Hlas47 2012 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 69 ČÍSLO 47 /4518/

Dvadsiate Telekomunikačné fórum (TELFOR)

24. 11. 2012

Investujte v Srbsku

O stave bezpečnosti vo Vojvodine

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

Panelová rozprava týždenníka NIN na tému Energetická budúcnosť Srbska prebiehala 15. novembra v belehradskom mediálnom stredisku. O. Filip

Prezentácia zborníka prác Od Moravy po Moravu II konala sa 13. novembra v zasadačke Matice srbskej v Novom Sade. O. Filip

Tohtoročnému oslávencovi, spisovateľovi a učiteľovi Pavlovi Grňovi (prvý zľava) k 75. narodeninám petrovskí matičiari gratulovali v piatok 16. novembra v Dome MSS Ľudovíta Mišíka na literárnom večierku. J. Čiep

Tradičný program tanečných a lyrických piesní a poézie Jesenné listy odznel v nedeľu 18. novembra v Hložanoch už po 11-krát. Vystúpilo aj hložianske trio RAJ: (zľava) Jaroslav Kriška, Rastislav Struhár a Adam Vladislav Stupavský. J. Činčuráková-Galambošová

Predstaviteľky z trinástich slovenských spolkov žien sa v nedeľu 18. novembra vybrali do Báčskeho Petrovca spoločne sa baviť a utužovať kamarátstvo na tradičnej Batôžkovej zábave v organizácii Spolku petrovských žien. J. Čiep

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

SEDEM DNÍ

Vychýlená váha spravodlivosti M

imoriadnu pozornosť tak domácej, ako aj svetovej verejnosti vyvolal nedávny rozsudok Haagskeho tribunálu. Ide o verdikt, ktorým medzinárodný súd zbavil bývalých chorvátskych generálov Anteho Gotovinu a Mladena Markača, obvinených z vojnových zločinov v operácii Oluja v roku 1995 a nariadil ich prepustenie. V odvolacom procese Haagsky tribunál rozhodol, že pôvodný rozsudok bol založený na „nesprávnych predpokladoch“. Gotovina a Markač boli roku 2011 odsúdení na 24 a 18 rokov väzenia. Pokiaľ v Chorvátsku oslobodenie generálov vyvolalo úplnú eufóriu, v Srbsku ho jednoznačne zhodnotili ako do neba volajúcu nespravodlivosť voči srbskému národu. Vo všetkých reagovaniach, bez ohľadu na to, odkiaľ prichádzali, či už z mimovládnych organizácií, politických strán, alebo z extrémne pravicových hnutí, sa hovorilo to isté. Srbsko jednotne vyjadrovalo svoje hlboké rozhorčenie. V oznámení z kabinetu prezidenta Tomislava Nikolića sa okrem iného uvádza: „Ak doteraz bolo dôvodov, aby sme verili tým, ktorí tvrdili, že je Haagsky tribunál neutrálny, spravodlivý a čosi viac než súd Srbsku a srbskému národu, najnovším rozhodnutím o oslobodení vojnových zločincov to bolo dementované. Srbský národ v novších dejinách bol obeťou genocídy, najsurovejších zločinov, prenasledovania a týrania, ale Srbi boli označení za zločincov, ktorí by sa mali hanbiť a mlčať. To je paradox, ktorý sa už nikdy nesmie zopakovať.“ Predseda vlády Ivica Dačić zdôraznil, že sa pomerenie v regióne nemôže budovať na popieraní zločinov voči jednému národu, a dodal: „Zrejmé je, že tento rozsudok má politický predznak. Má za cieľ oslobodiť Chorvátsko od zodpovednosti za spáchané zločiny nad Srbmi. Realita je však celkom iná: vyše 200 000 Srbov bolo vyhnaných z Chorvátska, niekoľko tisíc bolo zavraždených.“ Bývalá hlavná obžalobkyňa Haagskeho tribunálu Carla del Ponteová označila oslobodzujúci rozsudok v prípade dvoch chorvátskych generálov za „šokujúci“.

„Ich oslobodenie nie je aktom spravodlivosti, a preto cítim hlbokú solidaritu so srbskými obeťami zdokumentovaných vojnových zločinov,“ povedala pre belehradský Blic bývalá šéfka tribunálu. Oslobodzovací rozsudok, ktorý Haagsky tribunál vyniesol v prospech chorvátskych generálov, predstavuje najdramatickejší obrat v 19-ročných dejinách tohto súdu, zhodnotili New York Times. „Rozhodnutím Haagskeho tribunálu bol zamietnutý aj hlavný právny argument pre rozsudky a síce, že sa dvaja generáli zúčastnili v zločinnom spolčení, ktoré utvoril vtedajší chorvátsky prezident Franjo Tuđman s cieľom vyhnať z Krajiny všetkých Srbov šírením strachu,“ uviedli americké noviny. Predseda Valného zhromaždenia Spojených národov Vuk Jeremić zvolal na 10. apríl budúceho roku verejnú rozpravu o úlohe a účinku medzinárodných ad hoc trestných tribunálov, ktorých zakladateľom je OSN, v uskutočňovaní spravodlivosti a pomerenia medzi národmi. Na tento krok sa – v súlade s oprávneniami, ktoré mu ako predsedovi Valného zhromaždenia OSN prislúchajú – Jeremić rozhodol po rozhodnutí Odvolacej rady Haagskeho tribunálu oslobodiť chorvátskych generálov Gotovinu a Markača. „Rozhodnutie Odvolacej rady Haagskeho tribunálu v súvislosti s operáciou Oluja vyvolalo pochopiteľné rozhorčenie v mnohých častiach sveta. Nesporným faktom je, že okolo štvrť milióna Srbov bolo vyhnaných zo svojich domov v priebehu len niekoľkých dní a že súd, ktorý bol založený na to, aby vyšetril takéto zločiny, prakticky rozhodol, že za tento čin niet vinných ani zodpovedných. Z toho by sa dalo uzavrieť, že zločin ani nebol spáchaný, čo je evidentne v rozpore s realitou,“ uvádza sa v oznámení Vuka Jeremića. Následky rozhodnutia Haagskeho tribunálu zbaviť viny chorvátskych generálov sa prejavia v najbližšom období. Predovšetkým vo vzájomných vzťahoch krajín v regióne, ktoré vďaka tomu lepšie iste nebudú. Anna Lazarevićová

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208

Úspešné detské divadelné hody

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

a tohtoročnej Detskej divadelnej prehliadke 3 x Ď v Starej Pazove detská divadelná produkcia bola veľmi bohatá. Počas trojdňových divadelných hodov – 16. až 18. novembra na pazovskom javisku – malí a veľkí milovníci Tálie si pozreli až štrnásť súťažných predstavení (z Báčskeho Petrovca, Boľoviec, Erdevíka, Šídu, Padiny, Bieleho Blata, Vojlovice, Selenče, Aradáča, Kovačice a, samozrejme, Starej Pazovy) a tri hosťujúce (z Nového Sadu a zo Slovenska, z Púchova). Výkony hercov sledovala a hodnotila detská a odborná porota. O titul najlepšieho predstavenia vcelku sa uchádzali až tri predstavenia. Porota však musela zvoliť iba jedno, a tak sa víťazným stalo predstavenie hostiteľov – Staropazovčanov, čiže predstavenie Rozprávka na dobrú noc. A. Lš.

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

24. 11. 2012

47 /4518/

HLAS ĽUDU

FÓKUS ZAHRANIČNÉ INVESTÍCIE V SRBSKU

Kľúčom je zlepšenie hospodárskej klímy ez investícií niet rastu výroby, bez tohto niet napredovania. B Keď sa vlani do Srbska vlialo viac než tri miliardy dolárov zahraničných brutto vkladov – čo bolo viac než v ktoromkoľvek susednom štáte – pochopili sme to ako potvrdenie nášho dobrého mena u zahraničných investorov. Treba si však uvedomiť, že za dobrými výsledkami hlavne boli dva činitele: naša pozícia na hlavnej ceste od západu k východu, ako aj stimuly, ktorými vláda podnecuje zahraničné spoločnosti otvárať nové pracovné príležitosti. Tieto subvencie sa následne viacnásobne vracajú cez platy zamestnancom, príspevky, dane, spoločensky zodpovedné podnikanie firiem. Pre krízu globálnu a lokálnu tohtoročný prílev zahraničných vkladaní je asi o polovicu menší ako vlani. Jeho hodnota v prvom polroku bola okolo 600 miliónov eur a očakáva sa, že do konca roka bude miliarda až 1,2 miliardy dolárov. Výsledok celkom primeraný celkovým pomerom a stagnácii záujmov v časoch pred voľbami a po nich. Na nedávnej prezentácii špeciálneho vydania novín Privredni pregled s názvom Investujte v Srbsku riaditeľ spoločnosti Privredni pregled Dušan

Jugović uviedol, že je jeho cieľom podať správy o projektoch na jednom mieste, keďže sa investori dosť ťažko dostávajú k informáciám o konkrétnych projektoch, ako aj ukázať lokálnym spoločenstvám, čo podnikať s cieľom prilákať vkladateľov. Lebo je stále veľkou investičnou prekážkou zadováženie viac ako dvadsať rozličných povolení: trvá to dosť dlho a najkomplikovanejšie je získať dokumenty potrebné k vzniku firmy, ako aj stavebné povolenia. Problémom navyše je neúčinná justičná sústava, ktorá tiež komplikuje schvaľovanie včasných investičných rozhodnutí. Podmienkou nad všetkými inými je infraštruktúra, vyzdvihuje Jugović. Podľa zástupcu riaditeľa Agentúry pre zahraničné vkladania a promovanie vývozu Bojana Jankovića, v tomto roku sme tam, kde práve sme, času na zásadnejšie obraty niet, no už teraz sa musíme vážne chystať na rok pred nami. Nazdáva sa, že predovšetkým potrebujeme vklady do energetiky, telekomunikácií a infraštruktúry. O vojvodinských skúsenostiach so zahraničnými investormi a vkladmi hovoril riaditeľ Fondu pre podporu investícií vo Vojvodine (VIP

NAŠA ENERGETICKÁ BUDÚCNOSŤ

Bez váhania a meškania

Prečo investovať v Srbsku? – odpovede sa dali nedávno objaviť v belehradskom mediálnom stredisku fond) Aleksandar Stojkov. Zmienil sa o poskytovaní nevyhnutnej operatívnej a logistickej podpory zahraničným spoločnostiam, o pomoci pri hľadaní lokácií a miestnych partnerov, o spolupráci pri získavaní potrebných povolení a subvencií, hľadaní daňových, colných a iných opatrení a východísk. Výsledkom je, že sa takmer každý druhý dolár z cudziny realizuje práve vo Vojvodine. Zaujímavé je, že zahraniční investori otvorili v pokrajine vlani takmer 3 200 nových pracovných miest, z ktorých nad 2 000 už existujúci vkladatelia: na základe reinvestícií, rozšírenia doterajších prevádzok, výstavby nových hál.

V stúpajúcej a stupňujúcej sa investičnej konkurencii Srbsko sa dokáže udržať len tak, že bude odstraňovať všetky zátarasy na tejto ceste. Čiže musí sa dopracovať k predvídateľnému a stabilnému podnikateľskému ovzdušiu, vyrovnanej ekonomickej politike, lepšej hospodárskej klíme, zaisteniu rovnakých podmienok hospodárenia pre všetky subjekty, pokračovaniu reforiem, transparentnosti, liberalizácii trhu. Bez súhry uvedených opatrení ťažko možno očakávať splnenie stanoveného cieľu: dve až dve a pol miliardy dolárov zahraničných investícií v roku 2013. O. Filip

spotrebiteľa. Dôkazom toho je i správanie vyvinutých európskych krajín, v ktorých v poslednom desaťročí využitie energie vetra stúplo z dva na dvanásť percent, kým po-

tálu v tejto oblasti v rukách štátu, ako aj pri nedostatku potrebných vedomostí, plánov a investorov. Je dosť divné, že sa na plyn, ktorý hlavne dovážame, platí sedempercentná a na prúd, ktorý si sami vyrábame, dvadsaťpercentná daň z pridanej hodnoty – uviedol. A je to len jedna z nelogickostí. Tejto a iných sa nám treba urýchlene zbavovať, zvlášť preto, že máme vhodné potenciály v trojlístku, ktorý bude výrazne vplývať na smerovanie svetových hospodárskych vzťahov v rokoch pred nami. Ide o vodu, potraviny a energie. Ich adekvátne využitie sa nastoľuje ako nutnosť a šanca, tým skôr, že sa viaceré krajiny postupne dostávajú z krízy a zveľaďujú výrobu, čo je nepredstaviteľné bez dostatku energie. Vznik a presadenie udržateľnej energetickej politiky je nielen následkom i príkazom potrieb, ale i príkazom vyplývajúcim zo záväzkov, ktoré sme si prebrali: že v roku 2020 podiel obnoviteľnej bude viacnásobne vyšší v celkovej spotrebe energie ako dnes. Roky dovtedy sa rýchlo minú, takže sa nám akékoľvek váhanie môže nemilo vypomstiť. O. Filip

anelové rozpravy týždenníka NIN sa celP kom daria. Jednak preto, že sa k danej problematike najčastejšie vyjadrujú experti, politici a zainteresovaní zmýšľajúci inakšie, jednak pre trefnú voľbu aktuálnych a naliehavých tém. Necelý mesiac po novosadskom podujatí Dni energetiky v Belehrade sa o tomto odvetví rokovalo zase, predovšetkým z aspektu vkladov do obnoviteľných zdrojov energie. Predstavitelia ministerstiev, po- Z najnovšej panelovej rozpravy týždenníka NIN radcovia, činitelia okolo päťdesiat spoločností, počas tak- stratégii rozvoja uvedeného odvet- užívanie mazutu kleslo z dvanásť na mer dvojhodinovej rozpravy do via, ako aj o možnostiach výroby šesť percent. Milan Ćušić zo spoločhĺbky rozanalyzovali problémy ener- energie z obnoviteľných zdrojov. nosti Renewable Energy Venture za getiky, ktorú neraz s poľnohospo- Predsedníčka Združenia pre energiu najväčší problém považuje pomalú dárstvom uvádzajú ako našu veľkú vetra Maja Turkovićová uviedla eko- a mohutnú štátnu administratívu. logické výhody obnoviteľných zdroPoradca pre zahraničné vklady exportnú šancu. Námestník ministra pre energeti- jov, ako aj skutočnosť, že je energia Milan Kovačević sa pristavil nad skuku Dejan Trifunović hovoril hlavne o z nich na dlhé dráhy lacnejšie pre točnosťou, že je až 56 percent kapi-

24. 11. 2012

47 /4518/

HLAS ĽUDU

FÓKUS POKRAJINSKÍ POSLANCI NA 7. ZASADNUTÍ ZHROMAŽDENIA VOJVODINY PRIJALI DOPLNKY K ZÁKONU O ROZPOČTE SRBSKA

Vojvodina sa dožaduje svojej časti koláča ri amendementy k Návrhu zákona o rozpočte Republiky Srbska (t. j. k jeho článkom 1, 6 a 7), ktoré navrhla vláda Vojvodiny, dostali zelenú na 7. schôdzi Zhromaždenia AP Vojvodiny v utorok 20. novembra. Nimi sa Vojvodina dožaduje toho, čo jej patrí na základe Ústavy. Ako uzavrela poslanecká väčšina, cieľom doplnkov je, aby sa pokrajinský rozpočet na nasledujúci rok zvýšil, a to tak, že republika pokrajine ustúpi 43 percent príjmov z tzv. vnútorných akcíz, čiže poplatkov vybraných na území Vojvodiny. Prijaté doplnky zaslali kolegom v Zhromaždení Srbska v domnienke, že ich schvália. Predostreté doplnky vlády APV odôvodnil pokrajinský tajomník pre financie Zoran Radoman. Poznamenal, že ich cieľom je zosúladenie Zákona o rozpočte Srbska na rok 2013 s článkom 184 Ústavy Srbska, v ktorom je o. i. zakotvené, že „rozpočet Autonómnej pokrajiny Vojodiny vynáša najmenej 7 % s ohľadom na rozpočet Republiky Srbska, s tým, že sa tri sedminy rozpočtu APV využívajú na financovanie kapitálnych vkladov“. Pokrajinský„finančný“ tiež dodal: „Navrhujeme, aby navrhovateľ Zákona o rozpočte prijal zmenu článku 6, a to tak, že republika namiesto transferových prostriedkov ustanovizniam vzdelávania (s výnimkou vysokého),

ako i účelových a neúčelových trans- vyhľadávajú opodstatnenie na to, pre- dzu boli pozvaní telefonicky až v ponferov jednotkám lokálnej samosprávy, čo netreba podporiť amendementy.“ delok. Poznamenali, že „takýto spôsob voči ktorým pokrajina nemá zákonné Petrović taktiež (vo vyhláške pre mé- práce parlamentu je – čistý amaterizzáväzky, a ktoré činia viac než 32 miliárd diá) povedal, že viedol rozhovory s mus“. Taktiež tvrdili, že po nedávnych zádinárov, pokrajine ustúveroch Ústavného súdu je pi 43 percent príjmov z celý rozpočet Vojvodiny – tzv. vnútorných akcíz, vyneústavný. V tejto súvibraných na území AP slosti Pavle Budakov (SPS) Vojvodiny.“ o. i. povedal, že „nevidno Pokrajinský tajomník žiadnu systémovú stratépre financie tiež zdôrazgiu ohľadne prinavrátenia nil, že na základe predofungovania pokrajiny do stretého návrhu na reústavných a zákonných publikový rozpočet v porámcov“ a vyjadril obavy krajinskom by iba na kaz toho,„že ideme v smere pitálne vklady chýbalo čoraz väčších tenzií...“ Igor takmer 10 miliárd dináMirović (SNS) zase raz rov. Podpredseda vlády upozornil na potrebu Vojvodiny, zároveň pootvorenia rozpravy na krajinský tajomník pre tému zákonných kompevedu a technologický tencií Vojvodiny vo svetle rozvoj Dragoslav Petrović Opozícia v Zhromaždení APV hlasovala proti doplnkom záverov Ústavného súdu. podčiarkol, že keby vláda Takisto zopakoval potrebu a Zhromaždenie nezareagovali súrne, vojvodinskými poslancami v republi- kontroly trovenia rozpočtových popokrajina by o dva týždne mala roz- kovom parlamente „nielen s členmi krajinských prostriedkov a apeloval na počet tenší o viacej desiatok miliárd di- DS, ale aj LDP, LSV a SVM a očakávame, dialóg koaličnej väčšiny s opozíciou v nárov, a dodal: že celá opozícia podporí to, čo je ústav- ZAPV. „Preto sa vláda Vojvodiny rozhodla in- ný záväzok, a že dôjde k určitým koPredseda Zhromaždenia APV István tervenovať a poukázať vám na túto sku- rekciám“. Hovoriac o vládnych návrhoch Pásztor objasnil, že 7. zasadnutie ZAPV točnosť, zavolať vás a požiadať o pod- na doplnky Petrović podotkol, že pri roz- rokovalo súrnym spôsobom preto, lebo poru, aby sme všetci spoločne inter- hovoroch s jeho republikovým kolegom by vraj inak nebolo možné zavčasu venovali a uskutočnili vlastné ústavné bola reč o tom, že budú spoločne pra- zaslať amendementy do procedúry repráva. Nemôžem pochopiť veľké úsilie covať na novom zákone o financovaní publikovému parlamentu. Vyjadril prepodaktorých poslancov, ktorí úsilne kompetencií Vojvodiny, ibaže podčiar- svedčenie, že prijaté doplnky smerujú kol: „Ešte stále čakáme na pozvanie...“ k naplneniu vojvodinských záujmov, resPoslanci opozičných strán v Zhro- pektíve k realizácii ústavných garancií. maždení APV boli prekvapení a rozhorčení nad skutočnosťou, že na schôJuraj Bartoš

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: PETER HUDÁK, REŽISÉR Z PÚCHOVA

Cítiť tam ten Balkán VZÁCNA NÁVŠTEVA V ŠÍDSKEJ OBCI. V utorok 20. novembra veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku Ján Varšo navštívil štyri osady v Šídskej obci, v ktorých žijú Slováci: Binguľu, Ľubu, Erdevík a Šíd. Cieľom jeho návštevy bolo spoznať, ako sú Slováci v týchto prostrediach organizovaní a do akej miery zachovávajú svoju slovenskú identitu. Preto sa v spomenutých osadách stretol s predstaviteľmi slovenských kultúrnych spolkov, Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi, miestnych odborov Matice slovenskej v Srbsku a lokálnej samosprávy. Hostiteľom návštevy pána veľvyslanca bol predseda Zhromaždenia obce Šíd Dr. Branislav Mauković. Podrobnejšie sa o tejto návšteve zmienime v nasledujúcom čísle Hlasu ľudu. Na snímke: Veľvyslanec Ján Varšo a jeho hostiteľ pred Slovenským domom v Šíde. St. S.

24. 11. 2012

47 /4518/

HLAS ĽUDU

– Čím vás oslovila hudba Gorana Bregovića, keďže ste ju použili v detskom predstavení, s ktorým ste účinkovali na prehliadke v Pazove? – Pre mňa z tej hudby vanie nesmierne množstvo lásky k vlastnému kraju, k vlastnej tvorbe, k vlastnému národu, ako aj strašné množstvo humoru, ktorý milujem. Zaujímavé je spojenie, že je v nej i tá dychovka, ktorá je u nás hudbou sprofanovanou a používanou zväčša na vojenských prehliadkach. Na Slovensku ju často považujú za hudbu druhej triedy, za takú gýčovú. Bregović zrazu prišiel s takým zvláštnym zvukom. Vidno a cítiť tam ten Balkán, cítiť tam radosť z tej hudby, strašnú energiu. V tomto mi jeho hudba prišla ako veľmi zaujímavá, veľmi vtipná, veľmi osobitá. Zaznamenal: O. Filip

FÓKUS STARNUTIE V 21. STOROČÍ

Demografické a iné výzvy D

Z prezentácie správy o starnutí: každú sekundu dve osoby vo svete dovŕšia 60 rokov

Na nedávnej prezentácii prieskumu o pozícii starých vo svete a u nás pomenovaného Starnutie v 21. storočí, ktorý vypracoval Populačný fond OSN v Srbsku, konštatovali, že patríme ku krajinám s najstaršou populáciou v Európe, že každá druhá stará osoba u nás mieni, že existuje diskriminácia v tejto oblasti, že ich 49 percent má obavy z násilia, že 43 percent veľmi ťažko dokáže platiť životné náklady. Srbsko je pri dne súpisky podľa počtu starých osôb na

trhu práce: kým je v Nórsku dve tretiny osôb vo veku 55 až 64 rokov pracovne aktívnych, u nás je to menej od jednej tretiny. Hoci u nás existuje jasný koncept politiky starnutia a viaceré zákony a stratégie v tejto oblasti, ešte stále je veľkým problémom slabá spätosť zdravotnej a sociálnej sústavy, ako aj pomery na lokálnej úrovni, kde donedávna tretina lokálnych spoločenstiev neplnila záväzky zo sociálnej ochrany.

TELEKOMUNIKAČNÉ FÓRUM ALEBO TELFOR, prebiehajúce v uplynulých dňoch v Kongresovom stredisku Sava v Novom Belehrade akoby bolo názorným príkladom známeho, že nikdy nenačim povedať nikdy. Dekan Elektrotechnickej fakulty Branko Kovačević vyzdvihuje, že vzniklo v čase najväčšej hyperinflácie 1993, bez žiadnej šance uspieť. Vďaka úsiliu, úpornosti a verve aktérov, zvlášť členov Spolku pre telekomunikácie a pracovníkov Elektrotechnickej fakulty, dnes je jednou z najznámejších medzinárodných ročných snemovaní uznávaných odborníkov a vedcov, zaoberajúcich sa telekomunikáciami a informačnými technológiami. Každý rok TELFOR navštívi tisíce záujemcov o tieto oblasti, ku každému novembrovému snemovaniu vznikne okolo päťsto recenzovaných prác, domácich a zahraničných autorov. Plenárne a tematické schôdze, odborné semináre, školenia, špeciálne a komerčné prezentácie, výstavy, udelenie cien a uznaní, je to len rámcový program trojdňového podujatia, podčiarkuje predseda Správnej rady TELFOR-u 2012 Đorđe Paunović. Na snímke: Z tlačovky k tohtoročnému TELFOR-u. O. Filip

Ďuro Varga

INÝ NÁHĽAD

nes ťažko uveriť, že priemerný vek obyvateľstva začiatkom 20. storočia bol spod päťdesiat rokov. Za to storočie a čosi sa tento zvýšil približne o polovicu, no človek by nebol človekom, keby mu každý posun vpred nebol poznačený aj druhou stránkou mince. Kvôli starnúcej populácii a klesajúcemu počtu produktívneho obyvateľstva, zvlášť Európa v súčasnosti čelí veľkým ekonomickým problémom, ako sú (ne)dostatok prostriedkov na penzijné systémy a zdravotnú starostlivosť. Sú tu však i sociálne problémy: zmena sociálneho kontextu, hrozba sociálneho vylúčenia starých. Slovom, zabezpečenie dôstojnej staroby a predĺženie priemernej dĺžky života si žiada budovať fyzickú, psychickú, sociálnu a ekonomickú pohodu ľudí tak, aby staroba nepredstavovala bolesť a choroby, smútok zo samoty, strach z budúcnosti. Tým skôr, že každý deviaty obyvateľ vo svete dnes má nad šesťdesiat rokov, a očakáva sa, že v takomto veku v roku 2050 bude každý piaty obyvateľ planéty.

Jedna zo základných konštatácií, ktorú bolo počuť na prezentácii prieskumu, bola, že je mylný názor, že sú starí ľudia záťažou spoločnosti. Predstaviteľka Červeného kríža Srbska Nataša Todorovićová ako príklad tvrdenia, že starí ľudia hrajú vitálnu rolu v spoločnosti, ktorej viac dávajú, než berú, podotkla prípad Austrálie, v ktorej staršie ženy realizujú 16 miliárd tamojších dolárov ako pestúnky, poprípade volontérskymi prácami. Predstaviteľka siete HelpAge International Vahida Huzejrovićová podotýka význam celoživotného správania a zmeny názorov na starých ľudí. V tom zmysle, aby sme starobu nestotožňovali toľko a ako kedysi s chorobou, ale snažili sa ju brať ako životné obdobie rovnocenné so všetkými inými. Hoci sa správa Starnutie v 21. storočí opiera o údaje získané v Belehrade ako mestskom prostredí, Kragujevci – zmiešanom mestskom a vidieckom prostredí – a Trsteniku ako rurálnom prostredí, už tieto naznačujú mnohé súčasné a budúce demografické trendy. Tým aj výzvy a skúšky, na ktoré treba včas a správne reagovať. A nájsť tie pravé odpovede na ne. Oto Filip

24. 11. 2012

47 /4518/

HLAS ĽUDU

FÓKUS V PONDELOK ZASADALA POKRAJINSKÁ RADA PRE BEZPEČNOSŤ

Povzbudivé posuny j keď je dnešok vystavený nemilým úmyslom a náhodám, plný nemalých ťažkostí a nemysliteľný bez rozporuplností, netreba ustupovať pred nimi. Zvlášť nie pred problémami, akými sú násilie, narúšanie verejného poriadku, kriminalita a korupcia, trestné skutky... – S mimoriadnym uspokojením môžem konštatovať, že sme absolvovali veľmi úspešné konštitučné zasadnutie Pokrajinskej rady pre bezpečnosť. Táto, ako jedno z pracovných telies pokrajinského parlamentu, vznikla v roku 2005 na základe spolupráce APV a OBSE, a v súčasnosti pracuje v treťom zložení. Dnes sme sa zaoberali Správou o stave bezpečnosti a výsledkami práce Ministerstva vnútra Srbska na území Vojvodiny v období január – september 2012. Zvlášť treba vyzdvihnúť, že na území pokrajiny vládol stabilný verejný poriadok a pokoj a že sme zachovali stabilný stav (medzi)národnostných a (medzi)konfesionálnych vzťahov, – podotkol predseda vojvodinského parlamentu István Pásztor po pondelkovom snemovaní uvedenej rady. Premiér Ivica Dačić skonštatoval,

Z pondelkového stretnutia Selakovića, Dačića a Pásztora s novinármi že sa vďaka sústavnej a kvalitnej spolupráci ministerstva, v čele ktorého je, a vojvodinského parlamentu dosiahli dôležité výsledky: od zredukovania tenzií, ktoré sa občas javili, po čelenie viacerým problémom. Vďaka tomu je bezpečnostná situácia vo Vojvodine dnes stabilná, niet vážnejšieho ohrozovania občanov ani ústavného zriadenia, dosiahli sa nemalé výsledky v boji proti kriminalite, počet trestných skutkov

„DO BUDÚCNA INTENZÍVNEJŠIE SPOLUPRACOVAŤ A SPOLOČNE RIEŠIŤ PROBLÉMY,“ by mohlo byť uzáverom schôdze ministra kultúry a informovania Bratislava Petkovića a pokrajinského tajomníka pre kultúru a verejné informovanie Slavišu Grujića (na snímke). Stretnutie ministra a pokrajinského tajomníka, ktoré sa uskutočnilo 19. novembra v miestnostiach pokrajinskej vlády, otvorilo mnohé otázky týkajúce sa prevažne oblasti informovania, kultúry a kultúrnych pamiatok. Tie najzávažnejšie sa týkali financovania Verejného servisu a nedoriešeného problému budovy RTV Vojvodina, ktoré by sa malo doriešiť prostriedkami z rozpočtových rezerv. Minister Petković uviedol, že sa RTS a RTV Vojvodina nachádzajú vo veľkých finančných problémoch a pre ich riešenie by sa mohol uplatniť model financovania, aký majú na britskej BBC alebo Chorvátskej rádio-televízii. J. Pániková

24. 11. 2012

47 /4518/

HLAS ĽUDU

sa o viac ako desať percent zmenšil v porovnaní s vlaňajškom: – Zvlášť má teší, že je rok čo rok incidentov na medzinárodnostnom a medzikonfesionálnom podklade stále menej. O takých tridsať percent sa ich počet zmenšil v porovnaní s rokom 2011, čo prakticky znamená,

že je vlastne najmenší za posledných desať rokov, – vyzdvihol predseda vlády Srbska Dačić. Minister spravodlivosti a štátnej správy Nikola Selaković podčiarkol, že je jeho ministerstvo vplyvný činiteľ sústavy bezpečnosti, zvlášť z aspektu zákonodarného a normatívneho aspektu pôsobenia všetkých štátnych orgánov zaoberajúcich sa danou oblasťou. V tomto kontexte sa zmienil o nutnosti permanentnej dostavby a prestavby trestného zákonodarstva. Zároveň oznámil, že Ministerstvo spravodlivosti a štátnej správy odštartovalo zmeny systémových zákonov a vypracovanie doplnkov iných aktov, ktorými sa speje k zlepšeniu bezpečnostnej situácie na území celého Srbska. Hovoril aj o inakšej súdnej sieti v záujme racionalizácie a účinnejšej práce súdov. Okrem viacerých povzbudivých ukazovateľov, posunov a znamení, k zlepšeniu stavu bezpečnosti zrejme prispejú i závery rady, schválené v pondelok. Je ich deväť, sú konkrétne a zasahujú do celého radu javov, problémov a otázok. A hlavne sú smernicami kto, kde i ako má konať. Samozrejme – v záujme veci. Oto Filip

MENŠINOVÉ PRÁVA AKO ĽUDSKÉ PRÁVA. Pri príležitosti Medzinárodného dňa tolerancie na pôde Zhromaždenia AP Vojvodiny sa 16. novembra uskutočnila konferencia o menšinových právach. Aktívne sa na nej zúčastnili aj predseda Zhromaždenia Srbska Nebojša Stefanović a predseda Zhromaždenia AP Vojvodiny István Pásztor. Hosť z Belehradu podčiarkol, že „občania Srbska sa musia každý deň venovať uctievaniu menšinových práv, aby v tejto oblasti jedného dňa boli skutočným rovnoprávnym členom Európskej únie“. Prvý muž vojvodinského zhromaždenia o. i. zdôraznil, že„pod toleranciou sa chápe dobrá výchova, ktorá sa nesmie uplatňovať len jediný deň v roku, ale musí tvoriť permanentnú hodnotu, ktorá sa pestuje v rodine a spoločnosti“. V prestávke konferencie predsedovia dvoch zhromaždení hovorili s novinármi (na snímke). Predseda pokrajinského zhromaždenia posudzujúc aktuálny zákon podotkol, že„hoci nie je ideálnym riešením, obohacuje európsku prax; takéto ocenenie sme nedali iba my, ale aj ľudia z európskej úrovne“. Predseda NZ Srbska Nebojša Stefanović vyhlásil, že „uplatnenie zákonov musí byť dôsledné a úprimné; takým spôsobom prispejeme k tolerancii v Srbsku. Nikto nesmie odňať právo, ktoré Zhromaždenie AP Vojvodiny má pri navrhovaní zákonov“. J. Bartoš Foto: Ótos András

SLOVENSKO vlaňajšok dosiahla 25 miliónov eur. Američanom sa pod Tatrami skončili daňové prázdniny pred dvoma rokmi. Zmena vlastníka by však zatiaľ tal. Ako sa pre vyše 11-tisíc zamestzhodli aj ananancov na východe Slolytici, nerátal s venska nemala znametakým dopanať hrozbu straty zadom krízy. V mestnania. Podľa podpíSrbsku sa prisanej kolektívnej zmluvy tom jeho Rinat Achmetov – nový totiž majiteľ nesmie prestraty len v majiteľ? púšťať do roku 2014. záverečnom Ukrajinský podnikateľ a donekvartáli uplynulého roka vyštverali na miliardu dolárov. Vláda sa však dávna aj politik Achmetov pôsonapokon závod, ktorý analytici bí hlavne v ťažobnom priemysle, ohodnocujú na 100 miliónov eur, a to v ťažbe a spracovaní železnej rozhodla od U. S. Steel kúpiť za rudy a uhlia. Firmy, vrátane Mesymbolickú sumu. Dôvodom bola tinvestu, kontroluje cez System snaha uchrániť tam tamojšiu za- Capital Management. Achmetov mestnanosť. Achmetov však zá- je širšej verejnosti známejší ako ujem o srbský podnik zrejme ne- prezident futbalového klubu Šastratil. V Belehrade má stále spo- chťor Doneck. Na jeho konte je ločnosť, ktorá zabezpečuje akési podľa Forbesu 16 miliárd dolárov a je 39. najbohatším človekom na servisné centrum pre región. Košické železiarne sú síce od planéte. Slávka Boldocká tých srbských v lepšej kondícii, naFoto: internet priek tomu aj ony sú v strate. Za

AMERICKÁ SPOLOČNOSŤ ÚDAJNE UŽ PREDALA KOŠICKÉ ŽELEZIARNE NAJBOHATŠIEMU UKRAJINCOVI

U. S. Steel zrejme odchádza P

o Srbsku je americká spoločnosť U. S. Steel pravdepodobne na odchode aj zo Slovenska. Vedenie firmy to síce nepotvrdilo, ale Hospodárske noviny s odvolaním sa na nemenovaný dobre informovaný zdroj priniesli správu o údajnom predaji košických oceliarní. Novým vlastníkom sa mala stať ukrajinská spoločnosť Metinvest patriaca najbohatšiemu Ukrajincovi Rinatovi Achmetovovi. Cena, za akú by mal železiarne ukrajinský investor od Američanov získať, zatiaľ nie je známa. HN ešte predtým priniesli správu o tom, že železiarne už čoskoro zmenia vlastníka. Tie to napokon aj priznali. „Dostali sme niekoľko ponúk. Predaj je reálny,“ poznamenal hovorca železiarní Ján Bača. Informácie o novom majiteľovi však zatiaľ potvrdiť odmietol.

V prípade nového investora do stratových košických železiarní sa spomínalo niekoľko mien, poväčšine oceliarskych magnátov, ktorí patria zároveň medzi najbohatších ľudí sveta. Či už ide o Arcelor Mittal patriaci pôvodom indickému miliardárovi Lakšmímu Mitalovi, alebo Evraz patriaci ruskému miliardárovi Romanovi Abramovičovi. Obaja dnes žijú v Británii. Boj mal napokon podľa Hospodárskych novín vyhrať najbohatší človek Ukrajiny Rinat Achmetov. Záujem Achmetovovho Metinvestu sa dal viac ako očakávať. Ukrajinská spoločnosť a on osobne mali začiatkom roku veľký záujem aj o druhú firmu U. S. Steel v Európe, srbský závod v Smedereve. S vládou dokonca podľa srbskej tlače viackrát rokoval. Americký investor U. S. Steel sa pri investíciách do Európy prerá-

KATEDRA ŽURNALISTIKY FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKÉHO OSLAVUJE OKRÚHLE JUBILEUM

Šesťdesiatročná U

ž šesťdesiat rokov majú nádejní novinári na Slovensku možnosť získať vysokoškolské vzdelanie. Okrúhle jubileum totiž v týchto dňoch oslavuje bratislavská Katedra žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, najstaršia a najprestížnejšia univerzitná žurnalistická škola v krajine. Už 29. novembra bude v priestoroch Filozofickej fakulty vedecká konferencia s medzinárodnou účasťou na tému 60 rokov vysokoškolského štúdia žurnalistiky na Slovensku. Cieľom podujatia je prezentovať zmeny, ktorými prechádza novinárska profesia v dôsledku spoločenských premien i nových informačných i komunikačných technológií, a nároky na profesijnú prípravu žurnalistov, ktoré z toho vyplývajú. Na záver konferencie sa v Moyzesovej sieni stretnú pri čaši vína jej účastníci, hostia, učitelia a absolventi katedry, ktorí si okrem iného pripomenú pôsobenie zosnulého kolegu doc. Borisa Droppu.

Katedra zároveň uvedie do života zborník 60 interview. Publikácia prináša 50 profilových rozhovorov s osobnosťami, ktoré pôsobili či aktívne pôsobia v oblasti médií a zároveň sú ponovembrovými absolventmi katedry, ako aj 10 rozhovorov s jej bývalými i súčasnými pedagógmi. Katedra žurnalistiky FF UK vznikla v roku 1952 na pôde Filozofickej fakulty UK pôvodne ako Katedra novinárstva a knihovníctva a už v roku 1956 mala prvých absolventov – Richarda Blecha, Sláva Kalného, Štefana Kmeťa a Juraja Vereša. V roku 1960 sa konštituovala samostatná Katedra novinárstva a od roku 1992 pôsobí pod dnešným názvom. V súčasnosti ponúka obidva stupne vysokoškolského štúdia žurnalistiky – bakalárske i magisterské, a tiež doktorandské štúdium v odbore Teória a dejiny žurnalistiky. Vedúcou katedry je od roku 2009 doc. PhDr. Svetlana Hlavčáková, PhD. (rb)

Nole nesklamal imoriadny záujem slovenských médií a verejnosti vzbudil exhibičný zápas svetovej tenisovej jednotky Novaka Đokovića s momentálne najlepším Slovákom Martinom Kližanom. Napriek pomerne vysokým cenám sa lístky do bratislavského Národného tenisového centra rýchlo vypredali, navyše televízia Dajto vysielala podujatie v priamom prenose. Srb si divákov získal nielen tenisovým umením, ale aj príznačným humorom či pokusmi hovoriť po slovensky. Za burácanie publika zvládol dokonca i zložité slová ako „škrečok“ či „trpaslík“. Podujatie gradovalo štvorhrou, v ktorej si Đoković prvý raz spolu zahral so svojím trénerom Mariánom Vajdom. V jednosetovom súboji sa im podarilo poraziť Kližana v páre s bývalou domácou tenisovou hviezdou Dominikom Hrbatým. Exhibícia sa neobišla bez zmienky o vojvodinských Slovákoch. V prejave ich spomenula srbská veľ-

vyslankyňa Radmila Hrustanovićová a zároveň účastníkom štvorhry darovala obrazy z kovačickej Galérie Babka. Výnimkou bol Đoković, ktorý dostal maľovaný šamlík autorky Vieroslavy Svetlíkovej.

24. 11. 2012

RB Foto: Archív Veľvyslanectva Srbskej republiky v Bratislave

47 /4518/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZASADNUTIE ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

O rebilancii rozpočtu I

keď bolo zahlásené na desiatu hodinu, zasadnutie Zhromaždenia mesta Nový Sad meškalo dve hodiny. Opoziční výborníci prítomní v zasadacej sieni mohli len predpokladať, aké sú príčiny meškania, a tie – podľa slov predsedu Zhromaždenia mesta Sinišu Sevića – boli technického rázu. Opoziční výborníci potom vyšli zo zasadačky a počet prítomných výborníkov sa zisťoval vyvolávaním. Zistilo sa, že ich je tam 41, čiže dostatočný počet na právoplatné rozhodovanie. Vtedy sa do siene vrátili aj opoziční výborníci a po novom vyvolávaní ich bolo 72. Keďže elektronická sústava do konca zasadnutia nefungovala, hlasovalo sa zdvíhaním rúk. Zasadnutie sa uskutočnilo v utorok 20. novembra a rokovať sa začalo až o 14. hodine, po tom, čo sa riešili početné porušenia rokovacieho poriadku, a po tom, čo rokovací program rozšírili z 59 na 85 bodov. Medzi nimi osobitnú váhu mal bod, v rámci ktorého schválili rebilanciu mestského rozpočtu na rok 2012. Na zasad-

Za rečníckou tribúnou bývalý primátor Nového Sadu Borislav Novaković, tentoraz ako opozičný výborník

nutí Zhromaždenia tentoraz bol prítomný aj primátor Miloš Vučević a členovia Mestskej rady. Títo na konto rozpočtu povedali, že im nezostalo nič iné, len usmerniť najviacej prostriedkov na „hasenie požiarov“ vo verejných a verejnokomunálnych podnikoch, ktoré

TLMOČENIE PRE NEPOČUJÚCICH. Vo štvrtok 8. novembra v budove ZO Stará Pazova predseda obce Đorđe Radinović a predsedníčka Združenia tlmočníkov pre osoby s poruchami sluchu Srbska Dijana Dukićová podpísali zmluvu o poskytovaní služieb pre nepočujúce osoby z územia Staropazovskej obce.V tejto obci žije okolo 30 nepočujúcich osôb a ich komunikáciu pri vykonávaní verejných záležitostí (v dome zdravia, v polícii, v obci, počas rodičovských porád...) v nadchádzajúcom období uľahčí Milena Vujanovićová, tlmočníčka (sprava). Každú stredu bude mať službu v budove ZO od 9. do 16. hodiny a každý, kto pre poruchy sluchu potrebuje pomoc v komunikácii, tu môže takú pomoc dostať. a. lš.

24. 11. 2012

47 /4518/

predchádzajúca koalícia pri moci priviedla na pokraj bankrotu. Tiež spomínali, že sa skutočné výsledky vládnucej väčšiny uvidia v

HLAS ĽUDU

rozpočte na nasledujúci rok. Opozícia kritizovala skutočnosť, že sa uprednostnilo bežné subvencovanie podnikov namiesto toho, aby sa pripravili na trhové hospodárenie, a k tomu pripomenula, že sú za dlhy vo verejných podnikoch zodpovední bývalí

koaliční partneri, ktorí sú teraz pri moci. Okrem o rebilancii rozpočtu na utorkovom zasadnutí sa rokovalo aj o realizácii rozpočtu od 1. januára do 30. septembra tohto roku. Zhromaždenie rozhodlo o založení odborného tímu, ktorý pomôže v riešení súdneho sporu medzi mestom Nový Sad a ATP Vojvodina ohľadom medzimestskej autobusovej stanice. Opozícia sa zhodla na tom, že výkonná moc zapríčinila tento problém a založením odborného tímu sa zodpovednosť chce sčasti presunúť na Zhromaždenie mesta. Hovorilo a rozhodlo sa o spôsobe a podmienkach poskytovania právnej pomoci občanom z územia mesta, ako aj o vypracovaní plánu podrobnej regulácie diaľkového vedenia, čiže o jeho premiestnení v Adiciach. Na rokovacom programe utorkového zasadnutia boli aj zmeny programov hospodárenia verejných a verejných komunálnych podnikov, ako i početné kádrové riešenia. E. Š.

TRETÍM najväčším mestom v Srbsku nemusí byť Niš, ktorý má okolo 260 000 obyvateľov. Predstavitelia spoločnosti Limundo zaoberajúcej sa on-line kúpou a predajom výrobkov sa nazdávajú, že by to mohol byť Limundograd, keďže majú takmer 300 000 členov. A každý deň pribúda ďalších šesťsto. V jej zložení je i Kupindo ako najväčšie obchodné stredisko v štáte, ktoré záujemcom ponúka až pol milióna výrobkov. Interes o ne za 24 hodín prejaví okolo 120 000 návštevníkov tejto stránky. Je to mimoriadny úspech firmy existujúcej len od roku 2006, ktorá prakticky štartovala od nuly, aby dnes zamestnávala takmer päťdesiat osôb. Najdrahším produktom, ktorého predaj sprostredkovala, bol povestný bager z októbra roku 2000. Na snímke je záber z nedávnej prezentácie najnovších podnikateľských výsledkov Limunda. O. Filip

Z NAŠICH OSÁD V STREDISKU PRE SOCIÁLNU PRÁCU V KOVAČICI

Vynovujú budovu, zlepšujú podmienky V

polovici septembra sa začali práce na rekonštrukcii budovy Strediska pre sociálnu prácu v Kovačici, na ktorej sa opravy naposledy vykonali pred 33 rokmi. Najprv sa pracovalo vonku, potom vnútri. Prostriedky na rekonštrukciu budovy Strediska pre sociálnu prácu v Kovačici v sume 8 miliónov dinárov zabezpečila Obec Kovačica. „Je už na čase, aby sme budovu trošku poPráce sú v plnom prúde – riaditeľka opravovali a prispôsobili sústrediska Anna Farkašová časným štandardom práce,” v spoločnosti majstrov povedala riaditeľka strediska Anna Farkašová. Stredisko sa vy sa začali 10. októbra a majú byť úspešne uchádzalo o prostriedky skončené do konca roka. Vzhľaz Ministerstva baníctva a ener- dom na zlý stav budovy bolo nutgetiky na projekt energetickej sa- né obnoviť aj vodovodnú a eleknácie budovy, ale tie dodnes ne- trickú inštaláciu, sčasti aj kanalizačnú sieť a iné. „Bez ohľadu na to, dostali na účet. Rekonštrukcia budovy zahrnu- že sú práce v plnom prúde, Streje rekonštrukciu a modernizáciu disko pracuje normálne a prihliakompletného zateplenia, výmenu da na potreby svojich užívatestrechy, vrátane výmeny okien s ľov,” povedala riaditeľka Strediska cieľom zabezpečiť energetickú pre sociálnu prácu v Kovačici hospodárnosť budovy, ako aj Anna Farkašová. V stredisku sa v súčasnosti priopravu fasády. V súčasnosti prebiehajú práce na obnove vnú- pravujú aj na realizáciu niekoľkých tornej omietky, podlahy, kera- ďalších projektov. Medzi ne patrí mických obkladačiek a zariadení. aj projekt zameraný na pomoc inPráce na adaptácii vnútra budo- validným osobám prostredníc-

tvom edukácie, ktorá bude trvať tri mesiace. Tento projekt schválil Pokrajinský sekretariát pre zdravotníctvo, sociálnu politiku a demografiu. Za pomoci organizácie EHO a cirkevného

V polovici septembra za pekného počasia vymenili strechu na budove

STARÁ PAZOVA

Vyriešia problém túlavých psov úlavé psy sú pre každú osadu veľkým problémom. Výnimkou nie je ani Stará Pazova, kde sa tiež už stalo, že psy pohrýzli tak deti, ako aj dospelých. Ako riešiť problém túlavých psov je otázka, ktorú si často kládli tak občania, ako aj vedenie lokálnej samosprávy. Na založenie azylu pre zvieratá je však predpísaný zákonný regulatív, ktorý presne stanovuje kritériá, ktoré treba splniť – adekvátny priestor s údržbou, zverolekársku prehliadku, ošetrenie a liečenie v prípade ochorenia, stravovanie…V Starej Pazove azyl pre túlavých psov kedysi jestvoval v rámci pracovnej jednotky ZOO Hygiena, no keďže Túlavý pes v klietke čaká na prepravu do azylu vo Vrbase

zboru II v čele s pani farárkou Annou Petrákovou Stredisko pre sociálnu prácu pripraví projekt Uschopni sa, aby si aj iným pomohol, ktorý bude prebiehať koncom novembra v podobe trojdňového školenia. Projekt v hodnote 150 000 dinárov je zameraný na výcvik ošetrovateliek, ktoré budú mať na starosti ľudí so špeciálnymi potrebami. V Stredisku sa už pripravujú aj na tradičnú akciu rozdeľovania vianočných darčekov (150) deťom bez rodičovskej opatery v Kovačickej obci, ktorú usporiadajú spolu s Evanjelickou diakoniou a cirkevným zborom ECAV z Podlužian na Slovensku. A. Chalupová

nespĺňal podmienky, zverolekárska inšpekcia naložila zatvoriť ho. Z uvedených dôvodov čelní ľudia staropazovského VKP Čistoća a Verejnej agentúry ZOO Hygiena Obce Vrbas 19. októbra podpísali dohodu, že všetky chytené túlavé psy z územia Staropazovskej obce budú prepravovať a odovzdávať (s určitou finančnou úhradou) do adekvátneho azylu vo Vrbase. Ako hovoria v pazovskom podniku, ide však iba o dočasné riešenie problému túlavých psov, ktoré podnikli v spolupráci so zakladateľom podniku – ZO Stará Pazova. Na nedávnej tlačovke pri príležitosti zhodnotenia sto dní pri moci predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović ohľadom tejto aktuálnej problematiky vyhlásil, že o tomto rokujú aj s tamojšou Zverolekárskou stanicou, ktorá by založením azylu pre zvieratá prispela k trvalejšiemu riešeniu tohto ozaj pálčivého problému v meste a v celej obci. A. Lš. 24. 11. 2012

47 /4518/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD LUŽANIA ZBÚRALI STARÝ DOM KULTÚRY, STAVAJÚ NOVÝ

Kde to vlastne uviazlo? apríli 2010 starý kultúrny dom čiarkuje známu skutočnosť, že v Lugu dodýchal. Zbúrali ho a hoci všade vládne finančné sucho, vzápätí, z inipredsa sa im pociatívy miestdarilo vtesnať sa neho vedenia do balíka troch a s podporou prioritných proZhromaždenia jektov, ktoré sa v Obce Beočín, tomto roku majú začali stavať zrealizovať na úzenový. Potom mí Beočínskej však čoskoro obce. nový kultúrny Stačí sa pozrieť stánok stavať na rozostavaný Takto vyrastá nový dom kultúry v Lugu prestali. Niekobjekt a je zrejde to uviazlo... mé, že nový kul- pohodlných kresiel. Dolu má byť klub Poľana (ak sa zrevitalizuje), Mnohí sú z túrny stánok bude aj sála pre svadby a iné spolo- penzisti, a umiestnime tam aj toho nervózpodstatne väčší čenské podujatia, tiež kuchyňa s knižnicu. Hore bude i slávnostná ni... Lebo, vraj, než predchádza- kuchynským náčiním. Na po- sieň pre väčšie zhromaždenia a v dedine „už júci... Miestny ri- schodí bude 6 – 7 miestností; pre sobáše, potom aula, v ktorej Kristián Urban: „Keď ho dokondva roky nie je chtár vyhovuje na- dáme ich na používanie organi- sa budú usporadúvať výstavy a číme, výhovorky pre nečinnosť v y h o v u j ú c i nebudú mať opodstatnenie...“ šej zvedavosti: záciám, ktoré v dedine pôsobia, a iné menšie programy. Na medzipriestor na vy„Na prízemí to sú: Miestne spoločenstvo Lug, poschodí má byť prezliekareň pre tváranie kultúrnych obsahov“. Po ochotníkov. V objekte, samozrejdesiatich mesiacoch hluchého me, bude aj súčasný sanitný uzol.“ chodu práce na dome kultúry Summa summarum budúci kulopäť pokračujú. Spýtali sme sa túrny dom v Lugu poskytne zhrupredsedu Rady Miestneho spoba 650 štvorcových metrov účeločenstva Lug Kristiána Urbana, lového priestoru všetkým tamojprečo došlo k prerušeniu výstavším relevantným subjektom. Ako by a kedy by DK mal byť dokonhovorí Kristián Urban, upravia aj čený. existujúce asfaltové ihrisko za „Prestávka bola vynútená. Podkultúrnym stánkom, kde postavia niku Tajpej, ktorý uspel na tendri dva koše, brány pre malý futbal a a dom kultúry začal stavať, čo– hoci vraj nie práve v blízkej buskoro banka zablokovala účet. dúcnosti, ale predsa – urobia tam Museli sme s ním prerušiť zmluvu aj letnú malú scénu. Projekt pre a zase absolvovať kompletnú proňu, rovnako ako pre dom kultúry cedúru: zopakovať tender, získať vypracoval architekt Vladimír FeJavisko v novom kultúrnom stánku bude priestrannejšie než v stavšetky nevyhnutné súhlasy a pokete z Báčskej Palanky. Až sa všetrom zbúranom dobne. Predtým sme čakali nieko dobre skončí, sotva niekoho koľko mesiacov v domnienke, že bude veľká sála s javiskom širším Miestny odbor Matice slovenskej, bude zaujímať, kde to vlastne spomenutú firmu odblokujú... než bolo staré. Namiesto lavičiek Kultúrno-umelecký spolok Mla- uviazlo... Tentoraz našu dôveru získal pod- a stoličiek tu bude približne 120 dosť, Poľovnícky spolok, Futbalový Juraj Bartoš nik Sintgradnja, tiež z Nového Sadu, ktorý odštartoval práce na ODMENENÁ REPORTÁŽ TV STARÁ výstavbe v polovici októbra. Dom PAZOVA. Televízna reportáž Reka živokultúry by mal byť zastrešený do ta autorky Gordany Momčilovićovej z TV konca bežného roka. Ak poveStará Pazova je odmenená druhou cenou ternostné podmienky dovolia, na spoločnom súbehu Ministerstva poľpráce vnútri budú pokračovať aj nohospodárstva, lesníctva a vodného po Novom roku; v prípade exhospodárstva a spoločnosti Coca-Cola trémne nízkych teplôt bude sa dopod názvom Pretože milujem Dunaj. končovať neskoršie. V lete alebo Najúspešnejším účastníkom súbehu najneskoršie na jeseň by sme ceny odovzdali v utorok 13. novembra na mali dostať kľúče do rúk.“ záverečnej konferencii v rámci kampane Celkové náklady výstavby Deň Dunaja v Zemune. Ceny odmenedomu kultúry budú, hovorí náš ným odovzdal Nino Brajović, predseda spolubesedník „medzi 20 a 25 Nezávislého združenia novinárov Srbska miliónov dinárov“ a kompletne ich (na fotografii s Gordanou Momčilovićovraj zabezpečí Pokrajinský fond vou). a. lš. pre kapitálové vklady. Urban pod-

24. 11. 2012

47 /4518/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZDRUŽENIE POĽNOHOSPODÁROV HLOŽANY

Ako využiť autochtónnu odrodu papriky? cieľom zavďačiť kú zlatú medailu a di- zopár dielní, na ktorých sa zúčastsa svojim spoplom. V tejto súvislos- nia odborníci z Poľnohospodárlupracovníkom a ti aktuálny predseda skej fakulty v Belehrade, aby nám sponzorom, členozdruženia pre Hlas ozrejmili možnosti čím lepšieho via Združenia poľľudu povedal: nohospodárov Hlo„Hložiansku bažany v piatok 16. buru ako autonovembra priprachtónnu odrodu vili spoločnú večeúradne uznalo Miru v kaviarni Pod linisterstvo poľnopami. Prv než sa zahospodárstva, lesčalo stolovanie a Miroslav Kudron, níctva a vodozábava pri hudbe, predseda ZPH hospodárstva prítomní si proroku 2010. Teraz stredníctvom videobeamu sprí- nám prichodí zaoberať sa otáztomnili aktivity združenia. Záro- kou, čo podniknúť, aby naši veň si mohli pozrieť vzácne oce- poľnohospodári mali z nej aj nenie, ktoré ZPH získalo v sep- priamy osoh. Skutočnosť, že tembri za vlastnú odrodu papriky. Hložianska babura má status Predseda ZPH Miroslav Kudron sa autochtónnej odrody, nám Vyšľachtili ju Hložančania: paprika Gložanska babura netají spokojnosťou zo skutočnos- umožňuje dopestovať vlastný ti, že autochtónna paprika z hlo- osivový materiál. Znamená, treba využitia našej papriky.“ žianskeho chotára, známa ako Glo- nám zvážiť, či sa budeme orientoTaké teda plány majú členovia žanska babura, pred dvoma me- vať na produkciu osiva, či budeme ZPH, ktorí už niekoľko rokov stupsiacmi bola vysoko ocenená na 21. predávať čerstvú papriku alebo ju ňujú vlastnú činnosť. O ich snahách veľtrhu ekológie Eko-svet v No- budeme kvasiť a nakladať do fliaš. zacielených na uznanie novovytvom Sade, keď združeniu udelili Veľ- V zimnom období usporiadame vorenej odrody Hlas ľudu písal suk-

cesívne. Podotýkame, že datujú z roku 2008, keď podali žiadosť o uznanie papriky (Capisum annuum L), ktorú sami vyšľachtili, ako vlastného výrobku s názvom Gložanska babura. Do štátneho Registra odrôd poľnohospodárskych rastlín bola Gložanska babura zapísaná v júni 2010. V uznesení rezortného ministerstva sa uvádza, že dôvodom na uznanie jej osobitosti vplývala skutočnosť, že Hložianska babura „priemerne, s ohľadom na všetky lokality a roky prieskumu dosiahla väčší výnos plodu a má lepšie známky kvality než štandardná paprika Šorokšari.“ Juraj Bartoš

ZO SLOVINSKÉHO ZÁZNAMNÍKA (7)

ninárov… Ozrejmuje sa im, že rastlina kvalitou musí opodstatniť cenu, čo znamená, že sa pri pestovaní musí dbať na každý detail: od semiačok, ktoré majú všetky potrebné certifikáty, cez používanie organických substrátov (medzi ktorými sú i kokosové vlákna), po adekvátne klimatické podmienky. Také, že sa príslušná sústava pri vysokých teplotách chladí a pri nízkych dodatočne zohrieva. Zber celej úrody prebieha ručne, najmä preto, aby sa plody nepoškodili. Slovom, celá

Rajčiny na celý rok eď príroda a klíma výrobcovi nežičia, tak mu neostáva iné, než sa postarať, aby si ich priazeň získal sám. Takéto myšlienky nám chodili po rozume pri návšteve spoločnosti Paradajz v Renkovciach pri Turnišči, ktorá je v mnohých segmentoch záležitosťou ukážkovou. V snahe využiť všetky mesiace a zabezpečiť takmer celoročnú úrodu kvalitných rajčín, vznikol rastlinný sad rozlohy 40 000 štvorcových metrov, o ktorý sa stará približne tridsať zamestnancov. Neďaleko neho sú vrty s geotermálnou vodou, ktorú používajú na zohrievanie priestoru, keď nastúpia studené dni. Od samotného vstupu po odchod prísne sú regulované pravidlá správania sa návštevníkov: – Dajte si našu obuv a tieto biele plastové úbory s kapucňou. Len tvár smie z nej vykúkať, – víta nás už na vchode jeden zo zamestnancov. Vzápätí vysvetľuje, že teplota v sade je presne regulovaná a prísne kontrolovaná, že sa každá rastlina postupne zavlažuje a pra-

videlne kontroluje. A že, samozrejme, môžeme stáť len na okraji hriadok, keďže pohybovať sa medzi nimi možno len na automatickej platforme, ktorú najčastejšie používajú pri zbere úrody. Rajčiny v kartónových škatuliach s označením Lušt a reklamným sloganom Svieže, chutné, slovinské… sme si po návšteve všimli na mnohých miestach. Prvým bol reklamný predajný stánok neďaleko sadu, druhým obchodné reťazce, tretím samotný veľtrh v Gornjej Radgoni. Okrem paradajok, ktorých je hlavne päť druhov a cena sa im pohybuje od pol druha do troch eur za kilogram, na každom stánku si za päť eur možno zadovážiť aj tričko s názvom firmy. Rastlinný sad, ktorého tohtoročnú sezónu slávnostne otvorili 29. júna za prítomnosti slovinského ministra poľnohospodárstva a ekológie Franca Bogoviča, je nielen jednou z vydarených ukážok investovania európskych prostriedkov do slovinského pôdo-

Zber úrody: ručne, v rukaviciach a z platformy hospodárstva, ale je zároveň i ukážkou tézy, že mierou úspechu každého produktu je jeho odbyt na trhu. S tým cieľom uvedená spoločnosť na výrobu zeleniny pravidelne usporadúva rôzne reklamné, marketingové, dobročinné a iné akcie. Napríklad dni otvorených dverí, návštevy partnerov zo zahraničia, pobyty odborníkov zele-

veda. Lebo bez nej niet ani konkurencieschopnosti, ani dostatočného predaja, ani zisku... A také mrhanie vlastnými možnosťami by si Slovinci iste nedovolili.

24. 11. 2012

(V budúcom čísle: Družstvo s dlhou tradíciou) Oto Filip 47 /4518/

HLAS ĽUDU

Z NaŠiCH osÁD Ekológia po pEtrovsky

Recyklujem – ja kompostujem druženie Zelený kruh z Báčskeho petrovca je od roku 2011 členom Zelenej listiny srbska, siete mimovládnych združení z územia srbska zaoberajúcich sa problematikou životného prostredia. ide o spoluprácu 12 združení podobného zamerania, ktoré spoločne realizujú aktivity orientované na zber odpadu, t. j. usilujú sa zväčšiť účasť občanov a lokálnej samosprávy v tejto práci a podporujú podnikanie v oblasti zberu surovín vhodných na recyklovanie. tohto roku je aktuálna kampaň Splanetaj sa! Recykluj, zameraná na zveľaďovanie primeranej selekcie odpadu tak na lokálnej, ako aj na štátnej úrovni. v mene združenia Zelený kruh a redakcie časopisu Eko list tajomníčka vierka Marčoková Cerovská na tlačovke v podnikateľskom a inovačnom centre 15. novembra skrátka predstavila projekt Recyklujem – Ja kompostujem, ktorý realizujú v rámci uvedenej štátnej kampane. Cieľom je zvýšiť vedomie občanov o nutnosti ochrany životného prostredia, resp. povzbudiť a motivovať účastníkov k aktívnemu prístupu v každodennom živote. ako uviedla, v našich domácnostiach vzniká odpad, ktorý je ideálny na kompostovanie. tento bio-odpad tvorí 35 – 40 % z celkového množstva komunálneho odpadu a je potrebné, aby sme do prírody vrátili to, čo sme od nej vzali. v rámci realizácie projektu vytlačili a rozdelili letáčiky s informáciami, anketovali občanov o kompostovaní, organizovali prednášky vo všetkých osadách v obci, realizovali dielne pre predškolské a školopovinné deti, nahrali klip a premietali ho v lokálnej televízii. v apríli ústredným podujatím bol zber starého papiera v základnej škole v petrovci sprevádzaný programom a kvízom na ekologické témy. vtedy sa nazbieralo 6 ton papiera a 2 000 plechoviek. Neskoršie v júni účinkovali v Ekologickej cyklistickej karaváne, ktorá štartovala v gornjom Milanovci a cez val-

na Námestí slobody v petrovci prebiehal zber elektronického a elektrického odpadu. o význame zberu takéhoto druhu odpadu hovoril i predseda Báčskopetrovskej obce pavel Marčok. Uviedol, že sa množstvo elektronického odpadu z roka na rok rapídne zväčšuje. Európsky ročný priemer recyklovaného elektronického odpadu je 4 kg na občana, kým u nás je desaťnásobne menší. Nevyhnutné je

24. 11. 2012

47 /4518/

Vierka Marčoková Cerovská (vľavo) predstavila činnosť združenia Zelený kruh

jevo, Šabac, obrenovac, inđiju svoju cestu po 400 km a piatich dňoch ukončila práve na námestí v petrovci. okrem toho z projektu zostalo ešte aj 20 odpadových košov umiestnených vedľa školy a vyrobených z recyklovaného materiálu. v novembri sa združenie spolu s petrovskými žiakmi zúčastnilo na eko festivale v Belehrade. v pokračovaní prezentácie šéfredaktorka vysielania Pod skleneným zvonom Novosadského rozhlasu Dragana ratkovićová prednášala o spravodajstve v oblasti ochrany životného prostredia a o výskumnom novinárstve. prednášateľka sa roky zaoberá uvedenou tematikou a

Záber z akcie zberu elektronického odpadu pri preberaní starých počítačov z dopisovateľstva Hlasu ľudu

podrobne zmapovala stav informovania o ekologických témach v médiách v našej krajine. v piatok 16. novembra v organizácii združenia Zelený kruh

Bum-bum-bum! ážení občania, oznamuje sa občanom aj toto! Naši výborníci a či poslanci, respektíve aj to aj to, ako je nie celkom známe, si navýšili diéty o cca (nečítať: švíbaľka, ale čítať: cirka) sto percent. V súlade s požiadavkami doby, pardon, s požiadavkami dotyčných, sa nesluší hovoriť, že odteraz „budú poberať dvojnásobne väčšie diéty než doteraz“, ale sa patrí, logicky a prirodzene, povedať, že ich diéty „predtým boli dupľom menšie než doteraz“. Ejver tak! Bum-bum! Podobne sa veci majú aj vo vyšších polohách. Hentam, nie je tomu

Hlas ĽUDU

tak dávno, ale ani celkom nedávno, oznámili, že s cieľom šetrenia a teda liečby štátneho hospodárstva, zrušia zhrubaasipribližneokolo sto (áno: 100) kadejakých agentúr. Nie je pravda, že doteraz, ako píše denná tlač, zrušili IBA sedem. Pravda pravdivá je, že zrušili AŽ sedem kadejakých agentúr. UŽ. Bum-bum! Ako všetci dobre viete a s veľkou radosťou na známosť prijímate, náš štát vraj výdatne pomôže našim znamenitým celonárodným inštitúciám čiže futbalovým klubom Crvena zvezda a Partizan, ktoré, ako nie je celkom neznáme, majú v

preto častejšie organizovať akcie zberu a účinne sa zbavovať tohto kancerogénneho odpadu. J. Č-p

UGÁR

pokladniciach ohromné schodky. Kto sa prvý podujme iniciovať ideu štátnej pomoci konkrétnym autorom obrovských schodkov, nie je vylúčené, získa tak isto štátnu podporu za geniálny nápad. Bum-bum! Prepáčia mi, vážení občania, ak som strelil capa. Kdesi som prečítal, že sme, to akože my, vážení občania všetci vospolok, čoraz hlúpejší – kvôli televízii a zlému školstvu. Neviem, neviem; nie som múdry... Viem ale, že som do školy chodil veru poctivo a televíziu si taktiež riadne pozerám! A čo vy? Buuum! jbš

Z NAŠICH OSÁD AMBICIÓZNE PLÁNY SPOLKU ŽIEN JÁNOŠÍČANKA V JÁNOŠÍKU

Spoluobčania sú dosť nedôverčiví polok žien Jánošíčanka z Jánošíka v uplynulom období významne rozprúdil svoju činnosť. Vzhľadom na to, že Jánošík je známy pestovaním višní, okrem tradičnej výšivkárskej práce sa zamerali hlavne na propagáciu výrobkov z višní, a to predovšetkým lekváru pripraveného tradičným spôsobom. O práci Spolku žien podpredsedníčka Viktória Kolárová hovorí: – Doteraz sme lekvár varili tak ako sa varí doma, teda na sporáku. Keďže nemáme vlastný sporák, museli sme si ho vypožičať. Lekvár potom balíme do fľaštičiek, ktoré uzatvárame obháčkovanou výšivkou. Pôsobí to pekne, takže ľudia si lekvár kupujú aj ako suvenír, ktorý príležitostne darujú svojim hosťom spoza chotára. Okrem toho lekvár ponúkame na všetkých predajných ženských podujatiach a musím povedať, že sa dobre predáva. Obec prejavila záujem o to, aby pohostinské objekty v Deliblatskej piesočine ponúkali tak naše, ako aj iné podobné výrobky žien z iných osád, ale to sa ešte nerealizovalo. My sa však touto prácou chceme vážnejšie zaoberať a varenie lekváru chceme pozdvihnúť na vyššiu úroveň. S tým cieľom sme do svetovej turistickej organizácie zaslali projekt, ktorým sme sa uchádzali o prostriedky na zadováženie kotla z nehrdzavejúcej ocele na varenie lekváru. Projekt nám schválili a kotol je už tu, – pochválila sa V. Kolárová. Ďalší projekt, ktorý usilovné Jánošíčanky zaslali do Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave, vzťahuje sa na výrobu suvenírov, čiže obliekanie bábik do slovenského ľudového kroja. Súčasne sa na pokrajinskej úrovni uchádzali o prostriedky na usporiadanie dielní na zaúčanie detí do výroby slovenského ľudového kroja. Pritom tieto dva projekty chcú spojiť do jedného. Na jednej strane budú vyrábať suveníry a zároveň využijú stroje na to, aby sa mladé dievčatá naučili, ako zhotoviť ľudové kroje. – Taký spôsob práce považujeme za viacnásobne užitočný. Okrem toho, že vyrobíme suveníry príznačné pre Jánošík, a tým propagujeme osadu a tradície tunajších Slovákov, pred zabudnutím a zánikom zachránime spôsob výroby slovenské-

Jánošíčanky v dobrej nálade lupkajú višne

ho ľudového kroja. To je tým významnejšie, ak sa vie, že je čoraz menej žien, ktoré vedia ušiť a ozdobiť slovenský kroj, – hovorí naša spolubesedníčka a dokladá: – Oba projekty nám schválili. Stroj a bábiky sme už kúpili, zostalo len kúpiť látky a iný materiál a môžeme začať s prácou. Pri realizácii týchto ambicióznych plánov usilovných Jánošíčaniek do cesty im zastal jeden, povedali by sme, celkom banálny problém – nedostatok miestností pre prácu. Spolok žien doteraz pracoval v školskom byte, ktorý bol prázdny. Na začiatku nového školského roku škola však potrebovala byt na ubytovanie novej profesorky slovenčiny, takže sa spolok podľa dohody musel vysťahovať. Teraz sú na ulici. – Pritom sa nás nikto nespýtal, či nám to prekáža a kde sme dali naše veci. Dočasne sme sa presťahovali do jedného súkromného domu, ktorý

dali na používanie, no odpoveď sme dodnes (piatok 16. novembra) nedostali, – konštatovala Viktória Kolárová. – Musím povedať, že ľudia sú dosť ľahostajní voči tomu, čo robíme, hoci by osoh mohli mať mnohí. O našich snahách, zvlášť v oblasti spracovania višní, sa vie aj mimo Jánošíka, mnohí nás kontaktujú, navrhujú spoluprácu. Som tej mienky, že všetko by sa dalo omnoho ľahšie robiť, keby záujem prejavili aj pestovatelia višní a keby sa podujali registrovať svoje združenie. V tom prípade by aj oni mohli písať projekty s cieľom zlepšiť podmienky na spracovanie višní. Tak by aspoň časť višní dopestovaných v Jánošíku mohla byť spracovaná v našich miniprevádzkach a predaná za vyššiu cenu. Slovom,

Lekvár ako suvenír

nám majitelia dali na používanie. Mysleli sme si, že ho možno upravíme a postupne aj kúpime, ale sme zistili, že sa doň neoplatí vkladať. Miestne spoločenstvo však disponuje miestnosťami v strede osady, ktoré podľa našej mienky nie sú adekvátne využité. V týchto dňoch sme aj úradne podali žiadosť, aby nám ich

myslím si, že všetko, čo sme doteraz urobili na propagácii výrobkov z višní, môže poslúžiť v prospech dediny, resp. pestovateľov višní, ktorí by svoju výrobu mohli pozdvihnúť na vyššiu úroveň a tým aj viac zarobiť. Mám však dojem, že ľudia sú ešte stále dosť nedôverčiví, – uzavrela V. Kolárová. V. Hudec

AKCIA ÚPRAVY CIRKEVNEJ JAMY V HLOŽANOCH. Na ceste z B. Palanky smerom do Nového Sadu, po ľavej strane pri východe z Hložian leží cirkevný pozemok, tzv. cirkevná jama. Roky tu rástli topole a iné stromy, ktoré cirkevníci vyrúbali vo februári tohto roku. Na vyklčovanej ploche chceli v jeseň vysadiť topole. Medzičasom však z vyrúbaných pňov a koreňov vyrástlo množstvo výhonkov, až sa z toho stala nepriehľadná húština. A tak predtým, než sa mohli dať do vysádzania topoľov, museli celú jamu znovu vyklčovať. Akcia sa úspešne uskutočnila 14. a 15. novembra. Jk

24. 11. 2012

47 /4518/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH oSÁd kuLpÍNSke SpoLkÁrky v rIeČke

Upiekli atraktívne a chutné šúšťovníky ružba medzi kulpínom a riečkou sa začala roku 2006 a dodatočne sa upevnila tohto roku, keď sa predstaviteľky Spolku kulpínskych žien znovu zúčastnili na tradičnej súťaži pečenie kysnutých koláčov na Slovensku. v tíme reprezentujúcom kulpín boli mária Struháriková, Anna Zorňanová, danka valentíková a predsedníčka spolku katarína Zorňanová. Tentoraz riečania vo svojom prostredí uvítali aj miroslava Čemana, zástupcu predsedu obce Báčsky petrovec a predsedu rady miestneho spoločenstva kulpín, Spasoju prodanova, zástupcu predsedu Zhromaždenia obce B. petrovec a člena rady mS kulpín, a miroslava Zorňana, predsedu Futbalového klubu kulpín. Na 8. ročníku súťaže v pečení kysnutých koláčov, ktorý usporiadali v sobotu 10. novembra v riečke, kulpínske spolkárky sa zúčast-

nili rovnako aktívne ako vždy, a to už šiestykrát. Na tvári miesta v riečanskom dome kultúry upiekli šúšťovníky, o ktoré návštevníci po-

a orechové slimáky. okrem hostiek z kulpína na súťaži sa zúčastnili skupiny žien z Tajova, králik, kordík a domáce gazdinky z riečky. pokiaľ ženy chystali koláče, na javisku prebiehal kultúrny program, ktorý bol ladený na tému blížiacich sa vianoc, a perličkou

Kulpínčanky v Riečke: (zľava) Danka Valentíková, Mária Struháriková a Anna Zorňanová vedľa kysnutých dobrôt

Záverečná časť súťaže na javisku Domu kultúry v Riečke

dujatia prejavili mimoriadny záujem. upiekli i starodávne škvarkové pogáčiky, lekvárové rožky, makový koláč, rozťahované rožky

programu bolo vydarené vystúpenie fujaristov. po upečení koláčov a aranžovaní stolov, na ktorých ženy vystavili schystané lahôdky,

Ako SI uprAvujeme prIedomIA A dvory

Druhý pohľad na petrovské záhrady ké zadosťučinenie pre každého človeka, ktorý ju upravuje, a pohľad na pekne zriadené priedomie veľa znamená pre nás všetkých.

komisia zhodnotila výsledky ich práce. pochválené boli všetky zúčastnené skupiny a prvé miesto obsadili ženy z kordík. Starosta riečky marián Spišiak záverom súťažnej časti každej skupine účastníčok odovzal symbolické darčeky. Ako aj každý rok, kamarátenie v riečanskom dome kultúry pokračovalo na spoločnej zábave pri hudbe, speve a tanci. K. Gažová skrášľovaní životného okolia. prezentáciu usporiadali abecedným radom podľa priezviska rodiny a ozrejmili rozličné spôsoby úpravy príbytkov vo všetkých častiach petrovca. v prvej časti prezentácie si pripomenuli výzor záhrad spred troch rokov, potom prezentovali

Profesorka Mária Boldocká predstavila ďalších 16 záhradiek a priedomí v Petrovci, ktoré ekológovia ocenili ako estetický prínos k zveľadeniu životného prostredia rostredníctvom videoprezentácie, ktorú usporiadali v sieni Spolku petrovských žien v pondelok 19. novembra, členovia ekologického združenia Zelení – petrovec chceli predstaviť ďalšie domácnosti, ktoré si úpravou svojich záhrad, priedomí a dvorov zaslúžili verejne byť vysunuté do prvého plánu. prvýkrát si petrovskí ekológovia v rámci svojich stálych aktivít na ochrane a zveľadení životného prostredia na činnosť tohto druhu posvietili pred tromi rokmi, keď uspo-

24. 11. 2012

47 /4518/

riadali podujatie pomenované Pohľady na petrovské záhrady. Teraz po troch rokoch pozorného sledovania rozvoja ekologického povedomia spoluobčanov prichystali druhý pohľad na upravené záhradky. profesorka biológie a aktivistka ekologického hnutia mária Boldocká privítala prítomných, a potom dôkladnejšie hovorila o vzniku tohto podujatia. podotkla, že pekná a dobre upravená záhradka veľa znamená v ekologickom zmysle. v podstate práca v záhradke znamená veľHLAS Ľudu

Pohľad na ukážkovo upravené priedomie a záhradku pred tromi rokmi predstavili 15 záhrad a teraz zmapovali ďalších 16 krásne upravených dvorov a priedomí. prítomní si so záujmom pozreli fotografie a získali stručné informácie o snahe spoluobčanov v

súčasné záhrady a nakoniec si všimli aj snahy esteticky skrášliť okolie budov petrovských škôl – základnej školy a gymnázia so žiackym domovom. J. Č-p

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS 2 190 04 NS Nový Sad Veternička rampa Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS 2 190 04 NS Nový Sad Veternička rampa, Novosadski put 115, na katastrálnej parcele číslo 3 693/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 13. novembra 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1 029/12, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, podanom po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS 2 190 04 NS Nový Sad Veternička rampa, schvaľuje

o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Lipov gaj – NS 204, NSU 204 Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť tomuto orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Lipov gaj – NS 204, NSU 204, v Ulici Rastka Petrovića 3, na katastrálnych parcelách č. 3770/17 a 3770/48, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 19. novembra 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1004/12, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Lipov gaj – NS 204, NSU 204, schvaľuje

ROZHODNUTIE

1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS – Lipov gaj – NS 204, NSU 204, v Ulici Rastka Petrovića 3, na katastrálnych parcelách č. 3770/17 a 3770/48, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokácii základnej stanice mobilnej telefónie NS – Lipov gaj – NS 204, NSU 204, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS 2 190 04 NS Nový Sad Veternička rampa, Novosadski put 115, Veternik, na katastrálnej parcele číslo 3 693/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokácii základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS 2 190 04 NS Nový Sad Veternička rampa, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

ROZHODNUTIE

ZDÔVODNENIE ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie základnej stanice mobilnej telefónie NS 2 190 04 NS Nový Sad Veternička rampa, Novosadski put 115, Veternik, na katastrálnej parcele číslo 3 693/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie trojúsekovej anténovej sústavy, ktorá bude pozostávať z jednej dualband antény typu K 80 010 270 po úseku pre systémy GSM 1 800 a UMTS. Predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 1 800 je 2 + 2 + 2 a pre systém UMTS je 2 + 2 + 2. Antény budú usmernené s azimutmi 50 ° (prvý úsek), 170 ° (druhý úsek) a 290 ° (tretí úsek) pre systémy GSM 1 800 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Veternik. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010 a 24/11), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS 2 190 04 NS Nový Sad Veternička rampa, číslo EM-2 012148/SO, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W Line z Belehradu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS 2 190 04 NS Nový Sad Veternička rampa, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty, takže nie je potrebné vypracovanie štúdie. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 9 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Belehrad, Takovská 2, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Lipov gaj – NS 204, NSU 204, v Ulici Rastka Petrovića 3, na katastrálnych parcelách č. 3770/17 a 3770/48, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie trojúsekovej anténovej sústavy, ktorá bude pozostávať z troch singleband panelových antén typu Kathrein 80010203, pre GSM 900 systém a troch singleband panelových antén typu Kathrein 742215V01 pre UMTS systém. Predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 2 + 2 + 2 a pre systém UMTS je 2 + 2 + 2. Antény budú usmernené s azimutmi 35 ° (prvý úsek), 155 ° (druhý úsek) a 305 ° (tretí úsek) pre systémy GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Adice. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010 a 24/11), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS – Lipov gaj – NS 204, NSU 204, číslo 0810/12-171 MK, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS – Lipov gaj – NS 204, NSU 204, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty, takže nie je potrebné vypracovanie štúdie. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 7.5 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

24. 11. 2012

47 /4518/

HLAS ĽUDU

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválenom rozhodnutí, ktorým sa poskytuje súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Objekt na separovanie a balíkovanie odpadu s prislúchajúcimi servisnými a manipulačnými plochami (na manipuláciu a dočasné uskladňovanie oddeleného odpadu) a objektu pre robotníkov výšky P, v Novom Sade, nositeľa projektu Verejný komunálny podnik Čistoća, Nový Sad Nositeľ projektu Verejný komunálny podnik Čistoća, Nový Sad, Sentandrejski put 3, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Objekt na separovanie a balíkovanie odpadu s prislúchajúcimi servisnými a manipulačnými plochami (na manipuláciu a dočasné uskladňovanie oddeleného odpadu) a objektu pre robotníkov výšky P, na katastrálnej parcele číslo 105, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 19. novembra 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-971/12, ktorým sa určuje, že je pre predmetný projekt potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a určuje sa obsah a rozsah štúdie o odhade vplyvov. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti integrálny text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Verejný komunálny podnik ČISTOĆA Nový Sad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Objekt na separovanie a balíkovanie odpadu s prislúchajúcimi servisnými a manipulačnými plochami (na manipuláciu a dočasné uskladňovanie oddeleného odpadu) a objektu pre robotníkov výšky P, v Novom Sade, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt Objekt na separovanie a balíkovanie odpadu s prislúchajúcimi servisnými a manipulačnými plochami (na manipuláciu a dočasné uskladňovanie oddeleného odpadu) a objektu pre robotníkov výšky P, na katastrálnej parcele číslo 105, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VKP ČISTOĆA Nový Sad, Ulica Sentandrejski put 3, odhad vplyvov na životné prostredie je potrebný. 2. Určuje sa, že nositeľ projektu štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu vypracuje v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05). Štúdia o odhade vplyvov na životné prostredie má byť zladená s technologickým projektom a má obsahovať zvlášť nasledujúce: – opatrenia, ktoré zabezpečia nakladanie s odpadom v súlade so Zákonom o nakladaní s odpadom (Úradný vestník RS, č. 36/09 a 88/10), Zákonom o ambaláži a ambalážnom odpade (Úradný vestník RS, č. 36/09) a inými platnými predpismi, ktoré spravujú túto oblasť; – opatrenia, ktorými sa zabezpečí zmenšenie emitovania znečisťujúcich látok vo vzduchu v súlade so Zákonom o ochrane vzduchu (Úradný vestník RS, č. 36/09) a inými platnými predpismi, ktoré spravujú túto oblasť; – opatrenia, ktoré zabezpečia ochranu povrchových a podzemných vôd, ako aj to, že nakladanie s odpadovými vodami a kvalita odpadových vôd budú v súlade so Zákonom o vodách (Úradný vestník RS, č. 30/10) a inými platnými predpismi, ktoré spravujú túto oblasť; – opatrenia, ktoré zabezpečia zmenšený obsah nebezpečných a škodlivých látok v pôde, ktoré môžu poškodiť alebo zmeniť výrobné vlastnosti poľnohospodárskej pôdy v súlade so Zákonom o poľnohospodárskej pôde (Úradný vestník RS, č. 62/06, 65/08 a iný zákon a 41/09) a Pravidlami o dovolených dávkach nebezpečných látok v pôde a vo vode na zavlažovanie a metódami ich výskumu (Úradný vestník RS, č. 23/94); – opatrenia, ktoré zabezpečia bezpečnosť od hluku a stupeň hluku v súlade so Zákonom o ochrane od hluku v životnom prostredí (Úradný vestník RS, č. 36/09 a 88/10) a inými platnými predpismi, ktoré spravujú túto oblasť; – opatrenia, ktoré znemožnia vstup do predmetného komplexu nezamestnaným osobám a zvieratám; – plánovaný projekt sa má nevyhnutne architektonicky a hortikultúrne

24. 11. 2012

47 /4518/

HLAS ĽUDU

prispôsobiť priamemu okoliu; – grafický náčrt prúdenia vetrov s analýzou vplyvov smeru a rýchlosti vetra na mikro- a makrolokácii; – predpokladať možný kumulačný efekt predmetového projektu s jestvujúcim obsahom v rámci komplexu, ako i s objektmi v priamej blízkosti; – predpokladať spôsob konania a opatrenia, ktoré sa uplatnia v prípade vysťahovania a po prerušení práce objektu; – v rámci programu sledovania vplyvov na životné prostredie zvlášť zabezpečiť sledovanie kvality vzduchu, odpadových vôd, hluku a nebezpečných látok, v súlade s platnými predpismi. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Verejný komunálny podnik Čistoća, Nový Sad, Sentandrejski put 3, podal tomuto orgánu dňa 26. septembra 2012 presnú žiadosť číslo VI-501-971/12 o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Objekt na separovanie a balíkovanie odpadu s prislúchajúcimi servisnými a manipulačnými plochami (na manipuláciu a dočasné uskladňovanie oddeleného odpadu) a objektu pre robotníkov výšky P, na katastrálnej parcele číslo 105, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Objekt zahrňuje: objekt na separovanie a balíkovanie odpadu, objekt pre robotníkov, manipulačnú plochu na skladovanie a dopravu sekundárnych surovín z pásky na separovanie, manipulačnú plochu na dodávku odpadu na páske na separáciu a balíkovanie odpadu a výstavbu ciest – plochu na dočasné skladovanie a dopravu na ďalšie spracovanie. Lokácia a účel projektu sú v súlade s Rozhodnutím, ktorým sa schvaľuje lokačné povolenie číslo V-353-217/12 z 21. apríla 2012 vydané zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebnícke práce. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou oboznámená je verejnosť prostredníctvom verejného oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a zo zainteresovaných orgánov Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, MS Klisa a MS Pejićove sálaše – Nemanovci. V zákonom stanovenej lehote neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Po rozoberaní podanej žiadosti a údajov o predmetnej lokácii, charakteristikách projektu a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie, berúc do ohľadu nevyhnutnosť, že sa štúdiou určené opatrenia o ochrane životného prostredia a program sledovania vplyvov na životné prostredie definované bodom 2 odsek 2 dispozície tohto rozhodnutia, ako i to, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 14 (pod. 2, odseky 3 a 5) Tretmán odpadu, ktorý nie je nebezpečný, a Tretmán odpadu mechanickým a / alebo biologickým konaním Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov zabezpečený, a Listiny projektov, pre ktoré sa môže požadovať odhad vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 114/08), tento orgán určil, že predmetný projekt môže mať významný vplyv na životné prostredie, preto v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov rozhodol, že je odhad vplyvov potrebný. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, kompetentný orgán môže určiť aj rozsah aj obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Obsah Štúdie o odhade vplyvov definovaný je bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a dôvody na určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov práce projektu na životné prostredie a zdravie ľudí na predmetnej lokácii a v jeho okolí a určovanie opatrení, ktorými sa možné škodlivé vplyvy v priebehu práce objektu môžu znemožniť, zmenšiť a odstrániť. S úlohou, že sa umožní sledovanie priameho vplyvu objektu na životné prostredie a zdravie ľudí na predmetnej lokácii a v jej okolí, bližšie je určený program sledovania základných indikátorov, ktoré sú špecifické pre tento druh objektu. Pri určovaní záväzných častí, ktoré štúdia musí obsahovať (bod 2 odsek 2), tento orgán sa osobitne riadil zákonnými zásadami (prevencia a ostražitosť), že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná tým spôsobom, aby predstavovala najmenšie riziko nebezpečenstva pre ľudské zdravie, takže z toho dôvodu je potrebné v štúdii dokázať, že pre predmetný projekt bude uplatnená najlepšia technológia, technika a výstroj, ktoré sú k dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre ochranu životného prostredia a udržateľný rozvoj, v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia, prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia oznámenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

Z NAŠICH OSÁD POBAVeNIe ŽeNSKýM SPôSOBOM

Petrovčanky privítali ženy spoza chotára duchu oslavy desiateho výročia obnovenej činnosti členky Spolku petrovských žien sa podujali zorganizovať batôžkovú zábavu, akú inak organizujú už rad rokov. Dátum si určili na nedeľu 18. novembra. Na rozdiel od minulých rokov, keď zábavy bývali vo Vrbare, teraz ju uskutočnili v novej Časť petrovských spolkárok, inak rozbehasieni Združenia penných po sieni v obsluhe, sme predsa dostali zistov. pred objektív Do Petrovca v nedeľné poobedie pricestovali predstavitelia družobných spolkov žien tak zo susedných Hložian, Kulpína, Maglića a Kysáča, ako aj z Pivnice, Selenče, Lalite, Silbaša, Kovačice, Padiny a Dobanoviec. Privítalo ich zo 30 miestnych spolká- Kuchárkam Hlaváčovej a Kováčovej sa podarok, ktoré pre hostí rilo uvariť chutnú kapustnicu podávanú k prichystali dobré večeri

Okrem dobrej kapustnice a tort domáce zabezpečili aj duchovný pokrm. Predsedníčka Katarína Arňašová najprv v skratke podala prehľad činnosti petrovského spolku, potom sa ako na páse striedali spevy, skupinové a sólové, recitácie a vtipné aforizmy o vzťahoch žien a mužov v podaní Petrovčaniek. Po ukončení tejto „oficiálnej“ časti predstaviteľkám všetkých spolkov na pamiatku odovzdali primerané darčeky. Úradnými hosťami na zábave boli aj obecní a pokrajinskí zástupcovia ľudu, ktorí sa spolu s manželO dobrú náladu sa postarali skúsení hudobníci kami dobre baKováč i Struhár a speváčka Bohušová vili s ostatnou spoločnosťou. Spolkárky sa na tradičnej baspolkárky pre hostí prichystali rôzne batôžteky, ale aj hostia tôžkovej zábave v Petrovci dobspoza chotára priniesli vlastné re bavili a utužovali priateľstvo batôžteky, a tak sa na stoloch za- celé popoludnie, až do večera. raz objavili rozličné jedlá a mašJ. Čiep krty, tradičné a moderné.

POĎAKOVANIE ZA ÚRODY ZEME. Jesenný čas je priam predurčený na to, aby ľudia ďakovali Pánu Bohu za všetko, čo sa im urodilo na poliach, záhradách, v skleníkoch… Aj v cirkevnom zbore Kovačica II v nedeľu 18. novembra 2012 cirkevníci pocítili neopakovateľnú atmosféru poďakovania za úrody zeme, ktorú okrem spevokolov umocnil aj príchod detí z nedeľnej besiedky (na snímke). K slávnosti poďakovania bola ladená aj kázeň velebnej pani farárky Anny Petrákovej. Oltár evanjelického chrámu bol pri tejto príležitosti krásne ozdobený rôznymi druhmi ovocia a zeleniny.

VÝLET NA ZLATIBOR. V piatok ráno 2. novembra členky Spolku kysáčskych žien sa vybrali na zaslúžený výlet na Zlatibor. Prvé piatkové popoludnie bolo príjemné a veselé, lebo oslavovali osemnáste narodeniny spolkárky Danky. Nasledujúci deň bol akoby stvorený na prechádzku Zlatiborom. Navštívili jazero, Čigotu, trh s domácimi výrobkami, kde si kúpili pekné suveníry, aby im pripomínali tento krásny výlet. Kochali sa v kráse Zlatibora, dýchali svieži čistý horský vzduch a hoci bol november, slnko ohrievalo a bolo príjemne ako na jar. V nedeľu popoludní sa plné dojmov vrátili domov do Kysáča.

A. Chalupová

Anna Čemanová

pobavenie. Do tanca hrali Samuel Kováč a Vlastimír Struhár a spievala Jarmila Bohušová, ktorá takto chcela prispieť k veľkolepejšej oslave desaťročnice činnosti SPŽ. Domáce

24. 11. 2012

47 /4518/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

Organizátori a odmenení účastníci súťaže pred Galériou insitného umenia v Kovačici

VÍŤAZI 13. KVETINOVEJ SÚŤAŽE SÚ Z KOVAČICE A PADINY

Pôvab a elegancia sveta kvetov „S om sedliackym synom. Ako chlapček a neskoršie i škôlkar a školák v rodnom Báčskom Brestovci často som trávil nielen letá na sálaši v susednom Stapare, kde žili moji starí rodičia z matkinej strany. Zamiloval som sa do oráčiny, roviny a Vojvodiny. Natrvalo,“ povedal prof. Dr. Veselin Lazić pri príležitosti vyhlásenia víťazov v súťaži o najkrajšiu kvetinovú záhradu na podujatí Lepa Kata, ktoré vyhútal pred rokmi spolu s prof. Dr. Dobrilou Šikoparija. Tentoraz súťaž po prvýkrát prebiehala v Banáte. Právom v Kovačici a Padine, lebo tieto dve dediny s väčšinovým slovenským obyvateľ-

Grand Prix súťaže Lepa Kata sa dostala do rúk Nemčekovcov z Kovačice

ničky. Upravené dvory si ľudia premenili na miesta oddychu. V Padine a Kovačici sme si všimli nedozerné bohatstvo farieb, tvarov a vôní. Vidno, že kvetinové záhrady obyvateľom juTrnovskovci majú najkrajšiu kvetinovú záhradu hozápadného v Padine Banátu prinástvom patria medzi najupravenejšie šajú vo voľnom čase hodne radosti už pri výbere a pestovaní rastlín,“ konv tejto časti Srbska. „Komisia vôbec nemala ľahkú úlo- štatoval prof. Dr. Ján Kišgeci, predhu. Na súťaž sa prihlásil pekný počet seda tohtoročnej poroty. V komisii záhradkárov, ktorí vo svojich do- boli aj Mgr. Jelena Čukanovićová a moch pestujú krásu. Od rána do Dipl. Ing. Ana Gačićová, odborníčky večera sme v lete v domácnostiach na hortikultúru a krajinnú architekjužného Banátu obzerali okrasné túru z Poľnohospodárskej fakulty v kry a stromy, popínavé rastliny, ru- Novom Sade, ako aj Darinka Boltožové záhrady, trvalky, trávniky, let- vá, tajomníčka skupiny odborníkov. 24. 11. 2012

47 /4518/

HLAS ĽUDU

Je už tradíciou, že sa v rámci sprievodných akcií do súťaže zapájajú i žiaci s výtvarnými a literárnymi prácami. Tohto roku šiestaci z Padiny, Ján Babuchna a Daniel Ľavroš svoje práce Pekná záhradka a Moja záhradka prečítali na podujatí pri príležitosti vyhlásenia víťazov. O úspešný priebeh súťaže sa postaral Klub poľnohospodárov 100Plus z Nového Sadu, Kultúrno-historické združenie PČESA, Poľnohospodárska revue AR (Agronomska revija) a v neposlednom rade aj zamestnanci miestnych spoločenstiev v Kovačici a Padine. Vyhlásenie víťazov prebiehalo v sobotu 17. novembra v zasadacej sieni Miestneho spoločenstva v Kovačici. Vzácnych hostí z Báčky (okrem profesorov Veselina Lazića a Jána Kišgeciho na slávnosti sa zúčastnil i Dejan Sekulić, tajomník Klubu poľnohospodárov) a odmenených privítal Martin Zloch, predseda Rady Miestneho spoločenstva Kovačica, ktorý v kratšom prejave zdôraznil, že v osemdesiatych rokoch minulého storočia Kovačica mala súťaž o najkrajšie priedomie a možno práve súťaž o najkrajšiu kvetinovú záhradu podnieti znovu miestne spoločenstvá z Padiny a Kovačice, aby sa podujali každoročne organizovať podobnú akciu. Záhradkári z južného Banátu aj na tomto súťažení dokázali, že majú bohaté vedomosti a skúsenosti v pestovaní kvetov, že záhradkárstvo je nielen praktickou činnosťou, ale i umením a obľúbenou a upokoju-

Tretie miesto získali Ľuba Valentová z Padiny a Ondrej Tomáš z Kovačice, na druhej priečke zakotvili Elena Hediová z Padiny a Anna a Michal Veňarskovci z Kovačice. Najkrajšie záhrady podľa V Kovačici zvíťazili Stojovci mienky poroty mali Mária Trnovská z Padiny a júcou aktivitou. Profesori Lazić a Gabriela a Vasa Stojovci z Kovači- Kišgeci zdôraznili záverom, že „Pace. Za víťazov 13. ročníka súťaže dinčania a Kovačičania majú vyciLepa Kata a laureátov Grand Prix sú brený vkus na elegantné záhrady, vyhlásení Eva a Ján Nemčekovci z prírodnú harmóniu, štýl a súlad s Kovačice. Všetci odmenení okrem okolím, striedanie farieb a architekdiplomu dostali do daru aj po tonický dizajn, ktorý poteší zmysly dve priesady netradičných kvetín majiteľov a početných návštevníkov a Nemčekovci navyše i sadenicu ja- ich domácností.“ vora. Ján Špringeľ

Z NAŠICH OSÁD OPÄTOVNÁ NÁVŠTEVA AMERICKÉHO KAZATEĽA V SRBSKU

Zachránený z ohňa ôvodom Čech, misionár Allen Buchánek žijúci v Longview, v štáte Texas, v USA, ktorý už navštívil 25 krajín, z toho 10 krajín v strednej a východnej Európe, sa zastavil aj v Srbsku. Naposledy tu bol v novembri minulého roku. Tohto roku oslavuje zlaté jubileum – 50. výročie svojej evanjelickej služby a na rok s manželkou Sharron oslávia 50. výročie manželstva! Je držiteľom dvoch čestných doktorátov. V manželstve má 4 deti a 9 vnúčat. Počas 20-dňovej návštevy našej

krajiny zavítal do 15 miest a mal mať 18 prednášok v rámci 26th European Mission Project. V stredu 14. novembra spolu s Jaroslavom Eliášom, výnimočným tlmočníkom z angličtiny do slovenčiny, bol hosťom na bohoslužbách v Baptistickej modlitebnici v Kysáči. Tu Allen Buchánek vyrozprával o tom, ako „prežil svoju smrť“. Mal 19 rokov, keď sa 24. apríla 1962 ocitol v plameňoch explózie naftovej rafinérie vybudovanej vedľa diaľnice pri meste Houston v štáte Texas. Táto

V STREDE SILBAŠA je postavený pomník na počesť bojovníkov v prvej svetovej vojne. Na jednej tabuli sú mená účastníkov, ktorí sa po roku 1918 vrátili. Túto tabuľu počas druhej svetovej vojny solúnsky bojovník Milan Milić zničil, lebo chcel tak znemožniť prenasledovanie živých účastníkov prvej vojny zo strany okupantov. Po niekoľkých desaťročiach položili tam novú tabuľu s menami z tej pôvodnej. Na pomníku sú ešte tri tabule s menami Silbašanov, ktorí svoje životy stratili v cudzine. Jedným z nich bol i Juraj Rauza, ktorého manželka sama vychovala štyri deti. Najmladšia z desiatich vnukov Rauzovcov je Boženka Šmitová, ktorá si z detstva spomína i na starú mamu. Po starom otcovi nezostali žiadne pamiatky, ani len fotografia. Keďže nemôže odísť k hrobke starého otca, neraz sa zastaví pri pomníku v strede rodnej osady. Vždy v apríli, na starého otcove meniny, ale i 11. novembra. Ani táto novembrová nedeľa, keď sme po prvýkrát oslavovali Deň prímeria ako štátny sviatok, nebola výnimkou. J. Ferková

udalosť ho usmernila na cestu kazateľa. Dovtedy žil iný život, v jeho rodine sa takmer ani „nevedelo“ o Bohu. Až po komplikovanej operácii spoznal Boha. Po ukončení služieb veriaci sa mohli porozprávať so vzácnym hosťom. – Všetci my máme svoje príbehy. Nemusíme sa však cítiť opustení, keďže sme boli znovuzrodení z Ducha Svätého a slova Božieho. Každý ten príbeh nám dal Boh. Váš príbeh nie je môj príbeh a môj príbeh nie je Váš príbeh, ten hlavný prí- Tlmočník Jaroslav Eliáš a misionár beh je o tom, ako Ježiš dal Allen Buchánek svoj život a vyslobodil tých, ktorí žili v zajatí, – zdôraznil Allen Bu- ukončil svoje evanjelické turné po zboroch v Srbsku. V utorok 20. nochánek vo svojej kázni v Kysáči. Vo štvrtok a v piatok pán Bu- vembra odcestoval späť domov chánek navštívil Laliť, v sobotu Piv- do Texasu. Ivan Klinko nicu a v nedeľu Nový Sad, a tým aj OBROVSKÁ MORUŠA V STAREJ PAZOVE. U Víziovcov vo dvore už vyše 80 rokov rastie raritná moruša (na fotografii). Od Anny Brtkovej a jej mamy Anny Víziovej sme sa dozvedeli, že voľakedy vraj každá pazovská domácnosť vo dvore alebo na priedomí mala vysadené moruše. Dnes ich je v Pazove veľmi málo. Z plodov moruše sa zvyčajne pálila pálenka, no niektoré gazdinky vedeli uvariť chutný morušový lekvár. Drevené sudy na kapustu a pálenku, pre žltú farbu morušového dreva, boli najlepšie z tohto stromu. – Vypíliť ju ešte nechceme, lebo nám počas leta drží dobrý chládok, hoci jej obrovské korene nechali viditeľné následky na základoch okolitých objektov, – povedala naša spolubesedníčka Anna Brtková. A. Lš.

24. 11. 2012

47 /4518/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ARCHÍVU SEAVC

Navštívenky z dávnych čias avštívenky (visiting cards) sú karty, ktoré obsahujú informácie o jednotlivcovi. Rozdávajú sa zvyčajne pri formálnom predstavovaní, ako konvencia a prostriedok na lepšie zapamätanie. Vizitka zvyčajne obsahuje meno, prípadne názov firmy (väčšinou aj s logom) a kontaktové údaje, ako sú adresa, telefónne číslo, fax, email a webová stránka. Väčšina vizitiek má klasický čierny text na bielom podklade, ale čoraz viac sa používajú aj tie s profesionálnym dizajnom. Dnešné vizitky vznikli zlúčením tzv. návštevných kariet (visiting cards) a obchodných kariet (trade cards). Dnes sú vizitky neoddeliteľnou súčasťou každého podnikania. Málokto však vie, že sa u nás navštívenky začali používať už koncom 19. storočia. Svedectvom toho je aj zachovaný balík obsahujúci 125 navštíveniek na pazovskej fare – zbierka rodiny Hurbanovej. Nastoľuje sa otázka, čomu tie návštevné karty rozličných formátov slúžili? Z internetu sa dozvedáme, že v minulosti slúžili na to, aby ozná-

Navštívenky Hurbanovcov 24. 11. 2012

47 /4518/

Navštívenky dámske

mili návštevu vzácnych hostí. Vizitky sa teda stali nevyhnutným nástrojom etikety a predstavovali vysoké postavenie a sofistikované správanie. Boli podávané aj pri uzavretí obchodu alebo dohody na spoločných stretnutiach. Mali za úlohu symbolizovať a pripomínať tieto záväzky. Neskôr začali slúžiť ako záznamníky na odkazy a gratulácie. Preto v Archíve nachádzame aj koverty malých formátov. Obchodné vizitky (trade cards) slúžili na propagáciu a reklamu, ale tiež aj ako mapy ukazujúce verejnosti miesta, kde sa nachádzajú obchodníci. Preto vznikla potreba vytvárať dizajn, upravovať a meniť ho. I keď v Archíve Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi nachádzame aj obchodné vizitiky, napríklad: B. A. Poleschevich Poleschovsky Bank – Repräsentant Neusatz, Anton Klein lasnik tiskarne in kamenotiskarne Ljubljana, Djuro Zelenak elektrotehn. trg. Strojobr. i meh. radionica i trg. bicikla Stara Pazova, HLAS ĽUDU

rímsko-katolícki a pravoslávni, ako aj učitelia. Zaujímavosťou z prvej polovice minulého storočia sú aj navštívenky súkromných lekárov a lekárnikov, advokátov, notárov, štátnych úradníkov a colníkov. Osobitnú kapitolu tvoria navštívenky národných poslancov, veľkostatkárov, fotografov a listárov. Tak

predsa oveľa viacej je tých visiting cards, čiže navštíveniek. Hoci nemožno určiť, ktorá z nich je najstaršia, podľa roku návštevy (1897) do popredia sa dostáva tá s menom: Kreisthierarzt Pežka. Tu je aj navštívenka Ujhelyi Gyula, stavebného inžiniera z Budapešti, ktorý sa s Vladimírom Hurbanom (st.) kamarátil počas výstavby železnice medzi Novým Sadom a Belehradom (prvý rušeň cez Pazovu prešiel roku 1883), ktorá z opačnej strany má čitateľný dátum poštovej zásielky s novoročnou gratuláciou – 1. 1. 1906. Vizitka s podpisom ev. farára V. Hurbana st. by tiež mohla patriť medzi najstaršie návštevné karty, zvlášť ak sa vie, že Hurbanovci mali vlastnú tlačiareň ešte koncom 19. storočia. Syn Vladimíra Hurbana Vladimír Konštantín Hur- Navštívenky teológov ban, farár a slovenský dramatik, si dal záležať na sofistiko- poštár Pavel Slamaj zo Starej Pavanom správaní, lebo v zbierke je zovy osobitne vytlačenou nájeho 8 rozlične dizajnovaných na- vštevnou kartičkou svojim znávštíveniek, na ktorých sa pod jeho mym gratuloval k novému roku. krstným menom uvádza kedy bol Zo všetkých najkrajšie sú dámsštudentom, kaplánom, kateché- ke navštívenky. Kým Ľudmila Hurtom, kňazom, seniorom, ale aj banová a Mária Fejďová mali jedslovenským spisovateľom (so noduché kartičky klasického forskratkou VHV). Ale zato jeho sest- mátu, Marienka Kopčoková si obra Ľudmila Hurbanová vlastnila jednala úzku kartičku so zlatým rálen jednu návštevnú kartu. mikom, Karolína Grúniková si leskZa osobitne cenné sa považu- lú ozdobnú kartu dala vyzdobiť jú navštívenky publicistu Sveto- vybíjaním a Darinka Ljubiša niezára Hurbana Vajanského z Mar- lenže v rohu mala vybíjanú ozdotina, herca Sveta Hurbana z Bra- bu, ale si objednala ružovú kytičtislavy, učiteľa Vladimíra Mičátka ku s pozlátenými lístočkami. z Kysáča, kustóda a tajomníka Milovníci starožitností si tieto S.M.S. pána V. Vraného z Martina, navštívenky mohli v priebehu Dr. Ivana B. Zocha, riaditeľa gym- troch mesiacov obzrieť na panázia v Modre, redaktora novín zovskej fare. Teraz ich vystriedajú Slovák Vojtecha Straku a iných zo pozvánky a oznámenia o zásnusveta umenia v bývalom Kráľo- bách a svadbách z prvej polovice vstve juhoslovanskom. Samo- minulého storočia. zrejme, navštívenky si vymieňali aj tunajší teológovia evanjelickí, Katarína Verešová

ica spolu Susek a Pivn ,v darené práce

dostali vy eov zo Suseku át ar m ým otcom. Pr ka h ic od naš so svojím star . ch o tk ži zá edávno sme o i ce siedmaci písal na podobné slohové prá ktorých žiaci jú rvákov z Pivaj vás inšpiru kamarátov p o h ic žn o aš n M . y h es ic ú výkr chodievať len čítajte si kútik dopĺňaj li pravidelne ča za m ka , ly Tento Detský bery zo ško i. nice. Kreslili zá necelými tromi mesiacm pred

Starého otc ov účes ôj starý otec m M už skoro 80 á sivé vlasy a na chrbte už rokov. nesie 79 kríž Ke

ikov, teda má ď som bol veselý zážito a malá, trávila som s ním veľa času. Pa k s ním. Prišie m l ja som bola jeho kadern k nám na návštevu a hra ätám sa na jeden l sa so mnou íč ko som mu pokl u. Č es al a tak, že som mu krát ád ke všetko dovo la sponky ozdobené m ašličkami a kv vlasy a nakoniec lil ietkami. On skoršie nám a keď od nás odchádzal, mi to rozprával, že položil si na od hla sused sa mu opýtal: „Suse nás šiel k susedovcom. Ke vu klobúk. Ned, čo ste sa ta del, o čo ide, ď si zložil klob ale k úk, sa ešte dlho hneď sa spamätal. Rýchlo vyperili?“ Dedo najprv n smiali na tom evesi postŕhal sp on to ky a s domác Aj keď môj st jeho účese. imi tane ako pek arý otec už nebude s nam ná spomienka i, tento príbeh naňho. mi navždy zo sKristína K ZŠ Jovana P ukučková, 7. 2 opovića v Su seku

Štefan Čob rd V učebni je a, 1. 2, ZŠ 15. októb ra všetko na sv ojom miest v Pivnici: e.

Starý otec a ja y, ale aj tých už nemá veľa. Má ôj starý otec má šedivé vlas pre mňa. Mám trinásť rokov y však veľké srdce a veľa lásk otca. deň strávil bez môjho starého a ešte sa mi nestalo, že som mne i voč je a ný tov žar i veľm a. Je Vždy je pri mne, keď mi treb ivým žiar jím svo rozžiali, poteší ma veľmi trpezlivý. Keď ma niečo y. lásk i ým pln mi oča a m úsmevo al na dvere a zapískal. Hneď som Jedného dňa mi niekto zaklop . Už c, lebo len on mi vždy zapíska a vedel, že je to môj starý ote tore trak na e sm deme do lesa. Šli skôr sme sa dohodli, že pôj lese Pri ím. voz ja h nec , dal mi c ote keď sme vyšli z dediny, starý kažvali sa. Vtedy mi povedal, že sme si žiarili klobásu a rozprá o jej leb , jesť dí Cho a. srn lesa z za dý deň o tomto čase vychád eril, a kukuricu. Ja som najprv nev tu poľovníci nachystali seno del uvi nás o alek neď som keď a, ale o chvíľu som zostal bez slov el, ved o leb a, mň starý otec pre peknú mladú srnku. Preto bol o. ratk zvie né pek toto dím uvi že budem veľmi šťastný, keď veľjím starým otcom. Mám ich Toto je jeden zo zážitkov s mo a chcel te sve na ší lep naj c ote ý star mi veľa. Myslím si, že je môj ov. 2 by som, nech žije ešte sto rok Eduard Sebastián Urban, 7. eku Sus v ća ovi ZŠ Jovana Pop

zaviatocykel a mal ašľu. m zanú veľkú tne as vl ju ec Starý ot m, ná ni covi k narode zdiť. pil môjmu ot ja kú ím uč sa aj ja na tcom ale chcel, nech ekvapená a šťastná. So starým o pr i ľm ve m Bola so otocykel, li a vyložil na m razili na na motocyk Starý otec m sme vy ku mne a už a je už starší sadol si celej dedine o že p ď sa ke , e ec sm ot li zi Vo ve a u. í ôj starý ve ic tn ul m ie niektorý ja veľmi šťas človek, rozum môžem rozu- boli sme obidva ešte ne žitciam, ktoré ja ci sa mi snaží vysvet- selí. najkrajších zá ve hé ým l to jeden z no su ar Bo st ča ľa ím mieť. M oj ve sv á, m zažila so m bola mal so é so iť, or m át kt po ký vr v, j aj A ol ko . liť e sa by sa čas moh ila. Hrávali sm otcom. Len ke ásne detstvo zažila som s ním tráv y som to kr arý celé dni. o ma môj st z ab raz. ak , si am ín vá, 7. 2 ešte Spom . Prišiel Sanela Koláro seku ziť motocykel dal mi, vo il uč na Su ec v ot ve i šťastný a po ZŠ J. Popovića práce, bol veľm n. Na dvore bol movo nech vyjdem

ZŠ 15. októbra v Kristián Baďura, 1. 1, menká. Učiteľka nás učí prvé pís

Pivnici:

Tea Pudelková, 1. 1, ZŠ 15. ok Žiačky sú veselé , ale takto sa sm tóbra v Pivnici: ejú iba na prestá vke.

Anna F. a Jana S. 24. 11. 2012

47 /4518/

HLAS ĽUDU

obzory1:0 20.11.2012 14:49 Page 1

Nový Sad 24. 11. 2012 Ročník XXIX Číslo 11/342 PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

K U LT Ú R A DOCTOR HONORIS CAUSA

Vysoké vedecko-pedagogické ocenenie prof. Michalovi Harpáňovi lhoročnému profesorovi slovenskej literatúry a zároveň vedúcemu Oddelenia slovakistiky na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade prof. Dr. Michalovi Harpáňovi udelila Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici čestný titul DOCTOR HONORIS CAUSA. Na slávnostnom zasadnutí Vedeckej rady UMB a Vedeckej rady Fakulty humanitných vied UMB prevzal prof. Harpáň toto vzácne ocenenie vo štvrtok 15. novembra. Profesor Michal Harpáň patrí medzi významné osobnosti vojvodinských Slovákov. Už úctyhodný počet rokov vzdeláva mladých vojvodinských slovakistov. Ako sme sa mohli dozvedieť pri príležitosti 50. výročia slovakistiky v Novom Sade (pri tejto príležitosti uverejnil Hlas ľudu rozhovor s prof. Harpáňom), za ten čas absolvovalo slovakistiku vyše 150 študentov, väčšinu z nich profesor Harpáň – nastúpil na Filozofickú fakultu v marci 1969, keď slovakistika fungovala ôsmy rok – učil. A títo študenti sa stali nositeľmi kultivovanej spisovnej slovenčiny a slovenskej literatúry a kultúry vôbec vo všetkých oblastiach národnostného života Slovákov – v školstve, vo vede, v kultúre, v administratíve, v tlačených a elektronických médiách, vo vydavateľstvách atď. Profesor Harpáň je školiteľom v doktorandskom štúdiu. Vychoval celý rad doktorov filozofie a podporoval priamo alebo ako člen komisií odborný rast kolegov z katedry: docentov, mimoriadnych profesorov a riadnych profesorov. Prof. Harpáň zostal verný pracovisku na Filozofickej fakulte v Novom Sade do dnešných dní. Študoval na tejto fakulte a v roku 1968 ukončil odbor Juhoslovanská literatúra. Potom obhájil magisterskú dizertáciu Slovenský a srbský nadrealizmus – paralely v roku 1973 na Filologickej fakulte v Belehrade a doktorát získal na „alma mater“ obhajobou dizertácie Poézia a poetika Michala Babinku (1978).

Prof. Harpáň nezanedbával ani svoj odborný pedagogický rast. Potom, ako sa stal roku 1979 docentom, vymenovali ho roku 1984 za mimoriadneho a roku 1988 za riadneho profesora. Prof. Harpáň je zároveň vedúcim Oddelenia slovakistiky (katedra mala rozličné pomenovania) od roku 1986. Má veľký podiel na príprave novej koncepcie vzdelávania a jej zavedenia do praxe podľa tzv. Bolonského modelu, ktorým vyústila reforma školstva do trojstupňového vysokoškolského vzdelávania. Po ukončení základnej časti (trvá štyri roky) postupujú študenti po splnení podmienok a získaní dostatočného počtu kreditov do druhého stupňa (trvá jeden rok), ktoré sa končí obhajobou diplomovej práce (titul Ma.). A tí najlepší študenti môžu postúpiť do tretieho – doktorandského stupňa, kde získavajú titul PhD. Na Filozofickej fakulte v Novom Sade prednáša prof. Harpáň dejiny slovenskej literatúry (najmä najnovšiu literatúru), slovenskú dolnozemskú literatúru, teóriu literatúry a literárnu komparatistiku. Vedie semináre a cvičenia, na ktorých interpretuje so študentmi diela slovenských autorov a porovnáva ich s vojvodinskou a srbskou literatúrou. Popri pedagogickej činnosti venuje profesor Harpáň veľkú pozornosť vede a výskumu. Výsledky prenáša do pedagogickej a publikačnej činnosti. Publikoval viacero monografií a vedeckých publikácií: Između dve vatre (1972), Priestory imaginácie (1974), Kritické komentáre (1978), Poézia a poetika Michala Babinku (1985), Pesme Mihala Babinke (1985), Teória literatúry (v niekoľkých vydaniach), Premeny rozprávania (1990), Texty a kontexty

(2004), S literárnou vedou a kritikou (2005), Predslovy a doslovy (2009) a ďalšie. Zostavil antológie: Svetlá v kozube (1971), Rodisko hmiel (1981), Hlboké koľaje (1988) a iné. Je autorom štúdií, recenzií, článkov, esejí, učebníc, prekladá zo slovenčiny do srbčiny aj opačne. Už len zbežný pohľad na publikačnú činnosť a najmä na preklady slovenskej literatúry do srbčiny (Miko, Vilikovský, Hudec) a opačne a na pedagogické pôsobenie prof. Harpáňa ukazuje, že je „dvojdomý“ vedec a pedagóg. Patrí nielen srbskému školstvu a vojvodinskej literárnej vede, lež aj Slovensku. Pestuje od začiatku svojej kariéry čulé styky so slovenskou vedou a slovenským školstvom. Predznamenal to aj výber témy jeho prvej dôležitej vedeckej práce Srbský a slovenský nadrealizmus a dokazujú to ďalšie knihy a štúdie. Intenzívne kontakty udržiava prof. Harpáň so školskými ustanovizňami na Slovensku. Po nástupe na pracovisko sa zasadzoval za zriadenie lektorátu slovenského jazyka na Filozofickej fakulte v Novom Sade, a to ešte v čase, keď tu pôsobil mladý lektor zo Slovenska Emil Horák. Dnes je lektorát etablovaný, doteraz sa tu vystriedalo desať lektorov. Stal sa dôležitou a integrálnou súčasťou Oddelenia slovakistiky. Prof. Michal Harpáň prednáša a vedie semináre od roku 1989 aj na Katedre slavistiky Filologickej fakulty v Belehrade, prednášal aj na Vysokej škole pedagogickej v Segedíne študentom odboru slovakistika. Dlhoročné kontakty so Slovenskom nadobudli celkom konkrétnu podobu v roku 2005, keď prof. Dr. Michal Harpáň nastúpil na Univerzitu Mateja Bela v Banskej Bystrici a pô-

sobil tu do roku 2011, a to na Katedre slovenského jazyka a literatúry s oddelením prekladateľstva a tlmočníctva. Garantoval študijný odbor slovenský jazyk a literatúra, prednášal študentom všetkých stupňov univerzitného vzdelávania dejiny a teóriu slovenskej literatúry, literárnu komparatistiku a svetovú literatúru. Bol predsedom a členom komisií pre obhajoby záverečných bakalárskych, magisterských, dizertačných, rigoróznych a habilitačných prác. Zároveň bol členom univerzitnej vedeckej rady. Z jeho produktívnej vedeckej a pedagogickej činnosti, ktorú reprezentujú významné knihy a publikácie a množstvo štúdií a článkov, spomenieme tu aspoň jeho Teóriu literatúry, ktorá sa stala na Slovensku odporúčanou a na niektorých vysokých školách povinnou literatúrou, a tiež najnovšie Dejiny slovenskej literatúry, ktorých je spoluautorom a ktoré sa tiež využívajú na slovenských vysokých školách. Za vedeckú a pedagogickú činnosť a spoločenskú angažovanosť dostal prof. M. Harpáň na Slovensku Cenu Spolku slovenských spisovateľov za prínos do slovenskej literatúry (1993), Zlatú medailu Filozofickej fakulty UK za pedagogickú a literárnovednú činnosť (1995), Cenu Pavla Országha Hviezdoslava za preklad a propagáciu slovenskej literatúry v zahraničí (2000), Vyznamenanie ministra kultúry SR (2004) a ďalšie. Tento rad vyznamenaní dopĺňa čerstvý titul DOKTOR HONORIS CAUSA, ktorý si prevzal prof. Harpáň, ako sme uviedli v úvode, minulý týždeň v Banskej Bystrici za prítomnosti vysokých akademických funkcionárov univerzity aj fakulty, študentov a kolegov a početných hostí. V zdôvodnení sa podčiarkuje vysoká vedecká a pedagogická erudícia oceneného, rozvíjanie a zveľaďovanie slovenskej vojvodinskej literatúry a kultúry, oceňuje sa jeho pôsobenie na Slovensku a jeho prínos do srbsko-slovenských vzťahov. Pri tejto príležitosti predniesol prof. Harpáň prednášku Kontexty slovenskej literatúry na Dolnej zemi. K udeleniu čestného titulu DOCTOR HONORIS CAUSA profesorovi Dr. Michalovi Harpáňovi srdečne blahoželáme. Juraj Glovňa

obzory2_3:0 20.11.2012 14:49 Page 4

DEJINY KRÍŽOM-KRÁŽOM DEJINAMI VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV (35)

Školská a cirkevná konsolidácia Slovákov v Kysáči E

šte po prvej veľkej vlne sťahovania Slovákov do Kysáča, vlastne po roku 1776/1777, keď v tejto osade bolo viac ako 75 slovenských rodín, Slováci ledva čakali, aby sem prišiel minimálny počet rodín pre základnú duchovnú konsolidáciu. Ich šťastím bolo, že po smrti Márie Terézie, keď na trón prišiel jej syn Jozef II., nasledoval aj celý rad reforiem a patentov. Ten najvýznamnejší bol tolerančný patent z 13. októbra 1781, kde bolo na školskom poli pre nekatolícke občianstvo precizované, že v obciach bez farára je nevyhnutné, aby sa založila škola aj napriek tomu, že v nich nie je stanovený dostatočný počet rodín, respektíve obyvateľov (100 rodín, vlastne 500 obyvateľov). Takže už v prvom roku nového panovníka Kysáčania začali robiť na svojej školskej organizácii. Nebolo im ani treba čakať na splnenie základnej podmienky (počet Slovákov), lebo kým sa to rozbehlo, o niečo viac ako dva roky (1784), Kysáč už mal 105 slovenských rodín. Keďže táto osada získala potrebný počet slovenských rodín, starší Kysáčania predložili stoličnej vrchnosti prosbu o povolenie založiť si školu a povolať si aj evanjelického učiteľa. Prosba je nie zachovaná, ale je známe, že prežila komplikovanú cestu po svoj konečný cieľ. Ale to, čoho nieto v archívnych dokumentoch, je zaznačené v Jesenského Kronike, takže sa vie všetko, a tá cesta bola nasledujúca: Najprv to išlo na obecné predstavenstvo, odkiaľ Kysáčania museli osobne predložiť stolici svoju žiadosť. Tá potom vyslala povereníctvo do Kysáča, aby na tvári miesta vyšetrilo, či sú nároky v prosbe pravdivé. Len potom s pôvodnou prosbou obce šla aj správa stoličného povereníctva na adresu kráľovskej uhorskej námestnej rady do Budína. Keď tá priložila svoj prísľub, celý akt šiel na cisársku kabinetnú kanceláriu do Viedne. Aj cesta späť bola podobná. Je to jeden z dôkazov, cez aké trampoty a aké prekážky centralistická vláda postavovala poddaným v riešení ich esenciálnych otázok vo vlastnej dedine. Odpoveď na prosbu založiť si školu bola pozitívna. Jeho Veličenstvo svojím intimátom č. 6 696 odpovedalo nižším orgánom: „Slávne zhromaždenie! Ohľadom prosby obyvateľstva kysáčskeho a. v., prosiaceho o dovolenie smieť si zaopatriť učiteľa, ráčilo Jeho Veličenstvo na poníženú prosbu a predstavku tejto kráľovskej námestnej uhorskej rady od 24. februára 1785, pod č. 2 076 milostivo odpísať, že sa predrečenému obyvateľstvu augsburskému žiadané uvedenie učiteľa svojho náboženstva na ten pád dovoliť môže, ak by počet katolíkov spomenutej obce bol chatrný a ak

by sami katolíci nežiadali nejakého učiteľa.“1 Ďalším textom istý orgán nakladá stolici preveriť stanovené podmienky v liste a podať správu o tom. Vtedy bolo veľkým šťastím pre Kysáčanov, že v dedine nežili aj katolíci, lebo keby ich len trochu bolo, učiteľ by iste musel byť katolík a nie evanjelik. A rozhodne ani škola by potom nebola evanjelická. To však nebola jediná námaha súvisiaca s učiteľom, ktorého si Kysáčania mali sami platiť. Za prosbu evanjelickej spoločnosti v Kysáči o povolenie povolať si učiteľa istého náboženstva, ako sa to píše v dokumente, taxový úrad vo Viedni rozhodnutím z dňa 2. marca 1785 naložil Kysáčanom namiesto kolkov, ktorých vtedy ešte nebolo, zaplatiť 8 zlatých za podanú prosbu a 1 zlatý a 56 korún za poštové trovy. O konečnom riešení stoličná vrchnosť v Báči vydala dokument v latinskom jazyku takéhoto znenia: „My, valné zhromaždenie prelátov, barónov, veľmožov a zemanov báčskej stolice, uvádzame v pamäť hlasom prítomnej zápisnice, dávajúc na vedomie všetkým, ktorých sa týka, že, keď sme sa my s cieľom pojednávania záležitostí, týkajúcich sa tejto našej stolice a najvyššej služby cisársko-kráľovskej, niže podpísaného dňa, mesiaca, roka a miesta, v našom valnom zhromaždení v hojnejšom počtom zhromaždili a do porady zriadili: vtedy predstúpilo pred nás obecné predstavenstvo kysáčskej obce s prosbou, aby sme milostivý intimát vysokej námestnej rady kráľovskej od 21. marca 1785 pod č. 6 696 vydaný, ktorým sa evanjelickému obyvateľstvu obce kysáčskej dovoľuje uviesť správcu školy, počas prítomného zasadnutia nášho valného zhromaždenia čítaný a vo všeobecnú známosť uvedený, prepísať a do prítomnej našej zápisnice vniesť dali a kvôli budúcej záruke jemu vydali.“2 Tak tie formálne povolenia na prácu v škole boli absolvované, aj záverečné prípravy boli pri konci a vyučovanie v škole sa mohlo začať. Prvým učiteľom v Kysáči bol Jozef Valentíni, ale ten už v roku 1786 odišiel do Hložian na funkciu obecného notára.3 Po ňom deti učil Štefan Záborský (Chovan), rodom zo Slovenska. Menovaný v Kysáči pôsobil viac ako štyri roky (od roku 1785 do roku 1789). V škole vraj bolo už vtedy až 200 žiakov v štyroch kombinovaných triedach. Keďže Kysáč aj ďalej rástol, veď na rade bola druhá, najväčšia vlna sťahovania, aj sa zveľaďoval hmotne a kultúrne, na rade bolo formovanie ďalšej duchovnej inštitúcie – cirkvi. Neboli tu už ani problémy, veď Tolerančný pa-

1Viď o tom bližšie Jesenského Pamätnicu..., Archív SEAVC v Kysáči (s. 4), ale aj J. Maliak: Kysáč. Národný kalendár, Kníhtlačiareň uč. spol., Petrovec 1925, s. 46, a J. Babiak: So školou to šlo centralisticky. Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem (24). Hlas ľudu, Nový Sad 1995, roč. 52, č. 35, s. 2.

24/II

tent Jozefa II. už nadobudol platnosť, a aj v susednej slovenskej osade, v Petrovci, bola formovaná evanjelická cirkevná spoločnosť. Predtým, desať rokov kysáčski evanjelici patrili pod kompetenciu rímskokatolíckej farnosti v Novom Futogu (Uj-Futak). Tak krštenie, sobášenie a pohreby v prvé roky konal v Kysáči novofutocký nemecký katolícky plebán. Z jeho poverenia túto funkciu často konal aj petrovský rímskokatolícky učiteľ Robotka, alebo tie funkcie v čase znemožnenia poveril niekomu zo starších Kysáčanov, najčastejšie Jánovi Karduelisovi (asi Kardelisovi). Keď bola v roku 1783 založená evanjelická cirkev v Petrovci, Slováci v Kysáči sa pripojili k tejto ako jej dcérocirkev, keď farár a báčskosriemsky konsenior Andrej Sztehlo vykonával cirkevné povinnosti aj v tejto osade. A trvalo to niekoľko ďalších rokov. Potom, už od roku 1785, sa po istom princípe ako to bolo aj so školou začalo v Kysáči myslieť aj na cirkevné osamostatnenie. Z iniciatívy popredných Kysáčanov prišla žiadosť na patričné orgány o založenie vlastnej matkocirkvi. Ale aj ten problém bol potom časovo posunutý. V tom už prsty mala povestná pedantnosť vtedajších úradov, laický prístup Kysáčanov v riešení toho problému, autoritatívna orientácia farára Sztehlu a rozšafná akcia budúceho kysáčskeho farára Michala Slamaja, ktorý tu dosť toho robil na vlastnú päsť. O čo vskutku ide? Michal Slamaj ako učiteľ, a potom aj kňaz pôsobil najprv v Starej Pazove. Tam však pre nejaké povedačky, či klebety na Pazovčanov cisárovi Jozefovi II., musel po „krátkom postupe“ (za dve hodiny) na samom konci roku 1787 Pazovu opustiť. Uchýlil sa u svojho švagra, zámožného mäsiara Jána Fábryho v Petrovci a odtiaľ prišiel do kontaktu s kysáčskymi evanjelikmi. Ľahko získal cirkevníkov, veď potrebovali kňaza, a tak aj pričinením niektorých veriacich bol povolaný za farára do Kysáča (prosba o to bola potom vyslaná na vrchnosti). Bola to nelegálna cesta, lebo kysáčska cirkev vtedy ešte nemala povolenie stoličnej vrchnosti o samostatnosť svojej cirkvi a ani o funkciu prvého farára. Prvý na tú nesprávnosť reagoval farár Sztehlo. Také Slamajovo počínanie sa mu nezdalo ani ako zástupcovi právnych záležitostí celého seniorátu, ani osobne a ukrátil ho o všetky právne a materiálne príslušnosti v tej osade. Aj báčsky podžupan Ivan Latinović vo svojom liste z Baje dňa 3. marca 1788 jasne pochyboval v správnosť postupu a naznačil: „Prosba kysáčskych obyvateľov augsburského vyznania vracia sa vám v pôvodine, aby ste

2 Ibidem. 3 Viď o tom aj S. Čelovský: Najstaršia epigrafická pamiatka Slovákov v Srbsku. Hlas ľudu, Nový Sad 2003, s. 6. 4 Všetko podľa F. Jesenského, J. Maliaka a S. Čelovského. 24. 11. 2012

47 /4518/

HLAS ĽUDU

obzory2_3:0 20.11.2012 14:49 Page 5

KNIHY sami, alebo aby pán Potskay vyšetril, či sa vskutku nachodí v Kysáči 500 evanjelických dúš, aby tým spôsobom v zmysle milostivého kráľovského riešenia mohlo byť pripustené vykonávanie náboženstva; taktiež nech pošle rozpočet nákladov na faru a modlitebnicu majúcu sa postaviť, ako i zmluvu uzavretú s kňazom, uviesť sa majúcim, a nech o tom sem podá svoju mienku.“ Toto všetko potvrdil aj (pod)slúžny Potskay, keď dňa 6. apríla 1788 poslal Slamajovi list s prosbou, aby už pre 13. apríl 1788 Kysáčania pripravili všetku potrebnú dokumentáciu, a pritom sa v tú nedeľu zhromaždili na bohoslužbách v čím väčšom počte. V dodatku ešte prísne naznačil: „Odporúčam docieliť dorozumenie s petrovským kňazom a súčasne berte v známosť i to, aby ste si nenárokovali na úplné kňazské právo pred dokončením záležitostí, lebo toto právo dosiaľ stolica nedala.“ Slamaj však našiel výhovorky pre všetky tieto požiadavky, svoje prvé nedeľné evanjelické služby Božie odbavil skoro mesiac skôr ako sa malo pojednávať o jeho postavení za kňaza, na Kvetnú nedeľu, dňa 16. marca 1788. A keď si už všetko v Kysáči zriadil, podal odpoveď (na nemeckom jazyku) Potskayovi dňa 8. júna 1788, že sú občania Kysáča pripravení na pojednávanie a štátnu previerku. Tak alebo onak, predsa to prešlo a farár Slamaj si konal aj ďalej svoje povinnosti. Aj ambície potom boli veľké, lebo mienka bola, že je nevyhnutné vystavať si kostol v tejto osade. Už keď sa s tým všetci zhodli, bolo nevyhnutné žiadať si od panstva pozemok. A tu slovenským evanjelikom zastala kosť v hrdle po druhý raz. Medzi sebou sa nezhodli okolo miesta stavania kostola. Najnovšia skupina prisťahovaných Slovákov, ktorá sa usadila v Novej ulici (neskoršie Šimandre), sa dožadovala, aby kostol bol v tejto ulici, kým starší osadníci, čo bývali v strede osady a v jej východnejších častiach boli mienky, aby kostol bol pri škole – modlitebnici, v strede osady. Konflikt trval pár rokov, aby nakoniec v roku 1791 zvíťazil návrh o centrálnej lokácii, keď potom 2. apríla 1791 futocké panstvo určilo aj pozemok, a po doriešení právnicko-pozemkových problémov, aj príprave stavebného materiálu Kysáčania 21. augusta 1793 uzavreli aj prvú predbežnú zmluvu s murárskym majstrom Petrom Weinhofferom z Nového Futoku.4 Farár Slamaj od samého začiatku akoby vyberal chybné poťahy. Aj pri stavaní kostola bol na strane Šimandranov. Tak získal odpor väčšiny veriacich, a vtedy už aj po vyššie cirkevné a štátne orgány prišiel problém jeho nesprávnej inštalácie a problém zakročenia bol nevyhnutný. Slamaj keďže nemal žiadnu podporu, musel osadu opustiť. Na jeho miesto rozhodnutím cirkevného zboru z 2. februára 1794 prišiel František Jesenský a 16. marca bol uvedený aj do funkcie. Bol to kňaz, s ktorým bola potom spätá budúcnosť Kysáča – v tom skutočne najprogresívnejšom zmysle. DrSc. Ján Babiak 24. 11. 2012

47 /4518/

Pláne pamäti v prúde spomienok... (Etela Farkašová: Pláne približne zapamätaného. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2012) memoárovej literatúry je vo Z svete napísaná a vydaná sada zaujímavých diel. Mnohí z autorov (umelcov) písali o svojom živote tak, že napísali svoje autobiografie, nakrúcali filmy, zverejňovali rozhovory, písali autobiografické prózy, eseje, fragmenty; niektoré diela zasa boli poznačené životnou filozofiou alebo zážitkami autorov z detstva, mladosti, vojen, z nešťastnej lásky a, pravda, mnohé i popretkávané úvahami a staťami z významných diel filozofov, estetikov alebo psychológov a boli i úvahy a eseje o živote, o úspešnej i neľahkej profesionálnej ceste autorov od antiky až po dnešok. Memoárové diela sú napísané aj v súčasnej slovenskej literatúre i u starších autorov z konca devätnásteho a dvadsiateho storočia. Mnohé diela čitateľov zaujali najmä z histórie a politiky, mňa osobne skôr poézia a dobrá próza, napr. také pamäti súčasnej slovenskej poetky Mily Haugovej, ktoré pomenovala typicky „haugovsky“ Zrkadlo dovnútra. Dnes som si však upriamila zrak na novú knihu spomienok, vlastne román, Pláne približne zapamätaného i u nás dobre známej autorky Etely Farkašovej. Mila Haugová vo svojich „pamätiach“ čitateľa celkom otvorene informuje aj o veľmi dôverných najmä ľúbostných, priateľských i rodinných vzťahoch; v jej prozaickom diele je príliš osobných (i autorských) zážitkov a pocitov, ktoré autorke, akou je práve súčasná slovenská poetka Mila Haugová, vôbec neprekážajú a chce sa s nimi štedro podeliť s čitateľmi. Najnovšia kniha Etely Farkašovej Pláne približne zapamätaného je skôr fragmentárna spomienka na jednotlivé obdobia v jej dospievaní, lyricko- meditatívne sú zachytené najmä state o vzťahoch v rodine, škole, príbuzných, svete; je to kniha – román vyváženého racionálneho i citového pohľadu na dospievanie, na svet dievčatka priam chráneného pred krutosťou doby a sveta teplom rodinného krbu; ale je to i sled spomienok na niektoré významné udalosti a ľudí v jej živote, najmä rodiny (rodičov, starého otca, ujov, tety), ktoré zanechali trvalé stopy v jej živote. Kto pozná predchádzajúce prozaické a esejistické diela tejto autorky, iste bude príjemne prekvapený nielen prístupom k danej téme, ale aj svojským štýlom podania prúdu spomienok. Na mňa zapôsobili najmä citové opisy rodinných vzťahov, svet dieťaťa po skončení 2. svetovej vojny, opis teplého rodinného hniezda, vzťah k otcovi a matke, uja Jána, ale i starého otca Samuela, tiet – nositeliek silnej vnútornej rodovej spriaznenosti, ale i iných ľudí a priateľov, ktorí sa podieľali i neskôr na jej formovaní, školení a dospievaní. V zrážke

HLAS ĽUDU

so životom často nastávali u dospievajúceho dievčaťa mnohé trpké zážitky a boľavé (často trvalé!) škvrny, svet dôvery k starším sa takto búral a istota zakolísala... Už značne vyspelé a rozumné dievča (autorka), keď postavuje starším, ale i rodičom ťažké otázky, nedostáva vždy očakávané a pravdivé odpovede (doba socializmu), preto sa radšej ponára do sveta kníh, v nich skôr nachádza alebo aspoň čiastočne akétaké spoľahlivé odpovede. To sú pre mňa v románe Pláne približne zapamätaného veľmi sugestívne napísané a vyrozprávané state (napr. hneď úvodná stať o neočakávanom zážitku na železničnej stanici Vernar na ceste k príbuzným do Brezna, opis úteku zo škôlky, púšťanie šarkanov so starým otcom na poľane za mestom, svet ujca Jána a lákavý svet kníh, maliarstva, hudby, opisy prírody, zdieľanie dôverností a tajomstiev s denníkom, získavanie vedomostí a učenie cudzích jazykov u nezvyčajného vzdelaného človeka – profesora, neradostná doba socializmu, ale i školenie; potom začiatky hlbokých priateľstiev na vysokoškolských štúdiách a najmä návšteva prednášok na Bohosloveckej fakulte ako prehlbovanie vlastného svetonázoru a filozofického postoju k marxizmu, bohu, svetu a pod.!). Celý román – pamäti sa nám javí ako fragmentárny (vnútorne analytický) ponor do seba, meditatívny prístup k vlastnej minulosti s nadhľadom; cez rôzne spleti a stránky života prúd spomínania popretkávaný dneška s minulosťou; zoznamovanie sa s vlastnými koreňmi a predkami (tu najmä tých zaujímavých po praslici) atď. Je to niť spomienok pospletaná s niťami minulosti do pevného klbka a práve takýmto spomínaním sa potom nite odpletajú a vytvárajú ďalšie iné a nové. V knihe sledujeme dve línie, dva časovo posunuté deje; v prvej sú vyrozprávané fragmenty životného príbehu prostredníctvom spomienok na detstvo a dospievanie; citové konflikty sveta dieťaťa s reálnym svetom starších. V druhej línii zasa filozofické esejistické myšlienky – predely autorky ako mysliteľky a filozofky (i myšlienky a výpovede obľúbených filozofických autorov a spisovateľov), ktoré vkladá do prúdu svojich spomienok. Kniha takto získava na mnohoznačnosti a má aj iné hlbšie rozmery... Knihu Pláne približne zapamätaného meditatívnymi ilustráciami dopĺňa jej už dávnejšie duchovne príbuzná autorka Kvetoslava Fulierová a vydalo ju Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave. Viera Benková

III/25

obzory4_5:0 20.11.2012 14:50 Page 1

ROZHOVOR SLOVO DALO SLOVO: PhDr. VIERA LEHOCZKÁ, PhD., KATEDRA ŽURNALISTIKY FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKÉHO

Aj malé ohniská vedia byť dôležité a prínosné Ž

ivot ako reťaz stretnutí, návratov a náhod. Ako zošit, ktorého stránky vypĺňame a dopĺňame deň čo deň: raz poznačené nadšením, inokedy všednosťou, dakedy i smútkom. V novinárstve však nemožno dve veci: nepremýšľať a nestretať sa s inými. Lebo ako písať a analyzovať, ak nepoznáš život? A nerozprávaš sa s ľuďmi, ktorí majú čo povedať? Dr. Vierku Lehoczkú zmes rôznych okolností priviedla z Bratislavy na povestné hlasľudovské piate poschodie v budove Dnevnika v Novom Sade, práve na 19. október – deň a dátum zrodu Hlasu ľudu.

cesty za poznaním: od duchovných ako keby prebrali nevýprav do minulosti, po pohľad na meckú náturu. Také dni prítomné, často poznačené ne- to: uzavretá identita a preberným množstvom problémov, neodovzdávanie alebo aj rozptýlenia a zábavy, kto- emócií spolukoleré človeka môžu zmiasť. gom, spolupracovní– Na začiatku je vždy príchod, kom. Nedelia sa na alebo aj prvé dojmy... takých súkromných – Pravdou je, že som prvýkrát aj informáciách, už nev Novom Sade, aj medzi vojvodin- majú spoločné oslaskými Slovákmi. Noviny Hlas ľudu vy. Nie tak, ako vy ste poznám síce už niekoľko rokov, ale to vlastne mali v rámnemala som zatiaľ príležitosť poci žurnalistického vybudnúť v redakcii. Som mimoriad- hodnotenia, že ste ne príjemne prekvapená, až dojatá, zároveň oslávili nasamozrejme, pozitívne. Pretože tým, rodeniny, keďže vaša PhDr. Viera Lehoczká že pracu- kolegyňa mala päťjem ako desiatku. To si veľmi cením. Lebo re sú to študenti, ktorí, teraz budem pedago- toto už na Slovensku málokde fun- veľmi kritická, nemajú na to, aby išli na iné vysoké školy. Lebo a žiaľ, je gička na guje. vysokých – Žurnalistika vždy lákala mla- taká situácia, že ak záujemca nevie školách a dých ľudí. Svedčí o tom aj počet dobre techniku, ak neovláda dobre komuni- vysokoškolských odborov, ktoré matematiku, fyziku, tie prírodné k u j e m sa venujú mediálnej komuniká- smery, alebo ak nie je schopný ísť na právne vedy, prípadne ekonomické, d e n n o - cii... denne – Nuž, je to taký novodobý feno- tak mu jednoducho akosi zostáva nielen so mén, ktorý prišiel na prelome 20. a len tá masmediálna komunikácia. spolupra- 21. storočia, že po roku 1990 nastal Zvlášť keď medzi mladými ľuďmi pacovníkmi, ten boom nových škôl, súkrom- nuje predstava, ktorú im najmä kos peda- ných vysokých škôl, alebo aj štát- merčné médiá ukazujú a pogógmi, s nych škôl. Je veľmi veľa vzdelávacích tvrdzujú, že tam môže pracovať inými za- inštitúcií v oblasti masmédií a žur- ktokoľvek. Takže si myslia: vyštumestnan- nalistiky. Žiaľ, kvantita prekračuje dujeme si masmediálnu komunicami Uni- kvalitu. Teda ak máme veľa žurna- káciu alebo žurnalistiku ľahko, rýchPri udelení ročných novinárskych cien týždenníka Hlas ľudu v e r z i t y listických a masmediálnych škôl, lo, bez problémov a už aj budeme mediálne hviezdy. Je to veľký proAk sa patrí začať životopisom, blém, že veľa mladých ľudí to berie tak z toho jej možno zistiť, že časom takto. Žiaľ, aj tie pracoviská, unia rokmi skutočne nemrhala. Univerzity alebo vysokoškolské vzdeverzitná pedagogička, rozhlasová lávacie inštitúcie: tak tie súkromné, teoretička, masmediálna analytička, ako aj tie nové štátne, to niekedy pôsobiaca na Katedre žurnalistiky podporujú. Najhoršie na tom je, že FFUK od roku 1988, naposledy denie vždy tá výučbová základňa je dosaťročie súbežne i na Fakulte masstatočne kvalitná. mediálnej komunikácie Univerzity – Nebolo však tak vždy. Kedysv. Cyrila a Metoda v Trnave, je roky si na žurnalistike bolo oveľa metvorivo činná nielen v pedagogickonej študentov a oveľa viac prívzdelávacej rovine, ale aj vo vesnejších kritérií... decko-výskumnej, rozhlasovej a – Keď bolo do roku 1990 jediné kreatívnej tvorbe. Dokladom toho vzdelávacie pracovisko tohto druhu sú početné odborné a vedecké štúKatedra žurnalistiky, tak dvadsať die, vzdelávacie projekty, učebné osPred rozhovorom pre Slovenskú redakciu Novosadskej televízie študentov bolo napríklad členmi novy, stovky rozhlasových relácií, besied, kolokvií, analýz... Komenského, ale predovšetkým s jasné je, že tá kvantita naozaj pre- štúdia na ročníku. A keď medzi Vskutku odborníčka a znalkyňa mladými ľuďmi, môžem skonšta- stupuje tú kvalitu. Každým rokom je nimi bolo aj pätnásť študentov kvapovolania žurnalistického v oboch tovať, že na Slovensku sa už neno- to horšie. Keď sa prihlasujú štu- litných, tak sa po skončení odboru rovinách: teoretickej a praktickej. sí taká priateľská atmosféra ako tu. denti a záujemcovia, či už na Ka- vedeli uplatniť. Dnes je to tak, že veľa Vzhľadom na viacročné pedago- Už sa akosi nerealizuje, to tam pro- tedru žurnalistiky alebo na Fakultu žurnalistických, masmediálnych škôl gické skúsenosti i spolubesedníčka ste nie je. A viem to aj zo skúsenosti masmediálnej komunikácie v Trna- prináša do praxe stovky absolven(v)hodná porovnávať časy niekdaj- iných, že i na iných pracoviskách, v ve, kde tiež prednášam a viem to po- tov, ktorí sú často nepoužiteľní. Prešie a terajšie. Vybrali sme sa teda na iných oblastiach, jednoducho ľudia rovnať, myslím si, že vo veľkej mie- tože prebehli vzdelávaním veľmi

26/IV

24. 11. 2012

47 /4518/

HLAS ĽUDU

obzory4_5:0 20.11.2012 14:50 Page 2

ROZHOVOR rýchlo, povrchne, ne– Sú to dve otázvedia písať, nevedia ky, tak začnem tou tvoriť, nevedia sa žurprvou. Ako štunalisticky vyjadrovať. A dentka žurnalistiky mnohokrát sú i tie som začala spolupredmety tak vystavapracovať so Sloné, že im vlastne umožvenským rozhlaňujú ľahšie prieniky štúsom v osemdesiadiom. Je tu i jav, daketych rokoch. V tom dy i problém, že sa čase mal tento rozomladili pedagógovia. hlas veľmi dobré Na jednej strane je dobzázemie. Mala som re, že sa otvorilo doto šťastie, že štuktorandské štúdium a dentka staršia o všetci, ktorí skončia žurpár rokov odo nalistiku môžu hneď Pozdrav so šéfredaktorom mládežníckeho časopisu Vzlet mňa už pracovala nastúpiť na vyššie Stevanom Lenhartom v rozhlase – ide o vzdelávanie, čo znapani Evu Chudimená, že automaticky ostávajú na nikácia, dostatočná zrozumiteľná novú – a že ma zatiahla do spoluškolách. Na strane druhej, problé- interpretácia si žiadajú dobre vedieť práce, pretože sa jej páčil môj hlamom je, že to robia bez nejakých artikulovať, používať dynamiku a sový prejav, aj miera zodpovedpraktických a vzdelávacích skúse- dobré tempo, tiež opakovanie, môcť nosti, ktorú som do práce vkladala. ností. Mnohí hneď prednášajú, opie- využiť sugesciu hlasu, uplatňovať Keďže som v súkromí vyrástla ako rajúc sa o kopírovanie učebníc star- všetky hlasové kompozície. Nesta- klaviristka, ako speváčka, akosi priších kolegov. Tým akoby vlastne čí, keď niekto má dobre položený rodzene som sa venovala hudbe a iba o krok predbehli študentov, hlas ako dar. Niekto sa narodí, že má kultúre. Vo voľnom čase som veľa ktorých učia. Kvalita sa tým vlastne príjemný hlas, taký nižšie položený, hodín trávila na Bratislavských humikrofonický. Ale ak nevie správne dobných slávnostiach alebo choznižuje. – Boli ste, vlastne stále aj ste, v odinterpretovať to, čo tesnom kontakte s praxou, najmä má, ak hovorí príliš rýchrozhlasovou. Čo je podľa vás roz- lo, alebo sa nevyzná v hodujúce pre získanie povesti problematike, tak ten, dobrého rozhlasového novinára? kto počúva jeho vysie– Predovšetkým by to mala byť lanie, veľmi rýchlo poschopnosť vo voľnom čase sa ve- chopí, že to nie je odnovať svojej profilácii. To je to, čo borník. Lenže je problém som práve hovorila: ak príde študent v tom, že iba verejnoa chce byť nejakým moderátorom, právne médiá, napríkbyť taký ten rýchlokvasený, ak sa veľ- lad Slovenský rozhlas, mi rýchlo chce posadiť na stoličku dávajú priestor, aby ten redaktorskú a byť úspešný, tak to redaktor a moderátor jednoducho nejde. A keď, tak len v vedel a mohol uplatniť tých komerčných médiách, rádiách vlastné hlbšie poznanie. – tam to ide. Pretože tam nepotre- V rádiu komerčnom najbuje mať hĺbku poznania, ani etic- častejšie majiteľ nemá ké zázemie. Ak však má byť dobrým záujem zamestnať abredaktorom a moderátorom, ak má solventa žurnalistiky ale- Na nedávnej redakčnej oslave záujem o to, tak by mal pracovať na bo masmediálnej školy. dvoch úrovniach. Byť dobrým no- Zaujímavejší sú mu herci, absol- dením do galérií, na iné podujatia... vinárom znamená pracovať od- venti hereckých fakúlt, alebo i ľudia Vlastne moja mama ma odmalička borne na schopnosti aktuálne dia- úplne z iných profesií, ktorí vedia za- viedla ku kultúre, čo mi zostalo nanie vedieť spracovať. Aj to tak, aby bávať. Lebo potrebuje zabávačov, toľko, že som sa aj ako redaktorka tie jeho prejavy boli počúvateľné. síce s dobrou artikuláciou, ktorí sa venovala tak tejto, ako aj vzdelávaČiže nemôže písať novinársky pre- budú rozprávať v štýle Ahoj, Ferko; niu. To som zdokonaľovala pojav pre rozhlasové vysielanie ako Ahoj, Janko, ako si sa dnes zobudil, za- stupne aj z toho profesionálneho keby ten šiel do tlačových médií. hrám ti takúto a takúto pesničku. Je hľadiska. Nielen tak, že som viedla Musí sa vedieť poslucháčovi pri- to také povrchné trávenie času pri reláciu o vzdelávaní, ale i pripravomikrofóne, ktorého aktéri nepotre- vaním rôznych reportáží z koncerhovárať. To je jedna stránka. – Okrem spracovania veľmi dô- bujú vedieť, či už z ekonomickej ale- tov, zo stretnutí so zaujímavými ležité je i vedieť podať správu o bo kultúrnej oblasti niečo viac, ani umelcami. Skúsenosť v oblasti kulhlbšie. udalosti... túry mi veľmi pomohla aj vtedy, keď – Zaoberáte sa i prepojením som bola poslankyňou za mesto – To sú tie interpretačné schopnosti. To znamená, že by sa mal ci- rozhlasu a kultúry. Kde to pra- Bratislavu. Práve tam som aj vo briť, vo voľnom čase sa tomu plne mení, a rozšíri vám tento pobyt u vzdelávaní, ako i v kultúre, v prívenovať. Správna jazyková komu- nás v niečom doterajšie poznatky? slušných komisiách vedela žurna24. 11. 2012

47 /4518/

HLAS ĽUDU

listické poznatky využiť pre aplikáciu, skvalitnenie vzdelávania napríklad na základných umeleckých školách, ktoré vedú malé deti k tomu, aby sa školili v oblasti hudby. Kultúra je pre mňa naozaj takou vnútornou stránkou, ktorú považujem za veľmi dôležitú pre vnútorný rozhľad akéhokoľvek človeka. – Na záver: stačili ste si všimnúť čosi aj z našej kultúry? – Takže k tej druhej otázke. Som tu síce veľmi krátko, ale už len z toho fókusu, z toho náhľadu pri hodnotení novín Hlasu ľudu, si človek vlastne na základe svojich dlhoročných profesionálnych skúseností vie vytvoriť názor: nielen na kvalitu žurnalistických prejavov, ale i na to, čo vás ako Slovákov žijúcich tu vo Vojvodine zaujíma, čím žijete, čomu prikladáte dôraz, čo znamená pre vás kultúra, tiež kultúra jazyka. Toto si veľmi cením, vážim na vás. Nemyslím len na tých, ktorí pracujú v redakciách, ale aj na tých, ktorí novinárske príspevky čítajú. Lebo, vlastne, je to komunita ľudí, ktorí

kvalitatívne posúvajú spoločnosť ďalej. Alebo udržiavajú tie jej piliere, pretože trendy civilizačné, tá globalizácia nás tlačí na kolená obsahmi komerčnými, spôsobmi bulvárnymi. Je to(ho) všade: tie nekultúrne prejavy sú natoľko zjavné, že aj takéto malé ohniská, kde sa tá správna kultúra života udržiava a podporuje, sú veľmi cenné, priam vzácne. Preto, že sa na základe daných možností nimi vedia inšpirovať tí, ktorí niečo hľadajú a vedia sa toho chytiť. Čo považujem za veľmi dôležité a prínosné. Za rozhovor ďakuje: Oto Filip

V/27

obzory6:0 20.11.2012 14:52 Page 9

KNIHY

Báseň je sloboda (Michal Bíreš: Juliette. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2011) ibliografia diel básnika a hudobníka Michala Bíreša naozaj neobsahuje veľa položiek. Hoci časopisecky publikoval svoje básne už od roku 1997 v prestížnom literárnom mesačníku Nový život (jeho prvé uverejnené verše vtedy zaujali aj pisateľa týchto riadkov, ktorý v nich videl – či skôr tušil – prísľub mladého nádejného básnika „v rozbehu“) a v nedávnej dobe aj v slovenských novosadských novinách Hlas ľudu, knižného vydania jeho poézie sme sa dočkali až v minulom roku 2011. Veď aj vstupná informácia o básnikovi a o jeho diele, ktorá – ako je to v tejto knižnej edícii dobrým zvykom – kompetentnými informáciami uvádza čitateľa do života a tvorby autora, je v tomto prípade – mierne povedané – veľmi skromná. Keď som koncom minulého storočia napísal, že Bírešovu poéziu možno právom označiť za „typické úsilie o básnické hľadanie stavu presnosti a zaradenosti vecí“, tak som vlastne – nevedomky – parafrázoval básnikove verše: „Slovník neprepáči ani jednému slovu / Slová neprepáčia slovníku ak ich vynechá“ (s. 38). Literárny teoretik a kritik Víťazoslav Hronec ho v krátko, ale zasvätenom doslove, v ktorom výstižne charakterizuje Bírešovu básnickú genézu, literárny kontext a okrem iného aj zložité osudy jeho veršov, usúvzťažňuje s tvorbou Osamelých bežcov a upozorňuje na jeho „aktivizmus“ a „kerouacovskú neposednosť“ spojenú s ludistickým prístupom k realite. Je to pravdivé konštatovanie, ale predsa len cítim potrebu doplniť ho iným zistením. Pri čítaní veršov tejto básnickej zbierky mám totiž stále pomerne intenzívny pocit, že Michal Bíreš nepíše (a ani nikdy nepísal: lebo tu ide aj o verše staršieho dáta vzniku) preto, aby sa „stal“ básnikom, nepíše a nepísal preto, aby sa privtelil k nejakému prúdu, smeru, skupine a pod. Bíreš chce básňou pomenovať stavy mysle, veci, pocity

28/VI

etc., ktoré „sú“ a majú pre nás rozličný, väčší alebo menší význam. Tento tvorca básnikom jednoducho je – a nestará sa príliš o svoju ideovú, generačnú, dobovú či „smerovú“ alebo akúkoľvek inú príslušnosť. Báseň je preňho prostou, prirodzenou výpoveďou, ktorá sa deziluzívnym spôsobom pokúša odkrývať životné predstavy a vízie jednotlivého človeka, je ostrým a nemilosrdným „nožom“ búra-

júcim „všetky detské sny“, ako nám to pripomína posledné číslo Bírešovej zbierky s názvom Epitaf. Priamo až baroková bujnosť a pitoresknosť, bláznivá, ale aj odľahčujúca farebnosť („Farby snov dnes prudkejšie sú“), ktorá v Bírešových básňach kde-tu intenzívne vybúši na povrch, ktorá vedome útočí na zmysly vnímateľa a ktorá svojím emocionálno-senzualistickým východiskom pripomína miestami vyzývavosť a agresivitu dionýzovských dityrambov možno o niečo viac exaltovaného, ale duchovne nepochybne spríbuzneného Friedricha Nietzscheho. Poéziu Michala Bíreša teda okrem iného charakterizuje vrúcna odovzdanosť pestrým veciam. Ale aj ostatné zmysly si prichádzajú na svoje; nielen zrak, ale najmä hmat a čuch: „Povrchom tela to pociťujem: / Ružovo vonia obloha“ (s. 24). Nahota tela symbolizuje básni-

kovi slobodu, slobodu telesnosti, slobodu zmyslov: „Povznes sa nahá / Nad pozostalé vône“ (s. 25) Každá báseň je preňho slobodou a slobodou by mala byť aj láska. Jedna i druhá oslobodzuje: „Hudba ulieta z gramofónovej dosky / Lenže zvuk sa nezhoduje s reprodukciou / A reprodukcia so slobodou // Preto uvoľňuješ / Všetko vyslovené / Všetko napísané / I namaľované“ (s. 9). Bírešov básnický cyklus s názvom Juliette je spolu so zmyslovosťou a zmyselnosťou, ale aj emocionálnosťou poznamenaný významnou a neprehliadnuteľnou prítomnosťou fenoménu mužnosti a mužskosti. Uvediem len zopár príkladov charakteristických už svojou lexikou: „Muž na prechádzke dokráčal“ (s. 19); „Muž s kladivom sa sunie“ (s. 33); „Nemý a nevidomý muž“ (s. 41); „Do izby vstúpil muž“ (s. 50). Ale nielen pre pomerne vysokú frekvenciu substantíva „muž“ môžeme chápať básne Michala Bíreša ako výsostne maskulínnu poéziu. Je hranatá a tvrdá, hrčovitá a zemitá; je takou najmä preto, lebo chce vypovedať – celkom spontánne, len na základe intuitívneho precítenia stavu vecí, bez toho, aby túto skutočnosť objektívne a racionálne reflektoval – o intuitívnom pochopení mužskej podstaty sveta, v ktorom žijeme. Michal Bíreš chce za každých okolností porozumieť textu, každému textu, vlastnému i cudziemu, chce úplne prirodzene pochopiť predovšetkým poetický text, chce pozorne a príčinlivo „Sledovať / Ako sa vety pohybujú / V priestore“. Bíreš by chcel byť básnikom jazyka. Darí sa mu to so striedavým úspechom, ale iniciatíva, ktorá z toho vyplýva, je prítomná v celej zbierke. Myslím, že o niečo viac sa mu darí písať poéziu radosti a z tohto pohľadu celkom legitímnym je jeho šťastné a nádejné zvolanie „Radosť že žijem / Neopúšťaj ma // Rozkoš / Že mi krásky svietia rovno do

tváre“ (22). Ale v tomto usilovaní je vždy a zásadne prítomné úsilie identifikovať ľudský sen ako štruktúrujúci fenomén ľudskej existencie. „Kľúčová dierka ešte pred chvíľou / Poletovala izbou / Ale už je znova na mieste / Takže dvere môžeš odomknúť // Teraz spí // Ak odomkneš / Zobudíš ju / A v kľúči zostane jej sen“ (s. 29). Sloboda vnímania a sloboda porozumenia (čo – trochu zvulgarizovane povedané – znamená, že vždy rovnako je potrebné porozumieť textu, ako aj láske) by v intenciách Bírešovho prístupu ku skutočnosti nemala byť nikdy spútaná, nemala by byť „zošnurovaná“ nijakými vopred danými zásadami alebo obmedzeniami, nijakými princípmi striktne určenými a priori. Život človeka je pre Michala Bíreša projektom; je projektom, ktorý by sme nemali dopredu pokaziť ani príliš naivnými ani príliš sofistikovanými a prirodzene ani hlúpymi predpokladmi. Básnikov prístup k láske je netradičný, vyhýba sa štandardným klišé a necháva priestor pre premýšľanie a domýšľanie. Ako vo svojej už citovanej úvahe naznačil Víťazoslav Hronec, Bírešova poézia je iba v druhom pláne o láske, pretože ide o básne, „ktoré sa pri prvoplánovom čítaní vlastne ani nezdajú byť ľúbostné“ (s. 59). Ak si v tejto súvislosti môžem dovoliť doplniť citované slová Víťazoslava Hronca, nazdávam sa, že tak ako sú Bírešove básne predovšetkým básne virtuálneho života, tak sú to azda aj básne virtuálnej lásky. Ich aktuálne dianie sa odohráva v priestoroch plných „viet s čudným úsmevom“, ktoré sú „Sledované vlažným dotykom / Úplnej estetiky“ a existenciu tohto básnenia trvalo a zákonite charakterizuje „V tekutom priestore / Príjemná diaľka / a virtuálny život“ (s. 11). Poézia Michala Bíreša je silná vo svojom „Juliette“. Nie je to len incipit. Je to zhutnené verbalizovanie túžby, nezmyslu a nádeje dohromady. Je to básnikova bolesť, ale aj ventil jeho každodennosti.

24. 11. 2012

Dalimír Hajko 47 /4518/

HLAS ĽUDU

obzory7:0 20.11.2012 14:52 Page 10

ČASOPISY

Pulz literatúry (z dovozu) (Nový život, č. 7 – 8 / 2012) etné páľavy akoby pritlmili tvorivý pulz slovenských spisovateľov vojvodinskej roviny. Taký dojem mohol mať čitateľ až otvoril dvojčíslo 7 – 8 časopisu pre literatúru a kultúru Nový život. Nasvedčuje tomu už aj letmý pohľad do najrozsiahlejšej rubriky Pulzovanie literatúry. Skutočnosť, že prevahu majú príspevky „z dovozu“, rubrike na kráse neuberá, skôr jej, tak isto ako štruktúra vybraných textov, pridáva na rozmanitosti i kvalite. Pravdaže, opäť tu dominuje poézia. Z domácich autorov je zastúpený Martin Prebudila cyklom Vravím a neštekám veľmi. Je tu aj cyklus Snívam stromy v raste exilového básnika Daniela Pixiadesa, Exkysáčana žijúceho v Kanade. Jeho básne uverejnené v pozorovanom zväzku NŽ zo srbčiny preložila Katarína Pucovská (dobrá informácia pre budúcich zostavovateľov zoznamu prekladateľov). Ako vlaňajší laureát Nobelovej ceny za literatúru „hosťuje“ v NŽ švédsky básnik Tomas Tranströmer; prítomný skvostný cyklus pod ná-

zvom V stiesnenom čakaní preložil Milan Richter. Dramatickú maškrtu Slepci belgického spisovateľa Mauricea Maeterlincka akiste mnohí zhltli ako jednohubku. Jedným dychom sa číta tiež rozsahom neveľká, ale dynamická poviedka Premeny. V nej autorka Eva Maliti namaľovala krásny hravý príbeh motýlej lásky poletujúcej medzi trojlístkom mladých hluchonemých ľudí. Pravdaže, nechýba ani „elektronický“ rozhovor s Malitiovou. Z jej odpovedí na otázky Viery Benkovej sa dozvedáme hŕbku podrobností o znamenitej slovenskej prozaičke, dramatičke a literárnej historičke (tam viackrát ocenenej, u nás menej známej), zaoberajúcej sa i prekladom. Do literárnych vôd načierajú aj príspevky z 56. literárneho snemovania. Dámske trio Zdenka Valentová-Belićová, Katarína Mosnáková, Katarína Hricová – sa podpísala nad Správu Komisie pre udelenie Ceny Nového života za rok 2011 (získal ju Ladislav Čáni). Dalimír Hajko si v prvej čas-

ti príspevku Dozrievanie do skutočnosti a dozrievanie do sna posvietil na tvorbu Daniela Pixiadesa a v druhej sa pod jeho drobnohľadom ocitol básnický svet Michala Ďugu. Ako dobre, keď sa o slovenských autoroch mimo Slovenska zmieni niekto práveže stadiaľ, tak ako to urobil vyššie spomenutý, ale aj Miroslav Bielik v texte Súčasné reflexie dolnozemskej slovenskej literatúry na Slovensku. Z príspevkov, ktoré odzneli v rámci tohtoročného snemovania, je tu ešte text Adama Svetlíka Poézia zmäkčovania a zaobľovania hrán, všímajúci si tvorbu Miroslava Dudka. V rubrike Texty a kontexty nachádzame pokračovanie rozboru Zuzany Čížikovej pod názvom Básnické dielo Jána Labátha: aj hovor, aj samovrava (2). NŽ číslo

7 – 8 uzavierajú dve recenzie Maríny Šimákovej: Príspevok k analýze a interpretáciám slovenskej medzivojnovej novelistiky a Kniha o potrebe kontextového zaradenia „literárnej margíny“ do dejín slovenskej literatúry. V prvej sa zmieňuje o publikácii Emílie Čelovskej Epický priestor a jeho dve podoby v modernej slovenskej novelistike a v druhej o monografickej štúdii Martiny Kubealakovej Literatúra z okraja. Nie, nezabudli sme: vo funkcii úvodníka je esej Samuela Boldockého Ideológia v umení a umenie v ideológii, pozorované číslo NŽ sa začína básňou Štefana Žáryho Žalúzie večne spustené a ilustrované je umeleckými prácami stále tvorivo mladého sedemdesiatnika Miloslava Súdiho, akademického maliara z Kysáča. jb

Kam sa podela naša próza? (Nový život, č. 9 – 10 / 2012) tázku zakotvenú v titulku si akiste (a nie prvý raz) položil aj šéfredaktor časopisu Nový život pri koncipovaní predposledného tohtoročného dvojčísla. V ňom márne budeme hľadať poviedku či úryvky z iných širších literárnych útvarov vojvodinských slovenských spisovateľov. V dvojčísle 9 – 10 v rubrike Pulzovanie literatúry z tvorby našich spisovateľov je tu len druhá časť básnického cyklu Soľ života (II) poetky Viery Benkovej. Autorkou cyklu Miznutie anjelov je slovenská spisovateľka Mila Haugová (1942) a poviedku El Camino, jedna z ciest napísala Etela Farkašová. Túto druhú autorku nám Benková priblížila prostredníctvom rozhovoru v jednom z predchádzajúcich čísel NŽ; v tomto si „zachatovala“

24. 11. 2012

47 /4518/

s Milou Haugovou (Dlhá poetická cesta k celistvosti diela). Milovníci poézie Miroslava Válka sa znovu a zase môžu nadchýnať jeho antologickou básňou Zabíjanie králikov, ale aj textom v rubrike Rozkoš z textu pod názvom Ohýbač starého železa, autora Valéra Mikulu. V rubrike Studnička pamäť sa znovu rozvlnila hladina a na jej povrchu si všímame záznamy Víťazoslava Hronca Denník (22). V Textoch a kontextoch kvitujeme príspevky Zuzany Čížikovej: Básnické dielo Jána Labátha; aj hovor, aj samovrava (3) a Anny Marićovej: Miroslav Dudok – HLAS ĽUDU

básnik zo záľuby, jazykovedec z povolania (o čerstvom šesťdesiatnikovi, našom významnom jazykovedcovi, spisovateľovi a slovakistovi, teraz žijúcom na Slovensku). Stať 56. literárne snemovanie (2) zahrnuje tri texty, ktoré odzneli na tohtoročnej našej ústrednej literárnej udalosti. Uvádzame telegraficky autorov a ich názvy: Michal Harpáň: Babiakova Anabáza, Jarmila Hodoličová: Súčasná literatúra pre deti a mládež vojvodinských Slovákov, Samuel Boldocký: Ponorená do nepriezračných (nebeských) svetiel nad

hlavou (hovorí o poetike spisovateľky Viery Benkovej). V rubrike Recenzie sú tiež tri príspevky troch autorov: Michala Týra: Vzácny dar k jubileu Starej Pazovy (hovorí o publikácii Anny Marićovej Slovenská nárečová lexika Starej Pazovy), Anny Horvátovej: Či už je to nevšímavosť, alebo..., a Zlaty Matlákovej: Najnovšia básnická zbierka Viery Benkovej. Konečne, je tu text Michala Babiaka, čiže Zdôvodnenie udelenia Ceny Slovenského vydavateľského centra Adamovi Svetlíkovi za knihu Hovorenie v úvodzovkách. Dvojčíslo je ilustrované snímkami umeleckých prác akademického maliara a sochára, päťdesiatnika Rastislava Škuľca. J. B-š

VII/29

obzory8:0 20.11.2012 14:53 Page 11

V ÝS TAV Y VÝSTAVA O EURÓPSKEJ ORGANIZÁCII PRE JADROVÝ VÝSKUM ALEBO CERN V SRBSKU PREBIEHA (AJ) V NOVOM SADE

Nemožné urobiť možným S ú názory, že ľudstvo len počas života Nikolu Teslu napredovalo viac ako za takmer dvetisíc rokov predtým. Od odchodu nášho najvýznamnejšieho vedca a vynálezcu uplynie v januári 2013 sedem desaťročí, takže si ešte ťažšie možno predstaviť, čo všetko, či akou závratnou rýchlosťou sa posúvalo vpred v desaťročiach za nami. Pričinili sa o to mnohí vedci, experti, inštitúcie, laboratóriá, výskumné a iné strediská. Medzi nimi i CERN alebo Conseil européen pour la recherche nucléaire (Európska rada pre jadrový výskum), utvorený ako dočasný orgán pred šiestimi desaťročiami s cieľom vytvoriť európsku organizáciu jadrového výskumu. Keď táto organizácia o dva roky neskoršie vznikla, aj

stava podnieti snívať o všetkom vôkol nás, o vesmíre, o nedosiahnuteľnom, – podotkla na piatkovej vernisáži dekanka PMF Neda Mimica Dukićová.

Obrovské dimenzie a výsledky: detektor Atlas

Jedno zo zariadení na tretie tisícročie

Pozoruhodné dejiny: Srbsko v CERN-e

FNRJ patrila k dvanástim európskym štátom, ktoré ju založili a rozhodli, aby skratka CERN bola ponechaná ako jej (alternatívny) názov. Svet sa odvtedy (z)menil na nepoznanie, súbežne s tým i Európska organizácia pre jadrový výskum. Zlomky jej pôsobenia, poznania, výdobytkov a dosahov možno vidieť aj na interaktívnej výstave CERN v Srbsku. Začala sa 19. októbra v Stredisku pre promovanie vedy v Belehrade, pokračovala 9. novembra na pôde Prírodovedno-matematickej fakulty (PMF) v Novom Sade, kde pobudne do 1. decembra. – Dúfam, že táto výstava vystupňuje záujem o vedu nielen o našich študentov, ale aj u všetkých, ktorí si ju pozrú. Lebo je veda oblasťou fascinujúcou, ktorá dokáže nemožné urobiť možným, spájať hranice skutočnosti a predstáv. A tie predstavy, tvorivosť, sú, ako to vyzdvihoval i Albert Einstein, dakedy významnejšie než vedomosti. Nech nás aj táto vý-

síme celý rad našich poznatkov zmeniť na praktické skutky. Táto výstava je zložkou, alebo skôr v záujme niečoho, čo očakávame, že počas roku pred nami získame – ako záväzok a česť – organizovať. Je to škola detekčných sústav CERN, ktorú jej generálny riaditeľ pán Rolf Neuer ponúkol Srbsku. Ja som s veľkým potešením súhlasil, aby naša univerzita bola jej organizátorkou. Lebo to znamená príchod najvýznamnejších výskumníkov, najtalentovanejších študentov, spoločností zaoberajúcich sa výrobou detekčných systémov, ako aj to, že sa časť CERN presídli k nám, – povedal rektor Vesković. Náznaky toho vyspelého vedeckého sveta možno objaviť i na výstave. Na nej vizuálne, z desiatok tematických plagátov, priam sála ovzdušie výskumnej zanietenosti, významu experimentov a ďalších skúšok, nastolenia dilem, na ktoré najlepšiu odpoveď najčastejšie po-

Rektor Univerzity v Novom Sade prof. Dr. Miroslav Vesković podčiarkol skutočnosť, že je približne päťdesiat študentov, z čoho najviac z PMF a Fakulty technických vied, spolu so svojimi vysokoškolskými učiteľmi, práve v najznámejšom svetovom laboratóriu pre oblasť jadrovej fyziky CERN, kým je druhá časť doma, ale sústredená na rovnaký príbeh, rovnakú tému. – Môžeme sa hrdiť tým, že časť našich výskumníkov už spolupracovala a ďalšia ešte len bude spolupracovať s CERN-om. Začali sme do Ženevy odchádzať v roku 1989, vo chvíľach, keď sme vlastne ani nevedeli, čo je skutočnou perspektívou tej spolupráce. Často sa kladie otázka, či sa krajina, vyčleňujúca len 0,3 percenta hrubého národného dôchodku na vedu, má zaoberať takýmto ved- Svet vedy čoraz viac láka i mladých nými disciplínami. Môže, skôr musí. Sme súčasťou ľudstva a toľko, koľko skytuje prax. Lebo je kladenie ozajstných veberieme na seba zodpovednosť za jeho osud deckých otázok, hľadanie a objavovanie odvo všetkých aspektoch existencie, toľkú dávku povedí na ne, zároveň ukazovateľom, alebo aszodpovednosti musíme sa seba prebrať aj keď poň signálom, ako rýchlo spejeme k budúcide o rozvoj fundamentálnych vied. Aby sme sa nosti. však dostali k fundamentálnym objavom, muOto Filip

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Michal Ďuga • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984.

30/VIII

24. 11. 2012

47 /4518/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A ODZNELA 19. PREHLIADKA DETSKEJ DIVADELNEJ TVORBY 3 X Ď V STAREJ PAZOVE

V rozprávkovom divadelnom svete 302 detí a tohtoročnej a Ema Verešové. Detskej divaObecenstvu sa delnej prehliadke 3 predstavili aj rex Ď v Starej Pazove citátorky Jana bola veľmi bohatá Rumanová a Vadivadelná produklentína Hudecocia. Počas trojdňová, vystúpili červých divadelných ti z bábkohry hodov – 16. až 18. Čertove obrázky novembra – malí a pazovských a veľkí milovníci Tálie púchovských disi pozreli až štrnásť vadelníkov. súťažných predstaPo vstupnom vení (z Báčskeho Peprograme sa pritrovca, Boľoviec, Erhovorila A. Todevíka, Šídu, Padimanová-Makany, Bieleho Blata, nová. PozdraviVojlovice, Selenče, la divákov a všetAradáča, Kovačice a, kým účastníkom samozrejme, zo Staprehliadky 3 x Ď rej Pazovy) a tri ho- Jeho Excelencia Ján Varšo a Anna Tomanová-Makanová na popriala mnoho sťujúce (z Nového otvorení prehliadky. Za nimi moderátori Prehliadky 3 x Ď v úspechov, pekSadu a zo Slovenska, Starej Pazove Branislav Folťan a Ema Kočišová. ných hereckých z Púchova). výkonov, so žeOd tohto roku zakladateľom predseda Obce Stará Pazova, laním, „aby im divadlo učarilo prehliadky 3 x Ď je NRSNM, hlav- Milina Sklabinská, riaditeľka tak, že sa na rok tu stretneme ným organizátorom je Ústav pre ÚKVS, predstavitelia početných ešte vo väčšom počte ako kultúru vojvodinských Slovákov inštitúcií a ustanovizní, tiež ta- tohto roku“. Česť a organizátormi Obec Stará Pa- mojšieho MOMS, Slovenskej otvoriť tohtoročnú zova a SKUS hrdinu Janka Čme- evanjelickej a. v. cirkvi. V orga- detskú divadelnú líka – SD VHV Stará Pazova. Na nizácii prehliadky sa v nemalej prehliadku mal trojdňových divadelných veľvyslanec J. hodoch bolo všetkým pekVaršo. Vyjadril ne – malí, veľkí a budúci veľkú vďaku a účastníci Prehliadky 3 x Ď sa spokojnosť, že kamarátili, hrali a šantili. mnohé inštitúcie Na scéne v divadelných kopodporujú pestovastýmoch boli kráľmi, prinie a rozvíjanie divadla. nceznami, drakmi, stromaPráve bohatú viac ako storočmi, pirátmi, pampúšikmi či nú tradíciu má i pazovské dimúdrymi narátormi. Strevadlo a na jeho javisku zahradisko pre kultúru Stará Paných bolo vyše 300 divadelných zova, Ústav pre kultúru vojpredstavení. vodinských Slovákov a Na tohtoročnej prehliadke 3 x NRSNM pre tohtoročnú Ď výkony hercov sledovala a detskú divadelnú prehliadhodnotila odborná porota (v ku vypracovali plagát, bulzložení: Ján Makan, režisér z Noletin a tričká pre všetkých vého Sadu, Peter Hudák, režisér, účastníkov. zo Slovenska, z Púchova, Milina Slávnostné otvorenie záFlorianová, zodpovedná redakzračnej 3 x Ď krajiny sa kotorka Slovenskej redakcie Ránalo v piatok 16. novemb- Daniela Šerféziová, autorka najkrajdia Nový Sad, a Lýdia Gedeľovsšieho tohtoročného diplomu 3 x Ď ra v staropazovskej divaká, profesorka triednej výučby zo delnej sieni. Na prvom diStarej Pazovy) a detská porota (v vadelnom dni prehliadky sa zú- miere podieľali žiaci, učitelia a zložení: víťazi tohtoročnej Rozčastnili i početní hostia, medzi kolektív tamojšej Základnej ško- hlasovej recitačnej súťaže Marktorými boli: Ján Varšo, veľvy- ly hrdinu Janka Čmelíka. V otvá- tin Krajčík z Báčskeho Petrovca slanec SR v Belehrade, Anna To- racom programe sa zúčastnil a Miluška Vranková z Kysáča, manová-Makanová, predsed- chór školy s dvomi hudobnými tiež Xénia Gašparová, Anna Šteníčka NRSNM, Đorđe Radinović, bodmi a zaspievali sólistky Mia váková a Kristína Ikerová, žiačky

24. 11. 2012

47 /4518/

HLAS ĽUDU

ZŠ hrdinu J. Čmelíka zo Starej Pazovy). Súťažnú časť prehliadky otvorili Petrovčania. Najprv herci KUS Petrovská družina zahrali predstavenie Tŕnikove nové boty v réžii Ondreja Brnu a Daniely Legíňovej-Sabovej, ktorá je zároveň i autorkou textu. Mladí divadelníci sa skúsili zamyslieť nad problémami trápiacimi dospievajúcu mládež: či sa poctivosť vždy oplatí, či je pravda, že sa dobré dobrým vracia a ako je možné, že nie vždy dobro víťazí. Predstavenie Prvá láska, ktoré vzniklo podľa knihy Márie Jonášovej-Kotvášovej Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz na tohtoročnú prehliadku 3 x Ď priniesol divadelný súbor ZŠ Jána Čajaka z Báčskeho Petrovca. Divadlo sa páčilo najmä tínedžerom, lebo sme sa z neho – v réžii Jarmily Pantelićovej, Anny Spevákovej a žiackeho kolektívu – dozvedeli, aké bývajú prvé lásky... Naplánované hosťujúce predstavenie Slovenského vojvodinského divadla Štyria škriatkovia a víla sa neuskutočnilo. V sobotu 17. novembra na programe bolo až sedem súťažných predstavení. V podaní ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, MOMS Stará Pazova a SKUS hrdinu J. Čmelíka vzniklo predstavenie Rozprávka na dobrú noc. Jeho autorom je H. Ch. Andersen a na javisku ho zahrali, zaspievali a zatancovali žiaci pod taktovkou troch režisérok – Andrey Dvornickej, Aničky Balážovej a Libuše Simendićovej. Po Pazovčanoch vystúpili a porotám a obecenstvu sa predstavili žiaci ZŠ Branka Radičevića z Boľoviec, ktorí pripravili zvykoslovnú hru Všetky naše Lucie. Za pomoci Viery Tomanovej, autorky a režisérky predstavenia, žiaci školy prezradili, ako to býva u nich v Boľovciach na Lucku – 13. de-

aaaa 31

K U LT Ú R A aaaa

la Zuzana Obšustová. Predsta- názvom Kraljica pokvarenih igra- trovca za stvárnenie úlohy v predvenie Vesmírni cestovatelia, inš- čaka. S malými účastníkmi a ná- stavení Prvá láska; Vladimíre Sacembra. Erdevíčania – predsta- pirované textom Jozefa Sabola, vštevníkmi pazovskej divadelnej bovej z Báčskeho Petrovca za vitelia SKOS Erdevík a ZŠ Savu nás zaviedlo do sveta iných pla- krajiny hrali sa členky Drama- stvárnenie postavy v predstaveŠumanovića na tohtoročnú di- nét a podali ho žiaci ZŠ maršala tického štúdia Pečurko z Nové- ní Tŕnikove nové boty; Eme Kočišovej zo Starej Pazovy za stvárvadelnú prehliadku pricestova- Tita z Padiny. Režisérkou je Mil- ho Sadu. li s predstavením Traja umelci a ka Petrovičová. drak Samuel autorov Milana Ma- Herci ZŠ Mladých teráka a Miroslava Demáka. Di- pokolení z Kovačivadlo o tom, ako sa huslista, ce na tento detský maliar a básnik šli do mesta zba- festival pripravili viť trojhlavého draka, nacvičili re- predstavenie Sami žisérky Ruženka Ďuríková a Soňa dobrí žiaci podľa Sládeková. Pampúšiky na ceste je rovnomennej kninázov šídskeho predstavenia hy M. KotvášovejKUS Jednota a ZŠ Sriemskeho Jonášovej. O réžiu frontu. Na motívy ruskej ľudovej sa postarali Eva Porozprávky na prehliadke 3 x Ď liaková-Hrková a sme videli dobrodružstvá pam- Anna Hrková. Týmpúšikov v réžii Anny Kovárovej. to divadlom bola Herci padinského ochotníckého ukončená súťažná divadla Nová scéna sa porotám časť prehliadky. Kým odborná a obecenstvu predstavili predstavením Otílie Sabolovej Ded- porota rozhodoko rieši záhady. Réžiu mala na vala, komu udeliť starosti Milka Petrovičová a na odmeny, vystúpili konci cesty, čiže divadla sme s hostia z Púchova. V Za réžiu padinského predstavenia Dedko rieši záhady cenu získala Padinčanmi stretli to najväčšie podaní Detského Milka Petrovičová bohatstvo – priateľstvo. Bielo- divadelného štúZatvárací ceremoniál 19. Pre- nenie postavy v predstavení Rozblatskí žiaci ZŠ bratstva-jednoty dia Ochotníček pri DK obecen– členovia detskej divadelnej stvo si pozrelo predstavenie Ach, hliadky detskej divadelnej tvor- právka na dobrú noc; Danielovi sekcie – sa v sobotu v rámci sú- jaj! alebo o pani Nespokojnej, v ré- by 3 x Ď pripravil Ústav pre kul- Babíkovi zo Starej Pazovy za stvárťažnej časti prehliadky predsta- žii Petra Hudáka. V predsieni di- túru vojvodinských Slovákov so nenie postavy v predstavení Rozsvojím kreatívnym tí- právka na dobrú noc; Emílii Jane vili dvomi predstavemom. V príležitostnom Pálešovej z Erdevíka za stvárneniami: Zubybolenia (auprograme vystúpili De- nie postavy v predstavení Traja tora Duška Radovića) nisa Miháľová, Brani- umelci a drak Samuel; Maji Mraa Sprejer (podľa detskej slav Čeman, Milan Klin- víkovej zo Šídu za stvárnenie poslovenskej piesne). Reko, Tatiana Klinková, stavy v predstavení Pampúšiky na žisérkou predstavení je Ivana Vozárová, Ivan ceste; Anastasiji Mišićovej z BieVierka HriešikováPrivizer, Ján Žolnaj a leho Blata za stvárnenie postavy Vršková. Svetlana Gašková. O v predstavení Zubybolenie; MaO Tajomstvách pirátréžiu sa postaral Ján nuele Stjepanovićovej zo Selenskeho srdca na detskej Privizer, scenár a texty če za stvárnenie postavy v preddivadelnej prehliadke skladieb (podľa roz- stavení Kráľovský festival; Dáriov Starej Pazove v nedeprávky Soľ nad zlato) vi Hlavčovi z Aradáča za stvárľu 18. novembra nám napísala Katarína Mos- nenie postavy v predstavení Soľ porozprávali a zahrali náková a hudobne nad zlato. divadelníci SKOS Detupravila Milina SklaCenu za najlepšiu ženskú epivan Vojlovica pod rebinská. Zároveň tento zódnu postavu získala Jana Vieržijnou taktovkou Teréprogram bol i príleži- gová z Aradáča, Cenu za najlepzie Weberovej-Oravcotosťou na zhodnote- šiu mužskú epizódnu postavu vej, ktorá je zároveň i nie tohto veľkého di- získal Vladimír Fodora zo Šídu, autorkou textu. Do Stavadelného žúru, v rám- Cenu za najlepšiu dievčenskú rej Pazovy na 3 x Ď Seci ktorého odmenili postavu získala Jana Rumanová lenčania pricestovali s tých najúspešnejších zo Starej Pazovy, Cenu za najlepší Kráľovským festivalom, na prehliadke 3 x Ď mužský herecký výkon získal Miktorého autorom je Detská porota: (zľava) Martin Krajčík, Miluška 2012. roslav Macák z Báčskeho PetrovTode Nikoletić. Pripravil Vranková, Xénia Gašparová, Anna Števáková a Správu odbornej po- ca, Cenu za najlepšiu choreoho divadelný súbor ZŠ Kristína Ikerová roty prečítala M. Flo- grafiu a výber hudby získala AliJána Kollára v čele s režisérkou Annou Kolekovou. Soľ vadla, kde bola i výstava najvy- rianová. Zdôraznila, že porota sa Oravcová z Vojlovice. Cenu za nad zlato na prehliadku 3 x Ď pri- darenejších žiackych výtvarných nemala ľahkú úlohu a udelila tie- najlepšiu réžiu porota udelila Milke Petrovičovej z Padiny za niesli malí herci ZŠ bratstvo z prác, ktoré sa uchádzali o titul to ocenenia: Diplomy za herecké výkony: predstavenie Dedko rieši záhaAradáča. Známu rozprávku V. tohtoročného naj-diplomu, koBaldessari-Plumovskej režírova- nalo sa interaktívne divadlo pod Martine Benkovej z Báčskeho Pe- dy. Osobitnú cenu, Cenu Martina

24. 11. 2012

47 /4518/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A Uhríka, získal divadelný súbor zo Starej Pazovy. O titul najlepšieho predstavenia vcelku sa uchádzali až tri predstavenia. Porota však musela zvoliť iba jedno, a tak sa víťazným stáva predstavenie hostiteľov – Staropazovčanov, čiže Rozprávka na dobrú noc. Podľa rozhodnutia detskej poroty Cenu za najsympatickejší pár dostali Ema Kočišová a Jana Rumanová zo Starej Pazovy, Cenu za najsympatickejšiu herečku na prehliadke získala Martina Bartošová z Aradáča, Cenu za najkomickejšiu herečku získala Maja Levárska z Báčskeho Petrovca (Tŕnikove nové boty), Cenu za najsympatickejší kostým získal Martin Marek z Vojlovice. Na nedeľňajšom slávnostnom zatváracom ceremoniáli odmenená bola i Daniela Šerféziová z Erdevíka, ktorá zhotovila najkrajší tohtoročný diplom 3 x Ď. Odmeny najúspešnejším udelil a festival zároveň zatvoril Slaviša Grujić, podpredseda vlády

AP Vojovdiny a pokrajinský tajomník pre kultúru a verejné informovanie. Okrem iného vyjadril potešenie, že sa kultúra na týchto priestranstvách pestuje a rozvíja. Táto prehliadka, ako uviedol, bude sa pamätať nielen podľa rekordného počtu účastníkov, ale aj podľa pekného otváracieho a zatváracieho programu. „Odmenená režisérka a štyria najúspešnejší herci – Počas slávnostného zatváracieho ceremoniálu a udelenia cien ženská a mužská epizódna postava, najlepšia nová-Makanová. Okrem tohto lu, pri torte a ohňostroji v divadievčenská a mužská postava – krásneho darčeku NRSNM za- delnej sieni zaspievali pesničku odcestujú na Mikulášsku zábavu bezpečila i knihy tak pre najús- Mnohokrát Ď (hudba Milina Sklado Bratislavy, na trojdňové osla- pešnejších na prehliadke 3 x Ď, binská, text Katarína Mosnákovy na Slovensko. Budú tam mať ako aj pre tamojšiu slovenskú zá- vá, interpreti Dušan Babinec, aj dve predstavenia, bábkové kladnú školu (knihy a didaktické Zlatko Klinovský a Martin Ján Jadivadlo, Mikulášske darčeky, ob- pomôcky), ktorá pomáhala pri vorník. chôdzku Bratislavy,“ povedala organizácii festivalu. A celkom na záver všetci spoAnna Lešťanová predsedníčka NRSNM A. Toma-

V HLOŽANOCH

Tradičný program Jesenné listy ieňou Domu kultúry v Hložanoch v nedeľu 18. novembra znel 11. tradičný koncert lyrických a tanečných piesní Jesenné listy. Organizátorom podujatia bol ako i doposiaľ hložiansky Miestny odbor Matice slovenskej. Program Jesenné listy 2012 poznačili iba spevy hložianskych interpretov (nie aj cezpoľných, ako doposiaľ), ale nevystalo poetické pásmo s veršami Mr. Samuela Feketeho. Bola to pocta osobnosti a horlivej práci na matičnom, kultúrnom a osvetovom poli zosnulého zakladateľa tohto programu a dlhoročného predsedu MOMS Hložany. Na začiatku sa prihovorila predsedníčka MOMS Hložany Mária Bartošová-Korčoková. Okrem predstaviteľov miestnych organizácií svojou prítomnosťou toto podujatie osobitne poctili vzácni hostia: predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová, podpredseda MSS Vladimír Fekete, predseda

24. 11. 2012

47 /4518/

Rady Miestneho spoločenstva a pokrajinský poslanec Ján Bohuš, farár hložianskej SEAVC Jaroslav Kopčok.

Iveta Dorčová, skupina Deža Bu – Marína Zahorcová a Marta Gažová, Katarína Dobríková, Jana Uramová, ako i mladí ná-

Pred svojím obecenstvom vystúpili aj Marína Zahorcová a Marta Gažová, čiže Deža Bu Program trval pol druha hodiny a vystúpili v ňom známi hložianski speváci a speváčky: Rastislav Struhár, Adam Vladislav Stupavský, Jaroslav Kriška (tvoria aj trio RAJ), Renata Lovásová, HLAS ĽUDU

dejní hložianski speváci Vladimír Kriška a Ema Gažová. Okrem lyrických a tanečných skladieb odznela i tá-ktorá ľudovka, ale i upravené hity skupiny ABBA, speváčky Mariah Carey. Hu-

dobnú časť programu mali na starosti R. Struhár a Ivan Galamboš. Umelecký prednes poézie mali Jasna Čipkárová, Monika Bažaľová a Elenka Vršková, ktorá program aj moderovala. O trefnú jesennú úpravu javiska sa postarali členky Spolku žien Slovenka, ktoré pri tejto príležitosti vo svojich miestnostiach na poschodí Domu kultúry nainštalovali výstavu o kvasení kapusty a o ďalších jesenných prácach. Podľa hlučných potleskov prítomných, ktorými sa chceli odvďačiť účinkujúcim v programe, aj tento ročník Jesenných listov sa zdaril. Sledovalo ho vyše 130 divákov. A ako sme sa dozvedeli od člena Správnej rady Ondreja Stupavského Endyho, v uplynulých ročníkoch podľa predaných vstupeniek na večierok chodievalo od 70 do 90 Hložančanov. Kultúrno-umelecký program Jesenné listy 2012 mal tentoraz trochu inú koncepciu, ale rovnaké poslanie – zachovávať kultúrne dedičstvo a identitu. J. Činčuráková-Galambošová

k U lT Ú r A SVOjráZNe BlAhOŽelANie k NArODeNiNám

Matičná gratulácia oslávencovi Pavlovi Grňovi spoločnosti Vašich rozprávok, chcem sa vám zavďačiť na Jurkovi a Marienke, na Dvoch Markách, Kvazimodovi, Černuške, prostredníctvom ktorých sa vám podarilo dostať nás veľkých, ale i malých, do bezsta-

lanom prostredníctvom Televízie Petrovec stvárňovali postavy Susedovcov a pre ktoré jubilant písal scenár, i teraz naživo predviedli jednu zo scénok, poučili a rozosmiali obecenstvo.

Susedovci sa po dlhej odmlke opäť prinavrátili, a to naživo

minulom čísle novín hlas ľudu sme avizovali, že na piatok 16. novembra miestny odbor matice slovenskej v Srbsku v Báčskom Petrovci pozýva obecenstvo do Domu mSS Ľudovíta mišíka na literárny večierok, ktorý chystá v roku osláv 75. narodenín spisovateľa a učiteľa Pavla Grňu. Návštevnosť bola skutočne bohatá. V tento večer by nestačil ani dvojitý metrický objem Štefánikovej siene, v ktorej sa matičné večierky organizujú, aby si všetci prítomní na večierku nášho známeho spisovateľa a dlhoročného učiteľa mali kde sadnúť. Predsedníčka mOmS Petrovec a mSS katarína melegová-melichová na úvod privítala jubilanta, spisovateľa, učiteľa a veľkého matičiara Pavla Grňu. O svojom kolegovi sa stručne a odborne prihovoril aj profesor Samuel Boldocký a obecenstvu priblížil život a spisovateľovu literárnu činnosť. Úryvky z próz pre dospelých Starý otec, Sedem detí a Prsteň predniesli profesorky Anna hansmanová a mária lavircová. hrou na fujare a píšťale prednesy hudobne popretkával profesor michal Struhár. V druhej časti poldruhahodinového pútavého programu svoju percepciu prác Pavla Grňu pre deti uviedli i žiaci vyšších ročníkov Základnej školy jána Čajaka v Báčskom Petrovci usmerňované profesorkami slovenčiny Annou Spevákovou a jarmilou Pantelićovou. Žiaci čítali slohové práce inšpirované dielom jubilanta, hrali scénky, čítali básne, spievali a čítali listy. k tomu si aj zaspievali a zahrali na husliach.

hravo a veselo doznela táto časť programu, presne tak, ako žiaci prijali spisovateľov literárny odkaz. Záverom sa Anna Speváková vyjadrila, že byť učiteľom je pekné, ale náročné povolanie. A ďalej pridala: „Pochopenie pre žiaka a odpoveď i na tú jeho najbláznivejšiu otázku učiteľ vždy musí mať naporúdzi. Ale odmena dávania príde neskoršie, v spomienkach. Príde ticho a sviatočne, tak ako sa do chrámu zriekania odjakživa prichádza“. Na to sa nadviazala vlastnou spoveďou:„Slová vďaky a úcty ťažko nájsť. V mene všetkých detí, ktoré rástli a rastú v

Svojmu kolegovi po programe zablahoželali aj profesori petrovského gymnázia, kde Pavel Grňa strávil mnohé roky

rostného sveta rozprávok. hovorí sa, že jednu knihu treba prečítať v rôznych časových úsekoch, takže, keď sa do Stredu sveta alebo k Prázdninám v poli vrátime o niekoľko rokov, bude to naša úcta a vďaka vám.“ Záverom programu herci Anna Pavlovová a michal ivičiak, ktorí kedysi v humoristickom seriáli vysie-

Slová, ktorými jubilantovi Pavlovi Grňovi popriali predovšetkým zdravia, celkom na záver zavinšovali k. melegová-melichová, rastislav Surový a Viera Benková. jubilant sa za všetky úprimné priania nakoniec aj sám zavďačil prednesom dvoch príhod zo života. J. Čiep

BÁSNICKÚ ZBIERKU OČI ROVINY slávnostne predstavili verejnosti vo štvrtok 15. novembra v aule vlády Vojvodiny v Novom Sade. V zbierke sú obsiahnuté básne 121 vojvodinských poetiek, k tomu sú pripojené aj ich krátke životopisy. Zbierka básní Oči roviny je pestrá a precítená, láskavá a drsná, rozospievaná a zadumaná – ale predovšetkým pohostinná a krásna, ako je krásna vojvodinská rovina. O knihe na premiére hovorili riaditeľka Ústavu pre rodovú rovnosť Vesna Šijački a zostavovateľka zbierky Olivera Šijački. Ako uviedli, prvé vydanie zbierky z roku 1998 zahrnovalo 63 poetiek, no prevažná časť nákladu tohto vydania zmizla v požiari. Viaceré autorky na večierku čítali svoje básne, medzi nimi aj Viera Benková a Anna Dudášová. Večierok spevom a hudbou spestrili študenti muzikológie v Novom Sade. A. La.

24. 11. 2012

47 /4518/

hlAS ĽUDU

K U LT Ú R A OD MORAVY PO MORAVU II

súradnice spolupráce eči sa vravia, chlieb sa je a napísané zostáva. A je dobre, že je tak. Dôkazov je neúrekom: jedným z posledných je zborník prác Od Moravy po Moravu II, spoločné vydanie Matice srbskej a Matice moravskej, ktorý verejnosti predstavili v polovici novembra v zasadačke Matice srbskej v Novom Sade. Vyše štyristostranovú knihu s podnázvom Z dejín česko-srbských vzťahov z našej strany edične pripravili Verica Koprivicová a Aleksandra Korda-Petrovićová, z českej Václav Štěpánek. Je to vlastne druhý zväzok svojráznej edície. Prvý uzrel svetlo sveta v Brne v roku 2005 s trochu inakším podnázvom – Z dejín česko-srbských vzťahov v 19. a 20. storočí – mal čosi nad tristo strán a pripravili ho Ladislav Hladký a Václav Štěpánek.

Obidve matice plánujú vydávať zborníky s podobnou náplňou

Z prezentácie zborníka prác o srbsko-českých vzťahoch v Novom sade

každých päť rokov, vedomé si obrovskej rozvetvenosti historických, kultúrnych, politických a

KRÁTKE SPRÁVY

V utorok 13. novembra na javisku Slovenského vojvodinského divadla hosťovali herci divadelnej družiny Arteria pri Divadle mladých z Nového Sadu a zahrali hru Súborné dielo Villiama Shakespeara – skratka. Na Slovensku je uvedená predloha známejšia pod názvom Kompletný Shakespeare zhltnutý za 120 minút. Petrovskému publiku sa predstavili herci Igor Pavlović, Zoltán Molnár a Đorđe Simić. xxx Od 15. novembra v sieni SVD znovu začali premietať filmy. Prvé skúšobné balóny záujmu publika boli kreslený film Delfín a film domácej kinematografie a najnovšej produkcie Klobúk profesora Kostu Vujića, ktoré belehradský distribútor filmov Filmstar premietal vo štvrtok 15. a v piatok 16. novembra. Ak bude záujem divákov, ako sme sa dozvedeli, filmy sa budú premietať aj do budúcna. xxx Vo štvrtok 15. novembra poobede sieň SVD opäť bola vyplnená do posledného miesta. Vyplnili ju žiaci petrovskej základnej školy, ktorí si premiérovo pozreli divadielko žiackeho kolektívu tejto školy Prvá láska na predlohu autorky Márie KotvášovejJonášovej v réžii profesoriek slovenčiny Jarmily Pantelićovej a Anny Spevákovej. Touto hrou sa petrovskí žiaci o deň neskôr predstavili aj v Starej Pazove na Prehliadke 3 x Ď. xxx Výročie vzniku a 15-ročného nepretržitého pôsobenia v piatok 16. novembra pracovne si pripomenula redakcia Televízie Petrovec. J. Č-p

47 /4518/

čosi povrchove vedeli, sú teraz lepšie ozrejmené a objasnené. Dôraz kladieme zvlášť na kultúr-

Chýrnik

Báčsky Petrovec

24. 11. 2012

iných vzťahov oboch národov. – Už z týchto dvoch zborníkov badať obrovské bohatstvo týchto vzťahov. Mnohé diania a významné momenty, o ktorých sme donedávna alebo len málo alebo

HLAS ĽUDU

Báčsky PetroveC. Kultúrno-umelecký spolok Petrovská družina na piatok 23. novembra o 19. hodine v SVD zahlásil výročný koncert svojich ochotníkov. Naplánovali si, aby na koncerte vystúpili všetky folklórne súbory spolku, speváci, herci a hudobníci, ako aj hosťujúce súbory Komorný zbor Musica viva a folklórny súbor Gymnázia Jána Kollára z Petrovca. J. Č-p BIeLe BLAto. Miestny odbor Matice slovenskej v Bielom Blate na piatok 23. novembra o 18. hodine v Dome kultúry zahlásil prezentáciu knihy Petra Damjanova Jeden rok v Bielom Blate. kysáč. V Galérii Slovenského národného domu v Kysáči na piatok 23. novembra o 19. hodine naplánovali otvorenie retrospektívnej výstavy obrazov k sedemdesiatke maliara Milana Súdiho. NovÝ sAD. Komisia pre hudobnú činnosť Výboru pre kultúru NRSNM a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov v sobotu 24. novembra o 11. hodine v miestnostiach ÚKVS usporiadajú 8. konferenciu muzikológov a hudobných odborníkov. Bude sa niesť v znamení témy Cirkevná hudba vojvodinských Slovákov. V závere konferencie v novosadskej Katedrále o 19. hodine bude koncert organovej hry prof. Jána Vladimíra Michalka, ArtD., zo Slovenska, na ktorom vystúpia i staršia a mladšia spevácka

nu spoluprácu, ktorá bola a je veľmi zaujímavá... – vyzdvihuje PhDr. Václav Štěpánek, PhD. Publikácia venovaná pamiatke dlhodobých predsedov Matice srbskej Božidara Kovačekova (1930 – 2007) a Matice moravskej Jana Janáka (1932 – 2008) je nielenže vrcholom pred niekoľkými rokmi obnovenej intenzívnej spolupráce dvoch matíc, ale je i čítaním pestrým. Sú v ňom totiž i príspevky o osobnostiach, akými boli Dušan a Miroslav Kvapilovci, štúdie o stredovekých dejinách Srbska, o povojnových Juhoslovansko-československých spolkoch a organizáciách, o českých dejinách na našich javiskách, o srbských reflexiách Kunderu, o českej srbistike po roku 1989... Desiatky rozmanitých tém, z ktorých badať, že dva štáty spája omnoho viac než dve rieky rovnakého názvu v nich. O. Filip

skupina cirkevného zboru SEAVC v Novom Sade. Báčsky PetroveC. V sobotu 24. novembra o 18. hodine v Galérii Zuzky Medveďovej bude slávnostné otvorenie výstavy prác Jána Agarského zo Starej Pazovy. NovÝ sAD. Netradičná Mládežnícka zábava pod názvom Zabíjačka v centre Nového Sadu bude v sobotu 24. novembra od 21. hodiny v miestnostiach SKC P. J. Šafárika. Bude hrať skupina Maks zo Selenče a organizátori svojim hosťom ponúkajú okrem dobrej tancovačky i rôzne zabíjačkové dobroty. A. F. kovAčICA. V sobotu 24. novembra o 19. hodine v reštaurácii Glamour sa usporiada druhý ročník podujatia Kovačický bál. Organizátor – Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka – sľubuje dobrú zábavu so slovenskou ľudovou hudbou, bohatou večerou a tombolou. A. Cha. BáčskA PALANkA. V nedeľu 25. novembra o 18. hodine v Slovenskom dome bude premiéra divadelného predstavenia pre dospelých Život je čudo. Autorka textu je Elena Hložanová, dramaturgiu a réžiu mala na starosti Katarína Mišíková-Hitzingerová, spolu s autorkou. Hrajú: Jozef Chrček a Emília Lazićová. Inscenácia vznikla počas seminára Píšeš? Píšem! v Pivnici v auguste 2012. E. H.

K U LT Ú R A

OZNAMY

IN MEMORIAM

Za Jánom Šipickým 14. 2. 1927 – 8. 11. 2012 zemunskej nemocnici vo štvrtok 8. novembra 2012 zomrel vo veku 85 rokov Ján Šipický zo Starej Pazovy, dlhoročný osvetový pracovník, kultúrny a matičný dejateľ. Mnohé generácie žiakov Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove si na neho spomínajú ako na dobrého učiteľa a učiteľský kolektív ako na vzorného kolegu. Ján Šipický bol i divadelným režisérom a hercom, nezištný snaživec pri obnovení činnosti Matice slovenskej v Juhoslávii (zároveň i prvým podpredsedom) a Miestneho matičného odboru v Starej Pazove. Niekoľko mandátov bol aj predsedom, naposledy čestným predsedom MOMS Stará Pazova. Bol i autorom niekoľkých brožúrok o živote Slovákov v Starej Pazove. Ján Šipický sa narodil 14. februára 1927 v Ašanji. Základnú školu skončil v Starej Pazove a v Belehrade, meštiacku školu tiež v Starej Pazove. Slovenské gymnázium a maturitu absolvoval v Báčskom Petrovci roku 1949. Vyššiu pedagogickú školu – odbor dejiny a geografia – skončil v Novom Sade v roku 1951 a hneď sa zamestnal ako odborný učiteľ v Erdevíku, kde pracoval 2 roky. Potom prešiel do Starej Pazovy, kde od roku 1953 ako osvetový pracovník pôsobil do roku 1991, keď odišiel do dôchodku. Pohreb Jána Šipického-Sváku bol vo štvrtok 15. novembra na staropazovskom mestskom cintoríne. Po dojímavej kázni, ktorú mal velebný pán Igor Feldy, farár staropazovský, s Jánom Šipickým sa v mene slovenskej základnej školy rozlúčila profesorka triednej výučby Anna Poliovková. Okrem iného povedala, že na mnohé generácie žiakov pre-

nášal nielen vedomosti učiteľa dejepisu, ale i svoj jedinečný životný optimizmus. Pole jeho pôsobenia často presahovalo rámce školy. Svoj čas J. Šipický venoval i práci pre širšiu slovenskú verejnosť. Posledné slová rozlúčky so zosnulým nad jeho rakvou v mene SKUS hrdinu Janka Čmelíka mala predsedníčka Anna Lepšanovićová. Zdôraznila, že vzácnu podporu, životnú istotu, zdroj radosti a spolupatričnosti Ján Šipický venoval ochotníckemu životu v spolku. V období rokov 1954 až 1974 sa vyskúšal ako režisér, a to hlavne veselohier. Tým spôsobom do spolku prilákal aj veľký počet členov, aj veľký počet divákov, aby sledovali divadelné predstavenia. V období, keď Ján Šipický bol predsedom spolku, bola vystavaná nová divadelná sála. O bohatej matičnej činnosti Jána Šipického na pazovskom cintoríne hovoril Matej Hadrík, predseda MOMS. Okrem iného povedal, že zosnulý tak v matičnej činnosti, ako i vo svojom živote bol príkladom zhovievavosti, tolerantnosti a porozumenia. Za všetko, čo urobil pre Maticu slovenskú, sa mu dostali i najvyššie matičné uznania. V prednese krásneho slova sa s Jánom Šipickým v mene pazovských matičiarov rozlúčila i Libuška Lakatošová. Nad otvoreným hrobom posledné zbohom veľkému matičiarovi vyslovili Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka MSS, a Michal Spevák, prvý predseda obnovenej MSJ. Vyzdvihli, že sa internát pri gymnáziu v Báčskom Petrovci vybudoval vďaka idei Jána Šipického. Na poslednú cestu bez návratu ho vyprevadili okrem rodiny aj početní jeho kolegovia, matičiari, aktivisti zo spolku, priatelia a občania Starej Pazovy. Česť jeho pamiatke. A. Lš.

IN MEMORIAM

Mária Tanciková, rod. Boťanská 1937 – 2012 novembri, keď viaceré lalitské rodiny postihla strata ich najmilších, na večnosť sa po ťažkej chorobe pobrala aj Mária Tanciková, rodená Boťanská. Nielen Laliťania ju poznali ako vynikajúcu krajčírku, ale aj ženu, ktorá mala zmysel pre pekné veci a poriadok v živote, pre vlastnú rodinu. Vedľa toho si vždy našla voľné chvíle, aby roky pôsobila na kultúrnom a spoločenskom poli. Mária Tanciková sa narodila 11. marca 1937 v Laliti. Už ako žiačka v základnej škole pri učiteľke Emílii Heinleinovej-Slečny rada tancovala a hrala divadielka. Prvýkrát na opravdivé dosky, ktoré svet znamenajú, si Mária zastala ako pätnásťročná dievčina. Šlo o predstavenie Ženích, kde bola partnerka hlavnému hercovi Jánovi Tancikovi, s ktorým sa o niekoľko rokov zobrali. Neskoršie hrala vo viacerých inscenáciách, od roku 1952 aj tancovala vo folklórnej skupine.

Celých 35 rokov svojho života Mária Tanciková venovala Kultúrno-umeleckému spolku Štefánik. Šila kroje, nie iba pre lalitských ochotníkov, ale aj pre tanečníkov v Ruskom Kerestúre, Novom Orachove... Bola kostýmografka spolku, poradkyňa a jedna ruka s manželom Jánom, lalitským režisérom a choreografom. Mária nadovšetko vštepovala lásku k divadlu a tancu najprv svojim deťom, potom aj ostatným lalitským dievčatám a chlapcom. Aj vďaka jej práci lalitskí tanečníci v sedemdesiatych rokoch patrili medzi najkvalitnejších a najkrajšie oblečených na našich festivaloch. Roky M. Tanciková pôsobila v Združení žien Matkino srdce, s radosťou sa zúčastňovala na prípravách rôznych výstav, chodila so ženami na výlety. Naposledy si jej všestrannú činnosť pre Slovákov všimla aj Matica slovenská v Srbsku, ktorá jej udelila uznanie. Rozlúčka s Máriou Tancikovou bola 15. novembra 2012 na lalitskom cintoríne, kde ju na večný odpočinok uložili k rodičom. Vďaka jej za všetko, čo urobila pre lalitských Slovákov a slovenskosť vôbec. Nech jej je ľahká rodná zem lalitská. J. P.

Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Dr. Đorđa Joanovića – NS 195, NSU 195, v Ulici Dr. Đorđa Joanovića 7, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 5 155, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu

sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

24. 11. 2012

47 /4518/

HLAS ĽUDU

OZNAMY NA ROZLÚČKU s naším

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov projektu na životné prostredie Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Adamovićevo naselje 2, v Ulici cára Dušana č. 42, na katastrálnej parcele číslo 2 968, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

JÁNOM ŠIPICKÝM – SVÁKOM bývalým predsedom a čestným predsedom SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy Lampa, ktorá osvetľovala môj kút, dohorela. Pozvanie prišlo a ja som pripravený na cestu. V tejto chvíli môjho lúčenia zaželajte mi šťastie, priatelia moji. (Rabindranáth Thákur Básne duchovné) Tvoji ochotníci z pazovského spolku

POSLEDNÉ ZBOHOM

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o ažurovanej štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu VUJANOVIĆ – PETROVIĆ GROUP, DOO, Nový Sad, Ul. Dimitrija Davidovića 26, podal tomuto orgánu dňa 9. novembra 2012 žiadosť číslo VI-501-852/12 o dávanie súhlasu na ažurovanie štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Stanica na zásobovanie motorových vozidiel autoplynom výšky P + 1 + Pk, na katastrálnej parcele č. 1683/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad rozhodnutím číslo VI-501-896/08 z 27. 7. 2009 poskytla súhlas k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Stanica na zásobovanie motorových vozidiel autoplynom výšky P + 1 + Pk, ktorou sa predpokladá: podnikateľsko-stavebný objekt výšky P + 1 + Pk, manipulačné plochy, ohrady, ochranný múr, vonkajšia a vnútorná hydratačná sieť, kanalizačná sieť, separátor naftových derivátov, piezometer na sledovanie kvality podzemných vôd a stanica na zásobovanie motorových vozidiel autoplynom so strieškou, pozostávajúcou z podzemného rezervoára na TNG kapacity 30 m3, čerpadlo na pretáčanie TNG, duplex automat na plnenie autorezervoára TNG, pretáčacie zariadenie TNG umiestneného do ochrannej skrine a potrubia, ktoré spája uvedený výstroj. Nositeľ projektu odstúpil od dokumentácie, na základe ktorej je vypracovaná štúdia o odhade vplyvov na životné prostredie, ku ktorej sa poskytol súhlas, vzhľadom na to, že je okrem obsahov opísaných v štúdii namiesto podzemného rezervoára na TNG kapacity 30 m3 vbudovaný rezervoár 25 m3, pridané sú dva podzemné dvojkomorové rezervoáre na benzín a diesel po 50 m3 (2 x 25 m3) so sprievodným výstrojom, jeden multiplex čerpací automat na vytáčanie tekutých palív a jeden multiplex automat na vytáčanie tekutých palív TNG a zmenená výška objektu v P + 2. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h do 26. decembra 2012. V súlade s článkom 6 Pravidla o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas verejného nahliadnutia môžu podať sťažnosť a mienky na ažurovanú štúdiu o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia budú 27. decembra 2012 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, so začiatkom o 12.00 hod.

24. 11. 2012

47 /4518/

HLAS ĽUDU

JÁNOVI ŠIPICKÉMU 1927 – 2012 dlhodobému a čestnému predsedovi Miestneho odboru Matice slovenskej v Starej Pazove Sváko, nikdy nezabudneme na Tvoje úsilie a optimizmus pri obnovení Matice slovenskej a založení Miestneho odboru v Starej Pazove. Vďaka Ti za všetko, čo si vykonal. Členovia MOMS

OZNAMY SMUTNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÝ POZDRAV

so svojou mamou

svojej starkej a prastarkej

MÁRIOU BENKOVOU

MÁRII BENKOVEJ 23. 11. 1922 – 13. 11. 2012 z Petrovca

23. 11. 1922 – 13. 11. 2012 z Petrovca

MÁRIA GAJINOV 1951 – 2012 z Kulpína Lúčia sa s Tebou manžel Ivan, dcéra Vesna a syn Davor s rodinami

Odišla si od nás náhle a nečakane. Silnejšia od života bola smrť, ktorá Ťa od nás odtrhla. S láskou si na Teba bude spomínať

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÉ ZBOHOM

Dotĺklo srdce, utíchol hlas, mali ste rada život a všetkých nás. S láskou a úctou si na nich budú spomínať vnúčatá Samuel, Anna a Vierka s rodinami

syn Samuel s manželkou Annou

s našou mamou, ktorá nás nečakane zanechala

BOĽAVÁ ROZLÚČKA so svokrou, starkou a prastarkou

svojej drahej starkej

MÁRIOU BENKOVOU

MÁRII BENKOVEJ

23. 11. 1922 – 13. 11. 2012 z Petrovca

MÁRIOU BENKOVOU 23. 11. 1922 – 13. 11. 2012 z Petrovca S láskou a úctou si na ňu budú spomínať

Na Jej dobrotu a lásku večne budú spomínať dcéra a zať

venujú

Oznamujte

SPOMIENKA na

v MICHALA ČAPEĽU

3. 7. 1959 – 25. 11. 2008 – 2012 z Petrovca

nevesta Katarína a vnukovia Ján a Jaroslav s rodinami

vnučky Mariena a Milina s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

Hlase ľudu 021/ 47–20–840 a 021/

Trvalú spomienku si zachovávajú spolupracovníci Slovenského vydavateľského centra

47–20–844 inzercia@hl.rs

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 26. novembra 2012 uplynie ťažkých a boľavých 31 rokov, čo sme stratili nášho vrele milovaného syna a brata

ONDREJOM BEKOM 1934 – 2012 Z Petrovca

VLADKA KUKUČKU 1959 – 1981 – 2012 z Nového Sadu Silnejšia od lásky a vôle do života bola smrť, ktorá Ťa navždy od nás odtrhla. Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Za ním smútia: zarmútená mama, veľmi chorý ocko a sestra Zdenka s manželom Peđom

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť. S apkom sa lúčia jeho: Zdenko a Svetlana Klasičekovci

24. 11. 2012

47 /4518/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUTNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 5. novembra 2012 ma navždy opustil môj milovaný manžel

na manžela

SMUTNÁ ROZLÚČKA Dňa 5. novembra 2012 nás navždy opustil otec, starký a prastarký

PAVEL MAĎAR PAVEL MAĎAR 7. 10. 1928 – 5. 11. 2012 Z Padiny Ďakujem všetkým tým, ktorí prišli vyprevadiť môjho manžela na tú poslednú cestu do večného pokoja. Bože môj milý, čuj moje prosby, rany mi zahoj a daj mi sily znášať tento osud ťažký a nemilý… Trvalú spomienku na Teba si zachováva

PAVLA KOVÁČA 1940 – 2010 – 2012 z Kysáča Čas plynie, ale spomienky zostávajú. S láskou si na Teba spomína

Tvoja navždy zarmútená manželka Anna s dcérami Annou Brachnovou a Máriou Šuľovou s ich rodinami

Tvoja manželka Anna Kováčová

1928 – 2012 z Padiny Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. S láskou a úctou si na Teba spomínajú: dcéra Anna Brachnová, vnučka Anna Nemogová s manželom Jánom a deťmi Jankom, Tianou a Jakubom, a vnuk Pavel Brachna s manželkou Boženou a deťmi Ivanom a Pavlom

SMUTNÁ ROZLÚČKA Dňa 5. novembra 2012 nás navždy opustil otec, starký a prastarký

PAVEL MAĎAR 1928 – 2012 z Padiny

SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 23. novembra 2012 uplynul rok, čo nás navždy opustil náš drahý manžel, otec a apko

na otca a deda

SAMUEL LEKÁR 1929 – 2011 – 2012 Z Petrovca

Klesli ruky, čo pre nás pracovali, prestalo biť srdce, čo nás milovalo, zavreli sa oči, ktoré na nás dbali… S láskou a úctou si na Teba spomínajú: dcéra Mária Šuľová s manželom Jánom, vnučka Mária Dubovská s dcérami Danielou a Tatianou a vnuk Ján Šuľa

SMUTNÁ SPOMIENKA Tichú a trvalú spomienku si na neho zachovávajú

PAVLA KOVÁČA 1940 – 2010 – 2012 z Kysáča Uplynuli už 2 roky, čo si nás nečakane opustil. Zostaneš navždy v našich srdciach. S láskou si na Teba spomínajú:

manželka, dcéra, vnučka a vnuk s rodinami

DROBNÝ OZNAM POSLEDNÝ POZDRAV

PAVLA MARČOKA 26. 9. 1940 – 16. 11. 2009 – 2012 z Petrovca

Tvoja dcéra Miluška, zať Ondrej a vnukovia Ivan a Dejan Muchovci

nášmu kmotrovi a krstnému otcovi

na manžela, otca a starého otca

KUPUJEM a beriem do prenájmu (árendy) pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí; tel.: 063/716-73-82.

Vo svojich spomienkach si Ťa navždy zachovávajú: manželka Mária, syn Pavel, nevesta Tatiana, dcéra Mária, zať Nenad, syn Ján so Zuzanou a vnúčatá Maja, Ivana, Matej a Anna

SPOMIENKA Uplynulo 15 smutných rokov, čo nás opustil manžel, otec a brat

JÁN MADACKÝ ONDREJOVI BEKOVI 1934 – 2012 z Báčskeho Petrovca Na Teba si zachováme trvalú pamiatku. Kmotra Melegová a krstné deti Ján a Miloslav s rodinou

24. 11. 2012

47 /4518/

HLAS ĽUDU

1941 – 1997 – 2012 z Kysáča

Na Teba si spomínajú Tvoji najmilší

OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Uplynuli už 2 roky od smrti môjho bratranca

SMUTNÁ ROZLÚČKA

JÁNOM PAVLISOM 7. 9. 1932 – 9. 11. 2012 z Lalite ktorý po krátkej chorobe zomrel v Melbourne dňa 9. novembra 2012.

JURAJA PETRÍKA

DR. MIROSLAV ŠUSTER z Petrovca

1942 – 2010 – 2012 z Kysáča

Trvalú spomienku si zachovajú: Krásnu spomienku na Teba si zachováme.

dcéra Anna s rodinou a syn Ján s manželkou, žijúci v Austrálii, rodina Benková z Ameriky a rodina Pavlisová z Kanady

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachováva bratranec Ján Ďurovka s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším otcom a starým otcom

Priatelia a kolegovia Ola a Pavel Báďonskovci z Báčskej Palanky

SMUTNÁ ROZLÚČKA so svojím bratom, švagrom a ujom

SAMUELOM CHORVÁTOM 1938 – 2012 z Báčskeho Petrovca

JÁNOM OŽVÁTOM 1932 – 2012 z Petrovca S úctou a láskou si na Teba spomienky zachovajú:

Dotĺklo srdce, utíchol hlas, mal si rád život a všetkých nás. Bol to osud alebo sila, čo Tvoj život tak náhle ukrátila? Zavrel si oči, srdce prestalo biť, aj keď si chcel tak veľmi žiť. S ním sa lúčia: sestra Anna, švagor Pavel a rodiny Pálenkášová ml. a Andrášiková

syn a dcéra s rodinami

PREDČASNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA s naším spolužiakom

VLADIMÍROM KOVÁČOM 16. 8. 1995 – 11. 11. 2012 z Padiny Navždy si na Teba budú spomínať a v srdciach Ťa nosiť: Tvoji spolužiaci s triednymi učiteľkami a celým pracovným kolektívom Základnej školy maršala Tita z Padiny

ROZLÚČKA

SPOMIENKA

MÁRIOU BENKOVOU

TOMÁŠA BENKU

rod. Horniakovou 23. 11. 1922 – 13. 11. 2012

18. 1. 1923 – 21. 2. 2002 – 2012

z Petrovca S úctou si na Vás budeme spomínať. Syn Samuel, dcéra Mária a nevesta Katarína s rodinami

24. 11. 2012

47 /4518/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÝ POZDRAV

s manželom, otcom, starým otcom a prastarým otcom

SAMUELOM CHORVÁTOM

SAMUEL CHORVÁT 17. 8. 1938 – 13. 11. 2012 z Petrovca

17. 8. 1938 – 13. 11. 2012 z Petrovca Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života.

Svojmu bratovi s peknými spomienkami

Manželka Zuzana, dcéra Zuzana a syn Samuel s rodinami

Dr. Daniel Chorvát s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA Dňa 13. novembra 2012 nás navždy opustila manželka, mama, svokra, stará mama a prastará mama

MÁRIA TANCIKOVÁ rod. Boťanská 11. 3. 1937 – 13. 11. 2012 z Lalite

Spomienky na Teba navždy zostanú v našich srdciach. Manžel Ján, syn Jaroslav s manželkou Vlastou a synmi Jaroslavom a Miroslavom s manželkou Đurđinou a synom Sebastiánom, syn Ján s manželkou Zuzanou a synmi Dušanom a Rastislavom

24. 11. 2012

47 /4518/

HLAS ĽUDU

OZNAMY

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou drahou mamou a starou mamou

ZUZANOU SĽÚKOVOU rod. Medovárskou 19. 8. 1929 – 16. 11. 2012 z Báčskeho Petrovca Na Teba si s láskou budú spomínať: dcéra Anna Bendová, zať Ján a vnukovia Ján a Vladimír

SMUTNÁ ROZLÚČKA s otcom

ONDREJOM BEKOM 1934 – 2012 z Petrovca

Miloval si život a všetkých nás. Hoci už nie si s nami, s úctou a láskou si na Teba budeme spomínať. Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska. Tvoji synovia Vladimír a Ondrej z Austrálie

24. 11. 2012

47 /4518/

HLAS ĽUDU

OZNAMY

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s milovaným priateľom

VLADIMÍROM KOVÁČOM 16. 8. 1995 – 11. 11. 2012 z Padiny Je ticho po bolesti, je celkom blízko ku hviezdam. Taký je akord odchodu, keď slovo ešte naposledy zazvonilo. Praskli putá našej lásky, čo držali nás pevne k zemi. Spi sladko, priateľ náš! Veď my verne budeme ctiť pamiatku Tvoju. Spi sladko, priateľ náš, duch Tvoj neumiera. V spomienkach našich budeš navždy žiť! Posledný pozdrav Ti s láskou a úctou venujú: Michael, Marián, Daniel, Dušan, Ivan, Ján, Miroslav, Zdenko, Ivan, Vladimír, Pavel, Ladislav, Kvetka, Vlasta, Monika, Alexandra, Andrea, Lýdia, Vlasta, Katarína, Martina, Ivana a Anna

24. 11. 2012

47 /4518/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 23. novembra: • O 19.30 z cyklu Stopami dávnej minulosti z produkcie Slovenskej televízie bude odvysielaný dokumentárny film Dvojčatá. • O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: z kultúry – o žiackom časopise petrovských gymnazistov Sládkovič, o Detskej divadelnej prehliadke 3 x Ď v Starej Pazove, o novosadskej jazzovej skupine Majamisty trio; z osád – o činnosti aradáčskeho Združenia žien Rada, o Mesiaci boja proti chorobám závislosti, o období kvasenia kapusty, o okrášľovaní fliaš ako zaujímavom koníčku; z poľnohospodárstva a športu – na aktuálne témy. • O 20.45 SPEKTRUM: Vo vysielaní budú hostky Tatiana Naďová, riaditeľka Základnej školy 15. októbra v Pivnici, a Lenka Viziová, profesorka biológie. Dôvodom hosťovania je udelenie Ceny Dr. Đorđa Natoševića za výnimočné výsledky v pedagogickej práci pivnickej škole, ktorej pri príležitosti Dňa osvetových pracovníkov udelila pokrajinská vláda. NEDEĽA 25. novembra: • O 11.00 DÚHOVKA: Vo vysielaní bude reportážny záznam z tohtoročnej divadelnej prehliadky 3 x Ď v Starej Pazove. • 11.30 NÁBOŽENSKÉ VYSIELANIE DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie DOBRÝ VEČER, VOJVODINA bude v sobotu o 3.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu ráno o 5.30 h. Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 25. novembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Čistenie skládky v Padine Kovačickí žiaci vedia pekne recitovať Obhliadka budovy MS v Padine Utorok 27. novembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Ivana Miloševićová, novinárka V padinskej knižnici sú RTV OK Piatok 30. novembra knihy plné strachu 16.00 – 18.00 Klenotnica Kovačický bál Slovenský film: Ružové sny Nová scéna chystá ďalšie Čo nového v našom chotári? divadelné predstavenie Výber z programu Čo nového v našom TV Petrovec spoločenskom živote?

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 26. novembra: 17.20 – 18.00 Zo starých zásuviek – za sprievodu Ľudového orchestra RTV Nový Sad zaspievajú sólisti Rádia Nový Sad; Utorok 27. novembra: 17.20 – 18.00 Stretnutie – pásmo poézie a hudby – výber z poézie; Streda 28. novembra: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – zaznejú evergríny; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – zaspievajú a zahrajú ochotnícke súbory z Kysáča a Kovačice; Štvrtok 29. novembra: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – ľudové piesne v interpretácii Anny Šúlekovej, Anny Nemčekovej, Márie Súdiovej a Zdenky Tárnociovej; Piatok 30. novembra: 17.20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 24. novembra: • 17.15 – 18.00 Piesne naše – spevácke skupiny z nášho prostredia; NEDEĽA 25. novembra: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky – Novosadský džezový festival. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby – skladby klasicizmu. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny – Vystúpenie New York kvarteta na Novosadskom džezovom festivale. • 17.15 – 18.00 Portréty – slovenská ľudová hudba; UTOROK 27. novembra: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení – zábery z festivalu Novosadské hudobné leto; STREDA 28. novembra: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu – populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

24. 11. 2012

47 /4518/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; Program od 23. do 29. novembra

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v repríznom termíne o 19.30 h.

Pondelok – sobota

KRÍŽOVKA ČÍSLO 47

18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy

V tajničke je názov festivalu evergrínov, lyrických piesní a poézie, ktorý bol 18. novembra v Hložanoch. autorka: ANNA BIČIAROVÁ

20.15 Filmy: Piatok 23. novembra Dipl. Ing. agr. Rastislav Struhár, – Manžel na prenájom generálny riaditeľ Sústavy Petrovec Sobota 24. novembra – To je naša stará mama 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Pondelok 26. novembra Molí – Psychopat zo San Francisca 19.00 Zvon, prehľad udalostí Utorok 27. novembra týždňa – Prvý družba 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s Streda 28. novembra vami: Výber z výročného koncer– Pestúnka tu KUS Petrovská družina Štvrtok 29. novembra 22.00 Film: Žiar tela – Flirtovanie s katastrofou 24.00 Záver vysielania 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon Každý pondelok o 20.15: 23.00 Záver vysielania Hudobný mix V piatok a v sobotu o 18.15: Nedeľa 25. novembra Z programu TV Kovačica 18.00 Hudobné blahoželania a TV Pančevo

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 28. novembra o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude pri príležitosti osláv 100. výročia budovy vojlovického Slovenského kultúrno-osvetového spolku Detvan a 10. výročia založenia Oltárneho krúžku žien vo vojlovickom evanjelickom cirkevnom zbore odvysielaná výročná veselica. Michaela Spišiaková, Repríza v nedeľu 2. decembra o najmladšia tanečníčka na veselici 7.30 h. 24. 11. 2012

47 /4518/

HLAS ĽUDU

tajnička

starogr. boh vojny

plece

meter

farebná zločinec ohovárajúca tekutina

správa

na písanie

Jarmila (zdrob.)

druh revolvera

domáce meno Alžbety

citoslovce

polovica šk. roku na fakulte

úvaha o umeleckom diele north

obaja guľovitá baktéria Nórsko

vpíšte KREM

bezvládie

kemping vpíšte TE Republ. Srpska

zdanlivo vpíšte ÉN

obrazovka (srb.) karát

farbivo ako indikátor irídium

tona trlica

post scriptum

tona vpíšte A DB

krík vpíšte S CH K

nový dinár

rival

umenie (lat.)

Taliansko

zástera poskytujúca tieň angl. dĺžková miera

bočná strana

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 46 – VODOROVNE: žehlička, ileus, ad, venčil, U, on, edikt, tajnosť, a, čert, R, J, C, áno, jar, pros, ebá, o, VA, slnečná, ekolab, A, ňo, aspik TAJNIČKA: SLNEČNÁ JESEŇ ŽIVOTA Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 44 z čísla 44 Hlasu ľudu z 3. novembra 2012 bolo: JÁN BYSTERSKÝ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ANNA EMBELIOVÁ, Ul. bratstva-jednoty č. 73a, 26 000 PANČEVO. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠPORT SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Dobrý začiatok, zlý koniec V predposlednom jesennom kole úspešnejšie boli mužstvá z dolnej časti tabuľky. Na piatich zápasoch vyhrali domáci, na dvoch sa tešili hostia a jeden sa skončil nerozhodne. Vedúca Dolina prehrala s tímom Mladosti z Báčskeho Jarku. Je to v prospech Temerínčanov, ktorí po výhre v Čelareve znížili bodový náskok Padinčanov. Odžačania nepríjemne prekvapili svojich fanúšikov, keď doma prehrali s Dunavom. Somborský Radnički si rozdelil body s menovcom zo Sriemskej Mitrovice. Pančevčania vyhrali druhýkrát za sebou, ale im to nepomohlo dostať sa z posledného miesta, lebo i predposledná Jednota bola úspešná. Podobne ako ostatné výsledky, ani výhra Cementu nad šídskym Radničkim nenarušila poradie v tabuľke. Výsledky 14. kola: Cement – Radnički (Š) 2 : 0, Srem – Palić 4 : 3, ČSK Pivara – Sloga 0 : 1, Jednota – B. Topola 1 : 0, Tekstilac – Dunav 1 : 2, Mladost – Dolina 2 : 1, Radnički (S) – Radnički (SM) 1 : 1, Dinamo – Senta 2 : 0. Program 15. kola: Senta – Cement, Radnički (SM) – Dinamo, Dolina – Radnički (S), Dunav – Mladost, B. Topola – Tekstilac, Sloga – Jednota, Palić – ČSK Pivara, Radnički (Š) – Srem. MLADOST – DOLINA 2 : 1 (2 : 1) re vyčíňanie divákov na zápase 12. kola so Sentou Mladost je potrestaná, dva zápasy musí hrať mimo Báčskeho Jarku, a preto Dolinu uhostila v bratskej dedine Nakovo, kde vyrástli mnohí známi futbalisti. Na ihrisko Barcelona do Nakova prišli dva autobusy plné Jarčanov a prišli aj milovníci futbalu z okolia. Súperi pred preplnenou tribúnou podali priemerný výkon. Od mužstva vedúcej Doliny sa viac očakávalo. Vyzerá, že hráči z Padiny predčasne začali oslavovať titul jesenného majstra a zápas nezohrali s plným nasadením ako predchádzajúce zápasy. Dobrý bol iba začiatok, keď sa hostia ujali rýchleho vedenia. Z prvého rohového kopu v 3. min. P. Čížik pekne odcentroval a vysoký Memović hlavou loptu zaslal do siete Mladosti. Bol to šok pre hlučných fanúšikov domácich, ktorí potom dlho mlčali. Hráči Doliny sa celkom nepotrebne stiahli do ob-

Ninkov s loptou krok dopredu, ale rozhodca nariadil stop! rany a postupne dovolili súperovi, aby získal prevahu. To sa im vypomstilo v závere prvého polčasu. Mladost v 41. min. vyrovnala a v 43. min. celkom obrátila výsledok vo svoj prospech. Oba góly boli

Body nádeje

podozrivé. Pri prvom útočník Mladosti fauloval brankára Jevtića a druhý padol pravdepodobne z postavenia mimo hry. Hlavný rozhodca Pantović a jeho pomocník nemali takú mienku. Obrat výsledku vyvolal oduševpolhodinke druhej časti naoko lepšie pôsobili hostia. Hosť Bojan Milovanović mal veľkú šancu, lebo sa ocitol zoči-voči s brankárom Jednoty, ktorý výborným zákrokom zachránil svoju sieť. O niekoľko minút nato Milovanović dostal druhú

JEDNOTA – BAČKA TOPOLA snažili, lebo tento zápas pre nich mal 1 : 0 (0 : 0) stupeň najvyššieho významu. Prepredposlednom jesennom kole to im imperatív víťazstva občas Jednota na vlastnej ploche zí- zviazal nohy a hlavy, takže v prvej skala cenné body v stretnutí s kvalitným celkom zo severu Báčky. Za prítomnosti asi 150 divákov hostia boli v úvode aktívnejší. Vtedy si vypracovali aj jedinú šancu v prvej časti, keď Mezei dobre vypálil na bránu, ale sa vyznamenal brankár Lazar Jovišić. Sporadické útoky domácich nepriniesli žiadnu príležitosť ohroziť bránu istého Dejana Kronića. V druhom polčase sa Vzrušujúca chvíľa na ihrisku Jednoty pred dobre hráči Jednoty veľmi stráženou bránou hostí

nenie fanúšikov Mladosti a priniesol opravdivé salvy pyrotechnických prostriedkov na ihrisko. V druhom polčase sa nič nezmenilo. Jarčania viac bojovali, nešetrili sily. Dolina sa bezúspešne pokúšala zmeniť výsledok. Pomalé, zdĺhavé akcie útočníkov hostí hráči Mladosti ľahko zastavovali. Zmeny v radoch hostí nepriniesli žiaduce výsledky, lebo sa nikto z Padinčanov neopovážil zaútočiť na bránu Mladosti. Bez gólových šancí sa výsledok nemohol zmeniť. Mladost zvíťazila a na konto si pripísala vzácne body. Dolina zohrala najslabší zápas a zažila prvú prehru na hosťovaní tejto jesene. DOLINA: Jevtić, Ivanišević, P. Čížik, Nedučić, Memović, Tripković (Čerňoš), Ćirić (Đoković), Ninkov, Stajčić, Kovačević, Bogunović (Šalipurović) . Ján BOKOR

žltú kartu a predčasne musel pod sprchy. V 78. min. sieť hostí sa konečne vlnila, čo prinieslo veľkú radosť v radoch domácich fanúšikov. Navrátilec do tímu Jednoty Slobodan Živković začal akciu z ľavej strany, odcentroval a pohotový Predrag Pejčinović loptu hlavou dorazil do siete – 1 : 0. Vo finiši Topolčania príliš riskovali, všetkými silami útočili a vytvárali medzery v obrane. Pazovčania to nevedeli využiť, aby vsietili ďalšie góly a presvedčivejšie vyhrali. No aj toto minimálne víťazstvo im prinieslo nádej, že na jar budú môcť úspešnejšie bojovať o záchranu. JEDNOTA: L. Jovišić, G. Lukić, Šaponja (Đ. Lukić), Vujčić, B. Lukić, Stanković (Igrač), Jezdić (Živković), Žakula, Pejčinović, Stefanović, Knežević. Bz-ý

24. 11. 2012

47 /4518/

HLAS ĽUDU

ŠPORT PRVÁ LIGA NOVÉHO SADU

Dobrá forma trvá SREMAC – TATRA 1 : 2 (0 : 0) tvrtým víťazstvom zaradom, tentoraz za Dunajom, tatranci potvrdili dobrú formu vo finiši majstrovstiev. V Čerevići mali Kysáčania vo väčšej časti zápasu viac z hry, ale aj smolu, keď už v prvej časti dvakrát nastrelili žrď a raz brvno. Pritom už v 47. min. nešťastne inkasovali gól tak, že stredopoliar Sremca Gavrilović prudko vypálil z triedsiatich metrov a Muchu, ako povedal po zápase, zaslepili silné slnečné lúče, lopta ho oklamala a ocitla sa v bráne. No tieto nešťastné okolnosti nezmýlili hostí, pokračovali v dobrom výkone, pripravili si pekné gólové šance, z ktorých dve aj využili. V 60. min. Ivan Ožvát unikol z ľavej strany, presne strelil vedľa domáceho brankára Janićijevića a výsledok vyrovnal – 1 : 1. V 63. min. piaty rýchly protiútok hostí majstrovským ťahom skončil Ivan Ožvát a efektným gólom už vtedy stanovil konečný výsledok. Do konca zápasu Kysáčania

mali ešte niekoľko príležitostí zvýšiť a upevniť si náskok, ale ich zahodili. Vo finiši potom mužstvu

sotva 30 divákov a žltú kartu dostal iba strelec v radoch domácich Gavrilović.

Proleter – Fruškogorac 1 : 1, Sremac – Tatra 1 : 2, Železničar – Mladost 0 : 8, Sirig – Fr. partizan 3 : 0, Futog – Dinamo 1 : 2, Vinogradar – Báčka 2 : 0. Program posledného, 15. kola, nedeľa 25. novembra 2012 o 13. hodine: Báčka – Susek, Dinamo – Vinogradar, Fr. partizan – Futog, Mladost – Sirig, Tatra – Železničar, Fruškogorac – Sremac, Slavija – Proleter, Borac – Čenej. Pavel PÁLIK

Útočník Tatry Ivan Ožvát dobrý vo vzduchu, ale tentoraz góly vsietil nohou

Tatry domáci futbalisti pripravili trápne chvíle, no hostia si predsa zachránili úplne zaslúžené víťazstvo. Zápas v Čerevići viedol Novosadčan Malešević, sledovalo ho

TATRA: Mucha, Srnka, Paunić, Đaković, Savić, Badnjar, Konstantinov, Kavran, Ožvát, Vidović (Cvetić), Kohút (Kulík). Výsledky 14. kola: Susek – Borac 5 : 0, Čenej – Slavija 2 : 4,

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR

Rusín do jari prvý Padla opona za jesennou časťou majstrovstiev, v ktorej diváci sledovali zaujímavé zápasy. Platí to predovšetkým pre štvorku bojujúcu o jesenný primát. Ten získal Rusín z Ruského Kerestúra vďaka lepšiemu gólovému skóre od Odžačanov. Pre mnohých prekvapujúco iba o bod menej získal Törekvés zo Svilojeva a papierový favorit, ktorý vypadol z Oblastnej ligy Sombor, somborský ŽAK, je iba na štvrtom mieste. Lipar napriek čiastočnému neúspechu s Dunavom (doma iba 3 : 3) zostal piaty. Lalitská Panónia po mimoriadne slabej jeseni zakotvila na jedenástom mieste. Výsledky posledného 13. kola jesene: Šikara – Aleksa Šantić 3 : 2, Rusín – Rastina 1 : 0, ŽAK – Törekvés 1 : 1, Dinamo – Odžaci 0 : 3, Jedinstvo (R) – Jedinstvo (K) 5 : 1, Panónia – Metalac 4 : 2, Lipar – Dunav 3 : 3. PANÓNIA – METALAC 4 : 2 (1 : 1) edeľný rozlúčkový zápas s jesennou polosezónou v Laliti mal podivný začiatok. Rozhodca B. Aleksić z Kruščića dal znak na začiatok zápasu vo chvíli, kým jeho pomocníci ešte neboli ani na svojich miestach vedľa postranných čiar ihriska!? Využili to Somborčania a o niekoľko sekúnd neskoršie sa vlnila sieť vedľa pre-

24. 11. 2012

47 /4518/

kvapených domácich hráčov. O takú štvrťhodinku neskoršie Panónia predsa vyrovnala gólom Stankovića. Druhý polčas sa pre domácich začal úspešne, lebo Rančić v 48. min. z voľného kopu obrátil výsledok – 2 : 1. Nezadlho potom Somborčania vyrovnali. V 62. min. Stanković z druhého pokusu priviedol svoje mužstvo k druhému HLAS ĽUDU

Mužstvo kerestúrskeho Rusína získalo jesenný titul

náskoku a Valent v 80. min. potvrdil zaslúženú výhru Laliťanov. Slabý rozhodca B. Aleksić oškodil domácich o dve jedenástky, hostí o jednu. Pritom pri konci zápasu vylúčil z hry domáceho Stankovića a jedného hosťa pre vzájomnú potýčku. PANÓNIA: Balaša, Njaradi, Farkaš (Janković), Ćirić, Jovović, Bojić, Petrović (Marjanović), Rančić, Valent, Tojić, Stanković. J. P.

ŠPORT Realizátorom najprísnejšieho trestu vo futbale bol Pendo, ktorý prekonal hráča v bráne hostí, lebo títo nemali náhradného brankára. min., keď vynaliezavý Pendo Mladenovčania o niekoľko minút zdvojnásobil náskok – 2 : 0. Erde- neskoršie so zvesenými hlavami opustili trávnik ihrisvíčania sa potom neka v Erdevíku. pokúšali stoj čo stoj SLOGA: Tojagić, dosiahnuť presvedčiMilošević, Zec (Bovejší triumf, ale rutijanić), Simikić (Vanovanou hrou privásić), Miljković, Raidzali zápas ku koncu. čević (Zoranović), Vo finiši, presnejšie v Kovačević, Đorđe86. min. rozhodca Davić, Simeunović, vid Matić z Titela odJovanović, Pendo. pískal penaltu v proVýsledky 14. spech domácich. Nervózni hostia prerušili Dvakrát trafil: Đorđe kola: Polet – Prvý zápas, oplzlými slova- Pendo (Sloga Erdevík) máj 1 : 0, Srbobran – Index 0 : 0, Sloga mi „častovali” rozhodcu, pokúsili sa aj zaútočiť na – Budućnost 3 : 0, Jugović – neho… Matić pritom oprávnene Borac 1 : 2, Bačka – Omladinac vylúčil z hry brankára Budućnos- 1 : 0, Crvena zvezda – Mladosť ti Kovačevića a zo striedačky mu- (P) 2 : 0, Crvenka – Mladost (T) sel aj tréner hostí Zoran Vujinović. 1 : 0, Hajduk – Stanišić 4 : 1.

VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

Vynaliezavý Pendo SLOGA – BUDUĆNOST 3 : 0 (1 : 0) avorizovaní Erdevíčania nepodcenili súpera z Mladenova. Mužstvo Slogy znova zahralo dobre a jeho hráči bojovali o každú loptu na trávniku. Hostia sa hlavne bránili iba občas, ale neúspešne útočili. S priebehom času herná činnosť na trávniku sa stupňovala a domáci prvý gól vsietili až v 42. min. Založili akciu z ľavej strany, odcentrovaná lopta preletela brankára Budućnosti Kovačevića a domáci Kovačević hlavou z dvoch metrov rozvlnil sieť. Hostí potom vychytila nervozita a častejšie začali robiť fauly. V druhom polčase domáci zmenili taktiku, silnejšie obliehali bránu súpera. Trvalo to tak až do 77.

Rozvrh posledného, 15. jesenného kola: Stanišić – Polet, Mladost (T) – Hajduk, Mladosť (P) – Crvenka, Omladinac – Crvena zvezda, Borac – Bačka, Budućnost – Jugović, Index – Sloga, Prvý máj – Srbobran. Károly VIG

Z hosťovaní ani bod! CRVENA ZVEZDA – MLADOSŤ (P) 2 : 0 (1 : 0) predposlednom jesennom kole Mladosť hosťovala v novosadskom Vidovdanskom sídlisku, kde jej súperom bola domáca Crvena zvezda. Bol to pomerne tvrdý zápas, čiže hralo sa bojovne. A na takom nerovnom a krátkom ihrisku oba celky hrali ofenzívne, chceli sa čím skôr a ľahšie dostať pred bránu súpera. Mladosť sa už na začiatku zápasu snažila prekvapiť domácich. Šancí bolo málo a domáci, čo mohli, to aj využili. Petrovčania mali v mužstve až troch typických útočníkov, čo je trochu i prekvapujúce. Mladosť

hrala v útoku s Milovanovićom, Latinovićom a Kokanovićom. Dokonca v druhom polčase stredopoliara vystriedal univerzálny hráč Zbućnović. Mladosť mala práve prostredníctvom Zbućnovića v 72. min. jedinú šancu, keď tento kopal z dobrej pozície vysoko nad bránu. Domáca C. zvezda góly dosiahla identickým spôsobom. V 25. min. sa po prvýkrát vytvoril vákuum v trestnom území „modrých“ a Stojčić poľahky skóroval. Podobne tak bolo i v 75. min., keď niekto z hosťujúcich zadákov „zadriemal“ a Jovanović zľava matoval bezmocného Fejdiho.

Súboj pri čiare Plavšića (obrátený tvárou) a Đorđevića (9), bývalého hráča Mladosti

MLADOSŤ: Fejdi, Saveljev, Fábry, Rupar, Uzelac, Plavšić, Kokanović, Sladojević (Zbuć-

nović), Milovanović, Latinović, Grujić. Samuel Medveď

PRAKTICKO-TEORETICKÝ FUTBALOVÝ SEMINÁR špičkových odborníkov prebiehal v Podnikateľsko-rekreačnom stredisku Relax v Kovačici. Praktickú ukážkovú tréningovú prednášku predviedol na slávistickom trávniku Miloljub Ostojić (na snímke), úradujúci predseda Organizácie futbalových trénerov Futbalového zväzu Srbska, bývalý tréner Crvenej zvezdy a šampiónskeho FK Obilić. Okrem neho v teoretickej časti školenia takmer tridsiatke trénerov z troch juhobanátskych obcí rozprávali aj Miloš Paprica, predseda Organizácie futbalových trénerov FZ Vojvodiny, a Branko Babić-Sosa, tréner PRO licencie a šampión Čiernej Hory s FK Budućnost Podgorica v sezóne 2007/08. O úspešnú organizáciu poldňového kurzu sa najviac pričinil Padinčan Ján Šuľa, predseda Organizácie futbalových trénerov FZ obcí Kovačica – Opovo a predseda Organizácie futbalových trénerov oblastného FZ Pančevo. Záver seminára patril prezentácii novej publikácie pre futbalových trénerov. Autor Ján Špringeľ knižky je Pavle Opavski.

24. 11. 2012

47 /4518/

HLAS ĽUDU

ŠPORT PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Presvedčivý štart favorita POLET – SLÁVIA 4 : 1 (3 : 0) o Izbišta slávisti necestovali s veľkou nádejou na prajný výsledok. Polet sa potkol iba dvakrát. Oba zápasy prehral minimálnym rozdielom. Má tretí najlepší útok a k tomu najsilnejšiu obranu v lige, prijal iba deväť gólov. Všetky merania síl doma vyhral, len s jedným klubom na vlastnom trávniku remizoval. Z oprávnených dôvodov pre záväzky voči Gymnáziu Mihajla Pupina na zápase s Poletom chýbali Joka a Ďuriš. Zo zatiaľ neznámych príčin sa pred cestou do Izbišta nezjavili Tomáš, Ďurkovský a Strakúšek. Slávia odcestovala na meranie síl s jedenástimi hráčmi. Na zápase v Izbišti prvýkrát za prvé mužstvo Slávie hral Andreja Turano a podal slušný výkon.

Hostitelia sa rýchlo ujali vedenia. Už v 9. minúte mali dvojgólový náskok. Najprv v 5. min. skóroval Nenad Jovanović a vzápätí i Danijel Beljin. Dve minúty pred prestávkou zavlnil sieť Kovačičanov i Damir Stijačić. Po prestávke boli hostia vyrovnaným súperom so šampiónom jesene. Navyše, Marko Nenadić v 56. min. zmenšil stav na 3 : 1. O konečný výsledok sa postaral Miljan Jovanović v 79. min. Kovačičania mali v druhom polčase aj zopár šancí na prajnejší výsledok. SLÁVIA: Andrić, Sachter, Turano, Božić, Mihaljčić, Nenadić, Bakoš Válovec, Slobodan Novković, Koleski, Slađan Novković.

V poslednom jesennom kole sa Slávia stretne na vlastnom trávniku s Partizanom z Gaja. Zápas sa začne o 13. hodine a 30. minúte. Dorastenci Slávie v novoformovanej Juhobanátskej lige – skupina západ zakončili majstrovstvá na šiestom mieste z dvanástich mužstiev. Ďalšie výsledky 14. kola: Borac – Sloga (BNS) 3 : 0, Partizan – Vojvodina 1 : 1, BAK – OFK Vršac United 1 : 2, Radnički – Tempo 1 : 0, Sloga (P) – Budućnost 4 : 0, Vulturul – Jugoslavija 2 : 0, Mladost – Dobrica 3 : 0. Rozdiel medzi prvým a posledným mužstvom v tabuľke Prvej juhobanátskej ligy je 23 bodov (zo 14 kôl), kým v Druhej

juhobanátskej Západ, odkiaľ Slávia postúpila v roku 2009, je až 46 bodov (zo 16 kôl). Vršac hrá od 6. kola výborne, vyšplhal sa na druhú priečku. Všetky výsledky 14. kola sú očakávané. V zóne ohrozenia je sedem klubov, medzi nimi i oba kluby z Obce Kovačica. Ján Špringeľ

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – SKUPINA VÝCHOD

Mierne a priateľsky KARAŠ (K) – HAJDUŠICA 1 : 0 (1 : 0) ápas predposledného kola jesennej časti majstrovstiev v dedinke Kuštilj na úpätí Vršackého brehu bol mierny a skôr sa podobal priateľskému ako majstrovskému meraniu síl. Hajdušičania na toto hosťovanie odcestovali podstatne oslabení – bez Radovića, Kocevského, Demseho a Radulovića. V prvom polčase sa hralo hlavne na strede ihriska a najnezamestnanejší hráči boli obaja brankári. Predsa domácim futbalistom sa v nadstavenom čase (v 46. minúte) podarilo ujať vedenia. Melich v snahe zastaviť útok hostí opustil svoju bránu, ale iba krátko odrazil loptu na nohu domácemu útočníkovi, ktorý neváhal a zo vzdialenosti 20 metrov ponad brankára strieľal do prázdnej brány – 1 : 0. Po zmene strán sa viac hralo na polovici domáceho celku. Hajdušičania sa snažili vyrovnať a zmeniť výsledok vo svoj prospech. Vytvorili si aj niekoľko výhľadných príležitostí, ale výsledok predsa len zostal nezmenený. HAJDUŠICA: Melich, M. Stoj-

24. 11. 2012

47 /4518/

kovski, Barbulović, Folťan, Pomorišac, Maliar, Pilip, Csicsai, Momčilović, Đukić, Vilić (G. Stojkovski) Ostatné výsledky 14. kola: Hajduk – Vitorul 1 : 1, Crvena zvezda – Borac (VG) 1 : 0, Ševac – Karaš (J) 1 : 0, Ratar – Potporanj 1 : 0, Budućnost – Partizan 4 : 0, Jedinstvo – Vinogradar 1 : 2, Dunav – Borac (VS) 0 : 1. vlh VK KULPÍN – VK SIRIG 3 : 0. Minulý víkend si volejbalisti Kulpína zmerali sily s VK Sirig v 5. kole Prvej vojvodinskej ligy – skupina centar. Po presvedčivom výkone prekonali súpera maximálnym výsledkom 3 : 0. V setoch to vyzeralo takto: 25 : 17, 25 : 14 a 26 : 24. Predseda VK Kulpín Todor Radanov po súboji poznamenal, že Kulpínčania už štyri zápasy zaradom zvíťazili, a tak sa s 11 získanými bodmi dostali na tretiu priečku v tabuľke. Pred VK Kulpín sú zatiaľ VK Šíd na druhom mieste (12 bodov) a prvoumiestnený VK Stražilovo, ktoré má 14 bodov. VK KULPÍN: Boris Relota, Siniša Petrušić, Ondrej Dudáš, Marko Govorčin, Saša Čapeľa, Stanislav Zima, Aleksandar Stančul, Svetozar Govorčin, Daniel Peťkovský, Ljubomir Ljubojević, Igor Milutinović. V nasledujúcom 6. kole VK Kulpín (na fotke radosť hráčov po výhre) si zmeria sily s VK Dunav Volej 2 v nedeľu 25. novembra v Novom Sade. K. Gažová

HLAS ĽUDU

ŠPORT POSLEDNÉ ZVONENIE RYBÁRSKEJ SEZÓNY V LALITI

Zvíťazila Jakušova šťuka Č

lenovia lalitského Združenia športových rybárov Lieň ani keby vari chceli, nemohli si zvoliť krajšie posledné zvonenie tohtoročnej rybárskej sezóny. V tú tretiu novembrovú slnečnú nedeľu, keď sa teplota pohybovala aj do 15 stupňov Celzia, usporiadali už 4., tradičnú súťaž v chytaní dravých rýb (šťuka, zubáč, sumec, boleň, ostriež...). Zraz a raňajky dobre známych ranostajov boli o 8. hodine ráno v hostinci U Relju. Potom sa všetci spoločne vybrali na pretekársku dráhu kanála Dunaj-Tisa-Dunaj neďaleko Lalite.

Aj tentoraz sa potvrdilo, že lalitskí rybári majú mnoho športových priateľov a kolegov nielen na území Vojvodiny, ale celého Srbska. Na súťaži sa zúčastnil dosiaľ rekordný počet milovníkov tohto druhu športového rybolovu. Svoje rybárske vlohy a šťastie v Laliti si 18. novembra 2012 v čase od 9. do 13. hodiny skúšalo 44 pretekárov z Báčskeho Maglića, Petrovca, Hložian, Futogu, Karavukova, Kuly, Srbského Miletića, Subotice, Lajkovca a Lalite.

li“ rybárskymi prútmi nad pokojnou hladinou vody kanála. Keď sa im na jednom mieste dlhšie nedarilo nič uloviť, išli niekoľko desiatok metrov vľavo, či vpravo, a pritom aj menili blyskáče. Každú ulovenú rybu ihneď prihlásili rozhodcom, ktorí mali dohľad na dráhu z brehu kanála. Keď o 13. hodine hlavný rozhodca oz-

Na 4. súťaži v love dravých rýb v Laliti zvíťazil Hložančan Jaroslav Jakuš

Rybár Zdravko Gajdoš z Kucury chytil šťuku dlhú 35 cm a prihlásil rozhodcovi Jaroslavovi Bockovi, ale zostal bez odmeny, lebo bola pod stanovenú mieru

Domácich reprezentovali Samuel Macko, Aleksandar Šijački, Vladimir Vuković, Đorđe Ristić, Borislav Malivuk a Jaroslav Valent-Saler. Zaujímavé bolo poČo sa parí z kotlíka? Paprikáš? Ale, čoby, zerať pretekárov, ako varené víno pre rybárov, povedal predseda pozdĺž vyše dvojkiloZŠR Lieň Janko Fábry (vpravo) metrovej dráhy „mávav spoločnosti so Samuelom Mackom

načil koniec súťaže, mohli urobiť súvahu úlovku pretekárov. Najviac šťastia a rybárskeho kumštu dokázal Hložančan Jaroslav Jakuš, ktorý ulovil šťuku dlhú 54 centimetrov a ťažkú 1 050 gramov. Táto ryba mu priniesla triumf na súťaži. Druhé miesto obsadil Ognjen Miletić z Kuly (chytil tiež šťuku dlhú 43 cm, ktorá vážila 780 g).

STOLNOTENISOVÁ SÚŤAŽ ŽIAKOV V SELENČI

Vyhrali Novoselčanky a Selenčania V

selenčskej Základnej škole Jána Kollára 14. novembra usporiadali obecnú súťaž žiakov vyšších ročníkov škôl z Obce Báč v stolnom tenise. Túto súťaž pravidelne podporuje a organizuje Športový zväz Obce Báč v spolupráci so základnými školami. Súťažili chlapci a dievčatá v skupinách. Z dievčat najúspešnejšie boli žiačky základnej školy z Báčskeho Nového Sela, ktoré vo finále porazili žiačky z Vajsky. Na treťom mieste sa umiestnili žiačky z Báča, kým si štvrté a piate miesto roz-

Tretí bol Slobodan Malančić z Vajsky so šťukou 42 cm a 550 g. Rybári vcelku ulovili 18 rýb (14 šťúk, dvoch zubáčov, po jedného boleňa a ostrieža), čo je pre takúto súťaž pekný výsledok. Všetky ulovené ryby po zaevidovaní u rozhodcov hneď vrátili do vody. Po súťaži sa rybári presťahovali do reštaurácie Longov v Ruskom Kerestúre, kde pri spoločnom obede trom najlepším odovzdali poháre a navijaky v celkovej hodnote 25 000 dinárov. Predseda ZŠR Lieň Janko Fábry sa zavďačil všetkým účastníkom súťaže a rybárov vyzval, aby sa v ešte väčšom počte o rok opäť stretli v Laliti. J. Pucovský delili Selenčanky a žiačky z Plavny. Selenčskí chlapci boli najúspešnejší a obsadili prvé miesto, keď vo finále prekonali žiakov zo základnej školy z Báča. Tretie miesto obsadili žiaci z Báčskeho Nového Sela, štvrté žiaci z Plavny a na poslednom piatom mieste zostali chlapci z Vajsky. Športový zväz pre víťazov zabezpečil diplomy. Bola to opravdivá športová, priateľská a nadovšetko férová súťaž. Športové súťaže žiakov budú pokračovať v rôznych športoch, aj v iných školách v obci.

Selenčskí žiaci sa doma nedali prekvapiť

Juraj Berédi-Ďuky 24. 11. 2012

47 /4518/

HLAS ĽUDU

Ešte trochu a vybehneme aj my na dráhu

PIVNIČANIA NA 20. NOVOSADSKOM MARATÓNE 2012

Šestka za päťku N

a jubilejnom 20. Novosadskom maratóne nebolo najviac pretekárov na tej najdlhšej dráhe (42 195 m), ale na trikrát kratšej trati, tzv. štvrťmaratóne (10 500 m). Medzi bežcov sa zamiešali aj piati žiaci Základnej školy 15. októbra v Pivnici a jedna Pivničanka, žiačka prvého ročníka petrovského Gymnázia Jána Kollára. Boli to piataci Daniel Blatnický a Miroslav Šuster, šiestak Rastislav Záskalický, ôsmaci Darko Šuster a Ljubomir

V tejto skupine bežali aj pivnickí žiaci

Vukšić, ako aj gymnazistka Melánia Brňová. S nimi do Nového Sadu prišiel, pravdaže, profesor telesnej výchovy v pivnickej škole a ich tréner Janko Brňa. Pivnickým žiakom, ktorí už majú za sebou niekoľko úspešných pouličných behov v Báčskej Palanke, za priehrštie medailí z Petrovského maratónu, toto bol debut na Novosadskom maratóne. Jedine Darko Šuster vlani prvýkrát zdolal rovnakú dráhu novosadskými ulicami. Darko, Rastislav, Daniel, Miroslav, Ljubomir a Melánia sa veru nezahanbili, keď v konkurencii starších a skúsenejších bežcov všetci úspešne dobehli do cieľa. A to ... a úsmevy v spoločnosti mamy Jaroslavy, otca omnoho rýchlejšie od stanovenej nor- Miroslava a brata Dávida my! Nevieme, či sa týmto mladučkým bežcom za menšia odmena, ktorú si za svoj bežecký husárpekný športový výsledok ušli päťky v školskom sky kúsok v Novom Sade zaslúžili! J. Pucovský denníku. My im ich úprimne doprajeme. Je to naj-

Slzy Daniela Blatnického v cieli...

Šťastie dcéry a rodiča: Melánia s otcom Jankom Brňom

Zaslúžená gratulácia od bežca a predsedu novosadského ARK Fruška Gora Vladimira Raškovića (prvý zľava), ktorý podal ruku rad-radom Danielovi Blatnickému, prof. Jankovi Brňovi, Rastislavovi Záskalickému, Melánii Brňovej, Darkovi Šusterovi, Miroslavovi Šusterovi a Ljubomirovi Vukšićovi