Hlas45 2012 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 69 ČÍSLO 45 /4516/

Sto dní vlády Srbska

10. 11. 2012

Regionálny veľtrh hospodárstva

9. Festival Zuzany Kardelisovej

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

O význame štyroch nových súbehov na udelenie nenávratných prostriedkov a subvencií hovoril 1. novembra v Novom Sade pokrajinský tajomník pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť Miroslav Vasin. O. Filip

Cenu za najlepšie predstavenie na 9. Festivale Zuzany Kardelisovej, ktorý prebiehal vo veľkej sále Kultúrno-informačného strediska Kysáč v dňoch 1. až 4. novembra, porota udelila Slovenskému divadlu VHV zo Starej Pazovy za predstavenie Neresti ľudstva, autora a režiséra Miroslava Kožíka. Táto choreodráma v roku 2013 bude reprezentovať Festival Zuzany Kardelisovej na Festivale Aničky Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom. M. Ďurovka

Tradičný 6. Veľtrh hospodárstva v Novej Pazove v dňoch 2. a 3. novembra organizovali Obec Stará Pazova a Sriemska hospodárska komora, za podpory Pokrajinského sekretariátu pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť. Otvoril ho Vladan Zdravković, štátny tajomník Ministerstva energetiky, rozvoja a ochrany životného prostredia (na snímke). A. Lešťanová

Stálu konferenciu Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2012, ktorá prebiehala uplynulý týždeň v Bratislave, niekoľkými vystúpeniami obohatili i členovia Komorného zboru Zvony zo Selenče a orchester Zvonivá cimbalovka. Už na začiatku konferencie zaspievali a zahrali štátnu hymnu Slovenskej republiky. J. Berédi-Ďuky

Namiesto informácie – hádanka! Hŕba krásnych žiačok a žiakov, dve milé a pozorné učiteľky, plná sieň Kultúrno-osvetového spolku Erdevík a salvy potlesku v nej; čo je to? Pravdaže: divadelná hra Traja umelci a drak Samuel, ktorú s chuťou a úspešne odpremiérovali erdevícki žiaci v piatok večer 2. novembra. J. Bartoš

Vietor lámal stromy v parku uprostred Lugu v noci na štvrtok 1. novembra. Časť dediny zostala bez elektrického prúdu a objekt, v ktorom by do konca roka mali dať do prevádzky čističku vody, zostal bez zopár škridlíc na krove… J. Bartoš

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208

SEDEM DNÍ

Oznámenia a otázniky H

odnotenie sto dní vlády sa takmer výlučne obmedzilo na hodnotenie práce trojlístka Dačić – Vučić – Dinkić. A takmer vždy uvedeným poradím. Začína sa, ako sa patrí, s premiérom Ivicom Dačićom a jeho angažmánom na pokračovaní dialógu s Prištinou. Obnovené rokovania, ktoré štartovali v kabinete vysokej predstaviteľky Európskej únie Catherine Ashtonovej v Bruseli, sa inak opisujú ako najväčší úspech Dačićovho kabinetu. Nielenže znamenajú začiatok riešenia pre Kosovo, ale Srbsku zároveň otvárajú predtým privreté dvere Európskej únie. Od prvého podpredsedu vlády a ministra obrany Aleksandra Vučića sa väčšie úspechy ešte len očakávajú v nasledujúcom období. Hoci ani doterajšie výsledky netreba podceňovať. Jeho odhodlanosť v boji proti korupcii, ktorou získal jednoznačnú podporu občanov, iste bude vystavená ešte mnohým skúškam. Zvlášť keď bude nutné otvoriť aj niektoré nové prípady, aby všetko nezostalo opísané len ako boj proti politickým protivníkom. V podmienkach, ktoré charakterizuje pokles priemyselnej výroby, pokles hrubého domáceho produktu, vysoká nezamestnanosť, rast cien a iné mínusy, minister financií a ekonomiky Mlađan Dinkić sa bezpochyby smelo chytil za pasy s problémami. Hoci v takom významnom rezorte ako je ekonomika zatiaľ neboli evidované rovnako významné výsledky, všetko doteraz urobené nasvedčuje, že existuje jasný plán a cieľ, realizácia ktorého si vyžiada trochu viac než sto dní. Okrem týchto prvých hmatateľných výsledkov, ktoré Dačićovej vláde nikto nemôže poprieť, za osobitný úspech sa považuje aj tímová práca a schopnosť spoločne riešiť problémy vnútri koalície. Táto kvalita by vláde mohla umožniť, aby poľahky vydržala celý mandát. Avšak tie isté problémy, ktoré doteraz úspešne riešila, by mohli spôsobiť jej rozpad už zajtra. Preto druhých sto dní v prípade tejto vlády bude mať rovnaký význam ako tých prvých.

Namiesto bodky za prvými sto dňami vlády vyskočilo zopár výrazných otáznikov. Zatiaľ bez jasných odpovedí. O pozadí konfliktu Vučić – Mišković sa spletajú rozličné teórie, od tej, že prvý podpredseda vlády sa v boji proti korupcii chystá upriamiť aj na najvplyvnejšieho srbského biznismena, po tú, že biznismen sa chystá svoj vplyv využiť aj vo vzťahu k vláde. „Mišković sa snaží odstrániť mňa a Srbskú pokrokovú stranu z tejto vlády a vrátiť časť bývalého režimu. Uvidíme, kto zvíťazí,“ vyhlásil pre B92 Aleksandar Vučić. Ani pozadie aféry odpočúvania najvyšších štátnych funkcionárov nebolo zatiaľ objasnené. Vnútorná kontrola Ministerstva vnútorných vecí vyšetruje, kto a na príkaz koho nariadil odpočúvať prezidenta Tomislava Nikolića a prvého podpredsedu vlády Aleksandra Vučića. Uvádza sa, že za všetkým stoja určité záujmové skupiny, ktorým pomoc poskytoval niekto z vedenia polície. „Isté je, že to nijako nesúvisí so mnou ako ministrom vnútorných vecí, súvisí s políciou, pretože neexistuje jasný systém dozoru a kontroly akcií,“ vyhlásil Ivica Dačić. Keď v tejto súvislosti nahlásil okamžité zmeny vo vedení bezpečnostných služieb, skrsli špekulácie, že odpočúvanie malo byť len zámienkou pre čistku. Preto je veľmi významné, aby sa tento prípad do konca vyšetril a objasnil. V predchádzajúcom období vláda Ivicu Dačića absolvovala začiatočné fázy hľadania vlastnej cesty, vyskúšala sa v rôznych situáciách, mala príležitosť preveriť si vlastné schopnosti a ambície. Nie všetko sa jej podarilo a vydarilo, ale isté je, že podnikla niektoré významné kroky, za ktoré si zaslúži uznanie. Po týchto „medových týždňoch“, počas ktorých je zvykom nehodnotiť a nekritizovať ťahy nového kabinetu, nasleduje skutočný život, v ktorom jej nielen opozícia a analytici, ale predovšetkým voliči žiadne prechmaty neodpustia ani nezabudnú. Len úspechy sa rátajú. Anna Lazarevićová

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

V padinskej doline

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

udové piesne sa podnes zachovávajú prostredníctvom kultúrnych podujatí, akým je aj Banátsky festival slovenských ľudových piesní V padinskej doline. Založený bol roku 1995 a odvtedy plní svoje poslanie. V nedeľu 4. novembra v Padine bol sviatok slovenských ľudových piesní. Podľa hodnotenia obecenstva a odbornej poroty na 17. v poradí festivale V padinskej doline ceny si vyspievali (na snímke zľava): Mariena Marčeková z Padiny (Cena obecenstva), Martina Zríniová z Jánošíka (3. cena odbornej poroty), Tatiana Jašková z Kovačice (1. cena odbornej poroty) a Terézia Jonášová z Kovačice (2. cena odbornej poroty). A. Chalupová

Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

10. 11. 2012

45 /4516/

HLAS ĽUDU

FÓKUS V STAREJ PAZOVE ZHODNOTILI

Sto dní práce Ministerstva poľnohospodárstva inister poľnohospodárstva, lesžević v súvislosti s týmto okrem níctva a vodného hospodárstva iného povedal, že pri určovaní Goran Knežević so spolupracovníkmi výšky subvencií tohto roku boli v pondelok 5. novembra navštívil obmedzení reštriktívnym rozKraljevce (Obec Ruma) a Starú Pazopočtom a že suma v hodnote 6 vu. Počas návštevy Starej Pazovy 000 dinárov nie je uzavretá. zhodnotili a prezentovali nielen výPodľa jeho slov sú to minimálsledky práce uvedeného ministerne subvencie, ktoré tohto roku stva za uplynulých sto dní, ale minisbudú poľnohospodárom vyter Knežević sa s tamojšími poľnoplatené v úplnosti a v nadcháhospodármi a čelnými ľuďmi obce rozdzajúcom roku sa môže očaprával aj o aktuálnych témach z oblasti kávať iba ich zvýšenie. V rozagráru. hovore s ministrom KneževiNajviac času a pozornosti na tomćom tamojší poľnohospodári to pondelkovom stretnutí pred buvytýčili aj problém, že malé a dovou ZO Stará Pazova venovali vystredné gazdovstvá veľmi ťažpracovaniu Náčrtu nového Zákona o ko prichádzajú k štátnej pôde podnecovaní a rurálnom rozvoji, ktona obrábanie. Návšteva mirý by do konca roka mal byť aj schvánistra poľnohospodárstva G. lený. Podľa slov G. Kneževića najdô- Minister Goran Knežević (zľava) v rozhovore s pazovskými Kneževića bola dobrou príležiležitejšou novinkou v zákone je pred- poľnohospodármi tosťou i na zahlásenie otvorenia vídavosť podnikateľských podmienok a mož- vlažovacích sústav. Ďalej navrhli, aby Minis- obecnej Kancelárie pre rozvoj poľnohosponosť plánovania poľnohospodárskej výroby. terstvo poľnohospodárstva, lesníctva a vod- dárstva. Ňou by sa prispelo predovšetkým, Staropazovskí poľnohospodári hoci uvied- ného hospodárstva stanovilo termíny na ako hovoria čelní ľudia tejto lokálnej samoli, že sú spokojní s doterajšou prácou re- vyplácanie subvencií, ktoré sú teraz, ako správy, k lepšiemu informovaniu poľnohoszortného ministerstva, mienia, že by sa do tej- uviedli, malé a vynášajú 6 000 dinárov za hek- podárov. to oblasti malo ešte viac vkladať, najmä do za- tár. Minister poľnohospodárstva Goran KneA. Lš.

SÚBEHY POKRAJINSKÉHO SEKRETARIÁTU PRE HOSPODÁRSTVO, ZAMESTNÁVANIE A RODOVÚ ROVNOSŤ

Viacúčelové podnety K

eď sú pokladnice, sejfy a vrecká oveľa častejšie prázdne ako plné, keď sú balíky úsporných opatrení oveľa frekventovanejšie ako tie investičné, keď stúpa počet firemných konkurzov a bankrotov, sťa osviežujúci finančný vánok pôsobia správy o podnetných a nenávratných hospodárskych prostriedkoch, vložených do ziskových aktivít. Ide o to, že začiatkom novembra Pokrajinský sekretariát pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť vypísal jednu verejnú výzvu a tri verejné súbehy. V prvom prípade skloňujú sa subvencie podnikateľom na otvorenie nových pracovných miest vo Vojvodine – 117 miliónov dinárov, na základe ktorých by malo vzniknúť 800 až 850 nových pracovných príležitostí, s tým, že je suma na jednotlivca 130 000, a na nezamestnaného nad päťdesiat rokov 150 000 dinárov – kým sú v

nemocníc a kúpeľov na rehabilitáciu (Vrdnik, Slankamen, Kanjiža, kúpele Junaković...) sa odvedie 13 miliónov dinárov, kým sa dva milióny dinárov upriamujú na financovanie projektov – 100-tisíc

Z tlačovky vo Výkonnej rade APV

druhých troch v prvom pláne nenávratné prostriedky. Na zveľadenie rozvoja turizmu cez zlepšenie pozícií špeciálnych

má byť hodnota jedného – týkajúcich sa programov a aktivít združení dedinských žien, ktoré pokrajinský tajomník pre hospo-

dárstvo Miroslav Vasin hodnotí ako najorganizovanejšie hnutie v Srbsku, ktoré aj s málo prostriedkami dokazuje skutočné zázraky. Štvrtým segmentom, ktorému sa dostane finančnej podpory, konkrétne suma 5,8 milióna dinárov, sú mimovládne organizácie a neziskové inštitúcie, zaoberajúce sa rozvojom a revitalizovaním umeleckých a starých remesiel. Všetky štyri projekty sa zakladajú na prostriedkoch vyplývajúcich z rebilancie vojvodinského rozpočtu, ktoré sa majú stroviť do konca tohto rozpočtového roku. A ako sa na štvrtkovej konferencii mohlo počuť, oblasti na financovanie sú zvolené vhodne a trefne. Keby nebolo tak, nebolo by ani päťkrát viac záujemcov o každú z nich, než je reálnych možností pomôcť im financovaním ich plánov, programov a nárokov. O. Filip

10. 11. 2012

45 /4516/

HLAS ĽUDU

FÓKUS STO DNÍ VLÁDY

Sľuby, výsledky a otázniky to dní republikovej vlády, ktoré uplynuli rovno pred týždňom, zrejme boli malým medzníkom: chvíľou skonštatovať a zhodnotiť, čo sa dosiahlo v prvých mesiacoch po eufórii spôsobenej volebným víťazstvom, naznačiť, v akej miere sa proklamované volebné sľuby začínajú plniť v praxi, oceniť ovzdušie vládnuce v kabinete, pozrieť sa zoči-voči problémom, ktoré nové mesiace prinášajú. A, samozrejme, všetko to dostatočne medializovať. Lebo, nastúpilo obdobie, keď sa na mnohé opatrenia a skutky verejnosť a experti budú dívať oveľa prísnejším okom ako doteraz, a preto je dobre, aby médiá boli viac v obraze. Najmä v záujme čím objektív- Z otvorenej časti schôdze vlády Srbska 2. novembra nejšieho hodnotenia budúcich opatrení. blémom spoločnosti, ktorými sa práve zaV otvorenej časti piatkovej vládnej schôdze, oberajú celé tímy angažované na desiatkach ktorá sa začala s asi trištvrtehodinovým one- aktuálnych predmetov a podaní. Keď ide o euskorením, a ktorej prvým bodom rokovacie- rópsku integráciu, Vučić sa nazdáva, že dátum ho programu bolo pôsobenie vlády počas o štarte rokovaní s EÚ získame v júni 2013, uplynulých sto dní, prejavy mali premiér Ivi- možno aj v marci budúceho roku, hoci nevyca Dačić, prvý vicepremiér a minister obrany lúčil ani možnosť, že ho podmienečne doAleksandar Vučić a minister financií Mlađan staneme už na sklonku roku tohto. Minister fiDinkić. Premiér podotkol, že sa dosiahlo mno- nancií a hospodárstva Mlađan Dinkić za najho na pláne európskej integrácie, na riešení väčší úspech svojho rezortu a vlády považuproblému Kosmetu, ako aj na zastavení eko- je, že sa dokázali vyhnúť hroziacemu bankrotu nomického poklesu a poklesu životného štan- štátu, lebo zastihli katastrofálny stav vo vedardu občanov. Chápe to ako ukážky kapacít rejných financiách... Potrebné opatrenia sú jasvlády zodpovedne riadiť štát, svedectvom né: deficit držať na uzde, šetriť, kresať výdavčoho je i zaslanie návrhu rozpočtu na rok 2013 ky, kde sa dá, zvyšovať príjmy... do parlamentnej procedúry načas. Podľa slov Všetci traja akcentovali svorný duch vládnuci prvého podpredsedu vlády a ministra obrany v kabinete: tak premiér vyzdvihol, že sa všetAleksandra Vučića podstatný je boj proti kri- ky rozhodnutia schvaľovali jednomyseľne, viminalite a korupcii, patriaci k najväčším pro- cepremiér to, že vláda pôsobí ako jednotný tím,

LETMO

Výroba, len výroba e to už dávnejšou praxou mnohých našich novodobých podnikateľov, že si podnikanie stotožnili s obchodovaním, prípadne aj s ošklbaním naivných. Všetko v štýle kúpim lacnejšie – predám drahšie, a tak koldokola, kým to pôjde. Keďže však napredovania niet bez novej produkcie, nečudo, že sa mnohé možnosti a rezervy už vyčerpali a že je záujmová barina čoraz plytšia a skromnejšia. Zdá sa, že podobne ako jednotlivci, ani štát nie je na tom omnoho lepšie. Pre postoj

10. 11. 2012

45 /4516/

k výrobe, viaceré neuvážené ekonomické kroky, krízu a malý milión dôvodov iných, je, alebo sme v situácii, že stonáme pod bremenom zdedených a súčasných problémov, ktorým nevidieť konca-kraja. Len pár údajov: z približne 1,8 milióna zamestnaných až 550 000 osôb je v administratíve, s čím by si dosť ťažko dali rady aj silnejšie krajiny než sme my. Zvlášť keď sa na zreteli má aj údaj, že z 1 650 000 penzistov ich 250 000 odišlo do penzie predčasnej, alebo že je mieHLAS ĽUDU

kým najďalej v pochvalách uvedeného druhu pokročil minister financií: podotkol nielen reformný duch, ale aj také ovzdušie vládnej spolupráce a kamarátstva, aké nezažil celé roky predtým. Prvý obraz alebo odraz v zrkadle najčastejšie býva i najkrajší. Tak si v prípade najnovšieho kabinetu možno všimnúť ako jeho markantné črty začiatok finančnej konsolidácie, boj proti kriminalite, posun v smere urovnania kosmetskej otázky, ako aj na pláne európskej integrácie. Na strane druhej sú tu už i prvé odbornejšie hodnotenia NALED-u, Makroekonomických analýz a trendov, iných aktérov, ktorí pod drobnohľad nedávajú už toľko vládu ako celok, ale jej zložky, návrhy, dosahy a východiská stanovenej politiky. Zaujímavým momentom je, že prvých sto dní pôsobenia vlády muži hodnotia oveľa kladnejšie ako ženy: je ich 56 percent, žien len 40 percent. Vzhľadom na všetko pred nami, hĺbku a počet nahromadených problémov, jasné je, že počas ďalších sto alebo i viac dní začnú na obraze pribúdať nové hospodárske, politické, diplomatické a iné vrásky. Podstatné vo všetkom je však to, ako sa naplnia rastúce očakávania občanov, a kvôli ktorým politika vlastne aj je taká či onaká. A či im táto, ako umenie možného, dokáže zabezpečiť odklon od stagnácie, alebo aspoň skromnejší posun vpred v kvalite života, štandarde, zamestnanosti. Kocky sú vrhnuté, stále sa kotúľajú, zostáva vidieť kde sa zastavia. Aj či (ne)uviaznu ďalšie alebo tesne pred cieľom.

ra nezamestnanosti okolo 25 percent (800 000 ľudí), či to, že sa peniaze z privatizácií celé roky najčastejšie trovili na zapchávanie dier v rozpočtoch, vlastne na platy a dôchodky zamestnancov vo verejnom úseku. Tieto skutočnosti, o ktorých sa hovorilo koncom októbra na panelovej rozprave týždenníka NIN o stave a perspektívach rozvoja nášho priemyslu, priam nakladajú hodiť za hlavu všetky možné špekulácie a kalkulácie a venovať sa jedinému, čo dokáže zastaviť pokles a stagnáciu a pohnúť nás vpred: výrobe. Aký-taký rozvoj predpokladá potrebu otvoriť v našom priemysle až dvestotisíc nových pracovných

Oto Filip príležitostí. To by umožnilo, aby dané odvetvie neúčinkovalo v hrubom národnom dôchodku len s dvadsať, ale aj s tridsaťpäť, dokonca i štyridsať percent. A jedným z prvých krokov v smere reindustrializácie, vzniku a úspešnej existencie firiem konkurencieschopných tak doma, ako aj v cudzine, je i lepšie platenie výrobnej práce. Platy v priemysle, ktorý živí administratívu, sú dlhé roky asi o tridsať percent menšie ako v nej. Celú večnosť pretrvávajúca nelogickosť, pre ktorú sa ťažko hýbeme vpred. Čiže výroba, len výroba: ako potreba a východisko. O. F.

FÓKUS SLOVO MÁ: NATAŠA PAVIĆEVIĆOVÁ BAJIĆOVÁ, POKRAJINSKÁ TAJOMNÍČKA PRE ENERGETIKU A NERASTNÉ SUROVINY

Veľký investičný potenciál áujem o enerinvestovania do energetiku jednozgetiky – dokážeme tienačne stúpa. Doto parametre zlepšiť. konca natoľko, že je Možno sa nedostanetoto odvetvie, spome k tým dvadsiatim lu s poľnohosposiedmim percentám, dárstvom, považokoľký by mal byť pované za exportne diel obnoviteľných najperspektívnejšie. zdrojov v roku 2020, Ukážkou toho je no presvedčená som, dosť veľký záujem o že sa dopracujeme asbudovanie energepoň k dvadsiatim pertických objektov, centám. predovšetkým tých, – O našu energetiktoré používajú obku je zjavný záujem noviteľné zdroje. nielen doma, ale aj v Práve v tom je aj zahraničí. Ktoré krajedno z prvých pojiny by ste v tomto slaní príslušného kontexte mohli vypokrajinského se- Pokrajinská tajomníčka Nataša Pavićevizdvihnúť? kretariátu: podne- ćová Bajićová – Veľký záujem precovanie vzniku javujú najmä nemecké adekvátnych podmienok a ovzdušia na ra- spoločnosti, z ktorých sme mali príležitosť cionálne využívanie energie, zveľadenie informovať sa a prezentovať jednu z nich, spolupráce s lokálnymi samosprávami, ktorá u nás už odštartovala výstavbu soktoré tiež majú významné miesto a funk- lárnych parkov. Veľký záujem je aj zo straciu v tejto oblasti. ny spoločností zo Slovenska. Oznámený je Vhodné dôvody ozrejmiť si niektoré sú- aj príchod rakúskych spoločností, zaintevislosti u pokrajinskej tajomníčky pre resovaných o investície do našich enerenergetiku a nerastné suroviny pani Nataše getických objektov. A zainteresované o to Pavićevićovej Bajićovej. sú, samozrejme, aj niektoré iné firmy z ďal– Ako sú Vojvodina a jej lokálne sa- ších štátov. mosprávy na tom s energetickými zdrojOto Filip mi? – Tie zdroje, s ktorými nakladáme alebo Ďuro Varga ich môžeme mať, z čoho na prvom mieste musíme uviesť množstvá biomasy, veterné parky, vodné potenciály a geotermálne vody, sú zdrojmi, ktoré nielen máme, ale ich musíme rýchlejšie a ráznejšie dať do funkcie a produkcie obnoviteľných zdrojov energie. Tie sú vlastne najväčším investičným potenciálom nášho regiónu. – Účasť obnoviteľných prameňov energie v jej celkovej spotrebe je v súčasnosti veľmi skromná, asi tri percentá. Sú šance zmeniť to smerom na lepšie v priebehu tých osem rokov, do roku 2020? – Využitie obnoviteľných zdrojov energie vo Vojvodine je dokonca i menšie od spomínaných troch percent. Isté je, že s celkom inakším konceptom práce sekretariátu, v čele ktorého som, a za podpory vlády Vojvodiny – ktorá poskytuje plnú podporu nášmu rozvojovému konceptu, ukážkou čoho je i konferencia o možnostiach

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: MIROSLAV BIELIK, BÁSNIK

Knižná kultúra rozkvitá – Po pätnástich rokoch ste zase pobudli na našom najznámejšom knižnom veľtrhu: zmenilo sa čosi? – Ja si myslím, že knižná kultúra napriek všetkým problémom v spoločnosti rozkvitá v daných možnostiach. A iste sú i na tomto knižnom veľtrhu prezentované mnohé nové a hodnotné tituly všetkých možných žánrov. Vidíme to tradične i na iných knižných veľtrhoch, tak u nás, ako i inde, či už v Bratislave, v Prahe alebo vo Frankfurte. Napriek všeobecne pesimistickým víziám o úpadku knihy, ja sa nazdávam, že čítanie bude pokračovať a koniec literatúry nenastane. Zaznamenal: O. Filip

INÝ NÁHĽAD

10. 11. 2012

45 /4516/

HLAS ĽUDU

SLOVENSKO STARONOVÝ PREDSEDA SZSZ CHCE POSILNIŤ LEGISLATÍVNE POSTAVENIE DRŽITEĽOV PREUKAZU ZAHRANIČNÉHO SLOVÁKA

Znovuzvolený Vladimír Skalský A

j ďalšie tri roky bude Svetovému združeniu Slovákov v zahraničí (SZSZ) šéfovať jeho doterajší predseda Vladimír Skalský z Českej republiky. V Bratislave o tom rozhodli účastníci valného zhromaždenia najväčšej strešnej krajanskej organizácie, ktorá združuje až 98 spolkov z 23 krajín sveta. Skalského podporilo až 95 percent zo 424 prítomných delegátov. Ako povedal pre týždenník Hlas ľudu, zásadnou prioritou združenia bude zmena krajanskej legislatívy.

stabilizáciu, voľby zo zahraničia či vytvorenie programov o krajanoch v televíznej i rozhlasovej zložke RTVS. „Celkom zásadnou prioritou je však aj zmena legislatívy. Nová koncepcia starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí, novelizácia zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, a prioritne zmena neblahého stavu, týkajúceho sa najmä Slovákov v Srbsku a na Ukrajine,“ zdôraznil. „Musíme inak nastaviť udeľovanie osvedčení zahranič-

tuácia zhoršila.“ Podľa neho je paradoxom, že v rovnakom čase Maďarsko prišlo s veľkou iniciatívou k zahraničným Maďarom. „Tú síce nepovažujeme za korektnú, nemôžeme sa však súčasne prizerať tomu, že niektorí naši Slováci sa z existenčných dôvodov hlásia za Maďarov. Mnohí si totiž radšej Vladimír Skalský vybavujú maďarské občianstvo, keď zistia, že osvedčenie zahraničného Slováka je im nanič. To je celkom neprijateľné a to chceme zmeniť,“ dodal. Viaceré plánované aktivity SZSZ sa budú týkať vojvodinských Slovákov. „V prvej polovici decembra chystáme oslavy desať rokov existencie SZSZ, v budúcom roku chceme obnoviť tradíciu Dní slovenského zahraničia, celkom určite prioritne aj v Srbsku a na Ukrajine, aby sme demonštrovali solidaritu s týmito komunitami v otázkach, ktoré som naznačil,“ uviedol Skalský. „Ďalej pripravujeme po vzore antológií slovenskej literatúry v zahraničí aj podobnú antológiu výtvarného umenia, kde budú mať vojvodinskí Slováci, samozrejme, celkom výsadné postavenie. V hre sú

Účastníci Stálej konferencie

Podľa staronového predsedu SZSZ má za ného Slováka, aby sebou zložité obdobie. „Komunikácia zo stra- bolo jednoduchšie ny Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí ne- i lacnejšie, a najmä bola taká, aká by mala byť. Bolo našou po- inak nastaviť pozívinnosťou to pomenovať a vybojovať pre slo- ciu držiteľov tohto venský svet zmenu, hoci sme vedeli, že za to osvedčenia vo vzťabudeme šikanovaní, čo sa premietlo najmä do hu k pobytovému našej neľahkej ekonomickej situácie,“ pove- režimu na Slovensdal nášmu týždenníku. Je rád, že si stanovis- ku a k udeľovaniu ko združenia postupne osvojila celá politic- slovenského štátká reprezentácia, čo viedlo k zmenám vo ve- neho občianstva. dení úradu. „Dnes je spolupráca opäť dobrá Cítime, že tu sa sia korektná,“ dodal. Ako príklad uviedol Stálu konferenciu Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí, ktorá predchádzala valnému zhromaždeniu a zorganizoval ju práve úrad. „V predsedníctve konferencie bol prakticky náš Výkonný výbor, takže aj tam sa demonštrovali tie dobré vzťahy,“ poznamenal. Skalský za priority v nasledujúcom období označil ekonomickú Účastníci valného zhromaždenia SZSZ zo Srbska 10. 11. 2012

45 /4516/

HLAS ĽUDU

Záber z valného zhromaždenia Svetového združenia Slovákov v zahraničí

aj ďalšie projekty venované vašej mimoriadnej výtvarnej či divadelnej scéne,“ odkázal do Vojvodiny. Okrem predsedu delegáti na valnom zhromaždení zvolili aj zloženie jednotlivých orgánov združenia, pričom významné zastúpenie majú aj Slováci zo Srbska. Regionálnou tajomníčkou pre strednú a juhovýchodnú Európu sa stala Svetlana Zolňanová, členom Generálnej rady SZSZ je aj Juraj Červenák. Predsedom Zmierovacej a revíznej komisie zostáva Branislav Slivka a medzi jej členmi je aj Katarína Melegová-Melichová. Rastislav Boldocký Foto: SZSZ

Z NAŠICH OSÁD ZASADALI VÝBORNÍCI ZO KOVAČICA

Kádrové zmeny a vymenovanie nových členov rád ieste zasadnutie Zhromaždenia obce Kovačica sa uskutočnilo v Š piatok 2. novembra, keď 33 výborníkov prerokovalo 49 bodov rokovacieho programu. Na začiatku zasadnutia predseda ZO Ján Puškár informoval výborníkov, že Obecná rada z oprávnených dôvodov stiahla z rokovacieho programu 6 bodov. V pokračovaní zasadnutia väčšinou hlasov schválili Rozhodnutie o lokálnych komunálnych poplatkoch, ktoré bližšie ozrejmila Ljiljana Žarićová, náčelníčka Oddelenia pre financie Obce Kovačica. Rokovalo sa aj o určení ekonomickej ceny služieb Predškolskej ustanovizne Kolibrík v Kovačici, ako aj o organizácii a fungovaní civilnej ochrany na území obce. V nasledujúcom štvorročnom období novým úradujúcim riaditeľom Verejného komunálneho podniku 4. októbra v Debeljači bude Dragutin Hlebec, ktorý vystriedal doterajšieho riaditeľa Dalibora Zebića. Aj pri tomto bode sa výborníci opozície, ako aj na minulom zasadnutí, dožadovali zdôvodnenia zmeny riaditeľa

s otázkou, či sa zasa prihliadalo na stranícku príslušnosť, alebo na odbornosť kandidáta. Vyhrotenú situáciu v sieni vysvetlením a zdôvodnením upokojil zástupca predsedu obce László Vidacs. Výborníci prerokovali a väčšinou hlasov schválili aj rozhodnutia o zmenách a doplnkoch štatútov obecných ustanovizní. Kádrová komisia navrhla uvoľniť z funkcie doterajších a vymenovať nových členov takmer všetkých správnych a dozorných rád verejných a verejných komunálnych podnikov a ustanovizní, ako aj zmenu školských výborov. Na piatkovom zasadnutí výborníci vymenovali členov 15 rád kultúrnych inštitúcií (Galéria insitného umenia, Obecná knižnica a všetky domy kultúry na území obce). Po pätnásťminútovej prestávke výborníci ZO Kovačica hlasovali a nepodporili Návrh rozhodnutia o uvoľnení z funkcie a vymenovaní Dozornej rady Domu kultúry Mihajla Pupina v Idvore. Na návrh Komisie pre kádrové a administratívne otázky, pracovné

Zástupca predsedu obce László Vidacs za rečníckou tribúnou vzťahy, spoločenské uznania a vyznamenania ZO výborníci dali zelenú Návrhu rozhodnutia o zmenách a doplnkoch Rozhodnutia o voľbe Rady pre poľnohospodárstvo a dobytkárstvo ZO Kovačica, ktorá je doplnená šiestimi členmi. Sú to Ján Cicka z Kovačice, Florin Šubonj z Uzdina, Martin Ďuríček z Padiny,

Đura Filipović z Idvora, Jugoslav Vesin z Crepaje a Petru Šubonj z Uzdina. Šieste zasadnutie Zhromaždenia obce Kovačica uzavreli po trojhodinovom rokovaní popoludní o 14. hodine odpoveďami na otázky výborníkov. A. Chalupová

najímala pôda, je veľmi krátke, takže pre neistotu, či pôdu dostanú aj na rok, neuplatňovali kompletné agrotechnické opatrenia, ktoré prinášajú dlhodobé výsledky. Z tých dôvodov komisia rozhodla, že podobne ako to robia v iných obciach, aj v Alibunári budú pôdu preieste zasadnutie Zhromaždenia najímať na tri roky, rybníky a ovocné Alibunárskej obce, ktoré prebiesady na 20, a vinohrady na 40 rokov. halo 31. októbra, bolo zvolané do– Na základe tohto programu bude slova dnes na zajtra. Predseda Zhroprenajatých 5 631 hektárov. Na primaždenia Đurica Gligorijev sa ospraoritné prenajímanie na základe infvedlnil výborníkom a zdôvodnil to raštruktúry, ktorá sa nachádza na nutnosťou schváliť Program ochrany, štátnej pôde – dobytkárske objekty a úpravy a používania poľnohosposystémy na odvodňovanie a zavladárskej pôdy v štátnom vlastníctve na žovanie – je určených 726 hektárov. rok 2012 v čím kratšej lehote, vzhľaĎalších 774 hektárov bude prioritne dom na to, že sa s tým už významne prenajatých dobytkárom a zvyšnú mešká. pôdu dajú do nájmu na licitácii. Pri vy– Mali sme tento program schvápracovaní programu sme sa riadili priliť omnoho skôr, avšak nie sme iba my ncípom, že všetka doteraz neprenana vine, ale aj Ministerstvo poľnojatá pôda musí byť zahrnutá týmto hospodárstva, inšpekcia pre hospoprogramom a že priemerná rozloha dársku kriminalitu, prokuratúra a iné pre jednu licitáciu by nemala presaorgány, ktoré dozerali na uskutočhovať 35 hektárov. Okrem toho ňovanie a vykonali revíziu programu Využijú Jánošíčania možnosť dlhodobého prenajímania štátnej uzhodli sme sa, že komisia bude praz roku 2011, – zdôvodnil meškanie pôdy na založenie nových višňových sadov? covať prísne v súlade s predpismi, aby predseda lokálneho parlamentu. Predseda komisie pre vypracovanie programu na ročne, ktoré sa účelovo majú použiť na ochranu sa nestali nedopatrenia, aké sa vyskytovali v uplyrok 2012 Octavian Brosteneant spresnil, že Mi- a zveľadenie pôdy, – povedal Brosteneant. Tým- nulom období, keď viacerí dobytkári uzurpovanisterstvo poľnohospodárstva vlastne nechce- to programom sme stanovili, že 60 percent li štátnu pôdu. Všetci tí zrejme budú musieť zalo poskytnúť súhlas na program, pokiaľ sa ne- tých prostriedkov usmerníme na zavlažovanie. platiť nájomné. S 22 sa vedie mimosúdne podoriešia sporné otázky v uplatňovaní programu Disponujeme kanálovou sieťou, ktorá je naj- jednávanie, pokým ostatní, ktorí odmietajú na rok 2011, čiže pokiaľ sa nezistí, za akých pod- hustejšia v Európe, ale nedostatočne využitá. Toh- dohodu, budú trestne stíhaní. Konečne, uzhodmienok tunajší dobytkári obrábajú 1 400 hek- toročné sucho nás však upozornilo, že tomu mu- li sme sa, že musíme zabezpečiť verejnosť prásíme venovať omnoho väčšiu pozornosť. ce, aby čím väčší počet ľudí mal informácie o tom, tárov pôdy. Octavian Brosteneant ďalej uviedol, že v mi- ako Obec Alibunár nakladá so štátnou pôdou, – – Lokálna samospráva nesmie byť ľahostajná voči spôsobu užívania štátnej pôdy, lebo z toho nulých rokoch poľnohospodári upozorňovali, že povedal o. i. Octavian Brosteneant. V. Hudec zdroja môže získať takých 100 miliónov dinárov obdobie jedného roka, na aké sa doteraz pre-

ZHROMAŽDENIE ALIBUNÁRSKEJ OBCE

O prenajímaní štátnej pôdy

10. 11. 2012

45 /4516/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD NA REGIONÁLNOM VEĽTRHU HOSPODÁRSTVA V NOVEJ PAZOVE

Impozantný počet vystavovateľov radičný Veľtrh hospodárstva v rajú rozmanitou priemyselnou výNovej Pazove, ktorý prebiehal 2. robou. a 3. novembra 2012, spoločne zorSlávnostné otvorenie veľtrhu sa ganizovali Obec Stará Pazova a konalo v piatok 2. novembra a poSriemska hospodárska komora za četným hosťom, účastníkom a vypodpory Pokrajinského sekretariátu pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť. Veľtrh sa uskutočnil v miestnostiach tamojšej Základnej školy Rastka Ne- Počas obchôdzky veľtrhových stánkov: (zľava) Goran manjića – sv. Vranješ, predseda Organizačného výboru veľtrhu, VlaSávu po šie- dan Zdravković a Đorđe Radinović stykrát a vďaka zahraničným hosťom a vy- stavovateľom (kovovej a plastovej stavovateľom nadobudol aj me- galantérie, drevospracovateľského dzinárodný ráz. Počas dvoch veľtr- a chemického priemyslu, IT techhových dní na 90 stánkoch vysta- nológií, stavebníctva, výroby obuvovalo až 120 vystavovateľov. vi a odevu, mechanizácie, poľnoObec Stará Pazova je vyvinutým hospodárstva a potravinárskeho súkromným podnikateľstvom zná- priemyslu, turistiky a pohostinstva) ma už takmer pol storočia. Najprv zo Srbska, Bosny a Hercegoviny, to boli len remeselnícke dielne a v Republiky Srbskej a Maďarska sa najsúčasnej dobe v Staropazovskej prv prihovoril Đorđe Radinović, obci úspešne pracuje 800 podnikov predseda Obce Stará Pazova, ktorý a okolo 2 500 dielní, ktoré sa zobe- okrem iného povedal, že tento Re-

gionálny veľtrh hospodárstva v Novej Pazove je hrdosťou tak pre obec, ako aj pre Sriem. O veľkom význame usporadúvania tohto veľtrhu hospodárstva hovorili Milan Božić, predseda Sriemskej hospodárskej komory, a Ratko Filipović, predseda Hospodárskej komory Vojvodiny. Česť otvoriť 6. Regionálny veľtrh hospodárstva v Novej Pazove mal Vladan Zdravković, štátny tajomník Ministerstva energetiky, rozvoja a ochrany životného prostredia. V príhovore vyhlásil, že sa tento veľtrh koná priam na ideálnej lokalite, kde početné malé Milan Božić (sprava) a Gyula Králik podpísali a stredné pod- zmluvu o spolupráci niky s bohatou Priemyselno-obchodnej komory a úspešnou tradíciou začali podni- Dunajváros z Maďarska. kať. Podľa slov pána Zdravkovića Pre účastníkov veľtrhu organiObec Stará Pazova vynakladá ma- zátori pripravili odborné stretnutia, ximálne úsilie, aby rozvoj súkrom- na ktorých prezentovali aktuálne ného podnikateľstva vzrastal, pri- tendencie na čoraz neistejšom čom však obe strany musia prihlia- trhu. dať aj na ochranu životného prostredia. A. Lešťanová

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE ŠÍD

Deväťhodinový maratón tvrté zasadnutie Zhromaždenia obce Šíd sa uskutočnilo v piatok 2. novembra. Zasadnutie trvalo vyše 9 hodín, nie však preto, že do rokovacieho programu zaradili 31 bodov, ale predovšetkým preto, že výborníci Demokratickej strany, ako sami povedali, chceli ukázať, že sú dostatočne silní – ak už nemajú silu rozhodovať – tak aspoň majú silu obštruovať priebeh zasadnutia. Demonštráciu toho predviedli najprv pri schvaľovaní zápisníc z predchádzajúcich dvoch zasadnutí, ktoré trvalo takmer dve hodiny. Body, ktoré boli zaradené do rokovacieho programu, sa väčšinou vzťahovali na uvoľnenie z funkcie a vymenovanie nových

10. 11. 2012

45 /4516/

členov správnych rád vo verejných podnikoch, ustanovizniach a školských výboroch – tohto druhu bolo až 13 bodov. K tomu treba pridať štyri body, ktoré venovali demisiám výborníkov a potvrdeniu mandátov a voľbe nových členov Obecnej rady, ako aj posledný bod otázky a návrhy, ktoré zdolali za krátky čas. Sedem hodín však Predseda Zhromaždenia obce Šíd Branislav Mauković a nový úradujúci riaditeľ strávili v rozoberaní Domu zdravia Dr. Krsto Kureš bodov, ako je napríklad uvoľnenie z funkcie a vymeno- 6 mesiacov. Za úradujúceho riavanie úradujúceho riaditeľa diteľa vymenovali Dr. Krstu KuDomu zdravia v Šíde dočasne na reša. Práve hlasovanie o tomto vyHLAS ĽUDU

Na novopazovskom veľtrhu hospodárom sa ponúka jedinečná príležitosť priameho stretnutia a interakcie s potenciálnymi partnermi a spotrebiteľmi. Regionálny veľtrh hospodárstva umožnil účastníkom z rozličných sfér biznisu nadviazať kontakty, vymeniť si skúsenosti a prezentovať vlastný biznis účinným spôsobom. Na stánku Sriemskej hospodárskej komory Milan Božić a Gyula Králik v piatok podpísali zmluvu o vzájomnej spolupráci tejto komory a

menovaní ukázalo, že sa v obecnom parlamente môže robiť aj vážne a v prospech občanov, keďže z 35 prítomných výborníkov za Dr. Kureša hlasovali všetci prítomní. Ľudová knižnica Simeona Piščevića v Šíde dostala staronovú riaditeľku Slavicu Varničićovú. Výborníci ďalej chválili správu o uskutočnení obecného rozpočtu v období od januára po september 2012, ako aj správu o práci Predškolskej ustanovizne Jelice Stanivukovićovej Šilje. Vymenovali aj nový Štáb pre mimoriadne situácie, ako aj členov viacerých komisií. Zvyšný čas výborníci z radov opozície minuli na dokazovanie, že ich práca v minulom období bola lepšia od práce aktuálnej obecnej moci. St. S.

Z NašiCH OSÁD PrOJeKT Za PODPOrY eÚ

Šiesta prezentácia činnosti Centra rurálneho cestovného ruchu D

vojročný projekt cezhraničnej spolupráce Chorvátska a Srbska, presnejšie mesta Vukovár a Obce báčsky Petrovec financovaný z predprístupových fondov eÚ, potrvá – podľa slov projektovej manažérky

v báčskom Petrovci usporiadali v poradí 6. prezentáciu projektu Zriadenie centra pre rozvoj vedomostí vo vidieckej turistike. Tento projekt je navrhnutý v duchu partnerskej spolupráce Petrov-

Jasna Babićová (stojí) predstavila etno dedinu Adica vo Vukovári

Maríny Spevákovej, do februára 2013. aktivity sú v plnom prúde, a preto vo štvrtok 25. októbra 2012 v sieni Centra pre rozvoj vedomostí v oblasti vidieckeho cestovného ruchu

ca a Vukováru, s cieľom zlepšiť ekonomický a sociálny život obyvateľov vidieka, podporiť ich v spoľahlivom a kvalitnom poskytovaní služieb v oblasti vidieckeho cestovného ruchu

a v uplatňovaní poznatkov a zručností získaných na prednáškach a v dielňach usporiadaných v centre. Vedúce projektu Marína Speváková z Petrovca a Jasna babićová z Vukováru prezentovali dosiahnuté výsledky podľa jednotlivých etáp programu, a zároveň oznámili nadchádzajúce projektové aktivity. Okrem toho predstavili viditeľné výsledky projektu, ako je založenie Združenia pre rozvoj vidieckej turistiky Petrovillage, spolupráca s mnohými inštitúciami v oblasti cestovného ruchu, agentúrami, združeniami a nakoniec aj podpísanie zmluvy o partnerstve medzi Obcou báčsky Petrovec a mestom Vukovár. Hostia stretnutia boli zástupcovia združenia Mládež pre cestovný ruch. Títo študenti a čerství turizmológovia pri tejto príležitosti predstavili slovník Aby sme sa dorozumeli (Da se razumemo / To understand each other), ktorý je určený pre vidiecke domácnosti ako jednoduchý a veľmi užitočný nástroj na účinné dorozumievanie sa so zahraničnými hosťami. Slovník obsahuje stovky základných slov a fráz v srbčine a an-

Brožúrka, ktorú propaguje združenie Mládež pre cestovný ruch

gličtine, s výslovnosťou, ktorá umožňuje konvergenciu rôznych kulturologických vzorcov a učenie srbčiny a angličtiny. Združenie Mládež pre cestovný ruch sa zapojilo do projektu v úlohe školiteľov vidieckych domácností, aby domáci čím ľahšie zvládli základy angličtiny a boli uvoľnení pri komunikácii so zahraničnými hosťami. Slovníčky rozdelili prítomným a prisľúbili, že prídu do tohto prostredia dôkladnejšie naučiť poskytovateľov služieb v dedinskom, resp. rurálnom cestovnom ruchu dorozumievať sa po anglicky. J. Č-p

Silbaš

Oživili družbu ozhodnutie z roku 1979 o nadviazaní družby dvoch osád – Silbaša a Velike Kamenice (Obec Kladovo) ako vzácny dokument uchovávajú v archíve MS Silbaš. Vo februári 1980 v Silbaši nakrúcali populárnu televíznu reláciu Vedomosti bohatstvo), v ktorej vystúpili aj početní hostia z Velike Kamenice. Družba sa vtedy len začínala, občania oboch osád sa vzájomne navštevovali, vystupovali v kultúrnoumeleckých programoch, ba roku 1981 niekoľkí silbašskí mládežníci sa zúčastnili v pracovnej akcii kopania vodovodnej siete vo V. Kamenici. Družba po roku 1990 akosi stíchla. ideu o obnovení spolupráce vzkriesil Miša Pavlović z V. Kamenice. Keď roku 2010 prechádzal cez Silbaš, spomenul si na známych, na rok 1980 a svoju prvú návštevu tejto vojvodinskej osady. Mišo Pa-

vlović v súčasnosti ako tajomník MS V. Kamenica spolu s predsedom Slavišom antonijevićom a podpredsedom Slađanom Pejkićom (ktorý doteraz ešte v Silbaši neboli) vo štvrtok 25. októbra 2012 navštívili Silbaš. Cesta sa realizovala za podpory Obce Kladovo, ktorá podporuje i snahu obnoviť družbu dvoch dedín. Na príjemnom posedení v kancelárii MS Silbaš hostí privítal predseda MS Silbaš Danilo Pejak, bývalý tajomník Ján Krošlák, terajšia tajomníčka MS Milanka Pejaková, niekdajší predseda mládeže Milinko laćarak a ešte zopár obyvateľov Silbaša. Zo spomienok sa vynárali dávne časy, keď sa voľne cestovalo a financie neboli problém. Účastníci rozhovoru si navzájom ozrejmili súčasný život dvoch osád. Tak napríklad uviedli, že počet obyvateľov

Hostia z MS Velika Kamenica na návšteve v MS v Silbaši

V. Kamenice klesol na 1 112, keďže asi 60 % občanov odišlo za prácou do zahraničia. Zanikol kultúrny život, ale osada každoročne oslavuje svoj sviatok Spasovdan (Vstúpenie). Hostia informovali o činnosti poľovníckeho spolku, o tradičnom love na šakalov, ktorý organizujú v druhú februárovú nedeľu, ako i súťaž v streľbe vzduchovkou, čo tiež môže byť príležitosťou na stretnutie a kamarátenie. Silbaš dnes počíta asi 930

domácností, kultúrny život sa rozhýbal vďaka aPS (ochotníckemu divadlu) a činnosti aktívu žien, organizuje sa tu niekoľko tradičných podujatí. Obnovenie družby a pokračovanie spolupráce podporili nielen obaja predsedovia MS Slaviša antonijević a Danilo Pejak, ale i všetci prítomní. Vyjadrili pekný úmysel upevniť most priateľstva. J. Ferková

10. 11. 2012

45 /4516/

HlaS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD STAROPAZOVČANOVI JÁNOVI ZÁBORSKÉMU ĎALŠIA NOVINÁRSKA CENA

Strieborná medaila za reláciu Zabudnuté štimungy N

a 14. Medzinárodnom festivale Môj rodný kraj v Užhorode v Ukrajine sa koncom augusta kolegovi Jánovi Záborskému, redaktorovi Rádia Nový Sad, dostala ďalšia prestížna novinárska cena. Obsadil druhé miesto a získal striebornú medailu za reláciu Zabudnuté štimungy. Zaujímavé je, že festival prebieha bez účastníkov, teda autorov rozhlasových a televíznych relácií. Súťažia autori z menšinových redakcií z európskych krajín. Zo Srbska v tomto roku relácie zaslalo desať autorov a Ján Záborský bol jediný, ktorému sa dostala cena. – Podkladom relácie je rovnomenný text VHV ilustrovaný primeranými rozhovormi so Staropazovčanmi. Tak sa v relácii ocitli členky Spolku pazovských žien, členovia Folklórneho súboru Klasy, žiaci základnej školy. Zabudnuté štimungy VHV hovoria o štimun-

Ján Záborský

goch v Pazove počas roka – lámačky, zabíjačky, svadby, oslavy Vianoc, Veľkej noci a podobné. Tú atmosféru, ktorú Hurban dotvoril

slovom, ja som doplnil autentickou hudbou a živým slovom Pazovčanov, – povedal Ján Záborský, a dodal, že za reláciu s rovnakým názvom už dostal Cenu ASN, vlastne Cenu Jána Makana. – Pre festival som ju musel inak spracovať, lebo sa môže zaslať iba relácia do 30 minút, takže som musel jednotlivé časti škrtnúť a zhustiť. Toto je druhýkrát, že som dostal cenu na festivale Môj rodný kraj v Užhorode. Prvý raz to bolo v roku 2006, keď som získal cenu za najlepšie redigovanie relácie. Vtedy to bola relácia Žatva v Starej Pazove od kosy po kombajn, – pripomenul kolega Záborský. Prvú novinársku cenu dostal v

dávnych 90-tych rokoch v Subotici – Strieborná minca s podobizňou Vuka Karadžića, tiež za etno-hudobnú reláciu. Na otázku, čo pre neho táto cena znamená, takto nám odpovedal: – Je to určitým spôsobom sebakontrola, či kontrola toho, čo robím, na druhej strane ide o reláciu, akú denne podľa svojich pracovných záväzkov nerobím, ale jednoducho si tá tvorivá strana mojej osobnosti žiada niekedy niečo také realizovať. Po tretie, je to istým spôsobom aj nejaký rozhlasový, dokumentárno-reportážny hold mojej Starej Pazove. Pre mňa teda cena znamená – pre moju kariéru – to, čím sa určitým spôsobom dobíjajú baterky, aby sa ľahšie zdolali tie bežné denné novinárske povinnosti, ktoré neinšpirujú, nepodnecujú, ale treba ich realizovať, – uzavrel Ján Záborský. A. Lš.

Telefónny zoznam Obce Báčsky Petrovec T

elefón dávno nie je luxus, skôr moderná pomôcka pri komunikácii. Nielen pevná linka doma, ale aj mobil na ulici alebo inde nás môže zachrániť v núdzovej situácii. Za posledných desať – dvadsať rokov tento druh telekomunikačných spojov sa prudko rozvíjal a dnes už aj malé deti ovládajú prístrojmi, ktoré okrem základnej komunikácie na diaľku, na čo v podstate boli vymyslené, prinášajú aj množstvo kadečoho iného, čo nám dokáže upútať pozornosť a zhltnúť aj tú trošku voľného času. Keď ide o pevné telefónne linky v Báčskopetrovskej obci s novou telefónnou ústredňou v 90tych rokoch minulého storočia pribudlo aj množstvo nových prípojok. Aby si človek mohol nájsť požadované číslo, musel mať aj nejaký zoznam. Niektoré miestne zoznamy už vtedy boli vítané, a potom v roku 2002 sa kníhtlačiareň Kultúra podujala vydať obecný telefónny zoznam. Po 10 rokoch situácia v teréne sa celkom pozmenila, čísla menili majite10. 11. 2012

45 /4516/

ľov, pribudli nové prípojky. Aj v oblasti hospodárstva a podnikov sa veľa toho zmenilo. Práve to podnietilo vedúcich v podniku Oglasnik, aby vydali nový obecný telefónny zoznam. Čo si zmysleli, to aj realizovali. Vladimír Zabunov, riaditeľ podniku, s hŕstkou spolupracovníkov za štyri mesiace úpornej práce dokázal znovu zmapovať a preveriť aktívne telefónne čísla v obci, dať ich do počítača, a potom v tvare brožúry v náklade 3 000 výtlačkov aj publikovať. Zoznam má 120 strán, včítane kolorovaných a čierno-bielych strán s podrobnejším opisom činnosti podnikov v obci, ako to už býva zvykom v tomto druhu publikácií. Redaktor nového telefónneho zoznamu V. Zabunov vysvetlil, že počas prípravy zoznamu pracovali nielen cez deň, ale aj v noci. Údaje si overovali vo všetkých prístupných verejných zdrojoch a volali i do domácností. Nakoniec prostredníctvom lokálnych médií vyzvali spoluobčanov, aby v priebehu jedného

HLAS ĽUDU

mesiaca aj sami prišli preveriť správnosť údajov. Ide vlastne o 4 zoznamy v jednom: telefónne čísla v Báčskom Petrovci, Hložanoch, Kulpíne a Maglići. Najprv sú uvedené čísla domácností a po

nich aj zoznam čísel podnikov v každej osade. Od 15. októbra Telefónny zoznam Obce Báčsky Petrovec je v predaji. J. Č-p

VO ŠTVRTOK 1. NOVEMBRA V SILBAŠI usporiadali štvrtú a poslednú tohtoročnú akciu dobrovoľného darcovstva krvi. Akcia prebiehala od 8. do 10. hodiny v miestnostiach Domu zdravia. Na výzvu Miestnej organizácie Červeného kríža a Ústavu pre transfúziu krvi z Nového Sadu do akcie sa prihlásilo 35 osôb zo Silbaša a Paragov. Z uvedeného počtu tri osoby odmietli zo zdravotných dôvodov. Jedna osoba prvýkrát darovala krv. R. Kopčok

Z NAŠICH OSÁD

Vietor v Lugu odvial elektrinu piatok pred týždňom sa v parku uprostred Lugu len tak ozývala motorová píla. Komunálnik Samuel Kolár zručne kúskoval haluze stromov, ktoré polámal mohutný vietor deň predtým. Jeden z konárov padol na neveľkú stavbu, v ktorej umiestnia zariadenie na prečisťovanie vody na pitie. Inde vietor dotrhal drôty elektrického vedenia, takže časť osady nemala prúd ani keď v piatok zaznel poludňajší zvon(!?), hoci agilná úradníčka Miestneho spoločenstva Anna Komunálnik Samuel Kolár v akcii Čelovská ešte vo štvrtok ráno zavolala do Elek- vrtochy počasia, sa nestalo nič. trovojvodiny... V susedstve si to Na rozdiel od potravín v chladodniesol starý rodinný dom; na- ničkách a mrazničkách, oni vyšťastie, nikomu z obyvateľov držia dlhšie. Juraj Bartoš Lugu, ktorí si už dávno zvykli na

Vietor vyčíňal v centre Lugu

Na starom Pálešovom dome, v ktorom už nikto nežije, pod nárazmi vetra poľavila stará hriadka

ZO SLOVINSKÉHO ZÁZNAMNÍKA (5)

Na známom stánku P

ráve v tom je krása cestovania: že sa nám pritrafí plno zaujímavých vecí. Od samého štartu augustovej návštevy Slovinsko na nás zapôsobilo dojmom čistej a usporiadanej krajiny. Kým v mestách bolo cítiť duch a dych komerčnej západnej civilizácie, hlavne v podobe početných obchodných reťazcov, mnohých autosalónov a iných moderných predajní, krása dediniek bola predovšetkým v obrovskom množstve upravených domov, z ktorých len málo nemalo v oknách kvetináče s pestrofarebnými kvetmi, najmä muškátmi. A aj vo dvoroch kvetov bolo neúrekom, rôznych druhov. – Je to tým, – uvádza nás do obrazu jedna z hostiteliek, pani Karmen Kavčičová, – že mnohí z Pomurja chodievali na zárobky aj do južného Rakúska. A tam taká tradícia a dekorácia domov a ich okolia pretrváva už oddávna…Príkladom usporiadanosti boli nielen otvorené veľtrhové priestory, ale aj stánky známych výrobcov vína. Okrem nich platilo to aj pre celú halu 3C, v ktorej každý štvorcový meter a kútik mal svoje poslanie a účel. Jej zložkou bola časť pre odbornú degustáciu špičkových vín, ďalšou priestor, na ktorom si na vínach

mohli pochutnať aj bežní návštevníci, bola tam i časť výkladová a výstavná, v ktorej boli vína slovinské, zahraničné, víťazné a bežné… Najzau- Naši vinári v Gornjej Radgoni jímavejšie sú však steny: v nich sú vína usporiadané podľa ročníkov, oblastí vzniku, získaných ocenení. Je tu aj menoslov doterajších kráľovien vína. Zaujímavé je, že práve v roku 1975, keď vlastne vznikla podnikateľská jednotka Pomurský veľtrh, sa konalo aj prvé hodnotenie slovinských vín na ňom. Počet účastníkov tejto akcie, tak domácich, ako i zahraničných, z roka na rok stúpal, takže sa v lete 2012 len zo susedného Chorvátska prezentovalo aspoň dvanásť výrobcov s dvojnásobne väčším počtom druhov božského nápoja: od

sauvignonu a muškátu žltého, cez graševinu a isterskú malváziu, po rizling a tramín… A boli tam vínom zastúpené i štáty a oblasti iné: medzi inými aj vojvodinskí vinári, zvlášť vrcholní výrobcovia, rytieri a predstavitelia Sriemskych Karloviec, Temerínu, Nového Sadu. Viacerí z nich, ako aj náš Inštitút pre vinohradníctvo a vinárstvo, získali v Gornjej Radgoni v posledných rokoch niekoľko zlatých a strieborných medailí v tejto kategórií produktov. Dokázali tým, že máme nielen ochotu alebo prianie, ale aj celkom reálne možnosti a výhľady byť prítomnejší na európskom trhu s vínami kvalitnými. Slovinsko je v tomto smere jedným z odrazových mostíkov. Taktiež destináciou, kde sa o tomto segmente poľnohospodárskej výroby hovorí mimoriadne odborne a stále viac: v prospech vína a jeho púte do sveta. (V budúcom čísle: Šarugovci a ich oleje) Oto Filip 10. 11. 2012

45 /4516/

HLAS ĽUDU

Z NAŠIcH OSÁD ZO ZHROMAŽDENIA ObčANOv v PEtROvcI

Ako napreduje komasácia v Petrovci a v Kulpíne? M

ajitelia obrábateľnej pôdy v Majitelia katastrálnych obciach Pepôdy sa v otáztrovec a Kulpín sa vo štvrtok 1. kach adresonovembra zase stretli vo veľkej vaných komizasadačke budovy Obce báčsky sii dotkli aj pálPetrovec na ďalšom zhromažčivých problédení občanov. Prišli si vypočuť, v mov prinavráakom štádiu je postup komasátenej zeme a cie v uvedených chotároch. spôsobu ich v mene komisie, ktorá vykoriešenia, ako aj náva zverenú úlohu, prítomných nového maprivítal Duško Govorčin, ktorý povania a zispredstavil hostí a v pokračovaní ťovania kvalizasadnutie moderoval. O koma- Členovia komisie pre komasáciu k. o. Petrovec a Kulpín sa pokúsili urobiť prierez ty zeme v chosácii hovorili zástupca predsedu vykonaných prác tári, novej klakomisie vladisifikácie pôdy slav tárnoci a a matematického prepredsedníčka ratovania jednotiek, Snežana Nikoktoré sa zachovajú aj pri lićová. Menopresune majiteľov pôdy vaní ozrejmili, pri sceľovaní. O tomto že v Petrovci, hovorili predstavitelia kde sa tento podniku Mapsoft z bespôsob sceľolehradu, ktorí budú vyvania pozemkonávať práce v drukov koná po hej fáze, keď sa vypraprvýkrát, naracuje návrh nového zili na veľa miusporiadania častí chomogruntovnej tárov, vrátane novej infpôdy, neukonraštruktúry poľných čené dedičské ciest a odvodových kakonania, mnonálov. Pripomenuli i to, ho zeme v že ak do apríla nedoss p o l o č e n - Majitelia pôdy si aj naďalej prajú, aby boli informovaní o postupe prác komisie pre komasáciu tanú celkom usporiaskom vlastdanú majetkovú situáníctve, ako aj už prinavrátenej, riešiť, komunikujú aj s rezortný- ľovania pôdy sa však nepustia, ciu v teréne, nebudú môcť dovlastníctvo nad ktorou bude mi ministerstvami v belehrade. kýmkoľvek všetky vlastnícke prá- držať naplánovanú dynamiku a možné doriešiť iba súdnou ces- Do marca nasledujúceho roka va na terajších 20-tisíc parce- komasácia sa predĺži o ďalší rok. tou. Povedali, že v zisťovaní vlast- plánujú ukončiť fázu zisťovania lách a 6 386 ha pôdy nebudú riev Petrovci komasácia štartoníckych práv pokročili a za sebou faktického stavu, hoci je to mož- šené. vala v apríli minulého roku a Na zhromaždení bolo počuť, že podľa toho, aké sa nezrovnamajú už vyše 4 000 spracovaných no aj veľmi optimistické, lebo zápisníc. Zaoberali sa tak kata- tých nezrovnalostí je príliš a zlo- v katastrálnej obci Kulpín už losti vyskytujú, optimisticky je strálnou časťou, ako aj staveb- žitá situácia si vyžaduje dlhšiu končia aj druhú fázu a že do 15. hovoriť, že sa ukončí v roku ným rajónom. Pri jednotlivých dobu na ich vyriešenie. Do dru- novembra všetci majitelia pôdy 2014. ťažkostiach, ktoré nedokážu sami hej fázy, čiže do nového rozde- budú zapísaní na nové pozemky. J. Č-p

Bum-bum-bum! ujte a počujte, len neodpočúvajte(!), chorí a zdraví, ako znejú najnovšie správy! O odpočúvaní dnes hovorí temer každý: treba s tým skoncovať raz a navždy. Ono, ako také, ak dáke odpočúvanie vôbec bolo, mohlo ohroziť najvyšší stupeň bezpečnosti.

10. 11. 2012

45 /4516/

Iba ak volom nie je jasné, že – ak teda odpočúvanie bolo – svedčí o veľkej prednosti. Lebo bezpečnosť ako takú ohroziť možné je – iba keď bezpečnosť ako taká, naskutku jestvuje – vo všednosti! Bum-bum! V lekárňach – hovoria reklamy v tlači – pribudol nový liek. Tíha! HLAS ĽUDU

UGÁR

Nájdete ho, nech sa páči, pod heslom: Ľahšie sa dvíha! Liek sa, našťastie, nevzťahuje na straty. Ale ani na platy… Bum-bum! Na trhoviskách vraj predávajú na kilá drevo, tiež mäso – na deká. Tak sa šetrí, tak sa predsa za krajšími časmi uteká!

Bum-bum! Zdraželo síce, len čo je pravda, všeličo… Niečo predsa dostať lacno a – na ráty! Napríklad, povráva sa, poslanecké mandáty… Bum-bum! Bubnoval by som, vážení, ešte veľa, ozaj; len sa obávam, že vyfrknem z voza. Čo ak dakto odpočúva a odnáša…? Totižto mne škodí horúca kaša. Bum-bum-bum! jbš

Z NAŠICH OSád NACIONáLNY dOM ARÓMA V PETROVCI

Veľká zlatá medaila do tretice eden z mála podnikov, ktorý dokázal celé roky udržať kvalitu služieb, dokonca ich aj zveľaďovať, je pohostinný podnik Aróma z Báčskeho Petrovca. Potvrdenie tejto konštatácie majiteľom Nacionálneho domu Aróma Vladimírovi a Jasne Potkonjakovcom prišlo opäť prostredníctvom hodnotenia na novosadskom 45. Medzinárodnom veľtrhu turistiky. Vo štvrtok 27. septembra 2012 v Srbskom národnom divadle v Novom Sade prebiehal tradičný Večer šampiónov, na ktorom udelili najvyššie ocenenia tohtoročného Medzinárodného veľtrhu Tri roky zaradom Zlatú medailu za kvalitu turistiky za kvalitu turistických novosadského Veľtrhu turistiky získala rodina objektov a podujatí. Okrem Veľkej Potkonjaková z Petrovca. Jasna v rukách drží Veľkú zlatú medailu a plaketu a za ňou na stene kancelárie zlatej medaily, ktorá sa dostala orsvietia dve zlaté medaily z minulých rokov. ganizátorom Slovenských národných slávností – Matici slovenskej v Srbsku, menených touto cenou po tretí rok za sebou Obci Báčsky Petrovec a Národnostnej rade slo- stáli aj manželia Potkonjakovci z Báčskeho Pevenskej národnostnej menšiny, v rade od- trovca.

SVIATOK HALLOWEEN DETI V KOVAČICI POZNAJÚ už niekoľko rokov a vždy začiatkom októbra sa začínajú prípravy na tento deň„strašnej” zábavy. V predvečer Všetkých svätých sa do Obecnej knižnice nahrnuli všelijaké strašidlá, démonické postavy a rôzne iné netvory. Okrem knihovníčok Anny Tomanovej, Ruženky Cickovej a Jaroslavy Pavlíkovej, maskovaných na bosorky s metlami, boli tu aj rôzni zloduchovia, dobroduchovia, upíri, škriatkovia, dobré víly, čarodejnice… Všetci sa však radi započúvali do strašnej rozprávky „báčina Upíra” (úlohu hral Zlatko Karlečík) a tým, čo si zabudli nasadiť masku, čarodejnica Marína Bírešová jednoducho namaľovala tvár, a tak si všetci za pomoci pavučín, rozprávok, strašnej hudby, netopierov a cesnaku sprítomnili Halloween. Počas zábavy bolo síce aj slzičiek od strachu, ale predsa viac tých od smiechu. K tomu, ako povedala jedna z hlavných bosoriek, prispel čarodejný nápoj z oceľového kotla a magické cukríky pravdy zo zázračného džbánu. K dekorácii nechýbali ani vyrezávané a svetielkami vyzdobené tekvice. A. Chalupová

Proces hodnotenia pohostinských objektov a služieb regionálneho charakteru štartoval už tri mesiace pred veľtrhom. V súťaži účinkovali početné hotely, reštaurácie, etno dediny a etno domy zo Srbska a zo štátov nášho regiónu. Samotné hodnotenie prebieha vo viacerých kategóriách: hodnotia sa hotely, reštaurácie a ubytovacie objekty. Slávnostné odovzdávanie uznaní za kvalitu pohostinských objektov a služieb sa tradične deje na Večierku šampiónov, kde udeľujú poháre, Zlaté listiny, Zlaté plakety, Veľké zlaté medaily a Zlaté medaily. Zlatú medailu za kvalitu na novosadskom Veľtrhu turistiky po tretíkrát získal aj Nacionálny dom Aróma z Báčskeho Petrovca. Prvú medailu v roku 2010 získali v kategórii gastronómie, druhú v roku 2011 za kapacity novovybudovaného objektu a tohto roku do tretice Veľkú zlatú medailu získali za naše tradičné jedlá. Ako nám povedala Jasna Potkonjaková, pre hodnotiacu komisiu prichystali rosťovku s podkrajovaným chlebom (rascovka), varené mäso, mozgovú zmáčanku (omáčku), krumple na ťapši a makové, tvarohové a orechové rejteša (závin). Vladimír a Jasna Potkonjakovci sa uznaniam tešia, ale aj bez nich sa neustále snažia zveľadiť ponuku a prezentáciu slovenskej tradičnej kuchyne. J. Č-p

SVIATOK PAMIATKY REFORMÁCIE v Starej Pazove si uctili i hostia z Veľkej Británie. V pazovskom kostole na bohoslužbách 31. októbra kázali farári Anglikánskej cirkvi Philip Young a Peter Nokes, službu konajúci v kostole Sent Peter Mancroft v meste Norwich. Témou kázne bola reformácia cirkvi a potreba činiť dobré skutky. V Kostole svätého Petra Mancroft úspešne realizujú tzv. poradný projekt, do ktorého zapájajú mladých vo veku 15 až 25 rokov. Poradkyňami tohto projektu sú Linda Streetová a Flower Trowerová, ktoré v pazovskom kostole ozrejmili, ako by sa tento projekt mohol presadiť aj do našich prostredí. Túto vzácnu návštevu úspešne realizoval Mgr. Vladislav Ivičiak, riaditeľ Ekumenickej humanitárnej organizácie z Nového Sadu. Na počesť príchodu hostí z Veľkej Británie chór Tília vystúpil v pazovskom kostole s duchovnými piesňami. kv

10. 11. 2012

45 /4516/

HLAS ĽUdU

Z NAŠICH OSÁD tola. A tak 24. júna 1848 prerušili výstavbu lalitského kostola. Keď sa situácia začiatkom roka o Vianociach a Veľkej noci pre mnohých Viera Bátoriová. Vo svojej kázni pri1851 upokojila, Lalalitských Slovákov evanjelikov je Pa- pomenula, že naši predkovia tento liťania začali podmiatka posvätenia chrámu Božieho najväč- stánok vystavali s Božou pomocou a nikať ďalšie kroky ším a najradostnejším cirkevným sviatkom v požehnaním: „Vysvätili ho 7. noohľadom prerušeroku. Laliťania ho minulú nedeľu 4. novembra 1852 a boli šťastní, že sa nej stavby chrámu. vembra 2012 primerane oslávili už stoše- budú mať kde schádzať s celými svoKeďže medzičasom jimi rodinami. Chrám bol plný bohasťdesiatykrát. hlavný staviteľ M. Veriaci v Laliti tento veľký sviatok každoročne za- bojného ľudu, sedávali tu od tých najFrölich zomrel, lačínajú so svojimi hosťami v kostole, na tom pos- menších po tých najstarších. Každá litská cirkev sa dovätnom mieste, ktoré zdedili od svojich predkov. možnosť stretnutia sa veriacich v jednala o pokračoSlužby Božie i tentoraz viedla velebná pani farárka chráme je potešenie srdca... Vďační vaní a ukončení zasme Pánu Bohu, že nám umožčatej stavby so nil mať takúto zvláštnu busomborským stavidovu, posvätné miesto na jeho teľom Karolom oslavu, aby sme plnili aj to tre- Velebná pani farárka Viera Gfellerom za 7 000 tie Božie prikázanie: Pamätaj, že Bátoriová počas spievania pesničky forintov. V nedeľu máš sviatočný deň svätiť!“ popoludní 17. apríHrad prepevný la 1852 na novú vežu vyložili kríž a so spevom a modlitbou pred množstvom veriacich ho posvätili. A potom prišiel aj ten 7. november 1852, 22. neNiekdajší mošovský richtár Ján Žirko s deľa po Sv. Trojici. manželkou Máriou (sprava) po štyroch Vnútro chrámu rokoch znova na kirbaji v Laliti bolo dostatočne pripravené, že FARÁRI V LALITI kostol mohli posPo výstavbe prvej modlitebnice lalitvätiť. Urobili to ským učiteľom – levitom sa stal Ján Kramár, jednoducho, ale s ktorého po niekoľkých rokoch vystriedal opravdivou kresSamuel Greškovič. Prvým riadnym kňazom ťanskou zbožnosv Laliti bol Samuel Jesenský (1800 – 1830). ťou. Veriaci sa Po ňom slovo Božie zvestovali: Michal Bozhromaždili v doLalitský spevokol zaspieval dve príležitostné pesničky rovský (1830 – 1836), Karol Tessényi (1837 vtedajšej modli– 1897), Ľudevít Maróthy (1897 – 1899), Prvý záznam o stavbe chrámu sme našli v tebnici – škole, spevom a modlitbou sa s ňou Emil Heinlein (1899 – 1939), Juraj Pagáč cirkevnej kronike, kde je napísané, že v roku rozlúčili, a v slávnostnom sprievode – vpredu (1939 – 1976), Vladimír Lovás starší (1977 1844 lalitská cirkev pálila tehly na stavbu nesúc sväté knihy a nádoby – za nábožného – 1992) a Viera Bátoriová v lalitskom zbokostola. V decembri roku 1847 cirkevný zbor spevu a hlaholu zvona tiahli do kostola. Pore pôsobí od roku 1992 dodnes. lalitský uzavrel zmluvu so stavebným majstrom sviacku vykonal nestor seniorátu v. p. Ján Mátyásom Frölichom z Nového Sadu, ktorý Sztehlo s prorockým nadšením. V novom chrámal kostol postaviť za me prvýkrát kázal vtedajší lalitský farár a ini16 000 forintov, pričom ciátor stavby Karol Tessényi na text: Jer. 7; 1-10 potrebný materiál za- poukazujúc na to, aký je cieľ služieb Božích: vebezpečili Laliťania. Zá- denie k známosti Božej, polepšovanie života, pokladný kameň nového tešovanie zarmútených, prebúdzanie nábožkostola postavili 25. nosti... Nový kostol bol preplnený domácimi viemarca 1848 a v júni ry a ich hosťami. Samozrejme, tento sviatok sa toho istého roku boli skončil veľkou hostinou. steny už skoro v celej Trvá to teda už celých 160 rokov. Dnešné gevýške postavené. Bol nerácie sa snažia zachovať to, čo od svojich predto však ťažký, revoluč- kov zdedili. Lalitský kostol naposledy generálne ný rok. Situácia sa stup- zvonku opravili roku 1990, pri dvojstom výročí ňovala napätím a keď založenia Slovenského evanjelického a. v. cirsa už okolo Sv. Tomáša kevného zboru v Laliti. Roku 2002 namontova(dnešný Srbobran) poli hromozvod. Pri 150. výročí posviacky generálne čuli delá, murári chce- opravili vežu a prednú stranu kostola. Teraz, mili ísť domov. Každý sa v nulý mesiac dokončili rekonštrukciu strechy, prvom rade staral o keď staré škridlice vymenili novými, červenými, svoj život a o to, čo ktoré vidieť zďaleka. Cukrárske výrobky sa aj tentoraz dobre predávali... mal, nie o stavbu kosJ. Pucovský

K 160. VÝROČIU POSVIACKY LALITSKÉHO KOSTOLA

Príbytok Božej slávy a veleby P

10. 11. 2012

45 /4516/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD NA SLOVÍČKO S PREDSEDOM VOJLOVICKÉHO DOBROVOĽNÉHO POŽIARNICKÉHO SPOLKU PAVLOM BERACKOM

Bez peňazí sa ťažko robí obrovoľný požiarnický spolok vo Vojlovici napriek dlhoročnej tradícii v posledných rokoch zápasí s početnými, predovšetkým finančnými problémami, ale aj s nedostatkom adekvátneho výstroja na hasenie požiarov. – Veď ani len vozidlo nemáme, – povedal nám dlhoročný predseda spolku a jeden z najhorlivejších vojlovických požiarnikov Pavel Beracka. – Pred viacerými rokmi, keď sme sa dožadovali, aby nám z protipožiarneho fondu kúpili vozidlo, odbili nás tým, že sme obkolesení továrňami južnej priemyselnej zóny, ktoré majú modernú protipožiarnu ochranu a že nám vozidlo nie je nevyhnutné. Máme síce jedno čerpadlo, ktoré by sme v prípade potreby mohli pripojiť na vodovodné hydranty na ulici, ibaže mnohé z tých hydrantov po výstavbe kanalizácie nie sú vo funkcii. Ako dobrovoľní požiarnici bez vozidla a s čerpadlom, kto-

ré nemajú na čo napojiť, môžu pomôcť v hasení požiaru? – Môžu rýchlejšie prísť na miesto požiaru, a tam, kde je to možné, čiže ak sa oheň ešte veľmi nerozhorel, môžu intervenovať a zahasiť ho aj bez vody, a tým aj s menšou škodou. Neraz sa stalo, že kým požiarnici z mesta prišli, my sme oheň zahasili. Ktorými aktivitami sa ešte zaoberá požiarnický spolok? – Snažíme sa prevenčne pôsobiť takým spôsobom, že každoročne v sezóne vykurovania upozorňujeme občanov, na čo majú prihliadať, aby predišli požiarom. Skôr sme chodili z domu do domu, ale sme sa toho vzdali. Teraz sa občanom prihovárame prostredníctvom lokálnej televízie, tak po slovensky, ako aj po srbsky. Okrem toho snažíme sa do požiarnictva zasvätiť aj deti, pre ktoré organizujeme výcviky, pripravujeme ich na súťaže v požiarnických zručnostiach, na ktorých spravidla zazname-

DETSKÁ SVADBA V PETROVCI. Čo si deti zmyslia – to aj dokážu. Tak by sme najjednoduchšie mohli opísať to, čo sa podarilo skupine petrovských žiakov nižších ročníkov v októbri tohto roku. Pravda, ich podnet podporili aj rodičia, a tak spoločne prichystali zábavu. Hotová svadba – nechýbali ani mladucha a ženích, ani rodičia mladomanželov, svedkovia, družičky, ostatní svadobníci, dokonca ani pán farár. Každý zo svadobníkov mal svadobné povinnosti a každý svoju rolu zvládol na výbornú. Svadobný sprievod sa potom sviatočne poprechádzal ulicami Petrovca. Zastavili sa aj pri kostole, kde sa na pamiatku spoločne aj vyfotili. Nakoniec si sadli k svadobnému stolu a spoločne si zamaškrtili z pochúťok prinesených na túto detskú svadbu do daru. J. Č-p

Ústredné miesto na dome Pavla Beracku už roky patrí plagátu, ktorým spoluobčanov upozorňuje, aby pšenicu chránili pred požiarom

návame dobré výsledky. Tým spôsobom do spolku privádzame mladé sily, ale niekoho možno aj ovplyvníme v tom smere, aby sa rozhodol pre povolanie požiarnika. Okrem toho dobrovoľníci sú svojou povahou vždy pripravení pomôcť v rôznych mimoriadnych situáciách, ako sú záplavy, zemetrasenia a podobné. V tomto roku sme zorganizovali aj dve akcie dobrovoľného darcovstva krvi, ktorými sme chceli upútať pozornosť na seba a

ukázať, že sme pripravení pomáhať iným aj vtedy, keď nieto požiarov. Žiaľ, mesto sa voči nám správa naozaj macošsky. Už dlhší čas sme totiž z rozpočtu mesta nedostali ani dinára, takže často nemáme peniaze ani len na bežné výdavky na údržbu nášho požiarnického domu, ako je elektrický prúd, voda a iné. O nejakých vážnejších podujatiach sa nedá ani len rozmýšľať. vlh

PAMIATKU ZOSNULÝCH si v nedeľu 4. novembra pripomenuli aj v cirkevnom evanjelickom zbore v Kulpíne. Z tej príležitosti oltár chrámu Božieho bol odetý do čierneho rúcha a príležitostnú kázeň podal velebný pán Jaroslav Javorník, farár kulpínsky. Cirkevný zbor zaspieval primerané pesničky za organového sprievodu kantorky Milušky Petrášovej. Zvláštnosťou dopoludňajších bohoslužieb bolo požehnanie tridsaťročného manželského zväzku Vierky a Gustáva Petrášovcov, ktoré slávnostne vykonal kulpínsky kňaz (na snímke). Záverom im gratuláciu k okrúhlemu výročiu manželstva spoločne zaspievali všetci prítomní a vybranou pesničkou sa pridal i spevokol kulpínskeho cirkevného zboru. K. G.

10. 11. 2012

45 /4516/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

Clivá túžba po rodisku P

resne pred 84 rokmi v ju- Mário, usilovne učia deti hozápadnej provincii Onta- v Nedeľnej škole a k rio v Kanade v meste Windsor tomu zhromažďujú evabola založená Slovenská lute- njelickú mládež. ránska cirkev (Slovak Lutheran Pod budovou nášho Church). Základy dnešného slo- slovenského evanjelivenského evanjelického kosto- ckého kostola dolu v pila boli postavené v roku 1955 na vnici je kuchyňa, v ktorej rohu Ulice Langlaise. Zborové sa cez týždeň chystajú a kroniky zaznamenali oblasti a predávajú slovenské jemiesta, odkiaľ pochádzali za- dlá, ako napríklad slokladajúci členovia zboru (Žeh- venská klobása, guláš, ňa, Dobrá Niva, Dolná Strehová, sárma, pirohy, palacinky, Točnica, Dohňaný Hlohovec, oškvarky, rezančeky do Vranov nad Topľov, Tušice, Kru- polievky, biela polievka, pina, Horná Lehota na SlovenJán Hriešik (stojí druhý sprava) medzi Slovákmi v Kanade sku), ako aj Slováci z bývalej Juako aj makové, čerešňové, ja- hyne aj sám rád chodím pomáhoslávie, z Vojvoblkové a orechové zapletané hať, rýchlejšie nám tak prejde diny, prevažne z rejteše, všelijaké koláčiky a iné deň. Po práci a po jedle sa doBáčky (Kulpín, pochúťky. V nedeľu po služ- mov vždy vrátime veselí a naHložany, Báčsky bách sa podáva káva, ženy zvyk- tešení, veď takých 4 – 5 hodín Petrovec, Nový nú pripraviť chutnékífle, z domu práce nám iste neuškodí a Sad atď.). Medzi prinesú svieže oškvarkové pa- máme príležitosť trochu sa zaprisťahovalcami gáčiky a podobne. Vtedy sa žartovať a porozprávať sa so z Banátu je aj rovšetci cirkevníci spolu poba- známymi. Odkedy je kuchyňa dina Hriešiková z via, pozhovárajú. Na nákupy otvorená, o ňu sa najviac stará Kovačice v čele s do našej kuchyne „pod kosto- Zuzana Kukučková z Hložian, hlavou rodiny – lom” chodia však aj Kanaďania, tiež jej syn Janko, ktorý je znáJánom, ktorý ktorým naše slovenské jedlá my kuchár v celom okolí Windspolu s manželchutia. Preto sme vďační na- sora. K nám na obed občas príkou a štyrmi deťšim usilovným ženičkám, ako aj du aj Slováci z okolia, najmä z mi do Kanady niektorým mužom, ktorí do kuc- Kingsvillu, Detroitu (Detroit je prišiel presne 7. hyne chodia pomáhať, pravda- na samej hranici) z Ameriky. K mája 1993. že, zdarma. Peniaze získané z nám chodia na obed aj Slováci – Ani po toľkuchyne, ktorá pracuje okrúh- z Rímskokatolíckej a Slováci z kých rokoch sa lych 20 rokov, patria cirkvi a Gréckokatolíckej cirkvi, ale aj nedá zabudnúť Vo svojom rodisku s túžbou v srdci slúžia na údržbu kostola, lebo sa mnohí iní. na svoj pôvod, a so štetcom v ruke daň v kostole neplatí. Do kucOkrem kuchárstvom Kovačikorene, rodný čan Ján Hriešik sa vo voľkraj, rodinu, priateľov, známych, nom čase zaoberá aj matakže aspoň raz v roku ich príliarstvom, ktorému sa vedem navštíviť, – prezradil nám nuje už vyše 40 rokov. najstarší Hriešik, ktorý v KanaNa svojich obrazoch často de žije už takmer 20 rokov. – S znázorňuje to, čo mu najcelou rodinou som prišiel do Kaviac utkvelo v srdci a na nady v čase, keď už začala vojčo si rád spomína: Kovana v Bosne a Hercegovine. Do čičanky v tradičnom ľuslovenského evanjelického kodovom kroji, sedliacky stola som začal chodiť pred tadvor, práce v poli. Preto sa kými 14 rokmi. Tento cirkevný každoročne rád vracia do zbor je jedinečný slovenský svojho rodiska, aby neevanjelický zbor v Kanade, ale aj zabudol na svoje korev Amerike, tu sa bohoslužby ne, príbuzných, susedovkonajú a pesničky spievajú po cov, krásne kovačické slovensky. Za to vďaka patrí domčeky, ľudové kroje, kňazovi Rastislavovi Mičovskéktoré si do Windsora nosí mu a jeho manželke Andrei, na svojich obrazoch. ktorá srdečne a s ochotou pomáha v kostole. V tejto práci poA. Chalupová máhajú aj ich deti Kristína a Slovenský luteránsky kostol vo Windsore

10. 11. 2012

45 /4516/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD K JUBILEU DOMOVA PRE STARŠÍCH ADAM

Srdce nepozná vrásky a láska starobu urópa starne, Srbsko zvlášť. Čoraz viac nemladých ľudí na starom kontinente nie je súce sa postarať o seba a počíta so starostlivosťou iných v domove pre penzistov či podobnej ustanovizni. Domov pre dôchodcov a staršie osoby Adam je prvým zariadením tohto druhu v Kovačici. Dvadsiateho prvého novembra uplynie päť rokov od jeho založenia. „Na ideu sme s manželom Goranom prišli práve s cieľom zabezpečiť opateru pre ľudí, ktorí sa už nedokážu postarať sami o seba. Podobná ustanovizeň pre sociálnu a zdravotnú ochranu seniorov v tejto juhobanátskej obci vtedy nejestvovala. Prešlo takmer päť rokov od registrácie domova a čas ukázal, že sme urobili správny krok,“ hovorí riaditeľka domova Vesna Milenkovićová. Milenkovićovci vykonali rekonštrukciu domu v Ulici JĽA 105 v Kovačici a prispôsobili ho potrebám starších ľudí. Súčasná kapacita domu je 28 lôžok.

Jarmila Garajová a Vesna Milenkovićová (prvé zľava) s časťou zamestnancov a starších ľudí ubytovaných v domove

ré neraz fungujú bez zamestnaných odborníkov,“ prízvukovala záverom riaditeľka Milenkovićová. Jarmila Garajová sa tohto roku zamestnala v tomto domove ako sociálna pracovníčka. Vyštudovala inak sociálnu prácu na Fakulte politických vied v Belehrade.

Záber z oslavy narodenín

„V uplynulých rokoch sme dobre spolupracovali so Strediskom pre sociálnu prácu Obce Kovačica. Nedávno sme mali zasadnutie v štátnom Domove pre penzistov na Bežanijskej kose na Novom Belehrade. Predstavitelia príslušného ministerstva nám a všetkým podobným ustanovizniam v Srbsku vtedy sľúbili zrovnoprávnenie štátnych a súkromných domovov. V Srbsku, žiaľ, jestvujú aj nelegálne domovy penzistov, kto-

„Sociálny pracovník má dôležitú úlohu pri priberaní nových užívateľov, lebo je nápomocnou rukou v adaptačnom období. Uskutočňuje aj kontinuitu spolupráce s rodinou, pomáha pri uskutočňovaní práv užívateľov, ktoré vyplývajú zo zákona v systéme sociálnej ochrany obyvateľov,“ ozrejmila prácu sociálneho pracovníka Garajová. Do jej pôsobnosti patrí aj organizácia rôznych aktivít vo voľnom

čase chránencov, ako je oslava narodenín, rodinných a cirkevných sviatkov. Spolupracuje aj s inými humanitárnymi, zdravotnými a sociálnymi ustanovizňami, združeniami a organizáciami, s ktorými ju spája spoločný cieľ a záujem pri pomoci a ochrane starších ľudí. „Jedna tretina našich chránencov patrí medzi zdravých a sebestačných. Svoj voľný čas trávia v prechádzkach, kamarátia sa s inými obyvateľmi domova a navštevujú kultúrnoumelecké programy. Mnohí hrajú šachy a iné spoločenské hry, pozerajú TV program, čítajú dennú tlač. Pre niektorých vypožičiavam knihy z knižnice,“ konštatuje Garajová. „Pre obyvateľov domova je najdôležitejšie zdravie, kvalitné stravovanie a ubytovanie. Pritom sa naši užívatelia tešia, že sa nachádzajú medzi svojimi vrstovníkmi, s ktorými sa môžu porozprávať o akýchkoľvek pre nich dôležitých témach,“ dodáva. Starí ľudia sa v modernej dobe často neprávom vnímajú ako rodinné a spoločenské bremeno, no opak je aj pravdou. Veď sú zdrojom vedomostí, múdrosti, skúsenosti a rád, ktoré radi prenášajú mladším generáciám. Starí ľudia mali v minulosti v Európe aj vyššie spoločenské postave-

nie. Aj dnes sú obklopení úctou. „V domove okrem ľudí z Obce Kovačica sú ubytovaní ešte aj starší ľudia z Opova, Zreňaninu, Pančeva a Belehradu. V súčasnosti sú naše kapacity takmer v úplnosti využité. Každý rok tu inak býva podobný počet ľudí. Doteraz tu bolo úhrnne 115 osôb, z toho asi 65 percent žien. Najčastejšie ide o užívateľov starobného dôchodku, menej invalidného,“ informuje sociálna pracovníčka. Adaptačné obdobie vraj trvá niekoľko dní, najdlhšie mesiac. V Domove pre dôchodcov a starších ľudí pracuje päť zdravotných sestier a ošetrovateliek, sociálna pracovníčka, riaditeľka, lekár, domovník, kuchár a administračný pracovník. „Pobyt v domove stojí 30 000 dinárov mesačne. Za uvedený poplatok dostávajú stravu päťkrát denne, zdravotnú 24-hodinovú starostlivosť, sociálnu ochranu, zodpovedajúcu životosprávu. Máme aj stacionár pre ťažšie chorých a nehybných ľudí, od jednoposteľových až po štvorposteľové izby. Okrem toho sú tu i dvojposteľové apartmány,“ hovorí naša spolubesedníčka. Medzi najčastejšie ochorenia patria srdcové choroby, rakovina a demencia. V domove uplatňujú i kanisterapiu, ktorá zahrnuje kontakt človeka so psom. Pudel Pufna je miláčikom tak chránencov, ako aj zamestnancov. „Starší ľudia sa necítia zbytočnými a nie sú ani deprimovaní. Väčšmi než o seba sa obávajú o svojich najmilších. Pre nich je okrem zdravia najdôležitejšie kamarátenie a sociálne kontakty. Často si nostalgicky spomínajú na mladosť,“ postrehla na záver sociálna pracovníčka Garajová. Demografické pohyby v Srbsku v posledných desaťročiach upriamili pozornosť na staršiu populáciu. Zvyšovanie podielu osôb vyššieho veku zároveň znamená, že sa podobné opatrovateľské domovy budú otvárať i v iných prostrediach. V jubilujúcom domove Adam sa snažia, aby sa jeho obyvatelia cítili ako doma. Zamestnanci im často citujú anglické príslovie, že srdce nepozná vrásky a láska starobu.

10. 11. 2012

Ján Špringeľ Fotografie: autor a archív Domova Adam 45 /4516/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ČERVENÝ KRÍŽ V PETROVCI PRICHYSTAL PROGRAM

Slnečná jeseň života U

ž rad rokov Miestna organizácia Červeného kríža v Báčskom Petrovci v jesennom období – na rozhraní októbra a novembra – realizuje program pre starších spoluobčanov pomenovanýSlnečná jeseň života. Tak aj tohto roku v nedeľu 28. októbra sieň Slovenského vojvodinského divadla bola preplnená a nie všetci si našli miesto na sedenie.

derátorka a recitátorka Nataša Rybárová. Na javisko prví vystúpili najmladší, škôlkari z Predškolskej ustanovizne Včielka, ktorých nacvičili učiteľky Božena Levárska, Tatiana Speváková, Katarína Lačoková a Danuša Dudášová. Na harmonike ich sprevádzala Alenka Pavelová. Potom sa na javisku striedali žiaci petrovskej základnej školy. Najprv tancovali žiaci mladšej tanečnej skupiny pod dozorom Anny Lovásovej, Zuzany Fabianovej a Marianny Top o ľ s k e j. Sara Gajinová sa predstavila básňou Baka Svoju ochotu zvŕtať sa v krojoch preukázali aj žiaci i deka vo mladšej tanečnej skupiny výbere Svoju ochotu zvŕtať sa v krojoch Jany Kopčokovej-Gániovej. Iveta preukázali aj žiaci mladšej taneč- Kováčová zaspievala pieseň Pri nej skupiny močiari svojho otca Samuela KoSlovami z veršov básnika Pavla váča, ktorý ju sprevádzal na synKoyša sa na úvod prihovorila mo- tetizátore. Záverom prvej časti

Obecenstvo dobre pobavili aj tretiaci scénkou z hodiny občianskej výchovy

programu vystúpili chóristky základnej školy pod taktovkou Marieny Stankovićovej-Krivákovej. V druhej časti programu tancovali žiaci staršej tanečnej skupiny, a potom svoju slohovú prácu Stará mama a ja prečítala Xénia Sýkorová, ktorú pripravila Vesna Valihorová-Filipovićová. Obecenstvu sa predstavili aj tanečnice tanečného štúdia Diny Miklićovej. Predtým než žiaci 3. b triedy zahrali scénku Na hodine občianskej výchovy, ktorú nacvičili so svojou učiteľkou Dankou Nakićovou, recitátorka Petra Častvenová pod dozorom Branislavy Bukvićovej zarecitovala báseň Strepnja. Program sa aj naďalej niesol v znamení tanca a spevu. Vystúpili

tanečníci Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom s choreografiou Tatiany Krivákovej-Amidžićovej Šiel som od milej, speváčky Anna Berediová a Ľudmila Ragová a recitátorka Nataša Rybárová, ktorú nacvičila Miluška Anušiaková-Majerová, prednesom básne Prašný sneh. Program uzavreli tanečníci mládežníckej skupiny Kultúrno-umeleckého spolku Petrovská družina choreografiou Jána Kováča Na debnárskom dvore. V realizácii im pomohol aj herec Ondrej Brna a harmonikár Janko Andrášik. Rodičia, starí rodičia a ostatní diváci primeraným potleskom odmenili snahu svojich ratolestí. J. Č-p

BÁČSKA PALANKA

Mesiac venovaný starším osobám M

edzinárodný mesiac starších osôb, známejší pod názvom Slnečná jeseň života sa každoročne oslavuje aj v Gerontologickom stredisku v Báčskej Palanke, ktorého riaditeľkou je Nada Julinac. Desiaty mesiac v každom roku v B. Palanke pravidelne býva spestrený početnými aktivitami. Medzinárodný mesiac starších ľudí v tomto roku v Báčskej Palanke začali 1. októbra konferenciou Slnečná jeseň života, v organizácii Gerontologického strediska a Mládežníckeho klubu z osady. Rok 2012 je aj svetovým rokom starnutia a medzigeneračných rozdielov. Preto v priebehu tohto mesiaca už organizovali početné obojstranné návštevy starších ľudí a detí 10. 11. 2012

45 /4516/

zo škôl a predškolských ustanovizní. Najmladší a najstarší mali možnosť spájať tieto dve životné obdobia aj prostredníctvom početných dielní, na ktorých sa s veľkým záujmom zúčastňovali. Gerontologické stredisko organizovalo výlet pre používateľov svojej ustanovizne, ale i pre kluby z Pivnice, Čelareva a Tovariševa. Všetky tri kluby pôsobia v rámci Gerontologického strediska. Počas jednodňového výletu na návšteve Fruškej hory a obchôdzke štyroch monastierov oboznámili sa s ich dejinami, a pôžitok si užili i z krásnej prírody. Keďže účastníci výletu boli príslušníci rozličných vierovyznaní, i tieto rozličnosti ich zblížili a spestrili deň. Pondelkový vý-

HLAS ĽUDU

Kamarátenie sa detí so staršími osobami

let na Fruškej hore iba potvrdil nevyhnutnosť organizovať podobné zájazdy aj v budúcnosti. Posledné októbrové dni sa ešte stále nesú v slnečnej jeseni života, ktorú uzavrú posledným dňom v mesiaci, keď si naplánovali zorga-

nizovať tanečný večierok v Gerontologickom stredisku. Darčekmi a balíkmi potešia staršie osoby, ktoré sa nemôžu pohybovať, a preto sa nemohli zúčastniť na všetkých októbrových aktivitách. Jaruška Ferková

Z NAšICH OSád NOVé VydANIE NAšEj NAjPREdáVANEjšEj KNIHy

Kuchárka nad zlato A k si niekto myslel, že kniha, po ktorej medzi vojvodinskými Slovákmi vládol najväčší dopyt, patrí do oblasti beletrie, veľmi sa mýlil. Najčastejšie vydávanou a najpredávanejšou knihou v dejinách u nás je pomôcka pre mladé ženy, domáce, ale i pre labužníkov vôbec. je to Kuchárka učiteľky Ľudmily dankovej z Petrovca. Táto vzácna pomôcka na prípravu našich tradičných gastronomických pochúťok sa tejto jesene dočkala svojho jubilejného desiateho vydania. Svoje skúsenosti z domácnosti Ľudmila danková začala uverejňovať v rubrike Rodina a domácnosť v našich novinách Hlas ľudu. Z týchto materiálov vznikla jej prvá Kuchárka, ktorá v náklade 2 000 výtlačkov vyšla tlačou roku 1957. O dobrom vydavateľskom zámere vtedajšieho vydavateľstva Kul-

túra svedčia aj ďalšie doplnené vydania Kuchárky. Bibliografia eviduje, že Kuchárky boli tlačené aj v rokoch 1965, 1969, 1975, 1979, 1987, 1992 a 2000. Tieto vydania vychádzali najčastejšie v dvoj- alebo trojtisícovom náklade a každé vydanie sa vypredalo asi do piatich – šiestich rokov. do úvodu prvého vydania zbierky receptov Ľudmila danková napísala, že každá práca si vyžaduje mnoho trpezlivosti a skúsenosti, a to platí i pre varenie. Aby sa nám jedlá vydarili, musíme ich pripraviť z dobrej vôle, a nie iba z povinnosti. Okrem toho vo varení sa treba stále zdokonaľovať, uplatňovať nové, správne spôsoby, používať prístroje, ktoré obľahčujú prácu a hlavne dbať na rozmanitosť jedál, ktorá je najväčšou požiadavkou súčasnej výživy.

V predslove desiaa v rámci neho aj náteho vydania, prvého vrhy jedálnych lístpo smrti pani učiteľkov na bežné dni a na ky Ľudmily dankoslávnostné príleživej (1924 – 2004), spitosti. Záver knihy tvosovateľka Viera Benria rozličné nápady ková uvádza, že na lepšie spracovaubehlo dvanásť ronie jednotlivých pokov, čo sa nám do travinových článkov. rúk dostalo posledné Veríme, že aj toto vydanie vždy vyhľavydanie slovenskej dávanej, tradičnej vojvodinskej Kuchárdolnozemskej a pre ky sa bude tešiť ponovú domácnosť, či pularite, aké mali mladú zaúčajúcu sa predchádzajúce vykuchárku alebo ku- Titulná strana 10. vydania dania našej najobľúchára obľúbenú kni- Kuchárky Ľudmily benejšej zbierky (nie hu – Kuchárku Ľud- Dankovej veršov, ale receptov). mily dankovej. Aby knihu sprístupnili Najnovšiu Kuchárku vydalo Slo- čím širšej verejnosti, zo SVC ju distrivenské vydavateľské centrum. Zbier- buovali všetkým kolportérom novín a ka obsahuje 580 receptov rozdelených časopisov v slovenských osadách vo do 19 skupín. Okrem klasického ná- Vojvodine. vodu na prípravu jedál kniha obsahuje aj časť o kultúre jedenia a stolovania, J. Č-p

SPOLOK PETROVSKÝCH ŽIEN NA SLOVENSKU

Priniesli si pekné dojmy polok petrovských žien 6. januára 2012 oslávil 10. výročie svojej obnovenej činnosti. Ako svojráznu odmenu za dobrovoľnú aktívnu činnosť dostali cestu do Slovenskej republiky, na ktorú sa vydali 26. októbra t. r. Na Slovensku sa najprv zastavili v Banskej Bystrici. Obzreli si stred mesta a evanjelický cintorín, kde položili kyticu na hrobku našej známej spisovateľky Terézie Vansovej. V Tajove navštívili dom slovenského spisovateľa jozefa Gregora Tajovského. Cieľom cesty členiek petrovského spolku žien bol Málinec, malé mestečko neďaleko Lučenca, počítajúce okolo 1 500 obyvateľov. S Málincom je späté i meno povestného Mateja Čániho, ktorý roku 1745 priviedol Slovákov na dolnú zem. V Málinci sa Petrovčanky zúčastnili na stretnutí dôchodcov, na ktorom predviedli program pozostávajúci z piesní o Petrovci a úryvkov z tvorby petrovských spisovateliek. Po prezentácii receptára ponúkali koláče a dobošovú tortu. Na obdiv Málinčanom prichystali i výstavu ručných prác a suvenírov. Nedeľné predpoludnie bolo vy-

hradené na návštevu evanjelického a katolíckeho kostola, kde sa zúčastnili na bohoslužbách a zaspievali dve piesne z Evanjelického spevníka a zarecitovali tri básne s náboženskou tematikou. Po obede sa rozlúčili s Málinčanmi a pobrali sa na Spoločná fotografia na pamiatku cestu do Zvolenskej Slatiny, kde ich privítali predstavitelia obce lenskej Slatine navštívili pamätnú a členovia Klubu dôchodcov. V druž- izbu Terézie Vansovej. Po chutnej venom rozhovore a speve čas rýchlo čeri, ktorú pre hostí z Petrovca priubehol. Na záver pobytu vo Zvo- pravili Slatinčanky, sa pobrali domov.

So sebou si priniesli prekrásne dojmy z pobytu na Slovensku. K. Arňašová Foto: M. Hašková

JESENNÝ BAZÁR V STAREJ PAZOVE. V poradí 11. bazár obuvi, odevu a iných vecí sa uskutočnil v dňoch 9. až 13. októbra v miestnostiach novej evanjelickej fary v Starej Pazove. Ponuka aj tentoraz bola bohatá a Pazovčania prejavili značný záujem o kúpu vecí za symbolické ceny. Organizátorom bazára je Oltárny krúžok žien Tabita. Ako sa dozvedáme od Anny Malkovej, členky krúžku, prostriedky z predaja venujú na materiálne a duchovné potreby Slovenskej evanjelickej a. v cirkvi v Starej Pazove. a. lš.

10. 11. 2012

45 /4516/

HLAS ĽUdU

Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ARCHÍVU SEAVC

Recepty z dávnych čias aždá gazdinka má kuchársky zošit. V ňom sú obyčajne rukou písané zložitejšie kuchárske recepty. Ženy, ktoré vlastnia personálny počítač, na pracovnej ploche majú otvorený kuchársky fascikel. V cirkevných spisoch v archíve SEAVC je zachovaný jeden zošit, ktorý profesor Michal Filip nazval zošitom z predštúrovskej doby. Táto poznámka jasne hovorí, kedy bol zošit popísaný. Zošit neznámej zberateľky receptov je A5 formátu, v mäkkej väzbe, obsahuje 66 strán a 104 receptov. Písaný je perom, čiernym atramentom, gotickým písmom a Bernolákovým pravopisom. To vidno najmä z použitia písmen (w = v, g = j, = g), ako aj z úplného nedostatku dĺžňov. Pri čítaní rukopisu treba rozlišovať písmená s a š, lebo sa rukou písané dosť líšia od tlačených gotických písmen. Majiteľka zošitu používala pritom veľa nemeckých slov a archaických výrazov. V úvodnej časti je krasopisom písaný register s rozvrhom strán v dôsledku prehľadnosti, avšak zberateľka receptov sa ďalej nedržala ustáleného triedenia druhov jedál od predjedla po zaváraniny. Táto skutočnosť prezrádza, že ho dopisovala úmerne potrebám a pribúdaniu nových receptov.

Hostina s tortou

10. 11. 2012

45 /4516/

Časť z registra názvov jedál

vého cesta) táto gazdinka mala recepty na linecké cesto (LinzerTeig), mandľovú ordinárnu a krém tortu, tortu z Karíb, pomarančovú tortu, španielsky vietor, spritz-krafle a celú paletu kochov (nákypov). Záhadou sú sulzy (rôsoly, resp. huspeniny), a to z vína, kávy, mandle a fialky. Dobre vieme, že v dávnej dobe neboli supermarkety so špeciálnymi baleniami džúsov a ani práškové konzervačné prostriedky. Pisateľka starých receptov šťavy však pripravovala sama: jabĺčkovú, hruškovú, egrešovú, citrónovú, jahodovú, dulovú, višňovú a dokonca figovú. V receptári ich definovala ako safty. Prakticky to boli husté sirupy ukladané do fliaš. Akým viečkom ich uzatvárala, o tom v

Najväčším pokladom sú recepty, ktoré súčasná gazdinka v tomto prostredí nepozná. Okrem tradičných polievok so slepačími alebo husacími drobkami a drškovej polievky je tu recept na račiu a trebuľkovú polievku. Riečneho raka tuná už vôbec nedostať a trebuľka ako liečivá bylinka ešte „vegetuje“ na týchto priestranstvách, lenže už asi nikto nevie, že sa z nej môže pripraviť polievka. Neznáma majiteľka Kysáčania s košíkmi jedál a kanvami (Pohľadnica adresovaná tejto kuchárky pripra- na Hurbanovcov) vovala ešte aj kačaciu polievku s mandľovým chre- písanke nepíše. Na zimu zavárala nom, kurence s karfiolom, egre- ovocie: broskyne, marhule, cišom alebo citrónom, kapuna tróny, ríbezle, egreše, čerešne, (vykastrovaného kohúta cho- višne, slivky, ale aj orechy. Varivaného na mäso) s kaprllami, tela šípkový lekvár. ľacinu s friskafe, ako aj teľacie roListujúc v listoch farárok a ich lády. kamarátok zisťujeme, že manNa jedálnom lístku mala pa- želky farárov ako vzorné gazlacinky, piškóty, špenátovú dinky pre hostí pripravovali fajštrúdľu (ako aj mnohé iné štrúd- nové jedlá. V tej dobe to bolo le), žemľovku, šišky zvané ru- nóbl. Preto nie div, že sa špekavruky, slivkový fanel, cibuľo- ciálne zásobovali pomarančmi, vé tašky, žemľové praženice, kávou, klinčekmi a inými koresmažené halušky zo zemiakov, ninami. plnené vajcia, krupičné a žeV záplave dnešných tlačených mľové halušky, smažené duly, a kuchárskych kníh a zošitov netakú zvláštnosť, ako je „pečené bolo by zle vyskúšať aj tieto mlieko“! staré recepty. Asociácia slovenTorty a iné sladké dobroty ských žien ich veľmi krásne dourčite museli byť fajnové. káže prezentovať. Okrem „Butter Teig“ (masloKatarína Verešová HLAS ĽUDU

ti Milí kamará kútika! z Detského

a, ekného balík evodný list p ri aĎ sp a e. n ci čí ak d za re akto sa dostali do ch ňo d to N ch vnice. ektorý sme v tý e škôlkari z Pi sm y „M e: íš p sme sa znovu lej sa v ňom li jeseň, aby va ká ašej ča o e a maľovať v n trpezlivo sm esliť, spievať kr lkať, te ra as h p lu s o í kovn mohli sp eli, akí sme ši ad m vi a e st liť y es b A kr e škôlke. eme pekn vi o ak sa a že m e, mi a so štetco kresy. Dúfam e vám naše vý sielaza am el te si eš za m ť, vá va k ľo a dôvažo n A . iť z Piváč v p ra ú d vý poz vám bud kový a hrozno uš nka, hr , A vý a, lk ko ĺč Ju b me ja vateľky vá o ch vy h ic a i nice. Škôlkar a Tatiana.“ e za darček Mila, Marína ekne ďakujem p i ľm ve e, až Pravd me, tu sú aj spo a za pozdravy o d Ešte len lo nuté výkresy. la m i aš ci n žíme, že všet šesdí výtvarníci sú ťroční.

Darko Vlček

Jasm

Lea Blatnická

inka

Sk la

bins

Mia Čásarová

ká

Filip Činčurák

vá Andreja Čobrdo

Pripravili pivnickí škôlkari, Anna F. a Jana S.

Janko Milec

10. 11. 2012

45 /4516/

HLAS ĽUDU

mozaika1:0 6.11.2012 15:25 Page 2

M OZA I K A

ROČNÍK XII ČÍSLO 160 10. novembra 2012

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

NEZVYČAJNÁ VÝSTAVA V BELEHRADSKEJ GALÉRII PROGRES

Dve päťky kultového skútra

ovedané jazykom zrozumiteľnejším: 55 rokov Vespy u nás. Kultová motorka talianskej spoločnosti Piaggio, ktorej zrod sa spája s prvými povojnovými rokmi, získala počas uplynulých desaťročí milióny zástancov: na všetkých svetových rovnobežkách, ako aj u nás. Najmä preto, lebo bola iná: elegantná, s dizajnom, cieľom ktorého bolo umožniť vodičovi nezašpiniť si nohavice počas jazdy, pohodlná a atraktívna. Rýchlo sa stala symbolom spoločenských zmien a slobody, rovnako tak ako Taliansko začali označovať za krajinu Vespy. Bez nej sú nepredstaviteľné filmy Prázdniny v Ríme a Americké grafity, Talentovaný pán Ripley a 102 Dalmatíncov... Jazdu na nej si vyskúšali takmer všetky veľké mená filmového plátna vo svete, od Belmonda po Ban-

derasa, od Andersovej po Jovovićovú. Jedným z vyše dvadsaťtisíc klubov milovníkov Vespy na planéte je i Vespa klub Srbska, ktorý zorganizoval expozíciu približne štyridsať modelov Vespy v Progrese: tak tých tradičných, ako aj nezvyčajných. Bol to zásah do stredu terča. Lebo sa od polovice októbra, keď sa podujatie začalo, výstavné priestory neobídu bez záujemcov o modely skutočné a detské, práce výtvarné, charakteristiky iné. Svedčia o tom i snímky pred vami. O. Filip

mozaika2_3:0 6.11.2012 15:25 Page 1

M O Z A I K A

PRÍLOHA

20. VÝROČIE VODNÉHO DIELA GABČÍKOVO

Búrlivá história – nedoriešená súčasnosť unaj – rieka pretekajúca cez viac ako desať európskych štátov, v histórii často menila svoj tok. Znemožňovala plavebnú dráhu a zapríčiňovala časté povodne. S podobnými problémami zápasili aj na Slovensku, pri hranici s Maďarskom, kde ešte v 19. storočí vznikol názor, že by rieku mali odkloniť z pôvodného koryta. Katastrofálne následky povodní z rokov 1954 a 1965 uistili vlády vtedajšieho Československa a Maďarska o potrebe vybudovania spoločného vodného diela, ktoré by spĺňalo protipovodňovú a plavebnú funkciu a výrobu elektrickej energie.

lo Gabčíkovo nemôže vyrábať energiu špičkovú, a to z toho dôvodu, že chýba vyrovnávacia vodná elektráreň Nagymaros. Spor medzi Československom a Maďarskom bol v roku 1994 predložený Medzinárodnému súdnemu dvoru v Haagu. O tri roky neskoršie súd rozhodol, že zmluva o výstavbe vodného diela Gabčíkovo – Nagymaros naďalej platí, že Maďarsko nebolo oprávnené pozastaviť a opustiť práce na vodnom diele, ale ani Československo nebolo oprávnené uviesť ho do prevádzky ako jednostranné opatrenie.

Z DEJÍN VODNÉHO DIELA Ku konkrétnemu riešeniu problému prišlo až v roku 1977 podpísaním medzištátnej Zmluvy o výstavbe a prevádzkovaní sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros medzi Československom a Maďarskom. Práce na budovaní sústavy sa začali o rok neskoršie, no maďarská vláda sa bez konzultácií so slovenskou vládou v roku 1989 rozhodla pozastaviť výstavbu stupňa Nagymaros. Príčinou odstúpenia boli údajné ekologické riziká. Československá strana ihneď sformulovala požiadavky na náhradu škody, v prípade, že sa stavebné práce nedokončia, a nasledovala séria rokovaní, ktoré priviedli k rozhodnutiu, aby Československo realizovalo len časť

Riadiaca veža

24/II

Plnenie plavebnej komory

diela pri Bratislave, a to v pozmenenej podobe. Pristúpilo k známemu variantu C, ktorým prehradili Dunaj pri Čunove, odkiaľ sa odvádza časť vody z hraničného hlavného toku Dunaja na slovenskú stranu do umelo utvore-

ného plavebného kanála, a tým sa stupeň Gabčíkovo aj uviedlo do prevádzky. Rozhodnutie Maďarska odstúpiť od zmluvy spôsobilo neskoršie Slovensku početné problémy. Tie najväčšie sa týkali prevažne energie, keďže vodné die-

AKO JE TO DNES? Slovenská a maďarská strana o rozsudku medzinárodného súdneho dvora v Haagu pokračovala v rokovaniach aj v 2000-cich rokoch. Koncom septembra (24. 9.), keď Gabčíkovo oslavovalo 20. výročie, v slovenskej tlači sa mohli prečítať početné články venované tejto téme. Keď ide o pokračovania rokovaní, tie by sa mali začať v novembri, no maďarská strana zatiaľ na oficiálne pozvanie odpoveď nedala, čo podľa slovenských novinárov ukazuje na to, že Maďari o tom vôbec nechcú rokovať. Vodné dielo Gabčíkovo, ktoré bolo vo svete pokladané za jednu z najhorších stavieb na svete z pohľadu ekológie, prispelo k ochrane pred povodňami, z obnoviteľného zdroja produkuje elektrickú

Základné informácie o vodnom diele Gabčíkovo 10. 11. 2012

45 /4516/

HLAS ĽUDU

mozaika2_3:0 6.11.2012 15:25 Page 2

M O Z A I K A

PRÍLOHA

Pohľad na plavebné komory z riadiacej veže

energiu (vyrába približne desať percent ročnej spotreby elektrickej energie na Slovensku) a jeho uvedením do prevádzky doriešil sa aj problém plavby na Dunaji. Keď ide o samotnú plavbu, tá je vyriešená plavebnými komorami, ktorými sa reguluje hladina vody. Komorami sa prekonáva 16- až 23-metrový rozdiel medzi hladinou plavebného kanála a hladinou vody za vodným dielom. Počas návštevy tohto mohutného vodného diela mali sme príležitosť pozrieť sa aj ako plavebné komory fungujú. Komory sú široké 34 m (teda viac ako plavebná komora v Panamskom prieplave) a dlhé 275 m. Keď loď (osobná alebo nákladná) vpláva do komory, zatvoria sa za ňou obrovské brány a odčerpá sa, resp. načerpá voda, a to z toho dôvodu, aby sa vyrovnala hladina medzi časťami vodného diela. Celý proces trvá zhruba 20 minút. Po vyrovnaní hladiny sa otvorí brána na opačnej strane a pokračuje sa v plavbe. Od začiatku prevádzky týmito komorami sa preplavilo viac ako 300-tisíc lodí. Uvedenie do prevádzky VD Gabčíkovo prispelo aj k rozvoju re-

10. 11. 2012

45 /4516/

kreačných, športových a kultúrnych aktivít. Pozdĺž celého vodného diela si cyklisti či korčuliari môžu vychutnať lákavé trasy, v neďalekom Čunove sa nachádza areál vodných športov a na polostrove na rozhraní troch krajín – Slovenska, Maďarska a Rakúska, sa

nachádza 12-ročné múzeum moderného umenia Danubiana. Budovanie vodného diela Gabčíkovo od jeho samého začiatku sprevádzali početné zásahy, najmä tie politické. Spor medzi dvoma štátmi zatiaľ nie je doriešený a práve 20. výročie uvedenia do

prevádzky znovu otvorilo mnohé otázky, ktoré prevažne zaujali staršie generácie, lebo ako slovenská tlač uvádza, mladé generácie o tom takmer nič nevedia. Jasmina Pániková Zdroje: SITA a TASR

PRÍPRAVNÉ PRÁCE na treťom novosadskom moste pokračujú dennodenne a stále. A na petrovaradínskej strane už sú tu i ich prvé konkrétne výsledky: jeden zo základov na brehu, ktorý vybudovali práve v uplynulých dňoch. O. F.

HLAS ĽUDU

III/25

mozaika4-5:0 6.11.2012 15:29 Page 1

M o z A I K A

PRÍLOHA

REMEslo bEz HRANíc

Dielňa košikárstva itatelia Hlasu ľudu na stranách našich novín už viackrát mali možnosť čítať o prednáškach, ktoré prebiehajú v novozaloženom petrovskom centre pre rozvoj vedomostí v rurálnej turistike. Ide o dvojročný projekt cezhraničnej spoluprá-

Naskytla sa príležitosť a nakukli sme aj na tú druhú stranu – chorvátsku. Kým sa v Petrovci záujemcovia vzdelávajú teoreticky, vo Vukovári sa usporadúvajú týždenné praktické dielne. Koncom októbra sme sa na vlastné oči odišli presvedčiť o

Drevenica v Eko-etno centre Adica vo Vukovári

mu, ktorý sa chýli ku koncu, vo Vukovári pre domácich záujemcov a z okolia petrovského regiónu prichystali až 10 praktických dielní, z

výrobu šperkov z drôtu, šlingovanie, čiže biele výšivky. Neskoršie sa naučili spôsoby výroby domáceho mydla, ako i výrobu súčasných prírodných voňavých mydiel, vyrobených z rôznych byliniek. záujemcovia

Okolo centra je množstvo ihrísk pre deti, ako i punkty pre dospelých

Adicou tiahne pekne upravený park a v ňom rekreačné chodníčky Majster Miroslav ukazuje, ako sa k ohýbaniu prútie musí dobre namočiť

ce chorvátska a srbska, presnejšie mesta Vukovár a obce báčsky Petrovec, ktorý je podporený a financuje sa z predprístupových fondov Európskej únie. Na základe tejto spolupráce obec a mesto rozpoznali vzájomnú spätosť. Dohodli sa i o ďalšej spolupráci a dali to aj na papier, ktorý v októbri podpísali v podobe partnerstva medzi obcou báčsky Petrovec a mestom Vukovár.

26/IV

tom, čo nám prostredníctvom prezentácií hovorili partneri projektu z Turistickej spoločnosti Vukováru. Podľa progra-

ktorých okrem poslednej všetky už aj realizovali. V tematických dielňach si záujemcovia v rurálnom cestovom ruchu mesiac za mesiacom osvojovali spôsob výroby keramiky a hrnčiarstva, tkanie, drotárstvo a

Na vysvetlenie V procese prípravy príspevku do tlače, v minulom čísle Mozaiky (HĽ č. 41, 13. 10. 2012, str. 26), v cestopisnej reportáži Hlinu potrovili, nie však aj idey autorky Miliny Vrtunskej, došlo k vecnej chybe v prvej vete. Táto správne má znieť: Vo Vallauris, roz-

sa naučili pliesť rybárske siete a v rámci gastronomických dielní zdolali tradičné spracovanie zásoby ovocia a zeleniny na zimu a pálenie domácej pálenky. K tomu skúsení majstri ich naučili vyrábať metly z metlíňa

loženom na úpätí vŕškov, čo lemujú záliv GolfeJuan, pobudol pred dvesto rokmi Napoleon pri návrate z prvého uväznenia, na ostrove Elba, keď s hŕstkou svojich vojakov podnikol víťazoslávny (hoci krátkotrvajúci) návrat do Paríža. Autorke sa ospravedlňujeme a čitateľov prosíme, aby si chybu v tomto zmysle opravili. Red.

10. 11. 2012

45 /4516/

HlAs ĽUDU

mozaika4-5:0 6.11.2012 15:29 Page 2

PRÍLOHA

M o z A I K A

a ciroku, ako i upliesť rôzne druhy košíkov, nádob a ozdôb z prútia. Naposledy ešte zostalo zdolať oblasť ako kvalitne zachovávať starožitnosti. cez colnice v Palanke a Iloku sme iba prekĺzli a cestou vedľa Dunaja mikrobusom sme sa zaraz dostali k cieľu. Dočkal nás Vukovár, mestečko, ktoré nie tak dávno svedčilo o ľudskej vojenskej bláznivosti, po ktorej i dnes vidno Košikárske náčinie a výrobky šikovných rúk

už boli v jadre praktickej práce. Majster pri veselých príhodách detailne ukazoval postupy pletenia košíkov. základ všetkého je kríž – útvar, ktorý vznikne prevlečením niekoľkých kolíkov cez iné rozštiepené kolíky. Pletenie sa začína dnom, spodnou Základ kruhového pletenia dna je slniečko vodorovnou časťou koša. základ majster košikár Miroslav, vese- akéhokoľvek kruhového dna lý naturalizovaný bosniak. Na vznikne po opletení tzv. slniečúvod Petrovčanom i domácim ka. Do dna sa popichajú ďalšie rozpovedal o odrodách koši- kolíky, budúce stojany, ktoré kárskych vŕb, o pestovaní prú- sa potom opletajú vrstvami tia a výbere vhodného prútia na prútov, tvoriace stenu. Nakoniec pletenie, jeho spracovaní a prí- ide horná obruba – závierka.

Pletenie košíka uzavrieme tak, že prúty opletáme spôsobom 2 za 1

stopy šrapnelov a guliek. Inak v súčasnosti Vukovár je mierne a krásne upravené mestečko. stopy po vražednej vojne vidno len na starších neobývaných domoch a na mestskej vodnej veži. Iba kilometer či dva od stredu mesta sa hadí aj riečka Vuka vlievajúca sa do Dunaja. Pozdĺž nej je parkové pásmo a uprostred neho aj časť zvaná Adica. V tomto svojráznom ekologickom a etnologickom centre mesto vystavalo drevenice a naposledy cestou projektu vybavili šesť ubytovacích jednotiek v tradičnom etno štýle, ako aj učebne na získavanie teoretických a praktických vedomostí z tradičných remesiel. Práve tu sme sa pristavili. Privítal nás 10. 11. 2012

45 /4516/

Majster a učni v dielni košikárstva

Tak, ohýbajte sa prúty moje – keď budete vedno, aj košík bude pevnejší... HlAs ĽUDU

prave na pletenie. Tieto prírodné materiály človek používa už niekoľko tisícročí, aby uschoval svoje potraviny. Tak vznikali misky, košíky, neskôr aj koše na bielizeň, koše s vrchnákmi, korbáče, kufre, všetko z prútia. Pritom majster poukazoval i jednoduché náradie, ktoré košikár používa v práci. Čas rýchlo plynul a poslucháči

Väčšie koše majú aj rúčku alebo uchá na uchopenie. Ako novinár som všetko to najprv fotil, pozoroval a všímal si spôsob, akým šikovný majster ohýba prúty. A potom trochu aj z dlhej chvíle, lebo tie výplety kurzistov trvali viac hodín, chytil som sa aj sám do práce. Hoci som v pletení nemal skúsenosti, podľa pokynov, ako bolo vopred opísané, čoskoro som vyplietol svoj prvý košík. záver ešte pomohol majster. Na vlastné potešenie som si košík mohol vziať i domov a pochváliť sa manželke. J. Č-p

V/27

mozaika6_7:0 6.11.2012 15:26 Page 11

M O Z A I K A

PRÍLOHA

(DUCHA)PLNKY

Povedali o novinároch a novinárstve Martin Kasarda Majster kuchár sa ukáže vtedy, ak ho recept inšpiruje, ale vie ho aj vylepšiť. Internet a elektronické publikovanie čas uzávierok prakticky zrušil a namiesto schémy publikovania nastúpila priorita okamžitého zverejnenia informácie. Podstatné pre každého novinára by malo byť nielen vedieť písať, ale aj vedieť čítať. Kriticky, s otvorenými očami. Čítanie kultivuje. Novinárska práca ako každé remeslo – vyžaduje sústredenie, schopnosť počúvať a hlavne srdce, nadšenie a nadhľad. Kolektívne dielo, akým televízia, rozhlas, noviny či spravodajská internetová stránka sú, nie je dielom jedného autora, ale mozaikou rôznych autorských príspevkov. Autor sa stáva (redakčnou) súčasťou istého typu myslenia, písa-

28/VI

vstupuje do istého typu média, aby v ňom pôsobil, napĺňal jeho obsah tak, aby zodpovedal nastaveniu daného média. Kvalita každého výrobku – aj novín – sa skrýva v detailoch. Tatiana Repková Je toľko právd, koľko je ľudí. V novinárskej praxi by sa mala pravda ponímať skôr ako presnosť faktov. Noviny nemôžu tvrdiť, že sú apolitické, ak pokrývajú politické udalosti. nia, rozprávania, kategorizácie, ktorá ovplyvňuje vnímanie skutočnosti. Čitateľ vstupuje do komunikácie s očakávaním, že autori v danom periodiku budú akceptovať svet, ktorý čitateľ od novín očakáva. Autor v rámci svojej osobnej autorskej slobody sa vzdáva mnohých svojich rozhodovacích právomocí či slobôd už len tým, že

Andrej Tušer Z hľadiska súčasného uponáhľaného života má pre redaktorov

po absolvovaní vysokoškolského novinárskeho či nenovinárskeho štúdia najväčší význam sebavzdelávanie. Ak je novinárstvo nie veda, je určite umenie a ak noviny nie sú umenie, sú určite náročným remeslom. Dobrý novinár sa nerodí. Rodia sa vlohy, talent. Dobrým novinárom sa však možno stať. Sústavným vzdelávaním, sústredeným pozorovaním, trvalou zodpovednosťou, všestrannou úctou a pokorou k faktom a k človeku. Vizitkou dobrého novinára je jeho profesionalita. Bulvár má nezastupiteľné miesto v systéme médií. Dokáže svojou ľahkosťou, jazykovou, štylistickou i obsahovou prístupnosťou a jednoduchosťou priviesť k čítaniu najširšie ľudové vrstvy. Novinár by mal byť aktívny, bezúhonný, cieľavedomý, disciplinovaný, efektívny, fundovaný, gavaliersky, humanistický, charakterný, iniciatívny, jednoznačný, kvalifikovaný, láskavý, mravný, nekompromisný, objek-

10. 11. 2012

45 /4516/

HLAS ĽUDU

mozaika6_7:0 6.11.2012 15:27 Page 12

PRÍLOHA tívny, pohotový, rozhľadený, skromný, tvorivý, univerzálny, vzdelaný, zvedavý. Otvárací článok prvého vydania denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung z 1. 11. 1949 (kolektív autorov) Žurnalistika je pre nás najťažšia, najstrašnejšia, najvzrušujúcejšia a najkrajšia vec na svete.

M O Z A I K A Drahoslav Machala Váhu slova vnímame iba vtedy, ak sa vysloví alebo napíše. Štýl – to je osobnosť. Preto ide o to, aby bol každý podľa svojho písania zďaleka poznateľný. Litera scripta manet. Napísané zostáva. Svedčí za svojho autora, ale aj proti svojmu autorovi.

Grujica Spasović Byť novinárom znamená dobrovoľne hrať rolu Sizyfa. Rudolf Čižmárik V agentúre je nič staršieho ako zaznamenať včerajšiu udalosť.

Tadeusz Zasępa Novinári sú ministrami slova, tvorcami skutočnosti, interpretátormi situácie, vysvetľovatelia ľudskej kondície a učiteľmi ľudí.

Ljiljana Smajlovićová Keď máte informáciu, to ešte neznamená, že disponujete vedomosťami. Informácie sa stanú poznatkami iba keď ich niekto vie roztriediť a spracovať.

Dušan Ðurić Karikatúra je komentár, fotografia informácia. Malcom F. Mallette Typický čitateľ nejestvuje. Noviny sú svojím spôsobom „kaviarňou“, kam sa chodí po informácie. August Strindberg

Matthew Arnold Novinárstvo je literatúra rýchlych rúk. Apuleius Čo nikto nevie, ako by sa nedialo. Stanisław Jerzy Lec Okno do sveta sa môže zatvoriť novinami. V. M. Kramerius Noviny nie sú nič iného ako Kroniky a Letopisy, ktoré sa pre po-

Slnko každý deň nevychádza, noviny musia.

tomkov na večnú pamiatku spisujú.

Plinius Ľudské uši sa radujú z noviniek.

Albert Camus Novinár je spisovateľ tohto okamžiku.

Gustav Freitag Celý svet sa sťažuje na žurnalistiku a každý by ju na svoje ciele chcel využiť. Martialis Neuverím, kým si to neprečítam.

Pripravil: Ján Špringeľ Karikatúry Budimira Vojinovića z knihy Dr. Dragišu Živkovića Správna cesta a scestie v písaní (Pravi put i stranputice u pisanju, BIGZ, Belehrad 1978)

Mozaiku číslo 160 pripravil Oto Filip 10. 11. 2012

45 /4516/

HLAS ĽUDU

VII/29

mozaika8:0 6.11.2012 15:27 Page 15

M O Z A I K A

PRÍLOHA

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Výživná a lacná zelenina

Cestovinovo-zeleninový šalát Potrebujeme: 250 g cestovín, 1 menšiu cibuľu, 1 stredne veľkú mrkvu, 200 g brokolice, 100 g údeného syra, 1 vajce, 100 g bieleho jogurtu, 2 lyžice olivového oleja, soľ, oregano. Takto sa to vydarí: Brokolicu rozoberieme na malé ružičky, ktoré uvaríme do chrumkava, vajce uvaríme natvrdo. Cibuľu nakrájame čo najjemnejšie, mrkvu postrúhame, rovnako aj syr. Uvarené cestoviny premiešame s brokolicou, cibuľkou, syrom, mrkvou, nakrájaným vajcom, olivovým olejom a jogurtom. Podľa chuti môžeme pridať trošku soli a oregana. Ša-

NÍZKOTUČNé TEKVICE Ak rozmýšľate, ako by ste si obohatili svoj jedálny lístok, teraz je to správne obdobie na prípravu rôznych jedál z tekvice. Môžete sa ich najesť do sýtosti, pretože obsahujú málo kilojoulov a veľa vitamínov. V záhradke určite pestujete viac druhov tekvíc alebo si ich kúpite na trhu. Pôvodne sa k nám dostali zo Strednej a Južnej Ameriky, najviac sa však využívajú v orientálnej a africkej kuchyni.

lát je možné podávať ešte teplý, ale aj vychladnutý.

Čokoládové kocky s pistáciami Potrebujeme: 350 g horkej čokolády, 397 g kondenzovaného mlieka, 30 g masla, 150 g pistácií, štipku soli. Takto sa to vydarí: Do hrnca dáme čokoládu, kondenzované mlieko, maslo a soľ a na nízkej teplote roztopíme čokoládu. Pistácie dáme do sáčku a s kladivom rozdrvíme na menšie kúsky. Pridáme ich k čokolá-

de a dobre premiešame. Takto pripravenú zmes dáme do plechu, ktorý sme si pripravili s papierom na pečenie. Necháme vychladnúť a dáme do chladničky. Najlepšie je to pripraviť večer a nechať v chladničke cez noc. Nakrájame na malé kocky a podávame. Veľmi dobrá pochúťka na detské párty.

Pevné a ploché bruško k máme krásne bruško, pokojne si môžeme obliecť vypasované svetríky a sexi tričká. Horšie to už je, ak nám spod nohavíc vykúkajú v tejto oblasti faldíky. Čo môžeme urobiť pre ladné krivky svojho bruška?

MIESTO ukladania tukov V oblasti bruška sídli veľa tukových buniek, preto keď dodávame organizmu viac kilojoulov ako treba, začína sa rýchlo obaľovať tukom. Keď však chceme z bruška zhodiť, nejde to tak ľahko. Ideálne je, aby sme sa stravovali diétne a dávali brušným svalom čo najviac zabrať. SPRÁVNE držanie tela Ak pri chodení a státí správne držíme telo, nielenže odbremeňujeme chrbtové svalstvo, ale aj oblasť bruška, ba dokonca si tak zlep-

30/VIII

šujeme dýchanie. A aké je správne držanie tela? Hlavu hore, prsia vypnúť a panvu vysunúť dopredu. Brucho tak ihneď spľasne, prsia sa zdvihnú, celá postava bude pôsobiť vyššia. DÔLEŽITÁ je správna strava Pomaly pracujúce črevo sa môže výrazne podieľať na zbytočne rastúcom bruchu. Lepšie ako preháňadlá sú v tomto prípade pšeničné otruby a množstvo tekutín, ktoré pozvoľna dostanú trávenie do dobrého tempa. ZARUČENÝ efekt má cvičenie Denné precvičovanie brušných svalov si zo začiatku bude žiadať asi trochu sebazaprenia, ale vyplatí sa. Na priečny brušný sval sa pri bežnom dni nekladie záťaž, a preto ochabuje. A práve tento sval má najväčší vplyv na líniu bruška.

BOHATé NA ŽIVINy Podľa oranžového zafarbenia dužiny môžete odhadnúť množstvo karoténu v tekvici. Čím je dužina tmavšia, tým viac karoténu obsahuje. Tekvice sú zdrojom železa, medi, draslíka a horčíka. ÚČINKy NA TRÁVENIE Dužinu tekvíc tvorí prevažne voda a vláknina, ktoré priaznivo pôsobia na trávenie. Vláknina na seba viaže škodlivé látky z čreva a tie sa spolu s ňou ľahko vylúčia z organizmu. Tekvice zároveň znižujú množstvo tukov v krvi a pôsobia močopudne, preto ich konzumáciu odporúčajú pri ochorení obličiek. 100 g tekvice má len 88 kJ. SEMIENKA NEVyHADZUjTE! Po spracovaní dužiny sa zamerajte na semienka, ktoré vám dodajú ešte viac účinných látok. Obsahujú skoro všetky stopové prvky, vitamíny skupiny B, vitamín C, draslík, fosfor, vápnik, železo, zinok a horčík. Môžete si ich opražiť, nasekané pridať do zeleninových šalátov a múčnikov. Na organizmus majú regeneračný a omladzujúci vplyv. TEKVICOVÁ šťAVA Rovnako pozitívne na naše telo pôsobí aj pitie šťavy z tekvíc. Podporuje trávenie aj odvodňovanie organizmu. Odporúča sa pri chorobách močových ciest a zápche. SKLADOVANIE V ZIME Ak máte veľkú úrodu tekvíc, dajte si záležať, aby ste ich uskladnili v suchom a chladnom prostredí. Vydržia vám tak až do jari. Počas celej zimy ich môžete pripravovať na sladko aj na slano, dusiť, zavárať alebo plniť a zapekať. Dobrú Pripravila: E. Š. chuť!

10. 11. 2012

45 /4516/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A BANÁTSKY FESTIVAL SLOVENSKÝCH ĽUDOVÝCH PIESNÍ

V padinskej doline 2012 Ľ udové piesne a spev boli a sú súčasťou každodenného života Slovákov žijúcich na Dolnej zemi. Odovzdávajú sa a prijímajú z pokolenia na pokolenie ústnou tradíciou, ale zachovávajú sa i prostredníctvom rôznych kultúrnych podujatí. Popredné miesto tu má aj Banátsky festival slovenských ľudových piesní V padinskej doline. Tento festival bol založený v roku 1995 a odvtedy plní svoje poslanie: ochrániť a prezentovať slovenské ľudové piesne typické pre slovenské prostredia v Banáte. Každoročne sa na tomto podujatí, ktorý sa usporadúva v rámci tradičných Padinských dní kultúry, zhromažďujú speváci z celého Banátu s cieľom zachovať slovenské ľudové piesne a stretnutím udržiavať kontakty medzi ochotníkmi. Pred začiatkom tohtoročného festivalu V padinskej doline v nedeľu 4. novembra 2012 v malej sieni Domu kultúry Michala Babinku v Padine bola otvorená

slávnostne otvorila Elena Haníková, členka Spolku žien v Padine. Potom sa hostia presunuli do veľkej siene DK, kde po známej festivalovej zvučke V širokom banátskom poli... prebiehal 17. ročník tejto speváckej prehliadky. Obecenstvu sa najprv prihovoril poslanec v Zhromaždení APV Martin Zloch, ktorý vyzdvihol, že

riena Marčeková z Padiny, Ivana Topićová a Ivan Hríb z Vojlovice. Spevákov sprevádzal osemčlenný ľudový orchester v zložení: Anička Elchecková a Zlatka Karasová (prvé husle), Jaroslav Nemček (druhé husle), Želimír Bartoš (viola), Dominika Hučková (flauta), Ján Petráš (cimbal), Janko To-

Víťazka festivalu Tatiana Jašková z Kovačice

Podľa mienky obecenstva najkrajšie spievala Padinčanka Mariena Marčeková

mek (kontrabas) a vedúci orchestra harmonikár Pavel Karas. Podľa mienky odbornej poroty, ktorá pracovala v zložení hudobníkov: Miroslav Bruk z Jánošíka, Ján Mega z Padiny, Vladimír Kolárik z Vojlovice a Ján Marko z Kovačice, titul najkrajší hlas v Banáte, teda prvú cenu na festivale si zaslúžila Tatiana Jašková z Kovačice, druhú cenu si vyspievala

tiež Kovačičanka Terézia Jonášová z Kovačice a tretia cena sa dostala do rúk Martiny Zríniovej z Jánošíka. Padinčanka Mariena Marčeková najviac zapôsobila na obecenstvo v sieni Domu kultúry a samým tým získala ich priazeň. Najúspešnejším spevákom boli udelené odmeny a všetkým účastníkom poďakovania odovzdala riaditeľka Domu kultúry v Padine Anna Sládečeková. Skutočnosť, že je pieseň soľou života, svojím spevom dokázali i tentoraz nielen mladí súťažiaci speváci, ale aj osvedčení speváci, ktorí tiež vystúpili v rámci tohto podujatia: Ondrej Goda z Aradáča, Anna Gagesová z Kovačice a Helena Mužinićová z Padiny. Moderátorom festivalu bol učiteľ Janko Kolárik. A. Chalupová

Odborná porota nemala ľahkú úlohu: (zľava sedia) Vladimír Kolárik, Ján Mega, Miroslav Bruk a Ján Marko

predajná výstava prác pod názvom Vianočné a novoročné zvyky a obyčaje od novembra do januára. Nechýbal tu ani primeraný program žiakov Základnej školy maršala Tita. Výstava obsahovala ručné práce, ktoré vyhotovili Padinčanky Slađana Šuľová a Elenka Pavelová, a pripravili ju knihovníčky Obecnej knižnice Eva Taubertová a Zdenka Obšustová. O výstave hovorila a zároveň ju 10. 11. 2012

45 /4516/

toto podujatie treba chrániť a podporovať aj v budúcnosti s cieľom zachovávania slovenskej ľudovej tradície a kultúry na celom území Vojvodiny. Vzápätí festival slávnostne otvoril, a potom už každý z účastníkov zaspieval po dve piesne. O titul najkrajšieho hlasu v Banáte v tomto roku súťažili: Martina Zríniová z Jánošíka, Terézia Jonášová a Tatiana Jašková z Kovačice, Denis Galas a MaHLAS ĽUDU

Z otvorenia výstavy, ktorá bola sprievodným podujatím festivalu

K U LT Ú R A V KYSÁČI BOL 9. FESTIVAL ZUZANY KARDELISOVEJ

Autorská práca a úspešné kolektívne prednesy ysáčske obecenstvo v dňoch 1. až 4. novembra 2012 v hojnom počte poctilo 9. Festival Zuzany Kardelisovej – festival ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami zobrazujúcimi postavenie a poslanie ženy v spoločnosti. Tohtoročné podujatie sa nieslo v znamení 100. výročia narodenia Zuzany Kardelisovej, organizátorom bola Ustanovizeň pre kultúru, informovanie a vzdelávanie Kultúrnoinformačné stredisko Kysáč a vyfinancovala ho Správa pre kultúru Mesta Nový Sad. Vo štvrtok 1. novembra bolo otvorenie festivalu, ktoré moderovali Ivana Vozárová a Branislav Čeman. Riaditeľka KIS Kysáč Anna Chrťanová-Leskovac privítala prí-

Ivana Vozárová, Branislav Čeman, Predrag Svilar, Anna ChrťanováLeskovac a Stevan Stankov v otváracom ceremoniáli

Časť odmenených: Anna Chrťanová-Leskovac, Miroslav Bako a Miroslav Kožík

úspech tomuto festivalu s prianím, aby sa tu všetci stretli aj o rok. Riaditeľka A. Chrťanová-Leskovac odovzdala dar Štefanovi Psotnému, umeleckému vedúcemu DS Javorina z Nového Mesta nad Váhom, pri príležitosti 10-ročnej úspešnej spolupráce a priateľstva medzi dvomi súbormi, ktoré spája aj Memorandum medzi festivalmi Aničky Jurkovičovej a Zuzany Kardelisovej. Festival otvoril učiteľ na dôchodku Michal Gombár, ktorý pri príležitosti storočnice narodenia Zuzany Kardelisovej sprítomnil život a dielo tejto našej významnej herečky a režisérky. Na znak úcty k jej ochotníckej práci so svojím bra-

tom Pavlom Gombárom z Francúzska pri tejto príležitosti Kultúrno-informačnému stredisku daroval spoločný dar, zväčšenú a zarámovanú podobizeň Zuzany Kardelisovej, aby sa teraz kdesi zo steny divadelnej siene pozerala na výkony svojho festivalu. Po slávnostnom otvorení festivalu Divadlo VHV Báčsky Petrovec predviedlo inscenáciu Petra Serge Butka a kolektívu Divadla VHV Óda na rovinu v réžii Petra Serge Butka. V piatok 2. novembra bola Pietna pamiatka pri hrobke Zuzany Kardelisovej na kysáčskom cintoríne a večer divadlo hrali hostia zo Slovenska. Stála divadelná ochotnícka scéna – DS Javorina a MDS Javorinka pri Mestskom kultúrnom stredisku Nové Mesto nad Váhom zo Slovenskej republiky predviedli hru Federica Garcia Lorcu Dom Bernardy Alby v réžii PaedDr. Márie Kubovicovej a Štefana Psotného. Divadelný súbor dospelých Napíšte si výpoveď pri Základnej umeleckej škole I. W. Kráľa Považská Bystrica zo Slovenskej republiky na malej scéne predviedol monodrámu Gilesa Smitha a Anny Jančovej Posledné želanie v réžii Anny Jančovej. V sobotu 3. novembra Divadelná sekcia MOMS Báčska Palanka zahrala inscenáciu Jána Čajaka ml. Zypa Cupák v réžii Eleny Hložanovej. Po nich Padinské ochotnícke divadlo Nová scéna Domu kultúry Michala Babinku predviedlo hru Adriany Krúpovej

Anna Jančová z Považskej Bystrice – laureátka Ceny Zuzany Kardelisovej

tomných domácich, hostí zo Slovenska, ako i predstaviteľov Mesta Nový Sad, ktorí sa i prihovorili. Člen mestskej správy pre šport a mládež Predrag Svilar podotkol, že tento festival predstavuje aj bohatstvo kultúrnej ponuky Mesta Nový Sad a tým spôsobom ho mesto bude aj chápať, a samým tým, že ide o festival ochotníckeho divadla, poukazuje na to, že mesto musí mať pochopenie pre všetky tvary kultúry, ktoré pomáhajú obohatiť mestskú kultúrnu scénu. Nový predseda Správnej rady KIS Kysáč Stevan Stankov zaželal

Ivana Čapová a Janko Hološ v padinskom predstavení Zoznamka

10. 11. 2012

45 /4516/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A Zoznamka v réžii Janka skal Miroslav Bako (NeHološa. V nedeľu 4. noresti ľudstva, Slovenské vembra Slovenské divaddivadlo VHV zo Starej lo VHV SKUS hrdinu JanPazovy), Diplom za réžiu ka Čmelíka Stará Pazova a najlepší herecký výpredviedlo inscenáciu Mikon Janko Hološ z Paroslava Kožíka Neresti ľuddiny (Zoznamka), Cenu stva v réžii Miroslava Koza prácu ženskej osoby žíka. pri realizácii festivalu Zatvorenie festivalu porota sa rozhodla udemoderovali Tatiana Klinliť Anne Chrťanovej-Leková a Ivan Privizer. Festiskovac, riaditeľke KIS val zhodnotil a ceny naKysáč, za každoročný júspešnejším udelil Alecelkový prínos Festivaxander Bako, režisér a helu Zuzany Kardelisovej, rec zo Starej Pazovy, predCenu Zuzany Kardeliseda poroty, ktorú ešte sovej, ktorá sa udeľuje tvorili Mr. Milena Leskovac, za najlepšie stvárnenie teatrologička z Nového Dom Bernardy Alby z Nového Mesta nad Váhom ženskej postavy na fesSadu, a Ján Kohút, herec a tivale, porota udelila ní a len jedného profesionála. Na festivale dominovala autorská práca, úspešné kolektívne prednesy. Nesplnili všetky predstavenia kritériá festivalu, ale kysáčskemu obecenstvu sa páčili, lebo boli hravé a nenechali obecenstvo ľahostajným. Aj tohto roku, ako i vlani, aktéri festivalu umelecky boli dosť vyrovnaní, takže členom poroty bolo veľmi ťažko Báčskopalanský Zypa Cupák rozosmial kysáčske obecenstvo rozhodnúť, komu udeliť ceny, ale niek- tože festival je z roka na rok kvalit- Anne Jančovej z Považskej Bystrice torí predsa vynikli. nejší a komplexnejší, porota sa za autorský projekt a hlavnú žensPodľa pravidiel po- tohto roku rozhodla udeliť 5 cien.“ kú postavu v predstavení Posledné Podľa rozhodnutia odbornej po- želanie. Cenu za najlepšie predstarota by mala udeliť iba 3 ceny, ale pre- roty Diplom za autorskú hudbu zí- venie na 9. Festivale Zuzany KarZ petrovskej Ódy na rovinu delisovej porota sa rozhodla uderežisér z Kysáča. V ich správe sa uváliť Slovenskému divadlu VHV zo dza: Starej Pazovy za predstavenie Ne„Mali sme príležitosť pozrieť si resti ľudstva autora a režiséra Mirošesť súťažných predstavení a jedno slava Kožíka, ktoré v roku 2013 hosťujúce. Všetky predstavenia zabude reprezentovať Festival Zuzapôsobili svojou kvalitou a konštany Kardelisovej na Festivale Aničky tujeme, že posledné roky festival zaJurkovičovej v Novom Meste nad znamenáva veľmi dobrú kvalitu Váhom. predstavení, ako aj ich rozmanitosť Na záver festivalu Ochotnícke či vo výbere textu alebo v herecdivadlo KIS Kysáč zahralo hru Doda kých výkonoch. Pozreli sme si 2 Gombára Hugo Karas v réžii Ivana predstavenia slovenských autorov, Hansmana Jesenského. S týmto 2 a môžeme povedať aj 3 autorské predstavením kysáčski ochotníci projekty – B. Petrovec, Stará Pazozožali najväčšie úspechy na početva a Považská Bystrica – ako i jedných prehliadkach a hrali ho i na ného španielskeho autora. Teší nás, tohtoročnej Scénickej žatve v Marže sme tohto roku mali možnosť vitine. dieť až 5 ochotníckych režisérov s chvályhodnou kvalitou predstave- Pietna pamiatka k storočnici narodenia Zuzany Kardelisovej Michal Ďurovka 10. 11. 2012

45 /4516/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

19. Prehliadka 3 x Ď Stará Pazova 16. – 18. novembra 2012

PROGRAM Piatok 16. novembra – 13.00 Slávnostné otvorenie – 14.00 B. Petrovec, Slovenské vojvodinské divadlo Ján Uličiansky: Štyria škriatkovia a víla Réžia: Ján Čáni – 15.20 B. Petrovec, ZŠ Jána Čajaka Mária Kotvášová-Jonášová: Prvá láska Réžia: Jarmila Pantelićová, Anna Speváková a žiacky kolektív – 16.30 B. Petrovec, KUS Petrovská družina Daniela Legíňová Sabová: Tŕnikove nové boty Réžia: Daniela Legíňová Sabová a Ondrej Brna Sobota 17. novembra – 10.00 Stará Pazova, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, MOMS, SKUS Janka Čmelíka H. Ch. Andersen: Rozprávka na dobrú noc Réžia: Anička Balážová, Andrea Dvornická a Libuša Simendićová – 11.00 Boľovce, ZŠ Branka Radičevića Viera Tomanová: Všetky naše Lucie Réžia: Viera Tomanová – 11.50 Erdevík, SKOS Erdevík a ZŠ Savu Šumanovića Milan Materák a Miroslav Demák: Traja umelci a drak Samuel Réžia: Ruženka Ďuríková a Soňa Sládeková – 12.50 Šíd, KUS Jednota a ZŠ Sriemskeho frontu Ruská ľudová rozprávka: Pampúšiky na ceste Réžia: Anna Kovárová – 13.40 Padina, Nová scéna Otília Sabolová: Dedko rieši záhady Réžia: Milka Petrovičová – 14.30 Biele Blato, ZŠ Bratstva jednoty Duško Radović: Zubybolenie Réžia: Vierka Hriešiková Vršková – 15.20 Biele Blato, ZŠ Bratstva jednoty Detská slovenská pieseň: Sprejer Réžia: Vierka Hriešiková Vršková Nedeľa 18. novembra – 10.00 Vojlovica, SKOS Detvan Terézia Weberová Oravcová: Tajomstvo pirátskeho srdca Réžia: Terézia Weberová Oravcová – 10.50 Selenča, ZŠ Jána Kollára Tode Nikoletić: Kráľovský festival Réžia: Anna Koleková – 12.00 Aradáč, ZŠ Bratstvo V. Baldessari-Plumlovská: Soľ nad zlato Réžia: Zuzana Obšustová – 13.50 Padina, ZŠ maršala Tita Jozef Sabol: Vesmírni cestovatelia Réžia: Jozef Sabol – 14.50 Kovačica, ZŠ Mladých pokolení Mária Kotvášová Jonášová: Samí dobrí žiaci Réžia: Eva Poliaková Hrková a Anna Hrková – 15.30 Púchov, Slovenská republika, Detské divadelné štúdio Ochotníček pri DK Peter Hudák (na motívy rozprávky Philipa Hawthorna) Ach, jaj! – alebo o pani Nespokojnej Réžia: Peter Hudák – 17.00 Udeľovanie cien a ukončenie prehliadky

PREMIÉRA DETSKÉHO DIVADELNÉHO PREDSTAVENIA V BOĽOVCIACH

Všetky naše Lucie sobotu 3. novembra vo veľkej sieni Domu kultúry v Boľovciach bola premiéra detského divadelného predstavenia Všetky naše Lucie. Autorka divadelnej predlohy a režisérka predstavenia je profesorka Viera Tomanová. Divadlo nacvičili žiaci slovenskej skupiny Základnej školy Branka Radičevića a témou predstavenia je špecifické zvykoslovie boľovských Slovákov.

zujeme tradičné podujatia venované Dňu Lucie. Bolo treba zahrať sa s tým, ale predovšetkým prilákať deti na skúšky a do učenia po slovensky. Teda cez hru deti zdolali určitý počet nových slov, kamarátili sa a priviedli i rodičov. Toto divadelné predstavenie urobilo veľa toho: naučilo, resp. poučilo detí a rodičov, obnovilo staré zvyky, na ktoré sa už čoraz menej pamätáme a vedia

Na javisku sa malí boľovskí herci pekne zabávali

Na radosť najmä malých hercov a ich rodičov predstavenie sa predsa uskutočnilo, lebo do jeho samotného začiatku bola premiéra otázna: v osade a v širšom okolí totiž pre haváriu nebolo zásobovanie elektrickým prúdom. Na premiére boli i početní hostia, medzi ktorými i Stevan Suša, predseda Zhromaždenia Mestskej obce Surčín, Katarína Stehlíková, konzulka Veľvyslanectva SR v Belehrade, Ján Majorský, podpredseda NRSNM pre Sriem, Mária Pavlovová-Čániová, koordinátorka Výboru pre kultúru NRSNM, tamojší kultúrni dejatelia a súkromní podnikatelia. Všetky naše Lucie je divadlo, ktoré má i vzdelávaciu zložku. O tom, ako vzniklo, nám povedala autorka a režisérka V. Tomanová: – Vzniklo na základe toho, že v Boľovciach máme také zvykoslovie, aké nemá žiadne iné slovenské prostredie, ani u nás v Srbsku, ale ani na Slovensku. Máme to preverené a preštudované, lebo tu každý rok organi-

ich iba naše staré mamy. Pritom naším cieľom nebolo tie povery oživovať, znovu do života uplatňovať, iba sa s nimi jednoducho pohrať a urobiť si veselohru na tému Lucky. Metla bola početnému boľovskému hereckému súboru veľmi inšpiračnou rekvizitou. Počas predstavenia obecenstvo mohlo počuť mnohé vyčítanky a riekanky. S nacvičovaním predstavenia, ktoré trvá 35 minút, začali 22. septembra a pravidelné skúšky mávali každý druhý deň. Toto divadielko malo byť vlastne hrou a ňou aj bolo. Už sama predloha deťom ponúkla toľko, koľko môžu zvládnuť, lebo sa slovenský jazyk v škole vyučuje len ako voliteľný predmet. Profesorku Tomanovú teší, že v príprave a realizácii predstavenia ochotne pomáhali i rodičia malých hercov. A pre týchto hercov po premiére bol žúr, kým spomenutí hostia mali s boľovskými hostiteľmi družné rozhovory. A. Lešťanová

10. 11. 2012

45 /4516/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A ERDEVÍCKI ŽIACI ZASE HRAJÚ DIVADLO

Jeden drak, traja umelci a hŕba radosti ie je každý piatok – zlý začiatok. ko Ďurík, Ľuboslav Dudok a Jaroslav fézy (Farboslav) a Ivan Mrva (SpePresvedčili nás o tom 2. no- Toman. vomír) by svoje vlohy (a rekvizity tovembra večer najmladší erdevícki diAko scénou z výtvarného hľa- bôž) mohli zužitkovať vo väčšej vadelní ochotníci. Na javisku Slo- diska dominovali tri dračie hlavy uši- miere, napríklad toľko, koľko Anna venského kultúrno-osvetového té a vypožičané v Starej Pazove, tak Rybárová (Hostinská) či Marína Zorspolku Erdevík predňanová, Ivana Zorňanoviedli inscenáciu Drak vá a Anita Matúšová (ako Samuel a traja umelci. Trhovníčky). Javisko (a Veľmi dobre. Podľa predhľadisko tiež) ožilo, keď lohy Miroslava Demáka sa do hry zapojil Drak Sanacvičili ju režisérky – muel, t. j. jeho tri hlavy, debutantky, učiteľky Ruktoré herecky obstojne ženka Ďuríková a Soňa uniesli (až na jednu, príSládeková s trinástimi liš tichú): Filip Ďurík, Mižiakmi tamojšej ZŠ Savu hajlo Drezga a Alexander Šumanovića. Po takmer Toman. Nápomocní im polhodinovom výkone boli aj Ivan Toman a Dahercom sa ušiel zaslúniel Dudok (Strážnici). žený záverečný dlhý poNemožno nepovedať, tlesk divákov (z ktorých Traja umelci – Spevomír (Ivan Mrva), Farboslav (Dávid že herci (žiaci 3. až 7. Šerfézy) a Krasomil (Ivona Lomenová) – na návšteve u mnohí aj stáli); kratšími ročníka základnej školy) Starostky (Emília-Jana Pálešová) aplauzmi ich publikum rýchle prekonali malú odmenilo aj na otvorenej scéne. Ak- na pláne hereckých výkonov prím trému zo štartu premiéry; nepoiste by im zablahoželal aj supervízor hrala Emília-Jana Pálešová, ktorá strehli sme výrazné problémy s texpredstavenia, staropazovský diva- stvárnila rolu Starostky, a to s ma- tom, neuniklo nám však, že jeddelný matador Saša Bako, ktorý niermi herečky, ktorá by sa akiste ne- notliví aktéri skôr „recitujú“ než honemohol byť pri premiére. utopila ani v hlbších divadelných vo- voria prirodzene, čo predstaveniu O minimalistickú, ale účelovú vý- dách. Z troch umelcov sa s úlohou uberá na presvedčivosti. Tak na pravu, svetlo a zvuk sa postarala najpresvedčivejšie popasovala Ivo- tomto segmente, ako i na „pritrojčlenná technická skupina: Vlad- na Lomenová (Krasomil); Dávid Šer- brzdení“ striedania replík a na využití

DETSKÁ DIVADELNÁ PREMIÉRA V STAREJ PAZOVE

Rozprávka na dobrú noc Ž

iaci Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy v utorok 6. novembra v divadelnej sieni premiérovo pre svojich spolužiakov a škôlkarov z

noc, ktoré na motívy H. Ch. Andersena kompletne podpisujú tri režisérky – tri profesorky tejto školy: Anička Balážová, profesorka telesnej výchovy, Andrea Dvor-

Momentka z predstavenia Rozprávka na dobrú noc: Maruška (Mária Bzovská, ktorá v predstavení i krásne spieva) s vílami

Predškolskej ustanovizne Poletarac úspešne zahrali divadelné predstavenie Rozprávka na dobrú 10. 11. 2012

45 /4516/

nická, profesorka hudobnej kultúry, a Libuša Simendićová, profesorka zemepisu. HLAS ĽUDU

Tri hlavy Draka Samuela

rekvizít a najmä na nespornej energii, t. j. hravosti a chtivosti erdevíckych hercov by sa žiadalo ešte trochu popracovať. Mladému divadelnému kolektívu z Erdevíka prajeme čím viac repríz. Aby nakoniec divadelná hra Drak Samuel a traja umelci v ich predvedení zažiarila v plnom svetle a aby hŕba radosti, ktorú v piatok prejavili, poriadne narástla. Juraj Bartoš

V tomto detskom divadle v podaní ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, MOMS Stará Pazova a SKUS hrdinu Janka Čmelíka hrá, spieva a tancuje až 26 malých herVynikajúca herecká dvojica: Holena (Jana Rumanová, cov. Dej sa sprava) a jej matka (Ema Kočišová) odohráva na troch miestach, ktoré sú trefne obecenstvo nevidelo. V Rozprávpoviazané hudobno-speváckymi ke na dobrú noc profesorky – rea choreografickými prvkami. Dob- žisérky spojila láska k deťom, k diro víťazí nad zlom iba v rozpráv- vadlu a k hudbe. Predstavenie s kach, a tak i v tejto pazovskej, keď vydarenou a funkčnou scénoMaruške, dobrému dievčatku, kto- grafiou trvá 45 minút a v nedeľu rej zomrela matka a musela žiť s si ho malí pazovskí herci naplánevlastnou sestrou Holenou a novali zahrať i pre širšie obecenmacochou, nesebecky pomáhajú stvo. Potom ich očakáva vystúpenie na tohtoročnej 19. Detskej mesiačiky a víly... Usilovné režisérky a talento- divadelnej prehliadke v Starej Pavané deti na javisku podali muzi- zove, známejšej ako 3 x Ď. A. Lš. kál, aký už dávnejšie tamojšie

K U LT Ú R A ZO ZÁJAZDU SELENČSKÉHO ZBORU ZVONY

Pamätná účasť na Stálej konferencii v Bratislave a 11. Stálej konferencii Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2012, ktorá prebiehala v Bratislave 30. a 31. októbra, sa zúčastnili aj členovia Komorného zboru Zvony a orchestra Zvonivá cimbalovka zo Selenče. Účastníkmi boli ináč krajania zo slovenských komunít z 20 krajín zo štyroch kontinentov a organizátor konferencie je Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Zvony sa so svojím orchestrom zúčastnili už v úvodnej časti konferencie, keď zaspievali a zahrali štátnu hymnu Slovenskej republiky. V rámci programu konferencie viac ako 90 účastníkov tohto významného stretnutia v Prezidentskom paláci privítal Ivan Gašparovič, prezident republiky, s manželkou Silviou. Toto stretnutie tiež otvorili speváci a hudobníci zo Selenče, ktorých výkon ocenil aj sám hostiteľ. Zaspievali

Pamiatka na októbrové vystúpenia v Bratislave

niekoľko pesničiek s vlasteneckou tematikou, čiže piesní o vzťahu k domovine a pravlasti našich predkov – k Slovensku. Vo večernej časti programu konferencie bol kultúrno-spoločenský program, na ktorom bola vyhlásená najúspešnejšia Slovenka roka 2012 ži-

júca v zahraničí. Túto akciu organizujú spoločne Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Vydavateľstvo Star Production a týždenník Slovenka. Najúspešnejšou Slovenkou žijúcou v zahraničí v roku 2012 sa stala Nadja Hammarberg zo Švédska a pripomeňme, že v

STARÁ PAZOVA

Klasy na zájazde v Rakúsku slovenského spolku, za nimi je ďalší krásny zahraničný zájazd. Okrem vystúpení mali možnosť obzrieť si napr. i tamojší kostol, vínne pivnice, nevystalo prijatie u pri-

konkurencii 21 kandidátok o toto lichotivé uznanie bola i Slovenka zo Srbska – Kvetoslava ČániováBenková. V umeleckej časti tohto podujatia účinkovali okrem Komorného zboru Zvony a orchestra Zvonivá cimbalovka aj legenda slovenskej divadelnej scény Mária Kráľovičová, speváčka Nela Pocisková, členovia Divadla na Novej scéne Jana Lieskovská a Patrik Vyskočil a manželia Mária a Jaroslav Miňovci z folklórneho súboru Limbora v Prahe. Počas pobytu v Bratislave členovia selenčského zboru a orchestra si predsa našli času aj na oboznámenie sa s kultúrnymi a historickými pamiatkami mesta. Selenčania sa na Stálu konferenciu dostali vďaka pozvaniu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a cestovné trovy im hradila NRSNM. K dôležitej účasti Selenčanov na Stálej konferencii členovia Komorného zboru Zvony a orchestra Zvonivá cimbalovka vydali aj nové cédečko pod názvom Poklad s dvanástimi skladbami z vlastného repertoáru. Juraj Berédi-Ďuky tersdorf. Hostia a hostitelia nadviazali pekné kontakty a vymenili si prvé skúsenosti. S programom Pazovčanov a prezentáciou slovenských ľudových tancov a piesní boli ich rakúski hostitelia oduševnení, a tak Klasy môžu očakávať aj pozvanie na Medzinárodný folklórny festival, ktorý sa v tejto časti Rakúska uskutoční roku 2014. „Súbor z tohto mestečka sme pozvali na budúci rok k nám na spätnú návštevu, čomu

Spoločná fotografia pred budovou obce

o dvoch úspešných septembrových zahraničných zájazdoch do Grécka (17. – 22. septembra) a do Rumunska (30. septembra) členovia Folklórneho súboru Klasy SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy koncom októbra realizovali aj ďalšiu cestu do zahraničia – do Rakúska. V dňoch 25. – 28. októbra staropazovské Klasy boli v mestečku Neudau, s cie-

ľom nadviazať spoluprácu s tamojším spolkom, čo sa im na obojstranné potešenie podarilo. Okrem dvoch samostatných vystúpení a jedného spoločného s domácim súborom Staropazovčania sa zoznámili aj s kultúrnymi a historickými pamiatkami tejto časti Európy. Podľa slov Zdenka Uheliho, výkonného riaditeľa pazovského

Z vystúpenia Klasov v rakúskych kúpeľoch

mátora mesta a nadovšetko im vraj bolo zaujímavé vystúpenie v termálnych kúpeľoch Bad Wal-

sa už teraz tešíme,“ povedal Z. Uheli. a. lš.

10. 11. 2012

45 /4516/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A ROZSPIEVANÉ NADLAČANKY V HUDOBNEJ KOVAČICI

Naše mestečká sú spevavé!

Aj ich dcéry sú zhovorčivé. Andrea sa venuje kresleniu a hrá na husliach. Preto jej návšteva u majstra husliara Jána Nemčeka zvlášť utkvela v pamäti. Teodora sa venuje aj hádzanej a atletike. Andrea sa zúčastnila na medzinárodných súťažiach v Békešskej Čabe a Banskej Bystrici. V Bystrici získala tretiu cenu za kresbu. Teodora zas triumfovala v behu na 100 m na medzinárodnej školskej súťaži v Békešskej Čabe. Pravdaže, vo voľnom čase nezanedbávajú ani počítače. Na skúškach v Kovačici sa zoznámili s rovesníkmi zo slovenských vojvodinských osád. „U nás je od 1. po 4. ročník štvorstupňové hodnotenie, od 5. začínajú známky, najvyššia je desiatka. Ani jedna z nás nemá v bližšej rodine spevákov, speváčky. Pesničky máme podobné ako vy, kroje a obyčaje sa nám rozlišujú od vašich,“ prihovárajú sa vrstovníkom bystré žiačky z III. c. Návšteva rodín z centra slovenskej kultúry a vzdelanosti v Rumunsku do malebnej a ma-

ítime sa tu ako doma,“ mená Slovákov v povedala profesorka strednej a staršej hudobnej výchovy Gabriegenerácie sú nám la Jančíková z Nadlaku porovnaké, väčšina čas návštevy Kovačice pred obyvateľov sa živí tromi týždňami. Dve rodiny poľnohospodárSlovákov z Rumunska, Fástvom, miestny trh briová a Hirešová, pricestoje podobne navali s profesorkou Gabrielou vštívený – predajna jubilejné Rozspievané cami, kupcami a klenoty. Spolu so svojimi zvedavcami. U vás smelými slávikmi, Andreou je orchester RosičFábriovou a Teodorou Hika známy ako u rešovou, tretiačkami v nadnás ľudová muzika lackej škole. Na 20. ročníku FS Salašan. Gymvojvodinského festivalu náziá v Nadlaku a spievali ako hostky. Andrea Teodora a Andrea čerpali spolu s profesorkou aj zo Kovačici spoluzaspievala piesne Kukulien- zbierok Tečie voda po Maruši a Slovenské ľudové dolno- pracujú s menšími zemské piesne v Rumunsku ka a Češem si hlavičku, Teoprestávkami ešte Hoci mali mladé speváčky nie- zo začiatku 90. rokov. Kovačický dora zase Pokapala na salaši a Čierne oči, choďte spať a – odu- koľko skúšok pred festivalom, evanjelický kostol je zvláštne ševnili obecenstvo v sieni Domu hostiteľ Nadlačanov bleskovo zoz- omaľovaný. Okrem evanjelického kultúry. Prednesom, odvážnos- námil s kultúrnymi inštitúciami, a pravoslávneho u nás máme i pamätihodnosťami a osobnosťa- gréckokatolícky a rímskokatolícťou, prirodzenosťou. „Kvitujeme snahu domácich, mi Padiny a Kovačice. ky kostol,“ dopodrobna a obrazne „V súčasnosti žije v Rumunsku vykladajú Ondro a Jano. aby tento festival prerástol do dolnozemského, súťažného. Verím, približne 17 000 Slovákov. že o rok nebudú chýbať ani rato- Ešte v tridsiatych rokoch ich lesti z Maďarska. Možno by bolo počet bol viac ako päťdezaujímavé podeliť deti do dvoch siattisícový,“ rozprávajú nekategórií – na spevákov nižších a únavne hlavy rodín Andrej vyšších ročníkov základnej školy,“ Fábri a Ján Hireš. „Takmer 7 navrhla predsedníčka poroty ne- 000 Slovákov sa odsťahodávno zakončeného festivalu Cez valo z našej aradsko-banátskej oblasti počas repatriácie Nadlak je... Fábriovci boli ubytovaní u kul- po 2. svetovej vojne. Za väčtúrneho dejateľa Pavla Baláža. ším krajcom chleba z RuOsud zariadil, aby sa znovu stret- munska odchádzali Slováci zvlášť po revolučnom roku li po takmer desiatich rokoch. „Keď som sa v jednej knihe do- 1989. V osemtisícovom Nadčítal o svadobných zvykoch a oby- laku žije v súčasnosti trochu čajach Nadlačanov, nedalo mi po- menej ako 4 000 slovenkoja a oslovil som tamojšieho sta- ských obyvateľov. Žiaci zárejšieho Ondreja Urama, či by ma kladnej školy a lýcea sa škonechcel zavolať na nejakú typickú lia v Školskom stredisku Joslovenskú nadlackú svadbu. Slovo zefa Gregora Tajovského. dalo slovo a 7. júna roku 2003 som Demokratický zväz Slovábol hosťom na svadbe Andreja Fá- kov a Čechov je našou strešbriho a Aničky Debnárovej. Ich nou organizáciou. Publikácie osemročná dcéra Andrea tohto vydávame aj vďaka Kultúrnej Stretnutie po desaťročí: výprava z Rumunska u Pavla Baláža roku vystupovala na kovačickom a vedeckej spoločnosti Ivana festivale a tentoraz boli Fábriovci Krasku. Máme aj slovenský me„Zistili sme, že sa do Nadlaku liarskej Kovačice ešte raz pomoji hostia,“ nadšene rozpráva sačník Naše snahy. Váš a náš spo- Slováci prisťahovali iba rok ne- tvrdila, že žiadna sociálna sieť príbeh Pavel Baláž, hudobník, zbe- ločný Dolnozemský Slovák tlačí- skoršie po Kovačici. Zakrúcaná ka- nenahradí priateľstvo získané na rateľ piesní a organizátor Detskej me u nás.“ pusta, zaváraná paprika, ope- tvári miesta. Či už pred takmer deSlováci zo župy Arad si všimli aj svadby. Nadlačania sa nezabudli kance a halušky, i povestné zabí- saťročím na svadbe v Nadlaku alepochváliť, že si piesne vyberajú rozdiely a podobnosti medzi Ko- jačky, aj to je časť a súčasť oboch bo v rozspievanej dedine v zánielen z niekoľkých domácich vačicou a Nadlakom: našich dedín,“ pripájajú sa ku padnom Banáte pred dvomi týžd„Aj u vás sú široké ulice, po- konštatáciám svojich manželov ňami. zbierok piesní, ale i z kovačicko-padinskej zbierky Keď si ja zaspie- dobne ako v Nadlaku, i tu je ne- Anička Fábriová a Teodora HireJ. Špringeľ dohľadná rovina. Najčastejšie šová. vam...

„C

10. 11. 2012

45 /4516/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A Z 57. MEDZINÁRODNÉHO KNIŽNÉHO VEĽTRHU V BELEHRADE (3)

Veľavravné štatistiky aždý si z osemdňového podujatia čosi odniesol: ak nie knihy, tak aspoň spomienky a dojmy. A netreba zabúdať ani záverečné štatistiky. Na nedávnom knižnom veľtrhu účinkovalo 889 vystavovateľov, z čoho 481 priamych a 424 domácich, tiež 57 vystavovateľov z takmer dvadsiatich piatich krajín, vrátane Slovenska, Česka, hosťujúcej krajiny Maďarska. Na 27-tisíc štvorcových me- Pavel Babka trov výstavného priestoru neboli len knihy: konalo sa tam aj až 785 programov (od prezentácií po stretnutia), ako aj 12 programových celkov so 123 účastníkmi. Nemožno nespomenúť 34 úradných hostí veľtrhu a 9 tematických výstav, ktoré boli k dispozícii 150 708 návštevníkom. Na záver čosi, čo tiež svedčí, o aké významné kultúrne podujatie šlo: veľtrh sledovalo 1 275 spravodajcov a komentátorov, z čoho 1 204 domácich a 71 zahraničných z pätnástich krajín.

V halách vládol ruch už v ten nedeľný podvečer 21. októbra. Zhodou rôznych okolností jeden z prvých priestorov, výrazne pútajúcich pozornosť okoloidúcich, patril predstaviteľom Slovenska. – Sme na stánku bratislavskej Bibiany, ktorá vydáva knihy a časopisy, robí oceňovanie najkrajšej knihy na Slovensku každé dva roky (ide teda o bienále), hodnotí tie najlepšie ilustrácie. Čiže je logika, prečo sme tu v Belehrade. Keď sme boli na Ministerstve kultúry Srbska pred dvoma rokmi, tak vtedy Bibiane navrhli účinkovať aj na veľtrhu kníh. Po roku 2010 sme tu zase..., – vyzdvihuje hybná sila spolupráce, kovačický galerista Pavel Babka. A pokračuje: – Máme takú dohodu, že ja im pomáham tu u nás predstaviť Bibianu všade, kde sa dá. No nielen u nás, ale aj vo svete. Keď som robil výstavu v New Yorku, mali sme tam i Bibianu.

Vstup do sveta Bibiany Robil som výstavu vo Washingtone, bola tam Bibiana. A to nie sú jediné svetové metropoly, kam zavítala. A keď už vo svete ilustrácií sme, napadlo mi, že naše maliarky alebo aj maliari, keby zakončili fakulty alebo výtvarné akadémie, by boli takými dobrými ilustrátormi, že až. Tak isto títo všetci autori, keby nemali fakulty, by boli excelentnými insitnými umelcami. To je to, čo im je blízko, zároveň i logika a odpoveď prečo to robím, angažujem sa na spolupráci..., – vraví Pavel Babka. Ozrejmuje, že najúspešnejšia ilustrátorka, nositeľka Grand Prix BIB je Eunyoung Cho z Južnej Kórey a že bratislavská Bibiana, spolu s talianskou Bolognou, patria vlastne k pre-

stížnym podujatiam tohto druhu vo svete. K odpovedi na otázku prečo, sa pomerne ľahko dalo dostať aj na nedávnom veľtrhu: stačilo všimnúť si na spomínanom stánku vystavené bohatstvo tvorby výtvarnej, fotografickej a literárnej, rozmanitosť a kvalitu titulov a ilustrácií, všetko v záujme upevnenia mostov spájania sa a prelínania dvoch blízkych knižných kultúr. Treba si tiež všimnúť i pozoruhodnú skutočnosť, že mnohé z tých exponátov nepoputovali späť do Bratislavy, ale zakotvili natrvalo v našich krážoch. Veď i to je spoluprácou, jej poslaním a odkazom na pohľadanie. O. Filip

nuť milovníkom výtvarného umenia pestré, farbami sýte, súčasné a rozmanité obsahy. Platí to zvlášť o piatich rozmerných (200 x165 cm) maľbách Branka Rakovića, mimoriadneho profesora na belehradskej Fakulte výtvarných umení (snímka prvá). No zahanbiť sa nedali ani

žiaci 4. ročníka odboru dizajnu textilu školy Bogdana Šuputa v Novom Sade. Ich práce od 25. októbra do 15. novembra možno obdivovať v galérii Forma (snímka druhá) v Ulici Iliju Ognjenovića 3.

V NOVOSADSKÝCH GALÉRIÁCH

Práce súčasné a pestré odľa (počtu) účastníkov môžu byť skupinové, vo dvojici alebo sólo, podľa účelu ľúbostné, nákupné, zdravotné, kultúrne..., podľa trvania kratšie alebo

dlhšie. Prechádzky v každom prípade stoja zato. Zvlášť keď je ich cieľom daktorá z novosadských galérií, ktoré sa i v uplynulých dňoch pochlapili ponúk-

10. 11. 2012

O. F. 45 /4516/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A 33. VIŠNJIĆOVE DNI

Cena za životné dielo Stanislavovi Stupavskému radičné podujatie Višnjićove dni tohto roku prebiehalo od 26. do 30. októbra, a to v Šíde a vo Višnjićeve. Aj tohto roku ho podporili viaceré obce v Srieme, Mačve a Semberii (Bosna a Hercegovina), kde žil a pôsobil známy srbský guslar Filip Višnjić. Višnjićove dni otvoril podpredseda Obce Šíd Srđan Malešević a riaditeľ Kultúrno-osvetového strediska Šíd Branislav Nikolić prítomných oboznámil s ich programom. Zároveň im už na začiatku päťdňového podujatia odhalil, že laureátom Višnjićovej ceny je tohto roku Stanislav Stupavský zo Šídu. Toto vzácne ocenenie za životné dielo dostal predovšetkým za svoju prácu kronikára slovenského národa v tejto časti západného Sriemu. Prvý deň tradičných osláv sa skončil v šídskej knižnici, kde bola otvorená výstava pod názvom Iní o Filipovi Višnjićovi. V sobotu programy prebiehali vo Višnjićeve, a to v srbskom pravoslávnom kostole, v rodnom dome F. Višnjića, na

KRONIKÁR SRIEMSKYCH SLOVÁKOV Stanislav Stupavský je autorom piatich monografií: 90 rokov organizovaného pôsobenia šídskych Slovákov v kultúrnych spolkoch 1913 – 2003, Mesna zajednica Šid 1965 – 2005, Slováci vo Višnjićeve 1894 – 2004, Slováci v Binguli 1857 – 2007 a Slováci v Šíde 1810 – 2010. Je dlhoročným aktívnym členom SKUS Jednota, kde bol aj predsedom, režisérom, členom orchestra, a teraz je predsedom Zhromaždenia spolku. Bol predsedom a stále je aktívnym členom MOMS Šíd. Vyskúšal sa aj v literárnej tvorbe a novinárstvom sa začal zaoberať v roku 1970 ako dopisovateľ Hlasu ľudu a spolupracovník a novinár Rádia Šíd. Neskoršie začal spolupracovať aj so Slovenskou redakciou Rádia Nový Sad, Slovenskou redakciou Televízie Nový Sad, redakciou Sriemskych novín a s ďalšími redakciami. V Sriemskej televízii nahral reportáž o Slovákoch v Binguli.

miestnom cintoríne pri jeho hrobe a v Dome kultúry. V nedeľu bola v Šíde slávnostná akadémia, kde boli odovzdané Filipove odmeny a uznania žiakom základných škôl za literárne práce o F. Višnjićovi. Okrem Ceny za životné dielo, ktorú dostal S. Stupavský, udelená bola aj cena mladej literárnej tvorkyni – Nede Gligićovej, členke Ochotníckeho divadla Branislava Nušića v Šíde, a osobitné uznanie Filipova plaketa Radojicovi Krunićovi zo Šídu, jednému zo zakladateľov tohto tradičného podujatia.

17. ROČNÍK REPUBLIKOVÉHO FESTIVALU DETSKEJ HUDOBNEJ TVORBY DETI SKLADATELIA FE-DEMUS 2012, ktorého záverečný koncert bol v Belehrade 25. októbra t. r. v tamojšom Detskom kultúrnom stredisku, zostane pamätný Jurajovi Súdimu ml., žiakovi 7. ročníka selenčskej školy (na snímke). Nielenže sa v tomto koncerte priamo zúčastnil, lebo sa jeho inštrumentálna skladba Moja etuda pre husle dostala medzi 6 najlepších skladieb na súťaži, a sám si ju potom aj predviedol, ale vo svojej kategórii (od 7 do 15 rokov) obsadil 2. miesto. Na súbeh prišlo viac ako 600 skladieb v troch kategóriách (vokálne, inštrumentálne a vokálno-inštrumentálne skladby) z vyše 35 miest z celého Srbska. Také rozhodnutie regionálnej a republikovej výberovej komisie je uznanie nielen pre mladého a nádejného hudobníka, skladateľa a výborného žiaka, ale aj pre ZŠ v Selenči, ktorú na tejto súťaži predstavoval. Mladého skladateľa na tejto prestížnej detskej súťaži sprevádzal profesor hudobnej kultúry PaedDr. Juraj Súdi. J. Berédi-Ďuky

10. 11. 2012

45 /4516/

HLAS ĽUDU

Stanislav Stupavský so vzácnym ocenením a svojimi knihami

V pondelok 29. októbra v šídskej Knižnici Simeona Piščevića žiaci Základnej hudobnej školy v Šíde usporiadali koncert venovaný Filipovi Višnjićovi a v záve-

rečný deň, v utorok 30. októbra, bol v šídskej knižnici literárny večierok. Z. H.

Šíďania v Petrovci a Novom Sade stredu 31. októbra žiaci Gymnázia Savu Šumanovića a 8. ročníka Základnej školy Sriemskeho frontu v Šíde, ktorí chodia na hodiny slovenčiny, so svojou učiteľkou Annou Kovárovou navštívili Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci. Zoznámili sa nielen s výučbou na tejto strednej škole, ale aj s podmienkami

staršieho domu v Petrovci. Z Petrovca žiaci odcestovali do Nového Sadu. Najprv sa zastavili v Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny, kde ich prijal tajomník Národnostnej rady Ladislav Čáni a porozprával o práci tejto našej inštitúcie. Nasledovala návšteva Oddelenia pre slovenský jazyk a literatúru Filozofickej fakulty a na zá-

Spoločná fotografia ako pamiatka na návštevu petrovského gymnázia

ubytovania v tamojšom internáte. Po návšteve gymnázia jedna hosťujúca žiačka si vzdychla: „Teraz mi je ľúto, že som sa nezapísala do gymnázia v Petrovci.“ Tento zájazd mladých Šíďanov pokračoval návštevou naj-

ver i Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov – inštitúcie, ktorá svoju činnosť upriamuje práve na zachovanie našej bohatej slovenskej kultúry. St. S.

K U LT Ú R A MY CHCEME! A VY? Bol to odkaz nedeľňajšej prezentácie detskej tvorby v staropazovskej divadelnej sieni a zaslaný bol rodičom, ktorých deti ešte nie sú aktívne na poli kultúry. Zaslala ho nielen predsedníčka SKUS hrdinu Janka Čmelíka Anna Lepšanovićová, ale aj deti z PU Poletarac, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka (na snímke) a rovnomenného spolku, ktoré ukázali, čo sa naučili od svojich vychovávateliek, učiteliek, profesorov a dlhoročných ochotníkov. Po tejto prezentácii bolo zorganizované stretnutie vedúcich jednotlivých programových foriem spolku s rodičmi, ktorí chcú, aby ich deti pokračovali v pestovaní materinského jazyka, kultúry a tradície a zapísali si ich do folklórnej, divadelnej, hudobnej či recitačnej sekcie alebo na moderný tanec. A. S.

OBECNÁ ORGANIZÁCIA ČERVENÉHO KRÍŽA V NOVOM SADE každoročne vypisuje výtvarný a literárny súbeh na tému Moji babka a dedko. Pravidelne sa na ňom zúčastňujú aj žiaci kysáčskej školy. Tohto roku pochválenie za výtvarnú prácu a odmenu – krásny plecniak – získala Zennora Brnová, žiačka 4. 1 triedy. Tento úspech jej iste bude vzpruhou do ďalších súťaží a je aj dôkazom toho, že talent, učenie a vytrvalá práca nezostávajú nepovšimnuté.

V RUSKOM DOME V BELEHRADE pri príležitosti 20. výročia úspešného pôsobenia FS Dukat zo Starej Pazovy na spoločnom koncerte 30. októbra vystúpili jubilujúci folkloristi (na fotografii), ako i Mestský tamburášsky orchester Stará Pazova a ruská hudobná rodina Tatiana a Artur s deťmi z Nových Karloviec. Utorkový celovečerný koncert bol výsledkom dobrej spolupráce staropazovského Spolku srbsko-ruského priateľstva F. M. Dostojevského a Ruského domu v Belehrade. Program v preplnenej sieni sledoval aj Aleksandar Vulin, riaditeľ Kancelárie pre Kosovo a Metóchiu. a. lš.

A. Legíňová

Prísť do výrazu a prísť k výrazu – nesprávne pojenia prísť do výrazu a prísť k výrazu, ako aj prichádzať do výrazu a prichádzať k výrazu sú nespisovné. Opýtali by sme možno, či je tu azda niečo otázne, veď sa týmito tvarmi vystihuje presne to, čo chceme zdôrazniť?! Avšak v slovenčine sa tieto spojenia priečia vyjadrovaniu. Sú to kópie srbských, a k tomu v tomto jazyku náležitých spojení doći do izražaja a dolaziti do izražaja. Sloveso prísť má veľa významov, ale prísť, resp. prichádzať do / k výrazu veru nie. V slovníkoch sme sa stretli s týmito: – dostať sa niekam: prísť domov, prísť pešo, autom; prísť do práce včas; prísť na návštevu k priateľke; prišli k nám po čerešne; prišli na pohreb; – na dopravnom prostriedku sa dostať niekam: autobus ešte neprišiel, vlak dnes prišiel presne; – pribudnúť do istého kolektívu: prišli k nám nové kolegyne; – vrátiť

sa na pôvodné miesto: prišiel domov z vojny, prišli z dovolenky; – obrátiť sa na niekoho so žiadosťou: prišla ku mne, aby som jej pomohol; – byť doručený, dodaný: noviny dnes ešte neprišli, prišiel mi list; – začať jestvovať, nastať: po zime príde jar; naraz prišla choroba; – dostať sa do istého položenia: prísť do ťažkého položenia; prísť do pomykova; prísť do reči; prísť do druhého stavu; prísť do módy; – ocitnúť sa na nejakom mieste: prísť do nemocnice; prísť za krádež do väzenia; – získať, nadobudnúť niečo: ľahko prišli k peniazom, a aj ku zlatu; – byť zbavený niekoho, niečoho, stratiť: prísť o zamestnanie, o peniaze; vo vojne prišli o syna; pri počítači prišli o oči; – postihnúť, zachvátiť niekoho, zmocniť sa niekoho: prišiel na ňu spánok, slabosť; – pripadnúť: na každého príde liter vína; – náhodne sa naskyt-

núť: boli spokojní so všetkým, čo prišlo; – úmyselne alebo náhodou objaviť: prísť na stopu zločinu; prísť na chybu v účtoch; – patriť ako odplata: koľko príde za ušitie kabáta; – nastať, uskutočniť sa: prišlo k revolúcii; očakávame, že príde k zlepšeniu. Určite nám nie sú cudzie ani hovorové spojenia: – príde to lacnejšie, keď to urobíš doma; – prišlo nám ísť na kus cesty pešo. Ďalej sú tu známe: prísť s prázdnymi rukami (nedoniesť nič); prísť na amen (na koniec); prísť niekomu na krk (prisťahovať sa k niekomu, byť príťažou); prišlo mi na rozum (spomenula som si); nechce mu to prísť na jazyk (nevie nájsť vhodný výraz); prísť do riadnych, normálnych koľají (začať usporiadane žiť) a ešte mnohé iné. Čo ako sa nám nasledujúce vety vidia slovenské, v každom prípade nemajú znieť takto: „Hospodárska

kríza prichádza k výrazu najviac vo vzrastajúcom počte nezamestnaných.“; „Marka nemôže prísť do výrazu pre svoju tichú povahu.“; „Konečne prišla do výrazu brankárova pohotovosť.“ V slovenčine sa daný význam vyjadruje zvratným slovesom prejaviť sa; prípadne sú tu aj tieto synonymá: ukázať sa, odzrkadliť sa, odraziť sa. Namiesto podoby s nedokonavým slovesom prichádzať do výrazu možno použiť slovesá prejavovať sa, ukazovať sa, odzrkadľovať sa, odrážať sa. Použitím týchto slovies nenáležité vety nadobudnú správne znenie: „Hospodárska kríza sa najviac odzrkadľuje / sa najviac prejavuje vo vzrastajúcom počte nezamestnaných.“; „Marka sa nemôže prejaviť pre svoju tichú povahu.“; „Konečne sa prejavila brankárova pohotovosť.“ ah

10. 11. 2012

45 /4516/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

OZNAMY

NOVÝ SAD. Oddelenia slovakistiky, hungarológie a rusinistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade na piatok 9. novembra o 9. hodine v malej zasadacej sieni (30/I) Filozofickej fakulty zahlásili vedeckú konferenciu Diškurzy menšinových jazykov, literatúr a kultúr v juhovýchodnej a strednej Európe. NOVÝ SAD. Finále 39. ročníka Rozhlasovej súťaže mladých recitátorov v organizácii redakcie Programu v slovenskej reči Rádia Nový Sad bude v sobotu 10. novembra o 10. hodine v Štúdiu M Novosadského rozhlasu. a. f.

BáčSky PetrOVeC. V poradí 5. Stretnutie slovenských zborov z Vojvodiny sa uskutoční 10. novembra o 19. hodine v sieni Slovenského vojvodinského divadla. Stretnutie i tohto roku usporiada Komorný zbor Musica viva. Okrem domácich spevákov na koncerte sa predstavia aj spevácke zbory zo Starej Pazovy, Nového Sadu, Kovačice, Selenče a pohostinne aj zbory zo Senty a z Vranova nad Topľou zo Slovenska. Vstup je voľný. J. Č-p kOVAčICA. Vernisáž malieb Rozálie Markovovej, členky Galérie insitného umenia, bude v tejto ustanovizni v sobotu 10. novembra o 19. hodine. Rozália Markovová (1956) začala tvoriť v roku 1985. Doteraz mala viac ako dvadsať samostatných výstav, z čoho dve v jej strešnej obrazárni. J. Špringeľ

POSLeDNÝ POZDrAV

priateľovi

nášmu spolužiakovi z Petrovského gymnázia

Dr. MIrOSLAVOVI ŠUSterOVI

Chýrnik

ujovi, bratovi a švagrovi

PAVLOVI UŠIAkOVI 1933 – 2012 z Báčskeho Petrovca Rodina

1937 – 2012 z Petrovca S úctou si na neho budú spomínať Kanásovci a Hlaváčovci

SPOMIeNkA Pri príležitosti 40 rokov od ukončenia základnej školy generácia žiakov 1971/72 si so zármutkom spomína

na zosnulú triednu profesorku VIerU POrUBSkÚ a na zosnulé spolužiačky: ANNU BeNkOVÚ rod. Pixiadesovú

ANNU ŠrANkOVÚ ANNU čerVeNÚ rod. klinkovú ANNU AGArSkÚ rod. Srnkovú ANNU kOCkOVÚ MárIU kArABOVÚ rod. kockovú

1937 – 2012 Spolužiaci a triedna profesorka generácie maturantov 1955/56

SMUtNá SPOMIeNkA na manželku, matku a starkú

Na Vás nezabúda generácia 1971/72 ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

ZUZANU GáNIOVÚ rod. kováčovú 1940 – 2011 – 2012 z Báčskej Palanky Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ. tá rana v srdci stále bolí a zabudnúť nedovolí. Osud nevráti, čo čas vzal, zostali nám len spomienky a žiaľ. trvalú spomienku si zachovávajú: manžel Ján, syn Ján a dcéra Jarka s rodinami

10. 11. 2012

45 /4516/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUtNá SPOMIeNkA

SMUtNá SPOMIeNkA

na svoju kmotru

Dňa 11. novembra uplynie rok, čo nás navždy opustil drahý manžel a otec

SPOMIeNkA na

JUrAJA trPkU ONDreJ rUMAN 28. 7. 1957 – 11. 11. 2011 – 2012 z Pivnice

ZUZANU GáNIOVÚ Cestou života mal si s nami kráčať, životné radosti spolu s nami znášať. Už celý rok tá rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí.

rod. kováčovú 1940 – 2011 – 2012 trvalú spomienku si na teba zachovávajú a nikdy na teba nezabudnú kmotry Ponigerová a Tatliaková

SPOMIeNkA

S láskou si na teba spomínajú:

1967 – 1994 – 2012

Na tvoje nedožité 45. narodeniny si spomíname a trvalú spomienku na teba si zachovávame. Rodina Krajčíková

DrOBNÝ OZNAM

manželka Zuzana a dcéry Marína a Milina s manželom Daliborom

kUPUJeM a beriem do prenájmu (árendy) pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí; tel.: 063/716-73-82.

IN MeMOrIAM

BOĽAVá rOZLÚčkA s naším švagrom

ANNA ŠteFANIDeSOVá 4. 7. 1968 – 10. 11. 1993 – 2012 z Hložian Po rokoch vietor slzy osuší. Smútok však navždy zostáva na duši. Mladosti tvojej kvet predčasne zvädol, keď smrti mráz cestou bez návratu k hrobu Ťa viedol. Smútiaci rodičia a brat s rodinou

Dr. MIrOSLAV ŠUSter 1937 – 2012 z Petrovca tichú spomienku na svojho strýka a švagra si s úctou zachovajú

Dr. MIrOSLAVOM ŠUSterOM 1937 – 2012 z Petrovca S láskou a vďačnosťou si na teba budeme spomínať.

Miroslav a Vladimír s rodinami a Katarína Šusterová

SPOMIeNkA

SMUtNá rOZLÚčkA

so švagrom

Kukučkovci a Baničovci

SMUtNá rOZLÚčkA

ANNU ŠteFANIDeSOVÚ

Dr. MIrOSLAV ŠUSter

1968 – 1993 – 2012 z Hložian

„Modlíš sa, Mariša, to ma blaží. Ja som už hore u svojho Pána. Chór anjelov ma stráži v nádherné rána. Neplač už, Mariša, utíš vzdych, zachovaj si pamiatku na mňa a všetkých tvojich zosnulých.“

Dr. MIrOSLAVOM ŠUSterOM 1937 – 2012 z Petrovca Dobrí ľudia nikdy skutočne neumrú. Aj keď odídu z tohto sveta, to podstatné, čo sme na nich milovali, navždy zostane.

V myšlienkach je s tebou Mariša

1937 – 2012 z Petrovca rodom z Pivnice

Zarmútené rodiny Struhárová a Chrťanová

Úsmev mal na perách, dobrotu v srdci a poctivosť vo svojej duši. Na Jeho usmiatu tvár si s úctou bude spomínať rodina nebohého bratranca Jána Šustera z Pivnice – švagriná Stojanka so synom Željkom s rodinou

10. 11. 2012

45 /4516/

HLAS ĽUDU

OZNAMY

SMUtNá SPOMIeNkA Uplynulo 10 rokov od smrti nášho drahého manžela, otca, starkého a pradeda

JUrAJA kOPčOkA 1930 – 2002 – 2012 z Petrovca S úctou a láskou si na teba spomíname a tichú a trvalú spomienku zachovávame. Tvoji najmilší

SMUtNá rOZLÚčkA s manželom a otcom

Dr. MIrOSLAVOM ŠUSterOM 1937 – 2012 z Petrovca tichú a trvalú spomienku si na teba zachovávajú Tvoji najmilší: manželka Zuzana, dcéra Miroslava a syn Vladimír s manželkou Annou

10. 11. 2012

45 /4516/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 9. novembra: • O 19.30 z cyklu Stopami dávnej minulosti z produkcie Slovenskej televízie bude odvysielaný dokumentárny film Strážsky poklad. • O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: z kultúry – návšteva Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove, matičné posedenie v Novom Sade; z osád – z návštevy hospodárskej delegácie zo Slovenska vo Vojvodine, zo 160. výročia posviacky kostola v Laliti, z Kysáča z akcie flourografovania, o kompetencii lekární, z Petrovca o pekne upravenom priedomí a o novej akcii v oblasti turistiky; z poľnohospodárstva – o aktuálnom stave vo vinohradníctve a o situácii s predajom mladého vína. • O 20.45 KUMŠTÁREŇ: Príspevky o zaujímavých udalostiach na poli kultúry, ktoré sa udiali v septembri a októbri. NEDEĽA 11. novembra: • O 11.00 DÚHOVKA: Vysielanie bude venované jubilantovi Jurajovi Súdimu zo Selenče, ktorý tohto roku oslavuje 30 rokov hudobnej a skladateľskej činnosti. Preto aj revuálna časť 32. Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč patrila tomuto skvelému hudobníkovi a v tomto vysielaní bude zostrih z tejto časti festivalu. • O 11.30 VYSIELANIE PRE PENZISTOV: Vo vysielaní budú príspevky: z podujatia Slnečná jeseň života v organizácii EHO z Nového Sadu a reportáž z Hajdušice, z kirvaja. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie DOBRÝ VEČER, VOJVODINA bude v sobotu o 3.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu o 5.30 h. Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 11. novembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Halloween v Kovačici Dielňa pre osoby s osobitnými potrebami Výzva na súbeh v oblasti kultúry Utorok 13. novembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Jubileum kovačického gymnázia Tekvicová zábava v Padine Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 16. novembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Slovenský film: Červené víno I – II

Záber z party Halloween v Kovačici Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 12. novembra: 17.20 – 18.00 Zo starých zásuviek – ľudové piesne v interpretácii sólistov a orchestra Rádia Nový Sad; Utorok 13. novembra: 17.20 – 18.00 Stretnutie – pásmo poézie a hudby – výber z poézie; Streda 14. novembra: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – zaznejú evergríny; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – predstavia sa ochotnícke súbory z rôznych krajov; Štvrtok 15. novembra: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – zaspievajú Zuzana Kámaňová a Anna Očovejová Rumanová v sprievode Ľudového orchestra RTV Nový Sad; Piatok 16. novembra: 17.20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 10. novembra: • 17.15 – 18.00 Piesne naše – skladby z Festivalu nových slovenských lyrických piesní Kulpín; NEDEĽA 11. novembra: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky – populárna hudba vojvodinských Slovákov. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby – Vojvodinský symfonický orchester. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny – piesne z festivalu Zlatý kľúč. • 17.15 – 18.00 Portréty – slovenská ľudová hudba; UTOROK 13. novembra: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení – symfonické skladby klasicizmu; STREDA 14. novembra: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu – populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

10. 11. 2012

45 /4516/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; Program od 9. do 15. novembra

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v repríznom termíne o 19.30 h.

Pondelok – sobota

KRÍŽOVKA ČÍSLO 45

18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy

V tajničke je meno a priezvisko slovenského spisovateľa, básnika a prekladateľa narodeného 11. marca 1932 v Novej Vieske. Zomrel 7. novembra 2000 v Stupave. autorka: ktorá má 2. časť ANNA 200 tajničky BIČIArokov ROVÁ

20.15 Filmy: Piatok 9. novembra – Rozhovory po Festivale 10 000 rokov pred Kristom Sobota 10. novembra Zuzany Kardelisovej – Ja, legenda 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Pondelok 12. novembra – UličMolí ka stratených snov 19.00 Zvon, prehľad udalostí Utorok 13. novembra – Netýždňa bezpečný vzťah 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s Streda 14. novembra – Porotvami kyňa 22.00 Film: Ona je on! Štvrtok 15. novembra – Eva 24.00 Záver vysielania Blond 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Každý pondelok o 20.15: HuCitáty, Reklamy, Zvon dobný mix 23.00 Záver vysielania V piatok a v sobotu o 18.15: Z programu TV Kovačica a TV PanNedeľa 11. novembra 18.00 Hudobné blahoželania čevo

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 14. novembra o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude odvysielaný príspevok o cirkevnej návšteve evanjelického zboru z Lugu vo Vojlovici. Repríza v nedeľu 18. novembra o 7.30 h. Ján Vida, kaplán – administrátor v Lugu

10. 11. 2012

45 /4516/

HLAS ĽUDU

okrasná a liečivá rastlina

liter

dobudoval, dokončil stavbu

výročie narodenia

zniesol náklonnosť na niečo

Eduard (skr.)

dinár rovnaké samohl.

časť organizmu

slávi

na toto miesto

m. meno

polomer

zaopatril

vpíšte TATOVÁ vyjadruje istotu

vpíšte OŠO

oml. radna akcija

niečo vzácne, milé

rádius

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz

solmiz. nákupné kto žije ťažné slabika stredisko v askéze zviera

vpíšte BEDRO

polej vrelou vodou

vpíšte ATE

vojenská jednotka (srb.)

vonka síra suchý (srb.)

vpíšte NDR

1. a 2. samohl. 1. časť tajničky

melódia

joule s Hla du ľu

mazľavé kvap.

tvrdá samohl.

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 44 – VODOROVNE: Zjavenie, váhal, vk, ináč, ker, eb, obetá, rybka, an, aso, tó, triéder, Debora, I, ara, i, kA, ds, David, okov, ono, výpestok TAJNIČKA: JÁN BYSTERSKÝ Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 42 z čísla 42 Hlasu ľudu z 20. októbra 2012 bolo: DEŇ HLASU ĽUDU. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ZUZANA HALABRÍNOVÁ, Ul. E. Kardelja č. 59, 26 362 JÁNOŠÍK. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠPORT SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Padinčania plnou parou JEDNOTA – DOLINA 0 : 3 (0 : 1)

Do ukončenia zápasu hostia lepším pohybom v obrane stačili pribrzdiť útoky Jednoty. Príležitosť skorigovať výsledok mal v 72. min. Predrag Vujčić, keď sa nečakane ocitol pred bránou hostí, ale jeho strela skončila v ru-

taropazovskí a padinskí futbalisti sa prvýkrát stretli v majstrovskom zápase, a preto o ich súboj na štadióne Jednoty vládol záujem, takže bola divácka kulisa celkom pekná. Očakávalo sa, že po dvoch prehrách, z ktorých strata bodov doma so Sentou najviac zabolela, hráči Jednoty budú úspešne čeliť rozbehnutým futbalistom z južného Banátu. Pravda, futbalisti Jednoty neboli prevýšení ako to výsledok svedčí, ale rozdiel v kvalite mužstiev bol viditeľný. Padinčania majú vo svojom tíme viacero vyskúšaPo tejto akcii hostí prišlo k náhodnému zraneniu Borisa Lukića, ktorého ných jednotlivcov, za se- museli prepraviť do nemocnice bou viac nástupov v republikovej lige, slovom väčšiu domáci útočníci pohrozili len raz, kách Jevtića. Na opačnej strane ale lopta odišla mimo cieľa. skúsenosť. hostia potrestali chybu a opäV druhom polčase mali domá- tovné váhanie domácej obrany, Domáci začali príliš nervózne najmä po ťažšom zranení Borisa ci miernu prevahu, často sa do- takže Čížikovi nebolo ťažko doLukića, ktorý sa prednedávnom stávali pred šestnástku súpera. raziť loptu za chrbát brankára Jozotavil od ochorenia ucha a pre Hostia sa zamerali na pozornú višića. Posledných desať minút sa jeho návrat do radov domácich fa- obranu, múdre zhusťovali svoje hralo v strede poľa, domáci sa núšikov vládol veľký záujem, lebo rady pred bránou istého Dejana museli uspokojiť s ďalšou preide o kvalitného hráča z radov ša- Jevtića, bývalého brankára novo- hrou, kým verní fanúšikovia Dopazovského Radničkého. Po jed- liny svojráznym spôsobom oslábackej Mačvy. Hostia z Padiny išli do vedenia nom z nebezpečných protiúto- vili zaslúžené víťazstvo svojich už v 9. min. Pavel Čížik zaslal kov hostia zdvojnásobili náskok. miláčikov. prudkú strelu z ľavej strany ihris- Domáca obrana zaváhala, k lopte „V prvom polčase sme nehrali ka, nepripravený brankár domá- sa dostal najlepší hráč zápasu ako tím, čo je veľkým varovaním. cich Lazar Jovišić hruďou odrazil Željko Stajčić a ukážkovou strelou Chýbal nám hlavne duch, väčšia loptu pohotovému Danilovi Ko- nedal žiadnu šancu Lazarovi Jovi- bojovnosť a agresívnosť, nuž právačevićovi, ktorý nemohol nedať šićovi – 0 : 2. Už v tej 62. min. bolo ve tie naše slabosti kvalitný súper gól, veď bol sám pred bránou. V jasné, že korektní Padinčania letia využil. V pokračovaní zápasu sme ďalšom priebehu zápasu Dolina k ďalšiemu víťazstvu, čo podčiarkli zlepšili výkon, mali sme aj šance, bola hravejšia, v prvej časti mala 27-bodovou šnúrou a solídnym ale vyrovnať sme nemohli, lebo viac príležitostí. Na druhej strane gólovým rozdielom. sme neboli dobre mentálne pri-

ĎALŠÍ ÚSPECH VOLEJBALISTOV KULPÍNA

Výhra v Šíde VK VEST – VK KULPÍN 2 : 3 plynulú sobotu cesta do Šídu mužstva VK Kulpín s trénerom Jánom Lačokom a predsedom Todorom Radanovom nebola daromná. Tentoraz si s domácim mužstvom VK Vest vybojovali výhru.

Kulpínčania v prvých dvoch setoch boli lepší: 21 : 25 a 23 : 25. Potom sa domácim podarilo výsledok vyrovnať, lebo zvíťazili v treťom a štvrtom sete: 26 : 24, 25 : 21. O konečnom víťazovi

rozhodol posledný, piaty set, ktorý sa skončil výsledkom 11 : 15. Kulpín na tomto zápase dominoval takmer až po koniec tretieho setu, keď sa zdalo, že si vybojuje výhru maximálnym výsledkom. Stačila len malá nepozornosť hostí a výsledok bol 1 : 2. Vo štvrtom sete hostia zahrali dosť nervózne, rozhárane a aj ten prehrali. V rozhodujúcej časti sa predsa vzchopili a do-

pravení na tento ťažký súboj. Škoda, že sa nám zranil Boris Lukić, dlho sme čakali na jeho návrat a keď sa to stalo, prišla nešťastná chvíľa. Bude nám ozaj chýbať v nasledujúcich troch veľmi ťažkých zápasoch,“ povedal nám tréner Jednoty Dragan Macura. JEDNOTA: L. Jovišić, G. Lukić, Šaponja, Šuša, B. Lukić (N. Jovišić), Vujčić, Fabók (Igrač), Ljutovac (Ogrizović), Žakula, Pejčinović, Stefanović. DOLINA: Jevtić, P. Čížik, Nedučić, Ivanišević, Stajčić, Gigović, Kovačević (Tripković), Stojanovski (Đoković), Memović, Ćirić (Šalipurović), Ninkov. Výsledky 12. kola: Cement – Palić 2 : 1, Radnički (Š) – Sloga 2 : 0, Srem – B. Topola 2 : 2, ČSK Pivara – Dunav 2 : 0, Jednota – Dolina 0 : 3, Tekstilac – Radnički (SM) 2 : 1, Mladost – Senta 3 : 2, Radnički (S) – Dinamo 2 : 0. Program 13. kola: Dinamo – Cement, Senta – Radnički (S), Radnički (SM) – Mladost, Dolina – Tekstilac, Dunav – Jednota, B. Topola – ČSK Pivara, Sloga – Srem, Palić – Radnički (Š). Bz-ý

kázali, že sú lepším mužstvom od Šíďanov. VK KULPÍN: Boris Relota, Aleksandar Stančul, Stanislav Zima, Siniša Petrušić, Svetozar Govorčin, Ondrej Dudáš, Ljubomir Ljubojević, Marko Zamfirović. V budúcom kole sa VK Kulpín stretne s VK Voša v Novom Sade. K. G.

10. 11. 2012

45 /4516/

HLAS ĽUDU

ŠPORT PRVÁ LIGA NOVÉHO SADU

V závere iskrilo ČENEJ – TATRA 0 : 2 (0 : 0) erby susedov prinieslo dobrý futbal a na konci sa zaslúžene radovali Kysáčania. V prvej časti sme nevideli mnoho pekného. Oba celky prejavili nervozitu a pravých šancí takmer ani nebolo. Jedinú príležitosť mali domáci v 37. min., keď najstarší hráč na ihrisku Vilotijević zo skrumáže dobre vypálil, ale brankára Tatry Muchu zachránila žrď. Po zmene strán hostia postupne prebrali hru a mali niekoľko vyložených šancí, z ktorých dve aj premenili. V 70. min. Srnka dobre centroval z pravej strany a Ožvát ešte krajšie z voleja trafil sieť – 0 : 1. Po tomto góle sa domáci pokúsili viac útočiť, čo Kysáčanom umožnilo pripraviť si niekoľko šancí a z jednej Kavran v 81. min. vsietil druhý gól. Vo finiši zápasu sme videli niekoľko šancí na oboch stranách a, žiaľ, aj fyzické zúčtovanie Konstantinova a Salonského, ktorých neistý roz-

hodca potrestal iba žltými kartami. Málo chýbalo, aby sa zúčtovali aj technický vedúci Tatry Mucha a tréner domáceho Čeneja Chrťan. Podľa mienky hostí rozhodca dvakrát nepískal trestné kopy z Úspešný zákrok Paunića (vpravo) na zápase s Čenejom jedenástich stantinov, Vuković (Kohút), Kametrov za Tatru. Zápas sledovalo asi 150 divá- vran, Cvetić (Jambrich), Daneček kov, čo už dávno nebolo na Čene- (Ožvát). Kadeti Tatry porazili Dinamo z ji, viedol ho Mijadanić z Veternika. Žlté karty dostali Kuburić a Sa- Budisavy 8 : 0. O góly sa postarali O. lonski (Čenej), Jambrich a Kon- Funtík 2, I. Jurás 2, M. Vukosav 2, M. Hric a A. Ilić po jednom. V posledstantinov (Tatra). TATRA: Mucha, Srnka, Paunić, nom kole Tatra uhostí vedúce mužĐaković, Savić, Badnjar, Kon- stvo Futogu.

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Törekvés sa vyšvihol najvyššie! Už dávno neboli také napínavé a vyrovnané majstrovstvá v tejto lige, aspoň keď ide o boj o titul. Štyri mužstvá sa v poslednom čase takmer každú nedeľu striedajú na prvom mieste. Najdlhšie tam boli Odžačania, na začiatku ŽAK, potom Rusín a od nedele tabuľku vedie Törekvés zo Svilojeva. Derby v Ruskom Kerestúre sa skončilo nerozhodne, čo využili práve Svilojevčania a vďaka presvedčivému triumfu v Sombore zasadli na trón. Somborský ŽAK deklasoval Jedinstvo z Kolutu a s počtom bodov sa vyrovnal s Odžačanmi a Rusínom. V Rastine sa hralo príliš nervózne, a preto rozhodca Veinović ukázal hráčom oboch mužstiev päť žltých a štyri červené karty. Jedinstvo Ribarevo konečne vyhralo prvý zápas. Zraneného Bojića z ihriska vyniesli Výsledky 11. kola: Rastina – A. Šantić 0 : 0, Šikara – Törekvés na rukách a odviezli ho do somborskej 0 : 5, Rusín – Odžaci 1 : 1, ŽAK – Jedinstvo (K) 9 : 0, Dinamo nemocnice – Metalac 5 : 0, Jedinstvo (R) – Dunav 2 : 1, Panónia – Lipar mi spoluhráčmi. Hneď zareagovalo 0 : 4. Program 12. kola: A. Šantić – Lipar, Dunav – Panónia, Metalac – Je- vedenie domácich, vymenilo Tatodinstvo (R), Jedinstvo (K) – Dinamo, Odžaci – ŽAK, Törekvés – Rusín, mirova, medzi žrde si zastal Balaša a tohto post obsadil Njaradi. Druhý Rastina – Šikara. pech zasiahol domácich v 28. min., PANÓNIA – LIPAR 0 : 4 (0 : 2) keď sa zranil jeden z najlepších hráačiatok zápasu neveštil taký domácich Tatomirov odrazil loptu čov Bojić, a odvtedy Panónia hrala presvedčivý triumf hostí z Lipa- rovno na nohu Karimovi, tento z vo- s hráčom menej, lebo tréner na laru. Ba čo viac domáci boli nebez- leja trafil sieť – 0 : 1. Domáceho bran- vici viac nemal žiadneho náhradpečnejší, len sa brankár hostí nedal kára to natoľko znervóznilo, že za- níka! Útočník Lipara Kovač v 45. min. prekvapiť. Keď v 16. min. brankár čal neprípustnú debatu s niekoľký- zvýšil na 0 : 2.

Výsledky 12. kola: Susek – Slavija 2 : 1, Borac – Fruškogorac 0 : 7, Čenej – Tatra 0 : 2, Proleter – Mladost 0 : 6, Železničar – Dinamo 0 : 1, Sirig – Báčka 2 : 1, Futog – Vinogradar 1 : 0, Sremac – Fr. partizan 0 : 8. Program 13. kola: Vinogradar – Susek, Báčka – Futog, Dinamo – Sirig, Fr. partizan – Železničar, Mladost – Sremac, Tatra – Proleter, Fruškogorac – Čenej, Slavija – Borac. Pavel Pálik

V druhom polčase rozhodca Ognjen Grizer z Crvenky v dvoch prípadoch oškodil domácich o jedenástku. Prvýkrát brankár rukami zrazil Nikolića v 53. min., a potom obranca z chrbta „pokosil“ Tojića v 65. min., keď sa tento z niekoľkých metrov chystal loptu doraziť do siete!? Nadovšetko Žakić v 75. min. vsietil tretí gól z postavenia mimo hry a skóre zápasu pekným gólom uzavrel Kovač v 85. min. PANÓNIA: Tatomirov (Njaradi), Farkaš, Jovović, Janković, Balaša, Bojić, Marjanović, Rančić, Stanković, Tojić, Petrović. J. Pucovský

10. 11. 2012

45 /4516/

HLAS ĽUDU

ŠPORT gović – Mladosť (P) 2 : 0, Bačka – Mladost (T) 4 : 0, C. zvezda – Stanišić 2 : 0, Crvenka – Hajduk 0 : 4. Rozvrh 13. kola: Hajduk – Polet, Stanišić – Crvenka, Mladost (T) – C. zvezda, Mladosť (P) – Bačka, Omladinac – Jugović, Borac – Sloga, Budućnost – Srbobran, Index – Prvý máj. Samuel Medveď

VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

Akoby bez vôle! JUGOVIĆ – MLADOSŤ 2 : 0 (1 : 0) etrovskí futbalisti po dobrom výkone a výhre nad erdevíckou Slogou si mohli tromfnúť na lepšie počínanie v zápase 12. kola na hosťovaní v Kaći, v dedine v blízkosti Nového Sadu, v ktorej práve minulú sobotu prebiehali oškvarkové hody, na ktorých bolo viac ľudí než na futbalovom ihrisku. Už sám začiatok veštil, že Mladosť do tohto súboja vošla príliš inferiórne. Jednoducho povedané, bez vôle. Takmer počas celého zápasu sa hralo vyrovnane. Domáci, ako sa to povie, využili v pravej chvíli svoje šance a zabezpečili si cenné body. Na začiatku hráč Mladosti Kokanović kopol nad bránu. Potom domáci v 11. min. nečakane presnou hlavičkou prekvapili Petrovčanov a viedli do konca polčasu 1 : 0.

V Kaći petrovskí „červení“ ešte v prvej štyridsaťpäťminútovke prostredníctvom Vladimíra Fábryho mierili na bránu. A to bolo všetko. V druhom polčase, kým Jugović nevsietil druhý gól, sa veľa toho na trávniku nezmenilo. V 62. min. domáci prenikli po ľavej strane, v šestnástke domáci hráč s číslom sedem na chrbte bol najvynaliezavejší a z otočky presnou strelou po zemi zdolal Fejdiho. Mladosť len potom začala hrať v útoku zrelšie. Tak sme zaznamenali Kaňovu hlavičku do zemi. Milovanović v 78. min. zblízka netrafil sieť. Kaňa v 88. min. Torbicovu prihrávku z hĺbky nestačil sledovať a šanca bola zmarená. Domáci v tejto časti zápasu z ľavej strany

Po dva góly Penda a Kovačevića SLOGA – OMLADINAC 4 : 0 (3 : 0) rdevíčania ospravedlnili rolu favorita v súboji s mužstvom Omladinca z Nových Bánoviec. Od začiatku domáci zahrali útočne a prinútili hostí, aby húževnato bránili svoju sieť. No i napriek tomu mužstvu Omladinca sa nepodarilo zastaviť naladených strelcov Slogy. Už v 7. min. Kovačević trafil sieť a priniesol prvú radosť domácim fanúšikom. Presila domácich sa potom naplno prejavila. Odcentrované lopty pred bránu Novobánovčanov dobre využili Pendo v 10. min. a znova Kovačević v 16. min., keď bolo už 3 : 0. Rozhodca Bojan Graovac oprávnene v 14. min. odpískal penaltu za domácich, ale strelu Jovanovića z bieleho bodu brankár Jagodić úspešne kryl. Nešťastní hostia si nijako nemohli upraviť rady a vážnejšie ohroziť istého brankára Tojagića. Vystúpením náhradníkov na trávnik v oboch mužstvách sa v pokračovaní nič nezmenilo. Hostia sa pokúšali vsietiť aspoň čestný gól, no to sa im nepodarilo.

trestného územia triafali opačný roh, ale Fejdi strelu vyrazil na roh. MLADOSŤ: Fejdi, Saveljev (Radaković), Ikonić (Torbica), Jakuš, Uzelac, Rupar, Kaňa, Fábry (Milovanović), Kokanović, Sladojević, Grujić. Výsledky 12. kola: Polet – Index 1 : 0, Prvý máj – Budućnost 3 : 1, Srbobran – Borac 5 : 1, Sloga – Omladinac 4 : 0, Ju-

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Výhra a prehra Petrovčanov STK SPARTAK – MLADOSŤ 2 : 4

Vracia sa na Slovensko: Jaroslav Jakuš (Mladosť Petrovec)

TK Mladosť na hosťovaní v Debeljači po takmer dvaapolhodinovej hre prekonal domáci Spartak. Výsledky: Horthy – Záborský 3 : 1, Mohács – Lomen 0 : 3, Dmitrović – Turan 0 : 3, Dmitrović / Horthy – Turan / Lomen 2 : 3, Horthy – Lomen 3 : 1, Dmitrović – Šramka 0 : 3. STK MLADOSŤ – ROHAM 0 : 4 V stolnom tenise sa nestáva často, že sa hráč počas zápasu zra-

Dvakrát trafil: Milan Kovačević (Sloga Erdevík)

Erdevíčania boli spokojní s dosiahnutým výsledkom, a preto v úplnosti nevyužili prevahu. No predsa v 84. min. najlepší hráč zápasu Pendo dosiahol ešte jeden krásny gól – 4 : 0. SLOGA: Tojagić, Milošević, Jovanović (Bojanić), Čobanović, Zoranović, Raičević, Šajić (Simikić), Đorđević, Pendo, Považan (Vasić), Kovačević. Károly VIG

ní. Táto nešťastná okolnosť pristihla Petrovčanov v zápase so súperom z Novej Crnje. V prvom súboji kapitán Pavel Turan pocítil bolesť v krížoch, ale ako-tak dokončil hru so skúseným Cvetkovićom. V štvorhre ho vystriedal Michal Šramka. Výsledky: Turan – Cvetković 1 : 3, Šramka – Soti 1 : 3, Lomen – Lučić 2 : 3, Lomen / Šramka – Cvetković / Lučić 1 : 3. -sm-

Obecná liga Šíd 12., predposlednom kole zaujímavé bolo na ihrisku v Binguli, kde sa domáci futbalisti so svojimi fanúšikmi rozlúčili výhrou nad ľubskou Jednotou 2 : 1. Katanić a Stambolija vsietili za víťazov,

kým strelcom za hostí bol Tadić. Šídska Jednota dosiahla ďalší neúspech, tentoraz podľahla v Bačinciach 1 : 3. Jediný gól dal Rukavina. St. S.

10. 11. 2012

45 /4516/

HLAS ĽUDU

ŠPORT PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Hostia bojovne, domáci víťazne BORAC – SLÁVIA 2 : 1 (2 : 0) ňa deviateho, mesiaca desiateho, roku jedenásteho Slávia zažila v mestečku Sakule jednu z najťažších prehier v posledných rokoch. Borac vyprášil slávistov až osemgólovým rozdielom, pričom Kovačičania nevsietili ani gól. Viac ako dvanásť mesiacov neskoršie Slávia zostala v susednej dedine bez bodov, ale hrala s tretím na tabuľke bojovne, primerane svojim silám. Za bezgólového stavu slávisti nevyužili dve príležitosti. Rovnocenný boj sa viedol do 35. minúty, keď Dejan Pavlović z 25-metrovej vzdialenosti strelil gól z voľného kopu. Tri minúty pred prestávkou Željko Kojić strelil z protiútoku nový gól do siete hostí. Po zmene strán mal Borac okrem prevahy aj dve výrazné príležitosti na zmenu skóre. Slávisti sa úspešne bránili a z protiútoku

v 70. minúte Slobodan Novković zmenšuje výsledok. Do konca merania síl sa ale Kovačičanom nepodarilo vyrovnať rezultát. Zápas sledovalo 150 divákov, medzi ktorými bola i hŕstka fanúšikov z osady insity. SLÁVIA: Andrić, Bakoš (Sachter), Ďuriš, Ďurkovský, Mihaljčić, Nenadić, Božić, Válovec, Slobodan Novković, Koleski, Slađan Novković. Na nedeľu zohrá Slávia zápas na vlastnom trávniku so Slogou. Dorastenci Slávie nad rovnakým súGól nestačil: Slobodan Novković perom z Banátskeho No(Slávia Kovačica) vého Sela vyhrali minulú sobotu výsledkom 2 : 0. Oba čeva – skupina Západ zohrajú zágóly vsietil Boris Durgala. Do- pas v Omoljici. Ďalšie výsledky 12. kola: Sloga rastenci v poslednom kole Oblastnej dorasteneckej ligy Pan- (BNS) – Vojvodina 3 : 0, Polet –

HAJDUŠICA: Melich, M. Stojkovski, Barbulović, Folťan, G. Stojkovski, Maliar, Vilić (Đukić), Pomorišac, Momčilović, Kocevski, Csicsai (Cvijanović). Ostatné výsledky 12. kola: Hajduk – Borac (VG) 2 : 4, Vitorul – Karaš (J) 0 : 1, Crvena zvezda – Potporanj 6 : 0, Ševac – Partizan 2 : 2, Ratar – Vinogradar 1 : 0, Budućnost – Borac (VS) 2 : 1, Dunav – Karaš (K) 1 : 2. vlh

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – SKUPINA VÝCHOD

Nemožno proti rozhodcovi! JEDINSTVO – HAJDUŠICA 1 : 0 (0 : 0) ajdušičania na horúcej pôde vo Vlajkovci boli lepším celkom, ale predsa nedokázali získať tri body. Počas celého zápasu sa častejšie hralo na polovici patriacej domácemu celku. Hostia útočili, a domáci sa bránili. Hajdušičania si vytvorili aj dve výhľadné príležitosti. V polovici prvého polčasu Momčilović pekne strieľal, trafil brvno, od ktorého sa lopta odrazila na gólovú čiaru. Pokým hostia mienili, že lopta väčšou časťou svojho objemu prešla bránkovú čiaru, rozhodca Ferenček z dediny Vračev Gaj gól neuznal. V 4. minúte pokračovania rozhodca znovu ukrivdil Hajdušičanom. Mladý záložník hostí Folťan totiž vo vlastnej šestnástke loptu odrazil plecom, ale rozhodca videl, že to urobil rukou a ukázal na biely bod. Žiadne protesty hostí zrejme nepo-

10. 11. 2012

45 /4516/

mohli a domáci futbalisti tento darček vedeli využiť a ujali sa vedenia. Ani po tomto góle sa Hajdušičania nevzdali – obliehali bránu Jedinstva, ale márne. Prekážky z tiel domácich futbalistov sa im nepodarilo zdolať. Jedinú výhľadnú príležitosť v tejto časti zápasu mal Maliar, ktorý v rýchlosti z nepatrnej blízkosti strieľal mimo brány. Rozhodcovo rozhodnutie je zrejme jedine platné, avšak pre prípady, aké sme videli aj na tomto zápase, by vari aj výkon„ľudí v čiernom“ niekto (napr. delegát) musel hodnotiť a upozorňovať na chyby, ktorými priamo oškodia to-ktoré mužstvo. Nuž a keby takí rozhodcovia pre svoje verdikty boli odstránení z futbalu, vari by sa ani nestávali nepríjemné scény podobné tej v Hajdušici. Vtedy domáci futbalisti vyprovokovaní rozhodovaním zaHLAS ĽUDU

OFK Vršac United 2 : 0, Partizan – Tempo 6 : 0, BAK – Budućnost (BB) 5 : 1, Radnički – Jugoslavija 1 : 0, Sloga (P) – Dobrica 7 : 0, Vulturul – Mladost 4 : 2. Hostia nezískali v tomto kole ani bod, zažili až tri výprasky. V derby zápase líder z Izbišta bol úspešnejší od Vršca. Druhé a tretie miesto patrí klubom z Obce Opovo, pokiaľ oba kluby z Obce Kovačica sú v dolnej časti tabuľky. Dve výhry zaradom posunuli Partizan až na deviatu priečku. Ján Špringeľ

(Ne)zavinil penaltu: Nenad Folťan (FK Hajdušica)

útočili na rozhodcu, v dôsledku čoho sú na dlhšiu dobu vzdialení z futbalu, a proti ním sa vedie aj súdne konanie, pokiaľ rozhodca aj ďalej píska nafutbalových ihriskách južného Banátu. Drastické tresty zrejme poučili Hajdušičanov, ktorí na nespravodlivosť Ferenčeka neodpovedali agresívnosťou, čo je dobre, ibaže sa nastoľuje otázka, kedy už niekto podobným spôsobom zastane do cesty aj rozhodcom,ktorí sa zahrávajú s nervami športovcov.

ŠPORT MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA

Jesenný titul v Hložanoch KULPÍN – BUDÚCNOSŤ (H) 1 : 2 (1 : 0) ž dávno na ihrisku vedľa kanála v Kulpíne nebolo toľko diváU kov (asi 350) ako v nedeľu, keď sa stretli domáci a jesenný majster z Hložian. Najhlasnejší, pravda, i najpočetnejší boli fanúšikovia hostí. Výborne upravené ihrisko a kvalita oboch celkov sľubovali, že to bude nanajvýš neurčitý zápas. Mužstvo Budúcnosti od začiatku zápasu diktovalo tempo. Hostia mali územnú prevahu, ale bez výraznej šance vsietiť gól. Predsa v 21. min. Lukić v protiútoku výborne uvoľnil Fejdiho a tento z asi desiatich metrov zaslal loptu vedľa brány. Hra oboch mužstiev sa sústredila v strede ihriska. V 40. min. Stajić na ľavej strane unikol obrancom Budúcnosti, prihral voľnému Chalupkovi a tento priniesol radosť domácim – 1 : 0. V druhom polčase sme pozerali omnoho kvalitnejší zápas. V 53. min. sa pokúsil Kajtez zo šestnástich metrov, ale lopta odišla vedľa. Stajić mohol v 55. min. zvýšiť náskok, ale loptu úspešne kryl brankár Hložančanov. O min. neskoršie po voľnom kope Lukić asi z jedného metra nešikovne prehodil bránu Kulpí-

na! Na druhej strane Žakula ostro vypálil, ale lopta odišla nad bránu Budúcnosti. Potom prišla 65. min., keď najlepší hráč na ihrisku Lukić, niekdajší člen FK Kulpín, zaútočil na bránu domácich, Peťkovský ho zastavil nedovoleným zákrokom a rozhodca ukázal na biely bod. Otázne je, či faul vôbec bol v trestnom území. Lukić bol však neúprosný a výsledok vyrovnal – 1 : 1. V 73. min. znova Lukić odcentroval z ľavej strany a útočník Budúcnosti z piatich metrov zaslal loptu ponad bránu. Hložančania mali voľný kop v 75. min. Tentoraz Pavlis zaslal loptu pred bránu a Jeličić hlavou trafil – 1 : 2. Kulpínčania sa potom pokúsili vyrovnať. Najbližšie k tomu boli v 78. min., keď strelu Fábryho obranca hostí vykopol z bránkovej čiary. Ďalšiu šancu Budúcnosť nevyužila v 80. min. zápasu. Vyprovokovaný Ivezić v 90. min. dostal červenú kartu, a to isté sa stalo aj trénerovi domácich Nakićovi v 75. min. Žlté karty na tomto zápase dostali Kulpínčania Osmajić, Kozarev, Kajtez a Peťkovský, ako aj Hložančan Pavlović.

Hostia opustili ihrisko! SLÁVIA – PROLETER 4 : 1 (3 : 0) (predčasný koniec v 70. minúte) oli prípady, že v majstrovských zápasoch mužstvá predčasne B opustili ihrisko pre nedostatočný počet hráčov, ale aby kompletný tím vyšiel z trávnika, v Pivnici sa ešte nestalo!? Čo sa vlastne stalo v tej 70. minúte? Jozef Žigmund odňal loptu na polovici ihriska súperovi z Karađorđeva, na ľavej strane uvoľnil Babića, ktorý z hranice trestného územia trafil ľavý horný roh brány Jarića – 4 : 1. Rozhodca uznal tento pekný gól, čo sa nepáčilo strednému útočníkovi Proletera Popovićovi a jeho spoluhráčovi Bukvićovi. Keďže im rozhodca Janjić nesplnil žiadosť a gól neanuloval, táto dvojica pozvala spoluhráčov, aby opustili trávnik!? Najúpornejší, aby sa hralo do konca, bol záložník hostí Stoisavljević, ale ho spoluhráči ignorovali. Rozhodca Janjić s pomocníkmi čakal 15 minút, a potom odpískal koniec zápasu, lebo sa hráči Proletera zo šatní nevrátili na trávnik!

Regulárne góly: Đorđe Babić (Slávia Pivnica) Dovtedy to bol pekný zápas. Už v 5. min. sa vlnila sieť Proletera, keď J. Žigmund odcentroval do trestného územia a Kotiv rutinovane trafil dolný roh brány Jarića. V 20. min. sa znova tešili domáci. Babić strelil na bránu súpera, lopta sa od-

B U D Ú C NOSŤ: Ljubičić, Horvát (Jeličić), Ožvát, Severíni, Mandić, Đukić, Fejdi (Hataľa), Dragić (Majstorović), Pavlović, Lukić, Pavlis. V nedeľu Kulpín zohrá odložený zápas 1. kola s Kriváňom v Selenči. Výsledky 11. Konečne spokojný: tréner Budúcnosti Mirko Lukić kola: Maglić – (Foto: jb) Krila Krajine 1 : 0, Bačka – KriHostia z Hložian zaslúžene vyhrali, váň 2 : 0, Kulpín – Budúcnosť (H) aj keby remíza bola možno naj- 1 : 2, Slávia – Proleter 4 : 1, Bački správnejším výsledkom. Porovná- hajduk – Soko 3 : 2, Budućnost (P) vajúc tento súboj s tým jarným tiež – Vojvodina 0 : 2. v Kulpíne, keď ten istý rozhodca Gavra GOVORČIN Haška odpískal dve penalty za hostí a skrátil zápas o celých dvanásť minút, predsa to v nedeľu bolo celkom uspokojujúce. Hložančanom prajeme úspešnú cestu do vyššej súťaže. Lenže, máme skúsenosť z vlastného prostredia a susedného mesta, pripomínajúc si to známe porekadlo: Kto vysoko letí... KULPÍN: Stojčević, Kozarev, Žakula, Peťkovský, Ivezić, Osmajić (Fábry), Abramović, Kajtez, Chalupka (Santrač), Doknić (S. Haška), Stajić. razila od jedného obrancu a M. Žigmund ju vrátil do siete – 2 : 0. V 37. min. Tankosić z pravej strany vysoko odcentroval, Kotiv prsami prihral Babićovi a tento ostrou strelou stanovil výsledok prvého polčasu. Na začiatku druhej časti, v 55. min., sa zahrávali zadáci Slávie, loptu im zobral Bukvić, uvoľnil Nedimovića, ktorý skorigoval výsledok na 3 : 1. Domáci ďalej mali prevahu až do spomenutej 70. min., a potom prišiel nečakaný a predčasný koniec zápasu. Zápas v Pivnici sledovalo asi 150 divákov a dobrý rozhodca Janjić jedinú žltú kartu ukázal hráčovi Proletera Bukvićovi. SLÁVIA: Pavlíni, M. Žigmund, Séč, Ćutilo, Nímet, Vujaković, J. Žigmund, Kotiv, Babić, Tankosić, Rajčan (Baláž). Pionieri Slávie mali hrať posledný majstrovský zápas s mužstvom Vojvodina z Tovariševa. Keďže hostia na tento zápas nepricestovali, domáci vyhrali kontumačne 3 : 0 a prezimujú na prvom mieste v súťaži. Ján ŠUSTER

Keď sa šance nevyužijú... BAČKA – KRIVÁŇ 2 : 0 (0 : 0) ostia zo Selenče v prvom polčase mali neustálu prevahu, no tri veľké šance nevyužil Alexy, raz netrafili ani Spasić a Grňa. V druhom polčase Despotovčania zahrali agilnejšie a hneď v 47. min. po útoku z pravej strany lopta sa ocitla v strede šestnástky, odkiaľ ju domáci útočník upravil do siete – 1 : 0. Potom domáci priostrili hru, možno aj vyľakali hráčov zo Selenče, ktorým sa nič nedarilo. V 80. min. ďalší útok z pravej strany Bačka skončila druhým gólom. KRIVÁŇ: Krstić, Strehársky, Jovović, Krížov, Banjac, Pavlović, Alexy, Anđelić, Kutenič, Spasić, Grňa. Michal POLIAK

10. 11. 2012

45 /4516/

HLAS ĽUDU

PEKNÝ ÚSPECH LALITSKÝCH RYBÁROV

Ema súperky nemá! väz športových rybárov Vojvodiny sa už niekoľko rokov stará o rybársky dorast. S tým cieľom organizuje Ligu Vojvodiny v love rýb udicou na plavák v juniorskej a kadetskej kategórii.

Lieň, ktorá tretíkrát za sebou získala titul majsterky Vojvodiny. Ema vo všetkých troch kolách bola veľmi presvedčivá a získala prvé miesta. V Báč-

Úspešný lalitský tandem: Ema Turčanová a Daniel Mravík (sprava) Laliťania sa môžu pochváliť, že aj medzi kadetmi dosiahli pekný úspech, lebo je Daniel

Mravík vicemajstrom Vojvodiny. J. Pucovský

Tri roky nemá seberovnú súperku: Ema tohto roku získala všetky prvé miesta Mladučkí rybári a rybárky súťažia tri kolá, zakaždým na inej vode. Tohtoročná súťaž junioriek znova prebiehala v znamení Emy Turčanovej, členky lalitského ZŠR

skom Petrovci ulovila 5 640 gramov rýb, v Sivci 3 750 g a v treťom, záverečnom kole v Kysáči jej stačilo aj 2 020 g rýb v sieťke, aby sa do tretice stala šampiónka!

Dopracoval sa k úspechu: Daniel Mravík s udicou pri vode

REKORD ŠESŤDESIATNIKA Z BELEHRADU

Prebehol 843,9 kilometra!

Bežec Nedeljko Todorović (vľavo) dvadsiatykrát pred cieľom Novosadského maratónu. Zlatú medailu za bežeckú vernosť a húževnatosť Nedeljkovi odovzdal jeden z organizátorov NM Milan Dolga (vpravo).

a dvadsať rokov, koľko trvá Novosadský maratón, trať dlhú 42 195 metrov zdolali tisí-

ce bežcov z našej krajiny a zo zahraničia. Svoje fyzické schopnosti si na uliciach Nového Sadu

skúšali profesionálni atléti, rekreanti, milovníci zdravého pohybu, či obyčajní vytrvalci. Roky plynuli, bežci sa striedali, dosahovali rôzne výsledky, aj rekordy. Len jeden človek, Belehradčan Nedeljko Todorović, narodený roku 1952, člen AK Maratonac Ušće, sa môže pochváliť, že bol na všetkých dvadsiatich maratónových pretekoch. A nielenže sa zúčastnil, ale zakaždým aj dobehol do cieľa, zvládol dráhu. Za dvadsať rokov ulicami Nového Sadu prebehol 843 900 metrov! Tento Nedeljkov husársky kúsok si povšimli aj organizátori tohtoročného jubilejného, 20. Novosadského maratónu a odmenili ho špeciálnou zlatou medailou. Gratulujeme! J. P.