ISSN 0018-2869
ČÍSLO
45
/4568/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 70 | 9. 11. 2013 | CENA 50 DIN
www.hl.rs
Slováci v Jánošíku – 190 rokov
Ján Triaška Báčsky Petrovec
POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY
ŠPORT
Čas na výsadbu ovocných drevín
Tatra 1080 minút neprehrala!
Z obsahu
4 TÝŽDEŇ 4 Pôsobivá účasť 5 Vstup EÚ (aj) cez médiá 6 Ľudia v pohybe 7 Slovenský trojlístok
10 ĽUDIA A DIANIA 11 Voľakedy šecko bolo inak 12 V ústrety miestnym voľbám 14 Tabak je vďačná rastlina 17 Je ľahké maľovať na skle? 18 Odhalili tabuľu prvému učiteľovi
22 DETSKÝ KÚTIK 22 Pivnická Rozprávka o ježkovi
23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Srbsko aj naďalej bez GMO 24 Čas na výsadbu ovocných drevín 27 Kvetárka kapustová – škodca repky v jesennom období
Vyhlásenie víťaziek celoštátnej súťaže o najlepšiu podnikateľku Srbska prebiehalo na sklonku októbra v divadle Madleniánum v Zemune. O. Filip
V stredu 30. októbra v Štúdiu M Novosadského rozhlasu prezentovali príručku pre novinárov Rokovacie kapitoly 23 a 24 – O čom rokujeme, ktorú spoločne vydali Nemecká agentúra pre medzinárodnú spoluprácu a Nezávislé združenie novinárov Srbska. J. Pániková
31 KULTÚRA 31 Dôstojne k jubileu 32 Prinesie Dvor iný v(ý)zor? 36 Pohľad z okraja spoločnosti 38 Prišli na chuť filmárskemu remeslu
40 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Starý scenár – nová prehra 47 Srdce tlčie pre futbal 48 Útočníci znovu zlyhali 49 Smutná jeseň Pivničanov
V Aradáči 1. novembra v organizácii tamojšieho a zreňaninského MOMS, Kultúrneho centra Aradáč a Slovenského vydavateľského centra predstavili dramatickú tvorbu a knihu Štyri hry Jána Hrubíka. V. Hudec
EDITORIÁL
(Zlo)zvyky a návyky P
ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI
odľa starej obyčaje sporíme (ak vôbec máme z čoho) v zahraničnej mene. Najčastejšie „gazdujeme“, nezáleží na tom, či v banke alebo v slamenici, v eurách, v druhej najvýznamnejšej svetovej mene, ktorá sa zrodila ako najväčší monetárny experiment v dejinách. Unikátne euro, ktoré vzniklo bez pozadia jednotnej politickej autority, občania Srbska si pritúlili k sebe ako svoje dieťa, podobne ako kedysi nemeckú marku. Aj napriek tomu, že jediným zákonným platobným prostriedkom u nás je dinár.
Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234
© Melis / StockFreeImages.com
OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM
V tomto prípade opäť na povrch vyplávala ambivalencia človeka. Z jednej strany sa obávame nového, nepreskúmaného alebo preskúmaného v menšej miere, kým z druhej strany oberuč si privlastníme „cudzie“.
Ráno zvykneme piť kávu na prázdny žalúdok. Ako tradíciu berieme diery na našich cestáchnecestách.
www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs
Pre prvý novembrový týždeň je príznačný trend zvýšenej pozornosti občanov smerom k bankám, keďže sa tie, viac než inokedy, objavujú v médiách. Dôvodom je akcia známa pod názvom Týždeň sporenia, keď banky zubami-nechtami a zvlášť peknými výrazmi, ktorým často nerozumieme, lákajú nových a nových zákazníkov. U tých, ktorí sadnú na bankové lepidlo, dominuje devízové sporenie, aj napriek výpočtom Národnej banky Srbska, že sa viac oplatí priťahovať opasok v dinároch. Niektoré (zlo)zvyky človeka akoby boli trvalo udržateľné. Hlavne tie, ktorých hybnou silou je strach z vykročenia zo zachodených ciest. Ide o strachy z rozličných „nástrah“ súčasnej doby, čiže z modernizácie v ktorejkoľvek oblasti našich životov, lebo ich prekonanie spravidla znamenajú prekonanie samého seba a posúvanie vlastných hraníc. A to človek najťažšie zdoláva...
Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Toto vydanie je auditované
Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090
Vladimíra Dorčová-Valtnerová
Slováci v Jánošíku – 190 rokov V. Hudec Prví Slováci do osady Šándorf, čiže dnešného Jánošíka začali prichádzať roku 1823. Prišli priamo zo Slovenska, z Nitrianskej stolice ťažiť sanitru a tu zakotvili natrvalo. Odvtedy, hľa, ubehlo 190 rokov a ich potomkovia si dodnes zachovali svoj jazyk, kultúru, cirkev, zvyky, piesne a i. Slovom: identitu.
9. 11. 2013
45 /4568/
HLAS ĽUDU
3
TÝŽDEň SEDEM DNÍ
Incidenty neprimerané dobe okálne voľby na Kosove v nedeľu 3. novembra prebiehali v ťažkom ovzduší zaťaženom napätím, nedôverou, pochybnosťami a incidentmi. Boli to prvé lokálne voľby organizované na celom území Kosova, včítane štyroch obcí s väčšinovým srbským obyvateľstvom na severe (Kosovská Mitrovica, Zvečan, Zubin Potok a Leposavić). Takisto treba povedať, že to boli prvé voľby, výsledky ktorých zostali v tieni početných nedopatrení a násilia. Hoci Belehrad, Brusel a Spojené národy vyzvali voličov na účasť vo voľbách, označiac slobodné a férové voľby za medzník v procese silnenia mieru a stability, počet zúčastnených občanov v jednotlivých obciach sa pohyboval od sotva desať do vysokých šesťdesiat percent. Najmenšia účasť a najviac incidentov je zaznamenaných v srbských obciach na severe Kosova, v ktorých kampaň za bojkot volieb bola najsilnejšia. Z druhej strany v prostrediach s väčšinovým srbským obyvateľstvom južne od Ibra účasť voličov bola pozoruhodná a voľby prebiehali bez pro-
L
blémov a v pokojnej atmosfére. Na voličskom zozname bolo spolu zapísaných 1 779 357 oprávnených voličov, z toho 140 000 Srbov. O priazeň voličov sa uchádzalo 103 politických subjektov – 50 albánskych, 31 srbských, kým ďalšie zastupovali ostatné národnostné spoločenstvá. Hlasovanie bolo organizované v 38 obciach na spolu 2 366 volebných miestach. Zvlášť dramatické incidenty svedčiace o hlboko rozdelenom srbskom spoločenstve na severe Kosova sa udiali v Kosovskej Mitrovici. Srbi, ktorí predsa prišli voliť, boli vystavení zastrašovaniu a posmechu. Vyskytli sa aj prípady, že neprišli ani niektorí členovia volebných komisií. Takmer neuveriteľne znie, že maskovaní útočníci vtrhli na volebné miesta a zničili volebný materiál. Následkom toho volebné miesta zavreli a hlasovanie ukončili o dve hodiny skôr. Kým sa po páchateľoch pátra, možno len predpokladať, komu by incidenty neprimerané 21. storočiu mohli zodpovedať. Lokálne voľby na Kosove tvoria podstatnú súčasť implementácie
VOJVODINSKÍ VYDAVATELIA NA UPLYNULOM BELEHRADSKOM KNIŽNOM VEĽTRHU
Pôsobivá účasť e dobre, že sa o našom najzná- produkcie, Art centrum zo Starej PaJprávamejšom knižnom veľtrhu roz- zovy… a píše nielen pred ním, počas Vojvodinskí vydavatelia na veľtrh neho, ale aj po spadnutí opony za ním. Údaje sú známe – stovky vystavovateľov zo Srbska a 16 krajín sveta za osem dní od 20. do 27. októbra, Poľsko ako čestný hosť, takmer 160-tisíc návštevníkov, približne 420 programov, 110 predstavených autorov… – no nie aj všetky hodnotenia. Z celého radu účastníkov, programov a obsahov nám bol iste najzaujímavejší stánok Vojvodina – viac než kniha, ktorému dominovala tvorba národnostných menšín. Vystavovalo na ňom aj Slovenské vydavateľské centrum, a to približne dvadsať nových titulov od vlaňajšieho veľtrhu, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorý prišiel s druhým vydaním kapitálneho diela Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, Hlas ľudu s viacerými novými titulmi tohtoročnej
4
Bruselskej dohody, od úspechu ktorej závisí pokračovanie európskej cesty tak Srbska, ako aj Kosova. Účasť srbských voličov a voľba nových orgánov v srbských obciach, ako aj utvorenie spoločenstva srbských obcí, znamenalo by podstatný pokrok v normalizácii vzťahov Belehradu a Prištiny a zároveň je podmienkou na otvorenie rokovaní Srbska s Európskou úniou. Kľúčová otázka po voľbách sa vzťahuje na budúcnosť Bruselskej dohody. Nemenej významný je však aj osud integrácie severu Kosova a budúcnosť spoločenstva srbských obcí. V tejto súvislosti sa treba zamyslieť nad tým, prečo Srbi zo severu Kosova, ktorí sa rozhodli za bojkot, nevidia vlastný záujem v týchto voľbách. Prečo sa ani najvyšším štátnym funkcionárom z Belehradu nepodarilo presvedčiť ich, aby v nedeľu išli hlasovať. Viac-menej všetci predstavitelia Srbov z Kosova vysvetľujú, že občania žijú v strachu z budúcnosti, trápia ich obavy z toho nového, čo má prísť, boja sa o svoje pracovné miesta a bez-
šana Marinkovića a novosadské vydavateľstvo Mediteran publisching, ktoré získalo špeciálne uznanie za prínos k rozvoju teoretickej myšlienky a kritickej teórie kultúry a umenia v Srbsku. Hodnotiac, že neexistujú veľké a malé vydavateľstvá, keďže sú len tie úspešné a menej úspešné, pod-
prišli, na ňom pobudli a bez víťazstiev neodišli. Zo štyroch popredných cien dve zakotvili v Novom Sade. Najkrajšou knihou, prvou nositeľkou novej ceny prof. Bogdana Kršića je dvojzväzkové dielo Srbskí maliari od 14. do 18. storočia autora Branislava Todića, ktorý na nej pracoval 15 Riaditeľ Platoneumu Dušan Vujičić s tohtoročným najkrajším knižným dielom rokov a ktorej výa Cenou Bogdana Kršića v tlačovej sieni tvarným redaktovlády APV rom je Miroslav Lazić. Ide o spoločné vydanie Pokra- predseda pokrajinskej vlády a pojinského ústavu pre ochranu kul- krajinský tajomník pre kultúru a túrnych pamiatok a Platoneumu z verejné informovanie Slaviša Grujić Nového Sadu. Nemožno, samo- vyzdvihol na pondelkovom stretnutí zrejme, nespomenúť prof. Dr. Du- s novinármi dve skutočnosti. Prvú,
pečnosť svojich rodín. K tomu takisto tvrdia, že z Belehradu nedostali dostatočné garancie, že v budúcnosti nezostanú bez podpory. Ústredná volebná komisia zvažuje zopakovanie volieb na severe. O tejto téme v stredu v Bruseli okrem iného rokovali premiéri Dačić a Tači za účasti šéfky európskej diplomacie Ashtonovej. Prípadné rozhodnutie v tomto zmysle bude ešte jedna šanca v implementácii Bruselskej dohody a cesty k európskej budúcnosti. Isté je, že voľby poznačené incidentmi a násilím nemožno považovať za prínos k rozvoju demokracie. Rovnako ako násilie na futbalových zápasoch v žiadnom prípade nie je príspevok k rozvoju športu. Ak sa namiesto o výsledkoch volieb hovorí o násilí na volebných miestach, a namiesto o výsledkoch zápasov o násilí na športových tribúnach, niečo definitívne nie je v poriadku. Aby sa veci dali do poriadku, musí sa zabezpečiť fungovanie právneho štátu a vláda práva. Práve na tieto oblasti sa vzťahujú aj prvé dve kapitoly – 23 a 24 – v rámci prístupových rokovaní s Európskou úniou. A. Lazarevićová
že je podpora vydavateľstvám a vydaniam národnostných menšín opodstatnená, keďže sú ich výsledky badateľné a možno sa nimi hrdiť, druhú, že sa ako následok transparentnosti vojvodinského stánku, na ktorom boli diela takmer dvadsať vydavateľov, ich vydania ocitnú aj na zoznamoch chýrečnej Kongresovej knižnice vo Washingtone. Spolupracovníčka v Pokrajinskom sekretariáte pre kultúru a verejné informovanie Ileana Ursu Nenadićová nezabudla pripomenúť, že Stredisko pre distribúciu kníh Bookbrige, jeho filiálka v Belehrade, má záujem distribuovať naše knihy aj v krajinách, akými sú Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia, Austrália. Osobitnej pozornosti návštevníkov a odborníkov sa v Belehrade tešil časopis Interkultúrnosť, taktiež anglické vydanie publikácie Kultúrne dedičstvo Vojvodiny. Vojvodina je skutočne viac než kniha, hoci si ju bez kvalitných titulov už dávno predstaviť nemožno. Jasne to potvrdil i uplynulý medzinárodný knižný veľtrh. O. F.
9. 11. 2013
45 /4568/
HLAS ĽUDU
TÝŽDEň NOVÁ PRÍRUČKA PRE NOVINÁROV
ťažšou a najvýznamnejšou oblasťou, lebo sú v nich zahrnuté reformy, z ktorých sa niektoré už začali realizovať. ve preto, lebo doterajšie skúseManuál obsahuje odnosti ukázali, že sú to kapitoly, povede na mnohé kľúktoré otvárajú a uzatvárajú ročové otázky: kto vedie kovania. „Prečo príručka pre noproces vyjednávania s Euvinárov? Preto, lebo oni majú rópskou úniou, čo je Dodôležitú úlohu v informovaní hoda o stabilizácii a priobčanov, v objektívnom vysvedružení, čo obsahuje tľovaní, čo je proces predpríspráva o skríningu a tiež stupových rokovaní,“ povedal podáva presný prehľad okrem iného M. Falke. organizačnej štruktúry Predseda Nezávislého zdruEÚ. Kapitoly 23 a 24 sa neženia novinárov Srbska Vukašin vzťahujú iba na súdnictvo Obradović tiež zdôraznil úlohu a bezpečnosť, ale zaobemédií v rokovacom procese. Dr. Mike Falke rajú sa aj bojom proti koAko povedal, novinári v tom rupcii, organizovanej kribudú mať kľúčovú úlohu. Ich misiou bude po minalite a obchodovaniu s ľuďmi, otázkami mitroche tajomné a väčšine nejasné výrazy vy- grácií a azylu atď. svetliť a priblížiť obyčajnému človekovi význam Súčasťou prezentácie bola aj výstava novirokovacieho procesu. Avšak oveľa väčší vý- nársko-dokumentárnej fotografie Srbsko pred obznam bude spočívať v tom, akou mierou a jektívom, ktorej autormi sú šiesti fotografi. Vyakým spôsobom budú novinári prenášať sys- stavené fotografie, ktoré sa nachádzajú aj v prítém hodnôt, na ktorých je Európska únia za- ručke, znázorňujú základné práva a spravodliložená – povedal v príhovore. vosť, slobodu a bezpečnosť, teda oblasti, na ktoVedúca tímu pre rokovanie s EÚ Tanja Miš- ré sú zamerané kapitoly 23 a 24. čevićová zdôraznila, že sú kapitoly 23 a 24 najJ. Pániková
Vstup do EÚ (aj) cez médiá K
oncom júna t. r. Srbsko na summite Európskej rady v Bruseli dostalo zelenú na začatie prístupových rokovaní. To označilo i začiatok intenzívnejších príprav na viacročný rokovací proces, ktorý by našu krajinu mal priblížiť, neskoršie aj priviesť k členstvu v únii. V tomto pozoruhodnú úlohu majú aj médiá, ktoré by jednoduchším spôsobom mali informovať verejnosť o reformných procesoch. Príručku Rokovacie kapitoly 23 a 24 – O čom rokujeme, ktorá by mala v určitej miere pomôcť novinárom v informovaní o prístupových rokovaniach, prezentovali v stredu 30. októbra v Štúdiu M Novosadského rozhlasu. Publikácia je spoločným výtvorom Nemeckej agentúry pre medzinárodnú spoluprácu (GIZ) a Nezávislého združenia novinárov Srbska (NUNS). Zameraná je na kapitoly 23 – Reformu súdnictva a základné práva a 24 – Spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť, ktoré sa vykryštalizovali ako kľúčové pre konečné rozhodnutie o začlenení nového štátu do EÚ. Pri tejto príležitosti líder GIZ projektu pre právnu reformu v Srbsku Dr. Mike Falke vyhlásil, že sa publikácia zameriava na kapitoly 23 a 24 prá-
ENERGETICKÁ ÚČINNOSŤ
Výstup k vytýčenej méte ačať šetriť energiou možno už dnes takmer v každej domácnosti. No oveľa významnejší je komplexný prístup k energetickej efektivite, ktorý sa má týkať úspor všade, kde sa to len dá: v budovách, doprave, priemysle. O takejto účinnosti, ako veľkom záväzku a rozvojovej šanci, hovorilo sa na nedávnej konferencii o energetickej účinnosti, ktorá v Novom Sade zoskupila celý rad zainteresovaných aktérov. Štátny tajomník Ministerstva energetiky, rozvoja a ochrany životného prostredia Dušan Mrakić podotkol v pozdravnom prejave, že sa efektivita môže stať novým zdrojom energie. Pozitívne sa zmienil o novom Zákone o energetickej účinnosti, naznačujúc, že finišuje vypracovanie podzákonných aktov na jeho základe a že smernicou vo všetkom bude nedávno schválený Akčný plán energetickej efektivity. Na jeho osnovách by sme mali v päťročnom časovom horizonte dosiahnuť deväťpercentné úspory energie. Každá obec s viac ako dvadsaťtisíc obyvateľov bude o
Z
9. 11. 2013
45 /4568/
Energiu potrebuje i železničná doprava
pár rokov mať svojho manažéra pre uvedenú oblasť a plánuje sa i vznik regionálneho Edukačného strediska, v ktorom sa títo budú školiť. Nataša Pavićevićová Bajićová, pokrajinská tajomníčka pre energetiku a nerastné zdroje, ktorá konferenciu v rámci Dní energetiky otvorila, uviedla, že je za nami rozbor stavu energetických objektov a domácich zdrojov, na základe ktorých musíme
HLAS ĽUDU
vyrábať oveľa väčšie množstvá tepelnej a elektrickej energie. Lebo to znamená aj zmenšenie závislosti od dovozu, veľké úspory, väčšiu konkurencieschopnosť tunajšej ekonomiky, viac pracovných príležitostí a v konečnom dôsledku i rast životného štandardu obyvateľstva. Základným prameňom vo Vojvodine bude biomasa, hoci netreba zabúdať ani na energiu solárnu a veternú.
Na tematickej konferencii, na ktorej politika kráčala ruka v ruke s hospodárstvom a vedou, podstatné rozpravy boli upriamené na zákonodarný rámec: príslušný zákon, energetickú certifikáciu a účinné stavanie a rekonštrukciu budov, na zveľadenie efektivity prostredníctvom praktického uplatnenia systému energetického manažmentu v podnikoch, do tretice i na príklady dobrej praxe. Pri tomto poslednom šlo o ukážky verejných objektov produkujúcich energiu pre vlastné potreby, ako aj o príklady možných úspor energie na konkrétnych stavbách a výrobkoch. Zlepšenie energetickej účinnosti, využívanie recyklácie, vklady do obnoviteľných zdrojov energie a čistých technológií sú opatreniami, výstupom k vytýčeným cieľom, bez ktorých je budúcnosť nepredstaviteľná. Nielen z aspektu hospodárskeho, či z pohľadu klímy, ale aj kvôli tomu, že iného východiska pri súčasnom drancovaní životného okolia jednoducho niet. A kto to skôr a vážnejšie pochopí, bude devastovaniu prostredia úspešnejšie čeliť a zároveň sa aj mať lepšie než iní. O. Filip
5
TÝŽDEň presnejšie povedať o počte občanov Slovenskej republiky, ktorí žijú v zahraničí. Vieme len o tých, ktorí odchádzali na trvalý pobyt, alebo z výberových zisťovaní, takže sú tieto ne do Rakúska. A keď ide o mužov dáta o emigrácii veľmi roza migrácie za prácou, tak tam ptýlené. Znamená, tie jednoznačne prevláda Česká rereálne dáta v súčasnosti publika. Sú to tendencie, platné neodrážajú situáciu miod obdobia predchádzajúcej éry, gračnú, aká v skutočnosti od obdobia socializmu, keď Sloje. Rôzne prístupy, rôzne váci chodili na náborové práce, na definície migrantov ešte stavby alebo do baní v Česku. viac zahmlievajú tú situá– Mohli by ste sa vyciu a podstatu. S inými jadriť k spolupráci s naDr. Jurčová na konferencii o migrá- dátami sa napríklad narášou štatistikou? Zdá sa, ciách v belehradskom hoteli Moba vo výberových zisťože s ňou len začínate? skva vaniach pracovných síl, – Teraz sme angažovaní na projekte, týkajúcom sa migrácií v kde vieme tam tých migrantov nájsť, iné sú tie, ktojuhovýchodnej Európe. Predtým sme ne- ré robíme zo Štatistického úradu. Napriek tomu tie spolupracovali blízko, takže toto je naša hlavné tendencie sa vypozorovať dajú. – Keď ide o príchod na Slovensko, z ktorých prvá užšia spolupráca. Veľmi ma to teší, lebo krajín si evidentne možno všimnúť zvýšený zásom u vás doteraz nikdy nebola, hoci som veľa počula o tunajších Slovákoch vo ujem o pobyt vo vašej krajine? – V období pred krízou to bolo Rumunsko, BulVojvodine a známa mi je i problematika vyharsko a, samozrejme, sťahovalectva. Česká republika, ako aj susedné štáty. V súčas– Vyplýva náplň vášho pracovného angažovania sa aj zo študijného odbo- nom období, keď tých pracovných príležitostí je aj na Slovensku menej a nezamestnanosť je pomerne ru, ktorý ste vyštudovali? – Pôvodne som vyštudovala Prírodove- vysoká, tak zostávajú len tie krajiny, ktoré sú nám deckú fakultu, odbor matematika a zemepis. Naj- najbližšie, čiže susedia. Z iných oblastí sveta veľa prv som učila sedem rokov pod Tatrami, v Liptov- k nám prichádzajú Číňania, Vietnamci, Kórejčania. skom Mikuláši, aby som potom odišla do Bratisla- Do automobilky Kia v Žiline prišlo napríklad veľa občanov z Kórejskej republiky. Čím ďalej, tým viavy, kde pracujem už dvadsať rokov v inštitúte. – Znamená to, že v oblasti štatistiky máte sku- cej vídame tieto nové ázijské tváre na Slovensku, točne bohaté skúsenosti. Čo sa však javí ako ktoré nemajú problém u nás sa etablovať. Súväčší problém v odbore, na ktorý ste užšie za- streďujú sa hlavne ako obchodníci s tovarom pomerne nekvalitným na našich trhoviskách. Zrejme meraná? – Veľkým problémom migračnej štatistiky je sa im u nás darí, lebo ich je viac ako ich bývalo kevlastne to, že sa ľudia u nás pri odchode do zahra- dysi.... – konštatuje Dr. Jurčová. ničia neodhlásia z pobytu alebo ten nový pobyt v Oto Filip zahraničí neoznámia. Preto nemôžeme skoro nič
STRETNUTIA: DR. DANUŠA JURČOVÁ, VÝSKUMNÉ DEMOGRAFICKÉ CENTRUM, BRATISLAVA
Ľudia v pohybe P
ohybom obyvateľstva sa nevyhne žiadna krajina. Podľa posledného sčítania u nás je okolo 900 000 tzv. denných migrantov, z čoho 615 000 osôb chodiacich za prácou a ich 285 000 školiacich sa alebo študujúcich mimo rodiska. Pobyt pani RNDr. Danuše Jurčovej, CSc., výskumnej pracovníčky v oblasti migrácií Výskumného demografického centra slovenského Infostatu v Belehrade bol vhodným podnetom vrhnúť pohľad aj na tému Slovensko a migrácie. – Minulosť Slovenska bola neraz poznačená presídľovacími procesmi, veľkými presunmi slovenského obyvateľstva do Česka alebo aj do Maďarska, prípadne aj v opačnom smere. Dr. Danuša Jurčová Pretrvalo to aj ako príznačnosť súčasnosti? – Tou hlavnou migračnou destináciou pre Slovensko je naďalej Česká republika. Odhaduje sa, že je tam v súčasnosti nad stotisíc ľudí zo Slovenska. Veľký počet ľudí od nás odchádza za prácou aj do iných krajín Európskej únie. Je tu Veľká Británia, v súčasnosti i Rakúsko. V prípade Veľkej Británie tak to tam predznačili opatrovateľky detí, operky, ktoré odchádzali v deväťdesiatych rokoch. Boli to hlavne mladé dievčatá. Dnes sú migrantmi najmä ženy, zväčša nad 45 rokov, ktoré nenachádzajú prácu v regióne svojho trvalého pobytu a chodia prevaž-
POPULÁRNA ŠTATISTIKA
nová torta, že je tridsiate poschodie tým najvyšším, na ktorom žijú ľudia v Srbsku. Alebo noticka tá, že by na prepravu všetkých deobyvateľstvo. Veľmi nájateľov, priamo angapomocnými pri tom jej žovaných v súpise, boli i mapy, ilustrácie, bolo treba až osemsto grafy, tak isto iné graficautobusov. ké pomôcky, znázorňuHoci je v prvom júce údaje. rade určené žiakom Napríklad tie o druvyšších ročníkov záhoch sčítaní, procese kladných škôl, tak isto spracovania údajov, ich pedagógom, SčíSrbsku v číslach, o nás vo tanie pre základoškosvete, obciach s najmelákov príde vhod kažnej obyvateľov, domác- Zaujímavé znázornenie procesu spracovania údajov dému, kto si občas nostiach, vekovej štruktúre obyvateľstva, ekonomickej ak- kými obyvateľmi Srbska časovo po- chce pripomenúť, ako na tom štativite, menách a priezviskách, prí- trebovali dva roky a tri mesiace, že v tisticky sme. Nemenej významné je značnostiach regiónov. Aby to však dňoch sčítania bolo viac než 566 000 to, že ide o prvú publikáciu tohto drunebolo žiakovi nezáživné, je tu i ru- žiakov základných škôl, čo znamená, hu u nás. Zostáva dúfať, že nebude brika Viete, že... A v nej noticky o tom, že by sa v prípade spoločných na- i poslednou. O. Filip že by sme na podávanie ruky so všet- rodenín žiadala obrovská, osemto-
Nóvum pre žiakov P ublikácia rozsahom neveľká, obsahom a formou pútavá. Sčítanie pre základoškolákov, ktorého premiéra bola na nedávnom Medzinárodnom knižnom veľtrhu v Belehrade, je aj príručkou, aj manuálom, aj pútačom, prvým vstupom do sveta štatistiky robeným na mieru žiakov. Trefne voliac témy, od dejín sčítania, cez základné údaje o tom poslednom u nás, po ukážku, ako by sa štatistické zisťovanie dalo urobiť napríklad na úrovni triedy, zostavovateľka Aleksandra Jovanovićová z Republikového štatistického ústavu dokázala na 34 stranách vyjadriť syntézu akcie, v ktorej pred dvoma rokmi účinkovalo desaťtisíce priamych aktérov, samozrejme, i všetko
6
9. 11. 2013
45 /4568/
HLAS ĽUDU
TÝŽDEň K CELOŠTÁTNEJ SÚŤAŽI NAJLEPŠIA PODNIKATEĽKA SRBSKA 2013
Slovenský trojlístok en tohtoročný slogan poUž tradičným uspodujatia Ženy vedia ako byť riadateľom celoštátúspešnými sa v ten slávnostný nej súťaže o najleputorkový večer v zemunskom šiu podnikateľku Madleniániu potvrdil mnohoSrbska s názvom Cvet krát. Totiž zo stručných prezenuspeha za ženu zmaja tácií o každej z 38 podnikateliek, je Združenie podniktoré sa ocitli v užšom výbere, kateliek Srbska a jeho bolo zjavné, že každá je iná: sekcia Ženský biznis pracovnými výsledkami, zmýklub. Týmto spôsošľaniami, podnikateľskými prakbom nielenže oceňutikami, no zároveň si boli pojú ženy v podnikaní, dobné úspechmi, ktoré dosaale aj propagujú nahujú. Pre nás to najpodstatnejjúspešnejšie podnikašie: sú medzi nimi aj tri Sloventeľky, motivujúc tým ky – Jarmila Bohušová (Agroďalšie ženy dať sa do plod, Hložany), Zuzana Ožváhospodárskych vôd a tová (Kvetinárstvo Flória, Báčsky rozvíjať vlastné hosPetrovec) a Mária Struhárová Popredné uznanie za najlepší podárske aktivity. Vo (MS Konfekcia, Báčsky Petro- model zamestnávania: Jarmila vstupnom príhovore vec). Najúspešnejšou, jednou z Bohušová na prezentácii výsledvíťaziek celkovej súťaže, je riakov súťaže v Zemune diteľka a spolumajiteľka podniku Agroplod, predsedníčka Združenia podnikateliek Srbska s. r. o., z Hložian Jarmila Bohušová. Získala a autorka projektu Kvet úspechu Dr. Sanja PoKvet úspechu ako víťazka v kategórii Najlepší povićová Pantićová podotkla, že vo všetkých model zamestnávania žien. Jej krédom je ve- doterajších aktivitách a programoch osobitné riť sebe a svojej ceste k podnikateľskému miesto bolo vyhradené ženám, ktoré sa rozúspechu. hodli stať sa podnikateľkami. Pomáhalo sa im
K udržateľným spôsobom prepravy – V poslednom období sa stále rozpráva o humánnych mestách... – Na skvalitnenie života v nich vplýva viacej zložiek: stav životného okolia, infraštruktúra, najmä doprava. Ak riešime otázku dopravy, tak obyvateľom zostáva viac priestoru na pohyb. Znamená to, že máme obmedzovať v čím väčšej miere jazdu osobnými autami. Je to ťažko zvládnuť, lebo sú urbánne prostredia čoraz viac obývané, tým je v nich aj viac áut. A infraštruktúra a jej údržba je čoraz drahšia. Potrebné je v prvom rade využívať tie druhy prepravy, ktoré nezaťažujú a nekomplikujú život iným. Takým je mestská verejná doprava, chodenie peši, cyklistika. Sú tu aj udržateľné súčasné spôsoby prepravy prostredníctvom elektroautomobilov, prípadne autobusov na plyn, trolejbusov. Všetky veľké mestá majú spomínané problémy, lebo je najväčšia časť ich obyvateľstva mobilná a všetkým treba zvládať každodenné aktivity. No najlepšie je, keď to robia udržateľnými spôsobmi prepravy. Zaznamenal: O. Filip 9. 11. 2013
45 /4568/
HLAS ĽUDU
Ďuro Varga
JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: PROF. DR. DAVOR BRČIĆ, FAKULTA DOPRAVNÝCH VIED ZÁHREBSKEJ UNIVERZITY
INÝ NÁHĽAD
T
kvalitnými školeniami, kontaktmi, mentorskou prácou. V školeniach sa doteraz zúčastnilo približne 3 500 žien, kým sa na vlastný biznis odhodlalo okolo 200. Predsedníčka Komisie pre udelenie cien, národná poslankyňa a predsedníčka Výboru pre hospodárstvo, regionálny rozvoj, turizmus a energetiku Národného zhromaždenia Srbska Dr. Aleksandra Tomićová vyzdvihuje, že príznačnosťou akejkoľvek účasti žien v schvaľovaní rozhodnutí o politike, hospodárstve, vede Srbska musí byť profesionalita, disciplína, obetavá práca. – V Srbsku, na Balkáne, je to mnoho ťažšie ako inde, no akceptujte tieto pravidlá a v súlade s nimi sa správajte. Úspech príde, je len otázkou času kedy, – prízvukuje Dr. Tomićová. Slávnosť, v ktorej účinkovali členky Združenia podnikateliek, dámy odmenené Kvetom úspechu, predstavitelia medzinárodných organizácií a diplomatického zboru, podnikatelia, mnohí spoločenskí, hospodárski, politickí, vôbec verejní dejatelia vrátane poprednej hostky Dr. Tanje Miščevićovej, bola skutočne okázalá. Samotný ceremoniál, moderovaný Vesnou Damjanovićovou Brankovićovou a Vladimirom Jelićom, popretkávaný hudobnými číslami Dejana Cukića, trochu pripomínal ročné udelenie filmových Oscarov. Vskutku, bol to večer, pekný a slávnostný, na ktorý sa tak ľahko nezabúda... Oto Filip
7
TÝŽDEň INVESTEXPO 2013
Zotavenie potrebuje vklady ospodárski experti to vysvetlili dobre: rentabilita alebo výnosnosť podnikania závisí od spôsobu a kvality využitia investícií. Čo však robiť, keď je týchto čoraz menej a nárokov čoraz viac? Jedným z východísk z pat situácie je vznik lepšieho podnikateľského ovzdušia, druhým zase podujatia, kde si finančníci, podniky a lokálne samosprávy môžu sadnúť zočivoči a ozrejmiť, či vložený dinár má reálne výhľady zarobiť ešte jeden či dva. Do kategórie takýchto akcií zapadol i Veľtrh investícií a Dni energetiky, alebo spoločne Investexpo, prebiehajúce od utorka do štvrtka. Na podujatiach s týmto názvom spravidla účinkujú desiatky lokálnych samospráv, z našej, ako i susedných krajín. Aby predstavili projekty, ktorých hodnota sa šplhá k vysokým sumám, prezentovali vlastné podnikateľské a iné plány, možnosti, potenciály. Od kvality toho závisí nielen ziskovosť podniku, ale i návratnosť vložených investícií. – Veľtrh je veľmi dobrou príležitosťou, aby si lokálne samo-
H
Stánok obce Báčsky Petrovec
správy vymenili skúsenosti s investormi a poinformovali o potenciáloch, ktoré doteraz nevideli... – nazdáva sa generálny riaditeľ Novosadského veľtrhu Dr. Dragan Lukač. V utorkovom uvítacom prejave podčiarkol, že sa počas troch dní bude rokovať o približne sto projektoch. Tohtoročnou novinkou je, že na Investexpe spoločne a jednotne účinkovalo i približne 25 nevyvinutých obcí, ktoré hoci chudobné, predsa majú mnohé
PREDSEDA OBCE KOVAČICA VO VYŠETROVACEJ VäZBE
dza, zneužil svoje úradné postavenie a zabezpečil AD Vojvodina put nezákonný zisk 80 miliónov dinárov, o koľko zároveň poškodil uzavreli zmluvu o vykonávaní prác Fond pre kapitálové investície AP na výstavbe lokálnych ciest v Ko- Vojvodiny. Po výsluchu u obžavačickej obci, ktolobcu vyšetrujúci ré financoval Fond sudca Jonel Mupre kapitálové rešan Krišanovi, vklady APV v hodDurkovićovi a Vinote 320 miliónov dićovi vyriekol 30dinárov, a tak svodňovú vyšetrovajím rozhodnutím ciu väzbu. Krišavplývali na zvýšenovi je formálna nie cien o 25 pervyšetrovacia väzcent na dodatočné ba vyrieknutá, ako trovy financovania sa v správe uváprác. Na základe dza, kvôli možnévykonaných prác mu vplývaniu na a ich reálnych hod- Miroslav Krišan, predseda svedkov, ale aj nôt je podozrenie, obce Kovačica kvôli spôsobu vyže ceny boli nekonania a následopodstatnene zvýšené a že tým kov tohto trestného činu, ktorý spôsobom upodozrievaný Miro- môže priviesť k znepokojeniu veslav Krišan, ako sa v správe Poli- rejnosti a samým tým aj ohroziť cajnej správy (PS) v Pančeve uvá- nehatené a spravodlivé vedenie
Cesty či necesty? P redsedovi Obce Kovačica Miroslavovi Krišanovi, bývalému riaditeľovi v podniku AD Vojvodina put Pančevo Milivojovi Durkovićovi z Belehradu a Vladanovi Vidićovi z Pančeva, vedúcemu stavby v tomto podniku, ktorých polícia v Pančeve v spolupráci s Úradom vyššieho verejného obžalobcu 29. októbra t. r. priviedla na výsluch z podozrenia, že spreneverili 80 miliónov dinárov pri výstavbe lokálnych ciest, vyrieknutá je 30-dňová vyšetrovacia väzba. V správe Úradu vyššieho verejného obžalobcu v Pančeve, ktorú podpísala vyššia verejná obžalobkyňa Gordana Čolićová, sa uvádza, že Obec Kovačica a Vojvodina put bez verejného obstarávania, čo sa prieči Zákonu o verejnom obstarávaní, v roku 2008
8
poklady a kvality, ktorými sa iní chváliť nemôžu. Ich príchod umožnila vládna Kancelária pre udržateľný rozvoj nedostatočne vyvinutých oblastí, aby o tom, s akými ašpiráciami ich predstavitelia pricestovali do Nového Sadu, na utorkovom otvorení podujatia hovoril Dr. Sulejman Ugljanin, minister bez kresla vo vláde Srbska. Podčiarkol, že ide o najlepší možný spôsob ekonomického rezonovania v súčasných pod-
mienkach, keďže prichádza k stretnutiam a rozhovorom tých, ktorí čosi ponúkajú, s tými, ktorí niečo potrebujú. Podľa neho je dobre, že je medzi približne päťdesiat účinkujúcich lokálnych samospráv každá druhá z nedostatočne vyvinutých oblastí na úrovni pod šesťdesiat percent republikového priemeru. Preto, lebo i obce málo vyvinuté majú mnohé skryté poklady a hodnoty, o ktoré vládne záujem iných – vyzdvihol Ugljanin. Nemenej významnou zložkou uplynulých podujatí bol i ďalší hnací motor ekonomiky, teda energetika. Jej perspektívy sa ozrejmili na viacerých tematických medzinárodných konferenciách zaoberajúcich sa trojlístkom naliehavých tém: energetickou účinnosťou, biomasou ako najväčším energetickým potenciálom Vojvodiny a skúškami a perspektívami investičných projektov a možností financovania rôznych druhov a zdrojov energie. V každej z týchto oblastí Vojvodina môže úspešne písať nové kapitoly hospodárskeho rozvoja. Čo by znamenalo i natoľko potrebné zotavenie životného štandardu obyvateľstva. Oto Filip prípadného trestného konania. Na túto správu reagovali mnohé médiá, vedenie Demokratickej strany, ktorej je dlhoročným členom aj Miroslav Krišan, a občania Kovačice. V piatok 1. novembra t. r. v sieni Miestneho spoločenstva Kovačica sa zišiel a zasadal Hlavný výbor tejto strany, za účasti známych osobností politicko-spoločenského života: Gorana Ješića, Miroslava Vasina, Dušana Elezovića, Dragana Šutanovca, Vesny Martinovićovej, Miloša Gagića, predsedov niekoľkých obcí, početných poslancov pokrajinského parlamentu a celého Výkonného výboru DS. O 19. hodine na námestí pred Domom kultúry 3. októbra usporiadali míting na podporu Krišanovho prepustenia, kde sa prítomným prihovorili Nenad Krišanović, Šandor Mate, Srđan Miković a Svetozar Čiplić.
9. 11. 2013
A. Chalupová 45 /4568/
HLAS ĽUDU
SLOVENSKO Od 1. marca zastáva post dekana farmaceutickej fakulty. ako uviedol pri nástupe do funkcie, chcel by sa zamerať na zvýšenie kvality odbornej prípravy absolventov, posilnenie študijného oddecko-pedagogickú hodnosť boru farmácia v anglickom jazyku, či vyzískalo spolu 35 docentov. budovanie centrálnych laboratórií faPavel mučaji (1968) sa po kulty. „je to na dlhšiu debatu,“ s úsmeabsolvovaní farmaceutickej vom odpovedal na našu otázku, akým fakulty v roku 1993 špecialinajväčším výzvam a problémom ako dezoval v odbore farmakognókan čelí. Okrem tradičného nedostatku zia. Venoval sa najmä liečifinančných prostriedkov poukázal aj vým rastlinám – izolácii lieči- Prof. Pavel Mučaji na výpadok kádra strednej generácie na vých látok, ich úprave a možfakulte. aj to pritom súvisí s peniazmi. nostiam využitia vo farmaceutickom priemysle. „absolventi nezostávali na školách, keďže v súPostupne sa posúval dopredu vo vedeckej a aka- kromnom sektore bol dostatok lepšie platených demickej kariére. V roku 2004 sa stal docentom pracovných príležitostí.“ a v roku 2012 splnil všetky kritériá na vymenovanie za vysokoškolského profesora. Rastislav Boldocký
PrEzidENt iVaN GašParOVič VymENOVaL PEtrOVSKéhO rOdáKa PaVLa mučajihO za PrOfESOra
Medzi akademickou elitou P
re absolventa petrovského rodáka Pavla mučajiho je rok 2013 zlomovým. V marci sa stal dekanom farmaceutickej fakulty univerzity Komenského a v októbri ho prezident ivan Gašparovič vymenoval za profesora v odbore farmakognózia. „dnešným dňom sa stávate súčasťou postupnej generačnej obmeny profesorského stavu. Od vás sa predovšetkým očakáva, že budete na vašich vysokých školách a univerzitách hlavnými predstaviteľmi transferu najnovších vedeckých poznatkov vo vzťahu k študentom, ale aj celej našej spoločnosti,“ uviedla slovenská hlava štátu v príhovore počas slávnosti, na ktorej najvyššiu ve-
umELEcKý VEdúci radOšiNSKéhO NaiVNéhO diVadLa StaNiSLaV štEPKa O PäťdESiatrOčNici diVadLa a ľudSKOSti
Ľuďom sa pozeráme priamo do očí K
eď sa povie meno Stanislav dy nečítal nejakú závažŠtepka, nik ani na sekundu nejšiu kritiku. Skôr len nezaváha, že ide o zakladateľa chválu. a umeleckého vedúceho Rado– to ma vidíte priveľmi šinského naivného divadla, idealizovane. roky som ktoré už onedlho oslávi päťčasto čelil ostrej kritike zo desiatročnicu. Ako však tvrdí strany predchádzajúceho Štepka, to hlavné a dôležitejšie režimu, politických poby malo ešte len prísť. skokov aj niektorých „od– Radošinské naivné divadborných“ posudzovateľov. lo onedlho oslávi päťdesiat Stanislav Štepka Boli takí, čo nás nielen rokov. To už je čas bilancovať, schvaľovali, ale aj usilovne nie? zakazovali, čo škrtali celé scény z hier, aj hry a de– Nedávno v ikare vyšli bilancujúce knižky saťročia nám strpčovali život. my sme prežili... a vlastKronika komika 1 – 5, v ktorých som sa pokúsil po- ne aj oni. my však aj dnes hráme divadlo podľa nadať moju autorskú a kronikársku správu o tom, ako šich predstáv. čo robia tamtí z tých totalitných čias sme aj s divadlom žili v predchádzajúcom diva- – neviem. ale iste sa len tak nestratili. možno nám delnom polstoročí. No stále si myslím – ani neviem aj velia. prečo – že to hlavné a dôležitejšie by ešte len malo – Aké vlastnosti si vy na človeku všímate ako prísť. prvé? – Nechceli by ste ísť napríklad do väčšieho for– Napríklad, či sa dokáže pozerať do očí. mátu? Z ochotníkov z Radošiny ste sa stali – Tak si hľadáte aj nových kolegov? profesionálnym. No slovíčka naivné v názve sú– hľadáme sa navzájom. Potom si padneme do boru ste sa nevzdali, zostala aj komornosť oka – a funguje to. predstavení. – Čo ak sa potrebujete s niekým rozísť? – Vznikli sme bez názvu a pánu bohu za chrbtom. – Nie je to jednoduché, ani ľahké, ale niekedy Názov nám dali naši diváci. Všade, kde sme z ra- k tomu dochádza. ak je dotyčný herec, naznačíme došiny prišli s naším divadlom, bolo počuť: rado- mu to aj tak, že nie je obsadený v novej hre. šinci idú, radošinci sú tu! a tak nejako sme sa pred – Máte vždy na javisku svoju „blízku“ dušu? rokmi stali radošinským naivným divadlom, kto– mal som viacero dobrých duší okolo mňa. V rým sme zostali aj napriek tomu, že mnohí herci, radošinskom období rNd to bol kamarát miroslav čo u nás začínali, sú už členmi iných divadiel ale- Siget, neskôr dramaturgovia ivan Verner a Eva Brobo vystupujú v televíznych seriáloch. hádam sa to gyányiová, potom novinári anton Krumpár a Edudá povedať aj takto: veľkosť nášho hľadiska je pri- ard Kolník, rád si spomínam na prvé roky spolupráce meraná tomu, čo sa deje a o čom sa uvažuje na ja- s milanom markovičom, no a neskôr (vlastne až dovisku. teraz) sú pri nás režiséri juraj Nvota, Ondrej Spišák, – Takže sa vám splnili predstavy a želania, kto- dramaturgičky darina abrahámová, mirka čibenré ste mali pri zakladaní divadla? ková, no a tých 157 herečiek a hercov, čo v priebehu – asi áno. túžil som po divadle, kde si bude ro- päťdesiatich rokov so mnou účinkovali na našom zumieť javisko s hľadiskom, kde bude humor su- javisku. sedom poézie, kde sa bude spievať a smiať, po– A zmenil sa za tie roky nejako váš pohľad na vedzme aj zo seba. tuším som v takom divadle. divadlo? – Na vašu adresu v podstate človek ani nik– zmenila sa doba... a teda aj my v nej. to, čo nám 9. 11. 2013
45 /4568/
hLaS ľudu
niekedy bolo nesmierne smiešne, často je dnes smutné, ak nie aj trpké. Keď sme niekedy v Jááánošíííkovi povedali: robíme na panskom celých osemnásť hodín? Nedalo by sa aj viac? – zaznel v hľadisku až škodoradostný smiech najmä tých, ktorých nasilu naháňali do nezmyselnej práce. Keď počujeme tú vetu dnes, pochytí nás clivota. – Boli alebo sú momenty, keď si poviete, že nemá zmysel ďalej hrať? – také chvíle ešte nenastali. Pokým tu budú ľudia, čo budú mať starosti a radosti, bude tu pre nich aj rokmi vyskúšané zrkadlo – divadlo. – Je dnes ťažké robiť dobré divadlo? Nemyslím z finančnej stránky, skôr z tej ľudskej, upútať diváka dobrým predstavením. Zmenil sa za tých 50 rokov nejako výrazne jeho vkus? – aj pred päťdesiatimi rokmi chceli diváci od nás vlastne to isté, čo chcú aj dnes – aby ich divadlo zabávalo. Nie je to ľahká úloha, ani ľahkovážna. ak divadlo zábavnou formou rozpráva aj o tom, čo priveľmi zábavné nie je, a zároveň presvedčí diváka o spoločnom úsilí javiska a hľadiska dopátrať sa pravdy, prípadne nejakého poznania, tak to by mohlo byť aj naše divadlo. Ba dokonca mám dojem, že pre také divadlo píšem a tuším aj v ňom hrám. – Kedy cítite najväčšie zadosťučinenie za svoju prácu? – Keď sa stane to, čo len nedávno v Piešťanoch. Po búrlivo zakončenom predstavení prídu za vami organizátori a prosia, kedy by sme mohli prísť zase. – S čím radošinci vstúpia do svojho 51. roku? – Počas tradičného regionálneho podujatia radošinské Vianoce 2013 bude v radošine pri príležitosti 50. výročia vzniku divadla premiéra druhej časti hry o radošine Sčista-jasna. V divadelnom ústave pripravujú v novembri s vydaním knižky Predpoveď na zajtra (Polooblačno, Sčista-jasna) veľkú výstavu v umeleckej besede k päťdesiatke rNd. takisto Slovenská pošta plánuje k nášmu výročiu vydať pamätnú známku. No a ja už chystám novú hru na rok 2014, ktorej som v lete stihol dať názov Zmiešaná štvorhra. Slávka Boldocká
9
ĽUDIA A DIANIA ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA ZREŇANIN
V tieni syndikátnych protestov A
ko je už zvykom, aj začiatok 12. zasadnutia Zhromaždenia mesta Zreňanin v stredu 30. októbra poznačila obsiahla rozprava o návrhu rokovacieho programu. Opozícia – DS, LSV, SRS aj tentoraz mala celý rad návrhov, o čom by sa na zasadnutí malo rokovať, pričom možnosť zdôvodnenia návrhov výborníci spravidla využívali na zdĺhavú kritiku práce aktuálnej zreňaninskej moci. Vládnuca väčšina ani jeden z návrhov neakceptovala a rokovací program schválila v pôvodnom znení. Potom zhromaždenie väčšinou hlasov schválilo záver o nadviazaní spolupráce Zreňaninu s talianskym mestom Bari, rozhodnutie o podmienkach a spôsobe zásobovania tepelnou energiou, ktorým sa táto oblasť podrobne upravuje, ako aj návrh tarifnej sústavy na vypočitovanie inštalovanej a dodatočnej tepelnej energie. Na základe povolenia väčšiny výborníkov zhromaždeniu sa prihovoril Ranko Hrnjez, predseda Nezávislého syndikátu verejných služieb Vojvodiny, ktorý vo chvíli, keď zhromaždenie zasadalo, na zreňaninskom ústrednom námestí zorganizoval protest proti nahlásenému novému zákonu o práci. Hrnjez upozornil, že v Zre-
ňanine je 50 sporných privatizácií, ktoré tiež treba preskúmať, a nie iba tie, ktoré žiada EÚ. Výborníkom predostrel desať požiadaviek syndikátov týkajúcich sa uskutočňovania práv robotníkov, ktorí zostali bez práce alebo časti zárobku, zlaďovania penzií a zmenšenia disproporcií. Syndikát sa naďalej zasadzuje, aby sa oznámená racionalizácia vo verejných podnikoch vykonala podľa jasných kritérií a aby sa pre robotníkov, ktorí zostanú bez práce, zabezpečil sociálny program. Oznámiac plánovanú hladovku niekoľkých členov syndikátu Hrnjez konštatoval, že je sociálny dialóg na nízkej úrovni. V pokračovaní zasadnutia výbornícka väčšina schválila doplnky rozhodnutia o založení VP Športové objekty, ktorými je rozšírená pôsobnosť tohto podniku, ako aj rozhodnutie, ktorým sa o ďalšie tri ulice rozširuje zóna, v ktorej sa vyberá poplatok za parkovanie. Týmto rozhodnutím je zároveň určené, že na parkovisku pred nemocnicou sa za parkovanie nebude platiť počas návštevných hodín od 14. do 16. hod. V oboch prípadoch výborníci opozície vyjadrili podozrenie, že týmto spôsobom vládnuca koalícia chce zamestnať svoje kádre, a
zároveň upozornili, že počet zamestnaných vo verejnom úseku treba zmenšovať a nie zväčšovať. Ústredné miesto na zasadnutí zreňaninského lokálneho parlamentu patrilo druhému tohtoročnému opravnému rozpočtu, ktorým sú príjmy plánované v sume 5,3 miliardy dinárov, čiže o 1,7 Vyše storočná moruša v strede Bieleho Blata odopercenta menej láva času než v prvom opravnom rozpočte, k čomu opo- vácie zhromaždenie vymenovalo zícia vyslovila početné poznámky Mr. Dejana Jovanova. Tento poda v rozprave často odbočovala od nik, ktorý založili na minulom zatémy. Hovorilo sa o míňaní roz- sadnutí zreňaninského lokálneho počtových prostriedkov, o za- parlamentu, sa má starať o všetbezpečených prostriedkoch na ky chránené prírodné statky na neuskutočnené investície, nad- území mesta, medzi nimi aj o bytku zamestnaných, o osvetlení Cársku baru a starú morušu v a cestách v osadách... Výbornícka strede Bieleho Blata, ktorá má väčšina však rozhodnutie schvá- takmer toľko rokov, koľko aj táto osada. lila v navrhnutom znení. Za úradujúceho riaditeľa noV. Hudec vozaloženého VP Prírodné rezer-
Z KOMUNÁLNEHO PODNIKU KOMUNAL PIVNICA
Dobrá spolupráca s občanmi krem pravidelného odvozu odpadu z dediny v Komunálnom podniku Komunal Pivnica sa počas jarných a letných mesiacov venovali aj koseniu trávy a úprave trávnikov. V rozhovore s riaditeľom Jaroslavom Zajacom sme sa dozvedeli, čomu sa venovali v septembri a októbri. – V spolupráci so základnou školou a vlastne z ich iniciatívy sme na Jaroslav Zajac, riaditeľ Komunálneho sklonku septembra uspo- podniku Komunal riadali akciu zbierania skla. V tejto úspešnej akcii súhrnne bolo skla. Uskladňujeme ho v bývalej zozbieraných až 3-tisíc kilogramov pivnickej mliekarni a keď nazbiera-
O
10
me 10-tisíc, odvezieme ho na patričné miesto do Báčskej Palanky. Práve s cieľom zozbierať tú masu skla čím skôr, v piatok 25. októbra budeme mať ďalšiu akciu zbierania skla. Minule občania donášali sklo do základnej školy a teraz naši robotníci budú s vlečkami chodiť po uliciach a zbierať sklenené fľaše a iné nádoby. Prostriedky z predaja skla budú usmernené na potreby Základnej školy 15. októbra. V máji tohto roku v Pivnici začali s triedením odpadu. Občania raz mesačne (každý prvý štvrtok v mesiaci) do modrých vreciek nabalia papier, noviny, kartóny a dvakrát mesačne (každý prvý a tretí piatok v mesiaci) do žltých vreciek odkla-
dajú plastové fľaše (PET ambaláž) a podobne. – Počas zimných mesiacov, teda už od novembra začneme počas prvého týždňa v mesiaci, presnejšie každý prvý pondelok a utorok v mesiaci odvážať iba popol. Tento odpad z pecí musíme osobitne vyvážať, lebo sa nám stávalo, keď sme ho vyvážali spolu s iným odpadom, že sa zapálil traktor s odpadom. Aby sme sa takým škodám vyhli, rozhodli sme sa raz mesačne počas sezóny kúrenia vyvážať iba popol z pivnických domácností. Situácia s depóniou odpadu je taká aká je, ale sa ju snažíme aspoň raz mesačne čistiť a udržiavať, aby nedošlo k požiarom, ako to bývalo skôr. Keď ide o poplatky občanov za komunálne služby, môžeme byť spokojní, snažia sa platiť pravidelne.
9. 11. 2013
K. Gažová 45 /4568/
HLAS ĽUDU
ľUDIA A DIANIA Z OSLÁV 190. VÝROČIA PRÍCHODU SLOVÁKOV DO JÁNOŠÍKA
Voľakedy šecko bolo inak S
lováci v Jánošíku si tohto roku pri- širšiemu obecenstvu primerane pomínajú 190 rokov od prícho- predstavili na premiére v rámci du svojich predkov na toto úze- osláv. mie. Prví Slováci do Jánošíka, čiže – Táto kniha je vzácny klenot do vtedajšieho Šandorfa prišli z Ni- kolektívnej pamäti Jánošíčanov, trianskej stolice ťažiť sanitru a zostali konštatoval Vladimír Valentík, riaditu do dnešných dní. Ich potomkovia teľ SVC, ktoré knihu vydalo. – Po nej si úctyhodné jubileum pripomenuli v sobotu 2. novembra bohatým programom, na ktorý pozvali aj hostí zo slovenského veľvyslanectva v Belehrade, AP Vojvodiny, Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, Obce Alibunár, Myjavy a Igmaru na Slovensku. Oslavy jubilea sa začali v popoludňajších hodinách v Základnej Na premiéru knihy Martina Listmajera prišla škole T. G. Masaryka, aj mladá nevesta a družbovia kde za prítomnosti žiakov a kolektívu školy, ako aj občanov, Jánošíčania budú môcť vždy siahnuť odhalili pamätnú tabuľu na znak a sprítomniť si svoje staré tradičné vďaky Úradu pre Slovákov žijúcich zvyky a ľudové piesne, a ak sa mlav zahraničí, NRSNM a Obci Alibunár, dí nechopia udržiavať ich, kedykoľže finančne podporili rekonštrukciu vek si to v nej budú môcť naštudoškolskej budovy. Prítomným sa pri- vať. hovorili podpredsedníčka Zhro– Toto dielo je úžasné tým, že tvomaždenia APV a predsedníčka rí krásne sklíčko v mozaike zvykoNRSNM Anna Tomanová-Makanová, slovného a hudobného folklóru vojradca vo Veľvyslanectve SR v Bele- vodinských Slovákov a zároveň je to hrade Jozef Sabo a predseda Obce vzácny poklad celej etnickej a etnomuzikologickej literatúry všetkých Slovákov na tomto svete, – povedal krátko etnomuzikológ zo Slovenska Miroslav Brna, ktorý všetky piesne v knihe znotoval, kým recenzentka knihy Katarína Mosnáková Vladimír Valentík bol príjemne prekvapený výsta- si všimla, že M. Listmajer pri vývou obrazov v jánošíckom kostole skume zvykov a Alibunár Dušan Jovanović. Za šted- obyčají mal veľkú podporu Jánošíré donácie sa poďakovala riaditeľka čanov a veľký počet informátorov. školy Zuzana Halabrínová a svoj– Používal aj údaje z odbornej liským spôsobom, čiže piesňou a teratúry, čo znamená, že údaje ktobásňami, aj jánošícki žiaci. ré tu zaradil, sú relevantné, avšak to, Kúsok z tých 190 rokov života v Já- čo charakterizuje túto knihu, je silnošíku, čiže zvyky, obyčaje a piesne ná emócia. Tak ako svoju prvú knizapísal Martin Listmajer vo svojej kni- hu, aj túto písal so silnou emóciou. he Prečo si sa mladá vydávala, ktorú On sa jednoducho nemôže odo9. 11. 2013
45 /4568/
HLAS ľUDU
Pamätná tabuľa na znak vďaky donátorom
sobniť, ani nechce, a ani netreba, aby sa odosobňoval, lebo okrem toho, že to je jeho štýl písania, je to aj jedna veľká časť jeho života a života jeho predkov, ktorým vlastne tým, že píše takéto diela, vzdáva hold, a venuje ich budúcim generáciám Jánošíčanov, – povedala K. Mosnáková. – Keď som si uvedomil, že dnešné mladé generácie už nevedia, ako sme sa skôr hrávali a zabávali, aké boli svadby a iné obyčaje, aké piesne sme spievali, a že tým hrozí
cim generáciám mladých Jánošíčanov, – povedal nám M. Listmajer. Časť toho, čo vo svojej knihe M. Listmajer zaznamenal – staré fotografie, svadobné zvyky a piesne sú aj predstavené na premiére a na záver jánošícky pán farár Slađan Daniel Srdić symbolickým krstom požehnal toto dielo a poprial mu dlhý, dlhý život. Potom prezentácia 190-ročných dejín jánošíckych Slovákov pokračovala na galakoncerte SKUS Jánošík pod názvom Voľakedy šecko
Roztancovaní Jánošíčania pripravili skvelý kultúrny zážitok
nebezpečenstvo, že po nás všetko zostane zabudnuté, rozhodol som sa, že to spracujem a zverejním v knihe. Najviac som sa venoval svadobným zvykom, ale sú tu aj cirkevné zvyky od Vianoc po kirvaj, krsty, pohreby... a všetko je dokumentované početnými fotografiami. Zapísal som aj to, ako sme sa hrali a zabávali, ako sme sa stretávali na sedačkách, ako sa dievčence ilečkuvali a my chlapci fialuvali a popinkuvali... Nuž a na konci značnú časť knihy som venoval našim jánošíckym piesňam, ktoré sú skutočne veľmi pekné. Som skutočne hrdý, že sa mi podarilo až 159 piesní zozbierať. Knihu venujem svojej osade, ale predovšetkým terajšej generácii a budú-
bolo inak. O tom, ako to bolo voľakedy, stará mama (Zuzana Sokolová) rozprávala svojej vnučke (Anđela Mrđová) a tak vlastne moderovala program, ktorým jánošícki ochotníci prezentovali kúsok jedného kalendárneho zvykoslovného roku v Jánošíku, ako aj životné udalosti v jednej jánošíckej sedliackej rodine. Scenár a réžiu tohto nanajvýš vydareného programu podpísala Katarína Mosnáková. Do programu osláv významného jubilea zapadla aj vydarená výstava olejomalieb jánošíckej rodáčky Anny Jankovićovej, autorky oltárneho obrazu v jánošíckom kostole, ako aj gobelínov jej matky Anny Češkovej. V. Hudec
11
ľUDIA A DIANIA Z MIESTNEHO SPOLOČENSTVA B. PETROVEC
V ústrety miestnym voľbám plynul mesiac odvtedy, čo sú vypísané voľby na členov Rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec, ktoré sa uskutočnia v nedeľu 8. decembra. Z tejto príležitosti volebná komisia v pondelok 4. novembra v priestoroch MS Petrovec usporiadala tlačovú konferenciu, na ktorej Volebná komisia: (sprava) Samuel Vrbovský, Michal Medveď, Svetoslav Majehovoril predseda Dipl. ra, Katarína Rašetová a Vlasta Bohušová právnik Svetoslav MaAko vysvetlil predseda volebnej jera. Uviedol, že predseda Zhro- septembra volebná komisia maždenia obce Báčsky Petrovec schválila Lehotník na vykonávanie komisie, situácia je taká, že už Rajko Perić 27. septembra 2013 volebných aktivít, ako aj tlačivá ubehol mesiac od vypísania volieb vypísal voľby v MS B. Petrovec a v potrebné pri podávaní návrhov a nateraz neprišla ani jedna kanMS Maglić. Zhromaždenie obce kandidátov na členov Rady MS Pe- didatúra na člena Rady MS B. Pezvolilo volebnú komisiu, ktorú trovec. Lehotník si občania môžu trovec. Na podanie kandidatúry sú tvorí päť členov: Svetoslav Maje- pozrieť na oznamovacej tabuli potrebné štyri tlačivá. Kandidáti si ra, predseda, a členovia Michal MS B. Petrovec každý pracovný v matrikárskej službe majú vyMedveď, Samuel Vrbovský, Kata- deň a zverejnený bol aj v pro- baviť Výpis zo štátneho občianstva rína Rašetová a Vlasta Bohušová. striedkoch verejného informova- a Potvrdenie o volebnom práve, a v Stanici polície potvrdenie o Na svojom prvom zasadnutí 30. nia.
U
bydlisku na území MS B. Petrovec. Tlačivo potrebné na podanie návrhov kandidátov na členov Rady MS Petrovec, teda vyhlášku, že kandidát akceptuje kandidatúru, dostať v kancelárii MS Petrovec každý pracovný deň. Záverom tlačovky predseda komisie S. Majera prečítal jednotlivé články zo Štatútu MS Petrovec vzťahujúce sa na kandidatúry občanov a na samotné hlasovanie. Rada MS Petrovec je najvyššie zastupiteľské teleso v MS a má 15 členov, ktorí sa volia na štyri roky (2013 – 2017). Každý plnoletý občan s volebným právom na území MS Petrovec má právo podporiť iba jedného kandidáta na člena miestneho vedenia. Každý kandidát musí zozbierať najmenej 20 podpisov občanov Petrovca. Prihlášky kandidátov treba doručiť volebnej komisii najneskoršie 15 dní pred dňom uskutočnenia volieb, čiže do 22. novembra 2013. Do tohto dátumu občania MS B. Petrovec môžu v Obecnej správe nahliadnuť do volebného zoznamu a požiadať o zápis, škrtanie, zmenu, doplnky alebo opravu. K. Gažová
NA SLOVO S PREDSEDOM RADY MIESTNEHO SPOLOČENSTVA ŠÍD
Prvoradým cieľom nové samozdanenie V
o všetkých 19 miestcembra 2013) nych spoločenstvách vyprší samozv Obci Šíd v júli prebiedanenie, z ktohali lokálne voľby na člerého sa v prienov rád. Mesto Šíd patrí behu predchámedzi najväčšie miestne dzajúcich siedspoločenstvo vo Vojvomich rokov zadine. Do Rady Miestneho bezpečovali fispoločenstva Šíd v prianančné promych voľbách boli zvostriedky predolení 13 členovia, ktorí na všetkým na fikonštitutívnom zasadnancovanie výnutí 20. augusta roku stavby a úpravy Dr. Krsto Kureš 2013 za nového predseobjektov kodu zvolili Dr. Krstu Kureša a za jeho munálnej infraštruktúry, ale aj na zástupcu Miroslava Janjića. Nový čiastočné financovanie aktivít viapredseda Rady MS Šíd Dr. Krsto cerých kultúrnych a športových Kureš povedal: spolkov, humanitárnej činnosti a „Viac ako 16 000 občanov mes- náboženských spoločenstiev. ta Šíd nám prejavilo dôveru a Rada MS na svojich zasadnutiach dalo nám za úlohu viesť toto rozoberala činnosť MS a jednoMiestne spoločenstvo v nasledu- hlasne uzavrela, že sa prostriedky júcom štvorročnom období. Prav- zo samozdanenia účelovo vkladali daže, budeme sa snažiť nesklamať do objektov, výstavba a úprava tú dôveru. Nebude nám ľahko, ktorých bola v programe, na zálebo sme do funkcie nastúpili v klade ktorého bolo samozdanenie roku, na konci ktorého (31. de- zavedené. V minulých dvoch ro-
12
koch sa stavali chodníky a stačí povedať, že iba v tomto roku sme vybetónovali viac ako 2,5 kilometra. Začali sme aj realizáciu jedného z kapitálnych objektov na odvádzanie povrchových vôd, čiže výstavbu ústredného potrubia v Ulici Janka Veselinovića. Doteraz sme postavili 40 metrov a do konca roka postavíme ďalších 60. Medzi kapitálne objekty z minulých rokov treba zaradiť upravovanie parkov a voľných plôch, na ktorých sme postavili osvetlenie, vybudovali chodníky, koše na smeti a k tomu riadne kosíme trávu a udržiavame ich. Vzťahuje sa to aj na údržbu okolia potoka Šidina, ktorý teraz konečne má vzhľad upraveného komunálneho objektu. S cieľom zaviesť nové samozdanenie na budúce päťročné obdobie našim občanom musíme predostrieť lákavý program vkladania finančných prostriedkov, aby na referende, ktoré plánuje-
me uskutočniť v decembri, dali svoj súhlas. Rada Miestneho spoločenstva schválila návrh programu samozdanenia, ktorý na nasledujúcom zasadnutí má schváliť aj Zhromaždenie obce Šíd, ktoré má aj vypísať referendum. V našom návrhu je uvedené, že sa zo samozdanenia bude financovať predovšetkým komunálna infraštruktúra, činnosť spolkov a organizácií v oblasti športu a kultúry, náboženská a humanitárna činnosť. Novinkou by bolo čiastočné financovanie pohrebov pre občanov mesta Šíd, ako aj zabezpečenie finančnej podpory pre každé novorodeniatko.“ Ako Dr. Kureš vysvetlil, očakáva sa, že referendum bude prebiehať asi 15 dní v decembri a samozdanenie by malo trvať od 1. januára 2014 do 31. decembra 2018. Sadzba samozdanenia je 3 % z platov zamestnaných a z katastrálnych príjmov. St. Stupavský
9. 11. 2013
45 /4568/
HLAS ľUDU
ĽUDIA A DIANIA ROZHOVOR S PREDSEDOM RADY MIESTNEHO SPOLOČENSTVA FUTOG ZORANOM CREPULJOM
Má 106 ulíc a nie je mesto tarší ľudia, ktorí „akoby včera bolo“ cestovali z Báčskj Palanky do Nového Sadu, si zavše spomenú na zelené pasienky z pravej strany diaľnice pri východe z Futogu, ktoré sú fuč. Tam sa teraz namiesto pasienkov na pocestných pozerajú – a aké! – novostavby. Na majiteľov podaktorých sa zrejme nepatrí ísť otázkou, ako získali prvý milión. Tak či onak prázdny priestor medzi Futogom a Veternikom zastavali práve počas vojny, ktorá „nikdy nebola“ a tobôž nie u nás a nie v poslednom desaťročí 20. storočia, respektíve krátko po vojne, o ktorej sa patrí mlčať. Nie, nebudeme na tomto mieste jatriť pomerne čerstvé rany. Nemienime sa zaoberať členitými dejinami trvajúcimi zhruba osem storočí sídliska, ktoré síce má až 106 ulíc, ale nemá status mesta. S cieľom posvietiť si na jeho súčasnosť, pohovoríme si s aktuálnym richtárom futockým. V júnových voľbách tohto roku občania Futogu zvolili novú 16-člennú zostavu Rady Miestneho spoločenstva Futog. Je v nej 12 členov Srbskej pokrokovej strany (SNS) a 4 Jednotného Srbska (JS). Čerstvý predseda RMS Zoran Crepulja hovorí, že aj predtým SNS mala v Rade väčšinu. Náš spolubesedník, inak súkromný podnikateľ, majiteľ sklárskej dielne, sa teraz prvý raz zapojil do práce Rady a hneď sa mu ušli prvé husle v orchestri, ktorý, ako hovorí, je tu „kvôli všetkým občanom a celkovému pokroku Futogu“. – Čím sa prevažne zaoberá tunajšie obyvateľstvo? – Ľudia sa zaoberajú v prvom rade poľnohospodárstvom. V nie tak dávnej minulosti tu bolo zopár významných tovární a podnikov, ako povedzme Milan Vidak, Aroma, Planta, Garant... V nich, ako i v početných novosadských podnikoch pracoval veľký počet Futočanov, avšak po známych vojnových udalostiach a známych privatizáciách sa ich veľa vrátilo k obrábaniu pôdy. – Ktoré a aké podniky sú tu aktuálne teraz? – Aroma je tu ešte (živá), ale ju tlačí konkurzné konanie, Planta je sprivatizovaná, jej zamestnanci znovu majú riadne platy, nakoľko viem, založili novú farmu... Ostatné niekdajšie firmy skrachovali úplne. Teraz je tu i podnik na výrobu a údržbu váh Vagar (zamestnáva asi 50 ľudí), tiež zopár silnejších prepravcov, ako i poľnohospodárov. Predovšetkým treba spomenúť Združenie pestovateľov a spracovateľov futockej kapusty. Jeho členovia sa zaoberajú kvasením a predajom kyslej kapusty. Ani oni však nezamestnávajú veľký počet ľudí, chcelo by to rozšíriť výrobu, ale bez štátnych subvencií to nepôjde. – Kedysi tu bolo množstvo remeselníkov. Aká je súčasná situácia? – V súčasnosti tu máme množstvo menších
S
9. 11. 2013
45 /4568/
HLAS ĽUDU
rôznorodých súznamená, že už nie je kromných podničo robiť; stále treba kov, predovšetdačo dobudovať, kým kovospracodačo opravovať, plávateľských, ako je tať... firma Tupanjac, – Kto a ako sa staktorá vyrába poľrá o údržbu verejnohospodárske ných plôch? stroje a prívesy a – O komunálnu výzamestnáva 30 – stavbu Futogu sa sta40 robotníkov. rá Ústav pre výstavbu Podstatne viacej mesta (ZIG). Údržbu je menších podvšetkých päť cintorínikov, ktoré funnov vo Futogu vykogujú obstojne, náva novosadský Veako napríklad rejný komunálny drevospracovapodnik Lisje. V noteľský a stolársky Zoran Crepulja, predseda RMS Futog vom cintoríne máme podnik DMB Dom smútku, ktorý Grba, je tu i hŕba rôznych majstrov: zámoční- ešte stále nie je sprevádzkovaný, ale mal by čokov, mechanikov, tiež obchodníkov a vôbec skoro začať fungovať. drobných podnikateľov. – Futog je nesporne zaujímavé mesto, je v ňom čo vidieť. Blízkosť a vôňa Dunaja či MAJÚ VŠETKO, VŽDY EŠTE DAČO TREBA chýrečnej futockej kapusty patrí k lákadlám, ktoré by mohli privábiť turistov. Je ten po– Vieme, že Futog má dve základné ško- tenciál využitý? Ako funguje propagovanie ly: ZŠ Desanky Maksimovićovej a ZŠ Miro- znamenitostí a špecifík, sú tu trebárs prislava Antića, tiež strednú poľnohospo- merané ubytovacie kapacity? dársku školu so žiackym domovom a dve – Reštaurácia Kesten má asi 20 lôžok a penškôlky, ktoré sú súčasťou Predškolskej zióny ponúka aj pohostinstvo v sídlisku Čereustanovizne Radosno detinjstvo v Novom vićka skela. Futog potrebuje prístavisko, ktoSade. Ktoré združenia občanov, spolky a klu- ré by akiste zvýšilo počet návštev tranzitných by tu pôsobia? turistov, vlastne i väčšmi než cyklistická dráha – Okrem pestovateľov futockej kapusty tiahnuca sa nábrežím Dunaja. Chcelo by to taksvoje združenia majú ženy, športoví rybári, po- tiež vyasfaltovať cestu a chodník pre cyklistov ľovníci, penzisti, darcovia krvi, potom je tu zdru- priamo do Báčskej Palanky. Okrem infraženie Ljevčanov (kolonistov z Bosny), združe- štruktúry potrebovali by sme aj bohatšie obnie Ravna Gora... V rámci Kultúrno-informač- sahy, ktoré by vzbudili záujem hostí o naše ného centra máme lokálnu rozhlasovú stani- mesto; o ne sa však akosi nemá kto postarať, cu Futog. Pod strechou KIC pôsobí aj škola cu- hoci isté plány už sú... dzích jazykov, tamburášsky orchester, ktorý ce– To už sme pri otázke, čo vlastne potrestuje po celom svete, podobne i folkloristi, tu bujete, čo plánujete? sú tiež výborní divadelníci. Výtvarníci majú k – Zaslali sme list primátorovi Nového Sadu dispozícii aj galériu, v ktorej vystavujú svoje prá- s požiadavkou, aby do plánu a programu ZIG ce. Máme i odbočku Mestskej bibliotéky, t. j. zaradili výstavbu hotela a kúpaliska pri tunajKnižnicu Jovana Jovanovića Zmaja; pravda, ško- šej športovej hale, o čom už dávnejšie uvažuly majú vlastné knižnice. Jeden z najstarších jeme. Ak sa ZIG do toho nepustí, asi to pospolkov je Dobrovoľný hasičský spolok Futog. núkneme súkromným investorom. Naliehavá Má vlastný hasičský dom postavený roku je taktiež kompletná rekonštrukcia Ulice cara 1909. V ňom je stále v pohotovosti i profesio- Lazara. Treba vybudovať nové chodníky a odnálna požiarnická čata novosadskej požiar- vodové potrubie, znovu vyasfaltovať cestu a nickej brigády. dať hlavnej ulici súčasný vzhľad. Kanál na od– Ako je Futog na tom, keď ide o komu- vod povrchovej vody v Ulici Desanky Maksinálnu infraštruktúru? movićovej by bolo treba zahrabať, aby sa exi– V podstate máme všetko, čo jedno mesto stujúci priestor pri športovej hale a budúcom má mať: elektrický prúd, asfaltové cesty, chod- kúpalisku dal využiť na výstavbu parkoviska. níky s tvrdou podlohou, telefónnu sieť, ako i Predtým však musíme riešiť odvod atmosfékanalizáciu. Plyn sme zaviedli v rokoch 1991/92, rickej vody výstavbou potrubia uloženého ibaže sa v poslednom čase ľudia, v dôsledku do zeme... Mám nádej, že tieto práce do konzvyšovania cien plynu, vracajú k vykurovaniu ca roku 2015 zakončíme. drevom a uhlím. Hoci máme všetko, to neJuraj Bartoš
13
ĽUDIA A DIANIA NA SLOVÍČKO S ERDEVÍCKYM PESTOVATEĽOM TABAKU
Tabak je vďačná rastlina H
oci na našich poliach patrí medzi zriedka- ne celá rodina.„Počas zberu, ktorý trvá aj tri – štyvejšie priemyselné rastliny, a to hlavne pre- ri mesiace, po celý deň sú angažovaní nielen čleto, lebo si vyžaduje zvláštny spôsob pestovania, novia rodiny, ale aj iní, ktorí si chcú zarobiť. Jedv Erdevíku je čoraz viac záujemcov o túto plo- na skupina pracuje na poli, kým druhá skupina dinu. Janko Petrus patrí medzi starších erdevíckych pestovateľov, keďže sa pestovaním tabaku zaoberá už 15 rokov. V tomto roku spolu so synom touto kultúrou vysadili 33 jutár pôdy. Októbrový mráz síce znížil tohtoročné výnosy tabaku až o 30 – 40 %, ale náš spolubesedník je napriek tomu spokojný s úrodou, ako aj s výkupnou cenou, ktorá, pravdaže, závisí od akostnej triedy. Ako hovorí, tabak prvej triedy stojí 356 din/kg s DPH, pokým ten najnižšej, piatej triedy stojí 50 – 60 din/kg. „Pestujeme brazílske od- Jedna z plných sušiarní vo dvore Petrusovcov rody Virginia PVH 19 a PVH 23.10, ktorej zodpovedajú tunajšie klimatické zasa doma triedi tabak podľa kvality a balí ten podmienky a aj na trhu je veľmi hľadaná. Na naše vysušený. Kvalitu určujeme podľa odrody, zrepriestranstvá túto odrodu uviedla spoločnosť Ja- losti, farby, jemnosti elastického tkaniva, aropan Tobacco International v Sente, ktorá tu má matickosti a stupňa poškodenia listu.“ aj výkupnú stanicu,“ hovorí Petrus. Vo dvore nášho spolubesedníka sa nachádzajú Na svojich plochách zvyčajne dopestuje tabak dve sušiarne (spolu ich má päť), v ktorých sa neprvej alebo druhej triedy. Na tom sa podieľa vlast- ustále suší tabak. Listy sušia šesť dní teplým vzdu-
– Tento tabak je už schystaný na odvoz, – hovorí Janko Petrus.
chom, ktorý neprestajne prúdi z hornej a dolnej časti sušiarne. Teplota sa postupne zvyšuje, pokým nedosiahne 60 ºC. Keď listy nadobudnú krásnu žltú farbu, to znamená, že sú dostatočne vysušené a pripravené na balenie. Janko Petrus uznáva, že je pestovanie tabaku namáhavá práca, avšak na konci sa oplatí. Ako hovorí, po zbere pšenice zostane iba strnisko, pričom pri pestovaní tabaku možno odtrhnúť tri listy, ale ďalšie tri narastú, a preto sezóna tabaku trvá tri-štyri mesiace, čo, samozrejme, prináša zisk.
J. Pániková
NA ZÁVER POĽNOHOSPODÁRSKEJ SEZóNY V KULPÍNE
kurice. Mám nádej, podobne ako aj iní poľnohospodári, že sa cena do jari zvýši, aby sme mali aspoň aký-taký zárobok. Ďalšia kultúra, s úrodou ktokrupobití bolo ťažko rozhodrej bol Saša Čapeľa spokojný, je núť, či zbité plochy pod kukusója. Odrody Maksim a Viktoriricou presievať znovu, alebo ja dobre urodili. V tejto súvislosti ich nechať tak. Bolo treba rýchpoukázal na skutočnosť, že v lo konať, lebo čas na sadenie kulpínskom chotári následkom kukurice už vypršal. Rozhodol postupu komasácie úroda zása polovicu obsiatych plôch visela aj od toho, na ktorej plonechať tak a druhú polovicu che bola sója posadená. Úroda presiať znova. Teraz, keď je zber Saša Čapeľa sóje závisela od kvality pôdy, úrody kukurice ukončený, konštatuje, že predsa lepšie urobili tí poľno- ktorú po komasácii dostal. – Pestoval som tohto roku aj priemyselnú hospodári, ktorí sa rozhodli nepresievať zbipapriku. Hneď musím povedať, že rok pre túto té plochy. – Keď ide o kukuricu, sadil som odrody DKC, zeleninu nebol prajný. Zavlažoval som plochy Pionir, KWS a Kosat. Po zbere kukurice sa uká- pod paprikou a dva razy sme ju oberali, ale s zalo, že plochy pod odrodami DKC a Pionir, cenou 35 dinárov za kilogram nemôžem byť ktoré som po krupobití nepresieval, dali spokojný. Pri podpisovaní zmluvy nám bola lepšie výnosy, teda takých 60 – 70 metrov z sľúbená vyššia cena, teda nad 40 dinárov, ale jutra, kým na presievaných plochách bolo ta- pri výplate cena bola nižšia. Pri sumovaní celoročnej práce poľnohoských 35 – 40 metrov z jutra. Povedal by som, že tento rok bol pre pestovateľov ku- podárov je ťažko povedať, s ktorou kultúrou kurice vcelku priemerný. Všetku úrodu som môžu byť vcelku spokojní, či už ohľadom výomrvil kombajnom a odovzdal na usklad- nosov alebo ohľadom ceny. K. Gažová nenie, lebo je teraz veľmi nízka cena novej ku-
Dobrá úroda a nízke ceny J
esenné poľnohospodárske práce sa blížia ku koncu. Poľnohospodári pomaly sumujú výsledky: ako sa im darilo tohto roku, aká bola úroda a aký mali zisk z celoročnej namáhavej práce. Na túto tému sme si pohovorili s mladým poľnohospodárom Sašom Čapeľom z Kulpína. Vzhľadom na to, že dodržiava osevný plán, náš spolubesedník sa tohto roku orientoval na pestovanie štyroch poľnohospodárskych kultúr: pšenice, kukurice, sóje a priemyselnej papriky. Pritom osobitne zdôrazňuje, že 11. mája Kulpín a okolie zasiahlo krupobitie, ktoré zanechalo trvalé stopy na mladučkých poľnohospodárskych kultúrach. – Pšenicu som mal na desiatich jutrách. Krupobitie zanechalo stopy aj na pšenici a vplývalo na zníženie výnosov tejto kultúry o takých 25 percent. Rozhodol som sa za dve odrody: Apač a Dragana. Výnosy sa pohybovali okolo 40 metrov pšenice z jutra a vcelku som s takým výsledkom, zvlášť vzhľadom na okolnosti, spokojný. Mladý poľnohospodár pestoval aj kukuricu. Ako vraví, tu už situácia bola iná. Po
14
9. 11. 2013
45 /4568/
HLAS ĽUDU
ľUDIA A DIANIA 14. FUTOCKÁ KAPUSTIÁDA
Zmes vôní, farieb, slov, tónov... Š
trnásta Futocká kapustiáda bola akiste najnavštevovanejšia od založenia tohto ekonomicko-turisticko-kultúrneho podujatia, ktoré pustilo riadne korene a vyrastá v udalosť, ktorá má na to, aby si švihla nad lokálne rámce. Zrejme sa tisíce občanov Futogu a okolia húfne zhŕklo na námestie pred Kultúrnym centrom jednak preto, že kapustiáda má stále krajší cveng, jednak v dôsledku temer nevídane krásneho záveru októbra: veď v dni predchádzajúceho víkendu si ortuť v teplomeroch šplhla na 26 stupienok Celzia. V piatok 25. októbra bola predohra, čiže tzv. Hložanci boli povšimnutí Minikapustiáda. Deti zo všetkých futockých škôl a predškolských ustanovizní ako i domovov pre deti a mládež s osobitnými potrebami vo Veterniku a Sriemskej Kamenici Víťaz Zoran Stojasa zapojili do niekoľkých dielní. Z nich potom ković vzišla jedinečná výstava prác venovaná kapuste. Večer sa návštevníci pobavili pri hudbe futockých skupín. Hlavná udalosť sa rozbehla v sobotu zaránky. Po defilé žiakov, medzi ktorými boli i hostia zo Szonty (z Maďarska), ako i z Mrčajeviec, nasledoval niekoľkohodinový kultúrno-umelecký program. Najkrajší stánok mali Aćimovićovci Na javisku pred budovou Kultúrno-inforslnečnom dni sa mačného centra Mlaparalelne odvíjali dosť sa striedali husúťaže vo varení dobno-tanečno-spejedál z kapusty, vácke čísla, divadelné Vôňa z kotlov len tak šteklila tiež o najťažšiu kavýstupy a kúsky žongpustnú hlavu a lérov a, pravdaprvý raz i o najNajťažšie hlavy a najkrajší stánok že, nespočetné krajšie upravený potlesky. stánok. V súťaži o najťažšiu hlávku Futockej kaAko bolo úvoS a m oz re j m e, pusty na 14. Futockej kapustiáde zvíťazil Zodom programu nechýbal ani jarran Stojaković, ktorého výrobok vážil 6 920 povedané, Fumok, stany s hudtocká kapustiá- gramov. Druhé miesto obsadil vlaňajší víťaz bou a bohatou Dragan Vojnović (6 800 g) a na treťom sa da chce byť ponukou jedál z umiestnil Milan Berać (6 700 g). Ako nám popriesečníkom kapusty a roštu a vedal víťaz, pri pestovaní Futockej kapusty hospodárskeho najmä – akoby potenciálu Fu- je dôležitý celý výrobný proces a predoinak – družné rozAtrakcia: mažoretky z Maďarska všetkým optimálna závlaha. Tiež podčiarkol, togu, lokálnych hovory, plánovaže bežný rok aj pre zeleninárov bol mimozvykov a jeho ale vojvodinského, respek- né i náhodné stretnutia, priateľské rozjíriadne priaznivý. turistickej poPodľa mienky osobitnej komisie najkraj- tíve srbského brandu, ako mania... Proste virvar, jedinečný festival nuky. V prvom šie upraveným stánkom na 14. FK sa pre- osobitného a predovšet- vôní, farieb a zvukov. Ktorý sa, žiaľ, ani tenpláne od zalozentovala rodina Aćimovićová. Medzi po- kým zdravého výrobku. Na toraz neobišiel bez politických príchutí tam, ženia podujatia tento aspekt si v reštaurácii kde im nie je miesto, čiže straníckych plaje však prezen- chválenými stánkami ako prvý bol spoMarína posvietili účastníci 4. gátov, zástav a ponuky propagačných matácia a afirmá- menutý ten, pri ktorom varili fazuľu členostretnutia a rozhovoru vý- teriálov. via Združenia poľnohospodárov Hložany z cia Futockej karobcov zdravých potravín. Hložian. pusty ako nieZatiaľ vonku v prekrásnom Juraj Bartoš len futockého,
9. 11. 2013
45 /4568/
HLAS ľUDU
15
ľUDIA A DIANIA neodborná učiteľka so stredoškolským diplomom. Žiaci to síce nepociťujú, lebo je predsa kvalifikovaná vedomosti získané na fakulte prenášať na mladých, ibaže nemôže nadviazať stály strifikovaný, lebo prograpracovný pomer. To inými slomy štúdia na Slovensku a vami znamená, že škola chtiacu nás nie sú kompatibilné. nechtiac musí vypísať súbeh na Dali mi však právo podať to pracovné miesto a v prípade, sťažnosť, ale aj po sťažže sa hlási niekto s vysokoškolnosti odpoveď bola rovským diplomom, Martina zostanaká – diplom nemožno ne bez práce?! uznať. Chcela som skla– Svojráznym paradoxom je dať rozdiel predmetov, ale rovno to, že v našom štáte volaani to mi neumožnili a dejú mladých vysokoškolákov, aby finitívne mi odmietli žiasa po ukončení štúdia vrátili do dosť o nostrifikáciu. Na Martina Zríniová usmiata nakrajiny a aby tu uplatnili získané druhej strane na zeme- priek problémom, ktoré ju nevedomosti, ale keď sa niekto vrápisnej fakulte, tiež v Bele- čakane postihli ti, tak s ním takto narábajú ako so hrade, povoľujú nostrifimnou a proste ho nútia, aby odikáciu s tým, že treba zložiť rozdiel päť skúšok, šiel tam, kde mu diplom uznajú. Sú u nás síce lebo na Slovensku dávajú dôraz na zemepis Slo- aj ľudia, ktorí si nostrifikovali diplom, ale ja som venska a v Srbsku na zemepis Srbska. To je aj po- narazila na veľký problém. Nemôžem však pochopiteľné, ale nemôžem pochopiť, prečo mi chopiť, že náš program nie je zladený s pronedovolia nostrifikovať diplom z biológie. Veď gramom univerzity, ktorá je akreditovaná pre biológia je všade len biológia, – hovorí Marti- celú Európu a diplomy tam získané sú uznávané na Zríniová. vo všetkých európskych krajinách. A tak táto mladá odborníčka, magisterka bioKeby nebolo smutné, bolo by smiešne. lógie a zemepisu, pracuje v škole v Jánošíku ako V. Hudec
PROBLÉMY JÁNOŠÍČANKY MARTINY ZRÍNIOVEJ S NOSTRIFIKÁCIOU DIPLOMU
Magisterka a neodborná?! M
artina Zríniová z Jánošíka v auguste minulého roku ukončila štúdium na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a získala diplom magisterky biológie a zemepisu. Na rozdiel od mnohých svojich rovesníkov, ktorí si po ukončení štúdia hľadajú zamestnanie v krajinách EÚ, Martina sa rozhodla vrátiť do rodiska s cieľom zamestnať sa v jánošíckej základnej škole a pracovať na vzdelávaní budúcich generácií mladých Jánošíčanov. Ihneď po návrate domov začala postup nostrifikácie vysokoškolského diplomu, ale bola nepríjemne prekvapená, keď jej na Belehradskej univerzite diplom neuznali. – Najprv mi vôbec nevedeli povedať, na koho sa mám obrátiť, usmernili ma najprv do jedného úradu, potom zasa do druhého. V tom blúdení od jedných k druhým dverám ma dočkalo prvé nepríjemné prekvapenie, keď mi povedali, že nie je možné nostrifikovať oba predmety, ale iba jeden. Nemala som kam a zvolila som si biológiu v presvedčení, že neskoršie sa mi podarí nostrifikovať aj zemepis. Žiadosť som podala začiatkom roka a v polovici roka mi prišla odpoveď, že mi diplom nemôže byť no-
VO SVET(L)E ŠTATISTIKY: AKO ŽIJEME (7)
Vybavenosť domácností hmotnými statkami S
vet sa mení, meníme sa aj my. Napríklad tak, že čoraz viac musíme trvať na svojom práve byť informovaní o všetkom, čo sa nás priamo týka, tiež o verejných opatreniach, skutkoch, činiteľoch a údajoch, ktoré môžu vplývať na naše životy. Predpokladom toho je prístup uvedeným informáciám. Lebo sa bez nich ľahko stávame objektami, s ktorými možno manipulovať, s nimi zase rovnoprávnymi aktérmi demokratického štátu, plne si vedomí toho, že je transparentnosť jedným zo základov všeobecného demokratického rozvoja. Založená na hodnoverných faktoch, štatistika je vlastne úradným verejným statkom zaručujúcim všetkým užívateľom rovnoprávnu pozíciu. Stred Starej Pazovy – áut je menej ako kedysi Okrem verejných sú aj inakšie trvalé statky: napríklad tie hmotné, širokej spotreby, exi- predvlani ocitli približne na úrovni z roku 2005. stujúce v domácnostiach, siahajúce od áut cez do- Bolo ich len o necelé dve percentá viac ako pred ôsmimáce spotrebiče po nábytok. Cez ich výrobu, kúpu mi rokmi. Aj keď sa u nás viac ako polovica priemerných fia vek možno vlastne nepriamo sledovať trendy životnej úrovne. Tohtoročný Štatistický kalendár uvá- nančných prostriedkov odvádza na stravovanie dza na stránke venovanej priemyselnej výrobe za- (viac ako dvakrát viacej než v domácnostiach v členujímavé skutočnosti o tomto druhu statkov v období ských štátoch Európskej únie) a bývanie, možno si rokov 2007 až 2011. Porovnávacím základom je rok všimnúť, že sme v podstate dobre zásobení základ2005. O tri roky neskoršie, čiže v roku 2008, výroba nými domácimi spotrebičmi. Veľmi skromný počet trvalých statkov širokej spotreby stúpla o takmer še- domácností je bez televízora a chladničky a takmer sťdesiat percent v porovnaní so základom. Odvtedy každý druhý dom, aspoň v mestách, má káblovú tevšak ich produkcia viac-menej stále klesá, takže sa levíziu. Približne deväťdesiat percent rodín má práč-
16
ku a bojler, v štyroch pätinách domácností sú mobily. Na strane druhej niektoré výrobky sa dosť ťažko v rodinách presadzujú: umývačku riadu má len čosi viac ako sedem percent, kým mikrovlnnú rúru vlastní 15,6 percenta domácností. Pred siedmimi rokmi len každý štvrtý dom vlastnil počítač, dnes je ten v každej druhej domácnosti. Prenosné počítače sú dnes v každom piatom dome, no v roku 2006 ich mali len necelé dve percentá domácností. Kríza zvlášť vplývala na počet áut. Osobné autá v roku 2006 malo 47 percent domácností, vlani o štyri percentá domácností menej. Možno si všimnúť aj to, že je menej ako v minulosti aj hudobných veží, šijacích strojov, videorekordérov. Hmotné statky sú i dnes jedným zo základných parametrov určujúcich životnú úroveň rodiny. Okrem toho táto závisí od rozlohy bytov, mesačných príjmov, tiež od štruktúry spotreby. Trvalé hmotné statky u nás sú ale dosť opotrebované, takže je jasné, že sa i v tejto sfére kríza naplno prejavuje. (V budúcom čísle: Informačno-komunikačné technológie v domácnostiach) O. Filip
9. 11. 2013
45 /4568/
HLAS ľUDU
ľUDIA A DIANIA HLOŽIANSKE ŽENY SA RADY UČIA
riadala akciu výmeny záhradných a črepníkových kvetín. V rámci toho istého večierka si vy(tzv. dvokomponentovým počuli aj prednášky alebo tým na člny). NakoViery Turčanovej o niec omaľovaný predmet vysádzaní a jesendáme do rúry a „pečieme“ nom ošetrovaní takých 40 minút na 140 – trvaliek a Miroslava 160 stupňov. Po vychladKaňu z Petrovca o nutí suvenír je hotový a má vysádzaní a ošetrozaručenú trvácnosť. vaní cibuľkovitých a Hložianske ženy a ich hľuznatých kvetín. hostky z Petrovca si poPri prvom jesennom zorne vypočuli rady Justretnutí 21. októbra lincovej, s radosťou sa členky SŽS privítali pustili do práce a tá veru kolegyne z Obrovca nevyšla nazmar. Väčšine sa a Sonty. Spoločne uplynulý pondelok podaabsolvovali prvú rilo vyhotoviť svoje prvé časť projektu Zoznamaľby na skle. Netajili sa Takto sa maľuje na skle mujme sa a chráňme radosťou z výsledkov ani predsavzatím zdokonaliť si aj túto zručnosť. si vzácnu multietnickú Vojvodinu. Juraj Bartoš Záverom dodáme, že 28. októbra SŽS uspo-
Je ľahké maľovať na skle? V
hložianskej kaviarni Pod lipami červíčka zvedavosti k téme vysunutej do titulku prítomným darovala aktuálna riaditeľka Gerontologického strediska Báčska Palanka Nada Julincová. Zaraz im jednoduchými slovami objasnila ako na to, vytiahla z tašky materiály potrebné k omaľovaniu sklenených plôch a po dvoch hodinách spomenuté predmety začali, zošľachtené, dýchať novým dychom a žiť novým, páčivejším životom. – Pri omaľovaní predmetov zo skla je dôležité zvoliť správny motív, teda taký, ktorý je vám blízky. Sklo musí byť ideálne čisté, bez akejkoľvek mastnej stopy, inak vám farba stečie. Najprv pastou na kontúry, ktorá môže byť zlatá, čierna a strieborná, nakreslíme alebo z papiera prekreslíme vzorku. Až kresba uschne, vyfarbujeme ju vodovými farbami. Čiary musia byť uzavreté, aby farba nestiekla. Keď farby na skle uschnú, natrieme ich lakom
V HAJDUŠICI
P
Zlodeji vykradli etno dom Bum-bum-bum! Ž O
ijeme v pohnutých časoch, v ktorých sa krádeže stali takmer bežným javom. Kradne sa skutočne všeličo – poľnohospodárske výrobky, klobásy, šunky, kurivo, bicykle, autá... O krádežiach peňazí a iných statkov väčších rozme- Vykradnutý etno dom rov nehovoriac. Ale že by sa niekto vlámal do etno dojem, že zlodejom už nič nie je domu a odniesol periny a vankúše? sväté, ani ľudová tradícia, ani skuPráve to sa v týchto dňoch stalo v točnosť, že všetky tie predmety Hajdušici. Neznámi páchatelia cez niekto daroval (aj keď ich možno okno vnikli do matičného etno mohol predať a čo-to zarobiť) v domu a odniesli dve periny a šty- prospech zachovania tej trochy ri vankúše. Nič iné! Nezaujímali tradície, ktorá nám ešte zostala, a ich ani staré kroje a starožitnosti, z veru ani úsilie ľudí, ktorí s veľkou ktorých niektoré majú aj muzeálnu ochotou a úplne zdarma týmto hodnotu, a veru ani peniaze, kto- spôsobom zachovávajú pred záré k údržbe domu priložili ná- nikom kúsok dejín tunajších Slovštevníci. Vzali iba periny a vankú- vákov, ale aj iných národov žijúcich še a za sebou zanechali neporia- v tejto osade. MOMS v Hajdušici dok. Hmotná škoda nie je veľká. Asi krádež prihlásil patričným orgánom 10 kg peria, koľko vážia ukradnu- a očakáva, že páchatelia tohto té periny a vankúše, na trhu stoja vandalského činu budú odhalení a 10-tisíc dinárov. Asi práve perie aj primerane trestaní. vlh prilákalo zlodejov. Zostal však trpký 9. 11. 2013
45 /4568/
HLAS ľUDU
znamuje sa občanom, že báť sa, mať strach, čiže vlastniť ten hnusný odporný nepríjemný tiesnivý pocit ako taký sa absolútne neodporúča, lebo žiť opantaný dotyčným pocitom, ktorý pocit nevolaný prichádza vyvolaný hroziacim sem-tam i hrozivým a či hrozným nebezpečenstvom, prameniacim povedzme v dákom nešťastí nepokoji neistote obave úzkosti etc. atď. a pod. vôbec neprospieva zdraviu. Veru tak. S ohľadom na ohľad, že akýkoľvek pocit konkrétneho alebo abstraktného strachu u nás neexistuje, akože nikdy ani neexistoval, ani existovať nebude, netreba sa triasť pred dákou tam temnou budúcnosťou nás terajších, tobôž nie potomkov potomkov našich potomkov; nie, nijako a v žiadnom prípade sa nesluší híkať nad tzv. poklesom tradičných morálnych a veru ani materiálnych hodnôt, zapotrošených v črepinách, ktoré po nich, po Hrnčekoch Hodnôt (HH), zostali na ruboch črepín po nespočetných pádoch tu spomenutých prachom zabudnutia zapadnutých HH, netŕpnuť nad priamočiarym poklesom krivky životnej úrovne, ktorá úroveň si u nás už (pra)dávno s každými no-
UGÁR
vými voľbami, všakáno, čoraz zjavnejšie švihá smerom nahor, na sám hrot pyramídy nášho šťastnejšieho a krajšieho zajtrajška alias svetlejšej budúcnosti (jój, ale nám tam bude super, tak nám i je i bude treba!), nesluší sa kotkodákať nad prípadným zdražením energie, potravín, liečby, liekov, komunálu, služieb množiaceho sa administratívneho personálu, drahného klusom-klus klusajúceho zdražovania bezplatného školenia mladých beztak urýchlene starnúcich generácií, ani ich narastajúcej nezamestnanosti, nenačim sa namáčať nad krk v nádobe s bázňou vyplývajúcou zo splývania hrôzy a ľahostajnosti z vyhrocujúcich sa sociálnych rozdielov; nie-nie, ani nad týmto všetkým, ani nad všeličím iným všeličíňom horekovať nadávať a už vôbec nie jajkať, ani hysterizovať, ani meravieť panikáriť netreba. Neslobodno. Ctení občania, bez obáv a úplne slobodne a pokojne žite v nádeji, že aj keby všetko tu spomenuté a nespomenuté zdraželo a vyšlo na psí tridsiatok, dačo predsa len zlacnieť zlacnie; keď nie iné, môžbyť život sám. BUM! jbš
17
ĽUDIA A DIANIA Z OSLAVY DŇA ŠKOLY V KYSÁČI
Odhalili tabuľu prvému učiteľovi N
a Základnej škole Ľudovíta Štúra v Kysáči v utorok 29. októbra usporiadali oslavu Dňa školy, ktorá sa niesla znamení 240. výročia príchodu Slovákov do Kysáča. Pri tejto príležitosti nielenže odznel bohatý program, ale aj slávnostne odhalili pamätnú tabuľu venovanú prvému slovenskému učiteľovi v Kysáči Samuelovi Záborskému. Iniciátorom bol učiteľ Michal Gombár, koordinátorom učiteľ Pred odhalením pamätnej tabule prvému učiteľovi Michal GomRastislav Surový a spon- bár prečítal príležitostný referát zorom výroby tabule kamenári Ján a Danko Kotúšovci. Česť odhaliť tabuľu ka škola ju realizovala ako prvá. V slávnostnom programe riaditeľka Anna Gašmal učiteľ M. Gombár, ktorý svoju ideu, aby každá slovenská škola dostala tabuľu s menom prvého parovićová privítala predstaviteľov lokálnej saučiteľa, prezentoval aj na matičnom zasadnutí v mosprávy, penzistov, žiakov, rodičov, starých rorámci Slovenských národných slávností. Kysáčs- dičov a členov kolektívu. Pripomenula, že tohto
KOVAČICA
roku sa škola početnými aktivitami zapojila do oslavy 240 rokov od príchodu Slovákov do Kysáča. Ďalej uviedla, že terajšia generácia prvákov počíta 48 žiakov, v dvoch slovenských a jednej srbskej triede, a spolu je do školy zapísaných 417 žiakov, pričom slovenských je 16 tried, čiže 67 percent žiakov, a srbských je 8 tried, čiže 33 percent žiakov. V žiackom programe sa striedali spevy, recitácie, literárne práce, divadielka, rytmické a folklórne tance. V športovej hale prebiehali športové zápasy. V slávnostnej sieni odznela zaujímavá prednáška DrSc. Jána Babiaka o školstve v Kysáči. Piesňou Zahučali hory, zahučali lesy, ktorú zaspieval Zbor osvetových pracovníčok, kolektív dojímavým spôsobom do dôchodku vyprevadil Annu Crveniovú, profesorku hudobnej kultúry, a Evku MacákovúVagnerovú, profesorku fyziky. Tiež gratulovali štyrom jubilantom: Anne Gašparovićovej a Miroslavovi Sertićovi (odpracovaných 20 rokov) a Ľudmile Kozovej a Milinke Križanovej (10 rokov). Prekvapením pre penzistov bol dar Emila Kantardžića, majiteľa Fotocolor štúdia z Temerína, ktorý sa za 30-ročnú úspešnú spoluprácu so školou Ľudovíta Štúra odvďačil vypracovaním tablo penzistov školy M. Ďurovka
ZO ZŠ HRDINU JANKA ČMELÍKA V STAREJ PAZOVE
Viete, čo to je Halloween? Masky žiackym spôsobom U V
Slovákov na Dolnej zemi sa 1. Mladých pokolení pod vedením novembra oslavuje sviatok Všet- Ley Sabovej. Deti boli maskované na kých svätých, ktorému predchádza bohov a bohyne starých Slovanov. 31. október, a ten nám ukradomky K organizácii podujatia ruky priložila prináša Halloween, čiže sviatok na- prof. Marína Bírešová, ktorá vyrobišej tradícii cudzí. la masky a upravila scénografiu, Slovo Halloween pochádza z All kým Ivan Kornović s deťmi naštuHallow‘s Eve – predvečer Všetkých doval obsah performancie. svätých. Každý rok keltský svet už 300 Žiaci tamojšej ZŠ okrem výstavy rokov pred Kristom v deň Hallowee- vyrezávaných tekvíc zorganizovali aj nu usporadúval Festival smrti. Čle- tanečnú zábavu. V reštauráciách a novia chodili z domu do domu a žiadali dary, neraz aj ľudské obete. V prípade odmietnutia vyslovovali zlorečenie smrti, odkiaľ pochádza výraz Trick or Treat, inak povedané Ak nie dar, tak zlorečenie. Na cestu si svietili vydlabanými repami vyrezanými vo forme tváre, v ktorých horela sviečka. V 18. a 19. storočí sa Z performancie Mytológia starých Slovanov tento zvyk dostal do USA, kde repy nahradili tekvicami. kaviarňach v Padine a v Kovačici preUplynulý týždeň Halloween oslá- biehali rôzne hudobné a zábavné vili aj v Kovačici a Padine. Obecná podujatia, na ktorých sa zúčastnili knižnica v Kovačici usporiadala per- hlavne dospelí. Maskovaní hostia sa formanciu na tému Mytológia sta- veselo zabávali na Bosoráckej party rých Slovanov. Účastníkmi boli žiaci až do rána. vyšších ročníkov Základnej školy A. Chalupová
18
piatok 1. novembra vo večerných hodinách sa vôbec nedalo len tak vojsť do Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove. Zvlášť tí poverčiví mali problém, lebo sa toho dňa konal maškarný ples z príležitosti Halloween. Ide o pôvodne keltský sviatok, v ktorom Kelti vy- Odmenené masky na Halloween 2013 znávali deň zlých duchov a chceli si ich získať na svoju dýchnuť. Ideu usporiadať maškarný stranu, aby ich nechali na pokoji. Pre- ples dala žiačka Ivana Zolnajová, ktoto si obliekali rôzne strašidelné ma- rú kolektív profesorov schválil. Na prvom maškarnom plese Halsky a maľovali si tvár. Tento pohanský zvyk žiaci pazovskej školy spo- loween vystúpili žiaci vyšších ročjili s defilé, prechádzkou z triedy níkov a veľmi si dali záležať na tom, do triedy, ako aj s voľbou najlepšej aby sa obliekli a namaľovali čím masky. Program trval dve hodiny. presvedčivejšie. Posudzovacej koPodľa slov profesorky Andrey misii (v zložení triednych profesorov) Dvornickej-Machovej táto pre- nebolo ľahko z veľkého počtu mahliadka strašidelných kostýmov siek vybrať tie najoriginálnejšie. nemá žiadny súvis so sviatkom Všet- Prvú cenu získal Milan Vranješ, drukých svätých, hoci ju práve v ten deň hú dostala Laura Hruškárová a treusporiadali. Pôvodne sa mala usku- tiu cenu si rozdelili Klaudia Farkašová točniť 31. októbra, ale ju presunuli na a Mária Bzovská. kv piatok, aby si žiaci po plese mohli od9. 11. 2013
45 /4568/
HLAS ĽUDU
ľUDIA A DIANIA O NOVOM A ČORAZ POPULÁRNEJŠOM KONÍČKU
Možno preto jej kreácie Jánošíčania privítali s oduševnením a začali sa o ne čoraz viac zaujímať. To ju podnietilo k ďalšej práci a aby jej akmer kažskutočne tak aj byť kartónové alebo vypletené. O výsledky začala aj predávať. „Začala dodenne si bolo. Ten prvý dno si pripevním niekoľko trubiek som rýchlejšie pliesť a zhotovené kúpime noviny, košíček som a začínam pliesť. Záverečným bo- predmety sa začali hromadiť. Rozprečítame ich a plietla takmer dom je natieranie laku a prípadne hodla som sa ponúknuť na predaj, – čo ďalej? celý deň. Skú- nejaké skrášľovanie. Keď ide o ple- avšak problém bolo určiť cenu. Uskladniť ich šala som, akým tenie, tu jestvuje mnoho druhov. Cena mojich výrobkov je skôr symalebo zahodiť? spôsobom by Zatiaľ kombinujem dva-tri druhy, bolická, aj keď mnohí hovoria, že si V poslednom to bolo najrý- ale je ešte mnoho iných, ktoré by takou nízkou cenou znevažujem čase sa čoraz chlejšie a naj- som chcela zvládnuť.“ vlastnú prácu, námahu a čas, ktoväčší dôraz klakrajšie, a čaZa necelých desať mesiacov vy- rý vkladám. hovorím, že námahu die na recyklosom som zí- plietla početné košíky, obaly na nevkladám. Pletenie je pre mňa revanie takmer skala prax.“ kvetináče a fľaše v rôznych tvaroch lax, ktorému sa venujem po navšetkého vôkol Naša spolu- a naposledy sa venovala pleteniu máhavom dni. Nepokladám seba nás a nie div, že besedníčka ho- snehuliaka, pri ktorom strávila, ako za profesionála a potrebujem sa sú aj ručné právorí, že ešte veľa učiť, ce späté s recypliesť z paaby sa to poklovaním. Pa- Lyduška Dobešová spojila príjem- piera vôdobalo na pierovému ple- né s užitočným bec nie je predmet y, teniu ako ponáročná opravdivé merne novej a modernej záľube práca. Potrebný je novinový umelecké diesa Jánošíčanka Lyduška Dobe- papier, akrylová farba, lepidlo, la, aké možno šová venuje necelých desať me- lak a zrnko kreativity. vidieť na insiacov. „Najprv si ofarbím papier. ternete. Pev„S papierovými košíkmi som sa Zo začiatku som najprv plietla, nú vôľu mám, prvýkrát stretla v práci. Jedna ko- a potom farbila, ale zistila som, čas si nájdem legyňa ich vyrábala a predávala. že to z estetickej strany nie je a vďaka rodiTrochu pozornejšie som sa pozre- účelné. Aj napriek tomu, že ne a susedovla, akým spôsobom je papier sple- som pozorne farbila, predsa com mám aj tený a rozhodla som sa, že sa po- kde-tu zostalo aj niekoľko mizákladný maŠálky, topánky, košíky... Je to iba časť vypletených kúsim vypliesť aspoň jeden koší- limetrov, ktoré sa mi nepoda- predmetov. teriál, ktorí ma ček,“ hovorí Dobešová. „Návody rilo zafarbiť. Ofarbený papier si pravidelne zána pletenie som si pozrela na in- postrihám na pásiky, ktoré navijem povedala, až štyri hodiny. V Jáno- sobujú novinami,“ uzavrela Dobeternete a pomaly som začala za- na ihly a spravím z nich trúbky. Naj- šíku sa tomuto koníčku okrem šová. pletať. Keď hovorím pomaly, tak to prv vypracujem dno, ktoré môže pani Dobešovej nevenuje nikto. J. Pániková
Nezvyčajné, kreatívne a recyklované T
VOJLOVIČANIA ĎAKOVALI ZA ÚRODU
Vo svete výstižných tekvíc N
evyhnutnou ozdobou jesene sú aj tekvice rôznych tvarov a farieb. Preto sa členovia vojlovického MOMS pri príležitosti poďakovania za úrodu zeme v poslednú októbrovú sobotu rozhodli usporiadať výstavu Svet výstižných tekvíc. Do jej prípravy zapojili najmladších členov cirkvi a mládež, takže podujatie prebiehalo v spoločnej organizácii dvoch inštitúcií, ktoré sa snažia pestovať slovenský jazyk, kultúru a vieru vojlovických Slovákov. Najprv v kreatívnej dielni deti z tekvíc tvorili rôzne umelecké diela – jedni na tekvice maľovali rôzne jesenné motívy, tí starší pomocou vlastnej fantázie a nožíka tvarovali jedinečné svetielka a strašiaky pre halloween party. Ich zaujímavé nápady usmerňovala vojlovická ma9. 11. 2013
45 /4568/
Deti v kreatívnej dielni liarka Snežana Pavelová, ktorá okrem toho mala vlastný kútik na výstave. Jej krásne ozdobené a omaľované tekvice upútali pozornosť početných návštevníkov.
hLAS ľUDU
Usilovné mládežníčky pripravili chutné tekvicové koláče, na ktorých si všetci spolu na otvorení výstavy pochutnali. Prítomným sa prihovoril predseda MOMS Vojlovica-Panče-
vo Michal Marko, ktorý sa poďakoval deťom za ich kreatívnu účasť, organizátorom za obetavú prácu pri inštalovaní výstavy a návštevníkom za podporu tohto podujatia. V priestoroch MOMS okrem tekvíc v žartovnej a zaujímavej podobe vystavili aj rôzne iné plody jesene. Výstavu podporili aj členovia pančevského združenia Prepoznaj u sebi..., ktorých najmladší členovia sa zapojili do dielne a maľovali tekvice spolu s vojlovickými deťmi. Slávnosť poďakovania za úrody zeme prebiehala na nedeľných bohoslužbách, keď sa veľký počet veriacich zhromaždil v chráme a ďakoval za plody z polí a záhrad. Mladšie generácie do chrámu priniesli svoje dary a kládli ich k oltáru, ktorý pri tejto príležitosti ozdobili členky Oltárneho krúžku žien. Kázeň mal na starosti vojlovický farár Mgr. Branislav Kulík. Alena Gajanová
19
ľUDIA A DIANIA
Slankamenské Vinohrady Predškolská ustanovizeň Boška Buhu z Inđije v Slankamenských Vinohradoch otvorila poldenný pobyt pre deti predškolského veku. Skupinka detí sa tu hrá a učí v dvoch rečiach, srbskej a slovenskej. Do škôlky chodí úhrnne deväť detí, z toho tri deti sú slovenského pôvodu. Týmto sa do najmenšej slovenskej osady znovu vrátila škôlka, ktorú pred niekoľkými rokmi pre malý počet detí zatvorili. Priestor pre deti je kompletne zariadený na tzv. Podrume. Ako povedala riaditeľka PU Boška Buhu Jadranka Uzelcová, deti v Slankamenských Vinohradoch do škôlky začali chodiť trochu neskoršie, čiže 16. septembra, lebo sa čakal súhlas Pokrajinského sekretariátu pre dvojjazyčnú skupinu. S deťmi pracuje vychovávateľka Milica Vukmirovićová, ktorá sa vraj učí rozprávať aj po slovensky. kv
Jánošík
ĎAKOVALI ZA ÚRODU. Cirkevníci Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Šíde na bohoslužbách v nedeľu 27. septembra ďakovali za úrodu. Program vďakyvzdania spestrili deti, ktoré sa učia náboženstvo, a pri tejto príležitosti vystúpili s krátkou tematickou inscenáciou a recitáciami. Program spolu s deťmi pripravili katechétky Olina Kolárova a Anna Kovárová. St. S.
Koncom októbra v Základnej škole T. G. Masaryka ukončili práce na výmene okien. Terajšiu budovu školy vybudovali inak v roku 1964 a odvtedy nemenili okná, iba ich občas opravovali a farbili. Tentoraz vymenili 12 najschátralejších okien na učebniach, vďaka čomu by sa, podľa riaditeľky Zuzany Halabrínovej, mali v značnej miere znížiť náklady na vykurovanie. Žiaci tiež pocítili zmenu a ako povedali, bežné vytie vetra, na ktoré sú Jánošíčania zvyknutí, teraz vôbec nepočuť. V nasledujúcom období zostáva vymeniť okná z druhej strany školskej budovy a dvere na učebniach. Potom škola bude kompletne zrenovovaná, keďže nedávno vymenili strechu, upravili parkety a olíčili interiér. J. Pániková
RETROSPEKTÍVA (4.)
Vo Vojvodine sa výkup kukurice dobre darí V
ýkup kukurice začal na celom území Vojvodiny 5. októbra. Od samého počiatku sa videlo, že výkup ide dobre, že sa denná norma skoro všade uskutočňuje. Veľká väčšina pestovateľov pochopila význam výkupu a odovzdala nielen svoje povinné ale i voľné zvyšky. Kukurica tohto roku dobre urodila . Ďalej, miestne výbory, učiac sa na skúsenostiach, lepšie sa prichystaly pre výkup kukurice. K tomu je potrebné dodať i vysoké povedomie našich poľnohospodárov. To všetko zapríčinilo, aby sa výkup daril. Medzitým, ešte neuspokojuje predaj voľných zvyškov kukurice štátu. Povedali sme, že niektorí pestovatelia odovzdávajú svoje zvyšky, že pri výkupe kukurice možno pozorovať vysoké povedomie našich roľníkov, že kukurica dobre rodila, kde je potom príčina tomu, že sa voľné zvyšky v nedostatočnom množstve odovzdávajú. Príčina je v tom, že sa predaj voľných zvyškov málo propaguje, že sa poľnohospodárom dôkladne nevysvetlili vý-
20
hody, ktoré majú, keď odovzdajú svoje voľné zvyšky. Tiež okrem toho, že osobne budú mať z toho osoh (väčšia cena, lístky, pomocou ktorých môžu kúpiť priemyselné výrobky, predplatok atď.), vo veľkej miere pomôže štátu aby sa likvidoval čierny obchod s obilím, aby každý občan bol zabezpečený s chlebom. A tu prichádzame k ďalšiemu záveru: naše výkupné orgány nie sú ešte dostatočne pohyblivé, nemajú plný rozhľad. Naučily sa, že MNV vypracuje plán, frontovci budú agitovať a výkupná stanica bude iba administratívnym telesom. Preto, keď sa v dedine nevedie všeobecná kampaň o odovzdávaní voľných zvyškov kukurice, výkupné stanice v tomto veľmi málo podniknú. Výkupné orgány a frontovci majú sa teraz plne zapojiť do tejto bezprostrednej úlohy vo výkupe: aby sa odovzdalo čím viacej voľných zvyškov kukurice. Ako nám je známe, výkup sa deje na dva spôsoby: hneď sa odo-
vzdáva kukurica, alebo sa len uzaviera smluva a kukurica ostáva u pestovateľa. Medzitým, nedostatok je v tom, že miestne orgány ľudovej moci a výkupné stanice nezaistily dostatočný počet skladíšť pre uskladnenie kukurice, nezaistily dostatočný počet sušiarní aby sa kukurica načas sušila a expedovala ďalej. Preto sa môže stať, že výkup bude trvať dlhšie, ako čo by mal. Jasné je, že sú v tom i objektívne ťažkosti, ale v mnohých prípadoch kukurica mohla už dávno byť prevzatá a sušená a tiež expedovaná, keby na túto okolnosť dbali patriční činitelia. Preto, že sa výkup darí, preto, že pestovatelia riadne odovzdávajú svoje zvyšky, netreba myslieť, že vo výkupe nieto žiadnych problémov. Úloha bude uskutočnená iba vtedy, keď každé zrno bude tam, kde je určené!
ako bolo plánované. Súčasne je prevýšená norma odovzdávania voľných zvyškov o 25 %.
SILBAŠ ZAKONČIL VÝKUP KUKURICE Výkup kukurice v Silbaši je 100 % zakončený 15 dní pred tým
(Z čísla 79 Hlasu ľudu, ktoré vyšlo 22. októbra 1947 v Báčskom Petrovci) Výber: K. Gažová
V PADINEJ VÝKUP PREBIEHA PODĽA PLÁNU Výkup kukurice v Padinej sa deje úplne podľa predvídaného plánu, bez žiadnych ťažkostí. Okrem povinných zvyškov Padinčania odovzdávajú i svoje voľné zvyšky kukurice a tým pomáhajú i obilnému fondu v našom štáte. Revízia výkupu bielych žít vyvolala medzi ľudom veľké uspokojenie. Na konferencii o tom prehovoril Andrej Gabríny, národný poslanec. Keď spomenul, že sa to deje na iniciatívu maršala Tita – všetci prítomní búrlive pozdravili vodcu našich národov a tiež i učiteľa, maršala Tita.
9. 11. 2013
45 /4568/
HLAS ľUDU
ľUDIA A DIANIA ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC
Koléniho boj za slovenskú školu v Hajdušici S otvaže sa v dejinách sloven- od nemeckej vykonalo sa roku ského školstva vo Vojvodine 1845. Cirkev začala sa znovu zmánájde človek, ktorý tak neuveriteľ- hať, i keď ju zasa v krátkom čase zane dlho a vytrvalo bojoval za vy- stihlo nešťastie. Zhorela i škola i učovanie detí v slovenskej reči, fara. Horlivý ľud však nezúfal, ale ako hajdušický farár Emil Koléni. znovu sa dal do práce. Slovenskí cirEmil Koléni (1835 – 1915) sa na- kevníci povolali si 1850. roku za učirodil v Kulpíne, kde jeho otec Da- teľa Jána Tehona z Padiny, ktorý po niel Koléni (pôvodne Kolény) bol dvanásťročnom zdarnom účinkoevanjelickým farárom. Gymnázium vaní tak v škole, ako i v cirkvi umrel skončil v Sarvaši a teológiu v Bra- v Hajdušici. V tom istom roku potislave. Za farára bol ordinovaný 2. volaný bol za slovenského učiteľa apríla 1860 v Torži (Savinom Sele), Ján Matejic, ktorý po osemročkde pôsobil ako kaplán pri vtedaj- nom účinkovaní prešiel za učiteľa šom seniorovi. Ako farár najprv do Kovačice. V tom čase cirkevný pôsobil vo Ferdinandsbergu (Ná- zbor počítal 1 740 veriacich, a prendorhegyu, dnes Otelu Rosu v Ru- to vystavali dve školské budovy. V munsku). Niektoré pramene ho- roku 1870 Nemci oddali svoje škovoria, že ako kazateľ a učiteľ pôso- ly politickej obci. Slovenskí cirkevbil ešte aj v Bečeji. Hajdušickým fa- níci cítiac, čo sa za tým kryje, rozrárom sa stal roku 1869 a v tejto hodli sa, že budú svoju školu aj ďaosade verne slúžil 40 rokov. Keď pri- lej vydržiavať ako cirkevnú.“ šiel do Hajdušice, tamojší evanjePráve do takej situácie prišiel lický kostol bol nový, nedávno vy- novozvolený farár Emil Koléni. V budovaný, ale nemal vežu. Preto tom čase Slováci nielenže finanpočas jeho pôsobenia, v roku 1895, covali svoju školu, ale boli prinúaj veža bola vystavaná. Podľa zá- tení doplácať ešte aj na nemeckú znamu farára Gustáva Halvaxa v školu. Z tých dôvodov slovenskí monografii Slovenská evanjelická učitelia boli slabo platení a škola kresťanská cirkev a. v. v kráľovstve juhoslovanskom v slove a v obrazoch autora Adama Vereša, cirkev v Hajdušici bola miešaná nemecko-slovenská a: „... roku 1880 cirkev oddelila nemeckú od slovenskej školy, a tak sa stali dve samostatné školy. Ne- Stará fara v Hajdušici mecká škola bola obecná a slo- bola chudobne vystrojená. Deti sa venská konfesionálna“. učili bez školských učebníc. Po Avšak podľa článku učiteľky E. príchode Koléniho cirkevné preSeďorovej, rod. Rapošovej, uve- sbytérium rozhodlo, aby sa slorejnenom v Evanjelickom hlásniku venská škola opravila, vybavila (1933 – 1934) pod názvom Slo- náradím a aby sa vypísal súbeh na venská ľudová škola v Hajdušici (prí- učiteľa. Školený učiteľ Ján Beniač spevok k histórii slovenského ľu- pôsobil iba jeden rok, potom Ján dového školstva v Juhoslávii, kto- Trešiak dva roky (slovenských detí rý bol uverejnený na pokračovanie bolo 74): „Poneváč sa nijaké oprávv troch číslach) sa uvádza, že vy- ky nevykonali na školskej budove, učovanie hajdušických detí v slo- táto sa zrútila a slovenské dietky venskom jazyku sa začalo oveľa prešli do nemeckej školy pri kosskôr: „Oddelenie slovenskej školy tole.“ 9. 11. 2013
45 /4568/
HLAS ľUDU
Počas cholery roku 1873 práve z to miestny farár za pomoci Jozefa iniciatívy farára Emila KoKovarčíka roku 1897 prostredléniho bola zariadená níctvom seniorátu požiadal školská kuchyňa pre o štátnu podporu na zvýdeti, ktoré po chošenie platu slovenského lere zostali bez roučiteľa. Aj to bola dadičov. Pretože učiromná snaha, lebo z telia boli naďaministerstva po dvoch lej slabo platení, rokoch prišla záporná Hajdušicu rýchodpoveď. „A keď i lo opúšťali a obškôldozorca naliehal čania boli prina cirkev, aby sa učinútení zamestteľské miesto zaplninávať výpolo riadnym diplomomocných učitevaným učiteľom, cirľov na dočasnú kev uzavrela oddať dobu. Vďaka školu politickej obci. podpore GustavPolitická obec nepriPodobizeň Adolfského spoljala podmienky cirkvi, a Emila Koléniho ku z Nemecka vypreto ostalo po starom. budovaná bola nová na náhrobnom Roku 1901 dostala cirkev pomníku (foto: školská budova. V obna fond učiteľského platu V. Hudec) dobí rokov 1878 až 1881 od grófa E. Karásconyiho 100 školský výbor kúpil 2 jutrá zl. daru. Fond činil 678 zl. Roku 1904 zeme, takže sa v škole robilo ľahšie, zakúpilo sa z fondu 10 účastín Koale ani to školeným učiteľom ne- vačickej sedliackej banky a 2 jutrá stačilo, takže rýchlo opúšťali de- orácej zeme a v hotovosti ostalo dinku. Potom cirkev vokátorom 600 zl. To všetko sa stalo pri dobrej (zmluvou) určila, že okrem užívania pomoci vtedajšieho farára E. Kolébytu so záhradou, niiho, ktorý už ako 70-ročný z vlastrole a zaobstará- nej vôle zastupoval učiteľa, len vania učiteľských aby cirkev prišla k prostriedkom, a bytov ohrevom tak si zaistila charakter svojej škoučiteľom patrí ešte ly,“ zapísala v roku 1933/34 učiteľaj dodatočný plat ka Seďorová. v hotovosti. Aj vteFarár Emil Koléni vyučoval až dy sa však pricho- do roku 1905. Svojím slovanským diacim učiteľom duchom, kresťanskou láskou a neplaty zdali nízke, oblomnou vytrvalosťou v mnotakže od roku hom prispel nielen hajdušickým 1888 sa o výučbu Slovákom, ale i Nemcom. Jeho pridetí musel starať činením si roku 1877 Hajdušičania sám farár Koléni aj odkúpili svoje pozemky od panstva ako učiteľ. a zakúpili zem do árendy. „Jeho zásluhou Emil Koléni v Hajdušici pôsobil je, že sa slovenská do roku 1909, keď bol prinútený, evanjelická škola ako sa uvádza v článku Slovenská v tých ťažkých časoch udržala. Za- ľudová škola v Hajdušici, žiadať sa ložil učiteľský fond. Do fondu išla penzionovať, lebo nechcel sa zohárenda za učiteľský byt a polovica núť pred pánmi „vtedajšieho svez učiteľského platu (kým on za- ta“. Umrel 16. júla 1915 v Hajdušistupoval učiteľa). Keďže sa ukáza- ci, kde bol aj pochovaný. lo, že na doterajší vokátor nemôžu O tom, koľko Emil Koléni bol dostať diplomovaného učiteľa a vzdelaný, svedčí údaj, že písal cesvyššia vrchnosť len takého im chce- topisy a viacero historických článla potvrdiť, školský výbor na radu kov. O jeho rodine je uverejnená Koléniho, len aby si zachoval cha- monografia Rod kolényovcov na rakter svojej školy, uzavrel, že uči- Dolnej zemi, ktorú napísal Ondrej teľský plat ustáli aj pravidelne v pe- Peťkovský. niazoch,“ uvádza E. Seďorová, rod. Rapošová. Ani to nepomohlo. PreKatarína Verešová
21
Martin Spevák: Ježko zbiera hrušky, už má plné rúčky. Doma ho čakala mama, otec, brat a sestra.
Boris Badinský: Ježko zbiera jablká, zje ich celá rodina. Usilovne pracuje v jeseň, aby v zime mali čo jesť.
ká kovi aci c i n i ž Piv a o je a ktorejčižteľkou vi ávk venčinyo, nsvojouvnuom jetžvkaorná: r p o ici s silo a vý oz ené a sl
R
u l n v n odi ra v Piv ršíky o m priš tie dre zah a o o e , l t b z v y o o i ó k l u rv b 15. okt mýšľa ocia. P pastel tuho ce dop j a ZŠ ali í ov v, s , prá elu vy 2. 1 ákovo zbieran zastrúh y ježko farbili , mod alč e m oh ory vy kami m ich ou S nno zorn redl v ič á Ank o jese rv po li na p oje výt i básn , tak n my é j h najp v a v m a e s j ý p to h k a i si y nalie astelie myslen ela ho e. Nec me c a i i i á ž ánik ia p vy m kc li d vol sovan edtým keď bo o reda atelia, e! r t u d i m br rili p ia... A slala aši č má tvo i ovoc a po ilí n ť. Veru k m čiteľ vy, m ados r u j a a z nich
N
Darko Kubinec: Bol raz jeden jež a ten býval v lese tiež. Pomaly si ježko lesom lezie, na chrbte jabĺčko si nesie. Jabĺčko tomu daruje, koho najviac miluje. Koho ježko nemá rád, toho beží popichať.
Róbert Pintír: Ježko je milé zviera, v lese si plody zbiera. Mamička mu radí tak: „Do brlôžka si prines mach.“
Tea Pudelková: Bol raz jeden jež a ten mal detí tiež. Hrali sa po celý deň – na jar, v lete a v jeseň. Anna F. a Jana S.
22
9. 11. 2013
45 /4568/
HLAS ĽUDU
Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU
AKTUÁLNE
rozhľady
Srbsko aj naďalej bez GMO Ľubica Sýkorová
eneticky modifikované organizmy (GMO) sú organizmy, ktorých genetická informácia bola pozmenená metódami génového inžinierstva in vitro, teda v laboratóriu, pričom
G
zdroj nových potravín. GMO sú organizmy, ktorým bol upravený genofond tak, že zložitými technickými postupmi im bola odobratá, vymenená, obrátená, najčastejšie však pridaná časť chromozómu. Pritom táto nová časť chromozómu vôbec
rovnakú modifikáciu by nemohli získať prirodzeným spôsobom, napr. šľachtením. Myšlienkou trvalého ovplyvnenia vlastností, najmä rastlín, ale i živočíchov, sa človek zaoberá od nepamäti. Najčastejšie sa modifikujú práve rastliny ako
nemusí byť z podobného či príbuzného organizmu. Tak sa podarilo „vyrobiť“ napr. mrazuvzdorný zemiak pomocou génu preneseného zo severomorskej ryby; zemiak, kukuricu a bavlník, ktoré samy hubia svojich škodcov, preto, že produkujú látku
Ročník XLIII 9. novembra 2013
ČÍslo
22 /1856/
Z PRODUKČNEJ BURZY
Cena kukurice stabilná
škodlivú pre hmyz, ktorú tvoria vďaka génu prenesenému z baktérie druhu Bacillus thuringiensis (tzv. Bt-toxín, rastliny sú Ľ. S. potom označované ako Bt); sóju, repku któber 2013 bol na Produkčnej burze v Noolejnú a iné plovom Sade z hľadiska tovarového obratu diny odolné proti rekordný. Obchodovalo sa s 13 000 tonami niektorým herbicípoľnohospodárskych výrobkov. dom, pričom túto Od 28. 10. do 1. 11. 2013 bol obrat v porovnaní s vlastnosť získali predchádzajúcim týždňom o polovicu menší. Najod pôdnych bakviac sa obchodovalo s kukuricou, ktorá v štruktúre térií Streptomyces, obratu tvorila až 75 %. V uvedenom období sa jej atď., atď. cena pohybovala od 15,12 din./kg (14,00 din./kg bez GMO si stihli naDPH) do 15,98 din./kg (14,80 bez DPH). V porovnaní zbierať nielen svos predchádzajúcim týždňom sa jej cena nezmenijich fanúšikov, ale la. Kým u nás je pomerne stabilná, v susedných aj silných odporcov. krajinách cena kukurice klesá. V Amerike dokonca Ešte stále sa nevie, zaznamenala najnižšiu cenu za posledné tri roky. aký vplyv má dlhoSo pšenicou sa obchodovalo veľmi skromne. dobá konzumácia GM Predalo sa iba 260 ton po cene 19,98 din./kg potravín na zdravie (18,50 bez DPH). V porovnaní s predchádzajúcim človeka. Žiadne reletýždňom bola o jedno percento drahšia. Vo vantné výskumy v tejto svete podobne ako cena kukurice, aj cena oblasti ešte stále nepšenice klesá. Koncom októbra v Európe existujú. Názory verejsa trhová cena pšenice potravinárskej nosti nútia vlády venovať pohybovala v rozmedzí od 152,85 eur/t čoraz väčšiu pozornosť le(Slovensko) do 206 eur/t (Hamburg, gislatívnej úprave možností Nemecko). využívania GMO, postupov Na novosadskej burze sa obchodoich pestovania a zabezpečenia valo aj so sójou. Predalo sa 150 ton ochrany pred ich nežiaducim po priemernej cene 50,29 din./kg únikom do životného prostre(46,56 bez DPH). dia. V Srbsku aj naďalej vďaka V uvedenom období sa presilnému nátlaku širokej verejdalo ešte 100 ton slnečniconosti zostáva pestovanie GMO vých výliskov po 17,40 din./ zakázané. Ministerstvo poľnokg (14,50 bez DPH). V pohospodárstva rozhodlo, že sa rovnaní s predchádzaodkladá na neurčito povolenie júcim týždňom boli zákona o voľnom obchodova- označenie drahšie o 3,57 %. ní s GMO. Európska legislatíva GM výrob○ určuje, že každá vyrobená po- kov. Taktiež sa travina s obsahom vyšším ako musí maximálne 0,9 % GMO musí byť označená. sprísniť zákon, ktorý Podľa slov ministra poľnohos- sa týka voľného vstupu podárstva Srbska prof. Dragana výrobkov na domáci trh, Glamočića je veľkou chybou, že ktoré obsahujú do 0,9 % GMO, v terajšom zákone chýba naria- a zaviesť štandardy, ktoré platia denie, ktoré predvída povinné v EÚ. ○
O
Z obsahu Prečo hospodáriť ekologicky?
str. 2
Učiť sa z chýb
str. 3
Zimovanie kaktusov
str. 5
POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU
OVOCINÁRSTVO
Čas na výsadbu ovocných drevín
Ľubica Sýkorová
N
ajvhodnejšie obdobie na výsadbu ovocných stromčekov je jeseň (október – november). Niekedy ich môžeme sadiť aj v decembri pred zamrznutím pôdy. Dôležitá je teplota pôdy, nemala by byť nižšia ako 4 až 6 °C niekoľko dní po sebe. Výhodou jesennej výsadby je dostatok vlahy, zahojenie rezných rán do jari a vytváranie nových koreňových vláskov. Výsadbou v jeseni sa dosahuje aj lepšia prijateľnosť stromčekov. Na jeseň vysádzame najmä jablone, hrušky, egreše a ríbezle. Výhodou jesennej výsadby je veľký výber sadivového materiálu, výpestky zakorenia ešte do príchodu zimy, nástup do vegetácie je rýchlejší. Nevýhodou môže byť iba to, že výpestky nestihnú do zimy zakoreniť a vymrznú. Pôda pri sadení by mala byť vlhká, nie však mazľavá. O veľkosti jamy rozhoduje predovšetkým kvalita pôdy a nie veľkosť stromčeka. V dobrých hlbokých a humusovitých pôdach nie je nevyhnutné pripravovať jamy veľkých rozmerov. Naopak, v chudobných pôdach s nízkym obsahom humusu kopeme jamy priestrannejšie. V záhradách sa pestujú obyčajne zákrpkové ovocné stromčeky. Pre ne je najvhodnejšie vykopať jamu asi 80 (100) x 80 (100) cm širokú a asi 60 cm hlbokú. V úrodných pôdach stačia menšie jamy. Jedným z predpokladov úspešného rastu je nielen hĺbka a šírka jamy, ale aj dostatočná vzdialenosť vysadenia stromčekov. Ak sú stromy po dorastení príliš prehustené, majú nedostatok svetla, úrody sú nižšie, ľahko ich napádajú choroby a škodcovia. Do vykopanej jamy je vhodné dať potrebné živiny vo forme minerálnych a prírodných hnojív, dobre vyzretý kompost. Hnojivo treba prisypať asi 5- až 10-centimetrovou vrstvou zeminy. Nakoniec dáme podľa možnosti vrstvu maštaľného hnoja, ale môže byť i rôzny trus domácich zvierat, a to aj čerstvý, lebo kým sa k nemu
24
dostanú korene, hnoj úplne dozrie, a potom už nepoškodí korene stromčeka. Hnoj prikryjeme vrstvou humusovej pôdy. Všetko dobre ušliapeme. Do takto pripravenej pôdy vysadíme stromček. Dôležité je stromček vysadiť do správnej hĺbky, ako rástol v škôlke. Koreňový kŕčok má byť tesne na úrovni pôdy a miesto štepenia minimálne 10 cm nad povrchom pôdy (5 cm pri kôstkovinách). Pred výsadbou, aby sme nepoškodili korene, zatlčieme do jám kolík z južnej strany. Pred vlastnou výsadbou upravíme najskôr koreňový systém. Odstránime všetky poškodené korene a ostatné korene skrátime hladkým rezom. Snažíme sa zachovať čo možno najviac tenkých a drobných korienkov – vlásočníc. Výpestky s
takto upraveným koreňom pred výsadbou namočíme aspoň na šesť hodín do vody. Aby sme podporili zakorenenie, korene môžeme pred vysádzaním namočiť do kaše z humusovej hlinitej ornice
s prídavkom kravinca. Na prípravu kaše nepoužívame íl, ktorý vo vysychajúcich pôdach stvrdne a bráni dýchaniu koreňov a prenikaniu vlasových koreňov do pôdy. Pri vlastnej výsadbe na dno jamy nahrnieme vrstvu ornice, pričom z nej upravíme malý kopček, na ktorý rovnomerne rozložíme korene a prihrnieme k nim ornicu. Zároveň stromčekom potrasieme, aby pôda vyplnila všetky priestory medzi koreňmi, aby sa nevytvárali medzi nimi vzduchové medzery, v ktorých korene plesnivejú. Pri potriasaní stromček zároveň povyťahujeme, aby bol zasadený v správnej hĺbke. Pôdu pritlačíme, dôkladne zalejeme a ešte prihrnieme zeminou až po koreňový kŕčok. Vysadený stromček priviažeme ku kolíku. Až po úplnom uľahnutí pôdy ho priviažeme dôkladnejšie. Povýsadbový rez robíme až na jar po skončení mrazov. ○
Prečo hospodáriť ekologicky? Ľ. S.
H
oci ekologické hospodárenie v EÚ sa naďalej rozširuje z hľadiska jeho podielu na výmere poľnohospodárskej pôdy, počet fariem zameraných na ekologické metódy zostáva nízky. Ekologicky hospodária väčšinou mladí farmári, pričom len asi tretina z nich má nad 55 rokov v porovnaní s vyše polovicou v kategórii konvenčných farmárov. Ekologické poľnohospodárstvo je zdravšie predovšetkým kvôli zdravšej poľnohospodárskej výrobe. Tá vylučuje akékoľvek chemické ošetrenia a je založená na tradičnom spôsobe obrábania pôdy. Toto poľnohospodárstvo neberie do úvahy škodlivé vstupy chemického priemyslu,
II
ako umelých hnojív, urýchľovačov rastu a zrenia alebo iných látok. Používa však osvedčené postupy striedania plodín na poli ako prirodzenú ochranu pred chorobami a škodcami. Produkty takejto výroby sú na trhu označované ako ekologický produkt. Nielen, že je toto hospodárstvo zdravšie, ale je aj oveľa šetrnejšie k prírode, pretože rešpektuje prirodzenú biodiverzitu krajiny a chemikálie sa dostávajú do pôdy v menších množstvách. Prvoradá je neškodná ekologická výroba a produkcia zdraviu neškodných potravín pre obyvateľstvo, ako aj krmovín pre hospodárske zvieratá. Ak by sa poľnohospodári rozhodli chrániť prírodu, zlepšili by tým životné prostredie pre voľne žijúce živočíchy a rastliny. Dnešné
moderné poľnohospodárstvo využíva metódy, ktoré vo veľkej miere využívajú chemikálie, ale spôsobujú aj stále rastúce percento úbytku pitnej vody, vymieranie živočíchov a rastlín, ako aj chemické znečisťovanie potravín. Poľnohospodári sa môžu postarať o to, aby vtáky našli dostatok miesta na hniezdenie, pretože tie počas hniezdenia pochytajú veľa škodcov. Sovy lovia škodlivé hlodavce, jež ničí slimáky, ktoré znamenajú pre niektoré druhy zeleniny hrozbu atď. Na miestach, kde hospodári na znižovanie počtu škodcov používajú chemikálie, mizne prostredie pripomínajúce prírodu, prežíva tam len málo druhov rastlín a živočíchov. A tým je priamo ohrozený aj sám človek. ○
9. 11. 2013 • 45 /4568/
SLOVO DALO SLOVO: PROF. DR. MILADIN ŠEVARLIĆ, PREDSEDA SPOLKU AGRÁRNYCH EKONÓMOV SRBSKA
Učiť sa z chýb Oto Filip
V
rámci Dní energetiky, prebiehajúcich koncom októbra v master stredisku Novosadského veľtrhu, mnohé odborné výklady na troch tematických konferenciách jasne poukázali na mnohorakú spätosť tohto hospodárskeho odvetvia s poľnohospodárstvom. Pre energetiku azda najzaujímavejším podujatím bolo to s názvom Biomasa – najväčší investičný potenciál Vojvodiny. Jeho aktívnym účastníkom a aktérom bol i prof. Dr. Miladin Ševarlić, ikona našej agrárnej politiky. Aj preto, že je už mnoho rokov predsedom Spolku agrárnych ekonómov Srbska, i pre skutočnosť, že je roky na čele Katedry ekonomiky poľnohospodárstva a trhu Poľnohospodárskej fakulty Univerzity v Belehrade, aj pre skutočne rôzne sféry odborného záujmu a výskumov. Je medzi nimi nielen ekonomika poľnohospodárstva a potravinárstva, ale i družstevníctvo a združovanie v pôdohospodárstve, poradenstvo vo vidieckom rozvoji, hospodárstvo dedinskej turistiky, opatrenia agrárnej politiky, svetové poľnohospodárstvo, bezpečnosť potravín… Keďže je za ním už úctyhodný počet vedeckých referencií, súčasných projektov, odborných pobytov, školení a zdokonaľovaní, jasné je, že súhlasil, aby s už príslovečnou úprimnosťou podal stručný pohľad na niektoré aspekty nášho súčasného pôdohospodárstva… – Ste na akcii, ktorá len zdanlivo nesúvisí s oblasťami vašich záujmov? – Dni energetiky sú v každom prípade významným podujatím. Predovšetkým preto, lebo je energetika oblasťou, ktorá je – spolu s potravinárstvom a dopravou – jednou z troch, ktoré sú prakticky v ohnisku záujmu keď ide o ďalší hospodársky rozvoj Srbska. Tuto musím osobitne vyzdvihnúť segment energetiky, založený na biomase, v čom Vojvodina hrá prím na území Srbska. Súbežne je tu i aspekt ekologickej udržateľnos-
ti tohto segmentu energetiky, čo je regulované tak našimi, ako aj štandardmi stanovenými Európskou úniou, týkajúcimi sa účasti obnoviteľných zdrojov energie v celkovej energetickej spotrebe. – Ktoré sú tie základné problémy, na ktoré narážajú u nás výrobcovia energie? – Tak keď ide o všetkých výrobcov, ako aj keď ide o všetkých spotrebiteľov, možno si všimnúť, že ich problémy sú spoločné. Spoločne ich aj treba riešiť. Prvými sú problémy zásobovania trhu zdrojmi, druhými sú problémy vzťahujúce sa na menlivosť cien energií, tretími sú problémy vyplývajúce zo znečisťovania aj na strane
Biomasa – všade vôkol nás výrobcov energie, aj v prípade spotrebiteľov energií v procese jej výroby a využívania. Tieto sa prejavujú vo sfére environmentálnej, v oblasti ekologickej a v celom rade iných dilem a opatrení, ktoré treba podnikať. – Sme na ceste do Európskej únie. V akej miere sme zladení s jej predpismi? – Som toho názoru, že sme my viac zladení s EÚ, než nám únia umožňuje zladiť sa s jej štandardmi. My sme hádam jedinou krajinou, ktorá je vo fáze pristúpenia prakticky prinútená uc-
Prof. Dr. Miladin Ševarlić tievať Stabilizačnú a asociačnú dohodu, ktorá nadobudla platnosť 1. septembra 2013, ako aj vypršanie Prechodnej obchodnej dohody koncom tohto roku, takže vskutku nemáme takmer žiaden prístup európskym predprístupovým fondom určeným na zlepšenie konkurencieschopnosti nášho poľnohospodárstva a na úmernejší regionálny rozvoj vidieckych oblastí. Je to nonsens v porovnaní s inými štátmi. Mienim, že sme veľmi znevýhodnení, keď sa pozrieme na pozície tých štátov, ktoré vstupovali do Európskej únie v roku 2004, 2007 či 2008, alebo, čo je prípad susedného Chorvátska, začiatkom júla tohto roku. – Čo to spôsobilo? – Nazdávam sa, že sme proces rokovaní neviedli dobre. A ak už ich výsledok bol taký, aký je, tak všetky doterajšie vlády od roku 2008, kedy sú verifikované tie dohody, a zvlášť od februára 2009, keď sme ich jednostranne začali uplatňovať, spáchali druhú alebo ďalšiu chybu, z ktorej si možno vyvodiť ponaučenie, učiť sa. Totiž v kontexte realizácie dohôd nepodnikali včasné prípravy. A preto sme sa teraz ocitli vlastne vo fáze, v akej je topiaci sa, ktorý sa poslednými silami chytá poslednej slamky, aby mohol ako-tak udržať hlavu nad vodou. – Načo potrebuje ten vzduch záchrany?
III
– V prvom rade na to, aby neskrachoval pred konkurencieschopnosťou mimoriadne podnecovaného európskeho poľnohospodárstva, prípadne veľmi podnecovanej európskej energetiky v segmente obnoviteľných zdrojov energie. Známe vám je, v akej finančnej tiesni a situácii sme, aký skromný podiel v našich rozpočtoch zaberajú prostriedky na rozvoj pôdohospodárstva a energetiky. – Sú vojvodinskí poľnohospodári schystaní vyrábať energiu z biomasy a v akej miere sa ten veľký potenciál reálne využíva? – Sú prichystaní neporovnateľne viac ako poľnohospodári v iných oblastiach Srbska. Za to predovšetkým treba vďačiť skutočnosti, že sú tu v pokrajine najväčšie poľnohospodárske spoločnosti, ako aj celkom slušný počet väčších rodinných gazdovstiev. Tieto sa môžu stať významnými výrobcami biomasy na určitých lokalitách, ktoré potom budú účinné strediská aj z aspektu prepravy, aj z pohľadu využitia energie. Na rozdiel od rozkúskovaných rodinných gazdovstiev, ktoré spravidla majú veľmi skromné rozlohy a sú nielen v strednom Srbsku, ale aj v istých častiach Vojvodiny. – Zostáva sa na záver pozrieť aj na čosi, čo nadobudne účinnosť už o necelé dva mesiace. Ide o liberalizáciu poľnohospodárskeho trhu. Ktorý segment nášho poľnohospodárstva táto zasiahne najskôr? – Vplyv liberalizácie pocítia všetky segmenty pôdohospodárstva, no prvý a najsilnejší úder zasiahne dobytkárstvo. My vlastne vôbec nie sme konkurencieschopní, ani porovnateľní s dobytkárstvom v Európskej únii. Koniec koncov i z novoprijatých dvanástich členov EÚ, okrem Chorvátska, pre ktoré sa zatiaľ nerobili príslušné analýzy, s desiatimi nemôžeme v dobytkárstve byť konkurencieschopní. Je to veľmi dôležitý a znepokojujúci údaj a ukazovateľ, keď môžeme konkurovať len pár krajinám. Čo tu Srbsko vlastne môže hľadať? Zrejme nie veľa s natoľko znevýhodneným dobytkárstvom, ktorého účasť v hrubom spoločenskom produkte poľnohospodárstva je menej ako tridsať percent. Je to veľmi skromný podiel, medzi najnižšími na starom kontinente... ○
25
POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU
Mykotoxíny – minulosť verzus súčasnosť
Čo sú to vlastne mykotoxíny? Termín mykotoxín je odvodený z gréckeho slova mykes, čo znamená huba, a z latinského slova toxicum, čo znamená toxín alebo jed. Štrukturálne sú rôznorodou skupinou produkovanou širokým spektrom vláknitých húb a plesní.
U
ž v dávnej minulosti si boli ľudia vedomí možných zdravotných problémov po konzumácii „chorých” rastlín. Dôkazom toho môže byť napríklad festival Robigalia, ktorý bol organizovaný už v siedmom a ôsmom storočí. Bol venovaný bohu Robigusovi, ktorý mal za úlohu chrániť zrná, rastliny a stromy. Oslavoval sa 25. apríla, čo bol čas, keď plodiny boli najviac napádané chorobami. Do skupiny mykotoxínov môžeme zaradiť aj ergotové alkaloidy produkované kyjaničkou purpurovou (Claviceps purpurea). Tieto ergotové alkaloidy sú zodpovedné za obrovskú epidémiu známu ako Antonyho oheň, ktorá prepukla v stredoveku. Ľudia postihnutí touto epidémiou mali napadnuté hlavne končatiny, ktoré sa sfarbili do svetločervenej farby. Práve preto verili, že sú spaľovaní svätým ohňom. Mysleli si, že len chrám svätého Antona – egyptského mnícha a liečiteľa, im dokáže pomôcť. Moderná éra mykotoxikológie sa začala v Anglicku v roku 1960 smrťou viac ako 100 000 moriek. Vyšetrovaním tohto záhadného úmrtia sa zistilo, že krmivo dovezené z Brazílie bolo kontaminované sekundárnymi metabolitmi
26
Aspergillus flavus (aflatoxínmi). Vedci zistili, že pôsobenie týchto metabolitov môže byť smrteľné. Medzi najstaršie mykotoxikózy postihujúce človeka patrí alimentárna toxická aleukia – ATA. Podľa niektorých autorov sa ATA vyskytovala vo viacerých krajinách vrátane Anglicka (16. – 18. storočie), avšak najviac záznamov pochádza z Ruska – z prvej polovice 20. storočia. ATA zasiahla veľké množstvo ľudí v okolí Orenburgu počas druhej svetovej vojny. Vyskytovala sa najmä v chudobných vidieckych populáciách, v období, keď bol nedostatok potravy. Ľudia boli preto donútení k zberu a ku konzumácii obilia, hneď ako sa sneh roztopil. Od doby konzumácie po prejavenie prvých symptómov sa v ľuďoch akumulovali smrteľné dávky fuzáriotoxínov. Na osobách postihnutých týmto ochorením sa prejavovali symptómy ako zápal kože, zvracanie, poškodenie krvotvorných tkanív. Je vysoko pravdepodobné, že v minulosti bol často diagnostikovaný záškrt alebo skorbut namiesto alimentárnej toxickej aleukie. Príčina tohto ochorenia v minulosti nebola známa. Až neskorším výskumom sa zistilo, že zrno obilnín bolo napadnuté hubami F. sporotrichioides alebo F. poae, ktoré produkujú nebezpečný T-2 toxín. Prítomnosť mykotoxínov v rastlinných produktoch predstavuje vážne potenciálne riziko pre zdravie človeka a zvierat. Mykotoxíny sa môžu vyskytovať v potravinách i krmivách. Ich nebezpečenstvo narastá s faktom, že ani bežnou úpravou potravín a krmív sa nedegradujú a ich obsah je možné znížiť iba minimálne. Škodlivý účinok mykotoxínov je rôzny v závislosti od konkrétneho druhu mykotoxínu a jeho množstva.
Zdravotný stav človeka môže byť ohrozený priamo – konzumáciou intoxikovaných potravín, alebo rezíduami toxínov v mlieku alebo v mäse. Z hľadiska negatívneho pôsobenia na zdravie možno mykotoxíny rozdeliť na nefrotoxické (poškodzujúce obličky), hepatotoxické (poškodzujúce pečeň), dermatotoxické (poškodzujúce pokožku), teratogénne (vyvolávajúce vývojové chyby a defekty),
foto: Ing. Jana Bíliková
Ing. Jana Bíliková Ing. Ján Tancik, PhD. SPU, Nitra
IV
estrogénne alebo imunosupresívne (obmedzená reakcia organizmu brániť sa tvorbou protilátok alebo bunkovou reakciou vedie k zvýšeniu chorobnosti alebo nižšej účinnosti vakcinácie). V súčasnosti sa na obilninách sleduje najmä výskyt fuzariózy klasov spôsobenou hubami rodu Fusarium spp. Tieto huby sú producentmi mykotoxínov ako deoxynivalenol, zearalenon, T-2 toxín, nivalenol, beauvericin a mnohé ďalšie. V niektorých prípadoch bol zaznamenaný vysoký stupeň napadnutia fuzariózou klasu a obsah mykotoxínov nízky, ale boli zaznamenané aj presne opačné prípady. Presný proces vzniku
a korelácie medzi mykotoxínmi a hubami z rodu Fusarium nie je stále známy. Vo svete sa oblasťou mykotoxínov a ich potenciálnym negatívnym pôsobením na zdravie ľudí a zvierat zaoberajú aj mnohé národné a medzinárodné organizácie, ako napr. Európska komisia (EC), Americká správa potravín a liečiv (FDA), Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO). Ako je to na Slovensku a v EÚ? V prípadoch podozrenia alebo priameho zistenia príznakov zaplesnenia je nevyhnutným opatrením dobrej hygienickej praxe nákup obilia uskutočniť až po negatívnom výsledku kontroly prítomnosti húb a toxínov v akreditovaných laboratóriách Štátneho veterinárneho a potravinárskeho ústavu. Nebezpečenstvo v prípade týchto jedovatých metabolitov v potravinách je o to závažnejšie, že niektoré druhy potravín napadnutých mykotoxínmi nemusia byť senzoricky zmenené. Z tohto dôvodu je pravidelná kontrola potravín nevyhnutnou záležitosťou. Pre členské štáty EÚ (a teda aj pre Slovensko) platí NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 420/2011 z 29. apríla 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1881/2006. Týmto nariadením sa ustanovujú maximálne hodnoty obsahu niektorých kontaminantov v potravinách. V obilninách určených na výrobu potravín sú stanovené maximálne hodnoty pre aflatoxíny B1 B2 G1 G2, ochratoxín A, deoxynivalenol, zearalenon. Aby sa fuzariózy vyskytli a spôsobili vysoké škody, či už priamo – redukciou úrody alebo nepriamo – produkciou mykotoxínov, sú potrebné vhodné podmienky (dostatočná vlhkosť a teplota v období kvitnutia obilnín) pre rozvoj infekcie. Roky 2011 a 2012 boli veľmi suché, čo pôsobilo negatívne na výskyt choroby, a zdá sa, že taktiež na obsah mykotoxínov. ○
9. 11. 2013 • 45 /4568/
Ing. Ján Tancik, PhD. Ing. Ladislav Dulanský
V
jeseň, zvlášť keď je dlhá a teplá, na založených porastoch repky môžu spôsobiť nemalé škody rôzni škodcovia. Už počas vzchádzania na jeseň sú to skočky rodu Phyllotreta, piliarka repková, kvetárka kapustová. Podľa poveternostných podmienok môže veľké škody spôsobiť siatnica oziminová, slizniaky a v tomto roku bol zaznamenaný na niektorých lokalitách silný výskyt mory gama. Jesenní škodcovia repky škodia v období, keď je repka mladá a tiež najcitlivejšia na poškodenie. Títo škodcovia taktiež znižujú kondíciu repky pred zimou. Zvládnutie škodcov na jeseň dáva predpoklad na jej vhodné prezimovanie, následnú regeneráciu, zvládnutie škodcov na jar a následný primeraný výnos. V posledných rokoch v strednej Európe čoraz častejšie sú zaznamenávané vážne poškodenia koreňov mladej repky larvami kvetárky kapustovej. Mucha – kvetárka kapustová (Delia radicum), patrí tiež k škodcom, ktorí v jeseň môžu vážne poškodiť mladé rastliny repky. Poškodenia zapríčiňujú larvy tretej generácie, ktoré spôsobujú povrchové požerky na hlavnom koreni, následkom čoho kolovitý koreň zaniká a rastliny nie sú schopné zabezpečiť si dostatočné množstvá vody. Prejavuje sa to vädnutím rastlín v suchom období a vplyvom nedostatku živín rastliny majú modré až červené, fialové listy. Silne poškodené rastliny ležia na pôde a ľahko sa dajú z nej vytiahnuť. Rastliny nahrádzajú bočný koreň postrannými, ale tieto nedokážu zabezpečiť dostatok vody, ani živín a v ohniskách hnednú a vädnú. V miestach poškodeného koreňového krčka alebo pod ním dochádza často k infekciám fómovou hnilobou. Napadnutie
rastliny kvetárkou a následne fómovou hnilobou spôsobuje oddelenie nadzemnej časti od koreňa a následné usychanie rastlín. Približne 10 % vypadnutých rastlín na jeseň môže repka kompenzovať. Imága kvetárky kapustovej sú nenápadné, 6 mm veľké muchy, pripomínajúce muchu domácu, len sú menšie a popolavosivé s menším pásikom na konci bruška. Často posedávajú na rastlinách, sú málo pohyblivé, lietajú za slnečných dní. Imága prvej generácie sa objavujú v apríli a v máji, druhej generácie v júli a tretej v septembri. Bezhlavé, beznohé larvy sú 6 až 8 mm dlhé, bielej farby.
OCHRANA
Z agrotechnických spôsobov ochrany významná je priestorová izolácia, čiže potrebné je zabezpečiť maximálnu vzdialenosť od pozemkov, kde sa v minulom roku pestovala repka alebo kapustová zelenina. Ďalej z agrotechnických spôsobov významný je osevný postup, nepestovanie kapustovej zeleniny po sebe, uprednostňo-
foto: Ing. Jana Bíliková
Kvetárka kapustová – škodca repky v jesennom období
Larvy kvetárky kapustovej vať otvorené veterné plochy, odstraňovať pozberové zvyšky a podpora prirodzených nepriateľov. Ochrana proti kvetárke kapustovej je v poľných podmienkach stále zložitá a doteraz nedostatočne vyriešená. Chemická ochrana proti
KVETINÁRSTVO
Zimovanie kaktusov Ľubica Sýkorová
U
rčite väčšina milovníkov kvetov má doma aspoň jedného pichľavého krásavca a určite sa už viacerým stalo, že im vyhynul. Musíme si uvedomiť, že tieto rastlinky výraznejšie než iné kvety potrebujú slnko. Bez neho len máloktorý vykvitne. Ak nemajú dostatok svetla, nemali by sme im ani dovoliť rásť. Pretože v zime je svetla málo, musíme ich vegetáciu zastaviť, inak sa budú vyťahovať, pletivo nevyzreje a hrozí, že nám začnú hniť a zahynú. Preto by sme ich v tomto období nemali už vôbec
polievať a neposkytnúť im ani kvapku vody približne až do marca. Pri nedostatku vody sa kaktusy môžu mierne zvraštiť, no zálievkou na jar sa to napraví. Na zimu by sme ich mali umiestniť do studenej a suchej miestnosti. Sú druhy, ktoré si vyžadujú veľmi chladné zimovanie pri teplotách päť až osem stupňov, iné vyžadujú teplotu okolo dvanásť stupňov. Ak nemôžeme zimovať obidve skupiny oddele-
V
imágam postrekmi je v repke prakticky nemožná. Nálet imág jednej generácie trvá niekoľko týždňov a jednotlivé generácie sa prekrývajú. Dôsledkom je neustály výskyt kvetárky v plodine a neustále kladenie vajíčok do porastu. Účinnosť skúšaných pyretroidov je krátka. V niekoľkých pokusoch v zahraničí bola zaznamenaná účinnosť, ale nakoniec celkové ošetrenie bolo vyhodnotené ako neúčinné. V niektorých prípadoch vplyvom eliminácie prirodzených nepriateľov došlo k zvýšeniu populácie kvetárky. Perspektívnejšia je ochrana proti larvám morením osiva. V Nemecku bol skúšaný postrek s veľkými kvapkami s využitím mierneho dažďa, aby došlo k zapraveniu do pôdy. Účinok bol väčšinou nedostatočný. ○ ne, volíme kompromisnú teplotu desať stupňov. Ukladáme ich na svetlom mieste. V núdzi však môžeme kaktusy uložiť do úplnej tmy. Rastliny necháme v kvetináčoch alebo miskách, ak máme málo priestoru, môžeme ich z kvetináčov vybrať. Očistíme korene od substrátu, rastliny zabalíme do papiera a uložíme do debničky. Aj takéto podmienky sú pre kaktusy lepšie, než ich umiestnenie v teplej izbe. Počas zimy občas skontrolujeme ich stav. Odstránime vyhynuté exempláre a ak objavíme škodcu, striekame. Kaktusy v zime obyčajne napádajú červy, ktoré sa v suchom prostredí rýchlo rozmnožujú. ○
27
POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU
OVOCINÁRSTVO
Pripomeňme si! Ľubica Sýkorová
P
ri pestovaní ovocných stromov sa niekedy vyskytuje v období rodivosti neplodnosť (sterilita) alebo striedavá plodnosť (periodicita). Neplodnosť môže vzniknúť kvôli nedostatočnej výžive, nepriaznivým poveternostným podmienkam, napr. dlhotrvajúcim dažďom, mrazom alebo dlhotrvajúcim suchám, kvôli poruchám vo vývine pohlavných orgánov, vírusovým chorobám a pod. Jednou z príčin neplodnosti je aj to, ak cudzoopelivé rastliny nemajú nablízku vhodného opeľovača. Vtedy sa ich kvety neopelia ani neoplodnia. Striedavá plodnosť sa najčas-
tejšie vyskytuje pri jabloniach, menej pri hruškách. Môže nastať aj v prípade, keď sú všetky vonkajšie podmienky pre nasadenie kvetonosných púčikov vhodné. To preto, lebo striedavá plodnosť je daná dedičnými vlastnosťami odrody. Takúto nepravidelnosť nemajú vrodenú všetky odrody v rovnakej miere. Poznáme sorty s malou a veľkou periodicitou. Periodicky rodiace jablone v jednom roku preťažuje nadmerná úroda, ktorej následkom je nižšia kvalita ovocia a malá alebo nijaká diferenciácia kvetných púčikov pre ďalší rok. Pri jabloniach vzniká periodicita najčastejšie neschopnosťou stromu založiť kvetné púčiky pri prechode z vegetatívnej do generatívnej
fázy (púčiky sa diferencujú len za priaznivých podmienok). Ovocné dreviny, predovšetkým jablone, vytvárajú omnoho viac kvetov, ako je treba k zaisteniu dobrej úrody. Pri veľmi úrodných odrodách sa percento potrebných kvetov pohybuje od 0,8 do 10,0 %. Pri jabloniach dosahuje periodicita najvyšší stupeň v 3. až 4. životnom období. Pri intenzívnych výsadbách to predstavuje tri- až päťročné stromy. Ukladanie zásobných látok vo viacročnom dreve trvá jeden až dva roky, preto ak sú vyčerpané pri veľkej úrode, strom nie je schopný súčasne vytvárať v tom istom roku aj plody, aj kvetné púčiky pre budúci rok. Pravidelná výživa a úprava vodného režimu môže odstrániť tento neželaný jav. Ak je začiatkom leta v období diferenciácie púčikov dlhotrvajúce sucho, jeho účinky treba zmierniť výdatnou závlahou. Taktiež v roku nadmernej
VYSKÚŠAJTE
Čerstvé bylinky aj v zime
Ľ. S.
K
9. –15. 11. 2013
POČASIE
oreniny sú rozličné časti domácich a cudzozemských rastlín, väčšinou sušených. Obsahujú chuťovo výrazné aromatické látky. Sú nevyhnutnou zložkou potravy, pretože podporujú trávenie a v niektorých prípadoch majú konzervačné účinky. Korenie z rastlín dodáva nášmu jedlu nielen chuť, ale prospieva i nášmu zdraviu a kráse. Bylinky si môžeme vypestovať aj v zime na parapetnej doske a mať ich v prípade potreby poruke. Pre aromatické koreninové rastliny je kuchyňa správnym stanovišťom za predpokladu, že nie je príliš tmavá. Kto rád varí, má poruke stále čerstvé korenie.
Ak si chceme vysadiť viac druhov rastliniek do jednej misky, treba dávať pozor, aby sme spoločne vysadili druhy s rovnakými nárokmi na vlhkosť. Menej vody potrebuje rozmarín, materina dúška, tymian, šalvia, yzop, oregano. Náročnejšie na vodu sú mäta, pažítka, petržlen a estragón. Rastliny v nádobách nevydržia dlhšie ako jeden rok, preto sa neoplatí udržiavať ich dlhšie. Na jar si treba zaobstarať nové zdravé sadenice na trhu, ktoré sú odolnejšie. Koreniny pochádzajúce z juhu (rozmarín, tymian, majorán) získajú svoju arómu iba vtedy, ak sú umiestnené na slnečnom mieste. Rastliny iba nepatrne hnojíme. Potrebujú rosenie, do-
statok čerstvého vzduchu a mali by sa polievať mäkkou a najmä odstátou vodou. Ak sú bylinky v zime na príliš teplom mieste, ohroziť ich môžu vošky. Ak majú nedostatok svetla, tvoria slabé výhonky. Pri suchom vzduchu ich ohrozujú roztoče, vlnatky a štítničky. V zime ich občas môžu napadnúť hubové choroby a niekedy pri suchom vzduchu múčnatka. Ak je vysoká vlhkosť vzduchu, môže sa objaviť hrdza – vtedy je najlepšie rastlinu radikálne zostrihať. Niekedy môžeme na listoch zbadať hnedé a suché fľaky – je to príznak suchého vzduchu, nejde o chorobu či škodcu. Semienka byliniek sa nesadia príliš hlboko. Vysievať ich môžeme prakticky po celý rok. Naj-
násady sa odporúča prerieďovanie plodov ručne alebo chemickými prípravkami. Z ďalších činiteľov, ktoré má pestovateľ vo svojich rukách, môže pravidelnú rodivosť ovplyvňovať výberom podpníka a rezom. Väčšina odrôd v prvých rokoch po nástupe do rodivosti prináša pravidelné úrody. Striedavá rodivosť sa prejavuje až v neskorších rokoch. Okrem odrody striedavú rodivosť v značnej miere ovplyvňuje použitý podpník. Pri silno rastúcich podpníkoch je častejší výskyt striedavej rodivosti a naopak, slabo rastúce podpníky znižujú možnosť striedania úrod v jednotlivých rokoch. Medzi ďalšie príčiny spôsobujúce vznik striedavej rodivosti patrí kalamitný výskyt chorôb a škodcov, ktorí poškodzujú nielen vyvíjajúce sa plody, ale majú tiež negatívny vplyv na úrodu v budúcom roku. ○ častejšími príčinami neúspechu klíčenia môže byť: – hĺbka sadenia – ak vložíme semienka hlboko, spotrebujú svoju energiu skôr, ako vyjdú na povrch. Preto vysievame tesne pod povrch; – zálievka – aby semienka klíčili, potrebujú vlhko a vzduch. Ak je substrát premokrený, semienka nemajú dostatok vzduchu a hnijú. Postarať sa o dostatočnú vlhkosť môžeme tak, že nad črepník položíme potravinársku fóliu; – teplota – je ďalším dôležitým faktorom. Väčšina rastlín klíči v rozpätí určitých teplôt. Pri nízkej teplote semienko vodu prijíma, nemôže však klíčiť a hnije. Pri veľmi vysokej teplote semienko vo vnútri nerastie. Pre koreniny treba zvoliť ľahkú, dobre vysušenú pôdu. Mala by byť bohatá na živiny, s obsahom humusu a perlitu. Substrát po sadení musíme navlhčiť. ○
sobota
nedeľa
pondelok
utorok
streda
štvrtok
piatok
6˚ | 19˚
9˚ | 19˚
6˚ | 16˚
6˚ | 15˚
6˚ | 15˚
5˚ | 14˚
5˚ | 10˚
28
VI
9. 11. 2013 • 45 /4568/
Ubráňte sa vírusom! (3.)
Zo zahraničnej tlače
J
e to tu opäť! Čas nekonečného kýchania, smrkania, kašlania. Počasie si s nami máva, ako sa mu zachce, a naše telo tiež. Chorobe však aj tak prepadnúť nemusíme. Poradíme, ako sa ubrániť útoku vírusov. VYPLÁCHNITE SI NOS Proti úpornej nádche môžeme zabojovať výplachom nosných dutín. Potrebujete po polievkovej lyžici harmančeka, šalvie, repíka, 2 dl bórovej vody. Bylinky s bórovou vodou dobre zmiešajte a nechajte zovrieť. Odstavte a nechajte lúhovať ešte pol hodiny. Preceďte, dajte vychladnúť a vyplachujte si nos pomocou sklenej nádobky na preplachovanie dutín. Ak ju nemáte, môžete si odvar naliať do dlane, vtiahnuť nosom do dutín a vysmrkať. Odvar by mal byť vždy čerstvý. Ak nemáte sily pripravovať odvar, dobrá je aj obyčajná slaná voda. ZABAĽTE SI HRDLO Pri bolestiach hrdla pomáha zábal krku z ľanových semien. Semená rozvarte na kašu v roz-
riedenom jablkovom octe (1 : 1). Z kaše potom pripravte zábal. Zabaliť si môžete hrdlo aj do mokrého octového uteráka.
UĽAHČITE SI DÝCHANIE Pri piskľavom dýchaní a zanesených dýchacích cestách pomáha cibuľa. Postrúhajte ju a zmiešajte s medom. Užívajte viackrát denne polievkovú lyžicu. Dýchacie cesty sa uvoľnia. ZVLHČUJTE VZDUCH V miestnostiach, kde trávite najviac času, má byť vlhkosť vzduchu okolo 50 %. Ak sa kúri, do izby môžete postaviť plytké misy s vodou. Rovnaký účinok docielite, keď do lavóra s vodou namočíte koniec uteráka. Druhý koniec upevnite nad ňu. Voda stúpa po tkanine a uterák funguje ako knôt. Odparuje sa potrebné množstvo a ďalšie zásoby vody čerpá z lavóra. UROBTE SI OCTOVÉ PAPUČE Ak máte horúčku a neznášate zábaly, namočte ponožky do roztoku octu a vody (v pomere 1 : 1), studené si ich natiahnite na nohy a nechajte hodinu a pol pôsobiť.
Nakrájaný citrón na kolieska si dajte na dlane a chodidlá. Citrón vám teplotu zníži. OVERENÉ ČAJE Extra protichrípkový čaj: Je to superúčinná protichrípková
čajová zmes, keď na vás chrípka ešte len „lezie“. Potrebujete 2 čajové lyžičky bazového kvetu a šípok, 1 čajovú lyžičku medovky a materinej dúšky. Zalejte vriacou vodou a nechajte 15 minút pariť. Do čaju pridajte čerstvo vytlačenú pomarančovú šťavu. Tento chrípkový čaj je účinný len v zárodku choroby.
Bazový a lipový čaj: Čaje z lipového a bazového kvetu vyvolávajú potenie, preto vypite aspoň pol litra horúceho nápoja. Potom sa uložte do postele, dobre sa zakryte a vypoťte. Nakoniec si dajte teplú sprchu a utrite sa. Zázvorový čaj: Je vynikajúci ako prevencia aj počas choroby. Potrebujete zázvorový koreň (srb. đumbir), dostať ho bežne v supermarketoch. Pol čajovej lyžičky nastrúhaného zázvoru zalejte v hrnčeku vriacou vodou, prikryte a nechajte 10 až 15 minút spariť, sceďte a oslaďte medom, pite horúce alebo studené. Ak nemáte čerstvý zázvor, môžete použiť práškový, stačí zaliať dve malé lyžičky vriacou vodou. Cibuľový čaj: Je vhodný na posilnenie imunity pri prechladnutí, ale aj na odstraňovanie hlienových nánosov pri nádche a kašli. Potrebujete 1 veľkú cibuľu, 200 g kryštálového cukru, 1 dl vody. Cibuľu pokrájajte najemno a roztlačte vo vode. Šťavu nechajte zovrieť s kryštálovým cukrom na sirup. Užívajte čajovú lyžičku každú hodinu až do ustúpenia ťažkostí. ○
ZDRAVIE NAŠE KAŽDODENNÉ (104)
Baza čierna a bazalka pravá
Výber: O. Filip
K
aždá rastlina je na niečo dobrá. V prírode je ich na stovky s liečebnými účinkami. Jednou z nich je i baza čierna, ľudovo nazývaná i čierna baza, psia baza, biedza, pánbožkova apatieka. Ide o ker alebo strom z čeľade zemolezovitých, niekoľko metrov vysoký s charakteristicky páchnucimi žltobielymi kvetmi, usporiadanými v chocholíkoch viacramenných vrcholíkov. Plody sú čierne lesklé kôstkovice s modročervenou šťavou. Kvitne od mája do júla. Vyskytuje sa medzi krovím, na okraji lesov a hájov, pri plotoch, okolo stavenísk, na rumoviskách a pod.
Darí sa jej všade, ale najlepšie vo vlhkej humóznej pôde. Z aspektu úžitku používa sa v lekárnictve a potravinárstve. Kvet je súčasťou preháňavej čajoviny a iných prípravkov, potom ako domáce liečivo pri chorobách z prechladnutia, lebo zvyšuje potenie a znižuje horúčku. Mladé listy (výhonky) sa odporúčali pri jarných kúrach podporujúcich látkovú premenu. Šťava, prípadne lekvár z plodov dobre pôsobí pri neuralgii, zavárané plody s vodou poskytujú osviežujúci chladiaci nápoj. Treba tiež vedieť, že je rastlina vo väčších dávkach jedovatá. Nesmie sa zamieňať s ostatnými druhmi bazy, ani s podobnými kvetmi a plodmi iných rastlín!
Bazalka pravá alebo ľudovo len bazalka či bazalienka je jednoročná kríčkovitá bylina z čeľade hluchavkovitých. Má 30 – 40 cm vysoké štvorhranné krehké stonky s vajcovito-kopijovitými listami a biele, prípadne žltobiele alebo červené kvety. Plody sú čiernohnedé tvrdky. Kvitne od júna do septembra. Celá rastlina príjemne vonia. Je veľmi medonosná. Darí sa jej v kyprej, humóznej, nie príliš suchej pôde na slnečnej strane. Vňať zbierame na začiatku kvitnutia, a to aj dvatri razy do roka. Režeme ju vo výške najviac 30 cm od vrchu, aby mohla znovu vyrásť. Môžeme však vytrhať aj celé rastliny s koreňmi a dobre očistené
VII
osušiť. Vňať sušíme pozorne hneď po zbere pri teplote do 35 stupňov Celziových v tenkých vrstvách, lebo sa ľahko zaparí. Rastlina obsahuje éterický olej, triesloviny a iné látky. Má liečivé účinky a využíva sa najmä pre silicu používanú vo voňavkárstve, ako aj do aromatických kadidiel. Tiež v domácnostiach ako náhrada za čierne korenie. Osoží aj pri nadmernom tvorení plynov v tráviacom trakte, čiže pri nadúvaní (vetroch) a zvonku s vňaťou kapsičky pastierskej na omývanie zaparených miest na koži. ○ (V budúcom čísle: Rozmarín lekársky a rumanček kamilkový)
29
POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU
DO VÁŠHO RECEPTÁRA
Jablková bakláva Recept poskytla Elena Ðukićová z Kysáča
foto: E. Š.
ľa chuti, kto nemá rád, nemusí ju pridať. Do vyšľahanej zmesi pridáme krupicu, olej a jogurt a dobre Suroviny: 1/2 kg tenkých kôr; 1 až 1 a 1/2 vymiešame. kg obielených a nastrúhaných Sirup: Prevaríme Náš tip: Bakláva jabĺk; Na zmes na potieranie kôr: vodu s cukrom a pod3 vajcia, 1 šálka (2 dl) cukru, 1 pe- je veľmi chutná aj ľa chuti pridáme kôru čivový prášok, 1 balenie škorice, s tekvicami. Namiesto z citróna. 1 šálka krupice, 1 šálka oleja, 1 jabĺk použijeme 1 až 1 Do plechu skladášálka jogurtu; Na sirup: 1 šálka a 1/2 kg nastrúhanej me po dve kôry, pocukru, 2 šálky vody, nastrúhaná tekvice. sypeme ich nastrúkôra z citróna. hanými jablkami a potierame Takto sa to vydarí: Zmes na potieranie zmesou, kým nestrovíme všetok pripravený kôr: Vyšľaháme vajcia s cukrom, pečivovým materiál. Ak máme radi, môžeme na jednu práškom a škoricou. Škoricu pridávame pod- vrstvu jabĺk nasypať nakrájané orechy alebo
BEAUTY
S maskou a balzamom na vlasy to nepreháňajte
Zo zahraničnej tlače
O
bjem je sexi! V čom je tajomstvo starostlivosti o jemné vlasy bez objemu? Základom je správny strih, odtieň vlasov, šampón a kondicionér, presne v takomto poradí. Na to potrebujete kaderníka, ktorý bude rozumieť vám a vašim vlasom. Vždy totiž treba zohľadniť kvalitu vlasov konkrétneho človeka – môžu byť sklovité, extrémne tenké, farbené… Potrebujete vedieť, čo je vhodné špeciálne pre vás a vaše vlasy. Tu nejde len o vybrané produkty, ale ako presne treba s vlasmi pracovať a upravovať ich. LEN KONDICIONÉR NA SUCHÉ VLASY NESTAČÍ Hodvábne na dotyk s očarujúcim leskom. Ktorá žena by nesnívala o takýchto vlasoch? Ženy často trápia suché a matné vlasy bez lesku. Často však nevedia, ako by mala vyzerať ideálna starostlivosť. V prvom rade je dôležité používať správne produkty na tento typ vlasov. Šampón a kondicionér nestačia, ozdravne pôsobia masky a reparačné kúry. Doprajte vlasom aj extra porciu výživy v podobe vlasového zábalu, či už domáceho, alebo profesionálneho. Pri stylingu treba vlasy nielen usmerniť, ale ich aj ošetrovať – hydratovať a premasťovať olejčekmi. Na finálnu úpravu treba použiť lesk vo forme spreja. Skutočne pomáha aj to, ak si vlasy pri umývaní na záver opláchneme studenou
vodou. Vlas sa pôsobením studenej vody uzatvorí a nadobúda väčší lesk. Dôležité je, aby ste si vlasy po umytí nedrhli dosucha, ale len z nich jemne povytláčali vodu uterákom. Ak máte možnosť nechať si vlasy prirodzene uschnúť, je to pre ne najlepšie. Ak sa aj napriek tomu rozhodnete použiť fén, poškodenia sa obávať nemusíte v prípade,
že použijete ochranné regeneračné prípravky. To platí aj pre žehlenie vlasov. Pokiaľ použijete vhodný produkt na ochranu vlasov pred účinkami tepla, poškodenie bude nulové. V prípade, že máte suché a poškodené vlasy a ešte nemáte prvé šediny, namiesto farby radšej použite vlasový toner. K vlasom je šetrnejší. V opačnom prípade použite trvácnu farbu. A ak už naozaj neviete, čo s nepoddajnými vlasmi, doprajte si absolútnu regeneračnú keratínovú bombu, vďaka ktorej odídete z kaderníctva s rovnými, lesklými a neuveriteľne ozdravenými vlasmi. Účinok tejto kúry vydrží vo vlasoch až do 4 mesiacov a čo sa týka strihu, tu už stačia len drobné úpravy pre väčší šmrnc. ○
hrozienko. Horné kôry taktiež potrieme zmesou. Pokrájame a pečieme najprv na 250 °C a potom na 200 °C (asi pol hodiny). Horúcim sirupom polejeme horúcu baklávu. ○
ČO VÁS PREZRADÍ
Ako telefonujete, taká ste! Zo zahraničnej tlače
Z
ahrúžite sa do telefonického rozhovoru. Zabudnete na okolie a prestanete sa kontrolovať. Robíte rôzne pohyby, ktoré o vás môžu prezradiť aj to, čo nechcete. Držíte slúchadlo… … popri tom si lakujete nechty Veď prečo by ste nemohli stíhať dve veci naraz! Chcete sa páčiť a keď vás obdivujú, máte vždy dobrú náladu. Zároveň však potrebujete, aby vás niekto stále ubezpečoval o vašich kvalitách, pretože vám chýba sebaistota. Verte si viac a všetko bude výborné. … rukou si zapchávate voľné ucho Ste veľmi cieľavedomá a precízna. Všetko chcete urobiť čo najlepšie. Vaším gestom sa potrebujete oddeliť od okolia, aby ste sa mohli venovať len danému problému. Uvoľnite sa a veci pôjdu ešte lepšie. … hráte sa so šnúrou, s vlasmi Rozhovor pokojne plynie, počúvate, rozprávate a ešte niečo: točíte šnúrou či vlasmi. Je to znak sebaistoty a talentu, ktorý si však potrebujete u niekoho potvrdiť. Máte veľa dobrých kreatívnych nápadov, tak si vyberte a realizujte ich. Nebojte sa, strach je zbytočná brzda. … pijete kávu alebo čaj Ste taká praktická, že nechcete v žiadnom prípade strácať čas. Každá minúta sa predsa počíta. Ste jednoducho posadnutá časom, čo je niekedy na škodu. Vyskúšajte zvoľniť tempo a uvidíte, že vám nič neujde. … čmárate a kreslíte Najlepšie sa vám telefonuje, keď si sadnete niekam do kúta a môžete si kresliť a čmárať. Vyzerá to tak, že ste trochu nervózna a napätá. Asi ste si toho zobrali na plecia priveľa. Vypnite na chvíľu a relaxujte. A v prvom rade sa upokojte! Uvidíte, robí to zázraky. ○
POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 356 | Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra
30
VIII
K U LT ú R A PRVÝ VÍKEND 10. FESTIVALU ZUZANY KARDELISOVEJ
Dôstojne k jubileu D
esiaty Festival Zuzany Kardelisovej, festival ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami zobrazujúcimi postavenie a poslanie ženy v spoločnosti, prebieha vo veľkej sále Kultúrno-informačného strediska Kysáč, tentoraz počas dvoch víkendov – v dňoch 1. až 3. a 8. až 10. novembra 2013. Organizátorom festivalu, ktorý sa nesie v znamení osláv 240. výročia príchodu Slovákov do Kysáča, je Ustanovizeň pre kultúru, informovanie a vzdelávanie Kultúrno-informačné stredisko Kysáč. Festival vyfinancovala Správa pre kultúru mesta Nový Sad. V piatok 1. novembra presne na poludnie pietnou pamiatkou pri hrobke Zuzany Kardelisovej na kysáčskom cintoríne hŕstka ctiteľov si
2013, odporúčanie na účasť do otvorenej časti celonárodnej divadelnej prehliadky – Scénickej žatvy v martine, ako aj pozvánku na účasť na Festivale Zuzany Kardelisovej v Kysáči získalo Divadlo Brod z Uherského Brodu z Českej republiky za inscenáciu Tulenia žena. Ocenenie za najlepší ženský herecký výkon porota udelila Lenke Sasínovej, ktorá mala česť otvoriť 10. Festival Zuzany Kardelisovej. Herečke sa na javisku pripojil aj režisér Roman Švehlík, s ktorým spoločne vyjadrili vďaku hostiteľom nielen za šancu vystúpiť na festivalových doskách, ale aj za ubytovanie v domácnostiach. Po slávnostnom otvorení festivalu Ochotnícke divadlo Janka Čemana z Pivnice predviedlo hru au-
Otvárací ceremoniál na motívy poémy Básnik a žena
Hitzingerovej a Eleny Hložanovej. Na záver prvého víkendu festivalu Divadlo VHV Báčsky Petrovec predviedlo hru Romana Olekšáka Negativisti v réžii Ivana Hansmana Jesenského. Predstavenia na tohtoročnom Festivale Zuzany Kardelisovej sleduje odborná porota v zložení: mr. milena Leskovac, teatrologička z Nového Sadu, Zuzana Tárnociová, herečka a režisérka z Báčskeho Petrovca, a Ján Kohút, herec a režisér z Kysáča. Rozhovory s porotou a divadelníkmi po predstavení vedie michal Ďurovka. Prvý polčas festivalu predstavenia sledovalo početné obecenstvo,
ktoré bolo trochu šokované násilím, vraždami, nešťastím a smútkom, ktoré vanuli z predvedených inscenácií. možnosť rozosmiať sa diváci mali iba vďaka Kovačičanom. Avšak všetky predstavenia krášlili kvalitné herecké výkony, čo diváci odmenili búrlivým potleskom. Uvidíme, čo prinesie druhý víkend festivalu, keď sú na programe vystúpenia súborov zo Starej Pazovy, z Kysáča a Kulpína. Na počesť odmenených po zhodnotení festivalu v nedeľu 10. novembra vystúpi Slovenské vojvodinské divadlo s hrou P. Quiltera Opona nahor! v réžii Dušana Bajina. M. Ďurovka
Lenka Sasínová a Dagmar Svobodová v predstavení Tulenia žena
kvetmi uctila herečku a režisérku, podľa ktorej je tento festival pomenovaný. Večer v úvodnom otváracom ceremoniáli, ktorý vznikol na motívy poémy Jána Smreka Básnik a žena účinkovali divadelní ochotníci KIS Kysáč: Anna Chrťanová-Leskovac, Tatiana Klinková, Jasmina Pavlovová, Jasmina Kováčová, Anna Vozárová a Branislav Čeman. K jubileu festivalu referát o vzniku festivalu, o spolupráci s podobným podujatím – Festivalom Aničky Jurkovičovej v Novom meste nad Váhom na Slovensku a o doterajšom realizovanom desaťročí prečítal michal Ďurovka. Doteraz na Festivale Zuzany Kardelisovej vystúpilo 46 divadelných predstavení, väčšinou to boli súbory z Vojvodiny, ale aj zo Slovenska a Rumunska. Titul laureáta Festivalu Aničky Jurkovičovej na rok 9. 11. 2013
45 /4568/
torky a režisérky Kataríny mišíkovejHitzingerovej Kto z koho. V sobotu sa najprv predstavilo Divadlo Brod, o. s., z Uherského Brodu z Českej republiky so spomenutou hrou Tulenia žena autorky Sue Gloverovej, v preklade Davida Drozda a v réžii Romana Švehlíka. Potom Divadlo VHV Scéna pri Dome kultúry 3. októbra v Kovačici zahralo komédiu Jovana Steriju Popovića Ženba a vydaj v preklade márie Kotvášovej a v réžii milenka Pavlova. V nedeľu 3. novembra Divadlo Brod z Česka predviedlo bábkové divadlo O vlkovi a kozliatkach na motívy ľudovej rozprávky, v réžii R. Švehlíka. Hrali Lenka Sasínová a Roman Švehlík. Večer vo folklórnej sieni Divadelná sekcia pri mOmS Báčska Palanka predviedla duodrámu Eleny Hložanovej Život je čudo v réžii K. mišíkovej-
HLAS ĽUDU
DUGA ART je názov 2. časti medzinárodného výtvarného tábora, ktorý prebiehal v dňoch 21. – 25. októbra v Kovačici. Prvá časť bola realizovaná od 16. do 21. októbra na Petrovaradíne. Toto podujatie od roku 2008 organizuje mládežnícka rada Obce Kovačica a, ako sa dozvedáme od predsedu mROK Jaroslava Tomana, v tomto ročníku v projekte, ktorý podporil Pokrajinský sekretariát pre národnostné menšiny, účinkovalo desať mladých maliarov z našich prostredí a zo zahraničia, a to zo Sarajeva, z Bugojna, Zreňanina, Belehradu, Nového Sadu, Banátskeho Sokolca a Kovačice. Témou bola Tolerancia a každý účastník mal za úlohu namaľovať dva obrazy. Do aktivít boli zapojené aj deti, žiaci ZŠ mladých pokolení, a kovačická mládež. Na snímke: účastník tohtoročného podujatia v Kovačici. A. Ch.
31
K U LT Ú R A POST FESTUM KOVAČICKÉHO OKTÓBRA 2013
Prinesie Dvor iný v(ý)zor? K ovačický október sa roky považuje za„zber kultúrnych plodín“. Charakteristikou tohtoročného Októbra boli oslavy zlatého jubilea HFS V šírom poli hruška a slávnostné otvorenie dvoch nových kultúrnych priestorov: Kovačického dvora na otvorenom priestore a podkrovia Galérie insitného umenia. HRUŠKA Päťdesiate výročie Hudobno-folklórneho súboru V šírom poli hruška sa primerane oslávilo, ale podľa mienky verejnosti mohlo byť ešte vhodnejšie. V samom programe Zlatá hruška bol dôraz na tanečnej zložke. Oprávnene. Desaťročia má Kovačica najviac vynikajúcich sólistov – rozhlasových spevákov, ktorí si zasluhujú, aby sa im k vzácnemu jubileu venoval osobitný program. Osada insity má dlhú dobu aj kvalitný orchester a hŕstku dobrých speváckych skupín. Tanečná zložka Hrušky sa tak neraz neprejavovala. Kovačické obecenstvo, ktoré sledovalo kvalitné programy zo zahraničia alebo domova najviac potleskov venovalo úsiliu tanečníkov. Kovačica má v súčasnosti aj choreografov, aj tanečníkov, aj rozličné kroje. Inou stranou mince je, že sa pred, počas alebo po programe (okrem v augustovom čísle Hlasu ľudu) nespomenuli zaslúžilí hruškári a najvýznamnejšie úspechy spolku: buď osobitným slávnostným zhromaždením alebo pri moderovaní programu. Aj zahlásená výstava fotografií a dokumentov o piatich desaťročiach činnosti mohla byť prínosom k poďakovaniu ochotníkom. Stačila sa urobiť iba menej povšimnutá výstavka na poschodí Miestneho spoločenstva. Nápomocnou rukou pri oslavách vzácnych jubileí môžu byť aj lokálne elektronické médiá. V dennom rozhlasovom a TV programe RTV OK v slovenčine sa môžu vysielať rozhovory s dlhoročnými ochotníkmi.
DVOR Čerstvo vybudované letné javisko nazvali Kovačický dvor a skvele sa osvedčilo už počas prvého víkendu. Scéna veľa znamená pre zníženie trov, ktoré Kovačica dávala na montáž a demontáž dočasných javísk v strede mesta pri príležitosti rôznych podujatí. Pri spomínaných kultúrnych akciách na otvorenom bude úspešnejšia orientácia na trh a zárobok. A keď ide o termín, prečo by sa kovačický Oktoberfestnezačínal skôr Z vystúpenia budúcich hruškárov a končil v prvý októbrový víkend ústredným podujatím – výtvarným salónom? Na- KLADY A ZÁPORY INÝCH PROGRAMOV Premiéry kníh a časopisov trvali kratšie a boli účinpríklad Padina si svoje narodeniny pripomína 11. septembra a väčšinu dní kultúry organizuje v auguste, nejšie. Žiaľ, začiatok dvoch prezentácií sa z (ne)znáoktóbrové slávnosti v Mníchove začínajú v polovi- mych dôvodov menil, posunul sa o hodinu neci septembra a končia sa prvým víkendom októb- skoršie od plánovaného. Plán podujatí sa urobil v ra... Programy sa môžu realizovať za krajšieho počasia hodine dvanástej. Tentoraz z oprávnených dôvona otvorenom, samým tým bude väčšia návštevnosť, dov: renovovalo sa prízemie a poschodie Miestneho aj ubytovacích, kultúrnych a nákupných možností spoločenstva. O rok by sa kalendár podujatí mal vev posledných rokoch pribudlo a kultúrna Kovačica dieť aspoň mesiac a pol pred jeho začiatkom. Meno občianskeho združenia, športového klubu či súboru, čoraz častejšie využíva blízkosť Belehradu. ktorý sa chce chopiť organizácie hlavného víkendu kovačických dní kultúry, sa musí vedieť aspoň OBRAZÁREŇ Nové prvky v činnosti Galérie insitného umenia pol roka dopredu. Pre dlhoročné, nepretržité a premyslené aktiviprinesie bezpochyby aj výstavný priestor podkrovia spomínanej inštitúcie. Prečo sa insitné umenie toľ- ty v kultúre sú potrebné okrem iného znalosti a skúko spomína, informuje o ňom, presviedča, pripo- senosti zamestnancov, bezúhonný imidž podujamína? Je len málo kultúrnych a športových deja- tia, viacsmerná čestná komunikácia medzi orgateľov v Srbsku, ktorí sa môžu pochváliť, že hrajú vo nizátormi, realizátormi a návštevníkmi kultúrnych svete prím a insitné umenie v Srbsku patrí do glo- akcií. Nie vždy sa v snahe s čo najmenším množbálnej špičky: až jedenásti maliari z Kovačice a Pa- stvom finančných i ľudských prostriedkov a námah diny sú zaradení do Encyklopédie svetového in- dajú dosiahnuť najvyššie ciele a vyhovieť potrebám sitného umenia. Priestor podkrovia Galérie insit- a želaniam návštevníkov. Platí to aj o Kovačickom ného umenia sa využije na organizáciu nielen bež- októbri. Včera, dnes a zajtra. Ján Špringeľ ných, ale aj zvláštnych programov.
LISTY ČITATEĽOV
Zlatá hruška v Kovačici alebo Keď je somárovi dobre, ide na ľad tancovať sobotu 5. októbra t. r. v kovačickom Dome kultúry prebiehal V kultúrno-umelecký program súboru V šírom poli hruška, ktorý bol venovaný 50. výročiu pôsobenia tohto hudobno-folklórneho súboru. Pol storočia činnosti Domu kultúry: vedúcich, tanečníkov, spevákov, hudobníkov, moderátorov... Okolo tisíc ochotníkov alebo 15 % Kovačičanov aktívne zapojených do pestovania slovenského jazyka, kultúry a zvykov. Je to málo, stačí alebo veľa? Ostatní sú konzumenti alebo bezprostrední podporovatelia procesu zachovania slovenskej identity viac ako dve storočia. Tieto údaje v programe neboli spomenuté. Ale poďme radom: pred začiatkom
32
programu sieň plná. Pred Domom kultúry zostalo hodne divákov a robia si výčitky, že„kto pozdí, sám sebe škodí“. Všetci vedia, že hudobno-folklórny súbor nemôže zlyhať. Očakávania sú náročné. Veď 50 rokov súboru je len raz. Nemalý počet hruškárov sa prišiel pozrieť na seba cez prizmu času. Avšak hneď na začiatku prekvapenie: namiesto už tradičného začiatku programu na javisku sa objavuje maskot osla. Filozofický príhovor jubilantke nekaždodenným symbolom... A potom program plynie kvalitným vystúpením spevákov, tanečníkov, speváckych skupín. Neprekáža im ani menšia nervóza jednotlivých členov orchestra, ktorí rutinovane
prikrývajú nedostatočné prípravy svojej jubilantky. Moderátor – narátor nejako pospájal hudobné a tanečné vystúpenia, ale nevyužil možnosť, ktorú mal k dispozícii, aby drevenú hrušku – symbol súboru vyzdobil početnými uznaniami, ktorými hruškári prispeli k dobrému menu kovačického Domu kultúry doma a v zahraničí. Veď hruškári značne pomohli k získaniu republikovej Vukovej ceny, Ceny 7. júla a pokrajinského uznania Iskry kultúry a Iskry kultúry pre súbor. Narátor zabudol na takých snaživcov, akým bol Juraj Nemček, akým je 85-ročný Ján Jonáš, potom Dragiša Matić, Ivan Babka, Mária Garajová, Zuzana Gajanová, Eva, Anna a Ondrej Glózikovci,
Anna Širková, Eva Zlochová Omastová, Ján Košút, Jozef Gages, Martin Benka... a mnohí iní. Vystali uznania snaživcom, ktorí v kontinuite viac rokov zachovávali a pestovali identitu a kultúru svojich predkov. Vystalo meno riaditeľa Pavla Ďuriša, ktorý bol zakladateľom súboru. Z tohto vyplýva, že všetci oni, preto, že dobre pracovali, na ľade tancovali. Autori tohto článku nechcú upútať pozornosť na seba, ale chcú zdôrazniť, že sa vedenie Domu kultúry málo zasadzovalo pred kovačickým Oslavným výborom o oslavu jubilea, ktoré zostalo nenávratne za nami. Týmto chceme upovedomiť všetkých budúcich jubilantov, aby sa nezabúdali poďakovať tým, čo nešetrili seba a svoje rodiny v minulosti. Jano Čech, riaditeľ Domu kultúry v rokoch 1969 – 1985 Andrej Jonáš, člen súboru v rokoch 1970 – 1978
9. 11. 2013
45 /4568/
HLAS ĽUDU
K U LT Ú R A V ARADÁČI PREDSTAVILI DIVADELNÚ TVORBU A KNIHU JÁNA HRUBÍKA
Štyri hry piatok 1. novembra v aradáčskej Labátovej sieni v organizácii MOMS-ov Aradáč a Zreňanin, Kultúrneho centra Aradáč a Slovenského vydavateľského centra v Petrovci predstavili divadelnú tvorbu aradáčskeho rodáka Jána Hrubíka a jeho knihu Štyri hry vo vydaní SVC. Tento nevšedný divadelno-literárny večierok sa po prívete predsedníčky aradáčskeho MOMS Anny Bagľašovej začal úryvkami z hier zverejnených v knihe – Tango miliardo, Tsunami, Ištván tajde do Koronkaičky a Reťaz na ryby. V období, keď tieto texty vznikli – koncom minulého a začiatkom tohto storočia – v réžii samého autora ich inscenovali členovia divadelnej sekcie Branislava Vierga pri Kultúrnom centre Aradáč. Adam Šťastný, Helena Bartošová, Jaroslav Čapeľa, Jarmila Bartošová, Jarka Gagesová, Zdeno Goda a ďalší herci aj tentoraz vylákali smiech v obecenstve a, ako si to niekto všimol, pripomenuli nie tak dávne časy, keď sa v Aradáči divadlo hrávalo na plné
V
práve tak ako dnes, dobre prijímalo. Mám pocit, že aj aradáčski divadelníci s veľkou radosťou a zanietením hrali tieto hry, a teší ma, že divadelný život v Aradáči zotrváva, aspoň na takýto spôsob. Zároveň dúfam, že Ján dodá novú hru a tým podnieti divadelníkov, aby sa znovu zoskupili. – Človek je v Hrubíkových hrách odpozoNajväčšou podporou Jánovi Hrubíkovi v tvorbe je jeho manželka Vierka, za čo sa rovaný najčastejšie v rodinnom kontexte, jej zavďačil silným objatím kde je rodina ako základná stavebná bunka obrátky a keď Aradáčania netrpezlivo čakali na nové divadel- každej spoločnosti vlastne svojné predstavenie, nechávali prácu ráznym zrkadlom, v ktorom sa bokom a húfom sa hrnuli do La- odráža nielen človekov, ale aj stav bátovej siene „na divadlo“. Kiežby celej spoločnosti. Dej, postavy, konfliktné situácie a celkové tensa vraj tie časy znovu vrátili. O tvorbe Jána Hrubíka hovoril zívno-detenzívne napätie vo svoriaditeľ SVC Vladimír Valentík a za- jich tragikomédiách autor buduhlásil ďalšie vydanie s hrami toh- je predovšetkým na rodinných to autora, ktorý patrí medzi naj- vzťahoch, najmä na konfliktoch a produktívnejších dolnozemských nedorozumeniach medzi manautorov, lebo po jeho predlohách želmi a medzi rodičmi a deťmi, pridivadelné súbory čoraz častejšie čom spravidla spoza navonok nadľahčených komických, často až siahajú. – Jeho hry vznikali podobne banálno-bizarných životných príako mnohé iné hry na týchto behov prečnieva celá škála hrapriestoroch, čiže boli písané pre di- ničných existenčných situácií súvadelný súbor, a obecenstvo ich, časného človeka, v ktorých pri-
chádza naplno k slovu jeho malosť, ubiedenosť a predovšetkým nemohúcnosť podstatnejšie vplývať na vlastný osud, – napísal o. i. v recenzii knihy Štyri hry Dr. Adam Svetlík, ktorú prečítal aj na tomto večierku. Nuž a sám autor namiesto svojho príhovoru vyrozprával príbeh, ktorý mu pripravil jeho syn, keď ako stredoškolák prijímal cenu za literárnu prácu na republikovej súťaži: – Autori odmenení druhou a treťou cenou prečítali svoju prácu a keď prišiel rad naňho, jednoducho povedal: „Ja vám to čítať nebudem. Koho zaujíma moje dielo, nech si ho prečíta sám.“ Synova profesorka a ja sme najprv boli ohromení tou drzosťou mladého človeka, ale neskoršie sme si uvedomili, že vlastne mal pravdu a všetkých nás nútil, aby sme čítali. Teda vy ste videli, ako moje hry vyzerajú na javisku, a teraz nech sa páči, prečítajte si, ako to vyzerá, keď odborníci v tom urobia poriadok. Táto promócia bola aj svojráznym darčekom Aradáčanov autorovi k jeho životnej päťdesiatke a ku gratuláciám sa pripojili aj predstavitelia MOMS-ov z Kovačice, Hajdušice, Bieleho Blata, Vojlovice a Zreňanina. vlh
SLOVENSKÍ PEDAGÓGOVIA ZO SRBSKA NA SLOVENSKU
Absolvovali novinky, zdokonalili sa v slovenčine Z
a podpory Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v dňoch 13. – 18. októbra slovenskí pedagógovia zo Srbska, medzi ktorými boli aj predstavitelia gymnázia, základných a materských škôl z Kovačice a Padiny, sa zúčastnili na metodickom kurze v Študijnom a kongresovom stredisku Centra ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského v Modre-Harmónii na Slovensku. Učitelia základných a stredných škôl nielen zo Srbska, ale aj z Rumunska, Maďarska, Chorvátska a Ukrajiny absolvovali program Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra a pedagógovia pôsobiaci v materských školách sa zúčastnili na vzdelávacom programe Netradičné formy vyučovania. Lektormi tohto kurzu boli 9. 11. 2013
45 /4568/
PaedDr. Mária Onušková a PaedDr. Darina Bačová. Podľa slov účastníčky kurzu profesorky Maríny Holíkovej z Kovačice takto usporiadané vzdelávanie na Slovensku malo tú výhodu, že okrem absolvovania noviniek v edukačnom procese účastníci sa zároveň zdokonaľovali v slovenčine v prirodze- Účastníci kurzu na návšteve v slovenskom parlamente (Foto: Marína Holíková) nom slovenskom prostredí. V rámci praktickej vý- absolvovali aj exkurziu po pa- priestory Slovenskej ľudovej maučby sa viac dozvedeli o tradí- mätihodnostiach historického joliky v Modre a navštívili i Braticiách a kultúre tohto slovenské- mesta Trnava, navštívili hrad Čer- slavu. A. Chalupová ho regiónu a v rámci školenia vený Kameň, pozreli si výrobné
HLAS ĽUDU
33
K U LT Ú R A K VÝSTAVE PANÓNSKA MINIATÚRA, DUNAJSKÝ UMELECKÝ VÝKLAD, DUNAV OSIGURANJE, BELEHRAD, 28. OKTÓBER – 16. NOVEMBER
Rovina ako inšpirácia V ydobyť si vlastné mestečko pod slnkom v náročnom belehradskom prostredí, kde je okolo tridsať galérií, je často husárskym kúskom. Ani to však neodradilo Galériu Babka, ktorá sa v spolupráci so združením Dunav ars opäť zjavila s čímsi novým na tamojšej výtvarnej scéne. V posledný októbrový pondelok veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku Dr. Ján Varšo a generálny riaditeľ spoločnosti Dunav osiguranje Dr. Marko Ćulibrk otvorili v Macedónskej ulici č. 4 v Belehrade výstavu Panónska miniatúra, zahŕňajúcu 52 obrazov rozmerov 20 x 20 cm 22 autorov. Nie je však výstava ako výstava. Lebo táto je skôr základným kameňom viacfázového podujatia, ktoré sa bude konať aj v mesiacoch pred nami. – Panónsku miniatúru prvýkrát prezentujeme Belehradčanom, aby zistili, dozvedeli sa, o čo ide. Na začiatok sú tu zastúpení maliari z Kovačice a okolia, no o niekoľko
mesiacov pribudnú k nim ďalší autori z desiatich štátov, ktoré alebo sú, alebo súvisia s Panónskou nížinou. Cieľom je pripomenúť, že naši predkovia prišli z jedného jej konca na druhý. Záštitu nad podujatím, ktoré bude pokračovať 21. februára pri príležitosti Svetového dňa materinského jazyka v Kovačici za účasti maliarov zo spomenutých štátov, prevzal podpredseda Európskej komisie Marek Ševčovič... – uvádza záujemcu do obrazu Pavel Babka. Keďže radšej vidieť, ako počuť, insitná tvorba bude v spolupráci s Masel group vystavená v dňoch do konca roku v tridsiatich autobusoch mestskej hromadnej prepravy na 240 panó. V týchto pohyblivých galériách budú i tematické kvízy, aby pasažierom rýchlejšie ubehol čas lúštením odpovedí na otázky týkajúce sa našej insity. – Cestujúci budú mať možnosť pozrieť si práce 63 autorov, ktorí sú zastúpení aj v prvej multime-
diálnej multilingválnej encyklopédii slovenského insitného maliarstva v Srbsku. Systém je taký, že si Pavel Babka pri miniatúrach zo zbierky b u d ú môcť pozrieť portrét maliara, text túrneho dedičstva Republiky o ňom a obraz. Spoločnosť Masel Srbsko. Ide o skutočný fenomén, group, s ktorou spolupracujeme, ktorý má nielen jednoznačnú v tom vidí možnosť prispieť k podporu UNESCO, ale aj podporozšíreniu výtvarných a kultúr- ru popredných svetových výnych horizontov obyvateľstva... stavných dejísk značky EXPO, ako aj stovky tisíc obdivovateľov toh– podčiarkuje Babka. Lebo dnes nevedieť o insitnom to druhu umenia v desiatkach umení čosi, sa už nenosí. Netreba svetových metropol vo všetkých zabúdať, že na návrh Nadácie kútoch planéty. Jasné, za predBabka náš Národný výbor pre ne- pokladu, že mali príležitosť vihmotné kultúrne dedičstvo zapí- dieť diela zo zbierky Babkovcov v sal v polovici júna 2012 insitné ich jedinečnej a nezabudnuteľnej maliarstvo Slovákov do Národ- kráse. O. Filip ného registra nehmotného kul-
AKTIVITY GALÉRIE A MALIAROV NA SKLONKU OKTÓBRA
Obrazáreň v Dolnom Kraňsku, Cicka na Horniakoch T
rebnje je mesto usporiadateľ v poradí tretej výstavy Galérie insitného umenia z Kovačice v Slovinsku. Vernisáž obrazov bola 24. októbra v Galeriji likovnih samorastnikov. Na slávnostnom otvorení hovoril Marian Záhora, ekonomický diplomat na Veľvyslanectve Slovenska v Ľubľane, o dielach insitných umelcov – členov galérie sa zmienili Mária Raspírová, riaditeľka obrazárne, a Jarmila Ćendićová, kunsthistorička, a výstavu otvoril Dušan Skerbiš, primátor mestečka Mirna, časti Trebnja. Na vernisáži sa zúčastnila i Katarína Tomićová, druhá Jarmila Ćendićová a Pavel Hajko na slávnostnom tajomníčka vo Veľvyslanectve Srbska otvorení výstavy v Trebnje v Slovinsku, Patricija Pavličová, riaditeľka CIK Trebnje, Pavel Hajko, insitný maliar z Ko- bliky v Slovinsku, Kultúrny spolok Mihajla Pupina vačice, a predstavitelia ľubľanského Spolku Mihajla zo Slovinska a obce Mirna, Mokronog-Trebelno, Pupina. V kultúrnom programe vystúpila dy- Šentrupert a Trebnje. „Galéria v Trebnje je založená v roku 1971, ale chovka Hudobnej školy v Trebnje. Salón diel z osady insity potrvá do 9. februára 2014. Výstavu spre- ešte koncom 60. rokov začala organizovať prevádza vkusný 44-stranový katalóg s reprodukciami stížne medzinárodné výtvarné tábory. Preto má malieb a biografiami autorov v slovinskom jazy- mimoriadne bohatú zbierku obrazov našich maku, do ktorého hostitelia zaradili všetkých súčas- liarov, medzi ktorými sú i zakladatelia. Kovačičaných tvorcov. Pod organizáciu sa okrem srbskej nia sa pravidelne zúčastňujú na spomínaných táa slovinskej galérie podpisujú aj Stredisko pre vzde- boroch. Spolupráca s mestečkom Trebnje je vialávanie a kultúru ako strešná organizácia slovin- cročná a pracovníci Strediska pre vzdelávanie a kulského Hlebinja, Veľvyslanectvo Slovenskej repu- túru v čele s riaditeľkou Patricijou Pavličovou sa
34
zúčastnili vlani v slávnostnom otvorení Kovačického októbra. Hostitelia nám tento raz zorganizovali výlet do Galérie Božidara Jakca v Kostanjevici na Krki, kde sa v stálych výstavách nachádza bohatý fond diel aj iných slovinských autorov,“ informovala riaditeľka Mária Raspírová. Pavel Cicka – insitný maliar z Kovačice je názov výstavy, ktorá od 30. októbra 2013 až do 31. januára 2014 prebieha v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. Kurátorkou výstavy je Jarmila Ćendićová, historička umenia. Na slávnostnom otvorení sa zúčastnili maliar s manželkou Zuzanou a riaditeľka M. Raspírová. Hovorkyňa múzea Martina Mareková sa pousilovala, aby sa o spomínanej výstave Kovačičana dozvedeli písané a elektronické médiá na dolnom Gemeri. „Insitné umenie vystavujeme v meste po piatykrát. Prvú výstavu kovačického insitného umenia inštalovali v Gemersko-malohontskom múzeu už v roku 1990. Nadviazali spoluprácu s Galériou insitného umenia v Kovačici, čím vytvorili tradíciu organizovania výstav insity. Tvorba maliarov z Kovačice sa v regióne v minulých rokoch stretla s veľkým úspechom. (...) Čistý a hýrivý kolorit na olejomaľbách Pavla Cicku prichádza do nášho múzea po jeho výstavách k jubileu tvorby v Kovačici, Bratislave, Nitre, Martine, Myjave a Hodoníne,“ vyhlásila hovorkyňa M. Mareková. J. Špringeľ Foto: z archívu galérie v Trebnje
9. 11. 2013
45 /4568/
HLAS ĽUDU
K U LT Ú R A BANÁTSKY FESTIVAL SLOVENSKÝCH ĽUDOVÝCH PIESNÍ
V padinskej doline 2013 námou festivalovou zvuč- venskej národnostnej menšiny kou a piesňou V širokom ba- Zuzana Lenhartová, ktorá honátskom poli... v nedeľu 3. októb- vorila o tom, ako toto podujatie ra v sieni Domu kultúry Micha- treba podporovať. O titul najla Babinku v Padine odznel 18. krajšieho hlasu v Banáte v tomročník tejto speto roku súťažili a váckej súťaže, s dvoma piesňana ktorej sa mi sa obecenpredstavilo sestvu predstavili: dem spevákov Ivana Topićová z z piatich banátVojlovice, Vladiskych osád. mír Hraško z HajKaždoročne dušice, Anna sa na festivale V Greksová z Arapadinskej dolidáča (najmladšia ne, ktorý sa účastníčka), Jarusporadúva v mila Hajková a rámci tradičIveta Katarína ných PadinBabincová z Koských dní kultúvačice a Vlastiry, zoskupujú mír Povolný a speváci z celéDaniel Cicka z ho Banátu s cie- Na festivale zvíťazila Padiny. Speváčľom zachovania Kovačičanka Jarmila Hajková ky z Jánošíka a zveľaďovania pred samým vyslovenskej ľudovej kultúry a tra- stúpením ospravedlnili svoju dície banátskych Slovákov. Obe- neúčasť na festivale. Spevákov censtvu sa pred začiatkom fes- sprevádzal šesťčlenný sloventivalu prihovorila podpredsed- ský ľudový orchester pod takníčka Národnostnej rady slo- tovkou Jána Petroviča v zložení:
Z
Nové ocenenia v rodine Súdiovcov o zbierky uznaní a diplomov v rodine Súdiovcov v Selenči pribudli v týchto dňoch i ďalšie. Najprv si otec rodiny, PaedDr. Juraj Súdi, profesor hudobnej kultúry v ZŠ Jána Kollára v Selenči, zo 46. ročníka Chalupkovho Brezna (prebiehalo od 11. – 13. októbra na Slovensku, v Brezne) priniesol zlaté pásmo v kategórii hudobná skladateľská tvorba. Organizačný výbor mu udelil aj diplom a Cenu ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR Dušana Čaploviča za zachovanie, šírenie a rozvoj slovenskej kultúry v zahraničí. Na túto celoslovenskú prehliadku umeleckej tvorivosti učiteľov sa J. Súdi dostal na odporúčanie NRSNM, ktorá mu hradila aj prepravu. Ocenenie sa mu dostalo
D
9. 11. 2013
45 /4568/
Všetci účastníci podujatia na javisku pri udeľovaní odmien a ďakovných listov
Emil Nemček st., Ján Marko a Pavel Tomáš ml. (husle), Emil Nemček ml. (harmonika), Ján Petrovič (kontrabas) a Želimír Bartoš (viola). Odborná porota, ktorá sledovala výkony spevákov, pracovala v zložení: Pavel Petrovič z Padiny, Pavel Tomáš st. z Kovačice, Daniela Ábelovská z Aradáča, Vladimír Kolárik z Vojlovice a Paulína Blanková z Hajdušice. Podľa ich mienky titul Najkrajší hlas v Banáte, ako i 1. cenu na festivale získala Jarmila Hajková z Kovačice, 2. cenu si vyspievala Ivana Topićová z Vojlovice, kým 3. miesto za prednes získal Daniel Cicka z Padiny. Na
obecenstvo v sieni Domu kultúry Michala Babinku najviac zapôsobil Padinčan Vlastimír Povolný a hosťami na festivale boli rozhlasoví speváci Ján Kováč a Michal Ľavroš z Padiny a Ján Zvara-Moco z Aradáča. Moderátorkou podujatia, ktoré aj tohto roku organizoval Dom kultúry v Padine, za finančnej podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Obce Kovačica a Verejného komunálneho podniku Padina, bola Jana Kováčová. Technickú podporu mali na starosti Pavel Sampor, Janko Tomek a Denis Galas. A. Chalupová škola a PaedDr. J. Súdi ako predmetný profesor. Mladý hudobník Juraj je teraz žiakom 7. ročníka ZŠ J. Kollára v Selenči a na festivale v Belehrade súťažil vo vekovej skupine žiakov od 7 do 15 rokov v kategórii inštrumentálnych skladieb. Pre tohtoročnú súťaž napísal skladbu Muzički trenutak, ktorú i predviedol. Na tomto festivale sa zúčastnil aj vlani, keď bol tiež úspešný a odmenený. J. Berédi
za prínosnú autorskú tvorbu v oblasti skladieb pre deti a piesní rôzneho zamerania. Tento ročník tradičného podujatia, kde sa hodnotí prínos učiteľov všetkých zameraní nielen na Slovensku, ale Juraj Súdi ml. aj Slovákov žijúcich v zahraničí, bolo tentoraz venované októbra v Belehrade) priniesol 2. Dr. h. c. prof. PhDr. Ľudovítovi Pe- cenu. Diplom získala aj základná tránskemu, DrSc., vysokoškolNa ujasnenie skému pedagógovi, teoretikovi výtvarného umenia a publicisProsíme čitateľov, aby si v príspevku Tri scénické dni autorky A. tovi. Chalupovej (Hlas ľudu č. 44, s. 35) opravili neúmyselnú chybu, keď Dôkaz, že aj syn ide úspešne ide o súbory účastníčky Divadelných dní Tomáša Hriešika Máška v po otcových hudobných chodKovačici. Totiž v nedeľu 27. októbra zmenou programu v posledníčkoch, je i skutočnosť, že Juraj nej chvíli namiesto súboru SKOS Detvan z Vojlovice s predstavením Súdi ml. si z 18. republikového Nemôžem zaplatiť, ani nechcem zaplatiť vystúpili Kysáčania, členovia festivalu detskej hudobnej tvorOchotníckeho divadla KIS Kysáč, s inscenáciou Dokonalá svadba. by Deti skladatelia, známeho R. ako Fedemus (prebiehal 25.
HLAS ĽUDU
35
K U LT Ú R A STARÁ PAZOVA
Úspešná sezóna zboru Tília taropazovský zbor Tília v stretli sa na spoločenskom veče- če a v tomto mestečku účinkovaoktóbri zožal pozoruhodné re v mestskom dome kultúry. li 6. októbra na nedeľných služúspechy doma a na Slovensku. Účinkujúcich predstaviteľov zbo- bách Božích v evanjelickom kosNajprv vystúpil na 9. Horehron- rov prijal v mestskom úrade vi- tole. Okrem zboru Tília s duchovských slávnostiach zborového spevu – bienále festivalu speváckych zborov s medzinárodnou účasťou v Brezne. Predstavilo sa tam sedem kolektívov a Pazovčania vystúpili v spoločenskej sále hotela Ďumbier. Podľa slov dirigentky profesorky Anny Đurđevićovej v tejto akustickej miestnosti sa im vari doteraz najlepšie spievalo. V rámci sprievodného proChór Tília v hoteli Ďumbier v Brezne (foto: Ján Havran) gramu členovia speváckych zborov cestovali Čierno- ceprimátor mesta Brezno Mgr. nými piesňami vystúpilo aj novozaložené pazovské okteto Prihronskou železničkou, navštívili Ján Račák. Pazovskí speváci tento zájazd mavera pod vedením Pavla KadLesnícky skanzen, Bystriansku jaskyňu, Horehronské múzeum, ob- využili aj na stretnutie s partner- lečíka a dueto Ján Filip a Alžbeta zreli si kultúrne pamiatky mesta a ským zborom zo Slovenskej Ľup- Jašová.
S
RECENZIA
Pohľad z okraja spoločnosti (Ján Salčák: Poviedky a divadelné hry. Báčsky Petrovec : SVC, 2011) ásnik, prozaik a dramatik Ján Salčák, narodený roku 1961 v Pivnici, svoje prvé literárne pokusy uverejnil vo Vzlete, neskôr od roku 1986 až dodnes uverejňuje hlavne v Novom živote. Poetika Salčákovej prozaickej tvorby prezentovaná v poviedkach a drámach zoskupených do knihy Poviedky a divadelné hry publikovanej roku 2011 v Slovenskom vydavateľskom centre z Báčskeho Petrovca je v súlade s poetikou jeho poézie a vybudovaná je predovšetkým na sebavyjadrení precitliveného človeka, sklamaného celkovou podobou sveta a vlastným miestom v tak usporiadanom svete. Postavy Salčákových próz a drám sú najčastejšie typickí spoločenskí outsideri – v slovenskej literatúre „kanonizovaní“ najmä spisovateľmi Rudolfom Slobodom a najnovšie Vladimírom Ballom – teda osamelí a odcudzení
B
36
mladí ľudia, ktorí sa nonkonformne búria proti opotrebovaným a falošným spoločenským normám a hodnotám, znemožňujúcich človeka naplno realizovať vlastnú existenciu. Táto revolta a vzbura má u Salčáka rozličné podoby – raz je to len deziluzívne konfrontovanie mladistvých nádejí a ideálov s tvrdou, neúprosnou realitou podané prostredníctvom provokačných, neraz aj tabuizovaných motívov (sexuálne prebúdzanie sa adolescentov, incest, lesbický vzťah…) povedzme v prózach Weekend Love Story I, Weekend Love Story II a Polnočný striptíz pre nás dvoch nacenganých, inokedy je to poukazovanie
na mravné poklesky človeka a jeho niekedy priam (seba)zničujúcu pudovosť (Keď si čert príde pre svoje), no najvyhrotenejšie je to v próze Dezertér číslo 317 a v dráme Ľúbostný sonet pre Marienu a náhodných prítomných, lebo je kriticky upriamené proti najrozličnejším spoločenským deviáciám a deštrukciám spôsobených rozpadom štátu a občianskou vojnou v Juhoslávii v 90. rokoch minulého storočia. Salčákove prózy a drámy zrejme majú svoje východisko v modernizme, avšak celkovou svojou poetikou sa postupne zapájajú do postmoderných tendencií v prozaickej tvorbe vojvodinských Slo-
Po tomto zájazde staropazovský chór čakalo ďalšie povzbudenie. Totiž keďže sa im po vystúpení pred selektorom koncom septembra podarilo dostať sa medzi desať najprestížnejších speváckych zborov vo Vojvodine, 26. októbra vystúpili na jubilejnom 50. Festivale hudobných spolkov Vojvodiny v Rume. V silnej konkurencii, kde vystúpili i chóry zo Zreňaninu, Nového Sadu, Rumy, Apatinu, Petrovaradína, Temerína, Đurđeva, získali bronzovú plaketu. Pre vedúcu chóru Tília, profesorku hudobnej kultúry vo výslužbe A. Đurđevićovú je to vysoké uznanie, lebo na rozdiel od iných zborov, ktoré majú profesionálnych dirigentov a umeleckých vedúcich, pazovský spolkársko-cirkevný zbor robí úplne ochotnícky – z čistej lásky k vážnej, cirkevnej a ľudovej hudbe. K. Verešová vákov kulminujúcich koncom 20. storočia. Prejavuje sa to ponajprv v autorovom siahaní za populistickými žánrami, napríklad v parodickej travestii ľúbostného románu (Weekend Love Story), alebo tvorivým využívaním detektívky či mystery story v poviedke Keď si čert príde pre svoje, no prichádza to najmä k slovu v zjavnom dôraze na anekdoticky koncipovanom príbehu (a Salčák je v tom naozaj macher!), respektíve v typickom postmodernom sebareflexívnom tematizovaní samotnej tvorby či písania, najvýraznejšie v próze Trápenie s krátkou prózou. Vo svojich prózach a drámach Ján Salčák sa teda prejavil predovšetkým ako zručný rozprávač, ktorý vie vyrozprávať pútavý, na momenty až provokačný príbeh a tak prilákať a zaujať čitateľa, no zároveň, prostredníctvom takto „populisticky“ koncipovaného príbehu evokovať aj „elitársky” význam, čiže nastoliť niektoré z najpálčivejších a najzávažnejších otázok a problémov súčasného človeka. Adam Svetlík
9. 11. 2013
45 /4568/
HLAS ĽUdU
K U LT Ú R A
48. Stretnutie v pivnickom poli Hudobný festival vojvodinských Slovákov s najdlhšou tradíciou zoskupil milovníkov pôvodných slovenských ľudových piesní tentoraz v dňoch 25. – 27. októbra 2013 v Pivnici. Jeho príprava a realizácia prvýkrát prebiehali podľa nového modelu a poďakovanie za úspešný priebeh patrí všetkým, čo pomohli akýmkoľvek spôsobom.
Zakladatelia festivalu Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku Slovenský kultúrno-umelecký spolok PIVNICA, Pivnica
Organizátori Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku Slovenský kultúrno-umelecký spolok PIVNICA, Pivnica Obec Báčska Palanka Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov
Festival podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie
Realizáciu festivalu pomohli Zbor Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Pivnici Spolok žien Pivnica
Sponzori SDOO Labobnova, člen skupiny Superlab, Pivnica SP Agro Grnja, Pivnica, majiteľ Ján Grňa OZZ Agronom, Pivnica, majiteľ Dipl. Ing. Stevan Beljanski SRD Gama galantéria, Pivnica, majiteľ Andrej Grňa SP M-Agro, Pivnica, majiteľ Michal Mocko Zateks, s. s r. o., Nový Sad, majiteľ Michal Činčurák Andrea-Komerc, s. s r. o., Pivnica, majiteľ Rastislav Kmeťko Simex, d. o. o., Nový Sad SPD Mala mlekara, Silbaš, majiteľka Mária Žiaková Agrounik, d. o. o., Zemun – Slavol, prof. Dr. Snežana Đođević AD Sebastijan limarija Jedinstvo EMI, Báčska Palanka V & P Trade, Pivnica, Ul. maršala Tita 44, majiteľ Vlastimír Béla OZZ Agro-Bogojevo, Bogojevo, majiteľ Milorad Rackov AD Galenika – Fitofarmacija, Belehrad – Zemun Reštaurácia s domácou kuchyňou Ambasador, Pivnica, majitelia Jarmila a Miroslav Grňovci STR Podrum, Pivnica, majiteľ Rastislav Brňa Herba plus, s. s r. o., Pivnica, Ul. vojvodinská 76 Lekáreň Hedera, Pivnica, majiteľka Anka Činčuráková Mäsiareň Kolár, Pivnica, majiteľ Vladimír Kolár Michal Vachula, Pivnica, Ul. maršala Tita 2
Pivničania – hostitelia účastníkov festivalu Zuzana Valihorová, Miletićova 65 Milina Šusterová, Masarykova 141 Tatiana Žihlavská, Petra Drapšina 5 Zdenka Maglovská, Čmelíkova 14 b Michal Naď, Partizánska 63 Vladislav Vachula, Generála Vijesta 76 Katica Panićová, Petra Drapšina 72 SKUS PIVNICA
9. 11. 2013
45 /4568/
HLAS ĽUDU
37
K U LT Ú R A 5. ŽIACKY SEMINÁR V PETROVCI
Prišli na chuť filmárskemu remeslu S
cieľom neustáleho pestovania a zveľaďovania národnej identity u mladých generácií – a to cez prizmu slovenčiny – aj tejto jesene ZŠ Jána Čajaka uhostila na už pravidelnom žiackom seminári mladých frekventantov – školákov. Spolu s hostiteľskou školou do organizácie tohto svojrázneho žiackeho zdokonaľovania sa zapojila Asociácia slovenských pedagógov a Výbor pre vzdelávanie NRSNM, ktorý spolu s Pokrajinským sekretariátom pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá seminár podporil aj finančne. Piaty žiacky seminár pootvoril dvere záujemcom do ďalšej menej známej komnaty – do nahrávania filmov. Iniciátorka a hlavná kreátorka podujatia profesorka slovenčiny Mária Andrášiková šťastne
Nahrávalo sa i v kabinete slovenčiny
skĺbila detskú tvorivosť a ochotu s blížiacou sa oslavou 150. výročia narodenia Jána Čajaka v tejto ško-
Maximálne pracovne bolo aj na stretnutí Aktívu učiteľov slovenčiny. Predsedníčka Mária Andrášiková je prvá sprava.
le. A tak zo 20 žiakov z 9 základných škôl (Kulpín, Hložany, Pivnica, Selenča, Kovačica, Padina, Aradáč, Stará Pazova, Báčsky Petrovec) v sobotu 2. novembra podľa pripraveného scenára na viacerých miestach s kameramanom TV Petrovec Jánom Melegom nahrávalo krátky film. Tu sa ešte viac zoznámili s dielom známeho spisovateľa, lebo ich filmovanie zaviedlo i do Čajakovej izby, kde si vypočuli prednášku o jeho neľahkom živote. Pracovný názov filmu je Ján Čajak v našich spomienkach a širšej verejnosti bude prezentovaný v rámci ústredných čajakovských osláv v petrovskej škole 23. novembra. Ktovie, možno sa splnia slová z
príhovoru PaedDr. Svetlany Zolňanovej, predsedníčky Výboru pre vzdelávanie NRSNM, a niekomu zo sobotňajších aktérov sa toto remeslo zapáči. Po práci v teréne (sekvencie filmu sa nahrávali aj na cintoríne, pri hrobke Jána Čajaka) seminaristi so svojimi učiteľkami boli na návšteve v TV Petrovec, kde si vyskúšali aj moderátorský mikrofón, ale hlavne videli, kde sa tento ich budúci film zostrihá a zmontuje, teda dostane konečnú podobu. A ani tohto roku nevystala obchôdzka petrovského gymnázia, internátu a Domu Matice slovenskej Ľudovíta Mišíka. V rámci 5. seminára pre žiakov Vychutnajme si filmárske remeslo svojich „päť minút“ mali aj učiteľky, ktoré si na pracovnom stretnutí Aktívu učiteľov slovenčiny veru mali čo povedať. Keď si vypočuli správy účastníčok konferencií v Sarvaši a Bratislave, podporili návrh predsedníčky aktívu M. Andrášikovej o odbornom výjazde členiek aktívu do istej základnej školy na Slovensku a položili na papier aj svoje vyučovacie potreby: jazykovedné cvičenia s riešeniami, pomôcky pre výučbu v špeciálnych triedach. Ale 14 kolegýň maximálne využilo celú spoločnú sobotu na výmenu skúseností nielen keď ide o školské hodiny, ale hlavne o administratívne záležitosti. Ich žiaci si v tejto peknej slnečnej a pracovnej sobote našli miesta i na kamarátenie. A. Francistyová
ŠÍD
Veľký záujem o recitovanie V
o štvrtok 31. októbra v slávnostnej sieni ZŠ Sriemskeho frontu v Šíde bola nekaždodenná, ale mimoriadne pekná udalosť pre šídskych Slovákov. Po minuloročnom úspešnom vystúpení recitátorov tejto školy na Rozhlasovej súťaži mladých recitátorov v Novom Sade o recitovanie žiaci tejto školy – kde sa slovenčina vyučuje fakultatívne – prejavili veľký záujem. Keďže v každej kategórii môže mať škola iba jedného predstaviteľa, učiteľka Anna Kovárová, ktorá v škole učí slovenčinu, sa rozhodla usporiadať školskú súťaž. Za podpory vedenia školy zároveň pripravila aj malú výstavu obrazov, slovenských kníh, učebníc a dokladov o činnosti recitátorskej a divadelnej školskej sekcie v minulom roku. Na tejto šídskej recitačnej súťaži sa zúčast-
38
nili deviati žiaci – po traja v každej kategórii. Hodnotila ich porota v zložení: Zdenka Lomianska, profesorka angličtiny a slovenčiny, Bojana Anđelićová, profesorka srbčiny, a Miroslav Oravec, učiteľ triednej výučby. V kategórii žiakov nižších ročníkov zvíťazila Anna Mária Čániová, v skupine recitátorov vyšších ročníkov bola najpresvedčivejšia Maja Mravíková a v prednese prózy bol najlepší Vladimír Fodora. Títo traja žiaci budú spolu s gymnazistkami Katarinou Účastníci súťaže s učiteľkou Annou Kovárovou Najdanovićovou a Taňou Stupavskou predstavovať Šíd 23. novembra na 40. diu M Novosadského rozhlasu. Rozhlasovej súťaži mladých recitátorov v Štú9. 11. 2013
45 /4568/
St. S.
HLAS ĽUDU
K U LT Ú R A
Vynikajúca pedagogická spolupráca P
edagogická spolupráca medzi Slovenskom a Srbskom trvá a neustále sa aktivuje novými dobrými snahami a skúsenosťami. Napríklad v máji t. r. študenti Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského z Bratislavy navštívili Základnú školu Jána Kollára zo Selenče, zúčastnili sa na niektorých
vyučovacích hodinách a domov si odniesli zaujímavé a užitočné skúsenosti. Ďalším ohnivkom spomenutej medzištátnej spolupráce je týždňová pedagogická prax dvoch študentov tejto fakulty v selenčskej základnej škole. Túto spoluprácu finančne podporila aj Národnostná
rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Rudolf Gróf a Božena Jurisová, študenti 2. ročníka magisterského štúdia dejepis – slovenský jazyk a literatúra z Katedry histórie Pedagogickej fakulty UK, boli v Selenči v posledný októbrový týždeň. Pobudli na hodinách slovenčiny a dejepisu, ale
pripravili aj prednášky z učiva. Okrem získanej pedagogickej praxe študenti si z návštevy Dolnej zeme odniesli aj vzácne spomienky. Patria sem aj náčuvy hodín na petrovskom gymnáziu, návšteva Galérie Zuzky Medveďovej, najstaršieho domu v Petrovci, obchôdzka budovy Matice slovenskej, ako aj areálu Múzea Vojvodiny v Kulpíne. Vladislava Lovásová
Chýrnik
Narodeniny a výročia v novembri 2013
BÁČSKY PETROVEC. Na piatok 8. novembra (o 18. hodine v Dome MSS Ľudovíta Mišíka v Petrovci) je avizovaná premiéra brožúry o prvej kulpínskej maliarke Kataríne Hlaváčovej a zároveň i slávnostné otvorenie výstavy jej obrazov (inštalovaná je v Galérii Môj dom). Galéria Môj dom a MOMS Petrovec
2. novembra 1948 v Starej Pazove sa narodil Miroslav Demák, básnik, prozaik, prekladateľ, svojho času i novinár v týždenníku Hlas ľudu, redaktor časopisov a knižných vydaní, zostavovateľ Ľudových, resp. Národných kalendárov, teraz súkromný vydavateľ. Žije na Slovensku. (Blahoželáme k 65. narodeninám.) 3. novembra 1993 v Petrovci zomrel Juraj Ferík st., učiteľ, hudobný pedagóg, kantor a zberateľ slovenských ľudových piesní. (20. výročie smrti) 11. novembra 1873 na Slovensku v Košariskách sa narodil Igor Branislav Štefánik (brat Milana Rastislava Štefánika), publicista, politik a farár v Báčskej Palanke a v Novom Sade. (140. výročie narodenia) 15. novembra 1883 v Starej Pazove sa narodil Adam Vereš, prvý biskup Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Juhoslávii. Zomrel 2. no-
BÁČSKY PETROVEC. V sobotu 9. novembra o 18. hodine v sieni SVD v Petrovci bude 6. Koncert slovenských zborov z Vojvodiny. Obecenstvu sa predstavia aj hostia zo Senty a z Banskej Bystrice. a. f. NOVÝ SAD. Seminár Úvod do interkultúrneho vzdelávania prebiehal 31. októbra v organizácii Ekumenickej humanitárnej organizácie v Novom Sade. Účastníci mali možnosť získať poznatky o rozdieloch medzi multikultúrnou a interkultúrnou spoločnosťou, o kompetenciách učiteľov v takomto vzdelávaní. Osobitným prínosom pre prítomných pedagógov boli nové a zaujímavé metódy práce, ktorými možno osviežiť a skvalitniť vyučovací proces. V. Lovásová ŠÍD. Od 31. októbra do 3. novembra a potom od 4. do 8. novembra prebiehali a prebiehajú Višnjićove dni. Tradičné kultúrne podujatie spolu organizujú obce Šíd a Bijeljina a pohnútkou je spomienka na najznámejšieho srbského guslara Filipa Višnjića. V bohatom programe uplynulý víkend boli udelené i tradičné ceny: Cenu F. Višnjića v kategórii mladých tvorcov v oblasti kultúry do 30 rokov dostal Jovan Travica, vedúci Veľkého tamburášskeho orchestra v Šíde, a Cenu za životné dielo Ljubica Lukićová, všestranná profesorka srbčiny. St. S. 9. 11. 2013
45 /4568/
HLAS ĽUDU
vembra 1931 v Novom Sade. (130. výročie narodenia) 16. novembra 1993 zomrel Michal Benka, lalitský učiteľ, režisér, vedúci spevokolu, matičiar a kronikár. Na znak úcty k jeho dielu v Laliti usporadujú Divadelné dni Michala Benku-Uču. (20. výročie smrti) 17. novembra 1983 v Spojených štátoch amerických v Greenville zomrel Ján Zorňan, lalitský rodák, biskup Slovenskej evanjelickej synody v Pittsburghu a organizátor slovenskej evanjelickej cirkvi v USA. (30. výročie smrti) 21. novembra 1923 v Petrovci sa narodila Anna Majerová, spisovateľka pre deti, zostavovateľka čítaniek pre žiakov nižších ročníkov základnej školy, redaktorka časopisu pre deti Naši pionieri, neskoršie Pionieri, učiteľka v Selenči a Báčskom Petrovci. Zomrela 21. marca 1987 v Novom Sade. (90. výročie narodenia)
Ten archív, ten banán, ten bronz, ten diplom, ten fascikel, ten liter, ten vlas odstatné mená archív, banán, bronz, diplom, fascikel, liter, vlas... v spisovnej slovenčine sú mužského rodu. V nárečovej podobe nášho jazyka sme si zvykli na iné podoby – teda ako na slová ženského rodu, čo následne vyplýva z nášho prirodzeného kontaktu so srbčinou. Preto tieto slová a im podobné treba používať v takomto znení: ten archív, ten banán, ten bronz, ten diplom, ten fascikel, ten liter, ten vlas... V žiadnom prípade nie takto, ako je to, žiaľ, zaužívané: „tá archíva“, „tá banána“, „tá bronza“, „tá diploma“, „tá fascikla“, „tá litra“. A nesprávne. Pre mnohých sa toto zdá byť dokonca nepochopiteľné, ale spisovný jazyk má svoje normy a odchýlky sú vlastne prehrešky proti spisovnej slovenčine. Také prehrešky my dennodenne robíme, lebo sme tej mienky, že tak ako v srbčine sú tieto podstatné mená ženského rodu, tak je to aj v spisovnej slovenčine. Avšak medzi slovenčinou a srbči-
P
nou sú značné rozdiely a k tomu dominantnejšia srbčina naše nárečie ovplyvnila do tej miery, že nám je pravdivosť a správnosť takmer nepochopiteľná. Pri skloňovaní treba tiež dávať pozor a vyhýbať sa nenáležitej gramatickej podobe týchto slov, a to zvlášť v genitíve. V genitíve jednotného čísla to má byť takto: údaje získané z archívu; chutný koláč z banána / z banánu; získali medailu z bronzu; sú to údaje z diplomu; doklady treba vložiť do fascikla; cesto sa vypracuje z pol litra mlieka; spod toho čierneho vlasu sa belie biely vlas... A v genitíve množného čísla majú byť tieto gramatické tvary: údaje získané z archívov; chutný koláč z banánov; sú to údaje z diplomov; doklady treba vložiť do fasciklov; cesto sa vypracuje z dvoch litrov (nie litár) mlieka; spod tých čiernych vlasov (nie vlás) sa belejú biele vlasy... ah
39
OZNAMY Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje
Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje
OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie
OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Jovana Dučića – NS23, NSX23, NSU23
Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 28. 10. 2013 schválil rozhodnutie o vypracovaní štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Veterný park Kovačica, inštalovanej sily 125 MW, nositeľa projektu Electrawinds K-Wind, s. s r. o., Belehrad, Ulica Vladimira Popovića č. 8. Rozhodnutie o rozhodovaní o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie predmetového projektu sa môže dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti schválenému rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.
Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Gumins, s. s r. o., z Nového Sadu, Put novosadskog partizanskog odreda č. 10, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie pre chlórovú alkalickú elektrolýzu, na katastrálnej parcele č. 2237/2, k. o. Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu sekretariátu.
Správna rada NVU Hlas ľudu v súlade s článkom 34 Štatútu NVU Hlas ľudu vypisuje
SÚBEH na voľbu RIADITEĽA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKEJ USTANOVIZNE HLAS ĽUDU NOVÝ SAD na mandátne obdobie štyroch rokov Kandidát na voľbu riaditeľa Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu Nový Sad okrem všeobecných podmienok určených zákonom musí spĺňať aj nasledujúce podmienky: – štátna príslušnosť Republiky Srbsko; – vysoké školské vzdelanie; – najmenej päť rokov pracovnej skúsenosti v oblasti verejného informovania alebo na vedúcich prácach; – znalosť slovenského jazyka. K prihláške na súbeh kandidát má priložiť návrh programu práce NVU Hlas ľudu, dôkazy o spĺňaní podmienok súbehu a kratší životopis. Súbeh je otvorený do 25. novembra 2013. Prihlášky s potrebnými dôkazmi o spĺňaní podmienok súbehu sa zasielajú na adresu: NVU Hlas ľudu, 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, s poznámkou: pre súbeh na riaditeľa NVU Hlas ľudu. Doklady musia byť v origináli alebo v overenej fotokópii. Neúplné a oneskorené prihlášky sa nebudú rozoberať. Voľbu koná Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. Informácie o súbehu sa môžu dostať na tel. číslo: 021/47 20 840 každý pracovný deň.
40
Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Jovana Dučića – NS23, NSX23, NSU23, Bulvár Jovana Dučića 7, Nový Sad, na katastrálnej parcele č. 7770/13, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 4. novembra 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-665/13, že odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Jovana Dučića – NS23, NSX23, NSU23, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS Jovana Dučića – NS23, NSX23, NSU23, Bulvár Jovana Dučića 7, Nový Sad, na katastrálnej parcele č. 7770/13, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že zabezpečí periodické výskumy zdroja neionizujúceho žiarenia na lokalite základnej stanice mobilnej telefónie NS Jovana Dučića – NS23, NSX23, NSU23 v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Jovana Dučića – NS23, NSX23, NSU23, Bulvár Jovana Dučića 7, Nový Sad, na katastrálnej parcele č. 7770/13, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projekt je vypracovaný a postavená je trojúseková anténová sústava. Používajú sa tri tripleband antény K742241 pre rozsahy GSM 900, GSM 1800 a UMTS. Konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 4 + 4 + 4, pre GSM 1800 je 4 + 4 + 4 a konfigurácia pre vysielač UMTS je 2 + 2 + 2. Antény sú usmernené s azimutmi 9,5 ° (prvý úsek), 137,1 ° (druhý úsek) a 275,6 (tretí úsek) pre rozsahy GSM 900, GSM 1800 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Gavrila Principa. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US, 24/11, 121/12, 43/13 – Rozhodnutie US a 50/13 – Rozhodnutie US), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronickej komunikácie, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Jovana Dučića – NS23, NSX23, NSU23, číslo správy 1104/13271 AR a Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Jovana Dučića – NS23, NSX23, NSU23 – ZMENY, číslo správy 1104/13-271 AR – ZMENY, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Jovana Dučića – NS23, NSX23, NSU23 a Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Jovana Dučića – NS23, NSX23, NSU23 – ZMENY je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7.3 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.
9. 11. 2013
45 /4568/
HLAS ĽUDU
OZNAMY Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, z Nového Sadu, Ulica národného frontu č. 12, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rúcanie a odstraňovanie zariadenia U 503/504 kyselinou Kyslá rafinácia 1, v rámci Rafinérie nafty Nový Sad, na katastrálnej parcele č. 2555/14, k. o. Nový Sad III. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu sekretariátu.
Výzva čitateľom V súvahe ročníkov Hlasu ľudu a Vzletu sme zistili, že nám chybujú alebo sú v opotrebovanom stave staré ročníky. Preto vyzývame čitateľov, ktorí majú zachované noviny Hlas ľudu predovšetkým z rokov 1944 až 1960 alebo časopis Vzlet z rokov 1973 až 1975, aby sa nám ozvali. Ustanovizeň Hlas ľudu má záujem uvedené ročníky odkúpiť. Ozvať sa možno na tel. čísla 021/47-20-840, 062/762-940, na e-mail: nvuhlasludu@hl.rs, alebo písomne na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad. Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu
Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, z Nového Sadu, Ulica národného frontu č. 12, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rúcanie a odstraňovanie zariadenia perkolácie 505 Kyslá rafinácia 2, v rámci Rafinérie Nový Sad, na katastrálnej parcele č. 2555/14, k. o. Nový Sad III. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu sekretariátu.
Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, z Nového Sadu, Ulica národného frontu č. 12, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rúcanie a odstraňovanie zariadenia gudron, v rámci Rafinérie Nový Sad, na katastrálnej parcele č. 2555/14, k. o. Nový Sad III. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu sekretariátu.
SPOMIENKA Dňa 11. novembra 2013 uplynie 19 rokov, čo nás opustila moja matka, svokra a stará mama
Dňa 29. októbra 2013 uplynuli 3 mesiace, čo nás náhle opustila moja testiná, mama a stará mama
ANNA MIHÁLEKOVÁ
ZUZANA STREHOVSKÁ
rod. Petrášová 1933 – 1994 – 2013
rod. Petrovičová 1948 – 2013
z Padiny Budeme Vás chrániť pred zabudnutím. Syn a zať Ondrej Mihálek s manželkou Katarínou a deťmi Ondrejom a Želkou
SMUTNÁ SPOMIENKA Uplynuli ťažké a smutné roky, čo žijete iba v našich myšlienkach, snoch a v našich srdciach
SMUTNÁ SPOMIENKA
Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 25. 10. 2013 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Exploatácia plynu z plynového poľa Melence. Nositeľ projektu je NIS, a. s., Nový Sad, Ulica národného frontu č. 12, z Nového Sadu. Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.
9. 11. 2013
45 /4568/
HLAS ĽUDU
JÁN KOVÁČ
ZUZANA KOVÁČOVÁ
1918 – 1999 – 2013
rod. Balcová 1929 – 2009 – 2013
z Báčskeho Petrovca Tichú spomienku Vám s láskou a úctou venuje dcéra Mária s rodinou
VLADIMíR KRNÁČ 1955 – 2013 z Petrovca Na Teba si so smútkom v srdciach spomínajú: teta Zuzana s dcérami Emou a Jasnou s rodinami z Kikindy
41
OZNAMY SPOMIENKA
POSLEDNÝ POZDRAV
SMUTNÁ SPOMIENKA
JAROSLAV ĎUGA 1950 – 2012 – 2013 z Petrovca
GUSTÁVOVI HAŠKOVI
SAMUEL MEDVEĎ
ZUZANA MEDVEĎOVÁ
1917 – 1988 – 2013
rod. Seleštianska 1921 – 1998 – 2013
1939 –2013 z Kulpína od strýka Pavla Hašku, strynky a bratrancov Miroslava a Pavla s rodinou
Oznamujte v Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs
S láskou a úctou si na Teba spomínajú manželka Katarína, dcéra Nataša a zať Michal
z Petrovca Na svojich rodičov si s láskou a úctou spomínajú dcéry Zuzana a Anna s rodinami
DROBNÉ OZNAMY BERIEM do prenájmu (árendy) pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí; tel.: 063/716-73-82. KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782-278.
SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA s manželom, otcom a dedkom
BOĽAVÁ ROZLÚČKA s otcom a dedkom
GUSTÁVOM HAŠKOM 30. 8. 1939 – 28. 10. 2013 z Kulpína Odišiel si tíško, niet Ťa viac medzi nami... Žiadne slová tohto sveta nemôžu vyjadriť našu bolesť... Zostávajú nám len spomienky... Zarmútení: manželka Mária, dcéra Jarmila s Ondrejom a vnučka Leona-Luna
42
GUSTÁVOM HAŠKOM 30. 8. 1939 – 28. 10. 2013 z Kulpína
Zarmútení: syn Miroslav s manželkou, vnúčatá Barbara, Aleksa a Ema
9. 11. 2013
45 /4568/
HLAS ĽUDU
OZNAMY IN MEMORIAM
SPOMIENKA na rodičov
ZUZANU PARASKOVÚ
MICHALA PARASKU
1932 – 2012 – 2013
1932 – 1998 – 2013
... na perách slová menia sa na vzlyk, oči vlhnú rosou sĺz, lebo treba sa rozlúčiť navždy.
DR. ALEKSANDAR OTIĆ
SMUTNÁ SPOMIENKA na syna a brata
VLADIMíRA PEŠIĆA 1953 – 2013 z Kulpína
1963 – 2013 z Nového Sadu
z Kovačice Trvalú spomienku na Vašu lásku a dobrotu si zachovávajú Vaši: syn Miroslav s manželkou Vierkou a synom Vladimírom
Žil si pre dobro všetkých nás. Česť Tvojej pamiatke. Tvoji: Zuzka, báči Števo a rodiny Krajčíková a Ožvátová
SMUTNÁ SPOMIENKA
na manžela
na apku, starkého a starého starkého
na apku, starkého a starého starkého
PAVLA MAĎARA
PAVLA MAĎARA
PAVLA MAĎARA
7. 10. 1928 – 5. 11. 2012 – 2013 z Padiny
7. 10. 1928 – 5. 11. 2012 – 2013 z Padiny
Tvoja zarmútená manželka Anna
7. 10. 1928 – 5. 11. 2012 – 2013 z Padiny
Váš život bol skromný, rozlúčka ťažká a spomienka večná. Dcéra Anna Brachnová, vnučka Anna Nemogová a vnuk Pavel Brachna s rodinami
SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA
Zarmútení: mama Zuzana s dcérami Emou a Jasnou s rodinami z Kikindy
SMUTNÁ SPOMIENKA
SMUTNÁ SPOMIENKA
Bože môj milý, čuj moje prosby, rany mi zahoj a daj mi sily znášať tento osud ťažký a nemilý…
Osud je občas krutý, nevráti, čo raz vzal... A nám zostali len krásne spomienky na Teba...
Klesli ruky, čo pre nás pracovali, prestalo biť srdce, čo nás milovalo. Dcéra Mária Šuľová s manželom Jánom, vnučka Mária Dubovská s rodinou a vnuk Ján Šuľa
SMUTNÁ ROZLÚČKA s manželom, otcom a starkým
s bratom a strýkom
MARCINOM ĎURICOM GUSTÁVOM HAŠKOM 30. 8. 1939 – 28. 10. 2013 z Kulpína
Trvalú spomienku si zachová brat Ondrej s manželkou a celou rodinou z Francúzska
9. 11. 2013
45 /4568/
HLAS ĽUDU
2. 9. 1947 – 21. 10. 2013 z Padiny Život bez Teba je smutný, ale pekné spomienky na Tvoju lásku a dobrotu navždy zostanú v našich srdciach. Tvoji: manželka Zuzana, syn Martin s manželkou Ankou a dcérami Marínou a Monikou a dcéra Anička s manželom Viliamom a synmi Alenom a Viktorom
43
R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 8. novembra: • O 19.30 v relácii odznie druhá časť z koncertu Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch z roku 2007. • O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI budú príspevky: z poľnohospodárstva o zimnej orbe, z osláv v Jánošíku, matičného večierka v novosadskom Šafáriku, z 10. Festivalu Zuzany Kardelisovej v Kysáči, o prezentácii knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry za hranicami nášho štátu. Nevystane ani minicyklus o relaxačnej a beauty masáži a bude sa hovoriť o kavitácii – liposukcii rádiovlnami. Príspevok zo športu zviditeľní aktivity ženského volejbalového klubu Mladosť Petrovec. • O 20.45 SPEKTRUM – KUMŠTÁREŇ: V relácii budú záznamy z Festivalu Zuzany Kardelisovej, z prezentácie knihy Márie KotvášovejJonášovej a o súčasnej improvizačnej hudbe septeta Szilarda Mezeia. NEDEĽA 10. novembra: • O 11.00 DÚHOVKA: Na želanie divákov bude reprízovo odvysielaný záznam z najstaršieho tradičného festivalu slovenských ľudových piesní Stretnutie v pivnickom poli. • O 11.30 VYSIELANIE PRE DEDINU: V druhej časti nedeľného bloku ústrednou témou budú aktuality z oblasti roľníctva a zeleninárstva v našich prostrediach. Nové rady a informácie poskytnú odborníci a poľnohospodári. UTOROK 12. novembra: • O 10.10 PALETA: Na prvom programe TVV výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza piatkových vysielaní bude v sobotu o 2.00 a o 10.00. V pokračovaní nasleduje repríza PALETY. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 a v sobotu o 5.30.
Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52
Nedeľa 10. novembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Slovo na týždeň Najstaršia občianka Kovačice Ako život píše knihu Utorok 12. novembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Tekvicová zábava Deti, poďme do parku
44
Panónska miniatúra v Belehrade Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 15. novembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Slovenský film: Ružové sny Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec
Z PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz Predpoludňajší program: Pondelok – piatok 8.00 – 10.00 Sobota 8.30 Aspekty, resp. Envirosféra; 9.00 Správy, Týždeň; Nedeľa 8.00 – 10.00 Správy, Vysielanie pre dedinu, Pohľady k výšinám a Vysielanie pre deti Popoludňajší program je nezmenený (15.00 – 18.00) s pravidelnými reláciami: Pondelok – Rádio šport Utorok – Kronika našich osád Streda – Hospodárske horizonty; In teen Štvrtok – Súzvuky Piatok – Z každého rožka troška Sobota – Kaleidoskop Nedeľa – Hudobné relácie Rozhlasové noviny každý deň o 17.00 h a po nich Vejár hudobných vysielaní do 18.00 h. Nočný program: Utorok 23.00 – 6.00: Hudobné relácie Sobota 23.00 – 24.00: Rozhlasová hra; Hudobné relácie
Z PROGRAMU RÁDIA PETROVEC – PRE KAŽDÉHO NIEČO Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz Utorok – piatok: 10.40 Hit dňa; 14.00 Dozvuky dňa Sobota 10.00 – 12.00: Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 – 12.00: Retrospektíva týždňa Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.
Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality
9. 11. 2013
45 /4568/
HLAS ĽUDU
R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60
Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; Program od 8. do 14. novembra 19.00 Zvon, prehľad Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa Citáty s vami: výber z programu 19.00 Zvon, spravodajská Slnečná jeseň života v Hložanoch relácia 22.00 Film: Sluha jeho 19.15 Kreslený film veličenstva 19.30 Zahraničný denník 24.00 Záver vysielania 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Každý pondelok o 20.15: Piatok 8. novembra Hudobný mix – Spoveď mladej nevesty Každý piatok o 18.15: Výber Sobota 9. novembra z programu TV Kovačica – V pekle noci Každú sobotu o 18.15: Výber Pondelok 11. novembra z programu TV Pančevo – Umenie vojny Utorok 12. novembra – Gróf Monte Christo Streda 13. novembra – Invázia Štvrtok 14. novembra – Dni hromu 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 10. novembra 18.00 Hudobné blahoželania Vlastislav Pavelka prezentuje 18.45 Hit dňa, Reklamy, žiakom prácu v strižni zostrih Molí TV Petrovec
OBJEKTÍV v slovenskej reči sa vysiela každý pracovný deň o 15.15.
KRÍŽOVKA ČÍSLO 45 V tajničke je meno a priezvisko prvého slovenského školeného herca. Narodil sa roku 1909 v T. Sv. Martine a zomrel 1933 v Zemune. Hral v Srbskom národnom divadle v Novom Sade a Slovenskom národnom divadle v Bratislave. autorka: ANNA BIČIA- kameň ROVÁ
Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium
16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept
SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 13. novembra o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude odvysielaný príspevok z jánošíckych osláv 190. výročia príchodu Slovákov do Jánošíka – časť celovečerného programu v réžii Kataríny Mosnákovej. . Repríza v nedeľu 17. novembra o 7.30 h.
9. 11. 2013
45 /4568/
HLAS ĽUDU
vpíšte EN
rieka a pohorie v Srbsku
vpíšte ORE
liečivý obklad
vnútorný nekrytý röntgen dvor
1. časť tajničky m. meno
priateľ časť kostry
argón
sekera zvýšená nota A ž. meno
peniaze (slang., srb.) hrmot, krik zvyšok
speváčka Zdravkovićová AS HL DU ĽU
začiatok súťaže 2. časť tajničky
mazúrium ženské meno romb rovnaké písmená
hlučne
urán
Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz
chránil
začiatok súťaže
bezfarebný minerál
popolnica opyt. zám. mužské meno
horná končatina
pond súrodenci
ad notam
tebe priamka
oná
síra
číslo
vyskočil
ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 44 – VODOROVNE: ojazdili, dáma, dil, PN, pleso, okolo, TN, romantik, sito, na, tli, aa, prológ, J, rasa, Iva, A, t, štich, spis, kat, kolísala. TAJNIČKA: JÁN KOSTRA Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 42 z čísla 42 Hlasu ľudu z 19. októbra 2013 bolo: ZLATÝ KĽÚČ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: EVA LENHARTOVÁ, Námestie XII. VB č. 8, 26 000 PANČEVO-VOJLOVICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs
45
ŠPORT PRVÁ LIGA SRBSKA
Starý scenár – nová prehra! PROLETER – DOLINA 1 : 0 (1 : 0) tretnutie dvoch vojvodinských mužstiev v Novom Sade sa skončilo šťastnou výhrou domáceho Proletera. Hosťovanie Doliny na štadióne na Slanej bare prebiehalo podľa viackrát videného scenára. Hostia nehrali podradnú úlohu, ale predsa utrpeli novú minimálnu prehru. Padinčania boli rovnocenným súperom a keby využili svoje šance, nemuseli prehrať. Domov sa vrátili nahnevaní na rozhodcov, ktorí i na tomto zápase dúchali do plachiet domácich. Novosadčania začali zápas odvážnejšie. Mali začiatočnú prevahu, z ktorej sa zrodil aj jediný gól na zápase. Stalo sa to v 37. min., keď Vujaklija presnou strelou rozvlnil sieť bezmocného brankára Jevtića. Po zmene strán sa obraz hry na trávniku zmenil. Dolina bola lepšia a nebezpečnejšie útočila. Domáci boli prinútení chrániť minimálny náskok, v čom im pomohli aj rozhodcovia. Najviac sa to prejavilo v 76. min., keď Danilo Kovačević z dvadsiatich metrov strelil do siete Nastića. Radosť hostí z vyrovnania bola krátka. Rozhodca Nikola Miladinović z Jagodiny gól najprv uznal, ale ho neskoršie anuloval, lebo postranný rozhodca Denis Ferenček z Aleksinca mával zástavkou. Ferenček tvrdil, že lopta zasiahla jed-
S
ného hráča Doliny, ktorý vraj bol v ofsajde. Všetkým bolo jasné, že lopta prv než sa ocitla v sieti, trafila obrancu Proletera. Potvrdili to aj objektívni domáci fanúšikovia. Rozhnevaní hostia mali vo finiši ešte dve šance. Memović dobre hlavičkoval, ale brankár Nastić zachránil svoju sieť. Potom aj náhradník Nikola Kovačević strelil vedľa žrde. DoFutbalisti Doliny so zvesenými hlavami opustili trávnik máci sa po zápase tešili zo šťastne na ihrisku v Slanej bare, podobne ako aj v Čačku (na získaných bodov a rozčarovaní hrá- snímke) či Doliny nahnevaní opustili trávnik. Výsledky 12. kola: Teleoptik – Borac 1 : 1, Po zápase vedenie Doliny napísalo list, v ktorom informuje verejnosť a súťažiace orgány o Sloga (K) – Mladost 1 : 0, Proleter – Dolina 1 početných krivdách rozhodcov voči klubu v je- : 0, Jedinstvo – Smederevo 1 : 0, Metalac – senných majstrovstvách. Uviedli konkrétne Radnik 3 : 0, BSK – Timok 2 : 0, Sinđelić – Bežpríklady, keď im rozhodcovia uškodili. Dolina si anija 0 : 1, Sloga (PM) – Inđija 2 : 0. Tabuľka: 1. Mladost 28 bodov, 2. Sloga (K) žiada odpovede na niektoré otázky: Komu prekážajú úspechy Padinčanov, kto rozkazuje 23 ... 7. Proleter 20 ... 15. Dolina 9, 16. Inđirozhodcom ako majú pískať? Dolina chce mať ja 8 bodov. Program 13. kola: Inđija – Teleoptik, Bežiba rovnaký postoj rozhodcov, aký majú aj anija – Sloga (PM), Timok – Sinđelić, Radostatné kluby v Prvej lige Srbska. DOLINA: Jevtić, Jovanović (Đoković), P. Čí- nik – BSK, Smederevo – Metalac, Dolina – žik, Memović, Baštovanov, Plavšić, Marković, Jedinstvo, Mladost – Proleter, Borac – SloSpaskovski (Vukmirović), Stajčić (N. Kova- ga (K). Ján Bokor čević), D. Kovačević, Radišić.
PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA
Hostia útočili, hostitelia zvíťazili PARTIZAN – SLÁVIA 1 : 0 (0 : 0) labý výkon podali naši kľúčoví hráči. Nezrealizovali osem výrazných príležitostí. K tomu najlepší slávistický strelec Bosnić hlavičkoval raz do žrde. Hostitelia mali tri šance, z čoho raz strelili do brvna. Zo Slávie boli najlepší na trávniku Sachter a Ďuriš. Hrali naplno počas celého zápasu,“ reportoval po príchode z Gaja Útoky nepriniesli ovocie: Nenad Nestorovski (Slávia Kovačica) Zlatko Mršulov. Podľa technického riaditeľa klubu hrali Kovači- náhradníkov boli len dvaja futbalisti čania „konkrétnejšie ako v Belej klubu z osady insity – Andrić a VáCrkve, čo ale neprinieslo aj žiaduci lovec. Štartová jedenástka Kovačivýsledok“. Zo súpisky slávistov chý- čanov zápas aj zakončila. Jediný bali Mihálek a Spasojev. Na lavičke gól na zápase padol po protiútoku
„S
46
Partizana z pravej strany. Desať minút pred záverečným hvizdom Nebojša Zlatković prekonal brankára Antanasijevića. V posledných deviatich dueloch medzi týmito rivalmi padlo až 48 gólov – viac než päť gólov na zápase. Namiesto festivalu gólov videli diváci v Gaji „oslavu“ zmarených šancí. SLÁVIA: Antanasijević, Ďuriš, Sachter, Čerňoš, Vl. Dudáš, Mosić,
Nestorovski, Bosnić, Hornung, Petković, Angelovski. Na nedeľu si šiesta Slávia na vlastnom ihrisku zmeria sily s piatym Poletom Izbište. Ďalšie výsledky 12. kola: Polet – Tempo 8 : 0, Crvena zvezda – Mladost 1 : 0, Sloga (BNS) – BAK 1 : 0, Vulturul – Vojvodina 0 : 0, Železničar – Sloga (P) 1 : 2, Jugoslavija – Kolonija 2 : 2, Budućnost – Radnički 0 : 2. Tabuľka: 1. Sloga (P) 24 bodov, 2. Železničar 22, 3. Mladost 21, 4. Radnički 21, 5. Polet 20, 6. Slávia 19, 7. Jugoslavija 19 ... 16. Tempo 1 bod. Ján Špringeľ
DRUHÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA
Tradične slabo STK B. TOPOLA – STK MLADOSŤ 4 : 1 etrovskí stolní tenisti v Báčskej Topole narazili na tradične nešikovného súpera, s ktorým v posledných rokoch nemajú pozitívne výsledky. Tak bolo aj teraz. Výsledky jednotlivých partií zá-
P
pasu: Namestovski – Lomen 3 : 0, Juhász – Turan 1 : 3, Fágyás – Šramka 3 : 0, Fágyás / Juhász – Lomen / Turan 3 : 1, Namestovski – Turan 3 : 2. -sm-
9. 11. 2013
45 /4568/
HLAS ĽUDU
ŠPORT aby ho prekonal. V 75. min. hráč Ledinčanov Sladić po faule ešte raz kopol Alargića a zaslúžene dostal červenú kartu. Rozhodca Srdić z Kaća žltými kartami potrestal Alargića, Krsti-
MESTSKÁ LIGA NOVÉHO SADU
Na ligovej úrovni TATRA – VINOGRADAR 3 : 0 (3 : 0) kolo 200 divákov v Kysáči iste s pôžitkom sledovalo tento zaujímavý zápas. Oba celky hrali rýchlo a obetavo, na ligovej úrovni. Bolo mnoho pekných futbalových ťahov, akcií a šancí. Aktéri sa nešetrili, iskrilo na všetky strany, videli sme mnoho faulov, ale ani jeden úmyselný. Už vo 8. min. G. Grijak prvý útok domácich skončil gólom. V 26. min. do listiny strelcov sa zapísal aj Malešević. V 32. min. po rohovom kope najvyššie vyskočil Cvetić a hlavou vsietil tretí gól. V druhej časti domáci mali päť šancí, z ktorých nevyužili ani jednu. Malešević a Grijak prepásli
O
Útočník Grijak z pokľaku v 8. minúte otvoril skóre nedeľného zápasu v Kysáči
po dve príležitosti, Marčok jednu. V 88. min. aj hostia mali veľkú šancu, ale Kyseľa smelým zákrokom do nôh znemožnil Milenkovića,
ća (Tatra), resp. Rapajića, Popovića a Bukcića (Vinogradar). TATRA: Kyseľa, Stevanović (Srnka), Ćupina, Marčok, Đa-
DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – SKUPINA VÝCHOD
„Divoký západ“ uprostred Banátu! VINOGRADAR – HAJDUŠICA 2 : 2 (0 : 0) ajdušičanom sa v nedeľu v Gudurici skutočne ťažko hralo. Domáci futbalisti hrali príliš ostro a rozhodca Andrejić z Belej Crkvy im to toleroval. V prvom polčase sa hralo na strede ihriska, bez výhľadných príležitostí a gólov. Domáci sa však už v 50. minúte po skrumáži pred bránou Jakšića ujali vedenia. Iba o pár minút neskoršie Kocevski sa ocitol zoči-voči s brankárom Vinogradara, strieľal, ale brankár mu loptu krátko vrátil späť. Útočník Hajdušice potom prihral Maliarovi, kto-
H
rý loptu rutinovane zaslal do siete. Radosť Hajdušičanov však krátko trvala, lebo už v nasledujúcom útoku obrana nebola obozretná a dovolila Guduričanom, aby aj druhýkrát prekonali Jakšića. Domáce obecenstvo sa za ten čas správalo veľmi nepríjemne, schádzalo do ihriska, vyhrážalo sa rozhodcovi?! Predsa v 73. min. Lečić peknou strelou z 30 metrov znovu vyrovnal a aspoň nakrátko utíšil domácich fanúšikov. Neprešlo však ani päť minút a brankár Hajdušice
vysoko centrovanú loptu päsťou odrazil od brány, pričom narazil na jedného hráča Vinogradara. Rozhodca to však považoval za faul nad domácim útočníkom a ukázal na biely bod?! Brankár Hajdušice však strelu z 11 metrov zneškodnil a tak odčinil rozhodcovskú krivdu. Medzičasom aj Miksád pre zranenie musel opustiť trávnik. Pri konci zápasu Đukić mal výhľadnú príležitosť svojmu celku priniesť tri body, vyrazil sám pred brankára, ale strieľal mimo brány. Táto situácia však vyvolala veľ-
ković, Krstić, Grijak, Malešević, Alargić (Kohút), Cvetić, Vuković (Dubačkić). Výsledky 14. kola: Šajkaš – Susek 2 : 2, Železničar – Slavija 1 : 1, Futog – Sofeks 4 : 1, Dinamo – Sirig 0 : 3, Borac – Fruškogorac 1 : 5, Báčka – Proleter 3 : 0, Tatra – Vinogradar 3 : 0, Čenej – Omladinac 0 : 0, Fr. partizan – Sremac 2 : 2. Tabuľka: 1. Slavija 32 bodov, 2. Šajkaš 32, 3. Tatra 31, 4. Futog 25 ... 14. Báčka ... 18. Čenej 2 body. Program 15. kola: Sremac – Šajkaš, Omladinac – Fr. partizan, Vinogradar – Čenej, Proleter – Tatra, Fruškogorac – Báčka, Sirig – Borac, Sofeks – Dinamo, Slavija – Futog, Susek – Železničar. Pavel Pálik ký hnev obecenstva, ktoré zaútočilo na rozhodcu dožadujúc sa, aby odpískal ofsajd. Tento však neprerušil zápas ako to pravidlá nakladajú, ale odpískal koniec?! HAJDUŠICA: Jakšić, M. Stojkovski, Barbulović, Maliar, Mršić, Radulović, Miksád (Đukić), Anđelovski, Kocevski, Pejčić, Lečić. Ostatné výsledky 12. kola: Karaš (J) – Vladimirovac 3 : 3, Dobrica – Borac (VG) 3 : 2, Jedinstvo – Potporanj 2 : 0, Dunav – Partizan (K) 2 : 0, Borac (VS) – Ševac 3 : 1, Ratar – Hajduk 2 : 0, Partizan (U) – Karaš (K) 0 : 2 Tabuľka: 1. Borac (VS) 24 bodov, 2. Jedinstvo 23, 3. Ratar 22 ... 8. Hajdušica 18 ... 16. Partizan (K) 7 bodov. vlh
PRIATEĽSKÝ ZÁPAS V PADINE
Srdce tlčie pre futbal DOLINA – SLÁVIA 1 : 2 a kirvaj sa v Padine stretli voľakedajší futbalisti z dvoch susedných dedín. Pokračuje tak družba, ktorá vznikla počas aktívneho zaoberania sa futbalom dnešných veteránov. Na ihrisko Doliny znova vybehli starí známi, ktorí voľakedy vďaka svojej rivalite lákali na ihriská dvoch slovenských dedín početných divákov, aby predvádzali svoje futbalové vedomosti. Zápasy Doliny a Slávie boli vždy veľkou pochúťkou a radosťou pre futbalových labužníkov. Nadváha a uplynulé roky hatia pohyb, ale srdcia ešte stále silne tlkocú pre futbal. Pred začiatkom zápasu povestný rozhodca János Bodi z Debeljače vyzval všetkých, aby mi-
N
9. 11. 2013
45 /4568/
HLAS ĽUDU
nútkou ticha vzdali poctu niekdajšiemu predsedovi ŠS Veteráni Doliny a Slávie pred zápasom v Padine a FK DoliV dobrej nálade prebiehal i tretí polčas v lona Michalovi Bokorovi, ktorý umrel po kratšej chorobe. Potom sa niekdajší hráči rozbehli po ihris- veckom dome, kde si starí páni zaspomínali na ku, zohrali zápas bojovne a naplno. Ako voľake- zašlé časy. Spoločná fotka im pripomenie tendy. Hostia z Kovačice boli lepší a gólmi Zlatka Ga- to zápas, najmenej do nového stretnutia na raja a Martina Válovca zaslúžene vyhrali. Čestný trávniku. Ján Bokor gól za Dolinu vsietil Saša Radović.
47
ŠPORT VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA
Útočníci znovu zlyhali CEMENT – JEDNOTA 1 : 0 (1 : 0) taropazovskí futbalisti utratili ďalšie body, a tak sa znova ocitli v dolnej časti tabuľky s chudobnou bodovou zásobou. No, ruku na srdce, v tejto chvíli sa od omladeného mužstva viac ani nemohlo očakávať. Cieľom je záchrana v súťaži, čo predsa prináša trochu chladnejšie ovzdušie medzi fanúšikmi. Na ihrisku vedľa cementárne v Beočíne sa vari lepší výsledok ani nemohol očakávať. Jednota nastúpila bez Nemanju Avramovića, zraneného Marija Janjuza, kým sa na pomoc fyzicky nepripraveného Nenada Dragina ani nemohlo veľmi počítať. Bezzubému útoku Jednoty stále chýba lepšia realizácia. Aj na tomto zmeraní si síl opäť najväčšia ťarcha padla na plecia obrany Jednoty, ktorá odolávala, koľko len mohla, a útočníci si pripravili len dve-tri vyloženejšie šance. Domáci mali oveľa viacej príležitostí, nastre-
S
lili aj žrď, takže mohli i presvedčivejšie vyhrať. Keď sa však všetko spočíta, situácia v radoch Jednoty sa nemôže cez noc zmeniť. Toho si je vedomý aj tréner Milan Vujasin, ktorý sa snaží pripraviť hráčov čím lepšie. Futbalisti usilovne trénujú, ale mužstvu chýba väčšia kvalita, najmä v útočnej formácii. Do ukončenia jesennej sezóny sa takmer nič nemôže zmeniť. Len v zimnej prestávke sa bude môcť rozmýšľať o posilách. Jasné je, že Jednotu posilnia hráči len v tom prípade, ak to finančná situácia v klube umožní. Domáci Cement jediný gól na tomto zápase dal prostredníctvom veľmi dobrého Filipovića zo správne odpískanej jedenástky. JEDNOTA: Mijatović, Bojić, Marković, Šuša, Stegnjajić, Vasiljević, Guša, Milanović (Jezdić), Šestović, Igrač (Denić), Fabók. Bz-ý
NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA
Čakal sa debakel Báčanov BUDÚCNOSŤ (H) – TVRĐAVA 3 : 0 (1 : 0) odkiaľ ju dobiehajúci Zbućnović hlavou usmernil do siete – 2 : 0. Hostia ra, ktorý tejto jesesa potom otvorili, ne hosťoval v Hlodvoma strelami žanoch. Zápas meohrozili pozorného škal viac ako dvadTankosića. Priam je sať minút, lebo hosneuveriteľné, čo na tia z Báča pricestoopačnej strane prevali bez športových pásli Matić, Leđalegitimácií, takže nac a náhradník delegát čakal, kým Bučík. Predsa v 81. ich prinesú. min. peknú akciu Od začiatku Hloa asistenciu nalažanci zatlačili hostí, deného Ožváta poktorí bezhlavo odhotovo a rutinovakopávali loptu. Už v Dobre triafal: Branislav Zbućne zakončil Zbuć3. min. po faule na nović (Budúcnosť Hložany) nović. ľavej strane LeđaOsobitná kapitola znova patrí roznac pätičkou uvoľnil Matića, ktorý nezaváhal a prekonal Vučkovića – 1 : hodcovi, ktorý akoby robil v prospech 0. Čakal sa debakel hostí, ktorí akoby niekoho tretieho, lebo zákroky nad Bozablúdili na hložiansky trávnik. Veľké žićom a Leđancom, v ktorých boli šance pripravili Lukić a Zbućnović obaja zranení, vôbec netrestal faulmi. spoluhráčom, ktoré zostali nevyužité. Vďaka žltým kartám odstavil Hataľu a Rozhodca Jelić z Gajdobry bol na Lukića pre zápas v Žablji. BUDÚCNOSŤ: Tankosić, Hataľa strane hostí, čo poriadne iritovalo asi 200 divákov. V 26. min. neodpískal pe- (Molnár), Božić (Drieňovský), Hornaltu po hrubom zákroku brankára vát, Zečević, Ljubičić, Ožvát, Zbućnović, Leđanac (Bučík), Lukić, Matić. Vučkovića nad Leđancom. Dorastenci vyhrali nad Tvrđavou 7 Budúcnosť druhý raz skórovala už na začiatku druhého polčasu, keď v 48. : 1. Góly dali Lončar 2, Jeličić, Supek, Zamin. Ožvát perfektne zahral rohový horec, Đumić a Ljubobratović. Ján Murtin kop, Matić prehodil loptu k druhej žrdi, omáci zaslúžene deklasovali D najslabšieho súpe-
48
Tak je to, keď mužstvo poľaví... BORAC – SLOGA 2 : 1 (0 : 1) álokto veril, že favorizované mužstvo Slogy môže prehrať v M Novom Sade s tejto jesene slabým mužstvom Borca. Hostia z Erdevíka dobre začali zápas, mali prevahu, vytvorili si viacero streleckých príležitostí, z ktorých jednu Simeunović v 17. min. premenil. Studená sprcha pre domácich a strach, aby zápas neprehrali presvedčivým výsledkom. V druhom polčase v mužstve Slogy vymenili troch futbalistov. Namiesto toho, aby aj ďalej útočili a pokúsili sa zaistiť si výhru, Erdevíčania odrazu poľavili. Akoby na trávniku hralo celkom druhé mužstvo, pravdaže slabšie. Hosťujúci hráči robili časté chyby, čo šikovne využilo mužstvo Borca a prebralo hru do svojich rúk. Pomohli mu v tom aj hráči súpera, a tak Vlaisavljević už v 54. min. ľahko vyrovnal. V 83. min. domáci celkom obrátili výsledok vo svoj prospech, keď vybiehajúceho brankára Tojagića oklamala strela Miličića. Mužstvo Borca si napriek útokom Slogy zachránilo gólový náskok a tak
získalo cenné body. Hosťom zostalo len smútiť a v budúcich zápasoch musia vynaložiť viac úsilia, ak chcú zostať v hornej časti tabuľky. SLOGA: Tojagić, Kovačević, Malešević, Strniša (Šajić), Pendo, Raičević, Šarić, Đorđević (Baljak), Považan (Miščević), Simeunović, Bojanić. Výsledky 11. kola: Graničar – Mladost 2 : 2, Index – Vrbas 1 : 1, Prigrevica – Hajduk 5 : 0, Omladinac – Jugović 2 : 0, Cement – Jednota 1 : 0, Borac – Sloga 2 : 1, Srbobran – C. zvezda 0 : 1, Polet bol voľný. Tabuľka: 1. Prigrevica 25 bodov, 2. Vrbas 22, 3. C. zvezda 22, 4. Omladinac 21, 5. Sloga 20 ... 11. Jednota, 15. Jugović 8 bodov. Program 12. kola: C. zvezda – Graničar, Sloga – Srbobran, Polet – Borac, Jugović – Cement, Hajduk – Omladinac, Vrbas – Prigrevica, Mladost – Index. Károly Vig
V 78. minúte ešte viedli... VOJVODINA (T) – MLADOSŤ 2 : 1 (0 : 1) en dvanásť minút chýbalo, aby „modrí“ znovu získali Lbodypetrovskí na hosťovaní. Na hosťovanie do Tovariševa Mladosť odišla v okyptenom zložení. Na lavičke mala len dvoch náhradníkov. Chýbali Vrgović, Zorić, Karanović, Peťkovský, Stanivuk, aj brankár Glišić. Ako nám povedal kormidelník Mladosti Ján Hansman, chlapci hrali, kým im sily stačili. Petrovčania hrali disciplinovane v prvom polčase, keď aj viedli 1 : 0. Strelcom pekného gólu bol Trišić v 18. min. Bola to presná strela z asi 25 metrov. V pokračovaní zápasu sa prejavil aj brankár Fejdi. Vybránil niekoľko dobrých striel Tovariševčanov. V 78. min. domáci prišli na svoje. Vyrovnali za pomoci rozhodcu Vojislava Počuča z podozrivej akcie, ktorá voňala na postavenie mimo hry. Nie je prvýkrát, že Mladosť má „problémy“ s rozhodcami z Báčskej Palanky, podobne ako aj futbalové celky z územia Báčskopetrovskej obce. Aj tentoraz zápas v Tovariševe viedla rozhodcovská trojica z tohto blízkeho mesta. V 85. min. si pre verbálny konflikt červenú kartu vyslúžil Pavle Torbi-
ca. V samom finiši domáci šťastne dosiahli aj druhý gól, a tak tri body zostali v Tovariševe. MLADOSŤ: Fejdi, Batinić, Krivák (Cerovský), Fábry, Ardalić, Latinović, Jakuš, Kobilarov, Torbica, Trišić, Bubulj (Grujić). Ani petrovskí dorastenci neoslnili, prehrali 1 : 0. Výsledky 12. kola: Budúcnosť (H) – Tvrđava 3 : 0, Mladost (T) – Budućnost (M) 3 : 2, Borac – Petrovaradín 2 : 0, Vojvodina (BG) – Mladost (NS) 4 : 0, TSK – Jedinstvo 2 : 2, Veternik – Sutjeska 3 : 2, Vojvodina – Mladosť (P) 2 : 1, Kabel – ŽSK 0 : 2. Tabuľka: 1. ŽSK 34 bodov, 2. Kabel 31, 3. Borac 23, 4. TSK 22 ... 9. Budúcnosť (H) 16 ... 13. Mladosť (P) 12 ... 16. Sutjeska 4 body. Program 13. kola: ŽSK – Budúcnosť (H), Mladosť (P) – Kabel, Sutjeska – Vojvodina (T), Jedinstvo – Veternik, Mladost (NS) – TSK, Petrovaradín – Vojvodina (BG), Budućnost (M), Tvrđava – Mladost (T).
9. 11. 2013
Samuel Medveď 45 /4568/
HLAS ĽUDU
ŠPORT MEDZIOBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA – PRVÁ TRIEDA
Vicemajstri, očakávane... BUDUĆNOST – KULPÍN 1 : 3 (0 : 0) ulpínčania si ky. O niekoľko minút oprávnene nároneskoršie kanonier Kulkovali na výhru v pínčanov Santrač z voľtomto zápase, lebo ného kopu vyrovnal. počas celej jesene Tento Maglićan bol hrali v lepšej forme strelcom aj druhého od mužstva z dediny gólu za hostí. V poParage. Na trávniku sledných chvíľach záto celú hodinu bolo pasu Lazičić prebehol trochu inak. Domáci takmer celé ihrisko, zaodolávali útokom aj obišiel aj brankára Favďaka tomu, že v bóka, prihral Živićovi a bráne mali nalade- Pekný úspech: Jaroslav tento strelil tretí gól. ného veterána Fabó- Fábry (FK Kulpín) KULPÍN: Stojčević, ka, ktorý sa ešte raz Haška (Fábry), Kopredstavil ako solídny strážca siete. larski, Đorđević, Gajdobranski, Prvýkrát sa sieť vlnila v 61. min., a Lutkić, Lazičić, Abramović, Santo tá za chrbtom Kulpínčana Stojče- trač, Živić, Gordanić. vića, keď Huďan krásne strelil z diaľM. Zorňan
K
Smutná jeseň Pivničanov! BAČKA – SLÁVIA 3 : 0 (3 : 0) erby dvoch najslabších mužstiev tejto jesene zaslúžene pripadlo futbalistom z Despotova. Hostia z Pivnice podali slabý výkon, prehrali a iba s troma bodmi na svojom konte budú zimovať na poslednom mieste! Hostia už v 1. min. nebezpečne zaútočili na bránu domácich, Kotiv uvoľnil Žigića, tento sa zbavil svojho strážcu a keď zostal sám pred brankárom Ćulibrkom, kopol vedľa brány. Hneď potom útok opätovali domáci, Babić vybehol pred brankára Kašikovića, ktorý odrazil jeho strelu, ale akciu pozorne sledoval Tojić a loptu dorazil do siete. Už vtedy sa mohlo vytušiť, že Slávia utŕži ešte jednu prehru. V prvej polhodine veľké šance za pivnické mužstvo nevyužili Čolović, Žigić a Kotiv. V 32. min. veľkú chybu urobil brankár Kašiković, lopta sa ocitla v nohách Tojića, ktorý ju ihneď zaslal do siete – 2 : 0. Peknú a rýchlu akciu mužstva Bačky v 39. min. korunoval Babić a už vtedy stanovil výsledok zápasu – 3 : 0. V druhom polčase nepresní v radoch domácich boli Radosavljev,
D
9. 11. 2013
45 /4568/
Tojić a Babić, kým Pivničania ani raz neohrozili bránu Ćulibrka. Zápas v Despotove viedol Bojanić z B.
Neúspešný záver BAČKI HAJDUK – KRIVÁŇ 2 : 0 (0 : 0) ápas v Báčkosti trestného úzeskom Novom mia hostí. Jeden z Sele sa hral na veľpokusov domácich mi zlom a nerovsa vydaril aj vďaka nom trávniku vo chybe brankára veternom počasí. Naďa – 2 : 0. Na druDo 60. min. hostia hej strane Darko Pazo Selenče hrali vlov nevyužil až tri celkom dobre a pekné príležitosti a nedovolili dománeúspešný bol aj Dacim, aby si vytvorilibor Spasić. li žiadnu šancu. KRIVÁŇ: Naď, Po uplynutí ho- Lepšie nemohli: Daniel Sklabinský (Dejan diny hry rozhodca Kutenič (Kriváň Selenča) Pavlov), Jovović, Haška veľmi prísne Damir Spasić, Deodpískal penaltu v prospech jan Mučaji, Medić, Dobrík, mužstva B. hajduka, z ktorej sa Kutenič (Dalibor Mučaji), Darzrodil prvý gól v sieti Kriváňa. ko Pavlov, Dalibor Spasić, MaRozhodca potom odpískal ešte lina. niekoľko voľných kopov v blízD. J.
Z
Palanky, ktorý žltými kartami potrestal Rumana a Vladimíra Kuchtu v radoch Slávie. SLÁVIA: Kašiković, Vlastislav Kuchta, Séč, Milec (Panić), Kalajdžić, Petrović, Čolović (Doroški), Kotiv, Ruman, Žigić, Vladimír Kuchta. Výsledky 11. kola: Krila Krajine – Stari grad 1 : 0, Borac – Hercegovac 3 : 1, Budućnost – Kulpín 1 : 3, Desať prehier: Igor Žigić Bačka – Slávia 3 : 0, Bački (Slávia Pivnica) hajduk – Kriváň 2 : 0, Soko
ZREŇANINSKÁ B LIGA
Prezimujú v čele tabuľky AŠK – MSK 2 : 2 (1 : 1) ápas posledného kola jesennej časti majstrovstiev s hlavným konkurentom o titul predstavoval najlepšiu príležitosť, aby futbalisti AŠK výhrou korunovali nanajvýš úspešnú polsezónu. Zápas však začali príliš nervózne, takže sa im vonkoncom nič nedarilo. Prvú príležitosť si vytvorili až v 15. min., keď po akcii Mijića Vesin trafil brvno. Slabú hru domácich futbalistov a chybu Striška hostia v polovici polčasu trestali pekným gólom. To akoby zobudilo domácich futbalistov, ktorí v 35. min. vyrovnali. Vučetić pekne prihral Vesinovi, tohto v šestnástke nedovolene zastavili,
Z
HLAS ĽUDU
nuž rozhodca právom ukázal na biely bod. Presný bol Ďuríček. Po zmene strán aškovci zahrali trochu nebezpečnejšie a niekoľkokrát ohrozili brankára Mihajlovčanov. Najvýhľadnejšiu príležitosť mal Matejin, ktorý strieľal mimo brány. Vedenia sa však znovu ujali hostia. V 67. min. Kurtešan netrafil loptu, čo útočník hostí využil a priniesol náskok svojmu celku. Konečne v 80. min. na 20 metrov od brány nedovolene zastavili Gála. Vučetić peknou strelou z voľného kopu prinútil hosťujúceho brankára na kapituláciu, a tak AŠK zachránil od prvej prehry tejto jesene. AŠK zí-
1. K. Krajine 2. Kulpín 3. Borac 4. Magli! 5. Hercegovac 6. Ba"ki hajduk 7. Krivá# 8. Stari grad 9. Soko 10. Budu!nost 11. Ba"ka 12. Slávia
11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11 11
8 7 7 6 5 5 5 4 4 3 3 1
2 1 0 1 3 1 1 2 2 2 1 0
1 3 4 4 3 5 5 5 5 6 7 10
34 : 8 24 : 18 28 : 21 24 : 18 20 : 11 20 : 22 21 : 31 21 : 15 8 : 11 17 : 28 11 : 22 6 : 29
26 22 21 19 18 16 16 14 14 11 10 3
– Maglić 0 : 1. Ján Šuster skal titul jesenného majstra, má reálne šance aj na jar bojovať o titul a postup do vyššej ligy, čo by po trojročnej prestávke bol skutočne pozoruhodný úspech. AŠK: Kurtešan, Malo, Gál, Matejin, Striško (Šťastný), Prodanović, Ďuríček, Rajčević (Apostolović), Vučetić, Mijić, Vesin. Ostatné výsledky 10. kola: Proleter – Tamiš 3 : 0, OFK Stajićevo – Sloga 3 : 0, Mladosť – Jedinstvo 0 : 2. V. Gál 1. A!K 2. MSK 3. OFK Staji"evo 4. Jedinstvo 5. Mlados# 6. Tami! 7. Proleter 8. Sloga (-1)
10 10 10 10 10 9 9 9
8 6 5 5 3 3 2 1
2 2 2 1 2 1 1 1
0 2 3 4 5 5 6 8
33 : 9 15 : 8 23 : 9 23 : 16 15 : 15 12 : 26 12 : 18 7 : 39
26 20 17 16 11 10 7 3
49
ŠPORT MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR
Metalac bez šancí
Volejbalistky Mladosti a vedenie potešilo prvé víťazstvo v novej sezóne
DRUHÁ SRBSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA
Tímovo sa presadili
Z vedúcej štvorky najhoršie pochodilo Jedinstvo z Kolutu, ktoré nečakane vysoko prehralo v Kruščići. Dunav nedokázal doma prekonať mužstvo Rusína. Vedúci Lipar nemal žiadne ťažkosti s mužstvom Šikary. Rastina prehrala s Jedinstvom z Ribareva, a tak sa opäť dostala na posledné miesto v tabuľke. Ratkovčania sa aj zo Sonty vrátili bez bodov. Výsledky 13. kola: Dunav – Rusín 1 : 1, Lipar – Šikara 7 : 1, Mladost – Jedinstvo (K) 8 : 1, Rastina – Jedinstvo (R) 0 : 2, Törekvés – Partizan 3 : 2, Dinamo – Radnički 2 : 0, Graničar – Aleksa Šantić 1 : 0, Panónia – Metalac 2 : 0. Tabuľka: 1. Lipar 35 bodov, 2. Mladost 33, 3. Dunav 31, 4. Jedinstvo (K) 27, 5. Törekvés 24 ... 7. Rusín 22 ... 10. Panónia 15 ... 16. Rastina 3 body. Program 14. kola: Rusín – Metalac, A. Šantić – Panónia, Radnički – Graničar, Partizan – Dinamo, Jedinstvo (R) – Törekvés, Jedinstvo (K) – Rastina, Šikara – Mladost, Dunav – Lipar.
PANÓNIA – METALAC 2 : 0 (1 : 0)
MLADOSŤ – OMLADINAC 3 : 2 o tom, ako v oboch predchádzajúcich zápasoch prehrali 3 : P 0, volejbalistky petrovskej Mladosti sa rozhodli zvíťaziť. Na domácej palubovke uvítali Omladinac z Nových Bánoviec. Na začiatku prvého setu lepšie boli hostky, no pri ôsmom bode ich Mladosť dobehla a zvíťazila 26 : 24. Domáce hráčky boli šikovnejšie aj v druhom sete, pri výsledku 19 : 10 bojovnosť však začala klesať… Vďaka dobrému bloku Mladosť predsa vyhrala 25 : 22. Rovnakým výsledkom sa skončil aj tretí set, ibaže v prospech Omladinca, a tak bolo 2 : 1 za Mladosť. Hostky vtedy zistili, kde domáce hráčky robia
chyby, využili to a zvíťazili aj v ďalšom sete – 25 : 23. V tie-breaku sa domáce publikum tešilo z výsledku 16 : 14, čiže z konečného triumfu 3 : 2 za Mladosť. Tímovú hru svojich zverenkýň pochválil aj tréner Daniel Stojanović, podľa ktorého Mladosť zaslúžene premohla vyššie a fyzicky silnejšie súperky. Stálo ich to aj zranenia jednej hráčky. Mladosť je celkovo dobre pripravená a Stojanović uzaviera, že sa jeho družstvo vrátilo na úroveň výkonov z minulej sezóny. V sobotu 9. novembra 2013 ich očakáva Iton Srem Tempo Sriemska Mitrovica. VKM
PRVÁ VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA
Do tretice všetko dobré VK KULPÍN – VK SPARTAK 3 : 0 volejbalisti zvíťazivšetky tri zápasy v jesennej K liulpínski
časti majstrovstiev Prvej Vojvodinskej ligy – západnej skupiny.
V súboji kulpínskych a subotických seniorov úspešnejší boli domáci volejbalisti
50
Laliťania mohli streliť Somborčanom ešte niekoľko gólov... posledných rokoch Laliťania spravidla získavajú body doma zo záV pasov so somborským Metalcom. Tak bolo aj v sobotu, keď domáci pred sotva desiatimi divákmi porazili somborsV sobotu 2. novembra 2013 zohrali doma zápas so Spartakom zo Subotice. Už prvý set VK Kulpín ľahko zvíťazil výsledkom 25 : 18. Aj nasledujúce dva sety potom domáci hrali ľahko a bez mnoho námahy premohli súpera: 25 : 22 a 25 : 22. VK KULPÍN: Relota, Petrušić, Stančul, Dudáš, Zima, Babić, Ćirić, Govorčin, Milutinović, Hasík, Fábry. V predzápase dorastenci VK Kulpín zohrali veľmi zaujímavý zápas s dorastom zo Subotice. Po veľmi bojovnom zápase plnom zvratov dorastenci Kulpína predsa prehrali výsledkom 1 : 3. Kulpínčnia akoby sa zľakli o 2-3 roky starších a fyzicky vyšších súperov zo Subotice, s ktorými hrali v rámci dorasteneckej ligy. VK KULPÍN: M ilutinović, Fábry, Peťkovský, Hasík, Haška, Širka, Zavaroš, Peranović, Ďuga, Červeni, Jagoš. K. Gažová
ké mužstvo. Panónia zápas začala s Lepojevićom v bráne, ktorého už v 7. min. vystriedal prvý brankár S. Stojanović, ktorý na ihrisko prišiel rovno z pracovného miesta. Mužstvu Panónie bolo treba takmer pol hodiny, aby korunovali svoju prevahu. V 28. min. z pravej strany úspešne prenikol Rančić, prízemne odcentroval pred bránu, kde loptu zachytil Valent, a táto sa trepotala v pravom dolnom rohu brány Milosavljevića – 1 : 0. Do konca polčasu domáci nevyužili ešte niekoľko príležitostí a v 37. min. ich rozhodca Keković oškodil o čistú jedenástku, keď obranca Metalca zahral rukou v trestnom území. V 42. min. domáci zostali bez zraneného Bojića, ktorého vystriedal Dobrić. Aj druhý polčas mužstvo Panónie začalo útočne. Striedali sa šance pred bránou Somborčanov, ktorí úspešne odolávali do 77. min. Vtedy hostia zrazili Valenta v pokutovom území a rozhodca Keković oprávnene nariadil penaltu. Mladenović iste trafil pravý horný roh brány Milosavljevića, ktorý loptu „hľadal“ v pravom dolnom rohu. PANÓNIA: Lepojević (S. Stojanović), Pivarev (Jolić), Jovović, M. Stojanović, Milićević, Bojić (Dobrić), B. Stojanović, Rančić, Valent, Mladenović, Lamoš. J. Pucovský
9. 11. 2013
45 /4568/
HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU VO VAŠOM DOME
Moderná doba – moderná oslava
u d u l s a l H v našom dome ,
1 Večer vnuka a babky s Hlasom ľudu
N
arodeniny už dávno mnohí z nás „oslavujú“ aj prostredníctvom spoločenských sietí. Taká zábava je výhodná – zhrnie sa tu veľa gratulantov a vy sa nemusíte trápiť, či je dosť miesta na sedenie či tancovanie a či ste prichystali dostatočne veľkú tortu. Aj my hlasľudovci sme októbrové narodeniny oslavovali aj v reálnom, ale aj vo virtuálnom svete, čiže na Facebooku. Oslava trvala až desať dní, čiže od 15. do 25. októbra, keď ste nám mohli zablahoželať a venovať kreatívnu fotografiu, ktorá by zapadla do tematického okruhu Hlas ľudu v našom dome. Taká „fotografická“ gratulácia s nádychom kreativity mohla získať jednu z troch odmien, ktoré naša ustanovizeň pre vás prichystala. Výsledky sú tu. Autori troch najkreatívnejších fotiek, ktorých úhrnne bolo 18, sú:
2 Drevo narúbané – je čas pre Hlas ľudu
1. Igor Červený z Kulpína s fotkou pod názvom Večer vnuka a babky s Hlasom ľudu, ktorý získal fotoaparát v hodnote 10 000 din. 2. Anna Legíňová z Kysáča s fotkou pod názvom Drevo narúbané – je čas pre Hlas ľudu, ktorá získala balík knižných vydaní NVU Hlas ľudu. 3. Željko Čapeľa z Dobanoviec s fotkou pod názvom Hlas..., ktorý získal ročné predplatné na časopisy Hlas ľudu a Vzlet.
3
Všetky fotografie boli sympatické. Preto spomenieme ešte dve – Jesenná pohoda na tragači s Hlasom ľudu autorky Viery Dorčovej-Babiakovej z Kulpína a ďalšia fotografia A. Legíňovej, ktorú by sme mohli nazvať Mama, domov zo školy prídeme, až keď si prečítame Hlas ľudu. Čiže 69. narodeniny sme oslávili tak, že sme našich čitateľov zasypali darčekmi – a pre nás najväčší darček bude ten, keď zostanete našimi vernými čitateľmi. Aj v reálnom, tlačenom formáte, ale aj vo virtuálnom, čiže online vydaní. V. Dorčová-Valtnerová
Hlas...
Jesenná pohoda na tragači s Hlasom ľudu
Mama, domov zo školy prídeme, až keď si prečítame Hlas ľudu
FUTOG Len 11 km vzdialené od Nového Sadu a 26 km od Báčskej Palanky osídlenie Futog sa priam opiera o ľavé nábrežie Dunaja. Pôvodný názov Vutok (neskoršie názvy: Futak, Futagh, Futag) vraj dostalo podľa toho, že ho založili medzi dvomi potokmi (srb. utok). Žije v ňom 18 641 obyvateľov (takmer 86 % činia Srbi) a medzi nimi aj 130 Slovákov. Najstaršie tamojšie archeologické nálezy siahajú do 9. storočia. Roku 1528 do Futogu vtrhli Turci. Podľa ich defterov roku 1554 osídlenie činilo iba 17 domov. Dodnes sa zachovalo viacej historických znamenitostí: srbský pravoslávny chrám z roku 1776, rímskokatolícky chrám (1908), kaštieľ grófa Andreja Hadíka (1777), v ktorom sídli Poľnohospodárska škola a i. Prvá škola vo Futogu začala pôsobiť roku 1707. V druhej polovici 18. storočia sa uskutočnila kolonizácia Nemcov do Futogu (po oslobodení museli odísť) a všeobecný rast osídlenia. Futočania sú znamenití zeleninári. Prvý druh zeleniny v Srbsku s certifikátom o kontrolovanom geografickom pôvode získala práve chýrečná futocká čerstvá a kvasená kapusta. V záujme jej prezentácie usporiadali už 14. ročník ekonomicko-turisticko-zábavného podujatia známeho ako Futocká kapustiáda. J. Bartoš