Hlas 47 2014 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

/4622/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 71 | 22. 11. 2014 | CENA 50 DIN

Zvíťazila Tatiana Jašková

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

GMO – stále horúca téma domáceho agráru ŠPORT

Košava hatila, ale derby nepokazila Ján Triaška Báčsky Petrovec

www.hlasludu.info | www.hl.rs

Z obsahu

22. 11. 2014 | 47 /4622/ Uzávierka čísla: 19. 11. 2014

4 TÝŽDEŇ 5 Omladenie dedín ako priorita 6 Bez štátnych peňazí – znamená bez transparentnosti? 8 Iná úroveň, iná výška

10 SLOVENSKO 10 Štafeta mladosti trochu inak

11 ĽUDIA A DIANIA 11 Ekológia chce viac pozornosti 14 Perom a objektívom po Banáte

Medzinárodné sympózium Ľudské zdroje a regionálny rozvoj prebiehalo 13. novembra v Zhromaždení APV v Novom Sade. (s. 5) O. Filip

19 Poklad neznáša odklad

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Jesenné dáždniky

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Vyššia cena pšenice 25 Mnohoraké chute vín 26 Jesenná ochrana repky olejnej (2)

31 KULTÚRA 32 Aj napriek všetkému – spev 34 Cestovanie, ktoré sa návratom nekončí 35 Najmladší (sú) pod našimi ochrannými krídlami

41 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 47 Keď sa streľba nedarí... 48 Slávii stálica, Zvezde veselica 50 Obaja chceli výhru Autorka titulnej fotografie: Anna Francistyová

V sobotu 15. novembra v Slovenskom vojvodinskom divadle v Petrovci sa ukončilo dolnozemské turné Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK) skvelým hudobno-tanečným programom pod názvom Krížom-krážom. (s. 31) J. Čiep

Daždivý október a voda na poliach sú na vine, že sa zber kukurice na banátskych poliach predĺžil až do druhej polovice novembra. Aj v hajdušickej rodine Hrudkovej využívajú neobvyklé teplé počasie v novembri, aby dohonili zmeškané. Silná košava, ktorá nepretržite duje už takmer desať dní, im v tom veľmi neprekáža. (s. 14) V. Hudec

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Ochraňujme skvosty

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec



Je nad slnko jasné, že ľudová pesnička a ľudový odev idú spolu. Ani tá najkrajšia nôta nevyznie tak ako treba, ak speváčka nie je v kroji.

plynulý víkend sme mali skutočný ľudový sviatok: na 49. festivale Stretnutie v pivnickom poli sme si vypočuli 44 viac či menej pôvodných slovenských ľudových piesní (plus ešte 12 v revuálnej časti) a nadchla nás aj promenáda krojov, lebo všetci dvadsiati traja účastníci súťažných koncertov a polovica spevákov v revuálnej časti spievali v krojoch. Jednoducho: krása! Ale inak tú zladenosť a pestrosť vidí obyčajný divák a inak odborník. A odborníčka, etnologička Vlasta Vinkovičová bola oduševnená: „Staré skrine sa znovu dokorán pootvárali a vyliala sa z nich na javisko krása dávnych čias spojená s krásou mladosti súčasnej generácie,“ napísala do svojej záverečnej správy. Ale je tu aj odborníčkin nadhľad: „Dalo by sa očakávať, že tých krásnych pôvodných krojov po čase bude ubúdať. Veď predsa sme na 49. ročníku Stretnutia v pivnickom poli... O to skôr je pravdepodobné, že sa v súčasnosti vývojová fáza ľudového odevu ukončí. Stretnutie v pivnickom poli nás však i tohto roku presvedčilo v pravý opak. Odhaľujeme, že sa v našich rodinách skrýva ešte celé bohatstvo pôvodných krojov, ktoré ich majitelia ochotne vypožičiavajú mladým účastníkom tohto podujatia.“ Jedno také bohatstvo sme odhalili pred štyrmi rokmi, keď pre potreby festivalu svoju šatňu – roky starostlivo udržiavanú a zveľaďovanú – dokorán otvoril SKUS Pivnica. Videli sme tam pôvodný, rekonštruovaný a štylizovaný ľudový odev, ukážky z rôznych choreografií, ale aj z rôznych období, ladených k rôznych príležitostiam a pre všetky vekové skupiny. Pritom im vraj túto zbierku stále dopĺňajú spoluobčianky, ktoré prinášajú svoje kroje „ako do múzea“, ale i usilovné krajčírky a výšivkárky. A keby sme mali jednu takú spoločnú šatňu? Túto ideu predostrela na nedeľňajšom festivalovom stretnutí so spevákmi práve etnologička Vinkovičová a veru si vieme predstaviť takú zberňu, kde by sa primerane uskladnili všetky tie kroje, ktoré chátrajú v starých babičkiných a prababičkiných sobášnych ládach, skriniach, či v zadných izbách, komôrkach, a o ktoré terajší majitelia nemajú záujem. Pochopiteľne, že tie odevné predmety nie sú pre tanec, niektoré patria už len do múzea, ale sú aj tie, ktoré dotvoria pesničku, spev a miesto im je na javisku. Práve na Stretnutí v pivnickom poli. A mladí účastníci by si ich tam mohli vypožičať. Jeden kroj na piatkový, jeden na sobotňajší koncert – v súlade s pesničkou, dobou, prostredím. Už osemnásť rokov sa na tomto festivale udeľuje Cena za najautentickejší kroj. Koľko krásnych krojov predefilovalo javiskom... Máme ich aspoň vyfotografované? Tešiť nás predsa môže, že mladí speváci svoj kroj vedia nosiť, vedia sa v ňom pohybovať a cítia sa v ňom dobre. Preto veríme, že náš tradičný kroj ešte nezanikne. Lebo aj keď ho je stále menej na svadbách či podobných slávnostných príležitostiach, aspoň pivnický festival stále slúži ako skvelé predvádzacie mólo na tieto naše skvosty. Anna Francistyová

Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  47 /4622/ 22. 11. 2014

Týždeň  Z MÔJHO UHLA

OVZ P

očas nedávnych národnostných volieb v Srbsku mnohí príslušníci národnostných menšín nemohli hlasovať, lebo z tých alebo oných dôvodov neboli zapísaní do osobitného voličského zoznamu (OVZ). Niekto tvrdil, že pred štyrmi rokmi hlasoval, teda bol aj zapísaný do OVZ, iní zasa, aj keď chceli, nemohli hlasovať, lebo sa do OVZ nezapísali. Vraj nevedeli, že to majú urobiť sami. Svojrázny problém mali aj voliči, ktorí sa pred štyrmi rokmi zapísali do OVZ a medzičasom sa presťahovali do iného prostredia. „Nepresťahovali“ však aj svoje volebné právo, a preto mohli hlasovať iba vo svojom niekdajšom bydlisku, čo málokto využil. Konečne sa do OVZ medzi dvomi voľbami zapísalo pomerne málo mladých ľudí, ktorí medzičasom získali volebné právo. Služobne neboli zapísaní a sami veľmi nedbali, a tentoraz vystala aj kampaň zapisovania z domu do domu, keď ide o slovenskú komunitu, ako pred štyrmi rokmi. Všetko sa skončilo iba na výzvach prostredníctvom médií. Ukázalo sa však, že to nestačilo. Všetko sú to dôvody, ktoré mnohých príslušníkov menšín ukrátili o jedno zo základných demokratických výdobytkov – voliť predstaviteľov v národnostných radách. Rovno preto by novozvolené národnostné rady, a medzi nimi aj slovenská, ihneď po konštituovaní mali spoločnými silami pracovať na zmene spôsobu zapisovania do OVZ. Treba totiž trvať na tom, aby príslušníkov národnostných menšín do OVZ zapísali štátni úradníci, len čo ich zapíšu do jednotného voličského zoznamu. Je pravda, že úradníci nemôžu vedieť, či je niekto Slovák, Maďar alebo Rumun... to by sa však mohlo riešiť prinavrátením do praxe uvádzať národnostnú príslušnosť dieťaťa v matrike narodených, ako sa to robilo po druhej svetovej vojne až po rok 1964. Na základe toho by potom obecný úradník mohol každého, kto nadobudol volebné právo, zapísať aj do OVZ. Medzičasom, kým novonarodené deti nezískajú volebné právo, ale aj v prípade, ak takýto návrh štát neschváli, NRSNM a Matica slovenská by museli intenzívne pracovať na tom, aby sa čím viac Slovákov zapísalo do OVZ, lebo sa nám veľmi rýchlo môže stať, že znovu budeme členov Národnostnej rady voliť na elektorskom zhromaždení. www.hl.rs

Za všetkým je záujem Oto Filip

Vladimír Hudec

168 HODÍN

ronikár nemá tú slobodu ako aforista: ten je v stave ponúknuť ti päť právd a nechať zvoliť si tú, ktorá sa ti najviac páči. Pri toľkých horúcich témach nárokujúcich si na prívlastok hlavné, omyly sú nielen možné, ale sú priam očakávané. Ktosi vravel, že nemusieť, ale môcť je jedným slovom – sloboda. Sloboda je taktiež i možnosťou voľby. Konkrétne, aj tohto výberu. Aj po tomto týždni niektoré veci sú naďalej až nepríjemne jasné. Napriek všetkým zaklínadlám, ktoré používajú politici v spojení s budúcim rastom a očakávaním lepších časov, tie stále zostávajú abstraktným pojmom. Lebo sú ich obrysy nejasné a konkrétne kroky plné prekážok. Štrajky sa stali masovým javom: v tomto kole sú už i mnohé školy – percentá závisia od toho, kto hodnotí účasť, príslušné ministerstvo alebo odborári – a to sa ešte ani nezačalo oznámené redukovanie platov. A jasné je, že sa delegácia Medzinárodného menového fondu v Belehrade nielenže pristavuje pri mnohých ukazovateľoch, ale aj bude dôsledne trvať na reformách, úsporách, redukovaní



deficitu, štátnej správy, výdavkov na verejné podniky... Ekonomika teda zostáva nočnou morou, tým horšou, čím viac času plynie bez zásadných zmien. Na to všetko akosi nadväzujú i otázniky nad európskou cestou, spôsobené názormi EÚ, že sa Srbsko neodkláňa dostatočne rýchlo od ruského vplyvu. Politika ako záujem: si za sankcie alebo nie si? A následky a dôsledky úmerné odpovedi. Nič nie je vylúčené, dokonca ani blokovanie otvárania jednotlivých prístupových kapitol Európskou úniou. Akoby všetko nebolo beztak komplikované, neuplynie deň bez rôznych otrasov a bitiek, ktorých obeťami sa stál aj dekan FPN Ilija Vujačić, či spisovateľ Raša Popov. Pred týždňom došlo k pokusu o zavraždenie známeho podnikateľa Milana Beka. Motívy môžu byť rôzne: politika, peniaze, pomsta... Jeden navonok úspešný podnikateľ, ktorý si tento prívlastok získal tak, že za pomoci politikov bral úvery, ktoré nevracal, Goran Perčević je v chládku pre obvinenia, že rozličnými machináciami spôsobil Univerzalbanke škodu okolo 1,4 miliardy dinárov. Pre mnohých je udalosťou týždňa, ak nie aj širšieho časového

úseku, návrat predáka Srbskej radikálnej strany Vojislava Šešelja z Haagu do Belehradu po takmer dvanásťročnom väznení, zdĺhavom a divnom súdnom procese, v ktorom zrejme bolo oveľa viac politiky než práva. Srbsko, z ktorého odišiel, už dávno nie je to, do ktorého zavítal: zmenila sa nielen politická scéna, ale aj duch času, ekonomika, slovník, zoznam priorít, cieľov, obáv... Netreba sa potom diviť, že sú jeho slová, pretrvávajúce na niekdajšej frekvencii, akosi mimo tohto času, potrieb a prianí. Lebo život je zmena a kto včas alebo skôr nasadne do tohto vlaku, má aj väčšie šance dostať sa k stanovenému cieľu. Pravica, po posledných voľbách hodne zatlačená do politického úzadia, začína objavovať možnú a lákavú silu svornosti: Demokratická strana Srbska oznamuje dohovor o spoločnom opozičnom pôsobení so stranou Dveri, azda je možné, že k nim pribudnú i niektoré strany iné, prípadne i Srbská radikálna strana. Žiadne prekvapenia nie sú vylúčené. Dlhá zima pred nami. Šťastie, že sme si v novembri užili toľko slnka. Kto vie, kedy uvidíme ďalšie jeho lúče.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

PROF. DR. VESNA BERIĆOVÁ, MEDZINÁRODNÉ SYMPÓZIUM BERISLAVA BETU BERIĆA

Od financovania po plánovanie Oto Filip – Čo považujete za základné opatrenia umožňujúce spomaliť trend depopulácie Vojvodiny? – Myslím si, že je to mimoriadne veľký, výrazný problém, keďže som túto problematiku sledovala ďakujúc manželovi akademikovi

Informačno-politický týždenník

Berislavovi Berićovi. Nazdávam sa, že je finančný základ čosi, čo má mimoriadny význam. Čiže, na rast počtu obyvateľov iste nebude prajne vplývať zmenšenie platov. Môžete vy občas alebo príležitostne rodine dať akýkoľvek príplatok, ale ak každý mesiac a sústavne zmenšujete plat, to zaiste nemô-

že priaznivo vplývať na urovnanie problému. Bytové možnosti v súčasnosti nie sú natoľko dôležité, lebo deti najčastejšie prichádzajú na svet bez ohľadu na to, aké sú tie podmienky. Nezabúdajme, že kedysi v oveľa horších a skromnejších podmienkach rodiny mali aj po päť, šesť, sedem detí. Ja si i dnes veľmi vážim rodiny, ktoré majú tri alebo aj viac detí a ktoré ešte vždy majú dostatok síl vychovávať ich ako načim. Tiež som toho názoru, že sú plánovanie rodín, ako aj práca na tom plánovaní dosť významné. • TÝŽDEŇ •

NOVÝ PROJEKT V POKRAJINE

Omladenie dedín ako priorita Jasmina Pániková

šetkým nám je dobre známe, že dediny vo Vojvodine odumierajú. Silné migrácie obyvateľstva do miest zapríčiňuje čoraz menší počet obyvateľov dedín. S cieľom ako-tak zlepšiť túto situáciu, Pokrajinský ústav pre rodovú rovnosť vypísal konkurz na kúpu domov vo vojvodinských dedinách pre manželské a nemanželské páry z územia Vojvodiny a ktorí zatiaľ nevlastnia žiadny objekt na bývanie. Pokrajina na tieto účely vyčlení 40 miliónov dinárov, čiže pre 40 párov zabezpečí kúpu domu, ktorý bude hodnoty do milión dinárov. Hovoriac o tomto projekte podpredseda vojvodinskej vlády a pokrajinský tajomník pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť Miroslav Vasin povedal, že tento projekt má niekoľko cieľov, z ktorých je najvýznamnejší predovšetkým podpora rozvo-

ja vidieckych oblastí, ako aj oživenie a omladenie dedín. Ďalším cieľom je aj zvýšenie počtu žien – majiteliek domov, čiže zlepšenie ich postavenia, keďže ako povedal, z celkového počtu žien vo Vojvodine iba 15 % z nich sú majiteľky nehnuteľností. Kto má právo zúčastniť sa v konkurze? Všetci tí, ktorí sú v manželstve najmenej jeden rok, ako aj páry, ktoré nie sú v manželstve, a žijú spoločne v súlade so zákonom. Vo chvíli podania žiadosti na konkurz účastníci nesmú mať viac ako 40 rokov, nesmú byť majitelia alebo spolumajitelia akejkoľvek Čoskoro by pusté dedinské ulice mohli nehnuteľnosti, aspoň päť ro- znovu ožiť kov musia mať prihlásené bydlisko na území Vojvodiny a aspoň že cieľom tohto konkurzu nie je jeden z páru musí byť zamestnaný. zamestnanie osôb. „Z našej strany Túto podmienku podpredseda vlá- by bolo viac než neprofesionálne, dy a tajomník Vasin ozrejmil tým, keby sme povedali, že budeme

DEMOGRAFICKÉ POHYBY VO VOJVODINE

Obraz treba reštaurovať Oto Filip

rebieha približne každé štyri roky a vždy má témy potrebné, podnetné a zaujímavé. Námetom medzinárodného sympózia na počesť akademika Berislava Betu Berića v roku 2005 bol stav a perspektívy obyvateľstva Vojvodiny a susedných regiónov. Ústredným programom ďalšieho, prebiehajúceho v novembri 2010, bol udržateľný regionálno-demografický rozvoj. Tohtoročné podujatie, ktoré sa konalo 13. novembra v Zhromaždení APV, malo ako ústrednú tému ľudské zdroje a regionálny rozvoj. Jednou zo základných príznačností tunajších demografických trendov je výrazná staroba obyvateľstva a depopulácia. Za rok je vo Vojvodine 17 800 pôrodov, a ich počet klesá, kým je súbežne len 1 800 rodín, v ktorých sa narodí tretie dieťa, vyzdvihuje pokrajinská • TÝŽDEŇ •

Pokrajinská tajomníčka pre zdravotníctvo prof. Dr. Vesna Kopitovićová

tajomníčka pre zdravotníctvo prof. Dr. Vesna Kopitovićová. Biely mor vyčíňa a už teraz potrebujeme viaceré opatrenia, aby sa tento trend aspoň spomalil – podčiarkli účastníci sympózia, zaoberajúci sa demografiou, sociológiou, právom, medicínou...

Prof. Dr. Miroslav Vesković, rektor Univerzity v Novom Sade, vyzdvihuje, že ľudské zdroje nie sú len číslice. Lebo je dôležitá aj ich veková štruktúra a zodpovedajúce vzdelanie, vplývajúce na celkovú ekonomiku. Uvádza, že kým vo svete počet obyvateľov rastie závratnou rýchlosťou a toho času ich je na planéte okolo 7,2 miliardy, v Srbsku je približne 7,2 milióna obyvateľov a ten počet sa zmenšuje. A platí to, samozrejme, i pre Vojvodinu. Pri štvrtkovom otvorení sympózia usporiadaného Pokrajinským sekretariátom pre zdravotníctvo, sociálnu politiku a demografiu, Fakultou pre zemepis, turizmus a hotelierstvo Univerzity v Novom Sade a Maticou srbskou, predseda Matice Dragan Stanić podotkol, že táto inštitúcia má nielen česť, ale aj veľký záväzok k menu akademika Berića, ktorý prvý poukázal na

párom, ktoré sa presťahujú na dedinu, garantovať, že ich tam aj zamestnáme. Naším cieľom je, aby sme tie páry, z ktorých aspoň jeden pracuje na teritóriu mesta alebo obce, a ktorý je odhodlaný cestovať do práce, usmernili k dedinám. V súlade so zákonom zamestnávateľ by mal zaplatiť cestovné trovy, aj keď vieme, že súkromní zamestnávatelia to často nespĺňajú. Z toho dôvodu, keď budeme schvaľovať žiadosti, súbežne budeme požadovať vedenia obcí, aby aspoň rok alebo dva roky podporili tento program, a to tak, že budú spolufinancovať cestovné trovy. To nie je vysoká suma, ale môže mať veľký efekt,“ uvádza Vasin. Pravdaže, mali na mysli aj určité malverzácie a z tohto dôvodu aplikanti konkurzu a potenciálni predajcovia domov nesmú byť príbuzní a taktiež budú zmluvou viazaní, aby najmenej desať rokov bývali v kúpenom dome. Žiadosti je možné zaslať do 15. januára 2015 a ukončenie projektu, čiže sťahovanie do nových domov by malo byť v máji nasledujúceho roku. problém a trendy depopulácie vo Vojvodine. V poradí 5. sympózium, prebiehajúce pred rokom 2015, kedy by Spojené národy mali vyhlásiť ciele udržateľného rozvoja planéty, bolo okrem úvodnej zložky tematicky členené na päť častí. Prvou boli demografické skúšky na základe sčítania obyvateľstva z roku 2011, druhou skúsenosti súvisiace s populačnou politikou podnecujúcou natalitu, treťou regionálny a demografický rozvoj západného Balkánu, štvrtou aktívne starnutie obyvateľstva, piatou regionálne odpovede na strach z vyľudnenia. Taká je i štruktúra približne deväťstostranového tematického zborníka Matice srbskej pre spoločenské vedy, ktorý uzrel svetlo sveta k sympóziu a obsahuje približne štyridsať štúdií. Poskytujú ozaj dôkladný obraz toho, kde vojvodinské obyvateľstvo dnes je a kam speje. A hlavne mnohé odpovede na to, čo všetko načim podnikať, aby sa v dosť chmúrnom vojvodinskom demografickom obraze objavili i niektoré jasavejšie nuansy. Čím skôr.

47 /4622/ 22. 11. 2014

Týždeň FINANCOVANIE PREDVOLEBNEJ KAMPANE NA VOĽBÁCH DO NRSNM 2014

Bez štátnych peňazí

Byť transparentný alebo nie? Priam hamletovská otázka… (foto: Jarmila Takáčová)

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

a ceste, ktorá potenciálnych kandidátov viedla do kresiel tzv. menšinového parlamentu, čiže do NRSNM, ruže neboli posypané, skôr polená a nedostatok peňazí na predvolebnú kampaň, keďže štát na tieto účely peniaze nevyčlenil. „Zákon o národnostných radách národnostných menšín predpisuje povinnosť Republiky Srbsko zabezpečiť prostriedky iba na realizáciu volieb, ktoré sa nevzťahujú na financovanie politických kampaní politických strán, keďže volebné listiny pre voľby národnostných rád môžu navrhovať skupiny občanov zapísaných do osobitého voličského zoznamu, združenia, ktorých ciele sa uskutočňujú v oblasti ochrany práv národnostnej menšiny, a registrované politické strany národnostnej menšiny,“ vysvetľuje námestníčka Pokrajinského ombudsmana pre ochranu práv národnostných menšín Eva Vukašinovićová, prečo vystala štátna finančná podpora na predvolebnú kampaň. Vukašinovićová ozrejmuje, že sa v Zákone o financovaní politických aktivít nositelia kandidačných listín v národnostných voľbách neuvádzajú ako tzv. politickí činitelia, ktorých politická aktivita by sa mala financovať z republikového rozpočtu. Z tohto vyplýva, že aktéri v predvolebnej kampani museli byť šikovní a vynaliezaví keď ide o získavanie finančných prostriedkov na úspešné „lákanie“ voličov. Kandidáti na členov NRSNM v období pred voľbami zdôrazňovali, že skutoč-

www.hl.rs

nosť, že zákony štát nezaväzujú, aby financoval spomínané aktivity, je veľkým nedostatkom pre demokratické a férové uskutočnenie volieb. „Zostáva horkosť v ústach, mysli a srdci, že štát, i keď organizoval voľby, nevyčlenil ani jeden dinár na predvolebnú kampaň,“ hovorí rozčarovane nositeľka listiny Slovenská identita – Anna Tomanová-Makanová. Ján Litavský, nositeľ listiny Liga Slovákov Vojvodiny – Ján Brna, uvedenú skutočnosť okomentoval krátko: „Taký vzťah štátu k národnostným menšinám iba hovorí o tom, v akom štáte žijeme.“ Katarína Melegová-Melichová, ktorá bola v čele listiny Matica slovenská v Srbsku – za slovenskosť, mieni, „že ak štát v zákone o národnostných radách tieto ako svoje orgány dáva možnosť zvoliť, povinný je celý proces aj vyfinancovať tak, ako je to s voľbami na ostatných úrovniach. K tomu patrí nielen predvolebná kampaň, ale aj napr. financovanie oficiálnych pozorovateľov volebného procesu jednotlivých listín“. „Je to veľký problém, lebo naša listina musela na kampaň minúť vlastné prostriedky,“ hovorí Pavel Surový, nositeľ listiny Slováci vpred! – Pavel Surový. Ján Paul, nositeľ listiny Slovenská strana – Ján Paul sa tiež prikláňa k názoru ostatných kandidátov: „Bez prostriedkov z rozpočtu štátu nie je možné rovnoprávne účinkovať na voľbách. To sa aj tentoraz ukázalo, keďže listiny, ktoré mali prostriedky, mali aj bilbordy, termíny v médiách a aj lepší rezultát na voľbách.“

Informačno-politický týždenník

PREDVOLEBNÁ KAMPAŇ A FINANCIE Keďže štát nedal peniaze, štát si nenárokuje ani na finančnú správu z predvolebnej kampane. To znamená, že nositelia volebných listín nie sú povinní zverejniť finančný výkaz, z ktorého by sa verejnosť dozvedela koľko, na aké účely a hlavne – z akých finančných zdrojov si jednotlivé listiny zaplatili „kontakt“ s voličmi. „Keď máme na zreteli, kto sú podľa zákona navrhovatelia volebných listín pre voľby do NRNM, môžeme konštatovať, že ony nepodliehajú uplatňovaniu

„Na kampaň sa nám vďaka sponzorom a samotným kandidátom podarilo získať 455 000 dinárov,“ hovorí Tomanová-Makanová, predkladajúc pred nás fotokópie účtov a zmlúv, z ktorých vidno, od koho, koľko a kam šli peniaze, ktoré účelovo využili na prezentáciu predvolebného programu. „Kampaň sme realizovali prostredníctvom letákov (54 000 dinárov), z ktorých sme polovicu rozšírili plateným vsúvaním do týždenníka Hlas ľudu, platenej reklamy v Hlase ľudu (36 000 dinárov), RTV reklamného šotu, resp. plateného termínu v štyroch médiách (338 237 dinárov) a ažúrovaním webovej stránky našej listiny (6 460 dinárov). Keď ide o služobné cesty, ako aktuálna predsedníčka NRSNM som sa musela zúčastňovať na celomenšinových podujatiach, o čom som médiá v písomnej forme aj informovala. Nikde som neagitovala, aby hlasovali za moju listinu, ale som si robila svoju robotu.“

Anna Tomanová-Makanová (foto: O. Filip)

zákona o prístupe k informáciám verejného záujmu a nemajú formálnu povinnosť, aby údaje z finančných správ o priebehu ich predvolebnej kampane sprístupnili verejnosti,“ vysvetľuje Stanojla Mandićová, námestníčka komisára pre informácie verejného významu a ochranu osobných údajov Rodoljuba Šabića. Majúc na zreteli uvedený zákon, v záujme objektívneho informovania sme nositeľov slovenských listín predsa poprosili o zverejnenie finančných parametrov predvolebnej činnosti. Ale aj napriek tomu, že obdobie pred voľbami poznačilo skloňovanie pojmu transparentnosť, s finančnými ukazovateľmi do verejnosti vyšlo iba niekoľko kandidátov, a nie všetci priložili aj dôkazový materiál.

Ján Litavský (foto: Medija Centar)

Ján Litavský povedal, že volebnú kampaň financoval na 90 percent z vlastných zdrojov, kým vo zvyšných desať percent spoluúčinkovali ostatní kandidáti z listiny. „Strovilo sa zhruba 325-tisíc dinárov, z čoho viac ako polovica na cestovné trovy a ostatná časť na letáky a TV reklamu,“ hovorí Litavský. „Účty som nearchivoval, keďže som nemal • TÝŽDEŇ •

– znamená bez transparentnosti? potrebu sám sebe ospravedlňovať účty,“ vysvetľuje Litavský. Katarína Melegová-Melichová hovorí, že vzhľadom na to, že národnostné menšiny nezískali od štátu žiadne prostriedky, kampaň MSS bola financovaná z prostriedkov MOMS v závislosti od toho, koľkých mali kandidátov a zo súkromných finančných prostriedkov jednotlivcov a firiem. „Letákov, bilbordov a platených termínov v médiách sme mali v súlade s našimi skromnými finančnými možnosťami,“ konštatuje naša spolubesedníčka. „Keďže sa matičná predvolebná kampaň financovala z prostriedkov súkromných osôb a firiem, nie sme záväzní o tom podávať správu štátnym orgánom a inštitúciám.“ Pavel Surový tvrdí, že si kampaň z najväčšieho podielu financoval sám v rámci svojich možností a z príspevkov ďalších kandidátov, ale nebol ochotný zverejniť údaje týkajúce sa výšky strovených peňazí, ich účelu, ani finančných zdrojov:

hlavne na letáky, jeden platený TV termín a cestovné trovy: „Finančná správa bude sprístupnená na webovej stránke Agentúry pre hospodárske registre.“ ATMOSFÉRA PREDVOLEBNEJ KAMPANE OČAMI KANDIDÁTOV Obdobie, keď sa voliči sladkými slovami, veľkými víziami, ale aj podrazmi usmernenými k protikandidátom „nahovárali“, aby okrúžkovali práve to-ktoré poradové číslo, zostane v pamäti hlavne podľa nedostatku financií.

zúčastnili sa na voľbách. „Situácia bola taká istá, aká je celková situácia v štáte,“ konštatuje Litavský, „zákony sú kontradiktórne, bolo veľa nepravidelností, nedostatok financií. Celková atmosféra bola neuspokojujúca.“ Melegová-Melichová vyzdvihla dobrú prácu RIK: „Čo sa týka prípravy predvolebnej kampane zo strany

Ján Paul (foto: archív J. P.)

Pavel Surový (foto: archív P. S.)

Katarína Melegová-Melichová (foto: J. Čiep)

„Nemáme čo skrývať a všetky účty poskytneme patričnému štátnemu orgánu Ministerstvu štátnej správy a lokálnej samosprávy, ak nás o to požiadajú.“ Aj Ján Paul tvrdí, že predvolebnú kampaň financovali z vlastných prostriedkov a z pôžičky členov Slovenskej strany. Podľa jeho slov na kampaň minuli 119 000 dinárov, • TÝŽDEŇ •

Na voľbách dominovala „chuť a cieľ prebrať všetko“. Aspoň taký pocit z uplynulých volieb má Anna Tomanová-Makanová, ktorá relatívne nízku účasť voličov komentuje takto: „Ľudia sú apatickí voči voľbám, nikomu neveria, sú unavení z pomalého rozvoja, ťažko ich je motivovať, aby využili svoje volebné právo. Som rada, že bolo viac listín, že existoval pluralizmus a možnosť výberu,“ hovorí Tomanová-Makanová. Ministerke štátnej správy a lokálnej samosprávy zazlieva, že iba vypísala voľby, ale nepodnikla žiadne kroky, aby aspoň v celoštátnych a pokrajinských médiách v období pred voľbami príslušníkov národnostných spoločenstiev sústavne vyzývali, aby sa zapísali do osobitných voličských zoznamov a

RIK, táto bola profesionálne a načas pripravená, a keď ide o predvolebnú kampaň, zjavili sa pamflety proti jednotlivým listinám a mám nádej, že orgány Ministerstva vnútra vypátrajú ich autorov a rozširovateľov.“ Dodala aj to, že Matica slovenská, tak ako aj na predchádzajúcich voľbách, viedla férovú kampaň bez osočovania ostatných listín a nedovolila si poklesnúť na takú nedôstojnú úroveň. Na voľby do NRNM 2014 si budeme spomínať aj podľa toho, že voliči zapísaní do osobitných voličských zoznamov pozvánku na voľby dostali v jazyku a písme väčšinového národa. „Veľkým problémom boli pozvania na voľby napísané cyrilikou, kde spoluzodpovednosť nesie aj NRSNM. Stačilo vybojovať dvojjazyčné pozvanie. Ide predsa o voľby do Slovenskej národnostnej rady,“ kritizuje Surový, ktorý pripomenul aj nejasnú situáciu keď ide o pozvania na voľby, keďže mnohí Slováci nedostali pozvanie na voľby, i keď sa ešte

v roku 2010 zapísali do osobitného voličského zoznamu. Vraj nátlaky, zastrašovanie, posmešné esemesky a „spovedanie“ Surového kandidátov tiež poznačili predvolebné obdobie. Podľa Jána Paula „zneužívanie slovenských médií“ charakterizovalo celkovú atmosféru pred voľbami, a to, ako tvrdí, „Rádio-televízie Vojvodiny (Slovenskej redakcie) a NVU Hlas ľudu v prospech listiny Slovenská identita – Anna Tomanová-Makanová, TV Obce Kovačica v prospech Ligy Slovákov Vojvodiny a TV Petrovec v prospech matičnej listiny“. PREDVOLEBNÁ KAMPAŇ SO STRANÍCKYMI FARBAMI? Povráva sa, že všetky kandidačné listiny mali nuansy silných srbských politických strán. Takéto tvrdenia nateraz zostávajú iba špekuláciami, lebo ich nemožno dokázať. Je však faktom, že nikomu nemožno zakázať, aby sa aktívne alebo pasívne zúčastnil na voľbách, lebo by šlo o diskrimináciu. „Vylučovanie alebo obmedzovanie navrhovania listín zo strany voličov, ktorí sú členovia politických organizácií, by predstavovalo priamu diskrimináciu tých osôb na základe politických presvedčení a členstva v politických organizáciách, čo znamená porušovanie Ústavy Republiky Srbsko, keďže najvyšší právny akt zakazuje diskrimináciu,“ hovorí Eva Vukašinovićová z inštitúcie Pokrajinského ochrancu občanov. „Skutočnosť, že osoba nie je formálne členom politickej organizácie, neznamená nutne jeho politickú neutralitu, tak ako členstvo v politickej organizácii neznamená nutne „slepú“ stranícku činnosť, ktorá sa môže prejaviť v práci národnostnej rady a prevážiť nad odbornou prácou.“ Aj my sme proti diskriminácii, ale aj proti predĺženým rukám tej či onej politickej strany. Podporujeme zasadzovanie sa o rešpektovanie, uplatňovanie a rozvíjanie práv národnostných menšín v súlade so zákonnými regulatívmi a možnosťami. Počas predvolebnej kampane akoby sa občas na to zabúdalo…

47 /4622/ 22. 11. 2014

Týždeň SPOLOČNÝM PROJEKTOM SRBSKA A RUMUNSKA

K riešeniu problémov v turizme Jasmina Pániková

eliblatská piesočina je skutočne jedinečná oblasť v našej krajine, dokonca aj v Európe, ale jej potenciály nie sú využité v dostatočnej miere. V posledných rokoch sa do jestvujúcich objektov a budovania nových málo vkladalo, čo malo za následok, aby táto oblasť zostala turisticky nie veľmi príťažlivá. Definovať problémy, ktoré brzdia rozvoj Deliblatskej piesočiny a podniknúť prvé kroky k ich riešeniu boli ciele projektu ENABO (Explore Nature Across Borders), ktorú v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Rumunsko – Srbsko zrealizovali VP Vojvodinašume, Turistická organizácia mesta Pančevo, Národný park Domogled Valea – Cernei a obec Cornereva v Rumunsku. Ivana Vasićová, členka projektového tímu, nám ozrejmila, že problémy definovali ešte pred

štyrmi rokmi, keď aj začali uvažovať o prihlásení sa na konkurz IPA programu cezhraničnej spolupráce Srbska a Rumunska. „Už počas prvých rozhovorov s vtedy ešte potenciálnymi partnermi z Rumunska, sme videli, že máme spoločné problémy, ktoré by sa mali doriešiť,“ hovorí. „Prvým definovaným problémom bola dopravná infraštruktúra. Pomedzi dediny Deliblato a Šušara jestvuje cesta, ktorá sa roky používala na transport lesných sortimentov. Posledných niekoľko rokov sa stala nepoužiteľnou. Tá cesta by nebola opravená iba pre potreby lesného podniku, ale by bola skrátená vzdialenosť pomedzi tie dve dediny, a najmä aby bola zaradená do turistickej trasy Deliblatská piesočina – Národný park Domogled. Treba pripomenúť, že sme pre obmedzené prostriedky nepristúpili k rekonštrukcii cesty, ale sme vypracovali projektovo-technickú dokumentáciu.

Problém predstavujú aj objekty Školského rekreačného strediska. Od 90. rokov v nich boli ubytovaní utečenci, do objektov sa nevkladalo a niektoré z nich sú v katastrofálnom stave. Toto stredisko by sa naplno mohlo využívať nielen pre školské výlety, ale aj Ivana Vasićová, členka projektového tímu na prípravy športovcov, na ubytovanie výskumníkov, ktorí ktoré by sa po rekonštrukcii úspešprichádzajú do piesočiny. Treťou ne mohli zapojiť do turistickej súčiastkou tohto projektu je re- ponuky Deliblatskej piesočiny. konštrukcia studní, ktoré boli roky Pre všetky tri oblasti majú vyprazanedbané. Podobný problém covanú technickú dokumentáciu, majú aj kolegovia v Rumunsku. s ktorou sa budú môcť uchádzať Keďže v oblasti Domogled majú o prostriedky. Určité kroky k poveľa potokov a prameňov, v mi- zdvihnutiu turistickej ponuky už nulosti tam bolo veľa mlynov, podnikli – postavili informačné do ktorých sa nevkladalo, takisto tabule, zorganizovali početné školenia pre zamestnancov v Tuako aj u nás.“ Naša spolubesedníčka pripomí- ristickej organizácii mesta Pančena, že týmto projektom krátkodo- vo a vypracovali brožúrky, ktoré bo neriešili problémy v turizme, prezentovali na veľtrhoch turizmu ale definovali prioritné oblasti, v Novom Sade a v Temešvári.

OPÝTALI SME SA ZA VÁS

Iná úroveň, iná výška Oto Filip

ríchod predstaviteľov bratislavskej Bibiany do našich končín je spravidla kultúrnym sviatkom. Výnimkou nebol ani tohtoročný belehradský Medzinárodný knižný veľtrh, počas ktorého nás Medzinárodný dom umenia pre deti zase potešil možnosťou kochať sa v najkrajších knihách a ilustráciách, od detských po iné. Prítomnosť Ing. Mariána Potroka zo Sekretariátu BIB v Belehrade vhodne poslúžila na ozrejmenie toho, kde je slovenské bienále dnes. Čiže: – Bienále ilustrácií Bratislava ako najznámejšia činnosť Bi-

www.hl.rs

biany už celé desaťročia zrejme presahuje rámec Slovenska? – Je to veľká a jedinečná akcia, ktorá onedlho bude mať päťdesiat rokov a úspešne prežila to obdobie. Boli všelijaké pokusy robiť podobné akcie v rozličných kútoch sveta. Bolo to vlastne v Japonsku, bolo to v iných ázijských krajinách, bolo aj v Južnej Amerike, bolo to v Španielsku, ale vydržalo to len pár ročníkov. Podujatia neboli financované vládami, takže zanikli. V podstate existuje ešte taká akcia Bienále ilustrácií Bratislava v Japonsku, kde im my posielame práce, a oni vlastne v štyroch či piatich múzeách predstavujú našich víťazov. Ale takúto

Informačno-politický týždenník

Ing. Marián Potrok

veľkú akciu, kde vystavujeme dve a pol tisíc originálov každé dva roky, iní vo svete nemajú. To je

jedna z najväčších výstav na svete, keďže je tu toľko originálov na jednom mieste. Návšteva býva okolo pätnásťtisíc ľudí na Bratislavu, čo je tiež obrovský počet, keď vieme, aká je situácia v kultúre. Neexistuje teda nič podobné BIB-u vo svete. Existujú podobné akcie, no oveľa menšie, najmä v ázijských krajinách. Tam sa však vystavujú reprodukcie. My máme originály, čo je úplne iný level, iná výška. Reprodukcie môže zaslať ktokoľvek, kto sa rozhodne čosi nakresliť, namaľovať na nejaký motív, zapáči sa mu to a dá si to dakde do šuflíka alebo ho potom niekde pošle, lebo je to pekné. No u nás sú ilustrácie, ktoré boli vydané knižne, čo je podmienka, ako i to, že sa rozširujú. Ilustrácia je nato, aby vyšla knižne, nie je to klasické výtvarné dielo na predaj. Opakujem, naše bienále nemá obdobu vo svete. • TÝŽDEŇ •

EUROKOMPAS 2014

Oto Filip

Naše špeciality nie sú problémom

O VÝZNAME Európskeho programu pre konkurencieschopnosť malých a stredných podnikov COSME, ktorý má na obdobie rokov 2014 – 2020 rozpočet 2,3 miliardy eur, hovorili 13. novembra vo vláde Vojvodiny riaditelia Záručného fondu APV a Fondu Európske záležitosti Goran Vasić a Siniša Lazić. Cieľom uvedeného programu je zvýšiť prístup malých a stredných podnikov k finančným zdrojom, podporovať podnikateľov a ich spätosť a zlepšovať podnikateľské prostredie. Oznamujúc program medzinárodnej konferencie s názvom Posilnenie malých a stredných podnikov prostredníctvom záručných schém a európskeho COSME programu, riaditeľ Záručného fondu Goran Vasić osobitne vyzdvihol skutočnosť, že v malých a stredných podnikoch pôsobí približne dve tretiny zamestnancov v ekonomike EÚ a že v tomto úseku vzniká približne šesťdesiat percent hrubého domáceho produktu členov únie. Jedným z prvoradých cieľov konferencie je poinformovať verejnosť o úlohe, možnostiach a význame záručných fondov, ktoré sú v európskom hospodárstve veľmi účinným inštrumentom finančnej podpory. Na snímke: Siniša Lazić a Goran Vasić. O. F. • TÝŽDEŇ •

Na rozdiel od niektorých iných štátov, Európska únia je veľmi opatrná keď ide o geneticky modifikované potraviny. Je to výsledok vyvinutej kultúry, pozornosti venovanej ľudskému a inému zdraviu. Únia realizuje bezpečnostné hodnotenia a odhady podľa najvyšších možných štandardov ešte predtým, ako sa potraviny ocitnú na trhu. Tiež zabezpečuje ich jasné označenie v záujme spotrebiteľov a toho, aby pri voľbe disponovali jasnými a presnými informáciami. S cieľom znemožniť zamorenie tradičných siatin GMO rastlinami, Európska komisia vypracovala

smernice o koexistencii geneticky modifikovaných, tradičných a organických siatin. A členské štáty majú možnosť zaviesť i vlastné opatrenia na tomto pláne. Okrem toho, niekoľko štátov má aj svoje tzv. ochranné klauzuly umožňujúce dočasné obmedzenie, zákaz používania alebo predaja GMO produktov na svojom území. Tie členské štáty predsa musia pritom mať opodstatnené dôvody, na základe ktorých možno uzavrieť, že určitý geneticky modifikovaný organizmus znamená riziko pre ľudské zdravie alebo životné prostredie. V tejto chvíli ochranné klauzuly, týkajúce sa GMO, uplatňuje šesť krajín: Rakúsko, Francúzsko, Grécko, Maďarsko, Nemecko a Luxembursko. Karikatúra: Lephart Pal (V budúcom čísle: Symboly svedčiace o hodnotách)

INÝ NÁHĽAD

európskych štandardov, týkajúcich sa bezpečnosti potravinových produktov a všetkých fáz procesu ich výroby. Tieto štandardy sú súčasťou systému ochrany spotrebiteľov a cieľom im je umožniť všetkým záujemcom bezpečne konzumovať tie potraviny, ktoré majú najradšej. Export našich národných výrobkov a jedál znamená tiež aj možnosť, aby poľnohospodári mali vyššie príjmy. V súčasnosti sú potraviny v Európskej únii bezpečnejšie než kdekoľvek inde na svete. Európske zákony stanovujú nutnosť uvádzať ich charakteristiky, zloženie, iné údaje. Najmä preto, aby spotrebiteľ bol dobre informovaný a na základe toho sa ľahšie rozhodol, čo si kúpi.

Ďuro Varga

aždý z nás aspoň raz počul obľúbenú tézu euroodporcov, týkajúcu sa našich gastronomických a iných špecialít. Podľa týchto skeptikov národná potrava a liehoviny, ako sú napríklad smotana, biely syr, pálené či niektoré iné, budú zakázané a Európa nás prinúti konzumovať geneticky modifikované potraviny. Názor je celkom tendenčný a mylný. Všetky tradičné jedlá a nápoje naďalej existujú v Európskej únii. Veď sa lokálne varianty páleného stále vyrábajú v Maďarsku, Poľsku, na Slovensku, v Českej republike... Začlenením sa Srbska do únie naše známe produkty, ako sú napríklad kajmak, kyslá kapusta, ovocné pálené, vlastne získajú možnosť dostať sa aj na trhy iných členských štátov únie. Jasné, za predpokladu, že budú v duchu prísnych

47 /4622/ 22. 11. 2014

Slovensko Štafeta mladosti trochu inak

FOTOGRAFKA OLJA STEFANOVIĆOVÁ-TRIAŠKOVÁ PREZENTUJE V BRATISLAVE SVOJ VLASTNÝ PRÍBEH A PRÍBEH JUHOSLÁVIE

Rastislav Boldocký

uhoslovanské odznaky, mapy, publikácie a hlavne fotografie súvisiace s bývalým štátom si môžu v novembri pozrieť v bratislavskej Galérii Z. Artefakty aj zábery sú súčasťou výstavy Štafeta mladosti novosadskej fotografky Olje Stefanovićovej-Triaškovej, ktorá dlhodobo žije na Slovensku. „Na projekte som pracovala celý rok,“ povedala autorka pre Hlas ľudu na margo expozície, ktorá sa koná v rámci bratislavského Mesiaca fotografie. „Je to môj osobný príbeh, vnútorná konfrontácia, pokus vyrovnať sa so stratou Juhoslávie, jej postupným rozpadom na iné štátne zväzky, aj odchodom na Slovensko.“ Olja počas prípravy výstavy fotila pamätníky v slovinskej Ilirskej Bistrici, tiež Biely dom či Múzeum Juhoslávie v Belehrade. Fotografovala však aj svoju ro-

dinu, čo zvýrazňuje osobný aspekt výstavy. Do projektu zaradila aj početné artefakty, ako je napríklad mapa bývalej krajiny zo základnej školy či rôzne portréty. „Sú tam veci, čo poznačili moje detstvo a dospievanie v štáte, ktorý v roku 1991 prestal existovať,“ vysvetľuje. Autorka svoj prí- S rodinou: súčasťou výstavy je aj táto fotografia beh rozpráva cez Štafetu mladosti. „Je to prvotná zdôraznila kurátorka výstavy téma, ktorú som ďalej rozpraco- Bohunka Koklesová, fotografická vala. Štafetu som vnímala ako inštalácia nesie charakteristiky beh, ktorý spájal ľudí v celej súčasného spôsobu zaznamekrajine, ale aj ako prostriedok návania dobových fotografií. idealizácie Tita, nástroj budo- „Neutrálny, vecný pohľad na vania kultu jeho osobnosti. snímanú situáciu je v niektorých Zároveň som sa zamerala na prípadoch doplnený o vizuálne motív budovania identity cez kontrapunkty napríklad medzi monumenty a mladosť.“ Ako monumentálnou bronzovou

figúrou Tita a okolitej panelákovej architektúry či idylickej krajinnej scenérie oslávenej bizarnými pamätníkmi v tvare betónových pevností,“ dodala. Výstava Štafeta mladosti už našla ohlasy aj v zahraničí – v roku 2016 bude súčasťou Mesiaca fotografie v slovinskej Ľubľane. „Chcela by som, aby výstavu videli aj v Záhrebe, Sarajeve, Belehrade, Novom Sade, Prištine aj v Skopje.“ Na našu poznámku, že výber miest zjavne nie je náhodný, Olja zareagovala pohotovo. „Netajím sa tým, že mám k Juhoslávii pozitívny vzťah. Ale výstava nie je nostalgický návrat do tých čias. Je to moja vizuálna analýza, prehodnocovanie, pragmatické konštatovanie a mapovanie vlastnej rodinnej histórie. A je to len začiatok, na projekte chcem ďalej pokračovať.“

KOMUNÁLNE VOĽBY NA SLOVENSKU PRINIESLI VIACERÉ PREKVAPENIA

z pravicovej SDKÚ vystúpil len v auguste. Medzičasom sa mu však podarilo presvedčiť voličov, že so stranou už naozaj nič nemá a jeho podpora rapídne stúpla. Aj v ďalších častiach Slovenska sa ukázalo, že spätosť Noví primátori s tradičnými politickými strav najväčších mestách nami bola skôr nevýhodou. Bratislava Ivo Nesrovnal, nezávislý Až 38 percent novozvolených Richard Raši, Smer-SD primátorov a starostov majú Košice Banská Bystrica Ján Nosko, nezávislý vedľa svojho mena prívlastok s podporou Smer-SD, nezávislý. Okrem toho aj nie SDKÚ-DS, SNS a SMS ktorí ďalší kandidáti v rámci Prešov Andrea Turčanová, taktiky počas predvolebnej koalícia pravicových strán kampane svoju stranícku Trnava Peter Bročka, nezávislý príslušnosť skôr nedávali najavo. Potvrdil sa tak trend Trenčín Richard Rybníček, nezávislý s podporou viacerých strán z nedávnych prezidentských volieb, keď tiež uspel nezáJozef Dvonč, Nitra vislý kandidát Andrej Kiska. Smer-SD, KDH a SNS V takejto situácii Smer-SD Žilina Igor Choma, Smer-SD dokázal, že je stále presvedčivo najsilnejšou stranou na napísali Hospodárske noviny o Slovensku. Ľavičiari síce čiastočne súčasných pravicových stranách. ustúpili zo svojich pozícií vo viaNavyše je tu ešte jedna vec. S cerých väčších mestách, zároveň nezávislosťou Nesrovnala je to však posilnili svoj vplyv v mnohých tiež všelijaké. Nový primátor totiž menších prostrediach.

Víťazstvo nezávislých R. Boldocký

ástup nezávislých kandidátov a viaceré prekvapenia priniesli novembrové komunálne voľby na Slovensku. Smer-SD síce potvrdil pozíciu najsilnejšej strany v krajine, no zároveň voliči ukázali rastúcu nechuť voči tradičným politickým subjektom. Menší šok priniesli najostrejšie sledované voľby primátora v Bratislave. Hoci prieskumy predvídali súboj medzi spoločným kandidátom pravice Milanom Kňažkom a doterajším primátorom Milanom Ftáčnikom, nakoniec víťazstvo slávil nezávislý kandidát, právnik Ivo Nesrovnal. Viacerí politickí analytici práve voľby v hlavnom meste označujú ako ukážku neschopnosti pravicových strán. Hospodárske noviny napríklad

www.hl.rs

Ivo Nesrovnal (foto: internet)

pripomínajú, že ešte v auguste pravicové strany v Bratislave podporili v primátorských voľbách Tatianu Kratochvílovú. Keď však zistili, že jej chýba podpora verejnosti, zmenili svoj názor a postavili sa za favorita volieb Milana Kňažka. Ten potom pri urnách zažil fiasko. „Čoho sa chytia, to zomrelo,“

Informačno-politický týždenník

• SLOVENSKO •

Ľudia a diania Ekológia chce viac pozornosti S LAUREÁTKOU VEREJNÉHO UZNANIA OBCE BÁČSKY PETROVEC ING. HORTIKULTÚRY VIEROU TURČANOVOU

Juraj Bartoš

„K

Hložany (keď na jar rovnajú cesty, my zbierame smeti, máme občas spoločné prednášky a pod.). So Spolkom žien Slovenka sa angažujeme najmä na úprave osady.

prostredie znečisťovať a ničiť, a potom sa zase chváliť množstvom „ukoristeného” odpadu. – Uznanie, ktoré sa vám dostalo, teší, ale aj zaväzuje? – Uznanie ma príjemne prekvapilo, cítim sa mimoriadne poctená, zároveň i motivovaná k ďalšej práci a tej je pred nami ešte veľa, lebo ľudia ani dodnes nie sú nadostač ekologicky uvedomelí. Ďakujem lokálnej samospráve, ktorá ocenila moju prácu, a osobitne podčiarkujem, že na vzácnom uznaní sa podieľajú všetci hložianski ekológovia, predovšetkým členovia sedemčlenného výboru: podpredseda Ekosu Pavel Balca, tajomník Ondrej Stupavský, zapisovateľka Zuzana Žemberyová, Ondrej Zahorec, Ján Krasnec a pokladníčka Mária Parkániová. Na nich sa kedykoľvek môžem úplne spoľahnúť a aj sami prichádzajú s početnými nápadmi týkajúcimi sa možností skvalitnenia životného prostredia.

eď som odišla do dôchodku, uvažovala som o tom, ako okrem domácich bežných robôt, v živote, ktorý sa mi zvýšil, urobiť niečo závažnejšie, niečo, čo bude na osoh – Medzi ekológmi spoluobčanom.” Tak hoplatí krásne heslo vorí inžinierka hortikultúMysli globálne, konaj ry, hložianska penzistka lokálne. Aká je vaša Viera Turčanová, duša mienka o tom, či náš Združenia ekológov Ekos štát má stratégiu v Hložany, ktoré s činnos- Viera Turčanová (sprava) podčiarkuje význam tejto oblasti? spoľahlivých spolupracovníkov, akými sú aj Anna ťou začalo v januári 2007 – Nepovedala by som, Franková a Ján Krasnec a úradne zaregistrované že štát má pevnú stratébolo v lete roku 2008. Nie div, že lisom. Sme hrdí na skutočnosť, giu. Mienim, že u nás na stupnici sa v októbri predsedníčke Ekos že občania Hložian ako prví v verejného záujmu ekológii patrí dostalo do rúk verejné uznanie Báčskopetrovskej obci začali oso- veľmi nízke miesto. Mali sme síce Zhromaždenia obce Báčsky Pet- bitne odkladať plastové materiály aj Ministerstvo ochrany životrovec na rok 2014 za vynikajúce a sklo. Venujeme sa, samozrejme, ného prostredia, aj niektoré výsledky a dlhodobú prácu na poli i prednáškam, ale aj zbieraniu širšie mierené kampane, ale ochrany životného prostredia a smetí v dedine a jej okolí, taktiež všetko to zostalo prevažne pozdvihovaní ekologického po- vysádzaniu stromkov; tešíme sa, na úrovni všeobecného, nič že rastie náš lesík na tzv. Banšuli konkrétne sa nedialo. Vlastvedomia občanov. – Mám veľmi rada prírodu, voľ- pri majeri, povedľa cesty vedúcej ne... bola akcia Očistimo Srný priestor... Ochrana životného k Dunaju, naše budúce výletné biju, keď sa angažovali žiaci prostredia, čiže ekológia ma za- stredisko. a zamestnaní v celej krajine ujímala už dávno predtým, ibaže na zbere smetí, mám však – Ekos sa neuzaviera do dojem, že šlo predovšetkým som nemala času venovať sa jej aktívnejšie. V strednej škole vo vlastnej škrupiny. Krášli ho o mediálnu záležitosť. V rámci Futogu som pracovala tridsať spolupráca s inými miestnymi nej sme sa chválili (!) tým, aké rokov a snažila som sa žiakom združeniami občanov; s ktorými úžasné množstvo smetí a odstúpať do svedomia, poukazujúc osobitne? padu sa podarilo dať na hŕbu. – Úspešne spolupracujeme nie- Akcia, podľa mojej mienky, na potrebu chrániť prírodu, aby nezahadzovali smeti a odpad len s miestnou základnou školou mala pokračovať budovaním kdekoľvek, aby sa starali o život- (vysádzame stromky, organizuje- ekologického povedomia v né prostredie. Po odchode do me súťaže o najkrajšie fotografie tom smere, aby občania po- „Chce to lepšie predpisy...” dôchodku mám viac času, takže... týkajúce sa ne/starostlivosti o chopili, čo majú robiť, ako sa životné prostredie atď.), ale aj správať, ako predísť tomu, že – Čo by pomohlo, aby práca – Medzi prvými iniciatívami so Združením poľnohospodárov si sami naďalej budeme životné ekológov bola ešte úspešEkosu bola akcia Nespaľujme, nejšia? kompostujme. Koľko ľudí v de– Podstatne lepšie by bolo, dine ozaj kompostuje a čím sa keby na úrovni štátu existovali hložianski ekológovia vlastne kvalitnejšie predpisy upravuzaoberajú? júce oblasť ochrany životného – Myslím si, že zhruba poloprostredia. Keby sme napríklad vica hložianskych domácností v našej dedine mali osobitné organický odpad nezahadzuje, kontajnery na rôzne druhy odukladá ho do hnoja. Tých, ktorí padu, ľudia by si rýchle zvykli kompostujú, nie je veľa, žiaľ, ešte na separovanie odpadu. Keby stále je veľa tých, ktorí rastlinexistovali jasné pokyny o tom, né zvyšky vyvážajú na dedinskú kto a kam má upratať nazbieskládku. Zjavnejšie výsledky sme ranú toxickú ambaláž, tak by dosiahli na pláne separovania nestála v preplnenom kontajneri odpadu, v spolupráci s tunajším a mimo neho vyše roka... komunálnym podnikom Gloakva- Ekológovia vysádzali stromky aj v parku pri Dome kultúry • ĽUDIA A DIANIA •

47 /4622/ 22. 11. 2014

Ľudia a diania V PETROVCI MAJETOK ČASTO V OHROZENÍ

Vyčíňajú túlavé psy Jaroslav Čiep

akmer každý mesiac sa Petrovcom roznesie chýr, že niekto zo spoluobčanov utrpel škodu, ktorú zapríčinili túlavé psy, po ordinovaní ktorých neraz zostane skutočný masaker sliepok, králikov, alebo iných domácich zvierat. Aj v pondelok 11. novembra v predvečerných hodinách v dome na Ulici hrobovej číslo 9 došlo k skutočnému masakru. Majiteľa Vladimíra Rapoša známi upozornili, že v jeho neobývanom dome čosi vyčíňa. Myslel si, že zlodeji kradnú. O chvíľu, keď dobehol do domu, na neho sa vrhol veľký vlčiak, zrazil Kto Vladimírovi Rapošovi uhradí škodu?

V PADINE

Martinské hody

ho k zemi a vybehol na ulicu. S kamarátmi sa obhliadol po dvore a mal čo vidieť. Všade po dvore, v nezastavanom dome a pod šopou množstvo zadrhnutých sliepok. Niektoré z nich, ktoré mali šťastie prežiť, do- Chytený zlodej – pes zabijak hryzené predsa len V nasledujúci deň obecná skonávali. Druhého psa po čase predsa našli zatiahnutého pod inšpektorka Tatiana Milina Tuslamou a podarilo sa im ho ranová tiež vzhliadla situáciu chytiť. Zavolali aj policajtov v tomto dome a spísala zápisnicu a zverolekára, aby zistil, či chy- o urobenej škode. Prisľúbila, že skontaktuje najbližšie útulky tený pes nie je označený. „Iba deň predtým som kúpil psov, aby chyteného zabija50 nosníc z farmy, lebo dovte- ka prišli prevziať, a majiteľovi dajších vynosených 40, kto- poradila, aby uhynutú hydinu ré som dochoval, som chcel pobalil do vriec, po ktoré prídu vymeniť za nové,“ lamentuje z komunálneho podniku. ZároVladimír, „a teraz viac ako 70 veň apelovala na majiteľov psov sliepok je zadrhnutých. Psy sa v osade, aby svojich miláčikov dobyli do zatarasenej stajne nepúšťali na ulicu, a v prípaa zmasakrovali sliepky, ktoré de, že sa zistí, o čie psy ide, ich sa rozbehali, ale márne. Psy majitelia budú trestne stíhaní. preskočili aj ohradu na chlie- Akcie odchytu túlavých psov sa voch a dohrýzli aj ovcu, iba v poslednom období v Báčskodo veľkých prasníc, tuším, sa petrovskej obci nekonali, lebo neoddali. Neviem teraz, čo obec nemá zmluvu ani s jedmám robiť s týmto psom. Zabiť ným oprávneným podnikom ho nesmiem, lebo budem zodpo- pre tento druh práce. Naposledy vedať, ani pustiť na ulicu – môže to vykonával podnik z Ćuprije, pohrýzť niektoré dieťa...“ sťažuje ale ani ten už nemá oprávnenie chytať túlavých psov. sa Vladimír.

Anička Chalupová

novia združení invalidov práce zo Starej Pazovy, Jánošíka a Sečnja. a svätého Martina medveď Okrem dobrej slovenskej hudby, líha, hovorí slovenské ľudo- o ktorú sa postaral padinský huvé príslovie, dobník Vladimír Hudec, ale ten medveď si prítomní volili najlepší v sobotu 15. notanečný pár, zúčastnili sa vembra t. r. v Pav tombole a iných spolodine veru neľahol, čenských hrách, ktoré boli ale iba tak vyskadochutené tancom, spekoval a zvŕtal sa vom a chutnou večerou. na zábave venoNa Martinských hodoch vanej Martinom, Martin Ďuriš, predseda ktorú už tradične Obecného združenia inrad rokov spovalidov práce, prisľúbil, že ločne organizujú jednou z budúcich činností členovia Obeczdruženia bude i výstava ného združenia obrazov v Sečnji, ktoré invalidov práce v Účastníci v tradičných vznikli na predchádzajúKovačici a miest- slovenských ľudových cich ročníkoch výtvarného nych organizácií krojoch boli osobitnou táboru v Padine. invalidov práce v ozdobou tohto podujatia Organizátori tohto podPadine a Kovačici. ujatia sa už v nasledujúNa týchto Martinských hodoch, cich dňoch začnú pripravovať na ktoré od roku 1996 nevystali ani novoročné sviatky, ktoré už všetci raz, sa okrem padinsko-kovačických netrpezlivo očakávajú. hostiteľov zúčastnili aj hostia, čleFoto: RTV OK

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

V KOVAČICI HOREL DOM. V osade insity, na križovatke ulíc Hurbanovej a Dr. Janka Bulíka, hodinu po polnoci v pondelok 17. novembra t. r., tak kovačickí a pančevskí profesionálni, ako aj miestni dobrovoľní hasiči z Padiny a Kovačice zápasili s ohňom v rodinnom dome Jána Válovca. Pri požiari našťastie nebolo zranených, strecha na dome však vyhorela, ako aj časť domu. Podľa predbežných informácií príčinou vzniku požiara boli nedopatrenia s pecou pre ústredné vykurovanie. V požiari spadla strešná krytina, poškodená je elektrická inštalácia, spôsobená je veľká hmotná škoda, ktorá je v štádiu odhadovania. A. Ch. • ĽUDIA A DIANIA •

SPOLOČNOSŤ DELHAIZE SERBIA OTVORILA LOGISTICKÉ CENTRUM V STAREJ PAZOVE

Do výstavby vložili päťdesiat miliónov eur Anna Lešťanová

lávnostné otvorenie najsúčasnejšieho logistického centra spoločnosti Delhaize Serbia v Starej Pazove sa konalo v utorok 18. novembra. Hostiteľmi slávnosti boli John Kyritsis, generálny riaditeľ Delhaize Serbia, a Frans Muller, predseda a generálny riaditeľ Delhaize Group. Vo svojich príhovoroch predstavili tento veľkolepý objekt, ktorý sa rozprestiera v tamojšej priemyselnej zóne na rozlohe 70-tisíc

štvorcových metrov. Distribučné centrum spoločnosti Delhaize Serbia patrí medzi najväčšie sklady nielen v našej krajine, lež aj v širšom zahraničí. Vybavený je špičkovou technikou a technológiou a počas jeho 14-mesačnej výstavby boli

DOBANOVCE

Park priateľstva Anna Simonovićová ymbolickým sadením sadeníc v Dobanovciach sa začala akcia vysádzania Parku priateľstva. Na nádvorí Základnej školy Stevana Sremca a Slovenského domu sym-

dobré vzťahy, ktoré medzi Srbskom a Slovenskom existujú, – povedal Jeho Excelencia Ján Varšo, veľvyslanec SR v Belehrade. Bola to príležitosť na to, aby sa žiaci dozvedeli trochu viac o Slovenskej republike, ktorú predstavil veľvyslanec.

bolickým sadením sadeníc sa začalo ozeleňovanie priestoru vôkol školy a Slovenského domu. Iniciátorom akcie Parky priateľstva je združenie občanov Ekológ z Belehradu a partnerom Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Belehrade. Cieľom akcie je, aby sa deti odmalička učili chrániť a zveľaďovať životné a pracovné prostredie. – Okrem ekológie cieľom je aj budovať mosty priateľstva medzi dvomi krajinami a zveľaďovať

Pri tejto príležitosti bola nainštalovaná aj výstava o najvýznamnejších historických, kultúrnych a športových znamenitostiach tejto krajiny. Akcia je viacúčelová tak pre školu, ako pre SKOS Šafárik, poznamenal Željko Čapeľa, predseda SKOS Šafárik. Okrem veľvyslanca Jána Varša a konzulky Olgy Beňovej na podujatí sa zúčastnili aj predstavitelia Mestskej obce Surčin, Miestneho spoločenstva Dobanovce, ZŠ Stevana Sremca a SKOS Šafárik.

• ĽUDIA A DIANIA •

uplatňované najvyššie technologické štandardy. Medzi prítomnými početnými

hosťami boli i Aleksandar Vučić, predseda vlády Republiky Srbsko, Rasim Ljajić, minister obchodu, turizmu a telekomunikácií, a Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova. Uvedení hostia spolu s hostiteľmi slávnostne otvorili toto nové logistické centrum. Stlačením červeného gombíka automaticky sa otvorili dvere, a potom zamestnanci Delhaize Serbia začali zdvižnými vozíkmi nakladať tovar do kamiónu pre potreby jednej z predajní na území obce. Z otvorenia tohto veľkoplošného a veľkokapacitného skladu, ktorý mnoho znamená aj pre staropazovskú lokálnu samosprávu, spokojnosť netajil ani premiér Vučić. V príhovore o. i. pozval vedenie Delhaize Group, aby zvýšilo podiel srbských výrobkov vo svojich predajných objektoch. Investícia tejto spoločnosti je dobrým znamením aj iným zahraničným investorom, aby vkladali do Srbska.

STAROPAZOVSKÁ OBEC

Nová zahraničná investícia Anna Lešťanová

Obce Stará Pazova Đorđe Radinović a predseda Obce Obrenovac Miroslav Čučković. Továreň Streit Nova v Starej Pazove sa nachádza v pracovnej zóne Volarsko

edna z najväčších obchodných spoločností v Staropazovskej obci Továreň Streit Nova (slávnostne ju otvorili a dali do prevádzky 18. februára v Starej Pazove) čoskoro rozšíri svoje výrobné kapacity a zamestná ďalších 120 robotníkov. To je výsledkom výnimočne dobrej spolupráce staropazovskej lokálnej Momentka zo slávnostného podpisovania samosprávy s renomemoranda (foto: Obec St. Pazova) movanou medzinárodnou spoločnosťou Streit Group. polje, v neďalekej blízkosti Národného Uvedené vklady spresnili v piatok 14. domu futbalu. Spoločnosť Streit Group novembra vo vláde Republiky Srbsko začala v Staropazovskej obci podnikať podpisovaním Memoranda o porozu- už v roku 2004, keď realizáciou brownmení o investovaní spoločnosti Meita field investície otvorila továreň v Novej – Streit Group do rozšírenia výrobných Pazove. Vďaka úspešnému hospodákapacít v Starej Pazove, v hodnote 18 reniu a dobrej spolupráci s lokálnou miliónov eur, a do výstavby prevádzky samosprávou táto spoločnosť rozšírila v Obrenovci, v hodnote 30 miliónov svoje výrobné prevádzky na novej eur. Memorandum podpísali minister lokalite v Starej Pazove, rozlohy 6-tisíc hospodárstva Željko Sertić, predseda štvorcových metrov. V tejto továrni sa Meita Group Ben Che, výkonný riaditeľ vyrábajú súčiastky pre automobily Streit Group Remy Barthelme, primátor značiek Renault, Peugeot, Citroёn, mesta Belehrad Siniša Mali, predseda Honeywell. 47 /4622/ 22. 11. 2014

Ľudia a diania

Perom a objektívom po Banáte Vladimír Hudec

eseň na našich dedinách je ročné obdobie vyhradené na zber jesenných plodín, ale aj na všelijaké iné práce a aktivity. V jeseň sa opravujú domy a pripravujú na zimu, upravujú sa priedomia a záhradky, zbiera sa, ale, žiaľ, často aj páli lístie zo stromov, záhrady pripravujú na zimnú orbu, vysádzajú sa ovocné a iné stromky... Jeseň je ročné obdobie, keď sa po letnej prestávke a období roz- Bieloblatskí žiaci ako mladí zalesňovatelia

Svorní susedovci

množovania diviny začína aj sezóna poľovačky. Časť týchto aktivít sme zaznamenali v Bielom Blate a Hajdušici. Porekadlom ak nepôjde gazda na dom, pôjde dom na gazdu sa riadia aj Anita Jonášová-Mišićová a jej otec Adam, ktorí využili pekné počasie na to, aby poopravovali a vylíčili priečelia na svojich domoch. Vladimír Cepera hrdý na svoj úlovok Anita si na to angažovala majstra, bratranca Jána a znovu poukrýval strechu. Bez Jonáša a Adam, aj napriek se- susedskej svornosti sa to však demdesiatke na krku šikovne nedalo urobiť, a tak aj Michal vyliezol na strechu, vymenil Zadunajský ochotne pomohol zhranené laty a dosky na priečelí svojmu susedovi.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Zrelé hrušky uprostred jesene v hajdušickom ovocnom sade

Nezvyčajne teplé a slnečné mä ovocie, ktoré po chladnom počasie využili aj mladí ekoló- a daždivom októbri „myslelo“, govia v bieloblatskej Základ- že prišla jar, takže sa v mnonej škole bratstva a jednoty. hých sadoch v novembri zabeleli Oni so svojou učiteľkou Evou kvety na ovocných stromoch. Pozsárovou-Halaszovou a škol- Hruška v jednom hajdušickom níkom Ďurom Domovským vysadili desať stromkov v okolí školy, a tak vraj trochu prispeli k tomu, aby čoraz viac znečistené povetrie malo čo aj prečisťovať. Peknému počasiu v novembri sa potešili aj hajdušickí poľovníci, keďže sa začala poľovačka na bažantov a zajace. Okrem na tento druh diviny však striehli aj na veľkého diviaka, ktorého spozorovali v chotári. Prvého dňa im síce diviak prešiel cez rozum Ján Jonáš pomáha svojej sesternici a ušiel, ale už nasledujúceho dňa ho poľovníci pre- ovocnom sade však trochu pokabátili. Presné oko mal správca ponáhľala a rozkvitla (druhýkrát hajdušického loviska Vladimír v tomto roku) ešte v auguste. Cepera. Diviak bol pekný exem- Počasie jej zrejme žičilo, takže plár svojho druhu – vážil vraj po tieto dni sladké plody aj dobezmála 200 kg. O tom, kde zreli. Boli vraj sladšie a zdravšie skončí, netreba zaveľa hádať – ako tie v lete. Aj keď sa v tejto nuž v kotlíku a v klobásach. Kde- hajdušickej rodine potešili sladkým plodom, predsa sa obávajú, že bi inde? Príroda tejto jesene neprekva- že na jar, keď je tomu čas, budú pila iba ľudí, ale aj rastliny, naj- ukrátení o novú úrodu. • ĽUDIA A DIANIA •

K VÝROČIU 14. VÚSB

Slovenská brigáda ako otvorená kniha Jaroslav Čiep

j po 70 rokoch kapitola dejín okolo založenia, pôsobenia a rozkladu 14. Vojvodinskej údernej slovenskej brigády nie je uzatvorená. Ani po takto relatívne dlhom časovom

Kustódka Múzea Vojvodiny Čarna Milinkovićová odstupe nikto z odborníkov nemôže vyjsť pred verejnosť s presnými údajmi, ako to vlastne bolo s týmto vojnovým útvarom. Potvrdila to aj

prednáška s videoprezentáciou autorky Čarny Milinkovićovej, kustódky Múzea Vojvodiny z Nového Sadu, vo štvrtok 13. novembra v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci pri príležitosti pripomínania si 70. výročia založenia 14. VÚSB, ktorú iniciovalo a prichystalo Múzeum vojvodinských Slovákov. V rokoch okupácie (1941 – 1944) práve gymnázium bolo ohniskom odbojového hnutia proti fašizmu a na jeho nádvorí bola 11. novembra 1944 založená Slovenská brigáda (neskôr, od 26. novembra – 14. VÚSB), v rámci ktorej 115 bojovníkov bolo z radov žiakov gymnázia, viacerí z nich zahynuli a mnohí boli zranení. Na domácej pôde prednášateľku a prítomných privítal riaditeľ gymnázia Pavel Belička. Riaditeľ MVS Pavel Čáni úvodom na tému podotkol, že múzeum touto prednáškou iba začína väčší projekt, ktorý potrvá do konca roka a obsiahne i brožúrku, resp. katalóg s fotografiami, dokumentmi a krátkymi listami, tiež aj mobilnú panelovú výstavu o 14. VÚSB.

LICITÁCIA ŠTÁTNEJ PÔDY V KOVAČICI

V ponuke 1 442 ha pôdy Anička Chalupová

rvé kolo verejnej licitácie štátnej pôdy v Kovačickej obci sa usporiadalo minulého týždňa – 12. a 13. novembra v sieni Miestneho spoločenstva Kovačica. Predseda Obce Kovačica totiž 28. októbra schválil rozhodnutie o vypísaní oznamu pre podávanie písaných ponúk pre prenajímanie štátnej pôdy v Kovačickej obci. Podľa zverejneného oznamu v Kovačickej obci bolo v ponuke 1 442,79 ha pôdy (k. o. Kovačica, Padina, Crepaja, Uzdin, Debeljača, Idvor, Samoš) a podľa návrhu obecnej komisie pre prenajímanie štátnej poľnohospodárskej • ĽUDIA A DIANIA •

pôdy v čele s predsedom Draganom Miloševićom začiatočná cena jedného hektára bola určená na 49 000 dinárov. Záujem poľnohospodárov o ornú pôdu v Kovačickej obci bol aj tentoraz veľký. Na licitácii sa zúčastnilo viac ako 400 poľnohospodárov. Pre všetky pozemky, ktoré zostali neprenajaté, bude vypísané druhé kolo licitácie, na ktorom sa budú môcť zúčastniť všetci poľnohospodári, nielen tí, ktorí poľnohospodársky majetok majú registrovaný v Kovačickej obci. Potom už obecnú komisiu pre prenajímanie štátnej poľnohospodárskej pôdy očakáva len realizácia zmlúv s poľnohospodármi.

Dobová fotografia z pôsobenia 14. VÚSB Na sklonku 2. svetovej vojny v druhej polovici augusta roku 1944 v rámci protifašistického odboja založili Novosadský partizánsky oddiel. V jeho šíkoch pôsobili slovenská a novosadská čata. Práve tento vojenský útvar účinkoval v oslobodení osád južnej Báčky, vrátane Báčskeho Petrovca 15. októbra a Nového Sadu 22. a 23. októbra roku 1944. Po svojom založení 14. VÚSB počítala zo 200 bojovníkov, ale tento počet slovenských dobrovoľníkov veľmi rýchlo narástol na 1 200, a potom až na 2 500. Ich vekový priemer bol 22 rokov. Do brigády sa zapojilo i 80 žien, čo bolo neobvyklé pre vtedajšie

vojenské pomery. Táto brigáda okrem maďarskej bola jedinou národnostnou brigádou vo Vojvodine a zaradili ju do 51. divízie. Vo svojom zložení brigáda mala 3 batalióny a najviac času strávila v bojoch, predovšetkým na Sriemskom fronte. Brigádu partizánske vrchnosti rozformovali 24. marca 1945 a jej batalióny prešli do zloženia 7., 8. a 12. vojvodinskej brigády. Dodnes však neexistujú precízne údaje, koľko slovenských bojovníkov zahynulo v 2. svetovej vojne. Odhaduje sa, že tento počet je zo 5 000, čo svedčí, že na území vtedajšej Juhoslávie zo Slovákov vo vojne percentuálne padlo najviac obetí.

S ÚSMEVOM

Pozor, kominár!

edysi dávno, kým sme behali bosí, tešili sme sa na stretnutie s nimi. Z obďaleč sme si ich, zvedaví, obkukávali, gombíkmi na košieľkach či kabátoch k odtrhnutiu krútili, o splnení krásnych prianí sme rojčili. Teraz ich už celé roky v našej dedine nevídame. Komíny si vymetáme sami. – Dobrý deň... Vykurujete plynom, všakže...? Takto sa nám, doma, vo dvore, práve na Martina, prihovoril muž v kominárskej „rovnošate“. – Potrebujete atest. Vymetiem vám komín a bude to... Prekvapení, zmôžeme sa len na otázku: – Prečo ste sa predtým neozvali? – Neboli ste doma ani pred niekoľkými dňami! – Veď o tom vám hovorím: prečo ste sa neozvali? Márna diskusia; poďme hore. Po rebríku. Kominár, napred, domáci, hotová hŕbka strachu, za ním. Kominárovi sa totiž akosi vlnia nohy. Predsa vyliezol, mrkol sa do komína, rukou zabŕdol po jeho vnútri a hundre: – No vidíš!? Čo to tu len máš? – A čo by tam

bolo; predsa – sadza... – Ale toľko?! Podaj dáku nádobu, – hovorí. Staré vedro je zaraz pri ňom. Pán majster vopchá kefu do komína a trikrát, ale naskutku AŽ trikrát, a namojveru naozaj po-ma-ly, po-ma-lič-ky-po-ma-ly poš-pr-ce ho-re-do-lu... Za takmer plné priehrštie sadze hodí do vedra a je to. – No, nie je tam toho bohviekoľko, ale keby si videl, ako vyzerajú podaktoré komíny; ani dym sa cez ne nedostane, niežeby kefa... Hŕbka strachu a muž, ktorý prináša šťastie, sú o chvíľu, s troškou šťastia, živí a zdraví a celí, dolu. Pán kominár sa uvelebí na vyžiadanej stoličke, vyplní tlačivo súhlasu na pripojenie výhrevného telesa na komín. Mimochodom, do priestoru vyhradeného na schému rozvrhu komínov namiesto existujúcich troch „nakreslí“ len dva. Tisícpäťsto dinárov (za túto sumu podaktorí ľudia musia drieť aj pol druha dňa) si dá do vačku a, necelú štvrťhodinu po príchode, odchádza. Ó, ako sme sa kedysi tešili na stretnutie s kominárom... Nuž ale... Ňi je ňeska ako vlaňi...

47 /4622/ 22. 11. 2014

Ľudia a diania SPOLKÁRKY Z KULPÍNA NA SLOVENSKU

TRADIČNÉ SPRACOVANIE SUROVÍN

Napiekli a zvíťazili Kapusta naša každodenná N N Katarína Gažová

Okrem toho sme navštívili evanjelický kostol v Banskej Bystrici, kde nás tiež srdečne privítali, – povedala predsedníčka Spolku kulpínskych žien Katarína Zorňanová. O svoje dojmy zo súťaže v Riečke sa s nami rozdelili aj spolkárky Mária Skalická a Mariena Struháriková, ktoré ozrejmili, čo chystali a ako naaranžovali stôl.

a jubilejnej desiatej Súťaži v pečení kysnutých koláčov v Riečke neďaleko Banskej Bystrice sa zúčastnili aj členky Spolku kulpínskych žien. Bola to ich ôsma účasť na tomto zaujímavom a tradičnom podujatí na Slovensku, ktorá sa realizuje v rámci družby medzi Kulpínom a Riečkou. Začala v roku 2005 a na budúci rok oslávia desiate výročie jej trvania. Už v októbri sa v Spolku kulpínskych žien pripravujú a dohovárajú, kto sa zúčastní na súťaži v Riečke, čo budú piecť a aký stolový aranžmán pripravia. Tentoraz do Riečky odcestovala skupina žien v zložení: Mariena Struháriková, Anna Zorňanová, Mária Skalická a Katarína Zorňanová. Kulpínčanky Spolkárky (zľava) Anna Zorňanová, Mariena v Riečke pobudli od 7. Struháriková a Mária Skalická z Kulpína vedľa do 9. novembra a súťaž vkusne naaranžovaného stola s kysnutými prebiehala v sobotu 8. dobrotami a kulpínskou tortou novembra v riečanskom Dome kultúry. – Teší ma, že som mala možnosť po – S potešením môžem konštatovať, prvýkrát sa zúčastniť na tejto krásnej že sme na jubilejnej desiatej súťaži súťaži. Rozhodli sme sa prichystať kov Riečke obsadili prvé miesto, čo nás, láče na spôsob srbskej pogače, takže samozrejme, veľmi potešilo. Nálada na sme robili slané ruže a motýliky, ako podujatí bola veľmi dobrá a pozitívna aj sladké ruže s višňami. Zamiesili sme a krásne slnečné počasie náladu len štandardné cesto podľa receptu našich babičiek a také cesto sa nám hodilo aj na slané, aj na sladké koláče. V Riečke sa nám veľmi páčilo, – povedala členka kulpínskeho tímu Mária Skalická. Mariena Struháriková sa zmienila o tom, ako naaranžovali víťazný stôl: – Náš súťažný stôl sme aranžovali do zelena, a to aj z toho dôvodu, že sme piekli koláče v tvare motýľov a ruží, na ktoVíťazný stôl kulpínskych rých je tiež zelená farba. Stôl spolkárok v Riečke sme prikryli slávnostným zeleným obrusom a použili sme zlepšilo. Na súťaži sa zúčastnili Kordíky, taniere zelenej farby. K tomu sme na Králiky, Tajov, domáca Riečka, Kulpín a stôl dali biele sviečky. Kysnuté koláče ešte jedna Riečka, ktorá sa nachádza pri sme neukladali na klasické tácky, ale na Modrom kameni a s ktorou Riečka pri podnosy v tvare motýľa, čo bolo veľmi Banskej Bystrici má partnerské vzťahy. pôsobivé a zaujímavé pre všetkých Súťažilo teda šesť skupín žien. V progra- návštevníkov. O tom, že stôl bol vkusne me na javisku tamojšieho Domu kultúry naaranžovaný a že sa nám kysnuté sa predstavil súbor z Banskej Bystrice. koláče vydarili, svedčí aj prvé miesto, V Bystrici je veľa našich študentov, ktorí ktoré sme získali. nás prišli podporiť na tomto podujatí. Foto: z archívu SKŽ

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Jaroslav Čiep

ovember je už v plnom rozbehu a s ním aj sychravejšie počasie. Hoci nám štátne vrchnosti zrušili štátny sviatok známy aj ako Deň zakáľačiek alebo akokoľvek sa to kedysi nazývalo, predsa niektoré práce sa môžu robiť iba vtedy, keď je na to vhodný čas. A práve vhodná chvíľa je i nakvasiť si kapustu. A potom o čosi neskoršie od konca novembra a v nasledujúcich chladnejších mesiacoch je čas aj na dedinské zabíjačky, na nadievanie a sušenie klobás. Zašli sme do Spolku petrovských žien a zastihli – Nože, Paľko, len sa neporež, ich pri družnej práci. Práve kvasili ka- veď sú nože ostré, – podpichovali pustu, tú futockú, najchutnejšiu. Veselé spolkárky svojho usilovného ženy sa zvŕtali okolo čestného člena. čestného člena. Aby sa mu ľahšie krájalo, podávali mu rozrezané polovičky hlávok. Narezané tlačili rukami, až kým nepustila šťavu. listy potom odoberali a ukladali ich Pre nadchádzajúcu zimu bude vhodnou do súdka s príslušnými koreninami, vitamínovou bombou a ženy sa už teraz aby čím lepšie vykysla. Hoci pred ob- dobre prichystali pre Vianočné trhy a na jektívom ani jedna zo žien nechcela varenie tradičnej kapustnice, ako i pre gaziť kapustu nohami, aj tak ju dobre iné nastávajúce spolkové podujatia.

SUVENÍRY Z PRÍRODNÝCH MATERIÁLOV sú čoraz vzácnejšie zvlášť na obohatenie ponuky vidieckej turistiky. Podnietilo to aj vychovávateľku prípravnej skupiny v bieloblatskej škôlke Bubamara Ilonu Vrškovú, aby svojim maličkým žiačikom ukázala, ako si z prírodných materiálov môžu urobiť hračku alebo nejakú ozdobu do svojej izby. V tom jej pomohli rodičia, ktorí zozbierali materiál, prevažne kukuričné šúpolie a rôzne plody jesene, a Mária Tótová, ktorá s deťmi strávila príjemné chvíle v svojráznej edukačnej dielni. Aj keď sú možnosti zhotovenia všelijakých hračiek z prírodného materiálu rozmanité, deti najviac zaujali bábiky zo šúpolia. Bolo potrebné trochu úsilia a kreativity, aby vznikli pekné suveníry, ktoré bieloblatským škôlkarom zostanú ako trvalá pamiatka. Ktovie, možno si niekto z nich o 10 či 20 rokov spomenie, ako mu to teta Marka ukazovala, a pokúsi sa vyrobiť suveníry a ponúkať ich návštevníkom tejto malebnej dedinky so vzmáhajúcou sa vidieckou turistikou, a tak si prizarobiť do rodinného rozpočtu. Vlh Foto: M. Nedeljkov • ĽUDIA A DIANIA •

V ZHROMAŽDENÍ OBCE ŠÍD

VÝBORNÍCI ZHROMAŽDENIA MESTA PANČEVO

Stanislav Stupavský

Vladimír Hudec

Politická „kultúrna“ tortúra

O štatúte, rozpočte a RTV Pančevo

o, ako prebiehalo dvadsiate piate zasadnutie Zhromaždenia obce Šíd v pondelok 17. novembra, v plnom zmysle slova by sme mohli pomenovať tortúrou. Takéto ovzdušie sa vytvorilo na minulom mimoriadnom zasadnutí Zhromaždenia obce Šíd, keď skupina výborníkov bola pripravená zrušiť aktuálnu vládnucu koalíciu a založiť novú. To sa im však nevydarilo a výsledkom bolo len niekoľko kádrových zmien a prelet niekoľkých výborníkov z pozície do opozície. Opoziční výborníci tiež obštruovali prvý bod rokovacieho programu, ktorý sa vzťahoval na zmeny rokovacieho poriadku. Bola totiž navrhnutá aj peňažná pokuta pre tých výborníkov, ktorí narúšajú stanovené pravidlá, akým je napríklad obmedzenie diskusie na 5 minút. Diskusia po prvom bode trvala takmer do tretej hodiny popoludní a jej charakter občas prekračoval rámec slušnosti. Ďalších 16 bodov rokovacieho programu zhromaždenie spracovalo do pol ôsmej. Výborníci schválili správu o obecnom rozpočte v prvom polroku, program Fondu pre ochranu a zveľadenie životného prostredia v roku 2014, ako aj správu o činnosti Predškolskej ustanovizne Jelice Stanivukovićovej-Šiljovej. Pre občanov Erdevíka a Bingule boli dôležité dva posledné body rokovacieho programu: išlo o schválenie iniciatívy miestnych spoločenstiev Erdevíka a Bingule za vypísanie samozdanenia na obdobie od 1. januára 2015 do 31. decembra 2019. Vo svojom návrhu Erdevíčania si naplánovali výstavbu kanalizácie a vodnej nádrže pre miestny vodovod. Binguľčania samozdanením mienia financovať komunálnu činnosť a spoločenské aktivity v dedine. Oba návrhy zhromaždenie schválilo.

a úvod 23. zasadnutia Zhromaždenia mesta Pančevo výborníci schválili návrh rozhodnutia o zmenách mestského štatútu, ktorým je o. i. stanovené, že primátor má námestníkov pre hospodársky rozvoj, oblasť urbanizmu, dedinu a rurálny rozvoj, právnické otázky a pre správu, medzinárodné vzťahy a európske integrácie. Predtým však výborníci vyjadrili podozrenie, či sú vôbec potrební toľkí námestníci, tým skôr, že jednotlivým členom mestskej rady už poverili jednotlivé rezorty. K tomu bolo počuť aj poznámky, že ak už jestvuje potreba po týchto kádroch, v systematizácii pracovných miest treba presne určiť koeficient, podľa ktorého námestníci primátora budú prijímať plat, určiť odborné vzdelanie, práva a príslušnosť námestníkov. Zdôvodňujúc rozhodnutie o opravnom rozpočte, člen mestskej rady poverený financiami Predrag Živković ozrejmil, že jednotlivé príjmy boli menšie od plánovaných, pokým iné vcelku prevýšili plánovanú sumu, na základe čoho je nový rozpočet stanovený v sume 4,205 miliardy dinárov. Plánované výdavky sú však omnoho vyššie od príjmov a stanovené sú v sume 5,055 miliardy dinárov, takže je týmto opravným rozpočtom vlastne vyjadrený deficit v sume 849,8 milióna dinárov. Tento fiškálny deficit a náklady vracania úveru v sume 182,9 milióna dinárov budú kryté nestrovenými prostriedkami z roku 2013 a dodatočným zadlžením mesta. Predsa podľa slov P. Živkovića v uplynulom období neboli zrealizované všetky plánované položky, čo umožnilo, aby novým rozvrhnutím prostriedkov dotácie boli zväčšené dedinským komunálnym podnikom, ako aj zdravotníctvu, kultúre a RTV Pančevo. Okrem toho navrhovateľ, čiže mestská rada schválila aj

novelu výborníčky Aleksandry Trajkovskej, podľa ktorého je pre Džez festival vyčlenených 500-tisíc dinárov. Výbornícka väčšina však odmietla amendementy výborníkov opozičnej LSV. Oliver Petković totiž navrhol, aby sa zväčšili prostriedky školám a hájnickej službe, a Vladan Keljević sa dožadoval väčších prostriedkov pre prácu mládežníckych združení a na vybavenie RTV Pančevo zariadením, ktoré by malo umožniť, aby túto televíziu mohli sledovať diváci na území celého mesta. Nuž a potom nasledujúce body rokovacieho programu týkajúce sa komunálnej problematiky neupútali pozornosť výborníkov a výbornícka väčšina ich bez rozpravy schvaľovala. Pozornosť výborníkov však upútalo Rozhodnutie o založení pracovnej skupiny pre rokovania pri uzavieraní osobitnej kolektívnej zmluvy pre verejné podniky na území mesta Pančevo. Reakcie výborníkov, tak pozície, ako aj opozičných strán, vyvolal fakt, že medzi verejnými podnikmi, v ktorých sa budú konať pojednávania o kolektívnej zmluve, nie je aj RTV Pančevo. Vyjadrujúc obavy o osud tejto mediálnej ustanovizne a jej zamestnaných, výborníci sa dožadovali odpovede na položené otázky. Krátko im odpovedala náčelníčka mestského sekretariátu pre financie Enisa Agovićová-Hotiová, ktorá povedala, že je RTV Pančevo v procese privatizácie a že zamestnávateľ aj neskoršie bude môcť uzavrieť kolektívnu zmluvu so zamestnancami, na čo výborník LSV Vladan Keljeviić konštatoval, že kým RTV Pančevo nie je privatizovaná, je verejný podnik a musí byť zaradená do pracovnej skupiny na pojednávanie o kolektívnych zmluvách. Vládnuca väčšina však poznámky neakceptovala a rozhodnutie schválila v navrhnutom znení. Jednotliví výborníci vládnucej koalície však boli dôslední svojim stanoviskám a hlasovali proti.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bum-bum!

ak nám teda, Dobrá Detvo Môjho Rodu (DDMR) i Dobrá Stárež Rodu Môjho (DSRM), svitá aj Ten Historický Deň (THD), ktorého THD sa nedočkaví, akých nás už raz jedna mater mala, predsa len, dočkať-dočkávame. Živió! Ustanovujúce Národnostné Zhromaždenie Národnostne Tretej Národnostnej Zostavy Národnostnej Rady Národnostne Slovenskej Národnostnej Menšiny v Národnostnej Vlasti (UNZ • ĽUDIA A DIANIA •

NTNZNRNSNM vNV) je, ajhľa, ante portas. Živió! V povestnej jednote a svornosti, ktorá tak krásne krášli najzelenšiu halúzku slovenského kmeňa stromu slovenského so slovenskými koreňmi, sa teda, čo nevidieť, ustanoví Národnostne Tretia Národnostná Zostava Národnostnej Rady Národnostne Slovenskej Národnostnej Národnostnej Menšiny v Národnostnej Vlasti (NTNZNRNSNM vNV) so všetkými

svojimi Národnostnými Orgánmi a Národnostnými Telesami. Živió! Načúvajúc slovu DDMR, tiež slovu DSRM i hlasu zvyšného svedomia, s osobitnou zreteľou na skutočnosť, že volebné ticho je fuč, i s chuťou veľkou konzumujúc ústavné právo na slobodu verejnej mienky, navrhujem: aby na UNZ NTNZNRNSNM vNV za predsedu/níčku bol/a zvolený/á len a len kandidát/ka, ktorý/á kandidát/ka má patričné alias bohaté skúsenosti na poste predsedu/ níčky NTNZNRNSNM vNV (ďalej: R). Rovnaké návrhy navrhujem aj v zmysle obsadenia funkcií pod-

predsedov R, ako i predsedov a podpredsedov existujúcich výborov R. Taktiež navrhujem založiť 4 nové výbory R, a to: VPPMEC (Výbor pre privatizáciu médií et cetera), VPERDK (Výbor pre estradizáciu, respektíve deestradizáciu kultúry), VPBPKKKN (Výbor pre boj proti korupcii, ktorá korupcia neexistuje), VPBPCaA KPuN AJDZ UDVNAANN) Výbor pre boj proti cenzúre a autocenzúre, ktoré pliagy u nás, ako je dobre známe, už dávno vôbec neexistujú, akože ani nikdy neexistovali. Živió! BUM!

47 /4622/ 22. 11. 2014

Ľudia a diania U MAJSTRA JANKA DIERČANA V ŠÍDE

Človek, ktorý maľuje s láskou Juraj Bartoš

KVALITA OTVÁRA DVERE V Báčskej Palanke Janko Dierčan bol aj jedným zo zakladateľov Remeselníckeho družstva Tehnoinvest. Po kratšom, pol druha roka trvajúcom „výlete” do tlačiarne Grafosrem v Šíde, roku 1984 založil súkromnú firmu Dekor, ktorá

– Preto, lebo som vedel, že mám na viac, že svoje schopnosti môžem lepšie speňažiť ako súkromník. Za dobrým koňom sa dobre práši; nie div, že majstra Dierčana, kým boli časy priaznivejšie, volali na všetky strany. Dvakrát vybielil evanjelický kostol v Báčskej Palanke, tiež evanj. chrám v Šíde, v Selenči omaľoval Dom zdravia, aj v Hložanoch a Binguli dal do poriadku evanj. kostoly, v Đakovici kultúrny dom... Loziť po rebríku po celý deň je skutočná drina pre nohy, rovnako je únavné napínať sa pri ťahoch štetcom s rukami vysoko nad hlavou. Zaujíma nás, čo vlastne nevyhnutne musí mať maliar, aby bol skutočným majstrom? – V prvom rade musí svoje remeslo mať rád. Musí mať vôľu a byť nadostač úporný, aby prenikol do jeho tajov, aby sa mu dostalo pod kožu, aby si ho osvojil tak, že ho pociťuje ako vlastný rukáv.

obré meno ďaleko počuť. Svojho času chýrečný grécky certifikát mali len dvaja majstri z niekdajšej Juhoslávie. Jedného z nich sme prednedávnom navštívili v jeho rodnom Šíde. Muž, o ktorom je reč, medzi prvými v krajine, na ktorú sme onehdy boli hrdí, získal aj certifikát domácich popredných firiem Ceresit a Helios. Dôchodca „na papieri”, znamenitý majster maliar Janko Dierčan (1953) má slovo... – Ako som sa k tomu dostal? Je možno trochu i smiešne, ale tak to bolo. V podniku Ukras, v ktoPoznajú ho široko-ďaleko rom som sa neskoršie učil remeslu, mali vozík, taký zmenšený variant pravého sedliac- pôsobila do roku 2012, keď sa keho koča. Ibaže ho neťahali kone, penzionoval. Ako to bolo pred ale ľudia, majstri. To bola tá iskra... štyrmi desaťročiami, ako na sklonAko jeden z vyše 130 maliarov ku kariéry, pýtame sa muža, ktorý šídskeho maliarskeho podniku maliarske háby a štetce dodnes KEĎ HVIEZDIČKY Ukras, ktorý mal najzvučnejší nezahodil. – Najprv sa darilo, ale naposle- VYJDÚ RÁNO cveng v niekdajšej socialistickej Kedysi maliari na maľovanie Juhoslávii, čoskoro sa stal jed- dy to už riadne viazlo. Pôvodne ným z najuznávanejších maliarov. som obhospodaroval spoločenský stien používali valčeky a mustry. Chcelo to dobrý základ. Získal ho úsek: továrne Sintelon v Báčskej Nimi vyhotovené ozdoby si mohli v strednej škole v Šíde a vybrúsil Palanke a Dunav v Čelareve, ako dovoliť len lepšie situovaní ľuaj celý rad ďalších spopo boku majstrov. – Do školy sme chodievali pol ločenských podnikov, roka a ostatných šesť mesiacov domov zdravia a iných sme mali prax. My maliari Ukrasu ustanovizní. Mal som až sme ako jediní poberali učňovský 18 robotníkov; dostal plat, lebo sme naskutku aj robili, som sa k výhodným nie div, že som po ukončení školy robotám, lebo vedeli, v tomto podniku i zakotvil. Mám v kto som a ako robím. Po vypuknutí „vojny, ňom odpracovaných desať rokov. Neskoršie celá skupina majstrov, ktorá nebola”, preoriendvaja Rusíni a my ostatní, všetci toval sa na Nový Sad. Slováci, v čele s vtedajším riadite- Keď počas tzv. letecľom Ukrasu Lazom Kirilom Ćirom, kej kampane roku 1999 ktorý asi „nevyhovoval politic- boli zbúrané dunajské ky”, odišla za prácou do Báčskej mosty, odchádzal na Palanky. Tri roky som pracoval druhú stranu člnom, v podniku Građevinar. Keď však len aby dokončil začaté zaúradovali dopravné problé- roboty. Potom si robotu my, keď sme kombíkom, ktorý hľadal v Šíde, ale už to nám kúpil podnik, smeli jazdiť len šlo o poznanie ťažšie. každý druhý deň, meškávali sme Na otázku, prečo nado práce, čo mňa ako vedúceho stúpil na vratkú lávku skupiny obzvlášť mrzelo, musel súkromného podnika- Aj evanjelický chrám v Hložanoch nia, bez okolkov povie: omaľoval Janko Dierčan som to skončiť.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

dia, stredná občianska vrstva sa orientovala na obyčajné bielenie, pokým si chudobní ľudia domy a iné objekty líčili sami. Teraz už len jednotlivci, ktorí vsádzajú na tradíciu, pozvú maliarov, aby im príbytky omaľovali ako kedysi a v duchu tradície sa omaľúva i väčšina kostolov. Hospodársky úpadok na jednej strane, na druhej rozvoj priemyslu udávali smer jazdy aj v tomto obore. – Prestali sme byť maliarmi v pôvodnom zmysle slova vtedy, keď sa na trhu zjavili hotové farby. Majstrami sme boli v období, keď sa bielilo štricľou a kaolínom, keď sme si farby robili sami. Voľakedy sme ich pripravovali s použitím vajec, mlieka a cukru. Kravské lajná slúžili na odstránenie rôznych fľakov na stenách, na pásiky sme používali tzv. cinkvajs, git a lepidlá sme si pripravovali sami... Všetko to fabrické výrobky poslali do dejín. Veru tak. Časy, keď sa vo verejnosti dobre vedelo, kto ako vie maľovať, tónovať, aké farby a ich odtiene je schopný vyhotoviť. Akoby už zostali len spomienky. Najmä pekné. Majster Janko Dierčan vám bez rozpakov vyrozpráva nejednu anekdotu. Napríklad túto. – Moja prvá služobná cesta ma zaviedla do Petrovca. Maľovali sme nový prírodovedný pavilón gymnázia. Minul sa nám glej, nuž sme poslali nášho robotníka Janka do obchodu. Keď si pýtal tutkalo, povedali mu, že veru nemajú. „Akože nemáte,“ vraví on, „veď ho vidím, tam, na polici.“ „To nie je tutkalo, ale klia,“ znela odpoveď predavača. „Tak mi dajte klia,“ povedal Janko a vec bola vybavená. Inokedy vraj makali v evanj. kostole v Palanke. Mali namaľovať oblak. – Namiešali sme farby, nastriekali strop, s cieľom prekryť predtým namaľované hviezdičky. Keď ráno – máme čo vidieť! Hviezdičky vyšli... Pán Žilaji, vtedajší presbyter, inak aj sám kedysi maliar, vraví: „Majster, všetka česť! Ako si to len dokázal? Koľkokrát som sa o to pokúšal, a nikdy sa mi nepodarilo, aha, aké sú pekné!” • ĽUDIA A DIANIA •

NAŠI ČITATELIA: JÁN MIKLOVIC

Poklad neznáša odklad Oto Filip Noviny bez čitateľa nemajú význam, rovnako tak, ako by i čitateľ bez obľúbených novín pravdepodobne zostal chudobnejší o nezanedbateľné množstvo nových poznatkov. Veď sa životné cesty každého z nás, v dramatickom alebo obvyklom slede, najčastejšie neobídu bez chvíľ strávených s printovým slovom. Aj jubilujúci Hlas ľudu má čitateľov rôznych: niektorí sú mu verní rok alebo desaťročie, iní polstoročie. Alebo aj šesť, dokonca plných sedem desaťročí. Najčastejšie práve tí najstarší s vervou čakajú víkendové chvíle, keď sa vhlbujú do jeho obsahu, zisťujú, čo nového v našich prostrediach, doma, vo svete... Jána Miklovica, narodeného v Petrovci v roku 1936, žijúceho v Novom Sade od roku 1954, možno stretnúť azda každý piatok v našich miestnostiach na piatom poschodí budovy Dnevnika v Novom Sade. Príde si po noviny, odíde. Tak týždeň čo týždeň. Jeden z minulých piatkov bol predsa výnimkou: pre novinársku zvedavosť sa pristavil trochu dlhšie. Najprv

pár základných údajov o ňom. Po maturite v Petrovci do Nového Sadu prišiel študovať a ukončil štúdiá na Vyššej pedagogickej. Následne sa zamestnal a diaľkovo študoval v Sarajeve, kde ukončil Fakultu telesnej výchovy. Celú pracovnú dobu pôsobil v Novom Sade: najprv dva-tri roky v základnej škole, potom šesť – sedem rokov v Kabinete korektívnej gymnastiky – je prvým fyzioterapeutom v Novom Sade, potom na Strednej elektrotechnickej škole, kde robil až do odchodu do dôchodku. – Bol Hlas ľudu po všetky tie desaťročia akousi osobnou stálicou? – O Hlase ľudu som počul a vedel už od prvých dní, keď začal vychádzať. Bol som osemročný šarvanec a spomínam si na veľkolepé oslavy oslobodenia, na Hlas ľudu, ktorého prvé čísla boli skôr plagátom než klasickými novinami. Poznal som báčiho Števa Singera, administrátora a expedítora, ktorý mi ako deväťročnému ponúkol roznášať noviny. Ako vravel, aby som si čosi zarobil, mal vreckové. S inými šarvancami približne v mo-

jom veku sme vlastne boli prvými kolportérmi Hlasu ľudu. Navštívil som azda každý dom v Petrovci, lebo vtedy ešte nebolo určené, kto do ktorej uličky pôjde. Boli to pekné chvíle. Ľudia boli zvedaví, chceli vedieť, čo je nové, čo sa deje inde. Niektoré rodiny brali aj po dve čísla, iné zase ani jedno. Noviny som roznášal sedem, možno aj osem rokov. A začal som ich čítať, hneď ako som sa to naučil v škole. Od začiatku ma veľmi zaujal šport: futbal, volejbal, hádzaná, tu u nás v Petrovci, ale i futbalové zápasy veľkých klubov: Partizanu, ktorému vtedy fandilo asi 90 percent nás, Červenej hviezdy, Vojvodiny... – Menila sa doba, menili sme sa i my, menili sa i noviny. Keď sa teraz dívate na obsah aj výzor Hlasu ľudu, pozdáva sa vám? – Noviny čítam od poslednej po prvú stranu. Prečítam v nich všetko. No baví ma najmä šport, je to mojou srdcovou záležitosťou, bol mi istým spôsobom i zamestnaním. Noviny sú dnes omnoho kvalitnejšie: aj keď ide o samotný obsah, aj keď ide o ich úpravu, o kvalitu papieru, obálky, príloh, fotografií. Keďže som narodený v Petrovci, najprv sa pozriem, čo je tam nové, potom si všimnem diania v Novom Sade, tiež inde. Medziiným, zaujímajú ma

texty o jazyku, ako aj príspevky z našich osád. Hlavne to, čo sa v nich deje, lebo som v minulých desaťročiach navštívil všetky slovenské dediny. Takmer v každej dedine som mal alebo mám známych alebo priateľov. Keď ide o to, čoho by v novinách malo byť viac, všimol som si, že len raz mesačne máte žarty a podobné obsahy. Teda humoru by mohlo byť viac. V poslednom čase si všímam i rozhovory s našimi bývalými spoluobčanmi, ktorí sú v zahraničí. Interesuje ma, čím sa zamestnávajú, ako sa vynašli, ako žijú, napredujú... – Pravidelne chodievate v piatok po noviny. Ide o nedočkavosť? – Zrejme áno: moja manželka už vie – keď je piatok a pol deviatej, chystám sa do mesta, po Hlas ľudu. Po návrate sa vhĺbim do príspevkov. Ako som už vravel, od tých na poslednej po titulnú stranu. Moja manželka je napoly Slovenka, napoly Maďarka. Keď sme sa brali, nevedela po slovensky. Jazyk si predsa osvojila, lebo sa s deťmi rozprávame po slovensky, takže si Hlas ľudu aj ona prečíta. Ešte len taký detail na záver: aj keď som bol vojakom v Kraljeve, Hlas ľudu mi zasielali. Tiež novosadský Dnevnik. Naše noviny sme si s inými Slovákmi v jednotke dávali z ruky do ruky. Veľmi som bol aj zostal spätý s Novým Sadom, s potrebou mať pravidelne a včas informácie športové a iné...

VOJLOVICA – NOVÝ SAD

Plameň viery svietiaci Alena Kulíková

ojlovickí cirkevníci v nedeľu 2. novembra navštívili novosadský cirkevný zbor. Bola to odvetná návšteva, keďže Novosadčania vo Vojlovici pobudli v máji. Cirkevníci oboch cirkevných zborov sa zúčastnili na slávnostných bohoslužbách pri príležitosti 128 rokov od posvätenia novosadského evanjelického a. v. kostola. Domáci kňaz Vladimír Obšust privítal hostí v čele s farárom Branislavom Kulíkom, ktorý potom ďalej viedol bohoslužby. Domáci a hostia spoločne s láskou a vďakou spomínali na predkov, ktorí novosadský chrám budovali. • ĽUDIA A DIANIA •

Po kázni slova Božieho zaspieval domáci spevokol pod vedením profesorky Anny Crveniovej krásnu nábožnú pieseň. Potom vystúpil vojlovický cirkevný spevokol, ktorý nacvičila kantorka Eva Brezníková. Na záver všetci spoločne zaspievali Vojlovický farár Branislav Kulík a novosadský farár krásnu hymnu Hrad prepevný. Vladimír Obšust Nasledovalo priateľské posedenie pri nedeľnom obede v reštaurácii, kde za- spevokolmi Juliana Brtková z Nového Sadu, spieval mladší komorný spevácky zbor Agapé vedúca Oltárneho krúžku žien z Nového Sadu pod taktovkou Miliny Sklabinskej. Okrem Anna Pilipovićová a vedúca Oltárneho krúžku farárov prítomným sa prihovorili aj dozor- žien z Vojlovice Kristína Gajanová. Stretnutie covia oboch cirkevných zborov: Ján Brtka ukončili spoločnou prechádzkou mestom. z Nového Sadu a Martin Marko z Vojlovice. Nevystala ani návšteva Petrovaradínskej Slova sa ujala aj koordinátorka pre prácu so pevnosti. 47 /4622/ 22. 11. 2014

Ľudia a diania DUCHOVNÉ POVZBUDENIE VOJVODINSKÝCH EVANJELIKOV V CRIKVENICI

Vojvodinskí Slováci si vážia národnú a cirkevnú kultúru Katarína Verešová

využili aj na kňazskú konferenciu, ktorú svojou prítomnosťou zveličil aj emeritný biskup zo Slovenska Július Filo.

ieste duchovné stretnutie slovenských vojvodinských evanjelikov sa uskutočnilo od 2. do 7. novembra znovu v Life centre Prof. ThDr. Július Filo bol generálv Crikvenici a na ňom sa zúčastni- nym biskupom ECAV na Slovensku lo vyše 70 evanjelikov takmer zo v rokoch 1994 – 2006 a okrem všetkých vojvodinských cirkevných významných funkcií v Svetovom zborov, najviac z Padiny. Okrem orga- luteránskom zväze pre strednú nizátorov tohto projektu – solianskej a východnú Európu veľký prínos farárky Mgr. Svetlany Vojnićovej- dáva diakonii. Zároveň predná-Feldyovej a jej manžela, pazovského farára Mgr. Igora Feldyho, prednášky s duchovným povzbudením mali emeritný biskup prof. ThDr. Július Filo a turčiansky senior a žilinský farár Mgr. Marián Kaňuch. Aj tentoraz v programe bol jednodenný výlet, a to do Terstu, s cieľom navštíviť pravoslávny Chrám svätého Spiridona, v ktorom istý čas pôsobil Dr. Miloje Aranicki, predtým pazovský kňaz a veľký kamarát Vladimíra Konštantína Hurbana. K tomuto Spoločná fotka pred Life centrom stretnutiu sa v záverečnej ša na Bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Jeho prítomnosť sme využili na to, aby prezradil, aké si dojmy a zistenia odnesie domov a na fakultu. – Mám krásne dojmy. Zo spoločenstva ľudí, ktorí sa tu zišli, objavoval som záujem a lásku, s ktorou tento program pre Slovákov zo Srbska bol zorganizovaný. Manželia Feldyovci si naozaj zaslúžia za to Prijímanie Večere Pánovej vďaku a pochvalu. Bolo (biskupi J. Filo a B. Berić) pre mňa radosťou vidieť časti programu pripojili Branko Be- u ľudí záujem a citlivosť za duchovné rić, evanjelický biskup v Chorvátsku veci, úctu a súdržnosť. Odchádzam (pôsobiaci v Osijeku), synodálny do- s veľmi pozitívnymi dojmami a trošku zorca Pavle Kresić a evanjelickí farári aj so smútkom, že sa to už skončilo. pôsobiaci v chorvátskych cirkevných zboroch: Iloku, Slavónskom Brode, Po prednáškach z liturgiky bola Kutine, Záhrebe, Veľkých Zdenciach, práca v skupinách, na ktorých sa Legrade a Soľanoch. Toto stretnutie veriaci z Vojvodiny zmienili o skú-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Insitný maliar Pavel Povolný-Juhás venuje obraz prof. ThDr. Júliusovi Filovi

senostiach a potrebách vo svojich zboroch. Mohli by ste zmapovať situáciu v týchto oblastiach vo vojvodinských cirkevných zboroch? – Podľa ľudí, ktorí tu boli, mohol by som povedať, že evanjelická cirkev vo Vojvodine má veľký potenciál. Sú tu ľudia, s ktorými sa dá počítať. Sú obetaví a sú ochotní svedčiť o Pánovi Ježišovi Kristovi. Na základe tejto vzorky ľudí, čo tu boli, by som povedal, že tá situácia je dobrá. To, čo ma napríklad očarilo, bolo, ako sa veľmi využíva a oceňuje Evanjelický spevník, ktorý sme pred rokmi sprostredkovali. Respektíve, u nás na Slovensku bol prijatý, a potom sa dostal sem možno aj trochu s obavami, že či ten dlho používaný Tranoscius bude vedieť dolnozemský Slovák odložiť a prijať tento nový spevník. Ja vidím, že ľudia, ktorí sú tu, poznajú tento spevník, tuším, lepšie ako mnohí naši na Slovensku. Aj piesne, ktoré sa tu spievajú s radosťou, som nepočul u nás.

Prednášky ste mali aj z diakonie. Potom ste kládli otázky o skúsenostiach, možnostiach a potrebách núdznych ľudí v jednotlivých prostrediach. Či ste v nich objavili pozitíva? – Cieľom prednášky bolo, aby sa ľudia rozhovorili o svojich skúsenostiach s potrebami sociálnej služby, aj s tým, čo sa už deje. Tak som mal možnosť presvedčiť sa, že všeličo sa deje, a to ma tiež potešilo. Sú tu isté programy, ktoré bežia. Do určitej miery som mal dojem, že také všeobecné povedomie o tých spoločensko-politických podmienkach pre vykonávanie sociálnych služieb zo strany cirkvi asi nie je. Treba si to zistiť konrkétnejšie. Ale v princípe tak je aj u nás. Zrejme aj v Srbsku existujú možnosti pre spoluprácu kresťanov na sociálnej službe a viac to využívajú. Prirodzene, sú možnosti, ktoré si bude treba vytvárať alebo ich využívať. Na tom sa musia podieľať viacerí. To je väčšinou náročná úloha. Ale aj tá úloha je tu, ako aj povedomie o tom, že to patrí ku jednej Božej misii kresťanov, aby nielen zvestovali slovo o Božej láske, ale aj to, aby sa snažili dokazovať túto Božiu lásku k núdznym ľuďom v mnohých situáciach. Treba to robiť programovým spôsobom a dlhodobo. Tuto povedomie existuje, a to je dobré. Prof. Dr. Július Filo záverom rozhovoru navrhol nadviazať tesnejšie kontakty medzi evanjelikmi na Slovensku a Slovákmi vo Vojvodine. Pre evanjelikov na Slovensku by bolo vzácne spoznanie, ako si Slováci vo Vojvodine vážia národnú a cirkevnú kultúru, ktorá bola vytvorená novou agendou a novým spevníkom. • ĽUDIA A DIANIA •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Diakonia v minulosti – Slovenský evanjelický sirotinec Katarína Verešová

1925. Šiestich chovancov prevzali so sirotincom Modrého kríža. Matkou sirôt bola Anna Švejdová, ktorú o dva roky neskôr nahradila Žofia Valášeková. Ústav bol do roku 1928 umiestnený v Sedliackej banke, a potom v dome kúpeného od Adama Žolnaja (ktorý bol renovovaný). O vedenie sirotinca sa starali zvlášť ovdovená Mária Čaplovičová a po skončení štúdia jej syn Dr. Ján Čaplovič, farár kovačický.

Kovačici aj dnes jestvuje budova Slovenského evanjelického a. v. sirotinca, ktorý bol vybudovaný v roku 1939. Posvätenie bolo 19. novembra 1939 za prítomnosti vzácnych hostí, keď po posvätení na hrobitove usporiadali aj pietnu rozpomienku na farára Jána Čaploviča, prvého zakladateľa sirotinca. Kovačický farár Ján Čaplovič (1876 – 1925) bol faktickým zakladateľom najvýznamnejšej diakonickej evanjelickej dolnozemskej ustanovizne – Slovenského sirotinca. Potreba zaopatrenia detí bez rodičov nastala po prvej svetovej vojne, keďže po utvorení dvoch slovanských štátov (Československa a Kráľovstva SChS) tunajšie slovenské siroty nemohli odísť na opateru za hranice. Po prvej svetovej vojne potreba po sirotinci stúpla. O založenie útočišťa najopustenejších sirôt sa zaujali národovci: právnik Dr. Ján Petrikovich, farár a prvý banátsky slovenský senior Ján Čaplovič, obchodník Andrej Boboš a hospodár Juraj Mikuš. „Náš ľud sa tiež pekne zaujal Sirotinec v roku 1924 za toto dielo, v najväčšej miere naši horliví národovci KovačiO tom, koľko sa mladý Ján Čačania, cirkevní presbytéri a obecní plovič a jeho predchodcovia zavýborníci, ktorí sa hneď na po- sadzovali o prínos slovenských čiatku zapísali za zakladajúcich evanjelických dobrodincov, svedčlenov (po 250 dinárov). Aj sama čia popísané mená s presnými obec Kovačica veľkú obeť priniesla sumami peňažných príspevkov na utvorenie tohto ústavu lásku uverejnených v Evanjelickom hlásdarovaním 3-jutrového pozemku niku. Okrem toho v Evanjelickom a zabezpečením istej ročnej pod- hlásniku (december 1927, roč. 2, pory na jeho udržiavanie,“ uvádza č. 12, s. 188) pozval dobrodincov, farár Jozef Janiš vo svojom článku aby sirotám spravili radosť k ViaNáš slovenský ev. sirotinec (Národný nociam, slovami: „Poznáte všetci kalendár na obyčajný rok 1937, to naše slovenské porekadlo, že Kníhtlačiareň úč. spol. Petrovec, kde je núdza najväčšia, tam je 1936, s. 62 – 64). pomoc Božia najbližšia. Pri siroIdea o zakladaní tohto diakonic- tinci vždy bolo dosť príležitostí kého ústavu nastala v roku 1920. presvedčiť sa o jeho pravdivosti. Ján Čaplovič sa otvorenia nedožil Len čo sme v užšej správe hovorili a prvým správcom bol Juraj Mikuš. o tom, že siroty naše nemajú si čo Otváracia slávnosť bola 19. apríla obuť, že im treba teraz na zimu • ĽUDIA A DIANIA •

trochu teplého šatstva – a už na druhý deň prišiel list od pani Ireny Muznárovej z Pivnice, že nám je odtiaľ odoslatá železnicou bedna (láda) práve týchto vecí. Klopeme teda i na Vaše srdcia a veríme, že sa nám otvoria a že aj Vy podporíte sirotinec svojimi obetiami.“ O dva roky neskôr (Evanjelický hlásnik, máj 1929, roč. 4, č. 5, s. 74 – 76) uverejnená bola spáva z valného zhromaždenia sirotinca: „Sirotinec začiatkom minulého

roku opatroval 16 dietok, z ktorých hneď v prvých mesiacoch minulého roku jedno dievča odišlo slúžiť a jeden chlapec zomrel na tetanus. Pribudlo však 5 nových sirôt, tak koncom roku bolo v sirotinci 18 dietok. Počet tento toho roku už zase vzrástol a dnes sirotinec opatruje už 20 dietok. Dietky tieto prijaté boli z nasledujúcich našich dedín: z Kovačice 3 (2 tohoročné), z Padiny 2, zo Slovenského Alexandrovca 1 (spolu z Banátu 6, resp. 8), z Petrovca 5, z Kysáča a zo Silbašu 2 – 2, z Kulpína 1 (spolu z Báčky 10), zo Sriemu: zo Starej Pazovy 2.“ V pokračovaní tejto správy bolo napísané, že sa hospodárska kríza v roku 1928 cítila aj v sirotinci, a to, že nie všetky cirkevné zbo-

ry peňažne prispeli na sirotinec. Najviac obetovala Kovačica, ktorá dala viac, než celá Báčka a Sriem spolu. Príspevky prichádzali aj z USA. Avšak všetko toto pre dnešné pochopy bolo málo. Zozbierané peniažky stačili len na stravovanie, na rezervnú základinu a na stavebný fond. Preto sa hlavným patrónom stala krajinská cirkev. V roku 1932 sirotinec zastihla citeľná strata odchodom Márie Čaplovičovej, a potom aj farára Dr. Jána Čaploviča na Slovensko, ktorého zamenil Andrej Boboš. Od 6. januára 1934 novým správcom sa stal Jozef Janiš, miestny farár – senior. Správkyňou bola Kornélia Janišová – farárová. V zmysle nových stanov za najvyššieho predsedu sirotinca bol zvolený biskup Samuel Štarke. V období rokov 1925 až 1935 sirotinec vychoval 58 detí: z Banátskeho seniorátu 38, z Báčskeho 16 a zo Sriemskeho 4. „Z odrastlých a do života prepustených sirôt úplne adoptovaných bolo 6 dievčat, na remeslo za učňov daných 7 chlapcov, blízkej rodine vrátených polosirôt 6, ďalším pokrvným do ochrany odovzdaných 8 chovancov, do služby pustených 4 sirôt a zomrelo 4 siroty,“ uvádza sa v Národnom kalendári na rok 1937. V roku 1936 pod opaterou tohto ústavu bolo 23 chovancov. Zaujímavosť predstavuje fakt, že stravovanie jednej siroty stálo mesačne priemerne asi 200 dinárov a skôr, keď dieťa bolo mladšie, to stálo i 300 dinárov. V závere článku senior Jozef Janiš sa pozval na Ev. Luk., 6, 36.: „Buďte milosrdní, jako i Otec váš milosrdný jest!“ Všetky tieto články a napomínania v tlači prispeli k výstavbe nového domu Slovenského evanjelického a. v. sirotinca v roku 1939. Po druhej svetovej vojne bol poštátnený.

47 /4622/ 22. 11. 2014

a Ding D e b or

ová

Teodora

Valentík ová

Jesenné dáždniky

utori tejto zaujímavej série jesenných výkresov sú druháci Základnej školy 15. októbra v Pivnici a spolu so srdečným novembrovým pozdravom nám ich poslala pani učiteľka Zuzana Valentíková. Je zrejmé, že si naši kamaráti výtvarníci inšpiráciu na tieto práce našli na trhu alebo na jarmoku, a – ako ste si iste všimli – pritom tam vtedy aj pršalo. Bol to istotne jesenný dážď, lebo pomedzi kvapky tam lietali aj žlté listy, a pulty predavačov sú plné krásneho ovocia a lákavej zeleniny. Vďaka tomu dažďu výkresy našich pivnických spolupracovníkov zdobia aj pestré dáždniky, ktoré tiež patria k jeseni.

Dávid Blatn

ický

Ines Šagátová

Martin Čob

www.hl.rs

rda

Informačno-politický týždenník

Le a B l

á atnick

A. F. a J. T. • DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLIV 22. novembra 2014 ČÍslo

23 /1881/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Vyššia cena pšenice

AKTUÁLNE

Ľ. Sýkorová

bdobie od 10. do 14. novembra 2014 bolo na Produkčnej burze v Novom Sade charakteristické predovšetkým vyššou cenou pšenice. Tovarový obrat bol v uvedenom období v porovnaní s predchádzajúcim týždňom nižší o 3,56 %, no finančná hodnota obratu bola vyššia až o 14,83 %. Najviac pšenice sa predalo po 20 din./kg bez DPH. V uvedenom období bola ale zaznamenaná aj nová – rekordná cena pšenice v tejto sezóne – 20,10 din./kg bez DPH. Priemerná cena bola 22,00 din./kg (20,00 bez DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 6,22 % viac. Cena pšenice rastie aj na medzinárodných gatívne účinky na zdravie trhoch. Dôvodom sú nepriaznivé poveterspotrebiteľov neboli zatiaľ nostné podmienky pre rast a rozvoj ozimnej presvedčivo dokázané, exispšenice v USA a zostrená politická situácia tujú aj iné dôvody na zákaz na Ukrajine. GMO. Životné prostredie môže Z nižšej ceny kukurice a súčasného ohrozovať to, že odolnejšie plopádu domácej meny sa tešili iba diny nahradia ostatné. Rastliny odolné proti hmyzu môžu rovnako vývozcovia, ktorí sa snažia túto sineutralizovať aj neškodné motýle. tuáciu maximálne využiť nákupom Za odpor európskej verejnosti voči kukurice. Jej priemerná cena GMO sú zodpovední výrobcovia, na novosadskej burze bola v ktorí o bezpečnosti nepredkladajú uvedenom období 14,14 din./ dostatok dôkazov. kg (12,85 bez DPH), čo je v Od roku 2009, keď 13 členských porovnaní s predchádzaštátov požiadalo o slobodu pri júcim týždňom o 1,95 rozhodovaní o geneticky modifi% menej. kovaných potravinách, hľadá únia ich území Cena sóje bola spôsob, akým skombinovať vedecky malo prebeh44,55 din./kg podložený systém so záujmami núť vo výbore (40,50 bez jednotlivých krajín. Veľký posun EP pre životné proDPH). ○ v tomto smere znamenalo júnové stredie 11. novembra.

GMO – stále horúca téma domáceho agráru Ľubica Sýkorová

eklaráciu proti geneticky modifikovaným organizmom, konkrétne Deklaráciu o zákaze používania, pestovania a obchodovania s geneticky modifikovanými organizmami doteraz v Srbsku podpísalo 111 miest a obcí. Autorom deklarácie je prof. Miladin Ševarlić, predseda Spoločnosti poľnohospodárskych ekonómov Srbska. V krajine momentálne platí pomerne reštriktívny zákon o GMO, ktorým sa zakazuje používanie a obchodovanie s GMO, čo sa ale nepáči mnohým, predovšetkým zahraničným agrogigantom. Je veľká pravdepodobnosť, že tento zákon bude musieť byť pozmenený kvôli silnému nátlaku svetových veľmocí, čo by však podľa názoru prof. Ševarlića veľmi uškodilo domácemu poľnohospodárstvu, hospodárstvu a zdraviu ľudí. Ak by vláda Srbska zmenila zákon o GMO, ktorým by sa povolilo obchodovanie a pesto-

vanie GMO, Srbsko by ročne prišlo najmenej o miliardu eur. Medzitým, možnosť obmedziť pestovanie geneticky modifikovaných plodín na území členských štátov EÚ mal minulý týždeň prerokovať Európsky parlament. Návrh nariadenia, ktoré by to umožňovalo a pozmenilo doterajšiu smernicu, existuje už vyše 4 roky. Európska únia má jedny z najprísnejších štandardov pre geneticky modifikované organizmy na svete. V súčasnosti sa v Európe pestuje iba geneticky upravená kukurica MON 810, ktorá je odolnejšia proti hmyzu. Napriek tomu niektoré členské štáty prijali dodatočné opatrenia, aby sa na ich územie nerozšírila. Proti autorizácii ďalších GMO stoja tradične Zelení. Ich hovorca vyhlásil, že Európa by nové plodiny nemala povoliť, kým nebude mať pripravený schvaľovací mechanizmus. V súčasnosti je situácia taká, že väčšina verejnosti je proti GMO, ale komisia je v zásade donútená vydať súhlas. Aj keď ne-

zasadnutie Rady ministrov životného prostredia. Jeho výsledkom bolo požadované kompromisné riešenie. Druhé čítanie návrhu o možnosti členských štátov obmedziť alebo zakázať pestovanie GMO na

V Srbsku sa podľa viacerých odborníkov a expertov netreba ponáhľať so zmenou aktuálneho zákona o GMO, ale treba si chrániť svoju reputáciu výrobcu kvalitnej potravy bez GMO. ○

Z obsahu Pestovanie biozeleniny

Nielen pre krásu a estetický dojem Str. 2

Str. 5

Do vášho receptára Str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

EKOLOGICKÉ POĽNOHOSPODÁRSTVO

Pestovanie biozeleniny

Ľubica Sýkorová

kologické poľnohospodárstvo je systém, ktorý sa snaží poskytnúť spotrebiteľom potraviny so sviežou, chutnou a autentickou chuťou a zároveň rešpektuje prírodné životné cykly. Pestovanie biozeleniny v súlade s pravidlami nie je vôbec jednoduché, ale určite stojí za vyskúšanie. Zdravšia zelenina za trochu úsilia určite stojí.

nepoužívať chemické prípravky v boji proti chorobám a škodcom. Výsev bioosiva je len začiatok dlhého procesu pestovania v súlade s princípmi ekologického poľnohospodárstva. Ako sme už spomenuli, hlavnou zásadou je vyhnúť sa používaniu pesticídov a ďalších chemických preparátov v celej záhrade, pretože chemický postrek okolitej vegetácie negatívne zasiahne aj bioplodiny.

Cibuľa a mrkva sú výborní susedia Pestovanie plodín týmto spôsobom je oveľa náročnejšie ako pestovanie klasicky. Nestačí len kúpiť si bioosivá a zasiať. Aby bola biozelenina naozaj kvalitná, treba dodržiavať všetky zásady biopoľnohospodárstva – vyhnúť sa hnojeniu umelými hnojivami a

Základom úspechu je poskytnúť rastlinám čo najlepšie podmienky pre ich rast. Ide najmä o dostatok slnečného žiarenia, humóznu pôdu, dostatočnú zálievku. Vždy musíme myslieť na požiadavky konkrétnych rastlín. Ideálna je druhová pestrosť biozáhrady. Z

Jež je vítaný pomocník v biozáhrade pôdy sa potom tak rýchlo nevyčerpajú živiny a striedaním plodín na záhonoch možno predísť šíreniu chorôb a škodcov. V biozáhrade vedľa seba pestujeme rastliny, ktoré nie sú príbuzné a majú rozdielne nároky na živiny. Ak je to možné, každoročne by sme mali striedať stanovisko jednotlivých plodín. Rastliny sa nám za to odvďačia kvalitnejšou úrodou. Aj napriek pravidelnému striedaniu plodín dochádza k odčerpávaniu živín z pôdy. V biopoľnohospodárstve sa živiny do pôdy dodávajú predovšetkým kvalitným, vyzretým kompostom. Použiť možno aj zelené hnojenie. Táto metóda je veľmi jednoduchá – po zbere zeleniny sa na záhon vysievajú bôbovité rastliny (hrach, vika), ktoré po vyrastení zapracujeme do pôdy. Bôbovité rastliny sú prospešné, pretože hľuzkotvorné baktérie na ich koreňoch viažu dusík. V súlade s princípmi biopoľnohospodárstva je aj použitie maštaľného hnoja. Aj v bioporaste sa občas vyskytnú buriny. V normálnom množstve sú prospešné, pretože zvyšujú druhovú pestrosť porastu, čím priaznivo podporujú výskyt žiaducich organizmov. Prevenciou proti chorobám a škodcom je výber odolných a osvedčených odrôd, používanie netkanej textílie, využívanie vzájomného vplyvu rastlín (napr. pestovanie mrkvy a cibule vedľa seba). Škodcu môžeme odlákať napríklad pomocou aromatických bylín vysadených v blízkosti záhonov. Osvedčila sa levanduľa aj saturejka. Svoju prácu pri ochrane pred škodcami odvedú aj hmyzí pomocníci – mravce, lienky...

Na pestovanie biozeleniny musíme použiť bioosivo, ktoré pochádza z ekologického poľnohospodárstva bez používania chémie. Bioosivo sú chemicky neošetrené semená pestované v šetrných podmienkach. Nevýhodou týchto semien je ich kratšia trvanlivosť. Ďalšou nespornou výhodou bioosiva je istota, že nebolo geneticky modifikované. Z geneticky modifikovaného osiva navyše nemožno získať vlastné semená. Ponuka bioosiva nie je taká široká, pretože v biokvalite sú pestované iba veľmi odolné odrody, ktoré prežijú aj bez chémie. Osvedčilo sa pestovanie tradičných odrôd, ktoré sú v súlade s prírodou. Hlavným prínosom bioosiva je nepoužívanie chemikálií a rakovinotvorných pesticídov, preto je dopestovaná zelenina pre ľudský organizmus oveľa zdravšia. Pestovanie bez chemických preparátov je šetrné k prírode, teda výsevom bioosiva urobíme dobrý skutok aj pre našu planétu. To isté platí aj o genetickej modifikácii, ktorá u týchto osív nie je dovolená. Nevýhodou bioosiva je jeho kratšia trvanlivosť, pretože nebolo ošetrené chemickými prípravkami. Sortiment týchto osív je obmedzenejší, pestujú sa iba tradičné overené a veľmi odolné odrody. Pestovanie rastlín z bioosiva je náročnejšie, pretože výsev má zmysel iba v prípade, že ho budeme pestovať v súlade so zásadami biopoľnohospodárstva. Dopestovaná biozelenina možno bude o niečo menšia a nepravidelného tvaru, no určite oveľa zdravšia ako tá zo supermarketu. ○

22. 11. 2014 • 47 /4622/ V nich sa snúbi tradičné s moderným, no azda najlákavejšia je útulná miestnosť, kde rôzne druhy a ročníky vína možno ochutnať, to, čo sa ti zapáči, aj kúpiť. Tie najlacnejšie sú do päť eur, trochu kvalitnejšie vína sedem a desať eur za liter, tie pre fajnšmekrov i pár desiatok eur za sedem deci. – Nikam sa neponáhľame. Skúste čoraz viac druhov a ak sa vám čosi zapáči – som tu, na cene sa ľahko dohodneme... Robert nás nenútene pozýva na koštovku. Nedá sa nevšimnúť, že u žiadneho zo slovinských hostiteľov na vidieku návštevník neobjaví úpornú túžbu, priam zúfalú snahu to, čo má, predať: stoj čo stoj. Samozrejme, že padla otázka i prečo: – Nuž, každý deň je iný. Každý

ZO SLOVINSKÉHO ZÁZNAMNÍKA (3)

Mnohoraké chute vín Oto Filip

ajetok Haloze v okolí Drenovca pri Zavrči, umiestnený presne na hranici Slovinska a Chorvátska, každým svojím štvorcovým metrom návštevníkovi jasne dáva najavo, že je svetom iným ako v meste či mestách. A že tu v zásade platia iné zvyky, iný pohyb, iné vzťahy. Na rozdiel od nás, ktorí k vidieckemu turizmu pristupujeme dosť často živelne a nárazovo, v Slovinsku je tento už dlhšie stálicou, vyznačujúcou sa cieľavedomosťou a ústretovosťou. Návod je až zázračne jednoduchý: plne využiť všetky svoje potenciály, to, čo ty máš, kým iný nemá. Práve natoľko a tak, aby sa investované vrátilo a čosi pritom aj zarobilo. Nemusí to byť nič veľa, stačí len, aby ti umožnilo slušné žitie. Preto sa v zásade ani pobyt na majetku Roberta Pungračiča veľmi

Aká je cena? v uvedených snahách oporou majiteľom i prostriedky z príslušných fondov Európskej únie. Najpútavejšia zložka poslednej časti tohtoročného programu v okolí Drenovca prišla, samozrejme, na záver. Veď vinohrady sú tu kvôli vínu, víno zase kvôli

Obed na privítanie milovníkom božského nápoja, či už šlo o graševinu, shardonet, rajnský rizling, sauvignon... Cesty nás vedú pár metrov pod zem, do miestnosti, v ktorých sú aj výrobné a skúšobné zariadenia, aj sklad fliaš, aj pivnice... Pri koštovke nelíšil od návštev na slovinských farmách iných, ktoré sme ako novinári absolvovali pred rokom alebo dvoma. Gazda nám najprv poukazoval, čo má, potom nasledoval tradičný obed, spravidla pozostávajúci z jediného chodu – nejakej slovinskej špeciality – aby sa potom hosťovi naskytla možnosť kúpiť si čo-to z výrobných špecialít. Niekde to bola keramika, inde tekvicový olej, na treťom mieste víno. Azda všade tam, kam sme zavítali, nedal sa prehliadnuť dôležitý moment – bezmála na každej z týchto fariem bola i tabuľa svedčiaca o tom, že sú

Na pamiatku: profesor a dvaja žiaci Strednej poľnohospodárskej školy vo Futogu

III

stroví toľko, koľko si naplánoval alebo si môže dovoliť. Bolo by zbytočné prehovárať ho, byť otravný. Otázne je, či by potom zas prišiel. Nám sa v podstate dostane vždy to, čo sa má. Sú chvíle, keď nezarobíš ani euro, a potom sa zase stane, že prídu účastníci skupinového turistického zájazdu a zarobíš aj viac než si plánoval. Niektoré obdobia sú krajšie, iné sú horšie, ale veď o tom je aj obchodovanie... – ozrejmuje. Namiesto necelej polhodinky koštovka trvala trikrát dlhšie. Mnohoraké chute slovinských vín sa mnohým z nás natrvalo dostali pod kožu. Lebo je vo víne nielen pravda, ale aj kadečo iné: príroda, poznanie, prameň, pôžitok... A aj štipka túžby opäť cestovať, vidieť, vychutnať. Nazrieť za ten plot, vidieť, ako iný gazda robí, zmýšľa, žije. Ako sa vraví: Iný kraj, iný mrav... ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Jesenná ochrana repky olejnej proti Ing. Ján Tancik, PhD. Ing. Ladislav Dulanský

vtedy, ak bol zistený výskyt 8 a viac húseníc v priemere na 1 m2 alebo pri poškodení 15 % rastlín. Chemická ochrana sa vykonáva proti prvým štádiám húseníc, ktoré poškodzujú iba listy. Proti siaticiam nie je registrovaný žiadny prípravok, ale ošetrenie je možné spojiť s ošetrením proti piliarkam. Pri ochrane sa prejavia všetky pozitívne účinky pyretroidov. Proti starším húseniciam je ochrana zložitá. Pri ochrane je potrebné použiť organofosfáty, pretože dobre pôsobia v pôde.

ozrime sa, ktoré preventívne a priame opatrenia môžeme využiť proti jednotlivým škodcom repky olejnej. SKOČKY RODU PHYLLOTRETA Základom ochrany je dodržiavanie osevného postupu a likvidácia kapustových burín. Škodlivosť znižujeme aj dôkladným spracovaním pôdy, podmietkou alebo orbou môžeme znížiť množstvo lariev v pôde. Ďalšou metódou je zrýchlenie začiatočného vývoja rastlín závlahou, čím skracujeme rizikové obdobie. Foliárne aplikujeme insekticídy vtedy, ak zistíme napadnutie 30 – 50 % klíčnych lístkov. K priamej ochrane je možné použiť ekotoxikologicky prijateľné organofosfáty. Pri chemickej ochrane sa prejavuje negatívny vplyv pyretroidov, ako je ich krátka reziduálna účinnosť. Pyretroidy sú inaktivované pôdou, ktorá na pozemku pri začiatku vegetácie prevláda nad rastlinným krytom. Postrek obyčajne zničí škodcu nachádzajúceho sa na pozemku, ale škodca, ktorý priletí na pozemok po niekoľkých hodinách, nie je zničený. Vzhľadom na vznikajúce škody je potrebné opakovať zásahy v intervale kratšom ako 48 hodín, čo je finančne náročné a pri veľkých plochách repky ťažko uskutočniteľné. PILIARKA REPKOVÁ Významným agrotechnickým opatrením je likvidácia kapustovitých burín a pozberových zvyškov. Po silnom napadnutí je vhodné vykonať na pozemku hlbokú orbu. Ošetrenie proti piliarke repkovej je účelné na jeseň po vzídení repky, ak sa na jednej rastline nachádzajú jedna až dve larvy. Na začiatku výskytu húseníc je možné pou-

časia spôsobí, že časť mladých slimákov a vajíčok sa dostane na povrch pôdy, kde zvyčajne hynú. V rámci integrovanej ochrany repky by sa mali obmedziť priaznivé podmienky pre vývoj slizniakov. Po zbere by sa mali dôkladne odstrániť

KRYTONOS KAPUSTOVÝ Z preventívnych, agžiť prípravky s účinnou látkou rotechnických opatrení pirimiphos-methyl, alfa-cyper- dôležité je po zbere odmethrin a deltamethrin. Pri strániť pozberové zvyšky silnom napadnutí je možné a následne urobiť hlbokú aplikovať organofosfáty. Insek- orbu. Tiež je dôležité urobiť Krytonos kapustový ticídnu ochranu je vhodné robiť prípravu pôdy včas a sejbu za sucha a tepla. Porasty repky v optimálnom termíne. Ak sa pozberové zvyšky, dôkladne sa ošetrujú od vzchádzania rep- zistí silný výskyt škodcu, robí by sa mala spracovať pôda ky do konca októbra. Vzhľadom sa postrek prípravkami, ktoré a následne by sa malo vápniť, na to, že výskyt je zaznamenaný používame proti skočkám alebo najmä na kyslých pôdach. Dodrv krátkom časovom období, krytonosovi repkovému. žiavaním nasledujúcich zásad v uplatnia sa pozitívne vlastnosti rámci celého osevného postupu pyretroidov. SLIZNIAKY sa môže výrazne znížiť výskyt Z agrotechnických metód a škodlivosť všetkých druhov SIATICA OZIMINOVÁ je najvhodnejšie udržiavanie slimákov. K chemickej ochrane Agrotechnická ochrana spočí- úhoru medzi predplodinou proti slizniakom sa používajú va vo vykonaní orby. Pozemok a výsevom repky. Bránenie špeciálne prípravky moskulocipred založením porastu by počas suchého a slnečného po- dy, ktorými sa porast ošetruje mal byť bez vegetána začiatku napadnutia, a to cie, pretože výmrv rovnomerným rozhodením predplodiny a buriny prípravku medzi rastliny. slúžia dospelým jeChemická ochrana sa robí dincom na kladenie pomocou granulovaných návajíčok, ktoré prežijú strah obyčajne s chemickou minimalizačné spralátkou methiocarb (Mesurol covanie pôdy a v naSchecknkorn v množstve 5 sledujúcom období kg/ha) alebo metaldehyd silne poškodzujú mla(Vanish Slug Pellets v množdé rastlinky repky. stve 15 kg/ha). Methiocarb Signalizácia pre pôsobí na nervový systém ošetrenie je robená slizniakov. Je účinný aj pri na základe náletu monízkych teplotách a vysokej týľov do svetelných vlhkosti. Kritické číslo je 2 – 3 lapákov. Ošetrujeme Siatica oziminová jedince na m2. Piliarka repková

22. 11. 2014 • 47 /4622/

škodcom bez použitia moridiel (2) HRABOŠ POĽNÝ Základným preventívnym zásahom je vylúčiť minimalizačné spracovanie pôdy. Potrebné je podmietať hneď po žatve a včas urobiť hlbokú orbu. Zber je potrebné urobiť s minimálnymi stratami. Po zbere je potrebné z pozemku odstrániť pozberové zvyšky – slamu, listy z repy alebo vňať zo zemiakov. Dlhodobo je potrebné zvyšovať podiel Slizniak drevín v krajine, ktoré nevyhovujú hrabošom, ale umož- na proti hrabošom pomocou ňujú rozšírenie prirodzených prirodzene sa vyskytujúcich nepriateľov. Biologická ochra- šeliem a dravcov je lákavá,

ale v praxi ťažko uskutočniteľná. Dravci môžu brániť dočasne premnoženiu hrabošov, ale iba v prípade, že krajina je vhodná pre ich rozmnožovanie. V okamihu gradácie populácie škodcov sa nedokážu rýchlo rozmnožiť a tak zabrániť škodám spôsobeným hrabošmi. Preto je potrebné podporovať prirodzených nepriateľov aj mimo populačnej gradácie hrabošov. Povolené prípravky

je možné použiť len dávkovaním priamo do nôr tak, aby k nástrahe nemali prístup voľne žijúce zvieratá a vtáctvo. V poľných podmienkach je povolené používať prípravok Stutox s účinnou látkou fosfid zinku (Zn3P2). Prípravok Stutox predstavuje kompromis medzi účinnosťou, nebezpečenstvom pre necielené organizmy a cenou. Otrava prebieha rýchlo a intoxikácia necielených organizmov zberom uhynutých hlodavcov je málo pravdepodobná. ○ (Koniec) (foto: z internetu)

LIEČIVÉ RASTLINY DO KAŽDEJ ZÁHRADY

Nielen pre krásu a estetický dojem Ľubica Sýkorová

spotreby, farbív, kozmetických prípravkov a následným alergiám sme nepriamo nútení k užívaniu prevažne prírodných látok. V Európe rastie asi tisíc druhov liečivých rastlín, v ľudovom liečiteľstve sa ich používa asi 800. Liečivé rastliny si môžeme vypestovať sami, vďaka nim sa nielen náš byt, ale i záhrada prevonia, získa pestrofarebný nádych a prinesie nám osoh a potešenie. Je však

astliny sprevádzajú človeka po celý život. Takmer každodenne sa v najrozličnejších podobách dostávajú na náš stôl ako potraviny alebo ako liečivá. A práve liečivé rastliny odjakživa slúžili ako najdostupnejší prostriedok proti akýmkoľvek chorobám a neduhom. Ľudia odhaľovali liečivé účinky mnohých rastlín a skúsenosti s nimi si odovzdávali z generácie na generáciu. Liečenie rastlinami je dodnes odporúčanou doplnkovou liečbou, ktorá podporuje a napomáha modernú medicínu. Pri správnom využití je liečba bylinkami veľmi účinnou metódou podporujúcou navrátenie strateného zdravia a duševnej rovnováhy. Je doplnkom pri liečbe všetkých ochorení alebo je hlavnou liečbou pri chorobách s miernejším priebehom. Vďaka nepriaznivým účinkom rôznych chemických prostriedkov dennej Repík lekársky

dôležité vedieť, kedy sa liečivé rastliny zberajú, aký druh rastlinky sa používa na liečbu určitého ochorenia alebo jeho prevenciu a v akej podobe ju treba užívať. Časti liečivých rastlín zberáme vtedy, keď sú celkom vyvinuté, a to: kvet v čase plného rozkvitnutia, plody a semená v čase dokonalej zrelosti, listy a Šalvia lekárska (foto: Ľ. S.) vňať tesne pred plným rozkvitnutím, keď obsah rôznych čo najskôr usušiť, pretože správne účinných látok (alkaloidov, glykozi- usušenie drogy je veľmi dôležité. dov, olejov, vonných látok atď.) je Zásadne sa vyhýbame sušeniu obvykle najväčší. Podzemné časti na priamom slnku, sušíme len na zberáme až v jeseni po ukončení prievane a v tieni. Materiál nikdy vegetácie, lebo vtedy pakorene, nekladieme na zem, ale vždy na korene, hľuzy a cibule sú plné re- podložky. Usušením rastliny strázervných látok. Vo všetkých prípa- cajú na váhe priemerne 60 – 80 %. Používame ich vnútorne, v dodoch zberáme v suchom slnečnom počasí, keď už nie je ani stopy po mácich podmienkach najčastejšie rannej rose, a vyhýbame sa práci v vo forme čajov, odvarov, záparov daždi. Pozberané rastliny musíme >>>

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU >>> a tinktúr (liehový výluh) alebo ich aplikujeme zvonka ako oleje, masti, obklady, liečivé kúpele či liehové výťažky na potieranie, mazanie a

me naliať do fliaš, uskladníme v chladničke, kde vydrží aj niekoľko mesiacov. Podávame po kvapkách alebo aplikujeme na postihnuté miesta na tele.

Dúška materina masáž. Zápar a odvar pripravujeme tak, že posekané čerstvé bylinky vložíme do skleneného pohára alebo inej nekovovej nádoby a zalejeme vriacou vodou. Zápar necháme lúhovať veľmi krátko – pol minúty. Ak ho pripravujeme zo suchých byliniek, tak zmes necháme lúhovať 1 – 2 minúty. Korene vložené do predpísaného množstva vody necháme po krátkom povarení (zvyčajne 3 minúty) lúhovať. Všeobecne platí, že jednu zarovnanú lyžičku zmesi zalejeme 250 ml horúcej vody. Čerstvú šťavu pripravíme v odšťavovači. Získanú šťavu môže-

Masť pripravíme tak, že štyri hrste nadrobno nasekaných bylín vložíme do 500 g rozohriatej bravčovej masti, zmes premiešame a krátko popražíme. Po vychladnutí masť odložíme do chladničky, na

Medovka lekárska

22. – 28. 11. 2014

POČASIE

Mäta pieporná (foto: Ľ. S.)

druhý deň prihrejeme, zmes prefiltrujeme cez plátno a naplníme do fliaš. Tinktúru pripravujeme tak, že fľašu naplníme predpísaným množstvom byliny a zalejeme 40-percentnou ovocnou alebo obilninovou liehovinou. Zmes necháme minimálne 14 dní postáť na teplom mieste pri teplote 20 °C, občas pretrepeme. Potom pripravenú zmes scedíme a zvyšky prelisujeme. Podávame vnútorne, s čajom alebo používame na prípravu obkladov.

Terapia liečivými rastlinami je prirodzenejšia a fyziologickejšia ako syntetickými látkami. Medzi najbežnejšie užívané liečivé rastliny od nepamäti patrí: dúška materina, mäta pieporná, medovka lekárska, pŕhľava dvojdomá, repík lekársky, rumanček kamilkový a šalvia lekárska. Dúška materina (Thymus serpyllum) je trváca rastlinka, ktorej liečivé účinky využívame pri kataroch horných dýchacích ciest, bronchitíde a zápale pľúc. Pôsobí utišujúco pri suchom a spas- Rumanček kamilkový tickom kašli. Výborne pomáha aj pri žalúdočných a črevných využívame pri pľúcnej a kožnej tuochoreniach nervového pôvodu. berkulóze, pri hemoroidoch a dne. Pripravujeme z nej zápar a odvar. Rumanček kamilkový (Matricaria Mäta pieporná (Mentha piperita) recutita) – kamilka má protizáje trváca bylina, ktorej listy obsa- palový a zmäkčujúci účinok pri hujú silicu s obsahom mentolu. ochoreniach tráviaceho traktu, koV ľudovom liečiteľstve využívame likách žalúdka a čriev a pri zápale hlavne mätový olej, ktorý dobre dýchacích ciest. Používame zápar. pôsobí proti zvracaniu, pri nevoľnosti, odstraňuje kŕče pri kolikách žalúdka a žlčových ciest. Medovka lekárska (Melissa officinalis) je trváca bylina, odstraňuje únavu, znižuje bolesti okolo srdca, znižuje krvný tlak, spomaľuje dýchanie, uvoľňuje plyny v črevách a zastavuje zvracanie. V ľudovom liečiteľstve sa využíva hlavne na podporu chute do jedla, na posilnenie zraku, pri mozgovej porážke a pod. Pripravujeme z nej zápar a liehový extrakt. Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) – žihľava je trváca bylina, ktorá zastavuje krvácanie pri hemoroidoch, maternicových ochoreniach Pŕhľava dvojdomá a varikóznych vredoch. Pôsobí blahodarne pri zápche, arté Šalvia lekárska (Salvia officirioskleróze, cukrovke, poruchách nalis) pôsobí proti vylučovaniu menštruačného cyklu, klimaktériu, – znižuje sekréciu potných žliaz a pri bolestiach kĺbov a pod. Použí- znižuje laktáciu dojčiacich matiek. vame z nej odvar a zápar. Má aj protizápalové účinky pri Repík lekársky (Agrimonia aupa- akútnych a chronických ochoretoria) má diuretický, potopudný niach tráviaceho traktu, používa sa a sťahujúci účinok. Používa sa ako kloktadlo pri angíne a zápaloch pri liečbe hepatitídy, chronickom ústnej dutiny, pri vykašliavaní krvi zápale žlčníka, pri obličkových u chorých na TBC, pri hemoroidoch kameňoch, pri ochoreniach ústnej a pri dlhodobej menštruácii. Prisliznice. Ako podpornú liečbu ho pravujeme z nej zápar. 

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

1˚ | 9˚

1˚ | 10˚

0˚ | 9˚

0˚ | 8˚

1˚ | 8˚

2˚ | 9˚

22. 11. 2014 • 47 /4622/

ZDRAVIE A MY

Ako vytvoriť zdravé prostredie v práci A ké hygienické zásady by ste mali v práci dodržiavať, aby ste zostali zdraví? Podal vám kašľajúci kolega telefón, do ktorého pred chvíľou hovoril? Aj tak málo stačí na prenos ochorenia. Riziko šírenia ochorenia predstavuje aj spoločné používanie vybavenia kancelárie, ako sú mikrovlnné rúry, chladničky, kávovary a kopírky. Tu je 5 tipov, ako si udržať čo možno najzdravšie prostredie v práci. PRAVIDELNE VETRAJTE Niekoľkokrát za deň kanceláriu vyvetrajte. Vydýchaný vzduch nielenže znižuje schopnosť sústrediť sa a spôsobuje bolesti hlavy, ale v uzatvorených priestoroch sa ľahko šíria vírusové aj bakteriálne infekcie. KÝCHAJTE DO VRECKOVIEK Snažte sa nekýchať a nekašľať do dlaní. K ústam si radšej priložte vreckovku. V opačnom prípade totiž ľahko rozšírite po kancelárii kvapôčkové infekcie. Rizikové potom môže byť aj bežné podanie ruky. Ľahko môžete infikovať aj rôzne kancelárske predmety a prístroje (kľučky, telefóny, kávovary). ČASTO SI UMÝVAJTE RUKY Nie je od veci, keď si ruky umyjete hneď po príchode do kancelárie. Obzvlášť vtedy, ak cestujete mestskou hromadnou dopravou a chytáte sa rôznych držadiel, ktorých sa dotýkajú tisícky ľudí. Kontaminácii kancelárskych povrchov zabránite pravidelným umývaním rúk antibakteriálnymi mydlami.

POUŽÍVAJTE JEDNORAZOVÉ UTIERKY Jeden látkový uterák pre niekoľko ľudí je ďalším ohniskom nákazy – nie každý si totiž umýva ruky dôkladne. Papierové utierky môžete použiť aj na zatvorenie vody na toaletách. MAJTE SVOJU HUBKU! Hubka na umývanie riadu pre celú kanceláriu – živná pôda pre vírusy a baktérie. Najmä ak hubkou pretriete povrch riadu bez použitia saponátu. Vlastná hubka na umývanie riadu je pritom minimálnou, ale efektívnou investíciou z hľadiska zdravia. 

SPRÍJEMNITE SI BÝVANIE

Vyrobte si jesenné dekorácie na dvere P ostačí pár drobností a chvíľa voľného času. Takto si môžete sami vyrobiť vkusnú jesennú dekoráciu. Potrebujeme: korpus z drôtu alebo prútia (napr. aj v tvare srdca), rôznofarebné listy, nožnice, tenký drôtik, kvietky chryzantém, stuhu na zavesenie. Ako na to: 1. Korpus postupne obaľte listami, ktoré budete ovíjať tenkým drôtom. 2. Rovnako drôtom alebo tavnou pištoľou môžete veniec dozdobiť

kvietkami chryzantém, ružami z listov či plodmi šípok. 3. Pripevnite stuhu a zaveste na dvere, stenu či plot. 

CHYSTÁTE SA UPRATOVAŤ?

Vyskúšajte 5 perfektných čističov v domácnosti Ú žasných pomocníkov na čistenie nemusíte hľadať vždy len v drogérii. Niekedy stačí nakuknúť do chladničky či špajze. Týchto päť zaručene funguje. KEČUP výborne vyčistí zanesené hrnce a panvice, ktoré stratili lesk. Rovnako dobre vyčistí aj strieborný príbor. RYŽA – výborná pomocníčka pri čistení váz a pohárov s tenkým

hrdlom alebo termosiek. Nasypte do čistenej nádoby trochu ryže, zalejte horúcou vodou, poriadne pretrepte a vypláchnite.

absorbovať zápachy. Aj zapáchajúce dosky na krájanie zbaví pachu, keď ich necháte chvíľu namočené v káve (mletá káva + horúca voda).

BIELY CHLIEB má jednu obrovskú výhodu – vie zachytiť napríklad drobné črepiny a nečistoty, ktoré sa naň prilepia. Čistí aj škvrny od sadze, červeného vína a uplatní sa aj pri čistení ufúľanej steny.

BUBLINKOVÉ NÁPOJE. Minul sa vám WC čistič? Skúste kolu! Nalejte plechovku alebo fľašku koly do záchodu. Snažte sa misu oblievať aj po okrajoch, aby ste pokryli celú plochu. Nechajte pôsobiť hodinu. Potom stačí už len vyšúchať kefou na toaletu a spláchnuť. 

KÁVA má výbornú schopnosť

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Kuracie prsia plnené syrom a špenátom

Suroviny: 2 kúsky kuracích pŕs, 100 g krémového syra, 3 – 4 strúčiky cesnaku, 200 g špenátu, soľ, mleté čierne korenie. Takto sa to podarí: Kuracie prsia prekrojíme na polovice. Každú časť nakrojíme v strede, aby sme dostali hlbšie vrecko.

Mäso osolíme a posypeme mletým čiernym korením. Zmiešame krémový syr, obarený a nakrájaný špenát a nadrobno nakrájaný cesnak. Dobre vymiešame a touto zmesou naplníme vrecká. Mäsko položíme do plechu a pečieme na 220 C̊ .

Kura plnené mäsom a zeleninou

Suroviny: 1 kura, 100 g cibule, 100 g mrkvy, 100 g sviežej červenej papriky, 50 ml oleja, 1 lyžica vegety, 300 g mletých kuracích pŕs, trochu soli, 1 lyžička oregana. Takto sa to podarí: Cibuľu, mrkvu a papriku nakrájame na tenké kúsky. Zeleninu opražíme na 2 – 3 lyžiciach oleja a necháme vychladnúť.

Zmiešame s mletými kuracími prsiami, pridáme oregano a vegetu. Dobre zmiešame. Kura osolíme zvonku a zvnútra, naplníme zmesou a zašijeme kuchynskou cvernou. Polejeme zvyšným olejom a pečieme v rúre vyhriatej na 180 – 200 C ̊ orientačne 45 minút. Počas pečenia kura polievame teplou vodou.

Medová Laura Suroviny: Na krém: 400 ml mlieka, 200 g hnedého cukru, 75 g celozrnnej pšeničnej múky, 250 g masla; Na cesto: 3 vajcia, 200 g hnedého cukru, 120 ml vody, 50 g masla, 50 g medu, 250 g celozrnnej pšeničnej múky; Na kakaovú polevu: 1,5 lyžice kakaa, 2 lyžice mlieka, 20 g masla, 2 lyžice kryštálového cukru; Na posypanie: 100 g vlašských orechov. Takto sa to podarí: Plnka: Mlieko, hnedý cukor a celozrnnú pšeničnú múku dáme do hrnca, za stáleho miešania privedieme do varu a uvaríme hustý puding. Odstavíme a necháme vychladnúť. V mise vyšľaháme maslo dopenista, po častiach do neho zapracujeme vychladnutý puding a vyšľaháme na hladký krém. Cesto: V druhej mise zmiešame vajcia, cukor, vodu, maslo a med. Misku preložíme nad horúci vodný kúpeľ a necháme 10 až 15 minút bez miešania variť. Potom zložíme z kúpeľa, premiešame a necháme vychladnúť. Nakoniec do masy zapracujeme múku. Cesto rozdelíme na päť rovnakých častí

a natrieme ho na papier na pečenie. Postupne cestá pečieme 5 až 7 minút v rúre vyhriatej na 250 °C. Kakaová poleva: Nad horúcim vodným kúpeľom v miske rozpustíme maslo, cukor, kakao a mlieko. Upečené cestá spojíme krémom, potrieme aj boky torty a posypeme nadrobno nasekanými orechmi. Vrch ozdobíme kakaovou polevou.

Maková torta Suroviny: Na cesto: 12 žĺtkov, 280 g práškového cukru, 280 g mletého maku, 14 bielkov, tuk na vymastenie a múka na vysypanie foriem; Na plnku: 200 g masla, 200 g práškového cukru, 2 lyžice rumu, 2 žĺtky, 300 ml mlieka, 300 g mletého maku. Takto sa to podarí: Cesto: Žĺtky vyšľaháme s cukrom dopenista a pridáme mletý mak. Do zmesi zapracujeme tuhý sneh z bielkov. Cesto rozdelíme do dvoch tukom vymastených a múkou vysypaných tortových foriem. Obe cestá pečieme zhruba 25 až 30 minút v rúre vyhriatej na 180 °C. Po upečení necháme vychladnúť vo forme, potom vyberieme a vodorovne prekrojíme na polovice. Plnka: V mise vyšľaháme maslo, práškový cukor, rum a žĺtky. Mlieko uvaríme s

makom do zhustnutia, odstavíme a necháme vychladnúť. Makovú zmes zmiešame s maslovou a plnkou natrieme prekrojené korpusy. Dáme do chladničky a necháme stuhnúť. Pred podávaním nakrájame. Zdroj: internet

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 381 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra SĽUK-ovo Krížom-krážom po Dolnej zemi TURNÉ VRCHOLNÝCH FOLKLORISTOV ZO SLOVENSKA

Jaroslav Čiep

liónov ľudí, súbor navštívil 60 krajín sveta a hosťoval na všetkých svetadieloch. Súbor roku 1949 účelovo vznikol vo Zvolene a odvtedy v krajine a vo svete roznáša bohatstvo sloven-

o maďarských mestách Budapešť a Maglód, následne rumunskom Nadlaku, a potom i vystúpeniach v Srbsku, v Starej Pazove a Kovačici, v sobotu 15. novembra v Báčskom Petrovci v Slovenskom vojvodinskom divadle sa ukončilo dolnozemské turné so skvelým hudobno-tanečným programom pod názvom Krížom-krážom v predveSvetoznámy umelecký dení Slovenského kolektív SĽUK po siedmich ľudového umelec- rokoch vo štvrtok 13. novemkého kolektívu bra znovu zavítal do Starej (SĽUK). Pazovy. Atraktívny program „Súbor SĽUK Krížom-krážom oduševnil spolu s Lúčnicou staropazovské obecenstvo. patrí k ikonám V mene SKUS hrdinu Janka slovenskej ľudo- Čmelíka umelecký kolektív vej a folklórnej zo Slovenska privítala Anna kultúry,“ povedal Lepšanovićová, predsedníčka v úvodnom prího- spolku, a program si pozreli vore veľvyslanec i Mgr. Helena Mravíková z Slovenskej re- Veľvyslanectva Slovenskej publiky v Beleh- republiky v Belehrade, Lirade Ján Varšo, buška Lakatošová, národná a k tomu pridal aj poslankyňa, a predstavitelia údaje, že SĽUK do- slovenských inštitúcií a ustateraz videlo a po- novizní v meste. čulo okolo 30 miA. Lš.

v sieni. Všetci vospolok sa kochali vo verbunku z Horných Orešian, v execírke, tanci a speve kmotier, hudbe z Abova, starosvetskom tanci z Terchovej a iných tanečných a hudobných bodoch z horného Liptova, Podpoľania, Kozároviec, Myjavy, Gemeru, Cíferu, ktoré zaujali publikum pol druha hodiny. Pravdaže, nechýbali ani goralský tanec, pastierske piesne, odzemok, zapletance, svadobné piesne, vyhadzovaná a krajcpolka, po skončení ktorých publikum s oduševnením tlieskalo tanečniciam, tanečníkom, skvelému orchestru a sólistom. Podľa námetu a scenára Juraja Hamara

V Starej Pazove

Fľaškový tanec tanečníc SĽUK-u • KULTÚRA •

Začalo to veselým narukovaním na vojnu

skej kultúry. Na petrovskej pôde súbor verejne privítal i predseda Báčskopetrovskej obce Pavel Marčok. Diváci, ktorí zaplnili sieň SVD v Petrovci, boli svedkami vyváženého

hudobno-tanečného programu, v ktorom sú zastúpené ľudové piesne a tance z viacerých regiónov Slovenska. V podaní profesionálov tohto umeleckého teleV programe nechýbali ani dynamické sa, ktoré práve oslávilo akrobatické tanečné prvky 65 rokov úspešného pôsobea dramaturgie nia, program Po šiestich rokoch v pia- Lenky Filipovej nenechal ľahostajným nikoho tok 14. novembra Kovačicu program zrežíznovu navštívili členovia Slo- roval Peter Maťo. venského ľudového ume„Vystúpenie leckého kolektívu (SĽUK) zo súboru SĽUK Slovenska. Svojím bezmála v Petrovci zadvojhodinovým bohatým padlo do rámca kultúrno-umeleckým progra- medzinárodnémom v sieni Domu kultúry ho podujatia 3. októbra oslovili nielen Noc divadla, hostiteľov, ale aj milovníkov ktoré prebiehaslovenských ľudových piesní lo vo viacerých a tancov z okolitých sloven- európskych kraských osád. Všetkým sa na jinách a v Srbsku začiatku koncertu prihovoril v 24 inštitúciách Martin Zloch, predseda Rady kultúry, medziiMiestneho spoločenstva v Ko- ným aj v Slovenvačici. Okrem na vystúpenie skom vojvodinhostia zo Slovenska návštevu skom divadle,“ Kovačice využili na obchôdz- povedala na ku jej pamätihodností. záver riaditeľka SVD Viera KrsA. Ch. tevská.

V Kovačici

47 /4622/ 22. 11. 2014

Kultúra

Víťazka Tatiana Jašková

Michaela Marková

Adriana Jozefína Fúriková

DOZNELO 49. STRETNUTIE V PIVNICKOM POLI

Aj napriek všetkému – spev Anna Francistyová

neobvyklom termíne – nie v tradičnom januári, ale až v neskorú jeseň od 14. do 16. novembra – a v skromnejšom šate (bez bulletinu v ústrety festivalu a náročnejšej scénografie), predsa bol zrealizovaný ďalší ročník nášho najstaršieho hudobného podujatia. Stretnutie v pivnickom poli znovu vrátilo lesk niektorým pôvodným už pomaly zabudnutým slovenským ľudovým piesňam, očiam verejnosti vystavilo kroje z našich prostredí, o ktorých sme si mysleli, že ich máme už len na starých fotografiách, a hudobnú verejnosť pookrialo plejádou mladých talentovaných spevákov. Slávnostne ho otvorila Anna Tomanová-Makanová, podpredsedníčka Zhromaždenia AP Vojvodiny a predsedníčka NRSNM. V piatkovom príhovore s ľútosťou konštatovala, že jeden zo štyroch pilierov organizačno-realizačného tímu tohto celomenšinového podujatia – Obec Báčska Palanka – si už druhý rok neplní záväzky vyplývajúce zo spoločne podpísanej zmluvy, a tak sa asi ani do budúcna nebude môcť počítať s pomocou lokálnej samosprávy. Sú to organizačné záležitosti, ktoré sa budú musieť riešiť, ale verných a nových fanúšikov tohto festivalu ešte ako potešil hudobný obsah pripraveného podujatia. Potleskom na troch koncertoch podporili nielen samotných účastníkov, ale aj organizátorov a podporovateľov a ten záverečný

www.hl.rs

nedeľný potlesk bol svojráznou vďakou za kvalitný festivalový ročník. SPEVÁCI, PIESNE, KROJE Z prihlásených 25 spevákov obecenstvu a členom odborných porôt sa na dvoch súťažných koncertoch predstavilo 23 interpretov (ide o 22 vystúpení, lebo bolo jedno due- Najpôvodnejší kroj: selenčské dueto Ľudmila Ragová a Anna Berédiová to), a to z našej krajiny a Padinčanka Alena Povolná (Petrovec, Kovačica, Kysáč, Nový Sad, Padina, Pivnica, (Ilok, Osijek, Našický Markovec) porota v zložení: Juraj Ferík (predSelenča, Šíd, Aradáč, Stará Pazo- a Rumunska (Bihor). Výber piesní seda), Jarmila Juricová-Stupavská va, Hložany), ako i z Chorvátska a ich prednes hodnotila odborná a Mária Zdravkovićová (členky). Vo svojej správe sa pozitívne zmienila o tomto festivalovom ročníku – aj napriek tomu, že sme si zvykli aj na viac účastníkov – pochválila tak vysokú kvalitu prednesu piesní, účasť spevákov zo zahraničia, ako i úpravy prihlásených piesní, výkon 12-členného festivalového ľudového orchestra, jeho súhru so spevákmi, ozvučenie, ako i obecenstvo, ktoré vie oceniť kvalitu piesne a prednesu, a veľkým potleskom odmenilo aj pomalé piesne. Na nedeľňajšej porade s účastníkmi odborníci iba trochu upozornili spevákov, aby si podbali na výslovnosť a na precítený prednes, ktorý ocenia aj diváci. V orchestri, ktorý tohto roku sprevádzal spevákov, boli: Valentín Michal Grňa (predník), Anita Festivalový orchester s moderátorom Rastislavom Zorňanom

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

Adam Števko

Andrea Lomenová

Sára Valentíková

Petráková, Đorđe Petriško, Pavel Tomáš ml. (1. husle), Lazar Hrgić, Štefan Brňa, Vieroslava Válovcová (2. husle), Ondrej Maglovský (harmonika), Sándor Zadányi Rötheli (cimbal), Jozef Malina (husľová kontra), Irena Buraiová (violončelo) a Ervín Malina (kontrabas). Ľudový odev účastníkov hodnotila etnologička Vlasta Vinkovičová. Vo svojej správe Vladislav Vachula Robert Zgrablić mohla iba konštatovať, z Aradáča (Kultúrne centrum) za že „keď ide o kroje, kvalita piv- ktorá reprezentovala SKC P. J. Šanického festivalu sa každoročne fárika v Novom Sade. Druhú cenu pieseň Ňinto takuo peknuo ďiouča zvyšuje. Kroje sú vždy lepšie upra- odbornej poroty za interpretáciu a Andrei Lomenovej – Kysáčanke, vené, vycibrené a zvláštnosťou získala Michaela Marková z Ko- ale predstaviteľke Nového Sadu je, že sa neopakujú.“ Pochválila vačice (HFS V šírom poli hruška, (SKC P. J. Šafárika) za pieseň Ej, „pravé skvosty z minulosti“, ale aj tie z novšej doby, lebo „sú potvrdením, že ľudový odev v našom prostredí ešte stále žije, vyvíja sa, aj keď s novou funkciou a s novými nositeľmi dostáva aj nové formy a spôsoby výzdoby“. V už spomenutom stretnutí so spevákmi navrhla v súlade s pesničkou priniesť na festival aj pracovný ľudový odev, nielen sviatočný (ako povedala, napríklad zaspievať v ňom v piatok – veď je to pracovný deň), a na rozmyslenie kompetentným navrhla založiť „zberňu krojov“, odkiaľ by sa mohli napríklad aj pre potreby Všetkým spevákom diplom za účasť pivnického festivalu požičiavať. CENY, REVUÁLNA ČASŤ Odborná porota na Stretnutí v pivnickom poli disponuje so šiestimi cenami, ale môže udeliť aj špeciálnu cenu a práve tú možnosť využila tohto roku. Prvú cenu za interpretáciu a sošku NRSNM získala Tatiana Jašková, Kovačičanka, • KULTÚRA •

DK 3. októbra), dve tretie ceny za prednes získali Adriana Jozefína Fúriková z Bihoru (Zväz Slovákov a Čechov, Rumunsko) a dueto Ľudmila Ragová a Anna Berédiová zo Selenče (KUS Jána Kollára). Odborná porota dve ceny za autentickosť piesne udelila: Adamovi Števkovi

riasľi, riasľi, kým už spomenutú Špeciálnu cenu za prednes určili Robertovi Zgrablićovi z Osijeka (Matica slovenská, Chorvátsko). Ceny za najautentickejší kroj si z tohto festivalového ročníka domov odniesli členky selenčského dueta Ľudmila Ragová a Anna

Berédiová a Padinčanka Alena Povolná (DK Michala Babinku). Dve ceny, ktoré malo k dispozícii festivalové obecenstvo, si vyspievali obidvaja predstavitelia SKUS Pivnica – Sára Valentíková a Vladislav Vachula. V revuálnej časti nedeľňajšieho záverečného koncertu 49. Stretnutia v pivnickom poli bola svojrázna prezentácia nových nahrávok pôvodných slovenských ľudových piesní, ktoré odzneli na uplynulých ročníkoch tohto festivalu. Ide o budúce cédečko vo vydaní NRSNM a Rádia Nový Sad. Za sprievodu spomenutého festivalového ľudového orchestra vystúpili niekdajší účastníci: Miroslav Menďan, Anita Petráková, Anna Verešová, Marína Zahorcová, Rastislav Struhár a Anna Zorňanová a zaspievali 12 piesní z nahraných 18 (traja speváci neprišli z objektívnych príčin). Presvedčivým moderátorom aj tohto ročníka bol Rastislav Zorňan. Veríme, že nás o takých šesť mesiacov z javiska pivnického kultúrneho stánku privíta v mene NRSNM, SKUS Pivnica, Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov (a možno i Obce Báčska Palanka) i na jubilejnom 50. ročníku Stretnutia v pivnickom poli, na ktorom by členovia odbornej poroty – a iste nielen oni – radi privítali predstaviteľov všetkých našich prostredí, ako i spevákov zo zahraničia. Aby sme všetci spolu čím dôstojnejšie oslávili jubileum festivalu vojvodinských Slovákov s najdlhšou tradíciou.

47 /4622/ 22. 11. 2014

Kultúra NEVŠEDNÁ PONUKA V MÚZEU VOJVODINY

Cestovanie, ktoré sa návratom nekončí Juraj Bartoš

ýstava Henry Moore – grafik v Novom Sade, prístupná pre verejnosť v Múzeu Vojvodiny od 7. do 30. novembra 2014, zahrnuje 80 grafík, 5 modelov sošiek, 1 pracovný model, 9 fotografií a videomateriál. Henry Moore (1898 – 1986), jeden z najvýznamnejších

mene (1977). Totiž ústrednou témou nielen pozorovanej časti umelcovho grafického opusu sú ľudské figúry, predovšetkým figúra ženy. Expozícia, o ktorej je reč, obsahuje aj „podobizne” živočíchov i rôznych foriem živej a neživej prírody (stromov, kostí, skál...). Série grafík Matka a dieťa, Ležiaca figúra, Stonehenge, Ovca, Slonia lebka a iné sú vypracované prevažne technikou litografie (zastúpené sú tiež lept v medi a mediryt). V sprievodných textoch k vystaveným exponátom sa o. i. uvádza, že grafiky Moorovi Kompozícia, 1934, bronz boli obľúbeným výskumným

Ruka umelca, 1979, litografia

britských umelcov 20. storočia, sa do dejín výtvarného umenia zapísal predovšetkým ako autor monumentálnych skulptúr. V Belehrade, kde jeho práce prvý raz videli už roku 1955, aktuálna expozícia (zahrnuje práce, ktoré vznikli v rokoch 1934 – 1984) bola pred očami verejnosti v Národnom múzeu od 11. septembra do 31. októbra.

Záujemcovia si, žiaľ, môžu pozrieť Žena, ktorá leží na pobreží mora, 1980/81, litografia len zopár bronzových poľom, že sa nechal inšpirovať skulptúr menšieho forpredovšetkým veľkolepými horamátu (na dôvažok aj mi a malebnými dolinami Castleniekoľko monumentálfordu, kde vyrástol. Neskoršie nych – na fotografiách). ho uchvátili organické formy a v Trebárs umiestnené v istom období sa oddal skúmaniu uzavretom pomerne vzťahov na relácii vnútorné / vonmalom priestore, pôkajšie (formy), dôkladne študujúc sobia sugestívne, priam a znázorňujúc tvary vo vnútri nadčasovo, tak svojitvarov, čo ho, ako sa svojho času mi oblými hladkými sám vyslovil, „občas viedlo k idei tvarmi vyznačujúcimi o Matke a dieťati, kde vonkajšia sa redukciou detailov, forma, t. j. matka, chráni vnútornú ako ilúziou hmotnosti formu, čiže dieťa, tak ako i matka mnohonásobne väčšej chráni vlastné dieťa.” než je skutočná. Zrejme Prezentovaná časť diela veľkénie náhodou sú do exho umelca na pozorovateľa bez pozície zaradené sošky obligátneho nároku na hľadanie Ležiace figúry (obidve z skrytých významov dozaista zapôroku 1939) a Model pre sobí ako zvláštny svet, z ktorého matku a dieťa, vzpria- Matka a dieťa na svetlom pozadí, 1978, litografia sa mu proste nechce odchádzať.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Nie je vylúčené, že v jeho náručí, sálajúcej teplom prvotných foriem, zarezonuje ako Exupéryho Malý princ pri pohľade na debničku s ovečkou práve takou, po akej sa mu strašne cnelo. Po rozlúčke s jedinečným Moorovým svetom krásna a harmónie mu nezostane iné, než uznanlivo prikývnuť na súhlas umelcovej myšlienke: „Skulptúra je ako cestovanie. Po návrate svet pozorujete inými očami.” Trúfneme si dodať: A zacnie sa vám opäť cestovať.

Hlava slona, 1981, litografia Výstavu, z ktorej prinášame zopár fotoreprodukcií, okrem dvoch spomenutých múzeí, umožnili: Britská rada (British Counsil) pre západný Balkán, Ambasáda Veľkej Británie v Belehrade, Ministerstvo kultúry a informovania Srbska, Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie AP Vojvodiny a Banca Intesa. • KULTÚRA •

STRETNUTIA: MGR. MÁRIA ŠTEVKOVÁ, VYDAVATEĽKA

Najmladší (sú) pod našimi ochrannými krídlami Oto Filip

rozbitá, takže to všetko máme o to ťažšie. Ale nevzdávame sa, lebo máme zase aj dobrých spolupracovníkov a peknú spoluprácu s viacerými distribučnými firmami. Snažíme sa tam kompenzovať to, čo nám tí neprajníci detskej knihy spôsobujú, tie ťažkosti a tie trápenia.

rásne ilustrácie a veselé obrázky, ešte krajšie riekanky, povedačky a hádanky, rozprávky a spievanky... Všetko to a mnoho iného možno objaviť pod strechou vydavateľstva pre malé deti BUVIK, ktorého prvú osobnosť Mgr. Máriu Števkovú sme stretli na nedávnom belehradskom knižnom veľtrhu. Samozrejme, kde inde, než na stánku Bibiany. Vraví, že je na našom významnom kultúrnom podujatí prvýkrát. – A čo nakladateľstvo, ktoré vediete? – Volá sa Buvik a na Slovensku mnohí ani nevedia, čo to je. Pýtajú sa ma, či je to butik alebo kuvik? Odpovedám im, že názov vznikol z nádhernej uspávanky Buvikaj, buvikaj, ktorú mamy spievali svojim deťom. Vymysleli sme ho spolu s Danielom Hevierom, s ktorým sme kedysi toto vydavateľstvo založili. Dnes už fungujeme dvadsaťtri rokov. A aby ste vedeli trošku viac o mne a o Buviku, tak jeho špecifikum je, že sme si vzali pod ochranné krídla tie najmenšie deti. Lebo tam treba začať s čítaním. Nie potom, keď už majú desať alebo pätnásť rokov, lebo ak ich zanedbáme od malička, vtedy nezačnú čítať...

– Táto doba neraz vydavateľstvám veľmi nežičí... – Dúfala som, že obídete túto otázku, aby sme si nepokazili pekný deň v Belehrade. Žiaľ, je to tak: život malého vydavateľa je nesmierne ťažký. Všetci vieme, že kníh sa kupuje oveľa menej ako kedysi, a my bez toho, aby sme knihu predali, nemôžeme ďalej fungovať. Je to naozaj taký ťažký batoh, ktorý vlečieme so sebou. Distribúcia na Slovensku je veľmi

– Máte dostatok autorov? – Aby som povedala pravdu: autorov pre malé deti je málo. To je aj v Európe taký jav, lebo napísať pre malé deti knihu je asi veľmi ťažká vec. A to, čo dokázala u nás spisovateľka Mária Ďuríčková, keď napísala tú slávnu rozprávku o Guľkovi Bombuľkovi... Dnes sa nám asi už nepodarí získať takýto kaliber spisovateľa. Ale zato máme vynikajúcich básnikov. Ja vydávam veľmi veľa poézie a potešilo ma, že som tu na vašom veľtrhu našla veľa básnických kníh. Tá poézia je predsa len slovanský žáner. Vydávam básnikov Feldeka, Válka, Heviera, Navrátila... A veľmi ma teší, že títo moji autori sa ocitajú vo vašich učebniciach. Predsa tu robíte svoje vlastné čítanky. Keď v nich

listujem, nachádzam, že sú veľmi pekne, starostlivo urobené a že sú tam vlastne mená všetkých mojich autorov. Je to veľmi potešujúce. – Odbočme na chvíľku od kníh: čo vplývalo na to, že ste zavítali do Belehradu, tiež do Kovačice? – V prípade Belehradu predovšetkým zvedavosť. Do Kovačice veľmi rada chodím, máme tam priateľské kontakty najmä s Galériou insitného umenia, s pánom Babkom, pretože on má rád slovenskú literatúru, slovenské výtvarníctvo. A tak sa navzájom inšpirujeme v práci. Veľmi rada zase k vám zavítam. Dokonca som v istom čase s vaším básnikom Tomášom Čelovským bola aj v slovenských školách, kde sme s deťmi mali niekoľko stretnutí. Bolo to už dosť dávno, ale vtedy ma to veľmi zaujalo, hlavne otázka, akým smerom sa vyvíja tunajšia slovenská menšina. Či si zachová ten svoj krásny jazyk, ktorý nesmierne obdivujem. Lebo poznáte také slová, na ktoré sme my na Slovensku už zabudli, hovoríte veľmi pekne, mäkko. To ma tak vždy poteší, vráti do detstva, keď sa u nás tiež tak pekne rozprávalo. Potom ten jazyk u nás stvrdol: viete, my v tom jazyku máme takú durovú stupnicu a vy stupnicu molovú. A to sa mi veľmi páči u vás. Belehrad je nádherné mesto, ale ma najmä tento knižný veľtrh prekvapil tým, aký je grandiózny. Takže knihu tu asi majú radi.

– Detské knihy sú priam nepredstaviteľné bez kvalitných ilustrácií? – Snažím sa získať našich najlepších ilustrátorov pre deti, celú plejádu kvalitných a mladých ilustrátorov, čo radi s nami spolupracujú. Môžem povedať, že v mojom vydavateľstve je taký prehľad od najstaršieho ilustrátora – Ľudovíta Fullu – až po najmladšiu, Máriu Neradovú, ktorá teraz skončila vysokú školu. Snažím sa zoskupiť všetky tie bonbóniky najlepších ľudí, lebo kniha je magnetom pre deti potom, keď je pekne ilustrovaná. • KULTÚRA •

47 /4622/ 22. 11. 2014

Kultúra Z AROMATICKÉHO LITERÁRNEHO ZÁHONU VIERY BENKOVEJ (7)

Dlhoveká baza – Sambucus nigra Motto: Komu lupne v krížoch, spomeň si na bazu.

udovo: čierna baza, psia baza, bieza, pánbožkova apatieka. A ako taká voňala aj v mojom detstve, mala som dojem, akoby ma sprevádzala až do postele. A nie div, okno bolo otvorené a v rohu našej malej záhradky za dva-tri roky z malého krpatého kríka vyrástol malý voňavý ker. Vždy, keď som prišla unavená večer domov – lebo jarný nádherný čas májových a júnových dní nebadane vchádzal do našich dedinských ulíc a uličiek, ukladal sa nielen vonku na stromy, ľudí a z vieratk á, ktoré prechádzali prašnými cestami, ale sa stelil aj do dvorov a izieb – nádher ne roz voniaval a ukladal nás k spánku. A potom som metličky bazy videla v maminých rukách po oberaní kríkov, ako ich na čistý rozostretý novinový papier kladie do zadnej izby, kde nevchádzalo slnko, iba teplo a svetlo, a tam sa krásne sušili. V zime ich potom mama zaviazala do plátenných vrecúšok, zavesila na klin a keď pobadala, že ju v hrdle niečo škriabe, že sa do nej zahryzol chlad a prechladnutie s kašľom, a keď pobadala na mne, že mi z nosa visia akési slinavé cencúle, vrecúška pootvorila, vzala medzi prsty vysušené voňajúce metličky a zaparila. Po chvíli do čaju, keď trošku vychladol, aby nezničil hostí, ktorí ho mali vylepšiť, vložila za lyžičku medu a citrónovú šťavu. Ak šťavu dostatočne nemala pre otca, priliala

www.hl.rs

mu kvapku rumu alebo pálenky a aj do svojej bodkovanej starodávnej šálky naliala iba slzičku domácej pálenky, tuhej ako januárový mráz... A veru po dvoch-troch dňoch, keď chladné prsty prechladnutia popustili, zrána ma dobre zabalila do obnoseného, ale ešte súceho kabáta a na hlavu mi dala zajačiu čiapku, ktorú mi pán majster Pavelka ušil z angorských zajacov. A už som šliapala do školy cez záveje ako

A baza bola neraz i predmetom rozhovorov v našej a i v susedných uliciach, kde sa schádzali podvečer v lete a v teplú jeseň domáce, keď si navzájom prenášali dedinské a mestské správy a najmä to, čo sa u nás stalo, kto sa kde vyspal alebo prespal... Niektoré vyšívali, priadli, iné párali vlnu alebo zašívali obdraté mužove pracovné šaty a detské nohavičky... Mamička Škantíková, skúsená a rozhľadená starenka, ktorá zápasila s nemilou mokvajúcou ranou na

bacuľatý mopslík, ktorého som počula štekať neďaleko nášho domu a ktorého si z lásky pritúlila pani profesorka francúzštiny a klaviristka, manželka nášho gymnaziálneho profesora kreslenia Petra Machajeva, babuška Machajová, bývajúca v dome u Labátovcov na rohu dnešnej Labátovej ulice. Mopslíka som počula z rozvoniavajúceho metlíňa aj potom, keď leto už vyfarbovalo naše záhrady neskutočnými kvetinami, kríkmi a zeleninou, pomedzi ktoré bolo vidno, pravda, u Machajovcov a v ich záhradke, chvostík neveľkého sympatického mopslíka...

tvári – rakovina im pomaly vyžierala jemnú pleť, ale statočne znášali tento svoj kríž – neraz tu v rade spomínali, ako sa kedysi od starej Gáborky naučili všetko o liečivých zelinkách. Viete, zachytila som jedným uchom ich slová, kým som sa skrývala pod pokrovcom pri ich nohách, a kým ma kamaráti hľadali v známej detskej hre Na skrývačku, nie je bieza iba bieza, je to múdra rastlina, lebo v sebe kryje mnohé dobré vlastnosti, presviedčali mamička ženy. Z nej, okrem čaju, možno variť – pravda, z dozretých plodov – aj lekvár, urobiť výbornú šťavu na zimu a veru sa

Informačno-politický týždenník

jej aj zdôveriť. Kedysi, keď mala mladá žena nevoľu, aby ju nik nepočul a nevidel, zachádzala do skrytých kútov záhrady a tam sa vernému kríku vyžalovala. A on veru jej žalobu pekne skryl a nik sa toto tajomstvo nedozvedel... Veru tak! – usmievali sa mamička Škantíková a na mladšie ženy a domáce prenášali skúsenosti našich predkov. Baza bola kedysi obranný prostriedok proti čiernej mágii a bosorkám. Verilo sa aj, že chráni pred ohňom a údermi blesku. Preto sa pestovala často v záhradách pri dome a pri stodolách. Rastlina môže dožiť až 25 rokov. Plody bazy zbierame tesne pred dozretím v auguste až septembri. Sú dobrým zdrojom vitamínu C, preto je vhodné si plody bazy nazbierať a pripraviť z nich sirup alebo džem na zimu. A ak ste nevedeli, zo sirupu sa robí aj šampanské – keď ho dáme s cukrom po dvoch týždňoch zachladiť – pravda, kto obľubuje jeho sladkosť, chuť a rez. Zbierame kvety – a to celé súkvetie s krátkou stopkou alebo bez stopky, prípadne aj zrelé plody so stopkou alebo bez nej a mladé listy so stopkami, keď začínajú nadobúdať tvar. Kvety odrezávame v suchom počasí a pozorne sušíme zavesené za hlavnú stopku na motúz (na zachytenie odpadávajúcich kvetov podložíme biely papier) alebo rozložené bez stopiek (ktoré v tomto prípade hneď po zbere poodtŕhame) v tenkých vrstvách pri teplote do 45 stupňov Celzia. Schnú pomaly. Uschovávame dobre uzavreté a chránime pred svetlom a vlhkom. A to, čo neprislúcha prícestnej moruši, do ktorej v lete často bijú hromy a vypália jej na koži znamienka, to nemožno tvrdiť o baze – bieze. Jej hromy a blesky nehrozia a už dávni naši predkovia vedeli, že chráni pred búrkami, nebeskými strelami a najmä prechladnutím a lámkou... Foto: z internetu • KULTÚRA •

DIVADELNÁ ČINNOSŤ KUS ZVOLEN KULPÍN V ROKU JUBILEA

Pokračovanie v dobrej tradícii Katarína Gažová

roku 2014 v KUS Zvolen Kulpín si pripomínajú 110. výročie prvého divadla v slovenskej reči. Podobne ako aj v uplynulých rokoch, divadelná sekcia strediska pripravila nové predstavenie pre dospelých. Predstavila ho domácemu obecenstvu, ale aj divákom na Divadelnom vavríne v Kovačici a na Festivale Zuzany Kardelisovej v Kysáči. – Tentoraz náš divadelný súbor pripravil divadelnú hru pomenovanú Divadelná komédia autora Bengta Ahlforsa v preklade Petra Kerlíka a v réžii kulpínského rodáka Jána Chalupku. V Kulpíne sme mali dokonca dve premiéry, a to zvlášť preto, lebo v predstavení máme hercov, ktorí sa alternujú. Prvá premiéra bola 17. októbra a druhá 1. novembra, lebo vtedy režisér Ján Chalupka, pôsobiaci na Slovensku, bol práve v Kulpíne. Pomedzi spomenuté dve premiéry sme 31. októbra vystúpili na Divadelnom vavríne v Kovačici. Tamojšia odborná porota sa pozitívne zmienila o predstavení a o hereckých výkonoch. Aj sami sme si vedomí, že režisér urobil správne zadelenie úloh, že každému hercovi bola rola ako ušitá na mieru, každý z nás v nej našiel seba a dali sme maximálny výkon. Aj obecenstvo v Kovačici veľmi pozitívne reagovalo, takže sme aj z vyhodnotenia poroty, aj z reakcií divákov mali veľmi dobrý pocit, – povedal nám predseda KUS Zvolen a herec Michal Čiliak. Divadelnému súboru z Kulpína sa dostalo v Kovačici rad hereckých ocenení. Získali ich už skúsení herci Katarína Kolárová, Vlastislav Zelenák, Michal Čiliak, Daniela Čelovská, Alena Chalupková. Minulý víkend, presnejšie v piatok 7. novembra Kulpínčania sa s Divadelnou komédiou predstavili obecenstvu Festivalu Zuzany Kardelisovej v Kysáči. – Na scéne v Kysáči sa nám veľmi dobre hralo a znovu tak, • KULTÚRA •

Najnovšou hrou pre dospelých Divadelná komédia divadelníci z Kulpína zapôsobili nielen na domáce, ale aj na obecenstvo v iných prostrediach

ako aj v Kovačici mali sme prajné reakcie obecenstva a dobré ocenenie odbornej poroty, ktorá pozitívne vyhodnotila naše herecké výkony a celé predstavenie. Dostali sme Špeciálnu cenu za prínos Festivalu Zuzany Kardelisovej a za dlhoročnú účasť s odporúčaním na účasť na Festivale Aničky Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom.

Koncom novembra s týmto predstavením cestujeme do Sarvašu v Maďarsku na divadelnú prehliadku, ktorú organizuje divadlo Vertigo z Budapešti. A na jar budúceho roku sa chystáme do Topoľčianskeho kraja na Slovensku aj s predstavením Divadelná komédia, ako aj s minuloročným Pohrebom v réžii Alexandra Baka.

Okrem spomenutých plánov sú do konca roka v KUS Zvolen aj ďalšie. V Dome kultúry v Kulpíne divadelný súbor plánuje privítať najprv Aradáčanov, a potom aj ďalšie prostredia. A aj kulpínski ochotníci pocestujú do konca roka ešte do niekoľkých slovenských prostredí. – S deťmi na divadelnom predstavení Soľ nad zlato už pol roka v KUS Zvolen pracuje Monika Necpálová zo Slovenska, s ktorou máme pozoruhodnú spoluprácu. Ide o spracovanie známej ľudovej rozprávky súčasnejším spôsobom a ako herci vystúpia deti z Detskej divadelnej sekcie KUS Zvolen. Do konca roka plánujeme aj premiéru tejto detskej hry. Takýmto spôsobom si v spolku pestujeme budúci herecký potenciál. Začalo sa to ako divadelné dielne, teda najprv sa deti učili, ako hrať divadlo, a potom sa pristúpilo k nacvičovaniu detského divadla. Do konca jubilejného roku plánujeme usporiadať aj divadelnú výstavu, pravdepodobne v Galérii DK Kulpín, venovanú hercom, režisérom, ktorí pôsobili u nás, a vôbec divadelným predstaveniam v Kulpíne.

NA PAZOVSKOM JAVISKU SCÉNICKÝ HISTORICKÝ DOKUMENT. Týždňový program v organizácii Strediska pre kultúru Stará Pazova venovaný 100. výročiu začiatku 1. svetovej vojny ukončili v sobotu 15. novembra protagonisti predstavenia Solunci govore (na fotografii). Túto 80-minútovú dokumentárnu drámu podľa textu Antonija Đurića režírovala Cisana Marusidze a je spoločným dielom Akadémie umenia v Belehrade a Akadémie umenia v Banji Luke. Ináč predstavenie je zaradené do oficiálneho programu pripomínania si 100. výročia začiatku prvej svetovej vojny – prebieha pod patronátom prezidenta Republiky Srbsko Tomislava Nikolića a prezidenta Republiky Srbskej Milorada Dodika – a naplánované má aj zahraničné turné. A. Lš. 47 /4622/ 22. 11. 2014

Kultúra NA NÁVŠTEVE U VŠESTRANNÉHO PADINSKÉHO MAJSTRA

Výtvarníctvo a hudba ako balzam na dušu Anička Chalupová

rednedávnom ma s milým skromným úsmevom na perách a pokojným hlasom na veľkom sedliackom dvore plnom rôznofarebných a voňavých ruží privítal celkom obyčajný a prívetivý Michal Povolný, usilovný sedliak a známy padinský insitný maliar. S maliarom Michalom Povolným som sa už niekoľkokrát stretla pri výstavách obrazov insitných maliarov z Padiny a Kovačice. Nikdy sme sa však nerozprávali viac o jeho sedliackom živote a koníčkoch. Je poľnohospodárom a maľovaním sa začal zaoberať pred viac ako 50 rokmi. Maľuje obrazy z dedinského života, svojich občanov a práce na dedine. Ako člen Galérie insitného umenia v Kovačici a padinského Združenia Farby jeho obrazov sú čisté a jasné, ako aj jeho umelecká duša umelcov Smäd má za opravil, a pritom som vyrobil sebou vyše desať sachýbajúce súčiastky. S výrobou mostatných výstav prvého klarinetu som začal v a účasť na nesporoku 1955. Voľakedy dávno, po četne mnoho sporysovaní, keď sa pšenica skosila, ločných výstav. Pán doviezla domov, zem sa zorala, Povolný bol v mlado lámačiek nebolo toľko roboty, dosti aj hudobníkom takže som mal troška viac času. samoukom. Dodnes V tom 55. roku som si zaobstaral má nesmierne rád hruškové drevo, z ktorého som hudbu, ešte ako mlasi u jedného nášho padinského dík si sám vyhotovil tokára vytočil telo klarinetu. Po pár hudobných inlámačke a keď sme posiali pšeštrumentov. nicu, pokračoval som s mojím – V mladosti, ešte klarinetom. V zime vznikli aj kým som sa nezaobeklapky na klarinete a materiál ral maľovaním, mal som si zadovážil z nemeckého som rád hudbu a nalietadla, ktoré sa počas vojny učil som sa aj hrať zrútilo neďaleko dediny. Klapky na husliach. Popri som vyrábal vždy, keď som si každodennej práci priam uchytil voľného času: po doma a v poli, ktotom, keď som spod koní vybral rej bolo naozaj dosť, zetke, hodil im obrok, pokropil vyrobil som si všelijaplevu, napojil kravy a ovce. Na ké píšťalky z trstiny, Voľné chvíle sú na to, aby si človek dušu niečím jar v roku 1956 som dostal poz dreva. Neskoršie pekným okrial. Michal Povolný si napríklad zvanie na vojenčinu. Keď som sa som materiály spájal, zahrá na vlastnoručne vyrobenom klarinete. po dvoch rokoch vrátil domov, zdokonaľoval som klarinet som dokončil a začal som svoju zručnosť a tak sa mi poda- ešte jeden a tri klarinety, ktoré na ňom hrávať. V tých rokoch – rilo vyrobiť aj klarinet, neskoršie mi dali báťa Marci Tordaji, som 1958 – som sa dal do maľovania,

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

neskoršie som sa oženil, založil si rodinu a klarinet odložil na skriňu. Tam stál vyše 50 rokov. Teraz som z neho utrel prach, trošku opravil a dá sa na ňom znovu hrať. Pán Povolný si ihneď položil prsty na dieročky klarinetu a začal hrať dobre známu slovenskú ľudovú pieseň: Vysoko zornička, dobrú noc, Anička… Podobne tomu ako v minulosti, keď často zabával spoločnosť na priadkach, hrával na harmonike a na klarinete, ktorý sa mohol ľahko rozložiť a po zábave do vrecka schovať. – Pamätám sa, že raz, keď som prišiel do krčmy, kamarát Šimák, ktorý vedel veľmi pekne spievať, netrpezlivo ma vítal na vchode: „Kde si? Hajde, poď pískať!” Nemôžeme zastaviť čas, ani vrátiť minulosť, ale môžeme pohladiť spomienky… Pán Povolný má na svojom chrbte pomaly osem krížikov, často si zaspomína na zašlé časy a rád sa podelí s niekým o svoje zážitky. Tak ako teraz s nami. Za čo mu ďakujeme! • KULTÚRA •

VÝSTAVA SOCHÁRA JÁNA STUPAVSKÉHO V NOVOM SADE. V Galérii Zväzu združení výtvarných umelcov Vojvodiny v pondelok 17. novembra otvorili výstavu sôch a kresieb pod názvom Skulpturálne reflexie autora Jána Stupavského zo Starej Pazovy, ktorá bude sprístupnená do 29. novembra. Zhruba desať sôch a o niečo menej obrazov tvoria túto výstavu, ktorá nielenže svedčí o zručnosti tohto popredného sochára, ale aj ponecháva diváka, aby naplno vnímal a analyzoval jeho diela podľa vlastných predstáv. Ako samotný autor uvádza, cieľom jeho vyjadrovania umenia nie je presné napodobňovanie prírody. V ňom sú zabudované hlboké korene filozofie, fantázie, asociácií a skúsenosti a nie napodobňovanie napodobňovaného. Jeho diela sú realita, žijú si svoj život a komunikujú s ľuďmi a s prostredím. J. P-á

Teória sa zakladá na praxi Anna Horvátová

ety „Zakladá sa, aby na pracovisku bol poriadok.“ alebo „Riaditeľ sa zakladá za riešenie problémov.“ sú ďalším dôkazom toho, že je na našich priestranstvách pre nás príslušníkov slovenského jazykového spoločenstva srbčina dominantnejšia ako naša materinská reč – slovenčina. Lebo aj v týchto prípadoch, ako na tisíce im podobných, cítiť vplyv srbčiny, z čoho vyplýva, že sa tie medzijazykové synonymá pod vplyvom srbčiny nesprávne použijú v slovenčine. Totižto v spisovnej slovenčine sa významy slovesa zakladať podstatne líšia od srbského jazyka. Zakladať a zvratné zakladať sa – nedokonavé tvary slovesa založiť – vyjadrujú nasledujúce: – mať základ, pôvod, byť založený: údaje sa zakladali na pravde; povera sa zakladá na nevedomosti; teória sa zakladá na praxi. Sloveso zakladať si používame v týchto prípadoch: veľmi si ceniť, hrdiť sa: zakladá si na svojom pôvode; zakladá si na deťoch atď. Možno nie je od veci spomenúť aj niektoré významy slovesa založiť; a to je dať, umiestniť do istej polohy: založiť reťaz

na dvere, založiť koňovi uzdu, založiť (si) ruky za chrbát, pod hlavu, v bok; založiť si okuliare – nasadiť si teda; založiť knihu do knižnice – či odložiť alebo založiť spisy do kartotéky – či zaradiť. Aj dať niekde, zabudnúť, zapotrošiť napr. list, peniaze... Založiť si možno aj stranu v knihe – vložením niečoho, najčastejšie záložky, označiť. Naukladaním niečoho zapratať, zatarasiť je tiež založiť: založiť stôl knihami, založiť dvere nábytkom. Založiť je aj vytvoriť, ustanoviť, vybudovať, vystavať: založiť novú stranu, založiť si rodinu, založiť časopis, založiť oheň... Zobrať za základ, podstatu: vynález založil na jednoduchom princípe je tiež synonymum tohto slovesa. Použijeme ho aj v prípade byť založený, mať isté založenie, napr.: optimisticky je založený, alebo dať ako záloh: založiť šperky, majetok... V hore uvedených príkladoch sloveso „zakladať“ nevyjadruje podstatu veci, na rozdiel od srbčiny. Vynaložiť úsilie na presadenie niekoho, niečoho v spisovnej slovenčine je zasadiť sa / zasadzovať sa: zasadil sa o to, aby na pracovisku bol poriadok; zasadzuje sa za rýchle riešenie problémov...

CHÝRNIK

KULPÍN. Divadelná sekcia KUS Zvolen v sobotu 22. novembra na javisku Domu kultúry privíta členov Divadelnej sekcie Branislava Vierga z Aradáča. Kulpínskemu obecenstvu predvedú predstavenie Jána Hrubíka pod názvom Láska alebo niečo tomu podobné. Začiatok predstavenia je o 20. hodine. K. G. BÁČSKY PETROVEC. Na piatok 21. novembra o 20. hodine Divadlo VHV v Petrovci zahlásilo vystúpenie divadelných ochotníkov z Divadla VHV scény v Kovačici. Vo veľkej sieni SVD zahrajú komédiu Carla Goldoniho Starý frfloš v réžii Jána Makana. NOVÝ SAD. Na piatok 21. novembra o 11. hodine v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov zahlásili 10. muzikologickú konferenciu Slovenská hudba vo Vojvodine s ústrednou témou Hudobné umenie v živote človeka. Vďaka účasti odborníkov z tejto oblasti táto pravidelná vedecká konferencia iste podnieti vznik nových hudobno-teoretických príspevkov na túto tému. V rámci konferencie odznie aj koncert Akademického zboru Mladosť z Banskej Bystrice, ktorý sa uskutoční o 19. hodine v slávnostnej sieni Gymnázia J. J. Zmaja v Novom Sade. SELENČA. V nedeľu 23. novembra o 17. hodine v Dome kultúry v Selenči bude koncert Akademického zboru Mladosť z Banskej Bystrice a prezentácia knihy a cédečka Môj život je tisíc piesní autora Mr. Juraja Súdiho. Okrem hosťujúceho zboru vystúpia zbory, orchestre a sólisti zo Selenče a Báča. A. F.

• KULTÚRA •

47 /4622/ 22. 11. 2014

Kultúra IN MEMORIAM

PhDr. Ľubica Bartalská 21. 5. 1943 Záhorská Ves – 13. 11. 2014 Bratislava

o veku 71 rokov nás po ťažkej chorobe opustila slovenská historička, vedecká pracovníčka, autorka a spoluautorka niekoľkých publikácií venovaných slovenskému zahraničiu a veľká podporovateľka zahraničných Slovákov. Nás dolnozemských Slovákov poznala veľmi dobre. Neraz bývala v našich domoch a rodinách, tešila sa z našich úspechov, radila a pomáhala všade, kde to bolo možné. Pravdepodobne preto, že bola dlhoročná spolupracovníčka historika Dr. Jána Siráckeho, petrovského rodáka. Vyštudovala slovenčinu a poľštinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po ukončení štúdia v roku 1965 začala

pracovať v Literárnom archíve Matice slovenskej v Martine. Neskôr prešla na úsek špeciálnych bibliografií v Biografickom oddelení Matice slovenskej, kde pôsobila do roku 1971. Potom sa presťahovala do Bratislavy a začala pracovať v Ústave pre zahraničných Slovákov MS ako vedeckovýskumná pracovníčka. Od roku 1993 pracovala v Krajanskom múzeu MS a roku 1995 prešla do Domu zahraničných Slovákov ako vedúca vedeckovýskumného oddelenia a vedúca novovytvoreného Múzea zahraničných Slovákov, odkiaľ v roku 2001 odišla do dôchodku. Najmä preto, že veľmi dobre poznala pomery keď ide o zahraničných Slovákov, aj naďalej aktívne pracovala na tomto poli. Bola riaditeľka Odboru

kultúry v Generálnom sekretariáte pre zahraničných Slovákov, a potom aj v novovzniknutom Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí (2006), kde pôsobila do roku 2010. Celý svoj život venovala vedec-

kému výskumu orientovanému na zahraničných Slovákov. Bola autorkou, spoluautorkou a zostavovateľkou mnohých knižných publikácií a odborných štúdií z oblasti dejín, života a kultúry krajanskej komunity Slovákov. Výsledkom toho sú napr. publikácie Slováci vo svete 1 (1980), Slováci vo svete 2 (1980), Ozveny rovín. Z tvorby ľudových básnikov a prozaikov v Maďarsku (1985), Slovník slovenských spisovateľov Dolnej zeme (1994), Slovenská Amerika (1999), Cintoríny Slovákov v zahraničí (1998), Sprievodca slovenským zahraničím (2001), Roztratení, ale nestratení (2004). Ako pravá záhoráčka vlastnila ten šibalský úsmev a dobrosrdečnosť a taká navždy zostane v našich srdciach. Za jej podporu, obetavosť, priateľstvo a lásku vďačia dolnozemskí Slováci, ale i Slováci vo všetkých kútoch sveta. Česť jej pamiatke.



IN MEMORIAM

Jovan Ćirilov 1931 – 2014

o dlhej a ťažkej chorobe nás opustil Jovan Ćirilov (30. augusta 1931 Kikinda – 16. novembra 2014 Belehrad), spisovateľ a básnik, teatrológ, dramatik a dramaturg, prekladateľ hier, kritik, lingvista, kolumnista, riaditeľ divadla (JDP), svetobežník, polyglot a ambasádor UNESCO. Roku 1967 s Mirou Trailovićovou založili svetoznámy Medzinárodný divadelný festival BITEF. Po jej smrti sa stal dlhoročný selektor a umelecký riaditeľ festivalu, na ktorom vystúpili najznámejšie divadelné osobnosti sveta od J. Grotowského, T. Kántora, Liwing Theater, La Mama, po A. Wajdu, I. Bergmana, R. Wilsona, J. Gosha, H. Goebelsa a R. Lepagheho, taktiež i naše slovenské vojvodinské divadlá (Slovenské divadlo VHV, Stará Pazova a SVD, Báčsky Petrovec). Dlho si budeme spomínať na jeho jedinečnú osobnosť, na „modernistic-

www.hl.rs

Zuzana Týrová

kého tradicionalistu a tradicionálneho modernistu“, špičkového intelektuála a kronikára, svetovo rozhľadeného a nadovšetko milého a tolerantného človeka.

Informačno-politický týždenník

Roku 1955 zakončil filozofiu na Belehradskej univerzite, pôsobil v belehradských divadlách: Atelje 212 (Ateliér 212) a Jugoslovensko dramsko pozorište (Juhoslovanská činohra). Získal početné významné ocenenia: Októbrovú cenu mesta Belehrad za životné dielo, dve Sterijove ceny za kritiku a životné dielo, Sretenské vyznamenanie tretieho stupňa (2012) a francúzske uznanie – Rytier umenia a literatúry (1992). Osobitný vzťah mal k Slovákom a slovenskej kultúre. V srbskej kultúre a umení, ako 16. novembra, v tú sychravú novembrovú nedeľu – v deň jeho úmrtia prízvukovala kritička spravodajstva belehradskej RTV: „Budeme spomínať na čas pred a čas po Jovanovi Ćirilovi.“ Česť jeho pamiatke. Miroslav Benka

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. Komorný zbor Musica viva v sobotu 22. novembra organizuje Stretnutie slovenských zborov z Vojvodiny. Prvý koncert – koncert sakrálnej hudby – odznie o 17. hodine v evanjelickom kostole a druhý koncert, venovaný svetskej hudbe, bude od 19.30 v aule Základnej školy Jána Čajaka. Na tohtoročnom stretnutí účinkuje osem slovenských zborov z Vojvodiny a ako hosť zo Slovenskej republiky vystúpi Akademický zbor Mladosť z Banskej Bystrice. NOVÝ SAD. Na piatok 21. novembra v slávnostnej sieni Gymnázia Jovana Jovanovića Zmaja (Ul. zlatne grede 4) je naplánovaný koncert Akademického zboru Mladosť z Banskej Bystrice. J. Č-p • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy  LISTY ČITATEĽOV

Matičná listina mohla viac!

o nedeľných voľbách do Národnostnej rady možno podčiarknuť čiaru a kvitovať výsledky volieb. Nechcel by som vyznieť v zmysle tej srbskej výpovede: „Posle suda sva gospoda mudra!“, ale predsa by som sa chcel na aký-taký spôsob zmieniť o týchto voľbách, samozrejme, z môjho zorného uhla, ktorý nemusí byť každému správny. Môžem povedať, že som od volieb omnoho viac očakával, totižto, že Matičná listina č. 3 získa viac hlasov a tým aj mandátov v Národnostnej rade pre Slovákov. Sklamali ma najmä naši voliči, ktorí znova preukázali „lenivosť“ príchodu ku hlasovacím urnám. Hlasovalo sa v nedeľu, keď sa nepracuje, a odchod na volebné miesta našim občanom mohol vyznieť ako jeden druh rekreácie, po výdatnom nedeľnom obede. Tú prechádzku a strovené zvyšné kalórie odporúčajú i sami lekári. A týmto vy, práve, padli aj dve muchy odrazu: ponajprv dožičenie si svojmu zdraviu a vykonanie si aj svojej občianskej povinnosti. No, nestalo sa tak! U mnohých nás zostali nestrovené kalórie, hlasovacie urny zostali poloprázdne a nelacný hlasovací materiál sa vracal nevyužitý. A práve teraz sa nám ponúkla šanca VYJADRIŤ SA tak ako chceme, podľa svojho osobného presvedčenia. Teda nielen reptať, ale preukázať aj svoju osobnú iniciatívu v snahe pozmeniť to, čo sa môže, a práve na voľbách – tam, kde sa to aj robí, a nie na trhoviskách a pouličných radách. Do určitej miery môžem aj samých občanov – voličov chápať, lebo už majú „plné zuby“ sľubov, politizovania a koketovania s nimi pred voľbami. Po voľbách, ako • KULTÚRA • OZNAMY •

nám je už všetkým veľmi dobre známe, začína politický jarmok (trochu inakší ako ten, kde Adam Krt kúpil rysavú jalovicu a prišiel bez nej domov ovplyvnený oldomášmi…), kde sa ponúka, kupčí, tvoria nové záujmové koalície, vypíjajú oldomáše, zdravice a kadečo iné. Ak len toto znechutilo našich voličov, tak ich môžem rozumieť, lebo aj mňa ten náš politický jarmok (krajšie sa číta ako marketing) príliš irituje, no predsa sa treba zaprieť. Defetizmus a abstinovanie tiež nevedie k ničomu, ibaže vo veľkej miere pomôže tým, čo si už vopred vytýčili svoje ciele, rovnobežky a stratégiu, ktoré získajú svojimi predvolebnými sľubmi a hanobením konkurentov. Ako som už hore uviedol, očakával som, že Matičná listina č. 3 získa väčšiu dôveru slovenskej populácie. Možno preto, že som bol aktívnym členom v MOMS v Petrovci a zúčastňujúc sa na mnohých zhromaždeniach našej Matice snažil som sa dávať svoj kladný príspevok činnosti a rozhodnutiam matičného vedenia ako celku. Presvedčený som, že Matica bola, je a musí zostať strešnou organizáciou a oporou pri zachovávaní našej slovenskosti a tradície. Možno potenciálnych voličov listiny č. 3 znechutila na nej prítomnosť aktívnych politikov a biznismenov. Známe je, že príslušníci politických strán, hocikde sa nachádzali, presadzujú len svoj politický program a intencie lídrov a podnikatelia si naháňajú vodu k svojim mlynom. Ak sa voliči vo svojom rozhodovaní správali možno podľa týchto skúseností, vzhľadom na listinu č. 3, veľmi rýchlo sa ukáže, či mali pravdu alebo sa veľmi mýlili. Čísla 10, 9, 6, 3 a 1

sú nám na stole a papieroch a aká matematika sa z nich vykombinuje, čoskoro uvidíme. Rozhodne bude z nich vytvorená novozvolená Národnostná rada slovenskej národnostnej MENŠINY. Toto slovko MENŠINA ma ešte stále bodá do očí, a tak ako Cicero vo svojich hovoroch stále opakoval: „Predsa si myslím, že Kartagínu treba zbúrať!“, tak aj ja si opakujem, že my

Slováci v tomto štáte, a najmä vo Vojvodine, nie sme menšina, ani „ostali“, ale rovnoprávni občania, čie právo sa zakladá aj na prírodnom práve starom ponad 250 rokov, koľko žijeme tuná na týchto dolnozemských priestoroch. Milan Vereš, odborný učiteľ vo výslužbe, Báčsky Petrovec

DROBNÝ OZNAM TESNENIE (dihtovanje) okien a dverí neopren gumou; Ušetríte na vykurovaní a v dome bude teplejšie. Tel. č.: 025/5827-710.

VÝZVA Obec Báčsky Petrovec v dňoch 20. a 21. decembra 2014 na Námestí slobody v Báčskom Petrovci zorganizuje podujatie Vianočné trhy. Podujatie teda v tomto roku bude trvať dva dni. Vyzývajú sa záujemcovia, ktorí plánujú vystavovať na Vianočných trhoch, aby sa prihlásili. Prihlášky s tlačivom o podmienkach účasti si možno zadovážiť v budove Obce Báčsky Petrovec, Ul. Kollárova č. 6, v stredisku pre služby na okienku č. 1, v miestnostiach Turistickej organizácie, Ul. Maxima Gorkého 17, alebo na webovej stránke: www. backipetrovac.rs. Prihlášky je možné doručiť osobne, e-mailom alebo poštou najneskoršie do 10. decembra 2014. Adresy, na ktoré treba doručiť prihlášky: Obec Báčsky Petrovec služba predsedu obce Ul. Kollárova 6 21 470 Báčsky Petrovec opstina@backipetrovac.rs Turistická organizácia Obce Báčsky Petrovec Ul. Maxima Gorkého 17 21 470 Báčsky Petrovec turizambackipetrovac@gmail.com V prípade nejasností alebo akýchkoľvek informácií môžete nás kontaktovať na telefónne číslo: 021/780-247 každý pracovný deň od 7.30 – 15.30 h. Vopred sa tešíme na spoluprácu s vami. S úctou organizačný tím podujatia pre technickú časť a komunikáciu s vystavovateľmi

47 /4622/

22. 11. 2014

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti v zopakovanom postupe o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, v zopakovanom postupe, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Telep 2, v Ul. Gorana Kovačića č. 22, na katastrálnej parcele číslo 5930, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, a na základe Rozhodnutia Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia číslo 130-501-2186/2011-02 zo 6. 5. 2014, ktorým sa odvoláva Rozhodnutie Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad číslo VI-501-8/11 z 14. 9. 2011 a predmet sa vracia na zopakovaný postup a rozhodovanie. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

DROBNÉ OZNAMY NA PREDAJ v Kulpíne: – starý dom v Ul. fruškohorskej č. 96, 4 kvadráty, cena 8 000 eur; – nový dom v Ul. Masarykovej č. 112/a, 2,75 kvadrátu, cena 20 000 eur; informácie na tel. č.: 065/204-16-34. BERIEM do prenájmu (árendy) zem v báčskopetrovskom chotári a širšie; tel.: 063/82787-45.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Objekt na uskladnenie a mechanickú prípravu na transport bezpečného odpadu Nositeľ projektu VERSA CORP, s. s r. o., Námestie Komenského 3, Nový Sad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Objekt na uskladnenie a mechanickú prípravu na transport bezpečného odpadu, v Ulici Mileve Simić 25, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 1020/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 12. novembra 2014 schválila rozhodnutie číslo VI-501-997/14, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu VERSA CORP, s. s r. o., Námestie Komenského 3, Nový Sad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Objekt na uskladnenie a mechanickú prípravu na transport bezpečného odpadu, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt Objekt na uskladnenie a mechanickú prípravu na transport bezpečného odpadu, v Ulici Mileve Simić 25, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 1020/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VERSA CORP, s. s r. o., Námestie Komenského 3, Nový Sad, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje spôsobom opísaným v žiadosti; – zabezpečí nakladanie s odpadom v súlade so Zákonom o nakladaní s odpadom, (Úradný vestník RS č. 36/09 a 88/10) a inými platnými predpismi, ktoré regulujú túto oblasť. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu VERSA CORP, s. s r. o., Námestie Komenského 3, Nový Sad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Objekt na uskladnenie a mechanickú prípravu na transport bezpečného odpadu, v Ulici Mileve Simić 25, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 1020/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Slana bara. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Lokalita a účel projektu sú v súlade s Informáciou o lokalite, číslo V-353-721/14 z 28. augusta 2014, vydanou zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. Predmetovým projektom sa predpokladá prijímanie, triedenie, uskladňovanie, sekanie podľa potreby (ručným náčiním: kliešte a nožnice), balenia s cieľom prípravy pre transport bezpečného odpadu s osobitným dôrazom na odpadky z ofarbených kovov a podobný kovový odpad. Plánovaná ročná kapacita skládky je 3 500 t bezpečného odpadu (maximálny vchod je 10 000 kg denne) s tým, že sa ani v jednom okamihu nebude v sklade skladovať viac ako 150 t bezpečného odpadu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetový projekt nachádza pod bodom 14 podbod 2 – zariadenia na uskladnenie a skladovanie odpadu, ktorý nie je škodlivý, Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08), ale je menšej kapacity od kapacity definovanej ako kritérium pre rozhodovanie o potrebe vypracovania štúdie o odhade na životné prostredie (maximálny vchod je 10 000 kg denne). Z odovzdanej dokumentácie je zistené, že projekt nepredstavuje dôležitejšieho znečisťovateľa životného prostredia a že používaním opatrení ochrany životného prostredia predpokladaných v žiadosti bude zabezpečená predpísaná kvalita životného prostredia, takže nie je potrebné vypracovanie štúdie. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia, počas pravidelnej práce projektu, nebudú sa javiť negatívne javy, ktoré by významnejšie vplývali na životné prostredie. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

SPOMIENKA na

PAVLA KUCHÁRIKA

20. 11. 2013 – 2014 z Kovačice Čo je človek? A čo život jeho? Človek je tieň, jeho život sen. Iskra z hviezd, tá božská iskra lendá mu pocit bytia skutočného. Takto si spomíname na kamaráta a priateľa dobrého. Rodiny Slivková st. z Padiny a Slivková (Fotocentar)

SPOMIENKA

MÁRIA GAJINOV 1951 – 2012 – 2014 z Kulpína

S láskou si na Teba stále spomíname. Manžel Ivan a syn Davor s rodinou

SPOMIENKA

Uplynuli dva roky, čo nás opustila

MÁRIA GAJINOV

1951 – 2012 – 2014 z Kulpína S láskou a úctou si na Teba stále spomína dcéra Vesna s manželom Stankom Manojlovićovci

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

na manžela, otca a starého otca

na svojich spolužiakov

DUŠANA ČAPEĽU JÁNA GRŇU BOŽENU HEVEROVÚOŽVÁTOVÚ VLADIMÍRA JAMBRICHA JANKA LEGÍŇA PAVLA MAGLOVSKÉHO PAVLA MARČOKA ANNU SÚDIOVÚOŽVÁTOVÚ

PAVLA MARČOKA

26. 9. 1940 – 16. 11. 2009 – 2014 z Báčskeho Petrovca

Vo svojich spomienkach si Ťa navždy zachovávajú: manželka Mária, syn Pavel, nevesta Tatiana, dcéra Mária, zať Nenad, syn Ján, nevesta Zuzana a vnúčatá Maja, Ivana, Matej a Anna

SMUTNÁ SPOMIENKA na nášho švagra

PAVLA KUCHÁRIKA

20. 11. 2013 – 2014 z Kovačice

Radi si na Teba spomínajú

DRAGANU RONČEVIĆOVÚ JÁNA SUROVÉHO ONDREJA TORDAJA PAVLA CHRŤANA VLADIMÍRA FUNTÍKA MICHALA KOCKU PAVLA KRIŽANA JÁNA MARČOKA VLADIMÍRA URBANA DRAGANA STOJKOVIĆA

Z príležitosti nedožitej päťdesiatky s láskou a úctou si na nich spomína

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 20. novembra 2014 uplynul rok, čo na cestu bez návratu náhle a nečakane odišiel môj milovaný a nenahraditeľný manžel

generácia 1964

SPOMIENKA

Dňa 22. novembra 2014 je tomu rok, čo do večnosti odišla moja milá a dobrá mama

PAVEL KUCHÁRIK

MÁRIA ČERVENÁ

13. 6. 1937 – 20. 11. 2013 – 2014 z Kovačice

1931 – 2013 – 2014

rodiny Babkové

SMUTNÁ SPOMIENKA na milovanú sestru a tetu

MÁRIU GAJINOV

rod. Čelovskú 19. 4. 1951 – 20. 11. 2012 – 2014

Kto Ťa poznal, spomenie si, kto Ťa mal rád, nezabudne. Žiješ v srdciach tých, ktorí Ťa milovali. Sestry Zuzana Chalupková a Ružena Tatliaková s rodinami

Zostalo prázdno, bôľ a milé spomienky hlboko vryté do môjho srdca, z ktorého sa nikdy nevytratíš. Tvoja manželka Katka

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

so svojou drahou manželkou, mamou, starkou a prastarkou

Maminka, chýbaš mi veľmi, si stále v mojom srdci. Dcéra Vlasta Triašková s manželom Pavlom

SPOMIENKA

Dňa 22. novembra 2014 je tomu rok, čo nás navždy opustila naša milovaná stará mama

MÁRIOU TRPINSKOU rod. Čelovskou 5. 3. 1937 – 7. 11. 2014 z Kulpína

ktorá nás náhle a nečakane opustila a nechala nás v slzách, smútku, bôli a žiali. Zostane nám iba spomienka na jej dobrotu a lásku.

MÁRIA ČERVENÁ

1931 – 2013 – 2014

S láskou si na Teba spomínajú

Zarmútení: manžel Michal, dcéra Anna a syn Ján s rodinami • OZNAMY •

47 /4622/

vnukovia Stanislav a Pavel Banićovci s rodinami a Zoran Nakić 22. 11. 2014

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 21. novembra 19.30 Stretnutie v pivnickom poli z roku 2004 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia, TV Týždeň 20.45 Spektrum Nedeľa 23. novembra 11.00 TV archív 11.30 Reportáž zo 49. festivalu Stretnutie v pivnickom poli Utorok 25. novembra 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na prvom programe TVV Pondelok – sobota 18.00 Denník Sobota 2.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety 5.30 Repríza nedeľných vysielaní 10.00 Repríza piatkových vysielaní a Palety Piatok 16.45 Repríza nedeľných vysielaní

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádio šport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní

Nočný program TV Týždeň prinesie príspevky: 23.00 Hudobné relácie (utorok) o novinkách v registrovaní 23.00 Rozhlasová hra, hudobné poľnohospodárskych strojov, relácie (sobota) o výstave Jána Stupavského v Novom Sade, o detských dielňach v petrovskom cirkevnom zbore a o iných udalostiach v slovenských prostrediach. Reportáž zo 49. festivalu Stretnutie v pivnickom poli podá podrobnejší prehľad o tom, ako prebiehala súťaž 23 sólistov, ktorí sa uchádzali o priazeň poroty TV STARÁ PAZOVA a obecenstva, o 10 odmenených spevákoch a o problémoch, s ktorými zápasili organizátori tohto Utorok – sobota podujatia. 17.00 Správy 22.00 Správy

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 21. novembra – 10 000 rokov pred Kristom Sobota 22. novembra – Sľub Pondelok 24. novembra – Truman show Utorok 25. novembra – Dennyho jedenástka Streda 26. novembra – Dennyho dvanástka Štvrtok 27. novembra – Zelená míľa 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 23. novembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Martinská zábava Utorok 25. novembra 16.00 Z Pivnice dve ceny do Kovačice Čo nového v našom chotári? Piatok 28. novembra 16.00 Čo nového v našom spoločenskom živote? Slovenský film: Deň náš každodenný... Výber z programu TV Petrovec

Nedeľa 23. novembra 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami: Výber z festivalu Stretnutie v pivnickom poli 22.00 Film: Štyria bratia 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

TV OBCE KOVAČICA

Ján Vozár, náčelník a hlavný policajný inšpektor PS v B. Petrovci

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 47 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

V tajničke je meno a priezvisko spisovateľky, osvetovej pracovníčky a obhajkyne emancipačných snáh žien (1885 – 1958). autorka: vpíšte 2. časť ANNA celkom výstielka Katarína BIČIAupiecť A T I tajničky ROVÁ

zaopatrila

Grécko závory strieborný peniaz

herečka Rina

karat austrálsky leňoch úsek regiónu

rovnaké samohl.

Streda 26. novembra 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia Nedeľa 30. novembra 7.30 Repríza relácie Dobrý deň

Radomir Marković

hraničná daň

ozvena (srb.)

leda klopká

mäkká spoluhl.

H ĽU LAS DU

autoškola

ž. meno

Piešťany prevyšovanie

1. časť tajničky

osob. zámeno stará mena EÚ

druh farby TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostedníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

hodnosť

10 gramov

pijatika (hovor.)

TELEVÍZIA PANČEVO

najvyššia vojenská Rijeka programovací jazyk

alt

zv. zámeno

Španielsko

elektrón

Oliver Twist

astát

Emir Kusturica

pánsky kabát liter

súhlas športové odvetvie

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 46 VODOROVNE: zbojstvo, akcia, op, S, OL, ale, Peter, Ar, At, m, šla, lacnota, on, ijá, oscedo, tlak, iba, a, výpust, t, e, Smak, autor, ha TAJNIČKA: PETER JILEMNICKÝ

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 44 z čísla 44 Hlasu ľudu z 1. novembra 2014 bolo: JESENNÉ LISTY. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: LÝDIA BOLERÁCOVÁ, JNA č. 46, 26 210 KOVAČICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

47 /4622/ 22. 11. 2014

Šport

Pred nedeľným zápasom v Padine Dolina a Sloga mali rovnaký počet bodov

SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Košava hatila, ale derby nepokazila Ján Bokor

Domáci boli lepší v prvom V predposlednom jesennom kole domáce mužstvá vyhrali polčase, keď zísštyri zápasy, hostia tri a jeden sa skončil bez víťaza. Senta kali minimálny očakávane vyhrala doma a zabezpečila si titul jesenného náskok. Hostia majstra. Vyrovnať sa jej môžu len Čelarevčania, ktorí sú na prví kopli na druhom mieste. Derby kola sa hralo v Padine, kde Dolina bránu Trivunoa temerínska Sloga bojovali o tretiu pozíciu na tabuľke. vića. Veľmi dobOdžacký Tekstilac stále nepozná výhru a posledne utŕžil rý Asani vystrelil prehru doma so šídskym Radničkim. Derby dolnej časti spoza šestnástky, tabuľky vyhral somborský Radnički a predposledné miesto ale lopta preleprepustil mužstvu Vršca. Zreňaninský Banat utrpel šiestu tela tesne vedľa porážku za sebou a najväčšmi klesol v tabuľke. Druhým horného rohu triumfom zaradom Prigrevica sa dostala do stredu tabuľky. brány domáTam sú aj Dinamo a Dunav, ktorí hrajú premenlivo. cich. Potom hráVýsledky 14. kola: Dinamo – Dunav 2 : 2, Radnički (SM) – či Doliny začali ČSK Pivara 0 : 1, Dolina – Sloga 1 : 0, Radnički (S) – Banat 1 častejšie oblie: 0, Senta – Cement 2 : 0, Tekstilac – Radnički (Š) 0 : 3, Vršac hať okolo brány – Bačka 1901 0 : 3, Prigrevica – Radnički (NP) 3 : 1. Slogy. V 19. min. Program 15. kola: Radnički (NP) – Dinamo, Bačka 1901 – Čigoja z pravej Prigrevica, Radnički (Š) – Vršac, Cement – Tekstilac, Banat strany presne – Senta, Sloga – Radnički (S), ČSK Pivara – Dolina, Dunav odcentroval a do – Radnički (SM). útoku presunuDamir Đoković tý vysoký stopér nevyužil penaltu DOLINA – SLOGA 1 : 0 (1 : 0) Nedučić hlavou loptu upravil do siete brankáilná košava, chladné a daž- ihrisku dokázali, že sa právom ra Temerínčanov Rockova – 1 : divé počasie „neodviala“ nachádzajú pri vrchu tabuľky. 0. Hostia potom boli prinútení zvedavých divákov z ihriska Oba celky pred zápasom mali húževnato brániť vlastnú bránu, Doliny. Skrytí v závetrí vytrpeli rovnaké bodové konto a výhra lebo sa domáci pokúšali zvýšiť chladný vietor, sledovali dobrý im zabezpečovala tretie miesto náskok. Mladý Basarić spoza trestného územia loboval brankára, a zaujímavý zápas. Súperi na na tabuľke.

S 46

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ale lopta skončila na brvne. Aj Pavić dobre mieril, no brankár Slogy vyrazil loptu z dolného rohu brány. Po prestávke hostia z Temerína pôsobili organizovanejšie. Lepšie kombinovali a zakladali nebezpečnejšie útoky. Obrana Doliny mala čoraz viac roboty. Šancí na zmenu výsledku bolo na oboch stranách. Náhradník Ivanišević kopol najbližšie k bráne, ale predsa nie nadostač presne. Neskoršie sa vyznamenal Rockov, keď parádou vyhodil loptu spod brvna. Hosťom viackrát pred bránou Trivunovića chýbala koncentrácia, aby dobre začaté útoky skončili gólom. Podobné šance zahadzovali aj domáci. Náhradníka Đokovića fauloval brankár Rockov v šestnástke. Đoković sa pokúsil penaltu premeniť, ale namiesto siete trafil brvno. Po nevyužitej penalte výhra Doliny sa stala otáznou. Hostia sa rozbehli trávnikom a mali aj dve šance na vyrovnanie výsledku. Minimálne víťazstvo domácich je predsa zaslúžené. Fanúšikom Doliny sa na konci uľavilo a tešili sa z výhry. Hostia z Temerína sa predstavili v peknom svetle a boli tvrdým orieškom domácim. Rozhodca Negoslav Bošković zo Somboru nemal ťažkú úlohu, lebo hráči korektne bojovali na trávniku. DOLINA: Trivunović, Pavić, Nedučić, Vasić (Đoković), Stojanov (Ivanišević), Čigoja, Veličković, Vukotić, Basarić (Advigov), Šarenac, Šušnjar.

1. Senta 14 11 2. ČSK Pivara 14 10 3. Dolina 14 7 14 6 4. Sloga 5. Cement 14 5 6. Dunav 14 6 7. Dinamo 14 6 8. Radnički (SM) 14 4 9. Prigrevica 14 5 10. Radnički (Š) 14 4 11. Bačka 1901 14 5 12. Radnički (NP) 14 4 14 3 13. Banat 14. Radnički (S) 14 3 15. Vršac 14 3 16. Tekstilac 14 0

2 1 30 : 6 35 2 2 20 : 6 32 5 2 20 : 10 26 5 3 16 : 12 23 6 3 16 : 16 21 3 5 13 : 16 21 3 5 12 : 16 21 6 4 17 : 13 18 3 6 17 : 16 18 5 5 13 : 13 17 2 7 15 : 18 17 3 7 20 : 25 15 5 6 9 : 13 14 4 7 14 : 21 13 4 7 11 : 20 13 2 12 9 : 31 2 • ŠPORT •

OBLASTNÁ LIGA ÚFZ NOVÝ SAD

Milenković v druhom polčase MLADOSŤ – VOJVODINA 1 : 0 (0 : 0)

Samuel Medveď

utbalisti Mladosti si na rozlúčku so svojimi fanúšikmi na svoje biedne jesenné konto pripísali tri body. Na nedeľu ich čaká ešte zápas v B. Palanke s mužstvom Krila Krajine, a potom sa bude musieť sadnúť k stolu a analyzovať jesenná práca v klube. Mladosti v nedeľu stačil len druhý polčas, v ktorom dosiahla jediný gól a zabezpečila si tri sladké a nevyhnutné body. V prvom polčase hra celkove prebiehala hlavne medzi dvoma šestnástkami. Tovarišanom sa musí uznať, že si za prvých štyridsaťpäť minút vytvorili dve dobré šance. Najprv v 9. min. zblízka kopali do žrde a v 39. min. po rohovom kope odrazenú loptu z tlačenice zaslali vysoko nad brvno. Mladosť v prvej časti zápasu ani nekopla na bránu. Iba párkrát útočná dvojica Mijin a Milenković bola chytená do

ofsajdovej pasce. V 37. min. po dobrom prieniku Pavlisa ľavou stranou brankár Vojvodiny úspešne zareagoval na center domáceho útočníka a Milenković, ktorý bol za ním, nemohol nič urobiť. V druhom polčase domáci zahrali na plné obrátky a už v 49. min. Svetozar Mijin dobre prenikol, uvoľnil Milenkovića, ktorý rutinovane oklamal hostí a loptu zaslal do pravého dolného rohu. V hľadisku nastalo uspokojenie a nádej, že sa nezopakujú zápasy z minulých nedelí. Hostia síce nehrali podradnú úlohu a vyvolali výdych v hľadisku, keď v 64. min. dobre mierili, ale lopta preletela vedľa rohu. Na opačnej strane v 66. min. dobre rozohrávali Mijin a Trišić. Tento druhý potom triafal Babiaka, ktorý zblízka hlavou nebol presný. Naladený Miloš Trišić v 78. min. zľava prekľučkoval takmer všetkých zadákov hostí a zblízka mieril pod brvno, ale lop-

Foto: J. Pucovský

Rutinovane trafil: Aleksandar Milenković (Mladosť Petrovec)

ta predsa zakončila nad bránou. MLADOSŤ: Fejdi, Jakuš, Vuković (Očoveji), Severíni, Babiak, Rupar, Milenković (Haška), Trišić, Mijin, Jovanić, Pavlis. Dorastenci Mladosti znova vyhrali. Výsledok znel 2 : 0. Výsledky 14. kola: Maglić – Borac 1 : 4, Stari grad – Tvrđava 2 : 0, Budućnost – Bečej 2 : 4,

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Keď sa streľba nedarí... TATRA – FRUŠKOGORSKI PARTIZAN 2 : 2 (1 : 0)

Pavel Pálik

Domáci v pokračovaní mali ešte niekoľko šancí, ktoré nevyužili, a to sa im na konci vypomstilo. Hostia gólmi Cergića v 64. min. a v druhej min. nadstaveného času vyrovnali výsledok. Slabý rozhodca Grujović z Nového Sadu v 73. min. nepískal penaltu v prospech Tatry. Žlté karty dostali Boško Trojanović, Lukić, Alargić, Bojan Trojanović, Fejdi a Milunović (Tatra), Babić a Šarac (Fr.

j keď bolo chladno a ihrisko šmykľavé, sledovali sme dobrý a zaujímavý zápas, takže asi 100 uzimených divákov iste neobanovalo, že prišlo na ihrisko Tatry. Domáci futbalisti boli lepší v prvej časti a začiatkom druhého polčasu, ale vďaka slabej strelec- Boško Trojanović (druhý zľava) oslavuje svoj gól v 52. min. zápasu v Kysáči kej pohotovosti nezískali tri body. Pri náskoku 2 strane a tento zboku rozvlnil partizan). : 0 Alargić z asi desiatich metrov sieť. V 52. min. Boško Trojanović TATRA: Ljubičić, Srnka, Fejjednu centrovanú loptu z ľavej di, Lukić, Boško Trojanović, netrafil prázdnu bránu. V 45. min. po rýchlom proti- strany volejom zblízka zaslal do Martinko, Daneček (Červený), útoku Boško Trojanović pres- horného rohu brány mužstva Jambrich (Kohút), Alargić, Mine uvoľnil Milunovića na ľavej z Bukovca. lunović, Bojan Trojanović. • ŠPORT •

Mladost radost – Obilić 7 : 1, Proleter – Kulpín 4 : 2, Hajduk – Titel 2 : 1, Sutjeska – Krila Krajine 1 : 2, Mladosť – Vojvodina 1 : 0. Program 15. kola: Vojvodina – Maglić, Krila Krajine – Mladosť, Titel – Sutjeska, Kulpín – Hajduk, Obilić – Proleter, Bečej – Mladost radost, Tvrđava – Budućnost, Borac – Stari grad.

1. Bečej 14 12 2. Mladost radost 14 11 3. Hajduk 14 7 4. Borac 14 8 5. Proleter 14 7 6. Titel 14 6 7. Tvrđava 14 5 8. Sutjeska 14 5 9. Vojvodina 14 5 10. Maglić (-1) 14 5 11. Kulpín 14 5 12. Mladosť 14 3 13. Stari grad 14 3 14. Krila Krajine 14 3 15. Budućnost 14 2 16. Obilić (-1) 14 2

1 3 5 1 2 2 4 3 2 1 0 5 4 4 4 5

1 49 : 7 37 0 44 : 17 36 2 24 : 13 26 5 28 : 16 25 5 28 : 24 23 6 21 : 18 20 5 15 : 22 19 6 19 : 21 18 7 20 : 14 17 8 18 : 37 15 9 23 : 46 15 6 19 : 24 14 7 9 : 21 13 7 16 : 29 13 8 17 : 27 10 7 12 : 26 10

Dorastenci Tatry remizovali v Novom Sade s mužstvom C. zvezda 1 : 1. Gól dal Abela. Výsledky 15. kola: Proleter – Susek 1 : 2, Dinamo – Futog 1 : 3, Jedinstvo – Šajkaš 3 : 0, Petrovaradin – Veternik 0 : 2, Sofeks – Vinogradar 4 : 0, Slavija – Mladost 5 : 0, TSK – Sirig 2 : 1, Tatra – Fruškogorski partizan 2 : 2.

1.Veternik 2. Proleter 3. Slavija 4. Susek 5. Petrovaradin 6. TSK 7. Sofeks 8. Fr. partizan 9. Šajkaš 10. Mladost 11. Futog 12. Dinamo 13. Sirig 14. Jedinstvo 15. Tatra 16. Vinogradar

47 /4622/ 22. 11. 2014

15 12 1 2 36 : 13 37 15 9 4 2 31 : 16 31 15 8 4 3 31 : 14 28 15 8 2 5 31 : 20 26 15 7 4 4 25 : 18 25 15 8 1 6 21 : 25 25 15 7 3 5 33 : 19 24 15 7 3 5 31 : 22 24 15 7 3 5 25 : 18 24 15 5 2 8 18 : 24 17 15 5 2 8 22 : 30 17 15 5 2 8 16 : 24 17 15 4 3 8 17 : 27 15 15 4 2 9 16 : 27 14 15 2 3 10 19 : 39 9 15 2 1 12 14 : 50 7 47

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Slávii stálica, Zvezde veselica SLÁVIA – CRVENA ZVEZDA 2 : 2 (1 : 0)

Ján Špringeľ

ba niekoľko minút chýbalo „červeno-bielym“ do momentu prekvapenia jesene. V 88. min. ale Gigović z ľavej strany hranice pokutového územia mieril do ľavého rohu šibenice silne a presne a zachránil Sláviu pred prvou prehrou – 2 : 2. „Hrali sme bez vykartovaného Pavla Čížika a už druhý zápas bez nášho Austrálčana Jovanovića. Okrem strelca oboch gólov Gigovića futbalisti, ktorí v slávistickom tíme robia prevahu, nehrali na úrovni. Najťažšie je vyhrať zápasy, kde ste už vopred favoritmi. Podobne ako na skrížení zbraní s Pavlišom bolo aj v Hajdušici. Kvalita a dobrá kondičná príprava nám umožnila získať však z týchto dvoch duelov štyri body. Aj v poslednom zápase proti celku Partizana chceme

zostať neporazení. Zabojujeme aj o výhru. V zimnom prestupovom období budeme mať záujem o dvoch stredopoliarov a ešte jedného hrotového útočníka,“ vyhlásil po meraní síl Zlatko Mršulov, tréner jesenného majstra. Slávia sa uja- Daniel Čížik (vľavo s loptou) prihral pri prvom la vedenia v po- góle strelcovi Gigovićovi lovici prvého polčasu. Daniel Čížik prihral hlavou nemali. Hostia nebezpečne strieľali Gigovićovi, ktorý v štýle Gerda Mül- dvakrát z voľných kopov. To, čo nerobili hostitelia pred lera bleskove reagoval vo veľkom vápne 1 : 0. Kovačičania ale ďalšie prestávkou, naplno využili hostia výrazné príležitosti do prestávky v druhej časti: niekoľkokrát strieľali

Mohlo byť aj inak? BUDUĆNOST – HAJDUŠICA 4 : 2 (1 : 1)

Vladimír Hudec

zenú loptu zaslal do siete. Radosť hostí však krátko trvala. Iba o pár erby dna tabuľky v Alibunári sa minút neskoršie Folťan zle zasiahol pre Hajdušičanov začalo dobre. centrovanú loptu a rozvlnil vlastnú Už v 3. min. Đapa z voľného sieť. Nuž a potom do konca prvého kopu trafil brvno a Hrudka odra- polčasu sa hralo, ale výhľadných šancí nebolo. Hajdušičanom v tejto časti zápasu pomáhala aj silná košava, ale hostia to nevedeli využiť. Jedinú dobrú príležitosť mal znova Đapa, ktorý sa ešte raz pokúsil z voľného kopu ohroziť domáceho brankára, ale strieľal do múra. Po zmene strán domáci celok bol omnoho nebezpečnejší. V snahe získať náskok a v konečnom dôsledku aj vyhrať tento zápas, domáci neustále obliehali bránu Melicha. Náskok však znovu získali hostia. V 65. min. Hrudka prekvapil svojich strážcov Dva góly dal, mohol štyri: Janko a z rýchleho protiútoku priHrudka (FK Hajdušica)

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

niesol radosť svojmu celku. Domáci sa však nevzdávali a za pomoci silného vetra v 75. min. po rohovom kope znovu vyrovnali. V 80. min. rozhodca „častoval“ domáci celok tak, že pre údajný faul Radovića nad domácim útočníkom odpískal jedenástku pre Budućnost. Tento darček domáci vedeli využiť a výsledok obrátili vo svoj prospech. Medzičasom aj hrotový útočník Hajdušice na tomto zápase Hrudka mal ešte dve príležitosti. Najprv znovu sám vyrazil pred brankára, ale mu pre silný vietor lopta ušla a trochu neskoršie strieľal z diaľky tesne vedľa brány. V posledných minútach zápasu domáci futbalisti využili ešte jednu neobozretnosť hostí a aj štvrtýkrát prekonali Melicha, získali všetky tri body a takmer sa vyrovnali so svojím nedeľňajším súperom. HAJDUŠICA: Melich, Pomorišac, Barbulović, Petrović, Radović, Folťan, Đaković (Zambo), Anđelovski, Đapa, Ružić, Hrudka. Výsledky 14. kola: Jugoslavija – BAK 1 : 2, Sloga – Vojvodina 1 : 0, Polet – Vulturul 1 : 1, Omladinac – Jedinstvo Stević 6 : 3,

nebezpečne z veľkých vzdialeností za pomoci silnej košavy. Hajnal v 59. min. najprv strelil do brvna a o desať minút neskoršie Čeić z 25 metrov do dolného pravého rohu brankára domácich – 1 : 1. V 80. min. Zvezda strelila ďalší gól: Hajnal v šestnástke mieril presne a znovu do dolného pravého rohu – 1 : 2. V 46. min. mal veľkú možnosť znásobiť vedenie Vulišić. Vyzvŕtal obrancu Pavliša, strážca siete svoju bránu však zachránil. V 58. min. po slalome Petkovića z pravej strany mal šancu Gigović. Skórovať potom ešte za osadu insity mohli aj Vulišić a Vukajlović. V nadstavenom čase Petković strelil gól z postavenia mimo hry a Krstić výborným zákrokom zachránil bod slávistom. SLÁVIA: Krstić, Ďuriš (Labudić), Sachter, Čerňoš, Radenković, Petković, D. Čížik, Antić (Vukajlović), Vulišić, Gigović, Bíreš. Kovačičania majú kolo pred koncom i naďalej desaťbodový náskok, druhým klubom v tabuľke je ale teraz znovu Radnički z Barandy.

Mladosť – Partizan 3 : 1, Slávia – Crvena zvezda 2 : 2, Budućnost – Hajdušica 4 : 2, Mladost (O) – Radnički 2 : 4. Program 15. kola: Radnički – Jugoslavija, Hajdušica – Mladost (O), C. zvezda – Budućnost, Partizan – Slávia, Jedinstvo Stević – Mladosť (V), Vulturul – Omladinac, Vojvodina – Polet, BAK – Sloga.

1. Slávia 14 14 2. Radnički 3. Vojvodina 14 4. Mladosť (V) 14 5. Polet 14 6. BAK 14 7. Jedinstvo Stević 14 8. Sloga 14 9. Mladost (O) 14 10. Omladinac 14 11. Partizan 14 12. Crvena zvezda 14 13. Hajdušica 14 14. Jugoslavija 14 15. Budućnost (-1) 14 16. Vulturul 14

12 2 9 1 8 3 9 0 8 2 7 3 6 2 6 1 5 2 4 4 4 3 4 3 4 1 4 1 4 1 2 3

0 50 : 8 38 4 27 : 13 28 3 25 : 14 27 5 29 : 22 27 4 36 : 20 26 4 24 : 25 24 6 36 : 37 20 7 22 : 26 19 7 25 : 25 17 6 30 : 39 16 7 24 : 24 15 7 19 : 26 15 9 17 : 28 13 9 23 : 41 13 9 22 : 48 12 9 10 : 23 9 • ŠPORT •

V PIVNICI VARILI BARANÍ PAPRIKÁŠ

Najšikovnejší kuchár Michal Salčák

PRVÁ VOJVODINSKÁ LIGA – SKUPINA ZÁPAD

Lokálne derby domácim VK MAGLIĆ 1953 – VK KULPÍN 3 : 1

Katarína Gažová

o dobrom začiatku jesennej časti majstrovstiev a niekoľkých výhrach v sobotu 8. novembra 2014 VK Kulpín prehral v Maglići s

rovnomenným domácim súperom. Mužstvo Kulpína prišlo do maglićskej športovej haly s oslabeným mužstvom, ale aj napriek tomu malo nádej, že podá dobrý výkon a vyhrá, lebo má dobrý hráčsky potenciál.

Michal Salčák a časť jeho mužstva

Ján Šuster

radíciou je, že pivnický Futbalový klub Slávia po skončení jesenných majstrovských zápasov organizuje varenie baranieho paprikáša. Je to jeden zo spôsobov, aby si Pivničania zabezpečili prostriedky pre činnosť klubu. Tentoraz sa na súťaži vo varení baranieho paprikáša zúčastnilo šesť mužstiev a všetky boli z Pivnice. Pre všetkých zabezpečili po tri kilogramy baranieho mäsa, kurivo pod kotlíky, kým sa o všetko ostatné postaralo každé mužstvo podľa vlastnej vôle a potrieb. Súťaž prebiehala na ihrisku FK Slávia v Pivnici. Po trojhodinovom varení komisia, ktorú tvoril po jeden člen z každého mužstva, medzi ktorými nemohol byť hlavný kuchár, hodnotila paprikáše. Podľa chuťových zmyslov najchutnejší paprikáš uvaril Michal Salčák, na druhom mieste bol Michal Pintír, kým na treťom mieste skončil Marinko Miladinov. Paprikáš vo veľkom kotle varil aj kuchár Miroslav Holý, ktorý potom predávali za 200 dinárov • ŠPORT •

porciu. Pekný počet milovníkov baranieho paprikáša si odniesol túto pochúťku domov pre všetkých členov domácnosti.

Volejbalisti Kulpína a Maglića pred júlovým priateľským zápasom v kulpínskej hale

AKO NA VEĽKÝCH ŠTADIÓNOCH. Futbalový klub Kriváň sa snaží zabezpečiť primeraný komfort svojim fanúšikom a ostatným divákom na zápasoch v Selenči. Vďaka výstavbe novej, modernej tribúny s pohodlnými sedadlami a prístreškom, ktorý chráni od dažďa, resp. silného slnka, diváci sa na ihrisku Kriváňa už niekoľko rokov pekne cítia. Minulej jesene k celkovému ovzdušiu ako na veľkých štadiónoch v našej krajine prispel aj športový moderátor Jaroslav Ďurčiansky (na snímke). Pred každým zápasom Jaroslav prečítal zostavy Kriváňa a hosťujúceho mužstva, mená rozhodcov, delegáta, trénerov a ostatných úradných osôb zapísaných do zápisnice. Ozval sa tiež zakaždým, keď padol gól, aby uviedol meno strelca, oboznámil divákov o striedaní hráčov v tímoch. Z času na čas nezabudol vtipne posmeliť svojich kriváňovcov, najmä vo chvíľach, keď sa im na trávniku nedarilo. Napokon na polčase zapojil peknú hudbu, aby lahodila ušiam divákov, ktorí tak v dobrej nálade ľahšie dočkali pokračovanie zápasu. Zvlášť vtedy, keď hráči Kriváňa vyhrali na trávniku a pripravili im radosť. J. P.

V tretej časti hostia nevyužili päť lôpt na získanie setu. Tak do štvrtého setu vstúpili unavení a hrali tak, akoby čakali iba koniec zápasu. Kulpínske mužstvo zlyhalo, hoci na zápase obe mužstvá nepodali očakávaný výkon. Práve preto sa podľa slov predsedu VK Kulpín Todora Radanova budú snažiť čím skôr zabudnúť na tento neúspech a pracovať v smere kvalitnejšej hry v ďalšom priebehu majstrovstiev. Výsledky jednotlivých setov: 25 : 22, 23 : 25, 31 : 29, 25 : 8. VK KULPÍN: Boris Relota, Siniša Petrušić, Ondrej Dudáš, Aleksandar Stančul, Martin Lekár, Darko Stojanović, Daniel Stojanović, Darko Ćirić, Marko Zanfirović, Duško Babić, Miroslav Očenáš, Stanislav Zima. Nasledujúci zápas VK Kulpín zohrá doma s VK Vest zo Šídu.

47 /4622/ 22. 11. 2014

Foto: J. Pucovský

Šport Jednota – C. zvezda, Hajduk – Graničar Sremac, Index – Kabel, Borac – Mladost, LSK – Omladinac, Jugović – Ljukovo.

NOVOSADSKO-SRIEMSKA LIGA

Obaja chceli výhru

Foto: J. Pucovský

BUDÚCNOSŤ – JUGOVIĆ 2 : 1 (1 : 1)

Ján Murtin

predposlednom jesennom kole futbalisti Budúcnosti v napínavom zápase porazili celok z Kaću, ktorý sa podľa výkonu v Hložanoch nezaslúžene nachádza na poslednom mieste. Pred asi 200 divákmi oba celky chceli výhru. Domáci boli aktívnejší od začiatku, no konkrétne šance nemali. V 24. min. na hranici trestného územia Veselinović fauloval domáceho Bjelajca, ale rozhodca Banjac z Inđije nič nepískal. Dobiehajúci M. Kobilarov zakročil na hráča hostí z chrbta, rozhodca pískal jedenástku a domáceho obrancu vylúčil z hry. Radojičić iste prekabátil Zeljkovića – 0 : 1. Hostia potom mohli dezorganizovaných domácich položiť na loptaky. V 37. a 40. min. strely Risa a Babića tesne minuli bránu, čo sa hosťom neskoršie vypomstilo. V 42. min. N. Kobilarov na 2-3 metre od brány prakticky trafil do hlavy kanoniera Matića a bolo 1 : 1.

V druhom polčase domáci tréner Stanivuk vykonal zmeny v mužstve. Hoci mali hráča menej, futbalisti Budúcnosti začali lepšie a už v 50. min. po dlhej prihrávke N. Kobilarova Matić si nádherne spracoval loptu, zbavil sa strážcu a trafil dolný roh brány Mladenovića – 2 : 1. Ďalšie šance nevyužili naladený N. Kobilarov, Matić, Leđanac, Lukić a najlepší hráč zápasu Jelić trafil brvno. To sa veru mohlo vypomstiť domácim futbalistom, lebo po vylúčení kapitána Kaćanov Miljanića (dve žlté karty) hráči Budúcnosti sa uvoľnili viac než treba. V 84. min. zázračným zásahom Zeljković bravúrne vyrazil strelu Veselinovića zo 7 – 8 metrov. Aj v nadstavenom čase pozorne zareagoval na centrované lopty hostí, a tak svojmu mužstvu zachránil cenné tri body. BUDÚCNOSŤ: Zeljković, Đekić, M. Kobilarov, Trivunović, Alić, Bjelajac, N. Kobilarov (Zečević), Jelić, Matić, Lukić (Leđanac), Obradović (Uroš Joksimović).

Mnoho chybili SLOGA – KUPINOVO 1 : 1 (0 : 1)

Károly Vig

príliš vyrovnanej hre obe mužstvá hľadali svoje šance, aby vsietili gól. Pritom sa na trávniku vyskytovalo mnoho chýb, čo viac vyhovovalo mužstvu z Kupinova. Časté prerušenia nemohli priniesť lepší výsledok. Hráči Kupinova tak zastavovali útoky Erdevíčanov, pričom sa hádali s rozhodcom. Pre takéto scény na ihrisku rozhodcu Miloša Bema z Nového Sadu obecenstvo vypískalo. Jedna odcentrovaná lopta do šestnástky domácich doletela v 31. min., domáci obrancovia sa ani len nehli a Mihajlović trafil sieť Savića. Tento gól hostí prinútil hráčov Slogy, aby zosilnili tempo.

www.hl.rs

V pokračovaní mužstvo Kupinova sa hlavne bránilo, zriedkavo sa púšťalo do útoku. Erdevíčanom sa dlho nedarilo predrať sa cez zhustené obranné rady súpera a vsietiť gól. Lopta často letela v trestnom území, ale nijako, aby skončila v sieti Kupinova. Keď hádam už všetci očakávali, že sa zápas skončí víťazstvom hostí, mužstvo Slogy vyrovnalo prostredníctvom Radina v 83. min. Do konca zápasu viac nebolo času na úplný zvrat výsledku, a tak hostia získali bod z tohto zápasu. SLOGA: Savić, Cvetičanin, Radin, Bojanić, Jelčić, Vladisavljević, Kovačević, Nedić, Považan (Grković), Simeunović, Matić.

Informačno-politický týždenník

Presne prihrával: Nenad Kobilarov (Budúcnosť Hložany)

Výsledky 14. kola: Budúcnosť – Jugović 2 : 1, Ljukovo – LSK 1 : 2, Omladinac – Borac 0 : 1, Mladost – Index 2 : 0, Kabel – Hajduk 3 : 1, Graničar Sremac – Jednota 4 : 3, C. zvezda – ŽSK 2 : 1, Sloga – Kupinovo 1 : 1. Program 15. kola: Kupinovo – Budúcnosť, ŽSK – Sloga,

1. Omladinac 2. ŽSK 3. Kabel 4. Borac 5. Mladost 6. LSK 7. C. zvezda 8. Budúcnosť 9. Sloga 10. Ljukovo 11. Gran. Sremac 12. Jednota 13. Index 14. Kupinovo 15. Hajduk 16. Jugović

14 11 14 8 14 8 14 8 14 7 14 6 14 5 14 5 14 4 14 5 14 4 14 3 14 3 14 2 14 2 14 2

1 4 3 2 4 3 5 3 6 3 2 4 3 6 4 4

2 29 : 9 34 2 25 : 12 28 3 23 : 8 27 4 25 : 10 26 3 23 : 15 25 5 19 : 24 21 4 18 : 18 20 6 15 : 17 18 4 14 : 18 18 6 15 : 23 18 8 18 : 24 14 7 15 : 20 13 8 12 : 18 12 6 11 : 18 12 8 16 : 28 10 8 16 : 30 10

Susedská blamáž GRANIČAR SREMAC – JEDNOTA 4 : 3 (1 : 1)

Matej Bzovský

dávnych, už po troche zabudnutých časoch, ale v análoch zaznamenaných, na ktoré sa pamätajú iba starší milovníci futbalu, lokálne derby susedov prinášali svojrázny pôžitok pre futbalových labužníkov. Medzičasom sa všeličo zmenilo. Jednota zväčša hrávala vo vyšších súťažiach, susedia z Vojky si vytvárali mužstvo, ktoré neraz malo nereálne ambície. Bez ohľadu na spoločné účasti v rôznych ligách, sriemskych alebo pokrajinských, cez trať po Vojku či v opačnom smere vždy sa odchádzalo s očakávaním, že diváci budú sledovať kvalitný, menej kvalitný futbal, ale vždy húževnatý boj o body. Obaja súperi boli spokojní s výkonom, bez ohľadu na výhru alebo prehru. Tak bolo voľakedy... Sobotňajší zápas týchto dvoch starých rivalov nepriniesol iba rozčarovanie, ale opravdivú blamáž. Hráči oboch mužstiev sa ani trochu neusilovali produkovať futbal aspoň ako na tréningu. Nepriniesli ani kúsok pôžitku z majstrovského stretnutia. Hrali bez chuti, bezhlavo

odkopávali loptu a občas vyvolávali smiech nepočerných divákov, ktorí akoby vedeli, čoho sa na zápase dožijú. Preto nie div, že mnohí predčasne opustili ihrisko, a to nie iba hostia, ale aj objektívni domáci diváci. Hanba! Práve preto si tento hanebný zápas nezasluhuje viac ani slovko komentáru. Domáci sa ujali ľahkého vedenia v 10. min., hostia vyrovnali gólom Gačića v 36. min. V druhom polčase výsledok sa dvakrát menil takmer v tej istej min., najprv v prospech hostí, strelec bol Furtula, hneď potom „agilnejší“ domáci vyrovnali. V 72. min. bolo 3 : 2, potom sa v 82. min. domáci obranca pravou stranou poprechádzal bez námahy cez indolentnú obranu Jednoty a zboku trafil sieť. Na konci „darček“ pre Pazovčanov, keď sa obrana domácich proste pozerala na zásah Stegnjajića, ktorý zblízka bez žiadnej námahy vsietil záverečný gól v posledných chvíľach zápasu. JEDNOTA: Mijatović, Šuša (Igrač), Stegnjajić, N. Bojić, Jelović, Gačić, Milaković (M. Bojić), Dimić (Šestović), Ivančević, Furtula, Marković. • ŠPORT •

Na všetky chute – kysáčske zákusky

Tam smerovali mnohé cesty

Sedem desaťročí tradície vo výrobe paradajok

Stánok združenia Život a zdravie

Z 3. NOVEMBROVÉHO VEĽTRHU ZIMNÝCH ZÁSOB POTRAVÍN, ZDRAVEJ VÝŽIVY A RUČNÝCH PRÁC

Taká bežná prechádzka Oto Filip

ovember na pohľadanie. Takmer jarný, aspoň tá prvá jeho polovica. A mala i dobrý záver – veľtrhovú ponuku a ovzdušie na treťom výstavno-predajnom podujatí – Veľtrhu zimných zásob potravín, zdravej výživy a ručných prác – prebiehajúcom od 13. do 15. novembra na prvom poschodí Športového a podnikateľského strediska Vojvodina v Novom Sade. Pastva pre oči, skúška pre peňaženky: pre výrobky ľudovej a domáckej tvorivosti, gastronomické špeciality, pre ozdoby. Veď Mikuláš, Lucka a Vianoce sú rýchlo tu, ani sa nenazdáš. A zima je dlhá, treba sa prichystať. Milovníci zdravej životosprávy pendlujú medzi paradajkovými produktmi ponúkanými Tiborom Turcsányim o chvíľu sa pristavia po

zdravotnú radu pri stánku združenia Život a zdravie, kde ich víta Boris Knežević, aby sa potom vydali v ústrety niektorým organickým výrobkom alebo aj špecialitám z mangalice. Telo si pýta svoje, no treba dbať i na cholesterol. Tým závislým na sladkostiach je viacero druhov medu priam na dosah ruky. No nelákalo len to. Pohľad a krok sa nemohol nepristaviť pri stánku Spolku kysáčskych žien, kde dve Márie – Abelovská a Čemanová, Zorica Pavlovová a Inga Vitézová ponúkali zákazníkom samé dobroty a lahôdky, samozrejme, i kráľovnú jedál – kysáčsku sármu. A tým, ktorí by čosi z tej ponuky najradšej zdolali vlastným úsilím, i Hlasľudovskú kuchárku na kysáčsku nôtu. Pekné zastavenie sa, tým skôr, že akcií tohto druhu o tomto čase dosť málo. A veľtrhov ešte menej...

Pár špecialít z mangalice

Jedinečná, žiadaná a hľadaná...

Od medu po víno • ŠPORT •

V znamení domáckej a ručnej 47 /4622/ tvorivosti 22. 11. 2014

Účastníci, 2013

Katalóg, 2005

NAŠE PILIERE – NAŠE INŠTITÚCIE

Bienále súčasnej výtvarnej tvorby

Cena, 2013

Galéria Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci je slovenská národnostná inštitúcia, ktorú oficiálne založili 2005 roku 1989, a v súčasnosti za sebou má štvrťstoročie pôsobenia. V tomto časovom rozpätí sme v priestoroch Galérie Zuzky Medveďovej zaznamenali bohatú výstavnú činnosť: v tvare stovky samostatných, kolektívnych, spomienkových a retrospektívnych výstav, na ktorých vystavovali profesionálni, akademickí a insitní umelci, ako aj maliari – amatéri z domova a zo zahraničia. Medzi tunajšími Slovákmi si Galéria Zuzky Medveďovej vydobyla výsostné postavenie predovšetkým založením, a potom aj sústavným organizovaním Bienále slovenských výtvarníkov v Juhoslávii (dnes v Srbsku) každý nepárny rok od roku 1991. Bienále súčasnej výtvarnej tvorby slovenských výtvarníkov v Srbsku je bezpochyby galerijným šlágvortom. Ide o médium pre akademických maliarov, kde prezentujú to, čo maľovali v intervale dvoch rokov. Už zo začiatku organizovanie tohto podujatia bolo poverené organizačnému výboru. Na prvom bienále (1991) sa zúčastnilo 17 vojvodinských slovenských profesionálov a na nasledujúcom (1993) 13 umelcov. Na doteraz poslednom 12. bienále (v decembri 2013) svoje práce vystavilo 24 umelcov. V rámci bienále galéria udeľuje i dve ocenenia. Za najlepšiu samostatnú výstavu v dvojročnom časovom úseku sa udeľuje Cena Karola Miloslava Lehotského a za životné dielo Cena Cyrila Kutlíka. Pri tejto príležitosti sa organizuje aj výtvarnícke snemovanie a súčasťou vlaňajšieho podujatia bolo usporiadané v poradí už ôsme. Jaroslav Čiep

Budova Galérie Zuzky Medveďovej v Petrovci

Návštevníci, 2013

2013

Účastníci, 2011

2007

Cena, 2005