Hlas44 2012 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 69 ČÍSLO 44 /4515/

Prvé dunajské biznis fórum

3. 11. 2012

6. zasadnutie Zhromaždenia APV

Naša téma: Súvaha poľnohospodárskeho roka

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

Konferencia o možnostiach investovania do energetiky prebiehala 23. októbra v Master stredisku Novosadského veľtrhu. O. Filip

Oslavy 165. výročia založenia Múzea Vojvodiny usporiadali v Novom Sade v piatok 26. októbra. Vtedy podpísali aj Protokol o spolupráci tejto inštitúcie a Múzea Slavónska v Osijeku. Deti predškolského veku a žiaci nižších tried novosadských základných škôl, ktorí navštevujú Múzejnú hračkáreň, pútavo predstavili stálu výstavu Múzea. J. Bartoš

V Báčskom Petrovci si pietnou spomienkou na nádvorí Slovenského vojvodinského divadla a pri spoločnej hrobke martýrov primeraným programom a kladením vencov i kvetov pripomenuli na popravu ôsmich prvobojovníkov 28. októbra 1941. J. Čiep

Pri príležitosti 150. výročia narodenia Dr. Jána Kvačalu (1862 – 1934), pedagóga, komeniológa, kultúrneho historika a prvého čestného predsedu Matice slovenskej v Juhoslávii, MOMS Petrovec v piatok 26. októbra v Dome MSS Ľudovíta Mišíka usporiadal príležitostný večierok. A. Francistyová

Ani na 13. futockej kapustiáde vo Futogu nechýbali velikánske hlavy chýrečnej zeleninovej pochúťky v rôznych „baleniach”. Hodne však zavážila vzácna publikácia petrovského rodáka Dr. Janka Červenského. K autorovi si zastali: Goran Puača (zo združenia Futoški kupus), zľava, a Miroljub Janković, popredný pestovateľ Futockej kapusty, sprava. J. Bartoš

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

SEDEM DNÍ

Návšteva podpory a posmelenia P

rvých sto dní vlády, o ktorých sa určite ešte bude hovoriť, sa celkom vhodne krylo s návštevou prvých dám európskej a americkej diplomacie. Po historickom a pozitívne zhodnotenom stretnutí v Bruseli príchod vysokej predstaviteľky Európskej únie Cathrine Ashtonovej a štátnej tajomníčky USA Hillary Clintonovej do Belehradu sa považuje za dobrý znak. Po rozhovoroch s prezidentom Nikolićom a premiérom Dačićom hostky zdôraznili, že USA a Európska únia podporujú pokračovanie dialógu Belehradu a Prištiny s cieľom zlepšiť kvalitu života ľudí. Privítali by takisto, keby tieto rokovania pokračovali čím skôr. Osobitne prízvukovali, že nikto nežiada od Srbska, aby uznalo nezávislosť Kosova, podstatné však je, aby Srbsko rešpektovalo novú realitu a normalizovalo vzťahy s Kosovom. Zrejmé je, že najnovšia diplomatická ofenzíva západu má za cieľ posmeliť Belehrad, aby podnikol dodatočné kompromisy vo vzťahoch s Prištinou. Čo presne tie kompromisy zahrnujú, dalo by sa predpokladať z už dobre známych amerických „červených línií“. Po prvé je to stanovisko, že USA silne podporujú Kosovo ako nezávislý štát a že sa existujúce hranice už nemôžu meniť. Po druhé je to skutočnosť, že Srbsko nemôže vstúpiť do členstva EÚ, pokiaľ na severe Kosova má bezpečnostné sily a paralelné inštitúcie. Pokiaľ siaha pripravenosť Belehradu na kompromisy, v tejto chvíli nemožno s istotou povedať, pretože ešte stále nebola zverejnená – alebo nie je pripravená – platforma pre rokovania. Tajnosť tohto dokumentu sa vysvetľuje snahou zabezpečiť čím širší konsenzus všetkých relevantných politických síl. Keďže je známe, že relevantné opozičné strany včítane najväčšej DS podporili nové rokovania s Prištinou, z druhej strany zostala len malá DSS a ešte menšia SRS. Za najtvrdší oriešok treba však považovať predstaviteľov srbského obyvateľstva na severe Kosova, ktorí negatívne reagovali tak na rozhodnutie vlády realizovať skôr dosiahnuté dohody, ako aj na stretnutie Dačića a Ta-

čiho v Bruseli. Reálne je očakávať, že platforma pre rokovania bude predmetom kompromisu a potvrdená v parlamente. Vláda sa posúva po tenkom lane, v snahe zachovať národné a štátne záujmy a zároveň neohroziť európsku cestu Srbska, vysvetlil nedávno prvý podpredseda vlády Aleksandar Vučić. Spomína sa aj taká možnosť – ak sa do začiatku decembra podarí obnoviť dialóg s Prištinou a ak sa dosiahne rýchly pokrok v súvislosti so zvyšnými technickými otázkami – že Európska rada do konca roka určí pre Srbsko podmienečný dátum otvorenia rokovaní s EÚ. Dalo by sa povedať, že návšteva vysokej predstaviteľky EÚ a štátnej tajomníčky USA nepriniesla nič extra nové. Nepriniesli ani žiadne nové podmienky, čo je veľmi významná skutočnosť pre Srbsko. Netreba však zabúdať, že Európska únia sa ujala úlohy mediátora v rokovaniach dvoch strán, ktoré zastávajú diametrálne odlišné stanoviská a ich približovanie prostredníctvom dialógu nebude ani trochu ľahká úloha. Účasť štátnej tajomníčky USA v rozhovoroch má preto osobitnú váhu. Najbližšie sa žiada dosiahnuť zhodu o mechanizmoch ochrany srbského obyvateľstva na Kosove, zvlášť na severe, a jasne povedať – ako sa zdôrazňuje – čo chceme, nielen čo nechceme. Návšteva podpory a posmelenia otvára šancu, ktorej sa treba chopiť všetkými desiatimi. Premiér Dačić potvrdil odhodlanie vlády začať dialóg s Prištinou, uskutočňovať reformy a pokračovať v eurointegrácii, ako aj odvahu prebrať zodpovednosť za túto prácu. Je pravda, že počas prvých sto dní vláda premiéra Dačića zaznamenala vzlety i pády, ale takisto potvrdila, že je schopná prekonávať prekážky. Bez prekážok to iste nepôjde ani v budúcnosti, a preto sa od vlády očakáva, že nestratí odvahu, že bude vystupovať pragmaticky a predovšetkým – jednotne. Anna Lazarevićová

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208

Sviatok kníh

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

rval osem dní, prilákal okolo 150 000 návštevníkov, bol poznačený neustálym ruchom. V poradí 57. Medzinárodný knižný veľtrh v Belehrade zase potvrdil, že je život, aj v tejto kríze, predsa krajší s knihou: beletristickou, básnickou, prozaickou, vedeckou, detskou, ktoroukoľvek inou. Lebo je v slovách sila, akej nik neodolá: sila ducha, nezničiteľného a večného. Od nedele sme chudobnejší o mnohé stretnutia a rozhovory, bohatší však o nových spoločníkov v dlhých podvečeroch. Život neustále píše nové a nové príbehy, pri ktorých sú nám dni a noci často krátke. A to nám každoročne sprítomňuje október, mesiac knihy a veľtrhov. Tentoraz i stretnutie dvoch básnikov, Bielika a Prebudilu (na snímke), a poézie, ktorá ich pričinením žije v dvoch rečiach. O. Filip

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

3. 11. 2012

44 /4515/

HLAS ĽUDU

FÓKUS PRVÉ DUNAJSKÉ BIZNIS FÓRUM

Energia európskeho veľtoku unaj, Dunube, Donau, Duna – rieka so strategickým významom nielen pre staroveké, ale aj pre moderné národy. Na trase dlhej takmer 2 900 kilometrov aj pre viac ako desať rôznych štátov a viaceré metropoly. Dunaj plný prekvapení na nespočetných miestach, taktiež krásy, nad ktorou žasneme. Jeho esom v rukáve je unikátna a úžasná pozícia spájajúca viaceré hlavné mestá s pútavou históriou a jedinečnými pamiatkami. Aj Nový Sad možno priradiť k nim. Pred niekoľkými dňami vojvodinská metropola prispela k súčasnej hospodárskej energii európskeho veľtoku prvým biznis fórom – inšpirovaným Dunajskou stratégiou – cieľom ktorého je spájať ľudí, idey a trh, za účelom zabez- Z biznis fóra o Dunajskej stratégii pečenia prosperity a rozvoja štátov pri ňom. premiér Bojan Pajtić v úvodnej časti dvojdňoSpôsobom, ako to dosiahnuť, bolo pár sesií a vého snemovania. Predseda Zhromaždenia APV István Pásztor, vyše desať rôznych tematických príhovorov a prednášok účastníkov, tak domácich, ako i za- ktorý bol i iniciátorom biznis fóra, ho vidí ako ambíciu vytvoriť v rámci Dunajskej stratégie predhraničných. – Považujeme sa za časť Dunajského ma- poklady na bezprostredné, priame podnikanie kroregiónu, pretože mu ako región patríme v zainteresovaných. Pokrajinský tajomník pre mecivilizačnom, kulturologickom, historickom a dziregionálnu spoluprácu a lokálnu samospráhospodárskom zmysle.., – podotkol pokrajinský vu Branislav Bugarski tlmočil presvedčenie, že

druhá najväčšia európska rieka núka mnohé možnosti a má skutočné potenciály pre početné rozvojové projekty a idey. Vyzdvihol, že je cieľom podujatia prezentovať investičné, vedecké a kultúrne potenciály Vojvodiny, zhromaždiť partnerov a hľadať nové možnosti budúcej spolupráce krajín pri Dunaji. Na biznis fóre, ktorý sa má stať tradičným, usporiadanom vládou Vojvodiny v spolupráci s Hospodárskou komorou Vojvodiny, Novosadským veľtrhom a agentúrou Media Invent, približne stopäťdesiat účastníkov z našich lokálnych samospráv a hospodárskych komôr, ako i z viacerých krajín: Rakúska, Nemecka, Maďarska, Slovinska, Čiernej Hory, Rumunska... sa počas dvoch dní plne venovalo možnostiam realizácie Dunajskej stratégie, výmene skúseností v regionálnej a cezhraničnej spolupráci, možnostiam užšej hospodárskej spätosti, novým ekonomickým iniciatívam. Vzpruhou k ďalším snahám v tomto smere im zrejme budú aj viaceré uznania, ktoré niekoľkí z nich, za úspešné doterajšie angažovanie sa, získali v rôznych kategóriách. Energia je vždy energiou: aj tá dunajská, aj tá ľudská, osobná. A koľko sa do nej vloží, aspoň toľko sa i vráti. O. Filip

NA VEĽTRHU INVESTÍCIÍ V BELEHRADE

Medzi vystavovateľmi aj Obec Stará Pazova T

ohtoročný 7. Medzinárodný veľtrh investí- jeho ministerstvo poskytne cií a nehnuteľností BelRe (Belgrade Real zodpovedajúcu podporu. Vo výstavnej časti veľtrhu Expo) sa uskutočnil 29. a 30. októbra na Belehradskom veľtrhu pod heslom Vybudujme sa zúčastnili NALED, SIEPA, AtSrbsko – pripoj sa aj ty. Ústrednými témami ro- las Group, mestá a obce kovaní na konferenčných programoch boli in- Srbska, medzi ktorými povestície v infraštruktúre a energetike, infra- zoruhodné miesto mala i štruktúra priemyselných zón a nehnuteľností. Prebiehali aj viaceré sprievodné podujatia. Veľtrh investícií a nehnuteľností BelRe v pondelok slávnostne otvoril Velimir Ilić, minister stavebníctva a urbanizmu. Vo svojom prejave oznámil, že budú odstránené všetky prekážky na masovejší príchod investorov do krajiny. Potvrdil, že po zmene zákona, ktorá by mala byť schválená počas jesenného zasadania parlamentu, budú zabezpečené administratívne predpoklady na rýchlejšie a ľahšie získanie stavebného povolenia. Uvedenou zmenou zákona, ako uviedol minister Ilić, ožije i stavebníctvo v našej krajine. Vyjadril nádej, že sa Belehrad stane Medzinárodný veľtrh investícií strediskom juhovýchodnej Európy v a nehnuteľností BelRe otvoril oblasti investícií a nehnuteľností a že minister Velimir Ilić

Stánok Staropazovskej obce

Obec Stará Pazova, ako aj 15 talianskych spoločností, ktoré vyjadrili želanie nájsť si v Srbsku partnerov na ďalšie podnikanie.

Po slávnostnom otvorení minister Velimir Ilić navštívil výstavné stánky. Zastavil sa i pri stánku Obce Stará Pazova, kde sa porozprával s predsedom obce Đorđom Radinovićom a jeho spolupracovníkmi. Záujem o staropazovský stánok, na ktorom ponúkali bohatý propagačný materiál, prejavili početní tak domáci, ako aj zahraniční potenciálni investori. A. Lešťanová 3. 11. 2012

44 /4515/

HLAS ĽUDU

FÓKUS DRUHÝ OPRAVNÝ ROZPOČET VOJVODINY DOSTAL ZELENÉ

Rieši dokapitalizácia problém RBV? oaličná poslanecká väčšina v Zhromaždení Autonómnej pokrajiny Vojvodiny schválila predostretý opravný rozpočet (tzv. rebilanciu) na bežný rok „vážiaci“ 82,58 miliardy dinárov. S ohľadom na skutočnosť, že Republika Srbsko nespĺňa ústavný záväzok, podľa ktorého je povinná do vojvodinskej pokladnice vrátiť najmenej 7 percent sumy získanej zdanením jej občanov, Vojvodina zostala ukrátená o šesť miliárd dinárov, bolo počuť na 6. schôdzi ZAPV 25. októbra. V dôsledku takejto skutočnosti koaličná väčšina podporila návrh, aby Zhromaždenie APV v Zhromaždení Srbska iniciovalo návrh budúceho Zákona o rozpočtovom systéme a aby ho samé aj pripravilo. Opozícia kritizovala oba návrhy, najostrejšie sa ale vrhla na doplnok vojvodinskej vlády, ktorý nakoniec tiež dostal zelené svetlo a umožňuje pokrajine vystaviť cenné papiere so zročnosťou 30 rokov – na

ti s nadchádzajúcou dokapitalizáciou RBV podotkol: „Aby bolo jasné: vystavenie obligácií v hodnote 15 miliárd na 30 rokov nie je zadlženie, ale vkladanie kapitálu, ktorý nezmizne, lež bude kapitálom vo vlastníctve občanov Vojvodiny v banke, Vojvodinský premiér Bojan Pajtić tvrdo ktorá patrí obobhajoval opravný rozpočet čanom Vojvodiny. Tá banka doteraz mala mi- vodiny. Občania Vojvodiny môžu moriadny význam a zachránila byť úplne spokojní, pokiaľ ide o na desiatky tisícov pracovných ich sporenie a depozity“. miest.“ Predseda pokrajinskej vlády SALVY KRITÍK OPOZÍCIE Návrh na opravný rozpočet a podčiarkol, že „všetci musia byť zodpovední voči finančnému sys- vystavenie cenných listín zdôtému tejto krajiny; my ako Vojvo- vodnil pred poslancami pokrajinský tajomník financií Zoran Radoman. Prízvukujúc jeho opodstatnenosť podčiarkol, že tento krok „umožní finančnú konsolidáciu RBV“. Opoziční poslanci, pravdaže, návrhy vlády APV na druhý opravný rozpočet (prvý schválili vo februári t. r.) a záchranu RBV spomenutým spôsobom, zahrabali hŕbou kritických postrehov, prameniacich v nedôvere vyplývajúcej z doterajšieho, ako povedali, stratového hospodárenia Predseda vojvodinského parlamentu (prvý zľava) mal na 6. schôdzi ZAPV RBV. Podľa nich vystavenie spomenutých obligácií poplné ruky práce vedie k ďalšiemu neopoddokapitalizáciu Rozvojovej banky dina sme zodpovední voči fi- statnenému zadlženiu. Poslanec Pavle Budakov (SPS – Vojvodiny – v hodnote 15 mi- nančnému systému celého liárd dinárov. Srbska“. Spomenul o. i. aj to, že vlá- PUPS – JS – SDPS) poznamenal, že Prv než jednotlivé položky da mala aj inú opciu, že totiž poslanci neskoro dostali mateopravného rozpočtu predostrel re- mohla „investovať asi 20 miliárd do riál, ktorý „je príliš významný na to, zortný pokrajinský tajomník, ho- zhasnutia banky, čiže do vyplate- aby prišiel neskoro – ako doplnok voril vojvodinský premiér Bojan nia poistených depozitov“, ale, rokovacieho programu“. Vedúci Pajtić, čo vedúci poslaneckej sku- ako zdôraznil, emisiou obligácií na poslaneckej skupiny SNS Igor Mipiny SRS Igor Mirović označil za spomenutý spôsob sa RBV „upev- rović sa zasadzoval o to, aby Zhroporušenie rokovacieho poriad- ní tak, aby bola jednou z najlep- maždenie APV prerokovalo doteku. Premiér poukázal na to, že ších v krajine“. Tiež dodal, že ide o rajšie podnikanie RBV, a osobitne vláda znížila vojvodinskú admi- „najlepšie riešenie, ktoré krajinu zdôraznil: „Nikto nám vo Vojvodinistráciu o 10 percent a že ušetri- stojí menej a zároveň dlhodobo ne neposkytol ruku a podporu na la 2,2 milióna dinárov. V súvislos- zabezpečí benefity občanom Voj- to, aby sme diskutovali o ústav-

3. 11. 2012

44 /4515/

HLAS ĽUDU

noprávnom postavení Vojvodiny a o zmiznutí peňazí z RBV v predchádzajúcom období.“ V súvislosti s viackrát spomenutými ústavne zaručenými minimálnymi siedmimi percentami, ktoré by sa z republikového rozpočtu mali dostať do pokladnice APV, Mirović upozornil, že „vždy sa o rozpočte hovorí iba z hľadiska príjmov, nikdy nie aj o trovení prostriedkov“. Ako povedal, v tomto zmysle „chýba analýza“ a odpovede na otázku: „Prečo náklady nekontrolujú občania prostredníctvom výborov v ZAPV?“ sa nedočkal. Poslanec DSS Milenko Jovanović obvinil vládnucu vojvodinskú koalíciu z dvojtvárnosti, lebo, ako povedal, „dožadujú sa dodržovania Ústavy, keď ide o financovanie pokrajiny, zatiaľ čo aj sami porušili Ústavu, keď schvaľovali Štatút a Zákon o kompetenciách Vojvodiny“. Poslanec Aleksandar Marton povedal, že Liga sociálnych demokraČOSKORO O INCIDENTOCH? Návrh na doplnenie rokovacieho programu 6. schôdze ZAPV analýzou bezpečnostnej situácie, ktorý predostrel Saša Santovac (SRS), poslanci väčšinou hlasov zamietli. Predseda Zhromaždenia István Pásztor však oboznámil prítomných, že inicioval u premiéra Ivicu Dačića, aby sa touto záležitosťou zaoberala najprv Rada pre bezpečnosť, a potom by sa k nedávnym incidentom v Temeríne, ale aj vôbec o bezpečnostnej situácii v pokrajine, zmienili aj poslanci v ZAPV. tov Vojvodiny podporí návrh na opravný rozpočet, zároveň však podčiarkol, že ligistov „môže uspokojiť iba zmena Ústavy Republiky Srbska“, ktorú, ako dodal, „LSV čoskoro bude iniciovať“. Povedzme na záver, že celkovú sumu príjmov zo zadlženia vystavením dlhodobých cenných listín (obligácií) by, podľa prijatého rozhodnutia, mali vraziť na obstaranie finančného majetku. Republiková vláda, menovite rezortný minister Mlađan Dinkić ostro kritizujú krok, na ktorý sa rozhodlo ZAPV pri schválení opravného rozpočtu, a najmä jeho orientáciu na dokapitalizáciu RBV. Juraj Bartoš

FÓKUS Z DNÍ ENERGETIKY

zdrojov energie u vás. Ako viete, je to investícia v Báči, výstavba štyroch bioplynových staníc v hodnote 15,2 zmenšenia energetickej milióna eur. Finizávislosti a stúpania eneršujú sa niektoré getickej účinnosti. prípravné práce a Keďže v zozname malo by sa začať účastníkov podujatia boli vlastne aj s tou i slovenské firmy, bol to reálnou výstavbou. vhodný podnet na rozĎalšie slovenské hovor s ekonomickým Ján Štark firmy majú záujem diplomatom na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Be- o malé hydroelektrárne. V procese rozvoja sú aj nejaké solárne eleklehrade Jánom Štarkom: – Energetika je zrejme zaují- trárne. – Na záver, mohli by ste ozrejmiť, mavá pre zahraničných partneo čom bude váš prejav na konferov? – Slovenské firmy majú záujem o rencii... – Hlavne prezentujem tie základspoluprácu so Srbskom, hlavne v oblasti energetiky. Dôkazom toho je i né údaje o Slovensku, tiež o slovenúčasť predstaviteľov slovenskej am- skej energetike, o podiele obnovibasády na tejto konferencii, ako i slo- teľných zdrojov, o tom, koľko máme venských firiem, zaoberajúcich sa vý- akých staníc. Máme viac ako šerobou tepla pomocou biomasy, prí- sťdesiat bioplynových staníc, viac ako padne solárnych panelov na vy- dvesto malých hydroelektrární, viac ako šesťstotridsať solárnych elekhrievanie úžitkovej teplej vody. – Neobíde sa to však bez inves- trární. Teda využitie tých obnoviteľných zdrojov bolo a je dosť výtícií? – Naše firmy taktiež majú záujem znamné, nielen u nás... O. Filip o investovanie do obnoviteľných

Zmenšiť závislosť, zvýšiť účinnosť energetike sa rozpráva čoraz viac: aj preto, že je tu už jeseň, aj preto, že ide o odvetvie, v ktorom sú mnohé nevyužité, obnoviteľné a iné zdroje. O nich sa hovorilo na viacerých odborných konferenciách v uplynulých dňoch, vrátane tej s názvom Potenciály investovania do energetiky, ktorá 23. októbra prebiehala v Master stredisku Novosadského veľtrhu. Pokrajinská tajomníčka pre energetiku a nerastné suroviny Nataša Pavićevićová Bajićová, ktorá ju

otvorila, podotkla, že príčinou usporiadania podujatia je veľký záujem o budovanie energetických objektov, predovšetkým tých, ktoré používajú obnoviteľné zdroje. Podľa nej tak táto konferencia, ako aj Dni energetiky, ktoré prebiehali súbežne s veľtrhom InvestExpo, boli vhodnou príležitosťou prezentovať naše prírodné zdroje, finančné, odborné, vedecké a iné kapacity, nevyhnutné na realizovanie investícií v smere realizovania dvoch základných cieľov:

Kniha prežije

INÝ NÁHĽAD

– Nazdávate sa, že printové vydania vyhrajú v (sú)boji s vydaniami elektronickými? – To by museli. Nerád by som žil vo svete, v ktorom by nebola taká kniha, akou je dnes. Nedávno je zverejnená veľmi zaujímavá kniha rozhovorov medzi Umbertom Ecom a Jeanom-Claude Carriére, ktorej titulok je trochu dlhý, možno i kostrbatý a znie Tak skoro sa nezbavíte knihy. V nej je jeden veľmi dôležitý tromf: že tak, ako nemožno vystriedať koleso, kladivo, lyžicu... nemožno vystriedať ani knihu. Čiže, táto patrí medzi tie základné, elementárne veci: veď zďaleka nie je to isté čítať text z monitoru a mať knihu v ruke, listovať v nej, vracať sa k jednotlivým statiam, k tomu, čo sa tam deje alebo sa nám páči. Teda, pevne verím, že kniha prežije. A zase prízvukujem, že by som nerád žil vo svete, v ktorom by vytlačené knihy neexistovali. Zaznamenal: O. Filip

Ďuro Varga

AŽ TRI ZÁSADNÉ DOKUMENTY, upriamené na ďalší rozvoj energetického úseku u nás, podpísala 23. októbra v Novom Sade pokrajinská tajomníčka pre energetiku Nataša Pavićevićová Bajićová. Prvým je Zmluva o spolupráci s nemeckou spoločnosťou S-TECHENERGIE, druhým Protokol o spolupráci s Kapitálovým fondom APV, tretím Memorandum o porozumení s Medzinárodnou finančnou korporáciou, členkou Svetovej banky. Na snímke je záber z podpísania zmluvy s nemeckou spoločnosťou, ktorej donácia Klinickému stredisku Vojvodiny (ide o výstavbu dvoch solárnych elektrární) má hodnotu približne 110 000 eur. O. F.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: LJUBOMIR SIMOVIĆ, SPISOVATEĽ A AKADEMIK

3. 11. 2012

44 /4515/

HLAS ĽUDU

FÓKUS KRAJANIA Z CELÉHO SVETA SA ZIŠLI V BRATISLAVE NA STÁLEJ KONFERENCII SR A SLOVÁCI ŽIJÚCI V ZAHRANIČÍ

Príprava novej koncepcie ýzvami na jednotu a spoluprácu sa koncom októbra v bratislavskom Hoteli Bôrik začala V Stála konferencia Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí. Takmer deväťdesiat zástupcov krajanských spolkov a organizácií zo štyroch kontinentov na dvojdňovom podujatí diskutovalo o aktuálnych otázkach a problémoch Slovákov v jednotlivých štátoch a zároveň ponúklo svoj pohľad na budúcu spoluprácu s materskou krajinou. Tohtoročná konferencia, ktorú Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) organizuje každé dva roky, má o to väčší význam, že platnosť štátnej koncepcie starostlivosti o krajanov končí v roku 2015. Ako zdôraznil šéf ÚSŽZ Igor Furdík, jeho úrad plánuje počas nasledujúcich dvoch rokov predložiť novú koncepciu. Krajania tak mali šancu prísť s konkrétnymi podnetmi a návrhmi. Na konferencii delegátov oslovili viaceré popredné osobnosti slovenského politického, cirkevného a spoločenského života. Ako uviedla agentúra TASR, podpredseda vlády a šéf diplomacie Miroslav Lajčák vyzval krajanské organizácie, aby sa netrieštili. Minister školstva Dušan Čaplovič zasa má v úmysle osobne podporovať spoluprácu so zahraničnými Slovákmi, pričom nezabudol pri-

pomenúť svoje rodinné väzby na Vojvodinu. „Cítim sa ako potomok Slovákov žijúcich v zahraničí,“ vyhlásil. Podľa neho udržiavanie kontaktov s komunitami Slovákov v zahraničí pomáha krajanom zachovať si svoju identitu, ale zároveň aj Slovenskej republike, za ktorú krajania prirodzene v zahraničí lobujú. Od Stálej konferencie očakáva návrhy na zlepšenie spolupráce, najmä pokiaľ ide o jeho rezort. „Očakávam podnety v oblasti predškolskej výchovy, materských škôl, ale aj základného a stredného školstva, v oblasti vzdelávania. Prezidentský pár privítal krajanov Tam by sme hľadali možnosti, akým spôsobom Súčasťou podujatia boli aj kultúrne akcie, na by sme na výzvy z tejto konferencie vedeli v roku ktorých mali veľký podiel aj Slováci zo Srbska. Art 2013 a 2014 zareagovať,“ dodal. Prezident Ivan Gašparovič nielenže prevzal zá- Centrum Chlieb a hry zo Starej Pazovy pripravištitu nad podujatím, ale s manželkou Silviou aj lo v priestoroch hotela Bôrik výstavu Obrazy dávprijal delegátov konferencie. Ako uviedlo tlačové no zabudnutých predkov Slovákov z Vojvodiny. oddelenie kancelárie prezidenta SR, hlava štátu Stretnutie krajanov s prezidentom zasa otvoriv príhovore vyjadrila nádej, že nedávna zmena lo vystúpenie skupiny Zvony. Stála konferencia skončila po našej uzávierke vo vedení Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí bude pozitívna, v záujme väčšieho porozu- schválením záverov. Viac sa im budeme venovať menia materskej Slovenskej republiky a krajanov, v nasledujúcom čísle. lebo „zahraniční Slováci sú veľmi silnou inte(rb) grujúcou časťou Slovenska a Slovákov“.

Z VÝBORU PRE INFORMOVANIE NRSNM

VÝBOR PRE KULTÚRU NRSNM

Realizácia projektov do konca roka

Na obvyklé i neobvyklé témy

o niekoľkomesačnej prestávke 25. októbra zasadal Výbor pre inP formovanie NRSNM, ktorého členovia preberali otázky týkajúce sa financií, zaplánovaných a zrealizovaných projektov na rok 2012 a nevystali ani návrhy plánov na rok 2013. Koordinátor VPI Vladimír Lenhart prítomných informoval, že z plánovaného finančného plánu na rok 2012 k dispozícii zostalo ešte zhruba 700-tisíc dinárov, ktoré využijú na zatiaľ nezrealizované plány. Z plánovaných aktivít na bežný rok zrealizovali projekt Medziredakčnej spolupráce medzi lokálnymi televíznymi a rozhlasovými stanicami a RTV Vojvodina – Cenu Anny Nemogovej Kolárovej. Výbor podporil študentskú volontérsku prax, súťaž časopisu Zornička Moja naj-fotka a šachový turnaj Zornička open, novinársku súťaž Asociácie slovenských novinárov, zorganizoval jedno kolo jazykovej kultúry pre novinárov a Stretnutie slovenských novinárov počas Slovenských národných slávností, podporil oslavy 45 rokov Petrovského rozhlasu, hradil cestu novinárom, ktorí cestovali na Infocestu do Žiliny. 3. 11. 2012

44 /4515/

Výbor plánuje aj naďalej pokračovať už v osvedčenej praxi spolupráce medzi lokálnymi rozhlasovými a televíznymi stanicami a RTV Vojvodina, ale v trochu pozmenenej podobe. Podmienkou podpory staníc zapojených do tohto projektu bolo posielať príspevky aspoň 2-krát týždenne, podať VPI finančnú správu do 15. dňa v mesiaci a v príspevku záväzne naznačiť, že ide o projekt NRSNM. Keďže si niektoré stanice splnili podmienky, čiastočne alebo ich vôbec nesplnili, do budúcna budú financované na základe dynamiky poslaných príspevkov. Začiatkom nasledujúceho roka NRSNM oslavuje svoje desiate výročie. Z tej príležitosti pripravuje sa Pamätnica, dokumentárny film a výstava fotografií. Novinkou v plánoch VPI je zorganizovať na budúci rok Press stredisko počas SNS, a to z toho dôvodu, aby o Slávnostiach mohli informovať aj novinári, ktorí žijú mimo Petrovca a aby o tomto významnom podujatí viac informovali aj neslovenské médiá. Do projektu by mali byť zapojení aj terajší a budúci volontéri a mladí novinári. J. Pániková

HLAS ĽUDU

ačiatok 8. zasadnutia Výboru pre kultúru NRSNM uskutočneného Z v stredu 24. októbra napovedal ostrejší a hlučnejší priebeh tejto jesennej schôdze, ale už zakrátko sa ustálila celkom bežná a pracovná atmosféra. Na ostrie polemiky členov VPK sa dostal bod rokovacieho programu, kde sa žiadalo stanovisko členov tohto výboru na vymenovanie úradujúcej riaditeľky Slovenského vojvodinského divadla (ktorá je už pár týždňov v tejto funkcii!) a troch členov Správnej rady SVD. Prítomní sa predsa vzdali moralizovania, iba upozornili na procedurálnu chybu – stanovisko k prihláseným kandidátom malo byť od NRSNM žiadané pred vymenovaním! – žiadosť SVD prijali iba ako informáciu a mladej úradujúcej riaditeľke zaželali zdar v práci. Na členku Správnej rady SVD, ktoré NRSNM vyhlásila za inštitúciu osobitného významu, členovia VPK navrhli herečku, režisérku a právničku Zuzanu Tárnociovú. Pozastavili sa potom pri nedopatreniach v Štatúte SVD a jeho nezladenosti so Zákonom o kultúre. Upozornili i na to, že tejto našej kultúrnej inštitúcii neprospievajú dočasné riešenia (už v druhom mandátnom období je úra-

dujúca riaditeľka vymenovaná na rok), že treba čím skôr vymenovať čelného človeka na štyri roky a spresniť niekoľkoročný program práce SVD. V pokračovaní schôdze na členku Správnej rady Galérie insitného umenia v Kovačici navrhli Zuzanu Lenhartovú, hovorilo sa aj o kandidátoch na členov Dozornej rady spomenutej galérie a o návrhu kandidáta na člena Správnej rady Obecnej knižnice v Kovačici, ktorých navrhuje Národnostná rada. Októbrové stretnutie členovia VPK využili i na prehľad zaplánovaných podujatí v práci jednotlivých komisií VPK do konca roka. Spomeňme Muzikologickú konferenciu, Prehliadku detských divadiel 3 x Ď, výstavy prác Rastislava Škuľca a Jána Agarského. Na nositeľku Ceny NRSNM, ktorá je svojráznym ocenením za životné dielo, členovia VPK NRSNM navrhli Miru Brtkovú. Návrh, resp. návrhy na nositeľa či nositeľov Plakety NRSNM za prínos v oblasti kultúry na nasledujúce zasadnutie pripraví Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Toto uznanie sa udeľuje za výnimočné zásluhy v uplynulom roku. A. F.

FÓKUS VO VOJENSKEJ MISII UNFICYP NA CYPRE

Slováci spoločne s Maďarmi, Srbmi a Chorvátmi ajväčšou výzvou pre mňa bolo zladiť príslušníkov štyroch armád tak, aby vďaka vzájomnej spolupráci čo najlepšie splnili všetky úlohy zadané veliteľstvom UNFICYP,“ povedal nám podplukovník Jozef Paňko, ktorý do septembra pôsobil rok vo vojenskej misii UNFICYP na Cypre ako veliteľ slovenského kontingentu aj mnohonárodného Sektoru 4.

roty kapitán Bojan Lakanović z Nového Sadu. Kapitáni Varga aj Lakanović pritom spomenuli, ako na medzinárodnú súťaž vo vojenských zručnostiach postavili toto leto spoločný slovensko-srbský tím. Sedemkilometrový beh s 12kilogramovou záťažou, ovládanie motorového vozidla v teréne, čítanie z mapy, prekážková rambo-dráha či streľba naplno preverili ich schopnosti. Uspeli. V rámci celej misie UNFICYP skončili tretí.

„N

Medzi vedúcimi národmi Slovenskí vojaci pôsobia na Cypre od roku 2001. Prvý raz v histórii práve tu zaujali miesto jednej z riadiacich krajín. Velia Sektoru 4, ktorý má veliteľstvo v meste Famagusta v severovýchodnej časti ostrova v tzv. Severocyperskej tureckej republike. „Slovenský kontingent na Cypre má spolu 159 príslušníkov. V našom Sektore 4 pritom slúži aj 88 maďarských

Slováci a Srbi na srbskej základni pri obci Pila v slovenskom Sektore 4

mi a severnou časťou, kde žijú najmä cyperskí Turci. Strážia tiež neutrálnu nárazníkovú zónu, ktorá sa s dĺžkou 183 kilometrov a šírkou od 5 metrov do 7 kilometrov tiahne naprieč ostrovom od čias bo-

Spolupráca v Sektore 4 Sektor 4 strážia pod slovenským velením tri roty – maďarská s veliteľstvom v Athiene, srbská s veliteľstvom pri obci Pila a slovenská na základni neďaleko mesta Dherinia. „Spolupráca bola bez problémov, vychádzali sme si v ústrety, budem spomínať len v dobrom,“ povedal nám odchádzajúci veliteľ maďarskej roty podplukovník Tamász Terák. Mimochodom, dalo sa s ním rozprávať aj po slovensky, nakoľko pred rokmi vyštudoval Vojenskú vysokú školu leteckú v Košiciach. „S našimi srbskými kolegami si po službe aspoň raz do týždňa zahráme futbal, hoci musím V popredí veliteľ srbskej roty kapitán Bojan Lakanović (vľavo) a slovenskej roty uznať, že v posledných mesiacoch mali Štefan Varga. Od septembra ich vystriedali tiež kapitáni Goran Roganović a lepšie mužstvo oni,“ Zoltán Komives (v pozadí). usmial sa veliteľ slovojakov, 39 Srbov a jeden Chor- jov v roku 1974. „Príslušníci Ozbro- venskej roty kapitán Štefan Varga, vát,“ konkretizoval pplk. Paňko. jených síl SR sa okrem strážnych ktorý už bol veliteľ slovenskej Celkom na Cypre pôsobí 860 vo- a hliadkovacích úloh podieľajú roty aj v Afganistane. Na rozdiel od jakov Mierových síl OSN. Okrem aj na zabezpečovaní ženijných neho a značnej časti slovenských Slovákov sú ďalšími vedúcimi ná- prác pre celú misiu UNFICYP, strá- vojakov pre srbských vojakov bola rodmi Briti a Argentínčania. Vo- žia hlavné veliteľstvo UNFICYP v účasť v operácii medzinárodného jenským veliteľom misie je čínsky Nikózii a pracujú tiež na viacerých krízového manažmentu premiégenerálmajor Chao Liu. Vojaci sa zodpovedných pozíciách v rámci rová. „Práca v mnohonárodnom podieľajú na udržaní prímeria tohto medzinárodného veliteľ- prostredí je výborná skúsenosť pre medzi južnou časťou ostrova obý- stva,“ vysvetlil nám podplukovník každého dôstojníka – a nielen vanou prevažne cyperskými Grék- Paňko. pre neho,“ ocenil veliteľ srbskej

Aj Andrej Staňo z Jánošíka „Práve vy, vojačky a vojaci, ste prispeli svojou prácou k udržaniu a posilneniu mieru aj na Cypre. Vďaka vašej profesionalite Slovenská republika potvrdila, že významná pozícia lídra v Sektore 4 v misii UNFICYP jej právom patrí,“ uviedol minister obrany Martin Glváč 27. septembra na slávnostnom nástupe v Nitre, kde spolu s náčelníkom Generálneho štábu OS SR generálporučíkom Petrom Vojtekom vítal vojakov, ktorí sa vrátili pod vedením pplk. Paňka z Cypru. Prítomní boli aj zástupcovia maďarských, srbských a chorvátskych vojakov. „Nerobil som rozdiely medzi národmi, úlohy som rozdeľoval rovnomerne a snažil som sa všetkých zapájať do spoločnej služby v prospech posilnenia mieru na tomto krásnom ostrove,“ povedal nám na dôvažok po úspešnej misii pplk. Paňko. Môžeme sumarizovať, že slovenské ozbrojené sily mali v septembri 2012 celkovo nasadených v zahraničí 616 vojakov. Najviac v Afganistane – 342, na Cypre – 159 a v Bosne a Hercegovine – 34. A ešte niečo. Do začiatku jesene v misii UNFICYP pôsobil na Cypre popri Slovákoch zo Slovenska aj Slovák z Vojvodiny. Bol to vojak Andrej Staňo z osady Jánošík. Na Cypre sme ho nezastihli – už bol odcestovaný doma. „Aký to bol vojak?“, spýtali sme sa jeho veliteľa roty kapitána Bojana Lakanovića. „Aký bol? Bol výborný! Doma na neho môžu byť hrdí,“ dostali sme jeho odpoveď. Pavol Vitko

3. 11. 2012

44 /4515/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD Z MEDZINÁRODNÉHO VEĽTRHU INVESTEXPO

Tri údaje ako príklad M

aster stredisko Novosadského veľtrhu od 23. do 25. októbra praskalo vo švíkoch: kým v sálach na poschodí súbežne prebiehali viaceré konferencie o energetike, investíciách a dunajskej hospodárskej spolupráci, v samotnej hale sa umiestnili tak predstavitelia približne päťdesiatich lokálnych samospráv, ako i účastníci z Maďarska, Ru-

zvlášť zarezonovali tri konštatácie, alebo skôr údaje, ktoré podčiarkol vojvodinský premiér Dr. Bojan Paj-

Účastníkov, vystavovateľov a hostí privítal riaditeľ Novosadského veľtrhu Goran Vasić

ničných programov financovaných európskymi fondmi, ktorých hodnota v celom Srbsku bola 53 miliónov eur, až 40 miliónov sa realizovalo vo Vojvodine. Ukážka, že sa aj v podmienkach krízy možno dostať k pozitívnym výsledkom: ak sa na to

Pri samom vchode do haly boli Šíďania

munska, Chorvátska, Republiky Srbskej... Na už tradičnom hospodárskom podujatí sa opäť stretli poprední činitelia viacerých pokrajinských sekretariátov, obcí, hospodárskych komôr, rozvojových agentúr, finančných a iných inštitúcií, aby si vymenili skúsenosti, spoločne pozreli do dní budúcich, zistili, ako ďalej spolupracovať, o aké projekty sa uchádzať... Na utorkovom slávnostnom otvorení

tić. Prvý bol ten, že hodnota podnikateľských plánov a projektov, s ktorými sa obce a mestá z Čo (je) nového v Petrovci? Vojvodiny a Srbska predstavili na veľtrhu, je až 750 miliónov eur, upriamia sily, ak je tu vhodná organizovanosť a druhý, že sa až 45 percent zahraničných in- školenie. Stručne, ak sa namiesto dozadu – vestícií do Srbska realizuje práve v našej hospodársky a strategicky – pozerá dopredu. O. F. pokrajine. Do tretice je tu údaj, že z cezhra-

KOVAČIČANIA NA VEĽTRHU

Nové vedomosti, skúsenosti, kontakty… O d 23. do 25. októbra v Novom Sade sa uskutočnil 7. Medzinárodný veľtrh Investexpo, ktorý bol zameraný na investície a nehnuteľnosti. Na veľtrhu sa zúčastnilo 44 lokálnych samospráv zo Srbska a regiónu, 23 z nich prezentovalo svoje investičné možnosti a projekty investovania, ktoré sa vzťahovali predovšetkým na lokálne priemyselné parky, infraštruktúru a cestovný ruch. Medzi účastníkmi Investexpo boli aj predstavitelia Oddelenia pre lokálno-ekonomický rozvoj a hospodárstvo Obce Kovačica v čele s náčelníčkou Máriou Hriešikovou-Ben-

3. 11. 2012

44 /4515/

kovou a obecná Turistická organizácia s riaditeľom Jánom Papom. „V tomto roku sa na veľtrhu zúčastnilo málo investorov,” poznamenala náčelníčka Hriešiková-Benková a doložila, že napriek tomu veľtrh investícií v Novom Sade bol úspešný, priniesol konkurenciu, nové projekty, kontakty, vedomosti, skúsenosti, zmluvy… Pokrajinské inštitúcie usporiadali rôzne osožné semináre o európskych fondoch, o možnostiach čerpania finančných prostriedkov z fondov EÚ a iné. Prostriedky na účasť na veľtrhu Obec Kovačica získala prostred-

HLAS ĽUDU

Pokrajinský premiér Dr. Bojan Pajtić s predstaviteľmi Obce Kovačica

níctvom projektu z Pokrajinského sekretariátu pre medzinárodnú spoluprácu a lokálnu samosprávu. Stánok Obce Kovačica, ktorý obsahoval videoprezentáciu a rôzne

propagačné materiály, navštívili mnohí hostia, medzi nimi aj pokrajinský premiér Dr. Bojan Pajtić (na snímke). A. Chalupová

Z NAŠICH OSÁD 28. OKTÓBER V PETROVCI

prítomných pamätá na tých, ktorí sú v tejto spoločnej hrobke pochovaní, pamätáme sa na ich dielo a spomíname si na ideály, za ktoré bojovali a dali i svoj vlastný život. O túto hrobku sa staráme a aj naďalej sa musíme starať všetci. Lebo tí, ktorí nepoznes, keď sa najú vlastné devo svete jiny, nemôžu budevalvujú hodnodovať ani buty, keď dakedy aj dúcnosť. Preto ekonomika zvíťanech im je večná zí nad ľudskosťou, sláva a česť ich keď súperenie vípamiatke,“ uzaťazí nad solidarivrel Ján Brna. Po tou, dnešný deň týchto slovách akoby nám pripoNataša Rybáromínal túženie mavá zarecitovala tiek, rodákov, priabáseň Paľa Boteľov, spoluobčahuša Nad hronov a spolubobom padlých za jovníkov z Petrovslobodu. Pietnu ca a Bečeja a nespomienku na dovoľuje zabudpopravu prvonúť na našich robojovníkov 28. dákov, na našich Pred začiatkom pietnej spomienky na nádvorí divadla októbra 1941 martýrov a ich ideály, za ktoré bojovali. Tie nás ru Musica viva zaspievali pieseň Kto uzavreli kladením vencov a kytíc kvetov na hrobku padlých bojovdnes zaväzujú, aby sme zjednote- za pravdu horí. Sprievod potom tiahol na cinto- níkov. V mene matiek padlých za ne a neustále zveľaďovali do budúcnosti to, za čo oni bojovali. A rín k spoločnej hrobke, kde sied- slobodu kvety položili členky Spolverím, že nám z minulosti posielajú mich popravených mladíkov i po- ku petrovských žien, v mene peodkaz o potrebe zveľaďovať spra- chovali. Predseda Rady Miestneho trovských bojovníkov žiaci základvodlivosť, ľudskosť, solidaritu a spoločenstva Báčsky Petrovec Ján nej školy, tiež predstavitelia Červebojovať za spoločenský záujem. A Brna povedal: „Petrovčania sa pri- ného kríža a petrovskej miestnej a v tom boji, ktorý začali naši martýri, merane starajú o hrobky svojich lokálnej samosprávy. J. Č-p nám dnes pred ich veľkým dielom blížnych. Hoci sa sotva niekto z zostáva iba sa skloniť,“ prihovoril sa predseda Báčskopetrovskej obce DEŇ OSLOBODENIA Pavel Marčok v sychravé nedeľné STAREJ PAZOVY je sporáno 28. októbra hŕstke zhromažmienka na 23. október dených na nádvorí Slovenského pred 68 rokmi, keď v druvojvodinského divadla. Na mieste, hej svetovej vojne bola kde pred 71 rokmi okupanti na dedina a celá Staropaôsmich šibeniciach obesili pezovská obec oslobodená. trovských mladíkov. Unášaní rePri tej príležitosti účastníci volučnou myšlienkou odboja mlaboja proti fašizmu, ich díci podpálili továrne na výrobu potomkovia, záložní vokonopí. O život vtedy prišli Pavel jenskí velitelia a občania Ďuga, Ján Labáth, Martin Hrubík, v čele s predsedom obce Ján Marčok, Rudo Hrubík, Branislav Đorđom Radinovićom Mokić z Petrovca, Jovan Žeravljev položili kvety a vence k z Nového Sadu a Ljubomir Doropamätníku v strede Staslovački z Bečeja. rej Pazovy a k pomníku Predtým ako sa pri pomníku národného hrdinu Janka sklonili a položili vence predstaviČmelíka v mestskom partelia obecných výborov Zväzu ku. Predseda Radinović združenia bojovníkov národnoopovedal, že na obete, ktoré svoj život darovali za slobodu, sa nikdy neslobodzovacej vojny z Petrovca a smie zabudnúť, a Dušan Ivančević, bojovník Štvrtej vojvodinskej briBečeja, predstavitelia Obce Báčsky gády a teraz predseda Obecnej organizácie ZZBNOV Stará Pazova, evoPetrovec, Matice slovenskej v koval spomienky z bojov za oslobodenie. Pri pomníku Janka Čmelíka Srbsku a rodáci, báseň Pavla Mu(na fotografii) sa prihovoril Janko Lichtler, predseda Miestnej organičajiho Na petrovskom cintoríne zazácie ZZBNOV Stará Pazova. recitovala Viera Dorčová-BabiaA. Lš. ková a speváčky Komorného zbo-

Spomienka na ôsmich popravených mládencov „D

3. 11. 2012

Stará Pazova Delegácie obecných organizácií Červeného kríža z územia Sriemu pri príležitosti Dňa starších navštívili vo štvrtok 25. októbra Gerontologické stredisko Srem v Rume. Hostia, medzi ktorými boli aj volontéri ČK, pre starších ľudí ubytovaných v stredisku pripravili darčeky a predviedli kratšie hudobno-poetické pásmo. V mene ZO ČK Stará Pazova sa prihovoril tajomník Milan Skoko. Gerontologické stredisko Srem v Rume je inak jedinou štátnou ustanovizňou na území Sriemu, ktorá sa stará o starých ľudí, kým druhá ustanovizeň tohto druhu je v súkromnom vlastníctve a pôsobí na území Obce Šíd. V stredisku v Rume je ubytovaných 285 užívateľov z celého Srbska, medzi nimi i niekoľko desiatok občanov zo Staropazovskej obce. a. lš.

Biele Blato V rámci projektu Červeného kríža Obce Vrbas na pomoc mladým ľuďom s invaliditou bieloblatskú základnú školu a etno stredisko navštívila skupina mladých ľudí z Vrbasu. Bohatá tradícia, kultúrne dedičstvo a špecifická jazyková štruktúra upútali pozornosť hostí, ktorí sa po obchôdzke dediny zúčastnili v práci dielne na výrobu suvenírov. Po obede, ktorý tiež bol pripravený v duchu bieloblatskej tradície, hostia navštívili aj slovenský etno dom Márie Haníkovej. M. Nedeljkov

Kulpín Na sklonku septembra, ako to oznámili na minulom zasadnutí Rady Miestneho spoločenstva, štartovala výstavba domu smútku na pravoslávnom cintoríne v Kulpíne. Vykonávateľom prác je stavebný podnik Sýkora z Báčskeho Petrovca. Do polovice októbra vystavali základy objektu, ktorý bude veľkosti 11 x 6,5 metra a bude mať tvar kríža, kým terasa bude dlhá sedem metrov. Vedľa domu smútku sa plánuje výstavba pomocného objektu a parkoviska. K. Gažová 44 /4515/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD KULPÍN

Komunálne práce na úprave osady K

viditeľnej upravenosti centra Kulpína prispievajú aktuálne komunálne práce. Nedávno skončili práce na dláždení priestoru vôkol ekologickej studne. Odkedy bola ekostudňa pred pár rokmi vystavaná, jej okolie nebolo zriadené, takže počas spŕšok tu bývalo hodne blata. Keďže sa hodne Kul-

pínčanov pitnou vodou zásobuje z tejto studne, priestor okolo nej bol vyšliapaný a zablatený. Práve preto sa Miestne spoločenstvo rozhodlo, že medzi prioritné práce úpravy stredu osady zaradí aj tieto práce. Vykonávateľ prác, podnik Grading, priestor vôkol ekostudne vydláždil a pribudla aj

Výstavba nových chodníkov na hlavnej kulpínskej ulici

Vydláždený priestor okolo ekostudne

lavička, kde si starší občania môžu oddýchnuť. Teraz je táto časť upravená a ani v daždi či snehu už nebude problém dostať sa ku studni na pitnú vodu. Okrem uvedených prác hore spomínaný vykonávateľ začal práce na čistení a betónovaní chodníkov na Ulici maršala Tita. Tieto chodníky boli vykladané betónovými tvárnicami, ktoré sa časom polámali a vykrivili, takže sa po nich takmer nedalo chodiť. Práce na úprave sa začali čistením terénu, teda odstraňovaním tvárnic. Nasleduje výstavba obrubníka a potom betónovanie. Ako informujú z MS Kulpín, spomenuté

ZO SLOVINSKÉHO ZÁZNAMNÍKA (4)

Nie sú komory ako komory T

akmer vo všetkom, čo robia, Slovinci sú seriózni, pričom nezaprú úsilie byť organizovanejší ako iní. Preto nie div, že takmer každá chvíľa trojdňového pobytu vojvodinských novinárov v Gornjej Radgoni a Radenciach bola vopred naplánovaná alebo to, že sa rôzne obsahy pritom striedali sťa na bežiacom páse. Už v prvý deň po príchode, čiže v posledný augustový pondelok, bolo treba zvládnuť pol tucta udalostí. Medzi nimi aj návštevu výstavných priestorov Poľnohospodársko-hospodárskej komory Slovinska, vrátane stretnutí a rozhovorov s jej viacerými predstaviteľmi. Na rozdiel od našich komôr, ktoré sú zväčša univerzálneho rázu a zastrešujú mnohé hospodárske odvetvia, tie v Slovinsku sú skôr špecifické. V Hospodárskej komore Srbska sú hlavnými organizačnými jednotkami združenia a výbory, napríklad Združenie pre poľnohospodárstvo, potravinársky a tabakový priemysel a vodohospodárstvo, alebo Výbor pre ochranu životného prostredia a udržateľný rozvoj. V Hospodárskej komore Vojvodiny (HKV) sa otázkam pôdohospodárstva zaoberajú hlavne dva výbory: Združenia poľnohospodárstva, potravinárskeho priemyslu a vo3. 11. 2012

44 /4515/

HLAS ĽUDU

Niektoré z vydaní slovinskej poľnohospodárskej komory

dohospodárstva, ako aj Skupiny registrovaných rodinných poľnohospodárskych gazdovstiev HKV. V Slovinsku je poľnohospodárom najdôležitejšia Poľnohospodársko-hospodárska komora, ktorej zásadným heslom je Spolu sme silnejší a vplyvnejší. Organizačne je rozdelená na osem (územných) segmentov: Celje, Kranj, Ľubľanu, Maribor, Mursku Sobotu, Novu Goricu, Novo Mesto a Ptuj. Členom poskytuje právne a iné rady a pomoc v mnohých oblas-

betónové tvárnice z hlavnej ulice, ktoré sú, samozrejme, ešte celé, využijú v častiach osady, kde chodníky ešte nie sú vybudované. Už dostali žiadosti od viacerých občanov, a to hlavne z ulíc na okraji osady, kde namiesto chodníkov z tvrdého materiálu je iba urovnaná zemina a počas nepriaznivého počasia voda a blato. Priaznivé teplé októbrové počasie žičilo spomenutým komunálnym prácam v Kulpíne. Ak také zotrvá naďalej, iste sa majstrom podarí ukončiť ich pred príchodom snehu a nízkych vonkajších teplôt. K. Gažová

tiach, siahajúcich od využitia pôdy, cez účinkovanie na veľtrhoch a iných akciách, po orientáciu v strategických premisách slovinskej, alebo aj spoločnej európskej poľnohospodárskej politiky. Jej tlačovým orgánom je farebný, na 48 stranách vychádzajúci časopis Zelena dežela, ktorého náklad je až 95-tisíc výtlačkov (členovia komory ho dostávajú zdarma) a spolufinancuje ho Európska únia. Keďže jedným z prvých ekonomických svetových trendov je produkcia bezpečných eko potravín, na veľtrhu v Gornjej Radgoni pozornosť pútal i odborne ladený časopis Eko dežela, vychádzajúci v Kranji, v obsahu ktorého dominovali témy, akými sú životné okolie a obnoviteľné zdroje energie, šance slovinských potravín na cudzích trhoch, nakoľko je čisté prostredie, v ktorom žijeme… Jednou z hlavných súčasných akcií slovinskej komory je Kupujme domáce. Cieľom je umožniť výrobcom ponúknuť svoje produkty priamo a s menšími nákladmi, čím sa dostávajú do zoznamu, v ktorom ich je už okolo tristo s vyše päťsto rozmanitými výrobkami. Je to spôsob podnietiť súťaženie a konkurenciu, dosiahnuť vyššiu kvalitu, dopracovať sa k novej kvantite. Lebo slovinskému úsiliu zriedkakedy chybuje cieľavedomosť, nielen v pôdohospodárstve… (V budúcom čísle: Na známom stánku) O. Filip

Z NAŠICH OSÁD V JÁNOŠÍKU ODMIETAJÚ SLUŽBY OPRÁVNENÉHO KOMUNÁLNEHO PODNIKU

Najlepšie si to urobíme sami A

ko máloktorá dedina vo Vojvodine, Jánošík sa môže pochváliť kompletnou komunálnou infraštruktúrou – vodovodom, plynovodom, kanalizáciou. A k tomu sa snažia aj komunálne služby pozdvihnúť na vyššiu úroveň. Tak okrem distribúcie plynu, ktorú má na starosti VP Srbija gas, všetky ostatné služby, čiže distribúciu vody, prečisťovanie odpadových vôd, odvoz odpadu, údržbu zelených plôch a cintorína občanom poskytuje samotné Miestne spoločenstvo. A robí to celkom úspešne. Zákon však nakladá, že komunálne služby môžu poskytovať iba verejné podniky a iné hospodárske subjekty. Vedomí sú si toho aj v Jánošíku. – Vedomí sme si toho, že zákon nám tieto služby nedovoľuje, ale o tom sa už mnoho rokov hovorí, avšak nič konkrétne sa nedeje, – hovorí tajomník jánošíckeho MS Janko Tomeček. – Prakticky každé nové obecné vedenie nás na začiatku mandátu upozorní, že distribúciu vody má robiť oprávnený podnik, ale pokiaľ sa podnik nezaloží, MS je povinné občanom zabezpečiť nehatené zásobovanie vodou. A tak to pretrváva už roky. Medzičasom vo viacerých osadách v obci založili komunálne podniky, ktoré poskytujú služby aj v niektorých iných menších osadách. Taký

Komunálny odpad z jánošíckych domácností komunálnici MS na traktorovej vlečke dvakrát mesačne odvážajú na vopred určené miesto

podnik založili aj v susednej Ilandži, ktorý aj nám ponúkol spoluprácu. Veľmi sme nad tým uvažovali, ale sme uzavreli, že to pre nás nebude dobre, keďže s komunálnymi podnikmi už máme zlé skúsenosti. V osemdesiatych rokoch sme totiž gazdovanie naším vodovodom zverili alibunárskemu KP Univerzal. Dostali takmer úplne nový objekt, ktorý dobre fungoval, a nemali žiadne výdavky na intervencie, ibaže vyberali peniaze za strovenú vodu. Po niekoľkých rokoch bola však táto spolupráca prerušená a Univerzal so sebou odniesol dve re-

UGÁR

Bum-bum-bum! Oznamuje sa občanom! Podľa nedávnych výskumov tretina žiakov, vraj, fajčí. Dve tretiny už dávno nie. Iné výskumy nasvedčujú, že u nás každú sekundu na účel korupcie odchádza dvadsaťpäť eur. Čo je na tom divné? Iba ak to, že štát na tento „tovar” neuviedol daň z pridanej hodnoty. Mimochodom, práve sa zakladá Výbor na Neúprosný Boj Proti korupcii. Kandidáti sa môžu prihlásiť sami na patričnom úrade. Prijímacia procedúra trvá iba zopár minút. Kandidáti by okrem osvedčenia, že mali aktívnu účasť pri tom-ktorom čine korupcie – logicky: preto a len preto, aby lepšie prenikli do jej tajov – mali za-

platiť aj mierny poplatok spomenutý v predchádzajúcej správe. Neoverené správy hovoria, že riaditeľka istej protikorupčnej agentúry mienila sama sebe prideliť štátny byt. No a čo? Veď iba chcela dokázať pravdivosť ľudovej múdrosti, podľa ktorej – každé hrable k sebe hrabú. Nie je vylúčené, že len čo budú vyčerpané všetky možné a ostatné opatrenia na zlikvidovanie korupcie, zavládne veľmi mäso…, pardon: veľmi masová jarná únava, trebárs uprostred jesene alebo koncom zimy. Posledná správa: končí sa dnešné oznamovanie občanom, lebo s príchodom zimy akoby klesala aj poslanecká imunita; nie to pougárska… jbš

zervné čerpadlá, kompletné náčinie na údržbu vodovodu, ale aj všetky peniaze, ktoré vybrali za strovenú vodu. Osade, ktorá si vodovod vystavala vlastnými prostriedkami, nič nenechali. To je teda jeden z dôvodov, prečo Jánošíčania váhajú angažovať komunálny podnik. Zastávajú mienku, že ani jeden podnik sa o ich objekty nebude starať tak ako oni sami, a že nikto nebude prihliadať na komunálne potreby občanov tak ako oni sami. – Náš vodovod, aj keď tridsaťročný, je dodnes v dobrom stave,

a to predovšetkým vďaka starostlivosti, ktorú mu venujeme. Kanalizácia je úplne nová a funguje veľmi dobre. Odvoz odpadu a údržbu zelených plôch a cintorína sa nám tiež darí organizovať bez väčších problémov. Obávam sa však, že pre každý podnik, ktorý by sem prišiel, na prvom mieste by bol profit, a kvalita služieb by zostala v druhom pláne. Na druhej strane sme si plne vedomí, že nás zákon núti na tomto pláne niečo urobiť. Uvažovali sme aj o tom, že založíme vlastný podnik, ktorý by pokračoval tak ako to teraz robí MS, ale sme nakoniec uzavreli, že by to na našich 1 000 obyvateľov nebolo vonkoncom rentabilné, resp. že sa z poplatkov za poskytnuté služby nezabezpečia prostriedky na všetko, čo podľa zákona taký podnik musí mať, predovšetkým na riaditeľa a účtovníctvo. Z tých dôvodov zastávame mienku, že by vari najlepšie bolo na úrovni obce zariadiť spoločné účtovníctvo, pričom by každá osada samostatne organizovala komunálne služby ako jej najviac zodpovedá. Obávam sa však, že to nebude možné a že sa jedného dňa predsa len budeme musieť rozhodnúť. V tom prípade budeme však veľmi uvažovať, komu zveríme gazdovanie na našich komunálnych objektoch, – úprimný je tajomník jánošíckeho Miestneho spoločenstva. V. Hudec

EDUKATÍVNA DIELŇA V STAREJ PAZOVE

Mladí v lokálnych médiách M

imovládna organizácia Alternatívna edukatívna sieť v Belehrade a Kancelária pre mladých Obce Stará Pazova usporiadali v piatok 26. októbra v malej sieni tzv. Bielej budovy edukatívnu dielňu pod názvom Mladí v lokálnych médiách. Projekt finančne podporilo Ministerstvo pre mládež a šport. Cieľom dielne je prispieť k nadviazaniu spolupráce mladých ľudí s médiami a zabezpečiť ich účasť vo výbere programových obsahov v lokálnych médiách. Informovanie mladých patrí zároveň medzi základné ciele národnej stratégie pre mladých. V spolupráci s lokálnymi

médiami prostredníctvom realizácie tohto projektu sa má zveľadiť systém informovania mladých, aby sa počul aj ich hlas, zabezpečilo kreatívne trávenie ich voľného času a volontérska účasť v práci médií. Ako je známe, všetky lokálne kancelárie pre mladých v Srbsku realizujú kampaň pod názvom Mladí sú akcia, v rámci ktorej v spolupráci so základnými a strednými školami prezentujú šport a rekreáciu. Po prednáške účastníci dielne (zo 20) navštívili redakciu RTV Stará Pazova. A. Lš.

3. 11. 2012

44 /4515/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ČO HRUŠKÁROVCOM V HLOŽANOCH OBČAS NEDÁ SPAŤ?

Vyliate fekálie v kuchyni ruškárovcov v Ulici Veljka Vlahovića v Hložanoch sme navštívili v polovici októbra, skoro po doteraz poslednom dejstve divadla, aké by sotva niekto rád vo svojom dome. Môžbyť úlomky rozhovoru s Annou Hruškárovou, ktorá nás po dlhom váhaní predsa pozvala, naznačia, prečo. „Na srbskú Veľkú noc som sa zobudila v noci o štvrtej; mali sme vodu po členky... v spálni, kuchyni, v obývačke...“ Tak začala naša spolubesedníčka opisovať jedno z pokračovaní hororu, ktorý jej rodinu prenasleduje už päť-šesť rokov; o jeho prvom dejstve sme onehdy v našich novinách písali. Zavolala vraj, pokračuje zjavne vzrušená, neďalekého suseda, inak vodoinštalatéra, s otázkou, koho má volať. Spomenula mu i médiá... Sused jej, údajne, poradil, žeby nevolala nikoho: „Aby sme nenarobili problémy... teraz sú voľby...“ Pani Hruškárová, povedá, pokrčila plecami, ako viackrát predtým... Neprišiel, vraj, ani predseda Rady Miestneho spoločenstva Hložany, hoci býva v susedstve, ani nikto kompetentný. „My sme to s deťmi lopatami brali do vedier, vynášali na dvor, od štyroch hodín v noci do štvrtej popoludní... To ste mali vidieť: riady zo spodných poličiek v kuchynských skrinkách nám plávali vo fekáliách...“ Spolubesedníčka hovorí čoraz rýchlejšie, adrenalín jej zjavne stúpa; ani sa niet čomu čudovať... Volala, ako hovorí, aj predsedovi Rady MS Jánovi Bohušovi, aj riaditeľovi Gloakvalisu Ondrejovi Srnkovi; že vraj márne. Iba čo vraj predseda RMS, v rozhovore s jej dcérou, sľúbil, že im bude všetko uhradené. „Len aby sme zavolali majstra, aby popísal, čo potrebujeme.“ Poslúchli ho. Prišli majstri, vymenili pumpu v plastovom sude, do ktorého sa zlieva odpadová voda a fekálie, ale... „Dali nám zas takú istú, akú sme mali predtým.“ Márne sa, ona a zať, hovorí roztrpčená pani Hruškárová, snažila vysvetliť kompetentným, že sa im do miestností vlastne vracia obsah z potrubia miestnej kanalizácie; možno i preto, že jedno z ramien kanali-

3. 11. 2012

44 /4515/

začného potrubia dediny končí neďaleko od nich a suterén ich domu (postavili ho roku 1970), je vraj 60 centimetrov pod zemou. Gloakvalis, Miestne spoločenstvo a podnik Neptun, ktorý robil dedinskú kanalizáciu v Hložanoch, vraj vyplatil asi stotisíc majstrovi za robotu, a že toľko dostali aj Hruškárovci, aby si kúpili novú podlahu, tiež lampériu, čiže podlažné lišty, poškodený nábytok, koberce... „To je málo, keď sa pozriete, akú sme mali škodu... Museli sme pridať ešte 1 000 eur vlastných peňazí, aby sme to ako-tak dali do poriadku... Sľubovali hory-doly, kým pred voľbami na trhovisku v Petrovci delili bažaličky a ceruzy... Upokojovali ma, aby som s tým nešla do verejnosti, aby som im nenarobila problémy pred voľbami. Kým som neodišla do „obecného domu“ a nezačala spomínať svätých Petrov, nič sa nedialo; keď sme sa pohádali, tak vyplatili; ale nekúpili všetko, čo sľúbili...“

Zúfalí manželia Anna a Michal Hruškárovci

toto zopakovalo štyri razy. Žiadala som, aby ma zavolali na schôdzku Rady MS Hložany, aby som im všetkým vysvetlila, čo sa vlastne u nás stáva a prečo; dodnes ma nezavolali. Predseda mi povedal, že mi dajú 300 eur, aby sme si urobili novú – žumpu. Žumpu máme, ale sme ju často museli dať vyprázdniť a okrem toho je blízko k susedovej a našej šope, preto sme sa orientovali na kanalizáciu a teraz...“ Vonku nám ukazuje kábel, ktorý je napojený na pumpu v sude a hore je priviazaný o odkvapnicu – tzv.„manilou.“ „Nechali ho v tráve; povedali nám, že elektrikár to čoskoro dá do poriadku... Keď o pár dní – mám čo vidieť: šteniatSud plný smrdiacich problémov, ktoré sa občas ko hryzie káHruškárovcom odlievajú do príbytku bel...!?“ Nasledovalo nové čakanie. Ako V suteréne, v kuchynke, ktorú Hruškárovci už trikrát museli renovo- často býva, človek sa nedočká toho, vať, keďže do nej viackrát vhupol ne- na čo čaká, ale sa dočká toho, čo nevolaný smrdiaci hosť z potrubia de- čaká... „Včera večer sa zase obsah z kadinskej kanalizácie, Anna Hruškárová chrlí blen ako sopka lávu. Najviac nalizačného suda vrátil do kúpeľne a ju bolí skutočnosť, že sa, ako hovorí, kuchyne. Našťastie manžel ešte nemusela – a koľkokrát – ponižovať, pro- spal, zacítil smrad...“ Takže zase vysúkali rukávy, vzali síkať, a že doteraz tí, ktorí by mali pochopiť, nepochopili vleklý problém handry a vedrá do rúk, šili vrecká, plnivážne a neriešili ho trvale, a že jej ro- li ich pieskom, ukladali na otvory, cez dina zostala v opakujúcom sa trápení ktoré sa odpadová voda a fekálie vra– sama. Chcela sa kompetentných cajú... Po novom veľkom upratovaní, spýtať, ako by sa sami cítili, keby sa im ku ktorému patrí aj dezinfekcia na fekálie z kanalizácie vracali do ku- vlastné náklady, zase nasledovalo to isté: volať majstra, objednať machýň, kúpeľní a spální. „Za posledných šesť mesiacov sa teriál... vytrpieť „odbornú návštevu“,

HLAS ĽUDU

ktorá namiesto dobrej rady priniesla – kritiky na účet zúfalej rodiny!? Na odchode sme, vo dverciach, narazili na prichádzajúceho riaditeľa miestneho komunálneho podniku Gloakvalis Ondreja Srnku. Uznal, že Hruškárovci majú problémy, ale dodal: „Vám je najhoršie, ale nemyslite si, že mne je všetko jedno; nie je. V noci o jedenástej som volal gazdu, mal by teraz prísť... To sa musí riešiť systémovo... My si nevieme dať rady, nech rieši on ako projektant a vykonávateľ prác.“ Povedali by sme, správne slová, ibaže poriadne oneskorené. Po celé tie roky nie a nie nájsť riešenie, hmhm... Po chvíli sa ukázal aj Peđa Ivković, majiteľ podniku Biro Neptun, z Nového Sadu, ktorý zrealizoval práce na projekte kanalizácie v Hložanoch. Ošacoval inkriminovaný sud, pohmkával, vypočul domácich, nie veľmi chcel pripustiť, že háčik je vo vra-ca-ní ob-sa-hu z ka-na-li-zač-ného pot-ru-bia z ulice... Domáci navrhujú, aby im umiestnili kontrolný ventil pred pumpou, nie do suda, majstri navrhujú prestavbu celej siete v rodinnom dome Hruškárovcov... Trápna polhodinová debata s početnými neznámymi rovnice ťažkej nielen pre laikov, sa končí tak, že pán Ivković naloží svojmu robotníkovi, aby zapísal, čo treba obstarať, nech vykopú novú jamu, do ktorej nainštalujú nový bezpečnostný ventil, a sľúbi, že do týždňa to urobia. Slovo dodržal. Dúfajme spolu s Hruškárovcami, že je nepríjemnostiam, o akých bola reč, koniec. Mimochodom, mnohí Hložančania by si priali, keby sa im pumpy v sudoch, z ktorých sa odpadová voda a fekálie zlievajú do dedinského potrubia – kazili zriedkavejšie. Juraj Bartoš

Z NAŠICH OSÁD

Regionálny veľtrh hospodárstva v Novej Pazove Tradičný Veľtrh hospodárstva, ktorý organizujú Obec Stará Pazova a Sriemska hospodárska komora, za podpory Pokrajinského sekretariátu pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť a na základe sledovania rozvojových potrieb Sriemskeho obvodu, sa tohto roku uskutoční po šiestykrát v Novej Pazove. Veľtrh bude, ako aj v uplynulých rokoch, v miestnostiach ZŠ Rastka Nemanjića – sv. Sávu v Novej Pazove v dňoch 2. a 3. novembra 2012. Hospodárom je ponúknutá jedinečná príležitosť priameho stretnutia a interakcie s potenciálnymi partnermi a spotrebiteľmi. Regionálny veľtrh hospodárstva predstavuje hospodársky rámec, ktorý umožní účastníkom z rozličných sfér biznisu nadviazať kontakty, vymeniť si skúsenosti a prezentovať vlastný biznis účinným spôsobom. Okrem uvedeného pre účastníkov veľtrhu budú pripravené odborné stretnutia, na ktorých prezentujú aktuálne tendencie na čoraz neistejšom trhu. Pre všetky dodatočné informácie sme vám k dispozícii. kontakt. osoba – Zorana Karalićová, tel.: 022/610-778 kontakt. osoba – Marina Savićová, tel.: 022/310-170, klapka 138 e-mail: sajam@starapazova.eu

3. 11. 2012

44 /4515/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD NA 13. KAPUSTIÁDE VO FUTOGU

Kapustovým hodom vietor neublížil estovanie kapusty vo Futogu sa vraj prvý raz spomína roku 1578 – v tureckých súpisoch. Futockí pestovatelia kapusty majú už dávnejšie dobré meno; sú širokoďaleko známi svojím tradičným výrobkom. Trinástu poklonu zaradom mu urobili v sobotu 27. októbra na obvyklom mieste: v Ulici cára Lazara, kde usporiadali 13. futockú kapustiádu. Niekoľko dní predtým Futog navštívili predstavitelia kontrolného úradu zo Švajčiarska, ktorý

hajom; ten prebiehal paralelne so šibrinkujúcim „radom“ asi 50 kotlov, kotlíkov i hlinených hrncov, spod ktorých sa kúdolilo. Nikto neopustil rínok ani keď zadul silný vietor. Krátko popoludní organizátori oznámili, že najťažšia hlávka vážila 8 915 gramov a priniesol ju víťaz súťaže Dragan Vojnović. Druhé miesto obsadil Duško Vojnović a tretie Milan Kokić. Na kúsok od obligátneho frmolu, v reštarurácii Marína si zoči-voči sadli pestovatelia a spracovatelia,

Stredobodom pozornosti aj 13. futockej kapustiády: súťaž o najväčšiu kapustnú hlávku

Na javisku odzneli aj slovenské piesne a tance

dozerá, kontroluje a čiastočne aj financuje projekt, ktorý by sa v novembri t. r. mal ukončiť odovzdaním certifikátov 36 autochtónnym pestovateľom a spracovateľom Futockej kapusty ako výrobku s kontrolovaným menom a pôvodom. Vo futockom chotári v roku, ktorý sa pomaly končí, zeleninári dopestovali celkove zhruba 15 000 ton kapusty, na ploche asi 600 hektárov. Skutočná Futocká kapusta zabrala však približne len desatinu tejto plochy a na jednom hektári sa jej urodilo priemerne 4 tony. V Ulici cára Lazara sa šírila vôňa varenej kapusty, sladkej i kyslej, s jahňacím, hovädzím, bravčovým i ovčím mäsom, s klobásou a salámou, ba, možno po prvý raz, aj s rybou (!). Miešala sa so zvukmi kultúrno-umelecko-zábavného programu, ktorý bežal na javisku pred Kultúrno-informačným centrom Mladosť a jarmočným hur3. 11. 2012

44 /4515/

Takto sa varila kapustnica voľakedy

HLAS ĽUDU

t. j. členovia Združenia Futocká kapusta, predstavitelia Asociácie poľnohospodárov, odborníci a novinári. Hovorilo sa, pravdaže, predovšetkým o problémoch súvisiacich s pestovaním, odbytom a „brandovaním“ Futockej kapusty.

Osobitne prichodí vyzdvihnúť, že azda najväčším prínosom k úspechu celého podujatia je čerstvá publikácia Futoški sveži i kiseli kupus, ktorej autorom je starý priateľ znamenitých futockých kapustárov, t. j. mladý úspešný vedec, vedúci Oddelenia organickej výroby a biodiverzity v Ústave pre roľníctvo a zeleninárstvo Dr. Janko Červenský. Juraj Bartoš

Kotly plné sármových závinov sa rýchle minuli

NAŠA TÉMA

Z NAŠICH OSÁD

Zem, slnko a voda o je potrebné na úspešnú poľnohospodársku výrobu? Odpoveď na túto otázku vám bez váhania poskytne každý obyvateľ Vojvodiny, včítane žiačikov v škole. Potrebná je dobrá zem, k tomu optimálne množstvo vody a ešte hodne slnka. S tou zemou by to aj ušlo, no tohto roku, ako aj v mnohých predchádza-

júcich, vody čiže dažďov bolo pomenej, ale slnka a tepla sme sa zato naužívali neúrekom. Následkom tohto vychýlenia z klimatickej rovnováhy teraz máme vysoké ceny potravín, čo priamo vplýva na kvalitu života ľudí. Čo je potrebné zabezpečiť, aby poľnohospodárska výroba nezávisela len od

vrtochov prírody? Aj túto odpoveď dobre poznáme: treba vkladať predovšetkým do závlahových sústav, a tak pomôcť poľnohospodárskym kultúram a sebe v situáciách, keď sa počasie zmení na nepoznanie a sklame naše očakávania. Bližšie o týchto a podobných otázkach na stranách Našej témy hovoria odborníci a priami výrobcovia, na spoluprácu ktorých sa vždy dá spoľahnúť. A. La.

SUCHO MENÍ ŠTRUKTÚRU PESTOVANÝCH PLODÍN

Len na nebo sa nemôžeme spoliehať Poľnohospodárstvo má dôležitú úlohu tak v ekonomickom, ako aj v spoločenskom živote Srbska. Na základe údajov Ministerstva poľnohospodárstva touto činnosťou sa zaoberá viac ako dva milióny ľudí alebo 700 000 rodín. Jedna správa Európskej komisie uvádza, že približne 55 % obyvateľov Srbska žije v rurálnych oblastiach, pokým len jedna tretina aktívnej populácie Srbska sa v úplnosti alebo čiastočne spolieha na poľnohospodársku výrobu ako zdroj potravy. Srbsku je registrovaných 4,2 milióna hektárov obrábanej pôdy, ale iba 100 000 hektárov sa zavlažuje. Ministerstvo poľnohospodárstva Srbska vypracovalo veľmi ambiciózny plán s cieľom v nasledujúcich štyroch rokoch významne zväčšiť obrábané plochy zabezpečené závlahovým systémom. Tohtoročné extrémne horúčavy a sucho, ktoré postihli nielen Srbsko, ale takmer všetky krajiny sveta, sú varovným signálom a upozornením, že bez závlah produkcia rastlinnej výroby nebude možná. Zo všetkých kútov sveta sa hrnú informácie o drastickom znižovaní svetových zásob pšenice, kukurice, ryže, sóje,… Svetové zásoby pšenice v roku 2013 sa znížia na najnižšiu úroveň za posledné 4 roky. Taký záver urobilo Ministerstvo poľnohospodárstva USA. Podľa expertov zníženie úrody obilia je spojené so suchom, ktoré bolo v lete v USA, Austrálii, Rusku a iných krajinách. Podľa hodnotenia Ministerstva poľnohospodárstva Ruska súčasná úroda obilia a strukovín v krajine bude o 20 % menšia ako minulý rok. Prudký rast svetových cien potravín je taktiež dôsledkom extrémnych horúčav a katastrofálneho sucha, ktoré postihlo viac ako polovicu územia USA, vrátane najúrodnejších poľnohospodárskych území. V USA tohtoročné sucho čoraz viac pripomína katastrofálne 30. roky 20. storočia. Spojené štáty sú

pritom zďaleka najväčším vývozcom pšenice a kukurice na svete a pokles americkej úrody je preto zásadný pre svetový obchod s dvomi z troch najdôležitejších plodín živiacich ľudstvo.

hraničí spomína „integrované riadenie sucha”. Odborníci z rôznych sektorov, ako sú meteorológia, vodné hospodárstvo, poľnohospodárstvo, navrhujú rôzne opatrenia na zmiernenie nepriaznivých dopadov sucha na život obyvateľov. Jednou z metód je napríklad špeciálna orba. Za použitia novej techniky a technologických postupov dokážu poľnohospodári zadržať viac vlahy v pôde ako v súčasnosti. V tomto roku zverejnila GWP CEE (Global Water Partnership pre strednú a východnú Európu) analytickú správu, ktorá zmapovala aktuálne politiky a stratégie na zmiernenie dopadov sucha v Bulharsku, Litve, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku, Slovensku, Slovinsku a na Ukrajine. V správe boli na„Vode bola daná čarovná moc byť miazgou vrhnuté štyri národné a medzinárodné akživota na zemi.” Leonardo da Vinci tivity v oblasti integrovaného riadenia Tohtoročné sucho potvrdilo, že sucha ani vyspelé ekonomiky nie sú – príprava na obdobie sucha (inpred drastickými následkami kli- vestičné a neinvestičné opatrenia, matických zmien imúnne. Hľa- ako napríklad poistenie škôd spôdajú sa riešenia, ako proti nemu sobených suchom); bojovať. Čoraz častejšie sa v za– skvalitnenie a rozvoj monito-

rovacích sietí a systémov včasného varovania; – príprava programov na budovanie odborných kapacít pre pracovníkov vodného hospodárstva a poľnohospodárstva; – výmena skúseností pri integrovanom riadení sucha ako neoddeliteľnej súčasti vodného hospodárstva a poľnohospodárstva (vrátane cezhraničných riek). Klimatické zmeny ovplyvňujú veľa sektorov. Pre závislosť od poveternostných podmienok je jedným z najviac ovplyvnených práve poľnohospodárstvo. Odborníci sú presvedčení, že aj malý rozsah globálneho otepľovania povedie k zníženiu úrody poľnohospodárskych plodín. Negatívne účinky na poľnohospodárske výnosy budú ešte zosilnené častejším výskytom extrémneho počasia (záplavy, horúčavy a sucho). Zvlášť postihnutí budú drobní farmári a tí, ktorí žijú z toho, čo si dopestujú, keďže môžu urobiť len málo, aby sa tejto situácii prispôsobili. Aby sa farmári vyrovnali s očakávanými zmenami klimatických podmienok, odborníci radia zmeniť striedanie plodín tak, aby čo najlepšie využívali dostupnú vodu, upraviť čas siatia podľa vývoja teplôt a zrážok, pestovať odrody plodín, ktoré sú vhodnejšie pre nové klimatické podmienky (napríklad sú odolnejšie proti teplu a suchu), či vysádzať na ornej pôde živé ploty, stromy, ktoré budú znižovať množstvo odtekajúcej vody a pôsobiť ako vetrolamy. Farmári ani v jednej krajine nemôžu niesť celú ťarchu dopadov klimatických zmien sami. Potrebná je správna podpora zo strany štátu, ktorá im umožní prispôsobiť štruktúru svojej poľnohospodárskej činnosti a výrobné metódy novým podmienkam. Ľ. S.

3. 11. 2012

44 /4515/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA STARÁ PAZOVA

Sucho drasticky znížilo výnosy Oddelení pre hospodárstvo a lokálny rozvoj Obce Stará Pazova pravidelne sledujú priebeh poľnohospodárskych prác a evidujú dosiahnuté výnosy jednotlivých poľnohospodárskych plodín. O problémoch a výsledkoch sme sa rozprávali s Jovanom Kovačevićom, samostatným odborným spolupracovníkom v uvedenom oddelení a predsedom Obecného štábu pre poľnohospodárstvo a sledovanie prác v tejto oblasti. Podľa slov Jovana Kovačevića v Oddelení pre hospodárstvo a lokálny rozvoj sledujú predovšetkým tri najvýznamnejšie fázy počas poľnohospodárskeho roka – sejbu, žatvu a zber plodín. To znamená, že sledujú sejbu, rast, vývoj, žatvu, resp. zber pšenice, jačmeňa, repky olejnatej, slnečnice, sóje, kukurice a cukrovej repy. Na zozname nemajú, čiže nesledujú oblasť zeleninárstva a pestovanie tabaku. „Na území obce je okolo 29-tisíc hektárov obrábateľnej pôdy. Majitelia poľnohospodárskych podnikov, resp. družstiev a súkromní poľnohospodári z tohto územia vždy patrili a dodnes patria medzi najúspešnejších nielen v pokrajine, ale aj na úrovni štátu, najmä v oblasti rastlinnej výroby a pestovania obilnín“, akcentoval Jovan Kovačević. Keď ide o pšenicu a ozimný jačmeň, tohto roku boli dosiahnuté veľmi dobré výnosy, takmer na úrovni vlaňajších. Výnimočne nízke výnosy v tomto poľnohospodárskom roku sa vzťahujú najmä na kukuricu a cukrovú repu. „Na chudobný jesenný zber poľnohospodárskych plodín vplývalo niekoľko faktorov: nedostatočné a nerovnomerne rozvrhnuté množstvo spŕšok v chotároch a príliš vysoké teploty vo fáze oplodnenia rastlín,“ prízvukoval náš spolubesedník. Na základe štatistických údajov sa zistilo, že v uplynulom polstoročí na tomto území priemerne ročne padlo okolo 610 litrov vody na štvorcový meter, kým napr. v tomto roku do začiatku októbra padlo takmer o polovicu menej

3. 11. 2012

44 /4515/

– asi 330 litrov na štvorcový meter. V chotároch Staropazovskej obce pšenicou bolo obsiatych okolo 4 400 hektárov obrábateľných plôch. Priemerné výnosy pšenice boli 6,6 tony z hektára. Jačmeňom bolo obsiatych

Jovan Kovačević

úhrnne 1 200 hektárov a výnosy boli 5,60 tony z hektára. Pod repkou olejnatou bolo 305 hektárov (iba na parcelách poľnohospodárskych podnikov a družstiev) a priemerné výnosy boli 3,2 tony z hektára. V porovnaní s vla-

ňajším rokom výnosy boli o 29 percent nižšie. Jesenný zber základných poľnohospodárskych kultúr je na území Staropazovskej obce pri konci. Zostalo ešte len vybrať cukrovú repu na niekoľko stovák hektárov. Pod kukuricou v tomto poľnohospodárskom roku bolo 15 350 hektárov (najviac na súkromnom úseku – 12 500 hektárov). Priemerné výnosy boli 2,59 tony z hektára a v porovnaní s vlaňajším rokom sú pre nepriaznivé poveternostné podmienky zmenšené o 71,4 percenta. V roku 2011 priemerné výnosy boli 9,05 tony z hektára. Podľa slov nášho spolubesedníka najlepšie výnosy kukurice dosiahli v podniku Napredak (okolo 3 tony z hektára) a najmenšie mali súkromní poľnohospodári (menej než 2,5 tony z hektára). Pod slnečnicou na oboch úsekoch bolo 610 hektárov a pod sójou 1 620 hektárov. Priemerné výnosy slnečnice boli solídne – 2,8 tony z hektára. Čo sa týka tejto poľnohospodárskej

plodiny treba povedať, že na parcelách poľnohospodárskych podnikov a družstiev výnosy slnečnice v porovnaní s minulým rokom boli vyššie o 15,2 percenta, kým na pozemkoch súkromných poľnohospodárov boli nižšie o 2,5 percenta. Ani úroda sóje v tomto poľnohospodárskom roku nebola očakávaná. Priemerné výnosy dosahovali okolo 2 tony z hektára, čo znamená, že sú v porovnaní s rokom 2011 nižšie až o 42,4 percenta. Cukrovou repou bolo obsiatych 4 142 hektárov (2 642 na parcelách družstiev a 1 800 na súkromnom úseku) a priemerné výnosy boli 28,3 tony z hektára, čiže o 49,3 percenta menšie ako vlani. „Toho času sa konajú prípravy na sejbu pšenice a ozimného jačmeňa, aktuálna je teda sezóna hlbokej orby a prípravy pôdy. Na základe podpísaných zmlúv pšenicou by malo byť obsiatych okolo 3 750 hektárov (1 250 poľnohospodárske družstvá a 2 500 súkromný úsek). Parciel pod jačmeňom bude okolo 1 270 hektárov (570 družstvá a 700 súkromný úsek). O repku olejnatú záujem prejavujú iba v poľnohopodárskych podnikoch a družstvách,“ uzavrel Jovan Kovačević. A. Lš.

ABY ČLOVEK NEVERIL VLASTNÝM OČIAM! Koncom októbra, krátko pred ukončením babieho leta, slivka pred domom Jána Hromčíka v Bielom Blate rozkvitla akoby nebol október, ale apríl (na fotografii M. Nedeljkova). Haluze plné kvetov vo chvíli, keď meteorológovia zahlasujú prvý sneh, pôsobia skutočne neobvyklým dojmom. Ani tento 80-ročný Bieloblatčan sa vraj na nič podobné nepamätá. Stávalo sa síce, že počas babieho leta ovocné stromy začali pučiť, ale aby takto rozkvitli, to veru nie. A tak sa príroda naďalej zahráva s ľuďmi. Úroda sliviek v tomto roku bola skromná, takmer nijaká. Zrejme ani po tomto kvitnutí netreba očakávať sladké plody. O to sa už postará chladné počasie. Tejto slivke sa babie leto akiste podobalo na jar a čas ukáže, či znovu rozkvitne aj keď príde opravdivá jar, alebo jej majiteľ na plody bude vlh musieť čakať do roku 2014.

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA

S VOJLOVICKÝMI POĽNOHOSPODÁRMI O NÁSLEDKOCH SUCHA

Nedostatok krmiva zredukuje dobytok T

ropické teploty a dlhotrvajúce cent, čo je ďalší následok sucha, vám aj tri jalovičky a dva býky. sucho spôsobilo obrovské ško- resp. zlej úrody kukurice a sóje a Kravu si nechám, ale ostatné budy poľnohospodárom. Ťažko je dopytu väčšieho od ponuky. Ten- dem musieť predať aj napriek všetkým. Tak tým, ktorí sa zaobe- to rok však pre dobytkárov bude tomu, že ešte nie sú dostatočne rajú iba rastlinnou výrobou, ako aj mať viacročné následky, lebo na veľké. Hlavný dôvod je v tom, že dobytkárom. Straty zakukurica málo urodila – znamenávajú aj jedni, 500 až 600 kilogramov aj druhí, ale rozdiel z jutra, pričom ani lupredsa len jestvuje. Pocerny nebolo mnoho a kým tí, ktorí sa zaobekupovať drahé krmivo rajú výlučne rastlinnou sa skutočne neoplatí. výrobou, vypočítali straKaždý deň by som mal ty, položili bodku za tohškodu aspoň desať eur. toročným výrobným roCena dobytka nie je síce kom a teraz sa snažia zaktovieaká, ale aj tie dve ložiť novú výrobu, ktorá 2 eurá, koľko možno by im už na rok mala pridostať za živú mieru niesť zisk, dobytkári náhovädzieho dobytka, je Vladimír Omasta sledky sucha budú ak- Ján Beracka lepšie než ďalej kŕmiť a iste pociťovať omnoho vyrábať straty. dlhšie. Pre nízke výnosy zapríči- to, aby z teľaťa vyrástla dojnica, Vladimír Omasta rozmýšľa však nené suchom zostali bez krmiva, musia ubehnúť najmenej tri roky, trochu inak. V tejto chvíli kŕmi 8 takže mnohí jediné východisko vi- počas ktorých treba iba vkladať, býkov. Dva sú vraj už na predaj a dia v tom, že výrobu významne bez zisku. ostatných 6 bude predávať na jar. Podobným spôsobom násled- Na otázku, prečo sa práve v tejto zredukujú. Inými slovami to znamená, že rozpredajú alebo as- kom sucha a nedostatku krmiva chvíli rozhodol na chov býkov, poň zmenšia počet kráv, býkov, mieni čeliť aj známy vojlovický vý- krátko odpovedal: kŕmnikov a prasníc v takej miere, robca mlieka Ján Beracka. – Pre nedostatok krmiva do– Pre neprajné podmienky na bytčí fond sa významne zmenna akú im postačí vlastné krmivo. Hotové krmivá alebo sójové výli- trhu v uplynulom období som vý- šuje, takže už na jar možno očasky, ktoré sú základnými kompo- znamne zmenšil výrobu mlieka. kávať omnoho väčší dopyt od nentmi každého koncentrátu, si Vlastne, nechal som si iba jednu ponuky, čo sa musí odzrkadliť aj môžu síce aj kúpiť, ale tie sú veľ- kravu, aby sme my, deti a vnú- v cene. Keďže som si vlastnou rami drahé. Sójové výlisky napríklad čence nemuseli mlieko kupovať, stlinnou výrobou zabezpečil naod leta zdraželi takmer 100 per- – vysvetľuje. – Okrem toho cho- dostač krmiva, čiže kukurice, pše-

nice, jačmeňa a lucerny, rozhodol som, že riskujem. Plánoval som síce, že budem mať omnoho viac trhových zvyškov kukurice a lucerny, ale to mi nevyšlo, takže som predal iba vagón kukurice a lucernu som nechal pre dobytok. Na otázku, ako by štát mal pomôcť sedliakom, resp. dobytkárom, Ján Beracka kategoricky odpovedá, že štát by mal pomáhať iba sedliakom, ktorí obrábajú do desať hektárov pôdy, a nie aj tým, ktorí obrábajú 300 – 400 hektárov, a najmä nie tým, ktorí po zem prišli nejakým podozrivým spôsobom. Podľa jeho mienky takým pomoc nie je potrebná. Ak vraj na takých výmerách nezarobia dosť na založenie novej výroby a slušný život, tak by sa poľnohospodárstvom ani nemali zaoberať. Vladimír Omasta je však voči štátnej pomoci celkom ľahostajný. – Ak nepomáhal doteraz, nemusí ani odteraz. Vlastne keby štát bol ochotný pomôcť, samozrejme, že neodmietneme, ale ak nepomôže, tak nemáme kam z týchto konopí. Musíme sa vynachádzať a robiť tak, aby sme predsa mali aj zisk. V. Hudec

PRI PRÍLEŽITOSTI POĎAKOVANIA ZA ÚRODY ZEME v kysáčskom kostole vždy oduševní bohato a vkusne vyzdobený oltár. Sotva by sa našla zelenina alebo obilie, na ktoré by si pri zdobení oltára v Kysáči nespomenuli. Tohto roku slávnosť poďakovania usporiadali v nedeľu 28. októbra a velebný pán Ondrej Marčok, farár kysáčsky (na snímke), si za základ nábožného kázania zvolil slová z Písma svätého Žid 13,15-16. Spomenul, že i keď pri skromnejšej úrode, predsa vďačným srdcom ďakujeme Pánu Bohu za to, čo nám požehnal v záhradách, na poliach, vo vinohradoch a sadoch, ale i za pracovité ruky, ktoré sa podieľali na pestovaní plodov. Obeť chvály treba však prinášať nielen slovami, ale aj skutkami. Pri príležitosti poďakovania nemožno zabudnúť, že sa s úrodou treba vedieť podeliť s inými, ba je to určitým záväzkom. Dnes je to zvlášť naliehavé, ak si uvedomíme, že hlad panuje vo svete. Do bohoslužieb usporiadaných z príležitosti poďakovania sa zapojilo aj nábožné kresťanské zhromaždenie, a to modlitbami a primeranými pesničkami za sprievodu velebnej pani farárky Dariny Marčokovej. E. Š.

3. 11. 2012

44 /4515/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA PABERKY Z PADINSKEJ MINULOSTI (5)

Bohaté dary jesene −P

riestranné úrodné polia plné dozrieva- mov dovážali, o palijúcich plodov jesene – slnečnice, sóje, vi- ce obuchovali, aby niča, cukrovej repy, kukurice, obrobené usilovnou zrná vypadali, až narukou nášho človeka rozprestierajú sa vôkol Pa- koniec zrno na rešete diny ako prsteň zdobený drahokamami a vytvo- (riečici) od nečistoty rili krásu a bohatstvo prírody, ktorú si vskutku ani očistili. V súkromných neuvedomujeme. Pri každodenných prácach a sta- olejniach sa potom rostiach života prechádzame vedľa nej nevší- lisoval jedlý olej. Domavo, nevieme oceniť tú krásu, to bohatstvo, ako kument o spôsobe veľký dar milosti Božej. Kamkoľvek pozrieme, vyberania repy svedštedrá ruka Božia nám ponúka tieto dary jesene, čí o tom, že repu rýľktoré nás tu živia už ponad dvesto rokov. A čo člo- mi vyberali a listy koveka – sedliaka môže väčšmi uspokojiť než sku- sákom obsekávali a točnosť, že jeho celoročnú nádej a prácu Pán Boh do voza hádzali. Po- Vozenie kukurice, olejomaľba insitného maliara Jána Bačúra požehnal zdarnou úrotom repu ne lámali, šúľky na hŕbky hádzali, aby ich chlapi dou, ochránil vozili na že- potom v košoch do voza nosili. Iní za nimi kukupred škodal e z n i č n ú ríča sekali, do snopov viazali, ku koncu dňa do kômi a pohrostanicu a pok poznášali a dosušené domov pozvážali na mami, – ponak ladali chov dobytka. Zetky zužitkovali na kúrenie v sedvedala profedo náklad- liackych peciach. Do kapseli domáca pripravila jedsorka vo výných vagó- lo na celý deň: slaninu, doma pečený chlieb, cesslužbe a zbenov. Bola to nak, cibuľu, soľ, mliaganie krumple s paprikou (ktorateľka Zuzaťažká práca. ré z jednej misy jedli všetci lyžicou) a ešte aj lekna Papová z Najrozsia- vár. Vo dvore doma ako žlté zlato sa leskli šúľky zrePadiny. hlejšie plo- lej kukurice. Keď prišli lámači domov, najprv kuPre hospochy padin- kuricu do hambára v košoch povynášali, až potom nasledovadára v jeseň la bohatá nasleduje tá večera. Lánajdôležitejmačka šia práca: zber Oberačka hrozna u Slivkovcov (1925) trvala nieúrody. Dnes koľko týždto už robia moderné poľnohospodárske stroje, no ského chotára vždy ňov. Práca nebolo to vždy tak, ani pri zbere, ani počas pes- bývali a aj dnes sú bola namátovania jednotlivých kultúr. Ako to bolo kedysi, obsiate kukuricou, záhavá, no zvečnili na svojich obrazoch aj naši insitní malia- kladným krmivom vždy sa ri, ako sú Pavel Povolný Juhás a Ján Bačúr, kroni- pre dobytok a tovadeň začínal kár nášho dedinského života, ktorý s veľkou lás- rom na predaj. V mia končil kou a úctou zachytil pracujúceho človeka na svo- nulosti častou pomodlitbou, jich obrazoch, potom v cykle grafík Padinské pole chúťkou v domácprosbou a a na vyše tisíc olejomaľbách s uvedenou temati- nosti bývala kúľa z vďakou. kou, ako aj mnohí iní. Tak napríklad na základe spo- kukuričnej múky s Pre domámienok z detstva a rozprávania starej matere svo- mliekom a gerheňa ce potreby jou umeleckou rukou Ján Bačúr zaznamenal s tekvicou. Zabíjačky sa kukuriúsek života sedliakov, ktorý už patrí do minulos- sa tiež vždy končili Tohtoročné spracovanie hrozna u Povolnovcov ca mrvila ručne na stovčoku, ktorý mal na konci ti a zostane dokumentom o zašlých časoch. chutnou kašou. Oberačka bola práca, z ktorej najväčšiu radosť Procesu pestovania kukurice v minulosti maliar ostrie. Keď sa však kukurica išla predať Židovi alemali deti. V dávnych časoch okolo Padiny boli mno- Ján Bačúr venoval celý rad svojich olejomalieb: bo priamo do vagónov, mrvilo sa na mašine na hé vinice (časť chotára sa dodnes menuje Staré vi- Zimné oranie na voloch, Sadenie kukurice, Prášenie benzínový pohon. I dnes sú naše polia bohaté na plody jesene, no nice). Na oberačku sa šlo na vozoch. V jednom boli kukurice, Kopačka kukurice, Lámači na radoch, ženy, deti, košíky a na druhom chlapi so sudmi a Obed lámačov s veľkou tekvicou (symbolizujúcu súčasná mechanizácia nám umožňuje, aby sme keďou. Oberali do košíkov a v košiaroch nosili do plodnosť a bohatú úrodu) a iné. Kopáči šli do poľa dary jesene v krátkom čase a pri peknom počasí sudov. Pekné sa vyraďovalo do dunstu (kompó- na vozoch, sedeli na doskách. Keď sa dvakrát ob- šťastne domov priviezli, uskladnili. Vďačíme kažtu) a evénky (pekné, veľké strapce hrozna) sa doma rátili, bol fruštik. Voda sa do poľa nosila v čoboli a dodenne svojimi modlitbami a nábožnými piesna povale zavesili. Deťom veľmi chutili malé, ale pre kone v súdkoch. Po kopačke roľník všetko zve- ňami Pánu Bohu za bohaté dary jesene, za život, sladké vinohradnícke broskyne. Na bohatej večeri ril do Božích rúk, prosil o úrodný dážď v suchu, o ktorý nám zachováva a požehnáva. „Ďakujte sa potom zišla celá rodina. Doma sa hrozno spra- záchranu pred krupobitím. Často obchádzal pole, Hospodinu, lebo je dobrý, lebo Jeho milosť trvá covalo, víno do sudov uskladnilo, aby sa na sviat- aby videl, aké šúľky hádže,či sú zrná vyzreté a súce naveky!“ (Ž 136,1). Za rozhovor ďakuje: A. Chalupová ky podávalo. Pálili aj pálenku. na lámačku. Do lámačky z domu šli všetci dospelí, Fotografie z archívu dediny Prácou celej rodiny bol kedysi aj zber slnečni- i gazdiná, ktorá sa potom s prvým vozom vrátila a Pavla Povolného Juhása ce, keď sa kalapy rukou zrezávali, na vozoch do- domov večeru variť. Najprv si cestu presekali, ruč3. 11. 2012

44 /4515/

HLAS ĽUDU

NAŠA TÉMA

Z NAŠICH OSÁD NAŠE POĽNOHOSPODÁRSTVO MEDZI MOŽNOSŤAMI A REALITOU

Zbaviť sa politík krátkeho dychu K eď na samotnom začiatku jari bol prezentovaný projekt Svetovej banky pomenovaný Ekonomické memorandum pre Srbsko, zahraniční experti často uvádzali obrovské potenciály nášho pôdohospodárstva: od kvality pôdy, cez možnosti tradičnej výroby, po šance agrárneho turizmu. Na strane druhej skloňovali i skutočnosť, že sa rýchlejšie musí prispôsobiť nárokom Európskej únie (trhu s okolo 500 miliónov spotrebiteľov), transformovať s cieľom rastu výroby, väčšieho a konkurencieschopného exportu. A to znamená, že ho načim zbaviť improvizácií, lavírovania medzi chvíľkovými možnosťami a východiskami, kádrovej politiky na krátke dráhy – za posledné desaťročie sa v čele Ministerstva poľnohospodárstva vystriedali až ôsmi ministri – existencie bez strategických smerníc a trvalo riešenej otázky spôsobu a rozsahu financovania... Akoby to všetko nestačilo, pretrvávajúca kríza a sucho, nedostatok prostriedkov a investícií, zrazili takmer k zemi naše vývozne najúspešnejšie hospodárske odvetvie. Úspešné skôr podľa objemu suficitu, než podľa iných kritérií. Lebo ak sa ako komparatívna jednotka berie export na jeden hektár, tu sme trojnásobne hor-

Prof. Miladin Ševarlić (v strede) počas návštevy v Slovinsku

ší ako susedné Chorvátsko, alebo až 35-násobne než Holandsko. Z vlády síce prichádzajú sľubnejšie náznaky, ako je ten, že agrárny rozpočet bude približne 4 percentá rozpočtu republikového, alebo že po niekoľkých rokoch výrobcovia budú môcť počítať aj s nenávratnými investičnými prostriedkami do poľnohospodárstva: napr. takých 30 do 40 percent by mali získať registrované poľnohospodárske gazdovstvá, ktoré chcú kúpiť nové mraziarne, sušiarne či iné vybavenie. Pritom by sa mala uplatňovať zásada, že suma pridelených prostriedkov tohto dru-

hu má byť väčšia v menej vyvinutých pásmach. Na nedávnej tematickej štátnej konferencii o agrobiznise – Obnoviteľné zdroje energie a rozvoj poľnohospodárskej výroby v Srbsku, –ktorá sa konala v Hospodárskej komore Srbska, veľmi presný obraz stavu nášho poľnohospodárstva podal prof. Dr. Miladin Ševarlić z Poľnohospodárskej fakulty v Zemune a predseda Spolku agrárnych ekonómov. Uviedol, že úsek, ktorý spolu s potravinárstvom zabezpečuje takmer 20 percent hrubého národného dôchodku, v ktorom je 30 percent za-

FABOKOVCI V SILBAŠI

Pestujú obilniny a zeleninu V

ložená práca ľudských rúk nie vždy prinesie žiaduce výsledky. Rok 2012 nežičil veľmi našim poliam a poľnohospodárom. Extrémne suché leto zanechalo stopy, doplatili najmä sója a kukurica, ale aj iné poľnohospodárske kultúry. Anka a Janko Fabokovci zo Silbaša obrábajú 18 ha vlastnej pôdy. Majú na to aj potrebnú poľnohospodársku mechanizáciu, okrem kombajna na zber pšenice. Väčšinou pestujú kukuricu, sóju a pšenicu, ale sa venujú aj pestovaniu zeleniny. V tomto roku okrem troch tradičných kultúr na Anka a Janko Fabokovci svojich poliach dopestovali ešte aj melóny, ze- dobré výsledky. S cenou chlebových zrniek boli miaky a kapustu. Zeleninou vysádzajú menšie Fabokovci tiež spokojní. Na druhej strane ďalšie dve základné kultúry – sója a kukurica, zaznaplochy. Rok 2012 bol prospešný pre úrodu pšenice. Po- menali o polovicu menšie výnosy v porovnaní s lia zasiate touto obilninou v správnom čase vlaňajškom a vôbec predchádzajúcimi rokmi. V dostali žiaduce množstvo dažďa a žatva priniesla Silbaši je dnes asi päť výkupných staníc, ktoré sa

mestnaných a realizuje sa každý štvrtý dolár exportu, je vlastne dosť devastovaný. Má aj nízku produktivitu, slabú konkurencieschopnosť a navyše sa od neho očakáva, aby amortizoval sociálne problémy. Spolu s neadekvátnou agrárnou štruktúrou, neregulovanými vlastníckymi vzťahmi (privatizácie, reštitúcie), družstevníctvom na okraji, skromným, nespravodlivým a nestabilným agrárnym rozpočtom, neregulovanými zdrojmi financovania, je stále dosť ďaleko od toho, aby čerpal natoľko potrebné prostriedky z fondov EÚ. Východiskom je zbaviť sa politík krátkeho dychu, inakší postoj štátnych a ďalších štruktúr, samozrejme, i stratégia opierajúca sa o vedomosti, naše špecifickosti, ako aj pozitívne príklady iných: od Slovinska po Poľsko. Takisto trvanie na ekologicky a ekonomicky udržateľnom pôdohospodárstve, na organicky a vývozne orientovanom poľnohospodárstve, v ktorom budú zastúpené i vyššie fázy spracovania, podpora združovania a družstevníctva a agrobiznis spoločností ako regionálnych lídrov, sociálne udržateľný rozvoj dediny... Len tak možno zlú situáciu postupne a v skromných pomeroch meniť na ako-tak kladnú. Veď poľnohospodárstvo a potraviny potrebujeme všetci. O. F.

po odbere plodín snažia v krátkej lehote zabezpečiť aj výplatu. Polia vysadené zeleninou Fabokovci pravidelne zavlažovali. Melóny vysádzali na fóliu a úroda priniesla očakávané výsledky. Vďaka suchému letnému obdobiu melóny obsahovali vyššie percento sladkosti. Šťavnaté plody počas relatívne dlhej letnej sezóny nielenže boli občerstvujúcou pochúťkou, ale pestovateľom zaručili aj dobrú cenu. Sucho však neprospelo zemiakom, ktoré pre nedostatok dažďov neurodili ako obvykle. Anka a Janko tieto zeleninové produkty po výhodnej cene predali hneď z poľa, čo je vraj vždy lepšie než uskladňovať úrodu doma a len neskoršie ju predávať. S ďalším druhom zeleniny – kapustou pomaly uzavrú tohtoročný poľnohospodársky rok. Cena kapustových hlávok je v tejto chvíli dobrá a zber sa začína v týchto dňoch. Fabokovci doma chovajú aj dobytok – býky, niekoľko oviec a ošípaných. V súčasnosti sa menej venujú dobytkárstvu, ktoré sa pre vysoké ceny krmiva čoraz menej oplatí. Vcelku by sa dalo povedať, že Fabokovci si nesťažujú na tohtoročnú poľnohospodársku bilanciu. I keď sa tento rok zaradil medzi horšie, predsa bolo niečo aj dobré. Svoje polia tejto jesene už zasiali pšenicou a rozmýšľajú, ktoré ešte kultúry budú pestovať v nasledujúcom roku. Jaruška Ferková 3. 11. 2012

44 /4515/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ARCHÍVU SEAVC

Štúr uznával len manželstvo z lásky V dobe, keď naše prababky spravidla nemali možnosť ľubovoľne si vybrať manžela, lebo tá voľba patrila rodičom v súlade s majetkovým stavom alebo spoločenskou triedou, prekvapuje fakt, že Ľudmila Hurbanová (1878 – 1969), divadelná kronikárka, herečka a spisovateľka zo Starej Pazovy, si dovolila zrušiť zásnuby v dávnom roku 1899! Na tento krok sa rozhodla preto, že medzi budúcimi partnermi nebolo lásky ani porozumenia. Nastoľuje sa otázka, ako na tento odvážny Ľudmilin čin reagoval jej snúbenec Fedor Ormis (1871 – 1924), farár binguľský, rodičia, starí rodičia a spoluobčania. Pokiaľ sa o tom viac presnejšie nedozvieme, postačí list Ľudmilinho dedka Jána Štúra napísaný v Malých Bierovciach 16. mája 1899. „List oznamujúci nám rozchod snúbencov sme dostali a na fare sme ho hneď spoločne prečítali. Príjemne sa nás to vôbec nedotklo, nuž ale hrozne by sme boli ľutovali Ľudmilku našu, keby sa šťastlivou a spokojnou nebola cítila. Lepšie, teda, že sa to ešte dosť zavčasu stalo. Keď moja nebohá sestra Karolínka, teda stará teta Ludičkina, sa mala za akéhosi učiteľa tiež nie po vôli, ale len už z akéhosi oportuniti vydávať – a potom ten prísľub zrušili – ja som napísal denique (konečne). Keby bola láska, ale lásky nebolo, teda ani z toho nič nebolo. Tak i pri Ludičkinom páde hovorím: keď nebolo náklon-

vzdelanie získal v tamojšej miestnej evanjelickej škole. Neskoršie navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave a Modre. Ako súdny úradník pôsobil v Trenčíne, Žiline, Čadci, Bánovciach nad Bebravou, Fiľakove, Vrábľoch a v Rábe (Györi). Ján Štúr V revolučných rokoch 1848 – 1849 sa zúčastnil na všetkých troch slovenských dobrovoľníckych výpravách. V roku 1848 spolu so štúrovcom Ľudovítom Dohnánym redigoval Slovenské národné noviny. Svoje príspevky publikoval okrem Slovenských národných novín v Cirkevných listoch, Orle, Slovenských pohľadoch, Sokole, Tatrane, v Pešťbudínskych vedomostiach. V roku 1900 napísal časť Rozpomienok na Ľudovíta Štúra. Táto stručná biografia z weboRodina Jána Štúra (sedí dole v strede) v Malých vej stránky adaBierovciach movskekochanov-

nosti, súhlasu, lásky, sympatie – nech Pán Boh zachráni a zavaruje takého zväzku!” Ako vidno, okrem národných a občianskych práv, aj manželskú lásku vedel obhajovať právnik Ján Štúr (1827 – 1905), národný buditeľ, redaktor a publicista. Nebolo to náhodou, lebo žil a pôsobil v poprednej slovenskej spoločnosti. Spomínaný Ján Štúr bol inak najmladší brat Ľudovíta Štúra (1815 – 1856), kodifikátora spisovnej slovenčiny. Pretože ich otec Samuel Štúr (1789 – 1851) pôsobil ako učiteľ v Uhrovciach, aj Janko sa tam narodil a základné

ce.sk prezrádza, v akej miere bol Ján Štúr na tú dobu na Slovensku pokrokovým človekom. Akoby aj nie! Veď dobre poznal činnosť svojho brata Ľudovíta Štúra a spolubojovníka Jozefa Miloslava Hurbana, neskôr svatka, pretože jeho dcéra Augusta sa roku 1877 vydala za Hurbanovho syna Vladimíra, ktorý od roku 1874 pôsobil v Starej Pazove ako farár. Tú ľudskú potrebu žiť v láske a porozumení pestoval aj vo vlastnom manželstve s Amáliou, rodenou Draškóciovou, lebo v listoch adresovaných na Pazovu s láskou opisoval, ako ju opatroval počas choroby. Kým sa jeho brat Ľudovít Štúr päť rokov staral o deti po nebohom bratovi Karolovi Štúrovi (1811 – 1851), farárovi v Modre, zatiaľ sa najmladší brat staral o ich spoločnú sestru Karolínu (1826 – 1859), ktorá umrela v mladom veku. Treba spomenúť aj to, že Ľudovít a Ján Štúrovci mali ešte jedného brata, Samuela Štúra (1818 – 1861), ktorý bol farárom v Zemianskom Podhradí. Ján Štúr sa dožil pomerne vysokého veku – 78 rokov. Rodinný život trávil v Malých Kochanovciach (časť Adamovských Kochanoviec), kam Hurbanovci zo Starej Pazovy často chodievali, ako aj opačne, kým ho ešte nohy neboleli, lebo v listoch chválil výlet do Zemunu a dal pozdraviť učiteľov Kamenárovcov, Julka Kopčíka a pána Hlavníka. Katarína Verešová

TROJNÁSOBNÉ ŠŤASTIE − tri bábätká si z pôrodnice v uplynulých dňoch priniesli Marína (22) a Željko (28) Dragojlovci z Kovačice. Dvaja chlapci a dievčatko prišli na svet 1. októbra 2012 na Gynekologicko-pôrodníckom oddelení Klinického centra v Belehrade. Rodičia deťom dali mená, začínajúce sa rovnakým písmenom: Daniel, Damir a Danka. Mladú rodinku vo štvrtok 25. októbra s kyticou kvetov a s kočíkom pre trojičky navštívili predseda Obce Kovačica Miroslav Krišan a náčelníčka Oddelenia pre spoločenské činnosti Jarmila Ćendićová. Naposledy sa trojičky v Kovačickej obci narodili pred 14 rokmi v rodine Búzovej v Debeljači. Počas návštevy predseda obce povedal: „Sme veľmi radi, že sa naša obec rozrástla naraz o troch nových obyvateľov, a prajeme im dlhý a šťastný život.” Ku gratulácii sa pripája aj naša redakcia. A. Chalupová

3. 11. 2012

44 /4515/

HLAS ĽUDU

Mrkva Paprika vená, som čer Paprika elená. oz žltá aleb zrievam am. i si obliek do V jeseň rôznymi farbam s , a kabátik ľmi zdravá som e v i, Veľm som. ov plná vitamín itoš Viktor F

Zarýmujm e si s našimi P azovčanm i to m

Ja som m r som pek kva, mrkvička, ná ako r užička. Nebude v ale chut šak zo mňa kytič ná ka, Patrím k polievočka. zelenine deťom je , d Deti ma obre pri mne. m mamičk ajú veľmi rady, y ma ma jú plné s ady. Ela Fara

gová

á rád slo s básnička venčinu a chce sa k amarátiť mi, ľahk Napríklad ako naši k o vytvorí i vlastné v aj a erše m nej školy aráti z 2. 1 hrd triedy Zák . la Úlohu im inu Janka Čmelíka v Starej Pa dzad zove. lisová-Sta ala ich pani učiteľka nisa Vlasta Kard e kôpku týc vljevićová, ktorá nám pek hto novýc nú h básničie Pravdaže, k aj zasl všetk vy ich vyda ým ďakujeme. Posúď ala. rené rýmo vačky o m te aj paprike a rkve, hrozne.

Hrozno Ja som h bobuľky rozno sladučké , Prišli ku mám okrúhle. mne ob e hrozno sa im ve rači, ľmi páči. Zavítali do všetkým vinice, ú Oberajú smev zdobí líce . hrozno sla ponúka jú malej dké, Katke. Katka rá ta: spočítať raz, dva, tri, ch Narátala ce bobuľky. až a ostatn do šesť é môže zjesť. Dejna D omonio vá

Paprika ľavá, Som paprika štip rvená: če od hnevu som a ik pr pa že si suseda . ka lie ob ty ša pekné du rá pa na ná de Vyhr z záhradu. prechádza sa ce šál, ný le ze t, Žltý kabá l. bá na ch ký et volá vš ali ov V kole spolu tanc dajky. ra pa a a zeler, paprik , vá ľa ip št a ik Prišla papr a. al ov nc ta i m ni aj tá s Keď sa unavili, líhali. do fľaštičky si po , pokoji v komôrke na dú bu . Tam spať ke am trebné mojej m kým nebudú po Vladimír Zolnaj

Mrkva stiem, emou ra Ja pod z mám vlasy. ou nad zem a plná som m o s á v Zdra j krásy. e v o ž n ora avská Jana Op

Mrkva anžová, Ja som mrkva or y. zelené mám vlas ne se je Od jari až do lim. áš kr m záhrady vá íde, pr a m zi há A keď tu ká. ab zajko v snehu hr edol, zj ku dá Mrkvičku by ká. ap kv už u aj slinka m Denis Čáni

Pekné rýmy aj v novembri vám prajú Anna F. a Jana S.

3. 11. 2012

44 /4515/

HLAS ĽUDU

poljo1:0 30.10.2012 14:38 Page 1

P O Ľ N O H O S P O D Á R S K E

ROZHĽADY

ROČNÍK XLII ČÍSLO 21 (1831) 3. novembra 2012

PRÍLOHA PRE POL’NOHOSPODÁROV A DEDINU Z PRODUKČNEJ BURZY

Nižšia cena kukurice, pšenice a sóje dňoch 22. – 26. 10. 2012 na Produkčnej burze v Novom Sade bol zaznamenaný nižší dopyt takmer po všetkých poľnohospodárskych komoditách, čo sa odrazilo aj na ich cenách. Predávajúci boli prinútení znížiť ceny na prijateľnú úroveň pre kupcov. Obrat tovaru bol v porovnaní s predchádzajúcim týždňom dvojnásobne vyšší. Finančná hodnota obratu bola vyššia o 164,37 %. Najväčší cenový pád bol zaznamenaný na trhu s kukuricou. Všetka kúpená kukurica bola určená pre domáci trh. Predávala sa po 24,50 din/kg (bez DPH). O kukuricu nemali záujem vývozcovia. Jej priemerná cena bola 24,53 din/kg (26,49 s DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 4,43 % menej. Na novosadskej Produkčnej burze aj pšenica sa predávala po nižšej cene – po 27,00 din/kg (bez DPH), čo je o 0,50 din/kg nižšia cena v porovnaní s predchádzajúcim týždňom. Opäť sa začalo obchodovať so sójou. Jej priemerná cena bola 67,53 din/kg (62,53 bez DPH), čo je v porovnaní s jej cenou spred dvoch týždňov o 4,07 % menej. Na domácom trhu je cena sóje od polovice septembra v konštantnom páde. Sójové výlisky so 44-percentným obsahom bielkovín sa predávali po 84,60 din/kg (70,50 bez DPH). V uvedenom období na Produkčnej burze v Novom Sade sa obchodovalo aj s osivovou pšenicou, ktorej cena bola 43,70 din/kg a kŕmnou múčkou po cene 19,56 din/kg. A aká je situácia na svetových trhoch s poľnohospodárskymi komoditami? Svetová produkcia, spotreba, obchod, ako aj zásoby obilnín sa podľa aktuálneho odhadu IGC (International Grains Council) v sezóne 2012/2013 znížia. Produkcia obilnín by mala v sezóne 2012/2013 dosiahnuť 1,767 miliardy ton, čo znamená medziročný pokles o 4,5 %. Svetová spotreba obilnín by mala byť približne na úrovni 1,806 miliardy ton, teda medziročne nižšia o 2,1 %. Zásoby obilnín sa znížia výrazne, a to o 10,8 %. Export najväčších svetových vývozcov obilnín (Argentína, Austrália, Kanada, EÚ, Kazachstan, Rusko, Ukrajina, USA) by mal v sezóne 2012/2013 dosiahnuť približne 99 miliónov ton, čo by bolo o 29,3 % menej ako vlani. Ľ. S.

AKTUÁLNE

V roku 2013 viac peňazí pre poľnohospodárstvo? o štátneho rozpočtu Srbska na rok 2013 pre poľnohospodárstvo bude vyčlenených o 25 % viac ako v tomto roku. Po nedávnej rebilancii rozpočtu to bolo 41 miliárd dinárov. Podľa slov Danila Golubovića, štátneho tajomníka ministra poľnohospodárstva, jedna časť peňazí z rozpočtu pre poľnohospodárstvo bude určená na posilnenie administratívnych síl Ministerstva poľnohospodárstva Srbska, Agencii pre agrárne platby a na riešenie otázok národných referenčných laboratórií. Vyzdvihol, že agrárny rozpočet nemôže tvoriť základ rozvoja agráru, pretože je potrebná aj dodatočná pomoc, predovšetkým z predprístupových fondov Európskej únie. Keď ide o zablokovanie účtu Ministerstva poľnohospodárstva kvôli skôr nevyrovnaným pohľadávkam, poľnohospodári sa nemusia obávať, pretože vyplatenie subvencií nebude ohrozené a budú vyplatené do konca tohto roka. Na tento účel budú použité prostriedky z rozpočtovej rezervy. ... Minulý týždeň začala verejná rozprava o Návrhu zákona o podnecovaní v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka. Tento zákon by mal zabezpečiť, aby Srbsko už konečne získalo dlhodobú agrárnu politiku zladenú s rozpočtom Európskej únie. To by umožnilo poľnohospodárom a agropriemyslu, aby načas

mohli plánovať a vypracovávať svoje biznis plány. Pre rozvoj srbského agráru je potrebné posilniť edukáciu poľnohospodárov o možnostiach a spôsobe uchádzať sa o peniaze z predprístupových fondov EÚ a o tom, ako lepšie využívať benefity, ktoré máme na ruskom trhu. Ministerstvo poľnohospodárstva, lesníctva a vodohospodárstva vyzýva všetkých predstaviteľov odbornej verejnosti, orgány a organizácie, podnikateľské združenia, hospodárske subjekty, medzinárodné organizácie, ako aj ostatných záujemcov, aby sa v čo najväčšom počte zúčastnili na verejnej rozprave o návrhu zákona, aby sa čo najlepšie pozdvihol vysoký potenciál tohto hospodárskeho odvetvia. Cieľom ministerstva je vytvoriť stabilný agrárny systém v spoločnosti, nájsť zahraničných strategických investičných partnerov, ako aj vytvoriť partnerstvo medzi všetkými poľnohospodárskymi výrobcami a štátom. Pripomienky, návrhy a sugescie treba odovzdať do 16. novembra 2012. Formulár, ktorý si môžete stiahnuť zo stránky www.minpolj.gov.rs, treba vyplniť a zaslať na e-mail: zakoni.rasprava@minpolj.gov.rs alebo poslať poštou na adresu: Ministarstvo poljoprivrede, šumarstva i vodoprivrede, Nemanjina 22 – 26, 11 000 Beograd. Ľ. S.

poljo2:0 30.10.2012 14:39 Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

RASTLINNÁ VÝROBA

Aktuality zo sveta NOVÝ VÍRUS NA PŠENICI SPÔSOBUJE PROBLÉMY V USA Vírus čiarkovitej mozaiky pšenice (WSMV) je v Európe zatiaľ takmer neznámy. Pestovanie pšenice v USA (najmä na juhozápade) však ohrozuje už od prvého výskytu v Kentucky v roku 1987. Ak sú rastliny napadnuté na jeseň, môžu byť škody veľmi vysoké. V súčasnej dobe pracujú rôzne pracovné tímy na diagnostických a monitorovacích modeloch WSMV. Cieľom je lepšie preskúmať spôsob prenosu vírusového ochorenia a na základe poznatkov stanoviť cielenú stratégiu ochrany. Tento vírus je pravdepodobne rozšírený viac, ako sa doposiaľ predpokladalo. Symptómy sú totiž veľmi podobné symptómom vyvolaným suchom alebo nedostatkom živín. Roztoč Aceria tosichella, ktorý bol identifikovaný ako prenášač vírusu, je malý, ľudským okom takmer neviditeľný. Prezimuje v podobe vajíčok, nýmf alebo dospelcov na rastlinách pšenice alebo tráv. Preferuje predovšetkým pšenicu, ktorá je vynikajúcim hostiteľom pre rozmnožovanie vírusu. Na základe doterajších poznatkov je známe, že roztoče sa samy nemôžu prenášať, potrebujú podporu vetra a sú závislé od jeho rýchlosti a smeru. Cieľom ďalšieho výskumu je vytvorenie prognózy výskytu, ktorý umožní prispôsobiť agrotechniku pestovania pšenice, napr. posunúť termín výsevu a vyvinúť stratégiu ochrany. Doposiaľ sa v ochrane uplatňuje prerušenie zeleného mostu, t. j. že sa výdrv obilniny minimálne 2 týždne pred výsevom ďalšej plodiny zapracuje do pôdy, alebo zlikviduje herbicídmi. VÝZNAM MEDZIPLODÍN PRI PESTOVANÍ ZEMIAKOV Úroda a kvalita zemiakov môže veľmi závisieť od zosta-

24/II

venia osevného postupu a pestovania medziplodín. Efekty dokladá Dr. Clara Berendonk z Poľnohospodárskej komory Severného Porýnia-Westfálska, a to desaťročnými pokusmi (2001 až 2010) s rotáciou plodín: zemiaky / silážna kukurica / ozimná pšenica. V pokusoch sa menilo striedanie plodín, pestovanie medziplodín (s / bez repky olejky), obrábanie pôdy (s / bez pluhu) a organické hnojenie. Z výsledkov pokusov možno spomenúť, že pestovanie repky olejky ako medziplodiny po ozimnej pšenici má výrazne pozitívny vplyv na úrodu zemiakov (+ 7,6 t/ha). Silážna kukurica ako predplodina znižuje ich úrody oproti pšenici o 1,9 t/ha. Jarná orba po silážnej kukurici pred zemiakmi je lepšia ako jesenná orba. Toto opatrenie poskytlo v priemere troch rotácií o 2,8 t/ha vyššie úrody. Pozitívne na úrody pôsobilo tiež organické hnojenie so slamou, predovšetkým maštaľným hnojom. Medziplodiny navyše zvyšujú podiel kvalitnejšej produkcie. Zemiaky pestované po medziplodinách vykazovali menej škvŕn vyvolaných patogénom Rhizoctonia solani (11 až 20 %). Bez pestovania medziplodín to bolo 34 % a po silážnej kukurici až 46 %. RASTIE GLOBÁLNA SPOTREBA PŠENICE Aby sa zvýšila produkcia pšenice, budú musieť verejné a privátne inštitúcie po celom svete viac investovať do výskumu a vývoja. V súčasnej dobe produkcia pšenice, ktorá je okrem ryže najdôležitejšia základná potravina na svete, ročne stúpne o necelé jedno percento, zatiaľ čo globálna spotreba rastie dvakrát rýchlejšie. Situácia sa bude zhoršovať v dôsledku klimatických

zmien a poklesu zásob minerálov pre výrobu hnojív. Aktuálna výzva preto spočíva vo zvýšení úrod prostredníctvom lepšieho osiva, nových metód v ochrane rastlín a optimalizácií pestovateľských technológií. Výzva pre šľachtiteľov rastlín nebola ešte nikdy taká veľká ako je dnes. K najdôležitejším úlohám patrí vývoj hybridnej pšenice a adekvátne používanie zelených biotechnológií. Vzniká naliehavá potreba trvalých riešení vedúcich k zvýšeniu úrody pšenice na terajších plochách a čo najefektívnejšie využívanie zdrojov ako hnojivá a voda. NOVÉ ZEMIAKOVÉ LÍNIE ODOLNÉ PROTI DRÔTOVCOM Problém s larvami kováčikov známejších pod názvom drôtovce, je aj v dnešnej dobe významný. Preto v posledných rokoch hľadal tím vedcov z amerického ministerstva poľnohospodárstva (USDA) spolu s kolegami riešenie v podobe zemiakov odolných proti larvám. Pri hľadaní génu odolnosti zamerali osobitnú pozornosť na dve divoké formy zemiakov z Chile a Bolívie: Solanum berthaultii a S. etuberosum. Predchádzajúce štúdie ukázali, že divoké formy zemiakov sú odolné proti pásavke zemiakovej a voške broskyňovej, teda dvom rozdielnym škodcom. Na základe tejto širokej odolnosti sa rozhodli vedci zistiť, aká je odolnosť týchto zemiakov proti drôtovcom. Pristúpili na kríženie divých a šľachtených foriem zemiakov. V poľnom pokuse na pozemkoch zamorených drôtovcami sledovali odolnosť klasických odrôd spolu s novošľachtencami. Výsledky ukázali, že odolným líniám sa darilo porovnateľne, v niektorých prípadoch do-

konca lepšie ako v insekticídne ošetrenej variante bežných odrôd zemiakov. Odolnosť týchto zemiakov spočíva v prítomnosti prírodnej látky glykoalkaloid, ktorej koncentrácia je u odolných zemiakov hlboko pod úrovňou škodlivosti pre spotrebiteľov, avšak vysoko toxická pre škodcu. Pestovatelia dnes používajú insekticídy na báze organofosfátov a karbamátov, ktoré nie vždy ideálne redukujú škodcu. Preto možno v budúcnosti očakávať progresívnejšie metódy ochrany porastov zemiakov pred týmto škodcom. A nové, odolné formy zemiakov sa ukazujú ako cesta. ODOLNOSŤ TVRDEJ PŠENICE PROTI FUZÁRIÁM Tvrdá pšenica je cenná obilnina široko využívaná na ľudskú spotrebu v USA, Kanade a v niektorých európskych krajinách. Fuzarióza je jedným z najnebezpečnejších patogénov napádajúcich porasty tvrdej pšenice. Ochorenie môže rapídne znížiť úrody a kvalitu zrna. Súčasné odrody tvrdej pšenice nemajú zabudovanú odolnosť proti tejto rozšírenej chorobe. Vedci zistili, že listové diploidné pšenice obsahujú gény odolnosti proti fuzáriám. Vytvorili novú líniu pšenice označovanú ako DGE-1. Pre vytvorenie stabilnej odolnosti proti fuzáriám bolo nutné preniesť gény rezistencie z chromozómov listovej pšenice do príbuzných chromozómov pšenice tvrdej. Tieto techniky manipulácie s chromozómami majú pre aplikovaný výskum pšenice ďalekosiahle dôsledky, vedúce k zlepšeniu ochrany porastov tvrdej pšenice proti patogénom, ako sú fuzáriá. pripravila: Ľ. S.

3. 11. 2012

44 /4515/

HLAS ĽUDU

poljo3:0 30.10.2012 14:40 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

NOVOSADSKÁ JESEŇ

Výber toho najkrajšieho j jeseň prináša rôzne sviatky. núť krátke zimné dni a vzopnúť sa Sviatkom sú aj pekné výstavy, k novému rozmachu svojich síl. ktoré človeka dokážu nadchnúť Lebo je človek bytosťou dynamicvlastnou krásou, podujatia turis- kou, nie statickou. Odhodlaný tvotické, ekologické a hospodárske. riť a pracovať. S nevyčerpateľnou Jedným je už tradičná Novosads- vôľou byť činný, byť užitočný, a tak ká jeseň, ktorá od 23. do 27. októb- v tomto ročnom období, ako aj v ra prilákala okolo dvesto rôznych každom veku schystaný hľadať cesvystavovateľov do Športovo-podnikateľského strediska Vojvodina, ako aj desiatky tisíc návštevníkov obdivujúcich kvety, zeleň, rozmanité plody a výplody zeme. A nielen tejto. Akoby chcela ukázať, že nie sme ľahostajní k prírode a že nám do krvi, našťastie, neprešla necitlivosť. Na konci októbra, ktorým sa končí Dekoratívne doplnky obdobie viditeľného rastu a vegetačných premien a ty bežiace súbežne s dianím v jeho uzatvárajú mnohé kapitoly práce, okolí. Ako aj každý vek ľudského živov dňoch, ktoré boli akoby vystrihnuté z katalógu, keďže oneskorené ta, aj každé ročné obdobie má svoj babie leto skôr pripomínalo letné pôvab, krásu, užitočnosť. A keďže ako jesenné mesiace, všetko vy- ich nevidieť príliš navonok, je dobstavené: od sezónnych kvetov po re, že sa striedajú tie jesene a jari: sadenice, od medu po iné zdravé prvé ako plody a následky tých potraviny, priam naznačovalo, pre- druhých. Netreba zabúdať ani na čo mnohí majú jeseň radšej ako kto- to, že si v jeseni, alebo ešte viac v rékoľvek iné ročné obdobie. A mož- zime pred nami, pri pohľade na no aj to, prečo sa nedokážu ubrániť opustenú záhradu často vzdychistej melanchólii a smútku, vyvo- neme: to by bolo, mať záhradu zelávajúcim v mysli a v tele akési pri- lenú po celý rok. Vtedy nás však tlmené a ťažko definovateľné na- môžu, ak nič iné, aspoň hriať spopätie, akúsi túžbu rýchlo prekle- mienky na jedinečnosť výstavy,

Med so známou značkou 3. 11. 2012

44 /4515/

Sezónne kvety HLAS ĽUDU

Z domácej dielne

Časť produkcie Vozárovcov

akou bola Novosadská jeseň. S nimi a ňou aj tie mesiace do prvej Novosadskej jari uplynú azda rýchlejšie a ľahšie. Podstatné je tešiť sa večne zelenej záhrade: v skutočnosti a v mysli. Lebo je rozmanitosť prírody a prostredia darom, ktorý si musíme vážiť. Ako aj ich plody, v kráse ktorých

sa reflektuje aj človek, aj jeho mnohomesačné úsilie, aj očakávania i nádeje, aj problémy, ktoré musel zdolať, kým sa nedostal k tomu, čomu nemožno odolať. Práve preto je každá-tá jeseň taká dôležitá. Ale aj iná ako predošlá. Oto Filip

V pestrosti je krása

III/25

poljo4_5:0 30.10.2012 14:41 Page 1

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia v jesennom období – na čo si dať pozor V jeseň, zvlášť keď je dlhá a teplá, na založených porastoch nemalé škody môžu spôsobiť rôzni škodcovia. Sú to veľmi nebezpeční škodcovia, lebo poškodzujú rastliny, kým sú malé a veľmi zraniteľné. Tieto poškodenia majú veľký vplyv na prezimovanie porastu. V tomto článku sa venujeme škodcom repky v jeseň, najmä symptómom, ktoré zapríčiňujú škodu, a ich škodlivosti.

kultivácia pôdy. Húsenice siatic sú polyfágne, živia sa na rôznych rastlinách a minimalizačné spracovanie pôdy ich obyčajne nezničí. K ekonomicky významným škodám dochádza pri napadnutiu 10-percentnej listovej plochy. Za hranicu škodlivosti sa považuje jedna až dve larvy na jednej rastline. SIATICA OZIMINOVÁ Siatica oziminová (Agrotis segetum) je nočný motýľ. Je polyfág spôsobujúci škody na celom rade poľných plodín. Medzi základné symptómy patrí silný povrchový žer na rastlinách. Rastliny môžu byť vplyvom prehryznutia stoniek popadané, väčšie rastliny následne vädnú. Požerky môžu byť pozorovateľné i na listoch tesne nad zemou. Po-

epku napadá množstvo škod- listy plytko pod povrchom pôdy a jesene teplé a suché počasie. Najlivých organizmov počas celé- rastlinky následne nevzídu. Pri vzí- mä v porastoch horčice bielej sa naho vegetačného obdobia. Už počas dených rastlinách vyhrýzajú do lis- chádza piliarka ako kalamitný škodvzchádzania na jeseň sú to skočky tov plytké jamky alebo malé dier- ca, ktorý môže pri vyššom výskyte rodu Phyllotreta, zničiť celú listovú plochu. Vo všeopiliarka repková, becnosti prvá a druhá generácia kvetárka kapusškodcu napadá z poľných plodín tová. Podľa povenajmä horčicu a tretia generácia ternostných podrepku olejnú, vodnicu a kapustu. V mienok môžu veľporastoch horké škody spôsočice môže prísť biť siatnica ozimiku kalamitnému nová, slizniaky. V výskytu kedyporaste repky má koľvek počas veveľmi vhodné getácie. Poškopodmienky na denie môže prezimovanie hraviesť k zaoraniu boš poľný. Jesen- Skočka poľná (foto: L. Dulanský) porastu. ní škodcovia repNa mladých ky škodia v období, keď je repka ky veľkosti 1 až 3 mm. Listy sú nie- rastlinách spômladá a najcitlivejšia na poškode- kedy husto prederavené a násled- sobujú mladé nie. Títo škodcovia taktiež znižujú ne zasychajú. Pri premnožení sú húsenice zo kondíciu repky pred zimou. Zvlád- schopné zničiť porasty vzchádza- spodnej strany Larva piliarky repkovej nutie škodcov na jeseň dáva pred- júcich kapustovitých rastlín. Ohro- dierkovanie a poklad na jej vhodné prezimovanie, zené sú najmä porasty do štádia okienkovanie a neskôr staršie hú- škodené rastliny sú druhotne nanáslednú regeneráciu, zvládnutie dvoch pravých listov, ktorých rast je senice bočný žer a holožer. Poško- pádané hubovými chorobami. škodcov na jar a následný prime- spomalený suchom. Pri silnom vý- denie je možné zameniť so slizniaNajskôr mladé húsenice spôsoraný výnos. skyte škodcu sú najviac ohrozené čikmi, ale oveľa častejšie sa zamie- bujú žer na listoch, ktorý pripomípomaly vzchádzajúce rastliny do ňa výskyt piliarky so siaticou ozi- na žer slimákov. Staršie húsenice zaSKOČKY RODU PHYLLOTRETA štádia dvoch praliezajú do pôdy a silne Dospelé jedince skočiek patria k vých listov. poškodzujú koreňový mimoriadnym škodcom repky. Klísystém a prízemné lisčiacim rastlinkám obhrýzajú klíčne PILIARKA tové ružice. Žerú plytREPKOVÁ vavým žerom, keď prePiliarka repková žierajú koreň alebo (Athalia rosae) patstonky a listy nechárí do radu blanovajú uschnúť. V pokrokrídlovce (Hymečilejšom štádiu vývoja noptera). Škody žijú iba v pôde a pospôsobené mladýškodzujú predovšetmi larvami sú zakým podzemné časti nedbateľné, zatiaľ rastlín. čo staršie larvy môžu spôsobovať KVETÁRKA až holožery. Vo väčKAPUSTOVÁ ších množstvách sa Kvetárka kapustová škodca vyskytuje v (Delia radicum) patrí len niektorých ro- Piliarka repková do radu dvojkrídlovce koch, a to v ohni(Diptera). Patrí k najskách. Veľké škody vznikajú na rep- minovou. Rozpoznávanie je dôle- častejšie sa vyskytujúcemu hmyzu ke a horčici, ktoré sa pestujú ako žité, pretože húsenice piliarky môžu počas kontroly porastu. Prvým príSkočka čiernonohá – dospelý medziplodiny na kŕmenie alebo poškodzovať iba kapustovité rast- znakom na repke je rýchlejšie vädjedinec (foto: L. Dulanský) zelené hnojenie, hlavne ak je počas liny a zničí ich každá mechanická nutie rastlín v suchom období. Ko-

26/IV

3. 11. 2012

44 /4515/

HLAS ĽUDU

poljo4_5:0 30.10.2012 14:41 Page 2

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

lovitý koreň zaniká a rastliny majú vplyvom nedostatku živín modré až červené listy. Silne poškodené rastliny ležia na pôde a ľahko sa dajú vytiahnuť z pôdy. Rastliny nahrádzajú bočný koreň postrannými, ale tieto nedokážu zabezpečiť dostatok vody ani živín a v ohniskách hnednú a vädnú. V miestach poškodeného koreňového krčka alebo Siatica oziminová pod ním dochádza často k infekciám fómovou sú okienkový a okrajový žer na lishnilobou. Napadnutie rastliny kve- toch. Silnejšie žilky zostávajú zatárkou a následne fómovou hnilo- chované. Typické sú dlho viditeľné lesklé slizovité stopy. Za vlhka predovšetkým na jeseň a na jar tvoria mimoriadne významné škody. Poškodzujú najmä klíčiace a vzchádzajúce rastliny. Najviac škodia na ozimnej repke, cukroLarva siatice oziminovej vej repe, slnečnici a príležitostné bou spôsobuje oddelenie nadzemnej časti od koreňa a následné usychanie rastlín. Približne 10 % vypadnutých rastlín v jeseni môže repka kompenzovať. SLIZNIAKY Najčastejšie škody na repke robí slizniačik sieťkovaný (Deroceras retikulatum) a slizniačik poľný (Deroceras agreste). Príznaky Kvetárka kapustová

3. 11. 2012

44 /4515/

HLAS ĽUDU

na obilninách, strukovinách a zemiakoch. Živia sa tiež rozkladajúcimi sa rastlinnými zvyškami a výkalmi. Najviac poškodzujú rastliny počas vzchádzania, ale podľa druhu rastliny môžu škodiť celoročne. Najmä pri zemiakoch spôsobujú škody pred zberom.

Slizniačik sieťkovaný

HRABOŠ POĽNÝ Hraboš poľný (Microtus arvalis) je drobný hlodavec s dĺžkou tela 83 až 130 mm, dĺžka chvosta je 27 až 47 mm a hmotnosť 12 až 57 g. Hraboš je široko polyfágny škodca. Živí sa v okolí približne 15 Hraboš poľný m okolo nory. Vyberá si najmä plodiny, ktoré mu poskytujú úkryt a potravu po celý rok a kde nie sú jeho nory poškodzované hlbokou orbou. V minulosti boli pre neho vyhovujúce viacročné krmoviny. Teraz mu vyhovuje sled

obilnina, minimalizačné spracovanie pôdy a repka. V obilnine nachádza dostatok potravy do jesene a repka mu poskytuje dostatok potravy na prežitie zimy. Rastliny repky poskytujú bohatú potravu a hustý porast s veľkými listami a až do mrazu chráni hraboša proti prirodzeným nepriateľom. Populácia hraboša v repke výrazne lepšie prezimuje než v iných plodinách. Od kvitnutia sa repka stáva nevhodnou potravou a hraboš migruje do obilnín, kde nachádza nadbytok potravy. Ak po obilnine nasleduje repka a príprava pôdy je minimalizačná, môže sa hraboš v repke silne premnožiť. Spôsobuje nepravidelné významné škody vo všetkých oblastiach pestovania repky. Typické pre hraboše je periodické premnoženie, ku ktorému dochádza

približne každých päť rokov po miernych zimách a suchých letách. Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra (foto: internet)

V/27

poljo6:0 30.10.2012 14:43 Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY KVETINÁRSTVO

Živé kamene Lithopsy pochádzajú z južnej Afriky. Sú to sukulentné rastliny patriace do čeľade Aizoaceae. Ľudovo sa im hovorí živé kamene, pretože svojím tvarom imitujú kamienky a svojím sfarbením okolie, kde rastú. Rastú solitérne, alebo odnožujú, a tak vytvárajú niekoľkohlavé trsy. Jednotlivé hlavičky v trsoch dorastajú do priemeru 2 – 4 cm. Ich kvet je biely, žltý, výnimočne u pár druhov je sfarbený dočervena.

ieto zaujímavé rastliny s „efektom prekvapenia” nazývané aj kameňovce majú na koncoch listov kresbu a v strede škáru. Z nej v lete a na jeseň (medzi augustom a októbrom) vyrastá kvet. Potom sa staré listy zatiahnu, zošúveria a vytvoria sa nové. Kamene sú asi 7 cm veľké a polievajú sa od apríla, keď je substrát úplne suchý. Od septembra do apríla sa nepolievajú vôbec. Lithops je dnes jedným z najvyhľadávanejších sukulentov na svete. Jeho pestovanie vyžaduje viac citu ako napr. kaktusy alebo izbové rastliny. Pri dodržaní niekoľkých zásad sa z kvetov môžeme tešiť aj v bytových podmienkach. Všetky živé kamene potrebujú veľa svetla, inak do svojho kamenného vzhľadu nevyrastú alebo ho stratia. Slnko im v zásade neprekáža, ale v extrémne horúcich dňoch ich treba tieniť, aby sa nespálili. Substrát vyžadujú piesočnatý s dobrými drenážnymi vlastnosťami. Do hrubého piesku primiešame asi 40 % bežnej zeminy, trochu rašeliny a ílu. Môžu

28/VI

PRÍLOHA

Lithopsy vyžadujú určité obdobie s minimálnou alebo žiadnou zálievkou. Cez zimu v čase vegetačného pokoja nové listy absorbujú vodu zo starých a zálievka v tomto období môže tento proces narušiť. Od neskorej jari cez leto, v čase rastu, ich zalievame raz alebo dvakrát týždenne, v chladnejšom období aj menej. Vždy je dobré počkať, až pôda preschne a voda nesmie prísť na listy. Po odkvitnutí na začiatku jesene prestaneme rastlinu zalievať. Ak nevykvitne, prestaneme so zálievkou v dobe, keď sa objavia nové listy, najneskôr však na konci októbra. Zálievku opäť obnovíme na jar, keď zvädnú staré listy. Ak je lithops ešte so starými listami neobvykle zosušený vyššou teplotou pri zimovaní, môžeme

ho predčasne mierne zaliať, ale potom zas necháme pokračovať v zimnom (aj keď teplejšom) oddychu podľa možnosti až do prezlečenia listov. Táto rada bude asi najviac využívaná pri zimovaní v paneláku za oknom. V čase plného rastu (jar a jeseň) zalievame výdatne (premokrený má byť celý objem črepníka), ale nárazovo – až po dôkladnom preschnutí celého substrátu. Niekedy sa na rastlinách objavia vrásky z úbytku vody (po miernom zavädnutí lithopsov). Od polovice októbra, po ukončení kvitnutia, prestaneme zalievať. Niekedy aj skôr, podľa svetelných podmienok. Dávka vody navyše počas krátkych dní zdeformuje tvar rastliny – tvar sa predĺži a ku kompaktnej forme sa ťažko vracia.

sa vysádzať aj do štrkovitej pôdy alebo zmesi štrku (75 %) a piesku (25 %). Lithopsy nemajú výrazne rozvinutý koreňový systém, takže ich nemusíme často presádzať (raz za štyri roky). Ale pozor, korenia hlboko, preto ich nesadíme do plytkých črepníkov. V podstate bez kvapky vody môžu byť lithopsy 6 až 7 mesiacov. Výnimkou sú 1- – 2-ročné semenáčiky, ktoré dokážu počas jedného roka niekoľkokrát prezliecť listy. Tie zalievame celý rok. Po zhrnutí – hlavné zásady úspešného pestovania kameňovca sú: – slnečné a dobre vetrané stanovište; – priepustný, skôr minerálny substrát len s malým množstvom organickej hmoty; – výdatná zálievka a po zaliatí nechať substrát v celom objeme preschnúť; – suché a chladné zimovanie; – udržiavanie rastliny bez škodcov. Ľ. S. 3. 11. 2012

44 /4515/

HLAS ĽUDU

poljo7:0 30.10.2012 14:44 Page 5

prílOha

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ZDRAVIE A MY

Crohnova choroba: Doživotne zapálené črevá ýrazne ste schudli bez väčšej námahy, bolí vás brucho a máte problémy s trávením? Môže ísť o virózu, ale aj o niečo oveľa vážnejšie. Takto sa prejavuje aj Crohnova choroba, teda chronický zápal niektorej časti tráviacej sústavy. Keď sa táto choroba začne prejavovať, môže pripomínať zápal slepého čreva. Bolí vás v pravej časti brucha a dostavia sa hnačky. V stolici sa objaví krv. Viacerí pacienti náhle schudnú, pretože sa naruší vstrebávanie živín. Čo sa vlastne vtedy deje vo vašom tele? Dochádza k zápalu tráviacej trubice, najčastejšie tenkého a hrubého čreva. A to na rôznych miestach súčasne. Zápal postihuje všetky vrstvy tráviacej rúry. Čo tento zápal spôsobuje, lekári doteraz nevedia. Pravdepodobnosť, že Crohnovu chorobu dostanete, sa však zvyšuje, ak ju mali vaši rodičia.

CrOhN OhrOzuje Najmä mlaDýCh Pred zápalom čriev vás vek ani imunita neochránia. Paradoxne

môžu byť na škodu. Najviac ľudí ochorie totiž medzi 15. až 30. rokom. A často práve „vďaka“ nadmerne silnej imunite. Tá spôsobuje, že organizmus odmieta aj dobré baktérie, a vznikne zápal.

Lekár tvrdí, že ďalším spúšťačom môže byť súčasný spôsob života. Porucha imunity hrá pri vzniku ochorenia významnú úlohu. Dôležité sú dedičné predispozície, ale v neposlednom rade aj nepriaznivé podmienky vonkajšieho prostredia, ako je fajčenie, alkohol, lieky, chemické látky, infekcie a stres. Crohnova choroba nie je síce bežná, no počet pacientov stále rastie najmä vo vyspelejších krajinách s vyššou životnou úrovňou.

ZDRAVIE NAŠE KAŽDODENNÉ (79)

Odvrátená tvár prírody elé tisícročia sú zdravie, príroda a poľnohospodárstvo nerozlučne späté. Veď je napríklad vznik pôdohospodárstva spojený s prvou cieľavedomou kultiváciou pôdy. A tu niekde začína svoju dlhú historickú cestu aj pluh ako základný poľnohospodársky nástroj. Tento svojím vekom prevýšil všetky podobné nástroje, keďže – ako to napísal anglický spisovateľ H. G. Wells – ohňom, pluhom a sekerou pretvoril človek svoj svet. Obrábanie pôdy pluhom mnohé generácie považovali za také dôležite, že nie div, že sa objavovalo ako námet na nespočetných oltárnych obrazoch a freskách v kostoloch. A od kvality a spôsobu toho obrábania závisela i kvalita vyprodukovaných potravín, čo sa

3. 11. 2012

44 /4515/

zase vedelo alebo aj vie premietnuť i na zdravie toho-ktorého jedinca. Pluh, orba, vzduch, voda, pôda, potraviny... príroda je všade, no nie vždy nám nastavuje tú krajšiu a užitočnú tvár. Jedným z najčastejších svedectiev jej odvrátenej tváre sú početné alergie, znepríjemňujúce nám život a číhajúce na nás dvanásť mesiacov v roku. Civilizácia totiž okrem výhod prináša so sebou aj rad pre ňu typických ochorení, z ktorých sú najviac na očiach práve už spomínané alergie. Trpí nimi okolo dvadsať percent populácie. Kravské mlieko, sója, obilniny, orechy (vlašské, lieskové, mandle, arašidy), zeler, petržlen, špenát, paradajky, jahody, jablká, hrušky, čerešne, marhule, broskyne, kivi, ko-

HLAS ĽUDU

NezbaVíte sa jej Bohužiaľ, u koho sa už raz Crohnova choroba objaví, bude ju mať do konca života. Ak ste čerstvá pacientka, nezúfajte. Tí, čo ju majú dlhšie, vám určite dosvedčia, že sa dá liečiť. Musíte potom pravidelne chodiť na kontroly. Protizápalové lieky sa spravidla podávajú nielen v období vzplanutia zápalu, keď začne alebo sa vráti, ale aj v období pokoja. aj bez kúska čreVa sa Dá Žiť Crohnova choroba môže zo začiatku pripomínať zápal slepého čreva. Ale nechoďte za lekárom až vtedy, keď na záchode aj nocujete a schudli ste 5 kíl. Crohnovu chorobu netreba podceňovať. Väčšinou prepukne po prekonaní stresového obdobia u mladých, ako sú maturity, štátnice alebo aj nešťastná láska. Ak je zápal veľmi silný, musí sa „vyrezať“, teda vyoperovať najrenie... sú tie najčastejšie potraviny spôsobujúce alergie. Zdravý človek si sotva vie predstaviť, aký ťažký je život alergika. Kým sa niektorí musia vyhýbať určitým potravinám, iných trápi prach a v ňom schované roztoče, a pre ďalších je postrachom kvitnúca príroda a poletujúce včely či osy. Precitlivenosť na určité látky – alergény – na čo telo reaguje tak, že v zvýšenej miere produkuje protilátky, sa neobíde bez účinkov prejavujúcich sa niekoľkými spôsobmi: opuchmi, sčervenaním pokožky, slzením očí, dýchacími ťažkosťami... Náchylnosť na alergie sa dedí, pričom významnejším darcom génov je v tomto prípade matka. Ako však lekári zdôrazňujú, nededí sa samotná alergia, ale iba predispozícia. Dieťa preto môže zostať po celý život zdravé. Súčasná práca lekárov a moderné lieky

viac postihnutý úsek tráviacej trubice. Ťažké formy zápalu, ktoré vedú k zúženiu čriev a následne poruchám pasáže alebo k hnisavým opuzdreným masám, prípadne k tvorbe zápalových chodbičiek, sú už predmetom chirurgickej liečby. Lekári sa preto snažia počas liečby mať zápal čo najviac pod kontrolou a zabrániť jeho šíreniu. Darí sa to pomocou antibiotík, v ťažších prípadoch pomáhajú kortikoidy. akO sa spráVNe straVOVať? Úprava stravy je u pacientov s Crohnovou chorobou nevyhnutná. Jednotné pravidlá však neexistujú. Každý organizmus totiž reaguje individuálne. Musíte preto sami potraviny otestovať. Niektorí pacienti môžu v pokojnom období zjesť takmer všetko, iní sa musia celý život obmedzovať. V každom prípade by ste nemali počas každého štádia ochorenia zabúdať na kyslomliečne produkty s probiotikami. Tie lekári odporúčajú dopĺňať aj v liekoch. pripravila: E. Š. umožňujú alergikom, aby svoje ochorenie mali plne pod kontrolou. Okrem liekov majú ďalšie možnosti, ako je predovšetkým sa vyhnúť alergénom, ktoré sú pre nich nebezpečné. Základnou a ničím nenahraditeľnou liečbou je poznať svoj alergén a vyhýbať sa mu, pokiaľ to len ide. Ak je niekto alergický na psov, ešte to celkom ide. Horšie je to však napríklad v júni, keď alergická sezóna vrcholí a alergici sa ťažko môžu brániť neviditeľnému peľu v ovzduší. Vtedy im nezostáva iné, než siahnuť po modernej liečbe, ktorá je skutočne na úrovni. Natoľko, že správne podchytenému alergikovi umožňuje viesť plnohodnotný život bez toho, aby svoju alergiu celé roky výraznejšie pociťoval. (V budúcom čísle: Najcennejšie čaje) Pripravil: O. Filip

Vii/29

poljo8:0 30.10.2012 14:45 Page 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Obľúbená čokoládová torta

Suroviny: Na korpus – 6 vajec, 6 lyžíc cukru, 2 lyžice oleja, 3 lyžice vody, 2 lyžice práškovej čokolády (kakaa), 6 lyžíc omrvín; Na plnku – 2 vajcia, 150 g práškového cukru, 50 g čokolády, 150 g masla a 200 ml sladkej smotany. Takto sa to vydarí: Vyšľaháme bielky, pridáme cukor a šľaháme, kým nedostaneme tuhý sneh. Pridáme žĺtky, olej a vodu a všetko vymiešame. Nakoniec dáme čokoládu a omrviny a zľahka premiešame. Na plech veľkosti 25 x 30 cm dáme papier na pečenie, vylejeme pripravenú zmes a dáme piecť na 180 ºC dovtedy, kým sa korpus jemne neoddelí od stien plechu. Korpus necháme, aby sa vychladil, prerežeme ho po dĺžke, a potom aj po hrúbke, takže sa dostanú 4 dlhé pásy. Vo vodnom kúpeli vymiešame vajcia s cukrom do želanej hustoty. Zložíme zo sporáka, pridáme čokoládu a necháme vychladnúť. Nakoniec pridáme dopenista vymiešané maslo. Osobitne vyšľaháme sladkú smotanu na tuhú šľahačku a tiež pridáme do plnky. Zľahka dobre premiešame a natierame korpus. Potrieme aj vrch a boky torty, vyzdobíme podľa vlastnej fantázie. Tortu je dobre pripraviť deň skôr pred podávaním.

Torta Slimák Suroviny: Na korpus – 10 vajec, 10 lyžíc cukru, 10 lyžíc mletých orechov alebo lieskovcov, 2 lyžice múky, 2 lyžice kakaa, 2 pásiky zmäknutej čokolády; Na sirup – 3 dl vody, 200 g cukru, šťava z jedného citróna; Na slimáky – 6 vajec, 6 lyžíc cukru a 6 lyžíc múky; Na hnedú plnku – 250 g mletých orechov alebo lieskovcov, cukru podľa chuti, mlieko na obvarenie orechov, trochu citrónovej šťavy (alebo nastrúhaná pomarančová kôra, prípadne rum), 3 pásiky zmäknutej čokolády; Na bielu plnku – 5 dl mlieka, 6 lyžíc múky alebo škrobovej múčky (gustinu), 250 g margarínu alebo masla, 250 g práškového cukru, trochu citrónovej alebo pomarančovej šťavy, podľa chuti aj mascarpone (namiesto masla). Takto sa to vydarí: 10 bielkov vyšľaháme s 10 lyžicami cukru, pridáme 10 žĺtkov, 10 lyžíc mletých orechov alebo lieskovcov, 2 lyžice kakaa, 2 lyžice múky, 2 pásiky roztopenej čokolády a podľa chuti aj nastrúhanú pomarančovú kôru. Upečieme korpus a prerežeme ho. Pretože je dosť mäkký, je lepšie upiecť dva korpusy (každý z 5 vajec). Sirup: vodu prevaríme s cukrom a pridáme trochu citrónovej šťavy. Slimáky: bielky vyšľaháme s cukrom,

Ušetrite na kúrení! hcete mať v byte pekne teplo, a pritom platiť málo za kúrenie? Nech sa páči: tu sú triky ako na to!

RADIÁTOR Stáva sa vám, že máte radiátor vo vrchnej časti studený? Žblnkoce? Tak sa vám vnútri nazbieral vzduch. Následok: horúca voda nemôže cirkulovať a radiátor nie je celý horúci. Treba ho odvzdušniť. Zbytočný vzduch vypustíte pootočením ventilu špeciálnym kľúčom. Len čo začne z ventilu vytekať prúd vody, ventil opäť uzavrite. Pre prípad, ak by vytekala voda, dbajte na to, aby bola k dispozícii celý čas počas odvzdušňovania nejaká nádoba. Aby radiátory vykurovali naplno, nesmú byť zakryté nábytkom alebo závesmi.

30/VIII

ZVLHČOVAČ VZDUCHU Čím je vzduch v miestnosti vlhší, tým lepšie a teplejšie vnímate teplotu vzduchu. Najlepšia je 60-percentná vlhkosť vzduchu. Tú dosiahnete napríklad elektrickým zvlhčovačom vzduchu. Ak ste predtým mali 30- až

40-percentnú vlhkosť, môžete teraz teplotu znížiť o 2 stupne bez toho, aby ste sa cítili nepohodlne. Vlhkosť vzduchu zmeriate vlhkomerom, ktorý postavíte do izby.

pridáme žĺtky a múku. Pečieme vo formičkách na slimáky, ale ak ich nemáme, tak na veľkom plechu. Nakrájame si cesto tak, aby sme z neho dostali roládky – slimáky, ktoré zvinieme, a potom natrieme hnedou plnkou. Hnedá plnka: mleté orechy alebo lieskovce obaríme v mlieku, pridáme práškový cukor podľa chuti, tiež trochu citrónovej šťavy a roztopenú čokoládu (možno pridať pomarančovú kôru, rum alebo inú príchuť). Touto plnkou natrieme roládky. Biela plnka: do mlieka zavaríme múku alebo gustin, uvaríme ako puding a do vychladnutej zmesi primiešame margarín alebo maslo a práškový cukor, trochu citrónovej alebo pomarančovej šťavy. Nakoniec možno pridať mascarpone, ktorý pridáva na chuti. Na korpus natrieme bielu plnku, poukladáme roládky – slimáky, natrieme ich bielou plnkou a na ňu položíme druhý korpus. Nakoniec tortu ľubovoľne ozdobíme, možno aj čokoládovou polevou.

RASTLINY Okrem toho, že samy osebe vyzerajú dobre a prospievajú zdraviu, tiež vám istým spôsobom môžu pomôcť ušetriť náklady – rastliny zvyšujú vlhkosť vzduchu. Najviac odporúčané sú: zelenec chochlatý /Chlorophytum comosum/, lipka africká (nazývaná aj izbová), šachor papyrusový /Cyperus/a šachor striedavolistý.

SPRÁVNA TEPLOTA Pozrite si našu tabuľku a porovnajte s teplotou vo vašom byte / dome. Ak je teplota u vás niekde vyššia, znížte ju na odporúčanú teplotu. Totiž aj jeden stupeň vám dokáže ušetriť 6 % energie. Detská izba: 19 stupňov; Kúpeľňa: 22 stupňov; Spálňa: 18 stupňov (ak spávate zakrytí); Obývačka: 22 až 24 stupňov; Kuchyňa: 19 až 20 stupňov.

STOP PRIEVANU Cez škáry pod dverami vám uniká veľa tepla, a to stojí peniaze. Praktická pomoc: zábrana proti prievanu, či už vo forme špeciálneho tesnenia z umelej hmoty, ktoré sa dáva pod dvere, alebo prípadne aspoň dlhé plyšové zvieratko (väčšinou práve vyrobené na tento účel, napríklad vo forme hada), ktoré sa kladie k prahu, prípadne k oknám na parapet, ak máte prievan aj tam. 3. 11. 2012

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY Príloha pre poľnohospodárov a dedinu Číslo 331 Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ a spolupracovníci Použitá domáca a zahraničná literatúra

44 /4515/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A Z 57. MEDZINÁRODNÉHO KNIŽNÉHO VEĽTRHU V BELEHRADE (2)

žitosťou dostať našu literatúru do povedomia nových záujemcov na mnohých svetových rovnobežkách. O necelé dva dni neskoršie o niha vždy bola nevyčerpaslovenskej literatúre sa hovorilo teľnou témou. Labyrintom zase: podnetom bola kniha poducha, v ktorom sa oplatí túlať. ézie v dvoch rečiach. Šlo o výber Obsahom, do ktorého sa treba z básnickej tvorby Miroslava Bieponárať. Oceánom, v ktorom lika Aj keby som nebol / I kada ne hodno plávať. Kniha tunajšia, bih bio v preklade Martina Preale aj iná, vydania srbské a inobudilu. rečové. Slovenské nevynímajúc. – Zamilovaná som do prekla– Azda nechybím, keď poviem, dania. Nazdávam sa, že zo všetže je možno základnou charakkých robôt, ktoré človek v životeristikou tohtoročného veľtrhu te môže robiť a mať, je práve pre– keď ide o našu tvorbu – skukladanie jednou zo zriedkavých, točnosť, že vyšlo až päť titulov v ktorá si vyžaduje nesmierne ústrety veľtrhu, z ktorých sme pri mnoho lásky a plného odoniektorých ani nestačili odovzdávania seba, bez nádeje, že sa vzdať autorské exempláre aunám to i vráti inšie než úsmevom torom. Teda, vyšla Salčákova potoho, kto rozumie tomu. Vyžaéma, preklad z poézie Mira Bieduje si to veľa vedomostí a zručlika, desiate vydanie Dankovej Vo svete kníh ností, znalosti oboch rečí, lebo sa kuchárky, dve knihy Viťa Hronca: básnik najľahšie zajeho eseje a štúdie, ako i Anto- netová forma, ktorá bíja zlým preklalógia slovenskej vojvodinskej prostredníctvom podom... – povedala poézie, ktorú sme vydali spolu s rtálu nášho Ústavu pre na začiatku piatkoNovým Miloševom, aj to po an- kultúru bude naším vej prezentácie spoglicky. Aj to skôr ako sa zjavilo na- okienkom do sveta... – menutej zbierky príklad jej vydanie v srbčine. uvádza nás do obrazu Ilieana Ursu NenaMali sme nádej, že možno ešte riaditeľ Slovenského dićová, ktorá privídve knihy do veľtrhu vyjdú: jed- vydavateľského centtala hostí v mene na o vizuálnej poézii Jaroslava ra Vladimír Valentík. stánku dvoch poRovnako tak ako sa Supeka, pri príležitosti jeho nekrajinských sekretadožitých šesťdesiatin, druhou meno slovenských vyriátov menom Vojromán Martina Prebudilu No tak, davateľov, prekladov vodina – viac ako usmej sa..., ktorý očakávam, že vy- a literatúry skloňovalo kniha. jde do Bibiany v Bratislave, kto- v pondelok, o našej liAutor Miroslav rá sa začne 8. novembra. Podľa teratúre sa hovorilo aj Bielik sa úvodom mňa zvlášť si treba všimnúť tú v stredu a v piatok. V Z prezentácie našej antológie v angličtine poďakoval Slovennašu antológiu. Lebo keď si ju stredu podvečer, keď vojvodinskej poézie, vydanej po skému vydavateľskému centru, všimneme v širšom kultúrnom boli prezentované vydania Bakontexte, tak si rok 2012 budeme nátskeho kultúrneho strediska, anglicky, ktorú preložil Andrew zvlášť riaditeľovi Vladimírovi Vapamätať najmä podľa toho, že vrátane Antológie slovenskej Ušiak. O neľahkej, úpornej a lentíkovi, redaktorovi Víťazoslamravčej práci na vovi Hroncovi a, samozrejme, slovenská vojvozostavovaní a prekladateľovi Martinovi Predinská literatúra sa tvorbe antológií, budilovi, keďže preklad znamezačala prostrednícktorých má na ná veľa rozmýšľať o danom kontvom angličtiny dovlastnom konte texte, každom slove. stávať aj do sveta. V vyše desať, hovo– Viem, že je údelom básnika, Kanade vydal zaril Víťazoslav Hro- rúfusovsky povedané, niesť brečiatkom roka ronec, ktorý podot- meno a spievať. Ale viem aj to, mán Spod závejov kol, že ich doteraz že ťažko poznať konečnú pravamerických po anhlavne robil pre du a že sa o nej možno poéziou glicky Ondrej Mitunajšiu verej- dozvedieť len to, čo je v ľudháľ, ktorý bol prednosť. Ozrejmil, ských silách... – uviedol Miroslav stavený i v Novom ako prišlo k vzni- Bielik. Sade v Ústave pre ku jeho najnovNamiesto záveru a bodky: čo kultúru vojvodinšej a možno i naj- vlastne každá kniha je, než hľaských Slovákov. Veľzaujímavejšej an- danie odpovedí na početné mi významná vec tológie pre za- otázky osudu a existencie, ako je preklad už spohraničného čita- aj dilem tohto sveta. Či už tá vemínanej antológie, teľa, ktorej vý- decká, poetická, prozaická, odkeďže v období inznam je najmä v borná, každá iná... ternetu je veľmi dô- Dvaja autori, dva jazyky a len jedna zbierka: z piatkovej tom, že je príleO. Filip ležitá aj jej inter- prezentácie zbierky Miroslava Bielika

Nové okná do sveta

3. 11. 2012

44 /4515/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A spisovateľov, ktorých ja vydávam, je vždy nejaká solidarita, nejaká komunikácia, nejaká spolupráca. Nikdy a u nikoho to nie je uzavretie sa – Je to fasdo vnútorného ja, lebo by v cinujúca pró21. storočí malé národy ani za, ktorá sa u neprežili, keďže kapitál nevás zrodila v majú v rukách. Proste – tre20. storočí. ba zmeniť stratégiu prežitia Nás táto prómalých stredoeurópskych za fascinuje národov. aj preto, lebo – Mali by k tomu primáme spo- Riaditeľ László Szigeti spieť i mosty ich vzájomločné problémy. Mňa celý ten región zaujíma a ného spoznávania sa... – Je to tá základná vec, je to privybral som si takých srbských spisovateľov, ktorí, ako som aj v uply- rodzene, a v tomto smere sa vlastnulom prejave hovoril, po prvé ne angažuje vydavateľstvo Kallimajú špecifický jazyk. Ich jazyk je gram... A predovšetkým môj tím geniálny. Po druhé, sú absolútne prekladateľov a redaktorov, ktorí doma vo všetkých srbských trau- si spolu s čitateľmi zaslúžili túto mách. A skúšajú dať odpoveď na tie cenu. Ja im iba slúžim: bez čitateľa národné traumy, ukázať nejaké vý- by to nešlo. O. F. chodisko. To východisko týchto

SLOVO MÁ LÁSZLÓ SZIGETI, RIADITEĽ VYDAVATEĽSTVA KALLIGRAM

Zmeniť stratégiu prežitia C

enu Dositeja Obradovića, ktorá sa udeľuje za popularizovanie našej literatúry v zahraničí, zaslúžene získalo slovenské vydavateľstvo Kalligram. Za uplynulé dve desaťročia a čosi knižný trh obohatilo stovkami titulov z oblasti spoločenských vied, humanistiky, politológie, esejistiky, beletrie, viacerými profilovými edíciami a časopismi rôzneho zamerania. V súpiskách zahraničných diel, ktoré doteraz vydal, nechýba ani román Vladimira Pištala Tesla, portrét medzi maskami, ani eseje Mirka Kovača Európska hniloba, ani Terstský román Boru Ćosića, ani Madonin šperk Lasla Blaškovića alebo Severná stena Dragana Velikića... Riaditeľa slo-

venského vydavateľstva Lászla Szigetiho sa krátko po pondelkovom udelení tejto renomovanej ceny patrilo opýtať: – Čo vás ako vydavateľa priblížilo alebo prilákalo srbskej literatúre? – Musím povedať, že nie iba k srbskej literatúre, ale všeobecne k literatúre stredoeurópskej. Lebo Srbov, Chorvátov, Slovincov zaraďujem do strednej Európy. To je isté. Nehovorím, že to je rovnaké gesto vždy aj všade. Nesúhlasím s Milanom Kunderom, ktorý napísal a vlastne vyčlenil Rusko z Európy, čo považujem za veľmi nebezpečné. – Ako možno zhodnotiť tunajšiu literatúru?

BÁČSKA PALANKA

Ako zvýšiť záujem o knihy

ľa slov riaditeľky K. Dobrićovej nejde len o snahu a záväzok neustále dopĺňať knižničný fond knihami v jazykoch národností, ale ich aj prezentovať. Ako príklad pochválila prácu pivnickej knižnice. Na okrúhlom stole sa nastolila i otázka, či sú v Báčskopalanskej obci materinské jazyky slovenský, nemecký alebo maďarský dostatočne zastúpené už v kruhu rodiny. V zaujímavej diskusii, do ktorej sa mohli zapojiť všetci prítomní, odznelo množstvo ideí a návrhov, ako čeliť zanedbávaniu materinského jazyka v rodine,

najmä keď ide o zmiešané manželstvá. V dôsledku toho si čitatelia neraz volia knihy v srbskom jazyku ako vraj zrozumiteľnejšie. Organizovaním rôznych podujatí, napr. literárnych stretnutí, literárnych okrúhlych stolov, výstav by sa tiež v značnej miere zvýšil záujem o čítanie a vybudoval by sa trvalý vzťah ku knihe v materinskej reči. Spoznávaním iných spoznávame aj seba a prejavovaním úcty skvalitníme aj spolunažívanie s príslušníkmi iných národov a národností. J. Ferková

Koviljka Dobrićová a Kajica Daničić

udová knižnica Veljka Petrovića v Báčskej Palanke pokračuje s projektom My spájame ľudí, ktorý začala realizovať roku 2009. Účasťou na Medzinárodnom veľtrhu turistiky v Novom Sade (29. septembra t. r.) úspešne ho prezentovala v inom prostredí. Ďalším krokom bolo predstavovanie práce v pondelok 22. októbra a okrúhly stôl v utorok 23. októbra pod názvom Rozličnosť kultúrneho dedičstva multietnickej spoločnosti a ďalšie zveľadenie kvality kultúry v Obci Báčska Palanka. V úvodnom príhovore riaditeľka knižnice Koviljka Dobrićová vyzdvihla cieľ tohto projektu, kto-

rým je zblíženie ľudí a lepšie zoznámenie sa prostredníctvom kultúry. Knihovník Kajica Daničić prítomných informoval o tom, koľko sa čítajú knihy v jazykoch národností v Báčskopalanskej obci. V 80. a 90. rokoch o knihu prejavovali záujem najmä gymnazisti. V tom období sa ročne čítalo 110 až 200 slovenských kníh, kým maďarských 11 až 45. Pre prienik videotechniky počet čitateľov aj ďalej klesal. Od roku 2000 sa počet členov knižnice zvyšuje, najmä v posledných štyroch rokoch. V knižnici teraz majú 1 600 kníh v slovenčine a plánujú tento fond obohatiť novými vydaniami. Pod-

PRECHÁDZAŤ SA PO AMERIKE – aspoň vizuálne – sa už niekoľko týždňov dá aj na Kalemegdane. Umožňuje to výstava veľkých fotografií s podobným názvom, ktorú zorganizovalo Veľvyslanectvo USA v Srbsku vedno s Belehradskou pevnosťou. Len jedna fotografia na jeden americký štát, no krásy a špecifickostí je na nich ozaj dosť. O. Filip 3. 11. 2012

44 /4515/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A Z NOVOSADSKEJ PREMIÉRY BÁSNICKEJ ZBIERKY MIROSLAVA BIELIKA

Meditatívna lyrika neustálej premeny vojrečovú knihu potýchto meditatívézie Miroslava Bielika nych básňach auAj keby som nebol / I kada tor sa snaží pone bih bio novosadskej chopiť a dešifroverejnosti predstavili v vať život a svet sobotu 27. októbra v poznačený neusÚstave pre kultúru vojtálou premenou. vodinských Slovákov. Ako sám hovorí, Zbierku vydalo Slovenské poznanie poézii vydavateľské centrum nestačí, preto preako 7. zväzok Edície Brakonáva hranice a tislava a je to prvá zbierotvára si vždy ka, ktorá vyšla dvojrečonové priestory. vo – obsahuje originálne Kam rozum nebásne po slovensky a ich môže, tam pošle srbský ekvivalent vo výmetaforu. bere a preklade Martina Kniha básní sa vybrala na cestu k čitateľom – autor Miro– Rodné mesto Prebudilu. Len deň pred- slav Bielik (v strede), Martin Prebudila (vľavo) a Vladimír poézie Miroslava tým knihu predstavili na Valentík Bielika je rodné radil 38 básní z prvých dvoch mesto tvorby, ktorá už 2000 rokov knižnom veľtrhu v Belehrade. Prekladateľ – náš najvýznam- kníh Miroslava Bielika Čas je tichý vzniká z údivu nad ontologickým nejší básnik strednej generácie – posol mysle (2003) a Nepatrný po- zázrakom, – konštatoval riaditeľ Martin Prebudila do zbierky za- hyb na naklonenej rovine (2005). V SVC Vladimír Valentík.

Miroslav Bielik (1949) trvale pôsobí v Matici slovenskej v Martine ako bibliograf, dlhoročný riaditeľ Slovenskej národnej knižnice a správca MS, od roku 2011 ako riaditeľ Slovenského literárneho ústavu MS. Okrem vyše sto odborných štúdií z oblasti knižnej kultúry vydal tri zbierky básní a dvojzväzkový román Benátsky diptych. V poslednom období sa sústreďuje najmä na novelistiku. Na premiére v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov o básnickej zbierke Aj keby som nebol / I kada ne bih bio hovorili Martin Prebudila, Vladimír Valentík a autor. Úvodom sa prihovorila riaditeľka ÚKVS Milina Sklabinská.

ĎALŠÍ MATIČNÝ VEČIEROK V PETROVCI

„Dnes, keď si pripomíname 150. výročie narodenia Dr. Jána Kvačalu, chceme pokračovať v snahe oboznámiť čím širšiu verejnosť so životom a dielom tohto vedca svetového mena, tak ako sme to začali pred 15 rokmi v Knižnici Štefana Homolu príležitostnou dokumentárnou výstavou. V podstate i teraz nám ide o pokus vystavať duchovný pomník Jánovi Kvačalovi s nádejou, že sa mu v budúcnosti dostane patričného ocenenia. Jedným z ocenení možno považovať aj napr. odhalenie spomienkovej tabule na budove lekárne v Petrovci v auguste tohto roku alebo aj vydanie knihy o Komenskom z pera Jána Kvačalu v rovnakom čase.“ Na doplnenie poznatkov o tvorbe tohto veľkého vedca na piatkovom večierku úryvky z jeho štúdií (o lúčení s gymnáziom, prvej návšteve Prešporku, o Michalovi Godrovi a Félixovi Kutlíkovi) čítali Miluška AnušiakováMajerová a Rastislav Labáth. Čerstvými skladbami z 32. Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč prítomných na večierku potešili Margarita Benková, Miroslav Menďan, Andrea Lačoková a Anna Zorňanová.

Ján Kvačala – návrat do rodiska cieľom pripomenúť nielen sobným doktorom vied (doktor archívoch celej Európy a bol aj v petrovskej, ale vôbec sloven- filozofie, doktor teológie a nosi- Amerike. Hoci väčšiu časť svojich skej verejnosti život a dielo Dr. teľ čestného doktorátu teológie kníh, štúdií a článkov písal po neJána Kvačalu (1862 – 1934), veľ- na lotyšskej univerzite), že aktív- mecky, sú i práce vytlačené po kého vedca, komeniológa a pr- ne ovládal až osem jazykov (slo- slovensky. Vo svojom príhovore vého čestného predsedu Matice venčinu, češtinu, latinčinu, nem- na večierku Ján Kvačala – návrat slovenskej v Juhoslávii, Miestny činu, maďarčinu, ruštinu, poľšti- do rodiska J. Čiep hovoril aj o čuodbor Matice slovenskej v Srbsku v Báčskom Petrovci v piatok 26. októbra usporiadal príležitostný večierok. Východiskom matičného stretnutia bola práca Jaroslava Čiepa o J. Kvačalovi, s ktorou sa zúčastnil aj na medzinárodnej vedeckej konferencii v Nadlaku. Po príhovore Kataríny Melegovej-Melichovej, predsedníčky petrovského MOMS a MSS, J. Čiep, redaktor a publicista, auditóriu v Dome Tradične plná sieň záujemcov o matičné večierky v Petrovci MSS Ľudovíta Mišíka priblížil pôsobenie a vedecký prínos nu a francúzštinu) a že vo svojom lom písomnom styku Dr. J. KvaJ. Kvačalu. Prítomným zvlášť vedeckom skúmaní (zvlášť lite- čalu s príbuznými a kamarátmi v utkveli údaje, že tento univerzit- ratúry o Jánovi Amosovi Ko- rodnom Petrovci, spomenul jeho ný profesor, evanjelický kňaz, za- menskom, rukopisov tohto uči- prednášku o Michalovi Godrovi mestnanec Slovenského národ- teľa národov, ale i materiálov tý- na Slovenských národných slávného múzea a knižnice Matice kajúcich sa ďalších osobností a nostiach v roku 1929, a na záver slovenskej v Martine bol trojná- tém) podnikal študijné cesty po povedal:

3. 11. 2012

44 /4515/

HLAS ĽUDU

A. Lazarevićová

A. Francistyová

K U LT Ú R A ZAČAL SA 9. FESTIVAL ZUZANY KARDELISOVEJ V KYSÁČI

Poslanie ženy v inscenáciách Kysáči sa vo štvrtok 1. novembra po deviatykrát otvorila opona Festivalu Zuzany Kardelisovej. Je to festival ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami zobrazujúcimi postavenie a poslanie ženy v spoločnosti. Festival aj tentoraz organizuje Ustanovizeň pre kultúru, informovanie a vzdelávanie Kultúrno-informačné stredisko Kysáč a predstavenia sú vo veľkej sieni KIS. Milovníci divadla majú príležitosť pozrieť si tohto roku sedem predstavení, z ktorých sú dve zo Slovenskej republiky. Festival Zuzany Kardelisovej trvá do nedele, keď zhodnotia festival a udelia ceny.

Na záver festivalu vystúpia domáci ochotníci KIS Kysáč s hrou Hugo Karas. Spomeňme, že kysáčsky Festival Zuzany Kardelisovej spolupracuje s Festivalom Aničky Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom, na Slovensku. Víťaz z kysáčskeho festivalu totiž postupuje na podobne tematický festival v Novom Meste nad Váhom a opačne. Tak bude aj tentoraz. Divadelný súbor KUS Zvolen z Kulpína s hrou Frajer-

NADLACKÁ FRANCÚZSKA POSTEĽ V BANÁTE

čenia na Tretej ulici bol vlani v Kysáči najúspešnejší.

E. Š. Kto bude tohtoročným laureátom? v Paríži. Stretávajú sa v nej aj čudní ľudia a riešia svoje svetské starosti. Názvy divadielok sú výstižné – Jahňa a tigrica, Maminkin miláčik, Ladislava Nádašiho Jégého. Matku Ošklbaná hus, Divný anglický valčík hrali v sezónach 1999 až 2002, v roku a Sliepka a dvaja kohúti,“ dopĺňa Ke2004 nacvičili Ťapákovcov Boženy leš. V každej jednoaktovke hrá ŠteSlančíkovej Timravy, o rok neskoršie aj Ženské slzy. V roku 2008 nasledo- fánia Jarošová (dva razy chyžnú, vali Mravci a svrčkovia Ivana Stodo- manželku, inšpektorku a turistku) a lu. Veselohru Pani Rafíková a tí dru- v štyroch Michaela Chrapanová hí na motívy Janka Jesenského upra- (dvakrát chyžnú, matku a Anglivil Michal Babiak. Hrali ju v roku 2009 čanku Margaret), Rudolf Andrej Japri príležitosti 110. výročia od prvého roš (bankového úradníka, majiteľa predstavenia usporiadaného v Nad- hotelu, nálezcu a turistu) a Ján Kelaku v slovenskom jazyku. Tomuto leš (syna, vrátnika, milenca a Číňana výkonu Nadlačanov mohli tlieskať aj – Jamesa Bonda). Nadlačania rozoKysáčania a Kulpínčania. Vzápätí smiali publikum v Kovačici a Padine. Aj toto predstavenie potvrdilo, že najdôležitejším činiteľom pri divadlách sú herci, ktorí svojím skvelým výkonom udávajú tón inscenácii. Výborne spracované dialógy a trefne vybrané rekvizity charakterizujú Francúzsku posteľ. S predstavením okrem v Nadlaku vystupovali už aj v Békešskej Čabe, onedlho sa zúčastnia na festivale v Sarvaši a 6. decembra odcestujú aj na Slovensko. Ján Keleš a Michaela Chrapanová „V Padine bola väčšina z v jednoaktovke Mamičkin miláčik nás prvýkrát. Kovačicu sme Michaela a ja navštívili už hrali hru Junáčisko z Parneku, frašku druhý raz. Vlani sme sa zúčastnili na Michala Babiaka podľa komédie ír- skvelom divadelnom seminári, ktoskeho dramatika Johna Millingtona rý v Relaxe zorganizovala Národnostná rada slovenskej národnostSyngeho Hrdina západu. „Francúzsku posteľ napísal súčas- nej menšiny, a máme z neho krásne ný autor Robert T. Francúzsky tvor- dojmy. Všeličo sa dalo naučiť a uplatca ju písal na sedem mikrodivadie- ňujeme to aj pri hraní či režírovaní,“ lok, my sme ju upravili na päť. Prí- povedal nám na záver J. Keleš. behy všetkých sa dejú v hotelovej J. Špringeľ izbe číslo 28, jednej z najluxusnejších

Divadlo musí kráčať s dobou ragédia a komédia musia ísť vospolok s časom. Nemôžeme sa tváriť, že sa za posledné dve desaťročia nestali žiadne zmeny vo svete a divadle. Nemôžeme hrať iba klasiku,“ tvrdil režisér Ján Keleš na tla-

ochotník, ľudový umelec – výšivkár. Divadelná skupina X pod dirigentskou taktovkou Jána Keleša pôsobí v stredisku rumunských Slovákov od roku 1995. Stálou členkou ochotníckej družiny je okrem Keleša ešte len herečka Michaela Chrapanová. Nápomocnou rukou im je Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku. Okrem iného zabezpečuje im peniaze na prepravu a na základnú činnosť – prípravu predstavenia. V Nadlaku posledné roky pôsobí i divadelná skupina dôchodcov Mladé srdcia pod vedením Eleny Kmeťovej. „Amatéri prichádzajú z rozličných pohnútok hrať divadlo, rovnako tak i odchádzajú. Žijeme v hektickej dobre, niektorí nemajú čas, iní majú Štefánia Jarošová a Rudolf Andrej Jaroš rozličné záväzky, keď v mikrodivadielku Divný anglický valčík nacvičujeme alebo vyčovke po skončení divadla Francúzs- stupujeme. Radšej režírujem koméka posteľ. Nadlačania toto predsta- diu, hoci je Matka od Júliusa Barča venie predviedli publiku v Kovačici a Ivana mojou srdcovou záležitosťou. Padine minulú sobotu a nedeľu. Hrali sme ju tri roky, u nás, tuším, až „V divadle sú jemné narážky na sex. štrnásťkrát. Najradšej som hercom, Považoval som to počas režírovania ale keďže v Nadlaku nemá kto režítohto diela za normálne, je to súčasť rovať, tak som sa chopil aj tejto práživota. V poslednej – piatej jedno- ce. Snažím sa pri vykonávaní réžie byť aktovke sú zmienky aj o homose- empatický a vžiť sa do úloh jednoxuáloch. U nás v Nadlaku je to stále tlivých hercov,“ vysvetľuje spolubetabu téma, verejne sa o tom nehovorí. sedník. V roku 1995 Divadelná skupina X Predstavenie je pre starších od pätnásť rokov,“ dopĺňa Keleš, divadelný začala s Krpčekmi Svätého Floriána od

„T

3. 11. 2012

44 /4515/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A OSLAVY 165. VÝROČIA ZALOŽENIA MÚZEA VOJVODINY

tálnu zberateľskú činnosť Múzea a dodala, že„s osobitnou pozornosťou robia na obohatení a upevnení spolupráce tak s múzeami v pokrajine a v krajine, ako i na medzinárodnom a medziregionálnom pláne“. V tom kontexte spomenula múzeá v mao oslavách jubilea Múzea rokov. Zbierka, ktorá vtedy ďarskom Kecskéméte a nemeckom mesta Nový Sad a primevznikla, umožnila vznik Múzea Ulme. ranej slávnosti pri príležitosMatice srbskej, ktoré bolo Blahoželajúc k jubileu MV predti zrenovovania Galérie Matiotvorené roku 1933. Z toho seda Zhromaždenia AP Vojvodiny ce srbskej Nový Sad bol v fondu uznesením pokrajin- István Pásztor poukázal na styčné októbri do tretice dejiskom ských orgánov Vojvodiny v body tejto udalosti a konferencie ďalšej významnej udalosti. V roku 1947 vyrástlo Vojvodins- Duch palánka, venovanej pred rokom rámci veľkolepých osláv 165. ké múzeum, ako komplexné zosnulému srbskému mysliteľovi Ravýročia založenia Múzea Vojregionálne múzeum, s boha- domirovi Konstantinovićovi, ktorú v vodiny (MV) v piatok popotými zbierkami z archeológie, ten istý deň predpoludním uspoludní 26. októbra v jeho buhistórie, dejín umenia, etno- riadali na pôde ZAPV: dove na Ulici dunajskej č. 35 lógie... Po období vzniku špe„Ambícia po univerzálnosti, po víriaditeľka MV Dr. Agnes Ozecializovaných múzeí, v roku ťazení nad sebou a ambícia po prijatí rová a riaditeľ Múzea Sla- Protokol o spolupráci Múzea Vojvodiny 1992 vtedajšie Múzeum so- ľudských civilizačných veľkých hodvónska v Osijeku Grgur Mar- a Múzea Slavónska v Osijeku nôt nie je možná ko Ivanković podpísali pro- podpísali riaditelia dvoch podľa môjho pretokol o spolupráci. Najvýz- inštitúcií Agnes Ozerová svedčenia, ak do namnejším aktuálnym spo- a Grgur Marko Ivanković tej univerzálnosti lupracovníkom MV boli udenevnesieme nielené ďakovné listiny, a potom si po- multikonfesionálnu a interčo, čo je naše špečetní prítomní pozreli stálu výstavu kultúrnu súčasnosť. Načrela cifické. Som preMV. Obhliadka mala osobitné čaro, aj do členitých dejín MV: svedčený o tom, „Od výzvy na založenie keďže vo funkcii kustódov, ako súčasť že univerzálnosť a programu Aj my vieme, čo je mú- Múzea v Srbských národchránenie vlastzeum, vystúpili deti predškolského a ných novinách uplynulo 165 ných hodnôt nie sú veci, ktoré sa navzájom hasia, lež sú veci, ktoré sa navzájom upevSympatický, ale zároveň účelový ťah ňujú.“ vedúcich MV: jednotlivé segmenty Múzea Pásztor taktiež predstavili deti, účastníci Múzejnej prízvukoval, že zahračkárne, čo zrejme oslovilo aj kladateľom MV je pokrajinských činiteľov Vojvodina a že úlohou zakladateľa je cialistickej revolúcie sa po- umožniť rozvoj, pokrok, nespútavať zmenilo na Historické mú- možnosť sebadokazovania a sebazeum Vojvodiny, ktoré sa po potvrdenia, bez ohľadu na to, aké ťažobdobí ďalšej fúzie opäť do- ké sú časy, pričom osobitne podstalo pod záštitu Múzea Voj- čiarkol: vodiny.“ „Chcem veriť, že nemôžu byť naOzerová taktiež podčiark- toľko ťažké časy, aby pre túto inštila akútny nedostatok prie- túciu neboli peniaze a zároveň chcem O oslavy 165. výročia založenia Múzea Vojvodiny vládol veľký záujem storu, ktorý hatí fundamen- veriť, že nikdy nebudeme natoľko bomladšieho školského veku (4 – 11 rohatí, aby nám na tejto inštitúcii nekov), účastníci Múzejnej hračkárne. V záležalo.“ novšej budove MV na Dunajskej č. 37 Jubilujúcemu Múzeu Vojvodiny záujemcovia videli ďalšie dve výstazablahoželal aj podpredseda vlády vy: Výstavné plagáty Múzea VojvoVojvodiny a pokrajinský tajomník diny 1947 – 2012, a večer otvorili aj pre kultúru a verejné informovanie expozíciu pod názvom 100 rokov voSlaviša Grujić. Uznal, že Múzeum sa jenského letectva v Srbsku, ktorú potrebuje šíriť, a dodal že „vláda Vojnainštalovalo Múzeum Juhoslovanvodiny má partnerský vzťah s Múského vojenského letectva v Belezeom a bude sa usilovať o to, aby mu hrade. pomohla“. Niet sporu o tom, že si Hovoriac o Múzeu Vojvodiny riastudnica minulosti, z ktorej súčasnosť diteľka Agnes Ozerová podotkla, že čerpá stavajúc budúcnosť, absolútnáplňou jeho činnosti je zbierať mune zasluhuje primeranejšiu pozornosť zeálie z celého územia dnešnej poa hmotnú pomoc, než sa jej napokrajiny Vojvodiny a prostredníctvom sledy dostávalo. výstav poukázať na jej multietnickú, Záujmu sa tešila aj výstava výstavných plagátov Múzea Vojvodiny Juraj Bartoš

Studnica minulosti si zasluhuje vyššiu starostlivosť P

3. 11. 2012

44 /4515/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A čoho piati sú práve v slovenskej triede. Pripomenula, že v ZŠ Ľudovíta Štúra s novým elánom začali tento školský rok, v ktorom, pravdaže, očakávajú ďalšie úspechy. eň narodenia Ľudovíta Štúra, prítomnosťou poctili proNasledoval kultúrno-ume29. október, je významný pre gram a školský sviatok. Rialecký program žiakov, v ktokysáčskych žiakov a učiteľov, lebo je diteľka potom skrátka rom sa striedali hudobné a tato vyše 20 rokov dňom ich školy, kto- predstavila vlaňajšie úspenečné body, recitácie i prírá nesie meno práve tohspevok o živote a diele ĽuVzdelávanie v ženských rukách. dovíta Štúra. Potom sa hral to velikána slovenskej jaJubilantky a penzistka s zykovedy a obroditeľa basketbal v športovej hale, riaditeľkou: (zľava) Anna slovenského národa. Tohktorý sledovalo početné žiacBrňová, Zorica Trivunčićová, Eva ke obecenstvo. Nechýbali výto roku ho oslávili v piaMacáková, Anna Gašparovićová, tok 26. októbra. stavy výtvarných prác a náLjubica Hmiljová, Anna Agarská V pozdravnom príhostenky v priestoroch školy, a Marína Savićová. vore to pripomenula riačo všetko prispelo k slávnula aj to, že ôsmaci kysáč- nostnej atmosfére oslavy. diteľka školy Anna Gašskej školy roky prejavujú parovićová, ktorá privíV Deň školy nezabudli na jubiluzvýšený záujem o Zdra- júcich pracovníkov, presnejšie pratala nielen žiakov a člevotnícku školu 7. apríla v covníčky: Anna Agarská a Marína nov školského kolektívu, Novom Sade, čo ich po- Savićová odpracovali v tejto škole 10 ale aj rodičov, starých rovzbudilo, aby iniciovali rokov, Anna Brňová a Eva Macáková dičov, penzistov školy a otvorenie slovenskej triedy po 20 rokov a Ljubica Hmiljová 30 ropredstaviteľov lokálnej v spomenutej strednej no- kov. Do penzie tentoraz vyprevadili samosprávy, cirkvi a ky- Druháčky do programu prispeli zaujímavým tancom sáčskych spoločensko-politických chy žiakov, ktorým prispeli aj vysoko vosadskej škole. Do nej sa v tomto Zoricu Trivunčićovú. organizácií. Teda všetkých, čo svojou odborné kádre tejto školy. Pripome- roku zapísalo 16 žiakov z Kysáča, z E. Š.

V KYSÁČI OSLÁVILI DEŇ ŠKOLY

Sviatok žiakov a učiteľov D

BIELOBLATČANIA NA VÝLETE

Hodiny slovenčiny v teréne piatok 5. októbra bieloblatskí škôlkari a niekoľkí školáci s vychovávateľkou a učiteľkami pobudli na zaujímavom výchovnovzdelávacom celodennom výlete v dvoch slovenských prostrediach. Bieloblatčania totiž navštívili svojich vrstovníkov v škôlke a v základnej škole v Padine a Jánošíku, boli tam aj v slovenských evanjelických kostoloch, v Padine i v Spomienkovom dome. V Jánošíku sa zúčastnili i v pouličnom behu spolu so svojimi rovesníkmi a dosiahli pekné výsledky. Cieľom tejto cesty bola návšteva slovenských prostredí, v ktorých sa učí a používa slovenský jazyk a pestuje slovenská ľudová kultúra. V súčasnej dobe, keď je čoraz menej žiakov v slovenských triedach a na hodinách slovenčiny ako voliteľného predmetu, treba vynachádzať nové metódy ako žiakov motivovať, aby prejavili záujem o svoj materinský jazyk a o svoje národné povedomie. Zvlášť u žiakov zo zmiešaných manželstiev a multietnických prostredí, akým je aj Biele Blato. Každý budúci žiak by už ako škôl-

kar mal vedieť, že aj v iných dedinských a mestských školách v Srbsku sú žiaci, ktorí sa hrdo hlásia ku svojmu pôvodu a učia sa v slovenskom jazyku. A nie je to žiadna hanba, ani prekážka do ďalšieho školenia. Naopak, sú tu výhody, a aj v tom, že pri rozhodnutí o strednej či vysokej škole na Slovensku možno počítať s podporou Slovenskej republiky určenej krajanom. Preto sa bieloblatská škola rozhodla takto spestriť výučbu slovenčiny. Tento výlet sa uskutočnil vďaka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý podporil projekt učiteľky Anny Valentovej. Žiakom a

Chýrnik NOVÝ SAD. V stredu 7. novembra o 19. hodine v sieni SKC P. J. Šafárika sa uskutoční stretnutie novosadských matičiarov. Premietať sa bude záverečná časť dokumentárneho seriálu Televízie Vojvodina o slovensko-srbských stykoch voľakedy a dnes. O práci na

Deň plný nových zážitkov a známostí

učiteľom sa taká nekaždodenná etno-hodina slovenčiny veľmi páčila, preto plánujú podobný zájazd zopakovať a čím skôr navštíviť ďalšie dve slovenské dediny. Možno táto cesta urodí plodom, na škôltomto veľkom projekte budú hovoriť autor Zdenko Pop, zástupca šéfredaktora TV Vojvodina, a účastníci na jeho realizácii Mgr. Igor Feldy, farár staropazovský, a publicista Dr. Nebojša Kuzmanović, ktorý predstaví i Zborník prác zo sympózia v Bratislave. Vystúpi aj spevácka skupina SKC P. J. Šafárika. Správna rada MOMS Nový Sad

karov nové zážitky a vedomosti zapôsobia a v novom školskom roku aspoň niekoľkí z nich budú sedieť v slovenskej triede. A. Valentová BOĽOVCE. V sobotu 3. novembra o 19. hodine vo veľkej sieni Domu kultúry bude premiéra detského divadelného predstavenia Všetky naše Lucie. Autorka divadelnej predlohy a režisérka predstavenia je Viera Tomanová a divadlo nacvičili žiaci slovenskej skupiny ZŠ Branka Radičevića v Boľovciach. a. f.

3. 11. 2012

44 /4515/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A SVIATOK HUDBY V KOVAČICI

Koncert k jubileu Pavla Tomáša st. udobný pedagóg Pavel Tomáš jedinečnej náplni koncertu prispe- pracovali pod taktovkou tohto výst. už 40 rokov pôsobí ako uči- li aj mladí hudobníci, teraz už stre- znamného kultúrneho dejateľa a teľ hudby v základných školách v Ko- doškoláci a študenti – Dominika hudobného pedagóga z Kovačice. vačici a Padine. Okrem toho, že na- Hučková (flauta) z Padiny a mladé Koncert obsahoval okrem duchovcvičuje žiacke spevácke zbory a huslistky z Kovačice Michaela Mar- ných piesní aj slovo Božie, ktoré žiacke orchestre, s predniesli učitelia Ján ktorými získal najvyšKolárik z Padiny a Viošie ocenenia, krásne leta Galátová z Kovačivýsledky dosiahol aj s ce. V závere koncertu, kovačickými spevácako je to už zvykom, jukymi zbormi Kresbilantovi patrila kytica ťanské srdcia a Prúdy, kvetov, ktorú mu v nacvičoval mužskú mene speváckeho cirspevácku skupinu Bokevného zboru II odohémi v Kovačici, žensvzdala Mária Babková, kú spevácku skupinu a dve uznania. Riadiv Padine, v Jánošíku teľka ZŠ Mladých poatď. Naposledy, zakolení v Kovačici Irena čiatkom februára t. r. Hlebecová v mene kozačal nacvičovať nolektívu odovzdala juvozaloženú mužskú bilantovi plaketu za pospevácku skupinu, Z vystúpenia novozaloženej mužskej speváckej skupiny četné úspechy, ktoré ktorá sa už o tri medosiahol na súťažiach siace po prvýkrát predstavila obe- ková, Tatiana Jašková, Sandra Galá- žiackych chórov a orchestrov, a v censtvu na koncerte v Podnikateľs- tová a Blaženka Babková, bývalí mene Zhromaždenia obce Kovačiko-rekreačnom stredisku Relax v členovia žiackych orchestrov z Ko- ca a Kultúrno-osvetového spoloKovačici. vačice a Padiny, ktorí dlhý rad rokov čenstva Obce Kovačica, kde bol učiV nedeľu 28. októbra 2012 pri príležitosti svojho pracovného jubilea GERONTOLOGICKÉ STREDISKO V – 40. rokov práce na hudobnom poli, BÁČSKEJ PALANKE v rámci Slnečnej jePavel Tomáš st. do vienka kultúrnych sene života v tamojšej Ľudovej knižnici dianí v rámci osláv Kovačického Veljka Petrovića má od 5. októbra nainoktóbra priložil krásny koncert. V koštalovanú výstavu obrazov, ktoré vznikvačickom kostole usporiadal poduli na výtvarnom tábore. Niektorí maliari, jatie, na ktorom vystúpili členovia účastníci tejto výtvarnej akcie, darovali orspomenutej novozaloženej mužganizátorom aj po dve maľby. Spomenutá skej speváckej skupiny, žiacke spevýstava je predajného rázu a prostriedky vácke zbory z Padiny a Kovačice, získané z predaja obrazov Gerontolozmiešaný mládežnícky zbor a hostgické stredisko využije na humanitárne ky, ktoré zaspievali v duetách: Koúčely – usmernia ich na liečbu detí z chuvačičanky Anna Širková a Eva Omasdobnejších rodín. tová, Katarína Kalmárová z VojloviJ. Ferková ce a Mariena Marčeková z Padiny. K

Na koncerte sa slova ujal aj sám jubilant Pavel Tomáš st.

teľ P. Tomáš st. aktívnym členom vyše 30 rokov, mu gratulovala a špeciálne uznanie udelila náčelníčka Oddelenia pre spoločenské činnosti Obce Kovačica Jarmila Ćendićová. Po koncerte v kostole sa hostia presťahovali do siene základnej školy, kde bola usporiadaná slávnostná večera s ľudovou veselicou. Do tanca a na dobrú náladu jubilanta Pavla Tomáša st. a jeho hostí hral ľudový orchester Rosička. A. Chalupová

EDUKATÍVNE DIVADELNÉ PREDSTAVENIE Vyber si... (Izaberi...) zahrané bolo za podpory Mestskej obce Surčín v stredu 24. a vo štvrtok 25. októbra v Slovenskom národnom dome v Dobanovciach, a to pre žiakov vyšších ročníkov tamojšej Základnej školy Stevana Sremca. Predstavenie si pozreli ešte žiaci zo Surčína (v tamojšej škole) a v Petrovčići (v Dome kultúry). Predstavenie bolo súčasťou projektu, ktorý v roku 2006 stvárnil scenárista a herec Ranko Goranović, vtedy na postdiplomových štúdiách Fakulty pre špeciálnu edukáciu a rehabilitáciu v Belehrade. Divadlo Vyber si... má i preventívny ráz a hovorí sa v ňom o drogovej závislosti dvoch mladých ľudí. Okrem R. Goranovića v predstavení hrajú aj Dragana Rakočevićová a Dragana Sadžuková. Na fotografii: Dobanovskí žiaci a dve herečky z predstavenia (foto: archív SND v Dobanovciach). A. Lš. 3. 11. 2012

44 /4515/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

OZNAMY

STARÁ PAZOVA

Kultúrny informátor na november amestnanci Strediska pre kultúru Stará Pazova v utorok 30. Z októbra na tlačovke predstavili Kultúrny informátor na november. Okrem bohatého filmového repertoáru, niekoľko výstav a literárnych večierkov pred pazovským obecenstvom je i niekoľko skutočne zaujímavých programov. V utorok 6. novembra o 12.30 v divadelnej sieni bude premiéra detského predstavenia ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, MOMS Stará Pazova a SKUS hrdinu Janka Čmelíka Rozprávka na dobrú noc H. Ch. Andersena v réžii Aničky Balážovej, Andrey Dvornickej a Libuše Simendićovej. Stará Pazova i

tohto roku bude v dňoch 16. až 18. novembra hostiteľkou 19. prehliadky Detskej divadelnej tvorby, známejšej ako 3 x Ď. V organizácii KUS Branka Radičevića a Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova a za podpory Obce Stará Pazova v sobotu 24. novembra v divadelnej sieni naplánovali veľký humanitárny koncert na podporu istému kultúrno-umeleckému spolku na Kosove. Deň neskoršie, v nedeľu 25. novembra, celovečerný koncert v divadelnej sieni pripravia mladšie tanečné skupiny SKUS hrdinu Janka Čmelíka. A. Lš.

Pri práci nevystaneme, ale sa unavíme, a z práce môžeme vystať našej bežnej slovenčine na vyjadrenie významu byť vysilený, spôsobiť únavu, vyčerpanosť, vyčerpať sa, vari inak ani nepovieV me, len že sme vystáti. Základným slovesom na vyjadrenie významu našského slovesa vystáť je zvratné sloveso unaviť sa, resp. nezvratné unaviť. Tak pri práci nevystaneme, ale sa unavíme. Nebude azda od veci, keď spomenieme aj ďalšie slová, ktorými vyjadrujeme ten istý význam, teda, že sme unavení a nie vystáti; sú to tieto slovesá: ustať, ukonať sa, vyčerpať sa, vysiliť sa. Preto aj namiesto takýchto a podobných viet: „Od čoho si taká vystáta?!“; „Pri počítači veľmi vystanem.“; „V poli na slnku som naozaj vystála.“ použime vety v duchu spisovnej slovenčiny, nie so slovesom „vystáť“: „Od čoho si taká unavená?!“; alebo „Od čoho si sa taká unavila?!“; „Pri počítači sa veľmi unavím.“; „V poli na slnku som sa naozaj unavila.“ Okrem dokonavých slovies unaviť – napríklad poslucháčov dlhou prednáškou a unaviť si oči čítaním, sú v slovenčine aj nedokonavé slovesá unavovať (niekoho), unavovať sa. Vyvolávajúci únavu, vyčerpávajúci, namáhavý, je únavný alebo unavujúci. Aj sloveso vystáť je spisovné, avšak nie pri vyjadrovaní už uvedeného významu; rovnako tak ako aj takmer synonymické sloveso vystať, ktoré sa odlišujú tak krátkou a dlhou samohláskou, ako aj významovo. Sloveso vystáť – s dlhým „á“ má tieto významy: – státím stráviť čas, napr.: celé hodiny vystáť v rade alebo vystáť celé hodiny za pultom; – státím získať, dosiahnuť, napr.: vystáť lístky do kina; – státím utvoriť: vystáť jamu v snehu; – vytrpieť, pretrpieť alebo mať, pocítiť nepríjemné dôsledky niečoho: vystáť veľa trápenia; – strpieť, zniesť alebo byť schopný mať niekoho alebo niečo vo svojej blízkosti: nemôžu sa ani vystáť. Sloveso vystať – s krátkym „a“ má tieto významy: – nebyť prítomný, neuskutočniť sa, napr.: vystať z práce, vystať zo školy, napríklad ochorel, prechádzky museli vystať, teda odpadnúť; – zvýšiť sa, vystačiť, ostať, napr.: na rukávy už nevystalo látky; – byť schopný / byť vstave urobiť a vyvinúť sa, napr.: z neho vystane všetko. Na záver zdôrazníme len v krátkosti: vystáť a vystať sú dve odlišné slovesá. Gramaticky sa líšia v tvaroch prítomného času, a to takto: vystáť – vystojím (napr. jamu) a vystať – vystanem (napr.: zo školy, z práce). K tomu pridáme aj toto: pri práci sa unavíme. ah

Redakcia mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život, Slovenské vydavateľské centrum a Výbor pre kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku predlžujú lehotu na zaslanie prác na SÚBEH na najlepšiu prózu (poviedku alebo novelu) a básnický cyklus do 1. decembra 2012. Súbehová komisia udelí tri ceny za prozaický a tri ceny za básnický útvar: prvú vo výške 12 000 din, druhú 8 000 din a tretiu vo výške 5 000 din. Súbeh je anonymný a rukopisy treba zaslať v troch exemplároch pod značkou. Rozlúštenie značky, t. j. meno a kontakt na autora, ktorý sa za značkou skrýva, treba priložiť v osobitnej obálke a všetko spolu zaslať na adresu: Oddelenie slovakistiky, Dr. Zorana Đinđića 2, 21 000 Nový Sad, s poznámkou Na súbeh Nového života. Výsledky súťaže budú zverejnené v týždenníku Hlas ľudu a v časopise Nový život. Odmenené texty budú uverejnené v Novom živote a redakcia si vyhradzuje právo uverejniť aj neodmenené, ale hodnotné práce. Redakcia Nového života

Slovenské vydavateľské centrum, redakcia časopisu Zornička a Literárna komisia Výboru pre kultúru NRSNM predlžujú lehotu na SÚBEH na poviedku a báseň pre deti Práce treba zasielať v troch exemplároch podpísané heslom. Rozlúštenie hesla doložiť v dodatočnej obálke spolu s rukopisom. Literárne práce bude hodnotiť komisia, ktorá udelí tri ceny za poéziu, ako i tri ceny za prózu vo výške: 1. cena 12 000 dinárov 2. cena 8 000 dinárov 3. cena 5 000 dinárov Súbeh je predĺžený do 1. decembra 2012. Práce treba zaslať na adresu: Slovenské vydavateľské centrum, Ul. XIV. VÚSB 4 – 6, 21 470 Báčsky Petrovec, s poznámkou Na súbeh Zorničky. Redakcia časopisu Zornička Čo dokáže pekné slovo?! Literárna súťaž žiakov základných a stredných škôl Komisia pre literárnu činnosť Výboru pre kultúru NRSNM, Nový Sad, Výbor pre vzdelávanie NRSNM, Nový Sad, a Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec predlžujú SÚBEH na žiacke literárne práce (próza a poézia) Téma je – voľná Žiaci stredných škôl a gymnázií: Práce treba zasielať v troch cena – mininotebook exemplároch podpísané menom cena – balík kníh SVC a priezviskom a uvedeným kontaktom. ročné predplatné na časopis Vzlet Literárne práce bude hodnotiť komisia, ktorá udelí tri ceny v dvoch kategóriách: Súbeh je otvorený do 15. novembra Žiaci základných škôl 5. – 8. ročníka: 2012. cena – tablet Práce treba zaslať na adresu: NRSNM, cena – balík kníh SVC Bulvár Mihajla Pupina 1/4, 21 000 Nový ročné predplatné na časopis Sad, s poznámkou Na súbeh žiackych Zornička / Vzlet prác. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu AD LUKA Nový Sad, Ulica carinska 1, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Interné benzínové čerpadlo: prízemný podnikateľský objekt a dve striešky v Ulici kanálskej, na katastrálnej parcele číslo 4 142/8, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

3. 11. 2012

44 /4515/

HLAS ĽUDU

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie Kać 2 – NS 73, NSU 73 Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť tomuto orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie Kać 2 – NS 73, NSU 73, v Ulici kráľa Petra I., na katastrálnych parcelách č. 2 869/1 a 2 869/5, k. o. Kać, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 29. októbra 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-960/12, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie Kać 2 – NS 73, NSU 73, schvaľuje

o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Bulvár vojvode Stepe 2 (IDEA) – NS 166, NSU 166 Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť tomuto orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Bulvár vojvode Stepe 2 (IDEA) – NS 166, NSU 166, Bulvár vojvode Stepe 32, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 10 753/19, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 29. októbra 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-953/12, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Bulvár vojvode Stepe 2 (IDEA) – NS 166, NSU 166, schvaľuje

ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie Kać 2 – NS 73, NSU 73, v Ulici kráľa Petra I., na katastrálnych parcelách č. 2 869/1 a 2 869/5, k. o. Kać, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – postavenie anténovej sústavy UMTS realizuje v súlade s technickou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokácii základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie Kać 2 – NS 73, NSU 73, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie Kać 2 – NS 73, NSU 73, v Ulici kráľa Petra I., na katastrálnych parcelách č. 2 869/1 a 2 869/5, k. o. Kać, Mesto Nový Sad. Projekt je realizovaný a postavená je trojúseková anténová sústava pre GSM 900 pozostávajúca z dvoch dual polarizovaných antén typu Kathrein 80 010 294 pre prvý a tretí úsek a jedna dual polarizovaná anténa typu Celwave APX 906 516 L pre druhý úsek. Plánovaná je dodávka novej trojúsekovej UMTS anténovej sústavy, ktorá bude pozostávať z troch antén typu K 80 010 505 po jednej pre každý úsek. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 4 + 4 + 4 a konfigurácia vysielača pre plánovaný UMTS je 1 + 1 + 1. Antény budú usmernené s azimutmi 90 ° (prvý úsek), 190 ° (druhý úsek) a 320 ° (tretí úsek) pre systémy GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania, ako aj MS Kać. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010 a 24/11), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice Kać 2 – NS 73, NSU 73, číslo 2 006/12-171 MK, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie Kać 2 – NS 73, NSU 73 je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 6.4 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

3. 11. 2012

44 /4515/

HLAS ĽUDU

ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS – Bulvár vojvode Stepe 2 (IDEA) – NS 166, NSU 166, Bulvár vojvode Stepe 32, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 10 753/19, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokácii základnej stanice mobilnej telefónie NS – Bulvár vojvode Stepe 2 (IDEA) – NS 166, NSU 166, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Bulvár vojvode Stepe 2 (IDEA) – NS 166, NSU 166, Bulvár vojvode Stepe 32, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 10 753/19, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie trojúsekovej anténovej sústavy pre GSM 900 a štvorúsekovej sústavy pre UMTS pozostávajúcej zo štyroch dualband antén (GSM 900 a UMTS), a to dvoch antén typu K 742 264 s azimutmi 30 ° a 310 ° a dve antény typu K 80 010 485 s azimutmi 105 ° a 180 °. Predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 4 + 4 + 4 a pre systém UMTS je 1 + 1 + 1 + 1. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania, ako aj MS Bystrica. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010 a 24/11), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS – Bulvár vojvode Stepe 2 (IDEA) – NS 166, NSU 166, číslo 2 107/12-170 NI, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS – Bulvár vojvode Stepe 2 (IDEA) – NS 166, NSU 166 je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty, teda nie je potrebné vypracovanie Štúdie. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7.3 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 2. novembra uplynulo 10 smutných rokov, čo nás navždy opustil

JÁN KOHÚT 2. 11. 2002 – 2. 11. 2012 z Kysáča S láskou si na neho spomína a na Jeho lásku a obetavosť pamätá sestra Mária s rodinou Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

OZNÁMENIE

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov projektu na životné prostredie Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Lipov gaj – NS 204, NSU 204, Ulica Rastka Petrovića 3, na katastrálnych parcelách č. 3 770/17 a 3 770/48, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 25. 10. 2012 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre projekt Rekonštrukcia, modernizácia a výstavba dvojkoľajnicovej trate (Belehrad) – Stará Pazova – Nový Sad – Subotica – štátna hranica Maďarska, úsek: Stará Pazova – Nový Sad, na parcelách a častiach parciel Obce Stará Pazova, Inđija, Sriemske Karlovce a Mesta Nový Sad. Nositeľ projektu je Železnice Srbska, a. s., Belehrad, Ulica Nemanjina 6. Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

pečí, že odpad neohrozí životné prostredie (pôdu, vodu a vzduch) nad hraničné hodnoty definované predpismi.

OZNÁMENIE

ZDÔVODNENIE

o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Sklad pevného nebezpečného odpadového materiálu a Sklad pevného bezpečného materiálu a sekundárnych surovín Nositeľ projektu ECO – LOGISTICA, s. s r. o., Dušana Danilovića č. 5, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Sklad pevného nebezpečného odpadového materiálu a Sklad pevného bezpečného materiálu a sekundárnych surovín, v Petrovaradíne, na katastrálnej parcele č. 496/24, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 26. októbra 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-549/12, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, číslo 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu ECO – LOGISTICA, s. s r. o., Dušana Danilovića č. 5, Nový Sad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Sklad pevného nebezpečného odpadového materiálu a Sklad pevného bezpečného materiálu a sekundárnych surovín, schvaľuje

Nositeľ projektu ECO – LOGISTICA, s. s r. o., Dušana Danilovića č. 5, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Sklad pevného nebezpečného odpadového materiálu a Sklad pevného bezpečného materiálu a sekundárnych surovín, v Petrovaradíne, na katastrálnej parcele č. 496/24, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania, a zo zainteresovaných orgánov Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Verejný vodohospodársky podnik Vody Vojvodiny, MUP Republiky Srbska – Úsek pre mimoriadne situácie – správa pre mimoriadne situácie v Novom Sade a MS Petrovaradín. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Nositeľ projektu ECO – LOGISTICA, s. s r. o., pre potreby činnosti zakúpil zatvorený sklad na základe zmluvy z 27. decembra 2011 uzavretej s Akciovou spoločnosťou na výrobu strojov a výstroja Pobeda – Holding z Petrovaradínu, v ktorej je na základe údajov z Informácie o lokácii číslo V-353-689/12 z 1. augusta 2012, vydanej zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad, možné uskladnenie odpadu z výroby, formulácie, zásobovanie a používanie náteru a pevného odpadového materiálu z ambaláže, absorbčná utierka na utieranie, filtrovacieho materiálu ochranných tkanív, ktoré by sa konalo v kontajneroch a podľa zákonom určených opatrení ochrany životného prostredia. Plánuje sa, aby ročne cez sklad prešlo 800 ton nebezpečného odpadu a 300 ton bezpečného odpadu, pričom maximálna denná dávka má byť 10 ton nebezpečného a 10 ton bezpečného odpadu, ale v ktorejkoľvek chvíli sa v sklade nebude nachádzať viac ako 140 ton nebezpečného odpadu a 100 ton bezpečného odpadu. Predpokladané je, aby sa v skladoch skladoval odpad, ktorý je už predpisne zabalený na lokácii generátora odpadu a transportovaný do predmetnej lokácie, kde sa dočasne skladuje na transport na spracovanie. Predmetný sklad je rozdelený fyzicky na dve časti, spôsobom, aby sa znemožnilo miešanie nebezpečného a bezpečného odpadu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou tento orgán stanovil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 14 podbod 2 Skládky a skladu nebezpečného odpadu a Skládky a skladu bezpečného odpadu, Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Majúc na zreteli Inštrukciu o konaní inšpektora pre ochranu životného prostredia a splnomocnených orgánov na vydávanie povolení na všetkých úrovniach zo strany Ministerstva životného prostredia, baníctva a územného plánovania Republiky Srbsko z 18. marca 2011 a po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetnej lokácii, určené je, že ak nositeľ projektu bude dodržiavať opatrenia ochrany životného prostredia určené v žiadosti a podmienky určené bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia, bude zabezpečená predpísaná kvalita životného prostredia, takže nie je potrebné vypracovanie štúdie. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt Sklad pevného nebezpečného odpadového materiálu a Sklad pevného bezpečného materiálu a sekundárnych surovín, v Petrovaradíne, na katastrálnej parcele č. 496/24, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu ECO – LOGISTICA, s. s r. o., Dušana Danilovića č. 5, Nový Sad, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – zabezpečí, aby nakladanie s odpadom bolo v súlade so Zákonom o nakladaní s odpadom (Úradný vestník RS, č. 39/10 a 88/10) a s inými podzákonnými aktmi, ktoré regulujú túto oblasť; – zabezpečí priestor, ktorý spĺňa požadované podmienky a zariadenie na dočasné skladovanie rozličných druhov nebezpečného odpadu, bezpečného odpadu a sekundárnych surovín; – uzavrie zmluvu o preberaní nebezpečného odpadu, bezpečného odpadu a sekundárnych surovín s operatérom, ktorý má zodpovedajúce povolenie na nakladanie s odpadom; – zabezpečí všetky povolenia a súhlas v súlade so zákonom a zvlášť súhlas MUP na projektovú dokumentáciu ohľadom opatrení ochrany od požiaru v súlade so Zákonom o ochrane od požiaru (Úradný vestník RS, č. 111/09); – nebezpečný odpad uskladňuje v rámci skladu; – sklad musí byť ohradený v dôsledku znemožňovania prístupu nesplnomocneným osobám, sklad musí byť fyzicky zabezpečený, zamknutý a pod nepretržitým dozorom; – na predmetnej lokácii sa nekonajú žiadne opatrenia s nebezpečným odpadom, bezpečným odpadom a sekundárnymi surovinami; – predpíše sa zodpovedajúci postup pre prácu so všetkými druhmi odpadu pri pravidelnej práci, ako i v prípade akcidentu, ktorým sa zabezpečí, aby nedošlo do zranenia ľudí a ktorým sa zabez-

3. 11. 2012

44 /4515/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 3. novembra 2012 je tomu rok, čo nie je medzi nami

s našou susedou

Na susedu Milušku si trvale zachováme len krásne spomienky. Susedovci Baďanovci, Balážovci, Hrubíkovci a Parkániovci

Oznamujte v Hlase ľudu021/47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

BOĽAVÁ SPOMIENKA

rod. Lenhartovú 1964 – 2011 – 2012 z Kovačice Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovávajú

1932 – 2012

Života kniha zavrela sa, písaná srdcom, krvou zo žíl. Zápis v nej zlatým písmom hlása, že matka čestne život dožila. Nech jej telo v rodnej hrude v pokojnom spánku odpočíva, v pamäti našej žiariť bude jej pamiatka stále živá. S láskou si na Teba spomína dcéra Anna Mrenicová s deťmi

SPOMIENKA

na krstnú mamu

KATARÍNU CICKOVÚ

MÁRIU JONÁŠOVÚ

7. 3. 1962 – 18. 10. 2012 z Hložian

8. 4. 1947 – 3. 11. 2011 – 2012 z Kysáča

členovia DHS Kysáč

na mamu a starú mamu

MILUŠKOU STUPAVSKOU

MICHAL HRIVA

Trvalú spomienku si na Teba zachovávajú

SMUTNÁ SPOMIENKA

JÁN BÉLA

JULIANA BÉLOVÁ

JULKA BÉLOVÁ

1927 – 1992 – 2012

1931 – 1993 – 2012

1954 – 1993 – 2012

Spomíname si na svojich najmilších. Štefan s rodinou

Janko a Želko

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA na sestru

na sestru

KATARÍNU CICKOVÚ

rod. Lenhartovú 10. 7. 1964 – 4. 11. 2011 – 2012 z Kovačice

S láskou si spomínajú a v srdciach Ťa zachovávajú: sestra Eva Ďurišová s manželom Jánom, dcérou Marínou a synom Vladimírom s rodinami

3. 11. 2012

BOĽAVÁ SPOMIENKA

44 /4515/

HLAS ĽUDU

KATARÍNU CICKOVÚ rod. Lenhartovú 10. 7. 1964 – 4. 11. 2011 – 2012 z Kovačice Navždy si na Teba s láskou a veľkou úctou bude spomínať: brat Martin Cicka s manželkou Annou, dcérou Ankou a synom Miroslavom

Vo veľkom žiali a smútku si nás zanechala. Tvoja milá tvár nám navždy zostane v krásnych spomienkach. Na Teba nikdy nezabudne sestra Anna s manželom Jánom

OZNAMY DROBNÉ OZNAMY

SPOMIENKA

VELIMIR STOJIMIROVIĆ 1961 – 2011 – 2012 z Petrovca Navždy zostaneš v našich srdciach. Saša, Igor a Jarmila

SMUTNÁ SPOMIENKA na

KUPUJEM a beriem do prenájmu (árendy) pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí; tel.: 063/716-73-82. KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782-278. VYHLASUJEM za neplatné vysvedčenie o skončení základnej školy v roku 1990/91 na meno Goran Milenković.

MICHALA MRENICU 1947 – 2010 – 2012 z Padiny

Tvoj život zrazu zhasol. Stratili sme usilovného manžela, otca a starého otca. Zanechal si nás v smútku a žiali. Ďakujeme Ti za lásku a starostlivosť. Zostaneš navždy v našich srdciach. S láskou si na Teba spomínajú: manželka Anna, dcéra Anka a syn Sebastián s manželkou a deťmi

SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

na našich milých

s dcérou, sestrou a krstniatkom

MILANA KOBÁRA

JULKU KOBÁROVÚ

1941 – 2010 – 2012

rod. Ďugovú 1945 – 1994 – 2012

VESNOU POVOLNOU

z Pivnice „Nakoniec zostanú len vľúdne slová v srdci, jak v skrinke vzácny kov, ktorý sa odkladá, vrchnáčik odklopí a zhrieva sa v tom lúči vždy niekto po rokoch.“ Ján Kostra

rod. Mučajiovou 22. 3. 1979 – 12. 10. 2012 z Petrovca Nikdy na ňu nezabudnú:

Tichú a trvalú spomienku na nich si zachovávajú Ich najbližší

BOĽAVÁ SPOMIENKA na môjho milého manžela

BRANKA PODKONJAKA 11. 3. 1952 – 28. 10. 2010 – 2012 z Kulpína

mama Zuzana, bratia s rodinami a krstná z Kanady

BOĽAVÁ SPOMIENKA na milého otca, svokra a deda

BRANKA PODKONJAKA 11. 3. 1952 – 28. 10. 2010 – 2012 z Kulpína

Drahý môj Braňo, bolo to sklamanie, že čas rany lieči, no on ma len s raneným srdcom ďalej žiť naučí. S láskou a úctou si na Teba spomína

Ako tíško si žil, tak tíško si odišiel, bez posledného slova rozlúčky. Čas nevráti, čo osud vzal. Iba teraz, keď Ťa už nieto, uvedomujeme si, koľko si nám naozaj znamenal. Na Tvoju skromnosť, spravodlivosť, dobrotu a lásku nikdy nezabudnú a navždy Ťa vo svojich srdciach a spomienkach nosiť budú

zarmútená manželka Anna

syn Rastimír a dcéra Tatiana s rodinami

3. 11. 2012

44 /4515/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA na

SMUTNÁ SPOMIENKA

SVETLANU TRABAKOVÚ

Uplynulo 10 boľavých rokov, čo nás navždy opustil náš drahý

rod. Nátoňovú 29. 7. 1968 – 30. 10. 2005 – 2012 z Petrovca

S láskou si spomínajú a v srdci Ťa zachovávajú Tvoji najmilší

BOĽAVÁ SPOMIENKA na milovanú mamku

KATARÍNU CICKOVÚ

JÁN KOHÚT

rod. Lenhartovú 10. 7. 1964 – 4. 11. 2011 – 2012 z Kovačice

1967 – 2002 – 2012 z Kysáča

Sú stopy, ktoré nezmiznú, spomienky, ktoré nezblednú, rany, ktoré sa nehoja, slzy, ktoré neschnú, a otázka: Prečo to tak všetko musí byť? Trvalú spomienku na Tvoju lásku, dobrotu a starostlivosť si s láskou a vďakou zachováva Tvoja dcéra Alenka

Strata nenahraditeľná, žiaľ večný. Tvoji najmilší

SMUTNÁ ROZLÚČKA Dňa 2. novembra 2012 uplynie rok od smrti milovaného manžela, otca a starkého

SAMUELA OROSA 19. 2. 1944 – 2. 11. 2011 – 2012 z Petrovca Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú Tvoji najmilší

3. 11. 2012

44 /4515/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 2. novembra: • O 19.30 z cyklu Stopami dávnej minulosti z produkcie Slovenskej televízie bude odvysielaný dokumentárny film Slnečná história. • O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: z kultúry – z literárneho večierka venovaného 150. výročiu narodenia Jána Kvačalu v Petrovci, z Belehradského veľtrhu kníh; z osád – z výročia popravenia petrovských martýrov, z Aradáča z Miestneho spoločenstva, z podujatia Slnečná jeseň života v EHO v Novom Sade; z poľnohospodárstva – o aktuálnych prácach na poliach. • O 20.45 SPEKTRUM: Vo vysielaní sa hostia zmienia o starostlivosti o staršie osoby. V rámci toho sa bude hovoriť o diakonickej činnosti v našich prostrediach. • O 21.30 – reportážny záznam z Belehradského veľtrhu kníh. NEDEĽA 4. novembra: • O 11.00: V detskom vysielaní My rastieme sa predstavia škôlkari zo Selenče dvomi divadelnými predstaveniami: o vlkovi a kozliatkach a o živote v lese. • O 11.30 VYSIELANIE PRE DEDINU: Vo vysielaní budú príspevky: o sčítaní poľnohospodárskych domácností v našej krajine, o novom zákone o podnecovaní poľnohospodárskej výroby, o priebehu jesennej sejby v Srieme. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie DOBRÝ VEČER, VOJVODINA bude v sobotu o 3.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu o 5.30 h. Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 4. novembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Predstavenie Francúzska posteľ v Kovačici a Padine Hradenie trov pre študentov Trojnásobné šťastie v rodine Dragojlovej Utorok 6. novembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Pavel Tomáš st. 40 rokov pôsobí 17. ročník Banátskeho na hudobnom poli festivalu Piatok 9. novembra 16.00 – Mária Kotvášová-Jonášová si priniesla tri ceny z Chalupkovho 18.00 Klenotnica Slovenský film: Postav dom, Brezna zasaď strom Športovanie – FK Dolina Čo nového v našom chotári? Čo nového v našom Výber z programu TV Petrovec spoločenskom živote?

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 5. novembra: 17.20 – 18.00 Zo starých zásuviek – ľudové piesne v interpretácii Zuzany Čelovskej a Pavla Čániho v sprievode orchestra Rádia Nový Sad; Utorok 6. novembra: 17.20 – 18.00 Stretnutie – pásmo poézie a hudby; Streda 7. novembra: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – zaznejú evergríny; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – predstavia sa ochotnícke súbory z Báčskeho Petrovca a Nového Sadu; Štvrtok 8. novembra: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – zaspievajú Júlia Bisaková a Zuzana Đukićová v sprievode Ľudového orchestra RTV Nový Sad; Piatok 9. novembra: 17.20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 3. novembra: • 17.15 – 18.00 Piesne naše – výber najlepších interpretácií z festivalu Stretnutie v pivnickom poli; NEDEĽA 4. novembra: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky – skupina Beltango. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby – vojvodinský mládežnícky komorný orchester. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny – zábery z festivalu Hudobné leto 2012. • 17.15 – 18.00 Portréty – slovenská ľudová hudba; UTOROK 6. novembra: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení – súčasná umelecká hudba; STREDA 7. novembra: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu – populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

3. 11. 2012

44 /4515/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; Program od 2. do 8. novembra Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Piatok 2. novembra – Dankovci sa dožili 65. výročia Chlapci v mojom živote Sobota 3. novembra – manželstva Juwanna vie hrať Pondelok 5. novembra – Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí Štyri svadby a jeden pohreb Utorok 6. novembra – týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s Izba 1 408 Streda 7. novembra – vami: Výber z programu Slnečná jeseň života Maximálna turbulencia 22.00 Film: Kráska z ManhattaŠtvrtok 8. novembra – nu Pechmarie 24.00 Záver vysielania 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon Každý pondelok o 20.15: 23.00 Záver vysielania Hudobný mix V piatok a v sobotu o 18.15: Nedeľa 4. novembra 18.00 Hudobné blahoželania Z programu TV Kovačica 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih a TV Pančevo

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 7. novembra o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň budú odvysielané 2. v poradí mládežnícke služby Božie pod heslom: Si drahý mojim očiam, ktoré prebiehali 28. októbra v evanjelickom kostole vo Vojlovici. Repríza v nedeľu 11. novembra o Záber z mládežníckych služieb Božích 7.30 h.

3. 11. 2012

44 /4515/

HLAS ĽUDU

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v repríznom termíne o 19.30 h.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 44 V tajničke je meno a priezvisko evanjelického farára, organizátora študentského národného hnutia. Zomrel 17. februára 1867 v Zmajeve. autorka: ANNA zver BIČIAROVÁ

tajnička

citoslovce súhlasu

vrecko

elektrický newton ž. meno obrazovka (skr.)

evanj. sviatok 6. januára

vysoko kvalifikovaný

prejavoval nerozhodnosť

vpíšte KE

krík inak vpíšte EB

baterka vpíšte OBETÁ boj, zápas ad notam

malá ryba

chválospev vpíšte TÓ

vpíšte ASO

elektrón

3. a 4. samohláska

rad (zdrob.)

dvojitý as ďalekohľad Hl du divadlo ľu v Belehrade Taliansko

ženské meno

miesto premietania filmov

kiloampér vpíšte V OT

spojka

papagáj vpíšte DS vpíšte OKOV

základná číslovka Guetta opus (skr.) to síra

vypestovaná rastlina ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 43 – VODOROVNE: pomaranč, etapa, ii, TIR, Dana, Ratkovo, ohi, veso, vonka, LO, Al, vlna, R, Kosovo, Anika, an, dóza, o, A, í, úlovok, narodený TAJNIČKA: MARTIN KIZÚR Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 41 z čísla 41 Hlasu ľudu z 13. októbra 2012 bolo: LEOPOLD BRANISLAV ABAFI. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: VLADIMÍR ZIMA, Ul. radnička č. 15, 21 472 KULPÍN. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠPORT Subotice odpískal koniec bojovného, kvalitného a férového zápasu. DOLINA: Jevtić, Ivanišević, P. Čížik, Nedučić, Memović, Ninkov, Ćirić (Šalipurović), Gigović (Tripković), Stajčić, Kovačević, Stojanovski (Đoković).

SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Dolina sa upevňuje na čele tabuľky Domáce mužstvá boli úspešnejšie a dosiahli päť víťazstiev. Za chotárom nikto nevyhral, ibaže po bode získali Mladost, Srem a šídsky Radnički. Derby kola sa hralo v Padine, kde domáca Dolina porazila ČSK Pivara a upevnila sa na čele tabuľky. Najväčší posun urobila Senta po výhre nad Tekstilcom. Najpresvedčivejší triumf dosiahla temerínska Sloga nad Palićom a dostala sa na druhé miesto v tabuľke. Jedno sriemske derby sa skončilo presvedčivou výhrou sriemskomitrovického Radničkého nad pazovskou Jednotou, kým si v Starých Bánovciach Dunav a Srem rozdelili body. Po dlhšom pôste somborský Radnički vyhral doma nad Cementom. Pančevské Dinamo ešte nevyhralo. Výsledky 11. kola: Radnički (S) – Cement 2 : 0, Dinamo – Mladost 1 : 1, Senta – Tekstilac 2 : 0, Radnički (SM) – Jednota 3 : 0, Dolina – ČSK Pivara 2 : 0, Dunav – Srem 3 : 3, B. Topola – Radnički (Š) 0 : 0, Sloga – Palić 4 : 0. Program 12. kola: Cement – Palić, Radnički (Š) – Sloga, Srem – B. Topola, ČSK Pivara – Dunav, Jednota – Dolina, Tekstilac – Radnički (SM), Mladost – Senta, Radnički (S) – Dinamo. DOLINA – ČSK PIVARA 2 : 0 (1 : 0) a kirvaj v Padine pršalo, bolo chladno a na ihrisku Doliny sa hralo derby. Sily si zmerali domáce mužstvo a hostia z Čelareva. Sú to dva celky, ktoré tejto jesene hrajú veľmi dobre a sú vo vrchu tabuľky. Zápas splnil očakávania a diváci sa nezimili nadarmo, lebo sledovali dynamický a veľmi bojovný zápas. Súperi korektne bojovali o cenné body. V úvode zápasu

RADNIČKI (SM) – JEDNOTA 3 : 0 (1 : 0) Sriemske derby prebiehalo v znamení červeno-bielej farby domácich futbalistov. Sriemskomitrovčania vyhrali vďaka gólom Kovačevića v 42. min., Sovilja v 72. min. a Naglića v 75. min. Hostia zo Starej Pazovy najlepšiu šancu mali v 7. min., keď sa lopta zastavila na brvne brány Radničkého. JEDNOTA: L. Jovišić, Knežević, Lukić, Šuša, N. Jovišić, Vujčić, Stanković (Ogrizović), Ljutovac (Dragin), Žakula, Pejčinović, Stefanović. B. P. hostia dali na vedomie, že do Padiny prišli tvrdo bojovať o každú loptu. Domáci čoskoro prebrali opraty do svojich rúk a nebezpečne zaútočili. Po výbornej akcii z pravej strany Ćirić odcentroval pred bránu hostí, Stajčić kopol do brankára hostí Tankosića, lopta sa odrazila na kopačku Kovačevića, ktorý ju upravil do siete. Dolina od 11. min. viedla 1 : 0. Začiatočné tempo postupne kleslo. Hralo sa najviac v strede ihriska a výraznejších šancí nebo-

lo. Hostia sa márne pokúšali vyrovnať. Po prestávke prví zaútočili Čelarevčania, mali šancu na vyrovnanie, ale ich v tom znemožnil brankár Jevtić. Náhradníci Šalipurović a Đoković do ra-

Ján BOKOR

Záložník Doliny Damir Memović často v úlohe strelca dov Doliny vniesli novú silu, pokúsili sa rozohrať spoluhráčov, no k zmene výsledku neprichádzalo. Útoky domácich sa končili pred šestnástkou alebo strelami mimo brány. Konečne v 89. min. obrana Čelarevčanov podľahla útoku Doliny. Šalipurović prihral na opačnú stranu Stajčićovi, tento odcentroval pred bránu, kde sa našiel záložník Memović a vsietil druhý gól. Čoskoro potom rozhodca Bojan Paštar zo

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Rusín nepoľavuje... Z vedúcej štvorky najpresvedčivejší bol Rusín, ktorý na hosťovaní v Kolute domácemu Jedinstvu poriadne naplnil sieť, a pred derby jesene s Odžačanmi zostal na prvom mieste. Törekvés so štyrmi gólmi vyprevadil Rastinčanov. Odžačania sa príliš natrápili so Šikarou, práve ako aj ŽAK s lokálnym súperom Metalcom. Lipar sa akoby zobudil s Jedinstvom z Ribareva a lalitská Panónia zažila aj siedmu prehru. Jediná, a to bezgólová remíza sa zrodila v B. Monoštore. Výsledky 10. kola: Aleksa Šantić – Panónia 3 : 0, Lipar – Jedinstvo (R) 6 : 0, Dunav – Dinamo 0 : 0, Metalac – ŽAK 1 : 2, Jedinstvo (K) – Rusín 0 : 7, Odžaci – Šikara 3 : 2, Törekvés – Rastina 4 : 1. Program 11. kola: Rastina – A. Šantić, Šikara – Törekvés, Rusín – Odžaci, ŽAK – Jedinstvo (K), Dinamo – Metalac, Jedinstvo (R) – Dunav, Panónia – Lipar.

triumf na vlastné konto. PANÓNIA: Obradov, Farkaš, Jovović, Stajčić, Marjanović, Janković, Rančić, Balaša, Valent (Tatomirov), Tojić, Njaradi. J. P.

Futbalisti Rusína (pomarančové dresy) v nedeľu s Odžačanmi budú bojovať o jesenný titul

ALEKSA ŠANTIĆ – PANÓNIA 3 : 0 (0 : 0 ) aliťania ťažko získavali body v dedine Aleksa Šantić aj vtedy, keď mali omnoho silnejšie mužstvo ako teraz. V nedeľu hostia

dobre čelili iba v prvom polčase. Keď sa začiatkom druhej časti zranil kapitán Valent, hostiteľom práca bola obľahčená. Dokázali to aj v 60., 70. a 75. min., keď vsietili tri góly a ľahko si zapísali nový 3. 11. 2012

44 /4515/

HLAS ĽUDU

ŠPORT VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

Petrovská štipľavá chutnejšia než sriemske víno! MLADOSŤ (P) – SLOGA 1 : 0 trovskému obecenstvu ako mužstvo, (1 : 0) ktoré právom bojuje o najvyššiu priečutbalisti Mladosti konečne zahra- ku na tabuľke. Vedeli to aj domáci hráli naplno a tesným výsledkom po- či a tréner Tintor. razili kvalitný celok z Erdevíka. NeboDomáci od samého začiatku zahrali lo ľahko hrať v chladnaplno, bojovne a nom počasí a daždi. agresívne. ZačiaAni relatívne počettok zápasu ukázal, nému obecenstvu, že diváci budú poktoré konečne pozerať dobrý futbasmeľovalo „molový zápas. drých“, nebolo ľahTréner Tintor veko. Chladné počadel vyburcovať sie mnohým priposvojich hráčov k mínalo už blížiaci sa maximálnemu výnovember. Mnokonu. V mužstve hým boli v myšlienMladosti tréner vykach už blížiace sa konal určité kojesenno-zimné ra- Prekvapil favorita: Aleksandar rekcie. Namiesto dovánky, zakáľač- Plavšić (Mladosť Petrovec) zraneného Kokaky, teplé izby, bohato prikryté stoly, k novića v strede útoku pôsobil impultomu Jej Veličenstvo, domáca štipľa- zívny Kaňa, kým mladého Milovavá a dobré vínko. novića vysunul na pravú stranu. Podľa možností aj to sriemske. Mladosť svoju hru stavala na streHostia, ktorí prišli zo sriemskej de- dovej formácii, spoliehajúc sa na Plavdiny, kde je už dlhoročnou tradíciou šića a Sladojevića. V mužstve bol aj Japestovanie hrozna a spracovanie slad- roslav Jakuš, ktorý využil kratšie prázdkého moku, sa znovu predstavili pe- niny a prišiel zo Slovenska domov.

Počas celého zápasu striedali sa útoky na oboch stranách. Výrazných šancí ani nebolo. Snáď pripisujeme dobrú strelu hosťujúceho útočníka Simeunovića vedľa žrde. Potom v druhom polčase Fejdi vybránil v poslednej chvíli strelu hostí, ktorí po chybe Saveljeva kopali zo strany. Petrovčania útočili hlavne prostredníctvom Kaňu. Pred koncom zápasu aj náhradník Fábry sa pokúsil prekvapiť Tojagića. Hralo sa ostro. Rozhodca Jojkić mal hodne práce. Jeho verdikty neraz vyvolávali nespokojnosť v hľadisku. Jediný gól padol v 22. min., keď odrazenú loptu spred trestného územia Plavšić poslal do samého ľavého horného rohu. Hoci sa maximálne vystrel, brankár Tojagić predsa bol príliš krátky – 1 : 0. MLADOSŤ: Fejdi, Ikonić, Saveljev, Jakuš, Rupar, Uzelac, Milovanović (Radaković), Plavšić, Kaňa (Zbućnović), Sladojević, Grujić (Fábry). SLOGA: Tojagić, Milošević, Zec, Čobanović (Vasić), Miljković, Zoranović, Šajić, Đorđević, Simeunović, Simikić, Kovačević (Bojanić).

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – SKUPINA VÝCHOD

M. Stojkovski centroval presne na hlavu Ivana Maliara, ktorý loptu šikovne zaslal do siete – 2 : 2. Po tomto góle oba celky zahrali otvorene, do konca zápasu sa hralo rýchlo a ostro, šancí bolo na oboch stranách. Nuž a potom vo finiši zápasu dva neobozretné zákroky domácich futbalistov a stroskotali všetky nádeje, že môžu vyhrať nad lídrom tabuľky. Najprv Radulović z chrbta ostro fauloval útočníka hostí, za čo dostal červenú kartu a hostia sa z voľného kopu aj tretíkrát ujali vedenia. Iba o pár minút neskoršie indisponovaný Melich tiež neobozretne zakročil, rozhodca Žigić z Vršca ukázal na biely bod, z ktorého hostia zvýšili náskok, tak vyťažili ďalšie tri body a upevnili sa v čele tabuľky. HAJDUŠICA: Melich, M. Stojkovski, Radulović, Folťan, Mršić, Maliar,

Zápas veľkých zvratov HAJDUŠICA – BUDUĆNOST nili. Predsa v 75. minúte ich brankár 2 : 4 (1 : 2) aj druhýkrát kapituloval. Po opraverby 11. kola úplne ospravedlnilo divom obkľúčení brány Budućnosti očakávania. Bol to tvrdý zápas plný obratov, v ktorom domáci futbalisti mali prevahu, ale hostia, hlavne z protiútokov nebezpečne ohrozovali brankára Hajdušice Melicha. Z jedného takého protiútoku sa už v 15. minúte aj ujali vedenia. Iba o päť minút neskoršie Radović strieľal z pravej strany a Kocevski odrazenú loptu od brankára zaslal do nechránenej siete – 1 : 1. Radosť Hajdušičanov však krátko trvala, lebo strelec hostí už v 25. minúte z 20-metrovej diaľky strieľal presne do pravého horného rohu Melichovej brány – 1 : 2. Po zmene strán Hajdušičania zahrali omnoho nebezpečnej- Rozhodca Petra Radulovića (v strede) šie, ale sa aj hostia šikovne brá- predčasne poslal pod sprchy!

3. 11. 2012

44 /4515/

HLAS ĽUDU

Výsledky 11. kola: Crvenka – Polet 0 : 1, Hajduk – C. zvezda 0 : 2, Stanišić – Bačka 0 : 0, Mladost (T) – Jugović 0 : 0, Mladosť (P) – Sloga 1 : 0, Omladinac – Srbobran 2 : 2, Borac – Prvý máj 3 : 0, Budućnost – Index 0 : 1. Program 12. kola: Polet – Index, Prvý máj – Budućnost, Srbobran – Borac, Sloga – Omladinac, Jugović – Mladosť (P), Bačka – Mladost (T), C. zvezda – Stanišić, Crvenka – Hajduk. Samuel MEDVEĎ

Radović, Radak (G. Stojkovski), Barbulović (Đukić), Kocevski, Vilić (Csicsai). Ostatné výsledky 11. kola: Dunav – Hajduk 2 : 1, Karaš (K) – Jedinstvo 2 : 0, Borac (VS) – Ratar 2 : 0, Vinogradar – Ševac 1 : 0, Partizan – Crvena zvezda 1 : 5, Potporanj – Vitorul 0 : 0, Karaš (J) – Borac (VG) 3 : 2. vlh

ŠPORT fil do hlavy Pavlovića, ktorý za pomoci obrancu Bačky zvýšil výsledok na 5 : 0. Hneď po výkope zo dvoch strážstredu ihriska cov, ktorí ho útočník hostí faulovali, a on Kresoja prepotom z jedekľučkoval až nástky prinieštyroch nesol presvedčivážnych a nevých 3 : 0. Tenenergických to hráč v 25. Z jarného zápasu Kulpín – Budúcnosť zadákov a min. po sólo- 1 : 2: Fejdi v rozbehu a Krivák na tráve skorigoval vývom úniku (Foto: J. P.) sledok. V 80. ostrou strelou min. Fejdi a dosiahol svoj hetrik – 4 : 0. Do kon- Ožvát boli v protiútoku, ktorý rutica polčasu sme videli pravú exhibí- novane korunoval Pavlović – 6 : 1. V ciu domácich futbalistov, ale bez 82. najagilnejší domáci hráč Fejdi na konkrétneho výsledku – nových pravej strane prekabátil obrancov, gólov. prihral Ožvátovi, ktorý ostrou strelou V druhom polčase začal hrať aj sú- rozvlnil sieť – 7 : 1. V 85. min. ešte jedper z Despotova, ale domáci nevy- nu chybu domácej obrany využil púšťali hru zo svojich rúk. Vynikli Ha- znovu Kresoja a druhýkrát matoval taľa, Severíni, Ožvát a prostredníc- Ljubičića. tvom rýchlych Pavlisa a Fejdiho si doRozhodca Kolaković jedinú žltú máci vytvárali šance, ktoré Brňa zlik- kartu ukázal hráčovi hostí Babićovi. vidoval až do 63. min. Vtedy po BUDÚCNOSŤ: Ljubičić, Majstohrubom faule nad Fejdim Pavlis tra- rović, Ožvát, Severíni (Chovan),

MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Exhibícia Hložančanov BUDÚCNOSŤ (H) – BAČKA 7 : 2 (4 : 0) ložančania pokračujú vo víťaznej sérii. V 10. kole presvedčivo porazili futbalovo skromných hostí z Despotova. Za chladného a daždivého počasia domáci na momenty predviedli pravú exhibíciu. Najviac vďaka šmykľavej pôde a zopár výborným zákrokom svojho brankára Brňu, Despotovčania nezažili ešte väčšiu porážku. Už v prvom útoku Pavlis sa ocitol zoči-voči s brankárom Brňom, no jeho strela tesne minula cieľ. Hostia na druhej strane neprekročili na polovicu ihriska Hložančanov, ktorí zahadzovali šancu za šancou. V 12. min. naladený Fejdi„servíroval“ loptu Lukićovi, ktorý prekonal Brňu – 1 : 0. V 17. min. pekná akcia Fejdiho a Pavlovića, tento druhý prihral nabiehajúcemu Pavlisovi a bolo 2 : 0. V 19. min. Lukić v šestnástke oklamal

Po prestávke sa obraz hry veľmi nezmenil. Hostia z Kulpína útočili, ale je otázne, koľko šancí im treba vypracovať, aby Osmajić, Doknić alebo Santrač strelili gól. Gólov nebolo až po 65. min., keď Osmajić pekne odcentroval na hlavu ChaPROLETER – KULPÍN 0 : 1 (0 : 0) lupku a mladý hráč Kulpína priniesol hosťom veľkú radosť – 0 : 1. O tri edenie, futbalisti a famin. neskoršie domáci obrannúšikovia Kulpína sa ca Šolaja dostal druhú žltú karobávali, ako zostavia jedetu a predčasne musel pod nástku pre zápas v Karasprchy. đorđeve, lebo pre zranenia Krásnu šancu vytvoril Ivezić nemohli hrať viacerí jedv 85. min., keď loptu vyniesol z notlivci. Kulpínčania totiž vlastného trestného územia, chceli zachovať dobrú náprekľučkoval niekoľkých doladu pred nedeľné derby s mácich hráčov na ceste k ich vedúcou hložianskou Bu- Priniesol radosť: bráne, nesebecky prihral Sandúcnosťou na ihrisku po- Branislav Chalupka tračovi, ale tento príležitosť vedľa kanála. Zistilo sa, že (FK Kulpín) prepásol. obavy boli zbytočné, lebo Kulpínčania na tomto zápase nedostali futbalisti Kulpína zahrali dobre, bojovne, a preto hosťovanie v Karađorđeve bolo žiadnu kartu. Výhra v Karađorđeve je zároveň aj výzva milovníkom futbalu na derúspešné. Už v 5. min. hostia mali šancu a priam by s Hložančanmi, ktoré sa v nedeľu začne je nepochopiteľné, čo nevyužil Osmajić. o 13.30 hodine v Kulpíne. Po poslednom V 16. min. Chalupka ostro vypálil z voľ- kole Kulpínčanom zostane ešte zohrať odného kopu, ale brankár Proletera loptu vy- ložený zápas z 1. kola s Kriváňom v Selenči. KULPÍN: Stojčević, S. Haška, Žakula, razil na roh. Domáci založili protiútok v 20. min., no strelu Kozomoru zastavilo brvno. Kozarov, Ivezić, Stajić, Abramović, DoSantrač v 37. min. nevyužil výbornú šan- knić, Osmajić, Chalupka (Fábry), Santrač cu, a to isté sa stalo aj Osmajićovi v 44. (Šimo). Gavra GOVORČIN min.

Zbytočné obavy

Horvát, Đukić, Fejdi, Hataľa, Pavlović, Lukić (Jeličić), Pavlis (Molnár). Výsledky 10. kola: Krila Krajine – Budućnost (P) 1 : 2, Vojvodina – Bački hajduk 3 : 0, Soko – Slávia 4 : 0, Proleter – Kulpín 0 : 1, Budúcnosť (H) – Bačka 7 : 2, Kriváň – Maglić 5 : 0. Program 11. kola: Maglić – Krila Krajine, Bačka – Kriváň, Kulpín – Budúcnosť (H), Slávia – Proleter, Bački hajduk – Soko, Budućnost (P) – Vojvodina. Ján MURTIN

Hetrik Alexyho KRIVÁŇ – MAGLIĆ 5 : 0 (4 : 0) o chudobnej remíze (2 : 2) s posledným v tabuľke – báčskopalanským mužstvom Krila Krajine, keď hostia viedli 2 : 0, selenčských futbalistov nespokojní fanúšikovia vypískali. Takú hanbu si kriváňovci v nedeľu nedovolili, a s mužstvom Maglića od prvej minúty zahrali naplno. Preto nie div, že za necelú polhodinku víťaz zápasu bol rozhodnutý. Najväčšie zásluhy Má strelecké vlohy: Dominik Alexy (Kriváň za to patria Dominikovi AlexySelenča) mu, trojnásobnému strelcovi, v (Foto: J. P.) 10., 18. a 25. min. Do konca polčasu Pavlović zvýšil náskok na 4 : 0. Silne začali domáci aj druhý polčas, ale Darko Pavlov premrhal tri vyložené šance. No predsa v 70. min. Spasić prekľučkoval niekoľkých zadákov Maglića, potom aj brankára a stanovil výsledok zápasu na 5 : 0. V 73. min. Grňa bol v nezastaviteľnom útoku, brankár hostí mu vybehol v ústrety, fauloval ho mimo trestného územia a rozhodca Turi mu oprávnene ukázal cestu do šatne. KRIVÁŇ: Naď, Dobrík, Strehársky, Krížov, Jovović, Pavlović, Alexy (Lipták), Grňa, Anđelić (Kutenič), Spasić, Darko Pavlov (Dalibor Mučaji). Michal POLIAK

3. 11. 2012

44 /4515/

HLAS ĽUDU

ŠPORT

Zaslúžená prehra SOKO – SLÁVIA 4 : 0 (3 : 0) ápas v Novej Gajdobre priniesol priemernú hru. Počas väčšej časti zápasu domáci mali prevahu, ktorú najlepšie využili a zabezpečili si príliš vysoké víťazstvo. Hostia z Pivnice hrali dobre len do 26. min., keď inkasovali prvý gól. Ćirić z pravej strany odcentroval pred bránu a obranca Dragović presne hlavičkoval – 1 : 0. V 43. min. dobrú akciu domáceho útočného radu Nikolašević skončil gólom. Už v 44. min. Vorgučić strelil z voľného kopu, brankár Pavlíni loptu odrazil, na ňu nabehol Rodić a sieť Slávie sa tretíkrát vlnila. V druhom polčase hostia mali tri naozaj veľké šance, ktoré Babić dvakrát a Vasiljević neve-

deli premeniť. V 72. min. Borić uzavrel skóre zápasu v Novej Gajdobre – 4 : 0. Rozhodca Vučković z Báča v 75. min. odpískal jedenástku v prospech Slávie, lebo jeden zo zadákov domácich zahral rukou vo vlastnom trestnom území. Výsledok sa nezmenil, lebo Kotiv z bieleho bodu netrafil sieť. Zápas sledovalo 100 divákov, dobre ho viedol Vučković z Báča, ktorému pomohli hráči korektným správaním. Jedinú žltú kartu dostal Krtinić z mužstva Soko. SLÁVIA: Pavlíni, Lamoš, Séč, Ćutilo, Nímet, Vujaković, Vasiljević (Naď), Kotiv, Babić, Tankosić, Rajčan. Ján ŠUSTER

VÝHRA KULPÍNSKYCH VOLEJBALISTOV 3 : 1. Na parketách telocvične ZŠ v Kulpíne si v sobotu 27. októbra 2012 sily zmerali VK Botafogo z Nového Sadu a domáci VK Kulpín (na snímke), v rámci Prvej vojvodinskej ligy – skupina centar. Za podpory pozoruhodného počtu fanúšikov volejbalu (bolo ich okolo sto) hráči VK Kulpín prvé dva sety vyhrali: 25 : 18 a 25 : 14. V treťom sa, podľa slov predsedu klubu Todora Radanova, kulpínski hráči trochu zahrávali, a tak aj nepozorne prehrali v pomere 23 : 25. Avšak potom sa znova vzchopili a posledný štvrtý set predsa vyhrali výsledkom 25 : 21. Konečný výsledok zápasu bol teda 3 : 1 v prospech Kulpínčanov. VK KULPÍN: Boris Relota, Marko Zamfirović, Ljubomir Ljubojević, Davor Peranović, Ondrej Dudáš, Stanislav Zima, Siniša Petrušić, Aleksandar Stančuv, Svetozar Govorčin, Igor Milutinović, Daniel Peťkovský. Prvý zápas Kulpín prehral v Šíde a v sobotu 3. novembra bude hosťovať tiež v Šíde. K. Gažová

3. 11. 2012

44 /4515/

HLAS ĽUDU

NA WAKO MAJSTROVSTVÁCH SVETA kadetov a juniorov v kickboxe, ktoré prebiehali v Bratislave na Slovensku, v dňoch 8. až 15. septembra 2012 zlatou medailou sa ovenčil aj Novopazovčan Luka Spremo, člen juniorskej reprezentácie Srbska. K veľkému úspechu na tomto športovom podujatí Lukovi v stredu 24. októbra 2012 zablahoželal i predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović. Vo svojom kabinete usporiadal slávnostné prijatie pre tohto mladého, nádejného športovca. Predseda Lukovi na pamiatku venoval aj hodnotný knižný darček. Luka Spremo má 16 rokov a už tri roky aktívne trénuje v Kickbox klube Batajnica. Na Slovensku súťažil v kategórii Low kick – yjun m – do 63,5 kilogramu. Na fotografii: Svetový majster v kickboxe Luka Spremo (vpravo) a predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović. A. Lš.

PODĽA PRAVIDIEL CESTNEJ PREMÁVKY všetci vodiči v Srbsku od 1. novembra do 1. apríla musia na svojich motorových vozidlách mať všetky štyri zimné pneumatiky. Toto rozhodnutie, ktoré bolo už viackrát odročované, aby sa majitelia automobilov vyhli nemalým trovám, ale na úkor bezpečnosti jazdy, znova vyvolalo vo verejnosti rozličné komentáre. Pravidlá totiž hovoria, že sa vozidlom na zasneženú a poľadovicou okovanú cestu môžete vybrať iba ak máte zimné pneumatiky. Keď je vozovka suchá, dovolená je aj jazda bez zimných pneumatík. Mnohí sa pýtajú, čo bude, ak sa na cestu vydajú v peknom počasí a odrazu začne snežiť a mrznúť vozovka, čo je v zime celkom normálne? Radíme preto vodičom, aby si dali namontovať zimné pneumatiky, na čo potrebujú minimum 15 000 a viac ako 50 000 dinárov, v závislosti od značky automobilu a toho, či sú pneumatiky domácej alebo zahraničnej výroby. V opačnom prípade riskujete zaplatiť nemalé peňažné pokuty! J. P.

ŠPORT PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Konečne: aj hra, aj výhra! VOJVODINA – SLÁVIA ľa slov trénera Slávie práve Ne- Futbalisti z osady insity boli však 0 : 2 (0 : 1) nadić spolu so Strakúšekom boli rozvážnejší. Domáci skúšali hrať lávia je najlepší futbalový najlepšími futbalistami v šíkoch horlivejšie aj začiatkom druhého kolektív, ktorý tejto jepolčasu. Novú studenú sene hosťoval na štadióne sprchu zažila Vojvodina Sto topoľov,“ tvrdili fanúšiuž v 47. minúte. Slađan kovia Crepaje, ktorí praviNovković trafil znovu delne sledujú Vojvodinu na sieť inak výborného vlastnom trávniku. Kovačistrážcu siete Dragomira čanom tie komentáre lichoŠarca. Hostitelia potom tili, ale vedeli, že je aj kus stratili akúkoľvek nádej opaku pravdou. na výsledkový obrat a v Výsledky slávistov v predsychravom a daždivom chádzajúcich desiatich kopočasí slávisti rutinovalách neveštili nič dobrého ne zakončili zápas. Dva ani v obecnom derby: sególy v súperovej sieti a dem prehier a len tri výhry. tri nové body na tabuľke Crepajčania, ligoví nováčipotešili už ľahostajných kovia, boli na tom lepšie: fanúšikov Slávie. po štyri výhry a prehry a SLÁVIA: Andrić, Todve remízy. Vojvodine je ale máš, Ďuriš, Strakúšek, prehra so Sláviou tretia zaMihaljčić, Nenadić, Boradom. žić, Válovec (Bakoš), Marko Nenadić prvý rozvlnil súperovu sieť Hostitelia lepšie otvorili Slobodan Novković, skóre. V prvej štvrťhodine nebo- hostí. Vzápätí z protiútoku Marko Koleski, Slađan Novković (Salo výrazných šancí, miernu pre- Nenadić otvoril skóre na tomto zá- chter). vahu mala Vojvodina. Už v 16. pase. Aj nasledujúci zápas slávisti hominúte Crepajčania trafili žrď náDo prestávky sa snažili Crepaj- sťujú v susedstve, súperom im je hradného brankára Andrića. Pod- čania vyrovnať a hrali aj ostrejšie. Borac v Sakule.

„S

PRVÁ LIGA NOVÉHO SADU

Uzimených divákov ohrial potlesk TATRA – BORAC 2 : 0 (1 : 0) onečne po štyroch prehrách aj Kysáčanom, hoci pršalo, predsa zasvietilo slnko a fanúšikom sa ob-

mení diváci vedeli potleskom odmeniť. Domáci boli predsa lepší a konkrétnejší od súpera z Rakovca. V

Nepríjemný stret kapitánov: hosťa Vojnovića (10) a domáceho Savića javili úsmevy na tvárach. Dážď a klzký trávnik neznemožnili aktérov, aby hrali dobre a obetavo, čo uzi-

39. min. domáci viackrát kopali na bránu, ale keď to z asi tridsiatich metrov urobil Vuković (pre trest a zra-

nenie nehral šesť zápasov), lopta sa ocitla v dolnom rohu brány Borca. Vyvolalo to veľkú radosť hráčov Tatry a domácich fanúšikov. Na 2 : 0 v 75. min. zvýšil šikovný Kavran (pre zranenie pauzoval sedem zápasov), keď prihrávku Konstantinova pätou usmernil do siete. V tej istej minúte rozhodca Krajišnik z Veternika hosťovi Mészárosovi ukázal červenú kartu za špatné slová. Hráč Borca mu kartičku zobral a pokúsil sa ju rozdriapať!? Poslednú štvrťhodinu domáci útočili, ale výsledok sa nezmenil, lebo brankár Borca Kalušević úspešne chránil svoju sieť. Zápas sledovalo 50 divákov, žltú kartu dostal Rapić a červenú Mészáros, obaja z mužstva Borca. TATRA: Mucha, Srnka, Paunić, Đaković, Savić, Badnjar (Jambrich), Konstantinov, Vuković, Kavran, Cvetić, Funtík (Daneček). Výsledky 11. kola: Futog – Susek

Ďalšie výsledky 11. kola: Vulturul – Borac 1 : 1, Mladost – Sloga (P) 4 : 2, Dobrica – Radnički (B) 3 : 4, Jugoslavija – BAK 0 : 3, Budućnost – Partizan 0 : 1, Tempo – Polet 0 : 1, OFK Vršac United – Sloga (BNS) 1 : 0. Až päť hosťujúcich klubov si odnieslo plný zisk bodov. Slávia sa víťazstvom v obecnom derby vyšplhala na trináste miesto. Radnički Baranda, dovčera kandidát o zostup do nižšej súťaže, má iba o dva body menej od lídra. Ján Špringeľ

2 : 1, Vinogradar – Sirig 5 : 0, Báčka – Železničar 7 : 2, Dinamo – Sremac 4 : 0, Fr. partizan – Proleter 6 : 1, Mladost – Čenej 4 : 0, Tatra – Borac 2 : 0, Fruškogorac – Slavija 3 : 2. Program 12. kola: Susek – Slavija, Borac – Fruškogorac, Čenej – Tatra, Proleter – Mladost, Sremac – Fr. partizan, Železničar – Dinamo, Sirig – Báčka, Futog – Vinogradar.

3. 11. 2012

Pavel PÁLIK

44 /4515/

HLAS ĽUDU