Hlas 49 2013

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

49

/4572/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 70 | 7. 12. 2013 | CENA 50 DIN

www.hl.rs

Nech aj v decembri mrzne a sneží, lebo vraj úrodný rok nato beží

Ján Triaška Báčsky Petrovec

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

ŠPORT

Poľnopolitika EÚ v novom roku po novom

Záhrebské úspechy Karkušovej

Z obsahu

4 TÝŽDEŇ 5 Integračnými procesmi znemožniť konflikty 6 Buďme opatrní, zodpovední a tolerantní 7 Štyri veľvyslankyne

9 SLOVENSKO 10 ĽUDIA A DIANIA 11 Ako priniesť peniaze do obce?

12 Na listine iba jedna žena!

16 Protokol náš každodenný 17 Recepty staré, ponuky nové

22 DETSKÝ KÚTIK

Predstavitelia srbskej vlády, misie OBSE a národnostných rád národnostných menšín, pôsobiacich v Srbsku, vo Vršci rokovali o navrhnutých zmenách zákona o národnostných radách.

V. Hudec

22 Domáce zvieratká tu blízko pri nás

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 24 Aj rodinné farmy majú svoj sviatok 25 Nedostatočne využité potenciály 29 Ako jesť, aby vás žalúdok neprefackal

31 KULTÚRA 31 Tradícia, ale aj kultúrna inovácia 32 Falatek javiska v Laliti 34 Dve príjemné hodiny so Vzletom 36 Muž z ocele

38 OZNAMY

Účastníci 9. muzikologickej konferencie si posvietili na zatiaľ málo preskúmanú tému Slovenská vojvodinská hudba a jej zastúpenie na Slovensku. (s. 31) A. Francistyová

44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Sladké ovocie nechali na jar 48 Futbal mimo trávnika 49 Koniec neúspešnej jesene 50 Dvojitá koruna zo Záhrebu Autorka titulnej fotografie: Ľubica Sýkorová

Vo viacerých poľovníckych revíroch vo Vojvodine sa významne znížila populácia zajacov.

Hajdušickí poľovníci za to obviňujú človeka.

V. Hudec

EDITORIÁL ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

Sviatky, prázdne peňaženky a tolerancia V

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208

©Annsunnyday/ StockFreeImages.com

December ani poriadne nezaklopal na dvere nášho rodinného domu, a už som si urobila zoznam nákupov drahých vianočných darčekov.

Jednoducho: podľahla som čaru konzumnej spoločnosti a nákazlivej dedomrázovskokokakolovskej reklamnej kampani.

eď najbližším treba „dokázať“ lásku! Vraj... Či naozaj?

Nedokazujeme im svoju náklonosť tým, že sme voči nim milí a zhovievaví, že im pomôžeme, keď to potrebujú, že ich objímame aj vtedy, keď to najmenej očakávajú? Alebo naozaj na dôkaz lásky musíme kúpiť hudobnú vežu, Iphone, či nejaký iný produkt pretechnizovaného nielen priemyslu, ale celej spoločnosti?

S príchodom dvanásteho mesiaca a adventného obdobia mysľou mi preblyslo čosi iné. Rozhodla som sa nezostať s úplne prázdnou peňaženkou. Darčeky síce nakúpim, ale oveľa skromnejšie od tých, ktoré pôvodne tvorili môj shoppingový zoznam – veď nemôžem celkom zradiť ženu v sebe, ktorá sa teší z nákupov. Ale nesmiem v sebe zaprieť ani duchovnú tradíciu predkov, ktorí sa počas adventu duchovne pripravovali na Vianoce, a to pokojným, striedmym spôsobom života. Je pravda, že vianočný stromček už okrášľuje našu obývačku, ale nie preto, že by sme sa chceli zaliečať kresťanskému dedičstvu našich prastarých mám a dedov. Skôr preto, že sa už nevieme dočkať tepla rodinných stretnutí počas nadchádzajúcich sviatkov, ktoré v dobe, ktorá už dávno nasadila rýchle tempo, sú, žiaľ, iba občasné.

Počas tohtoročného adventu, ktorý vstupuje do druhého týždňa, aj druhýkrát mi niečo preblyslo mysľou. Nie striedmosť len počas príprav na vianočné sviatky, ale zdržanlivosť by mala byť prítomná počas celého roka, ktorá by okrem toho vždy mala byť zosilnená ozajstným tolerantným cítením. Voči najmilším, ale aj voči tým menej milším, voči každému človeku na tomto svete, lebo ľudstvo si už dávno uvedomilo a ustanovilo potrebu po dodržiavaní univerzálnych ľudských práv, s ktorým sa vždy spája slovko tolerancia. Práve v týchto dňoch som sa uistila v to, že tolerancia je slovko, ktoré nielenže má stále miesto v slovníku mojich obľúbených slov, ale je aj spôsob môjho života... Lebo po tom, čo som prednedávnom zistila, že na Slovensku mám dobrého známeho, ktorý sa aj verejne vyjadril ako gay, môžem konštatovať, že ja s tým problém nemám. Práve naopak: som hrdá, že som tolerantná...

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

Čítajte nás aj na www.hl.rs.

Redakcia si vyhradzuje právo niektoré príspevky zverejniť iba vo svojom online vydaní.

7. 12. 2013

49 /4572/

HLAS ĽUDU

3

TÝŽDEň SEDEM DNÍ

Reálny a (ne)populárny N ávrh štátneho rozpočtu na rok 2014 sa dostal do Národného zhromaždenia, aby do 15. decembra, na rozdiel od predchádzajúcich rokov, bol schválený v zákonnej lehote. Minister financií Krstić rozpočet predstavil a opísal ako reálny, opozícia ho kritizuje zvlášť za nové „solidárne“ zdaňovanie platov a zvýšenie dane z pridanej hodnoty. Na prvý pohľad vidno, že základné položky nepôsobia optimisticky: plánované príjmy – 930 miliárd, výdavky – 1113 miliárd, deficit – 182,5 miliardy, čiže 4,6 percenta hrubého domáceho produktu.

Očakávaný hospodársky rast neprevýši jedno percento, predovšetkým pre zmenšený prílev investícií, ale aj následkom reálneho poklesu osobnej a štátnej spotreby. Nesľubuje sa ani zvýšenie zamestnanosti, ani zníženie inflácie. Ak je na útechu, takto aspoň vieme, kde sme, čiže ako hlboko

sme klesli. A uvedomíme si, že len keď sa pekné želania zmenia na konkrétne úlohy pre konkrétnych ľudí na konkrétnych funkciách, môžeme urobiť krok vpred.

O klesaní by sa dalo hovoriť a hovoriť. V súvislosti so vzťahom k azylantom, napríklad. Pritom neraz, keby sme hovorili úprimne, vedeli by sme poukázať nielen na problémy, ale aj na spôsoby ich riešenia. Ale keď problémy jasne ozrejmí niekto iný a zvlášť keď jasne povie, že riešenie síce existuje, ale nie je jednoduché ani ľahké, reagujeme negatívne. Tak najnovší prieskum verejnej mienky na tému popularity ministrov aktuálnej vlády ukázal, že občania neradi tých, čo sa nepousilujú trochu omašličkovať krutú realitu.

Preto na najnižšom stupienku uviazol a najmenšej popularite sa teší Saša Radulović, minister ekonomiky, len preto, že nastúpil do funkcie odhodlaný robiť svoju ro-

botu. Už na štarte vyvolal nevôľu mnohých, lebo bez pozlátky hovoril o problémoch, či už to bolo o verejných podnikoch, alebo o subvenciách požierajúcich rozpočtové peniaze. Potom nasledovali aj ďalšie témy: podniky v procese reštruktuovania živiace sa takisto z rozpočtu, premnožená byrokracia, čoraz väčšie zadlžovanie a účty, ktoré sa hromadia a ktoré sa musia platiť, bez ohľadu na prázdne peňaženky.

Opisujúc rozpočet na budúci rok ako reálny, minister financií Krstić povedal to isté, čo minister ekonomiky Radulović, keď poukázal na všetky aktuálne cesty a móresy, ktoré nevedú nikam. Občania ich môžu chcieť alebo nechcieť, ale pravdu nemožno poprieť. Čím skôr si to nielen občania, ale aj ich demokraticky a legálne zvolení zástupcovia uvedomia, tým skôr začneme meniť svet, s ktorým nikto nie je spokojný. Česť výnimkám.

Svet, na ktorý si väčšina starších obyvateľov s nostalgiou spomína, dávno odišiel do dejín. Jedným z

PO DEKLARÁCII A PLATFORME

Na rad prišli amendementy edem percent zo štátneho rozpočtu, ktoré podľa Ústavy patria AP Vojvodine, každoročne chýbajú v pokrajinskom rozpočte – je to názor, ktorý v poslednej dobe veľmi často zastávajú pokrajinskí poslanci. V tomto je jednotná aj pozícia, aj opozícia – štát by mal spĺňať ústavou garantované práva Vojvodiny, lenže keď ide o spôsob vyjadrenia nesúhlasu s nerešpektovaním ústavy – v tom nie sú jednotní.

Na poslednom zasadnutí 27. novembra pokrajinské zhromaždenie schválilo tri amendementy na návrh rozpočtu na rok 2014, ktorými pokrajina žiada spĺňanie ústavných ustanovení. Pred rokom zhromaždenie z rovnakého dôvodu schválilo amendementy na Zákon o rozpočte na rok 2013, amendementy na zmeny a doplnky Zákona o rozpočtových pravidlách, formovalo pracovnú skupinu, ktorá mala vypracovať návrh zákona o financovaní Vojvodiny, avšak nepohlo sa z mŕtveho bodu. Tieto fakty pripomenul pokrajinský tajomník pre financie Zoran Radoman

S

4

a zdôraznil, že podľa návrhu republikového rozpočtu, pre Vojvodinu sa z koláča ujde 56 miliárd dinárov, čiže bude jej odobratá polovica rozpočtu pre kapitálové vklady. V amendementoch sa požaduje výmena navrhnutej štruktúry pokrajinských prijímov. Namiesto 32 miliárd transférových zdrojov určených pre školstvo a lokálne samosprávy, ku ktorým má povinnosť štát, a nie pokrajina, požaduje sa, aby do pokrajinského roz-

počtu vošlo 33 % z príjmov zo spotrebných daní, vyberaných na území pokrajiny, čím by sa zabezpečilo 32 miliárd dinárov.

Podľa predsedu Výboru pre financie Martina Zlocha toto je iba krátkodobé riešenie problému. Podľa neho, ale aj väčšiny poslancov, riešením je schválenie zákona o financovaní Vojvodiny.„Nedávno schválený text platformy o financovaní pokrajiny a dnešné amendementy sú svoj-

jeho nepostrádateľných symbolov je 29. november, Deň (vtedajšej) republiky. Ustanovený na znak pamiatky na druhé zasadanie AVNOJ (Antifašistická rada národného oslobodenia Juhoslávie) v Jajci, na ktorom sa formovali základy federatívnej Juhoslávie, 29. november sa časom stal všeobecne uznávaným, ozajstným ľudovým a rodinným sviatkom. Čosi ako Deň vďakyvzdania pre Američanov, ktorý sa oslavuje v tom istom období, každý štvrtý štvrtok v novembri. Bol to vhodný úvod do zimných sviatkov, ako sú Vianoce a Nový rok, príležitosť stretnúť sa s blízkymi. Keďže sa rodiny okolo Dňa republiky často zoskupovali na zabíjačkách, mnohí ešte aj dodnes, zo zvyku, robia zabíjačku práve 29. novembra. Ako štátny sviatok Deň republiky 29. novembra figuroval aj po rozpade SFRJ, až do roku 2002. Tohto roku sa naplnilo 70 rokov od zasadania, ktoré znamenalo zrod novej Juhoslávie.

A. Lazarevićová ráznym apelom, aby sa konečne dopracovalo k stabilnému financovaniu.

Veľkým problémom je aj komunikácia medzi pokrajinským zhromaždením a ministerstvom financií, ktorá zatiaľ z ich strany nejestvuje,“ povedal Zloch.

Proti návrhu zmien zákona hlasovali členovia opozičných strán. Pavle Budakov (SPS) poznamenal, že požiadavka, aby sa z republikového do pokrajinského rozpočtu presunulo okolo 30 miliárd dinárov, čím by sa splnilo ustanovenie Ústavy, je nereálna vzhľadom na celkovú situáciu.

Ako povedal, pokrajinský rozpočet musí obsahovať 7 % zo štátneho rozpočtu, ale nie takým spôsobom, akým je to navrhnuté v amendementoch, a preto je nevyhnutné, aby Zhromaždenie Vojvodiny iniciovalo, aby sa čím skôr stretla pracovná skupina pre vypracovanie zákona o financovaní Vojvodiny.

Podľa predsedu vlády AP Vojvodiny Bojana Pajtića návrh rozpočtu nie je iba v rozpore s Ústavou, ale aj s ambíciami našej krajiny, aby sa stala členkou európskej rodiny. „To sa nemôže dosiahnuť, ak sa nerešpektujú vlastná ústava a zákony,“ povedal vojvodinský premiér.

J. Pániková

7. 12. 2013

49 /4572/

HLAS ĽUDU

TÝŽDEň VO VRŠCI SA ZAČALA VEREJNÁ ROZPRAVA O NÁVRHU ZMIEN ZÁKONA O NÁRODNOSTNÝCH RADÁCH

Integračnými procesmi znemožniť konflikty V nedeľu 1. decembra sa vo Vršci začala verejná rozprava o predbežnom návrhu zmien zákona o národnostných radách národnostných menšín, na ktorej sa zúčastnili predsedovia, resp. predstavitelia väčšiny národnostných rád pôsobiacich v Srbsku. Minister spravodlivosti a štátnej správy Nikola Selaković na úvod pripomenul, že 13 percent obyvateľstva Srbska tvoria príslušníci národnostných menšín, ktorí sa hlásia k viac ako tridsiatim národnostným spoločenstvám.

– Srbsko ako demokratický a multietnický štát si veľmi váži svoju multikultúrnosť a považuje ju za prednosť svojho rozvoja.

Tá rozmanitosť je veľké kultúrne bohatstvo pre krajinu, ale iba v prípade, ak sa dobre riadi integračnými procesmi, ktoré majú znemožniť konflikty a prispieť k budovaniu spoločnosti rovnoprávnosti. Doterajší zákon priniesol novú kvalitu do oblasti ochrany menšinových práv v Srbsku, ktoré sa naplno venuje zachovaniu multikultúrnosti, multietnickosti a rovnomernému zastúpeniu príslušníkov menšín vo verejnom živote. Navrhnutými zmenami a doplnkami sa iba koriguje zákon z roku 2009. Totižto počas uplatňovania zákona sa zistili nedostatky, ktoré treba

zmeniť, a to pred voľbami do NRNM, ktoré nás očakávajú v roku 2014. Zmysel úpravy zákona je v tom, aby dôsledne a jasne uplatnil koncepciu NRNM ako inštrumentu kultúrnej autonómie národ- O pokroku v práci národnostných rád sa kladne zmienil aj veľvyslanec OBSE nostných men- v Srbsku Peter Burkhard šín, – povedal minister Selaković. Poukázal aj na torých otázkach týkajúcich sa zá- mi a nemali času o ňom sa zmieto, že ministerstvo a pracovná kona, po čom budeme môcť po- niť. Jednotliví predstavitelia skupina, ktorá pracovala na zme- kračovať s jeho zlepšovaním, – vy- NRNM sa zasadzovali o to, aby týmito zmenami bolo doriešené nách zákona, zaujali stanovisko, že hlásil Burkhard.

Po tom, ako štátna tajomníčka financovanie týchto inštitúcií, aby ustanovenia platného zákona, ktoré sa nachádzajú pred Ústav- Ministerstva spravodlivosti a štát- sa vykonala jej depolitizácia a ným súdom, nebudú analyzo- nej správy Gordana Stamenićová presne definoval pojem a poslavať, kým súd oficiálne nezverejní predstavila návrh zmien zákona, nie NRNM. Konečne bolo počuť aj slovo dostali aj predstavitelia návrh, aby osobitný voličský zozsvoje stanovisko.

Vedúci misie OBSE v Srbsku NRNM, ktorí nastolili dilemu, či nam bol transparentný, aby sa vraj Peter Burkhard ocenil, že v práci členovia výkonného výboru nestávalo, že sa príslušníci jednej národnostných rád v Srbsku sa do- NRNM musia byť výlučne členo- menšiny zapisujú na zoznam inej. siahol významný pokrok, ibaže si via NR, alebo to môžu byť aj iní Predstavitelia pracovnej skupizákon vyžaduje určité zmeny s cie- poprední aktivisti, resp. odborní- ny, ktorí hlavne neodpovedali na ľom odstránenia zistených nedo- ci z radov konkrétneho národ- poznámky a návrhy, ale ich iba statkov. – Sledovali sme prácu ného spoločenstva. Odzneli aj evidovali, možnosť, aby osobitný pracovnej skupiny a veľmi nás poznámky, že sa predbežný návrh voličský zoznam bol transpazaujíma, aké stanovisko k na- zákona podstatne líši od jeho rentný, rázne odmietli, lebo podvrhnutým zmenám zaujali pred- pracovnej verzie, o ktorej rokovalo ľa nich osobné právo každého člostavitelia národnostných rád. V na- koordinačné teleso národnost- veka je, aby sa vyjadril o svojej nástávajúcom období očakávame aj ných rád, a že ho národnostné rodnosti.

V. Hudec mienku Ústavného súdu o niek- rady dostali iba pred piatimi dňa-

NA MEDZINÁRODNOM CHARITATÍVNOM BAZÁRI V BELEHRADE

Čaro Vianoc P

rvýkrát si ho tohto roku mohli l. decembra vychutnať všetci, ktorých cesty smerovali do haly 2 Belehradského veľtrhu. A bolo ich ozaj mnoho. Belehradčanov a cezpoľných, vrátane početných predstaviteliek viacerých našich združení žien. Po rade trinásty Dobročinný (pred)vianočný bazár, ktorý tradične usporiadal Medzinárodný klub žien z Belehradu (IWC) zoskupil aktérov zo 48 krajín, ktorí na takmer šesťdesiatich stánkoch ponúkli vstup do sveta aj tunajšieho, ale aj toho exotického a ďalekého.

7. 12. 2013

49 /4572/

Ďakujúc komunikáciám, planéta je už dávno globálnou dedinou, čo však neznamená, že sú nám všetkým všetky jej uličky rovnako blízke a známe. Kvôli tomu je dobre, že takéto akcie sú: aby sme videli a podľa hĺbky vrecka i nakúpili čosi cudzie, od kníh Tradičný účastník: Slovensko cez suveníry po hračky, poprechádzali sa kúskom ne- maďarský guláš a slovenskú Štuznámych krajín, od Jamajky, cez dentskú pečať, vydýchli si pozeJaponsko po Nigériu, ochutnali rajúc kultúrno-umelecký program

HLAS ĽUDU

a tanečné a hudobné vystúpenia súborov, zvítali sa so známymi, s ktorými sme sa nestretli tobôž aj rok...

Vlaňajší bazár prilákal viac ako päťtisíc návštevníkov, čo znamenalo i 110 000 eur na charitatívne účely a na tých, ktorí ich najviac potrebujú. Aj o tom sú nadchádzajúce Vianoce: o blízkosti, pomoci a porozumení, o nás takých, akí sme a akí môžeme byť, o roku, ktorý by sa nemal počítať bez dobrých, humánnych skutkov.

Preto je bazár nielen bazárom, ale aj čímsi navyše. A nejde pritom len o ovzdušie, v ktorom sa koná, alebo ktoré ako prísľub prináša...

O. Filip

5

TÝŽDEň SOCIÁLNE TÉMY A DILEMY

Buďme opatrní, zodpovední a tolerantní K Svetovému dňu boja proti aidsu d roku 1985 – 396 nakaze- osôb. Áno, tie ných vírusom HIV, v súčas- osoby sú v našej nosti 267 infikovaných, 71 cho- krajine aj naďalej rých na aids, do novembra t. r. diskriminované, 27 novoinfikovaných a na ná- a preto všetci sledok choroby aids v tomto musíme pracoroku umreli 4 osoby. Sú to úda- vať na tom, aby je o počte osôb nakazených sme sa konečne vírusom HIV a chorých na aids, vymanili zo zlých a to iba na území AP Vojvodiny. „zvykov“ a uveInfekciu HIV zaevidovali v 39 (z domili si, že aids celkových 45) vojvodinských je ako aj každá obcí. Najviac infikovaných je iná choroba, – zaznamenaných na území hovorí predseda miest Nový Sad a Pančevo. Pod- pokrajinskej koľa organizácie UNAIDS koncom misie pre HIV. roku 2012 s HIV vírusom vo Známe je, že sa svete žilo 35,3 milióna ľudí, HIV prenáša nečiže 0,8 % svetovej populácie. chráneným poMožno niektorí budú názoru, hlavným stykom, HIV sa prenáša (aj) infikovanou krvou...

(Foto: JAZAS Nový Sad) že 267 infikovaných osôb v ce- krvou a krvnými lej pokrajine nie je veľa, avšak derivátmi a z realita je taká, že ich je istotne matky na dieťa. Z pokrajinskej svete je ten údaj omnoho vyš(aspoň) dvakrát viac, než tieto komisie pre HIV ozrejmujú, že v ší – ročne sa otestuje okolo 90 údaje ukazujú. Štatistické úda- tomto roku mali prípad naro- % tehotných. V tejto prevencii je hovoria, že ročne sa takmer denia HIV negatívneho dieťaťa veľkú úlohu majú gynekológovia, ktorí by každej tehotnej tisíc obyvateľov nažene mali odporučiť testovanie šej krajiny otestuje na na HIV. Žiaľ, málo je takých, HIV, čo je, všetci uznáktorí sa dodržiavajú tejto odme, veľmi nízky počet. bornej povinnosti.

Na nízku úroveň Nakazeným osobám sa osozodpovednosti našich bitne venujú na Oddelení pre občanov za iných, ale liečenie chorých na vírus HIV aj za seba samých, Kliniky pre infekčné choroby upozorňuje aj predKlinického centra Vojvodiny. seda pokrajinskej koToto oddelenie bolo otvorené misie pre HIV doc. Dr. v roku 2008. V súčasnosti okoPredrag Đurić, ktorý lo 200 pacientov využíva služzdôraznil, že už 20 roby oddelenia. Na pozitívnom kov sa vo svete, a aj u zozname liekov na liečenie HIV nás HIV infekcia pozitívnych osôb sa nachádza úspešne lieči. Lieky niekoľko desiatok liekov, ale v sú dostupné a bezporovnaní s inými krajinami je platné pre všetkých, to veľmi málo. Lekári Kliniky ale aj ďalej sa od tejto pre infekčné choroby vyjadruchoroby umiera a jedjú nádej, že čoskoro do zoznanou z príčin je príliš Šokujúca fotografia, ale dúfajme, mu zaradia aj iné lieky, ktoré sa neskoré odhalenie že účinná v zahraničí uplatňujú v terachoroby.

– Ľudia stále nemajú dosta- HIV pozitívnej rodičky. Teda, aj piách.

Našťastie, v posledných rotočné poznatky o prenose tej- toto sa môže úspešne zdolať, to infekcie, ale ani o spôsobe potrebné je iba otestovať bu- koch sa do vzdelávania o protestovania, čiže jeho priebehu, dúcu matku ihneď na začiatku blematike šírenia vírusu HIV čoraz viac zapájajú mladí ľudia. ktoré je vždy anonymné, – ho- tehotenstva. vorí Dr. Đurić. – Naša spoločnosť Avšak, to iba je v našej po- Nosnú úlohu v tom má mládež sa nemôže zbaviť stále prítom- krajine veľkým problémom, ke- zoskupená okolo Juhoslovanných stereotypov o víruse HIV ďže sa ročne na HIV otestuje iba skej asociácie boja proti aidsu a diskriminácie HIV pozitívnych 12 % tehotných žien, pokým vo (JAZAS), do ktorej sa zapojilo

O

6

viac ako 3-tisíc mládežníkov z celej krajiny.

Ich práca sa zameriava na edukáciu mladých ľudí, ako aj na poskytovanie podpory infikovaným vírusom HIV a chorým na aids. Činnosť členov novosadského JAZAS-u je usmernená na vrstovnícke vzdelávanie v základných a stredných školách vo Vojvodine. Prednáškami a dielňami sa snažia vysvetliť nielen problém prenosu vírusu HIV, ale aj problém chorôb závislosti, v čom majú podporu združení, ktoré sa venujú drogovo závislým osobám. – Snažíme sa čoraz viac rozprávať sa s mladými o všetkom, čo súvisí s vírusom HIV, ale aj inými ochoreniami, lebo nestačí iba rozdeliť prezervatívy a brožúrky. Aby naša práca mala pozitívne výsledky, musíme sa im naplno venovať.

Našu pomoc majú aj osoby, u ktorých sa prejavilo ochorenie aids. V tzv. drop in centrách im naši odborníci každodenne poskytujú psychosociálnu podporu, ale aj hocijakú inú pomoc, – hovorí predseda JAZAS Nový Sad Vukašin Grozdanović.

Máme zdravotné ustanovizne, rôzne organizácie, ktoré sa počas celého roka venujú tomuto problému. A čo médiá? Vo väčšine prípadov o HIV a aidsi hovoria 1. decembra, ktorý je Svetovým dňom boja proti aidsu, a potom sa vytratia z mediálneho sveta. Iste sa uzhodneme na tom, že táto téma si vyžaduje byť prítomná v médiách aj viac než deň-dva...

7. 12. 2013

J. Pániková 49 /4572/

HLAS ĽUDU

TÝŽDEň DVA BLÍZKE VEĽTRHY

Štyri veľvyslankyne

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: MILOŠ IGNJATOVIĆ, RIADITEĽ NÁRODNEJ AGENTÚRY PRE REGIONÁLNY ROZVOJ

Správne smerovanie – Čo podnikať v záujme zviditeľnenia a širšej účasti žien v biznise?

– Národná agentúra v tomto roku po prvýkrát udelila ceny štyrom podnikateľkám podľa regiónov, z ktorých sú. Tieto na veľtrhu mali i svoj stánok pod názvom Úspešné v biznise. V uplynulom období sme udelili prostriedky na zveľadenie konkurencieschopnosti na trhu takmer päťdesiatim podnikom, ktorých majiteľkami alebo členkami správy sú ženy, a to v celkovej sume 7,6 milióna dinárov. Snažíme sa čoraz širšie podporiť dámske podnikanie. Ide o to, aby to percento, keďže je v súčasnosti len každá štvrtá dielňa alebo spoločnosť vlastníctvom žien, stúpalo smerom nahor. Čiže, aby sa v perspektíve dosiahol päťdesiatpercentný podiel. Teda, aby na jednu firmu, ktorá je vo vlastníctve mužov, zároveň bola aj jedna vo vlastníctve žien.

Zaznamenal: O. Filip

7. 12. 2013

49 /4572/

HLAS ĽUDU

O. Filip

INÝ NÁHĽAD

môcť uplatniť vo svojej lokálnej samospráve, zlepšiť podnikateľské ovzdušie a tým urobiť žitie a prácu svojich spoluobčanov lepšími a kvalitnejšími. Toto je tiež príležitosťou spojiť lokálne samosprávy a reálny úsek – hospodárstvo, v záujme nových krokov v rozvoji obcí a podnikov.

Konštatujúc, že sú veľtrhy dejiskom nastolenia otázok, poskytnutia odpovedí a riešenia problémov v sústave lokálnych Laureátka Mária Žiaková samospráv, Mirović podčiarkol, že je spoločným mách, transferoch vedomostí, cieľom všetkých, aby tieto boli seminároch, školeniach... účinným servisom občanov. SpôSlávnostný nádych prvého dňa sobom ako to dosiahnuť neboli veľtrhu umocnilo aj prvé udelelen výstavné aktivity, ale i mi- nie cien štyrom najúspešnejším moriadne pestrý sprievodný pro- podnikateľkám podľa regiónov, gram. Dôraz v ňom bol na pod- ktoré sa tohto roku udelili po prnikateľských stretnutiach, od- výkrát. Ide o Program rozvoja borných prezentáciách, refor- dámskeho podnikateľstva, ktorý

Ďuro Varga

eby šlo o ľudí, dalo by sa povedať: sme svoji. V podnikaní je to trochu inak. Preto obidve podujatia – 12. Medzinárodný veľtrh podnikateľstva Biznis baza 2013 a 5. Veľtrh lokálnej samosprávy, ktoré prebiehali v Belehrade od 27. do 29. novembra – boli spríbuznené heslom Spojte sa. Lebo podstata je jedna: lepšie podnikanie v obciach, všetky obce v podnikaní, čo vlastne znamená, že vyvinutý biznis spravidla znamená aj vyvinuté obce.

A aj opak je pravdou. Niektoré z týchto aspektov vyzdvihol v prejave z 27. novembra minister regionálneho rozvoja a lokálnej samosprávy Igor Mirović, ktorý diania úradne otvoril týmito slovami: – Spojte sa je heslom, ale i cieľom týchto podujatí. I príležitosťou, aby sa predstavitelia obcí a miest stretli na jednom mieste, vymenili si skúsenosti, prezentovali plány a príklady najlepšej praxe. Tieto budú

K

realizuje Národná agentúra pre regionálny rozvoj v spolupráci s akreditovanými regionálnymi rozvojovými agentúrami. Kritériami voľby bolo úspešné riadenie malej alebo strednej firmy, v ktorej príslušníčka nežnejšieho pohlavia má viac ako 25-percentný vlastnícky podiel, prípadne je jej zakladateľkou, spoločensky zodpovedné podnikanie, zodpovedný vzťah k lokálnemu a životnému prostrediu, ako aj k zamestnancom a podnikateľským partnerom.

Laureátkami vysokého republikového uznania sú Mária Žiaková (Región Vojvodina), Aleksandra Popovićová (Belehradský región), Danijela Božićová (Región Šumadije a západného Srbska) a Soňa Gavrilovićová (Región južného a východného Srbska). Po udelení uznaní k veľkému úspechu im blahoželali riaditeľ Národnej agentúry pre regionálny rozvoj Miloš Ignjatović, ktorý ich označil za veľvyslankyne svojich regiónov, ako aj špeciálna poradkyňa ministra hospodárstva Ana Trbovićová.

7

TÝŽDEň

Zachráňme Ježiška!

D

o Vianoc je síce ešte ďaleko, tach sa nesmeli objavovať jasličale aj tak si myslím, že je naj- ky, betlehemy, Ježiško, ani anjevyšší čas dôkladne sa pripraviť na li. Vianočným stromčekom sme nastávajúci každoročný neľú- mali hovoriť „jolky“ a postaviť sa tostný boj medzi Santa Klausom a Ježiškom. Chudák Ježiško, má vôbec nejakú šancu vyhrať tento nerovný zápas? Veď oproti vypasenému blahobytnému Santa Klausovi, za ktorým stojí mocná západná ekonomika, nadnárodné spoločnosti, hypermarkety, supermarkety, Coca-cola a všemocná reklama, leží malé, holé, bezmocné a bezbranné dieťatko, ktoré sa ešte ani nevie postaviť... a za sebou nemá žiaden kapitál, žiadnych sponzorov, žiadne markety – iba svojich rodičov, kravičku, somárika a zopár pastierov.

Má ale za sebou už istú skúsenosť.

Už raz stál proti nemu mocný súper, s ktorým zvádzal vyše štyridsať rokov zdanlivo prehraný súboj, z ktorého vyšiel nakoniec ako víťaz.

Proti Ježiškovi vtedy nasadil komunistický režim deda Mráza, robustného postaršieho mužíka, ktorý k nám prichádzal vždy až zo vzdialenej Čukoty. Prefrčal cez Sibír, ruské šíravy i ukrajinské mali nie 24. decembra v predvelány a od Košíc smerom na západ čer Štedrého dňa, ale až na Silzačal pomaly na našom území vestra. Dedo Mráz, tento exportvalcovať na svojom sobom zá- ný artikel z východu ale akosi prahu Ježiška. neuspel. Ježiška Pomáhala mu Marián Vanek, výtvarník sa mu nepodaridobre vyzbro- a spisovateľ, vyštudoval od- lo vyhnať – mali jená armáda bor grafika v Škole ume- sme ho pevne V a r š a v s k e j leckého priemyslu v Brati- zakotveného v zmluvy, vše- slave. Už počas štúdia začal srdci. Stromčeky mocný straníc- uverejňovať karikatúry v ce- sme stavali naky aparát, tele- lom rade periodík. V rokoch ďalej podľa travízia, rozhlas, 1968/69 uverejňoval kaž- dície a postavili novinári, do- dodennú karikatúru v den- sme sa i proti moví dôverníci níku Smena, za čo bol za tomu dedovi. a v neposled- normalizácie stíhaný, neSpomínam na nom rade aj mohol pracovať v kultúre a nášho mladšienaše socialis- dlhší čas bol nezamestnaný. ho syna Mariána, tické školstvo. V súčasnosti žije a pôsobí v ktorý sa neohroZdalo sa, že pre Česku. zene zastal Ježištohto deda neka. Chodil vtedy bude problém do prvej triedy a vyhnať Ježiška z našich domovov. súdružka učiteľka v rámci ateisMal na to veľa prostriedkov a tickej výchovy sa snažila presnažil sa, ako len najlepšie vedel. svedčiť prváčikov o tom, že JeVydával zákazy a príkazy. Na- žiško neexistuje, že sú to všetko príklad sme museli nahradiť slo- povery a náboženské výmysly. vo „Vianoce“ výrazom „Sviatky Toto presvedčovanie podložila zimy“. Nikde na verejných mies- pádnymi materialistickými argu-

8

mentmi a trvalo skoro celú vyučovaciu hodinu. Na záver, spokojná so svojím výkonom, sa ešte pre istotu spýtala žiakov: „Je tu ešte niekto, kto verí v Ježiška?“ Z celej triedy sa prihlásil iba malý Marián. Učiteľka sa na neho prísne pozrela:

nych reklám, díva sa na nás z novín i z farebných časopisov, a zvonenie rolničiek jeho sobov zaznieva z ampliónov skoro pred každým obchodom. Je veľmi bohatý, preto si môže dovoliť veľkolepú reklamnú kampaň. Kam sa v tomto smere na neho hrabe Ježiško... Oproti teplo oblečenému Santa Klausovi je Ježiško chudobný ako kostolná myš. Je skoro nahý, leží na slame a na sebe má iba kus tenkej látky.

Nepotrebuje vyzváňať a lákať ľudí do obchodov – on ich láka do romantiky Vianoc, do rodinného kruhu, on ich láka na návrat do detstva – do zasnežených hôr, ďaleko preč od vysvietených obchodov preplnených tovarom. Nemá peniaze na reklamu, a preto sa neobjavuje v televíznych reklamách, nedíva sa na nás z novín, ani z farebných časopisov. On to nepotrebuje – veď je duch a nie nejaký bezduchý Mráz, alebo Klaus, aj keď je Santa.

Vyzerá to opäť tak, že sa ďalší dedko, tentoraz ale zo západu, chystá prevalcovať Ježiška. A my by sme sa mali znova postaviť na stranu Ježiška. Ako mu môžeme pomôcť? Ako ho máme obrániť?

Nuž veľmi jednoducho: namiesto importovanej vianočnej pesničky Rolničky, rolničky si zaspievajme Tichú noc, svätú noc a ďalšie vianočné koledy. Proti tuctovým figurínam Santa Klausa postavme naše slovenské betlehemy s Ježiškom, svätou rodinou, zvieratkami, pastiermi a anjelmi. Namiesto zháňania drahých vianočných darčekov pre svojich najbližších snažme sa byť k nim láskaví a zahrňme ich nie drahými darčekmi, ale láskou. A tú vie na rozdiel od Santa Klausa Ježiško rozdávať plnými hrsťami – tou naozaj nešetrí! Nedajme si zlikvidovať Ježiška blahobytne sa tváriacim Santa Klausom! Zachráňme Ježiška!!! ©Susanfindlay/Stock Free Images

FEJTÓN MARIÁNA VANEKA

„A ty si videl Ježiška?“ opýtala sa. „Nie,“ odpovedal Marián, „nevidel som ho.“ „No tak vidíš,“ vravela učiteľka, „keď si ho nevidel, tak neexistuje!“ „Ale jeho nevidieť, lebo on nie je človek, on je predsa duch!“ argumentoval teraz pre zmenu Marián a tento jeho výklad existencie Ježiška napokon presvedčil celú triedu. Malý Marián sa tak stal akýmsi náboženským disidentom. Ku cti mu treba pripísať, že túto svoju disidentskú činnosť nikdy nevyužil vo svoj prospech a nikdy sa nedal na politiku. A tento jeho postoj je hádam aj návodom, ako bojovať proti nenásytnému Santa Klausovi, ktorého ale na rozdiel od Ježiška – ducha, je veľmi dobre vidieť. Santa Klaus sa dobre zviditeľnil – dva mesiace pred Vianocami je všade, kam sa len pozriete. Dobre zababušený v červenom kostýme vyzváňa na všetky strany zvončekom a vábi ľudí do supermarketov na nákupy. Usmieva sa na nás z televíz-

7. 12. 2013

(Zo zbierky Fejtóny – Slovenským perom pri Vltave autorov O. Feldekovej, N. Vokušovej, M. Vaneka a Ľ. Feldeka, ktorú roku 2008 vydal Slovenský literárny klub v Českej republike) 49 /4572/

HLAS ĽUDU

SLOVENSKO SLOVENSKO ŠOKOVALO DRUHÉ KOLO KRAJSKÝCH VOLIEB V BANSKEJ BYSTRICI

Zvíťazil extrémista D

ruhé kolo volieb v Banskobystrickom samosprávnom kraji malo podľa predpovedí byť úplnou formalitou, nakoniec sa zmenilo na hotové politické zemetrasenie. Pravicový extrémista Marian Kotleba na celej čiare porazil doterajšieho župana Vladimíra Maňku, čím šokoval celé Slovensko a rozprúdil debaty o smerovaní celej spoločnosti. „Nemám žiadne pochybnosti o tom, že pán Maňka vyhrá druhé kolo bez akýchkoľvek problémov,“ vyhlásil premiér Robert Fico po prekvapivom úspechu Kotlebu v prvom kole. Zďaleka nebol jediný, čo sa vtedy mýlil. V skutočnosti nič nenasvedčovalo tomu, že sa udeje obrovské prekvapenie: Maňka v prvom kole získal vyše 49 percent hlasov. Navyše sa nedalo predpokladať, že voliči neúspešných kandidátov v prvom kole podporia extrémistu. A predsa za Kotlebu v rozhodujúcom súboji

hlasovalo vyše 70-tisíc občanov, čo mu stačilo na pohodlné víťazstvo.

Kto je vlastne Marian Kotleba? Tridsaťšesťročný politik na seba upútal pozornosť pred necelým desaťročím, keď ako šéf strany Slovenská pospolitosť spolu s hŕstkou svojich stúpencov organizoval rôzne protesty v uniformách nápadne pripomínajúcich Hlinkovu gardu.

Neváhal používať ani ďalšie symboly Slovenského štátu, ako je napríklad pozdrav: „Na stráž.“ Aj preto pri týchto akciách často zasahovala polícia a Kotleba čelil aj viacerým súdnym stíhaniam. Nakoniec úrady Slovenskú pospolitosť zakázali a politické dobrodružstvo mu prinieslo aj komplikácie v súkromnom živote. Pod tlakom verejnosti musel napríklad opustiť miesto stredoškolského učiteľa. Napriek tomu naďalej pravidelne kandidoval v celo-

štátnych aj komunálnych voľbách. Najprv ako nezávislý kandidát, neskôr ako volebný líder Ľudovej strany Naše Slovensko, avšak bez väčších úspechov. Občas sa zviditeľnil protirómskou rétorikou. „Odstránim nespravodlivé zvýhodňovanie nielen cigánskych parazitov,“ sľuboval v jednej z predvolebných kampaní.

Potom ako blesk z jasného neba prišlo Kotlebovo víťazstvo v Banskej Bystrici. „Prehralo celé Slovensko,“ hlásali titulky tlače po zverejnení volebných výsledkov.

Predstavitelia tradičných politických strán sa okamžite začali navzájom obviňovať a hľadať vinníka, kto môže za úspech extrémistu. No a politickí analytici Kotlebov nástup vysvetľujú kombi-

náciou viacerých faktorov, medzi ktorými najčastejšie figuruje zlyhanie médií a tradičných strán či neriešenie rómskej problematiky. Viacerí z nich označili hlasovania za „protest frustrovaného voliča“. „Ja ako predseda kraja chcem hľadať prácu pre tých, ktorí pracovať chcú a nie pre tých, ktorí pracovať nechcú, ani ich do nej nútiť,“ vyhlásil okrem iného pre televíziu TA3 nový župan. „Či majú dve, päť detí, dvanásť detí, či budú bieli, žltí, oranžoví, maskáčoví, to teraz nehrá úlohu. Teraz hrá úlohu len to, či chce pracovať alebo nie.“ Tiež sľúbil skontrolovať prácu svojho predchodcu. V skutočnosti však nejaké zásadné zmeny v Banskobystrickom kraji nemožno očakávať. Kotleba v novej funkcii totiž nemá žiadne veľké právomoci, navyše bude mať proti sebe župný parlament. Odborníci však upozorňujú, že by si zo županského postu mohol vydláždiť cestu k úspechu v parlamentných voľbách.

Rastislav Boldocký

BRATISLAVU UŽ POMALY OVLÁDA SVIATOČNÁ ATMOSFÉRA

Pôvaby Vianočných trhov j tento rok sa v Bratislave advent začal s týždňovým predstihom, Vianočné trhy otvorili už v posledný novembrový víkend. Obyvatelia a návštevníci hlavného mesta sa do 23. decembra môžu tešiť na punč, varené vínko, tradičné špeciality, ale aj bohatý kultúrny program.

Trhy otvorili vo veľkom štýle – podobne ako i vlani návštevníci vytvorili prskavkový rekord.

Vlani rozžiarilo 1 500 prskaviek, teraz ešte o päťsto viac. Základom na vytvorenie predvianočnej atmosféry je osemdesiat stánkov s jedlom a suvenírmi na Hlavnom a Hviezdoslavovom námestí. Okrem toho je už tradične súčasťou trhov aj klzisko pod otvoreným nebom, z ktorého stredu sa týči 14-metrová

A

7. 12. 2013

49 /4572/

vyzdobená jedľa. Najväčšia novinka oproti minulému roku sa týka sprievodných kultúrnych programov. Zážitok z vystúpenia viac ako sedemsto účinkujúcich umocňuje veľkoplošná obrazovka na javisku.

Už tradične si vďaka trhom hlavné mesto prilepší aj finančne. Ako agentúru SITA informoval riaditeľ kancelárie primátora Ľubomír Andrassy, tohtoročné Vianočné trhy do mestskej kasy prinesú takmer 426-tisíc eur. O 80 predajných miest v stánkoch sa vo verejnej súťaži uchádzalo 131 záujemcov, víťazov určila elektronická aukcia. Pri stánkoch s občerstvením sa nájomné vyšplhalo z vyvolávacej ceny 150 eur za deň na 551 eur za deň. Najvyššie nájomné pri stán-

HLAS ĽUDU

Novinka: zážitok z umeleckých programov umocňuje veľkoplošná obrazovka na javisku

koch s vianočnými darčekmi skončilo na sume 320 eur za deň, pričom minimálna cena bola 40 eur. Na Vianočných trhoch otvorili aj charitatívne stánky, ktorých nájomné mesto stanovilo na symbolické jedno

euro. Mesto po prvýkrát zaviedlo aj záruku pre prípad poškodenia stánku či porušenia zmluvných podmienok, a to vo výške 500 eur.

Rastislav Boldocký

9

ĽUDIA A DIANIA ZO ZHROMAŽDENIA OBCE PLANDIŠTE

Liga bez výborníkov O

Opäť vo výborníckych laviciach

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Kriticky o mestskom rozpočte keď pôvodne na rokovacom programe zasadnutia Zhromaždenia mesta Nový Sad v piatok 29. novembra malo byť sedem bodov, nakoniec ich bolo 31. Až 24 bodov sa na rokovací program dostalo podľa súrneho postupu.

Na samom začiatku sa rokovalo o komunálnej činnosti zoohygieny. Výborníci schválili rozhodnutia, ktoré definujú túto oblasť a v pokračovaní i rozhodnutie o výške sadzby dane z nehnuteľností, ktoré nadobudne platnosť od 1. januára 2014. V rámci bodov týkajúcich sa plánov generálnej a podrobnej regulácie rozhodli o parcelách na výstavbu budovy Prvej pomoci na rohu Somborského bulváru a Ulice jastrebačkej, Domu zdravia v Adiciach a novej škôlky. Rozprava na piatkovom zasadnutí sa viedla aj o sieti škôlok a základných škôl, ale najmä o počte zapísaných detí do PU Radosno detinjstvo, kde sa – podľa tvrdenia opozičných výborníkov – plánuje zápis viacej detí než je zákonné minimum.

Ako sa očakávalo, diskusia sa rozprúdila o správe o realizácii mestského rozpočtu v období deviatich mesiacov. Ako zo správy vyplýva, v spomenutom období sa do mestskej pokladnice vlialo o tri miliardy dinárov menej než bolo plánované. I kapitálové výdavky boli o polovicu nižšie od plánovaných. Opoziční výborníci, najmä z radov DS, LSV a SRS, boli zvlášť kritickí. Medzi výborníkmi, ktorí hovorili na túto tému, bola aj Anna Vozárová z Kysáča, šéfka výborníckej skupiny Novosadské demokratické hnutie, ktorá tiež kritizovala nižšiu realizáciu príjmov od plánovanej. Podľa jej slov pokles príjmov v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku vyvoláva obavy, lebo sa nastoľuje otázka, či sa znižuje finančná kapacita mesta. Pripomenula i skutočnosť, že sa neminuli plánované prostriedky, predovšetkým keď ide o kapitálové vklady.

Prostriedky z rozpočtu by sa podľa slov A. Vozárovej mali použiť na zlepšenie podmienok

I

10

života občanov Nového Sadu, a nemali by sa prenášať z jedného roka do nasledujúceho.

Takto vzniká dojem, že nevieme realizovať verejné obstarávanie. Člen Mestskej rady poverený financiami Dejan Mandić mieni, že správa nie je odzrkadlením skutočného stavu. Pripomenul, že od júla do začiatku októbra bol problém s transferom peňazí z republikovej úrovne, ale sa problém riešil v októbri, keď Novému Sadu presunuli 1,5 miliardy dinárov, čo nevošlo do správy o realizácii rozpočtu. Keby sa započítala aj táto suma, tak sa príjmy vlastne uskutočnili na 96,4 percenta. S dynamikou realizovania kapitálnych výdavkov D. Mandić nie je spokojný, ale vysvetlil, že prebieha veľký počet obstarávaní, nuž sa na konci roka uvidí, koľko sa podarilo uskutočniť. O zlom stave verejných podnikov povedal, že to trvá vyše desaťročia a je stále horšie. Ohľadom zahláseného zníženia subvencií verejno-komunálnemu úseku o asi 30 percent povedal, že sa robí podľa pokynov Ministerstva financií, nuž podniky musia hľadať vnútorné rezervy v hospodárení. Nakoniec výborníci väčšinou hlasov schválili deväťmesačnú správu o realizácii mestského rozpočtu.

Na piatkovom zasadnutí Zhromaždenia mesta Nový Sad konštatovali demisiu Milana Kostića, riaditeľa Parking servisu, a za úradujúceho riaditeľa zvolili Stevana Lugonju. Na základe žiadosti Dozornej rady VKP Stan z funkcie uvoľnili riaditeľa Iliju Trninića a za úradujúceho riaditeľa zvolili Janka Čobrdu. Výborníci sa oboznámili so zmenou v Zverolekárskej stanici Nový Sad, ktorá sa stane verejným komunálnym podnikom. Šéf výborníckej skupiny SRS Ðurađ Jakšić na tlačovej konferencii pred zasadnutím informoval, že SRS podala žiadosť o zistenie ústavnosti mestského rozhodnutia o zavedení poplatku za kominárske služby.

E. Šranková

bčania Obce Plandište vo voľbách pred pol druha rokom dva mandáty v lokálnom parlamente zverili kandidátom z listiny Ligy sociálnych demokratov Vojvodiny (LSV), ktorá potom uzavrela koaličnú dohodu s DS a bola súčasťou koalície pri moci. Plandištskí ligisti túto koalíciu vedeli zužitkovať. Z radov tejto strany sú totiž zvolení podpredseda obce, zástupca predsedu Zhromaždenia obce a jeden člen Obecnej rady. Teraz však LSV zostala bez výborníkov, keďže tričko Ligy za pokrokárske vymenila výborníčka Tatjana Ðorđevská, pokým podpredseda Zhromaždenia obce Dušan Jelčić prestúpil do strany združených penzistov Srbska. Okrem toho aj výborníčka SPS Nada Luncová sa presťahovala do táboru pokrokárov, takže táto výbornícka skupina teraz má štyroch výborníkov. Výbornícka väčšina sa však podstatne nezmenila a v opozícii sú iba výborníci URS. Tieto zmeny na úvod 14. zasadnutia vo štvrtok 28. novembra výborníkom predostrel predseda Zhromaždenia obce Plandište Rade Klašnja. V pokračovaní výborníci jednohlasne schválili rozhodnutie, ktorým určili prvky na určovanie dane z majetku. Ide vlastne o rozhodnutie vyplývajúce zo zákona, ktorým sa určí výška sadzby dane z majetku, zóny podľa vybavenosti komunálnou infraštruktúrou a verejnými objektmi, ako aj dopravnými spojmi so sídlom obce, priemerné ceny nehnuteľností v jednotlivých zónach a koeficienty na vypočitovanie dane.

Vládnuca väčšina schválila (opozícia bola zdržaná) aj správu o činnosti a program práce Predškolskej ustanovizne Sretno detinjstvo v Plandišti a celkom na záver zvolení sú i členovia rady pre medzinacionálne vzťahy a ich zástupcovia. Slovákov v tomto telese predstavujú doterajší členovia Dr. Anka Hrašková a jej zástupca zverolekár Željko Cesnak. vlh

KONEČNE DVOJREČOVÁ REKLAMNÁ TABUĽA v Starej Pazove! Majiteľa podniku chceme za tento bilbord pochváliť, no zároveň upozorniť na frekventovaný jav – prečo vždy, keď je to napísané po slovensky, musí byť nesprávne? a. lš.

7. 12. 2013

49 /4572/

HLAS ĽUDU

ľUDIA A DIANIA ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE BÁČSKY PETROVEC

Ako priniesť peniaze do obce? ýborníci báčskopetrovského lokálneho parlamentu na svojom 15. zasadnutí v piatok 29. novembra prerokovali dvadsať bodov rokovacieho programu. Diskusia sa rozprúdila zvlášť o realizácii rozpočtu v uplynulom deväťmesačnom období, potom o opravnom rozpočte, ako aj o správach o práci a plánoch práce škôl z územia obce.

V súvislosti so Správou o realizácii obecného rozpočtu na rok 2013 od 1. januára do 30. septembra výborník Karol Werle poukázal, že plánovaný rozpočet bol 624 miliónov, avšak realizovaných je iba 55 percent. Preto sa podľa neho do popredia vysúva otázka plánovania rozpočtu. Ako príklad uviedol položku, ktorá sa vzťahuje na školy a na kultúrne inštitúcie. Predseda obce Pavel Marčok zdôraznil, že keď ide o školy, položky sa nezmenšili, ale školy ušetrili z plánovaných prostriedkov, a preto ich treba pochváliť. V podobnom tóne

V

sa niesla aj rozprava o opravnom rozpočte na bežný rok. Aj tentoraz K. Werle mal pripomienku, že v tejto verzii je rozpočet iba zmenšený o 20 miliónov a taký potom prezentovaný parlamentu. Podľa jeho slov ide o prostriedky z kapitálových transferov. Poukázal, že problém je v kabinete predsedu obce a jeho personálu, lebo tá položka sa nezmenšuje. Záverom diskusie položil otázku, ako sa realizuje zvyšných takmer 50 percent rozpočtu do konca roka. Do diskusie sa zapojil Radomir Zotović, ktorý poukázal na skutočnosť, že jedinou investíciou v obci je komasácia. Miestne spoločenstvá zostali bez samozdanenia a treba rozmýšľať, ako priniesť peniaze do obce. Podľa slov predsedu ZO Rajka Perića v tomto roku je zakončená jedna z najväčších investícií za posledných 20 rokov – kanalizácia v Maglići. Ján Bohuš hovoril o snahách vedenia obce realizovať tento opravný rozpočet do konca roka a vypracovať trochu

reálnejší rozpočet na nasledujúci rok. Uznal však, že je na území obce málo investorov. Výborník Miloš Jojić povedal, že rozpočet bol príliš ambiciózny, ale nikdy sa nevie, ako sa realizuje prílev prostriedkov. Na ukončenie kanalizácie v Petrovci a Kulpíne, ako naznačil predseda obce Marčok, pravdepodobne bude treba vziať úver. Správa o realizácii rozpočtu a druhá oprava rozpočtu boli schválené.

Bez rozpravy zhromaždenie schválilo správu o realizácii komasácie v Maglići, Petrovci a v Kulpíne, ako aj uznesenie o zásadách komasácie v k. o. Petrovec. V pokračovaní výborníci schválili rozhodnutia o stanovení zón a o najvybavenejšej zóne na území obce, o výške sadzby dane z majetku, o výške odpisovej sadzby na stanovenie dane z majetku a o záväzku podania daňových prihlášok na určenie dane z nehnuteľností poplatníkov, ktorí nevedú účtovné knihy. Potom schválili ďalšiu novelizáciu šta-

tútu obce. Z postu úradujúceho riaditeľa Turistickej organizácie obce uvoľnili a potom znovu za riaditeľa vymenovali Daria Adamovića z Maglića.

Pri správach a plánoch práce škôl z územia obce, okrem základnej školy v Maglići, sa pozastavil M. Jojić. Tvrdil, že sa na školách nepracuje, ako by sa malo, a že učitelia nie sú motivovaní. Práve preto rodičia deťom musia platiť súkromné dodatočné hodiny. Výborník a riaditeľ základnej školy v Petrovci Ján Brna poukázal na skutočnosť, že prácu sleduje pokrajinská osvetová inšpekcia a tvrdil, že sa robí dobre. Podľa výborníka a riaditeľa Žiackeho domova GJK Ondreja Koroša problém je celoštátny a nevyhnutná je reforma školstva. Nasledovalo schválenie návrhu Rady pre rodovú rovnosť, rozhodnutia o pracovnom čase pohostinských a iných objektov, rozhodnutia o miestnych spoločenstvách a iných. ZO schválilo aj návrh VP Progres na doplnenie činnosti o položku verejná preprava.

Zasadnutie ako aj zvyčajne ukončili výborníckymi otázkami.

K. Gažová

OBEC STARÁ PAZOVA NA 5. VEľTRHU LOKÁLNYCH SAMOSPRÁV V BELEHRADE

ZO ZASADNUTIA LOKÁLNEHO PARLAMENTU V ŠÍDE

Za lepšiu spoluprácu s podnikateľmi

Jednohlasne za samozdanenie

rými disponuje. V čele staropazovskej šesťčlennej delegácie bol náčelník obecnej správy Bojan Kovrlija.

Veľtrh bol príležitosťou vzájomne poviazať lokálne samosprávy a podnikateľov, ktorí sa zúčastnili na súbežne prebiehajúcom 12. medzinárodnom veľtrhu podnikateľov Biznis baza 2013.

Minister Igor Mirović pri stánku Obce Stará Počas trojdňoPazova vého trvania 5. veľinister regionálneho rozvoja a trhu lokálnych salokálnej samosprávy Igor Mi- mospráv záujemcovia mali možrović v stredu 27. novembra na Be- nosť navštíviť stánky 110 vystavolehradskom veľtrhu slávnostne vateľov. Na 10 stánkoch svoje pootvoril 5. veľtrh lokálnej samosprá- tenciály predstavili aj delegácie z vy. Aj tentoraz o veľtrh vládol veľký okolitých krajín. záujem a medzi vystavovateľmi už A. Lš. tradične bola Obec Stará Pazova, s Foto: kabinet predsedu cieľom prezentovať potenciály, ktoObce Stará Pazova

V

M

7. 12. 2013

49 /4572/

HLAS ľUDU

o štvrtok 28. novembra sa konalo 15. zasadnutie Zhromaždenia obce Šíd, na začiatku ktorého schválili koniec mandátu dvoch výborníkov: jeden výborník sa vzdal mandátu z osobných dôvodov a druhý mandát zanikol pre smrť výborníka.

Správu o uskutočnení obecného rozpočtu v období od januára do októbra roku 2013 Zhromaždenie schválilo bez väčších pripomienok. Takisto výborníci schválili správu o činnosti Predškolskej ustanovizne Jelice Stanivukovićovej Šilje v školskom roku 2012/2013.

Niekoľko nasledujúcich bodov sa vzťahovalo na zlaďovanie činnosti so zákonmi a štatútom obce, takže sa neviedla rozsiahla diskusia. V bode 13 Branislava Nikolića uvoľnili z funkcie úradujúceho riaditeľa Kultúrnovzdelávacieho strediska Šíd a v nasledujúcom bode ho vymenovali za riaditeľa ustanovizne

na obdobie štyroch rokov.

Ovzdušie v sieni sa zmenilo, keď na rad prišli body, v ktorých sa Zhromaždenie malo vyjadriť o podpore iniciatív rád miestnych spoločenstiev Binguľa, Šíd a Morović k zavedeniu miestneho samozdanenia na obdobie nasledujúcich piatich rokov.

Striedali sa dávky ťažkých slov až urážok tak zo strany koalície pri moci, ako aj zo strany opozície.

A to všetko trvalo viac ako štyri hodiny. V zostrenej atmosfére výborníci si ani nevšimli, že vlastne aj jedna aj druhá strana podporujú návrhy zo všetkých troch iniciatív. Všeobecný uzáver bol, že je zabezpečenie finančných prostriedkov na prácu miestnych spoločenstiev prostredníctvom samozdanenia záväzkom všetkých politických strán.

Hlasovanie to názorne potvrdilo, keďže iniciatívu výborníci jednohlasne podporili.

St. S.

11

ľUDIA A DIANIA PRED DVOJAKÝMI VOľBAMI V LALITI

Na listine iba jedna žena! lnoletí Laliťania – voliči si už teraz môžu dobre zastrúhať ceruzy a pripraviť sa na nedeľu 15. decembra 2013, keď sa uskutočnia lokálne voľby výborníkov do Zhromaždenia obce Odžaci. V týchto voľbách sa o 27 výborníckych miest budú uchádzať kandidáti z desiatich listín politických strán a koalícií.

Laliťania v tretiu decembrovú nedeľu budú mať úlohu navyše.

Majú sa totiž vyjadriť aj o novom zložení Rady Miestneho spoločenstva.

Ide o predčasné voľby tzv. dedinskej vlády, lebo väčšina členov RMS podala demisiu necelých pol roka pred vypršaním štvorročného mandátu. Mnohým občanom nie je jasný tento krok členov Rady MS, ani vysvetlenie, že to urobili pre úsporu prostriedkov a aby voliči v krátkom čase nemuseli dvakrát pristupovať k volebným urnám!

Rozhodnutie o vypísaní volieb na členov Rady MS v Laliti podpí-

P

Odovzdávanie prihlášky na voľby člena Rady Miestneho spoločenstva Laliť sal predseda Zhromaždenia obce Odžaci Miloš Pejčić. Na základe Štatútu Miestneho spoločenstva Laliť kandidáta na člena Rady MS, ktorá počíta 13 členov, navrhuje najmenej dvadsať občanov – vo-

ličov. Na rozdiel od mája roku 2010, keď na listine bolo 34 kandidátov, tentoraz sa ich počet zmenšil o šesť. Tých 28 jednotlivcov spolu zoskupilo vyše 600 podpisov podpory spoluobčanov, čo

je viac ako polovica lalitského volebného telesa.

Na listine kandidátov je až jedenásť členov doterajšieho zloženia RMS v Laliti, tiež niekoľko mien tých, ktorí pred necelými štyrmi rokmi nezískali podporu svojich spoluobčanov. Kým na predchádzajúcich voľbách pomer muži – ženy bol 27 : 7, tentoraz je takmer neuveriteľný – 27 : 1. Žeby Laliťanky prejavili až taký nezáujem o spravovanie dediny alebo... Najmladší kandidát sa narodil roku 1991 a najstarší roku 1949. Keď ide o vzdelanostnú štruktúru, kandidovali ľudia povolaním ekonóm, profesor, zverolekársky, stavebný, poľnohospodársky, strojnícky a medicínsky technik, zámočník, stolár, poľnohospodár, hostinský, súkromný podnikateľ, kvalifikovaný robotník, domáca...

Laliťania majú teda znova na výber a možnosť zvoliť tých najlepších za členov Rady Miestneho spoločenstva. Či sa im to podarí, zbadajú až potom, keď sa ukážu výsledky ich práce v dedine.

J. Pucovský

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE STARÁ PAZOVA

ZO ZHROMAŽDENIA MESTA ZREŇANIN

Opravný rozpočet zapríčinili transferové prostriedky V

Daň z majetku ústredná téma V

predposledný novembrový deň sa vo veľkej sieni tzv. Bielej budovy konalo v poradí 15. zasadnutie Zhromaždenia obce Stará Pazova.

Rokovací program pozostával zo 17 bodov a výborníci staropazovského obecného parlamentu zvýšenú pozornosť venovali návrhu rozhodnutia o opravnom rozpočte.

Po kratšej rozprave, v ktorej sa zúčastnili hlavne výborníci opozičných strán (SRS a SSS), Vojislav Đekić, náčelník Oddelenia pre financie Obce Stará Pazova, vysvetlil, prečo došlo k zvýšeniu príjmov.

– K zvýšeniu došlo následkom prenosu transferových účelových prostriedkov z Pokrajinského sekretariátu pre financie v hodnote 1 327 200 dinárov na spolufinancovanie Plánu generálnej regulácie sídlisk Belegiš a Golubince (1 000 000,00 dinárov) a na spolufinancovanie Programu RTV Stará Pazova (327 200 dinárov).

O týchto prostriedkoch sa nevedelo počas schvaľovania predchádzajúceho opravného rozpočtu v septembri, – zdôraznil V. Đekić.

12

S 34 hlasmi za opravný rozpočet bol na piatkovej schôdzi lokálneho parlamentu schválený.

Od 1. januára 2014 aj v Staropazovskej obci sa začne uplatňovať nový daňový systém. So zákonnými zmenami výborníkov oboznámila Divna Stefanovićová, náčelníčka obecného Oddelenia pre kontrolu a úhradu verejných príjmov. Na základe schváleného rozhodnutia od Nového roka daňoví poplatníci budú dostávať iba jedno rozhodnutie (a jednu poštovú poukážku), ktoré sa bude vzťahovať na daň zo stavebných pozemkov a daň z nehnuteľnosti.

Výborníci Zhromaždenia obce vymenovali Miroslava Jovanovića zo Starej Pazovy za riaditeľa Verejného podniku Obecná stavebná agentúra na obdobie štyroch rokov. Zmenou Štatútu Verejného podniku Direkcia pre výstavbu Obce Stará Pazova komplex bazénov zverili do údržby a spravovania tohto podniku.

A. Lš.

zreňaninskom lokálnom parlamente aj na 13. zasadnutí 29. novembra opozícia navrhla vyše 30 bodov do rokovacieho programu, avšak väčšina ich neakceptovala a rokovací program doplnila iba návrhom primátora Mgr. Ivana Bošnjaka, aby Zhromaždenie prerokovalo zápisnicu o kontrole verejného obstarávania na výstavbu továrne na prečisťovanie pitnej vody a spôsobe voľby vykonávateľa prác.

Navrhnuté rozhodnutie o vyberaní dane z majetku vyvolalo takisto obsiahlu rozpravu. Odpovedajúc na početné poznámky opozície týkajúce sa predovšetkým sadzby na jednej a amortizácie objektov na druhej strane, vedúca mestskej daňovej správy Nikolina Šerfezeová povedala, že neznamená, že niekto, kto sa nachádza vo vyššej zóne, má automaticky platiť aj vyššiu daň. Pre každú nehnuteľnosť v každej zóne sa určia koeficienty na zdanenie, pričom sa osady do rozdielnych zón dostanú na základe lepších dopravných spojov s mestom, ale ani to ešte neznamená, že niekto zo štvrtej zóny má automaticky platiť vyššiu daň od toho z

piatej zóny.

Podľa rozhodnutia Mesto Zreňanin je rozdelené na tri zóny, kým osady v obci sú zaradené do štvrtej a piatej zóny. Aradáč patrí do štvrtej a Biele Blato do piatej zóny. Zreňaninskí podnikatelia počas verejnej rozpravy upozornili, že zóny nie sú dobre rozvrhnuté, totižto, že prvá, teda najdrahšia zóna je veľmi naširoko určená, a dožadovali sa nižšej daňovej sadzby a vyššej amortizácie. Lokálna samospráva zostala pri stanovisku, že sa v tom prípade mestské príjmy významne znížia, tým skôr, že sa už nebude vyberať úhrada za používanie stavebného pozemku, ale sa stane súčasťou dane z majetku.

Výborníci zreňaninského Zhromaždenia jednohlasne podporili návrh, aby sa rok 2014 v Zreňanine vyhlásil za Rok Mihajla Pupina z príležitosti 160 rokov od narodenia tohto chýrečného srbského vedca. Keď na rad prišla rozprava o továrni na prečisťovanie vody, predseda Zhromaždenia R. Bulajić zasadnutie prerušil a pokračovanie stanovil na štvrtok 5. decembra. vlh

7. 12. 2013

49 /4572/

HLAS ľUDU

ĽUDIA A DIANIA HOVORÍME S PREDSEDOM OBCE VRBAS DR. BRATISLAVOM KAŽIĆOM

Ako vrátiť mladých odborných ľudí?

–P ribližne polovica z celko- Olymp na rovine, lebo bolo jedve 42 092 obyvateľov ným z dvoch najvyvinutejších v Obce Vrbas žije v rurálnom pro- bývalej Juhoslávii. Vrbas bol znástredí. Mesto, ako i dediny, ktoré my najmä v oblasti potravinármu prislúchajú, zdieľajú osud Voj- skeho priemyslu. Podľa mojej vodiny: trpia na „biely mor“, – in- skromnej mienky privatizácie po formuje nás úvodom rozhovoru roku 2000 neboli úspešné a nápredseda Obce Vrbas Dr. Bratislav sledkom toho máme veľký počet Kažić (člen SNS), povolaním pe- občanov, ktorí zostali bez práce. Z diater. Lekársky plášť nehodil bokom, naďalej riadne pracuje vo vrbaskej pôrodnici. Informuje nás, že základné školy existujú vo všetkých piatich miestnych spoločenstvách Obce Vrbas, k tomu v meste je i gymnázium a jedna odborná stredná škola. S poklesom počtu detí sa vraj znižuje sa počet tried, ako aj učiteľov.

V polovici októbra Vrbasom lomcovala predvolebná horúčka. Najlepšie ju zvládla Srbská pokroková strana (SNS) a jej koaliční partneri: Nové Dr. Bratislav Kažić Srbsko (NS), Hnutie socialistov (PS), Srbské hnutie ob- týchto dôvodov naše mesto možrody (SPO) a Sociálnodemokra- no zaradiť medzi chudobnejšie tická strana (SDS), za podpory alebo stredne vyvinuté prostredia.

Rusínskej demokratickej strany – Koľko je tu vlastne neza(RDS): 18 výborníkov tejto koalí- mestnaných? cie (presne polovica celkového – V deväťdesiatych rokoch 20. počtu) si sadlo do výborníckych la- storočia sme mali len nepatrné víc v Zhromaždení obce. Väčšinu percento nezamestnaných. Teraz utvorili so zoskupením, ktoré tvo- je približne tretina práceschoprí Socialistická strana Srbska (SPS) ného obyvateľstva v obci neza– Jednotné Srbsko (JS) – Zväz mestnaná. Nová lokálna samovojvodinských Maďarov (SVM) – správa sa od začiatku usiluje o zaKrajišnici (spolu 10 výborníkov); v stavenie ďalšieho rastu nezaopozícii zostala len Demokratická mestnanosti. Do podniku Vital strana (8). Rozhovor predsa vstúpila firma Promist, ktorá preusmerňujeme inam. najala továreň na tri roky a už za– V akom stave je tunajšie mestnala asi sto ľudí. Lokálna sahospodárstvo? mospráva mieni dodržať geo– Ako je známe, stav ekonomi- strategický plán, ktorý predoky v Európe i v našom štáte strela a týka sa priemyselnej zóny. ovplyvnila ekonomická kríza. Jej V spolupráci s pokrajinskou adnásledky pociťujú aj občania Obce ministratívou a vládou Srbska Vrbas. Kedysi naše mesto volali pracujeme na tom, aby aj našu

7. 12. 2013

49 /4572/

HLAS ĽUDU

obec investori mali na zreteli a aby sme začali vytvárať podniky, ktoré zamestnajú našu mladosť.

Máme inteligentných mladých ľudí, ktorí sú príliš roztrúsení inde, v Novom Sade a Belehrade, a nevracajú sa, práve v dôsledku absencie pracovných príležitostí.

– Ktoré vlastne podniky predstavujú ekonomickú budúcnosť Vrbasu?

– Prirodzene, nemôžeme sa zamestnávať ťažkým kovopriemyslom; žijeme predsa v srdci rovnej Báčky, napojení sme na poľnohospodárstvo, takže by sme sa mali zaoberať poľnohospodárstvom a s ním súvisiacimi hospodárskymi odvetviami. Mali by sme podnecovať s rozvíjať dobytkárstvo, ktoré je v celom štáte v kritickom stave, k tomu všetko, čo s dobytkárstvom súvisí. Nebolo by od veci, hoci tu máme gigant, akým je Carnex, keby v meste boli aj iné firmy v oblasti mäsopriemyslu.

ZDEVASTOVANÝ KANÁL – EURÓPSKY PROBLÉM – Nespomenuli ste cukrovar...

– Cukrovar tiež bol sprivatizovaný hneď na začiatku privatizácie a počet zamestnaných sa znížil... päťkrát.

– V akej miere je Obec Vrbas vybavená komunálnou infraštruktúrou a čo jej najviac chýba?

– Jedným z najväčších ekologických problémov nielen našej obce, ale vôbec Srbska, ba Európy, je znečistený Veľký báčsky kanál, známy ako „čierna diera Európy“. Jeho sanácia je preto „večná téma“. Domnievam sa, že aktuálna lokálna samospráva ten problém dorieši. Keďže ide o veľkú a nákladnú investíciu, budeme musieť požiadať o pomoc nielen našu vládu, ale aj Európu. Pokračujeme v realizácii projektu, ktorý vypracovali naši predchodcovia, a vzťahuje sa na kolektor odpadovej vody. Predtým než začne fungovať, musíme doriešiť pro-

blém kanalizácie v dedinách patriacich do našej obce. Samé mesto je takmer na sto percent kryté kanalizáciou. Vo všetkých dedinách je kanalizácia na začiatku, takže pracujeme na jej dobudovaní. Po jej dokončení sa budeme môcť venovať sanácii Veľkého báčskeho kanála. Zároveň sa mienime zaoberať obnovou vodovodu, keďže v niektorých dedinách bol vybudovaný ešte v šesťdesiatych rokoch uplynulého storočia.

– Ktoré kultúrne obsahy majú na dosah občania Vrbasu?

– Kultúrne obsahy sú rozmanité. Funguje ešte stále kino, ale počet divákov upáda, trebárs je vybavené súčasnou technológiou a premietajú sa filmy z najnovšej produkcie. Je tu tiež zopár kultúrno-umeleckých spolkov a združení občanov, ako napríklad rusínske Karpaty, známe je ich kultúrne podujatie Žatva, ktorú tradične usporadúvajú v Kucure...

– Čo je to, čo by ste predovšetkým chceli ukázať návštevníkom Vrbasu?

– Naše mesto bolo kedysi známe podľa kúpeľov. Aj teraz existujú pramene liečivej vody; tu sú však otázne vlastnícke vzťahy, keďže sa vody stali majetkom NIS (Naftového priemyslu Srbska). Vo fáze idey je vykurovanie vodou, respektíve návrat na využívanie liečivej vody v kúpeľoch. Máme tiež archeologické nálezisko Čarnok, ako i trvalú muzeálnu zbierku. Je tu aj mimoriadne pekne upravené centrum mesta a pochváliť sa môžeme aj Centrom pre telovýchovu.

– Má Vrbas ubytovacie kapacity?

– V užšom centre mesta je hotel skupiny B. Okrem toho máme Centrum pre telovýchovu (CTV), ktoré má možnosť ubytovať nielen športovcov, ale aj iných záujemcov.

– Ako sú na tom tunajšie športové kolektívy?

– Dva naše kluby sú toho času v najvyšších súťažiach: mužský hádzanársky celok, ako i ženské basketbalové družstvo. Okrem nich pôsobí volejbalový klub, sú tu i plavecké športy (máme až tri kluby a v rámci CTV je i krytá plaváreň), karate, šach...

Juraj Bartoš

13

ĽUDIA A DIANIA POHĽADNICE Z NOVOHRADU (1)

Malá, ale srdečná obec Buzitka O

čosi neskoršie, než bolo určené plánom, už sa riadne zošerilo, keď sa mikrobus so Slovákmi z vojvodinských dedín Bajša, Lug a Padina zastavil pred kultúrnym domom v obci Buzitka. V dedinke ležiacej vo východnej časti Lučeneckej kotliny, severozápadne od Fiľakova. Z tmy zasvietil široký úprimný úsmev. Jeho majiteľka, starostka Helena ševčíková nás zaraz voviedla do Domu kultúry. Domáci, stojaci v šíku, podávajú pravice a pohládzajú omeškancov úsmevmi. Nestrojenými. Za dvermi stôl, na ňom otvorená kniha.

Prichádzajúci sa do nej radom podpisujú. Sadajú si k sviatočne prikrytému stolu. V strede misy s mandarínkami a svietniky so

vítate do našej malej ale srdečnej obce. Činia ju tieto jej časti: Buzitka, Krásna, Nový Sad, Ipeľka a Dóra. Päť častí a spolu iba 530 ľudí na rozlohe 1 380 hektárov. Z roku 1350 sa datuje prvá písomná zmienka o obci, ktorá samostatne funguje iba od roku 1957.

Buzitka v minulosti, hovorí starostka, bola známa najmä hraním divadelných predstavení. Ibaže potom... Herci ostareli, nastala iná doba a k slovu sa dostal – folklór. Mladý folklórny súbor začal pôsobiť roku 2011 a od vlani funguje ako samostatné občianske združenie pod názvom Folklórny a divadelný súbor Dubkáčik a má asi 30 členov. Pestuje ľudové piesne a tance. Keďže Dubkáčik nemá vlastné tradičné zvyky ani vlastný tradičný kroj, odhaľuje nám „krojovanú záhadu“ pani ševčíková, vymysleli si vlastné kroje vo farbách obce Buzitka: dominuje červená a zlatá. Repertoár ochotníkov je zo všetkých častí Slovenska. Po spoločnej, pravdaže, chutnej večeri, na javisku pri hudbe z reproduktora predstavili časť vlastného repertoáru.

V sobotu nasleduje návšteva obecného úradu, ktorým dominujú veľké zrkadlové plochy povedľa schoDievčence z Buzitky krášli vymyslený kroj dov vedúcich na poschodie. Sobášna sieň sviečkami. Na oboch okrajoch pôsobí slávnostne a knižnica s okrem tanierov servítky: biela, celkom slušným knižným fonmodrá, červená; farby známej dom priam prekvapujúco. Zázástavy. Taniere, príbory, pohári- kladná škola, ktorá tu funguje od ky s aperitívom. Zdravica zaznie roku 1926, je vzdušná, vonia sviepo srbskej a slovenskej hymne z žimi farbami. Predtým sa vraj vyreproduktora. Oficiálny program učovalo v dvoch triedach a teraz pokračuje básňou dievčiny v ne- je tu len jedna malotriedka a v nej známom kroji. V kúte pri javisku 16 žiakov od prvého do štvrtého stoja dievčence, tiež v krojoch, ročníka. Žiaci vyšších ročníkov ktoré nevieme zaradiť... chodia do Zš Fiľakovo. Roku 1976 Pani starostka predstavuje sprevádzkovali v Buzitke aj maobec, u nás by sme povedali de- terskú školu (u nás známu ako dinu, Buzitku. – S pocitom radosti, predškolská ustanovizeň či škôl– prízvukuje pani ševčíková zre- ka). V minulosti jej kapacita bola teľne, jasne, hodvábnym hlasom, 33 detí a dnes – so štipkou trpké– som prijala správu o tom, že za- ho humoru dáva nám na vedo-

14

Novší typ domu v obci Buzitka

mie pani starostka – podľa európskych noriem, už len 16, a momentálne je v škôlke iba 14 detičiek. V priestoroch materskej školy je jedáleň. V nej sa stravujú škôlkari a žiaci nižších tried.

Obec Buzitka je celá zahalená do zelene. Tráva a stromy, neďaleké kopce a lesy sú žriedlom zdravého vzduchu. Zašli sme si ešte do neveľkého rímskokatolíckeho kostola postaveného roku 2003. Pri ňom stojí nedokončená priestranná fara. V obci založili aj

Klub Matice slovenskej. K nemu, ako ani k futbalovému klubu a dobrovoľnému hasičskému zboru sme sa tentoraz nedostali.

Azda ich uvidíme inokedy. A raz môžbyť rozlúskneme zopár orieškov z tamojšieho orechového sadu rozlohy 67 hektárov... Len ak potrvá spolupráca spečatená podpísaním zmluvy predstaviteľmi obce Buzitka a Miestneho spoločenstva Lug 15. novembra 2013.

Juraj Bartoš

Z FESTIVALU DETSKEJ FOLKLÓRNEJ TVORBY V BAVANIšTI

Detské javisko a tanečné výstavisko „C harakteristikou Festivalu detskej folklórnej tvorby v Bavaništi je aj to, že nemá určený presný dátum, kedy sa realizuje. Keďže ide o jesenný festival, presný dátum si volíme prakticky – podľa mesačnej predpovedi počasia,“ vysvetlila Vera Sekulićová, organizátorka kultúrnych aktivít.

Tohto roku sa na festivale v Bavaništi 29. novembra zúčastnili aj Kovačičania s Detskou svadbou.

Ako uviedol Pavel Baláž, predseda Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka, „hlavní herci“ boli tí istí ako na tohtoročnej siedmej

Detskej svadbe. Okrem svadobných zvykov banátskych Slovákov publikum si mohlo pozrieť choreografie domácich KUS Acu Obradovića a KUS Bećarac, ako aj KUS Žisel z Omoljice a KUS Gaj z rovnomennej dediny v Kovinskej obci.

Po programe sa jedáleň základnej školy v Bavaništi zmenila na roj detí a hýrila sa pestrosťou krojov. Pohostinní organizátori sa postarali o to, aby sa účastníci navzájom kamarátili pri občerstvení a aby si spolu aj zatancovali.

Ján Špringeľ

7. 12. 2013

49 /4572/

HLAS ĽUDU

ĽuDIA A DIANIA Z 8. VEĽTRHU ETNO POTRAVÍN A NÁPOJOV

Recepty staré, ponuky nové N

ielen september je mesiacom intenzívneho zberu úrody a hojnosti. Vo svete veľtrhov je taký i november, keď sa v plnej kráse prezentuje, aké potraviny máme, ako s nimi narábame, kam ich dodávame. Ajvar z Leskovca, erdevícky olej, petrovské hrubé klobásy, kozie a iné syry, tvaroh a maslo, ďalšie mliečne výrobky, rôzne údeniny, ponuka slaná, sladká a štipľavá, produkty svieže a konzervované, nápoje bezalkoholické a liehoviny... Všetko to zastrešené známym pojmom Veľtrh etno potravín a nápojov, ktorý sa tradične koná na sklonku novembra, konkrétne tohto roku od 26. do 29. novembra v hale číslo 3 Belehradského veľtrhu.

Podujatiu jednoznačne prebiehajúcom v znamení jedál, skôr tradičných ako novodobých, z ktorých mnohé práve na tomto veľtrhu v uplynulých

rokoch získali značku umožňujúcu ľahší predaj tak na domácom, ako i na zahraničnom trhu, sa tešia gurmáni a gazdinky, ako aj tisíce iných návštevníkov. Veď pre každú chuť je čo žuť. Ak sa niekdajší sviatok Oleje so značkou Vitastil: Neopakovateľná chuť: petrovské výrobky na stánku Deň republiky z Erdevíka do sveta Hospodárskej komory Belehradu spájal so zabíjačkami, tak je istá spravodlivosť v ke rozmanitých mäsových výrobkov? i prostredí a dedín. Lebo každá z nich Potravinárstvo dnes hýbe poľno- vkladá kus seba do spestrenia a špecitom, že tento sviatok, hoci už roky nie je, nám čosi predsa pripomína. A že aké- hospodárstvom, etno potraviny ešte aj fickej ponuky. Čo je v každom prípade si ohnivko vďaka veľtrhu s tými časmi turizmom. More nemáme, hory síce sú, viacnásobne dobre, nielen pre labužpretrváva. Veď kto si nespomenie na za- no nie všade, takže zostáva nakladať s níkov...

O. Filip káľačku pri pohľade, prípadne koštov- tým, čo je. A jedál je azda toľko, koľko je

ŠÍD

Nielen ochrana životného prostredia P

red viac ako dvadsiatimi rokmi, presnejšie v rokoch 1989 a 1990, Miestne spoločenstvo Šíd celkovú sumu ročného samozdanenia usmernilo na doriešenie problému s úpravou koryta potoka Šidina v meste, čiže v dĺžke vyše dvoch kilometrov. Keďže sa do Šidiny vtedy vlievali všetky odpadové vody v meste, súbežne sa začala výstavba ústredného potrubia na odvádzanie odpadových vôd, ktoré je dodnes vo funkcii. Radosť Šíďanov z konečne zriadeného a vybetónovaného koryta Šidiny trvala však krátko.

Mnohí občania pokračovali v starých zvykoch a do Šidiny vypúšťali a vyhadzovali všetko, čo nepotrebovali. Tak sa nové koryto zakrátko stalo obrovskou depóniou.

Márne bolo úsilie zamestnancov Miestneho spoločenstva a obecných orgánov, aby sa tento problém nejako riešil. Zvyky boli silnejšie od zákona.

Viditeľný pokrok sa dosiahol v uplynulých troch rokoch, vlastne odvtedy, čo Miestne spoločenstvo utvorilo skupinu zamestnancov, ktorí sa predovšetkým majú starať o to, aby Šidina zostala čistá. Teraz však znovu vyplávali na povrch problémy z minulosti, kto7. 12. 2013

49 /4572/

Miesto, kde sa do Šidiny vlievajú odpadové vody

ré počas rokov neboli doriešené.

Jeden z nich je aj vlievanie odpa-

dových vôd z jednej časti mesta priamo do otvoreného riečneho

koryta. O tom, s akými problémami a smradom zápasia občania, ktorých domy sú v blízkosti Šidiny, netreba ani hovoriť. Ale treba povedať, že v konkrétnom prípade zlyhala obecná inšpekcia, ktorú Miestne spoločenstvo upozornilo na problém, že je potrubie z jednej obytnej časti pripojené na kolektor povrchových a nie odpadových vôd, ale nič nepodnikla v smere nápravy. Sú obavy, že sa ani v dohľadnej dobe problém nedorieši a že Šíďania v strede mesta pred reprezentačnými budovami, akými sú športové objekty pri športovej hale, budú naďalej mať pramenisko smradu a znečisťovania životného prostredia.

St. S.

UPRAVUJÚ AUTOBUSOVÉ ZASTÁVKY.V Kovačici v týchto dňoch inštalujú tri moderné autobusové zastávky, lebo staré nezodpovedali technickým požiadavkám. Nové budú zastrešené, z troch strán uzavreté a vybavené kovovými sedadlami a oznamovacími tabuľami. Jedna nová zastávka je vedľa križovatky JĽA a Bratstva a jednoty, druhá v centre Kovačice a tretia v ulici I. L. Ribara. Podobné moderné autobusové zastávky nainštalovali aj v Padine, jednu na vchode do dediny (z kovačickej strany), druhú v centre vedľa slovenského evanjelického kostola a tretiu na východe z dediny smerom do Samošu. Celková hodnota investície je 3 milióny dinárov. Podľa slov Belu Kinčeša, riaditeľa Direkcie pre výstavbu obce, nové zastávky vybudujú aj v Crepaji a Debeljači a ak zabezpečia finančné prostriedky, nové zastávky čoskoro pribudnú aj v ostatných osadách Kovačickej obce.

A. Chalupová

HLAS ĽuDu

15

ľUdiA A diAniA Adekvátne spoločenské správAnie v petrovCi

Protokol náš každodenný Č

Báčsky Petrovec

asto si všimneme, že rečníckemu pultu. Školiľudia, ktorých sme teľ aj názorne ukázal ako zvolili na vysoké spoloposlanci alebo rečníci vstáčenské funkcie alebo vajú od stola, prichádzajú ktorí zastupujú dôležité k rečníckemu pultu, ako sa štátne, kultúrne, odborprihovárajú auditóriu, ako né a iné inštitúcie, sa oslovujú prítomných, ako nevedia adekvátne spokončia svoje príhovory a ločensky správať. práve ako sa správajú po návras cieľom predísť podobte za stôl. potom ukázal, ným nedopatreniam a ako by to malo vyzerať v možným chybám kanpraxi. v pokračovaní predcelária predsedu Báčnášky dr. pavlík poukázal skopetrovskej obce prina význam neverbálnej chystala odbornú predkomunikácie a objasnil aj nášku a prezentáciu pod povinnosti organizátorov názvom Protokol a jeho PaedDr. Ján Pavlík spoločenských podujatí. význam pri niektorých spoločne s poslucháčmi podujatiach, na ktorú pozvala riaditeľov a prebrali aj gestikuláciu v spoločnosti, fyzický zástupcov inštitúcií a podnikov, obec- kontakt, podanie ruky a spoločenské bozných funkcionárov, zamestnancov obecnej kávanie na ruku a na líce. oblečenie na rôzsprávy a iných záujemcov. nych podujatiach protokol tiež detailne vo štvrtok 28. novembra vo veľkej sieni rieši, ako aj obsah a jazyk vizitiek, ponúkaZhromaždenia obce Báčsky petrovec na nie hostí kávou či nápojmi, tiež slušnosť na tému spoločenského protokolu prednášal recepcii a telefonovanie. primátor mesta ružomberok paeddr. Ján Hoci štyri hodiny prezentácie a poučepavlík. Ako zdôraznil, cieľom tejto prezen- ní o protokolárnych chybách alebo netácie je poukázať na niektoré chyby a ne- dopatreniach ubehli v uvoľnenej nálade, presnosti z hľadiska spoločenského proto- prednášateľ dr. pavlík nakoniec ochotne kolu. slovami: Vážený pán predseda, kolegyne odpovedal na početné otázky a dilemy pría kolegovia..., by sa mal zakaždým prihovoriť tomných ohľadom spoločenského prokaždý poslanec v mestskom zastupiteľ- tokolu. stve, bez ohľadu na to, koľkokrát vystúpi k J. Čiep

VO SVET(L)E ŠTATISTIKY (11)

Prístup k sieťam N

iekomu roky plynú pomaly, iným zase rýchlejšie, no všetkým prinášajú priam závratné zmeny vo sfére informačno-komunikačných technológií. Stačí sa pozrieť na údaje z akejkoľvek oblasti uplatnenia globálnej siete, ktoré nedvojzmyselne potvrdia uvedené tvrdenie. V roku 2012 čosi nad 21 percent našich obyvateľov používalo niektoré z prenosných počítačov (laptop, notebook alebo netbook) na prístup internetu, kým necelé percento na to malo tablet s dotykovým displejom. Najväčší počet užívateľov, vyše sedemdesiat percent, uvedené komputery využívalo na účely súkromné, necelých tridsať percent na podnikateľské.

V roku 2013 je viac ako tridsať percent osôb, ktoré sa orientujú na mobilný internet cez prenosné

16

počítače rôznych druhov. Najčastejšie sú to osoby vo veku 25 až 34 rokov, buď s vysokoškolským vzdelaním alebo študenti. Piatimi najfrekventovanejšími technologickými zariadeniami v domácnostiach sú televízory, mobilné telefóny, stolné počítače, káblová TV a laptop. Situácia je taká, že v mestských prostrediach televízor má takmer 99 percent domácností, vo vidieckych 97 percent. K internetu prostredníctvom osobného počítača v mestách pristupuje necelých osemdesiat, kým na vidieku 84 percent domácností. Je to dané tým, že v mestách každá druhá domácnosť má laptop, kým na vidieku ho používa približne len každá tretia domácnosť.

Keď ide o druh internetovej konekcie, tak sa ADSL v mestách po-

volebná komisia pre voľbu členov rady Miestneho spoločenstva Báčsky petrovec v stredu 27. novembra vyzvala spoluobčanov, aby využili svoje volebné právo a povinnosť a aby sa v nedeľu 8. decembra zúčastnili vo voľbách miestnych poslancov. voľby sa budú konať na dvoch volebných miestach: v klube poľnohospodárov a v Základnej škole Jána čajaka. okrúžkovaním mien zo zoznamu na listine sa volí 15 členov rMs. o tento post sa uchádza 31 kandidátov. na voličskom zozname je 5 821 petrovčanov a zoznam možno doplniť do 48 hodín pred začiatkom volieb. xxx na zasadnutí zhromaždenia mládežníckeho združenia e. Y. B. l. v nedeľu 24. novembra zvolili nové vedenie. Za predsedu zvolili lukáša sýkoru a doterajší predseda Branislav Merník, ktorý stál v čele posledných 6 rokov, sa stal čestným predsedom. novým podpredsedom je Miroslav očenáš, tajomníkom Martin Širka a pokladníkom Martin spevák. novozvolení členovia správnej rady združenia sú: Marína krajčíková, darko stojanović, simona triašková, kristína ponigerová a sandra Galádiková, kým dozornú radu tvoria Štefan lačok, vladimír pavlis a Miroslav Šproch. xxx od 25. do 29. novembra Auto-moto zväz srbska v spolupráci s miestnou policajnou stanicou aj tohto roku realizoval akciu Bezchybné vozidlo – bezpečné vozidlo a poskytoval služby bezplatnej prehliadky motorových vozidiel.

J. Čiep

užíva menej ako na vidieku ( 48,2 k 51,9 percenta), no káblový internet sa približne dvakrát viac skloňuje v mestách ako na dedinách: pomer je 38,2 k 18,4 percenta.

V prípade prístupu internetu z domu je pomer 56 percent (koľko ho má) k necelých 43 percent. Na otázku prečo globálnu sieť doma nemá, najväčšia časť respondentov, až šesťdesiat percent, odpovedá, že ju nepotrebuje. Takmer štyridsať percent sa nazdáva, že je to drahý špás. Sú aj také odpovede, že je príčinou neznalosť, alebo to, že internet používajú inde. Niektorí majú obavy aj z narúšania súkromia, prípadne bezpečnosti.

Z aktivít jednotlivcov na globálnej sieti treba na prvom mieste uviesť používanie prehliadačov, čo robí viac ako 92 percent anketovaných. Na druhom mieste je zasielanie e-mailov s prílohou (59 percent), na treťom telefonické rozhovory prostredníctvom internetu

(43 percent), na štvrtom chat alebo diskusie na online fórach (39 percent).

Najväčšia časť opýtaných, až 88 percent, svoje internetové schopnosti hodnotí ako postačujúce na pravidelné alebo občasné komunikovanie s členmi rodiny, priateľmi, kolegami... Polovica (50,6 percenta) je presvedčená, že dokáže ochrániť vlastné údaje na počítači, kým sa 49 percent nazdáva, že si vie chrániť počítač pred vírusmi alebo inými problémami. Všetky tieto údaje sú nielen dobrým pohľadom, prehľadom a prierezom súčasného stavu našich informačno-komunikačných technológií, ale sú aj dobrým základom na reálne plánovanie ich ďalšieho rozvoja. Bez toho si hospodársku a inú budúcnosť ozaj ťažko predstaviť.

7. 12. 2013

(Dokončenie v budúcom čísle: Rôzne rodiny) O. Filip 49 /4572/

HlAs ľUdU

ĽUDIA A DIANIA V HAJDUŠICKOM POĽOVNÍCKOM REVÍRI

Zajace sú vážne ohrozené Z ajacov v hajdušickom poľovníckom revíri v polovici minulého storočia bolo toľko, že ich poľovníci v organizovaných akciách lapali do sietí a potom živé vyvážali do zahraničia.

Taká prax však časom zanikla, a to predovšetkým v záujme ochrany populácie tejto diviny. Z rovnakých dôvodov je aj poľovačka prísne kontrolovaná.

Prvá tohtoročná poľovačka na zajace v Srbsku, na ktorej sa malo zistiť, koľko je v danom revíri zajacov, bola stanovená na 3. november. V ten deň do svojho revíru vyšlo aj 16 poľovníkov Poľovníckeho spolku Vydra v Hajdušici.

Domov sa však vrátili úplne sklamaní len s ôsmimi zastrelenými zajacmi.

Niežeby nevedeli zastreliť zajaca, ibaže sa im taká príležitosť tentoraz veľmi zriedkavo naskytovala, čo znamená, že zajacov v tomto revíri je málo a že poľovačka na tento druh diviny bude do nasledujúceho roku zakázaná. O príčinách významného zmenšenia zajačej populácie sme sa rozprávali s predsedom hajdušických poľovníkov Michalom Sudom, ktorý nám povedal: – Vlani situácia bola ešte horšia,

keďže 30 poľovníkov zastrelilo iba 7 zajacov. Tohto roku to bolo trochu lepšie, hoci aj naďalej veľmi zlé. Taká situácia však nie je iba u nás. Podobne vraj prešli aj poľovníci v Kovačici a Kulpíne. Podľa mojej mienky jednou zo základných príčin zmenšenia zajačej populácie v našom revíri je intenzívna poľnohospodárska výroba, čiže mohutná mechanizácia a používanie herbicídov a pesticídov na ochranu porastov.

Tento skúsený poľovník mieni, že koreň problému je vlastne v tom, že tunajší poľnohospodári za posledné dva roky s cieľom zväčšiť obrábateľné plochy preorali takmer všetky pasienky, čiže prírodné biotopy zajacov a inej diviny, v ktorých sa skrývali pred človekom a nebezpečenstvami, ktoré on so sebou prinášal, a tam sa aj rozmnožovali.

– Teraz tam rastie pšenica, sója a iné obilniny, ktoré poľnohospodári postrekujú rôznymi chemickými prípravkami. Keď si zajac pochutná na striekanej pšenici alebo tráve, alebo aspoň olíže list, aby sa napil vody, nakazí sa a... neprežije. Okrem toho počet zajacov významne redukujú aj mo-

hutné poľnohospodárske stroje. Zajace sa totiž kotia včas na jar, práve v období, keď sa pôda pripravuje na sejbu, a keďže už nemajú svoj prirodzený biotop, hniezdia sa v brázdach, v ktorých ich neúprosne ničia mohutné brány na kyprenie pôdy. Následkom zmenšenej

Boli časy, boli, ale sa minuli – hajdušickí poľovníci v päťdesiatych rokoch minulého storočia, keď v tomto revíri bolo zajacov neúrekom populácie sa čoraz viac vyskytuje príbuzenstvo medzi zajacmi, čo tiež negatívne vplýva na reprodukciu tejto diviny, takže by bolo potrebné, ako my tomu hovoríme, osviežiť krv zajacmi z iných revírov. To je však najmenší pro-

Bum-bum -bum!

ZAPARKUJ A BICYKLUJ! je názov nového projektu, ktorý vypracoval Klub študujúcej mládeže v Kovačici s cieľom podporiť rozvoj cestovného ruchu, zvýšiť záujem o bicyklovanie, zmenšiť nedostatok parkovacích miest, zvýšiť úroveň kvality životného prostredia. Projekt podporil Pokrajinský sekretariát pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť finančnými prostriedkami v hodnote 100-tisíc dinárov, ktoré použijú na kúpu bicyklov a umiestnia ich na dvoch punktoch v osade. Projekt je vypracovaný v spolupráci s Turistickou organizáciou obce Kovačica a cieľom je aj to, aby bicykle používali najmä turisti, ktorí z roka na rok prejavujú väčší záujem o toto mestečko insity. Preto sa už naplno rozmýšľa aj o rozvoji cyklistickej infraštruktúry, čiže o výstavbe cyklodráh. Popularita bicyklov ticho stúpa, o čom svedčí čoraz väčší počet zaparkovaných bicyklov na verejných miestach v strede Kovačice.

A. Chalupová

7. 12. 2013

49 /4572/

HLAS ĽUDU

blém, ktorý spolok aj sám môže doriešiť, avšak na preorávanie pasienkov a tým aj ničenie biotopov nemôžeme vplývať. Najhoršie v tom je, že na tejto slatinnej pôde je úroda a tým aj zisk skromný a viacnásobne menší od škody, ktorá sa prejavuje vo významnom

Dáva sa na známosť zopár celkom bežných správ.

1. Vraj občania, ktorí podali žiadosť o schválenie bytového úveru so štátnou subvenciou, už dva mesiace márne čakajú na odpoveď. No a? Veď pred dvoma mesiacmi bolo u nás neobvykle teplo, a teraz zase teploty náhle klesli, takže... Len čo sa prinavrátia optimálne teploty, spomenuté žiadosti bezosporu budú riešené, aj to kra... kladne.

2. Na odpovede vraj celé tri týždne čakali a môžbyť ešte stále aj čakajú občania Obce Trstenik. Z rezortného ministerstva im na ich prípisy a dopisy neodpovedali, ale... Nikel vraj nie je nebezpečný pre životné prostredie, totižto je nebezpečný len nepatrne, vraj iba toľko, koľko je nebezpečná – inak viac-menej bezpečná voda. Tak údajne povedal pán minister, ktorý je odborný na otázky (a veru i odpovede) v oblasti prírodných zdrojov, baníctva a územného plánovania. Ak je to pravda, nie je vylúčené, že sa mu ujde Nóbel za vedecký prínos vede.

3. O tom, že u nás hlboké korene pustila vzácna bylinka menom tolerancia,

zmenšení diviny. Keďže ide o štátne pasienky, problém by mohol riešiť štát vydaním zákazu preorávania pasienkov.

V. Hudec

P

UGÁR

ubezpečila nás (aj) informácia zo súdnej siene v meste, ktorému dobré meno robia sporáky známe ako „smederevac“.

Tam vraj istá pani sudkyňa – uprostred súdneho pojednávania – dala voľno, t. j. pustila dve osoby upodozrievané z prijatia úplatkov za pozitívne známky študentom, ktoré osoby, vraj, nijako nechceli neprivítať pána ministra spravodlivosti na Právnickej fakulte v Kragujevci, na ktorej fakulte sa – nie je vylúčené – budúci právnici o. i. učia o potrebe dodržiavania zákonov a trestania za ich nedodržiavanie.

4. Celkom pekná správa z dennej tlače na záver. Vraj sa pán prezident stretol s popredným pánom spisovateľom. t. j. pánom akademikom, t. j. pánom prvým exprezidentom exštátu známeho ako Spolková republika Juhoslávia. Prirodzene, hovorili o oslavách stého výročia vypuknutia 1. svetovej vojny. Prirodzene, o mieri, ktorý mier, ako je dobre známe, má u nás už dávno prirodzené domovské právo, hovoriť nemuseli.

Bum-Bum! jbš

17

ĽUDIA A DIANIA S KATARÍNOU A MARTINOM KRUPINSKOVCAMI ZO STAREJ PAZOVY

Oslávili diamantovú svadbu K

eď sa niekto dožije šesťdesiatky, to je okrúhle životné jubileum. Keď však šesťdesiatka predstavuje šesť desaťročí manželského spolužitia, tak to je naozaj krásne jubileum. Tohto výročia sa 26. októbra dožili a v pondelok 11. novembra v kruhu najmilších oslávili Katarína a Martin Krupinskovci zo Starej Pazovy. Na oslávencoch by veru viac ako sedem krížikov nikto nepoznal – Katarína je narodená roku 1936 a Martin je od nej starší iba 13 mesiacov.

li aj osudové áno. Odvtedy spolunažívajú už šesťdesiat rokov. Žijú v pekne upravenom dome v strede mesta. V kruhu rodín svojich dcér Márie Ďurčíkovej a Anny Vrškovej trávia peknú jeseň svojho života. Majú vnúčatá Vlastu, Igora, Daniela a Irenu a sú šťastnými prastarými rodičmi štvorročnej Hany.

Keď sa v roku 1953 pred pánom fa- Manželia Krupinskovci roku 1957… rárom Vladimírom Verešom robe a predaji klobúkov a pánskych čiapok majsrozhodli spojiť svoje životy, trovi vždy pravou rukou bola a zostala manželka netušili, aká životná cesta ich Katarína, ktorá vždy rada šila. Krupinskovci sa čaká. Uplynulo šesťdesiat ro- klobučníctvom zaoberali v období rokov 1965 kov odvtedy, čo si manželia – 2002. Svoje výrobky predávali najviac na jarKrupinskovci sľúbili, že je- mokoch a za sebou majú tisíce kilometrov den druhému budú vždy cesty. Na spoločné roky v práci si zaspomínali oporou, že budú spoločne aj počas našej návštevy.

– Voľakedy sa presne podľa klobúka vedelo, znášať spolu dobré i zlé. Dožiť sa a osláviť diamantovú kto je lekár, advokát, farár či sedliak, – povedal svadbu v pomerne dobrom okrem iného pán majster a na ukážku priniesol zdraví, optimizme a pohode dielo jeho aj naďalej šikovných rúk. Dnes kloje dar, ktorý Kataríne a Mar- bučníctvo už pomaly zaniká a patrí medzi ratinovi Krupinskovcom osud ritné remeslá. Klobúky nosia iba príslušníci daroval. Spoločne si do bu- staršej generácie alebo folkloristi a divadelnídúcich rokov – ako nám po- ci počas kultúrnych programov.

Po nadovšetko príjemnom rozhovore manževedali – prajú zdravie, poro… a dnes, pár dní po oslave diamantovej svadby zumenie, šťastie a spokojnosť. lom Krupinskovcom sme zaželali, aby v dobrom Martin Krupinský je široko- zdraví oslávili aj ďalšie svadobné jubileá.

Zoznámili sa na tanci v Slankamenských Vi- ďaleko známy remeselník klobučník. Remeslu A. Lešťanová nohradoch a len po dvoch týždňoch vyslovi- sa naučil a dielňu zdedil od otca Martina. Vo vý-

ODBER OBNOSENÉHO ŠATSTVA V KULPÍNE

– Každú sobotu nás navštívi zo dvadsať zákazníkov a každý si tu niečo vyberie a spokojný odíde domov. V Kulpíne máme vyše štyridsať sociálne ohrozených rodín, o ktoré zvlášť dbáme keď ide o obnosené šatstvo. Vieme, o aké rodiny ide, koľko členov majú, takže neraz im nachystáme odev a zanesieme ho na adresu. Zapájame sa aj do humanitárnych akcií mimo Kulpína. Tak sme schystali odev pre deti v detských domovoch.

Ako nás poinformovala K. Ušiaková, v zimnom období nemajú najlepšie podmienky na prácu, lebo je problém vykurovanie.

Preto v decembri a v januári prerušia prácu s obnoseným šatstvom.

Volontérka Katarína Ušiaková pri práci so šatstvom K. Gažová

Akcia na mieru doby a občanov A

ktivity Miestnej organizácie Červeného kríža v Kulpíne zahrnujú aj zber obnoseného šatstva. Od roku 2005 sa týmto prácam venuje volontérka Katarína Ušiaková, a táto práca sa od roku 2011 vykonáva v starej Brankovićovej škole.

– Otvorené máme každú sobotu od desiatej do pol dvanástej. Obnosený odev nám nosia predovšetkým občania, ale dobrú spoluprácu máme aj s Kristovou duchovnou cirkvou v Kulpíne, ktorá nám zopárkrát v roku doručí väčšie množstvo zahraničného obnoseného odevu. Sme vďační všetkým, ktorí s nami takto spolupracujú. V akciách Červeného kríža v Kulpíne sa aktívne zúčastňuje niekoľko volontérok: Zuzana Šimová, ktorá je z

18

nás najstaršia, potom som tu podľa rokov ja, ako aj Mária Benková, Mira Hricová a Mira Ušiaková.

Zuzana Ušiaková je k zákazníkom, ktorí si najprv zaplatia členské, a potom si prídu vybrať šatstvo, veľmi prívetivá. Každému vyjde v ústrety a poradí. O tejto humanitárnej práci v ČK si vedie dôkladnú evidenciu. Práca s obnoseným šatstvom je v dnešných neľahkých ekonomických časoch veľmi dôležitá.

7. 12. 2013

49 /4572/

HLAS ĽUDU

ľUDIA A DIANIA KULPÍNSKE SPOLKÁRKY NA SLOVENSKU

Piekli dolnozemské kysnuté dobroty U

ž deväť rokov za sebou v Riečke neďaleko Banskej Bystrice v novembri usporadúvajú súťaž v pečení kysnutých koláčov.

Družba Kulpína s Riečkou trvá sedem rokov a toľkoráz sa aj predstaviteľky Spolku kulpínskych žien zúčastnili na súťaži v Riečke.

Tohto roku na Slovensku od 15. do 17. novembra pobudli spolkárky Mariena Struháriková, Jarmila Dorčová a Katarína Zorňanová.

Kulpínčanky sa tentoraz rozhodli pre starodávno-modernú kombináciu kysnutých pochúťok a v riečanskom Dome kultúry schystali minipizze, šúšťovníky a kysnutý rejteš orechový a makový. Stôl aranžovali za pomoci doplnkov, ktoré im aj tentoraz pripravilo kvetinárstvo Flória z Báčskeho Petrovca a celkový dojem doplnila žiačka Ivana Zorňanová, oblečená v kartúnke.

Ako aj každý rok, na súťaži sa okrem Kulpínčaniek zúčastnili ženy z Kordík, Králik, Tajova a

hostiteľskej Riečky. Novinkou bola návšteva desaťčlennej delegácie z ďalšej Riečky, takisto na Slovensku. Hostitelia si ich uctili aj tým spôsobom, že ich zaradili do hodnotiacej komisie. Kysnuté dobroty boli rôznorodé, zaujímavé a chutné. Okolo stola Kulpínčaniek bol ako vždy veľký stisk, takže koláče veľmi rýchlo vypredali. Najväčší záujem vládol práve o chýrečné šúšťovní- Kulpínske spolkárky vedľa svojho stola s kysnutými ky, ktoré boli nielen chutné, ale pre dobrotami v Riečke návštevníkov bol zvlášť zaujímavý postup prípravy, keď sa kysnuté cesto natáča na veselom ovzduší. Na pobavenie hrala kapela paličky zo šúpolia. Komisia z hosťujúcej Riečky z Ťarchovej. Pred návratom delegácia z Kulpína na víťaznú priečku umiestnila koláče, ktoré sa zúčastnila na bohoslužbách v katolíckom schystali ženy z Králik a Tajova, kým kulpínske kys- kostole. Po službách všetci domáci z kostola šli vyprevadiť svojich priateľov z Kulpína na cesnuté koláče obsadili druhé miesto.

Podujatie v riečanskom Dome kultúry bolo tu domov.

K. Gažová masovo navštívené, prebiehalo v družnom a

TRETÍ ROČNÍK KOVAČICKÉHO BÁLU

Vábi dobrou hudbou a zábavou Č

lenovia Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka v sobotu 30. novembra 2013, na Ondreja, po tretí raz usporiadali Kovačický bál, na ktorý okrem domácich Kovačičanov pozvali aj hostí spoza chotára.

Hostí na Kovačickom bále, ktorý sa uskutočnil v sieni reštaurácie Červené víno, privítal predseda Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka Pavel Baláž a večierok úspešne moderovala Katarína Lenhartová-Petríková. Na podujatí vystúpili aj hostky, mladé speváčky Alexandra Čížiková, víťazka tohtoročného Festivalu slovenských ľudových piesní pre deti Rozspievané klenoty, a Jarmila

Tanečníci sa pri dobrej hudbe zabávali až do rána

Hajková, víťazka banátskeho festivalu V padinskej doline, kým štvorčlenná tanečná skupina Balerína z Padiny zatancovala moderný tanec. Prítomným sa tradične prihovoril farár cirkevného zboru II Martin Bajza, ktorý okrem o dejinách Kovačice hovoril o pôvode a vzniku poďakovania za úrody zeme.

Na Kovačickom bále nechýbala ani chutná večera, bohatá tombola a spoločenské hry, z ktorých si mnohí účastníci odniesli domov pekné odmeny.

Do tanca a na dobrú náladu hrali slovenskí veselí chlapci, traja Jánovia – Dišpiter, Bartoš a Suchánek. Bez ohľadu na vekový rozdiel hostí, zábava so spevom a tancom trvala až do nedele rána.

A. Chalupová

PÄŤDESIAT ROKOV… Zvítanie, bozky, úsmevy, spomienky… V piatok 29. novembra sa stretli bývalí žiaci generácie 1962/63 z príležitosti 50 rokov od zakončenia Základnej školy Mladých pokolení v Kovačici. Zoskupilo sa 38 bývalých spolužiakov a dvaja triedni profesori. V družných rozhovoroch, oživovaní spomienok zo školských lavíc, pri chutnej večeri a hudbe sa spolužiaci bavili hlboko do noci. Ako aj na každom stretnutí, spomenuli si aj na tých, ktorí už nie sú medzi živými.

A. Chalupová

7. 12. 2013

49 /4572/

HLAS ľUDU

19

ľUDIA A DIANIA BIELE BLATO – PRÍBELCE

Priateľstvo pretrváva vyše desaťročia K

nadviazaniu spolupráce členov Privítanie pred obecným úradom Folklórnej skupiny Bažalička z v Príbelciach bolo srdečné a úprimPríbeliec na Slovensku a Miestneho né. Vo večerných hodinách starosta odboru Matice slovenskej Biele Bla- obce Príbelce Ing. Tibor Čierny na jato došlo roku 2001. Návštevy sa visku Kultúrneho domu pozdravil striedali, folkloristi sa pri každej ná- matičiarov a richtára Bieleho Blata Mivšteve snažili ukázať niečo nové a v roslava Markuša a v mene hostí sa poprvých rokoch tieto programy boli ďakovala predsedníčka MOMS Biele ústredným bodom každého zájazdu. Blato Jarmila Hromčíková. BieloPo rokoch však vznikli mnohé nové priateľstvá a vzájomné stretnutia nadobudli širšiu náplň. Spolupráca medzi FS Bažalička a MOMS Biele Blato bola v roku 2005 prehĺbená a korunovaná podpísaním zmluvy o spolupráci dvoch obcí.

Pred kostolom v Príbelciach Hoci nové časy priniesli zmeny a nových ľudí, pria- blatskí folkloristi sa potom predstateľstvo zostalo neporušené dodnes. vili pestrým programom a po úspešTak v dňoch 15. až 17. novembra bie- nom vystúpení nasledovala zábava loblatskí matičiari a členovia Fol- do neskorých nočných hodín. klórnej odbočky MOMS navštívili Nasledujúci deň Bieloblatčania Príbelce. využili na výlet do Lučenca. V popo-

ludňajších hodinách si sily zmerali futbalisti a výhru oslavovali domáci.

Vo večerných hodinách si všetci spolu pozreli divadelné predstavenie Spadne z čerešne v podaní hercov domáceho divadelného súboru Divadlo bez groša.

Nedeľné predpoludnie Bieloblatčania a Príbelčania strávili na bohoslužbách v príbelskom kostole. Hostí pozdravila domáca pani farárka Zuzana Turzáková-Alcnauerova. Za srdečné privítanie sa krátkym programom odvďačili členky Cirkevného spevokolu Elpis a deti z detskej besiedky.

V predvečerných hodinách nasledovalo lúčenie, ale len dočasné. Bieloblatčania a Príbelčania sľúbili, že si priateľstvo budú naďalej pestovať, kým vedúci sľúbili ešte intenzívnejšiu spoluprácu oboch lokálnych samospráv.

Jarmila Hromčíková

Stará Pazova Na tému Pôsobenie siekt – aktuálne ukazovatele sa hovorilo na tribúne, ktorú v stredu 27. novembra vo veľkej sieni tzv. Bielej budovy v Starej Pazove organizovalo tamojšie Združenie rodičov v spolupráci s obcou. Hosťom tribúny bol Zoran Luković, hlavný policajný poradca z Belehradu, ktorý ozrejmil pôsobenie siekt zo svojho uhla.

Sekty sú menšie náboženské spoločenstvá odlúčené od cirkvi a čoraz viac pôsobia v uzavretých kruhoch, najnovšie prostredníctvom internetu. Ako uviedli, sekty fungujú podľa terapeutických princípov, usmernených k spoločenským a individuálnym problémom. Často ponúkajú pomoc, ale základom ich pôsobenia spravidla je podvod. a. lš.

RETROSPEKTÍVA (8.)

Slovenské kultúrno-osvetové spolky v rozbehu Z

času na čas sa dozvedáme, už pri osobnom styku alebo z novín o tzv. hroznových zábavách s kratším kult. umeleckým programom, alebo nejakou príležitostnou prednáškou, ktoré poriadajú slovenské kult. osvetové spolky. Začalo sa to v Palanke, keď SKOS „M. R. Štefánik“ ešte počiatkom septembra uskutočnil takýto kult. osvetový program. K nemu sa pripojily SKOS-y v Silbaši, Erdevíku atď. A tu vidieť počiatky kult. osvetovej a kult. umeleckej práce v nastávajúcom jesennom, poťažne v zimnom období. Počiatok je naoko nenáročný, ale hovorí predsa o jednom, že sa naše slovenské kult. osvetové spolky po letnom „oddychu“ znovu púšťajú do rozbehu, do práce.

Nedávno som bol v Palanke. Správa spolku mala zasadnutie. Analyzovala najprv výsledky hroznovej zábavy. Hodnotila tento svoj prvý podnik kritickým okom. Zvlášť sa pozastavila na nedostatkoch. Potrebné je vyhľadávať chyby a nedostatky, aby sa im v budúcnosti vyhlo. Kritizovali aj jednotlivcov, ktorí nesvedomite vykonali sverené im úlo-

20

hy. To je správne. Jasné je, že podnik, že práca, môže sa úspešne zdolať iba tak, keď každý jednotlivec svedomite vykoná svoju úlohu. Kritika sa z času na čas zaostrovala. No, bola miestna, vecná a užitočná. Každý ju takto pochopil a sa neurazil (keby to mohlo byť tak všade!) To nasvedčuje, že sa kritika a samokritika v tomto spolku pestuje odskorej.

A tak by to malo byť všade, vo všetkých spolkoch. Treba zvykať členov správy na zodpovednosť, treba zväčšovať disciplínu. Ona je zárukou úspechu v práci. A tento spolok je v tomto ohľade naozaj príkladným. Členovia, zvlášť vedúci, sú ľudia podnikaví, iniciatívni. Nečakajú direktívy. Sami vyhľadávajú spôsoby, ako najlepšie zdolať tenonen problém. Sami vyhľadávajú problematiku v kultúrnom živote v osade a tiež aj cestu k úspechu. Sám predseda je energický a hovorí, že nejestvuje taký problém, ktorý by sa nedal zdolať. Závisí iba od toho, či jestvuje nadostač odhodlanosti a vôle. A toto u členov správy jestvuje. To je zároveň zárukou, že tá práca musí byť úspešnou. Sprá-

va, vlastne jej výkonný výbor, máva riadne jedno zasadnutie v týždni. Je to možno aj často. Ale oni hovoria, že sa tak zvykli, že je tak dobre a že sa v priebehu jedného týždňa vyskytnú problémy, o ktorých treba jednať. Doteraz (ešte v septembri) správa sostavila plán práce pre jesenné obdobie. Úlohy sú, aspoň tie najhlavnejšie, predostreté. A tak potom rad radom aj všetky ostatné. Týchto niekoľko slov o palanskom kult. osvetovom spolku a jeho práci mohly by byť príkladom aj ostatným naším spolkom, obzvlášť tým, ktoré doteraz nepristúpily k vážnejším rokovaniam o nastávajúcej práci. Potrebné je ešte zdôrazniť – čas je, aby sa znova vo všetkých spolkoch rokovalo o nastávajúcej práci, čas je, aby sa pristúpilo k rozprúdeniu kult. umeleckého života vo všetkých našich osadách! (Úryvok z príspevku Andreja Feketeho v čísle 78 Hlasu ľudu, ktoré vyšlo 10. októbra 1951 v Báčskom Petrovci) Výber: K. Gažová

7. 12. 2013

49 /4572/

HLAS ľUDU

ĽUDIA A DIANIA ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Modrý kríž medzi vojvodinskými Slovákmi K

to čítal autobiografický román Metodistickej cirkvi. Okrem v Kova- ho kríža, aby ste boli mojimi spolu- ho konventu 17. septembra 1929 v Kristíny Royovej Za svetlom a čici urobili to spolky aj v Padine, Sta- pracovníkmi a delníkmi na vinici Starej Pazove navrhol p. biskup, aby so svetlom, určite mal možnosť na- rej Pazove, Šíde, Erdevíku, Iloku, Pánovej... Pre rozličné vysvetľovanie naša Slovenská ev. a. v. cirkev spozrieť do dejín zakladania evanjelic- Báčskej Palanke, Pivnici a Kysáči. litier [z Biblie] máme dnes toľké vie- lupracovala s členmi Modrého kríža kého spolku Modrý kríž v Starej Tu- Od vstupu do Metodistickej cirkvi v ruvyznania a sekty. Nezatracujem ni- a súčasne aby konvent povolal p.

Jána Roháčka z rej. Po stretnutí s Jánom Horvátom, zbore sa vystriedali nieKysáča, ktorý je tajomníkom pre medzinárodný koľkí laickí kazatelia.“ dušou abstinentListujúc doklady v spolok Modrého kríža, sestry Royoského hnutia u vé svoj abstinentský krúžok zmeni- ÚA SEAVC možno zistiť, nás, za kazateľa, li na abstinentské bratstvo, ktoré že bratstvo Modrý kríž ktorého úlohou bolo rozvetvené a malo spolky aj na staroturianskej konby bolo po diasmedzi Slovákmi: „Spolky Modrého ferencii 18. – 19. aupórach kázať slokríža boli neskôr založené na viace- gusta 1929 určilo svoj vo Božie, ktorú rých miestach: v Mengusovciach, v vzťah k Evanj. a. v. cirkprácu p. Roháček Ozdine, v Kysáči, v Kovačici a inde.“ vi na Slovensku takto: už i bez toho koná Rok však v autobiografickom ro- „Netvoriac nijakej nov bratskom ev. a. máne neuviedla. Bratstvo Modrého vej cirkvi, nechceme v. nemeckom dikríža pôsobilo v rámci Evanjelickej a. vystupovaním z Evanj. štrikte. Spomenul v. cirkvi. Obe sestry Royové sa na- cirkvi trhať svoje zväzp. biskup, že verodili v Starej Turej na evanjelickej ky s ňou…“ (citát J. V. Spolok Modrý kríž v Starej Pazove 1945/46. ÚA SEAVC fotku dúci členovia Mofare, kde ich otec August Roy úra- Hroboňa v Cirkevných daroval Paľo Vereš (chlapček, ktorý sedí v strede). drého kríža sa tiež doval. Pripomíname, že Mária Ro- listoch, september jaké vieruvyznanie za zdravé, oprav- osvedčili za spoluprácu s našou yová (1858 – 1924) bola skladateľka 1929).

Spolok Modrého kríža v Juhoslá- du kresťanské učenie, zatracujem cirkvou. Chrámy Božie, ako predtým, náboženských piesní a Kristína Royová (1860 – 1936) bola slovenská vii pravdepodobne rozmýšľal inak, však počínanie tých rozličných vie- tak ani dodnes nenavštevujú, a vôbec vyhýbajú sa všetkému, čo by ich náboženská spisovateľka. V rámci lebo po schválení Ústavy Sloven- rovyznaní.“ Adam Vereš ďalej uviedol, že keď priblížilo ku cirkvi. Ľahko sa dá vyModrého kríža v Starej Turej založi- ského evanj. a. v. dištriktu v Kráľoli útulňu pre výchovu opustených vstve SCHS a po zistení, že slovens- úradoval v nemeckých cirkvách, ta- svetliť, že proti návrhu p. biskupa sa detí a sirôt, roku 1911 aj malú am- kí členovia Modrého kríža nechodia mojší členovia Modrého kríža boli čo najrozhodnejšie ozvali p. farári, bulantnú nemocnicu, roku 1926 si- do evanjelických kostolov, reagoval jeho najlepšími spolupracovníkmi, Klobušický st., Štarke, Turčan a moja vtedajší biskup Adam Vereš v člán- ale keď prišiel do Iloku, videl pravý maličkosť. Na dištriktuálnom konrotinec a roku 1933 starobinec.

Evanjelický spolok Modrý kríž ku Odkaz členom Spolku Modrého krí- opak: „Spozoroval som, že členovia vente sa teda neriešilo vôbec nič, čo dnes v Srbsku patrí do minulosti, ža (Evanjelický hlásnik, máj 1929): Modrého kríža sú oddelení; že majú však ešte nijako neznamená, aby sa lebo sa jeho členovia buď vrátili do „Hlavnou mojou úlohou teda je a osobitné zhromaždenie a služby celá vec položila ad acta.“ Skúmajúc články na túto tému Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi, ale- bude, aby som z tých, ktorých mi Pán Božie, ktoré odbavujú súčasne s nami, ale v svojej modli- dalo by sa uzavrieť, že spor medzi bo sa pripojili k Evantebnici. Keď som sa ich evanjelickými farármi a vedúcimi jelickej metodisticspýtal, prečo tak robia, Modrého kríža bol okolo toho, či sú kej cirkvi. Na webomi odpovedali, že oni alkoholické nápoje (medzi nimi aj vom portáli Evanjechodili do chrámu, ale že víno) jediné ľudské hriechy. Ladislav lická metodistická sa ľudia jednej ich člen- Zgúth o tom v spomenutom článku cirkev Kovačica píše: kyni smiali, keď sa ona ná- hovorí:„Veľká škoda, že naši bratia zo „Cirkevný zbor v Kopadne skrúšene modli- Spolku Modrého kríža v Juhoslávii vačici vznikol r. 1950, akosi stereotypne broja viac-mela.“ keď sa skupina ľudí, K tejto téme sa vrátil er- nej len proti požívaniu liehových náktorí predtým patridevícky ev. farár Ladislav pojov, ako by už samou zdržanlili do abstinentskéZgúth a redaktor Evanje- vosťou od pitia mohol byť spasený ho spolku, ktorý sa lického hlásnika (január človek. Dľa nášho presvedčenia volal MODRÝ KRÍŽ, 1930) v článku Týka sa to hriech je opilstvo, ale i mamonárstvo, rozhodla vstúpiť do Metodistickej cirkvi. Hudobno-spevácke komité Modrého kríža (zľava): Mária zčiastky aj nás! Spomína i krádež, i pomlúvanie, i pohŕdanie Bol to spolok, ktorý Royová, Kristína Royová, Ján Chorvát, Božena Royová- biskupovu výzvu k slo- inými a vôbec všetko, čo sa protiví sa boril proti závi- Chorvátová, Julinka Manicová a Felix Bovet (foto: z venským členom Spolku prikázaniam Božím.“ Dnes Evanjelická metodistická Modrého kríža v Juhoslosti od alkoholu. Royovej románu Za svetlom a so svetlom) Keďže im vtedajšia novozaložená ko- zveril a dal, nestratil ani jedného, tých slávii: „… Aby ruka v ruke pracova- cirkev živo spolupracuje so Slomunistická vláda zakázala stretá- však, ktorí blúdia v nevere, v pove- li s evanjelickou cirkvou za Krista. O venskou evanjelickou a. v. cirkvou a vania v rámci„spolku“, žiadali od nich re, v nevedomosti, v pýche a vo vy- krátky čas, po uverejnení článku, me- to nielen v rámci Ekumenickej hubuď aby sa spolok rozpustil, alebo sokomyseľnosti, aby som vyhľadal a škajúc náhodou v Iloku, videl som, manitárnej organizácie (EHO), ale aj aby založili cirkev, lebo ako nábo- zase priviedol naspäť na pravú ces- keď vedúci mužovia Spolku Mo- prostredníctvom diakónie a rozličženský spolok už viac existovať ne- tu, do ovčinca Pána Ježiša Krista... drého kríža vstúpili do ilockej fary. Čo ných humanitárnych podujatí. mohli. Vtedy sa deväť spolkov Mo- Obraciam sa teda i na Vás, drahí bra- bolo predmetom ich rozhovoru, Katarína Verešová drého kríža rozhodlo vstúpiť do tia a drahé sestry zo Spolku Modré- neviem. Z príležitosti dištriktuálne-

7. 12. 2013

49 /4572/

HLAS ĽUDU

21

vá, íčeko r u Ď Tita ndra Alexa Š maršala Z , 3. 3 ne i v Pad

Taňa Sta vieratká ň ZŠ marš ová, 3. 3, Domáce z ri nás ala Tita v Padine tu blízko p už venovali priestor aj v npasíšokmoch.

e ch a iláčikom sm jčastejšie o mačičká susedovom a omácim m n d ov y m d žn rý o te v to m e k ie ali st vore – . Naši útiku a pís dárskom d prevádzajú o y v sp a o h jú , a m ít Detskom k o v h m ru o d d ľa m h to nás tiež po o pri nás, v Ale tu blízk máce zvieratká, ktoré í Padinčania a usio n ie d neúnav a – sú aj ďalš rka z Kulpín lovná kreslia reslili. Tu nak ich aspoň mačičky a sú: okrem sliepočk a, psíčk a aj orka, mokačička, m k a, koič riak, k rav a, kok č e v zička, o á, kráník, ošípan c a on li k a d o k jte o priletelo d od j le to vese sy a h c j máce o aj niekoľk . .. v m o tý ľo

N

Lucia B a J. A. Ko biaková, 4. a mensk , ého v K ZŠ ulpín

e

, ová, 3. 3 Mikuláš Padine a ín r a M v ala Tita ZŠ marš

aršala

Dinka Grnčová, 3.

22

3, ZŠ maršala Tita

v Padine

Šm ová, 3. 3, Z Viktória Vik e Tita v Padin

7. 12. 2013

Anna F. a Jana S. 49 /4572/

HLAS ĽUDU

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLIII 7. decembra 2013 ČÍslo

24 /1858/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Zastavený rast ceny pšenice

Ľ. S.

O

AKTUÁLNE

d 25. do 29. novembra 2013 na Produkčnej burze v Novom Sade sa podobne ako v predchádzajúcom období obchodovalo výlučne iba s obilninami.

Na trhu s kukuricou pokračuje jej cenový rast, kým cena pšenice sa stabilizovala. V uvedenom období sa obchodovalo s 1372,46 t tovaru, čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 60,79 % menej. Finančná hodnota obratu bola nižšia o 57,43 %.

Najviac sa obchodovalo s kukuricou a to aj vďaka dobrej kvalite zrna a stále rastúcej cene.

Predávala sa po 16,20 din./kg (cena bez DPH), čo je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 3,80 % vyššia cena. Jej priemerná cena v uvedenom období bola 17,13 din./kg (15,86 bez DPH). Kilogram kukurice s vyšším percentom vlhkosti (do 17 %) sa predával po 15,00 din. bez DPH. V predchádzajúcom týždni cena pšenice budúce výzvy a bude spradosiahla svoje cenové maximum – 21,30 vodlivejšia a legitímnejšia. din./kg (bez DPH). V uvedenom období EP trval aj na záväznom sa výrazne nezmenila, dokonca mierne celoeurópskom mechanizme, klesla. Predávala sa po 20,70 din./kg ktorý mladým poľnohospodábez DPH. V porovnaní s jej najnižšou rom zaručí zvýšenie platieb o 25 cenou koncom augusta, ktorá bola % na prvých 25 až 90 ha. Drobní 15 din. bez DPH, dodnes vzrástla poľnohospodári budú môcť zíso 38,93 %. kať viac prostriedkov, zatiaľ čo Pomerne stabilná je aj veľkým farmám, ktoré dostávajú cena sóje, ktorá sa previac ako 150-tisíc eur, budú platby dávala po 51,84 din./ nad túto sumu znížené najmenej kg (48,00 bez DPH), o 5 %. Ďalšou novinkou je, že do čo je v porovnaní s roku 2020 by mali poľnohospopredchádzajúcou dári z rôznych členských štátov renia ekolozaznamenanou získavať aspoň 72 % úniového gizácie, budú cenou o 1,05 priemeru priamych platieb. Aj vystavení ďalším % viac.○ dvojité financovanie, čiže zapla- sankciám, napríklad tenie poľnohospodárom dvakrát v podobe straty ich za splnenie rovnakého súboru „ekologizačných“ dotácií, prínosov pre životné prostredie ktoré budú postupne zavádzauž nebude dovolené. Farmári, né v priebehu prvých štyroch ○ ktorí nesplnia povinné opat- rokov novej SPP.

Poľnopolitika EÚ v novom roku po novom Ľubica Sýkorová

N

a jar tohto roku sa dlho očakávaný návrh Európskej komisie na reformu Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) stal terčom kritiky. Jej odporcovia tvrdili, že sa v dostatočnej miere nevenuje spravodlivejšiemu prerozdeleniu finančných prostriedkov, zvýšeniu konkurencieschopnosti tohto odvetvia a podpore zelených poľnohospodárskych postupov.

Nová SPP by mala vstúpiť do platnosti 1. januára 2014. V poslednom období musela agropolitika EÚ reagovať najmä na pristúpenie nových členských štátov, zvyšovanie dopytu po kvalitných potravinách, na klimatické zmeny, nestálosť cien potravín na svetových trhoch a

na nerovnováhy v potravinárskom reťazci v EÚ. Európsky parlament predovšetkým zdôrazňoval, že opodstatnením SPP musí byť zabezpečenie potravinovej bezpečnosti a ochrany životného prostredia.

Po búrlivých diskusiách napokon 20. novembra 2013 poslanci Európskeho parlamentu (EP) schválili dohodu s Radou o pätici legislatívnych aktov, ktoré reformujú SPP. Agrárna politika EÚ bude od roku 2014 klásť väčší dôraz na ochranu životného prostredia, zabezpečí spravodlivejšie rozdelenie fondov EÚ a pomôže poľnohospodárom lepšie sa vyrovnať s problémami na trhu.

Nová SPP zaistí lepšiu rovnováhu medzi bezpečnosťou potravín a ochranou životného prostredia, pripraví poľnohospodárov na

Z obsahu Aj rodinné farmy majú svoj sviatok

str. 2

Starostlivosť o hydinu v zimných mesiacoch

str. 6

Hrnčekové palacinky

str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

POĽNOHOSPODÁRSTVO VO SVETE

Aj rodinné farmy majú svoj sviatok

Ľubica Sýkorová

A

bude trvať celých 365 dní.

Organizácia Spojených národov (OSN) vyhlásila rok 2014 za rok rodinných fariem.

Iniciátorom osláv bolo Svetové vidiecke fórum, ktorého kampaň otvorenú v roku 2008 na vyhlásenie Medzinárodného roka rodinných fariem podporilo viac ako 360 organizácií zo 60 krajín sveta.

Slávnostné otvorenie Medzinárodného roku rodinných fariem sa uskutočnilo 22. 11. 2013 v sídle OSN v New Yorku. Súčasne prebiehalo aj na národnej úrovni v mnohých krajinách sveta, ktoré sa nielen symbolicky pripojili k tejto globálnej aktivite. Pod vedením Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) je cieľom tejto iniciatívy pozdvihnúť postavenie rodinných fariem prostredníctvom zamerania pozornosti svetovej verejnosti na ich úlohu pri zmierňovaní hladu a chudoby, v oblasti potravinovej bezpečnosti a pri zlepšovaní živobytia. Rodinné farmy zároveň chránia životné prostredie a biodiverzitu.

Podpora rozvoja rodinných fariem je dôležitá aj pre udržateľný rozvoj vidieka v Srbsku a zvyšovanie potravinovej sebestačnosti.

Celosvetové oslavy predstavujú príležitosť na zvýšenie povedomia a informovanosti o rodinných farmách. Majú podporiť výmenu názorov, informácií, najnovších

24

poznatkov a skúseností s cieľom vyzdvihnúť úlohu rodiny v oblasti rozvoja poľnohospodárstva a vidieka.

Rodinné farmy sú kľúčové pre dosiahnutie potravinovej bezpečnosti, zachovávanie tradičných jedál a potravín a sú nástrojom revitalizácie lokálnych ekonomík. Kľúčovým prínosom osláv je zlepšiť verejné politiky v prospech rodinných fariem, podporiť dialóg medzi vládami, tvorcami politík, organizáciami farmárov a rôznymi zainteresovanými, mobilizovať podporu a zdroje.

Podľa odhadov Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) bude do roku 2050 potrebný globálny nárast poľnohospodárskej produkcie o 70 %, v rozvojových krajinách až o 100 %. Len tak budeme schopní zabezpečiť potraviny pre narastajúci počet svetovej populácie.

Do tohto odhadu nie je zahrnutý dodatočný dopyt po plodinách na účely výroby biopalív. Úspešná stratégia pre udržateľný rast produktivity poľnohospodárstva si nielen v Srbsku,

II

ale v mnohých iných krajinách sveta vyžaduje významné zlepšenie investičného prostredia, zlepšenie poľnohospodárskych inovačných systémov, farmárskej praxe, riadenia prírodných zdrojov, zintenzívnenie národnej a medzinárodnej vedeckej spolupráce v oblasti poľnohospodár-

do dôchodku viac ako 40-tisíc farmárov a prišla len polovica mladých. Práve kvôli tomu vzniklo množstvo podporných systémov pre mladých, aby vstúpili do poľnohospodárstva. Napríklad zaúčanie mladého farmára, ktorému ten starší odovzdáva svoje hospodárstvo. Táto podpora bude

skeho výskumu, ako aj špecifické politické opatrenia na zvýšenie produktivity malých rodinných fariem – poľnohospodárskych gazdovstiev.

V západnej Európe sú známe mnohé storočné rodinné farmy.

No v dnešnej dobe sa aj tam stretajú s problémom odchodu mladých ľudí z vidieka. Napríklad v Taliansku od roku 2008 odišlo

jednou z priorít boja proti nezamestnanosti aj v budúcom období.

Hlavné prínosy rodinných fariem pre život v Srbsku sú okrem iného aj zvýšenie potravinovej bezpečnosti krajiny, uchovávanie tradičných jedál a potravín, podpora miestnej výroby a zamestnanosti, kvalitné, bezpečné a originálne výrobky, rozvoj cestovného ruchu a agroturistiky.○

7. 12. 2013 • 49 /4572/

SLOVO DALO SLOVO: RADOMIR JOVELIĆ VIŠEROV, PREDSEDA SPRÁVNEJ RADY NÁRODNEJ ASOCIÁCIE PRE EKOTURIZMUS

Nedostatočne využité potenciály Oto Filip

byť stavané. Dôraz je na kameni a dreve, nieto betónu ani železa.

Nocľahárni v tej-ktorej dedinke má oci je pomerne novou zložbyť málo, v záujme toho, aby nekou cestovného ruchu, rozdochádzalo k zamoreniu životného víjajúci sa ekoturizmus je okolia, aj aby sa nevyrušoval živočoraz populárnejší. Jedným z jeho číšny svet. Aj infraštruktúra musí prioritných zámerov je podnebyť prehľadná, covať a využívať čo u nás ťažko záujem verejnosobjaviť. Z aspekti o prírodu tak, tu potenciálov, aby táto naďalej najlepšie sme zostala zachona tom s prírodvaná. Jedným z nými zdrojmi: veľmi aktívnych máme mnohé účastníkov novošpeciálne a iné sadského veľtrrezervácie prírohu turizmu bol i dy, niekoľko náRadomir Jovelić rodných parkov.

Višerov, predseEkoturizmus sa da Správnej rady vlastne aj má Ekoturizmu Srbdiať v takýchto ska, alebo Národchránených obnej asociácie pre lastiach. ekoturizmus, ako Cieľom je zachovať svet prírody v plnej rozmanitosti – Ako sa doznie plný názov to potrebujeme také dva alebo aj stať k potrebným prostriedkom? organizácie, v čele ktorej je.

– Práve sme angažovaní na – Ekologický turizmus inde kráča tri roky. Všeobecne je známe, že sedemmíľovými krokmi vpred. bez certifikovania ekodestinácií jednom projekte spolu s pokraMožno povedať, koľko ľudí sa ťažko možno počítať s rozvojom jinskou vládou, cieľom ktorého týmto odvetvím cestovného ruchu ekoturizmu. Keď sa k tomu do- je vybudovanie etno a ekodedín staneme, budeme mať presné v podunajských regiónoch. V tej zaoberá u nás?

– Žiaľ, nie, lebo ho ešte stále údaje aj o aktéroch a záujemcoch prvej dedine má byť i stredisko, nechápeme a neberieme ako vý- o toto odvetvie, tiež o príleve kde budú prebiehať školenia o ekologickom, vidieckom, nauticznamné turistické odvetvie. Preto prostriedkov. vlastne ani presne, a zdá sa mi, že ani približne, nevieme, koľko ľudí je angažovaných v ňom. Bolo by nám načim viac marketingu, viac propagandy, viac organizácií a asociácií, ktoré by sa ekoturizmu venovali. Ľudia si síce chcú nájsť miesto v ňom, vidieť seba tam, no mnohí si doteraz mýlia pojmy, kladúc do rovnakého vreca aj ekoturizmus, aj etnoturizmus, aj športový turizmus, aj záľuby či poľovačky… Preto sme aj boli na veľtrhu: aby sme urobili akýsi Petrovaradínska pevnosť: vždy je na nej a z nej čo vidieť prierez doterajších aktivít a ako – Čo konkrétne načim, aby kom a iných druhoch turizmu. Je asociácia poukázali, čím môže byť ekologický turizmus zajtra, aké napríklad jedna dedina získala to preto, aby každý zistil, kam status ekologickej destinácie? patrí. Niekto sa hodí na organickú všetko perspektívy má.

– Sú tu štandardy Agendy 21, výrobu potravín, iný na využívanie – V mnohom ste teda na zastanovujúcej ako objekty musia obnoviteľných zdrojov energie čiatku…

H

– Dá sa to usúdiť najmä podľa toho, že ešte stále nemáme zoznam ekologických destinácií. A tieto nie sú ani certifikované. Ako asociácia musíme najprv získať akreditáciu, aby sme sa mohli plne venovať týmto otázkam. A na

III

Radomir Jovelić Višerov atď. Postupne majú vzniknúť štyri strediská, ktoré sa stanú ozajstným lákadlom pre domácich a zahraničných turistov. Prostriedky sú stanovené, projekt a program existujú, takže hlavne od toho, ako si záväzky splníme, závisí i tempo rozvoja ekoturizmu. „Povedal by som, že v konečnom dôsledku aj to, koľko zahraničnej meny príde do štátu. Podľa niektorých odhadov len z tohto turistického odvetvia, za predpokladu, že využijeme potenciály, by sme ročne mohli ťažiť desiatky miliónov eur.

– Na čo v nadchádzajúcich aktivitách treba klásť najväčší dôraz?

– U nás vo Vojvodine zvlášť na ochranu vôd pred znečisťovateľmi, taktiež na ochranu pôdy. Musíme za každú cenu prírodu zachovať v pôvodnej podobe. Ekoturizmus síce štartoval u nás ešte pred takými piatimi rokmi, no bolo to a pokračovalo veľmi skromne. Preto plnšie využitie jeho potenciálov priam nakladá, aby sme sa mu všetci oveľa serióznejšie venovali: od jedinca, cez lokálne prostredia, po štát. V tomto duchu sme na veľtrhu turizmu v Novom Sade aj zorganizovali Medzinárodný kongres ekoturizmu s nosnou témou o možnostiach rozvoja dobrodružného turizmu v Srbsku.

Nie toho extrémneho alebo adrenalínového, ale skôr pokojnejšieho, na ktorý máme vo Vojvodine vhodné podmienky. Ide o poznávacie prechádzky lesmi, chytanie rýb, veslovanie, nenáročné horolezectvo… ○

25

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Huby z rodu Fusarium – ako sa prejavujú Ing. Jana Bíliková Ing. Ján Tancik, PhD. KOR, SPU Nitra foto: J. B.

V

POČASIE

7. – 13. 12. 2013

našich podmienkach spôsobujú najvýznamnejšie straty najmä na obilninách. Pšenicu a jačmeň môžu huby z rodu Fusarium napádať prakticky počas celej ontogénezy. Už prázdne miesta v poraste môžu byť výsledkom odumierania klíčiacich rastlín napadnutých Fuzarióza klasu jačmeňa – sporulácia na vonkajšej strane listu týmito hubami. Pri veľmi silnej infekcii môže odumrieť embryo zŕn) a hmotnosti zŕn v klase. ktorých prípadoch môže infekcia zrna a ak sa tak nestane, dochá- Nemenej závažná je aj škodlivosť vzniknúť vo vyšších častiach klasu dza postupne k deformáciám a nepriama, ktorá súvisí so znížením a list nemusí byť zasiahnutý vôbec. nutričných parametrov a kontanekrotizácii klíčkov.

Napadnutie jačmeňa fuzariózou Fuzáriá napádajú aj koreňový mináciou mykotoxínmi. klasu je okrem hygienického a Pri fuzarióze klasu jačmeňa zdravotného hľadiska škodlivé aj systém, kde spôsobujú hnilobu rôzneho rozsahu. Okrem toho (obr. 2) sa môže vyskytnúť cha- znehodnocovaním sladovníckej napádajú bázy stebla, ktoré sa rakteristická škvrna na liste, keď kvality sladovníckeho jačmeňa. prejavujú hnedými škvrnami okrem listu sú zasiahnuté aj zrná, Osobitnou kapitolou je pleseň na povrchu stebla. Vo vnútri je ktoré sú s ním v kontakte. V nie- snežná (Microdochium nivale) mycélium huby, čím sú narušené sklerenchymatické pletivá a cievny systém, v dôsledku čoho dochádza k hluchosti alebo bieloklasosti klasov.

Najzávažnejšie škody spôsobujú fuzariózy klasu obilnín. Často zapríčiňujú vybielenie jednotlivých kláskov alebo celého klasu. V priaznivých poveternostných podmienkach možno pozorovať povlak sporulácie na klase (obr.

1), ktorý môže byť ružovej až lososovej farby.

Priame straty spôsobené fuzariózou klasu sa prejavujú znižovaním počtu Pleseň snežná zŕn, HTZ (hmotnosť tisíc

Fuzarióza klasu pšenice (obr.3), ktorú možno pozorovať na jar po roztopení snehovej pokrývky. Výška snehovej pokrývky „pomáha“ plesni tým, že zabraňuje prístupu vzduchu ku koreňovej sústave rastlín, tiež zadržiava pôdnu vlahu a tak je porast neustále vlhký. Pod snehom sa pleseň snežná rozrastá vo forme vzdušného mycélia, ktoré napáda jednotlivé listy, odnože a postupne celé rastliny. Mycélium bielej až ružovkastej farby možno pozorovať obvykle iba krátko po roztopení snehu. Neskôr – pri zmene vlhkosti vzduchu mycélium veľmi rýchlo mizne a odumiera.

Okrem toho sa na báze stonky a koreňoch môžu objaviť hnedé lézie.

V závere možno len konštatovať, že fuzariózy môžu obilniny poškodzovať po celý rok. Práve preto je pravidelná kontrola porastov a komplexná ochrana proti fuzariózam vo všetkých formách nevyhnutná. ○

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

-2˚ | 7˚

-2˚ | 5˚

-2˚ | 6˚

-1˚ | 5˚

-1˚ | 6˚

0˚ | 5˚

-1˚ | 5˚

26

IV

7. 12. 2013 • 49 /4572

IZBOVÉ RASTLINY

Pravidelná kontrola aj počas zimných mesiacov Ľubica Sýkorová foto: internet

L

en zdravé rastliny sú najlepšou ochranou pred chorobami a škodcami. Oslabené rastliny, ktoré nie sú správne pestované, sú náchylné na choroby a škodcov. Škodcovia sú často veľmi malí a ťažko definovateľní. Ak na rastline spozorujeme žltnutie alebo stáčanie listov, je čas podrobne prezrieť rastlinu. Napádajú nielen nadzemnú, ale aj podzemnú časť.

Ak nevytvoríme rastlinám optimálne podmienky na pestovanie, najmä čo sa týka správneho výberu miesta, zálievky, výživy či intenzity svetla, môžeme očakávať výskyt chorôb či prítomnosť škodcov.

Fľaky na listoch môžu vzniknúť následkom spálenia, poškodenia mrazom alebo aj hubovej choroby.

Je potrebné sa postarať o vhodnú teplotu v miestnosti, prípadne postaviť rastlinu do polotieňa, ak na ňu dopadajú priame slnečné lúče.

Korkovitosť na stonkách vzniká vtedy, ak je nadmerná zálievka a miesto je vlhké a tmavé.

Usychanie pukov – príčinou býva príliš suchý substrát alebo vzduch, alebo rastlina nestojí na dostatočne svetlom mieste.

Múčnatý povlak na listoch sa môže vytvoriť v prípade, ak je rastlina na príliš teplom a vlhkom

mieste. Napadnuté listy musíme odstrániť, rastlinu presadiť a postaviť na vzdušné, svetlé a suché miesto. Nehnojíme hnojivom s obsahom dusíka.

Múčnatý povlak na spodnej časti stonky sa vyskytuje v prípade, ak je pôda utlačená alebo pri nadmernej zálievke a výžive.

Takúto rastlinu už nie je možné zachrániť.

Stočené listy nás upozorňujú, že rastlina je umiestnená pri okne, kde je chladný prievan a je nedo-

statočná zálievka.

Hnilobu koreňov spoznáme podľa toho, že korene sú hnedé a ľahko sa rozmrvia medzi prstami. Príznakom je aj slabý rast rastliny. Vyskytuje sa vtedy, ak nadmerne hnojíme a rastlina je vo vlhkom a príliš chladnom substráte.

Takto napadnutý kvet väčšinou nie je možné zachrániť. Skúsiť môžeme presadenie, odstránenie hnilých častí a umiestnenie rastliny na suché a teplé miesto.

Suchý vzduch – ak má rastlina príliš suchý vzduch, začínajú hnednúť vrcholové lístky a púčiky sa zošúveria. Paprade a orchidey majú rady vlhký vzduch (50 – 70 %). Bežne vykurované priestory majú vlhkosť vzduchu 30 až 40 %, čo je pre väčšinu rastlín, s výnimkou kaktusov, málo. Na jeden deň by sa malo odpariť 2 – 3 litre vody. Odparovaciu nádobu je vhodné postaviť do blízkosti výhrevného telesa.

Suché listy – vysychanie listov

V

môže byť príznakom nadmerného hnojenia, nadmernej či nedostatočnej zálievky.

Vývin rastliny je zabrzdený a listy začínajú vädnúť. Suché alebo žlté listy, prípadne staré kvety musíte bezpodmienečne odstraňovať, čím umožníme tvorbu nových výhonkov na týchto miestach a zabránime vzniku hubových chorôb.

Rastliny, ktorým opadajú listy (napr. Ficus benjamina), na jar zrežeme až na tretinu.

Hnedé konce listov – vznikajú predovšetkým na palmách.

Hnedé miesta jednoducho odstrihneme nožnicami (2 – 3 mm) od zelenej časti, do zelenej plochy nerežeme. Na listoch paliem sa môžu objaviť malé svetlé, neskôr hnedé škvrny s vyvýšeným okrajom. Vznikajú väčšinou z dôvodu vysokej vzdušnej vlhkosti a rosenia listov. V tomto prípade môžeme použiť na postrek fungicídy, napr. Rovral alebo Saprol.

Hnedé listy – pri oslabených rastlinách, predovšetkým zelených, napríklad fikuse, sa môžu usídliť huby. Tieto môžu spôsobiť vznik červenohnedých fľakov rôznej veľkosti. Dôvodom je to, že rastlina bola príliš často polievaná, alebo stála na chladnom mieste. Napadnuté listy odstrihneme nožnicami a rastlinu postavíme na suché a teplé miesto, aby sa uzdravila a nešírila sa hubová choroba. Žlté listy – žltnutie býva príznakom nadmerného hnojenia, zálievky alebo prievanu. Ak listy žltnú medzi žilkami, ide o nedostatok železa v substráte alebo vo výžive. Je nutné polievať mäkkou vodou. Rastlinu musíme presadiť a listy postrekovať prípravkom s obsahom železa. V tomto prípade môžeme rastlinu zachrániť.

Biele mazľavé chrasty na listoch a stonkách – v tomto prípade ide o škodcu vlnatku krvavú, ktorá pripomína chumáčiky vaty. V priebehu 8 – 10 dní nakladie samička asi 600 vajíčok. Ohrozené sú hlavne fialky, fikusy, vianočné ruže (Poinsettia) a kaktusy. Na ošetrenie musíme použiť niektorý z prípravkov na ničenie vošiek (napr. Mospilan). ○

27

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

VETERINÁRNE OKIENKO

Starostlivosť o hydinu v zimných mesiacoch pripravila: Ľ. S.

H

rabavá hydina potrebuje na zimu pohodlné ubytovanie – zateplený kurín bez prievanu a bez škár, v ktorom nemrzne a je bezpečný pred hlodavcami. Je ideálne, ak zimný kurín stojí v priestrannej, zastrešenej voliére obrátenej na juh alebo juhovýchod. Severná stena voliéry musí byť plná, ostatné môžu byť pletivové. Pred prievanom, vetrom a snehom možno voliéru na zimu zatepliť fóliou.

V kuríne treba zabezpečiť dostatok čistých, suchých hniezd, ideálne je 1 hniezdo na 3 alebo 4 nosnice.

Ani zimný kurín by nemal byť tmavý a bez svetla, zvlášť ak ide o nosnice – ovplyvňuje to znášku. Preto je potrebné zabudovať pri stavbe veľké zasklené okno, orientované na juh alebo juhovýchod.

Hrabavá hydina v zlom počasí

a počas zimy obľubuje aj rôzne kôlne, drevárne a iné pokojné miesta v závetrí. Nezabudnime na dostatočnú zásobu suchej slamy. Budeme ju potrebovať do hniezd, aj na dlážky (najmä ak máme brojlerové sliepky, ktoré nie vždy vyskakujú na noc na bidlo). Hydina si v mrazoch rada posedí aj na nerozbalených koc-

kách balíkovanej slamy, priamo v kuríne alebo v inom krytom prostredí.

Jedna sliepka skonzumuje ročne asi 40 až 50 kg obilnín, morky,

samozrejme, spotrebujú viac, perličky menej. Výborný je šrotovaný mix pšenice, kukurice, jačmeňa a ovsa. Bežne sa často kŕmi len šrotovanou pšenicou a kukuricou.

Kukurica je v zime mimoriadne potrebná. Pomáha hydine udržať si telesné teplo, ohriať sa. Oplatí sa tiež kúpiť alebo vypestovať zásobu repy a tekvíc (na strúhanie do miešanice).

V zime treba dávať pozor, aby hydina nikdy nekonzumovala zamrznutú alebo namrznutú potravu. V zimných ránach je preto najvhodnejšie podávať suchý obilný šrot rozmiešaný s našrotovanou kukuricou (na dva alebo tri diely obilia pripadá jeden diel kukurice). V mrazoch často stačí nasypať celé zrno a kukuricu, nie však do snehu. Keď je na obed teplejšie, hydine môžeme spestriť stravu kvalitnou jemne navlhčenou miešanicou zo šrotu alebo z otrúb. Na navlhčenie miešanice možno použiť mlieko, srvátku,

OVOCINÁRSTVO

Vrúble začíname odoberať v decembri Ľubica Sýkorová

P

ri jarnom štepení je veľmi dôležité, aby boli vrúble narezané v čase vegetačného pokoja, to znamená v mesiacoch december – január. Za vhodného bezmrazného počasia z kôstkovín režeme vrúble koncom decembra a z jadrovín v januári a februári. Najvhodnejšie sú jedno-

28

ročné výhonky odobraté z južnej strany stromu, ktoré by mali mať okolo desať očiek. Aby vrúbľovanie bolo úspešné, letorasty musia byť vyzreté, nepoškodené a zdravé. Ak odberáme vrúble z rôznych druhov a odrôd, musíme si ich označiť. Pokým nezačne prúdiť miazga, vrúble musíme uskladniť na mieste chránenom pred slnkom.

VI

U kôstkovín je najvhodnejší čas rezania vrúbľov v období vegetačného pokoja, keď cez výhonky stromov už prešli prvé mrazíky. Oneskorene rezané vrúble, čiže v čase, keď sú rezervné živiny zo zásobných pletív už v pohybe smerom nahor, sa zle alebo vôbec neujímajú. Pre nedostatok výživných látok sa totiž ich konce nemôžu zrásť s

tvaroh, varené zemiaky, zvyšok polievky alebo trošku vlažnej vody. Aj v zime hydine treba dodávať vitamíny a minerály (do stravy pridať roztlčené škrupiny, živočíšny tuk, mleté alebo rozdrvené orechy, sliepkam aspoň občas kúsok vareného mäsa).

Dostatočným riešením môže byť kúpa koncentrovaných vitamínových a minerálnych doplnkov pre zvieratá, bežne dostupných v lekárňach. Pozor však na riziko predávkovania zvierat. Lepším riešením je hydine spestrovať stravu kvalitnými potravinami. Napríklad tvaroh, strúhané jablko, strúhaná repa či cvikla alebo varený hrach sú pre hydinu prirodzenou vitamínovou a minerálnou bombou a ľahko sa zamiešavajú do šrotu či vlhkej miešanice. Hodnotným zimným doplnkom šrotových miešaníc je sušená žihľava. ○ podpníkom. Na rezanie vrúbľov sú vyhovujúce mladšie až stredne staré ovocné stromy, ktoré sú zdravé a každoročne rodia kvalitné ovocie. Ako sme už spomenuli, vrúble primeranej hrúbky zásadne berieme z koncových výhonkov na južnej strane koruny, kde sú výhonky dobre vyzreté. Vrúble zo stromov režeme, keď sa teplota vzduchu pohybuje nad nulou.

Ukladáme ich v pivnici do vlhkého piesku, pilín, perlitu alebo aj do chladničky v mikroténovom vrecku. Narezané vrúble zviažeme do zväzku, pripevníme na ne menovky a uložíme. Na jarné sadenie si môžeme pripraviť aj odrezky ríbezlí. ○

7. 12. 2013 • 49 /4572/

NEOTRÁVTE SI SVIATKY

Ako jesť, aby vás žalúdok neprefackal

Zo zahraničnej tlače

V

ianoce dlhodobo figurujú na zozname najzáťažovejších životných situácií! Ale čo už s nimi, keď ich tak milujeme? Sú to vlastne len tri dni, ale náročné, že až! Náš žalúdok čaká asi najlákavejší a najťažší program roka. A naša psychika?

Toľko príprav, stresu a emócií...

Tradičné vianočné predávkovanie tukmi, sladkosťami, vyprážaným jedlom, majonézovým šalátom a alkoholom je totiž nesmierne výbušná zmes. Nemusí však uškodiť.

VIANOČNÉ PREJEDANIE NEMUSÍ UŠKODIŤ Ten, kto je zdravý, nemusí počas troch vianočných dní až tak premýšľať nad pravidlami zdravej životosprávy a stresovať sa. Občasné prejedenie totiž väčšinou neuškodí, na tom sa zhodnú viacerí odborníci na zdravú výživu aj lekári, ktorí naprávajú choré žalúdky, črevá a žlčníky. Dôležité je,

ako sa stravujeme počas celého roka. Avšak nemalo by sa týkať ľudí, ktorí majú nejaké chronické či akútne ťažkosti. Človeku, ktorý má problémy s vysokým tlakom, cholesterolom, cukrovkou, so žlčníkom, srdcom či iným ochorením s naordinovanou diétou, takéto správanie rozhodne odporučiť nemožno.

KEĎ MÁM DOSŤ, NEJEM Recept, ako sa vyhnúť zažívacím ťažkostiam, je jednoduchý.

Pokiaľ sa v konzumácii dodržiava miera, nie je žiadna potravina z vianočného stola pre organizmus škodlivá. U zdravého človeka nie je v zásade rozdiel, či je na stole majonézový šalát alebo vegetariánska kapustnica. Ide len o kvantitu. Pokiaľ sa nenapcháme do prasknutia, tak sviatočné jedlo nemá prečo uškodiť.

POZDRAV OD ŽLČNÍKA Asi najviac žlčníkových a iných náhlych zažívacích príhod je práve

ZDRAVIE NAŠE KAŽDODENNÉ (106)

Medovka a mäta Výber: O. Filip

U

ž v antickej dobe spoznali lekári upokojujúci a uvoľňujúci účinok medovky.

Asi najznámejší je medovkový likér, ktorý vyrobili karmelitáni v Paríži v roku 1611 a jeho receptúru prísne strážili. Medovka lekárska alebo ľudovo melisa, rajovník, včelník, meduň, matočina, citrónová zelina, je trváca bylina z čeľade hluchavkovitých s husto rozkoreneným podzemkom. Kvitne od júna do augusta, je medonosná a darí sa jej v hlbokej, ťažšej, živnej, dobre obrobenej a pohnojenej pôde na slnečnej chránenej polohe.

Zbiera sa list alebo vňať prv,

ako rastlina začne kvitnúť, viac ráz do roka. Prvý zber čo najskôr, aby sa zrezávaním rastliny predišlo škodcom. Posledný zber nesmie byť neskoro v roku, inak rastlina vymrzne. Sušíme pri teplote do 35 stupňov C. Schne rýchlo. Uschovávame ju dobre uzavretú a chránime pred svetlom a vlhkom.

Medovka sa používa v lekárnictve na silicové a iné prípravky, v likérnictve a vo voňavkárstve. Je súčasťou liekopisnej valeriánovej čajoviny. Priaznivo ovplyvňuje nervovú činnosť.

Osoží najmä pri vyčerpanosti spojenej s nespavosťou (za šálku čaju sladeného medom vypiť večer), potom pri poru-

cez Vianoce. Skladba jedla, ktorú zvykneme podávať na Vianoce, má vyššie nároky na vylučovanie žlče.

Preto sú časté žlčníkové záchvaty.

Zradný môže byť majonézový šalát aj čokoládové zákusky. Mnohí ľudia však o svojich žlčových kameňoch nevedia, takže rozumná dávka striedmosti je u každého na mieste. To však neznamená askézu a odriekanie. Len sa vyhýbať častému prejedaniu.

Tráviace problémy pri žlčových kameňoch sú síce nepríjemné, ale ak nemáte bolesti a nehrozí zápal, pomôžete si aj doma. A to krátkodobou hladovkou s vylúčením tuku. Zaberajú aj viaceré lieky na báze spazmolytík alebo pankreatických enzýmov. Ťažkosti

chách trávenia s vňaťou mäty piepornej pri kolikovej hnačke a pri bolestivej menštruácii, s vňaťou ruty pri bolení hlavy (za pohárik teplého čaju vypiť jednorazovo podľa potreby). Šťava z čerstvých listov slúži zvonku na ošetrovanie pleti.

Z rastlinky mäta pochádza nekonečne svieža chuť, ktorú si vychutnávame v žuvačkách, bonbónoch a nápojoch – mentol. Na farmaceutické účely sa pestuje na rozsiahlych plochách, ale možno ju nájsť aj v dedinských okrasných záhradkách. Mäta pieporná alebo ľudovo promincka, promincľa, promincľová alebo vetrová zelina, má v súčasnom lekárstve a ľudovom liečiteľstve nezastupiteľné miesto. Využíva sa v lekárnictve, vo voňavkárstve, v potravinárstve. Tvorí súčasť liekopisnej vetrovej čajoviny

VII

by mali po čase ustúpiť a žlčník sa upokojí.

KONEČNE SPOLU ZA JEDNÝM STOLOM! Asi najväčšia sila a čaro vianočných sviatkov je v tom, že sa rodina stretne pri jednom stole naraz. Aj podľa psychológov je táto zložka hodovania asi najdôležitejšia a najliečivejšia. Konečne máme čas sa spolu najesť a porozprávať. Znie to banálne, ale je to veľmi dôležité. Pre niektoré rodiny je to dokonca jeden jediný termín v roku, kedy sa dokáže celá rodina stretnúť.

VYCHUTNAJTE SI TO BEZ VINY Ak ste sa doteraz nerozhodli liečiť svoje obliny, počas Vianoc na hmotnosť zabudnite. Vianočné sviatky nie sú štartovacím dátumom na chudnutie. Liečba obezity je dlhodobý proces, nechajte si ho radšej na ďalší rok. Do Troch kráľov vyhláste svoje miery za ideálne na prežitie! Záväzky typu: Ja len pečiem, ja jesť nebudem! tiež nemajú význam. Vychutnajte si jedlo bez pocitu viny. ○

a iných liečivých prípravkov na rôzne vnútorné a vonkajšie použitie. V domácnostiach sa z nej pripravujú aromatické čaje, zvonka slúži do kloktadiel alebo do kúpeľa, na vdychovanie (inhaláciu), ako náplň bylinkových vrecúšok, čerstvá vo forme náplasti na čelo pri bolení hlavy. Priaznivo pôsobí na nervovú sústavu, utišuje bolesti, podporuje trávenie a vylučovanie žlče. Zabraňuje nadúvaniu, uvoľňuje kŕče a pôsobí proti preháňaniu a zápalom.

Pri žalúdočných ťažkostiach zavinených nevhodným jedlom pomôže nálev z dvoch čajových lyžičiek sušenej vňate a pol litra vriacej vody. Vlažný nápoj pijeme trikrát denne. Tento nálev môžeme použiť aj ako kloktadlo pri prechladnutí. ○ (Koniec)

29

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Hrnčekové palacinky Suroviny: 1 hrnček múky, 1,5 hrnčeka mlieka, 0,5 hrnčeka roztopeného masla, 0,25 hrnčeka cukru, 1 balenie vanilínového cukru, 2 vajíčka, podľa chuti citrónová kôra a škorica.

Takto sa to podarí: Zmiešame cukor a vajíčka – môžeme roz-

mixovať i ručným šľahačom.

Pridáme preosiatu múku a mlieko, najprv premiešame varechou, potom ručným šľahačom do hladka. Napokon primiešame rozpustené maslo. Cesto ochutíme škoricou a citrónovou kôrou.

Na panvičke rozpálime maslo /

PRAKTICKÉ RADY

Možno variť od oka? zdroj: internet

S

taršie skúsené gazdiné varia bez váženia jednotlivých druhov potravín. Vedia potrebné množstvo odhadnúť od oka.

Prirodzene, tento spôsob varenia znamená určitú úsporu práce, a tým aj času, no môžu si to dovoliť použiť naozaj len najskúsenejšie.

Namiesto váhy môžeme použiť na odmeranie potrebného množstva potravín lyžičku, lyžicu, pohár alebo šálku. Na praktické použitie treba napr. vedieť, že obsah kávovej lyžičky sa rovná polovičke obsahu zarovnanej polievkovej lyžice.

Pri meraní na šálky berieme za základ 2,5-decilitrovú šálku: 2,5 dl cukru 220 g 2,5 dl krupice 80 g 2,5 dl hladkej múky 160 g 2,5 dl hrubej múky 170 g S dávkovaním starších a skúsenejších gazdín od oka alebo na lyžice úzko súvisí aj solenie pokrmov, podľa ktorého sa posudzuje ich zručnosť: Na 1 liter polievky jeden a pol lyžičky soli; do cesta na pečivo, múčniky a na knedle na 1 kg múky lyžica soli; na 1 kg zemiakov 1 lyžica soli; na mäso dusené a pečené zarovnanú lyžicu na 500 g mäsa.

Veľmi dôležité je však vedieť aj to, kedy treba pokrmy soliť,

či na začiatku prípravy, v priebehu nej alebo na konci, lebo nedodržiavaním osvedčených a vyskúšaných rád overených praxou i najnovšími poznatkami ľahko možno chuť hotovému pokrmu znížiť, prípadne aj jeho biologickú hodnotu.

Preto pri príprave soľ pridávame do pokrmov takto: Mäsovú polievku posolíme, keď začne vrieť; mäso na pečenie posolíme pred vložením do pekáča, hus je najvhodnejšie posoliť deň (večer) pred pečením, a to znútra a zvonku, aby soľ prenikla celým mäsom; ryby posolíme pred pečením; pečeň a obličky posolíme zásadne až po dohotovení, keď ich odtiahneme zo sporáka, lebo inak by stvrdli; zemiaky a zeleninu posolíme až pred dovarením, aby sa z nich nevylúhovali minerálne látky; múku rozmiešame so soľou pred pridávaním kvásku; cesto na knedle, žemľové i ovocné, solíme tak, že múku zmiešame so soľou a posolíme aj vodu, v ktorej ich budeme variť; cesto na rezance zásadne nesolíme, lebo by rezance neoschli, posolíme len vodu, v ktorej ich varíme; kaše posolíme až vtedy, keď mlieko začne vrieť; omáčky solíme až pred dohotovením. ○

olej a lejeme cesto tak, aby sa vytvorila tenučká palacinka... po

krátkej chvíli otočíme. Plníme podľa vlastnej chuti. ○

ŽEHLENIE MÔŽE BYŤ AJ ZÁBAVA

7 naj trikov, ako si ho uľahčiť Zo zahraničnej tlače

H

ŕba bielizne na žehlenie už opäť dosahuje výšku Gerlachu. Či už žehlenie milujete, alebo nenávidíte, tieto rady sa vám určite zídu.

1. Nepodceňujte výber Keď si pôjdete kúpiť novú žehličku, myslite na to, že sa oplatí vziať si ten ťažší kúsok.

Viac na látku zatlačí a vy nebudete musieť toľkoráz jednotlivé miesta prechádzať. Dôkladne preskúmajte najmä rukoväť, žehlička musí padnúť do ruky ako uliata.

2. Najlepšia je samovypínacia Tiež sa občas vraciate z autobusovej zastávky s tým, že ste určite nevypli žehličku? Potom si zadovážte takú, ktorá sa po pár minútach, keď sa s ňou nemanipuluje, vypne sama. Budete mať pokoj.

3. Zmerajte si vzdialenosť Bolí vás po žehlení zápästie?

Možno je to tým, že máte zle nastavenú výšku žehliacej dosky.

Medzi lakťom a doskou by mala byť medzera minimálne 25 centimetrov.

4. Rub je istejší Ľan, menčester, flanel, vlnu alebo tmavé oblečenie žehlite výhradne z rubovej strany alebo cez ďalšiu látku. Predídete tak vzniku lesklých miest. Do prania môžete ešte predtým primiešať pár kvapiek tekutého škrobu.

5. Ako na flitre Tričká, tuniky alebo šaty zdobené flitrami či korálikmi žehlite pre istotu cez vlhké osušky alebo ručníky. Oblečenie ani žehliaca plocha sa tak nepoškodia.

6. Na svetre netlačte Pletené a vlnené oblečenie potrebuje veľmi jemné zaobchádzanie. Žehličkou na ne netlačte.

Prechádzajte po nich len veľmi opatrne a pomaly po celej ploche bez rôznych krúživých pohybov.

7. Do skrine len vychladnuté kúsky Čerstvo vyžehlené a ešte teplé veci si neobliekajte a ani ich ihneď neukladajte do skrine. Stratili by tvar a znovu by sa pokrčili.

Nechajte ich preto dôkladne vychladnúť. ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 358 | Pripravujú: redaktorka Ľubica SÝKOROVÁ, novinárka Elena ŠRANKOVÁ a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

30

VIII

K U LT Ú R A 9. KONFERENCIA MUZIKOLÓGOV A HUDOBNÝCH ODBORNÍKOV V NOVOM SADE

Tradícia, ale aj kultúrna inovácia stredná a ako sa stále ukazuje nevyčerpateľná téma pravidelných muzikologických konferencií Slovenská hudba vo Vojvodine mala v sobotu 30. novembra na v poradí 9. vedeckom sústredení ďalšie užšie zameranie na vymedzenú oblasť výskumu a tentoraz to bola Slovenská vojvodinská hudba a jej zastúpenie na Slovensku. Správny výber referentov a správny smer diskusie po jednotlivých prednáškach nielenže otvorili ďalšie nepreskúmané oblasti na tomto poli, ale riešenie niektorých otázok dobre nasmerovali. Konferencia aj tentoraz zoskupila záujemcov v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov a organizáciu mali spolu na starosti ÚKVS a NRSNM, presnejšie Komisia pre hudobnú činnosť Výboru pre kultúru Národnostnej rady.

Jedným z prínosov každoročných muzikologických sústredení sú aj zborníky s príspevkami z konferencií. Aj na začiatku tohtoročného stretnutia riaditeľka ÚKVS Milina Sklabinská pripomenula prítomným vlani dôkladne spracovanú tému Cirkevná hudba vojvodinských Slovákov, keď predstavila zborník z 8. konferencie. Sú v ňom aj doobjednané texty kvôli dôkladnejšiemu mapovaniu tejto hudobnej oblasti.

A na tohtoročnú tému si na pozvanie organizátorov posvietili skutoční experti zo Slovenska a z Maďarska. Prof. PaedDr. Bernard Garaj, CSc., dekan Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, pri prezentácii seminárov organizovaných Spolkom hudobného folklóru predovšetkým hovoril o získaných skúsenostiach a problémoch pri dokumentovaní ľudových piesní v teréne. Uznal, že evidovali aj takú zbierku ľudových piesní, kde „obsah nie je ruka v ruke s prebalom“, zdôraznil, že ľudové piesne, ktoré odolali rokom, sú „vykryštalizované a vycizelované umelecké hodnoty“. Pri zmienke o čoraz častejšej komercializácii, ústiacej do gýču, zarezonovali jeho slová, že si treba ochraňovať „poctivú ľudovú pieseň“. Upriamil sa aj na štyri monografie o našich osadách,

Ú

7. 12. 2013

49 /4572/

Martinov Jonášov prehúdajúci husliar v kukuričnom poli bol nielen kulisou, ale oporným bodom prednášky renomovaného etnológa Jána Botíka

ktoré sú výsledkom terénneho výskumu odborníkov zo Slovenska, vlastne na výpovednú hodnotu statí o ľudových piesňach. O súčinnosti odborníkov z prameňa výskumu a tých s nadhľadom sa hovorilo aj pri diskusii o potrebe

Dielo Viliama Figuša Bystrého aj v prednese opernej speváčky Jaroslavy Benkovej-Vlčekovej

vydania nejakého zbierkového materiálu pôvodných slovenských ľudových piesní v ústrety blížiacemu sa 50. Stretnutiu v pivnickom poli. „Vojvodinskí muzikológovia pri analýze hudobnej a textovej zložky ľudových piesní zistili, že viac

HLAS ĽUDU

ako 70 percent piesní v slovenských lokalitách vo Vojvodine bolo prenesených zo starej vlasti. Vysokou mierou zhodných znakov sa vyznačujú aj zvyky,“ povedal okrem iného vo svojom výklade prof. PhDr. Ján Botík, DrSc., z Katedry etnológie a etnomuzikológie Filozofickej fakulty v Nitre.

Tento renomovaný odborník vo výskume kultúrneho života Slovákov aj mimo vlasti, teda aj nás vojvodinských, hovoril o možných podobách výskumu v tomto našom viacetnickom a multikultúrnom prostredí, o kultúrnych inováciách a kultúrnych výpožičkách, ktoré pribudli rokmi k tradícii našich predkov. Pri diskusii sa prítomní dostali jednoznačne k záveru, že je kvalitný výskum a publikovanie takých snažení súrne potrebný aj u nás, lebo kým na Slovensku preskúmali aj niektoré zvyky tunajších Slovákov, my sa navzájom stále dobre nepoznáme.

Dôkazom je aj svadobný zvyk Slovákov v Banáte Spievanie na kašu, ktorý Slováci v Báčke chybne zaraďujú k zvyklostiam odkukaných zo Slovenska.

UČEBNICE BEZ NÁS? Východiskom z tohto pomyselného bludiska a zo skutočnosti, že nás vojvodinských Slovákov stále niekto na Slovensku objavuje, je i

výučba. O tom, na ktorých katedrách sa na Slovensku vyučuje etnológia, o popularizačných zdrojoch, o potrebe samoštúdia i prostredníctvom internetu, o výučbe cez prácu v teréne presvedčivo na sobotňajšej muzikologickej konferencii hovorila prof.

PhDr. Marta Botíková, CSc., vedúca Katedry etnológie a muzeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Nepríjemne sa vraj prekvapila, keď v jednej stredoškolskej učebnici z dejepisu vydanej v roku 2011 nenašla ani slovko o vysťahovalectve Slovákov na Dolnú zem, zato ona sama tejto problematike plánuje na svojej katedre venovať celý semester.

Cenným prínosom konferencii sú aj skúsenosti z výskumu hudobného kultúrneho dedičstva Slovákov v Maďarsku, ktorý ochotne predostrela Dr. Anna Kováčová, riaditeľka Výskumného ústavu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku. Diskutéri jednoznačne zhodnotili, že také výskumné tábory by sa mali usporiadať aj u nás a do svojej náplne práce by si ich mohli zaradiť buď Múzeum vojvodinských Slovákov alebo nová komisia založená v rámci Výboru pre kultúru NRSNM. KONCERT AKO DARČEK V pokračovaní 9. muzikologickej konferencie, ako svojrázny zlatý klinec programu, bol koncert diel Viliama Figuša Bystrého v Štúdiu M Rádia Nový Sad. Tvorbu tohto popredného pedagóga, skladateľa a kantora, ktorý presne pred 110 rokmi prišiel medzi Slovákov do Padiny, obecenstvu priblížil premietaný videomateriál, ako i hudobníci a speváci Ľudmila Berediová-Stupavská, Jaroslava Benková-Vlčeková, Marek Stupavský, Dina Šuklarová, Katarina Božićová, Komorný zbor Musica viva z Báčskeho Petrovca pod vedením Marieny Stankovićovej-Krivákovej a Anny Medveďovej a Komorný zbor Viliama Figuša Bystrého z Padiny pod vedením Jána Tomeka.

A. Francistyová

31

K U LT Ú R A ÚSPEŠNÉ HOSŤOVANIA KUS ŠTEFÁNIKA NA SLOVENSKU

Falatek javiska v Laliti Čemana za autentické rišli časy, že ochotpodanie života tunajníci lalitského KUS ších Slovákov znameŠtefánika znovu majú nala pre lalitských dis čím vystúpiť pred vadelníkov vízum, čiže domácim obecenprávo účasti na festistvom, ale odchádzavale s podobnou tejú aj na hosťovania matikou na Slovensku. doma i za hranice naPozvanie na 21. Cešej krajiny. V tomto loštátny festival divaroku štefánikovci až Falatek javiska z Trebišova – odmena delných hier s dedvakrát pobudli na za najsmelší divadelný počin dinskou tematikou Slovensku, prvýkrát v lete s folklórom v Mani, potom i v rušovali preto, že zostali bez režisé- 2013 v slovenskom Trebišove si Lalira a niektorých hercov, ktorí odces- ťania nenechali ujsť. Pred trebišovjeseň s divadlom v Trebišove. Štvrťstoročie Požitavských fol- tovali do zahraničia. Keď sa im na- ským obecenstvom zahrali Tango klórnych slávností, ktoré 21. júla pokon vďaka kolektívnej réžii a vy- miliardo 18. októbra 2013. Je to ko2013 prebiehali v Mani, svojou účas- naloženému úsiliu podarilo pred- média, ktorá rozpráva príbeh jednej ťou spestril ako jediný zahraničný hosť Folklórny súbor KUS Štefánika.

Výstup Laliťanov sa páčil početnému obecenstvu v Panskej záhrade. Potvrdzujú to aj slová známeho folkloristu a kronikára Požitavských folklórnych slávností v Mani Milana Hlôšku, ktorý medziiným o vystúpení lalitských tanečníkov zapísal: „Dievčence vyobliekané v parádnych krojoch, širokých sukniach s vyšívanými zásterami i blúzkami nám zatancovali tance s odvážnymi, až akrobatickými prvkami s veľkým úspechom. Boli to hostia z juhu, dolnozemskí Slováci z Tango miliardo prináša príbehy z krízových deväťdesiatych Lalite, ktorí sem radi chodia a cítia sa rokov u nás u nás ako doma.“ Tri roky potreboval mladučký Di- stavenie nacvičiť, vyšli pred obe- rodiny žijúcej v krízových deväťdevadelný súbor Michala Benku-Uču, censtvo. Najprv doma v Laliti a potom siatych rokoch. Autenticky sa snažiaby nacvičil predlohu Tango miliar- sa zúčastnili aj na tohtoročnom 19. li zobraziť vzťahy a problémy medzi do autora Jána Hrubíka. Prácu pre- festivale DIDA v Pivnici. Cena Janka ľuďmi, ktoré poznáme asi všetci.

P

Hoci to bolo nesúťažné predstavenie, postrehy z rozboru poroty sú vzácne: ... Pokiaľ ide o samotné hranie, niektoré scény boli statické, chýbala im akčnosť, strácal sa kontakt medzi postavami. Zaujímavé ale bolo počúvať ich. Nad niektorými slovami museli viacerí tuhšie rozmýšľať, no pointa neušla žiadnemu z nich. Ak to teda zhrnieme, Tango miliardo bolo ďalším spestrením tohto dňa, v ktorom sme mohli vidieť akčné, menej akčné, ale aj obnažené scény, „inakší“ prízvuk, či „rýdzo slovenské“ slová, ktoré robili toto predstavenie špecifickým a zapamätateľným. Na záver to najkrajšie pre Laliťanov. Za odvahu, ochotu a najsmelší divadelný počin na scéne členovia Festivalového nočníka v Trebišove jednohlasne sa zhodli na udelení Ceny Improligy (súťaž v improvizácii divadelníkov) Falatek javiska súboru OD Michala Benku-Uču zo srbského mesta Laliť. Krásne uznanie, ktoré mladučkým lalitským ochotníkom mnoho znamená.

Lalitskí ochotníci okrem účasti na 21. festivale v Trebišove sa predstavili aj v Kultúrnom dome v neďalekých Malých Ozorovciach a pri návrate domov sa zastavili v Dražkovciach v blízkosti Martina, aby „počastovali“ svojich tamojších priateľov svojimi bezcennými miliardami. Laliťania sa zo Slovenska vrátili domov s množstvom pekných dojmov a prísľubom hostiteľov, že Divadlo G z Trebišova, prípadne ochotníci z Dražkoviec zavítajú do Lalite na jeden z budúcich ročníkov divadelných Dní Michala Benku-Uču.

J. Pucovský

SELENČA

Prezentácia knihy Selenči 20. novembra bola prezentácia knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, ktorú vydal Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Na prezentácii sa zúčastnili Milina Sklabinská, riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, Katarína Mosnáková, Đula Šanta a Michal Madacký. Prítomných a vzácnych hostí privítali Anna Valentová a Juraj Javorník, po čom odznel kratší umelecký program. Zaspievali zbor Ozvena pod taktovkou PaedDr. Juraja Súdiho a deti, ktoré pripravila Anna Margaréta Valento-

V

32

vá. Nevystala primeraná báseň a skladba na husliach, ktorú zahral Juraj Súdi ml. Hostia sa zmienili o Záber z prezentácie v Selenči obsahu knihy, ako aj o spolupráci so Selen- a inštitúcií zo Selenče udelili kničanmi počas zbierania materiálu hy. Prítomní predstavitelia kulz tejto dediny. Krátkou videopre- túrneho a spoločenského života zentáciou predstavili obsah, kto- Selenče sa tiež skrátka zmienili o rý sa v knihe podrobnejšie roz- knihe: Vladimír Valent, evanjelicpracúva. Predstaviteľom podnikov ký zborový farár a senior báčsky,

Ján Šimoni, predseda MOMS, a PaedDr. Svetlana Zolňanová, riaditeľka Základnej školy Jána Kollára. Nasledovalo spoločné posedenie účastníkov a hostí.

J. Berédi

7. 12. 2013

49 /4572/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A OSLAVA V BÁČSKEJ PALANKE

Od čítacieho spolku po Slovenský dom nedeľu 24. noKováča o zavembra 2013 v kladaní, akSlovenskom dome tivitách čítasi Palančania s hoscieho spolťami pripomenuli ku a o ďal90. výročie založeších obmenia Slovenského čínách ochottacieho spolku. Z tejníckeho orto príležitosti bol ganizovania usporiadaný kultúrsa Slovákov no-umelecký prov tomto program a pripravené stredí.

Z boli výstava ručných neho sa doprác a výstava stazvedáme, že rých fotografií zo žisa podľa hisvota Slovákov v Báčtorických Profesor Vladimír Kováč skej Palanke z archí- prečítal referát prameňov vu fotografa Petra Slováci priŠuľana. sťahovali do Palanky roku 1792.

Prítomným sa prihovorili naj- Hneď po príchode dbali aj na prv Juraj Beláni, predseda Miest- vzdelávanie a kultúrny život. Keneho odboru Matice slovenskej ďže sa aj v iných prostrediach orv B. Palanke, potom Katarína Me- ganizovali čítacie spolky, tá idea sa legová-Melichová, predsedníč- preniesla aj do Palanky. Prvé orka Matice slovenskej v Srbsku, ganizovanie Slovákov prevzal na ako i Divna Tankosićová, pred- seba učiteľ Karol Kubica, ktorý sa staviteľka Zhromaždenia obce stal aj zakladateľom a predseB. Palanka. dom Slovenského čítacieho kruÚstredným bodom programu hu v Starej Palanke. Zakladajúce bol referát profesora Vladimíra zhromaždenie bolo 21. mája 1923.

Spolok sídlil v budove Slovenskej evanjelickej školy na rohu ulíc Šafárikovej a Iva Lolu Ribara, tam, kde sa dnes nachádza reštaurácia Idyla. Postupne sa jeho činnosť rozmáhala. V spolku boli začlenení starší členovia, ale i slovenská mládež. Roku 1946 bol založený Miestny odbor Matice slovenskej, o dva roky vznikol i Kultúrno-osvetový spolok Milana Rastislava Štefánika, ktorý bol však už roku 1956 zatvorený. Palanské vrchnosti zobrali miestnosti Reisingerovho domu (ktorý spĺňal funkciu Slovenského domu) vysvetľujúc to tak, že v Palanke bude jestvovať iba jeden kultúrny dom pre všetkých občanov Palanky. Tento čin zapríčinil náhly kultúrny úpadok tunajších Slovákov. Predsa však pôsobila štvorročná slovenská škola. V šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia palanským Slovákom zostala iba cirkev, ktorá dbala na zachovanie slovenskej svojbytnosti. V rámci cirkvi pôsobil aj čítací spolok (ale skutočne iba čítací) a knihy z bývalého Slovenského domu

boli prenesené do cirkevnej kancelárie. V januári 1991 bola obnovená činnosť MOMS a roku 1998 palanskí Slováci dostali ozajstný Slovenský dom, o ktorom snili dvesto rokov. V ňom je sústredená terajšia činnosť MOMS. Ani súčasnosť však nie je ružová, lebo väčšia časť inteligencie odchádza za zamestnaním do zahraničia. Predsa jesto ešte nadostač síl zachovávať identitu Slovákov v tomto viacnárodnostnom prostredí.

Program osláv v Báčskej Palanke spestrili pivnický Komorný zbor Nádeje pod vedením Anny Stojnevovej, stredoškoláci príležitostným recitálom, Annamária Kollárová básňou, Eleonóra Štandi a Milica Vlajkov z Hudobnej školy Stevana Hristića slovenskými piesňami. Výstavu starých časopisov, kníh a ručných prác prichystal Spolok žien a hostí v slovenských krojoch vítali členovia Detského folklórneho súboru MOMS. Konferencierkou bola Valentína Čipkárová.

Elena Hložanová

čal sobotu 30. novembra návštevou múzea Macura v Nových je každodenný žiBánovciach, v vot. osade, kde sa Účastníkom pro(v roku 1930) jektu M. Brtková narodila M. podala smernice Brtková. Toto do práce, ubezpemúzeum má čila ich, že aj fotorozlohu 650 grafia, aj film sú štvorcových umením.

Toto metrov a v viacdňové podujaohradenom tie by sa v Starej Mira Brtková vo svojom dome priestore sa Pazove malo stať v Starej Pazove nachádza tradičným a podľa park s ovocslov našej spolubesedníčky toto ným sadom a objektom pre hosmesto by malo byť v budúcnosti tí. Je to inštitúcia, ktorá sa zaakýmsi filmovým a fotografickým oberá umením, a stálou inšpirácentrom. „V celom Srbsku neexi- ciou záujemcov je i blízky Dunaj. stuje múzeum fotografie a foto- Každý z frekventantov sobotňajgrafia je dnes vo svete na úrovni šej návštevy tu mal možnosť uromaliarstva. Začali sme to tu, a ak biť fotografiu alebo kratší záber… budeme dobre pracovať, hádam Jednou z destinácií v Staropabudú i dobré výsledky,“ zdôraznila zovskej obci bolo i samotné mesakademická maliarka a sochárka. to ako multinacionálne prostredie.

Projekt Reflexy na rovine sa za- Pazova so svojou výnimočnou

zemepisnou polohou sa v tomto pokusnom projekte pre mladých umelcov má stať nie iba témou, ale inšpiráciou.

Prvoradým cieľom projektu je teda založiť stredisko pre film a fotografiu s názvom Dragan Miloš Kresoja. Sú to dvaja poprední kultúrni pracovníci, ktorí sa pred tragickou smrťou zaoberali filmom a fotografiou. Projekt sa realizoval vďaka pokrajinským a obecným správnym orgánom a podľa slov spolubesedníčky veľkú ideovú a materiálnu podporu iniciátorom dali aj Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, a Libuška Lakatošová, náčelníčka Oddelenia pre šport, mládež a kultúru Obce Stará Pazova. Lokálna samospráva sa totiž postarala o ubytovanie frekventantov.

Vyvrcholením projektu by mal byť katalóg s odbornými príspevkami eminentných umelcov, ktorí by tejto skvelej iniciatíve dali váhu a tým ju usmernili na správnu, profesionálnu cestu.

A. Lešťanová

V

Z NADÁCIE BRTKA – KRESOJA

Reflexy na rovine týchto dňoch sa v Starej Pazove realizoval projekt Reflexy na rovine v organizácii Nadácie Brtka – Kresoja a z iniciatívy Miry Brtkovej,výtvarníčky, módnej návrhárky, divadelnej a filmovej režisérky zo Starej Pazovy. O samotnom projekte, ktorý zoskupil šiestich mladých ľudí z Belehradu, Nového Sadu a zo Starej Pazovy, nám naša známa umelkyňa povedala: – Po skončení filmovej akadémie som pracovala s mnohými významnými režisérmi z našej krajiny a zo zahraničia. Svoje skúsenosti by som chcela preniesť na mladých ľudí – študentov umeleckých akadémií. Všimla som si, že je v Starej Pazove mnoho ľudí, ktorí sa zaoberajú fotografiami.

Niekedy sú to iba svadobné, narodeninové… ale, prečo nie? Aj to môže byť veľmi zaujímavé, veď to

V

7. 12. 2013

49 /4572/

HLAS ĽUDU

33

K U lt Ú r a v ZÁKladneJ ŠKOle ĽUdOvÍta ŠtÚra v KYsÁČi

Dve príjemné hodiny so Vzletom

V programe vystúpila aj Ivana Vozárová

ápad učiteľky anny legíňovej v časopise vzlet – v mene organi- počuli sme aj výňatky z tvorby Mázapojiť do osláv 240. výročia začného výboru osláv predstavil rie Karabovej (rod. Kockovej, ktorá už nežije), Márie Ábepríchodu slovákov do Kysálovskej (rod. Kondačoča aj bývalých a terajších zavej), anny dobrijevičínajúcich literátov a spolućovej (rod. Martišovej), pracovníkov nášho mládežkysáčskych „sestier níckeho časopisu vzlet sa Brontëových“ Milušky plne osvedčil. v piatok 29. noGrňovej a eleny Đukivembra na pôde ZŠ Ľudovíćovej (obe rod. Grňota Štúra v Kysáči prúdila dobvé), vladimíra sabu, rá nálada. veď, ako povedala ako i laureátky ceny legíňová vítajúc početných rozletov ivany vozáúčastníkov a hostí: „dnes tu rovej a víťazky tohtomajú zraz múzy...“ na improročného stretnutia vizovanom javisku sa striedali rytmické tance, prednesy Jubilant (päťdesiatnik) Pavel Koza v spoločnosti pod lipami svetlany Gaškovej. básní a piesní, rozhovory... Tamary Vlčekovej a Maje Vargovej presvedčenie, že niekdajších a súčasných kysáčskych autorov, prispievate- člen správnej rady MOMs Kysáč Mi- udalosť podnieti žiakov k tomu, ľov do rozletov – najstaršej rubriky chal Francisty. Okrem jeho veršov aby písali do vzletu a čítali Hlas ľudu,

N

Ocenené divadelné predstavenie v petrOvci

vyjadrila v prívete riaditeľka ZŠ Ľudovíta Štúra anna Gašparovićová a úspechy žiakom poprial i čestný predseda Matice slovenskej v srbsku rastislav surový. Kysáčanom k jubileu zablahoželali a potenciálnych literátov k spolupráci so vzletom a Hlasom ľudu vyzvali: riaditeľ nvU Hlas ľudu samuel Žiak, aktuálny šéfredaktor vzletu stevan lenhart, zodpovedná redaktorka týždenníka Hlas ľudu vladimíra dorčová-valtnerová, niekdajší šéfredaktori vzletu Katarína Melegová-Melichová (terajšia predsedníčka Mss a MOMs Báčsky petrovec) a Juraj Bartoš. prihovoril sa aj päťdesiatnik a azda najstarší spolupracovník vzletu kreslič komiksov pavel Koza, ako i náš popredný spisovateľ a redaktor víťazoslav Hronec, ktorý povzbudil mladých autorov a prečítal jednu svoju báseň. v rámci dvojhodinového programu vystúpili tanečné páry tanečnej školy ritmo latino: Ondrej vozár a nataša Kolárová, Martin Macák a nina Marčoková, valéria vitézová a naďa Marčoková, anastázia Galambošová a Michaela Filipovićová. Kysáčske žiačky tamara vlčeková a Maja vargová prečítali vlastné literárne práce, Hana Katarína Ďurovková a Marína Macáková zahrali na syntetizátore, zaspieval školský zbor a spevácka skupina pod vedením učiteľky eleny Krošlákovej. Osobitný umelecký šmrnc mala hra na trúbke Miroslava poničana a hra na gitare a spev ivany vozárovej.

Juraj Bartoš

vota v našej krajine a súčasného života vôbec. pre lepšie sledovanie deja diváci na strope javiska mali možnosť sledovať preklad v nami a v dramasrbčine. prvá časť tickej úprave Katy sa zakladá na rosGyarmatyovej a siniho opere, ale samotného režiinovovaná o aktuséra, pre ktorú oriálne prvky, kým v ginálnu opernú druhej časti je kohudbu a osobitnú mická opera v podkreáciu napísala state využitá na to, irena popovićová. aby sa hra dostala k Hra v dvoch časotázkam súčasnétiach je v podstate Herci Újvidéki Színház aj na divadelných doskách v Petrovci ho mravného kósúčasným čítaním klasickej predlohy a predvedenie ho hereckého kolektívu zachytá- dexu v spoločnosti.

J. Čiep po maďarsky osemnásťčlenné- va všetky neduhy súčasného ži-

Opera ultima a javisku slovenského vojvodinského divadla v petrovci si miestni milovníci tálie, ale aj tí z bližšieho okolia, v nedeľu 24. novembra mohli pozrieť predstavenie, ktoré vo vojvodine v tomto roku bolo vyhlásené za najlepšie. ide o hru Opera Ultima v réžii Kokana Mladenovića, s ktorou v petrovci hosťovalo Újvidéki színház – novosadsko pozorište. vznikla podľa textov Bon Marchého Barbier zo Sevilly a Figarova svadba, s dopísanými scé-

N

34

7. 12. 2013

49 /4572/

Hlas ĽUdU

K U LT Ú R A 21. ROČNÍK FESTIVALU SPIEVAJŽE SI, SPIEVAJ

Zase postúpili Kolárová a Lačoková V

iac ako dve desaťročia sa v Báčskom Petrovci ako kvalifikačný festival na ten celomenšinový Stretnutie v pivnickom poli organizuje Festival slovenských ľudových piesní Spievajže si, spievaj. Tohto roku 21. vydanie festivalu, ako v nedeľu 2. decembra 2013 pri jeho otvorení sprítomnila predsedníčka MOMS Petrovec a MSS Katarína Melegová-Melichová, pokračuje v organizácii miestnych matičiarov, ktorým nápomocnú ruku i tentoraz podali spolkári Petrovskej družiny.

Vo veľkej sieni SVD na vkusne upravenom javisku v prvej časti vystúpila plejáda nádejných speváčok a spevákov, žiakov Základnej školy Jána Čajaka a jedna stredoškoláčka z petrovského gymnázia. Zo 30 detí, predovšetkým dievčat, si pospevovalo na ľudovú nôtu za sprievodu hudobného orchestra pod taktovkami harmonikárov Janka Andrášika a Zdenka Makovníka. Všetci pekne vyparádení do petrovských krojov z rôznych období a vyrobených z rozličných materiálov. Tie si pre mladšie generácie vo svojich rodinách uschovávajú ich rodičia a starí rodičia, ktorí po vystúpení nádejných spevákov nešetrili dlane a úprimne im zavďačili za ich ochotu pokračovať v ľudovej tradícii.

Keď ide o druhú súťažnú časť festivalu, tá je už dlhší rad rokov chudobnejšia a v rámci nej sa skutočne

Záverečná spoločná pieseň petrovských spevákov na festivale

ne interpretovať starodávne pesničky. Tohto roku na festivale súťažili Margarita Benková, Dejana Jana Uramová, Andrea Lačoková a Jarmila Kolárová. Speváčky sprevádzal orchester pod vedením harmonikára Rastislava Struhára.

Počas hodnotenia najvyspelejších hlasov a najkrajších krojov obecenstvo v rámci revuálnej časti zabávali skúsení speváci z Petrovca a Hložian Olivera Gabríniová, Adam Vladislav Stupavský, Anna Bovdišová, Jaroslav Víťazka Jarmila Kolárová (vpravo) a Andrea Lačoková zapôsobili nielen Kriška, Božena Bažíková a R. výberom pesničiek, ale aj hlasovými Struhár. Moderátori Viera Domožnosťami a krásnym krojom rčová-Babiaková a Rastislav Labáth sa zavďačili štedrým sponpredstavujú iba tí, ktorí mienia, že zorom a potom v mene odbornej pomajú na to a že vedia oprašovať a pek- roty (Mariena Stankovićová-Krivá-

ková, Anna Medveďová, K. Melegová-Melichová, Samuel Kováč a Vladimír Kováč) festival vyhodnotila a víťazom podľa jednotlivých kategórií ceny odovzdala M. StankovićováKriváková. Podľa hodnotenia odborníkov najúspešnejšími spevákmi v kategórii nádejí boli Marína Cerovská a Martin Parkáni a tri ceny za najkrajší pôvodný ľudový kroj získali Iveta Kováčová, Vladimíra Sabová a M. Parkáni.

Odmenu za najkrajší kroj na festivale dostala J. Kolárová a Cenu obecenstva získala Jaroslava Benková.

Dve tretie ceny poroty v kategórii starších spevákov získali M. Benková a D. J. Uramová. Na nasledujúci pivnický festival si z Petrovca postup zabezpečili víťazka J. Kolárová a A. Lačoková, ktoré získali aj ceny za autentickosť piesne.

J. Čiep

NA REPUBLIKOVEJ PREHLIADKE DETSKÝCH TANEČNÝCH SKUPÍN V ŠABCI

Pazovčania ovenčení bronzovou plaketou organizácii Zväzu ochotníkov Srbska, Kultúrno-osvetového spoločenstva Šabac a tamojšieho Kultúrno-umeleckého spolku Abrašević v sobotu 23. novembra v tomto meste prebiehala 9. prehliadka detských folklórnych skupín Srbska.

V športovej hale Zorka vystúpilo 15 tanečných súborov z Vojvodiny, užšieho Srbska a Kosova a Metóchie.

V silnej konkurencii bola aj staršia detská skupina SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy s tancom choreografky Ruženy Červenskej a nacvičovateľky Kataríny Šašovej V tej Pazove na pľaci.

V

7.12. 2013

49 /4572/

Podľa rozhodnutia päťčlennej odbornej poroty pazovským tanečníkom sa dostala bronzová plaketa. Dosiahli tým doteraz najväčší úspech a svojím skvelým vystúpením Spoločná fotografia odmenených Pazovčanov v Šabci (snímka: Hana Rumanová) dôstojne prezentovali slovenskú národnostnú menšinu a bronzová plaketa o to jagavejšia. detských tanečných skupín sa mala sriemsky región. Z úspechu detskej Podľa ich slov ide o kompaktnú pa- pôvodne uskutočniť koncom júna v tanečnej skupiny sa tešia aj R. Čer- zovskú detskú tanečnú skupinu a veľ- Zaječari. Zopárkrát bola odročená, no venská a K. Šašová, ktoré nám po- ká vďaka patrí aj orchestru, ktorý ich Šabčania sa ukázali ako dobrí hostivedali, že všetky súťažiace súbory sú v Šabci sprevádzal, a obetavým ro- telia takého veľkého kultúrneho podujatia. nositeľkami zlatých značiek z nižších dičom mladučkých tanečníkov.

A. Lš.

Ináč táto republiková prehliadka úrovní súťaženia, preto je táto ich

HLAS ĽUDU

35

K U LT Ú R A V NOVOSAdSKOM šAfÁRIKU

Fujara naša slovenská rvý fujarový seminár v Srbsku pod názvom Fujara naša slovenská usporiadalo Slovenské kultúrne centrum P. J. šafárika od 15. do 17. novembra vo svojich miestnostiach. Viedol ho osvedčený fujarista, výrobca fujár a nositeľ vysokých ocenení Instrumentum Excellens a Zlatá fujara Milan Korístek zo Slovenskej republiky. V areáli šafárika sa v spomenutý víkend desiati mladí záujemcovia snažili naučiť základom hry na fujare, získať poznatky o postupoch jej výroby, používaní, ladení, pestovaní a tradovaní. S lektorom M. Korístekom a cimbalistom Zdenkom Černákom seminár prebiehal v príjemnej vyučovacej atmosfére. Po získaní teoretických poznatkov o fujare, jej pôvode, výrobe a údržbe seminaristi sa dopracovali k praktickej časti seminára.

V sobotu pripravili program, kde predviedli zdolané základy v hre na fujare. Zahrali a zaspievali niekoľko tradičných slovenských podpo-

P

lianskych piesní a piesní iných žánrov. Za sprievodu fujaristov spievala i Anna Zorňanová, k nezvyčajným umeleckým prejavom u nás

diplomy za účasť, ako podnet k ďalším seminárom. Členovia šafárika sa nesmierne tešia z vydarenej práce, lebo vynaložili veľké úsilie, aby seminár kvalitne a na úrovni pripravili a realizovali. A radosť majú i z fujary, ktorú tiež získali týmto projektom a ktorá pribudla k hu-

Seminaristi s predsedníčkou SKC P. J. Šafárika Katarínou Mosnákovou prispela aj dievčenská spevácka skupina SKC P. J. šafárika a pri niektorých piesňach fujaristov sprevádzal cimbalista Z. Černák. Program moderovala predsedníčka centra Katarína Mosnáková, ktorá udelila

dobným nástrojom šafárikovského orchestra. Za úspešný, a dúfame nie posledný realizovaný projekt, vďaka patrí Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý ho finančne podporil.

Aneta Lomenová

Muž z ocele (alebo prečo si nová doba vyžaduje nových superhrdinov) j keď som si myslela, že recen- Superhrdinu, červeno-modrú razie, ktoré venujeme aktualitám ketu, ktorá neraz zachraňuje ľudv siedmom umení, nepoznačia tzv. stvo, si iba v časopriestorovom konblockbusteri, skôr aktuálne novin- texte dotvárali desiatky generácií. ky zo sveta nezávislej produkcie, Vždy čelil nerestiam doby s určitou predsa cítim potrebu vyjadriť sa k dávkou humoru. A aký je „náš“ Su„novému čítaniu“ najznámejšieho filmovo-komiksového superhrdinu niekoľkých generácií. V USA v lete po dlhej a zaujímavej reklamnej kampani odznela premiéra asi tohtoročného najočakávanejšieho filmového hitu Muž z ocele (Man of steel). Netrpezliví boli kritici, fanúšikovia a do tretice autorská dvojica Snyder – Nolan, ktorú určite zaujímalo, či im filmové pokladnice pri- Superhrdina roku 2013? navrátia vložených 225 miliónov dolárov. Superman, jeden z perman, superhrdina roku 2013? Renajznámejších symbolov západnej žisér Zak Snyder túto rolu zveril subkultúry, sa navonok od svojho relatívne neznámemu Henrymu prvého stvárnenia roku 1938 na ti- Cavillu. I keď v určitých sekventulke magazínu Action comics veľ- ciách až neskutočne upomína Chrismi nezmenil. Ide o človeka obrov- tophera Reeva (asi najznámejšieho skej sily, ale rovnako tak aj morálky, filmového Supermana, pozn. a.), ktorá prevyšuje ľudskú vo všetkých rýchlo presvedčí diváka, že ide o inú jej slabostiach a nedokonalostiach. vidinu, ale potenciálne rovnako

36

V decembri výročné koncerty odľa kultúrneho informátora na december predstaveného začiatkom týždňa zamestnancami Strediska pre kultúru Stará Pazova posledný mesiac v roku bude tradične bohatý na kultúrne udalosti a bude sa niesť hlavne v znamení početných výročných koncertov tamojších ochotníkov.

V aule divadelnej sály 10. decembra bude kolektívna výstava členov Združenia výtvarných umelcov Starej Pazovy a 15. decembra v rámci tohtoročného Memoriálu Juraja Ondríka aj premiéra Pazovského kalendára na rok 2014. V Galérii Strediska pre kultúru Stará Pazova 12. decembra bude oslava 10. výročia pôsobenia, obohatená i kolektívnou výstavou. Ochotníci SKUS hrdinu Janka Čmelíka 25. decembra usporiadajú tradičný Vianočný koncert, kým v organizácii RTV Stará Pazova 29. decembra bude tradičné podujatie Volíme melódiu roka 2013.

P

RECENZIA

A

STARÁ PAZOVA

charizmatickú. Začiatok filmu, čiže planéta Kryptón je stvárnená v temnom manieri Christophera Nolana (producent a námet) a davida Goyera (scenár), tvorcov Temného rytiera. fantazmagorická, perfektne vo svojom superiórnom dizajne stvárnená nová ďaleká realita jedného sveta, ohromí diváka. Silná metafora zániku tohto sveta, rodičovská obeť a projekcia skúsenosti a múdrosti jednej civilizácie do bezbranného bábätka tvorí prvú logickú líniu filmu. Príchod superhrdinu na planétu Zem, jeho rodinné zázemie, ktoré mu ponúka silnú morálnu nadstavbu, dotvorí niečo, z čoho v kontexte udalostí vytryskne superhrdina. Opravdivý obyčajný človek, špinavý, bradatý (musíme uznať, že sme ho takého nepoznali ani v komikse, ani vo filmoch či seriáloch), sa stáva niečím, čo si od neho vyžaduje zhoda nešťastných udalostí. Tu treba spomenúť romantickú líniu a Pulitzerovou cenou ovenčenú novinárku Lois Lane (Amy Adams), ktorá je jeho alter egovou spúšťou, aj keď sa Snyder majstrovsky vyhýba romantizujúcim momentom. A potom sa to stane: stratená civilizácia

A. lš. pátra po svojich základoch stvárnená odpadlým generálom Zodom (Michael Shannon). V tomto bode asi Snyder priveľmi začal odpisovať Michaela Baya (Transformers) a film z perfektného sci-fi sa stáva výsostne akčným bojiskom. Chcem veriť, že tým musel uspokojiť potenciálnych dorastajúcich fanúšikov, rovnako ako aj vždy podmieňujúce štúdiá (čítaj: investorov).

Odpúšťam mu tento prečin, lebo sa z neho ako víťaz dostal rovnako Superman, ako aj Snyder. Nepretenciózne a predsa slušné epizódne úlohy morálnych pilierov Supermana Jor-Ela a Jonathana Kenta zahrali Russell Crowe a Kevin Costner. Netreba pripomínať tvrdenie Quentina Tarantina, s ktorým sa mnohí zhodnú, že Superman je najväčším preto, že jeho alter ego nie je superhrdina, ale je jeden z nás – Clark Kent. Snyder to múdro prízvukuje. Rovnako ako Temný rytier, ani Nolanov, Goyerov a Snyderov Superman nie je remake, nejde ani o Supermana z Action comics, ani o toho z konca 70. rokov, ani o Smallwill a iné brakové pokusy, či o Singerovho Superman sa vracia. Ide jednoducho o Muža z ocele. Nech mi odpustia všetci tí, ktorí temného Supermana„neprežuvali“, ale je o nás – takí sme!

Anna Jašková

7. 12. 2013

49 /4572/

HLAS ĽUdU

K U LT Ú R A KYSÁČ

Umelkyňa rodisku priestoroch Slovenského národného domu v Kysáči, v Galérii SND, v piatok 29. novembra otvorili samostatnú výstavu obrazov akademickej maliarky Márie Gaškovej. Výstava je svojráznou retrospektívou 40-ročnej výtvarnej činnosti tejto kysáčskej umelkyne a prvou serióznejšou výstavou v jej rodisku. Zapadla do rámca osláv 240 rokov príchodu Slovákov do Kysáča. O výtvarnom svete Márie Gaškovej pri tejto príležitosti hovorili výtvarní kritici Sava Stepanov a Vladimír Valentík. Pripomenuli, že maliarka za uplynulých 40 rokov robila tichým a skromným spôsobom a rozvíjala sa v maľovaní školením na Belehradskej akadémii úžitkových umení. Vo vojvodinskom umení sa vyčlenila maľova-

V

REMIX, REFRESH, RESTART je názov výstavy sôch, inštalácií, obrazov, umeleckých objektov a iných artefaktov akademického maliara Rastislava Škulca (1962) v Múzeu súčasného umenia Vojvodiny (MSUV). Vernisáž sa konala v piatok večer 29. novembra. Prítomných zjavne ohromila a zároveň nadchla sila konceptuálnej výpovede nekompromisného umelca, tak v časti retrospektívnej, ako aj v segmente zahrnujúcom aktuálne najnovšie produkty z jeho umeleckej dielne. O nich bude reč v nasledujúcom čísle Obzorov, teda v prílohe Hlasu ľudu už o týždeň. Na piatok 13. decembra o 12.00 kustódka výstavy Mr. Suzana Vuksanovićová zahlásila rozhovor s umelcom v MSUV; tiež avizovala aj verejnú obhliadku výstavy, rovnako na pravé poludnie, v piatok 20. decembra.

J. Bartoš

K VÝSTAVE O STAROBE

Vrásky osudu ňa 30. novembra bol posledný deň autorskej výstavy s názvom Staroba, ktorá od 6. novembra prebiehala vo Výtvarnej galérii Kultúrneho strediska Belehradu. Práce troch mladých autorov – Jeleny Bulajićovej, Jovanky Stanojevićovej a Marka Jeftića – sú veľké, netradičné a rozmanité. Zaoberajú sa biologickými prejavmi, ako i sociologickými a mravnými implikáciami starnutia, zrejme s cieľom poukázať na evidentný problém diskriminácie senioriek a seniorov v našej

D

ním veľkých a komplikovaných kompozícií, ktoré riešila ľahko a jednoducho. V maliarstve Márie Gaškovej sa striedajú abstrakcia a figurácia, pričom sa v aktuálnom období znovu zaoberá abstrakciou.

Jej obrazy na dvojrozmernom plátne žijú svoj život, ktorý im dala svojou kreativitou a emóciou, čím sa snaží komunikovať s konzumentmi svojej tvorby. I keď je umelkyňa predovšetkým usmernená na maľbu, čo patrí medzi jej ústredné záujmy, treba mať na zreteli, že urobila aj veľa vynikajúcich pastelov a koláží. Spomenutú kysáčsku výstavu sprevádza kvalitný katalóg, ktorého redaktorom je V. Valentík.

Samostatnú výstavu otvoril Michal Madacký, vedúci Galérie SND, a početným prítomným tak z Kysáča, ako i spoza chotára, sa prihovorila aj samotná akademická maliarka.

Moderátorom vernisáže bol Michal Ďurovka. Výstava je otvorená do 15. decembra.

E. Šranková

spoločnosti. Títo sú totiž už dávnejšie mimo záujmu modernej vizuálnej kultúry a médií. Stanojevićová to robí perfektnými kresbami stareniek zozadu, Bulajićová za pomoci veľkých portrétov a audiopráce Oriđinali, Marko Jeftić dokumentárnym filmom o 85ročnej Meri Galevskej, ktorá v belehradskom domove dôchodcov na počesť zosnulého manžela skladateľa založila šesťčlennú hudobnú skupinu a chystá sa s ňou na viacdňový zájazd. Jedna z veľkoplošných prác Jeleny Bulajićovej: Autorky projektu Staroba Tvár zbrázdená rokmi a osudom

sú Kristina Stefanovićová Živanovićová a Irena Šimićová, jej ústrednou zložkou je výstava, ale má i sprievodný program. Ten zahŕňa dokumentárne a iné filmy, prednášky a dielne, tribúny a rozpravy na tému starnutia. Autorky projektu uvádzajú, že je cieľom podujatia pripomenúť nám zabudnutých ľudí a pocity, ako aj osobnú a spoločenskú zodpovednosť za to, že si starobu zväčša neuctievame.

A najčastejšie odvraciame zrak od nej.

O. Filip

Z VÝTVARNÉHO TÁBORA

NEVŠEDNÁ VÝSTAVA FOTOGRAFIÍ

Medzi dvoma mostami

Zábery zo Sibíri a z Kamčatky

kola pre základné a stredné vzdelávanie Milana Petrovića so žiackym domovom Nový Sad v spolupráci s Ministerstvom osvety, vedy a technologického rozvoja Republiky Srbsko zorganizovala 16. jednodenný výtvarný tábor Medzi dvoma mostami. V stredu 20. novembra v priestoroch uvedenej školy v Novom Sade sa stretli žiaci zo základných škôl zo Sriemskej Mitrovice, Beočína, Titelu, Srbobranu, Starej Pazovy, Bačkog Dobrog Polja, Šídu, Gajdobry, Silbaša, Tovariševa, Obrovca, Bečeja, Kovilja, Kysáča a Nového Sadu.

Na tri určené témy maľovalo 76 účastníkov, žiakov a škôlkarov z 26 základ-

d 26. novembra do 8. decembra v aule divadelnej sály v Starej Pazove si záujemcovia môžu pozrieť zaujímavú výstavu fotografií ruského autora Vladimira Jakovleviča Kondakova pod názvom Príroda a rybolov v Sibíri a na Kamčatke. Za podpory Obce Stará Pazova organizátormi výstavy sú Stredisko pre kultúru Stará Pazova a Združenie občanov Pro concordatia populorum Srbska.

Vladimir Jakovlevič Kondakov (1940) z Ukrajiny je povolaním stavebný inžinier, ale je i veľkým

Š

7. 12. 2013

49 /4572/

ných škôl a dvoch predškolských ustanovizní. Zastúpené boli mnohé techniky a materiály. Medzi mladými talentovanými výtvarníkmi boli i žiaci vyšších ročníkov staropazovskej ZŠ hrdinu Janka Čmelíka Laura Hruškárová, Katia Bzovská a Nataša Fodorová pod dozorom učiteľa Jána Agárskeho a HanaKatarína Ďurovková, Darko Novaković a Emanuela Čemanová s učiteľom Michalom Ďurovkom z kysáčskej ZŠ Ľudovíta Štúra. Práce z tohto tábora budú predstavené na školskej internetovej prezentácii a využité na výrobu pohľadníc a kalendára.

M. Ďurovka

HLAS ĽUDU

O

milovníkom prírody a rybolovu. Na vyše 80 fotografiách z tohto cyklu priblížil návštevníkom výstavy oblasti Sibíri, na ktoré nevkročilo mnoho ľudí. V otváracom ceremoniáli, v rámci ktorého odznel i kratší umelecký program, sa zúčastnil aj Valentin Kolysev, prvý tajomník Veľvyslanectva Ruskej federácie v Belehrade. Výstavu fotografií ruského fotoamatéra, „ktorý si s prírodou potykal“, slávnostne otvoril Goran Savić, námestník predsedu Obce Stará Pazova.

A. Lš.

37

K U LT Ú R A

OZNAMY

Výročia v decembri 2013 2. decembra 1993 v Rumunsku zomrel kovačický rodák Ján Lenhart, kultúrny a verejný pracovník, hudobník, skladateľ, publicista a fotograf. (Pripomíname si 20. výročie smrti.)

6. decembra 1993 zomrel Ján Kopčok, petrovský učiteľ, národnokultúrny pracovník, spisovateľ a redaktor. (20. výročie smrti) 10. decembra 1928 na Slovensku v Závažnej Porube v Liptove sa narodil Milan Rúfus, slovenský básnik, literárny historik, prekladateľ a esejista. Zomrel 11. januára 2009 v Bratislave. (85. výročie narodenia) 15. decembra 1998 na Slovensku v Bratislave zomrel Ján Podhradský ml., neúnavný kultúrny pracovník medzi juhoslovanskými Slovákmi.

Zhromažďoval a študoval materiály o spolkoch, združeniach a osadách juhoslovanských Slovákov, pravidelne prispieval do Hlasu ľudu. Bol aj vynikajúci futbalista. Narodil sa 31. augusta 1917 v Kysáči. (15. výročie smrti) 16. decembra 1898 na Slovensku v Zemianskom Lieskovom sa narodil Ján Smrek, vlastným menom Ján Čietek, básnik, redaktor, prekladateľ,

kultúrny pracovník. V našich končinách prežil štyri roky (1913 – 1917), keď bol obchodníckym učňom u Jozefa Godru v Petrovci. Poéziu aj prekladal a to z maďarčiny, francúzštiny, ruštiny, poľštiny. Zomrel 8. decembra 1982 v Bratislave. (115. výročie narodenia) 19. decembra 1863 na Slovensku v Liptovskom Sv. Jáne sa narodil Ján Čajak (v dejinách literatúry písaný ako Ján Čajak st.), učiteľ v niekoľkých osadách na Slovensku a u nás v Selenči a v Petrovci, redaktor a spisovateľ. Medzi dolnozemských Slovákov – do Báčky ako učiteľ prišiel roku 1893 a od roku 1899 v Petrovci rozvinul mnohostrannú kultúrnoorganizačnú, pedagogickú a tvorivú aktivitu. Námety pre epické práce – poviedky a román Rodina Rovesných – čerpal zo Slovenska, ale aj z Dolnej zeme. Zomrel v Báčskom Petrovci 29. mája 1944. (150. výročie narodenia) 19. decembra 1888 na Slovensku v Mošovciach sa narodil Ladislav Zgúth, národno-kultúrny dejateľ, náboženský publicista a redaktor, podpredseda Matice slovenskej v Juhoslávii a farár báčskopalanský a erdevícky. (125. výročie narodenia)

Na základe článku 15 odsek 9 Štatútu Správna rada ustanovizne Informačné stredisko Báčsky Petrovec v Báčskom Petrovci vypisuje SÚBEH NA VOĽBU RIADITEĽA INFORMAČNÉHO STREDISKA BÁČSKY PETROVEC V BÁČSKOM PETROVCI Riaditeľ sa volí na obdobie štyroch rokov.

Kandidáti majú spĺňať nasledujúce podmienky: – štátna príslušnosť Republiky Srbsko, – vysokoškolské (VII. stupeň) alebo vyššie vzdelanie (VI. stupeň), – organizačné schopnosti, – najmenej dva roky pracovnej doby v oblasti informovania, – že nejestvujú zákonné prekážky na voľbu.

S prihláškou na súbeh kandidáti majú priložiť: – dôkaz o štátnej príslušnosti, – overenú fotokópiu diplomu o nadobudnutom odbornom vzdelaní, – potvrdenie o pracovnej skúsenosti, – potvrdenie, že kandidát nie je trestne stíhaný.

Lehota prihlasovania na súbeh je 8 dní odo dňa zverejnenia súbehu v týždenníku Hlas ľudu.

Oneskorené a neúplné prihlášky sa nebudú rozoberať.

Prihlášky na súbeh treba zaslať alebo priniesť osobne na adresu: Informačné stredisko Báčsky Petrovec, Báčsky Petrovec, Ulica Kolárova č. 4.

Bližšie informácie o súbehu možno dostať na telefónne číslo: 021/780-444.

38

GRATULÁCIA Diplomovanému právnikovi ALENOVI TOMŠÍKOVI zo Selenče z príležitosti ukončenia Právnickej fakulty na Univerzite v Novom Sade gratulujú a veľa zdaru pri zamestnávaní prajú starí rodičia Ragovci.

Chýrnik BÁČSKY PETROVEC. V sobotu 7. decembra o 13. hodine v Modrom salóne na poschodí Slovenského vojvodinského divadla sa uskutoční 8. výtvarnícke snemovanie. V tú istú sobotu, ale večer o 19. hodine v Galérii Zuzky Medveďovej, usporiadajú vernisáž 12. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku. j. č-p STARÁ PAZOVA. Vo štvrtok 28. novembra v staropazovskej Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića hosťoval spisovateľ Đoka Filipović z Putiniec (Obec Ruma), ktorý píše hlavne o Srieme a Sriemcoch. O jeho najnovšom románe Opelo za violinu hovori-

li Stefan Kovačević, knihovník z Rumy, redaktor vydania, a Nikola Ninković, spisovateľ z Batajnice. Na ukážku početnému obecenstvu úryvky z románu prečítal herec Milan Dudić a večierok spestrili žiaci Hudobnej školy Mr. Ljubinka Lazića. a. lš.

PIVNICA. V stredu 27. novembra divadelný krúžok ZŠ Jána Kollára v Selenči vystúpil s detským predstavením Snehulienka a sedem trpaslíkov v réžii Anny Kolekovej, Terezy Trusinovej a Anny Petrášovej v divadelnej sieni v Pivnici. Z presvedčivých hereckých výkonov a pekného divadielka radosť mali diváci – početní žiaci pivnickej ZŠ 15. októbra.

T. Trusinová

Konkurz Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vypisuje konkurz na zostavenie nových folklórnych choreografií v prostrediach, v ktorých je potrebné oživiť ochotnícku a kultúrnu činnosť vojvodinských Slovákov.

Cieľom konkurzu je podporiť mladých tvorcov, tanečných pedagógov a choreografov z radov vojvodinských Slovákov, podnietiť novú kultúrnu produkciu, zvýšiť kvalitu v oblasti folklórnej činnosti a zároveň rozprúdiť aktivitu ochotníckych kolektívov v menších prostrediach.

Podmienky konkurzu: – na konkurz sa môžu prihlásiť taneční pedagógovia a tvorcovia folklórnych choreografií.

– s prihláškou je potrebné pridať písomný súhlas folklórneho súboru, resp. skupiny, ktorá má záujem spolupracovať s uchádzačom. Konkurz platí tak pre dospelé, ako i pre detské folklórne skupiny.

– uchádzač je povinný urobiť terénny výskum, na základe ktorého zostaví choreografiu a nacvičí súbor.

– zozbieraný digitalizovaný materiál z terénneho výskumu (piesne, rozhovory o tradičných zvykoch, staré fotografie krojov, videonahrávky tanečných prvkov a pod.) uchádzač je povinný odovzdať Ústavu.

– choreografia sa má nacvičiť do apríla roku 2014 a predstaviť na jednom z našich celomenšinových folklórnych podujatí.

– uchádzač získa finančnú odmenu vo výške 40.000 din. a súbor 20.000 din. na iné trovy späté s týmto projektom (napr. hudobný sprievod, cestovné trovy choreografa, kroje a pod.).

Vyplnené prihlášky treba posielať najneskôr do 20. decembra 2013 na adresu: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov Njegošova 16/II 21 000 Nový Sad s poznámkou: Na konkurz Po ukončení lehoty prijaté prihlášky bude analyzovať súbehová komisia a po výbere najlepších prihlášok ÚKVS podpíše autorské zmluvy s najúspešnejšími uchádzačmi.

7. 12. 2013

49 /4572/

HLAS ĽUDU

OZNAMY

7. 12. 2013

49 /4572/

HLAS ĽUDU

39

OZNAMY SPOMIENKA Dňa 11. decembra 2013 uplynie 5 rokov, čo nás navždy opustila naša milovaná manželka, mama a stará mama

MARTA KOVÁČOVÁ rod. Feldyová 13. 5. 1932 – 11. 12. 2008 – 2013 učiteľka vo výslužbe zo Starej Pazovy

Vždy si s nami v našich srdciach a myšlienkach.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) OZNAMUJE verejné nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, z Nového Sadu, Národného frontu č. 12, Nový Sad, podal žiadosť o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Exploatácia plynu z plynového poľa Melence. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), a v miestnostiach Obce Zreňanin, Námestie slobody číslo 10, do 15. 1. 2014. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii o odhade vplyvov na adresu sekretariátu.

Verejná rozprava a prezentácia budú 16. 1. 2014 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) OZNAMUJE verejné nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, Národného frontu č. 12, z Nového Sadu, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Exploatácia uhľovodíka na exploatačnom poli Rusanda plitko. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), a v miestnostiach Obce Zreňanin, Námestie slobody číslo 10, do 16. 1. 2014. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii o odhade vplyvov na adresu sekretariátu.

Verejná rozprava a prezentácia budú 17. 1. 2014 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h.

40

Manžel Janko s rodinou

PONÚKAME PRÁCU NA SLOVENSKU

POSLEDNÝ POZDRAV

Kontakt: Jarmila Nemčeková, 060/0660819(Srbsko), +421940343674 (Slovensko)

mame a starkej

e-mail: jarmilanemcek@gmail.com

MILOVNÍCI KNÍH, spríjemnite sviatky svojim najmilším peknou knihou.

Za výhodné ceny vám ponúkame tieto naše knižné vydania: 1. Víťazoslav Hronec: Odfotografovať odchod odinakiaľ, antológia poézie z rubriky Rozlety mládežníckeho časopisu Vzlet, cena 300 din.; 2. Andrej Čipkár: Prečo???, rozprávky pre deti, cena 300 din.; Š. Mária Kotvášová-Jonášová: Samí dobrí žiaci, kniha o žiackych dobrodružstvách, cena 200 din.; 4. Zborník prác 40 rokov časopisu Vzlet, monografia o dejinách mládežníckeho časopisu Vzlet, cena 150 din.; 5. Pavel Povolný-Juhás: Prvé ulice, kniha o prvých prisťahovalcoch do Padiny, cena 400 din.; 6. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din.; 7. Vladimír Dorča: Obrázky z manželského života, zbierka novinárskych humoresiek uverejnených v Hlase ľudu v období 1992 – 1996, cena 500 din.; 8. Samuel Medveď: 90 rokov petrovského futbalu, dejiny od vzniku klubu po dnešok, cena 200 din.

Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvuhlasludu@hl.rs, filipova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662565), Starej Pazove (022/317-505) a Báčskom Petrovci (021/782-208).

ANNE MOLNÁROVEJ rod. Gažovej 1947 – 2013 z Kysáča Spinkaj tíško v pokoji!

Tvoji: dcéra Anna, zať Alexander a vnúčik Saško Asodiovci

POSLEDNÝ POZDRAV

ANNE MOLNÁROVEJ rod. Gažovej 1947 – 2013 z Kysáča Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú susedovci Čelovskovci

7. 12. 2013

49 /4572/

HLAS ĽUDU

OZNAMY BOĽAVÁ ROZLÚČKA s vnukom

SMUTNÁ ROZLÚČKA so susedom

ALEKSANDROM STANKOVIĆOM 9. 3. 1986 – 26. 11. 2013 z Báčskeho Petrovca

Cestou života mal si s nami kráčať, životné radosti spolu s nami znášať.

Zavrel si oči, srdce unavené prestalo biť, i keď si s nami chcel ešte žiť.

Miloval si život a všetkých nás.

Tam v tichosti večného pokoja v plači a v bôli museli sme Ti zbohom dať.

So svojím vnukom sa lúči

ALEKSANDROM SAŠOM STANKOVIĆOM 9. 3. 1986 – 26. 11. 2013 z Petrovca Susedovci: Lekárovci, Latinovićovci a Kukučkovci

SPOMIENKA na nášho otca a starkého

MICHALA ČELOVSKÉHO 1926 – 1984 – 2013 z Kulpína

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

S láskou si na Teba spomínajú Tvoji: syn Michal a dcéra Anna s rodinou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

s mamou a starkou

na našu starkú

baba Bažíková

SMUTNÁ SPOMIENKA na

ANNU FEJDIOVÚ rod. Kopčokovú 1949 – 2009 – 2013 z Petrovca

MÁRIU KYSEĽOVÚ

ZUZANOU MAKANOVOU rod. Tordajiovou 21. 4. 1929 – 20. 11. 2013 z Petrovca Spomienky navždy zostanú.

Jej najmilší

rod. Gedeľovskú 1930 – 2006 – 2013 z Kysáča

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dcéra Zuzana s manželom a deťmi

SPOMIENKA

na manžela, otca a starého otca

JULKA ČÁSAROVÁ

Uplynulo sedem rokov, čo nie si s nami, ale v našich spomienkach ešte stále žiješ.

rod. Brňová 1941 – 1998 – 2013 z Pivnice

Manžel Pavel a synovia Vladimír a Jaroslav

S láskou a úctou tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú

SPOMIENKA na otca a starého otca

Tvoji najmilší

MIROSLAVA MARČOKA 11. 5. 1951 – 1. 12. 2010 – 1. 12. 2013 z Kysáča Žiješ v našich srdciach.

Tvoji najmilší

DROBNÉ OZNAMY JÁNA MARTIŠA 2. 10. 1925 – 9. 12. 2012 – 9. 12. 2013 z Kysáča Vo svojich spomienkach si Ťa navždy zachovávajú dcéry Anna Marčoková a Mária Vozárová s rodinami

7. 12. 2013

49 /4572/

HLAS ĽUDU

BERIEM do prenájmu (árendy) pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí; tel.: 063/716-73-82.

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782-278.

ROZLÚČKA Dňa 31. októbra 2013 nás opustila naša mama a stará mama

ANNA SABOVÁ 5. 8. 1923 – 31. 10. 2013 z Petrovca

Z lásky sme zrodení, lásku chceme dať.

S láskou vždy na Teba budeme spomínať.

Dcéra Anna, zať Juraj a vnučka Milinka s manželom Viktorom

41

OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA POSLEDNÝ POZDRAV

na našich zosnulých

manželke

ANNE MOLNÁROVEJ rod. Gažovej 1947 – 2013 z Kysáča rodom z Kulpína

RUŽENKU HALABRÍNOVÚ MARTINA HALABRÍNA 1958 – 2010 – 2013

1929 – 2009 – 2013

z Padiny V našich srdciach a spomienkach budete stále s nami.

Vaši najmilší

Odišla si náhle, ale v srdci zostaneš navždy.

Zarmútený manžel Samuel

SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ALEKSANDAR SALE STANKOVIĆ 9. 3. 1986 – 26. 11. 2013 z Petrovca

JÁN KOPČOK 1929 – 1993 – 2013 z Báčskeho Petrovca

Krátky, ale krásny bol čas strávený s Tebou.

Nikdy na Teba nezabudne Tvoj kmotor Miro s rodinou

Láska a spomienky na Teba sprevádzajú každodenne naše kroky.

Odpočívaj v pokoji.

SPOMIENKA Tvoji najmilší

Na našich rodičov, starých rodičov a prastarých rodičov

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) OZNAMUJE verejné nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

MICHALA

ANNU

a

1921 – 4. 12. 2007 – 2013

1923 – 7. 12. 2012 – 2013

FABÓKOVCOV zo Silbaša Spomíname s úctou a povďační sme za všetku lásku a dobrotu, ktorú nám dali. dcéry: Anna Červenská a Zuzana Čániová s rodinami

42

Nositeľ projektu WindVision Windfarm A, s. s r. o., Žarka Zrenjanina č. 10, Alibunár, podal žiadosť o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektu na výrobu elektrického prúdu Veterného parku Alibunár 1, celkového výkonu 99 MW. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), a v miestnostiach obecnej správy Alibunár, Námestie oslobodenia číslo 4, do 14. 1. 2014. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii o odhade vplyvov na adresu sekretariátu.

Verejná rozprava a prezentácia budú 15. 1. 2014 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h.

7. 12. 2013

49 /4572/

HLAS ĽUDU

OZNAMY

MAY THE FORCE BE WITH YOU

ALEKSANDAR STANKOVIĆ 1986 – 2013 z Báčskeho Petrovca

Navždy zostaneš v našich srdciach.

Tvoji kamaráti

7. 12. 2013

49 /4572/

HLAS ĽUDU

43

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39.

PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 6. decembra: • O 19.30 v relácii odznie posledná, šiesta časť z koncertu Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... v Hložanoch z roku 2007.

• O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI budú príspevky: z Aradáča o tom, ako sa darilo vinárom, o priebehu príprav na zimnú sezónu vo VKP Progres v Petrovci a v pokračovaní i záznam z večierka venovaného biskupovi Jurajovi Struhárikovi v Novom Sade, reportáž z muzikologickej konferencie, o zimných sviatkoch v kysáčskej základnej škole. Na záver odznie zaujímavosť – o čínskej rodine žijúcej v Báčskom Petrovci.

• O 20.45 KUMŠTÁREŇ: V decembrovom vydaní Kumštárne budú odvysielané príspevky z najzaujímavejších kultúrnych udalostí, priaznivcov umenia poteší televízny pohľad na výstavy, krásnym slovom bude oživená spomienka na Jána Čajaka a piesne divákov zavedú do hudobného sveta Viliama Figuša Bystrého.

NEDEĽA 8. decembra: • O 11.00 DÚHOVKA: Cyklus Hold jedlám zašlých čias tentoraz bude venovaný tradičným slovenským dolnozemským jedlám, ktoré sa pripravujú v našich prostrediach v zimnom období.

• O 11.30 VYSIELANIE PRE PENZISTOV: Druhá časť nedeľného bloku bude venovaná zašlým časom – ľudovým obyčajam na Mikuláša, Lucku a Vianoce, ktoré si pomocou žiakov základnej školy v Pivnici sprítomnia Pivničanky Alena Česková, kvetinárka, a Alžbeta Séčová, tortárka.

UTOROK 10. decembra: • O 10.10 PALETA: Na prvom programe TVV výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky.

DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00.

Repríza piatkových vysielaní bude v sobotu o 2.00 a o 10.00.

V pokračovaní nasleduje repríza PALETY. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 a v sobotu o 5.30.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 8. decembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Slovo na týždeň Kovačičanka v Petnici Predvianočná príprava

Čo nového v našom chotári?

Výber z programu TV Petrovec

Utorok 10. decembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Prípravy pre festival Letí pieseň, letí Majster carvingu Čo nového v našom spoločenskom živote?

Piatok 13. decembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Slovenský film: Skalní v ofsajde

44

Jaroslav Praskáč, majster carvingu z Padiny

Z PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz Predpoludňajší program: Pondelok – piatok 8.00 – 10.00 Sobota 8.30 Aspekty, resp. Envirosféra; 9.00 Správy, Týždeň; Nedeľa 8.00 – 10.00 Správy, Vysielanie pre dedinu, Pohľady k výšinám a Vysielanie pre deti Popoludňajší program je nezmenený (15.00 – 18.00) s pravidelnými reláciami: Pondelok – Rádio šport Utorok – Kronika našich osád Streda – Hospodárske horizonty; In teen Štvrtok – Súzvuky Piatok – Z každého rožka troška Sobota – Kaleidoskop Nedeľa – Hudobné relácie Rozhlasové noviny každý deň o 17.00 h a po nich Vejár hudobných vysielaní do 18.00 h.

Nočný program: Utorok 23.00 – 6.00: Hudobné relácie Sobota 23.00 – 24.00: Rozhlasová hra; Hudobné relácie

Z PROGRAMU RÁDIA PETROVEC – PRE KAŽDÉHO NIEČO Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz Utorok – piatok: 10.40 Hit dňa; 14.00 Dozvuky dňa Sobota 10.00 – 12.00: Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 – 12.00: Retrospektíva týždňa Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00.

Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla.

Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

7. 12. 2013

49 /4572/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; Program od 6. decembra do 12. decembra 19.00 Zvon, prehľad udalostí Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa Citáty s vami: výber z našich festivalov 19.00 Zvon, spravodajská 22.00 Film: Križovatka osudu relácia 24.00 Záver vysielania 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník Každý pondelok o 20.15: 20.00 Hit dňa, Reklamy Hudobný mix 20.15 Filmy: Každý piatok o 18.15: Výber Piatok 6. decembra z programu TV Kovačica – Vraždy z vyšších kruhov Každú sobotu o 18.15: Výber Sobota 7. decembra z programu TV Pančevo – Sila peňazí Pondelok 9. decembra – Drsný zákon Utorok 10. decembra – Utajené bratstvo Streda 11. decembra – Extáza Štvrtok 12. decembra – Peggy Sue sa vydala 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 8. decembra 18.00 Hudobné Mr. Janko Pap sa pre TV Petrovec blahoželania zmienil o stave pšeničných 18.45 Hit dňa, Reklamy, porastov zostrih Molí

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa vysiela každý pracovný deň o 15.15.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 49 V tajničke je názov tradičného festivalu slovenských ľudových piesní, ktorý sa usporadúva v B. Petrovci. autorka: pálenka ANNA dedinka z kvasenej pohrebná v Báčke hostina BIČIAryže ROVÁ

obviaž

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 11. decembra o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude odvysielaný príspevok o živote a práci biskupa Andreja Berediho z Kysáča. .Repríza v nedeľu 15. decembra o 7.30 h.

7. 12. 2013

49 /4572/

HLAS ĽUDU

druh cudzokrajné priamka nábytku zviera

lakomstvo druh ornamentu vpíšte R V príslušník davistického hnutia

vývojový štádium hmyzu štát v Ázii bol v spánku

Ivan Krasko

AS HL DU ĽU

povinná platba štátu spojka

síra 4. časť tajničky

vpíšte Ť

odroda jabĺk

1. časť tajničky potrava Rijeka oferovaná vec

starý otec (nem.)

kyslík Emil Koléni jav v spánku odkrojený kus chleba

tĺklo

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz

riečna zákruta

2. časť tajničky

fotografia

štyri (rím.)

ž. meno

tona 3. časť tajničky

temperatúra Sarajevo

oheň spojka i

alt kyselina olejnatá

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 48 – VODOROVNE: potopila, rum, laik, i, epe, sv, teleso, A, Al, tenor, jeseň, VE, I, lr, žil, len, Lily, Alekovo, sečivo, O, Anna, tak, aá, Kata.

TAJNIČKA: SLNEČNÁ JESEŇ ŽIVOTA Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 46 z čísla 46 Hlasu ľudu zo 16. novembra 2013 bolo: JESENNÉ LISTY. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: JULKA BRŇOVÁ, Ul. IV. Proletárskej brigády č. 12, 21 460 VRBAS. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

45

ŠPORT SLÁVISTI PO POLČASE PRVEJ JUHOBANÁTSKEJ LIGY

Sladké ovocie nechali na jar

Pionieri FK Slávia Kovačica 2013/2014

iate miesto v jesennej časti šampionátu je pre Sláviu neúspechom. Zdarom by bolo zakončiť na jednom z prvých troch miest,“ vyhlásil Zlatko Mršulov, športový riaditeľ Futbalového klubu Slávia.

Tesne pred začiatkom majstrovstiev prišlo k zmene trénera. Vedenie Slávie v čele s predsedom Stanislavom Suchánekom, ale aj fanúšikovia klubu neboli spokojní s dvojmesačnou prácou trénera Sašu Miljkovića.

Slávisti sedem prípravných zápasov síce vyhrali, v dvoch zápasoch dvoch vojvodinských ligistov (Radnički Kovin a v odvetnom zápase Proleter Banatski Karlovac), ale na ďalších meraniach síl neoslnili, bez ohľadu na

to, či hrali nerozhodne alebo prehrali stretnutia.

Kovačičania hrali slabo zvlášť na vlastnom trávniku v stretnutí s AŠK Aradáč. Lodivod Miljković vystriedal na spomínaných meraniach síl takmer štyridsiatich futbalistov. Nový tréner Slávie Zoran Madževski v jesennej časti šampionátu je milovníkom futbalu v Obci Kovačica veľmi dobre známy kouč. Vo dvojici s Dušanom Hýlom získal s padinskou Dolinou jesenný titul majstra Srbskej ligy – skupina Vojvodina a pred desaťročím jeho vlastný brat Boban si obliekal slávistický dres. Na sklonku minulého roka trénerská organizácia Oblastného FZ Pančevo vyhlásila Z. Madževského za najlepšieho trénera južného Banátu.

P

Dorast FK Slávia Kovačica 2013/2014

Veteráni FK Slávia Kovačica 2013/2014

46

7. 12. 2013

49 /4572/

HLAS ĽUDU

ŠPORT

Zoran Madževski, tréner Slávie v jesennej časti majstrovstiev Prvej juhobanátskej ligy

Prvý tím Slávie s trénerom Miljkovićom pred zápasom s Dolinou

Z prvých troch zápasov (Vulturul, Železničar, Jugoslavija) Kovačičania získali iba bod. Zo štyroch posledných duelov (Partizan, Polet, Crvena zvezda a Sloga Banatsko Novo Selo) zobrali iba štyri body. Od štvrtého po šieste kolo (Budućnost, Radnički, Kolonija) docielili futbalisti z osady insity k maximálnemu počtu bodov. V strede šampionátu dosahovali slávisti kolísavé výkony – prehrávali na hosťovaniach (Sloga Plandište a BAK) a vyhrali doma (Vojvodina). Nasledovali ďalšie výhry zaradom – najlepšia hra a presvedčivý výsledok so silným súperom (doma nad tímom Mladost Omoljica 6 : 1) a víťazstvo

nad zjavne najslabším tímom – Tempom v Sefkerine.

Všetkých pätnásť zápasov zohral iba Nenad Nestorovski z Kačareva, po štrnásť Ján Čerňoš (Kovačica), Miroslav Ďuriš (Kovačica), Duško Bosnić (Banatsko Novo Selo), Marko Mosić (Opovo) a Filip Angelovski (Jabuka). Na trinástich meraniach síl boli na trávniku Bojan Petković (Stari Tamiš) a Ivan Mihálek (Padina), na dvanástich Marjan Hornung (Glogonj) a Miroslav Sachter (Kovačica). Brankár Davor Antanasijević (Zreňanin) bránil na jedenástich stretnutiach, Vlasto Dudáš (Kovačica) hral v desiatich dueloch, Janko Válovec (Kovačica) a Dejan

NARODENINY SLÁVIE Slávia oslávila osemdesiate narodeniny v rámci Kovačického októbra 2013. Svoje majstrovské zápasy vtedy zohrali pionieri a dorastenci Slávie a Doliny. K tomu si na záver sily zmerali v priateľskom dueli aj veteráni z Kovačice a Padiny.

Pre slávistov v dňoch osláv vystupovali: PIONIERI: Dušan Králik, Vladimír Tvrdý, Ðurica Husár, Želislav Petrák, Daniel Bartoš, Viktor Urban, Juraj Jonáš, Filip Buza, Dávid Svetlík, Renato Jovnáš, Aleksandar Mitić. Náhradníci: Patrik Čížik, Igor Patak, Gabriel Garaj, Janko Čerňoš, Jaroslav Čuvár.

DORASTENCI: Dejan Pejčinović, Daniel Patak, Aleksa Bajić, Pavel Jonáš, Denis Čech, Dejan Milosrdný, Miodrag Sretenović, Ivan Nikolin, Rastislav Jaško, Miroslav Sachter, Jovan Mijatović. Náhradníci: Denis Zloch, Miroslav Koreň, Miroslav Cekić.

VETERÁNI: Pavel Cicka, Adem Zejnulahi, Juraj Garaj, Ján Cicka, Zlatko Mršulov, Jaroslav Košút, Ivan Bartoš, Zlatko Jonáš, Martin Válovec, Ján Válovec, Želimír Bartoš. Náhradníci: Pavel Bíreš, Rudi Šajin, Ján Čerňoš, Ján Veňarský, Ján Omasta, Pavel Urban, Pavel Čížik, Renato Jovnáš. Tréner veteránov Slávie: Ján Cicka Pejo. Technický riaditeľ veteránov: Martin Chrťan.

7. 12. 2013

49 /4572/

HLAS ĽUDU

Kováč (Padina) po deväť, Srđan Spasojev (Opovo) a Vlada Jovčevski (Glogonj) po osem. Brankár Predrag Varadinac (Zreňanin) bol ochrancom siete na štyroch zápasoch, brankár Milan Andrić (Putnikovo) nestrážil sieť ani minútu, ale dvakrát schádzal do hry ako náhradník v poli.

Kovačičania Martin Ďurkovský a Miodrag Sretenović hrali na jednom stretnutí. Najlepším strelcom Slávie Nenad Nestorovski jediný zohral všetkých bol gólostrojca pätnásť jesenných zápasov Duško Bosnić.

Vsietil desať gólov na štrnástich kategóriách v klube. Ich trénermi zápasoch a je jedným z najús- v jesennej časti majstrovstiev boli pešnejších strelcov Prvej juho- alebo sú i naďalej bývalí slávisti – Juraj Garaj, Rudi Šajin, Adem Zejbanátskej ligy.

Slávia v tomto roku skvalitnila nulahi, Pavel Bíreš a Ján Válovec. spoluprácu s padinskou Dolinou. Predsedovi Stanislavovi SucháPrvé mužstvá zohrali koncom fe- nekovi pomáhajú podpredseda bruára priateľské meranie síl v Miroslav Jonáš, predseda DozorKovačici a koncom júla bol od- nej rady Jaroslav Šimon, športový vetný duel v Padine. Dolina časť riaditeľ Zlatko Mršulov, tajomník príprav pre Prvú ligu Srbska ko- Jaroslav Žolnaj, hospodár Martin Stano. Klubu pomáha aj Ján nala v PRS Relax.

Pred jarnou časťou majstro- Cicka, tajomník FZO Kovačica – vstiev vykonali aj renovovanie Opovo a viacerí fanúšikovia a šatní na ihrisku Slávie. Vážnejšie sponzori.

Ján Špringeľ začali premýšľať aj o mladších

47

ŠPORT PO SKONČENÍ SEZÓNY V KYSÁČI

Futbal mimo trávnika j keď sa majstrovstvá skončili V diskusii sa predstavi24. novembra 2013, na ihrisku telia najviac sťažovali na Tatry sa odvtedy ešte kadečo udia- rozhodcov, ktorí podľa lo. Najprv sa vedúci ľudia Kysáča- ich mienky favorizujú nov stretli s niektorými potenciál- niektoré kluby, predonymi sponzormi z Nového Sadu, všetkým novosadskú Slaktorí im sľúbili, že v roku 2014, viju. Diskutéri však pokeď FK Tatra oslávi 85 rokov pôso- chválili celkovú prácu Futbenia, finančne podporia klub. balového zväzu mesta Vo štvrtok 28. novembra 2013 v Nový Sad. O sťažnostiach Kysáči prebiehala Konferencia klu- na pískanie sa zmienil bov Mestskej ligy Nového Sadu. Na komisár Nikola Tomičić, Predstavitelia klubov a futbaloví funkcionári na schôdzi v Kysáči schôdzi sa zúčastnili šestnásti pred- bývalý rozhodca, ktorý stavitelia klubov, predseda Futbalového zväzu Nového Sadu Uroš Miljković, generálny tajomník Branko Baglava, technický tajomník Saša Živković, predseda Rozhodcovskej organizácie Vojvodiny Đorđe Žutić, komisár pre súťaženie Michal Ramač, vedúci Komisie pre delegovanie rozhodcov Nikola Tomičić, disciplinárny rozhodca Sead Čočoć a predseda Konferencie klubov MLNS Petar Ni- Michal Ramač sa pozitívne zmienil o jesenkolić z Futogu.

Futbalisti Tatry sa kamarátia aj mimo trávnika nej sezóne v Mestskej lige Nového Sadu

A

Nikola Tomičić je spokojný s prácou rozhodcov

Komisár pre súťaženie Michal Ramač sa pozitívne zmienil o jesennej časti majstrovstiev. Priemerne na každom zápase padli štyri góly, žltých a červených kariet bolo pod priemer, rozhodcovia prerušili iba dva zápasy a kontumačne pre nedochádzku registrovali iba jeden zápas – Slavija – Borac.

48

zdôraz- Veselo do rána nil, že je spokojný s prácou rozhodcov, lebo sú to hlavne začiatočníci a istotne robia chyby. Predstavitelia klubov môžu prísť na pondelkové zasadnutia, kde sa diskutuje o nedeľňajšom rozhodovaní a poukazuje na chyby mužov s píšťalami. Svoj prejav skončil s tým, že rozhodco-

via nepomáhajú žiadnemu klubu a svoju robotu si vykonávajú svedomite. Účastníkom schôdze sa prihovorili aj Pavel Pálik, Uroš Milojković, Đorđe Žutić, Branko Baglava a Saša Živković. FK Tatra na záver zasadnutia Konferencie klubov Mestskej ligy Nového Sadu,

ktoré prvýkrát prebiehalo v Kysáči, pre účastníkov usporiadal spoločný obed.

V piatok 29. novembra 2013 FK Tatra zorganizoval Modrý večierok pre hráčov seniorov, dorastencov, členov vedenia a sponzorov. Po príhovore predsedu Pavla Pálika, podpredsedu Ristu Džodžu a trénera Vladimira Šponju nasledovala večera a zábava, ktorá potrvala až do polnočných hodín. Bola to svojrázna odmena všetkým tým, ktorí hrali v tričku Tatry, viedli a podporovali klub v jesennej polsezóne, ktorú mužstvo Kysáčanov skončilo na treťom mieste. Všetci sľúbili, že sa budú usilovať, aby FK Tatra jubileum oslávil už ako člen novoutvorenej oblastnej ligy. Podarí sa im to?

Pavel Pálik

7. 12. 2013

49 /4572/

HLAS ĽUDU

ŠPORT PRVÁ LIGA SRBSKA

Koniec neúspešnej jesene METALAC – DOLINA 0 : 0 a prekrásnom štadióne v Gorn- lovať, aby vyrazil jom Milanovci domáci Metalac loptu na roh. a padinská Dolina zohrali odložený Uzimení divázápas 14. kola. Slnečné, ale chladné ci očakávali, že v počasie nebolo prekážkou pre zve- druhom polčadavých divákov, aby prišli a sledo- se budú vidieť vali tvrdý, veľmi bojovný zápas. aj góly. To sa Obaja súperi chceli vyhrať. Do- však nestalo. mácich tri body viedli na druhú Domáci iba raz priečku majstrovského rebríka a pohrozili Jevti- Pavel Čížik (s loptou) nebezpečne prenikal z ľavej strany Dolina sa chcela zbaviť lampáša. ćovi, ktorý sa v Deľba bodov čiastočne splniV závere sa domáci pokúsili vyhrať, ňou s nádejou, že jar bude pre pala plány Padinčanov, kým sa no hostia sa organizovane bránili dinských futbalistov radostnejšia.

Metalac nedostal k cieľu. a zahatali všetky cesty k bráne DOLINA: Jevtić, Baštovanov, ČíHostia hrali bojovne, zodJevtića. žik, Memović, Marković (Tripkopovedne, organizovane, preDolina na konci zaslúžene získa- vić), Karadžić, Plavšić, N. Kovačević myslene, s veľkým motívom la bod na ihrisku favorita. Mužstvo (Spaskovski), Ivaničević, Vukmiroa boli bližšie k výhre. Domáz Padiny znova dokázalo, že so sil- vić (Jovanović), D. Kovačević. ci podľa očakávania mali zanejšími mužstvami podávajú lepšie Ján Bokor čiatočnú iniciatívu, ale stopéri výkony. Pohostinnosť Gornjomila15 10 3 2 24 : 8 33 Doliny v čele s brankárom novčanov, korektná hra a rozhod- 1. Mladost Jevtićom nedovolili hráčom covia si zaslúžili najvyššiu známku. 2. Sloga (PM) 15 8 2 5 22 : 19 26 15 8 2 5 20 : 15 26 súpera priblížiť sa k bráne.

Napriek tomu Vukmirović a Mar- 3. Sloga (K) 4.

Metalac 15 7 3 5 18 : 8 24 Metalac mal v prvom polković sa ťažšie zranili, kým Nikola Ko15 7 3 5 12 : 10 24 čase dve šance. Prvý ohrozil vačević a Ivanišević utrpeli ľahšie 5. Borac 6. Proleter 15 5 6 4 25 : 18 21 Jevtića Gojak, ale hlavou úrazy. Všetko sa to stalo v zápale hry, 7. Be!anija 15 5 6 4 16 : 11 21 mieril nad brvno. Aj Lukić sa Hráč Miroslav Ivanišević a pomocný lebo sa hráči Doliny nešetrili.

15 6 3 6 16 : 20 21 z voľného kopu pokúsil roz- tréner Dušan Hýl na ceste do Po zápase kapitán Metalca Goran 8. Jedinstvo G. Milanovca 15 6 3 6 12 : 16 21 vlniť sieť, no brankár Doliny Luković vyhlásil, že očakával silný 9. Timok mu to nedovolil. Na druhej strane jednej skrumáži lepšie vynašiel od odpor padinského mužstva, ktoré 10. Smederevo 15 6 2 7 14 : 15 20 15 5 4 6 17 : 14 19 strely Čížika zľava ohrozovali brá- útočníka Metalca Ćirkovića, ktoré- si nezasluhuje miesto v dolnej čas- 11. Sin"eli# 12.

Teleoptik 15 5 3 7 18 : 19 18 nu Metalca. Lopta však vždy minula mu strhol loptu z hlavy. Hostia ti tabuľky. Tréner Doliny Zoran Go15 5 3 7 14 : 23 18 cieľ, skončila za bránou. Najlepšiu potom zorganizovali rýchly pro- vedarica žiali za troma bodmi. Jeho 13. Radnik 15 4 5 6 16 : 25 17 šancu mal Nikola Kovačević, keď tiútok, Marković prudko vystrelil, zverenci splnili svoje záväzky a 14. BSK 15 2 5 8 15 : 26 11 prudko strelil, a domáci brankár ale brankár Đogatović ešte raz mali viac šancí na výhru. Takto 15. Dolina 15 2 5 8 11 : 23 11 Đogatović sa musel dobre pousi- dobre zakročil a zachránil svoju sieť. padla opona za neúspešnou jese- 16. In"ija

N

DRUHÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Netreba podceniť súpera...

STK ŽAK – STK MLADOSŤ 4 : 3 ápas 7. kola so somborským STK ŽAK Petrovčania hrali v Stapare, keďže somborská športová hala Mostonga bola v sobotu večer zaujatá. STK Mladosť odišiel do Staparu v oslabenom zložení, pre osobnú zaneprázdnenosť a rodinné povinnosti nemohli cestovať Michal Šramka, Vlastislav Záborský, ako aj kľúčový hráč Miroslav Lomen.

Keď domáci v malej telocvični základnej školy v Stapare videli, v akom zložení hostia prišli (aj predseda STK Mladosť Ján Lačok si

Z

7. 12. 2013

49 /4572/

HLAS ĽUDU

obliekol športový úbor a bol náhradníkom), akoby podcenili Petrovčanov.

Hostia viedli 3 : 1 a len potom domáci Popović s cezpoľnými spoluhráčmi začali hrať a podarilo sa im vyrovnať na 3 : 3. V rozhodujúcom zápase práve Popović zdolal Kaňu.

Výsledky jednotlivých partií: Loboda – Bažík 0 : 3, Popović – Turan 2 : 3, Kaman – Kaňa 3 : 0, Loboda / Kaman – Turan / Bažík 2 : 3, Kaman – Bažík 3 : 0, Popović – Kaňa 3 : 0.

Samuel Medveď

Prehral oba súboje: Ľudevít Kaňa (STK Mladosť)

49

ŠPORT DRUHÁ SRBSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

PRVÁ VOJVODINSKÁ LIGA – SKUPINA ZÁPAD

Ťažko čelili súperkám

Po rade úspechov dve prehry

MLADOSŤ – KLEK 0 : 3 olejbalistky Mladosti zohrali siedmy jesenný zápas. V Petrovci uvítali družstvo Klek Srbijašume, ktoré bolo odrazovým mostíkom mnohým známym volejbalistkám, a preto aj Mladosť k tomuto zápasu pristúpila s väčším rešpektom.

Podľa slov trénera domácich hráčok Daniela Stojanovića možno práve v tom spočíva dôvod, že na zápase nezískali ani jeden set. Z druhej strany siete znova mali hráčku, ktorá hrala nielen v belehradskom Poštare a užickom Jedinstve, ale aj na holandských palubovkách.

Predsa sa im podarilo blokovať viacero silných úto- Úspešný blok hráčky Mladosti Sary kov a chytiť aj najpremysle- Gverovej nejšie prehodené lopty vo dosti nezískajú žiadne prostriedky, svojom poli.

Petrovčanky ani set nezískali mož- prioritou zateraz zostáva škola.

Do konca jesennej sezóny VK no aj preto, že Kleku nemôžu konkurovať ani tréningami. Kým sa ich Mladosť zostávajú ešte len dva zásúperky v priebehu týždňa stretajú pasy. Volejbalistky prisľúbili, že pocpäťkrát a majú niekoľko tréningov aj tivo absolvujú tréningy a maximálpredpoludním, petrovským volej- ne sa sústredia na zápasoch, aby v balistkám sa to v uplynulý týždeň Druhej srbskej lige zostali aj ďalej. V podarilo len dvakrát. Tréner Stoja- nedeľu 8. decembra Petrovčanky nović hovorí, že sú jeho hráčky pre- doma uvítajú novosadskú Slaviju a dovšetkým stredoškoláčky a štu- o týždeň neskoršie odcestujú do dentky, ktoré v tomto období majú Vrbasu.

VKM aj iné záväzky a keďže za hru v Mla-

V

Dvojitá koruna zo Záhrebu „A

50

Kulpínčania a Maglićania podali dobrý výkon vo vyrovnanom zápase

olejbalisti Kulpína v sobotu 23. novembra 2013 po roku úspechov zažili prvú prehru. V rámci 4. kola hrali v Báčskej Palanke s domácim VK Merkur. Prvý set Kulpínčania hrali veľmi dobre a pri výsledku 24 : 22 zmarili dve lopty na jeho získanie. To vplývalo na ich psychickú stabilitu, ktorá značne klesla, a ostatné dva sety zohrali veľmi zle. Skúsené mužstvo palanského Merkuru tú ich

V

sadenú Niku Sušacovú z HASTK Mladost Záhreb.

Deň predtým D. Karkušová v súťaži starších dorasteniek vo štvrťfinále preťažiacich zo šesthrala od Slovinnástich krajín. ky Mengešovej Šestnásteho no(3 : 1). V sídelvembra 2013 Danom chorvátniela v súťaži najskom meste sa mladších doraszúčastnila aj Dateniek rozdrvila Daniela Karkušová, talentovaná stolná tenistka, nielina staršia súperky. Pre- sa od detstva kamaráti sestra Jana, ktosvedčivo, bez s vlastnými pohármi rá v konkurencii strateného setu.

V semifinále porazila zverenkyňa junioriek zakončila súťaž v skuDanijela Toađera, prvú nasadenú pinovej fáze s jednou výhrou a Janju Matijašecovú zo STK Lju- dvoma prehrami.

J. Špringeľ beščica a vo finále aj druhú na-

EŠTE JEDEN ÚSPECH KOVAČIČANKY DANIELY KARKUŠOVEJ

pko, vravela som ti, že sa bez ďalšieho pohára zo Záhrebu nevraciam,” povedala starému otcovi Jurajovi Cickovi jeho vnučka Daniela Karkušová. A zažartovala si s ním: „Hádam si nepochyboval o mojej schopnosti.“ Talentovaná stolná tenistka z Kovačice si vybojovala v Záhrebe tohto roku dvojitú korunu. Po triumfe na Zagipingu vyhrala aj na 21. Medzinárodnom spomienkovom turnaji Antona Tovu Stipančića. Dokopy sa zúčastnilo 600 sú-

VK MERKUR – VK KULPÍN 3 : 0

slabosť vedelo využiť vo svoj prospech. Ovzdušie na tomto zápase v Palanke nevyhovovalo Kulpínčanom, ktorým sa ťažko hralo.

Prehrali všetky tri sety: 28 : 26, 25 : 18, 25 : 21.

VK MAGLIĆ – VK KULPÍN 3 : 1 Na domácom ihrisku sa VK Kulpín tiež nepodarilo vyhrať. V sobotu 30. novembra v kulpínskej telocvični uvítali mužstvo susedného Maglića. Pred vyše 150 divákmi zohrali Kulpínčania a Maglićania kvalitný a vyrovnaný zápas.

Výsledky jednotlivých setov boli: 19 : 25, 29 : 27, 22 : 25, 24 : 26. Podľa slov predsedu VK Kulpín Todora Radanova rozhodcovia v treťom a v štvrtom sete hráčom z Maglića „darovali“ štyri lopty, čo možno aj rozhodlo. Aj napriek tomu domáci v štvrtom sete získali náskok 24 : 22, mali dve lopty na výhru, ale podobne ako aj v Palanke nevedeli ich využiť. Výborný podávač Maglića S. Stojanović zamietol aj poslednú nádej Kulpína.

KULPÍN: Relota, Petrušić, Stančul, Babić, Ćirić, Dudáš, Zima, Govorčin, Lekár, Hasík.

V sobotu VK Kulpín bude hrať v Sirigu.

K. Gažová

7. 12. 2013

49 /4572/

HLAS ĽUDU

Šport

Mihály Bencze pred grafitom venovaným slávnej spoluobčianke

Hokej je na Slovensku o. k. – dosvedčuje to i tento grafit

PÍSANIE NA MÚRY A BETÓNOVÉ PLOCHY

Sprejeri sú frajeri!

Pri pohyblivých schodoch sa našlo miesto i pre erb mestskej časti BratislavyRužinov

„T

u, o túto stenu šibal Mónika šibala, udierala, búchala raketou väčšou ako ona – ozlomkrky, deň a noc. Pred odchodom a po mojom príchode z práce v Novkabeli. Ale sotvaže niekto z nás tušil, že sa zo slečnej Szelesovej stane finalistka Wimbledonu a deväťnásobná víťazka ďalších troch grandslamových turnajov,“ ukazuje osemdesiatročný Novosadčan Mihály Bencze na dielo

sprejerov Jovany Petrovićovej a Miloša Kovačevića. „Tuná všetko začalo,“ píše presne a trefne na veľkom betónovom múre pod jej menom a priezviskom a pred jej bývalým bydliskom na výškovom dome v Balzakovej 26. Aby tým bývajúcim vedľa a okoloidúcim natrvalo pripomínalo, čo v šírom svete dokázala ich vtedy maličká a mladučká susedka z tretieho poschodia.

Hoci futbal jednoznačne vládne zemeguľou (ten americký za veľkou mlákou, ten európsky všade inde), o športe číslo dva sa v rozličných krajinách názory rôznia. Kým Juhosláviou panoval basketbal a v Srbsku kraľuje tenis, na Slovensku vládne hokej. Vidno to v krajine valašiek a halušiek i na nádherných grafitoch.

Trnavské mýto je významným dopravným uzlom Bratislavy. Z tejto križovatky cesta vedie aj do chrámu hokeja. Zväčšili jeho význam a výtvarne ho zvečnili pred časom v podchode mýta aj slovenskí writeri. Z počarbaných stien sa obratom ruky stalo kultivované výstavno-výtvarné miesto na otvoreno-zatvorenom priestore. A svedčí mu to.

Ján Špringeľ

Aj pri smerovke na železničnú stanicu je nablízku hokejový motív

Do centra – električkami, ďalší praktický grafit

Tam je Aréna, tam sa ide (aj) na ľadový hokej – ukazuje „úsmevný“ betónový múr

Tak bolo v Kovačici Prví „sprejeri“ v Kovačici boli insitní maliari. Pri príležitosti známeho TV vysielania Vedomosti – bohatstvo, ktoré priamo z osady insity vysielali v roku 1977, prvá generácia slávnych výtvarníkov maľovala svoje obrazy na steny vtedy nového obchodného domu z Ulice maršala Tita. A kým ich po niekoľkých rokoch dážď celkom neopral, boli spolu s inými kovačickými atrakciami banátskym turistickým magnetom.

VRBAS Sídelné mesto rovnomennej obce Vrbas (po maďarsky Verbász, rusínsky Verbas, nemecky Werbas) vraj bolo založené roku 1213, ale len ako sídlo majetku dvoch šľachticov po názvom orbaspalotaja. Najstaršia písomná zmienka o Vrbase datuje z roku 1387. Archeologické nálezy na jeho území siahajú do obdobia neolitu, bronzovej doby a mladšej železnej doby. Žili tu postupne Kelti, Sarmati, Avari, Frankovia, Slovania...

Roku 1720 sa Slovania, predovšetkým Srbi, odsťahovali a ich miesto obsadili kolonisti: Nemci, Rusíni a Maďari. Najväčšia časť nemeckého obyvateľstva sa po 2. sv. vojne odsťahovala. Po výkope kanálu a výstavbe železničnej trate Pešť – Subotica – Nový Sad Vrbas vyrástol v silné priemyselné a remeselnícke obchodné stredisko. Aj tu však po rozpade socialistickej Juhoslávie hospodárstvo upádalo a zvýšil sa počet nezamestnaných. Podľa sčítania z roku 2011 v obci Vrbas žilo súhrnne 42 092 obyvateľov, medzi nimi aj 286 Slovákov. V samom meste bolo 24 112 obyvateľov, z toho 80 Slovákov (roku 2002 ich tu žilo 89). Najviac Slovákov zaevidovali v Miestnom spoločenstve Savino Selo (142), podstatne menej v Zmajeve (27), Kucure (19), Bačkom Dobrom Polji (16) a Ravnom Sele (12).

J. Bartoš