Hlas49 2012 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 69 ČÍSLO 49 /4520/

Dva veľtrhy v rovnakom termíne

8. 12. 2012

1. regionálna konferencia o médiách menšín

Veľtrh vysokých škôl a fakúlt v Petrovci

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 50 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

Publikáciou Národnostná príslušnosť Republikový štatistický úrad začal 29. novembra zverejňovať konečné výsledky vlaňajšieho sčítania obyvateľstva. O. Filip

O skúškach, prioritách a riskoch východísk z krízy sa rokovalo na konferencii, ktorá 30. novembra prebiehala v novosadskom hoteli Park. O. Filip

Prvá regionálna konferencia Prítomní, viditeľní a spolu silní, venovaná tlačeným a on-line médiám v jazykoch menšinových spoločenstiev vo Vojvodine, bola usporiadaná vo štvrtok 29. novembra v miestnostiach denníka Magyar Szó. J. Pániková Na 4. seminári pre žiakov v sobotu 1. decembra v ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci mladí účastníci sledovali prezentácie vlastných prác na tému Rozprávali mi... Paralelne zasadal Aktív učiteľov slovenčiny a založený bol aj Aktív učiteľov dejepisu.

V Báčskom Petrovci 28. novembra vo veľkej sieni obce prebiehal seminár pre matrikárov. V mene usporiadateľa – Výboru pre úradné používanie jazyka a písma NRSNM – matrikárov privítal predseda výboru a zároveň aj predseda Báčskopetrovskej obce Pavel Marčok (na snímke). K. Gažová

A. Francistyová

Lovecký spolok Hložany v nedeľu 2. decembra oslávil 90. výročie založenia. Po úspešnej poľovačke členovia spolku a početní hostia sa spolu vyfotografovali. Potom absolvovali slávnostné zhromaždenie, na ktorom jubilantom odovzdali primerané uznania. J. Bartoš

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

SEDEM DNÍ

Ťažké bruselské rokovania P

o rokoch Národné zhromaždenie schválilo štátny rozpočet načas. Hoci nie je ideálny, ako sa o rozpočte vyjadril aj sám minister Mlađan Dinkić, aspoň je schválený v zákonom stanovenej lehote, čo sa už dávno nestalo. Za najvýznamnejší štátny akt hlasovalo 138 poslancov vládnej koalície, proti 69 poslancov z radov opozície, traja poslanci nehlasovali. Napriek optimistickým vysvetleniam rezortného ministra o návrate štátnych financií z kómy, opoziční poslanci DS a LDP tvrdia, že rozpočet je nereálny a neudržateľný. Najväčšia rozprava sa však viedla o ústavných sedem percent pre Vojvodinu, ktorej ešte nevidno konca. APV žiada od prezidenta Nikolića, aby zákon o rozpočte nepodpísal, pokiaľ sa vec nerieši v súlade s Ústavou. A dovtedy sa Vojvodina mieni uchýliť k forme dočasného financovania. Na colných punktoch Jarinje, Merdare a Končulj sa 10. septembra začne uplatňovať integrovaná správa priechodov. Administratívnych alebo hraničných – závisí z ktorej strany sa pozeráte. Do konca roka rovnaká správa, ktorú majú spoločne vykonávať srbskí a albánski colníci za účasti príslušníkov Eulexu, bude zariadená aj na ďalších troch priechodoch. Technické postupy a detaily sa zvlášť horúčkovite spresňovali niekoľko dní pred tretím stretnutím srbského premiéra Ivicu Dačića s kosovským premiérom Hašimom Tačim za prítomnosti a účasti vysokej predstaviteľky EÚ Catherine Ashtonovej v Bruseli. V ovzduší zaťaženom nespravodlivosťou oslobodzujúcich rozsudkov, ktoré haagsky tribunál vyriekol najprv dvom chorvátskym generálom, a potom aj veliteľovi OVK Ramušovi Haradinajovi, mnohí s obavami čakali 4. december ako dátum ďalšieho stretnutia na najvyššej úrovni. Hlasy proti pokračovaniu dialógu zrazu výrazne zosilneli. Najsilnejšie protesty proti integrovanej správe priechodov prišli a prichádzajú od srbského obyvateľstva žijúceho na Kosove. Ich hlavná pripomienka a argument proti uskutočňovaniu tejto dohody vychádza z presvedčenia, že to v podstate znamená ustanovenie hranice, čo považujú za nepri-

jateľné. Predstavitelia Srbov z Kosova sa pýtajú, čie zákony sa tu budú uplatňovať, či sa bude vyberať clo a kam sa tieto prostriedky budú odvádzať? Okrem toho za životne dôležité považujú aj otázku, či sa na priechodoch musia preukázať kosovskými dokladmi a aká bude ich sloboda pohybu? V týždni za nami srbské obyvateľstvo sa masovo začalo zhromažďovať na priechodoch, ktoré sa pripravovali na budúcu funkciu. V smere Belehradu Srbi vyslali odkaz, že ich jednotné stanovisko proti ustanoveniu hranice so Srbskom netreba ignorovať a oznámili, že nevylučujú možnosť zavedenia barikád, cestnej blokády a bojkotu administratívnych priechodov. Pred odchodom do Bruselu premiér Dačić okrem iného poznamenal, že nie je ľahko, ale treba „zachraňovať to, čo sa zachrániť dá“. K tomu vyslovil ešte jednu smutnú pravdu o Srbsku, ktoré takmer ani nemá spojencov a „stojí osamelé oproti všetkým“. Význam najnovších bruselských rokovaní je nepopierateľný. Je to krok, ktorý niekam vedie. Potvrdil to aj Vincent Degert, šéf delegácie EÚ v Srbsku. Degert povedal, že tretie stretnutie v Bruseli má „kľúčový význam, pretože od jeho výsledkov závisí rozhodnutie Európskej rady o určení dátumu pre Srbsko na otvorenie rokovaní s Európskou úniou“. V predbežnom návrhu rezolúcie Európsky parlament vyzval Európsku radu, aby pre Srbsko čím skôr stanovila dátum otvorenia rokovaní o členstve v únii. Ktoré potom majú byť otvorené za predpokladu, ako sa uvádza, že Belehrad bude pokračovať vo vnútorných reformách a vo zveľaďovaní vzťahov so susedmi. Spomínajú sa aj konkrétne úlohy a oblasti, ktorým treba venovať väčšiu pozornosť a osobitne je pochválené úsilie vlády o dosiahnutie kodanských kritérií a výsledkov v boji proti korupcii. Hoci nemajú žiadne styčné body okrem toho, že patria medzi hlavné piliere štátnej politiky, rozpočet a otázka Kosova predsa majú čosi spoločné. Spája ich rozpor medzi tým, čo je, a tým, čo chceme, aby bolo. Anna Lazarevićová

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208

Vianociam v ústrety

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505

Ak mu občas aj vyčítame vrtochy počasia, december v podstate musíme mať radi pre ovzdušie, v ktorom sa nesie. Za nami je Mikuláš, pred nami Lucka, onedlho aj sviatok všetkých sviatkov Vianoce, potom Nový rok… Posledný mesiac je i príležitosťou obzrieť sa dozadu a (po)uvažovať dopredu, vydýchnuť si pár dní, ak sa nám podarí dostať sa zo zabehaného kolobehu striedajúcich sa záväzkov a udalostí. Už tradične, od roku 2000 jednou z prvých, alebo najskôr i prvou lastovičkou Vianoc u nás je Dobročinný bazár, ktorý sa spravidla koná začiatkom mesiaca v Belehrade. Rušno a pekne bolo na ňom i uplynulú nedeľu: na výstavnopredajných stánkoch mnohých, medzi nimi aj na stánku Slovenskej republiky (na snímke). O. Filip

Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

8. 12. 2012

49 /4520/

HLAS ĽUDU

FÓKUS AKO SA DOSTAŤ Z KRÍZY: SKÚŠKY, PRIORITY, RIZIKÁ

formy lokálnej samosprávy, ktoré treba podnecovať podľa zásady: viac reformy, viac aj podpory. Profesor Ekonomickej fakulty v Subotici Kosta Josifidis zhodnotil Vojvodine, druhé dva boli zase ako nereálny plán vlády Srbska menej všeobecné a viac konkrétzmenšiť rozpočtový deficit v roku ne. V prvom, na tému trhu práce pred nami takmer o polovicu (zo 7 percent na 3,6 percenta), taktiež to, že sú nám platy nízke, vo verejnom úseku neraz i nezarobené, že stredná vrstva mizne, následkom čoho je, že sa bez jej spotreby ekonomika iste nemôže mať dobre. Za základné východiská účastníci panelov považujú zmenšovanie verejnej spotreby a presadenie podstatZ konferencie v Novom Sade: odborné pohľady na ekonomický zajtrajšok nej fiškálnej reformy. Okrem vyslovea podnikateľstva, akcent bol na ľom zotavenia nášho hospodár- ných, desiatky iných návrhov a závplyve krízy na tieto, na opatre- stva konsolidovanie podnikov, že verov možno objaviť aj v temaniach na zmenšenie nezames- fiškálnou reformou treba zredu- tickej publikácii Odporúčania pre tnanosti, na dynamickom podni- kovať jeho zaťaženie, ako aj to, že vedenie politík v Republike Srbsku kateľstve ako lokomotíve hospo- treba viesť aktívnu politiku za- a AP Vojvodine 2013 – 2020, ktorá dárskeho rastu. Panel druhý mal mestnávania. Spolupracovník In- práve počas piatkovej konferenza cieľ prezentovať jednotlivé po- štitútu pre európske štúdie Miro- cie uzrela svetlo sveta. Ako jeden litiky vzťahujúce sa na regionálny slav Prokopijević je názoru, že z vítaných majákov v šere hosrozvoj, zveľadenie nefinančných cesta k väčšej konkurencie- podárskej beznádeje. O. Filip podnikateľských služieb, rozbor schopnosti vedie najmä cez re-

Sporením k zotaveniu éza je navonok celkom jednoduchá: bez rastúcej ekonomiky niet ani dobrej politiky. Oveľa ťažšie je to však dosiahnuť v praxi, v pomeroch krízových, pri problémoch natoľko nakopených a navrstvených, že nevidieť ani kde sa začínajú, tobôž nie, kde sa môžu končiť. Do zoznamu viacerých konferencií, stretnutí odborných a iných, rokovaní a debát na tému krízy a ako z nej von, sa v posledný novembrový deň v Novom Sade zapísalo i snemovanie, ktoré v hoteli Park usporiadala Agentúra pre rovnomerný regionálny rozvoj APV pod záštitou vlády Vojvodiny a Rakúskej rozvojovej agentúry (ADA). Šlo v podstate o otvorený dialóg predstaviteľov akademickej verejnosti na strane jednej a aktérov rozhodnutí na strane druhej, o možných opatreniach a politikách, ktorým by sa Srbsko mohlo rýchlejšie a účinnejšie dostať z hospodárskej krízy, jasné, s osobitným dôrazom na úlohu APV v tom. V duchu toho bola i štruktúra snemovania: vstupný panel bol zameraný na makroekonomický rámec v Republike Srbsko a AP

11. MEDZINÁRODNÝ VEĽTRH PODNIKATEĽSTVA BIZNIS BÁZA A 4. VEĽTRH LOKÁLNYCH SAMOSPRÁV

Dva v jednom kutočnosť, že našej ekonomi- hrubého národného dôchodku, že ke výrazne dominujú malé a je jej rozpočet okolo 600 miliónov stredné podniky a že sa východiská z krízy čoraz viac spájajú s rastom konkurencieschopnosti lokálnych ekonomík, zrejme zaúradovala v rozhodnutí dať dva hospodárske veľtrhy do toho istého termínu: od 29. novembra do l. decembra, na tom istom mieste – v hale l Belehradského veľtrhu. V pozdravnom prejave k účastníkom v mene hostiteľského mesta pri- Záber zo štvrtkového otvorenia mátor Belehradu Dragan Đilas podotkol, že v metropole eur – obrovská suma na naše povzniká takmer štyridsať percent mery, no skromná v porovnaní s

októbrovej správy Európskej komisie o Srbsku. Zmieňujúc sa o možných východiskách z krízy, expert Inštitútu pre medzinárodné ekonomické štúdiá vo Viedni Vladimir Gligorov podotkol, že je kľúčovým činite-

dvanástimi miliardami eur, koľko má Viedeň – a že sa Belehrad bude snažiť pomáhať nevyvinutým obciam, keďže nechce byť lokomotívou, ktorá sa vzdiali od ostatných vagónov. O problémoch nevyvinutých, nezamestnanosti, nedostatku investícií, majetkových a iných sporoch hovoril predseda Obce Vladičin Han Goran Mladenović, po ktorom sa slova ujala ambasádorka ženského podnikania a zakladateľka nemocnice Bel Medik Jasmina Kneževićová. Obaja – ako i ministerka regionálneho rozvoja a lokálnej samosprávy Verica Kalanovićová, ktorá veľtrhy úradne otvorila – vysunuli do popredia vznik lepšieho hospodárskeho ovzdušia ako predpokladu úspešného hospodárenia. Kalanovićo-

vá uviedla poznatky z praxe, z ktorých vyplýva, že sú najúspešnejšie obce tie, ktoré majú vyvinuté hospodárstvo, kým sú najúspešnejšími podnikmi tie, ktorým sú obce dobrými partnermi. Vzhľadom na nutnosť spájania hospodárstva a lokálnych samospráv, ako aj význam širšej spätosti medzi samotnými podnikateľmi, ktoré sú kľúčovými pre zotavenie ekonomiky, jasné je, prečo sa veľtrhy konali s heslom Zapoj sa. Tento návod si osvojili stovky domácich a zahraničných účastníkov, predstavitelia Národnej a lokálnych agentúr pre ekonomický rozvoj, činitelia miest a obcí, zástupcovia hospodárskych komôr a vôbec všetci účinkujúci: tak vo výstavnej zložke podujatí, ako aj v početných seminároch, promóciách a prezentáciách, ktorými sa vystavovatelia snažili úspešne a širšie zviditeľniť.

8. 12. 2012

O. F. 49 /4520/

HLAS ĽUDU

FÓKUS PODĽA VLAŇAJŠIEHO SČÍTANIA OBYVATEĽSTVA

Je nás 52 750 daje, na ktoré sme dlho čakali: 2002 bolo 59 021, v súčasnosti nás konečné výsledky Sčítania oby- je 52 750. Pre zaujímavosť, pred vateľstva, domácnosti a bytov, pre- polstoročím, podľa súpisu v roku biehajúceho v októbri 2011, začali 1961, bolo nás 77 837 alebo 1,02 peruzerať svetlo sveta. Prvý zväzok s ná- centa obyvateľstva. Dnes tvoríme zvom Obyvateľstvo – národnostná prí- 0,73 percenta obyvateľstva. V Srbsku slušnosť, obsahujúci údaje o národnostnom zložení obyvateľstva a celkovom počte obyvateľov Srbska podľa obcí, Republikový štatistický úrad (RŠÚ) prezentoval 29. novembra v zasadačke vlády Srbska. Na viac než sto strán formátu A 4 sú tisíce čísel, z ktorých Z tlačovky v Belehrade: Antonio Gomes (v strede) možno vyvodiť stovky záverov: demografických, (bez Kosova) žije 7 186 862 obyvaspoločenských, politických, hospo- teľov, alebo o približne štyri perdárskych, iných... centá menej ako pred desaťročím (7 Na prvú príležitosť len niektoré naj- 498 001). Zo 168 obcí, len v ich 25 stúzaujímavejšie: nás Slovákov v roku pol počet obyvateľov, najviac v No-

POZITÍVNA AKTÍVNA ÚLOHA MENŠÍN v Srbsku – Vojvodine v procese rýchlejšej integrácie Srbska do EÚ je názov konferencie, ktorá sa koncom novembra konala v Zhromaždení APV. Otvoril ju podpredseda vojvodinského parlamentu Dušan Jakovljev (na snímke vpravo), ktorý poukázal na význam a úlohu národnostných rád v oblasti vzdelávania, kultúry, informovania a úradného používania jazyka. Vyzdvihol, že je osobitne rád, že je dejiskom konferencie práve Zhromaždenie APV, v ktorom sa úradne používa šesť jazykov a ktoré je zakladateľom ústavov pre kultúru národnostných spoločenstiev. Pritom uviedol, že akcent v debate bude na vzdelávaní, od otázok akou je výučba v materinskej reči po vydávanie učebníc v rečiach menšín. Účastníci si, samozrejme, vymenili i skúsenosti, vzťahujúce sa na úlohy a súčasné pôsobenie národnostných rád. O. Filip

8. 12. 2012

49 /4520/

HLAS ĽUDU

vom Pazare (16,76 percenta), Novom Sade (14,14 percenta), ako aj vo viacerých obciach belehradských. Počet obyvateľov najvýraznejšie klesol v Crnej Trave (35,12 percent), Babušnici (21,78), Majdanpeku (21,17 per- Niektoré zo základných údajov o príslušníkoch slocent)... Z piatich venskej národnosti regiónov, v štyroch je menej obyvateľov, len v re- sedemnásť, Maďarov o trinásť, Rugióne Belehradu ich je viac – o 83 316 munov o pätnásť, Rusínov a nás o osôb. Po príslušníkoch srbského ná- čosi viac ako desať percent. Zo sčíroda, ktorých je necelých šesť mi- tania vyplýva, že v Srbsku žije 21 etliónov, najpočetnejší sú príslušníci nických spoločenstiev, ktoré má nad maďarského, rómskeho, bosniacke- 2 000 príslušníkov. Prvé konečné výsledky sú teda na ho a chorvátskeho národnostného svete, tým aj mnohé závery, vyplýspoločenstva. Riaditeľ RŠÚ Dr. Dragan Vukmiro- vajúce z nich priamo alebo nepriavić uvádza, že pokles počtu prísluš- mo. Významné tak pre viaceré straníkov väčšiny spoločenstiev spôso- tégie, ako aj pre smerovanie spobil negatívny prírodný prírastok oby- ločnosti. Podčiarkol to na stretnutí s vateľstva, odchody do zahraničia, ako novinármi aj šéf úseku operácií Deaj bojkotovanie sčítania v troch ob- legácie Európskej únie v Srbsku Anciach na juhu Srbska. Ak sa porovnajú tonio Gomes slovami, že sú uvederoky 2002 a 2011, tak si možno všim- né údaje, ako aj rozvoj kvalitnej štanúť aj takmer sedempercentný rast tistickej sústavy veľmi dôležité: tak počtu Bosniakov, 70-percentný rast pre našu krajinu, ako aj pre všetky počtu Gorancov, 36-percentný rast predprístupové procesy a vôbec celpočtu Rómov, 25-percentný rast kovú eurointegráciu. Oto Filip počtu Rusov. Bunjevcov je menej o

ODKAZOM DOBRÉ SA DOBRÝM VRACIA a konštatovaním, že je každý výstavný stánok pohľadnicou s najkrajšími prianiami, ktoré k nám prišli zo všetkých končín sveta, prvá dáma Srbska Dragica Nikolićová (v strede) otvorila v nedeľu Dobročinný bazár usporiadaný Medzinárodným klubom žien v Belehrade. Prebiehal v hale 2 Belehradského veľtrhu za účasti predstaviteľov približne štyridsiatich krajín, ktorí návštevníkom ponúkali svoje tradičné jedlá a nápoje, suveníry, knihy, hračky, ozdoby... Prostriedky získané ich predajom budú vložené do humanitárnych projektov v Srbsku. O. F.

FÓKUS STARÁ PAZOVA V BELEHRADE

Jedna z najperspektívnejších obcí inisterka regiodárstva, centrálnálneho rozvonej a lokálnej ja a lokálnej samomoci, niet ďalšiesprávy Verica Kalaho rozvoja. novićová vo štvrtok O veľkých po29. novembra otvotenciáloch Obce rila v Belehrade 4. Stará Pazova hoVeľtrh lokálnych savoril aj Đ. Radinomospráv a 11. Mević a pritom zdôdzinárodný veľtrh raznil, že veľtrh lopodnikateľstva Bizkálnych samonis báza. Počas troch správ je priam dní (29. novembra ideálnym miesaž 1. decembra), koľtom na nadviazako veľtrh trval, sa nie nových konpredstavilo vyše 100 taktov s podnikaobcí a miest a okolo Ministerka Verica Kalanovićová v rozhovore s predsedom teľmi – budúcimi 300 podnikateľov a obce Đorđom Radinovićom investormi, ktorí medzi nimi bola i prejavujú záujem Obec Stará Pazova. Ministerka V. Stará Pazova vskutku patrí medzi o našu obec. A ďalej dodal, že Kalanovićová počas obchôdzky najvyvinutejšie obce, o čom sved- Obec Stará Pazova sa má čím stánkov zvlášť pochválila pekne čí aj jej obecný rozpočet (2,5 mi- predstaviť, lebo je jednou z najupravený stánok Obce Stará Pa- liardy dinárov na rok 2012). Práve perspektívnejších obcí v Srbsku. zova, kde po kratšom rozhovore na týchto dvoch veľtrhoch aj Čelní ľudia Staropazovskej obce s Đorđom Radinovićom, predse- ostatné obce budú vidieť v kon- na týchto dvoch veľtrhoch zahládom obce, a jeho spolupracov- taktoch s Obcou Stará Pazova, sili aj otvorenie novej, a to v poradí čo znamená dobrá a kvalitná pod- štvrtej, priemyselnej zóny v obci, níkmi, vyhlásila: – Niet toho rozvoja, ktorý ne- pora hospodárstvu. Bez spájania môže byť ešte silnejší, a Obec lokálnych samospráv a hospo-

Veľa záväzkov, málo inštrumentov – Čo urobiť s viacerými hospodárskymi skúškami pred nami? – Nutné sú zmeny, ktoré musia byť systémového rázu. Keď sa rozprávame o Vojvodine, tak musíme mať na zreteli aj jej príslušnosti. Je veľa úloh, ktoré sú pred vládou Vojvodiny, no zdá sa mi, že je málo inštrumentov, ktoré má v rukách, aby dokázala realizovať niečo zásadne podstatnejšie. To však neznamená, že nemožno dosiahnuť istý posun vpred. V ohnisku pozornosti by mal byť rozvoj konkurencieschopnosti lokálnych samospráv, taktiež oblasť ekológie, napredovania malých a stredných podnikov, tiež vzdelávanie. Jasné je, že sa i priority menia: posúvajú sa napríklad od založenia nových podnikov, smerom k podpore a rozvoju dynamického podnikateľstva, rýchlo rastúcich podnikov strednej veľkosti, zvlášť exportne orientovaných. V prípade pracovnej sily si možno všimnúť, že depopulácia spôsobuje, že viac nemôžeme rátať s jej početnosťou. Znamená to, že sa musíme upriamiť na jej kvalitu. Zaznamenal: O. F.

Ďuro Varga

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: VALENTINA IVANIĆOVÁ, RIADITEĽKA AGENTÚRY PRE ROVNOMERNÝ REGIONÁLNY ROZVOJ APV

A. Lš.

INÝ NÁHĽAD

ktorá sa nachádza na veľmi atraktívnej lokalite (medzi Novou Pazovou a Batajnicou, z pravej strany, vedľa autostrády Nový Sad – Belehrad), rozlohy asi 180 hektárov. O ňu prejavujú záujem už niekoľkí investori a ako zahlásil predseda Đ. Radinović, už 25. januára budúceho roku na Veľvyslanectve Srbska vo Viedni sa uskutoční veľká prezentácia hospodárskych potenciálov Obce Stará Pazova pre nemeckých a rakúskych podnikateľov. Po vypracovaní projekčnej dokumentácie a infraštruktúrnom vybavení, ako uviedol pán predseda na prvom veľtrhovom dni v Belehrade, nová priemyselná zóna v Staropazovskej obci bude, najmä pre potenciálnych zahraničných investorov, najlákavejšou zónou v Srbsku. Ináč Obec Stará Pazova sa zúčastnila v uskutočňovaní Programu podpory obciam IPA 2007, v oblastiach obecného plánovania a administratívnej účinnosti v období rokov 2011 a 2012. Program financovala Európska únia.

8. 12. 2012

49 /4520/

HLAS ĽUDU

FÓKUS Z KONFERENCIE VENOVANEJ MENŠINOVÝM MÉDIÁM

Výmena skúseností a názorov v prospech médií akoľko sú menšinové médiá zastúpené vo sfére médií vo Vojvodine? Sú v dostatočnej miere viditeľné? Ako zabezpečiť stabilné financovanie menšinových médií? Ako zveľadiť on-line vydania? Na tieto a podobné témy diskutovali účastníci prvej regionálnej konferencie Prítomní, viditeľní a spolu silní, ktorá bola zorganizovaná vo štvrtok 29. novembra v miestnostiach denníka Magyar Szó v Novom Sade. Konferenciu podporil Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie a zúčastnili sa na nej predstavitelia novinovo-vydavateľských ustanovizní Magyar Szó, Ruske slovo, Libertatea a Hlas ľudu. Prítomní boli aj zahraniční účastníci: Jurij Giacomelli, zakladateľ a riaditeľ Giacomelli media zo Slovinska, a Liviu Burlacu, zakladateľ a riaditeľ Brainstorm z Maďarska. Konferenciu otvorila podpredsedníčka Zhromaždenia AP Vojvodiny Anna Tomanová-Makanová, ktorá v príhovore zdôraznila význam organizovania okrúhlych stolov a schôdzí, na ktorých sa stanovujú kritériá rozdelenia subvencií. Ročne sa pre tlačené médiá v jazykoch menšín vyčleňuje 300 miliónov din, ktoré treba rozdeliť na ich vydania, zlepšenie techniky a on-line vydania. „Zmeny a tranzíciu môžu urýchliť médiá, ktoré nastoľujú nové otázky a majú veľkú úlohu v procese zmien. Len pozitívna kritika vedie k ďalšiemu rozvoju. Čoraz nás je menej a trh je krutý, a preto musíme vedieť, ako zápasiť s problémami,“ povedala TomanováMakanová. Podpredseda vlády AP Vojvodiny a pokrajinský tajomník pre kultúru a verejné informovanie Slaviša Grujić pripomenul, že sa téma konferencie týka všetkých médií v Srbsku. Všetky médiá chcú byť prítomné a viditeľné, ale skutočnosť je taká, že všetko, čo pozeráme a čítame v novinách, nehovorí o tom, že jestvuje spolužitie, ktoré sa vo Vojvodine snažíme udržať. „Pokým si sve-

8. 12. 2012

49 /4520/

tové médiá stanovili štandardy, rozvíjali sa a zvyšovali profesionalitu, naše novinárstvo bolo orientované na vojnu, sankcie, izoláciu, utečencov a desať rokov sa iba tým zaoberalo. Nasledujúcich desať rokov sme sa zotavovali, ale znovu boli v médiách prítomné konflikty. Nedožili sme sa obdobia mieru, kde by sa novinárstvo v prvom pláne zaoberalo životnými otázkami. Titulky dnešných Konferencia vzbudila u návštevníkov pomerne novín pozostávajú veľký záujem z urážok, ponížení a zneuctení, a to predstavuje sú- aj definovanie kritérií a zabezpečasný stav médií. Som hrdý, že v čovanie stabilného financovania menšinových médiách také na- menšinových médií, všetci sa rúšanie novinárskej etiky nie je prí- uzhodli na tom požiadať vojvotomné,“ upozornil tajomník Gru- dinskú vládu, nech strategicky rieši pálčivé finančné problémy jić. Predstavitelia jednotlivých usta- menšinových médií. Dokonca šéf novizní hovorili o súčasnom sta- marketingu NVU Magyar Szó Péve a problémoch, s ktorými zá- ter Kókai predložil aj návrh na pasia, a keďže jednou z tém bolo kritériá financovania, kde sa

LETMO

V začarovanom kruhu rečo jednoducho, keď možno komplikovane. Aj v časoch, keď sú mnohým plné ústa zápalistých slov o potrebe návratu mladých odborníkov zo zahraničia, prax sa hýbe jedným, apely iným smerom. Tak ako je azda zásadným dôvodom zotrvávania mladých odborníkov v cudzine nemožnosť sa adekvátne uplatniť doma vo vlastnom povolaní, je tu i príčina ďalšia, navonok formálna: problém zvaný uznávanie diplomu získaného v zahraničí. Tak sa nostrifikácie stávajú cestami do neznáma, ústiacimi neraz do nezmyselnosti. Lebo trvajú neúnosne dlho, najčastejšie sú dosť drahé, nevedno komu a kde si podať žiadosť, kedy možno rátať s odpoveďou, nehovoriac o prípadoch, že ani niektorí odborníci, ktorí získali diplom na svetovo uznaných univerzitách si nevedia dať rady so všetkým, čo sa od nich žiada: od dokumentov, cez peniaze, po diferenčné skúšky… V snahe nastoliť aký-taký poriadok do tejto oblasti, Stredisko pre rozvojové politiky vydalo pred niekoľkými dňami brožúrku s názvom Uznávanie za-

HLAS ĽUDU

okrem počtu zamestnaných prihliada aj na tlačové a režijné trovy a náklad novín. Časť konferencie bola venovaná aj zveľadeniu on-line vydaní, ktoré, ako bolo zdôraznené, ťažko nachádzajú cestu k čitateľom z toho dôvodu, že cieľová skupina, pre ktorú sú noviny koncipované, nemá počítač, nevie ho používať alebo internet nevyužíva s cieľom získania informácií, t. j. čítania správ. Prezentovať noviny a upútať pozornosť čitateľov sa redakcie snažia aj využitím populárnej siete Facebook, kde sa návštevnosťou určitej skupiny – média upúta pozornosť na jeho on-line vydanie. Väčšina on-line vydaní novín sú sprístupnené každému používateľovi internetu a samým tým sú bezplatné, a to môže mať vplyv aj na pokles čítania, náklad tlače a príjmy z tlačenej reklamy. O skúsenostiach so spoplatnením obsahu na internete hovoril Jurij Giacomelli zo Slovinska. Jestvuje viacero možností spoplatnenia on-line obsahu, no slovinské médiá sa rozhodli pre slovenský systém Piano. Ide o systém, do ktorého sa zapoja viaceré vydavateľstvá a platba sa rozdeľuje tým spôsobom, že 40 % z platby patrí médiu, na ktorom došlo k platbe, 30 % sa rozdelí medzi médiá, ktoré užívateľ navštevuje, a 30 % patrí systému Piano. J. Pániková

hraničných vysokoškolských diplomov v Srbsku. Okrem rozboru uvedenej situácie vo vyvinutej Európe, sú v nej i kapitoly o Lisabonskej konvencii, regulujúcej túto oblasť, ako aj o právnom rámci a našej praxi. Najpodstatnejšie sú však odporúčania. Jedným z prvých je zmeniť Zákon o vysokoškolskom vzdelávaní, schváliť Národný rámec kvalifikácii, uviesť Pravidlá o súpiske odborných, akademických a vedeckých názvov. Univerzitám sa radí, aby rozhodnutia o nostrifikácii zakladali výlučne na výsledkoch učenia potvrdených diplomom, aby zabezpečili uplatnenie medzinárodných zmlúv, týkajúcich sa tejto oblasti, aby sa dopracovali k rýchlejším a transparentnejším postupom, aby zredukovali úhrady, ktoré záujemca platí za uznanie v cudzine získanej kvalifikácie. Bez zmeny zákonných predpisov, univerzitných dokumentov a politiky vysokého školstva, ktoré si žiadajú synchronizované a spoločné úsilie štátu a univerzít, stovky našich odborníkov sa budú ešte ťažšie ako dnes rozhodovať za návrat z cudziny. A osoh z toho ani nebude, ani nemôže mať nik: ani trh práce, ani veda, ani univerzity, ani spoločnosť. O. Filip

SLOVENSKO

lupráci medzi Českom a Slovenskom a dodal, že v tom kontexte treba podporiť aj spoluprácu Republiky srbskej a Bosny a Herce-

ruch. Noviny písali o diplomatickom škandále, miestni intelektuáli vyhlásenia tvrdo kritizovali a dokonca za nimi hľadali skrytý význam. Podľa dekana Filozofickej fakulty Iva Komšiča gesto slovenského prezidenta je dôkazom, že v EÚ pôsobia sily, ktoré sa snažia potichu nastoliť otázku pokojného rozdelenia krajiny. Sarajevský

goviny. Na výzvu novinára, aby svoje názory spresnil, dodal: „Česko a Slovensko, ako aj Bosna a RS sú si v mnohom podobné.“ V moslimskej časti Bosny to okamžite spôsobilo obrovský roz-

historik Enver Imamović zas tvrdí, že vyhlásenia slovenskej hlavy štátu sú výsledkom lobovania prezidenta Republiky srbskej Milorada Dodika vo svete. „Toto, čo urobil Gašparovič, je buď prejavom

NÁVŠTEVA SLOVENSKÉHO PREZIDENTA IVANA GAŠPAROVIČA V BOSNE DOPADLA NESLÁVNE

Prerieknutie s dohrou oriadny rozruch spôsobil slovenský prezident počas návštevy Banje Luky, keď vzťahy medzi Českom a Slovenskom nepriamo prirovnal tým medzi Republikou srbskou a Bosnou a Hercegovinou. Slová hlavy štátu nakoniec musel vysvetľovať nielen jeho hovorca, ale aj slovenský veľvyslanec v Sarajeve Miroslav Mojžita. Prerieknutia slovenského prezidenta v poslednom čase nie sú ojedinelým javom. Tlač a verejnosť pobavil napríklad slovnými spojeniami „Organizácia spojených nádorov“ či „región západného balkónu“. Podobne zaujali jeho zložité vetné konštrukcie ako: „Slovensko niekedy žiaľbohu, a niekedy je to aj chvalabohu, že žiaľbohu...“ Tentoraz sa však jeho nie celkom presné vyjadrovanie týkalo výbušného regiónu, takže bol z toho rýchlo oheň na streche. Prezident Gašparovič v Banji Luke najprv hovoril o dobrej spo-

ZA PRVÉ DVA TÝŽDNE NAVŠTÍVILO TRADIČNÉ TRHY V SLOVENSKEJ METROPOLE 60-TISÍC ĽUDÍ

Vianoce už v novembri! ento rok začala Bratislava žiť Vianocami už 23. novembra, keď otvorili tradičné trhy na Hlavnom námestí. Napriek pomerne vysokým cenám sa ľudia k stánkom s darčekmi a občerstvením nahrnuli vo veľkom počte. Ako informoval hovorca primátora Ľubomír Andrassy, prvé dva týždne trhy prilákali až 60-tisíc ľudí. Na samotnom námestí je otvorených 27 stánkov na predaj jedla a 57 na predaj darčekov. „Samospráva v snahe podporiť ľudovoumelecké dielne vyčlenila taktiež 18 stánkov pre tých predajcov, ktorí návštevníkom ponúkajú tradičné, umelecké predmety,“ uviedol hovorca pre agentúru SITA. Okrem jedla a suvenírov ná-

vštevníci môžu sledovať vystúpenia rôznych umeleckých súborov a neďaleké Hviezdoslavovo námestie ponúka aj klzisko s korčuľovaním pod otvorením nebom. Ceny špecialít nie sú astronomické, ale ani celkom ľudové, za lokšu či dva deci vareného vína zaplatíte viac ako euro, cigánska pečienka vás vyjde na tri a pol až štyri. Zrejme to súvisí aj s pomerne drahým prenájmom stánkov. Predajcovia v závislosti od polohy denne platia za prenájom od 310 až do 3 100 eur. Do mestskej kasy by tak podľa Andrassyho malo v tomto roku z Vianočných trhov pribudnúť až 650-tisíc eur. R. B.

nedostatku základných poznatkov o situácii v Bosne a Hercegovine alebo, omnoho pravdepodobnejšie, premyslené a nedobroprajné gesto,“ zdôraznil. Nakoniec sporné vyhlásenia vysvetľoval aj prezidentov hovorca Marek Trubač, podľa ktorého bosnianske médiá vytrhli slová hlavy z kontextu „Hovoriac o vzťahoch Republiky srbskej v rámci Bosny a Hercegoviny zdôraznil osobitný význam metódy pozitívneho dialógu a permanentnej komunikácie pri hľadaní kompromisov ako riešenia sporných otázok,“ citoval denník Sme Trubača. Zároveň v Sarajeve člen bosnianskeho predsedníctva Bakir Izetbegović tlmočil slovenskému veľvyslancovi v krajine Miroslavovi Mojžitovi nespokojnosť s vyhlásením prezidenta. Ten vyjadril poľutovanie nad nepríjemným vývojom udalostí na konci Gašparovičovej návštevy. „Dodal, že podpora Slovenska územnej integrite a suverenite Bosny a Hercegoviny nie je otázna a je veľmi pevná,“ uviedol Izetbegovićov kabinet vo vyhlásení. Rastislav Boldocký

SLOVÁCI V RUŽOVÚ BUDÚCNOSŤ NEVERIA

Pesimisti šte pred štyrmi rokmi patrili Slováci medzi najväčších optimistov v rámci krajín Európskej únie, dnes je to naopak. Sú šiesti najväčší pesimisti. Vyplýva to z najnovšej štúdie o kvalite života v Európe, ktorá posudzovala jednotlivé kategórie, ako sú bývanie, zdravotníctvo, vzdelávanie, dôchodkový systém, pocit osamelosti či očakávania do budúcnosti. Najväčšími optimistami sú Dáni, Fíni a Švédi, zatiaľ čo podľa očakávania na dne rebríčka trónia krajiny najviac postihnuté krízou – Grécko, Taliansko a Portugalsko. Hneď nad nimi je Slovensko, ktorého obyvatelia sú síce spokojní s bývaním, ale sťažujú sa na zdravotníctvo, vzdelávanie či dôchodkový systém. Pokiaľ ide o pohľad do budúcnosti, sú od nich dokonca horšie na tom iba Gréci. „Prelomilo sa to,“ hodnotila výsledky výskumu pre Pravdu sociologička Zuzana Kusá, narážajúc na oveľa väčší optimizmus spred niekoľkých rokov. „Aj verejný diskurz je o tom, že nikto nevidí svetlo na konci tunela. Všetci hovoria, že je jedno, kto bude vládnuť, stále to bude len horšie. Strašenie, že sa rútime do čoraz väčšej nezamestnanosti, nepôsobí dobre, Slováci nemajú dostatočné rezervy, aby prežili ťažké časy,“ dodala. Podľa jej kolegyne Moniky Čambálikovej je problém aj v zhoršujúcich sa medziľudských vzťahoch. „Mnohí ľudia prestávajú zvládať nároky doby. Z jedného výskumu o hodnotách vyplýva, že viac Slovákov verí v reinkarnáciu ako jeden druhému. Práve dôvera je to, čo ľudí drží pokope,“ tvrdí. R. B.

8. 12. 2012

49 /4520/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE ŠÍD

Zmenšili počet matrikárov a zasadnutí Zhromaždenia obce Šíd, ktoré usporiadali v N pondelok 3. decembra, do rokovacieho programu bolo mimo bežnej praxe zaradených iba deväť bodov. Základným dôvodom na zvolanie tohto zasadnutia bolo schválenie rebilancie obecného rozpočtu na rok 2012, ktoré sa muselo urobiť pred schválením obecného rozpočtu na rok 2013. Po menších pripomienkach výborníkov z radov opozície Zhromaždenie rebilanciu schválilo. Rozsiahla diskusia sa viedla v súvislosti s určovaním počtu matrikárov a matrikárskych úradov na území Obce Šíd. Čulá rozprava bola následkom aj toho, že s navrhovaným rozhodnutím neboli spokojní ani jednotliví výborníci koalície pri moci. Navrhovaným riešením je totiž stanovené, že na území obce má pôsobiť 9 matrikárskych úradov a 11 matrikárov namiesto doterajších 19 matrikárskych úradov, ktoré boli umiestnené v každej z 19 osád Šídskej obce. Po prestávke a konzultáciách výborníci vládnej koalície sa predsa dohodli, takže aj tento bod schválili v navrhovanom znení.

vestícii z roku Novinkou v 2011 týkajúrozhodnutí o zacej sa rekonkladaní miestštrukcie a výnych spoločenstavby ciest v stiev na území hodnote vyše Obce Šíd je to, že 500 000 000 na kandidatúru dinárov, ktorá na člena Rady sa financovala Miestneho spoz prostriedkov ločenstva bude Pokrajinského potrebné zabezfondu pre kapečiť iba 30 napitálové vklamiesto doterajdy. Výborníci ších 50 podpisov pozorne sleobčanov. K nodovali tento vinke, že na hlasovacom lístku Predseda ZO Šíd Dr. Branislav dialóg, z ktorého sa dopri mene kandi- Mauković zvedeli, že ide dáta sa nebude uvádzať jeho politická prísluš- o asi 30 000 000 dinárov, ktoré sa nosť, pripomienku podali členo- mali zabezpečiť z obecného rozvia Demokratickej strany, ktorí počtu na konci práce, ktorá – trvali na tom, aby sa to škrtalo, av- podľa mienky bývalej predsedšak Zhromaždenie väčšinou hla- níčky – ešte nie je skončená a nesov schválilo návrh Obecnej rady. dostala ani technický súhlas. DoZáverom zasadnutia v bode kumentácia sa inak nachádza v Otázky a návrhy sa rozprúdila ob- Obci Šíd, vo Verejnom podniku siahla rozprava medzi aktuál- pre byty a komunálnu infranym predsedom obce Nikolom štruktúru, ktorý je nositeľom tejVasićom a bývalou predsedníč- to práce. Zasadnutie uzavreli odkou obce Natašou Cvjetkovićo- poveďami na otázky výbornívou. Rozprava sa vzťahovala na kov. St. S. to, kde sú doklady o obrovskej in-

ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE BÁČSKY PETROVEC

Rozpočet a opravný rozpočet äť bodov rokovacieho programu prerokovali výborníci P Zhromaždenia obce B. Petrovec na 6. zasadnutí vo štvrtok 29. novembra. Najviac pozornosti venovali správe o realizácii rozpočtu obce na obdobie január – september 2012, ako aj rebilancii, čiže opravnému obecnému rozpočtu na rok 2012. Správu o priebehu verejnej rozpravy, ktorá sa uskutočnila v súvislosti s uvedením samozdanenia na území Miestneho spoločenstva Maglić na obdobie od 1. 1. 2013 do 31. 12. 2017, ozrejmil predseda Zhromaždenia obce a zároveň aj predseda Rady MS Maglić Rajko Perić. Ďalej sa hovorilo o vypísaní referenda na území MS Maglić a zvolili komisiu pre jeho uskutočnenie. Výborníčka Katarína Zorňanová mala pripomienku k navrhovanému zloženiu komisie, v ktorej je dvanásť členov, ale z toho 8. 12. 2012

49 /4520/

počtu nie je ani jedna žena. Výborník Ján Sabo (URS) mal námietku, že sa neorganizujú zhromaždenia občanov v osadách ani vtedy, keď ide o takú dôležitú záležitosť, akou je samozdanenie, čo predseda Rady MS B. Petrovec Ján Brna vyvrátil, aspoň keď ide o situáciu v tejto osade. Správu z verejnej rozpravy schválili, rovnako ako aj uznesenie o vypísaní referenda v Maglići a rozhodnutie o voľbe členov komisie pre uskutočnenie referenda v tejto osade. Správu o realizácii rozpočtu Obce B. Petrovec v deväťmesačnom období (január – september) roku 2012 prezentoval obecný náčelník pre financie Boško Bogunović, ktorý úvodom poznamenal, že správa sa do zhromaždenia dostala pomerne neskoro, keďže je už takmer koniec roka. Správu o uskutočnení rozpočtu v období od januára do HLAS ĽUDU

septembra výborníci schválili 27 hlasmi za. Pripomienky výborníkov k návrhu rebilancie rozpočtu obce na rok 2012 sa vzťahovali hlavne na položku týkajúcu sa prenájmu štátnej poľnohospodárskej pôdy a na položku týkajúcu sa komasácie na území obce. Karol Werle v mene výborníkov ZO žiadal, aby výsledky revízie obecného rozpočtu, ktorá bola vykonaná v tomto roku, boli doručené všetkým výborníkom. Rebilancia rozpočtu obce bola schválená, keďže za ňu hlasovalo 24 výborníkov ZO. Záverom schôdze výborníci uvoľnili z funkcie člena Dozornej rady Strediska pre sociálnu prácu Obce B. Petrovec Jeftu Nikolajevića a v nasledujúcom podbode hneď na toto miesto vymenovali Jána Kohúta. Zasadnutie uzavreli výborníckymi otázkami. K. Gažová

Pivnica V Pivnici v nedeľu 2. decembra prebiehali voľby nových členov Rady Miestneho spoločenstva. Zo spolu 2 871 oprávnených voličov na troch volebných miestach v miestnostiach ZŠ 15. októbra hlasovalo 599 osôb, čiže 20,86 %. Neplatných bolo 10 lístkov. Z prihlásených 13 kandidátov 11 sa stalo novými členmi Rady MS Pivnica, z ktorých – podľa štatútu – ôsmi majú byť Slováci a traja Srbi. Najviac hlasov dostali: Viliam Slavka (428), Janko Šuster (395), Anna Pintírová (392), Ondrej Blažek (372), Miroslav Hemela (367), Boris Merník (348), Petar Mirković (342), Jovan Kmeťko (340), Alena Česková (333), Vojislav Ivančić (267) a Nenad Doroški (219). Konštitučná schôdza, na ktorej členovia zvolia predsedu a podpredsedu Rady MS, sa uskutoční 17. decembra. J. Ferková

Surčín Vesna Šalovićová, predsedníčka Mestskej obce Surčín, podpísala v sobotu 24. novembra listinu o zbrataní s predstaviteľmi troch obcí z Kosova a Metóchie (Zubin Potok, Zvečani a Vučitrn). Slávnostné podpísanie zmluvy sa konalo v rámci oslavy Dňa obce Surčín, na ktorej sa zúčastnil riaditeľ vládnej Kancelárie pre Kosovo a Metóchiu Aleksandar Vulin, ako aj predstavitelia spoločensko-politického a kultúrneho života z celej obce. Pri tejto príležitosti udelili aj tradičné výročné uznania najúspešnejším jednotlivcom a kolektívom v obci. A. Lš.

Báčska Palanka Prednášku Výživa a nálada v nedeľu 2. decembra v Báčskej Palanke zorganizovalo Združenie občanov Život a zdravie. Prednášateľom v miestnostiach MS Dunav bol Mr. sc. med. Dr. Dragan Ivanov z Nového Sadu, špecialista internej medicíny, ktorý je svojimi prednáškami známy nielen u nás, ale i mimo Európy. Asi stopäťdesiati poslucháči sa na zaujímavej prednáške mohli dozvedieť, ktorá strava stimuluje prácu mozgu, ktoré potraviny majú antidepresívne účinky a pod. J. F.

Z NAŠICH OSÁD SEMINÁR PRE MATRIKÁROV V BÁČSKOM PETROVCI

Užitočné poznatky a uzávery a tému Uplatnenie viacjazyčnosti v práci matrikárov s osobitN ným dôrazom na slovenský jazyk prebiehal v stredu 28. novembra vo veľkej sieni Obce Báčsky Petrovec seminár pre matrikárov. Usporiadala ho Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, presnejšie jej Výbor pre úradné používanie jazyka a písma. Početných matrikárov z viacerých prostredí na pôde Báčskopetrovskej obce uvítal predseda Výboru pre úradné používanie jazyka a písma NRSNM a predseda obce Pavel Marčok. V prvej časti seminára vedúci informatickej služby Mestskej správy Subotice Đorđe Zvicer názorne prezentoval poslucháčom počítačový softvér pre matričné služby. Utvorili ho v roku 2006, keď zistili, že dovtedy používaný program nezodpovedá požiadavkám modernej doby. V druhej časti odzneli prednášky autoriek knihy Transkripcia priezvisk zo slovenčiny do srbčiny Dr. Anny Marićovej a Dr. Anny Makišovej, profe-

Účasť na seminári pre matrikárov bola ozaj pozoruhodná soriek na Katedre slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade. V prednáške Meno ako fenomén Dr. Marićová poukázala, že prvé slovenské mená ako napr. Radoslav, Dobroslav, Jaroslav boli slovanského pôvodu. Neskoršie sa do slovenčiny dostali kresťanské mená prevzaté z hebrejčiny, gréčtiny, latinčiny a germánčiny. Veľmi často sa v jednej rodine mená prenášali z generácie na generáciu. V novodobejších matrikách sa vo Vojvodine zjavujú viace-

ré varianty toho istého priezviska, čo sa vysvetľuje tým, že matrikári často boli Neslováci a niektoré priezviská zapísali rozdielne: napr. Meleg, Melek a Melega. Dr. Makišová hovorila na tému Slovenské priezviská z aspektu teórie a praxe. Vysvetlila, že sa priezvisko žien najčastejšie tvorí pridávaním prípon -ová alebo -á. Okrem toho poukázala i na ich transkribovanie pri zapisovaní v slovenčine a v srbčine. O problémoch, na ktoré matrikári narážajú v praxi, hovorila

právnička a dlhoročná matrikárka Mária Triašková. Pripomenula, že v Obci B. Petrovec občania majú možnosť získať doklady v materinskom jazyku, a uviedla príklad, keď priezvisko tej istej osoby na troch dokladoch nebolo rovnako zapísané. Vyzvala kolegov matrikárov, aby mená a priezviská okrem v srbčine, ak si to zákazníci žiadajú, vždy rovnako veľkými písmenami zapísali i v jazyku príslušnej národnosti. Pritom treba vyzvať zákazníka, aby svoje meno a priezvisko na tvári miesta nahlas vyslovil. Záverom seminára odznela zaujímavá diskusia, v ktorej matrikári uviedli rad prípadov z praxe. Účastníci seminára podali iniciatívu, apel, aby sa najčastejšie používaný formulár – tzv. obrazac 9 vypracoval dvojjazyčne. Iniciatívu adresovali NRSNM, ktorá ho ďalej postúpi štátnym orgánom. Podľa slov prítomných matrikárov štátne orgány nevykonali svoju časť práce, a tak znemožňujú, aby občania v tejto oblasti mohli realizovať svoje práva. K. Gažová

UZNANIE GYMNÁZIU A RTV OK V KOVAČICI

Plaketa Kapitána Mišu Anastasijevića

Nositelia uznania Kapitána Mišu Anastasijevića na podujatí v Kovačici o základnou myšlienkou afirmovať hospodársky pokrok Srbska každoročne sa udeľuje uznanie S Kapitána Mišu Anastasijevića ako druh hodnotenia a ocenenia úspešnej činnosti. Uznanie sa udeľuje v rámci projektu Cesta k vrcholu, ktorý spoločne realizujú Fakulta technických vied, Media Inventa z Nového Sadu, Hospodárska komora Vojvodiny a Hospodárska komora Srbska. V utorok 27. novembra v preplnenej kongresovej sieni Podnikateľsko- rekreačného strediska Relax po uvítacom príhovore predsedu Obce Kovačica Miroslava Krišana udelili uznania Kapitána Mišu Anastasijevića. Ide o jedno z najvýznamnejších hospodárskych uznaní v Srbsku a každoročne sa udeľuje na úrovni regionálnych hospodárskych komôr. Laureátmi tohtoročného uznania sa stalo sedemnásť najvýznamnejších spoločensko-hospodárskych pracovníkov a inštitúcií z územia južného Banátu.

Z Kovačickej obce uznanie Kapitána Mišu Anastasijevića dostalo Gymnázium Mihajla Pupina v Kovačici za vysoké dosahy v oblasti vzdelávania, ktoré prebral riaditeľ Pavel Rohárik, ako aj Rádio-televízia Obce Kovačica v čele s riaditeľom Gojkom Vukadinom, ktorá rovnaké uznanie dostala za úspešné informovanie. Uznania nositeľom odovzdali Dragan Bosilj, predseda Hospodárskej komory v Pančeve, a známy srbský spisovateľ a básnik Pero Zubac z Nového Sadu. Uznania na úrovni Srbska, ako povedal moderátor podujatia novinár Boško Negovanović, ktoré zahrnujú aj sochu Kapitána Mišu Anastasijevića, budú tradične udelené začiatkom apríla 2013 v Matici srbskej v Novom Sade. V kultúrno-umeleckom programe vystúpila mužská spevácka skupina pod taktovkou učiteľa hudby Pavla Tomáša st. A. Chalupová

V SPOLKU PETROVSKÝCH ŽIEN v piatok 30. novembra bol tradičný Deň otvorených dverí, v rámci ktorého spolkárky ponúkli na predaj rôzne druhy koláčov prichystané podľa receptov z receptára, ktorý vydali v tomto roku. Tak ani teraz nechýbali dobroty, ako sú kroasány, svadobný petrovský koláč, makový rejteš, biela pita, merbo kocky, krémeš a iné sladké a slané pečivá. Spolkárky takisto ponúkli na obdiv, ale aj na predaj ručné práce a suveníry, ktoré samy vyhotovujú. Pred koncom tohto užitočného podujatia ich prišla pozrieť aj dobrá známa z Bratislavy, manželka bývalého veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade pani Daniela Furdíková (štvrtá sprava), ktorá kedysi na diplomatickej pôde často vítala a vlastnú prácu koordinovala aj s predstaviteľkami Asociácie slovenských spolkov žien v Srbsku. J. Č-p

8. 12. 2012

49 /4520/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSáD NA UľAHČENIE ORIENTáCIE MATURANTOV V PETROVCI

Usporiadali veľtrh fakúlt 2012 revažný počet maturantov petrovského stredoškolákom predstavilo 15 vysokých škôl, prigymnázia už roky pokračuje vo vzdelávaní čom najpočetnejšie boli tie z Nového Sadu – Poľna niektorej fakulte v Slovenskej republike. Pre nohospodárska fakulta, Vysoká technická škotých, ktorí plánujú zostať v našej krajine, ale sa la odborných štúdií, Fakulta technických vied, Prínevedia rozhodnúť, ktorú vysokú školu si zvo- rodovedno-matematická fakulta, Fakulta pre liť, Kancelária pre mladých Obce Báčsky Petro- ekonomiku, financie a administráciu – FEFA, Favec v spolupráci s Gymnáziom Jána Kollára i tohto roku zorganizovala Veľtrh profesionálnej orientácie. Tento svojrázny veľtrh fakúlt slúži predovšetkým na to, aby sa maturanti, ako aj mladší stredoškoláci ľahšie zorientovali v ponuke vysokých škôl, tak štátnych, ako i súkromných. Na bazári sa tradične zúčastňujú početné fakulty zo Srbska. Priama komunikácia predstaviteľov jednotlivých univerzít alebo fakúlt s budúcimi študentmi sa podľa slov promotérov osvedčiPetrovskí maturanti si so záujmom pozreli brožúry, ktoré ponúkali la, takže vždy využijú šancu jednotlivé fakulty predstaviť sa na podujatiach tohto druhu. O tento druh prezentácie záujem kulta pre právnické a podnikateľské štúdium a prejavuje aj veľký počet žiakov, z iniciatívy kto- Filozofická fakulta – odbor slovakistiky. Okrem rých sa v KPM i tohto roku rozhodli usporiadať toho do Petrovca prišli predstavitelia Fakulty hototo podujatie. telierstva a pohostinstva z Vrnjačkej Banje, PeVeľtrh otvoril predseda Obce Báčsky Petrovec dagogickej fakulty zo Somboru, Ekonomickej faPavel Marčok a účastníkov privítal riaditeľ gym- kulty zo Subotice, Univerzity Educons zo Sriemnázia Pavel Belička. skej Kamenice, ako i predstavitelia Akadémie draNa veľtrhu fakúlt, ktorý sa uskutočnil 28. no- matických umení, Elektrotechnickej fakulty, Favembra v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kol- kulty veterinárnej medicíny a Univerzity Melára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci, tropolitan, všetky so sídlom v Belehrade. fakulty sa rôznymi spôsobmi pokúsili priblížiť štúKeď ide o usmerňovanie stredoškolskej mládium na ich univerzitnej pôde. Propagovali deže a poskytovanie rôznych informácií, v Kanškolské programy, delili letáky. Niektoré fakulty celárii pre mladých Obce Báčsky Petrovec od roku si prichystali multimediálne prezentácie alebo 2009 pracujú aj kariérne poradkyne. vyslali svojich študentov, aby priamo oslovili stredoškolákov. Svoje študijné odbory petrovským J. Č-p

VOĽBY NOVÝCH ČLENOV Rady Miestneho spoločenstva v Silbaši sa uskutočnia 16. decembra t. r. Občania Silbaša sa začali pripravovať na voľby už v novembri. Niektorí svojimi podpismi dali podporu jednotlivým kandidátom, o čom svedčí aj fotografia, na ktorej je aj predseda MS Danilo Pejak (prvý zľava). Prihlášky s potrebnými dokladmi kandidáti môžu odovzdať v miestnostiach MS do soboty 8. decembra. J. Ferková

8. 12. 2012

49 /4520/

HLAS ľUDU

Báčsky Petrovec Z podnetu Pokrajinského sekretariátu pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo lokálne samosprávy identifikovali problémy v odvádzaní podzemných vôd na svojom území a finančné prostriedky získané z prenajímania štátnej pôdy združili s uvedeným sekretariátom a verejným podnikom Vody Vojvodiny. Vo štvrtok 15. novembra predseda Báčskopetrovskej obce Pavel Marčok v Novom Sade podpísal zmluvu o spoločnom projekte, ktorým sa plánuje očistiť takmer kompletná vnútorná sieť kanálov na území APV v dĺžke 22,1 km. xxx V nedeľu 18. novembra petrovský cirkevný zbor volil nového farára. Hlasovalo sa za jedného z prihlásených troch kandidátov. Prihlásili sa títo farári: Jasmina Kotasová-Medveďová, Ján Vida a Vladislav Ivičiak. Práve Kysáčan V. Ivičiak získal najviac hlasov a po 15-dňovej zákonnej lehote ho petrovskí cirkevníci privítajú ako nového zborového farára. xxx V miestnostiach Centra pre zveľadenie vedomostí vo vidieckom cestovnom ruchu sa 19. a 20. novembra záujemcovia o tento druh turizmu učili, ako písať projekty a ako zhromaždiť, vypracovať a kde odovzdať projektovú dokumentáciu. Na vypracovanie biznis plánu sa zamerala školiteľka Marinka Kolundžijová z Nového Sadu, kým Tatiana Korošová z Petrovca v dielni frekventantov zaúčala, ako si definovať strom problémov a akým spôsobom tie problémy potom riešiť. xxx Aktivisti Miestnej organizácie Červeného kríža v Petrovci zorganizovali 6. v poradí, resp. poslednú tohtoročnú akciu dobrovoľného darcovstva krvi. Akcia prebiehala vo štvrtok 22. novembra v miestnostiach ČK na Ulici kulpínskej. I tentoraz ohlas bol veľmi veľký a v akcii sa zúčastnilo až 98 osôb, z čoho krv darovalo 91 darcov. J. Č-p

Z NAŠICH OSÁD Z PIVNICKÉHO DOBROVOĽNÉHO HASIČSKÉHO SPOLKU

Úspešnou činnosťou k jubileu obrovoľný hasičský spolok v Pivnici bol založený roku 1922. Dnes má 65 členov. Predsedom DHS je Stevica Ćosić a veliteľom Jozef Pap. Veliteľ Pap je členom pivnického hasičského spolku šesť rokov a má vysokoškolské vzdelanie – je Ing. protipožiarnej ochrany. V novosadskej jednotke absolvoval i šesťmesačnú Novšie vozidlo DHS Pivnica prax. V Pivnici sa pri hasení požiarov Výbornú spoluprácu majú s Klutakmer pravidelne zúčastňuje 35- bom poľnohospodárov v osade, členná skupina. Často sa pripojí aj tiež s DHS z Despotova, Silbaša a mládežnícka skupina, ktorú tvoria Gajdobry, ako aj s profesionálstredoškoláci. K tomu na pomoc nou hasičskou jednotkou z Báčvždy prídu aj občania, ktorí nie sú skej Palanky, ktorú volajú na počlenmi spolku, takže prípadný moc v prípade, že vzplanie požiar požiar spravidla úspešne zdolajú. širších rozmerov. Veľa ráz sa im po-

darilo zastaviť šírenie požiaru pred príchodom hasičov z B. Palanky. V tomto roku sa v pivnickom chotári podarilo zmenšiť počet požiarov aj vďaka akcii Klubu poľnohospodárov, ktorí zabezpečili štyroch nových hájnikov. Zachránili tak tri veľké pozemky pod úrodou. V tomto roku bolo i niekoľko požiarov v samej osade a Jozef Pap osobitne prízvukoval význam pomoci, ktorú poskytli sami občania Pivnice. Pivnickí hasiči sú činní i mimo chotára. Tak napr. vlani tridsiati Pivničania, nielen hasiči, ale aj iní občania, pomohli hasiť požiar v Rat-

kove. V januári tohto roku 12 hasičov šlo na pomoc do susedného Despotova. DHS z Pivnice má dve vozidlá. To novšie – nie však celkom nové, si kúpili vďaka zbierkovej akcii, v ktorej občania prispeli určitou peňažnou sumou. Ide o vozidlo Mercedes kapacity 6 200 litrov vody. Každý rok v lete robia zbierkovú akciu v prospech hasičov a na činnosť DHS, pričom takéto akcie finančne podporujú všetci Pivničania. Závažným problémom v DHS v Pivnici v súčasnosti je výstroj a najnovšie plánujú svojim členom zabezpečiť nové rovnošaty. DHS sa v súčasnosti pripravuje na oslavu významného jubilea. V sobotu 15. decembra plánujú osláviť deväťdesiate výročie práce hasičského spolku. Jaruška Ferková Foto: z archívu DHS

ZO SLOVINSKÉHO ZÁZNAMNÍKA (9)

U Puhanovcov na návšteve atiaľ nám zostáva len závi- Slovinci vlastný tovar ponúkajú dieť. Uvažovať nad tým, prečo dávkujúc ho postupne, no cieľasa jednému darí, inému nie. Kon- vedome. Úvodom bol gastronokrétne – presadiť sa naplno vo vi- mický prívet, domáca polievka, po dieckom turizme, ktorý je už dáv- ktorej nasledoval druhý chod: nejšie jedným z našich perspek- vstup do vínnej pivnice. tívnych a rozvojových, no len – Tunajšie vinárstvo má obdimožných tromfov. V tom istom čase v Slovinsku akoby sa roztrhlo vrece s turistickými nápadmi, príležitosťami a realizáciami. Nie náhodou v mixe nových tvárí, ktoré sme s kolegami uzreli počas trojdňového pobytu, vynikli tie súvisiace s priezviskom Puhan. Jožef a Olga, symboly turistického veľ- Z koštovky v historickej pivnici kostatku Puhan, sú už dávno majiteľmi vytýčeného vuhodne dlhú tradíciu. Jeho zácieľa: spojiť osožné s odborným, klady siahajú až do stredoveku. prilákať zákazníkov rozmanitou Snažili sme sa neobjavovať teplú ponukou. Vinohradníctvo, vinár- vodu, lež nadviazať na to dobré, stvo, dobytkárstvo, pohostinnosť k čomu sa naši predkovia dopra– to je ich parketa, kde sa pohy- covali. Veď sa staré rozumy zídu i bujú suverénne ľahko. mladým gazdom. Vinárstvo je i veNa rozdiel od mnohých, zväčša dou, i záľubou, i potrebou, i zdropriučených predajcov, poznače- jom zárobku,... – vraví Jožef Puhan. ných otravným prístupom, títo Po sendvičoch, aby víno lepšie

chutilo, nasleduje koštovka. Na niekoľkých sudoch je aspoň po pol tucta fliaš, s vínami rôznych druhov, samozrejme, i na rôzne príležitosti. Ročník a kvalita priamo vplývajú na cenu: nápoj možno dostať za päť, desať, pätnásť eur... Puhanovci majú vlastné vinice v bezprostrednej blízkosti domu, z poschodia ktorého je prekrásny výhľad na okolie. Zvedavosť po- Jožef Puhan v obľúbenom prostredí: koja nedá: veď ten dom pri vinohrade obrovský, krásne zriadený a viacposchodozostáva visieť i konštatovanie, že vý musel stáť veľké penia- to zvládajú, lebo ich to nesmierze, tiež majer, na ktorom je. ne baví. Rovnako ako neskrývať – Máte pravdu. Mnohé- potešenie z úprimného rozhovoho by nebolo bez európ- ru s návštevníkmi, ktorí vedia oceskych úverov na rozvoj toh- niť dobré a kvalitné služby. Jasné to druhu turizmu. A keď je, že prírodné a iné predpoklady ide o nás, pracovný deň na vidiecky turizmus máme všetnám trvá od úsvitu do neskorej ci približne rovnaké. Zdá sa, že je noci... Neviem kedy som napo- ten zásadný rozdiel medzi úspesledy bola v meste, len tak. Vždy chom a tým iným, v ponuke a v načim čosi vybaviť, pripraviť, ob- prístupe k hosťovi. Tu sa máme jednať, navariť, postarať sa o nie- ešte mnohému učiť, najmä od čo neplánované, – uvádza pani Slovincov. Lebo len závidieť – neOlga. – Je to údel, ktorý sme si stačí. sami zvolili a ktorý sme chceli, – (V budúcom čísle: pridáva. Keramika pestrosťou dýcha) Ako nevyslovené vo vzduchu Oto Filip 8. 12. 2012

49 /4520/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD PRE NEDOSTATOK PEŇAZÍ V HAJDUŠICI

Zastavili všetky práce iestne spoločenstvo v HajduPodľa slov predsedu omnoho šici už dva roky funguje bez sa- väčší problém je to, že MS nemá mozdanenia a vlastných príjmov. Si- vlastné prostriedky a doslova závituáciu dodatočne komplikuje aj to, sí od obce. že vedeniu MS v máji toho roku vy– Každý dinár si musíme pýtať a pršal mandát. O tom, ako za takých v obci spravidla odpovedajú, že okolností pracujú, hovorí predseda peňazí niet, – hovorí M. Hrudka. – Rady MS Michal Hrudka: Obec síce pravidelne platí účty za – Prípravy na voľby elektrický prúd na čissme začali načas a mali sa tičke odpadových vôd uskutočniť koncom apa pouličné osvetlenie, ríla, ale sme ich pre malý ale naše potreby sú počet kandidátov muomnoho väčšie. Tak seli odročiť. Medzičasom napríklad cesta v Ulici sa však uskutočnili obecG. Principa je v katasné voľby a došlo k zmetrofálnom stave, žiane vo vedení obce. Hneď da sa vybudovať nová po konštituovaní Zhroasfaltová vrstva. Plámaždenia som nového Michal Hrudka novalo sa to urobiť v predsedu obce oboznátomto roku, ale z toho mil, že treba vypísať voľby. Sľúbil, že ani dodnes nič. Zastavená je aj výto urobia čoskoro. Neurobili to do- stavba kanalizácie napriek tomu, že dnes, hoci Zhromaždenie zasadalo bývalý predseda obce Zoran Voruž päťkrát. Na druhej strane niektorí kapić s vykonávateľom prác uzavrel členovia rady s výhovorkou, že im zmluvu o pokračovaní prác. Aktuvypršal mandát, prestali chodiť na álne vedenie obce to však ani nezasadnutia, takže robíme na pokraji spomína. A k tomu sú zastavené aj kvóra a rozhodujeme iba o nevyh- práce v susednej dedine Velika Grenutných otázkach. da, ktoré sa začali začiatkom roka.

Dokonca predseda obce Milan Selaković v lokálnej televízii povedal, že s výstavbou kanalizácie v Hajdušici nebudú pokračovať, pokiaľ nedokončia kanalizáciu v Plandišti.

– Aby studňu na tom mieste mohli napojiť na vodovodnú sieť, musí sa zbúrať ohrada a betónový múrik, ktorým je ohradený pamätník padlých bojovníkov. Keďže je ohrada nepraktická a hatila údržbu priestoru vôkol pamätníka, v rozhovore s bývalým predsedom obce sme sa dohodli, že ju zbúrame a celý priestor upravíme inak. Predseda dokonca navrhol, aby sme na tom mieste vystavali verejnú Pamätník padlých bojovníkov a studňa studňu. Železnú čakajú na lepšie časy ohradu sme odPredseda hajdušického MS ďalej stránili, ale múrik zostal, lebo na jeho uvádza, že z dvoch vodovodných búranie potrebujeme stroje. Práce studní, ktoré vlani vyvŕtali, iba jed- sa mali financovať z prostriedkov na je napojená na vodovodnú sieť. obecného rozpočtu. Nový predseZ tej druhej, hoci je vybavená kom- da však na sľuby bývalého veľmi nepletným zariadením, voda netečie dbá a dal najavo, že úprava priestoru do potrubia, ale do garádu?! MS a a zapájanie studne na vodovod komunálny podnik, ktorému je zve- musí počkať na lepšie časy, – sťažuje rená distribúcia vody, nemajú pe- sa predseda hajdušického Miestniaze a podobnú výhovorku majú neho spoločenstva Michal Hrudka. aj v obci. S tým tesne súvisí aj ďalší problém. vlh

– Dve tretiny projektu kanalizácie sme zrealizovali. V roku 2005 odštartovali práce, ktoré boli zastavené po troch rokoch, lebo sa vyskytol užania (a nielen oni) vždy boli do Rady Miestneho spoločenstva, problém. Menšou časťou na výnedočkaví, keď sa začali roz- takže na nové vedenie počkala stavbe sa totiž podieľajú aj občania; biehať práce na kapitálových ob- realizácia starých investícií. Na ob- domácnosť platí 200 eur za prípojku. V uliciach, v ktorých už jektoch v dedine. Teraz je potrubie, sme občanov, tiež. Lebo výstavba ktorí zaplatili za prípojky, domu kultúry pokranapojili na miestnu kanačuje slimačím temlizáciu, takrečeno na divo. pom. Na papieri s vePo prerušení prílevu ľavravnými heslami v prostriedkov z pokrajinmiestnom úrade všimského a obecného zdroja, li sme si aj toto: Najčo sa udialo paralelne s ťažšou batožinou je hospodárskou krízou, ako prázdny mešec. Aj keď povedal expredseda RMS počasie stavbárom žičí Lug, kanalizácia uviazla. jedna radosť, strecha Dodáva však, že pokrana DK do Nového roku jinský tajomník pre poľnebude. Hŕstka majsnohospodárstvo, vodotrov občas pracuje, pohospodárstvo a lesníctvo, tom odchádza inam a opäť sa vracia. Pre- Okrem kapitálnych problémov aj v Lugu sa vyskytujú i ako i predseda Obce Beo„drobné mrzutosti“, ako sú výmole na vozovke v hlavčín, prisľúbili odmrazenie stoje akiste diktuje za- nej ulici finančného kohútika, takmŕzanie kohútika na „rúrke“, ktorou sa peniaze presúvajú zore je aj dokončenie výstavby že sa vraj aj táto kapitálová záležiz mešca investora do pokladnice vy- miestnej kanalizácie, o ktorej nás tosť v roku 2013 určite skončí, na čo konávateľa prác. poinformoval doterajší richtár Kris- treba obstarať ešte zo desať miliónov dinárov. Medzičasom Lužania mali voľby tián Urban:

NA NOVÉ VEDENIE V LUGU

Počkali staré investície L

8. 12. 2012

49 /4520/

HLAS ĽUDU

Nový predseda Rady Za predsedu Rady Miestneho spoločenstva Lug jej piati členovia zvolili poľnohospodára Vladimíra Dudáša staršieho a za podpredsedu Karola Bažíka. Ustanovujúca schôdza RMS sa uskutočnila 29. novembra. Odpadová voda a fekálie sa budú zlievať na pozemok za dedinou, kde vybudujú čističku. Naďabili aj na ďalší problém súvisiaci s elektrinou. Elektrovojvodina vraj takmer pred rokom zaslala účet na 141 000 din, ktoré Miestne spoločenstvo Lug malo zložiť, aby kanalizácia „dostala elektrinu“. RMS postúpilo účet do obce, aby ho regulovala. Obec prostriedky odobrila hneď, ale peniaze vraj odoslala iba prednedávnom, čím sa vytvoril predpoklad na pokračovanie prác aj na tomto projekte, povedal záverom doterajší predseda RMS. Juraj Bartoš

Z NAŠICH OSÁD LOVECKÝ SPOLOK HLOŽANY OSLÁVIL DEVÄŤDESIATKU

Vzťah k poľovníctvu – z kolena na koleno ovecký spolok Hložany, najstaršie združenie občanov v Hložanoch, oslávil 90. výročie založenia v nedeľu 2. decembra. V Loveckom dome popoludní usporiadali slávnostné zhromaždenie. Predseda Ján Zvarec privítal prítomných, a potom odznel referát o dejinách spolku. Pripravil ho tajomník Ondrej Chlpka a prečítala Katarína Chlpková. Členov LSH a početných vzácnych hostí privítal aj pokrajinský poslanec a predseda Rady Miestneho spoločenstva Hložany Ján Bohuš, blahoželajúc spolku, ktorého je aj sám členom, úspešnú budúcnosť. Ku gratuláciám sa tiež pripojili: predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík, predseda Loveckého zväzu Vojvodiny Milan Pažin a predseda Obce Báčsky Petrovec Pavel Marčok. Predstavitelia poľovníckych spolkov z Begeča a Maglića, tiež Loveckého združenia Petrovec odovzdali hostiteľom dary – obrazy. Až sa biskup

Uznania LS Hložany v rukách zaslúžilých a jubilujúcich členov 90-ročného kolektívu: Miloslav Dudok (zľava, horný rad), Ján Hrubík, Ján Bartoš, Juraj Baláž, Juraj Stupavský, Pavel Chovan, Ján Zvarec (predseda), Ondrej Chlpka (tajomník), Ján Bohuš, Miroslav Pavčok (správca lovu), Michal Bohuš; Ján Dovičin (zľava, dolu), Janko Šepši (syn zosnulého člena Pavla Šepšiho), Juraj Kukučka a Karol Bartoš

Katarína Chlpková prečítala referát o činnosti LSH

Zablahoželal aj Igor Furdík, predseda ÚSŽZ

Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku Samuel Vrbovský pomodlil, nasledoval spoločný obed a rozhovor pri hudbe. Predpoludním poľovníci – jubilanti spolu so vzácnymi hosťami absolvovali vydarenú poľovačku na zajace. Nie je vylúčené, že poľovnícky spolok v Hložanoch vznikol aj skôr, ale o tom, že bol založený pred deviatimi desaťročiami, svedčí nepriamy hmotný dôkaz: v zozname členov Loveckého spolku v Hložanoch z roku 1952 sa totiž uvádza, že Juraj Šuľan bol členom LSH už v roku 1922. Žiaľ,

veľká časť dokumentácie spolku sa nezachovala. Od konca druhej svetovej vojny roku 1945 podnes členmi LSH bolo viac než 150 poľovníkov. Za posledné dve desaťročia ich počet sa nie veľmi menil. V roku 2006 ich bolo najviac – až 63. Teraz je ich síce súhrnne 75, no z toho je aktívnych iba 40. Zvyšnú časť tvoria podporujúci členovia (túto „inštitúciu“ zaviedli roku 2006) a dorast (založený roku 2008). Na základe Zákona o združeniach (z roku 2009) Lovecký spolok Hložany (na okrúhlej pečiatke je jeho názov uvedený po slovensky i v srbčine – cyrilikou) zapísali do Registra združení začiatkom roku 2011. Definovaný je ako „združenie občanov, ktoré pokračuje v činnosti dovtedajšieho loveckého spolku a má za cieľ ochranu kultúrneho dedičstva v oblasti poľovníctva, poľovníckeho turizmu, spomienok na predchádzajúce generácie

poľovníkov, poľovníckeho stre- ujem zahraničných i vlastných lectva a poľovníckej kynológie v poľovníkov. osídlenom meste Hložanoch“. AkOd roku 2003 hložianski poľovtívni členovia LSH, uvádza sa v re- níci viac pozornosti venujú šporferáte, lovia združení na úrovni tovým aktivitám. Vybudovali vlastobce v Loveckom združení Pe- nú strelnicu, opatrili ju primeraným trovec Báčsky Petrovec. výstrojom a, dozvedeli sme sa z reLSH je dozaista jedno z najlep- ferátu, dosiahli vynikajúce športové šie organizovaných združení občanov v Hložanoch, o čom sa zase raz presvedčili početní hostia pri oslavách jubilea, kde všetko klapalo priam na výbornú. Členovia LSH riadne platia členské a okrem poľovačiek a streleckých súťaží organizujú aj početné pracovné akcie, starajú sa o lovecký revír, obohacujú ho a usporadúvajú aj lovecké zábavy, súťaže o „zlatý lovecký kotlík“ a podobné Kuchárky Anna Tomová (sprava), Mária podujatia. Často Zahorcová a Marína Zahorcová pripravili chutný obed ulovenú divinu poskytujú iným miestnym združe- výsledky. Hoci v rámci majstroniam a organizáciám, keď tieto vstiev Juhobáčskej ligy obsadili 3. realizujú rôzne programy. Vlast- miesto, na majstrovstvách Srbska nými rukami a z vlastných pro- poľovníckych združení získali 1. striedkov v roku 1988 začali sta- miesto (roku 2005 a úspech zopavať vlastný lovecký dom, ktorý kovali aj pred niekoľkými mesiacroku 2005 plynofikovali a o rok mi). Roku 2005 sa ovenčili titulom neskoršie ho napojili na miestnu majstra Vojvodiny v súťaži celkov, kanalizáciu. V rokoch 2007 a 2009 pričom pekné úspechy dosiahli postavili dve voliéry na bažanty aj jednotlivci. (pri ceste k Dunaju), čím zvýšili záJuraj Bartoš 8. 12. 2012

49 /4520/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

Sychravé ráno v Bučíkových úvratiach neveštilo výdatný lov

Aj Miloslavovi Dudkovi sa darilo

NA POĽOVAČKE V HLOŽIANSKOM CHOTÁRI

Podkovy lovcom priniesli šťastie, zajacom smolu olo krátko po deviatej, keď po spoločných raňajkách v Loveckom dome členovia Loveckého spolku Hložany spolu s hosťami nastúpili do dvoch vlečiek. Traktory ich zaviezli na okraj dediny. Na začiatku tzv. Bučíkových úvratí sa rozostavili, utvorili dve podkovy a poľovačka na zajace sa začala... Správca lovu Miroslav Pavčok zaPrechádzka poriadnu trúbil; poľovačka sa začala

chvíľu nesľubovala úspešný lov. Nikde ani vtáčika ani letáčika, tobôž nie ucháňa. Až keď dedina za nimi začala miznúť v miernej hmle a drobné kvapky dažďa zabrnkali na nervy naj- Ani najstarší hložianski poľovníci nesedia pri peci: Juraj nedočkavejších, za- Takáč (zľava, 1941), Juraj Kukučka (1930) a Karol Bartoš zneli prvé výstrely. (1933) Ktosi rezko vykríkol: olovrantom, občerstvením a komentármi na konTo je hudba pre naše uši... to prvého kola. Po polhodinke dve skupiny Po hodinovom „pochode“ v lone poľujúcich sa trochu povozili, potom pešky naprírody nasledovala prestávka s smerovali späť k dedine. Blato na čižmách sa podaktorým zaraz videlo ťažšie. Zajace takticky ustupovali, ale iba podaktorým sa podarilo prekabátiť lovcov. O jednej popoludní trúbka označila koniec poľovačky na zajace spôsobom podkovy. Lovci mali radosť, že sa im poľovnícka šťastena usmiala, zajace však mali smolu: 90 ucháňov v nedeľu 2. decembra skončilo v loveckých kapsách, čo členov jubilujúceho 90-ročného Loveckého spolku Hložany, čo ich kamarátov, ktorých si pozvali na oslavu výročia. Pridávame, hľa, zopár momentiek odstrelených skromným fotoaparátom. J. Bartoš Poľovačka na zajace spôsobom podkovy sa skončila úspešne

8. 12. 2012

49 /4520/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD NA POSEDENÍ U HYDINÁRA EMILA ZADUNAJSKÉHO Z BIELEHO BLATA

Neistá, ale rentabilná výroba mila Zadunajského z Bieleho Bla- a dve večer. Omnoho viac času a úsi- tí. Jedni si kupujú živé kurence a ta mnohí poznajú ako hudobníka lia si však vyžaduje predaj. Táto výro- chcú si ich ešte dokŕmiť. Tie predávam a speváka známej bieloblatskej sku- ba je vysoko riziková. Na kurčatá číhajú už v piatom – šiestom týždni chovu. piny Bell Ami. Málokto však vie, že sa tepelné údery a rôzne ochorenia. Iní zasa chcú očistené a tie začínam reokrem hudby zaoberá aj hydinár- Okrem toho v Bielom Blate sú časté zať v siedmom týždni, aby som do stvom, čiže chovom konca ôsmeho týždňa kurčiat na vlastnej farchov ukončil. Predávam me. Počas nedávnej takmer vo všetkých osanávštevy nám porozdách tejto časti Banátu – v prával o rentabilite tejKovačici, Padine, Debeljato výroby a o podči, Mužlji, Lukinom Sele, v mienkach na trhu. PreZreňanine na trhu... všade zradil nám, že sa chomám ľudí, ktorí si objedvom začal zaoberať návajú moje kurčatá, a k vtedy, keď zostal bez tomu mám pravidelné repráce v Poľnohospoklamy aj v médiách. Preddárskom podniku Jedtým som spolupracoval aj nota. Z úveru si vystas bitúnkami, ale sa mi to val objekt, ktorý povonkoncom neoplácalo, stupne modernizoval lebo cena, za akú oni vy– nainštaloval linku Na farme Emila Zadunajského kurčatá dosahujú hmotkupovali kurčatá, nebola na automatické kŕme- nosť vyše troch kilogramov. O zákazníkov nie je núdza a rentabilná. nie a napájanie, ako aj vo chvíli našej návštevy objekt bol už takmer prázdny. Keďže sa nezaoberána automatické regute rastlinnou výrobou, lovanie teploty v objekte. Na svojej mi- poruchy v dodávke elektrického prú- čo robíte s maštaľným hnojom, nifarme vychová 20- až 22-tisíc kurčiat du, takže niekto vždy musí byť doma, ktorý vyprodukujete? Dá sa aj to ročne. Rastlinnou výrobou sa nezao- aby zapojil agregát, aby ventilátory speňažiť? berá, hydinárstvo sa pre neho stalo zá- mohli normálne fungovať. V opačnom – Znie to naozaj neuveriteľne, ale kladným zdrojom prostriedkov na prípade následky týchto porúch môžu hnoj tu nikto nepotrebuje ani zdarma. život, kým hudbou si, ako hovorí, iba byť katastrofálne. Z tých dôvodov Určité množstvá síce vymením za dopĺňa rodinný rozpočet. sme si nainštalovali alarm, ktorý nás slamu a zvyšok vyvážam na pasienok. Čo znamená pracovať na farme? v noci zobudí v prípade výpadku Odtiaľ si ho dakedy niekto naberie, – Nie je žiaden problém vychovať elektriny. aby prihnojil záhradu, ale väčšina kurčatá, najmä ak je farma vybavená Komu predávate kurčatá? zostane tam. Už je z toho opravdivý automatikou. Na zaopatrenie kurčiat – Ešte stále sa mi darí rozpredať ich humus. Škoda, ľudia si nie sú vedomí, denne potrebujeme dve hodiny ráno na málo, čiže priamo do domácnos- čo to vlastne znamená.

V PADINE

Ovčiarstvu hrozí zánik? včiarstvo patrí medzi najstaršie poľnohospodárske činnosti a človek sa mu začal venovať veľmi dávno, ešte pred naším letopočtom. Ovca už u starých Slovanov patrila k najužitočnejším zvieratám, lebo človeku poskytovala viacnásobný úžitok – obživu vo forme mlieka a mäsa, vlnu a kožušiny ako zdroj ošatenia, čo pomáhalo našim predkom prežiť a usídliť sa v nehostinných, na poľnohospodárstvo ťažších podmienkach. Ako poľnohospodárska osada, Padina odjakživa mala priestranné pastviská, kde sa odchovávalo mnoho dobytka. Za popašu sa dávali peniaze pri stráži, z čoho sa potom platili dedinskí pastieri. Každé ráno kanás trúbou oznamoval, aby gazdovia vypustili ošípané na pašu. Hneď za ním kraviari a teliari karikášom praskali ulicou. Dobytok sa pá-

V polovici novembra majitelia oviec zháňali svoje stáda domov sol blízko studne na Álaši. Gazdovia – ovčiari si sami platili svojich čobanov (pastierov) a bujtárov. Plat bol v naturáliách. Ovce v poli na pasovisku bývali od včasnej jari do neskorej jesene. Tam mali svoje sárnike, bola

tu i pastierska koliba, evedra, ako i šajer, prístrešie na dojenie oviec. Starí ľudia spomínajú, že koncom 19. a začiatkom 20. storočia v letnom období v noci voliari a čikoši (pastier koní) na pasovisku pásavali kone a voly. Boli to

Pomáha štát chov hydiny? – Nepomáha. Iba raz, pred tromi rokmi som dostal subvencovaný úver s 4- percentným úrokom, čo mi veľmi pomohlo, aby som sa zásobil komponentmi na krmivo. Keď som sa aj o rok uchádzal o úver, dostal som odpoveď, že nemám naň právo, lebo hydinárstvo nie je poľnohospodárske odvetvie?! Neuveriteľné, ale je to tak. Ibaže neviem, k čomu potom patrí, či baníctvu, alebo textilnému priemyslu… Je táto výroba rentabilná? – V zime sú výrobné náklady v dôsledku vykurovania omnoho väčšie a tým je aj zisk menší, alebo dokonca žiadny. Najlepšie by bolo zimu preskočiť, ibaže by som potom stratil zákazníkov. Na druhej strane v lete je zárobok celkom slušný. Vlastne môžem povedať, že tri turnusy sú rentabilné a dva nie, ale na ročnej úrovni je to predsa celkom dobré. Zárobok však závisí od podmienok na trhu, ktoré u nás vonkoncom nie sú stabilné, a tak sa môže stať, že na jednom turnuse zarobíme, a už na nasledujúcom stratíme. Na vine sú predovšetkým veľké oscilácie cien. Prečo je tomu tak, skutočne neviem vysvetliť. K výhodám tejto výroby patrí však to, že sa peniaze rýchlejšie obracajú a že prípadnú stratu možno vynahradiť už o dva mesiace. Vcelku sme však spokojní, lebo táto výroba mne a mojej rodine umožňuje slušný život, – uzavrel Emil Zadunajský z Bieleho Blata. V. Hudec mladí ľudia. Ľudová pieseň o tom hovorí: „Keď som pásol kone, voly, prišla na mňa driemota, ľahol som si na kraj lúky, moje kone do žita…” V súčasnosti sa tieto piesne zriedkakedy spievajú, pomaly sa odkladajú do knihy spomienok. Piesne o bačoch a pastieroch sa už skorože nemajú komu spievať, chovateľov oviec, pastierov a bačov je v dedine čoraz menej. Tu a tam v Padine sú ešte rodiny, ktoré sa zaoberajú chovom oviec, ale iba v malom počte, pre vlastné potreby. Tak napríklad medzi nich patrí aj rodina Hediová, pre ktorú ovčiarstvo má nielen existenčný a hospodársky, ale aj tradičný význam. Chovom oviec sa Hediovci zaoberajú už vyše päťdesiat rokov. Podľa toho sú známi v celej dedine a v širšom okolí. Môžeme sa teda tešiť z toho, že ovčiarstvo v Padine nezanikne tak rýchlo ako v iných našich prostrediach.

8. 12. 2012

A. Chalupová 49 /4520/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD STARÁ PAZOVA

Výstava detských prác prvú adventnú nedeľu, 2. decembra, v organizácii Slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru v Starej Pazove prebiehala vernisáž detských výtvarných prác, ktoré vznikli v rámci realizácie projektu Kresťanské symboly nás spájajú. Projekt sa uskutočnil v priebehu roku 2012 v Starej Pazove za podpory novosadskej Ekumenickej humanitárnej organizácie. Do projektu, ktorého autormi sú štyria predstavitelia pazovského cirkevného zboru – Ján Ďurčík, Anna Malková, Anna Kelementová a Jarmila Havranová, boli zapojené deti s osobitnými potrebami, presnejšie žiaci Základnej a strednej školy Antona Skalu, ako aj mládež tohto cirkevného zboru. Cieľom projektu bolo prispieť, aby sa deti a mládežníci lepšie navzájom spoznali, prípadne aby sa zmenšili alebo odstránili prípadné rozdiely. Finálovou zložkou projektu bolo maľovanie

tento projekt prebiehal od augusta bežného roka. Pripomenul, že o kresťanských symboloch prednášku pre účastníkov projektu mal staropazovský farár

Zo slávnostného otvorenia výstavy

múrika (z vonkajšej strany) medzi farou a mestským parkom a výstava výtvarných prác. Výstavu otvoril Ján Ďurčík, koordinátor projektu, inak poddozorca v staropazovskom cirkevnom zbore, ktorý v skratke ozrejmil, ako

VEĽKÚ RADOSŤ MNOHÝM KULPÍNČANOM, teda nielen starým rodičom, ale i rodičom, súrodencom, učiteľom a vychovávateľom pripravili žiaci všetkých ročníkov ZŠ Jána Amosa Komenského a kulpínskeho oddelenia PU Včielka v nedeľu 18. novembra. Tradičný program Slnečná jeseň života poctili svojou prítomnosťou i vedúce osobnosti kulpínskych inštitúcií, miestnej i obecnej organizácie Červeného kríža. Starostlivo zvolené hudobné, recitačné, tanečné i scénické čísla návštevníci odmenili srdečným a úprimným potleskom. Aby však z tohto jedinečného a obľúbeného podujatia divákom nezostal aj trpký pocit, organizátori by ho do budúcna museli premiestniť zo vstupnej školskej haly do väčšieho priestoru – do školskej telocvične alebo do Domu kultúry. A. F. 8. 12. 2012

49 /4520/

HLAS ĽUDU

Igor Feldy, kým výtvarnú časť projektu zverili Jánovi Agarskému, akademickému maliarovi a profesorovi výtvarného umenia. Na vernisáži v miestnostiach staropazovskej novej evanjelickej fary odznel i príležitostný pro-

gram v podaní najmladších z Nedeľnej školy. Keďže sa výstava konala v prvú adventnú nedeľu, o význame adventného obdobia hovoril pán farár Igor Feldy. Symbolom adventu je adventný veniec, na ktorom počas podujatia zažali prvú sviecu. Za účasť na realizácii projektu Kresťanské symboly nás spájajú udelili aj ďakovné listiny a jednu dostala i naša NVU Hlas ľudu. Na programe predstavili i nástenný kalendár na rok 2013, ktorý vydala nadácia Deti deťom a relácia TV Markíza Modré z neba. Výťažok z predaja kalendárov bude venovaný 12 deťom, ktoré sú na kalendári, ktorý si možno kúpiť počas každej adventnej aktivity v Starej Pazove, ako aj v cirkevnej kancelárii do Nového roka. A. Lš.

V PREDŠKOLSKEJ USTANOVIZNI KOLIBRÍK V SELENČI 20. novembra veselo oslávili 5. narodeniny tejto ustanovizne. PU Kolibrík dostala novú budovu 17. októbra 2007 a v nej začala pracovať 20. novembra 2007. Okrem toho 20. novembra je aj Svetový deň dieťaťa, ktorý si pri tejto príležitosti tiež pripomenuli. V slávnostnom programe účinkovali deti všetkých vekových skupín, ktorých je teraz asi osemdesiat. Ako to na oslave narodenín býva, nechýbala ani torta a k tomu príležitostná pieseň. Po programe si všetci pochutnali na prichystaných koláčoch. Na oslave sa zúčastnila aj riaditeľka PU Kolibri z Báča Anna Boškićová, ako aj riaditeľka na dôchodku Mária Zolňanová, ktorá pôsobila v období, keď sa nová budova stavala a potom aj začala používať. Prišli aj kolegyne z iných osád obce a riaditeľka základnej školy. Prítomní si mohli pozrieť aj výstavu detských ručných prác a výkresov. J. Berédi-Ďuky

Z NAŠICH OSÁD ASOCIÁCIA SLOVENSKÝCH SPOLKOV ŽIEN NA VIANOČNOM BAZÁRI V BELEHRADE

Spolu dokážeme veľa o kalendára venskej republiky aktivít Asomali ponuku viaciácie slovennočných produktov ských spolkov – sladkostí, mliečžien patrí aj účasť nych výrobkov, kníh, na tradičnom huktoré zadovážila manitárnom Viapani Viera Varšová nočnom bazári v so spolupracovníčBelehrade. Pod kami rovno zo Sloheslom Predstav venskej republiky. si, koľko toho môžeme spolu urobiť, charitatívny bazár v Belehrade prebiehal tri- V Belehrade na bazári násty rok zaradom. Organizáciu podujatia pod- dinárov každý návštevník autopisuje Medzinárodný ženský klub maticky prispel na humanitárne združujúci ženy z vyše 40 krajín, kto- ciele. Na bazári aj tohto roku ponúkali ré dočasne žijú v Belehrade a počas svojho pobytu chcú prispieť k po- v prvom rade gastronomické špeciality z rôznych krajín sveta, suzitívnym zmenám v Srbsku. Vianočný bazár je z roka na rok veníry a rôzne produkty typické navštívenejší a vyvoláva čoraz lep- pre danú krajinu. Toto humanišiu ozvenu vo verejnosti. Podujatie tárne podujatie prostredníctvom aj tohto roku navštívilo vyše 4 000 ASSŽ navštívilo aj okolo 100 členávštevníkov a získané prostriedky niek spolkov z Báčky, Banátu a Z posedenia v Dobanovciach z predaja organizátori darujú usta- Sriemu. Členky Asociácie slovenNaše spolky prispeli ručnými pránovizniam zaoberajúcim sa okra- ských spolkov žien sa na bazári zú- cami s vianočnými motívmi a rejovými skupinami spoločnosti. Už častnili už piaty raz. ceptármi. Na predaj ponúkli aj obNa stánku Veľvyslanectva Slo- razy insitných maliarov z Kovačice samou kúpou vstupenky za 200

KYSÁČSKI PENZISTI MALI ZÁBAVU

Posedenie s hudbou a večerou ysáčski starobní penzisti na Ondreja 30. novembra v priestoroch Slovenského národného domu usporiadali posedenie s večerou. Ako informoval predseda tejto miestnej organizácie Pavel Medveď, podobné stretnutie zorganizovali aj z príležitosti 25. mája, čo mnohí dlho spomínali, a tak ich podnietili k ďalšiemu večierku. Dátum opäť ladili k niekdajšiemu sviatku Dňa republiky, ktorý počas svojej pracovnej doby ešte riadne oslavovali. Na posedení mali aj hudbu, nuž si po chutnom paprikáši mnohí zatancovali. Okrem penzistov z Kysáča na posedení sa zúčastnili aj hostia z Mestskej organizácie penzistov Nového Sadu, ako i zo susednej Rumenky. K zábave sa pripojili aj predstavitelia

Pred večerou bolo príležitosti na rozhovor, neskoršie aj na tanec...

kysáčskych spolkov, ustanovizní a organizácií, s ktorými penzisti dobre spolupracujú, takže obe siene Slovenského národného domu boli plné.

Na úvod posedenia prítomných privítal predseda P. Medveď, ako aj predseda MOMS Rastislav Surový. Nechýbali ani básnické prednesy a niektoré uži-

a Padiny. Všetky veci na stánku mali symbolickú cenu. Po obchôdzke bazára členky ASSŽ smerovali do belehradského Etnografického múzea, kde sa podrobnejšie informovali o ľudovej kultúre Srbov v 19. a 20. storočí. Tento jednodňový výlet uzavreli v Slovenskom národnom dome v Dobanovciach. Tam ich privítali členky Aktívu žien v čele s Miluškou Čániovou-Jovićovou a v mene všetkých dobanovských Slovákov sa prihovoril predseda spolku Željko Čapeľa. Po kratšom programe na-

sledovalo družné posedenie a hostky sa zoznámili aj so životom tunajších Slovákov. J. Činčuráková-Galambošová

točné informácie o nadchádzajúcich aktivitách vedenia starobných penzistov. Okrem iného informovali, že sa starobní penzisti pravidelne stretávajú každý prvý a tretí štvrtok v Dome penzistov, kde sa pri čaji a šťave nielen vyrozprávajú, ale aj dohodnú o ďalších akciách. Pre členov inak zabezpečujú údené výrobky, múku, mrazené cesto, ryby a zeleninu. Najnovšie majú ponuku na balíky potravinárskych výrobkov po výhodných cenách. Kysáčski penzisti chodievajú aj na výlety do Vrdniku, do monastierov, eventuálne do zoologickej záhrady. Na budúci rok by ich aktivity mali byť podobné doterajším a vzhľadom na záujem o posedenie s hudbou a večerou, ani tých sa nevzdajú. Veď pre starších Kysáčanov je možností na takýto druh stretnutí, pobavenia a svojráznej vychádzky skutočne veľmi málo. E. Š.

8. 12. 2012

49 /4520/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD nému bol prispôsobený aj sprievodný program, upriamený na oblasti, akými sú ochrana pôvodu, uvádzanie sústavy a štandardov kvality, právna ochrana, zveľadenie balenia a predajných praktík. Tak ako sa výrobcovia mali

Z VEĽTRHU ETNO POTRAVÍN A NÁPOJOV

Zrkadlo tradícií N

eraz si vzdychneme – ako rýchlo plynie čas. V každodennom víre udalostí, povinností, radostí a starostí si skutočne neuvedomujeme rýchly chod ručičiek na hodinkách, striedanie sa dní a nocí, týždňov a mesiacov. A preto sa zdá, že sa len pred niekoľkými mesiacmi konal veľtrh tradičných výrobkov. Uply-

a nápojov, ktorý od 27. do 30. novembra prebiehal v hale tri belehradského veľtrhového výstaviska. Usporiadateľom bol Belehradský veľtrh, V ústrety sviatkom: rozmanitá spoluorganizáto- ponuka nápojov poľnohospodárstva, lesníctva a vodohospodárstva. Šlo totiž o najväčšiu prehliadku tradičných potravinárskych vý- Nové stravovacie zvyky a praktiky si žiadajú i robkov, ktorých nové výrobky, zväčša organického pôvodu bolo približne tisíc, na ktorej prím hrali tak sa- čo dozvedieť, návštevníci kadečo motní výrobcovia, ako i regio- chutné koštovať i zásobovatelia nálne hospodárske komory, druž- obchodných reťazcov, reštaurácií stevné zväzy, výrobcovia rôz- a predajní si prišli na svoje: získali nych zariadení. Mnohí zo sto- možnosť spestriť ponuku v meCelkom v etno štýle: výstavný priestor Obce Pančevo viek účastníkov už prišli s uzna- siaci, keď je azda najviac sviatkov. nul odvtedy už rok, dokonca prá- rom Hospodárska komora Srbska, niami, iní zase len s prianiami stať A ideme im v ústrety. ve sa uskutočnil i najnovší, v po- a je jasné, že vzhľadom na obsah sa nositeľmi etno značky v tejO. Filip radí siedmy Veľtrh etno potravín bol pod záštitou Ministerstva ktorej kategórii. Tomuto posled-

Bum-bum -bum!

NOVÝ PETROVSKÝ KANTOR JANKO SIROMA už začiatkom novembra prostredníctvom sociálnej siete Facebook vyzval predovšetkým mládežníkov a mládežníčky na pripravované Taizé – stíšenie v očakávaní narodenia Ježiša. K tomu pozval aj konfirmandov budúcich, minulých, kamarátov a všetkých ľudí dobrej vôle. Stretnutie sa uskutočnilo v sobotu 1. decembra vo veľkej sieni cirkevného zboru v Báčskom Petrovci a nieslo sa i v znamení pripomínania cirkevného Silvestra pred začiatkom nového cirkevného roku. Budúcim konfirmandom to podrobnejšie vysvetlil nový petrovský farár Vladimír Ivičiak, ktorý v týchto dňoch nastúpil do úradu. Evanjelická mládež farskú sieň príležitostne upravila, stíšenie prebiehalo v pološere pri sviečkach, kde svoje modlitby a verše z Biblie čítali starší mládežníci a všetci spolu spievali nábožné piesne. J. Č-p

8. 12. 2012

49 /4520/

HLAS ĽUDU

S ohľadom na rapídne krátenie dní, oznamuje sa, respektíve tlmočí sa občanom pomernecelkomtakrečenoibaalen skrátka zopár správ z tunajšej periodickej tlače! 1. Istý denník píše: Niet pomoci, zadlžovať sa musíme. No a čo? Dávno vieme, že čo sa musí, nie je ťažké! 2. Podmienečne povedané, bývalá a aktuálna vláda vraj lámu oštepy ohľadne otázky, ktorá z nich sa viacej dokázala zadlžiť. No a čo? Hádať sa je predsa zdravé... Tobôž vtedy, keď: Každý chvíľku ťahá pílku. 3. Terajšia vláda sa, tvrdí aspoň jeden denník, zadlžuje rýchlosťou 135 eur za (jednu, áno JEDNU-JEDINÚ) sekundu. Prosím dotyčný orgán o štyri-päť-šesť sekúnd razdvakrát-trikrát za mesiac… 4. Istá tunajšia mladá osoba, prednedávnom by sme smeli na-

UGÁR

písať slečna, obišla svet – ako volontérka. Istý denník prepásol príležitosť čo len ceknúť o tom, koľko našich politikov „obišlo svet”… bez toho, aby volontovali. 5. Zverejnené, ale neoverené správy navrávajú, že tunajší ministri minuli zanedbateľných necelých desať miliónov dinárov na cesty do zahraničia. No a čo? Po prvé: podujali sa na to vedení zásadou Pozri sa na svoju vlasť zvonku, aby si ju viac miloval, a po druhé, akisteurčitenaskutku za bleskové zvýšenie životnej úrovne u nás dlhujeme práveže ich skusom za hranicami. 6. Vraj až 87 percent občanov zahrnutých istou anketou vyjadrilo názor, že politici sú skorumpovaní. Ja nie… Mňa sa nikto nespýtal… jbš

Z NAŠICH OSáD VYŠIEL TLAČOU ďALŠí RECEPTáR

Tradícia v petrovskej gastronómii

tlačkov. Úvodom receptára predsedníčka Katarína Arňašová uvádza, že sa tu predkladajú nové možnosti vychutnať si tradičné, ale i netradičné slané a sladké dobroty, a svoj príhovor uzaviera slovami: „Chceme veriť, že vôňa koláčov čerpaných z tohto receptára sa bude šíriť vo vašich príbytkoch. Dúfame, že re-

odľa vzoru iných Mária Šramková. Zo- nejšia časť knihy. Potom je uvedepodobných stavili ju Mária Gaš- ných 12 receptov na torty, tiež 4 rezdružení v čele so parovská a Zuzana cepty Terézie Vansovej z roku 1907, Spolkom žien SloMedveďová-Koru- ako aj rozličné pokyny k ľahšej právenka z Hložian, ktoniaková, ktorá sa ci v časti Dobré rady nad zlato. Záver rý doteraz vydal dva vyvaľkáme vo Každú trubičku poreceptáry – Kolo hier veľkosti taniera trieme vymiešaným a koláčov (2009) a (šúšťovníke) a potrieme vyžĺtkom a upečieme Kyslovka so svadobmiešanou masdo ružova. Upečené nými vinšami a iné Potrebujeme: ½ l mlieka, 50 ťou. Necháme a vychladnuté plnívarené jedlá (2011) g droždia, 2 lyžice cukru, 2 ich odpočívať me vyšľahaným tu– aj Spolku petrovžĺtky, 1 lyžica soli, múky toľko, asi pol hodiny. hým bielkovým sneských žien sa k tohaby sme vypracovali mäkké Potom ich rozhom. Bielkový sneh: toročným Slovencesto ako na rejteš. tiahneme na Bielky vyšľaháme na ským národným Receptár k desiatemu výroPostup: Mlieko, cukor, drož- tenučko, zrolutuhý sneh a do slávnostiam po via- čiu obnovenia činnosti SPŽ die dáme vykysnúť, pridáme jeme na bič, ktorý natočíme neho postupne pridávame cročnom úsilí podažĺtky, soľ a múku a vymiesime na trubičky, asi 4 závity. Dáme cukor a vanilínový cukor. Šľarilo vydať vlastnú zbierku receptov. postarala aj o na hladké cesto. Cesto rozde- na plech a necháme vykysnúť, háme vo vodnom kúpeli, kým Usilovné spolkárky usilovne zbie- jazykovú aplíme na 5 bochníkov. Každý kým sa zohreje rúra na 250 °C. sneh nie je vlažný. rali tradičné recepty, potom ich dali retúru. Zbierdokopy a túto zbierku nazvali Takto ku technicky to chutí po petrovsky. V podnázve stvárnil Miroslav Šuster. Receptár receptára tvoria fotografie z archívu ceptár Takto to chutí po petrovsky zazbierky receptov sa uvádza, že ide o má 72 strán a rozdelený je do šiestich Spolku petrovských žien, na kto- ujme i Nepetrovčanov.“ sladké a slané dobroty. Recepty zoz- častí. Najprv sú uvedené Slané dob- rých sú maškrty vyhotovené podľa Spolkárky SPŽ knihu zrejme uviedbierali členky redakcie Mariena Ha- roty a v nich 25 receptov, po nich na- tejto zbierky receptov. li na správnu mieru, lebo sme svedšková, Katarína Hlaváčová, Zuzana sleduje 73 receptov v časti Sladké Zbierku spoločne vydali Spolok kami, že dopyt po nej je veľký aj v Hmiráková, Zuzana Kopestinská a dobroty. Je to vlastne aj najobsaž- petrovských žien a Slovenské vyda- iných prostrediach a v zahraničí. J. Č-p vateľské centrum v náklade 500 vý-

Trubičky

PRE DEDKOV A BABKY. Tradičný program Slnečná jeseň života v Kysáči aktivisti Červeného kríža v čele s tajomníčkou Annou Gombárovou usporiadali v nedeľu 25. novembra v starej telocvični ZŠ Ľudovíta Štúra. Žiaci a členovia KIS Kysáč a KUS Branka Radičevića recitovali básne, spievali a hrali, tancovali a veľmi sa snažili vylúdiť úsmev na tvárach poznačených vráskami. Prítomných v mene ZOČK privítala Anna Legíňová, v mene školy riaditeľka Anna Gašparovićová a v mene Mestskej organizácie ČK predsedníčka Mira Govorčinová. Zároveň informovali, že sa akcia Slnečná jeseň života tradične usporadúva už 33 rokov. Aj tentoraz pre najstaršiu Kysáčanku Zuzanu Kyseľovú pripravili pekný darček. Milým prekvapením a darčekom pre všetkých bolo vystúpenie známej speváčky Jarmily Bohušovej, ktorá tiež pre troch prítomných pripravila darčeky. Na snímke: Prváci predviedli krátky program, avšak boli o to milší. E. Š.

NA TANEČNEJ ZÁBAVE V PADINE sa v sobotu 17. novembra zhromaždilo vyše sto milovníkov dobrej slovenskej hudby a tanca, z ktorých niektorí za zábavou prišli aj spoza padinského chotára. „Na dobrú náladu netreba mať osobitný dôvod, potrebná je iba chuť a pevná vôľa a zábava je hneď tu,” povedali organizátori tanečnej zábavy, na ktorej hrala známa hudobná skupina Maks zo Selenče. Na tanečnú zábavu do Padiny prišli mladí a tí trochu starší milovníci slovenskej hudby a najmä fanúšikovia tejto selenčskej skupiny, ktorej ani po rokoch popularita neklesla. Tanečná zábava sa uskutočnila v caffé X-Tenzo, v budove bývalého podniku Utva. Selenčským hudobníkom sa podarilo zdržať hostí s roztancovanými topánkami v tanci až do rána. A. Chalupová

8. 12. 2012

49 /4520/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ARCHÍVU SEAVC

Karol Štúr – signatár Martinskej deklarácie J

UDr. Karol Štúr (1867 – 1925) patril k elitným členom spoločnosti na Slovensku. Bol synom popredného evanjelického kňaza, učiteľa a slovenského básnika Jána Štúra a Amálie, rodenej Draškóciovej. Jeho strýkovia boli Karol Štúr, evanjelický farár a národný buditeľ, a Ľudovít Štúr, kodifikátor slovenského spisovného jazyka a vedúca osobnosť slovenského národného obrodenia v polovici 19. storočia. Zaraďoval sa medzi významné osobnosti mesta Trenčín, kde bol narodený a kde umrel. V dejinách Slovenska sa uvádza ako jeden zo signatárov

a dozorcom Trenčianskeho seniorátu. Pretože v čase silnej maďarizácie v uhorskom štáte pociťoval na vlastnej koži silné prekážky nielen pre svoj pôvod, ale aj vo svojom povolaní ako advokát, na verejných miestach často propagoval zánik Rakúsko-uhorskej monarchie. Zmeny po roku 1918 dočkal pripravený, takže po vyhlásení samostatného Československa podporil úmysel slovensky cítiacich Trenčanov utvoriť Slovenskú národnú radu. Tak sa jej predsedom stal práve Dr. Karol Štúr. „Maďarské sily si na oplát-

Dr. Karol Štúr

rej Pazovy a okolitých osád prichádzal často. Ešte častejšie do Trenčína chodila rodina Hurbanová. A navzájom si riadne a intenzívne písali. „V dňoch 23. a 24. augusta 1906 bude dištriktuálny konvent v Prešporku, na ktorý som vyslaný zo seniorátu Trenčianskeho. Ale dosť ľahko je, že už na ňom ako seniorálny inšpektor účasť mať budem, lebo Trenčiansky seniorát pre tieto dni volí seniorálneho inšpektora a kandidátom našej strany som ja. Protikandidátom je Gejza Ostrolúcky, bývalý hlavný župan,” uvádza Karol Štúr vo svojom liste a dokladá aj to, že v balíku posiela Ľudmile Hurbanovej trenčiansky kroj, v ktorom sa neskôr často fotila. Ďalší zaujímavý list do Pazovy prišiel 14. septembra 1920, keď Dr. Karol Štúr ako majiteľ Trenčianskych novín oboznámil synovca Vladimíra Konštantína

Mnohé bývalé špičky z radov domácich nimi aj zostali – po vyjadrení lojality novému štátu,“ uvádza vo svojom článku Striedanie elít v rokoch 1918 –1948 Renata Kaščaková. Doktor Karol Štúr zastupoval Trenčiansku župu na rokovaní výboru Slovenskej národnej strany v Martine, kde 30. 10. 1918 zvolili Slovenskú národnú radu a prijali De- Hlavička advokátskej kancelárie klaráciu slovenského národa, v ktorej Hurbana s možnosťou tlačenia Rodinná návšteva v Malých Bierovciach; Karol Štúr sedí v strede požadovali uplatnenie jeho drámy Trenčiansky Matúš: (za chlapčekom) sebaurčovacieho práva „Naša tlačiarenská firma – LeoMartinskej deklarácie z 30. ku utvorili Maďarskú národnú pre Slovákov a Čechov a okam- pold Gansel, u ktorej sa i moje októbra 1918 a jeden zo spolu- radu. Prouhorsky orientované žité uzavretie mieru. Trenčianske noviny tlačia, poorganizátorov Prvej slovenskej elity mesta neboli ochotné so Významný Trenčan Karol Štúr dala vydávanie „Lacných Zošievanjelickej synody v českoslo- Slovenskou nátov”, z ktorých prvý vyjde v tievenskom štáte, ktorá bola zalo- rodnou radou to dni a obsahovať bude Mlažená v Trenčianskych Tepliciach spolupracovať. denov román V zákutí sveta. v roku 1921, a na ktorej schvá- Nástup „noDruhý zošit bude „Námorná lili prvú cirkevnú ústavu. vých” elít v roku zmluva” od A. Conan Doyle. TreAko slovenský právnik a ná- 1918 sa neobití zošit má byť Tvoj „Trenčiansky rodný buditeľ sa stal významnou šiel bez nátlaku Matúš” a štvrtý od Gustáva Marosobnosťou rodného mesta a demonštrácie schala „Kaplán”.“ Trenčín tým, že bol predsedom vojenskej sily. Z korešpondencie Karola Štútrenčianskej prevratovej (1918) Na elitných pora sa dozvedáme aj o tom, ako Slovenskej národnej rady, že stoch striedali Hlavička administrácie Trenčianskych novín sa z Pazovy do Trenčína kedysi založil Trenčianske noviny predstaviteľov z roku 1920 cestovalo. Loďou sa teda plavi(predchodcov terajších Tren- bývalej štátnej moci, miestneho mal živé kontakty s dolnozem- lo zo Sriemskych Karloviec do čianskych novín) a že sa podie- finančníctva, hospodárstva, kul- skými Slovákmi. Akoby aj nie, Bratislavy, a potom ďalej sa šlo ľal na vzniku Trenčianskeho túry a vzdelania zástupcovia keď jeho sestra Augusta, man- vlakom. gymnázia. Bol dozorcom tren- novovzniknutého českosloven- želka farára Vladimíra Hurbačianskeho evanjelického zboru ského štátu a jeho štruktúr. na, žila v Starej Pazove. Do StaKatarína Verešová 8. 12. 2012

49 /4520/

HLAS ĽUDU

ň Bohatá jese a živ a správna vý

áme jeseň. Aj ber, ešte tu m ošíka a Kykeď je decem Ján kamarátom z vďaka našim na pekné jece erárne prá lit li ri o tv ia n kovná, V sáča. Jánošíča ríklad aj: Jeseň, maliarka ši ili farap av (n b y nia sa senné tém ína) a Kysáča us ko Nadet e. vi vš ra ď jeseň, ke a výživa a zd vn rá Sp u h m bičkami na té poslúchnite našich mladýc , vy aj áv r veľkú d chnite sa ičte si čím skô tvorcov a dož plodov. h ýc z jesenn ku vitamínov

Jeseň, maliarka šikovná

Andrej Priviz er, 7. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči : Jesenné jablko , s májovými ja hruška a hrozno hôdkami.

Jeseň, maliarka šikovná, najkrajší obraz nakreslila. Všetky listy ofarbila do zlata iach. a zatancovala s nimi po ulic

Naďa Megová, 5. ročník ku T. ZŠ G. Masaryka v Jánoší

Ďakujeme Pánu Bo hu za našu úrodu, aj rodičom, čo ob rábajú našu pôdu . Naša úroda nám pr iná bez nej by nám bo ša šťastie, lo oveľa ťažšie. Vďaka Pánu Bohu za úr že námaha naša nie odu, je na škodu. Vďaka, že každý z nás má, čo mu na stôl treba, bez toho by ľuďom bolo beda.

Nebom cestuje obláčik, dáždik. prinesie nám hneď jesenný nných, jese v tko kvie é pln sú ky Záhrad h. elýc ves ov po ulici vidieť chlapc hádza, Smutná už aj lastovička odc a, dáv ! nia vide Do nám cestou a takto sa nám prihovára: rátim „Uvidíme sa na jar! Veď sa nav .“ etím pril vu a šťastná k vám zno

Poďakovanie za ú rodu

Úrodu máme vďak a dažďu a slnku, vďaka nim rastie aj najmenšia trávka. Vždy máme byť vď ační za to, čo mám e, aby sme mohli pl ody života užívať slávne. Ema Makovní ko Ovocie, zeleni vá, 6. 2, ZŠ Ľudovíta Št ny – aj naše, aj úra v Kysáči : tropické.

Jeseň, maliarka šikovná Listy žlté padajú, jánošícke ulice pokrývajú. Ulice sú zafarbené do zlata, keď prší, je aj veľa blata. e, Do sýpky, šopy všeličo dám možno pridá niečo aj ten, čo kukuricu žltú láme. Niet už viacej teplých dní, veru ani detských hier. Prišla jeseň uspatá, šikovne maľuje všetko do zlata. Tijana Gábrišová, 5. ročník ZŠ T. G. Masaryka Ivon a Arňašová, 7. v Jánošíku 1, ZŠ Ľudo v Kysáči: Nech sa páči: Vitam víta Štúra íny z pohára!

Valentína Supeko vá, 6. ročník ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku

Sfúkol vietor, ale s malým lístočkom sa chcel trochu zahrať, a tak ho prevracal, hojdal, otáčal. Nemohol lístok nič uro or bol veľmi silný. viet o leb biť, Jeseň stihla do našej osady Napokon sa vietor predsa unanačas, ako aj každý rok. Ume- vil a spustil ho na zem. Malý lecky vyfarbila listy na uliciach žltý lístok bol veľmi šťastný, že iel a v záhradách. S jeseňou priš , že je spolu so h- už nie je sám aj studený vietor. Všetko utíc tmi. ará al svojimi kam lo a z tmavých oblakov zač čí aj rozprávka malékon sa Tu padať prvý jesenný dážď. pod snehom iste a ho lístka, lebo Kvapky dažďa padali na žlté možno aj nie: Ale e. yni zah červené listy. Všetky začali po- Možno pani jeseň pošepne maly padať na zem, iba jeden učiteľom a učiteľkám, aby dali l malý žltý lístok nespadol. Cíti deťom za úlohu nazbierať pek tom oko vys na lo me sa osa herbára. Možno si do listy né poli. Bol smutný, lebo zostal niekto všimne práve tento náš tam hore sám. Chcel ísť ku prekrásny suchý žltý lístok a zasvojim priateľom, aj chráni ho pred zánikom. A on sa chcel stať žno si ten lístok našiel miesčasťou veľ- mo ve vo vašom herbári. k é h o , to prá Dudková, 6. ročník ona Vin pek ne ZŠ T. G. Masaryka vyf arv Jánošíku be né ho koberca.

V jeseň, keď všetko usína

Anna F. a Jana S.

8. 12. 2012

49 /4520/

HLAS ĽUDU

mozaika1:0 4.12.2012 15:01 Page 2

M OzA I K a

rOČnÍk XII ČÍsLO 161 8. decembra 2012

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

POhľady na PetrOvské záhrady 2

Ukážkové priedomia a záhrady (1) kologické združenie Zelení – Petrovec v druhej polovici novembra v rámci podujatia Pohľady na petrovské záhrady po troch rokoch pozorného pozorovania osady opäť predstavili 16 domácností, ktoré si úpravou svojich záhrad, priedomí a dvorov zaslúžili verejne byť vysunuté do prvého plánu. Ako estetický prínos k zveľadeniu životného prostredia profesorka Mária Boldocká odborne zhodnotila to, čo zachytil i objektív fotografky Marice Šimovej. Tieto vzorné a ekologicky uvedomelé domácnosti teraz abecedným poradím prezentujeme aj širšej verejnosti. Blažena a Milan anušiakovci v Ulici novohradskej majú modernú záhradu s dominujúcim rozsiahlym trávnikom, ktorý tiahne okolo domu. Jeho súčasťou sú záhony dekoratívnych parkových rastlín – červených petúnií a ruží, ktoré sú koncentrované okolo terasy v zadnej časti domu. na priedomí je dekoratívna dlažba vstupného chodníka lemovaná záhonmi krvavočervených ruží.

základná časť záhrady anny nou ozdobou je aj úžitkový vinič, Benkovej v zmaj Jovinej je tes- ktorý súčasne vytvára príjemné ne spätá s prednou časťou ovzdušie otvorených obytných domu. Je to trávnik, ktorý lemuje priestorov. chodníky, a jeho súčasťou sú veľká záhrada viery Čániovej prekrásne záhony ruží, skalky s v Ulici generála Štefánika je parfialkami a rozmanitými perena- kového typu. Jej základom je mi. terasa je vydekorovaná surfíniami, petúniami a chryzantémami. v bočnej záhradke je rad žltobielych ruží. základ záhrady viery a Miroslava Boldockovcov z ľudovej revolúcie predstavuje trávnik, ktorý je dominantou zadnej časti dvora, ako aj priedomia. Okolie domu je vydekorované malými kvetinovými aranžmánmi vysadenými v zemi, ako aj v kvetináčoch postavených na terase ojedinele alebo v žardiniérach. zvlášt- Ukážkový dvor rodiny Červenskej priestranný trávnik s mohutnými ihličnatými stromami (tuja, smreky, breza, jedľa), miestami s vysadenými ružami a sezónnymi kvietkami. Ján a vlasta Červenskovci vo vrbarovej majú dvor zmenený na záhradu parkového typu. sú v nej stromy a rozmanité trvalky usporiadané do menších záhonov vedľa chodníkov, alebo ohrádzajú zeleninovú časť záhrady. Ich záhradné aranžmány sú prirodzené, s výraznou dominantou zelenej farby, teda farby parku. anna a Ján Čúsovci v Štúrovej majú malý Hoci majú maličký dvor, Čúsovci si ho vedia pekne vydekorovať kvetinami dvor – priestor okolo

domu. ale ten je vyplnený rozmanitými kvetinami pestovanými vo kvetináčoch (petúnie, pelargónie, begónie), postavených na rozmanitých podstavcoch alebo vysadených na kúsku voľnej pôdy lemovanej rozrasteným viničom. Osobitosť ich dekorácií je to, že vo veľkej miere využívajú rôznorodé odpadové materiály, alebo zvláštne

vyrobené predmety ako podstavce pre kvetiny. Upravené priedomie a celý dvor Jadranky a alexandra Fehérovcov v Jarmočnej je záhrada. Pestrosť v záhradke je viditeľná aj z ulice. zasadené sú tu rozmanité trvalky – pereny a popínavé kvetiny, potom fialky, begónie, netýkavky, petúnie, pelargónie, chryzantémy upravené v tvare záhonov, alebo v kvetináčoch, postavené na oknových doskách, na schodoch, na rozmanitých podstavcoch v kombinácii so záhradnými figúrami. Juríkovci, elena a Jaroslav, z novohradskej tiež majú jednoducho a vkusne upravené priedomie nového domu. sú tu: trávnik, stromy, kríky a ruže. J. Č-p

mozaika2_3:0 4.12.2012 14:59 Page 1

M O Z A I K A

PRÍLOHA

ČÁRDA KAPOR „POD HLOŽANAMI“

Čo je lacné – nie je vzácne ráve v deň vlastných narodenín, blji. Humpľoval som autá a údy, ob18. apríla 2007, hovorí Hložan- chádzal každý deň kooperantov v čan Ivan Hrubík, zobral do pre- niekoľkých obciach. Odrazu som nájmu chatu Združenia športových pocítil, že stačilo, že musím presedrybárov Šaran „pod Hložanami“, a lať na menej stresovú robotu. Skoto na 20 rokov, s tým, že každý rok čil som do studenej vody, vediac, má do nej vložiť 1 000 eur. Po dvoch desaťročiach čárdu vráti rybárom. Zatiaľ, vraví, nekvituje dáky veľký zárobok. Musel najprv vkladať, popracovať na tom, aby čárda, ako pohostinstvo, splnila potrebné štandardy. Urobil riadnu kuchyňu, tiež dámske a panské toalety s teplou vodou. Existujúcu terasu obmuroval a zasklil, takže krb zohreje priestrannú Ivan Hrubík s manželkou Annou svetlú miestnosť s tehlovou podlahou aj v zime. Je tam že nezbohatnem, ale uvedomujúc i letná terasa, ako i pekný priestor s si, že túto prácu poznám; veď som trávou a vŕbami poniže objektu... pred tridsiatimi rokmi robil čašníka – Keď už sa to malo pohnúť k v hložianskej kaviarni Marína. Revilepšiemu, zhoršila sa situácia v kra- talizoval som sa, odkedy žijem pri jine. Bol by som celkom spokojný, Dunaji. Najlepšie sa cítim, keď vstakeby mi zostalo aspoň toľko, koľko nem ráno o piatej, uvarím si kávu a odvádzam na dane a iné záväzky. vychutnávam ticho, pokoj... Ivan Hrubík prechováva vrelý Okrem Ivana na čárde pracuje vzťah k prírode od detstva. Predsa jeho brat Branislav Hrubík a počas

známe, na úseku medzi Novým Sadom a Báčskou Palankou nikde inde pri Dunaji neponúkajú čerstvé ryby. Ja ich mám stále, kupujem od profesionálnych rybárov. Vždy je tu predovšetkým kapor; zubáča, sumca, či jesetera je už v Dunaji menej než prednedávnom, takže... Ivan má sluch pre svojich zákazníkov. Radili mu, aby nepripravoval ryby na rošte, lebo že také dostať všade. No a tak vypráža ryby na palmovom oleji. – Mierne ich opaprikovím, aby boli také, aké sme kedysi jedávali doma. Pripravím ich tak, aby nevsali masť, aby boli termicky optimálne spracované a mali príjemnú arómu. Ponúkame aj rybaciu po-

Lenže, kladieme rečnícku otázku: ryba musí predsa plávať; keď nie vo vode, tak... – Vyskúšal som, samozrejme, početné druhy vína. Chardonnay, Krstač... všetky sú dobré. Moji hostia sa predsa najviac nadchýnajú vínom z pivníc Stojkov a Šijački z Bánoštora. Mám pre nich aj kvalitnú jablkovú pálenku z Kulpína, ale aj hruškovú z Mladenova. Našinci si, samozrejme, pri prvej návšteve čárdy Kapor povšimnú, že ceny „u Ivana“ nie sú práve nízke. – Keby som bol lepší a lacnejší ako iní, niečo by tu nebolo v poriadku, nebolo by logické. Rozhodol som sa, že ľudia sem nebudú chodiť „na lacné“, čiže nekvalitné... A zase, aby prišli „na drahé“ v časoch, keď nie je peňazí, aj to by bolo bez logiky. S ohľadom na to, že ponúkam svieže ryby, ceny sú vyššie, ale len o toľko, o koľko je kvalitnejšia moja ponuka. Každá čárda po troche pripomína rybársku sieť. Do tej sa ne-

Čárda Kapor – priamo na zimnú pohľadnicu

Niekdajšia rybárska chata splýva s prírodou

je akosi divné, že sa v jeho veku (ako päťdesiatnik) odhodlal podujať sa na robotu, ktorá, s ohľadom na súčasné pomery, sotva môže byť zlatou baňou. – Dvadsaťpäť rokov som bol referentom výkupu cukrovaru v Ža-

24/II

víkendov pomôžu aj Ivanova manželka, dcéra a syn. Zaujíma nás, čo Kapor ponúka zákazníkom... – Keďže časy sú také, aké sú, rozhodol som sa, že čárdu prispôsobím ľuďom, ktorí tu chcú nájsť to, čo iní nemajú. Nakoľko je mi

lievku. Lámal som si zo dva roky hlavu nad tým, ako na to, aby jej príprava netrvala dlho, aby jedlo bolo ľahké a chuť aby malo príznačnú pre tunajšiu oblasť. Zdokonalil som tunajší spôsob prípravy rybacej polievky tak, že som ho urýchlil. Keď dusím cibuľu, vždy nachystám viac, na celý týždeň, aby som získal na čase. Dám kapra, papriku, vegetu a varím. Polievka je hotová za dvadsať minút. Nepridávam paradajkový pretlak, víno, ani umelé prísady. Tajomstvo je v dobrej paprike a dobre udusenej cibuli. Ostatné sú, všakáno, už „len“ nuansy, malé drobnosti majstrov.

uloví zakaždým rovnaké množstvo rýb. Za deň si tu posedí, zaobeduje či sa navečeria, hovorí Ivan Hrubík, priemerne päť – desať – pätnásť hostí. – Sú dni, keď príde väčšia spoločnosť, naši stáli zákazníci z Nového Sadu, ba i „od ďalej“, ktorí majú peniaze a nelúčia sa s nimi so slzami v očiach. Nie je ich veľa, ale – z takých žijem. Lúčime sa s čárdou Kapor, ku ktorej sa dostanete asfaltkou z centra Hložian. Ivan Hrubík zostáva. Sám najlepšie rozhodne – dokedy. Juraj Bartoš

8. 12. 2012

49 /4520/

HLAS ĽUDU

mozaika2_3:0 4.12.2012 14:59 Page 2

M O Z A I K A

PRÍLOHA ČÁRDA MARÍNA „POD HLOŽANAMI“

Hovoria, že má dušu... rvého mája roku 2007 debutovali manželia Kráľovskovci z Hložian v roli hostinských vo vtedajšej Jakušovej čárde Nada. Predtým v auguste 2006 prerušili zmluvu so Združením športových rybárov Šaran, na základe ktorej používali rybársku chatu (vzdialenú sotva päťdesiat – šesťdesiat metrov hore prúdom) od roku 1995. Najprv Vlasto, ako ho bežne oslovujú starší i mladší, dva – tri roky Jakušovu čárdu iba „árendoval“, až ju nakoniec kúpil. Vtedy už mal riadne rozbehnutý pohostinský podnik Marína. V rámci neho je pôvodná dávno dobre známa kaviareň Marína pri benzínovej pumpe v Hložanoch, tiež niekdajšia „Đokova krčma“, naposledy aj „Tešova krčma“ – obe tiež v dedine. – Povestnú Marínu sme odštartovali v máji 1994. Predtým som tam pracoval štyri roky u Đorđeho Uzelca z Nového Sadu ako čašník. Inak som vyučený autoelektrikár a pôvodne som mal plán, že budem študovať. Prišli však krízové roky... Začal som po troche „predávať remeslo“ v dedine, ale nie veľmi som sa finančne „podkožil“. To i to bolo treba urobiť príbuznému, oné zase kamarátom a známym, a oni veru tiež mali prevažne prázdne peňa-

Nového Sadu. Počas uplynulého leta sa vraj pristavil aj väčší počet cyklistov, ktorí jazdia po európskych krajinách. Občerstvili sa, naobedo-

veľmi riedke, a je v tom sumec a kapor. Podávame tiež vyprážané ryby: sumca, kapra, zubáča, jesetera, ale aj jedlá z roštu – „pljeskavicu“, čevapčiči, pomfritky... Nápoje sú štandardné, také, aké už patria do dedinských krčiem; nič extra. Ale ani naše ceny nie sú extra vysoké, skôr

– Kýmkoľvek nebudem musieť, nemienim meniť „podlahu“. Takýchto čárd, bez betónových plôch, je pri Dunaji už veľmi málo. Krov bude tiež treba meniť a zase len bude z trstiny. Prírodné materiály patria do prírody. Ľudia majú k nim vzťah. Mnohí vraj uvažovali a komentovali, že načo sú dve čárdy vedľa seba. A teraz? – Hoci sú časy nepriaznivé, predsa, hľa, robíme, obstávame, žijeme... Neberieme to tak, že sme konkurencia jeden druhému; sused má svojich zákazníkov, ja mojich... Čárda Marína je, ako vidíte, taká – ľudová. Tu sa ľudia môžu uvoľniť, nielen preto, že ceny sú nižšie ako v okolí. Hovoria, že sa im páči bezprostredný vzťah, aký máme k návštevníkom. Ako by to povedali istí naši častí hostia – naša čárda má dušu.

Úchvatný zimný pokoj pri čárde Marína

vali... Obdivovali labute, ktoré sem tiež chodia „na obed“. – V lete je ich pomenej, ale v zime, keď tu nie je hluk, býva ich viac než dvadsať. Kŕmime ich najčastejšie chlebom; tak sme ich vlastne prilákali ešte kým sme boli na rybárskej čárde.

sú, ako sa vraví „populárne“. Vonku na terase je príjemne. Vnútri, v zimnom období, tiež. Vlasto hovorí, že by chcel urobiť aj tzv. sedliacku pec, prestavať kuchyňu, lebo je nízka a urobiť súčasný hygienický uzol. Na jeho čárde je jediným riadnym zamestnancom Juraj Štajfer z Čelareva – kuchár, čašník i domovník. Vlasto však vždy má poruke aj rozšírený personál – keď Hostinský Vlastislav Kráľovský, vyučený usporadúva väčšie autoelektrikár podujatia. – Neviem presne, koľko Hostí na Marínu pri Dunaji v letľudí sa tu premelie, pove- nom období takmer každú nededzme, že aspoň dvadsaťpäť ľu privábila živá hudba. Žiaľ, poštandardných hostí za deň. daktorí hostia pri nej občas stratia Keď nie je chladno a neprší, zmysel pre čaro čárdy; povolia im Pred čárdou Marína je „nadbytok obyvateľstva“ zaručený, každý raz, keď v nedeľu popoludní a do ta- brzdy a vie z toho byť ruvačka, bitkej ôsmej večer sa tu zhrnie ka... beží súťaž o „Zlatý kotlík“ a keď hrá živá hudba zo sto ľudí a keď posedenie – Také časy a móresy prišli. Aj v Vlasto organizuje súťaže vo va- organizujú penzisti, je ich viac než dedine, aj pri Dunaji, keď máme ženky. Čoskoro som sa oženil, nuž bolo sa treba obracať, vyživiť rodinu... rení rybacích polievok a paprikášov. 150. živú hudbu, prenajmeme ľudí, ktoTak sa to začalo. A dnes? Toho času Tie bývajú bohato navštívené. ZaPoniže terasy, ktorá je spolovice rí sa starajú o poriadok; inak to už, na čárde „u Vlasta“ býva ozaj rušno: ujíma nás však, aká je gastrono- krytá trstinou, Kráľovskovci uro- žiaľ, nejde. stretávajú sa tam členovia viacerých mická ponuka na Maríne pri Dunaji. bili malé ihrisko s hojdačkami. Na Tak hovorí Vlasto Kráľovský, kto– Kedykoľvek môžeme uvariť terase je príjemne sedieť na boso, rý, často, sám sa priznal, aj keď nehložianskych združení občanov: penzisti, poľnohospodári, dobro- jedlo z ryby. Povedal by som, že je s chodidlami na rovnej hladkej musí, zostáva na čárde... pri vode... voľní darcovia krvi, naposledy, ho- to niečo medzi polievkou a papri- zemi, akú kedysi mali ľudia v izbách v pokoji. vorí, prichádzajú aj návštevníci z kášom. Nie je príliš husté, ale ani rodinných domov. Juraj Bartoš 8. 12. 2012

49 /4520/

HLAS ĽUDU

III/25

mozaika4-5:0 4.12.2012 14:59 Page 1

m o Z a i K a

PRÍLOHA

ZaZnamenané vo versailles

Joana Vasconcelos: HOMMAGE TRADÍCII (portugalských starých materí a francúzskych kráľov a kráľovien) redpokladám, že by najslávnejší francúzsky kráľ Ľudovít Xiv. – ktorý sám seba nazval Kráľ – Slnko a autoritatívne vyhlásil Štát som ja – nemal nič proti tomu, že v JeHo zámku, teda vo versailles, dnes usporadúvajú výstavy elitných autorov súčasného umenia. Tohto roku to už bolo piate podujatie, napriek tomu, že mnohí namietajú proti takej výstrednosti, akou je občasné umiestnenie trebárs aj perál súčasnej tvorby, do klasicistickej ulity zo sedemnásteho storočia. Prečo si myslím, že by Ľudovít Xiv. proti tomu nenamietal? nuž veď i sám žil výstredne, a všetko to, čo ako kráľ podnikal, presahovalo rámce obvyklého. Pritom všemožne podporoval umenie. Zámok versailles neďaleko Paríža – ktorý je istým spôsobom jeho životným dielom – stavali tí najzná-

Nordické mytologické bytosti Walkyries, záchrankyne duší najodvážnejších bojovníkov

bola oslávila ani štyridsiate narodeniny. napriek tomu, dialóg, ktorý nadviazala s najvypuklejšou fázou dejín francúzskeho kráľovstva, svedčí o zrelej umelkyni. najlepšie to ilustrujú konkrétne príklady. Tak do obrovskej slávnostnej siene úradného názvu sieň bojov – kde sú steny husto ovešané olejomaľbami najchýrečnejších bitiek francúzskych panovníkov s nepriateľmi – umiestnila svoju materializovanú víziu škandinávskych mytologických bytostí ženského rodu Wal-

Očami Joany Vasconcelos – kamenné levy v čipke, strážcovia kráľovských rodín

mejší architekti, povaly maľovali najchýrečnejší maliari tej doby. Základy záhrad a parkov tam položil krajinkár le notre, autor francúzskeho štýlu v záhradnej architektúre, kde stromy a kríky odvtedy strihajú doslova podľa pravítka. moliér svoje divadelné kusy písal, aby panovníka naladil, a potom si nielen autor, ale aj samotný kráľ v nich občas zahral. ako si neraz aj zatancoval na nôty zámockého skladateľa a hudobníka lulyho. Tento úvod len na vysvetlenie, prečo je dialóg klasického a súčas-

26/IV

ného umenia v zámku versailles niečo celkom samozrejmé, všetkým kritikom takého počínania napriek. Tohto roku mala česť postaviť svoje diela zoči-voči nád- Lili-copter – kočiar pre Máriu Antoinettu, herným dielam uply- keby žila v roku 2012 nulých storočí mladá portugalská umelkyňa Joana kyries. Tie údajne lietali nad bojivasconcelos. Keď pred pol druha ro- skami, aby zachránili duše najodkom dostala ponuku prezentovať in vážnejších hrdinov. v bohatej obrasitu svoje práce vo versailles, ešte ne- zotvornosti umelkyne tie záchran-

kyne duší majú podobu fantastických bytostí s telom, hlavou a údmi zo vzorkovaného kartúnu, z výšiviek, pletiva, z háčkovania, zo štikovania – s množstvom dodatočných ozdôb v podobe gombíkov, textilnej galantérie, hodvábnych kystiek, sŕdc a srdiečok. ako dáke obrovské detské hračky. Pritom tam nič nepôsobí gýčovo. vskutku umenie tej autorky vyviera z prameňa ľudovej tvorby Portugalska. Jej nedefinovateľné formy, silne pôsobiace na pozorovateľa, sú vykúzlené z nespočetných kúskov ručných prác vyšívačiek, pletiarok, čipkárok, tkáčok , štikeriek, krajčírok. svojrázny hommage tradícii portugalských starých materí. Teraz má Joana vo svojom priestrannom ateliéri v lisabone, umiestnenom v opustenom hangári na nábreží rieky Tajo, už celú malú manufaktúru. spočiatku svoje handričky háčkovala sama, teraz šikovné ruky iných žien tam pre ňu háčkujú, pletú, vyšívajú, prišívajú, zošívajú. Umelkyňa z toho materiálu potom stvárňuje formy zo svojej obrazotvornosti. Teda ten poddajný materiál je pre ňu tým, čím je pre niekoho iného napríklad hlina, plastika, alebo akákoľvek iná hmota, s ktorou možno ľubovoľne nakladať. vo versailles sa počas tohtoročného leta nad luxusným mramorovým schodišťom, vystavaným dodatočne – pre slávnostný sobáš Ľudovíta Xvi. s rakúskou princeznou máriou antoinettou – vznášala ešte jedna práca z poddajného vzorkovaného materiálu, pomenovaná Marry Popins. Bola to vtipná alúzia portugalskej umelkyne na hrdinku románu a filmu pre deti rovnakého mena, ktorá vďaka svojmu čarodejnému dáždniku dokázala letieť. nežnú čipku, v kombinácii s pevným mramorom, použila, aby predstavila kráľovskú osobnú stráž, čo dni a noci trávila v predsieňach miest-

8. 12. 2012

49 /4520/

Hlas ĽUDU

mozaika4-5:0 4.12.2012 14:59 Page 2

PRÍLOHA

m o Z a i K a

ností, v ktorých žili svoj osobný a spoločenský život panovníci. strážcov znázornila ako levy, dala ich urobiť z mramoru a obliekla ich do háčkovanej čipky. levy ako hrdinskosť strážcov, mramor ako pevná ruka kráľov a nežná čipka, aby pripomenula, že v živote zámku významné miesto mali aj kráľovné. napriek tomu, že skoro každý kráľ mal aj milenku. Ba čo viac, podaktorým Marilyn – elegantné topánky pre všetky dámy jedna nestačila. nettu stvárnila Joana vasconcelos nádherný letiaci kočiar, ktorý poLETIACI KOČIAR menovala lili-copter. vskutku je to PRE NAJVÝSTREDNEJŠIU rozkošná helikoptéra pozlátenej KRÁĽOVNÚ Keď ide o versaillské kráľovné, konštrukcie, ozdobenej kryštálikmi najmarkantnejšou osobnosťou bola chýrečnej známky na výrobu šperkov swarovski – oblečená do pštrosieho peria ofarbeného do ružova. Ten neobyčajný plod autorkinej

posledná medzi nimi – mária antoinetta. Podobne ako budovateľ zámku Kráľ – Slnko, vlastnila silný osobný štýl, ktorý sa aj jej podarilo presadiť na celkový spôsob života vo versailles. Predovšetkým ľúbila luxus a výstrednosť. nosila rozkošné šaty a účesy, zdobila sa tými najdrahšími šperkmi, a aby to všetko mohla aj iným ukázať, často usporadúvala bály. na nočné zábavy do Paríža však chodila inkognito, čo jej manžel, kráľ Ľudovít Xvi., istým spôsobom i toleroval. Jeho totiž spoločenský život vôbec nebavil. nuž pre kráľovnú máriu antoi49 /4520/

TOPÁNKY PRE MARILYN najluxusnejšia miestnosť vo versailles je Zrkadlová sieň dĺžky sedemdesiat metrov. má sedemnásť vysokých okien, oproti každému z nich zrkadlo rovnakých rozmerov. v každom z tých zrkadiel sa uzerá zodpovedajúce okno a fragment veľkolepých záhrad, na ktoré sa tá sieň pozerá. vrchol zážitku poskytuje to výsostné dielo architektov uprostred leta, keď sa v zrkadlách tej veľkolepej siene samoľúbo uzerajú lúče zapadajúceho slnka. Do tej a takej siene Joana vasconcelos umiestnila obrovský pár elegantných topánok s vysočiznými opätkami pomenovaných Marilyn. ako hommage slávnej herečke, ktorá bez vysokých opätkov vôbec ne-

Bruškatý čajník z kutého železa umiestnený vo versaillských záhradách

Obrovský demižón na víno

8. 12. 2012

lí, ako aj pozdĺž rieky loiry.

fantázie, špeciálne stvárnený pre versaillskú výstavu, je narážkou nielen na najmarkantnejšiu kráľovnú toho zámku, lež istým spôsobom aj na podstatný dôvod francúzskej revolúcie. na luxusný život panovníkov, ktorí nemali žiadne porozumenie pre vyhladnutý ľud. Posledný kráľovský pár, kráľ Ľudovít Xvi. a jeho žena mária antoinetta, zaplatili vskutku hlavami aj za všetkých predošlých rozšafných panovníkov, ktorí žili na úkor chudoby. veď versailles je len jeden z početných zámkov, ktoré francúzski králi dali postaviť! a to tak v Paríži a na jeho oko-

Hlas ĽUDU

vychádzala z domu, kráľovnám a princeznám, čo sa na vlnách hudby v tej sieni voľakedy zvŕtali v tanci, ale aj ženám vôbec. lebo každá sa chce páčiť, a niet žiadnej pochybnosti o tom, že vysoké opätky prispievajú k dámskemu šarmu. a aby zdôraznila, že pri stvárňovaní toho diela naozaj nemyslela len na herečky, kráľovné a iné paničky, autorka tie svojrázne topánky stvárnila z inoxových kastrólov a zodpovedajúcich pokrývok! samozrejme, ten nekaždodenný pár topánok v Zrkadlovej sieni pôsobí dojmom dvoch párov. opravdivý zákusok pre majstrov fotografie!

ZÁHRADY AKO UMELECKÁ SCÉNA versaillské záhrady sú zážitkom osebe. na rozlohe viac ako sto hektárov sa striedajú trávniky, stromoradia, kvetinové záhony, lesíky, fontány, parky a dokonca – aj jeden kanál. Ten kúsok svojej cesty tiahne cez prostriedok najväčšieho trávnika – kolmo na zámok – takže pozorujúc zo Zrkadlovej siene, kanálové vody celý ten komplex zelene vizuálne delia na dve časti. v tom kanáli sa v lete naposledy okúpe aj slnko, predtým ako zmizne za horizontom. Do takejto scenérie Joana vasconcelos umiestnila tri svojrázne diela, ktoré tam veľmi dobre zapadli, čo je pri výstavách in situ, čiže pre vopred určený priestor, veľmi dôležité. Pri prvom ako základný materiál použila vyprázdnené fľaše šampanského, všetky rovnakej veľkosti a farby. Tmavomodrej, pripomínajúcej farbu noci. aj tým spôsobom sprítomnila zámocké slávnosti, na ktorých tá vzácna tekutina tiekla potokmi. Druhé dve boli z kutého železa, ktoré má v krajine predkov umelkyne tiež dlhú tradíciu. obrovský demižón na víno a bruškatý čajník z toho materiálu z diaľky pôsobili, akoby boli urobené z čipky. Pripomínali, že v tom zámku predsa nepili stále len šampanské. x x x výstava, o ktorej sa tu hovorí, trvala celé leto. Prilákala do versailles oveľa viac návštevníkov, než to býva zvyčajne. najmä mladých ľudí, ktorí do zámku prišli, lebo ich zaujala konfrontácia klasického a súčasného umenia. Kráľovnou leta bola, pravda, Joana vasconcelos, netypická umelkyňa, ktorá – keď má inšpiráciu – stvárni dielo z čohokoľvek. na ilustráciu ešte jeden príklad. Pre Bienále súčasného umenia v Benátkach pred siedmimi rokmi práve jej prácu zvolila odborná porota, aby reprezentovala súčasné prúdenia v umení Portugalska. Je to luster gigantických rozmerov, kde na kovovú kostru namiesto kryštálikov navešala – hygienické ob tampóny. nuž je celkom pochopiteľné, že jej ten luster ako exponát vo versailles neprijali. Milina VRTUNSKÁ

V/27

mozaika6_7:0 4.12.2012 15:00 Page 11

M O Z A I K A

PRÍLOHA

BOL RAZ JEDEN BAZÉN

Téma štvornásobne rozlúčková byčajne to na nás príde tak z jesene, keď sa chýli k novembru, a potom to celý november a december pretrváva, aby povolilo, až keď si ukrojíme z nového roku.

žiačkou z petrovského gymnázia. Témy si človek môže hľadať, no aj opak: táto téma si vyhľadala nás, jej nepokoj, presnejšie. Upíjame si z kávy u vnučky hneď po návšteve

príbeh petrovského bazénu. Dobazénoval! Museli sme ho zahrabať, aby sme sa ľahšie zriekli toho, čím sme boli a čím rýchlejšie sa stali tým, čím by sme sa, podľa vzoru svet, mali stať – značkovo uniformovaní a uniformní, ľudsky vzdialení, ale vylobbovaní, pozbavení sentimentálnosti, no dobre virtuálne vsietení a vyspelí, nápadne prepadnutí konzumu, vygooglení, uponáhľaní, čoraz viac a v mnohých veciach amerikanizovaní a globalizovaní. Nastoľuje sa materialistická antropológia! Civilizácia senzácie sa presadzuje aj na malej báčskej rovi-

hodnôt ďalekosiahlo odvracia od svojich pôvodných a primárnych vzorov... Najmladšie dievčatá z tejto partie kráčajúcej po niekdajšom bazéne –Iveta a Hana, ako štvrtá generácia – aj tie sa tu lúčia. Lebo v tejto rodine má spomienka na bazén osobitné miesto – bazén je paradigma jej vyrastania a dospievania... xxx Katarína Červená mala štyri roky, keď bazén vo Vrbare vystavali. Pretrvával a zostal jej nie snom, ale skôr niečím, po čom sa túži, lebo je nedosiahnuteľné. Stručne – svetlá chvíľa minulosti a osudu. Plávať sa nikdy nenaučila, lebo sa deti koncom rokov tridsiatych minulého storočia chodievali kúpať na kanál a na jamy. – Na jamy ma mamička nechcela pustiť. Dali mi zo studne vodu do ta-

Písal sa august 1956: Katarína Červená, teraz Cechmajstrová, s Ondrejom Červeným, jeho manželkou Elvírou a dcérou Ľubicou, Štefanom a Milinou Ferkovcami a ich dcérou Milinou

Dovolíme si trošku melanchólie, aby na nás doľahla, rovnako ako spoznanie, že sme aj sami už „tri štvrte na jeseň, o chvíľu možno i na zimu“. Lipový čaj s medom neskutočne rozvoniava prednou izbou starej mamy, v piecke uspávaco praská drevo a my si postavíme terajšok zoči-voči tomu, čo kedysi bývalo, dovoľujúc si s citom položiť na stôl chryzantémy, ale aj témy, akou je táto: štvornásobne rozlúčková. – Je to tak a inak sa ani nedá: musíte kráčať v súlade a držať krok s dobou, prijímať a prispôsobovať sa novotám, dbať, čo sa deje... Najmä vám sa to patrí, ale aj ja ešte veľmi veľa toho sledujem, – vraví Katarína Červená, rodená Cinkotská, z Ulice Leninovej v Petrovci. Je vdovou, trojnásobnou prababičkou. Čulá a ostrovtipná 85-ročná babka, všímavá a sympatická, vedomá si toho, že už nevládze ako kedysi. No predsa ešte stačila prekopať humno, aby dcére Kataríne bolo ľahšie. A to jej, hoci takej poctivo pracovitej, akurátnej, v týchto rokoch nepadlo ľahko. Sedím oproti a dávam jej za pravdu, spolu s jej vnučkou Tatianou Kováčovou, rodenou Cechmajstrovou, mojou spolu-

28/VI

niekdajšieho bazénu vo Vrbare. Alebo skôr toho, čo po ňom zostalo. Uchytili sme a ukrojili zo slnečného novembrového popoludnia. Šesť dievčat štyroch generácií kráčajúcich po mieste, na ktorom kedysi bol bazén, akoby po mohyle. Ako po zrkadle sveta, cez ktoré najpresnejšie dovidieť do priestoru zdravšieho obdobia, ktoré tomuto predchádzalo. V ktorom sa žilo pomalšie a zdravšie, a viac sa asi vedelo navzájom sa uctievať a užívať si. Práve o tom nám rozpráva starká Červená. Ona to môže – porovnávať, lebo pozná svet, keď ešte bol naivný v poznaní, sladký a skromný, šľachetný, pripravený vyvíjať sa a rásť. Keď si v roku 1931 Sokolská jednota na svojom cvičilišti v čele s doktorom Jozefom Šusterom vystavala krásny letný kúpeľ, bola to pre to obdobie čudesná vec. Jedinečná svojho druhu na týchto priestranstvách! Opravdivý boom! V päťdesiatych až osemdesiatych rokoch sme tu vedeli tráviť letá, aby sme sa ho potom začali zriekať. Postupne. Až kým sa napokon z neho (ne)stal prežitok. V októbri roku 2011 sa skončil

Štvrtá a prvá generácia: Hana Cechmajstrová, Iveta Kováčová a Katarína Červená

ne! Zmanipulovať sa dá všetko: aj verejná mienka, aj intelektuálna vyspelosť, aj tradícia, a kde to nie jeden 80-ročný bazén! Máme veľa náhrad zaň. A osoh z nich. Ako len ten svet vyrástol! Do frašky! Bazén je z tohto aspektu tragický hrdina, paradigma toho, čím sme boli. Svet ide tam, kam ho navigujeme, stal sa virtuálnou reality hrou. Nemôžeme si to vytýkať, ani zazlievať, žiť sa musí. Byť v ňom sa tiež musí, lenže sa veľká väčšina človečiny jednoducho nedokáže pohotovo vynájsť, zacvikaná medzi existenčným zápasom a chaosom z prívalu nového. Kto sa nevie tešiť malému, nie je hoden veľkého. A preto sa lúčiac vlastne nikdy nerozlúčime, nezmierime s tým, ako sa väčšina

kého šafľa: tu máš, môžeš sa kúpať hoci celý deň, len na jamy nechoď. A tak som sa nikdy nenaučila plávať. Aj na mori som bola, aj bazén som riadila a nikdy som si reku ani len nohy do tej vody nezmočila... Aj ako neplavkyňa, vraví, mala do činenia s bazénom. Ako dievčatko tam bola párkrát. – Chodilo sa vtedy na bazén, ale sedliacke deti nie! Vtedy dinár za vstupenku bolo veľmi veľa. Keď som išla do školy, každý piatok mi mama, aj keď chudobná bola, naveky 25 parí dala, aby som si kúpila alebo rožok, alebo pomaranč, alebo čosi iné. A dinár bola vstupenka. A len 25 parí každý piatok! Bola som dvakrát alebo trikrát na bazéne. Mockové – Elenka, najstaršia Anka, neskoršie Filipo-

8. 12. 2012

49 /4520/

HLAS ĽUDU

mozaika6_7:0 4.12.2012 15:00 Page 12

PRÍLOHA

M O Z A I K A

vá (tá je na Slovensku), a Ola. Dcéry pána učiteľa Mocku – ja som k nim chodila 4. triedu. A Ola bola staršia a už chodila prvý rok do gymnázia. Pamätám si, hrali sme sa na bare, detí hŕba a Ola Mocková mi vraví: Katka, hybaj. Lenže mne mama najprv to nedovolila, lebo načim platiť, a kde! No potom s tým nejak súhlasila, a tak som také tri dni bola na bazéne. No zo schodov alebo od nich som ďalej nešla! Ja som sa naveky bála vody... A pokračuje v príbehu, akoby z inej dimenzie. – Ako 19-ročná som sa vydala, ako 22-ročná som sa stala údržbárkou bazénu: to jedno leto spolu s manželom Samuelom a s dcérkou na ceste. Tak, že švagor Kováčov prišiel k nám a povedal: Samo náš, budeš sluha na bazéne? A môj Samo pristal. Báči Syráckov mal na starosti futbalistov SŠK, tak klub vtedy volali. A on nevystačoval. Tak sme začali. Prišli sme hneď ráno: pozametať, poupratovať, a potom aj návštevníci začali prichádzať – keď bolo desať, pol jedenástej – najviac deti. No aj tí starší s deťmi malými, merkovať ich. Bolo ale veselo na tom bazéne. Pod stromom bol stolík, za ktorým som sede-

robári, čiže predajcovia z Macedónska, ktorí mali pred sebou škatuľku s cukríkmi. Okolo Vrbary bola trstina, popri bazéne trávička všade, taká pekná, naveky zelená, ktorú môj kosieval kosou. Môj báči bol veľmi pracovitý, usilovný, pedantný, lebo sa takémuto správaniu naučil v Piešťanoch, kde bol údržbárom záhrad. Aj ja som taká, tak vychovaná a naučená. Preto aj bazén bol vždy čistý, okalený, pozametaný. Bol taký biely ako chyža! A môj báči chodil s prútikom, nebil, ale šomral, upozorňoval, nerozmetávaj, na hŕbu zanes papier, tak. Dosiek na skákanie boli aj tri. Apko bol aj veľmi opatrný, nepustil deti do vody hlbokej. Bolo dobre, gagot, spev, smiech, veselo teda bolo. Z tých starších si pamätám, kto chodieval na bazén: s naším Ondrom stále chodieval aj jeho priateľ profesor Ferko, bol tu i zverolekár Struhár s manželkou, učiteľka Anička Kyseľová, aj Jašová, Pucovská, tí chodili. Aj sedliaci večer, ak sa potrebovali okúpať! Nemali kedy, robili cez deň – vtedy boli kopačky, žito sa ručne kosilo, tak zaprášení sa prišli okúpať a vraveli, že bola dobrá voda. Dostali sa dnu aj takí, čo nezaplatili, poza trstinu, chlapci vedeli, skadiaľ majú! To

rali o bazén ten rok. Bolo nám vtedy pekne. Zahľadí sa babka na chvíľku kdesi do minulosti, do neznáma, potom pokračuje.. – Vtedy nebolo ako teraz. Ja mám, ale vidím od teba, a potom musím mať ešte viac. Teraz si ľudia navzájom závidia, v lyžičke vody by jeden druhého zatopil. Dnes je veľmi nedobrý svet. Aj voľakedy bolo kadečo, bola aj väčšia chudoba, ale zas len ten svet bol inakší a hotovo! Väčšmi sa ľudia navzájom uznávali. xxx A je tu i rozlúčka ďalšia. Katarína Cechmajstrová, rodená Červená,

Na rozhraní deväťdesiatych rokov a začiatku nového tisícročia bazén začal upádať. Už taký poriadne ošarpane zahanbený bol, v lete roku 2002 keď už ako mama viedla syna Ivana (teraz prváka na petrovskom gymnáziu, ktorý sa sem zapísal ako žiak generácie) do školy plávania, ktorú viedol Pavel Turan. A bazén chátral. Aby ešte chvíľu odolával – získal novú zimnú tvár – keď bol klziskom pre jedného Janka, Miška a Petru. Ponížený volal o dôstojnosť a záchranu – nebol však trvalo udržateľný. Bola mamička vidieť aj akvapark, my sme ju odviedli, vraví vnučka. Babka Katarína pokračuje: – Naozaj je dobre, že ho máme, najmä pre

Tatiana Kováčová, Katarína Červená, Iveta Kováčová, Hana Cechmajstrová a Katarína Cechmajstrová pred bránou niekdajšieho bazénu

Encyklopédia spomienok Kataríny Červenej

la a vydávala lístky. Kto chcel, mohol si prenajať aj kabínu. Dinár bola vstupenka pre deti a dva dináre najskôr pre dospelých. Každé dva týždne sa z bazénu vypúšťala voda. To môj apko robil, celú noc vypúšťal vodu do rybníka. Deti nechodili s uterákmi ako dnes, ani v plavkách, ale chlapci mali glotovie čierne a modré gate, dievčatá dresy. A na slnku sa sušili. Potom chodili aj zmrzlinári, ktorí cengotali. Potom len nastal krik. A boli i tí, volali ich

leto, keď sme boli pri bazéne, nič strašného sa nestalo, dokonca ani bitka nebola. Vrbara sa zatvárala a keď sa všetci rozišli, my sme poupratovali, pozamkýnali a v noci šli domov, aj okolo deviatej. A potom sme zarobené pridali do pokladne. Po Slávnostiach sa už voda tak nezohriala, chýlilo sa ku koncu sezóny... Jednu sezónu sme robili my. Potom prišli Tkáčovci. Dokedy boli, neviem. Dobre sme sa sta-

bola v to leto roku 1950 mame pod srdcom, keď jej rodičia udržiavali bazén. Potom už ako štvorročná tam sama chodievala so strýkom Ondrejom Červeným (otcovým bratrancom) zo Slovenska, kedysi dekanom na Poľnohospodárskej fakulte v Nitre. Do Petrovca chodieval s rodinou k rodičom a celé leto trávili na bazéne. Samozrejme – i Katka s nimi. Bolo to všetko veselé, plná Vrbara, aj muzika hrala. Pekné detstvo a mladosť. A je tu i mladšia spomienka: Tatiany Kováčovej, rodenej Cechmajstrovej, ktorá sem chodievala s bratom Miroslavom v rokoch osemdesiatych. Keď ešte všetko naplno fungovalo! Bezstarostné leto, pre rodičov lacné lístky, škola plávania so Štefanom Kaňom.

tých, čo sa radujú tak ako kedysi ja. Aj sa hádam naškrabká na tú vstupenku ako naškrabkala moja mama, aj sa tam veľa mladých zamestná, ako sme sa aj my... Aby svoj príbeh uzavrela slovami: – Inde sú bazény a tu nie, a veľa ráz som vravela, že náš bazén mohli opraviť. Hádam raz spravia aj to... Čo však skonštatovať k všetkému, alebo skôr po všetkom? Len to, že nádej bazén odovzdáva spomienkam, a že ho tá istá nádej zároveň teleportuje do akvaparku, tej kolosálnej stavby – podľa Dr. Márie Myjavcovej – ktorá má za sebou svoje prvé leto. A tam na bazéne sa všetci, zbavení reality, znovu raz stretneme. Annamária Boldocká Grbićová

Mozaiku číslo 161 pripravil Oto Filip 8. 12. 2012

49 /4520/

HLAS ĽUDU

VII/29

mozaika8:0 4.12.2012 15:00 Page 15

M O Z A I K A

pRílOha

iBa pRe laBuŽníKOV

pražský zázrak Suroviny: cesto: 1 vajce, 150 g cukru, 1 lyžička sódy bikarbóny, 50 g margarínu, 2 lyžice mlieka, 2 lyžice medu, 450 g múky, 1 lyžica kakaa; plnka: 4 dl mlieka, 2 a pol lyžice múky, 2 lyžice cukru, 1 vanilínový cukor, 2 lyžice práškového cukru, 150 g margarínu; čokoládová poleva: 100 g čokolády na varenie, 3 lyžice oleja.

Takto sa to vydarí: Všetky suroviny, potrebné na cesto, okrem múky vyšľaháme mixérom v nádobe, ktorá môže ísť na sporák, lebo sa cesto musí najprv zohriať. Na tichom ohni stále miešame, kým sa sóda bikarbóna nezačne peniť. Potom zložíme zo sporáka a primiešame múku. Zamiesime hladké cesto, ktoré sa veľmi ľahko

rozvaľká na korpusy veľkosti plechu z rúry. Cesto rozdelíme na štyri časti a hneď rozvaľkáme, lebo sa to ľahšie robí, kým je cesto teplé. Korpusy sú veľmi tenké, a preto prvýkrát možno skúsiť aj tak, že cesto rozdelíme na tri časti a rozvaľkáme na hrubšie korpusy. Rozvaľkané korpusy za pomoci váľka premiestnime na opak plechu. Kôry pečieme na 180 ºC asi 5 – 8 minút. Upečené korpusy dávame na utierku. plnka: V mlieku uvaríme múku (navrstvené lyžice, nie rovné), cukor a vanilínový cukor, tak ako pripravujeme puding. Do vychladnutého krému primiešame margarín vypracovaný s práškovým cukrom a vyšľaháme mixérom na hladkú zmes. Plnku rozdelíme na tri rovnaké časti a natrieme na korpusy. Vrch koláča polievame čokoládovou polevou. Tú si pripravíme tak, že vo vodnom kúpeli roztopíme čokoládu a dobre vymiešame s olejom. Korpusy sú tvrdé, keď ich natierame, preto ich treba nežne pritisnúť, aby sa nepolámali. Treba ich však natierať v ten istý deň, keď ich upečieme.

Rozsýpkavé koláčiky

Suroviny: cesto: 350 g múky, 200 g masti alebo masla, 150 g cukru, 1 vajce, 2 žĺtky, citrónová kôra, štipka soli, 2 vanilínové cukry, 2 lyžice rumu, 150 g mletých mandlí alebo orechov, 2 bielky; poleva: 100 g čokolády na varenie a 40 g masla. Takto sa to vydarí: Vymiešame masť, cukor, vanilínový cukor, vajce, žĺtky, citrónovú kôru, a potom pridáme múku a rum. Zamiesime cesto a necháme ho v chladničke aspoň jednu hodinu. Z cesta urobíme guľky veľkosti čerešne, namáčame ich v bielkoch, a potom obalíme v mletých mandliach alebo orechoch. Poskladáme ich na plech vyložený papierom na pečenie a pečieme 20 minút na 180 °C. Vo vodnom kúpeli roztopíme čokoládu s maslom, touto polevou pozliepame koláčiky a uschováme v škatuli.

Vianočný večierok: Čo sa patrí a čo nie O slávte s kolegami príchod radostných vianočných sviatkov. Predtým si však pozorne prečítajte tento „príbalový letáčik“... KOnVeRzaČné Témy Celosvetová kríza či zdravotné problémy nie sú zakázané, ale ani príliš vhodné. Úplný zákaz majú témy týkajúce sa interných záležitostí spoločnosti či ohováranie kolegov – mohla by zavládnuť rozpačitá nálada. Radšej začnite konverzáciu o plánoch na nadchádzajúce vianočné sviatky, priblížte vaše dovolenkové ciele alebo sa rozhovorte o vašich záľubách. STe nOVáČiK V KOleKTíVe Buďte bez zábran a snažte sa pridružiť k neznámym tváram. Pokiaľ neoslovíte hneď všetkých naraz, nebudete pôsobiť dotieravo. Pri oslovovaní sa nezabudnite predstaviť celým svojím menom, ako aj pozíciou, ktorú

30/Viii

zastávate. Ak máte nablízku niekoho známeho, môžete ho požiadať, aby vás v krátkosti predstavil ostatným.

KOľKO alKOhOlu Pár pohárikov vína či piva sa považuje za prípustné. Dávajte si však

pozor – alkohol rozväzuje jazyk a môže sa stať, že poviete niečo, čo by ste neskôr ľutovali. Preto čo najskôr siahnite po nealkoholickej brzde, napr. minerálke. Ak budete vopred myslieť na ráno po oslave, nemôžete nič pokaziť!

FliRTOVanie SO šéFOm? Niekoľko nudných hodín máte za sebou a atmosféra sa pomaly uvoľňuje. Aj nadriadení začínajú voľnejšie komunikovať so svojimi kolegami. Túto neviazanosť a veselosť môžete pokojne pripustiť, dovolený je aj spoločný tanec. V každom prípade sa stráňte flirtovania či zbližovania s kolegami alebo šéfom, ruky preč od takej zábavy! Závisť a posmech kolegov by sa vám zaiste nepáčili a nestáli by vám za to. Nehovoriac o ostatných chúlostivých situáciách... TyKanie na VeČieRKu? Vianočný večierok je skvelá príležitosť na bližšie spoznávanie kolegov a na nadväzovanie dlhotrvajúcejších vzťahov. Popritom vzniká vhodná situácia na potykanie si. Nenechajte sa však zatlačiť do kúta a zvážte, či si chcete s daným kolegom alebo kolegyňou potykať. Ide totiž o nezvratný krok a opätovné vykanie je potom vylúčené.

aKO ReagOVať na hašTeRiVých ľudí? Žiaden večierok sa nezaobíde bez mrzutcov, mudrlantov alebo nervóznych uštipačníkov. To, čo už nie je prijateľné v rámci rodiny, musí byť medzi kolegami rázne potlačené. Urážaniachtivých kolegov sa zbavíte tak, že im bleskovo zmiznete z dohľadu pod zámienkou vybavenia nevyhnutnej (biologickej) potreby. A keď sa vrátite, možno vás bude čakať dezert na stole. Nenechajte sa vtiahnuť do nepríjemných diskusií, a ak sa vám niečo nepáči, dajte to patrične najavo! Ak je totiž niekto neslušný, musí rátať s možnými následkami. Kedy je SpRáVny ČaS OdíSť Ak sa rozhodnete odísť v polovici stolovania, nielenže tým na seba zbytočne upozorníte, ale je to okrem toho aj neslušné. Nevhodné je aj nekonečné tancovanie na stole, až kým vás sám čašník neupozorní, že záverečná bola už pred hodinou. Najlepšie spravíte, ak prečkáte oficiálnu časť večierka, potom sa zabavíte a odídete vtedy, keď bude na odchode väčšina vašich priateľov. Výber: E. Š.

8. 12. 2012

49 /4520/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A OSLAVY GYMNÁZIA MIHAJLA PUPINA V KOVAČICI

Pretrváva a vychováva mladých ľudí äťdesiat rokov uplynulo od založenia strednej školy a štyridsaťpäť rokov od založenia Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici. Teda už pol storočia táto ustanovizeň pretrváva, vychováva mladých ľudí, odoláva skúškam doby a prispôsobuje sa všetkým reformám školskej sústavy v našej krajine. Po skončení kovačického gymnázia mnohí žiaci odchádzajú študovať na vyššie a vysoké školy, a tak prispievajú k rýchlejšiemu kultúrnemu a hospodárskemu rozvoju Kovačice a okolia. Gym- Folkloristi i tentoraz ukázali, že škola vyniká nielen v osvetovej, názium Mihajla Pupina aj v tom- ale aj v kultúrnej oblasti to krízou pribrzdenom čase, keď dem. Do gymnázia sa zapisujú bileí Gymnázium M. Pupina usposa zdá, že život prebieha akosi spo- žiaci prevažne z Kovačickej obce, riadalo oslavu, v rámci ktorej bola malene, vyniká v osvetovej a kul- ale aj z okolia. V jednom ročníku sú najprv v Slávnostnej sieni vynotúrnej oblasti a v pravom zmysle spravidla 3 alebo 4 triedy. Riadi- venej pomocnej budovy gymnáslova predstavuje významné vzde- teľmi gymnázia boli Martin To- zia otvorená výstava obrazov býlávacie stredisko. man, Života Stojanov, Metodije valých žiakov, ktorí kedysi doKovačica túžila po strednej ško- Iloski a od roku 2002 túto funkciu siahli pozoruhodné výsledky na le už roku 1919, keď Národná po- zastáva Pavel Rohárik. Napriek rôz- výtvarných súťažiach. O výstave rada banátskych Slovákov roz- nym ťažkostiam, ktoré nám kaž- hovorila a zároveň ju slávnostne hodla zasadzovať sa o založenie dodenný život prináša, ako zdô- aj otvorila historička umenia Jarslovenského gymnázia v Kovačici. Roku 1952 sa o to pokúsili, ale sa nepodarilo. Desať rokov neskôr – roku 1962 – začala s prácou Stredná ekonomická škola, v ktorej sa vyučovalo v srbochorvátskej reči, ale pre Slovákov bola organizovaná výučba pestovania slovenského jazyka. Od školského roku 1967/68 v Kovačici pôsobí Gymnázium Mihajla Pupina. Škola je Na programe zaznela aj ruská pieseň v prednese žiackeho orchestra všeobecného usmernenia a výučba sa koná v srbskom a raznil riaditeľ Rohárik, škola rastie mila Ćendićová. Svoje práce na výslovenskom jazyku. Celkový počet a dosahuje pekné výsledky. stave milovníkom výtvarného jazykov, ktorými sa v škole rozpráva V piatok 9. novembra pri príle- umenia ponúkli Elena Tomášová, alebo v ktorých sa vyučuje, je se- žitosti už spomínaných dvoch ju- Zuzana Husáriková, Saňa Stvor-

cová, Tamara Šipická a Magdaléna Tomanová. V pivničnej časti tejto istej budovy, v miestnosti Ponorka, boli vystavené výtvarné práce terajších žiakov gymnázia. Neskoršie v Podnikateľsko-rekreačnom stredisku Relax hymnou školy Gaudeamus igitur v prednese členov žiackeho chóru začala umelecká časť programu, ktorou si pripomenuli 50. výročie strednej školy a 45. výročie pôsobenia gymnázia. V programe sa striedali literárne a hudobné body, ktoré boli popretkávané dokumentárnym filmom o škole (nakrútila lokálna RTV OK). V programe účinkovali členovia žiackeho chóru a orchestra, tanečníci a hostia: Mužská spevácka skupina Bohémi, mladé speváčky Jana Veňarská a Marija Trnjanac a recitátor Ján Chrťan. Svojou prítomnosťou túto slávnostnú chvíľu poctili aj vysokí štátni zástupcovia Slovenska a Srbska, ako i vedúce osobnosti rôznych inštitúcií a ustanovizní: predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová, druhá tajomníčka a konzulka Veľvyslanectva SR v Belehrade Katarína Stehlíková, predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová, vedúci lokálnej samosprávy a ďalší. V záverečnom príhovore riaditeľ školy Pavel Rohárik sa poďakoval všetkým hosťom, že svojou prítomnosťou obohatili slávnosť, a žiakom a profesorom zablahoželal ku Dňu školy. Ku gratuláciám sa pripojila aj konzulka Katarína Stehlíková, ktorá vo svojom príhovore vyjadrila radosť z úspešnej práce gymnázia, a zaželala mu ešte mnoho šťastia a úspechov v budúcnosti. A. Chalupová

MLADUČKÍ DIVADELNÍCI Z PADINY v piatok 23. novembra predviedli žiakom nižších a vyšších ročníkov ZŠ Mladých pokolení v Kovačici dve divadelné predstavenia pre deti. Za prítomnosti veľkého počtu milovníkov divadla na javisku Domu kultúry 3. októbra žiaci padinskej ZŠ a herci padinského ochotníckeho divadla Nová scéna zahrali hry Dedko rieši záhady podľa Otílie Sabolovej a Vesmírni cestovatelia (na snímke), predstavenie inšpirované textom Jozefa Sabola. Obe predstavenia režírovala učiteľka Milka Petrovičová. A. Ch.

8. 12. 2012

49 /4520/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A Komenského v Bratislave. Krátko na úvod sa prihovorila a podstatu seminára ozrejmila PaedDr. Janka Chládecká, PhD., riaditeľka Centra ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského. Potom predstavila aj svoj tím spolupracovníkov, ktorí pracovali s jednotlivými skupinami účastníkov seminára, a tvorili ho: Mgr. Lucia Lenická, Mgr. Tomáš Šimíček, Mgr. Michal Sýkora, odborníci Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie z Bratislavy, a Mgr. Milena Partelová. O seminár vládol neočakávane veľký záujem, keďže témy, ktoré boli spracované, sú veľmi aktuálne a pálčivé. Hovorilo sa o riadení ľudských zdrojov, o ľudských právach vo výchovno-vzdelávacom procese, o patologických javoch na školách, o šikanovaní v školskom prostredí, o hodnotení zamestnancov a o tvorbe projektov. Seminár zorganizovala ZŠ v Selenči za pomoci Ministerstva vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, NRSNM v Srbsku a finančnej podpory Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá. J. Berédi-Ďuky

SELENČA

Seminár na aktuálne témy dňoch 30. novembra a 1. decembra v Základnej škole Jána Kollára v Selenči prebiehal akreditovaný dvojdňový seminár pre osvetových pracovníkov základných a stredných škôl. Zúčastnilo sa na ňom 147 učiteľov, pedagógov a riaditeľov početných škôl, kde sa vyučuje po slovensky. V úvode seminára riaditeľka hostiteľskej školy a predsedníčka Výboru pre vzdelávanie NRSNM v Srbsku PaedDr. Svetlana Zolňanová privítala účastníkov a hostí – prednášateľov z Centra ďalšieho vzdelávania Univerzity

Príhovory na začiatku metodického seminára

Veľký záujem osvetových a riadiacich pracovníkov

KYSÁČSKI ŽIACI ÚSPEŠNÍ NA SÚBEHOCH

Kto šetrí, bude mať a výtvarnom súbehu Kto šetrí, bude mať – mladí ako nositelia energetickej účinnosti sa zúčastnilo 488 žiakov z 12 základných a 5 stredných škôl z územia Mesta Nový Sad. Súbeh uzavreli slávnostným otvorením výstavy úspešných prác vo štvrtok 29. novembra v Štúdiu M v Novom Sade. Medzi odmenený-

dení boli a ďakovné listy dostali aj títo žiaci kysáčskej školy: Mária Vestegová (5. 1), Maja Vargová (5. 2), Jana Kardelisová (7. 2), Ján Boldocký (8. 2) a Ivana Vozárová (8. 2). Ako hovorí učiteľ odmenených žiakov Michal Ďurovka, v trojčlennej komisii boli predstavitelia združenia Inžinieri ochrany životného prostredia, Najvytrvalejší čitatelia s členkami posudzovacej komisie elektrickej energie na životné prostredie.

Úspešní kysáčski výtvarníci so svojím učiteľom na otvorení výstavy v Novom Sade mi bola i Juliana Pavlovičová, žiačka 8. 2 triedy ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči, ktorá získala 3. cenu v kategórii žiakov základných škôl. Okrem prác odmenených žiakov na výstave bolo i 50 ďalších najúspešnejších prác žiakov základných škôl. Zara-

Arhus strediska Nový Sad a Školy pre dizajn Bogdana Šuputa a mladí autori boli inšpirovaní možnosťami šetrenia elektrickej energie v domácnostiach a verejných objektoch, životom bez elektriny a následkami neracionálneho trovenia

KTO ČÍTA, ZLE NEMYSLÍ V ten istý deň – vo štvrtok 29. novembra – v samotnej škole v Kysáči sviatok mali aj mladí čitatelia, čiže žiaci, ktorí na školský súbeh prihlásili a odovzdali svoje čitateľské denníky. Trom najúspešnejším z nižších ročníkov a trom z vyšších po kratšom programe odovzdali primerané odmeny. Z nižších ročníkov ich získali: 1. Ivan Martiš, 2. Saša Čižmanský a 3. Magdaléna Erdei. Za najúspešnejšiu žiačku z vyšších ročníkov vyhlásili Aňu Kardelisovú, 2. miesto obsadila Anastasia Makulová a 3. Svetlana Vozárová. V mene komisie, v ktorej boli aj profesorky

Mariena Madacká a Anna Škrbićová, sa prihovorila profesorka triednej výučby Anna Legíňová. Pripomenula, že čitatelia neboli tentoraz až takí kreatívni, do budúcna treba aby viac dbali na krasopis, na overovanie slovíčok v slovníkoch, a zdôraznila, že komisia zistila v niektorých prípadoch pomoc rodičov, čo, pravdaže, netreba robiť. Odporučila žiakom, ktorí sa na tejto školskej slávnosti zhromaždili v peknom počte, čím viac čítať. Na súbeh sa odvolalo tentoraz 50 žiakov, čo je možno málo vzhľadom na celkový počet žiakov, ktorých je vyše 400. Avšak chvályhodné je i to, že v dnešnej internetovej dobe sú aj takí žiaci, ktorí siahnu aj po knihe. E. Š.

8. 12. 2012

49 /4520/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A 4. SEMINÁR PRE ŽIAKOV V BÁČSKOM PETROVCI

Korelácia slovenčiny a dejepisu ak ako na doterajších troch seminároch pre žiakov, aj na tohtoročnom štvrtom šlo predovšetkým o tvorbu, kamarátenie, priateľstvo, upevňovanie lásky k slovenskému jazyku u žiakov, ale i o vzácne pracovné stretnutia ich profesorov. Sústredenie sa konalo v sobotu 1. decembra na obvyklom mieste – v ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci – a téma bola historicko-etnografická: Rozprávali mi... – Zlomky spomienok z pera žiakov. Na rozdiel od predošlých ročníkov, keď žiaci tvorili priamo v Petrovci, teraz na základe rozhovorov so starými rodičmi alebo staršími spoluobčanmi urobili slohové práce doma. Pod dozorom učiteľov ich spolu s primeranými historickými a súčasnými ilustráciami či fotografiami skĺbili

Žiacka prezentácia pripravených materiálov

padne s jasne vyhranenými nárečovými termínmi. Auditórium oslovili i Ján Brňa, riaditeľ hostiteľskej školy, Pavel Marčok, predseda Báč-

videobeame prezentovali svoje práce (túto časť seminára koordinovala profesorka Vesna Valihorová-Filipovićová), na poschodí zasadali ich profesori. V zborovni sme boli svedkami založenia a prvej pracovnej schôdze Aktívu učiteľov dejepisu. Iniciátorkou bola profesorka Gabriela Gubová-Červená z Pivnice, ktorá ozrejmila nevyhnutnosť a cieľ takého združenia. Na tomto stretnutí boli siedmi dejepisári, ale písomne so založením aktívu súhlasili aj ďalší ich kolegovia. Za predsedu aktívu si zvolili Jána Bendu z Petrovca, za podpredsedu Jaroslava

a naplánovali si pripraviť učebnicu s historickými charakteristikami jednotlivých slovenských prostredí vo Vojvodine. V učebni vyhranenej pre výučbu slovenského jazyka v práci Aktívu učiteľov slovenčiny sa zúčastnilo 13 kolegýň. Najviac ich zaujala prednáška Marieny Korošovej, redaktorky Ústavu pre učebnice v Novom Sade, Typy testových úloh na záverečnej skúške žiakov 8. ročníkov ZŠ. Svoj čas slovenčinárky využili na vzájomné dohovory, výmenu skúseností a plány, a sebou si odniesli aj metodický časopis z Békešskej Čaby Slovenčinár a učebnú pomôcku – zaujímavú jazykovú príručku pod názvom Krížom – krážom. Po obede nasledovala ďalšia bohatá časť sobotňajšieho seminára. Účastníci sa najprv prepravili do Kulpína, kde si obzreli všetky priestory tamojšieho kaštieľa. Sprievodcami im boli profesor dejepisu Todor Radanov a kústodka a pedagogička Múzea Vojvodiny Dragana Vujaklija. Po návrate do Petrovca ešte navštívili výstavu Spolku petrovských žien, Galériu Zuzky Medveďovej a najstarší dom v Petrovci. Aj tentoraz všetci účastníci seminára pre žiakov odišli z Petrovca s dobrým pocitom – že niečo dobré urobili, že niečo nové videli, zažili, že si doplnili zoznam známostí, priateľstiev. Realizáciu

Založili Aktív učiteľov dejepisu

do celku a na sobotňajšom seminári ich ako prezentáciu svojej školy o svojej osade predostreli ostatným účastníkom. Dbali na to, aby v materiáli boli špecifiká z minulosti ich prostredia. Na začiatku seminára vo vstupnej hale školy sa prítomným prihovorila profesorka slovenčiny a kreátorka podujatia Mária Andrášiková, predsedníčka Asociácie slovenských pedagógov a Aktívu učiteľov slovenčiny. Pripomenula, že cieľom týchto stretnutí je upevňovanie jazykového národného povedomia, kreativita a vynaliezavosť žiakov, zviditeľňovanie ich práce, spoznávanie krás slovenčiny. Lebo i keď tentoraz téma seminára predurčila netradičné spoznávanie dejín vojvodinských Slovákov cez rozhovory so staršími spoluobčanmi, žiaci svoje práce písali spisovnou slovenčinou, prí8. 12. 2012

49 /4520/

skopetrovskej obce, a seminár otvorila PaedDr. Svetlana Zolňanová, predsedníčka Výboru pre vzdelávanie NRSNM. Aj ona vyzdvihla koreláciu dvoch predmetov a uznala, že takýto výber z dejepisu a slovenčiny je pravá cesta na zachovanie tradícií nášho národného spoločenstva. Na štvrtý žiacky seminár bolo povolaných 12 škôl a prišli žiacko-profesorské vý- Slovenčinárky po sobotňajšom zasadnutí svojho aktívu pravy z 10: z Kulpína, Hložian, Kysáča, Pivnice, Selenče, Kovačice, Miklovica zo Starej Pazovy, ta- štvrtého žiackeho seminára podPadiny, Aradáča, zo Starej Pazovy jomníčkou sa stala Kristína Ke- porili: Úrad pre Slovákov žijúcich v a z B. Petrovca. Z každej školy pri- venská z Petrovca, kým technické zahraničí, Výbor pre vzdelávanie šli dvaja alebo i viacerí mladí vý- práce pri elektronickej prezentácii NRSNM, Matica slovenská v Srbsku, skumníci. Škoda, že zo zdravotných a zviditeľnení aktívu bude mať na Obec Báčsky Petrovec a Rada dôvodov nemohla na seminár prí- starosti Ninoslav Detka z Kysáča. V Miestneho spoločenstva Petrosť povolaná Viera Benková, spiso- dohovore o ďalšej práci si spresnili vec. vateľka s dušou dejepisárky. Kým vzájomné informovanie, výmenu žiaci v priestrannej školskej hale na cédečiek s materiálmi pre výučbu A. Francistyová

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A S RIADITEĽKOU ZÁKLADNEJ ŠKOLY V ERDEVÍKU

Žiactvo ubúda, elán zostáva

– Počujte, keby že začneme vyratovať, čo všetko by sme potrebovali, bol by z toho poriadne dlhý zoznam. Podstatné ale je, že učitelia sú dobre motivovaní, že sa pracuje plnou parou. Akiste viete, že sme zaradení do modelu škôl s inkluzívnou výučbou, a že sme sa na pláne profesionálnej orientácie dostali do polohy men-

enavštívili níkov cestujú do školy v kotol. V ňom sa toť „uvarilo” posme ZákladErdevíku. Šídska obec hľadné divadielko… nú školu Savu im hradí cestovné trovy – Spolupráca so spolkom je Šumanovića v a zabezpečuje prepra- dlhodobá. Pravdaže, jej piliermi sú Erdevíku, ale s jej vu. Pokiaľ ide o kádre, učiteľky a učitelia, ktorí pracujú v riaditeľkou sme situácia je lepšia, keďže škole. Prakticky žiaci sú taktiež sa predsa roz98 % predprávali. Lebo m e t o v bola na nedávmáme odnej premiére borne zadetského divastúpených; delného predproblém je stavenia na Riaditeľka Gordana jedine maPavlovićová pôde SKOS Ertematika, a devík a vyhovela to nielen v našej prosbe o krátky rozhovor. našej škole. Výučba Začali sme ho otázkou smerujú- beží v srbčine a po cou na aktuálnu situáciu v škole slovensky. ohľadne počtu žiakov a kádrov. Erdevícka škola, ho– Máme o 20 žiakov menej než vorí riaditeľka Gordav predchádzajúcom školskom na Pavlovićová, na roku, teda je ich 253. V prvom roč- štarte vykurovacej se- O žiacke programy v ZŠ Savu Šumanovića v Erdevíku nie je núdza níku je ich len 22, z toho sa iba 5 zóny dostala, prízvužiakov učí po slovensky. Spome- kuje, že za výdatnej pomoci Obce zároveň súčasťou školy i spolku. torskej školy. Z uvedeného je zrejnutý súhrnný počet zahrnuje aj 19 Šíd, nový kotol na vykurovanie v Nenastoľuje sa otázka, čie sú zá- mé, že naši učitelia sú riadne vyžiakov vo vysunutom oddelení v hodnote 1,8 miliardy dinárov. Sta- sluhy na tom, k čomu sa dopra- ťažení. Chcem ešte podotknúť, Binguli a 22 v Ľube, kde sú zara- rý sa vraj čoraz častejšie kazil, cujú; dôležitá je aktivita a sku- že naša škola je dobre vybavená dení do kombinovaných tried (1. takže sa ho už neoplatilo opra- točnosť, že sú všetci – a najmä deti učebnými pomôckami, čo neznamená, že by sme ešte veľa a 3., tiež 2. a 4.). Žiaci vyšších roč- vovať. My ale prikladáme pod iný – spokojní. Nakoniec sa spýtame, či je dačo, toho nepotrebovali… čo erdevícku školu tlačí, čo by poJ. Bartoš trebovala a nemá?

NA OBZORE SPOLUPRÁCA MEDZI ŠKOLAMI. Peter Hudák zo Slovenska, režisér z Púchova, v pondelok 19. novembra – deň po skončení 19. Prehliadky detskej divadelnej tvorby 3 x Ď v Starej Pazove, kde bol členom odbornej poroty a režisérom hosťujúceho predstavenia – navštívil s malými herečkami – púchovskými žiačkami Základnú školu hrdinu Janka Čmelíka. Riaditeľovi školy Jankovi Havranovi odovzdal list od Mgr. Anny Golišovej, riaditeľky Základnej školy Jána Amosa Komenského z Púchova, v ktorom sa uvádza záujem nadviazať spoluprácu medzi týmito dvoma školami. Riaditeľ školy sa za list poďakoval a verí, že ich odpoveď po zasadnutí Učiteľského zboru školy bude pozitívna a na obojstrannú spokojnosť. Na fotografii: Peter Hudák (zľava) v rozhovore s Jankom Havranom a púchovskými herečkami – žiačkami. A. Lš.

VO FRANCÚZSKOM INŠTITÚTE v Belehrade sa 13. novembra začalo zaujímavé interaktívne podujatie menom Prednášky Marie Curie (1867 – 1934). Okrem dielní a filmu jeho zložkou je i výstava o tejto laureátke Nobelovej ceny (získala ju v roku 1903), ktorej časť je venovaná i spoločnému pôsobeniu s manželom v rokoch 1895 – 1906. Pierre Curie, ktorý sa tiež stal nositeľom Nobelovej ceny v roku 1903, zahynul nešťastnou náhodou vo veku 46 rokov (v roku 1906), keď pešo šiel na schôdzu Akadémie vied v Paríži. O. Filip

8. 12. 2012

49 /4520/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A V ÚSTRETY FESTIVALU ROZOSPIEVANÝ SRIEM V STAREJ PAZOVE

Prihlásených štrnásť spevákov zo siedmich prostredí staropazovskom Klube VHV SKUS hrdinu Janka Čmelíka sa V v nedeľu 2. decembra konalo zasadnutie festivalového výboru tohtoročného 13. festivalu mladých spevákov slovenských ľudových piesní Rozospievaný Sriem. Zasadnutie viedol Pavel Kukučka, predseda FV, a zúčastnili sa na ňom predstavitelia z Dobanoviec, Boľoviec, Šídu, po prvýkrát zo Solian v Chorvátsku a, samozrejme, zo Starej Pazovy. Na úvod zasadnutia Miroslav Pap st., predseda organizačného výboru, podal správu o vlaňajšom festivale mladých spevákov slovenských ľudových piesní Rozospievaný Sriem. Zdôraznil, že tento festival spĺňa svoje poslanie a mladí speváci zo Sriemu sú po ňom smelší na ďalších vystúpeniach a istejší v prednese svojej piesne. „Veď štyria víťazi Rozospievaného Sriemu zvíťazili na Stretnutí v pivnickom poli a mnohí ďalší speváci tam mali pozoruhodné vystúpenie. A to bol náš hlavný zámer, keď sme založili festival Rozospievaný Sriem,“ prízvukoval okrem iného M. Pap st. Vlaňajší festival zhodnotili ako úspešný, a potom sa členovia FV venovali prípravám na tohtoročný Rozospievaný Sriem, ktorý sa v organizácii MOMS Stará Pazova a SKUS hrdinu Janka Čmelíka uskutoční v sobotu 8. decembra o 19. hodine v staropazovskej divadelnej sieni. Ako informoval M. Pap st., na festival je všetko pri-

pravené a prihlásilo sa štrnásť spevákov zo siedmich osád (zo Starej Pazovy, Dobanoviec, Boľoviec, Slankamenských Vinohradov, Šídu a z Iloka a zo Solian v Chorvátsku). Na nedeľňajšom zasadnutí vymenovali

Zo zasadnutia festivalového výboru

Uplynulých desať rokov festivalu zhrnutých v brožúrke aj členov odbornej poroty, poroty obecenstva a poroty, ktorá bude hodnotiť ľudový odev. Uplynulú nedeľu v pazovskom spolku odznela i generálna skúška spevákov s orchestrom. Na schôdzi bol aj Juraj Kubečka, čestný predseda FV, a pri tejto príležitosti predstavili aj publikáciu o uplynulých desiatich ročníkoch tohto sriemskeho festivalu. Knižočku, presnejšie povedané zborník Desať rokov festivalu Rozospie-

vaný Sriem vydal MOMS Stará Pazova za finančnej podpory Obce Stará Pazova, Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Autorom je Miroslav Pap st. a jeho spolupracovníkom Michal Gireg. Všetci speváci, ktorí spievali na Rozospievanom Srieme, a početní jeho účastníci si vďaka tejto publikácii radi spomenú na zašlé časy. „Dúfam, že všetkých milovníkov slovenskej ľudovej piesne poteší, že údaje z prvých desať rokov festivalu nájdu zhrnuté na jednom mieste, v tejto knihe,“ povedal M. Pap st. Je v nej i odborný posudok uplynulého festivalového desaťročia profesora hudby Michala Čemerského, sú tam zaujímavé príspevky ideového

tvorcu a zakladateľa festivalu Juraja Kubečku, novinára a tajomníka festivalového výboru Jána Záborského, členky odbornej poroty Anny Đurđevićovej, členky poroty pre ľudový odev Vlasty Vinkovičovej, potom profesora Vlatka Miksáda z Iloku, Jaroslavy Vrškovej, víťazky festivalu zo Starej Pazovy, známeho pazovského speváka a muzikanta Zlatka Chňupu, novinárky Rádia Šíd Blaženky Dierčanovej. V tomto zborníku sú uvedené i zaujímavé štatistické údaje o počte spevákov, z ktorých prostredí vystupovali, kto ich výkony hodnotil atď. Publikácia Desať rokov festivalu Rozospievaný Sriem je ilustrovaná primeranými fotografiami. A. Lešťanová

HUMANITÁRNY KONCERT V STAREJ PAZOVE

Pomoc ochotníkom z Kosovskej Mitrovice od patronátom Obce Stará Pazova a v organizácii KUS Branka P Radičevića a Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova v sobotu 24. novembra odznel humanitárny koncert. Cieľom tejto akcie bolo zozbierať čím viac finančných prostriedkov pre ochotníkov z KUS Kosovki Božur z Kosovskej Mitrovice, ktorým v požiari koncom augusta tohto roku zhoreli miestnosti a ľudový kroj. Hostia z Kosovskej Mitrovice (tanečníci, členovia ľudového orchestra a predstavitelia obce) do Starej Pazovy pricestovali v piatok 23. novembra. V hoteli Vojvodina Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, so spolupracovníkmi a vedením spolku Branka Radičevića usporiadali slávnostné prijatie pre 42člennú delegáciu z Kosovskej Mitrovice. Predseda Đ. Radinović v 8. 12. 2012

49 /4520/

Tanečníci z Kosovskej Mitrovice sú prinútení tancovať bez ľudového kroja. Tak to bolo i v Starej Pazove. mene lokálnej samosprávy členom spolku Kosovski Božur daroval i počítač s tlačiarničkou. Za srdečné prijatie a za dary, ktoré im Pazovčania

HLAS ĽUDU

pripravili, sa poďakovali Vladimir Rakić (v mene lokálnej samosprávy Kosovská Mitrovica) a Simeon Simendić (v mene kosovskomitrovic-

kého Strediska pre kultúru). Symbolické darčeky si vymenili aj členovia oboch spolkov. V sobotu na spomenutom koncerte v preplnenej divadelnej sieni okrem hostí a ich hostiteľov vystúpili aj členovia ďalších kultúrnoumeleckých spolkov z územia Staropazovskej obce, medzi ktorými boli aj ochotníci zo SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy. Z predaných vstupeniek a príspevkov zozbieraných vďaka otvorenému žírovému účtu v banke staropazovskí ochotníci, spolu s lokálnou samosprávou a inými hospodárskymi subjektmi a jednotlivcami veľkého srdca zozbierali úhrnne 81 000 dinárov. Tieto prostriedky sú účelové a môžu sa využiť iba na kúpu ľudového kroja. a. lš.

K U LT Ú R A SO SPEVÁČKOU JARMILOU BOHUŠOVOU

Prezentácia CD Jediná pokračuje N

aposledy väčšie koncertovanie naša známa speváčka populárnych ľúbostných piesní, Hložančanka Jarmila Bohušová mala ešte koncom júna. Svoje piesne z oboch CD prezentovala na podujatí gospelových a negospelových skupín Farfest v Šuranoch na Slovensku. To bolo ďalšie mesto v Slovenskej republike, ktoré si osvojila svojím spevom a repertoárom, v ktorom bolo aj niekoľko srbských ľudoviek a chorvátskych tanečno-lyrických piesní. Na 9. Farfeste v Šuranoch ju sprevádzali hudobný producent Samuel Kováč a hudobníci Rastislav a Vlastimír Struhárovci. Samozrejme, že sa hložianska speváčka ako i doteraz postarala o svoje originálne vystúpenie a vyše

Na jednom z početných koncertov (Foto: A. F.)

dvojhodinovým koncertom Šurančanom učarila. O dojmoch z jej koncertu len v superlatívoch sa písalo aj v Novinách občanov mesta Šurany v čísle 7. Cesta, ktorou sa na hudobnom a speváckom poli vybrala, zaviedla ju aj Holíča (v partnerskom meste Hložian), Martina a Topoľčian. O tom, že žena v dnešnej dobe dokáže všetko, svedčí aj Jarmilina ochota angažovať sa aj v humanitárnej oblasti. Známa je tým, že ochotne spolupracuje s každým, kto ju o to požiada. Ako úspešná podnikateľka so svojou nadáciou Jarmila neraz vyšla v ústrety širšej verejnosti, napríklad mimovládnym združeniam v Báčskopetrovskej obci. Jej cédečko Jediná bolo verejnosti po prvýkrát pred-

stavené vlani 6. októbra. Speváčku trápi, že ho pre mnohé záväzky nemohla prezentovať tak, ako si to priala. Ako nám povedala, je najvyšší čas v tomto neskorom jesennom a zimnom období pokračovať v prezentácii tohto druhého cédečka. Tak na rozptýlenie svoje lahodné romantické piesne v novembri zaspievala na tradičnom podujatí Spolku petrovských žien, na Batôžkovej zábave, a už v nedeľu 9. decembra vo veľkej sieni SVD v Petrovci nasleduje jej humanitárny koncert Dobrá víla a dedko Mráz v kráľovstve detských úsmevov. Už onedlho Jarmila Bohušová poteší milovníkov romantických piesní novými videoklipmi a na obzore je aj nová pieseň v duete s Rastislavom Struhárom, ktorá si iste tiež nájde cestu do mnohých sŕdc. J. Č. Galambošová

STARÁ PAZOVA

Koncert Tílie a jej hostí V

Kultúrny

ýročný koncert staropazovského Speváckeho zboru Tília, ktorý pôsobí pri tamojšom SKUS hrdinu Janka Čmelíka a Slovenskom evanjelickom a. v. cirkevnom zbore v Starej Pazove, sa konal v sobotu 1. decembra v divadelnej sieni. Zakladateľkou a dirigentkou zboru je hudobná odborníčka Anna Đurđevićová, ktorá ho od roku 2001 obetavo vedie. Členskú základňu tvoria prevažne dospelí milovníci spevu. Zbor Tília je najväčší slovenský vojvodinský zmiešaný spevácky zbor. Repertoár zboru je bohatý, tvoria ho diela od renesančných po súčasných skladateľov, úpravy ľudových piesní tak slovenských,

srbských, ako i ruských a iných, tiež diela filmovej a populárnej hudby a cirkevné piesne. Spevácky zbor Tília počas 11-ročného pôsobenia vystupoval na kultúrnych podujatiach v Starej Pazove a v mnohých mestách Srbska – v Novom Sade, Belehrade, Rume, v Báčskom Petrovci, Kovačici, Pivnici, Padine, Selenči, Jánošíku a inde. Aj v Slovenskej republike, a to v Banskej Bystrici, Slovenskej Ľupči, Sliači a v Púchove. Tento zbor získal i početné uznania, napr. na Folklórnom festivale Tancuj, tancuj..., na vojvodinskom festivale v Rume atď. Hosťami sobotňajšieho koncertu Tílie boli tamojší hudobníci Marína Domoniová a Miroslav Pap

informátor na december

Anna Đurđevićová sa poďakovala hosťom a obecenstvu

ml., a speváčka Vladana Bzovská, študentka Hudobnej akadémie v Novom Sade. Na koncerte sa skvelými hudobno-speváckymi bodmi obecenstvu predstavili aj hostia – členovia kovačického speváckeho zboru pod vedením Pavla Tomáša. Na koncerte členom Tílie a dirigentke Anne Đurđevićovej mnoho zdaru v ďalšej práci zaželali Anna Lepšanovićová, predsedníčka pazovského slovenského spolku, a Pavel Tomáš. Spoločné vystúpenie hosťujúceho a hostiteľského zboru bolo pekným A. Lš. umeleckým zážitkom

osledný mesiac v roku prináša početné kultúrne udalosti a tie na tlačovke v pondelok 3. decembra zahlásili zamestnanci Strediska pre kultúru Stará Pazova. Okrem filmového repertoáru budú dominovať výročné koncerty kultúrno-umeleckých spolkov z územia obce a tradičné podujatia, medzi ktoré zaradili aj 19. Memoriál Juraja Ondríka v Starej Pazove (13. až 16. decembra). V divadelnej sieni v rámci memoriálu vystúpia hlavne divadelníci a tanečníci. V tomto mesiaci nevystane ani Vianočný koncert (25. decembra) v podaní aktivistov tamojšieho SKUS hrdinu Janka Čmelíka a Voľba melódie roka (28. decembra) v organizácii RTV Stará Pazova. Poslednou výstavou v roku 2012 v Galérii strediska je výstava koláží 23 autorov – členov Združenia výtvarných umelcov Srbska a Združenia výtvarných umelcov úžitkového umenia a dizajnérov Srbska, ktorej vernisáž bola v pondelok 3. decembra. Ani tohto roku nevystane verejné silvestrovanie – uvítanie Nového roka 2013 – na Námestí Dr. Zorana Đinđića v Starej Pazove. a. lš.

8. 12. 2012

49 /4520/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A FESTIVAL DOLNOZEMSKÉHO SLOVENSKÉHO DIVADLA V MAĎARSKU

Na javisku aj dve Divadlá VHV zo Srbska dňoch 23. až 25. novembra v Sarvaši, v Maďarsku, prebiehal 4. divadelný festival pod názvom Spolu na javisku, ale aj mimo neho. Ide o revuálnu prehliadku slovenského dolnozemského divadla za účasti aj hostí zo Slovenska. Festival organizuje Slovenské divadlo Vertigo z Budapešti, ktoré pôsobí v rámci Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku. Divadelné stretnutie prebiehalo v Historická fotka zo Sarvaša: spolu dve prostredia, dva súbory, Osvetovom stredisku (kedysi) jedno Divadlo VHV – Petrovec a Stará Pazova Petra Vajdu, presnejšie v ku a Divadlo VHV z Petrovca s insce- základnej škole v Sarvaši a SD Vertigo Cervinus Teátri. Pri otvorení festivalu sa divákom pri- náciou Óda na rovinu v réžii Petra S. najnovšou inscenáciou Zabudla som hovorili: Ján Fuzik, predseda Celo- Butku. Z Rumunska docestovala Di- v réžii Andrása Déra. Šéfke divadla Vertigo D. Onodiovej štátnej slovenskej samosprávy, Tibor vadelná skupina X z Nadlaku s predMótyán, predseda miestnej slovenskej stavením Francúzska posteľ v réžii samosprávy, Štefan Daňo, generálny Jána Keleša. Slovensko reprezentovali konzul Slovenskej republiky v Ma- vojvodinským súborom dobre známe ďarsku, a hostiteľka Daniela Onodio- súbory Commedia z Popradu (Nevá, riaditeľka SD Vertigo. Zo Srbska slo- prebudený v réžii Vlada Benku) a Štúvenské divadlo reprezentovali Di- dio mladých pri DS Jána Chalupku z vadlá VHV – presnejšie: SD VHV zo Sta- Brezna (Večné živé Kocúrkovo v réžii Mirej Pazovy s inscenáciou Krčma na chala Réckeho). Domáci sa predstavili hlavnej hradskej v réžii Miroslava Ben- Detským divadelným súborom pri

Počas pobytu členov súboru v Linzi (Foto: Miralem Čaušević) NERESTI ĽUDSTVA NA ZÁJAZDE V RAKÚSKU. Súbor divadelného predstavenia Neresti ľudstva (SKUS hrdinu Janka Čmelíka – SD VHV, Stredisko pre kultúru Stará Pazova a Kancelária pre mladých Obce Stará Pazova, réžia Miroslav Kožík) pobudol v dňoch 16. až 19. novembra na umeleckom zájazde v Rakúsku, v meste Linz. Okrem vystúpenia v opernobaletnom Maestro teátri (v nedeľu 18. novembra) členovia súboru mali možnosť obzrieť si pamätihodnosti mesta. Boli sa napríklad pozrieť aj na to, ako dnes vyzerá koncentračný tábor Mauthausen. Prepravu pazovským divadelníkom, ktorí na festivale v Linzi prezentovali i výstavu z archívu SD VHV a z exponátov typických pre život a prácu staropazovských Slovákov, na tento zahraničný zájazd zabezpečila Obec Stará Pazova. Podľa slov režiséra M. Kožíka po vystúpení ich tamojšie obecenstvo odmenilo búrlivým potleskom. a. lš.

8. 12. 2012

49 /4520/

HLAS ĽUDU

sa veľmi trefne podarilo zostaviť repertoár, lebo v ňom boli zastúpené tak všetky divadelné žánre, ako i pestré divadelné techniky a rôzne javiskové formy. Z diváckeho aspektu návštevníci mohli byť tiež spokojní, lebo mohli sledovať ľahšie témy, ale aj hlboko citové stvárnenia. Treba vyzdvihnúť aj mimoriadne technické podmienky, ktoré účastníkom ponúkol Cervinus Teáter. V každom ohľade v Sarvaši vládla dobrá divadelná atmosféra, tak na javisku, ako aj mimo neho. Takéto podujatia treba podporovať, zvlášť medzi Slovákmi v Maďarsku, aby diváci v čím väčšom počte chodievali na predstavenia po slovensky. Nakoniec aj jedna rarita. Do Sarvaša spolu v jednom autobuse odcestovali Petrovčania a Pazovčania, tiež sa jedni druhým nevyhýbali. Práve naopak. J. Černák

LITERÁRNY VEČIEROK V STAROPAZOVSKEJ KNIŽNICI. Mestská knižnica Vladislava Petkovića Disa z Čačku tradične udeľuje uznania za najlepšie knihy poézie v rukopise pod názvom Mladi Dis. Už dva roky toto uznanie udelili mladým poetom zo Starej Pazovy: za rok 2011 cenu dostala Gordana Smuđová (zbierka basní Drugo mesto) a tohto roku Mirko Jovanović (za zbierku Kamenolom). O autoroch a ich teraz už knižných prvotinách na literárnom večierku 21. novembra v staropazovskej Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića hovorili Danica Otaševićová, riaditeľka, a Milica Bakovićová, knihovníčka z hosťujúcej čačanskej knižnice. Úryvky zo svojej tvorby čítali odmenení autori a o hudobné intermezzo sa postarali žiaci Hudobnej školy Mr. Ljubinka Lazića z Vojky. Na fotografii: Mirjana Žakulová, riaditeľka staropazovskej knižnice, a vedľa nej sedia M. Bakovićová, G. Smuđová, D. Otaševićová a M. Jovanović. a. lš.

Na ujasnenie Sám záver príspevku V rozprávkovom divadelnom svete 302 detí (Hlas ľudu číslo 47, s. 33) má znieť takto: „A celkom na záver všetci spolu, pri torte a ohňostroji v divadelnej sieni zaspievali pesničku Mnohokrát Ď (hudba Milina Sklabinská, text Katarína Mosnáková, interpreti Dušana Babincová, Zlatko Klinovský a Martin Ján Javorník).“ Ospravedlňujeme sa za neúmyselnú chybu pri jednom mene. Red.

K U LT Ú R A „VO VÝTVARNEJ TVORBE BILJANY RADAKOVIĆOVEJ sa motívy vojvodinskej roviny prelínajú s tvorivými podnetmi jej rodného Kruševca,“ zdôraznil profesor Života Marković na vernisáži v Galérii Babka. „Snúbia sa tak na výtvarníčkiných obrazoch Rasina s Tamišom, Jastrebac a banátskou oráčinou. V typických figúrach insitného maliarstva u nej dominujú husi a bociany, neodmysliteľné súčasti Idvora a jeho okolia. Nechýba ani hold, ktorý autorka venovala osobnosti a dielu Mihajla Pupina,“ prízvukoval v texte na plagáte výstavy prof. Marković. Nie náhodou sa slávnostné otvorenie výstavy malieb a dvanástich miniatúr na poschodí v Galérii Babka konalo 29. novembra. Autorka sa totiž narodila práve v deň, keď sa za čias druhej Juhoslávie v krajine oslavoval štátny sviatok... Okrem Ž. Markovića a B. Radakovićovej (na snímke) sa prítomným prihovoril i Pavel Babka. Riaditeľ Galérie Babka pripomenul, že táto obrazáreň chystá novú výstavu miniatúr pri príležitosti 21. februára, Medzinárodného dňa materinského jazyka. J. Špringeľ

KNIŽNÁ NOVINKA ZO SLOVENSKA

Slovník nárečia v Rejdovej ornogemerská dedina Rej- mojšej Folklórnej skupiny Hora v dová patrí medzi najvýz- rokoch 1973 až 1983. namnejšie národopisné lokality V úvodných vetách okrem inéna Slovensku. Nachádza sa medzi ho trefne píše: „Na Rejdovú, v Stolickými a Volovskými vrchmi, ktorej sa poznal každý s každým, pod vrchom Stolica (1 447 m) v v ktorej bolo veľa veselosti, hunSlovenskom Rudohorí. Má viac cútstva, v ktorej reč a zvyky sa vyako 700 obyvateľov. víjali podľa osobitných pravidiel Občania tejto rázovitej a ma- v súlade s prácou, sviatkami či nálebnej evanjelickej dedinky si za- strojmi, ktoré si Rejdovčania sami chovávajú svoje bovyrábali. Na dobu, haté ľudové tradíkeď najmä v zime cie. Na Gemerských sa ľudia schádzali, folklórnych slávprejavovali svoju nostiach vystupošikovnosť, výrečvali z Vojvodiny už nosť v osobitnej FS V šírom poli hrušreči. Tak sa zásoba ka a Galéria Babka z slov nárečia rozKovačice, SKC P. J. víjala pri tkaní, vyŠafárika z Nového rezávaní, priadSadu, povestné arakach, vyšívaní, či dáčske meškárky, starostlivosti o pobudli tam i tázvieratá. Práve tu borníci, maliari, výsa rodili osobitné šivkárky a kuchárvýrazy, slová, slanky z osady insity. Titulná strana knihy Ing. gy alebo slovné Prof. Ing. Pavol Ry- Ondreja Kračúna zvraty, ktoré sú bár, PhD., riaditeľ často originálne, Ústavu geoturizmu niekedy úsmevna Fakulte baníctva, ekológie, né, ale nenapodobiteľné v prejariadenia a geotechnológií v Ko- ve ľudí z Rejdovej.“ šiciach, priniesol pred niekoľkými Ing. Ján Valentík, starosta Rejrokmi kus kumštu Rejdovčanov i dovej, sa o nárečovej prvotine dedo Galérie Babka, lebo považuje diny zmienil, že „je obdivuhodné, Kovačicu za obdobnú Rejdovej, koľko slov sa v minulosti použíkeď ide o folklór. valo, ako sa takmer jedna a tá istá Šikovní, srdeční a štedrí Rej- vec alebo činnosť pomenúvala dovčania zachovávajú roky de- rôznymi slovami, ktoré vo vetnom dičstvo ľudovej piesňovej tvorby spojení mali často odlišný výa ľudových tradícií. Tohto roku vy- znam“. Starosta Valentík tvrdí, že šiel tlačou i nárečový slovník osa- v dnešnom veľkoeurópskom svedy. Autor viac ako stostranovej te sú aj miniúzemia na úrovni knižky je Rejdovčan Ing. Ondrej obce, ktoré sa odlišujú od okoliKračún, bývalý občan Rejdovej, tého sveta svojským nárečím, osvetový pracovník, vedúci ta- osobitnými zvykmi, ľudovými tra-

díciami či remeslami. Autor O. Kračún do slovníka vsunul i texty z histórie Rejdovej, o dedinskom chotári, medzníky v dejinách osady a stručný vývoj obyvateľstva. Malebný domček v Rejdovej Stopäťdesiatšesť ľudí sa v roku 1806 odsťahovalo detské riekanky a rozpočítavado Nadlaku. Dvesto rokov nenie pri detských hrách. Predkovia obyvateľov Rejdoskoršie sa niekoľko Kovačičanov prisťahovalo do tejto dediny v vej rozprávali, že je táto dedina Rožňavskej oblasti východného tam, kde je „koniec chleba a zaSlovenska. Kvalitu publikácie čiatok vody“. Aj čerstvý nárečový umocňujú i dobové čierno-biele slovník potvrdzuje, že je i tam, kde fotografie a národopisné kresby. je – stred slovenského folklóru. Záverom knižky sú rôzne pomeJán Špringeľ novania v rejdovskom nárečí,

Chýrnik BÁČSKY PETROVEC. Divadelná skupina Štúdio a Rusínske kultúrne centrum v nedeľu 2. decembra hosťovali v Petrovci. Na doskách Slovenského vojvodinského divadla zahrali predstavenie Pedagogika Eugene Jonesca v réžii Jána Makana. Hostiteľom predstavenia bolo Divadlo VHV v Báčskom Petrovci. BÁČSKY PETROVEC. Na sobotu 8. decembra o 17. hodine Miestny odbor Matice slovenskej v Srbsku z Petrovca a Kultúrnoumelecký spolok Petrovská družina v sieni SVD prichystali Festival slovenských ľudových piesní Spievajže si, spievaj. BÁČSKY PETROVEC. V nedeľu 9. decembra o 17. hodine vo veľkej

sieni SVD sa uskutoční humanitárny program a koncert speváčky z Hložian Jarmily Bohušovej pod názvom Dobrá víla a dedko Mráz v kráľovstve detských úsmevov. J. Č-p HLOŽANY. Divadelné predstavenie Zypa Cupák v predvedení ochotníkov MOMS Báčska Palanka a v réžii Eleny Hložanovej si možno pozrieť v sobotu 8. decembra o 19. hodine v Dome kultúry v Hložanoch. jb KOVAČICA. V nedeľu 9. decembra o 18. hodine v sieni Domu kultúry 3. októbra v Kovačici odznie 14. ročník festivalu slovenskej populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí 2012. A. Ch.

8. 12. 2012

49 /4520/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

Pridbať /si/ o slovenskej lexiky neustále pribúdajú nové slová. Podľa odhadov jazykovedcov tých neologizD mov pribúda viac ako 100 za rok. Neologizmy, s ktorými sa stretáme v slovenskom jazyku, môžu mať cudzí pôvod (väčšina z nich dnes pochádza z angličtiny) – napr. četovať, web, mailovať, no vznikajú aj slovenské neologizmy, napr. napaľovačka,avšak aj také slová, ktoré nezapadajú do rámcov slovenskej lexiky. Také slová negatívne ovplyvňujú našu slovenčinu, a hodnotia sa ako nesprávne. Môžeme skonštatovať, že sa, žiaľ, práve tie nenáležité tvary v našom jazyku natoľko uplatnili, ba aj udomácnili, že ich sotva vykoreníme, a vyskytujú sa nielen v nárečovej podobe, ale aj v príručkách, v ktorých im miesto nie je. Či už tam šlo o nepatrnosť, alebo... Preto sa aspoň pokúsme zamedziť a postupne aj vyradiť z používania niektoré slová. Jed-

ným takým prešľapom je nadmieru rozšírené sloveso pridbať /si/, ako výtvor vojvodinskej slovenčiny. Predpokladáme, že vzniklo zo slovesa dbať pridaním predpony pri-, ale ako na stovky tak vzniknutých slov, toto slovo nepatrí do slovenskej lexiky. Vo výkladovom slovníku slovenského jazyka p – r, zväzok III, nachádzame dokonavé sloveso podbať, -á, -ajú (na koho, na čo, čo i bezpredmetové) a znamená: všimnúť si, rešpektovať, dať na niečo (obyčajne v zápore), napríklad: Vy na múdrejšieho nepodbáte (Timrava).; Vrabce na to nepodbali, vadili sa ďalej (Vajanský).; Gazdove rozkazy nepodbá (Tajovský).; Či podbajú, či vás poslúchnu (Tajovský). Je tu aj sloveso podbať si, dokonavé i nedokonavé expresívne zriedkavé: (na čo) dať na niečo, dbať o niečo, hovorové potrpieť si na niečo: Ženy si podbajú na vkusné oblečenie (Hečko).

OZNAMY

Najjednoduchšie sa slovesa pridbať /si/ zbavíme, keď bez veľa rozmýšľania použijeme všetkým veľmi dobre známe sloveso dbať: – dávať si záležať, venovať starostlivosť, starať sa: dbať na / o pestrú stravu, dbať na / o čistotu, dbať na / o seba; – brať do úvahy, brať ohľad, všímať si: dbať na názory iných, nedbať na bolesť, na výstrahy. Hodí sa tu spomenúť aj tretí význam slovesa dbať vo význame neváhať, nemať rozpaky, napr.: Nedbal by vyvaľovať sa do večera. Nedbajúc na + akuzatív použijeme v prípadoch, keď chceme zvýrazniť, že si niekto urobil podľa svojho, nehľadiac na iných, napr.: „Nedbajúc na radu, Anna si urobila podľa svojho.“ Aj nám príslušníkom vojvodinského jazykového spoločenstva tak pri spisovných jazykových prejavoch, ako i v nárečovej komunikácii nezostáva iné, len dbať na to, nie pridbať, aby sme sa vyhli slovesu pridbať, ktoré sa nám len činí náležitým. ah

BLAHOŽELANIE

GRATULÁCIA

Dňa 12. júla 2012 na Technologicko-metalurgickej fakulte v Belehrade úspešne obhájila diplomovú prácu ANNA HOLOŠOVÁ z Padiny. Mladej diplomovanej inžinierke gratuluje k úspechu a do budúcna jej želá veľa šťastia, zdravia a úspechov v práci

K úspešnému ukončeniu štúdia na Technologicko-metalurgickej fakulte v Belehrade a získaniu titulu inžinierky ANNE HOLOŠOVEJ z Padiny srdečne gratulujú a mnoho úspechov v živote a v ďalšej práci prajú

mama.

brat Michal a stará mama Bíleková.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 3. 12. 2012 schválil rozhodnutie so štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba pobrežných obrán – keju vo dvoch fázach v časti Luka Bačka Palanka, na katastrálnej parcele č. 11047, k. o. Báčska Palanka, nositeľa projektu Luka – Bačka Palanka, DOO, z Báčskej Palanky, Ulica II Železničko naselje č. 2 a. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia ochranné opatrenia. Kvôli ochrane činiteľa životného prostredia, nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 8 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie a zabezpečí realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 9 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu so štúdiou o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Jednota, s. s r. o., z Kovačice, Ul. padinská b. č., podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Silo pre obilniny Q = 8 x 2 150 t so sprievodnými objektmi, na k. p. č. 5462/2, k. o. Kovačica. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o určovaní rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, Ulica národného frontu 12, z Nového Sadu, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba amínovej prevádzky pre oddeľovanie CO2 z prírodného plynu, na k. p. č. 3026/1, k. o. Elemir, ZO Zreňanin. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

8. 12. 2012

49 /4520/

HLAS ĽUDU

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, čísla 135/04 a 36/09) zverejňuje

ných nehôd a na odstraňovanie následkov v prípade nehôd; – predpokladať spôsob konania a opatrenia, ktoré sa uplatnia v prípade vysťahovania a po prerušení práce objektu.

SPOMIENKA Dňa 30. novembra 2012 uplynulo 5 rokov, čo nie je medzi nami manžel, otec a dedko

OZNÁMENIE ZDÔVODNENIE o schválenom rozhodnutí o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie na životné prostredie projektu Výstavba benzínovej stanice Nový Sad VII Nositeľ projektu Naftový priemysel Srbska, NAFTOVÝ PRIEMYSEL SRBSKA, a. s., Nový Sad, z Nového Sadu, Ulica národného frontu 12, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba benzínovej stanice Nový Sad VII, v Ulici rumenački put b. č., na katastrálnej parcele číslo 3396/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 3. decembra 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-153/11, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a ktorým sa určuje rozsah a obsah štúdie. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu NAFTOVÝ PRIEMYSEL SRBSKA, a. s., Nový Sad, z Nového Sadu, Ulica národného frontu 12, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – Výstavba benzínovej stanice Nový Sad VII, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt Výstavba benzínovej stanice Nový Sad VII, v Ulici rumenački put b. č., v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3396/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu NAFTOVÝ PRIEMYSEL SRBSKA, a. s., Nový Sad, z Nového Sadu, Ulica národného frontu 12 (v ďalšom texte: nositeľ projektu), odhad vplyvov na životné prostredie je potrebný. 2. Určuje sa, že nositeľ projektu štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba benzínovej stanice Nový Sad VII, v Ulici rumenački put b. č., na katastrálnej parcele číslo 3396/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, vzhľadom na rozsah a obsah vypracuje v súlade s článkom 17 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05). Štúdia o odhade vplyvov na životné prostredie má obsahovať predovšetkým nasledujúce: – opatrenia, ktoré zabezpečia zmenšenie emitovania znečisťujúcich látok do vzduchu v súlade so Zákonom o ochrane vzduchu (Úradný vestník RS, č. 36/09) a inými platnými predpismi, ktoré spravujú túto oblasť; – opatrenia, ktoré zabezpečia ochranu, aby spravovanie odpadových vôd a kvalita odpadových vôd boli v súlade so Zákonom o vodách (Úradný vestník RS, č. 30/10 a 93/12) a inými platnými predpismi, ktoré spravujú túto oblasť; – opatrenia, ktoré zabezpečia ochranu podzemných vôd a pôdy; – opatrenia, ktoré zabezpečia, aby spravovanie odpadu bolo v súlade so Zákonom o spravovaní odpadu (Úradný vestník RS, č. 36/09 a 88/10); – opatrenia, ktoré zabezpečia ochranu životného prostredia v priebehu prípravných prác na lokalite; – hortikultúrne upravenie prispôsobiť priamemu okoliu; – predpokladať a opísať program sledovania charakteristických znečisťujúcich látok pre predmetový projekt na kvalitu vzduchu, vody a pôdy; – opatrenia, ktoré zabezpečia ochranu od mož-

Nositeľ projektu NAFTOVÝ PRIEMYSEL SRBSKA, a. s., Nový Sad, z Nového Sadu, Ulica národného frontu 12, podal tomuto orgánu platnú žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba benzínovej stanice Nový Sad VII, v Ulici rumenački put b. č., na katastrálnej parcele číslo 3396/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Predmetovým projektom predpokladaná je výstavba objektu benzínového čerpadla so strieškou s lampášom a vbudovanie 2 nádrží obsahu po 40 m3, ktoré sú rozdelené do dvoch rovnakých častí pre uskladňovanie benzínových a dieselových palív, a jednej nádrže pre TNG obsahu 30 m3. Projektom sú predpokladané aj ostatné sprievodné elementy. Lokácia a účel projektu sú v súlade s Rozhodnutím, ktorým sa schvaľuje lokačné povolenie číslo V-353365/11 z 3. septembra 2012 vydaným zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebnícke práce Mesta Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom verejného oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Radnički. V zákonom stanovenej lehote neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Po rozoberaní žiadosti nositeľa projektu a údajov o predmetovej lokalite, charakteristikách a odhadu možných vplyvov spomenutého projektu na životné prostredie a vzhľadom na to, že predmetové benzínové čerpadlo má kapacitu väčšiu od 100 m3 a môže mať významný vplyv na životné prostredie – bod 14 podbod 13 – Objekty pre zásobovanie motorových vozidiel palivom (benzínové čerpadlá), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je povinný odhad vplyvov, a Listiny projektov, pre ktorý sa odhad vplyvov na životné prostredie môže požadovať (Úradný vestník RS, č. 114/08), tento orgán v súlade s článkom 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov rozhodol, že je potrebný odhad vplyvov. Článkom 10 odsek 5 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie predpísané je, že rozhodnutím, ktorým sa určuje, že je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie, kompetentný orgán môže určiť aj rozsah aj obsah štúdie o odhade vplyvov, čo je v tomto prípade aj vykonané. Obsah Štúdie o odhade vplyvov definovaný je bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a dôvody na určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov projektu sú určovanie a hodnotenie možných priamych a nepriamych vplyvov práce objektu na životné prostredie na predmetovej lokalite a v jej okolí, ako i určovanie a návrh opatrení, ktorými sa možné škodlivé vplyvy v priebehu práce objektu môžu znemožniť, zmenšiť a odstrániť. Pri určovaní záväzných častí, ktoré štúdia musí obsahovať (bod 2 odsek 2), tento orgán sa osobitne riadil zákonnými zásadami (prevencia a ostražitosť), že každá aktivita musí byť plánovaná a realizovaná tým spôsobom, aby predstavovala najmenšie riziko nebezpečenstva pre ľudské zdravie, takže z toho dôvodu je potrebné v štúdii dokázať, že pre predmetový projekt bude uplatnená najlepšia technológia, technika a výstroj, ktoré sú k dispozícii. Na základe hore uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia, prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia oznámenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

PAVEL KOREŇ 21. 9. 1949 – 30. 11. 2007 – 2012 z Kovačice Na Tvoju lásku nezabudneme.

dobrotu

nikdy

Manželka Zuzana, syn Pavel a dcéra Zlatka s rodinami

SPOMIENKA na našu starkú

ANNU FEJDIOVÚ rod. Kopčokovú 1949 – 2009 – 2012 z Petrovca Čas ubieha a nevráti, čo vzal. Len láska, úcta a spomienky v srdciach zostávajú. Tvoji: Milanko, Drahuška a Matika

SMUTNÁ ROZLÚČKA s manželom, otcom a starým otcom

PAVLOM DUDKOM 17. 1. 1928 – 20. 11. 2012 z Nového Sadu rodom z Hložian S láskou si spomienku na Teba zachovajú zarmútení: manželka Anna, dcéra Elena a vnuk Slobodan s rodinou

8. 12. 2012

49 /4520/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

SMUTNÁ ROZLÚČKA

S hlbokým žiaľom a zármutkom oznamujeme všetkým známym a príbuzným, že nás dňa 3. decembra 2012 vo veku 91 rokov navždy opustila naša matka, svokra, babička a starušká

s manželom a otcom

SAMUELOM ŠIRKOM 23. 7. 1935 – 1. 12. 2012 z Kulpína

MÁRIA VALENTOVÁ 25. 10. 1922 – 3. 12. 2012 Smútiaca rodina Valentová

POSLEDNÝ POZDRAV A ROZLÚČKA

Srdce ubolené prestalo biť, nebolo lieku, aby mohlo ďalej žiť. Už Ťa neprebudí slnko, ani krásny deň, na kulpínskom cintoríne spíš svoj večný sen. Hoci si odišiel a niet Ťa medzi nami, v našich srdciach zostaneš stále s nami. Manželka Zuzana a syn Vladimír

BOĽAVÁ ROZLÚČKA so svojím milovaným starkým

BOĽAVÁ ROZLÚČKA Dňa 1. decembra 2012 sme sa s bôľom v srdci rozlúčili s naším otcom a starým otcom

SAMUELOM ŠIRKOM 23. 7. 1935 – 1. 12. 2012 z Kulpína Odišiel si od nás v tichosti, my zostali sme v žiali, no navždy budeš žiť v srdciach tých, ktorí Ťa milovali. Syn Jaroslav s manželkou Milinou a vnúčatá Andreja a Stanislav

SMUTNÁ ROZLÚČKA so švagrom a ujom

s milovanou babičkou

SAMUELOM ŠIRKOM

MÁRIOU VALENTOVOU

23. 7. 1935 – 1. 12. 2012 z Kulpína

25. 10. 1922 – 3. 12. 2012

Vďaka za lásku a nehu, ktorými si vyplnila naše detstvo. Budú toto, babička, prvé Vianoce, keď Ti nezavinšujeme zdravia. S úctou a láskou dávajú Ti posledné zbohom vnuk Dušan a vnučky Zlatka a Zdenka s rodinami

SPOMIENKA Uplynulo 20 rokov, čo nás navždy opustila naša mama

Stíchlo navždy srdce zlaté, zhasol na Tvojich očiach svit. Bolesťou unavené prestalo biť, nebolo lieku, ktorým by mohlo žiť. Spi ticho, tichučko, už dosníval si života sen a cestou bolesti odišiel si tam, kde je mier a láska len. Vnučka Andrejka s priateľom Stankom

SAMUELOM ŠIRKOM 23. 7. 1935 – 1. 12. 2012 z Kulpína

Života kniha zavrela sa, písaná srdcom, krvou zo žíl. Zápis v nej zlatým písmom hlása, že čestne život dožil. Nech jeho telo v rodnej hrude v pokojnom spánku odpočíva. V pamäti našej žiariť bude pamiatka jeho stále živá. Švagor Pavel Ďuga s dcérou Máriou a zaťom Nebojšom

SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s ujom

SAMUELOM ŠIRKOM 23. 7. 1935 – 1. 12. 2012 z Kulpína

MÁRIU KYSEĽOVÚ

Spomienku na Teba si s úctou zachovávajú

Uplynulo šesť rokov, čo nie si s nami, ale v spomienkach si ešte stále s nami.

Smutná pravda života vraví, že nič netrvá večne a i život každého z nás sa raz skončí. Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ. Bez Teba už žiť musíme, no v našich srdciach stále Ťa nosíme.

dcéry Anna a Zuzana s rodinami

Manžel Pavel a synovia Vladimír a Jaroslav

Michal a Anna Ďugovci s deťmi a ich rodinami

KATARÍNA MOJŽIŠOVÁ z Kysáča

8. 12. 2012

49 /4520/

HLAS ĽUDU

rod. Gedeľovskú 1930 – 2006 – 2012 z Kysáča

OZNAMY SPOMIENKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

na môjho milovaného manžela

Dňa 30. novembra 2012 nás navždy opustila milovaná

Dňa 8. decembra 2012 sú tomu 2 smutné roky od smrti môjho manžela, otca a starého otca

ONDREJA SPEVÁKA

MILINA MATKOVIĆ

MICHALA ČERVENÁKA

1932 – 2011 – 2012 z Báčskeho Petrovca

rod. Milerová 2. 4. 1970 – 30. 11. 2012 z Aradáča

Odišla si od nás náhle a nečakane. Silnejšia bola smrť od života, ktorá Ťa od nás odtrhla. S láskou si na Teba budú spomínať:

1935 – 2010 – 2012 z Windsoru v Kanade rodom z Kulpína

Je jedno tiché slovo, ktoré sa povie ťažko. Vždy vravíme ho polohlasne a je v ňom smútku mnoho. Za ním už neprídu žiadne slová iné... Odchádza niekto, ani nepočuje posledné naše zbohom. Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachováva

dcéra Antónia, matka Mara, otec Ďuro a brat Miroslav s priateľkou Svetlanou

V srdci žiaľ, v dome pusto a na Tvojom hrobe ticho. Nie si tam, kde si bol, ale si všade tam, kde som ja. Zarmútená manželka Zuzana, syn Ján, dcéra Zuzana, vnučka Katlinka a vnuk Ondro s rodinami

manželka Zuzana

SPOMIENKA

TICHÁ SPOMIENKA na

Dňa 11. decembra 2012 uplynú 4 roky, čo nás opustila naša milovaná manželka, mama a stará mama

MARTINA CICKU MARTA KOVÁČOVÁ rod. Feldyová 13. 5. 1932 – 11. 12. 2008 – 2012 učiteľka vo výslužbe zo Starej Pazovy

1931 – 2002 – 2012 z Kovačice

MARTIN CICKA 1931 – 2002 – 2012 z Kovačice

Tichú spomienku Ti venujú

Spomína si

manželka, syn a dcéra s rodinami

rodina Králiková Vždy si s nami v našich srdciach a myšlienkach. Manžel Janko s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 9. decembra 2012 uplynú dva smutné roky od smrti našej mamy a svokry

Dňa 10. decembra 2012 si pripomenieme desiate výročie smrti nášho otca a svokra

ANNY KEVENSKEJ

JÁNA KEVENSKÉHO

rod. Kukačovej 1948 – 2002 – 2012 1948 – 2010 – 2012 z Báčskeho Petrovca Trvalú spomienku na ich lásku a dobrotu si zachováva syn Ján s manželkou Jelenou

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM a beriem do prenájmu (árendy) pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí; tel.: 063/716-73-82.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47–20–840 a 021/47–20–844 inzercia@hl.rs

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 9. decembra 2012 uplynú 2 roky, čo umrela

Dňa 10. decembra 2012 uplynie 10 rokov, čo umrel

ANNA KEVENSKÁ

JÁN KEVENSKÝ

rod. Kukačová 1948 – 2002 – 2012 1948 – 2010 – 2012 z Báčskeho Petrovca Spomienky na ich dobrotu a lásku si naveky v srdciach uchovajú: dcéra Anna, zať Ondrej a vnúčence Ondrej a Mirka

8. 12. 2012

49 /4520/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Uplynuli dva smutné roky, čo nás opustil náš bratranec, báči a apko

Dňa 28. novembra 2012 uplynul rok, čo nás navždy opustil náš otec a starý otec

MICHAL ČERVENÁK

ZUZANA IVAKOVÁ

ONDREJ SPEVÁK 1932 – 2011 – 2012 z Báčskeho Petrovca

1935 – 2010 – 2012 z Windsoru v Kanade rodom z Kulpína Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť. Rodiny: Červenáková, Poničanová a Báďonská

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 29. novembra 2012 uplynulo 5 rokov, čo nie je s nami

Tichú a trvalú spomienku na neho si zachováva

rod. Maľová 1932 – 2007 – 2012 z Kysáča Trvalú spomienku si na ňu zachovávajú

dcéra Zuzana Mikušová s rodinou

SPOMIENKA

Jej najmilší

TICHÁ SPOMIENKA Uplynuli 3 smutné roky, čo Ťa nieto, náš milovaný

JÁN GRŇA 1934 – 2009 – 2012 z Kysáča

PAVLA JURICU EVU JURICOVÚ

4. 4. 1934 – 8. 12. 1988 – 2012

rod. Jonášovú 22. 12. 1938 – 9. 12. 2002 – 2012 z Padiny S láskou a úctou si na Vás spomína syn Ján s manželkou Valentínou a deťmi

PAVLA JURICU EVU JURICOVÚ

4. 4. 1934 – 8. 12. 1988 – 2012

rod. Jonášovú 22. 12. 1938 – 9. 12. 2002 – 2012 z Padiny Na Vašu lásku a dobrotu si spomína Pavel Jurica s rodinou

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 8. decembra 2012 je tomu 5 ťažkých a boľavých rokov od smrti našej dcéry, mamy, sestry, manželky a vnučky

ANNY JAMBRICHOVEJ-ČEMANOVEJ 1970 – 2007 – 2012 z Kysáča Čas plynie smutný, boľavý, ktože nám bôľ veľký uľaví? Našu nádej kryje hrob – Tvoj domov studený. Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. V srdciach Ťa uchovávajú Tvoji najmilší

8. 12. 2012

49 /4520/

HLAS ĽUDU

Sú chvíle, ktoré ťažko prežívame, okamihy, na ktoré často spomíname... nezabúdame. Manželka Zuzana a dcéry Zuzana, Anna a Mária s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 9. decembra uplynie rok, čo nás náhle a nečakane opustil náš manžel, otec a starký

PAVEL MARTINKO 1947 – 2011 – 2012 profesor zemepisu z Kysáča Vyschol náš prameň lásky, dobroty a istoty. S láskou si na Teba spomínajú manželka Anna a dcéra Paulína s rodinou

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 7. decembra: • O 19.30 z cyklu Stopami dávnej minulosti z produkcie Slovenskej televízie bude odvysielaný dokumentárny film Traja v spore. • O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: o vedeckej pedagogickej porade uskutočnenej v Zhromaždení AP Vojvodiny, o výstave prác detí s osobitnými potrebami, o vysokom vedecko-pedagogickom ocenení, ktoré sa dostalo prof. Dr. Michalovi Harpáňovi, o adventnom stíšení, o tom, ako si posilniť imunitu. Hostkou v štúdiu bude Jarmila Bohušová, ktorá zahlási humanitárny koncert v Petrovci. • O 20.45 KUMŠTÁREŇ: V relácii odznejú príspevky o zaujímavých udalostiach, ktoré sa udiali v novembri.

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz Pondelok 10. decembra: 17.20 – 18.00 Zo starých zásuviek – za sprievodu Ľudového orchestra RTV Nový Sad zaspievajú Mária Vyhnalová, Zuzana Obšustová, Daniela Abelovská, Mária Matušíková a Eva Poničanová; Utorok 11. decembra: 17.20 – 18.00 Stretnutie – zostrih z 8. konferencie muzikológov a hudobných odborníkov na tému Cirkevná hudba vojvodinských Slovákov (2. časť); Streda 12. decembra: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – zaznejú evergríny; 17.20 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – zaspievajú a zahrajú ochotnícke súbory zo Selenče a Pivnice; Štvrtok 13. decembra: 17.20 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – ľudové piesne v podaní sólistov a orchestra RTV Nový Sad; Piatok 14. decembra: 17.20 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

NEDEĽA 9. decembra: • O 11.00 DÚHOVKA: Odvysielaný bude portrét akademického maliara Jána Agarského, pazovského rodáka, nakrútený pri príležitosti jeho životného jubilea. • 11.30: VYSIELANIE PRE PENZISTOV UTOROK 11. decembra: • O 10.10 PALETA: Vo vysielaní budú odvysielané najzaujímavejšie príspevky alebo časti vysielania z minulého týždňa. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie DOBRÝ VEČER, VOJVODINA bude v sobotu o 2.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu ráno o 5.30 h. Zmena programu vyhradená.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52

Uznanie kapitána Mišu Anastasijevića pre RTV OK Nedeľa 9. decembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Plávanie – vhodná športová aktivita Uznanie pre RTV OK a Gymnázium Mihajla Pupina Utorok 11. decembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Záber z festivalu Letí pieseň, letí

Aktivity Ženského spolku v Kovačici Čo nového v našom spoločenskom živote? Piatok 14. decembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Slovenský film: Iná láska Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 8. decembra: • 17.15 – 18.00 Piesne naše – piesne z našich osád; NEDEĽA 9. decembra: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky – svetová populárna tvorba. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby – hudba romantizmu. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny – slovenské vydania. • 17.15 – 18.00 Portréty – slovenská ľudová hudba; UTOROK 11. decembra: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení – symfonická tvorba romantizmu; STREDA 12. decembra: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu – populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

8. 12. 2012

49 /4520/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; Program od 7. do 13. decembra Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 49 V tajničke je meno a priezvisko slovenského maliara, grafika, ilustrátora a scénického výtvarníka (1902 Ružomberok – 1980 Bratislava).

20.15 Filmy: Piatok 7. decembra – V pekle noci Sobota 8. decemb- MgA. Janko Siroma sa zmienil o muzikora – Legenda o pirátovi, logickej konferencii 1. časť 18.45 Hit dňa, Reklamy, zoPondelok 10. decembra strih Molí – Rozchod 19.00 Zvon, prehľad udalostí Utorok 11. decembra týždňa – Training day 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s Streda 12. decembra vami – Tajné spoločenstvo 22.00 Film: Legenda o pirátovi, Štvrtok 13. decembra 2. časť – Goast rider 24.00 Záver vysielania 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Každý pondelok o 20.15: HuCitáty, Reklamy, Zvon dobný mix 23.00 Záver vysielania V piatok a v sobotu o 18.15: Z programu TV Kovačica a TV PanNedeľa 9. decembra 18.00 Hudobné blahoželania čevo

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 12. decembra o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude príspevok o vnútromisijných službách Božích v Bielom Blate pri príležitosti osláv 110. výročia posvätenia chrámu Božieho. Repríza v nedeľu 16. decembra Chrám Boží o 7.30 h. v Bielom Blate 8. 12. 2012

49 /4520/

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v repríznom termíne o 19.30 h.

HLAS ĽUDU

autorka: ANNA BIČIAROVÁ

muž z toho istého parožok mesta

alt

1. časť druh vrhla sa, riečny tajničky lepidla prudko rybár vošla

mäkká spoluhláska

spáliť kút veda o vl. menách

Pančevo

jazykovedkyňa

prosil o niekoho hádam, snáď elektrotechnika

kolená sediaceho

numerus vpíšte NON

vyhovel

mítingovanie

obvod

vpíšte RAL lovenie

súrodenec

2. časť tajničky

moderátorka TV HRT Stipković

časový úsek

vpíšte US

vysoký ž. spevácky hlas náčinie na šitie vpíšte ÚT

north as Hl du ľu

síra

hore

práca, úloha sever

tona tromf, adut spojka

mäkká spoluhláska

postarať sa, mať starosť

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 48 – VODOROVNE: dejepis, rieka, PT, o, drobia, bo, Ariel, N, nn, Eva, osa, klas, spievaj, ťavka, žp, RK, koea, otava, D, kA, a, osa, okoreniť TAJNIČKA: SPIEVAJŽE SI, SPIEVAJ Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 46 z čísla 46 Hlasu ľudu zo 17. novembra 2012 bolo: SLNEČNÁ JESEŇ ŽIVOTA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: MARÍNA HEGEDÚŠOVÁ, Ul. Janka Čmelíka č. 15, 21 472 KULPÍN. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠPORT MEDZINÁRODNÉ VOLEJBALOVÉ PODUJATIE V PETROVCI

Turnaj priateľstva V

sobotu 1. decembra 2012 v nerom všetkých mladšportovej hale Základnej ško- ších štátnych reprely Jána Čajaka v Báčskom Petrov- zentácií volejbalistov ci opäť bolo rušno. V tento deň Nórska, pod taktovkou prebiehal medzinárodný volej- ktorého Nóri prišli zíbalový Turnaj priateľstva. Orga- skavať nové vedomosnizátormi tohto športového po- ti. Podotkol, že tento dujatia boli VK Vojvodina NS seme potenciál Nórska – ide z Nového Sadu, VK Mladosť Báč- o chlapcov narodených sky Petrovec a Základná škola Jána Čajaka. Na turnaji sa zúčastnili juniorská volejbalová reprezentácia Nórska, juniori novosadskej Vojvodiny a domáci petrovskí volejbalisti VK Mladosť. Podľa slov predsedu pe- O nich sa ešte len bude počuť: juniorská trovských vo- reprezentácia Top Volley z Nórska lejbalistov Jána Brnu turnaj je dobrou príležitosťou popularizovať Petrovec a vôbec šport v ňom. Organizovaním tohto turnaja sa pokračuje i v dobrej spolupráci s Novosadčanmi. Koordinátor mladších kategórií novosadských volejbalistov Dragan Čučković nám povedal, že priateľstvo s nórskymi športovcami iste bude trvať i naďalej, lebo vedúcimi ich štátnych selekcií sú ľu- Vasa Mijić (vľavo) kapitánovi dia pôvodom zo Srbska. petrovskej Mladosti Danielovi Práve Nebojša Đurić je tré- Stojanovićovi odovzdal pohár

Víťazné mužstvo petrovského VK Mladosť

roku 1996 – na turnaj prišiel nadobúdať skúsenosti a verí, že sa o nich v budúcnosti ešte bude len počuť, ako aj to, že nie sú u nás naposledy. Hoci vekovo trochu starší, do-

máci volejbalisti rutinovane zdolali oboch súperov, Novosadčanov 2 : 1 a Nórov maximálnym výsledkom 3 : 0 a zvíťazili na turnaji. V poslednom zápase aj Novosadčania v pomere 2 : 1 porazili svojich hostí z Nórska, a tak získali striebro. Pohár víťazom udelil bývalý reprezentant Srbska, známy volejbalista Vasa Mijić. J. Č-p

Nie je podstatný rýchly, ale presný smeč

Všetci účastníci volejbalového Turnaja priateľstva v Petrovci

8. 12. 2012

49 /4520/

HLAS ĽUDU

ŠPORT skonsolidovali rady, prvý set prehrali. V druhom bola hra veľmi vyrovnaná a výsledok neurčitý. Podľa slov predsedu VK Kulpín Todora Radanova rozhoddnešných ťažcovia pred koncom drukých časoch ani hého setu prehliadli dva športové kluby to čisté body za Kulpínčanov, nemajú na ružiach lebo lopta bola v aute, a to ustlané, čo znameznačne pomohlo Karlovná, že sa vo finančanom, aby aj v tejto časti covaní svojej prázápasu boli úspešní. V trece musia veľmi vyťom sete tréner VK Kulpín nachádzať. NedávJán Lačok urobil niekoľko no sa VK Kulpín povýmen hráčov, niektorí si šťastilo, keď dostal krátko oddýchli a ukázalo ponuku na finančsa, že to bolo dobré, lebo v nú podporu podtretej časti Kulpínčania zvíniku Map Soft z Beťazili. Vo štvrtom sete znolehradu. va domáce mužstvo zača„Stalo sa tak, že lo slabo. Ale potom sa poistý zamestnanec Map Softu, firmy, Domáci hráči s trénerom Jánom Lačokom (prvý zľava), Dušanom Govorčinom (tretí stupne ich výkon zlepšoval, ktorá už dva roky sprava) a predsedom Todorom Radanovom (prvý sprava) po priateľskom zápase VK aby znova rozhodcovia pri konci setu dvakrát nepracuje v našej obci Kulpín s predstaviteľmi Map Softu oprávnene pískali v proa teda aj v Kulpíne na komasácii pôdy, rekreačne ganizoval náš podporovateľ Map raz zlepší, keď sa nám za spome- spech Stražilova, ktoré vyhralo hrával s nami volejbal. Prostred- Soft v Poľovníckom dome v Kul- nutej finančnej podpory aj z Map záverečný set a teda aj zápas níctvom tejto družby a za pomo- píne,“ povedal predseda VK Kul- Softu, aj z obecnej a miestnej výsledkom 1 : 3. Hostia boli o nieúrovne podarí zadovážiť tenisky čo lepší v hre od domácich voci Dušana Govorčina, zamest- pín Todor Radanov. pre celé mužstvo,“ vysvetlil pred- lejbalistov a nebola im potrebná seda klubu. rozhodcovská pomoc. VK Kulpín podal sťažnosť na rozhodoDUNAV VOLEJ 2 – KULPÍN 0 : 3 vanie v tomto zápase. V jednoV nedeľu 25. novembra 2012 tlivých setoch súperi dosiahli volejbalisti Kulpína hrali ďalší zá- tieto výsledky: 19 : 25, 22 : 25, 25 pas, tentoraz v Novom Sade. Sú- : 23 a 18 : 25. perom im bol VK Dunav Volej 2. Po Jesenná časť majstrovstiev Prpresvedčivom výkone VK Kulpín vej vojvodinskej ligy – skupina zvíťazil nad Novosadčanmi vý- centar je skončená a VK Kulpín je sledkom 3 : 0. Kulpínčania domi- tretí. Pretrváva nádej, že sa kulnovali počas celého zápasu. A pínskym volejbalistom v jarnej bez ohľadu na to, že za súpera časti majstrovstiev podarí vynamali tentoraz silné mužstvo, hos- hradiť stratené a dostať sa do tia sa predstavili ako naozaj kom- Druhej zväzovej ligy. paktný a zohraný celok, preto si VK KULPÍN: Boris Relota, Sitúto maximálnu výhru plne za- niša Petrušić, Aleksandar Stanslúžili. Na setoch to bolo takto: 25 čul, Stanislav Zima, Saša Ča: 20, 25 : 17, 25 : 20. peľa, Marko Govorčin, Svetozar Derby Kulpína a Stražilova prinieslo peknú hru na kulpínskych VK KULPÍN: Boris Relota, Alek- Govorčin, Ondrej Dudáš, Bogparketách sandar Stančul, Siniša Petru- dan Kurjakov, Ljubomir Ljušić, Stanislav Zima, Ondrej Du- bojević, Peter Lačok. Ďalšiu finančnú podporu vo- dáš, Svetozar Govorčin, Peter Výsledky 7. kola: Botafogo – nanca našej obce, sme sa dopracovali k tomu, že nám tento pod- lejbalový klub očakáva od Obce Lačok, Igor Milutinović, Daniel Voša 3 : 0, Vest – Šíd 1 : 3, Kulpín – Stražilovo 1 : 3, Sirig – Dunik poskytol finančnú podporu v Báčsky Petrovec a Miestneho spo- Peťkovský, Saša Čapeľa. nav Volej 2 3 : 0. sume 100 000 dinárov na kúpu ločenstva Kulpín, aby si tak mohol K. Gažová trampiek pre naše prvé mužstvo. kompletizovať športový úbor pre VK KULPÍN – VK STRAŽILOVO Na znak vďaky a kamarátenia prvé volejbalové mužstvo, ktoré v 1 : 3 Na domácich parketách sa vosme s mužstvom z Belehradu v so- poslednom čase dosahuje veľmi lejbalistom Kulpína v sobotu 1. botu 17. novembra 2012 v Kulpí- dobré výsledky. „Táto pomoc nášmu klubu zna- decembra 2012 v derby predsa ne zohrali priateľský zápas. Výsledok tohto športového stret- mená veľmi mnoho. V uplynu- len nepošťastilo. Zápas s mužnutia nebol dôležitý, ale podstat- lom období sme mali troch zra- stvom zo Sriemskych Karloviec né boli spoločne strávené chvíle. nených hráčov práve preto, že začali kulpínski volejbalisti nejaPotom sme sa ešte kamarátili pri nemali adekvátne tenisky na hru ko strnule, akoby nadmieru rešspoločnej večeri, ktorú nám zor- na parketách. Veríme, že sa to te- pektovali súpera. A tak, kým si

PODPORA PRE VOLEJBALOVÝ KLUB KULPÍN

Vybavenie pre úspešné mužstvo V

8. 12. 2012

49 /4520/

HLAS ĽUDU

ŠPORT SLÁVISTI BILANCOVALI JESEŇ A VOLILI NOVÉ VEDENIE

Po nečase je čas na čase a Volebnom zhromaždení Futbalového klubu Slávia bolo viac N prítomných ako v posledných kolách divákov na zápasoch v Kovačici. Za nového predsedu zvolili kovačického podnikateľa Stanislava Sucháneka, bývalého futbalistu Slávie a člena správy FK Dolina Padina. Sedemročnú skúsenosť, ktorú nadobudol, ako hovorí, v „najorganizovanejšom futbalovom kolektíve v Banáte“, by rád uplatnil i v osade insity. Zámer cieľavedomého predsedu a novej ambicióznej správy je v jarnej časti majstrovstiev zostať v Prvej juhobanátskej lige a už v nasledujúcich dvoch bojovať o titul a postup do Vojvodinskej ligy – východná skupina. Predsedovi Suchánekovi budú pomáhať v budúcom štvorročnom období dvaja podpredsedovia – Mi-

núšikom tréner Slávie Zlatko Mršulov.

štyri góly Banátskemu Brestovcu. Na ďalších meraniach síl doma už iba dva. Do vlastnej siete Kovačica dostala 38 gólov. V pätnástich zápasoch získali pätnásť bodov.

Joka a Tomáš, Nikolovski osem, brankár Andrić a Sachter po sedem, Svetlík štyri, Chalupa a Durgala po tri, Turano dva, kým Tomášik, Čech a Hýl zohrali po jeden duel. Nestorovski bol potrestaný šesťmesačným dištancom koncom minulej sezóny. Bakoš mesiac skúšal šťastie uplatniť sa vo futbalových kluboch zo Slovenska, kým pár zápasov nezohrali slávisti – kovačickí gymnazisti (dlhší výlet a športové súťaže, v ktorých reprezentovali gymnázium). Najviac gólov za Sláviu vsietil Nikolovski. Na ôsmich zápasoch strelil až šesť gólov, ale pre nedisciplínu ho tréner musel vzdialiť z klubu. Slobodan Novković vsietil päť gólov, trikrát skóroval jeho brat Slađan, kým Nenadić, Strakúšek a Bakoš po dvakrát zavlnili súperovu sieť, a raz potešili fanúšikov Slávie Válovec, Ďurkovský, Ďuriš, Koleski, Tomáš, Sachter a Durgala. Z viac ako dvadsaťčlenného kádra osem futbalistov nie je z Kovačice. Na rozdiel od letného obdobia, Slávia začala už na Slávie, vlastné meniny 1. decembra 2012, rozmýšľať o nasledujúcej sezóne. Volebné zhromaždenie si nenechali ujsť ani predseda Obce Kovačica, predseda Zhromaždenia obce a predseda Rady Miestneho spoločenstva Kovačica, čo prítomní na Volebnom zhromaždení pozdravili a pochopili ako ochotu politických štruktúr pomôcť Slávii.

NEZODPOVEDNOSŤ HRÁČOV „Obrovská bola nezodpovednosť futbalistov voči povinnostiam na t ré n i n g o c h . Keď som mal na tréningu šiestich hráčov, Stanislav Suchánek a Renato Jovnáš, nový a bývalý tak som bol vedúci FK Slávia mimoriadne šťastný,“ pokračuje kouč slávistov, BUDE MALÝ REAL? Autor tohto textu sledoval v poktorý dirigentskú paličku prebral po šiestom kole od Jánosa Csankiho. slednom období aj stretnutia FK DoDebeljačský tréner rezignoval na lina v Padine. Jesenný majster poste lodivoda Kovači- Srbskej ligy – skupina Vojvodina čanov a podobne ako i dáva veľa gólov z takzvaných štanjeho predchodca, Pa- dardných situácií, akými sú rohové, dinčan Ladislav Petro- priame a nepriame voľné kopy. Na vič, sťažoval sa na ne- každom tréningu Padinčanov bolo zodpovednosť hráčov viac ako dvadsať futbalistov Doliny. Slávistické cvičenia neboli navštívoči svojim úlohám. „Rozčarovali ma do- vené. Tréner a členovia bývalého vemáci hráči, pritom fi- denia sa domnievajú, že čo do kvanančne boli všetci za- lity futbalistov Slávia nezaostáva bezpečení. Nehovorím, za inými klubmi, ale sa herné činže sme občas neme- nosti a kombinácie môžu dosiahnuť škali s výplatou, ale nie početnejako niektoré väčšie a šou náznámejšie futbalové vštevnoskluby, ktoré sú na tom ťou tréninhoršie,“ prízvukoval bý- gov. Rozhodvalý predseda Renato Jovnáš. „Na duely covia dali mimo chotára sme ces- Kovačičav tovali desiati, dvanásti. nom Futbalisti mali rôzne priebehu Slobodan Novković strelil päť gólov výhovorky, necestova- j e s e n e v drese Slávie li z oprávnených, ale š e s t n á s ť roslav Jonáš a Jaroslav Šimon. Okrem väčšinou aj z neoprávnených dôvo- žltých a až spomínanej trojice v Správnej rade dov,“ vraví slávista, ktorý za dve a pol päť červených kariet. budú činní Želimír Bartoš, Janko sezóny stál v čele klubu. Kovačičan Mršulov bol od šieste- Na zasadCicka, Stanislav Dudáš a Goran BoSieň Miestneho spoločenstva v Kovačici bola bić. Do Dozornej rady Zhromažde- ho kola aj tréner dorastu. Doras- nutí časť na Volebnom zhromaždení FK Slávia plná nie zvolilo Jozefa Pavlíka, Adama Zej- tenci hrali od tejto jesene novú ligu, fanúšikov Jeden futbalista na jednej zo sonulahiho a Martina Tomana. Hovor- nezávislú od seniorov v Prvej juho- mienila, že futbaloví rozhodcovia ca klubu z Vinohradskej bude Renato banátskej lige. Slávisti z 11 klubov za- boli príliš prísni voči slávistom, kým ciálnych sietí napísal, že „Staňo Sukončili na konci jesene na šiestom iní tvrdili, že sú na vine vlastnou ne- chánek začína tvoriť v Kovačici malý Jovnáš. Real“. Nový predseda povedal veOkrem volebných aktivít najviac mieste. V Juhobanátskej lige – sku- disciplínou sami hráči. Okrem už spomínanej dvojice, rejne na zasadnutí, že „ak máme dediskusie patrilo kádrovým problé- pina Západ získali pätnásť bodov. „Aj mom a infraštruktúre v Slávii. Od- v dorasteneckom celku je stav po- ktorá zohrala všetky merania síl, sať kilometrov od Kovačice malú znelo, že by dôraz v budúcnosti dobný ako v prvom tíme, máme až štatistika potvrdzuje slová Mršulo- Barcelonu, prečo by sme nemali u mali dať i na (naj)mladšie kategórie ôsmich cezpoľných futbalistov, z va, že „ani na jednom zápase ne- nás malý Real“. Predseda podčiarkol slávistov. „Najviac zápasov, všetkých čoho šiestich z Padiny,“ akcentuje. mohol zostaviť dve rovnaké začia- záverom, že v Slávii musí panovať Prvé mužstvo zakončilo na tri- točné jedenástky“. Na štrnástich „poriadok, práca a disciplína“. Po nepätnásť, v jesennej časti majstrovstiev okrem Nenadića zohral Mi- nástom mieste. Slávia má piaty útok, zápasoch hral Božić, po trinásť Sla- čase čas býva. Uplatnia ľudovú múhaljčić, ktorý má 36 rokov. Je rok star- ale až pätnástu obranu v lige. Dala 27 đan Novković, Válovec a Ďuriš, po drosť v nasledujúcich sezónach sláší odo mňa a nebol prítomný ani na gólov. Z toho počtu ale šestnásť dvanásť Slobodan Novković a Stra- visti? jednom tréningu,“ vysvetľoval priam gólov vsietila len na troch zápa- kúšek, jedenásť Koleski, po desať BaJán ŠPRINGEĽ nezmyselnú situáciu zvedavým fa- soch: po poltucet Barande a Gaju, koš a Ďurkovský, po deväť brankár

8. 12. 2012

49 /4520/

HLAS ĽUDU

ŠPORT

Mužstvo veteránov lalitskej Panónie v jeseň roku 2012

LIGA VETERÁNOV ANTEHO BAČIĆA-BADŽU

Piatok – futbalový sviatok U

ž sedemnásty rok každý piatok od konca augusta až do začiatku novembra je na ihriskách klubov Odžackej obce skutočný futbalový sviatok veteránov. Tejto jesene v Lige Anteho Bačića-Badžu, legendy odžackého Tekstilca, prvoligovej Crvenky, na konci kariéry i hráča a trénera lalitskej Panónie, hralo desať Fanúšikovia lalitských futbalových starých mužstiev. Deviatim pánov mužstvám z územia Obce Odžaci (nehrá len Dunatáj z ZA PANÓNIU HRALI Bogojeva, ktorý už niekoľko rokov Tričko lalitskej Panónie si tejnemá ani seniorský tím) sa prito jesene obliekali: Stamenpojila aj báčska Tvrđava, kým ceković, Benka, Farkaš, A. Polok pivnickej Slávie po niekoľpović, Vl. Popović, Ljubenkých sezónach v lete z ligy vystúković, Vranješ, Kovačević, Dipil. mić, B. Malivuk, Tancik, VuSúťaž má predovšetkým rečenov, Jovkić, Pivarev, Ronkreačný ráz niekdajších aktívnych čević, V. Krivokuća, M. Erdelfutbalistov, ktorí sú medzi sebou jan, S. Erdeljan, Múdry, Brkić, dobrí kamaráti. Piatkové zápasy a Ignjatović, Stanojković. hlavne družné posedenia po nich sú príležitosťou na sprítomnenie niekdajšej rivality z mladších čias, Minulú jeseň najviac úspechu keď aktívne hrávali futbal v prvých mali veteráni báčskej Tvrđavy, mužstvách. Aj keď výsledky nie sú ktorí osem zápasov vyhrali a jeprvoradé, predsa sa hrá s veľkou diný neúspech (1 : 2) zažili v Kachuťou a cieľom vyhrať nad sú- ravukove s viacnásobným šamperom. Nuž preto sú všetky zá- piónom Poletom. Vlaňajší majpasy zaujímavé. Každý veterán ster BSK z Báčskeho Brestovca sa snaží ukázať čím viac futbalo- prehral dvakrát (s Tvrđavou 2 : 5 a vého kumštu z mladosti, samo- v Ratkove 3 : 4) a zatiaľ sa musí zrejme, v súlade s tým, koľko mu uspokojiť s druhým miestom. Po to roky, ale aj kilogramy dovoľu- niekoľkých neúspešných rokoch s jú! rovnakou bilanciou ako BSK na 8. 12. 2012

49 /4520/

HLAS ĽUDU

Pivničania Česko a Peťkovský (zľava) viac nehrajú v lige veteránov ABB

sledom kole s tímom BSK doma tiež 1 : 5, pričom remizoval s Odžakmi 3 : 3. Prvú polovicu tabuľky uzavrel práve mladší odžacký klub. Borac z Báčskeho Gračca podľa očakávania vedie dolnú časť tabuľky, Deronjčania na siedmom mieste získali desať bodov. Lalitská Panónia, ktorá má najstaršie mužstvo v lige, je na ôsmej priečke. Predposledný odžacký Tekstilac najviac rozčaroval svojich fanúšikov, kým posledný Zadrugar zo Srbského Miletića na konte má nula bodov a vsietil iba jeden gól! J. Pucovský Túto zaujímavú súťaž podporuje aj predsedníčka Obce Odžaci Izabela Šerićová

treťom mieste skončil Radnički z Ratkova (sedem víťazstiev a dve prehry, v Báči 4 : 9 a s Poletom doma 1 : 2). Polet z Karavukova je štvrtý, keďže utŕžil dve katastrofy, v Deronji s Omladincom 1 : 5 a v po-

ŠPORT V SRBSKU SA ZAČALI 10. MAJSTROVSTVÁ EURÓPY HÁDZANÁROK

Keby ženy v stopách mužov... A

ký začiatok, taký aj koniec. Športový rok 2012 sa u nás začal 10. Majstrovstvami Európy hádzanárov, na ktorých reprezentácia Srbska zaslúžene získala striebornú medailu. Zverenci Veselina Vukovića vo finále podľahli Dánom 19 Na zápase Nórsko – Srbsko bolo mnoho : 21, ale aj tak veľmi takýchto hádzarských objatí potešili milovníkov Na štarte ME reprezentantky hádzanej. Srbska, ktoré sú v belehradskej skuTento rok na športovom pláne v Srbsku sa končí ďalším veľkým po- pine s výbermi Nórska, Ukrajiny a dujatím – 10. Majstrovstvami Európy Česka mali naozaj ťažkú úlohu. Súhádzanárok. Šampionát starého kon- perkami im boli v tejto chvíli beztinentu prebieha v Belehrade, Novom pochyby najlepšie hádzanárky plaSade, Niši a vo Vršci v dňoch 4. až 16. néty – Nórky, držiteľky trojnásobdecembra 2012. O šampiónsky titul ného titulu – európskeho, svetovésa uchádza 16 národných družstiev, ho a olympijského! Pred vykročením na parkety bemedzi ktorými sú najväčšie favoritky Nórky – päťnásobné majsterky Eu- lehradskej haly Kombank Arena rópy. Trikrát najlepšia bola dosiaľ re- šéftréner družstva Srbska Saša Boprezentácia Dánska a raz triumfova- šković sľúbil, že sú všetkých šestnásť hráčok v dobrej forme a na každom li naše susedky Maďarky. zápase zabojujú tak, aby sa dostali aspoň do druhej fázy šampionáPRVÝ DEŇ NA ME tu. Pred predsa skromným počBelehrad: A-skupina: Nórstom divákov (asi 3 500) v ohromnej ko – Srbsko 28 : 26, Ukrajina belehradskej hale zápas Nórsko – – Česko 22 : 25. Srbsko mal priebeh, aký vedenie náNiš: B-skupina: Švédsko – šho družstva zahlásilo. Hádzanárky Dánsko 27 : 26, Francúzsko – Srbska sa smelo pustili do súperiek, Macedónsko 29 : 16. ktoré za posledných 15 rokov na Nový Sad: C-skupina: Chornajväčších svetových športových vátsko – Maďarsko 28 : 27, podujatiach získali všetko to, čo sa Nemecko – Španielsko 20 : mohlo získať. Neznechutilo ich ani 23. päťgólové výsledkové manko na Vršac: D-skupina: Rupolčase 12 : 17 v prospech Nórok. munsko – Rusko 21 : 21, ČierNa začiatku druhého polčasu naše na Hora – Island 26 : 16. hráčky rýchlo dosiahli skóre 5 : 2 a

v 53. min. mali nerozhodný výsledok 25 : 25. Do posledných šesťdesiat sekúnd sa vošlo s výsledkom 26 : 27, aby Nórka Korenová vsietila jeden zo svojich šiestich gólov, a bol to koniec našich nádejí – (26 : 28), že s veľkými favoritkami získame aspoň bod.

Prvý neúspech by nesmel demoralizovať naše hráčky. Ďalšie zápasy sú šancou pre Tomaševićovú, Lekićovú, Ognjenovićovú a ostatné dievčatá, aby sa takým výkonom a bojovnosťou, ako v súboji s Nórkami pokúsili kráčať v stopách kolegov – hádzanárov Srbska, ktorí v januári potešili športových fanúšikov v našej krajine. J. P.

„TURNAJ PATRÍ MEDZI NAJMASOVEJŠIE VO VOJVODINE TOHTO ROKU,“ vyhlásil v nedeľu 2. decembra 2012 v Športovej sieni v Debeljači Dušan Radomirović, člen predsedníctva Združenia volejbalových klubov Vojvodiny. Najmenej 350 volejbalistov z Pančeva, Crepaje, Kovačice a Padiny sa zúčastnilo na niekoľkohodinových zápasoch v rozličných vekových kategóriách, od najmladších školákov až po seniorské družstvá. Do finále, ktoré sa uskutoční v polovici decembra v Pančeve, postúpili všetky kategórie nižších tried zo všetkých škôl. Keď ide o staršiu vekovú skupinu školákov, na záverečný turnaj postúpili: Pančevo 6 (ZŠ Ðuru Jakšića), Crepaja 1, Padina 2, Kovačica 1, Padina 5 a Pančevo 2 (ZŠ Miku Antića). Súťaž na štyroch ihriskách realizoval Ivan Krgović, tréner Školy volejbalu Odbojka 013 za pomoci profesorov telesnej výchovy a riaditeľov základných škôl z území obcí Kovačica a Pančevo. Okrem D. Radomirovića turnaj sledoval a pozitívne ohodnotil i Brana Jovanov, vychýrený kondičný volejbalový a futbalový tréner. Na snímke je záber z turnaja v Debeljači. Ján ŠPRINGEĽ

STARÍ PÁNI Z ARADÁČA A HLOŽIAN si zmerali sily v troch zaujímavých stretnutiach. Na jar v Hložanoch zvíťazili domáci výsledkom známym zo zápasov vo vodnom póle (8 : 7). V druhom (v Aradáči) zase boli úspešnejší domáci; vyhrali v pomere 3 : 2. Tretí zápas sa začal po prvom a skončil sa po druhom, ako sa patrí – priateľskou remízou pri spoločnom posedení. Na ktorom bola reč aj o tom, prečo sa seniorský tím AŠK Aradáč „odmlčal“. O tom viac v nasledujúcom čísle nášho týždenníka. Na snímke: Futbaloví veteráni celkov AŠK a Budúcnosti pred zápasom v Aradáči 18. novembra 2012. J. Bartoš

8. 12. 2012

49 /4520/

HLAS ĽUDU

Mužstvo pionierov pivnickej Slávie: tréner M. Česko, B. Keravica, D. Vachula, B. Petrović, J. Čobrda, D. Šuster, M. Čobrda, S. Vinkovič (stoja zľava); D. Sič, M. Keravica, F. Badinský, M. Pintír, M. Benka, B. Žigmund, A. Čobrda (v drepe zľava).

PIONIERSKA LIGA OFZ BÁČSKA PALANKA

Tu sa brúsia talenty D

Stopér Dalibor Vachula

obre urobilo vedenie Obecného futbalového zväzu Báčska Palanka, že na svojom území zorganizovalo súťaž pionierskych mužstiev. Pravda, účasť v tejto lige je dobrovoľná, každý klub môže zapojiť mužstvo svojich najmladších futbalistov, keďže sa aj týmto spôsobom vychovávajú hráči pre prvú jedenástku. Škoda len, že nejestvuje aj dorastenecká liga, lebo je medzi pioniermi a seniormi veľká časová medzera, pričom sa väčšina hráčov prestane zaujímať o futbal, a tak sa nie vlastnou vinou strácajú futbalové talenty. Tejto jesene Ligu pionierov OFZ Báčska Palanka začalo deväť mužstiev, ale medzičasom Soko z Novej Gajdobry z neznámych príčin vystúpil zo súťaže. Pionieri pivnickej Slávie si celkom zaslúžene vybojovali jesenný primát v konkurencii ôsmich muž-

stiev. Trénerom najmladších futbalistov v Pivnici je niekdajší hráč Slávie Miroslav Česko. Sústavná práca s pioniermi priniesla prvé pekné výsledky. Mladučkých pivnických futbalistov podporujú rodičia, najmä pri organizácii domácich zápasov a zabezpečujú aj prepravu za chotár. Nie je dobre, že viaceré zápasy museli registrovať kontumačným výsledkom 3 : 0, lebo jednotlivé kluby nemohli zabezpečiť dostatočný počet hráčov! Ján ŠUSTER

Brankár Dávid Šuster

VÝSLEDKY PIVNIČANOV

MUŽSTVO SLÁVIE

STRELCI

Bačka Despotovo – Slávia 0 : 3 kontumačne, Slávia – Maglić 5 : 0, Kriváň Selenča – Slávia 1 : 2, Slávia – Borac Obrovac 3 : 2, ČSK Pivara – Slávia 2 : 2, Slávia – Kulpín 4 : 0, Slávia – Vojvodina Tovariševo 3 : 0 kontumačne.

Tričko Slávie si tejto jesene obliekali: Dávid Šuster, Julián Čobrda, Bogdan Keravica, Dalibor Vachula, Stanislav Vinkovič, Boris Petrović, Martin Benka, Boris Žigmund, Marián Čobrda, Damián Sič, Miroslav Pintír, Alexander Čobrda, Darko Ćitanov, Rastislav Záskalický, Filip Badinský, Milan Keravica, Aleks Strilić.

Góly za Pivničanov dali Benka 4, Petrović 4, Sič 3, Žigmund 2, Pintír 2, Vachula 1. Šesť gólov Slávii pripísali vďaka kontumačným výsledkom.