Hlas 44 2013 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4567/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 70 | 2. 11. 2013 | CENA 50 DIN

www.hl.rs

Absolútna víťazka Pivničanka

Ján Triaška Báčsky Petrovec

MOZAIKA

ŠPORT

Miloš Crnjanski medzi staropazovskými Slovákmi

Finalisti tenisovej štvorhry v Petrovci 2013



Z obsahu

4 TÝŽDEŇ 5 Nadlak – kultúrny model 6 Zmeny sú nutné 7 Sme v jednom európskom priestore

10 ĽUDIA A DIANIA 13 Mimoriadne zasadnutie sa nekonalo 19 Rozlúčka s letom Dôkladné rozhovory o ďalšej spolupráci, korunované podpísaním zmluvy o nej, viedli 25. októbra v Belehrade predstavitelia Združenia spisovateľov Srbska a Spolku slovenských spisovateľov. (s. 33) O. Filip

19 Aby strom naďalej rástol 21 Sveto Hurban, herec SND + SND

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Pestrý novembrový pozdrav

23 MOZAIKA 26 Pokladnica pamiatok, perla Istrie 28 Príbehy zabudnutého času

31 KULTÚRA 31 Kvalita aj v októbri Preukazy Spolku slovenských spisovateľov piatim našim autorom. (s. 34)

34 V mene plodnejšej spolupráce 35 Tri scénické dni

J. Bartoš

41 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA

46 Na krok k výhre 47 V hlavnej role rozhodcovia 48 Ledva aj bod 49 Mysleli si, že bude ľahšie

46 ŠPORT

Naša téma: Sekera na vykurovanie, či vykurovanie na sekeru? (s. 9 – 12) J. Bartoš

EDITORIÁL

Súčasné časy prinášajú početné špásy

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM



Spomínanie na dobré, staré časy akoby bola najvýraznejšou charakterovou črtou balkánskych, či presnejšie exjuhoslovanských národov. Tento pud je niekedy až taký silný, že zabúdame žiť prítomnosťou a budovať zdravú budúcnosť.

znáte, že sa často mysľou a rozhovorom vraciame do rokov osemdesiatych (minulého storočia), keď vraj boli lepšie časy ako teraz. Časy, keď prekvitalo bratstvo a jednota, časy, ktorých dva posledné symboly v uplynulý víkend definitívne odišli do histórie – bývalá prvá dáma Jovanka Broz a bývalá „juhoslovanská“ letecká spoločnosť JAT. V tej nie tak veľmi ďalekej minulosti rovnosť bola kategória, ktorá sa rozmáhala, aspoň navonok. Avšak práve rovnosť je ťažko udržateľná kategória, keď máme na mysli chamtivú prírodu človeka, ktorý po tom, keď raz ochutná moc, poľahky sa jej nevzdáva. To sa v dejinách ľudstva neraz potvrdilo. Tým o niečo mladším, ktorí si životy budujú teraz, rozprávky o voľakedajšom juhoslovanskom lesku nehovoria nič. Veď treba žiť tu a teraz! V časoch, jemne povedané, trúchlivých, keď z každej svetovej strany a medzistrany číhajú najrozličnejšie nástrahy. Hľa, tam je finančná kríza a nezamestnanosť! Pozor, tam násilie a korupcia, z onej strany skáče na teba politický nátlak, i keď neraz zabalení v krásnom, farbenom papieri (či celofáne). Ajáj, odtiaľ sa valí guľomet nezdravej výživy so zdupľovanou dávkou liekov, ktoré by chceli (ale nedarí sa) zjemniť symptómy dávno chorej spoločnosti. A treba žiť, jesť, vykurovať, duchovne sa pozdvihovať – byť. Tak je aj v prípade starého výroku V zdravom tele zdravý duch. Z jednej strany štát propaguje zdravú, organickú výrobu, bez používania pesticídov a fungicídov, ktorej konečné produkty sú pre naše peňaženky ešte stále dosť drahé, a v rovnakom čase, ale iným – skrytým, zabaleným, a potom zrazu odhaleným spôsobom podporuje liberalizáciu obratu GM potravín, ktoré chceli-nechceli môžu byť škodlivé pre náš organizmus. Avšak aj iné výrobky, ktoré sú pre nás zhubné, zužitkujeme bez toho, aby nás trápilo svedomie. Poviete, a prečo by sme sa trápili s niečím, na čo nemáme vplyv. S niečím, čo si pod svoje zobrali velikánske kompánie a bezduchí mocnári, ktorým je dôležitý iba peňažný obrat a zisk... Odpoveď je len jedna, a tá už dávnejšie obieha všetky spoločenské siete, ktoré sa stali najrýchlejším a najviditeľnejším prostriedkom boja za lepší dnešok a miestom edukácie verejnosti: V národe je sila. Nezabúdajme na to a konajme tak, aby sme vytvorili hodné človeka a zdravé životné podmienky pre nás a pre budúce generácie. Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Absolútna víťazka Pivničanka A. Francistyová Predstavitelia Pivnice na festivale Stretnutie v pivnickom poli často zabodovali spevom, autentickou piesňou alebo krojom, ale priam neuveriteľne znie, že doteraz iba dvakrát zvíťazili (Zuzana Papová r. 1980 a Anna Blatnická r. 1984). Muselo uplynúť až 29 rokov a na 48. festivalovom ročníku uplynulý víkend tieto štatistické ukazovatele svojím presvedčivým spevom a teda i víťazstvom konečne „skorigovala“ Vlasta Vachulová, 18-ročná žiačka Hudobnej školy Isidora Bajića v Novom Sade a už rad rokov tanečníčka a speváčka v SKUS Pivnica.

2. 11. 2013

44 /4567/

HLAS ĽUDU

TÝŽDEň SEDEM DNÍ

Odchod symbolov L

en boh vie, spolu s nami tunajšími, ako veľmi Srbsko potrebuje úspechy. Nie náhodou bol teda prvý let novej leteckej spoločnosti Air Serbia predstavený ako veľký ekonomický úspech, hoci zároveň znamenal odchod do dejín kedysi silného podniku JAT, jedného z posledných symbolov bývalého juhoslovanského štátu. Slávnostne sa strihali pásky, odhaľovalo sa lietadlo s menom nášho najznámejšieho tenistu, otvárali sa nové miestnosti a zvýhodnene predávali letenky podľa systému dve za cenu jednej. Promočný let do hlavného mesta Zjednotených arabských emirátov absolvovali nielen najvyšší štátni a iní funkcionári, ale aj početní predstavitelia médií, ktorí slovom a obrazom mali zachytiť všetky detaily otvárania novej kapitoly v rozvoji našej leteckej dopravy. S osobitným dôrazom na presvedčení, že sa aj Air Serbia stane symbolom, a to zmeneného spôsobu správania sa a nového spôsobu rozmýšľania o tom, ako vkladať a ako používať štátne peniaze.

O vkladaní štátnych peňazí sa uvažuje aj v súvislosti s hospodárením verejného podniku Srbijagas, toho neslávneho symbolu súdobých verejných podnikov, v ktorých štátne peniaze roky mizli a miznú ako v„studni bez dna“. Zdá sa, že sa predsa dosiahla politická zhoda, keďže Ministerstvo energetiky najnovšie už postúpilo vláde východiskové základy na reštrukturovanie Srbijagasu. Ako je vypočítané, tento stratový podnik a čierna diera srbského rozpočtu si v roku 2014 vyžiada ďalších dvesto miliónov eur štátnych peňazí, a tak v podstate anuluje najoptimistickejšie efekty najnovšieho zvýšenia DPH. A spolu so subvenciami smederevským železiarňam zhltne aj efekty zavedenia solidárnej dane z platov vo verejnom sektore. V procese stvárania nového hospodárskeho ambientu, bez ktorého ekonomika dokáže práve prešľapovať na mieste, alebo dokonca robiť ťažké kroky dozadu, práce je viac než dosť. Žiada sa skoncovať s ekonomickou politikou založenou

na subvenciách a v procese prestavby štruktúry buď vdýchnuť starým podnikom nový život, dať im nástroje samostatného rozvoja a „naučiť ich loviť ryby“, alebo sa uchýliť k menej populárnemu kunkurzu v prípade, že iného východiska niet. V rámci zasadzovania sa za nový spôsob prideľovania štátnej podpory minister ekonomiky si pýta osobné preukazy verejných podnikov, čiže údaje o majetku, hospodárení, finančné správy, údaje o dodávateľoch, resp. veriteľoch. Zatiaľ bez väčšieho ohlasu, hoci nové subvencie podmienil novými pravidlami hry. Namiesto odpovedí sa však dostavili štrajky nespokojných robotníkov, ktorí zablokovali trate a cesty. Medzi ďalšie predpoklady smerujúce k ekonomickému uzdraveniu sa zaraďuje aj ukončenie procesu privatizácie, zvlášť dopovedanie 24 otáznych. Nový model predpokladá transparentnejšiu a spravodlivejšiu privatizáciu od tej, ktorá sa v predchádzajúcom období podobala skôr na rozkrádanie než na hospodárenie. Škoda však, že sa pre zložité politické vzťahy a ťažkú finančnú situáciu minister ekonomiky musel na neurčito vzdať svojho pôvodného predsavzatia o odbremenení za-

mestnávateľov, čiže zmenšení odvodov zo zárobkov. Nesporné je, že je aspoň jedna oblasť, v ktorej sa veci posunuli z mŕtveho bodu. Svedčí o tom aj podpora šéfky európskej diplomacie C. Ashtonovej, ktorá blahoželala premiérovi Dačićovi k výsledkom, ktoré poznačili tento, pre Srbsko„historický rok“ na ceste k eurointegrácii. V nádeji, že sa prvá medzivládna prístupová konferencia uskutoční už koncom januára budúceho roku, pozornosť je upriamená na proces uskutočňovania Bruselskej dohody a priebeh lokálnych volieb na Kosove, ktoré sa uskutočnia túto nedeľu 3. novembra. Niektoré nové kapitoly sa otvárajú, iné zatvárajú. Svoju životnú kapitolu 20. októbra v 89. roku života uzavrela Jovanka Broz, vdova po doživotnom prezidentovi SFRJ Josipovi Brozovi Titovi. O jej živote, mieste a význame v dejinách existuje množstvo dokladov, svedectiev a interpretácií. Uznávaná a zaznávaná, bývalá prvá dáma veľkej Juhoslávie odišla skromne a dôstojne, ako posledný symbol sveta, ktorý už neexistuje. A. Lazarevićová

DOZVUKY Z TRIBÚNY NEZÁVISLÉHO SPOLKU NOVINÁROV VOJVODINY

Sebaúctou proti násiliu T ribúna pod názvom Občiansky odpor kampani strachu prilákala veľký počet záujemcov do Media centra Vojvodiny v Novom Sade. Akoby nie, keď Novým Sadom a Vojvodinou – a nielen odvčera – otriasajú šedé skutočnosti. Úvodom štvrtkovej debaty (24. októbra) upozornil na ne moderátor verejnej diskusie Dinko Gruhonjić, predseda Nezávislého spolku novinárov Vojvodiny: – Zakázané je Spoločenské centrum, zakázaná je latinka, zakázané sú menšinové jazyky, zakázaný je Kampus festival, zakázaná je výstava študentov Akadémie umení v Kultúrnom centre Nového Sadu, sprovincializované je Sterijovo pozorje, založené sú„čierne listiny” neposlušných novinárov, hrdúsia Rádiotelevíziu Vojvodina, Nový Sad sa stal mestom násilia… Na otázky prečo novosadská a vojvodinská verejnosť prevažne mlčí

a čoho sa obáva, sa pokúsili odpovedať Teofil Pančić, novinový spisovateľ, Ana Lalićová, novinárka, Vladimir Ješić, niekdajší aktivista občianskeho združenia Odpor, ako i viacerí jednotlivci z„obecenstva”. Predsa sa stredobodom diskusných príspevkov stal nedávny nepochopiteľný kúsok aktuálneho riaditeľa Kultúrneho centra Nový Sad (inštitúcie kedysi známej ako Tribúna mladých). Ten totiž z nainštalovanej výstavy študentov novosadskej Akadémie umení odstránil jeden obraz. Lebo mu ľudská figúra na ňom, priklincovaná a s peniazmi v rukách, vraj pripomínala – Ježiša Krista. Všetci spomenutí diskutéri jednoznačne ťah dotyčného ocenili ako hrubú cenzúru, ako okliešťovanie práva na umelecký prejav, t. j. ako spupný čin násilia. Najelokventnejšie vyznel výklad Teofila Pančića, ktorý sa priznal, že sa pokúša predovšetkým sebe samému

Hovorili na tribúne proti strachu: V. Ješić, T. Pančić a A. Lalićová

objasniť, ako je možné, že „padáme na tých istých hlúpostiach”, ktoré „sa opakujú v čoraz grotesknejších variantoch”. Sotva možno nepodpísať jeho uvažovanie, v ktorom o. i. podčiarkol: – Mienim, že našou elementárnou občianskou povinnosťou je bojkot Kultúrneho centra Nový Sad. Bojkot aj v roli poslucháča a diváka a obzvlášť v roli účastníka akéhokoľvek programu KCNS. Nejde tu o dáku zanedbateľnú a anonymnú osobnosť, ktorá sa volá Andrej Fajgelj. Ide o to, že nesmieme dovoliť, aby, ktokoľvek

riadi ktorúkoľvek kultúrnu inštitúciu v meste, ktorému hovoríme mesto kultúry, aby to robil tak, že sa musíme za to hanbiť. Ak zamlčíme to, ako bol podložený cenzúre jeden obraz, súhlasili sme s cenzurovaním našich životov; zajtra budeme žiť v talibanskom štáte. Tí a takí ľudia nie sú vizitkou Nového Sadu. My ich tým alebo oným spôsobom donútime, aby odstúpili zo svojich miest. Nie preto, že my sme silní, lež preto, že to je vec obstátia a sebaúcty všetkých občanov tohto mesta a širšie. Juraj Bartoš

2. 11. 2013

44 /4567/

HLAS ĽUDU

TÝŽDEň hraničných vecí Rumunska Radu Podgorean a podpredseda ÚSŽZ Peter Prochácka; kultúrne tradície a dedičstvo menšiny, kde referáty mali predsedníčka OZ Dotyk ľudskosti Mária Katarína Hrkľová a predseda Kultúrnej a veiektoré aspekty viac ako dvestoročného vrh, aby Nadlak ako kultúrny model bol vzo- deckej spoločnosti Ivana Krasku Ivan Amspolunažívania Slovákov a Rumunov v su- rom spolužitia menšín s väčšinovými národ- bruš; materinský jazyk – kľúčový prvok ochrasednej krajine, v Rumunsku, zohľadnila me- mi. Tento návrh pozitívne prijala aj zástupky- ny menšín, kde podnet na diskusiu dali refedzinárodná konferencia pod názvom 210 ro- ňa generálneho tajomníka Rady Európy Ga- ráty rumunskej expertky v Sekretariáte Eukov spolužitia Slovákov rópskej charty regionálnych alebo a Rumunov – Nadlak – menšinových jazykov v Rade Eukultúrny model, ktorá rópy Adiny Nechiforovej a prvého bola 15. októbra v Nadpodpredsedu DZSČR Pavla Hlászlaku. Zorganizovalo ju nika a na tému 210 rokov rumesto Nadlak v spolumunsko-slovenského spolužitia, práci s Demokratickým ku ktorej úvodom prispeli viceprizväzom Slovákov a Čemátor Nadlaku Dušan Šomrák a sechov v Rumunsku, Úranátor Constantin Igaş. dom pre Slovákov žijúZo Slovákov v zahraničí sa na cich v zahraničí, Miniskonferencii zúčastnili predseda Ceterstvom zahraničných loštátnej slovenskej samosprávy vecí Rumunska a Veľvyv Maďarsku Ján Fuzik, poslanec slanectvom Slovenskej slovenskej samosprávy v Békešskej republiky v Rumunsku. župe Mihály Lászik a predsedníčka Záštitu nad konferenciMatice slovenskej v Srbsku Kataríou prevzali premiéri na Melegová-Melichová, ktorí k oboch krajín Victor Ponpanelovej diskusii prispeli skúsePracovné predsedníctvo: generálna tajomníčka DZSČR Bianca Unc, predse- nosťami v spolužití Slovákov s väčta a Robert Fico. V mene hostiteľa kon- da DZSČR a poslanec Adrian Merka, minister zahraničných vecí SR Miroslav šinovým národom v Maďarsku a ferencie sa v úvode pri- Lajčák, zástupkyňa generálneho tajomníka Rady Európy Gabriella Battaini- Srbsku a o význame spoločných pohovoril primátor Nadla- Dragoniová, minister zahraničných vecí Rumunska Titus Corlāţean a primá- dujatí a projektov Slovákov na Doltor Nadlaku Vasile Ciceaca ku Vasile Ciceaca. Po nej zemi. ňom sa slova ujal minister zahraničných vecí briella Battaini-Dragoniová, ktorá sa vo svojom Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák Rumunska Titus Corlāţean, ktorý hovoril o his- príhovore zamerala na postavenie menšín v využil túto príležitosť aj na bilaterálne rokotoricky dobrom spolužití Slovákov a Rumunov, Európe, zvlášť rómskej, ktorá je najohroze- vania s rumunským ministrom zahraničných ale aj o mimoriadne dobrých vzťahoch Ru- nejšia. vecí Titusom Corlāţeanom, ako aj na návštemunska a Slovenska. Minister zahraničných Konferencia zohľadnila štyri oblasti: me- vu hlavných kultúrnych a správnych inštitúcií vecí SR Miroslav Lajčák svoje vysoké hodno- dzivládnu rumunsko-slovenskú spoluprácu v Slovákov v Nadlaku. tenie slovensko-rumunských vzťahov skončil problematike menšín, do ktorej prispeli úvodnávrhom, aby sa v sídle EÚ, v Bruseli, podal ná- nými referátmi štátny tajomník Ministerstva zaK. Melegová-Melichová

Z MEDZINÁRODNEJ KONFERENCIE

Nadlak – kultúrny model N

tým, čo sme tu videli, najmä tým, aká je tu výborná spolupráca novinárov so štátnymi orgánmi, podnikateľmi. Je v prospech ceszaoberal skôr cestovného ruchu, čo, tovaním. No a težiaľ, o nás ešte poveraz v súčasnom kludať nemožno. Aj keď be my sa snažíme sa hovorí, že sme preraziť von, spozniekde v popredí, nanať kolegov. Nielen zdávam sa, že v tejto tých v exkluzívnych oblasti zatiaľ nie sme. Dr. Peter Krútky krajinách, ako je naVeľmi nás príjemne príklad Tunisko, Egypt, ale i v tých potešilo i to, keď sme zažili účinnú najbližších. Keď ide o Balkán, o kto- spoluprácu turistických novinárom sú vždy nejaké rôzne obrazy rov a dejateľov z bývalých juhoa predsudky, rozhodli sme sa prá- slovanských republík, skutočnosť, ve kvôli tomu prijať s kolegom že v tejto oblasti dokážete rozuPetrom Kolníkom pozvanie po- mieť si, spolupracovať. Dúfam, že zrieť sa, ako Srbsko, konkrétne si toto udržíte aj nasledujúce roky... Vojvodina, vyzerá dnes. Sme na- – prízvukuje Dr. Krútky. ozaj veľmi príjemne prekvapení O. Filip

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: DR. PETER KRÚTKY, PREDSEDA KLUBU FIJET SSN, BRATISLAVA

Snaha preraziť von ajrušnejšie obdobie turistickej sezóny je síce už pár mesiacov za nami, no cestovný ruch je akosi stále aktuálnou témou. Bol ňou aj na októbrovom Medzinárodnom veľtrhu turizmu v Novom Sade, v práci ktorého účinkoval i PhDr. Peter Krútky, predseda Klubu FIJET Slovenského syndikátu novinárov. Okrem požiadania o stručnú genézu uplynulého novinárskeho pôsobenia odznela i otázka: – Čo vám veľmi utkvelo v pamäti z pobytu u nás? – Keby som veľmi stručne chcel tú svoju profesionálnu žurnalis-

2. 11. 2013

44 /4567/

tickú genézu načrtnúť, tak musím povedať, že som najprv bol novinárom skôr zameraným na politicko-ekonomickú a kultúrnu oblasť. Ale po roku 1990, keď som prešiel Tlačovou agentúrou Slovenska či zahraničným vysielaním rozhlasu, a potom aj vládnym periodikom Verejná správa, začal som sa viac venovať vlastivede, poznávaniu našej vlastnej krajiny lepšie. Znamenalo to potrebu poznávať aj iné krajiny. My sme založili v roku 2010 v decembri Klub FIJET zoskupujúci novinárov píšucich o cestovnom ruchu. Mali sme ho aj do deväťdesiateho roku, ale ten sa

HLAS ĽUDU

TÝŽDEň ŽIVOT V MESTÁCH

Zmeny sú nutné Z

Svetové sídlo poézie – Pojmy Struga a básnická tvorba sú už dlho nerozlučiteľne späté... – Počas uplynulých päťdesiatich dvoch rokov, koľko trvá festival, Struga sa stala jedným z najvýznamnejších miest na svetovej mape poézie. Počas tohto viac než polstoročného obdobia pobudlo v nej okolo päťtisíc básnikov. Možno vlastne povedať, že na našom festivale účinkovali takmer všetci básnici, ktorí čosi znamenali v druhej polovici minulého a na začiatku tohto storočia. Najväčšiu cenu za poéziu získavali na našich večeroch v Struge osobnosti, ako je Pablo Neruda, Josif Brodski, Desanka Maksimovićová, Miodrag Pavlović... Boli u nás mnohí autori patriaci k vrcholným dosahom európskej a svetovej básnickej tvorby. Struga je teda naďalej mostom umožňujúcim prostredníctvom básnického slova dialóg civilizácií, jazykov, kultúr. Náš festival je najväčším sviatkom svetovej básnickej tvorby. Som nesmierne rád, že sa také malé mestečko na juhu Macedónska určitým spôsobom stalo svetovým sídlom poézie. Zaznamenal: O. Filip

ľa viac pospájané kvalitnou infraštruktúrou a dopravnými prostriedkami. Udržateľný rozvoj tak urbánnych, ako i rurálnych prostredí bude teda predovšetkým závisieť od kvality infraštruktúry, rozvetvenosti dopravy, pre-

sadzovania ekologicky prijateľných spôsobov cestovania, odstránenia dopravných zápch, environmentálneho zmýšľania, racionálneho využívania energie… V mnohých z týchto oblastí sme len na štarte. A ak ten bude pomalý, tak nám urbanizácia spôsobí ešte väčšie problémy než ich máme dnes. A tie naozaj nepotrebujeme pri všetkých iných, s ktorými si dodnes nevieme dať rady. O. Filip

INÝ NÁHĽAD

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: MITE STEFOSKI, RIADITEĽ STRUŽSKÝCH VEČEROV POÉZIE

Z konferencie, ktorej prvou usporiadateľkou bola Fakulta technických vied Univerzity v Novom Sade

Ďuro Varga

dá sa, že urbanizácia a glo- parlamentu jeho predseda István balizácia úporne kráčajú ruka Pásztor podotkol, že by urbaniv ruke. Jedným z badateľných ce- zácia v prvom rade mala znalosvetových trendov je sociálny menať vytváranie takých predproces sústreďovania života do pokladov na život v osídleniach, miest a rast počtu obyvateľov ži- ktoré by umožnili, aby sa mesto júceho v nich. Svetová urbani- a vidiek rozlišovali len podľa veľzácia stúpa stále. V súčasnosti už kosti a počtu obyvateľov. Podosahuje úroveň viac ako 47 krajinský tajomník pre hospopercent. A sú odhady, že v roku dárstvo, zamestnávanie a rodo2050 traja zo štyroch obyvateľov vú rovnosť Miroslav Vasin mieni, planéty budú žiť v mestách. že je doprava mimoriadne výO súčasných aspektoch sťa- znamným segmentom humanihovania obyvateľstva z vidieka zácie miest, ktoré musia byť ovedo miest sa rokovalo aj na nedávnej medzinárodnej konferencii V ústrety humánnemu mestu s dôrazom na dopravu v mestách juhovýchodnej Európy. Prebiehala 24. a 25. októbra vo veľkej sieni Zhromaždenia APV a zoskupila početných predstaviteľov vedy, expertov, zástupcov lokálnych samospráv… V pozdravnom prejave v mene pokrajinského Doprava sužuje každé veľké mesto

2. 11. 2013

44 /4567/

HLAS ĽUDU

TÝŽDEň SLOVO DALO SLOVO: Doc. PhDr. DUŠAN ČAPLOVIČ, DrSc., MINISTER ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SLOVENSKEJ REPUBLIKY

– S Vojvodinou vás spájajú aj osobné rodinné putá... – V Kovačimi dôležité, lebo konečne ci si to zvlášť sme, pevne verím, veci zaktiuvedomuvizovali. Verím, že návšteva jem, lebo prispela k tomu, že som niesom bol pri len navštívil našu slovenskú hrobe svojho národnostnú menšinu, aby starého otca som sa zoznámil s jej životom – tie putá tu a prácou, vzdelávaním a kultúrou, ale i k vytvoreniu pod- Minister Dušan Čaplovič stále existujú. Myslím si, že mienok na ďaleko lepšiu a aktívnejšiu spoluprácu s mojimi re- je tu teraz – tak ako v minulosti sme mali, že z vašej strany bola Juhoslázortnými kolegami. – Slovensko nám evidentne via takým vzorom pre Slovensko, pre môže dosť pomôcť aj v prenášaní Československo a pre našich občanov – naša povinnosť vrátiť tú poeurópskych skúseností? – Áno, to je to, čo som ponúkol v moc z minulosti Srbsku, občanom. rámci predvstupového procesu Treba nám vytvoriť podmienky preSrbska, ktoré ho čaká od budúceho to, aby sme už konečne žili v jednom roku: že budeme veľmi nápomocní európskom priestore. Aby sme nev tých oblastiach, čo sa týka aj môj- mali medzi sebou hranice a stavali ho rezortu. Budeme spolupracovať si navzájom mosty, pomáhali si. – Tu slovenská menšina má i hrá na rôznych úrovniach. A, samozrejme, postupne vťahovať Srbsko do veľkú úlohu... – Áno, práve slovenská menšina mnohých spoločných projektov, najmä v tom predvstupovom období, môže zohrávať dôležitú úlohu v tejaby sme vytvorili podmienky na to oblasti. Presvedčený som, že i kvalitnú pripravenosť Srbska v tých moji srbskí partneri si to uvedooblastiach, za ktoré nesiem aj ja mujú. A že budú vytvárať dobré zodpovednosť. Ide o to, aby i moji re- podmienky pre to, čo sa tu založizortní kolegovia boli úspešní pri lo a čo tu existuje – aby sa nielen vstupe do európskeho vzdelávacie- uchovalo, ale aj v budúcnosti ďalej ho, vedeckovýskumného, mládež- rozvíjalo. Za rozhovor ďakuje: Oto Filip níckeho, športového priestoru.

Sme v jednom európskom priestore J

e akýmsi malým zázrakom, že pri tak pracovne napratanom nedávnom pobyte v Srbsku slovenský minister školstva, vedy, výskumu a športu Dr. Dušan Čaplovič objavil i štipku času a mal dostatok trpezlivosti venovať sa i večne zvedavým novinárom. A hodnotiť ozaj bolo čo: návšteva nezahrnula len rokovania s rezortnými kolegami, našimi ministrami osvety, vedy a technologického rozvoja prof. Dr. Tomislavom Jovanovićom, prípadne mládeže a športu Vanjom Udovičićom, ale znamenala i početné rozhovory s hostiteľmi ďalšími – predsedom vojvodinskej vlády Dr. Bojanom Pajtićom, vedením NRSNM v čele s Annou Tomanovou-Makanovou, predstaviteľmi lokálnych samospráv, škôl, spolkov, inštitúcií... V deň ukončenia pobytu, tesne po ukončení rokovaní s ministrom Vanjom Udovičićom v Paláci Srbska v Novom Belehrade, sa pána ministra Čaploviča patrilo na začiatok opýtať: – Ako oceňujete ten ministerský segment návštevy? – Ja som veľmi rád, že som mal možnosť rokovať s obidvoma ministrami, predovšetkým s ministrom školstva, vedy a technologického rozvoja pánom Jovanovićom včera

a ministrom športu a mládeže pánom Udovičićom dnes a že sme sa dohodli a zhodli, že tie osobné kontakty sú veľmi dôležité. Totiž, konečne sme prelomili tú doterajšiu dlhoročnú prax, vyznačujúcu sa občas skromnejšou činnosťou, v tom smere, že budeme konkrétne, na konkrétnych projektoch v budúcnosti širšie spolupracovať. Teda, zaktivizujeme spoluprácu. Bude sa to týkať nielen tej všeobecnej medzi Srbskou republikou a Slovenskou republikou, ale špecificky, aj postavenia našej národnostnej menšiny. – Možno ten širší aspekt skonkretizovať... – Najmä v oblasti vzdelávania a, samozrejme, aj v oblasti športu sme našli mnohé spoločné body, ktoré sa objavia čoskoro v medzirezortnej zmluve, ktorá sa bude podpisovať medzi naším rezortom a Ministerstvom školstva, vedy a technológií Srbska, i to počas návštevy pána ministra Jovanovića na Slovensku, ktorého som pozval k nám. Samozrejme, podobné styčné body sa nájdu aj v akčnom pláne v oblasti mládeže a v Memorande o porozumení a spolupráci v oblasti športu, o čom sme hovorili s ministrom Vanjom Udovičićom. Toto je, myslím si, veľ-

MONOGRAFIA DESAŤ ROKOV PODNIKANIA VEREJNÉHO PODNIKU VOJVODINAŠUME

Základ a smernica V

šetko závisí od uhla pohľadu: desaťročie nie je až taký dlhý časový úsek, aby sa v ňom udiali epochálne zmeny, no je ale dosť dlhý čas na to, aby sa urobil prvý seriózny sumár zrealizovaného. Riadiac sa večným heslom napísané zostáva, VP Vojvodinašume sa tej úlohy zhostil vydaním 150-stranovej monografie formátu A 4 o uplynulom podnikaní, tematicky siahajúcej od čias založenia podniku po dnešok. Sú tam i texty o súčasnom stave lesníctva a poľovníctva, tie o využívaní lesov, rozvoji, informatike, finančných a organizačných aspektoch hospodárenia spoločnosti. Šéfredaktorom je Dr. Zoran Tomović a autorom titulnej strany, úchvatnej ako i príroda samotná, fotoreportér Jaroslav Pap; taktiež i niekoľkých iných záberov naznačujú2. 11. 2013

44 /4567/

cich, že je dostatok krásy aj okolo nás. Len sa treba chcieť za ňou vybrať a hľadať ju. Na slávnostnej premiére monografie, ktorá prebiehala 23. októbra v Zhromaždení APV, zúčastnili sa početní predstavitelia pokrajinského parlamentu a vlády, poslanci, predstavitelia Ministerstva poľnohospodárstva, lesníctva a vodohospodárstva, Zo stredajšej premiéry monografie: prejav riaditeľky Takačovej Lesníckej fakulty Univerzity v Belehrade, dôchodcovia a zamestnan- gazdovaniu a maximálnemu úsiliu môže byť profitové. Vyzdvihuje tiež, ci kolektívu. Mali možnosť pripome- existujúce lesy udržať, chrániť, ďalej že chrániť prírodu znamená nielen zanúť si a sprítomniť roky za nami pro- rozvíjať. Lebo sú, ako to vyzdvihol v chovať lesy, ale aj rozširovať plochy stredníctvom ústredného referátu pozdravnom prejave hostiteľ István pod nimi: preto, že je Vojvodina na riaditeľky Ing. Marty Takačovej. Pod- Pásztor, výnimočný zdroj: tak lesníc- tom dosť skromne, ešte viac preto, ľa nej ide o pekný príbeh, ktorý sa ky, ako aj poľovnícky a ekologický. aby sme dýchali kvalitnejší vzduch. bude ešte celé desaťročia rozprávať, Podnik Vojvodinašume Pásztor po- Všeobecne je známe, že ten najviac písať, milovať. Hlavne ďakujúc úspeš- važuje za dobrý príklad tvrdenia, že závisí od stavu pľúc prírody. O. Filip nému podnikaniu, udržateľnému aj to, čo je vo verejnom vlastníctve,

HLAS ĽUDU

TÝŽDEň ZO ZASADNUTIA VPI NRSNM

Rázny nesúhlas k návrhom zákonov P

ripomienky k Návrhu zákona o elektronických médiách a Návrh zákona o verejnom servise bolo možné poslať do konca októbra. O viacerých pálčivých problémoch, ktoré by ich schvá-

veľmi ohrozené. Zákon totiž nenavrhuje žiadne reálne riešenia a východiská týkajúce sa spôsobov a následkov privatizácie. Členovia výboru sú názoru, že by sa stabilné financovanie, podobným spô-

Záber zo zasadnutia

lenie v navrhnutej podobe mohlo znamenať, rokovali vo štvrtok 24. októbra aj členovia Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Konštatovali, že trvaním na privatizácii lokálnych médií by tie, ktoré vysielajú program v jazykoch národnostných menšín, boli

sobom ako aj pre verejné servisy, malo zabezpečiť aj pre lokálne elektronické médiá, keďže je záväzkom lokálnych samospráv informovať a nastoľuje sa otázka, akým spôsobom budú plniť túto povinnosť, ak nebudú mať svoje médiá. Zvlášť znepokojuje, že doterajšie skúsenosti s privatizáci-

ou nedopadli dobre. Program lokálnych médií sa znížil na minimum, čo spôsobilo, že sa mnohí zamestnanci stali zbytočnými. Preto členovia výboru vyjadrili absolútny nesúhlas k návrhom zákonov a navrhli zaslať pripomienky na ministerstvo. S uvedenými návrhmi zákona a ešte stále nedopovedaným Zákonom o verenom informovaní určitým spôsobom súvisia aj veľké finančné problémy, v ktorých sa ocitla aj RTV Vojvodina, vrátane slovenských redakcií TV Vojvodina a Rádia Nový Sad. Kríza už zasahuje všetkých a každému každý dinár príde vhod. Z toho dôvodu nestrovené, alebo skôr usporené prostriedky, ktoré boli pôvodne plánované na organizovanie Press strediska a Stretnutia novinárov počas Slovenských národných slávností, VPI presmeruje na úhrady viacerým spolupracovníkom slovenských redakcií RNS a

MULTIMEDIÁLNA VÝSTAVA RTV V NOVOM SADE

Najlepšie pre tých, čo prichádzajú ultimediálnu výstavu Najlepšie pre tých, čo prichádzajú, otvorili v piatok 25. októbra v Štúdiu M Rádia Nový Sad, a to z príležitosti 7. Svetového dňa audiovizuálneho dedičstva, ktorého témou je Zachovanie audiovizuálneho dedičstva pre budúce generácie. Dramatický stav a úsilie Dokumentácie RUV RTV, aby zachovala, priblížila publiku a digitalizovala svoje obsahy, sa do tejto témy práve vtesnáva. Oslava Svetového dňa audiovizuálneho dedičstva je časťou globálnejšieho UNESCO projektu Pamäť sveta, ktorý sa zaoberá zachovaním svetového dokumentárneho dedičstva vo všetkých tvaroch. Na otvorení výstavy si prítomní obzreli archívne čierno-biele fotografie, zachované odmeny a plakety a premietané boli úryvky z odmenených televíznych fil-

Spomienky podnietené vystavenými fotografiami

mov, seriálov a vysielaní a z rozhlasových reportáží, a to od založenia Rádia Nový Sad (v roku 1946), resp. Televízie Nový Sad (1974) až dodnes. Prítomných pozdravil generálny riaditeľ Rádio-televízie Vojvodina Srđan Mihajlović a povedal, že vystavený materiál svedčí o hodnote dokumentár-

neho dedičstva RUV RTV. Má denne pripomínať na to, že je nevyhnutné dokumentárne dedičstvo natrvalo konzervovať, sprístupniť a digitalizovať v najkratšej lehote. Výstavu otvoril podpredseda vlády AP Vojvodiny a pokrajinský tajomník pre kultúru a informovanie Slaviša Grujić. Nazval

RTV, ako aj prispievateľom týždenníka Hlas ľudu a časopisu Vzlet. Keďže Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí aj v tomto roku zverejnil výzvu na predkladanie žiadostí o dotácie na rok 2014, aj Výbor pre informovanie sa plánuje uchádzať o tieto niekoľkými projektmi. Projekt digitalizácie rozhlasového archívu bol schválený v tomto roku, avšak schválené prostriedky nepostačia na kompletnú digitalizáciu tohto aspektu kultúrneho dedičstva Slovákov. Z toho dôvodu sa výbor bude aj v tomto roku uchádzať o dotáciu na dokončenie digitalizácie. Členovia výboru sa uzhodli, že sa takmer neorganizujú školenia pre mladých novinárov, buď novinárov elektronických médií alebo printových. V minulosti sa organizovali žur-školy a v posledných rokoch sa prestalo s tou praxou. Okrem jazykových prednášok s lektorom slovenského jazyka Dr. Jurajom Glovňom sa takmer žiadne školenia nezrealizovali. Aby sa v odbornom zdokonaľovaní pohlo vpred, treba aj na tieto účely plánovať projekt, ktorým sa výbor bude uchádzať o dotáciu ÚSŽZ – skonštatovali jeho členovia na štvrtkovej schôdzi. J. Pániková Foto: O. Filip

ju časovým tunelom a spomenul, že i sám bol časťou niekdajšieho televízneho tímu, nuž si prostredníctvom starých nahrávok a čierno-bielych fotografií pripomenul na tie časy. Zdôraznil, že audiovizuálne dedičstvo existuje preto, aby sa zachovali spomienky na osobnosti a udalosti, a aby sme sa občas vrátili do minulých čias. Keďže RTV má bohatý archív, Pokrajinský sekretariát pre kultúru a informovanie v súlade s možnosťami pomôže v zachovaní dobrých dokumentárnych príspevkov, vysielaní a rozhlasového materiálu. Prejavil nádej, že sa spoločne prekonajú terajšie problémy a vráti sa lesk najväčšej a najsilnejšej regionálnej televízii na našich priestranstvách. V otváracom príležitostnom programe sa zúčastnili aj známi protagonisti televízneho humoristickeho seriálu Državni posao a veľký tamburášsky orchester RTV. E. Š.

2. 11. 2013

44 /4567/

HLAS ĽUDU

NAŠA TÉMA NAŠA TÉMA: VYKUROVANIE

núť najviac: 174 000 dinárov, vykurovanie elektrickým prúdom vynáša zhruba 106 000, prírodným plynom 54 000 a na vykurovanie drevom treba vyčleli, prekrásne im niť 30 000 – 40 000, už spievali, akože podľa toho, o aký druh pavykurovanie príliva ide, pokým uhlie „na rodným plynom celú zimu” stojí približne 43 bezpečne bude 000 din. Nie je to ani tak najlacnejšie a najveľa peňazí; iba ich treba čistejšie. Na spomať… S ohľadom na súmenutú pesničstavný pokles kúpyschopku sa len vo Vojnosti občanov sú len zrejvodine prijalo mé obavy pred blížiacou sa viac než 200 000 zimou. domácností. Slovom, v záujme čím Mnohé, ale nabezbolestnejšieho prežitia skutku mnohé z Drevo je najlacnejší vykurovací zdroj; kam nadchádzajúcej vykurovanich už prepojili však vedie jeho zvýšená potreba? cej sezóny sa odporúča na iný vykurovací zdroj, alebo to hodlajú urobiť, ibaže to tak- vzdať sa megalomanstva, t. j. vykurovať iba tiež chce – ani nie celkom málo – investovať. taký priestor, aký je nevyhnutný na normálNa nasledujúcich stranách našich novín sa ne fungovanie domácnosti. Chce to o. i. presvedčíme, že našinci opäť siahajú po tra- adekvátne zatepliť vyhrievané miestnosti, zadičných zdrojoch kuriva, samozrejme, najmä bezpečiť dvere a okná priliehavým tiesnením po tých lacnejších. Podľa údajov Agentúry pre a predovšetkým mať poruke – dobrú piecku energetiku drevo je v tejto chvíli najvýhod- na zimu. Vlastne piecky na rôzne zdroje kunejšie na vykurovanie. Na adekvátne vyku- riva. Len nevykurovať na sekeru, nehromadiť rovanie bytu veľkosti 60 štvorcových metrov nezaplatené účty. Čert nespí… Juraj Bartoš s použitím vykurovacieho oleja vraj treba mi-

Aká piecka na zimu? ko dobre, že sa tohtoročné michalské leto u nás potuluje podstatne dlhšie než obvykle. Pravda, nie je vylúčené, že Martin – čo nevidieť – docvála na bielom koni. Tak, ako kedysi, povedia tí, ktorým pamäť siaha niekoľko desaťročí dozadu. Vykurovať sme začali už začiatkom septembra, dlhšie nám akiste v pamäti utkvejú teploty 26 – 27 stupňov Celzia v októbri, ktorý sme práve vyprevadili do dejín. Práve vo chvíli, keď začal vznikať prítomný text, v rozhlase oznámili, že sa začalo masové prerušovanie prísunu elektrického prúdu tým, ktorí „zabudli” zaplatiť za jeho spotrebu aj po upozornení pred dvoma týždňami. Energia, potraviny, voda na pitie – to sú azda najvypuklejšie problémy budúcnosti, ktorá sa už začala. V polovici októbra z Belehradských teplární vyrukovali s informáciou, podľa ktorej rátajú s povolením na zvýšenie ceny vykurovania o 5,3 percenta; inak vraj tento verejný podnik bude produkovať straty. Má to logiku už aj preto, že zdražela elektrina, ako i „palivo budúcnosti” – teda plyn. Bez ohľadu na skutočnosť (alebo práve preto), že keď pred viac než dvoma desaťročiami vtáčkov lapa-

BEZ SEDLIACKEJ SA VOĽAKEDY NEZAOBIŠLO

Zakúrená pec, to je milá vec N

aši predkovia nesedeli za pecou. Pobrali handry a šli na vandri. Okrem iných končín, aj na Dolnú zem. Jeden zo symbolov dolnozemského života bola ešte donedávna sedliacka pec (na snímke je starenka z Kovačice v sedemdesiatych rokoch minulého storočia) a kúrenie okrem iného zetkami. Teda kukuričnými byľami. Ján Botík a Viera Feglová v hesle o peci do Encyklopédie ľudovej kultúry píšu o „kúrenisku s uzavretým ohňom, na vykurovanie obydlia, pečenie chleba, prípravu jedál, spávanie, sušenie a rôzne druhy výroby“. Táto dvojica píše, že sa pece postavovali od použitých stavebných materiálov, akými boli hlina, kameň, tehly či keramické kachlice. Rozličné boli aj konštrukčné postupy ich stavania, od „nabíjania, murovania cez vymazávanie z prútenej kostry“. Pri kúrení sa „používalo ohrablo na vyhrabávanie popola a kutáč (papek) na rozhrabávanie pahreby“, pokým „na sádzanie chleba a plechov s koláčmi slúžila drevená lopata“. Spomínaní národopisci tvrdia, že bola pec „dôležitým miestom práce, odpočinku a života rodiny. Pri peciach sa „zdržiavali nečakaní alebo menej významní hostia“. Rudolf Bednárik v knihe Slováci v Juhoslávii o stavaní pecí píše: „Tam, kde mala pec stáť, najprv utĺkli zem. Pec zhotovil pecúch. Najprv sa z konopí postavila kostra pece, ktorú obložili valčekmi. Boli 2. 11. 2013

44 /4567/

HLAS ĽUDU

to hrubšie kusy blata, žltačky zmiešané s ovsenou slamou. Konope sa zapálili a ostala kostra pece, ktorú obielili vápnom. Pece sú spravidla v prednej a zadnej izbe, kúri sa z pitvora. Medzi stenou a pecou je kuckov, kde sa kedysi spávalo.“ Aký mala a má význam piecka, svedčia aj početné skrátka vyjadrené vo všeobecnosti účinné pravdy alebo životné skúsenosti v krajine našich predkov. Niektoré aj my poznáme veľmi dobre. O peci Adolf Peter Záturecký v Slovenských prísloviach, porekadlách, a úsloviach zozbieral i príslovia: Kto pri peci sadá, tam druhého hľadá.; Kto líha v peci, nazdá sa, že všetci.; Kto popod pec sadá, ten len zimu hľadá. Jaroslav Zaorálek,„český Záturecký“, v prvej polovici 20. storočia zozbieral veľa sedliackeho múdroslovia a na tému pece desiatku sentencií. Váľať sa za pecou znamená byť neskúsený alebo lenivý.; Byť za pecou – byť v bezpečí.; Zostať za pecou – zostať doma.; Robiť za pecou – robiť doma, v súkromí.; Bol len za pecou – nikde nebol, necestoval.; Otec sa mu utopil na peci v škôlkach – je nemanželského pôvodu.; Môžeš s tým ísť (len) za pec – nestojí to za nič.; Ísť za pec – ísť spať.; Byť zo skazenej pece – byť darebák.; Byť z jednej pece – byť z jedného rodu alebo mať rovnakú povahu.; Vytiahnuť za niekoho horúce koláče z pece – robiť niečo nepríjemné za iného.; Nie z jednej pece chlieb

Starenka z Kovačice pri sedliackej peci (snímka: archív autora)

jedol – je skúsený, je svetobežník.; Prikladať do pece – roznecovať spor.; Hodiť niečo do pece – zahodiť, zamietnuť niečo.; Robiť niečo, aby sa pec prehodila – robiť niečo pre zmenu.; To nám pec spadne alebo Načim pec podržať – to je vzácny hosť.; Zbúrala sa im pec – narodilo sa im dieťa. Ján Špringeľ

NAŠA TÉMA AKO LACNEJŠIE VYKUROVAŤ PRÍBYTKY?

Aj dom treba zababušiť N

aši predkovia keď stavali domy, dobre vedeli, že je hlina výborný tepelný izolátor. Preto ňou natierali nielen podlahu, ale pomiešanú s pšeničnou plevou maltovali ňou steny a stropy. Predtým, počas stavby, povalu robili pomocou „vitloviek“ (drevené hranoly obmotané žltou hlinou zmiešanou so pšeničnou slamou a plevou, ktoré ukladali na nosné stropové hrady. Kúpou kvalitných okien a dverí a tiesnením skla s gitom (tmelom) dom sa stal útulným bydliskom aj v zime, aj v lete. V rokoch sedemdesiatych (20. storočia), keď tehelne začali vyrábať duté bloky, keď stavbári začali popularizovať malty z piesku a cementu, a keď bankári vymysleli dlhoročné stavebné úvery a navyše „čeky na počeky“, naši gazdovia začali stavať neúmerne veľké domy. Budovalo sa ako z vody, bez toho, aby sa uvažovalo o tom, ako sa v takých príbytkoch bude bývať. Dvere a okná kupovali z tovární, ktoré dokázali vyrobiť produkty aj z mäkkého dreva (certifikáty vtedy neexistovali). Časom sa zistilo, že v takých novostavbách v lete býva nadmerne teplo a v zime nadmerne

chladno. Avšak pretože elektrina bola pomerne lacná, ako aj uhlie a drevo v porovnaní s vtedajšími platmi a inými dôchodkami, žilo sa aj v zime relatívne príjemne. Keď v rokoch deväťdesiatych nastala ekonomická inflácia a platy rapídne klesli, v takých domoch začalo byť v zime chladno. Vykurovali sa len kuchyne a obývačky. V spálňach ich ohrievali hrubé periny. Vtedy sa ľudia začali spytovať, ako zimné obdobia trávia občania Škandinávie a Sibíri, a tak prišli k informácii, že moderný „deravý” stavebný materiál, ktorý majú pod vlastnou strechou, treba dodatočne zabaliť zodpovedajúcimi tepelnými izolátormi. A to znamenalo ďalšie výdavky. Okrem pravidelnej kúpy ohrevného materiálu, adekvátnych pecí, prípadne uvedenia plynu do domácností, muselo sa (za oveľa ťažších okolností) šetriť na izolačný materiál. Nie málo nepoľnohospodárskych domácností na tieto účely predalo jutro zeme, alebo si v bankách zobrali úvery. Preto v posledných rokoch vidno, že pazovskí murári, natierači a montážnici plastových okien a dverí majú dosť práce so zateplením do-

mov. Robia podľa finančných možností zákazníkov – a v etapách; najprv izolujú strop, potom vymieňajú okná a dvere, nakoniec nasleduje zababušenie vonkajších stien domov. Poľnohospodár Michal Domoni Lakatoš vlastný dom dôkladne zrenovo- Michal Domoni Lakatoš pred zateplenou chodval tak, že naj- bou (bývalým „forhauzom”) prv sklenenú chodbu („forhauz“) nahradil vhod- ňuje okolo 200 eur, čo je o 40 % meným stavbárskym a izolačným ma- nej s ohľadom na minulé roky, a vyteriálom do súčasnej podoby. Po- kuruje 150 m² obytného priestoru. Z rozhovoru s inými občanmi na tom vonkajšie drevené a železné okná a dvere nahradil plastovými s tému zateplenia domov sme sa izolačnými roletami, naostatok za- dozvedeli, že treba byť zvlášť oboteplil strop a vonkajšie alebo vnú- zretný pri kúpe plastových okien a torné steny. Hovorí, že sa jeho rodine dverí, lebo na trhu sa predávajú roztáto investícia časom vráti šetrením ličné okenné plastové tzv. viackona palive. Uznal, že po viacročnej re- morné profily; medzi nimi aj tie z nekonštrukcii domu na zimné vyku- kvalitnej hmoty. rovanie zemným plynom (používa Katarína Verešová ústredné kúrenie) mesačne vyčle-

AKO MIENIA VYKUROVAŤ KYSÁČANIA?

Rozmanitými spôsobmi Č

lovek sa odjakživa vedel prispôsobiť určitej situácii. Bez ohľadu na ekonomické pomery, tak ako leto, aj teplá jeseň ubehne rýchlo, zavítajú chladnejšie dni a neúprosná zima. Aj počas nadchádzajúcej zimnej sezóny sa Kysáčania budú vykurovať rozmanitými spôsobmi. K dispozícii majú plyn, elektrinu, uhlie, drevo, šúľky, baly slamy, metlíňa atď. Samozrejme, použijú i rôzne typy pecí: začnúc starodávnou sedliackou a končiac unikátnymi vynálezmi... V tejto ankete poukážeme iba na tri možné spôsoby, keďže sa, zase z rôznych dôvodov, nie všetci opýtaní ob-

čania chceli fotografovať „do novín“... Anna Funtíková, penzistka: – Aj počas tejto zimy budeme vykurovať tak isto ako vlani: sčasti na elektriku a sčasti na drevo. Plyn zatiaľ nemáme. V spálni používame elektrickú pec; keďže je elektrický prúd lacný večer od jedenástej a do ôsmej hodiny ráno, v noci sa pec nabíja, a potom je teplá celý deň. V obývačke, kde strávime celý deň, vykurujeme drevom, ktoré sme kúpili ešte v lete. Takto to funguje už dva roky, lebo sa nám ukázalo ako najvýhodnejšie.

Miodrag Novaković, murár: – Už 6 – 7 rokov na vykurovanie používame plyn. Predtým sme na vykurovanie používali drevo a uhlie. Avšak keď sme si to vyrátali, zistili sme, že ani nejde o veľký rozdiel. Intenzívne vykurovanie plynom nás každý mesiac vyjde okolo 150 eur. Celá sezóna vykurov a n i a iným kurivom by nás stála približne 500 eur. Nemáme veľkú vykurovaciu plochu, plynom vykurujeme 100 štvorcových metrov, takže sme zistili, že je to veľmi po-

dobne ako keby sme vykurovali na drevo a uhlie. Ešte stále finančne si takýto spôsob môžeme dovoliť, i keď nie sme „buržuji“. Musím pripomenúť, že steny domu sme dobre izolovali a okná a dvere sú z PVC materiálu, čo zaručuje kvalitnú teplotu počas zimy. Jarmila Kreková, domáca: – V minulosti, kým bol plyn lacnejší, vykurovali sme sa plynom. Avšak teraz by nás to draho vyšlo, lebo jeho cena stúpla a my chceme vykurovať celý dom, nie iba jednu časť. Máme ústredné vykurovanie, a tak sme si zabezpečili drevo a uhlie. Takto to robíme už tretiu vykurovaciu sezónu a ukázalo sa nám ako najekonomickejšie.

2. 11. 2013

M. Ďurovka 44 /4567/

HLAS ĽUDU

NAŠA TÉMA NA PrAHU VykUrOVAceJ sezóNy V PeTrOVci

Hľadať spôsoby ako usporiť o dňa na deň v jesennom období noci bývajú čoraz chladnejšie. Neskôr ten chlad bude väčší aj cez deň. Po vlne trošku chladnejšieho počasia, keď sme už v septembri zapájali pece, aby nám nebolo chladno, tohtoročný

skom Petrovci si všímame pestrú paletu spôsobov vykurovania v domácnostiach. Od tých „pánskejších“ – elektrickou energiou a termoakumulačnými pecami, ekologických – na plyn, ktorý z roka na rok príliš zdražieva v porovna-

Výstavba prvého nízkoenergetického ekologického domu zo slamy v Petrovci

október ako-tak bol zhovievavý a steny v našich príbytkoch, ktoré cez deň zachytili teplotu vonkajšieho vzduchu, aj v noci boli nadostač teplé a vykurovať sme nemuseli. Podobne ako inde aj v Báč-

ní s príjmami a finančnými možnosťami Petrovčanov, po tie tradičné: drevo či uhlie, a to za výdatnej energetickej pomoci kukuričných šúľkov. Od miestnych prepravcov paliva sme sa dozve-

Jánošíčania budú vykurovať hlavne drevom ačiatkom vykurovacej sezóny sa nastoľuje zvyčajná otázka: ako vykurovať, aby to bolo ekonomické, bez zbytočne v y h o d e nýc h peňazí a aby splnilo základný účel – zohrialo miestnosti optimálne. Hoci je počasie také, akoby sa chystala jar a nie zima, anketovaní Jánošíčania sa predsa pripravili na zimné dni. Ako povedali, zima sa môže začať.

2. 11. 2013

44 /4567/

Eva Pániková, domáca: – Patrím do generácie, ktorá verí iba drevu a šúľk o m . Mám zavedený plyn, ale verím iba kúreniu na pevné palivo. Tento teplý október nám trochu uľahčil a, samozrejme, aj ušetril palivo. Vlani som kúpila nadostač paliva, takže to, čo zostalo, budem spotrebúvať aj v nadchádzajúcej vykurovacej sezóne. Veľkým sporákom sa zo-

HLAs ĽUDU

S príchodom zimy aj cena dreva na trhovisku sa zvyšuje

deli, že tonu obyčajného uhlia zadovažujú od 7 000 a sušeného od 12 000 din. Na petrovskom trhovisku je každý piatok čoraz viac nákladných áut, z ktorých predávajú drevo. cena je podľa dohody, kto sa ako vyjedná – teda 4 000 až 4 500 dinárov za kubík. V tejto katastrálnej obci je aktuálna aj komasácia. stromy, ktoré boli v poli ochranným pásmom, majitelia parciel zväčša vysekali, a tak chotár teraz zíva prázdnotou. Aby čím viac usporili na vykurovaní a úniku tepelnej energie z miestností, mnohí Petrovčania v posledných rokoch urobili aj rázne kroky na zatepľovaní domov. Vidno tak množstvo nových plastových okien s lepším tiesnením a nové neostyrénové omietky.

začiatkom tohto roku sme v Petrovci vypozorovali aj výstavbu ekonomického a nízkoenergetického domu zo slamy. Tento typ domov sa v európe stavia už dávnejšie a u nás je novinkou, ktorá sa iste bude uplatňovať čoraz častejšie. inak v Petrovci je v posledných rokoch novinkou aj zužitkovanie zvyškov priemyselných rastlín. Vyrábajú sa a z nich pelety, ktoré tiež poslúžia pri vykurovaní. Tento spôsob je síce pohodlný, avšak vyžaduje si aj ďalšie investície do vykurovacích kotlov. Akokoľvek budú vykurovať, občania Petrovca musia veľmi kalkulovať, aby finančne zdolali nasledujúcu vykurovaciu sezónu. J. Čiep

hrejú izby, v ktorých trávim čas, a preto hovorím, že sa zima podľa mňa už môže začať. Ján Halabrín, dôchodca: – Už viac ako desať rokov máme ústredné kúrenie. V tomto roku sme kotol na tuhé palivo nahradili plynovým. Prečo? V prvom rade preto, lebo sme trochu starší a už nám je ťažšie poštiepať a poukladať drevo a uhlie, a potom každý deň vláčiť plné vedrá paliva a nakoniec vynášať popol. Okrem toho, teraz priestor určený na skladovanie dreva a uhlia môžeme využiť na niečo iné. Čistejšie a ľahšie určite bude, a či bude aj lacnejšie, to sa ma opýtajte, keď sa zima skončí.

Anka Horniaková, poštová úradníčka: – Aj v tomto roku sme sa rozhodli vykurovať na pevné palivo, presnejšie na drevo. Je to podľa nás najlacnejšie a najlepšie zohreje. Vyskúšali sme už takmer všetky zdroje: vykurovali sme na plyn aj elektriku, ale najspokojnejší sme práve tým najstarším spôsobom vykurovania. Vždy si kúpime 12 kubických metrov bukového dreva a vykurujeme takmer celý dom. Avšak čiastočne na vykurovanie používame aj šúľky. Myslím si, že sa väčšina našich občanov rozhodla pre drevo, lebo všetko iné je pomerne drahé. J. Pániková

NAŠA TÉMA ŠÍD

Pri sľuboch sa nezohrejú bčania Šídu v minulosti na vykurovanie používali predovšetkým drevo a uhlie, menej elektrinu a olej. Vo väčších spoločných objektoch, akými sú školy či budova, v ktorej sídlia služby lokálnej samosprávy, kde majú zavedené ústredné vykurovanie, tradične používajú olej alebo mazut. Pred rokom lokálna samospráva oznámila, že sa v šídskej olejárni bude stavať elektráreň na bio odpad zo slnečnicových pozostatkov, a že jedna časť mesta sa bude môcť napojiť na diaľkové vykurovanie. Skončilo sa to predsa iba na sľuboch, pri ktorých sa predsa ohriať nemožno.

Počas tohto roku prebiehali a teraz sa práve končia práce na výstavbe plynového potrubia. Hoci početní občania rátajú s tým, že sa budú môcť napojiť na tento druh To, že je zima na obzore, nasvedčuje aj „situácia“ pred domom Kŕčovcov v Šíde vykurovania, ako sa blíži koniec roka je čoraz iste budú odkázaní predo- aktivity v meste, čiže urýchleistejšie, že ani plynovod ne- všetkým na tradičné zdroje vy- né obstarávanie zásob kuriva začne fungovať v nadchádza- kurovania, akými sú drevo, na blížiacu sa zimu. júcej vykurovacej sezóne. Ší- uhlie, elektrina a olej. Tomuto St. Stupavský ďania teda aj v tomto roku ak- nasvedčujú aj zintenzívnené

Padinčania sa nevzdávajú tradície o, čoho Padinčania majú najviac, sú kukuričné šúľky. Tie však nestačia na vykurovanie príbytkov počas celej zimnej sezóny. V mnohých rodinných domoch sa okrem nich na vykurovanie používa uhlie alebo drevo. Predavačov dreva a uhlia v Padine je niekoľko.

Zuzana Čížiková: – Náš súkromný podnik sa už niekoľko rokov zaoberá zadovažovaním a predajom uhlia a dreva. Tí, čo majú viac peňazí, si kurivo kúpili ešte počas leta, a sú aj takí, ktorí si len tesne pred zimnou sezónou kupujú len menšie množstvá uhlia a dreva. Ceny sú rozličné: tonu uhlia slabšej kvality možno kúpiť za 4 800 až 6 200 din. Cena sušeného uhlia sa pohybuje od 12 000

do 14 000 din. S drevom je trošku iná situácia: buk a dub sa predáva po cene 4 500 dinárov za kubík, pokým drevo v paletách stojí okolo 6 000 dinárov za kubík.

Katarína Marčeková: – Zima je veľmi skúpa, zvlášť keď v domácnosti iba jeden zarába peniaze. My už asi 6 rokov máme ústredné vykurovanie. Šúľky máme, lebo pestujeme kukuricu, a drevo a uhlie kupujeme. Tohto roku, na jar, sa nám podarilo zadovážiť uhlie po vlaňajších cenách. V zime zvykneme stroviť minimálne 5 kubíkov dreva a rovnako toľko uhlia. Na kurivo ročne potrebujeme do 50 000 dinárov. Čoraz viac uvažujem o využití solárnej energie, ktorá je omnoho lacnejšia ako iné zdroje.

Ján Sampor: – My máme doma ústredné vykurovanie a tejto zimy ako aj doteraz budeme kúriť pevným palivom. Drevo a šúľky som kúpil ešte v júli, ešte chcem dokúpiť zhruba 3 tony uhlia. Elektrický prúd na vykurovanie vôbec nepoužívame, lebo to stojí veľa peňazí.

Ján Cicka: – Počas nadchádzajúcej zimy budeme dom vykurovať pevným palivom, prevažne šúľkami a agátovým drevom. V miestnostiach máme pece na pevné palivo (krby). Cena dreva, ktoré som kúpil ešte v lete, bola solídna. Na celú sezónu nám stačí 12 kubíkov dreva.

Ján Šuľa: – Systém ústredného vykurovania máme dávno, a to na pevné palivo. Kurivo obyčajne kupujem v podjeseň: 10 kubíkov dreva a 6 ton uhlia. Ceny sú takmer rovnaké ako vlani, takže sa nič nemení: treba len zarobiť a kúpiť... A. Chalupová 2. 11. 2013

44 /4567/

HLAS ĽUDU

ĽUDIA A DIANIA ZO ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Mimoriadne zasadnutie sa nekonalo V

piatok 25. októbra sa mali uskutočniť dve zasadnutia Zhromaždenia mesta Nový Sad, avšak mimoriadne zasadnutie, ktoré zvolali na návrh opozičných výborníckych skupín DS a LSV, sa nekonalo. Na príčine bolo to, že výborníci vládnucej väčšiny neschválili rokovací program, ktorý navrhli spomenuté opozičné skupiny. Pozostával z bodov týkajúcich sa činnosti verejných komunálnych podnikov Stan a Gradsko zelenilo a návrhu na formovanie komisie, ktorá by navrhla opatrenia na riešenie problémov v týchto podnikoch. Ako povedali, prekvapila ich reakcia vládnucej väčšiny, čiže odmietnutie navrhnutého rokovacieho programu mimoriadneho zasadnutia. V pokračovaní sa uskutočnilo riadne zasadnutie zhromaždenia, na ktorom sa rokovalo o 29 bodoch. Výborníci DS a LSV vyšli zo zasadacej siene na začiatku zasadnutia, ale sa neskoršie vrátili, práve vo chvíli, keď sa malo hlasovať za zrušenie rozhodnutia o

platení kominárskych služieb, čo navrhli výborníci SRS. Väčšinou hlasov výborníkov koalície pri moci rozhodli, že za tieto služby sa naďalej bude platiť. Najviac pozornosti na zasadnutí Zhromaždenia mesta Nový Sad upútal plán reorganizácie VKP Stan, ktorý má na starosti údržbu stavebných a podnikateľských priestorov. Plánom je stanovené zníženie počtu zamestnaných z 369 na 250 do konca roka, ako aj zníženie platov. Tí, čo zostanú v Stane, budú do roku 2016 dostávať minimálne platy. Zamestnancom ponúknu dobrovoľný odchod a nakoľko sa k sociálnemu programu neprihlási potrebný počet, k zmenšeniu počtu príde najprv v administratíve. S reorganizáciou VKP Stan sa začne 1. januára 2014. Predstavitelia vládnucej väčšiny plán reorganizácie predstavili ako najlepšie riešenie, ktorým sa predíde bankrotu. Podnik Stan má dlhy, ktoré značne prevyšujú hodnotu jeho majetku a sumu, ktorú iní jemu dlhujú. K tomu zamestnancom dlhuje platy v hod-

Na zasadnutí schválili rozhodnutie o vypracovaní generálnej regulácie sídlisk Begeč, Kovilj, Kysáč a Rumenka a podrobnej regulácie Trandžamentu v Petrovaradíne, časti Bocke v Sriemskej KaPokyny a dohovory pred samým zasadnutím, ktoré menici, sídlisk Ledinci a Stari sa malo začať o 10.00 Ledinci a časti note 32,5 milióna dinárov. Výbor- Kaća. Schválili aj zmeny prograníci opozície kritizovali nielen to, mov hospodárenia niekoľkých že z materiálu nevidno, ako plán verejných podnikov a ustanovizreorganizácie zachráni VKP Stan ní v Novom Sade a zamestnávali pred likvidáciou, ale aj to, že ma- sa aj kádrovými otázkami. Pozorteriál dostali iba niekoľko hodín nosť na zasadnutí Zhromaždepred zasadnutím. Spochybnili aj nia mesta upútalo aj rozhodnutie pravdivosť údajov a bolo počuť i o preberaní parciel zapísaných odhady, že krach tejto firmy ohro- ako verejný majetok RS zo strany zí existenciu asi 1 000 ľudí. Kritic- mesta Nový Sad na potreby výky sa zmienili o vedení podniku a stavby prístupových ciest v okovýborníci SRS pripomenuli aj to, že lí Žeželjovho mosta. je väčšina problémov zdedená. E. Š.

KU DŇU OSLOBODENIA NOVÉHO SADU

Udelili najvyššie mestské uznania R

ozhodnutie o nositeľoch Októbrovej ceny a Novembrovej listiny schválili na slávnostnom zasadnutí Zhromaždenia mesta Nový Sad 18. októbra. Z príležitosti Dňa oslobodenia Nového Sadu v mestskej radnici v stredu 23. októbra uznania laureátom slávnostne odovzdali. Októbrovú cenu dostali: Pavle Budakov, riadny profesor na Katedre pre patológiu Lekárskej fakulty Univerzity v Novom Sade v penzii, a Stredisko pre prevenciu deviantného správania sa mladých Target. Novembrovú listinu dostali: Slobodan Jovanović, zakladateľ Fondácie Marija Jovanović – dieťa, a Hadži Zoran Lazin, publicista a dlhoročný kultúrny dejateľ. Ceny laureátom odovzdali Miloš Vučević, primátor Nového Sadu, a Siniša Sević, predseda Zhromaždenia mesta Nový Sad. Odznel aj príležitostný program, na ktorom 2. 11. 2013

44 /4567/

Laureáti najvyšších uznaní Mesta Nový Sad s čelnými ľuďmi

bola hojná prítomnosť hostí, výborníčok a výborníkov Zhromaždenia mesta Nový Sad. V príhovore primátor Vučević vyzdvihol, že 23. október, 9. a 25. november sú základom toho najhodnotnejšieho, čo máme − slobody. Pripomeňme, že sa Októbrová cena udeľuje z príležitosti 23.

HLAS ĽUDU

októbra, Dňa oslobodenia Nového Sadu v druhej svetovej vojne a Novembrová listina na znak pamiatky na 9. november 1918, keď srbské vojsko oslobodilo Nový Sad, ako i 25. november 1918, keď Veľké národné zhromaždenie Srbov, Bunjevcov a iných Slovanov z Banátu, Báčky a

Baranje schválilo Rozhodnutie o pripojení Vojvodiny Kráľovstvu Srbska. V mene odmenených sa poďakoval prof. Dr. Pavle Budakov, ktorý povedal, že peňažnú časť odmeny venuje Ústavu pre zdravotnú ochranu detí a mládeže, oddeleniu pre hematológiu a onkológiu. Z príležitosti Dňa oslobodenia Nového Sadu predseda Zhromaždenia mesta S. Sević a primátor M. Vučević položili vence na Spomienkovom cintoríne a k pamätníku Novosadskému partizánskemu oddielu na Čeneji. Kvety k pamätníkom položili i Dejan Mandić, člen Mestskej rady pre rozpočet a financie, Vladimir Stojković, námestník primátora, predstavitelia Vojska RS, Mestského výboru ZZBNOV a záložných vojenských veliteľov. E. Š.

ĽUDIA A DIANIA SLOVÁCI V TITELI

Podľahli vplyvu asimilácie T

itel, mestečko rozložené na pravom brehu Tisy, je sídlom rovnomennej, nedostatočne vyvinutej obce v Juhobáčskom obvode. Občania Titelu, ako aj celej obce sú prevažne orientovaní na poľnohospodárstvo. Zastúpená je väčšinou rastlinná výroba, v menšom rozsahu aj dobytkárstvo a zeleninárstvo. Do 90. rokov minulého storočia tuná úspešne pracovala továreň na výrobu konzervovanej zeleniny a mraziareň, továreň na výrobu kovovej gal a n t é r i e, metiel, tehelňa, stave b ný podnik... ale tie v transformačných procesoch buď skrachovali Anna Bolmancová v rozhovore alebo výso svojím kamarátom Jánom znamne Huckym zredukovali výrobu a počet zamestnaných, takže nezamestnanosť je aj tu jedným z prvoradých problémov. Okrem poľnohospodárskych medzi hospodárske subjekty pôsobiace v Titeli patrí továreň na výrobu člnov, prevádzka na výrobu plastových predmetov, prevádzka na výrobu okien a dverí, pohostinské a predajné objekty... V pláne je aj výstavba prístavu na Tise. Slováci sa do Titelu začali sťahovať v dvadsiatych rokoch minulého storočia. Prichádzali sem za lepším a ľahším životom hlavne z neďalekého Bieleho Blata. Ďalšia vlna Slovákov Bieloblatčanov do Titelu prišla po druhej svetovej vojne, takže v päťdesiatych rokoch minulého storočia tu žilo 50 slovenských rodín, čiže zo 200 Slovákov. Ten počet sa však postupne zmenšoval a na sklonku 20. storočia, čiže roku 1998 v Titeli žilo 39 slovenských rodín. Najnovšie sa k slovenskému národu v sčítaní obyvateľstva roku 2002 prihlásilo 103, a pred dvomi rokmi už iba 89 Titelčanov. Jedným z nich je aj Ján Hucky, niekdajší spoločensko-politický pracovník a riaditeľ titelskej tehelne. – Možno nás vo chvíli sčítania aj bolo toľko, ale teraz nás je istotne ešte menej. Viacerí totiž medzičasom umreli a dieťa z čistého slovenského manželstva sa už dávno nenarodilo. V Titeli je toho času iba päť čistých slovenských manželstiev, ale tieto rodiny svoje ratolesti už dávno vyviedli na cestu. V národnostne zmiešaných manželstvách sa síce rodia aj deti so slovenským pôvodom, ibaže ich národné povedomie je na nízkej úrovni a skutočne neviem, ako sa vyjadrujú, – hovorí Ján Hucky. – Ja som Srbka pôvodom z Bosny, kde odjakživa platilo pravidlo, že sa národnosť určuje

podľa otca. V súlade s tým som aj ja naše dcéry vychovávala ako Slovenky, – zapojila sa do rozhovoru Jánova manželka Radojka. – Chcela som ich aj krstiť v evanjelickom kostole, ale manžel mienil, že to nie je potrebné. Dokonca nenaučil ich ani rozprávať po slovensky, aj keď som naliehala, aby to urobil. – Je to pravda, – uznáva Ján. – Bola to doba komunizmu a juhoslovanstva, keď sa na národnostnú príslušnosť neprihliadalo v takej miere ako dnes, a tak som sa aj ja snažil deti vychovávať ako Juhoslovanov. Možno som chybil, ale Evanjelický kostol v Titeli dnes už nemá kto opraviť teraz je to už za nami. – Narodila som sa v Hložanoch a od siedmeho roku života som žila v Čelareve, kde šesťdesiatych rokoch bolo nadostač detí. Ako som sa po piatu triedu učila po slovensky. Keď Slováci sa po druhej svetovej vojne prejavovasom sa vydala do Titelu, bolo mi veľmi divné, že li iba tak, že na Vianoce odchádzali jedni k drutu nikto nevedel písať a čítať po slovensky, – ho- hým zaspievať Tichú noc, a potom aj Nový rok vorí Anna Bolmancová. – Viacerí Slováci v Tite- vítali pri slovenskej hudbe. Niekoľko ráz ochotníci z Bieleho Blata tu zahrali divadlo. Postupne však všetko to zaniklo a Slováci začali podliehať neúprosnej asimilácii. Posledným podujatím po slovensky bola prednáška roku 1995 z príležitosti oslavy 250. výročia príchodu Slovákov na Dolnú zem. Zdá sa, že prednáška po troche prebudila národné cítenie tunajších Slovákov, lebo sa zrodila idea obnoviť kostol a bohoslužby, ktorú svojimi podpismi podporilo 180 Slovákov. – Svorne sme pracovali, ibaže sme sa na pracovných akciách rozprávali po srbsky. To nám však neprekážalo, aby sme kostol pekne upravili. Zostalo ešte len strechu opraviť a kríž postaviť, avšak potom došlo k nedorozumeniam a všetko zastalo, snaha vyšla nazmar, takže kostol je dnes znovu opravdivá ruina. Slováci radi chodia do kostola, aj ja by som šla, ale nemám kde, čo mi často veľmi ťažko padá. ChceV Etno izbe KUS Jovana Popovića sú aj stopy slola som, aby sme sa znovu pokúsili kostol venskej tradície opraviť, ale to už teraz nemá kto, – rozčali sa už len hlásia k Slovákom, ale ničím to v kaž- rovaná je Anna Bolmancová. Jediným miestom v Titeli, kde sa ešte ako tak dodennom živote neprejavujú. V národnostne zmiešaných manželstvách si zvyčajne volili pestuje slovenská tradícia, je KUS Jovana Pocestu menšieho odporu a rozprávali sa po povića. Alfa a omega titelského ochotníctva srbsky, a tak si zanedbali vlastný materinský ja- Milan Savić sa nám pochválil, že tento spolok je zyk. Ba čo je ešte horšie, ani deti si nenaučili po jedným z mála srbských spolkov, ktoré na svoslovensky. Ja som si deti naučila rozprávať po jom repertoári majú slovenské a maďarské tanslovensky, dokonca aj vnúčence rozumejú sta- ce. K tomu vlastnia aj súpravu slovenských ľudových krojov. Etno izba, ktorú mravčou prácou rú mamu, keď im rozpráva po slovensky. Titelskí Slováci pred druhou svetovou vojnou založili a udržiavajú členovia tohto spolku a Spolboli spolu s Nemcami organizovaní v evanje- ku titelských žien, v ktorej možno vidieť aj slolickom cirkevnom zbore. Spoločne dokonca venské kroje a iné starožitnosti, ktoré patrili priložili ruky aj k výstavbe kostola, ktorý je pos- Slovákom, je dnes jediným miestom, ktoré privätený roku 1928. Nikdy však nemali svoje slo- pomína, že súčasťou tisícročných dejín Titelu sú venské združenie alebo spolok, a nikdy sa po slo- aj Slováci. V. Hudec vensky neučili v škole, aj keď v päťdesiatych a 2. 11. 2013

44 /4567/

HLAS ĽUDU

ľUDIA A DIANIA K 20. VÝROČIU SPEVOKOLU GLÓRIA EMC V KYSÁČI

Spomienky s pohľadom do budúcnosti Z

príležitosti 20 rokov pôsobenia spevokolu Glória v Evanjelickej metodistickej cirkvi v nedeľu 27. októbra usporiadali slávnosť, ktorú zaradili do osláv 240. výročia príchodu Slovákov do Kysáča. Glória, glória, glória, sláva Bohu na nebi, a na zemi pokoj všade ľuďom dobrej vôle. Touto piesňou sa začal koncert oslavujúceho spevokolu v Krásne piesne a prednes členov spevokolu Glória modlitebnici Elim, v pod taktovkou Ondreja Maglovského ktorej sa zhromaždil Členovia spevokolu Glória za- predstavitelia Rady Miestneho spoveľký počet hostí. Na privítanie sa prihovoril člen spevokolu Dušan spievali piesne zo svojho reper- ločenstva, Oslavného výboru 240 Tordaj a o zrode spevokolu Glória toáru, ako aj tie, čo pripravili a ve- rokov príchodu Slovákov do Kysáv neblahých rokoch pred dvad- novali výročiu príchodu Slovákov ča, MOMS a mnohých kysáčskych siatimi rokmi, ako i o prejdenej do Kysáča. Ťažko by bolo povedať, ustanovizní, spolkov, združení. K 20. výročiu spevokolu Glória dráhe si zaspomínali kazateľka ktorá pieseň najväčšmi zapôsobiAnna Páliková-Kunčáková a Mária la na prítomných, ale nemožno zagratulovali velební páni farári Šranková. Ako uviedli, na začiat- nespomenúť sólový výstup Júlie Ondrej Marčok a Vladislav Ivičiak a ku to bola skupinka žien, ktorú Slávikovej a pieseň Padajú listy je- pravoslávny kňaz Vinko Stojaković. Zmienili sa aj o výročí príchodu Sloonedlho začal nacvičovať Miroslav sene. Na oslavu jubilea si spevokol vákov do Kysáča, ktoré si podľa slov Madacký. Po jeho smrti v práci pokračoval Ondrej Maglovský, kto- Glória pozval i hosťujúci spevokol O. Marčoka pripomínajú aj v cirrý tvoril pre spevokol nové pies- evanjelického cirkevného zboru v kevných zboroch, keď spomínajú ne a sprevádzal ich na cestách. Kysáči pod vedením velebnej pani na predkov, ktorí prišli na tieto Spevokol svoju činnosť prezen- farárky Dariny Marčokovej, ktorý priestranstvá s Tranosciom a Biblitoval po celej Vojvodine, na Slo- tiež krásnym prednesom obohatil ou. S knihami, z ktorých čerpali Bovensku, v Česku, v Nemecku. Za- oslavy dvoch výročí. Každá pie- žie múdrosti a pokoj duše. Záspomínali si aj na zosnulých čle- seň si ľahko našla cestu k srdciam kladnými pojmami nedeľňajšej nov: Zuzanu Zaťkovú, Jána Hlo- prítomných, medzi ktorými boli slávnosti, ktorá bola ekumenickéžana, Annu Kardelisovú a Júliu Ur- predstavitelia Pravoslávnej a Ka- ho rázu, podľa slov kazateľky Kuntolíckej cirkvi, ale aj iných cirkví, čákovej boli pieseň a zem, o čom banovú.

Bum-bum-bum! D

áva sa na známosť našim Slobodným občanom, najmä tým, ktorí o tom ešte nevedia a mali by vedieť, lebo to aj Prvý Pán Podpredseda i verejne povedať – povedal: Srbsko Je Slobodná Krajina. Ba niektoré jej časti sú Slobodnejšie. Práve tak, ako sú Slobodnejší podaktorí jej občania. Menovite Tí, ktorí Občania sú Mimoriadneschopní a teda sú Nenahraditeľní, nuž, prirodzene, môžu a chcú – z Vlastného Veľmi Slobodného Presvedčenia – vykonávať trebárs dvetri alebo aj štyri-päť a podľa potreby i viac verejných funkcií (o čom sa Slobodne dozvedáme deň čo deň z našich NadovšetkoSlobodnýchMédií). Iní občankovia – právaže Slobodní, akože inak – keď nie aj (a prečo by nie?) i prv spomenutí, Slobodne môžu poberať za to, čo robia a teda i porobia 2. 11. 2013

44 /4567/

HLAS ľUDU

sa hovorí aj v 5M 32,44. V mene Ekumenickej humanitárnej organizácie sa spevokolu Glória poďakoval V. Ivičiak; za spoluprácu, ale i za radosť a zvesť o Božej milosti, ktorú šíria, a ktorá je každé ráno nová, ako hovorí nielen ich pieseň, ale i Ž 143,8. Zároveň pripomenul, že je EHO rovesníkom jubilujúceho spevokolu. Primeranými slovami a básňou k výročiam sa prihovorili učiteľky vo výslužbe Magda Lomenová a Elena Surová. Spomínali sa aj iné významné jubileá v príhovoroch Jána Slávika, predsedu RMS, Rastislava Surového, predsedu MOMS, Anny Legíňovej, predstaviteľky Červeného kríža. Tri piesne na záver členovia spevokolu Glória venovali výročiu prisťahovania. Prvá bola výzvou k rozpomínaniu, druhá modlitbou za vlasť a tretia výzvou k zachovaniu materinského jazyka. V záverečnej piesni Otče náš sa k spevokolu pridali bývalí členovia, ktorým roky už nedovolia spievať, tiež tí, čo v spevokole občas vystupujú, alebo sa k členom Glórie chcú pridať. Bola to symbolika spomínania na prejdenú dráhu a otvorený pohľad do budúcnosti. Oslavný koncert spevokolu Glória iste zostane dlho v pamäti prítomných a v myšlienkach im budú odznievať tak piesne, ktoré počuli, ako i slová o tom, že na týchto priestranstvách 240 rokov pretrvali vďaka zemi, na ktorej naši predkovia tvrdo pracovali, a piesni, ktorá ich duchovne pozdvihovala. E. Šranková

P niekoľkonásobné platové priemery, respektíve niekoľkonásobné priemerné platy a kebyže náhodučkou – náhodou niektorí z našich Naskutku Slobodných Nadovšetkošikovných Občanov dačo sem-tam zbabrať – zbabrali, Slobodne môžu z obsadených postov odísť a Slobodne môžu buvinkať na Slobodnom pokoji – pokojíčku, lebo SúSme-Ste všakáno – Slo-Bod-Ní; áno – Slobodní. Že je tomu Taknejakoaleboako nasvedčuje aj Slobodný fakt, že totiž, len ak je pravdíčka – pravda – pravdivá, tunajší Slobodní tajkuni – Naši Ľudia! – z vlastnej Slobodnej vôle – nevôle – vraj – dlhujú nášmu Slobodnému Štátu dákych zanedbateľných, ale zato Slobodných 200 – áno: dvesto – miliónov eur, akiste len a len preto, lebo náhodičkou – náhodou Slobodne pozabudli –

UGÁR

len ak je Slobodná pravdička – pravda – pravdivá – zaplatiť dane zo svojich síce Slobodných, zato ale nadovšetko skromných čozárobkov – čomajetkov – a to zrejme iba a lenalen preto, lebo, ako skutoční Slobodní tajkuni, ktorí to vo svojom Slobodnom živote v Slobodnej krajine vôbec nemajú ľahké, sa musia zamestnávať priam pasovať s oveľa dôležitejšími Slobodnými aktivitami, lebo, veď, božemôj – bože, vari nie je pravda – pravdivá, že hát, ako vraví ľud: aká práca – taká pláca?! Kto never, nerozumie, nesúhlasí, nech Slobodne húta; kto verí, chápe, pritakáva, hybaj ho ihneď a razom a Slobodne – do Slobodného do kúta! jbš

ľUDIA A DIANIA ZO ZASADNUTIA ZO STARÁ PAZOVA

STARÁ PAZOVA

Zvolili nového podpredsedu a tajomníka

Pripomenuli si Deň oslobodenia od fašizmu

ýborníci Zhromaždenia obce Stará Pazova na zasadnutí, ktoré sa konalo v utorok 22. októbra, vykonali určité kádrové zmeny vo vedení najvyššieho orgánu lokálnej samosprávy. Po demisii Ljubana Skopljaka (Srbská pokroková strana) za podpredsedu Zhromaždenia obce tajným hlasovaním zvolili Alexandra Baka (Pazovské hnutie). Verejným hlasovaním, bez zdôvodnenia, uvoľnili z funkcie tajomníčku Zhromaždenia obce, práv- Staronové vedenie ZO Stará Pazova: (zľava) tajomníčka ničku Nevenku Čmelíkovú (nestraníc- Nevenka Čmelíková (zmenená), predseda Radoje Blaka osoba) a na jej miesto zvolili práv- gojević a podpredseda Alexander Bako (novozvolený) ničku Vesnu Jovanovićovú, doterajšiu prehnane nezadlží, lebo už teraz dlhuje okolo 5 mizástupkyňu náčelníka všeobecnej správy. Po dlhšej rozprave, do ktorej sa viackrát zapájal liónov eur, čiže s touto novou pôžičkou bude Srđo Komazec (Srbská radikálna strana) a občas aj dlhovať úhrnne 7 miliónov eur. Opozícia vyjadrila Slobodan Popović (Socialitická strana Srbska), vý- mienku, že by bolo treba zmenšiť počet zamestborníci väčšinou hlasov schválili ďalších 18 bodov naných v štátnych orgánoch a verejných podnikoch rokovacieho programu. Tak ich, spolu s doplneniami a tým viac peňazí ponechať na investície. Na zasadnutí schválili aj plán generálnej regulácie schválenými na samotnom zasadnutí, bolo spolu osady Golubince a zmeny a doplnky plánu gene20 bodov. Zhromaždenie obce väčšinou hlasov schválilo rálnej regulácie všetkých troch Bánoviec – Nových, rozhodnutie o dlhoročnom zadlžovaní Obce Sta- Starých a Bánovce – Dunaja. Výborníci schválili rozhodnutie o vypísaní súbehu rá Pazova v sume 250 miliónov dinárov, a to na financovanie výstavby budovy škôlky v Belegiši, špor- na riaditeľa VP Obecná bytová agentúra, ako aj roztovej haly s kolkárňou pri škole v Golubinciach a na hodnutie o zakladaní služby pomoci v domácnosti rekonštrukciu i úpravu centra Novej Pazovy. Vý- rodinám s deťmi s poruchami v rozvoji. Katarína Verešová borník Slobodan Popović sa opýtal, či sa týmto obec

ladením vencov a kvetov k novému pomníku padlých bojovníkov a obetí faK šizmu v strede Starej Pazovy a k pomníku národného hrdinu Janka Čmelíka v mestskom parku účastníci NOB, predstavitelia obce, batajnickej vojenskej posádky a základnej školy si pripomenuli 23. október, keď v druhej svetovej vojne bola oslobodená Stará Pazova aj s okolitými osadami. O význame oslobodenia od fašizmu pred novým pomníkom v strede Starej Pazovy hovoril Milan Pjevac, predseda Obecnej bojovníckej organizácie. Okrem iného prízvukoval, že by sa tento deň mal znovu stať Dňom obce, lebo fakticky 23. októbra 1944 boli oslobodené nielen všetky osady Pazovskej, ale aj Inđijskej a Pećinskej obce (bývalého územia okresu Stará Pazova). O živote a hrdinskej smrti Janka Čmelíka pri pomníku v parku hovoril Šimon Domoni, predseda Miestnej bojovníckej organizácie, ktorý spolu so Zuzanou Bzovskou, bojovníčkou 14. Vojvodinskej údernej slovenskej brigády položil veniec k pomníku. Žiaci základnej školy, ktorá nesie meno národného hrdinu Janka Čmelíka, predviedli poetickohudobný program. Záverom Obec Stará Pazova pre bojovníkov a hostí pripravila príležitostné prijatie. kv

ZASADALA RADA MIESTNEHO SPOLOČENSTVA KOVAČICA

Prioritná úprava stredu mesta a parkovísk ovačica má registrovaných 5 000 automobilov,“ povedal na zasadnutí Rady Miestneho „K spoločenstva Kovačica Ján Puškár, predseda Zhromaždenia Obce Kovačica. Na zasadnutí Rady MS v piatok 25. októbra rokovali o tom, ako existujúce parkovacie priestory dodatočne rozšíriť. Najvýhodnejšia na tieto účely sa zdala byť strana s párnymi číslami budov v Ulici maršala Tita. V jej hornej časti je však problém, zvlášť v zimnom období, pretože je tu väčší spád. Práve tam je zatiaľ na neveľkej ploche parkovisko pre gymnázium, továreň na obuv, mäsiarstvo, obchod a obytnú budovu. Východiskom je výstavba nových miest na plató bývalého trhu v Ulici Svetozara Miletića, prípadne za rohom pri druhom paneláku z Ul. Nikolu Teslu. Ďalšie parkoviská by mali vzniknúť aj na priestore od Galérie insitného umenia smerom k Miestnemu spoločenstvu a v tej časti Masarykovej ulice. Dôvodom je aj to, že do osady insity prichádza aj čoraz viac autobusov, ktoré prepravujú školákov na výlet alebo turistov zo zahraničia. Aj podľa Miroslava Krišana parkovanie a úprava stredu mesta by mala byť prioritnou úlohou v nasledujúcom roku. Predseda obce informoval členov RMS, že vo všetkých osadách obce včítane Kovačice prevažná časť autobusových zastávok už v roku 2014 dostane nové rúcho. Takisto v nasledujúcom roku v kovačickom parku

Plánované príjmy na zasadnutí schváleného finančného plánu Miestneho spoločenstva Kovačica na nasledujúci rok zahrnujú šesť miliónov dinárov z rozpočtu Obce Kovačica a päťdesiattisíc dinárov z iných zdrojov. Najväčšie výdavky sú na elektrinu (2,6 mil.), hrubé mzdy (necelých 1,2 mil.), opravy a údržbu (pol milióna dinárov) a monitorovacie služby pri výstavbe kanalizácie (400Zo zasadnutia Rady Miestneho spoločenstva Kovačica tisíc dinárov). Turistickej organizácii a jeho okolí inštalujú kamerový systém na bez- Obce Kovačica Rada MS na neurčitú dobu dala na pečnostné účely. používanie dve kancelárie na poschodí MiestneMartin Zloch, predseda RMS, a Martin Chrťan, ho spoločenstva a spoločne s inými spolkami a tajomník MS, informovali o záverečných prácach združeniami i väčšiu a menšiu zasadaciu sieň prvej časti výstavby kanalizácie. Spomínaní ak- Miestneho spoločenstva. centovali aj, že stred mesta budú postupne upraZasadnutie Rady MS prvýkrát prebiehalo v novovať, ako sa práce na kanalizácii v Ulici maršala vej a vkusne upravenej menšej zasadačke na príTita budú končiť. Časť takzvaného širokého chod- zemí Miestneho spoločenstva, ktorú zdobí väčšia níka už dostala nový vzhľad, chodník je čerstvo as- olejomaľba – spoločné dielo padinských insitných faltovaný. Medzi priority na rok 2014 patrí aj vy- umelcov. riešenie problému skládky „za Staviteľom“. Ján Špringeľ 2. 11. 2013

44 /4567/

HLAS ľUDU

ľUDIA A DIANIA V KULPÍNE OTVORILI PRIESTORY PRE MLÁDEŽ

Útulný kútik vhodný pre aktivitu M

iestne spoločenstvo Kulpín poskytlo kulpínskej mládeži pôsobiacej v združení Terra jeden zo svojich priestorov. V nedeľu 20. októbra mládežníci za prítomnosti svojich hostí a spoluobčanov otvorili priestory klubu v miestnostiach vedľa siene Domu kultúry. V rámci projektu Náš priestor naším spôsobom členovia Terry zozbierali starý nábytok, vlastnoručne ho zrekonštruovali a prispôsobili vlastným potrebám. Týmto nábytkom zariadili priestory klubu, ktoré otvorili práve v októbrovú kirvajovú nedeľu. Prítomným sa prihovoril predseda združenia Terra Branislav Kuštra, ktorý pri tejto príležitosti povedal, že projekt realizovali za pomoci Novosadského humanitárneho strediska a v rámci programu Mladí sú zákon – Juhobáčsky obvod za podpory Ministerstva mládeže a športu. Osobitne sa poďakoval Miestnemu spoločenstvu Kulpín a spoluobča-

Z otvorenia miestností Terry: podpredseda Rady MS Kulpín Pavel Zima (sprava), Milina Čiliaková a Branislav Kuštra

nom, ktorí prejavili ochotu a darovali im starý nábytok. Podpredseda Rady MS Kulpín Pavel Zima sa zmienil o práci mládežníkov zo združenia a o podpore miestneho vede-

nia ich snahe zariadiť si vlastný pracovný priestor. Do budúcna im poprial mnoho zdaru a úspechov v plánovaných aktivitách. K. Gažová

Selenča Selenči 25. októbra začali realizovať projekt pod názvom Pestrosť dúhy v našich dielňach. Cieľom je zoskupiť ženy a prezentovať im techniky ručných prác a rôzne spôsoby výroby úžitkových predmetov. Projekt realizuje Diakonická skupina Dúha a hlavná koordinátorka je Anna Valentová. Na úvod prvej dielne koordinátorka privítala účastníčky, ktoré prejavili záujem a zhromaždili sa na evanjelickej fare, kde sa dielňa uskutočnila. O hline a možnostiach výroby predmetov z hliny hovorila Anna Legíňová z Báčskeho Petrovca. Zaujímavé je, že sa ženy naozaj aktívne zapojili a každá účastníčka dielne dokázala vytvoriť unikátne ozdoby. Ďalšia dielňa je naplánovaná už o dva týždne. Projekt financuje Ekumenická humanitárna organizácia z Nového Sadu.

Juraj Berédi

VO SVET(L)E ŠTATISTIKY: AKO ŽIJEME (6)

Potraviny a stravovanie T

o heslo platí dávno: povedz mi, čo ješ a poviem ti, ako na tom so zdravím si. Bez ohľadu na to, či človek je, aby žil, alebo žije, aby jedol – potravinám sa v žiadnom prípade nevyhne. A pomerne dosť času trávi v ich konzumovaní. Cez týždeň tak muži, ako i ženy vo viacčlenných rodinách jedlu venujú asi hodinu denne, v dňoch víkendu je ten priemer u mužov hodinu a dvadsať a u žien hodinu i pätnásť minút. Možno to vysvetliť tým, že je v dňoch voľna viac členov rodiny pri tom istom stole, takže na stravovanie trovia i viac času. Keď je jedinec sám, buď muž, alebo žena, tak jedeniu venuje po dvadsaťdva a v dňoch víkendu len (po) osemnásť minút. Hoci veľká väčšina anketovaných spravidla je s niektorým z členov domácnosti, najmä v dňoch víkendu, predsa si nemožno nevšimnúť, že každá druhá žena a každý druhý muž konzumuje potraviny sólo cez týždeň. Náš priemerný obyvateľ sa hlavne stravuje doma a pri tom trávi okolo sedemdesiat minút denne. V reštauráciách je priemerne pol hodiny s tým, že príslušníci oboch pohlaví chodia do nich hlavne v dňoch víkendu. Inou otázkou je však to, aká je kvalita a množstvo potravín, ktoré sú na stole. Pri príležitosti 16. októbra – Svetového dňa výživy z viacerých inštitútov pre verejné zdravie prišli upozornenia, že sa čoraz menej trovia kvalitné potraviny s dostatkom proteínov, napríklad mäso, ryby, mlieko a mliečne výrobky, vaj2. 11. 2013

44 /4567/

HLAS ľUDU

cia... – Bolo by dobre, keby sa všetci členovia rodiny aspoň v sobotu a v nedeľu v rovnakom čase ocitli za tým istým stolom, a keby bolo viac školení o správnej výžive, – vraví Olivera Radulovićová z Inštitútu pre verejné zdravie v Niši. Nemenej dôležitým problémom je nedostatok potravín. V deň výživy predstavitelia Aliancie pre spoločné dobro na Námestí Nikolu Pašića v Belehrade dekorovali stôl prázdnymi misami, vyjadrujúc tým solidaritu s približne milión Časté a obľúbené potraviny: kurčacie mäso a klobásy obyvateľov, koľko sa odhaduje, že u nás hladuje. Len tridsať percent obyvateľov si môže každý rok nás je na svete o osemdesiat miliónov viac. dožičiť spotrebný kôš, ktorého hodnota je okolo še- Rast cien potravín priamo vplýva na to, že sa kažsťdesiattisíc dinárov. Kríza nadobudla také rozmery, doročne okolo sedemdesiat miliónov ľudí z kategórie že mnohí občania predávajú rodinné poklady, chudobných presúva do kategórie extra chudobaby mali za čo kúpiť stravu, prípadne si hradiť účty. ných. A ak sa to všetko umocní i odcudzením, príO nič lepšie nie sú na tom ani mnohé iné krajiny. padne nedbalosťou týkajúcou sa verejných statkov, Strava sa na strane jednej dosť vyhadzuje, kým na ako je pôda a voda, tak sa stupňujú vyhliadky, že strane druhej každý šiesty obyvateľ planéty je hlad- v konzumovaní potravín budeme všetci tráviť mený alebo podvyživený. To, že si obrovský počet nej času. Nie preto, že ho nebudeme mať, ale najosôb, takmer deväťsto miliónov, nemôže dožičiť zá- viac preto, že i stravy bude hodne menej ako dnes. kladné životné potraviny, spôsobujú v prvom rade A to sa pri súčasných praktikách môže stať už vysoké ceny poľnohospodárskych produktov, onedlho. (V budúcom čísle: Vybavenosť domácností skromné príjmy a vysoká nezamestnanosť. Veľký hmotnými statkami) vplyv na to majú i skromné výnosy obilnín, extrémne O. Filip klimatické podmienky a demografické pohyby –

ĽUDia a Diania seminÁr KlUBU PoDniKavýCH Žien v B. PetrovCi

K realizÁCii novÉHo ProJeKtU v oBCi KovaČiCa

Podnikanie žien ako možnosť

Pripravujú stratégiu rozvoja cestovného ruchu piatok 25. októbra 2013 sa vo veľkej sieni obce Kovačica uskutočnilo zasadnutie, na ktorom rokovali o realizácii projektu vypracovania stratégie rozvoja cestovného ruchu v tejto obci na obdobie rokov 2014 – 2020. v úvodnej časti zasadnutia sa prihovorila náčelníčka obecnej správy Danka grozdanovićová a neskoršie v

vypracovania strategického dokumentu, ktorý sa má do budúcna uplatňovať. záverom zasadnutia vedúca obecného oddelenia pre hospodárstvo, malé hospodárstvo a ekonomický rozvoj mária Benková-Hriešiková zoznámila účastníkov s pracovnými skupinami, ktoré sa budú zaoberať ekonomickým a rurálnym rozvojom,

Podnikateľstvo a jeho možnosti pre ženy: organizátorka Viera Miškovicová (zľava) a prednášateľka Marija Srdićová Podnikateľskom a inovačnom stredisku v Báčskom Petrovci v V stredu 23. októbra sa začal dvojdňový seminár o ženskom podnikateľstve, ktorý realizovali v rámci projektu Vedome a svedomite do podnikania. Usporiadal ho Klub podnikavých žien v B. Petrovci v spolupráci so strediskom pre podporu žien v Kikinde. v mene Klubu podnikavých žien poslucháčky seminára privítala viera miškovicová. o ženskom podnikateľstve v srbsku a vo vojvodine, aktuálnej situácii, prekážkach, podnetoch a perspektívach prednášala marija srdićová zo strediska pre podporu žien z Kikindy. najprv ozrejmila, čo je vlastne podnikateľstvo a samozamestnávanie. ako ďalej vysvetlila, podnikateľstvo je vždy v nejakej forme aj samozamestnávanie, keďže podnikatelia samostatne kreujú vlastné zamestnanie. Ďalej hovorila o malých a stredných podnikoch, ktoré tvoria až 99 % všetkých podnikov v srbsku. Ženské podnikateľstvo vykonávajú ženy registrované ako podnikateľky, či už ako vedúce predajne v hociktorej oblasti, alebo majiteľky a vedúce hospodárskych spoločností. Účasť žien v podnikateľstve srbska je 26 %. Keď ide o profil podnikateliek v srbsku, sú to ženy stredných rokov, majú vo väčšine prípadov stredoškolské vzdelanie, majú rodinu, zamestnávajú menej ako desať osôb, pracujú prevažne na lokálnom trhu a najčastejšie sú prvou generáciou podnikateľov v rodine. väčšina podnikateliek sa vydala na túto neľahkú cestu z núdze, a nie preto, že ich podnietila dobrá podnikateľská idea. v prvý deň seminára na tému Ako začať vlastné podnikanie hovo-

rila Biljana stepanov tiež zo strediska pre podporu žien v Kikinde. o organickej výrobe vo štvrtok 24. októbra vlastné skúsenosti prezentovala svetlana stojanovićová z Kikindy, ktorá sa spolu s rodinou už desať rokov venuje pestovaniu organickej zeleniny. Podotkla, že táto práca je nie ľahká, ale môže byť výnosná. najdôležitejšie je dopestovať kvalitný tovar a nájsť si dobrý trh. sama sa učila z literatúry a neskoršie sa opierala o konkrétne rady odborníkov, lebo je samoukom. z odbornej strany sa o organickej výrobe zmienila Dr. mirjana vasićová. Dvojdňový seminár uzavreli prednáškou m. srdićovej o dedinskej a etno turistike vo vojvodine. K. Gažová

Záber z prvého zasadnutia pracovnej časti podujatia sa pripojili aj partneri, predstavitelia regionálnej rozvojovej agentúry Banát radomir topalov (zástupca riaditeľa), prof. robert molnar a Dragana Dorožanová. topalov pri tejto príležitosti vyjadril potešenie, že je spolupráca s Kovačickou obcou na vysokej úrovni a zároveň predstavil projekt, ktorý schválil Pokrajinský sekretariát pre regionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu. Prof. molnar prezentoval metodológiu

spoločenskou činnosťou a kultúrou, ako aj infraštruktúrou a ochranou životného prostredia. okrem vedúcich a ich spolupracovníkov z obecnej správy na zasadnutí sa zúčastnili aj predstavitelia domov kultúry, miestnych spoločenstiev, verejných podnikov, súkromných pohostinských podnikov a združení občanov. A. Chalupová

Príležitostný Program v Dome Penzistov v PetrovCi

Deti pre starých rodičov kladnej školy Jána Čajaka a predviedli pre nich príhodný program. v mene miestnej organizácie penzistov žiakov s triednymi učiteľmi Dankou nakićovou, zuzanou Fabianovou a andrejom medveďom privítala zuzana Hmiráková. Žiaci sa starším spoluobčanom predstavili recitáciami, literárnymi prácami a piesňami, ktoré so žiackym orchestrom nacvičil profesor na dôchodku michal struhár. Penzistov vo svojom príbytku, kde spoločne trávia chvíle, žiaci rozptýlili svojou perOkrem literárnych prác žiaci sa penzistom predstavili cepciou života a zážitkov ich vlastaj niekoľkými piesňami ných starých rodičov, keď boli mladí. za któber je mesiac, počas ktorého sa zvýšená po- ich úsilie sa staré mamy a starí otcovia petrovským žiazornosť venuje starším spoluobčanom. tak je to od- kom primerane odvďačili – prichystali občerstvenie a jakživa aj v Petrovci. tohto roku v piatok 25. októbra, maškrty. v trhový deň, keď sa do Domu penzistov v strede osady zvyčajne zhrnie stovka seniorov, zavítali aj žiaci záJ. Čiep

2. 11. 2013

44 /4567/

Hlas ĽUDU

ľuDia a DiaNia NovoSaDSká jeSeŇ 2013

Rozlúčka s letom O

d utorka 22. do soboty 26. októbra na Spense prebiehala desiata Novosadská jeseň, tradičné ekologické, hospodárske, turistické a kultúrne podujatie obsahujúce viacero tematických predajných výstav. Ústredné miesto patrilo jesenným druhom kvetín a sadeniciam, ako i kvetináčom a inému záhradnému náčiniu. okrem hortikultúry

veľmi navštívené boli aj výstavy medu, zdravých potravín a ručných prác a umeleckých remesiel. ani tohto roku nechybovali sprievodné podujatia, čiže prednášky, okrúhle stoly a dielne. Hovorilo sa o tom, akú vodu pijeme, predstavili sa Sriemske karlovce ako prvá ekoturistická destinácia a program Za čistejšie a zelenšie školy. viac ako 200 žiakov sa za-

Z kysáčskeho stánku rozvoniavala sárma a koláče, preto zákazníkov bolo neúrekom

Každá chvíľka patrí ručným prácam – na stánku Zlatých remesiel

účalo tkaniu, vyšívaniu, háčkovaniu. Novosadskú jeseň orga-

Jesenná krása na NS jeseni

nizuje Hnutie zalesňovateľov Nového Sadu za podpory mestskej správy pre ochranu životného

prostredia a pre hospodárstvo. toto podujatie pripomína príchod jesene a znamená rozlúčku s letom, ale ponúka aj príležitosť informovať sa o nových dosahoch z rôznych oblastí. Na jesennom podujatí už tradične nachádzame aj vystavovateľov z našich prostredí. tentoraz tam boli Spolok kysáčskych žien, zeleninári vozárovci tiež z kysáča a Zlaté remeslá z Báčskeho petrovca. E. Š.

v petrovci pokračuje ekologická akcia

Aby strom naďalej rástol R

oky dozadu členovia združenia Zelený kruh z Báčskeho petrovca v spolupráci s časopisom eko list a za podpory republikového fondu pre ochranu životného prostredia vo viac ako 50 školách so žiakmi a učiteľmi vysádzali rozličné stromky. po čase tento fond zanikol, ale aktivisti Zeleného kruhu sa snažia v akcii Ako rastie strom? pokračovať. keďže sa územie Báčskopetrovskej obce vyznačuje výrazným nedostatkom zelene, zalesnených je iba 0,84 % územia, rozhodli sa zozbierať finančné prostriedky na kúpu sadeníc, ktoré vysadia v areáli škôl v Báčskopetrovskej obci. jedným z cieľov tejto aktivity je aj podnecovanie kolektívnej práce detí školského veku. Spolu so svojimi učiteľmi deti na školských nádvoriach posadia strom2. 11. 2013

44 /4567/

ky, a potom sa o ne budú starať a pozorovať, ako ich strom rastie. o aktivitách Zeleného kruhu v piatok 25. októbra v miestnostiach obecnej turistickej organizácie v rámci otváracej konferencie hovorila vedúca vierka Marčoková-cerovská, ktorá zdôvodnila samotný projekt, ciele a budúce aktivity združenia. odborníčka v oblasti hortikultúry Majda adlešićová podrobnejšie objasnila, ako sa vysádzaním stromov vytvárajú aj kvalitnejšie podmienky pre život občanov a zveľaďuje sa životné prostredie. tak aj školské nádvoria s novými drevinami dostávajú nový vzhľad a pod dozorom odborníkov sa vo vzdelávacích ustanovizniach môžu vytvoriť krásne aleje. v mene Báčskopetrovskej obce o možnej účasti tejto obce v projekte hovoril predseda pavel Mar-

HlaS ľuDu

Záber z otváracej konferencie projektu

čok. inšpektorka životného prostredia tatiana-Milina turanová namiesto slov sa konkrétne pričinila a darovala jeden stromček, kým predsedníčka Združenia petrovských výtvarných umelcov Mária ivičiaková oznámila, že miestni maliari zrealizujú výtvarný tábor a výťažok z predaja obrazov venujú na tieto ciele.

po ukončení oficiálnej časti konferencie prítomní pokračovali v neformálnej diskusii a spoločne vyzvali všetkých záujemcov, aby do konca tohto roku aj finančne prispeli na projekt Ako rastie strom?, keďže už v nasledujúcom chcú pokračovať vo vysádzaní stromkov v školách. J. Čiep

ĽUDIA A DIANIA NEDEĽNÉ BOHOSLUŽBY v kysáčskom kostole 27. októbra prebiehali v znamení poďakovania za úrodu. Veriaci ďakovnými a oslavnými piesňami a velebný pán Ondrej Marčok, farár kysáčsky, v modlitbách a v kázni ďakovali za tohtoročnú úrodu zeme, ako aj za duchovné dary a požehnania. V kázni pán farár Marčok pripomenul, že treba rovnakú pozornosť venovať všetkým zložkám života, nielen tej materiálnej, ako i to, že je ešte mnoho neobrobenej pôdy na Božej roli. Pri tejto príležitosti členovia kysáčskeho evanjelického a. v. zboru oltár bohato vyzdobili zeleninou, ovocím, obilím a kvetmi zo svojich záhrad a polí. Nechybovala ani zaváraná zelenina a ovocie a chlieb. E. Š.

Jánošík škole v prírode pod názvom Poznaj svoje korene v okrese Brezno v Hronci na Slovensku od 24. septembra do 3. októbra pobudla aj skupina žiakov z Jánošíka. Ponuka prišla z Matice slovenskej v Srbsku, ktorá realizovala tento projekt v spolupráci s Maďarskom. Deti boli nadšené touto odmenou za prejavené úsilie v škole a odcestovali spolu s učiteľkou Zuzanou Đukićovou. Vďaka výnimočnej organizácii vedúcej táboru Ruženky Edyedovej Beránekovej žiaci mali možnosť zdokonaliť si slovenčinu, získať poznatky o Slovenskej republike, absolvovať početné výlety do Vysokých Tatier, Brezna, Banskej Bystrice... Kamarátili sa so žiakmi z Maďarska, s ktorými komunikovali po slovensky, a spolupráca so všetkými bola na vysokej úrovni. Podľa slov nadšených žiakov všetci tam boli ako jedna veľká rodina a nie div, že vypadla aj nejedna slza pri rozlúčke. Zuzana Đukićová

RETROSPEKTÍVA (3.)

Exumácia našich padlých prvobojovníkov z roku 1941 M

usíme pokračovať v uskutočňovaní takého sveta, aký nosili v mysliach a srdciach títo naši padlí hrdinovia, – povedal československý veľvyslanec v Belehrade p. Dr. J. Korbel v Petrovci Petrovec 27. októbra 1946 V nedeľu sa konala v Petrovci exhumácia telesných pozostatkov našich, maďarskými okupantmi v októbri 1941 v Petrovci umučených siedmich hrdinov. Spolu s telesnými pozostatkami týchto, uložené boly v spoločnú hrobku aj telesné pozostatky ich spolupracovníka J. Marčoka-Dragutina, ktorý padol v boji proti okupantom začiatkom roku 1944 v Srieme. Pri prevedení tohto slávnostného aktu prenášania telesných pozostatkov padlých hrdinov v spoločnú hrobku, prítomné bolo viacej ako 2 000 ľudí z Petrovca a okolia a taktiež i vysokí hostia: československý veľvyslanec v Belehrade p. Dr. J. Korbel, Dr. N. Petrovič, povereník pre sociálnu politiku GIOAP Vojvodiny, Dr. S. Kuzmanović, verejný žalobca Vojvodiny a člen Krajinského výboru NF Vojvodiny, vojenský atašé česko-

slovenského veľvyslanectva, p. podplukovník Štros, tajomník čsl. veľvyslanectva Dr. L. Horský, naši prvobojovníci Andrej a Michal Kardelis, niekoľkí spolubojovníci padlých a predstavitelia všetkých miestnych organizácií, ktorí sa tiež prišli pokloniť pamiatke a vzdať hold padlým našim hrdinom.

naším životom, prácou a problémami. Svoj ďakovný prejav zakončil privolaním na slávu juhoslovanským Slovákom, mohutnému pilieru juhoslovansko-československého bratstva. Po privítaní si p. Dr. J. Korbel obzrel miestnosti MS a kníhtlačiareň. Niečo po pol 11-tej hod. sa pohol veľký zástup ľudu na hroby.

Privítanie p. Dr. J. Korbela Veľvyslanca Československej republiky v Belehrade p. Dr. J. Korbela dočkal veľký zástup ľudu a v miestnostiach MNV ho privítal s teplými slovami ing. P. Vŕbovský, predseda MS vo FĽRJ a národný poslanec. P. Dr. J. Korbel vo svojom poďakovacom prejave podotkol, že navštíviť stredisko nášho menšinového, kultúrneho a politického života chystal sa už dávnejšie, ale nemal k tomu vhodnú príležitosť. Robí to dnes tým radšej, že sa môže pokloniť pamiatke a vzdať hold veľkým bojovníkom za naše oslobodenie v mene Československej republiky a že je to práve v predvečer štátneho a národného sviatku ČSR. Zdôraznil, že v budúcnosti veľmi rád príde medzi nás znovu, na dobu dlhšiu, aby sa mohol dôkladne spoznať s

Prejavy slávnostných rečníkov Po vykonaní cirkevných obradov a po príležitostnej reči d. p. biskupa S. Starkeho, zhodnotil Ivan Majera niekoľkými slovami veľkosť chvíle a zdôraznil, že prítomnosť vysokých osobností československého a vojvoďanského politického života dôstojnosť slávnostného okamihu ešte zväčšuje. Prvým slávnostným rečníkom bol čsl. veľvyslanec Dr. J. Korbel. Na začiatku svojho prejavu zdôraznil veľkosť obete, ktorú títo mladí hrdinovia priniesli pre oslobodenie vlastného národa a vôbec celého ľudstva. Potom vyzdvihol ohromnú zásluhu a miliónové obete, ktoré slovanský svet priniesol pre víťazstvo demokratických síl nad temnými silami fašizmu. Po p. Dr. J. Korbelovi prehovoril Dr. N. Petrovič, povereník

pre sociálnu politiku Hlavného výkonného výboru autonómnej pokrajiny Vojvodiny. Vo svojom krátkom prejave, v ktorom vzdal česť padlým hrdinom v mene GIOAPV Dr. N. Petrovič povedal: „Tu, pri tejto hrobke, budú sa schádzať budúce pokolenia, aby čerpaly mravnú silu do nastávajúcej práce a bojov.“ A. Kardelis-Vlado prehovoril v mene našich prvobojovníkov a Dr. Slavko Kuzmanović v mene Krajinského výboru NF Vojvodiny. Potom v mene MS vo FĽRJ prehovoril jej predseda ing. P. Vŕbovský a v mene spolubojovníkov padlých hrdinov J. Spevák. Nakoniec prehovoril v mene mládeže Andrej Kopčok, ktorý nad hrobkou padlých hrdinov dal v mene mládeže sľub, že táto bude vytrvale pokračovať v ceste, ktorú jej padlí hrdinovia vyznačili. Po prejave A. Kopčoka zarecitovala A. Speváková báseň od P. Bohuša „Nad hrobom padlých hrdinou“, a potom boly rakvy uložené v spoločnú hrobku.

2. 11. 2013

(Úryvok z Hlasu ľudu číslo 81, ktoré vyšlo 30. októbra 1946 v Báčskom Petrovci) Výber: K. Gažová 44 /4567/

HLAS ĽUDU

ĽUDIA A DIANIA ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Sveto Hurban, herec SND + SND K sviatku Všetkých svätých si treba spomenúť aj na Svetozára Sveta Hurbana, herca Srbského národného divadla v Novom Sade a Slovenského národného divadla v Bratislave, ktorý predčasne umrel v 24. roku života pred 80 rokmi. Svetozár Sveto Hurban (1909 – 1933) sa narodil v T. Sv. Martine z otca Konštantína Hurbana, podnikateľa a bankového úradníka, a matky Ruženy, rodenej Šimkovej. Bol najmladším vnukom vodcu slovenského národa Dr. Jozefa Miloslava Hurbana. Meno dostal po krstnom otcovi a strýkovi Svetozárovi Hurbanovi Vajanskom. Detstvo strávil pri babičke Anne Jurkovičovej-Hurbanovej, ktorá mu vštepila lásku k divadlu. Už v piatom roku života mal vo svojej izbe divadielko s ručne tvorenými figúrkami, ktoré si počas prvej svetovej vojny preniesol do Starej Pazovy, kde sa jeho otec zamestnal v Staropazovskej banke. Základné vzde-

vac, Smederevo, Pančevo, Zreňanin, Titel, Jaša Tomić, Stará Pazova, Ruma, Sriemska Mitrovica a Šíd. Všade získal priazeň svojich kolegov a publika. „O Svetovi Hurbanovi ako hercovi kolovali i na Slovensku zvesti. Prvý bol Dr. Milan Ivanka, ktorý sa o mladého šuhaja zaujímal,“ uviedol Jano Horáček v článku Krátka cesta (v knižočke Cesta, pamiatke Sveta Hurbana, nákladom Ján Horáček, Bratislava – Martin 1934).

Ako herec v úlohe Fritza (Grand Hotel)

Ružena Porubská a Sveto Hurban

lávanie dokončil na pazovskej ľudovej škole, potom pokračoval na Súkromnom reálnom gymnáziu v Pazove a na Slovenskom gymnáziu v Petrovci (kde vystupoval ako divadelný ochotník), ktoré nedokončil, ale odišiel do Belehradu školiť sa za herca. Roku 1928 v Belehrade absolvoval Dramatickú akadémiu a hneď sa zamestnal v Srbskom národnom divadle v Novom Sade, v „Trupe društva za Srpsko narodno pozorište“. S touto hereckou družinou vystupoval po celom„starom“ Srbsku a v mnohých mestách Báčky, Banátu a Sriemu. Dva roky hrával v mestách Požare2. 11. 2013

44 /4567/

„Koncom roku 1928 dostal som list z Juhoslávie od syna známej a váženej slovenskej rodiny, či by sme ho neprijali do činoherného súboru SND. List obsahove jednoduchý a krátky, pravý opak listov tohto žánru. Ale podľa tradície: pripojil i dve fotografie. Na jednej bol Sveto, na druhej herec (s monoklom na oku). Na tento list odpovedal som niekoľkými otázkami, keďže bližších informácií o Hurbanovi som nemal. Odpoveď opäť skromná. Bolo to akési nezvyklé, ale tak neobyčajne úprimné, že v hereckom živote prišlo mi to na podiv. Túto skromnú prosbu predložil som nebohému majstrovi Nedbalovi, riaditeľovi divadla, prosiac ho o prijatie Sveta Hurbana do činoherného súboru,“ uviedol Janko Borodáč, vtedajší dramaturg a umelecký šéf Činohry SND v článku Sveto Hurban – umelec. Oficiálne pozvanie do bratislavského SND sa Svetovi dostalo 22. apríla 1929, o čom svedčí list uschovaný v ÚA SEAVC v Starej Pazove. Borodáč o

HLAS ĽUDU

hercovi Hurbanovi zapísal aj toto: „... A Hurban ako dramatický umelec vynikal. Ba, čo viac, stupňoval záujem nielen obecenstva, ktoré ho vídavalo raz za týždeň, ale podržal si záujem kolegov, s ktorými denne pracoval, skúšal. Príznak v našom živote zriedkavý a vzácny... Postava Števka v „Ženskom zákone“ Hurbanom stelesnená, je jeden z najumeleckejších a najkrásnejších výkonov v slovenskej hereckej tvorbe.“ Sveto Hurban (stojí v strede) so sestrou Sveto Hurban za krátHanou, bratrancom VHV, strynkou Gusku dobu zohral aj v Bra- tou, mamou Ruženou, sesternicou Ľudmitislave celý rad úloh: Iva- lou a manželkou Ruženou Porubskou v na (Sanin), Cisár (Jedna Starej Pazove noc a tri ženy), Murdo (Jeho prvá žena), Fritz (Grand Hotel), aký zájazd plánoval, uviedol Andrej Mladý muž (Búrka), Satin (Na dne), Bagar vo svojich spomienkach: „9. júla zišiel som sa s ním v prístave. BeCechovoj (Strach)... Andrej Bagar, slovenský herec a lasý baret, elegantný športový obdivadelný režisér, Sveta Hurbana lek, široká viazanka, rozosmiata tvár opísal ako herca nových javiskových a oči plné ohňa. Tak som videl Svesmerov a človeka hlbokého sociál- ta naposledy. V srbčine vyšla hroneho cítenia: „Sveto bol totiž zna- mada nových hier; donesiem si a menitým karikaturistom a nevyne- budem prekladať. Ten zájazd do Pechal jedinej príležitosti, aby i toto trovca a Pazovy vyjednám naisto... svoje nadanie neuplatnil... Je ich viac Žarnovický mi povedal, že niečo než sto po všetkých divadlách Slo- píše. Kamarát, divadlo – to ti je bávenska a niet divadelnej šatne, kde ječná vec a život, život je krásny!“ týby nebola karikatúra či na kuse pa- mito slovami sa s Bagarom navždy pieru, či už na holej stene – karika- rozlúčil. Štefan Hoza, operný spevák SND, túra jednoho z nás, ktorej autorom bol Sveto.“ Jedna Svetova karikatú- v článku Náš posledný rozhovor ra VHV ako prednášateľa na Ľudo- uviedol, ako mu Sveto Hurban pri vej univerzite v Starej Pazove sa na- Dunaji v Bratislave opísal príchod búrky na Dolniakoch: „Sveto nebol chádza aj v ÚA SEAVC. S bratrancami Vladimírom Ro- nikdy rozcitliveným mladíkom, ale yom a Vladimírom Konštantínom s akýmsi radostným zrakom mi vraHurbanom mal živé kontakty. Do- vel, že sa už teší vakáciám. Povedal: konca po otcovej smrti roku 1924, „Rád som tu, ale tam sú moji... to ako V. K. Hurban sa o jeho školenie sta- keď sa vták vracia...“ Svetozár Sveto Hurban sa nikdy ral. Keď Sveto pôsobil v Bratislave, listami bratranca VHV informoval o viac do Bratislavy nevrátil. Utopil sa aktualitách v divadle a o tom, kedy počas plávania v Dunaji v Zemune jeho diela ožívajú na javiskách a v 30. júla 1933. Zaujímavé je povedať, že aj dnes éteri ako rozhlasové hry. Svetozár Sveto Hurban bol voja- na pazovskom cintoríne stojí nekom v Levoči. V roku 1932 sa oženil poškodený jeho náhrobný drevený s herečkou Ruženou Porubskou. kríž, ktorý akoby vzdoroval zubu Avšak to manželstvo netrvalo dlho, času na rozdiel od schátralej rodinlebo po úspešnej sezóne v lete nej krypty. Tá totiž potrebuje súrnu roku 1933 sa vrátil na dovolenku k renováciu. Katarína Verešová rodičom do Starej Pazovy. O tom,

Rozprával

mi starý o

tec

Môj starý o vota. Veľm tec vedel rozprávať za i sa u dilo na pria mi páčilo, keď mi ro jímavé rozprávky a p zprával o to ríh dky. Na pri adk m, ako sa v ody zo žili, pravdaže oľakedy ch , zo žartu. N ach dievky priadli a omládenci d eraz sa stalo mu páčila, on praslicu a a , by ju dosta že mládenec zobral d ich zabŕdana priadka la späť, mu ievke, ktorá ch pekne za sela ho po b zlomili. Po bozkať. Vše sa tom boli vše ávali. Stalo sa však v tci sa tom zhone tci smutní. Sú to spom , že praslic ienky na st u aj aré pekné časy, ktoré sa nikdy ne vrátia. ZŠ Jozefa

ho Báčske ićová z iečko pekne v o ip il F ln Tatiana -ročná: Keď s všetci. 6 e , a m c á v m o r ť Pet ados svieti, r

Marčoka D

Boris Feke te, 4. ročník ragutina v Hložanoch

Pestrý novembrový pozdrav

eší nás, že či už sami, s rodičmi alebo so starými rodičmi vyhľadávate v každom novom čísle Hlasu ľudu túto našu rubriku. Teší nás, že vás poteší, keď v Detskom kútiku uvidíte svoje práce alebo výkresy, či slohové práce svojich kamarátov, spolužiakov. A najväčšiu radosť máme z toho, keď nám materiály na jeho prípravu zašlete: za pomoci učiteľov, rodičov, starých rodičov... Z takejto peknej spolupráce vznikol aj prvý novembrový selenčsko-petrovsko-hložiansko-vojlovický Detský kútik, ktorý je pred vami. Nech sa vám páči!

Michaela Spišiaková z Vojlovice, 5-ročná: Nezábudky, nezábudky, krásne ste aj v novembri.

druhú ro V škole mám

dinu

Moja škola – môj druhý domo v Moja škola môj je do mov, kde ja rada chodiev am. Máme zvonec, na pr estávkach veselo nám zaspiev a. Písanky a knihy na hodinách tancujú, keď ich deti ako včiel ky pri učení listujú.

ju rada, do školy. Mám ím od ch ja i a, dieť Tak ako každé ovom. druhým dom ma. Ale to ím oj m je lebo v škole, ako do im áv tr su dinu. A tá škola, naša škola, ča ac oju druhú ro Niekedy vi ám v škole sv m dru- tam ja rada chodievam. bo le ou oj a, m áž mi neprek stvanová je Ča na ia ar M iteľka o moji bra- Viete prečo? Iba preto, že ju Naša pani uč olužiaci sú ak sp i oj v srdci nosievam. m ci et a vš prác. My ako hou mamou je plná našich da ie žtr Ka a e. aš N am tia a sestry. om si pomáh Anna Pavlovová, 3. e radi a navzáj keď je poy, ed vt j a A trieda sa mám y. lá do škol y ZŠ se Já ed ve na Kollára v Selenči vt ím aj , od ať ch hr e ol šk dý deň v sa e a nemôžem časie daždivé e ne. m r, kde tancujem nám je príje odím na folkló vok sa so spoch tá es ňa pr žd s tý Raz do cítim. Poča e br do sa ísť na výlet do m e aj ta sa chystám r ja a e a spievame, a N e. m m a bratom, al e a rozpráva mamou, otco za lužiakmi hrám no ut sm na. mi trochu oja druhá rodi kúpeľov. Bude od je so mnou m ru pravda, že že , ve eť je di že , ve budem na a vidím ác vz a ol šk . a ba oj do Pre mňa je m rajšia je žiacka , 4. a do hrobu najk ena Kováčová až h rm nô Ka h ýc al m lenči Se v ra ZŠ Jána Kollá

Michaela Spišiaková z Vojlovice, 5-ročná: Keď som veselá, kreslím veselé obrázky.

Moja sestra á to čo najkrajšie. Znamen Mať súrodenca je nie osť, smútok, pomáhať o, rad deliť s ním tajomstv rou sa ť sa. Je to osoba, s kto da há po i dy si a nieke školy. do olu tom ideme sp ekeráno zobúdzam, a po Ni . ma í teš po sa, usmeje inýí Vždy je tu pre mňa, vid ho a z iného uhla, on dy mi ukáže svet aj . ov rok ásť šestn razmi očami, lebo má už é vlasy, hnedé oči, vý Moja sestra má hned ácipir inš jou mo Je v. lý úsme súsi ný pohľad a dokona že l, da ve dry človek po ou každý deň. Raz mú brať, ale ja som šťastný, vy rodencov nemôžeme bytosť. ú veselú a pozitívnu že mám práve ju – tak enca, rod sú zo ť os rad iť tav Niekto si nevie preds uje, od zh ne alebo sa s ním lebo ho možno nemá jšie a najhodnotnejšie na ne ale je to niečo najvzác svete. Samuel Benka, 5. b čskom Petrovci v a ZŠ Jána Čajak Bá

A. Francistyová a J. Strakúšeková 2. 11. 2013

44 /4567/

HLAS ĽUDU

mozaika1:0 29.10.2013 15:20 Page 2

M OZA I K A

ROČNÍK XIII ČÍSLO 172 2. novembra 2013

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

KRÁSY GRÉCKEJ SITHONIE (2)

Malebné krajinky a vôňa borovíc v Toroni

Pohľadnica petrovských dievčat z mora

Pozostatky starobylého hradu v Toroni

Súčasné letovisko Toroni je Grécku je pri mori vždy krásne. Aj teraz po dovolenke, vhodné na pokojnú dovolenku. pozerajúc sa na fotografie, do Pobrežná promenáda, ktorá sa zmyslov sa prinavracia vôňa borovíc, čerstvého vzduchu a pôvab belasej čistučkej vody. Tohto roku sme sa vybrali preskúmať druhý prst polostrovu Chalkidiki – Sithoniu. Autom sme sa so známymi vybrali na vyhliadnutú adresu na samotný koniec prsta do mestečka Toroni, kam sme z Petrovca načítali rovných 900 km Čistučké pláže a teplá egejská voda cesty. Dobrosrdeční a ústretoví majitelia apartmánov tiahne pozdĺž celého mestečka, je Stela a Jaonnis nás privítali s tra- lemovaná morom a nádhernou dičným gréckym frapé. Mestečko dlhou piesočnatou plážou. VhodToroni je útulné letovisko. Podľa ná je na celovečerné prechádzky gréckej mytológie meno dostalo s možnou prestávkou v niektorej podľa Toroni, manželky Prothea, z množstva taverien, kaviarní, basyna boha Poseidona. Starobylé rov, reštaurácií či v cukrárni priaToroni založili grécki osadníci vo mo na pláži. Toroni je vhodné 8. storočí pred naším letopoč- najmä pre tých, čo sa potrebujú tom, takže si aj v súčasnosti tu vypnúť zo všednej každodennosti možno obzrieť zvyšky byzant- a zrelaxovať. Je skvelé i na podských hradieb. Archeológovia na nikanie výletov do okolia. Prísť k moru a neskúsiť rybie tejto lokalite odhalili aj časti starovekého mesta s opevnením a špeciality je hanbou do neba volajúcou. Odchádzajúci dovolenkári kruhovou strážnou vežou.

nám prezradili, že stačí iba zavčas rána si zaskočiť do 2 km vzdialeného Porto Kuofo a od miest-

nych rybárov za pár plechovíc piva získať dostatok kvalitnej ryby. Pre tých, ktorí si chcú pospať, sú tu aj rybie obchody. Využili sme dobré rady a pomaškrtili si na viacerých rybích špecialitách z roštu. Inak neďaleký susedný prístav Porto Koufo je najväčším prirodzeným prístavom Stredomoria, pripomínajúci akýsi pirátsky záliv, kam sa dá vplávať z mora len medzi dvoma bralami. V preklade znamená hluchý prístav. A pomenovanie dostal vlastne podľa toho, že sem nikdy neprenikajú veľké vlny rozbúreného mora. J. Čiep

Prechádzka prístavom v Porto Kuofo

mozaika2:0 29.10.2013 15:21 Page 1

M O Z A I K A

PRÍLOHA

V ÚSTRETY STOROČNICI DIVADLA V OSADE INSITY (1914 – 2014)

Kovačickí ochotníci – divadelní rozkošníci O

pona za tohtoročným Divadelným vavrínom len nedávno spadla. No aktivisti v kovačickej kultúre už začali s prácami na písaní textov do monografie Sto rokov divadla. Kovačičania majú nádej, že pri príležitosti vzácneho jubilea dostanú aj organizáciu prehliadky ochotníckych divadiel. Prvé divadelné predstavenie v slovenskom jazyku sa v sídle banátskych Slovákov hralo v roku 1914. Prach z divadelných dokumentov stiera aj Ján Jonáš. Na starosti má okrem iného zbieranie štatistických údajov o všetkých predstaveniach. V sedemdesiatych rokoch Ján Jonáš pracoval v Dome kultúry 3. októbra. Bol pravou rukou kultúrnemu dirigentovi Jáno- Ján Jonáš vi Čechovi. Osada insity v tom období začala prekvitať aj v divadle. Neraz sa stávalo, že do ochotníckeho, menovite aj divadelného života v Kovačici boli zapojené celé rodiny. Nebolo inak ani v rodine Jonášovej. Otec Ján spieval v speváckej skupine Folklórneho súboru V šírom poli hruška. Spolubesedník a jeho syn Ján spolu s mladším bratom Pavlom a sestrou Máriou sa venovali divadlu. Pán Jonáš, divadlo sa v Kovačici hralo aj pred povestným rokom 1914? Hollého Kuba hrali tamojší ochotníci najčastejšie... – Podľa zistených údajov slovenskí žiaci hrali divadlo v maďarskom jazyku presne polstoročie skôr, už v roku 1864. Prvé divadelné predstavenie – Kubo sa hralo 22. apríla 1914. To isté predstavenie bolo na kovačickom javisku ešte dvakrát. Premiéru Kuba 9. marca 1969 pripravil Ženský spolok. V roku 1976 Kovačica zabodovala s rovnomenným muzikálom. Na scéne bolo viac ako štyridsať ochotníkov: divadelníkov, spevákov, tanečníkov, hudobníkov. Mali sme nielen profesionálneho režiséra Mihajla Vasiljevića, ale aj odborného scénografa a maskérku. O tomto muzikáli sa starší spoluobčania dodnes kladne zmieňujú. Desaťročie po prvom divadelnom predstavení v slovenčine prišla na rad aj prvá opereta v slovenskom jazyku. Charakteristické je, že Kovačičania k tomu hrali divadlá v rôznych združeniach, spolkoch, v školách...

24/II

– Tesne po 1. svetovej vojne, v roku 1919, hrali sa dve divadelné hry. Premiéra operety Pekná nová maľovaná kolíska bola 31. októbra 1925. Zo zatiaľ urobených výskumov vyplýva, že Kultúrno-osvetový spolok Pokrok predviedol prvé divadlo Drotár 18. februára 1928. Ženský spolok debutoval s Pytačkami 11. apríla 1929. Hasičský spolok zase s Kaprom a Novým Šalamúnom na Štefana 1932. Mládežníci svoju premiéru mali 10. apríla 1944. Zahrali Ej, horičku zelenú. Dom kultúry sa ako organizátor divadla spomína už roku 1958 s Mozoľovcami. Pracovníci Jednoty zohrali dve kratšie predstavenia 18. mája 1963. V tom istom roku pri príležitosti Kovačického októbra – štvrtého októbra, debutovali aj študenti s Novou sociálnou ustanovizňou. Ekonomická škola debutovala iba mesiac a pol nato Medveďom 20. novembra.

zovali inak v tridsiatych rokoch aj futbalisti. V ktorých prostrediach mimo Kovačice hrali ochotníci na doskách život znamenajúcich od šesťdesiatych rokov minulého storočia? – Mládežníci so Ženským zákonom hosťovali v Kysáči v roku 1961. Už spomínané predvedenie Medveď a pytačky sa hralo aj v Padine, Aradáči a Jánošíku. Okrem v Starej Pazove, Vojlovici, Padine sme Nášho pána ministra zohrali aj 11. októbra 1970 v Báčskom Petrovci na prvej divadelnej prehliadke. Deväť dní potom sme prvý raz boli na zahraničnej scéne. Vystúpili sme na Scénickej žatve v Martine. Ochotníci z osady insity vystúpili aj na prvej divadelnej prehliadke ochotníkov Srbska v Malom Crnići. Z roka na rok sa FEDRAS potom stával prestížnou divadelnou súťažou a Kovačičania vystupovali v Stigu niekoľkokrát... – Ženba bola prvou divadelnou réžiou Mihajla Vasiljevića, na FEDRAS sme zvíťazili. Do Malého Crnića sme sa dostali aj o dva roky neskoršie. V roku 1973 sme boli aj v Boľovciach a Prizrene. Medzi 15 vystúpeniami s Klbkom o rok neskoršie sme sa prvý raz dostali do

Záber z Metelice z roku 1978 Spolu s gymnáziom ekonomická škola vystúpila s divadelnou hrou Včera poobede 28. marca 1969. V tom istom roku odštartoval Dom kultúry so scénickými predstaveniami, ktorých kvalita z roka na rok stúpala. Prvé predstavenie bolo síce skromnejšie od ďalších, čoraz úspešnejších – Medveď a pytačky sa prvýkrát hralo 28. novembra 1969. Mládežníčka scéna kovačického divadla VHV debutovala 17. januára 1981. Režisérom bol Tomáš Hriešik-Máško. Netreba zabúdať pri tejto príležitosti aj divadlá, ktoré hrali najmladší – školáci so ZŠ Mladých pokolení. Divadlá organi-

Bieleho Blata. Prvýkrát naše divadlo nakrúcala aj TV Nový Sad. Prvý raz sme boli aj na pokrajinskej divadelnej prehliadke v Kikinde. O rok neskoršie sme s Klbkom a vôbec s niektorým divadlom boli prvýkrát aj v Erdevíku. O rok neskoršie sa Kovačica dostáva aj na republikovú divadelnú prehliadku... – V Kule sme boli roku 1975 s predstavením Kým kohút nezaspieva, predtým ešte raz na pokrajinskej súťaži v Kikinde. Z nových javísk sa nám podarilo dostať aj do Alibunára. V Kubovi o rok neskôr scénograf Mileta Leskovac vy-

užil pre scénografiu divadla aj motívy z malieb Martina Jonáša. Ocenili to aj na Brankovom kole 4. septembra 1976 v Sriemskych Karlovciach. V novembri sme z nových dejísk hrali aj v Hložanoch. K míľnikom kovačického divadla patria aj roky z konca sedemdesiatych. Prečo? – S Horou sme kade-tade vystúpili až dvadsaťkrát. Druhý raz sme nastúpili v Československu. Hrali sme koncom augusta v Tisovci, Hriňovej, Detve a Kriváni. Dostali sme sa i na BAPS do Belej Crkvy a debutovali sme aj v Pivnici. Rok neskôr s Metelicou prvýkrát vystupujeme aj v Iloku. Dostali sme sa i na prehliadku profesionálnych divadiel do Pančeva, kde sme vystupovali mimo konkurencie. Znovu sa dostávame aj na kikindské javisko. So Závejmi roku 1979 na pokrajinskú ochotnícku prehliadku cestujeme znovu, ale nie na sever Banátu, lež do Starej Pazovy. Tretíkrát vandrujeme na FEDRAS a na BAPS-e vystupujeme okrem v Belej Crkve aj v Kovine. Rok potom s Kvadratúrou kruhu naši herci debutovali aj na hajdušickej a kysáčskej scéne. S režisérom Ľuboslavom Majerom a predstavením Satiry „vyhrávate všetko, čo sa vyhrať môže“... –V Kovačici a dvakrát v Starej Pazove stáli naši herci na najvyššom stupienku, kým v Kule získali „bronz“. Prvýkrát a mimoriadne úspešne zahrali aj na celojuhoslovanskej prehliadke v Trebinji a dva večery zaradom vystupovali aj na MOT v Skopje. O rok neskoršie s Hriechom boli aj v Báčskej Palanke, s Hrobom lásky v 1983 na zväzovej súťaži ochotníkov vo Valjeve hrali ako hostia. Žiarivým príkladom sú i Prípady Jelisavety B. z roku 1984... – Rekordných dvadsaťdva vystúpení mali Prípady Jelisavety B. Šesťkrát bolo predstavenie v Kovačici. Na rôznych dôležitých amatérskych divadelných prehliadkach boli kovačickí herci a Máško ako režisér v Starej Pazove, Novom Bečeji, Báčskom Petrovci, dvakrát Pančeve, prvýkrát v Belehrade a v Novom Sade, Knjaževci, Trebinji, Belej Crkve, Kysáči, Mostare, Ruskom Kerestúre a Splite. Do ktorého roku ste zatiaľ spracovali údaje? – Po rok 1985, keď herci hrali Kameň pod hlavou. Aj po tomto roku však bolo výborných režisérov, hercov a predstavení. Pri každom novom výskume zistím i dačo nezvyčajné z divadelného života Kovačice. Preto sa i na prieskum rokov po už spomínanom nesmierne teším.

2. 11. 2013

Za rozhovor ďakuje: Ján Špringeľ 44 /4567/

HLAS ĽUDU

mozaika3:0 29.10.2013 15:22 Page 4

M O Z A I K A

PRÍLOHA K 120. VÝROČIU NARODENIA VEĽKÉHO SRBSKÉHO SPISOVATEĽA

Miloš Crnjanski medzi pazovskými Slovákmi D o Starej Pazovy sa dostal ako spravodajca belehradského denníka Vreme v septembri 1932 s úlohou napísať reportáž o dvoch významných udalostiach, ktoré v tom čase prebiehali. Reportáž vyšla pod dlhým titulkom: Ne zovite ich Totovima, niti njihovu decu Toticama, braća su nam to, Slovaci. Má aj nadtitulok: Povodom osnivanja slovačke matice i izbora slovačkog biskupa, ako aj podtitulok: Anketa Vremena u Staroj Pazovi. Vo svojom rozsiahlom texte Miloš Crnjanski s nehou a láskou píše o živote Slovákov a cituje výpovede niektorých popredných Staropazovčanov. Keďže bol ubytovaný v dome Dr. Vladimíra Vereša v centre dediny, s pánom doktorom mal príležitosť najdlhšie sa rozprávať a dokonca nadviazať priateľstvo. Aj v memoárovo-cestopisnej próze Kod Hiperborejaca Crnjanski spomína svojho pazovského priateľa a

ktorý ho zaviedol na faru a ktorá zrejme zapôsobila na Crnjanského, lebo ju opísal ako pekný panský dom, šľachtickú kúriu či stavbu z románov turgenevských. „Farár tunajší, p. Vladimír Hurban, potomok starej rodiny farárov a spisovateľov slovenských, rozprával nám rád o svojich sedliakoch a o minulosti Pazovy. Je čosi dobré, melancholické, ruské v tom slovenskom živote, čo sa hneď dá postrehnúť.“ S cieľom ozrejmiť niektoré historické súvislosti, Crnjanski ďalej v reportáži cituje pána farára Hurbana: „V povstaní z roku 1848 sedliaci sa pod vedením veľkého slovanofila Jozefa Hurbana vybrali do táboru srbského pri Karlovciach, bojovať proti Maďarom. My sa považujeme za Slovanov rovnako ako aj vy a nezabúdajte, že spojenie s veľkým slovanským severom tiahne cez nás. Stará Pazova si ako prvá na vlastné náklady po-

Slovenský národný dom v Starej Pazove

zároveň sa vyjadruje ako slovakofil. Počas pobytu v Pazove Crnjanski sa v slovenskom evanjelickom kostole započúval do spevu sedliakov za sprievodu organu, všimol si, že muži v chráme stoja vpravo, ženy vľavo, a dievky v nádherných krojoch vpredu pred oltárom, spievajúc zo spevníka. Po bohoslužbách sa zoznámil s miestnym farárom Vladimírom Hurbanom, 2. 11. 2013

44 /4567/

stavila národný dom, choďte sa naň pozrieť, aby ste pocítili, že slovanská vzájomnosť a minulosť tu ešte pretrváva ako reálny život.“ Okrem najznámejších románov Seobe a Roman o Londonu, básnickej zbierky Lirika Itake, poémy Stražilovo a Lament nad Beogradom Miloš Crnjanski napísal značný počet pútavých cestopisov, predovšetkým z rodnej Vojvodiny, ale aj zo sveta, od Du-

HLAS ĽUDU

brovníka, cez Paríž, po Island. Prevažná väčšina „vojvodinských“ próz je z Banátu a o Banáte, no medzi nimi sú aj dve zo Sriemu – o Sriemskej Kamenici a o Starej Pazove. O jeho zvláštnom vzťahu k Sriemu hovorí veta Miloš Crnjanski v cestopise z talianskeho Toskánska: „A tak, pri vstupe do florentskej zeme, pred mestom červeného tulipánu, vyslovím zopárkrát, tíško, meno Sriemu.“ Starú Pazovu pod šírym nebom sriemskym a Slovákov v nej pred osemdesiatimi rokmi veľký spisovateľ opísal takto: „Stará Pazova ako taká, na pol hodiny od Belehradu, belie sa v zaprášených strniskách skoseného žita a jačmeňa, pozdĺž tratí uháňajúcich vlakov, v mori kukurice sriemskej roviny. V nedeľu, keď už omlátila obilie, oddychuje pod morušami a tancuje...“ Crnjanski do Starej Pazovy pricestoval vlakom a pobudol, ako z reportáže vidno, len v strede dediny, v „slovenskom kraji“, čo je aj logické, keďže prišiel s cieľom urobiť anketu z príležitosti založenia slovenskej Matice a voľby slovenského biskupa. K tomu treba poznamenať, že Slováci vtedy tvorili väčšinové obyvateľstvo tejto sriemskej dediny – 7 000 k 2 000 Srbom. „Vybudovaná usilovnosťou slovenskou, na pôde, ktorá pred stopäťdesiatimi rokmi ešte bola pod vodou a strašne močaristá, popretínaná je ulicami, ktoré všetky vedú na hlavné námestie, pred kostol, kde stojí jediná studňa hlboká 80 metrov. Pomocou veľkého železného kolesa sa v rade

ide na vodu... Tak sa v tej zaprášenej dedine zachovala veľká poetickosť ukončenia práce a večerného odchodu na vodu.“ Už vtedy slávny spisovateľ a reportér belehradského denníka Vreme Miloš Crnjanski sa v septembri 1932 v Starej Pazove stretol a rozprával s doktorom Vladimírom Verešom, evanjelickým farárom Vladimírom Hurbanom, učiteľom Ferdom Klátikom a „s jedným z najbohatších Pazovčanov“, meno ktorého neuvádza, ako aj s viacerými nemenovanými spolubesedníkmi, ktorých vo štvrtok stretol na pľaci. Tak sa dozvedel, čo pazovských Slovákov trápi najväčšmi zo všetkého. „Prisťahovali sme sa ešte roku 1770, no nedostatok zeme nás trápi od samého začiatku. Nás 7 000 Slovákov a 2 000 Srbov tvoriacich obyvateľstvo Starej Pazovy, bez Nemcov, máme na osobu iba 0,90 kat. jutra, čiže 0,76 kat. jutra.“ Háčik bol v tom, že všetku ostatnú pôdu, spolu 4 000 kat. jutár v pazovskom chotári, v Járkovci, vlastnili hraničiari zo Sriemskych Karloviec. Ak ju chceli obrábať, Pazovčania si ju museli brať do árendy a platiť, čo ich stálo veľa peňazí. Učiteľ Ferdo Klátik povedal Crnjanskému, že v slovenskej škole pracuje 18 učiteľov a učiteliek, zaviedol ho do Slovenskej čitárne „plnej sedliakov, ktorí čítajú a trávia tu dni oddychu bez alkoholu“, a ukázal mu veľkú sálu Slovenského národného domu, kde vtedy pôsobil spolok mladých priateľov divadla. Crnjanski v reportáži okrem toho napísal, že zdravotný stav obyvateľov Pazovy nie je práve najlepší, že chudobné deti zvyčajne zakončia len štyri triedy základnej školy, a potom musia ísť zarábať, chlapci pri statku, dievčatá ako slúžky do Belehradu. Ďalej podal podrobný opis dievčenskej výbavy: „Tri postele, jeden šifonier, jeden kredenc, stôl a štyri stoličky.“ Branko Rakočević

III/25

mozaika4-5:0 29.10.2013 15:23 Page 1

M O Z A I K A

PRÍLOHA VÍŤAZNÝ OBLÚK RODINY SERGIJEVCOV – ZLATÉ DVERE

Aréna má tvar elipsy, a rozmery 130 metrov krát 100 metrov

Z DOVOLENKY V PULE

Pokladnica pamiatok, perla Istrie ačiatok septembra, slnečný ako tohtoročný, bol priam uliaty na dovolenku v Istrii. Najväčší jadranský polostrov je vytúženou destináciou pre milovníkov dejín, výzvou pre dobrodruhov, rajom pre nautikov, potešením pre rodiny s deťmi, čiže ideálnym miestom na oddych akéhokoľvek druhu. Pobrežie Istrie s ostrovmi je známe ako Modrá Istria. Tu celé stáročia vyrastali mestá s veľmi

Víťazný oblúk je vybudovaný v koryntskom štýle so silnými helenistickými maloázijskými vplyvmi v spôsobe a motívoch skrášľovania

26/IV

bohatým kultúrnym dedičstvom. Najznámejším medzi nimi je Pula.

PULSKÁ ARÉNA

Zlaté dvere vybudovali členovia rodiny Sergijevcov v rokoch 29 – 27 pred naším letopočtom na počesť troch členov tejto rodiny, ktorí boli na vysokých dôstojníckych postoch a povinnostiach v Pule. Víťazný oblúk sa nachádzal pri mestských dverách Porta Aurea, ktoré tak nazývali buď kvôli bohato ozdobenému oblúku alebo kvôli pozláteným dverám. Dvere a múr zbúrali začiatkom 19. storočia asi preto, že sa mesto rozšírilo mimo múrov. Keďže východnú časť nebolo vidno, zostala väčšinou kamenársky nespracovaná. Viditeľná západná strana – tá mestská, je bohato ozdobená. Dnes pri Víťaznom oblúku bývajú kultúrne podujatia a v jeho blízkosti sú početné obchodíky. Je takmer nemožné vyčkať moment, kedy sa tu odfotíte, lebo všetci chcú zvečniť okamih pri oblúku na pamiatku.

AUGUSTOV CHRÁM Chrám na Fóre, ústrednom námestí antickej a stredovekej Puly, je venovaný bohyni Rome a cárovi Augustovi. Vybudovali ho medzi 2. rokom pred Kristom a 14. rokom, keď August umrel. Má typickú chrámovú formu. Funkcia chrámu sa časom menila. Po skončení pohanskej antiky jeho základná funkcia chrámu sa skončila, a začali ho využívať ako kostol. Bol dokonca potom skladom pšenice, aby na začiatku 19. storočia v ňom bolo múzeum kamenných pomníkov. Roku 1944 ho zasiahla bomba, ktorá ho takmer úplne zničila. Rekonštrukcia sa konala v rokoch 1945 – 1947. V súčasnosti je tam menšia výstava antického sochárstva. Augustov chrám mal i blíženca: Dianin chrám, z ktorého sa zachoval

Najznámejšou a najvýznamnejšou pamiatkou, ktorou sa začína a končí každá obchôdzka Puly, je V strede Arény je rovný priestor – bojisko, kým pulská Aréna, je- diváci sedeli na kamenných schodoch alebo stáli den z najzacho- v galérii valejších starodávnych amfiteátrov, v ktorom pre- bolo veľmi veľa, nuž si človek nemobiehali súboje gladiátorov. Budovali hol nepoložiť otázku: Koľko ich je ozaj ju v prvom storočí, počas panovania tak v plnej turistickej sezóne? cára Vespaziána, súčasne s najväčšou a najznámejšou stavbou tohto druhu – Koloseom v Ríme. Má tvar elipsy a odhaduje sa, že kedysi dávno mohla prijať 20 000 divákov. Dnes sa používa na organizovanie letných podujatí a vtedy sa v nej zoskupí okolo 5 000 divákov. V podzemných miestnostiach, kde skôr boli gladiátori, je dnes výstava rekonštruovaných strojov na výrobu oleja a vína, ako aj amfor. Na vstup do historickej Arény treba zaplatiť 40 kn, v prepočte 600 dinárov, za čo je tu možnosť obzrieť si i podzemné miestnosti (100 € je 730 až 740 kn). Aj v septembri turistov Augustov chrám (vľavo) a mestská radnica 2. 11. 2013

44 /4567/

HLAS ĽUDU

mozaika4-5:0 29.10.2013 15:23 Page 2

PRÍLOHA

M O Z A I K A

zadný múr. Pri Augustovom chráme možno najčastejšie stretnúť turistov hovoriacich po nemecky, potom taliansky a anglicky.

ristov, čo obzerajú znamenitosti Puly, majú sprievodcov, iní to robia samostatne. Skupiny mladších sa zrejme riadia internetom – niekto z nich si prečíta údaje o budove alebo pa-

Dvojité dvere tak nazvali podľa dvoch oblúkovitých otvorov

MESTSKÁ RADNICA Je vedľa Augustovho chrámu na Fóre a vznikla v období, keď Pula bola slobodnou mestskou obcou. Počas benátskej vlády bola sídlom princa a providura, neskoršie až dodnes je budovou, v ktorej sídli primátor. Pre nadstavbu, v období od 10. do 16. storočia, sa tento palác, čiže sídlo mest-

miatke, pri ktorej sa pristavia, a prípadne ich zvestuje iným.

DVOJITÉ DVERE A MESTSKÉ MÚRY

V antickom a stredovekom období mesto bolo ohradené múrmi a vyjsť z neho či vstúpiť do neho sa mohlo desiatimi dverami. Dvojité dvere, ktoré tak nazvali pre dva oblúkové otvory, vedú do Archeologického múzea a Kaštelu. Pod Dvojitými dverami našli pozostatky osemuholníkovej záhrobnej stavby – mauzólea z prvého až Pohľad z pevnosti je nádherný, nielen na more, druhého storočia, ale aj na celý prístav a mesto sčasti reštaurovaného. skej samosprávy, stal budovou, na ktorej sa prepletajú rôzne architek- PEVNOSŤ Tento objekt je obdĺžnikového pôtonické štýly siahajúce od romantiky po renesanciu. Niektoré skupiny tu- dorysu s výraznými uholnými špica-

tými bastiónmi, vybudovaný v roku 1630 podľa návrhu francúzskeho vojnového architekta Antoineho De Villea, na objednávku benátskej vlády. Dôvodom bola ochrana mesta a prístavu, ktorý mal veľký význam pre námornú dopravu na severnom Jadrane. Na vrchu kopca aj skôr musela byť pev- Benátska pevnosť sa nachádza na nadmorskej nosť, pravdepodob- výške 32,4 metra medzi morom a kopcami ne s kontinuitou ešte Arena, Zaro a Sv. Mihovil z predrímskej a rímskej doby. V rímskej dobe tu pravde- síc ľudí. Cintorín bol zriadený a obpodobne bola menšia vojnová sta- novený roku 1990 za pomoci rakúnica. V Kaštieli je dnes Historické skeho Čierneho kríža a Nemeckého múzeum Istrie založené v roku 1955. ľudového zväzu pre starostlivosť o Na návštevu tejto benátskej pev- vojnové cintoríny. Je tu pochovanosti a múzea treba vyčleniť ďalších ných 12 rakúsko-uhorských admirálov a jeden turecký admirál, tristo ta40 kn. lianskych a nemeckých vojakov. Pochované tu boli i obete nehody lode MALÉ RÍMSKE DIVADLO Pod samotným Kaštieľom sa na- Baron Gautsch, ako i posádky vojchádzajú pozostatky divadla z rímskej nových lodí Szent Istvan a Viribus Unidoby, keď Pula okrem Amfiteátra tis. Cintorín je zaradený do zoznamu mala ešte dve divadlá, jedno mimo pamiatok pod ochranou Haagskej mesta a druhé, tzv. malé rímske di- konvencie. xxx vadlo v rámci hradieb. Z neho sa zaV Pule možno navštíviť ešte celý rad chovali pozostatky základu scénickej budovy a časti hľadiska, ktoré sú kultúrnych pamiatok, z ktorých kažsčasti rekonštruované. Pod divad- dá na návštevníka silne zapôsobí.

Námornícky cintorín je v peknej časti Puly nazvanej Stoja a je v blízkosti krásneho zálivu Valkane, obľúbeného miesta na prechádzku

lom je budova niekdajšieho nemeckého gymnázia.

NÁMORNÍCKY CINTORÍN

Pozostatky divadla z rímskej doby 2. 11. 2013

44 /4567/

HLAS ĽUDU

Prechádzka týmto cintorínom je zároveň prechádzkou prekrásnym parkom, ale aj pulskými dejinami. Bývalý rakúsko-uhorský cintorín je otvorený roku 1862 a dnes sa rozprestiera na ploche 22-tisíc štvorcových metrov. Je tu pochovaných až 150-ti-

Sú to napríklad Mozaika trestania Dirky, Herkulove dvere, Kostol a kláštor sv. Franju, Katedrála uznesenja Blažene Djevice Marije, Pravoslávny kostol sv. Nikolu, Kapela sv. Marije Formoze a celý rad iných. Návšteva Puly a obchôdzka jej znamenitostí každému turistovi a vôbec návštevníkovi spravidla zostávajú navždy v tej najkrajšej spomienke. E. Šranková

V/27

mozaika6:0 29.10.2013 15:24 Page 11

M O Z A I K A

PRÍLOHA

Ide jeden s lampášom, to bol mojej priateľkin ujo. Kto to môže byť v poli so svetlom?! Ja vravím: Ide voľakto z Petrovca. Anka Privizerová sa ma spytuje, kto to môže byť, a on k nim išiel. Len keď naraz vyjde rozkaz, že nikde nesmie byť svetlo v tú noc!! Závišovci, Privizerovci a Maľovci, spíme na slame na zemi, a tu bola aj leňoška. Naraz počujeme veľký hurt! Skáču z kamióna dolu, mesiačik svieti, a my... Čo to môže byť?! Ale nesmieš pozrieť a ja ako taký malý čert, vyjdem na leňošku, poticho otvorím to vrchné okno a musím vidieť, čo sa deje. Keď ja pozriem von a tam oni, žandári! Na každé 2 metre jeden (20 žandárov), zatvorím a hovorím: Tu sú žandári, v garáde! Naraz nastal taký rachot, strieľajú, žeby smerom ku Kozovmu bagreňu?! Vtedy zranili Ondreja Šranku-Alexu a doktora Ferku. V tú noc potom vyšlo nariadenie, že sa kukurica v celom kysáčskom cho-

vtedy deti do škôlky nechodili), že všetky deti, ktorým rodičia dovolia, majú navštevovať škôlku. Vtedy to volali oboda, ktorá bola v Egyptskej škole. Kto bude s deťmi? Učiteľov v Kysáči nebolo pre také malé deti! Boli Párnický, Porubská, Boldocký, Kardelisová, Pavlov a iní. Pán učiteľ Párnický povedali Alterovi a Kolárovi: Nech to Marka prijme! Marka, budeš s deťmi! 72 detí som mala! Jar bola, marec, pekná tráva... Budeš im rozprávať nejakú rozprávku, budeš sa s nimi hrať Kolo, kolo naokolo a iné, lebo to boli deti od 3 do 5 rokov. Všetky deti som zabudla, ale mi v pamäti zostala Marka Sabová, veterinárova mama, Chovancová a Marka Grňová na tretej ulici, tie sa mi vždy pozdravia, kdekoľvek ma stretnú. Nuž čo, bolo treba s deťmi robiť, a čo? Pekne si posadáme na trávu, kvitne púpava, pletieme venčeky dievčencom na hlavu, ja sedím a deti mi moje široké sedliacke sukne rozširujú a sadajú si okolo mňa, usmievajú sa mi... a všetky trojročné by sa chceli varovať!? Do lona a na ruky! Marku Sabovú som zobrala aj niektoré iné, ale čo? Raz ma zastihli pán učiteľ Párnický a povedali: Marka, neuč ich, lebo sa ti budú pýtať aj staršie!

tári musí vysekať. Každý z domu bral do rúk kosák a poď do poľa, všetku kukuricu sme posekali. A potom neskoršie oslobodili Kysáč. Bolo to 13. októbra 1944. Starká Mária bola mládežníčka skojovka a pionierska vedúca. Mala veľmi rada deti, nuž ju aj cestička osudu poháňaná želaniami viedla správnym smerom – do školy. Bola jar, prišiel list z Nového Sadu (do-

Počas rozprávania sa mojej spolubesedníčke vtisne do lona pravnučka Jovana Ćirkovićová, ktorá starkú zbožňuje a s radosťou s ňou trávi chvíle pri počúvaní starodávnych, ale pravdivých príbehov zo života. Tieto príbehy sa už nikdy viac nezopakujú, a preto je potrebné zapísať ich, aby sa na ne nezabudlo. Veď história je učiteľkou života. Anna Legíňová

NA SLOVO S MÁRIOU GRŇOVOU Z KYSÁČA

Príbehy zabudnutého času ivot je plný prekvapení! Často Ten Pálik, Juro ho volali, mal sestnás odvedie tam, kde by sme ru Privizerovú, ja som ju volala vedome neodišli. Láska k ľuďom, fi- ňaňa Mara. Tu sa chlieb piekol, nie lantropia, láska k deťom a už aj po- vždy, ale veľakrát. Ňaňa raz prídu k maly zabudnutá láska k vlasti a svo- nám a vravia: Ja neviem, čo je jeti podnecuje hľadať tie najskrytejšie ľudské hodnoty. Niekedy si ani neuvedomujeme, koho blízko seba máme. Až sa náhodou v bežnom rozhovore dozvieme, že náš spolubesedník nie je až taký celkom obyčajný človek. Tak som sa aj sama, celkom náhodou na návšteve u Ćirkovićovcov v Kysáči dozvedela, že starká Mária Grňová vlastní jeden vynikajúci poklad: spomienky. Keď je už celá história Starká Grňová sa s láskou venuje napísaná a keď si myslíte, pravnučke Jovane že nieto o minulosti čo písať, len odpisovať to, čo už iní na- toto, my tak veľa chleba jeme, keď písali, odrazu ako strela priletí in- vyberiem z pece jeden, naraz tájformácia, ktorá vás veľmi prekvapí. de! A oni boli len traja. Ja som si to – Bola som z chudobnej rodiny. nevedela zamyslieť, že chovajú Mama a ocko mali päť detí. Ja som voľakoho chlebom. Raz sme my sa narodila v roku 1928. Chodila dievčence išli domov odpoľa Fasom do školy a veľmi si dobre pa- bianov, Števa, kde sme sa boli mätám pani učiteľku Zlatu Porubskú-Jesenskú, Vierkinu mamu. Bolo to dávno – Mária Vychodila som štyri triedy základGrňová v škole s deťmi (stojí nej a keď som sa mala zapísať do vpravo) piatej, prišli pán učiteľ Kukučka, nepamätám sa skade, či z Padiny alebo z Hložian a nás učili. Bola som výbornou žiačkou, samé päťky! A ten pán učiteľ povedali: Marka moja, zavolaj ocka, nech sa pozhovárame! Keď otec prišiel, povedali, že som dobrá žiačka, aby ma dali na školenie, ale otec odpovedal, že to finančne nemôže, že sme veľká rodina. Bol kondáš (pastier). Sám zarábal. Predsa som zakončila piaty ročník... Mala som ísť do šiesteho, ale čo?! Stal sa prevrat! Juhoslávia prepadla a prišli Maďari! Štyri roky tu ihrať. Tancujeme, aj chlapci, chytíboli! My sme sa museli učiť po me sa do kola a tancujeme: Hej, Linmaďarsky! Ja som to nechcela, a der moj, linder moj, zanahav ma preto som šiesty ročník neskonči- frajer moj! Len naraz žandári: Aký frajer?! A mne po chrbte! S tou gula. Počas druhej svetovej vojny, za mou! A my bež tam, kde býva Páčias okupácie, my sme tu bývali, lik. Tam boli konope a my bež k kde ja teraz, v Prvomájovej ulici. A Zuze Francistej cez humno! Svetlo viete, kde sa partizáni schovávali? nesmelo byť nikde. Keď nám báči V druhých honoch bol Kozov ba- Francisty povedali, že ich nieto, greň (agát), pod ním sa stretávali. rozišli sme sa.

28/VI

2. 11. 2013

44 /4567/

HLAS ĽUDU

mozaika7:0 29.10.2013 15:52 Page 1

PRÍLOHA

M O Z A I K A

(DUCHA)PLNKY

Výroky

Ťažké je to, čo možno urobiť okamžite. Nemožné je, čo trvá dlho. Santayana

Cane muto et aqua silente tibi cave. (lat.) Mlčiaceho psa a tichej vody sa vždy varuj. xxx Caesar non supra grammaticos. (lat.) Cézar (cisár) nerozkazuje jazykovedcom. (Na odvet štátnym funkcionárom, pchajúcim si nos do tvorby jazyka.)

Odpustia ti, ak nemôžeš, no neodpustia, ak nechceš. Ibsen

Smiech je liek

Zrnká múdrosti

Kto nikdy do vody nejde, plávať sa nenaučí. Slovenské príslovie Náhoda nám jednoducho zráta všetky naše hlúposti. Napoleon Všetky dobré zásady sú už napísané. Teraz už ostáva iba realizovať ich. Pascal Keď sa má osol priveľmi dobre, ide na ľad a zlomí si nohu. Holandské príslovie Realista je človek, ktorý má správny odstup od svojich ideálov. Capote

Príslovia a citáty Stratiť nádej je to isté ako zomrieť dvadsať rokov pred vlastnou smrťou. Erenburg Humor je najdemokratickejší z ľudských zvykov. Príslovie Nemá zásluhy ten, čo nemá šťastia. Záborský Ľudia by občas potrebovali deň voľna od života. Lec

Rady a skúsenosti do života aj zo života Konope je lepšie trhať rukami ako krkom. Spiaca mačka ešte nikdy myš nechytila. Od roboty ešte nikto nestlstol. Opitému je aj Dunaj po kolená. Radšej doma desať ráz zomrieť, než raz v cudzine. Hudba, ryba, dyňa, sviňa – potrebuje pohár vína. Choroba má sto ciest do tela, a len tri z tela: predkom, zadkom a potom. Láska, dlžoba a smrad – sa nedajú zatajiť. S čím sa koza chváli, za to sa krava hanbí. Zamilovaný aj blchu od milej zje. Najnebezpečnejší sú analfabeti, ktorí sa naučili počítať. Priatelia sú príbuzní, ktorých si človek sám vyberá. To, čo nevieme, len veľmi ťažko dokážeme vysvetliť deťom. Chovať teľa – budeš mať vola. Škodu ti aj zadarmo predajú. Kto koňovi verí, tomu len kantár v ruke ostane. Ešte raz bude zle – a potom už nikdy lepšie.

– Sestrička, neušiel vám z oddelenia niektorý z bláznov? – Určite nie. Prečo sa pýtate? – Niekto mi uniesol manželku. xxx – Vojak Milan, stojíte na stráži a zrazu sa k vám plazí postava. Čo urobíte? – Odvediem pána kapitána ako vždy do postele. xxx – Slečna, prečo z pneumatiky vypúšťate vzduch? – Pán inštruktor, sedela som za volantom veľmi vysoko. xxx – Môj manžel odcestoval na dlhší čas do cudziny... – Nehovor. A ja som si myslela, že ten advokát ho z toho vyseká! xxx – Znova si sa opil, veď si sľúbil, že sa z teba stane iný človek! – Áno, ale už aj ten sa naučil piť... xxx Zhovárajú sa dve postaršie priateľky. Jedna vraví: – Za mladi sa ma vari stokrát pýtali, či sa nechcem vydať. – Toľkí nápadníci? – Nie, rodičia. xxx Jožo vyhral päť miliónov. Prišiel domov a vraví žene: – Stará, vezmi si šaty... – A ktoré? Biele, čierne, alebo zelené? – Všetky, drahá, a vypadni! xxx – Pán svedok, vy tvrdíte, že obžalovaní spolu žili ako manželia! – Nie, nie! Oni náhodou žili spolu veľmi dobre! xxx Blondínka u lekára: – Pani, vyhrňte si rukáv! – Do pol pása, pán doktor?

Výber: O. Filip

Mozaiku číslo 172 pripravil Oto Filip

2. 11. 2013

44 /4567/

HLAS ĽUDU

VII/29

mozaika8:0 29.10.2013 15:24 Page 15

M o z a i k a

prÍloha

iBa pre laBUŽnÍkoV

malinové kúsky suroviny: na cesto: 300 g múky, 120 g cukru, 50 g masti, 50 g margarínu, 1 vajce, balenie salajky (ľadové droždie), vanilínový cukor, 3 – 5 lyžíc mlieka; na plnku: 1 l mlieka, 3 malinové pudingy, 10 lyžíc cukru, 1 a ½ margarínu, vrecúško malinového Stepu (Frutti). takto sa to vydarí: Cesto: Múku, cukor, masť, margarín, vajce, salajku, vanilínový cukor a podľa potreby mlieko dobre vymiesime. rozdelíme ho na tri časti, rozvaľkáme a pečieme každé cesto zvlášť na 200 º c, kým nenado-

budne peknú hnedú farbu. plnka: Malinové pudingy rozmiešame s cukrom, pridáme trochu mlieka a dobre rozmiešame. zvyšné mlieko dáme prevrieť a do neho zavaríme malinové pudingy vopred rozmiešané s cukrom a mliekom. Varíme, kým zmes nezhustne, a potom zložíme zo sporáka. keď vychladne, pridáme vyšľahaný margarín a Step (Frutti). dobre vymiešame a každé cesto, aj povrch koláča natierame

plnkou. Ľubovoľne ozdobíme. recept nám poskytla Anna Abelovská z Kysáča Foto: E.Š.

Psíčkari Pozor

Jesenná Prechádzka

je tu nový smer vo výžive vašich miláčikov!

Doprajte si príjemný relax

poslednom čase stúpa záujem o všetko, čo sa dá označiť ako návrat k prírode. Týka sa to i trendov vo výžive pre psov. kŕmenie BarF-om (táto skratka je odvodená od anglického biologically appropriate raw foods – biologicky vhodná surová potrava) znamená, že svojho miláčika kŕmite surovým mäsom, kosťami, zeleninou a ovocím. Takže žiadne priemyselne vyrábané krmivo!

priroDzená straVa V praxi Táto metóda kŕmenia spočíva v pestrom jedálničku, ktorý však nemusí vyhovovať všetkým psom. Psy možno kŕmiť hovädzou zmesou, drobkami, držkami, vemenami, pohánkou, ale aj kosťami, ktoré sú prirodzeným zdrojom vápnika. ak sa im dáva kura, tak celé. Všetko, okrem kuracích žalúdkov, ktoré sa varia, dostávajú psy surové. Mäsá treba striedať, aby psy mali každý deň inú stravu. k tomu im treba dávať ako prílohu teplé varené zemiaky, ovsené vločky (namočené vo vode), cestoviny, chlieb i rožky. Podáva sa im aj zelenina, ale nie denne. Mrkvu, petržlen, zeler, červenú repu, šalát

a brokolicu treba zaliať lyžičkou oleja pre lepšie trávenie. súčasťou jedálneho lístka by malo byť aj ovocie, okrem citrusov. kŕmnu dávku asi trikrát týždenne treba dopĺňať špeciálnym prípravkom s vitamínmi, minerálmi a ďalšími potrebnými látkami. Pre zdravé kĺby treba pridávať aj želatínu a kvasnice.

čo na to Veterinár? Podľa slov veterinára krmivo by malo byť kompletné a zaistiť zdravie zvieraťa. BarF nie je celkom vhodný pre súčasné psy, keďže aj tie už prešli dlhým vývinom od čias, keď si lovili živú potravu a majú inak uspôsobený chrup aj tráviaci trakt. BarF možno využiť ako alternatívne kŕmenie, ak dopĺňate aj potrebné vitamíny a minerály. argumenty pre: menšie náklady; psom to chutí lepšie ako granuly; núti zviera poriadne hrýzť. argumenty proti: jedia sa surové, tepelne neupravené produkty – mäso (problém s hygienou); nemožno presne spočítať vyváženosť krmiva; predpoklad jednostrannej stravy. NČpŽ

yužite posledné pekné dni a vyberte sa do prírody! nádherne sfarbené lístie navodí pocit pohody, pohyb na čerstvom vzduchu povzbudí váš krvný obeh.

UŽite si slniečko Posledné slnečné lúče vás nabijú energiou, ktorú budete potrebovať v zime. sadnite si na lavičku, zhlboka dýchajte a pokúste sa na nič nemyslieť. Budete sa cítiť príjemne uvoľnená. nezabúdajte na UV ochranu. sú plné vitamínov, ktoré posilnia váš imunitný systém.

na Upokojenie cvičenie inšpirované prírodou prináša uvoľnenie a novú energiu: rozkročte sa na šírku bokov, vzpažte ruky a zatvorte oči. Predstavte si, že vaše nohy sú korene stromu a čerpajú silu zo zeme. Vaše ruky sú ako konáre, ktoré v teplom jesennom slnku rastú do výšky.

VyUŽite silU stromoV nájdite si krásny starý strom a dobre si ho poprezerajte. Pohladkajte jeho popraskanú kôru, objímte ho oboma rukami a pokúste sa prijať energiu, ktorá z neho vychádza.

spolU je nám fajn Dary lesa Preneste si krásu jesene aj do vášho bytu. nazbierajte si farebné lístie, gaštany a použite ich ako dekoráciu podľa vlastnej fantázie.

zoberte na prechádzku do prírody aj svojho štvornohého miláčika. Psy milujú vône a zvuky lesa, do sýtosti sa vybláznia a postarajú sa aj o vašu kondíciu.

pohlaďte zmysly piknik V lese na čerstvom vzduchu rýchlo vyhladnete. skvelá príležitosť využiť nový piknikový košík! zbaľte si doň termosku s horúcim čajom, obložené chlebíky a ovocie. Jablká, hrušky a hrozno

Všímajte si, ako vám pod nohami šuští lístie, tešte sa z krásnych farieb, vnímajte vôňu machu, kôry stromov, húb, gaštanov a ihličia. Táto jednoduchá terapia vás zbaví nahromadeného stresu a napätia. Pripravila: E. Šranková

30/Viii

2. 11. 2013

44 /4567/

hLas ĽUdU

K U LT Ú R A 48. STRETNUTIE V PIVNICKOM POLI

Kvalita aj v októbri

strehli, že v orchestri tentoraz neznel cimbal, ale odborníci veľmi nezazlievali túto zmenu, lebo základ slovenského ľudového orchestra predsa tvoria sláčikové nástroje. Slová chvály adresovala účastníkom aj Vlasta Vinkovičová, ktorá hodnotila na festivale kroje. Na nedeľňajšom poobedňajšom stretnutí v malej sieni SKUS Pivnica im aj osobne povedala, že všetko bolo

cenu obecenstva získala Vlasta Vachulová z Pivnice (ako absolútna víťazka získala aj sošku – Cenu NRSNM), 2. cenu za interpretáciu Anita Petráková z Kovačice, 3. cenu za interpretáciu získali Andrea Lačoková z Báčskeho Petrovca a Andrea Šimová z Kulpína, dve ceny za autentickosť piesne dostali Denis Galas z Padiny (za pieseň Keď zme išli cez mantaľu) a Leonóra Súdiová zo Selenče (za pieseň Poďme mátke domou), ktorá získala aj dve ďalšie ceny – za najautentickejší kroj a obecenstva. Z dvoch cien za kroj tú ďalšiu získal Mário Erak z Hložian. Všetci odmenení okrem vecných cien dostali aj plakety NRSNM a na javisku im ich udeľovali Ján Majorský, podpredseda NRSNM, a Pavel Bolehradský, predstaviteľ SKUS Pivnica. Tak ako sme si zvykli na divadelných festivaloch po udelení cien sledovať ešte jedno spravidla profesionálne predstavenie na počesť odmenených, aj na vynovenom pivnickom hudobnom festivale celkom na záver odznel elitný program. Vystúpili v ňom s príležitostným – na ľudovú nôtu ladeným repertoárom – operní speváci Jaroslava BenkováVlčeková a Boris Babík a Komorný zbor Viliama Figuša-Bystrého z Padiny. Celkový dojem z festivalu je pozitívny. Zvíťazila slovenská ľudová pesnička, jej notové záznamy sa dostali aj do vynoveného festivalového bulletinu, mladí účastníci sa pekne zabávali a niektorí sa už potajomky tešia na nové kamarátenie – na prisľúbenom januárovom 49. Stretnutí v pivnickom poli. Pre zakladateľov a organizátorov festivalu – NRSNM, SKUS Pivnica, Obec Báčsku Palanku a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov – je to veľká výzva. Budeme im držať palce a dúfať, že sa termín tohto obľúbeného hudobného podujatia nebude znovu posúvať. A. Francistyová

neštandardnom jesennom ter- stredí. Aj keď prihlásení, predsa na míne – od 25. do 27. októbra festival nepricestovali niekoľkí spe2013 milovníci slovenských ľudo- váci zo zahraničia, a tak podujatie vých piesní a krojov sa mohli tešiť zo ani tohto roku nemalo medziná48. Stretnutia v pivnickom poli. Náš rodný charakter. Avšak ukázalo sa, najstarší hudobný festival, ktorého že všetci účinkujúci boli dobre pripodstatou je zachovávať pred za- pravení. Ako bolo povedané na nebudnutím pôvodné ľudové piesne, pestovať u mladých lásku k ľudovej slovesnosti a animovať mladé hudobné talenty, aj tentoraz splnil svoj účel. Aj keď pre niekoľké odročenia tohto januárového podujatia z pôvodne zahláseného počtu účastníkov pre jesenné záväzky niekoľko vystalo, znovu môžeme kvitovať kvalitný festivalový ročník. Vo vynovenej kinosále či divadelnej sieni pri otvorení Stretnutia v pivnickom poli v piatok 25. októbra sa obecenstvu prihovoril Stevan Jurić, člen obecnej správy poverený kultúrou, ktorý zdôraznil význam podujatia – zachovanie národnej Odmenení speváci: (zľava) Leonóra Súdiová, Denis Galas, Andrea identity tunajších Slovákov, a Lačoková, Vlasta Vachulová, Andrea Šimová, Mário Erak a Anita Petráková prisľúbil pomoc Obce Báčska Palanka v usporiadaní festivalu i deľňajšom stretnutí členov odbor- perfektné, až profesionálne, dobre do budúcna. V slávnostnom prí- ných porôt so spevákmi: „Tohto zladené, že boli dokonale oblečení hovore, ktorým festival otvorila, roku sme stratili na kvantite, ale zí- na obidvoch súťažných koncerAnna Tomanová-Makanová, pred- skali sme na kvalite.“ Javiskovú istotu toch, a to aj dievčatá, aj chlapci. Nesedníčka NRSNM a podpredsed- u spevákov porotcovia postrehli aj postrehla chybičku ani pri odevných níčka Zhromaždenia AP Vojvodi- v ich správaní, ocenili aj vo výko- doplnkoch a účesoch. Zvlášť ju vraj ny, vyjadrila potešenie z blížiaceho noch a pochválili aj výber piesní. potešilo, a to zdôraznila aj v správe, sa 50. ročníka a nádej, že „dovtedy Maličké postrehy vždy pomôžu, a že „speváci svoj kroj vedia nosiť, vepevne postavíme štruktúru orga- tak teraz odborníci konštatovali, dia sa v ňom pohybovať a cítia sa v nizovania všetkých našich menši- že v druhom súťažnom koncerte ňom dobre“. Pri neľahkom rozhonových festivalov“. Jej prísľub, že „sa niektorí speváci neboli takí pre- dovaní a oceňovaní sa opierala o to, už čoskoro – v obvyklom januáro- svedčiví ako v prvom, že sa niekto- „ktorý kroj celkovým vzhľadom zavom termíne, na ktorý sme si všet- rým nerozumelo, čo spievajú, ale nechá najlepší dojem, je autenticci zvykli – stretneme na 49. Stretnutí všeobecne boli so všetkými inter- ký a zriedkavo sa objavuje na jav pivnickom poli a pod známou sne- pretáciami spokojní. I v správe kon- visku“. Teda konkurencia bola silná aj vo hovou vločkou sa budeme tešiť z štatovali, že „všetci speváci, ktorí prikrásnej slovenskej ľudovej piesne“, šli na toto októbrové Stretnutie v výkonoch, aj v promenáde krojov. podnietil spontánny potlesk ver- pivnickom poli, svojou účasťou a vý- Napokon odborné poroty a obeného festivalového obecenstva... konom kvalitatívne pozdvihli úro- censtvo disponujúce ceny rozdeliZarezonoval aj prísľub, že sa vďaka veň tohto nášho tradičného hu- li takto: 1. cenu za interpretáciu a spoločným finančným prostried- dobného podujatia“. kom NRSNM a Obce B. Palanka už Členovia odbornej poroty (Juraj OPRAVA onedlho bude pokračovať v reno- Ferík, predseda, Jarmila Juricovávovaní tohto pivnického kultúrne- Stupavská a Mária Zdravkovićová) V článku pod názvom Nové poklady v hudobnej klenotnici autorky J. ho stánku. ocenili aj dobrú súhru spevákov s ľuPánikovej, ktorý vyšiel v č. 43 (4566) s dátumom 26. 10. 2013 na s. 31, Moderátor festivalu Rastislav Zor- dovým festivalovým orchestrom, sa stala neúmyselná chyba v názve udelenej ceny a inštitúcie, resp. osobňan privítal aj ďalších hostí a tra- v ktorom tentoraz hrali: Valentín Minosti, ktorej bola cena udelená. Namiesto textu, ktorý znel: „Pri tejto dičné stretnutie spevákov pôvod- chal Grňa (primáš a prvé husle), príležitosti mu predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová ných slovenských ľudových piesní Pavel Tomáš ml., Đorđe Petriško odovzdala Striebornú plaketu NRSNM za nezištnú pomoc pri rozvoji rady a za všestrannú spoluprácu.“ malo písať: „Pri tejto príležitosti predusporiadané po prvýkrát podľa no- (prvé husle), Vieroslava Válovcová, sedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová udelila ministrovi Cenu vého modelu sa naplno roztočilo. Na Štefan Brňa a Lazar Hrgić (druhé za osobitný prínos rozvoju NRSNM a Ministerstvu školstva, vedy, výdvoch súťažných koncertoch, a po- husle), Jozef Malina (viola), Ondrej skumu a športu Striebornú plaketu NRSNM za prínos rozvoju školstva.“ tom aj v tom záverečnom nedeľ- Maglovský (harmonika), Ervin MaProsíme čitateľov, aby si chybu v tomto zmysle opravili. nom sa pred mikrofónom vystrie- lina, Atilla Csibri (kontrabas) a Nelu R. dalo 17 spevákov z 11 našich pro- Žuržovan (gitara). Stáli diváci po-

2. 11. 2013

44 /4567/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A ODMENY KULTÚRNYM PRACOVNÍKOM OBCE STARÁ PAZOVA

Plakety Svetlost v mnohých rukách ajvyššie uznanie v oblasti kultúry, ktorú udeľuje Zväz ochotníkov Obce Stará Pazova, sa od roku 2011 udeľuje nielen za dlhoročnú činnosť, ale aj všetkým tým, ktorí v uplynulom roku postúpili do pokrajinských a republikových súťaží a festivalov. V piatok 18. októbra v divadelnej sieni boli tieto uznania udelené 52 jednotlivcom a kolektívom. Bronzovú plaketu Svetlost 2012 prijalo 28 jednotlivcov, respektíve združení, ktorí sa dostali do pokrajinských súťaží, kým strieborné plakety získali tí, ktorí na tý- Staropazovské choreografky Ružena chto prehliadkach získali Červenská (sprava) a Dajana Kostićová ceny. Medzi nimi i reci- si navzájom vymieňajú gratulácie

tátori Jana Rumanová, Michaela Kočišová a Miloš Simonović, v oblasti hudobnej tvorby SKUS hrdinu J. Čmelíka, kým medzi nositeľmi zlatej plakety, účastníkmi republikových prehliadok, je i spevácka skupina Etnografickej skupiny žien SKUS hrdinu J. Čmelíka. Špeciálne ceny – uznanie najlepšiemu kolektívu a jednotlivcovi – udelili KUS Branka Radićevića za 40-ročnú sústavnú a úspešnú činnosť a Zorici Opavskej, výtvarníčke a predsedníčke Združenia výtvarných umelcov Starej Pazovy ULUSP, za dlhoročnú činnosť v popularizácii výtvarného umenia. Medzi kultúrnymi pracovníkmi, ktorí v roku 2012 oslavovali štyridsaťročnú sústavnú činnosť, je i Ružena Červenská, učiteľka v penzii, ktorá v Starej Pazove už štyri desaťročia zoskupuje tanečníkov a tvorí

úspešné choreografie, a aj Dajana Kostićová, v mladosti sociálna pracovníčka, bola výborná tanečníčka v KUS B. Radičevića v Starej Pazove a neskôr sa presadila ako výborná choreografka. Miroslav Benka sa pred štyrmi desaťročiami v SKUS h. J. Čmelíka najprv vyskúšal ako herec a po štúdiu herectva a réžie stvárnil početné inscenácie, ktoré Starú Pazovu (a iné divadlá) preslávili v krajine a zahraničí. Plakety Svetlost 2012 okrem iných zaslúžilých jednotlivcov boli udelené týmto trom oslávencom za dlhoročnú činnosť. Odmeneným gratulovali Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, a Libuška Lakatošová, náčelníčka pre mládež, šport a kultúru Obce Stará Pazova. Program obohatili hudobným programom významní speváci a hudobníci z územia Staropazovskej obce. K. Verešová

ROZHOVOR S DÔVODOM

Odmena za dlhoročnú divadelnú tvorbu stav pre kultúru Vojvodiny a Zväz ochotníkov Vojvodiny tohto roku udelil Plaketu Đorđa Damjanovića Đekšu Alexandrovi Bakovi za viacročný režijný prínos k rozvoju ochotníckej divadelnej tvorby Vojvodiny. Napriek tomu, že Alexander Bako, dlhoročný herec a režisér – ochotník, bol často odmeňovaný za svoje herecké a režisérske výkony na slovenských, pokrajinských a celoštátnych divadelných prehliadkach, táto odmena (po Zlatej značke Kultúrno-osvetového spoločenstva Srbska) „prišla“ ako koruna jeho doterajšej práce. A nie náhodou. Po takmer tridsaťročnom úspešnom stvárňovaní postáv ako herec a celých predstavení ako režisér v Starej Pazove toho času pôsobí aj v ďalších prostrediach: v Kulpíne a Nových Bánovciach, predtým i v Rume a Kysáči. A. Bako má divadlo v krvi. Už v útlom veku, keď mal sotva tri roky, kumštami zabával táborníkov, „režíroval“ dvíhanie vlajky a iné hry v lese. V školskom veku hrával v detských predstaveniach a detský debut stvárnil v Pipi Dlhej Pančuche v

roku 1985. Avšak až debut v Lorco- obrázky Petra Hudáka prezradili odmenu za najlepšiu réžiu a trivej Krvavej svadbe (kde hral hlavnú jeho afinitu k prezentácii ľudskej krát za najlepšiu scénografiu na republikovom festivale v Kule. Jeho postavu – Leonarda) prezradil hĺbku duše. Náš spolubesedník A. Bako stvár- inscenácie takmer vždy postupovali svojho talentu. Alexander Bako je výborný komik, čo dokázal v po- nil 14 úloh a 16 réžií, inscenoval ne- do pokrajinskej prehliadky a často četných predstaveniach a humor- spočetne veľa skečov a scénok. aj do republikovej. Počas príležitostného rozných scénkach. Jeho hehovoru po získaní tejto porecké kreácie hlavných pokrajinskej plakety A. Bako prístáv v drámach Hrdinovia a zvukoval, že za každou ceKrčma na hlavnej hradskej nou, ktorú dostal, stál celý tím. ho vyšvihli na piedestál špičTak je to aj teraz. Potom dolokového umelca. Bakov režil:„V posledných tridsiatich rožijný debut s Králikovým koch Slovenské divadlo VHV Trasoviskom v roku 1993 robí veľmi vážne. Divadelníci aj ukázal čistú transformáciu keď robia z ochoty a ohromnej dramatična do poetiky. Tým vôle, majú profesionálny vzťah sa zaradil medzi režisérov k tvorbe. Málo je divadiel, čo –bádateľov stelesnenia dumajú tak zabezpečené pracha. I keď mu jeho komédie covné podmienky ako naše. (napríklad Cesta okolo sveta Okrem výborných režisérov Julesa Verneho – Pavla Ko- Alexander Bako s najnovším pokrajinským Pazova má i výborných hercov houta, Maratónci bežia čest- uznaním a usilovných technikov.“ né kolo, Zberné stredisko DuCenu Ústavu pre kultúru Vojvošana Kovačevića a Pohreb Ivana Ako organizátor kultúry a istý čas aj Holuba) priniesli pozoruhodné ako riaditeľ Strediska pre kultúru diny a Zväzu ochotníkov Vojvodiny úspechy na našich javiskách s či- Obce Stará Pazova ukázal sklony aj pochopil ako podnet na ďalšiu prástými vypuklými gagmi a zvratmi, k skvalitneniu kultúrneho života cu s predsavzatím modernizovať jeho inscenácie dramatických diel vôbec. Získal nespočetne veľa od- ochotnícke divadelníctvo, technicDenník Anny F. F. Goodrichovej a A. mien na slovenských a celoštát- ky a intelektuálne, a to nielen v paHacketta, Dvadsať minút s anjelom nych prehliadkach. Dvakrát sa stal zovskom prostredí, ale aj širšie. Katarína Verešová A. Vapilova alebo napríklad Čertove najlepším hercom Srbska, raz získal 2. 11. 2013

44 /4567/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A ZMLUVA O SPOLUPRÁCI MEDZI ZDRUŽENÍM SPISOVATEĽOV SRBSKA A SPOLKOM SLOVENSKÝCH SPISOVATEĽOV

V prospech kultúry oboch národov ová fáza vo vzťahoch dvoch najstarších a najvýznamnejších spisovateľských združení Srbska a Slovenska odštartovala v piatok 25. októbra. Po dlhšej rozprave, skôr rozbore všetkých oblastí, kde vzájomné vzťahy literátov možno prehlbovať a rozširovať, predsedovia Združenia spisovateľov Srbska a Spolku spisovateľov Slovenska Radomir Andrić a Miroslav Bielik vo Francúzskej číslo 7 v Belehrade podpísali Zmluvu o spolupráci, stanovujúcu jej oblasti a hlavné zásady. Jedným z prvých jej princípov je všestranné napomáhanie rozvoju

toch. Spôsobom, ako to dosiahnuť, je účasť spisovateľov na najvýznamnejších medzinárodných festivaloch literatúry v Belehrade, Novom

sovateľských združení, vzájomná podpora pri presadzovaní oboch národných literatúr vo svete. – Dnešnou zmluvou sme stanovili úradný rámec spolupráce, ktorá existovala i dlho predtým. Máme teda intenzívnejšie a širšie spolupracovať v prospech oboch literatúr, oboch národov, pričom sú tunajší slovenskí spisovatelia v tom všetkom významným ohnivkom. Najmä pre-

Sade, Bratislave a v Martine, vydávanie prekladov a dvojjazyčných antológií, publikovanie rôznych žánrov tvorby v periodikách oboch spi-

to, lebo sú dobrými znalcami dvoch rečí a často aj reči básnickej a prozaickej. Zmluva stanovuje konkrétne akcie, ako sú výmeny spisovate-

Záber z podpísania zmluvy

Účastníci piatkového stretnutia

srbsko-slovenských a slovenskosrbských kultúrnych vzťahov a recipročnému šíreniu literatúry, jej prezentácie a popularizácie v oboch štá-

ľov, rôzne návštevy, časopisecká a iná tvorba, cieľom čoho je, aby sme čoraz viac vedeli o sebe, tiež utužovali už existujúce priateľstvá. Nezabúdajme, že sú spisovatelia osobnosťami, ktoré odstraňujú závory z rôznych hraníc. A dokument, ktorý sme podpísali, je jedným z dokladov toho... – podčiarkol predseda UKS Radomir Andrić. S takýmto názorom sa stotožňuje i predseda Spolku slovenských spisovateľov Miroslav Bielik: – Veľmi sme potešení tým, že dochádza aj ku kodifikovaniu spolupráce, ktorá je už dlho rozvinutá. Tým, že sme dnes podpísali zmluvu o nej, je to nová dimenzia a isté záväzky zo strany nášho spolku a ich združenia. Lebo aj významní slovenskí spisovatelia, ktorí sú občanmi Srbska, sú svojím spôsobom istým prienikom aj do srbskej kultúry a veľmi obohacujú i kultúru slovenskú. Cez nich sa tie hodnoty srbskej poézie a prózy etablujú na Slovensku veľmi výrazne. Je vlastne možné, na základe súčinnosti Spolku slovenských spisovateľov – deväťdesiatročného a tradičného a veľkého Združenia spisovateľov Srbska, túto spoluprácu ďalej rozvíjať. Dohodli sme to na konkrétnych programoch v rámci podujatí, vydavateľskej činnosti, súčinnosti pri organizovaní festivalov. Myslím si, že to bude v prospech kultúry oboch národov, samozrejme, aj samotnej poézie, prózy a umenia..., – vyzdvihol Miroslav Bielik na záver. O. Filip

PIVNICA

Knižnica dostala meno P

o dlhšom premýšľaní o mene Pivničania sa spoločne rozhodli svoju dedinskú knižnicu pomenovať Knižnica 13. októbra. Je to deň, keď v roku 1964 knihovník Ján Chrček zapísal do inventúrnej knihy pod číslom 1. prvú knihu a bol to román Theodora Dreisera Americká tragédia. Na slávnosti v piatok 11. októbra 2013 pri pomenovaní knižnice boli i početní hostia, ktorých privítala knihovníčka Zorica Vučenov. Prihovorila sa aj Koviljka Dobrić, riaditeľka Knižnice Veljka Petrovića v Báčskej Palanke, ktorá prítomným priblížila základné historické 2. 11. 2013

44 /4567/

údaje o knižnici, činnosti, úspechoch a o jej funkcii. Ján Zahorec, pivnický farár, a Anna Valašeková, predsedníčka Spolku pivnických žien, potom slávnostne knižnicu „pokrstili“ novým menom, aby nebola iba pobočkou palanskej Knižnice Veljka Petrovića bez mena... Pri tejto príležitosti žiačky základnej školy prečítali svoje práce na tému o knihe. Chvályhodné je, že táto knižnica má vo svojom fonde 7 959 kníh, z čoho v roku 2012 pribudlo 219. Zapísaných členov je v nej 465, ktorí počas minulého roku prečítali 3 552 kníh. Svedčí to o

HLAS ĽUDU

Spomienkou na tento dôležitý deň v činnosti knižnice bude i táto spoločná fotografia

tom, že Pivničania majú predsa záujem o knihu a čítanie. A nielen kvôli získavaniu nových vedo-

mostí, ale aj pre vlastný pôžitok, ktorý čítanie môže poskytnúť. K. Imreková

K U LT Ú R A PREUKAZY SSS PIATIM SPISOVATEĽOM Z VOJVODINY

V mene plodnejšej spolupráce reukazy Spolku slovenských spisovateľov udelil jeho predseda Miroslav Bielik kolegom z radu vojvodinských Slovákov na pôde Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny vo štvrtok 24. októbra. Novými riadnymi členmi SSS sa stali príslušníci generácie X – Ladislav Čáni, Katarína Hricová (nebola prítomná), Martin Prebudila, Adam Svetlík a Vladimír Valentík. Čerstvo prijatým spisovateľom Bielik zablahoželal a ocenil ich ako silnú generáciu a vyjadril nádej, že im Spolok bude istotou a oporou. V mene nových majiteľov preukazu SSS sa poďakoval Martin Prebudila, prízvukujúc, že Spolok za posledné dva-tri roky nadviazal dobrú spoluprácu nielen s vojvodinskými, t. j. dolnozemskými spisovateľmi, ale aj so Združením spisovateľov Srbska. Hovoriac stručne o SSS, ktorý v tomto roku oslavuje 90. výročie založenia, Bielik o. i. podčiarkol: – My si toto výročie pripomenieme aj samostatným seminárom v Budmericiach, zrejme za účasti premiéra a ministra kultú-

ry. Spolok programovo nadväzuje na svoje najlepšie obdobia, otvára sa k slovenskému svetu a k slovenským umelcom, tak ako je tomu aj v iných demokratických

rý sa dožíva 25 rokov vychádzania, a že SSS vydáva aj časopis pre mladú literatúru Dotyky. Záverom príhovoru Miroslav Bielik skonštatoval, že činnosť Spolku je rôz-

Predseda Miroslav Bielik (na prvej snímke) odovzdal členské preukazy SSS Martinovi Prebudilovi (zľava), Adamovi Svetlíkovi, Vladimírovi Valentíkovi a Ladislavovi Čánimu

krajinách Európy, ktoré sa starajú o svojich spisovateľov, kdekoľvek žijú. Našou prvoradou úlohou je slúžiť autorom, vytvárať a presadzovať podmienky aj v štátnych orgánoch. Poznamenal, že v tomto roku jubiluje aj Literárny týždenník, kto-

norodá a dodal: – Snažíme sa nadväzovať kontakty aj vo svete a som šťastný, že vďaka tu prítomným veľkým osobnostiam slovenskej literatúry sa darí aj spolupráca so Zväzom srbských spisovateľov. Inak chystáme aj zmeny v stanovách. Popri

PREZENTÁCIA KNIHY JÁNA POVOLNÉHO V KOVAČICI

Pokrokový aj mimo Pokroku semdesiatročného Padinčana Jána Povolného poznajú mnohé generácie. V Padine, aj mimo nej. Ako bystrého a zdvorilého človeka. Tri roky zastával post predsedu Zhromaždenia Kovačickej obce. V rodnej dedine a na obecnom úrade bol činný na nejednom poli. Podnecoval a uskutočňoval: výstavby nových hospodárskych podnikov, ciest, športových objektov, kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií, vymýšľal vynálezy. V spolkovom živote ho zase najviac poznajú ako horlivého lovca. Časť z jeho poznámok, anekdot a životných skúseností vyšla knižne tohto roku k jeho životnému jubileu. Ako vizitka ďalšej úspešnej spolupráce dvoch susedných osád – Padiny a Kovačice. Prezentácia publikácie Pravdivé rozprávky prebiehala na farskom

doterajších formách riadny člen a čestný člen pokúsime sa definovať aj mimoriadne členstvo pre osobnosti píšuce nie po slovensky, ale ktoré napríklad robia prekladovú prácu a nie sú slovenskí autori. Chceme uviesť aj kategóriu podporujúcich členov. Teší nás, že nás Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky podporuje a do-

Autor Ján Povolný (v popredí – prvý z pravej strany) a jeho hostia z Padiny

úrade cirkevného zboru Kovačica II. Prítomných v plnej sieni, hostí a hostiteľov, privítal Martin Bajza, farár spomínaného zboru. O tom, ako knižka v srbskom a slovenskom jazyku uzrela svetlo sveta, rozprá-

vali Pavel Baláž a Ondrej Kotváš. Predseda Spomienkového strediska Jána Bulíka v mene vydavateľa a padinský novinár ako prekladateľ ozrejmili púť„ozajstných povestí“ od autora po čitateľa.

konca teraz pre mladú literatúru, pre autorov do 35 rokov sa na náš podnet vytvoril fond. Do polovice decembra treba predložiť projekty pre mladých autorov; v tejto súvislosti vyzývam aj autorov z radu Slovákov žijúcich v Srbsku. Juraj Bartoš Ruky k dielu priložil aj AERD a v jeho mene Daniela Ďurašová predostrela pohľad na dielo zo zorného uhla pisateľa projektu na vytlačenie knihy. Odborná spolupracovníčka Ružena Kraticová sa o vzornom spoluobčanovi zmienila z aspektu ľudí od pera. Posudzovateľka Mária Kotvášová-Jonášová zdôraznila aj ilustrácie Jána Bačúra v knižke ako „presvedčivé a veľavravné“. Samotný insitný maliar hovoril o tom, ako prišlo k myšlienke ilustrovať túto publikáciu, a zdôraznil, že kresby patria k príbehom a opačne, nielen v tomto diele. State z knihy Jána Povolného čítala Anička Juricová. Hymnické a nábožné piesne spieval mladší a starší spevokol cirkevného zboru Kovačica II. Program moderovala Katarína Lenhartová-Petríková. Na záver prezentácie sa autor zúčastneným odvďačil výtlačkom svojej knihy s venovaním. Ďalšie dielo venuje poľovníkom a poľovníctvu. J. Špringeľ

2. 11. 2013

44 /4567/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A li energiu a hrali bravúrne. Druhý sobotňajší termín patril Petrovčanom, členom Divadla VHV, ktorí zahrali predstavenie Roročných Máškových dní mana Olekšáka Negativisv prvý večer sa predti v réžii Ivana Hansmana stavili herci hostiteľJesenského. V nedeľu 27. ského Divadla VHV, októbra, v posledný deň teda Kovačičania, ktorí Máškových dní, javisko úspešne zahrali komépatrilo Vojlovičanom, herdiu Jovana Steriju Pocom SKOS Detvan a ich povića Ženba a vydaj v inscenácii Nemôžem zaréžii Milenka Pavlova. platiť, ani nechcem zaplaSobotňajšie divadelné tiť autora Daria Fo v réžii hody sa začali víťazVladany Cvijanovićovej. ným predstavením tohOrganizátorom 19. Mátoročného 44. Diva- Dokonalú Ženbu a vydaj predviedli domáci herci škových dní bol DK 3. delného vavrínu Babyoktóbra a podujatie filon v podaní hercov Slovenského predstavenie sledovali v jednom nančne podporili Úrad pre Slodivadla VHV SKUS h. Janka Čme- dychu, bez slova, pokým prota- vákov žijúcich v zahraničí a Obec líka v Starej Pazove v réžii Miro- gonisti tohto pohybového pred- Kovačica. slava Kožíka. Milovníci Tálie toto stavenia na javisku DK vyžarovaA. Chalupová

DIVADELNÉ DNI TOMÁŠA HRIEŠIKA-MÁŠKA 2013

Tri scénické dni oncom januára 1994 sa v Kovačici po prvý raz organizovali Divadelné dni Tomáša HriešikaMáška (1956 – 1993), ktoré sa stali tradičnými a na nich záväzne vystupujú herci niekdajších troch scén Divadla VHV (Báčsky Petrovec, Stará Pazova a Kovačica) a divadelní ochotníci z ďalších slovenských prostredí vo Vojvodine. Aj uplynulý víkend – od 25. do 27. októbra – v sieni Domu kultúry 3. októbra v Kovačici prebiehali divadelné dni venované spomienke na T. Hriešika-Máška, známeho divadelného režiséra, herca a kultúrneho dejateľa. V rámci tohto-

10. Festival Zuzany Kardelisovej

SELENČA

Kysáč 1. – 3. a 8. – 10. novembra 2013

Nové vedenie spolku

PROGRAM

Piatok 1. novembra 12.00 – Pietna pamiatka pri hrobke Zuzany Kardelisovej na kysáčskom cintoríne 20.00 – Otvorenie 10. Festivalu Zuzany Kardelisovej Katarína Mišíková Hitzingerová: Kto z koho Ochotnícke divadlo Janka Čemana, Pivnica Réžia: Katarína Mišíková Hitzingerová Sobota 2. novembra 17.00 – Sue Glover: Tulenia žena Divadlo Brod, o. s., Uherský Brod, Česká republika Réžia: Roman Švehlík 20.00 – Jovan Sterija Popović: Ženba a vydaj Divadlo VHV, Kovačica Réžia: Milenko Pavlov Nedeľa 3. novembra 19.00 – Elena Hložanová: Život je čudo (folklórna sieň) Divadelný súbor MOMS Báčska Palanka Réžia: Katarína Mišíková Hitzingerová a Elena Hložanová 20.00 – Roman Olekšák: Negativisti Divadlo VHV, Báčsky Petrovec Réžia: Ivan Hansman Jesenský

Piatok 8. novembra 20.00 – Ľudmila Razumovská: Drahá pani profesorka Slovenské divadlo VHV, SKUS hrdinu J. Čmelíka, Stará Pazova Réžia: Anička Balážová Sobota 9. novembra 16.00 – Ukážková inscenácia Dokonalá svadba Ochotnícke divadlo KIS, Kysáč Autor: Robin Hawdon Réžia: Ján Privizer 20.00 – Ivan Holub: Pohreb Ochotnícke divadlo KUS Zvolen, Kulpín Réžia: Alexander Bako Nedeľa 10. novembra 20.00 – Zhodnotenie festivalu a udelenie cien Slovenské vojvodinské divadlo, Báčsky Petrovec Peter Quilter: Opona nahor! Réžia: Dušan Bajin Organizátor: Ustanovizeň pre kultúru, informovanie a vzdelávanie Kultúrno-informačné stredisko Kysáč

miestnostiach KUS Jána Kollára v Selenči bolo v nedeľu 27. októbra zasadnutie členov spolku. O dôvode jeho organizovania, dejinách spolku a o jeho význame v kultúrnom živote osady hovoril Rastislav Rybársky. Kvôli oživeniu činnosti spolku boli na schôdzi navrhnutí noví členovia Správnej rady, v ktorej sú teraz: Rastislav Rybársky, Blanka Bujzášová, Alena Tomšíková, Daniel Lojdl, Pavel Faďoš, Anna Berédiová, Anna Pecníková, Svetlana Zolňanová a Ján Junčoviar. V pokračovaní zasadnutia vymenovali aj nové vedenie spolku. Predsedom sa stal R. Rybársky, podpredsedníčkou bude B. Bujzášová a tajomníčkou A. Pecníková. Určili si aj vedúcich jednotlivých sekcií: divadelnú bude mať na starosti R. Rybársky, tanečnú B. Bujzášová a A. Tomšíková, hudobnú Ján Šimoni, knihy a literárnu činnosť Daniela Keslerová a o techniku sa aj naďalej postarajú Pavel Faďoš a Michal Pap. Zmeny vo vedení spolku by mali v budúcnosti prispieť k aktívnejšej činnosti spolku, ktorá v poslednom čase takmer zanikla. Čo prinesú zmeny v spolku, dozvieme sa onedlho, keď nové vedenie spresní plán práce a zistí, s akými finančnými prostriedkami v budúcnosti bude disponovať. Bude to najpálčivejší problém, lebo v novom roku financovanie spolku by viac nemalo byť z rozpočtu obce, ale celkom iným spôsobom. Dúfame, že všetky tieto zmeny, tak v organizovaní, ako aj vo financovaní spolku neohrozia kultúru a kultúrny život v Selenči, ale naopak – prispejú k jeho skvalitneniu. J. Berédi

2. 11. 2013

44 /4567/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A VÝSTAVA O ZORE PETROVIĆOVEJ V GALÉRII BELJANSKI V NOVOM SADE

Tvorba hodnotná a dôsledná K hodnotnej tvorbe veľkých mien tunajšej výtvarnej scény sa stále treba vracať. Je to jeden zo základných zámerov galérie Spomienkovej zbierky Pavla Beljanského, ktorej výstavy sa spravidla vymykajú z rámcov všedného. Zvlášť tejto jesene. Najprv nám pripomenula tvor-

ša ide o olejomaľby z fondu samotnej zbierky, maľby vypožičané z Múzea mesta Belehrad, Národného múzea, Galérie Matice srbskej, súkromných zbierok, ale i o diela robené inými technikami, ako aj o osobné predmety, dokumenty a listy umelkyne, ktorá žila v rokoch

Z tvorby maliarky

bu Savu Šumanovića a od 16. októbra i diela, ktorých autorkou je Zora Petrovićová. Zväč-

1894 – 1962. Zaraďujú ju ináč medzi najvýraznejšie predstaviteľky expresionizmu v Srbsku

RECENZIA

medzi dvoma svetovými vojnami. Námetom jej obrazov sú portréty, zátišia, kvety, no najčastejšie akty a ženy z ľudu, v krojoch. Na začiatku tvorby Zora Petrovićová jej maliarstvo zaraďovali do oblasti poetickej figurácie, neskoršie do koloristického expresionizmu, ktorému zostala dôsledne verná až do konca. Z aspektu techniky príznačnosťou sú rázne, rýchle a široké ťahy štetcom, čo spôsobovalo, že sú jej objekty deformované a anatomicky skreslené, no plné vnútornej sily a úprimnosti. Prvýkrát vystavovala v Sombore v roku 1921, prvú samostatnú výstavu mala o šesť rokov neskoršie v Belehrade. Samostatných výstav bolo viac než desať, najmä v Belehrade v po-

slednom desaťročí života, v ktorom vtedy pôsobila i ako profesorka Akadémie výtvarných umení. Zo všetkých umelcov, ktorých práce sú v zbierke Pavla Beljanského, je najviac prác Zory Petrovićovej. Je to i pochopiteľné, vzhľadom na dvadsaťročné kamarátenie známeho zberateľa so známou maliarkou. Preto je i najnovšia výstava súčasťou, konkrétne štvrtým pokračovaním cyklu Pavle Beljanski – priateľ umelcov. O. Filip

Vďaka svojej obrazotvornosti vytvoril si vlastný a ľahko rozpoznateľný imaginárny svet, ktorý sa rozlišuje a spoznáva na základe svojráznej ikonografie a štylizácie znázornených motívov, ale i na základe svojrázneho nemimetického koloritu úspešne emociov Galérii Zuzky nálne dotvárajúceho znázornené Medveďovej v Pevýjavy. Maliarska tvorba Jána trovci (Prvá cesta k Chlpku sa tematicky zaoberá nie imaginácii, 23. 4. – iba zvieratami, ale aj životom našej 16. 5. 1993). Preddediny, jej príhodami, morálkou a stavil sa prácami, večnou témou lásky. Priestor jeho ktorých výrazové obrazov člení na dve časti hlboký spektrum sa pohyhorizont a je značne redukovaný. bovalo od neosurJeho svojrázny, ale v podstate inrealistických a iných sitný výtvarný prejav charakterizumodernistických Ján Chlpka: Poštár, olejomaľba je redukcia a štylizácia znázornetendencií, až po (130 x 91 cm, 2004) ných tvarov a sympatická, neodvlastnú autentickú štylizáciu insitného výtvarného prejavu. Po pudzujúca grotesknosť, čiže taký spôsob umetomto prvom prezentovaní vlastnej tvorby ve- leckej deformácie skutočnosti, že na Chlpkorejnosti, po prejave maliarskej zručnosti sa roz- vých plátnach pôsobí zámerne neprirodzene, hodol vyvíjať svoj vlastný insitný umelecký pre- čudne a komicky. Teda Ján Chlpka je ďalším najav a dopracoval sa k vlastnému autentické- ším insitným maliarom po Martinovi Jonášomu a rozpoznateľnému umeleckému rukopisu. vi, ktorý je schopný do svojich prác zakódovať aj svojráznu komponentu humoru a irónie. Odvtedy ubehlo presne dvadsať rokov. Vladimír Valentík Výtvarný svet Jána Chlpku je umiestnený do (K samostatnej výstave obrazov Jána našej dediny a stvárnený zhodne imaginácii v Chlpku otvorenej v Galérii Zuzky surrealistickom ovzduší. Jeho výtvarným sveMedveďovej v Petrovci od 20. októbra tom dominujú figúry ľudí, najmä zvierat, čo je do 17. novembra 2013) pochopiteľné s ohľadom na jeho povolanie.

K insitnej maliarskej tvorbe Jána Chlpku H

ložiansky maliar Ján Chlpka patrí medzi najlepších a najoriginálnejších súčasných slovenských vojvodinských insitných maliarov. Začal sa zaoberať výtvarným umením ako študent veterinárstva v Sarajeve roku 1986. Vystavovať začal už ako technicky vyspelý maliar; svoju prvú samostatnú výstavu realizoval

O autorovi Ján Chlpka (11. 12. 1965 Hložany) základnú školu skončil v Hložanoch a Strednú poľnohospodársku v Petrovci a vo Futogu. Vyštudoval veterinárstvo v Sarajeve. Pracuje ako veterinár v Báčskom Petrovci a žije v Hložanoch. Samostatné výstavy usporiadal v Petrovci, Hložanoch, Kovačici, Novom Sade a Kulpíne a na Slovensku v Trenčíne, Trenčianskych Tepliciach a Bratislave. Na spoločných výstavách účinkoval na Slovensku, vo Francúzsku, Portugalsku a iných európskych krajinách. Je animátorom výtvarného života v Hložanoch už viac ako dvadsať rokov.

2. 11. 2013

44 /4567/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A V KYSÁČI

Výtvarný krúžok Michala Geržu ri Miestnej organizácii penzistov invalidov práce v Kysáči v utorok 15. októbra 2013 založili Výtvarný krúžok Michala Geržu. Vedúcou sa stala maliarka Mária Sláviková, ktorá nám povedala, ako tento krúžok vznikol: – Ešte pred rokom sme sa tu začali stretávať niekoľko maliarok a 14. júna tohto roku sme usporiadali výtvarnícky tábor, na ktorom sa zúčastnilo osem maliarov. Bola z toho aj výstava v Dome penzistov. Potom sme 13. októbra na 2. Bienále kysáčskych výtvarníkov ochotníkov my desiati maliari vystavovali svoje práce. Občanom Kysáča sa obrazy veľmi páčili, dozvuky sú povzbudzujúce, čo nás inšpirovalo, aby sme sa aj oficiálne zorganizovali a naše zoskupenie pomenovali. Tak sme si

Maliari na zakladajúcom zasadnutí svojho výtvarného krúžku; vedúca Mária Sláviková stojí štvrtá zľava založili Výtvarný krúžok Michala Geržu pri Miestnej organizácii penzistov invalidov práce v Kysáči. Ako vznikol názov vášho združenia? – Maliar Michal Gerža (1948 –

2013), rodom Kysáčan a potom žijúci v Aradáči, sa zúčastnil aj na tom našom spomenutom tábore a veľmi bol ochotný pomôcť nám maliarom. Hovoril, že by si chcel kúpiť v Kysáči taký menší dom, kde by mohli

V HLOŽIANSKOM DOME KULTÚRY

Jesenné listy pekne zazneli K

oktail pesničiek pestrých rytmov a žánrov i hovoreného slova spríjemnil večer Hložancom, ktorí zavítali do Domu kultúry v poslednú októbrovú nedeľu. Prítomných na tradičnom dvanástom v poradí koncerte Je-

vždy, celkom opodstatnene zapojili do hry aj žiakov, čiže Emu Gažovú, Emu Galambošovú a Vladimíra Krišku (ten si zaspieval aj vo dvojici s otcom Jaroslavom) v roli spevákov, tiež recitátorov Elenku Zvarcovú a Damiána Feketeho. Prejavy dvoch dám, ktoré sa predstavili hovoreným slovom, Moniky Bažaľovej (báseň) a Miriam Murtínovej (próza) tiež boli na žiaducej úrovni, takže celkový večierok vyznel na výbornú. Práve tak ako prednes hložianskeho dueta A. V. Stupavského a J. Krišku, ktoré si znalecky zaspievalo a cappella, ale aj spev mladučkého hosťa z Báčskeho Petrovca Martina Parkániho, ktorý navyše azda najlepšie na javisku komunikoval Dueto Adam Vladislav Stupavský a Jaroslav Kriška s obecenstvom a hudobníkmi vyzneli výborne – aj bez hudobného sprievodu Rastislavom Struhárom a Ivanom Galambošom. senné listy privítala predsedníčka MOMS HloAplauz predsa patrí všetkým účastníkom a žany Mária Bartošová-Korčoková. Program, organizátorom. Dovolíme si však znovu a ktorý si pozreli aj hostia – predsedníčka Ma- zase zopakovať tézu, ktorú sme kedysi v natice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová- šom týždenníku už zverejnili: je na škodu veci, Melichová a podpredseda MSS Vladimír Fe- že sa v Hložanoch nekoná výberový koncert kete, moderovala Elena Vršková. spevákov na festival Stretnutie v pivnickom To, že Hložany majú výborných spevákov, poli. Na ňom by sa akiste predstavilo viac speje už dávno známe aj širšej verejnosti. Zase a vákov než v rámci Jesenných listov. Riadne by znova nás o tom svojimi výkonmi presvedči- sa oťukali pred zaručene početnejším obeli sólisti Marína Zahorcová, Adam Vladislav Stu- censtvom než bolo 27. októbra a získali vzácpavský, Jaroslav Kriška, Katarína Dobríková, ne skúsenosti na vystúpenia mimo svojho proJana Uramová, Iveta Dorčová a Marta Gažo- stredia. vá so sprievodným triom (Timea Kopčoková, Ema Gažová, Ivana Saračová). Organizátori ako Juraj Bartoš

2. 11. 2013

44 /4567/

HLAS ĽUDU

s manželkou a deťmi prespať, keď prídu z Aradáča. Mal tu síce brata, ale mal aj také plány... Osud bol však iný – Michal Gerža umrel 22. augusta, práve keď sme boli ja a Mária Páliková na tábore v Novom Sade. Veľmi nám bolo ľúto, lebo sme s jeho pomocou počítali. Takú chuť mal. Bol rád, že sa takéto niečo v Kysáči zakladá, plánoval nám všemožne pomáhať, aby sa to rozmohlo, aby nezaniklo, lebo aj u nás sú nadaní výtvarníci amatéri. Aké sú plány novozaloženého výtvarného krúžku? – Bez ohľadu na to, že je krúžok pri penzistoch, neznamená to, že členmi môžu byť len penzisti. Začleniť sa môžu všetci Kysáčania, ktorí cítia, že vedia maľovať, že sú nadaní. Máme plány kamarátiť sa aj v zime, keď poľných prác bude menej. Chceli by sme sa stretať v Dome penzistov, maľovať, vymieňať si skúsenosti, organizovať tábory, výstavy... M. Ďurovka

Vypadať a vyzerať a označenie istého vzhľadu či výzoru neraz použijeme N sloveso „vypadať“ ako najvhodnejšie. A tu robíme chybu. Slovesá vypadať a vyzerať sa významovo líšia. Vypadať znamená: – postupne sa uvoľniť odniekiaľ a vypadnúť, povypadávať: Vlasy mu vypadali. (Kal.); Drak ostarel, vypadali mu zuby. (Chrob.); v prenesenom zmysle Krása tvoja mi z mysle nikdy nevypadá (Sládk.) = nevymizne. Ako nedokonavé znamenádospievae k nejakému výsledku, končiť sa, dopadať: Čo chcem, vždy vypadá naopak. (Sládk.) – ale neznamená to, čo sme chceli ním označiť. Významovo bohatšie sloveso je vyzerať, a ním označujeme: – každú chvíľu pozerať odniekiaľ alebo niekam, vykukovať: Soňa vyzerala oblokom. (Jégé); Mišo vyzerá z pôjda. (Laz.); Nesvedčilo mladému dievčaťu vyzerať na cestu. (Vans.); – pozerať (koho, čo) s očakávaním, s túžbou sa dívať, hľadieť, či nejde ten, koho očakávame, či sa nezjavuje to, čo čakáme: S uplakanými očami vyzerala svojho syna. (Zúb.); Trebárs je zaoblačené, vyzerajú (deti) prvú hviezdu. (Taj.); Paľko vyzeral si tanečnicu (Kuk.) = zrakom si vyberal; – v hovorenej podobe (o veciach) znamená byť viditeľný, ukazovať sa, vyčnievať: Spod sukničky vyzerali bosé nôžky. (Šteinh.); Spod nej (kôry) vyzerá holé drevo. (Kuk.); v prenesenom význame: Akoby z tých očí strach vyzeral (Hor.) = sú plné strachu; v hovorenej podobe používame na vyjadrenie smerovať, byť obrátený: Moja spálňa vyzerala dvoma oblokmi na dvor. (Jégé) A dostali sme sa po ten náš omyl. Istý vzhľad, výzor označujeme slovom vyzerať: vyzerať dobre, zle, mlado, smiešne, pekne, nahnevano: Žena vyzerala pôvabne. (Tomášč.); Vyzeral ako štrnásťročný chlapec. (Taj.); Ten chlap vyzerá na partizána. (Tomašč.); Vrcholky hôr vyzerali ani z cukru (Mor.) = boli biele. Vyzerať je aj zdať sa, javiť sa, ukazovať sa: Vyzerá to, ako keby Rusi ustúpili. (Heč.); Situácia vyzerala zle. (Sev.); Vyzeralo to, že nechcú s nami ísť. (Ondr.) Toto slovo sa hodí aj na vyjadrenie ironickosti: Pekne (krásne) vyzeráme! ah

K U LT Ú R A POKRAČOVANIE SEMINáRA MENS V PETROVCI

Závažné a záhadné otázky oci bola nedeľa, v učebniach ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci 27. októbra od rána bolo rušno. Ten ruch však nerobili žiaci, ale učitelia. Zo 80 pedagógov, vychovávateľov

rý pre nich usporiadal predseda obce Pavel Marčok. Spôsob učenia MENS pre učiteľov základných škôl a škôlky v našej obci je seminár, ktorého prvú časť uskutočnili ešte na sklonku minulého školského roka, presnejšie 8. júna. O veľkom záujme o tento seminár, ale i o zaneprázdnenosti školiteľov svedčí, že voľný termín na pokračovanie sa našiel iba v nedeľu. V prvej časti seminára v júni školením obsiahli viaceré aspekty rozvoja ľudského mozgu od prenatálneho obdobia až po možnosti percepcie, získaCez záhadné otázky sa aj učitelia veľa toho naučili vania zručností a učeod Uroša Petrovića nia sa detí do piateho, predškolskej ustanovizne, učiteľov triednej resp. siedmeho roku, hovorilo sa o našej školvýučby, školských pedagógov a psychológov skej sústave, o úkonoch, vďaka ktorým by sa zízo škôl celej Báčskopetrovskej obce prišlo ab- skalo na jeho skvalitnení. solvovať 2. časť akreditovaného seminára, ktoPrítomných záujemcov v druhej októbrovej

časti školitelia rozdelili do dvoch skupín. S vychovávateľkami z predškolských ustanovizní pracoval Dr. Ranko Rajović a so školskými pedagógmi Uroš Petrović. Ten nám prezradil, že na programe majú fázu programu školenia učiteľov, ktorou sú záhadné otázky. „Sú to najkomplexnejšie otázky, ktorými sa pokúšame vytvoriť ovzdušie, keď deti rozmýšľajú intenzívne, zmýšľajú alternatívne riešenia pre nastolené problémy a hľadajú nové cestičky na ich zdolanie. Hoci ide o najpožadovačnejšiu, pre deti je to najzábavnejšia fáza. Cez mentálnu stimuláciu sa vytvorí aktívne ovzdušie rozmýšľania. Vtedy deti, hoci je koniec hodiny, neutekajú ihneď von z triedy. Zo skúseností učiteľov vieme, že si deti veľmi obľúbili takýto spôsob práce,“ povedal nám Uroš Petrović, dlhoročný bývalý predseda združenia MENS. J. Čiep

Literárna súťaž žiakov základných a stredných škôl Komisia pre literárnu činnosť Výboru pre kultúru NRSNM, Výbor pre vzdelávanie NRSNM, Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec vypisujú

Chýrnik PADINA. V nedeľu 3. novembra o 19. hodine v sieni Domu kultúry Michala Babinku v Padine odznie Banátsky festival slovenských ľudových piesní V padinskej doline 2013. Svojich predstaviteľov na festivale budú mať Hajdušica, Jánošík, Aradáč, Vojlovica, Kovačica a hostitelia. Sprievodným podujatím bude výstava obrazov padinských insitných maliarov. A. Ch. ARADÁČ. V organizácii MOMS Aradáč, MOMS Zreňanin, Kultúrneho centra Aradáč a Slovenského vydavateľského centra na piatok 1. novembra v Labátovej sieni v Aradáči (o 18. hodine) avizovali prezentáciu dramatickej tvorby Jána Hrubíka a jeho knihy Štyri hry. Ochotníci z Aradáča pripravili aj scénky zo všetkých štyroch hier z predstavenej knihy.

JÁNOŠÍK. V sobotu 2. novembra v Jánošíku si pripomenú 190. výročie príchodu Slovákov do tejto osady. V rámci programu o 16. hodine v miestnostiach ZŠ T. G. Masaryka odhalia pamätnú tabuľu, o 17. hodine vo veľkej sieni DK predstavia knihu Prečo si sa mladá vydávala (zvyky, obyčaje a piesne z Jánošíka) autora Martina Listmajera a o 19. hodine členovia SKUS Jánošík predvedú galaprogram v réžii Kataríny Mosnákovej. vlh

Práce treba zasielať v troch exemplároch podpísané menom a priezviskom a uvedeným kontaktom. Literárne práce bude hodnotiť komisia, ktorá udelí tri ceny v dvoch kategóriách:

Žiaci základných škôl od 5. do 8. ročníka 1. cena – tablet 2. cena – balík kníh SVC 3. cena – ročné predplatné na časopis Zornička / Vzlet

NOVÝ SAD. V stredu 6. novembra o 19. hodine Miestny odbor Matice slovenskej v Novom Sade v spolupráci s MOMS Petrovec a matičným ústredím usporiadajú v miestnostiach SKC P. J. Šafárika večierok venovaný prezentácii zborníka 80 rokov MSJ / MSS s predajnou výstavou matičných vydaní. kmm

Slovenské vydavateľské centrum, redakcia časopisu Zornička a Literárna komisia Výboru pre kultúru NRSNM vypisujú SÚBEH na poviedku a báseň pre deti Práce treba zasielať v troch exemplároch podpísané heslom. Rozlúštenie hesla doložiť v dodatočnej obálke spolu s rukopisom. Literárne práce bude hodnotiť komisia, ktorá udelí tri ceny za poéziu, ako i tri ceny za prózu, vo výške: 1. cena 12.000,00 dinárov 2. cena 8.000,00 dinárov 3. cena 5.000,00 dinárov

Žiaci stredných škôl a gymnázií 1. cena – mini notebook 2. cena – balík kníh SVC 3. cena – ročné predplatné na časopis Vzlet Súbeh je otvorený do 15. novembra 2013. Práce treba zaslať na adresu: NRSNM, Bulvár Mihajla Pupina 1/4, 21 000 Nový Sad, s poznámkou: Na súbeh žiackych prác.

Slovenské vydavateľské centrum, redakcia mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život a Výbor pre kultúru NRSNM v Srbsku vypisujú SÚBEH na najlepšiu prózu (poviedku alebo novelu) a básnický cyklus Práce treba zaslať v troch exemplároch pod značkou. Rozlúštenie značky, t. j. meno a kontakt na autora, ktorý sa za značkou skrýva, treba priložiť v osobitnej obálke. Súbehová komisia udelí tri ceny za prozaický a tri ceny za básnický útvar: 1. cena 12.000,00 dinárov 2. cena 8.000,00 dinárov 3. cena 5.000,00 dinárov Súbeh je otvorený do 15. novembra 2013. Práce treba zaslať na adresu: Oddelenie slovakistiky, Dr. Zorana Đinđića 2, 21 000 Nový Sad, s poznámkou Na súbeh Nového života.

Súbeh je otvorený do 15. novembra 2013. Práce treba zaslať na adresu: Slovenské vydavateľské centrum, Ul. XIV. VÚSB 4 – 6, 21 470 Báčsky Petrovec, s poznámkou Na súbeh Zorničky. Redakcia časopisu Zornička

SÚBEH na žiacke literárne práce (próza a poézia) – voľná téma

Výsledky súťaže budú zverejnené v týždenníku Hlas ľudu a v časopise Nový život. Odmenené texty budú uverejnené v Novom živote a redakcia si vyhradzuje právo uverejniť aj neodmenené, ale hodnotné práce. Redakcia Nového života

2. 11. 2013

44 /4567/

HLAS ĽUDU

OZNAMY BLAHOŽELANIE Pri príležitosti ukončenia štúdia na STU v Bratislave na Fakulte elektrotechniky a informatiky, Ústav elektroniky a fonotiky, 17. októbra bol slávnostne promovaný Ing. DANIEL ARBET z Báčskej Palanky, pričom mu bol udelený akademický titul PhD. (Philosophiae Doctor). K dosiahnutému vzdelaniu mladému doktorovi blahoželá a veľa zdaru a šťastia tak v osobnom živote, ako i vo vedecko-akademickej práci praje manželka Suzana s rodičmi a bratom.

Výzva čitateľom V súvahe ročníkov Hlasu ľudu a Vzletu sme zistili, že nám chybujú alebo sú v opotrebovanom stave staré ročníky. Preto vyzývame čitateľov, ktorí majú zachované noviny Hlas ľudu predovšetkým z rokov 1944 až 1960 alebo časopis Vzlet z rokov 1973 až 1975, aby sa nám ozvali. Ustanovizeň Hlas ľudu má záujem uvedené ročníky odkúpiť. Ozvať sa možno na tel. čísla 021/47-20-840, 062/762-940, na e-mail: nvuhlasludu@hl.rs, alebo písomne na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad. Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Čenej 1 – NS 198, NSU 198 Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť tomuto orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Čenej 1 – NS 198, NSU 198, Ulica Vuka Karadžića č. 185, Čenej, na katastrálnej parcele číslo 219/1, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 15. októbra 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-883/13, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Čenej 1 – NS 198, NSU 198, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie Čenej 1 – NS 198, NSU 198, Ulica Vuka Karadžića č. 185, Čenej, na katastrálnej parcele číslo 219/1, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokalite základnej stanice mobilnej telefónie Čenej 1 – NS 198, NSU 198, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 24. 10. 2013 schválil rozhodnutie o nevypracovaní štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie PROJEKTU Bagrovanie riečneho nánosu rieky Dunaj od km 1192 + 000 po km 1192 + 500, Staré Bánovce, nositeľa projektu Karin Komerc MD, s. s r. o., Veternik, Ulica Živorada Petrovića 8. Rozhodnutie o rozhodovaní o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie predmetového projektu sa môže dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Veternik – štadión – NS 194, NSU 194, Ulica Petra Kočića 12, Veternik, na katastrálnej parcele č. 1671, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

2. 11. 2013

44 /4567/

HLAS ĽUDU

Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie Čenej 1 – NS 198, NSU 198, Ulica Vuka Karadžića č. 185, Čenej, na katastrálnej parcele číslo 219/1, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie trojúsekovej anténovej sústavy pre GSM 900 a UMTS. Na pokrytie GSM 900 objemu sa využijú tri panelové anténové sústavy Kathrein K80010203 (po jednej anténe v každom úseku). Na pokrytie UMTS objemu sa využijú tri panelové antény Kathrein K80010505 (po jednej anténe v každom úseku). Predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 2 + 2 + 2 a pre systém UMTS je 2 + 2 + 2. Antény budú usmernené s azimutmi 80 ° (prvý úsek), 170 ° (druhý úsek) a 270 ° (tretí úsek) pre systémy GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Čenej. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Lokalita a účel projektu sú v súlade s Informáciou o lokalite, číslo V-353-38/13 zo 17. apríla 2013, vydanou zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie Čenej 1 – NS 198, NSU 198, číslo 1303/13-170 AR, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie Čenej 1 – NS 198, NSU 198, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7.3 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

OZNAMY SMUTNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 21. októbra 2013 nás navždy opustil náš brat

VLADIMÍR KRNÁČ

26. 1. 1955 – 21. 10. 2013 z Petrovca

1955 – 2013 z Petrovca

ALEXANDRA STUPAVSKÁ – KUDRONOVÁ Kto ho poznal, spomenie si, kto ho mal rád, nezabudne. Budeš žiť v srdciach tých, ktorí Ťa milovali. S úctou si na Teba bude spomínať

Bolí nás Tvoj predčasný odchod a rozlúčka s Tebou. Veľmi nám chýbaš, ale v myšlienkach si stále s nami.

1980 – 2011 Čas plynie, ale spomienka na Teba navždy zostane v našich srdciach.

Na Teba si s láskou spomína a v srdci Ťa nosí

brat Samuel Krnáč s manželkou Máriou

Manžel Ľuboslav, dcéra Ines a rodina Kudronová

zarmútená sestra Anna

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie na životné prostredie projektu – Výstavba benzínového čerpadla Nový Sad I

– opatrenia ochrany od prípadných úrazov a opatrenia na odstraňovania následkov v prípade úrazových situácií; – predpokladať spôsob konania a opatrenia, ktoré sa podniknú v prípade vysťahovania a po prerušení práce objektu; – predpokladať a opísať program sledovania charakteristických znečisťujúcich matérií na kvalitu vzduchu, vody a pôdy pre predmetný projekt. ZDÔVODNENIE

Podnik DENEZA M INŽENJERING, Belehrad, Bulvár Mihajla Pupina 115 G, splnomocnením nositeľa projektu NAFTOVÝ PRIEMYSEL SRBSKA, a. s., Nový Sad, Narodnog fronta 12, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba benzínového čerpadla Nový Sad I, Ul. Maxima Gorkého 1, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 889, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 28. októbra 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-849/13, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, ktorým je určený rozsah a obsah štúdie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti podniku DENEZA M INŽENJERING, z Belehradu, Bulvár Mihajla Pupina 115 G, splnomocnením nositeľa projektu NAFTOVÝ PRIEMYSEL SRBSKA, a. s., Nový Sad, Narodnog fronta 12, pre rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – Výstavba benzínového čerpadla Nový Sad I, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt – Výstavba benzínového čerpadla Nový Sad I, Ulica Maxima Gorkého 1, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 889, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu NAFTOVÝ PRIEMYSEL SRBSKA, a. s., Nový Sad, Narodnog fronta 12 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. 2. Určuje sa, aby nositeľ projektu štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – Výstavba benzínového čerpadla Nový Sad I, Ulica Maxima Gorkého 1, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 889, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/5). Štúdia o odhade vplyvov na životné prostredie má obsahovať najmä nasledujúce: – opatrenia, ktoré zabezpečia zníženú emisiu znečisťujúcich látok do vzduchu v súlade so Zákonom o ochrane vzduchu (Úradný vestník RS, číslo 36/09 a 10/13) a inými platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť; – opatrenia, ktoré zabezpečia, aby nakladanie s odpadovými vodami a kvalita odpadových vôd boli v súlade so Zákonom o vodách (Úradný vestník RS, číslo 30/10 a 93/12) a inými platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť; – opatrenia, ktoré zabezpečia ochranu podzemných vôd a pôdy; – opatrenia, ktoré zabezpečia, aby nakladanie s odpadom bolo v súlade so Zákonom o nakladaní s odpadom (Úradný vestník RS, č. 36/09 a 88/10); − opatrenie ochrany životného prostredia v priebehu prípravných prác na lokalite; − plánovaný objekt je nevyhnutné architektonicky a hortikultúrne prispôsobiť priamemu okoliu;

Podnik DENEZA M INŽENJERING, Belehrad, Bulvár Mihajla Pupina 115 G, splnomocnením nositeľa projektu NAFTOVÝ PRIEMYSEL SRBSKA, a. s., Nový Sad, Narodnog fronta 12, podal tomuto orgánu riadnu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba benzínového čerpadla Nový Sad I, Ul. Maxima Gorkého 1, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 889, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Predmetovým projektom je plánované postaviť súčasné rezervoáre na palivo, a to: štyri rezervoáre celkového objemu 160 m3 (4 x 40 m3) a podzemný oceľový rezervoár pre TNG kapacity 30 m3. Projektom sú plánované aj iné sprievodné obsahy. Lokalita a účel projektu sú v súlade s lokalitným povoleným číslo V-353-345/13 z 5. septembra 2013 vydaným zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebníctvo Mesta Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Prvá vojvodinská brigáda. V zákonom stanovenej lehote neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetnej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie a berúc do ohľadu, že predmetové benzínové čerpadlo má kapacitu väčšiu od 100 m3 a môže mať značný vplyv ma životné prostredie – bod 14 podbod 13 Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je záväzný odhad vplyvov, a Listiny projektov, pre ktoré sa môže dožadovať odhad vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 114/08), tento orgán v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsekom 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, príslušný orgán môže určiť i rozsah i obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade urobené. Obsah Štúdie o odhade vplyvov definovaný je bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a dôvody určovania rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov projektu sú určovanie a hodnotenie možných priamych a nepriamych vplyvov práce objektu na životné prostredie na predmetovej lokalite a v okolí, ako aj určovanie a návrh opatrení, ktorými sa možné škodlivé vplyvy v priebehu práce objektu môžu znemožniť, zmenšiť alebo odstrániť. Pri určovaní záväzných častí, ktoré štúdia musí obsahovať (bod 2 odsek 2) tento orgán sa osobitne riadil zákonnou zásadou (prevencia a ostražitosť), že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná spôsobom, aby okrem iného bola najmenším rizikom pre ľudské zdravie, takže z toho dôvodu štúdiou treba dokázať, že sa pre uvedený projekt uplatní najlepšia disponovateľná a dostupná technológia, technika a vybavenie. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

2. 11. 2013

44 /4567/

HLAS ĽUDU

OZNAMY POSLEDNÝ POZDRAV tete

SPOMIENKA

Oznamujte

v ZUZANE DUBOVSKEJ

Hlase ľudu

ktorá nás opustila 15. 10. 2013

021/ 47-20-840

Už len kyticu kvetov môžeme Ti na hrob dať a na Teba spomínať. Rodina Speváková

z Hložian

021/

Akou mierou bolesti premeriame hluchý priestor, čo zostal po Tebe?

47-20-844

SPOMIENKA na

inzercia@hl.rs JANKA PAVLOVHO

1941 – 1998 – 2013 z Petrovca

Aj naďalej na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabúda Tvoja Jelkica

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

ANNU ŠTEFANIDESOVÚ

Rodiny Turdeľová a Huďanová

SPOMIENKA na

ANKU ŠTEFANIDESOVÚ 4. 7. 1968 – 10. 11. 1993 z Hložian

DROBNÉ OZNAMY BERIEM do prenájmu (árendy) pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí; tel.: 063/716-73-82. KREKA WESO a ALFA pece a sporáky – servis, oprava a predaj; mobil: 064/1173455; tel.: 021/764-512.

Čierna zem už dvadsať rokov prikrýva Tvoju mladosť. Krídla spomienok nie sú zlomené, lež srdce je bôľom zranené a krváca. Nádej, tá sa nikdy nestráca, že raz sa predsa stretneme. Večne smútiaci rodičia a brat s rodinou

SPOMIENKA Dňa 2. novembra 2013 je tomu desať rokov, čo nás opustil náš otec, svokor a apek, zároveň si spomíname na našu dobrú mamu, svokru a starkú, ako aj na brata, švagra a uja Janka

JÁN ŠIMO

MÁRIA ŠIMOVÁ

JÁN ŠIMO

24. 11. 1924 – 2. 11. 2003

17. 2. 1928 – 24. 5. 2012

1. 6. 1945 – 24. 9. 2002

Na ich dobrotu a duchaplnú povahu si neustále s láskou spomíname a nezabúdame. Trvalú spomienku si zachováva zarmútená dcéra a sestra Marka s rodinou

2. 11. 2013

44 /4567/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUTNÁ ROZLÚČKA Dňa 21. októbra 2013 nás nečakane opustil náš ujo

POSLEDNÝ POZDRAV

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

svojmu bratrancovi

Dňa 21. októbra 2013 nás navždy opustil ujo

VLADIMÍR KRNÁČ

1955 – 2013 z Petrovca

VLADIMÍROVI PEŠIĆOVI

Neznášajúca tichosť, utrápený sen, rýchle lúčenie, veľmi krátky deň. Už Ťa neprebudí slnko, ani krásny deň, už na cintoríne spíš svoj večný sen. Čas plynie, život ide v diaľ, nám po Tebe zostáva len veľká bolesť a žiaľ.

V ťažkej chorobe stratil si hlas. Srdce prestalo biť. Nebolo pomoci a lieku, aby si mohol s nami žiť. Budeme si na Teba spomínať do konca života.

Odišiel si rýchlo, bez pozdravu, bez rozlúčky. Iba spomienky na Teba nám zostávajú.

Zarmútení: Božena a Rasťo s dietkami Marekom, Igorom, Tatianou a Sandrou s Dejanom

Zarmútená Anna Jeličićová s rodinou z Maglića

Sesternica Anna Kreková s rodinou a bratranec Samuel Krnáč s manželkou Máriou

BOĽAVÁ SPOMIENKA Uplynulo šesť boľavých a smutných týždňov, čo nie je medzi nami milovaný manžel, otec a dedo

ADAM KRASKO 6. 4. 1945 – 19. 9. 2013 z Kovačice

V srdci sme si zachovali Tvoj úsmev, dobrotu a lásku. S ťažkým srdcom chodíme k Tvojmu večnému domu a ešte ťažšie od neho odchádzame. Tvoj život bol skromný, ale rozlúčka ťažká a spomienka večná. Tvoji: manželka, syn, nevesta a vnúčatá Zdenko a Zdenka

BOĽAVÁ SPOMIENKA

z Kulpína

SMUTNÁ ROZLÚČKA s manželom, apom a starkým

MICHALOM HALABRÍNOM 20. 12. 1939 – 18. 10. 2013 z Uzdinu

Odišiel si tíško, niet Ťa medzi nami, ale na Teba nikdy nezabudneme. Manželka Alžbeta a dcéry Anka a Marka s rodinami

SPOMIENKA

na nášho zaťa a švagra

ADAMA KRASKU 6. 4. 1945 – 19. 9. 2013 z Kovačice

VELIMIR STOJIMIROVIĆ Aj keď nie si s nami, v našich srdciach zostaneš navždy. Svokra Mária Garajová a švagriné Anna Palušková a Katarína Jonášová s rodinami

1961 – 2011 – 2013 z Petrovca ... navždy v našich srdciach... Igor, Saša a Jarmila

2. 11. 2013

44 /4567/

HLAS ĽUDU

OZNAMY BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

s manželom a otcom

Uplynul rok, čo nás navždy opustil brat

JURAJ SUCHÁNEK 28. 10. 1968 – 28. 10. 2012 – 2013 z Kovačice

PAVLOM BABKOM

SVETLANU TRABAKOVÚ

26. 5. 1973 – 8. 10. 2013 z Kovačice

rod. Nátoňovú 29. 7. 1968 – 30. 10. 2005 – 2013 z Petrovca

Aj keď viac nie si s nami, v našich srdciach zostaneš navždy.

Na Teba si spomínajú: brat Adam s manželkou Irenou a deťmi Elenkou a Adamkom

Tvoji: manželka Lolita, syn Boris a dcéra Blaženka

SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÝ POZDRAV

so zaťom

švagrovi

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

PAĽKOM BABKOM

26. 5. 1973 – 8. 10. 2013 z Kovačice

20. 12. 1939 – 18. 10. 2013 z Uzdinu

Rodina Matúchová

Trvalú spomienku si na Tvoju lásku a dobrotu zachovávajú Tvoji najmilší

PAVLOM BABKOM

MICHALOVI HALABRÍNOVI

Večný pokoj Ti prajeme a spomienku na Teba si navždy zachováme.

SPOMIENKA

Tvoj život bol skromný, osud bol krutý. Rozlúčka s Tebou ťažká a spomienka na Teba zostáva večná.

1973 – 2013 z Kovačice

Tragická rozlúčka… ... ale spomienka na Teba večná. Teta Širková

Zarmútená svokra s báčinom Jánom

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 3. novembra 2013 uplynie rok, čo nás opustil náš otec a starý otec

SMUTNÁ A BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 3. novembra 2013 uplynie rok, čo ma navždy opustil môj manžel

PAVEL GALICKÝ 29. 5. 1929 – 3. 11. 2012 – 3. 11. 2013 zo Silbaša

PAVEL GALICKÝ Spustla už záhrada, spustol aj dvor, ticho je v dome, nepočuť Tvoje kroky v ňom. Zaspal si tíško, srdce prestalo biť. V živote si pre seba nič nežiadal, všetko len pre svoje deti, rodinu – svoje zlaté srdce si nám dal. Kiež Boh odmení Tvoju veľkú lásku a zásluhy. S úctou si na Teba spomínajú synovia Ondro a Paľko s rodinou a dcéry Katka a Vierka s manželmi 2. 11. 2013

44 /4567/

HLAS ĽUDU

29. 5. 1929 – 3. 11. 2012 – 3. 11. 2013 zo Silbaša Neznášajúca tichosť, utrápený sen, rýchle lúčenie, veľmi krátky deň. „To nie je, nie je lúčenie hoc nám sa chveje hlas, sme láskou v Kristu spojení a zídeme sa zas.“ Navždy s Tebou v srdci a myšlienkach Tvoja manželka Zuzana

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV

PIATOK 1. novembra: • O 19.30 v relácii bude zostrih z Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch z roku 2007. • O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI budú tieto príspevky: o podnikaní banátskych zeleninárov, z veľtrhového podujatia Invest Expo, zo Stretnutia v pivnickom poli a z výstavy Jána Chlpku v Petrovci. Odvysielané budú i príspevky o Samuelovi Miklovicovi, nositeľovi Ceny Obce Báčsky Petrovec za rok 2013, o podstate sviatku Všetkých svätých a o poďakovaní za úrodu vo Vojlovici. • O 20.45 SPEKTRUM: V relácii bude záznam z práve ukončeného Medzinárodného knižného veľtrhu v Belehrade, na ktorom sa mohli zadovážiť aj vydania v slovenčine. Na veľtrhu sa tradične predstavuje Slovenské vydavateľské centrum, ale boli na ňom i hostia – spisovatelia zo Slovenska.

Z PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz Predpoludňajší program: Pondelok – piatok 8.00 – 10.00 Sobota 8.30 Aspekty, resp. Envirosféra; 9.00 Správy, Týždeň; Nedeľa 8.00 – 10.00 Správy, Vysielanie pre dedinu, Pohľady k výšinám a Vysielanie pre deti Popoludňajší program je nezmenený (15.00 – 18.00) s pravidelnými reláciami: Pondelok – Rádio šport Utorok – Kronika našich osád Streda – Hospodárske horizonty; In teen Štvrtok – Súzvuky Piatok – Z každého rožka troška Sobota – Kaleidoskop Nedeľa – Hudobné relácie Rozhlasové noviny každý deň o 17.00 h a po nich Vejár hudobných vysielaní do 18.00 h. Nočný program: Utorok 23.00 – 6.00: Hudobné relácie Sobota 23.00 – 24.00: Rozhlasová hra; Hudobné relácie

NEDEĽA 3. novembra: • O 11.00 DÚHOVKA ponúkne záznam z najstaršieho tradičného festivalu slovenských ľudových piesní Stretnutie v pivnickom poli. I keď bol v netradičnom októbrovom termíne, priniesol početné nové tváre, perspektívne hlasy, autentické piesne a kroje. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza piatkových vysielaní bude v sobotu o 2.00 a o 10.00. V pokračovaní nasleduje repríza PALETY. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 a v sobotu o 5.30.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52

Nedeľa 3. novembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Október, mesiac starších osôb Park – detská radosť Halloween v Kovačici

Slovenský film: Ľalie poľné Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Utorok 5. novembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Babylon v Kovačici Negativisti z Báčskeho Petrovca Kysáčska Dokonalá svadba Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 8. novembra 16.00 – 18.00 Klenotnica

Záber z petrovského predstavenia Negativisti

Z PROGRAMU RÁDIA PETROVEC – PRE KAŽDÉHO NIEČO Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz Utorok – piatok: 10.40 Hit dňa; 14.00 Dozvuky dňa Sobota 10.00 – 12.00: Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 – 12.00: Retrospektíva týždňa Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

2. 11. 2013

44 /4567/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com;

udalostí týždňa Pondelok – sobota 20.00 Kolážová relácia Nedeľa 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, s vami: výber zo Stretnutia Citáty v pivnickom poli 19.00 Zvon, spravodajská 22.00 Film: Svadba a iné relácia pohromy 19.15 Kreslený film 24.00 Záver vysielania 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy Každý pondelok o 20.15: 20.15 Filmy: Hudobný mix Piatok 1. novembra Každý piatok o 18.15: Výber – Smrtonosný sľub z programu TV Kovačica Sobota 2. novembra Každú sobotu o 18.15: Výber – Johny English z programu TV Pančevo Pondelok 4. novembra – Križiak v džínsoch Utorok 5. novembra – Mačacia slečna Streda 6. novembra – Nepovedz ani slovo Štvrtok 7. novembra – Nezvestné 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 3. novembra 18.00 Hudobné blahoželania S Pavlom Tatliakom z Petrovca 18.45 Hit dňa, Reklamy, sa rozprávala novinárka Anna zostrih Molí Lekárová 19.00 Zvon, prehľad

KRÍŽOVKA ČÍSLO 44 V tajničke je meno a priezvisko spisovateľa, básnika, maliara, esejistu, prekladateľa (1910 – 1975), ktorý tvoril pod pseudonymom Ján Medník, Ján Robur a Kristián Benko. autorka: 1. časť ANNA BIČIA- antipatia tajničky amerícium vyplatila Nemecko ROVÁ

overená ž. meno chodí písomnosť (zdrob.)

jazdením obišli vpíšte DIL kolená sediaceho

oslovenie ženy bezodtokové jazero dal milosť

Piešťany

televízne noviny

vôkol

Tesla romantický človek H ĽU LAS DU

Program od 1. do 7. novembra

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa vysiela každý pracovný deň o 15.15.

riečica

AS HL DU ĽU

vpíšte TLI praskot

predložka agitačný lístok rovnaké samohl. dlhá samohl. juh

predhovor, úvod

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 6. novembra o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude odvysielaný príspevok z banátskeho festivalu slovenských ľudových piesní V padinskej doline, na ktorom zaspievala aj Vojlovičanka Ivana Topićová. Repríza v nedeľu 10. novembra o 7.30 h.

2. 11. 2013

44 /4567/

HLAS ĽUDU

výletná loď

povieval Ivana

plemeno

škola alt

listina

tona rieka v Taliansku

bodnutie, pichnutie vpíšte SÍ vykonávateľ trestu síra

kolembala

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 43 – VODOROVNE: postroj, aktá, Bog, ror, VL, R, k, e, poli, ostrihal, venovalo, aku, N, av, nutria, A, áni, cval, dedkovo, Ma, nona, O, Tom, LO. TAJNIČKA: STRETNUTIE V PIVNICKOM POLI Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 41 z čísla 41 Hlasu ľudu z 12. októbra 2013 bolo: DEŇ HLASU ĽUDU. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: LÝDIA BOLERÁCOVÁ, Ul. JNA č. 46, 26 210 KOVAČICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠPORT PRVÁ LIGA SRBSKA

VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

Na krok k výhre

Susedia odniesli body

DOLINA – SLOGA (K) 0 : 0

JEDNOTA – OMLADINAC 0 : 1 (0 : 1)

ruhoumiestnené mužstvo Slogy z Kraljeva podalo dobrý výkon, v Padine získalo bod a zostalo v boji o miesto, ktoré otvára dvere Superligy Srbska. Domáci pod vedením nového trénera Zorana Govedaricu zmenili prístup k hre. Všetci sa angažovali naplno v snahe vyhrať. Dolina od prvej min. mala prevahu, ale jej hráči nedali gól a nepodarilo sa im prekonať dobrého súpera.

ponad bránu a v 75. min. strelu Anđelkovića brankár Jevtić kryl. Hostia veľmi nebanovali, lebo do Padiny prišli neprehrať, čo sa im podarilo. Domácim sa bod máli. Podľa výkonu si zaslúžili viac. V ich radoch však chýbali zranení Momić a P. Čížik. Rozhodcovia Milan Maslaković, Bojan Jovanović a Miloš Popović, všetci z Nišu, dvakrát oškodili Dolinu. Maslaković nepískal penaltu pre hru rukou v trestnom území a všet-

D. Kovačevića (vpredu) a kapitána Stajčića (prvý zľava) dobre strážili obrancovia Slogy

Okolo 600 divákov sledovalo bojovný, dynamický, ale korektný zápas. Súperi sa ťažko dostávali do šancí. Domácim chýbala presná strela do brány, prakticky iba krok k víťazstvu. Prvú šancu mal Stajčić v 10. min. Neskoršie Stajčić zo šiestich metrov trafil len obrancu hostí. V 23. min. Spaskovski prebehol ľavou stranou, vrátil loptu do šestnástky, Kovačević dobre strelil, no obranca Slogy loptu vyhodil na roh. Baštovanov z voľného kopu chcel prekvapiť brankára Šejića, ale lopta skončila mimo brány. Brankár hostí mal i šťastie, lebo strela D. Kovačevića skončila na žrdi. Jovanovićovu strelu z dolného rohu Šejić vyhodil na roh. Marković sa ocitol zoči-voči s brankárom Slogy, ale kopol tesne vedľa brány. Kým Dolina bezúspešne útočila, hostia sa zamerali na ochranu svojej siete. Počas zápasu iba dvakrát ohrozili navrátilca medzi žrde Doliny Jevtića. V 62. min. Gobelić kopol

ci traja nevideli ani úder, ktorý dostal hráč domácich, keď bol bez lopty. Na rozhodcovské krivdy si Padinčania zvykli, prestali horekovať, lebo dostali odpoveď od Komisie pre sťažnosti, že „rozhodcovia pískajú v súlade s vlastným presvedčením“. DOLINA: Jevtić, Đoković (Jovanović), Karadžić, Memović, Radišić, Baštovanov, Plavšić, Marković, Spaskovski (N. Kovačević), Stajčić, D. Kovačević. Výsledky 11. kola: Sloga (PM) – Teleoptik 3 : 3, Inđija – Sinđelić 0 : 0, Bežanija – BSK 4 : 0, Timok – Metalac 1 : 0, Radnik – Jedinstvo 3 : 0, Smederevo – Proleter 2 : 1, Dolina – Sloga (K) 0 : 0, Mladost – Borac 2 : 0. Dolina je na predposlednom mieste s deviatimi bodmi. V budúcom kole sa Dolina v Novom Sade stretne s Proleterom. Ján Bokor

júcich hostí na ich poa staropazovskej lovicu. V závere Pazovzelenej ploche čania mali tri šance, ale sily si zmerali tradiční ich Erceg, Igrač a najmä rivali, domáca Jedstriedajúci Nenad Dranota a susedia z Nogin zahodili. Útočníci vých Bánoviec. V zaOmladinca sa len zo ujímavom boji body si sporadických protiúodniesli futbalisti tokov pokúšali neúsOmladinca na dupešne ohroziť domácu najské nábrežie, pribránu. čom to bol druhý neJEDNOTA: Mijatoúspech Pazovčanov Streľba sa nedarila: Nević, Bojić, Marković, zaradom. Začiatočnú iniciatí- nad Dragin (Jednota St. Vasiljević, Stegnjajić, Šuša, Belanović (Dravu mali agilnejší hos- Pazova) tia, ktorí sa už v 16. min. ujali vedenia gin), Stanković, Šestović, Igrač, po peknej prihrávke Hakača, keď po- Fabók (Erceg). V nedeľu sa Jednota stretne s Cehotový a rýchly Ćeran loptu upravil do siete bezmocného Marka Mijatovića. mentom v Beočíne. Výsledky 10. kola: Srbobran – O niekoľko minút neskoršie hostia mohli zdvojnásobniť náskok, ale ten- Graničar 2 : 0, C. zvezda – Borac 1 toraz strelec Omladinca nebol presný. : 0, Polet – Cement 0 : 0, Jednota – Prvú príležitosť na vyrovnanie vý- Omladinac 0 : 1, Jugović – Prigresledku Jednota mala v 35. min., keď sa vica 2 : 3, Hajduk – Index 2 : 1, Vrbas po rohovom kope v trestnom území – Mladost 1 : 0, erdevícka Sloga ocitol Stanković, no nepresne strelil bola voľná. Tabuľka: 1. Prigrevica 22 bovedľa brány. Na opačnej strane peknú príležitosť opäť mali hostia, ale šťastie dov, 2. Vrbas 21, 3. Sloga 20, 4. C. zvezda 19 ... 11. Jednota 12 ... 13. znova bolo na strane domácich. V pokračovaní zápasu hra ešte Polet 9 ... 15. Borac 5 bodov. viac ožila, domáci zatlačili dobre hraBz-ý

OSLAVY V STAROPAZOVSKOM FK JEDNOTA

Pekná tradícia P

azovský člen Vojvodinskej ligy – západnej skupiny minulú nedeľu na štadióne Jednoty oslávil cirkevnú slávnosť klubu – svätú Petku Paraskevu. Slávnosťový koláč pri tejto príležitosti lámal staropazovský pravoslávny farár Nikola Despot (na snímke). Na slávnosti sa okrem predsedu klubu Michala Baláža zúčastnili aj hostiteľ tohtoročných osláv Živko Popović, budúcich Vladimir Bojić, predseda Miestneho spoločenstva Stará Pazova Bogdan Miljević a niektorí členovia správy FK Jednota. Slávnosť pokračovala v semenisku Brest, kde sa pri obede stretli členovia Správnej rady FK Jednota,

hráči, športoví priatelia, podnikatelia, predstavitelia Obce a Miestneho spoločenstva Stará Pazova. Je to pekná tradícia, ktorá prebieha už ôsmy rok a v tomto roku zapadla do rámca osláv 94. výročia založenia tohto futbalového klubu na sriemskej rovine. M. Bzovský

2. 11. 2013

44 /4567/

HLAS ĽUDU

ŠPORT NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Už štvrtá prehra doma!? MLADOSŤ – VETERNIK 0 : 2 (0 : 1) j keď Mladosť mala oveľa slabší celok než ho má teraz, málokeA dy sa stávalo, že na domácej ploche za taký krátky čas (11. kolo) „modrí“ prehrali až štyri zápasy. Zápas v Temeríne z minulého víkendu vzbudzoval nádej, že sa Petrovčania konečne roztočia a že sa fanúšikovia budú tešiť aj vo svojej Vrbare. Mladosť však zahrala príliš konfúzne, nevytvorila si takmer ani jednu šancu. Ján Hansman, ktorý znova viedol mužstvo, vykonal aj na tomto zápase niektoré zmeny v mužstve. Tak napríklad od začiatku doterajší náhradník Krivák zahral na poste stredopoliara, ktorého neskoršie počas zápasu tréner musel vrátiť na miesto obrancu. Trišića z obrany presunul do útoku. Síce mužstvo hralo oslabené bez trestaných Vrgovića, Ar-

Vrátil sa medzi žrde: Pavel Fejdi (Mladosť Petrovec) dalića a Miloša Kobilarova, ktorý sa ešte predminulú nedeľu zranil a teraz sedel celý zápas na lavičke. Zápas sa začal s prudkým nasadením oboch celkov. Prvé duely,

ktoré mal navrátilec do petrovského mužstva Jaroslav Jakuš, nasvedčovali, že bude lietať perie. Hostia z Veternika hneď na začiatku dokázali, že budú hrať tvrdý a ofenzívny futbal. Niekoľkými strelami z diaľky ustarostili aj Pavla Fejdiho, ktorý si po zranení v Petrovaradíne znovu zastal do brány. V 16. min. hostia prenikli po pravej strane a na centrovanú loptu najlepšie reagoval ich útočník a zblízka zdolal bezmocného Fejdiho. Domáci sa prostredníctvom Bubulja v 39. min. pokúsili vyrovnať. Aj v druhom polčase Mladosť začala viac útočiť. Hansman do útoku vsadil priebojného Cerovského, potom aj Milenkovića, kým indisponovaného Zorića vystriedal Grujić. Stredopoliari domácich nepôsobili tak, ako by mali, takže sa petrovskí útočníci nemohli presadiť. Hostia v 83. min. prekľučkovali domácich, lobovali Fejdiho a petrovská sieť sa po druhýkrát vlnila. MLADOSŤ: Fejdi, Batinić, Krivák, Fábry, Karanović, Latinović,

Jakuš, Trišić (Cerovský), Zorić (Grujić), Torbica, Bubulj (Milenković). Petrovskí dorastenci tiež zle pochodili. Prehrali s Veterničanmi 2 : 3. Za stavu 2 : 2 premrhali šancu, a potom si nešťastne, takmer sami dali gól. Výsledky 11. kola: Kabel – Budúcnosť (H) 3 : 2, ŽSK – Vojvodina (T) 4 : 1, Mladosť – Veternik 0 : 2, Sutjeska – TSK 0 : 1, Jedinstvo – Vojvodina (BG) 0 : 0, Mladost (NS) – Borac 1 : 4, Petrovaradín – Mladost (T) 2 : 1, Budućnost (M) – Tvrđava 5 : 2. Tabuľka: 1. Kabel 31 bodov, 2. ŽSK 31, 3. TSK 21 ... 9. Budúcnosť (H) 13 ... 12. Mladosť (P) 12 ... 16. Sutjeska 4 body. Program 12. kola: Budúcnosť (H) – Tvrđava, Mladost (T) – Budućnost (M), Borac – Petrovaradín, Vojvodina (BG) – Mladost (NS), TSK – Jedinstvo, Veternik – Sutjeska, Vojvodina (T) – Mladosť (P), Kabel – ŽSK. Samuel Medveď

V hlavnej role rozhodcovia KABEL – BUDÚCNOSŤ (H) 3 : 2 (2 : 0) ložanci znova zažili trpkosť prehry a znova hlavnú rolu zohrali rozH hodcovia. Futbalisti Budúcnosti sa pustili do boja s lídrom s cieľom ukázať sa v čím prajnejšom svetle. To sa im oplatilo aj napriek rýchlemu vedeniu súpera, keď už v 6. min. Beronja prekonal Tankosića. Hralo sa rovnocenne, domáci často ostro útočili na Leđanca, Matića a Lukića, čo rozhodca Dašić toleroval. Zaváhanie obrany hostí využil aj Hađinac v 26. min., keď zvýšil na 2 : 0. Pred koncom polčasu bol podozrivý duel v trestnom území domácich, keď obranca zrazil Leđanca, ale rozhodca sa neozval.

V druhom polčase mužstvo Budúcnosti viac kontrolovalo hru. Pekne kombinovali a výsledkom boli dva efektné góly kanoniera Leđanca, v 59. a 73. min. V 80. min. prišla nešťastná chvíľa zápasu, keď Tankosić boxoval loptu, trafil spoluhráča Ljubičića, od ktorého sa táto odrazila do siete – 3 : 2. Nevídaná smola! Do konca zápasu hostia chceli vyrovnať. Domáci často faulovali a rozhodcovia akoby neboli na trávniku. Kulminácia nastala v 93. min., keď domáci brankár Jeličić hrubo fauloval Leđanca. No namiesto čistej jedenástky a červenej

MESTSKÁ LIGA NOVÉHO SADU

Napínavý finiš OMLADINAC – TATRA 1 : 1 (1 : 1) erby susedovcov v Stepanovićeve prilákalo viac ako 200 divákov, ktorí iste neobanovali, D že prišli. Bol to zaujímavý a vo finiši napínavý zápas. Na konci domáci boli viac spokojní s rozdelením bodov. Tempo hry diktovali hostia z Kysáča, ktorí mali viac šancí a boli bližšie k víťazstvu. Samardžić nevyužil veľkú šancu za Omladinac v 38. min. Najlepšie príležitosti za hostí zmarili G. Grijak, Alargić, Vuković a Malešević. Poďme však radom. Najskúsenejší hráč domácich Pupavac v 7. min. prenikol z ľavej strany a z 5 – 6 metrov vypálil pod brvno – 1 : 0. V 26. min. Alargić uvoľnil G. Grijaka na ľavej strane, tento sa 2. 11. 2013

44 /4567/

HLAS ĽUDU

body zostali na ihrisku pri Štrande. Režisér Dašić domácim ukázal dve žlté karty a hosťom až štyri: Matićovi, Božićovi, Horvátovi a Ljubičićovi. karty domáBUDÚCNOSŤ: Tankosić, cemu strážcoHataľa (Pavlis), Mandić vi siete roz(Drieňovský), Horvát, Bohodca ukázal, žić, Ljubičić, Ožvát, Zbućaby hra ponović (Bučík), Leđanac, Lukračovala. kić, Matić. Hostia protesDorastenci Budúcnosti pretovali, za čo ich Dašić tres- Bez ochrany rozhodcov: hrali 3 : 0. tal žltými kar- Nikola Leđanac (Budúc- ŽFK Budúcnosť v 7. kole Druhej ligy – severnej skutami a ná- nosť Hložany) piny vďaka trom gólom Jesledne odpíleny Ninkovovej a Gažovej porazili skal koniec zápasu. Hráči Kabelu a delegát sa po zá- zreňaninský Radnički 4 : 2. Ján Murtin pase zhodli, že je Budúcnosť poško(Foto: J. P.) dená, ale čo majú hostia z toho, keď

Zápas viedol Meleg z B. Jarku. Žlté karty dostali Marković (Omladinac) a Dubačkić (Tatra). TATRA: Navala, Srnka (Ožvát), Ćupina, Stevanović, Đaković, Krstić, G. Grijak, Malešević, Alargić, Cvetić, Vuković (Dubačkić). Výsledky 13. kola: Fr. partizan – Šajkaš 0 : 0, Sremac – Čenej 4 : 0, Omladinac – Tatra 1 : 1, Vinogradar – Báčka 4 : 0, Proleter – Borac 1 : 0, Fruškogorac – Dinamo 1 : 3, Sirig – FuDomácim sa nepodarilo zastaviť Gorana Grijaka v 26. mi- tog 1 : 3, Sofeks – Železničar 4 : 0, Slavija – Susek 8 : 2. núte zápasu v Stepanovićeve Kysáčska Tatra je na treťom jednoducho poprechádzal trestným územím, mieste s 28 bodmi a begečská Báčka na 15. miesprekľučkoval niekoľkých obrancov domácich a z te má desať bodov. obratu presne strelil do pravého rohu brankára V nedeľu Tatra uvíta Vinogradar z Lediniec. Omladinca – 1 : 1. Pavel Pálik

ŠPORT PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – SKUPINA VÝCHOD

Slávisti blízko výslniu

Ledva aj bod

TEMPO – SLÁVIA 0 : 3 (0 : 1)

HAJDUŠICA – BORAC (VS) 1 : 1 (0 : 1)

Slávie vo svojom a nerovnom štýle hlavou vsietil trávniku v svoj deviaty gól v Sefkerine sa Kojesennej časti majsvačičania netrovstiev a na listine potkli. Presvedstrelcov Prvej juhočivo zdolali pobanátskej ligy je na sledný klub v tatreťom mieste. buľke. Slávia sa Po prestávke tak vypomstila padli dva góly favodomácim pre boritov. V 67. minúte ľavú jarnú prehru po dvojitej prihrávna vlastnom ke s Nestorovskim ihrisku (2 : 3). Na napol ľavačkou do zápase s Tembrány z dvadsiatich pom chýbal iba metrov Mosić – 2 : 0. vykartovaný HorNahrávka Bosnića nung. Stopérsky Petkovićovi jedepost Hornunga násť minút pred zázaujal Mihálek. verečným hvizdom Prvýkrát obran- Osvedčil sa aj v obrane: Ivan priniesla ďalšie ovonú baštu pred Mihálek (Slávia Kovačica) cie v podobe pobrankárom Slávie sledného gólu. Stredopoliar s číslom tak činila dvojica Čerňoš – Mihálek. Výborný, ale zranený stredopoliar desať vypálil do šibenice hostiteľov gól Petković zišiel do hry proti susedom pre čistú desiatku. Pozmetal pavučinu iba na začiatku druhého polčasu. Stre- medzi brvnom a žrďou. SLÁVIA: Antanasijević, Ďuriš, Salil tretí gól a vyšiel z hry, aby mohol nastúpiť v ďalšom kole. V posledných mi- chter (Petković – Andrić), Čerňoš, Minútach sa na poste stredopoliara tak hálek, V. Dudáš, Mosić, Nestorovsznovu vyskúšal brankár Slávie An- ki, Spasojev (Válovec), Bosnić, Andrić. Pred Sláviou, v drese uzdinskej gelovski. Druhý zápas zaradom na hosťujúUnirey, tento Putnikovčan bol v Druhej juhobanátskej lige tak strážcom com trávniku zohrajú Kovačičania s Partizanom v Gaji. svätyne, ako aj záložníkom. Ďalšie výsledky 11. kola: KoloniSlávisti mohli vyhrať ešte presvedčivejším výsledkom. V 78. minúte roz- ja – Železničar 4 : 3, Mladost – Polet hodca Maričić oprávnene odpískal 4 : 1, Sloga (P) – Vulturul 3 : 1, Bupenaltu po faule nad Válovcom. Ne- dućnost – Partizan 3 : 2, Vojvodina storovski z bieleho bodu ale mieril nad. – Sloga (BNS) 1 : 1, Radnički – JuKovačičania mali výraznú prevahu goslavija 1 : 0, BAK – Crvena zvezda počas väčšej časti hry. Prvý gól padol 1 : 1. Tabuľka: 1. Železničar 22 bodov, do siete Kozlovačkého v polovici prvej časti hry. Mosić z pravej strany pre- 2. Sloga (P) 21, 3. Mladost 21, 4. Slákľučkoval dvoch súperov, centroval via 19 bodov... Ján Špringeľ presne na Bosnića. Najlepší strelec

PRVÁ VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

Aj v Šíde úspešne VK ŠÍD –VK KULPÍN 1 : 3 ruhý zápas jesennej časti majstrovstiev Prvej Vojvodinskej ligy – západnej skupiny zohrali kulpínski volejbalisti v sobotu 26. októbra 2013 v Šíde. Domáce mužstvo je skúsené a bojovné a počas tohto zápasu odvážne hralo o každú loptu. Aj napriek pozoruhodnej snahe domácich VK Kulpín mal prevahu. V prvých dvoch setoch Kulpínčania ľahko zvíťazili: 21 : 25 a 22 : 25. A potom v treťom sete, podobne ako aj v minulom zápase, prišlo k uvoľneniu hráčov hostí a tak tretí set vy-

hral VK Šíd výsledkom 27 : 25. V záverečnom sete sa rozprúdila hra oboch mužstiev, ale prevahu predsa mali Kulpínčania a vyhrali v pomere 32 : 34. VK Kulpín má nateraz šesť bodov a je na prvom mieste v tabuľke. VK KULPÍN: Relota, Stančul, Petrušić, Babić, Ćirić, Zima, Dudáš, Govorčin, Milutinović, Hasík, Lekár. Nasledujúci zápas zohrá VK Kulpín doma, keď uvíta mužstvo VK Spartak zo Subotice. K. G.

ajdušičania pokračujú v slabých výkonoch, a H tak na domácej pôde inkasovali iba bod, ale mohli zostať aj bez neho. Domáci futbalisti síce počas celého polčasu mali miernu iniciatívu, ale ich útoky boli príliš konfúzne a neorganizované, nuž si vytvorili iba niekoľko pološancí. Najlepšiu príležitosť v polovici polčasu mali hostia. G. Stojkovski pred Vniesol živosť do mužstva: Miroslav Mikvlastnou bránou loptu pri- sád (FK Hajdušica) hral presne na nohy svojmu súperovi, ktorý sa pravdepodob- bodu. Brankár Jakšić vypustil loptu ne aj sám prekvapil a darček nevyužil. presne pred nohy útočníka Borca, ale Do konca polčasu sa hralo hlavne tento z nepatrnej blízkosti strieľal vypred bránou Borca, pokým hostia z soko nad bránu, tak zmrhal príležitosť protiútokov príliš nebezpečne ohro- svojmu celku priniesť tri body a vedúce zovali brankára Hajdušice Jakšića. Je- miesto na tabuľke. HAJDUŠICA: Jakšić, M. Stojkovsden z nich v 44. min. aj využili a ujali ki, Barbulović, Maliar (Cvijanović), sa vedenia. Už v 1. min. pokračovania z pravej Mršić, G. Stojkovski, Radak (Miksád), strany pred bránu Borca centroval M. Pomorišac, Kocevski, Pejčić (Lečić), Stojkovski a obranca hostí loptu zaslal Radulović. Ostatné výsledky 11. kola: Partido vlastnej siete. Po tomto góle Hajdušičania dostali krídla, obliehali brá- zan (U) – Karaš (J) 0 : 1, Karaš (K) – Ranu hostí, ale všetko zostalo iba na po- tar 2 : 5, Hajduk – Vinogradar 6 : 0, kusoch získať dlho čakaný náskok. Ševac – Dunav 1 : 1, Partizan (K) – JeNiekoľkokrát po ľavej strane unikol Ko- dinstvo 1 : 4, Potporanj – Dobrica 1 cevski, a potom aj mladý Miksád, dva- : 0, Borac (VG) – Vladimirovac 0 : 1. Tabuľka: 1. Partizan (U) 22 bodov, krát Maliar pekne vyskočil, raz trafil brvno a druhý raz lopta odišla vedľa 2. Borac (VS) 21, 3. Jedinstvo 20... 7. Hajdušica 17... 16. Partizan (K) brány. Sieť za chrbtom brankára hostí sa viac nevlnila. Nuž a potom v 85. 7 bodov. vlh min. Hajdušica mohla zostať aj bez

ZREŇANINSKÁ B LIGA

Rutinovane a ľahko TAMIŠ – AŠK 2 : 4 (3 : 0) radáčania aj vo Farkaždine zahrali naplno a zaslúžene získaA li tri body. Domáci celok od začiatku hral podriadenú úlohu a zápas prakticky bol rozhodnutý už v 20. minúte. Sieť Tamiša načal Ďuríček v 5. min. zo správne odpískanej jedenástky. O pár minút neskoršie Nenin zvýšil náskok, a v 20. min. už bolo 0 : 3. Strelcom bol Striško. Na začiatku druhého polčasu aškovci úplne poľavili a dovolili svojmu hostiteľovi, aby ohrozil získaný náskok, takže v 60. minúte už bolo 2 : 3. Domáci futbalisti teda mali ešte nadostač času na obrat, ibaže im to pripravenejší hostia nedovolili. Nenin svojím druhým gólom v 65. minúte zvýšil náskok a

položil bodku za výsledkom tohto zápasu. V nedeľu v poslednom kole jesenej časti majstrovstiev na Kopove bude derby. Stretnú sa dve prvoumiestnené mužstvá, domáci AŠK, ktorý tejto jesene utratil iba dva body, a mužstvo MSK z Nového Miloševa. AŠK: Kurtešan, Malo (Drndarević), Vesin, Striško, Prodanović, Ďuríček, Nenin, Vučetić, Mijić, Šťastný, Matejin (Apostolović). Ostatné výsledky 9. kola: Jedinstvo – Proleter 5 : 1, Sloga – Mladosť 1 : 1, MSK – OFK Stajićevo 2 : 1. Tabuľka: 1. AŠK 25 bodov, 2. MSK 19 ... 5. Mladosť 11 ... 8. Sloga 3 body. V. Gál

2. 11. 2013

44 /4567/

HLAS ĽUDU

ŠPORT MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Boli na okraji priepasti...

Mysleli si, že bude ľahšie... KRIVÁŇ – BAČKA 2 : 1 (2 : 0) utbalisti Kriváňa si mysleli, že ľahšie porazia hostí z Despotova, ktorí tejto jesene nehrajú na úrovni predchádzajúcich úspešnejších sezón. V prvom polčase domáci mali veľkú a neustálu prevahu a viacero šancí, ktoré nevyužili Spasić, Darko Pavlov a Dalibor Mučaji. Na prvý gól sa čakalo 43 minút. Vtedy kapitán Jovović vhodil loptu z autu pred bránu Bačky, kde ju chcel hlavou odraziť obranca hostí Haksalić, ale urobil to tak zle, že trafil svoju sieť – 1 : 0. O dve min. neskoršie Darko Pavlov využil svoju Nešťastie: Juraj Krížov (Kriváň Selenča) rýchlosť a zvýšil náskok necelé tri min. neskoršie zažil na 2 : 0. V druhom polčase hostia za- nepríjemné zranenie – zlomenihrali smelšie, viac útočili, no ob- nu ruky, nuž ho vystriedal Lipták. KRIVÁŇ: Krstić, Dejan Parana Kriváňa ľahko zastavovala všetky útoky. Domáci úspešne vlov, Jovović, Dejan Mučaji, chránili výsledok do poslednej Medić, Petković, Darko Pavlov, minúty, keď Despotovčania sko- Kutenič (Krížov – Lipták), Darigovali na 2 : 1. Treba spomenúť, libor Mučaji, Dalibor Spasić, že v 70. min. na trávnik vykročil Dobrík. Michal Poliak náhradník Juraj Krížov, ktorý o

KULPÍN – BORAC 3 : 2 (0 : 1) ulpínčania Onedlho potom možno ťažšie skúsený Peťkovský než sa očakávalo ako posledný hráč vyhrali nad húv obrane domácich ževnatým mužnedovolene zastastvom Borca z Obvil útok Obrovčarovca. Ba čo viac nov a rozhodca ho boli na okraji prieposlal do šatne. Ani pasti, lebo pres hráčom menej na hrávali 0 : 2, ale trávniku sa domáci predsa na konci nevzdávali, ale vyoslavovali veľmi naložili ešte viac významný triumf. úsilia, aby získali tri Prvé prekvapebody. Na konci sa nie prišlo po chy- Šťastný koniec: Miroslav im to aj podarilo be domácej obra- Peťkovský (FK Kulpín) vďaka gólu Santrany, keď Borac vsieča, ktorý priniesol til prvý gól. Domáci však aj ďa- veľkú radosť domácim v 92. lej útočili, vytvárali si šance a min. zápasu. Po tejto výhre najlepšiu do polčasu nevyužil kulpínski futbalisti sa znova Živić. dostali na druhé miesto v taPo obrátke sa znova prví z buľke, kde by chceli aj prezigólu tešili hostia a dvojgólový movať. náskok už niečo znamenal. V 65. KULPÍN: Stojčević, Haška, min. Santrač po rohovom kope Kolarski, Đorđević, Kajtez krásnou strelou z asi dvadsiatich (Peťkovský), Gajdobranski metrov skorigoval výsledok. Vy- (Lazičić), Abramović, Stajić, naložili potom Kulpínčania nové Santrač, Živić, Gordanić. úsilie a Đorđević čoskoro vyrovnal na 2 : 2. Miroslav Zorňan

B. Palanky mal hodne práce, keď žltými kartami potresSLÁVIA – BUDUĆNOST 0 : 1 (0 : 0) tal Rumana, Kotiva a Žigmunda (Slávia), Abadžića, Daostia z Paragov nečakane od- strede ihriska lopvidovića, Kozarova niesli tri body z Pivnice. Zápas tu odňal Danilov, a Popova (Budućpriniesol bojovnú hru, keď hneď ktorého v trestnost). Červené karzo začiatku domáci získali citeľnú nom území nedoty dostali Babić, prevahu. V 6. min. Babić odbehol volene zastavil Ruresp. Mijatović a po ľavej strane, dobre odcentro- man a rozhodca Alimpić. val pred bránu, na loptu nabehol Palić odpískal peSLÁVIA: KašikoŽigić a z piatich metrov kopol naltu. Pokutový Nijako nemohli trafiť: vić, Kuchta, Séč, nad brvno. V 19. min. Séč z de- kop úspešne pre- Ivan Kotiv (Slávia Kalajdžija, Nímet, siatich metrov dobre strelil, bran- menil Bulatović – 0 Pivnica) Ruman, Danilov kár Budućnosti Abadžić loptu : 1. Celých tridsať krátko odrazil, ale ju nikto z do- min. hostia potom hrali bez zra- (Petrović), Kotiv, Babić, Žigmácich útočníkov nedokázal upra- neného Danilova. Pivničania to mund, Žigić. Výsledky 10. kola: Stari grad viť do siete. V 36. min. hosť Dani- nevedeli využiť, hoci mali nalov ušiel svojim strážcom, no bran- ozaj pekné šance Žigić v 61. – Soko 1 : 1, Maglić – Bački hajkár Kašiković jeho strelu ľahko min., Babić v 66., Žigmund v 80. duk 4 : 1, Kriváň – Bačka 2 : 1, kryl. V 44. min. Kotiv z voľného a Kotiv v 82. min. Slávia zostala na Slávia – Budućnost 0 : 1, Herkopu prehodil múr súpera, ale poslednom mieste s malými vý- cegovac – Krila Krajine 0 : 1, brankár Abadžić bol ostražitý a vy- hľadmi, že sa čoskoro posunie Kulpín – Borac 3 : 2. Tabuľka: 1. Krila Krajine 23 vyššie. boxoval loptu ponad bránu. Zadáci domácich v 55. min. Zápas v Pivnici sledovalo asi bodov, 2. Kulpín 19, 3. Herceurobili veľkú chybu, lebo im na 100 divákov. Rozhodca Palić z govac 18, 4. Borac 18, 5. Mag-

Nanič šance

2. 11. 2013

44 /4567/

HLAS ĽUDU

lić 16, 6. Kriváň 16 ... 12. Slávia 3 body. Program 11., posledného kola: Krila Krajine – Stari grad, Borac – Hercegovac, Budućnost – Kulpín, Bačka – Slávia, B. hajduk – Kriváň, Soko – Maglić. Pionieri Slávie porazili rovesníkov z Maglića 7 : 0. Góly dali Miroslav Pintír 4, Denis Šuster 2 a Alexander Čobrda. Ján Šuster (Foto: J. P.)

Obecná liga Šíd BERKASOVO: Sremac – Jednota Ľuba 0 : 6. Strelci za hostí boli Dobrić 3, Tadić, Ćalić a Cvetković po jednom. SOT: Bratstvo – OFK Binguľa 1 : 1. Binguľčania vďaka gólu Jankovića získali bod. St. S.

ŠPORT MEDZIOBEcNÁ LIGA SOMBOR

Šťastie prialo Rusínovi Derby v Kolute sa skončilo bez gólov. Mladost a Dunav nedovolili prekvapenia v Ribareve a Sombore, nuž teraz majú len dva body menej od lídra. Rastina získala prvý bod za chotárom. Radnički v Ratkove zažil ďalší neúspech. Panónia v Ruskom Kerestúre utŕžila štvrtú prehru výsledkom 3 : 2. Výsledky 12. kola: Rusín – Panónia 3 : 2, Metalac – Graničar 1 : 2, A. Šantić – Dinamo 1 : 0, Radnički – Törekvés 3 : 5, Partizan – Rastina 0 : 0, Jedinstvo (R) – Mladost 0 : 4, Jedinstvo (K) – Lipar 0 : 0, Šikara – Dunav 1 : 2. Tabuľka: 1. Lipar 32 bodov, 2. Mladost 30, 3. Dunav 30, 5. Rusín 21 ... 12. Panónia 12 ... 16. Jedinstvo (R) 0 bodov. RUSÍN – PANÓNIA 3 : 2 (1 : 1) Hostia z Lalite v Ruskom Kerestúre zápas výborne rozbehli. Najprv ich podržal brankár Stojanović bravúrnym zákrokom v 4. min., a potom v 7. min. brankár Rusína Ž. Oros podbehol pod loptu, ktorá ho preskočila, akciu pozorne sledoval Valent a ľahko dorazil loptu do prázdnej siete – 0 : 1. V 14. min. Oros úspešne zastavil strelu Valenta, keď sa tento ocitol s ním zoči-voči. V 17. min. Valent prekľučkoval brankára Orosa, potom sa zbavil aj obrancu, ale namiesto, aby triafal prázdnu sieť, chcel oklamať ešte jedného za-

Radosť strelca Valenta po prvom góle v 7. min. zápasu v Ruskom Kerestúre

dáka, ktorý horko-ťažko loptu vyrazil na roh! V 43. min. sa to Laliťanom vypomstilo, keď po centri z pravej strany Bukejlović z rohu bieleho vápna hlavou vyrovnal – 1 : 1. V 48. min. Rusín znova zaútočil z pravej strany, brankár Stojanović odrazil prízemnú strelu rovno na nohu Brankovića a bolo 2 : 1. O päť min. neskoršie domáci trafili pravé brvno. V 60. min. Mladenović odcentroval, Lamoš zachytil loptu hlavou, ktorá sa šuchla o pravú žrď a z vyrovnania nebolo nič. Predsa v 88. min. Rančić

PRETEKY BEŽÍME PRE ŠŤASTNEJŠIE DETSTVO, ktoré mali prebiehať v rámci Detského týždňa, dvakrát odročili pre nepriaznivé počasie. Napokon ich úspešne realizovali v utorok 22. októbra 2013 v športovom areáli futbalového a cyklistického klubu Jednota v Šíde. Organizátorom podujatia, ktoré zoskupilo viac ako 350 detí, bola Organizácia Červeného kríža v Šíde. Zúčastnili sa škôlkari všetkých štyroch predškolských ustanovizní Jelice Stanivukovićovej, žiaci Školy pre deti s osobitnými potrebami filipa Višnjića, žiaci ZŠ Branka Radičevića a Sriemskeho frontu, žiaci Gymnázia Savu Šumanovića a žiaci Strednej technickej školy Nikolu Teslu zo Šídu. Pretekári bežali v 24 skupinách utvorených podľa veku a pohlavia. Zisk venovali na humanitárne ciele. Prví traja najrýchlejší bežci dostali medaily a diplomy. Na snímke vidíme prváčikov pred cieľom. St. Stupavský

unikol z ľavej strany, prihral Valentovi, ktorý zblízka dorazil loptu do siete – 2 : 2. Márna však bola veľká radosť hostí, lebo o niekoľko sekúnd neskoršie domáci zaslali loptu pred bránu, kde ju zo štrnástich metrov zachytil Országh, ktorá sa pomaličky od pravej žrde odkotúľala do siete brány Stojanovića – 3 : 2. Tak hosťom nešťastne unikol bod, ktorý si podľa výkonu v susedstve vari aj

zaslúžili. V 92. min. M. Stojanović dostal červenú kartu, lebo celkom nepotrebne vykopol loptu do obecenstva. PANÓNIA: S. Stojanović, Pivarev (Jolić), Jovović, Milićević, M. Stojanović, Bojić, Lamoš, Rančić, Valent, Mladenović, Gužvanj (B. Stojanović). Panónia sa teraz doma stretne so somborským Metalcom. J. Pucovský

V KOVAČICI JE TENISOVÁ LOPTIČKA poľutovaniahodná, lebo ju deň čo deň po raketových strunách šibú najmladší vyznávači bieleho športu. Zverenci trénera Tenisového klubu Kovačica Igora cicku a jeho pomocníčky Nataše cickovej koncom septembra a v októbri dosiahli pozoruhodné výsledky. Na turnaji vo Vršci 27. septembra v červenej úrovni Stefan Šajn získal druhé miesto, pohár a medailu. Traja najmladší majstri forhendov, bekhendov, podaní a lobov (na snímke s trénerom) hrali 5. októbra v Belehrade. Igor Čížik a Stefan Mršulov zvládli skupinovú fázu pre pomarančovú úroveň a postúpili do štvrťfinále. V sídelnom meste hral prvýkrát aj Stefan Šajn. On a jeho menovec Mršulov účinkovali vo Vršci aj 12. októbra. Tentoraz si Mršulov do osady insity priniesol striebornú medailu a pohár. Podľa slov vedúceho klubu Jána cicku TK Kovačica spolupracuje a má podporu okrem iných aj od profesora telovýchovy Nenada Trifunovića, trénera Viktora Troického. Ján Špringeľ 2. 11. 2013

44 /4567/

HLAS ĽUDU

NA ZÁVER TENISOVEJ SEZÓNY V PETROVCI

Liga, turnaje a dohovor

Šport

enis v Petrovci začal zaváňať organizovane pred takmer dvadsiatimi piatimi rokmi. Pred štvrťstoročím totiž v kútiku gymnaziálneho nádvoria, tam, kde je teraz budova stredoškolského internátu, vtedajší profesori a žiaci vybudovali asfaltové tenisové ihrisko. O dva roky neskoršie vedľa asfaltového, na hádzanárskom pod lipami, bývalí žiaci gymnázia so svojou miešačkou zamiešali tenisové na betóne. To bol dôvod, aby sa k tenistom gymnazistom pridali žiaci základnej školy a rekreanti. Medzi nimi i vtedajšia majsterka Juhoslávie Ľudmila Pavlovová, Petrovčanka z Nového Sadu, a budúci majster štátu Marjan Lacić z Maglića. Organizovaná bola škola tenisu, nechýbali súťaže... O desať rokov neskoršie novú tenisovú kapitolu v Petrovci vypísala rodina Harmincová, ktorej sa podarilo vybudovať päť tenisových ihrísk a tenis sa z gymnázia presťahoval na Jarmočisko. Profesionálny tréner Samuel Harminc ml. usmerňoval tento šport tak, aby magické žlté loptičky nelietali ako vrabce, ale aby ich melódiu bolo počuť aj na päťdesiat metrov od tenisového areálu. Balóniky z gymnaziálneho nádvoria pomaly a iste vystriedali slušné podania, forhendy, bekhendy, slice a dropšot. Takto vyzbrojená skupina tenistov z Petrovca a okolia v roku 2013 zorganizovala ligu, v korej od apríla do konca októbra súťažilo 27 mladých tenistov rekreantov. Medzi nimi aj Michal Potran st. a autor týchto riadkov. Prvé miesto obsadil Martin Hansman, druhé Vladimír Krnáč a tretí bol Janko Topoľský. Keď ide o turnaje, tak najznámejší a najmasovejší prebiehal v nedeľu 13. októbra 2013, na ktorom okrem Petrovčanov o titul a poháre súťažili i Maglićania, Ratkovčania, Novosadčania, Odžačania a Deronjčania. Turnaj vyhral Deronjčan Praca, ktorý vo finále zdolal Ratkovčana Simonovića. O týždeň neskošie na ihriskách SA-HA prebiehala súťaž v štvorhre, keď spomedzi desiatich párov najšikovnejší boli Krnáč – Hansman ml., ktorí vyhrali dvojicu Vujović – Skendžić z Nového Sadu. xx xx xx Na dohovore po ukončení tenisovej sezóny v Petrovci uzavreli, že TK Mladosť treba ešte väčšmi zaktivizovať, ponúknuť nové obsahy pre terajších a budúcich členov, hlavne mladých, a podľa plánov majiteľa tenisovej akadémie Samuela Harminca jedno alebo dve ihriská pokryť, respektíve vymeniť antuku tvrdou podlohou. P. Hansman

Účastníci otvorených majstrovstiev v tenise Petrovec open 2013

Tenisový areál SA-HA počas súťaže jednotlivcov

Bôb ako godži pre účastníkov: šéfkuchár Vladimír Dudáš (vpravo) s pomocníkom Jaroslavom Rybovičom nad kotlíkom

Michal Potran si vie poradiť aj s oveľa mladšími súpermi

TITEL Titel, mestečko a sídlo rovnomennej obce v Juhobáčskom obvode, v oblasti známej ako Šajkaška, má viac ako tisícročnú tradíciu. Totižto prvé údaje o osídlení tohto mesta sa datujú z roku 1077. Rozprestiera sa na južných svahoch Titelskej plošiny, na pravom pobreží rieky Tisy, na mieste, kde sa z druhej strany Begej vlieva do Tisy a neďaleko od miesta, kde sa Tisa vlieva do Dunaja. V období po druhej svetovej vojne v Titeli bolo vyvinuté poľnohospodárstvo, a zvlášť zeleninárstvo a potravinársky priemysel, stavebníctvo, výroba stavebného materiálu a kovopriemysel. Avšak väčšina z týchto podnikov v tranzitívnych procesoch buď skrachovala alebo významne zredukovala výrobu, v dôsledku čoho mnohí robotníci zostali bez práce, takže obec Titel dnes patrí medzi nedostatočne vyvinuté obce vo Vojvodine. Dominantným hospodárskym odvetvím je poľnohospodárstvo, a je tu ešte niekoľko malých a stredných podnikov, avšak nezamestnanosť je aj tu vypuklý problém a dôvod, prečo mladí ľudia odtiaľto odchádzajú do väčších miest. Titel je opravdivé multietnické prostredie. Dominantným národom sú Srbi, ale tu v značnom počte žijú aj Maďari, Chorváti, Slováci, Čiernohorci, Macedónci... Slováci sa do Titelu začali sťahovať začiatkom 20. storočia prevažne z neďalekého Bieleho Blata, odkiaľ bežali pred drsnými životnými podmienkami a častými záplavami. Zachovali sa tuná až dodnes, i keď sú vystavení neúprosnej asimilácii. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011 v Titeli žije 88 Slovákov. V. Hudec