Hlas 48 2013

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

48

/4571/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 70 | 30. 11. 2013 | CENA 50 DIN

www.hl.rs

Oslava 150. výročia narodenia spisovateľa Jána Čajaka v Petrovci

Ján Triaška Báčsky Petrovec

MOZAIKA

ŠPORT

Mestečko na pohľadanie

Mladosť nič – Budúcnosť nič!

Z obsahu

4 TÝŽDEŇ 5 Pôsobíme silou vlastnej autority 6 Väčším spektrom ponuky k zachovaniu 8 Krok sem, krok tam

9 NAŠA TÉMA 10 Lekár a pacient musia spolupracovať 11 Poľnohospodárstvo má v krvi

10 ĽUDIA A DIANIA 15 Založili ekumenickú duchovnú radu 17 Zisk nemáme, ale aspoň vieme, čo jeme 18 Voda, cesta, semafor a dym alebo opačným poradím

V NAŠEJ TÉME NAŠI EXPERTI: Dr. Janko Boťanský na roli národa dedičnej (s. 11)

19 Vydarené prvé zemiakové hody

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Štetcom a srdcom k jubileu svojej osady

23 MOZAIKA 26 Mesto kontrastov, luxusu a budúcnosti 28 Bill a Zoli

31 KULTÚRA 33 Naďalej mienia spievať a tancovať 34 Pieseň nepozná hranice 35 Kovačičania na ľudomilskom koncerte 36 Svet umenia

Memorandum o vzniku Ekumenickej duchovnej rady Svetového združenia Slovákov v zahraničí podpísali Samuel Vrbovský, biskup SEAVC, a Vladimír Skalský, predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí. (s. 15) E. Šranková

40 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Na dne priepasti 47 Splnili rozkaz trénera Šponju 48 Znechutení fanúšikovia 50 S prázdnymi flintami

Autor titulnej fotografie: Jaroslav Čiep

40. Rozhlasová súťaž mladých recitátorov prebiehala v sobotu 23. novembra v štúdiu M Novosadského rozhlasu a organizovala ju Slovenská redakcia RNS. (s. 32) E. Šranková

EDITORIÁL ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

Násilie prejavuje sympatie (aj) k vidieku P

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE

Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208

www.sxc.hu

ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak

Len pred niekoľkými týždňami sme viackrát boli svedkami vrstovníckeho násilia v školách a na uliciach Nového Sadu, a teraz už (alebo aj dávnejšie) ho máme aj v našich dedinách. Aj mladistvú nenávisť, aj pištole v rukách mladistvých.

red týždňom, v sychravé sobotňajšie ráno, aj našou dedinou letela správa o hádke medzi dvomi mládežníkmi ukončenej hrozivým zvukom pištole, ktorá zranila jedného z nich. Všetko sa dialo nad ránom, po večernom slávnostnom a hrdom otvorení mládežníckeho klubu, ktorý by mal byť prístreškom pre všetkých chtivých, kreatívnych, humánnych mladých ľudí. „Posmeľujúci“ odkaz, nie? Veď pustite svoje deti sem, tu užitočne strávia svoj voľný čas... Volontéri mládežníckeho združenia určite nemali taký zámer, ale život zahral na inú kartu, prekaziac pritom dobré úmysly a takmer zastaviac jeden mladý život. Našťastie, šťastie bolo v tomto prípade silnejšie a zranený mladík sa zotavuje.

Násilie medzi mladými má rôzne formy a prítomné je v každej škole, tvrdia odborníci. Samozrejme, že nie je príznačné iba pre našu krajinu. Je to celosvetový „trend“, ktorý treba minimalizovať globálnymi snahami. Nemožno povedať ani to, že sa o tom nehovorí v médiách, takže tieto si tentoraz nemôžu zliznúť svoje za pomalé, takmer nijaké riešenie tohto veľkého problému, ktorý sa týka celej našej spoločnosti. Práve preto, že je to celospoločenský jav, ktorý hádam právom možno umiestniť na najvyššiu priečku na škále negatívnych javov, potrebné je ráznejšie konanie kompetentných orgánov, inštitúcií a celej spoločnosti.

Veď aj každému z nás sa určite v pamäti premietne situácia zo školských dní, keď sme priamo alebo nepriamo boli svedkami, účastníkmi, nemými pozorovateľmi násilníckeho správania sa spolužiaka, spolužiačky. Alebo si spomenieme, že sme sa v určitom období aspoň raz stretli s touto témou – možno nie ako žiaci, ale ako rodičia alebo iné dospelé osoby blízke dieťaťu. V prvej chvíli nás tento fakt môže znepokojiť, no to zároveň znamená, že každý z nás má príležitosť, aby vlastným pričinením podnietil pozitívnu zmenu – v sebe alebo v iných.

Prvým krokom je to, že si pri pozorovaní sveta vôkol nás uvedomíme, že vrstovnícke násilie je všadeprítomné a že ho naše mlčanie iba zosilňuje.

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

Čítajte nás aj na www.hl.rs.

Redakcia si vyhradzuje právo niektoré príspevky zverejniť iba vo svojom online vydaní.

30. 11. 2013

48 /4571/

HLAS ĽUDU

3

TÝŽDEň SEDEM DNÍ

Smerovanie Južného toku ačiatok výstavby plynovodu Južný tok cez Srbsko, organizovaný ako ozajstný happening za účasti nielen zváračov na potrubiach, ale predovšetkým politikov, nadobudol rozmery prvotriednej politickej udalosti.

Nechýbali ani podnetné prejavy na slávu a chválu tejto bezpochyby významnej investície a odvekého a budúceho srbsko-ruského priateľstva, ktoré 421 kilometrov plynových potrubí tiahnucich sa od bulharskej hranice neďaleko Zaječaru, cez Belehrad a Nový Sad, po chorvátsku hranicu pri Bačkom Bregu, len dodatočne upevní. Osobitný dôraz je na nesporných výhodách celého projektu, predovšetkým na tom, že garantovaný zisk pre Srbsko je v hodnote 200 miliónov eur ročne. O náraste významu Srbska v úlohe energetickej križovatky Európy nehovoriac. Z ruského Gazpromu zdôrazňujú, že tento projekt korešponduje so stratégiou tak Európskej únie, ako aj Ruska, v zmysle utvárania

Z

nových ciest na prenos plynu.

V úzadí aj tentoraz, alebo zvlášť tentoraz, zostali niektoré iné otázky, od spôsobu predaja spoločnosti NIS, cez ruský nesúhlas s rozdelením podniku Srbijagas a Jugorosgaz na dve firmy s cieľom oddelenia predaja od transportu, čo inak od Srbska žiada Európske energetické spoločenstvo, po firmu na výstavbu plynovodu registrovanú vo Švajčiarsku. Bez odpovede zostáva aj otázka, prečo si ruská strana na čele Srbijagasu naďalej praje aktuálneho riaditeľa, nevšímajúc si početné pripomienky a iné okolnosti. Bez ohľadu na všetko, Južný tok je veľmi významný pre Srbsko. Prichádza z Ruska, ale má namierené do Európskej únie.

So smerovaním do EÚ súvisí aj zatiaľ otvorená téma financovania budúceho Spoločenstva srbských obcí v južnej pokrajine, čiže na Kosove. O tom, odkiaľ zobrať peniaze na tieto účely a ako ich čím užitočnejšie použiť, sa bude rokovať už v priebehu de-

cembra v Bruseli, hneď po ukončení lokálnych volieb, ktorých druhé kolo sa uskutoční v nedeľu 1. decembra.

Zaujímavé je, že v obehu je niekoľko rozdielnych možností. Ako ozrejmil premiér Dačić, Spoločenstvo srbských obcí by sa mohlo financovať z rozpočtu Kosova, z rozpočtu Srbska, zo strany medzinárodných organizácií, alebo z príjmov samých obcí. Keď sa uvedené možnosti zvážia a keď sa nájde najprijateľnejšie riešenie, spôsob financovania sa určí štatútom Spoločenstva. Dačić pripomenul, že už Dohodou o integrovanom spravovaní administratívnych prechodov bolo stanovené, že sa takto získané príjmy použijú na financovanie štyroch obcí na severe Kosova. A tu je aj sľub Európskej únie, že podporí rozvoj týchto kosovských obcí sumou 15 miliónov eur.

Na decembrových stretnutiach v Bruseli sa bude hovoriť o ďalšej implementácii Bruselskej dohody. Témou majú byť otázky pô-

sobenia polície a súdnictva, tiež formulovanie štatútu Spoločenstva srbských obcí. Potom nasleduje konštituovanie Zhromaždenia Spoločenstva, voľba predsedu a iných orgánov.

Keďže veci len zriedka bývajú v rovnováhe, misky váh sa tentoraz vychýlili na juhu Srbska.

Lídri albánskych politických strán pôsobiacich v troch obciach na juhu (Bujanovac, Medveđa, Preševo) rozhodli prerušiť rokovania s vládou Srbska. Rokovania prebiehali na podklade platformy siedmich bodov, ktorú srbská vláda schválila 4. júna tohto roku a ktorá sa už začala realizovať. Príčinou prerušenia rokovaní je zamietnutie dodatku, ktorý národný poslanec Riza Hallimi podal v rámci parlamentnej rozpravy o budúcej sieti súdov.

V živote rovnako ako aj v politike platí jednoduché pravidlo.

Ak sa nebudeme rozprávať, nemôžeme sa ani dohovoriť. Ak Albánci z juhu Srbska odmietajú rokovať s vládou Srbska, ako inak by sa mohli dopracovať k riešeniam na zlepšenie svojho postavenia?

A. Lazarevićová

daže, nevyhnutné je porovnávať ich s nami. Bez ohľadu na to, koľko sú naše názory rozličné ohľadom autonómie Vojvodiny, som presvedčený, že v tejto sieni sa nenachádza obrazne prirovnal k oblekom. „Po- ďalšie tri sektory, ktoré najľahšie taký, kto by nechcel užívať taký trebné je mať kroj, vystrihnúť látku, môžu prilákať investorov z tohto ta- štandard, aký ma Lombardia,“ poale aj nite, ktoré pospájajú každú časť lianskeho regiónu. „Keď medzi vás vedal predseda pokrajinskej vlády. toho obleku. Od pevPredseda pokrajinského nosti nití závisí aj trvanZhromaždenia István Pálivosť obleku, a tak aj sztor sa tiež pozitívne zmieEurópska únia závisí od nil o vysokom štandarde našich vzťahov, ktoré aj tohto regiónu a zdôraznil, my tu rozvíjame,“ poveže je Lombardia príkladom, dal Cattaneo a doložil, že že finančná decentralizácia nemá byť iba Lombardia a finančná autonómia nepríkladom pre Vojvodiznamenajú rozpad štátu, nu, ale aj opačne, lebo rušenie daňového systépráve Vojvodina bola mu, ale opačné od toho. vždy miestom, kde spoTematické zasadnutie lu nažívali rozličné návenované príkladom dobrody, kultúry a tradície. rej praxe regiónu LombarV príhovore predseda Predseda pokrajinskej vlády Bojan Pajtić a predseda dia je prvé zasadnutie, ktovlády AP Vojvodiny Bo- parlamentu Lombardie Raffaele Cattaneo ré sa uskutočnilo podľa jan Pajtić povedal, že sa nového Rokovacieho podoterajšia spolupráca Vojvodiny s re- prídu hostia z takého regiónu, po- riadku Zhromaždenia AP Vojvodiny. giónom Lombardia vzťahovala na zorne budete počúvať a uvažovať, Nasledujúce tematické zasadnutie oblasti medicíny, ekológie a kultú- akým spôsobom fungujú, aké je je naplánované na december. ry. IT sektor, obnoviteľné zdroje ústavnoprávne postavenie Lomenergie a poľnohospodárstvo sú bardie, aká je ich ekonomika. PravJ. Pániková

Z TEMATICKÉHO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA APV

Talianska Lombardia ako príklad ozitívnym príkladom fungovania autonómie talianskeho regiónu Lombardia bolo venované 23. zasadnutie Zhromaždenia AP Vojvodiny. Hostia z Talianska hovorili o spôsobe fungovania najrozvitejšieho regiónu Talianska, ktorý patrí aj medzi rozvitejšie regióny v Európe.

Je to región, ktorý má najvyšší podiel na národnom dôchodku Talianska.

Pri tejto príležitosti predseda parlamentu regiónu Lombardia Raffaele Cattaneo hovoril o základných charakteristikách Lombardie, o fungovaní autonómie, o finančnej autonómii. Okrem iného vyhlásil, že Európu nebudujú v Európskom parlamente v Bruseli, ale partnerské vzťahy medzi regiónmi, ktoré patria do Európy. Ako povedal, Lombardia sa v tom budovaní zúčastňuje od samého začiatku a vyjadril nádej, že sa im v tom čoskoro pripojí aj Vojvodina ako časť Srbska. Štáty a Európu

P

4

30. 11. 2013

48 /4571/

HLAS ĽUDU

TÝŽDEň NAŠE INTERVIEW: ANIKÓ MUŠKINJA HEINRICH, POKRAJINSKÁ OMBUDSMANKA

Pôsobíme silou vlastnej autority dobe, ktorá je všetko, len nie bezstarostná, je aj problémov, aj krívd neúrekom. Nespravodlivostí by bolo o poznanie viacej nebyť inštitúcií, náplňou práce ktorých je upozorňovať na ne, domáhať sa východísk, pomáhať občanovi. Jednou medzi prvými u nás je i pokrajinský ombudsman, ktorý práve oslávil jubileum. Prvú osobnosť v čele tejto inštitúcie pani Anikó Muškinja Heinrich sa opytujeme: – Za nami sú oslavy prvého desaťročia existencie pokrajinského ombudsmana. Okrem samotného vzniku, čo bolo najväčším úspechom a čo pretrváva ako najväčší problém inštitúcie, v čele ktorej ste?

– Na obidva tieto aspekty sa možno pozerať cez prizmu toho, koľko sme blízko občanom. Títo vo veľkom počte chápu, čo robíme, čo je úspech, no neúspechom je, že ich nie je v dostatočnom alebo omnoho väčšom počte. Som si istá, že občania majú omnoho viac problémov s orgánmi správy, než ich prihlasujú nám. Je mi ľúto, že ešte stále nechápu, čo dokonca dakedy platí aj o popredných politikoch, čo je našou úlohou. A že sú inštitúcie, ktoré trestajú, no my medzi nimi nie sme. Dakto pôsobí silou autority, niekto iný zase trestami, ako napríklad súdne orgány. Z článkov, ktoré som v týchto dňoch čítala, zisťujem, že mnohí vyčítajú, že ombudsman nemá príslušnosti v súdnych konaniach. Sú štáty, kde verejný ochranca práv môže zasahovať aj do práce a pôsobenia justičných orgánov, ktoré sa netýkajú vynášania rozsudkov, no my k nim nepatríme.

– Základné princípy práce ombudsmana sú rešpektovanie zákonov, nezaujatosť, nezávislosť, spravodlivosť. Čoraz aktuálnejší je aj piaty princíp – transparentnosť…

– Tá otvorenosť k verejnosti závisí najmenej od nás. Počítame s médiami, čo znamená, že musíme byť aj atraktívni, aby si nás všimli. V uplynulých dňoch sme často vyzdvihovali, že sú médiá naším hlavným a najväčším spojencom. Tým, že píšu, zmieňujú sa o tom, čo robíme, nás zviditeľňujú, približujú občanom, ktorí si na základe toho uvedomujú, že sa na nás môžu obrátiť. A po druhé, písať o nespravodlivosti predsa pre niekoho znamená utŕžiť hanbu, čo si uvedomujú najmä tí, ktorých sa článok týka. Lebo nie je príjemne vidieť v novinách svo-

V

30. 11. 2013

48 /4571/

je meno v súvislosti s tým, že sa ne- kde by vlastne ani nebolo problérobilo podľa pravidiel alebo mimo mom, keby rozhodnutie zainteresozákona. Tá transparentnosť je našou vaný dostal vo svojej reči. hlavnou zbraňou. Znamená to, že – Jedným z najväčších spoločenstále pôsobíme aj silou vlastnej au- ských problémov je násilie. Ako sa tority vo Vojvodine. zapájate do boja proti nemu?

– Takmer 85 percent uplynulých – Násilím sa najviac zaoberáme vo podnetov sa vzťahuje na narúšanie výchovno-vzdelávacích ustanovizzákladných ľudských práv. Onedlho niach. Máme rozpracovaný mechaje tu 10. december. Aký máte odkaz nizmus ochrany pred násilím v školách. k tohtoročnému Dňu ľudských Keď zo školy prídu správy o násilí, či o práv? tom medzi rovesníkmi, žiakmi, či o tom – Vždy vyzývam občanov, aby mali na zreteli, že sú ich ľudské práva najväčším a nemerateľným bohatstvom. Musia teda všetkými prostriedkami, ktoré majú k dispozícii, bojovať o ľudské práva, reagovať vždy, keď majú pocit, že ich dakto narušil. Lebo sú ich práva zaručené nielen Ústavou Srbska a inými zákonnými ustanoveniami našimi, ale aj dokumentmi medzinárodnými. K Dňu ľudských práv by som tiež vyzvala všetkých, ktorí sú v situácii, že prípadne môžu narušiť ľudské práva iných, aby mali na zreteli dôstojnosť nášho občana, aby si ho s patričnou úctou a rešpektom vší- Pokrajinská ombudsmanka Anikó mali, lebo sa pripomienky k prá- Muškinja Heinrich ci orgánov správy už tu začínajú.

Neraz ide o nevrlý vzťah k občanovi, na relácii pedagóg – žiak alebo nakeď chce realizovať niektoré svoje opak, tak sa aktivizuje tím, ktorý sa právo. V ohnisku pozornosti nás všet- konkrétnym problémom zaoberá. Je kých musí stále byť občan. veľa sťažností na násilie medzi roves– Citlivou oblasťou pôsobenia níkmi, medzi žiakmi, ako aj na nesú i práva národnostných menšín… adekvátne reagovanie naň. Náš pred– Na začiatku bolo dosť sťažností vlaňajší prieskum, ktorého výsledky nespokojných občanov, ktoré boli sme zverejnili vlani, ukazuje, že nenásledkom ťažkého žitia, chudoby, vedia všetci, čo načim v takýchto prízlej sociálnej pozície. Tie boli pozna- padoch podnikať, kým iní zase nemajú čené konštatovaním v duchu: iste je to vopred určený plán aktivít. Jasné je, že preto, že som príslušníkom národ- všetci aktéri tejto reťaze nie sú spätí. nostnej menšiny. Takýchto prípadov Nevie sa napr., že pedagóg, ak si všimje čoraz menej, menej je i sťažností na ne, že je žiak týraný, má o tom inforstupeň realizácie práv, keď ide o or- movať zdravotného pracovníka, Stregány správy. V oblasti ochrany práv ná- disko pre sociálnu prácu, príslušníkov rodnostných menšín najväčší počet Ministerstva vnútorných vecí. Tu absťažností sa týka úradného používa- sentuje koordinácia, ustupujúca pred nia jazyka a písma. Zaujímavé je ale aj reagovaním, podstatou ktorého je to, že je práve v oblasti práv národ- snaha problém ututlať. Naďalej sa nostných menšín najväčší počet rie- musíme ešte vážnejšie zaoberať toušených prípadov a akceptovaných to témou, dostatočne seriózne reaodporúčaní. Taktiež skutočnosť, že govať na vyskytujúce sa javy násilia. občania v čoraz menšom počte trva– V pondelok sa začala 16-dňová jú na tom, aby konania prebiehali v kampaň v záujme boja proti násiliu reči, ktoré je v úradnom použití v na ženách… tom-ktorom prostredí. Platí to aj pre – Každý rok sa angažujeme na širsúdne konania, kde je to ťažšie zrea- šom otváraní očí menej zastúpenému lizovať, lebo je v nich vždy angažova- pohlaviu vo všetkých formách rozných niekoľko odborníkov rozličných hodovania a riadenia, teda ženám. Keď profilov, ako aj pre niektoré iné spory, ide o rodinné vzťahy, túto kampaň HLAS ĽUDU

vždy venujeme informovaniu žien o možnostiach, aké majú v prípade domáceho násilia. Aj tu je to podobné, ako pri násilí na školách: orgány a inštitúcie musia byť späté, aby sa týraná žena mala na koho obrátiť – Ministerstvo vnútorných vecí, Stredisko sociálnej práce, Dom zdravia. Je protokol presne stanovujúci, čo ktorý orgán má robiť v konkrétnom prípade. No z nedávneho tematického výskumu vyplynuli veľmi znepokojujúce výsledky – uvedené orgány často nevedia presne, čo majú podnikať, koho informovať, ako zasiahnuť. Najčastejším následkom je, že sa žena stiahne a vráti domov, kde šikana pokračuje. Je to jeden z hlavných dôvodov, prečo tento druh násilia neklesá.

– Vo svojom pôsobení spolupracujete s celým radom orgánov a inštitúcií. Čo plánujete na rok 2014, ktorý onedlho začne?

– V tom, čo robíme, uvádzame termín spolupráca, hoci nejde o spoluprácu v klasickom zmysle slova, lebo sme inštitúciou samostatnou a nezávislou. Ak ako spoluprácu chápeme akceptovanie našich odporúčaní a návodov, tak je tá rozvetvená so všetkými, tak obecnými, ako aj mestskými, vojvodinskými, republikovými orgánmi. Keď ide o budúce aktivity, vedomí sme si faktu, že pôsobíme za veľmi skromných finančných možností.

Ciele sú stálicou: čím viac sa priblížiť občanom, veriť im v plnej miere, pokračovať vo výskumných aktivitách, ktoré sa plne osvedčili.

– Aj na záver otázka, ktorá má trochu súkromný nádych. Predtým ste pracovali v Ministerstve pre ľudské a menšinové práva. Kde to bolo ľahšie, prípadne lepšie?

– V uvedenom ministerstve som pracovala v skutočne ťažkom období aj to ako štátna tajomníčka v období príprav a schválenia Zákona o národnostných radách národnostných menšín. Bola to ozaj drina. Presvedčená som, že zo všetkých robôt, ktorými som sa doteraz zaoberala, je mi táto najkrajšia. Lebo môžem pomôcť občanovi, ak som dostatočne úporná a mám dostatok síl zorganizovať svojich spolupracovníkov. Pritom nie sú tresty, spôsobovanie v orgánoch správy zlých následkov, ktoré by ich podnecovali zúčtovať sa s nami. Lebo keď odhalíme čosi negatívne a nesprávne, už sme na tej istej ceste rovnakých snáh o odstránenie takého javu, jeho následkov. Ak to aj vystane, dôležité je, aby sa takýto či podobný problém nezopakoval zase u nejakého iného občana, v nejakej inej kauze.

Za rozhovor ďakuje: Oto Filip

5

TÝŽDEň Z 2. KONFERENCIE VENOVANEJ MENŠINOVÝM MÉDIÁM

Väčším spektrom ponuky k zachovaniu Keď ide o privatizovanie médií a komplexné otázky, či sa divé a takisto kvalitné, ako informenšinové médiá zúčastňu- movanie v srbskom jazyku, na- šéf politického sektoru v Delegájú vo verejnom dialógu, či pracu- stoľuje sa otázka v ktorom smere cii EÚ v Srbsku Luca Bianconi pojú so ziskom, ako sa v našej kraji- ideme? Na aký účel potom máme vedal, že v procese integrácie Eune tieto médiá rozvíjajú a ako je to médiá v jazykoch menšín? Tento rópska únia si nežiada privatizáciu v regióne, či jestvuje možnosť problém sa môže prekonať iba fi- médií, ale reguláciu ich financopre ich syntézu, synergiu a sym- nanciami a pred tým zákonmi. V vania z verejných prostriedkov. biózu sa pokúsili odpovedať zákonoch sa navrhuje privatizácia Ako povedal, z verejných proúčastníci dvojdňovej regionálnej konferencie venovanej médiám v rečiach národnostných spoločenstiev Syntéza, synergia, symbióza: print, 3SI, digital.

Všetci účastníci konferencie sa dotkli témy neblahého postavenia médií u nás, ako aj finančnej, etickej a profesionálnej krízy, v ktorej sa ocitli aj menšinové médiá. V súvislosti s tým štátna tajomníčka Ministerstva kultúry a informovania Gordana Predićová povedala, že novinárstvo a celková mediálna sféra prechádza veľ- Zodpovedná redaktorka Hlasu ľudu Vladimíra Dorčová-Valtnerová počas kou krízou, ktorá by sa diskusie s riaditeľkou Ruského slova Marticou Tamaš (zľava) a mala prekonať zákonnými zodpovednou redaktorkou Magyár Szó Mártou Varjú. predpismi. Nové mediálne zákony prinášajú riešenia na za- médií, avšak musíme dbať na to, striedkov môže byť financovaný chovanie menšinových médií. „Ve- aké problémy prinesie privatizá- iba mediálny obsah verejného rejné rozpravy o Návrhu zákona o cia v teréne. Nastoľuje sa otázka, záujmu, pokým všetko iné predverejnom informovaní a Návrhu či sa tým zmenšia práva menšín, stavuje komerčné obsahy, ktoré zákona o elektronických médiách či niektorým menšinám bude od- by mali byť financované komerčne získanými prostriedkami: „Obsú zakončené. Priposahy v jazykoch národnostných mienky na tieto náspoločenstiev sú obsahy verejvrhy sú zhrnuté na ného záujmu, a preto sa musia fiviac ako 400 strán, nancovať z verejných prostriedčo svedčí o tom, že kov, ale financovanie sa musí zlaverejné rozpravy boli diť s predpismi o štátnej pomoci, užitočné,“ povedala ktoré platia v EÚ.“ Podľa neho náPredićová. rodnostné rady národnostných Pokrajinský tajommenšín budú mať kľúčovú úlohu ník pre kultúru a vev procese modernizácie menširejné informovanie nových médií a takisto budú poSlaviša Grujić sa nevinné zabezpečiť ich redakčnú a vyjadril príliš optifinančnú nezávislosť. „Médiá bez misticky o postavení politických vplyvov, straníckej prímédií v jazykoch náslušnosti a osobných záujmov sú rodnostných spolopodmienkou pre demokratický čenstiev. Podľa neho, rozvoj spoločnosti a práve tieto problémom takého Luca Bianconi vplyvy by mohli byť najviditeľpostavenia je nedostatok prostriedkov, kým očaká- ňaté právo na informovanie v nejšie v menšinových médiách,“ vania verejnosti sú veľké. „Ak ne- materinskom jazyku. Máme prí- uzavrel.

V panelovej diskusii o účasti jestvujú prostriedky, aby sa po- klady, v ktorých predajom RTV stamohlo a vplývalo na to, aby in- níc zanikli vysielania v niektorých menšinových médií vo verejnom formovanie v rečiach národnost- jazykoch, a preto musíme byť dialógu predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová poných menšín bolo včasné, prav- veľmi opatrní,“ povedal Grujić.

N

6

znamenala, že je potrebné dať osobitný dôraz na riešenia, ktorými by sa všetky médiá, a zvlášť menšinové, zachovali a rozvíjali a to sa podľa nej môže dosiahnuť iba konštruktívnym dialógom o menšinových médiách medzi štátnymi predstaviteľmi a národnostnými radami. „Keď ide o mediálnu stratégiu a aktuálne návrhy mediálnych zákonov, národnostné rady neboli priamo zapojené pri ich vypracovaní, ani pri analýze pripomienok z verejnej rozpravy, čo znamená, že dialóg nejestvuje,“ povedala TomanováMakanová. Na tému verejného dialógu sa zmienila aj zodpovedná redaktorka nášho týždenníka Vladimíra Dorčová-Valtnerová, ktorá podala svoj pohľad na to, akým spôsobom sa menšinové médiá zúčastňujú vo verejnom dialógu, či spĺňajú funkcie a postuláty moderných médií a pod.

Druhú Regionálnu konferenciu zorganizovali denník Magyár Szó a spoločnosť Heror Media Pont v spolupráci s pokrajinskou vládou, Organizáciou pre európsku bezpečnosť a spoluprácu a Delegáciou Európskej únie v Srbsku. Okrem spomínaných účastníkov v panelovej diskusii sa zúčastnili aj predstavitelia maďarských, rumunských a rusínskych médií, Zoran Sekulić, hlavný a zodpovedný redaktor novinovej agentúry FoNet, Zlata Kureš, zástupkyňa riaditeľa novinovej agentúry Beta, Jurij Giacomelli, zakladateľ Giacomelli media a iní.

Na záver môžeme opäť poznamenať, že s rozvojom technológie zmenili sa aj médiá. Množstvo informácií, ktoré v každom okamihu prichádzajú z rôznych krajov sveta, zintenzívnilo konkurenciu medzi médiami a pozdvihla úroveň očakávania verejnosti. Práve táto konferencia sa pokúsila dať odpovede, akým spôsobom by aj menšinové médiá mohli „prežiť“ v čoraz modernejšom a konkurenčnejšom mediálnom svete. Avšak mediálna reforma, ktorá nastoľuje aj privatizáciu médií, vyvoláva (ospravedlnené) obavy...

30. 11. 2013

J. Pániková 48 /4571/

HLAS ĽUDU

TÝŽDEň OKRÚHLY STÔL – ZACHOVANIE SLOVENSKOSTI V SRBSKU (PRE SRIEM) V STAREJ PAZOVE

Ako zobudiť Slovákov? atica slovenská v Srbsku toho času realizuje projekt, v ktorom formou okrúhlych stolov získava informácie o aktuálnom postavení Slovákov vo Vojvodine a vôbec v krajine. „Ide o projekt, ktorý podporuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Pokrajinský sekretariát pre vedu a technologický rozvoj. Výsledkom realizovaných okrúhlych stolov, ktoré organizujeme regionálne, bude publikácia, v ktorej podáme prierez súčasnej situácie, ako aj návrhy na spomalenie asimilácie“, uviedla predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová na okrúhlom stole, ktorý bol 22. novembra v Slovenskom národnom dome v Starej Pazove. Melegová-Melichová pre náš týždenník zdôraznila, že so situáciou absolútne nemôžeme byť spokojní, keďže často ani to, čo nám ponúkajú zákony a predpisy, my ako Slováci nekonzumujeme, lebo sme sa stali ľahostajnými. „Deti si dávame do srbských tried, hoci existujú slovenské školy, čiže ohrozujeme si aj to právo, neinsistujeme na tom, aby sa súdne konania a komunikácia s úradmi viedli v slovenskej reči všade tam, kde na to máme právo. A na tieto práva treba poukazovať a ľuďom objasňovať. Obávam sa, že ak budeme aj naďalej ľahostajní, o 10 rokov nás nebude, ako teraz, menej o 7 000, ale nás bude omno-

M

ho menej. Keď strácame deti a žiakov, tým strácame aj občana, čitateľa, diváka, poslucháča… Vtedy nebudeme potrebovať ani školy, ani médiá, čím postupne bude zamierať slovenský život

na týchto priestoroch,“ vyjadrila obavy nad osudom Slovákov vo Vojvodine.

Na okrúhlom stole sa zúčastnili iba predstavitelia miestnych matičných odborov zo Starej Pazovy a Šídu. Pokiaľ ide o situáciu v Starej Pazove, podpredseda MSS pre Sriem Michal Baláž povedal: „Štatútom Obce Stará Pazova a Ústavou Republiky Srbsko sú garantované všetky práva príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny aj v tomto prostredí. Problém je azda v nás samotných Slovákoch,

občan je Slovák, dokonca sme aj územne roztrieštení. Tieto problémy dokážeme riešiť aktívnou činnosťou v spolku, v ktorom sa zoskupujú Slováci, lebo sme my všetci aj matičiari, aj spolkári, aj cirkevníci. Usilujeme sa o zachovanie slovenskosti a s príchodom mladej profesorky slovenského jazyka a literatúry do Šídu sa nám to posledné roky darí oveľa lepšie. Čo sa týka úradného používania jazyka a písma, situácia je podobná ako aj v ostatných prostrediach.“ I keď účastníci okrúhleho stola

školy a i.) v našich prostrediach, s ktorými sa stretávajú príslušníci slovenskej národnostnej menšiny.

Ako prioritné akcie v dohľadnej dobe si určili zintenzívnenie kontaktov s mladými ľuďmi, v ktorých budú vplývať na ich slovenské povedomie pri zápise detí do predškolských ustanovizní a škôl a vypracovanie písomného materiálu s argumentmi, prečo je dobre vedieť po slovensky a učiť sa tento jazyk Európskej únie.

uplatňuje v takmer päťdesiatich krajinách sveta, zase aktuálna aj u nás. Témou je tentoraz korupcia, sústavne sledovaná cez príspevky zverejňované v druhom polroku v šiestich denníkoch a v šiestich televíznych spoločnostiach.

V prípade obdobia september – október, ktorého výsledky uzreli svetlo sveta na začiatku tretej dekády novembra, možno si všimnúť, že sa o vypuklom a negatívnom spoločenskom jave píše čoraz viac –

v konkrétnom prípade ide o 952 novinových článkov a 251 televíznych riportov – no zďaleka nie tak, ako by to bolo treba. Najčastejšou témou je zneužívanie verejných funkcií, často dominuje senzácie chtivý prístup, chybujú dôkladnejšie rozbory, tiež poukazovanie na konkrétne prípady úplatkárstva. Nie sú zriedkavé ani prípady veľmi negatívneho postoja k osobám obvineným z korupcie, vplývania na verejnú mienku v tom zmysle, že im treba stoj čo stoj urýchlene vyniesť prísne rozsudky. Boj proti korupcii sa hodne dáva do kontextu dennodenných politických záujmov, takže absentuje vyvážený a objektívny

prístup. Prax vie byť taká, že sa niektorí aktéri, napríklad vláda, polícia, strany pri moci, takmer spravidla hodnotia pozitívne, iní zase negatívne: niektoré verejné a súkromné podniky, jednotlivé lokálne samosprávy, opozičné strany.

Práve kvôli takýmto praktikám sa veľmi zíde pohľad zvonku, ako aj záverečná správa monitoringu s odporúčaniami na zveľadenie spravodajstva médií, ktorá sa nám dostane do rúk začiatkom nadchádzajúceho roku. Ak budeme vedieť a chcieť ťažiť z jej poučení a odkazov.

Spolupráca k sa dakto i nazdával, že sa vlaňajšia spolupráca slovenského Občianskeho združenia MEMO 98 a nášho Byra pre spoločenské prieskumy (BIRODI) pri monitorovaní písania tlače o predvolebných a volebných aktivitách kladením bodky za voľbami tiež ukončí, tak sa mýlil.

Dobré a pozitívne treba chrániť, takže je metodológia mediálneho monitoringu, vypracovaná slovenskou nezávislou a nadstraníckou organizáciou MEMO 98, ktorá sa

30. 11. 2013

48 /4571/

neboli početní, rozprava predsa bola veľmi čulá. Matičiari poukázali na početné negatívne javy (neadekvátne vysielacie termíny v rozhlasovom a televíznom programe, nezamestnanosť, nedostatok alebo gramatické chyby v dvojrečových nápisoch, cirkevná reštitúcia, fakultatívna výučba slovenského jazyka v stredných školách a i.), resp. na pozitívne fakty (jestvovanie cirkvi, Matice, spolku,

V mene pazovského miestneho matičného odboru účastníkov okrúhleho stola pozdravil predseda Matej Hadrík (stojí)

NAMIESTO POZNÁMKY

A

že si tieto práva nevieme (či nechceme) uplatniť a jednoducho si myslíme, že to niekto iní urobí za nás. Moja mienka je, že sme v niektorých otázkach až príliš pasívni.“ Zástupca podpredsedu MSS pre Sriem Pavel Turan na otázku, čo najviac trápi Slovákov v Šíde, v prostredí, z ktorého prichádza, odpovedal: „Problém je ten, že nás je na území celej obce percentuálne málo. Každý dvadsiaty

HLAS ĽUDU

A. Lešťanová

O. Filip

7

TÝŽDEň terajšie orgány riadenia a stornuje kolekním v procese prestavtívne a by štruktúry, ktorá sa zmluvy o musí ukončiť do júna práci, sa nadchádzajúceho roku, uvedenie bude konverzia pohľadňom nadávok do kapitálu. Pridobudnutom sa v najväčšom tia platnospočte prípadov štát stati nového ne väčšinovým majitezákona. Raľom. Do kapitálu sa dulović budú konvertovať i pouvádza, že hľadávky, čiže nevyplasa v záujme tené platy robotníkov, Minister Saša Radulović zdarného ktorí budú mať možnosť uplatnenia tento kapitál predať transformač- nového privatizačného zákona má nému fondu. Metódy predaja pod- zmeniť i Zákon o plánovaní a výnikov budú flexibilné, rozličné od prí- stavbe v tom smere, že sa noví vlastpadu k prípadu, s tým, že základnou níci podnikov stanú i majiteľmi orientáciou bude snaha predať sto pôdy, ktorú používajú tieto firmy. percent kapitálu. Tam, kde sa to V rozprave, v ktorej účinkovali nedá, bude sa predávať aj menši- predstavitelia hospodárstva, zvlášť nový podiel, bude aktuálna doka- stredných a malých podnikov, propitalizácia, dokonca je i možnosť pre- jekt nového zákona neprivítali veľdaja práva riadiť firmu s kúpou len mi nadšene. Odzneli konštatácie, že piatich percent kapitálu a na zákla- je plný improvizácií, že nikde na de toho účinkovania v deľbe zisku. svete nie je možnosť kúpou len päť Inštitúcia nového privatizačné- percent kapitálu získať právo stoho správcu, ktorý nahradí všetky do- percentne riadiť spoločnosť, že sa

INTENCIE NOVÉHO ZÁKONA O PRIVATIZÁCII

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: MILADIN NEŠIĆ, OCHRANCA OBČANOV, OBEC BÁČSKA TOPOLA

Dôvera stúpa – Ste z prostredia, ktoré azda prvé vo Vojvodine malo inštitúciu ombudsmana na obecnej úrovni...

– Začali sme pôsobiť v roku 2003, čiže pred desaťročím. Výročie sme oslávili, zároveň i prispeli k rozvoju našej inštitúcie, pracovnou konferenciou medzinárodného rázu na tému Postavenie a úloha lokálnych ombudsmanov. Podľa môjho názoru naša inštitúcia počas uplynutých rokov celkom opodstatnila vlastný vznik a existenciu. Snažíme sa spolu so službou právnickej pomoci občanom pomáhať zdolať všetky problémy, na ktoré narážajú v stykoch so správou, administratívou, verejnými podnikmi, ustanovizňami. Najviac ťažkostí je v doméne sociálnych otázok, čo zahŕňa nielen skromné sociálne postavenie jednotlivcov, ale aj otázky zamestnávania, prepúšťania atď. Podnetov občanov je rok čo rok viac, čo chápeme ako prejav dôvery k tomu, čo podnikáme. V posledných rokoch sme mali približne tisíc podaní, ktoré si vyžadovali konať v smere nápravy.

Zaznamenal: O. Filip

8

Ďuro Varga

rísne lehoty, nový právny rámec, silnenie Agentúry pre privatizáciu, donedávna deravej ako kvalitný švajčiarsky syr, inakšie spôsoby predaja podnikov, uvádzanie inštitúcie privatizačného správcu, ktorý bude riadiť firmu, hľadať investorov a za prípadnú škodu zodpovedať vlastným majetkom – sú to základné smernice nového Zákona o privatizácii, ktorého predbežný návrh v rámci verejnej rozpravy o ňom pred niekoľkými dňami v Belehrade prezentoval minister hospodárstva Saša Radulović. Ako uviedol, podniky, ktorých je 153 vo fáze prestavby štruktúry, ako aj 419 spoločenských alebo štátnych firiem, ktoré sú v rôznych fázach privatizácie, musia byť privatizované do konca roku 2014. Tie, o ktoré nebude záujem, skončia v konkurze alebo budú zlikvidované.

Konštatujúc, že je vo väčšine uvedených firiem hodnota majetku menšia od záväzkov, čo prakticky znamená, že zostali bez kapitálu, minister uviedol, že kľúčovým opatre-

INÝ NÁHĽAD

Krok sem, krok tam P

pre konverziu pohľadávok do kapitálu štát ocitne vo veľkých problémoch, že financovanie neprivatizovaných firiem z rozpočtu bude pokračovať v inej forme... Odborárov zase veľmi rozhorčili slová ministra, že je terajší Zákon o práci reštriktívny, zlý a prekážkou novému zamestnávaniu. Predseda Nezávislosti Branislav Čanak na konferencii pre novinárov, na ktorej oznámil, že tento syndikát vystupuje z pracovnej skupiny zaoberajúcej sa zmenami a doplnkami spomínaného zákona, skonštatoval, že vždy, keď sa špinavý kapitál snaží o čistý zisk, doplácajú na to robotníci. Z pracovnej skupiny vystúpil i Zväz samostatných syndikátov Srbska, predseda ktorého Ljubisav Orbović podotkol, že ak vláda bude trvať na schválení sporného zákona bez akceptovania syndikátnych návrhov a dialógov, odborári tomu budú čeliť všetkými prostriedkami: petíciami, protestmi, medializáciou, nátlakom na parlament. K ochladeniu zrejme nedošlo len vonku, ale aj na mnohých hospodársko-odborárskych a iných reláciách. A zima vie byť nielen dlhá, ale aj veľmi krutá.

O. Filip

30. 11. 2013

48 /4571/

HLAS ĽUDU

NAŠA TÉMA NAŠA TÉMA

Naši experti ie, nenájdete na nasledujúcich stranách životopisy prvotriednych odborníkov z radu vojvodinských Slovákov. Ani menoslov našich popredných znalcov jednotlivých oblastí ľudskej činnosti, ani kompletné súpisy ich diel. Ktosi kedysi povedal, a veru aj zopakoval, že o niektorých našich eminentných osobnostiach, predovšetkým tých, ktoré sa činia na poli kultúry, píšeme príliš často, sem-tam i podrobne, a že málo píšeme o expertoch, Slovákoch žijúcich v Srbsku, ktorí sa vyznamenali v iných oblastiach.

N

Keď pred štyrmi rokmi vyšiel tlačou Lexikón slovenských vojvodinských vysokoškolských učiteľov a vedcov, mnohí z tých, ktorí ho prečítali alebo sa v ňom aspoň pozornejšie poprehŕňali, zostali milo prekvapení, priam oslnení. Ohromnú prácu vykonal jeho autor, človek mravec, bádateľ a výskumník, skutočný vedec dravec Ján Marko (1928), Novosadčan s kovačickými koreňmi. Doktor agroekonomických vied, univerzitný profesor vo výslužbe. Veľavravné svedectvo vydal pán profesor, niekdajší prodekan Poľnohospodárskej fakulty v Novom Sade, riaditeľ Inštitútu poľnohospodárskej ekonomiky, predseda Predsedníctva Spoločnosti agrárnych ekonómov Juhoslávie…

Jeho kapitálna publikácia obsahuje 165 medailónov učiteľov a vedcov z radu Slovákov, ktorí žijú alebo žili a pôsobia/pôsobili (aj) v Srbsku, a to „len” tých, ktorí vyučujú alebo vyučovali na vysokých školách. Stošesťdesiatpäť životopisov a popisov vedeckej a profesijnej činnosti! Pritom je našich expertov podstatne viac. Mnohí sa osvedčili nielen v našej krajine, ale aj v zahraničí. Slovom, ten/tí z úvodu prítomného úvodníka majú pravdu. Príspevky na nasledujúcich stranách našich novín chcú poukázať aspoň na niektorých našich znalcov, hoci, len čo je pravda, pokus bazíruje na náhodnom výbere spolubesedníkov. jb

PROFESOR DRSC. DUŠAN KEREŠ MLADŠÍ

Úspešný Padinčan v ďalekej cudzine plynul rok odvtedy, čo tickej fakulty Univerknižnica v Padine uspozity v Belehrade. V škoriadala výstavu pod názvom lení pokračoval na Vedecké bohatstvo Padiny. americkej Univerzite Zahrnula biografie a biblioAmherste v Massagrafie významných padinchusetts. Postgraduských vysokoškolákov, doálne školenie zakončil ktorov vied, prezentovala roku 2007 obhájením ich magisterské tézy, dodoktorátu z astronóktorské dizertačné práce i mie Rast galaxií a kozčasti vedeckých prác publimologické simulácie. kovaných v monografiách, Okrem doktorátu doodborných časopisoch, teraz obhájil aj dva zborníkoch. Medzi povšimpostdoktoráty, ktoré nuté osobnosti Padiny neabsolvoval na universporne patrí aj profesor DrSc. zitách Harward a BerDušan Kereš, astrofyzik, ktokeley. V profesionálrý v súčasnosti pôsobí a žije nej kariére sa orientov Amerike. val na vedecké výskuDušan Kereš mladší sa my a pedagogickú narodil v Padine 17. noprácu. V súčasnosti vembra 1976. Základnú pracuje ako profesor a školu absolvoval v rodisku bádateľ na Univerzite a Gymnázium Mihajla Puv San Diegu v Califorpina v Kovačici. Ako žiak nii, na Katedre pre fyvyšších ročníkov ZŠ a neziku. Je ženatý s Ireskoršie stredoškolák, kto- Časť Kerešovej najvýznamnejšej uverejnenej prá- nou Stojimirovićovou, rý mal záujem o prírodné ce Galaxies in Simulated Lambda CDM Universe-I: tiež astrofyzičkou a dovedy, absolvoval štyri pro- Cold Mode and Hot Cores ktorkou vied. Majú dve gramy známej Výskumnej deti. vtedy zakázané, dostal sa do tastanice Petnica.

Vo vedeckej práci sa Dr. Kereš – Keď Dušan chodil do ZŠ, ho- mojšieho astrologického obser- zameriava na teoretický výskum voril, že keď narastie, bude ob- vatória. Neskoršie sa začal pre- formovania galaxií (čiže na sysrancom alebo kominárom, mož- hŕňať v knihách o astronómii. tematizáciu formovania galaxií no spevákom… – spomína si Keď bol šiestak, kúpili sme mu a ich evolúciu). Na ten účel pojeho otec Dušan Kereš st. a do- prvý ďalekohľad; začal sa zaujímať užíva simulácie na super počítadáva: – Keď mal päť-šesť rokov, o hvezdárstvo a ako 23-ročný sa čoch. Najzaujímavejšia časť jeho celá naša rodina výletovala v Ta- vydal za svojím snom. bádania je vysvetlenie, ku ktoréDiplom astrofyzika Dušan získal mu sa dopracoval so spolupratranskej Lomnici a na Štrbskom Plese na Slovensku. Hoci to bolo na Katedre astronómie Matema- covníkmi. Týka sa spôsobu rastu

U

30. 11. 2013

48 /4571/

HLAS ĽUDU

Prof. DrSc. Dušan Kereš ml.

galaxií, ktoré sa „stravujú” medzigalaktickým plynom. Je autorom alebo spoluautorom 32 odborných prác, ktoré zverejnil v špičkových medzinárodných žurnáloch, ako i 20 správ z medzinárodných konferencií. Jeho najznámejšia práca má názov How do Galaxies Get Their Gas? (Ako si galaxie zabezpečujú vlastné plyny?); roku 2005 bola zverejnená v anglickom žurnále Monthly Notices of the Royal Astronomical Society (MNRAS). Prácu profesora DrSc. Dušana Kereša Galaxies in Simulated Lambda CDM UniverseI: Cold Mode and Hot Cores spomenutý odborný časopis uverejnil na titulnej strane roku 2009. Na Katedre fyziky Univerzity Massachusetts v roku 2003 tento znamenitý Padinčan získal Cenu Mary Dailey Irvine za astronomické výskumy a o dva roky neskoršie sa mu dostal titul Vynikajúci študent astronómie.

A. Chalupová

9

NAŠA TÉMA PRIM. DR. RASTISLAV POLJOVKA

Lekár a pacient musia spolupracovať T

en, kto musí „pod nôž“, sa naj- kulty v Belehrade a prvých skúprv chce svojmu chirurgovi senostiach v pohotovostnej služpozrieť do očí. Až potom, keď be pazovského Domu zdravia, mu úplne dôveruje, zverí mu roku 1999 sa začal špecializovať vlastné telo. Primárius Dr. Rasti- na liečbu ucha, hrdla a nosa v zeslav Poljovka (1946), otorinola- munskej nemocnici. Pretože v ryngológ zo Starej Pazovy, nie- roku 2004 v KNC Zemun túto oblenže zapôsobí na každého člo- lasť začal rozširovať Klinikou veka jasným úprimným pohľa- ústnej, tvárovej, čeľusťovej a dom, ale ho priam oslní celým hrdelnej chirurgie, sen sa mu svojím bytím. Vyberanými slo- naplnil ďalším zdokonaľovaním vami upokojí tých, ktorým dáva na Vojensko-lekárskej akadémii vzácne rady. Pre povolanie, kto- v Belehrade. rého cieľom je pomáhať chorým – Hlava a hrdlo nielenže ľuďom, sa rozhodol ešte v det- identifikujú každú bytosť, ale stve. práve prostredníctvom týchto Na svojom pracovisku, v Kli- častí tela sa živí celý organiznike pre ORL – MFCH (otorino- mus... laryngológiu a maxilofaciálnu – ORL – MFCH je náročná a chirurgiu) Klinicko-nemocnič- kreatívna oblasť medicíny zaného strediska Zemun, patrí k prvotriednym odborníkom – špecialistom.

Okrem teoretických znalostí má bohaté praktické skúsenosti (vo svojom odbore pracujúc v tíme sústavne zaúča mladších kolegov a často chodí na odborné kongresy doma a v zahraničí), takže Prim.

Dr. R. Poljovka je nesporne expert v oblasti, v ktorej pôsobí. Veď Klinika pre ORL – MFCH v Zemune je poprednou zdravotnou a vedecko-výskumnou ustanovizňou v Srbsku a okolitých krajinách.

Rastislav Poljovka si medicínu zvolil po základnej škole možno aj preto, že mu otec Ján Pol- Prim. Dr. Rastislav Poljovka so zdravotnou jovka ako výborný sestrou počas operácie profesor biológie na pazovskom gymnáziu (istý hrňujúca úkony od estetickočas aj riaditeľ strednej školy a te- korekčnej chirurgie až po onkoraz v zaslúženom dôchodku) lógiu. Nám odbornosť nechývštepil lásku k najdokonalejšie- ba, sme v tom prvotriedni. Chýmu živému organizmu. Ako sám ba nám len súčasná technológia, hovorí, vždy chcel byť chirur- tzv. endoskopická chirurgia s gom. Po ukončení Lekárskej fa- optickými inštrumentmi a navi-

10

Rastislav Poljovka vo svojej ordinácii

gačná chirurgia riadená informačnými technológiami, ktorá umožňuje počas operácie robiť menšie rezy. Dôvodom tohto je nedostatok peňazí v našom štáte. Ale aj tu nám ochotne pomáhajú kolegovia z vyvinutých štátov. V podstate naše úsilie smeruje k tomu, aby sme všetky zdravotné poruchy a poškodenia vrátili do pôvodnej funkcie, samozrejme, keď sa to dá.

– Chirurgom nemôže byť každý.

Okrem psychickej stability, vytrvalosti a hlbokej koncentrácie, ktoré ešte predpoklady chirurg musí mať?

– Dobrý chirurg je vraj ten, ktorý vie hrať na nejakom hudobnom nástroji, aby mal intuíciu a manuálnu zručnosť.

Zhodou okolností ja som skončil nižšiu hudobnú školu... City sú pri operácii vždy prítomné, len súkromné pocity nechávam pred operačnou sieňou. V operačke sa sústreďujem výlučne na pacienta. Strácam pocit času. Jediný čas, ktorý vtedy pre mňa

existuje, je začiatok a koniec operácie. Po nej mám krásny pocit, najmä keď vidím, ako sa pacient vracia do normály. Ťažšie je to s onkológiou, napríklad nádorom ústnej dutiny, jazyka, ešte ak sa začala metastáza...

Operácie niekedy trvajú 6 až 8 hodín. Jednu, pre mňa najzaujímavejšiu, sme robili celých 10 hodín – a podarila sa. Po odstránení nádoru ústnej dutiny, pričom sme odstránili aj kus sánky, museli sme dodatočne zrekonštruovať túto lebkovú kosť tak, že sme inú kosť zobrali z nohy, spolu s jej krvnou žilou...

– Operovaný človek rád vidí svojho chirurga aj po operácii...

– Operácia je len jeden segment liečby. V onkológii hovoríme pacientom, že sa po operácii budeme stretávať celých 5 rokov. Pacient musí lekára počúvať. A lekár musí dozerať na pacienta. Neraz odchádzam aj mimoriadne do nemocnice preveriť zdravotný stav operovaných pacientov. Viete, lekár a pacient musia utvoriť tím.

– Čo treba robiť, aby ste mali čím menej práce v operačke a viacej v ordináciách a na odborných seminároch?

– Prevencia je vždy na prvom mieste. Nie náhodou sa hovorí, že zdravý človek má tisíc prianí a chorý len jedno. Byť zdravý.

Vážte si krásnu dokonalosť vlastného tela a duše!

Katarína Verešová

30. 11. 2013

48 /4571/

HLAS ĽUDU

NAŠA TÉMA PROFESOR DR. JÁN BOŤANSKÝ

Poľnohospodárstvo má v krvi P

rofesor na Poľnohospodárskej fakulte v Novom Sade, selenčský rodák, doktor poľnohospodárskych vied Ján Boťanský sa počas svojej tridsaťročnej práce osvedčil najmä v oblasti šľachtenia rastlín a vytvárania nových odrôd. Touto prácou sa zaoberal až po rok 2004, odvtedy je riadnym profesorom na PF. Vyučuje predmety týkajúce sa šľachtenia rastlín a semenárstva, zaoberá sa aj kvantitatívnou genetikou. O sebe a svojej orientácii úvodom hovorí takto: – Všetci moji predkovia sa zaoberali poľnohospodárstvom.

Pestovali hlavne obilniny a priemyselné rastliny, ale mali aj veľký vinohrad a vyrábali kvalitné vína.

Okrem toho chovali ovce a vyrábali výborný ovčí syr. Po druhej svetovej vojne štát im odcudzil celé vtedajšie maximum, čiže 10 hektárov pôdy, a na živobytie ponechal ďalších desať. Ako malý chlapec často som so starým otcom chodieval do poľa. Pamätám sa veľmi dobre na to, ako sa skôr pestovali konope, pšenica, cukrová repa, chodieval som aj chmeľ oberať. Traktorov a inej mechanizácie bolo málo, mnohé práce sa vykonávali ručne. Aj moji rodičia a starí rodičia často v poli robili od svitu do mraku a nakoniec im za tú prácu zostalo málo peňazí. Vtedy nebolo ľahké byť sedliakom; pravdepodobne ma to podnietilo, aby som si zvolil ľahšie povolanie. Po ukončení gymnázia v Odžakoch som však nemal jasnú predstavu o tom, čím sa chcem zaoberať. Možno ma práve spätosť s poľnohospodárstvom zaviedla na Poľnohospodársku fakultu v Novom Sade. Štúdium som ukončil so silnou deviatkou. Zamestnal som sa v Inštitúte pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo ako asistent pre oblasť šľachtenia rastlín.

– Aké sú u nás podmienky pre prácu šľachtiteľa rastlín?

– To vonkoncom nie je ľahká práca. Šľachtiteľ potrebuje zdroje, čiže nový genetický materiál pre genetickú variabilitu, a to u nás nemáme. Kukurica totiž pochádza z Ameriky; tam je i najviac 30. 11. 2013

48 /4571/

genetického materiálu. Na to, aby sa vytvoril nový prameň, z ktorého bude možné čerpať, potrebné je mnoho vedomostí a ešte viac času. Konkurencia je skutočne veľmi silná, pričom konkurenti disponujú fondmi, o ktorých my môžeme iba snívať. Preto som úplne spokojný, že s tým už nemám nič spoločné a že sa za-

nícka osobnosť. Kontrola aflatoxínu nebola v našej pôsobnosti, čo znamená, že som nebol vinný.

Niekto však vinný byť musel a v tej chvíli som ja bol na to najvhodnejší. Inak aflatoxín ako mikrotoxín v obilí je známy viac desaťročí a nikdy vlastne nie je dokázané, v akej miere je škodlivý pre ľudský organizmus. U nás kon-

Dr. Ján Boťanský na skúšobnej parcele

oberám výlučne verejnou prácou, čiže vzdelávaním budúcich odborníkov.

– Čo považujete za svoj najväčší úspech v doterajšej kariére?

– Prácu s mladými. Každý rok nových a nových študentov pripravujem pre život na roli, ktorý vskutku ani dnes nie je ľahký.

Mal som príležitosť cestovať po svete a zoznámiť sa so svetoznámymi vedeckými pracovníkmi, vidieť, ako to robia inde. Cestoval som hlavne s cieľom rozširovania vedomostí. Mnoho som videl, skúsil, naučil sa, a teraz sa snažím tie skúsenosti odovzdať svojim študentom.

– Kvôli nedávnej afére s aflatoxínom museli ste odstúpiť z funkcie riaditeľa Štátnej správy pre ochranu rastlín.

– Ja som sa na tú funkciu dostal pred bezmála piatimi rokmi, teda počas bývalej moci ako nestraHLAS ĽUDU

krétne je systém kontroly prítomnosti aflatoxínu v potravinách veľmi zlý, takže nie je vylúčené, že sme aj v minulosti pili, a že aj dnes pijeme mlieko s koncentráciou tohto toxínu, ktorá prevyšuje povolené množstvo a nikto sa zatiaľ nenakazil. Náš systém kontroly nemal odpoveď na problémy, ktoré sa zjavili. Niekto proste vymyslel údaj, že v kukurici sú veľké množstvá aflatoxínu.

Nikto to nedokázal a výsledkom celej aféry je skutočnosť, že sedliaci sú úplne zničení.

– Ako v tomto kontexte vysvetľujete skutočnosť, že v EÚ obmedzili prítomnosť aflatoxínu v mlieku na 0,05 percenta, pokým je v USA dovolené až stokrát viac?

– Tým spôsobom EÚ vlastne chráni svojich farmárov od amerických, ktorí sú omnoho silnejší výrobcovia. Mlieko a mäso sú v Amerike omnoho lacnejšie ako v

EÚ. V prípade, že by americké výrobky prenikli na európsky trh, to by sa negatívne odzrkadlilo na európske poľnohospodárstvo.

– Čo si myslíte o čoraz väčších nátlakoch, aby aj náš štát dovolil pestovanie geneticky modifikovaných organizmov?

– Osobne nemám proti tomu nič. To je veda. Výskumy sú veľmi zdĺhavé a drahé. Odpory pestovaniu GM organizmov porovnávam so začiatkom priemyselnej revolúcie, keď ľudia rozbíjali parné stroje preto, lebo si uvedomili, že kvôli nim zostanú bez práce.

V Amerike som sa presvedčil, že farmári takmer výlučne pestujú GM sóju. Inak by neobstáli. Aj mäso, ktoré sa dováža do našej krajiny, je zo zvierat, ktoré sú kŕmené GM sójou z Ameriky, Brazílie, Argentíny. Ešte nikto nedokázal, že GMO sú škodlivé. Vari pesticídy a herbicídy, ktorými postrekujeme tunajšie porasty neškodia?

Ja sa pýtam, čo je lepšie: striekať porasty, alebo pestovať niečo, čo nepotrebuje postrek?

– Okrem práce na fakulte sa aj priamo zaoberáte poľnohospodárstvom. Koľko pôdy obrábate a ako zlaďujete prácu na roli s povinnosťami na fakulte?

– Obrábam iba starootcovské dedičstvo a tým spôsobom sa rekreujem. Okrem toho môžem zistiť, ako sa výsledky výskumov uplatňujú v praxi. Nesnažil som sa gazdovstvo zväčšiť; v Selenči sa to ani nedá. Pôda je veľmi drahá a obyčajní smrteľníci si ju nemôžu kúpiť. Na druhej strane po štátnu pôdu je ťažko prísť, lebo hlavné slovo pri jej prenajímaní majú veľkí hráči a v zákulisí sa deje všeličo. Moja profesionálna orientácia je však šľachtenie rastlín a myslím si, že by výskumníci mali robiť výskumy, pôdu by mali ponechať poľnohospodárom, čiže každý by sa mal zaoberať vlastným povolaním.

Vladimír Hudec

11

NAŠA TÉMA PRI ČAJI S JAPONISTKOU KRISTÍNOU KOVÁČOVOU

Koľko jazykov hovoríš… arodila sa v Selenči. Tam vychodila základnú školu. Strednú prírodovedno-matematickú skončila v Odžakoch. Na štúdium japončiny sa zapísala v Bratislave, kde absolvovala prvý ročník. Potom v štúdiu tohto, pre nás priam exotického jazyka, pokračovala na Filologickej fakulte v Belehrade. Pracuje na Akadémii umení v Novom Sade. Japončinu síce používa menej, zato k dobru má ešte zopár jazykov, ktoré ju robia viacnásobným človekom. Prirodzene, že prvá otázka rozhovoru s Kristínou Kováčovou znela: Prečo a ako prišla k nápadu – študovať práve japončinu?

– Vždy som mala široké spektrum záujmov. Japončinu som sa rozhodla študovať preto, že ma zaujala kultúra ďalekej Ázie. Ako stredoškoláčka som prečítala zopár románov, ktoré ma oslovili, a tak sa mi zažiadalo prehĺbiť si poznatky v tejto oblasti.

– Čo vás v prečítanej literatúre osobitne zaujalo?

– Predovšetkým schopnosť východných národov sústrediť sa na okamih, v ktorom človek práve žije, v ktorom práve je, bez zaťažovania sa ďalekou budúcnosťou.

– Ako na vaše rozhodnutie reagovali rodičia, priatelia, známi?

– Rodičia, samozrejme, neboli nadšení.

Ostatným to pripadalo exoticky, nemali k

vlastnú metodológiu. Pre mňa bolo najdôležitejšie japončinu počúvať. Aj po ukončení štúdia som hovorila, že som to zvládla práve preto, že som si vtedy kúpila walkman. Lekcie sme si totiž nahrávali na pásky a pri nich sme si cvičili výslovnosť. Na fakulte v Belehrade som ako druhý jazyk mala angličtinu a naučila som sa ju rovnakým spôsobom.

– Ktoré špecifiká japončiny vám robili najviac starostí?

– Samotná výslovnosť ani nie je taká zložitá. Najnáročnejšie je naučiť sa písať a čítať. Japončina má päť samohlások (a, e, i, o, u) a nemá osobitné spoluhlásky.

Ostatné hlásky sú vlastne dvojhlásky (ka, ke, ki, ko, ku…). Japonský jazyk tvoria tri Kristína Kováčová zložky: hiragana a katakana, čiže dva spôsoby písania tých istých hláskových spo- kujem: hovoriť nie je také ťažké ako čítanie jení a potom sú tu ešte ideogramy, ktoré sa v a písanie.

– Teraz sa venujete veciam úplne odlišjapončine nazývajú kan-dži. Tieto piktogramy vyjadrujú určité hláskové spojenia. Japončina ným od tých, aké možno očakávať od nieich prebrala z čínštiny a obohatila o nové spo- koho, kto vyštudoval japončinu…

– Mojím prvým veľkým cieľom po ukončejenia, prispôsobené japonskej výslovnosti.

Tým sa to fakticky komplikuje, lebo ten istý ní štúdia bolo nájsť si akúkoľvek robotu a byť ideogram možno prečítať na viacej spôsobov finančne nezávislá od rodičov, a to sa mi aj podarilo. Mesiac po ukončení vysokoškolského a význam ideogramov závisí od kontextu.

– Dostali ste sa vôbec dakedy do Ja- štúdia dostala som sa na moje prvé pracovisko, do istého súkromného podniku v Novom ponska?

Sade, ktorý podnikal v oblasti zahraničného obchodu aj s pracovnými partnermi na Slovensku. Mojím materinským jazykom je slovenčina, takže…

– Kedy a ako ste sa dostali na Umeleckú akadémiu v Novom Sade?

– Prišla som roku 2005 ako spolupracovníčka pre marketing, styky s verejnosťou a medzinárodnú spoluprácu. Teraz som vedúcou tejto služby. Moja práca je zaujímavá, nepretržite kontaktujem s mladými ľuďmi, venujeme sa kultúre a umeniu, organizujeme celý rad kultúrnych podujatí. Za posledných niekoľko O-cukare-sama deš´ta, alebo fráza, ktorú Japonci radi používajú na záver pracovného dňa; jej preklad môže znieť takto: Vysoko oceňujem Vaše úsilie k spoločne vykonanej práci. rokov sa u nás počet koncertov počas školského roka zvýšil na viacej než päťdesiat.

– Ste spokojná s vašou prácou, bez ohľatomu jasnú predstavu o tom… Neviem, či som – V Belehrade som študovala v období vedela aj ja sama, čo sa s tým neskoršie dá uro- 1993 – 1997 a počas sankcií sme cestovať von du na to, že ste sa nestali expertkou v jabiť. Vedela som iba toľko, že ma zaujíma vý- nemohli. Vo štvrtom ročníku bolo udelené jed- pončine, ktorá vás onehdy priam magicky chodná kultúra, že sa o nej chcem čím viac na- no štipendium na jednoročný študijný pobyt pritiahla?

– Je nás tu veľa, situácie sú rôzne, môžem učiť. Uvedomila som si, že japončinu by som v Japonsku. Využil ho istý kolega, ktorý nanezvládla sama. Cudzie jazyky ma vždy za- skutku aj bol najlepší a po ukončení štúdia zos- však povedať: som spokojná.

– Až natoľko, že ste sa vzdali myšlienky ujímali, vedela som, že iné jazyky, ako napríklad tal pracovať na Filologickej fakulte v Belehrade. navštíviť raz Japonsko? nemčinu či angličtinu, sa môžem naučiť sama. Japonsko som teda zatiaľ nevidela.

– V poslednom desaťročí som veľa cestovala, Aj som sa ich naučila. Počas pobytu v Bratislave – Zistili ste vlastne nakoľko vskutku predovšetkým po krajinách Európy. Takých sesom ovládla aj češtinu natoľko, že jej obstoj- ovládate japončinu? ne rozumiem – Pred asi ôsmimi rokmi istá umelkyňa z Ja- dem rokov sa venujem hlavne nemčine a na– Japončina je pre Európanov azda úplne ponska mala samostatnú výstavu v novo- vštevujem štáty, v ktorých sa hovorí po neneznámy jazykový systém. Ako ste ju zdo- sadskej galérii Zlatno oko. Pozvali ma, aby mecky. Predsa by som sa raz rada dostala do lali? som jej robila tlmočníčku. Keďže tu pobud- Japonska…

– Domnievam sa, že keď sa človek venúva la dlhšie, postupne sa moja japončina zlepJuraj Bartoš cudzím jazykom, musí si na to vypracovať dáku šovala, čo mi aj ona sama povedala. Opa-

N

12

30. 11. 2013

48 /4571/

HLAS ĽUDU

ľUDia a DiaNia V NÁrODNOM DOMe fUtBalU V StareJ PaZOVe

Udelili Cenu kapitána Mišu Anastasijevića

Put ka vrhu od roku 2000 tradične organizujú fakulta technických vied z Nového Sadu, regionálne hospodárske komory (tentoraz regionálna hospodárska komora Sriem) a spoločnosť Media invent.

Po ukončení oficiálnej časti programu hostia a hostitelia v čele s Nebojšom Stefanovićom a Đorđom radinovićom si šli pozrieť jednu z

a slávnosti v piatok 22. no- zaslúži si na základe výsledkov stať vembra v Starej Pazove pred- sa centrom regiónu. toto prestížne sedovi Zhromaždenia Srbska Ne- uznanie na piatkovej slávnosti za výbojšovi Stefanovićovi udelili špeciálnu cenu kapitána Mišu anastasijevića za príspevok k utváraniu pozitívneho imidžu Srbska. V Národnom dome futbalu N. Stefanović okrem iného povedal: „Obec Stará Pazova je dobrým príkladom toho, ako môže fungovať hospodárstvo, keď sa Nebojša Stefanović s najúspešnejšími zo sriemskeho regiónu mnoho pracuje a keď sa vytvárajú podmienky na prilá- nimočné výsledky v hospodárení najnovších infraštruktúrnych inudelili i šiestim najúspešnejším vestícií, ktorú úspešne realizovala lokanie investorov.“ Uvedené uznanie dostal aj pred- podnikateľom a ustanovizniam z kálna samospráva – upravené censeda Obce Stará Pazova Đorđe ra- územia obce, ako aj 13 najúspeš- trum a hlavnú ulicu v Starých Bádinović a tým získal titul najúspeš- nejším podnikateľom z územia Srie- novciach, jednej z desiatich osád nejšieho lídra v sriemskom regióne. mu. Medzi odmenenými je aj Stre- Staropazovskej obce.

Podľa jeho slov Staropazovská obec disko pre kultúru Stará Pazova. túto akciu ako súčasť projektu je jednou z najvyvinutejších obcí a A. Lš.

N

mladých Daniely feketeovej, spolu ich bolo 17, tak štátnych, ako aj súkromných, a to z Nového Sadu, Sriemskej kamenice, Subotice, Somboru, Belehradu... Veľtrh otvoril predseda Obce Báčsky Petrovec Pavel Marčok a predtým prítomj tohto roku obecná kance- môcť, aby sa ľahšie zorientovali v ných privítal riaditeľ gymnázia Palária pre mladých v spolu- ponuke vysokých škôl v Srbsku. vel Belička.

Známe je, že prevažný počet aj tohto roku na výzvu odpopráci s Gymnáziom Jána kollára v Báčskom Petrovci umožnila bu- vedal hojný počet fakúlt. Do Pe- maturantov petrovského gymnádúcim maturantom kvalitne sa trovca pricestovali ich promotéri s zia sa už roky rozhoduje pokračovať v školení na niekoboznámiť s tým, torej z fakúlt na Slokde v našej krajine vensku. Podľa informožno pokračovať mácií, ktoré sme zív školení. Pre tunajskali od stredoškoláších maturantov, ale kov, závažným dôvoaj všetkých stredodom ich odchodu je i školákov, resp. mato, že na Slovensku turantov z tejto viacerí majú možnosť obce, ktorí prejavili získať štipendium. záujem, vo štvrtok tiež majú možnosť 21. novembra v Priama komunikácia predstaviteľov fakúlt s budúcimi pokračovať v školení slávnostnej sieni študentmi v materčine a po Gymnázia Jána kollára v Báčskom Petrovci zorgani- tlačivami, prípadne s informácia- ukončení majú viacej pracovných zovali Veľtrh fakúlt. cieľom podu- mi v elektronickej podobe a pred- príležitostí nielen na Slovensku, ale jatia bolo prezentovať mladým ľu- stavili ich tunajším záujemcom. aj širšie. ďom nové informácie o fakultách ako sme sa dozvedeli od koordiJ. Čiep a budúcom povolaní, a tak im po- nátorky petrovskej kancelárie pre

Veľtrh fakúlt 2013 V BÁČSkOM PetrOVci

Pozri všade, študuj, kde ti rozum nakladá A

30. 11. 2013

48 /4571/

hlaS ľUDU

Báčsky Petrovec V týchto dňoch sú v záverečnej fáze prípravy na voľby členov rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec, ktoré sa uskutočnia v nedeľu 8. decembra. lehota prihlasovania kandidátov vypršala v piatok 22. novembra. Volí sa 15 členov a v stanovenej lehote sa prihlásilo 31 kandidátov, z toho 8 žien. každý kandidát okrem iného musel pridať aj tlačivo s podpismi 20 voličov, ktorí podporujú jeho kandidatúru. xxx Miestna organizácia Červeného kríža vo štvrtok 21. novembra vo vlastných miestnostiach na Ulici kulpínskej 13 zorganizovala akciu dobrovoľného darcovstva krvi. ide o šiestu a poslednú tohtoročnú akciu. Podľa slov tajomníčky Obecnej organizácie Čk tatiany cerovskej prihlásilo sa 82 darcov, ale zo zdravotných dôvodov troch odmietli. Okrem 78 darcov, ktorí sa už zúčastnili v tejto humánnej akcii, mali aj jedného nového darcu. Posledné roky aj muži, aj ženy darujú po 450 ml krvi, s tým, že muži môžu byť darcami 4-krát a ženy 3-krát do roka. V roku 2013 v Báčskom Petrovci krv sa podujalo darovať 355 občanov, a tým sa toto prostredie spolu so všetkými osadami v obci opäť zapísalo medzi najhumánnejšie v našej krajine.

J. Čiep

Stará Pazova Medzinárodný deň detí bol ustanovený roku 1959, keď Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo 20. november za deň venovaný najmladšej populácii. Obec Stará Pazova v čele s predsedom obce Đorđom radinovićom a v koordinácii s patričnými orgánmi a službami sa zvýšenej starostlivosti o deti venuje počas celého roka.

V uplynulom období táto lokálna samospráva podnikla niekoľko iniciatív zameraných v prospech detí a dodržiavania ich práv. Zvýšenú pozornosť usmernili najmä na najcitlivejšie kategórie spoločnosti – deti z chudobných rodín, deti s jedným rodičom a pestúnske rodiny. Z iniciatívy predsedu obce radinovića zabezpečili pomoc pre vyše 30 takých rodín.

A. Lš.

13

ĽUDIA A DIANIA VETERNIK

Aj vidiecky aj urbánny a ceste z Nového Sadu smerom do Báčskej Palanky sa nachádza sídlisko Veternik. Vďaka sústavnému zvyšovaniu počtu obyvateľstva sa toto sídlisko rozrastá, ale súčasne zostáva tesne spojené s Novým Sadom. Nebyť čiastočne skrytej tabule s názvom sídliska, cestujúci si ani nevšimne, že sa ocitol vo Veterniku, ktorý je zároveň tesne spätý aj s ďalším osídlením – s Futogom.

Málo je známe, že Veternik má aj svoj erb. Na ňom je znázornený vojak predstavujúci mladých ľudí, ktorí odišli do vojny, vavrínové listy sú symbolom víťazstva a zelená farba predstavuje plodnú báčsku rovinu. Erb je orámovaný čiernou farbou, aby pripomínala obete, ktoré padli za slobodu.

Založenie osady je späté s príchodom vojnových veteránov. Aj jej rozvoj sa, dokonca aj po mnohých rokoch, stále spája s vojnou.

Počas vojny v Chorvátsku a v Bosne a Hercegovine, ako aj v povojnových rokoch, sa tu nasťahovalo mnoho utečeneckých rodín a vtedy vlastne sa osada začala prudko rozrastať. Stavali sa domy a zakladali mnohé súkromné firmy.

N

vot, ktoré má, ako aj každá osada, klórnymi alebo športovými udasvoje pozitívne a negatívne strán- losťami. Dúfame, že sa nám za pomoci Mesta Nový Sad podarí zorky.

Spätosť s Novým Sadom určite ganizovať nejaké podujatia, o ktopatrí k pozitívnym stránkam života ré sú naši občania už roky ukrátevo Veterniku. Ako vraví predseda Rady Miestneho spoločenstva Veternik Aleksandar Jovančević, Veternik je ideálne miesto na život – ste blízko mesta, ale máte aj pokoj, ktorý si každý rád dopraje. „Rýchly rozvoj našej osady zapríčinil to, že výstavba infraštruktúry v niektorých častiach prebiehala pomalšie, než by sme si priali,“ hovorí A. Jovančević. „V niektorých častiach ešte nie je vystavaná kanalizácia a cesty nie sú ani len vysypané štrkom. To Predseda Rady MS Veternik Aleksandar sa v najbližšom období Jovančević musí doriešiť. Čoskoro sa má začať s výstavbou ešte jed- ní. Potvrdením, že všetci túžime po nej predškolskej ustanovizne a v nejakom podujatí, bol aj Deň šporbudúcnosti by sa mal riešiť aj ne- tových aktivít, ktorý sa uskutočnil dostatok športových objektov.“ v októbri. Toto podujatie bolo Okrem týchto objektov vo Ve- zorganizované najprv v Kaći a v terniku podľa predsedu Rady MS Sriemskej Kamenici a nakoniec u

Aj takéto objekty možno tu vidieť...

Dnes sú tie firmy natoľko zachodené, že vás z každej strany hlavnej ulice smerom k Futogu obklopujú automechanické dielne, obchody s rôznym stavebným materiálom a rozličné sklady. Veternik je pre niekoho iba sídlisko, cez ktoré len tak prejde, avšak pre mnohých je to miesto pre ži-

14

badať aj veľký nedostatok kultúrneho života. Už roky sa tu neuskutočnilo ani jedno kultúrne podujatie. „V susednom Futogu napríklad každoročne prebiehajú početné podujatia, a my nemáme ani len sviatok osady. Začali sme na tom pracovať a podnecujeme aj školy, aby sa zapájali, či už fol-

nás, kde malo viac ako 700 účastníkov. Zorganizovala ho spoločnosť Sportins pod patronátom Mestskej správy pre šport a mládež, ale zapojené bolo aj MS Veternik, ako aj mnohí občania. Naša práca bola odmenená pohárom za najlepšie zorganizovaný športový deň. To je dôkazom, že spoločný-

mi silami môžeme všeličo urobiť, a pohár by nám mal byť podnetom k realizácii ďalších plánov,“ hovorí A. Jovančević.

Občania Veternika mali vždy blízko k športu. Veď práve vo Veterniku žije úspešná športová rodina Kačar – boxeri Tadija a Slobodan, nositelia olympijských, svetových, európskych a mnohých iných medailí. Medzi ďalších známych športovcov z tejto rodiny patrí Nenad (vodné pólo) a Gojko (futbal).

Veterničania majú športovcov aj v tenisovej reprezentácii. Práve v tejto osade sa nachádza aj moderná Športová akadémia FK Vojvodina Futbalové centrum Vujadina Boškova. Toto tréningové centrum vzniklo v 70. rokoch, avšak súčasnú modernú podobu dostalo v roku 2006.

V osade sú dve základné školy.

Základná škola Mihajla Pupina bola otvorená koncom 60. rokov minulého storočia a dnes ju navštevuje oko tisíc žiakov. Spomínaný rýchly nárast počtu občanov si vyžiadal výstavbu ešte jednej základnej školy. Základnú školu Marije Trandafilovej oficiálne otvorili 1. septembra 2009. Budova tejto školy je vystavaná podľa európskych štandardov (zabezpečenie bezbariérového prístupu pre osoby s invaliditou, výťah a špeciálne toalety pre zdravotne postihnutých). V osade sa nachádza aj Knižnica Petra Kočića – pobočka novosadskej Mestskej knižnice.

Zdravotne postihnutým sa osobitne venujú v ustanovizni pre postihnuté deti a mládež Dom Veternik, ktorá je založená roku 1971. Patrí medzi najväčšie ustanovizne tohto druhu u nás a toho času je v nej ubytovaných okolo 600 osôb z celého Srbska.

Hovoriť o jednom z najmladších sídlisk vo Vojvodine nie je ľahko, zvlášť keď je tak veľmi späté s mestom ako Veternik. Jeho občania si dodnes zachovali nárečie, ktoré si pred rokmi priniesli so sebou, no keď ide o kultúrne podujatia a kultúru, tá je takmer mŕtva.

Nedostatok kultúrnych programov občania Veternika si môžu vynahradiť v Novom Sade. A preto možno uzavrieť, že väčšina obyvateľov má iba adresu vo Veterniku, a žije v Novom Sade.

J. Pániková

30. 11. 2013

48 /4571/

HLAS ĽUDU

ľUDIA A DIANIA NOVÝ SAD

šiu činnosť a pre to, čo treba z hľadiska duchovnej služby žiadať od legislatívy Slovenskej republiky a v oblasti podpory z grantového systému.

Hlavným poslaním Ekumenickej takže môže prijať do svojej štruktú- širokého záberu má to aj veľmi silnú ry duchovných i laikov, ktorí chcú byť symbolickú rovinu, pretože sa stále duchovnej rady Svetového združenápomocní tejto myšlienke. hovorilo iba o otázkach kultúry, nia Slovákov v zahraničí je analyzoPodľa slov V. Skalského Ekume- školstva a iných, a málo sa zdôraz- vať prostredníctvom svojich členov stav slovenského dunická duchovná chovného života vo rada Svetového svete a predkladať Gezdruženia Slovákov nerálnej rade Svetovév zahraničí chce ho združenia Slovákov koordinovať duv zahraničí iniciatívy a chovnú a národnú návrhy riešenia aktuálslužbu, ktorú ponych problémov. skytujú cirkvi v zaOkrem predsedu hraničí. Stretnú sa v Svetového združenia rámci nej zástupSlovákov v zahraničí covia protestant(SZSZ) Vladimíra Skalských cirkví, teda ského v delegácii boli evanjelickej cirkvi Stanislav Bajaník, člen a. v., rímskokatoVýboru MS a člen líckej a gréckokaSZSZ, a Viera Denďútolíckej cirkvi a Po slávnostnom podpísaní memoranda o vzniku rová-Tapalagová, exbudú pre Svetové Ekumenickej duchovnej rady Svetového združenia pertka SZSZ. Počas združenie Slová- Slovákov v zahraničí na Biskupskom úrade v Novom Sade štvordňovej návštekov v zahraničí, ako aj pre orgány Slovenskej repu- ňovalo, akú obrovskú rolu zohráva- vy absolvovali stretnutia s matibliky pripravovať riešenia na zlep- jú cirkvi. Nielen však škola, ale aj kos- čiarmi v Báčskej Palanke a Báčšenie tejto služby. Budú komuniko- tol, navzájom často previazané, skom Petrovci, pobudli v Selenči, vať i s orgánmi, ktoré koordinujú nie- udržiavajú slovenčinu a slovenskú v Kysáči na večierku venovanom len slovenskú ekuménu vo svete, ale kultúru vo svete. Prvé zasadnutie nedožitej osemdesiatke biskupa aj luteránov vo svete, a spolupra- Ekumenickej duchovnej rady sa plá- Andreja Berediho a v Hložanoch covať s domovskými cirkvami, teda nuje na december v Bratislave. Bude na celovečernom koncerte KOS s evanjelickou cirkvou a. v. na Slo- to nielen silný signál, ale sa prijmú zá- Jednota.

E. Š. vensku a s katolíckou cirkvou. Okrem very, ktoré budú vodidlom pre ďal-

Založili Ekumenickú duchovnú radu M

emorandum o utvorení Ekumenickej duchovnej rady Svetového združenia Slovákov v zahraničí podpísali v piatok 22. novembra na Biskupskom úrade Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Novom Sade. Podpisovateľmi sú Samuel Vrbovský, biskup SEAVC, a Vladimír Skalský, predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí. Funkcie prvého predsedu Ekumenickej duchovnej rady sa ujal biskup Samuel Vrbovský ako hlava Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku. V rade sa mu čoskoro pripoja zástupcovia rímskokatolíckej, gréckokatolíckej a protestantských cirkví.

Ako sa uvádza v podpísanom doklade, duchovným životom Slovákov v zahraničí sa v minulosti zaoberali všetky slovenské subjekty, spolky a cirkevné zbory. Žiaľ, po roku 1948 boli v značnej miere popretŕhané putá slovenského duchovného života medzi Slovenskom a slovenským svetom. Vzájomné duchovné celosvetové slovensko-slovenské vzťahy sa obnovili po roku 1989. Svetové združenie Slovákov v zahraničí prichádza s novou ekumenickou ponukou na riešenie tejto oblasti,

SLÁVNOSŤ VENOVANÁ PATRIARCHOVI BRANKOVIĆOVI V KULPÍNE

Dejiny a tradícia v modernom trvaní D

o Aleje významných osobností v strede Kulpína v nedeľu 24. novembra pribudla ďalšia, v poradí siedma busta. Tentoraz si Kulpínčania uctili osobnosť a dielo patriarchu Georgija Brankovića, pôvodom z Kulpína. Slávnosť z príležitosti 200 rokov pravoslávneho chrámu v Kulpíne v Muzeálnom komplexe v Kulpíne usporiadal Klub Kulpínčanov.

Na slávnostnej akadémii venovanej patriarchovi Georgijovi Brankovićovi predseda Klubu Kulpínčanov Pavel Zima poukázal na čulú aktivitu združenia vzhľadom na to, že tohto roku odhaľujú už tretiu bustu.

Prítomným sa prihovoril Milan Mičić, námestník pokrajinského tajomníka pre kultúru a informovanie, ktorý vyjadril potešenie, že sa Kulpínčania venujú takým pozoruhodným akciám a uctievajú si dejiny a tradície oboch národov – Slovákov a Srbov, žijúcich spolu v tomto pro30. 11. 2013

48 /4571/

Bustu patriarchu Georgija Brankovića odhalili Milan Mičić (pri pomníku sprava) a Vojin Stratimirović (zľava)

stredí. V mene vlády Vojvodiny, ktorá v čele s premiérom Bojanom Pajtićom podporila výstavbu busty patriarchu, sa poďakoval Kulpínčanom za všetky snahy.

O živote a diele Georgija Brankovića (1830 – 1907), archiepiskopa karlovského a metropolitu a paHLAS ľUDU

triarchu srbského, ale aj jedného z najväčších donátorov, hovoril Dr. Goran Vasin, profesor dejín na Filozofickej fakulte v Novom Sade. Patriarcha G. Branković sa narodil 13. marca 1830 v Kulpíne. Vďaka svojim schopnostiam a dobrému vzdelaniu veľmi rýchlo postupoval v cir-

kevnej hierarchii a v roku 1890 ho zvolili za patriarchu Srbskej pravoslávnej cirkvi. Na tomto vysokom cirkevnom poste zotrval 17 rokov.

Okrem iného sa pričinil o výstavbu veľkolepých objektov cirkevného a kultúrneho významu v Sriemskych Karlovciach. Roku 1899 v Kulpíne založil dievčenskú školu s ubytovňou pre učiteľov, ktorej daroval 30 jutár obrábateľnej pôdy. Umrel v roku 1907.

Program v kulpínskom kaštieli moderovala Tatiana Mitićová. Premietali aj filmové fragmenty z produkcie RTV Vojvodina a v programe vystúpil žiacky chór ZŠ Jána Amosa Komenského pod vedením Olivery Gabríniovej.

Po programe nasledovalo odhaľovanie busty v Aleji významných osobností v kulpínskom parku. Autora busty Đorđa Lazića predstavil akademický maliar Mr. Pavel Čáni, riaditeľ Múzea vojvodinských Slovákov.

K. Gažová

15

ĽUDIA A DIANIA IN MEMORIAM

Kysáč

Za Pavlom Kuchárikom, kronikárom kovačického života N

V nedeľu 24. novembra veriaci si v kysáčskom kostole pripomenuli 240. výročie príchodu Slovákov a zasvätili pamiatku na tých, ktorí sa hneď v prvých rokoch snažili založiť cirkevný zbor a školu. Zborový farár Ondrej Marčok v kázni povedal, že začiatkom leta 1773 do Kysáča prichádzali prvé evanjelické rodiny z 10 stolíc a 55 rozličných osád. Za prvých desať rokov evanjelici z Kysáča krstili svoje deti a sobášili sa u katolíckeho kňaza vo Futogu. Keď Tolerančným patentom cisára Jozefa II. Petrovčania dostali prvého kňaza Andreja Stehlu, k nim sa s radosťou pripájajú Kysáčania ako dcérocirkev. Nedlho potom dostali povolenie osamostatniť sa a roku 1787 vzniká cirkevný zbor v Kysáči. Piesňami k oslave jubilea prispel zborový spevokol a mládež pod vedením pani farárky Dariny Marčokovej.

Predsedníčka Oslavného výboru 240 rokov príchodu Slovákov do Kysáča Ľudmila Berediová-Stupavská povedala, že naši predkovia sa vybrali sem za lepším životom, ale najmä za slobodou vierovyznania. Veriacim sa prihovorili i Rastislav Surový, predseda kysáčskeho MOMS, a Anna Legíňová v mene Červeného kríža.

E. Š.

nic WV-PA 2 a vtedy sa začalo to, a správu o smrti známeho či mipodľa čoho ho všetci Kovačičania polého človeka nikdy nie je správny znali. Začiatky boli hanblivé, len akočas. Správa o náhlom odchode zanieby ukradomky začal na pásky robiť záteného kronikára kovačického života, bery z rôznych podujatí, programov, výnimočne skromného a dobroprajposedení. Tak nahral vyše 3 000 hodín ného človeka, prekvapila verejnosť o to videomateriálu. Nesmierne rád mal viac, že iba pred mesiacom a pol s mandeti. Vďaka láskyplnej, prívetivej poželkou bol na oslavách Kovačického vahe pre každého mal pekné slovo, októbra, kde rozdával úsmevy všetkým, často z vlastnej skúsenosti a dobros ktorými sa stretol. Ani sme len netumyseľne poradil, pomohol. Pre svoju šili, že sa už nikdy viac s ním nestretochotnícku, ale veľmi významnú činneme. nosť zaslúžene sa stal čestným členom Pavel Kuchárik sa narodil 13. júna Miestneho odboru Matice slovenskej 1937 v Kovačici, kde ukončil základnú Pavel Kuchárik v Kovačici. Po krátkej a ťažkej choroa trojročnú remeselnícku školu. Začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia be zomrel 20. novembra 2013, dva dni neskoršie bol sa začal zaoberať nahrávaním na audiopásky, keďže pochovaný na kovačickom cintoríne.

Svojej Kovačici zanechal niečo, čo natrvalo zaho zvuková a rádiotechnika odjakživa zaujímala. Už ako desaťročný chlapček si vyrobil rádioprijímač so chytáva život osady v uplynulých rokoch. Práci kaslúchadlami, pre deti v dedine usporadúval pre- meramana amatéra sa venoval celkom nesebecky mietanie filmov, zaujímala ho fotografia. V roku 1959 a za svoju prácu a strovený čas nežiadal nijakú masa stal členom Rádioklubu YU7AYQ, o desať rokov ne- teriálnu úhradu. Robil to z lásky k svojmu rodisku, svoskoršie si kúpil prvý audionahrávač. V období, keď jim spoluobčanom, aby čím viacej udalostí zostalo bol vojakom, sa vyučil pekárskemu remeslu. Ako vy- zapamätaných a zachovaných pre budúce pokolesokokvalifikovaný majster svojho remesla pracoval nia.

Nech mu je večná sláva a vďaka. v mnohých spoločenských a súkromných podnikoch.

A. Chalupová V roku 1984 sa mu do rúk dostala kamera Panaso-

VO SVET(L)E ŠTATISTIKY (10)

Služby verejnej správy onštatovanie, že je bez globálnej siete život nepredstaviteľný, potvrdzuje stúpajúca frekvencia jej používania vo všetkých oblastiach spoločenského, hospodárskeho, vedeckého, kultúrneho, osobného života. To, čo kedysi bolo nepredstaviteľné, stalo sa možným. V súčasnosti vyše osemstotisíc osôb v Srbsku používa elektronické servisy verejnej správy. Internetové služby vo veľkom nahrádzajú osobné kontakty a návštevu verejných ustanovizní alebo orgánov administratívy.

V prípade služieb verejnej správy internet sa najviac používa na podávanie žiadosti o vydanie osobných dokladov, akým je osobný preukaz, cestovný pas, vodičský preukaz... Robí to dvadsať sedem percent obyvateľov.

Pre necelých štrnásť percent internet je spôsob, ako sa dostať k obsahom verejných knižníc. Pri zápise na fakulty, vyššie školy a iné vzdelávacie inštitúcie

K

16

používa ho čosi nad sedem percent.

Daň z príjmov prostredníctvom internetu platí viac ako šesť percent obyvateľov, kým skromné jedno percento siaha po ňom v prípade zmeny adresy bydliska. Žiadne z uvedených služieb nepoužívalo okolo 55 percent občanov, čo je počet, ktorý zrejme sústavne bude klesať.

Treba si všimnúť aj príčiny, pre ktoré respondenti nezasielali vyplnené tlačivá verejnej administratíve prostredníctvom internetu. Traja zo štyroch opýtaných to nerobili, lebo to nepotrebovali, viac ako štyridsať percent vyhlásilo, že im viac zodpovedá osobný kontakt, každý piaty uviedol, že tlačivá radšej zasiela poštovými službami. Uviedli i dôvody, akým je trvanie administratívy na osobnej návšteve, bezpečnosť a ochra-

na osobných údajov, absencia počítačovej zručnosti.

Za posledný rok viac ako deväťstotisíc osôb u nás nakupovalo alebo objednávalo tovary či služby prostredníctvom internetu. V porovnaní s rokom predošlým je to až o tristotisíc ľudí viacej. Na strane druhej je však údaj, že tak-

mer 65 percent užívateľov internetu nikdy ani nenakupovalo, ani neobjednávalo tovar či služby prostredníctvom globálnej siete.

Najväčší počet kupujúcich si cez internet objednáva odev a športové vý-

robky (takmer tridsať percent), ako aj potreby do domácnosti (čosi viac než dvadsať percent). Populárnymi tovarmi sú aj elektronické výrobky, vrátane kamier (devätnásť percent), knihy, magazíny a tlač (pätnásť percent), vstupenky na kultúrne podujatia (necelých jedenásť percent), ubytovanie v hoteloch a rekreačných zariadeniach (viac ako desať percent), cestovné aranžmány (tiež desať percent), počítačový hardvér (okolo osem percent), farmaceutické výrobky (necelých šesť percent)... Okrem domových a iných počítačov približne tridsať percent informaticky orientovanej populácie používa mobily na prístup internetu. Jasné, najčastejšie vtedy, keď sú mimo domu alebo pracoviska.

30. 11. 2013

(V budúcom čísle: Prístup k sieťam) O. Filip 48 /4571/

HLAS ĽUDU

ľUDIA A DIANIA NAVŠTÍVILI SME RODINU MARKOVÚ VO VOJLOVICI

P

Zisk nemáme, ale aspoň vieme, čo jeme tca a syna Pavla a Jaroslava Markovcov z Vojlovice sme v týchto dňoch našli v záhrade. Využili jeden z posledných pekných jesenných dní, aby vybrali obrovský agát, ktorý vraj iba zavadzal a robil veľký chládok. Keď sme im povedali, že sa chceme rozprávať o poľnohospodárstve, najprv sa ostýchali, že vraj nie sú až takí veľkí poľnohospodári a nemajú sa čím pochváliť, aby sme o nich písali. Sú vraj vo Vojlovici omnoho silnejší poľnohospodári, o ktorých je čo písať. Po krátkom presviedčaní hlava rodiny Pavel v rozhovore predsa vysvetlil, že z Kým otec Pavel zaháľal s novinárom, syn Jaroslav sa snažil opraviť motorovú pílu, aby ten agátisko poľnohospodárstva nemajú takmer konečne zvalili dolu žiaden zisk, ibaže im umožňuje, aby si zabezpečili základné potraviny – mäso, vaj- sebou prináša. O kúpe nejakého stroja alebo inej investície ani rozmýšľať, – uzavrel náš spolucia, zeleninu, ovocie.

– Niečo sa musí robiť, – hovorí Pavel. – Nie- besedník. V záhrade, v ktorej aj toho roku dokoľko rokov som v Utve, kde som zamestnaný, pestovali ovocie a zeleninu, si postavili malý fólen veľmi nepravidelne dostával plat a od au- liovník, v ktorom už rastie šalát a iná zelenina. gusta tohto roku som na nútenej dovolenke, V takmer celej záhrade je nainštalovaná kvaptakže sa naplno venujem pôde a záhrade. Spo- ková závlaha. Aj koncom novembra v Markovej lu so synom obrábame 6 jutár pôdy, na ktorých záhrade možno sem-tam nájsť zrelú jahodu a sme tohto roku pestovali kukuricu, pšenicu, malinu.

– V záhrade nič nebolo postrekované a mám slnečnicu a jačmeň. Úroda bola slušná, avšak z peňazí za pšenicu sme hneď kúpili palivo a ume- skutočne veľký pôžitok z toho, že si naše vnúlé hnojivo, a z výplaty za slnečnicu sme splati- čence v každej chvíli môžu pochutnať na jali dlh za reprodukčný materiál. Kukuricu a jač- hodách, malinách, jablkách, hruškách, marhumeň, ako aj časť pšenice a slnečnice, sme ne- liach... K tomu si v záhrade dopestujeme aj dochali na povale, aby sme nemuseli kupovať dra- statočné množstvá zeleniny pre naše potreby, hé koncentráty. Vypočítali sme totiž, že krmivo a to je tiež niečo. Inak by sme museli všetko kunás vyjde lacnejšie, keď si ho sami vyrobíme z povať, čo je omnoho ťažšie, – hovorí Pavel.

Uvažovali Markovci aj o prenájme pôdy a vlastných výrobkov. Kupujeme iba sójové výzväčšení gazdovstva, ale vypočítali, že by sa to lisky.

Markovci sa nezaoberajú dobytkárstvom, veľmi neoplatilo, lebo by nájomné znamenalo ako by sa to mohlo uzavrieť, ale ošípané cho- dodatočné výdavky, ktoré by zmenšili beztak skromný zisk. Uvažovali aj o intenzívnejšej vývajú hlavne pre seba.

– Vcelku pozorované, výroba zo šiestich jutár robe, možno v zeleninárstve, ale konštatovali, nám umožňuje iba jednoduchú reprodukciu a že to je príliš veľké.

– Výrobcovia, ktorí sa tým začali skôr zaobejediný osoh je ten, že si dopestujeme krmivo, ktorým potom kŕmime ošípané, kuriatka, sliep- rať, majú stálych zákazníkov a na trhu je veľká ky, morky, králiky a že vieme, že to, čo jeme, je ponuka zeleniny. Nehovorím, že by sa nedalo zdravé. Trochu sa pritom dá zarobiť z predaja na tom pláne niečo urobiť, ibaže nie je isté, či prasiec, vajec, kukurice, ale to je všetko málo na sa vložené aj vráti. Na trhu si treba získavať dôto, aby sa z toho dalo žiť. Nebyť synovho pla- veru zákazníkov, a to je dnes veľmi ťažké, – kontu a manželkinej penzie, sotvaže by sme moh- štatuje na záver náš spolubesedník.

V. Hudec li splniť všetky záväzky, ktoré dnešná doba so

1. – 6. 12. 2013

POČASIE

O

UGÁR

Bum-bum-bum!

B

rrr-brrr-brrr a ešte raz brrrr, vážení spolutrpitelia; neviem, ako je vám, ale mne je z tohto prvého snehu naskutku brrrrr! Aký je to sneh, keď neprišiel, keď mal prísť, ale prišiel, keď prísť nemal, keď už sme sa ponádejali, že sa obídeme bez neho, tak ako sa môžeme obísť bez poriadneho obedu, po prespaných raňajkách a predtým než preskočíme večeru.

Slovom, sneh, ktorý sa nám navalil a môžbyť sa ešte furt i valí, kým ja tu s chuťou-nechuťou bubnujem, mal prísť ako sa patrí na Martina, pochopiteľne na Krásnom Bielom Koni, na ktorom Koníkovi, keď už asfaltové cesty sú nám zubom času riadne zruinované a koľajnice zo železničných tratí temer stratené. Zberači sekundárnych surovín by na túto tému určite mali čo povedať. Práve tak, ako by mali čo povedať o vytunelovaných podnikoch Páni Majstri, skutoční Machri, ktorí síce následne stroskotaniu početných podnikov bleskove zbohatli, ale zato sami alebo s pomocou im rovných Pánov Kompánov na tisíce ľudí našich súčasníkov a môžbyť i našich potomkov pozbavili nepríjemnej povinnosti – pracovať. Je síce holá, alias svätá pravda, že ich tým zároveň zbavili aj príjmov, ale vari nie je pravda pravdivá aj to, že kto robí, ten obyčajne za to dostáva aj peniaze (hoci ďalšou pravdivou pravdičkou je aj to, že u nás táto obvyklosť vedela byť iba výnimkou) a peniaze… S peniazmi, ako je viac než dobre známe, bývajú iba oštary. Ten, kto ich má, býva terčom tých, ktorí ich nemajú.

Navyše tých, ktorí ich majú, bolieva hlava z otázky, čo s nimi, s prekliatymi peniazmi.

Slovom, ten sneh, hoci sa aj oneskoril, zase raz prišiel vhod. Lebo znovu a zase Prekrásna Snehovo-biela Perinka Prikryje Všetky Stopy Pánov Majstrov a ich Kompánov, Ktorí nám Tak Obetavo a Srdečne Pomáhajú Na Ceste k Svetlejšej Budúcnosti.

Bum-bum! jbš

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

-2˚ | 4˚

-1˚ | 3˚

-1˚ | 5˚

-2˚ | 6˚

-1˚ | 5˚

-1˚ | 4˚

0˚ | 5˚

30. 11. 2013

48 /4571/

HLAS ľUDU

17

ĽUDIA A DIANIA 1

FOTOREPORTÁŽ z PETROVCA

Voda, cesta, semafor a dym alebo opačným poradím Ž ivot súčasného človeka prebieha v ustavičnom behu, a to čoraz rýchlejšom. Ani sa dobre neobhliadne a už ubehol nielen deň, ale aj týždeň, či celý mesiac. S každým novým dňom prijímame čoraz viac informácií, či už z obrazoviek, alebo z internetu, všade nás doslova zasýpajú haldou kadejakých správ zo sveta, v podstate celkom zby2 točných. A tie domáce reálie, s ktorými žijeme teraz a tu, zostávajú akosi v úzadí a nepovšimnuté. Práve preto sme sa rozhodli trochu pribrzdiť a posvietiť si na to, čo je teraz a tuná.

Obzreli sme sa mesiac či dva dozadu a bližšie si všimli to, čo poznačilo život našich spoluobčanov v Petrovci a čo zanecháva aj trvalé stopy. Už aj preto si zaslúži miesto aj na stranách nášho týždenníka.

Pohľad na predloženú fotografiu číslo 1 môže vyvolať dojem, že ide o hmlistý deň v poli. Je to optický klam. To, čo sa kukuricou skrýva, je petrovská skládka. z nej sa takmer po celý rok valí hustý dym.

Oheň na smetisku už rad rokov svojvoľne zapaľujú zberači sekundárnych surovín. A nijako sa nedarí odradiť ich od toho. Čo po tom, že sa východná časť dediny dusí v smradľavom dyme, a keď je nízky tlak vzduchu, neslobodno ani okná otvoriť, ani na dvore sušiť bielizeň.

Na začiatku nového roku v septembri sa objavila novinka aj na ulici pred školami. Na priechode pre

18

pešiakov medzi základnou školou a gymnáziom vyrástol nový slnečný semafor (fotografia číslo 2). Keďže je premávka na regionálnej ceste v strede osady veľmi hustá, okrem horizontálnej a vertikálnej signalizácie sa rozhodli nainštalovať aj túto pomôcku, ktorá má prispieť k lepšej bezpečnosti detí –

prednosť pešiakom. Ale to je už o inom, napríklad o kultúre.

Hoci sme už uviazli v sychravom novembrovom počasí, tretím záberom sa na chvíľu vrátime do polovice októbra, keď sa časť obyvateľov Ulice vrbarovej v Petrovci konečne dožila rovného chodníka.

Ten starý širší chodník, ktorý už bol

Stojí smutná a učupená vedľa Begeja v Ulici Juhoslovanskej ľudovej armády. Ako dáka pečiarka. Ide, pravdaže, o ekologickú studňu číslo 2 (fotografia číslo 4). Mnohí ju už dávnejšie nazvali premrhanou investíciou, lebo len kratšiu dobu si tam Petrovčania mohli načerpať z „neškodnej“ vody, a teraz už dlhší

3

4 chodcov a bicyklistov – v doprave.

O tom, že sa tým trafilo do terča, mohli sme sa presvedčiť aj sami.

Stačí sa na chvíľu zastaviť a všímať si, ako sa správajú šoféri. Vidno, že takto dávajú väčší pozor a rýchlosť jazdy znížia, hoci nie všetci dajú

celkom zničený, si pred mnohými rokmi zabezpečili sami. Teraz sa aspoň južná časť ulice dočkala novej betónovej „asfaltky“, na ktorú obecná direkcia zabezpečila peniaze a výstavbu ktorej za milión dvestotisíc dinárov koncom októbra ukončilo Staviteľstvo Sýkora. Chceme veriť, že v rovnakom období o rok aj druhá polovica útlej Ulice vrbarovej bude mať aspoň nový širší chodník alebo užšiu cestu.

čas je táto studňa nefunkčná. Oslovili sme kompetentných a dozvedeli sa, v čom je háčik. Údajne, za jej výstavbu stavbárovi nezaplatili celú sumu, a preto nemajú všetky doklady potrebné na legalizáciu. zistila to aj patričná inšpekcia a po kratšej skúške z kohútikov prestalo kvapkať. Petrovčanom tak nezostalo nič iné, iba spievať si tú ľudovú: ... do prostred dediny na vodu chodievam... Povráva sa, že aj v ostatných osadách obce z ekologických studní prúdi voda „na čierno“, ale tam si inšpekcia zatiaľ asi nenašla cestu...

30. 11. 2013

J. Čiep 48 /4571/

HLAS ĽUDU

ľUDIA A DIANIA SPOLOK ŽIEN SLOVENKA V HLOŽANOCH

Vydarené prvé zemiakové hody lenky spolku žien Slovenka v Hložanoch neustále čosi vyhutujú a skúšajú... Pred týždňom, v sobotu 23. novembra, usporiadali večierok pod názvom Zemiakové hody. Usudzujúc podľa toho, s akým oduševnením ho chystali, a najmä po kladnom výsledku, akiste sa aj toto podujatie stane tradičným.

Č

ženských spolkov z Petrovca, Kulpína, Silbaša, Pivnice a Lalite. Spolu si pomaškrtili na zemiakových dobrotách, ktoré nachystali tak hostiteľky, ako i hostky. Boli tu jedlá, u nás známe ako: krumpľová pita, gombóce so slivkami, furkovce, krum-

našej planéte, je známych zhruba tisíc odrôd a zemiakový čips je vraj lahôdka, ktorá sa vo svete najviac konzumuje.

Do programu zapasovali aj krátke prózy, ktoré prečítali Miriam Murtínová a Anna Tkáčová, ako i hudobné čísla v podaní speváckej skupiny SŽS a speváčky Renaty Lovásovej. Sprevádzal ju orchester pod vedením Samuela Kováča,

Hložianske ženy nielen dobre varia, ale aj spievajú a recitujú

pľovie haluške syrovie, rejteša, gerheňa pečenuo a praženuo, Bohatý výber jedál zo zemiakov, čiže – skutočné kysnutuo koláča, pagáče alias hody v kaviarni Pod lipami bagáne, buchty, rolát, fašír, lep– Okrem známej papriky, hložianskej babury, ňa, torta… všetko, samozrejme, zo zemiakov. Ako čoraz viac sa tu pestujú aj zemiaky, ktoré sú u podotkla Miškovicová, SŽS sa pousiluje o také nás v kuchyni po chlebe na druhom mieste. Naše dva roky knižne vydať ďalší receptár, ktorý zagazdinky – a nehovorím iba o Hložanoch – ve- hrnie práve zemiakové jedlá.

O dejinách zemiakov a o ich význame v reťazci dia zo zemiakov urobiť veľa pochúťok a jedna stravovania, s prízvukom na zdravotný aspekt ich časť z nich je dnes na stole…

Týmito slovami, ozrejmujúcimi dôvod na konzumovania, okrem predsedníčky hovorila Miusporiadanie „krumpľového večierka” pred- riam Murtínová. Plodina, ktorú ľudia konzumujú sedníčka SŽS Viera Miškovicová privítala členky už štyri tisícročia, je štvrtou najpoužívanejšou na

ktorý po ukončení programu hral do tanca. Prítomní si zahrali aj tombolu; tá zahrnula toľko odmien (prevažne výrobkov zo záhrad a „špajzov” členiek SŽS), že vyhral vari každý, kto si kúpil lístok.

Juraj Bartoš

Z ČINNOSTI PADINSKÝCH A KOVAČICKÝCH PENZISTOV

Martin prišiel na hody bez bieleho koňa T

ohto roku Martin do Padiny neprišiel na bielom koni. Čiapky a rukavice penzisti z okolitých dedín prichádzajúc na zábavu do Padiny nepotrebovali.

Zábavu venovanú sv. Martinovi v Padine od roku 1996 spoločne organizujú členovia Obecného združenia invalidov práce v Kovačici a miestne organizácie invalidov práce v Padine a v Kovačici. Tohto roku okrem zábav venovaných Zuzanám, Máriám, veľkonočným a novoročným sviatkom v sieni bývalej továrne Utva usporiadali aj zábavu venovanú Martinom. Okrem záber z tohtoročnej martinskej zábavy dobrej slovenskej hudby, o ktorú sa Po tejto zábave penzisti sa pomaly začnú postaral padinský hudobník Vladimír Hudec, usporiadali aj bohatú tombolu, volenkový ta- chystať na silvestrovskú oslavu, na ktorú sa už nec a rôzne spoločenské hry. Na martinské niekoľko rokov spoločne tešia rovnako Kohody zavítali aj hostia z Jánošíka a Kovačice, vačičania, ako aj Padinčania. ktorí sa spoločne s hostiteľmi zabávali až do A. Chalupová skorých ranných hodín.

30. 11. 2013

48 /4571/

HLAS ľUDU

TRETIU DIELŇU v rámci projektu Pestrosť dúhy v našich dielňach usporiadali v sobotu 23. novembra v sieni evanjelického cirkevného zboru v Selenči. Tentoraz záujemkyne mali možnosť naučiť sa vyrábať vianočné aranžmány a ikebany pod vedením Daniely Keslerovej, ako aj aranžmány zo šúpolia pod vedením Mariany Blanušovej.

Doteraz sa uskutočnili tri dielne a do konca tohto roku usporiadajú ešte jednu, aby sa naučili ozdobovať vianočné medovníky.

Výsledky potom verejnosti predstavia 15. decembra na Vianočnom bazári, ktorý bude predajného rázu. Organizátorom dielní je Diakonická skupina Dúha.

A. Valentová

19

ĽUDIA A DIANIA K NEDOŽITEJ OSEMDESIATKE BISKUPA ANDREJA BEREDIHO

Pamiatka na dobrého duchovného vodcu rámci osláv 240. výročia príchodu Slovákov do Kysáča občania tejto dediny si pripomínajú významné osobnosti, ktoré pôsobia a pôsobili v tomto prostredí. Oslavný výbor a MOMS Kysáč vo štvrtok 21. novembra v Slovenskom národnom dome usporiadali večierok venovaný nedožitej osemdesiatke biskupa Andreja Berediho. V mene oslavného výboru Ľudmila Berediová-Stupavská, predsedníčka, inak biskupova dcéra, privítala hostí, medzi ktorými boli: Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku, Michal Spevák, prvý predseda MSJ, Rastislav Surový, čestný predseda MSS a MOMS Kysáč, Ján Babiak, bývalý predseda MSS, Jarmila Struhárová, predsedníčka MOMS Nový Sad, Ján Slávik, predseda Rady MS, Ondrej Marčok, farár kysáčsky, Anna Gašparovićová, riaditeľka ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči. V delegácii zo Slovenska boli: Vladimír Skalský, predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí, Stanislav Bajaník, člen Matice slovenskej a Svetového združenia Slovákov v zahraničí, a Viera Tapalagová, expertka Svetového združenia Slo-

V

vákov v zahraničí. Spomienky na nebohého biskupa Berediho z rôznych zorných uhlov okrem spomenutých

rediho ako duchovného pastiera si zaspomínali Ružena Domoniová a moderátorka Anna Legíňová.

ThDr. Andrej Beredi sa narodil 21. novembra 1933 v Erdevíku, kde vychodil základnú školu. Roku 1951 zakončil gymnázium v Petrovci, kam sa neraz prepravoval pešo. Teológiu vyštudoval v Belehrade na Pravoslávnej teologickej fakulte a roku

O osobnosti biskupa Berediho na večierku hovoril aj Stanislav Bajaník (stojí) hostí sprítomnili Anna Babiaková a Ján Struhár, ktorý prečítal príspevky Daniela Dudka a Jána Labátha. Báseň zarecitovala Elena Surová a prečítala úryvok z interview s biskupom z pera Vladislavy Lovásovej. Na A. Be-

1958 bol vysvätený za kňaza. V jeseň toho istého roku odišiel na postgraduálne štúdiá do Nemecka. Úrad farára v Kysáči prevzal 1. decembra 1962 a zastával ho plných 21 rokov.

Počas úradovania v Kysáči dbal, aby

RETROSPEKTÍVA (7.)

KULTÚRNY ŽIVOT

Počnime už teraz s prípravami pre budúce Slávnosti V súvise s článkom, ktorý bol uverejnený v “Hlase ľudu” z 23. sept. roku 1950 pod názvom: “Nezdarilé zasadnutie Slávnosťového výboru,” chcel by ešte niečo doplniť a poznamenať.

O tohtoročných Slávnostiach sa hodne písalo. Slávnosti sa staly hlavným sviatkom celej našej menšiny, v ktorom manifestujeme lásku ku ostatným juhoslovanským národom. A práve preto nesmieme dovoliť, aby na ne myslela len hŕstka ľudí, kým nebude duša v hrdle, kým sa nezdvihne slávnosťová horúčka, čo prichádza obyčajne asi mesiac pred započatím Slávností.

Iba tí – a nie ich je málo – čo každoročne organizujú, pomáhajú, čo venúvajú svoje slobodné chvíle prípravám Slávností, v úplnosti vedia, čo znamená túto veľkolepú prehliadku

20

úspechov našej menšiny prichystať a organizovať. Najviac ťažkostí spôsobuje program pre sobotu večer a zvlášť pre nedeľu popoludnie. To je programová účasť, ktorá sa nedá prichystať za niekoľko týždňov, časť v ktorej je zapojená najväčšia masa účinkujúcich. A predsa vo väčšine prípadov aj tieto dve najhlavnejšie časti sa chystajú posledný mesiac. Doteraz to vždy dobre dopadlo, ale tú horúčku, ktorá sa zdvyhne pred Slávnosťami, pocítia najviac petrovskí žiaci. Predpoludním, popoludní, večer – stále nejaké próby. Prosté cvičby, cvičby na náradí, tance, spevy, divadlo, organizačné prípravy – všade sú najviac zapojení práve žiaci. K tomu treba podotknúť aj to, že sú mnohí z nich nepovedomí, nechcú pomáhať a účinkovať v programe.

Myslím, že by sme si tu mohli pomôcť.

Slávnosťový výbor a zvlášť programová sekcia, by si už teraz mala zasadnúť a aspoň v hlavných rysoch vypracovať program budúcich Slávností. Doteraz večerné programy boly vždy pekné pestré a v nich účinkovaly aj iné osady. Táto pomoc by mohla byť ešte vždy obsiahlejšia. Ale horšie to bolo s programom v nedeľu odpoludnia. Tu, okrem v tancoch, ešte nikdy neúčinkovali jednotlivci alebo skupiny z našich osád.

Je pravda, že je Petrovec strediskom Slovákov a ako najväčšia slovenská osada má dať najviac. Ale sám Petrovec nemôže dať to, čo je hlavné v takom nástupe a to je masovosť! Ako tu pomôcť?

Na spomenutom zasadnutí programovej sekcie by sa už vybraly aj cvičby. Hneď potom organizoval by sa kurz, trebárs len pre najbližšie

cirkevný zbor bol vo všetkom príkladný, a roku 1972 vybudovali v tejto osade nový cirkevno-duchovný zborový dom. Za biskupa SEAVC v Juhoslávii ho inštalovali 20. novembra 1983 v Novom Sade a túto funkciu zastával 13 rokov, do svojej smrti 22. mája 1996. Biskupovi Beredimu v Bratislave roku 1989 udelili čestný doktorát teológie. Pracoval v neblahých rokoch, v období totality a prelomu ideologického systému.

Na večierku si na neho v dobrom spomínali tí, ktorí ho uctievajú a nosia v srdci. Spomínali na kňaza, seniora, biskupa, redaktora, básnika, vlastenca, národovca, ekumenistu a priateľa, svojho zástupcu v európskych a svetových duchovných korporáciách, ktorý zaoral a zanechal po sebe dlhú a hlbokú brázdu na vinici Pánovej cirkvi. Spomínali na jeho úlohu pri obnovení MSJ, ktorej dal širokú podporu. Ale predovšetkým spomínali na dobrého, pracovitého človeka, tichého a skromného, starostlivého manžela a otca. Spomínali na mimoriadne vzdelaného duchovného vodcu, o čom nasvedčuje bohaté dielo a nespočetné funkcie, ktoré vykonával doma a v zahraničí.

Nikdy si však nezakladal na sláve pozemskej.

Bol osobnosťou, ktorej gravitačné vlny a vízie siahajú do dnešných dní.

E. Š. osady (Kulpín, Hložany, Silbaš, Kysáč) a na ňom by sa jednotlivci naučili cvičby. Takto, cez zimu až do Slávností, učili by sa žiaci ľudových škôl, pionieri, mládež a s tými cvičbami, spolu s Petrovčanmi by nastúpili na Slávnostiach. Či by to nebol mnoho krajší obraz, keď by namiesto 40 pionierov nastúpilo 200, namiesto 200 žiakov ľudových škôl 600? Alebo prečo by spomenuté osady (a aj iné) nenastúpily so svojimi vlastnými bodmi?

Na Slávnostiach diváci s veľkým záujmom sledujú cvičby na náradí, skoky cez náradie, rozličnosti a pod. Po našich väčších osadách (S. Pazova, Kovačica, Pivnica, Kysáč) sú aktívne telovýchovné spolky. Či by sa ich cvičenci nemohli chystať pre výstup na Slávnostiach, kde by si mohli – buď spoločne alebo samostatne – vystúpiť? Podmienky pre to sú, potrebná je len pevná vôľa a pôjde to.

30. 11. 2013

(Úryvok z textu autora Š. L. v čísle 81, ktoré vyšlo 18. októbra 1950 v Báčskom Petrovci) Výber: K. Gažová 48 /4571/

HLAS ĽUDU

ĽUDIA A DIANIA ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Učiteľka Božena Kopová Verešová rvý biskup SEAVC Adam Vereš bola, Ľudička moja. Vieš, na zute- žiť cestu až na lepší čas.“ A potom všade, kde pôsobil, zakladal kanie mi je tu.“ V tom čase Ľudmi- opísala každodenné problémy a slovenské školy a obnovil du- la Hurbanová bola u Štúrovcov v starosti s deťmi, ako aj to, že aj jej chovný život Slovákov na Dolnej Trenčíne a Boženin budúci manžel manžel bol zmobilizovaný: „Môj je zemi. Za ním vždy stála jeho ver- vtedy študoval vo Viedni. V roku neďaleko Treviso, aspoň bol, ale ná družka Božena, rodená Kopo- 1906, keď Adam Vereš bol za kňa- ostatný dopis bol datovaný 21. vá. Pretože sa o nej málo vie, za- za vysvätený, zosobášili sa 5. sep- dec. a od vtedy doteraz nič. Som slúži si pozornosť, zvlášť aj preto, tembra 1906 v Čáčove a odcesto- plná starostí a úzkosti o neho.“ že sa čoskoro naplní stotridsať vali do Bulharska, kde jej manžel Roku 1921 prešli do Iloku, kde rokov od jej narodenia. začal pôsobiť ako farár v Gornjej Adam Vereš už ako sriemsky senior Božena Verešová (1883 – 1971) Mitropole a okolitých osadách oživil duchovný a osvetový život sa narodila 8. decembra 1883 v obývaných Slovákmi. Tam sa oba- evanjelických Slovákov. Tuná sa Hlbokom. Krstil ju znamenitý slo- ja snažili rozprúdiť duchovný a Božena vrátila učiteľskému povenský dejateľ Dr. Jozef Miloslav spoločenský život a založiť slo- volaniu. Znenazdajky ovdovela, Hurban. Jej otec Daniel Kopa bol venské školy. Avšak pre mizerné lebo biskup Adam Vereš náhle vtedy v Hlbokom učiteľom a pe- príjmy (bulharskí Slováci si ne- umrel roku 1931. Postupne sa zodagógom. Vo svojej rodnej Rad- zvykli platiť parochiál) Bulharsko tavovala tak, že sa zapojila do vani dlho spolupracoval s básni- rýchlo opustili a roku 1909 sa Spolku československých žien v kom Andrejom Sládkovičom a bol vrátili do Sriemu, kde Adam Vereš Juhoslávii. O tom svedčí článok jej autorom Slovenskej gramatiky. Jej úradoval v nemeckom evanjelic- syna Vladimíra zo 4. júna 1934, v matka bola Karolína, rod. Lužová. kom cirkevnom zbore v Krčedine, ktorom spomína, že učiteľky uspoPo skončení učiteľskej školy Bo- neskôr v Beške. Často chodili do Sl. riadali národopisnú výstavu: „V žena si prácu v roku 1904 hľadala Vinohradov (kde založili slovenskú Iloku zvlášť hynie slovenský kroj, v Starej Pazove. V tom jej pomohol školu) a do Pazovy. Pretože sa im jedna známka našej slovenskosti... farár VladiAle jedna vec je mír Hurban, predsa potešihlbocký roteľná. Videli dák. sme tu okrem V Starej oblečených báPazove pôbok, ktoré prisobila v roniesla sl. E. Mikoch 1904 až čátková, aj naše 1907 a svoje veci v Iloku. pracovné zaZvlášť boli tu čiatky opísapekné obrusy, la v liste z 5. uteráky, ktoré septembra neviem, či by sa 1904 zaslanašli po našich nom farárobáčskych osavej dcére dách.“ Ľ u d m i l e V kruhu rodiny na svadbe dcéry Olinky Struhárikovej (Verešová sedí Netrvalo Hurbanovej: tretia zľava medzi dcérami) dlho a vypukla „V nedeľu ďalšia vojna. večer som prišla do Pazovy. Nik ma narodili deti, Božena ich vychová- Ilok a celý Sriem sa ocitli v nonečakal, lebo som chcela prekva- vala a vzdelávala. Okrem synov Iva- voutvorenom nezávislom štáte. piť mojich domácich. Pán Dollinay na, Vladimíra a Milana a dcér Olin- V novembri 1941 ilocký farár Ivan bol s Vašimi v Novej Pazove. Dnes ky (neskôr vydatej Struhárikovej) a Vereš napísal list kolegovi Vladisom bola prvý deň v škole. Celý Marty (neskôr vydatej Cickovej) mírovi K. Hurbanovi do Starej Padeň sa dnes hnevám. Vieš, čo mi mali aj dve adoptované deti – si- zovy: „Viem, že si bol svojho času vyviedli tí moji milí páni kolegovia? roty Júliu Gazdíkovú a Michala zadobre so Slovenským vyslaPrinútili ma do malej školy, na Hronca. nectvom a p. vyslancom Ciekerom uhol, vieš, kde mal Benko triedu...

Prvú svetovú vojnu aj oni prežili – ktorý ako počujeme – má prísť Za moju peknú čistú triedu dostala ťažko. V liste zo 4. januára 1918 Bo- za vyslanca do Záhrebu, a preto si som špinavú dieru. Pomysli si, od žena Verešová opísala Ľudmile dovoľujem obrátiť sa na Teba s lanského roku ani len zametaná Hurbanovej trampoty s písaním prosbou. Naše dve slovenské učinebola tá škola... Taký otupný do- listov a cestovaním: „Mama má teľky – moja matka a sl. Párnická jem spôsobila na mňa Pazova, už mnoho odvahy vybrať sa na ces- – preložené sú na školy do Bosny; keď som sa k prvému domku do- tu. Všetci cestujúci sa žalujú, že mama do Veľkej Ilovy a sl. Párnicstala. Tak mi tu smutne, tak vy- mnoho vytrpia všetkými možný- ká do Mraviniec – oboje okres Prmreto vyzerá. Keby si aspoň Ty tu mi nesvármi, bolo by dobre odlo- njavor. Keďže sú tým preložením

P

30. 11. 2013

48 /4571/

HLAS ĽUDU

Božena Verešová

trafené naše slovenské školy, v ktorých i tak jesto uprázdnených miest, či by si nemohol niečo vykonať, aby sa Vyslanectvo slovenské zaujalo, aby boli preložené na slovenské školy...“ Na tento list onedlho prišla odpoveď od Hurbana: „Prvé chýry, ktoré prišli k nám, boli, že Tvoja p. Matka a sl.

Párnická sú internované v Záhrebe pre politické veci a síce pre ich československé stanovisko. Keď som sa obrátil privátnou cestou na Vyslanectvo v Záhrebe, bolo mi povedané, že sa v tejto veci nemôže ničoho podujať. Vyslanec a Minister Dr. Cieker ešte nie je v Záhrebe. Náhle sa dozviem, kedy Dr. Cieker bude v Záhrebe, tak prirodzene požiadam ho, aby v tejto Vašej veci sa zaujal.“ To sa určite aj podarilo, lebo sa internované učiteľky vrátili do Iloka. Po vojne Božena Verešová žila v Iloku. V ÚA SEAVC sú zachované tri listy z roku 1950. Po tom, čo jej syn Ivan bol odsúdený, Ľ. Hurbanovej píše: „Od rána len plačem. Sama som.

Nemá ma kto tešiť. Len môj Vladko ma trochu obodril...“ Zostala bez penzie, odkázaná na ojedinelé balíky z Ameriky. Po náhlej smrti Vladimíra K. Hurbana Božena potom tešila osamotenú kamarátku Ľudmilu. Naostatok Božena prosila, aby jej syn Vladko prešiel úradovať do Pazovy, čo sa aj stalo.

Božena Verešová sa neskôr každých pol roka sťahovala od jedného k druhému dieťaťu. Zomrela v Petrovci 24. mája 1971, kde žil jej syn, právnik Milan Vereš. Pochovaná je v Kovačici, kde žili jej dcéry – učiteľky.

Katarína Verešová

21

Vaňa Ferko ,

5. 1

.1 vaković, 5 Darko No

R

Štetcom a s rdcom k jubileu sv ojej osady ôznymi po d

ujatiami a akciami si roku prip Kysáčania tejto osady. omínajú 240. výročie p ríchodu Slo tohto Pri každej ta vákov do kej príležito jú aj úlomky sti od zd rajú obrázky ejín, vďaka ktorým si m zneli a odznievanohí v duch z tých dávnyc u h čias spred ci vyšších ročn 240 rokov. Šk vytváíkov ZŠ Ľudo o láci, žiaví ta preniesli i n a papier. A aj Štúra, tie historické frag menty to uto minivýs kresov chcú tavou svojic prispieť k ju h výbileu svojho Kysáča.

Ján Marčok, 6. 1

Emanuela

Čemanová

, 6. 1

Marí Pavlová na , 6. 1

Jana Urbanová, 7. 1 1 Tatiana Dijaková, 8.

22

Anna F. a Jana S. 30. 11. 2013

48 /4571/

HLAS ĽUDU

Mozaika

ROČNÍK XIII 30. novembra 2013 ČÍSLO

173

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

Z obsahu

GORNJA RADGONA

Mestečko na pohľadanie Súťaže a rekordy

str. 2

NA CESTÁCH Vstup do mesta

Oto Filip

P

re stromy nevidieť les. Zrovna takýto pocit spôsobila celkom náhodná, no i dôkladná augustová prechádzka slovinským mestečkom, podávajúcim si ruky so susedným Bad Radkersburgom v Rakúsku.

Stromami v konkrétnom prípade boli návštevy poľnohospodárskeho veľtrhu Agra, pre ktoré nezostávalo veľa času na obsahy iné, lesom zase nezvyčajná krása mestečka pri Mure. Historická, architektonická a iná.

Dívať sa na Gornju Radgonu nestačí len cez profesionálne, ale sa načim občas pozrieť aj cez turistické okuliare.

Svojrázny kúsok slovinského sveta

Aleja zaslúžilých občanov

v kocke, umiestnený na križovatkách dopravných, štátnych a turistických, pýtajúci si trochu viac pozornosti, než je povrchový príchod a odchod.

Je trochu absurdné, že sme pre úsi-

lie hostiteľov na okolí Radgony navštívili celý rad turistických lokalít, ako je rovnako divné i to, že sme sa ako vojvodinskí novinári nedokázali pochváliť dostatočnými dávkami Trhovisko, na aké sme si nezvykli zdravej zvedavosti, – Poď, ukážem ti čosi zaujímavé. nárokujúc si objaviť v samotnej Radgone čosi viac od bežnej veľtrhovej I mne bolo načim pár rokov, kým som neobjavil skutočnú Radgonu, – vraví ponuky.

Dvojhodinová prechádza mesteč- mi kolega Đorđe Jarčević z Báčskej kom dala toho veľa. Ulice čisté, lemo- Palanky.

Neoľutoval som to. Vďaka nemu vané stromami, domy a dvory plné kvetov. Na naše pojmy obecné úrady a túlavým topánkam zažil som krásu Radgonského hradu, uvidel spoločnosť, kde vyrábajú, pivnice, kde oddychuje úchvatné víno, prechádzal sa spomienkovým parkom, pozrel aleju tamojších zaslúžilých občanov. Slovinci pestujú ten pekný zvyk vážiť si svoje osobnosti: filozofov, lekárov, knihovníkov, umelcov, spisovateľov, z ktorých sa každému, kto zanechal nevymazateľné stopy v dejinách Gornjej Radgony, odvďačili peknou bustou so základnými údajmi o ňom.

Mestečko ozaj na pohľadanie. Pozorného návštevníka vie chytiť za dušu natoľko, že ľutuje, pretože nemôže zoaž sterilne prázdne. Žeby tam byro- stať ešte niekoľko dní: aby zažil plavbu kracie nebolo? Nenápadné trhovisko riekou Murou, či niektoré z početných obmedzené na niekoľko prázdnotou kultúrnych obsahov zahrnutých pojzívajúcich drevených predajných pultov. mom Kultprotur. Preto dovidenia do nových prechádzok, azda o rok...  To nič, trhový deň je inokedy.

Mesto kontrastov, luxusu a budúcnosti

str. 4

Bill a Zoli

str. 6

Mozaika PREDSTAVITELIA ŠÍDSKEJ KLOBASIÁDY POBUDLI NA KOLBÁSZFESZTIVÁLE V BÉKEŠSKEJ ČABE

Súťaže a rekordy

Najdlhšia klobása

Stanislav Stupavský

B

ol to krásny jesenný deň.

Takmer letný, keby sa michalské leto už dávno neskončilo. Písalo sa ráno 25. októbra 2013, keď mužstvá SKUS Jednota

z Békešskej Čaby bola naším vítaným a milým hosťom v septembri, keď sme oslavovali sté výročie založenia spolku. Na rozlúčke sme im sľúbili, že sa o mesiac stretneme v Maďarsku. Na správnej rade sme sa dohodli, že sa tentoraz na festi-

Nadievanie najdlhšej klobásy

zo Šídu vycestovali na návštevu Békešskej Čaby v Maďarsku. Jej súčasťou bolo i účinkovanie na najväčšom gastronomickom festivale v Európe keď ide o spracovanie klobás s názvom Kolbászfesztivál.

Spolupráca dvoch miest a podujatí sa začala pred troma rokmi – v roku 2010 a stáva sa tradičnou. Vypočujme si, ako pobyt v Maďarsku zažil kapitán šídskeho mužstva a predseda SKUS Jednota Šíd Štefan Farkaš.

– Delegácia Kolbászfesztiválu

24

Šídske družstvo ukončilo prácu

II

VČERA, DNES, ZAJTRA...

ňom sme ich uvarili sto. Obávali sme sa, že práve pre sármy budeme mať problémy pri prechode hraníc. Na nich sme síce dlho stáli, ale žiadnych iných problémov nebolo. Tak naši, ako aj maďarskí colníci nás s úsmevom vyprevadili na ďalšiu cestu, keď sme sa im úprimne priznali, že je to dar pre Kolbaszfesztivál.

Pred mestom Békešská Čaba sme si trochu oddýchli. Tu nás čakalo prvé prekvapenie: v reštaurácii nám totiž povedali, že v okruhu sedemdesiatich kilometrov nenájdeme voľné miesta na ubytovanie, lebo je všetko obsadené počas trvania festivalu. To nás predsa neznepokojilo, keďže nám ubytovanie zabezpečili naši hostitelia. vale zúčastníme aj vo verejnej súťaži o spracovanie najchutnejšej domácej klobásy. A že nás okrem toho jeden tím už tradične predstaví počas druhého dňa festivalu rýchlym rozoberaním zarezaného brava.

Keď sme to dali dokopy, bolo jasné, že naša V rekordnom čase delegácia musí mať osem členov. Ihneď chcem povedať, že sme na prestížnom DEŇ PRVÝ podujatí boli jedinými predstaviteľmi Srbska. Našim domácim sme – Po príchode nás srdečne pripripravili dar v duchu ich festivalu. vítali domáci. Odovzdali sme im Stanislav Dierčan vo svojej dielni dar, ktorý najprv s kurtoáznym vyrobil drotársky sporák na varenie úsmevom prijali. Keď sme ich však sármy. Aby dar nebol prázdny, na poprosili, aby zo sporáka zdvihli vrchnák, ich smiechu nebolo konca-kraja. Jednoducho sa nás opýtali, ako sa nám vôbec chcelo variť toľké sármy. Ako som už povedal, bolo ich presne sto, symbolicky po jedna sárma na každý rok pôsobenia nášho spolku.

A aj my sme sa prekvapili, keď sme si lepšie pozreli miesto, na ktorom sa festival koná. Ústredné diania boli v športovej sieni veľkosti futbalového ihriska, kým sprievodné prebiehali v obrovských stanoch,

HLAS ĽUDU | 30. 11. 2013 • 48 /4571/

Záber z pomocného stanu

Maďarský ekologický stroj

do ktorých sa vmestilo na tisíce ľudí. Dozvedeli sme sa, že sa na festivale zúčastní 598 účastníkov v 64 tímoch. Predaných bolo viac ako 130 000 vstupeniek pre trojdňové podujatie, na ktorom súťažiacich hodnotila dvadsaťčlenná porota. Boli sme ozaj prekvapení jeho rozsahom. Jednou z veľkých sprievodných akcií bol trh ručných prác a domácej výroby, ako aj trh už zabudnutých remesiel: od kováčskeho po drotárske.

prístrojov boli namierené na náš tím, keď zaznel štartovací signál.

Keď náš kapitán zodvihol ruku a skríkol hotovo, stopky ukázali presne štyri minúty. Pri inakšej konkurencii by to znamenalo nový svetový rekord. Ale, keďže šlo len

chvíľ aj na kamarátenie s inými účastníkmi. Zoznámili sme sa s družstvami z Poľska, Nórska, Slovinska, pravda aj zo Slovenska.

Tu by som sa na chvíľku pristavil a vyrozprával príbeh, ktorý sa udial počas práce na nadievaní klobásy.

DEŇ DRUHÝ

– Ten bol venovaný hosťom zo zahraničia a z rôznych oblastí Maďarska, ktorí prezentovali svoje obyčaje pri zakáľačke a rozoberaní brava. Presne ani neviem, z ktorých všetko európskych krajín boli tímy. Všimol som si predstaviteľov Nórska, Fínska, Nemecka, Poľska, Slovinska, Slovenska..., s ktorými sme sa, samozrejme, aj zoznámili, aj kamarátili. Naše mužstvo, pozostávajúce zo štyroch členov, úspešne demonštrovalo extra rýchle spracovanie zarezaného brava.

Je to disciplína, ktorá je najatraktívnejšia na našej klobasiáde a v ktorej sme držiteľmi svetového rekordu, ktorý je štyri minúty a osemnásť sekúnd. Za ten čas treba rozobrať brava, vybrať a obrobiť dve šunky, spracovať dve polky slaniny, obrobiť dva kusy sviečkovice, vykostiť predné nohy, mäso zomlieť, naplniť dve klobásy. Pravdou je, že na úradných súťažiach porota hodnotí aj kvalitu odvedenej práce a podľa tejto na celkový čas, tam kde načim, pridáva trestné sekundy. Tisícom divákov v Čabe bolo ťažko uveriť slovám moderátora, že sa to všetko dá zdolať za taký krátky čas. Všetky objektívy kamier a fotografických

Tu sa vo veľkom súťažilo a zabávalo

o ukážku a porota neznámkovala aj kvalitu, zostalo to iba na tom, že sme dosiahli priam ukážkový čas.

Kým sme to robili, mal som pocit, že voľakto dáva pozor na nás. Povedal som to svojim kolegom. Po-

A DEŇ TRETÍ

– Počas neho náš tím súťažil v spracovaní najchutnejšej domácej klobásy. Kapitán dostal desať kilogramov bravčového mäsa, z ktorého bolo treba urobiť klobásy. Našim domácim sme aj tu prichystali prekvapenie. Od nás sme si priniesli črevá na plnenie klobás a zo všetkého mäsa sme nadiali len jednu klobásu. Mala až dvanásť metrov Tím Nórov a bola najdlhšia nielen na tohtoročnom festivale, ale aj v jeho tvrdili mi, že mám pravdu. Z druhédejinách. Nie div, že sa rýchlo stala ho konca veľkého stanu nás človek v červenej veste pozorne sledoval. atrakciou. Čas, za ktorý sme to mali urobiť, O chvíľu prišiel k nám. Najprv sme nebol presne obmedzený, takže mali pocit, že je to niekto z maďarnám zostalo nadostač voľných skej verejnej bezpečnosti. Napadlo

III

mi, či mu možno nezavadzia úbor, ktoré sme mali na súťaži a na ktorom bol erb Srbska a písalo Srbija.

Keď ten človek prišiel k nám a po srbsky povedal, že je zo Somboru, a opýtal sa, skadiaľ sme, odľahlo nám. Pravdaže, onedlho sme sa skamarátili.

Kým trvala súťaž, mal som trochu času popozerať sa kto a čo robí.

Naši susedia Poliaci boli medzi najhlasnejšími. Trochu ďalej jedno maďarské družstvo prezentovalo, akým spôsobom možno mlieť mäso, aby sa pritom netrovilo veľa energie. Nóri boli ozdobení ako ich predkovia Vikingovia, kým Slovinci na hlavách mali tradičné čiapky.

Azda je zbytočné hovoriť o tom, že sme v Békešskej Čabe nadviazali nové styky z ľuďmi z Rumunska, Maďarska, Chorvátska, že sme sa zase stretli aj s našimi starými známymi zo Slovenska, Slovinska a Chorvátska, s ktorými sme sa dohodli o ich príchode do Šídu na našu klobasiádu.

Posledný deň festivalu sa konal aj v znamení veľkej gastronomickej akcie, varenia najchutnejšej sármy. Účinkovalo v nej ozaj veľa tímov.

Festival spestrili aj jeho maskoty, tak isto početní pomáhajúci mládenci a dievčence oblečení v maďarských krojoch.

Náš pobyt v Maďarsku trval tri dni, ktoré nám však upŕchli ako jeden okamih. A s našimi hostiteľmi sme sa rozlúčili so sľubom, že sa znovu stretneme v Maďarsku o rok.

Samozrejme, v Békešskej Čabe...

– končí predseda Štefan Farkaš.

Krásne ho bolo počúvať, keď rozprával o spomienkach na Kolbászfesztivál. A nielen o týchto, ale aj o budovaní nových mostov priateľstva a širokom otváraní brán novej spolupráci. 

25

Mozaika DUBAJ

REPORTÉRI

Mesto kontrastov, luxusu a budúcnosti ho jeho syn Maktoum bin Rashid, ktorý vládol do svojej smrti, po rok 2006. Právom možno povedať, že sa počas jeho vlády vybudovala väčšina toho, podľa čoho je Dubaj známy v celom svete. V tom teraz pokračuje jeho syn Muhammad bin Rashid.

AKO JE TO DNES?

Zlaté vnútro hotelu Burj Al Arab

Jasmina Pániková

B

elehrad – Istanbul – Dubaj – a rozprávka o skutočne inom svete sa mohla začať. O svete prepychu a celkom inej kultúry, rozprestierajúcej sa na pobreží Perzského zálivu. Dubaj je druhým najväčším emirátom v Spojených arabských emirátoch.

Rovnomenné mesto je vo svete známe ako mesto, v ktorom slovo nemožné nejestvuje. Každoročne sa milióny turistov kochá v kráse mrakodrapov, luxusných hotelov a jedinečnej arabskej kultúry.

V posledných niekoľko rokov sa o väčšine dubajských výtvorov hovorí v superlatívoch. Najvyššia budova na svete, najluxusnejší hotel na svete, najväčšia fontána, najväčšie kryté lyžiarske stredisko (takmer uprostred púšti) a všetko to sa rozvinulo za takmer posledných 13 rokov.

Z HISTÓRIE DUBAJA Prvá zmienka o Dubaji pochádza z roku 1095, avšak územie bolo určite osídlené už dávno predtým.

V roku 1833 sa dynastia Al Maktoum presťahovala z Abu Dhabi do Dubaja a odvtedy je táto rodina v čele emirátu. Už v minulosti boli Dubajčania známi ako vynikajúci obchodníci. Obchodovali s perlami, ale vtedy sa o nich nemohlo hovoriť ako o opravdivých boháčoch.

26

Nové obdobie v dejinách Dubaja nastalo koncom 60. rokov minulého storočia, keď boli odhalené ložiská ropy. Postupne sa začali sťahovať robotníci z Pakistanu a Indie, ktorí pracovali na projektoch emira Rashida Al Maktouma. Počas jeho vlády zväčšili dubajský záliv,

Aj keď je ich minulosť spätá s beduínskym spôsobom života a jediným dopravným prostriedkom v tej obrovskej púšti ešte aj v 70. rokoch minulého storočia boli ťavy, dnes v samotnom meste uvidíte asi najväčšiu premávku luxusných áut na svete. A je to skutočne na zamyslenie. Pokým v druhých štátoch žili moderným životom Dubajčania žili v púšti, kočovným životom. Avšak za maximálne krátky čas sa obrovsky rozvinuli. Kedysi malá dedina na pobreží mora známa podľa

Ťavy sú dnes iba turistická atrakcia

vybudovali dubajské medzinárodné letisko, ktoré dnes patrí medzi najluxusnejšie na svete, a prístav, ktorý je piatym najväčším kontajnerovým prístavom na svete... Po jeho smrti v roku 1990 vystriedal

Skvelý zážitok – púšťové safari

IV

obchodovania s rybami a perlami a výroby lodí sa dnes stala synonymom pre takmer najbohatšie mesto na svete.

Súčasne je mesto rozdelené na dve časti – starý a nový Dubaj.

Jej výsosť Burj Khalifa. Vysoká je iba 828 m.

V starej časti Bur Dubaj a Diera sa pravdaže zachovala stará arabská architektúra a arabskú tradíciu obchodovania možno pocítiť na každom kroku. Lákaví, ale predsa nie dotieraví obchodníci, vám svoj tovar tak predstavia, že neodoláte a kúpite si buď nejaké koreniny, suché plody, alebo kašmírové šály.

V starej časti sa nachádza aj najviac zlatníctiev, na ktoré sa priemerný turista môže iba túžobne pozerať.

Nová časť je opravdivý opak starej časti. V nej takmer investori a architekti zápasia, kto vybuduje vyššiu, luxusnejšiu a zaujímavejšiu budovu.

Luxusné hotely, čistučké a teplé more, množstvo obchodných centier lákajú mnohých svetových boháčov, ale aj tých, ktorí nemajú hlboko do vrecka. Veď Dubaj nie sú iba lu-

HLAS ĽUDU | 30. 11. 2013 • 48 /4571/ xusné hotely. Za toto rozprávkové mesto z tisíc a jednej noci sa viaže aj jedinečná arabská kultúra a ich islamské vierovyznanie, ktoré pre nich nie je iba vierovyznaním, ale životným štýlom. Nekonzumovanie bravčového mäsa, alkoholu, špecifický štýl obliekania je pre nich samozrejmosťou. Dokonca aj súbežne byť v manželstve s viacerými ženami (najviac štyrmi) je celkom bežná vec. Aj súčasný dubajský emir šejk Muhammad má dve ženy (a až 19 detí). V rozhovore s lokálnymi občanmi sme sa dozvedeli, že viac žien majú iba skutoční milionári či miliardári, a to preto, lebo manžel musí každej svojej manželke kúpiť rovnako – rovnako veľký dom, luxusné auto, zlato... Pri prvom sobáši (a možno aj jedinom) mladomanželia dostanú od štátu 20-tisíc dolárov a dom, a oslobodení sú aj od platenia

Opravdivý relax ďaleko od mestského hluku

– kabelku a topánky najznámejších módnych dizajnérov. A o hodnote zlatých šperkov nebudeme ani hovoriť. Určité pravidlá v obliekaní by mali dodržiavať aj turisti, zvlášť ženy, ale nikto vám nič nepovie, ak

Najvyššia budova na svete sa nachádza v Dubaji. Burj Khalifa hrdo ukazuje svojich 828 m – 162 obývaných poschodí a 40 servisných.

Tento mrakodrap postavili za šesť rokov. Pracovalo na ňom 12-tisíc robotníkov, ktorí posunuli hranice možného. Z 124. poschodia, na ktorom sa nachádza vyhliadková terasa, máte celý Dubaj na dlani.

Pod najvyššiu budovou na svete sa, pravdaže, musí nachádzať aj najväčšia fontána na svete. Synchronizované vodné gejzíry, ktoré dosahujú výšku do 100 m, a hudba nenechajú ani jedného návštevníka ľahostajným. Neďaleko sa nachádza aj najväčšie nákupné centrum Dubai Mall. Okrem viac ako tisíc obchodov je tam aj olympijské klzisko,

večeru v jednej z reštaurácií. Dress code sa pravdaže musí dodržať.

Avšak ceny koktailov a tradičnej arabskej večere nie sú až také vysoké, aké si človek predstaví, keď si pomyslí na najdrahší hotel. Tak prečo je taký exkluzívny? Žiaľ, ubytovacie priestory zatiaľ nemáme overené, ale to, čo naisto vieme, je, že všetky zlaté dekorácie sú z čistého 22-karátového zlata. A tých dekorácií je skutočne mnoho. V nákupnom centre Mall of the Emirates sa nachádza aj najväčšie kryté lyžiarske stredisko na svete Ski Dubai. Teda aj to je možné – lyžovať sa v strede púšte.

V každom prípade sa nesmie vynechať veľdielo – umelé ostrovy Palm Jumeirah a súbor 300 malých ostrovov The World. Aj súčasne sa tam pracuje na niekoľkých extravagantných projektoch. Jeden z nich je hotel, ktorý bude mať jednu časť nad vodou a druhú pod, kde si hostia budú môcť obdivovať hlbiny mora. Hotel by mal byť dokončený v roku 2018.

Rozprávku o tomto meste je nemožné uzavrieť. Je to mesto, ktoré sa každú minútku vyvíja a ukazuje svetu, že nemožné môže byť možné. Mnohí istotne povedia, že táto bájka o blahobyte potrvá, pokým potrvajú aj ich zásoby ropy a zemného plynu. Je to omyl. Ropa nie je hlavným činiteľom rozvoja Dubaja.

Jumeirah Mosque – jedna z dvoch mešít v SAE, ktorá je sprístupnená aj Nemoslimom

daní, tie namiesto nich platí štát.

Pre nás mimo emirátov skutočne neuveriteľné!

Avšak celkom je spochybnený obraz o ich ženách. Väčšina si ich predstavuje ako celkom zahalené ženy, ktoré nemajú žiadne práva. Áno, sú aj také, ktoré sú vo verejnosti zahalené od hlavy po päty, a ako väčšina sprievodcov povedala, to závisí od toho, „či je tá žena, alebo jej manžel, silne veriaca a striktne sa správa podľa zásad koránu a z ktorého emirátu pochádza“. Dubaj patrí medzi liberálnejšie emiráty. Kedysi bolo zakázané, aby sa Dubajčan oženil so ženou, ktorá nie je jeho národnosti. Dnes je toto prekonané.

Pravdaže, pravidlá v obliekaní stále platia, ale aj tie dubajské ženy menia. Takmer nikde neuvidíte ženu, ktorá nemá nejaký luxusný doplnok

sa budete prechádzať v kratších šatách. Samozrejme, ak chcete vojsť do mešity (ktorá je sprístupnená aj pre nemoslimov), musíte mať zahalené kolená, plecia a hlavu.

Pracovať v Dubaji môže každý, avšak nikto, kto nie je narodený v emirátoch, nemôže byť skutočným vlastníkom pozemku, hoci by tam strávil aj celý svoj život. Napr. keď sa v médiách hovorí o svetových hviezdach šou biznisu ako majiteľoch luxusných víl na umelom ostrove Palm Jumeirah, je to omyl.

Tie vily si môžu iba prenajímať na určitú dobu, ale nikdy ich skutočne nebudú vlastniť.

DUBAJSKÉ NAJ S právom sa hovorí, že je Dubaj mesto superlatívov. Poďme radom.

Tradičné arabské trhovisko

moderný zlatý trh, no opravdivou atrakciou je The Dubai aquarium & Underwater Zoo. Takmer v ikonickej stavbe Burj Al Arab sídli jediný sedemhviezdičkový hotel na svete. Budova v tvare plachetnice je všetkým známa, avšak kochať sa v jej vnútornom prepychu nemôže každý. Ak nepatríte medzi milionárov, ale predsa chcete vidieť, prečo je ten hotel najluxusnejší na svete, môžete si rezervovať drink alebo

V

Prínosy z ťažby ropy tvoria iba 30 % celkového rozvoja. Prevahu má obchodníctvo, keďže je Dubaj bezcolná zóna, a turizmus. Vynikajúca vnútorná politika z malej púšťovej dedinky vytvorila skutočnú Mekku originality, luxusu, krásy a kontrastov. Je to zmes islamu, beduínskej tradície a moderného života, o akom niektorí môžu iba snívať. Preto je Dubaj najlesklejšia perla uprostred arabskej púšte. 

27

Mozaika INÍ PÍŠU

Bill a Zoli Zuska Kepplová

otázky, myšlienky na šťastie. Bill ju predstavil svojmu kamarátovi etro. Taký bol dress code na z detstva – koľko sme sa už nevivečierku expatov v Buda- deli? – Zolimu. pešti. Zvláštne, že sa tam „I like smoking,“ povedal Zoli. objavili aj Bill a Zoli. Mali predsa Hneď sa aj na tej vete zasmial. v pase napísané magyar, mali tu S cigaretou alebo špáradlom trbyť doma. Expati sú ľudia, čo žijú čiacim pod orlím nosom vyzeral ako mimo svoju domovinu. Ako ona, filmový mafián. „I do business, just Srbka v Maďarsku. Ešte spomínala some business,“ povedal a spýtal na balkánsky vidiek, kde sa každý sa, čo robí ona. „Na projekte, na rozhovor stočil na vojtakom nejakom projeknu. Ľudia si po krátkom te.“ Fajčili. Dym pokojne rozhovore vyhŕňali stúpal dohora, fajčiarov Zuska Kepplová oblečenie, aby mladej nedráždili. Boli v jedvýskumníčke ukáza- (1982) debutovala nom z podnikov, aké sú iba v Budapešti. Bez li jazvy a rozprávali dvojnovelou o domácich zvieratách strechy, nad hlavou len Buchty v maštaliach, ktoré si štvorec neba... Turisti švabachom, počas bombardovato tu milovali. Hlavne s ktorou bola v lete pobiehali po ulinia v hrôze obhrýzli nominovaná na ciach a hľadali ruin bars: mäso z nôh. Zdalo sa cenu Anasoft litera oázy zábavy vrastené jej, že sa predháňa2012, získala za medzi múry domov jú v nechutnostiach. ňu prémiu Ivana určených na zbúranie. „Nemám rada biedu Kraska a Cenu „Páči sa ti to tu?“ Zoli a utrpenie,“ usúdila, Jána Johanidesa akoby bolo možné myssa spýtal a nijako nev kategórii lieť si opak, a zmenila ohraničil, čo myslí tu tému výskumu. Odišla mladých autorov. ako v Budapešti alebo na asfaltový koberec tu ako v tomto bare.

Uverejnený mesta s otázkou: Prečo „Neviem, vyber si, ktorá text je úryvkom by sa ľudia žijúci mimo otázka ti sedí a odpoz pripravovanej zón konfliktu nezaslúžili vedz.“ Zoli mal rád staré novely 57 pozornosť? Nasledofilmy a preto vedel konkilometrov od vala stopu dobrej koreverzovať. Staré filmy, Taškentu. nistej voňavky, ktorá ju hovorila ona. Klasika, teraz vyviedla na dvor opravoval ju vytrvapodniku, kde sa konala retro párty. lo on. Muži dnes už nepoužívajú „Prečo neskúmať kontúry dobrého silné vety či zaujímavý tón. Ani vo života, jeho výstavbu, symetrickú filmoch príliš nie. „Nemáme štýl,“ štruktúru?“ potiahol si z cigarety a skrčil čelo Bill dokázal odfrkčnúť špak do imitujúc Bogarta a možno kohosi koša vzdialeného pár krokov. Na iného. Ona si klasický odkaz neškole v Štátoch hrával basket- všimla, myslela si, že je to originál. bal. „Bill alebo Béla. Ako chceš,“ Stáli tam natiahnutí v retro oblepredstavil sa. Sedel celý večer pri čení. Dress code Zoliho pritiahol. jednom pohári rosé riadenom mineKeď sa posadila medzi nich, obrálkou. Vysadil antidepresíva, zriedil jednali červené tak, ako si priala. víno. Uchlipkával a z času na čas Boli ako Julies a Jim. Ten film má zopakoval: szomorú vagyok, teda Zoli rád. Je o dvoch mužoch zaže je smutný. Jeho smútok sa jej milovaných do jednej ženy. Obraz zdal oproti balkánskemu vystato- je v sépiovej farbe a keďže dej sa vaniu len kultivovaným spleenom. odohráva začiatkom minulého stoDokonca to bol veľmi príťažlivý ročia, herci nosia kostýmy. Režisér smútok. Úplne jej stačil. Vravela Truffaut chcel asi rozmýšľať o voľsi, že toľko smútku zvládne a do- nej láske. To ich ale nezaujímalo. konca ju to možno obohatí. Takýto Nechceli provokovať spoločnosť. smútok budil záujem, citlivosť, milé Napokon spoločnosť tu bola pre

R

28

VI

nich, aby neboli osamelí. Oni iba doháňali zanedbanú intimitu.

Opýtali sa, čím by chcela byť. „Asi by som chcela byť bohatá,“ odpovedala so smiechom, „Ale dá sa mať viac, aby niekde inde neubudlo?“ Zoli ju chytil okolo ramien a poznamenal: „Práve preto ťa máme radi.“ Pretože svetu vôbec nerozumie. „Nie, že nerozumiem.

Mám rešpekt,“ povedala. „Nie, že

máš rešpekt. Máš strach!“ dodal Bill a položil jej ruku okolo pása. „Zaujíma ma spravodlivosť,“ ruky rozhodila po stranách na ich plecia. „Presne tak, aj nás,“ povedal Zoli, „treba ale začať od seba.“ Ochutnal víno, vylial ho do kvetináča a objednal fľašu ťažkého červeného. Rioja.

Zlúpli si nálepky s menom a národnosťou. Pri vstupe ich nimi vybavila organizácia, ktorá im uľahčila nadviazanie kontaktu. Mená si nalepili na poháre, do ktorých si dolievali. Bill nie, ten naďalej zohrieval v ruke to jedno rosé. Nebolo treba veľa piť. Aspoň nie v úvode. Boli spokojní, že nasávajú teplo z tela študentky antropológie. Každý po jednej strane, teplo rovnomerne rozdelené. Zoli ten večer označil za „kvalitný“.

Kvalitný bol tiež Billov parfum, ktorý k nim údajne dievča prilákal.

Tak to tvrdila ona, keď si spomínali, ako sa zoznámili. „Sedela som medzi nimi a trošku viac som sa nakláňala k Billovi.“ Zoli sa o to viac snažil. Živo gestikuloval, pýtal sa a keď odpovedala, díval sa na ňu tak uprene, až ju to rozosmialo. S potešením zistila, že nemá hanby. Nikdy neuhol pohľadom a nezdalo sa, že

by ho čosi vedelo uviesť do rozpakov. Neverila, že pracuje v čokoládovni. To by mohol povedať každý.

Samozrejme, nebola to celkom pravda. Tá čokoládovňa mala v Maďarsku zatiaľ len fabriku na výrobu žrádla pre domáce zvieratá. Nová prevádzka bude stáť v Dunaújvárosi alebo Taškente, ešte to nie je isté.

Systém výrobných liniek programujú experti ako Zoli a v továrni sa tak stroje automaticky pohybujú dvadsaťštyri hodín, sedem dní v týždni...

Tyčinky v školských automatoch sa pre ňu stali suvenírmi. Každú jednu možno naprogramoval Zoli. Potom si zbalil cestovný kufor, tašku z rovnakej sady položil navrch, batožina sa zacvakla do seba a hrkla o prah, ona sa na chvíľku prebrala a hneď buchli dvere a on sadol na taxík. „Na letisko,“ povedal. Uvoľnene vtipkoval s vodičom a díval sa na uplývajúce mesto. Mohla to byť Budapešť alebo New York. Dunaújváros alebo Taškent. Nič za sebou nenechával. Všetko ležalo pred ním, odmeriavané taxametrom.

Z taxíka mohlo byť každé mesto New Yorkom. Bill si oprel čelo o sklo okienka, zavrel oči a nechal, aby mu pásy svetla robili za viečkami kino.

Vodič zatiaľ prehodil taxameter, číslice sa tak točili oveľa rýchlejšie.

Považoval zákazníka za cudzinca, keď nevedel najkratšiu cestu, nechal sa rozvážať bulvármi a potom ochotne zaplatil škandalóznu sumu.

Bill bol taxikárovi vďačný za tých pár minút, keď mohol byť akože v New Yorku.

Vystúpil pred hotelom New York na rohu Erzsébet kórút a Dohány utca, stúpil na červený koberec a vošiel sklenými otáčavými dverami. Začínala mu nočná: bude stáť za nalešteným pultom uprostred preskleného átria. Kroky v noci rezonujú na mramorovej dlažbe, keď hostia podídu k pultu a pýtajú si kľúč či žiadajú rady. „V poslednom čase sa oplatí nakupovať nehnuteľnosti,“ spomenul akýmsi mužom.

Chodia sem za obchodom. Možno sa s nimi bude vedieť nejako dohodnúť. Možno sa nájde cesta z hotela New York do mesta New York, ktoré mu tak chýba. Szomorú vagyok, naučila sa. Čiže smutný som.  (redakčne krátené) Pravda Ľudové noviny, Budapešť (57, 17. 10. 2013, č. 42, s. 16 – 17)

HLAS ĽUDU | 30. 11. 2013 • 48 /4571/

(DUCHA)PLNKY

Výber: O. Filip

Smiech je liek

Zrnká múdrosti

Citáty a výroky

– Pán režisér, aká je tá nová herečka?

Kto sa len trochu ušpiní, toho ostatní ušpinia celého.

Talmud

Alea iacta est. (lat.)

Kocky sú vrhnuté.

Cézarov výrok pri prekročení rieky Rubicon, čím vlastne začal občiansku vojnu v Ríme xxx Age quod agis. (lat.)

Rob aj to, čo činíš, čiže venuj pozornosť svojmu konaniu.

– No, na plátne je celkom dobrá...

– Myslíte plátno filmové, či posteľné?

Nechal vodu bežať a kamene ležať.

Kalinčiak

xxx – Vieš ty, mizerák jeden, – soptí manželka pri neskorom návrate manžela, – ako sa vraví chlapovi, ktorý trčí celý deň v krčme?

– Samozrejme, že viem! Čašník. xxx Pod Eiffelovkou v Paríži stoja dvaja Ame-

Najprv sa staňte neobľúbeným a potom vás budú brať vážne.

Konrad Adenauer Keď nevieš, kam kráčaš, možno prídeš niekam inde.

Laurence J. Peter

ričania. Jeden z nich vraví: – Tí Francúzi sú veľmi nešikovní. Predstav si, som tu už tretíkrát a oni ešte stále nenašli naftu! xxx – Tak ako sa ti darí, – vypytuje sa priateľ známeho maliara, – koľko si toho v poslednej dobe popredal?

by o nej hovoril celý svet.

– Ale pre to treba aj niečo urobiť!

– Robí! Už o nej vraví celá ulica! xxx Lekár sa spytuje pacienta: – Tú ruku ste si zlomili, keď ste išli dolu schodmi?

– Nie, pán doktor, zlomil som si ju, keď som spadol zo schodov. xxx – Ocko, komu sa hovorí starý mládenec?

Karikatúra: Jugoslav Vlahović

– Moja dcéra by chcela byť taká slávna, že

Známi a neznámi o láske

– Mužovi, ktorý potrebuje ženu, a je rád, že nijakú nemá.

Ľúbim vás... kým sa plní plán. xxx

– Naďa, čo to lekár predpísal tvojmu Peťovi, aby prestal piť?

– Dal mi nejaký prášok, ktorý mu mám sypať do kávy.

– A zabralo to?

– Áno. Kávu už nepije.

Vlada Bulatović Vib – Krok späť

Chceš byť šťastný? Žene z ruky nezob!

Ezop Keď nie je vatra, postačí aj uhlík.

Jeden súdruh je viac milenec než manžel svojej ženy.

Prichádza zriedkavo, znenazdajky a vždy ponáhľa. xxx Nik nemá viac od jedného života.

Ale je veľa tých, ktorí okrem svojho trovia i niekoľko cudzích životov. xxx Dnes by bolo dobre odcestovať dakde o cudzej trove a bez príčiny.

Dušan Radović – Belehrad, dobré ráno V živote je ako v električke.

Ktokoľvek chce náhle vpred, musí zrúcať niekoľkých v strede. xxx Každé ochladenie je príležitosťou, aby sa nula vyšplhala. xxx Najprv si človek v tieni, potom si človek s tieňom, nakoniec si tieňom z človeka. xxx Včera som zaniesol sny na previerku.

Polovica z nich nie je správna.

– Takmer všetko. Okrem gauča a obrazov. xxx

Povedali

Uhrík Bán

Vyhnala ma ráno domov. Och, ja chudák!

Hudák Najprv mi piekla placky, teraz mi dáva facky.

Sliacky

Komparácie Diabolský ideál – Rohatý bohatý... Ženský ideál – Nohatá bohatá...

Sex shop – Potvory pre všetky otvory. Želanie – Jemne len mne!

Nahá snaha – Obliekaj sa, drahá!

Vývoj – Najprv dobyvatelia, potom obyvatelia.

Na sneme – Najprv žasneme, potom zhasneme.

Politická logika – Aby naše decká mali plné vrecká.

Pravidlo I – Strana strane oko nevykole.

Pravidlo II – Každá strana je morová rana.

Pavol Janík – Satanovisko

VII

29

Mozaika RADY A NÁPADY

Pripravila: E. Šranková

Kedy sa nakupuje najlepšie?

BIOKOZMETIKA

Zo zahraničnej tlače

blasťou starostlivosti o krásu a zdravie sa tiahne zelená vlna. Podľahli jej známe tváre, ktoré na svoje telo nedajú nič, čo nie je prírodného charakteru.

V čom sa však skrýva jej tajomstvo?

V centre záujmu vývoja prírodnej kozmetiky nie je rýchle vyriešenie konkrétneho problému, ale snaha dopomôcť pokožke k jej samoregenerácii.

Treba myslieť na to, že ide zväčša o beh na dlhé trate, ale zato s trvácnejším účinkom. Preto sú prírodné produkty aj menej agresívne a jemnejšie ako klasické, a teda aj vhodnejšie pre citlivú pleť.

Prospeje vám aj životnému prostrediu

V

ianoce pomaly klopú na dvere a my sa zamýšľame nad tým, aký darček by bol pre našich najbližších najlepší. Aby ste boli úspešní, poradíme vám.

Ocko potrebuje pyžamo, braček si praje vláčik a starej mame kúpime obľúbené zamilované romány... Takto nejako môžu vyzerať vaše úvahy či rozhovory o tom, kam sa vybrať a splniť tak

O

ČÍM JE VÝNIMOČNÁ?

priania svojich milovaných. Ešte sa mrkneme do peňaženky, a keď je všetko pripravené, nakupovanie sa môže začať.

A KEĎ TO UŽ VIEME... ... vyberieme sa do obchodov. Lenže na nastávajúce nákupy vianočných darčekov sa každý z nás neteší. Ak sa chcete predvianočnému zhonu vyhnúť, mali by ste si nechať nakupovanie darčekov na niektoré stredajšie predpoludnie. Podľa štatistík obchodov je práve streda najlepšie zvoleným dňom na uvoľnené vianočné nákupy.

ZAČIATOK VÍKENDU? ZLÁ VOĽBA! Sobota je oproti tomu celkom určite najhorším dňom. V sobotu má totiž väčšina ľudí voľno, a teda aj čas na potulky obchodmi. Tip pre všetkých, ktorí v stredu pracujú: určite máte ešte nejaký ten deň dovolenky. Neváhajte a vypíšte si ju. Nakupovanie sa tak stane príjemným zážitkom, keď si v obchode bez tlačenice prezriete zvolené darčeky. Ďalším plusom bude to, že v rýchlosti nekúpite niečo, s čím by ste neboli spokojní. 

Všetky prísady, ktoré sa používajú pri výrobe prírodnej kozmetiky, by mali pochádzať z kontrolovaného poľnohospodárstva alebo z certifikovaného zberu vo voľnej prírode. Účinné látky obsiahnuté v krémoch pomáhajú pokožke pri jej bežných funkciách. Uspokojujú všetky potreby pleti, rovnako ako jej pomáhajú vytvárať rovnováhu. A to nielen pri odstraňovaní nedostatkov, ale aj podporou samoregenerácie a samoliečby pokožky.

Chemické prímesi, pokusy na zvieratách či suroviny z mŕtvych zvierat sú tabu. Používajú sa konzervačné látky prírodného pôvodu.

Prírodné účinné látky ako vitamíny, flavonoidy, trieslovina a nenasýtené mastné kyseliny chránia pred voľnými radikálmi, upokojujú podráždené partie, oživujú delenie buniek a tvorbu kolagénu.

VIII

Rovnako ako pri ostatných krémoch s chemickými prísadami môžu aj niektoré prírodné látky spôsobiť podráždenie či alergickú reakciu. Preto si podľa možnosti ešte pred kúpou vypýtajte vzorku alebo si v lekárni dajte namiešať menšie množstvo. Tak budete môcť doma vyskúšať, či je kozmetika pre vás vhodná.

Zistite si, či ten-ktorý produkt je označený známkou Kontrolovaná prírodná kozmetika. Tak sa ubezpečíte, že zodpovedá všetkým normám.

Produkty s označením Kontrolovaná prírodná kozmetika neškodia vašej pleti ani životnému prostrediu.

Prírodná kozmetika môže byť drahá, ale aj nemusí. Už mnoho kozmetických firiem strednej cenovej kategórie prichádza na trh so svojimi prírodnými líniami.

Po otvorení vám prírodná kozmetika vydrží jeden až dva roky, pri niektorých produktoch dokonca až tri. Isté prírodné prímesi majú krátku životnosť, preto si radšej vždy skontrolujte na obale prípravku. 

Bravčová masť na zmäkčenie chodidiel?

T

rápia vás suché chodidlá? Vyskúšali ste telové mlieka, rôzne krémy a bylinkové gély, ale nič nepomáha.

Skúste chodidlá natrieť obyčajnou bravčovou masťou, i keď na domáce ošetrenie nôh sa viac ako bravčová masť hodí olivový olej. Má výborné zvláčňujúce účinky, ak ho nebudete používať častejšie ako raz do týž-

Mozaiku číslo 173 pripravil Oto Filip

30

NA ČO SI TREBA DÁVAŤ POZOR?

dňa. Jeho nadmerné používanie má totiž presne opačný, čiže vysušujúci účinok. Suché chodidlá totiž často praskajú, čo býva neestetické a sprevádzané bolesťou. Keďže ich namáhame dennodenne celý život, vyžadujú si dôkladnú starostlivosť.

Medzi pravidelné aktivity by preto mala patriť návšteva pedikérky. 

k U lt Ú r a Veľkolepé oslaVy V petroVci

K stopäťdesiatke Čajaka pomník a akadémia ri príležitosti 150. výročia narodenia učiteľa, prozaika, redaktora a ústrednej osobnosti kultúrnej a osvetovej aktivity dolnozemských slovákov Jána Čajaka (1863 – 1944) Základná škola Jána Čajaka v petrovci a asociácia slovenských pedagógov sa združili a veľkolepo oslávili toto významné jubileum v dejinách slovákov žijúcich v srbsku.

V sobotu 23. novembra spoločnými silami na Čajakovu počesť v petrovskej základnej škole prichystali slávnostnú akadémiu. pred početných hostí, ktorí pri tejto príležitosti pricestovali aj zo zahraničia, si v rámci programu otvorenia akadémie zastali Ján

P

Patričná úcta jubilantovi na petrovskom cintoríne

ľa slov riaditeľa Brnu výstavba pamätníka sa mohla realizovať vďaka štedrej finančnej podpore Úradu pre slovákov žijúcich v zahraničí, pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie a národnostné spoločenstvá, kamenárstva Bartoš a stavebníctva sýkora. slávnostná akadémia Všestranná a tvorivá osobnosť Jána Čajaka pokračovala na akademickej pôde. Jeho životné postoje, literárne dosahy a spoločenské zázemie zmapovali literárny kritik samuel Boldocký, spi-

Brna, riaditeľ školy, a Mária andrášiková, predsedníčka asp, ktorí všetkých srdečne privítali a uviedli prichystaný program.

Na začiatok si prítomní mali možnosť pozrieť jedinečný žiacky dokumentárny film Ján Čajak v našich spomienkach. ten žiaci z rozličných škôl s vyučovacím jazykom slovenským nakrútili prednedávnom v rámci 5. žiackeho seminára Vychutnajme si filmárske remeslo. V pokračovaní sa podľa harmonogramu účastníci akadémie presunuli na petrovský cinPomník postavy baťka Čajaka torín, kde na hrob Jána v prirodzenej veľkosti ako trvalá Čajaka položili kyticu spomienka odteraz pred vchodom kvetov. po návrate do do školy školy na školskom

Aj v rámci akadémie referenti mali čo povedať o živote a diele spisovateľa, učiteľa a redaktora Jána Čajaka dvore nasledovalo odhaľovanie sovateľka Viera Benková, historik žulového pomníka tomuto vý- samuel Jovankovič a dve uniznamnému mužovi, ktorý pro- verzitné pracovníčky: profesorka strediu a slovákom tak veľa dal a Dr. Jarmila Hodoličová a Dr. Zuza to nič nepýtal. práve tento zana Čížiková. pomník zostane ako trvalá paVo večerných hodinách v sieni miatka z čajakovskej oslavy. pod- slovenského vojvodinského divadla na počesť oslávenca odznel príležitostný kultúrny program Čajakov život v spomienkach. a v ňom nás príjemne prekvapili nielen žiaci školy, ale aj početní profesori, keď stvárňovali jednotlivé scénky z Čajakových poviedok. k nim sa pridali aj škôlkari, tiež gymnazisti, miestni spolkári a na záver aj matičiari, cirkevníci... spoločne upriadli pútavú hodinovú niť hudobno-scénického pásma a zaviedli nás do zašlých čias, keď sa ulicami petrovca prechádzal aj baťko Čajak a svojím pôsobením sa natrvalo zapisoval Ako spoluobčania vyprevádzali Čajaka na posledný odpočinok, scénicky sprítomnili početní do pamäti národa. profesori, žiaci, spolkári, matičiari a cirkevníci J. Čiep 30. 11. 2013

48 /4571/

Hlas ľUDU

31

K U LT Ú R A 40. ROZHLASOVÁ SÚŤAŽ MLADÝCH RECITÁTOROV

so svojimi zverencami, za čím stoja hodiny obetavosti.

Vyhlásenie víťazov a udelenie diplomov, ako i vecných odmien, bolo, samozrejme, vyvrcholením súťaže. V a stretnutím miprednese poézie žiakov nižších lovníkov krásneho ročníkov najúspešnejší boli: gahovoreného slova celú briela Svetlíková zo Zš Mladých dobu jestvovania stojí pokolení v Kovačici, nacvičila AlRedakcia programu v žbeta Chrťanová (prvá cena), slovenskej reči NovoMia Verešová zo Zš h. Janka sadského rozhlasu, poČmelíka v Starej Pazove, nacvivedala moderátorka čila Lýdia gedeľovská (druhá Tatjana Čásarová na zacena) a Annamária Kollárová čiatku 40. Rozhlasovej zo Zš Vuka Karadžića v Báčskej súťaže mladých reciPalanke, nacvičila Elena Hložatátorov. nová (tretia cena). NajúspešMilina Florianová, nejší recitátori vyšších ročníkov zodpovedná redakboli: Martina Bartošová zo Zš torka spomenutej reBratstvo v Aradáči, nacvičila dakcie, po uvítacích Soňa Zahorcová (prvá cena), slovách informovala, Ema Kočišová zo Zš v Starej že sa počas jestvovaPazove, nacvičila Miruška Kočinia tejto programovej šová (druhá cena) a Hana Kataakcie vystriedali v nej rína Ďurovková zo Zš Ľudovíta stovky milovníkov štúra v Kysáči, nacvičila Ľudmikrásneho slova, do- Víťazi 40. Rozhlasovej súťaže mladých recitátorov la Berediová-Stupavská (tretia konca niekoľko genecena). V kategórii prednesu próPotom sa začal sviatok hovore- bola veľká, nuž v jednej kategórii zy ceny dostali: Miluška Vranková zo rácií členov tej istej rodiny. Ako povedala, v posledných rokoch v or- ného slova, pod drobnohľadom udelili i špeciálne uznanie. Keďže sa Zš v Kysáči, nacvičila Ľudmila Bereganizovaní súťaže finančne, pro- trojčlennej poroty, ktorej predsed- recitátorské hnutie počtovo rozmá- diová-Stupavská (prvá cena), Emíliastredníctvom Úradu pre Slovákov ži- níčkou bola Katarína Melegová-Me- ha, a chcú to podporiť, hodnotiaca Jana Pálešová zo Zš Savu šumanovića júcich v zahraničí, ale aj z vlast- lichová a členmi Ján širka a Jana La- komisia navrhla, aby sa v niektorých v Erdevíku, nacvičila Ruženka Ďuríných prostriedkov, pomáhajú vý- čoková. Na tohtoročnej súťaži sa kategóriách udeľovali aj dve rov- ková (druhá cena) a Ivana galátová zúčastnilo 58 recitá- noprávne ceny. bory pre vzdezo Zš v Kovačici, natorov v štyroch sú- Predsedníčka lávanie a incvičila Mária Kotváťažiacich kategó- poroty poformovanie šová-Jonášová (tretia riách: v prednese po- chválila usilovNRSNM, Asocena). špeciálnu ézie žiakov tak niž- nú prácu osveciácia slovencenu získala Jelena ších, ako i vyšších tových pracovských pedaMiščevićová zo Zš v ročníkov, tiež stre- níkov a recitágógov a MatiNovom Sade, nacvidoškolákov a v pred- torov, pretože ca slovenská v čila Milina Struhárinese prózy. Žiaci zá- sa prednesom Srbsku. Príková. V kategórii kladných škôl prišli z poézie a prózy tomným v štúprednesu poézie Kovačice, Starej Pa- cibrí nielen reč diu M Novostredoškolákov a zovy, Kysáča, Jánoší- a kultúra hovosadského rozštudentov zvíťazili: ka, Erdevíka, Selenče, reného slova, hlasu sa v soMiloš Simonović zo Pivnice, Báčskej Pa- ale sa obohabotu 23. noSKUS h. J. Čmelíka v lanky, Nového Sadu, cuje vlastný duvembra prihoPazove, nacvičila Kulpína, Lalite, šídu, chovný život. vorili Vojin PoAnna SimonovićoPo rokoch neúčasti Padiny, Suseku, Ara- Neskoršie totiž pović, zástup- Ema Kočišová nie je vá (prvá cena), Elena na rozhlasovej súťaži sa dáča a Bieleho Blata. všetky verše a zúčastnili recitátori zo Šídu, ca riaditeľa No- na spoločnej fotke víťazov, Vršková z gymnázia Stredoškoláci prišli slová budú v a to vo všetkých kategóriách. vosadského lebo po tom, čo odrecitovala, Jána Kollára v Perozhlasu, a odišla na ďalšiu recitačnú súťaž v najväčšom počte z recitátoroch Annamária Čániová v kategórii trovci, nacvičila Anpetrovského gym- doznievať a od- recitátorov nižších ročníkov.

Anna Tomanamária Boldockánová-Makanová, predsedníčka názia Jána Kollára, ale aj z gymnázia znievať a pesgrbićová (druhá NRSNM a podpredsedníčka Zhro- Savu šumanovića v šíde, gymnázia tovať v nich cit pre krásno, nielen keď cena) a Martina grňová zo Strednej maždenia APV, ktorá súťaž otvorila. Mihajla Pupina v Kovačici, zo Stred- ide o reč, ale i estetiku vôbec. Na zá- zdravotníckej školy v Novom Sade, Posmelili súťažiacich recitátorov, nej poľnohospodárskej školy vo ver K. Melegová-Melichová povedala, nacvičila Milina Struháriková (tretia interpretov prózy a ich pedagó- Vršci, Strednej zdravotníckej školy 7. že v tomto roku evidovali pestrý cena). gov, ktorí týmto spôsobom zveľa- apríla v Novom Sade a SKUS h. J. výber veršov a próz. Zvlášť pochváCeny odmeneným udelila lila osvetových pracovníkov, ktorí Svetlana Zolňanová, predsedďujú svoj materinský jazyk a kultú- Čmelíka v Starej Pazove.

Pri zverejnení výsledkov súťaže robia v školách, kde sa slovenský ja- níčka Výboru pre vzdelávanie ru, ale prispievajú i k vlastnému vnútornému, citovému a duchov- predsedníčka poroty K. Melegová- zyk vyučuje fakultatívne. Vysoko NRSNM. Melichová povedala, že konkurencia ocenila úsilie, ktoré vložili do práce nému rozvoju.

E. Šranková

Pestrý výber veršov a próz

Z

32

30. 11. 2013

48 /4571/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A KOS JEDNOTA V HLOŽANOCH OSLÁVIL 65 ROKOV ČINNOSTI

Naďalej mienia spievať a tancovať Ján Bohuš, predseda alebo spoločne priložiť ruky k vodnou piesňou Báčskopetrovskej dielu.

Pod Hložanami drePo príhovoroch hostí tajomobce Pavel Marčok, vo rúbajú v predvedení predseda Svetového níčka spolku Darina Kráľová potria JAR sa začal slávzdruženia Slovákov v zvala na javisko členov KOS Jednostný koncert venozahraničí Vladimír nota, tiež predstaviteľov organivaný 65. výročiu pôsoSkalský a predsedníč- zácií a orgánov, ktorým predseda benia Kultúrno-osvetoka NRSNM a pod- Hataľa odovzdal ďakovné listiny vého spolku Jednota z predsedníčka vojvo- „za dlhodobú nepretržitú a tvoriHložian. V piatok večer dinského zhromaž- vú prácu a dlhoročnú spoluprácu 22. novembra medzi denia Anna Tomano- a podporu spolku”. Potom už obecenstvom v Dome vá-Makanová, ktorá, prach na pódiu rozvírili folkloriskultúry boli aj vzácni odovzdávajúc M. Ha- ti. Detská tanečná skupina zahostia, domáci i zahrataľovi knihu Národ- tancovala časť repertoáru mladšej niční. Po privítaní všetnostná rada slovenskej skupiny a táto sa zase predstavikých prítomných, ako národnostnej menši- la detskými hrami, s ktorými traaj všetkých bývalých a ny 2003 – 2013, po- dične vystupuje detská skupina. terajších spolkárov, Vystúpili tiež sólisti a sólistky: dotkla: predseda KOS Jednota – Tento sviatok po- Rastislav Struhár, Vladimír KrišMichal Hataľa podal záciťujem ako sviatok ka, Vesna Murtínová, Anna Dudkladné informácie o Michal Hataľa hovoril o jubilujúcom spolku všetkých Slovákov, ková, Mario Erak, Jana Uramová, spolku: sme usporiadali 20. roč- pretože nás je už tak málo a všet- Adam Vladislav Stupavský, Kataník výstavy Hložianska ky činitele hovoria, že nás je z roka rína Dobríková, Jaroslav Kriška, paleta. Predsa v deji- na rok menej a menej. Prídu časy, Marína Zahorcová a veterán Štenách spolku najväčšie keď budeme musieť, ale skutoč- fan Mravík. Program koncipovali úspechy dosiahol fol- ne všetci spolu plánovať, reálne Jaroslav Kriška a Rastislav Struhár, klórny súbor, jeho ta- projektovať všetko to, čím by sme pod ktorého taktovkou hrali ostatnečné skupiny a sólisti. chceli v nadchádzajúcom období ní členovia orchestra: Ondrej MagNa základe iniciatívy a nielen sa zamestnávať, ale aj s lovský, Valentín Michal Grňa, Saaktivít nášho spolku a hrdosťou hovoriť o tom, že ešte muel Kováč, Vlastimír Struhár a Miestneho spoločenstva Hložany v roku 1970 je založený festival Tancuj, tancuj…, ktorý vyrástol v najmasovejšie kultúrne podujatie Slovákov žijúcich mimo Slovenskej reŠtefan Mravík zožal najsilnejší potlesk publiky. Spo– KOS Jednota je založený roku lok získal viacej uznaní.

1948 a to, keď zanikla činnosť Verím, že v budúcnosMatice slovenskej, i keď v dedine ti zotrváme na tejto i predtým bol organizovaný kul- ceste a že naďalej butúrno-osvetový život, ktorého ko- deme pestovať naše rene siahajú do 18. a 19. storočia. prekrásne slovenské Tradičnú Hŕbu namiesto detskej atraktívne predviedla mladšia tanečná Na začiatku aktivít v spolku najviac tance, pesničky, hud- skupina pracovala divadelná odbočka, bu, našu peknú sloktorá posledné roky funguje slab- venčinu a vôbec kultúru nás Slo- vždy sme životaschopná menšina, Ivan Galamboš. Podujatie finančšie ako sa od nej očakáva. Vý- vákov, ktorí žijeme tu. Lebo iba tou ktorá dokáže zachovať svoj ja- ne podporil aj Pokrajinský sekretvarníci sú osobitnou časťou spol- prácou si zachováme našu iden- zyk, kultúru a národnostnú iden- tariát pre vzdelávanie, správu a náku. Začalo sa to so skupinou Ka- titu, na ktorú môžeme byť hrdí. titu. Národnostná rada je tu pre rodnostné spoločenstvá APV. Spolkárom k jubileu postupne vás. Vždy pomôže – či finančne PaJa, ktorá vyrástla vo výtvarnícJuraj Bartoš ku odbočku spolku. Tohto roku zablahoželali pokrajinský poslanec alebo napísať list alebo projekt

Ú

30. 11. 2013

48 /4571/

HLAS ĽUDU

33

K U LT Ú R A V ŠÍDE ODZNEL 14. ROZOSPIEVANý SRIEM

Chýrnik KYSÁČ. V piatok 29. novembra v miestnostiach Slovenského národného domu v Kysáči o 19.00 otvorili výstavu akademickej maliarky Márie Gaškovej. Výstavu usporiadala Galéria SND. E. Š.

BÁČSKY PetroveC. Vo štvrtok 21. novembra v sieni Slovenského vojvodinského divadla bol Koncert kresťanskej hudby v organizácii Kristovej duchovnej cirkvi. Okrem domácich hudobníkov vystúpili hostia zo Spojených štátov amerických. xxx V nedeľu 1. decembra o 18. hodine na javisku SVD v organizácii Miestnej organizácie Matice slovenskej v Petrovci odznie 21. festival Spievajže si, spievaj. Vstupné 100 din. j. č-p StArÁ PAZovA. V utorok 19. novembra hostkou literárneho večierka v staropazovskej Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića bola Vesna Delićová-Milojevićová, spisovateľka a televízna moderátorka.

Na večierku predstavili jej nový ľúbostný román Pola duše, ktorý nás vracia do obdobia medzi Berlínskym kongresom a prvou svetovou vojnou...

Dielo vyšlo tlačou 1. októbra a ide o historickú melodrámu s podtitulom Još jednom bih da verujem u sreću. s. 35

34

>>>

Pieseň nepozná hranice áverečným podujatím osláv 100. výročia pôsobenia SKUS Jednota v Šíde bol tradičný 14. festival mladých spevákov slovenských ľudových piesní Rozospievaný Sriem. Festival bol v sieni Slovenského národného domu v Šíde za účasti rekordného počtu účastníkov, až osemnástich. Prišli z 9 slovenských osád z celého Sriemu.

Na tohtoročnom festivale vystúpili aj predstavitelia z Chorvátska, z Iloka a zo Solian. To, že Soľančania majú čo ukázať, potvrdila ich predstaviteľka Lára Ožvaltová, ktorá získala Cenu odbornej poroty. Povzbudení úspechom tejto mladej speváčky možno na nasledujúci festival prídu predstavitelia z ešte niektorých prostredí, v ktorých žijú Slováci.

Festival hodnotila odborná porota v čele s Jurajom Kubečkom a členovia boli Michal Činčurák a Dragan Krsmanović. Predseda odbornej poroty J. Kubečka povedal, že predne-

Z

sy takmer všetkých spevákov boli mimoriadne kvalitné, nuž porota nemala ľahkú úlohu. Jediná pripomienka, vzťahujúca sa na všetkých

Nataša Ćirkovićová, víťazka festivalu spevákov, bola, že do svojho prednesu nevložili viacej emócií. Spevákov sprevádzal mimoriadne kvalitný orchester, ktorý prispel k ich výkonom.

SELENČSKÉ SLÁVIKY 2013

Spievali zo srdca očas uplynulého víkendu sa Se- deti sú Selenčania, ale majú selenča niesla v znamení piesní, a lenčské korene a pestujú si lásku k to piesní jej takmer najmladších selenčskému ľudovému kroju a ľuobyvateľov. Odznel ešte jeden ročník festivalu Selenčské sláviky, ktorý v tomto roku na javisku Domu kultúry zhromaždil viac ako 70 detí, nižších a vyšších ročníkov ZŠ Jána Kollára, ale aj deti, ktoré nechodia do selenčskej základnej školy, ale sa hlásia k svojim slovenským koreňom. Okrem nich vystúpila Leonóra Súdiová, kto- Zapôsobili nielen piesňou, ale aj krojom rá si na tohtoročnom festivale Stretnutie v pivnickom dovej piesni,“ povedala a osobitne poli vyspievala tri ceny, ako aj deti z privítala hostí zo Slovenska, MaLýcea Jozefa Gregora Tajovského z ďarska a Rumunska: Máriu Katarínu rumunského Nadlaku.

Hrkľovú, predsedníčku občianskeho Festival otvorila riaditeľka ZŠ Jána združenia Dotyk ľudskosti zo SloKollára PaedDr. Svetlana Zolňanová. venskej republiky, Editu Pečeňovú, „Nie všetky deti, ktoré vystúpia, sú riaditeľku Slovenskej základnej škožiakmi selenčskej školy, nie všetky ly, materskej školy, Gymnázia a štu-

P

Najúspešnejšou speváčkou na festivale sa stala Nataša Ćirkovićová zo Starej Pazovy, ktorá získala prvé miesto. Najpríjemnejším prekvapením festivalu bola debutantka zo Solian Lára Ožvaltová, ktorá získala druhú cenu. Dve rovnoprávne tretie ceny získali Daniela Greksová z Dobanoviec a Andrea Halajová z Boľoviec.

Nie ľahšiu úlohu mala porota, ktorá hodnotila pôvodnosť krojov. Predsedníčka poroty Katarína Vršková a členky Katarína Greksová a Anna Fardentského domova v Békešskej Čabe, Ľudmilu Šovrákovú, učiteľku slovenčiny na Lýceu Jozefa Gregora Tajovského v Nadlaku, a Pavla Hlásnika, podpredsedu Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, ktorý sa aj prihovoril prítomným. Vyjadril obdiv k takej lokalite, akou je Selenča, kde sa počas dvoch dní takmer 70 detí dostane na javisko, ktoré sa hrdo hlásia k slovenskej národnosti a ktoré pestujú slovenské povedomie, slovenskú identitu a zveľaďujú ju.

Malých pestovateľov slovenskej ľudovej piesne sprevádzal orchester Zvonivá cimbalovka pod vedením Juraja Súdiho a festival moderovala Anna Margaréta Valentová. Nielen piesňou, ale aj krásnymi krojmi malí speváci zaujali pozornosť publika v sieni Domu kultúry. Zvláštnu nôtu tomuto festivalu dodáva i to, že festival nie je súťažného charakteru. Na ňom môžu vystúpiť všetky deti, ktoré sa prihlásia a z nich určite budú aj takí, ktorí o niekoľko rokov budú súťažiť buď na domácich festivaloch alebo v zahraničí.

30. 11. 2013

48 /4571/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A kašová rozhodli, že v najto festivalu zachováva a krajšom pôvodnom odepestuje slovenská kultúra ve vystúpil Darko Bábeľa a slovenskosť a spomaľuz Bingule. Za najpôvodje jej zánik v tomto území. nejšiu pieseň vyhlásili pieNámestník predsedu Obce seň Ruženky Lovásovej, Šíd Srđan Malešević potiež z Bingule. vedal, že lokálna samoNajľahšiu úlohu mala správa podporuje tento porota obecenstva v zlofestival, ktorý je svedecžení: Ruženka Ďuríková, tvom, že na týchto končiJelena Nedićová a Željko nách Slováci už generáČapeľa, ktorí konštatovacie žijú v zhode so Srbmi a li, že prostredníctvom hlapríslušníkmi iných nárosovacích lístkov za víťaza dov. Medzi hosťami bol festivalu publikum zvolipredseda Miestneho spolo Alena Feltana zo Šídu. ločenstva Šíd Dr. Krsto V revuálnej časti pro- Darko Bábeľa z Bingule v najpôvodnejšom odeve Kureš, ale aj predstavitelia gramu zaznelo ešte 8 piesspolkov a MOMS zo Starej ní. Obecenstvo malo príležitosť vy- stúpila v pôvodnom pivnickom kro- Pazovy, Boľoviec, Dobanoviec, Lugu, počuť si pieseň, ktorú Vierka Vágalo- ji z roku asi 1870, ktorý od svojich Bingule, Erdevíka, Iloka, Solian a pová zo Šídu spievala ako prvú na pr- predkov zdedila a opatruje Anna Sí- četní sponzori. vom festivale Rozospievaný Sriem čová-Babiaková z Pivnice.

Oslavy storočnice činnosti SKUS Festival v preplnenej sieni Sloven- Jednota Šíd sa skončili. Začalo sa pred štrnástimi rokmi v Starej Pazove. Obecenstvu sa predstavili aj Maja ského domu sledovali početní obča- nové storočie, v ktorom mladé geMacková a Alen Feltan, víťazi dva- nia, niektorí dokonca postojačky. Ne- nerácie budú mať ešte ťažšiu úlohu na násteho a trinásteho festivalu. Revu- chybovali početní vzácni hostia. Pred- zachovávaní slovenskej identity na týálnu časť spestrila tohotoročná ví- sedníčka Národnostnej rady sloven- chto priestoroch. Bývalým generáťazka Stretnutia v pivnickom poli skej národnostnej menšiny Anna To- ciám vyjadrujeme vďaku a mladým Vlasta Vachulová z Pivnice, ktorá za- manová-Makanová pri tejto príleži- generáciám želáme, aby to úspešne spievala piesne, s ktorými zvíťazila. Vy- tosti povedala, že sa aj vďaka tomu- zdolali.

St. S.

AKTIVITY CIRKEVNÉHO SPEVOKOLU JÁNA ČAPLOVIČA

Kovačičania na ľudomilskom koncerte príležitosti osláv Dňa mesta Nový Sad v Štúdiu M uskutočnili tradičný spoločný koncert najväčších cirkevných spoločenstiev pôsobiacich v sídelnom meste pokrajiny. Zozbierané prostriedky venovali Škole pre základné a stredné vzdelávanie Milana Petrovića v Novom Sade. Poslanie tejto školy je neustála edukácia a rehabilitácia zdravotne postihnutých detí a osôb s invaliditou od narodenia až po zapojenie do spoločenstva. „Hudobný večierok a koncert prebiehal v duchu zblíženia tunajších kresťanských cirkví a spolupráce medzi nimi. Humanitárne podujatie hudobného rázu prebiehalo po deviatykrát. Kovačičania sa na ňom zúčastnili prvý raz.

Reprezentovali sme našu evanjelickú cirkev a spolu s nami vystúpili aj chóry srbskej pravoslávnej cirkvi, rímskokatolíckej cirkvi, ži-

Z

... a bude z neho spevák Okrem piesní, kašmerínok a fodrošiek na divákov určite krásny dojem nechalo aj vkusne upravené javisko, ktoré mal v tomto roku na starosti Patrik Rago, študent etnológie v Nitre. Tohtoročný festival odznel vďaka spolupráci ZŠ Jána Kollára, Komorného zboru Zvony a orchestra Zvonivá cimbalovka a za podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

J. Pániková

30. 11. 2013

48 /4571/

HLAS ĽUDU

dovskej obce, islamského spoločenstva a kresťanskej reformovanej cirkvi,“ prízvukoval po návrate z Nového Sadu Ján Nemček, dirigent Cirkevného spevokolu Jána Čaploviča. „Viac ako dvadsaťčlenný náš zmiešaný spevokol zaspieval tri piesne Aleluja, Život je Boží dar a V polnočnej tichosti. Od iných vokálnych telies sa mohli počuť okrem iných aj diela Stevana Mokranjca, Bacha, Johanna Straussa ml., Yoni Rechtera, Gila Aldema či Darija Šehića. Na ekumenickej humanitárnej akcii sa zúčastnilo päť chórov. Kresťanskú reformovanú cirkev reprezentovala sopranistka Senka Nedeljkovićová za sprievodu piatich hudobníkov. O vydarenom podujatí svedčí aj údaj, že Štúdio M bolo počas koncertu plné,“ doplnil kantor a dirigent Nemček.

Ján Špringeľ

s. 34

>>> xxx

Valné a volebné zhromaždenie staropazovského Miestneho odboru Matice slovenskej sa uskutoční v piatok 13. decembra o 18.00 v miestnostiach tamojšej Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka. Prípravy na zhromaždenie boli aj hlavným bodom rokovacieho programu členov Správnej rady MOMS, ktoré sa konalo v stredu 20. novembra v Slovenskom národnom dome v Starej Pazove. xxx Vo štvrtok 21. novembra na zasadnutí členov Výkonného výboru SKUS hrdinu Janka Čmelíka spresnili program tohtoročného Memoriálu Juraja Ondríka. Okrem troch ústredných dní (7., 15. a 25. decembra), keď na programe budú divadelné predstavenia, premiéra Pazovského kalendára na rok 2014 a Vianočný koncert a uskutoční sa i niekoľko sprievodných podujatí.

BeLA PALANKA. V dňoch 22. až 30. novembra v Belej Palanke prebieha 5. Festival mládežníckych scén 2013. Na festivale vystúpilo aj staropazovské predstavenie Babylon SD VHV, ktoré tohto roku na početných festivaloch a prehliadkach tak doma, ako aj v zahraničí, dosiahlo pozoruhodné výsledky. a. lš.

35

K U LT Ú R A V PADINSKEJ KNIŽNICI

Svet umenia Obecnej knižnici v Kovačici, v pobočke v Padine, bolo uplynulý víkend zaujímavé literárne posedenie Svet umenia. Knižničná miestnosť bola tesná, nuž vonku zostal stáť veľký počet umením zaštepených zanietencov. Posedenie pripravili knihovníčky Zdenka Obšustová a Eva Taubertová.

V nedeľu 24. novembra v padinskej knižnici vládol aj duch vzájomnej úcty a potešenia. Zišli sa tu členovia knižnice a priaznivci dobrej pohody, nielen z Padiny, ale aj hostia z okolitých dedín, a potešujúcou bola prítomnosť mladšej generácie. V úvodnej časti knihovníčka Zdenka Obšustová hovorila o umení, definiciách umenia a o kultúre, a vysvetlila, že podnet pre takúto koncepciu dostala li-

V

stujúc populárnu príručku autora Stephena Littla, ktorá hovorí o tom, ako rozumieť umeniu. Čítanie

poézie a prózy z literárnej tvorby Michala Babinku, Daniela Dudka, Kataríny Hricovej a Ruženy Kraticovej všetkých zaujalo a pobavilo.

Na úvod básní citované sú časti kritiky o tvorbe spisovateľa a autora kapitálneho diela Chrestomatia

Účastníci netradičného podujatia Svet umenia

slovenskej vojvodinskej poézie Víťazoslava Hronca. Za hudobného sprievodu mladých študentov Akadémie umenia v Novom Sade Janka Tomeka na gitare a Sane Stvorcovej na violončele úryvky z literárnej tvorby týchto spisovateľov čítali členovia padinskej knižnice: Anička Strehovská, Elenka Ďurišová, Janko Hološ, Martin Labát a Deni Petrovič. Sprievodným podujatím bola výstava výtvarných prác študentky Vysokej školy výtvarného a úžitkového umenia Dahlily Ľavrošovej, ktorá svojimi obrazmi spríjemnila atmosféru.

Výstavu symbolickým spôsobom otvorila Ľavrošovej kolegyňa, študentka výtvarného umenia Saňa Stvorcová z Kovačice.

Návštevníci tohto netradičného literárno-hudobného večierka sa späť domov vrátili spokojní a plní krásnych dojmov.

A. Chalupová

RECENZIA

Medzi „normalitou“ a inakosťou (Ivana Dobrakovová: Toxo. Bratislava : Marenčin PT, spol. s r. o., 2013) tvorbe Ivany Dobrakovovej možno už od jej debutu Prvá smrť v rodine (2009) až po nateraz poslednú, tretiu knihu Toxo (2013) pozorovať minimálne dve skutočnosti. Prvou je pohyb medzi „normalitou“, ba až banalitou a nenormalitou, respektíve inakosťou, zvláštnosťou, prezentovaný prostredníctvom témy, najmä postáv, ktoré sa často „nenápadne“ posunú z jednej reality do inej.

Druhou je autorkina schopnosť vytvárať pointy i vtedy, keď sa príbeh zdá dokončený, prekvapovať svojich čitateľov do poslednej vety tej-ktorej prózy. Azda preto identické typy postáv či podobné motívy nevyznievajú zatiaľ v Dobrakovovej tvorbe stereotypne, i keď táto možnosť ich neustálym opakovaním (a pri rýchlom publikovaní autorky) hrozí. Nateraz však Dobrakovová dokáže tie isté témy sémanticky posunúť, hoci sa ocitáme vo svete, ktorý už poznáme z jej predošlých textov. Dobrakovová má tiež vzácnu schopnosť fascinovať recipienta aj (či predovšetkým?) písaním o patológii, akú by sme nechceli zažiť, uvažovaním o krehkých, ľahko prekro-

V

36

čiteľných hraniciach medzi psychickým zdravím a chorobou. V neposlednom rade Dobrakovovej prózy zaujmú skvele vystupňovaným príbehom a hoci veľakrát konkretizujú patologické javy, sú i tak dobre komunikovateľné. A to sa dnes dá skonštatovať o máloktorej slovenskej próze...

Dobrakovová aj v zbierke próz Toxo modeluje neurotické, fóbické, úzkostné, paranoické, depresívne či inak psychicky vychýlené postavy. I keď už vo svojich predošlých knihách, v poviedkovom súbore Prvá smrť v rodine a v románe Bellevue (2010), kreovala najmä ženské protagonistky, v najnovších textoch ešte intenzívnejšie prepája postavu s témami, súvisiacimi so ženským telom, predovšetkým graviditou, potratom, pôrodom a materstvom. Detabuizovaný leitmotív psychickej anomálie sa tak v Dobrakovovej prózach opäť spája s telesnosťou. Ich hrdinky otehotnejú, potratia, či porodia, a tým sa zároveň psychicky menia; fyziologické zmeny v organizme potenciálnych matiek spôsobujú, či spúšťajú neobvyklé psychosomatické

prejavy. Telo je tu znovu konkretizované prostredníctvom estetiky škaredého, hnusu, vyvolaného pachmi, ale tiež jeho deformáciami, rozmermi (prílišná chudosť alebo obezita postáv), prípadne neprijatím vlastného či cudzieho tela ako v skvelej úvodnej poviedke Rosa. „Uveriteľnosť“ premien postáv súvisí jednak s vývinom udalostí, narastaním ich patologických stavov; jednak s každodennou skutočnosťou, v ktorej Dobrakovovej ľudia musia fungovať. V danom zmysle sa dá uvažovať o presvedčivej psychologizácii aj istej realistickosti autorkiných próz. Dobrakovovej postavy nestretávajú duchov, ony „reálne“ trpia bludmi; ich hyperbolizované správanie je prejavom rôznych obsesií a neuróz, stále tenzívnejších a komplikovanejších. Inovatívne oproti predchádzajúcim textom Dobrakovovej pôsobí tematizácia manželských vzťahov, na druhej strane sa práve ony v zbierke próz Toxo stereotypizujú. Protagonistka v nich opakovane prichádza do nového prostredia, konfrontuje s neznámymi mentálnymi, kultúrnymi i

spoločenskými podmienkami, naráža na bariéry inej krajiny, napríklad sa jej nedarí (i kvôli cudziemu jazyku) zamestnať. Dobrakovová píše o ženách osamelých v manželstve či partnerstve, no zlyhanie vzťahov nie je rodovo determinované: jej protagonistky vidia manželovu ľahostajnosť, ale aj jeho starostlivosť, vedia, že ich mužov zaujíma večerný program v televízii viac než ony, no v textoch sa poukazuje tiež na ženské zlyhania (napríklad motív averzie mladej matky voči malému černochovi v poviedke Bambini e Genitori). Dobrakovovej poviedky sú situované do domáceho i cudzieho prostredia, protagonistky sa pohybujú v Miláne, Turíne a v Bratislave, prespia v rakúskom hoteli, no ich psychické anomálie nie sú, podobne ako v románe Bellevue, až také závislé od konkrétneho miesta. Aj v tomto zmysle vypovedajú Dobrakovovej najnovšie prózy o prekračovaní hraníc, či už reálnych, geografických, ale i o tých, ktoré má každý z nás v sebe, často príliš hlboko ukryté.

30. 11. 2013

Marta Součková 48 /4571/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

OZNAMY

IN MEMORIAM

Mária Červená 1931 – 2013 piatok 22. novembra sa Petrovcom rozchýrilo, že sa na večný odpočinok v 82. roku života pobrala spoluobčianka, učiteľka vo výslužbe a výtvarníčka Mária Červená. Narodila sa ako Mária Kopčoková, z otca Pavla a matky Anny, 16. februára 1931 v Petrovci, kde zakončila i štvorročnú základnú školu a päť tried gymnázia. Potom v školení pokračovala na Učiteľskej škole v Sombore, kde sa začala zaoberať kreslením. Prvýkrát sa svoje obrazy odhodlala vystaviť na spoločnej vý-

V

stave petrovských výtvarníkov v roku 1961. O rok neskoršie, teda roku 1962, už mala prvú samostatnú výstavu a o desaťročie neskôr, v roku 1973, aj druhýkrát vystavovala samostatne. Obe výstavy usporiadali v Národnom múzeu.

Mnohí Petrovčania si na ňu spomínajú ako na svoju učiteľku výtvarnej kultúry a mnohých zaučila do prvých krokov maliarskeho remesla. V kronike petrovskej základnej školy je zapísané, že tam pracovala v rokoch 1956 až 1967. Predtým ako pedagogička pracovala v Erdevíku, potom s manželom Pavlom, tiež učiteľom,

BLAHOŽELANIE Dňa 5. novembra 2013 na Fakulte podnikového manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave úspešne skončil štúdiá a získal titul doktora vied (PhD.) BRANISLAV DUDIĆ z Báčskeho Petrovca.

Pri tejto príležitosti srdečne mu blahoželajú a mnoho úspechov v živote a v práci prajú rodičia a sestra Zdenka.

Riaditeľ NVU Hlas ľudu v súlade s článkom 43 Štatútu NVU Hlas ľudu vypisuje

SÚBEH na voľbu ZODPOVEDNÉHO REDAKTORA ČASOPISU VZLET na mandátne obdobie štyroch rokov Kandidát na voľbu zodpovedného redaktora časopisu Vzlet okrem všeobecných podmienok určených zákonom musí spĺňať aj nasledujúce podmienky: – vysokoškolské vzdelanie; – najmenej tri roky pracovnej skúsenosti v oblasti verejného informovania alebo vzdelávania a osvety; – znalosť slovenského jazyka.

K prihláške kandidát má priložiť dôkazy o spĺňaní podmienok súbehu, kratší životopis a návrh redakčnej koncepcie časopisu Vzlet.

Oznam je otvorený do 16. decembra 2013.

Prihlášky s potrebnými dôkazmi o spĺňaní podmienok súbehu sa zasielajú na adresu: NVU Hlas ľudu, 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V, s poznámkou: pre súbeh.

Neúplné a oneskorené prihlášky sa nebudú rozoberať.

30. 11. 2013

48 /4571/

HLAS ĽUDU

odišli do Dobanoviec, do Boľoviec a Hložian. Neskôr celé desaťročie žila v USA a po návrate pracovala v základných školách v Maglići a v Kulpíne, odkiaľ odišla do dôchodku.

Mária Červená bola členkou Združenia petrovských výtvarných umelcov a svoje práce po tretíkrát predostrela pred spoluobčanov vlani v máji počas Dňa Petrovca, kde v Modrom salóne Slovenského vojvodinského divadla potešila aj krajinkami a zábermi z dávneho Petrovca.

Mária Červená bola pochovaná 23. novembra na petrovskom cintoríne.

J. Čiep

MILOVNÍCI KNÍH, spríjemnite sviatky svojim najmilším peknou knihou.

Za výhodné ceny vám ponúkame tieto naše knižné vydania: 1. Víťazoslav Hronec: Odfotografovať odchod odinakiaľ, antológia poézie z rubriky Rozlety mládežníckeho časopisu Vzlet, cena 300 din.; 2. Andrej Čipkár: Prečo???, rozprávky pre deti, cena 300 din.; Š. Mária Kotvášová-Jonášová: Samí dobrí žiaci, kniha o žiackych dobrodružstvách, cena 200 din.; 4. Zborník prác 40 rokov časopisu Vzlet, monografia o dejinách mládežníckeho časopisu Vzlet, cena 150 din.; 5. Pavel Povolný-Juhás: Prvé ulice, kniha o prvých prisťahovalcoch do Padiny, cena 400 din.; 6. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din.; 7. Vladimír Dorča: Obrázky z manželského života, zbierka novinárskych humoresiek uverejnených v Hlase ľudu v období 1992 – 1996, cena 500 din.; 8. Samuel Medveď: 90 rokov petrovského futbalu, dejiny od vzniku klubu po dnešok, cena 200 din.

Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvuhlasludu@hl.rs, filipova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a Báčskom Petrovci (021/782-208).

DROBNÝ OZNAM BERIEM do prenájmu (árendy) pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí; tel.: 063/716-73-82.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Výzva čitateľom Vážení čitatelia, pozývame Vás, ak ste to doteraz neurobili, aby ste doručili vyplnené anketové lístky, ktoré ste dostali s novinami v októbri, keďže prostredníctvom nich chceme získať Vašu mienku o našom a Vašom týždenníku Hlas ľudu, lebo čitateľský názor je pre nás dôležitý.

Môžete to urobiť dvomi spôsobmi: buďto vyplnený dotazník doručíte kolportérom, alebo priamo zašlete na poštovú adresu: NVU Hlas ľudu, (anketa) Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad. Ďakujeme.

Redakcia

37

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia v zopakovanom postupe o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Narodnog fronta Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Narodnog fronta, Ul. Národného frontu č. 25 a, b, c, d, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3928/41, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 18. novembra 2013 schválila rozhodnutie v zopakovanom postupe číslo VI-501-45/13, že odhad vplyvov na životné prostredie je potrebný.

S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti integrálny text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 232 odsek 2 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný list SRJ, č.

33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný list Mesta Nový Sad, č.

52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Narodnog fronta v zopakovanom postupe schvaľuje ROZHODNUTIE Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS Narodnog fronta, Ul. Národného frontu č. 25 a, b, c, d, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3928/41, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, odhad vplyvov na životné prostredie je potrebný.

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Narodnog fronta, Ul. Národného frontu č. 25 a, b, c, d, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3928/41, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie výbavy základnej stanice so zodpovedajúcou štvorúsekovou anténovou sústavou. Pre systémy GSM 900 a UMTS používať sa budú tri panelové antény výrobcu AGISSON typu ADU 451602, s azimutmi 85 ° (prvý úsek), 230 ° (druhý úsek) a 335 ° (tretí úsek), ktoré budú nainštalované na rovnej streche budovy.

Plánovaný štvrtý úsek (GSM 900 a UMTS) je rozdelený rozdeľovačmi (splitermi) na dve dual-band bidirekčné antény Kathrein K 738445 (slot 1 a slot 2), ktoré budú namontované v garáži objektu. Predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 4 + 3 + 2 + 2 a pre systém UMTS je 3 + 3 + 2 + 2. S predmetovou žiadosťou nositeľ projektu pridal aj Zmluvu o nájme uzavretú me-

38

dzi DMS GRUPA, s. s r. o., pre elektronické inžinierstvo (inžinjering) Nový Sad, Ul. Národného frontu č. 23 D/1/105, v Novom Sade (v ďalšom texte DMS GRUPA s. s r. o.), a TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad.

V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a zo zainteresovaných orgánov a organizácií MS Liman III. V lehote stanovenej zákonom DMS GRUPA, s. s r. o., doručila informáciu o prerušení zmluvy uzavretej medzi DMS GRUPA, s. s r. o., a TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad. DMS GRUPA, s. s r. o., nedoručila dôkazy, že sa nadobudli podmienky na prerušenie predmetovej zmluvy zo strany prenajímateľa a ktoré sú definované článkom 5 predmetovej zmluvy, ktorou sú definované podmienky, pod ktorými prenajímateľ môže zrušiť zmluvu pred stanovením termínom, a to v nasledujúcich prípadoch: ak nájomca svoj úväzok platenia nájomného alebo výnos za spotrebovanú elektrinu nevyplatí ani po písomnom napomenutí prenajímateľa, ako ani v prípade, že nájomca používa zakúpený priestor v rozpore s ustanoveniami zmluvy.

Aj DMS GRUPA, s. s r. o., doručila 1. apríla 2013 mienku o podanej žiadosti, v ktorej sa okrem iného uvádza: „Nahliadnutím do verejnosti dostupného zoznamu dokumentov konštatovali sme, že nositeľ žiadosti, nepriložil dokumenty, ktoré vlastní a ktoré by nastolili otázku jestvovania predbežných podmienok na podávanie žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu, a to: 1. dokument, ktorým sa popiera, že je zabezpečený priestor na postavenie základnej stanice; 2. dokumenty, ktoré popierajú platnosť údajov v Odbornom hodnotení zaťaženia životného prostredia 95/1-42-1 z 8. januára 2013. Nejestvuje ani zodpovedajúci prehľad medzi doručenou dokumentáciou. V dôsledku uvedeného sme tej mienky, že zistené nedopatrenia nie sú „náhodné nedopatrenia“, ale pokus o nepravdivé podanie daného stavu. Žiadame preto, aby sa žiadosť o rozhodovanie, ktorú podal TELENOR, s. s r. o., Belehrad, odmietla, bez možnosti zopakovania.“ Okrem DMS GRUPA, s. s r. o., svoje mienky doručili aj: SCHNEIDER ELECTRIC DMS NS, s. s r. o., Eftim Jakimov, Vladimir Strezoski, Aleksandar Galović, Dragan Popović, Vladislav Vrtunski, Duško Bekut, Vladan Krsman a Ivana Popović, ktorí vyjadrujú svoj nesúhlas s postavovaním základnej stanice na uvedenej adrese.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia 11. apríla 2013 schválila Rozhodnutie číslo: VI501-45/13, ktorým zistila, že odhad vplyvov na životné prostredie je potrebný pre predmetový projekt. Na toto rozhodnutie sťažnosť doručili: DMS GRUPA, s. s r. o., SCHNEIDER ELECTRIC DMS NS, s. s r. o., z Nového Sadu, Vladimir Strezoski, Dragan Popović, Ivana Popović, Duško Bekut, Vladislav Vrtunski, Eftim Jakimov a Vladan Krsman, všetci z Nového Sadu.

V súlade s článkom 117 Zákona o všeobecnom správnom konaní Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia schválil záver číslo: 130-501-1117/2013-02 zo 6. júna 2013, v ktorom sú všetky sťažnosti zoskupené do jedného postupu.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia schválil Rozhodnutie číslo: 130-501-1117/2013-02 z 18. júna 2013, ktorým zrušil Rozhodnutie Mestskej správy pre ochranu životného prostredia číslo: VI501-45/13 z 11. apríla 2013, a predmet vrátil prvostupňovému orgánu na zopakovaný postup a rozhodovanie, poukazujúc, že prvostupňový orgán

chybne uzavrel, že zmluva o nájme priestoru, na ktorom bude postavená základná stanica mobilnej telefónie, nevplýva na rozhodovanie v tejto správnej veci, pretože zabezpečenie lokality, na ktorej postavia predmetovú základnú stanicu, predstavuje dôležitý údaj na realizovanie predmetového projektu, takže v súhlase s článkom 8 odsek 3 body 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie so žiadosťou o odhade vplyvov prikladajú aj podmienky a súhlasy iných splnomocnených orgánov a organizácií zabezpečených v súlade so zákonom a inými dôkazmi na žiadosť splnomocneného orgánu, z čoho vyplýva, že je jestvovanie zmluvy o nájme v konkrétnom prípade predbežná otázka v zmysle článku 134 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní. Okrem uvedeného prvostupňový orgán v zopakovanom postupe vyšetrí návody sťažnosti, ktoré sa vzťahujú na splnomocnenie organizácie, ktorá podala odborné zhodnotenie.

V súlade s návodom druhostupňového orgánu Mestská správa pre ochranu životného prostredia v zopakovanom postupe dňa 24. júla 2013 schválila rozhodnutie v súlade s článkom 137 odseky 2 a 3 Zákona o všeobecnom správnom konaní, ktorým sa od DMS GRUPA, s. s r. o., dožadovala, aby tomuto orgánu doručila dôkaz o dohodnutom prerušení zmluvy alebo dôkaz, že je začaté správne konanie pred splnomocneným súdom riešiť otázku ktorá sa vzťahuje na jestvovanie zmluvy, ktorá je právne platná o nájme uzavretom medzi DMS GRUPA, s. s r. o., a TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, v lehote 15 dní od ukončenia uzáveru a v prípade, že nedoručí požadované dôkazy, postup bude pokračovať a tento orgán sám rozoberie predchádzajúcu otázku.

V zákone stanovenej lehote DMS GRUPA, s. s r. o., doručila podanie, v ktorom sa vyjadrila, že ona ako prenajímateľ a majiteľ prevádzkovej budovy v Novom Sade, Ul. Národného frontu 25 a, b, c, d, oboznámila TELENOR, s. s r. o., Belehrad, ako nájomcu, že preruší zmluvu o prenájme, ktorá sa vedie u prenajímateľa pod číslom 03-84-2-1 dňa 9. novembra 2012, a u nájomcu pod číslom 35/331/12 dňa 26. novembra 2012 a ako dôkaz priložila fotokópie listu zo 17. decembra 2012 správy o sledovaní stavu zásielky a adresy, ale nedoručila dôkazy predpokladané Uzáverom ani nedoručila dôkazy, že sa nadobudli podmienky na prerušenie predmetovej zmluvy zo strany prenajímateľa a ktoré sú definované článkom 5 predmetovej zmluvy, ktorou sa uvedené podmienky, pod ktorými prenajímateľ môže prerušiť zmluvu aj pred stanoveným termínom, a to v nasledujúcich prípadoch: ak nájomca svoj úväzok platenia nájomného alebo výnos za spotrebovanú elektrinu nevyplatí ani po písomnom napomenutí prenajímateľa, ako ani v prípade, že nájomca používa zakúpený priestor v rozpore s ustanoveniami zmluvy.

Keďže DMS GRUPA, s. s r. o., nedoručila v stanovenom termíne uzáverom stanovené dôkazy, tento orgán zmluvu o prenájme, uzavretú medzi DMS GRUPA, s. s r. o., a TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, prijal ako právne platnú.

Konajúc podľa návodu druhostupňového orgánu tento orgán vyšetril návody sťažnosti, ktoré sa vzťahujú na splnomocnenie organizácie, ktorá podala odborné zhodnotenie, a s tým cieľom zaslal list číslo: VI-501-1/13-1278 z 25. júla 2013 Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, ktorým sa požadovalo, aby Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia ako orgán splnomocnený pre vydávanie rozhodnutia, ktorým sa stanovuje splnenie podmienok na vyšetrenie úrovne žiarenia zdrojov neionizujúceho žiarenia osobitného významu v životnom prostredí,

30. 11. 2013

48 /4571/

HLAS ĽUDU

OZNAMY podá mienku o tom, či je ich rozhodnutie platné.

Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., na žiadosť tohto orgánu dňa 20. augusta 2013 doručil fotokópiu rozhodnutia Ministerstva energetiky, rozvoja a ochrany životného prostredia číslo: 532-0400028/2010-04 z 11. 3. 2012, ktorým sa stanovuje, že Inštitút Vatrogas, Laboratórium, Bulvár vojvode Stepe 66, Nový Sad, spĺňa kádrové, podmienky vybavenia a priestorové podmienky, ako aj to, že uplatňuje metódy merania a výskumu platných domácich a medzinárodných štandardov pre vykonávanie prác systematického výskumu úrovne neionizujúceho žiarenia v životnom prostredí.

Vzhľadom na to, že do 9. septembra 2013 Mestská správa pre ochranu životného prostredia nedostala Mienku Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 9. septembra zaslala list číslo: VI-5011-13-1682 Ministerstvu energetiky, rozvoja a ochrany životného prostredia, ktorou poprosila, aby dali mienku, či sú rozhodnutia Pokrajinského sekretariátu pre ochranu životného prostredia a udržateľný rozvoj číslo: 119-501-00134/2010-04 z 10. marca 2010 a Ministerstva životného prostredie a územného plánovania číslo: 532-04-00029/2010-04 z 11. marca 2010, ktorými sa potvrdzuje splnenie podmienok pre výskum úrovne žiarenia zdroja neionizujúceho žiarenia s osobitným významom v životnom prostredí za platné.

Dňa 30. októbra 2013 tento orgán prijal list od Ministerstva energetiky, rozvoja a životného prostredia číslo: 532-04-02250/2013-06 z 11. októbra 2013, v ktorom okrem iného uvádza: „Na základe predpísaných podmienok odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia vypracúva sa iba na základe rozhodnutia pre systematické vyšetrenie úrovne neionizujúceho žiarenia v životnom prostredí a nie na základe rozhodnutia pre vyšetrenie úrovne žiarenia zdroja neionizujúceho žiarenia s osobitným významom v životnom prostredí. Na základe dostupnej dokumentácie Inštitútut Vatrogas, Laboratórium, Bulvár vojvode Stepe 66, Nový Sad, má dve rozhodnutia splnomocneného ministerstva, a to rozhodnutie č. 532-04-00028/2010-04 z 11. 3. 2010 o vykonávaní prác systematického výskumu úrovne neionizujúceho žiarenia v životnom prostredí a rozhodnutie č. 532-04-00029/2010-04 z 11. 3. 2010 o vykonávaní prác výskumu úrovne žiarenia zdroja neionizujúceho žiarenia s osobitným významom v životnom prostredí, ktoré sú platné.“ Na základe uvedeného tento orgán prijal odborné zhodnotenie ako platné a vypracované zo strany splnomocnenej organizácie.

Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US 24/11, 121/12, 42/13 – rozhodnutie US, 50/13 – rozhodnutie US a 98/13 – Rozhodnutie US), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu.

Na základe Mienky Ministerstva energetiky rozvoja a ochrany životného prostredia číslo 011-00-

30. 11. 2013

48 /4571/

HLAS ĽUDU

0038/2013-05 zo 7. marca 2013 pre postavenie základnej stanice mobilnej telefónie v prípade postavovania antény vo vnútri objektu nie je potrebné žiadať urbanistickú dokumentáciu, pretože tento druh objektov nepodlieha vydávaniu stavebného / používateľného povolenia, a v súlade so Zákonom o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 –Rozhodnutie US z 10. septembra 2010, 24/11 a 121/12).

S podanou žiadosťou nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Narodnog fronta, číslo 2712/12-170 AR a Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia lokálnej zóny základnej stanice mobilnej telefónie NS Narodnog fronta – výmeny, číslo 2712/12-170 AR / výmeny, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, konštatované je, že sa predmetový projekt plánuje v husto obývanej stavebnej zóne a že sa v bezprostrednej blízkosti plánovaného projektu nachádzajú dva objekty Predškolskej ustanovizne Radosno detinjstvo.

Základná stanica mobilnej telefónie NS Narodnog fronta má celkovú účinnú silu žiarenia 3988,8 W (prvý úsek), 3771,6 W (druhý úsek), 2514,4 W (tretí úsek) a 79,3 W (celkový ERP štvrtého úseku), ktorá je väčšia od sily uvedenej v Listine projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08) – Listiny II bod 12 podbod 13 (Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), celkovej účinnej sily žiarenia viac ako 250 W).

Okrem rozoberania intenzity vplyvov (vyjadrenej celkovou účinnou silou žiarenia zariadenia) kompetentný orgán v konkrétnom prípade rozobral aj trvanie vplyvov – základná stanica predstavuje nepretržitý zdroj žiarenia.

Uplatnením zásad prevencie a opatrení (článok 9 odsek 1 podbod 2 Zákona o ochrane životného prostredia (Úradný vestník 135/04, 36/09, 36/09 – iný zákon, 72/09 – iný zákon a 43/11– rozhodnutie US), ktorým sa žiada, aby každá aktivita bola plánovaná a uskutočnená tak, aby okrem iného predstavovala najmenšie riziko pre ľudské zdravie, štúdiou je potrebné dokázať, že sa pre predmetový projekt uplatní najlepšia dostupná technológia, technika a výbava.

Vzhľadom na uvedené a zvlášť na špecifickosť lokality a doručené mienky zainteresovanej verejnosti, nevyhnutné je vypracovať dokument, ktorým sa analyzuje a hodnotí kvalita činiteľov životného prostredia na určitom priestore, vzájomný vplyv jestvujúcich a plánovaných aktivít a určujú sa podmienky a opatrenia zastavenia, zmenšenia a odstraňovania škodlivých vplyvov na životné prostredie, ako i opatrenia v prípade nehody, a zabezpečiť sledovanie vplyvov zdroja žiarenia, čo jedine možno zabezpečiť Štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie, ktorú by mal vypracovať multidisciplinárny odborný tím.

Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii.

Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu.

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

VÝZVA PRE PRÁVNICKÉ SUBJEKTY Vianočné a novoročné gratulácie v Hlase ľudu V novej úprave, v kolorovanej prílohe vinšujte a gratulujte svojim priateľom, podnikateľským partnerom, občanom a čitateľom Hlasu ľudu.

Vaše oznamy prijímame do 10. decembra 2013, na e-mail: nvu@hl.rs Ozvať sa možno na tel. číslo: 021/ 47 20 840.

Redakcia

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 21. 11. 2013 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Adaptácia časti existujúcej haly výrobnej prevádzky pre miešiareň a balenie umelého hnojiva, na katastrálnej parcele č.

2222/1, k. o. Nový Sad I, nositeľa projektu PROMIST, s. s r. o., z Nového Sadu, Ulica hajduk Veljkova č. 11.

Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia ochranné opatrenia.

Kvôli ochrane činiteľa životného prostredia, nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 8 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 9 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie.

Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

39

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č.

135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu VP Ústav pre výstavbu mesta, Ulica Stevana Branovačkého 3, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba kanalizácie odpadových vôd v Rumenke, v uliciach Kosovska, Petefi Šandora, Partizanska, Mihajla Pupina, Arsenija Čarnojevića, Vojvođanska, Adi Endrea, Narodne vojske a Kanalska, na katastrálnych parcelách č.: 2252, 187, 2258, 2259, 2264, 1137, 1067, 2258, 1010, 2261, 2262, 794, 1669, 2263, 1624, 1352 a 1392, všetky v k. o.

Rumenka, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29. Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie na životné prostredie projektu – Dostavba palivovej nádrže, TNG nádrže s ochranným plotom, benzínovou čerpacou stanicou, šachtou na nepriame plnenie, automatom na TNG a AT ventilmi na benzínovej stanici Nositeľ projektu MLINOSTEP, s. s r. o., z Nového Sadu, Ul. Vase Stajića č. 28, podal žiadosť tomuto orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Dostavba palivovej nádrže, TNG nádrže s ochranným plotom, benzínovou čerpacou stanicou, šachtou na nepriame plnenie, automatom na TNG a AT ventilmi na benzínovej stanici, v Stepanovićeve, na katastrálnej parcele č. 1299/2, k. o. Stepanovićevo, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 20. novembra 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1146/12, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a ktorým je určený rozsah a obsah štúdie.

S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný list SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný list Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu MLINOSTEP, s. s r. o., z Nového Sadu, Ul. Vase Stajića č. 28, pre rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Dostavba palivovej nádrže, TNG nádrže s ochranným plotom, benzínovou čerpacou stanicou, šachtou na nepriame plnenie, automatom na TNG a AT ventilmi na benzínovej stanici, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že je pre projekt Dostavba palivovej nádrže, TNG nádrže s ochranným plotom, benzínovou čerpacou stanicou, šachtou na nepriame plnenie, automatom na TNG a AT ventilmi na benzínovej stanici, v Stepanovićeve, na katastrálnej parcele č. 1299/2, k. o. Stepanovićevo, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu MLINOSTEP, s. s r. o., z Nového Sadu, Ul. Vase Stajića č. 28 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie.

2. Určuje sa, aby nositeľ projektu štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Dostavba palivovej nádrže, TNG nádrže s ochranným plotom, benzínovou čerpacou stanicou, šachtou na nepriame plnenie, automatom na TNG a AT ventilmi na benzínovej stanici, v Stepanovićeve, na katastrálnej parcele č. 1299/2, k. o. Stepanovićevo, Mesto Nový Sad, v zmysle rozsahu a obsahu vypracoval v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/5). Štúdia o odhade vplyvov na životné prostredie má obsahovať najmä nasledujúce: – opatrenia, ktoré zabezpečia zníženú emisiu znečisťujúcich látok do vzduchu v súlade so Zákonom o ochrane vzduchu (Úradný vestník RS, číslo 36/09 a 10/13) a inými platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť; – opatrenia, ktoré zabezpečia, aby nakladanie s odpadovými vodami a kvalita odpadových vôd boli v súlade so Zákonom o vodách (Úradný vestník RS, číslo 30/10 a 93/12) a inými platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť; – opatrenia, ktoré zabezpečia ochranu podzemných vôd a pôdy; – opatrenia, ktoré zabezpečia, aby nakladanie s odpadom bolo v súlade so Zákonom o nakladaní s odpadom (Úradný vestník RS, č. 36/09 a 88/10) a inými platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť;

40

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu ERS, s. s r. o., Slavka Rodića 49, Sriemska Kamenica, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Objekt pre recykláciu použitých tonerových kaziet z laserovej tlačiarne, v Ul. Slavka Rodića 49, na katastrálnej parcele číslo 4162/2 k. o.

Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. – opatrenia ochrany od prípadných úrazov a opatrenia na odstraňovania následkov v prípade úrazových situácií; – predpokladať spôsob konania a opatrenia, ktoré sa podniknú v prípade vysťahovania a po prerušení práce objektu; – predpokladať a opísať program sledovania charakteristických znečisťujúcich matérií na kvalitu vzduchu, vody a pôdy pre predmetný projekt.

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu MLINOSTEP, s. s r. o., z Nového Sadu, Ul. Vase Stajića č. 28, podal žiadosť tomuto orgánu platnú žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Dostavba palivovej nádrže, TNG nádrže s ochranným plotom, benzínovou čerpacou stanicou, šachtou na nepriame plnenie, automatom na TNG a AT ventilmi na benzínovej stanici, v Stepanovićeve, na katastrálnej parcele č.

1299/2, k. o. Stepanovićevo, Mesto Nový Sad. Predmetovým projektom je plánovaná dostavba dvoch podzemných rezervoárov objemu 50 m3 pre jasné palivá a inštalácie pre TNG so zakopaným rezervoárom kapacity 30 m3 .

Lokalita a účel projektu sú v súlade s lokalitným povoleným číslo V-353-286/12 z 8. novembra 2012 vydaným zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebníctvo Mesta Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Stepanovićevo.

V zákonom stanovenej lehote neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti.

Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetnej lokalite, charakteristikách a odhade možných vplyvov uvedeného projektu na životné prostredie, a berúc do ohľadu, že predmetné benzínové čerpadlo má kapacitu väčšiu od 100 m3 a môže mať značný vplyv na životné prostredie – bod 14 podbod 13 – objekty pre zásobovanie motorových vozidiel palivom (benzínové čerpadlá), Listiny II Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa môže dožadovať odhad vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS č. 114/08), tento orgán v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, príslušný orgán môže určiť i rozsah i obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade urobené.

Obsah Štúdie o odhade vplyvov definovaný je bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a dôvody o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov projektu sú určovanie a hodnotenie možných priamych a nepriamych vplyvov práce objektu na životné prostredie na predmetovej lokalite a v okolí, ako aj určovanie a návrh opatrení, ktorými sa možné škodlivé vplyvy v priebehu práce objektu môžu znemožniť, zmenšiť alebo odstrániť.

Pri určovaní záväzných častí, ktoré štúdia musí obsahovať (bod 2 odsek 2) tento orgán sa osobitne riadil zákonnou zásadou (prevencia a ostražitosť), že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná spôsobom, aby okrem iného bola najmenším rizikom po ľudské zdravie, takže z toho dôvodu štúdiou treba dokázať, že sa pre uvedený projekt uplatní najlepšia disponovateľná a dostupná technológia, technika a vybavenie.

Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii.

Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu.

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

30. 11. 2013

48 /4571/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SPOMIENKA Uplynulo 16 smutných rokov, čo nás opustil manžel, otec a brat

POSLEDNÝ POZDRAV

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA Dňa 2. decembra 2013 bude tomu dvadsať rokov, čo nás nečakane opustil

MILINA MATKOVIĆOVÁ rod. Milerová 1970 – 2012 – 2013 z Aradáča

PAVLOVI KUCHÁRIKOVI

JÁN MADACKÝ 1941 – 1997 – 2013 z Kysáča

13. 6. 1937 – 20. 11. 2013 z Kovačice S veľkým žiaľom sa s Tebou lúči

Na Teba si spomínajú Tvoji najmilší

JÁN LENHART 1947 – 1993 – 2013 z Kovačice

Odišla si tíško. Tvoj život bol skromný, osud krutý, rozlúčka s Tebou ťažká a spomienka na Teba večná.

Žiješ v našich srdciach.

Tvoja dcéra Antónia, mama Mara, otec Ďuro, brat Miroslav a nevesta Svetlana

suseda Katarína Cicková

Tvoji najmilší

SPOMIENKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s otcom

ANNA ŠUSTEROVÁ

JURAJOM KUKUČKOM

1934 – 2012 – 2013 z Pivnice

17. 4. 1933 – 18. 11. 2013 z Lugu

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Tvoj život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná.

Dedika naša milá, u Teba nám bolo pekne, veľmi nám chýbajú Tvoje rozprávky krásne.

Na Tvoju lásku si spomínajú:

Dcéry a synovia s rodinami

Tvoje milé pravnúčatá Filip, Anita, Adela a Laura

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Pri príležitosti 50. výročia ukončenia Základnej školy Mladých pokolení v Kovačici spomíname si na našich zosnulých:

Uplynie rok, čo nás opustili naša milá mamika, mamička a dedíčka

JÁNA DUDÁŠA, správcu školy, TOMÁŠA MRAVÍKA, triedneho učiteľa, a spolužiakov: JURAJA SIROMU, VIERU HRČEKOVÚ, MILIVOJA ZAKIĆA, ĽUDMILU MRAVÍKOVÚ-ROCEOVÚ, ANNU KŇAZOVICOVÚ-ČÍŽIKOVÚ, JÁNA GARAJA, ONDREJA GLÓZIKA, JOZEFA ŠIRKU, MÁRIU KOLÁROVÚ-PETRÁKOVÚ, ANNU IMROVÚ-KRÁLIKOVÚ, ANNU GAGESOVÚ-IMROVÚ, ZUZANU ČÍŽIKOVÚ-LITAVSKÚ, EVU BALČEKOVÚ-SUCHÁNEKOVÚ, JURAJA JONÁŠA, MICHALA KOVARČEKA, JÁNA CHALUPU, JÁNA SUCHÁNEKA, JÁNA BABINCA, ADAMA MEGU, JÁNA BARTOŠA, EVU CICKOVÚ-BABINCOVÚ, ANNU ĐORĐEVIĆOVÚ-VERESKÚ, PAVLA ŽOLNAJA, ONDREJA ZLOCHA, JÁNA LENHARTA, ANNU JONÁŠOVÚ-ŠÚLEKOVÚ, JURAJA LENHARTA, MÁRIU GÁLIKOVÚ-GAJANOVÚ a MÁRIU HURÁVIKOVÚ-KYSEĽOVÚ. Česť ich pamiatke!

Generácia maturantov 1962/63

30. 11. 2013

48 /4571/

HLAS ĽUDU

ANNA ŠUSTEROVÁ 14. 6. 1934 – 1. 12. 2012 – 1. 12. 2013 z Pivnice

Pred mocou smrti slabí sa cítime, buď pri nás, Pane, vrúcne Ťa prosíme.

Už Vás neprebudí slnko, ani krásny deň, už na cintoríne spíte svoj večný sen.

S úctou a vďakou si na Vás spomínajú: dcéra Anna s manželom, syn Štefan s manželkou a vnúčatá s rodinami

41

OZNAMY BOĽAVÁ ROZLÚČKA

ROZLÚČKA Dňa 22. novembra 2013 nás tíško, nečakane opustila naša milovaná a dobrá mama, stará mama, prastará mama a svokra

s mojím milovaným manželom

PAVLOM KUCHÁRIKOM 13. 6. 1937 – 20. 11. 2013 z Kovačice

MÁRIA ČERVENÁ rod. Kopčoková 16. 2. 1931 – 22. 11. 2013 z Petrovca

Život bez Teba mi bude smutný, ale pekné spomienky na Tvoju lásku, krásne spomienky na náš spoločný život, na Tvoju lásku a starostlivosť navždy zostanú v mojom srdci. Ďakujem všetkým príbuzným, priateľom a susedovcom, ktorí boli v týchto ťažkých chvíľach so mnou a vyprevadili môjho manžela na jeho večný odpočinok.

Osobitná vďaka patrí pánovi farárovi Martinovi Bajzovi a cirkevným spevokolom.

S láskou si na ňu večne budú spomínať dcéra Vlasta a zať Pavel Triaškovci a vnuk Stanislav Banićs rodinou z USA

Zostaneš navždy žiť v srdci Tvojej Katky

SMUTNÁ SPOMIENKA

ROZLÚČKA Dňa 22. novembra 2013 nás náhle, nečakane navždy opustila naša dobrá, milujúca stará mama

MÁRIA ČERVENÁ rod. Kopčoková 16. 2. 1931 – 22. 11. 2013 z Petrovca

S láskou a bôľom v srdci si na ňu bude spomínať vnuk Pavel Banić s manželkou Ľudmilou z USA

ROZLÚČKA

Dňa 27. novembra 2013 uplynuli 3 smutné roky od smrti môjho manžela a nášho otca, tesťa a deda

JURAJA PETRÍKA 1942 – 2010 – 2013 z Kysáča Neznášajúca tichosť, utrápený sen, rýchle lúčenie, veľmi krátky deň. „To nie je, nie je lúčenie, hoc nám sa chveje hlas, sme láskou v Kristu spojení a zídeme sa zas.“ Navždy s Tebou v srdci a myšlienkach Tvoji: manželka Mária s deťmi

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 22. novembra 2013 ma nečakane, bez slov rozlúčky, opustila moja milovaná stará mama

MÁRIA ČERVENÁ MÁRIA ČERVENÁ rod. Kopčoková 16. 2. 1931 – 22. 11. 2013 z Petrovca

S vďakou za všetku jej starostlivosť a preukázanú lásku, s bôľom v srdci sa s ňou navždy lúči vnuk Zoran Nakić z Ulcinja

42

rod. Kopčoková 16. 2. 1931 – 22. 11. 2013 z Petrovca

Trvalú spomienku na Teba si zachovávajú: sestra Katka a švagor Janko Maglovskovci a Katuša a Jasna s rodinami Bogunovićovou a Medićovou

30. 11. 2013

48 /4571/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA

POSLEDNÉ ZBOHOM

Dňa 28. novembra 2013 uplynuli dva roky, čo sme sa navždy s Tebou rozlúčili.

nášmu švagrovi

PAVLOVI KUCHÁRIKOVI

ONDREJ SPEVÁK

1937 – 2013 z Kovačice

1932 – 2011 – 2013 z Petrovca

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať

Na Teba si s láskou spomínajú:

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

na môjho bratranca

na

JURAJA PETRÍKA 1942 – 2010 – 2013 z Kysáča

Tvoj bratranec Ján Ďurovka s rodinou

ZUZANOU MAKANOVOU rod. Vicianovou 21. 4. 1929 – 20. 11. 2013 z Petrovca

Dcéra Zuzana s deťmi

SPOMIENKA

MICHALA ČAPEĽU

ELENA CEROVSKÁ

3. 7. 1959 – 25. 11. 2008 – 2013 z Petrovca

rod. Triašková 1921 – 1998 – 2013 z Petrovca

Na neho si pri 5. výročí úmrtia spomínajú

Nikdy na Teba nezabudne

s mamou a starkou

Spomienky navždy zostanú.

manželka Zuzana a dcéra Zuzana s rodinou

Rodiny Babkové

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

S láskou a úctou si na Teba spomína

spolupracovníci Slovenského vydavateľského centra

syn Ján s rodinou

SPOMIENKA Uplynulo 22 rokov, čo nás opustil milovaný otec a starký

ROZLÚČKA Dňa 22. novembra 2013 nás nečakane opustila naša milovaná a nenahraditeľná mama

Oznamujte v

JÁN SLIVKA

Hlase ľudu

1925 – 1991 – 2013 z Padiny

021/47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Milovali sme Ťa, Ty si miloval nás, tú lásku v srdci nezničí ani čas.

Dcéra Zuzana Ďurovková s rodinou

BOĽAVÁ SPOMIENKA

MÁRIA ČERVENÁ rod. Kopčoková 16. 2. 1931 – 22. 11. 2013 z Petrovca Naša láska nikdy nevyhasne, bôľ v našich srdciach nič neutlmí, spomienky zostanú navždy.

Dcéry Vlasta a Zlata

30. 11. 2013

48 /4571/

HLAS ĽUDU

Dňa 26. novembra 2013 uplynulo ťažkých a boľavých 32 rokov, čo sme utratili nášho vrele milovaného syna a brata

VLADKA KUKUČKU 1959 – 1981 – 2013 z Nového Sadu Silnejšia od lásky a vôle do života bola smrť, ktorá Ťa navždy od nás odtrhla. Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

Za ním smútia: zarmútená mama, veľmi chorý ocko a sestra Zdenka s manželom Peďom

43

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39.

PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 29. novembra: • O 19.30 v relácii odznie piata časť z koncertu Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch z roku 2007.

• O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI budú príspevky: z osláv 90. výročia založenia Slovenského čítacieho spolku v Báčskej Palanke, z podujatia Vzlet ku kysáčskemu jubileu v Kysáči, o priebehu koncertu Selenčské sláviky 2013 v Selenči, o oslavách 65. výročia SKUS Jednota v Hložanoch, zo 40.

Rozhlasovej súťaže mladých recitátorov, z osláv 150. výročia narodenia Jána Čajaka v Báčskom Petrovci a o výhodách samozdanenia v našich prostrediach.

• O 20.45 HORE-DOLU: Novembrové mládežnícke vysielanie bude venované nadaným umelcom, ktorí tvrdo bojujú o možnosti uplatnenia.

Predstavené budú osobnosti s rozličným štýlom kreovania, ale s rovnakou láskou k tvorbe. V pokračovaní okrem iných zaujímavostí bude príspevok o hudobnom nástroji fujare.

NEDEĽA 1. decembra: • O 11.00 DÚHOVKA: Odvysielaný bude príspevok venovaný skúsenostiam milovníkov krásneho slova, ktorí sa zúčastnili na 40.

Rozhlasovej súťaži mladých recitátorov.

• O 11.30 VYSIELANIE PRE DEDINU: Druhá časť nedeľného bloku bude venovaná aktualitám v poľnohospodárstve: vyberaniu cukrovej repy, stavu pšenice a zimnej orbe. Nevystanú užitočné informácie a slovenská ľudová hudba.

UTOROK 3. decembra: • O 10.10 PALETA: Na prvom programe TVV výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky.

DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00.

Repríza piatkových vysielaní bude v sobotu o 2.00 a o 10.00.

V pokračovaní nasleduje repríza PALETY. Milan Kulík, redaktor Vysielania Repríza nedeľných vysielaní pre dedinu Slovenskej redakcie bude v piatok o 16.45 TVV a v sobotu o 5.30.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 1. decembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Slovo na týždeň Svet umenia Koncert na humanitárne ciele Utorok 3. decembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Dotácia zo Slovenska pre deti v náhradných rodinách Kovačický bál Čo nového v našom spoločenskom živote?

Piatok 6. decembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Slovenský film: Červené víno Čo nového v našom chotári?

44

Výber z programu TV Petrovec

Oľa Glóziková-Jonášová, novinárka Slovenskej redakcie RTVOK

Z PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz Predpoludňajší program: Pondelok – piatok 8.00 – 10.00 Sobota 8.30 Aspekty, resp. Envirosféra; 9.00 Správy, Týždeň; Nedeľa 8.00 – 10.00 Správy, Vysielanie pre dedinu, Pohľady k výšinám a Vysielanie pre deti Popoludňajší program je nezmenený (15.00 – 18.00) s pravidelnými reláciami: Pondelok – Rádio šport Utorok – Kronika našich osád Streda – Hospodárske horizonty; In teen Štvrtok – Súzvuky Piatok – Z každého rožka troška Sobota – Kaleidoskop Nedeľa – Hudobné relácie Rozhlasové noviny každý deň o 17.00 h a po nich Vejár hudobných vysielaní do 18.00 h.

Nočný program: Utorok 23.00 – 6.00: Hudobné relácie Sobota 23.00 – 24.00: Rozhlasová hra; Hudobné relácie

Z PROGRAMU RÁDIA PETROVEC – PRE KAŽDÉHO NIEČO Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz Utorok – piatok: 10.40 Hit dňa; 14.00 Dozvuky dňa Sobota 10.00 – 12.00: Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 – 12.00: Retrospektíva týždňa Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00.

Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla.

Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

30. 11. 2013

48 /4571/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; Program od 29. novembra do 5. decembra Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Piatok 29. novembra – Lovci myšlienok Sobota 30. novembra – Beštia Pondelok 2. decembra – Ultraviolet Utorok 3. decembra – Poslanie Streda 4. decembra – Vidiecke sídlo Štvrtok 5. decembra – Zisk zo smrti 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 1. novembra 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa

20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami: výber z našich festivalov 22.00 Film: Svadba v Hardingsholme 24.00 Záver vysielania Každý pondelok o 20.15: Hudobný mix Každý piatok o 18.15: Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu o 18.15: Výber z programu TV Pančevo

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa vysiela každý pracovný deň o 15.15.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 48 V tajničke je názov podujatia, ktoré sa usporadúva na počesť starších občanov. autorka: ANNA BIČIAROVÁ

ukryla sa

plesňová 3. a 1. nástroj na vodové choroba samohláska lisovanie farby

m. meno svätý (skr.) osob. zámeno

vpíšte EPE vpíšte ELE

spojka

alt

telo

ovinulo m. spev. hlas 1. časť tajničky

hliník

Venezuela 3. časť tajničky

2. časť tajničky

Z ankety o Batôžkovej zábave Spolku petrovských žien

jestvoval

logaritmus

Taliansko

lovenie

ž. meno

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 4. decembra o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude odvysielaný príspevok o adventnom období.

Repríza v nedeľu 8. decembra o 7.30 h.

48 /4571/

obvod

amatér

alkohol. nápoj

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz

30. 11. 2013

git

ponorila do vody

speváčka Allen značka auta

iba

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

4. a 5. samohláska

HLAS ĽUDU

stará srbská jednotka hmoty

ktoré patrí Alekovi nula

čepeľ (srb.)

astát onak

ž. meno

karát AS HL DU ĽU

vpíšte AÁ

ž. meno Katarína

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 47 – VODOROVNE: namastil, árenda, A, m, D, bor, em, cveng, Samuel, O, trik, ak, iskra, ab, e, Lolita, povedal, nový, Era, eli, tá, d, tackal sa.

TAJNIČKA: SAMUEL MIKLOVIC Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 45 z čísla 45 Hlasu ľudu z 9. novembra 2013 bolo: SVETOZÁR HURBAN. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: MICHAL JURÍK, Blok Partizán č. 8/3, 21 400 BÁČSKA PALANKA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

45

ŠPORT 1 : 1. Ajković z voľného kopu centroval pred bránu Jevtića, tento loptu vyboxoval, statická obrana sa ani len nepokúsila odkopnúť ju ďalej od brány a Lalović ju upravil do siete.

DOLINA – BSK 2 : 3 (1 : 1) Po prestávke hráči Doliny neo dobrom výkone v priateľ- dno tabuľky. úspešne hľadali cesty k sieti mužskom zápase s belehradskou V prvom polčase sa hralo v stva BSK, ktoré postupne prebeC. zvezdou fanúšikovia Doliny strede ihriska, bez premyslenej- ralo hru do svojich rúk. V 62. min. mali nádej, že svojich miláčikov vy- ších akcií. Gólových šancí takmer Dobrić musel predčasne do šatne, prevadia na zimnú lebo dostal druprestávku v dobrej hú žltú, potom nálade. Asi 300 dii červenú karvákov napriek sytu. Doline ani chravému počasiu to nepomohlo. prišlo na ihrisko s Desiati Borčanádejou, že sa konia boli podninečne potešia výkavejší a obehre. Nádeje sa netavejší. splnili a domáci diV 78. min. Miváci smutní odišli z lutinović pekihriska. Mnohí to nou strelou z urobili aj pred ukonvoľného kopu čením zápasu s prekvapil Jevtimužstvom BSK z ća a obrátil výBorče, a to veľmi nasledok v prohnevaní. Mužstvo spech svojho Doliny podalo najmužstva. Mužslabší výkon a v zástvo Doliny sa pase s mužstvom z márne pokúšadolnej časti tabuľky lo vyrovnať, utrpeli nepríjemnú lebo brankár porážku. Bývalý su- Hostia z Borče (žlté tričká) boli pohyblivejší a lepší Čanović za poperligista z Borče moci dobrých prejavil viac vôle a mal väčší mo- ani nebolo a brankári boli bez ro- obrancov úspešne chránil svoju tív získať vzácne body. Hostia boty. Domáci predsa prví vsietili. sieť. V 83. min. Savković prebehol produkovali lepší futbal a zaslú- Kapitán Čížik pekne odcentroval ľavou stranou a akciu zakončil žene vyhrali. Hráči Doliny zlyhali z voľného kopu, pred bránou tretím gólom. Knokautované vo všetkých elementoch futbalo- vznikla veľká tlačenica, v ktorej sa mužstvo Doliny gólom Memovivej hry. Naháňali loptu bez cieľa, najlepšie vynašiel Radišić a prí- ća do konca iba skorigovalo výnevedeli si s ňou poradiť! Domá- zemnou strelou zdolal brankára sledok. Mohlo možno aj vyrovnať, ci sa nepousilovali vyhnúť sa pre- Čanovića. V 42. min. hostia po- ale Nikola Kovačević strelil vedľa hre, ktorá ich priklincovala na dobným spôsobom vyrovnali na brány.

PRVÁ LIGA SRBSKA

Na dne priepasti!

P

V poslednej min. nervózny Gigović dostal červenú kartu. Najnovšia prehra ide na rováš väčšiny domácich hráčov, ktorí hrali bezvoľne a zbabelo. Hlavný rozhodca Bojan Cicvarić z Užice pískal v súlade so svojím priezviskom, kým jeho pomocníci Marko Dimitrijević z Kragujevca a Pavle Piper z Čačku hnevali domácich.

DOLINA: Jevtić, Stanimirović (Đoković), P. Čížik, Memović, Radišić, Karadžić (Momić), Plavšić, N. Kovačević, Jovanović, Stajčić (Gigović), D. Kovačević.

Výsledky 15. kola: Bežanija – Teleoptik 0 : 0, Timok – Inđija 1 : 0, Radnik – Sloga (PM) 2 : 1, Smederevo – Sinđelić 0 : 2, Dolina – BSK 2 : 3, Mladost – Metalac 0 : 0, Borac – Jedinstvo putevi 2 : 0, Sloga (K) – Proleter 3 : 1.

Dolina pred odchodom na zimnú prestávku zohrá odložený zápas 14. kola s Metalcom v Gornjom Milanovci.

Ján Bokor 1. Mladost 2. Sloga (PM) 3. Sloga (K) 4. Borac 5. Metalac 6. Proleter 7. Be!anija 8. Jedinstvo 9. Timok 10. Smederevo 11. Sin"eli# 12. Teleoptik 13. Radnik 14. BSK 15. In"ija 16. Dolina

FUTBALISTI ČIERNEJ PLETI V PADINE

Najplatenejší športovec Čadu o najslovenskejšieho mestečka vo Vojvodine čoraz častejšie prichádzajú športovci čiernej pleti. Vďaka obrovskému úspechu FK Dolina do prvoligovej Padiny prichádzajú na merania síl kvalitné srbské kluby. V dobre organizovaných kolektívoch nechýbajú ani futbalisti z afrických krajín. Na padinskom trávniku najprv hrali pre Slogu z Petrovca na Mlave Franciss Bosmann a Bismarck Appiah, dvaja z troch Ghančanov v tomto tíme. Na súpiske Radnika zo Surdulice bol kamerunský útočník Fokim fon Fondo.

Bezpochyby najzvučnejšie meno z čierneho kontinentu v Prvej lige Srbska je

D

46

Misdongard Betolingar. Najplatenejší športovec Čadu je futbalistom FK Mladost Lučani. Milovníci futbalu ho poznajú ako bývalého hráča belehradskej Crvenej zvezdy (sezóna 2007/2008, na 15 zápasoch dal štyri góly) a FK Budućnost Podgorica. Betolingar sa narodil v N’Djamene. V hlavnom meste Čadu hrával pre Renaissance. Trikrát zaradom bol štátnym majstrom. Do Belehradu sa Misdongard Betolingar: „Príďte dostal ako najlepší ligový strelec do môjho Čadu!“ Union Douala (40 zápasov, 22 gó30. 11. 2013

15 15 15 15 14 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 14

10 8 8 7 7 5 5 6 6 6 5 5 5 4 2 2

3 2 2 3 2 6 6 3 3 2 4 3 3 5 5 4

2 5 5 5 5 4 4 6 6 7 6 7 7 6 8 8

24 : 8 22 : 19 20 : 15 12 : 10 18 : 8 25 : 18 16 : 11 16 : 20 12 : 16 14 : 15 17 : 14 18 : 19 14 : 23 16 : 25 11 : 23 15 : 26

33 26 26 24 23 21 21 21 21 20 19 18 18 17 11 10

lov), klubu z najväčšieho kamerunského mesta. „Ak by sa niektorý turista chcel dostať do môjho rodného Čadu, tak mu odporúčam pozrieť si vôbec najstaršie archeologické nálezy v Afrike,“ odpovedal o turistických pozoruhodnostiach Čadu v dobrej srbčine po zápase v Padine Betolingar.

J. Špringeľ

48 /4571/

HLAS ĽUDU

ŠPORT

Domácim len prvé slovo: vedúci gól Bjelogrlića v 32. min. zápasu Sirig – Tatra 1 : 2

MESTSKÁ LIGA NOVÉHO SADU

Splnili rozkaz trénera Šponju SIRIG – TATRA 1 : 2 (1 : 1) utbalisti Tatry si na rozlúčku s jesennou sezónou priniesli tri body z horúcej pôdy v Sirigu a prezimujú na treťom mieste. Kysáčania tak držia krok s vedúcimi mužstvami a zanechali ostatných konkurentov o osem až desať bodov, čo je pekný náskok, keď vieme, že osem mužstiev postúpi do novoformovanej oblastnej ligy.

Domáci v nedeľu začali naplno a pritom hrali občas hrubo. Kysáčania zasa zahrali tak, ako im tré-

F

ner Šponja pred zápasom rozkázal. Dobre sa pohybovali, rýchlo a presne prihrávali. Predsa v 32. min. Bjelogrlić využil chybu obrany Tatry a vsietil úvodný gól.

Hostí to vôbec nezmýlilo, postupne prebrali hru a gólom G. Grijaka v 42. min. výsledok vyrovnali.

Po prestávke mužstvo Tatry viditeľne dominovalo na trávniku, ale výsledok sa dlho nemenil. Tatranci nevyužili niekoľko šancí,

ktoré domáci ani nemali, hoci vynaložili veľké úsilie a bojovnosť.

Keď už všetci čakali koniec zápasu, v 4. min. nadstaveného času rozhodca nariadil voľný kop za hostí z pravej strany. Vuković dobre vypálil a Stevanović pozmenil smer lopty, ktorá sa ocitla v sieti Sirigu – 1 : 2. Hostia sa radovali a domáci rozčarovane opúšťali ihrisko, lebo rozhodca len čo vykopli loptu zo stredu ihriska, odpískal koniec zápasu.

Víťazstvo Tatry je celkom zaslúžené. Zápas sledovalo zo 100 divákov, medzi ktorými bolo aj dosť Kysáčanov. Rozhodca Šavija z Veternika žltými kartami potrestal Vasića, Perića (Sirig), Đakovića, G. Grijaka, Stevanovića a Alargića (Tatra).

TATRA: Navala, Srnka, Stevanović, Ćupina, Đaković, Krstić, G. Grijak, Malešević, Alargić, Vuković, M. Grijak (Tót).

Výsledky 17. kola: Sofeks – Báčka 5 : 0, Železničar – Futog 1 : 1, Slavija – Borac 3 : 0 kontumačne, Omladinac – Šajkaš 0 : 0, Vinogradar – Sremac 3 : 0, Proleter – Fr. partizan 2 : 2, Fruškogorac – Čenej 4 : 2, Sirig – Tatra 1 : 2, Susek – Dinamo 2 : 0.

Pavel Pálik 1. Slavija 2. !ajka" 3. Tatra 4. Vinogradar 5. Futog 6. Omladinac 7. Fr. partizan 8. Sirig 9. Sofeks 10. Susek 11. Dinamo 12. Sremac 13. Proleter 14. Fru"kogorac 15. Bá#ka 16. $elezni#ar 17. Borac 18. %enej

17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17

13 11 11 8 8 7 6 8 7 7 8 6 5 6 4 2 3 0

2 6 4 5 3 6 8 2 4 4 1 5 5 1 2 6 0 2

2 0 2 4 6 4 3 7 6 6 8 6 7 10 11 9 14 15

53 : 15 49 : 11 26 : 7 44 : 32 31 : 20 23 : 13 30 : 21 28 : 30 34 : 27 33 : 28 26 : 23 32 : 24 25 : 47 31 : 39 21 : 46 20 : 45 14 : 51 16 : 56

41 39 37 29 27 27 26 26 25 25 25 23 20 19 14 12 9 2

PRVÁ LIGA KOLKÁROK SRBSKA – SKUPINA VOJVODINA

Vyšmykla sa výhra o vlások…

KK SLÁVIA – KK TOZA MARKOVIĆ 2 861 : 2 872 olkárky kovačickej Slávie doma zohrali v nedeľu 17. novembra 2013 posledný zápas v tejto sezóne. V 7. kole Prvej ligy kolkárok Srbska – skupina Vojvodina, Kovačičanky si zmerali sily so ženským celkom Tozu Markovića z Kikindy. Kolkárkam KK Slávia sa takmer podarilo vyhrať nad súperkami, medzi ktorými boli aj mladučké dvanásťročné kolkárky, ale v posledných minútach akoby im ubudlo síl. Podali matný výkon v stretnutí s celkom z Kikindy, nad ktorým mohli ľahko vyhrať. Ľahostajnosť sa im vypomstila a prehrali s rozdielom 11 kolkov. Výsledok bol 2 861 : 2 872 v prospech hostiek.

K

30. 11. 2013

48 /4571/

HLAS ĽUDU

SLÁVIA: Kucháriková, Farkašová, Feketyová, Diňová, Beracká, Bírešová.

Tabuľka: 1. Radnički Nový Sad 12 bodov, 2. NS 1932 Nový Sad 10, 3. Spartak Debeljača 10, 4. Alimenta Nový Sad 6, 5. Vojvodina Bačko Gradište 6, 6. Egység Báčska Topola 4, 7. Slávia Kovačica 4, 8. Toza Marković Kikinda 2 body.

Vo 8. kole kovačické kolkárky 8. februára 2014 zohrajú zápas na domácich dráhach s družstvom VojZačiatok kolkárskeho zápasu Slávia – Toza Marković vodina z Báčskeho Gradišta.

A. Chalupová sľuboval úspešnejší výsledok domácich…

47

ŠPORT VOJVODINSKÁ LIGA – ZÁPADNÁ SKUPINA

Adaševčanom klesla morálka

Znechutení fanúšikovia JEDNOTA – SRBOBRAN 0 : 3 (0 : 2)

tretnutie s mužstvom Srbo- dinskej ligy – západnej skupiny, branu pripomenulo tým star- nepočetným fanúšikom Jednoty ším fanúšikom Jednoty súboj tý- priniesol veľké rozčarovanie. Dochto dvoch mužstiev v dávnom žili sa viac ako zaslúženej prehry SLOGA – GRANIČAR 4 : 0 (2 : 0) roku 1951. Vtedy vo veľkom finá- s niekdajším súperom v pohárole o obrovský futbalový Pohár Voj- vej súťaži. poslednom jeSLOGA: Toja- vodiny Jednota na štadióne VojDomáci začali a skončili zápas sennom zápase gić, Kovačević vodiny (voľakedajšia Sloga), po- veľmi zle, nebojovali naplno, akoErdevíčania pre(Babić), Maleše- vedľa železničnej stanice v No- by im nešlo o výhru. Hostia zo svedčivo porazili súvić (Miščević), vom Sade vyhrala Srbobranu od začiatpera z Adaševiec a Šajić, Miljković, nad sobotňajším ku udávali tempo a potešili svojich verRaičević, Strni- súperom 1 : 0. Pauž v 5. min. sa ujali ných fanúšikov. Hráša, Baljak, Pova- zovské mužstvo povedenia gólom Jovači oboch mužstiev žan (Šajić), Si- smeľovalo asi 1 000 novića. Po inkasovavynaložili veľké úsimeunović, Cve- priaznivcov Jednonom góle mužstvo lie s cieľom získať tičanin. ty, ktorí za hmlistéJednoty zostalo bez body. Kvalitnejšie Výsledky po- ho, jesenného pokoncentrácie, jeho domáce mužstvo sledného 14. časia špeciálnym hráči bezhlavo odkoúplne prevýšilo súkola: Sloga – Gra- vlakom pricestovapávali loptu z vlastDobrý rozohrávač: pera. Skóre zápasu Milenko Simeunović ničar 4 : 0, Polet – li do srbských Atén. ného územia, neotvoril Baljak vďaka (Sloga Erdevík) Crvena zvezda 2 : Zlatými písmenami mohli založiť premytomu, že rozhodca 0, Jednota – zostalo zapísané, že Neúspešná jeseň: Miško slenú akciu a nepriDino Kalafat z Nového Sadu Srbobran 0 : 3, Jugović – Borac sriemske mužstvo pravili si žiadnu šanStanković (Jednota správne odpískal penaltu v 25. 1 : 1, Vrbas – Cement 2 : 1, po mimoriadnom St. Pazova) cu, hoci si v druhej min. zápasu. Domáci hráč bol Mladost – Omladinac 0 : 0, In- úniku z pravej stračasti vynútili prevahu. presný, keď sa ocitol zoči-voči s dex – Prigrevica 0 : 0. ny naladeného Janka Kováča a V 18. min. už bolo 0 : 2 a všetkým brankárom Ilićom – 1 : 0. Hostia Károly Vig krásnej nahrávky nezabudnuteľný bolo jasné, že body odcestujú do sa potom pokúsili upraviť si kanonier v modro-bielom tričku Srbobranu. rady, ale v útoku ani raz vážNebojša Škorić najvyššie vyskočil Ani v druhej časti sa vo výkone 1. Prigrevica 14 9 2 3 21 : 11 29 nejšie neohrozili domáceho a presnou strelou hlavou rozvlnil Jednoty takmer nič nezmenilo, 2. Omladinac 14 8 4 2 24 : 10 28 brankára Tojagića. sieť bezmocného brankára Srbo- okrem trochu zvýšenej obeta3. Vrbas 14 9 1 4 20 : 12 28 Niekoľko minút pred koncom branu. V tom období, ale i neskor- vosti jej hráčov. Najviac starostí 4. Sloga 14 8 3 3 24 : 12 27 polčasu, v 38. min. trhlinu v šie Jednota mala v mužstve vý- obrane Jednoty robili dvojná5. C. zvezda 14 8 2 4 18 : 14 26 obrane Graničara našiel Miščeborných jednotlivcov. sobný strelec Jovanović za asis6. Cement 14 7 3 4 24 : 15 24 vić a strelil druhý gól ako z futTrvalé spomienky zostali, všet- tencie Sekulića, ktorý v 71. min. dal 7. Index 14 6 5 3 17 : 12 23 balových učebníc – 2 : 0. ko je zapísané v análoch klubu. záverečný gól.

8. Mladost 14 5 5 4 14 : 10 20 Unaveným hosťom v druhom Futbalový dnešok StaropazovčaTak Jednota skončila prvú eta9. Srbobran 14 5 2 7 14 : 13 17 polčase klesla morálka, takže donom v posledných rokoch pri- pu majstrovstiev s chudobným 14 4 4 6 16 : 22 16 máca Sloga získala presilovku a 10. Polet niesol mnohé trpké chvíle. Preto bodovým kontom, čo je predsa na 11.

Grani!ar 14 4 2 8 19 : 31 14 mohla brankárovi Ilićovi naplniť nečudo, že je na tribúne čoraz me- zamyslenie, vzhľadom na formo14 4 1 9 13 : 22 13 sieť do vrchu! Druhý polčas sa tiež 12. Jednota nej verných fanúšikov voľakedaj- vanie Novosadsko-sriemskej ligy 14 2 4 8 13 : 22 10 skončil s dvoma gólmi v bráne 13. Borac šieho slávneho mužstva. v majstrovskom ročníku 14 3 1 10 10 : 29 10 Graničara, ktoré strelili opäť Baljak 14. Hajduk Aj posledný jesenný zápas v 2014/2015. Vedenie musí hľadať 14 2 3 9 15 : 27 9 v 69. min. a Miljković v 90. min. 15. Jugovi" rámci nie práve kvalitnej Vojvo- posily pre každý post v tíme, lebo sú náznaky, že niektorí skúsení hráči (Šuša, Stegnjajić...) v zimnom IN MEMORIAM prestupovom termíne opustia 1952 hral o prvé miesto vo Vojvodine, a potom do mužstvo. Dovčerajší dorastenci roku 1954 súťažil vo Vojvodinskej lige. predsa nemôžu dosahovať výPavel Privizer tričko prvého mužstva Tatry na znamnejšie výsledky. Avšak, kde mieste obrancu nosil do roku 1959. Hoci bol ťažhľadať posily s prázdnou peňako chorý, o mužstvo Kysáčanov sa neprestal zaženkou? ujímať a finančne ho podporovať do posledného JEDNOTA: Mijatović, Bojić, stredu 20. novembra 2013 po dlhej a ťažkej cho- dňa svojho života. Pochovali ho 21. novembra na Marković, Vasiljević, Šuša, Mirobe v Kysáči umrel niekdajší obranca FK Tat- kysáčskom cintoríne za prítomnosti veľkého počlanović (Janjuz), Guša, Stankora Pavel Privizer. Báči Paľo sa narodil roku 1936 v Ky- tu občanov Kysáča a okolia. vić, Igrač (Erceg), Šestović, FaPP sáči. Bol členom známeho dorastu Tatry, ktorý roku bók (Dragin).

Bz-ý

S

V

Pavel Privizer 1936 – 2013

V

48

30. 11. 2013

48 /4571/

HLAS ĽUDU

ŠPORT PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

V réžii „vlastencov“ SLÁVIA – SLOGA (BNS) 1 : 1 (0 : 0) uško Bosnić strelil úvodný gól svojmu materskému klubu. Bývalý slávista Vladimir Gvozdenović centroval anglicky presne na hlavu Nemanju Milekića a spomínaný náhradník uzavrel skóre. O osude tohto zápasu tak rozhodli dvaja hráči, ktorí si obliekali dresy oboch klubov.

Tradícia je v posledných rokoch jednoznačne na strane futbalistov z Banátskeho Nového Sela.

Slávia naposledy vyhrala nad Slogou v máji 2011. V piatom zápase zaradom nevyhrala.

Na konci jesennej časti majú slávisti na piatom mieste až o osem bodov menej od šampiónskej Slogy z Plandišta, ale iba o štyri body menej od druhého Železničara a tretieho Radničkého. Mužstvo, ktoré slávisti najpresvedčivejšie vyhrali (Mladost Omoljica 6 : 1), má o tri body viacej od Kovačičanov. Nerozhodné výsledky na domácich meraniach síl so Železničarom a Slo-

D

gou (BNS) môžu Sláviu vzdialiť od snaženia byť na konci majstrovstiev medzi tromi najúspešnejšími tímami.

V prvom polčase sa striedali prízemná strela Miháleka, one- Strelil do siete materského klubu: Duško Bosnić skorenie Ange- (Slávia Kovačica) lovského na center Ďuriša, diaľková bomba Pet- rohovom kope Nestorovského.

Bosnić vsietil gól v 72. minúte. kovića. Hostia mali prvú príležitosť po polhodine hry. Nebez- Po centrovanej lopte Nestorovpečnú strelu Veličkovića vyrazil ského jeho strelu hlavou kryla do rohu Antanasijević. Z diaľky obrana hostí, ale v druhom poskúšal do prestávky nepresne aj kuse pravačka hrotového útočČerňoš a z druhej strany Jović. níka bola presná. Vyrovnávajúci Po prestávke bola prvú gól padol o šesť minút neskoršie. štvrťhodinu aktívnejšia Sloga. Sedem minút pred záverečným Príležitosti zmarili Rusoloi a zno- hvizdom Čerňoš presne prihral vu Jović. Potom už panovala Slá- Vlastovi Dudášovi, ktorý ale strievia. Šance domácich sa striedali ľal delovkou nad. Po prihrávke ako na bežiacom páse: najzrelšie Bosnića štyri minúty pred konpo akcii Angelovski – Bosnić a po com strelu Petkovića z dvoch

metrov vyrazili obrancovia Slogy na roh.

SLÁVIA: Antanasijević, Nestorovski, Jovčevski, Čerňoš, Hornung, Ďuriš (Vl. Dudáš), Bosnić, Petković, Angelovski, Mihálek, Sachter. Ďalšie výsledky 15. kola: Kolonija – Partizan 9 : 4, Sloga (P) – Radnički 3 : 0, Vojvodina – Budućnost 4 : 4, BAK – Jugoslavija 1 : 0, Mladost – Železničar 2 : 2, Tempo – Vulturul 1 : 4, Polet – Crvena zvezda 0 : 1.

Ján Špringeľ 1. Sloga (P) 2. !elezni"ar 3. Radni"ki 4. Mladost 5. Slávia 6. Jugoslavija 7. Sloga (BNS) 8. C. zvezda 9. Polet 10. Kolonija (-3) 11. Vojvodina 12. Budu#nost 13. Vulturul 14. BAK 15. Partizan 16. Tempo

15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15

9 7 8 7 7 6 5 5 5 7 4 4 5 5 4 0

4 6 3 5 2 4 7 7 6 2 6 5 1 1 3 2

2 2 4 3 6 5 3 3 4 6 5 6 9 9 8 13

37 : 17 35 : 15 36 : 18 34 : 25 28 : 19 21 : 14 21 : 20 27 : 29 24 : 19 50 : 45 21 : 23 26 : 30 22 : 30 18 : 30 28 : 45 5 : 54

31 27 27 26 23 22 22 22 21 20 18 17 16 16 15 2

1. Borac (VS) 15 2. Dobrica 15 3. Partizan (U) 15 4. Dunav 15 5. Hajdu!ica 15 6. Jedinstvo 15 7. Ratar 15 8. Potporanj 15 9. "evac 15 10. Kara!(J) 15 11. Kara!(K) 15 12. Vinogradar 15 13. Hajduk 15 14. Borac (VG) (-1)15 15. Partizan (K) 15 16. Vladimir. (-3) 15

9 9 8 8 6 7 7 7 6 7 6 4 4 5 3 2

4 3 3 2 7 3 2 2 4 1 0 5 4 0 1 3

2 3 4 5 2 5 6 6 5 7 9 6 7 10 11 10

24 : 17 51 : 20 25 : 17 37 : 26 29 : 16 20 : 20 28 : 28 21 : 21 26 : 21 31 : 32 21 : 39 28 : 37 22 : 23 21 : 27 24 : 41 23 : 46

31 30 27 26 25 24 23 23 22 22 18 17 16 14 10 6

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – SKUPINA VÝCHOD

Päťka na záver HAJDUŠICA – KARAŠ (K) 5 : 0 (3 : 0) trelci Hajdušice v poslednom kole jesennej časti majstrovstiev akoby chceli nahradiť početné príležitosti, ktoré zmrhali na minulých zápasoch. Domáci futbalisti zápas začali útočne a už vo 8. min. bolo 1 : 0. Presný z vyše dvadsaťmetrovej diaľky bol Lečić.

V 14. minúte Demse využil neobozretnosť obrany hostí a z blízkosti zvýšil náskok svojho celku. Iba o pár minút neskoršie aj mladý Pejčić potvrdil, že vie dobre strieľať. Z takmer 30 metrov mieril presne do ľavého horného rohu brány Karaša. Aj po tomto góle Hajdušičania mali prevahu, ale hostia predsa len konsolidovali svoje šíky a do konca polčasu útoky naladených domácich futbalistov úspešne zneškodnili.

Už v prvých minútach pokračovania však Demse ešte raz po-

S

30. 11. 2013

48 /4571/

tvrdil svoje strelecké schopnosti, keď pekne prihranú loptu vo vzduchu zasiahol a p o n a d Piaty gól Radovića v 78. minúte zápasu b r a n k á r a Hajdušica – Karaš Kuštilj 5 : 0 Karaša zaslal do siete – 4 : 0. Nuž a po tom- dović), Lečić, G. Stojkovski, to góle domáci futbalisti poľavi- Mršić, Miksád (Cvijanović), Poli a umožnili futbalistom z Kuštilja, morišac, Kocevski, Demse, Pejaby hru presadili pred bránu čić.

Ostatné výsledky 15. kola: Jakšića, kde si vytvorili aj niekoľko príležitostí. V polovici polča- Hajduk – Karaš (J) 0 : 4, Ševac su však domáci celok znovu pre- – Partizan (U) 1 : 2, Partizan bral hru do svojich rúk, vytvoril si (K) – Ratar 4 : 0, Potporanj – Viešte niekoľko príležitostí, z kto- nogradar 2 : 1, Borac (VG) – Borých jednu využil Radović v 78. rac (VS) 1 : 2, Vladimirovac – Dunav 1 : 6, Dobrica – Jedinminúte.

HAJDUŠICA: Jakšić, M. Stoj- stvo 4 : 0. vlh kovski (Đukić), Barbulović (RaHLAS ĽUDU

49

ŠPORT NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

S prázdnymi flintami MLADOSŤ – BUDÚCNOSŤ (H) 0 : 0 tak prišiel na rad pre Petrovčanov a Hožancov dlho očakávaný zápas posledného jesenného kola, keď sa vo Vrbare stretli Mladosť a Budúcnosť. Futbalový tanec na ostrí noža, a to malo byť toto dlho očakávané obecné derby, podhrievali i všetky tie udalosti, ktoré sa udiali v týchto dvoch našich prostrediach. A to predovšetkým v Hložanoch!

Petrovčania a Hložanci ako nováčikovia v Novosadskej oblastnej lige nedosiahli tejto jesene zvláštne výsledky. Tí prví v lete vypadli z Vojvodinskej ligy, kým sa Hložancom po dvoch barážových pokusoch podarilo do-

k tomu, že zápas musel byť predĺžený o niekoľko minút a aj službukonajúci lekár Ćetković sa niekoľkokrát dobre po ihrisku rozbehol, aby oše- Obecenstvo vo Vrbare si zaslúžilo vidieť góly v susedskom derby tril zranených hráčov. čila nad bránou. Neskoršie tento MLADOSŤ: Fejdi, Latinović, Príliš nervozity bolo na ihrisku hráč po Trišićovej prihrávke dob- Batinić, Fábry (Jakuš), Ardalić, a aj sám finiš priniesol vylúčenie re prenikol, ale hostia dobre rea- Kobilarov, Vrgović (Cerovský), petrovského Hložančana Pavla govali. Najlepší útok domácich Trišić, Zorić, Torbica, Bubulj (KaOžváta a domáceho Novosadča- sme videli v 44. min., keď Trišić ranović). na Miloša Trišića. sprava presne mieril na opačnú BUDÚCNOSŤ: Tankosić, Haľavú stranu k Bubuljovi, tento cen- taľa (Drieňovský), Mandić, Hortroval a Tankosić strelu Torbicu vát, Zečević, Ljubičić-Mijić, hlavou šikovne vyrazil nad bránu. Ožvát, Zbućnović (Molnár), LeZačiatkom druhého polčasu Bu- đanac, Lukić, Matić. dúcnosť prekonala domáceho Zápas viedol Atilla Sipos zo brankára a loptu zo samej čiary vy- Srbobranu zo svojimi pomocníkrazil Ardalić. Domáci potom nie- mi Lukom Vujačićom z Vrbasu a koľkokrát zaútočili a v 55. min. sa Milisavom Matićom zo Srbobranu. dožadovali od rozhodcu jedeHložianski dorastenci v prednástky pre údajnú hru hložian- zápase vyhrali 1 : 0.

Výsledky posledného 15. kola: Mladosť (P) – Budúcnosť (H) 0 : 0, Sutjeska – ŽSK 1 : 2, Jedinstvo – Kabel 0 : 2, Mladost (NS) – Vojvodina (T) 1 : 1, Petrovaradín – Veternik 1 : 0, Budućnost (M) – TSK 3 : 0, Tvrđava Zhustená obrana Budúcnosti (biele dresy) nedovolila – Vojvodina (BG) 1 : 0, Mladost ani raz sa úspešne presadiť útočníkom Mladosti (T) – Borac 3 : 1. stať sa tam, kde túžili dávno súČo sa týka gólových Samuel Medveď ťažiť. príležitostí, ako to po(Snímky: J. P.) Sychravé počasie v neskorú je- vedal hráč Budúcnosti 1. !SK 15 14 1 0 40 : 6 43 seň prilákalo minulú nedeľu do Branislav Zbućnović, vý2. Kabel 15 12 2 1 37 : 12 38 Vrbary hodný počet divákov nie- sledok mal byť 3 : 3. Bu3. Budu"nost (M) 15 9 1 5 28 : 18 28 len domácich a hložianskych, ale dúcnosť prvá zaútočila 4. Borac 15 8 2 5 37 : 20 26 i z bližšieho okolia, z Kulpína, na bránu domácich.

5. Veternik 15 8 2 5 32 : 20 26 Maglića, Silbaša...

Hneď v úvode z vyše 6. Mladost (T) 15 8 2 5 32 : 26 26 Už začiatok zápasu naznačil, dvadsiatich metrov Le7. TSK 15 8 1 6 17 : 18 25 že perie bude obojstranne fŕkať. đanac chcel lobovať Fej8.

Petrovaradín 15 7 2 6 19 : 24 23 V 3. min. napätie a nervozita za- diho, avšak tento sa ne9. Vojvodina (T) 15 5 4 6 19 : 25 19 čali stúpať, keď kapitán Budúc- dal prekvapiť. Mladosť v Pekné gesto: brankár Mladosti Pavel Fejdi 10. Budúcnos#(H)15 5 2 8 24 : 37 17 nosti Dragan Lukić príliš ostro prvom polčase, zdá sa pomáha menovcovi Ožvátovi, aby vstal z trávnika 11. Mlados#(P) 15 4 2 9 15 : 32 14 zakročil na Fábryho, čo vyvolalo nám, bola lepšia, útočisilné reakcie v hľadisku a upove- la hlavne z bočných pozícií a lop- skeho zadáka rukou. Potom pred 12. Vojvodina (BG)15 3 4 8 17 : 22 13 domilo energického rozhodcu Si- ta letela k vysokému Zorićovi a tiež koncom Leđanac mohol zdolať 13. Tvr$ava (-1) 15 4 2 9 19 : 26 13 posa, že bude mať so svojími po- viac v strede hrajúcemu Torbicovi. Fejdiho, ale šťastie pre domácich, 14. Jedinstvo 15 3 4 8 12 : 24 13 mocníkmi hodne práce. To sa aj Najprv 34. min. Latinović dobre za- že lopta preletela domáceho stráž- 15. Mladost (NS) 15 3 2 10 19 : 41 11 16. Sutjeska 15 2 1 12 16 : 32 7 stalo. Niekoľko prerušení priviedlo centroval a Zorićova hlavička skon- cu siete a skončila za bránou.

A

50

30. 11. 2013

48 /4571/

HLAS ĽUDU

Šport

Zorić hlavou prestrelil bránu. Brankár Tankosić a hložianski obrancovia si mohli vydýchnuť...

MLADOSŤ A BUDÚCNOSŤ HRALI 0 : 0

Prázdne siete vo Vrbare!

V

nedeľu sa vo Vrbare hralo nie tak časté majstrovské derby susedovcov z Petrovca a Hložian. Predtým sa Mladosť a Budúcnosť v boji o body naposledy stretli v sezóne 2002/2003 v Medziobecnej lige Báčska Palanka. V Hložanoch bolo vtedy nerozhodne 3 : 3 a v Petrovci vyhrala Mladosť 2 : 0.

Na záver jesennej časti Novosadskej oblastnej ligy mužstvá Mladosti a Budúcnosti vo Vrbare ukrátili 400 divákov nielen o góly, lež aj o pekný futbal.

Susedská rivalita a hlad po víťazstve akoby zviazali nohy 22 futbalistom na trávniku.

Od začiatku „modrí“ a „bieli“ prejavili nadmernú, celkom nepotrebnú nervozitu, ktorá je najväčším nebezpečenstvom pre dobrý výkon, pekný futbal, v konečnom dôsledku aj pre úspešný výsledok.

Hráči sa príliš mnoho váľali a v tom im neprekážali ani sychravé a chladné

počasie, mokrý trávnik. Rozhodca Sipos zo Srbobranu a službukonajúci lekár Ćetković mali plné ruky práce. Ten prvý často prerušoval hru pre fauly a nešportové správanie sa, napomínal, prosil, hrozil a napokon trestal vinníkov: Kobilarova, Batinića a Zorića u domácich, Hataľu, Drieňovského, Matića a Leđanca u hostí žltými kartami, kým Ožváta a Trišića vylúčil z hry. Lekár Ćetković zasa musel viackrát dobre zašprintovať na trávnik, aby poskytol pomoc ležiacim jednotlivcom z oboch mužstiev.

V takom ovzduší sa skončil posledný zápas jesene vo Vrbare, na ktorom si uzimení diváci zaslúžili vidieť viac futbalu, pekných akcií, vzrušujúcich chvíľ pred bránami a to najkrajšie v najpopulárnejšom športe – góly.

Kapitáni Fejdi a Lukić s rozhodcom Siposom

J. Pucovský

Dvaja proti dvom ďaleko od brány

Ožvát a Trišić (zľava) mali časté duely na zápase a v 93. min. dostali červené karty

Lekár Ćetković mal plné ruky práce

Takýchto tlačeníc medzi hráčmi bolo v nedeľu na ihrisku vo Vrbare bárskoľko

VETERNIK Veternik patrí medzi najmladšie osídlenia v okolí Nového Sadu.

Tesne je spätý s týmto mestom a mnohí ho aj pokladajú za novosadské predmestie. Založené bolo v roku 1918 ako osídlenie pre vojnových invalidov – slepých veteránov, ktorí bojovali v prvej svetovej vojne pri vrchu Veternica v Macedónsku. Po zakončení vojny kráľ Aleksandar udelil dobrovoľníkom, ktorí sa zúčastnili v prielome solúnskeho frontu, pozemky okolo už založenej dediny, čím sa aj zvýšil počet obyvateľov. Počas druhej svetovej vojny maďarskí okupanti vyhnali občanov Veternika z ich príbytkov. Po oslobodení sa vrátili a odvtedy sa počet obyvateľstva postupne zvyšoval. Opravdivú expanziu obyvateľstva osídlenie zažilo v 90. rokoch, keď sa tu natrvalo nasťahovali utečenci z Chorvátska a Bosny a Hercegoviny. Iba na porovnanie: v roku 1948 tu žilo 789 občanov, 1961 – 1 908 občanov a v roku 2002 – 19 278. Podľa najnovšieho sčítania dnes tu žije 17 454 občanov. Vo Veterniku spoločne nažíva viac národností, z čoho, pravdaže, väčšinu tvorí srbské obyvateľstvo. K slovenskej príslušnosti sa tu prihlásilo 89 občanov.

J. Pániková