším, hoci dosť podobným spôsobom. Potrebujeme: 300 g čerstvých listov z aloy, ktoré rozotrieme v sklenenej nádobe dreveným alebo nekovovým tĺčikom, pridáme 500 g medu, 7 dl pravého prírodného vína (najlepšie červeného) a 1 dl 96-percentného liehu. Všetko spolu zmiešame a dáme do tmavej fľaše. Uložíme na tmavé a chladné miesto na päť dní. Fľaša musí byť dobre uzavretá. Precediť treba vždy iba množstvo potrebné na týždeň. Prvých päť dní užívame trikrát denne, dve hodiny pred jedlom 1 kávovú lyžičku. Potom užívame trikrát denne hodinu pred jedlom po jednu plnú lyžičku. Kúra trvá mesiac a treba ju zopakovať o pol roka. (V budúcom čísle: Baza čierna a bazalka pravá) Výber: O. Filip

VII/29

poljo8:0 10/22/2013 4:05 PM Page 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Orechová pita s malinovou príchuťou Suroviny: Na orechové cesto: 7 vajec, 7 lyžíc cukru, 4 lyžice múky, 4 lyžice mletých orechov, lyžica vychladnutej varenej čiernej kávy a lyžica kypriaceho prášku; Na druhé cesto: 5 vajec, 5 lyžíc cukru, 5 lyžíc múky, lyžica kypriaceho prášku; Sirup na zalievanie druhého cesta: 2,5 dl vody, 200 g cukru, malinový extrakt (alebo vrecúško Step); Na plnku: 2 vanilínové pudingy, ½ l mlieka, 250 g cukru, margarín; Na ozdobu: mleté orechy (zvyšok zo 100 g, z ktorých sme 4 lyžice použili do orechového cesta). Takto sa to vydarí: Orechové cesto: Najprv si vyšľaháme bielky,

postupne pridávame cukor a keď dostaneme tuhý sneh, pridáme žĺtky, múku, mleté orechy, varenú čiernu kávu a kypriaci prášok. Pečieme zo začiatku na 200 ºC (5 – 6 minút), a potom znížime teplotu na 170 ºC; špáradlom preveríme, či je cesto upečené. Vychladnuté cesto prerežeme vodorovne. Druhé cesto: Bielky vyšľaháme s cukrom na tuhý sneh, pridáme žĺtky, múku a kypriaci prášok. Pečieme ako orechové cesto a necháme vychladiť. Potom ho popicháme vidličkou a ly-

žicou zalievame vychladeným sirupom. Sirup: Prevaríme vodu s cukrom a do horúceho vylejeme extrakt (Step), dobre rozmiešame a necháme vychladnúť. Lyžicou polievame vychladnuté cesto. Plnka:

vody, priložíme k vyrážke a prelepíme leukoplastom; šedivé vlasy pôsobia sviežo, ak ich umyjeme vodou, v ktorej sme za horúca vylúhovali 3 vrecká čaju. Kávová usadenina: Výborné hnojivo na ruže; odstraňuje zápach z chladničiek. Ľadová kocka: Odstráni žuvačku z nohavíc; ak sa zrazí omáčka, jednoducho do nej pridáme kocku ľadu a premiešame; pôsobí upokojujúco, ak ju priložíme na popáleninu. Acylpyrín: Pôsobí proti lupinám. Rozdrvíme dve tabletky a pridáme k šampónu (množstvo, ktorým si bežne umývame vlasy). Necháme pôsobiť dve minúty; zálievka z jednej tabletky acylpy-

rínu a 3 dcl vody likviduje plesne v kvetináči; 6 tabletiek acylpyrínu, rozpusteného v pohári vody zvýrazní farbu vašich vlasov. Zapíjanie granulí: Po granulách potrebujú mačky veľa piť, doprajte im veľa vody, inak im môžu zlyhávať ľadniny. Mačky nesmú potravu, ktorá je korenená, slaná a tak isto nesmú žiadne údené mäso a výrobky. Krmivo mačkám podávajte vždy v izbovej teplote, aj keď ho podávate vonku. Nekŕmte svojho psíka čokoládou: Spôsobujete mu otravu, ktorá môže končiť uhynutím. Čokoláda totiž obsahuje toxické látky − alkaloidy, ktoré vplývajú na srdcovú činnosť a nervovú sústavu. NČpŽ

Dobré rady Banán: Vkladáme do pekáča, aby mäso skôr zmäklo; listy izbových kvetov potrieme vnútornou stranou banánovej šupky a budú sa krásne lesknúť; je to 100 % pleťová maska; ak nám ruže napadnú vošky, stačí k ich koreňom zakopať nakrájané banánové šupky; šupka z banánu je univerzálne leštidlo na striebro, leští tiež kožu; banánové šupky sú vynikajúcim hnojivom pod priesady paradajok. Čaj: Čajové vrecúška upokoja boľavé oči, či popálenú pokožku; čerstvý čaj je vynikajúce hnojivo na paprade; mätový čaj pôsobí hojivo na zapálené ďasná; utíši bolesť po injekcii; čistí nábytok aj zrkadlá; hnisavá vyrážka zmizne, ak vrecúško s čajom namočíme do

Pudingové prášky rozmiešame s cukrom, pridáme trochu mlieka a dobre rozmiešame. Zvyšné mlieko dáme prevrieť a do neho zavaríme rozmiešaný pudingový prášok s cukrom a trochou mlieka. Keď dosiahneme želanú hustotu, zložíme zo sporáka a necháme vychladnúť. Do vychladnutého pudingu primiešame vyšľahaný margarín a dobre vymiešame. Na polovicu orechového cesta natrieme 1/3 plnky, položíme cesto poliate sirupom, natrieme druhou tretinou plnky a položíme druhú časť orechového cesta. Navrch natrieme poslednú tretinu plnky a vrch posypeme mletými orechmi. Recept nám poskytla Ruženka Domoniová z Kysáča Foto: E. Š.

Rámik plný kvetov

akýmto rámikom si môžeme zútulniť detskú izbu, kuchyňu či spálňu. Na výrobu kvetového rámu je potrebné: drevený rám, umelé kvety, lepidlo

Postup návodu Na rám postupne lepíme umelé kvety a necháme dobre zaschnúť.

BEAUTY

Hydratujte tvár pomocou mliečnych skrášľovačov ogurt, tvaroh, mlieko, maslo – to sú overené skrášľovače pokožky. Presvedčte sa aj vy. Ponúkame vám recept na jogurtovo-mandľový píling. Mlieko obsahuje všetko na správne fungovanie tela: uhľohydráty, bielkoviny, tuk, vitamíny, minerálne látky a stopové prvky. Čerstvé mlieko je ľahko kyslé a zodpovedá kyslému plášťu pokožky, ktorý ju chráni pred baktériami. Ky-

selina mliečna sa nachádza v pokožke, kde udržiava vlhkosť – preto je pleť po aplikácii tvarohovej masky taká hladká. Jogurtovo-mandľový píling Na píling celého tela zmiešajte 3 PL prírodného jogurtu a 3 PL strúhaných mandlí. Pod sprchou si píling vmasírujte do pokožky tváre a tela. Dobre zmyte teplou

30/VIII

vodou. Z 26. 10. 2013

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY Príloha pre poľnohospodárov a dedinu Číslo 355 Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ a spolupracovníci Použitá domáca a zahraničná literatúra

43 /4566/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A 33. ZLATÝ KĽÚČ V SELENČI

Nové poklady v hudobnej klenotnici dznel ďalší ročník Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč a na ňom trinásť nových skladieb. Plná sieň Domu kultúry v Selenči v nedeľu 20. októbra potvrdila záujem o tento festival nielen Selenčanov, ale aj milovníkov hudby z mnohých ďalších prostredí. Vychutnávať krásu tohto festivalu mohli si aj televízni diváci prostredníctvom priameho prenosu TV Vojvodina. Festival otvoril minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Dušan Čaplovič. Okrem iného zdôraznil, že festival, ktorý oslavuje kultúru a nadanie, je dôkazom toho, že slovenská národnostná menšina vo Vojvodine žije, a to vďaka vlastným aktivitám a usilovnosti. Pri tejto príležitosti mu predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová odovzdala Striebornú plaketu NRSNM za nezištnú pomoc pri rozvoji rady a za všestrannú spoluprácu. V mene hostiteľov obecenstvo z pódia oslovil i Ognjen Marković, predseda Báčskej obce. Aj v tomto

lu s Ondrejom Pavčokom, Dominikom Turanským a Jurajom Súdim sa podpisujú pod produkciu festivalu. Úpravu textov mala na sta-

Autor víťaznej skladby Samuel Kováč

rosti Milina Florianová. Spevákov sprevádzal orchester pod vedením Samuela Kováča a Ondreja Pavčoka a festival moderovala Adela Obšustová. Na trojčlennú odbornú komisiu, ktorá pracovala v zložení Tanja

skladby odovzdali plaketu Zlatý kľúč. Víťaznú skladbu autor venoval svojim deťom a „všetkým tínedžerom, ktorí dorastajú a pred ktorými je život“. Druhú cenu získala skladba Kolotoč života skladateľa Jána Zvaru, textárky Anity JonášovejMišićovej v prednese Miroslava Hemelu. Tretiu cenu získala skladba minuloročného víťaza festivalu Jaroslava Glózika Prečo na teba spomínam, ktorý sa podpísal pod hudobnú úpravu, Za pomoc pri rozvoji NRSNM ministrovi text a interpretáciu. Cenu za Dušanovi Čaplovičovi odovzdali interpretáciu si vyspievala striebornú plaketu NRSNM Anna Zorňanová. Texty tohtoročných skladieb hodnotila osobnosti. Veď práve v tomto roku Zdenka Valentová-Belićová a Cenu sa dovŕšilo 45 rokov od vzniku prza text dostala Mária Turanská za vej tanečnej skladby K. Benkovej. Je to skladba Učarovaná a učaropieseň Na dlani. vaným hudobným opusom K. Benkovej divákov na Zlatom kľúči viedli speváci Mária Faďošová, Olivera Gabríniová, Ivan Slávik a Sabína Trbarová. Spevákov podporil Komorný zbor Zvony. Aj v tomto roku festival priniesol rôznorodé skladby, avšak opäť prevládali pomalšie piesne. Možno povedať, že festival Zlatý kľúč predsa smeruje k modernému festiva-

Cenu za interpretáciu dostala Anna Zorňanová

Najviac esemesiek získala skladba v prednese Mirka Cerovića

roku festival svojou prítomnosťou podporili predstavitelia Obce Báč, pokrajiny, početných kultúrnych inštitúcií, ako aj Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade. Keď ide o skladby, ich úpravy podpísal Samuel Kováč ml. a spo26. 10. 2013

43 /4566/

Banjanin, Ervin Malina a Milina Sklabinská, najviac zapôsobila skladba Neváhaj autora a textára Samuela Kováča, ktorú zaspievala Marta Gažová. Predseda organizačného výboru Jozef Gašparovský a predsedníčka NRSNM A. Tomanová-Makanová autorovi víťaznej HLAS ĽUDU

Diváci pri televíznych obrazovkách a obecenstvo v sieni Domu kultúry sa vyjadrili inak než porota. Prostredníctvom esemesiek najviac hlasov bolo zaslaných skladbe Spomeň si na mňa autora Fera Prokopca (text Aneta Lomenová, interpret Mirko Cerović). Obecenstvo v sieni Domu kultúry najviac hlasovalo za Selenčana Juraja Súdiho, kompletného autora skladby Nech sa deje, čo sa deje. Revuálna časť festivalu bola venovaná tvorbe zaslúžilej umelkyne Kvetoslavy Benkovej. Režisérka a scenáristka revuálnej časti Annamária Boldocká-Grbićová si nezvolila náhodou priblížiť divákom časť z profesionálneho života tejto našej poprednej hudobnej

Obecenstvu sa najviac páčila skladba Juraja Súdiho

lu. Moderne upravené javisko, avíza skladieb spevákov, avšak stále tam chýba žánrová rôznorodosť, ktorá by vo väčšej miere oslovila mladých divákov a poslucháčov. Neosloví každého iba balada a skladba pripomínajúca nejaké zašlé časy, ale aj moderná, rocková a najmä živšia hudba. J. Pániková

K U LT Ú R A ODZNEL 21. ROČNÍK FESTIVALU ROZSPIEVANÉ KLENOTY

Z tých malých bezpochyby vyrastú veľkí speváci N

a tohtoročnom finále vojvodinského festivalu slovenských ľudových piesní v prednese detí Rozspievané klenoty 2013, ktorý sa usporiadal po 21-krát na kirvajovú nedeľu podvečer 20. októbra v Kovačici, hlasové možnosti si vyskúšalo 18 malých a trochu väčších speváckych talentov (14 dievčat a 4 chlapci) zo slovenských osád vo Vojvodine a dve hostky z Rumunska. Na tomto festivale sa zúčastnili predstavitelia z Hložian, Padiny, Báčskeho Petrovca, Kysáča, Boľoviec, Jánošíka, Vojlovice, Nového Sadu, Kovačice, zo Starej Pazovy a Selenče. Po úvodných pozdravných slovách riaditeľa Domu kultúry 3. októbra v Ko-

sledovali a hodnotili členovia odbornej poroty, ktorú tvorili: Michaela Klaudia Chrapanová z Nadlaku (Rumunsko), Ing. Ivan Babka z Kovačice, Zoran Stošić a Ružena Červenská (predsedníčka) zo Starej Pazovy. Pri zhodnotení festivalu predsedníčka komisie Červenská zdôraznila, že„mladučkí speváci predniesli piesne na vysokej úrovni, takže odborná porota mala veľmi ťažkú úlohu zvoliť tých najlepších”. Podľa ich mienky najúspešnejšími spevákmi na tohtoročnom festivale Rozspievané klenoty boli: Martin Parkáni z Báčskeho Petrovca a Anabela Stošićová zo Starej Pazovy, ktorí si vyspievali tretiu cenu, Pazovčanka Mária Bzovská a Alena Čížiková z Kovačice, ktorá rov-

Všetci účastníci festivalu na javisku DK v Kovačici vačici Jána Marku 21. ročník festivalu Rozspievané klenoty slávnostne otvoril predseda Obce Kovačica Miroslav Krišan, ktorý pri tej príležitosti všetkým účastníkom zaželal skvelé výkony a výborné výsledky. Mladých spevákov

nako tak získala aj najväčšie sympatie divákov, obsadili 2. cenu za interpretáciu. Svojou kvalitou prednesu príjemne zapôsobila na odbornú porotu Alexandra Čížiková z Kovačice a zaslúžene triumfovala. Najmladším účast-

níkom na festivale už po druhýkrát bol Milan Joković z Kysáča, žiak 2. ročníka ZŠ Ľudovíta Štúra. Osobitná komisia, ktorú tvorili členky Ženského spolku: Anna Stanová, Katarína Mravíková a Anna Babincová, hodnotila mužský a ženský ľudový kroj. Podľa ich rozhodnutia odmeny sa dostali do Víťazka festivalu Alexandra Čížiková z Kovarúk Martine Agárskej z čice (v strede) v spoločnosti Aleny Čížikovej z Boľoviec a Martinovi Kovačice (2. cena a Cena obecenstva) a Márie Parkánimu z B. Petrov- Bzovskej zo Starej Pazovy (2. cena) ca. Po ukončení druhej časti festivalu, pred krátkou pre- toš a Pavel Tomáš ml. – viola a Ján Pestávkou, na javis- trovič – kontrabas. O úpravu javiska sa, ku Domu kultúry ako aj doteraz, pričinil Ženský spolok vystúpili hostky, v Kovačici a program úspešne modemladučké spe- rovali Hana Čížiková a Saňa Kráľovská. Krásne, zaujímavé a pred zabudnuváčky z Rumunska: Andrea Irena tím ochránené pesničky na festivale poFábriová a Teo- ukazujú na to, že ide o podujatie, ktodora Elizabeta ré z roka na rok dostáva na kvalite a bezHirešová z Nad- pochyby sa stáva dolnozemským celaku, ktoré za- lomenšinovým festivalom s vysokou spievali po dve úrovňou. Za to vďaka patrí predovšetslovenské ľudo- kým Domu kultúry 3. októbra, ale aj pové piesne. Spe- četným podporovateľom festivalu, ako vákov na festiva- sú Úrad pre Slovákov žijúcich v zahrale sprevádzal slo- ničí SR, Pokrajinský sekretariát pre venský ľudový orchester Rosička, kto- vzdelávanie, správu a národnostné rý hral v zostave: Emil Nemček st., Ján spoločenstvá, NRSNM, Obec Kovačica, Marko, Tatiana Jašková a Michaela Miestne spoločenstvo Kovačica a ďalMarková – husle, Anna-Mária Babin- ší, ktorí sa snažia využiť rady a vedocová a Terézia Jonášová – flauta, Emil mosti odborníkov z tejto oblasti. A. Chalupová Nemček ml. – harmonika, Želimír Bar-

PIESEŇ JE NAŠA RADOSŤ 2013

Najkrajšie spievali Iveta a Saňa V

piatok 18. októbra vo veľkej sieni Domu kultúry Michala Babinku si svoje hlasové možnosti vyskúšali padinské ratolesti. Po známej festivalovej zvučke a piesni Spievajže si, spievaj na Festivale slovenských ľudových piesní pre deti Pieseň je naša radosť 2013 vystúpilo 15 mladučkých spevákov, žiakov Základnej školy mar- Celkom na záver sa všetci účastníci festivalu spoločne vyfotografovali šala Tita. O postup do finálovej časti festivalu Rozspievané Dana Marušníková, Marína Halajová, xandra Ondríková, Kristína Radoviklenoty v Kovačici sa uchádzali: He- Ivana Petrášová, Vladislav Živojini, ćová a Saňa Maglocká. Každý zo spelena Mužinićová, Blanka Valentová, Ivana Hološová, Iveta Petrovičová, vákov sa predstavil dvoma slovenInes Juricová, Michaela Kotvášová, Darinka Kupcová, Jana Galasová, Ale- skými ľudovými piesňami, a to za

sprievodu osemčlenného ľudového orchestra v zložení: Ján Marko a Emil Nemček st. – husle, Želimír Bartoš a Ján Petrovič – viola, Emil Nemček ml. – harmonika, Janko Tomek – kontrabas, Ján Petráš – cimbal, a Pavel Tomáš ml., vedúci orchestra. Odborná porota, ktorú tvorili dlhoroční hudobníci Pavel Tomáš st. a Pavel Petrovič a učiteľ Ján Kolárik, sa rozhodla 3. cenu za interpretáciu udeliť Jane Galasovej, pokým účasť vo finálovej časti festivalu Rozspievané klenoty v Kovačici si vyspievali Iveta Petrovičová a Saňa Maglocká. Saňa získala aj sympatie divákov, ktorí na osobitných hlasovacích lístkoch okrúžkovali jej meno. Festival, ktorý organizuje ZŠ maršala Tita v spolupráci s Domom kultúry, úspešne moderovali Daniela Šimáková a Patrik Brachna.

26. 10. 2013

A. Ch. 43 /4566/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A K 48. STRETNUTIU V PIVNICKOM POLI

Z januára do októbra? lani náš najstarší festival pôvodných slovenských ľudových piesní Stretnutie v pivnickom poli prebiehal v neštandardnom predjarnom marcovom termíne. Ani tohto roku sa nevrátil do svojho obvyklého posledného januárového víkendu. Vyššia (čítaj: finančná) sila ho dokonca odročila niekoľkokrát, až sa priebeh jeho 48. ročníka ustálil na koniec októbra.

Teda práve v týchto dňoch (25. až 27. októbra) podľa nového organizačno-realizačného modelu v kinosále či divadelnej sieni v Pivnici prebieha známe Stretnutie v pivnickom poli. Súťažné koncerty sa v piatok a sobotu začínajú o 19. hodine a záverečný – s vystúpením odmenených spevákov a revuálnym programom – o 20. hodine. V koncepcii zostali obvyklé nedeľňajšie

festivalové podujatia: porada odborných porôt s účastníkmi festivalu (v sieni SKUS Pivnica o 15. hod.) a recepcia predsedu Obce Báčska Palanka (tiež v sieni spolku o 16.30). Zaslúžený oddych pri hudbe a tanci po súťažných koncertoch všetkých záujemcov očakáva v miestnostiach SKUS Pivnica na tanečnej zábave. A súťažiť bude tentoraz 18 spevákov z Hložian, Dobanoviec, Kysáča, Nového Sadu, Kulpína, Padiny, Báčskeho Petrovca, Kovačice, Pivnice, zo Šídu, Selenče a z Chorvátska. Sprevádzať ich bude festivalový ľudový

KYSÁČSKY SPEVNÍK

Súťažili iba Martina a Jozef

orchester a hodnotiť ich spev, kroje a pesničky budú nielen diváci, ale aj odborné poroty. A tak sa nám januárový festival dostal do októbra. Tentoraz. Neprekáža, len keď sa činiteľom v novej organizačnej schéme – Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny, Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, Obci Báčska Palanka a SKUS Pivnica – podarilo usporiadať festival v tomto kalendárnom roku. Dobre je, že sa kontinuita neprerušila. A. F. ich nedocvičenosť najmä pri prednese pomalých piesní, čo treba korigovať. Jozef Pavlov získal 1. cenu odbornej poroty, tiež Cenu obecenstva a Cenu za autentickosť piesne. Martina Grňová získala 2. cenu poroty. Medzi najmladšími spevákmi obecenstvo najviac hlasov dalo Kristíne Čiefovej. Odborná porota 1. cenu udelila Jane Ďurovkovej a 2. Klaudii Hegedišovej. V staršej detskej vekovej skupine tri ceny získala Nina Francistyová: najviac hlasov obecenstva, odmenu za najkrajší kroj a 2. cenu odbornej poroty. Víťazkou sa v tejto kategórii stala Aňa Kardelisová. E. Š.

v ňom Vladimír Ge- visko upravili sieni Ustanodeľovský, Miroslav členky ženskej vizne pre kulPap a Zoltán Fa- speváckej skutúru, informovanie bian. Konferencier- piny KIS Kysáč a a vzdelávanie Kulmi boli Denisa Mi- konferansu natúrno-informačnéháľová a Branislav písali Alena Páliho strediska Kysáč v ková a Michal Čeman. sobotu 19. októbra Kysáčsky spev- Ďurovka. bol 20. Kysáčsky Členka odník vyfinancovala spevník, ktorý odSpráva pre kultúru bornej poroty A. znel v rámci osláv mesta Nový Sad a Medveďová po240. výročia prípodporili viacerí chválila KIS Ky- Jozef Pavlov chodu Slovákov do sponzori. Organi- sáč za organizáKysáča. Za pomoci zátorom je Ustano- ciu Kysáčskeho spevníka, ako i pekodbornej poroty v vizeň pre kultúru, ný počet detí v najmladšej vekovej zložení Juraj Ferík informovanie a skupine, pri ktorej však treba podbať (predseda), Anna Martina Grňová vzdelávanie Kul- na výber piesní. Pripomenula tiež, že Medveďová a Marko Srđević si Kysáčania zvolili svojich túrno-informačné stredisko Kysáč. Na v Kysáči sú dobrí speváci, a preto je predstaviteľov na Stretnutie v piv- príprave spevákov sa podieľali Má- prekvapujúci malý počet súťažianickom poli 2014. Prítomní v sieni ria Pixiadesová a Miloslav Kardelis. Ja- cich spevákov. Poznámku mala na tvorili porotu obecenstva, lebo každý divák hlasoval za speváka, ktorý NAJNOVŠIE DVOJČÍSLO 19 – 20 jubisa mu najväčšmi páčil, a týmto spôlejného 10. ročníka Klasov, časopisu Obecsobom sa hlasovalo aj za najkrajší nej knižnice v Kovačici, predstavili verejkroj. nosti v nedeľu 13. októbra v spomínanej Kysáčsky spevník pozostával zo ustanovizni. Na večierku vystúpili skúsení štyroch častí. V prvej sa predstavilo a nádejní spisovatelia a básnici z Kovačice, 12 najmladších spevákov vo veku päť Padiny, Crepaje a Idvoru: Marína Bírešová, až desať rokov (väčšinou dievčence, Darina Čechová, Ružena Kraticová, Ján súťažili iba traja chlapci). V kategórii Sládeček, Ivana Ranimirovová, Gabriela starších nádejných spevákov sa predPavlíková, Melinda Babková, Magdaléna Šistavilo sedem speváčok. O účasť na šková, Ivana Galátová, Elenka Ďurišová Stretnutí v pivnickom poli 2014 sa v (prečítala text Milky Petrovičovej), Ján Vasúťažnej časti tentoraz uchádzali lenta, Anna Strehovská, Jovan Jovanov a iba dvaja speváci: Martina Grňová a Michal Bíreš. O obnovenej knižnici v Idvore Jozef Pavlov. V poslednej revuálnej prítomným ctiteľom pekného slova rozčasti, kým diváci čakali na zverejneprávala Mirjana Belićová, tamojšia kni- Najstarší predstaviteľ novej básnickej generácie Michal Bíreš odpovedá na otázku moderátorky programu nie výsledkov porôt, obecenstvo hovníčka. Program moderovala knihov- Anny Tomanovej zabávali spevácke skupiny KIS: detsníčka hostiteľskej knižnice Anna Tomanová. ká (členky DFS Vienok) a ženská a Vydanie štyridsaťštyristranového časopisu umožnilo Ministerstvo kultúry Srbska. V Slove na úvod remužská, ktoré predstavili piesne z nodakcia v časopise cituje Henryho J. Kaisera: „Keď práca hovorí sama za seba, nerušte ju!“ Preto vrelo odvého cédečka Kysáčania spievajú 2. porúčame venovať pozornosť prispievateľom, ktorí sa vďaka vlastnému nadaniu a dobrej vôli dostali Všetkých účastníkov Kysáčskeho do najnovších Klasov. A prečítať si ich doslova. Od slova do slova. spevníka sprevádzal orchester pod J. Špringeľ vedením Miloslava Kardelisa a hrali

26. 10. 2013

43 /4566/

HLAS ĽUDU

K u LT Ú R A K JuBILEu MR. SAMuELA DuBOVSKéHO

Matičný večierok k osemdesiatpäťke H

oci svoje osemdesiate piate narodeniny Samuel Dubovský oslávil ešte 28. januára, petrovskí matičiari predsa nechceli prepásť príležitosť a primeranou pozornosťou tohto roku sa venovať i tomuto významnému spoluobčanovi. Preto vo štvrtok 17. októbra v sieni Domu MSS Ľudovíta Mišíka v Petrovci prichystali literárny večierok. Nosným príspevkom programu k životnému jubileu S. Dubovského bolo hodnotenie jeho práce bývalým žiakom, potom i kolegom profesorom a tvorcom učebníc Samuelom Boldockým, ktorý si zaspomínal aj na vtipné spoločne strávené chvíle. Čítaním spomienok na väzenie a z Dubovského literárnych prác prítomnému publiku jeho neblahý životný údel a literárnu tvorbu priblížili Mária Lavircová a Miluška Anušiaková-Majerová. Svojimi hlasovými schopnosťami speváčka Anna Struhárová iba pridala ku krásnemu umeleckému zážitku z večierka, ktorý dotvorili aj dve mladé posily: spevák Martin Parkáni a nádejná huslistka Marína Cerovská. Predsedníčka MSS a MOMS Petrovec Katarí-

V otcovom mene sa za prejavenú úctu a darčeky zavďačila dcéra Milotka

Mária Lavircová, ktorá spolu s Annou Hansmanovou koncipovala matičný večierok, pri čítaní Dubovského literárnych textov

na Melegová-Melichová jubilantovi popriala hodne zdravia a po jeho dcére Milotke mu zaslala i balík matičných publikácií. Celkom na koniec si aj spisovateľka Viera Benková zaspomínala na časy, keď sa v dome S. Dubovského v Petrovci naši literáti stretali s významnými súčasnými spisovateľmi zo Slovenska. O veľkej profesorovej autorite sa zmienil i jeho bývalý žiak Dušan Turčan. Autor učebníc, prekladateľ, režisér, literárny a divadelný pracovník, pro-

fesor a redaktor S. Dubovský sa narodil roku 1928 v Petrovci, kde ukončil základnú školu a gymnázium. Najprv študoval ruský a srbochorvátsky jazyk na Vyššej pedagogickej škole v Novom Sade a neskoršie pokračoval v študovaní slovenčiny a češtiny v Belehrade, kde štúdium aj ukončil. Pôsobil ako profesor na Gymnáziu a učiteľskej škole v Petrovci. Zároveň bol i hlavným a zodpovedným redaktorom Našich pionierov. V období Informbyra ho

KRST KNIHY MÁRIE KOTVÁŠOVEJ-JONÁŠOVEJ

Knižka o hľadaní identity S

lávnostne bolo minulý piatok v Základnej škole Mladých pokolení v Kovačici. Najtvorivejšia a najpopulárnejšia spisovateľka kníh pre deti a mládež medzi vojvodinskými Slovákmi Mária KotvášováJonášová mala premiéru svojej siedmej knihy. Tohtoročný Višňový lekvár vyšiel po jej predchádzajúcich knihách: Samí dobrí žiaci (2011), Sú to vážne veci (2010), Mama, poď sa hrať (2008), Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz (2007), Ocko z čokolády (2003) a Ocko, kedy pôjdeme (1997). Školskú predsieň vyplnili do poslednéAutorka Mária Kotvášová-Jonášová (v strede) ho miesta tak Kovačičania, ako aj Petrovs recenzentkou Dr. Zuzanou Čížikovou čania, Padinčania, Vojlovičania, Aradáčania a riaditeľom SVC Vladimírom Valentíkom a Jánošíčania. Prítomných srdečne privítala Irena Hlebecová, riaditeľka hostiteľskej školy, a pro- teľskej dráhe autorky hovorili Zuzana Lenhartogram moderovala Oľa Glóziková-Jonášová. V hu- vá, podpredsedníčka Rady Miestneho spolodobných bodoch literárneho večierka vystúpili čenstva, a Mária Kováčová, predsedníčka Miestžiačky Dušana Babincová – zahrala na flaute a An- neho odboru Matice slovenskej. Recenzentky knidrea Babková na husliach. Ivana Galátová sa za- hy boli Dr. Zuzana Čížiková a Dr. Jarmila Hodoliskvela v divadielku, ktorý pripravila Danka Hrie- čová, univerzitné profesorky v Belehrade a Novom šiková na podklade jednej z pätnástich poviedok Sade. Na kovačickej premiére Dr. Čížiková okrem iného spomenula, že vekovo žánrové určenie prev knihe. Ivane pomáhal Damir Gages. V mene spoluorganizátorov o skvelej žiackej, zentovanej knihy patrí predovšetkým čitateľom profesorskej, recitátorskej, hereckej a spisova- v puberte. Hlavná hrdinka Tomáška Tomášová

spolu so skupinou slovenských študentov odsúdili, a potom bol viac rokov vo väzení v pracovnom tábore v Bileći. Po návrate z tejto špecifickej „výchovno-vzdelávacej ustanovizne“ na petrovskom gymnáziu zotrval po rok 1965. Vtedy prešiel do Nového Sadu do novozaloženého Ústavu pre vydávanie učebníc, kde bol zodpovedným redaktorom slovenských učebníc. Tuná roku 1989 dočkal aj dôchodok. Žil najprv v Petrovci a v súčasnosti s podlomeným zdravím v Novom Sade. Knihu spomienok na väzenie Na Prokrustovom lôžku publikoval roku 2005. J. Čiep

podľa Čížikovej„hľadá identitu v dobe medzi bláznivým dieťaťom a pubertiačkou a je na križovatke medzi detstvom a dospelosťou“. Posudzovateľka podčiarkla tak tematicky, ako aj remeselnícky dobre spracované dielo. V mene vydavateľa publikácie Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci Vladimír Valentík, riaditeľ SVC, najprv odovzdal pozdravy Banátčanom z ďalekej Austrálie od ilustrátora Višňového lekváru Martina Kizúra, akademického maliara a kovačického rodáka. Zdôraznil, že sa náklad Kotvášovej kníh (väčšinu jej knižiek vydalo SVC) najrýchlejšie predá. Záverom prízvukoval, že v Priestoroch slobody (čo je motto tohtoročného Veľtrhu kníh v Belehrade) na stánku vojvodinských vydavateľov národnostných menšín nebude chýbať ani titul Višňový lekvár. Mária Kotvášová-Jonášová sa poďakovala všetkým, čo prispeli k realizácii jej siedmej knižky, od začiatkov po jej kovačický krst. Zvlášť ju príjemne prekvapili tí žiaci a kolegovia, ktorí si medzi prvými nielen kúpili, ale aj prečítali všetky poviedky, čo je „v časoch zaneprázdnenosti, časového zhonu a informačnej doby úctyhodné“ a„je to najlepšie, čo sa spisovateľovi môže stať“. Knihu krstili žiaci 8. 1 triedy a záverom kolektív ZŠ Mladých pokolení okrem kytíc kvetov autorke knihy a kolegyni – profesorke slovenského jazyka odovzdal plaketu. Ján Špringeľ 26. 10. 2013

43 /4566/

HLAS ĽuDu

K U LT Ú R A PREZENTÁCIA PUBLIKÁCIE K VZÁCNEMU JUBILEU

Prínos Kovačice do Matice eby Angličania mali takú Prezentácia publikácie o matičosemdesiatročnú inštitú- nom jubileu je spoločným dielom ciu, akou je naša Matica slo- MOMS v Kovačici a Báčskom Pevenská, tak by si ju držali nad vo- trovci, kovačických cirkevníkov a dou, nesprávali by sa k nej ma- ďalších kultúrnych dejateľov zo cošsky, ako sa my sami občas sídla banátskych Slovákov. Úvosprávame voči spomínanej usta- dom Pavel Sklenár, senior banátsky, novizni,“ vyslopozdravil prívil minulú sotomných na farbotu v Kovačici skom úrade cirSamuel Bolkevného zboru I, docký, zostavokde prebiehalo vateľ zborníka predstavovanie 80 rokov Matidiela. Zdôraznil, ce slovenskej v že národnosť a Juhoslávii / nábožnosť kráčaSrbsku. jú roky bok po Na prezentáboku a že sú rovcii knihy v rámnako silné aj maci osláv Kovatičné spojivá mečického októbdzi tunajšími a Zostavovateľ knihy profesor ra profesor a Samuel Boldocký Slovákmi z Liptomatičiar Bolva a Oravy, ktodocký prízvukoval, že mu na má- rých navštívil kovačický ženský jovom krste knižky niektorí spo- spevokol koncom septembra. Priluobčania Petrovčania zazlieva- hovorili sa aj dve súčasné predli, že až dve tretiny knihy venoval sedníčky, Mária Kováčová (v mene matičnej činnosti od obnovenia MOMS Kovačica) a Katarína Melev roku 1990. Slovakista a literár- gová-Melichová (v mene MOMS ny kritik to argumentoval jed- Petrovec a MSS). Každá zo svojho noducho: prvá Matica slovenská zorného uhla okrem iného zdôv Juhoslovanskom kráľovstve raznili pri zakladaní a obnovení Matrvala deväť rokov, tá druhá po 2. tice slovenskej v Juhoslávii aj výsvetovej vojne tri a táto súčasná znamnú rolu Kovačičanov Dr. Jána trvá dvadsaťtri rokov. Bulíka a Tomáša Hriešika Máška.

„K

Hostia a hostitelia na prezentácii knihy 80 rokov Matice slovenskej v Juhoslávii / Srbsku

O práci na zborníku hovorila aj Jarmila Pálenkášová. Novinárka z Petrovca akcentovala, že pri pátraní po dokumentoch o prvom matičnom období zistila priam očarujúci zápal ľudí, ktorí vtedy robili pre dobro celej slovenskej národnostnej menšiny v prvej Juhoslávii, zvlášť na zvýšení úrovne nášho školstva. Rastislav Labáth prečítal štyri state z knihy a slávnostný tón prezentácii dali aj po dve nábožné piesne ženského spevokolu cirkevného zboru Kovačica I a staršieho spevokolu CZ Kovačica I. Pred nimi matičnú hymnu Po nábreží a jednu nábožnú pieseň zaspieval aj takisto výborne nacvičený Mužský komorný zbor Skala. Na záver sa prihovoril aj Rastislav Surový, čestný predseda Matice slo-

venskej, kým jeho manželka Elena zarecitovala dve národne uvedomelé básne dolnozemských poetov. Pavel Baláž, podpredseda MSS pre Banát, postrehol dve chyby v prednesených údajoch z knihy a upozornil na ne. Na prezentácii knihy sa zo vzácnych hostiteľov a hostí zúčastnili Ján Puškár, predseda Zhromaždenia Obce Kovačica, Martin Bajza, farár zboru Kovačica II s cirkevným vedením, Dušan Kereš, predseda MOMS Padina a všetci bývalí predsedovia MOMS Kovačica (Jozef Benka, Martin Toman, Ján Špringeľ, Pavel Jonáš, Katarína Stanová, Pavel Baláž a Zuzana Lenhartová). J. Šp.

V ARADÁČI

Večierok venovaný akademikovi Dr. Jánovi Kmeťovi V

miestnostiach Harmónie v Aradáči službe Zlatka Hrubíková. J. Števková v nedeľu 20. októbra Miestny odprečítala primeranú poviedku, príležibor Matice slovenskej zorganizoval litostné básne zarecitovali výborné reterárny večierok venovaný akademicitátorky Martina Bartošová a Jana kovi Dr. Jánovi Kmeťovi (18. 10. 1927 Viergová, hudbou večierok spestrili – 16. 10. 2003), aradáčskemu rodákovi, nádejné huslistky Martina Vihnalová a a to k 10. výročiu jeho smrti. Filipa Janovská. Pán farár Vladimír LoNa večierku sa zúčastnil veľký počet vás ml. mal na starosti premietanie viAradáčanov, ktorí si ochotne spomedeomateriálov s prejavmi nebohého nuli na svojho nebohého spoluobčaakademika. Nakrúcanie Aradáčskej na, ktorý rád chodieval do rodnej svadby spred 30 rokov a Kmeťov príosady, aj keď žil a pôsobil v Petrovci, hovor v ňom prítomným pripomenuKulpíne a v Novom Sade. Podľa zála Erka Tótová. Po večierku si prítomní znamov do Aradáča chodieval bicykmohli pozrieť malú výstavu kníh a lom. Takto bol v rodisku údajne 17-krát, učebníc, ktorých autorom je Dr. Ján a to na návšteve svojich starých rodi- Záber z programu, keď si na nebohého spoluobčana spome- Kmeť. Na koktaile sa dohovorili o ďalčov. Tu sa zoznámil aj s Annou Cesna- nula učiteľka Zlatka Hrubíková šom podobnom kultúrnom podujatí a kovou, ktorá sa mu stala manželkou. zároveň uzavreli, že by takýchto proVečierok venovaný Dr. J. Kmeťovi pripravila a Števková a na tohto skvelého odborníka a zá- gramov v Aradáči mohlo byť aj viac. moderovala učiteľka slovenčiny Jaroslava roveň aj švagra si spomenula i učiteľka vo výJán Zvara 26. 10. 2013

43 /4566/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A VÝSTAVA O KONŠTANTÍNOVI A METODOVI V NÁRODNEJ KNIŽNICI SRBSKA

Roky zlomu O

d 18. októbra do 8. novembra prvé poschodie Národnej knižnice Srbska v Belehrade krášli zaujímavá panelová výstava menom Konštantín a Metod alebo Bratia, ktorí menili svet. Ten skutočne dávny svet existujúci pred 1 150 rokmi, keď v období Veľkej Moravy došlo k veľkému zlomu roku 863. Keď na pozvanie kniežaťa Rastislava prišla byzantská misia na čele so solúnskymi bratmi Konštantínom a Metodom. Zaviedli bohoslužby v jazyku Slovanov a zostavili písmo, aby aj Veľká Morava vstúpila medzi gramotné spoločenstvá. Ukážkou ich úsilia je rozsiahle literárne dielo. Veľkým úspechom Byzantíncov bol pobyt v Ríme – hoci tam Konštantín pod rehoľným menom Cyril zomrel v roku 869 – ako aj zriadenie arcibiskupstva pod Metodovým vedením v roku 870. Vzhľadom na to, že činnosť byzantskej misie trvala len približne dve desaťročia, svoje plány bratia nemohli úplne realizovať.

Našťastie, v ich diele pokračovali žiaci vo viacerých krajinách južných Slovanov. Toto obdobie sa omnoho neskoršie, od 17. storočia, stalo jedným z hlavných pilierov národného obrodenia Slovákov. Kult svätých Konštantína-Cyrila a Metoda mal, a aj dnes má významné Časť panelovej výstavy miesto v povedomí národa. Dnešné októbrové a novem- hujúce sa na byzantskú misiu, takbrové putovanie, sondu do ukážok tiež Proglas, čiže prvá známa báseň ďalekej minulosti, umožnili viace- v staroslovienčine. Ide o predspev rí organizátori: Veľvyslanectvo SR v k staroslovienskemu prekladu Belehrade, Slovenské národné mú- evanjelia, ktorý s veľkou pravdezeum so svojím Historickým a Ar- podobnosťou zložil Konštantín, cheologickým múzeom, Archeo- ktorého odpis sa nachádza v logický ústav SAV, taktiež naša Ná- srbskom rukopise zo 14. storočia a rodná knižnica Srbska ako hosti- je zachovaný v kláštore Chilandar teľská inštitúcia v rámci intenzív- na Svätej hore Athos v Grécku. Na vernisáži v piatkovom prejanych aktivít na zveľadení medzinárodnej spolupráce a kultúrnej vý- ve veľvyslanec Slovenskej repumeny s inými krajinami. Na oso- bliky v Srbsku Dr. Ján Varšo vyhlábitne dizajnovaných plagátoch sú sil – podľa spravodajcu agentúry znázornené historické dejiská, via- Tanjug – že Cyril a Metod definoceré podklady a predmety vzťa- vali životy určitej skupiny ľudí,

RECENZIA

Zimomriavky z Afriky (Marek Vadas: Čierne na čiernom. Levice: Koloman Kertész Bagala, 2013) voj prozaický talent dokázal Marek Vadas už vo svojom surrealisticko-postmodernom debute Malý román (1994); upútal aj zbierkou poviedok Prečo sa smrtka smeje (2003) parodujúcou rôzne formy poklesnutého „umenia“. Jednoznačne neprehliadnuteľným sa však Vadas stal po vydaní „africkej“ knihy Liečiteľ (2006), v ktorej sa tematicky (a autorsky) našiel a zaslúžene za ňu získal prestížnu cenu Anasoft litera. Vadas nepatrí k autorom, ktorí publikujú rýchlo a ľahko, a tak i jeho najnovšia zbierka próz Čierne na čiernom vyšla sedem rokov po Liečiteľovi. Oba texty spája, spolu s autorovými Rozprávkami z čiernej Afriky (2005), to isté prostredie; nachádzame v nich rovnaké reálie a rekvizity (políčka s maniokom, kalabasa s palmovým vínom, papáje, varené plantény, vrkoč kasavy a iné). Vadasove postavy sa znovu stretávajú s duchmi, radia s mŕtvym otcom, dedom či pradedom, deti vedia často viac ako dospelí, ženy nosia ťažké koše na hlavách, ľudia rozumejú zvieratám, vo sne vidia budúcnosť a šamani opäť raz rozhodujú o nejednom živote. Africké prostredie si priam vyžaduje tie isté motívy, ale i postupy: realita sa strieda s irealitou bez toho, aby

sme vedeli určiť hranice jedného a druhého sveta; takisto nie je často možné zistiť, čo sa v tej-ktorej poviedke vlastne stalo. Vadas zostáva majstrom prekvapujúcich point, jeho príbehy sa opätovne neočakávane zvrtnú, niekedy však pôsobí prechádzanie zo skutočnosti do ríše mŕtvych trochu stereotypne. V niektorých prózach, naopak, sa toho nielenže veľa neudeje, ale aj ich záver je predvídateľný: napríklad v poviedke Na ostrove sa premiestni celý ostrov a jeho obyvateľom nezostane nič iné, ako založiť ohne a modliť sa. Vadas však vo svojej najnovšej knihe Čierne na čiernom africkú tému inovuje, azda až príliš šokujúcim spôsobom. Hoci Vadas tematizoval africkú biedu už v Liečiteľovi, prevládal v ňom práve archetypálny rozmer. V niektorých prózach zo zbierky Čierne na čiernom sa do popredia dostáva neľahký život ľudí z periférie, magické prvky ustupujú každodennosti. Poviedky čoraz častejšie vypovedajú nielen o rituáloch, ale tiež o

identifikovali jedno písmo a náboženstvo prekladaním kníh z gréčtiny do slovančiny, čo nie je len identifikovaním Slovanov prostredníctvom písma, ale aj ich uvedením do Európy, čím ich urobili rozpoznateľnými medzi inými národmi. Alebo slovami štátneho tajomníka v Ministerstve kultúry a informovania Dejana Ristića: ide o historickú udalosť, ktorá istým spôsobom otvorila dvere civilizovaného sveta slovanským národom. A na význam toho sa, našťastie, dodnes nezabúda. O. F.

krutosti, exotickú cudzinu stvárňuje autor naturalistickejšie ako v predošlej knihe. Napríklad v poviedke Muž zo sna žena vypichuje oči svojim potenciálnym mužom; v inom texte o nechcenom dieťati s príznačným názvom Narodil som sa prvého augusta sa štrnásťročná matka pokúša drastickými prostriedkami zbaviť svojho ešte nenarodeného syna a podobne. Vadas teda znovu napísal africkú knihu. Opäť preukázal svoj talent, opäť zaujal čitateľa. V porovnaní s Liečiteľom sa mi najnovšia Vadasova kniha vidí menej vyvážená, pričom práve bezsujetové prózy typu Večera so starým otcom sú menej vydarené ako kompozične prepracovanejšie dlhšie texty, pretože zachytávajú len isté pocity, preludy či atmosféru. Naopak, vynikajúce sú poviedky Prvý obchod, Vyzeral ako človek, Jedna mama za druhou, z ktorých nám po chrbte naskakujú zimomriavky a na ktoré nikdy nechceme zabudnúť. A možno je to inak: práve v kontexte „slabších“ próz si uvedomujeme cenu tých najlepších. Marta Součková 26. 10. 2013

43 /4566/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A sovateľa, veľvyslanca Milana Richtera. Zdenka ValentováBelićová preloo povedať o slove, aby sa človek ne- o kultúrnych, tvorivých a prekladateľ- dielo prinieslo, tak žila dve jeho nám ako zostavovaopakoval, čo povedať o knihe, aby ských kontextoch širších. hry, ktoré vyšli A keďže si na našom vojvodinskom teľkám, ako aj sato nevyznelo ako fráza? A mlčať nepod názvom možno. Prvá osobnosť Výboru MKV stánku azda väčšina okoloidúcich mu- motnej ustanovizni… Kafka i Kafka, – Željko Ožegović chápe knihu ako ná- sela všimnúť ukážkové vydanie Slováci – vyzdvihuje riaditeľpodčiarkuje riastroj na dobýjanie slobody. Pre Ljubivoja v Srbsku z aspektu kultúry, jasné je, ka Sklabinská. A zdôditeľ Valentík. Ršumovića, ktorý v nedeľu podvečer prečo viaceré slová autoriek a zosta- razňuje, že sa z asZa ďalší klad otvoril naše najväčšie – 490 priamych vovateliek Miliny Sklabinskej a Katarí- pektu obsahu druhé označuje skuúčastníkov, z čoho 48 zahraničných – ny Mosnákovej museli patriť práve vydanie líši od prvého točnosť, že po a najvýznamnejšie podujatie tohto jemu. Výzva priam uliata i na novi- tým, že sú v ňom dômnohých rokladne zmapované o druhu, kniha je epochálnym vynále- nársku zvedavosť. koch došlo k pridve prostredia viac: zom, ktorý je i spotrebným tovarom, aj blíženiu a preSriemska Mitrovica a Ileana Ursuová-Nenadićová príručným náradím, aj kamarátom osa- DoKUMeNt DoBy kladom niekto– Odkedy kniha bola publikovaná, Savino Selo. Aj to, že pri vydaniach SVC melých, aj poradcom, aj učebnicou žirých segmenvota… Tohtoročná uchádzačka o No- skutočne žije jedným zaujímavým ži- sa na základe návrhov tov tvorby vojbelovu cenu za literatúru Olga vodinských národností. Tokarczuk, ktorá sa nám pri– Podarilo sa nám to dlhoročné hovorila v mene hosťujúcej mlčanie narušiť. Do edície Mosty krajiny Poľska, čítanie považuje sme zaradili knihu, výber z poézie za jediný mravný spôsob korumunskej vojvodinskej spisovamunikácie. teľky Ileany Ursuovej-Nenadićovej, Státisíce kníh, desiatky tisíc s ktorou roky úspešne spolupranávštevníkov, stovky progracujeme, najmä na veľtrhoch. Vymov, tribún, dielní, stretnutí, šlo nám to vďaka našim kamarápekných pocitov… – knižný tom z Rumunska, z Nadlaku, preoktóber je vždy sviatkom. Tredovšetkým ďakujúc pani profeba ho ozaj zažiť: ako miesto sorke Dagmar Márii Anoca, ktorú mladosti, stretov nových mysme poprosili o výber a preklad. šlienok, revolt a avantgardTakže na svete je ďalšia veľmi Prvá osobnosť Milan Richter ných výbojov, dejisko slobody Riaditeľka ÚKVS Milina pekná kniha v slovenčine. NajSVC Vladimír Valentík a imaginácie, ktoré rázne vra- Sklabinská bližšie, po veľtrhu v Belehrade ví nie akýmkoľvek hraniciam a obme- votom. Dala nám vlastne takú mož- samotných čitateľov a verejnosti niek- túto knihu v slovenskom variante nosť, aby sme znovu navštívili mnohé toré aspekty alebo segmenty obsahu predstavíme aj v Rumunsku. Poviem to dzeniam. Kde sme v skutočnosti v tom všet- naše prostredia: je ich vyše dvadsať, v doplnili, prípadne zlepšili. Napríklad o takto: knihy sú na to, aby sa čítali, ale kom my, naše vydania, kam siahajú tie ktorých sme ju predstavili. Treba spo- tom, čo sa v uplynulom období me- knihy sú i na to, aby rôznymi spôsobdosahy? Viaceré odpovede sa dali vy- menúť aj to, že sme knihu prezentovali dzičasom udialo, ako je vybudovanie mi zbližovali ľudí. Veľmi je zaujímavá i tušiť aj podľa rozmanitých a úhľadne aj v komunitách Slovákov v Austrálii, aj Slovenského domu v Dobanovciach či vzácna kniha pre deti, ale i pre doupravených výkladných vitrín stánku v Kanade, nedávno aj v nemeckom Go- otvorenie Komunitného centra v Ľube. spelých, obsahujúca verše Duška Tri– Knižka je doplnená novými ob- funovića, venované výtvarnému umevlády APV pomenovanom Vojvodina maringene. Keď ide o samotné Slo– viac než kniha, kde sú i viaceré vyda- vensko, tam sme sa predstavili, okrem sahmi, ktoré ju, myslím si, skvalitnili. Slo- niu a hudbe, ktoré do slovenčiny prenia NVU Hlas ľudu, ale aj inak a inde. Na- Bratislavy s prvým, nie tak dávno s vy- vom, je dokumentom jednej doby…, básnil Paľo Bohuš. Toto dielo ilustroval – podčiarkuje Milina Sklabinská. náš akademický maliar a grafik Pavel Čáni. Samozrejme, pokračujeme aj v RoK V zNaMeNí PReKlaDoV pionierskej práci vydávania diela Jozefa Za základnú príznačnosť čin- Podhradského Tragédia Tatry, ktorého nosti Slovenského vydavateľského ďalší zväzok vychádza v týchto centra (SVC) od vlani podnes jeho dňoch… Slovom, sú tu mnohé tituly riaditeľ Vladimír Valentík považu- v rôznych oblastiach, no napriek tomu je najmä najväčší počet nových ti- by som predsa ten prekladový segtulov, ktoré vyšli medzi dvoma ment zdôraznil, lebo je nadštandardveľtrhmi. ný a nie je každoročný, – konštatuje Vla– Je to skutočne bohatý vyda- dimír Valentík. vateľský rok, ktorý, ako aj všetky A v duchu svojho názoru, že sú kniuplynulé, má svoje príznačnosti. hy tu i na to, aby nás zbližovali, oznaTento je v znamení prekladov. muje, že sa už 1. novembra má konať Niektoré z vydaní Hlasu ľudu na vojvodinskom stánku v Belehrade Dávno ich nebolo toľko, koľko ich prezentácia drám Jána Hrubíka v Arapríklad v stredu popoludní dvojná- daním druhým aj v Banskej Bystrici a v súčasnosti je. V rámci edície Bratislava, dáči, a že je 2. november vyhradený pre sobne patriacom našej kultúre, litera- v Martine. Streli sme sa pri týchto prí- v ktorej sa vydávajú knihy sloven- Jánošík a knihu Martina Listmajera o tatúre, tvorbe. Najprv vtedy, keď riaditeľka ležitostiach s mnohými ľuďmi, pred- ských autorov zo Slovenska preložené mojších ľudových zvykoch. Potom Ústavu pre kultúru vojvodinských Slo- stavujúc im to, čo teraz aktuálne robí- do srbčiny a zatiaľ tam vychádzali púť našich vydaní pokračuje v polovivákov Mgr. art. Milina Sklabinská pre- me a čo by bolo treba urobiť. Proste hlavne veľmi kvalitné výbery z poézie: ci novembra smerom do Bratislavy, na zentovala viaceré súradnice jeho roz- rozvíjame kontakty aj s vedeckými napr. Ondruša, Heviera, Štrbku, prvý- Bibliotéku… Veď čo iné – knihe patrí vetvenej a úspešnej činnosti, druhýkrát ustanovizňami, aj s jednotlivcami, aj so krát máme knihu próz. Je to nová kni- svet. A bez nej pokoja v duši nikdy nevtedy, keď v ten stredajší podvečer ria- spolkami, aj s inštitúciami, ktoré v tom ha Etely Farkašovej v preklade Sa- bolo, ani niet. diteľ SVC Vladimír Valentík a iní účast- vidia spôsob, ako tie naše vzájomné muela Boldockého, ako aj kniha dvoch níci hovorili aj o literatúre našej, ale aj styky prehlbovať. To je to, čo samotné drám o Franzovi Kafkovi básnika, spiOto Filip

58. MEDZINÁRODNÝ KNIŽNÝ VEĽTRH (MKV) V BELEHRADE: 20. – 27. 10. 2013

Šírenie priestorov slobody

26. 10. 2013

43 /4566/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A MINI-TINI FEST 2013 V STAREJ PAZOVE

Staropazovčanky opäť víťazky T

ohtoročný festival detskej piesne Mini-tini fest, ktorý sa 19. októbra uskutočnil aj v Starej Pazove, dokázal, že deti, ktoré chodia do základných škôl, vedia aj pekne spievať, aj estrádnym tancom prilákať milovníkov peknej hudby. Keďže sa tento festival usporadúva už 12-krát, a to vďaka riaditeľovi festivalu Jovanovi Adamovovi, skladateľovi popovej hudby, Minjovi Subotovi, spevákovi detských piesní, a Stredisku pre kultúru Obce Stará Pazova, tohtoročný festival bol skutočne kvalitný. Vystúpili deti v dvoch kategóriách, mini – pre žiakov od 1. po 5. ročník, a tini – pre žiakov od 6. po 8. ročník. Každá škola bola predstavená jedným spevákom alebo duetom. Počas interpretácií 25 piesní vystúpilo, podľa slov moderátora M. Subotu, okolo 350 detí, lebo každá

Víťazka Mini-tini festu 2013 Mária Bzovská so spolužiakmi počas vystúpenia pieseň bola doplnená sprievodným spevom a tancom. Pretože Mini-tini fest má súťažný ráz, mal aj odbornú porotu, a to v zložení: skladateľ Jovan Adamov a pazovské profesorky hudobnej kultúry: Olinka Tata-

lovićová a Anna Đurđevićová. Podľa ich zhodnotenia prednes detských piesní bol mimoriadne kvalitný, a preto sa rozhodli okrem dvoch špeciálnych cien udeliť viac tretích, druhých a prvých cien. V minikategórii prvú

ZO ZÁKLADNEJ ŠKOLY V PIVNICI (2.)

Projekty a moderné vybavenie V

školskom roku 2012/2013 v pivnickej základnej škole majú 262 žiakov zaradených do 17 tried. Výučba sa koná po slovensky a po srbsky. Slovenských tried je 10 a ostatné sú srbské. V rámci školy majú aj dve skupiny prípravného predškolského programu, keďže v Pivnici nie je predškolská ustanovizeň. Spolu je tu 37 škôlkarov. Záujem o pobyt detí vo veku od 3 do 5 rokov je tiež veľký, a tak aj tu majú 30 detí, čo prevyšuje kapacity v školskej budove. Preto prípravné predškolské skupiny pracujú v dvoch zmenách. Kádrové zastúpenie je stopercentne odborne kryté aj pre výučbu v slovenčine, aj v srbčine. – Zdôraznila by som, že na začiatku školského roku vyvrcholil veľký medzinárodný projekt, ktorý sa realizuje v celej Európe. Je to Noc výskumníkov a naša škola je jedna z troch základných škôl v Srbsku, v ktorých sa tento projekt realizuje, – povedala riaditeľka školy Tatiana Naďová. – Do projektu sme sa dostali vďaka našej žiačke Tatiane Valentíkovej, ktorá na výtvarnom súbehu obsadila prvé miesto. Deti potom v záverečnej časti projektu účinkovali v realizácii vedeckých experimentov v Belehrade a bol to pre nich výnimočný zážitok. Na začiatku školského roku sme sa zapojili aj do ďalšieho medzinárodného projektu – FARE action weeks 2013 a ide o popularizáciu športu s dôrazom na futbal. Podstatné je, že okrem žiakov sme do projektu zapojili i rodičov a špor-

tovcov z našej osady. Zápasy medzi skupinami našich žiakov, rodičov a športovcov sme realizovali od 15. do 19. októbra. Prostriedky na tieto účely sme dostali priamo z Londýna. K výsledkom chvályhodnej spolupráce školy s rodičmi žiakov patrí aj vybavenie kabinetu hudobnej kultúry. Vďaka hmotnej podpore rodičov sa im podarilo vybaviť kabinet hudobnými nástrojmi, takže každý žiak má svoj nástroj v škole. Vďaka podpore zo SlovakAidu zabezpečili sme aj nové počítače, tlačiarničky a interaktívnu tabuľu, čo iste prispeje k tomu, aby vyučovanie v škole bolo lákavejšie a pútavejšie pre žiakov. Už niekoľko rokov v pivnickej škole majú elektronickú triednu knihu, ktorá teraz už má aj ďalšie možnosti. – Okrem toho, že učitelia sem vnášajú známky a postrehy o správaní žiaka, ako sú napr. vymeškané hodiny a podobne, táto triedna kniha má aj ďalšie funkcie. Z elektronického denníka môžeme dostať všetky potrebné štatistiky, čo pomáha v práci aj mne ako riaditeľke, aj pedagogickej službe školy. Teda nie je to len stredná známka v tomto školskom roku, ale aj napr. porovnávanie tejto generácie žiakov s predošlými generáciami. Aj keď ide o učiteľov z toho istého predmetu, možno porovnať výsledky ich práce so žiakmi. Tieto technické vymoženosti nám pomáhajú v každodennej práci a v súvahe jej výsledkov. K. Gažová

cenu získala Staropazovčanka Marija Radivojevićová (predstaviteľka ZŠ B. P. Pinkiho). Silnejšia konkurencia bola v tinikategórii, kde sa odborná porota rozhodla aj prvú cenu udeliť dvom speváčkam. Tak sa víťazkami tohto festivalu stali Emília Despotová zo Starej Pazovy (ZŠ B. P. Pinkiho) a Mária Bzovská zo Starej Pazovy (ZŠ hrdinu J. Čmelíka). Víťazi, ako bolo zahlásené, vystúpia aj na záverečnom festivale Mini-tini festu 2013 v Belehrade. Slovenská ZŠ hrdinu J. Čmelíka bola zastúpená aj v nižšej kategórii, kde vystúpili Ela Balážová a Maja Gedeľovská, kým Milica Šípková predstavovala pazovskú ZŠ Simeona Aranického. Publiku sa predstavili aj víťazky minuloročného festivalu Mia a Ema Verešové, žiačky ZŠ hrdinu J. Čmelíka, kým deti staropazovskej školy cudzích jazykov predniesli zmes piesní v anglickom jazyku. K. Verešová

Výzva pre záujemcov o hru na fujare lovenské kultúrne centrum Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu vyzýva fujaristov a iných hudobníkov zo Srbska, ktorí majú záujem absolvovať základy interpretácie na slovenskom tradičnom nástroji – fujare, aby sa prihlásili na prvý fujarový seminár vojvodinských Slovákov pod názvom Fujara naša slovenská. Seminár sa uskutoční v dňoch 15. – 17. novembra 2013 v miestnostiach SKC P. J. Šafárika (Vuka Karadžića 2 a, Nový Sad) a bude ho viesť Milan Koristek, fujarista zo Slovenskej republiky a držiteľ ocenení Instrumentum Excellens a Zlatá Fujara za výrobu fujár. Teoretické a praktické prednášky prinesú poznatky o výrobe píšťal, o fujarových ľudových piesňach a spôsobe ich interpretácie, ako aj všeobecné kulturologické informácie o tomto najtypickejšom slovenskom hudobnom nástroji, ktorý bol v novembri 2005 v Paríži zapísaný organizáciou UNESCO do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva. Prihlášky treba posielať najneskôr do 8. novembra 2013 na adresu: SKC P. J. Šafárika Vuka Karadžića 2 a 21 000 Nový Sad alebo e-mailom na adresu safarikns@gmail.com

26. 10. 2013

43 /4566/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A VýSTAVA V GALéRII ZUZKy MeDVeĎOVeJ

Po dvadsiatich rokoch znova v GZM H

ložiansky maliar Ján Chlpka (1965) pred dvadsiatimi rokmi realizoval svoju prvú samostatnú výstavu obrazov, a to práve v petrovskej Galérii Zuzky Medveďovej. V rámci Prvej cesty k imaginácii sa predstavil ako nádejný autor, ktorého lákali rozličné umelecké smery

Záber z vernisáže

a techniky. Zdá sa, že táto výstava z roku 1993 bola podnetom obnovenia výtvarného života v Hložanoch a kolektívnych prezentácií miestnych výtvarníkov v rámci Hložianskej palety. Dvadsať rokov Chlpka poctivo pracoval, ale nie až tak často samostatne aj vystavoval. To,

s čím sa autor predstavil na svojej retrospektívnej výstave a zároveň i druhej samostatnej v Galérii Zuzky Medveďovej v Petrovci, napovedá, že maliar Ján Chlpka patrí medzi najlepších a najoriginálnejších súčasných slovenských vojvodinských insitných maliarov. V nedeľu 20. októbra v rámci príhovoru na vernisáži kurátor výstavy Vladimír Valentík jeho výtvarné prvky a jemnú grotesknosť prirovnal k doyenovi našej insity Martinovi Jonášovi. Maliar Chlpka postupom času vyvíjal insitný umelecký prejav a dopracoval sa k vlastnému autentickému a rozpoznateľnému umeleckému rukopisu. Azda preto, že sa profesionálne rozhodol život venovať zverolekárstvu, na jeho obrazoch sú okrem ľudí v prvom pláne i zvieratá v dedinskom okrúžení. Inak Chlpkove obrazy cha-

Výstava v netradičnom priestore V

kysáčskej kaviarničke Caffe Leroy v piatok 18. októbra otvorili výstavu kresieb kysáčskeho zaťa Nenada Leskovca, grafika – dizajnéra. V netradičnom priestore a intímnej atmosfére o výstave sa zmienil a potom ju i otvoril Boško Ševo, profesor Utilitárnej grafiky na Akadémii umenia v Novom Sade. N. Leskovac aj touto výstavou špecifickým spôsobom prezentoval ženský akt, pričom si volil najzaujímavejšie sekvencie. Na kresbách s rozpoznateľnou tematikou pre tohto grafika vidno nestarnúce moZ vernisáže v kysáčskej kaviarničke (autor Nenad Leskodely rovnakých rokov, na ra- vac stojí v strede) dosť konzumentov aj tejto výstavy. Zostal verný ceruzke, využíval svetlo a Umeleckej školy Bogdana Šuputa v Novom tieň, nuž sa jeho výkresy stali skulptúrami na Sade získal diplom na Akadémii umenia v Norovnej ploche. Ako povedal profesor Ševo, pri vom Sade, v odbore grafiky v triede Halila Tiksvojich kresbách Leskovac vychádzal z reali- veša. Dostal viacero odmien a je členom ty, ktorú svojou obrazotvornosťou imagi- UPIDIV a Výtvarného kruhu umelcov na Penárne dopĺňal. Výstavou v kysáčskej kaviar- trovaradínskej pevnosti. Pracuje ako dizajnér ničke N. Leskovac časť svojej intimity rozde- v ŠPS Vojvodina a zaoberá sa dizajnom a gralil s prítomnými a po vernisáži na dobrú ná- fikou. ladu hrali Dejana, Braňo a Milan. Spomeňme, E. Š. že Nenad Leskovac po skončení strednej

26. 10. 2013

43 /4566/

HLAS ĽUDU

rakterizuje výrazná paleta farieb, emocionálne zvýraznená nekonvenčným zafarbením krajiniek a postáv. Nedeľnú vernisáž obrazov Maliar Ján Chlpka okrem domácich návštevníkov počtom navrstvili aj Hložančania. Práve tamojší ochotníci piesňou a veršami spestrili i čin otvorenia výstavy. Dobrý štimung speváčkam Kataríne Dobríkovej a Jane Uramovej na harmonike dával Rastislav Struhár a umeleckým prednesom sa predstavili aj Jasna Čipkárová a Danica Kráľová. Okrem kurátora výstavy o svojej percepcii vystavených obrazov hovoril aj riaditeľ Múzea vojvodinských Slovákov Pavel Čáni. Na večierku, ktorý moderovala Miroslava Blažićová, za možnosť vystavovať v petrovskej galérii sa záverom zavďačil aj samotný autor. Česť otvoriť túto výstavu sa dostala hložianskemu richtárovi Jánovi Bohušovi. Obrazy Jána Chlpku si záujemcovia môžu pozrieť do 17. novembra. J. Čiep

Chýrnik DOBANOVCE. Členovia BAG divadla KUS Sládkovič z Boľoviec vystúpili v Dobanovciach vo štvrtok 17. októbra. Oduševnenému obecenstvu v Slovenskom dome sa predstavili inscenáciou F. Vebera Večera budala (Večera bláznov) v réžii Boru Nenića. V predstavení hrali i Janko Maglovský, Ďuro Benka, Milan Milošević, Bojan Vukenović a ďalší. Ž. Čapeľa ŠÍD. V sobotu 19. októbra v Slovenskom národnom dome v Šíde bolo zasadnutie Festivalového výboru festivalu Rozospievaný Sriem. V poradí 14. ročník tohto podujatia bude 23. novembra v Šíde – na záver tohtoročných osláv 100. výročia činnosti SKUS Jednota. Členovia výboru pri tejto príležitosti sčasti korigovali pravidlá festivalu, aby budúcim organizátorom umožnili usporiadať ho v najvhodnejšom termíne. Má to byť však v období od októbra do konca roku. St. S. BÁČSKY PETROVEC. Časopis ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci Okienko získal 1. cenu v celoslovenskej súťaži triednych a školských časopisov PRO SLAVIS 2013 na Slovensku. Je to uznanie členom redakcie, všetkým prispievateľom, ale aj vedúcej novinárskeho krúžku a profesorke slovenčiny Márii Andrášikovej a celej petrovskej škole. A. F.

K U LT Ú R A

OZNAMY

PORADA O KULTÚRNYCH POLITIKÁCH

Nová Agenda 21 pre kultúru oradu o kultúrnych politikách Nová agenda 21 pre kultúru zorganizoval Ústav pre kultúru Vojvodiny v stredu 16. októbra v Zhromaždení AP Vojvodiny v Novom Sade. Spomeňme, že tento dokument schválilo asi 500 miest a lokálnych samospráv v celom svete a medzi inými to urobili Nový Sad, Zreňanin, Vršac, Subotica, Pančevo a Niš. Ide o najvýznamnejší dokument, ktorý prispieva k tomu, aby sa kul-

túra stala rozvojovým činiteľom. V Novom Sade v stredu o ňom hovoril Jordi Pascual, predseda Výboru pre kultúru zjednotených miest a lokálnych samospráv, koordinátor procesu Agenda 21 pre kultúru, poradca pre kultúru Mestskej rady Barcelony, člen posudzovacej komisie pre voľbu Európskeho hlavného mesta kultúry v rokoch 2010, 2011, 2013 a 2016, a zakladateľ Európskeho laboratória pre kultúrnu spoluprácu.

Hovoril najviac o nových plánoch v stratégii pre kultúru na globálnej úrovni v období po rokoch 2014/2015. Porada splnila cieľ, lebo sa prítomní predstavitelia miest a lokálnych samospráv, riaditelia inštitúcií, manažéri a teoretici v kultúre a umelci zoznámili s cieľmi a procesom Agendy

21 pre kultúru. V diskusii po prednáške ich najviac zaujímalo, čo môže zavážiť pri voľbe mesta za Európske hlavné mesto kultúry, keďže sa Nový Sad a, ako bolo počuť, aj Subotica mienia kandidovať. Predstavitelia niektorých miest sa posťažovali, že napriek schválenej Agende 21 pre kultúru sa v ich prostredí nič nepodniká. Moderátormi a redaktormi boli Biljana Mickov a Dragan Ilić. E. Š.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47-20-840 a

„Zimský“; „obyčný“ N

021/47-20-844

ie náhodou sme dali dokopy tieto hore uvedené slová. Majú totiž niečo spoločné – nesprávny preklad, ktorý vznikol pridaním slovenskej dlhej samohlásky srbským slovám.

Nie „zimský“ – ale zimný Neslovenské slovo „zimský“ nastalo pridaním dlhej samohlásky na konci srbského slova zimski. V slovenčine neexistuje toto slovo. Len slovo veľmi podobné a spisovné – zimný. Označujeme ním vyskytujúci sa, existujúci v zime; používaný v zime, vhodný na zimu; zimné obdobie, zimný deň, večer, mesiac, zimné mrazy, zimná príroda; zimné oblečenie, zimná obuv, zimný kabát; zimná rekreácia, zimný šport; zimné ovocie, jablká; zimné zásoby – na zimu; zimná srsť, ktorá po vypĺznutí rastie zvieratám na zimu; zimná záhrada – miestnosť pre kvety, ktorá sa v zime vykuruje; zimný štadión – pre športy na ľade; zimný prístav – v ktorom cez zimu kotvia lode; zimný čas: príznačný pre obdobie zimy alebo v niektorých krajinách zmenené počítanie času v zimnom období oproti letnému; škol. zimné prázdniny, zimný semester. Ako vidno, je nadostač dôvodov slovo „zimský“ vystriedať slovom zimný.

Nie „obyčný“ – ale obyčajný Nie zriedkavo, bežne, často, pravidelne sa vyskytujúci alebo používaný, nemajúci zvláštnosti, jednoduchý, bežný, zvyčajný, obvyklý, normálny, nepríznakový v slovenčine je obyčajný – nie „obyčný“, ako je v nárečovej podobe nášho jazyka zaužívané. Táto skomolenina vznikla tiež pridaním dlhého ypsilonu ku srbskému slovu. V slovenčine je to takto: píšeme obyčajným písmom; máme obyčajné pero; obyčajný zjav, úkaz; obyčajný domáci poriadok – bežný, zaužívaný; obyčajný výsev; veverica obyčajná; lieska obyčajná; obyčajný zlomok atď. Aj nesprávnu príslovku „obyčne“ vystriedajme zakaždým slovenskou obyčajne. ah

inzercia@hl.rs Výzva čitateľom V súvahe ročníkov Hlasu ľudu a Vzletu sme zistili, že nám chybujú alebo sú v opotrebovanom stave staré ročníky. Preto vyzývame čitateľov, ktorí majú zachované noviny Hlas ľudu predovšetkým z rokov 1944 až 1960 alebo časopis Vzlet z rokov 1973 až 1975, aby sa nám ozvali. Ustanovizeň Hlas ľudu má záujem uvedené ročníky odkúpiť. Ozvať sa možno na tel. čísla 021/47-20-840, 062/762-940, na e-mail: nvuhlasludu@hl.rs, alebo písomne na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad. S úctou Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS55, NSU55 Begeč, v Ulici Ivanjdanska 79 v Begeči, na katastrálnej parcele č. 1382, k. o. Begeč, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

26. 10. 2013

43 /4566/

HLAS ĽUDU

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Petrovaradín 4 Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Petrovaradín 4, na katastrálnej parcele číslo 3580/2, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 21. októbra 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-704/13, že odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Petrovaradín 4, schvaľuje ROZHODNuTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie Petrovaradín 4, na katastrálnej parcele číslo 3580/2, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že zabezpečí periodické výskumy prameňa neionizujúceho žiarenia na lokalite základnej stanice mobilnej telefónie Petrovaradín 4, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Petrovaradín 4, na katastrálnej parcele číslo 3580/2, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Projekt je realizovaný a postavená je anténová sústava, ktorá pozostáva z troch X-polarizovaných panelových antén typu Kathrein K739636 pre sústavu GSM 900 a troch Xpolarizovaných multi-band antén typu Kathrein K742213 pre sústavu UMTS. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 2 + 2 + 3 a pre systém UMTS je 2 + 2 + 2. Antény sú usmernené s azimutmi 120 ° (prvý úsek), 230 ° (druhý úsek) a 345 ° (tretí úsek). V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Petrovaradín. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Lokalita a účel projektu sú v súlade s Informáciou o lokalite, číslo V-353-1090/12, z 25. februára 2013, ktorú vydala Mestská správa pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie Petrovaradín 4, číslo správy 0907/13170 MK, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie Petrovaradín 4 je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7.5 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

26. 10. 2013

43 /4566/

HLAS ĽUDU

Oznamujte v

SMuTNÁ SPOMIENKA Dňa 28. októbra 2013 uplynie rok, čo nás navždy opustil milovaný manžel a otec

Hlase ľudu 021/47-20-840

juRAj SuCHÁNEK

24. 11. 1968 – 28. 10. 2012 – 2013 z Kovačice

021/47-20-844 inzercia@hl.rs DROBNÉ OZNAMY BERIEM do prenájmu (árendy) pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí; tel.: 063/716-73-82. KuPujEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782-278. KREKA WESO a ALFA pece a sporáky – servis, oprava a predaj; mobil: 064/1173455; tel.: 021/764-512.

Silnejšia od lásky a vôle do života bola smrť, ktorá Ťa od nás odtrhla. V srdciach Ťa nosíme a nikdy na Teba nezabudneme. Zarmútená manželka Anna a syn Darko

BOĽAVÁ SPOMIENKA na môjho milovaného syna

ĎuRKA SuCHÁNEKA 24. 11. 1968 – 28. 10. 2012 – 2013 z Kovačice Tvoj život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná. Zarmútená mama s manželom

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu TRANSNAfTA VP, Ul. Zmaj Jovina č. 1, Pančevo, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Sanácia manipulačného naftovodu ø 660 mm, v rámci Terminalu Nový Sad, na k. p. č. 2009/1, 2009/2, 2009/3, k. o. Nový Sad, ZO Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

OZNAMY SMuTNÁ SPOMIENKA

ROZLÚČKA SO SPOLuŽIAKOM

SMuTNÁ SPOMIENKA

Dňa 5. októbra 2013 odišiel z našich radov

na mamu a starú mamu

SAMuEL MIKLOVIC 1933 – 2013 z Báčskeho Petrovca Pochovaný bol na petrovskom cintoríne 9. októbra 2013.

DR. MIROSLAV ŠuSTER 1937 – 2012 – 2013 z Petrovca S láskou a úctou si na Teba spomínajú

Úprimnú sústrasť jeho najbližším vyjadrujú jeho bývalí spolužiaci – maturanti Slovenského gymnázia v Petrovci v školskom roku 1951/1952:

KATARÍNu ČINČuRÁKOVÚ rod. Týrovú 1933 – 2005 – 2013 z Pivnice Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú

Tvoji najmilší

BOĽAVÁ SPOMIENKA

SMuTNÁ ROZLÚČKA

na mojich najmilších a nenahraditeľných môjho jediného môjho syna manžela

s mojím milovaným manželom a naším otcom a starým otcom

Ján Boldocký, Štefan Dinga, Miroslav Durgala, Todor Gajdobranski, Ján Gedeľovský, Michal Kevenský, Mária Kyseľová, Mária Myjavcová, Andrej Myjavec, Milina Speváková a Emília Trninićová

SMuTNÁ ROZLÚČKA s profesorom

PAVLOM FORGÁČOM 18. 2. 1932 – 9. 10. 2013 zo Starej Pazovy

jOZEFKA BABINCA

jOZEFA BABINCA

1970 – 1989 – 2013

1942 – 2010 – 2013

z Kovačice Spite mi tíško v pokoji a môj veľký žiaľ za Vami len Pán Boh zahojí. Navždy zarmútená mama a manželka

To nie je, nie je lúčenie, hoc nám sa chveje hlas, sme láskou v Kristu spojení a zídeme sa zas. Tichú a trvalú spomienku na Teba si navždy zachovajú: manželka Katarína, dcéra Anna Malková s manželom Miroslavom, vnuk Mirko a vnučka Maja Šašová s manželom Darkom a so synom Dorianom

1942 – 2013 S naším univerzitným profesorom, pedagógom, dobrým človekom sa lúči Aktív učiteľov slovenského jazyka v Novom Sade

BOĽAVÁ SPOMIENKA

SMuTNÁ SPOMIENKA

na syna

na brata

jÁNA juRICu

1955 − 2009 – 2013 z Padiny

15. 5. 1955 – 23. 10. 2009 – 2013 z Padiny

Dňa 23. októbra 2013 uplynuli štyri najťažšie roky v našich životoch. Vždy budeš slzou v našich očiach a ranou v našich srdciach. Večne zarmútení Tvoji rodičia

DR. MICHALOM TÝROM

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachováva sestra Anna Segedinská s manželom Savom a dcérami Saňou a Ivanou

26. 10. 2013

43 /4566/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SPOMIENKA

SPOMIENKA

Dňa 30. októbra 2013 uplynie pätnásť rokov, čo nás opustila naša milovaná matka a manželka

jÁN KÁMAŇ 5. 10. 1933 – 19. 10. 1998 – 2013 z Pivnice

SMuTNÁ SPOMIENKA na

PAVLA HRIEŠIKA

ANNA LAČOKOVÁ – VITÉZOVÁ

1934 – 2011 – 2013 z Kovačice

1952 – 1998 – 2013 z Báčskeho Petrovca

Čas plynie... kto ho mal rád nezabudne, ale s úctou si spomenie. Aj keď v živote skromný, večnú spomienku si naň zachovávajú dcéry:

Čas ubieha, ale sa nezmierňuje...

Anna Naďová s rodinou a Katarína

žiaľ

Tebou

uplynuli dva roky, čo sme sa navždy rozlúčili s naším ockom a apkom. S láskou a úctou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší

Tvoji: Anička, Martinka a Miroslav

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s naším dobráckym bratrancom

MIŠKOM TÝROM 26. 10. 1942 – 5. 10. 2013 z Pivnice

SMuTNÁ SPOMIENKA

uplynulo 6 rokov, čo nás opustil náš drahý

na našu milovanú mamu a starkú

jÁN LEPORIS

ANNu SABOVÚ

1937 – 2007 – 2013 z Nového Sadu rodom zo Selenče

rod. Kozovú 1929 – 2008 – 2013 z Petrovca

S láskou si na neho spomínajú Sesternice Anka Kadlíková a Julka Zbućnovićová s rodinami

S úctou si na Teba spomínajú

manželka a deti s rodinami

Tvoji najmilší

IN MEMORIAM Dňa 5. októbra 2013 v Pivnici umrel

PROF. DR. MICHAL TÝR 26. 10. 1942 – 5. 10. 2013 z Pivnice

Rozlúčka s ním bola 8. októbra na novosadskom cintoríne, kde bol aj spopolnený. urna s jeho popolom bola odovzdaná matičke zemi na pivnickom cintoríne 12. októbra. Naša úprimná vďaka patrí jeho materskej Filozofickej fakulte v Novom Sade, Oddeleniu slovakistiky a Oddeleniu slavistiky, Filologickej fakulte v Belehrade, Katedre slavistiky, jazykovednému ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, Ústavu pre vydávanie učebníc v Novom Sade, Zhromaždeniu APV, Hlasu ľudu, Slovenskej redakcii TV Vojvodina a Novosadskému rozhlasu, Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny, Matici slovenskej, Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, činiteľom Slovenskej evanjelickej cirkvi, Slavistickému združeniu Srbska, Ochotníckemu divadlu janka Čemana v Pivnici, gymnáziu a základnej škole v Petrovci, všetkým príbuzným, priateľom, známym a susedovcom, spolužiakom, bývalým študentom, kolegom učiteľom, spolupracovníkom, všetkým menovaným a nemenovaným, ktorí nám vyslovili sústrasť, položili kvety na rakvu alebo na hrob, alebo nás inak potešili v smútku za naším zosnulým manželom a otcom. Smútiace manželka a dcéra

26. 10. 2013

43 /4566/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 25. októbra: • O 19.30 v relácii odznie tretia časť koncertu Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch z roku 2013. • O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI budú tieto príspevky: o plánoch nového riaditeľa kovačickej obecnej televízie, o priebehu festivalov Zlatý kľúč v Selenči a Rozspievané klenoty v Kovačici, z Veľtrhu kníh v Belehrade. Odvysielaný bude i príspevok o udelení členských preukazov Spolku slovenských spisovateľov piatim slovenským vojvodinským literátom. Z poľnohospodárstva bude záznam o zbere kukurice v Banáte. • O 20.40 HORE-DOLU: V októbrovom mládežníckom vysielaní bude záznam zo zákulisia Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč. V relácii sa predstavia kreatívne osoby: carving majster Jaroslav Praskáč a ilustrátorka manga štýlu Sandra Živkovićová. Minútky budú vyhradené aj pre dôležité októbrové aktuality mládežníkov. NEDEĽA 27. októbra: • O 11.00 DÚHOVKA prináša záznamy z návštevy delegácie vlády Slovenskej republiky v čele s ministrom školstva Dušanom Čaplovičom Srbsku. Okrem úradného stretnutia s rezortným kolegom v Belehrade minister Čaplovič navštívil Laliť, Selenču, Jánošík, Kovačicu, Starú Pazovu a Báčsky Petrovec, kde sa stretol s predsedníčkou MSS K. Melegovou-Melichovou. V Novom Sade ho prijal predseda vlády APV Bojan Pajtić. Ciele a zámery návštevy pán Čaplovič ozrejmil na návšteve NRSNM. • O 11.30 NÁBOŽENSKÉ VYSIELANIE: V druhej polhodinke nedeľného októbrového vysielania budú predstavené cirkevné zbory v Šíde a Čelareve a odvysielaný príspevok z celocirkevného stretnutia spevokolov v Petrovci, tiež muzikál Zasľúbená zem v predvedení skupiny mladých kresťanov zo Slovenska. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza piatkových vysielaní bude v sobotu o 2.00 a o 10.00. V pokračovaní nasleduje repríza PALETY. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 a v sobotu o 5.30.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52

Nedeľa 27. októbra 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Divadelné dni Tomáša Hriešika-Máška Pravdivé rozprávky podľa Jána Povolného Utorok 29. októbra 16.00 – 18.00 Klenotnica Výstava fotografií Slováci v Kanade Marek Stupavský v Kovačici Októbrový turnaj v kolkoch Čo nového v našom spoločenskom živote?

Piatok 1. novembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Slovenský film: Drak sa vracia Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Alexandra Čížiková z Kovačice, víťazka festivalu Rozspievané klenoty

Z PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz Predpoludňajší program: Pondelok – piatok 8.00 – 10.00 Sobota 8.30 Aspekty, resp. Envirosféra; 9.00 Správy, Týždeň; Nedeľa 8.00 – 10.00 Správy, Vysielanie pre dedinu, Pohľady k výšinám a Vysielanie pre deti Popoludňajší program je nezmenený (15.00 – 18.00) s pravidelnými reláciami: Pondelok – Rádio šport Utorok – Kronika našich osád Streda – Hospodárske horizonty; In teen Štvrtok – Súzvuky Piatok – Z každého rožka troška Sobota – Kaleidoskop Nedeľa – Hudobné relácie Rozhlasové noviny každý deň o 17.00 h a po nich Vejár hudobných vysielaní do 18.00 h. Nočný program: Utorok 23.00 – 6.00: Hudobné relácie Sobota 23.00 – 24.00: Rozhlasová hra; Hudobné relácie

Z PROGRAMU RÁDIA PETROVEC – PRE KAŽDÉHO NIEČO Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz Utorok – piatok: 10.40 Hit dňa; 14.00 Dozvuky dňa Sobota 10.00 – 12.00: Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 – 12.00: Retrospektíva týždňa Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

26. 10. 2013

43 /4566/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com;

19.00 Zvon, prehľad Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa Citáty s vami 19.00 Zvon, spravodajská 22.00 Film: Iron Man relácia 24.00 Záver vysielania 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník Každý pondelok o 20.15: 20.00 Hit dňa, Reklamy Hudobný mix 20.15 Filmy: Každý piatok o 18.15: Výber Piatok 25. októbra – Priamy z programu TV Kovačica zásah Každú sobotu o 18.15: Výber Sobota 26. októbra z programu TV Pančevo – Zem krvavého slnka Pondelok 28. októbra – Kúzelná opatrovateľka Utorok 29. októbra – Cesta pomsty Streda 30. októbra – Dostaňte agenta Smarta Štvrtok 31. októbra – Znovunájdené šťastie 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 27. októbra 18.00 Hudobné O Dni kysáčskej sármy hovorila blahoželania Mária Abelovská, členka Spolku 18.45 Hit dňa, Reklamy, kysáčskych žien zostrih Molí

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 30. októbra o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude odvysielaný príspevok z Medzinárodného dňa nevidiacich, ktorý si pripomenuli v Združení nevidiacich v Pančeve, a príspevok z výstavy Svet výstižných tekvíc v organizácii MOMS vo Vojlovici. Repríza v nedeľu 3. novembra o 7.30 h.

26. 10. 2013

43 /4566/

HLAS ĽUDU

KRÍŽOVKA ČÍSLO 43 V tajničke je pomenovanie známeho pivnického festivalu, ktorý sa dlho rokov tradične usporadúval posledný víkend v januári. autorka: ANNA BIČIAROVÁ

zaparkovaná

orgán 1. časť zraku tajničky

oná

reper

nebo

vpíšte JO

výstroj jazdeckých zvierat

AS U HL UD Ľ

pražilo na grile božstvo (srb.)

vpíšte AKTÁ

2. a 3. časť tajničky

vpíšte ROR

polomer

Vela Luka elektrón

Báčan

4. časť tajničky Rumunsko

základná jednotka času

karát

strihaním skrátil

darovalo vpíšte AKU

north

augsb. vyzn.

röntgen

značka kozmetiky

hlodavec s cennou kožušinou

alt šekový ručiteľ

beh koňa

vpíšte ÁNI H ĽU LAS DU

Program od 25. do 31. októbra

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa vysiela každý pracovný deň o 15.15.

spodok ktoré patrí dedkovi molibdén vpíšte NONA tona

mazúrium obvod

meno holl. herca Cruise

nula

Loznica

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 42 – VODOROVNE: kľúč, apo, ranostaj, Ala, dane, sivo, KI, loa, no, Z, IV, Pavel, cárica, A, A, pilot, toke, bý, navalil, sto, idem, pospletá. TAJNIČKA: ZLATÝ KĽÚČ Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 40 z čísla 40 Hlasu ľudu z 5. októbra 2013 bolo: PAVEL POP. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: MARTINKO ČERVENÝ, Ul. Jána Husa č. 41/a, 21 470 BÁČSKY PETROVEC. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠPORT PRVÁ LIGA SRBSKA

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Fanúšik mal pravdu

Poltucet favoritovi!

BORAC – DOLINA 1 : 0 (1 : 0)

SLÁVIA – MLADOST 6 : 1 (3 : 0) d doby, keď sa presvedčivo bez prehry vrátili do vyššej súťaže (sezóna 2008/09), nebolo veľa zápasov slávistov doma, na ktorých aj hrali výborne, aj vyhrali presvedčivo. Výnimkou môžu byť iba merania síl s Pavlišom (5 : 1), Uljmou (7 : 2), Sefkerinom (6 : 0) a Barandou (6 : 0). Omoljica ale bola pred nedeľňajším zápasom favoritom, na druhom mieste na tabuľke, a k tomu má ešte aj pozitívne skóre s Kovačičanmi v posledných štyroch sezónach. Tréner Slávie Madževski v tomto dueli dal Ďuriša hrať do stredu poľa a Miháleka na pravú stranu obrany.

prihrávke Mosića trafil presne do šibenice Petković. Minútu pred koncom polčasu brankár Ćosić neférovým zákrokom fauloval Ďuriša, Kovačičan však zostal v nohách, kľučkoval strážcu siete a strelil tretí gól. Naladení stredopoliari Slávie po prestávke v úplnosti prebrali kontrolu nad hrou. V 52. min. Angelovski centroval z pravej strany, Nestorovski silnou ranou mimo šestnástky dosiahol za hostiteľov štvrtý gól. Len o dve minúty potom Bosnić z druhého pokusu pálil svoj druhý gól pre 5 : 0. V 57. min. obranca Čerňoš takmer z brankárovej čiary zneškodnil lobovanú strelu Binđu. Ochrancu svätyne Mladosti v 62. min. zachránilo brvno: po rohovom kope Petkovića hlavičkoval Spasojev. Vzápätí Bosnićovu strelu zneškodnil Ćosić. V 76. min. ďalšia vynikajúca akcia: centroval Nestorovski a Mosićovu hlavičku ešte raz zastavil Ćosić. Duškovi Bosnićovi sa podaril vsietiť hetrik šesť minút pred záverečným hvizdom po výbornej priStredopoliar a strelec druhého gólu: hrávke Vlasta Dudáša. V Bojan Petković (Slávia Kovačica) nadstavenom čase najkrajší gól zápasu projekUž v úvodných sekundách Bosnić tilom z dvadsiatich metrov do hormohol zmeniť začiatočný stav. V 2. ného ľavého rohu Antanasijevića pre min. po peknej prihrávke stredo- konečných 6 : 1 strelil kapitán hospoliara Slávie Duško Bosnić strelil z tí Guran. pravej strany šestnástky do branSLÁVIA: Antanasijević, Ďuriš károvho dolného rohu úvodný gól. (Angelovski), Sachter (Vl. Dudáš), Sedem a deväť minút nato delovky Čerňoš, Hornung, Nestorovski, Ďuriša z osemnástich a piatich me- Mihálek, Mosić, Bosnić, Petković, trov brankár Ćosić kryl. Ďalších nie- Spasojev (Válovec). koľko minút domáci hrali s hráčom V poslednú októbrovú nedeľu menej, práve bez zraneného Ďuriša. Slávia odchádza do neďalekého Štyri minúty pred prestávkou a po Sefkerinu. Zápas sa začne o 14. hodine. Ďalšie výsledky 10. kola: Partizan – Tempo 2 : 0, Polet – BAK 2 : 1, Crvena zvezda – Vojvodina 3 : hráča Bukaricu, ktorý prekonal 3, Sloga (BNS) – Sloga (P) 0 : 0, Vulsvojho brankára. turul – Kolonija 4 : 2, Železničar – BINGUĽA: OFK Binguľa – Sre- Radnički 2 : 0, Jugoslavija – Bumac Berkasovo 2 : 1. Milovano- dućnost 3 : 0. vić a Korać zabezpečili minimálTabuľka: 1. Železničar 22 bodov, nu výhru domácich. 2. Sloga (P) 18, 3. Jugoslavija 18 ... 6. Slávia 16 ... 16. Tempo 1 bod. St. S. Ján Špringeľ

Željko Stajčić splnil úlohy trénera Zorana Govedaricu red zápasom hráči Borca zahlasovali presvedčivú výhru, aby sa tak vykúpili za slabé výsledky. Po vchode do Čačka nadišli sme na fanúšika Borca, ktorý nás ochotne viedol úzkymi uličkami na parkovisko, a potom aj na štadión. Hneď po nástupe do autobusa nám povedal, že „Borac dnes musí vyhrať“. Výsledok bude iba 1 : 0, lebo domáci nemajú silné mužstvo. Vidiac prekvapenie na našich tvárach, doložil: „Borac dostal nemalé peniaze na rekonštrukciu štadióna a platy hráčov. Podmienka je, aby sa vrátil do Superligy Srbska! Prečo by sa susedia z Gornjeho Milanovca hrdili, že majú pekný štadión s reflektormi, keď má Čačak bohatšiu futbalovú tradíciu. Na zápase sa presvedčíte o pravdivosti mojich slov.“ Na zápase sme sa s týmto fanúšikom nestretli, ale o pravdivosti jeho slov sme sa presvedčili. Okolo upraveného ihriska je veľké stavenisko. Robotníci aj počas zápasu stavali novú priestrannú budovu. Namiesto starej tribúny rastie nová, videli sme aj konštrukciu pre reflektory. Medzi divákmi bol aj známy futbalista a tréner Milovan Đorić. Na začiatku domáci silne útočili z pravej strany. Hráči Doliny začali veľmi zbabelo. Borac využil prevahu a gólom Đokovića v 12. min. sa ujal vedenia. Dolina sa postupne zbavila tlaku a v závere polčasu Memović zachytil hlavou centrovanú loptu Čížika, ale táto minula cieľ. Po prestávke Padinčania boli lepší, no dobré útoky nemal kto zakončiť. Rozhodcovia v čele s Igo-

rom Paunovićom z Kladova veľmi prefíkane tolerovali fauly domácich, v čom vynikal záložník Maslać. Hostia sa v Čačku nezahanbili, ale zápas predsa prehrali. Nie veľmi silný Borac získal body a zostal medzi uchádzačmi o titul. Nový tréner Doliny Zoran Govedarica upozornil hráčov, že sa nesmú vyľakať súpera. Možno pochopiť, že hráč nemá svoj deň, ale v budúcnosti sa nemôže tolerovať to, ak sa futbalista neangažuje a nebojuje naplno. DOLINA: Jevtić, Baštovanov, P. Čížik, Memović, Radišić, Vukmirović (Stajčić), Plavšić, N. Kovačević (Spaskovski), D. Kovačević, Marković, Jovanović (Karadžić). Výsledky 10. kola: Teleoptik – Mladost 1 : 2, Borac – Dolina 1 : 0, Sloga (K) – Smederevo 1 : 0, Proleter – Radnik 4 : 0, Jedinstvo – Timok 2 : 1, Metalac – Bežanija 3 : 0, BSK – Inđija 1 : 1, Sinđelić – Sloga (PM) 2 : 0. Tabuľka: 1. Mladost 25 bodov, 2. Metalac 19 ... 5. Borac 17 ... 7. Proleter 14 ... 14. Dolina 8 ... 16. Inđija 7 bodov. V sobotu Dolina uvíta Slogu z Kraljeva. Ján Bokor

Obecná liga Šíd ĽUBA: Jednota – Borac Ilinci 3 : 0. Dvoma gólmi Dobrića a Katanića domáci ľahko prekonali hosťujúcich futbalistov. BATROVCI: Omladinac – Jednota Šíd 1 : 3. Hostia boli úspešní vďaka presným strelám Rukavinu, Arsenovića a domáceho

26. 10. 2013

43 /4566/

HLAS ĽUDU

ŠPORT NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Kto dal gól? TSK – MLADOSŤ 0 : 1 (0 : 0) o odvolaní trénera Stevana Boboša Mladosť vycestovala na hosťovanie do Temerínu pravdepodobne s dočasným kormidelníkom, bývalým predsedom klubu a trénerom dorastencov Jánom Hansmanom. Niektoré zmeny na jednotlivých postoch mužstva z Petrovca priniesli plody. Mladosť pôsobila ako celok, ktorý vedel, čo chcel. Domáci boli nebezpeční v jednotlivých častiach hry, a to zvlášť vo finiši prvého polčasu. Jednotliví hráči domáceho TSK boli príliš nervózni. Mladosť dobre začala. Hneď v 4. min. rýchly Pavle Torbica prenikol, domáci ho nedovolene zastavili, dostali žltú kartu, a potom Trišić z dobrej pozície kopal do brankára. V pokračovaní spomínaný hráč, ako i Vrgović ešte niekoľkokrát kopali na bránu domácich.

V 39. min. hráč TSK po rýchlom protiútoku z pravej strany vyrazil pred brankára Glišića, ktorý dobre reagoval Lopta v rukách brankára Mladosti Glišića a nohou zachránil svoju bránu. V 42. min. sa znovu prejavil mla- ťazstvo na ihrisku, kde bola vždy prídučký gólman Petrovčanov, keď prud- ťažlivým a rešpektovaným rivalom. kú strelu odrazil. Potom domáci tra- Nedeľňajší zápas bol prvý majstrovský, ktorý starí rivali zohrali po takých fili spodnú časť brvna. V druhom polčase útočili obe muž- dvadsiatich rokoch. Poslednýkrát sústvá, ale podľa odhadu „modrí“ boli ťažili ešte v Novosadsko-sriemskej bližšie ku vsieteniu gólu a na konci sa lige. Na ihrisku TSK bol slušný počet im to aj podarilo. V 87. min. hostia za- domácich divákov. Keď sme sa dohrali rohový kop. Pred bránou TSK sa zvedeli, že ich majú v priemere na kažvytvorila tlačenica, lopta sa dostala dom zápase takých 250 – 300, vrátipred šestnástkou na kopačku Miro- li sme sa do spomienok, koľko veľa ich slava Cerovského, ktorý vystrelil a bývalo voľakedy vo Vrbare, zvlášť sieť sa vlnila. Lopta zasiahla i kapitá- keď tam hosťoval TSK. MLADOSŤ: Glišić, Karanović, Trina Fábryho, takže možno tento gól pripísať dvom mladým hráčom Mla- šić, Fábry, Latinović, Ardalić, Jakuš, Zorić (Stanivuk), Torbica, Vrgodosti. Tak si Mladosť vybojovala cenné ví- vić (Batinić), Bubulj (Cerovský).

Lepšie v prvom polčase BUDÚCNOSŤ (H) – BUDUĆNOST (M) 4 : 2 (3 : 0) ložanci po bojovnom a veľmi efektívnom výkone zdolali kvalitného súpera. Pod taktovkou nového trénera Sinišu Stanivuka sa domáci nebojácne a bez rešpektu pustili do papierového favorita. Cesty k bráne Tankosića boli zatarasené a čakali sa iba trhliny v obrane Mladenovčanov. Prvýkrát sa to stalo v 15. min. po centri z pravej strany, keď Leđanac oblúčikom prekonal Kovačevića. V 20. min. po strele Lukića brankár hostí odrazil loptu a nabiehajúci Matić ju pohotove upravil do siete – 2 : 0. Hostia potom znervózneli, čo obľahčilo hru domácich. V 34. min. Zbućnović z

autu ďaleko šmaril loptu do šestnástky, nedorozumenie zadákov a indisponovaného Kovačevića majstersky využil agilný Ožvát a znova oblúčikom stanovil výsledok prvého polčasu – 3 : 0. Podľa zlého zvyku vstup domácich do druhého polčasu bol neúspešný. Už v 48. min. Marić zblízka prekonal Tankosića a dramatizoval zápas. Hostia si vytvorili 3 – 4 šance, ale domácich bravúrnymi zákrokmi podržal brankár Tankosić. Na šťastie Hložancov už v 66. min. Ljubičić založil protiútok, načas posunul loptu Lukićovi, ktorý nádhernou strelou z hranice

Majstersky: Pavel Ožvát (Budúcnosť Hložany) trestného územia trafil bližší roh a priniesol uľavenie – 4 : 1. Bojovne a obetavo Budúcnosť chránila výsledok. V niekoľkých prípadoch hostia vyvolali incidenty, no modro-bieli nedo-

MESTSKÁ LIGA NOVÉHO SADU

Desať zápasov neprehrali! TATRA – SREMAC 2 : 1 (0 : 0) utbalisti Tatry už v desiatom zápase zaradom neprehrali! V derby so Sremcom z Čerevića zaslúžene vyhrali. V prvej časti obe mužstvá hrali príliš opatrne, medzi dvoma trestnými územiami, a preto šancí ani nebolo. Po zmene strán obraz hry sa úplne zmenil. Domáci nastolili prudké tempo, hrali rýchle, presne prihrávali, čo hostia nevydržali. Pri trochu lepšej streleckej pohoto-

26. 10. 2013

43 /4566/

vosti výsledok mohol byť aspoň dvojnásobne vyšší. V 65. min. Cvetić po rohovom kope z pravej strany vyskočil najvyššie a hlavou rozvlnil sieť – 1 : 0. V 74. min. Malešević presnou prízemnou strelou zo šestnástich metrov trafil roh brány – 2 : 0. Potom mali dve šance G. Grijak, jednu Kohút a v 90. min. Srnka strelil do brvna. V 3. min. nadstaveného času po rohovom kope a nepozornosti domácich obrancov HLAS ĽUDU

Marjanović hlavou vsietil čestný gól za Sremac. Zápas v Kysáči sledovalo asi 200 divákov, viedol ho Divjaković z Nového Sadu, žlté karty dostali Alargić, Ožvát (Tatra), Marković, Ceković a Rogulić (Sremac). TATRA: Navala, Srnka, Ćupina, Stevanović, Đaković, Krstić, G. Grijak (Kohút), Malešević (M. Grijak), Alargić, Cvetić, Ožvát (Vuković).

Dorastenecké celky hrali nerozhodne 2 : 2. Výsledky 10. kola: Budúcnosť (H) – Budućnost (M) 4 : 2, Tvrđava – Petrovaradín 1 : 2, Mladost (T) – Mladost (NS) 1 : 0, Borac – Jedinstvo 2 : 1, Vojvodina (BG) – Sutjeska 1 : 1, TSK – Mladosť (P) 0 : 1, Veternik – ŽSK 0 : 2, Vojvodina (T) – Kabel 0 : 3. Tabuľka: 1. Kabel 28 bodov, 2. ŽSK 28, 3. TSK 18 ... 9. Budúcnosť (H) 13 ... 11. Mladosť (P) 12 ... 16. Sutjeska 4 body. Mladosť v nedeľu vo Vrbare uvíta mužstvo Veternika. Samuel Medveď volili na seba. Neistý rozhodca Popadić z Tovariševa ukázal po štyri žlté karty hráčom oboch celkov, ale hostí pre bezočivosť a brutalitu musel potrestať aspoň dvoma červenými. Nervózni hostia predsa v 90. min. využili jednu šancu a prostredníctvom Pavlovića stanovili konečný výsledok. BUDÚCNOSŤ: Tankosić, Hataľa (Molnár), Božić, Horvát (Jeličić), Zečević, Ljubičić, Zbućnović (Drieňovský), Leđanac, Lukić, Matić. Dorastenci domácej Budúcnosti prehrali 2 : 4. Góly dali Ljubobratović a Milinkov. V nedeľu predpoludním Budúcnosť sa v Novom Sade stretne s lídrom tabuľky Kabelom. Ján Murtin (Foto: J. P.) Dorastenci Tatry prehrali s petrovskou Mladosťou 1 : 4. Výsledky 12. kola: Šajkaš – Slavija 1 : 1, Susek – Sofeks 2 : 1, Železničar – Sirig 1 : 2, Futog – Fruškogorac 3 : 0, Dinamo – Proleter 7 : 2, Borac – Vinogradar 2 : 5, Báčka – Omladinac 0 : 1, Tatra – Sremac 2 : 1, Čenej – Fr. partizan 1 : 3. Tabuľka: 1. Šajkaš 30 bodov, 2. Slavija 28, 3. Tatra 27 ... 7. Omladinac 20 ... 14. Báčka 10 ... 18. Čenej 1 bod. Tatra teraz bude hosťovať v Stepanovićeve. Pavel Pálik

ŠPORT VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – SKUPINA VÝCHOD

Oba tímy spokojné

Domov s boľavými nohami

CEMENT – SLOGA 1 : 1 (0 : 0) utbalisti Slogy pokračujú v devíčanov to vonkoncom nedobrých výkonoch. Tentoraz zmiatlo a už v 60. min. pekným góim neprekážalo ani to, že hosťovali lom Bojanića vyrovnali výsledok. v Beočíne, aby dosiahli priaznivý Nervózni futbalisti Cementa v povýsledok. Už na začiatku sa videlo, kračovaní zahrali trochu ostrejšie. Rozhodca Mudriže domácim nebunić z Báčskej Pade ľahko v stretnutí lanky pre nešporso súperom z Erdetové správanie z víka. Tréner Slogy hry vylúčil domáVlatko Raičević sa ceho hráča Kiša a rozhodol posilniť hosťa Miljkovića. obranu a svojim futObe mužstvá s debalistom rozkázal siatimi hráčmi nerýchle útoky. chceli riskovať, V dynamickej hre hrali obozretne a obe mužstvá si vyočividne s remízou tvárali príležitosti pred bránami. Hrdi- Do polčasu nezdolateľný: boli spokojné. Podľa výkonu neroznom zápasu v pr- Aleksa Tojagić (Sloga Erdevík) hodný výsledok je vom polčase bol brankár Slogy Tojagić, ktorý zne- vari aj najreálnejší. SLOGA: Tojagić, Zoranović, škodnil všetky strely a motivoval spoluhráčov, aby úspešne opäto- Malešević, Strniša, Miljković, Raičević, Miščević (Kovačević), vali útoky. V pokračovaní zaujímavý súboj Đorđević, Pendo, Považan (Cvena trávniku pokračoval. Čoskoro v tičanin), Bojanić. V 11. kole Sloga je voľná. 51. min. domáci hráč Filipović využil darček obrany súpera a svoje Károly Vig mužstvo priviedol k vedeniu. Er-

Obrana nevydržala PRIGREVICA – JEDNOTA 2 : 0 (2 : 0) taropazovskí futbalisti sa prvýkrát v dejinách stretli s futbalistami z dediny neďaleko Apatína. Prigrevičania ich pekne privítali, ale keď ide o výsledok na trávniku, boli nemilosrdní. Domáci mali viac šancí, zaslúžene vyhrali a Jednotu od presvedčivejšej prehry zachránili obrana a najmä veľmi dobrý brankár Marko Mijatović. Prigrevica sa ujala vedenia v 36. min. gólom Vukovića a už v 42. min. záložník Jano zabezpečil výhru oveľa silnejšiemu mužstvu na tomto zápase. Aj tentoraz ťarcha zápasu v mužstve Jednoty padla na plecia obrany, ktorá predsa nemohla vydržať nebezpečné útoky naladených domácich futbalistov. V útoku hostí nebolo hráča (chýbal zrejme Mario Janjuz, ktorý sa nezotavil po ťažkom zranení), ktorý by úspešne za-

končil protiútok, čo mohla byť jediná zbraň v nohách Pazovčanov. JEDNOTA: Mijatović, Bojić, Marković (Guša), Milanović (Ožegović), Stegnjajić, Šuša, Avramović (Jezdić), Stanković, Belanović, Igrač, Fabók. V sobotu si Jednota na domácej ploche zmeria sily so susedmi z Nových Bánoviec. Výsledky 10. kola: Graničar – Vrbas 1 : 2, Mladost – Hajduk 4 : 0, Index – Jugović 1 : 0, Prigrevica – Jednota 2 : 0, Omladinac – Polet 4 : 0, Cement – Sloga 1 : 1, Borac – Srbobran 1 : 2. Tabuľka: 1. Sloga 20 bodov, 2. Prigrevica 19, 3. Mladost 18, 4. Vrbas 18 ... 7. Index 15 ... 10. Jednota 12 ... 12. Polet 8 ... 15. Borac 5 bodov. Bz-ý

DUNAV – HAJDUŠICA 3 : 1 (0 : 1)

a nepríjemnom hosťovaní v Banátskej Palanke Hajdušičania dostali tri góly, tri červené karty a domov sa vrátili s boľavými nohami?! Domáci futbalisti od prvej minúty začali hrať ostro a bezočivo, a tak dali najavo, že nemienia stratiť body. Svojráznym paradoxom je, že ich tréner Lazsló Horti v tom podporoval, dokonca aj podnecoval! Napriek všetkému Hajdušičanom sa podarilo získať náskok. Hrala sa 35. minúta, keď sa po rohovom kope pred bránou Dunava vytvorila skrumáž, v ktorej sa najlepšie vynašiel Mršić a loptu zaslal do siete. Po zmene strán domáci futbalisti pokračovali s ostrou hrou, takže hostia viac mysleli na vlastné nohy, ako na futbal, čo Palančania využili a v polovici polčasu vyrovnali. Iba o pár minút neskoršie po jednom nebezpečnom zákroku zranenie utŕžil Demse. Znervóznený tréner Hajdušičanov Muškinja protestoval, pritom vbehol na ihrisko a dostal červenú kartu. Ihneď potom Hajdušičania po voľnom kope zaútočili, obranca Dunava nedovolene zastavil Radovića v šestnástke a rozhodca Konjević nemal kam a ukázal na biely bod. Kocevski sa však poriadne zahanbil, keď

strelil mimo brány. Ako sa blížil koniec zápasu, mužstvo Dunava čoraz nebezpečnejšie obliehalo bránu Hajdušice. Hostia tlak nevydržali a Jakšić bol prinútený kapitulovať. V poslednej minúte zápasu nervozita kulminovala. Lopta v šestnástke trafila Radovića do ruky, čo rozhodcovi stačilo, aby ukázal na biely bod. Stredopoliar Hajdušice protestoval a hneď dostal červenú kartu. Príliš nekontrolovane zareagoval Cziczai a rozhodcovi vylepil zaucho. Aj tento, pravdaže, dostal červenú kartu. Keď sa vášne trochu utíšili, domáci využili darček rozhodcu – 3 : 1, ktorý ihneď potom odpískal koniec zápasu. HAJDUŠICA: Jakšić, Barbulović, G. Sojkovski, Maliar, Mršić, Pomorišac, Lečić, Pejčić (Demse), Melich (Cziczai), Radović, Kocevski. Ostatné výsledky 10. kola: Karaš (J) – Borac (VG) 2 : 1, Vladimirovac – Potporanj 2 : 2, Dobrica – Partizan (K) 7 : 0, Jedinstvo – Ševac 1 : 1, Borac (VS) – Hajduk 0 : 0, Vinogradar – Karaš (K) 4 : 1, Ratar – Partizan (U) 0 : 0 Tabuľka: 1. Partizan (U) 22 bodov, 2. Borac (VS) 20, 3. Dobrica 18 ... 6. Hajdušica 16 ... 16. Vladimirovac 5 bodov. vlh

PREHRY VOLEJBALISTIEK A VOLEJBALISTOV JEDNOTY

NEÚSPECH KOVAČICKÝCH KOLKÁROK

Smutný výkon v Kragujevci

Egység zdolal slávistky

o skvelom a nezabudnuteľnom výkone a výhre nad štvornásobnými majsterkami krajiny, družstvom belehradskej C. zvezdy 3 : 2, Staropazovčanky sa minulú sobotu v Kragujevci zahanbili. Podali matný výkon v stretnutí s družstvom, nad ktorým v priateľských zápasoch ľahko vyhrávali. Ľahostajnosť a podceňovanie súperiek sa im vypomstilo a zaslúžene prehrali 3 : 0. V sobotu volejbalistky Jednoty budú mať opravnú skúšku s Jedinstvom Užice. Volejbalisti Jednoty v tohtoročnej premiére najelitnejšej súťaže doma prehrali od skúsenejšieho mužstva novosadskej Vojvodiny 1 : 3. Bz-ý

Prvej lige kolkárok Srbska – skupina Vojvodina uplynulý víkend zohrali 4. jesenné kolo. Kolkárky KK Slávia z Kovačice odcestovali v sobotu 19. októbra do Senty, kde si zmerali sily so ženským celkom Egység z Báčskej Topoly. Kovačičankám sa v Sente nedarilo, keď tesne prehrali o 74 kolkov rozdielu. Výsledok bol 2937 : 2863 v prospech hostiteliek. SLÁVIA: Eva Sachterová, Zuzana Čížiková, Anna Kucháriková, Anna Husárová, Anna Diňová, Ľudmila Bírešová, Eva Čerňošová. Po tomto zápase slávistky sú nižšie, na siedmej priečke v tabuľke. V 5. kole kovačické kolkárky v sobotu 2. novembra zohrajú zápas na domácich dráhach s celkom Spartaku z Debeljače. A. Ch.

26. 10. 2013

43 /4566/

HLAS ĽUDU

ŠPORT MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

V 18. minúte bolo 3 : 0... BUDUĆNOST – KRIVÁŇ 3 : 3 (3 : 2) osledných nieniča a lopta sa tretíkoľko rokov sekrát trepotala v sieti – lenčský Kriváň si 3 : 3. Od tej chvíle ako spravidla prihostia zahrali presinášal tri body z lovku, kým sa domáhosťovania v dedici pokúšali z protiúne Parage. Nazdátokov a voľných kovali sa hostia, že to pov, ktoré im rozbude aj tentoraz hodca Haška štedro tak, ale ich spopískal pred trestným čiatku domáci neúzemím Kriváňa. milo prekvapili. Už Priam je neuveriteľv 18. min. totiž Buné, aké tri šance nedućnost viedla prevyužil Darko Pavlov, svedčivo 3 : 0! Strelkeď sa ocitol sám ci boli Huďan, Dapred bránou Budućnilov a Bulatović z nosti. V 90. min. Sejedenástky, ktorú lenčania mali aj štipzavinil A. Strehárku šťastia. Lopta zaV životnej forme: Dalibor sky. slaná z voľného kopu Spasić (Kriváň Selenča) Vidiac, že sa hossa ocitla v šestnástke, titelia vonkoncom no strelec domácich nežartujú, kriváňovci sa rýchlo pre- netrafil sieť, ale opečiatkoval brvno. budili a prinieslo im to ovocie v 27. Selenčania zápas skončili desiati, kemin. Vtedy Dalibor Spasić z voľné- ďže v 78. min. z trávnika musel A. ho kopu prvýkrát na zápase pre- Strehársky po druhej žltej karte, konal brankára Budućnosti. V 41. ktorú mu rozhodca ukázal. min. prvý strelec za Kriváň z rohu zaKRIVÁŇ: Naď, A. Strehársky, centroval rovno na hlavu Dejanovi Dejan Mučaji, Damir Spasić, PetMučajimu, ktorý dosiahol prekrás- ković, Medić, Kutenič, Darko Pany gól – 3 : 2. vlov (Dalibor Mučaji), Dalibor V druhom polčase na trávniku Spasić, Stevanović, Dobrík (Joakoby bolo iba jedno mužstvo – Kri- vović). váň. Jednu z akcií začal znova Spasić, prihral Stevanovićovi do skruMichal Poliak máže, tento šikovne uvoľnil Kute(Foto: J. P.)

Body zostali doma KRILA KRAJINE – KULPÍN 4 : 0 (2 : 0) erby kola sa hralo na ihrisku v palanskom ŠRS Tikvara. Domáci ľahšie ako sa mohlo očakávať prekonali súpera z Kulpína. Hostia úspešne odolávali iba do 25. min., keď S. Božić prvýkrát prekonal Leňu. O sedem minút neskoršie Serdar dosiahol najkrajší gól na zápase strelou z viac ako dvadsiatich metrov. V druhom polčase Palančania sa

Keď obrana drieme... BORAC – SLÁVIA 4 : 0 (3 : 0) šte si ani všetci diváci dobre nesadli na svoje miesta a už sa vlnila sieť hostí z Pivnice. V prvom útoku v 2. min. si Obrovčania vybojovali rohový kop, Kozomora centroval prízemne k bližšej žrdi, Jandrić bol najrýchlejší a vedľa driemajúcej obrany Slávie vsietil gól. V 9. min. bolo 2 : 0. Gajić dlhou prihrávkou uvoľnil Kozomoru a lopta bola znova v sieti. Kašiković v 28. min. aj tretíkrát vyberal loptu z brány, lebo rýchly útok domácich úspešne zakončil Gajić. Hosťujúci hráči Žigić a Ruman mali šance, ktoré zostali nevyužité pre nepresnosť a dobrý zákrok brankára Borca Savića. V druhom polčase sme sledovali rovnocenný súboj. Domáci poľavili hádam preto, že boli spokojní s výsledkom. Na druhej strane Žigić nevyužil tri príležitosti, nepresadili sa ani J. Žigmund a Čolović. Domáci dvakrát trafili žrď brány Kašikovića. Posledný gól na zápase sme videli v 71. min.,

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Beda hosťom Po 9. kole, keď domáce mužstvá dosiahli sedem víťazstiev a hostia iba jedno, toto je najneúspešnejší víkend pre hosťujúce mužstvá. Sedem domácich tímov znova vyhralo a jediný bod si odnieslo kolutské Jedinstvo z Báčskeho Monoštora. Vedúci Lipar nemal súpera, lebo hostia z Ribareva nepricestovali. Zápas v Svilojeve mal predčasný koniec v 37. min., lebo Šantićania zaútočili na rozhodcu!? Rastina dosiahla prvý triumf v majstrovstvách. Mladost sa upevňuje na druhom mieste a nebezpečne hrozí susedovcom z Liparu. Rusín nečakane prehral v Sombore. Výsledky 11. kola: Šikara – Rusín 2 : 1, Dunav – Jedinstvo (K) 2 : 2, Lipar – Jedinstvo (R) 3 : 0 kontumačne, Mladost – Partizan 3 : 1, Rastina – Radnički 3 : 1, Törekvés – A. Šantić 3 : 0 kontumačne, Dinamo – Metalac 1 : 0, Graničar – Panónia 3 : 0. Tabuľka: 1. Lipar 28 bodov, 2. Mladost 27, 3. Dunav 27, 4. Jedinstvo (K) 26, 5. Rusín 18 ... 12. Panónia 12 ... 16. Jedinstvo (R) 1 bod. GRANIČAR – PANÓNIA 3 : 0 (3 : 0) Miloje Vuković odviedol iba deviatich futbalistov, pričom si tričNa hosťovanie do Riđice tréner ko obliekol aj občasný brankár 26. 10. 2013

43 /4566/

HLAS ĽUDU

ešte dva razy presadili a tešili sa zaslúženému víťazstvu. Hostia prostredníctvom Santrača mohli zjemniť porážku, no kanonierovi Kulpínčanov sa na tomto zápase nič nedarilo. KULPÍN: Leňa, Lutkić, Gajdobranski, Đorđević, Peťkovský (Stajić), Lazičić, Abramović, Kajtez, Santrač, Živić, Gordanić. M. Zorňan

Čoraz slabšie: Franko Bojić (Panónia Laliť) Đorđe Tatomirov. Je to logický sled udalostí v lalitskom mužstve tejto jesene, keďže niekoľkí mlad-

keď rozhodca Vučković z Báča odpískal penaltu, ktorú úspešne premenil Kozomora. Jedinú žltú kartu dostal Milec. SLÁVIA: Kašiković, M. Žigmund (Čolović), Nímet, Milec, Kalajdžija, Danilov (Petrović), Babić (Kuchta), Kotiv, J. Žigmund, Žigić, Ruman. Výsledky 9. kola: Hercegovac – Stari grad 1 : 1, Krila Krajine – Kulpín 4 : 0, Borac – Slávia 4 : 0, Bački hajduk – Soko 1 : 0, Bačka – Maglić 0 : 0, Budućnost – Kriváň 3 : 3. Tabuľka: 1. Krila Krajine 20 bodov, 2. Hercegovac 18, 3. Borac 18, 4. Kulpín 16 ... 6. Maglić 13 ... 9. Kriváň 13 ... 12. Slávia 3 body. Program 10. kola: Stari grad – Soko, Maglić – Bački hajduk, Kriváň – Bačka, Slávia – Budućnost, Kulpín – Borac, Hercegovac – Krila Krajine. Pionieri Slávie hrali v Obrovci nerozhodne 1 : 1. Gól dal Benka. Ján Šuster ší domáci hráči a navrátilec Lazić prakticky ani nedostali pravú šancu a odišli z mužstva. Na druhej strane cezpoľní futbalisti začali obracať chrbát klubu, ktorý predsa nemajú v srdci. Tričko Panónie si aj tak obliekli predovšetkým z vypočítavosti! Deviati hostia proti jedenástim domácim v Riđici nemohli hrať ani len rovnocenne. Preto mladé mužstvo Graničara ľahko dosiahlo tri góly už v prvom polčase a prebojovalo sa do hornej časti tabuľky. PANÓNIA: S. Stojanović, Pivarev, Jovović, Tatomirov, M. Stojanović, Bojić, Rančić, Pjević, B. Stojanović. V nedeľu sa mužstvo Panónie ocitne na ihrisku Rusína v Ruskom Kerestúre. J. Pucovský

ŠPORT ZAČALI SA MAJSTROVSTVÁ VOLEJBALISTOV

Prvá lastovička vyletela úspešne VK KULPÍN – VK VEST 3 : 1 stupný zápas jesennej časti majstrovstiev Prvej Vojvodinskej ligy zohrali kulpínski volejbalisti v piatok 18. októbra 2013 na domácich parketoch. V telocvični ZŠ Jána Amosa Komenského privítali súpera zo Šídu. Mužstvo Kulpína má v zostave troch nových hráčov: Duška Babića, Darka Ćirića a Martina Lekára. Do novej sezóny kulpínski volejbalisti vykročili s veľkými ambíciami. V zápase s VK Vest zo Šídu v prvých dvoch setoch Kulpínčania mali výraznú prevahu; vyhrali výsledkom 25 : 15 a 25 : 17. V treťom sete sa trochu uvoľnili a malo to za následok neúspech – 23 : 25. Kulpínski volejbalisti sa potom znova

ZREŇANINSKÁ B LIGA

vzchopili, tréner Ján Lačok uviedol do hry náhradníkov, a tak ten záverečný set vyhrali v pomere 25 : 17, čo im zabezpečilo prvé víťazstvo v jesennej časti. VK KULPÍN: Boris Relota, Aleksandar Stančul, Siniša Petrušić, Duško Babić, Darko Ćirić, Stanislav Zima, Ondrej Dudáš, Zare Govorčin, Marko Zanfirović, Igor Milutinović, Pavel Hasík, Martin Lekár. Druhý zápas VK Kulpín zohrá v Šíde. K. G. Volejbalisti VK Kulpín s trénerom Jánom Lačokom (pred sieťou) počas príprav na novú volejbalovú sezónu

O PETROVSKOM VOLEJBALE JE REČ

Neuzinčania viac nevládali Dievčatá hrajú, muži nie! PROLETER – AŠK 2 : 3 (1 : 1) olejbalistky petrovskej Mladosti musí fungovať aj kategória pionierov, V po zájazde na Slovensku absolvo- na zápasoch musia mať dvoch rozradáčania pokračubiely bod. Domáci fut- vali prípravy doma, zohrali niekoľko hodcov, dvoch dozorcov, delegáta a leA jú v dobrých výkobalisti protestovali, za priateľských zápasov a odštartovali v kára, čo si vyžaduje dodatočné pronoch a výsledkoch. Aj z čo jeden z nich dostal novej sezóne vo vyššej súťaži – v Dru- striedky. hosťovania v Neuzine si červenú kartu. Presný z hej srbskej lige – skupina sever. Za súpriniesli tri body, vďaka pokutového kopu bol perky budú mať silnejšie družstvá: noktorým sa upevnili v čele najlepší strelec AŠK tej- vosadskú Slaviju, FOK z Futogu, Vrbas, tabuľky. Od prvej minúto jesene Vladimír Ďurí- Klek Srbijašume, Radnički Kovin, Omladinac Nové Bánovce, Vršac, Iton Srem ty AŠK začal ofenzívne a ček. dal najavo, že prišiel vyAŠK: Kurtešan, Sr. Mitrovica a Ruma. Na zápasy sa svedomite pripravujú hrať. Takáto hra už v 15. Striško, Vesin, Malo, minúte priniesla výsleProdanović, Matejin a dúfajú, že si i predstavitelia obce uvedok. Z rohového kopu (Šťastný), Ďuríček, Raj- domujú, že je toto jeden z ich najväčpekne centroval Rajačić, Najlepší strelec: čević, Vučetić, Mijić, ších úspechov, ale i skúšok. Finančné zabezpečenie klubu je povážlivé, pretov šestnástke Proletera Vladimír Ďuríček Gál. (AŠK Aradáč) najvyššie vyskočil ProOstatné výsledky 8. že samozdanenie v Petrovci už nie je a danović a prekonal brankára. Tento kola: OFK Stajićevo – Tamiš 6 : 0, práve z obecnej pokladnice sa na šport gól akoby prebudil domácich futba- Mladosť – MSK 1 : 1, Jedinstvo – a kultúru ročne vyčleňovalo 25 percent prostriedkov. listov, ktorí prebrali iniciatívu a v 35. Sloga 3 : 0. Volejbalistky teraz potrebujú viac peminúte po chybe obrany AŠK vyrovTabuľka: 1. AŠK 22 bodov, 2. nali. Po odchod na prestávku Vučetić MSK 16, 3. OFK Stajićevo 14, 4. ňazí, lebo budú cestovať do vzdialenejších miest a musia splniť aj pravidmal šancu, ale nebol presný. Mladosť 10 ... 8. Sloga 3 body. Po zmene strán domáci boli neV. Gál lá Volejbalového zväzu Srbska. V klube bezpečnejší, pričom si vytvorili aj niekoľko pološancí, a potom z rýchleho BICYKEL, POHÁR, MEDAILY. Všetko to si protiútoku v 55. min. prekonali Kurzaslúžili a priniesli žiaci do Padiny z pokratešana. Aj v pokračovaní futbalisti jinských cyklistických pretekov v Novom Proletera boli lepším celkom, avšak Sade 2. októbra 2013 (na snímke). Kovačicako sa blížil koniec zápasu, začalo im ká obec mala najväčší počet víťazov v konubúdať síl, čo pripravenejší hostia kurencii vrstovníkov zo Subotice, Temerína využili a v 85. min. po nevydarenej a Nového Sadu. Zlaté medaily získali Vaneofsajdovej pasci Ďuríček loboval bransa Koláriková, Ján Šimák, Helena Mužinićokára a vyrovnal. Aj do konca zápasu sa vá a Alexandra Ondríková, strieborné Natahralo pred bránou domáceho celku, ša Nikolićová, Jana Marková, Janko Trnovský, ale bez zmeny výsledku. Nuž a prakAnnamária Tomášiková a Ema Sváková. ticky v poslednom útoku, keď si už všetci mysleli, že si celky rozdelia Bronzovú medailu si domov doniesol Sebody, Gál centroval loptu z rohu, bastián Čapeľa. brankár ju vypustil presne pred nohy Mijića, ktorého potom nedovolene zaJK stavil… Rozhodca právom ukázal na

Peniaze sčasti získali aj vďaka rozhodnutiu, že seniori VK Mladosť nebudú súťažiť!? Viacerí hráči prestúpili do susedných klubov, takže je mužský tím prinútený počkať, kým sa na majstrovské zápasy pripravia mladší športovci. Daniel Stojanović sa preto sústredil iba na prácu s volejbalistkami. Dve seniorky vystriedali mladšie volejbalistky. Aj keď ich v nedeľu doma porazili hostky z Rumy 3 : 0 (25 : 20, 25 : 14, 25 : 19), Petrovčanky nestrácajú nádej a o to vážnejšie sa pripravujú na ďalšie zápasy. V sobotu odcestujú do Futogu. Zápasy v športovej hale v Petrovci si fanúšikovia môžu pozrieť zdarma každý druhý víkend.

26. 10. 2013

VKM

43 /4566/

HLAS ĽUDU

Šport

OSEMDESIATKA KOVAČICKÉHO KLUBU

Slávia slávila

Druhú príležitosť pre slávistov na meraní síl dorastencov mal Sretenović

P V poslednej minúte derby pionierov mala Slávia ešte jednu príležitosť...

rvú futbalovú loptu do Kovačice priniesli v roku 1907. Prvý futbalový klub hral prvé zápasy s Debeljačou už v roku 1911. Pred dvoma rokmi primerane oslávili Kovačičania storočnicu. Jedenásteho marca roku 1933 založili najznámejší futbalový klub v sídle banátskych Slovákov. Meno dostal podľa vtedy svetovo povestného a dodnes známeho pražského klubu. Slávia si pripomenula osemdesiatku v rámci osláv Kovačického októbra. Svoje majstrovské zápasy v priebehu predminulého víkendu zohrali pionieri a dorastenci Slávie a Doliny. K tomu si na záver sily skúšali v priateľskom dueli aj veteráni Slávie a Doliny. Zápasy odvekých rivalov, Kovačičanov a Padinčanov, tak majú znovu povesť „najznámejšieho slovenského derby mimo územia Slovenska“. Pionieri zohrali ešte jeden zápas navyše – v priateľskom zápase s Vojvodinou Crepaja.

Renato Jovnáš na zápase pionierov Slávie a Vojvodiny Crepaja

Ján Špringeľ

Padinského richtára Ladislava Petroviča na zápase veteránov prísne strážili Kovačičania Ivan Bartoš (13) a Ján Válovec (v úzadí)

Oslavné zápasy FK Slávia:

Nedeľa 13. októbra 2013

Sobota 12. októbra 2013

Priateľský zápas pionierov Slávia Kovačica – Vojvodina Crepaja 9 : 3 Mládežnícka juhobanátska liga – skupina sever Slávia Kovačica – Dolina Padina 0 : 0 Priateľský zápas veteránov Slávia Kovačica – Dolina Padina 1 : 1 (1 : 1)

Pionierska liga Južný Banát Slávia Kovačica – Dolina Padina 2 : 3 (2 : 1)

Strelec vyrovnávajúceho gólu pre veteránov Doliny Ján Pavela (s loptou) v súboji so stredopoliarom Zlatkom Jonášom

V súboji dorastencov o každú loptu sa často nachádzali aj Kolár (18), Halabrín (3) a kovačický kapitán Sachter

PETROVARADÍN Petrovaradín je jednou z novosadských obcí, v ktorej žije 33 865 občanov, a z toho 203 Slovákov. V samotnom meste Petrovaradín žije 14 810 občanov a 100 Slovákov. Do tejto obce patria ešte Bukovac, Ledinci, Sriemska Kamenica a Stari Ledinci. Petrovaradín sa rozprestiera na pravom nábreží Dunaja. Cez mesto prechádzajú medzinárodná cesta a železničná trať, ktoré spájajú strednú a juhovýchodnú Európu, tiež cesty tranzitného významu, ktoré Nový Sad spájajú s Rumou, Beočínom a Ilokom. Petrovaradínsku pevnosť, ktorá je najznámejším symbolom tohto mesta, vybudovali Rakúšania v období rokov 1692 až 1700, a to na mieste predchádzajúcej stredovekej pevnosti. Kvôli jej veľkosti a dominantnosti nazývajú ju aj Gibraltárom na Dunaji. Podľa prvých odhadov prvé ľudské osídlenie na Petrovaradínskej pevnosti jestvovalo ešte 4500 rokov p. n. l., ale podľa archeologických objavov petrovaradínske dejiny sa začínajú písať v období 19 000 až 15 000 rokov pred naším letopočtom. Vyplýva, že na „petrovaradínskej skale“ človek nepretržite žije a pôsobí od predhistórie dodnes. V súčasnosti je toto osídlenie moderným mestom, ktorého počet obyvateľov sa stále zvyšuje. E. Šranková