Hlas48 2012 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 69 ČÍSLO 48 /4519/

Slávnostná schôdza Zhromaždenia APV

1. 12. 2012

Predseda ÚSŽZ Dr. Igor Furdík v Hlase ľudu

Naša téma: Rodová rovnosť v praxi

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

O spoločensky zodpovednom podnikaní sa hovorilo na podujatí Podporme Srbsko, ktoré sa 21. novembra dialo v Master stredisku Novosadského veľtrhu. O. Filip

Okrúhly stôl o zabezpečení udržateľného pokroku v bezpečnosti premávky prebiehal nedávno v belehradskom hoteli M. O. Filip

Pravidelná, v poradí 8. konferencia muzikológov a hudobných odborníkov prebiehala v sobotu 24. novembra v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade. Vďaka premyslenému a bohatému programu jej účastníci dali vzácny prínos do nastolenej témy Cirkevná hudba vojvodinských Slovákov. A. Francistyová

Slávnostnými vnútromisijnými bohoslužbami Banátskeho seniorátu si v Bielom Blate pripomenuli 110. výročie posviacky evanjelického kostola a odhalili pamätnú tabuľu s menami všetkých kňazov, ktorí pôsobili v tejto banátskej osade. V. Hudec

K 50. narodeninám maliara Jána Agarského petrovská Galéria Zuzky Medveďovej, pôsobiaca v rámci Múzea vojvodinských Slovákov, 24. novembra slávnostne otvorila samostatnú retrospektívnu výstavu obrazov tohto staropazovského umelca (druhý zľava). J. Čiep KUS Petrovská družina svoj výročný koncert uskutočnila 23. novembra v sieni SVD. V ňom účinkovali všetky zložky pôsobiace v spolku, ako i hostia: folkloristi z gymnázia a speváčky zboru Musica viva. Program vyznel ako folklórne stvárnenie čajakovského literárneho odkazu. J. Čiep

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

SEDEM DNÍ

Ako preskočiť vlastný tieň V

období, keď sa Srbsko snaží nadobudnúť rozpočtovú rovnováhu, keď sa Belehrad a Nový Sad usilujú prekonať vzniknuté nedorozumenia, nájsť spoločný jazyk a nadviazať účinnú spoluprácu, keď štartuje čulá diplomatická aktivita sústredená na Kosovo, do rámcov ktorej zapadne aj ďalšie stretnutie premiérov Dačića a Tačiho v Bruseli, keď nadobudol platnosť Zákon o amnestii, ktorého ustanovenia darujú predčasnú slobodu 4 350 odsúdeným väzňom, keď sa Demokratická strana usiluje chytiť krok s dobou a keď na politickú scénu vystupuje nová pravicová strana nazvaná Tretie Srbsko s prvoradým cieľom – ako ho sama definuje – pomeriť predchádzajúce dve, v Srbsku sa mimoriadnej pozornosti verejnosti naďalej tešia staršie i novšie prípady odhalené v boji proti korupcii. Môže prvý podpredseda vlády a minister obrany Aleksandar Vučić hovoriť aj o iných témach, môže napríklad konštatovať – keďže, ako vraví, nechce nikoho klamať – že budúce ťahy podnikané v súvislosti s Kosovom „budú bolestné“, verejnosť od neho predovšetkým očakáva odhalenie nových aktérov nezákonného podnikania. Ak sa na začiatku na jeho odhodlanie pustiť sa do lúskania tvrdých korupčných orieškov mnohí pozerali s dávkou nedôvery a pochybností, pomerne rýchlo sa ich museli zbaviť ako ťažkého kabáta na teplom jarnom slniečku. V súčasnosti už takmer nikto, ani jeden neveriaci Tomáš nepochybuje o pripravenosti prvého podpredsedu vlády urobiť najviac, čo sa dá a skoncovať so systémovou korupciou. V prospech toho hovorí aj nedávne otvorenie ďalšej kauzy včítane zatknutia Sašu Dragina, bývalého ministra poľnohospodárstva, a Zvonimira Nikezića, najbližšieho spolupracovníka bývalého premiéra Mirka Cvetkovića, z podozrenia, že sa dopustili malverzácií so subvencovaným minerálnym hnojivom. Do tejto komplikovanej reťaze, ktorá sa opisuje aj ako neklasická forma korupcie, je zapletená aj pančevská Dusikáreň. Spolu s predtým odhalenou aférou optických káblov slovinského podniku Nuba invest a spornou privatizáciou zreňaninskej Jugoremedije je to tretí prípad otvo-

rený po tom, čo šéf Byra pre koordináciu bezpečnostných služieb A. Vučić založil špeciálne pracovné skupiny pri Ministerstve vnútra poverené vyšetrovaním 24 sporných privatizácií. Za objasnenie ktorých sa zasadzujú aj v Bruseli. Na zničenie hlbokých koreňov systémovej korupcie sa okrem pevného odhodlania však žiada vytvoriť aj pevné zákonné rámce, ktoré zabránia ich opätovnému rozmachu v budúcnosti. Táto funkcia sa pripisuje zvlášť trom zákonným aktom: zákonu o verejných podnikoch, zákonu o verejnom obstarávaní a zákonu o skúmaní pôvodu majetku, ktorých schválenie sa očakáva. Keď novozvolený predseda Demokratickej strany Dragan Đilas na mimoriadnom volebnom zhromaždení DS vyzval bývalých ministrov, aby „pouvažovali o tom, či majú sedieť v poslaneckých laviciach“, pretože boli súčasťou vlády, ktorá dostala „onaké hodnotenie občanov“, začalo sa špekulovať, na koho sa tieto slová vlastne vzťahujú. Jedni sa hneď ozvali, že to sa na nich určite nevzťahuje, druhí sa elegantne odmlčali, kým tretí sa pokúsili vysvetliť, čo vlastne predseda myslel, keď povedal to, čo povedal. Pritom je to, na koho Đilas myslel, asi najmenej podstatné. Podstatnejšie je jeho rozhodnutie verejne vysloviť kritiku a ukázať prstom na „huncútov vo vlastných radoch“, ktorá môže znamenať otvorenie novej kapitoly v pôsobení demokratov. Na mimoriadnom volebnom zhromaždení DS sa zúčastnilo okolo 3 200 delegátov. Za Dragana Đilasa hlasovalo 2 386 prítomných. Jeho protikandidát Branimir Kuzmanović dostal 368 hlasov. Boris Tadić, ktorý sa podľa vopred dosiahnutej dohody neuchádzal o najvyššiu stranícku funkciu, je zvolený za čestného predsedu. Zvolených je aj sedem podpredsedov a iné stranícke orgány a schválené sú aj niektoré nové stranícke dokumenty. Len čo Demokratická strana obsadí miesto, ktoré jej ako najsilnejšej opozičnej strane patrí, dosiahnutý kompromis sa tým potvrdí v praxi ako správne riešenie. Anna Lazarevićová

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

Jeseň v žltom

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

lani bola nijaká a chmúrna, tohto roku nahradila všetko, o čo nás vtedy obrala, najmä to teplo. Či sme už milovníkmi žltej, hnedej a tisíce ich odtieňov alebo nie, tomuto ročnému obdobiu nik nemôže odoprieť krásu farieb. Preto, aj keby nebola, jeseň by bolo treba vymyslieť. A nič nesvedčí výstižnejšie o nej než listy dýchajúce všetkými možnými farbami. Aj Leonardo hádam závidel na tej jej palete farieb, i keď boli vtedy jesene pravdepodobne oveľa krutejšie než tie dnešné. Úchvatnosti tej krásy neodolal ani objektív Jaroslava Papa, ktorého snímka je na titulnej strane. O. F.

Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

1. 12. 2012

48 /4519/

HLAS ĽUDU

FÓKUS 8. SCHÔDZA ZHROMAŽDENIA VOJVODINY

Podporili kapitálové vklady a reorganizáciu vodohospodárstva P

lnou parou pracovali pokrajinskí poslanci počas ôsmej schôdze Zhromaždenia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny vo štvrtok 22. novembra. Po podrobnom pretrase kompletného rokovacieho programu prijali informáciu o návrhu na reorganizáciu výkonu vodohospodárskej činnosti na území Vojvodiny. Uzhodli sa aj na tom, aby Zhromaždenie APV bolo navrhovateľom zákona o zmene a doplnkoch zákona o vysokom vzdelávaní. Po osobitne búrlivej rozprave schválili správu Ručiteľského fondu AP Vojvodiny na obdobie 1. januára až 31. decembra 2011, ako i správu o činnosti Fondu pre kapitálové vklady APV na obdobie 11. novembra až 31. decembra 2011. Vodohospodárskou činnosťou na území Vojvodiny je poverený Verejný vodohospodársky podnik Vody Vojvodiny (JVP Vode Vojvodine). Časť prác na údržbe existujúcich vodohospodárskych objektov má na starosti 21 vodohospodárskych podnikov, z čoho je 16 spoločenských, so sídlom na území Vojvodiny, jedna spoločnosť s. s r. o. založená lokálnou samosprávou, dva podniky so sídlom mimo územia pokrajiny a dva sprivatizované podniky. Všetky vodohospodárske podniky zahrnuté správou mali pred rokom súhrnne 1 084 zamestnancov. S ohľadom na ich heterogénnu štruktúru pristúpi sa k reorganizácii vodohospodárskej činnosti, a to formou dokapitalizácie a včlenením všetkých podnikov pod „velenie“ JVP Vode Vojvodine. Tento krok, ako povedal pokrajinský tajomník pre poľnohospodárstvo, lesníctvo a vodohospodárstvo Goran Ješić, znemožní ďalší chaos, zabezpečí trhové hospodárenie podnikov, a pritom neznemožní ich budúcu privatizáciu. Viacerí poslanci (aj z radov opozície) sa kladne zmienili o predostretom riešení. Iní ho kritizovali, domnievajúc sa, že „štát by sa nemal zaoberať činnosťami, ktoré nie sú štátne, lež by ich mal

postúpiť súkromnému úseku“ (Milenko Jovanov, DSS), tiež vyčítali „nadmerný počet zamestnaných“ (Saša Santovac, SRS) atď. Najviac polemických tónov odznelo ohľadne – poriadne oneskorenej – správy o hospodárení Pokrajinského fondu pre kapitálové vklady, hoci ho zaradili temer na sám záver vyčerpávajúcej schôdze. Fond v spomenutom období, povedal pokrajinský tajomník pre financie Zoran Radoman, finančne podporil 620 projektov a vrazil do nich 15,34 miliardy dinárov. Pokrajinský premiér Bojan Pajtić zdôraznil, že „fond pre kapitálové vklady mal historickú úlohu v podmienkach krízy“ a že prostriedky, ktoré vložil do vojvodinského hospodárstva, poľnohospodárstva a infraštruktúry „umožnili realizáciu pracovných príležitostí pre 20 000 ľudí v 650 podnikoch“. V úsilí odvrátiť útoky opozičníkov a opodstatniť existenciu fondu, dodal: „Iba počas posledných troch rokov 55 osídlených miest vo Vojvodine dostalo vodovod a kanalizáciu, vybudovaných alebo zrenovovaných bolo 31 zdravotníckych ustanovizní, 6 mostov, 51 vzdelávacích ustanovizní...“ Poslanci opozičných strán v Zhromaždení APV mali celý rad kritických poznámok na činnosť spomenutého fondu. Rozhorčovali sa nad skutočnosťou, že sa diskutuje o správe na obdobie 2009 – 2011 a mala sa už pretriasť správa o činnosti roku 2012, nastolili otázku dlhov fondu a vyjadrili presvedčenie, že ide o politické rozhodnutie, namiesto toho, aby bola podaná analýza vkladov... Vo vyhláške pre médiá úradujúci riaditeľ Pokrajinského fondu pre kapitálové vklady Nebojša Malenković o. i. podčiarkol, že ďalšie ukracovanie prísunu prostriedkov z republikového do pokrajinského rozpočtu by pre kapitálové vklady a vôbec pre hospodársky rozvoj Vojvodiny malo negatívne následky. Početné výhrady opoziční poslanci mali najmä na správu o

Pokrajinskí poslanci v predchádzajúci štvrtok absolvovali až dve schôdze Zhromaždenia AP Vojvodiny

činnosti Ručiteľského fondu APV, ktorý má za cieľ zľahčiť prístup k finančnému trhu a zabezpečiť výhodnejšie podmienky úverovania poľnohospodárov, súkromných podnikateľov, ako i malých a stredných podnikov so sídlom na území pokrajiny. V správe sa uvádza, že jeho základný kapitál na konci uplynulého roka vynášal viac než miliardu dinárov, čo je temer o 12 miliónov viac než rok predtým. Poslanci opozície v pokrajinskom zhromaždení sa pohoršovali nad vysokými platmi zamestnancov fondu, ktorí údajne v priemere zarábali 225 000 za mesiac (Jovan Lazarov, SNS). Saša Santovac (SRS) skonštatoval, že v správe sa neuvádza, „kto sú sprostredkovatelia medzi Ručiteľským fondom a tými, ktorí poberajú úvery“, a dodal, že by bolo naj-

lepšie, „aby vláda AP Vojvodiny Ručiteľský fond zhasla“, lebo je, ako povedal, „prekonaný“. Győngyi Szélesiová (SVM) vyzdvihla, že fond má veľký význam pre ženské podnikateľstvo, na čo poukázal aj pokrajinský tajomník Miroslav Vasin a dodal, že RF „umožnil, aby poľnohospodári vo Vojvodine získali istotu na kvalitnejší a dlhodobý spôsob“. Keďže predseda ZAPV István Pásztor vo štvrtok 22. novembra prezentoval vojvodinské návrhy doplnkov k republikovému zákonu o rozpočte v Zhromaždení Srbska, schôdzu pokrajinského zhromaždenia viedla jeho podpredsedníčka Anna Tomanová-Makanová. Záverom oznámila, že sa po ukončení 8. schôdze uskutoční aj 9. zasadnutie ZAPV. Juraj Bartoš

NA 9. SCHÔDZI ZAPV

Poslanci prijali doplnok republikových kolegov Z

náme je, že vláda a Zhromaždenie AP Vojvodiny sa nazdáva, že dostane o 9 miliárd menej než jej patrí z republikového rozpočtu na základe Ústavy, zatiaľ čo republiková vláda mieni, že Vojvodina dostane o 6 miliárd viac. Poslanci Demokratickej strany v Zhromaždení Republiky Srbska zaslali kolegom v ZAPV amendement nasledujúceho znenia: „Verejné dôchodky a príjmy a verejný odbyt a výlohy na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny sa evidujú osobitne.“ Na súrnej 9. schôdzi Zhromaždenie APV (štvrtok večer 22. no-

vembra) bez diskusie schválilo doplnok k návrhu zmien Zákona o rozpočtovej sústave, ktorý sa ocitol na rokovacom programe republikového zhromaždenia. Doplnok, ktorý tlmočil poslanec DSS Milenko Jovanov, má umožniť, „aby sme naskutku vedeli, aké príjmy štát realizuje na území pokrajiny“, keďže, dodal, „danú skutočnosť osobitne zahmľujú príjmy z dane z pridanej hodnoty, ktoré činia takmer 300 miliárd za rok“. Podotkol, že sa doplnok vzťahuje takisto na usmernenie prostriedkov z republikového rozpočtu na Kosovo. J. B.

1. 12. 2012

48 /4519/

HLAS ĽUDU

FÓKUS nimi mali jednu veľkú a významnú vlastnosť, ktorá nám dnes často chýba: vedeli rozlíšiť dôležité od nepodstatného a z malých rozdielov nerobili veľké problémy, keďže si boli vedomí historickej chvíle, v ktorej sú. – Vzťah Srbska k Vojvodine je vzťahom Srbska k samému sebe. Nič viac a nič menej než to, – vyzdvihol Bojan Pajtić. Prezident Srbska Tomislav Nikolić kvitoval ako pozitívne, že sme vo chvíľach, keď nám je ťažko a sme pred veľkými skúškami, ukázali, že napriek politickým rozdielom môžeme byť jednotní, dôkazom čoho je i usporiadanie slávnostnej schôdze Zhromaždenia APV. Vyzdvihol, že nikto nesmie ohroziť ústavnú autonómiu Vojvodiny, rovnaPredseda Zhromaždenia APV István Pásztor počas pozdravného prejavu ko tak ako nikto nesmie narušiť Ústavu Srbska skrývaPredseda vojvodinskej vlády Bojan júc sa za slovami, že len realizuje auju štátnosť a Vojvodina svoju autonómnosť. Vyzdvihujúc, že je autonómia Pajtić pripomenul význam rozhod- tonómiu Vojvodiny. Na záver prejaVojvodiny mierou slobody a dôstoj- nutia prijatého pred 94 rokmi, ako i vu podotkol, že je Vojvodina časťou nosti všetkých občanov Srbska, uvie- skutočnosti, že vtedajšie popredné Srbska, v ktorej sa má najlepšie žiť, dol, že si európske Srbsko a v ňom au- srbské osobnosti v pokrajine vedeli lebo pánboh tu nešetril pri delení krátonómna Vojvodina zasluhujú vybu- odhaliť, kde je budúcnosť Vojvodiny. sy a bohatstva. A preto sa do nej rád dovať a posilniť inštitúcie moderného Zmieňujúc sa o vtedajších osobnos- prichádza a z nej len zriedkavo odeurópskeho štátu. Lebo ani Srbsko tiach, vojvodinský premiér kvitoval, chádza... ani Vojvodina nemajú čas na spanie. že napriek všetkým rozdielom medzi O. F.

ZO SLÁVNOSTNÉHO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA APV

Bohaté dejiny spoločného žitia o rušnom pracovnom týždni a troch schôdzach v sobotu 24. P novembra predpoludním v pokrajinskom parlamente konečne (za)vládlo sviatočné ovzdušie. Prezident Srbska Tomislav Nikolić, predseda Zhromaždenia APV István Pásztor, vojvodinský premiér Bojan Pajtić, podpredsedovia vojvodinského parlamentu a členovia vlády APV, poslanci, predsedovia národnostných rád, činitelia verejného a kultúrneho života Vojvodiny si slávnostnou schôdzou Zhromaždenia APV pripomenuli 94. výročie pripojenia Vojvodiny Srbsku. V pozdravnom prejave hostiteľ, predseda vojvodinského parlamentu István Pásztor podotkol, že šťastní ľudia majú zlú pamäť a bohaté spomienky, že sa rovnaká udalosť môže aj oslavovať aj pripomínať, aj to tak, aby to ľudí nerozdeľovalo, ale spájalo. Potvrdením, že je to možné, sú i dejiny spoločného žitia vo Vojvodine. Konštatujúc, že sa počas uplynulých 94 rokov na vojvodinských priestranstvách vystriedali dva druhy spoločenskoekonomických vzťahov a šesť štátnoúzemných zriadení, Pásztor kvitoval, že je konštantou to, že Srbsko pestuje svo-

KULTÚRA VO VOJVODINE – ČASŤ KREATÍVNEJ EURÓPY

Perspektívy a vízie organizácii Fondu Európske práce AP Vojvodiny a za spolupráV ce Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v utorok 27. novembra bola konferencia Kultúra vo Vojvodine – časť kreatívnej Európy, perspektívy, vízie a možnosti. Konferenciu podľa slov riaditeľky ÚKVS Miliny Sklabinskej zorganizovali za podpory Zhromaždenia APV a Ústavu pre kultúru vojvodinských Maďarov. Zúčastnili sa na nej početní kultúrni pracovníci, tiež predstavitelia národnostných rád, lokálnych samospráv, ústavov pre kultúru. Po tom, čo riaditeľka Sklabinská privítala hostí a účastníkov konferencie, prihovorila sa im Anna Tomanová-Makanová, podpredsedníčka Zhromaždenia AP Vojvodiny. Vyzdvihla význam kultúry ako dôležitého segmentu života a poukázala na skutočnosť, že sa v nasledujúcom republikovom rozpočte na tieto ciele vyčlení iba 0,004 percenta prostriedkov. To znamená, že sa kultúrne ustanovizne a súčasná kultúrna a umelecká činnosť 1. 12. 2012

48 /4519/

nemôžu nádejať väčším investíciám a podpore. Pripomenula preto význam kancelárie v Bruseli, ktorú pred rokom otvorila Vojvodina. Podľa slov A. Tomanovej-Makanovej je to významná ustanovizeň, ktorá pomôže pri zadovážení finančných prostriedkov na zachovanie dedičstva a všetkých foriem kultúrnej a umeleckej činnosti. Úlohou tejto kancelárie je pomôcť pri písaní projektov, ktoré znemožnia, aby ekonomická kríza prerástla aj v duchovnú. Keďže sa Vojvodina svojou multikultúrnosťou rozlišuje od iných regiónov, vo všetkých projektoch treba poukázať práve na viacjazykovosť, interkultúrnosť, čiže kultúrnu identitu Vojvodiny. Vyzvala prítomných, aby pritom spoluprácu vysunuli na prvé miesto, aby spoločne určili priority, písali projekty, ktoré „dýchajú“ multikultúrnosťou a poučili sa z dobrých príkladov z praxe, ktoré na konferencii odzneli. Námestníčka riaditeľa Pokrajinského fondu Európske práce Ivana Đurica tiež prízvukovala, že je Voj-

HLAS ĽUDU

Z konferencie, ktorá bola vo veľkej sále Zhromaždenia APV vodina Európou v malom, čo zľahčuje jej reintegráciu do európskeho kultúrneho ovzdušia. Povedala tiež, že je kultúrne dedičstvo Vojvodiny kvalitné a práve kvalita je vstupným lístkom pre spoluprácu a integráciu. Vzhľadom na naše potenciály môžeme nielen spoznať kultúry iných národov, ale im môžeme byť modelom a príkladom. Na utorkovej konferencii potom predstavili program Creative Europe, o čo sa pričinila asistentka programu Nevena Paunović. Tatjana Kalezić predstavila Klaster kreatívnych priemyslov Vojvodiny a Dimitrije Vujadinović, predseda a zakladateľ Balkankult fondácie, hovoril o kreatívnej diplomacii, mobilite umelcov a kultúre festivalov vo Vojvodi-

ne. Z Ústavu pre kultúru Vojvodiny sa prítomným prihovoril a o kreatívnej Európe a národnostných menšinách vo Vojvodine sa zmienil Miroslav Keveždi. V druhej časti konferencie hostia z Chorvátska a Maďarska, tiež predstavitelia Exit fondácie a Študentského kultúrneho strediska Nového Sadu uviedli príklady dobrej praxe využívania prostriedkov z EÚ fondov v oblasti kultúry. Veľmi zaujímavo na túto tému hovorili aj hostky zo Slovenska Jana Poliaková a Katarína Gatialová, ktoré upútali pozornosť hovoriac o tom, ako sa takmer opustená Stanica Žilina Zárečie stala kultúrnym uzlom a rozhýbala kultúrnu hladinu v Žiline. E. Š.

FÓKUS K DEBATE O ZABEZPEČENÍ UDRŽATEĽNÉHO POKROKU V BEZPEČNOSTI DOPRAVY

Dosiahnuť pocit bezpečia K

vedno s Európskou radou pre bezpečnosť dopravy (ETSC). Otvárajúc podujatie premiér a minister vnútorných záležitostí Ivica Dačić uviedol, že na cestách vo svete prichádza o život ročne okolo 1,3 milióna osôb, čo je viac než vo všetkých vojnách a konfliktoch spolu, a že sa v Srbsku síce zlepšila bezpečnosť cestnej premávky, no nemožno byť spokojný, keďže každoročne na cestách hynie približne 700 ľudí, kým okolo 20 000 osôb utrpí zranenia. Hlavnou príčinou je rýchlosť neprispôsobená podmienkam na vozovkách, čo možno redukovať prísnejšími kontrolami a trestaním nezodpovedných vodičov. Len počas prvých deviatich mesiacov tohto roku zahynulo u nás v premávke 577 osôb, kým viac ako 15 000 ľudí utrpelo zranenia. Premiér podotkol, že je víziou a základom,

PRVÝ KONTROLNÝ ČAS – STO DNÍ VLÁDY je názov podujatia, ktoré 20. novembra v Belehrade zorganizovala Americká hospodárska komora a na ktorom sa predstavitelia vlády Srbska a najdôležitejších podnikateľských asociácií zhodli, že musia pokračovať v hospodárskych reformách. Má to totiž zásadný význam, aby sa ekonomika dostala z recesie a aby bola zveľadená medzinárodná konkurencieschopnosť Srbska ako investičnej destinácie. Premiér Ivica Dačić vyzdvihol nutnosť, aby sa predstavitelia vlády a ekonomiky spoločne angažovali na reformách, lebo sa len spoločným úsilím a zriekaním sa možno dostať z krízy. Je toho názoru, že v budúcom období treba zmeniť Zákon o plánovaní a výstavbe, ako i Zákon o práci – v záujme významného zlepšenia hospodárskeho ovzdušia v Srbsku. Hlavnými témami dialógu medzi vládou a podnikateľskými asociáciami boli parafiškálne záťaže, predpisy v oblasti stavebníctva a územného plánovania, ako i oblasť pracovného zákonodarstva. Na snímke je záber zo začiatku podujatia. O. F.

Ďuro Varga

INÝ NÁHĽAD

eď ani európske cesty nie sú bezpečné (tak pred troma rokmi na nich pri dopravných nehodách prišlo o život 35 000 osôb a 1,7 milióna bolo zranených) možno si predstaviť, ako je to na cestách našich. Svedčia o tom denne správy na stránkach čiernych kroník tlače a iných médií. Počet dopravných tragédií by na starom kontinente bol omnoho väčší nebyť programov EÚ na obdobie 2001 – 2010, vďaka ktorým sa podarilo zachrániť viac Z utorkového snemovania o doprave zálnym uznávaním technických ako 78 000 životov. Nadväzujúc na dosiahnutý po- kontrol, zvýšením bezpečnosti zrakrok, sú tu nové usmernenia EÚ, cie- niteľnejších účastníkov premávky, ľom ktorých je znížiť počet úmrtí na zvlášť motocyklistov, zlepšením európskych cestách o 50 percent do nástrojov na zber informácií o neroku 2020. Má sa to dosiahnuť hodách a ich analýzou. Rozbor viacerých opatrení uvekonkrétnymi opatreniami, zameranými na podporu bezpečnej jaz- deného rázu poznačil i utorkovú dedy účastníkov dopravy, zavede- batu o dosiahnutí pokroku v bezním celoeurópskych právnych pečnosti cestnej premávky, ktorú predpisov o bezpečnosti na ces- pod záštitou Ministerstva dopravy tách, uplatnením príslušných pred- usporiadala v Belehrade Agentúra pisov na všetkých cestách, univer- pre bezpečnosť cestnej premávky

aby pohyb bol bezpečný pre všetkých účastníkov premávky, čo znamená, že načim pôsobiť systémovo, súborom rozličných opatrení, ako je zlepšenie stavu vozoviek a vozidiel. Zároveň tlmočil presvedčenie, že zlepšenie možno očakávať aj po schválení národnej stratégie a národného plánu v tejto oblasti, ktoré sú práve vo fáze prípravnej. Výkonný riaditeľ Európskej rady pre bezpečnosť dopravy Antonio Avenoso trval na tom, aby napriek hospodárskej kríze všetky štáty naďalej investovali prostriedky do bezpečnosti dopravy. V pokračovaní snemovania si viacerí experti, tak domáci, ako i zahraniční, vymieňali skúsenosti o možnostiach zlepšiť stav v tejto oblasti, o stratégiách, o tom, ako zmenšiť riziko opakovania priestupkov vodičov. Debata prebiehajúca v hoteli M bola v poradí tridsiata, ktorú ETSC usporiadal od roku 2006. Vtedy vznikol aj index ukazovateľov stavu dopravnej bezpečnosti s cieľom porovnávať ich v 27 členských štátoch EÚ, ako aj v ďalších štyroch štátoch: v Izraeli, Nórsku, Srbsku a vo Švajčiarsku. Dobre, že sme aspoň v niečom blízko vyvinutej Európe. O. Filip

1. 12. 2012

48 /4519/

HLAS ĽUDU

FÓKUS Z NÁVŠTEVY DELEGÁCIE SLOVENSKÉHO VEĽVYSLANECTVA V ŠÍDSKEJ OBCI

Zveľadiť aj ekonomické vzťahy utorok 20. novembra delegácia Veľvyslanectva SloV venskej republiky v Srbsku v čele s veľvyslancom Dr. Jánom Varšom navštívila štyri osady v Šídskej obci, v ktorých žijú Slováci, a v Zhromaždení Obce Šíd mali rozhovory s najvyššími funkcionármi tejto lokálnej samosprávy. Delegácia veľvyslanectva najprv navštívila Binguľu, kde ich privítal predseda Zhromaždenia Obce Šíd Dr. Branislav Mauković, a kde sa potom stretli s predstaviteľmi Slovenského kultúrno-umeleckého spolku Štefánik, Slovenskej evanjelickej a. v. cirk- Spoločná fotografia domácich a hostí pred Slovenským domom v Šíde vi a lokálnej samosprávy. Tam im V Erdevíku ich privítali predstaviV Ľube ich privítali predstavitelia predostreli problémy, s ktorými zápasia, ale taktiež uznali, že sú zodpo- Miestneho spoločenstva a Sloven- telia miestneho Slovenského kulvední za aktuálnu vlastnú nečinnosť. skej evanjelickej a. v. cirkvi. Pripome- túrno-osvetového spolku, predstaPredovšetkým sa to vzťahuje na prá- nuli, že sa im v minulom roku práve za vitelia cirkvi, školy a lokálnej samocu spolku. Všetci pritom nastolili ako pomoci Veľvyslanectva SR podarilo za- správy. Rozhovory mali v Slovennajdôležitejšie zabezpečiť finančné bezpečiť finančné prostriedky na vý- skom dome, kde im predstavili ten prostriedky na úpravu a údržbu tak menu okien na budove Domu kultú- najstarší slovenský spolok v Šídskej miestností kostola, ako aj spolku. V mi- ry. A pochválili sa, že majú aj činný Spo- obci. Poďakovali sa za minulú pomoc nulosti nepodávali žiadosti pre ne lok žien. Cirkevníkom sa zasa podari- a pripomenuli, že si budova teraz vypatričným orgánom, takže sa v bu- lo spoločnými silami a za pomoci lo- žaduje ďalšie vklady a opravy. Pritom dúcnosti musia lepšie organizovať. kálnej samosprávy zabezpečiť pro- kvitovali, že je erdevícka škola jediPo rozhovoroch a obchôdzke kostola striedky a vystavať novú budovu kos- ná v tomto prostredí, v ktorej sa a Slovenského domu delegácia od- tola. Potom delegácia zamierila do Er- deti učia po slovensky – v pobočkách v Ľube a Binguli ide o fakultatívnu výdevíka. cestovala do Ľuby.

– CHCELI SME VIDIEŤ aj redakciu, pretože ja som tu ešte nebol, zistiť, ako sa vám darí, – vyzdvihol na začiatku piatkovej návštevy NVU Hlas ľudu predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Dr. Igor Furdík. Riaditeľ ustanovizne Samuel Žiak ho poinformoval o procese redakčnej práce a výroby novín, o dejinách týždenníka, o transformáciách, ktorými ustanovizeň v minulosti prešla, o iných našich vydaniach, spôsobe financovania, plánoch do budúcnosti… – Keď som minule bol v tejto krajine, povedal som, že približne tretinu dotácií dávame do Srbska a vieme prečo: ste veľmi aktívni a slovensky sa správate, takže to treba oceniť, – uviedol predseda Furdík a následne poinformoval predstaviteľov Hlasu ľudu o záveroch októbrovej Stálej konferencie, o plánoch Úradu na budúce obdobie, vrátane zjednodušenia dotačného systému, ako aj o výzve na budúce projekty, ktorú zverejnia v týchto dňoch. Nevystala, samozrejme, ani rozprava o perspektívach ďalšej spolupráce ÚSŽZ a NVU Hlas ľudu, o budúcich projektoch a viacerých okolnostiach a možnostiach vzťahujúcich sa na výrobný proces a pôsobenie Hlasu ľudu v období pred nami. Na snímke je záber zo stretnutia v Novom Sade, ktoré sa konalo 23. novembra. O. F. 1. 12. 2012

48 /4519/

HLAS ĽUDU

učbu. Cirkevníci predostreli problémy s údržbou kostola. V Slovenskom dome v Šíde delegáciu privítali predstavitelia spolku Jednota, evanjelickej cirkvi, MOMS, základnej školy, gymnázia, Miestneho spoločenstva, tiež predstavitelia Futbalového klubu Jednota a Cyklistického klubu Jednota. Pán Varšo si so záujmom obzrel priebeh prác na rekonštrukcii a úprave budovy Slovenského domu, ktorých dokončenie sa očakáva v budúcom roku, keď ich spolok oslávi sté výročie pôsobenia. V budove ZO Šíd delegáciu privítal predseda obce Nikola Vasić. Po srdečných rozhovoroch veľvyslanec J. Varšo novinárom prezradil, že má radosť z toho, čo videl v tomto prostredí, aké sú vzťahy lokálnej samosprávy a slovenskej komunity, podporujúc ich činnosť a vážiac si ich kultúrne a duchovné dedičstvo, a že túto klímu a prax by bolo treba vštepiť aj do vzťahov tohto prostredia so Slovenskou republikou na pláne ekonomických vzťahov. Predseda N. Vasić zdôraznil, že je lokálna samospráva hrdá, že vo svojom prostredí spolunažíva s príslušníkmi slovenskej národnosti. Na úspechy ich spolkov je hrdé celé prostredie a lokálna samospráva si to veľmi váži. Delegácia veľvyslanectva svoju návštevu v Šíde skončila návštevou v miestnom slovenskom evanjelickom kostole. Stanislav Stupavský

– PRÁCE NA REKONŠTRUKCII domu Martina Jonáša sa začnú vo februári 2013 (v prípade nepriaznivého počasia o mesiac neskoršie), – zdôraznil predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Dr. Igor Furdík počas návštevy Kovačice v sobotu 24. novembra. Predseda Obce Kovačica Miroslav Krišan, predseda ZO Kovačica Ján Puškár a náčelníčka pre spoločenské činnosti Jarmila Ćendićová ho poinformovali o stave projektu a jeho realizácii a spoločne ešte raz skontrolovali, ako sú dokumenty pripravené, dohodli sa, čo treba ešte urobiť. V spoločnosti Dr. Furdíka bol aj doc. Ing. Milan Koščo, riaditeľ personálneho, ekonomického a právneho odboru USŽZ, a po kontrole projektovej dokumentácie navštívili aj dom Martina Jonáša, kde sa bližšie zoznámili s pozostalosťou tohto najvýznamnejšieho slovenského insitného maliara. Zo sobotňajších rozhovorov vyplynul uzáver, že rekonštrukcia domu Martina Jonáša potrvá do konca nasledujúceho roku a slávnostné otvorenie plánujú v máji 2014 pri príležitosti osláv nedožitej maliarovej deväťdesiatky. A. Chalupová

FÓKUS Z DEBATY O SPOLOČENSKY ZODPOVEDNOM PODNIKANÍ V MASTER STREDISKU NOVOSADSKÉHO VEĽTRHU

Viaceré druhy podpory R

ešpektovanie pracovných a iných práv zamestnancov, starostlivosť o zdravie a bezpečnosť na pracovisku, ochrana životného prostredia..., – sú to len niektoré charakteristiky spoločensky zodpovedného podnikania vyspelých hospodárskych spoločností. Hovorilo sa o nich na Z podujatia s názvom Podporme Srbsko okrúhlom stole usporiadanom v Novom Sade 21. novembra spo- kálnom spoločenstve viaceré osožné mienločnosťou Carsberg v spolupráci s týždenní- ky a postrehy prezentovali predstavitelia kom NIN a za podpory Pokrajinského sekre- úspešných hospodárskych spoločností, bánk, tariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochra- Stálej konferencie miest a obcí, Balkánskeho fondu pre lokálne iniciatívy, Stredoeurópnu životného prostredia. V pozdravnom prejave účastníkom pokra- skeho rozvojového fóra (CEDEF). Jednou z konštatácií, ktorá sa najväčšmi vryjinský tajomník Dr. Slobodan Puzović udalosť označil ako veľmi dôležitú z aspektu rozvoja la do pamäti, bola tá, ktorú vyslovila preda zveľadenia zásad spoločensky zodpoved- sedníčka CEDEF Dr. Ana Bovanová, že ekológia ného podnikania. Uviedol, že je kľúčové, aby ako jeden z najvýznamnejších aspektov sposme ako spoločnosť vyrábali a stavali, reš- ločensky zodpovedného podnikania bude čopektujúc zásady udržateľného rozvoja a raz viac závisieť od správania miest a obcí. Asuplatňujúc najúčinnejšie stratégie ochrany ži- poň z dvoch dôvodov: prvým je ten, že sa tým votného prostredia. Riaditeľ výroby spoloč- priamo vplýva na kvalitu žitia ich obyvateľov, nosti Carsberg Milorad Đurišić podotkol, že druhým zase ten, že sú tieto viac pružne v nasa táto spoločnosť od príchodu na náš trh v vrhovaní a realizovaní potrebných environroku 2003 snaží spoločensky zodpovedne mentálnych opatrení ako štáty. Škoda však, že podujatí uvedeného druhu, podnikať, v duchu platných šiestich politík firmy, ktoré stanovujú štandardy a smernice pre na ktorých si predstavitelia štátnych inštitúvšetkých zamestnancov. Je to spôsob pozi- cií, mimovládnych organizácií, médií a úspeštívne prispievať spoločnosti a okoliu, skon- ných spoločností vymieňajú stanoviská o tom, ako dobre a zodpovedne podnikať, a prištatoval. V troch panelových rozpravách: o energe- tom plne rešpektovať prostredie a okolie, v tickej účinnosti, riadení odpadov a recyklácii ktorom žijeme, nie je viac. Alebo aspoň časa spoločensky zodpovednom podnikaní v lo- tejšie. O. Filip

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: VAHIDA HUZEJROVIĆOVÁ, SIEŤ HELPAGE INTERNATIONAL

Žiť dlho a kvalitne – V čom vidíte rozdiel medzi starnutím v 20. a 21. storočí? – Základný rozdiel je v tom, že ľudia dnes žijú dlhšie ako v minulom storočí. Je až tridsaťtri štátov, v ktorých sa ľudia priemerne dožijú osemdesiatky. Pred piatimi rokmi týchto krajín bolo devätnásť. Ľudia žijú dlhšie vďaka výdobytkom medicíny, technológie, vedy, kvôli lepším zdravotným a sociálnym službám. Teraz sa však nastoľuje otázka, ako spoločnosť má reagovať na toto. Lebo rast počtu starých osôb nesie i nové problémy, zvlášť zdravotné, ktorým sa všetky štáty nedokážu rýchlo prispôsobiť. Problémom je aj to, že si starí ľudia ešte nezvykli využívať všetky výdobytky 21. storočia, zvlášť informačné technológie. No predsa títo ľudia nie sú rovnakí ako tí v minulom storočí: aj nám v mimovládnom úseku bolo treba veľa času, aby sme sa zbavili termínov starí a bezmocní ľudia. Dnes sú ľudia v podstate zdravší, aktívnejší, produktívnejší. V tom je ten výrazný rozdiel. Musíme sa tomu prispôsobiť, využiť ich potenciály, vedomosti a skúsenosti a zároveň aj ich zvykať, aby si boli vedomí vlastných možností. Lebo je u väčšiny z nich evidentné zmýšľanie: vstupom do dôchodku som vlastne odpísaný, spoločnosť ma nepotrebuje. Dnes nám zvlášť načim investovať aj do starých osôb, aby mohli pomôcť mladým. Už od narodenia nám treba vkladať do zdravia, aby sme mohli žiť nielen dlho, ale i kvalitne, bez trápenia. Zaznamenal: O. Filip

UDELENIE ŠTIPENDIÍ V NÁRODNOSTNEJ RADE SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY. V utorok 27. novembra v miestnostiach NRSNM udelili štipendiá ôsmim študentkám. Predsedníčka Výboru pre kultúru PaedDr. Svetlana Zolňanová povedala, že sa v tomto roku na konkurz prihlásilo 27 kandidátov a Komisia pre štipendiá rozhodla podporiť osem študentiek, ktoré patria do skupiny tzv. deficitných kádrov. Udelenie štipendií a podpisovanie zmlúv so siedmou generáciou štipendistov sa konalo za prítomnosti predsedníčky NRSNM Anny Tomanovej-Makanovej, ktorá štipendistkám popriala veľa zdaru a aby sa úspešne uplatnili vo svojom odbore, ale aj v iných oblastiach, v ktorých sa prejavuje a zachováva naša národnostná identita. Tohtoročnými štipendistkami sú: Hana Pavelková, Monika Bovdišová a Ľudmila Vicianová z Báčskeho Petrovca, Tatiana Šimáková a Marína Ďuricová z Padiny, Saňa Staňová z Jánošíka, Ema Koruniaková z Kulpína a Alexandra Svetlíková z Aradáča. Štipendium v mesačnej hodnote 5 000 din je určené na nasledujúcich desať mesiacov. Na spoločnej snímke tohtoročné štipendistky spolu s predsedníčkou NRSNM Annou Tomanovou-Makanovou a predsedníčkou VPK Svetlanou Zolňanovou. J. Pániková

1. 12. 2012

48 /4519/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD PROGRAM PODPORY OBCÍ IPA 2007

Príslušnosti, schopnosti, dôvera ýždeň po konferencii o Plá- zveľadenie v oblasti administranovaní lokálneho udržateľného tívnej účinnosti – možno povarozvoja v Belehrade sa konala žovať i širšiu a rozvetvenejšiu späkonferencia ďalšia: Zveľadenie ad- tosť lokálnych samospráv so štátministratívnej účinnosti. Obe sú späté s Programom podpory obcí IPA 007, projektom financovaným Európskou úniou, cieľom ktorého je dopracovať sa k dobrému riadeniu, plánovaniu a poskytovaniu služieb občanom. Začal sa v januári 2010 a potrvá do januára 2013. Organizačne a inak sa pod snemovanie Edi Francassiniová: prvá vľavo prebiehajúce v hoteli Metropol 20. novembra podpísali nymi inštitúciami a medzinárodi Stála konferencia miest a obcí a nými organizáciami, a do tretice Ministerstvo regionálneho roz- – prezentovanie publikácií týkavoja a lokálnej samosprávy. A za júcich sa uvedenej účinnosti. Tie jeho podstatu, okrem prezento- svetlo sveta uzreli v októbri 2012 vania doterajších výsledkov – pät- a zaoberajú sa problematikou, násť obcí získalo v uplynulom ako je Nastolenie funkcie riadenia období technickú podporu na ľudských zdrojov v lokálnej samo-

správe, Rozvoj viacfunkčných a viacúčelových stredísk služieb občanom, Príslušnosti obcí a miest v Srbsku, Príslušnosti jednotiek lokálnej samosprávy v Srbsku (rozbor právnych rámcov). Tieto smernice sú vlastne treťou zložkou projektu, keďže prvými dvoma boli obecné plánovanie a obecné financie, a štvrtou je podpora grantovej schémy. Alebo, ako to povedala koordinátorka zložky administratívna účinnosť Edi Francassiniová: plánovanie je motorom, financie palivom, účinnosť olejom a schéma nástrojom na zveľadenie života občanov. A v tom všetko najviac závisí od príslušností, schopnosti a dôvery. Jednodňová konferencia v Belehrade bola pracovne rozdelená

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE PLANDIŠTE

Socialisti nedajú riaditeľa red piatym zasadnutím Zhromaždenia obce Plandište pozornosť verejnosti upútala zmena riaditeľa Verejného komunálneho podniku Polet Miloša Popovića. O to sa postarali sami komunálnici, ktorí jednodňovým štrajkom protestovali proti rozhodnutiu správnej rady, ale aj proti tomu, že predstavitelia robotníkov boli znemožnení, aby sa zúčastnili v práci tohto orgánu, keď sa rozhodovalo o uvoľnení riaditeľa. V predvečer zasadnutia ZO, na ktorom výborníci mali verifikovať zmenu riaditeľa, zasadal Obecný výbor SPS, ktorý si vypočul argumenty „za“ a „proti“, a potom iniciatívu zamietol. Vládnuca väčšina v lokálnom parlamente sa po takom rozhodnutí OV SPS ocitla v rozpakoch, lebo bez hlasov socialistov nemohla uskutočniť svoj úmysel. Po konzultáciách, pre ktoré začiatok zasadnutia meškal takmer 40 minút, výborníci jed-

1. 12. 2012

48 /4519/

Zo zasadnutia lokálneho parlamentu v Plandišti

nohlasne schválili návrh predsedu Zhromaždenia obce Radeho Klašnju, aby uvoľnenie z funkcie doterajšieho a voľbu nového riaditeľa VKP Polet škrtli z rokovacieho programu. Miloš Popović zostal teda naďalej v čele VKP,

HLAS ĽUDU

avšak odmietanie OV SPS podporiť jeho zmenu mnohí v tejto malej obci pochopili ako prvý krok k prestavbe vládnucej väčšiny, ktorú v tejto chvíli tvoria výborníci DS, LSV, LDP a časť výborníkov SPS a SNS.

na vstupnú, teda úvodnú a tri tematické časti. Prvej dominovali štandardné organizačné modely jednotiek lokálnej samosprávy, v druhej dôraz bol na zveľadenie funkcie riadenia ľudských zdrojov, v tretej sa v prvom rade hovorilo ako skvalitniť procedúry a služby, ktoré obce poskytujú občanom. Lebo o to najviac ide: aby im lokálne samosprávy boli čím bližšie. Vyplýva to z toho, že dnes majú, tak ako nikdy predtým, zvýšenú zodpovednosť k občanom. Nie náhodou sa vraví, že kvalitne riadiť obec sa v mnohom podobá riadeniu úspešného podniku. Tak jedno, ako i druhé si vyžadujú aktívny postoj, podnikateľský duch, opieranie sa o vlastné zdroje, živý záujem o urýchlené riešenie problémov, stále novinky, ochotu prebrať na seba zodpovednosť a risk... Je to jediný spôsob ako zdolať nápor a váhu intenzívnych zmien. A súbežne meniť stanoviská a spôsob zmýšľania, zásady a modely správania vedúcich a úradníkov lokálnych samospráv. Samozrejme, v smere úspešného realizovania rastúcich potrieb a stupňujúcich sa záujmov občanov. O. Filip V pokračovaní výborníci jednohlasne oprávnili predsedu obce Milana Selakovića, aby odpovedal na list o úmysloch zahraničného investora, ktorý na území obce plánuje stavať veľkú farmu dojníc a prevádzku na výrobu francúzskeho syra. Schválili aj rozhodnutie z oblasti civilnej ochrany, prerokovali a schválili plán a program práce spolu s finančným plánom historického archívu v Bielej Crkve. Výbornícka väčšina vykonala aj určité kádrové zmeny v Správnej rade komunálneho podniku Polet, ako aj v komisii pre kádrové a administratívne otázky. Na záver zasadnutia opozícia žiadala odpoveď na otázku, či Obecná rada naozaj utvorila komisiu pre znemožňovanie úniku informácií z obecnej správy, a vyjadrila podozrenie, že jednotliví zamestnanci sú v súvislosti s tým prenasledovaní. Nastolená je aj otázka práce stomatologickej ordinácie v Hajdušici, ktorá po odchode stomatologičky Tatiany Demanovej-Javorníkovej už tri mesiace nepracuje. vlh

Z NAŠICH OSÁD 6. SCHÔDZA ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKA PALANKA

S opravným rozpočtom súhlasili aj demokrati iestu schôdzu Zhromaždenia obce Báčska Palanka poznačil nielen návrat výborníkov Demokratickej strany, ale aj ich podpora poskytnutá väčšine predložených rozhodnutí zakotvených v rokovacom programe „hrubom“ 21 bodov. Jediný výborník Strany vojvodinských Maďarov Vladimir Bodor (ktorý s dvoma kolegami zo Strany vojvodinských Slovákov pôvodne utvoril osobitnú výbornícku skupinu) sa priklonil ku koaličnej väčšine už predtým. Mimo hry sú ešte stále výborníci Srbskej radikálnej strany a SVS. Ako úvodom schôdze kvitoval predseda Zhromaždenia Mita Lačanski, Správny súd definitívne zamietol všetky sťažnosti výborníkov DS a SRS, takže „už niet neriešených predmetov“. Najobsiahlejšiu diskusiu výborníci v pondelok 26. novembra absolvovali v rámci dvoch bodov, ktoré sa týkali obecného rozpočtu. Správu o realizácii rozpočtu počas prvých deväť mesiacov 2012 podal predseda obce Bojan Radman. Z takmer 1,35 miliardy dinárov (určených plánom na celý rok) príjmy v uve-

Toto nebýval častý „obraz“: výborníci koaličnej väčšiny a opozície v ZO Báčska Palanka hlasovali svorne denom období boli necelých 980 miliónov a vykázané výlohy čosi nad 885 miliónov. Radman podčiarkol, že obec dobre hospodárila a že dosiahla úspory. Ranko Majanov (DS) v diskusii upozornil na skutočnosť, že transferové prostriedky sú dobré, ale ide iba o prostriedky z AP Vojvodiny, nie aj tie republikové. Dodal, že výbornícka skupina DS podporí správu o realizácii rozpočtu z toho dôvodu, že sa nepodieľala na jeho príprave.

Návrh na opravný rozpočet (rebalans), inak druhý v bežnom roku, odôvodnila Ana Srdićová. Povedala, že ním sa umožňuje zladenie príjmov a výloh na základe zmien prijatých na vyššej úrovni. S ohľadom na zvýšenie sadzby dane z pridanej hodnoty z 18 na 20 percent, obecný rozpočet pôvodne plánovaný na 1 443 973 587 dinárov by mal byť ťažší o 102 879 000 dinárov, t. j. o 7,67 %. V diskusii sa Aleksandar Borkovac (DSS) vyjadril,

HUMANITÁRNA AKCIA V STAREJ PAZOVE

že „je dojem, že prevažná časť rozpočtu sa vzťahuje na platy zamestnaných v obecnej správe a verejných podnikoch“, ale zároveň pochválil vzťah autorov opravného rozpočtu voči ustanovizniam základného a stredného vzdelávania. Za správu o realizácii, respektíve rozhodnutie týkajúce sa pozmeneného obecného rozpočtu hlasovalo 31, respektíve 32 prítomných výborníkov. Podobne tomu bolo aj pri schvaľovaní celej sady iných rozhodnutí a uznesení. Predseda obce Bojan Radman a predseda ZO Mita Lačanski vyjadrili uspokojenie nad skutočnosťou, že sa do práce Zhromaždenia zapojili aj výborníci DS a vyjadrili nádej, že sa im čoskoro pripoja aj kolegovia zo SRS a SVS. Všetci novinári a výborníci si všimli, že pred vchodom do zasadačky, od začiatku po ukončenie schôdze, stáli dvaja „ostrí chlapci“. Ich zákrok však nebol potrebný, no zostalo neznáme, kto a prečo ich pozval. Juraj Bartoš

Z MIESTNEHO SPOLOČENSTVA PIVNICA

Podpora pre šiestich súrodencov Volia nových členov iniciatívy Organizácie Spojených národov Stefana, Stefanu, Bojanu a Jožefa lokálna sa- Rady MS Z 20. november je vyhlásený za Svetový deň mospráva v spolupráci s tamojšími sponzormi dieťaťa a pripomínajú si ho v celom svete. V zabezpečila pomoc. Obec Stará Pazova pre nedeľu 2. detento deň Valné zhromaždenie OSN prijalo v deti kúpila postele a podnik Ateliér Antre poV cembra občania skytol nové Pivnice budú voliť no-

podlahové krytiny pre celý byt rozlohy okolo 50 štvorcových metrov. Podnik Maks sport deťom daroval vesty a obuv, kým podnik Medius zabezpečil balíky s potravinami a hygienickými proPredseda obce Đorđe Radinović (sprava) počas návštevy rodiny striedkami. Počas návštevy roKormošovej diny Kormošoroku 1959 Deklaráciu práv detí a v roku vej predseda obce gratuloval rodičom Piroške 1989 Konvenciu o právach detí. a Pištovi, že aj napriek ťažkej ekonomickej siDeň dieťaťa si pripomenuli aj v Starej Pa- tuácii, keď v celej krajine vládne biely mor, sa zove. Predseda Obce Stará Pazova Đorđe Ra- rozhodli založiť si početnú rodinu. V týchto dinović so spolupracovníkmi navštívil rodi- dňoch obec aj pre túto rodinu zabezpečila nu Kormošovú so šiestimi deťmi. Pre naj- dve tony uhlia z programu sociálnej pomomladších členov rodiny – Danielu, Draganu, ci v zimnom období. A. Lš.

vých členov Rady Miestneho spoločenstva. Od predsedu MS Michala Pintíra sme sa dozvedeli, že prihlášky s potrebnými dokladmi kandidáti na členov miestneho vedenia mali volebnej komisii odovzdať do 20. novembra t. r. V Michal Pintír nedeľných voľbách si občania Pivnice z tak utvorenej kandidačnej listiny vyberú nových členov Rady MS vo svojej osade. Počas novembrovej návštevy v Pivnici sme sa dozvedeli i o ďalších aktuálnych udalostiach. Medzi ne patrí predovšetkým tá, že prostredníctvom súbehu, ktorý vypísal Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a lesníctvo MS Pivnica dostane časť prostriedkov na čistenie kanálov a odvodňovanie pozemkov. Druhú časť peňazí na tieto účely zabezpečí podnik Vody Vojvodiny a tretiu Obec Báčska Palanka. S realizáciou projektu majú začať na budúci rok. J. Ferková 1. 12. 2012

48 /4519/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD VNÚTROMISIJNÉ SLUŽBY BOŽIE BANÁTSKEHO SENIORÁTU V BIELOM BLATE

Bieloblatský kostol 110-ročný eň pamiatky na posviacku bieloblatského kostola v nedeľu 25. novembra bol slávnostnejší než obvykle a kostol bol ako málokedy predtým vyplnený do posledného miesta. Akoby aj nie – v ten deň si

tej miery, aby zložil tie duchovné zbrane, ale vždy, aj keď bolo ťažko, vedeli ste sa vzoprieť. Vedeli ste sa postaviť na nohy. A za to ďakujem ozaj tým, ktorí pochopili svoju úlohu aj v tomto malom prostredí.

– Vaši predkovia prichádzali s nádejou, že tu budú mať lepší život pre seba a svoje rodiny a za tých necelých 130 rokov od príchodu sa im to podarilo. Z hľadiska minulosti si skutočne treba uvedomiť, kde sa začali budovať základy slovenskosti, náboženstva, jazyka, kultúry, ktorú v tomto prostredí máte. Popri rodine sú tri piliere, ktoré sú nositeľmi a generátormi slovenskosti. Je to cirkev, škola a Matica slovenská. K slávnostnej chvíli svojím spevom prispel aj spevokol bieloblatského cirkevného zboru Elpis a mladší spevokol z Aradáča. Po-

Svojou prítomnosťou Bieloblatčanov poctil aj slovenský veľvyslanec Ján Varšo

Bieloblatský kostol dnes

Bieloblatčania pripomenuli 110. výročie posviacky kostola a pri tej príležitosti sa tešili početným hosťom: vznešenému pánovi seniorovi Banátskeho seniorátu Pavlovi Sklenárovi, veľvyslancovi Slovenskej republiky v Srbsku Dr. Jánovi Varšovi, riaditeľovi Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igorovi Furdíkovi, svojim bývalým kňazom Jurajovi Šefčíkovi, Ondrejovi Marčokovi, Vladimírovi Grňovi a Márii Popićovej, ako aj kňazom Vladimírovi Lovásovi ml., farárovi aradáčskemu, Martinovi Bajzovi, farárovi vojlovickému, Anne Petrákovej, farárke cirkevného zboru Kovačica II, Darine Marčokovej z Kysáča a predstaviteľom cirkevných zborov z Kovačice, Hajdušice, Padiny Jánošíka, Aradáča, Vojlovice, Zreňanina, Ostojićeva a obce Nesvady na Slovensku. Medzi vzácnymi hosťami bol aj primátor mesta Zreňanin Ivan Bošnjak a podpredseda Matice slovenskej v Srbsku Pavel Baláž. Po pozdravnom príhovore kaplána bieloblatského Branislava Kulíka a liturgii, v ktorej účinkovali všetci prítomní kňazi, z kazateľnice si na svoje pôsobenie v Bielom Blate zaspomínal a veriacim sa pri1. 12. 2012

48 /4519/

hovoril vznešený pán senior Myjavského seniorátu Juraj Šefčík. – Keď som bol určený prísť do Bieleho Blata za duchovného pastiera, tento cirkevný zbor predtým dlhšie obdobie nebol korektne zaopatrovaný a tento chrám bol smutný. Bolo mu treba vrátiť úsmev. To som nemohol urobiť sám, a preto aj v tejto chvíli pred svojím duchovným pohľadom mám ľudí, ktorí mi v tom pomohli. Žiaľ, väčšina z nich dnes nie je medzi nami, ale úsmev chrámu zostal ako svedectvo o tom, že vôľa bola. Som rád, že maličký, často osirelý cirkevný zbor bieloblatský nezosmutnel až do

Z vystúpenia speváckeho cirkevného zboru Elpis

Po podnetných slovách vznešeného pána seniora Pavla Sklenára prítomným sa prihovoril veľvyslanec Ján Varšo, ktorý o. i. povedal, že si treba uvedomiť, odkiaľ ideme, kde sa nachádzame a kam kráčame.

tom sa slávnostné ovzdušie prenieslo aj do siene Domu kultúry, kde pohostinní Bieloblatčania svojim hosťom odovzdali skromné darčeky a pripravili občerstvenie. V. Hudec

SEDEM KRSTOV V KULPÍNSKOM KOSTOLE v nedeľu 25. novembra 2012 – to bol nielen sedemnásobný sviatok, ale aj historický deň pre tamojší zbor Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi. Do cirkevnej kroniky ho s radosťou zapísal velebný pán Mgr. Jaroslav Javorník, PhD., a svedkovia tejto krásnej nekaždodennej sviatosti do posledného miesta vyplnili kulpínsky chrám Boží. Od katarínskej nedele novými kresťanmi sa stali: Anna Bujzášová, Lucia Hodoličová, Marína Andrášiková, Petra Nvotová, Sandra Milenkovićová, Janko Ušiak a Mário Ušiak. Zaujímavosťou je, že traja z nich – Anna, Janko a Mário – sú deti troch súrodencov: dvoch bratov Ušiakovcov a sestry Bujzášovej. A. Francistyová

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD BIELE BLATO

Škôlkari na poznávacích výletoch B ieloblatskí škôlkari a žiaci spolu s vychovávateľkou a učiteľkami pobudli 5. októbra na výlete, počas ktorého navštívili škôlku, základnú školu a kostol v Padine a v Jánošíku. V Padine si obzreli aj Spomienkový dom, a tak sa dozvedeli, ako sa žilo v minulosti. V Jánošíku sa bieloblatskí žiaci spolu so svojimi vrstovníkmi zúčastnili v pouličnom behu a dosiahli pozoruhodné výsledky. Cieľom zájazdu bolo oboznámiť žiakov s pretrvávaním a pestovaním jazykovej a ľudovej kultúry Slovákov v Srbsku. Takisto sa mohli presvedčiť, že sú aj v iných prostrediach žiaci, ktorí sa v škole učia vo svojom materinskom jazyku, že im to neprekáža v ďalšom školení a že majú z toho aj určité výhody, ktoré každoročne pre svojich krajanov zabezpečuje Slovenská republika. Výlet sa uskutočnil za finančnej podpory Úra-

Hostia z Bieleho Blata v škôlke v Boľovciach

du pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Nekaždodenná etnohodina slovenčiny sa Bieloblatčanom veľmi páčila, takže plánujú podniknúť podobný zájazd aj do iných

dvoch slovenských dedín. V piatok 16. novembra bieloblatskí škôlkari s vychovávateľkou Ilonkou Vrškovou pobudli na výlete v troch slovenských prostre-

ZO SLOVINSKÉHO ZÁZNAMNÍKA (8)

Družstvo s dlhou tradíciou j keď sme vtedy, na sklonku augusta, zďaleka neboli pri konci roku, keď prichodí obzrieť sa za sebou a zhodnotiť uplynulé klady a nedostatky, predsa sme o

skúsenosť mimoriadne vzácna: tým skôr, že sme predtým nemali príležitosť rozprávať sa s nejakým predstaviteľom poľnohospodárskeho družstva.

V rozhovore s riaditeľom Ing. Janezom Rihtaričom

také čosi požiadali jedného z posledných hostiteľov augustovej cesty: Ing. Janeza Rihtariča, riaditeľa Poľnohospodárskeho družstva Gornja Radgona. Vedúci výpravy a predseda Spolku agrárnych novinárov Branko Krstin to zdôvodnil slovami, že nám je každá slovinská poľnohospodárska

– Vítam vás a nevyčítajte mi jazykovú úroveň srbčiny, keďže som ju používal len pred mnohými rokmi, keď som bol vojakom, – zdraví nás riaditeľ Rihtarič. – Dejiny nášho družstevníctva sú veľmi dlhé: prvé družstvá, tak ako aj u vás, vznikali pred 130, 140, 150 rokmi. Odpoveď, prečo by hádam

mohla byť obsiahnutá v tom, že jeden poľnohospodár nezmení nič, kým viacerí alebo mnohí môžu zmeniť veľa. V našom družstve je dnes takmer 250 členov, viac ako päťdesiat zamestnaných a vlani hodnota nášho obratu dosiahla sumu vyše 26 miliónov eur. Z toho viac ako polovicu zabezpečujeme výrobou, iné zase obchodovaním… – uvádza nás riaditeľ hlbšie do obrazu. V blízkej minulosti a súčasnosti, keď sa družstvo venuje nielen rastlinnej výrobe, ale i dobytkárstvu, keď vykupuje viac ako 11 miliónov litrov mlieka ročne, keď sa šíri aj do iných oblastí, keď pred dvadsiatimi rokmi hodnota členského vkladu bola 250 eur, aby dodnes stúpla na 1 070 eur… si ťažko predstaviť napredovanie a rozvoj Gornjej Radgone bez neho. Hoci prvé zárodky tamojšieho družstevníctva datujú z roku 1892, a poľnohospodárske družstvo existovalo i pred druhou svetovou vojnou, dejiny toho terajšieho sa začali písať pred 63 rokmi, v roku 1949.

diach, v ktorých sa vyučuje po slovensky alebo sa pestuje slovenský jazyk. Najprv zavítali k svojim vrstovníkom do škôlky Kolibri v Kovačici, potom navštívili prvákov v Základnej škole Mladých pokolení, kde ich privítala riaditeľka Irena Hlebecová s učiteľkami. Záverom navštívili kovačický kostol. Neskoršie pokračovali v ceste do Boľoviec, kde navštívili vysunuté oddelenie PU Simu Miloševića. V Základnej škole Branka Radičevića navštívili kabinet slovenského jazyka, kde učiteľka Viera Tomanová spolu so žiakmi pripravila prezentáciu výučby slovenského jazyka. Nasledovala návšteva slovenského evanjelického kostola a fary. Na ceste domov deti navštívili aj Slovenský národný dom v Dobanovciach. Tak sa skončila druhá časť edukačných výletov naplánovaných projektom učiteľky Anny Valentovej, ktorý podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Anna Valentová V poslednom období je skoncentrované hlavne na výkup poľnohospodárskych produktov, predovšetkým dobytkárskych. Jasné, aj na druhú podstatnú zložku: obchodovanie. Okrem predajne v Gornjej Radgoni družstvo má aj obchody iné: v Radenciach, MuraVite, Ščavnici, Stogovciach, Martjancoch, Pertoči, Bogojine, Gederovciach… Okrem poľnohospodárskych produktov zákazníci sa v nich môžu zásobiť aj stavebným materiálom, domácimi potrebami, vinohradníckym náradím, elektrospotrebičmi, potrebami záhradníckymi… Príde to vhod nielen takmer dvom tisícom poľnohospodárov, ktorí s družstvom priamo spolupracujú tak, že od nich vykupuje hrozno, obilniny, mlieko, dobytok…, ale i tisícom iných obyvateľom pomurskej oblasti. Ako vyzdvihuje riaditeľ Janez Rihtarič, nielen zamestnancom, ale i kooperantom musí byť v záujme, aby družstvo hospodárilo dobre, aby sústavne napredovalo. Lebo v prvom rade patrí im.

1. 12. 2012

(V budúcom čísle: U Puhanovcov na návšteve) Oto Filip 48 /4519/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD SLANKAMENSKÉ VINOHRADY

Najväčší problém − zásobovanie vodou rednedávnom Slankamenských Vibolo v Slankanohradoch nemômenských Vinohraže parciálne riešiť, doch zasadnutie, na predovšetkým z ktorom sa zúčastnili technických dôvočelní ľudia Obce Inđidov. V inđijskom ja a členovia Rady VKP Vodovod a kaMiestneho spoločennalizácia preto plástva. V rámci príprav nujú v spolupráci s na schválenie obecObcou Inđija v roku ného rozpočtu na rok 2013 vypracovať 2013 na schôdzi sa plán zásobovania hovorilo o prioritných vodou v Slankainvestíciách v dedine, menských Vinohraktoré zaradia do prodoch. gramov práce verej- Momentka zo zasadnutia v Slankamenských Vinohradoch Otázka zásoboných podnikov na vania pitnou vodou a kultúrno-umeleckého spolku. Ako v populárnych Brehách je teda aknadchádzajúci rok. Podľa slov Jána Machu, predsedu ukázala analýza, táto voda patrí tuálna už deväť rokov a jednou z Rady MS Slankamenské Vinohrady, údajne medzi najkvalitnejšie vody možností je i lepšie využitie kapacity otázka zásobovania vodou je už v širšom okolí. Vzhľadom na kapa- novej studne. Na základe mienky roky prioritným cieľom. Problém city studne, občania navrhli vybu- odborníkov tvrdia, že z tejto studje čiastočne riešený vŕtaním studne dovať v dedine vodovodnú sieť pre ne sa pitnou vodou môže zásobohĺbky 133 metrov, z ktorej sa vodou jednu alebo dve ulice, na výstavbe vať okolo 400 spotrebiteľov. zásobuje budova Miestneho spo- ktorej by sa i sami zúčastnili. Dlhodobým problémom v osade Otázka zásobovania vodou sa v je i zásobovanie elektrickou enerločenstva, kde sú miestnosti školy

giou, pretože často vznikajú poruchy v intenzite napätia. Niekoľkokrát cez deň dochádza k výpadku prúdu na niekoľko minút, čo je príznačné najmä pre Ulicu Jánošíkovu. V tejto ulici okrem zlej kvality elektrického prúdu veľkým problémom sú i staré elektrické stĺpy. Na schôdzi odzneli aj návrhy, aby sa urobil úšust smerom k Dunaju, ktorý by prispel k rozvoju vidieckeho turizmu, a aby sa postavila autobusová zastávka s osvetlením na ceste Krčedin – Nový Slankamen (pri zákrute do Sl. Vinohradov). Predseda Obce Inđija Petar Filipović zhodnotil, že sú uvedené požiadavky reálne, a že okrem zásobovania vodou všetko ostatné bude realizované v nasledujúcom roku, a to z prostriedkov z rozpočtu obce, ako aj z projektov, ktoré obec postúpi na pokrajinské a republikové orgány. a. lš.

IN MEMORIAM

Rada MS Lug v novom zložení adpolovičná väčšina dospelých ob- majú iba formálne bydlisko a vo voľbách N čanov Lugu uplynulú slnečnú nedeľu sa spravidla nezúčastňujú. využila hlasovacie právo. Vo voľbách do Novú Radu čakajú staré – podmieneč-

Mária Gajinovová

Rady Miestneho spoločenstva sa zo za- ne povedané – problémy: treba dokončiť evidovaných 642 voličov zúčastnilo 359. rozostavaný dom kultúry, budovať kanaPočas budúcich štyroch rokov členmi RMS lizáciu, rozprúdiť spoločenský život v neLug budú piati občania, ktorí z celkove 16 kandidátov dostali najviac hlasov: Kristián Urban (179), Vladimír Dudáš st. (147), Karol Bažík (142), Anna Kukučková (133) a Vladimír Tót (127). Ustanovujúcu schôdzu najstarší novozvolený člen RMS Lug V. Dudáš st. navrhol zvolať na štvrtok 29. novembra; keď (by) mali zvoliť predsedu a podpredsedu RMS. Voľby sa vraj obišli bez pripomienok, povedala v telefonickom rozhovore pre Hlas ľudu tajomníčka MS Anna Čelovská. Zain- Lužania od volieb nebočia teresovaní kandidáti mali svojich pozorovateľov, ktorí starostlivo veľkej dedine Beočínskej obce (nie teda sledovali prácu šesťčlenného volebného Šídskej, ako sme pred dvoma týždňami výboru, čiže priebeh volieb v budove zá- chybne uviedli)... Čerstvému richtárstvu kladnej školy. Z použitých 359 hlasovacích sotva bude chýbať vôľa a energia; inak by lístkov neplatné boli iba dva. Mimocho- sa hádam o zodpovednú robotu ani neboli dom, treba mať na zreteli, že z celkove asi uchádzali. 700 obyvateľov Lugu mnohí z nich tam J. Bartoš

odpovedná, ústretová, pokojná. Láskavá. Nenápadná a srdečná. Temer neznesiteľne nekonfliktná. Vari len taká, aká už raz bola, mohla vydržať a vydržala viac než 35 rokov medzi nami hlasľudovcami. Naša milá dobrá kolegyňa a priateľka Mária Gajinovová. – Vari sú už dve? – zvykli sme, prekvapení vykoktať, len čo vo dverách zasvietil jej blahý dobrácky úsmev a staré dobré písacie stroje zanôtili crescendo. – Veď nie je možné, že už… Veta, ktorá spravidla chce, márne, nahradiť prázdno po strome, bez ktorého je naraz otupne, švihla silou biča v utorok 20. novembra 2012. Zomrela Marka Gajinovová. Tak náhle... Akoby včera bolo, vyprevadili sme ju do dôchodku 30. apríla 2009. Aby sa naplno a s radosťou oddala jej veľkým láskam: vnúčencom a kvetinám. Ako nám len žiarila pri nedávnych oslavách Dňa Hlasu ľudu... Netušili sme, že už nikdy… Mária Gajinovová, rod. Čelovská, je pochovaná v Kulpíne 21. novembra, kde sa i narodila 19. apríla 1951. V niekdajšom Novinovo-vydavateľsko-tlačiarenskom podniku Obzor sa zamestnala ako upratovačka 1. apríla 1974. Nám, pracovníkom Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu zostávajú na našu Marku len pekné spomienky. J. B.

1. 12. 2012

48 /4519/

HLAS ĽUDU

1951 – 2012

Z NAŠICH OSÁD DRUHÝ ROČNÍK KOVAČICKÉHO BÁLU

Dobrá hudba, zábava a tanec do rána lenovia Mečierok úspešne moriálneho moderovala strediska Dr. Anna-Andrea Janka Bulíka v Holíková. Na sobotu 24. nobále vystúpili vembra v rešmladučká spetaurácii Glaváčka Gabriela mour usporiaSvetlíková z Kodali druhý ročvačice, všeník Kovačického stranná umelbálu, na ktorý kyňa Anita Jookrem dománášová-Mišićocich Kovačičavá z Bieleho Blanov pozvali aj ta predviedla hostí spoza chobásne a farárka tára. Boli tu cirkevného predstavitelia zboru Kovačica MOMS z BieleII Anna Petráho Blata, Padiková vysvetlila ny a iných slopôvod a vznik venských dedín. Mladučká speváčka Gabriela oslavy poďakoHostí na Ko- Svetlíková oduševnila účastní- vania za úrody vačickom bále kov podujatia zeme. V prograprivítal predseme nechýbala da Memoriálneho strediska Dr. ani chutná večera, odmeňovacie Janka Bulíka Pavel Baláž a ve- otázky z dejín Kovačice a spolo-

Tanečníci sa pri dobrej hudbe zabávali až do rána

čenské hry, z ktorých si mnohí účastníci zábavy odniesli domov bohaté odmeny. Do tanca a na dobrú náladu hral slovenský ľudový orchester v zostave: Ján Petráš, Jaroslav

Nemček a Emil Nemček ml. Bez ohľadu na vekove rozdielnych hostí, zábava so spevom a tancom trvala až do nedele rána. A. Chalupová

UGÁR

Bum-bum-bum!

OLTÁRNY KRÚŽOK ŽIEN VO VOJLOVICI OSLÁVIL DESIATE VÝROČIE PÔSOBENIA. V nedeľu 18. novembra veriaci v evanjelickom a. v. chráme Božom vo Vojlovici oslávili 10. výročie založenia Oltárneho krúžku žien. Oslava zapadla do rámcov bohoslužieb, na ktorých liturgickým spevom a kázňou poslúžil domáci farár Mgr. Martin Bajza. Do programu básňami prispeli aj vojlovické katechétky. Slávnostný program pripravili členky krúžku v čele s vedúcou Kristínou Gajanovou, ktorá ich vedie od samého založenia. Po slávnostnom programe sa kamarátili v reštaurácii v rámci SKOS Detvan, kde ich čakalo nielen chutné občerstvenie, ale aj veľká torta, ktorú dostali do daru od cirkevného zboru, v ktorom pôsobia.

Vážení občania, dobre načúvajte, v pamäti si blahej, ak ju máte, uchovajte, ´krem iného toto: Kto nemá, sám je vinný, že nehráva loto. Kto má málo, má byť šťastný, namojveru, ´bo je krásny, a netlstne, keď nemá na fruštik, na obed i na večeru. Kto má veľa, nech nezúfa. Veď len drelej aj sám mal – značne menej. Kto má práve akurát, ten sa ale má… Jak lyžica v mede. Ibaže nevedno, či vie plávať v biede, ak ho nájde, keď slniečko zájde. Kto nemal a má, ten dosiahol cieľ: každý chce byť jeho priateľ. Kto mal a nemá, tomu rady netreba; hoc´ je z neho kuvik, má maniere tetreba. Naposledy – malý záver, nech sa páči: Kto nemal a nemá, už mu ani nenačim. Kto mal a má, ten aj bude mať. Tomu bude dané. Lebo je tak, učili nás, či nie? – dávno zapísané. Ľavá ruka, pravé vrecko; kto vie-vie… tomu všetko! Klobása i basa. Len ak je, pravda, Pravda. Pravdaže Pravda je… ihla v stohu sena. Lepšie mať klobásu po členky, než pravdy po kolená. Bum-bu…!

A. Gajanová jbš

1. 12. 2012

48 /4519/

HLAS ĽUDU

NAŠA TÉMA

Z NAŠICH OSÁD

Boj za rodovú rovnosť nevyšiel z módy o svete, ktorým vládnu muži, ženy zákonite zostávajú v úzadí. Až na čestné výnimky, samozrejme. Hoci sa väčšina štátov zákonmi usiluje zabezpečiť rodovú rovnosť, zákonné ustanovenia vo väčšine prípadov nestačia. Z tohto dôvodu sa aj u nás na všetkých úrovniach správy zakladajú rady či komisie, cieľom ktorých je pomôcť ženám, aby čím účinnejšie realizovali svoje práva.

V súčasnosti sa čoraz častejšie vyskytujú prípady drsného porušovania práv žien. To je zvlášť výrazné vo sfére ekonomickej, keď ide napríklad o zamestnávanie a platenie za vykonanú prácu. Ešte ohrozenejšie sú však ženy ako obete násilia: štatistika hovorí, že každá tretia žena zažila určitú formu násilia v rodine.

Spoločenské snahy o pozdvihovanie povedomia o právach, úlohe a význame nežnejšej polovice sveta by sa preto nemali obmedzovať len na prácu so ženami. Omnoho významnejšie je vysvetliť a zvlášť presvedčiť mužov o tom, že v ženách majú rovnocenných a rovnoprávnych partnerov. Lebo tu nejde len o ženy, ale predovšetkým o vzťah mužov k nim. A. La.

Z ÚSTAVU PRE RODOVÚ ROVNOSŤ V NOVOM SADE

Ženy sa nevzdávajú... cieľom prostredníctvom vý- jinský sekretariát pre hospodárskumov získavať aktuálne úda- stvo, zamestnávanie a rodovú rovje o diskriminovaných skupinách nosť organizoval bezplatné edužien a Pokrajinskému sekretariátu kačné kurzy, ako napr. výcvik na pre hospodárstvo, zamestnávanie prácu na počítači a iné početné poa rodovú rovnosť navrhovať prí- dujatia. slušné rozhodnutia, v roku 2004 v Ústav pre rodovú rovnosť každoNovom Sade založili Ústav pre ro- ročne organizuje výstavu z tvorby dovú rovnosť. O výsledkoch svojej dedinských žien, ktorou si pripomípráce Ústav informuje aj iné prí- najú Medzinárodný deň dedinských slušné orgány správy, ktoré na zá- žien (15. októbra). Prostredníctvom klade toho potom pripravia žia- tohto významného podujatia, ktoduce opatrenia na zveľadenie po- ré tesne súvisí s výskumnou prácou, stavenia žien. chcú upozorniť na postavenie a Činnosť tejto najmladšej pokra- problémy dedinských žien. jinskej inštitúcie sa zameriava na výÚstav má výbornú spoluprácu s skumné, edukačné a promočné početnými inštitúciami, odborníkprogramy v oblasti rodovej rov- mi a mimovládnymi organizáciami, nosti na území Vojvodiny. V čele a to s cieľom dopracovať sa k čím Ústavu od roku 2007 je riaditeľka Vesna Šijačká, ktorá nám v rozhovore poskytla odpovede na niektoré otázky. Výskumné programy sa zaoberajú postavením dedinských žien a prvý takýto výskum sa realizoval nielen vo Vojvodine, ale v celom Srbsku a širšie v regióne. Ženy na dedine sú ešte vždy okrajovou spoločenskou skupinou, o ktorej sa nevie nadostač. Prínos žien v poľnohospodárstve a vidieckych spoločenstvách je neviditeľný a neuznávaÚčastníci tohtoročného kurzu ný, ako je často neisté a neuspokojujúce ich individuálne po- lepším výsledkom. Realizujú rôzne stavenie. putovné výstavy, ako i programy urV doterajších výskumoch zhro- čené predovšetkým dedinským žemaždili údaje o 300 registrova- nám, tiež prostredníctvom súbehov ných ženských združeniach vo Voj- podporujú rôzne podujatia a nové vodine. Na základe spracovaných idey. údajov, ktoré poukázali na sociálny Problematikou žien v politike a kultúrny potenciál žien, Pokra- sa zaoberali v predvolebnej kam-

1. 12. 2012

48 /4519/

HLAS ĽUDU

Riaditeľka Ústavu pre rodovú rovnosť Vesna Šijačká

pani v rokoch 2008 a 2012. Koncepcia výskumu Kapacity politických strán vo Vojvodine na uskutočňovanie rodovej rovnosti spočívala v analýze kľúčových prekážok

v uskutočňovaní rovnosti v politických stranách, ako aj spôsobov ich prekonávania. Výskum mal ukázať, v akej miere sú ženy kompetentné, nakoľko prejavujú záujem o účasť v procese rozhodovania, v akej miere sú politicky angažované...

Vlani v spolupráci so študentmi Akadémie umenia z Nového Sadu v rámci medzinárodnej kampane 16 dní aktivizmu proti násiliu na ženách usporiadali výstavu Plagátmi proti násiliu na ženách. Aj so študentmi žurnalistiky novosadskej Filozofickej fakulty realizovali rozhlasové reportáže, ktoré vysielali takmer všetky rozhlasové stanice. K edukačnej činnosti Ústavu pre rodovú rovnosť patrí aj kurz Európska únia a rodová rovnosť, ktorý prebieha v kontinuite od roku 2007. Táto idea zhromaždila výnimočný tím prednášateľov a rôznorodý potenciál návštevníkov. Kurz organizujú s cieľom pripraviť ženy a mládež na európsku integráciu. Práce, ktoré účastníci kurzu písali, neskoršie vydali tlačou. Vydavateľská činnosť Ústavu zahrnuje výskumné práce o rodovej rovnosti, postavení dedinských žien, ženách v politike... V tomto roku začali vydávať aj dve nové edície. V jednej uverejňujú doktorské a magisterské práce, kým druhá je venovaná ženám v umení (nedávno je napríklad vydaná kniha básní Oči roviny). Záverom uvedieme odkaz riaditeľky Ústavu pre rodovú rovnosť Vesny Šijačkej: „Som optimistka a verím v to, čo robím. Som presvedčená, že Ústav realizuje užitočné programy. Optimizmus žien, s ktorými prichádzame do kontaktu a spolupracujeme, je sľubný, a to je zároveň i dôležitý odkaz. Keď sa ženám ako zraniteľnej skupine darí zachovať si veselosť a optimizmus, inštitúcia im dôveruje a podporuje ich idey, čo je zasa ďalším dôvodom na optimizmus. Často používam aj axiómu, že ženy sú najdlhšia revolúcia, čo znamená, že ženy sa nikdy nevzdávajú.“ Jaruška Ferková

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA

Z RADY PRE RODOVÚ ROVNOSŤ OBCE BÁČSKY PETROVEC

rady. Veľkým úspechom sú aj tohtoročné voľby do lokálneho parlamentu. V minuáčskopetrovská obec patrí medzi tie podotkla naša spolubesedníčka, rozlom zložení sme vojvodinské obce, ktoré si zakladajú na hodnutie bolo síce schválené, ale v pramali šesť žien a v rodovej rovnosti. Dôkazom toho je i zalo- xi nebolo uplatňované. Pozitívnym výsúčasnom je až 11 ženie obecného telesa pôsobiaceho v tej- sledkom snahy, ktorú rada vynaklavýborníčok, čo je to oblasti. Obecná Rada pre rodovú rovnosť dala, bolo to, že sa vo verejnosti aj v tejpozoruhodný pobola založená v roku 2009, takže jej prvý to obci, a vďaka aj vplyvu médií, začakrok. Situácia sa mandát nedávno vypršal. O práci tohto telo hovoriť o rodovej rovnosti. zlepšila aj keď ide lesa a jeho výsledkoch sme sa porozprávali – V tom čase v zložení Obecnej rady boli o zloženie správs doterajšou predsedníčkou Rady pre ro- dve ženy, ale po rozhodnutí ZO zmennych rád a komisií dovú rovnosť Katarínou Zorňanovou. šiť počet členov tohto telesa sa stalo, že na úrovni obce, – Naša obec v roku 2007 bola zapojená do tam nezostala ani jedna. Zasadzovali Katarína Zorňanová, kde je až 28 perpilotného projektu pod názvom Rozpočet sme sa o to, aby sa taká situácia zme- doterajšia predsedníčka cent žien. podľa ženského princípu. Jeho cieľom vlast- nila v prospech žien, a podarilo sa Rady pre rodovú rovnosť a Naša práca v prne bolo prispieť k založeniu obecnej Rady nám to, takže do Obecnej rady bola po- výborníčka ZO Báčsky vom mandáte pre rodovú rovnosť. Keďže nasledujúci rok tom zvolená jedna žena. Po týchto Petrovec Rady pre rodovú po ukončení prorovnosť bola náročná a jektu bol volebným dalo by sa povedať – rokom, aktívne sme priekopnícka. Podarilo sa ako tím zo sposa nám zviditeľniť našu menutého projekprácu prostredníctu zúčastnili vo votvom priameho vystulebných aktivitách povania vo verejnosti, v tom zmysle, že ktorým sme propagosme propagovali vali rodovú rovnosť. ideu, aby sa ženy No naším prvoradým zapojili do politiccieľom bolo edukovať kého života obce. A ženy a vplývať na ich už začiatkom roka povedomie. Presvedčiť 2009 bola Rada pre ich, že sú rovnoprávrodovú rovnosť zanymi členmi spoločložená a začala pônosti a že sa môžu sobiť. Po voľbách, uchádzať o všetky keď sa formovalo miesta ako aj muži. Zhromaždenie Štatistické údaje hoobce B. Petrovec, voria, že aj v našej obci nasledovalo schvaje omnoho menej zaľovanie zmien Štamestnaných žien ako tútu obce, ktoré sa mužov a aj na vedúvzťahovali aj na V zložení báčskopetrovského obecného zhromaždenia jednu tretinu tvoria ženy cich funkciách je omRadu pre rodovú noho menej žien ako rovnosť ako obecné teleso. Rada mala se- posledných voľbách znova v Obecnej rade mužov. Preto sme organizovali napr. počídem členiek, ktoré navrhli jednotlivé poli- nemáme ani jednu ženu. Medzičasom je už tačové kurzy pre ženy, tiež dielne rurálnej tické strany. Zhodou okolností boli tam aj na republikovej úrovni schválený Zákon turistiky, kde ženy získali certifikáty. To im samy ženy a neraz odzneli kritiky v tomto o rodovej rovnosti, takže by sa malo dbať potom dáva širšie možnosti uplatnenia v zmysle, ale časom sa to zmenilo a po de- na to, aby sa do zloženia rady dostali i ženy. spoločnosti. Podarilo sa nám v osadách misii jednej členky do zloženia rady sme do- Pozitívnym výsledkom našej doterajšej obce otvoriť objekty na predaj suvenírov, stali aj jedného muža. Pozitívne bolo to, že práce je to, že sme rozličnými aktivitami kde ženy predávajú svoje výrobky, a tak do rady patrili aj predsedníčky ženských vplývali na povedomie mužov, ale predo- majú možnosť si zarobiť. Možností na spolkov z územia obce, čím sme dosiahli všetkým žien. To sa nám i podarilo, o čom uplatnenie princípu rodovej rovnosti je priame spojenie s aktivitami týchto zdru- svedčí skutočnosť, že sa do zloženia rád naozaj mnoho, – podčiarkla Katarína Zoržení. Vlastne cez ich činnosť sa realizovali miestnych spoločenstiev v našej obci, naj- ňanová. aktivity a projekty, na ktorých rada praco- prv v Maglići a potom aj v Petrovci a Kul- Prvý mandát má Rada pre rodovú rovnosť vala, – vysvetlila K. Zorňanová. píne, dostali po dve ženy. Našou úlohou Obce B. Petrovec za sebou. To, čo sa im nePrvoradým cieľom rady bolo zabezpečiť teda bolo podnietiť ženy, aby kandidova- podarilo doteraz urobiť a ešte aj omnoho podmienky, aby Zhromaždenie obce schvá- li na tieto funkcie, lebo ak sa nepokúsia, ne- viac, sa pousilujú realizovať, podľa slov lilo rozhodnutie o rodovej rovnosti. Roz- môžu sa ani dostať na vedúce miesta v osa- doterajšej predsedníčky Zorňanovej, v nahodnutie sa vzťahovalo na to, že v správ- de. Pozitívnym príkladom sú tohtoročné sledujúcom mandáte, ktorý im majú onedlnych radách, komisiách a iných útvaroch na voľby do Rady MS Kulpín, kde kandidova- ho verifikovať. obecnej úrovni má byť 30 percent žien. Ako lo až 11 žien, a dve z nich sa stali členkami K. Gažová

Skrýva sa tu hodnotný potenciál

1. 12. 2012

48 /4519/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA OPÝTALI SME SA ZA VÁS

Patríme k tým najlepším rincíp rodovej rovnosti sa uplatňuje v mnohých sférach a rovinách: v zamestnávaní, na pracovisku, vo verejnom živote... Dalo by sa vlastne povedať, že čím je tých oblastí viac, tým je i tento princíp osožnejší, obsažnejší a vzácnejší. Zaujímavé je však aspoň letmo nazrieť aj do zákulisia povolaní, o ktorých donedávna platilo, že sú takmer výlučne vyhradené pre mužov. Opýtali sme sa teda ministra vnútra a premiéra Ivicu Dačića: – V akej miere sa princíp ro-

Premiér a minister Ivica Dačić

dovej rovnosti uplatňuje v Ministerstve vnútorných vecí? – V našom ministerstve je približne 21 až 22 percent žien. Keď som pred niekoľkými rokmi zbadal podobný údaj, lebo žien vtedy bolo menej, zdalo sa mi, že sme na tom veľmi zle. Keď sme sa potom však porovnávali s inými krajinami v Európe, a po mnohých zasadnutiach v členských štátoch Európskej únie, pochopil som, že patríme k najlepším v tejto oblasti: naj-

mä keď ide o toto percento a ak sa na zreteli má špecifická povaha práce a pracovných úloh a úkonov, ktoré treba vykonávať na uvedených pracovných pozíciách. Samozrejme, tu je dôležitá i otázka, na ktorých pracovných miestach príslušníčky nežnejšieho pohlavia sú a pôsobia. Myslím si, že toho v doterajších dejinách nebolo – som totiž prvý, ktorý žene zveril funkciu náčelníčky jednej policajnej správy v Srbsku a môžem povedať, že to veľmi dobre robí. V našom ministerstve je i ženská sieť, ktorú si samotné ženy založili. Je to čosi, na čom sa budú a vlastne na čom sa treba angažovať v budúcom období. Oto Filip

PLATIA EŠTE STÁLE RODOVÉ STEREOTYPY?

Domácnosť leží predovšetkým na ženách elenie sveta obývaného ľuďmi Za 70 % vykonanej práce dostáva- prípadne sociálnej činnosti”. emócie. Tie nie sú definované ako na „ženský” a „mužský” svet jú len 10 % celkového celosvetovo V posledných desaťročiach do- znalosti a zručnosti, ale ako osobpre komunikáciu a spoluprácu ľudí dosiahnutého príjmu. Väčšina prá- chádza aj k podstatným zmenám v né kvality jednotlivca. To je čaženského a mužského pohlavia ce vykonanej ženami zostáva ne- praxi zamestnávania. Dnes sa v stým dôvodom nižšieho hodnovždy malo rôzne dôsledky, nad viditeľná. Vďaka úsiliu ženských práci ľudia nezaoberajú ani tak tenia napríklad feminizovaných ktorými sa bolo hnutí v 19. storočí, ale aj v dô- problémami a vecami, ako skôr povolaní,” tvrdí Snežana Milićová, treba zamyslieť. sledku vojnových udalostí, ľuďmi a informáciami. „Už nám ne- spolupracovníčka Komisie pre roKeď sa uvažuje keď ženy plne „nahradili“ stačí vyučiť sa jednému remeslu, dovú rovnosť Obce Kovačica, a o ľuďoch ako o chýbajúcich mužov a získali ktoré má zlaté dno – úzka špeciali- dokladá, že „taktiež sa čoraz časženách a muvolebné právo, začali poža- zácia a nedostatok zručností sa tejšie v spoločnosti stáva, že ďalšou žoch, zvykne sa bariérou v plnom dovať to najpodstatnejšie, dnes považuje skôr za neparadoxne nauplatnení žien je teda peniaze za odvedenú výhodu,” povedala Jonámiesto podobvýrazný dôraz na prácu. Čo však považujeme šová. nosti, ktorá ich vlastnom vzhľaza prácu? Zamestnankyňa Náako ľudí zbližuje, de a jeho silná so„Nikto ženám neplatí za rodnej služby pre zazd ô ra z ň ova ť ciálna kontrola, ich vytrvalú zodpovednosť za mestnávanie v Kovačici rozdielnosť, ktona dodržiavanie domácnosť, pranie, varenie, Mirjana Kapuncová poverá ich ako ľudsktorého dozerá upratovanie, dala, že „v ké bytosti žen- Zuzana Jonášová, pred- umývanie riazamestnávateľ a skutočnosti si ského a muž- sedníčka Ženského du a podobne,” porušenie ktoréženy veľmi ského pohlavia spolku v Kovačici ho môže byť dôzhodnotila Zuťažko nájdu odlišuje. Hoci vodom prepustezana Jonášová, nejaké zazľudovené obrazy a médiá vo sve- predsedníčka Žennia zo zamestnamestnanie, te počítajú s nespochybniteľným ského spolku v Kovania”. najčastejšie obrazom mužskosti a ženskosti, čici a donedávna súMožnosť je ide o prácu, Snežana Milićová, spopredstava o ženách ako o „slabom“ kromná podnikateľktorú muži lupracovníčka obecnej však jedno a skupohlaví sa ťažko zhodne so sku- ka, a dodala, že „žena nemajú veľmi Komisie pre rodovú rov- točnosť čosi iné. nosť točnosťou, že práca určuje život a je dvojito, trojito,… Zdá sa, že ženy radi (sociálna osud žien omnoho intenzívnejšie, ani neviem koľkonáošetrovateľka, uprato- majú aj tzv. „možnosť voľby“, ktonež je tomu u mužov. sobne zaťažená, hlavvačka, vychovávateľ- rá akoby im „dávala na výber“, ibaPredstava o ženách ako o „sla- ne skutočnosť hovoka). Surová realita je že to však reálne nie je tak. Hlavne bom“ pohlaví sa ťažko zhodne na- rí, že ženy sú aj pla- Mirjana Kapuncová z Ná- aj tá, že zamestnáva- nikto ženám nebráni vybrať si dopríklad so skutočnosťou, že ženy za- tené zamestnanky- rodnej služby pre za- telia na niektoré pra- konca kariéru úspešnej podnikabezpečujú svojou prácou nielen ne, a zároveň vyko- mestnávanie v Kovačici covné miesta, kde sa teľky alebo pracovníčky, ktorá, ako svoj vlastný život, ale najmä preži- návajú neplatenú veľmi dobre vynájdu sa zvykne hovoriť, nesie so sebou tie svojich detí, a aj prežitie muža. prácu v domácnosti ako manželky aj ženy (kuchárky, kaderníčky a po- obete v tom zmysle, že musí odŽeny v celosvetovom meradle vy- (a) alebo matky. Je to práca, ktorú dobne), radšej zoberú mužov”. ložiť založenie vlastnej rodiny, ale„Väčšina zamestnaní kladie ná- bo sa jej dokonca zrieknuť. konávajú podľa údajov OSN 70 % spoločnosť očakáva od žien v rámA. Chalupová predovšetkým neplatenej práce. ci produktívnej, reproduktívnej, roky na správanie človeka a jeho

1. 12. 2012

48 /4519/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

NAŠA TÉMA

ŽENY NA PRACOVISKÁCH

Široká škála nastolených otázok voma najväčšími obeťami transformačných procesov sú nezamestnaní a ženy. Z početných sociologických prieskumov možno zistiť, že v ekonomicky vrtošivých časoch príslušníčky nežnejšieho pohlavia častejšie zostávajú bez roboty a ťažšie sa i zamestnávajú. A ekonomické pomery zrejme negatívne vplývajú i na rodiny, kde sa javí domáce násilie: viac ako tretina žien, obetí násilia, neodchádza od tých, ktorí ich týrajú, lebo nemajú kam, alebo nemajú základné prostriedky na život. Hoci Srbsko v posledných rokoch vložilo nemalé úsilie do vzniku práv- Obálka publikácie na tému rodovej rovnosti neho a inštitučného rámca na presa- na trhu práce denie a napredovanie rodovej rovnosti v rozličných segmentoch spoločenských vzťa- kolićovej a Bejana Šaćiriho, ktorú pred pár mehov (zákony, stratégie, inštitúcie pre rodovú siacmi vydal Viktimologický spolok Srbska s rovnosť...), ešte stále je diskriminácia žien na názvom Diskriminácia žien na trhu práce, sa trhu práce javom rozšíreným, tak pri zamest- možno dozvedieť na stovky údajov o širokej návaní (52 percent anketovaných), ako aj na škále problémov v tejto oblasti. Veľmi rozšísamotných pracoviskách (58 percent res- reným javom je vyzvedanie sa o súkromnom pondentiek). Celkovo pozerajúc, diskriminá- živote, manželskom a rodinnom statuse a plácii sú zvlášť vystavené mladé a nízko vzdela- noch, čo sa javilo v 48 percent prípadov, koné ženy, viac tie v súkromnom, ako v spolo- mentovanie fyzického výzoru ženy (10 percent čenskom úseku, viac ženy zamestnané na ur- prípadov), podmieňovanie pri zamestnávaní, uvádzanie nereálnych podmienok do súbečitú, ako na neurčitú dobu. Z knihy štyroch autorov: Vesny Nikolićovej- hov. Tak pred niekoľkými rokmi boli i také, v Ristanovićovej, Sanje Čopićovej, Jasminy Ni- ktorých sa žiadalo, aby záujemca mal absol-

vovanú vojenčinu, auto etc. Na samotnom pracovisku ženy často pôsobia v neadekvátnych pracovných podmienkach, majú menšie príjmy než muži vykonávajúci roboty rovnakej hodnoty, znemožňuje sa im napredovanie. Diskriminácii na pracovisku sú najviac vystavené ženy vo veku 18 až 34 rokov: takmer 60 percent. V analyzovaných organizáciách, inštitúciách a podnikoch je na vedúcich postoch takmer trikrát menej žien ako mužov. Keď ide o odvetvia, diskriminácia je zvlášť rozšírená v administratívnych, finančných a iných službách, v obchode, v turizme a pohostinstve... V prípade spoločenskej reakcie na túto formu diskriminácie zjavné je úsilie žien osobne riešiť tieto problémy, čo možno brať i ako prejav istej nedôvery k príslušným inštitúciám a organizáciám. Za to i tieto nesú vinu, keďže sú nedostatočne koordinované a neraz i bez systematického reagovania na uvedené prípady. Zdokonalenie zákonodarného rámca a postupov príslušných inštitúcií, zlepšenie prevencie a evidencie je jedným z najúčinnejších spôsobov ako podporiť a chrániť ženy pred diskrimináciou na trhu práce. Ide o jav frekventovaný, istým spôsobom i utajovaný. Jasné je, prečo. V tomto kontexte si treba všimnúť, že nie náhodou je už na druhej pozícii zásad Spojených národov vzťahujúcich sa na posilňovanie pozície žien tá, ktorá sa zasadzuje o spravodlivé správanie k všetkým ženám a mužom na pracovisku. To vlastne znamená rešpektovať ich a podporovať ľudské práva a nediskrimináciu. O. Filip

PIVNICA

Jedinečná agentúra v osade V

ybavovaniu dokladov, čakaniu v radoch a podobným administratívnym záležitostiam by sme sa všetci najradšej vyhli. Ak navyše treba za vybavovačkami aj cestovať do vzdialenejšieho mesta, neraz si pomyslíme – keby to mohol urobiť niekto namiesto nás! Michal Pintír z Pivnice bol zamestnaný v Báčskej Palanke v polícii. Pre svojich spoluobčanov neraz vybavoval potrebné doklady a nikdy mu to nepadlo ťažko. Jeho spoluobčania zasa boli spokojní, keďže nemuseli cestovať do B. Palanky. Potom Michal Pintír odišiel do dôchodku a Pivničania zostali bez vzácnej pomoci. Pintírovci sa však rozhodli na nové podnikanie. Keďže Michalova dcéra Olinka nemala trvalé zamestnanie a aj manželka Mi-

luška po 28 rokoch odpracovaných v báčskopalanskom podniku Merkur zostala bez práce, zrodila sa idea o založení agentúry. Jej autor Michal Pintír sa tak stal aj zakladateľom Agentúry Pintír založenej roku 2008. Začiatok práce agentúry znamenal najmä nové zamestnanie pre Olinku. Mal však význam aj pre občanov Pivnice, ktorí si prostredníctvom tejto agentúry, za primeraný poplatok, môžu dať vybaviť potrebné doklady v katastri, súde, na polícii, v daňovej správe a inde a nemusia cestovať do 40 km vzdialenej Báčskej Palanky. Podobné záležitosti Agentúra Pintír vybaví aj vo Vrbase. Tiež zákazníkom pripravia aj potrebné zmluvy pre autá, traktory, vlečky, pozemky. Niekedy sa o ich

služby zaujímajú aj občania z iných osád, z Despotova a Paragov. Pre všetkých je lákavá najmä časová úspora a pritom netrpí práca doma, ani v poli. Okrem toho v Pivnici je aj dosť starších ľudí, ktorí sa vždy radšej spoľahnú na služby tejto agentúry, než by si sami museli vybavovať záležitosti v meste. O spokojnosti občanov Pivnice, že v osade majú takú jedinečnú kanceláriu, netreba hádam osobitne hovoriť. Olinka Pintírová Dvere na Agentúre Pintír Agentúra Pintír nadobudla dobmajú vždy otvorené pre zákazníkov, často aj po pracovnom čase. rú povesť a Pintírovci rozmýšľajú Olinka Pintírová je tiež spokojná aj o nových plánoch, ktoré sa so svojou prácou a novým za- vždy usilujú zladiť s dobou. J. Ferková mestnaním. 1. 12. 2012

48 /4519/

HLAS ĽUDU

NAŠA TÉMA

Z NAŠICH OSÁD

PRACOVNÁ DISKRIMINÁCIA ŽIEN V SKUTKOCH

Rozhodni sa – práca alebo dieťa! N

a papieri, čiže v zákonoch ženy a muži v jeden mesiac, zamestnávateľ mi zmluvu neSrbsku sú úplne rovnoprávni. To zname- prerušil, ale som nemala žiadne privilégiá a aj ná, že rovnako ako muži aj ženy majú právo naďalej som robila rovnako s ostatnými rona zamestnanie, právo voliť a byť zvolené, za- botníkmi, medzi ktorými sú aj muži. Po vystávať zodpovedné funkcie… Aj v rodine sú pršaní šiesteho mesiaca zamestnávateľ mi manžel a manželka rovnoprávni, na čo ich ma- zmluvu nepredĺžil a na moje miesto prijal inétrikár upozorní už pri sobáši. V živote tomu ho robotníka – muža. však nebýva vždy tak. Mnohé rodiny ešte stáNaša spolubesedníčka teda v šiestom mele žijú podľa patriarchálnych noriem, kde je siaci tehotenstva zostala bez práce a bez zámuž hlava rodiny a rozhoduje o všetkom, a robku, takisto aj bez zdravotného poistenia, žena je tu na to, aby udržiavala domácnosť, va- ktoré jej v tej chvíli vzhľadom na jej stav bolo rila, prala, rodila deti… Mnohé ženy sú dnes nevyhnutné. Našťastie, v Národnej službe vzdelané a zamestnané a tým aj finančne sa- pre zamestnávanie vďaka práci v predchámostatné, ale to ešte stále neznamená, že si dzajúcej firme získala právo na úhradu a na manžel a manželka povinnosti v domácnosti rozdelia. Pranie, varenie, žehlenie, upratovanie bytu, starostlivosť o deti… je vo väčšine rodín aj naďalej výlučnou povinnosťou manželky. A nie iba to. Každodenne sme svedkami prejavov násilia v rodine. Obeťou je spravidla žena, ktorá si bitku zaslúžila iba tým, že je žena, s ktorou on, čiže manžel môže nakladať ako so svojím vlastníctvom. V novšej dobe, po príchode surového kapitalizmu na tieto priestranstvá, mnohé mladé ženy, ktoré sa chcú zamestnať, narážajú na moderný spôsob diskriminácie. Je totiž verejným tajomstvom, že mladá žena, Moderní zamestnávatelia čoraz častejšie ktorá pred zamestnávateľom prekážajú práci bocianov vyhlási, že plánuje narodiť dieťa, nedostane že- zdravotné poistenie ako nezamestnaná osolanú prácu. Na druhej strane, ak žena za- ba. Neskoršie po pôrode ako nezamestnaná mestnaná na dočasnú dobu zostane tehotná, rodička získala aj iné práva, takže nasledujúpo vypršaní tejto doby spravidla zostane bez cich pol druha roka bude finančne zaopatrepráce. Týmto spôsobom ženy vydierajú pre- ná a môže sa naplno venovať svojim deťom. dovšetkým súkromní podnikatelia, ale v po- Nastoľuje sa však otázka, čo má robiť, keď jej slednom čase sa podobne správajú aj v mno- tieto práva a príjmy, ktoré sú, pravdaže, dohých štátnych ustanovizniach. O tom nám po- časného rázu, zaniknú? Zamestnávateľ jej rozprávala aj naša spolubesedníčka, ktorá síce sľúbil, že ju znovu zamestná, avšak čo keď zostala bez práce iba preto, že zostala tehot- na ten svoj sľub zabudne? To znamená, že si ná. Chcela však zostať anonymná, lebo jej za- bude musieť hľadať inú pracovnú príležitosť mestnávateľ vraj sľúbil, že ju znovu prijme do a znovu odpovedať na nepríjemné otázky, či práce, keď dieťa dovŕši jeden rok?! má deti a či plánuje rodiť. – Keď podnik, v ktorom som pracovala, stro– To je opravdivá diskriminácia. Nikoho sa skotal, pracovnú príležitosť som si vyhľadala netýka a nemalo by sa týkať ani budúceho zav inom podniku. Prvé, čo sa ma opýtali, bolo, mestnávateľa, či mám deti, alebo nie, či pláči mám deti. Keďže som deti už mala, prav- nujem rodiť, alebo nie. To je moja osobná vec depodobne si to vysvetlili tak, že už viac ne- a vec môjho manžela. Myslím si, že je dobre, plánujem mať dieťa a uzavreli so mnou zmlu- že štát, a v poslednom čase aj obec, finančne vu na šesť mesiacov. Medzičasom som však podporuje rodičky. Štát by však okrem toho zostala tehotná, ale som to tajila. Obávala som musel zastať do cesty zamestnávateľom, ktosa, že zostanem bez práce a na ťažkých ma- rí svojím správaním priamo zasahujú do súnuálnych prácach neprimeraných tehotnej kromia ženy a znehodnocujú úsilie a prožene som pracovala až do piateho mesiaca, striedky, ktorými sa podnecuje zvýšenie nakeď som už musela priznať, že som v druhom tality. stave. Keďže do vypršania zmluvy zostal ešte V. Hudec 1. 12. 2012

48 /4519/

HLAS ĽUDU

ŽENY AKO NAJČASTEJŠIE OBETE DOMÁCEHO A INÉHO NÁSILIA

Problém celej spoločnosti H

ovoriť o postavení žien dnes neznamená hovoriť len o ich angažovanosti, pozícii v politike a spoločnosti, snahách usporiadať život rodiny a vlastný... Je to aj rozprávanie o kope problémov, ktorým sú dennodenne vystavené. Najbrutálnejším a najtragickejším je násilie páchané najčastejšie v rodine. S cieľom poukázať na jeho rozmery a následky, každoročne na rozhraní novembra a decembra prebieha kampaň 16 dní aktivít proti násiliu páchanému na ženách. Vlani v Srbsku o život prišlo 29 žien v rodinnom alebo partnerskom vzťahu, prostredí či kontexte, v tomto roku len do 20. novembra 28. Každý rok je svet chudobnejší o približne 66 000 zavraždených žien. Je to takmer pätina alebo vyše 17 percent celkového počtu úkladných vrážd. Tretina týchto zabití sa pácha strelnými zbraňami, v Srbsku dokonca viac ako štyridsať percent. Vo vyše osemdesiat percent prípadov je dejiskom tragédií súkromný priestor: dom alebo byt. Preto je i jednou zo zásadných ideí tohtoročnej kampane, ktorá sa začala 25. novembra na Medzinárodný deň boja proti násiliu na ženách a skončí v Deň ľudských práv, teda 10. decembra, vychádzať z pokoja v dome, a tak spieť k pokoju a mieru vo svete. Zástupkyňa pokrajinského ombudsmana pre rodovú rovnosť Danica Todorovová osobitne vyzdvihuje nutnosť spoločného pôsobenia všetkých inštitúcií a orgánov v boji proti tomuto spoločenskému zlu, rozšírenému zvlášť v rodine, kým predstaviteľky našich dámskych organizácií a hnutí trvajú na tom, aby Zhromaždenie Srbska prijalo Konvenciu Rady Európy o znemožnení a boji proti násiliu na ženách a násiliu v rodine. Ide totiž o prvý právne záväzný medzinárodný dokument v Európe zaoberajúci sa otázkami prevencie násilia na ženách, ochranou obetí a trestaním páchateľov. Preto ho považujú za najpokrokovejší medzinárodný inštrument ochrany ľudských práv v tejto oblasti. Netreba však zabúdať ani na význam výchovy a vzdelávania v boji proti dlhodobo tabuizovanému problému, ktorého zjavné formy sú len vrcholom ľadovca. Lebo väčšina urážok, krikov, faciek zostáva utajená za dverami domov a bytov, zvlášť tam, kde obete mienia, že zostali bez základného atribútu slobody – možnosti voľby. Práve preto je jedným z prvých predpokladov účinného boja proti násiliu snaha zakódovať ho do povedomia ľudí ako čosi, čo je denne aktuálne a stále sa deje tu, vôkol nás. Znamená to, že tým serióznejšie a zodpovednejšie mu načim čeliť. A snažiť sa znemožňovať ho všetkými možnými prostriedkami a spôsobmi: od zákonných po iné. Oto Filip

Z NAŠICH OSÁD PABERKY Z PADINSKEJ MINULOSTI (6)

Kirvaj – pamiatka na posviacku kostola aždému, kto čo len raz navštívi slovenskú osadu Padinu v Banáte, v pamäti zostane veľký biely kostol umiestnený na briežku v strede dediny, ktorého základy boli položené 15. septembra 1834 a výstavba bola ukončená roku 1839. Kostol bol stavaný v období po príchode (1833) a počas pôsobenia farára Petra Kramára v Padine, ktorý tu pôsobil vyše 38 rokov. Novovybudovaný chrám Boží bol vysvätený 31. októbra 1841 za prítomnosti farárov z Petrovca, Hložian, Aradáča, Kovačice, ako i predstaviteľov Vojenskej hrani- Budova slovenského evanjelického kostola v Padine ce. Od tých čias padinský cirkevný zbor si každoročne slávnostnými bohoslužbami pripomína tento veľký sviatok – kirvaj. Kirvaj býval vždy čo Na kirvaji v doline (1934)

pľami piekli na tučno vychované kačice alebo husi, ktoré sa potom v nedeľu podávali na obed studené (často sa pieklo i v nedeľu, aby bolo jedlo čerstvé), z drobkov sa varila biela polievka s rezančokami. Koláče sa napiekli práškové, hopkan-

špore sa obyčajne pripomínala Pamiatka reformácie. Pre mládež kirvaj býval dňom nových známostí, z ktorých sa mnohé končili pred oltárom. V doline oproti Špitzerovcom bolo postavené krútilo, vózalo. Tu boli aj cukrári, hračkári, kde sa bavili deti a kupovali za peniaze, ktoré dostali od rodičov alebo starých rodičov. Chodili aj medovnikári. Mladým predávali medovníkové srdcia so zrkadielkom, ktoré kupoval mládenec svojej vyvolenej dievke. Pre deti boli medovníkové bábiky a koníčky, ktoré sa dali zjesť. V krčme sa tancovalo a za-

Skupina mládeže pred krčmou

Padinská mládež pri kolotoči v doline naproti Špitzerovcom (1935)

najbližšie k uvedenému dátumu, buď v poslednú októbrovú alebo v prvú nedeľu v novembri. „K tomuto sviatku sa náležite pripravovali všetci, celá dedina vtedy dostávala sviatočný ráz,” spomína profesorka vo výslužbe a zberateľka Zuzana Papová. O tom, ako sa v minulosti oslavoval tento sviatok v Padine, rozprávali jej dávno manželia Papovci. – Poľnohospodár sa snažil do kirvaja olámať kukuricu, vysekať a do-

viesť kukuričie domov, lebo pšenica mala byť dovtedy v zemi. Gazdiná sa snažila upratať celý dom, líčilo sa a pripravovalo sa na blížiacu zimu, ale i preto, aby všetko bolo v poriadku, keď prídu hostia, ktorých v ten deň bývalo veľa. Z Jánošíka na voze so štyrmi koňmi už v piatok chodievala k nám rodina Piktorová. Zo susednej Kovačice prichádzali v sobotu. Pohostenie tiež mala na starosti gazdiná. V sobotu sa v peci na ťapši spolu s krum-

ce, kvasené rejteše (syrové, makové, bávalo. Tak sa oslavoval kirvaj. V so svätojánskym chlebom). Do- pondelok ráno sa hostia po fruštimáce vyzreté víno ku poberali domov. tiež nesmelo chýbať. Na cestu im domáci Špecialitou boli mádávali pečené mäso a gané krumple s prakoláče. ženou husacou aleV súčasnej dobe bo kačacou pečeňou, v Padine sa kirvaj čo sa hosťom podáoslavuje sviatočnými valo v sobotu na veslužbami Božími v čeru. V nedeľu ráno kostole. Poobede si sviatočne vyobliekaní veriaci pripomínajú domáci a ich hostia Pamiatku reformácie. išli do kostola, ktorý v Tradícia vózala (koPadinská zberateľka tento deň býval plný. profesorka Zuzana lotoča) v doline zoDievky v nových ša- Papová trvala, ako aj predatách (šitých špeciálne vači hračiek a mnopre kirvaj) vyplnili priestor medzi la- hých súčasných suvenírov. „Mladík vicami a pred lavicami, lebo ich dnes svojej vyvolenej kupuje šperbolo veľa. Mládenci boli na chóre. ky a podobné vecičky. Celá ulica v Spievavala sa pesnička Tě Bože strede osady sa stáva jedným veľchválime (T 1029) a iné piesne z Tra- kým obchodom, kde pod stanmi noscia a na konci služieb Božích po- predavači ponúkajú rozličný tostojačky sme spievali Hrad pře- var,” poznamenala na záver Zuzapěvný (T 445). Po službách Božích na Papová. v parku (ako každú nedeľu) richtár čítal zápovesť (oznamy), a potom Zaznamenala: A. Chalupová sme šli na obed. Po obede na neFotky z archívu dediny a autorka 1. 12. 2012

48 /4519/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ARCHÍVU SEAVC

tislavy a Dr. Ján Čaplovič, ev. farár z Kovačice, sa zasnúbili 24. júna 1927; učitelia Vladimír Ječmen a Štefánka Ječmenová, rodená Nováčková, slávili svoj sobáš v Starej Pazove 15. decembra 1930. Okrem súkromných zvestí vzťahujúcich sa na vstup do manželského života, podobne ako aj dnes, aj v minulosti sa zasielali súkromné oznámenia o skončených štúdiách a inštaláciách. Z radu takýchto vkusne ozdobených a vytlačených lístkov vyberáme: „MUC. Jozef Požeský z Viedne bude 15. 12. 1905 vo veľkej dvorane C. K. Univerzity viedenskej za doktora veškerého lekárstva verejne vyhlásený.“; „Ján Čaplovič, farár v Kovačici, bude 23. júna 1927 v aule Univerzity Komenského v BratislaNeznámy manželský pár z albumu ve prehlásený za doktora fiHurbanovcov lozofie.“; „Spisovateľ Vladi-

Oznámenia o súkromných oslavách P

eknú správu každý rád oznámi iným, len je otázne, akým spôsobom to urobí. Dnes je to ľahko. Stačí zaslať esemesku prostredníctvom mobilného telefónu alebo e-mail prostredníctvom internetu. Voľakedy to bolo inak. Okrem ústneho prenosu na lokálnej úrovni – pri studni alebo pri bandére – súkromné pekné správy sa oznamovali iným pouličnou hudbou (keď išli pýtať mladuchu alebo na sobáš s mladuchou), ohláškami v kostole alebo listami.

rok neskôr prišiel ozdobný hárok s informáciou, že sa sobášili Aurelija Loosová, nevlastná dcéra evanjelického učiteľa Dragutina Babylona z Boľoviec, a učiteľ Antun Poturčić zo Surčína. Vladimírovi K. Hurbanovi (VHV) prišli aj oznamovacie zásnubné listy zo Zürichu, Ménhárdu, Viedne a mestečka Dugo Selo, a to práve v čase, keď vo Viedni študoval teológiu. Jeho sestre prichádzali tiež zaujímavé oznamovacie zásnubné karty. Zvlášť pekná, so zlatou farbou jemne ozdobenými

Božena Kopová a Adam Vereš sa zasnúbili roku 1906

Už koncom 19. storočia sa zásnuby oznamovali prostredníctvom dennej alebo týždennej tlače vo forme správy, a to tak, že snúbenci požiadali novinára, aby do chýrnika zaradil ich radostnú zvesť. A nerobili to len celebrity, ale aj ľudia z meštianskej strednej vrstvy: učitelia, lekári, podnikatelia... Najzaujímavejšou formou boli predsa zvláštne dizajnované oznamovacie lístky. V archívnej pozostalosti pazovskej rodiny HurbaMarienka Šilićová a Matej Francisci sa novej okrem pekne dizaj- zasnúbili roku 1909 novaných pozvánok na svadby zachované sú aj oznamo- okrajmi, bola tá, ktorú dostala v vacie lístky. Najstarší datuje zo roku 1903 od práve sobášených 16. februára 1896, na ktorom píše, Malvy Braumovej, rodenej Pavliže sa zasnúbili Olja L. Ilićeva a Dr. čekovej, a Franja Brauma zo ZeČedomilj I. Pavlović. Lístoček je kar- munu, s ktorými neskôr často kotónový a má formu päťuholníka. munikovala obyčajnými listami. Okrem pozvánok majetnejší ľuHurbanovcov určite potešila dia zasielali aj oznámenia o sobá- kvetinová kartička s oznamom, ši. Najstarší z takých listov prišiel že sa 19. apríla 1906 v Starej Paz Golubiniec roku 1897 a v ňom sa zove zasnúbili Božena Kopová, uvádza, že sa sobášili Anton a Ka- učiteľka, a Adam Vereš, evanjelicrolina Rupp (list je v nemčine). O ký farár. Z Kysáča na pazovskú 1. 12. 2012

48 /4519/

HLAS ĽUDU

Farár Ján Čaplovič bol vyhlásený za doktora filozofie v roku 1927

faru prišiel aj ozdobne vytlačený lístoček, v ktorom bolo oznámenie, že sa Marienka Šilićová a Matej Francisci zasnúbili v júni 1909. V roku 1911 prišla správa, že sa dcéra Nikolu Torera, známeho majiteľa parného mlyna z Pazovy, zasnúbila s Mirkom Medvedom, úradníkom štátnej železnice, a že sa v roku 1913 dcéra z poprednej zemunskej rodiny Abaffyovej Emma zasnúbila s Eichom Linnenkohlom, majiteľom Zuckerfabrik z Belehradu. Z takýchto oznamovacích listov vyberáme: Katka Tereková z Lalite sa 4. novembra 1923 zasnúbila so Štefanom Uhríkom, učiteľom zo Selenče; Ľudevít Štúr z Bratislavy sa v januári 1925 zosobášil s Desankou Buđenovou z Bosanského Šamca; Oľa Drobná z Bra-

mír Roy oznamuje, že bol do kňazského úradu slávnostne uvedený 3. júla 1927 v chráme cirkvi a. v. na Bukovci pri Brezovej pod Bradlom.“; „MUC. Ján Brtka zo Starej Pazovy bude 2. júla 1934 v aule University v Prahe prehlásený na doktora všedných vied lekárskych.“; „Pavel Brtka, zverolekár, rodom zo Starej Pazovy, bude 15. februára 1947 v posluchárni internej kliniky Vysokej školy zverolekárskej v Brne promovaný na doktora veterinárneho lekárstva“. Časť oznamovacích súkromných kariet, ako aj pozvánok na svadby a iné rodinné oslavy (čo je zase osobitná kapitola), bude čoskoro vyložená v zborovej sieni na starej fare pazovského cirkevného zboru SEAVC. Katarína Verešová

brový Prvý decem átu an pozdrav z B

iža Obecnej kn ojšia pobočk om zb ta a a ku yk ro ar to as h Jánošíku aj to ća v spolupráci so ZŠ T. G. M va no-výt rdži oriadali literár sp nice Vuka Kara u vi rk ci v. j a. é výtvarné ej evanjelicke ktoré vydaren . Ani rom Slovensk Poďakovanie za úrody. Nie erárne práce iatku e aj krásne lit oám p m za e ný súbeh k sv b sa i so rácam vami a v zá i slohovými p jim ao práce sú pred m sv o a i ce al rá áľ ep i nezah . Dve šiestack padinskí žiac Lepa Kata 2012 ke zdobia aj tento deia at uj od p o ad jili d maminej záhr minej a starej Detský kútik. y sk át an b cembrový

Anna Marekov á, 7. ročník, ZŠ V takom boha tstve jesennýc T. G. Masaryka v Jánošíku h plodov aj la : niečo pre seba stovička si na . šla

Pekná záhradka ch, tie prekrásne kvety mojej starej mamy! Len čo bránu na jej dome, víorím otv tajú ma. tiVšade ich je: v záhradke, v kve ť. číta spo ani ich m ôže náčoch. Nem ové, ruž é, Sú všelijakej farby: čer ven ju mo aj ale r, dvo ú žlté. Nielenže skrášľuj sa m cíti ne, na m erá dušu. Keď sa poz krajšie, som veselší. ornosť. Ale aj kvety si vyžadujú poz oho mn mi veľ uje Stará mama im ven je. tru oše a, iev zal , ich a času: okopáv kveaj o leb va, spie va, prá roz aj Neraz im Masaryka Potom tak 8. ročník, ZŠ T. G. , ty chcú počuť pekné slovo. vá lo ko So ita An ia ob zd ice kv ne te prekrásne kvitnú. v Jánošíku: Krás jej staár. ot ch ky Keď príde jeseň, záhradka mo šíc no já i kvety zarej mamy osmutnie. Niektoré , aby dnu sť hynú, iné sa musia prenie Znoto. pre to nič tam strávili zimu. No rozsa ty kve e min ma rej vu príde jar, sta vu zno nás zelenajú, rozkvitnú a budú všetkých tešiť. Ján Babuchna, 6. 2 ršala Tita v Padine ma ZŠ

Andrea Dobešová, 8. ročník, ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku: Najkrajšia kukurica si zaslúžila dostať sa aj na výkres. (Odmenená práca na súb ehu.)

aj dvore. Sú tu celom našom že ô nem m ety, ktorým si V lete, kv a é k in d a r h i meno. Moja zá zapamätať an rúco a nieto ho ija i el vš ľm je plná keď je ve oja záhradka ď am mame za ke , áh m sú o e p ši aj a, ď kr až aj d N je ťažv. ie o n mi kých kvet dím vonku lievať kvety. Tá práca ety odmenia se j še d ra aj n y , že ma kv kvitnú. Vted ká, lebo viem voňať. na ne. a pozerám sa ará moja mama a – budú krásne kvitnúť a om: „Zavšetkým ľuď O kvety sa st noho práce. Prvé olo Preto radím m ru ve h m teplejšie ok ic n y ri b p má kvet, bude vá ežienky. A ší.“ te sn ej ď ú tn sa kn as šť ku a vy ší s sa im srdca, budete nežnej spod snehu ča ky .2 át 6 kr š, o elo, Daniel Ľavro sa necítili osam tulipány, potom aj e in d a P , v ta nty pripoja hyaci ZŠ maršala Ti nec sa zata ý ov in et kv konvalinky. A lií sa cíti v vôňa ruží a ľa čína. Opojná

Mária Zrínio vá, 8. ročník , ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku: Je žko má tiež radosť z toht oročnej boha tej jesene.

Anna F. a Jana S. 1. 12. 2012

48 /4519/

HLAS ĽUDU

poljo1:0 27.11.2012 14:55 Page 1

P O Ľ N O H O S P O D Á R S K E

ROZHĽADY

ROČNÍK XLII ČÍSLO 23 (1833) 1. decembra 2012

PRÍLOHA PRE POL’NOHOSPODÁROV A DEDINU VÄČŠIE PLOCHY POD PŠENICOU

Z PRODUKČNEJ BURZY

Porasty vo výbornom stave

Sója opäť drahšia

odľa slov prof. Dr. Srbislava Denčića tejto jesene bola pšenica posiata v optimálnom termíne. Dostatok vlahy v pôde a aplikácia umelých hnojív zabezpečili výborný stav porastov. V celom Srbsku sú plochy obsiate pšenicou už zelené. Do príchodu zimy sa rastlinky pšenice budú nachádzať vo fáze troch listov a na začiatku odnožovania. Základ úspešného prezimovania a tvorby úrody je mohutný koreňový systém a dostatočný počet zdravých dobre vyvinutých odnoží. Dobre vyvinutý koreň s dostatočným množstvom vlásočníc má vyšší potenciál na zachytenie vody a zabezpečí dostatočný príjem živín. V prípade nedostatku alebo nadbytku zrážok po vzídení pšenice nastáva situácia, keď je obmedzený rast koreňov. Ten býva obmedzený aj v prípade, keď pestujeme pšenicu po pšenici. V takomto prípade je nutné zasiahnuť do vedenia porastu a podporiť tvorbu koreňov a jemného koreňového vlásnenia. Porasty na prvý pohľad môžu vyzerať veľmi dobre, ale podstatné je to, čo nevidíme. A preto je nutné zobrať rýľ, vybrať rastliny a skontrolovať veľkosť koreňovej sústavy. Optimálna veľkosť je taká, keď objem nadzemnej časti sa rovná objemu koreňov. Odnože vytvorené na jeseň sú základom vysokej úrody a ich tvorba eliminuje prípadnú nepriazeň počasia v jarnom období. Ak by bola jar suchá a teplá a rýchlo by vstúpila do leta (ako bolo tomu v tomto roku), porasty nemajú dostatok času na vytvorenie dostatočného počtu odnoží, a tak sa znižuje úroda. Jesenné odnože dokážu zvýšiť úrodu až o 20 % . Vo Vojvodine je pšenica na viac ako 80 % plôch vo výbornom stave

dňoch od 19. do 23. novembra 2012 na Produkčnej burze v Novom Sade sa obchodovalo iba s tromi komoditami. Už veľmi dlhú dobu sa nestalo, aby sa vôbec neobchodovalo s kukuricou. Finančná hodnota obratu bola v uvedenom období 7,15-krát vyššia v porovnaní s rekordne nízkym obratom z predchádzajúceho týždňa. Tovar s najväčšou trhovou kapacitou na našom trhu je pšenica. V uvedenom období bola o 1,84 % lacnejšia v porovnaní s predchádzajúcim týždňom. To bol aj dôvod vyššieho dopytu po nej. Priemerná cena pšenice bola 28,84 din/kg (26,70 bez DPH). Podľa Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), svetová produkcia obilnín sa v sezóne 2012/2013 zníži. Dôvodom je najhoršie sucho za posledných viac než 50 rokov, ktoré tento rok postihlo USA, ako aj sucho vo východnej Európe a v strednej Ázii. Organizácia očakáva, že svetová produkcia pšenice by mala klesnúť o 5,5 % na 661 miliónov ton a obilnín o 2,7 % na 2,284 miliardy ton. FAO tak mierne znížila svoj pôvodný odhad, v rámci ktorého uvádzala produkciu obilnín na úrovni 2,286 miliardy ton. Podľa FAO tohtoročný pomer medzi dopytom a ponukou sa ukazuje byť omnoho napätejší než v sezóne 2011/2012. Na novosadskej burze v uvedenom období najviac kúpnych a predajných zmlúv bolo podpísaných na trhu so sójou. Jej cena bola 66,96 din/kg (62,00 bez DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom vyššia cena o 1,64 %. Treťou komoditou, s ktorou sa obchodovalo, boli sójové výlisky. Predávali sa po 75,00 din/kg (62,50 bez DPH). Táto cena bola o 2,34 % nižšia v porovnaní s predchádzajúcim týždňom. Ľ. S.

Jesenná sejba ozimnej pšenice v Srbsku sa skončila, posiatych je takmer 600 000 hektárov, čo je najviac za posledných päť rokov. V minulom roku bolo posiatych iba 473 000 hektárov, čo bolo zase za posledných päť rokov najmenej. a nachádza sa vo fáze troch listov. Teplé počasie a dostatočná pôdna vlhkosť zabezpečujú, že všetky porasty pšenice prezimujú v dobrej kondícii. Tejto jesene záujem o sejbu ozimnej pšenice zo strany poľnohospodárov bol oveľa väčší ako v niekoľkých predchádzajúcich rokoch. Dôvodom sú určite aj nízke výnosy priemyselných plodín, zapríčinené tohtoročným extrémnym suchom. Cena pšenice v Srbsku je viac menej stabilná, pohybuje sa okolo 27 dinárov za kilogram a predsa len zaručuje určitý zisk. Ľ. S.

Jeseň: J. Pap

poljo2:0 27.11.2012 14:56 Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

ZELENINÁRSTVO

Ďumbier – biologický regulátor metabolizmu Táto rastlina pochádza z ďalekej juhovýchodnej Ázie. V súčasnosti sa začala často pestovať a používať aj v Eurόpe. O ďumbieri (alebo aj zázvore, srb. đumbir) sa vie už viac ako tritisíc rokov. Na eurόpsky kontinent sa dostal za pomoci arabských obchodníkov v stredoveku, no po čase sa naň skoro zabudlo. Dnes sa jeho význam vo výžive skúma dokonca klinicky. ĎUMBIER – KORENINA, ZELENINA, LIEK Na eurόpskom trhu sa ponúka vo forme koreňa (rizόmu) alebo prášku. U nás sa najčastejšie môže kúpiť v predajniach zdravej výživy, niekedy aj na tržniciach. Jeho odborný názov je Zingiber officinale a vo svojej pôvodnej krajine (tropické oblasti juhovýchodnej Ázie) patrí medzi viacročné rastliny. Tam je dodnes (India, Čína, Japonsko, Indonézia) koncentrovaná najväčšia časť svetovej produkcie, odkiaľ sa vyváža do celého sveta. V starej Číne a Indii patril medzi vzácny a veľmi často používaný liek. Vzhľadom na to, že napomáha tráveniu, používa sa proti nevoľnosti a žalúdočným ťažkostiam, a najmä pomáha tehotným ženám zbaviť sa nevoľnosti v prvých troch mesiacoch. Taktiež odstraňuje bolesti, vlastne reguluje menštruačný cyklus. Znižuje obsah cholesterolu a triglyceridov v krvi, a pôsobí aj ako „biologická kefka“ – efektívne čistí krvné bunky. Taktiež zmierňuje sprievodné javy pri prechladnutí a chrípke, a vtedy sa odporúča užívať ďumbierový prášok zmiešaný s medom. Ak sa načas užije, zabraňuje výskytu nevoľnosti pri cestovaní lietadlom a loďou bez vedľajších účinkov. Aj keď sú liečivé účinky tejto rastliny dobre známe, opäť sa začalo s jej klinickým skúmaním (USA), pričom bolo dokázané, že značne znižuje bolesti a ťažkosti pacientov, ktorí majú artritídu. Okrem liečivých účinkov ďumbier má aj príjemnú chuť, mierne je štipľavý a kyselkavý, má

24/II

silnú vôňu, takže dodáva jedlám špecifickú chuť. KULINÁRSKA PRÍPRAVA Ako korenina sa používa rizόm rastliny, ktorý sa očistí, umyje a

osuší. Mladšie časti koreňa rastú smerom dolu (do zeme). Dĺžka rizόmov je do 14 cm a majú hrčkovitý tvar. Pretože sú z bokov pritisnuté, časti koreňov vyzerajú oválne. Tkanivo rizόmov je žlté, mierne žilnaté a väčšinou sa skladá z buniek s tenkými stenami, parenchymatického zloženia. Najobľúbenejší je Jamajka ďumbier, ktorý vyniká jemnou ovocno-korenistou ostrou arόmou. V ponuke sa nachádza čerstvý biely a čierny ďumbier vo forme prášku a kaše. Drobné kúsky sa môžu použiť pri príprave kyslých uhoriek, tekvíc, hruškových kompótov, rôznych zaváranín a sirupov, štiav a marinád k príprave mäsa. Iba niekoľko plátkov ďumbiera pridá zvláštnu chuť jedlám z rýb, morských plodov, hydiny, priveľmi ťažkému a mastnému jedlu (bravčové, kačacie). Môže sa pridať do omáčok, štiav, polievok, džemov, ale aj do koláčov. Dodáva špeciálnu chuť biskvitu, jablkovým dezertom, kompόtom z čerstvého i sušeného ovocia, pečeným jablkám i

varenému vínu. Niekoľko kvapiek ďumbierovej šťavy vycedenej pomocou lisu na cesnak dodá rumovému koktailu prekvapujúcu chuť a vôňu. Destiláciou získaný éterický olej sa používa pri výrobe likérov z liečivých byliniek k aromatizácii sladkostí a pri výrobe parfumov. Okrem toho z ďumbiera sa môže robiť i pivo. Niektorí výrobcovia časti rastliny, ako sú výhonky a kvety, používajú ako dusené alebo varené prídavky k jedlám. PODMIENKY PRE ÚSPEŠNÉ PESTOVANIE Ďumbier je teplomilná rastlina a má špecifické požiadavky. Nezodpovedá mu ani priame slnečné svetlo, v tropických oblastiach mu zodpovedá chládok. Koreň sa nebude formovať, ak je teplota nižšia ako 4 °C. Za optimálnych podmienok rastie veľmi rýchlo a masovo kvitne. Zodpovedajú mu úrodné pôdy, ktoré obsahujú veľa organických látok. Je náročný na vodu, na čo treba pri pestovaní výnimočne dbať. Preto sa odporúča záväzné mulčovanie pôdy (pokrývanie skyprenej pôdy okolo rastlín napr. slamou, aby udržala vlahu). V Eurόpe nemáme komerciálnu výrobu, ale je možné pestovanie ako „hobby“. Existujú odrody vhodné pre naše oblasti a dokonca sa podarilo jeho pestovanie ako viacročnej rastliny. No pred mrazmi sa porasty museli „zatepliť“ kompostom a slamou. Predsa je jednoduchšie pred prvými mrazmi korene vybrať, uschovať a po zime opäť posadiť. V našich podmienkach sa sadí v tretej dekáde apríla, kvitne koncom júla a pred výskytom jesenných mrazov vytvára rizόmy. Najlepšie je používať čerstvý koreň, alebo správnym uskladnením zachovať sviežosť, pretože pri izbovej teplote sa veľmi rýchlo suší a jeho kvalita sa znižuje. Môže sa uschovávať v chladničke – až niekoľko týždňov, ak ho zabalíme do papierového obrúsku a položíme do plastickej nádoby. Taktiež ho môžeme uskladniť v pivnici alebo v špajze, no vtedy ho musíme položiť do vlhkého piesku.

1. 12. 2012

Prof. Dr. Michal Ďurovka preklad: Ľ. S. 48 /4519/

HLAS ĽUDU

poljo3:0 27.11.2012 14:56 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

DYCH PRÍRODY V ZÁBEROCH IVANA STRAHINIĆA

Univerzálne galérie ie zábery nie sú dielom žiadUvedomujúc si predsa, že svet neho profesionálneho foto- a ľudí najlepšie spoznávame proreportéra. Skôr ide o práce foto- stredníctvom kultúry a výstav a grafa, milujúceho to, čo robí. Ich tak isto aj tí nás, rozhodol sa svodejiskom je pole, príroda, trať, ju najnovšiu výstavu, mimocholúka, park… V Novom Sade, ako dom humanitárneho rázu, inštai v Belehrade, či iných mestách, sú lovať na trochu nezvyčajnom pútače s veľkoplošnými zábermi Ivana Strahinića skutočnou ozdobou. Ak pre nič iné, tak preto, že sú neporovnateľne krajšie od unudených tvárí protagonistov politického diania či reklám na akékoľvek výrobky. Aj po viacerých nevšedných výstavách vo voľnom priestore, ktorým dominujú krásy prírody, Strahinić zostáva dôsledný sebe. Akoby sa Zo štvrtkovej vernisáže stále snažil novým spô-

Rovina – slnečnica, kukurica, trať…

v Novom Belehrade. Začala sa 15. novembra, aby zákazníkom a návštevníkom bola prístupná do polovice decembra. Začlenenie do výstavného života môže

bolo cestovať a objavovať. A to rešpektoval aj pri tvorbe najnovšej. Jeho expozícia s názvom 33 dní – Hybaj na cestu – Srbsko, nie náhodou má 33 snímok. A potrvá presne 33 dní, do 18. decembra. Možno v tom hľadať aj istú symboliku, alebo aj motív celkom

Dosť zriedkavý obraz: žena na traktore

V okolí Nového Bečeja: akoby púšť

sobom napĺňať motto Poznajme svoju otčinu… Aj vtedy, keď sú tu zelené témy zamerané na ochranu prírody, aj vtedy, keď je v národných parkoch či chránených územiach, aj vtedy, keď je v horách alebo v rovnej a rovinatej Vojvodine… Autorsky a zábermi mapuje tak naše najkrajšie trasy a lokality, ako i tie menej známe, ktoré ho tvorivo lákajú viac. Zdá sa, že sa mu lepšie i daria. Ako presvedčený „krásista“, dokáže sa tešiť aj z maličkostí, ktoré mu život prinesie, zo stretnutí s prírodou, objavov jej tajov, rozhovorov s náhodnými známymi… 1. 12. 2012

48 /4519/

mieste: na prvom poschodí rušného obchodného strediska Ušće

Chlapec lekvárovo-čokoládový

HLAS ĽUDU

teda byť aj vo vstupnej hale obchodu: stačia dobré exponáty a je už tu dočasná výstavná sieň. Desiatky vystavených záberov voľne nadväzujú na jeho predošlý cyklus, podstatou ktorého tiež

pragmatický. Strahinić sa totiž so štyrmi priateľmi v júni pešo vybral na púť cez Srbsko: od juhu až po sever. Tá cesta trvala presne toľko, koľko bude i výstava: 33 dní. Jeho objektív pritom bol predovšetkým upriamený na neznáme a menej známe oblasti, kúty a zákutia. Vlade Divac na vernisáži to trefne vystihol slovami, že si ďakujúc týmto fotografiám môžeme stále pripomínať, koľko Srbsko a jeho krásy milujeme. Krásu si teda treba vedieť všímať. Aj ten dych prírody, ktorý je azda na každom mieste iný. A je dobre, že čosi z neho priniesol i Strahinić do mesta a jednej z jeho univerzálnych galérií: na mesiac a čosi viac. Oto Filip

III/25

poljo4:0 27.11.2012 15:00 Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia obilnín v jesennom období – na čo si dať pozor /3/ SKOČKY Na obilninách sa vyskytujú a škodia tri druhy skočiek (srb. žitni buvači): skočka obilná (srb. žuto-prugasti žitni buvač) – Phyllotreta vittula, skočka steblová – Chaetocnema aridula a skočka dreňová – Chaetocnema hortensis. V strednej Európe sa najviac vyskytuje skočka obilná. Škodí v štádiu imága na jar a v jeseň vyžieraním malých dierok do listov. Skočka steblová a skočka dreňová škodia aj v štádiu imága podobne ako skočka obilná, ale väčšie škody zapríčiňujú larvy na jar. Vžierajú sa do listových strukov a do stebla, kde v dreni vyžierajú chodbičku. Ak sú napadnuté mladé rastliny, ktoré ešte neodnožili, obyčajne zahynú. Ak sú napadnuté rastliny, ktoré už odnožili, zahynie iba napadnuté steblo. Napadnuté rastliny sa slabšie vyvíjajú a majú nižšiu úrodu. SKOČKA OBILNÁ Imágo má telo dlhé 1,5 – 2 mm. Krovky sú čierne so žltým rovným pásom na strede. Je veľ-

lia v pôde a imága sa liahnu koncom júna v júli. Po vyliahnutí sa krátko živia na obilninách a neskôr odchádzajú do zimných úkrytov. Skočka obilná škodí na pšenici, jačmeni, ovse a kukurici. Škodlivé štádium je imágo, ktoré poškodzuje listy vyhrýzaním krátkych čiarok medzi paralelnými nervami hostiteľskej rastliny, čo má za následok zníženie asimilačnej plochy a vädnutie rastlín. Najväčšie škody zapríčiňuje na mladých rastlinách za teplého a suchého počasia na jar a v jeseň. Skočka obilná

dorastá do dĺžky 3,5 mm, je belavej farby, hlava a nohy sú tmavé. Imágo prezimuje na medziach, v hrabanke, pod opadnutým lístím. Aktivácia imág začína koncom marca až začiatkom apríla. Najprv sa živia na rôznych kapustovitých rastlinách a neskor-

SKOČKA STEBLOVÁ A SKOČKA DREŇOVÁ Imágo skočky steblovej je dlhé 2 – 2,6 mm, čiernej farby s

chlpy, čo je rozdiel s larvou skočky steblovej. Bionómia oboch druhov je veľmi podobná. Prezimuje imágo v pôde v rôznych úkrytoch. Na obilninách sa chrobáky objavujú v máji. Po oplodnení samičky kladú vajíčka na rastliny alebo na pôdu blízko rastlín. Vyliahnuté larvy sa vžierajú do listových strukov a do stebla a vyžierajú v dreni chodbičku, ktoré sú dlhé ako celé internódium. Niekedy prehryzú kolienko a vytvárajú chodbičku aj v následnom internódiu. V jednom internódiu môžu byť aj tri larvy. Vývin lariev je rýchly, trvá len tri týždne. Dospelé larvy opúšťajú steblá a v pôde sa kuklia. Vyliahnuté imága sa v jeseň živia na trávach a vzídených obilninách. OCHRANA Z preventívnych agrotechnických opatrení v ochrane obilnín proti skočkám významné sú sejba v optimálnom termíne a pri správnej hĺbke osiva. Tiež významné je ničenie burín najmä z čeľade lipnicovité (Poaceae), na

Skočka dreňová

Skočka steblová

mi podobná skočke poľnej. Štít a hlava sú kovovo zelené alebo kovovo modré. Prvé štyri články tykadla sú červenožlté, ďalšie dva hnedé a ostatné sú čierne. Báza holene je červenohnedá. Vajíčko je oválne, krémovo biele. Larva

26/IV

šie migrujú na obilniny. Po oplodnení samičky kladú vajíčka do pôdy. Vyliahnuté larvy sa živia korienkami hostiteľských rastlín: pšenica, jačmeň, kukurica, pýr plazivý a iné trávy. Larvy sa kuk-

kovovým leskom. Hlava a štít sú jemne bodkované. Prvý článok tykadiel je čierny, ďalšie štyri články sú hrdzavo-červené. Larva je dlhá 4,5 mm, valcovitá bieložltej farby. Na tele má početné čiernohnedé škvrny v priečnych radoch. Imágo skočky dreňovej je dlhý 1,5 – 2 mm. Bodkovanie na hlave a štíte je hrubé a na krovkách sú bodky usporiadané v pravidelných radoch. Prvý článok tykadla je žltý. Holene predných a stredných nôh sú červenohnedé a stehná predných nôh červené. Larvy majú na strede len dve väčšie škvrny, v ktorých sú dva

ktorých sa živia imága po prezimovaní. Medziriadková kultivácia kukurice v máji – júni, čiže v čase masového kladenia vajíčok do pôdy, ničí tieto štádia škodcu. Chemické opatrenia proti týmto škodcom sa zriedka používajú. Aplikácia insekticídov by sa mala použiť iba po prekročení prahu ekonomickej škodlivosti. To je v prípade zistenia 25 – 65 chrobákov na 1 m2 v jeseň alebo na jar pred fázou steblovania obilnín.

1. 12. 2012

Ing. Ján Tancik, PhD. SPU Nitra foto: internet 48 /4519/

HLAS ĽUDU

poljo5:0 27.11.2012 14:57 Page 5

PRÍLOHA

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

KVETINÁRSTVO

Izbové rastliny v zime Celú zimu treba mať pri zalievaní izbových rastlín na pamäti, že sucho v tomto čase rastlinám ublíži menej ako nadmerná vlhkosť. Dokonca aj vlhkomilné druhy rastlín (napr. paprade a azalky) zalievame veľmi opatrne. Kaktusy a iné sukulenty dokonca uprednostňujú prezimovanie bez zálievky a v chlade (na jar potom krajšie kvitnú). zbové kvety sú prispôsobivé bytovým podmienkam v každom ročnom období, no musíme rešpektovať ich požiadavky súvisiace s letným a zimným ošetrovaním. Najmä toto obdobie je oveľa náročnejšie na zabezpečenie ich rastu, pričom veľmi často robíme chyby, ktoré sú viditeľné v predjarí. Zimné obdobie charakterizuje zníženie svetelnosti, slnečnej aktivity, výraznejší pokles vzdušnej vlhkosti, čo má vplyv na spomalenie asi- Šeflera stromovitá milácie a všetkých životných pochodov rastlín. Tomuto linu z kvetináča a na niekoľko dní stavu prispôsobujeme aj ošetro- ju položiť na noviny, ktoré z nej vysajú nadbytočnú vanie kvetín. Na prvom mieste stále zostáva vlhkosť. Potom striedme zalievanie. Často robíme treba rastlinu chybu, najmä v prekúrených by- presadiť a ošetriť toch, že dávame rastlinám vyššiu fungicídom. So zalievaním dávku vody, prípadne zalievame po troche každý deň. To je nesprávne. súvisí aj rosenie Treba si uvedomiť, že kvetiny v izbových kvetín, zime znesú skôr suchšiu pôdu ako ktoré by sme premokrenú. Podľa možnosti za- mali robiť aspoň lievame vždy ráno, alebo v dopo- raz za týždeň. ludňajších hodinách. V zimnom Ublížiť im môže období treba dávať pozor na te- nízka vlhkosť plotu vody, ktorou rastliny zalie- vzduchu spôsovame. Voda z vodovodu býva prí- bená vykurovališ studená, preto sa odporúča po- ním – dochádza užitie odstátej vody. Ak listy rastli- k zhnednutiu a ny začnú ochabovať a vädnúť, rast- vysychaniu listov lina signalizuje nadmernú zálievku, od okrajov. Rast- Antúria v dôsledku čoho môže nastať za- liny môžeme pohnívanie stoniek a koreňového staviť aj do vane a vlažnou vodou systému. Ako prvú pomoc môže- ich opatrne osprchovať. Nezame urobiť nasledujúce: Vybrať rast- budnime najmä v miestnostiach s

1. 12. 2012

48 /4519/

HLAS ĽUDU

ústredným kúrením rozostaviť odparovače k radiátorom, alebo iné nádoby s vodou, ktoré zmiernia účinky suchého vzduchu. Rastliny potrebujú čo najstabilnejšiu teplotu. Veľmi im škodí prievan, preto by sa nemali nachádzať pri oknách a dverách. Umiestňujeme ich na miesta s malými teplotnými výkyvmi. Napríklad okenný parapet je vhodným miestom len v prípade, že je od radiátora oddelený dostatočne širokou doskou. Pokiaľ je parapet úzky, horúci vzduch stúpajúci od výhrevného telesa môže rastline ublížiť. Rovnako zradným je aj kontakt s oknom. Najmä v zimných mesiacoch býva v nočných hodinách pokles teplôt natoľko výrazný, že je lepšie rastlinku chrániť závesom alebo ju jednoducho z okna zložiť. Väčšina rastlín uprednostňuje dobre osvetlené miesto s prístupom slnečného, nie však priameho žiarenia. Napríklad rastliny s panašovanými listami potrebujú viac svetla než tie,

ktoré majú listy len zelenej farby. Od slnečného žiarenia sú závislé aj kvitnúce rastliny. V oboch prípadoch by však rastliny nemali byť vystavené dlhému poobedňajšiemu slnku. Jeho intenzita môže listy poškodiť, či dokonca spáliť. Priame slnečné svetlo dokáže tolerovať len málo druhov izbových rastlín. Množstvo denného svetla v miestnosti závisí od jej veľkosti, výšky stropu a počtu okien, ale tiež od vplyvu ročného obdobia. V zime býva svetla menej, preto v tomto období presúvame rastliny bližšie k oknu. Nedostatok svetla sa na nich totiž odrazí v podobe suchých listov, či dlhých tenkých stoniek. Rastliny sa stávajú náchylnejšie na choroby. Medzi rastliny, ktoré obľubujú slnečné miesto, no nie s priamym slnečným žiarením, patrí antúria (Anthurium), difenbachia (Dieffenbachia sp.), šeflera stromovitá (Schefflera arboricola), voskovka (Hoya Krimson Queen), figovník (Ficus elastica), lopatkovec (Spathiphyllum). Charakteristickými zástupcami rastlín tolerujúcich polotieň až tieň, je brečtan (Hedera), pteris (Pteris), dracena (Dracaena), filodendron (Philodendron), fitónia (Fittonia), slezinník (Asplenium). V zimnom období väčšina rastlín prihnojovanie nepotrebuje – nahromadenie minerálnych solí v pôde môže viesť k uhynutiu rastliny. Kvitnúce rastliny (napr. azalku, cyklámen, prýštec) stačí v zime prihnojovať raz za štyri týždne. Okrem spomínanej starostlivosti v zime nezabúdame ani na odstraňovanie prachu z listov, ktorý sa ukladá najmä na väčšie plochy listov, ako je napr. figovník, filodendron ap. Prach upcháva prieduchy listov, ktorými dýchajú. Odstraňujeme ho opatrne handričkou alebo špongiou. V zimnom období izbové kvety nepresádzame ani nerozmnožujeme. Ľ . S..

V/27

poljo6:0 27.11.2012 14:58 Page 4

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

OVOCINÁRSTVO

Čo spôsobuje hnednutie listov marhúľ? Prvé príznaky hnednutia listov marhúľ sa objavujú koncom mája – začiatkom júna ako žltozelené, neskôr žlté až hnedé škvrny na listoch. horobu spôsobuje huba Gnomonia erythrostoma. Na listoch marhúľ vidieť koncom mája a v júni nepravidelné žltkasté škvrny, ktoré pomaly hnednú a rozširujú sa na väčšiu časť listovej čepele. Ak sa škvrna rozšíri, listy sa skrúcajú a opadávajú. Askospóry – výtrusy dozrievajú na opadaných chorých listoch z minulého roka. Ak sa hnedá škvrnitosť veľmi rozšíri, na postihnutých stromoch plody horšie vyzrievajú a predčasne opadávajú. Napadnuté a zoslabnuté stromy sú potom náchylnejšie na ďalšie hubové a bakteriálne choroby, až postupne odumierajú. Na rube listov v mieste škvrny nekrotizuje žilnatina. Škvrny sa nachádzajú prevažne na špičke, či okraji listov. Neskôr sa zväčšujú, splývajú a zaberajú väčšiu časť listovej plochy. Spočiatku v dolnej časti, neskôr v celom obvode koruny stromu. V pokročilejšom štádiu pletivo v strede škvŕn usychá, v okolí však zostáva žlté. Neskôr lis-

ty hnednú, skrúcajú sa a predčasne opadávajú. Choroba napáda aj listové stopky. Pôvodca choroby vreckatá huba Gnomonia erythrostoma prezimuje v napadnutých, na zemi le-

žiacich listoch. V nich na jar dozrievajú plodničky, ktoré môžeme vidieť voľným okom. Nachádzajú sa najmä na rube listov ako tmavohnedé guľôčky. V ich vnútri je väčšie množstvo drobných askospór, ktoré sa po vyzretí a zvlhčení listov uvoľňujú. Unášané sú vetrom, zachytávajú sa na mladých listoch, kde za priaznivých

podmienok (pri teplote od 22 do 26 °C a vlhkých listoch) vyvolávajú primárne infekcie. Askospóry sú jediným zdrojom infekcií a šírenia choroby. Kritické obdobie nákazy je jeden až tri týždne po ukončení kvitnutia marhúľ a trvá tri až päť týždňov. Poznanie priebehu sporulácie, najmä jej začiatku a ukončenia, ako aj sledovanie priebehu zrážok, je základným predpokladom racionálnej chemickej ochrany proti gnomonii. Prvé príznaky infekcií sa objavujú po šestnástich až tridsiatich piatich dňoch. Ďalšie príznaky ovplyvňuje priebeh počasia v júni a v júli. V podmienkach teplého a daždivého počasia sa škvrny zväčšujú, hnednú a listy postupne opadávajú. Za suchého počasia sa vývin choroby spomaľuje, k hnednutiu, skrúcaniu a opadaniu dochádza až koncom vegetácie.

Škodlivosť choroby závisí od včasnosti a intenzity jej výskytu. Predčasnou stratou lístia sa znižuje intenzita asimilácie, násada kvetných pukov, plody nevyzrievajú a môžu predčasne opadávať. Usychá rodivý obrast. Nevyzrievajú letorasty, v zime podliehajú mrazom. Ak sa choroba opakuje, stromy odumierajú. Medzi odrodami marhúľ nie sú výrazné rozdiely v náchylnosti k ochoreniu. Ochranu začíname robiť na jeseň a to likvidáciou opadaných listov. Tým sa nezabráni výskytu choroby, ale sa znižuje množstvo spór. U pestovateľov s malým počtom stromov marhúľ táto preventívna ochrana spravidla postačí. Vo väčších záhradách, v ovocných sadoch, kde choroba je už prítomná, odporúča sa ošetrenie fungicídmi v už spomínanom kritickom období. Prvý postrek sa robí jeden až tri týždne po odkvitnutí marhúľ podľa poveternostných podmienok. Za suchého počasia termín postreku sa posúva o jeden až dva dni pred predpokladanou zmenou počasia. Ľ. S.

OKRASNÁ ZÁHRADA

Pajazmín – krík pozoruhodných vôní ajazmíny (Philadelphus) skrášľujú záhradu po celý rok. V lete je to množstvo voňavých bielych kvetov, v jesennom období krásne sfarbené listy a v zime majú niektoré druhy zaujímavo sfarbenú kôru. Pajazmíny patria medzi najcennejšie okrasné kry. Sú to nízke, stredné až vysoké kry z čeľade lomikameňovité. Majú protistojné listy a krásne biele alebo smotanovobiele kvety, ktoré sú väčšinou voňavé a usporiadané do súkvetí, v strapci alebo jednotlivo. Ich plodom je tobolka. Pôvodné druhy sú nenáročné. Zušľachtené druhy vy-

28/VI

žadujú dobré záhradné pôdy a dostatok vlahy. Darí sa im na slnečných stanovištiach alebo v miernom tieni. Sú otužilé a dobre znášajú znečistené ovzdušie. Nízke druhy a odrody sú vhodné aj do voľne rastúcich živých plotov. Pajazmín rozmnožujeme v lete bylinnými a drevitými odrezkami. Po odkvitnutí zrežeme staršie konáre a ponecháme len mladé výhonky so založenými kvetnými púčikmi. K pôvodným európskym druhom patrí pajazmín vencový (Philadelphus coronarius) s drobnejšími, smotanovobielymi kvetmi s

výraznou vôňou. Dobre sa mu darí aj v suchých pôdach, najlepšie však rastie vo vlhkých, priepustných pôdach s vysokým obsahom organických látok. Pajazmín vencový sa ľahko presádza a dobre ujíma na novom mieste. Dokáže sa prispôsobiť rôznym typom pôd s rozličným pH a darí sa mu na slnku aj v tieni. Môže vytvoriť aj veľký neformálny živý plot vysoký 1,5 až 2,4 m. Na tento účel sadíme rastliny do

vzdialenosti 60 cm od seba. Po kvitnutí preriedime jeho staré drevo a zachováme nové výhonky, lebo tieto budú kvitnúť na budúci rok. V záhradníctve sa pre svoje bohaté voňavé kvety používa na vytvorenie kríkových záhonov a oddeľujúcich stien. Ľ. S.

1. 12. 2012

48 /4519/

HLAS ĽUDU

poljo7:0 27.11.2012 14:58 Page 5

PrÍLOHa

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ZDRAVIE A MY

Chráňte si pľúca! ajčenie je zákerné, pretože pomaly rozkladá vaše pľúca. Každého druhého až tretieho fajčiara môže postihnúť chronická obštrukčná choroba pľúc, ktorá má veľký vplyv na kvalitu života. Mnohí o tejto chorobe nevedia, nepoznajú ju. Keď sa ľudí v ambulancii spýtate, čo je astma, tak vedia reagovať. Keď sa ich opýtate, čo je to chronická obštrukčná choroba pľúc, reagovať nevedia alebo vedia odpovedať dvaja z dvadsiatich. Ako sú na tom ženy? Stále stúpa výskyt tohto ochorenia u žien. Súvisí to jednoznačne s rizikovými faktormi, ktoré sa podieľajú na vzniku chronickej obštrukčnej choroby pľúc. Na prvom mieste je to, samozrejme, fajčenie, aktívne či pasívne, znečistenie prostredia, ďalej sú to klimatické a genetické vplyvy. U žien sa posunula hranica, keď začínajú fajčiť. A tak doháňajú mužov aj vo výskyte tohto závažného ochorenia. Alarmujúce je aj to, že chorobnosť u žien narastá rýchlejšie, pretože ženské telo je vnímavejšie na fajčenie.

ČO sa dá rObiť? Táto choroba otvára bránu ďalším ochoreniam, ako je ochabnutie svalstva, podvýživa, osteoporóza, rakovina pľúc či choroby kardiovaskulárneho systému. U pacientov s diagnózou CHOCHP je tiež vyšší výskyt infarktov myokardu. Ak fajčiar či fajčiarka nechcú stratiť roky svojho života pripútaní na lôžku 18 hodín denne a byť odkázaní do smrti na dýchací prístroj, mali by prestať fajčiť! Pľúca totiž fajčenie premieňa na „ementál“ a rozkladá ich. Taktiež je dôležité túto chorobu zachytiť včas. ViZiTKa CHOCHP MENO: Chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP).

ZDRAVIE NAŠE KAŽDODENNÉ (81)

Odvary a zápary najväčším producentom čaju patrí India, kde sa vyrába približne 900 miliónov kilogramov čaju ročne. Čajové lístky sa zbierajú hlavne štyri až päťkrát do roka a na Cejlóne, kde sa mu veľmi darí, až tridsaťkrát za rok. Celkovo sa čaj pestuje v asi 50 krajinách sveta. Názov vznikol tak, že Konfucius nazýval čaj tchu. Z tohto vzniklo slovo tche a neskôr tea, tee, teh..., ako i ďalšie názvy v najrozličnejších jazykoch. Slovenské slovo čaj pochádza z čínskeho pomenovania pre jeho lístky: chai-i. O čaji sa písalo už v čínskom herbári z roku 725, aby približne o polstoročie neskôr vznikla prvá čínska encyklopédia čaju. Významnou zložkou obľúbe-

1. 12. 2012

48 /4519/

ného nápoja je kofeín, niekedy označovaný aj ako teín. V roku 1837 bolo dokázané, že teín a kofeín sú totožné. Keď ide o účinok kofeínu, tak je ten z čaju miernejší, uvoľňuje a vstrebáva sa pomalšie. A kým sa pri vypití kávy účinok kofeínu dostaví takmer ihneď– šálka kávy obsahuje 100 až 150 mg kofeínu, šálka čaju 20 až 30 mg – po vypití čaju je tu až po desiatich až pätnástich minútach, aby vrcholil medzi 15 a 45 minút. Medzi najbežnejšie spôsoby zužitkovania liečivých rastlín, vrátane čajov, patria odvary a zápary. Odvary (dekoktá) sa pripravujú najmä z podzemných častí a z tvrdších nadzemných rastlinných častí (z kôry, dreva alebo zo semien a z plodov), ale aj z byľových

HLAS ĽUDU

PriEZVisKO: Chronické neinfekčné ochorenie, ktoré je liečiteľné a dá sa mu predchádzať. Krátka budúcnosť ukáže, že sa popri cukrovke a osteoporóze

stane najrozšírenejším chronickým ochorením vedúcim k vysokej chorobnosti aj úmrtnosti. Svetová zdravotnícka organizácia predpokladá, že v roku 2020 sa ocitne na treťom mieste príčin úmrtnosti. idENTiFiKáCia: Klinickými častí, obsahujúcich neunikavé, pomalšie sa rozpúšťajúce účinné látky. V domácnosti sa pripravujú spravidla tak, že rastlinné časti sa povaria vo vode podľa potreby (5 – 30 minút, pričom vyparenú vodu treba doplniť), ale vždy len toľko, aby sa vylúhovali, potom ich treba odstaviť a preliať. Zápary (infúza) sa pripravujú zväčša z mäkkých rastlinných častí (vňať, listy, kvety), najmä však z častí obsahujúcich látky ľahko sa vyparujúce (napr. éterický olej) alebo rozkladajúce (napr. arbutín, antrachinónové deriváty). Zalejú sa vriacou vodou (predtým ich možno navlhčiť vodou obyčajnej teploty), treba ich prikryť a nechať asi 5 – 15 minút pod pokrievkou stáť. Používajú sa hlavne porcelánové alebo sklené nádoby, ktoré treba najskôr vypláchnuť horúcou vodou, aby sa vyhriali. Hotový odvar alebo zápar sa preleje (precedí, prefiltruje) cez

prejavmi tohto ochorenia sú dýchavica, kašeľ s vykašliavaním, fyzická inaktivita, nemožnosť sa nadýchnuť, piskot na hrudníku, opuchnuté nohy, modré končeky prstov, pier alebo uší. NEGaTÍVNY ZNaK: Veľmi neskoro sa diagnostikuje, pretože má plazivé príznaky, ktoré si pacient neuvedomuje, a výraznejšie sa prejaví, až keď je veľmi rozvinuté. PrECHOdNÉ bYdLisKO: Vyskytuje sa u 30 až 50 % fajčiarov. Treba však zdôrazniť, že toto ochorenie je liečiteľné liekmi a rehabilitáciami. TrVaLÉ bYdLisKO: Postihuje dýchacie cesty, pľúca a cievy, ale má aj mimopľúcne dôsledky, ktoré sú súčasťou ochorenia. Celý organizmus a životne dôležité orgány (mozog, srdce, pečeň, obličky) trpia na nedostatok kyslíka. rÝCHLY TEsT: Skúste si odpovedať na nasledujúce otázky (fajčiar i bývalý fajčiar). Ak aspoň na dve odpoviete kladne, vyhľadajte špecialistu na pľúcne choroby. Máte problémy s kašľom? Zadýchavate sa viac než vaši rovesníci pri námahe? Máte pocit, že vaša fyzická výkonnosť klesá? Máte viac ako 40 rokov? Výber: E. Šranková nehrdzavejúce cedidlo alebo cez plátenko do šálky, aby do roztoku okrem potrebných účinných látok nepreniklo aj zbytočné množstvo sprievodných, t. j. vedľajších a balastných látok, ktoré na celkovú účinnosť liečivej rastliny nesporne viac alebo menej vplývajú. Roztok tvoria rozpustné látky, ktoré sa rozpustili v rozpúšťadle – v danom prípade vo vode. Čaj sa pripravuje v nádobách z nehrdzavejúceho materiálu, v nepoškodených smaltovaných (emailovaných) nádobách alebo v nádobách z polievanej vypálenej hliny a pod. Prelieva sa do porcelánovej šálky alebo do skleného pohára. Pri styku so železom či s inými kovmi by sa totiž účinné látky mohli rozložiť. Nádoby s čajom majú byť vždy prikryté. (V budúcom čísle: Liečivé čaje) Pripravil: O. Filip

Vii/29

poljo8:0 27.11.2012 15:02 Page 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

PRÍLOHA

DO VÁŠHO RECEPTÁRA DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Kakaové vejáre Suroviny: cesto: 25 g droždia, 1 PL kryštálového cukru − do kvásku, 200 ml vlažného mlieka, 500 − 550 g múky, 1 PL (polievková lyžica) medu, 3 PL kryštálového cukru, 1 žĺtok, 70 g rozpusteného margarínu alebo masla, štipka soli, 1 balenie vanilínového cukru;

kor, štipku soli a všetko premiešame. Do priehlbiny v múke pridáme vaječný žĺtok. Zmiešaním kakaa a cukru si pripravíme plnku. V mlieku zahrievaním za stáleho miešania rozpustíme med, necháme trocha vychladnúť. Do vlažného mlieka s medom namrvíme drož-

4 plnka: 3 PL kakaového prášku, 4 PL kryštálového cukru; na potieranie: oleja podľa potreby, 50 g rozpusteného margarínu alebo masla, podľa potreby studeného mlieka. Takto sa to vydarí: Do vandlíka preosejeme múku, pridáme kryštálový cukor, vanilínový cu-

die a necháme vykysnúť kvások − asi 15 minút. V hrnčeku rozpustíme margarín a počkáme, kým nebude vlažný. Môžeme použiť i maslo. Vykysnutý kvások a rozpustený margarín pridáme do múky a spracujeme na hladké, pružné, nelepivé, polotuhé cesto. Necháme ho ľahko pomúčené vy-

kysnúť na teplom, prikryté čistou utierkou, 1 do dvojnásobného objemu − 1 hodinu. Na ľahko pomúčenej doske vykysnuté cesto rozdelíme na dve rovnaké časti. Kým pracujeme s jednou časťou, druhú časť cesta necháme prikrytú odpočívať. Cesto rozvaľkáme do tvaru obdĺžnika hrúbky 2 − 3 mm. Potrieme ho olejom a dookola vynecháme voľný pás, široký asi 1,5 cm 2 (samotné kraje nenatrieme olejom). Na olejom potreté cesto nanesieme rovnomerne plnku a uhladíme ju. Môžeme ju jemne vtisnúť do cesta chrbtom polievkovej lyžice. Naplnené cesto stočíme 3 na pevno do závinu, ktorý rozdelíme na štyri rovnaké časti. Tak isto postupujeme s druhou časťou cesta. Každý diel cesta ostrým nožom nakrojíme do hĺbky v 1 centimetrových odstupoch, dolu ho nedokrojíme a necháme neporušený pás asi 0,5 cm. Nakrojené časti rozvinieme do tvaru vejára. Vejáre uložíme ďalej od seba na plech vy-

DOMÁCNOSŤ

viac vápnika ako mlieko. Je preto vhodný pri osteoporóze, neurózach alebo pálení záhy. Pravidelná konzumácia maku zlepšuje nielen hladinu vápnika, ale i železa v organizme. V 100 g maku je zastúpené približne štyrikrát viac železa než v rovnakom množstve hovädzieho mäsa.

Všestranný mak odrý mak je veľmi jemná korenina, ktorá sa zvyčajne používa na ozdobovanie alebo na plnenie koláčov a zákuskov. Mak je v mnohých regiónoch neodmysliteľnou súčasťou Vianoc. Tradícia hovorí, že ak na sviatočnom stole nechýba, domácnosť bude mať v nasledujúcom roku hojnosť všetkého. Semená maku môžu byť biele, ružové, hnedé, sivé, no najčastejšie sú v rozličných odtieňoch modrej.

NÁPLň NIELEN DO buCHIET Na plnenie sa väčšinou používa mletý mak. Ak nemáme mlynček na mak, pomôžeme si tak, že 250 g

30/VIII

maku varíme 15 minút v litri vody, potom vodu zlejeme, mak opäť zalejeme studenou vodou a ešte 15 minút povaríme. Nakoniec vodu zlejeme a mak zomelieme na mäsovom mlynčeku. Varením alebo pečením zvýrazníme jeho príjemnú chuť pripomínajúcu oriešky. Aby bol mak lepšie stráviteľný, je dobré ho pred mletím ľahko opražiť, a keď chceme urobiť makovú náplň, tak ho uvaríme napríklad s mrkvou a hrozienkami. Výbornú a chuťovo zaujímavú plnku získame, ak 200 g zomletého maku zalejeme 250 ml mlieka a za stále-

stlatý papierom na pečenie. Ešte sa značne zväčšia, necháme ich podkysnúť 30 minút. Po tejto dobe ich potrieme rozpusteným margarínom a pečieme ich 25 minút v rúre predhriatej na 180 stupňov. Po vybratí z rúry ich ešte horúce potrieme studeným mliekom a vzápätí rozpusteným margarínom.

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY Prí lo ha pre poľ no hos po dá rov

ho miešania zahrievame do zhustnutia. Pridáme 80 g kryštálového cukru, 1 balíček vanilínového cukru a ochutíme citrónovou šťavou. Nakoniec primiešame 250 g mäkkého tvarohu a 50 g opláchnutých hrozienok. VÍťAZ V ObSAHu VÁPNIKA Mak obsahuje niekoľkonásobne 1. 12. 2012

a dedi nu Číslo 333 Pri pra vu jú: redak tor ka Ľubica SÝKOROVÁ, novi nár ka Elena ŠRANKOVÁ a spo lu pra cov ní ci Použitá domáca a zahraničná literatúra

48 /4519/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A 8. KONFERENCIA MUZIKOLÓGOV A HUDOBNÝCH ODBORNÍKOV V NOVOM SADE

Cirkevná hudba vojvodinských Slovákov pomerne ustálenom jesen- ko Siroma, spomeNa záver si prítomnom termíne i tohto roku Ko- nutý organista – ní vypočuli dve zaujímisia pre hudobnú činnosť Výbo- kantor, vypracoval mavé prednášky proru pre kultúru NRSNM a Ústav pre prehľad organov v fesorov z Filozofickej kultúru vojvodinských Slovákov kostoloch dolnofakulty v Nitre, ktorí usporiadali sústredenie muziko- zemských Slovákov, naše slovenské vojlógov a hudobných odborníkov. Aj ich históriu i údržbu. vodinské prostredia témou 8. konferencie (v sobotu 24. Zistil, že vo Vojvodidobre poznajú, lebo novembra v ÚKVS v Novom Sade) ne je v slovenských kvôli monografiám už bola Slovenská hudba vo Vojvodi- kostoloch 24 orgaspracovali tradičnú ne a užšou témou bola tentoraz Cir- nov (23 v evanjelickultúru v Erdevíku, kevná hudba vojvodinských Slo- kých chrámoch a 1 Pivnici a Boľovciach, vákov. Už pri otvorení podujatia v selenčskom katoteraz sa venujú výMgr. art. Milina Sklabinská, riadi- líckom), a to v Báčskumu Silbaša. Doc. teľka ÚKVS, s potešením privítala skom senioráte Súvaha a podnety: Mgr. art. Milina Sklabinská PhDr. Ladislav Lenova MgA. Janko Siroma Mgr. Samuela Vrbovského, biskupa SEAVC 11 organov, ský, PhD., hovoril o Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Banátskom 9 a v Sriemskom 3. Po skupiny Vox humana. Nasledovali identite Slovákov v Rumunsku, v Srbsku, početných evanjelických uvedomení si krutej reality v teré- referáty z histórie: Mgr. art. M. Skla- Maďarsku a Srbsku, a témou predkňazov zo slovenských vojvodin- ne navrhol pri Biskupskom úrade binská z dobovej tlače vyexcer- nášky doc. RNDr. Petra Chrastinu, povala záznamy o aktivi- PhD., bola Historická krajina a jej vyských zborov, ale i hostách cirkevných spevoko- užívanie v slovenskej enkláve Pivnití – referentov zo Slolov v medzivojnovom ob- ca vo Vojvodine. venska. V pozdravnom dobí (opierala sa o EvanSkutočným duchovným obohapríhovore Vladimír Vajelický hlásnik, Národný tením a skvelým ukončením prelentík, podpredseda kalendár a zvlášť pochvá- myslenej náplne tohtoročnej muziNRSNM, uznal, že mulila zriadený cirkevný ar- kologickej konferencie bol koncert zikologická konferenchív v Starej Pazove) a Ju- organovej hry profesora Jána Vlacia, čiže recepcia našej raj Ferík hovoril o troch dimíra Michalka, ArtD., ktorý odhudobnej minulosti a kantorských kurzoch v hre znel večer v Kostole mena Máriinho súčasnosti predstihla na organe, ktoré organi- (novosadskej Katedrále). Maestro podobné snemovania v zoval Biskupský úrad je profesorom organovej hry v Huoblasti literatúry a výSEAVC. V diskusii podpo- dobnej a tanečnej fakulte Vysokej tvarného umenia, a cirrili výzvu na založenie ur- školy múzických umení v Bratislave, kevnú hudbu ocharakčitého poradného telesa je predseda Spolku koncertných terizoval ako vzácny segment slovenskej kul- Poučné prednášky priniesli hostia z Nitry: doc. PhDr. pri Biskupskom úrade, umelcov a z tohto postu každoročLadislav Lenovský, PhD. (zľava), a doc. RNDr. Peter tiež ďalšie organizovanie ne organizuje Medzinárodný hutúry vôbec s bohatou Chrastina, PhD. kantorských kurzov, skon- dobný festival Slovenské historické tradíciou. Hostiteľka a moderátorka M. Sklabinská ešte založiť nejaké dozorné teleso, kto- štatovali, že mladé generácie vďa- organy. Okrem toho, že je výrazným upriamila pozornosť prítomných na ré by vďaka odborným pokynom ka absolvovaniu hudobných škôl predstaviteľom organového interzborník prác z minuloročnej kon- znemožnilo ďalšiu devastáciu tý- majú solídne hudobné vzdelanie a pretačného umenia a presvedčivým pedagógom, J. V. Miferencie, keď sa hovorilo o zboro- chto vzácnych huchalko je aktívny aj v oblasvom speve vojvodinských Slová- dobných nástrojov. ti publikačnej, scenáristickej kov, a zahlásila ako vzácny dokuV nasledujúcej a kompozičnej. Do reperment aj vydanie zborníka z tohto- časti konferencie odtoáru novosadského konročného sústredenia. znel prehľad slovencertu zaradil diela cirkevnej Sugestívnym prejavom ako prvý ských spevokolov a hudby šiestich popredných sa auditóriu prihovoril významný ich pôsobenie. Cirautorov a medzi nimi aj slovenský organista a vysokoškol- kevné spevokoly v dvoch slovenských: Ilju Zelský pedagóg prof. Ján Vladimír Banáte spracoval jenku a Ľudovíta Rajtera. Michalko, ArtD. Hovoril o minulosti, Mgr. Slađan Daniel Koncert mal krásnu násúčasnosti a budúcnosti cirkevnej Srdić, v Báčke Mgr. vštevnosť a auditóriu sa hudby v Evanjelickej cirkvi a. v. na Jaroslav Kopčok predstavili primeraným reSlovensku, ale aj o podnetoch a (jeho text prečítala pertoárom i staršia a mladšia motivácii na zlepšenie situácie v tej- Anna Medveďová) a spevácka skupina cirkevnéto oblasti. Osobitne sa zmienil o v Srieme Mgr. Ján Maestro prof. Ján Vladimír Michalko, ArtD., pred zaho zboru SEAVC v Novom evanjelickom spevníku, kantor- Vida. V diskusii bolo čiatkom svojho koncertu v Kostole mena Máriinho Sade. Koncert usporiadali ských kurzoch, s ľútosťou konšta- navrhnuté jednot- (Katedrále) Ústav pre kultúru vojvodintoval, že na Slovensku ani jeden ným dotazníkom školený organista nie je zamest- doplniť tieto vzácne materiály kvitovali vzácny prínos tejto kon- ských Slovákov a Kultúrne stredisko naný ako kantor, ako je to najnov- zvlášť údajmi o doterajších nacvi- ferencie v zdokumentovaní danej Nového Sadu. A. Francistyová šie v Báčskom Petrovci. MgA. Jan- čovateľoch zborov a o pôsobení problematiky.

1. 12. 2012

48 /4519/

HLAS ĽUDU

k u Lt Ú r a z 57. MeDziNároDNÉHo kNiŽNÉHo veĽtrHu v beLeHraDe (4)

Vysondovať terén, nadviazať kontakty K

oncom októbra slovenských kníh alebo kníh v slovenčine bolo na veľtrhu v belehrade omnoho viac ako pred rokom. výdatne sa o to pričinilo i združenie vydavateľov a kníhkupcov Slovenskej republiky v čele s predsedom rNDr. Danielom kollárom, cSc. –Boli ste už na tomto podujatí a má účasť združenia len tú výstavnú dimenziu? – priznám sa, že som prvýkrát v belehrade na knižnom veľtrhu, hoci moji kolegovia v združení toto podujatie veľmi dobre poznajú. keďže máme plány a ambície byť v niektorom z nasledujúcich rokov ako Slovensko jeho čestným hosťom, tak sme sa dohodli, že tento rok si dobre obzrieme terén a pripravíme pôdu na rokovanie s Ministerstvom kultúry Sr, aby si osvojili tieto naše plány. Snažíme sa každý rok propagovať Slovensko a slovenskú literatúru v okolitých krajinách: na budúci rok budeme v prahe, v roku 2014 v rámci skupiny v 4 (vyšehradskej štvorky) by sme chceli byť hosťom veľtrhu v paríži – to je taká spoločná iniciatíva – a pravdepodobne by v roku 2015 bolo reálne, aby Slovensko bolo hosťom i tu, v belehrade. – To si vyžaduje dosť široké prípravy? – Jasne, je to absolútne prirodzená cesta a do toho by malo vstúpiť i Ministerstvo zahraničných vecí prostredníctvom svojich kontaktov a vzťahov, spolu s Ministerstvom kultúry. Mal by to byť ozaj projekt, kde sa zapoja viaceré organizácie a my s informačným literárnym centrom by sme mali byť garantom tohto podujatia. – A tohtoročná účasť v Belehrade? – Na úvod by som chcel vyzdvihnúť, že ide o ini-

ciatívu len združenia vydavateľov a kníhkupcov. teda nepomohol nám štát, ani Ministerstvo kultúry, takže sme si účasť v podstate zabezpečili len z prostriedkov združenia vydavateľov. týmto aj toto nie je nejaký stánok, ktorý by spĺňal náročnejšie parametre niektorých iných krajín. Je to skromnejšie, ale ide o to, že by sme chceli presondovať situáciu a niektorý z tých budúcich rokov pripraviť niečo celkom iné. Do tohto sa zapojili vaši a naši členovia. združenie neustále rastie, len za posledný rok pribudlo desať nových členov, takže dnes zastupuje až deväťdesiat percent celej knižnej produkcie u nás. všetky veľké vydavateľstvá sa v posledných rokoch stali našimi členmi. v tomto roku sme sa spojili, čo je tiež veľmi dôležité, s ďalším združením, ktorým bolo index, ktoré sa venuje takej alternatívnej literatúre. teraz už existuje jednotné, veľké združenie vydavateľov, ktoré má aj istú váhu v spoločnosti a je partnerom Ministerstvu kultúry pri riešení podpory slovenskej literárnej tvorby. – Keď ide o zložku výstavnú, čo by ste vyzdvihli? –Dnes sa predstaví bibiana, ktorá prezentuje svoju tvorbu, vydavateľstvo kalligram bude ocenené cenou Dositeja obradovića, a my sme vlastne priniesli vzorky, knihy niektorých našich najvýznamnejších vydavateľstiev. Dúfame, že sa nám podarí nadviazať kontakty so srbskými vydavateľmi v tom-ktorom žánri, z hľadiska tej-ktorej témy. Ja osobne tiež, keďže sa venujem turistickej, vlastivednej, historickej literatúre na Slovensku, tak isto by som sa rád stretol s kolegami zo Srbska, ktorí majú záujem možno

predstaviť Slovensko, bratislavu, tatry alebo niektoré témy a slovenské reálie v srbskom jazyku. Hádam sa to podarí. Sondovať terén, zistiť, ktoré témy zo Slovenska by boli naj- Riaditeľ RNDr. Daniel Kollár, CSc. zaujímavejšie, ktoré by úspešne mohli osloviť nielen slovenskú menšinu v Srbsku, ale aj ostatnú verejnosť. – Nie je to jediná dimenzia budúcej spolupráce? – Nie sú to možno zatiaľ nejaké megalomanské myšlienky a projekty, skôr – keďže prišlo k istej výmene a trošku takej, povedal by som transplantácii novej krvi združenia – sa snažíme postupne oslovovať jednotlivé partnerské organizácie v iných krajinách. Napríklad i so srbským združením vydavateľov sme nadviazali kontakt. preto sme sa zapojili do jedného veľkého projektu v rámci eÚ, ktorý má za úlohu vytvoriť v každej krajine kompletnú databázu kníh, ktoré vychádzajú, to ponúknuť širokej verejnosti. pokiaľ viem, aj vaše združenie sa do toho zapojilo, tak isto my ako slovenské, prakticky krajiny, je ich šesť, ktoré ešte takúto databázu nemajú vytvorenú. postupovali sme v jednotlivých kolách a očakávame vyrozumenie, či ten projekt definitívne prešiel, aby sme ho mohli začať od januára budúceho roku realizovať. za odpovede ďakuje: Oto Filip

Návšteva zboru zo SLoveNSka v petrovci

Chrysostomos zapôsobil i v staroslovienskom jazyku Z

miešaný spevácky zbor chrysostomos je zborom Gréckokatolíckej cirkvi vo vranove nad topľou. za patróna si vybral sv. Jána zlatoústeho (sv. ioana chrysostoma), konštantínopoľského arcibiskupa. zbor vznikol v decembri 1996. výpočet vystúpení tohto telesa by bol veľmi dlhý, preto len v skratke spomenieme ich koncertné vystúpenia pri rôznych príležitostiach po celom Slovensku, vystúpenia v zahraničí: Čes- Záber zo siene Zhromaždenia obce, kde sa Vranovčania zvítali so zástupcami lokálnej samosprávy ká republika, poľsko, Mavranovčania boli hosťami na tohďarsko, rakúsko, Srbsko a Čierna nie liturgie sv. Jána zlatoústeho v Hora, taliansko, priame prenosy pre slovenskom i staroslovienskom jazy- toročnom koncerte zborovej hudby rozhlas a televíziu, nahrávanie cD a ku, rad pobožností východného ob- a do petrovca pricestovali v piatok 9. rôzne pobožnosti. Doteraz zbor ab- radu, skladby svetových klasikov, pies- novembra. ich hostiteľmi boli zboristky solvoval vyše 800 vystúpení. repertoár ne v slovenskom i staroslovienskom komorného zboru Musica viva. Hostohto hudobného telesa tvorí pre- jazyku. v súčasnosti je vedúcou a di- tí zo Slovenska v sieni zhromaždenia obce báčsky petrovec privítala vedúdovšetkým kompletné naštudova- rigentkou zboru anna Maťašová.

ca domáceho zboru Mariena kriváková-Stankovićová a po zoznámení sa príjemný pobyt v Srbsku im zaželal aj predseda obce pavel Marčok so spolupracovníkmi. v matičnom dome ich opäť privítali podpredseda MoMS petrovec Jaroslav Čiep a predsedníčka osvetovej komisie MSS anna Medveďová, ktorí návštevníkom priblížili spoločenské, kultúrne a historické pomery našej menšiny. Hostia potom navštívili aj gymnázium, Spolok petrovských žien a Galériu ahoj. v sobotu sa zoznámili aj s pamätihodnosťami Nového Sadu, účinkovali na koncerte v petrovci a v nedeľu pri návrate domov sa vranovčania zastavili aj v Ďurdeve, kde svojím spevom tiež potešili miestne obecenstvo. J. Č-p

1. 12. 2012

48 /4519/

HLaS ĽuDu

K U LT Ú R A ĎALŠIA KNIHA HAJDUŠIČANKY OLINY KOVARČÍKOVEJ

Pekné slovo je dobrý skutok H ajdušičanka Olina Kovarčíková stromu, k starému domu, ktorého sa vlani predstavila svojou pr- viac niet, záhradke... Olina tieto svovou zbierkou poviedok písaných po je myšlienky preniesla do básní, v srbsky pod názvom Zovem se oko ktorých hľadá odpoveď na otázku, koľ(Volám sa oko). Vtedy však, ako nám ko niečo, čo v danej chvíli máme, bude to sama uznala, nevedela naisto, či sa trvať, a ihneď uzaviera, že vo chvíli písaním bude zaoberať s väčšími am- všetko môže zmiznúť. bíciami. Predsa už o rok vo vydaní Združenia milovníkov literatúry, výtvarného umenia a dizajnu Leonardo z Vršca svetlo sveta uzrela Olinina ďalšia kniha. Je to zbierka básní tiež písaná po srbsky Sve moje (Všetko moje), ktorú v organizácii tohto združenia verejnosti v piatok 16. novembra predstavili na premiére vo Vršci. Momentka z premiéry: (zľava) Danica Vŕbová, O knihe a autorke ho- Olina Kovarčíková a Miroslava Kućančaninová vorila predsedníčka združenia a redaktorka vydania proMilovníkom písaného slova sa prifesorka Miroslava Kućančaninová, hovorila aj autorka, ktorá povedala, že ktorá o. i. povedala: touto knihou ani náhodou nechcela – O. Kovarčíková v srdci prechová- prejaviť utrpenie a smútok. va melanchóliu a smútok za zašlými – Chcela som zaznamenať spočasmi a vo svojich básňach prejavu- mienky, ale aj nové horizonty v moje lásku k rodičom, rodnej osade, jom živote, – povedala. – V období, v

ktorom som zhodou životných okolností zostala bez všetkých milých ľudí, som sa všeličo naučila. V tom období som bola priam ohromená spoznaním, nakoľko je slovo dôležité a dáva človekovi silu a energiu, aby zotrval. Zistila som to vtedy, keď pre mňa nebolo pekných slov a každé pekné slovo som považovala za skutočne dobrý skutok. Neboli mi teda potrebné žiadne materiálne veci. Stačilo iba nájsť si trochu času pre človeka, ktorý potrebuje pekné slovo. To ma podnietilo, aby som aj ja na základe vlastnej skúsenosti napísala pekné slová, ktoré zostanú zapísané pre moje deti, pre vás, pre niekoho tretieho. Nuž a kus tých pekných slov zo zbierky prečítaním viacerých básní prítomným priblížili M. Kućančaninová, mladá recitátorka z Hajdušice Danica Vŕbová a sama autorka. vlh

rodnej osady, iba poviedka Ej, Vukice čerpá námet z báčskopalanského prostredia. Ivan Perišić rád trávil chvíle so svojím dedom, ktorý mu rozprával o mnohých silbašských udalostiach. Často vnímavo počúval i iných starších ľudí, a tak zo spomienok vznikali prozaické práce. Podľa slov recenzenta K. Daničića vďaka I. Perišićovi Silbaš dostal nového kronikára a analytika širších rozmerov, ktorý „vo svojich poviedkach necháva dostatočný priestor multietnickému a multikultúrnemu fókusovaniu rozprávačskej reality, čo je iba dôkazom zosúladeného vzťahu medzi všetkými občanmi na spomínanom geografickom priestore, lebo podľa I. Perišića V Silbaši inak ani nemôže byť...“ Tretia kniha pre autora I. Perišića znamená podnet do ďalšej práce. Pravdepodobne čitateľov čoskoro poteší novou básnickou zbierkou. Ale neoddychuje ani pero prozaika. Už stvárňuje ďalšie príbehy.

Slovenskom národnom dome v Kysáči 6. novembra bolo zasadnutie Správnej rady MOMS, ako i dohovor s autormi príspevkov pre zborník prác Kysáč 1773 – 2013. Zborník by mal byť vydaný v roku 2013, keď si Kysáčania pripomínajú 240 rokov od príchodu Slovákov do tejto osady. Zasadnutiu predchádzalo stretnutie predstaviteľov MOMS v Kysáči: predsedu Rastislava Surového, učiteľa na dôchodku Michala Gombára a Jána Pavlova s riaditeľom SVC Vladimírom Valentíkom v B. Petrovci v utorok 16. októbra. Vtedy prevzali CD s textami, ktoré sú už prelomené. Ide o 51 príspevkov, ktoré sa vzťahujú na udalosti v Kysáči od roku 1773 až po 2003. Treba ešte napísať nové texty, v ktorých by sa spracovalo obdobie od roku 2003 po rok 2013. Hotové texty treba korigovať, nové napísať a prichystať do 31. decembra 2012. Na novembrovom zasadnutí v SND bolo 31 záujemcov: autorov príspevkov, členov Správnej rady MOMS, predstaviteľov cirkví, KIS, Miestneho spoločenstva, školy, Poľovníckeho spolku, Červeného kríža, hasičov, penzistov, strelcov a iných. Vtedy bola založená rada, ktorá bude mať na starosti celý priebeh vydávania monografie Kysáča. Tvoria ju: Rastislav Surový, Michal Gombár, Ľudmila Berediová-Stupavská, Zuzana Peťkovská, Michal Madacký a Pavel Pálik. Členmi marketingovej a finančnej komisie, ktorá bude dohliadať na projekty a zabezpečovanie prostriedkov, sú: Michal Ďurovka (profesor na dôchodku), ktorý bude vedúcim, Michal Madacký, Michal Šranka a Anna Bičiarová. Keďže mnoho starých fotografií v doterajšej príprave monografie zmizlo, bude potrebné nahradiť ich. Prítomní na zasadnutí vyjadrili nádej, že sa toto predsavzatie skončí pozitívne a Kysáčania nebudú čakať ďalších 10 rokov na vydanie monografie svojej osady.

Jaruška Ferková

A. Legíňová

BÁČSKA PALANKA

Pero, ktoré nikdy neoddychuje Z nevyčerpateľného zdroja inšpirácie pre svoje literárne pero neustále čerpá Ivan Perišić zo Silbaša. Poéziu začal písať v 50. rokoch minulého storočia a odvtedy neustále tvorí. Jeho prvá básnická zbierka Kocka sunca vyšla v júli 2011. O necelý rok v máji 2012 tlačou vyšla jeho druhá kniha ľúbostných básní Kocka sna. Tretia kniha, tentoraz zbierka prozaic- Autor Ivan Perišić (zľava) a moderátor kých prác Između ranih Sava Bajac na premiére knihy zvezda uzrela svetlo sveta len nedávno a premiéra knihy bola medaljonu a Beli dinar u perovnici. Hu9. novembra v Ľudovej knižnici Velj- dobnými bodmi – piesňami za gitarového sprievodu program spestril ka Petrovića v Báčskej Palanke. V programe, ktorý moderoval Dejan Alimpić. Kniha Između ranih zvezda obsaSava Bajac, o najnovšom knižnom vydaní hovorili recenzent Kajica Da- huje opísané skutočné príbehy. Všetničić, predseda Klubu spisovateľov ky poviedky svojím pútavým obsaDIS Nenad Neša Živkov, ktorý ve- hom a hrdinami, ktorí nemajú prísne noval I. Perišićovi jednu svoju báseň. rozdelené úlohy na hlavné a vedľajSandra Plavšićová početnému pu- šie, zavedú čitateľa do minulosti. bliku prečítala dve poviedky: Slika u Autor v textoch spracoval motívy z

1. 12. 2012

48 /4519/

HLAS ĽUDU

Na obzore monografia Kysáča

K U LT Ú R A PIVNICA

V PADINSKEJ KNIŽNICI

Jesenná radosť života

Knihy plné strachu

pravdivý pôžitok milovníkom poézie prinieslo stretnutie básnikov v knižnici Jesenná radosť života, usporiadané v stredu 21. novembra v miestnostiach pobočky Ľudovej knižnice Veljka Petrovića v Pivnici. Organizátorky tejto kultúrnej udalosti boli knihovníčka Zorica Vučenovová a profesorka Zuzana Va-

nacvičili učiteľky a profesorky Anka Nedićová, Vesna Šranková, Vesna Kámaňová a Nataša Mirkovićová, ktorá program spestrila choreografiou Hajde da ludujemo ove noći vo vystúpení žiakov 4. a triedy. V miestnostiach knižnice často prebiehajú umelecké dielne a aj tentoraz si návštevníci mohli

Členovia literárnej sekcie svojím umeleckým prednesom hlboko zaujali obecenstvo

iteratúra veru dokáže vzbudiť za hudobného podkladu vo výu čitateľov aj strach. V nede- bere Martina Papa boli predneľu 18. novembra v padinskom sené úryvky literárnych diel štyoddelení kovačickej Obecnej roch veľkých majstrov spisovaknižnice bol literárny večierok teľov: Guya De Maupassanta pod názvom Knihy plné strachu. (1850 – 1893), Edgara Allana PoPo úvodnom príhovore autorky eho (1809 – 1849), Edgara Lupodujatia, knicassa Whiteho hovníčky Zdenky (1866 – 1934) a Obšustovej o mosrbského spisovatíve strachu vo teľa Gorana Skrosvetovej literatúre bonju (1962). sa zmienila najprv Nedeľný literárprofesorka anny večierok v Padiglického jazyka ne, na ktorom sa Tatjana Brezinohovorilo o neobyvá. Psychologička čajných udalostiach Viera Tomášiková a fantastických záhovorila o tejto žitkoch, o duchoch, emócii a o tom, nevysvetliteľných prečo máme javoch, upíroch a strach čítať takúto ďalších stvoreniach Knihovníčka Zdenka Obliteratúru. Potom zo sveta zla, ktoré sa šustová, autorka literárnepoviedky na oži- ho večierka ľahko pretavujú do venie fantázie a tých najhorších precvičenie mozgových závitov, nočných mor, sa skončil citátom od ktorých možno niekomu aj srbského spisovateľa Ivu Andristuhla krv v žilách, čítali členovia ća: „Tak mnoho bolo vecí v živoliterárnej sekcie: Martin Labát, te, ktorých sme sa báli. A nemaDaniel Cicka, Ján Hološ a Anička li sme. Bolo treba žiť.“ Strehovská. Na tomto podujatí, A. Chalupová

Hostia, účastníci a návštevníci v pivnickej knižnici

lentíková a bol to ďalší úspešný krok výbornej spolupráce pivnickej knižnice a ZŠ 15. októbra. Jesenná radosť života zhromaždila početných žiakov a učiteľov pivnickej školy, ako i hostí z Báčskej Palanky: predstaviteľov ĽK V. Petrovića v čele s riaditeľkou Koviljkou Dobrićovou, predsedu Klubu spisovateľov DIS Nebojšu Nešu Živkova a poetku Lanu Dragičevićovú. Riaditeľka K. Dobrićová pochválila prácu pivnickej knižnice a v stredajšom programe účinkovali básnici N. N. Živkov a L. Dragičevićová s prednesom niekoľkých svojich básní a mladí poeti – pivnickí žiaci. Šiestak Dávid Kalko predniesol prozaický text, predstavili sa aj recitátorky štvrtáčky Valentína Imreková a Patrícia Kmeťková, ktorá zarecitovala vlastnú báseň. Siedmačka Vesna Peškanovová sa predstavila vlastnými veršami venovanými starej mame Verici Jurukovskej. Vesna začala tvoriť ako 9-ročná, keď napísala prvú báseň Starej mamino srdce. Nedávno jej vyšla prvá kniha básní Moje sny. Žiakov s veľkou láskou

pozrieť výstavu Malé domáce mátohy. S ôsmimi žiakmi ju prichystala pani učiteľka A. Nedićová. Po literárnom večierku hostia z Báčskej Palanky s knihovníčkou Z. Vučenovovou navštívili miestnosti Diakonického domu, kde družné posedenie pokračovalo. Tu ich spolu s velebným pánom Jánom Zahorcom, farárom pivnickým, privítala predsedníčka Spolku pivnických žien Anna Valášeková. J. Ferková

LOGIC GATE je názov výstavy Gorana Despotovského, ktorá od 22. októbra do 17. novembra prebiehala v galérii Zväzu združení výtvarných umelcov Vojvodiny v Novom Sade. Autor, ktorý tohto roku oslavuje štyridsiatku, sa narodil vo Vršci, v roku 1999 ukončil odbor maliarstva na Akadémii umení v Novom Sade a v roku 2003 i postgraduálne štúdiá na uvedenej akadémii. Viacerým jeho prácam dominuje žltá farba, čo badať aj z tohto záberu. O. Filip

1. 12. 2012

48 /4519/

HLAS ĽUDU

k u lT Ú r a reTroSPekTÍvNa vÝSTava v kySÁČi

Výtvarný svet Milana Súdiho etrospektívnu výdobie m. Súdiho stavu prác k sesa zakladá na kondemdesiatke akadecepte tónového mického maliara mimaliarstva tmavej lana Súdiho otvorili v „gamy“, ktorý si piatok 23. novembra osvojil ešte v Brav Galérii SNd v miesttislave. Na retrosnostiach Slovensképektívnej výstave ho národného si návštevníci domu. mohli pozrieť aj cyo tvorbe jubilanta klus malieb na mosa zmienil literárny tívy scénického kritik vladimír valenumenia, keď jubitík, ináč žiak m. Súlanta inšpirovalo diho. Početným prí- Michal Madacký (zľava), Milan Súdi a Vladimír Valentík na ver- divadlo a balet. z tomným priblížil vy- nisáži v Galérii SND príležitosti životstavované diela, meného jubilea kydzi ktorými sa našli tie, čo zapada- ského. medzi nimi boli aj asociatívne sáčsky akademický maliar sa predjú do študijného cvirgovania na krajinky, ktoré boli diplomovou stavil obrazmi, ktoré pomenúva vysokej škole výtvarných umení v prácou milana Súdiho. ako povedal „náladovky“ a podľa slov v. valenBratislave u profesora jána Želib- v. valentík, celé prvé tvorivé ob- tíka by sa dali ocharakterizovať ako

výtvarná poetika, ktorá v sebe zahrnula skúsenosti moderného výtvarného umenia 20. storočia. Po predstavení jubilantovej tvorby a jednotlivých období v nej, predstavených retrospektívnou výstavou, v. valentík povedal i to, že milan Súdi ako maliar bol a zostal najväčšmi zaujatý farbou. konštatoval tiež, že sa jeho paleta pohybovala od tmavých, ťažkých tónov po pestrosť, ktorá vznikla k sedemdesiatke. Samotný autor a jubilant prisľúbil, že bude maľovať, kým bude vládať, lebo ideí má stále dosť. Život síce prináša sivý kolorit, ale – ako sľúbil – aj ten sa dá sfarbiť a osviežiť. výstavu otvoril vedúci Galérie SNd michal madacký a darčekom jubilantovi zablahoželal predseda momS rastislav Surový. výstava bude otvorená do 12. decembra. E. Š.

Galéria zuzky medveďovej

Výstava k abrahámovinám Jána Agarského kademický maliar ján agarský zo Starej Pazovy sa v týchto dňoch dožíva svojej životnej päťdesiatky. Pri tomto významnom a okrúhlom maliarovom jubileu sa v Galérii zuzky medveďovej v Báčskom Petrovci pousilovali nainštalovať samostatnú retrospektívnu výstavu jeho obrazov. v podstate ide o asociatívne krajinky, ktoré maliar agarský na svojich plátnach stvárňuje takmer celý svoj umelecký život. „Tento umelec v prvej chvíli svojho umeleckého formovania vychádzal z figurálneho výtvarného prejavu. Postupne však vo svojom

maliarskom prejave Podobnými slovami redukoval figurálne sa 24. novembra na obsahy a snažil sa obvernisáži v otváracom razy vytvoriť pomoprejave 11. samostatcou čírych výtvarných nej výstavy jána agarprostriedkov, najmä ského a 2. v Gzm zmiefarby a jednoduchých nil i riaditeľ múzea vojčiar neuzavierajúcich vodinských Slovákov sa v zložitejšie formy. Pavel Čáni. Povedal i to, jeho výtvarný prejav že umelec v podstate eliminoval naratívne po celý život tvorí jezvyšky, stal sa asociaden jediný obraz a pri tívne abstraktný a Ján Agarský, päťdesiat- agarskom ho fascinuprevravel čistou emó- nik, v Galérii Zuzky Med- je postup, ktorým ciou ako hudba,“ na- veďovej umelec akoby vytváral písal kurátor vladimír valentík v nie výtvarné, ale hudobné dielo na sprievodnom katalógu ku výstave. plátne. umelec akoby vytváral akor-

dy farieb a tie potom vsúva do určitých kompozícií, a tak dynamikou, štruktúrou navrstvuje abstrakciu a dáva určitý obsah a odkaz. Hudobnými číslami pri otvorení výstavy a hrou na klarinete sa obecenstvu prihováral i hudobník Bogdan ranković. Publikum malo možnosť pozrieť si dokumentárny film o maliarovi jánovi agarskom z archívu Novosadskej televízie, nakrútenej v jej Slovenskej redakcii pred 17 rokmi. záujemcovia si obrazy z výstavy v Gzm majú možnosť pozrieť do 16. decembra. J. Č-p

HUMANITÁRNY KONCERT V NOVOM SADE. v rámci osláv krstnej slavy mesta Nový Sad Đurđic a pri príležitosti Svetového dňa predčasne narodených detí v sobotu 17. novembra v Štúdiu m Novosadského rozhlasu odznel tradičný humanitárny koncert náboženských spoločenstiev na území mesta Nový Sad. koncert bol organizovaný v prospech fondu Boj za bábätká. o jeho usporiadanie sa aj v tomto roku postarali Židovské spoločenstvo v Novom Sade, Slovenská evanjelická a. v. cirkev – novosadský zbor, islamská spoločnosť v Srbsku, rímskokatolícka cirkev mena máriinho, kresťanská reformovaná cirkev a Srbská pravoslávna cirkev – eparchia báčska. Tohtoročnými predstaviteľmi Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi boli novosadský starší spevokol pod vedením anny Crveniovej a mládežnícky spevácky zbor agapé pod dirigentskou taktovkou olivery Gabríniovej (na snímke). Starší spevokol sa predstavil jednou piesňou, pokým mladší mali trochu bohatší program – jednu spoločnú pieseň, ďalšiu zaspievalo vokálne trio olivera Gabríniová, leonóra Súdiová a ivan Slávik, a sólové vystúpenie mala anna zorňanová, ktorá predniesla gospelovú pieseň Amazing Grace. 1. 12. 2012

48 /4519/

HlaS Ľudu

J. Pániková

K U LT Ú R A VÝROČNÝ KONCERT KUS PETROVSKÁ DRUŽINA

Folklórne stvárnenie čajakovského odkazu chotníci Kulherečky Nataša túrno-umelecNosáľová, Milina kého spolku PeSýkorová, Milina trovská družina v Častvenová a Zupiatok 23. novembzana Hmiráková. ra príjemne prekvaV programe sa o pili obecenstvo. Nedobrú náladu riadili sa tradičným postarali všetci striedaním folklórúčinkujúci. Diványch zložiek s klakom sa najprv sickým zahlásením predstavila mladjednotlivých bodov, šia detská speale v celovečernom vácka a tanečná programe, ktorý priskupina spletom chystali na javisku piesní a tancom Slovenského vojvoAnička maličká, dinského divadla, potom staršia divákom podali svoj detská tanečná Predsedníčka spolku Kvetofolkloristický odkaz skupina predslava Benková sa zavďačila známeho realisticviedla tance všetkým ochotníkom, ale i kého spisovateľa a rodičom a starým rodičom, Drobná bažaličtematiku z diela na- za ich obetavosť, ako i všetka a Do hory ma šej dedinskej prózy. kým podporovateľom spolku poslali. DievScenár výročnéčenská spevácka ho programu Petrovská rada podľa skupina zaspievala o petrovských románu Zypa Cupák Jána Čajaka ml. zvonoch a tiež spolu so ženskou napísala a spolu s hercami stitulí- speváckou skupinou i zmes svarovala (čajakovský výraz) Daniela dobných piesní. Mládežnícka taLegíňová-Sabová. V ňom sa scén- nečná skupina sa bavila pri Fľakami z románu prihovárali a pol- škovom tanci a tancovala aj Po pedruhahodinový program sceľovali trovsky.

Predtým však na úvod programu lyrické a ľudové piesne zaspievali zboristky Komorného zboru Musica viva pod taktovkou Anny Medveďovej a Marieny StankovićovejKrivákovej. K tomu svoju tanečnú

Zmiešaná ženská spevácka skupina si nôtila na svadobnú nôtu zdatnosť predviedol aj Folklórny súbor Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom. Všetky tanečné a spevácke skupiny sprevádzal spolkový orchester pod vedením Jána Andrášika a Zdenka Makovníka. Spevácke čísla

KUS ZVOLEN NA MEDZINÁRODNOM FESTIVALE VO VRANOVE NAD TOPĽOU

Tri rieky sa vliali do mora priateľstva ládežnícky folklórny súbor Kultúrno-umeleckého strediska Zvolen z Kulpína v novembri absolvoval zájazd na východné Slovensko, presnejšie na Medzinárodný festival umeleckých skupín Nad Topľou, Wislokiem a Dunajom, ktorý prebiehal vo Vranove nad Topľou od 15. – 17. novembra. Spomenutý festival bol pôsobivá mozaika vystúpení mladých spevákov, tanečníkov a hudobníkov z troch štátov: zo Slovenska, Poľska a zo Srbska. Festival vo Vranove, podľa slov vedúceho útvaru programov a kultúry Mestského domu kultúry vo Vranove nad Topľou Petra Novotného, usporiadali už tretí rok za sebou, zatiaľ čo po prvýkrát okrem účastníkov z Poľska a zo Slovenska sa na ňom zúčastnili i hostia zo Srbska. Mládežnícky FS KUS Zvolen Kulpín vystupoval v piatok 16. novembra. Prvý výstup mali v predpoludňajších hodinách pre žiacke obecenstvo v priestrannom a vkusne upravenom Mestskom dome kultúry. V prvej časti programu sa predstavili mladí

Kulpínske kartúnky a temperamentné tance Kulpínčanov očarili vranovské obecenstvo talentovaní speváci, tanečníci a hudobníci z Vranova, teda samotní hostitelia festivalu. Druhý blok patril hosťom z Poľska, ktorí sa predstavili výstupmi dievčenských a detských rytmických skupín a sólo spevákov. Záverečný blok festivalu patril hosťom z Kulpína. Program festivalu zahlasovali traja moderátori zo Slovenska, Poľska a Srbska. Kulpínsky sú-

oboch skupín spolku nacvičila Kvetoslava Benková. O choreografie mládežníckej skupiny sa postaral Ján Kováč. Choreografkou detských skupín a gymnaziálnej folklórnej skupiny je Tatiana Kriváková-Ami-

bor predstavila moderátorka Milinka Čiliaková, ktorá medziiným povedala, že ide o jeden z najúspešnejších folklórnych súborov z Vojvodiny, ktorý pestuje dolnozemské tance a spevy a zároveň aj tie z rôznych krajov Slovenska. Na obecenstvo zapôsobil už prednes dievčenskej speváckej skupiny za harmonikového sprievodu vedúceho, cho-

džićová, ktorá podpísala aj záverečný tanec pod názvom V jednom konci bývam, v ktorom účinkovali všetky uvedené spolkové tanečné a spevácke zložky, ako i hostia. J. Č-p reografa a predsedu KUS Zvolen Michala Čiliaka. Veľký potlesk a oduševnenie obecenstva si zaslúžili i temperamentné dolnozemské a horehronské tance v podaní mládežníckej folklórnej skupiny. Na javisku ich sprevádzali harmonikári M. Čiliak a Vladimír Zima. Perličkami bloku v podaní zvolenovcov bol i výstup hudobno-speváckej skupiny v zložení Kristína a Michaela Čiliakové (husle a spev), Andrea Šimová (spev), Alex Šimo (gitara), ktorá predviedla páčivú srbskú zábavnú pesničku, ako i vydarené divadelné scénky na aktuálne dolnozemské témy v predvedení divadelnej sekcie KUS Zvolen. Program s identickým obsahom odznel aj vo večerných hodinách. Obecenstvo aj tentoraz vystúpenie KUS Zvolen prijalo s viditeľným oduševnením, o čom svedčil potlesk počas vystúpení a na záver. Ihneď po ukončení festivalu vo Vranove kulpínsky súbor dostal pozvanie už na nasledujúci deň, teda v sobotu 17. novembra, vystúpiť v susednom mestečku Kladzany. Na ceste do Kladzian navštívili vranovské vlastivedné múzeum a Hornozemplínske osvetové stredisko. K. Gažová

1. 12. 2012

48 /4519/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A PREMIÉRA KNIHY PETRA DAMJANOVA

Jeden rok v Bielom Blate o viacročných trampotách svetlo sveta uzrelo slovenské vydanie (pôvodne to mala byť viacrečová kniha, pozn. vlh) knihy zreňaninského novinára a publicistu Petra Damjanova Jeden rok v Bielom Blate. Vydala ju Matica slovenská v Srbsku – MOMS Biele Blato za finančnej podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Verejnosti ju predstavili 23. novembra. Na úvod tejto knižnej premiéry predsedníčka MOMS Biele Blato Jarmila Hromčíková ozrejmila, že skutočnosť, že kniha doteraz nevyšla, neznamená, že MOMS na ňu zabudol. – Naopak, – zdôraznila. – Vydanie knihy bolo našou prioritou, iba sme na to nemali peniaze. Nuž a keď sme

finančné problémy riešili, zjavili sa iné, ktoré sme nevedeli riešiť, tak sme sa chceli všetkého vzdať. Na naše šťastie o tom sa dozvedela predsedníčka MSS, ktorá nám pomohla, aby sme knihu predsa vydali, za čo jej patrí veľká vďaka. Text zo srbčiny do slovenčiny preložila predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová, ktorá aj uznala, že máloktorý text prekladala s takým pôžitkom ako spomenutý rukopis Petra Damjanova. – Obdivovala som autora a je mi veľmi ľúto, že kniha vyšla až po jeho smrti. Lebo som sa chcela zoznámiť s človekom, ktorý dokáže na pomerne málo strán hovoriť aj o dejinách remeselníctva, aj o dejinách školstva, cirkvi, aj o sťahovaní všet-

Účastníkom a návštevníkom knižnej premiéry sa prihovorila aj predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová kých národov, ktoré tu v Banáte žijú. V tejto knihe nie je len 12 príbehov o dvanástich bieloblatských rodinách, ale autor skutočne zahŕňa tristoročné a niekedy aj viacstoročné dejiny tej-ktorej oblasti, – povedala. Na premiére sa prítomným prihovorila aj recenzentka, známa spisovateľka Viera Benková a Adam Jonáš. Úryvky z knihy čítali K. Melegová-Melichová, Anita Jonášová a

Nataša Rybárová. V hudobnej časti programu vystúpili mladé speváčky z Báčskeho Petrovca Andrea Lačoková a Margarita Benková, ako aj hudobník na fujare Michal Struhár. Blahoprajnými slovami sa o knihe vyjadrili aj riaditeľ bieloblatskej základnej školy Milan Nedeljkov, podpredseda MSS Pavel Baláž a v mene opísaných rodín pani farárka Mária Popićová. vlh

V BÁČSKEJ PALANKE ODPREMIÉROVALI HRU

si Chrček a Lazićová vyslúžili opakovaný potlesk už pred klaňačkou. Snaží sa mu všemožne Dodajme, že minipomôcť, ale márne. malistickú scénu priČaká, možno, od neho merane vybavili Dušan aj čosi viac; keď však v Krnáč a Michal Belička, jednom z mnohých autormi hudby, ktorá ním napísaných a netrefne podčiarkuje dej, zaslaných pokrkvasú Ondrej Pavčok, Ivan ných listov deťom preŠándor a Branislav Čečíta, že síce dobre man, a technickú skuupratuje i varí, ale sa pinu tvoria: Jozef Švec, nevyrovná manželke Dáždnik na šťastnú cestu za lepšou budúcnosťou, Drahoslava Čiefová a jeho detí, zbalí sa a ktorá sa pominula. Emília Lazićová a Jozef Chrček v Daniel Kobár. odíde... Herecká dvo- predstavení Život je čudo. Summa summarum, jica pomerne rýchlo s(ú)kromný dojem z preprekonala temer obligátny začia- nach bez slov vyčarili chúlostivú miéry znie: hra Život je čudo má točný chlad premiéry a zžila sa s atmosféru osamelosti a strachu zo chuť mladého vína. Až vyzrie... postavami. Súhrou najmä v scé- zrážky s budúcnosťou. Nie div, že Juraj Bartoš

Život je čudo ivadelná sekcia Miestneho odboru Matice slovenskej Báčska Palanka je stále činná. Uplynulú sobotu v Slovenskom dome absolvovala predpremiéru a v nedeľu 25. novembra aj premiérne (na malej scéne) predviedla divadelnú hru Eleny Hložanovej Život je čudo. Okrem autorky predlohy na réžii sa podieľala i hostka z Banskej Bystrice Katarína Mišíková-Hitzingerová, ktorá sa podpísala aj pod dramaturgiu. Inscenácia vznikla v auguste 2012 v rámci seminára Píšeš? Píšem!, ktorý sa konal v Pivnici. Dráma Život je čudo hovorí jazykom súčasnosti o chorobe, ktorá ako tichá voda preniká do všetkých pór spoločnosti a možno ju napríklad pomenovať – (temer) bezvýchodisková apatia. Jej obeťami sú odcudzujúci sa a odcudzení jednotlivci, ktorí pod ťarchou psieho života hodili flintu do žita. Vo fókuse inscenácie je ON, osamelý ovdovelý muž. Päťdesiatnik. Stvárnil ho Jozef Chrček. Deti odišli študovať do Bratislavy, založili si tam vlastné rodiny; nevrátia sa. Otec zostal sám, zavalený kopou problémov, prílevom spomienok i obáv zo šedej skutočnosti, ktorá jasne dáva najavo, že lepšie časy sú fuč. Oň sa stará iba ONA, mladšia žena, v podaní Emílie Lazićovej.

1. 12. 2012

48 /4519/

V SELENČI BOL KRÁĽOVSKÝ FESTIVAL, a to v Dome kultúry 15. novembra. Odznela tam totiž divadelná premiéra hry Kráľovský festival autora Todeho Nikoletića. Žiaci ZŠ Jána Kollára ju nacvičili s profesorkami Annou Kolekovou ako hlavnou režisérkou, Danielou Báďonskou a Teréziou Trusinovou, ktoré tiež pomáhali v príprave predstavenia. Rodičia sa pričinili tak, že malým hercom ušili primerané kostýmy. V predstavení hrá 14 detí rôzneho veku a všetci si úlohy stvárnili na výbornú. Svedčil o tom aj potlesk divákov, ktorí sieň DK vyplnili takmer do posledného miesta. V predstavení pomohol aj zvukár a technik Pavel Faďoš. Medzičasom Selenčania so svojím Kráľovským festivalom vystúpili aj na Prehliadke 3 x Ď v Starej Pazove. J. Berédi-Ďuky

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

OZNAMY

Ako správne povedať: dopis alebo list? praxi sa často stretáme s nenáležitým pomenovaním písomnej správy, resp. písomného styV ku, čo je znova smutným potvrdením, že sa nevieme oslobodiť silného vplyvu dominantnej a populárnej srbčiny v našom jazykovom spoločenstve. Bežne hovoríme: „Dostala som kritický dopis.“; „Do redakcie prišiel dopis.“; „V dopise bolo hodne chýb.“ Slovo dopis akokoľvek sa nám vidí slovenské, a tu aj tam sa dostane do ústneho prejavu, v spisovnej slovenčine sa hodnotí ako nenáležité. Už vo výkladovom slovníku, V. diel, V – Ž, z roku 1965, sa hodnotí ako zastarané. Správne treba povedať list. Odvodené prídavné meno zo slova dopis je dopisný – čo je nenáležité. Náležité prídavné meno je listový. S týmto súvisí i činnosť, ktorú my príslušníci vojvodinského slovenského jazykového spoločenstva poznáme ako dopisovať si – čo je nenáležité; správne má byť písať si, korešpondovať, viesť korešpon-

denciu. Písomný styk, súhrn listov je korešpondencia. Nedajme sa tu zmýliť významom slova list, že je to len plochý zelený orgán rastliny: lipový, kapustový list; bobkový list; alebo, že je to papier obdĺžnikového tvaru určený na písanie, tlač a pod., teda, že sú to len listy v písanke, listy v knihe. Odborne list je tenká plocha nástroja, stroja alebo píly. Úradnú listinu, doklad tiež pomenúvame list, a tak máme rodný list, úmrtný list. Na tovar dostávame záručný list. Aj v biblickej terminológii máme listy, napr. List Rimanom, apoštolské listy – spisy apoštola adresované veriacim. List je teda aj písomná správa. Môže byť úradný, anonymný list, alebo otvorený list – uverejnený v tlači. Listy píšeme. Môžeme ich dať do obálky, poslať poštou, doporučene (po srbsky preporučeno). A vety v úvode budú spisovné, keď slovo dopis vystriedame listom: „Dostala som kritický list.“; „Do redakcie prišiel list.“; „V liste bolo hodne chýb.“ ah

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválenom rozhodnutí o odhade vplyvov daného stavu a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie daného stavu na životné prostredie projektu Interné benzínové čerpadlo: prízemný a podnikateľský objekt a dve striešky Nositeľ projektu AS LUKA NOVÝ SAD, Ulica carinska 1, Nový Sad, podal žiadosť tomuto orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Interné benzínové čerpadlo: prízemný podnikateľský objekt a dve striešky, v Ulici kanálskej, na katastrálnej parcele číslo 4142/8, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 23. novembra 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-812/12, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie, ktorým je určený obsah a rozsah štúdie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu AS LUKA NOVÝ SAD, Ulica carinska 1, Nový Sad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Interné benzínové čerpadlo: prízemný podnikateľský objekt a dve striešky, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt Interné benzínové čerpadlo: prízemný podnikateľský objekt a dve striešky, v Ulici kanálskej, na katastrálnej parcele číslo 4142/8, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu AS LUKA NOVÝ SAD, Ulica carinska 1, Nový Sad (v ďalšom texte: nositeľ projektu), je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie. 2. Určuje sa, že nositeľ projektu štúdiu o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Interné benzínové čerpadlo: prízemný podnikateľský objekt a dve striešky, v Ulici kanálskej, na katastrálnej parcele číslo 4142/8, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, vzhľadom na rozsah a obsah vypracuje v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05). Štúdia o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie má obsahovať predovšetkým nasledujúce: – dať príkaz všetkých obsahov projektu, opis všetkých aktivít a identifikovať pramene znečistenia; – opatrenia, ktorými sa zabezpečí zmenšenie emitovania znečisťujúcich látok vo vzduchu v súlade so Zákonom o ochrane vzduchu (Úradný vestník RS, č. 36/09) a inými platnými predpismi, ktoré spravujú túto oblasť; – opatrenia, ktoré zabezpečia ochranu, aby spravovanie s odpadovými vodami a kvalita odpadových vôd boli v súlade so Zákonom o vodách (Úradný vestník RS, č. 30/10) a inými platnými predpismi, ktoré spravujú túto oblasť; – opatrenia, ktoré zabezpečia ochranu podzemných vôd a pôdy (inštalovanie piezometra); – mienka o lokácii Verejného komunálneho podniku Vodovod a kanalizácia; – rozhodnutie o vodárenských podmienkach; – opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby nakladanie s odpadom bolo v súlade so Zákonom o nakladaní s odpadom (Úradný vestník RS, č. 36/09, 88/10) a inými platnými podmienkami, ktoré spravujú túto oblasť;

Chýrnik STARÁ PAZOVA. Zasadnutie Festivalového výboru Rozospievaného Sriemu bude v nedeľu 2. decembra o 10. hodine v klube VHV v Starej Pazove. a. lš. BÁČSKY PETROVEC. V nedeľu 2. decembra o 20. hodine v SVD sa predstavením Pedagogika (autor E. Ionesco, režisér J. Makan) predstaví súbor Divadelnej skupiny Štúdio a Rusínskeho kultúrneho centra. A. F. NOVÝ SAD. MOMS Nový Sad s novosadským cirkevným zborom SEAVC v stredu 5. decembra v miestnostiach Starej fary (Ul. V. Karadžića 2) o 19. hodine organizuje večierok s náboženskou tematikou. Očakáva sa aj účasť hostí z gréckokatolíckeho rusínskeho zboru v Novom Sade. MOMS Nový Sad

– správa splnomocnenej organizácie s údajmi o emisiách a správa o výsledkoch merania a výskumu činiteľov životného prostredia, na ktoré projekt vplýva, ktoré nie sú staršie ako 6 mesiacov; – predpokladať spôsob konania a opatrenia, ktoré sa uplatnia v prípade vysťahovania a po prerušení práce objektu; – opatrenia ochrany od možných nehôd a opatrenia na odstraňovanie následkov v prípade nehôd; – predpokladať a opísať program sledovania charakteristických znečisťujúcich látok na predmetný projekt na kvalitu vzduchu, vody a pôdy; – projektovú dokumentáciu a technologické parametre separátora mastí a olejov. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu AS LUKA NOVÝ SAD, Ulica carinska 1, Nový Sad, podal tomuto orgánu dňa presnú žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Interné benzínové čerpadlo: prízemný podnikateľský objekt a dve striešky, v Ulici kanálskej, na katastrálnej parcele č. 4142/8, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Predmetný projekt je vypracovaný a postavená je podnikateľská budova, strieška nad čerpadlami a sedem zakopaných palivových nádrží. Lokácia a účel projektu sú v súlade s Mienkou o podmienkach na dodatočné vydanie stavebného povolenia č. 97 064/11 z 19. decembra 2011, vydaným zo strany VP Urbanizam, Ústav pre urbanizmus Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom verejného oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Salajka. V zákonom stanovenej lehote neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetnej lokácii, charakteristikách projektu a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie, berúc do ohľadu, že predmetné benzínové čerpadlo je kapacity väčšej od 100 m3 a môže mať významný vplyv na životné prostredie bod 14 podbod 13 Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov povinný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže požadovať (Úradný vestník RS, č. 114/08), tento orgán v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov, rozhodol, že je odhad vplyvov potrebný. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, kompetentný orgán môže určiť aj rozsah aj obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Obsah Štúdie o odhade vplyvov definovaný je bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a dôvody na určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov projektu sú určovanie a hodnotenie možných priamych a nepriamych vplyvov práce objektu na životné prostredie na predmetnej lokácii a v jej okolí, ako i určovanie a návrh opatrení, ktorými sa možné škodlivé vplyvy v priebehu práce objektu môžu znemožniť, zmenšiť a odstrániť. Pri určovaní záväzných častí, ktoré štúdia musí obsahovať (bod 2 odsek 2), tento orgán sa osobitne riadil zákonnými zásadami (prevencia a ostražitosť), že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná tým spôsobom, aby predstavovala najmenšie riziko nebezpečenstva pre ľudské zdravie, takže z toho dôvodu je potrebné v štúdii dokázať, že pre predmetný projekt bude uplatnená najlepšia technológia, technika a výstroj, ktoré sú v dispozícii. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia, prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia oznámenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

1. 12. 2012

48 /4519/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SPOMIENKA

SPOMIENKA

Uplynulo 5 rokov, čo nás opustil milovaný manžel a otec

PAVEL JAŠKO 1946 – 2007 – 2012

Už 5 rokov náš apo nie je s nami. Tvoja láska nás bude ochraňovať navždy.

Tvoja dobrota je večná... Manželka Anna a dcéry Miluška a Anna s rodinami

Tvoji: Mirko, Anastázia a Luna

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 22. 11. 2012 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre projekt Veterná elektráreň Alibunar 1, celkový výkon 99 mW. Nositeľ projektu je WindVision Windfarm A, s. s r. o., Ulica mlynská č. 42, z Alibunára. Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 23. 11. 2012 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre projekt Veterná elektráreň Alibunar 2, celkový výkon 90 mW. Nositeľ projektu je WindVision Windfarm B, s. s r. o., Ulica mlynská č. 42, z Alibunára. Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04)

OZNAM

OZNAMUJE verejné nahliadnutie do štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu VP Srbijagas z Nového Sadu, Ulica národného frontu č. 12, podal žiadosť o poskytnutie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba nových dráh jestvujúcich naftovodov a plynovodov v zóne diaľnice E-75 od km 108 + 000 do km 118 + 200 v novom energetickom koridore v širšom okolí Nového Sadu. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) a v miestnostiach Mestskej správy mesta Nový Sad, Rumenačka 110, do 10. 1. 2013. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii o odhade vplyvov na adresu sekretariátu. Verejná rozprava a prezentácia budú 11. 1. 2013 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE , s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS 2189_03 NS Bulvár vojvodu Stepu, Bulvár vojvodu Stepu 84, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 703/8, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

1. 12. 2012

48 /4519/

HLAS ĽUDU

Vyšší súd v Pančeve zhodnotil našu opodstatnenú požiadavku. Na základe obsiahlej dokumentácie dňa 15. novembra 2012 schválil rozhodnutie, že sa náš zosnulý otec

JOZEF (JOZEFA) FARKAŠ profesor z Kovačice 18. 9. 1922 – 4. 1. 1989

posthumne rehabilituje z Rezolúcie Informbyra a väzenia na Golom otoku. Otec náš, so spomienkou na Teba kráčame cestou života, uctievajúc si príbuzných, rodinu, rodisko a vlasť. Dcéra Milina Lenhartová a syn Jaroslav Farkaš

OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA

POSLEDNÝ POZDRAV

Dňa 5. decembra 2012 uplynie rok, čo nás nenávratne opustila naša matka a stará mama

nášmu kmotrovi a krstnému otcovi

Oznamujte ONDREJOVI BEKOVI

ANNA STRIŠKOVÁ 1932 – 2011 – 2012 zo Starej Pazovy

Hlase ľudu

1934 – 2012 z Báčskeho Petrovca

021/47–20–840 a

Dom chladí prázdnota, v srdci čupí žiaľ, že ju nemôžem pohladiť. Moja mama zostane navždy živá v mojich spomienkach. Dcéra Katarína Verešová s manželom a deťmi

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 27. novembra uplynuli 2 smutné roky od smrti môjho manžela

021/47–20–844 inzercia@hl.rs

Keďže sa na tomto svete viac neuvidíme, pred Božím trónom, pred Jeho tvárou sa zasa nájdeme, spolu vo večnosti prebývať budeme, smrť nás nerozlúči. Čakám na stretnutie. Zarmútená manželka Mária

SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 28. novembra 2012 uplynuli 2 roky, čo nás náhle a nečakane opustil náš milovaný otec a starý otec

JURAJA PETRÍKA

JÁN RYBOVIČ

1942 – 2010 – 2012 z Kysáča

7. 7. 1952 – 28. 10. 2010 – 2012 z Báčskeho Petrovca

V srdci žiaľ, v dome pusto a na Tvojom hrobe ticho. Nie si tam, kde si bol, ale si všade tam, kde som ja. Zarmútený syn Juraj

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 27. novembra uplynuli 2 smutné roky od smrti môjho otca

Dňa 27. novembra uplynuli 2 smutné roky od smrti môjho deda

JURAJA PETRÍKA

1942 – 2010 – 2012 z Kysáča

Čas plynie, smútok zostáva, tá strata v srdci bolieť neprestáva. Už len kyticu z lásky Ti môžeme na hrob dať a za všetko dobré ďakovať.

Tvoj život zrazu vyhasol bez slov rozlúčky, bez objatia v teplom náručí, ale v mojich spomienkach budeš večne žiť.

Zarmútená dcéra Mária a zať Siniša

Tvoja vnučka Soňa

POSLEDNÝ POZDRAV

JANO SUCHÁNEK 26. 12. 1949 – 19. 11. 2012 z Kovačice

Vo svojich spomienkach si Ťa navždy budú zachovávať a s úctou na Teba spomínať kmotrovci Ďurišovci

kmotra Elena Hrubíková s rodinou

Dňa 27. novembra uplynuli 2 smutné roky od smrti môjho otca

JURAJA PETRÍKA 1942 – 2010 – 2012 z Kysáča

Na Teba si s úctou bude spomínať

Na neho si s láskou spomínajú Jeho najmilší

BOĽAVÁ SPOMIENKA Uplynulo 30 rokov, čo ma zanechala moja vrele milovaná mama

MÁRIA MIČÍKOVÁ rod. Palušková 1940 – 1982 – 2012 z Kovačice „Mamko, chýbaš mi.“ S láskou si na Teba spomína Tvoja dcéra Elena s manželom Štefanom a dcérkami Martinkou a Majou Agarskovci

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s manželom a otcom

JANOM SUCHÁNEKOM 26. 12. 1949 – 19. 11. 2012 z Kovačice Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť. Tvoja manželka Mária a dcéry Marka a Anka s rodinami

1. 12. 2012

48 /4519/

HLAS ĽUDU

OZNAMY POSLEDNÝ POZDRAV

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s milovanou sestrou

MARKE GAJINOVOVEJ rod. Čelovskej 19. 4. 1951 – 20. 11. 2012 z Kulpína

SMUTNÁ ROZLÚČKA Dňa 20. novembra 2012 nás nečakane opustila sestra a teta

MÁRIOU GAJINOVOVOU

MÁRIA GAJINOVOVÁ

19. 4. 1951 – 20. 11. 2012 z Kulpína

Na Teba a na spoločne strávené chvíle nezabudnú Zuzka, Smiljka a Janko

POSLEDNÝ POZDRAV našej

... S plačom Ťa hľadáme, ale už niet návratu ani nádeje, iba láska v našich srdciach navždy zostáva. S veľkým žiaľom a bôľom v srdci si na Teba navždy bude spomínať

Odišla si ticho, niet Ťa viac medzi nami, ale v našich srdciach zostaneš navždy. Sestra Zuzana Chalupková s rodinou

sestra Ruženka s rodinou

MÁRII GAJINOVOVEJ rod. Čelovskej 1951 – 2012 upratovačke na dôchodku z Kulpína

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s s

MÁRIOU GAJINOVOVOU

S úctou si na Teba bude spomínať kolektív Hlasu ľudu

rod. Čelovskou 1951 – 2012 z Kulpína

SMUTNÁ ROZLÚČKA

MÁRIOU GAJINOVOVOU rod. Čelovskou 1951 – 2012 z Kulpína

Spomienky na Teba navždy zostanú v našich srdciach.

S úctou a láskou si na Teba bude spomínať

Sesternica Zuzana Valentíková s rodinou a andika Zuzana Čelovská

sesternica Anna Brtková s rodinou

MÁRIA GAJINOVOVÁ 1951 – 2012 z Kulpína Budeš žiť v našich spomienkach.

SMUTNÁ SPOMIENKA

na syna, manžela, otca a starého otca

Dňa 4. decembra 2012 uplynie 5 rokov od smrti nášho manžela, otca, deda a pradeda

Spolok kulpínskych žien

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

MÁRIA GAJINOV rod. Čelovská z Kulpína

MIROSLAVA MARČOKA

MICHALA FABOKA

11. 5. 1951 – 1. 12. 2010 – 2012 z Kysáča

1921 – 2007 – 2012 zo Silbaša

V spomienkach našich budeš navždy žiť.

V každodenných spomienkach si aj naďalej s nami.

Tvoji najmilší

Manželka Anna a dcéry Zuzana Čániová a Anna Červenská s rodinami

Odišla si náhle a predčasne. V trvalej spomienke si Ťa zachová svatka Zuzana Peťkovská

1. 12. 2012

48 /4519/

HLAS ĽUDU

OZNAMY BOĽAVÁ SPOMIENKA

POSLEDNÝ POZDRAV

na rodičov a starých rodičov

milému manželovi, otcovi, dedíkovi a pradedíkovi

ŠTEFANOVI ĎURÍKOVI – KÁROĽOVI 1926 – 2012 z Lalite

Na Tvoju lásku, dobrotu, starostlivosť a pomoc si vždy budú spomínať a v srdci si Ťa zachovajú zarmútení: manželka, syn, dcéra, vnúčatá a pravnúčatá

MÁRIU TOPOĽSKÚ

JÁNA TOPOĽSKÉHO

rod. Zimanovú 1935 – 1997 – 2012

1936 – 2007 – 2012

z Petrovca S úctou a láskou si na Vás spomína syn Pavel s rodinou

POSLEDNÝ POZDRAV

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA

svojmu otcovi a starému otcovi

so svojím otcom

PAVLOVI GALICKÉMU PAVLOM GALICKÝM 29. 5. 1929 – 3. 11. 2012 zo Silbaša

Ťažko je opísať bolesť, srdce sa zviera bôľom, keď si znenazdajky dal nám navždy zbohom. Spi sladko, ocko náš, snívaj svoj večný sen, v spomienkach sme pri Tebe každučký deň. Na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudne dcéra Katka s manželom Detlefom Tiege

29. 5. 1929 – 3. 11. 2012 zo Silbaša

Ťažko je naučiť sa žiť bez niekoho, kto nám v živote tak mnoho znamenal. V jednom okamihu zmizlo tak mnoho: dobrácke srdce, starostlivá hlava, milá a usmievavá tvár, láska, usilovné ruky, ktoré zostanú navždy v našich srdciach. Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Tvoja dcéra Vierka s manželom Helmutom Bremerom a vnuk Saša s rodinou

POSLEDNÝ POZDRAV

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

svojmu otcovi a starému otcovi

so svojím otcom

PAVLOM GALICKÝM 29. 5. 1929 – 3. 11. 2012 zo Silbaša

PAVLOVI GALICKÉMU 29. 5. 1929 – 3. 11. 2012 zo Silbaša

Je jedno tiché slovo, ktoré sa povie ťažko. Vždy vravíme ho polohlasno a je v ňom smútku mnoho. Za ním už neprídu žiadne slová iné... Odchádzaš, ani nepočuješ naše posledné zbohom.

Osud bol krutý... Zavrel si oči, srdce prestalo biť, i keď si Ty s nami chcel ešte žiť. Miloval si život i všetkých nás. Tam v tichosti večného pokoja v plači a v bôli museli sme Ti zbohom dať.

S veľkou úctou si na Teba bude spomínať

Na Tvoju dobrotu a lásku nikdy nezabudnú syn Ondro

syn Paľko s manželkou Paulínou a vnúčatá Andrej a Martina

1. 12. 2012

48 /4519/

HLAS ĽUDU

OZNAMY BOĽAVÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA Uplynulo 40 boľavých rokov, čo nás navždy opustil náš drahý otec

MÁRIA GAJINOV 19. 4. 1951 – 20. 11. 2012 z Kulpína

Odišla si od nás náhle a nečakane. Silnejšia od života bola smrť, ktorá Ťa od nás odtrhla. S láskou si na Teba budú spomínať:

ŠTEFAN FARKAŠ

manžel Ivan, dcéra Vesna s manželom Stankom a syn Davor s manželkou Darinou a dietkami Gabrielou a Aleksandrom

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844 inzercia@hl.rs

1935 – 1972 – 2012 z Kovačice

DROBNÉ OZNAMY KUPUJEM a beriem do prenájmu (árendy) pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí; tel.: 063/716-73-82. KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782-278.

Strata je nenahraditeľná a žiaľ večný. Na Teba si trvalú spomienku zachovávajú Tvoje dcéry Katarína Zlochová s rodinou a Anna Koreňová s deťmi

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s mojím manželom

PAVLOM GALICKÝM 29. 5. 1929 – 3. 11. 2012 zo Silbaša

Márne Ťa naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Ťažko bude naučiť sa bez Teba žiť, keď nemá kto poradiť a potešiť. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života. Zarmútená manželka Zuzana

1. 12. 2012

48 /4519/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 30. novembra: • O 19.30 z cyklu Stopami dávnej minulosti z produkcie Slovenskej televízie bude odvysielaný dokumentárny film Hnev tatranských bohov. • O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: z kultúry – z konferencie muzikológov v Novom Sade na tému Cirkevná hudba vojvodinských Slovákov, z výstavy maliara Jána Agarského v Báčskom Petrovci, z výstavy jubilanta Milana Súdiho v Kysáči, z výročného koncertu KUS Petrovská družina, zo zájazdu selenčského Komorného zboru Zvony na Slovensku; z osád – zo seminára pre matrikárov v Báčskom Petrovci, z podujatia Slnečná jeseň života, o Dni boja proti fajčeniu a z osláv výročia posviacky kostola v Bielom Blate; z poľnohospodárstva – o jesenných záverečných prácach v roľníctve. • O 20.45 HORE-DOLU: Vo vysielaní budú príspevky z netradičnej mládežníckej zábavy v novosadskom Šafáriku, zo zábavy Halloween v Kovačici a Padine a novinkou vo vysielaní budú rady gynekologičky. NEDEĽA 2. decembra : • O 11.00 DÚHOVKA: Odvysielaný bude portrét Borišky Juríkovej pod názvom Prečo? • 11.30 VYSIELANIE PRE DEDINU: Vysielanie bude venované poľnohospodárom v našich prostrediach a bude sa hovoriť o tom, ako trávia teplé novembrové dni. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie DOBRÝ VEČER, VOJVODINA bude v sobotu o 2.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu ráno o 5.30 h. Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 2. decembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Hravé úlohy malých hercov Úspešná divadelná sezóna Novej scény Uznanie pre RTV OK Utorok 4. decembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Boj proti násiliu na že- Anicica Barbu, redaktorka nách Kovačického rozhlasu a novinárka V ústrety festivalu Letí rumunskej redakcie pieseň, letí Slovenský film: Kým sa skončí Čo nového v našom spoločentáto noc skom živote? Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec Piatok 7. decembra 16.00 – 18.00 Klenotnica

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 3. decembra: 17.20 – 18.00 Zo starých zásuviek – za sprievodu Ľudového orchestra RTV Nový Sad zaspievajú sólisti Rádia Nový Sad; Utorok 4. decembra: 17.20 – 18.00 Stretnutie – zostrih z 8. konferencie muzikológov a hudobných odborníkov na tému Cirkevná hudba vojvodinských Slovákov; Streda 5. decembra: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – zaznejú evergríny; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – zaspievajú a zahrajú naše ochotnícke súbory; Štvrtok 6. decembra: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – ľudové piesne v interpretácii Anny Dudkovej, Márie Povolnej, Tatiany Pavlovovej a Anny Durgalovej; Piatok 7. decembra: 17.20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 1. decembra: • 17.15 – 18.00 Piesne naše – ľudové piesne v podaní detských sólistov FS Lúčnica zo Slovenska; NEDEĽA 2. decembra: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky – Zuzana Mojžišová a jej skupina Družina. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby – husľový koncert Jeana Sibeliusa. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny – inštrumentálne skladby v interpretácii popredných svetových interpretov. • 17.15 – 18.00 Portréty – slovenská ľudová hudba; UTOROK 4. decembra: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení – zábery z festivalu NOMUS 2012; STREDA 5. decembra: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu – populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

1. 12. 2012

48 /4519/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; Program od 30. novembra do 6. decembra

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v repríznom termíne o 19.30 h.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 48 V tajničke je názov tradičného festivalu slovenských ľudových piesní v Báčskom Petrovci. autorka: ANNA BIČIAROVÁ

maličkosť

elektr. obrazovka sedliak Taliansko 1. časť Hlasdu tajničky indu.(skr.) otrava (srb.) (srb.) ľu vlna (srb.)

história

Kolektív TV Petrovec počas osláv 15. výročia pôsobenia Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Piatok 30. novembra – Kazateľova žena Sobota 1. decembra – Ľudové ostrie Pondelok 3. decembra – Na pokraji smrti Utorok 4. decembra – Dom duchov Streda 5. decembra – Mambo Štvrtok 6. decembra – Freddy proti Jasonovi

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz

15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 5. decembra o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude predstavené nové divadelné predstavenie Tajomstvo pirátskeho srdca vojlovickej detskej divadelnej skupiny. Repríza v nedeľu 8. decembra o 7.30 h.

1. 12. 2012

48 /4519/

mrvia

obvod

predložka Nedeľa 2. decembra 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami: Výber z výročného koncertu Petrovskej družiny 22.00 Film: Agent v sukni II 24.00 Záver vysielania Každý pondelok o 20.15: Hudobný mix V piatok a v sobotu o 18.15: Z programu TV Kovačica a TV Pančevo

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00

pošta, telefón jedna farba

prirodzený vodný tok

HLAS ĽUDU

prací prostriedok naivná žena vpíšte NN subotický FK

lebo

Nórsko

herečka Ras druh kŕmnej zeleniny

časť obilniny

bodavý hmyz

enigmatický klub klesať na zem

3. časť tajničky vpíšte ŽP kyslík

ťavička as Hl du ľu

rádioklub zdroj zraku

vpíšte KOEA uvar! osobné Nemecko zámeno 2. časť tajničky

pokosená mladá tráva kilo ampér

alt nula

open society archives elektrón

pridať korenie

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 47 – VODOROVNE: Jarmilka, Era, kolt, semester, esej, oba, N, N, krem, naoko, te, én, ekran, lakmus, t, Ir, ps, t, schk, ars, tienidlo, yard, bok TAJNIČKA: JESENNÉ LISTY Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 45 z čísla 45 Hlasu ľudu z 10. novembra 2012 bolo: JÁN ONDRUŠ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: JULKA BRŇOVÁ, Ul. IV. proletárskej brigády č. 12, 21 460 VRBAS. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠPORT SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Dolina na plus sedem! V poslednom jesennom kole sa mužstvá usilovali doplniť si bodové zásoby pre pokojnejší zimný oddych. Jesenný šampión – padinská Dolina sa od svojich prenasledovateľov vzdialila sedem krokov. K tomu sa pričinili aj Staropazovčania, ktorí hrali nerozhodne v Temeríne. Remíza so Slogou Jednote nezlepšila postavenie v tabuľke, ale je aspoň morálnou podporou pre krajšiu jar. Menovci zo Šídu a Sriemskej Mitrovice sa vďaka novým víťazstvám dostali do hornej časti tabuľky. Čelarevčania porazili Palić, a tak preskočili Sentu a Tekstilac. Mužstvá z dolnej časti tabuľky sa musia zamyslieť nad vlastným osudom a počas zimnej prestávky by nesmeli mať pokojný sen. Platí to predovšetkým pre pančevské Dinamo, pazovskú Jednotu a po prehre v Padine zostup hrozí aj somborskému tímu Radnički. Hoci si priniesol body zo Senty, ďaleko neušiel ani beočinský Cement. ýsledky 15. kola: Senmu to, lebo Kota – Cement 0 : 1, Radvačević bol veľnički (SM) – Dinamo 3 : 1, mi presný – 2 : 0. Dolina – Radnički (S) 4 : 0, Penaltu zavinil Dunav – Mladost (BJ) 1 : kapitán Vidović, 0, B. Topola – Tekstilac 2 ktorý zahral ru: 2, Sloga – Jednota 1 : 1, kou, čo rozhodPalić – ČSK Pivara 0 : 1, ca Majstorović Radnički (Š) – Srem 2 : 1. zo St. Bánoviec DOLINA – RADNIČKI (S) dobre videl. Je 4 : 0 (1 : 0) zaujímavé, že to Posledný jesenný zápas bola prvá jedena ihrisku v Padine pre- Dvojnásobného strelca Kovačevića (červeno-čierny úbor) nástka v probiehal v príjemnej nálade. kapitán Somborčanov Vidović nemohol ani rukami zastaviť spech Doliny (Foto: Pavel Rohárik) tejto jesene. Hráči Doliny podali pekný min. lopta ako po šnúre prišla k ŠaHostia potom akoby stratili výkon a potešili svojich fanúšikov. Nároky hostí zo Somboru sa veľmi lipurovićovi, ktorý presne namieril vôľu a nádej na lepší výsledok. Po rýchlo rozplynuli a donedávny člen do dolného rohu brány bezmoc- dobrej prihrávke spoluhráčov Prvej ligy Srbska Radnički nemohol ného brankára Somborčanov – 1 : Kovačević v 70. min. druhý raz úspešne čeliť naladenému hosti- 0. Ešte jednu šancu do polčasu rozvlnil sieť a zvýšil na 3 : 0. Prezmaril Nedučić. myslenú akciu domácich pekteľovi. Po prestávke hráči Doliny do- ným gólom v 82. min. skončil Dolina od začiatku nastolila rýchle tempo. Prvé strely Kovačevića, minovali na ihrisku, a tak veľmi Stajčić – 4 : 0. Do listiny strelcov Stajčića, Šalipurovića a Ćirića skon- dobrý Stanković mal plné ruky sa mohli zapísať aj Ninkov, Stočili tesne mimo brány alebo v ru- práce. V 60. min. sa pokúsil zne- janovski a Đoković. Hostí od väčkách brankára Stankovića. V 18. škodniť penaltu, no nepodarilo sa šej porážky zachránil najlepší

Dobre v Temeríne SLOGA – JEDNOTA 1 : 1 (0 : 0) re Staropazovčanov je škoda, že sa v nedeľu skončili jesenné majstrovstvá. Zo zápasu na zápas hrali čoraz lepšie, aj keď zápasili s početnými ťažkosťami pre ochorenia hráčov, žlté karty... Tréner Dragan Macura však po začiatočnej vrtošivej forme stabilizoval mužstvo, v ktorom zvlášť obrana veľmi dobre hrala. Návrat na trávnik Borisa Lukića po dlhšej chorobe, potom i zranení, priniesol veľkú istotu v obranných radoch. Aj talentovaný brankár Lazar Jovišić chytal čoraz lepšie a v nedeľu bol najlepším jednotlivcom na zápase v Temeríne s tvrdým domácim celkom. Hostia začali nebojácne, aj keď rešpektovali favorizovaného do-

máceho súpera. Obrana Jednoty hrala veľmi opatrne a zodpovedne, takže sa útočníci Temerínčanov ťažko dostávali pred bránu istého Jovišića. Keď všetko spočítame, veľmi dobre hralo celé mužstvo z Pazovy a všetci hráči majú podiel na získanom cennom bode. Prvú vyloženú šancu mali práve hostia prostredníctvom mladého Miroslava Fabóka. Po dlhom šprinte z ľavej strany ocitol sa sám pred brankárom Jorgićom, ale vystala jeho presná strela. Príležitosti na vedúci gól mali aj domáci, ale Jovišić bol neprekonateľný. Druhý polčas mužstvo Jed- Najlepší v Temeríne: brankár pazovnoty začalo o čosi živšie ako skej Jednoty Lazar Jovišić

jednotlivec v ich radoch, brankár Stanković. Keď solídny rozhodca Majstorović označil koniec zápasu, na ihrisku Doliny začala oslava jesenného titulu. Najvernejší fanúšikovia Padinčanov urobili pestrofarebný fakľový sprievod, pozdravili sa s hráčmi a vedením klubu. Potom oslava najväčšieho úspechu padinského futbalu pokračovala v klubových miestnostiach. Všetci sa tešili z bohatých plodov vloženého úsilia v jesennej časti majstrovstiev. DOLINA: Jevtić, Ivanišević, Stojanovski, Nedučić, Memović, Gigović (Čerňoš), Ćirić (Đoković), Ninkov, Stajčić, Kovačević, Šalipurović (Tripković). Ján BOKOR

prvý, častejšie sa púšťali do útokov, ale vyložených šancí nemali. Na druhej strane útoky domácich boli nebezpečnejšie. V jednom z nich obrana Jednoty bola prinútená zraziť Vladimira Samardžića a Kosta Bajić premenil jedenástku – 1 : 0. V nadstavenom čase, presnejšie v 92. min. Darko Knežević zo stredovej čiary dlhou prihrávkou loptu ideálne „posadil“ na hlavu dobiehajúceho Srećka Stankovića, ktorý neobrániteľne trafil bránu Slogy – 1 : 1. A tak sa v poslednej chvíli zrodila správna remíza. Odvážny tím Jednoty získal bod, keď zopakoval úspešný výkon za chotárom, ako predtým v Starých Bánovciach. JEDNOTA: L. Jovišić, Đ. Lukić (Igrač), Šaponja, Šuša, B. Lukić, Stanković, Fabók, Knežević, Žakula, Pejčinović, Stefanović. Bz-ý

1. 12. 2012

48 /4519/

HLAS ĽUDU

ŠPORT PRVÁ LIGA NOVÉHO SADU

Zúfalí Novosadčania TATRA – ŽELEZNIČAR 3 : 0 (1 : 0) iate víťazstvo zaradom nielenže potešilo fanúšikov Tatry, ale aj presvedčilo tých, čo neverili, že kysáčske mužstvo speje k „uzdraveniu“. V nedeľu zverenci trénera Rajka Sirara počas celého zápasu mali prevahu a v druhej časti priam drvivú dominanciu. Presné rozohrávanie a časté prihrávky hostí z Nového Sadu jednoducho privádzali k zúfalstvu a iba vďaka naladenému brankárovi Rakićovi lopta v sieti Železničara skončila iba trikrát. V 29. min. Konstantinov kopol z rohu k bližšiemu brvnu, Cvetić loptu hlavou prehodil Vidovićovi, ktorý z piatich metrov prízemne vypálil do rohu – 1 : 0. Na 2 : 0 v 53. min. po rýchlom protiútoku efektným gólom zvýšil Srnka. V 90. min. Konstantinov po sólovom úniku stanovil konečný výsledok.

nie a vychutnávali kotlíkový paprikáš, ktorý prichystal podpredseda Tatry, pán majster murár z Petrovca Ján Šranka, kysáčsky rodák. TATRA: Mucha, Srnka, Paunić, Đaković, Savić, Cvetić

V nedeľu Tatra ešte zohrá priateľský zápas (o 13.30 hod.) s dorastom prvoligového celku Proleter z Nového Sadu. Výsledky 15. kola: Báčka – Susek 1 : 3, Dinamo – Vinogradar 1 : 2, Fr. partizan – Futog 3 : 1, Mladost – Sirig 1 : 1, Tatra – Železničar 3 : 0, Fruškogorac – Sremac 6 : 0, Slavija – Proleter 3 : 1, Borac – Čenej 2 : 3. Pavel PÁLIK

Brankár Železničara Rakić znemožnil presvedčivejšiu prehru svojho mužstva v Kysáči

Po zápase hráči prvej jedenástky, dorastenci, vedenie a fanúšikovia mali spoločné posede-

(Badnjar), Konstantinov, Vidović (Kohút), Kavran, Vuković, Funtík (Keleman).

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – SKUPINA VÝCHOD

Prezimujú na piatom mieste HAJDUŠICA – HAJDUK 3 : 0 (1 : 0)

su v 73. minúte položil Radović presnou strelou z okraja šestnástky. HAJDUŠICA: Melich, M. Stojkovski, Milan Mršić, Folťan, Radulović (Barbulović), Maliar, Pomorišac, Radak (Radović), Đukić, Kocevski, G. Stojkovski (Pejčić). Ostatné výsledky 15. kola: Borac (VS) – Karaš (K) 2 : 0, Vinogradar – Dunav 8 : 0, Partizan – Jedinstvo 0 : 0, Potporanj – Budućnost 1 : 2, Karaš (J) – Ratar 3 : 1, Borac (VG) – Ševac 3 : 0, Vitorul – Crvena zvezda 0 : 5. vlh

Marko Mršić (piaty zľava v žltom tričku) zakvačil kopačky na klin

ačiatok zápasu posledného kola na ihrisku v Hajdušici mal slávnostný charakter. Dlhoročný stredopoliar Hajdušice Marko Mršić aj formálne odišiel do futbalovej výslužby. Klub sa mu za dlhoročnú vernosť žlto-čiernemu tričku odvďačil skromným darčekom a zápas sa začal čestným výkopom tohto hráča. Nuž a potom sa lopta už roztočila. Tak ako sa aj očakávalo, Haj-

1. 12. 2012

48 /4519/

dušičania počas celého zápasu boli lepším celkom. Prvú výhľadnú príležitosť v 10. minúte mal Maliar, ktorý po nahrávke M. Stojkovského z rohového kopu vyskočil najvyššie, ale trafil žrď. Aj v pokračovaní domáci futbalisti mali niekoľko pološancí, a potom v 30. minúte obranca hostí neobozretne zakročil na Radovića, za čo mu rozhodca ukázal druhú žltú kartu, potom aj čer-

HLAS ĽUDU

venú. Iba o pár minút neskoršie Kocevski vyrazil sám pred brankára a ľahko ho prekonal – 1 : 0. Na prestávku sa odišlo s minimálnym náskokom domáceho celku, ktorý po zmene strán úplne dominoval na ihrisku. Na gól sa však čakalo až do 70. min. Đukić loptu zaslal do šestnástky, kde ju Kocevski z nepatrnej blízkosti usmernil do nechránenej siete. Bodku za výsledkom tohto zápa-

ŠPORT gól, asi 500 divákov na konci zápasu potleskom vyprevadilo oboch súperov z ihriska. ráz pohrozili brankárovi SLOGA: ToIndexa Buzadžijovi a škojagić, Milošeda, že strela Šajića nević, Jovanović trafila bránu. Obe muž(Simikić), Čostvá akoby sa uspokojibanović, Miljli s nerozhodným výković, Raičesledkom, lebo tak zostali Rozhodne podržal na svojich miestach v mužstvo: Aleksa Tojagić vić, Kovačević (Zec), Đotabuľke, Index prvý a (Sloga Erdevík) rđević, SiSloga druhá. Rozhodca Nebojša Zeljković meunović, Šajić, Pendo (Vaz Crvenky dobre vykonal svoju sić). Výsledky 15. kola: Stanišić – prácu a sedem žltých kariet (tri domácim, štyri hosťom) udelil Polet 4 : 3, Mladost (T) – Hajduk pre neprípustnú debatu hráčov 0 : 2, Mladosť (P) – Crvenka 1 : s ním a jeho pomocníkmi. Na- 0, Omladinac – Crvena zvezda priek tomu, že nevideli ani jeden 0 : 1, Borac – Bačka 0 : 2, Bu-

dućnost – Jugović 1 : 2, Index – Sloga 0 : 0, Prvý máj – Srbobran 1 : 1.

stranu Kokanovićovi, tento dobre prenikol, avšak lopta sa ocitla v rukách brankára Pavasovića. V 12. min. hostia pekne rozohrávali pred trestným územím domá-

V 68. min. bravúrnym zákrokom vyrazil loptu spod brvna na roh. Mladosť v tejto časti hrala obozretne. Šancu mal Ikonić, ktorý bol na centrovanú loptu z pravej strany príliš nízky. MLADOSŤ: Fejdi, Fábry, Ikonić, Rupar, Saveljev, Sladojević, Milovanović (Kaňa), Plavšić, Zbućnović (Radaković), Grujić, Kokanović (Radovanović).

VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

Bod v rukách Tojagića INDEX – SLOGA 0 : 0 erby jesene dvoch najlepších mužstiev sa skončilo bez víťaza. Obaja súperi predviedli dobrý výkon. Silne motivovaní indexovci na domácom trávniku od začiatku zahrali útočne. Pevná obrana Erdevíčanov zmierňovala vášne Novosadčanov a výborne odčiňovala každé nebezpečenstvo spred vlastnej brány. Predsa si domáci vytvorili niekoľko výhodných príležitostí, ale brankár Slogy Tojagić chytal aj „nemožné“ strely útočníkov Indexa. Iba v pokračovaní zápasu hostia zatlačili domácich, niekoľko

Zima nebude pokojná MLADOSŤ (P) – CRVENKA 1 : 0 (1 : 0)

osledné jesenné kolo a pekné nedeľné odpoludnie v petrovskej Vrbare vytvorili predpoklady na solídny futbalový zápas, v ktorom si domáca Mladosť vydolovala veľmi dôležité tri body, a tak na konci zaznamenala cennú tretiu výhru. Táto jeseň v petrovskom futbale bola veľmi skromná a zima nebude pokojná! Určite treba myslieť na jarnú časť súťaže, keď už teraz vidno, že sa boj o záchranu bude zvádzať tuho, a pravdepodobne potrvá až do posledného kola. To, Čo v tejto chvíli zmýšľali Plavšić a Milovanović? koľko klubov zostúpi z tejto súťaže, bude závisieť od rôz- ka bola v bývalej Juhoslávii dlho- cich a po jednom pokuse kapitán nych okolností. Dokonca, aj od ba- ročným členom Druhej zväzovej Maleš mieril do ľavého dolného rážových zápasov o postup do ligy, niekoľkokrát hrala i kvalifi- rohu. Lopta minula žrď. vyšších súťaží. Avšak to je fut- kačné zápasy o postup do Prvej V 31. min. už povestné vhabal... Preto je aj taký lákavý i vte- zväzovej ligy, kde sa jej podarilo dzovanie lopty z autu Srđana Sady, keď niekomu na trávniku ruže roku 1970 aj dostať. veljeva prinieslo Petrovčanom raV nedeľňajšom zápase sa hralo dosť. V klbku hráčov pred bránou nekvitnú. V nedeľu do Petrovca pricesto- pekne. Mladosť sa hneď pričini- hostí pohotovo zareagoval Grujić valo mužstvo z „najsladšej“ voj- la. V útoku bol už od začiatku a bolo 1 : 0. vodinskej dediny. Starší milovní- priebojný Zbućnović, ktorý v 10. V druhom polčase brankár Fejci futbalu sa pamätajú, že Crven- min. zo stredu prihral na ľavú di odčinil dva nebezpečné útoky.

Károly VIG

Samuel MEDVEĎ

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Dve výhry zaradom P

etrovskí stolní tenisti najprv v Šíde vyhrali nad celkom Partizan 4 : 0, a potom minulú nedeľu doma v telocvični ZŠ Jána Čajaka tiež presvedčivo porazili STK Banat II. zo Zreňanina identickým výsledkom. Otázny bol iba zápas Lomen – Bućan, v ktorom domáci hráč viedol 2 : 0. Potom sa mladý Zreňaninčan vzchopil a výsledok vyrovnal na 2 : 2, i keď skúsený domáci hráč viedol 8 : 4 a mal takmer už zabezpečené víťazstvo 3 : 0. No súboj sa na konci predsa skončil 3 : 2 v prospech Lomena. -sm-

1. 12. 2012

48 /4519/

HLAS ĽUDU

ŠPORT PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

ZVäČŠILA SA ŠPORTOVÁ RODINA JEDNOTY

Desať gólov v Kovačici

Odteraz aj šach

SLÁVIA – PARTIZAN 6 : 4 (2 : 0) lani skončili Gajčania a slávisti s rovnakým počtom bodov. Partizan bol trinásty, Slávia štrnásta, oba kluby nazbierali po 35 bodov. V Kovačici Slávia vyhrala 2 : 1, Partizan v Gaji zvíťazil 6 : 4. Rovnaký výsledok, ale v prospech Slávie, sa zrodil pol roka neskoršie, v nedeľu v Kovačici. Skóre otvoril útočník Slađan Novković v 13. minúte. Už v 18. min. jeden z najmladších slávistov Miroslav Sachter stanovil konečný výsledok prvého polčasu. Po zmene strán za trinásť minút sa podarilo hosťom vyrovnať. Strelci boli Danijel Pajčin a Aleksandar Jovanović v 50., resp. 63. min. Nádej na výhru Kovačičanom svitla v 69. minúte, keď Novkovićov brat Slobodan prekonal brankára Ardeleana. Štyri minúty na to stredopoliar Nebojša Koleski zvýšil na 4 : 2. O to, aby zápas bol zaujímavý do posledného hvizdu rozhodcu, postaral sa vzápätí znovu Pajčin. V nadstavenom čase striedajúci Alexander Strakúšek strelil piaty gól za domácich. Fanúšikovia, ktorí sa nepobrali predčasne domov, videli ešte dva góly. Sieť hostí zavlnil aj obranca Martin Ďurkovský, kým posledný gól za Partizan dal Darko Zlatković. SLÁVIA: Joka, Božić, Sachter (Chalupa), Ďuriš, Mihaljčić, Nenadić, Bakoš, Turano (Ďurkovský), Slobodan Novković, Koleski, Slađan Novković (Strakúšek). Kovačičania vďaka úspechom v druhom, štvrtom, ôsmom, jedenástom a pätnástom kole sa na konci jesene nachádzajú na trinástej priečke s pätnástimi bodmi. Okrem posledného Sefkerinu ešte len Slávia nezohrala ani v jednom kole nerozhodne. Kovačičan Alexander Bíreš v drese Unirey Uzdin takisto v poslednom kole Druhej juhobanátskej ligy – skupina západ strelil tri góly zaradom a asistoval pri štvrtom vo výhre domácej Unirey na derby s Jedinstvom Stević Kačarevo. V sobotu 1. decembra 2012 o 18. hodine v zasadacej sieni na prvom poschodí Miestneho spoločen-

1. 12. 2012

48 /4519/

portová rodina triedy. Do ligovej Jednota v Šíde, súťaže sa šídski šaktorá mala dosiaľ futchisti zapoja na jar. balový a cyklistický Pre svoju riadnu klub, sa teraz zväčšičinnosť budú pola o nového člena. V užívať miestnosti miestnostiach SloFK Jednota a Slovenského národnévenského národho domu v Šíde, kde ného domu. V zime sa zrodili aj prvé dva plánujú založiť šakluby, vo štvrtok 22. chovú školu. Šanovembra 2012 prechistov podporila biehalo zakladajúce aj lokálna samoPetar Vejnović, predseda zhromaždenie Ša- šídskeho ŠK Jednota správa v Šíde, ktorá chového klubu Jedim finančne pomônota. že, aby si zadovážili potrebné šaNovozaložený ŠK Jednota má chové rekvizity. Prvým predsezatiaľ 15 členov, ktorí majú hod- dom ŠK Jednota sa stal Šíďan Pene šachových skúseností a pozo- tar Vejnović. ruhodné šachové výkonnostné St. S.

Domovník FK Slávia Ján PoliakMoco musel po nedeľnom zápase plátať siete!

stva Kovačica bude Zhromaždenie Futbalového klubu Slávia. Ďalšie výsledky 15. kola: Dobrica – Borac 1 : 2, Jugoslavija – Mladost 2 : 0, Budućnost – Vulturul 1 : 1, Tempo – Sloga (P) 0 : 3, OFK Vršac United – Radnički 2 : 1, Vojvodina – BAK 4 : 1, Sloga (BNS) – Polet 4 : 1. Jesenný líder stroskotal v Banátskom Novom Sele. O titul majstra bude bok po boku Izbišta bojovať Vršac. Do šampiónskeho boja sa môžu zapojiť aj susedia Kovačičanov (Baranda a Sakule), ako i Sloga z Plandišta. V pásme ohrozenia je i naďalej sedem klubov. Rozdiel medzi desiatym a posledným klubom je deväť bodov. Ján Špringeľ

HLAS ĽUDU

PROLETER BEZ STAROSTÍ? V rozlúčkovom zápase s jesennou sezónou doma futbalisti novosadského Proletera na štadióne Slana bara pred týždňom očakávane prekonali kraljevskú Slogu 2 : 0 (2 : 0). Strelcom oboch gólov za člena Prvej ligy Srbska bol Mirko Ivanić už v prvom polčase, presnejšie v 10. a 21. minúte. Možno nebolo dobre, že sa domáci tak rýchlo ujali presvedčivého vedenia. V pokračovaní totiž asi 400 divákov sledovalo príliš nezáživný futbal, pričom hráčom Proletera bolo v prvom rade cieľom zachovať si čisté konto. Podarilo sa im to, lebo hostia z Kraljeva mali málo príležitostí pred bránou Damira Drinića (jednu z nich vidíme na snímke). Pred posledným zápasom dnes v Novej Pazove s Radničkim Proleter je na 6. mieste s 26 bodmi. Zverenci trénera Nenada Lalatovića by na jar nemali stŕpať o vlastný osud v druhom stupni futbalovej súťaže našej krajiny. J. Pucovský

ŠPORT FK POĽANA LUG

Skotúľala sa dolu kopcom R

oku 2014 bude tomu okrúhlych klubu zvolal mimoriadne zhromažosemdesiat rokov, ako v Lugu aj denie FK Poľana, lebo činnosť viazformálne založili futbalový klub. Po- la, a – podal demisiu. menovali ho Frušká hora, neskoršie – Urobil som to preto, že moji blízho premenovali na Radnički a od ki spolupracovníci z klubu podali priroku 1953 je známy pod názvom Po- hlášku za „hospodársky kriminál“, ľana. Lužania pôvodne hrávali futbalové zápasy iba vonku, lebo nemali vlastné ihrisko. FK Poľana už dávnejšie ihrisko má, povyše neho je budova so šatPriam idylický pohľad na štadión FK Poľana v Lugu datuje ňami a klubovňou, tiež z mája 2010, keď sa tam ešte riadne kotúľala lopta veľká betónová tribúna. Pred niekoľkými rokmi lade so zákonom, všetko trčať v kaviarni alebo pri Faceboodokonca dostala časť sa mi zbridilo. Zhromažde- ku. Opakuje, že nie sú problém reflektorov zo starého nie zvolilo nové vedenie, a bežné náklady na činnosť klubu a osvetlenia štadióna no- Samuel Kolár: – Bez Kristián Urban: – Peniaze tí, ktorí ma osočovali, sa ne- dodáva, že radil milovníkom futbalu, vosadskej Vojvodiny. Tie financií to nejde. zapojili do práce klubu. aby sa zorganizovali a obnovili činvytlčieme, ale záujem... doteraz nenainštalovanosť FK Poľana s prísľubom, že li, ba dedina je už dva roky bez futMiestne spoločenstvo Lug pomôže balu, hoci klub formálne nezanihmotne, ale: kol. Posledným zvoleným predse– Problém je dať na hŕbu 15 dom FK Poľana je Samuel Kolár. Pýchlapcov a udržať ich pospolu. Bola tame sa ho, čo sa stalo? by hlúposť dovádzať hráčov zvon– Zostali sme bez peňazí, tak sme ku a vyhadzovať zbytočne peniaze; prestali hrávať. Poslednú sezónu to by tak vydržalo rok-dva... Treba sme sa vynachádzali tak, že sme pýlen, aby niekto chcel a začal robiť. tali po troche od tých, ktorí majú, ďaObjekt síce je, pravda, tam, kde aj lej to však nešlo. Bez financií nebol, ale aký... Obhliadli sme ho s Onmôžeme pôsobiť. drejom Kolárom Otom, niekdajším Predseda mieni, že by klub nehráčom Poľany. Hoci klub nie je mohol zaplatiť ani rozhodcovské činný, on občas kosí trávu. Pýtame trovy a prepravu na zápasy. Predtým sa, či sa po ihrisku ešte vôbec dasa, hovorí, peniaze zlievali z Obeckedy kotúľa lopta. ného futbalového zväzu Beočín, od – Prídu chlapci občas, obyčajne v sponzorov a z lístkov. Naposledy vraj, sobotu, zahrajú si na „malé“ brány, dodáva, hrávalo viac hráčov z okoriadne tréningy však nie sú... Škoda. lia než domácich. Veru, škoda, uznávame pri poOndrej Kolár Oto: – Ako im nebolo ľúto ničiť taký pekný objekt... Prečo je Lug bez futbalu, spýtali hľade na poriadne zdevastovaný sme sa aj Kristiána Urbana, predse- ktorého som sa údajne dopustil. POTENCIÁL JE, „futbalový dom“ Poľany. Práca chudu Rady Miestneho spoločenstva, Mal som z toho veľké problémy a ZÁUJEM CHÝBA ligánov je priam „chvályhodná“. ktorý v januári 2009 ako predseda hoci je dokázané, že som robil v súAj Urban tvrdí, že klub prestal fun- Sotva to urobil dakto spoza chotágovať preto, ra, skôr ide o dielo domácich „majsže oň nie je trov“. Možno práve tých a takých, záujem. Na ktorí by mohli hrávať futbal. Problém poznámku, určite nie je „za kopcom“, ale v saže nie sú ani motnej idylickej dedinke v údolí. peniaze, ho- Lopta sa, z osihoteného štadióna vorí, že tých skotúľala dolu kopcom. Vráti ju nikdy nados- niekto tam, kde je jej prirodzené tač nebolo, miesto – na trávnik ihriska FK Poľaani ich nebu- na? Zoskupí niekto šikovných lužde, možno ských chlapcov? Takí v Lugu veru sú ich však vy- aj teraz; veď tamojší žiaci na jar vytĺcť, len aby hrali turnaj v Bánoštore, kde súťažili chlapci po- s domácimi a vrstovníkmi z Beočíchopili, že je nu a Suseku... lepšie hrať Reflektory zo štadióna novosadskej futbal ako Juraj Bartoš Vojvodiny nemajú komu svietiť... Nemá kto v nich naháňať guľatú koženú...

1. 12. 2012

48 /4519/

HLAS ĽUDU