Hlas 46 2013 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4569/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 70 | 16. 11. 2013 | CENA 50 DIN

www.hl.rs

Koruna úsilia

Ján Triaška Báčsky Petrovec

OBZORY

ŠPORT

Umenie je všade vôkol nás

500 zápasov veteránov Panónie



Z obsahu

4 TÝŽDEŇ 4 Prvý krok k finacovaniu pokrajiny 6 Zaručiť slobodu, zachovať nezávislosť 7 Vzdelávanie ako základ našej slovenskosti

9 NAŠA TÉMA 9 Najdôležitejšia je prevencia 11 Chlapci sú povrchovejší

12 ĽUDIA A DIANIA 13 Využitie autokorektívnych pomôcok u detí

V priestoroch Domu kultúry Michala Babinku v Padine bolo 16. zasadnutie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. (s. 5) J. Pániková

14 Mesto vína, liekov a čokolády 15 Štyridsať úspešných rokov Poletarca 19 Do parku sa klbko malých detí chodí hrať

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Viete, aká je jeseň v Kysáči?

23 OBZORY 23 Alice Munroová je kanadský Čechov?

NAŠA TÉMA: Bezpečný sex pre dobré zdravie (s. 9 – 12)

25 Dvojjazyčnosť je dobrá, keď je správna 29 Staronové spôsoby umeleckého prejavu

31 KULTÚRA 31 Súťažilo osem predstavení 33 Väčší záujem o pravopis 35 Ako súhra vyznaní nad vyznaniami

40 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 „Zabudli“ vyhrávať 47 Ťažké bremeno favorita 50 Streľ do apatie 51 Futbal ako cholera

Komorný zbor Musica viva 9. novembra v Báčskom Petrovci usporiadal 6. koncert slovenských zborov z Vojvodiny. Predstavilo sa sedem našich zborov, ako aj hosťujúce zbory zo Senty a Banskej Bystrice. (s. 35) J. Čiep

EDITORIÁL

Príroda nielen zazerá, ale aj daň vyberá

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM

Pred našimi očami, navidomoči, sa už príliš často dejú kataklizmy. Osobné, vojnové, a hlavne prírodné.

www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090



ajnovšie sa v katastrofickej tónine príroda prihovorila na Filipínoch, keď sa pred týždňom v 220-tisícovom meste Tacloban rozzúril zlovestný tajfún v superbúrke Haiyan. Neuveriteľná rýchlosť vetra, ktorá miestami dosiahla vyše 300 kilometrov za hodinu, usmrtila asi 10 000 ľudí a bohviekoľko je ešte stále nezvestných. Tajfún vyčíňal aj vo Vietname a v Číne. Konečné následky sú ešte stále nedozerné, ale to, čo je evidentné, vôbec neposmeľuje občanov tej časti svetadiela: mŕtvoly najbližších, trosky domov, nedostatok pitnej vody a potravín, šírenie nákazlivých chorôb. Bolesť, smútok, plač... Ani v našom bližšom okolí počasie nebolo príliš krotké. Na sklonku minulého týždňa sa na chvíľu „zdivelo“ aj v Chorvátsku a Slovinsku. Záhreb, Rijeku, Liku, Opatiju, ale aj slovinské pohoria a tamojšie osídlenia, navštívil nečas v podobe prudkého vetra, ktorého rýchlosť miestami bola až 220 kilometrov za hodinu. Následky sú, našťastie, menej katastrofálne: desiatky ľudí zranených, niekoľko, žiaľ, aj usmrtených, vytrhnuté stromy, zbúrané budovy. Pre postihnutých to znamená: bolesť, smútok, plač. Všetkému sú vraj na príčine klimatické zmeny. Na tie v najväčšej miere vplýva zrovna človek. I keď sa klíma na našej planéte odjakživa menila, ako výsledok zmien prírodných okolností, klimatické zmeny sú jednou z najväčších nástrah, s ktorou si Zem zoči-voči vytasila meče. Priemyselná revolúcia 20. a 21. storočia, okrem všetkých pozitívnych následkov, prináša aj novú definíciu klimatických zmien, pod ktorými sa v súčasnosti chápe zmena klímy, ktorú priamo alebo nepriamo možno pripísať ľudskej aktivite. To vedie k zmene štruktúry atmosféry, zvyšovaniu globálnej teploty a vytváraniu skleníkového efektu. Vtedy sa príroda dá do garde postoja, zazrie, zareve, pomstí sa – ľudstvu. Ľudstvo, teda niektoré jeho relevantné zložky – Spojené národy, EÚ, mimovládky, jednotlivci, bojujú o záchranu planéty a o zastavenie klimatických zmien, čo v konečnom dôsledku, ak nebude akcia celého obyvateľstva planéty Zeme, neprinesie takmer žiadne výsledky. Preto treba bojovať vždy a všade – na lokálnej úrovni v prospech globálneho sveta a budúcnosti všetkých nás. Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Žena v službách Tálie E. Šranková Na Festivale Zuzany Kardelisovej v Kysáči súťažia ochotnícke divadelné súbory s inscenáciami zobrazujúcimi postavenie a poslanie ženy v spoločnosti. Tohto roku festival prebiehal desiatykrát a doteraz na ňom predviedli 46 predstavení, a to väčšinou súbory z Vojvodiny, ale aj zo Slovenska, Rumunska a Česka. Na jubilejnom festivale Cenu Zuzany Kardelisovej za najlepšie stvárnenie ženskej postavy udelili Márii Koruniakovej za postavu doktorky v predstavení Pohreb Divadelného súboru KUS Zvolen z Kulpína.

16. 11. 2013

46 /4569/

HLAS ĽUDU

TÝŽDEň 168 HODÍN

Včerajšok a zajtrajšok je to za nami. Jedenásty novembrový deň neoslavovali len Martinovia, lež i my všetci. Štátny sviatok Deň prímeria, usporiadaný na počesť 11. novembra 1918, keď sa o 11. hodine začalo prímerie v l. svetovej vojne, sme si pripomenuli celým radom podujatí, hodnotení a poučení, plánov a odkazov. Dejiny ako večne inšpirovaná učiteľka života. So životne potrebnými lekciami, nutnými na odstránenie húšte novodobých tlmočení histórie, ktorých autori sa príčiny začiatku Veľkej vojny snažia vysvetľovať po svojom. Názory sú až nudne ošúchané: vinníka za vypuknutie krvavej zrážky, v ktorej zahynulo najmenej dvadsať miliónov vojakov a civilistov a ktorá zmenila i starý kontinent a svet, objavujú v našich končinách. Nič nové. Čo s tým, že je to v rozpore so skutočnosťou a neotrasiteľnými

historickými závermi? Veď i tie sa môžu meniť, no nie? Práve pokusy o nekalé praktiky vplývali na tón a obsah našich pondelkových podujatí. Náš prínos k víťazstvu spojencov v prvej svetovej vojne musíme vyzdvihovať, opierajúc sa o skutočnosti a historické údaje, odkázal pri príležitosti Dňa prímeria prezident Tomislav Nikolić. Premiér Ivica Dačić podotkol, že v tejto vojne Srbsko prišlo o tretinu obyvateľstva a že by sa to nikdy viac nesmelo zopakovať. Uviedol aj to, že sú autormi skresleného obrazu o dôvodoch začiatku 1. svetovej vojny práve tí, ktorí ju vlastne zavinili. Z celého radu takýchto a podobných slov je jasné, že by bolo osožné a vhodné, keby sme si častejšie, nielen pri štátnych sviatkoch, výročiach a jubileách, uvedomovali význam hrdinských skutkov predkov. Ako aj to, že sme v deji-

nách, nie náhodou, vždy boli na tej pravej strane, strane víťazov. Sviatok za nami, decembrové sviatky pred nami a rušné novembrové dni medzi nimi. Ak politika musí vychádzať z reality, tak prvým nadchádzajúcim testom jej úspešnosti budú zajtrajšie opakované lokálne voľby v severnej Kosovskej Mitrovici. Od postoja a účasti Srbov v nich závisí nielen ukončenie volebného procesu, ale aj realizácia celého konceptu spoločenstva srbských obcí, to, či primátorom severnej Mitrovice bude Srb alebo Albánec, ďalšie uplatnenie Bruselskej dohody, v konečnom dôsledku i pozitívne rozhodnutie Európskej rady a tempo našej eurointegrácie. Nielen zajtrajšia, ale i ďalšia nedeľa môže znamenať veľa, síce pre iné dôvody a z iného uhla pohľadu. V rámci pondelkového pobytu vysokej delegácie ruské-

Z 22. ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA APV

Prvý krok k financovaniu pokrajiny N

a zákon o financovaní AP Vojvodiny sa čaká už päť rokov. Avšak z mŕtveho bodu sa pohlo na zasadnutí vojvodinského Zhromaždenia v piatok 8. novembra, keď poslanci schválili platformu – dokument, ktorý predstavuje smernice pri vypracovaní návrhu tohto zákona. Platformu vypracovala skupina zložená zo 48 poslancov koalície DS, LSV a SVM a za ňu hlasovalo 63 poslancov, kým proti bolo 20. Aj jedni, aj druhí boli jednotní v tom, že Vojvodina súrne potrebuje zákon o financovaní, ale vyjadrili rozličné názory k samotnému obsahu platformy. Jednou z jej zložiek je aj osobitné spravovanie daní a založenie osobitnej pokrajinskej daňovej administrácie. Navrhuje sa, aby všetky priame dane, ktoré sú vybrané vo Vojvodine, v pokrajine aj zostali. Podľa platformy pokrajina by mala vyberať daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane do hodnoty 7 %, koľko je ústavom zaručené, kým zvyšok by bol usmer-

nený k republikovým príjmom. K dokumentu sa vyjadril aj predseda Zhromaždenia AP Vojvodiny István Pázstor. „Platformou chceme zrýchliť proces vypracovania a schválenia zákona o financovaní. Pre nás je toto veľmi dôležitý problém. Čoskoro budeme zase spočítavať a hovoriť, za koľko je rozpočet Vojvodiny menší než by mal byť“. Podľa neho Vojvodina každoročne nakladá s oveľa menším rozpočtom, než je to ústavom stanovené, a od januára 2007 mínus vo vojvodinskom rozpočte prevýšil hodnotu 100 miliárd din. Predseda vlády AP Vojvodiny Bojan Pajtić pred začiatkom zasadnutia vyhlásil, že ak chce Srbsko byť seriózny štát, ktorý si nárokuje na členstvo v EÚ, musí aj spĺňať záväzky stanovené zákonmi. „Keby štát rešpektoval ústavné povinnosti, vo Vojvodine by sme v tomto roku mali subvencie pre všetkých nezamestnaných, a zostalo by až šesť miliárd na investície v oblasti zdra-

votníctva, školstva, sociálnej ochrany. Preto je nevyhnutné, aby sa štartovalo s dokumentom, ktorý bude predstavovať základ pre zákon o financovaní pokrajiny. Znepokojujúci je fakt, že sa pri schvaľovaní návrhu rozpočtu nekomunikuje s pokrajinskou administráciou, aj keď je to stanovené ústavom. Touto platformou by sa tá nemilá prax mala zastaviť,“ vyhlásil Pajtić. S obsahom platformy sa, pravdaže, nezhodujú členovia opozície, pričom ju označili za neústavnú a nezákonnú. Osobitné pokrajinské daňové spravovanie by, podľa nich, rozbilo ucelenosť daňového systému v krajine. Opozícia vytýkala Demokratickej strane, prečo teraz trvajú na schválení tohto zákona, keď v období, keď mali absolútnu moc, nepodnikali nič ohľadom toho. Vladimir Galić (SNS), okrem iného, vytýkal pokrajinskej vládnucej koalícii, že navrhuje, podľa neho, neústavný a nezákonný dokument a nie návrh zákona o financova-

ho Gaspromu v čele s predsedom Správnej rady tejto spoločnosti Aleksejom Milerom, ktorá sa v Belehrade stretla s našimi najvyššími štátnymi a vládnymi predstaviteľmi, aby rokovala o plynovode Južná vetva, navrhli, aby jeho výstavba začala 24. novembra. Projekt, ktorého hodnota bude pár miliárd dolárov, je jednou z najvýznamnejších investícií u nás za posledné desaťročia a má mimoriadny význam pre naše hospodárstvo. Pri príležitosti slávnostného otvorenia prác majú sa podpísať i tri dohody: o preprave plynu cez Srbsko, o financovaní našej časti, ako i osobitná dohoda s vládou Srbska. Ak sa všetko bude uberať tak, ako by sa malo, sú výhľady, že sa dožijeme i závanov koncoročného optimizmu. Ten potrebujeme ako soľ, zvlášť teraz, keď slnka viac nie je, než ho je. Len nech sa čosi dobré deje, budú tu i nové nádeje. Na začiatok i tieto stačia. Oto Filip ní, iniciovanie ktorého má stanovené Štatútom AP Vojvodiny. Podobného názoru bol aj šéf poslaneckého klubu SNS vo vojvodinskom Zhromaždení Predrag Matejin, ktorý okrem iného vyhlásil: „Srbská pokroková strana nebude hlasovať za platformu, pretože obsah dokumentu nie je prijateľný pre našu stranu. Myslíme si, že jej obsah je neústavný a nezákonný. Vieme, že ak Vojvodina bude mať svoju daňovú administráciu, to v budúcnosti bude predstavovať finančnú samostatnosť. Chýba ešte legislatívna samostatnosť a potom kam nás to vedie?“ opýtal sa Matejin. Okrem návrhu platformy poslanci schválili aj návrh na schválenie zmien Rokovacieho poriadku Zhromaždenia AP Vojvodiny. Novým rokovacím poriadkom sa ruší Výbor pre privatizáciu, Zhromaždenie bude môcť zvolávať aj slávnostné a tematické zasadnutia a uvedené sú aj časové zmeny. V budúcnosti sa zasadnutia Zhromaždenia namiesto o 11.00 budú začínať o desiatej.

16. 11. 2013

J. Pániková 46 /4569/

HLAS ĽUDU

TÝŽdEň ZO 16. ZASAdNUTIA NRSNM

Dočasná bodka za bydliskom múzea V poradí 16. zasadnutie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny sa uskutočnilo v utorok 12. novembra v dome kultúry Michala Babinku v Padine. Členovia rady na tomto zasadnutí, okrem iného, rozanalyzovali problematiku sporných ústavnoprávnych otázok, ktoré súvisia so spochybnenými ustanoveniami Zákona o národnostných radách národnostných menšín. Zároveň predsedníčka Výboru pre informovanie NRSNM Milina Florianová ozrejmila stanovisko výboru ohľadom situácie vo Verejnom servise Vojvodiny a návrhu Zákona o elektronických médiách a odzneli aj aktuálne informácie o zastavenom projekte Múzea vojvodinských Slovákov. Možno najpálčivejší bod zasadnutia sa týkal práve (ne)realizácie projektu Múzea vojvodinských Slovákov. Národnostná rada na zabezpečení trvalého priestoru múzea pracovala štyri roky, avšak v blízkej dobe sa tento projekt nezrealizuje podľa očakávaných predstáv. I keď sa doriešilo aj stavebné povolenie a zabezpečili sa aj prostriedky zo Slovenskej republiky a z Ministerstva kultúry a informovania Srbska, plány zmarila reštitúcia. Ako informovala predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová, dediči skladu, v ktorom by malo byť sídlo múzea, podali žiadosť o reštitúciu priamo v Belehrade, čím porušili zákon, keďže sa sklad vždy nachádzal v Petrovci a majiteľ nikdy nežil mimo územia Vojvodiny. Na prvé súdne rokovanie nepozvali zakladateľov múzea, čo vyústilo v „neúplnosť“ rozhodnutia, keďže sa v zápisnici neuvádza, že ide o projekt dvoch štátov, že objekt je pod ochranou Ústavu pre ochranu pamiatok Vojvodiny, a ani to, že do budovy už vložili prostriedky Slovenskej republiky a lokálnej samosprávy. Aj vojvodinská pobočka Agentúry pre reštitúciu dala tomuto projektu zelenú a neskoršie z Belehradu oznámili, že sa polovica objektu musí vrátiť. druhá polovica patrí druhým dedičom, žijúcich na Slovensku, o kto-

16. 11. 2013

46 /4569/

rých sa nevie, či vôbec podali žiadosť o reštitúciu a či na to vôbec majú právo. Nevyriešené reštitučné nároky zatiaľ zastavili projekt a všetky prostriedky, ktoré dostali zo Slovenska, čiže 200-tisíc eur sa musí do konca roka vrátiť. Riaditeľ Múzea vojvodinských Slovákov Pavel Čáni poznamenal, že aj napriek zlyhanej kapitálnej investícii múzeum spĺňa všetky plány a programy naplánované v rámci základnej činnosti. Možné alternatívy doriešenia problému ponúkol aj predseda Báčskopetrovskej obce Pavel Marčok, Prezentácia múzea počká na lepšie ale majitelia to odmietli. časy – poznamenal riaditeľ Múzea Tým sa nateraz kapitola vojvodinských Slovákov Pavel Čáni doriešenia priestoru múného súdu. Po konštruktívnej dizea uzaviera. Z jednej strany sa niečo uzat- skusii sa dohodlo, že NRSNM vára, a zo strany druhej otvára, ale oboznámi všetky patričné orgáani tie otázky nie sú v prospech ny s tým, že zákon o národnostslovenskej menšiny, ba ani men- ných radách nie je v kolízii so stašín vôbec. Podľa slov tajomníka noviskom Ústavného súdu. K NRSNM Ladislava Čániho z pod- tomu tvrdeniu doloží aj pozitívne netu viacerých subjektov pred zhodnotenie zákona vo forme Ústavným súdom Srbska otvori- uzáveru, ktorý budú prezentoli otázku ústavnosti 14 ustanovení Zákona o národnostných radách OZNÁMENIE NRSNM národnostných menšín. „Z jednej strany odzneli vyčítania, že zákon málo ochraňuje národnostné menšiny, kým z druhej strany vytýkajú, že sa zákonom porušujú niektoré ustanovenia Ústavy Reelegácia NRSNM v zložení publiky Srbsko,“ povedal Čáni. predsedníčka Anna TomaSituácia sa zdá byť viac než nová-Makanová, podpredsedabsurdná. Sporné ústavnoprávne níčka Zuzana Lenhartová a oblasti sa o. i. týkajú otázok prepredsedníčka Výboru pre vzdevodu zakladateľských práv, komlávanie Svetlana Zolňanová petencií národnostných rád pri dňa 7. novembra boli na úradpredbežnom schvaľovaní učebníc nej návšteve na Oddelení sloa spolupráce národnostných rád vakistiky Filozofickej fakulty v s medzinárodnými a regionálnyNovom Sade s cieľom nadviami organizáciami, ktorou sa, podzať spoluprácu s touto vysoľa niektorých, narúša kompetenkoškolskou ustanovizňou vo cia štátu viesť zahraničnú politiVojvodine. V rozhovore s veku. NRSNM, ako aj iné národdúcou katedry prof. dr. Jarminostné rady, vyjadruje svoj nelou Hodoličovou, predsedom súhlas nad pokusom o revíziu Komisie pre vysokoškolské viacerých ustanovení Zákona o ustanovizne VPV NRSNM prof. národnostných radách národdr. Samuelom Čelovským a ich nostných menšín zo strany Ústav-

vať Koordinácii národnostných rád národnostných menšín a verejnosti. Výbor pre informovanie zaujal stanovisko k situácii v pokrajinskom mediálnom verejnom servise RTV Vojvodina a k Návrhu zákona o elektronických médiách. O ohrození fungovania verejného servisu, menovite slovenských redakcií, výbor informoval srbského prezidenta, predsedov republikovej a pokrajinskej vlády, predsedu vojvodinského zhromaždenia, Radu Európy a iných. Pripomienky ohľadom Návrhu zákona o elektronických médiách zaslali na Ministerstvo kultúry a informovania, ktorými upozornili na to, že návrh je v rozpore so Zákonom o lokálnej samospráve, o rovnoprávnosti jazykov a písem atď. Členovia Rady prerokovali aj návrh na člena Správnej rady Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Navrhli Vieru Benkovú, ktorá na tejto funkcii vystrieda zosnulého člena prof. dr. Michala Týra, a schválili aj žiadosť o finančnú pomoc študentky študujúcej v Nitre. J. Pániková

Úradná návšteva Oddelenia slovakistiky v Novom Sade

HLAS ĽUdU

spolupracovníkmi sa zistilo, že slovakistická katedra zápasí s niektorými problémami, ktoré sa pokúsia doriešiť spoločnými silami s NRSNM. Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny tohto roku už podala nápomocnú ruku menovanej katedre, keď finančne podporila vydanie študentského časopisu Čar(b)ológ. Zároveň sa viedli rozhovory o bližšej spolupráci medzi dvomi ustanovizňami a spoločnej účasti na rôznych projektoch, seminároch, stretnutiach a podobných podujatiach.

TÝŽDEň SLOBODA PREJAVU A DEMOKRACIA V DIGITÁLNEJ ÉRE: MOŽNOSTI, PRÁVA, ZODPOVEDNOSTI

Zaručiť slobodu, zachovať nezávislosť stredná téma, kvôli ktorej sa 7. a 8. novembra v Belehrade zoskupili ministri, štátni tajomníci, ako aj iní vysokí činitelia 47 členských krajín Rady Európy, zástupcovia medzinárodných organizácií, predstavitelia médií, parlamentov, výkonnej moci a mimovládneho úseku, je nielen mimoriadne rozsiahla, ale aj veľmi naliehavá. Faktom je, že v digitálnej ére už sme, ako je faktom aj to, že stále nepoznáme všetky hranice slobôd, možností, práv a zodpovedností, ktoré ona prináša. Zostávajú médiá základným pilierom demokracie, aké je pluralitné mediálne prostredie, čo znamená sloboda internetu, ako reagovať na aktuálne hrozby novinárom, aké sú možnosti a riziká rôznorodosti a kvality v ekosystéme nových médií, ako dosiahnuť transparentnosť vlastníctva, čo so (samo)reguláciou médií, ako podporovať etickú žurnalistiku v online prostredí… Vedomí si toho, že veľa toho o nastolenom vlastne nevieme, účastníci Konferencie ministrov zodpovedných za médiá a informačnú spoločnosť na stôl úprimne vyložili mnohé karty a problémy, hľadajúc pritom čím univerzálnejšie východiská. Žijeme totiž vo veľkej globálnej dedine, kde sme si blízki toľko, koľko to chceme, s mierou riešenia ťažkostí úmernou spoločnému úsiliu zainteresovaných. Vo štvrtkovom otváracom prejave k účastníkom Medzinárodnej ministerskej konferencie, usporiadanej Radou Európy a naším Ministerstvom kultúry a informovania, premiér Ivica Dačić podotkol význam verejnosti ako najsilnejšieho kontrolného mechanizmu spoločnosti. Pritom sa zasadzoval za plnú slobodu médií a zladenosť našej mediálnej politiky s európskymi štandardmi a normami. Označujúc slobodu prejavu za zásadné a fundamentálne právo, generálny tajomník Rady Európy Thorbjorn Jagland vyzdvihol, že bez neho nieto demokracie. V ústrednom prejave na tému Sloboda prejavu a demo-

Menovci: Ivan Tasovac a Ivan Sečík

kracia v digitálnej ére komisár pre ľudské práva Rady Európy Nils Muižnieks poukázal na možnosti posilňovania pluralitnej demokracie prostredníctvom médií, pričom sa upriamil na úlohu podstatných mediálnych štandardov v demokratických pluralitných spoločnostiach. Konštatoval, že sú novinári dodnes v mnohých krajinách ohrození, čo zrejme podnecuje potrebu celkovo zlepšiť aj ich bezpečnosť, aj ich celkové postavenie. Taktiež poukázal na viaceré prípady ohrozovania slobody jednotlivcov, ktorých odpočúvajú rôzne tajné služby. Za aktérov represie v oblasti slobo-

dy prejavu považuje nielen štátne inštitúcie, ale aj súkromné spoločnosti, ktoré na internete majú takmer neobmedzenú slobodu. Vedúci delegácie EÚ v Srbsku Michael Davenport konštatoval, že by Srbsko, ktoré si nárokuje na vstup do únie, malo uplatňovať najvyššie demokratické štandardy v mediálnej oblasti. Podnetné a zaujímavé vystúpenie k téme Pluralizmus, rozmanitosť a kvalita v ekosystéme nových médií: príležitosti a riziká mal štátny tajomník Ministerstva kultúry Slovenskej republiky Mgr. Ivan Sečík, CSc. Konštatoval, že je

sloboda prejavu v demokratickej spoločnosti nevyhnutná a že sú médiá najdôležitejším nástrojom pri jej uplatňovaní vo verejnej sfére, a zároveň vyzdvihol význam ich nezávislosti a toho, že im činnosť nesmie byť ovplyvňovaná ani politickými tlakmi, a už vôbec nie politickou cenzúrou. Stupeň slobody a nezávislosti médií dal do súvislosti s legislatívou ako limitujúcim činiteľom, aplikačnou praxou regulačných orgánov, stupňom vývoja samotnej spoločnosti, tradíciami, zaužívanými normami, úrovňou žurnalistiky. Po celom rade rozpráv, návrhov a iniciatív, ktoré sa vzťahovali na trasovanie mediálnych ciest do budúcnosti, najdôležitejšie medzinárodné zoskupenie o médiách v dnešnom Srbsku finišovalo schválením politickej deklarácie. Jej odkaz je jasný: sloboda a demokracia nie sú navždy dané, preto ich stále treba znovu dobýjať. Bez toho sa digitálna éra rýchlo môže zvrhnúť do vlastných protikladov, problémov a anarchie, škodiacich všetkým. Najväčším kumštom, návodom do nových dní, je vlastne potreba úspešne ladiť zásady digitálnej slobody a zodpovednosti tak, aby jedno ani nevylučovalo, ani neškodilo druhému. O. Filip

NOVINY sú spravidla vzácnym prameňom správ o uplynulých udalostiach, tým i hodnotným dokumentom doby... Veď nie náhodou sa vraví, že to, čo nebolo v novinách, akoby sa ani neudialo. Riadená týmto, naša ustanovizeň sa rozhodla prečesať vlastný archív, zistiť, čo v ňom chybuje, podľa možností a potreby obnoviť to, čo treba. To bez čitateľov nejde. Na výzvu prispieť k nášmu úsiliu medzi prvými zareagovala Zuzana Kriváková z Nového Sadu. Riaditeľovi ustanovizne Samuelovi Žiakovi odovzdala 6. novembra pár zviazaných ročníkov novín z obdobia prvých rokov existencie Hlasu ľudu (na snímke). Veľká vďaka s nádejou, že sa takouto púťou vydajú aj iní naši čitatelia. Lebo minulosť si len tak zmapujeme a dôkladnejšie spoznáme. o. f.

16. 11. 2013

46 /4569/

HLAS ĽUDU

TÝŽDEň OBNOVENIE ČINNOSTI KOMISIE PRE ŠKOLSTVO ÚSŽZ

Vzdelávanie ako základ našej slovenskosti Už na prvom zasadnutí sa členovia sekcie dopracovali k niekoľkým uzáverom. Pokiaľ ide o študijné odbory štipendistov vlády SR, sekcia bude obhajovať mienku,

Tajomníčka DZSČ Bianca Unc, predseda Sekcie pre strednú, južnú a východnú Európu Komisie pre školstvo a vzdelávanie ÚSŽZ Pavel Hlásnik a predseda ÚSŽZ Igor Furdík (foto: A. Meleg)

Nepokojné more – Aký je vplyv modernej doby na svet informácií? – Digitálna éra určite prináša celý rad možností tak informácie získavať, ako ich aj rozširovať. No hneď, keď sa človek pripojí ku globálnej sieti, vystavuje sa zároveň nebezpečenstvu, že bude sledovaný, alebo že jeho osobné dáta budú zneužité. Veľkým kladom tejto doby sú mnohé príležitosti získavať informácie, zvyšovať gramotnosť, oboznamovať verejnosť, zabávať sa... No treba si súbežne uvedomiť aj tie riziká, ktoré sú s tým spojené, ktoré na nás stále číhajú. Zvykli sme si, že internet je akési more slobody, kde si všetci môžu robiť, čo chcú, no nie je to práve tak. Niektoré základné princípy jeho používania treba presadiť čím súrnejšie. Napriek tomu badáme, že sme ešte vo fáze, že sa o tom len diskutuje, no východisko sa neobjavilo. A je to škoda. Zaznamenal: O. Filip

46 /4569/

HLAS ĽUDU

hliadania na miestne špecifiká, kým iné sa týkajú návrhu, aby sa organizovali výjazdové kurzy v krajinách v súčinnosti s ÚSŽZ a využívali európske fondy cezhraničnej spolupráce. V súvislosti s témou učebníc a učebných pomôcok sekcia ocenila spoluprácu s MŠ SR a

navrhla do objednávky zaradiť aj určitý počet titulov pre školy v zahraničí a pokračovať s podporou ÚSŽZ na zabezpečenie detskej, slovníkovej a odbornej literatúry pre školské knižnice. Keď ide o letné školy, školy v prírode a ďalšie mimoškolské aktivity, pozitívne zhodnotili doterajšie formy spolupráce a podporu ÚSŽZ. Ako vidno, už na prvom konštitutívnom stretnutí Sekcia pre strednú, južnú a východnú Európu sa konštruktívne venovala rôznym otázkam z oblasti výchovy a vzdelávania mládeže na slovenských školách v zahraničí a dospela aj ku konkrétnym uzáverom. Prítomní vysoko ocenili doterajšiu podporu materského štátu slovenskému školstvu prostredníctvom ÚSŽZ, jednak prostredníctvom štipendií, investícií do objektov a podporou množstva projektov, bez čoho si len ťažko možno predstaviť fungovanie slovenských škôl v zahraničí na takej úrovni, ako je tomu v súčasnosti. K. Melegová-Melichová

INÝ NÁHĽAD

aby sa v budúcnosti štipendijne podporovalo aj štúdium medicíny a cudzích jazykov. Zároveň sa poukázalo aj na to, aby sa pri vysielaní učiteľov zo Slovenska dával dôraz aj na to, aby to boli odborníci, ktorí budú okrem vzdelávacej vyvíjať aj osvetovú činnosť. Niektoré z

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: ARTUŠ REJENT, RIADITEĽ ODBORU MÉDIÍ A AUDOVÍZIE MINISTERSTVA KULTÚRY ČESKEJ REPUBLIKY

16. 11. 2013

odporúčaní sekcie, pokiaľ ide o iné formy podpory slovenského školstva v zahraničí, akými sú semináre, príprava učiteľov, lektoráty, stážisti a pod., sa týkajú aj pri-

Ďuro Varga

priestoroch Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Nadlaku 4. novembra sa stretli členovia Komisie pre školstvo a vzdelávanie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí – Sekcie pre strednú, južnú a východnú Európu, čím sa obnovila činnosť tohto poradného orgánu predsedu ÚSŽZ, ktorý menuje členov tejto komisie. Členstvo v komisii je čestnou funkciou a členovia sú vo svojej funkcii nezastupiteľní. V rámci komisie pôsobí aj Sekcia pre západnú Európu a zámorie. Sekcie by sa mali stretávať dvakrát ročne. Na zasadnutí boli prítomní členovia sekcie z Rumunska, Srbska, Maďarska, Chorvátska, Ukrajiny, kým z Poľska sa na tomto stretnutí nezúčastnil nikto a z ÚSŽZ bol prítomný predseda Igor Furdík a pracovníčka Teritoriálneho, kultúrneho a informačného odboru Úradu Božena Malíková. Po schválení Štatútu sekcie, ktorý navrhol a opodstatnil predseda Igor Furdík, jej predsedom sa stal Pavel Hlásnik, podpredsedníčkou Vilma Prívarová a tajomníčkou Božena Malíková.

TÝŽDEň HOSPODÁRSKE TRENDY

Prvé zotavenie, ďalšie skúšky j keď ani Sibyla nevie predpovedať, aké všetko parametre bude mať naše hospodárstvo napríklad o rok, je dobre, že zjavné snahy dostať ho z krízy prinášajú prvé výsledky. Návod je v podstate jednoduchý: zodpovedne troviť to, čo sa vyprodukuje, hľadať rezervy všade tam, kde sú, meniť investičné prostredie, obmedziť administratívu, preferovať vhodnú daňovú politiku. Príklad prvý: ak verejné obstarávanie pred niekoľkými rokmi pripomínalo dieru bez dna, ktorá hlce peniaze aj na to, čo načim, ale i na kadečo iné, dnes predstavuje podstatne iný príbeh. Nový Zákon o verejnom obstarávaní, ktorý priniesol viaceré zjednodušenia pri uplatnení konaní a zvýšil transparentnosť postupov, sa vydaril: v prvom polroku sa na obstarávanie strovilo okolo 130 miliárd dinárov, v rovnakom období vlani takmer 173 miliárd. V priemere je i viacej ponúk na tendroch, konania sa rýchlejšie končia, väčšia je konkurencia. Príklad druhý: Inštitút pre trhový výskum pozitívne zhodnotil vládou oznámený balík ekonomických opatrení a štruktúru rozpočtu na rok pred nami. Zvlášť stanovenie prostried-

kov pre tzv. transformačný fond, ktorý by mal umožniť, aby sa sociálny aspekt z podnikov presunul na vládu, čo je v záujme a v duchu známej skutočnosti, že len trh môže byť mierou úspešnosti podnikania.

mov vyfinancovať ho. Kladom, ktorý teší, je fakt, že ročná miera inflácie bola v septembri necelých päť percent, o čo sa hlavne pričinilo sústavné zlacnenie potravín, ktoré trvalo od mája, ako aj viaceré úspor-

Nové mosty potrebuje nielen Dunaj, ale aj naša ekonomika na presun z negatívnych k pozitívnym bilanciám

Alebo aj ukážka tretia: na utorkovej prezentácii najnovšieho čísla Makroekonomických analýz a trendov v Ekonomickom inštitúte v Belehrade jeho experti kvitovali, že návrh rozpočtu je v súlade so stanovenou fiškálnou konsolidáciou a že by nemalo byť väčších problé-

né opatrenia vlády a Národnej banky. Tu sa ale treba pristaviť. Súčasné opatrenia a trendy sú pozitívne, no zďaleka nie sú všeliekom. Podľa všetkého na budúci rok bude nutné reprogramovať dlhy, predpokladom čoho je dohoda s MMF.

Otázne je i ako urýchliť ekonomickú aktivitu, keď už štvrtý rok po sebe klesá štátna spotreba a spotreba domácností. V podmienkach skromných zahraničných investícií treba sa naďalej zadlžovať pre nutnosť krytia naplánovaného deficitu a splácania predošlých dlhov. Viaceré výrobné odvetvia, ktoré nie sú späté s automobilovým, farmaceutickým a naftovým priemyslom, sú na tom chronicky zle. Štruktúru mnohých nerentabilných štátnych podnikov načim prestavať, štátny dlh sa neúprosne šplhá k neúnosným sedemdesiatim percentám hrubého národného dôchodku, nezamestnanosť je enormne vysoká. Pre všetko toto jasné je, že Európska komisia mala dobrý hĺbkový prehľad našich ekonomických problémov, keď 5. novembra konštatovala, že sa u nás v tomto roku síce objavili prvé znaky hospodárskeho zotavenia, no čakajú nás aj veľké, aj vážne skúšky. Totiž zásadné hospodárske reformy sa nedajú zdolať ľahko, odpory sú veľké, takže mnohým na začiatok nestačí len to blikajúce svetielko nádeje na konci tunela. Žiaľ, akejsi inej, ľahšej cesty, ako meniť sa, vlastne ani niet. Dosť dlho trvalo, kým sme si to chceli uvedomiť, takže sa preto i zmeny musia hýbať a zvládať rýchlejšie ako inde a u iných. O. Filip

DENNÉ MIGRÁCIE

Rozšírený jav lovek ani nemusí byť náruživým cestovateľom, aby mal príležitosť každodenne úvahovo konfrontovať okolie s domovom. Čím je doba ťažšia, cestujeme ďalej, skôr pretože musíme, než to chceme. Vyplýva to aj z údajov nedávno zverejnenej publikácie Republikového štatistického ústavu, venovanej dennodenným migráciám. Ich aktérmi sú predovšetkým osoby, cestujúce za prácou, žiaci a študenti. V roku 2002 denných migrantov bolo u nás 793 517, pri predvlaňajšom sčítaní ich bolo 901 299. V prvom rade ide o pracovne aktívne obyvateľstvo. Je to 615 990 osôb, z ktorých viac ako polovica pracuje v rámci obce, v ktorej aj žije: 341 959 ľudí. Do iných obcí chodí pracovať 271 877 osôb, do zahraničia 2 154. Žiakov a študentov, ktorí sa školia a pritom cestujú, je 285 306. V

roku 2002 ich bolo o necelých šesťdesiattisíc menej – 228 463. Do škôl alebo na fakulty v rámci rovnakej obce, kde aj žijú, cestuje 153 971 mladých ľudí, do iných obcí 128 985. V školách alebo vo vysokoškolských ustanovizniach v iných štátoch je 2 353 osôb. Autobusy sú najčastejším dopravným prostriedkom migrantov Vo Vojvodine je denných migrantov 252 283, alebo 28 príležitostí, aj najviac možností ško- vania, životného štandardu. Lebo keď niet roboty, niet ani toľko cespercent z celkového počtu. Z toho liť sa. Z rodového aspektu, o štyri per- tovania, ani prostriedkov na školeje 173 917 osôb zamestnaných a 78 666 žiakov a študentov. Keď pozo- centá viac mužov ako žien cestuje za nie. Už ani nehovoriac o tom, že sú rujeme podľa regiónov, najväčšia prácou (28,6 k 24,1 percenta), kým aj iné dimenzie rozšíreného javu, ako účasť denných migrantov v celkovej v prípade školenia a štúdií ten pomer je kvalita dopravných služieb, ich štruktúre je v Šumadiji a západ- je takmer vyrovnaný: žien je 24 per- ceny, rozsah trávenia času. Akoby sa nom Srbsku – 31,4 percenta, naj- cent, kým mužov je 23,4 percenta. opäť potvrdzovalo to známe histoIste by bolo zaujímavé analyzovať rické, že cestovať sa musí. A žiť takmenšia v Belehrade a jeho okolí – 19,4 percenta. Je jasné, aj prečo: v počet a štruktúru denných migran- to? O. Filip Belehrade je aj najviac pracovných tov aj cez stav ekonomiky, vzdelá16. 11. 2013

46 /4569/

HLAS ĽUDU

NAŠA TÉMA

Na ceste k zdravému potomstvu N a tému ľudskej sexuality naši ľudia akosi najčastejšie, azda i najradšej, hovoria v rovine humoru. Napríklad: „Synak, mali by sme si pohovoriť o sexe...“ „Ok, tato. A čo ťa zaujíma?“ Jeden z kratších vtipov na tému donedávna pre šarvancov temer „zakázaného ovocia“ poodhaľuje neutešenú skutočnosť. O sexe, ako súčasti kva-

litného života, zabezpečujúceho zdravé potomstvo, ukazujú výskumy, naši tínedžeri nevedia veľa. Hoci prvý milostný pomer s partnermi (nielen) opačného pohlavia absolvujú v čoraz mladšom veku. Bez toho, aby poznali alebo podbali na možné, často rovno tragické následky predčasného sexuálneho vzťahu, navyše

bez primeranej ochrany. V septembri sa v desiatich vojvodinských školách začal realizovať pilotný projekt pod názvom Zdravotná výchova o reprodukčnom zdraví. Na ceste k zdravému potomstvu odborné poznatky podané pútavým spôsobom v rovnomennej publikácii sú priam vítané. Jednoznačne to potvrdzujú aj príspevky v rámci našej témy vyplývajúcej z pokusného projektu. j.b.

O PILOTNOM PROJEKTE VENOVANOM REPRODUKČNÉMU ZDRAVIU

Najdôležitejšia je prevencia! ýsledky anonymnej ankety, v ktorej sa za- votná výchova o reprodukčnom zdraví, v sepčiatkom minulého roka zúčastnili žiaci pr- tembri t. r. sme ho i začali realizovať. Zapojevých ročníkov 10 stredných škôl vo Vojvodi- né sú stredné školy v Alibunári, Kikinde, Bečeji, ne, ukázali, že každý ôsmy anketovaný žiak je Irigu a vo Vršci, ako aj gymnáziá v Zreňanine, sexuálne aktívny. Avšak na základe ich od- Pančeve, Sriemskych Karlovciach, Starej Pazove povedí sa zistilo, že majú malé alebo žiadne a Novom Sade. poznatky o sexuálne prenosných chorobách, Ako hovorí naša spolubesedníčka, PS pre ich prejavoch, ľudskej sexualite a pod. Celko- šport a mládež v spolupráci s Pokrajinským sevý uzáver anketovania nebol pozitívny, čo pod- kretariátom pre zdravotníctvo, sociálnu polinietilo Pokrajinský sekretatiku a demografiu založili riát pre mládež a šport seripracovné teleso, ktoré tvoria óznejšie pristúpiť k danej gynekológovia, psychológoproblematike a podniknúť via, epidemiológovia a urokonkrétne kroky. Aj predlógovia. Vydali príručku Zdrachádzajúce zloženie spovotná výchova o reprodukčmenutého sekretariátu sa nom zdraví a zrealizovali aj venovalo tejto problematike, školenie pre školiteľov, ktorí ale všetky programy eduod septembra pracujú s ankácie boli zamerané preketovanými, teraz už žiakmi važne na školy v Novom druhých ročníkov. ŠkoliteľSade. Už na začiatku svojho mi je 20 študentov záverečmandátu novozvolená poných ročníkov medicíny a krajinská tajomníčka pre psychológie. Študentov zámládež a šport Marinika Čoverečných ročníkov poverili banu sa rozhodla rovnotouto prácou preto, lebo s právne zapojiť do projektu nimi môžu žiaci dosiahnuť všetky tri vojvodinské relepšiu komunikáciu. Tá sa zagióny. tiaľ viacej darí najmä so žiak– Viac ako 60 % promi z menších prostredí: striedkov sekretariát usmer– Deti navštevujú hodiny o ňoval na problematiku rereprodukčnom zdraví, poprodukčného zdravia, ale zorne sledujú, nehanbia sa všetky projekty sa realizovali Užitočná príručka nielen pre spýtať, avšak ako nám naši v Novom Sade alebo v oko- žiakov školitelia povedali, viditeľný lí Nového Sadu. Ako jediná je rozdiel medzi žiakmi z urtajomníčka, ktorá nie je z Nového Sadu, pre- bánnych a menších, vidieckych prostredí. sadzovala som mienku, že informácie, ktoré sú Žiaci z prvej skupiny sú informovanejší, avšak sprostredkované žiakom v Novom Sade, majú sú trochu „namyslení“ a ťažšie je preniknúť do právo dozvedieť sa aj žiaci v iných mestách. ich sveta, na rozdiel od žiakov z menších Najprv sme si vytýčili školy, v ktorých sme ne- prostredí, ktorí dychtia po nových vedomosskoršie anketovali žiakov. Prihliadali sme na to, tiach. aby boli zastúpené aj odborné školy, aj gymPokrajinská tajomníčka vyjadruje nádej, že náziá, ako i na zastúpenosť všetkých troch re- Zhromaždenie AP Vojvodiny, vláda Vojvodiny giónov Vojvodiny. Po vykonanej ankete a sú- a potom aj vláda Srbska pochopia, že je nehlase žiakov, ich rodičov a riaditeľov škôl, vyhnutné vzdelávať žiakov aj o reprodukčnom aby sa počas jedného roka zúčastnili v pilot- zdraví, a že tento predmet bude zaradený ako nom projekte vyučovania predmetu Zdra- výberový predmet do nášho školského sys-

16. 11. 2013

46 /4569/

HLAS ĽUDU

Marinika Čobanu

tému. V súvislosti s ním dodáva: – Pilotný predmet je zameraný na žiakov druhých ročníkov stredných škôl, no myslím si, že by doň mali byť zapojení aj mladší žiaci, lebo, žiaľ, čoraz viac žiakov základných škôl vstupuje do pohlavných stykov, nevediac o tom, aké to môže mať následky. Svetová zdravotná organizácia odporúča, aby sa o reprodukčnom zdraví vyučovali už predškolské deti, s tým, aby to bolo primerané ich veku, a myslím si, že by to bola veľmi dobrá prax. V našom štáte sa biely mor dáva do súvisu s nízkym štandardom občanov a nepriaznivou finančnou situáciou. Áno, aj to má na tom podiel, ale koľko je mužov a žien, ktorých neplodnosť spočíva práve v neliečení pohlavných chorôb, o ktorých nevedeli, ani ako ich dostali, nerozpoznali príznaky tej choroby a nevediac preniesli ju na iných... Preto treba investovať do prevencie. Dievčence chodia do školy takmer polonahé, aj ony aj chlapci vstupujú do pohlavných stykov, aby boli in, a tomu sa, žiaľ, venuje malá pozornosť. Sme národ, ktorý sa zaoberá len následkami; začnime sa zaoberať aj príčinami, lebo ak nebudeme usmerňovať deti na správnu cestu, keď budú dospelí a pocítia následky nevedomostí, bude, žiaľ, neskoro. J. Pániková

NAŠA TÉMA HOVORÍME S GYNEKOLÓGOM DR. BOJANOM ĆULIBRKOM

Zvýšením vedomostí k zníženiu komplikácií

Dr. Bojan Ćulibrk o Domu zdravia Báčsky Petrovec prišiel len prednedávnom. Gynekológ Dr. Bojan Ćulibrk má však za sebou dlhšiu prax v Dome zdravia i v súkromnej gynekologicko-pôrodníckej klinike v Báčskej Palanke. O novom prostredí hovorí, že je menšie. V Petrovci sa vraj ľudia lepšie navzájom poznajú, takže je ľahšie zrealizovať niektoré idey. Pýtame sa ho najprv na to, kto sú prevažne jeho pacientky? – V Petrovci zatiaľ k nám najčastejšie prichádzajú s účelom vyšetrenia staršie ženy, tie v období postmenopauzy, predovšetkým na riadne preventívne gynekologické kontroly, ktoré sa odporúča absolvovať raz za rok. Tunajší DZ je práve v procese akreditácie zdravotníckych ustanovizní, takže v spolupráci s Oddelením pre rádiológiu ženám poskytujeme aj možnosť vyšetrenia prsníkov, robí to Dr. Anna Speváková. Je to veľmi dôležité, s ohľadom na skutočnosť, že ženy najčastejšie zomiera-

jú práve na rakovinu prsníkov. – Zaujíma nás predovšetkým populácia vo veku tínedžerov. V čerstvej publikácii Zdravotná výchova o reprodukčnom zdraví sa o. i. uvádza, že 1,2 % dievčat či mladých žien v tom veku už má za sebou potrat. Aké sú vaše skúsenosti s nimi? V akej miere sú, podľa vášho doznania, oboznámené s možnými následkami predtým, než začnú žiť pohlavným životom? – Podľa mojich zistení o pohlavnom živote nevedia práve nadostač. Mienim, že je veľmi dobrá iniciatíva týkajúca sa zavedenia zdravotnej výchovy a prehĺbenejšieho oboznámenia stredoškolákov s témami, ktoré sú pre nich zaujímavé, akými sú sexuálne chytľavé choroby, tiež infekcie humánnymi papilomavírusmi, ktoré sú jednou z hlavných príčin vzniku nádoru krčka maternice. Z praxe je známe, že mladí ľudia čoraz skôr majú sexuálne styky; samým tým je treba zavčasu sa poinformovať o ochrane, t. j. používaní kontracepčných prostriedkov. V súvise s infekciou humánnymi papilomavírusmi je treba informovať tínedžerov o možnosti vakcinácie, čo je u nás zatiaľ nóvum, ale vo svete sa generálne často uplatňuje. Zvýšením poznatkov o sexuálnom živote a o ochrane predídeme neželaným tehotenstvám a zvýšeniu počtu potratov ako najhoršej medicínskej formy ,,kontracepcie”. – K neželaným tehotenstvám predsa prichádza; sú časté potraty v prostrediach, ktoré poznáte? – V Petrovci som relatívne krátko. Zatiaľ, nakoľko je mi známe, tu nemáme

veľa prerušených tehotenstiev. Musím sa však ohradiť, s ohľadom na blízkosť Nového Sadu a skutočnosti, že ide o malé prostredie, v ktorom sa tieto údaje utajujú. Pacientky odchádzajú aj do súkromných ordinácií; nie vždy sa po vynechaní menštruácie prídu vyšetriť k nám do Domu zdravia. Na predchádzajúcom pracovisku neželaných tehotenstiev bolo jednoznačne viac. – V akej miere mladí ľudia uplatňujú ochranu pred pohlavnými chorobami? – V prvom rade mladí ľudia nie sú nadostač oboznámení s potrebou používania ochranných, t. j. kontracepčných prostriedkov, predovšetkým prezervatívov, a málo vedia i o možnosti orálnej hormonálnej kontracepcie. U nás ju používa 2 – 4 percentá ľudí, zatiaľ čo v rozvinutých krajinách Európy po nej siaha až do 55 % sexuálne aktívnych. Sme teda veľmi ďaleko za rozvinutým svetom, hoci ide o niečo, čo si nevyžaduje prehnane veľké úsilie, ani predbežné laboratórne analýzy. – Zanedbaná prevencia neraz vedie ku komplikáciám… – Medicína odporúča prerušenie tehotenstva do desať týždňov. Všetky ostatné prípady si vyžadujú schválenie etického výboru pôsobiaceho na Klinike pre gynekológiu a pôrodníctvo. Všetky komplikácie zaraďujeme do dvoch skupín. Prvé sa prejavujú hneď po operačných zákrokoch; sem patria krvácanie, zvýšenie telesnej teploty a bolesti. Neskoršie sú oddialenejšie a v prvom rade je to stratená možnosť opätovného otehotnenia. Prichádza k nej zriedka, nie je však vylúčená a je to najhoršia kom-

SEXUÁLNA VÝCHOVA NA NAŠICH ŠKOLÁCH

Prvé poznatky má poskytnúť rodina opakujúcich sa problémoch pohlavnej výchovy občas zaznie aj verejná debata. Hovoria o nich odborníci i laici. Na rozdiel od iných výchovných disciplín sexuálnu výchovu často posudzujú nielen z hľadiska zdravotného, ale aj náboženského, etického... Úvodom rozhovoru s Vlastimírom Povolným, študentom 1. ročníka psychológie na Filozofickej fakulte v Novom Sade, sa pýtame: – V súčasnej dobe človek nemôže v žiadnom prípade obísť vlastnú sexualitu. – Z toho dôvodu by o nej mali byť aspoň čiastočne informované staršie

Vlastimír Povolný

deti a podstatne dôkladnejšie poznatky by mali mať dospievajúce deti vo vyšších ročníkoch základnej školy a stredoškoláci. Pamätám sa, že všetky pokusy učiteľov, kým som bol žiakom základnej školy v Padine, stroskotali. Vyvolávali červeň na tvári, rozpaky, až vulgárne reakcie, ktoré v podstate mali prikryť naše nedostatočné znalosti. Bola to pre nás jednoducho tabu téma. – Na gymnáziu to už bolo inak? – Tam sme už boli trochu zrelší a téma sexuality nám znela inak. Mali sme mnoho prednášok o pohlavných chorobách, ktoré sa prenášajú sexuálnym stykom a podobne.

plikácia, ak neberieme do úvahy možnosť perforácie maternice. Riziko pri potrate je všeobecne malé, ale pre každú pacientku, ktorá ho absolvuje, je veľké a zanecháva neželateľné následky. Sú síce zriedkavé, ale predsa sa vyskytujú prípady, keď pacientky v dôsledku potratu definitívne zostanú bez maternice. To nehovorím o psychických následkoch, ktorým sa venúva najmenej pozornosti, hoci sú mimoriadne hlboké. – Spomenuli ste, že k vám prichádzajú predovšetkým staršie pacientky; sú vôbec systematické gynekologické prehliadky pre dievčatá stredoškoláčky, alebo prichádzajú k vám iba ojedinele? – Prichádzajú skôr z vlastnej iniciatívy. Organizované systematické prehliadky neexistujú, sú len povinné prehliadky pri zápise na fakultu, a to je pomerne neskoro. Mienim, že dievčatá by mali absolvovať gynekologické prehliadky skôr a sústavne, keďže pohlavné styky začínajú v mladšom veku, často už v základnej škole. Dom zdravia je ochotný zrealizovať takéto prehliadky, tu však ide o tímovú prácu, pri ktorej je nevyhnutná aj spolupráca so školami. Myslím si, že by v tomto zmysle bolo treba uplatniť model, ktorý je v rámci akreditácie Domu zdravia aktuálny, v rámci ktorého venujeme zvýšenú pozornosť marginálnym skupinám – rómskej populácii a sociálne ohrozeným. Keď sa pracuje organizovane, chce to menej času a výsledky sú rýchlejšie a lepšie. Prevencia je lacnejšia a vedie k pevnejšiemu zdraviu. Juraj Bartoš – Súhlasíš s tým, že by sa táto výchova mala stať súčasťou školskej, ale aj rodinnej výchovy? – Definitívne by sa mala nejako otvárať už v rámci rodiny, kde deti všetko chápu a učia sa bez predsudkov. Najlepšie by bolo, aby im najprv sami rodičia ujasnili, ako prichádzajú na svet. – Ak základy sexuálnej výchovy neozrejmí rodina a škola, deti si hľadajú informácie inde? – Áno. Žiaľ, informujú sa prevažne zo zdrojov nevážneho a podozrivého rázu. Na základe nich si môžu vybudovať nesprávny až zvrátený prístup k ľudskej sexualite. O sexuálnej výchove by sa malo hovoriť viac a kompetentne, aby sa konečne dostala zo zákulisia na javisko života. Veď predsa žijeme v 21. storočí… A. Chalupová

16. 11. 2013

46 /4569/

HLAS ĽUDU

NAŠA TÉMA NOVÝ PREDMET NA GYMNÁZIU BRANKA RADIČEVIĆA V STAREJ PAZOVE OČAMI ŽIAKOV

Chlapci sú povrchovejší redsudkov súvisiacich s dilemou, kedy a ako s milovanou osobou začať pohlavný styk, je neúrekom. Nasvedčujú tomu nešťastné manželstvá, početné prípady nedokončeného školenia (kvôli narodeniu neplánovaného dieťaťa), neschopnosť nadviazania zdravého manželstva alebo odmietavý postoj k samotnému vstupu do manželského zväzku. Z týchto a podobných dôvodov program edukácie mladých vyplánovala pracovná skupina expertov z oblasti urológie, gynekológie, epidemiológie a psychológie, ktorá napísala osobitnú učebnicu Zdravotná výchova o reprodukčnom zdraví. Zahŕňa všetky oblasti reproduktívneho zdravia mladých ľudí. Pokrajinský sekretariát pre šport a mládež ju zaradil do rovnomenného projektu, ktorý vznikol v spolupráci s Pokrajinským sekretariátom pre zdravotníctvo, sociálnu politiku, demografiu a spoločenskú starostlivosť o deti, a začali ho uplatňovať v tomto školskom roku. Medzi desiatimi strednými školami, do ktorých zaviedli tzv. pilotný program, je aj Gymnázium Branka Radičevića v Starej Pazove. Podľa slov riaditeľa Mi-

S eduktátorkami spolupracujú aj psychologička a pedagogička pazovského gymnázia. Urobili sme anonymnú anketu o tom, ako nový predmet vnímajú samotní žiaci. Dievčatá spravidla ochotnejšie odpovedali na otázky. Hľa, čo si o. i. myslia:„Prednášky sú zaujímavé. Na minulej hodine som sa naučila niečo, o čom som málo vedela. Naučila som sa niečo, čo mi o pár rokov možno bude potrebné. S profesorkami sa môžeme rozprávať aj o súkromných veciach, lebo sú pre spoluprácu otvorené. Zvlášť ma zaujíma Ako z chodby na psychológia partnerského nádvorie života? vzťahu.“ Aj ostatné žiačky Záber z pazovského uznali, že sú profesorky kogymnázia. munikatívne a rozhovory s nimi sú spontánne. Hovoria, roslava Opavského učiteľky Zorka Pa- že sa chcú s nimi rozprávať aj po horošká a Jelena Kneževićová – inak dinách, medzi štyrmi očami. Vraj sa doabsolventky medicíny – a Maja Kana- hodli tak, že všetko, o čom hovoria na zirová a Alisa Šovancová – absolvent- hodine, zostáva ich malým tajomky psychológie – sú dobre pripravené stvom. Nič sa nešíri ďalej, takže sa nena vyučovanie o pálčivej téme. Pred- musia ostýchať. met Zdravotná výchova o reproNa otázku, či vedia, prečo je tendukčnom zdraví žiaci štyroch tried II. to predmet určený práve žiakom ročníka absolvujú tak, že dvakrát za druhého ročníka stredných škôl, istá mesiac majú po dve spojené hodiny. žiačka odpovedala: „Vieme o prípa-

de v prvej triede Chemickej školy na Banovom brde, kde až štyri naše niekdajšie spolužiačky zo základnej školy zostali v druhom stave, takže tieto hodiny chápeme ako prevenciu. Uvedomujeme si, že sa v tomto období, vo veku 15 až 16 rokov, najčastejšie vstupuje do sexuálneho styku, čo znamená, že sa v tomto veku treba dobre informovať o možnostiach preventívnej ochrany. Zároveň toto je obdobie, keď si musíme uvedomiť, že sa na sám sexuálny čin musíme dobre pripraviť nielen fyzicky, ale aj psychicky.“ Na rozdiel od dievčat, ktoré sa k novému predmetu stavajú seriózne, chlapci sa správajú dosť nevážne. Na hodinách sa vraj smejú a všetko chápu ako žart. Keď sa však nastolila téma športových úrazov alebo bitiek na „nešikovných miestach“, o to už prejavili vážnejší záujem. Uznali, že sa o pohlavných stykoch informujú prostredníctvom tlače a médií, ako aj u rodičov, ale že na týchto hodinách zvýšenú pozornosť usmernili na pohlavné choroby, zvlášť na tie najnovšie, s cieľom zistiť, ako im možno predísť. Od učiteliek spomenutého predmetu sa vraj dozvedeli, kedy a ako k nim prichádza, a ako ich potom možno liečiť. Po dlhšom rozhovore chlapci sami uznali, že oveľa menej poznajú psychológiu partnerského vzťahu ako ich vrstovníčky. K. Verešová

PROFESORKA SLOVENČINY NA DÔCHODKU ZLATKA HRUBÍKOVÁ Z ARADÁČA UPOZORŇUJE

lebo ak sexuálny čin na začiatku pohlavného života zažijú tak ako netreba, už nikdy ho, vo väčšine prípadov, nespájajú s lása obed. Má to byť kou, a potom sú z spojené s citmi a lástoho traumy. Mnohé kou. Veď mnohé už nie sú schopné dievčence, dokonca nájsť životného druaj chlapci, ktorí sex ha, a ak ho aj nájdu, uplatňovali ako ranenachádzajú s ním ňajky a obed, nespoločný jazyk a rozskoršie, keď si našli chádzajú sa. Je to Zlatka Hrubíková opravdivú lásku, oľumoja súkromná tovali, lebo prvý sex mienka. Možno som nevychutnali s pocitom lásky, ale iba ja trochu „starého kovu“, ale keď som ako telesný pôžitok. Aj mojim de- ja bola mladá, tak tomu bolo tak a ťom som vždy hovorila, že iba vte- myslím si, že vtedajšie životné nordy, keď je spojený s láskou, sexuál- my boli správne. Na všetko to by sa, ny čin je úplný. Následky sexuálnych pravdaže, malo upozorňovať aj na stykov bez vzájomnej lásky a po- zahlásených hodinách sexuálnej zornosti partnerov sú jednak fyzic- výchovy, avšak na to, v akej miere a ké, v podobe neželaného tehoten- v akej podobe by mala prebiehať, stva a potratov, čo sa často reflek- aby deti vo svojej sexualite boli tuje aj stratou možnosti rodiť, a správne usmernené, by vari mali odvšetko to navyše zanecháva násle- povedať odborníci. dok aj na psychike dievčat, t. j. žien, V. Hudec

Sex áno, len nie ako obed ávrh na to, aby sa už v základnej škole deti zaúčali sexualite a tým získavali základné poznatky o tomto segmente ľudského života, a aby sa zároveň dozvedeli o tom, aké nebezpečenstvá na nich číhajú, ak svoj sexuálny život usmernia chybne v ešte stále príliš patriarchálnej spoločnosti, mnohí považujú za úplný nezmysel. Iní zasa povedia, že to sú ešte len deti a netreba ich tým zaťažovať. Otázku: Sexuálna výchova v škole – áno, alebo nie? sme postavili aradáčskej profesorke slovenčiny vo výslužbe Zlatke Hrubíkovej: – Keď ste sa ma opýtali, či by som sa chcela s vami na túto tému rozprávať, moja prvá reakcia bola, že pred desiatimi rokmi, kým som ešte pracovala v škole, moja odpoveď by akiste bola, že v základnej škole je

16. 11. 2013

46 /4569/

príliš skoro hovoriť na túto tému. Keď ale zvážim, čo sa deti dnes prostredníctvom internetu dozvedia a čo sa všetko medzi deťmi stáva, aké to následky na nich zanecháva, prichádzam k záveru, že sexuálna výchova v základných školách je dnes skutočne potrebná. Osobne sa domnievam, že by to na prvom mieste mala byť záležitosť rodičov. Dokonca aj na rodičovských poradách som rodičom vždy hovorila, že sa nesmú hanbiť a že sa s deťmi musia otvorene rozprávať o všetkom a upozorniť ich na nebezpečenstvá, ktoré na ne číhajú. Veď ani Pán Ježiš Kristus nebol proti sexualite. Povedal: „Ploďte sa a množte. Milujte sa.“ Vari to nie je o sexe? Nuž a rovno v tom smere by sa musela uberať aj sexuálna výchova. Sex áno, ale nie ako raňajky HLAS ĽUDU

NAŠA TÉMA

roba ohrozuje skutočne hocikto- treba homosexuálov a lesbičky rého z nás, včítane nenarodených obviňovať, trestať a robiť si z nich detí. Nielen preto na gymnáziu posmech, lebo nemôžu za to, že sú venujeme tejto infekčnej chorobe inej orientácie. – O intímnych vzťahoch sa najveľa pozornosti. Máme dlhodobú spoluprácu s Obecnou organizá- častejšie hovorí na hodinách obciou Červeného kríža. Do školy čianskej a telesnej výchovy. Fyznám prichádzajú aspoň raz v roku kultúrnik má v školskom pláne a dobrovoľníci z JAZAS-u, ale aj naši programe okrem rozvoja motorických schopností žiaci odchádzajú na žiakov na starosti aj ich viacdňové semizdravovedu. Verím, náre. Učia sa tam že aj profesori na okrem iného, že častriednych hodinách té striedanie partnehovoria otvorene s rov zvyšuje pravdegymnazistami o sepodobnosť aidsu a xuálnych otázkach, iných ochorení. Pokeď je na to príležidobne i o používatosť. Globalizáciou ných metódach antispoločnosti už nekoncepcie, vrátane jestvujú predsudky prednosti používania a povery v oblasti prezervatívu ako jedľudskej sexuality. ného z najprimera- Tatiana Brtková, Rodičia v tomto nejších spôsobov profesorka telesnej smere viac alebo ochrany. Získané skú- výchovy na Gymnáziu senosti účastníci kur- Mihajla Pupina v Kovačici menej vychovávajú svoje ratolesti, ale zu prenášajú ďalším vrstovníkom aj prostredníctvom sa okrem nich a školy najviac doinformačných tabúľ, – akcentuje zvedia cez webové stránky alebo sociálne siete. Tak ako sa v minuBrtková. Homosexuálnosť sa ako sexuál- losti o telesnej láske dozvedali na výchylka ešte donedávna vo ve- často z písaných médií. Na gymrejnosti považovala za nedotknu- náziu máme aj niekoľko kníh v teľnú tému. Dnes sa v Srbsku občas, srbčine z oblasti manželstva, rodivďaka Dúhovému pochodu, stáva čovstva a sexuálnej výchovy. Naaj témou tém. Podľa profesorky koľko mám informáciu od školBrtkovej sa táto téma periodicky až skej psychologičky, tieto publikápríliš medializuje, pritom ale ne- cie sú čítané, žiaci a žiačky si ich radi

vypožičiavajú. Psychologička usmerňuje školákov aj na rozmýšľanie o téme rozdielu medzi zamilovanosťou a láskou. Prípady predčasného a neplánovaného tehotenstva majú v škole takmer každý rok. Profesorka Brtková tvrdí, že našťastie sú aj príklady, keď to nemusí znamenať i koniec školenia pre partnerov: – Pred niekoľkými rokmi nám otehotnela tretiačka. Mala sa porodiť na sklonku školského roku. Mala našu podporu, aby úspešne zakončila spomínaný ročník a v nasledujúcom už chodila takmer pravidelne na prednášky. Nielenže dotiahla stredoškolské vzdelanie do úspešnej koncovky, ale počujem, že sa zapísala i na ďalšie školenie. Pravdaže, v školách musíme venovať dostatočnú pozornosť a upozorniť školáčky aj na číhajúce nástrahy umelého prerušenia ťarchavosti, najmä ak máme na zreteli duševné zranenie dievok späté s týmto zákrokom. Máme prísľub príchodu gynekológa, ktorý by sa v prednáške venoval i odpovediam na iné otázky, ktoré zaujímajú hlavne gymnazistky. Profesorka Tatiana Brtková záverom zdôraznila, že má dojem, že sa v minulosti sexuálna výchova v školách Kovačickej obce nepodceňovala, a rovnako tak, že sa v súčasnosti nepreceňuje. Postoj k sexualite v školách sa vlastne nezmenil; iba ak sa zvýšil pocit zodpovednosti za sexuálnu výchovu. Ján Špringeľ

né negatívne cudzie vplyvy, aj keď ide o sexualitu, jej chápanie, dilemy s tým súvisiace. Následky sa potom vedia prejaviť o pár rokov neskoršie, hlavne v podobe sexuálnych porúch a neznalosti, alebo nemožnosti vybudovať hodnotný vzťah s partnerom. Je síce trochu dávnejší, ale i pravdivý, dnes až antologický prípad z gynekologickej ordinácie, keď sa mladá vydatá žena sťažovala, že celý rok nemôže otehotnieť, hoci spáva s manželom. Lekár pri prehliadke rýchlo objavil príčinu – ešte stále bola pannou. Aby skúseností a skutočností podobného druhu bolo čím menej, sexuálna výchova školákov musí byť úmerná ich veku, založená na úprimných, otvorených odpovediach na akúkoľvek otázku. Jej cieľom nie je ani zamlčať, ani bagatelizovať úlohu sexu a lásky, ale práve naopak, zdô-

razniť ich význam v živote. Lebo len láska môže dať ľudskému sexu tú najplnšiu hodnotu. Žiaden sex na ex. Aby sa to pochopilo a prechod jedinca z hravých snov detstva do skutočného sveta dospelého nebol bolestný, rodina a škola mu pritom stále musia byť majákom a oporou. Pre dospelých je najdôležitejšie uvedomiť si, že mladého človeka, ktorý už nie je dieťaťom, ale ešte nie je ani dospelým, predsa len treba považovať za dospelého. Do detstva sa nevráti, k plnej dospelosti speje. Podstatou uvedeného postoja je dôverovať mu, nemaľovať mu potemkinovské dedinky, ukázať mu svoje neistoty a slabosti, zasvätiť do svojich starostí. Čiže súčasne s ním rásť, aj v období pokoja, aj v období vzdoru. Aj o tom je vlastne život. O. Filip

NA GYMNÁZIU MIHAJLA PUPINA V KOVAČICI

Otvorená komunikácia so žiakmi bdobím adolescencie je predovšetkým doba rokov pobytu na stredných školách. Nemohla by som potvrdiť, že súčasné generácie pubescentov vzhľadom na predchádzajúce pokolenia majú vyspelejšiu telesnú, duševnú a spoločenskú zrelosť ako základ pohlavného života. Možno iba sčasti dievky, tú fyzickú, – odpovedá na prvú otázku Tatiana Brtková, profesorka telesnej výchovy na Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici. Na každej strednej škole sa buď dopestuje odpor ku všetkému, čo napomína školstvo, alebo sa zrodí obrovská túžba po poznatkoch. Ďalším príznakom rokov „pobytu“ na gymnáziu je, že sa v tom období styky s opačným pohlavím začínajú uskutočňovať aj sexuálne. – Význam školy je značný v riadení mladých ľudí, ktorí pociťujú, že sú dospelí, a tak uvažujú, že dospelosť je možné najlepšie predviesť cigaretami, drogami, konzumovaním alkoholu a striedaním partnerov, – pokračuje profesorka Brtková. Veľký dôraz na spomínanom gymnáziu venujú aidsu, najviac v týždni boja proti tejto nákazlivej chorobe. Určite však nielen tesne pred a po 1. decembri. – Ešte koncom minulého storočia prevládalo zmýšľanie, že aids je ochorením homosexuálov, toxikomanov a kurtizán. Táto ale cho-

–O

K NOVEJ STRÁNKE VÝCHOVY

Vzdor a vzor vyk je železnou košeľou, ktorú najťažšie vyzliecť. Napriek skutočnosti, že je sexualita odjakživa súčasťou života, nezanedbateľnou stránkou výchovy a morálky, u nás sa táto výchova akosi z inercie a tradície považuje za menej dôležitú. Je síce dosť aj iných krajín, kde je stále hudbou budúcnosti, no príklad si treba brať z tých, kde je dlhšie samozrejmosťou. Vo Švédsku je sexuálna výchova súčasťou školských osnov už od roku 1934. Pohlavnú výchovu postupne zavádzajú do škôl aj iné krajiny, napríklad Česká republika. V Nemecku na pravidelné ročné gynekologické prehliadky mládež chodí už v období dospievania... Hoci je jasné, že by poučenia v po-

hlavných otázkach práve dnes, v období početných nástrah digitálnej doby, bezpochyby museli patriť do výchovného programu dieťaťa, háklivé otázky dospelí, doma alebo v škole, neraz riešia hrubo, odpoveďami, ako je tomu ty ešte rozumieť nemôžeš, bez veľkých ohľadov a porozumenia. Podľa tohtoročného prieskumu pokrajinského ombudsmana na tému Exploatácia detí na internete vojvodinskí žiaci základných škôl vo veku 10 až 13 rokov priemerne denne trávia od pol hodiny do troch hodín na globálnej sieti. Žiaľ, namiesto vzdelávacích a informatívnych obsahov najpopulárnejšie sú zábavné a spoločenské (kontakty), čo otvára širší priestor na mož-

16. 11. 2013

46 /4569/

HLAS ĽUDU

ĽUDia a Diania

Záber z piatkového zasadnutia ZO Kovačica (výborníci a pozorovatelia v zadných laviciach)

Zo ZaSaDnUtia ZhromaŽDenia oBce kovaČica

Druhý opravný rozpočet V ýborníci Zhromaždenia obce kovačica na zasadnutí, ktoré sa konalo v piatok 8. novembra vo veľkej sieni obecnej správy, rokovali o 19 bodoch. teda pôvodný rokovací program tejto schôdze, ktorá sa mala usporiadať ešte v polovici októbra t. r., doplnili ešte jedným bodom. na 17. zasadnutí najväčšiu pozornosť pripútala prudká rozprava o druhom tohtoročnom opravnom obecnom rozpočte, ktorou je určené, že obec bude nakladať s prostriedkami v sume 634,271 milióna diná-

rov. ako v úvodnom prejave zhodnotila túto správu Ljiljana Žarićová, vedúca oddelenia obecnej správy, na základe tohto rozhodnutia obecná pokladnica bude o 8,271 milióna plnšia, než to bolo naplánované v uplynulom období. ide vlastne o účelové prostriedky, ktoré sú zabezpečené z rôznych projektov. keď sa rokovalo o tom, na ktoré účely budú prostriedky z rozpočtu usmernené, medziiným spomenuli aj akciu, ktorou obec finančne pomáha všetkým mladým rodičom a ich novorodeniatkam na celom území obce ko-

vačica, opravným rozpočtom tú sumu zvýšili na 20 000 dinárov. na celý tento bod najhlasnejšie pripomienky, z ktorých niektoré ani nesúviseli s rokovacím programom, dal výborník Zoran Savanov zo Srbskej pokrokovej strany (SnS), ktorý záverom oboznámil druhý tábor (vládnucu koalíciu), že jeho výbornícka skupina za tento návrh nebude hlasovať, lebo peniaze z rozpočtu budú strovené na iné účely, ako je to naplánované. na tejto schôdzi výborníci uvoľnili z funkcie riaditeľov verejných podnikov a verejných komunálnych podnikov v obci kovačica, vymenovali nových členov aj do obecnej rady, školských výborov základných škôl v Uzdine a idvore a kovačického gymnázia. výborníci ro-

kovali aj o výmenách a doplnkoch o lokálnych komunálnych poplatkoch na území obce kovačica, podporili návrh o spolupráci a pobrataní kovačickej obce s obcou caransebeş v rumunsku. v ďalších bodoch rokovacieho programu výborníci rokovali o návrhoch rozhodnutí obecnej správy obce kovačica, o výmenách a doplnkoch rozhodnutia o zakladaní turistickej organizácie obce kovačica, o zmenách zakladateľského aktu verejného podniku rtvok, o návrhoch rozhodnutia o zakladaní Domu kultúry mihajla pupina v idvore. Zhromaždenie na piatkovom zasadnutí po volebnej procedúre za novú výborníčku zvolilo kovačičanku marínu paluškovú z Ligy sociálnych demokratov vojvodiny (LSDv), ktorá po zložení prísahy vystriedala doterajšieho výborníka v Zhromaždení milorada Đukića (LSDv) z crepaje. Záverom zasadnutia výborník Daniel kadanec (DS) poprosil predsedníctvo Zo kovačica, aby potvrdili znovu svoju dobrú a humánnu prax a vyčlenili prostriedky z rozpočtu aj na liečenie tijany tótovéj z padiny, ktorá trpí spinálnou svalovou atrofiou. A. Ch.

Seminár pre vychovávateĽky

Využitie autokorektívnych pomôcok u detí V

sobotu 9. novembra v miestnostiach predškolskej ustanovizne včielka v Báčskom petrovci pre vychovávateľky zo Združenia vychovávateľov osvetových pracovníkov Slovákov vojvodiny prichystali ďalší kurz odborného zdokonaľovania. Didaktické možnosti využitia autokorektívnych kariet bolo témou odborného seminára. ide o inovačnú didaktickú pomôcku, ktorá by mala prispieť k zveľadeniu vo výchovno-vzdelávacom procese v triedach, čiže v skupinách predškolských detí. na seminári sa zúčastnilo zo 60 učiteliek z 12 prostredí, v ktorých sa v škôlkach používa aj slovenčina. v podstate ide o jednodňové akreditované stretnutie vychovávateliek. predsedníčka združenia Božena Levárska, ktorá moderovala stretnutie, nám okrem iného prezradila, že sa v našich škôlkach nemôžu pochváliť, že doteraz vo väčšej miere využívali didaktické pomôcky, lebo ich na našom trhu ani nemožno nájsť. preto sa pokúsili získať ich pomocou grantu na Slovensku. pri absolvovaní rôznych seminárov na Slovensku vypozorovali, že sú tam v poslednom období čoraz prítomnejšie v praxi. Za pomoci Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa im podarilo zadovážiť ich, a tak teraz na stretnutí tieto pomôcky i rozdelili do našich škôlok a spoločne sa tešia z toho, lebo týmto spôsobom sa im iste podarí zvýšiť kvalitu 16. 11. 2013

46 /4569/

hLaS ĽUDU

edukačného procesu i vo vlastnej práci. tieto autokorektívne karty Logico Primo sú tematicky zariadené. Dieťa po zdolaní zadaných úloh má možnosť skontrolovať, či sú odpovede správne. Dobre pôsobia na motiváciu detí a je to zaujímavé učenie cez hru, ktoré v tom veku je jediné možné. tieto zaujímavé didaktické pomôcky a prácu s nimi v rámci seminára prišli prezentovať eva Gašparová a viktor murcín, ktorí Záber zo školenia vychovávateliek, v popredí Eva Gašparová zastupujú podnik pro Solutions zameraný práve na predškolskú výchovu. sedníčka Združenia vychovávateliek vojvodiny Sú i vydavateľmi, spravujú atlas a portál pre radmila petrovićová. pracovnú sobotu vedenie združenia vychopredškolské zariadenia, kde vychovávateľky môžu prísť k odborným textom a radám od- vávateliek využilo aj na pracovnú schôdzu členiek borníkov, príkladom dobrej praxe, a zastrešu- združenia, kde zhodnotili absolvovaný metodický jú predškolské ustanovizne na Slovensku od- kurz v modre, konferencie v košiciach a v Bratibornými knihami a literatúrou. vychovávateľ- slave a ostatné vzdelávacie kurzy na Slovensku. kám popriať zdaru v práci prišli aj predsedníč- oboznámili sa aj s chystanými projektmi a inými ka národnostnej rady slovenskej národnostnej aktualitami v tomto združení. J. Čiep menšiny anna tomanová-makanová a pred-

ĽUDIA A DIANIA VRŠAC

Mesto vína, liekov a čokolády Vršac je aj vzdelávacím stredi- zbor, ktorý sa stal fíliou hajdušicršac, mestečko v južnom Banáte, učupené na mieste, kde skom juhovýchodného Banátu s kého zboru. Raz za mesiac sa schása spája šíra banátska rovina s viacerými strednými školami, ku dzali na službách Božích v tamojvršackým pohorím, patrí medzi 20 ktorým inklinujú žiaci z vršackej, šom evanjelickom kostole, avšak najvyvinutejších obcí v Srbsku. ako aj troch susedných obcí: Ali- po odchode farára Čerfeľa na SloNositeľom rozvoja a svojráznou bunár, Bela Crkva a Plandište. vensko Hajdušica, a tým aj Slovápoznávacou značkou tohto mes- Dlhoročnú tradíciu tuná mala aj ci z Vršca, zostali bez kňaza, a pota je akiste farmaceutický prie- učiteľská škola, neskôr pedago- tom sa nasledujúcich 10 rokov mysel Hemofarm, ktorý sa na kaž- gická akadémia, ktorá je dnes na tomto pláne medzi vršackými dom pláne pričinil o to, aby Vršac transformovaná na Vysokú školu Slovákmi takmer nič nedialo, ibabol tým, čím dnes je. Okrem toho odborných štúdií na vzdelávanie že v deväťdesiatych rokoch pravršacký kraj je naďaleko známy aj vychovávateľov. Táto škola sa hrdí videlne prichádzala humanitárpodľa neprehľadných plôch pod menom známeho pedagóga, pro- na pomoc, ktorú vtedajší kurátor vinohradmi a kvalitných vín zná- fesora na filozofickej fakulte v cirkevného zboru Ján Vŕba spolu mych aj za hranicami našej krajiny. Úspešne pracuje aj továreň na výrobu keksov, čokolád a rôznych cukroviniek Swisslion, prepravný podnik STUP, Verejný komunálny podnik 2. októbra... a vyvinutá je aj poľnohospodárska, hlavne rastlinná výroba. Na druhej strane ani toto prostredie nezostalo imúnne proti nezamestnanosti ako následku procesov transformácie, v ktorých zanikli skôr známe továrne na výrobu konfekcie Kluz, módnej obuvi IMO, čiapok a klobúkov Uča a Rodina Vŕbová je jedna z mála rodín vršackých Slovákov, v ktorej aj ďalšie, v dôsledku čoho mno- tretia generácia vie rozprávať po slovensky hí robotníci zostali bez práce. Na druhej strane súkromná ini- Novom Sade, hajdušického rodá- s rodinou delili tamojším Slováciatíva je tu čoraz čulejšia, vý- ka Michala Palova, ktorý bol tuná kom. – Tým spôsobom som vlastne sledkom čoho je celý rad malých najprv žiakom a potom aj dlhoa stredných podnikov, remesel- ročným profesorom a riaditeľom. spoznával nových a nových SloVo Vršci dnes žije zo 35-tisíc vákov, – hovorí J. Vŕba. – Pravdaníckych a iných dielní. Avšak napriek všetkému, aj odtiaľto mladí obyvateľov. Najpočetnejší sú Srbi. že, pomoc som delil tým, ktorých ľudia odchádzajú do väčších stre- Nasledujú Maďari, Rumuni, Ró- som poznal, a boli to hlavne Hajmovia, Macedónci, ale aj Slováci, dušičania a Jánošíčania, s ktorými dísk a do zahraničia. Významným segmentom hos- ktorí tu v menšom počte žili ešte sme sa najlepšie poznali a navzápodárstva v tomto banátskom koncom 19. storočia, o čom sved- jom kontaktovali. Iných sme, až na meste je turistika. Z bohatej tu- čia mená v matrike narodených a ojedinelé výnimky, nepoznali. Nuž ristickej ponuky širšej verejnosti je zomrelých v evanjelickom kosto- a keď sme tú pomoc začali rozakiste najznámejšie turisticko- le. Vo väčšom počte však Slováci nášať, vždy sme sa dozvedeli o niehospodárske podujatie Vršacká začali prichádzať za prácou v še- kom novom, dovtedy pre nás nehroznová oberačka, ako aj kul- sťdesiatych rokoch minulého sto- známom Slovákovi. Ľudia mi hotúrne podujatie Medzinárodný ročia a neskoršie hlavne z Hajdu- vorili, že aj na tej alebo onej adrese folklórny festival Vršački Venac. K šice, Jánošíka a trochu menej aj z žije Slovák, a tí mi zasa povedali, tomu turistike významne pro- Padiny. Osud však sem zaviedol aj že oni majú aj deti, ktoré žijú na spieva aj čoraz čulejší športový ži- Slovákov z niektorých iných slo- inom mieste, a tak sa ten zoznam vot tohto mesta. Totižto vršacká venských prostredí. Roku 2002 šíril. V tých deväťdesiatych rokoch športová hala Milénium, jedna z ich bolo 132, a teraz ich je o 11 menajmodernejších v krajine, je mies- nej, čiže 121. Roztrúsení sú po boli pokusy aj o založenie MOMS tom častých medzinárodných zá- celom meste. Vedia o sebe, ale sa vo Vršci. Na podnet vtedajšieho pasov tak popredných športo- neschádzajú. V osemdesiatych ro- podpredsedu MSJ Martina Šimávých klubov, ako aj vybraných koch minulého storočia sa ich po- ka nad tým uvažoval Dr. Ján Čacelkov, čím sa potom významne kúsil zorganizovať hajdušický cir- stven, špecialista infektológ, inak využívajú aj ubytovacie a pohos- kevný zbor a vtedajší kňaz Pavel petrovský rodák, ale sa mu to neČerfeľ. Založili tam aj cirkevný podarilo. Na obnovení cirkevnétinské kapacity.

ho života Slovákov vo Vršci potom od roku 2000 začal húževnato pracovať nový hajdušický kňaz Jaroslav Javorník. Rovnobežne pracoval aj na prinavrátení vršackého evanjelického kostola Slovenskej evanjelickej cirkvi. Zoskupiť Slovákov sa mu podarilo, ale nie aj doriešiť status kostola. Zlatko Maliar, inak presbyter v hajdušickom cirkevnom zbore, ktorý spolu s farárom Javorníkom pracoval na prinavrátení toho kostola, dnes už ani nevie, aký je jeho status, a po Vršci sa všeličo rozpráva. V každom prípade kostol je zamknutý, nikto sa v ňom už dávno neschádza a pre slovenskú evanjelickú cirkev je akiste navždy stratený. – Pekne sa to s tými službami začalo, – spomína si dnes Mária Maliarová. – Na tých prvých službách v kostole roku 2001 sme boli hádam aj tridsiati. Nuž a potom nás Maďarská reformovaná cirkev vyhostila z kostola, takže sme sa každú prvú nedeľu v mesiaci schádzali v Metodistickej cirkvi, a aj tam nás spravidla bolo do 20 na každých službách, ale tie stretnutia z rôznych dôvodov postupne zanikli. Dnes sa Slováci vo Vršci schádzajú už iba súkromne. Duchovné potreby si uspokojujú na viacerých miestach. Naši spolubesedníci Vŕbovci aj ďalej odchádzajú na služby do Metodistickej cirkvi, kde slovo Božie počúvajú po srbsky, Maliarovci a niektoré iné rodiny občas zájdu na služby v rodisku, ale väčšina v cirkvi nie je činná. Aj s jazykom je to už veľmi zle. Tá prvá generácia Slovákov, ktorá za prácou prišla do Vršca, si jazyk zachovala, a tam, kde sú čisté slovenské manželstvá, si aj svoje deti naučili rozprávať po slovensky. V zmiešaných manželstvách sa však spravidla rozpráva po srbsky a deti sa slovenčine prípadne naučia od svojich starých rodičov, ale ju nepoužívajú. Nuž a tých zmiešaných manželstiev je čoraz viac a čisté slovenské možno napočítať na prstoch jednej ruky. Výsledok je taký, že väčšina príslušníkov tej tretej generácie Slovákov vo Vršci sú, žiaľ, úplne asimilovaní a jediné, čo im zo slovenskosti zostalo, je slovenský pôvod, prípadne priezvisko a nič iné. V. Hudec

16. 11. 2013

46 /4569/

HLAS ĽUDU

ľUDIA A DIANIA DIELNE SPOLKU KULPÍNSKYCH ŽIEN

Páčivé ozdoby zo slamy V

rámci tohtoročných osláv jubilea – desiateho výročia Spolku kulpínskych žien v piatok 8. a v sobotu 9. novembra v Kulpíne usporiadali dielne pre svoje členky a pre hostky z okolia. Vďaka získaným prostriedkom z Pokrajinského sekretariátu pre hospodárstvo a rodovú rovnosť týmito dielňami začali realizáciu projektu pomenovaného Zručnosťou, vedomosťou a skúsenosťou k rovnoprávnosti. V miestnostiach Spolku kulpínskych žien v Muzeálnom komplexe v Kulpíne prebiehala dvojdňová dielňa pomenovaná Duch žita. Do zručnosti vytvárania ozdobných predmetov zo slamy zaúčali účastníčky dielne v Kulpíne slamárky Jozefa a Katarína Skenderovićové z Tavankutu, ktoré majú bohaté skúsenosti v tejto tvorivej oblasti. – Zapojiť sa do tvorivých dielní nášho spolku sme si pozvali Spolok petrovských žien, Spolok výtvarných umelcov z Petrovca, potom Spolok Slovenka z Hložian a spolkárky z Maglića a pravdaže aj naše členky z Kulpína, takže sme mali do dielní zapojený pozoruhodný počet žien. Taktiež sa nám pripojili aj žiaci tunajšej základnej školy. Spomenutý projekt podporil Pokrajinský sekretariát pre hospodárstvo a rodovú rovnosť, Muzeálny komplex v Kulpíne Múzea Vojvodiny z Nového Sadu, Turistická organizácia Obce Báčsky Petrovec a Základná škola

Jána Amosa Komenského. Po realizácii celého projektu v ústrety koncoročným sviatkom usporiadame predajnú výstavu všetkých predmetov vypracovaných počas trvania dielní, – vysvetlila predsedníčka Spolku kulpínskych žien Katarína Zorňanová. Aby mohli začať vytvárať ozdoby zo slamy, účastníčky dielní sa najprv angažovali na príprave materiálu. Potom za ochotnej pomoci skúsených Do zhotovovania ozdôb zo slamy Jozefa Skenderović z Tavankutu (tretia zľava) zaučila ženy zapojené slamárok ženy v prvý deň dieldo dielní v Kulpíne ní vypracúvali vianočné a novoročné gratulácie lepením častí slamy na pa- všetko možno vypracovať z tohto prírodného mapierovú podlohu. V druhý deň dielní Duch žita ženy teriálu. Okrem tejto dielne v rámci spomenutého vytvarovali ozdoby na stromčeky v tvare slamených projektu plánujeme so Spolkom kulpínskych žien anjelov a tiež ich slamárky z Tavankutu zaúčali aj a základnou školou usporiadať do konca tohto medo zručnosti vytvarovania náušníc, brošní a po- siaca aj ďalšie. Deti zo školy budú maľovať motívy Kulpína na sklo, potom budeme skrášľovať padobných ozdôb zo slamy. – Idea o usporiadaní tejto dielne v Kulpíne pra- pierové vrecká tiež kulpínskymi motívmi a do nich mení z úspešnej výstavy usporiadanej vlani v Mú- sa budú baliť darčekové predmety. Plánujeme zeu Vojvodiny v Novom Sade, ktorá bola tiež po- usporiadať aj prednášku na tému rodovej rovnosti, menovaná Duch žita. Vtedy sa aj Jozefa a Katarí- na ktorú sa spomenutý projekt vzťahuje, – povena Skenderovićové z Tavankutu zúčastnili v prí- dala vedúca Muzeálneho komplexu v Kulpíne DraK. Gažová prave predmetov zo slamy a poukázali na to, čo gana Vujaklija.

OSLAVA V PREDŠKOLSKEJ USTANOVIZNI V STAREJ PAZOVE

Štyridsať úspešných rokov Poletarca P

redškolská ustanovizeň Poletarac s prácou začala v dávnom roku 1973 a je prvou predškolskou ustanovizňou na území Staropazovskej obce. Na základe štatistických údajov vtedy v tejto ustanovizni bolo zapísaných 310 detí do 10 výchovných skupín. O deti sa staralo 33 zamestnancov. V roku 1990 sa otvorili jasličky pre deti vo veku do troch rokov. Pri príležitosti 40. výročia úspešnej práce zamestnanci ustanovizne usporiadali dvojdňové oslavy. Najprv v stredu 6. novembra deti so svojimi vychovávateľmi pripravili bohatý program pre rodičov. Deň neskôr, opäť v staropazovskej divadelnej sále, deti vydarený program zopakovali pre početných hostí a priateľov ustanovizne. O doterajšej úspešnej práci Poletarca na štvrtkovej slávnostnej akadémii hovorila Radmila Bogdanovićová, námestníčka riaditeľky ustanovizne. Dnes je táto ustanovizeň jednou z dvoch predškolských ustanovizní na území Staropazovskej obce. Má svoje objekty nielen v Starej Pazove, ale aj v Novej Pazove, Golu16. 11. 2013

46 /4569/

Roztancovaní škôlkari slovenskej skupiny

binciach, Krnješevciach a vo Vojke. Výchovno-vzdelávaciu prácu realizujú v slovenskom a v srbskom jazyku. Zamestnanci predškolskej ustanovizne často odchádzajú na odborné stretnutia a semináre pre vychovávateľov, odborných spolupracovníkov a zdravotné sestry. Za ich úspešnú a obetavú prácu s deťmi nechýbali odmeny, na ktoré sú v tejto škôlke veľmi hrdí. Pozoruhodné výsledky majú v oblasti detskej divadelnej tvorby, o HLAS ľUDU

čom svedčí ich nedávna účasť na revuálnej prehliadke detí Sriemu v Starej Pazove. Podľa slov Radmily Bogdanovićovej dnes je v PU Poletarac zamestnaných 161 osôb v objektoch Stará Pazova, Nová Pazova, Golubince, Vojka a Krnješevce. Starajú sa o 1 471 detí rozvrhnutých do 59 skupín (celodenného a poldenného pobytu). Ich najväčším problémom je nedostatok priestoru v Starej Pa-

zove, no pevne veria, že sa v blízkej budúcnosti realizuje projekt dostavby objektu. Na slávnostnej akadémii udelili aj ďakovné listiny ustanovizniam a jednotlivcom, ktorí svojou nesebeckou prácou prispeli k zveľadeniu práce v Poletarci. Ďakovné listiny na javisku udelila Milica Blešićová, riaditeľka ustanovizne, ktorá sa toho času nachádza na materskej dovolenke pre narodené tretie dieťa. V mene Obce Stará Pazova k významnému jubileu zamestnancom ustanovizne zablahoželala Milka Simićová, náčelníčka Oddelenia pre spoločenské činnosti. V čarodejnom detskom svete vystúpili deti predškolského veku zo všetkých objektov ustanovizne. Deti boli dobre pripravené a veľmi naladené so svojimi vychovávateľkami. V zaujímavých kostýmoch predviedli vydarené choreografie o vtákoch, námorníkoch, mačkách a myšiach, Šmolkoch a nechýbal ani bod so slovenskými tancami a piesňami. Pri príležitosti tohto významného jubilea v aule divadelnej sály počas oboch dní vystavené boli detské práce na tému Ako škôlkari vidia svoj Poletarac. A. Lešťanová

ľUDIA A DIANIA SLOVENSKÉ FIRMY NA NAŠOM TRHU: AQUAMARIN, BANSKÁ BYSTRICA

– štyroch dní sme im ukázali, čo Slovensko môže ponúknuť. Sme veľmi zaujímavou turistickou krajinou, no škoda, že sa turisticky nedokážeme predať ako niektoré iné krajiny. Máme čo ponúknuť turistom: Vysoké a Nízke Tatry, kúpele, hrady, jaskyne, akvaparky, krásne zrenovované a zrekonštruované mestá... – Uvažujete aj v tom smere, že by ste i návštevu Vojvodiny zaradili do ďalších

Programy na mieru e lepšie celoročne vystavovať svoje ponuky na internete, alebo sa na našom veľtrhu turizmu zúčastniť ako návštevník, pozorovateľ, priamy účastník? Prvé je azda lacnejšie, druhé účinnejšie. Po dôkladnom zvážení, podnietená možnosťou nadviazať nové, prípadne oživiť už existujúce kontakty, Mgr. Eva Samborská, zakladateľka a prvá osobnosť banskobystrickej cestovnej kancelárie Aquamarin, sa rozhodla pre druhú možnosť. Preto aj bolo možné stretnúť sa s ňou v Master stredisku Novosadského veľtrhu a povypytovať sa na ciele a zámery pobytu u nás. Už na úvod podčiarkuje, že je bývalou kolegyňou, novinárkou, pôsobiacou do roku 1992 v tlačovej agentúre ČSTK. V pohnutých vojnových časoch prišla do tejto časti sveta na novinársku študijnú cestu do Istrie. Jedným z následkov bol bod profesionálneho zlomu: rozhodla sa vyskúšať v turizme. – A odvtedy ubehli už dve desaťročia... – Je to pravda. Cestovná kancelária Aquamarin, ktorá je tour operátorom pre Chorvátsko, bude mať dvadsať sezón. Dovážame ľudí zo Slovenska, spolupracujeme s mnohými cestovkami, ale zároveň privádzame ľudí aj na Slovensko. Záujemcom robíme programy na mieru, podľa požiadaviek. Hoci je dosť veľká tradícia cestovania do Chorvátska, naši ľudia ako dovolenkové zväčša využívajú dva prázdninové mesiace, júl a august. Dosť je slabý záujem o predsezónu (jún) a posezónu (september). Je to veľká škoda, lebo sú to dobré mesiace a dobré termíny oddychovať, lebo je spravidla vtedy pekné počasie, ktoré nás už niekoľko rokov nesklamalo. Žiaľ, u nás mnohí penzisti nemajú peniaze, aby mohli cho-

diť na tieto dovolenky, kým si rodičia so školopovinnými deťmi to nemôžu dovoliť. Na záujme o dovolenky sa veľmi negatívne odrazila aj celková kríza, ktorá teraz má väčší dopad ako pred niekoľkými rokmi. – Z dnešnej perspektívy – vyčítate si niekedy rozhodnúť brodiť sa turistickými vodami? – Mnohokrát som to oľutovala, najmä keď sa vyskytnú veľké problémy. No keďže som aj predtým ako novinár okrem iných rezortov sledovala i oblasť Mgr. Eva Samborská kultúry a turizmu, a urobila som si i sprievodcovský kurz pre Cestovnú kanceláriu mlá- ponúk? – Zatiaľ som o tom nestačila rozmýšľať, lebo deže, tak sa vždy snažím z ťažkostí dostať. A darí sa to. Novinárstvo je stresové, no táto moja robota som prvýkrát v Srbsku. Nikdy predtým som vo Vojje hádam ešte väčší stres. Až tu som si uvedomila, vodine nebola. No môžem vám povedať, že je ten že som v novinárstve zodpovedala sama za prvý dojem z veľmi milých, srdečných a ústretoseba v tom zmysle, že som za to, čo som napísala, vých ľudí veľmi príjemný. Ešte zo svojich novibola i zodpovedná, a tým sa to končilo. No tuto nárskych čias viem, že tu žije veľa Slovákov, znáste zodpovední za x ľudí, ktorých osobne ne- me mi je, že máte vyvinutú kultúru, že si zachopoznáte. Každý klient, ktorý si kúpi aranžmán, zna- vávate tradície... Budem si musieť po návrate dať mená i obavu: či sa mu čosi nestane počas ces- všetky tie myšlienky dokopy, vlastne porozmýšty, či bude spokojný, či všetko dobre dopadne až ľať o tom, čo by sa dalo záujemcom ponúknuť. Videli sme Suboticu a Palić, okolie Nového Sadu. do konca zájazdu, pobytu. – Dôraz kladiete na obyvateľov Slovenska, Veľmi príjemne som prekvapená Novým Saktorí sa rozhodnú stráviť leto alebo iné ročné dom. Je skutočne pekné mesto. Oplatilo sa nám obdobie pri Jadrane. Aký je záujem v opačnom prísť na veľtrh už len tým, že sme videli Nový Sad, jeho okolie, túto časť krajiny. Myslím si, že vždy, smere, teda Chorvátov o Slovensko? – Keďže robíme hlavne Dalmáciu, kde nie je ne- keď uvidí čosi nové, človek je plný dojmov. Potom jaká tradícia cestovania, tak to nie je až také jed- si potrebuje utriediť tie myšlienky, ale aj poroznoduché. Poviem to takto: sú cestovné kancelá- mýšľať, s čím by sa to pracovne dalo skombinorie zo Záhrebu, ktoré viackrát už využili naše služ- vať... Oto Filip by. Robili sme im program na mieru. Počas troch

VO SVET(L)E ŠTATISTIKY: AKO ŽIJEME (8)

Informačno-komunikačné technológie v domácnostiach R

ozvoj a použitie informačno-komunikačných technológií rázne menia súčasnú spoločnosť do spoločnosti informačnej. Jej hlavnou príznačnosťou v týchto rokoch je skutočnosť, že uvedené technológie majú najdôležitejšiu úlohu nielen vo výrobe a ekonomike, ale aj v takmer všetkých iných sférach života jedinca a spoločnosti vcelku. Podľa marcového prieskumu, ktorý usporiadal Republikový štatistický ústav na reprezentačnej vzorke 2400 domácností, možno zistiť, že sa aj my čoraz aktívnejšie zapájame do svetových technologických trendov. Viac ako 98 percent domácností vlastní televízor, 87 percent domácností mobilný telefón, necelé 32 percentá rodín prenosný komputer. Stolný počítač dnes vlastní 59,9 percent domácností, kým ho pred piatimi rokmi malo ich necelých 47 percent. Zaujímavé je i to, že je v troch zo štyroch domácností jeden počítač, že sú v 19

percent dva komputery a vo viac ako štyri percentá domácností tri počítače. Keď ide o druh osídlenia, tak sú v mestských prostrediach počítače v dvoch z troch domácností (66,3 percenta). Každá druha domácnosť na vidieku má komputer. Predsa však, najväčšiu priepasť ohľadom kúpy počítačov do domácností si možno všimnúť pri rozbore ich počtu v súvislosti s výškou príjmov tejktorej rodiny. Takmer 89 percent domácností, ktorých mesačné príjmy prevyšujú 600 eur, vlastní počítač. S nižšími príjmami aj ten pomer klesá. U tých čo zarábajú od 300 do 600 eur, 76 percent rodín má komputer. Najhoršie na tom s prvým symbolom modernej doby sú rodiny s príjmami do 300 eur. Počítač je asi v každej druhej z nich (47,2 percenta). Internetovú prípojku vlastní 55,8 percent domácností, alebo o takých osem percent viac ako vlani, alebo pätnásť percent viacej ako v roku 2011. V roku 2006 len 18,5 percent našich rodín malo prí-

stup k internetu. Najviac internetových prípojok je v Belehrade – 66 percent, potom vo Vojvodine – nad 58 percent, kým ich v ďalších oblastiach Srbska má 49 percent domácností. Podobne trendy ako aj u počítačov, platia aj pre internet. V urbánnych prostrediach je globálna sieť v 64 percent domácnosti, v dedinských len v 42 percent rodín. Internet používa takmer 90 percent rodín s mesačnými príjmami nad 600 eur. V kategórii od 300 do 600 eur je internet v 72 percent rodín, kým ho má necelých 40 percent domácností s príjmami do 300 eur. Každá druhá domácnosť, ktorá má internetovú prípojku, používa DSL (ADSL) konekciu. Jednotlivci v štyroch z piatich domácností (80 percent) pristupujú k internetu zo svojho počítača, ich 47 percent z prenosného komputera a približne toľko aj z mobilného telefónu. (V budúcom čísle: Použitie internetu) O. Filip

16. 11. 2013

46 /4569/

HLAS ľUDU

ľUDIA A DIANIA STARÁ PAZOVA – KOŠICE

Báčsky Petrovec

Najstaršia slovenská škola na svete ku za podporu kandidatúry Beepretržité pôsobenie slolehradu. venskej základnej (ľudovej) Na koncerte vystúpili dvaja školy v Starej Pazove od samého svetoznámi belehradskí umelci organizovaného príchodu Slo– Mladen Drenić (umelecký vevákov v roku 1770 prispelo k dúci, husle) a Slobodan Gerić tomu, že Základnú školu hrdinu (kontrabas), ktorí hrali diela G. LeJanka Čmelíka nedávno vyhlásili keua, Á. Piazzollu, Z. Erića a P. I. za najstaršiu slovenskú školu na Čajkovského. svete. Taký prívlastok dostala Podľa slov riaditeľa ZŠ hrdinu preto, že pôsobenie starších škôl Janka Čmelíka Jána Havrana na Slovensku bolo počas makoncert bol mimoriadne úspešďarizácie prerušované. ný, organizácia bola perfektná, Tento údaj zapôsobil na Roo čo sa postaral charter president tary klub Košice Classic, ktorý 30. RC Košice Classic Mgr. Róbert októbra usporiadal charitatívMatejovič. Prítomných bolo vyše ny koncert Komorného sláčiko400 ľudí a zozbieralo sa vyše 3 vého orchestra svätého Đorđa v 800 eur. Presnú sumu Rotary košickom Dome umenia. Keďže klub Košice Classic doručí neskôr. tento klub úspešne spolupracuje Mgr. Igor Feldy, predseda Výs Rotary klubom Stará Pazova, na boru pre medzinárodnú spolumateriálne a technické vybaveprácu Rotary klubu Stará Pazonie pazovskej školy už predtým prispel sumou 2 800 eur. Plagát koncertu v Košiciach va a pazovský farár, povedal, že tento zájazd využili aj na nadRotary klub Košice Classic nadviazal bližšiu spoluprácu aj s Rotary klu- viazanie spolupráce s evanjelickými inštitúciami bom Beograd Centar, takže sa organizátori toh- na Slovensku. Tak pazovskú delegáciu v Prešoto koncertu riadili ešte jednou nosnou my- ve privítali Mgr. Slavomír Sabol, biskup Východšlienkou – zviditeľniť kandidatúru mesta Belehrad ného dištriktu ECAV, a PhDr. Marián Damankoš, na Európske hlavné mesto kultúry 2020, vy- predseda Školského výboru ECAV a riaditeľ zdvihnúť spoluprácu dvoch stredoeurópskych Evanjelickej spojenej školy Prešov, v rámci ktokultúrnych miest – mesta Košice a mesta Bele- rej úspešne pôsobia prestížne evanjelické gymKv hrad – a poďakovať sa mestu Košice a Slovens- názium, základná a materská škola. .

Bum-bum-bum! Dobrí ľudia, dobré ráno – dobrý deň! Dobre nám padol tento nový dobrý sviatok, či nie, dobrí ľudia? V dobrej pohode sme, všakáno, v pondelok prvý raz oslávili 11. november, Deň prímeria v prvej svetovej vojne. Nie je podstatné, či vieme vydeklamovať, čo to je za sviatok. Dôležité je, dobrí ľudia, zapojiť sa do jeho osláv, byť in a osláviť ho okázalo. Tak ako to robí civilizovaná Európa. Takže, vážení dobrí ľudia, povedzme si na rovinu: vieme, prečo oslavujeme DPVPSV? Nuž DPVPSV oslavujeme na slávu… echuch… prepáčte, som emocionálne vzrušený…, oslavujeme na slávu Európskej únie, do ktorej EÚ, ako je dobre známe, už-už vhupneme, pardon, vstúpime, len čo splníme ešte zopár drobných pokynov a požiadaviek. Je mimoriadne dôležité, aby sme sa po historickom vstupe do EÚ ihneď a zaraz ako ryba vo vode zorientovať zorientovali a najmä sviatkovať ako sa patrí hneď od začiatku vedeli, ´bo keď ste, dobrí ľudia, medzi vranami, prichodí vám krákať tak, ako krákajú vrany. Sťažujúca okolnosť je tu síce skutočnosť, že my veru 16. 11. 2013

46 /4569/

HLAS ľUDU

UGÁR

nie sme národ na sviatkovanie príliš zvyknutý, vyváži ju však iná, šťastná a obľahčujúca okolnosť. DPVPSV totiž oslavujeme a oslavovať budeme iba 18 (osemnásť) dní skorej než sme vzdávali hold niekdajšiemu historickému sviatku Dňu republiky (DR), známemu ako 29. november, v širokých ľudových vrstvách bývalej SFRJ mimoriadne obľúbenému. Najmä preto, že bol ako vymyslený na odštartovanie sezóny zabíjačiek. Len čo je pravda, v EÚ zakáľačky, také, aké ich praktikujeme my tu (a veru dávno), nie sú povolené. Drahá EÚ si však dozaista uvedomiť uvedomí, že ak chce, aby sme s ňou ako takou v budúcnosti rátali, musí zohľadniť naše národné špecifiká a kultúrne tradície. Žiadnym pádom nás teda nesmie obrať o získané práva a zvyky, akými sú trebárs zabíjačky. O to skôr, že my tu čoraz častejšie namiesto kŕmnikov zabíjame klince do dosky. Klincová polievka je predsa, potvrdíte to, všakáno, dobrí ľudia, lepšia i zdravšia než bravčová. Bum-bum! jbš

Podujatie Vianočné trhy, ktoré sa uskutoční 15. decembra 2013 na Námestí slobody v Báčskom Petrovci, po štvrtýkrát organizuje Obec Báčsky Petrovec. Pri tejto príležitosti povolávajú spolky, združenia a ojedinelých vystavovateľov, aby sa zúčastnili na Vianočných trhoch. Podmienkou pre účasť je, aby vystavované produkty mali vianočnú tematiku. Inak Vianočné trhy majú za cieľ rozprúdiť vianočnú náladu, prezentovať prácu združení a spolkov a samostatných vystavovateľov z územia obce a okolia. Prihlášky na uvedené podujatie sú vo forme dotazníka a záujemcovia si ho môžu vyzdvihnúť v stredisku pre služby obce na okienku číslo 1, tiež v miestnostiach Turistickej organizácie na Ulici Maxima Gorkého 17, alebo si ho stiahnuť z webovej stránky obce www.backipetrovac.rs. Vyplnený dotazník treba odovzdať najneskoršie do 25. novembra 2013. Viac informácií možno získať na telefónne číslo 021/780 247. xxx Témou tlačovej konferencie predstaviteľov lokálnej samosprávy vo štvrtok 7. novembra bol začiatok vypracovania Plánu stratégie rozvoja Obce Báčsky Petrovec v rokoch 2014 až 2020. O význame vypracovania tohto významného dokumentu sa zmienili predseda obce Pavel Marčok, riaditeľ Regionálnej rozvojovej agentúry Báčka Srđan Vezmar a predstaviteľka Inštitútu pre ekonomiku poľnohospodárstva Vesna Paraušićová. V podstate tento plán je súčasťou väčšieho projektu, ktorý pokrýva celú Vojvodinu a financuje sa zo štátneho rozpočtu. J. Čiep

Stará Pazova Staropazovský Spolok pre afirmáciu invalidov Fénix v utorok 5. novembra v Klube pre staršie osoby a osoby s invaliditou v Starej Pazove usporiadal 61. stretnutie Fénix a priatelia. Hosťkou večierka v tomto mesiaci bola tamojšia oftalmologička Dr. Nadežda Inđićová. Po kratšej prednáške odpovedala aj na početné otázky prítomných z oblasti oftalmológie. V druhej časti programu na dobrú náladu zaspievali a zahrali členovia orchestra Dukati. a. lš.

Silbaš V Dome zdravia v Silbaši sa v utorok 12. októbra uskutočnila štvrtá tohtoročná akcia darcovstva krvi. Na výzvu organizátorov – Ústavu pre transfúziu krvi v Novom Sade a Miestnej organizácie Červeného kríža v Silbaši sa do akcie prihlásilo 26 občanov Silbaša a 7 občanov Paragov. Tri osoby odmietli zo zdravotných dôvodov, takže krv dalo 30 darcov, z ktorých dve osoby dali krv po prvý raz. Rastislav Kopčok

ĽUDIA A DIANIA Z OBECNEJ ORGANIZÁCIE ČERVENÉHO KRÍŽA V PETROVCI

V prospech sociálne ohrozených rodín V ďaka programu, do ktorého je zapojená aj OOČK Petrovec a ktorý sa financuje z prostriedkov získaných z trestných činov, po prvýkrát sa organizoval odchod detí zo sociálne slabších rodín k moru. Do tohto projektu je zapojených Balíčky so školskými potrebami potešili žiakov dvanásť obcí Ju- (foto: z archívu OOČK B. Petrovec) hobáčskeho obvodu a medzi nimi i Báčskope- nám, okrem balíčkov pre deti zo sotrovská obec. O týchto a ďalších ciálne ohrozených rodín, dostali aj aktivitách sme hovorili s tajomníčkou prostriedky na letovanie detí, čo Červeného kríža v Petrovci Tatianou nás nesmierne potešilo. Do strediska ČK v meste Baošići na čiernoCerovskou. – Už tretí rok zaradom sme zara- horskom prímorí sme poslali dve dení do programu používania pro- skupiny detí z našej obce. Koncom striedkov získaných z trestných činov. júna tam pobudlo na desaťdňoTohto roku sme dostali viacej pro- vom oddychu sedem detí a v austriedkov ako skôr. Najprv sa tie guste ešte štyri deti. Okrem oddychu prostriedky zhrnú v ČK Vojvodiny a a zábavy oboznamovali sa aj s prápotom nasleduje verejné obstará- cou, pôsobením a poslaním Červevanie a podelia sa na tých dvanásť ného kríža, teda zahrnuté boli i také obcí Juhobáčskeho obvodu. A tak sa obsahy do letovania detí. Máme

presne určené kritériá, podľa ktorých sa vyberajú deti zo sociálne slabších rodín a stávajú sa užívateľmi buď darčekových balíkov, a to stravných alebo hygienických, a potom aj tohto pobytu pri mori. Po skončení letných prázdnin zo zvyšných prostriedkov zo spomenutého zdroja do ČK B. Petrovec sa dostalo 35 osožných balíčkov so školskými potrebami, medzi ktorými bola i školská taška. Dostalo ich spomenutých jedenásť žiakov, ktorí boli pri mori, a ešte aj ďalší. – Máme veľmi dobrú spoluprácu so základnými školami na území Báčskopetrovskej obce. Vďaka tejto spolupráci sme aj urobili výber detí pre bezplatné letovanie, s ktorým v ČK Vojvodiny boli vskutku spokojní. Podmienkou bolo, aby to boli deti zo sociálne slabších rodín, aby to boli

ZELENÁ ŠTAFETA V BIELOM BLATE

Propagácia zdravého životného štýlu Ž

16. –22. 11. 2013

POČASIE

iaci a kolektív Základnej školy Bratstva a jednoty v Bielom Blate vlani od Základnej školy Vuka Karadžića v Konaku prevzali Zelenú štafetu, a tým aj záväzok, že vo svojom prostredí zorganizujú podujatie venované Svetovému dňu potravín (16. novembra). Základným poslaním Zelenej štafety je propagácia zdravého životného štýlu, vrátane aj výroby potravín na princípoch dobrej poľnohospodárskej praxe. Tohtoročnou Zelenou štafetou organizátori poukázali na čoraz väčší nedostatok potravín vo svete a v súvislosti s tým aj na skutočnosť, že čoraz viac ľudí hladuje, a že by sa tento pro-

blém mohol riešiť rovnomernejším rozvrhnutím poľnohospodárskych potenciálov. Zároveň ako nevyhnutnosť zdôraznili potrebu edukácie výrobcov, ale aj konzumentov potravín. Stop GMO – odkazujú najmladší Bieloblatčania S touto ideou 30. októbra do Bieleho Blata zavíta- naku a Stajićeve. Na úvod podujatia li žiaci a učitelia základných škôl v Ko- žiaci bieloblatskej školy predviedli

žiaci piateho a šiesteho ročníka základných škôl a aby boli pritom dobrí a usilovní žiaci. V tomto roku máme v pláne ešte prichystať takých sedemdesiat balíčkov s potravinovými článkami, ktoré tiež dáme deťom zo sociálne slabších rodín našej obce. Ako aj každý rok, tiež v spolupráci so základnými školami a škôlkou, počas októbra a novembra ČK usporadúva podujatia Slnečná jeseň života venované starším spoluobčanom. Tohto roku budú podujatia po osadách obce usporiadané v tomto mesiaci a v programoch budú účinkovať žiaci a škôlkari z osád obce. – Do konca kalendárneho roka nás čakajú aj aktivity okolo akcií darcovstva krvi. Budeme ich mať ešte tri. Prvá bude počas tohto mesiaca, presnejšie 21. novembra v Petrovci, a nasledujúce dve 10. decembra paralelne v Kulpíne a v Maglići. Taktiež aj na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci, s ktorým tiež dobre spolupracujeme, by sme chceli usporiadať počas tohto školského roka dve akcie darcovstva krvi. Pozoruhodnou aktivitou aj v jesennom období je i zbieranie obnoseného šatstva, o ktoré jestvuje veľký záujem. K. Gažová edukačné predstavenie, v ktorom osobitný dôraz položili na čoraz častejšie hrozby týkajúce sa výroby a distribúcie GM organizmov. Po tomto predstavení všetci účastníci mali príležitosť ochutnať potraviny vyrobené v bieloblatských záhradách a pripravené podľa receptárov starých mám. Neuveriteľná pestrosť jesenných plodov a zabudnutá vôňa jedál, ktoré pripravovali naše staré mamy, akoby ich vrátila do nejakej inej, omnoho krajšej doby. Na záver Bieloblatčania odovzdali Zelenú štafetu svojim rovesníkom zo Stajićeva v nádeji, že v nadchádzajúcom období efekty tohto a podobných podujatí budú čoraz viditeľnejšie, a rozišli sa s heslom Zdravé potraviny zo neznečistených polí pre zdravé telo. M. Nedeljkov

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

4˚ | 12˚

2˚ | 12˚

3˚ | 12˚

4˚ | 12˚

3˚ | 14˚

5˚ | 13˚

4˚ | 11˚

16. 11. 2013

46 /4569/

HLAS ĽUDU

ľUDIA A DIANIA PADINA

Do parku sa klbko malých detí chodí hrať polu s množstvom detí a ich rodičmi na slávnostnom otvorení nového parku pre deti sa uplynulý víkend zúčastnili aj padinskí muzikanti. Túto oddychovú zónu vystavali Padinčania Vladislav Pavela a Pavel Živojinov v spolupráci s Obcou Kovačica, Miestnym spoločenstvom Padina a početnými občanmi tohto mestečka, ktorí finančne podporili výstavbu parku. Na ploche tesne vedľa križovatky ulíc Karla Marxa a Andreja Sládkoviča vyrástli ihriská pre plážový volejbal, malý futbal, košíkovú, hojdačky, kolotoče a tobogany pre deti, tiež parková ohrada, lavičky, studňa s pitnou vodou a verejné osvetlenie. Finančné prostriedky na výstavbu parku v hodnote 396-tisíc dinárov prostredníctvom MS Padina pribudli z obecnej pokladnice. Okrem peňazí z obce dvom padinským snaživcom sa podarilo od sponzorov a občanov Padiny nazbierať ešte 1 500 eur. Cieľom tohto podujatia Pavelu a Živojinova je ponúknuť nové možnosti zapájania verejnosti do skrášlenia životného prostredia, ale zá-

roveň zabezpečiť nový park, ktorý bude slúžiť všetkým malým Padinčanom na aktívny a pasívny oddych. Na nový park mohol prispieť každý – či už podaním nápomocnej ruky, finančným príspevkom, alebo zabezpečením tlieskajúcej detskej ručičky. Medzi rekvizity v novom parku pre deti patrí aj pestrofarebná šplhačka, vari najkrajšia zo všetkých

A. Chalupová umiestnených v šiestich parkoch v Padine DETSKÉ IHRISKO V HLOŽANOCH, v Ulici Veljka Vlahovića, je znovu ako nové. Lebo tam prislúchajúce náradie v krásnu poslednú októbrovú sobotu spoločne vyfarbili členovia tamojšieho Združenia ekológov Ekos spolu s deťmi a rodičmi zo spomenutej ulice. Lavičky a hojdačky sa teraz len tak lesknú. Materiály na peknú prácu, ktorú vykonalo zo dvadsať usilovných dobrovoľníkov, zaobstaral VP Gloakvalis a fotku urobila Viera Turčanová, jedna z účastníčok akcie. jb

HLOŽANY

Tradičný program Slnečná jeseň života ladé generácie a seniori sa aj ne upravenom javisku sa striedali tým, čo všetko sa naučili. S radosťou verom mnohopočetným starším v Hložanoch znovu stretli star- pesničky a básne o jeseni, ako aj slo- zaspievali, zarecitovali, ba pred- Hložancom v mene organizátora ší o rok práve v období, ktorým pre- hové práce na tému Moji starí rodi- viedli aj divadielko. Všetkým účast- programu popriala, aby im jeseň života bola krásna, spokojná chádzame – jeseňou. Dôa slnečná. vod medzigeneračného K tomuto aj jedna postretnutia bol tradičný známka, že Hložanci si program Slnečná jeseň uctievajú svojich starších života, kde tí mladší osospoluobčanov a seniorov bitne prejavili pozornosť vôbec aj rôznymi dobroa úctu tým skôr narodečinnými akciami. Naposleným. Program v nedeľu dy Oltárny krúžok žien pô3. novembra v hložiansobiaci pri SEAVC v tomto skom Dome kultúry priobdobí organizuje už prapravili žiaci a učitelia Závidelne zbierku obnosekladnej školy Jozefa Marného a nepotrebného šatčoka Dragutina v spolustva, obuvi, posteľnej biepráci so škôlkarmi a vychovávateľkami Pred- A1 a A2 prípravná skupina – päť- a šesťročné deti nacvičila Anna Čipkárová. Pohybová lizne a suchých potravín pre užívateľov Gerontološkolskej ustanovizne hra na pieseň Vedie, vedie, cesta nová do mestečka Poriadkova. gického centra vo Futogu, Včielka. Úvodom sa prihovorila riaditeľka ZŠ Katarína Zi- čia, ktoré predviedli školáci nižších níkom sa prítomní odvďačili srdeč- ako aj svojich materiálne slabších mová, ktorá prítomným popriala a vyšších tried hložianskej základ- ným úsmevom a potleskom, pre spoluobčanov. ešte mnoho dní zrelého veku, plné nej školy. Aj škôlkari svojich starých ktorý si nešetrili dlane. Program J. Č. Galambošová vďačnosti a lásky blízkych. Na tref- rodičov a vôbec seniorov potešili viedla Kristína Šranková, ktorá zá-

16. 11. 2013

46 /4569/

HLAS ľUDU

ľUDIA A DIANIA IN MEMORIAM

Gustáv Haška 1939 – 2013 a večný odpočinok 28. októbra 2013 odišiel Kulpínčan, dobrý človek s veľkým Č, pán majster mäsiar Gustáv Haška. „Báči Gusti“, ako ho Kulpínčania zvykli oslovovať, sa narodil 30. augusta 1939 v Kulpíne. Základnú školu skončil v rodisku a potom sa vydal na mäsiarske remeslo. V roku 1964 si otvoril mäsiarstvo v Kulpíne a neskoršie aj v iných prostrediach. Neľahkému mäsiarskemu povolaniu sa naplno venoval celý svoj život. V rodinnom remesle Gustáva Hašku po jeho odchode do dôchodku ďalej pokračuje syn s rodinou. V oblasti remeselníctva bol pán majster Haška spoločensky aktívny, o čom svedčí aj to, že vykonával funkciu predsedu Obecného združenia remeselníkov v Báčskom Petrovci. Angažoval sa aj na miestnej úrovni v Kulpíne, kde bol Gustáv Haška rad rokov členom vedenia Miestneho spoločenstva Kulpín a delegátom v Zhromaždení obce Báčsky Petrovec. Jeho aktivita v

PAMIATKE ZOSNULÝCH boli venované nešporné bohoslužby v nedeľu 3. novembra, ktoré v Dome smútku na kysáčskom cintoríne vykonal velebný pán Ondrej Marčok, farár kysáčsky. Kantorskú službu a výber piesní mala na starosti pani farárka Darina Marčoková. Prítomní potom navštívili nový a starý cintorín, pietnou pamiatkou, tichou spomienkou a modlitbou si každý uctil zosnulých rodinných príslušníkov a známych. Zriaďovanie cintorína a hrobiek predchádzalo sviatku, takže uprataný cintorín a kvetmi vyzdobené hrobky pôsobili sviatočne, tak ako to každoročne býva začiatkom novembra. M. Ďurovka

RETROSPEKTÍVA (5.)

Prečo pozdia vlaky nes ľudia omnoho viacej cestujú ako pred vojnou. Stáva sa, že sú vlaky preplnené a že často pozdia a obecenstvo v takých prípadoch často je nedisciplinované, nadáva atď. Jasné je, že sú tu i mnohé nedostatky, ktoré sa môžu odstrániť, ale potrebné je uvedomiť si i objektívne príčiny tohoto. V druhej polovici roku 1948 železničná premávka stojí pred veľkými úlohami. V prvom rade železnice prevážajú omnoho viacej tovaru ako driev, lebo sa naša priemyselná a poľnohospodárska výroba zväčšuje. Okrem toho železnice prevážajú i veľké množstvo stavebného materiálu pre výstavbu Nového Belehradu, autocesty Belehrad – Záhreb, mnohých tratí a pre výstavbu niekoľkých veľkých priemyselných podnikov.

Aby sa uskutočnily tieto veľké predsavzatia, potrebné bolo zariadiť nehatený priebeh premávky. Železničné vedenie podniklo kroky, aby sa táto vec normalizovala. Najlepší pracovníci dostávali a dostávajú odmenu. Napriek všetkým snahám vedenia našich štátnych železníc, vlaky predsa pozdia a to stále viacej a viacej. Okrem horenavedených príčin potrebné je tu zdôrazniť i tú skutočnosť, že sa niektoré veľké trate oprávajú. Na hlavnej trati Záhreb – Belehrad stavia sa dvojitá trať. Pre rekonštrukciu staničných koľajníc vlaky sa musia zastaviť a čakajú, kým sa trať neoslobodí. Ďalej, po nových koľajniciach vlaky musia jednu dobu premávať pomalšie. A keď jeden vlak pozdí, ťahá to za sebou i pozdenie viac-

rodnej dedine bola všestranná, ale najviacej bol angažovaný v Poľovníckom spolku Fazan v Kulpíne. Poľovníkom sa stal v roku 1963 a odvtedy aj jeho najaktívnejším členom. V dejinách kulpínskeho poľovníckeho spolku najdlhšie zotrval na poste predsedu a od roku 2007 sa stal jeho čestným predsedom. Za svoju čulú poľovnícku činnosť dostal početné uznania a najvyššie vyznamenanie Zlatý rad mu udelil Poľovnícky zväz Srbska. Jeho aktivita nevystala ani v Obecnom poľovníckom združení, v Poľovníckom združení Petrovec a v Poľovníckom zväze Vojvodiny. Taktiež bola pozoruhodná aj jeho práca vo vedení Futbalového klubu Kulpín. A nanajvýš dlhoročná nezištná podpora početným podujatiam a akciám spolkov a združení v Kulpíne a v jeho okolí. Jeho život bol všestranný, bohatý a vyplnený usilovnou prácou a láskou k svojim blížnym. Posledná rozlúčka s Gustávom Haškom bola vo štvrtok 31. októbra 2013 na cintoríne v rodnom Kulpíne. Česť jeho pamiatke a nech mu je ľahká rodná kulpínska zem!

tich vlakov. Osobné vlaky musia čakať na osobné vlaky z iných smerov. Taktiež často sa stáva, že rušeň vlaku, ktorý pozdí, má ťahať iný vlak tak že ten druhý vlak nemôže sa pohnúť, kým ten prvý vlak nepríde. Pred vojnou železničná premávka mala toľko nákladných vagónov, že veľký počet stál nevyužitý. Dnes naša premávka nemá ani jeden rezervný nákladný vagón napriek tomu, že sa obeh tovaru niekoľkokrát zväčšil. Na každé sedisko v osobnom vagóne – pre zväčšený počet cestovateľov – prichádza päť cestovateľov. Driev každý vlak mal svoju zvláštnu kompozíciu. Teraz medzitým v Belehrade napr. musí sa čakať na rýchlik zo Záhrebu, lebo tá istá kompozícia tvorí rýchlik za Niš. To mnoho vplýva na pozdenie vlakov. Vlaky pozdia i pre slabú kvalitu uhlia, a niekedy tiež i pre nedostatočné množstvo, nedostatočné pre premávku, ktorá sa stále zväčšuje.

K. G. Keď sa hovorí o pozdení vlakov, nemôž nespomenúť i niektoré subjektívne chyby, nedostatočnú pozornosť železničného personálu, nedbalosť a nedisciplínu. Častokrát nejestvuje dostatočná kontróla vykonávania úloh. Organizácia práce na železničných staniciach často je slabá. No, keď si uvedomíme celú složitosť dnešnej železničnej premávky a správnou kritikou upozorníme patričných činiteľov na niektoré chyby, ktoré sa dajú odstrániť, nebudeme toľko netrpezliví a budeme sa dívať na pozdenie vlakov ako na niečo, čo v priebehu vývoja – v najkratšom čase – zmizne. My sami vieme, koľko mnoho sa dnes cestuje a preto pochopme aj preobťaženosť dnešnej železničnej premávky.

16. 11. 2013

(Z čísla 80 Hlasu ľudu, ktoré vyšlo 30. októbra 1948 v Báčskom Petrovci) Výber: K. Gažová 46 /4569/

HLAS ľUDU

ĽUDIA A DIANIA ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Bohuslav Hurban študoval vo Vojvodine H ĺbku ťažkého života rodu Hurbanovcov koncom 19. storočia počas silnej maďarizácie na Slovensku najsilnejšie pocítil Bohuslav, syn Dr. Jozefa Miloslava Hurbana. Bohuslav Hurban (1862 – 1889) študentský pracovník, orientalista a prekladateľ, narodil sa v Hlbokom na evanjelickej fare ako najmladší syn Dr. Jozefa Miloslava Hurbana a Anny, rod. Jurkovičovej. Študoval na slovenskom evanjelickom gymnáziu v Martine a po jeho zatvorení v Přerove v školení pokračoval v Novom Sade a Sriemskych Karlovciach. Teológiu študoval v Rostoku, Erlangene a na evanjelickej teologickej akadémii v Bratislave, odkiaľ ho v roku 1885 pre panslavizmus vylúčili krátko pred ukončením štúdia. Podľa záznamu Zdenka Ďurišku v knihe Národný cintorín v Martine, Pomníky a osobnosti (Matica slovenská, Martin 2007): „Bohuslav Hurban sa rozhodol využiť a rozvinúť rečové nadanie a prihlásil sa na štúdium východných jazykov na univerzite

cia zahrnutá v Zlatom fonde SME): „Deti sú zdravé, Bohuš bol dlho nemocný. Zabudol bežkať, ale už zas sa nanovo učí. Kosta je čiperný chlapček, Ľudmilka je jako váleček, Vladimír sa dobre učí a je nádeje, že odbaví tretiu klasu toho roku.“ Po zatvorení gymnázia v Martine otec J. M. Hurban v liste z 30. 8. 1877 prosil syna Vladimíra, mladého pazovského farára, aby najmladšiemu bratovi pomohol naučiť sa po srbsky a zapísal ho do srbského gymnázia v Novom Sade: „Bude treba abys ty sám do N. Sadu ku direktorovi gymnázia srbského osobne zašiel a tam zrovna poviedal, že starý Hurban Srbom bratom honeného svojho synka oddať chce, aby mohol z neho platný syn národa povstať.“ V Novom Sade určite dlho nebol, lebo v liste z 8. 9. 1879 bratovi Vladovi z Hlbokého do Pazovy úvodom písal cyrilikou po srbsky („aby sa vraj presvedčil, či tej srbčine ešte nezabudol“), lebo sa z Karloviec pohol loďou a s rodinou Štú-

Pohľadnica Sriemskych Karloviec z druhej polovice 20. storočia

vo Viedni. Tu v roku 1886 pôsobil aj vo funkcii predsedu slovenského akademického spolku Tatran. V štúdiu orientalistiky pokračoval na univerzitách v Prahe a v Petrohrade, kde sa stal i riadnym spolupracovníkom Izvestie, v ktorých referoval o dianí na Slovensku. Venoval sa prekladaniu z ruštiny a nemčiny.“ V rodinných listoch sa uvádza ako Bohuš. Prvýkrát ho v liste z 5. 10. 1963 otec Jozef spomínal synovi Svetozárovi (Korešponden16. 11. 2013

46 /4569/

rovou (ktorá pravdepodobne bola u svojich spoločných rodákov Pazovčanov) najprv prišli do Melčíc: „Tu je malá pauza v cestovaní a síce i noc a zajtra cestujúc celý deň, sme sa zase v noci ocitli v Hurbanii – Hlbokom. Len čo sme si trošíčku oddýchli, nastali zas všelijaké hýbania a trvenia... Bol dištriktuálny konvent... Geduly predsedal a otvoril konvent maďarský. Dulla, turčiansky poslanec svetský, bol proti tomu a uvádzal svoje dôkazy, načo Apenko povedal mi slovami: HLAS ĽUDU

,Či len my Slováci sme Bohuš študoval v Prahe. V ten osel, na ktorom jednom liste (5. 6. sa všetci nosia.´ 1887) otcovi píše: Ja som bol už „Besnosť malen s ľuďmi a ďarská rozoni mi šeptrpčila nás kali: ,To sú všetkých. Šľapán Hurchetnosť ban. Oni maďarská nás všade dopúšťa zastanú a tomu... Biednezahanbia ne to u nás... sa za nás, to Táto hrozná sú Slovák´...“ netešnosť ľudu Bol to rok, keď hrúzou naplňumaďarská vláda je mňa. Tomu, kto Portrét Bohuslava prostredníctvom sa mocne a pevne Hurbana Uhorského snemu hlási k ľudu svojmu, uzniesla zákon o povinnom predsa neopovážili by sa tak vyučovaní maďarčiny vo všetkých drzo hádzať blato do tváre. Pán Boh elementárnych školách, započnúc buď s nami!“ V pokračovaní listu ním celkové pomaďarčenie ľudo- prosil svojho otca: „Jestli tedy nevých škôl – a teda aj slovenských. budeš, Apenko môj, ma cez ten Bohuslav Hurban sa potom ško- mesiac vydržiavať, nuž prídem dolil v Sriemskych Karlovciach, odkiaľ mov...“ Trochu neskôr (21. 6. 1887) poslal bratovi Vladovi do Pazovy list písal podobný list o ťažkej finančz 8. 2. 1880: „Kraj školského polro- nej situácii aj bratovi Vladovi do Paka sa blíži a p. prof. Barusković mi zovy: „Z domu som pýtal 10 zl. na už vravel, aby som písal klasu letné nohavice a topánky – Apenz náboženstva. Čo sa týče to- ko písal Tebe... Za 50 zl. splatil som hoto, ja som sa viacej bavil dlhy a byt – nuž to je moja bieda, „Naukou“ nežli „Históriou“, lebo že prídem domov bez topánok a mi ju Apenko s týmito rečmi nohavíc. Nuž, Vladuško môj, preto preporúčil. ,Čítaj pilne v Nauke, prosil bych Ťa o tie peniaze...“ V poabys ju pochopil; keď ju budeš kračovaní listu Bohuš opisoval Pramať v hlave, bude Ti v mno- hu a amerických sokolov, ktorí u hom objasnené štúdium theo- Pražákov získali veľkú priazeň: „Celogické´...“ Pretože Bohuš mal lou Prahou hýbu americkí sokoli. medzi dvomi polrokmi voľno, Ľud nevychádza z nadšenia. Zátýždeň plánoval stráviť v Pa- stavy pokrili domy a darmo chcú zove, čo sa určite aj uskutoč- nemecké noviny utlmiť ten ponilo. žiar, ktorý vyňal sa pri každom Svedectvo o tom, ako bol vy- Američanovi. Kde sa jeden z nich lúčený z evanjelickej teologic- objaví, tisíce kŕdel otriasa výbukej fakulty v Bratislave, podá- chom. A všetky zhromaždenia tých va Mgr. Martin Pliešovský v tisícov a tisícov vypadajú poriadne, MsKS Hnúšťa: „Senát prešpor- ticho sa rozchádza každý – lebo soskej evanjelickej teologickej fa- kol pražský zaručil sa za poriadok.“ kulty vylúčil roku 1885 troch teoPodobne referoval aj v rozličnej lógov zo všetkých krajinských ústa- tlači o Slovákoch a ich utrpení. vov, piatich z prešporskej fakulty, Avšak nie dlho, lebo trpiac nedotroch gymnazistov z prešporského statkom peňazí a častým sťahovalýcea a jedného zo všetkých ústa- ním, často chorľavel. vov krajinských na tom základe, že Bohuslav Jozef Ľudovít Hurban sa schádzali, po slovensky rečnili a zomrel v mladom veku ako skonspievali. Z vyhodených vynikali čený bohoslovec v roku 1889, sotnajmä mladíci Bohuslav Hurban, va rok po otcovej smrti. PochovaŽigmund Križan, Štefan Roháček a ný bol v Turčianskom Sv. Martine na Ján Vesel.“ národnom cintoríne. Ďalšie doklady uschované v ÚA SEAVC datujú z roku 1887, keď Katarína Verešová

á, 2. 1 stinjakov Laura Pu

Viete, jeseň aká je v Kysá tačí op či? ý t a ť sa d Sš

Amadea Č

emanová

, 2. 2

ko ru na výk le Ľudovíta hákov v tam Štúra a resoch ojšej Z .Š ák v ými p h astelka ikovní sú aj neď tú ich je ladnej s dreve seň má mi. A nými, te keby s a podľa a počasie r j s voskoiadilo ic rov, as h v ýtvoi by sme v c hto j t ý esenný c h mesia coch n veľa da e m a l i ž oblako divých v...

Ján Šmit , 2. 1 2 iová, 2.

Mia Meš

Klaudia Hegedišová, 2. 2

Mate

j Mu

cha,

2. 2

Andrej Chrťan, 2. 2

Anna F. a Jana S.

16. 11. 2013

46 /4569/

HLAS ĽUDU

Obzory

Z obsahu Dvojjazyčnosť je dobrá, str. 3 keď je správna Umenie je všade str. 4 – 5 vôkol nás Staronové spôsoby str. 7 umeleckého prejavu

Nový Sad 16. 11. 2013 Ročník XXX Číslo 11/354

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

KULTÚRA NOBELOVA CENA ZA LITERATÚRU

Alice Munroová je kanadský Čechov? Michal Ďuga

aureátom tohtoročnej Nobelovej ceny za literatúru sa stala kanadská spisovateľka Alice Munroová. Švédska Kráľovská akadémia vied dostala stovky nominácií od profesorov literatúry či jazykov z celého sveta, predchádzajúcich laureátov a predsedov organizácií združujúcich spisovateľov. Medzi tohtoročnými favoritmi sa spomínali aj Japonec Haruki Murakami, Američan Philip Roth, Talian Umberto Eco, Bieloruska Svetlana Alexijevičová, ale aj francúzsky spisovateľ českého pôvodu Milan Kundera. Tohtoročná laureátka najprestížnejšieho literárneho ocenenia A. Munroová má povesť vnímavej pozorovateľky a skvelej rozprávačky. Jej dominantným žánrom sú poviedky. BRILANTNÁ POVIEDKARKA „Niektorí kritici ju považujú za kanadského Čechova,“ napísala v zdôvodnení svojho verdiktu švédska akadémia, ktorá nazvala Munroovú „majsterkou súčasnej poviedky“. „Jej príbehy sa často odohrávajú v malých mestečkách, kde zápas o sociálnu akceptáciu často vyústi do napätých vzťahov a morálnych konﬂiktov,“ píše sa ďalej v hodnotení poroty. „Munroová sa zmocnila umeleckej formy poviedky, ktorá tak trochu zostáva v tieni románu, a vypracovala ju skoro do dokonalosti,“ uviedol pre agentúru AP stály tajomník akadémie Peter Eglund. Konkrétne pritom vyzdvihol Munroovej zbierku poviedok The Moons of Jupiter (Jupiterove mesiace), v ktorej podľa neho „jej mimoriadny štýl dostal

svoju formu“, nu cenu generáluviedla agenneho guvernéra. Tú potom zístúra DPA. Munroová kala ešte dvakrát: je prvou výlučv roku 1978 za ne kanadskou zbierku poviedok spisovateľkou, Who Do You Think ktorá dostala You Are (Kto mystoto prestížne líš, že si) a v roku ocenenie. Už v 1986 za zbierku roku 1976 získal The Progress of cenu Švédskej Love (Pokrok lásky). Ďalší literárakadémie Saul Bellow, ktorý ny triumf si Munsa síce narodil roová, ktorá je Alice Munroová v Quebecu, ale spolu s Margaret väčšinu života Atwoodovou najstrávil v USA, a všeobecne je po- známejšou kanadskou spisovateľvažovaný skôr za predstaviteľa kou, pripísala pred štyrmi rokmi americkej literatúry. (v roku 2009). Získala najprestížnejšie britské literárne ocenenie ZAČÍNALA AKO Man Bookerovu medzinárodnú PÄTNÁSŤROČNÁ cenu za celoživotné dielo, keď v Alice Munroová sa narodila 10. štrnástke nominovaných boli jej júla 1931 v kanadskom Ontáriu. konkurentmi aj nobelovkári MaŠtudovala žurnalistiku a angličti- ria Vargas Llosa či V. S. Naipaul, nu na University of Western On- ale aj vtedy vysoko favorizovaný tario, ale štúdium zanechala, keď Arnošt Lustig. sa v roku 1951 vydala za svojho Medzi ďalšie Munroovej knihy prvého manžela Jamesa Munroa. patria: román Lives of Girls and Spolu s ním sa usadila vo Victorii Women (Životy dievčat a žien), – hlavnom meste kanadskej pro- 1971; zbierky poviedok The Moons vincie Britská Kolumbia, kde si of Jupiter (Jupiterove mesiace) otvorili kníhkupectvo. 1982; Friend of My Youth (PriaMunroová začala s písaním už teľka z detstva) 1990; a zbierka ako tínedžerka. Prvú poviedku na- s nepreložiteľným názvom Hapísala vo svojich 15 rokoch a pub- teship, Friendship, Coutship, Lolikovať začala o štyri roky neskôr veship, Marriage (2001). Jej dopov rôznych časopisoch a vo svo- siaľ posledným dielom je zbierka jich poviedkach rozpráva príbe- poviedok Dear Life (Drahý život) hy ľudí z vidieckych oblastí se- z roku 2012. verozápadného Ontária, kde vyrastala. Na prvú knižnú publiká- TO JE TO, ČO VIEM ROBIŤ ciu svojich krátkych próz si však Literárni kritici označujú Munmusela počkať až do roku 1968, roovú za jednu z najväčších žijúkeď jej vyšla zbierka poviedok The cich spisovateľov sveta, ale vteDance of the Happy Shades (Tanec dy, keď napísala ako pätnásťročšťastných tieňov), s ktorou mala ná prvú poviedku, asi ani sama autorka veľký úspech, a ktorá jej netušila, že tomuto žánru zostapriniesla najprestížnejšie kanad- ne verná celý život. Jedinou výské literárne ocenenie – Literár- nimkou bol román Lives of Girls

and Women z roku 1971. Nobelovu cenu za literatúru získala iba ako trinásta žena v 112-ročnej histórii Nobelovej ceny za literatúru, pred ňou sa to podarilo napríklad Selme Lagerlöf, Toni Morrison, Elfriede Jelinek alebo Herte Müller. „Som ohromená a veľmi vďačná. Predovšetkým som rada, že získanie tejto ceny poteší tak veľa Kanaďanov. Tiež som šťastná, že to upriami viac pozornosti na kanadskú literatúru,“ uviedla Munroová. Na svoju tvorbu sa však slávna autorka pozerá prozaickejšie. „Nie som šťastná vtedy, keď píšem, ale keď dostanem nápad a môžem sa pustiť systematicky do práce. Je to tvrdá práca, ale to je to, čo viem robiť.“ Dnes je 82-ročná Munroová, matka troch detí, spisovateľskou hviezdou. Vydala takmer dve desiatky kníh. V slovenčine však jej diela zatiaľ neboli vydané. Keď ide o srbské preklady, tie doteraz vyšli iba vo vydavateľstve Agora zo Zreňaninu: roku 2006 vydali jej zbierku poviedok Bekstvo, ktorá sa v roku 2010 dožila aj druhého vydania. Z Agory zahlasujú, že onedlho vydajú aj jej novú knihu Goli život. Medzičasom však vydali aj jej jediný román Životi devojaka i žena, ako aj knihu poviedok Previše sreća. Munroová oslávila v júli 82 rokov. Najstaršou držiteľkou Nobelovej ceny za literatúru je Doris Lessingová, ktorá ju získala v roku 2007 ako 88-ročná. Tohtoročné ocenenia slávnostne odovzdajú 10. decembra. Každá z cien je dotovaná sumou osem miliónov švédskych korún (približne 920 000 eur). Kanadská spisovateľka Alice Munroová, ktorá je tohtoročnou laureátkou Nobelovej ceny za literatúru, sa však nebude môcť zo zdravotných dôvodov zúčastniť na slávnostnom odovzdávaní týchto prestížnych ocenení v Štokholme. „Zdravotný stav jej neumožňuje prísť. Je nám to všetkým, vrátane samotnej pani Munroovej, ľúto,“ uviedol predseda Švédskej akadémie Peter Englund, ktorý však nekonkretizoval zdravotné problémy 82-ročnej spisovateľky. ○

D E J IN Y

16. 11. 2013 • 46 /4569/

KRÍŽOM-KRÁŽOM DEJINAMI VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV (47)

Školská a cirkevná konsolidácia Slovákov v Laliti DrSc. Ján Babiak

eďže priamych zápisov o prvom príchode Slovákov do osady Laliť nieto, ďalší nevyhnutný krok bol overiť si zápisy cirkevných matrík v osadách, ktoré boli v bližšom okolí založené pred touto osadou. V najbližšej slovenskej osade, v Pivnici, to však ani nemalo zmysel, lebo táto osada bola založená skoro paralelne s osadou Laliť, a tak mala v tom istom čase tie isté trampoty vo svojej konsolidácii. So Selenčou to bolo inak. Založená vyše tri desaťročia skôr, aj cirkevne pred príchodom Slovákov do Lalite, mala plno predpokladov prijať si pod svoje krídla aj ďalších slovenských kolonistov v susedných osadách. Prvý zápis v selenčskej matrike narodených bol pre lalitských Slovákov zaevidovaný 9. mája 1791, keď bol pokrstený Emericus, syn Emerika a Kataríny Gengaj (Gengai). Už 30. septembra toho istého roku (1791) bol v Selenči krst Pavla, syna Jána a Anny Mackovcov (Matzko), a 18. novembra 1791 krst Andreja, syna Juraja a Márie Valentovcov. Už začiatkom ďalšieho roku išlo o dve Márie, o dcéry – Michala a Zuzany Turčániovcov, čiže Jána a Zuzany, rod. Slavkovej, Valentovcov. Do polovice toho roku (1792) príchod novorodeniatok zaevidovali rodiny Prístanská, Krňová, Molnárová, Hroncová, V(G)allathová, Pecniaková a do konca roka pribudlo ešte 11 novorodeniatok. V ďalšom roku

24/II

(1793) bolo 7 novorodeniatok (ale aj 4 svadby), v roku 1794 znovu 7 novorodeniatok. A potom sa to už multiplikovalo1. Teda záver je celkom jasný. Slovákov v Laliti bolo od roku 1791 (najpravdepodobnejšie už o rok skôr – teda v roku 1790) a všetky dáta o príchode našincov do tejto osady vo ôsmom desaťročí alebo aj skôr sa nateraz môžu považovať iba za nedokázané hypotézy. Hneď po príchode od erárneho panstva dostali aj pôdu na obrábanie. Zo súhrnne 126 poddanských rodín (asi šlo aj o srbské rodiny) dostalo 74 ¾ usadlosti. Najväčší počet z nich (64) dostal polovicu usadlosti, skoro tretina (29) dostala ¼ usadlosti, necelá šestina (19) dostala celú usadlosť a 11 rodín dostalo ¾ usadlosti. Len tri rodiny dostali viacej ako jednu usadlosť (od 1 2/4 do 3 ¼ usadlosti)2. Ako uvádza F. Kutlík, niektoré pozemky, pravdepodobne tie v dolinách, ktoré aj dnes ľudia „barami“ nazývajú, Slováci boli aj komorou nútení prijať. Ale pasienky a lúky, akokoľvek si na ne nárokovali, nedostali, lebo ich v Laliti nebolo. Okrem pôdy dostali aj pozemok na stavanie domu. Založili si potom vedľa už jestvujúcich srbských ulíc novú ulicu, tam, kde dnes slovenský kostol stojí, a nazvali ju podľa svojej národnej príslušnosti – Slovenská ulica (dnes Ulica Janka Čmelíka)3 . Aj o rok neskoršie (v roku 1791) v tej istej ulici na čísle 254, na pozemku veľkosti 2/4 sesie udelenej od kráľovskej ko-

V roku 1795 bolo tu 22 narodených detí, ale aj 5 svadieb, v roku 1796 16 detí (2 svadby), v roku 1797 24 novorodeniatok a 6 svadieb a v roku 1798 15 novorodených detí. Pozri o tom Prothocol Baptismatorum, Copulatorum et Sepultum Aug. Conf. Bacs Ujfalvensii ab Anno 1787. Tomus 1. 2 J. Sirácky: Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem v 18. a 19. storočí. Matica slovenská, Martin 1971, s. 172. 3 Tá stavba stojí aj dnes, ale je v značnej miere ruinovaná. 4 Pozri G. Bierbrunner: A Bács-szerémi ág. hitv. ev. egyházmegye monograﬁája..., G. Ivkovics, Ujviék 1902, s. 114, ale aj E. Heinlein: Laliť, história obce a slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi. Národný kalendár, Petrovec 1930, roč. 11, s. 46, a E. Heinlein: Laliť. In A. Vereš: Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a. v. v Kráľovstve Juhoslovanskom. Kníhtlačiareň uč. spol., Petrovec 1930, s. 53.

mory, vystavali si aj dvojizbový cirkevný objekt. Väčšia miestnosť bola učebňou, vlastne modlitebnicou, a menšia bola učiteľským bytom4 . Teda hneď v štarte na novej hospode, keďže ich tu v roku 1791 bolo už 50 manželských párov, Slováci sa snažili aj cirkevne aj školsky konsolidovať, ale keďže ešte nemali zákonný cenzus, nešlo to. Ale tak ako aj inde, so školou to išlo ľahšie, lebo sa využilo podzákonné určenie, že ak na okolí v najbližšej osade, na pol hodiny chôdze, nieto istej školy, tak sa povoľuje založiť aj školu predtým, ako sa vyplní zodpovedajúci cenzus občanov istej národnosti alebo vierovyznania. Tak potom škola bola prvá. Prvým učiteľom – levitom bol Ján Kramár, ktorý potom aj tie základné cirkevné povinnosti konal v dedine. V istom roku sa aj cirkevne organizovali, ale ako ﬁliálka, teda dcérocirkev selenčskej evanjelickej cirkvi, a tak funkciu farára, aj dozor nad cirkevnými aktivitami v prvých rokoch cirkevného života v Laliti mal na starosti prvý selenčský kňaz Juraj Plachý. Cirkev v tejto osade v hore spomenutej koncepcii pôsobila až do roku 1817. Na udelenom pozemku sa novým kolonistom začalo dariť. Po katastrofálnych povodniach pred príchodom Slovákov začali sa konať aj opatrenia v odvodňovaní chotára, 5 takže sa už ľahšie dýchalo. V roku 1800 bol v osade podpísaný urbariálny kontrakt s erárnym majiteľstvom6 a o rok neskoršie 5

(1801) každý čeľadný otec podpísal v Kule7 konkrétnu zmluvu s komorným predstavenstvom. V roku 1807 osada už mala aj svoju pečiatku z nadpisom SIGILLUM REO CAALIS 8 POSSESSIONIS LALITY. V škole (ale aj v cirkvi) učiteľ Kramár pôsobil v Laliti celých 7 rokov (1791 – 1798). Potom bol pre určité nedopatrenia v cirkvi vzdialený zo služby. Na jeho miesto prišiel Samuel Greškovič, ktorý však pre neporiadny život taktiež tam pôsobil iba 2 roky (1798 – 1800). Po ňom si Laliťania zvolili za učiteľa Samuela Jesenského z Malého Jasena z Turčianskej stolice 9. Ten pôsobil ako učiteľ celých 17 rokov a potom si ho Laliťania zvolili za farára. Ďalší učitelia po ňom boli Triznai Peter (1817 – 1830), Jozef Godra, Ladislav Belohorský atď. Keď v Laliti bolo už ponad 500 duší, našinci sa rozhodli aj na cirkevné osamostatnenie. Za farára si zvolili svojho učiteľa Jesenského. Ako prvý riadny farár bol vysvätený dňa 31. augusta 1817 a do úradu uvedený o dva týždne neskoršie (14. septembra 1817) Pavlom Križanom, pivnickým farárom, a Jurajom Plachým, selenčským farárom. Vtedy cirkev už mala 130 manželských párov a v roku 1820 v Laliti už bolo skoro 1 700 obyvateľov, vlastne 639 Slovákov10 . Po Jesenskom bol farárom Michal Borovský (1830 – 1836), ktorý umrel na choleru, čo osadu postihla v roku 1836. Vtedy v osade na túto chorobu umrela 1/5 obyvateľstva. Po

Viď o tom dokument K 280 b, č. 76/1795 (Kvičova správa o odvodňovaní chotára). Báč-bodrožská župa, Archív Vojvodiny, Nový Sad. 6 Pozri dokument K 324, č. 29/1800, Báč-bodrožská župa, Archív Vojvodiny. 7 Pozri dokument K 333, č. 1 – 5/1801, Báč-bodrožská župa, Archív Vojvodiny. 8 Obvyklé skracovanie, vskutku ...RE(GI)O CA(MER)ALIS... Teda na pečiatke písalo: pečať obce (správy) komorného majetku Laliť. 9 a nie Trenčianskej, ako to uvádza Heihlein. 10 D. J. Popović: Prilozi proučavanju etničkih odnosa od sredine 16. veka do 1921. – Vojvodina. Srpska kraljevska akademija, posebna izdanja, knj. 53, Beograd 1925, tabele u prilogu. 11 Matrika je v miestnom úrade, respektíve v archíve v Sombore.

KNI HY

HLAS ĽUDU • OBZORY

Dvojjazyčnosť je dobrá, keď je správna (Ruženka Šimoniová-Černáková: Dvojjazyčnosť a jej pedagogické aspekty. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2013) Anna Horvátová

vládanie dvoch alebo viacerých jazykov je v súčasnom modernom a rýchlom svete výhodou a v budúcnosti možno nevyhnutnosťou. Rodičia využívajú rôzne cudzojazyčné školy, a tak už v útlom veku vlastne umožňujú dieťaťu rozvíjať schopnosť a používať dva alebo tri jazyky. Najnovšie štúdie, ktoré skúmajú vplyv dvojjazyčnosti na vývin dieťaťa, jasne ukazujú, že dieťa, ktoré ovláda dva jazyky alebo viac jazykov, má isté výhody voči svojim jednojazyčným rovesníkom. Tieto deti dokonca dosahujú lepšie výsledky v úlohách, ktoré vyžadujú myslenie, kreativitu a jazykové schopnosti. Ľahšie si osvojujú nové slová alebo šikovnejšie narábajú so slovami. Avšak ak podmienky na osvojovanie si dvoch jazykov nie sú optimálne, vtedy následkom dvojjazyčnosti sú úskalia, ba riziká, ktoré tento jav prináša. Ak sú však podmienky osvojovania si dvoch jazykov optimálne, čo nemožno hovoriť o našom vojvodinskom bilingválnom slovensko-srbskom prostredí, a jazyková znalosť veľmi dobrá, vtedy neexistuje riziko, že si dieťa osvojí jazyk na nižšej úrovni. Podstatné je nikdy sa nezriekať svojho materinského jazyka. Tento možno povedať vleklý a veľký problém – bilingvizmus vo svojej knihe Dvojjazyčnosť a jej pedagogické aspekty z aspektov psychologického, pedagogického a sociolingvistického rozpracovala psychologička Ruženka Šimoniová-Černáková. Knihu, v ktorej je predstavený komparatívny prístup k problematike dvojjazyčnosti a vzdelávania slovenskej autochtónnej menšiny v Srbsku, Maďarsku a Rumunsku, vydalo Slovenské vydavateľské centrum v edícii Vedecké zošity. Výhody dvojjazyčnosti autorka argumentuje v stati Perspektívy a možnosti – Dvojjazyčnosť ako zdroj: „Výpoveď, ktorá hovorí o tom, že čím viac jazykov vieš, tým si bohatší, sa môže uplatniť na všetkých ľudí a na všetky jazyky, bez ohľadu na to, či patria do väčšiny, alebo menšiny, alebo akéhokoľvek druhu je ich dvojjazyčnosť. Naším úmyslom je

tu však viac sa zaoberať práve príslušníkmi menšín a ukázať, že môžu svoju dvojjazyčnosť a viacjazyčnosť vnímať ako zdroj bohatstva a nie ako zdroj problémov a konﬂiktov. Príslušníci menšín sa dvojjazyční nestali podľa svojho vlastného výberu, ale musia používať dva jazyky, ak chcú mať svoj materinský jazyk a ak chcú poznať jazyk, ktorý používa väčšina v štáte.“ A v stati predchádzajúcej Škola a etnojazyková vitalita výstižne potvrdzuje to, čo my všetci dobre vieme, avšak niekedy sa pobúrime proti svojmu materinskému jazyku – spisovnej slovenčine, a tým zaprieme aj seba, aj našu slovenskú národnosť: „Vyučovanie v materinskom jazyku umožňuje vývin jazykových kompetencií v tom jazyku. Učenie druhého jazyka od predškolskej ustanovizne a naďalej zase umožňuje získať jazykové kompetencie v druhom jazyku. Tým spôsobom sa u detí vyvíja aditívna dvojjazyčnosť, čo znovu vedie k priblíženiu sa k balansovanej dvojjazyčnosti, vlastne aktívnemu ovládaniu oboch jazykov. Čím viac osôb v populácii autochtónnej menšiny patrí medzi aktívne dvojjazyčné, tým má menšinový jazyk lepšie šance na zachovanie a vývin. (...) Je jasné, že ak existuje viac používateľov daného jazyka, tak je aj jeho sociálna sieť bohatšia a rozvetvenejšia. V tomto prípade pod sociálnou sieťou môžeme rozumieť kultúrne ustanovizne, spoločenské inštitúcie, prostriedky informovania, vydavateľstvo, školskú sieť..., v ktorých sa používa menšinový jazyk. Vlastne ako keby menšinové spoločenstvo malo svoju podspoločnosť v spoločenskom systéme štátu, v ktorom žije. Ak by nejestvovali používatelia menšinového jazyka, ktorí ho môžu používať vo všetkých sférach života, tak by nejestvovala ani sociálna sieť. (...) Jazyk, jazykové „výrobky“, materiálne a nemateriálne kultúrne statky slúžia aj na

to, aby sa daná jazyková skupina jasne líšila od ostatných a aby ju iní vnímali ako osobitnú. Aby niekto mohol vytvárať jazykové „výrobky“ (knihy, časopisy, noviny, informácie rôznych druhov...), musí dobre poznať ten jazyk. Nie je dostatočná len komunikácia v rodine na danom jazyku, ale je nevyhnutné aj inštitucionálne učenie jazyka. Ak sa jazyk používa v škole, na verejných miestach, v cirkevných službách, v obchodovaní, to zväčšuje status jazyka. (...) Ak chceme čím silnejšiu etnojazykovú vitalitu autochtónnej jazykovej menšiny, musíme sa v prvom rade vynasnažiť, aby tá menšina mala čím lepšie a kvalitnejšie vzdelávanie vo svojom materinskom jazyku.“ Jedným z cieľov monograﬁe, ktorá je venovaná žitiu a cíteniu rozličností, ako sa v úvodnej stati hovorí, je predstaviť časť zložitosti života v heterogénnych spoločenstvách, a to tú, ktorá sa najviac týka dvojjazyčnosti a vzdelávania z aspektu autochtónnych jazykových menšín. Výstižnejšie povedané zdôrazniť vlastne potrebu a dôležitosť „vzdelávania v materinskom jazyku s povinným a intenzívnym učením väčšinového jazyka, čím osoba dosiahne vysokú úroveň kompetencií najprv vo svojom jazyku a postupne aj vo väčšinovom“. V takých prípadoch ani pojmy „uctievanie rozličností, tolerancia, multikultúrne spoločenstvá, interkultúrnosť, jazykovo a kultúrne heterogénne spoločnosti, dvojjazyčnosť, viacjazyčnosť, menšina, väčšina, materinský jazyk, väčšinový jazyk, jazyk spoločenského prostredia...“ nebudú cudzie a nezrozumiteľné. Kniha je dobre koncipovaná, začína sa totiž staťou Výzvy vzdelávania dvojjazyčných detí, aby pokračovala staťami Teória a prax dvojjazyčného vzdelávania, Podobnosti a rozdiely v dvojjazyčnosti a potom nasleduje už vopred spomenutá stať. ○

25/III

Borovskom služby dlho rokov odbavoval Karol Tešeni (Tessenyi, 1836 – 1897), ale ten pre svoju nemoc vždy musel mať pri sebe kaplánov. Len rok po osamostatnení (1818) cirkev mala aj kanonickú vizitáciu, ktorú konal superintendent Adam Lovich, a ďalšia taká návšteva bola v roku 1835, keď bol vo funkcii superintendenta Dr. Ján Seberíni (Szeberínyi). Po každej vizitácii zostali aj stopy – zápisnice, vlastne ich odpisy, lebo cirkev má (okrem matriky11) zachovanú kompletnú dokumentáciu. Slováci v Laliti sa ako pracovití ľudia rýchle vzmáhali. Časom prevýšili aj počtom aj majetnosťou srbský živel. Nebolo to ani tak ťažko, lebo v prvej polovici 19. storočia sa Srbi z Lalite hromadne sťahovali do Sriemu. Slováci vtedy od možnejších Srbov kúpili aj pôdu a domy a rozšírili sa po celej osade. Začali dominovať v každej ulici a majetkovo by sa dostali ešte vyššie, keby nemali ťažkosti v kupovaní nehnuteľností od štátnych orgánov. Totiž v kupovaní majetkov, najmä tých výhodnejších, vždy mali prednosť nemeckí občania z okolitých osád, takže tí z Odžaku, Parabuťu (dnes Ratkovo) a zvlášť z Filipova (dnes Bački Gračac) mali z toho najväčší osoh. Nebolo ľahko Slovákom v Laliti. Obkolesení hlavne nemeckými dedinami, boli nútení zdolať aj ten jazyk a takmer všetci si ho aj osvojili. A vedieť ho museli, veď chodievali na zárobky k bohatým Nemcom. So Srbmi to bolo už ľahšie, lebo žili tu s nimi a hovorili im zrozumiteľnejším jazykom, keďže boli Slovanmi. V poľnohospodárstve okrem chlebovín najčastejšie pestovali konope, na ktorých sa dalo aj dvakrát viac zarobiť. Tak potom začali vo svojej osade postupne, ale iste zaberať významné miesto. Šíril sa areál Slovákov v tejto osade a oblasť, čo ju nazývali Humnami, rýchle prerástla v ulicu a vznikla Nová ulica, aj Ružová. Kostol si vystavali v rokoch 1848 – 1852, a zotrvali tu Slováci vedľa srbského a v širšom okolí aj nemeckého živlu. Obstáli tu našinci vo všetkých víchriciach žitia, tak na samom začiatku, ako aj neskoršie, aj napriek povodniam a epidémiám, ktoré obyčajne po vysokých vodách šli. Hoci v novších dejinách Nemci sa z týchto krajov odsťahovali, dedinka Laliť zostala taká, akou bola v prvých rokoch jej vzniku a jej rastu – slovensko-srbská. Ibaže dostala nových susedov. ○

ROZHOVO R

16. 11. 2013 • 46 /4569/

VO SVETE VESNY OPAVSKEJ

Umenie je všade vôkol nás Oto Filip

ozhovor s ňou, takmer hodinový, vôbec nebol únavne jednostrunový, hoci sa už pár tých rôčkov poznáme. Za väčšinou tých jej nezmazateľné stopy zostali. Chvalabohu. Je humanistkou s túžbou vidieť svet skôr taký, aký by mal byť, než aký práve je. Povahou optimistka, ktorá sa nedá súčasnosťou zmiasť, aj keď ju zrejme bolí, že na prírodu padajú ťažké mraky. Preto aj to stále hľadanie útočísk v pravidelne širokých výsekoch práce a objavnej tvorby: maliarskej, graﬁckej, multimediálnej. Vstúpiť do zaujímavého, skutočného a kľukatého sveta Vesny Opavskej znamená mať sa tam fajn, no i otázniky visiace nad

problémy súčasnej spoločnosti a jednotlivca v mestskom prostredí. Kombinovaním techník, motívov, textúr, vyzdvihovaním kontrastov a protikladov volá po návrate do prírody ako jednému z možných východísk z ľudskej osamelosti a odcudzenosti. Účinkovala na vyše tridsať samostatných a kolektívnych výstavách u nás a v cudzine, pôsobí ako prednášateľka vo sfére internetovej komunikácie, je členkou Združenia výtvarných umelcov Srbska, Mediálnej organizácie juhovýchodnej Európy SEEMO, Združenia nadpriemerne inteligentných osôb MENSA, Umeleckej besedy Slovenska v Bratislave, Nezávislého združenia novinárov Srbska, jednou zo zakladateliek združenia Women in Tech Serbia WITS, podporu-

26/IV

Dve z grafík seriálu Kľúčové slovo – umenie práve ukončeným rozhovorom: nezostalo čosi dôležité visieť vo vzduchoprázdne? Najprv životopis a potom to najlepšie – jednoducho ju nechať spomínať. Terajšia doktorandka Fakulty výtvarných umení v Belehrade a riaditeľka webovej stránky Media centra získala diplom, potom i hodnosť magisterky graﬁky obhájením práce na tému Kolízia a syntéza digitálneho a naturálneho na Fakulte výtvarných umení v Belehrade v roku 2009. Jej umeleckej práci dominujú témy, týkajúce sa ekológie, komunikácie, digitálnych záznamov, upriamená je na

júceho ženy v technologických odvetviach... – Začnime detstvom, vyrastaním v dosť zaujímavej rodine... – Môj otec je Slovákom zo Starej Pazovy a treba povedať, že ide o prvého doktora vied v oblasti biomechaniky v niekdajšej Juhoslávii. Ten odbor si priniesol zo špecializácie v Nemecku, kde pobudol ako Humboltov štipendista. Predtým bol v prvej generácii študentov na DIF-e. Po návrate zo zahraničia uviedol odbor biomechanika nielen na Univerzitu v Belehrade, ale aj na tie v Ľubľane, Sarajeve, Záhrebe, Niši... Takmer všade tam pôsobil

Na pracovisku v belehradskom mediálnom stredisku ako mimoriadny, v Belehrade ako riadny vysokoškolský profesor. Otec ešte počas štúdií zakotvil v Belehrade, kde zostal, tým skôr, že sa onedlho stal kondičným trénerom jedného z prvoligových klubov. Viem, že potom najdlhšie pobudol v klube Partizan. Mama je pôvodom zo Zlatibora a narodila sa v Belehrade. Možno je práve na Zlatibore pôvod tej mojej lásky k prírode. Mama sa tiež venovala športu, určitý čas bola aktívnou basketbalistkou, hrala v Radničkom. Celá jej rodina mala blízko k basketbalu, takže sa tak i zoznámila s otcom. Vyrastala som v časti mesta menom Vidikovac... – Utkvelo čosi z tých čias výrazne v spomienkach? – Azda to, že vtedy bolo oveľa viacej voľného priestoru a málo áut. Boli tam na Vidikovci kedysi aj stromky, i lúky i cyklistické dráhy, i voľný priestor, na ktorom sme kriedou kreslili ihriská. Tam, kde dnes žijem, v susedstve Košutnjaku, je tiež pekne, no zďaleka nieto toľko priestoru, na ktorom by sa deti mohli voľne hrať. – Už mnoho rokov je príroda jednou z príznačností tvorby. Kedy prišlo k tomu osvieteniu, pochopeniu, že je umenie tou púťou, ktorou sa treba vydať? – Vždy som mala rada tvorbu, hoci to najprv nebolo tzv. vizuálne umenie. Predovšetkým som písala, aby som len po dvadsiatke, z podnetu sestry, ktorá vtedy končila maliarstvo na Fakulte výtvarných umení, začala kresliť.

Sestra si hneď všimla môj talent. Púť ma potom zaviedla na Fakultu výtvarných umení, kde som získala diplom v odbore grafiky. Tam sme mali viac ako desať rozličných techník, z ktorých som zostala verná najmä digitálnej grafike. – To trochu neskoršie zapájanie sa do tvorby sa dalo dobehnúť? – Nikdy som o tom neuvažovala tým spôsobom, lebo prevažne vždy žijem v súčasnosti. Mienim, že nikdy nie je neskoro na to, čo sa chce. Aj dnes mi niektorí ľudia vravia, že je krásne venovať sa umeniu, vedia, čo som v ňom dosiahla, a sami by sa do toho dali. No neveriacky krútia hlavami, keď im poviem, že som sa len s 2l. rokom života odhodlala vstúpiť do neho. Vždy sa snažím záujemcov posmeliť: ak sú im linky na kresbe trasľavé, navrhujem na začiatok koláž ako tvorivý proces, hru, most k ďalším fázam tvorby. A ani si nevšimnú a už budú v polovici vytýčenej cesty k vlastnej tvorbe. – Jednou zo stálic sú i počítače... Kde sa tie rôzne znalosti nabrali? – Tie začiatky datujú skôr ako tie umelecké. Pred uchádzaním sa o prijatie na Fakultu výtvarných vied som mala dosť voľného času: zaujímala som sa o všetky možné výstavy, programy, tribúny, trochu som aj pôsobila ako rozhlasový, prípadne printový novinár. Popritom som sa rozhodla ukončiť niekoľko školení vzťahujúcich sa na počítače, napríklad iniciálny kurz uplatnenia internetu, čo bolo nóvum v rokoch 1999 alebo 2000, jednotlivé grafické programy, predovšetkým tie komplikovanejšie, spôsoby vypracovania webových stránok... To všetko ma akosi logicky viedlo k vstupu do dnešného povolania, do Media centra, kde som začala robiť v roku 2005 a na sajtoch

ROZHOVOR

HLAS ĽUDU • OBZORY uplatňovať viaceré svoje vedomosti a afinity. – Vráťme sa k umeleckej tvorbe. Dominuje jej svet prírody. Ako by sa táto dala definovať? – Žiaľ, ako dieťa som nemala dáku dedinu, do ktorej by som riadne chodila. Skôr som sa túžobne pozerala na tie deti, ktoré tam trávili celé letné prázdniny a prichádzali s plnou kapsou zážitkov. Raz sa mi pošťastilo stráviť u jednej z mojich rodáčok mesiac na Zlatibore, kde som sa naučila čo-to o domácich zvieratách. Prázdniny som trávila s otcom na športových sústredeniach, v horách alebo pri mori, no hory som mala podstatne radšej. Príroda je pre mňa v prvom rade vôňou, vzduchom, farbou, okolím, ulitou, v ktorej sa cítim bezpečne, mimo všetkého bežného, poznačeného náhlením sa, prácou, dopravou, trávením času vo fádnych betónových budovách. – Najnovšia výstava, vlastne doktorandský projekt, je veľmi zaujímavá. Kedy alebo ako skrsol nápad vypracovať digitálne grafiky, vystaviť ich, sledovať ich komunikáciu vo virtuálnom a reálnom prostredí? – Výsledok sa teraz zdá ľahko dosiahnuteľný, hoci proces rozvoja konceptu dosť dlho trval. Po celý čas mi hnacou silou bolo prianie preskúmať pozíciu umenia v súčasnosti. Začala som s diárom, súpiskou webových stránok,

súvislého celku. – Následkom bola vydarená výstava v Dome mládeže, seriál veľkých grafík s umením ako kľúčovým slovom... Používame pojmy, ako je umenie, príroda, internet v dostatočnej miere? – To sú slová, na ktoré sa dívam cez osobnú prizmu: ja ich mám rada, teda používam ich. Keďže sú to slová univerzálne, časté, myslím si, že nie je nutné, aby sme všetci objavovali tie rovnaké slová v rozličných pojmoch. Podstatnejšie je to, že každý z nás môže objaviť kúsok seba v mojej práci, a súbežne si uvedomiť, že sa jeho názor líši od môjho. Všímam si, že keď pozorovateľ zastane pred moje rozmerné graﬁky, tak nemôže hneď povedať „toto chápem alebo nechápem, páči sa mi alebo nepáči“, ale že ho to vyprovokuje prečítať si niektoré z pojmov, uvažovať nad nimi, zisťovať, čo sú mu osobne blízke... – Umenie Vesny Opavskej, vrátane najnovších grafík, je veľmi pestré, farbisté, sršiace optimizmom. Čo je jeho prameňom? – Rada by som to aj sama presne vedela. Optimizmus je vo mne a prejavuje sa hádam i smerom von, keďže ma považujú za veľmi optimistickú povahu. Vždy je tu presvedčenie, že nám bude dobre a lepšie, umocnené tým, že sa o to i osobne máme snažiť. Som toho názoru, že každé úsilie

Práca z Májového salónu graﬁky bude odmenené, zvlášť ak sa deň čo deň posúvame aspoň o krok bližšie k stanoveným cieľom. Musíme vedieť využívať čas. Takéto chápanie azda cítiť aj v mojich prácach, lebo by ma vlastne nebavilo, ani mi nie je blízke, tvoriť čosi, čo necítim. – A ktoré sú to ciele, napríklad na prvé nadchádzajúce obdobie? Možno si pri nich

dožičiť i chvíle voľna? – Zatiaľ sa dohováram, kde všetko výstava Kľúčové slovo – umenie zakotví. Na zozname sú zatiaľ Nový Sad, Smederevo, Niš. Iste budem pokračovať vo výskume internetovej komunikácie cez prizmu umenia, v snahe prehĺbiť tému, do ktorej som vstúpila. Času síce nemám veľa: práca mi berie väčšiu časť dňa, takže mi zostávajú len víkendy ako chvíle, keď ma povinnosti nestíhajú. Občas si vtedy dožičím aj trochu dlhší spánok, snívanie, rojčenie... Je to možno i mojím relaxom, ktorý by som rád uplatňovala častejšie. Žijem v nádeji, že budú i dni, keď mi najlepším oddychom bude odísť do prírody bez toho, aby som bola opantaná tým, kedy sa mám vrátiť. Rád by som tam, na tvári miesta, tvorila, bárs i počítačom. – Ako kolegovia reagujú na tvorbu, je tu i štipka závisti? – Nie som osobou, ktorá si to všíma. Dostala som od nich mnoho pochvalných slov, najmä pre komplexnosť projektu, ktorý nie je len výtvarnou tvorbou, ale je i internetovým výskumom. Tieto sa navzájom podporujú a prelínajú v rámci celku. Projekt je veľký, náročný, originálny. Nepoznám nikoho, kto by fenomén oblaku slov používal u nás v umení.

– Možno by sme na záver mali pripomenúť, čo je jeho nosným cieľom... – Ide najmä o to, že som výstavou chcela nielen z osobného aspektu preskúmať pozíciu umenia u nás, ktorá je taká, aká je: je málo záujmu oň, nie je voľný čas na umenie, ale i čosi (z)meniť. Preto sa podujatie aj konalo v belehradskom Dome mládeže, ktorý je veľmi navštívený. Snažila som sa vyprovokovať publikum, aby v projekte prostredníctvom ankety účinkovalo, o umení uvažovalo, k nemu sa aspoň štipku priblížilo. Umenie nemusí byť, alebo nie je darom bohom vyvolených, špeciálnych a nadaných ľudí. Je čímsi, v čom môžeme všetci každý deň účinkovať každodennými aktivitami. Veď každý z nás nesie umenie, veľmi blízke pojmu tvorivosť, kreativita, v sebe. Je pravda aj v tom, že je umenie i postoj. Ak prichystám a dekorujem jedlo, ktorému som venovala vlastný čas, lásku, inšpiráciu, prianie urobiť z neho čosi tvorivé, a výsledkom je, že aj iní majú pôžitok z neho, aj to je umenie. Možno ho objaviť všade vôkol nás, – vraví Vesna akoby namiesto bodky. Aj o tom je svet Vesny Opavskej, mnohoraký, lákavý, až expresívne príťažlivý... ○

27/V

ktoré sa zaoberajú umením, aby som sa cez nadšenie a znalosti optimizácie tých stránok posúvala ďalej. Len neskoršie, keď som už mala celý koncept projektu v hlave a takmer vypracovala obsah práce, som pochopila, aké všetko možnosti tam sú, že to je ono pravé. Zvlášť, keď sa to, čím sa intenzívne zaoberám, akosi samo poskladalo, dalo do

Pri návštevníkoch na októbrovej výstave v belehradskom Dome mládeže

T VO R B A

16. 11. 2013 • 46 /4569/

MIROSLAV MACHÁČ

Šťastná hviezda

28/VI

eď v to včasné ráno do našej ulice vošla sanitka so zapojeným signalizačným zariadením, nikoho to z nášho susedstva veľmi neprekvapilo, dokonca ani vtedy, keď dvaja zdravotní pracovníci do nej na nosidlách vložili Ivanu, susedu, ktorá bola už dlhší čas ťažko chorá. Okrem zvedavých susedov vyprevadili ju jej synovia dvojčatá, jej šťastie a radosť, ktorí len čo začali študovať na strednej škole. Ivanin manžel sa neukázal. Pravdepodobne nemohol vstať z postele, lebo včera večer, ako obyčajne, vypil priveľa pálenky. Za posledné štyri mesiace toto je Ivane už tretíkrát, čo ju ako súrny prípad prepravujú do nemocnice. Približne pred mesiacom, keď ju prepustili z nemocnice s pokynmi na ďalšiu liečbu, lekári jej povedali, že tentoraz mala šťastie, ako keby ju sám Pánboh zachránil od najhoršieho. Kým sanitka uháňala do nemocnice, Ivanu zapojili na prístroje. Ležala na špeciálnom lôžku priam v bezvedomí, so zavretými očami, sotvaže dýchajúc. Obaja zdravotní pracovníci i lekár sa jej na všetky možné spôsoby snažili zachrániť život. Keď už boli v blízkosti nemocnice, hádam na znak vďaky, za chvíľku otvorila oči a potom znovu usnula. Prebudila sa až v predvečer nasledujúceho dňa. Začujúc dáke hlasy, no obávajúc sa neznámeho, Ivana sa rozhodla určitý čas neotvárať oči a iba načúvať, čo sa vôkol nej deje. Onedlho sa jej jeden hlas zazdal byť veľmi známy, ale nemohla sa dovtípiť, čí by mohol byť. Po kratšom váhaní sa rozhodla otvoriť oči. Na posteli vedľa svojej uzrela ženu s mužskými črtami, ako púli na ňu. Keď jej však ironicky zaželala: „dobré ráno, pani“, hneď sa rozpamätala, že je to banková úradníčka, ktorá jej už roky telefonuje a napomína ju, či sa jej vyhráža pre manželove nevyplatené mesačné splátky pôžičky, ktorú vzal bez jej vedomia a peniaze do poslednej babky prepil. Od vzrušenia, ktoré ňou v tej chvíli opanovalo, Ivana znovu zavrela oči a začala sa triasť. Na pomoc

jej priskočila sestrička a potom aj lekár. Kým jej dávali injekciu, preblyslo jej mysľou, že aj minulý raz bola v tej istej izbe, v ktorej ležia tí najťažšie nemocní, o ktorých aj lekári hovoria, že sú v božích rukách. Predtým ako zaspala, opýtala sa samu seba, či jestvuje miesto na tomto svete, kde by aj ona, konečne, mohla nájsť pokoj. Prebudila sa, až keď sa zotmelo. S vypätím všetkých síl sa neúspešne snažila obrátiť na druhý bok – k oknu. To spozorovala sestrička a pomohla jej. Od tej chvíle sa Ivana mlčky, priam stratene, dívala oknom do neba. Zdalo sa jej, že sa hviezdy, ktorých už bolo plné nebo, nejagajú ako obyčajne. Celá zmýlená, priam panicky, začala tam, v ďalekom vesmíre, hľadať svoju šťastnú hviezdu, o ktorej si bola istá, že jestvuje a za ktorou pátra celý život, vlastne od chvíle, keď jej, ešte malej, matka povedala, že každý má svoju šťastnú hviezdu, iba ju treba nájsť. A vtedy sa jej zazdalo, že ju uzrela. Pritom začala rozmýšľať o svojom živote. Narodila sa v šťastnej rodine ako očakávané a milované dieťa, ale predtým, ako mala začať chodiť do školy, jej bezstarostné detstvo bolo prerušené náhlou smrťou matky a život sa jej zmenil od základov. Otec začal piť, behať za inými ženami a pre Ivanu nikdy nemal času, takže ju starí rodičia po matke vzali k sebe, hoci biedili a boli chorľaví. Od tých čias nosila v duši mnoho jaziev. V pamäti jej utkvelo kruté správanie sa detí zo škôlky, ktoré sa jej vysmievali, namiesto toho, aby ju chápali a opakovali: „Ivana nemá mamu, Ivana nemá mamu...“ Vtedy sa cítila biedne, ponížene... Úplne bezmocná začala sa uťahovať do seba. Už ako veľká dievka zamilovala sa do pekného mladíka, dva roky staršieho od nej. On jej vrátil vieru v život a urobil ju šťastnou. Úsmev z jej tvári nemizol a každým dňom bol krajší. Akoby sa tá šťastná hviezda, ktorú od detstva hľadala, jagala v jej očiach. Zasnúbili sa na deň jej dospelosti, ale jej ťažko padlo

rozhodnutie snúbenca odísť na rok pracovať do Nemecka, aby po sobáši v ničom netrpeli núdzu. Ivana ho verne čakala a dennodenne snila o jeho návrate, o očakávanom sobáši, o manželstve... Keď sa deň jeho návratu priblížil, prišiel jej list, v ktorom ju snúbenec oboznamuje, že mu zvýšili plat, takže sa rozhodol zostať v Nemecku ešte jeden rok. Hrozne ju to rozzúrilo a hneď mu odpovedala, že ak sa v najbližšom čase nevráti domov, tak z ich sobáša nebude nič. Reagovala tak pravdepodobne preto, že bola úplne sama, aj starí rodičia jej medzičasom zomreli a otec sa oženil s nejakou ženou, ktorá mu so sebou priviedla tri deti. Keďže odpoveď dlho neprichádzala, rozhodla sa spestriť si samotu a prijať pozvanie najlepšieho priateľa svojho snúbenca ísť do susednej dediny na dáku oslavu. Tak sa začal ich pomer, ktorý bol narýchlo korunovaný manželstvom. Osud však chcel, že práve vtedy, keď vychádzali z kostola, stadiaľ prechádzal jej bývalý snúbenec, ktorý sa vracal z Nemecka. Všetkých sa to vtedy dotklo a Ivane sa neskôr často pred očami zjavoval jeho smutný pohľad plný prekvapenia, ktorý prerastal v zúfalstvo a pomstychtivosť. Svadobná veselica však pokračovala, akoby sa nič nestalo, ale nasledujúceho dňa Ivaninmu manželovi akoby niekto učaroval, náhle ochabol a nedokázal plniť manželské povinnosti. O tom sa čoskoro, sám pánboh vie, ako, dozvedela celá dedina. Ivanu želeli a on, chudák od hanby sa ani na ulici nesmel zjaviť. Všetci boli presvedčení, že je iba otázkou času, kedy ich manželstvo skrachuje, avšak Ivana si tak nemyslela a vďaka jej húževnatosti sa im o rok a pol šťastie vrátilo. Boli to najšťastnejšie dni v ich manželstve. Neskôr však, ako to často bývalo v jej živote, šťastie im znovu obrátilo chrbát, lebo sa Ivane nepošťastilo zostať v požehnanom stave, aby sa tak vyplnilo jej najväčšie životné prianie. Ivana sa ani tentoraz nevzdávala. S veľkou vytrvalosťou sa začala všestranne liečiť. Okrem iného každé leto

odchádzala do kúpeľov liečiť neplodnosť. Manžel ju spočiatku vo všetkom podporoval, ale ako sa roky míňali a výsledkov nebolo, začal byť proti ďalšej liečbe. Osobitne ho znervózňovali jej odchody do kúpeľov a vtedy si nervy tíšil hodnou dávkou pálenky a piva a potom, keď sa opil, všeličo jej vykrikoval a robil scény. Ivana iba mlčala a trpela jeho ponižovania a urážky veriac, že sa jej kedy-tedy podarí otehotnieť a porodiť sa. Toho jedenásteho roku ich manželstva uvedomujúc si, že jej je toto snáď posledná príležitosť konečne uskutočniť svoju túžbu, Ivana sa rozhodla zostať v kúpeľoch celé leto. Jej manžel sa s tým nezhodoval, a dokonca sa jej vyhrážal i rozvodom, avšak Ivana sa nevzdala svojho úmyslu. Keď sa po dvoch mesiacoch vrátila domov, hodne skôr ako plánovala, a oznámila manželovi tú dlho očakávanú radostnú správu, že je konečne v požehnanom stave, ten priam vybúšil hnevom, presvedčený, že ho Ivana s niekým oklamala. Nič jej nepomáhalo to, že mu stále pripomínala tie dva dni a noci, keď ju bol navštíviť. Odvtedy a najmä potom, keď sa jej narodili blížence, Ivanu postihlo skutočné peklo. Manžel jej tvrdošijne opakoval, že sa mu ani trochu nepodobajú. Ivana bola zúfalá. Keď však chlapci trochu narástli a keď bolo celkom zrejmé, že sa úplne podobajú na oca, pre Ivanu sa už nič nezmenilo, lebo medzičasom vážne ochorela a manžel už takmer nikdy nebol triezvy. Pokým Ivana, pokojne ležiac, vytrvalo hľadala tú svoju šťastnú hviezdu, ani nespozorovala, že k nej pristúpila zdravotná sestrička s červenou ružou. − Pani Ivana, máte veľký pozdrav od, ako mi bolo povedané, od vašej prvej lásky. Keď pocítila vôňu ruže a pomyslela si na svoju prvú lásku, ktorú vlastne nikdy neprebolela, v tom istom okamihu na nebi uzrela svoju šťastnú hviezdu, ktorá ožiarila jej tvár. V nasledujúcom okamihu, s otvorenými očami a so šťastným úsmevom na tvári dávala dojem ako keby bola živá. ○

V Ý STAV Y

HLAS ĽUDU • OBZORY

VÝSTRIŽOK Z 30. GRAFICKÉHO BIENÁLE V ĽUBĽANE (14. 9. – 24. 11.)

Staronové spôsoby umeleckého prejavu Milina Vrtunská

znázorňoval príbehy z rozprávky. Tak, ako ju sám zažil ako malý chlapec, bez pomoci kreslených ﬁlmov, ktoré dnes tlmia detskú obrazotvornosť. Graﬁcké listy z tých platní sú skenované. Teda tiež klasika a nové spôsoby dotvárania umeleckého diela.

Xu Bing: Nová komunikácia udiali na rôznych koncoch sveta, a potom graﬁcké listy, úhľadne zarámované, zavesil na stenu. Keby sa na tom bol zastavil, sotva by sa bol dostal do Ľubľany. Lebo by to bola číročistá klasika. Ale keď k tomu pripojil dva podstavce – kam položil dve zväčšovacie sklá, aby si to pozorovateľ dôkladnejšie naštudoval – vznikla inštalácia, ktorá veru zaujala kurátorku bienále. Ide vskutku o svojrázny spôsob vzbudiť pozornosť ľudstva k takým udalostiam. Autor totiž mieni – a veru mu je ťažko oponovať – že záplava správ o kataklizmách zmenšuje človekovu empatiu voči tým, čo ich postihlo nešťastie. Samouk Alex Cerveny zo Sao Paola v Brazílii (možno predtým Červený) upútal pozornosť klasickou talianskou rozprávkou o Pinnocciovi, drevenej bábike, ktorá po rôznych peripetiách, kde dobro zvíťazilo nad zlom, ožila. Pre vypracovanie graﬁckých listov použil techniku z konca devätnásteho storočia, takzvaný cliché verre. Teda A. Cerveny najprv sviečkou opálil sklenené platne, aby sa stali nepriesvitné, a potom ostrým predmetom na nich

To v podstate aj uprednostňovala kurátorka tohtoročného bienále Dr. Deborah Cullen, odborníčka z New Yorku. Zvolila totiž tých autorov, ktorí v rámci svojej orientácie na grafiku kombinujú tradičné techniky s novými spôsobmi vyjadrovania. Presvedčená je totiž, že grafika len tak môže obstáť v konkurencii s novými médiami. A tá konkurencia je veľmi silná. Skutočnosť, ktorá nemohla neovplyvniť ani ľubľanské bienále. Ak sa odpočítajú sprievodné výstavy – tridsaťročné dejiny tej inštitúcie a osobitná ukážka z grafického diela Huana Miroa – nové umelecké prejavy vskutku dominovali. Pozornosť podpisovateľky týchto riadkov upútalo aj niekoľko projektov, prípadne diel, ktorým prívlastok klasický vôbec nesedí. Tak napríklad Dragan Ilić z Belehradu a z New Yorku (badať tendenciu umelcov zaobstarať si domicil v dvoch, ba viacerých mestách, často na rozličných kontinentoch) skúma interakciu medzi tvorivým umom a robotikou. Na robotickej ruke nainštaloval ceruzky a potom ňou velil za pomoci gombíkov, vlastnej obrazotvornosti a chvíľkového

29/VII

vojrázny nádych tohtoročnej ľubľanskej jeseni dalo medzinárodné bienále umeleckých dosahov v oblasti grafiky. Výstavy, organizované na šiestich prestížnych lokalitách, prispeli k tomu, že mesto pôsobilo akoby nasiaknuté umením. Dve z nich figurovali ako ústredné a hosťovali v Medzinárodnom grafickom stredisku v Tivolskom hrade, respektíve v Modernej galérii, na náprotivnej strane parku Tivoli. Tie múzeá, čo do polohy, sa jedno na druhé takmer pozerajú. Spája ich Jakopičovo stromoradie na vchode do parku a delí – železničná trať. Kedysi dávno, keď ju stavali, tiahla okrajom mesta, teraz ho priam rozkrojila. A aby mesto napriek tomu fungovalo ako celok, popod trať urobili pohodlné podjazdy pre chodcov. Nuž poďme jedným z tých podjazdov na výstavu do tivolského parku. Akoby kvôli novinárskemu scenáru, nad hlavami prechádzajúcich zarachotil vlak a na chvíľu narušil priam posvätné ticho v zelenej mestskej oáze. Lebo najnovšie výdobytky v klasickej grafike – ak tak vôbec možno povedať, veď na každom prezentovanom diele existuje i nejaký zásah počítačovou technikou – verejnosti prezentovali práve tam, v grafickom stredisku v parku Tivoli. Medzi exponáty, čo majú najbližšie ku klasike, patria dozaista grafické listy, na ktorých Ottjörg A. C. pozorovateľovi prezentoval rytiny zo školských lavíc tínedžerov. Na laviciach, z ktorých umelec urobil odtlačky, sú ostrými predmetmi vyryté priania a nádeje dievčeniec a chlapcov vo Viedni, v Sarajeve, v New Yorku, Bejrúte, v Berlíne, a ešte kadekde inde, v štyridsiatich ôsmych školách. Priania, náznaky šťastia, ale aj prvých rozčarovaní. Aj napriek tomu, že nie je dovolené po nich škriabať, školské lavice vskutku odjakživa fungujú ako svojrázne denníky. Nateraz je grafických listov odtlačených z tých žiackych spovedí šesťsto, projekt však ešte trvá. Svetobežník Ottjörg A. C. inšpiráciu preň nachádza na

všetkých piatich kontinentoch, nuž núdze o námety nemá. Mario Čaušić z Osijeku, ktorý má tiež blízky vzťah ku klasickej graﬁke, urobil inštaláciu pozostávajúcu z piatich miniatúrnych grafík. Najprv technikou suchej ihly znázornil päť explózií, čo sa

nadchnutia. Kresba, ktorá tak vznikla, má názov Roboakcia 8. Ten heppening sa udial na vernisáži a potom celá tá inštalácia, spolu s autorovým výkresom, ﬁgurovala ako exponát v Modernej galérii. Dielo Xu Binga, vskutku projekt v trvaní, sa doslova zrodilo zo skutočnosti, že ten umelec žije a tvorí v troch mestách. V Brooklyne, v ďalšej štvrti New Yorku a v Pekingu – a na cestách medzi nimi. Inšpirovali ho ikony na medzinárodných letiskách a v lietadlách, zrozumiteľné všetkým cestujúcim, bez ohľadu na to, ktorým jazykom hovoria. Akoby nás umelec chcel presvedčiť, že symboly raz potlačia do úzadia naše prirodzené jazyky. Svojrázny pokus o akési vizuálne esperanto. A že si aj dostrieľaný automobil môže nárokovať na epiteton umelecké dielo? Návštevníkovi to sugeruje nielen autor, ktorý nemôže poprieť, že mu učarilo ready-made umenie Marcela Duchampa, ale v každom prípade aj zostavovateľka výstavy. Autor exponátu VIP-automobil, pomník deväťdesiatym rokom, Volodymyr Kuznetsov z Kyjevu, robí narážky na boj o moc, keď sa Ukrajina vymaňovala z objatia Sovietskeho zväzu. Dôkazom, že nebol ľahostajný ani voči tomu, čo sa odohralo v našich krážoch, je dostrieľaná mapa bývalej Juhoslávie na streche toho istého automobilu. A veru ani návštevník tohtoročného graﬁckého bienále nezostal ľahostajný voči zážitkom, ktoré mu poskytli diela tam prezentované. Bez ohľadu na to, aké emócie v ňom vzbudili, bez ohľadu na to, či sa páčili alebo nepáčili, nikoho nenechali ľahostajnými. A to je jeden z postulátov umenia. Nuž záverom tohto výstrižku z ľubľanského bienále pod názvom Prerušenie, s podtitulkom Tône z pominuteľného sveta, ešte len o zážitku, ktorý návštevníkovi poskytli autorky Meta Grgurevič a Urša Vidic. Boli to efemérne obrazy zrodené z hry svetla a tône, s dodatočným efektom hudby. Na stenách zatemnenej miestnosti tie ich, akoby hračky, vskutku dobre naštudované mechanické prístroje a hudobné nástroje, ponúkali očiam, ušiam a duši jedinečné chvíle. Fragmenty z klasickej hudby, na čie tóny tancovali podoby zrodené zo svetla a tône. Báječné. Sťa dáke baletné predstavenie, ktoré sa opakuje celý deň. A u toho, kto sa doň vhĺbi, aspoň na chvíľu vyvolá pocit šťastia a vzbudí hrejivé myšlienky. Či aj to odjakživa nebol jeden z postulátov umenia? ○

J UB ILE Á

16. 11. 2013 • 46 /4569/

MAĽBY VOJU STANIĆA V GALÉRII SRBSKEJ AKADÉMIE VIED A UMENÍ

V ústrety životnému jubileu O. Filip

eho námetom sú plachetnice, more a Stredomorie, krása, hra… Pohľad na tvorbu, tak súčasnú, ako aj minulú, popredného čiernohorského maliara a akademika Vojislava Stanića umožnila už pravidelná spolupráca akadémií vied dvoch blízkych krajín. Jej konkrétnym prejavom je výstava s jednoduchým názvom Vojo Stanić – Obrazy, ktorá sa začala 18. septembra a trva do konca novembra, usporiadaná v ústrety

30/VIII

Fontána

životnému jubileu – deväťdesiatke autora. Ide v poradí o jeho druhú výstavu v týchto priestoroch v Belehrade, keďže predošlá bola v našej reprezentačnej galérii už dávneho roku 1988. Je na nej takmer päťdesiat malieb zo súkromnej zbierky umelca, doposiaľ účinkujúceho až na sedemdesiatich samostatných výstavách a viac než sto päťdesiatich kolektívnych výstavách. Veľký čiernohorský a juhoslovanský maliar, ktorý sa narodil v roku 1924, prezentoval Juhosláviu na Bienále vizuálnych umení v Benátkach 1997 a je laureátom

Fotograf a jeho modely našich najznámejších cien: Ceny AVNOJ-a, Ceny 13. júla, cien Politiky, mesta Záhrebu, Výtvarného salónu Cetinja, Memoriálu Mileny

Ľudia na cestách

V zajatí Mediteránu

Pavlovićovej Barilliovej… Maľby Voju Stanića sa občas podobajú karikatúre tým, že spájajú reálne a ireálne, je v nich

Púť do neznáma i značná dávka fantázie, porozumenia pre ľudské nedostatky a obyčajný život malých ľudí, pre ich každodenné životné príbehy, ktoré Stanić už celé desaťročia s citom vníma. To mu umožňuje, aby v lokálnom úspešne hľadal univerzálne a jeho hrdinom s úsmevom zdolávať absurdné situácie, v ktorých sa striedajú chvíle lásky, zvedavosti, osamelosti, túžob, omylov. Akoby každý jeho obraz niesol novú rozprávku a dialóg, ktorým dominuje dobro, predstavivosť, dakedy naivita, alebo dokonca čierny humor. Stanićovu tvorbu sa, slovom, oplatí hľadať a vidieť. ○

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Michal Ďuga • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984.

K U LT Ú R A DRUHÝ VÍKEND 10. FESTIVALU ZUZANY KARDELISOVEJ

Súťažilo osem predstavení nedeľu 10. novembra sa za- Tá pracovala v zložení: Mr. Milena stavení sa zaoberala témami zo vrela opona za 10. Festivalom Leskovac, teatrologička z Nového súčasného života, a tým upozornila Zuzany Kardelisovej, ktorý tentoraz Sadu, Zuzana Tárnociová, herečka na problémy, ktoré sú jeho súčasprebiehal počas dvoch víkendov a a režisérka z Báčskeho Petrovca, a ťou. Na festivale boli aj tri veselohry, niesol sa v znamení osláv 240. výročia príchodu Slovákov do Kysáča. V druhý víkend festivalu, v piatok 8. novembra Slovenské divadlo VHV SKUS hrdinu J. Čmelíka zo Starej Pazovy predviedlo hru Ľudmily Razumovskej Drahá pani profesorka v réžii Aničky Balážovej. V sobotu 9. novembra najprv vystúpilo Ochotnícke divadlo KIS Kysáč s Ukážkovou inscenáciou Dokonalá svadba autora Robina Momentka z udelenia cien 10. festivalu Zuzany Kardelisovej Hawdona, v réžii Jána Pri- vo veľkej sále KIS Kysáč vizera, a potom Ochotnícke divadlo KUS Zvolen z Kulpína Ján Kohút, herec a režisér z Kysáča. čo zvlášť pozdravilo obecenstvo. Prpredviedlo inscenáciu Ivana Ho- Osobitne vyzdvihli i nezvyčajné výkrát účinkovali hostia z Českej reluba Pohreb v réžii Alexandra Baka. otvorenie a zatvorenie tohtoroč- publiky, z Uherského Brodu. Po zhodnotení festivalu a udelení Po každom predstavení pokračo- ného jubilejného Festivalu Zuzany vali rozhovory s porotou a diva- Kardelisovej, keď herci Ochotníc- cien ako hosťujúce predstavenie na delníkmi. Podľa slov Michala Ďu- keho divadla KIS Kysáč umelecky počesť odmenených vystúpilo Slovenské vojvodinské divadlo s hrou Petra Quiltera Opona nahor! v réžii Dušana Bajina.

CENY Odborná porota sa na záver festivalu zmienila o každom predstavení. Ako pri zverejnení cien po-

runiakovej za stvárnenie postavy doktorky v predstavení Pohreb Divadelného súboru KUS Zvolen z Kulpína. Cenu za najlepšie predstavenie na Festivale Zuzany Kardelisovej udelili Ochotníckemu divadlu KIS Kysáč za Ukážkovú inscenáciu predstavenia Dokonalá svadba Robina Hawdona a v réžii Jána Privizera. Osobitnú cenu KIS Kysáč udelili Kataríne Mišíkovej Hitzingerovej, autorke textu a režisérke predstavenia Kto z koho v predvedení Ochotníckeho divadla Janka Čemana z Pivnice. Špeciálnu cenu za prínos k Festivalu Zuzany Kardelisovej, nesebeckú prácu v oblasti divadelníctva a v zdokonaľovaní mladých divadelníkov udelili Jánovi Privizerovi, hercovi a režisérovi z Kysáča. Keďže sa divadelný súbor z Kysáča tohto roku už zúčastnil na Festivale Aničky Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom, na Slovensku, odborná porota navrhla, aby Festival Zuzany Kardelisovej v Kysáči na ďalšom ročníku Festivalu Aničky Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom predstavoval Divadelný súbor KUS Zvolen Kulpín s hrou Pohreb autora Ivana Holuba, v réžii Alexandra Baka. V mene odmenených sa poďakoval J. Privizer a pochválil obecenstvo, pre ktoré vlastne ochotníci aj nacvičujú predstavenia. Opona za ešte jedným festivalom sa za-

Cenu za najlepšie predstavenie získalo OD KIS Kysáč za veselohru Dokonalá svadba rovku, ktorý ich mal na starosti, sú prospešné z toho hľadiska, že poukázali na skvalitnenie predstavenia, ale sa rozlúštilo i to, čo zostalo nedopovedané. Jednotlivé predstavenia zahlasovali Tatiana Klinková a Branislav Balca. Festival ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami zobrazujúcimi postavenie a poslanie ženy v spoločnosti úspešne zorganizovala Ustanovizeň pre kultúru, informovanie a vzdelávanie Kultúrno-informačné stredisko Kysáč, čo si všimla i odborná porota. 16. 11. 2013

46 /4569/

predviedli časť poémy Básnik a žena autora Jána Smreka. Navrhli, aby sa podobným spôsobom pokračovalo. Zvlášť pochválili pekný počet obecenstva, ktoré podporovalo všetkých ochotníkov. Spomeňme tiež, že festival vyfinancovala Správa pre kultúru Mesta Nový Sad. Počas dvoch víkendov na kysáčskych doskách, ktoré svet znamenajú, ochotnícke divadelné súbory predviedli osem súťažiacich predstavení, čo je doteraz najväčší počet účinkujúcich. Väčšina predHLAS ĽUDU

Na festival Aničky Jurkovičovej postúpilo OD KUS Zvolen Kulpín s komédiou na ostrí života a smrti Pohreb vedala Zuzana Tárnociová, členka odbornej poroty, všetky rozhodnutia schválili jednoznačne. A rozhodli takto: Cenu Zuzany Kardelisovej za najlepšie stvárnenie ženskej postavy na festivale udelili Márii Ko-

vrela v nádeji, že na budúci rok sa znovu v Kysáči stretnú vynikajúci herci, režiséri, autori s dobrými predstaveniami a početným obecenstvom. E. Šranková

K U LT Ú R A PORTRÉT OCENENÉHO UČITEĽA JÁNA KAŇU

Robil aj čo mu srdce a svedomie nakladali ňa 11. októbra v Sarvaši udelili medzinárodné uznanie Cenu Samuela Tešedíka aj Jánovi Kaňovi, učiteľovi vo výslužbe. Na toto prestížne uznanie ho navrhla Matica slovenská v Srbsku. Podporu návrhu dala Asociácia slovenských pedagógov, ktorá je jedným z troch zriaďovateľov tejto ceny. Sú to ešte Spoločnosť pre edukáciu a kultúru v Nadlaku a Čabianska organizácia Slovákov v Maďarsku. Učiteľ Ján Kaňa je mimoriadnym zjavom medzi slovenskou inteligenciou v Srbsku. Ide o obetavého, prácechtivého, národne cítiaceho muža, ktorý neváhal opustiť po skončení Učiteľskej školy rodný Petrovec a odísť do vzdialených Boľoviec za učiteľa. Okrem vzdelávacovýchovnej práce, ktorú tam robil s plným nasadením, bol desiatky rokov hnacím motorom slovenského kultúrneho života v tejto osade. Ján Kaňa 40 rokov pôsobil ako učiteľ triednej výučby v ZŠ Branka Radičevića v Boľovciach,

svoj pracovný vek až do kom, takže jeho žiaodchodu do dôchodku ci a herci sa neskôr 1. septembra roku 1992. chopili či už práce Ešte na Učiteľskej škole sa choreografov alebo zoznámil so svojou burežisérov. Nielen dúcou manželkou, Pekvôli tomu, že osobtrovčankou, Annou Pone divadlo mal rád, nigerovou, ktorá sa s ním ale venoval sa mu aj delila o radosti, krásu a preto, že divadlo problémy učiteľského pospočíva na reči a volania. podľa neho tú sloBoľovce počítajú zhruvenskú treba si ciba 4 000 obyvateľov, z briť aj mimo školy a čoho je štvrtina slovenrodiny. Aj preto jeho skej národnosti. V čase, žiakov dodnes pokeď Ján Kaňa tu začal pôznať po vysokej kulsobiť ako učiteľ, nebolo túre hovorenej reči. veľa učebníc, ani učebJán Kaňa sa uplatných pomôcok v slovennil aj ako vynikajúci čine, úradné kontakty so organizátor kultúrSlovenskom nebo- Ján Kaňa so slzami v očiach ďakuje za oce- neho života v Boľovli v dôsledku Rezo- nenie ciach. Vďaka nemu lúcie Informbyra, a do Boľoviec sústavne tak na učiteľoch bolo vynaliezať sa a s in- chodili hosťovať tak tanečné, ako aj divadelvenciou pristupovať k náročnej práci uči- né súbory z iných slovenských prostredí. Keteľa. Okrem toho, že s láskou a zodpo- ďže prostriedkov na kultúrnu činnosť nikdy nevednosťou pristupoval k svojim žiakom, bolo nazvyš, robil to aj po cenu, že kým on poorganizoval ich do záujmových, zvlášť máhal hosťom pripraviť sa na vystúpenie v kultúrnych krúžkov, ktoré pripravovali Dome kultúry, u Kaňovcov doma manželka s kultúrno-umelecké programy, besiedky, dcérami chystali pohostenie pre celý súbor. folklórne a divadelné vystúpenia. VyDnes sa v ZŠ Branka Radičevića v Boľovciach choval zo svojich žiakov zápalistých po slovensky nevyučuje. V súčasnosti (od Slovákov, ktorí sa aj dnes venujú za- roku 2004) v základnej škole v tejto osade exichovaniu a zveľadeniu kultúrnych hod- stuje ambientná výučba v slovenskom jazyku, nôt Slovákov v Srbsku. v rámci čoho sa slovenské deti prostrednícJán Kaňa patrí do generácie učiteľov, tvom tvorivých dielní zoznamujú so slovenktorí neboli iba učiteľmi školských detí. ským jazykom, ako aj s celkovou slovenskou Organizoval prednášky aj pre dospelých, kultúrou, zahŕňajúcou zvyky, obyčaje, folsnažil sa spoluobčanom ozrejmiť vý- klórne a iné prvky. Ale to, čo pán učiteľ Ján dobytky súčasnej vedy a techniky, ob- Kaňa sial toľké desaťročia v Boľovciach, aj dnes Tohtoroční nositelia Tešedíkovej ceny: Edita Peče- rábania pôdy, kultúru bývania... Spro- dáva plody. Lebo jeho žiaci, herci, tanečníci sú ňová (Békešská Čaba), Ján Kaňa (Boľovce) a Oľga stredkoval im slovenské knihy a časopi- dnes tí, ktorí zotrvávajú v práci na poli sloSuchánska (Nadlak) sy, dopisoval do vtedajšej slovenskej venskosti aj v takej odľahlej osade od strediska tlače vo Vojvodine. V KUS Sládkovič v Bo- Slovákov, akými sú Boľovce. kde sa aj vďaka nemu vyučovali a vychovávali ľovciach bol všetkým: neštítil sa ako učiteľ roJán Kaňa sa celým srdcom a zo všetkých síl deti v slovenskom duchu a jazyku. Okrem toho biť ani práce domovníka, ktorého spolok nepo celý život venoval vzdelávaniu v slovenskej mimoriadne úsilie vynaložil v rámci školy na mal, bol organizátorom, choreografom, pred- reči a duchu, ďaleko od rodiska, nie vždy v žičmimoškolských aktivitách žiakov. Bol ne- sedom, režisérom. Pod jeho režisérskou tak- livých podmienkach. Je preto dôstojným noúnavným ochotníkom: organizoval folklórne tovkou v malej osade, akými sú Boľovce, vzni- siteľom Ceny Samuela Tešedíka. Je to jeho jea zvlášť úspešné divadelné programy a ins- kali obdivuhodné predstavenia, ktoré získavali diné uznanie za jeho nadštandardnú učiteľscenácie v rámci KUS Sládkovič. na prehliadkach slovenských ochotníckych di- kú prácu, lebo tie predchádzajúce získal ako Ján Kaňa sa narodil v Petrovci 9. septemb- vadiel Vojvodiny ceny nielen za herecké vý- kultúrny dejateľ na rôznych festivaloch a prera roku 1933. Po skončení základnej školy v ro- kony, ale aj za inovatívny režisérsky postup a hliadkach. Nebyť však učiteľov a ľudí takého disku zapísal sa na Slovenské gymnázium a po kultúru hovoreného slova. Ako režisér ochot- profilu, takej obetavosti a horúceho slovenjeho úspešnom absolvovaní v školskom roku ník sa prvý odvážil slovenskú klasiku insce- ského srdca, dnes by sme už v mnohých pro1952/53 na Učiteľskej škole získal aj diplom uči- novať moderným spôsobom, nielen keď ide strediach nemali čulý slovenský život a jeho teľa triednej výučby. Koncom roka 1953 – 8. o režisérsky postup, ale aj čo sa týka scéno- obetavých a zanietených nositeľov. decembra sa zamestnal v ZŠ Branka Radiče- grafického a kostýmového vybavenia predvića v Boľovciach ako učiteľ a pôsobil tam celý stavenia. Lásku k divadlu vštepil aj svojim žiaKatarína Melegová-Melichová

16. 11. 2013

46 /4569/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A SLOVENČINA V PAZOVSKÝCH STREDNÝCH ŠKOLÁCH

Väčší záujem o pravopis a Gymnáziu Branka Radičevića a v Ekonomicko-obchodnej škole Vuka Karadžića v Starej Pazove sa slovenčina učí fakultatívne dlhší čas. Profesori musia osobitným prístupom prilákať žiakov, aby na hodiny slovenčiny riadne a so záujmom prichádzali, čo vôbec nie je ľahké. Mnohí si spomínajú na penzionovaného profesora Vena Nechvátala, ktorý, i keď pôvodom Čech, lásku k slovenčine vštepil mnohým generáciám. Trochu skepticky sa dívali na to, ako mladá slovenčinárka, pôvodom Srbka, bude učiť slovenských mládežníkov materinský jazyk, a to fakultatívne. Avšak už druhý rok na pazovskom gymnáziu slovenčinu učí mladá profesorka Marína Živkovićová. Fakultatívnu výučbu slovenského jazyka v tomto školskom roku navštevuje 15 žiakov. Nie ich je mnoho, lebo staropazovskí slovenskí mládežníci chodia aj do škôl v Belehrade, Rume, Sriemskej Mitrovici, Inđiji a Báčskom Petrovci. O fakultatívnej výučbe slovenčiny na pazovských stredných školách profesorka M. Živkovićová povedala:

dím, že ich literatúra menej zaujíma, ale sa vždy snažím motivovať ich, aby prichádzali na naše hodiny. Pre každú hodinu sa dôkladne pripravujem. Dbám na to, aby som z odborných slovenských webových stránok stiahla čím viac zaujímavých diktátov a iných „pomôcok“, len aby som ich moderným prístupom čím viacej motivovala. Hodiny slovenčiny bývajú predpoludním, popoludní, alebo je to siedma hodina. Z ktorej školy žiaci na hodiny slovenčiny prichádzajú? Profesorka Marína Živkovićová – Sú to žiaci gymnázia. v pazovskom dopisovateľstve Hlasu ľudu V ekonomicko-obchod– Žiaci sa najviac zaujímajú o nej škole som teraz volala žiakov pravopis. Mienim, že stredoškoláci prvého ročníka na výučbu slov Pazove lepšie hovoria, než píšu. venčiny. Ak sa nemýlim, sú šiesti. Pre každú hodinu im vytlačím S prvým ročníkom vždy máme diktáty, lebo majú problém s pra- problémy. Chodím z triedy do vopisom. Dva razy do roka robia triedy a hľadám žiakov Slovákov. písomnú prácu. Čítajú aj niektoré Z Technickej školy slovenské deti diela a majú čítanky s literárno- neprichádzajú. Riaditeľ tejto škoteoretickými pojmami. Avšak vi- ly mi povedal, že žiaci nechodia

Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko M

inisterstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Štátny pedagogický ústav, SPN – Mladé letá, Matica slovenská, Vydavateľstvo Matice slovenskej, Spolok slovenských spisovateľov, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí vyhlasujú 22. ročník celoštátnej literárnej súťaže s medzinárodnou účasťou Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko. Cieľom súťaže je podchytiť, rozvíjať a prehĺbiť záujem detí a mládeže o slovenčinu a Slovensko, o významných dejateľov Slovenska a svojho kraja, o miestne spoločenské a kultúrne problémy a nárečia formou slohových úloh, pokusov o umelecké vyjadrenie myšlienok v podobe prozaických žánrov a básní. Tento ročník sa bude niesť v znamení 170. výročia vzniku slovenskej hymny a 170. výročia 16. 11. 2013

46 /4569/

HLAS ĽUDU

založenia spolku Tatrín. V roku 2014 si pripomenieme aj viaceré výročia významných osobností v dejinách slovenského národa – 195. výročie narodenia Augusta Horislava Škultétyho, 165. výročie narodenia Pavla Országha Hviezdoslava, 165. výročie úmrtia Jána Hollého, 140. výročie narodenia Jozefa Gregora Tajovského a Janka Jesenského, 135. výročie úmrtia Štefana Moyzesa, 105. výročie narodenia Margity Figuli, 100. výročie narodenia Hany Zelinovej, 95. výročie narodenia Márie Ďuríčkovej a Vojtecha Zamarovského, 90. výročie narodenia Antona Habovštiaka a Ladislava Ťažkého, 75. výročie úmrtia Eleny Maróthy-Šoltésovej a 50. výročie úmrtia Márie Rázusovej-Martákovej. Do súťaže sa môžu zapojiť žiaci všetkých typov a druhov základných, špeciálnych a stredných škôl na území Slovenskej republiky prostredníctvom škôl a iných subjektov a v zahraničí prostredníctvom škôl, spolkov a orga-

pravidelne ani na povinné hodiny, a kdeže pôjdu na fakultatívnu výučbu! Prejavujú stredoškoláci záujem o písanie vlastných prác? – Áno. Máme súťaže. Stanislava Baková získala čestné uznanie na Literárnom Kežmarku, ako aj viacero cien v našej krajine. Záujem o písanie má aj Daniela Čániová. Aj Daniela Havranová teraz niečo pripravovala na súťaž k výročiu príchodu Cyrila a Metoda... Profesorke Maríne Živkovićovej materinský jazyk je srbský. Žije v Šimanovciach. Prvotne plánovala študovať angličtinu, ale po trampotách pri zápise na anglistiku rozhodla sa študovať slovenčinu na Katedre slavistiky Filologickej fakulty v Belehrade. Pretože sa jej slovenčina zapáčila, pokračovala v štúdiách. Hoci uznala, že jej chybuje častejšia konverzácia, jazyk si zdokonaľuje prostredníctvom internetu. V závere rozhovoru prízvukovala: – Mojím cieľom je naučiť žiaka, aby sa správne písomne a ústne vyjadroval, tiež pestovať kultúrne vzťahy a spoluprácu medzi Srbmi a Slovákmi. Chcem posilniť u žiakov vedomie o jazykovej rovnoprávnosti a upevňovať jazykovú a nacionálnu toleranciu už aj preto, že je toto špecifické národnostne miešané prostredie. Katarína Verešová

nizácií Slovákov žijúcich v zahraničí. Súťažné práce sa budú posudzovať v štyroch kategóriách, žiaci zahraničných škôl budú patriť do 4. kategórie. Organizačný poriadok súťaže a prihláška sú uverejnené na internetovej stránke Štátneho pedagogického ústavu www.statpedu.sk a na internetovej stránke Ministerstva kultúry SR www.culture.gov.sk (v sekcii pôsobnosť ministerstva, v kapitole štátny jazyk, v časti súťaž Prečo mám rád slovenčinu). Vybrané súťažné práce do celoštátneho kola treba zaslať do 1. marca 2014 v štyroch exemplároch na adresu: Krajanské múzeum Matice slovenskej – Dom J. C. Hronského, P. O. Hviezdoslava 5, 836 01 Martin, Slovenská republika, alebo na e-mailovú adresu: domhronskeho@matica.sk. Slávnostné vyhlásenie výsledkov 22. ročníka súťaže bude 5. júna 2014 v Nových Zámkoch. Za vyhlasovateľov súťaže doc. PaedDr. Viliam Kratochvíl, PhD., riaditeľ Štátneho pedagogického ústavu (Redakčne krátené)

K U LT Ú R A OKRÚHLE JUBILEUM ľUDOVEJ MALIARKy Z KULPÍNA

Výstava a publikácia k storočnici anietenosť v kresbe prvej kulpínskej maliarky Kataríny Hlaváčovej je širšej verejnosti menej známa. Mladším generáciám v súčasnosti jej meno sotva niečo hovorí. Azda preto sa Michal Hasík, umelec a kulpínsky rodák, odhodlal k storočnici narodenia maliarky usporiadať samostatnú výstavu jej obrazov. Hoci sa mu to na prvý pokus počas sviatku Slovákov v Srbsku nevydarilo, predsa sme v piatok 8. novembra boli svedkami vernisáže jej obrazov v súkromnej galérii Môj dom v Báčskom Petrovci. Aby toto jubileum vyznelo čím okázalejšie, Hasík si zaumienil

Z otvorenia výstavy obrazov Kataríny Hlaváčovej

ich a zarámovať. Tiež vydať publikáciu o tejto prvej kulpínskej maliarke. O nápomocnú ruku požiadal redaktorku Slovenskej redakcie Novosadského rozhlasu Katarínu Pucovskú, ktorá sa tiež v značnej miere priPodoby ľudového realistického podania vanú z činila o to, aby obrazov prvej kulpínskej maliarky publikácia donielen zozbierať obrazy Kataríny stala konečnú podobu. A tak za Hlaváčovej, ale aj zreštaurovať podpory Matice slovenskej v

Srbsku do Štefánikovej siene matičného domu v Báčskom Petrovci na večierok obsahujúci prezentáciu knihy a vernisáž sa nahrnuli predovšetkým Kulpínčania a maliarkini príbuzní. O svoje vnímanie života a maľovanie Kataríny Hlaváčovej, rod. Ďugovej (26. novembra 1913 – 2. septembra 1992), sa s obecenstvom najprv rozdelil M. Hasík. Neskoršie K. Pucovská detailnejšie predstavila životnú púť a záľubu v maľovaní obyčajnej dedinskej ženy, akou vskutku Hlaváčová bola. Predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová sa osobitne

K VÝSTAVE FOTOGRAFIÍ IVA ETEROVIĆA V MALEJ GALÉRII DOMU VOJSKA SRBSKA V BELEHRADE

vystavené jeho zábery z celého radu oblastí a dianí niekdajšej Juhoslávie. Predovšetkým tie, ktoré súvisia s vtedajšou Juhoslovanskou ľudovou armádou. Sú tam snímky z vojenských cvi-

Zábery odolali dobe A

zda každý, kto mal alebo má blízko k fotografii, počul za maestra Iva Eterovića. Narodil sa v Splite v roku 1935, pôsobil ako špeciálny fotoreportér Spojených národov na Blízkom východe, celé roky strávil v redakciách, akými sú Slobodna Dalmacija, Front, Globus, Vjesnik, Start... V Belehrade žil od roku 1958, od roku 1988 ako umelec na voľnej nohe. Zomrel v roku 2011. Eterović sa fotografiou začal vážnejšie zaoberať už ako pätnásťročný, ako dvadsaťročný aj profesionálne. Za umelecké, novinárske a úžitkové fotografie získal viac ako päťsto cien doma a v zahraničí. Účinkoval na desiatkach výstav v našich mestách a

svetových metropolách, je autorom početných monografií, akými sú Brač, Split, Belehrad, ktorý mám rád, Belehrad dnes, Juhoslávia – krásy a umenie, Sarajevu s láskou, Dalmácia v srdci, Záhreb intímne... Možnosť pozrieť sa na jeho profesionálne začiatky, tvorbu v rokoch 1958 – 1961, keď pôsobil v V znamení mladosti redakcii časopisu Front, majú od 7. novembra ná- čení, osláv Dňa mladosti, každovštevníci malej galérie Domu denného života námorníkov, výVojska Srbska v Belehrade, kde sú cvikov v zimných podmienkach...

poďakovala M. Hasíkovi, ktorý sa napriek neľahkej úlohe nevzdával a zotrval v snahe vzdať úctu takejto „obyčajnej“ žene. Speváčky Andrea Šimová a Jarmila Kolárová sa spolu s harmonikárom Ondrejom Maglovským postarali o hudobnú zložku večierka a prednesom ľudových piesní akoby dotvorili ľudové maliarstvo predstavené v druhej časti podujatia v súkromnej galérii Môj dom M. Hasíka. Organizátorovi podujatia sa podarilo zozbierať 34 obrazov vyhotovených štetcom K. Hlaváčovej vznikajúcich počas dvoch desaťročí (1957 – 1977) a predstaviť ich v rámci samostatnej výstavy o jubilujúcej maliarke. Predtým ako matičná predsedníčka K. Melegová-Melichová vyhlásila výstavu za otvorenú, majiteľ galérie vyzval prítomných, aby sa pokúsili vžiť do predstavených obrazov, v ktorých sa zrkadlil maliarkin život a jej životný údel. K tomu posudok výtvarného kritika Vladimíra Valentíka o výtvarnom diele K. Hlaváčovej prečítala K. Pucovská. Výstavu Kataríny Hlaváčovej si možno obzrieť v galérii Môj dom v Ul. Svätoplukovej č. 13 do 1. decembra v pracovné dni od 14.00 do 18.00 a v sobotu a nedeľu od 10.00 do 18.00. J. Čiep Popredný fotoreportér sa vždy snažil byť v ohnisku dianí, upriamujúc sa pritom na životné a mestské témy. Mal rád portréty, rovnako tak ako na začiatkoch aj čiernobielu fotografiu. Približne osemdesiat záberov jedného z našich najväčších umelcov fotografie druhej polovice dvadsiateho storočia, ktorý kariéru začal ako fotoochotník, aby v nej pokračoval ako vojenský fotoreportér, výstižne svedčí o vtedajšej dobe a vlastnou kvalitou výrazne prekonali čas, v ktorom vznikli. Už za života Iva Eterovića hodnotili ako Bobbyho Fischera fotografie. A nechybili.

16. 11. 2013

O. Filip 46 /4569/

HLAS ľUDU

k u lt Ú r A Stretnutie SlovenSkých vojvodinSkých zborov 2013

Ako súhra vyznaní nad vyznaniami ohto roku odznel už 6. koncert slovenských zborov z vojvodiny. Úspešne ho usporiadal organizačný výbor komorného zboru Musica viva so svojou predsedníčkou Marienou Stankovićovou-krivákovou v sobotu 9. novembra v Slovenskom vojvodinskom divadle v báčskom Petrovci. vystúpilo 7 slovenských vojvodinských zborov z nového Sadu, Padiny, Petrovca, kovačice,

mladšieho, iba z prednedávnom založeného komorného zboru viliama Figuša bystrého z Padiny. ten nacvičuje janko tomek a utkvela nám úprava piesne Tancuj! v novosadskom zbore Agapé dlhoročných vedúcich janka zoriana a oliveru Gabríniovú na poste dirigentky teraz úspešne vystriedala Anna zorňanová. za klavírneho sprievodu vladimíra kováča sa predstavil aj domáci zbor

Banskobystrický Collegium Cantus s umeleckým vedúcim Dr. Milanom Pazúrikom

Starej Pazovy a Selenče, a hostia: Musica viva, vedený dirigentkou zbory zo Senty a zo Slovenskej re- Marienou Stankovićovou-krivákovou. kovačický komorný mužpubliky, z banskej bystrice. idea usporadúvať koncerty ako ský zbor pomenovanie Skala dosvojráznu prehliadku zborového stal iba pred týmto koncertom a spevu sa v Petrovci už naisto zakorenila. každý rok sa zvyšuje počet účastníkov, ale evidentný je aj stály vzostup kvality zborového spevu, rôznorodosť repertoárov a žánrových zameraní u jednotlivých zborov. Česť predstaviť sa ako prvý patrila vekovo najstaršiemu zmiešanému spevác- Na záver spoločná pieseň Aká si mi krásna kemu zboru Slovenského kultúrneho centra P. j. dirigent Pavel tomáš po roku pôŠafárika v novom Sade so zboro- sobenia naplno využil silu výrazvou dirigentkou Annou crvenio- ných mužských hlasov. Anna Đurvou. o tom, že si trasujú dobrú đevićová so staropazovskou tílicestu v nácviku, nás na druhej ou každoročne cibrí prednes a strane presvedčili mladíci z naj- tohto roku do programu trefne za16. 11. 2013

46 /4569/

hlAS Ľudu

Po prvýkrát na koncerte – Komorný zbor Viliama Figuša Bystrého z Padiny

padli nosálove Rukoväti, čiže úpravy slovenských a srbských ľudových piesní v prednese tohto početného zboru. dve desaťročia pole zborového spevu nám zošľachťuje komorný zbor zvony zo Selenče so svojím vedúcim jurajom Súdim. v poslednom období sa im pridal orchester zvonivá cimbalovka a oceňujeme aj sólistické vystúpenia mladých spevákov zo Selenče. Pohostinne v rámci tohtoročného koncertu zborov vystúpil Ženský spevácky zbor základiny Stevana Sremca zo Senty pod vedením dirigentky valerije Marjanovićovej-Fodorovej, ktorý sa tiež stal pravidelným účastníkom koncertu. na záver s kratším programom vystúpil Miešaný zbor collegium cantus z banskej bystrice zo Slovenskej republiky. ten pôsobí pod záštitou Matice sloven-

ňovou piesňou Aká si mi krásna, keď si na javisko zastalo takmer 150 spevákov, ktorí spievali pod taktovkou profesora Pazúrika. v mene výboru pre kultúru národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny sa pred otvorením koncertu prihovorila predsedníčka zdenka valentová-belićová a prehliadku spevu otvorila predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku katarína Melegová-Melichová. Program moderovali Andrea lačoková a rastislav labáth. Po ukončení koncertu v aule základnej školy jána Čajaka, kým trvala družba zborov, ich vedúci sa stretli i pracovne. Spoločne prehodnotili stav v jednotlivých zboroch a pokúsili sa spoločne trasovať si cestu do budúcich rokov. záverom družby vedúcim všetkých účinkujúcich zborov udelili ďakovné diplomy.

skej v bystrici a umelecky ho dlhý rad rokov vedie profesor Paeddr. Milan Pazúrik, cSc. dvojhodinový žánrovo pestrý a páčivý koncert sa tradične ukončil spoločne zaspievanou Sucho-

koncert aj tohto roku podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, nrSnM, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, MoMS a obec báčsky Petrovec. J. Čiep

K U LT Ú R A V STAROPAZOVSKEJ KNIŽNICI

Zaujímavý literárny večierok H

ostkou literárneho večierka v staropazovskej Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića v utorok 5. novembra bola Mirjana Radovanov-Matarić. Novosadčanka, ktorá žije v USA, v Kalifornii, je autorkou 36 kníh (publikovaných v srbskom a v anglickom jazyku) poézie, Momentka z literárneho večierka v Starej Pazove: (zľava) Ratomir Rale prózy, románov, me- Damjanović, Nataša Filipová, riaditeľka knižnice, Mirjana Radovanov-Matarić moárov, cestopisov... a Ratko Čolaković Na literárnom večierku v Starej Pazove o Mirjane jutro gospođo M hovorili Ratko žánrovou pestrosťou a predstaRadovanov-Matarić (ktorá veľ- Čolaković, profesor a bibliotekár, vuje spoj dokumentárneho, skumi dojímavo čítala úryvky z pred- a Ratomir Rale Damjanović, spi- točného a vymysleného sveta, v stavovaného diela) a najmä o sovateľ a vydavateľ. Román Dob- ktorom stredobodom pozornosti jej cestopisnom románe Dobro ro jutro gospođo M sa vyznačuje je život našich ľudí v zahraničí.

Táto plodná autorka je zaujímavá a inšpiratívna spolubesedníčka, všestranne vzdelaná. Je nositeľkou početných tunajších a medzinárodných uznaní. Úspešná je aj jej dcéra Maja, ktorá je známou vedeckou pracovníčkou v Amerike. Zaoberá sa konštruovaním robotov, ktoré pomáhajú autistickým deťom a chorým na Alzheimerovu chorobu. Za veľký príspevok v rozvoji robotiky dcéra Mirjany Radovanov-Matarić bola medzi desiatimi odmenenými vedcami, a tým sa stala nositeľkou medzinárodného uznania, ktoré jej osobne udelil prezident USA Barack Obama. Zaujímavé diela Mirjany Radovanov-Matarić, univerzitnej profesorky anglického jazyka, si čitatelia môžu nájsť na policiach staropazovskej knižnice. a. lš.

RECENZIA

Padinské obdobie slovenského skladateľa Viliama Figuša Bystrého kultúrnych dejinách Slovákov Dolnej zeme mnohé state napísali osobnosti, ktorých význam bol celoslovenský. Zvlášť máme na mysli rakúsko-uhorské obdobie, keď kňazi, učitelia, slavisti a všestranné intelektuálne osobnosti vzájomne upevňovali slovenské a slovanské vzťahy. Takto sa začiatkom roku 1903 do služby učiteľa a kantora do Padiny dostal aj mladý hudobný skladateľ a pedagóg Viliam Figuš Bystrý spolu s rodinou. V Padine sa zdržal necelé štyri roky, teda do r. 1907, počas ktorých vyučoval na evanjelickej škole, vykonával kantorskú službu ako organista, zapisoval ľudové piesne a inšpirovaný nimi zložil aj niekoľko skladieb. Okrem slovenskej ľudovej piesne dôležitou inšpiráciou pre jeho tvorbu bola poézia. Práve v Padine sa začína orientovať na slovenskú poéziu, zvlášť na diela Andreja Sládkoviča a Pavla Országha Hviezdoslava. Horlivo sa tu zúčastňuje aj vo verejnom hudobnom živote. Usilovne komponoval väčšinou vokálne skladby. Ako prvú tu v roku 1903 skomponoval skladbu pre mužský zbor K Novému roku op. 10, č. 1.

Možno povedať, že obdobie v Padine zásielka z Prahy z dňa 27. decembra 1906. bolo pre Figuša v hudobnom zmysle Totiž Figuš sa v Padine stýkal aj so slovýznamné prinajmenšom z troch as- venským národným dejateľom Albertom pektov. V roku 1906 do Veľkého Martišom, ktorý sprostredkoval vydanie FiBečkereku (Nagušovej zbierky SlovensViliam Figuš Bystrý (1875 – 1937) ké ľudové piesne op. 28, gybecskerek) prišiel na nie- bol slovenský skladateľ, ctiteľ a ktorého sa skladateľ dočkoľkomesačný propagátor slovenskej ľudovej pies- kal v Padine. pobyt hudob- ne. Za sebou zanechal bohatý opus Figušovu celoživotnú ný skladateľ hudobných diel, v ktorých domi- tvorbu si nemožno odMikuláš Schnei- nujú skladby pre spev a klavír. myslieť od ľudovej piesder Trnavský. Umelá piesňová tvorba tvorí stred ne. Je typom piesňového Viedol tu zreňa- Figušovej hudby. K najkrajším cy- lyrika, ktorému je blízky ninský srbský pra- klom patria Sny pre spev a klavír z svet básnickej intimity. voslávny zbor, kde roku 1919, cyklus smútočných pies- Lásku voči slovenskému sa aj dvaja skladatelia ní Mať moja, ako aj cykly Po poliach národu odzrkadlenú vo zoznámili. Onedlho po- a lúkach, Túžby, Vlastenecké piesne svojich hudobných dietom, pod Trnavského a pod. Vo Figušovej zborovej tvor- lach V. F. Bystrý odovzdal taktovkou, verejne za- be sú najvýraznejšie tri mužské celému Slovensku, ale aj znela aj prvá Figušova zbory op. 49 z roku 1914 a z roku nám vojvodinským Sloskladba. Začiatkom de- 1919 Zmráka sa, Do hôr a Hoj, zem vákom. Azda najvhodcembra 1906 na koncer- drahá. Z kantátovej tvorby do po- nejším spôsobom ako te vo Veľkom Bečkereku predia možno vysunúť kantátu Slo- trvalo zachovať túto spouviedli baladu pre sóla, venská pieseň pre sólo, zbor a klavír mienku, je propagovať, zbor a orchester Rákoc- na Hviezdoslavov text. Vrcholom sprístupňovať a predváziné op. 3, ktorú napísal jeho tvorby je opera v troch dej- dzať jeho hudobné diela na slová Jánosa Aranyho. stvách Detvan, ktorá sa považuje za a tak si opätovne pripoDo denníka si Figuš za- prvú slovenskú operu. mínať, že osobnosti slopísal pozitívne dojmy z venskej kultúry kedysi koncertu, udivenie z potlesku, ktorý ne- nachádzali v našom prostredí inšpiráciu pre pripísal sebe, ale dielu, ktoré zaznelo. Do svoju tvorbu. tretice veľkú radosť Figušovi spôsobila Milina Sklabinská 16. 11. 2013

46 /4569/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A Z PREZENTÁCIE ZBORNÍKA V MOMS NOVÝ SAD

VŠIMLI SME SI V STAREJ PAZOVE

Doklad (a poklad) o húževnatosti matičiarov

Herečku Moniku deti milujú

O zborníku hovorila predsedníčka MSS Katarína MelegováMelichová, vedľa ktorej sedia predsedníčka MOMS Nový Sad Jarmila Struhárová a zostavovateľ zborníka Samuel Boldocký

radične v prvú stredu v mesiaci novosadskí matičiari usporadúvajú stretnutia. Avšak toto novembrové stretnutie spoločne zorganizovali s MOMS Báčsky Petrovec a prezentovali na ňom zborník prác 80 rokov Matice slovenskej v Juhoslávii / Srbsku zostavovateľa Samuela Boldockého. Novosadských matičiarov a hostí zo Starej Pazovy privítala predsedníčka MSS Katarína MelegováMelichová. V príhovore vyzdvihla, že ctihodné jubileum Matice slovenskej v Srbsku oslavujú týmto zborníkom, ktorý zostane dokumentom toho, čo doteraz matičiari urobili pre zachovanie slovenskosti na týchto priestoroch. „V monografii o Matici je zozbieraných mnoho údajov a možno vás aj prekvapí nejaký údaj, ktorý sa týka vášho prostredia, lebo skutočne veľa je toho, čo matičiari urobili, pripravili a vydobyli u vrchností medzi dvoma vojnami pre naše školy a inštitúcie, ako dávali základy všetkým našim festivalom, ktoré existujú aj teraz, hoci sa to takmer vôbec nespomína,“ poznamenala MelegováMelichová. Zostavovateľ publikácie Boldocký k tomu dodal: „Touto knihou dáme poctu tým, ktorí robili na matičnom poli, bude to ich svedectvo práce. Bolo mi cťou zostavovať tento zborník, aj keď to bola skutočne náročná

16. 11. 2013

46 /4569/

práca. Vo vypracovaní zborníka účinkovalo vyše 30 autorov, ktorých práce boli aj rozsahovo, obsahovo a štylisticky veľmi heterogénne, a kniha predsa musela mať niť, ktorá by to pospájala.“ S cieľom priblížiť matičnú činnosť, úryvky z knihy čítali Viera Dorčová-Babiaková a Rastislav Labáth. Samozrejme, na večierkoch MOMS Nový Sad nikdy nechýba ani spev. Hudobnú zložku tentoraz mali na starosti Andrea Lačoková, Anna Zorňanová a zmiešaný spevácky zbor SKC P. J. Šafárika. J. Pániková

alí a veľkí milovníci Tálie zo Sta- byť herečkou, preto si jej dedko (Mirej Pazovy tohto roku na roslav Macháč) pomyslel, že by sme dvoch divadelných prehliadkach – si mali čo povedať. Pýtala som sa jej, 3 x Ď a Divadelný vavrín mali príle- či má rada rozprávky a či jej doma žitosť, najprv v júni a potom i v čítajú? Chcela, aby sme vymýšľali príoktóbri, stretnúť sa s Mgr. Monikou beh, ale v srbčine. Povedala som jej, Necpálovou zo Slovenska. Pôsobí v že asi nebudem celkom rozumieť, že divadle ako herečka, režisérka, dra- radšej po slovensky, keď tak pekne maturgička, scenáristka. Na tohtoročnej prehliadke slovenskej detskej divadelnej tvorby, známejšej ako 3 x Ď (6. – 9. júna) sme ju videli ako skvelú herečku v hosťujúcom predstavení Kráľ Matej Zvolenský (Thália Teatro, Zvolen, Slovenská republika). O pár mesiacov neskôr Mgr. Monika Necpálová bola v trojčlennej odbornej porote 44. prehliadky slovenMonika a Lara si mali čo povedať skej ochotníckej divadelnej tvorby v Srbsku Divadelný va- hovorí. Potom trochu ustúpila, že vrín (4. – 13. októbra). A práve na teda ona bude hovoriť po srbsky a jednom zo sprievodných podujatí ja po slovensky. Napokon sme sa tejto prehliadky sme si v aule diva- dohodli, že si vymyslíme krátku delnej sály v Starej Pazove všimli rozprávočku v slovenčine, pretože družný rozhovor terajšej a možno je to pekný jazyk, a ona ju potom budúcej herečky. O čom sa Monika porozpráva doma rodičom. Bola veľmi zvedavá, odvážna a v Necpálová rozprávala s Larou Hrgovićovou, 5,5-ročnou pazovskou škôl- jednej chvíli, keď sme sa držali za rúčky, zadriemala. Spiaca krásavikarkou, nám prezradila: S dievčatkom sme sa rozprá- ca! A. Lš. vali o divadle a rozprávkach. Chce

V ústrety festivalu Rozospievaný Sriem piatok 8. novembra v miestnostiach Slovenského domu Organizačný výbor festivalu Rozospievaný Sriem mal zasadnutie, na ktorom spresnili záležitosti v súvislosti s organi- Zo zasadnutia Organizačného výboru záciou festivalu. Festival je posledným podujatím v hlásilo 18 spevákov z deviatich sriemrámci osláv 100. výročia založenia a skych osád, medzi ktorými sú aj spepôsobenia SKUS Jednota a usku- váci z Iloka a Solian z Chorvátska. Ako toční sa 23. novembra v Sloven- bolo počuť, prípravy sa úspešne priskom dome v Šíde. Na festival sa pri- vádzajú ku koncu. Posledné dva ví-

HLAS ĽUDU

kendové dni pred festivalom sa konajú skúšky orchestra a spevákov a poslednú skúšku využijú na to, aby nahrali cédečko, na ktorom budú piesne všetkých osemnástich spevákov. Výbor vymenoval aj odbornú porotu v zložení Juraj Kubečka, Dragan Krsmanović a Michal Činčurák. Rozhodnúť o najkrajšom slovenskom kroji majú Ružena Červenská a Katarína Greksová. Ostatné podrobnosti okolo organizácie Organizačný výbor dorieši počas predfestivalových dní. St. S.

K U LT Ú R A S VÝTVARNOU OCHOTNÍČKOU ZUZANOU FERKOVOU Z KYSÁČA

Od maľovaných tanierov po obrazy Z

ačiatky záľuby maľovania u kých tridsať rôzKysáčanky Zuzany Ferkovej nych tanierov s siahajú až do jej detstva. Talent holubmi, ktoré prejavila ešte v základnej škole, čo som kreslila si, pravdaže, povšimli aj učitelia. Na podľa katalóhodinách výtvarnej kultúry kreslila gov. Bolo to na zadané témy a okrem toho pred bezmála rada kreslila portréty svojich uči- št yridsiatimi teľov. No po skončení školy na- rokmi a bola priek pučiacemu maliarskemu ta- som vlastne lentu nevenovala sa tejto svojej prvá Kysáčanzáľube. ka, ktorá sa zaPo rokoch, keď už Zuzana mala čala venovať svoju rodinu, jedna udalosť ju maľovaniu na Výtvarná ochotníčka Zuzana Ferková maľuje podnietila, aby sa k maľovaniu vrá- tanieroch. tila. Po tejto skú- autobiografický obraz – Môj manžel je holubárom. senosti si Zuzana hľadala na ma- zov maliarky Zuzky Medveďovej Po návrate z jednej výstavy z Pe- ľovanie aj iné vzory, akými sú z Národného kalendára. Záujem o omaľované taniere Z. trovca ako odmenu Ferkovej bol veľký, a tak doniesol omaľovasi na tejto svojej záľube ný tanier, na ktodobre prizarobila. Ako rom bola podobisama uznáva, možno zeň holuba. Mne sa preto sa nikdy nezato veľmi pozdávalo mestnala, hoci bola vya inšpirovalo ma školená krajčírka, ale zosvrátiť sa k mojej zátala doma s deťmi a s pôľube. Tak som sa žitkom sa celých dvadsať rozhodla, že sa v rokov venovala maľovamaľovaní tanierov niu. Jej maľované tanieaj sama vyskúšam. re si objednávali nielen Navrhla som manKysáčania, ale aj zákazželovi, že pre zdruníci z iných prostredí, a ženie holubárov v hodne záujemcov bolo Kysáči ako odmeny Vlastnoručne omaľované taniere z bohatej zbierky Zuzany Ferkovej zo zahraničia. vypracujem oma– Maľovala som hlavne na poľované taniere. Dala som sa do veľ- kvetiny z časopisov, zo servítok a kej roboty a omaľovala som ta- neskoršie ľudové motívy z obra- rcelánové a plastické taniere a

ženy si prinášali aj tie starodávne. Potom sa záujem rozšíril na džbány, krčiažky, mliečniky, staré žehličky, cokuľky, malé a starodávne veľké drevené cokule, a potom i kolovraty. Všetko, čo sa z predmetov dalo skrášliť maľovaním, som ochotne urobila. Prišli krízové roky a potom azda aj určitá nasýtenosť, a tak som s maľovaním prestala. Až tohto roku, keď sa začali oslavy 240 rokov od príchodu Slovákov do Kysáča, bola Zuzana pozvaná pripojiť sa k iným insitným umelcom z Kysáča. S radosťou to prijala. – Z tejto príležitosti som už namaľovala niekoľko obrazov. Prvý bol s motívom divých makov, ktoré som si odpozorovala z gobelínu. Na ďalšom som sa dala inšpirovať samotnou tematikou prisťahovania Kysáčanov. Mali sme v Kysáči aj výtvarný tábor, na ktorom som sa tiež zúčastnila, a bol to pre mňa jedinečný zážitok. Namaľovala som kvety v džbáne. Okrem toho maľovala som obrazy s motívom prírody, ktoré som vystavila na 2. Bienále kysáčskych výtvarných ochotníkov. Stala som sa členkou Výtvarného krúžku Michala Geržu. Teraz pracujem na autobiografickom obraze, ktorý robím podľa starej fotografie. Zuzana Ferková sa rad rokov venuje aj výrobe tort a podľa tejto výnimočnej zručnosti ju Kysáčania tiež dobre poznajú. K. Gažová

JÁN KUKUČKA ZO ŠÍDU

Úspešný na zónovej prehliadke P

rofesor vo výslužbe Ján Kukučka zo Šídu skončil Pedagogickú akadémiu, smer história umenia, a celý pracovný vek bol profesorom výtvarného umenia v školách v Tovarniku, Šíde a Erdevíku. Do výslužby odišiel v roku 2012 a záľuba v maliarskej tvorbe ho dodnes neopúšťa. Počas svojej umeleckej tvorby namaľoval veľa obrazov, ktoré boli vystavené na početných výstavách v Srbsku a v zahraničí. Patrí medzi vzdelaných a uznaných výtvarných umelcov v kruhu milovníkov maliarskej tvorby. Má rád bohémsky život a tak sa aj správa. Nikdy sa nehnal za ziskom, ale vytváral diela z osobného pôžitku, aby nimi prejavil svoj náhľad, náladu alebo vzťah ku tematike. Dnes má na-

dostač voľného času, nuž si vybudoval ateliér vo dvore rodinného domu v Šíde. V ňom tvorí spolu so svojím kolegom Dušanom Teodorovićom. Sú tandem, ktorý sa umelecky úplne dopĺňa. Kým Ján Kukučka vo svojom ateliéri Ján maľuje obrazy, jeho Ako povedali, práve chystajú vlastnú výkolega sa zaoberá priestorovými skulptúrami. Spoločne sa predstavili v Rume na 14. Zó- stavu, asi v decembri v Šíde, v bývalých miestnovej prehliadke výtvarných umelcov ama- nostiach Múzea insitného umenia Ilijanum. Na térov Sriemu. Ich práce zaradili medzi naj- nej sa Ján predstaví s asi 25 svojimi dielami, vylepšie, a tak postúpili na Pokrajinskú pre- tvorenými počas minulých rokov, a Dušan pohliadku výtvarných umelcov amatérov v staví 11 priestorových skulptúr. St. S. Sriemskej Mitrovici. 16. 11. 2013

46 /4569/

HLAS ĽUDU

K U lT Ú R A NÁVŠTEVA ZO SlOVENSKA

Družba spevákov z Bystrice a Petrovca rámci tohtoročného koncertu speváckych zborov v Báčskom Petrovci pohostinne vystúpil Miešaný zbor Collegium2 Cantus z Banskej Bystrice, zo Slovenskej republiky. Sedemnásťčlenná výprava zo srdca Slovenska do Petrovca dorazila v piatok 8. novembra v ranných hodinách. Privítali ich členovia miestneho Komorného zboru Musica viva, ktorí boli hostiteľmi spevákov zo Slovenska v Srbsku. Okrem toho, že sa navzájom zoznamovali a upevňovali družbu, Petrovčania pre hostí prichystali rôznorodý program. Keďže ide o spevácky zbor, ktorý pôsobí pod záštitou Matice slovenskej v Bystrici, po príchode ich v Dome Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka privítala predsedníčka Ka-

tarína Melegová-Melichová. Hostia pre matičiarov a tunajšie knižnice priniesli početné publikácie. Pokračovali s obchôdzkou Petrovca. Okrem iného si pozorne poprezerali výstavy v Spolku petrovských žien a v Galérii Zuzky Medveďovej. Keďže je piatok v Petrovci trhový deň, pozreli si ponuku a tunajšie výrobky. Neskoršie sa zoznámili s bohatými dejinami petrovského gymnázia. Domáci zboristi v sobotu hostí z Bystrice odviedli do Nového Sadu, kde navštívili znamenitosti, ako i na Petrovaradínsku pevnosť. Vo večerných hodinách sa Bystričania predstavili domácemu publiku a prítomným spevákom z Kovačice, Padiny, Starej Pazovy, Nového Sadu, Selenče a Senty v rámci koncertu zborov. Pod dirigentskou

Z vystúpenia Bystričanov v petrovskom kostole

taktovkou profesora Dr. Milana Pazúrika zaspievali osem piesní. V nedeľu 10. novembra v miestnom evanjelickom kostole služby boli venované všetkým zosnu-

lým. V rámci bohoslužieb vystúpili aj bystrickí zboristi a svojím spevom zohriali srdcia prítomných veriacich. J. Čiep

hodlo, aby za členov Galérie insitného umenia zvolili aj Máriu Hlavatú-Krišanovú z Kovačice, Martina Papa, Annu Kotvášovú a Pavla PoPovolný-Juhás. volného-Juhása z Padiny. Šiesteho novembra Štvorčlenná komisia nazasadali v miestnostiach vrhla, aby sa formovala poobrazárne majstri farieb bočka maliarov Galérie in– členovia Galérie insitsitného umenia, ktorej členého umenia. Najviac novia budú predstavitelia hlasov dali Maríne Penetypickej insity Kovačice, tríkovej z Kovačice. O akými sú maliarky Nataša deň neskoršie zasadala odborná komisia v zlo- Marína Petríková, nová členka Galérie insitného Kňazovicová-Mijailovićová a Jarmila Sabová-Barcová. žení: Mgr. Dragica Jo- umenia, pred vlastnou olejomaľbou Spomínaná skupina odvanovićová, kunsthisborníkov rozhodla, aby sa torička z Republikového ústavu žićová a Marina Milušová, histočestnými členmi Galérie insitného pre ochranu pamiatok kultúry ričky umenia z Ústavu pre ochraumenia stali Dobroslav Milojević nu pamiatok kultúry v Pančeve, a Srbska v Belehrade, Dragana Ruv mene Národnostnej rady slo- z Jagodiny a Janos Mesaros, Bevenskej národnostnej menšiny čejčan žijúci v Belehrade. lens a Zlatá fujara za výrobu fuVladimír Valentík, výtvarný kritik. jár. Ján Špringeľ Toto kvarteto odborníkov rozal

KOVAČICKÁ OBRAZÁREŇ POČETNEJŠIA

Piati noví členovia vojské vyjadrenie, okrem iného, rozlišuje tvorbu insitných umelcov od maliarov amatérov. Podľa odborníkov, okrem nadania, umelecky tvoriť podnecuje aj priaznivé prostredie. Také ho má Kovačica od prvej kolektívnej výstavy insitných umelcov v roku 1952. Raz za čas, podľa pravidiel obrazárne, do Galérie insitného umenia pribudnú noví členovia. Od minulého týždňa sú jej čerstvými členmi Marína Petríková, Martin Pap, Mária Hlavatá-Krišanová, Anna Kotvášová a Pavel

Chýrnik NOVÝ SAD. V sobotu 16. novembra o 20.00 v sieni SKC P. J. Šafárika (Vuka Karadžića 2 a) bude krátky kultúrno-umelecký program, kde predstavia výsledky prvého fujarového seminára v Srbsku Fujara naša slovenská. Fujarový seminár prebieha od 15. – 17. novembra v miestnostiach Šafárika a vedie ho Milan Koristek, fujarista zo Slovenskej republiky a držiteľ ocenení Instrumentum Excel-

16. 11. 2013

46 /4569/

BÁČSKA PALANKA. V nedeľu 24. novembra v Slovenskom dome si slávnostne pripomenú 90. výročie založenia Slovenského čítacieho spolku. Začiatok slávnosti je naplánovaný na 17.00. Záujemcovia si budú môcť pozrieť aj výstavu starých fotografií zo života Slovákov v Palanke. E. Hložanová

HlAS ĽUDU

Ďalšie uznania súboru Babylon ivadelný súbor Babylon staropazovského SD VHV prednedávnom vystúpil na dvoch medzinárodných festivaloch – v Smederevskej Palanke a v Ube. Vyhlásenie najúspešnejších pre oba festivaly sa konalo v sobotu 9. novembra. Na Festivale nových teatrálnych foriem v Smederevskej Palanke Miroslav Kožík, režisér a

herec v predstavení Babylon, získal uznanie za najucelenejšie autorské dielo, vizuálny dizajn a scénografiu. Na tomto festivale odmenený je aj Miroslav Bako za najlepšiu hudbu a rovnaká hodnotná odmena sa mu dostala i na Medzinárodnom festivale Repassage fest v Ube. a. lš.

K U LT Ú R A

OZNAMY

NOVEMBROVÝ VZLET ponúka kopu nových článkov, fotografií, kresieb a rôznych iných zaujímavostí. O vlastných záujmoch a o časopise Vzlet tentoraz hovoria ôsmaci z Aradáča, píše sa o talentovanej kresliarke Tamare Šipickej z Kovačice a školských a mládežníckych dianiach v iných našich prostrediach. Sú tu i pokračovania pravidelných rubrík Rozlety, Vaša tvorba, Infosvet, PC hry a Móda, ako aj príspevky o filme (Rush, The World’s End), dobrodružstvá komiksového hrdinu Williama Henricha a články na tému deviateho umenia. Fanúšikom hudby odporúčame rozhovor so skupinou Hype!, tiež možno čítať o koncertoch a nových vydaniach (Supernaut, Babyshambles), Peđovi Vraneševićovi (ex Laboratorija zvuka) a subotickom festivale undergroundového umenia Insomnia. Ilustráciu na titulnej strane vypracovala Sandra Živkovićová zo Starej Pazovy. S. L.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, z Nového Sadu, Ulica národného frontu č. 12, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rúcanie a odstraňovanie zariadenia atmosférickej destilácie AT–500, v rámci Rafinérie nafty, Nový Sad, na katastrálnej parcele č. 2555/14, k. o. Nový Sad III. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu sekretariátu. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, z Nového Sadu, Ulica národného frontu č. 12, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rúcanie a odstraňovanie zariadenia separátora ARI-1, v rámci Rafinérie nafty, Nový Sad, na katastrálnej parcele č. 2555/14, k. o. Nový Sad III. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu sekretariátu. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

O príslovkách „behom“ a „idúci“ S

lová behom a idúcky patria do fondu spisovnej slovenčiny. Tu sme si ich zvolili z toho dôvodu, že ich význam v našom nárečí však nekorešponduje s ich správnym významom, aký nachádzame v slovníkoch. Behom je príslovka a v spisovnej slovenčine ňou vyjadrujeme v behu, bežiac; rýchle, chytro: pustil sa behom za ním. Je toto jediný význam tohto slova, a treba ho používať len a len v tomto prípade. My slovo „behom“ zvykneme použiť aj namiesto predložiek za, cez, v, počas, a robíme tu chybu. Aj zostavovatelia slovníka vystríhajú pred týmto problémom, a preto aj v slovníkoch upozorňujú na tieto nesprávnosti: „behom roka“ je nesprávne – správne za rok, do roka; „behom letu“ je nesprávne – správne za, počas letu; „behom vyučovania“ je nesprávne – správne cez vyučovanie, počas vyučovania; „behom času“ je nesprávne – správne časom... Predložky s genitívom za, cez, v, počas sú správne a nikdy ich nenahrádzame príslovkou „behom“. Slovenčina pozná len príslovku idúcky, ktorej význam je celkom jasný: idúc, za chôdze; cestou, po ceste: idúcky sa rozprávali, idúcky domov nás navštívil... Naše nárečie má podobné slovo „idúci“, ktorým vyjadrujeme niečo, čo nasleduje, a robíme ďalší prehrešok proti spisovnej slovenčine. Namiesto nenáležitého slova „idúci“ je vhodné slovo nasledujúci: v nasledujúcej časti výkladu, na nasledujúci týždeň... ah

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 5. 11. 2013 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba rezervoáru na jestvujúcich základoch v rámci rezervoárového priestoru skupiny zariadení na výrobu základných olejov, na katastrálnej parcele č. 2555/14, k. o. Nový Sad III. Nositeľ projektu je NIS, a. s., Nový Sad, Blok Prerada, Nový Sad, Ulica národného frontu č. 12. Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

16. 11. 2013

46 /4569/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SPOMIENKA

Výzva čitateľom V súvahe ročníkov Hlasu ľudu a Vzletu sme zistili, že nám chybujú alebo sú v opotrebovanom stave staré ročníky. Preto vyzývame čitateľov, ktorí majú zachované noviny Hlas ľudu predovšetkým z rokov 1944 až 1960 alebo časopis Vzlet z rokov 1973 až 1975, aby sa nám ozvali. Ustanovizeň Hlas ľudu má záujem uvedené ročníky odkúpiť. Ozvať sa možno na tel. čísla 021/47-20-840, 062/762940, na e-mail: nvuhlasludu@hl.rs, alebo písomne na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad. Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu POSLEDNÝ POZDRAV

SPOMIENKA

svojmu kolegovi

Dňa 8. novembra uplynul ťažký a boľavý rok, čo nás opustil náš milovaný

JÁN ŠIPICKÝ 1927 – 2012 – 2013 zo Starej Pazovy

DROBNÝ OZNAM BERIEM do prenájmu (árendy) pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí; tel.: 063/716-73-82.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/ 47-20-844 inzercia@hl.rs

ZUZANA SVETLÍKOVÁ

ADAM SVETLÍK

10. 7. 1926 8. 10. 1920 9. 3. 2005 – 2013 – 18. 11. 1998 – 2013 z Aradáča S večnou rozpomienkou na svojich rodičov a starých rodičov Ich najmilší: syn Adam, dcéra Suzana a vnúčatá Peđo, Jaroslava a Ivana

SMUTNÁ SPOMIENKA na manžela, otca a starého otca

PAVLA MARČOKA 26. 9. 1940 – 16. 11. 2009 – 2013 z Petrovca

ŠTEFANOVI ČAPEĽOVI 1959 – 2013 z Kysáča od spolupracovníkov z Miestnej kancelárie a Miestneho spoločenstva Kysáč

Spomienky sú boľavé, ale aj pekné, lebo Tvoja dobrota, láska a optimizmus zostali navždy v našich srdciach a myšlienkach. Povďační: Tvoji najmilší

SPOMIENKA

na nášho priateľa, bývalého pána biskupa

Vo svojich spomienkach si Ťa navždy zachovávajú: manželka Mária, syn Pavel, nevesta Tatiana, dcéra Mária, zať Nenad, syn Ján so Zuzanou a vnúčatá Maja, Ivana, Matej a Anna

SMUTNÁ SPOMIENKA Uplynul rok, čo nás navždy opustil náš

SAMUEL CHORVÁT 1938 – 2012 – 2013 z Petrovca

JÁNA VALENTA

SAMUEL CHORVÁT

Spievať chcem Hospodinu, dokiaľ žijem... Na Vás si spomínajú Vaša Anka Legíňová s rodičmi a Kvetoslav

16. 11. 2013

1938 – 13. 11. 2012 – 13. 11. 2013 z Petrovca Na Teba si vždy s láskou spomínajú sestra Anna a švagor Pavel Pálenkášovci a rodiny Pálenkášová ml. a Andrášiková

46 /4569/

HLAS ĽUDU

Ťažko je naučiť sa bez Teba žiť, keď nemá kto poradiť a potešiť. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života. S úctou a láskou si na Teba spomínajú Tvoji najmilší

OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 20. novembra uplynie rok, čo nás opustila naša drahá sestra a teta

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s manželom

SMUTNÁ ROZLÚČKA s ocim a dedom

MÁRIA GAJINOVÁ

ŠTEFANOM ČAPEĽOM

rod. Čelovská 1951 – 2012 – 2013 z Kulpína

1959 – 2013 z Kysáča

ŠTEFANOM ČAPEĽOM Zbytočné je počítať roky, lebo nenavrátia stratené. Spomienky, ktoré neblednú, si zachovávajú sestry Zuzana Chalupková a Ružena Tatliaková s rodinami

BOĽAVÁ SPOMIENKA na manžela a otca

PAVLA ČAPEĽU 17. 8. 1962 – 15. 11. 1988 – 15. 11. 2013 z Kysáča

Sú stopy, ktoré nemiznú, spomienky, ktoré neblednú, rany, ktoré sa nehoja, slzy, čo neuschnú, a otázka, prečo to tak všetko muselo byť.

1959 – 2013 z Kysáča Tvoj život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná. Smútiaca manželka Darinka

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dcéra Elmira Gombárová s manželom Miroslavom a vnúčatá Maja a Ivan

POSLEDNÝ POZDRAV kmotrovi

s ocim a dedom

ŠTEFANOM ČAPEĽOM 1959 – 2013 z Kysáča

Utíchol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohol s nami žiť. Milovali sme Ťa, Ty si miloval nás, tú lásku v srdci nezničí ani čas.

S láskou si na Teba spomínajú manželka Dragica a synovia Ivan a Pavel

Kto zahladí smútok, čo nás tlačí, kto stíši srdce, čo je v plači? Kto zotrie slzy, čo tvárou tečú, kto zahojí rany, čo bolia a pečú?

Dcéra Jasminka Damjanová s manželom Dejanom a vnukovia Nemanja a Uroš

POSLEDNÝ POZDRAV

ŠTEFANOVI ČAPEĽOVI 1959 – 2013 z Kysáča Smútime za Tebou. Kmotrovci Makovníkovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA so strýkom

na strýka

ŠTEFANOM ČAPEĽOM

PAVLA ČAPEĽU 17. 8. 1962 – 15. 11. 1988 – 15. 11. 2013 z Kysáča

1959 – 2013 z Kysáča

ŠTEFANOVI ČAPEĽOVI Silnejšia od lásky a vôle do života bola smrť, ktorá Ťa od nás odtrhla. V srdciach Ťa nosíme a nikdy na Teba nezabudneme. Švagriná Darinka s dcérami Jasminou a Elmirou s rodinami

1959 – 2013 z Kysáča Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú rodiny: Vrškové, Muchová a starká Vršková

Už Ťa neprebudí slnko ani krásny deň, už na cintoríne spíš svoj večný sen. Srdce unavené prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohol ďalej žiť. Švagriná Dragica so synmi Ivanom s manželkou Vlastou a Paľkom s priateľkou Tamarou

16. 11. 2013

46 /4569/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA

POSLEDNÝ POZDRAV nášmu priateľovi

EMA BONIŽ

ŠTEFANOVI ČAPEĽOVI

1989 – 2003 – 2013 z Kysáča

1959 – 2013 z Kysáča

Trvalú pamiatku na neho si zachovajú

Spomienka na Teba nie je v slovách, ani v slzách, ale navždy zostane v našich srdciach!

rodiny: Srnková, Ivková a Speváková

Rodiny: Bonižová, Babićová a Vargová

POSLEDNÝ POZDRAV susedovi

SMUTNÁ SPOMIENKA na našich zosnulých

ŠTEFANOVI ČAPEĽOVI 1959 – 2013 matrikárovi z Kysáča

JÁNA HODOLIČA Trvalú spomienku si na Teba zachovajú Tvoji susedovci: Surovci, Tancikovci, Klinkovci, Fabianovci, Pixiadesovci, Madackovci, Ďurovkovci, Sládokovci, Vrškovci, Paulína s Braňom a susedy: Ďurovková, Hrnjačká, Naďová a Horvátová Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

JULKU BÉLOVÚ

1924 – 2007 kožušníka

rod. Hodoličovú 1954 – 1993

z Pivnice S láskou a úctou tichú a trvalú spomienku si na Vás zachovávajú Vaši najmilší

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s priateľom a poľovníkom

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 5. 11. 2013 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia rezervoára a technologických sústav určených na transport nafty v RNS, na katastrálnej parcele č. 2498/18 a 2555/14, k. o. Nový Sad. Nositeľ projektu je NIS, a. s., Nový Sad, Blok Prerada, Nový Sad, Put šajkaškog odreda č. 4. Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebné vypracovanie štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 5. 11. 2013 schválil rozhodnutie, že nie je potrebné vypracovanie štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Sanácia manipulačného naftovodu ø 660 mm, v rámci Terminalu Nový Sad, na k. p. č. 2009/1, 2009/2 a 2009/3, k. o. Nový Sad, ZO Nový Sad, nositeľa projektu Transnafta VP, Ul. Zmaj Jovina č. 1, Pančevo. Rozhodnutie o rozhodovaní o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie predmetového projektu sa môže dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti schválenému rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

16. 11. 2013

46 /4569/

HLAS ĽUDU

GUSTÁVOM HAŠKOM 1939 – 2013 z Kulpína

Ďakujeme Ti za všetko, čo si pre spolok urobil, a pamiatku na Teba si navždy v srdciach zachováme. Poľovnícky spolok Fazan Kulpín

R T v PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 15. novembra: • O 19.30 v relácii odznie tretia časť z koncertu Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch z roku 2007. • O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI budú príspevky: zo schôdze NRSNM v Padine, zo 6. Stretnutia speváckych zborov z vojvodiny v B. Petrovci, z 10. jubilejného Festivalu Zuzany Kardelisovej v Kysáči a z Majstrovstiev Srbska v stolnom tenise pre telesne postihnutých v Novom Sade. • O 20.45 SPEKTRUM: Hostky v štúdiu Milina Sklabinská a Jana Radakovićová sa pokúsia zodpovedať na otázky späté s kultúrou a ekonomikou, najmä na otázku, ako v súčasnosti možno financovať profesionálne a ochotnícke aktivity v oblasti kultúry. NEDEĽA 17. novembra: • O 11.00 DÚHOVKA: Odvysielaný bude portrét 90-ročného Samuela Miklovica, doyena nášho novinárstva, publicistu a prekladateľa. O ňom sa zmienia jeho najbližší spolupracovníci. • O 11.30 VYSIELANIE PRE PENZISTOV: Druhá časť nedeľného bloku bude v znamení 29. novembra, dňa, keď si aj Rádio-televízia vojvodina pripomína svoje založenie. v ňom budú odvysielané dva portréty: Zuzany Pavlovovej, novinárky vo výslužbe Rádia Nový Sad, a Milka Rybára, podplukovníka vo výslužbe. • O 21.00 DOTYKY: v novembrovom vydaní prostredníctvom príspevkov a rozhovorov s hosťami v štúdiu, predstaviteľmi najdôležitejších lokálnych ustanovizní, bude sprítomnený každodenný život Kysáčanov, ktorí si tento rok pripomínajú 240. výročie príchodu Slovákov do tejto osady. UTOROK 19. novembra: • O 10.10 PALETA: Na prvom programe Tvv bude výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTv vojvodina titulkované po srbsky. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza piatkových vysielaní bude v sobotu o 2.00 a o 10.00. v pokračovaní nasleduje repríza PALETY. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 a v sobotu o 5.30.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52

Nedeľa 17. novembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Slovo na týždeň Jej veličenstvo tekvica Členovia NRSNM zasadali v Padine

Slovenský film: Kým sa skončí táto noc Čo nového v našom chotári? výber z programu Tv Petrovec

Utorok 19. novembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Noví členovia Galérie insitného umenia Čarovný sever u nás Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 22. novembra 16.00 – 18.00 Klenotnica

Na Tekvicovej zábave v Padine – tekvica vyrezaná carvingovou technikou

Z PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz Predpoludňajší program: Pondelok – piatok 8.00 – 10.00 Sobota 8.30 Aspekty, resp. Envirosféra; 9.00 Správy, Týždeň; Nedeľa 8.00 – 10.00 Správy, vysielanie pre dedinu, Pohľady k výšinám a vysielanie pre deti Popoludňajší program je nezmenený (15.00 – 18.00) s pravidelnými reláciami: Pondelok – Rádio šport Utorok – Kronika našich osád Streda – Hospodárske horizonty; In teen Štvrtok – Súzvuky Piatok – Z každého rožka troška Sobota – Kaleidoskop Nedeľa – Hudobné relácie Rozhlasové noviny každý deň o 17.00 h a po nich vejár hudobných vysielaní do 18.00 h. Nočný program: Utorok 23.00 – 6.00: Hudobné relácie Sobota 23.00 – 24.00: Rozhlasová hra; Hudobné relácie

Z PROGRAMU RÁDIA PETROVEC – PRE KAŽDÉHO NIEČO Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz Utorok – piatok: 10.40 Hit dňa; 14.00 Dozvuky dňa Sobota 10.00 – 12.00: Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 – 12.00: Retrospektíva týždňa Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

16. 11. 2013

46 /4569/

HLAS ĽUDU

R T v PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com;

19.00 Zvon, prehľad udalostí Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa Citáty s vami: výber z koncertu 19.00 Zvon, spravodajská slovenských zborov relácia 22.00 Film: Sluha jeho 19.15 Kreslený film veličenstva 19.30 Zahraničný denník 24.00 Záver vysielania 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Každý pondelok o 20.15: Piatok 15. novembra Hudobný mix – Nepodplatiteľní Každý piatok o 18.15: výber Sobota 16. novembra z programu Tv Kovačica – Muž v ohni Každú sobotu o 18.15: výber Pondelok 18. novembra z programu Tv Pančevo – Špina Utorok 19. novembra – Super hrdina Streda 20. novembra – Sherlock Štvrtok 21. novembra – Za mrežami 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 17. novembra 18.00 Hudobné blahoželania Mária Šulcová sa zmienila 18.45 Hit dňa, Reklamy, o výučbe slovenčiny v B. Palanke zostrih Molí

KRÍŽOVKA ČÍSLO 46 V tajničke je názov tradičného festivalu evergrínov, lyrických piesní a poézie v Hložanoch. autorka: druh osobné 2. časť azbesto- druh ANNA BIČIA- športového zámeno tajničky cementová dravého plavidla krytina vtáka ROVÁ

ženské meno

lebo

druh listnatého stromu

vpíšte LK prejavoval toleranciu

alt

vytrácal, strácal

kelvin

vpíšte Y N 1. časť tajničky

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 20. novembra o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ v relácii Dobrý deň bude odvysielaný príspevok z udeľovania cien Turistického združenia Pančevo, na ktorom SKOS Detvan získal odmenu za zachovávanie tradície a obyčají. Repríza v nedeľu 24. novembra o 7.30 h.

16. 11. 2013

46 /4569/

HLAS ĽUDU

oblá časť

prepadlina

joule zasial

osobné zámeno hranie sa pyramída (mat.) Sarajevo Rakúsko riečny ostrov

vpíšte PESTRE druh papagája zakvač, zaves!

bodavý hmyz

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz

tona

časť kotvy elektro -motora

H ĽU LAS DU

Program od 15. do 21. novembra

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa vysiela každý pracovný deň o 15.15.

selén

obvod v poriadku (angl.)

odťal vpíšte ODS m. meno

zavádzať niečo nové prieskum verejnej mienky vpíšte LÉ

ampér spojka posýpal soľou

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 45 – VODOROVNE: Svetozár, kamarát, Ar, rebro, lova, ais, Ava, hluk, aloa, Ma, hlasne, R, U, štart, ruka, kto, bratia, P, AN, os, tá, naskočil. TAJNIČKA: SVETOZÁR HURBAN Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 43 z čísla 43 Hlasu ľudu z 26. októbra 2013 bolo: STRETNUTIE V PIVNICKOM POLI. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: JAROSLAV PÁRNICKÝ, Juhoslovanská č. 86, 25 234 LALIŤ. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠPORT

Danilo Kovačević premenil penaltu a vyrovnal na 1 : 1

PRVÁ LIGA SRBSKA

„Zabudli“ vyhrávať DOLINA – JEDINSTVO PUTEVI 2 : 2 (1 : 1) edem zápasov zaradom Dolina nevyhrala. Tak si z maximálnych 21 bodov na svoje chudobné konto zapísala iba dva! V stretnutí s priemerným mužstvom z Užíc domáci prepásli šancu vyhrať. Malerózni hráči Doliny mali výhru v rukách, urobili však začiatočnícke chyby a pomohli súperovi, aby si odniesol z Padiny bod. Dolina začala zápas útočne a mala niekoľko vyložených šancí. No lopta nijako nechcela do siete dobrého brankára Mišića. V 10. min. hostia prvý raz kopli loptu do šestnástky domácich a kožená na všeobecné prekvapenie skončila v sieti Jevtića. Jeremić z

voľného kopu poslal loptu do brankárovho priestoru, obrancovia Doliny nereagovali a Paunović ju upravil do brány – 0 : 1. Domáci hneď nato vyrovnali zo správne odpískanej penalty pre nedovolený zákrok Đurića nad Vukmirovićom. Loptu z bieleho bodu pod brvno poslal Danilo Kovačević. Neskoršie strelu Vukmirovića brankár Mišić chytil a Memović hlavičkoval tesne vedľa brány. Po prestávke mužstvo Doliny viac útočilo. Hostia sa orientovali na obranu a svoje šance hľadali v zriedkavých protiútokoch. Domáci útočili prevažne z pravej strany, odkiaľ Baštovanov centroval pred bránu Jedinstva. Tak

jednu loptu zachytil Danilo Kovačević a druhýkrát zdolal brankára – 2 : 1. Domáci útočníci sa potom bezúspešne snažili získať dvojgólový náskok a tak si zaistiť dlho očakávané víťazstvo. Užičania nemenili svoju taktiku, kopali loptu na polovicu ihriska Doliny a potom utekali za ňou. Pritom často padali na trávnik. Rozhodca Igor Stojiljković z Belehradu pískal mnoho faulov za hostí v blízkosti šestnástky domácich. Lopta z voľných kopov letela pred bránu Jevtića, kde hostia čakali na chybu domácej obrany. Táto taktika sa im oplatila. V 75. min. stredopoliar Živanović z tridsaťmetrovej diaľky centroval, lopta dlho letela a napokon skončila v sieti nepozorného Jevtića a obrancov Doliny, ktorí sa ani nepokúsili znemožniť strelu. V rovnocennom finiši výraznejších šancí nebolo. Hra bola často prerušovaná a deľbe bodov

sa hostia veľmi potešili. Hráčom Doliny nebolo jasné, ako premrhali vzácne víťazstvo. DOLINA: Jevtić, Đoković (Stajčić), P. Čížik, Memović, Radišić, Baštovanov, Plavšić, Marković, Spaskovski, Vukmirović (Jovanović – N. Kovačević), D. Kovačević. Výsledky 13. kola: Inđija – Teleoptik 1 : 2, Bežanija – Sloga (PM) 0 : 1, Timok – Sinđelić 1 : 1, Radnik – BSK 0 : 0, Smederevo – Metalac 1 : 0, Dolina – Jedinstvo 2 : 2, Mladost – Proleter 1 : 1, Borac – Sloga (K) 2 : 0. Program 14. kola: Teleoptik – Sloga (K), Proleter – Borac, Jedinstvo – Mladost, Metalac – Dolina, zápas odročili, BSK – Smederevo, Sinđelić – Radnik, Sloga (PM) – Timok, Inđija – Bežanija. V sobotu Dolina zohrá priateľský zápas s tímom belehradskej C. zvezdy. Ján Bokor 1. Mladost 2. Sloga (K) 3. Sloga (PM) 4. Metalac 5. Borac 6. Jedinstvo 7. Be!anija 8. Proleter 9. Timok 10. Smederevo 11. Sin"eli# 12. Teleoptik 13. BSK 14. Radnik 15. Dolina 16. In"ija

13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13

9 7 7 7 6 6 5 4 5 5 4 4 3 3 2 1

2 2 2 1 3 3 5 6 3 2 4 2 5 3 4 5

2 4 4 5 4 4 3 3 5 6 5 7 5 7 7 7

22 : 8 17 :13 19 :17 18 : 8 10 : 9 16 :16 15 : 9 23 :15 11 :14 10 :11 14 :12 17 :19 11 :19 10 :21 13 :23 9 :21

29 23 23 22 21 21 20 18 18 17 16 14 14 12 10 8

KOVAČIČAN MIROSLAV CHRŤAN zdolal 20. októbra 2013 amsterdamský polmaratón. Na dvadsaťjedenkilometrovej dráhe bolo pätnásťtisíc účastníkov z osemdesiatich dvoch štátov, od profesionálnych športovcov po amatérov. Chrťan sa pripravoval a zdolal Amsterdam bez trénera, čo považuje za hlavný úspech. Podľa neho stačí mať iba dobrú vôľu a inšpiráciu. Popud mu dali jeho kolegyne a kolegovia z Republikového zememeračského ústavu, ktorí prekonali Belehradský polmaratón. Miroslav chcel ale prvý polmaratón bežať v zahraničí, aby mal pamiatku na celý život. Na preteky v hlavnom meste Holandska sa chystal tri mesiace, trikrát do týždňa: raz bežal 5, potom 6,5 až 8 a záverom tretí deň od 10 do 20 km. Dráha viedla po najkrajších lokalitách domovského mesta Ajaxu: od Národného múzea (Rijskmuseum), cez najväčší park (Vondelpark), až po záverečné metre na Olympijskom štadióne z roku 1928. „Vstup na štadión bol najkrajším momentom pre mňa, lebo som si po dvoch hodinách behu a troch mesiacoch príprav splnil sen. V skvelom zážitku som spojil turizmus, šport a zdravý životný štýl,“ vyhlásil bežec – amatér Chrťan, ktorého vidíme na Olympijskom štadióne v Amsterdame. V spomínanú októbrovú nedeľu sa okolo rieky Amstel bežal aj maratón, preteky na 8 km a beh detí. J. Špringeľ Snímka: z archívu M. Chrťana

16. 11. 2013

46 /4569/

HLAS ĽUDU

ŠPORT MESTSKÁ LIGA NOVÉHO SADU

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Ťažké bremeno favorita V priateľskom ovzduší PROLETER – TATRA 1 : 0 (1 : 0)

ŽSK – BUDÚCNOSŤ (H) 3 : 0 (1 : 0) mizovali 1 : 1. Strelcom za hostí bol Jević. z hosťovania, ťažko Výsledky bolo čakať, že sa 13. kola: im to podarí v súŽSK – Buboji s lídrom ligy. dúcnosť (H) Tým skôr, že pre 3 : 0, Mlazranenia a karty na dosť (P) – zápas do Žablja Kabel 0 : 0, neodcestovali TanSutjeska – kosić, Hataľa, Božić, Vojvodina Matić, Lukić, Leđa(T) 3 : 2, Jenac, Ljubičić a Čipdinstvo – kár. Na ihrisko vyVeternik 0 : behla horko-ťažko Trikrát bezmocný: Rade Ljubičić 2, Mladost zoskupená jede- (Budúcnosť Hložany) (NS) – TSK 4 : nástka. Domáci vedeli o personálnych problémoch Bu- 2, Petrovaradín – Vojvodina (BG) 1 dúcnosti a hrali len toľko, koľko bolo : 0, Budućnost (M) – Borac 2 : 0, treba na ľahkú výhru. Zápas sa vzná- Tvrđava – Mladost (T) 3 : 4. Program 14. kola: Budúcnosť šal v pravom priateľskom ovzduší, (H) – Mladost (T), Borac – Tvrđava, bez faulov a nervozity. Už v 6. min. domáci hráč Pasztor Vojvodina (BG) – Budućnost (M), po peknej akcii matoval R. Ljubičića. TSK – Petrovaradín, Veternik – ŽSK do polčasu diktoval tempo, vy- Mladost (NS), Vojvodina (T) – Jetvoril si dve-tri šance, ktoré, na šťas- dinstvo, Kabel – Sutjeska, ŽSK – Mladosť (P). tie Hložancov, nevyužil. Ján Murtin Aj druhý polčas prebiehal v znamení domácich, ktorí dvoma efekt1. !SK 1312 1 0 32 : 5 37 nými gólmi zvýšili výsledok na 3 : 0. Strelci boli Mijić v 51. min. a Papović 2. Kabel 1310 2 1 33 : 12 32 v 70. min. Hostia párkrát ohrozili 3. Borac 13 7 2 4 33 : 17 23 domácu bránu, no na čestný gól 4. Veternik 13 7 2 4 28 : 17 23 nemali vedomosti a šťastie. Predsa tí, 5. Budu"nost(M) 13 7 1 5 23 : 18 22 čo v sobotu v dresoch Budúcnosti vy6. TSK 13 7 1 5 16 : 15 22 behli na perfektný trávnik v Žablji, sa 7. Mladost (T) 13 6 2 5 27 : 24 20 nezahanbili a zaslúžili si gratulácie pre 8. Petrovaradín 13 6 2 5 17 : 22 20 obetavosť a bojovnosť. 9. Budúcnos#(H) 13 5 1 7 23 : 35 16 Rozhodkyňa Zorica Ilićová z Fu10. Vojvodina (T) 13 4 3 6 15 : 23 15 togu nemala ťažkú prácu, minimál11. Vojvod. (BG) 13 3 4 6 17 : 19 13 ne prerušovala hru. BUDÚCNOSŤ: R. Ljubičić, T. Lju12. Jedinstvo 13 3 4 6 11 : 19 13 bičić, Drieňovský, Horvát, Zeče13. Mlados#(P) 13 4 1 8 15 : 26 13 vić, Ralević (Chovan), Ožvát, Kne14. Tvr$ava 13 3 2 8 18 : 23 11 žević, Bučík, Molnár (Zahorec), 15. Mladost (NS) 13 3 1 9 17 : 37 10 Mandić. 16. Sutjeska 13 2 1 10 15 : 28 7 Dorastenci ŽSK a Budúcnosti reeďže si tejto jesene Hložanci K nepriniesli ani bod

Brankár Tatry Kyseľa strážil sieť spoľahlivo, ibaže v 32. minúte zaváhal... ysáčanom rola favorita nevyhovuje. V nedeľu v Banoštore akoK by sa vopred tešili z víťazstva, a to ich nečakane stálo tri body. Hoci hrali bez štyroch hráčov (Krstića, Alargića, Marčoka a Stevanovića), hádam nikto nečakal, že Tatra prehrá, a to celkom zaslúžene. Domáci od začiatku zaútočili a mužstvo Tatry sa iba bránilo. Jediný na úrovni bol brankár Kyseľa, ktorý kryl priam nemožné strely. V 32. min. však zaváhal aj strážca siete Tatry a dovolil, aby Delić loptu hlavou z piatich metrov zaslal do siete 1 : 0. V 25. min. domáci hráč Krstić z pravej strany dobre strelil, ale lopta trafila brvno. Po prestávke hostia získali úplnú prevahu, ktorú však nevedeli korunovať aspoň jedným gólom. Domáci sa bránili, otáľali s časom, loptu odkopávali, kam stihli, predstierali časté zranenia... Kysáčania sa v tom všetkom nevedeli vynájsť. Jedinú šancu hostia mali v 85. min., keď Cvetić nadskočil domácich, ale z asi šiestich metrov hlavou trafil iba žrď. Zápas viedol Novosadčan Tomičić, ktorý jedinú žltú kartu ukázal domácemu hráčovi Kozarčićovi. TATRA: Kyseľa, Srnka (Kulík), Ćupina, Dubačkić, Đaković, Batar (Tót), G. Grijak, Malešević, M. Grijak, Cvetić, Vuković. Dorastenci Tatry zohrali posledný majstrovský zápas s beočinským Cementom. Zvíťazili domáci 3 : 1 vďaka gólom Funtíka, Budíka a Martinka. Výsledky 15. kola: Sofeks – Dinamo 2 : 0, Slavija – Futog 3 : 2, Omladinac – Fr. partizan 2 : 2, Sremac – Šajkaš 0 : 2, Vinogradar – Čenej 4 : 2, Proleter – Tatra 1 : 0, Fruškogorac – Báčka 1 : 1, Sirig – Bo16. 11. 2013

46 /4569/

rac 4 : 0, Susek – Železničar 0 : 2. Program 16. kola: Šajkaš – Železničar, Futog – Susek, Dinamo – Slavija, Borac – Sofeks, Báčka – Sirig, Tatra – Fruškogorac, Čenej – Proleter, Fr. partizan – Vinogradar, Sremac – Omladinac. Pavel Pálik 1. Slavija 2. !ajka" 3. Tatra 4. Futog 5. Vinogradar 6. Dinamo 7. Fr. partizan 8. Sremac 9. Omladinac 10. Sirig 11. Susek 12. Sofeks 13. Fru"kogorac 14. Proleter 15. Bá#ka 16. $elezni#ar 17. Borac 18. %enej

1511 1510 15 9 15 8 15 7 15 8 15 6 15 6 15 6 15 7 15 6 15 5 15 5 15 4 15 4 15 2 15 3 15 0

2 5 4 1 4 1 6 5 5 2 3 4 1 4 2 5 0 2

2 0 2 6 4 6 3 4 4 6 6 6 9 7 9 8 12 13

49 : 15 44 : 11 21 : 6 30 : 19 40 : 31 26 : 20 27 : 18 31 : 19 21 : 12 24 : 28 31 : 28 26 : 26 27 : 35 21 : 44 21 : 38 19 : 39 13 : 45 13 : 50

35 35 31 25 25 25 24 23 23 23 21 19 16 16 14 11 9 2

Keby sa rátali šance... MLADOSŤ – KABEL 0 : 0 etrovčania v nedeľu vo Vrbare na výborne pripravenom P trávniku privítali favorita súťaže – novosadský Kabel. Obe mužstvá zápas začali obozretne a po preskúmaní síl a taktického úmyslu súpera väčšiu iniciatívu najprv získali Petrovčania. Vďaka peknej a plynulej hre zatlačili súpera, ale šance Jakuša a ArHLAS ĽUDU

dalića zostali nevyužité. V druhom polčase si hráči Mladosti znova vytvárali gólové príležitosti, ale hlavička Vrgovića a strela pravačkou Zorića tesne minuli cieľ. Majú za čím banovať: JaFavorit z Nového Sadu roslav Jakuš (Mladosť sa do konca šťastne Petrovec)

ubránil a výsledok zostal nerozhodný 0 : 0. MLADOSŤ: Fejdi, Latinović, Batinić, Fábry, Ardalić, Kobilarov, Vrgović, Zorić, Jakuš, Trišić, Bubulj. J. H. (Foto: S. M.)

ŠPORT VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

Trápili sa do posledných sekúnd... SLOGA – SRBOBRAN 1 : 0 (0 : 0)

avorizovaní Erdevíčania sa hodne natrápili, aby na konci vďaka jednému gólu získali tri body. Domáci boli superiórnejší počas celého zápasu, kým sa hostia zo Srbobranu rozhodli pre obrannú taktiku. Sloga si v prvej štrvťhodine vytvorila tri veľké šance, ktoré nevyužila. Hostia v prvom polčase ani raz neohrozili istého brankára Tojagića. Domáce obecenstvo búrlivo reagovalo na časté predstieranie zranení hráčov hostí zo Srbobranu. V pokračovaní zápasu mužstvo Slogy zosilnilo tlak na bránu Šovljanského, ktorý mal plné ruky práce. Rozhodca Nemanja Mijatović zo Somboru v 48. min. oprávnene odpískal penaltu v

prospech erdevíclepšie vynašiel Boris keho mužstva, ale Považan a pekným Simeunović netragólom prekonal Šofil sieť. vljanského pre miDo konca zápanimálne, ale ťažko su sa prakticky vybojované víťazhralo len na bránu stvo. Srbobranu, ktoréSLOGA: Tojagić, ho futbalisti sa húKovačević, Malešeževnato bránili. vić, Šajić, Pendo, Obe mužstvá zaRaičević, Šarić (Zočali prepadať paranović), Đorđević, nike, domáci pre- Rýchlejší od píšťaly: Považan, Simeunoto, že nemohli Boris Považan (Sloga vić (Miščević), Bovsietiť, hostia v Erdevík) janić (Baljak). strachu, že prehrajú. Málokto v hľadisku veril, že na tomto zápase Výsledky 13. kola: C. zvezda bude vidieť aspoň jeden gól. – Graničar 5 : 2, Sloga – SrboVšetci čakali koniec zápasu... V 90. bran 1 : 0, Polet – Borac 4 : 3, Jumin. sa vytvorila veľká skrumáž gović – Cement 2 : 3, Hajduk – pred bránou hostí, v ktorej sa naj- Omladinac 1 : 2, Vrbas – Pri-

PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

skytnúť sa medzi trojicou najlepších klubov majú teraz slávisti už iba na krok. Podľa neveľkého počtu fanúšikov, ktorí sledovali zápas, mali domáci územnú prevahu v prvej časti, Polet trochu viacej iniciatívy prejavil po prestávke. Obe mužstvá strelili aj po raz do žrde. Hralo sa v chladnejšom a občas daždivom počasí a možno to bol jeden z dôvodov aktívnejšej hry oboch súperov. Posledných trinásť minút hrali slávisti s hráčom menej. Predčasne pod sprchy šiel hrotový útočník Duško Bosnić. Minútu pred prestávkou a v spomínanej 77. minúte dostal žlté karty, dvakrát pre hranie rukou. Prvý gól slávisti dali z oprávnene odpískanej penalty v 28. min. Obranca hostí v šestnástke nedovolene zakročil na Angelovského. Z bieleho bodu bol presný Petković. Druhý gól padol osem minút pred záverečným hvizdom rozhodcu Šipoša. Angelovski v protiútoku po pravej strane prihral do stredu nabiehajúcemu Petkovićovi, ten zase vzápätí Sachterovi, ktorý z ľavej strany pokutového územia zabezpečil dvojgólový náskok hostiteľom. Hostia však dve minúty pred koncom zmenšili na ko-

Vzletnejší od Poleta SLÁVIA – POLET 2 : 1 (1 : 0)

a dnešn o m zápase podal najlepší výkon zo všetkých na trávniku domáci hráč Miroslav Sachter,“ zdôraznili po víťazstve futbalistov z osady insity Stanislav Suchánek a Miroslav Jonáš, klubový predseda a podpredseda. Výsledkovú hojdačku zaznamenáva v posledných piatich sezó- Strelec úvodného gólu: Bojan Petković nach Slávia s (Slávia Kovačica) Poletom z Izbišta. Kovačičania majú jednu mou jesennou výhrou dopracovýhru viacej, Polet ale na svojom vala k štvrtému miestu na takonte dve víťazstvá trojgólovým buľke, so šiestym útokom a piarozdielom. Nielen preto potešil tou ligovou obranou. Vytúžený posledný triumf. Slávia sa sied- cieľ z prvej časti sezóny – vy-

„N

grevica 3 : 0, Mladost – Index 1 : 3, pazovská Jednota bola voľná. Program 14. kola: Graničar – Index, Prigrevica – Mladost, Omladinac – Vrbas, Cement – Hajduk, Borac – Jednota, Srbobran – Polet, C. zvezda – Sloga. Károly Vig 1. Prigrevica 2. Vrbas 3. C. zvezda 4. Omladinac 5. Sloga 6. Cement 7. Mladost 8. Index 9. Grani!ar 10. Srbobran 11. Jednota 12. Polet 13. Hajduk 14. Borac 15. Jugovi"

12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 13 12 13

8 8 8 7 7 6 5 5 4 4 4 3 3 2 2

1 1 1 3 2 3 4 4 2 1 0 3 1 2 2

3 3 3 2 3 3 3 3 6 7 8 6 9 8 9

20 : 11 18 : 9 17 : 11 22 : 10 19 : 11 20 : 13 14 : 9 12 : 10 17 : 22 10 : 12 11 : 17 13 : 21 10 : 26 10 : 19 14 : 26

25 25 25 24 23 21 19 19 14 13 12 12 10 8 8

nečných 2 : 1. Strelec bol Nemanja Jovanović. SLÁVIA: Antanasijević, Ďuriš (V. Dudáš), Sachter, Hornung, Nestorovski, Mihálek, Mosić, Bosnić, Petković, Angelovski, Čerňoš. V nasledujúcom kole hrá Slávia v Pavliši s Crvenou zvezdou. Ďalšie výsledky 13. kola: Radnički – Partizan 8 : 1, Kolonija – Budućnost 7 : 3, Sloga (P) – Jugoslavija 1 : 0, Vojvodina – Železničar 0 : 0, BAK – Vulturul 3 : 1, Mladost – Sloga (BNS) 1 : 1, Tempo – Crvena zvezda 1 : 1. Ján Špringeľ 1. Sloga (P) 2. Radni!ki 3. "elezni!ar 4. Slávia 5. Mladost 6. Polet 7. Jugoslavija 8. Sloga (BNS) 9. Kolonija (-3) 10. Vojvodina 11. C. zvezda 12. Budu#nost 13. Partizan 14. BAK 15. Vulturul 16. Tempo

16. 11. 2013

13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13

46 /4569/

8 7 6 7 6 5 5 4 6 4 3 4 4 4 4 0

3 3 5 1 4 5 4 6 2 5 7 3 2 1 1 2

2 3 2 5 3 3 4 3 5 4 3 6 7 8 8 11

32 : 15 29 : 14 28 : 12 26 : 16 31 : 23 22 : 16 19 : 13 14 : 18 40 : 34 17 : 17 24 : 28 20 : 24 22 : 34 16 : 25 18 : 28 3 : 44

27 24 23 22 22 20 19 18 17 17 16 15 14 13 13 2

HLAS ĽUDU

ŠPORT

Maliar (číslo 4) strelil tesne vedľa brány

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – SKUPINA VÝCHOD

Hosťom šance, domácim góly HAJDUŠICA – RATAR 3 : 0 (2 : 0) ostia zápas začali útočne a už v 1. min. po konfúznom zákroku domácej obrany mali príležitosť ujať sa vedenia. Navrátilec do mužstva Hajdušice, brankár Melich však potvrdil, že aj napriek takmer dvojmesačnej prestávke je v dobrej forme,

a strelu útočníka hostí bravúrne zneškodnil. Po tejto začiatočnej konfúzii domáci futbalisti nadviazali rovnováhu, hru postupne presadili pred bránu Ratara, ibaže ich útoky sa končili na okraji šestnástky. Predsa v 12. min. Lečić peknou strelou z vyše

IN MEMORIAM

Michal Bokor 26. 12. 1935 – 1. 11. 2013 vuk sirény z veže Hasičského domu oznámil Padinačanom, že na hrobový odpočinok odchádza ich spoluobčan Michal Bokor, aktivista vo viacerých spolkoch a združeniach občanov. Narodil sa 26. decembra 1935 v Padine. Celý pracovný vek strávil v PP Dolina. Ako člen Rady Miestneho spoločenstva zasadzoval sa o komunálny rozvoj dediny. Práca v Hasičskom spolku mu tiež prirástla k srdcu. Pomáhal aj penzistom a starým osobám. Bol predsedom nielen ŠS Dolina, ale i FK Dolina. Michal za loptou nebehal, ale desiatky rokov sa staral o rozvoj všetkých klubov ŠS Dolina. Bol agilným členom tímu ľudí, ktorí sa zaslúžili o výstavbu Športového strediska Dolina. Jeho práca vo futbale bola

16. 11. 2013

46 /4569/

známa i širšej verejnosti a presahovala hranice štátu. Takmer desaťročie sa zasadzoval o nadviazanie družby s TJ Strojár z Detvy. Jeho zásluhou sa potom uskutočňovali spoločné stretnutia, sústredenia a návštevy futbalistov Detvy a Padiny. Staroba a choroba Michala Bokora vzdialili od športu, ale o prácu a výsledky padinských športovcov sa zaujímal do konca života. Zomrel po kratšej chorobe 1. novembra 2013 v rodinnom dome, v kruhu svojich detí, vnúčat a pravnúčat. Pochovaný je na padinskom cintoríne za prítomnosti početnej rodiny a občanov, ktorí sú mu povďační za jeho dielo a dobré skutky. Česť jeho pamiatke! ŠS Dolina Padina HLAS ĽUDU

20 metrov priniesol náskok svojmu celku. Hostia sa nevzdávali, aj ďalej nebezpečne obliehali bránu Melicha. Domáci futbalisti sa šikovne bránili a iba ojedinelými protiútokmi hrozili brankárovi Ratara. Ďalšiu príležitosť si Hajdušičania vytvorili až v 28. minúte. Pejčić centroval do šestnástky, Kocevski sa nevynašiel a Radulović trafil brvno. Konečne v 42. min. Radulović z autu vhodil loptu pred bránu, kde ju mladý Pejčić z nepatrnej blízkosti zaslal do siete. Po zmene strán celkom iný obraz na ihrisku. Hostia z Kruščice už neboli takí nebezpeční, čo domáci futbalisti využili a v 62. min. úplne premohli odpor tímu Ratara. Maliar centroval pred bránu a Kocevskému nezostalo nič iné, len loptu usmerniť do siete – 3 : 0.

HAJDUŠICA: Melich, M. Stojkovski, Radulović, Maliar, G. Stojkovski, Mršić, Pejčić (Radak), Anđelovski (Đukić), Kocevski, Lečić, Miksád (Pomorišac). Ostatné výsledky 13. kola: Karaš (K) – Karaš (J) 1 : 2, Hajduk – Partizan (U) 2 : 2, Ševac – Vinogradar 4 : 3, Partizan (K) – Borac (VS) 0 : 1, Potporanj – Dunav 3 : 2, Borac (VG) – Jedinstvo 1 : 0, Vladimirovac – Dobrica 0 : 4. vlh 1. Borac (VS) 2. Dobrica 3.Partizan (U) 4. Jedinstvo 5. Ratar 6. Hajdu!ica 7. "evac 8. Dunav 9. Kara!(J) 10. Potporanj 11. Hajduk 12. Borac (VG) 13. Kara!(K) 14. Vinogradar 15. Partizan (K) 16. Vladimir. (-3)

13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13 13

8 7 7 7 7 5 6 6 6 6 4 5 5 3 2 2

3 3 2 2 1 6 3 2 1 1 4 0 0 5 1 2

2 3 4 4 5 2 4 5 6 6 5 8 8 5 10 9

21 : 15 41 : 19 22 : 15 17 : 13 27 : 23 23 : 15 24 : 18 28 : 25 26 : 26 18 : 19 22 : 18 20 : 22 20 : 34 24 : 34 19 : 38 19 : 37

27 24 23 23 22 21 21 20 19 19 16 15 15 14 7 5

IN MEMORIAM

Slobodan Radovanović-Mustafa Starej Pazove v 70. roku života nečakane zomrel chýrečný futbalista zo šesťdesiatych rokov Slobodan Radovanović, ktorému po príchode do Jednoty ako sedemnásťročnému dali prímeno Mustafa-Mujo. V tričku s číslom 10 nepretržite zohral 328 zápasov a vsietil 98 gólov. Za Jednotu hral takmer vo všetkých ligách, od Sriemskej po republikovú. Priaznivci futbalu si Mustafu zapamätali podľa atraktívnych, figliarskych a vždy nepríjemných kľučiek pre súperov.

Radovanović zápasil na početných zápasoch, ale posledný boj so zákernou chorobou nenávratne stratil. Bol opravdivý bohém v kopačkách v období, keď sa v Starej Pazove hrával kvalitný futbal a medzi hráčmi vládlo veľké priateľstvo. Slobodana Radovanovića na poslednú cestu na pazovskom cintoríne vyprevadili rodina, s ktorou bol najviac viazaný, príbuzní, početní priatelia a športovci. Česť jeho pamiatke! Bz-ý

ŠPORT MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Osem nulových hosťovaní! V predposlednom kole jesene prišlo k zmene v čele tabuľky. Lipar po tretej remíze, tentoraz v Báčskom Monoštore, prvé miesto musel prepustiť susedovcom z Kruščića, ktorí vyhrali v Sombore. Rastinčania nepríjemne prekvapili Jedinstvo v Kolute, ako aj Sonćania Kupusinčanov. Rusín očakávane zdolal Metalca a Törekvés sa hostil v Ribareve. Radnički v Ratkove zaznamenal štvrtý triumf a Laliťania sa aj ôsmy raz vrátili z neúspešného hosťovania. Výsledky 14. kola: Rusín – Metalac 4 : 2, Aleksa Šantić – Panónia 2 : 1, Radnički – Graničar 3 : 0, Partizan – Dinamo 0 : 2, Jedinstvo (R) – Törekvés 0 : 2, Jedinstvo (K) – Rastina 2 : 3, Šikara – Mladost 1 : 3, Dunav – Lipar 2 : 2. Program 15. kola: Lipar – Rusín, Mladost – Dunav, Rastina – Šikara, Törekvés – Jedinstvo (K), Dinamo – Jedinstvo (R), Graničar – Partizan, Panónia – Radnički, Metalac – A. Šantić.

Zápas v stolnom futbale v prírode plným dúškom sledovali nielen mládežníci, ale aj dospelí Kovačičania

ALEKSA ŠANTIĆ – PANÓNIA 2 : 1 (2 : 0) a hosťovanie do dediny, ktorá nesie meno známeho básnika, Laliťania odcestovali iba s jedenástimi hráčmi. Chýbali Pjević, M. Stojanović, B. Stojanović, Bojić... Hosťom sa nič nedarilo, najmä v prvom polčase, keď domáci získali dvojgólový náskok. Aleksa Šantić prvý gól vsietil strelou z voľného kopu. Na 2 : 0 ôsmy tím v tabuľke zvýšil z penalty. V druhom polčase sa hosťom lepšie darilo. Rančić v 57. min. skorigoval na 2 : 1. Do konca zápasu k vyrovnaniu výsledku predsa neprišlo, lebo sa nevydarili zriedkavé pokusy strelca gólu Valenta a Dobrića. Tak Panónia všetkých osem zápasov na hosťovaniach tejto jesene prehrala, pričom na piatich jej hráči prví strelili gól! PANÓNIA: S. Stojanović, Pivarev, Jolić, Milićević, Jovović, Dobrić, Lamoš, Rančić, Valent, Mladenović, Petrović. J. Pucovský

PEKNÁ AKCIA MLÁDEŽE V KOVAČICI

1. Mladost 2. Lipar 3. Dunav 4. Jedinstvo (K) 5. Törekvés 6. Rusín 7. Grani!ar 8. A. "anti# 9. Partizan 10. Panónia 11. Dinamo (-1) 12. Metalac 13. Radni!ki 14. "ikara 15. Rastina (-1) 16. Jedin. (R)(-1)

14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14

12 11 9 8 9 7 7 6 4 5 5 3 4 4 2 1

0 3 5 3 0 4 2 1 4 0 0 4 1 1 1 1

2 0 0 3 5 3 5 7 6 9 9 7 9 9 11 12

63 : 15 40 : 7 33 : 16 38 : 20 28 : 17 29 : 19 22 : 26 28 : 25 17 : 20 30 : 28 16 : 29 16 : 20 21 : 38 12 : 43 11 : 49 6 : 38

36 36 32 27 27 25 23 19 16 15 14 13 13 13 6 3

Streľ do apatie J

Zvonku ani bod: Slobodan Stojanović, brankár Panónie

e to názov projektu, ktorý v týchto dňoch úspešne realizoval Klub študujúcej mládeže v Kovačici. V sobotu 2. novembra 2013 v parku aktivít KŠMK otvorili ihrisko pre stolný futbal v prírode. Po úvodnom príhovore Márie Benkovej-Hriešikovej, náčelníčky Oddelenia pre hospodárstvo, malé hospodárstvo a ekonomický rozvoj Obce Kovačica, symbolickým prestrihnutím červenej stužky ihrisko slávnostne otvorila Zorica Labudovićová, náčelníčka úseku pre spoluprácu s Kanceláriami pre mladých a mládežníckymi organizáciami Ministerstva mládeže a športu Republiky Srbska. Cieľom tohto projektu, ktorý finančne podporilo Ministerstvo

mládeže a športu RS a Zdrojové stredisko CEPTA v Pančeve so sumou 86 000 dinárov a Obec Kovačica vo výške 50 000 dinárov, je podnecovanie mládeže na aktivity a voluntarizmus prostredníctvom usporiadania verejného priestoru, v ktorom sa zoskupujú mladí ľudia. Sprievodným podujatím tohto programu bola dielňa pre deti o výrobe ekologických ozdôb zo starých materiálov. Tentoraz tiež prezentovali akciu Menej dymu – viacej zdravia – kompostuj! Na záver slávnostne otvorili miestnosti Kancelárie pre mladých Obce Kovačica, ktorej koordinátorom je Želimír Tomáš. A. Chalupová

Kniha o FK Mladosť M

ilovníkom futbalu oznamujeme, že si knihu 90 rokov petrovského futbalu zostavovateľa Samuela Medveďa môžu zaobstarať v kníhkupectvách BPS Ekselent a Delodefia v Báčskom Petrovci, ako aj v redakcii Hlasu ľudu v Novom Sade, na tel. č.: 021/4720-840 a e-mail: filipova@hl.rs. Cena knihy je 200 dinárov. Redakcia Hlasu ľudu 16. 11. 2013

46 /4569/

HLAS ĽUDU

Šport

Desaťročie družby mošovských a lalitských futbalových veteránov Spomienkové tablo pre TJ Drienok

ŠPORTUJÚ V ŠTYRIDSIATKE, PÄŤDESIATKE...

Futbal ako cholera Z

námy taliansky brankár Dino Zoﬀ raz povedal: „Ak môžu ľudia lietať do vesmíru vo veku štyridsať rokov, môžem stáť v bráne Juventusu aj ja v štyridsiatke.“ Tieto slová by sa mohli uplatniť i na starých futbalových pánov, ktorí v našich dedinách behajú za loptou v štyridsiatke, päťdesiatke, a medzi nimi sú aj takí odvážlivci, čo prekonali aj šesťdesiatku! Veď nie náhodou legendárny slovenský hráč Titus Buberník kedysi dávno vyhlásil: „Futbal je ako cholera. Chytí sa vás a už vás nepustí.“ Starí páni lalitskej Panónie patria medzi najvytrvalejších futbalových nadšencov. Už osemnástu sezónu pravidelne hrajú v Lige veteránov Anteho Bačića-Badžu, futbalovej legendy odžackého Tekstilca, prvoligovej Crvenky, na záver kariéry i lalitskej Panónie. Laliťania pred desiatimi rokmi stáli pri obnovení spolupráce s TJ Drienok z Kollárových slovenských Mošoviec, s ktorou sa prvé mužstvo Panónie prvýkrát stretlo na trávniku v ďalekom roku 1969. Do tretice lalitskí veteráni pravidelne organizujú Memoriál Milorada Obradovića-MikiZo zápasu Mladosť Petrovec – Slávia Pivnica 1 : 2 na 7. Memoriáli Milorada Obradovića-Mikicu v Laliti

cu ako pamiatku na tragicky zosnulého spoluhráča roku 2004. Lalitskí veteráni sa môžu pochváliť, že za osemnásť rokov pôsobenia zohrali viac ako 500 majstrovských, priateľských, turnajových a medzinárodných zápasov! Nespočetné množstvo minút a hodín strávených na trávnikoch, potom v družných posedeniach so športovými priateľmi v Laliti, Ruskom Kerestúre, Pivnici, Kucure, Kysáči, Petrovci, Selenči, Rastine, Vrbase, Mošovciach, Dražkovciach, vo všetkých dedinách Odžackej obce... predstavuje veľké bohatstvo, priam futbalový sviatok pre každého veterána Panónie. To je vari tá Buberníkova cholera, ktorej sa ani jeden vášnivý zanietenec futbalu nemôže nikdy striasť.

Medzinárodná štvorka brankárov: zľava Hideg (Družstevník), Stamenković (Panónia), Zubáň (Drienok), Kozák (CSW Kozy)

Z júlového zápasu TJ Družstevník Blatnica – Panónia 3 : 0 v Mošovciach

J. Pucovský Najlepší hráč 7. Memoriálu v Laliti Pivničan Đuka Keravica (prvý sprava) a najlepší strelec Petrovčan Zoran Glumac (druhý zľava)

VRŠAC Mestečko Vršac, učupené na svahoch Vršackého pohoria, sa nachádza v južnom Banáte, vedľa samotnej srbsko-rumunskej hranice. Najvyšší vrch tohto pohoria Gudurický vrch (641 m) je zároveň najvyšším vrchom vo Vojvodine. Vršac je hospodárskym strediskom juhovýchodného Banátu. Prvé poznatky o osídľovaní týchto priestorov siahajú do prahistórie. Vršacká pevnosť, symbol mesta, vznikla v 15. storočí počas uhorskej moci s cieľom obrany od Turkov. Okrem podľa pevnosti Vršac je známy aj podľa chýrečných vín, ktoré boli známe už v 15. storočí. Svojráznymi symbolmi Vršca sú aj dramatik Jovan Sterija Popović, maliar Paja Jovanović, básnik Vasko Popa, prvý juhoslovanský šachový veľmajster Bora Kostić. Vo Vršci sa nachádza aj chýrečný farmaceutický priemysel Hemofarm, jedna z najmodernejších športových hál v regióne ŠPS Milénium, ako aj letecká akadémia, v ktorej sa školia piloti z celého sveta. Vršac je azda najznámejší podľa silného juhovýchodného vetra, známeho ako košava. Z 365 dní v roku iba zo 40 dní je úplne mierne, bez prúdenia vetra, čo v kombinácii s Vršackým pohorím predstavuje priam ideálne podmienky pre paragliding, takže sa tu často organizujú početné medzinárodné súťaženia v tomto športe. Vršac je multinacionálne mesto, v ktorom svorne žijú Srbi, Rumuni, Maďari a spolu s nimi aj 121 Slovákov. V. Hudec