Hlas 50 2013

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

50

/4573/ Informačno-politický týždenník ROČNÍK 70 | 14. 12. 2013 | CENA 50 DIN

www.hl.rs

12. bienále slovenských profesionálnych výtvarníkov OBZORY

Ján Triaška Báčsky Petrovec

ŠPORT

Politická propaganda Jadžent v Rusku v Zorničke v rokoch 1939 – 1970

Z obsahu

4 TÝŽDEŇ 5 Dva závery ohľadom súdnych jednotiek 7 Súradnice porozumenia 8 Kto unesie reformy?

9 NAŠA TÉMA 9 Hračky, ktoré rozmýšľajú 11 Na uvoľnenie kreatívne tvaruje

13 ĽUDIA A DIANIA 14 Oslávili Deň obce 15 Z odžackých komínov sa málo dymu kúdolí

SOCIÁLNE TÉMY A DILEMY: Nie, to nie je fotka z hodiny informatiky. Je to snímka z novosadského útulku. Denne ho navštívi takmer 25 detí, ktoré žijú a pracujú na ulici. (s. 6) J. Pániková

16 Z pätnástich šiesti staronoví členovia 19 S vôňou medu a škorice

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Stará mama, rozprávaj mi...

23 OBZORY 23 Autor myšlienky slovanskej vzájomnosti 25 Sondy do duše 27 Prehľad okruhov záujmu vedcov Slovákov vo Vojvodine 28 Navonok priama, prostá a pritom autentická a moderná

NAŠA TÉMA: Darčeky potešia vždy a všade.

Najmä keď sú zabalené do vrecúška utkaného z mäkkej lásky. (s. 9 – 12)

31 KULTÚRA 31 Pozornosť znovu upriamená na výtvarníctvo 33 Uznával nové, na staré nezabúdal 35 Rozprávkar, hudobník a maliar 36 Antický hrdina Bekim Fehmiu

40 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Potrebná je kniha v ruštine 47 Majú za čím banovať 49 Mohli dokázať viac 50 Nemajú to ľahké Autor titulnej fotografie: Jaroslav Čiep

20. Memoriál Juraja Ondríka v Starej Pazove sa začal 6. decembra otvorením dokumentárnej výstavy. Nevystala ani návšteva mestského cintorína, keď predstavitelia SKUS hrdinu Janka Čmelíka a SD VHV položili kvety na hrobku tohto barda staropazovského divadelníctva. (s. 32) A. Lešťanová

EDITORIÁL ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

Mandelov odchod v predvečer Dňa ľudských práv K

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs

©Janaka Dharmasena/stockvault.net

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM

Možno povedať, že boj za ľudské práva je rovnako starý ako je stará naša civilizácia.

Ukončenie tohto boja je ďaleko v nedohľadne, asi tak ako aj koniec nášho vesmíru.

Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

oniec života posledného z radu veľkých štátnikov 20. storočia Nelsona Mandelu, bývalého prezidenta Južnej Afriky, bol nevyhnutný krok k potvrdeniu jeho nesmrteľnosti, ako to výstižne napísal slovenský historik a publicista Eduard Chmelár.

Priam ikonická osobnosť a pravdepodobne najdlhšie väznený politický vodca v dejinách ľudstva – až 27 rokov strávil v žalári – umrel 5. decembra t. r., ale neumrela jeho vnútorná sila a posolstvo, ktoré zanechal a ktoré zostáva večnou inšpiráciou pre mnohé generácie bojovníkov za slobodu a ľudské práva.

Mnohí svetoví politológovia za najzásadnejší výsledok politiky charizmatického Madibu považujú nie trápenia a pochybnosti osamelého muža o správnosti jeho taktiky, ale to, že vydržal viesť svoj zápas až do víťazného konca, keď nepodľahol pokušeniam nahradiť jednu diktatúru druhou a priviedol svoj ľud k slobode a demokracii pre všetkých, ako zdôrazňuje aj Chmelár.

Mandela umrel v predvečer Medzinárodného dňa ľudských práv, ktorý si každoročne pripomíname 10. decembra – hra osudu, alebo jeho úmysel? V tento deň aj v nórskom Osle udeľujú Nobelovu cenu za mier, ktorú práve pred dvadsiatimi rokmi získal politický guru z Južnej Afriky. Akoby ďalšia úmyselná náhoda, ktorá na n-tú umocňuje veľkosť a dôslednosť tohto politika.

Ako je na tom Vojvodina, keď ide o uctievanie ľudských práv?

Pokrajinský ombudsman pri príležitosti oslavy tohto sviatku vyhlásil, že máme zarážajúci fakt, že v súčasnosti až v 17 jednotkách lokálnej samosprávy neposkytujú právnu pomoc občanom, ako to zákon o lokálnej samospráve nakladá.

Na štátnej úrovni nie je o nič lepšie. Ústavou je predpísané, že zákonom sa určí, kedy je právna pomoc bezplatného rázu, ale ani po siedmich rokoch od schválenia najvyššieho štátneho aktu taký zákon neexistuje. Na jeho zrodenie azda najnetrpezlivejšie čakajú tzv. zraniteľné skupiny, ktoré pre neprajný majetkový stav nemajú možnosť zabezpečiť si odborné zastupovanie. Na sklonku roka a v predvečer najradostnejších sviatkov sa však zjavilo svetlo aj na nebi štátnych zákonov. Návrh zákona o bezplatnej právnej pomoci je od začiatku decembra na verejnej rozprave. Vraj jeho schválenie možno očakávať v priebehu nadchádzajúceho roka. Kiežby tomu bolo tak – a inak: kiežby sa po schválení aj uplatňoval…

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.

Redakcia si vyhradzuje právo niektoré príspevky zverejniť iba vo svojom online vydaní.

14. 12. 2013

50 /4573/

HLAS ĽUDU

3

TÝŽDEň SEDEM DNÍ

Rozchody a návraty a návštevu premiéra Čiernej Hory Mila Đukanovića Belehradu sa možno pozerať protokolárne, ako na jednu z radu podobných návštev štátnikov z bližšieho a ďalšieho okolia, ale možno ju považovať aj za návrat priateľa. Priateľa v zmysle štátu Čiernej Hory, s ktorým Srbsko najdlhšie zotrvalo vo zväzku po rozpade bývalej Juhoslávie. Štátne spoločenstvo Srbsko a Čierna Hora existovalo do 3. februára 2003, keď zaniklo a vzťahy dvoch štátov sa pokazili.

Hlavným výsledkom rokovaní premiérov Dačića a Đukanovića počas jeho decembrovej návštevy Belehradu, prvej za posledných desať rokov, je spoločné vyhlásenie, že vo vzťahoch Srbska a Čiernej Hory niet problémov, ktoré by sa nedali riešiť dialógom. S uzdravovaním vzájomných vzťahov, ktoré – ako konštatovali – v súčasnosti nezaťažujú žiadne sporné otázky, tesne súvisí definovanie budúcej spolupráce, ktorá sa

N

začala pohybovať vzostupnou líniou.

Medzi najdôležitejšie smery budúceho pôsobenia dvoch štátov, ktorých okrem spoločných dejín spája aj perspektíva členstva v Európskej únii, patrí definovanie spoločných záujmov v oblasti európskej integrácie a ekonomickej spolupráce. Po septembrovej návšteve premiéra Ivicu Dačića Podgorice, ako aj po viacerých stretnutiach predstaviteľov dvoch štátov, nasledovala realizácia niektorých dohodnutých riešení, včítane spoločných aplikácií vo fondoch EÚ na cesty a železničné trate, ako aj výmena skúseností v oblasti eurointegrácie.

Takisto sa zvažuje možnosť nadviazania priameho platobného obratu medzi Srbskom a Čiernou Horou, ktorý sa v súčasnosti realizuje cez sprostredkovateľa. Nedostatok priameho platobného obratu má za následok straty v hodnote desiatok miliónov eur a vysvetľu-

je sa predovšetkým doterajšou nezainteresovanosťou komerčných bánk.

Dvaja premiéri podpísali dohodu o spolupráci vlády Srbska a vlády Čiernej Hory v kontexte prístupu Európskej únii.

Rozvoj dobrých vzťahov so susedmi a krajinami v regióne patrí síce do európskej agendy, ale aj bez toho ich udržiavanie na vysokej úrovni vždy svedčí o vyspelosti daného štátu. Preto návšteva čiernohorského premiéra Đukanovića má osobitný význam pre oba štáty a pre celý región. x x x Dejiny sa opakujú. Aj keď ide o nedorozumenia, rozchody, podvody, nezhody, zrady, ktoré sú odjakživa súčasťou politického života. Niet systému, ktorý by sa im dokázal vyhnúť, ani politickej strany, ktorá by ich mohla skryť. Naša politická scéna nie je žiadnou výnimkou.

To, že v týchto dňoch všetky médiá informujú o naštrbenej

25. ZHROMAŽDENIE AP VOJVODINY

V znamení realizácie rozpočtu Opozícia hlasooslanci pokrajinského vala proti tejto zhromaždenia schválili správe. Poslanec správu o realizácii pokrajinDemokratickej ského rozpočtu za prvých destrany Srbska Miväť mesiacov bežného roku. lenko Jovanov vyPokrajinský tajomník pre fihlásil, že zo správy nancie Zoran Radoman ozrejvyplýva, že sú pemil, že za prvých deväť meniaze občanov Vojsiacov sa dosiahli príjmy vo vývodiny premrhané ške zhruba 51 miliárd din., na „čudné“ projekpokým výdavky vynášajú 43 ty, akými je aj fimiliárd din. Ako povedal, prínancovanie Vojvojmy a výdavky sa nezrealizodinskej akadémie vali v plánovanej výške v dôvedy a umenia, sledku nedostatočných transktorá je vyhlásená ferových prostriedkov pre kapitálové vklady. „Z plánova- Pokrajinský tajomník pre financie Zoran Radoman za neústavnú. Podobne sa vyjadril aj ných 8,5 miliárd din. do pokrajinského rozpočtu nezišiel ani rozpočtu na rok 2014, predstavi- podpredseda Zhromaždenia AP dinár. Preto máme nízke príjmy a telia pokrajinskej vlády budú mať Vojvodiny a poslanec Srbskej povýdavky,“ povedal Z. Radoman a konzultácie s predstaviteľmi po- krokovej strany Đorđe Milićević. doložil, že skôr ako sa začne vy- slaneckých skupín v Zhromažde- Podľa neho vláda Vojvodiny vedie zlú politiku najmä v oblasti hospracovanie návrhu vojvodinského ní AP Vojvodiny.

P

4

jednote a disonantných tónoch v Srbskej pokrokovej strane (SNS), mohlo by prekvapiť len nenapraviteľných idealistov.

Jablkom sváru sa stali vyhlásenia národného poslanca a člena Predsedníctva SNS Vladimira Cvijana o údajnom zostavovaní zoznamov osôb, ktorých treba zatknúť pod rúškom boja proti korupcii. K tomu obvinil Vučića, že okrem vonkajších politických protivníkov chce eliminovať aj každého v SNS, kto myslí inak. Zo SNS popreli všetky obvinenia a ich autora nazvali exponentom tajkunsko-politického združenia.

Hoci od najnovších otrasov v SNS netreba očakávať veľké následky, nemožno ich ani ignorovať. Už samotná situácia s hlasom proti, ktorý sa ozval zvnútra doteraz monolitnej strany, ukazuje, že veci sa menia a nie všetko je také, ako na pohľad vyzerá. Väčšina terajších pokrokárov to už pozná.

Anna Lazarevićová

podárstva a ekonomiky, zdravotníctva a sociálnej ochrany.

V jednom bola jednotná aj pozícia, aj opozícia. Schválili Stratégiu rozvoja školského športu vo Vojvodine na obdobie rokov 2013 – 2017. Pokrajinská tajomníčka pre šport a mládež Marinika Tepić poznamenala, že každé piate dieťa vo Vojvodine je obézne, každý desiaty žiak základnej školy a každý piaty žiak strednej školy má deformáciu chrbtice. „Čoraz viac sa zakladajú športové kluby, ktoré využívajú priestory školských telocviční a s nimi pracujú profesori telesnej výchovy, ktorí by sa mali venovať deťom v školských sekciách, ktorých takmer nieto. Ak aj sú, tie isté deti sú zapojené aj v klube, aj v sekcii, a deti, ktoré sú obézne, sú celkom mimo tých aktivít,“ povedala pokrajinská tajomníčka. Z tohto dôvodu určili, aby prioritnou oblasťou financovania rezortného sekretariátu v budúcom roku bol školský šport.

J. Pániková

14. 12. 2013

50 /4573/

HLAS ĽUDU

TÝŽDEň ZO ZASADNUTIA VÝBORU PRE ÚRADNÉ POUŽÍVANIE JAZYKA A PÍSMA NRSNM

Dva závery ohľadom súdnych jednotiek stredným bodom rokovania na ôsmom zasadnutí Výboru pre úradné používanie jazyka a písma NRSNM v utorok 10. decembra v Báčskom Petrovci bolo schválené rozhodnutie ohľadom zrušenia súdnej jednotky v Báčskom Petrovci Základného súdu v Novom Sade. V súvise s touto pálčivou otázkou výbor sa dopracoval k dvom konkrétnym záverom.

Predseda výboru Pavel Marčok informoval, že na poslednom zasadnutí NRSNM bolo schválené rozhodnutie ohľadom základných súdov, podľa ktorého podali žiadosť aj na Ministerstvo spravodlivosti RS. V ňom sa žiada od ministra, aby do novej siete súdov boli zaradené i súdy v Kovačici, Báčskom Petrovci a v Starej Pazove. Tentoraz sa výbor venoval otázke súdnej jednotky v Obci B. Petrovec, ktorá jestvuje ešte stále v Petrovci a ktorá sa podľa novej siete súdov plánuje zrušiť. Výbor pre úradné používanie jazyka a písma je proti takému činu a predseda Marčok navrhol, aby v súlade s tým zameraním aj vynies-

Ú

Záber zo zasadnutia Výboru pre úradné používanie jazyka a písma NRSNM v Báčskom Petrovci li adekvátne závery. Podotkol, že aj na zasadnutí NRSNM sa o spomenutej problematike súdov diskutovalo v tom smere, že sa takýmto činom zmenšujú raz dosiahnuté menšinové práva, čo nie je v súlade s platnými medzinárodnými deklaráciami. Z postu predsedu Báčskopetrovskej obce Marčok vyzdvihol, že táto obec s väčšinovým slovenským obyvateľstvom mala spomenuté práva realizované. Na republikovom parlamente v diskusii o sieti súdov, ako povedal predseda výboru, boli dané neprav-

divé vyhlášky niektorých poslancov.

Podľa nich NRSNM podporila iba jeden zo spomenutých súdov (Kovačica, B. Petrovec, St. Pazova) a nepodporila súd v B. Petrovci. Dokument, ktorý NRSNM doručila, svedčil však o opaku tohto tvrdenia. Obec B. Petrovec tiež podala amendement republikovému parlamentu ako opodstatnenie na zachovanie súdnej jednotky v Petrovci. Výbor navrhol ako prijateľné riešenie zbieranie podpisov v súvise s touto otázkou, o čom hovoril Vladislav Tárnoci. Zákon o

sídlach a územiach súdov a verejných obžalobcov by mal byť platný od 1. januára 2014. Preto treba rýchlo konať, lebo je do konca roka málo času. Národnú iniciatívu, na doplnenie zákona staťou o zachovaní súdnej jednotky v Obci B. Petrovec, by malo podpísať 30 000 voličov. Postup nebude jednoduchý, ale je nateraz jediným možným riešením.

Výbor sa uzhodol na dvoch záveroch, ktoré sprostredkúva ďalej, a to NRSNM. Podľa prvého záveru výbor podporuje iniciatívu o zmene a doplnkoch Zákona o bydliskách a územiach súdov a verejných obžalobcov, teda zaujal stanovisko o zachovaní súdnej jednotky v tejto obci. Druhý záver je žiadať opodstatnenie z republikového parlamentu o odôvodneniach a vyhláškach ohľadom listu NRSNM, ktorým sa žiada, aby zostali súdne jednotky v Kovačici, B. Petrovci a Starej Pazove; obidva závery členovia výboru jednoznačne schválili.

K. Gažová

MATIČIARI BÁČSKEHO REGIÓNU O ZACHOVANÍ SLOVENSKOSTI V SRBSKU

Jasné je, čo sa deje, nejasné – ako čeliť j báčski matičiari – nie bez trpkosti – uznali pasivitu v kontexte vytýčenej témy tretej debaty o možnostiach zachovania slovenskosti v Srbsku.

Predtým ju absolvovali ich kolegovia regiónov Banátu a Sriemu. V stredu 4. decembra sa k chúlostivej otázke v Slovenskom dome v Báčskej Palanke vyjadrili predstavitelia iba šiestich miestnych odborov: z Báčskeho Petrovca, Báčskej Palanky, Bajše, Čelareva, Kulpína a Kysáča, respektíve ústredia Matice slovenskej v Srbsku.

Ako povedala predsedníčka MSS a MOMS Báčsky Petrovec Katarína Melegová-Melichová,„naše povedomie nie je také, aké by sme ho chceli mať“. Na podporu svojej tézy uviedla niekoľko okatých príkladov. Poznamenala, že Slováci nie všade tam, kde na to majú právo, sa dožadujú slovenských nadpisov na tabuliach; nič nepodnikajú s tým cieľom, aby po najnovšej reforme súdnictva v Báčskom Petrovci zostala aspoň súdna jednotka. Uviedla, že lokálna samospráva je povinná zabezpečiť prekladateľa pre verejné veci, ale že v Báči ho nemajú.

Predseda MOMS Bajša Dr. Alexander

A

14. 12. 2013

50 /4573/

Totišasegi veľmi plaszala aj na celý rad iných ticky ozrejmil, ako zmizkonkrétnych probléla slovenčina zo školmov, ktoré hatia zaských a kostolných lavíc chovávanie slovenv najsevernejšej (kedyského jazyka, len sa si) slovenskej osade v akosi neprehrýzli k jasSrbsku. Ako povedal, ným záverom, ktoré matičiari založili MOMS, by viedli k náprave. pritom sa ocitli v takej Azda k nim najbližšie situácii, že by „mali namajú konštatácie z lisučiť po slovensky deti z tu predsedníčky norodín, v ktorých už nievosadského MOMS koľko generácií po sloJarmily Struhárovej, v vensky nehovoria, ale ktorom sa hovorí, že tacítia sa ako Slováci“. Vlamojší MOMS a evandimír Fekete (pod- Ako čeliť asimilácii? Bez rodiny a školy – viac než ťažko; jelický cirkevný zbor sa predseda MSS pre Báč- záber z diskusie v Slovenskom dome v Báčskej Palanke integrujú, chystajú ku a MOMS Báčska Paspoločné programy a lanka) poznamenal, že BAP už„dva me- novanom 240. výročiu príchodu Slo- „osobitný dôraz kladieme na prácu s siace nemá slovenské vysielania“. Pod- vákov do Kysáča aj predstaviteľom deťmi“. Alebo, ako povedal Pavel Gaža, ľa názoru predsedu MOMS Kysáč a MOMS) a Hlasu ľudu (že nemá osobit- predseda MOMS Kulpín, „deťom (ktočestného predsedu MSS Rastislava Su- nú „matičnú stranu“). Ondrej Štajfer z ré sa nechcú zapísať do slovenských rového „problém zachovania sloven- Čelareva sa sťažoval, že tamojší MOMS tried – pozn. aut.) by bolo treba poskosti je problém školy, spolkov, cirkvi, doteraz nemal vlastnú miestnosť a ukázať na to, že koľko jazykov vieš, toľNRSNM, MSS, našich médií...“ Ako prí- dodal, že by ju teraz mal dostať v no- kokrát si človekom“. Jozef Chrček zvukoval, „nie je najlepšia spolupráca vom Dome kultúry. Vyslovil mienku, že (MOMS Báčska Palanka) mieni, že „slomedzi NRSNM a MSS a mal výhrady aj tam,„kde sa slovenský jazyk vyučuje len venčinu zachováme len prácou“. voči slovenským médiám, menovite fakultatívne, nemôžeme nič urobiť“.

Hŕstka báčskych matičiarov poukáTVV (že nedala priestor vo vysielaní veJuraj Bartoš HLAS ĽUDU

5

TÝŽDEň SOCIÁLNE TÉMY A DILEMY

Aj deti ulice sú iba deti období pred Vianocami, keď HIV a iných pohlavných bolesväčšina z nás plánuje, aký tiach, ale aj o údržbe hygieny, no bude bohatý náš vianočný stôl a časom sa ukázalo, že to nestačí. čo všetko dáme pod stromček, Uvedomili sme si, že musíme tie často zabúdame, že sú aj takí ľudia, ktorí by si nežiadali nič iné, iba kúsok chleba a teplú izbu. Žiaľ, takých ľudí je čoraz viac. Aj vo veľkých mestách, aj v malých dedinách. V Novom Sade bezdomovcov možno vidieť asi v každej jeho časti. Nevieme, či je smutnejšie vidieť starého, chorého človeka, ktorý žobre, alebo deti, ktoré behajú pomedzi autá a žonglujú s jablkami alebo loptičkami. Tieto deti si tým spôsobom zarábajú na prežitie, ak tie peniaze vôbec zostanú v ich vreckách... Žiarivým bodom v Jedno z pravidiel: Najprv si umyť ruky! tejto pochmúrnej realite je to, že aj tieto deti má niek- deti zaradiť do systému, či už to na zreteli. Aj pre tieto deti uli- školského, zdravotného alebo ce, ako ich často pomenúvajú, sociálneho. Mnohé z nich z právpredsa niekto niečo významné nej strany vôbec nejestvujú. Neurobil. V Novom Sade je to Eku- majú žiadne doklady o tom, kto menická humanitárna organi- sú, kedy sa narodili, odkiaľ prišli. zácia (EHO), vďaka ktorej jestvu- Aj tu im pomáhame, hoci vybaje Útulok pre deti, ktoré žijú vovanie osobných dokladov ide a/alebo pracujú na ulici. Služby veľmi pomaly, lebo otázkou je, či útulku môžu využívať deti vo vôbec boli niekde zaregistrovaveku 4 – 18 rokov, a to každý deň ní, – hovorí riaditeľ EHO. od 8.00 do 21.00 hodiny. Okrem Deťom sa venujú aj odborníci potravy, čistého odevu a mož- – psychológovia, lekári a defeknosti využitia kúpeľní, deti tu tológovia. Okrem osem stále zamôžu získať aj základné vzdela- mestnaných pracuje s nimi zhrunie, lebo viaceré z nich nechodia ba 25 volontérov, ktorí sú väčšido školy. nou študentmi. Útulok koordi– Útulok pre deti ulice je jed- nuje Daliborka Batrnek a ako ným z projektov našej organizá- nám povedala, ich služby denne cie a súčasne aj časťou národ- využíva zhruba 25 detí. – Niekného programu pod názvom toré deti prichádzajú každý deň, Posilnenie prevencie HIV a staro- iné zase iba vtedy, keď potrebustlivosti o najohrozenejšie skupiny. jú odev alebo počas zimy, keď Tento projekt sa realizuje pod pa- máme aj najväčší počet detí. Sú tronátom Globálneho fondu na to zväčša deti rómskej populácie, boj proti HIV, tuberkulóze a ma- ale prichádzajú aj Nerómovia. lárii, – hovorí riaditeľ EHO Vladi- Sú z chudobných rodín, bezdoslav Ivičiak. – Jestvuje už štyri movci, nielen z teritória Nového roky. Najprv naši volontéri vy- Sadu, ale aj okolitých miest, ktokonávali prácu v teréne, kde sa ré s rodinami prišli do mesta za venúvali edukácii detí o víruse lepším životom. Potrava, čistý

V

6

odev a teplá miestnosť nie je jediné, čo im každodenne ponúkame.

Dvakrát denne máme dielne na rôzne témy, pracujeme na ich gramotných zručnostiach a pomoc im poskytujú aj naši psychológovia, lebo tieto deti sú, žiaľ, často vystavené nejakému násiliu, – hovorí koordinátorka Batrnek a pripomína, že v útulku, pravdaže, platia aj určité pravidlá. Prvým záväzkom každého dieťaťa je ihneď pri vstupe do miestnosti umyť si ruky. Ak dieťa chodí do školy, počas Koordinátorka útulku Daliborka Batrnek vyučovania nesmie byť v útulku a ak sa stane, že niektoré tohto útulku, ale aj útulkov v z nich prejaví násilie voči druhé- Belehrade a v Niši, pod veľkým mu, päť dní nemôže využívať otáznikom. Vyjadrujú nádej, že služby útulku. Toto sa však ne- Mesto Nový Sad prevezme povzťahuje na zdravotné služby a vinnosť financovania, čo je podľa zákona aj povinné. Žiaľ, finanstravu. Útulok podporujú aj rôzne or- covanie útulku nebolo zaradené ganizácie, firmy a občania. Tak- do tohtoročného mestského rozmer každý deň im občania pri- počtu. Uvidíme, ako to bude na nášajú odev a veľkú podporu budúci rok.

Počas našej návštevy v malom majú aj z Predškolskej ustanovizne Radosno detinjstvo, od- útulku bolo pätnásť detí. Jedni boli sústredení na hru na počítačoch, druhí sa bavili pri hudbe a tretí zase niečo kreslili.

Pozornosť pripútalo jedno malé dievča, ktoré ihneď povedalo, že jej fotka nesmie byť v novinách, lebo XX bude vidieť, že chodí do útulku. Po ubezpečení, že ju nebudeme fotiť, spýtali sme sa, kto jej zakazuje, aby tam chodila. Zopakovala meno, ale viac o tom nechcela hovoriť.

Aj viac ako očividné je, že tieto deti nielenže nemajú svoj dom a ochranu, ale sú aj vystavené rôznym spôsobom násilia. Zostáva – Neviem, čo kreslím, ale bude to pekné, nám len veriť, že si veuvidíš, – povedalo dievča. denie Nového Sadu uvedomí význam tejto kiaľ každý deň dostanú 20 vare- ustanovizne a preberie na seba jej ných jedál. Avšak spomínaný financovanie, a dúfať, že štát raz hlavný sponzor Globálny fond na rieši problém tejto vždy margibudúci rok končí prácu v našej nalizovanej populácie.

J. Pániková krajine, a tým je aj budúcnosť 14. 12. 2013

50 /4573/

HLAS ĽUDU

TÝŽDEň ZO SLÁVNOSTNEJ RECEPCIE NA VEĽVYSLANECTVE SLOVENSKEJ REPUBLIKY V BELEHRADE

Súradnice porozumenia –R

Zákon nie je problém – Zmeny Zákona o práci sa označujú takmer za rozhodujúce z aspektu presadenia hospodárskych reforiem...

– Americký USAID je spolu s inými partnermi, medzi ktorými sme boli aj my, aktérom a účastníkom viacročného projektu. V rámci neho usporiadal už dva prieskumy názorov stoviek podnikateľov s otázkou, čo vidia ako najväčšiu prekážku, alebo čo im najviac prekáža, ktoré sú to problémy na ceste k dobrému hospodárskemu ovzdušiu. Na rozdiel od minulej ankety, kde problém so Zákonom o práci bol na dvadsiatom štvrtom z dvadsiatich siedmich možných miest, v poslednej ankete, ktorá prebiehala od 1. septembra do 1. októbra tohto roku, Zákon o práci podnikatelia nikde neuvádzajú ako problém. Zato je štát v tomto kontexte oveľa viac zastúpený, predovšetkým cez rôzne naše ministerstvá. Môžem povedať, že je uvedený zákon korektný, ak sa korektne uplatňuje. A ak sa neuplatňuje tak, ako sa má, tak to už nie je zákon.

Zaznamenal: O. Filip

14. 12. 2013

50 /4573/

HLAS ĽUDU

SR a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. V júni sa konalo zasadnutie slovenskosrbskej Zmiešanej komisie o hospodárskej spolupráci, v októbri na návšteve Belehradu a slovenských prostredí bol minister školstva, vzdelávania a mládeže Dušan Čaplovič...

Označujúc našu komunitu za vždy aktívnu, podotkol, že si všetci zaslúžia ocenenie: spolky, súbory, združenia, prostredia, ktoré majú ne-

zastupiteľné miesto pri zachovaní národnostnej identity. Aj to, že sa slovenskosť predovšetkým opiera o tri piliere: školu, cirkev a Maticu slovenskú, pod zastrešením Národnostnej rady našej menšiny.

Na záver úradnej časti slávnostnej recepcie, ktorá sa konala v (pred)vianočnom ovzduší, veľvyslanec Dr. Ján Varšo zaželal početným predstaviteľom našej komunity z rôznych oblastí kultúrneho, politického, hospodárskeho a vôbec spoločenského života, mnoho úspechov a šťastia v osobnom, rodinnom a pracovnom živote v roku, ktorého stránky onedlho začneme písať a žiť. Vďaka.

Oto Filip

INÝ NÁHĽAD

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: BRANISLAV ČANAK, PREDSEDA ZJEDNOTENÉHO ODVETVOVÉHO SYNDIKÁTU NEZÁVISLOSŤ

Veľvyslanec Dr. Ján Varšo: výborná spolupráca a vysoké ocenenie aktivít našej komunity

Ďuro Varga

ok 2013 bol rokom svojím do konca januára 2014. Je to v duspôsobom prelomovým: aj chu tradične veľmi dobrých, priam z hľadiska Srbskej republiky, aj z nadštandardných vzťahov dvoch hľadiska slovensko-srbských vzťa- krajín. Obrazom toho je najmä celý hov, tiež z hľadiska slovenskej ko- rad uplynulých bilaterálnych námunity... je to základné konštato- vštev na najvyššej úrovni: na sklonvanie, ktorým veľvyslanec SR v Belehrade Dr. Ján Varšo na recepcii pre spoločenských predstaviteľov slovenskej menšiny, ktorú s manželkou Dr. Vierou Varšovou usporiadal 5. decembra na slovenskej ambasáde v Novom Belehrade, vyhodnotil rok, ktorého posledné týždne práve plynú.

Dôvodov a dokladov spomínaného tvrdenia je mnoho. Práve prechádzame procesom transformácie, reforiem a euroin- Z privítania hostí tegrácie, ktorý Slovensko v rámci svojich možností a kapacít ku januára prezident Tomislav Nikolić plne podporuje, zvlášť v období pobudol v Bratislave. Začiatkom začiatkov prístupových rozhovorov júna a augusta, ako aj v septembri, a zvolania medzivládnej konferen- Belehrad, respektíve Báčsky Petrocie, ktorá by sa mala konať najneskôr vec, navštívil podpredseda vlády

7

TÝŽDEň HOSPODÁRSKE TRENDY

Kto unesie reformy? atematika azda nepozná rovnicu s toľkými neznámymi, ktorými by sa dala vystihnúť plná podstata zložitej cesty uzdravenia našej ekonomiky. Minister Saša Radulović v pozícii vlajkonosiča reforiem tvrdí, že sú zmeny štyroch základných zákonov, o práci, privatizácii, konkurzoch a vydávaní stavebných povolení, ktoré menia základy fungovania ekonomiky a účasti štátu v nej, nutné a súrne, lebo bez toho Srbsko neprežije.

Schválenie troch z nich je podmienkou, aby sme získali 250 miliónov dolárov úverov Svetovej banky, ktoré by sa v prvom rade mali využiť na štrukturálne reformy, odkazujú jej činitelia.

Súbežne s týmto rokuje sa u nás o industrializácii ako štátnom projekte a priorite opierajúcej sa o šesť stĺpov: výrobu, potraviny, prepravu, energie, stavebníctvo a informačnokomunikačné technológie. Predsavzatia pekné, skutočnosť však chmúrna: v priemyselných prevádzkach, kde kedysi pôsobilo asi milión robotníkov v Srbsku, dnes ich je aspoň štyrikrát menej. A na záverečnej časti fóra k 160. výročiu vzniku nášho priemyslu a fabrík, ktoré sa nedávno začalo v Kragujevci a ukončilo 5. decembra v Srbskej akadémii vied a umení, bolo počuť i to, že by v odvetví, ktoré by malo

M

byť najvitálnejším segmentom ekonomiky, lebo vytvára zisk a príležitosti na zamestnávanie, malo robiť asi 40 percent vysoko odborných kádrov. U nás ich je, žiaľ, len sedem percent.

Znamená to, že je jednou z najväčších dnešných ekonomických skúšok modernizácia priemyslu a zlepšenie inovačných kapacít, nutnosť podnecovať príchod zahraničného kapitálu (za prvé trištvrte roka jeho hodnota bola len okolo pol miliardy eur), zlepšenie štruktúry a hodnoty exportu, makroekonomická stabilita ako predpoklad tak rastu životného štandardu, ako aj vzniku nových pracovných príležitostí. Čosi v tomto smere už našťastie napreduje: priemyselná výroba v októbri bola o viac než päť percent vyššia ako v októbri 2012, ďakujúc predovšetkým výrobe motorových vozidiel a vlečiek, elektrického prúdu, derivátov ropy, elektrických vybavení a základných kovov. Ďalším kladom je veľmi nízka medziročná inflácia, pod ktorú sa v prvom rade podpísalo zníženie cien potravín – 3,3 percenta celkove, opatrenia menovej a inej politiky, samozrejme, i obmedzená kúpyschopnosť obyvateľstva. Rozpočet, ktorý hospodárski odborníci hodnotia ako minimum nevyhnutných opatrení a maximum so-

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: JOVAN JOVANOVIĆ, PREDSEDA STREDISKA PRE OCHRANU SPOTREBITEĽOV FORUM NIŠ

Úroky a účty S voje práva si individuálni spotrebitelia chránia ako vedia, no nie sú v tom osamelí. Pomáhajú im rôzne asociácie, združenia, organizácie, medzi nimi aj stredisko Forum v Niši, ktoré sa v posledných rokoch zvlášť orientuje na niektoré nedopatrenia pri zisťovaní výšky platieb za spotrebu energií. Jeho predseda magister Jovan Jovanović počas nedávneho pobytu v Belehrade ozrejmil, v čom je vlastne kameň úrazu. Priama otázka teda znela: – S akým cieľom ste zvolali tlačovú konferenciu na tému výšky a spôsobov zisťovania dlhov za

8

elektrický prúd?

– Podstata problému je v tom, že sa Elektrohospodárstvo Srbska snaží prinútiť občanov platiť mnohé neexistujúce dlhy za elektrický prúd. Hoci Ústavný súd ešte 12. júla 2012 schválil rozhodnutie, že dovtedajší spôsob, vlastne metóda vyúčtovania dlhov nie je zhodná s Ústavou, tento podnik ešte nezrealizoval opatrenia stanovené Zákonom o Ústavnom súde.

Koncom apríla 2013 k tejto otázke zaujal právnické stanovisko aj Najvyšší kasačný súd. V ňom sa uvádza,

Z nedávnej spoločnej schôdze dvoch popredných syndikátov v Belehrade

ciálnej zodpovednosti, má ako pozitívne i to, že sa prvýkrát v ňom na svetlo sveta vynášajú všetky výdavky, hoci to prakticky znamená, že máme viac ako 7-percentný deficit, medzi najvyššími v blízkom a širokom okolí.

Teší však rozhodnosť vlády realizovať ho, zodpovedne sa správať vo verejnom úseku a pri riešení problémov v bankách. Táto by taktiež musela byť oveľa dôslednejšia v úsporách: subvencie sa síce zmenšili, ale iné platby stúpli, tak je stav v podstate taký, aký bol aj predtým.

Aj keď najväčšiu časť nákladov ťažko zredukovať, lebo ide o platby úrokov, sociálne výplaty, penzie a kapitálové náklady, príležitosti na to predsa sú: od oblasti verejného obstarávania do platových bonusov vo verejnom úseku.

Na tieto bežné problémy treba

pridať i nutné reformy, bez ktorých sa z krízy dostať nemožno. Majú čoraz viac odporcov a na ne sa ani popredné syndikátne organizácie, Zväz samostatných syndikátov Srbska a Nezávislosť, nedávajú blahosklonne. Platí to zvlášť v prípade zmien terajšieho Zákona o práci, ktorý minister Radulović považuje za jednu z prekážok pri lákaní zahraničných investorov, kým mu odborári oponujú, že hľadí najmä na záujmy zamestnávateľov, nie aj robotníkov. Kto potom môže vravieť, že sa dejiny, síce v inej podobe, neopakujú: cesta naspäť nemožná, napred sa ísť musí. Zvlášť keď sa chce, aby budova novej ekonomiky vznikala rýchlo, úspešne a transparentne. Na jej stavbu vláda priváža ďalšie tehly, no k streche predsa stále ďaleko.

Oto Filip

že od 3. marca 2001 doteraz treba iným spôsobom vypočítať úroky.

Uplatnením tohto stanoviska by sa dlhy občanov zmenšili o desiatky percent. Povedal by som, že terajším spôsobom podnikania Elektrohospodárstvo Srbska robí nátlak na občanov, vypína im prúd, žiada, aby podpisovali zmluvy, čím sa vlastne zriekajú nárokov odvolať sa napríklad na zastaranosť v prípade, že by došlo k sporom. Ide o využívanie monopolnej pozície. Preto sme 13. novembra apelovali na vládu Srbska, ktorá je zakladateľom Elektrohospodárstva a je zodpovednou za fungovanie tohto pod-

niku, aby sa súrne zastavilo podpisovanie terajších zmlúv o reprogramovaní dlhov, aj aby sa na základe stanoviska Najvyššieho kasačného súdu inakšie prerátali úroky a zistil skutočný dlh spotrebiteľov. Na jeho základe by sa potom mali podpisovať nové zmluvy. Dožadujeme sa aj zastavenia odpájania spotrebiteľov od siete, kým sa nezistí ozajstný dlh, ako i transparentnosti pri podpisovaní zmlúv, lebo je prax taká, že sa tie často podpisujú hneď na okienkach, bez toho, aby spotrebitelia mali lepšiu možnosť vhĺbiť sa do ich obsahu. Na záver by som podotkol, že svoju pozíciu Elektrohospodárstvo Srbska zneužíva, lebo samo robí vyúčtovanie úrokov z omeškania platieb, čo nie je praxou v žiadnom elektrohospodárstve v štátoch Európskej únie.

O. Filip

14. 12. 2013

50 /4573/

HLAS ĽUDU

NAŠA TÉMA DARČEKY SÚ DÔLEŽITÉ, ALE...

Najdôležitejšia je láska ianočná horúčka sa pomaly rozbieha.

Všetci sa chystáme na najkrajší sviatok v roku. S Vianocami neoddeliteľne súvisia aj darčeky, ktorým sa, buďme úprimní, netešia iba deti. Všetci predsa chceme dostať nejaký-ten darček. Možno väčší pôžitok máme práve z toho, keď sami niekoho potešíme darčekom. Darčekom vyjadrujeme lásku, povďačnosť, ale žiadame aj o odpustenie.

Najjednoduchšie je kúpiť darček, samozrejme, ak na to máte peniaze.

Oveľa ťažšie je zvoliť ten správny darček, teda trafiť vkus a očakávanie milej osoby. Podľa mienky mnohých psychológov najčastejšie darujeme dary, aké by sme aj sami chceli dostať. Je nám dôležitejšie, aby sa darček páčil nám. A čo osoba, ktorej je potešenie určené...? Má

V

byť spokojná, že vôbec niečo dostala? Pravdaže, nie. Veď darujeme práve preto, že chceme potešiť milé osoby, a potešíme ich len ak sme im dali niečo, čo ladí s ich vkusom a/lebo potrebami. Podľa iných tvrdení darček

KEĎ VIANOCE KLOPÚ NA DVERE...

Hračky, ktoré rozmýšľajú Tento článok sa neodporúča čítať osobám mladším od 8 rokov. eď rodičia vo svojich firmách dostanú pred vianočnými a novoročnými sviatkami voucher (vaučer) použiteľný v špeciálnych predajniach hračiek, starí rodičia majú vážny problém s tým, čo svojim malým vnúčatám vložiť pod vianočný stromček. Obstarať predsa možno množstvo rozmanitých hračiek – od najlacnejších po najdrahšie. Nielen v čínskych predajniach a na blšom trhu, ale aj v kníhkupectvách a drogériách. Najhoršie je to, že deťom každá hračka zunuje veľmi rýchlo.

Preto sa istí starí rodičia rozhodli kúpiť niečo originálne, čo deťom tak ľahko nezunuje – malé mačiatko a psíčka. Pred príchodom vnúčat – pozrieť sa na darčeky, ktoré dostali pod via-

K

14. 12. 2013

50 /4573/

nočný stromček – dedko a babka zvieratká nakŕmili, napojili a ozdobili mašličkami. Nie div, že tieto už aj útulne spinkali v ozdobných košíkoch pod stromčekom. Keď ich deťúrence zbadali, zaraz sa oduševnili, ihneď ich začali hladkať a prevracať – ako umelé hračky. Na také detské správanie zvieratká reagovali útekom, na čo zase vnúčatá reagovali – plačom.

– To sú darčeky, ktoré na rozdiel od iných hračiek vedia rozmýšľať. Tak teda, povedzte, o čom asi tieto „darčeky“ teraz rozmýšľajú? – spýtal sa namrzené vnúčatká dedko.

Staršie vnúča odpovedalo: – Asi sa nás boja!

Po kratšom vysvetlení, prečo sa zvieratká boja, starí rodičia sa s HLAS ĽUDU

má ozajstnú hodnotu vtedy, keď ho sami zhotovíme, lebo vložíme doň mnoho úsilia a lásky. Lenže ako si poradia menej kreatívnejší ľudia? Zostáva im už len zájsť do predajne alebo využiť čoraz populárnejší spôsob nakupovania – prostredníctvom internetu. Dnes vo virtuálnej predajni môžete kúpiť takmer všetko.

Darovanie darčekov siaha hlboko do histórie. Podľa Biblie traja králi priniesli novonarodenému Ježišovi dary – zlato, kadidlo a myrhu – a to sa aj pokladá za začiatok darovania. V priebehu storočí sa spôsob darovania a aj samotné dary menili.

Starí Rimania na Vianoce darovali vetvičky imela, pozlátené lieskovce a orechy, med, sviečky. Už v stredoveku začali ľudia zápasiť o darovanie krajšieho či hodnotnejšieho daru. Preto katolícka cirkev zakázala darovanie v období sviatkov, neskoršie sa táto obyčaj zase prinavrátila.

Aj naši predkovia radi darovali.

Darčeky boli skromné, predsa sa deti tešili jablku, pomaranču alebo nejakej sladkosti. Dnes je to už trochu inak. Deti sa stále tešia zo sladkostí, ale uvítajú aj rôz-

ne výdobytky súčasnej doby.

Trhy sa len tak hmýria pestrosťou hračiek rôznych výrobcov a cien.

Ak máte trochu hlbšie vrecká, môžete svojim malým príbuzným kúpiť ozaj všeličo. Ale čo keď vás jeden z nich prekvapí a povie, že má už nadostač hračiek a že by sa skôr potešil mobilnému telefónu (podľa možnosti smartphonu) alebo tabletu? Prichodí pouvažovať aj o takej možnosti alebo sa riadiť tým, že sú pre deti predsa hračky a knihy? Je to už na jednotlivcoch, opatrnosť ale nie je na škodu. Ak dieťa vždy dostáva drahé dary, v jeho podvedomí sa môže zakoreniť mienka, že môže dostať všetko, čo si zažiada, že pre jeho požiadavky nejestvujú hranice. Neskoršie z toho môže byť veľký problém.

Tak čo teda zostáva?

Potešme darčekmi milé osoby, veď z toho aj my sami máme potešenie. Nezabúdajme však na nich po celý rok. Potešujme ich láskou, porozumením a rodinným pokojom nielen vo chvíľach sviatočných. Lásku, porozumenie a pokoj nenahradí žiaden darček.

Ani najdrahší.

Jasmina Pániková

vnúčatami dlho bavili o tom, ako mača a šteňa rozmýšľajú v daných okolnostiach. Nakoniec prišli k záveru, že sa aj „živé hračky“ dokážu hrať – s obyčajnými hračkami. Ibaže ich treba neustále opatrovať, starať sa o ne a pozerať ako vyrastajú, a overovať si, keď sú spokojné – o čom rozmýšľajú.

Malým deťom treba dať Hračky v špeciálnej hračkárni možnosť veriť v zázraky. Keď sú dobré a posluš- ak si pod starorodičovský viané, môžu Ježiška pred Vianoca- nočný stromček zaželajú nami v duchu (ale aj písomne) pro- príklad takého irvasa?

Katarína Verešová siť o odmenu. Lenže čo sa stane,

9

NAŠA TÉMA

Čarovné Vianoce v Slankamenských Vinohradoch N

astal december a Vianoce nych Brehoch nepracovalo – pre klopú na dvere. V Slanka- nedostatok detí. Na dverách nás menských Vinohradoch, v malej privítala vychovávateľka Milica dedinke na svahoch Fruškej hory, Vukmirovićová z Inđije: kde v malebnej prírode panuje – S prácou sme začali trochu pokoj, prípravy na vianočné sviat- neskoršie, v polovici septembra. ky sú v plnom prúde. Na naj- Čakali sme, kým sa neupraví a nákrajšie sviatky v roku sa rovnako bytkom nevybaví miestnosť. V nej tešia aj malí, aj veľkí občania Bre- sa teraz v príjemnej atmosfére hov. kombinovanej triedy hrá a učí V školskom roku 2013/2014 vo vysunutom oddelení krčedinskej ZŠ 22. júla v Sl. Vinohradoch sa usilovne učia štyria žiaci nižších ročníkov. S nimi pracuje pani učiteľka Martina Fábryová zo Starej Pazovy. V skromnej, ale pekne upravenej učebni na poschodí, v tzv.

Podrume v utorok 3. decembra vládla už vianočná atmosféra.

V štyroch laviciach, v kombinovanom oddelení, kde výučba prebieha v slovenskom jazyku, sedia S učiteľkou Martinou Fábryovou vianočný prváčka Elenka Bur- stromček ozdobovali Davor Burda a Pavel dová, tretiak Pavel Čmelík (zľava) Čmelík a štvrtáci Davor Burda a osem detí vo veku 3 až 7 rokov a Valentín Turan. výučba prebieha v srbskom ja– Keďže my s prácou končíme zyku. Väčšie problémy v komu23. decembra, chceme, aby nám nikácii nie sú, lebo niektoré deti celý mesiac bol krásny a oslavný. aktívne používajú obidva jazyky, Žiaci si už v učebni ozdobili jed- slovenčinu a srbčinu. Tesne pred ličku, zhotovili vianočný aranž- Vianocami deti spoločne s román a chystajú aj darčeky. Práve dičmi budú mať dielňu. Vyhotodnes na hodine Národnej tradí- via vianočné ozdoby pre stromcie ozdobovať si budeme naše ček. panó na tému Vianoc, – povedaKatechétka Katarína Hricová la pani učiteľka M. Fábryová, a pri- zo Starej Pazovy tu vyučuje nápomenula, že si spoločne zasejú boženstvo: aj žitko. Intenzívne sa pripravujú – Na hodinách náboženstva aj na blížiaci sa žiacky vianočný teraz hovoríme o príbehoch, ktojarmok v Krčedine, na ktorom sa ré sa diali pred Vianocami, presbudú predávať zaujímavé pred- ne na Vianoce a po Vianociach. mety z recyklovaného papiera. Pripravujeme sa aj na program, Na Vianoce sa odjakživa naj- ktorý bude počas sviatkov v kosviac tešia deti. Najmä najmladšie tole. Okrem uvedených štyroch majú z príprav a tajomného oča- žiakov v programe sa zúčastnia aj kávania darčekov najväčšiu, na- šiesti žiaci vyšších ročníkov, ktojúprimnejšiu radosť, o čom sme rí chodia do školy v Krčedine, a sa presvedčili počas našej ná- niektorí škôlkari, ktorých rodičia vštevy v Sl. Vinohradoch, vo vy- priviedli do kostola, do detskej sunutom oddelení inđijskej Pred- skupiny. školskej ustanovizne Boška Buhu, Vo filiálnom cirkevnom zbore ktoré v istom období v populár- v Sl. Vinohradoch predčitateľkou

10

je Anna Dingová. Na našu otázku, ako sa pripravujú na čarovné Vianoce, odpovedá: – Tak ako každý rok, keď nastúpi advent, doba ticha a pokoja, v našom malom cirkevnom zbore sa rozprúdia početné aktivity. V miestnosti za kostolom každý utorok mávame skúšky s členkami spevokolu. Pripravujeme i štedrovečerný a vianočný program.

Naplánované máme vystúpenie mládež- Elenka Burdová a Valentín Turan níckej skupiny, s ktorou sa kochajú v kráse vianočného aranžmánu pracuje moja dcéra Anna Vesteková, a osobitným chystajú rôzne dobroty na šteprogramom sa predstavia aj naši drovečerný a vianočný stôl. Menajmladší. V druhý vianočný deň dovníčky či iné koláče majú nabohoslužby má na starosti ve- pečené niekoľko dní dopredu. lebný pán Igor Feldy, farár staro- Anna Mrvová zo Slankamenských Vinohradov je jednou z 10 aktívpazovský. nych členiek cirkevného spevokolu a tamojšieho Spolku žien Anna.

Priblížila nám rodinnú atmosféru Vianoc, s dôrazom na vianočné menu. Ako hovorí, na bohato prestretom sviatočnom stole už vôbec nesmie chýbať sárma, mäso, klobása, koláče.

Najviac azda chutí starodávne rozťahované rejteša, krumpľovo a patelátkovo, no omamnú vôňu má aj s orechovou a makovou plnkou.

Tradícia polaUtešené deti s vychovávateľkou Milicou Vukmirovićovou zovníkov (ranné vinšovanie) sa v Počas vianočných sviatkov kos- Sl. Vinohradoch zachovala do tol je preplnený, povedala ešte dnešných čias. Na prvý vianočný naša spolubesedníčka a dodala, sviatok deti navštevujú najbližže vtedy do chrámu Božieho prí- ších príbuzných a zaspievajú im du aj tí, ktorí počas roka necho- vianočnú koledu a vinš. Od hosdievajú pravidelne na bohosluž- titeľov za odmenu obyčajne dostávajú darčeky – oriešky, dináriky by, čo ju nesmierne teší.

Kým deti chystajú vianočný a sladkosti.

Anna Lešťanová stromček, gazdinky pečú, varia a 14. 12. 2013

50 /4573/

HLAS ĽUDU

NAŠA TÉMA NEZVYČAJNÉ A PÁČIVÉ DARČEKY POD STROMČEK

Na uvoľnenie kreatívne tvaruje rvú labuť urobenú z papie- teda ako sa ten základný elera technikou origami vy- ment dostane ohýbaním pachovávateľke vo výslužbe Zu- piera a ako sa tie rovnaké kúsky zane Žabkovej z Kysáča pri- potom spájajú jeden na druhý. niesla priateľka Oľga zo Slo- Ostatné je otázka zručnosti, šivenska. Darček ju ihneď zaujal kovnosti a kreatívnosti. Na jevýzorom, ale predovšetkým den predmet potrebné je aj technikou, akou bol vypraco- tristo kúskov a zhotovenie aj vaný. Sama ju dovtedy nepoz- dva-tri týždne. nala, avšak ihneď jej učarila.

Pani Zuzana uznáva, že sa jej Priznáva sa, že ako vychováva- nikdy nepodarilo urobiť dva teľke jej strihanie a ohýbanie pa- rovnaké predmety podľa tvaru piera s deťmi príliš nesedelo. a veľkosti. Každý je osobitný aj Predsa o pár dní už aj sama vyhotovila prvé origami a mala z toho dobrý pocit.

– Pri výrobe rôznych predmetov používam obyčajný papier na tlačenie, biely a rôznofarebný.

Tvary predmetov sa robia podľa vypracovanej schémy. Prvkov podľa vlastnej obrazotvornosti som začala pridávať, keď som už ovládala neľahkou zručnosťou.

Prvé origami, ktoré som sama vypracovala, bola labuť, a to Lampy ako z rozprávky podľa vzoru získané-

P

sáča, ktoré sa od nej tejto zručnosti naučilo a vie si vypracovať papierové darčeky pre svoje potreby.

– Najťažšie je urobiť základné elementy zohýnaním papie-

Zuzana Žabková sa venuje aj výrobe stromkov šťastia

ra, lebo pritom trpia prsty. Potom sa tie kúsky spájajú tak, že sa vlastne nastoknú jeden na druhý. A ak nie ste spokojní s tým, ako predmet z papiera vyzerá, možno ho rozložiť a znovu, ale už inak pospájať.

Keď viem, že už je to také, aké som chcela, upevním zložky lepidlom na drevo, ktoré rozriedim vodou a elementy z opačnej strany (zo spodku) natieram štetcom, aby sa pospájali.

Do predmetov z papiera Zuzana pridáva Do darčekových predmetov vypracovaných technikou origami treba vkladať mno- aj časti z pevného materiálu. Tak ho trpezlivosti a kreatívnej zručnosti do vázy z papieho od priateľky. Veľa toho som podľa kombinácií farieb a vzo- ra vkladá užšiu sklenenú fľašu, sa dozvedela z internetu. Odtiaľ riek. Ochotná je tejto technike aby sa ten predmet mohol aj som odkukala mnoho tvarov. výroby darčekových predmetov prakticky využiť ako skutočná Naučiť niekoho origami možno naučiť aj iných, hoci je samou- váza na kvety. Do papierových iba v tých základných krokoch, kom. Vraj má jedno dievča z Ky- lámp sa vkladajú stužky so sve14. 12. 2013

50 /4573/

HLAS ĽUDU

tielkami, ktoré nehrejú a pekne svietia, aby papier lampy nezhorel. Darčekové origami predmety, ktoré najčastejšie vypracúva, sú: labute, pávy, lampy. K vianočným sviatkom najčastejšie vyhotovuje vázičky, do ktorých možno vložiť vianočné aranžmány, svietniky, malých dedkov Mrázov.

– Najprv som robila darčekové predmety pre svojich priateľov, známych a príbuzných k ich sviatkom. Tak sa o tom dozvedeli zákazníci, a potom sami prišli za mnou, aby som im urobila nejaký predmet na objednávku k meninám, narodeninám, 8. marcu, Dňu zamilovaných a podobne. Tak si, hoci robím zo záľuby, predsa trochu aj privyrobím.

Okrem toho sa Z. Žabková v poslednom čase venuje aj technike tzv. korálkovania, čiže výrobe tzv. stromčekov šťastia, tiež podľa vzoru prineseného zo Slovenska. Na ich výrobu používa ohybný drôtik a ozdobné farebné korálky a minerály. Materiál si zadovažuje hlavne z Rakúska a zo Slovenska. Obidve techniky si obľúbila, lebo ju psychicky uvoľňujú a kreatívnosťou, ktorú si vyžadujú, vypĺňajú jej dôchodcovské dni a hlavne večery.

K. Gažová

11

NAŠA TÉMA S HORLIVOU CIRKEVNÍČKOU ANNOU ČRIEPKOVOU Z VOJLOVICE

Kostolné zvony dnes mnohí nepočujú hu, dnes do kospodvečer Vianoc sa tola prichádza omrozprávame s horlinoho menej ľudí vou cirkevníčkou Annou ako skôr. Na neČriepkovou z Vojlovice. deľných službách Má osem krížikov na Božích nás je iba chrbte a vracia nás najprv 50 až 60. Podľa do rokov jej detstva, keď mňa na vine je teodchod na služby Božie a levízia, ktorá ľudí hodiny náboženstva bol odpútala od cirkvi. záväzkom, ktorému sa Okrem toho ľudia dieťa nesmelo vyhnúť. sa rozbehli za zá– Pán farár Kvas boli robkami a majú aj veľmi prísny. Keď sme iné záujmy. Zvon niečo nevedeli, veru nás do kostola volá, aj bitkou potrestali. Keby ale ho mnohí neniektoré dieťa v kostole počujú. chýbalo, ihneď sa rodiAko hovorí táto čov spýtali, prečo nebolo Anna Čriepková si namiesto televízneho seriálu radšej horlivá cirkevníčna službách. Ak dievka prečíta texty z Biblie ka, kedysi sa na nebola v kostole, nesmela ísť ani na tanec. Mňa rodičia priek tomu cirkevný zbor vo Voj- Štedrý večer celá osada ozývanemuseli nútiť, aby som šla do lovici dobre fungoval. Viera bola la spevom a hudbou. To mlákostola, lebo som od malička na- silnejšia aj od bômb, ktoré roku denci spievali dievkam pod obučená slovo Božie počúvať a 1999 padali na továrne celkom lokom, a so sebou si vzali jedblízko Vojlovice. ného hudobníka a často aj celý spievať nábožné piesne.

– Pán farár Demrovský nás aj orchester. Spievali, pravdaže, Naša spolubesedníčka si tiež spomína, že počas komunizmu v tých ťažkých chvíľach dobre nábožné piesne. Okrem toho sa zvyky začali meniť, viera bola držali pospolu a nestalo sa, aby niekoľko skupín mládencov chočoraz viac zaznávaná, ale aj na- v nedeľu služby neboli. Žiaľbo- dievalo s Betlehemom zvestovať,

V

že sa narodil Ježiš Kristus. Strieľanie však nebolo také masové, ako v niektorých iných osadách.

Deti po službách Božích navštevovali svojich starých rodičov a príbuzných. Zaklopali im na okno a opýtali sa: Prijímate slovo Božie? Ak odpoveď znela: Prijímame!, zaspievali im: Čas radosti, veselosti, za čo dostali cukríky, oriešky, jablká, ten-ktorý dinár... V kostole balíky nedostávali.

Nespievali vraj iba deti a mládenci, ale aj dospelí.

– Môj manžel a ja sme s kamarátmi radi spievali priateľom pod oblokom. U posledného, už nad ránom, sme záväzne zaspievali niektorú rannú pieseň.

Na Štedrý večer spievali Slováci, a v prvý deň Vianoc Maďari. Boli to pekné časy, ktoré sa, žiaľ, minuli. Dnes spievať už nikto nechodí, a je pomerne málo tých, ktorí vedia spievať nábožné piesne. Pretrváva ešte len pekná tradícia chodenia s Betlehemom.

Vladimír Hudec

U STANOVCOV V KOVAČICI

Stačí priehrštie lásky o štyroch adventných nedeliach nasleduje veľký cirkevný sviatok –Vianoce. Spätý s najkrajšími odkazmi pokoja a lásky. Na vianočné sviatky a zvyky z minulosti, najmä z detstva, si spomína Kovačičanka Anna Stanová. Bola vychovaná inak ako dnešné deti a duchovnú lásku k najkrajšiemu sviatku v roku si zachovala až do dnešného dňa. V súčasnosti je členkou zmiešaného cirkevného spevokolu a Ženského spolku, pravidelne sa zúčastňuje na prípravách programu a aktivít k oslavám Vianoc.

– Pred Vianocami sme museli byť dobrí, aby nám Ježiško priniesol nejaký darček. Tak nám starí rodičia rozprávali. Vianoce boli pre nás veľkou radosťou, pripravovali sme sa na ne niekoľko dní, ba aj týždňov skôr. Pamätám sa, že ako deti sme šli na Bo-

P

12

žie narodenie do kostola recitovať veršíky. Nedostávali sme balíky hneď po programe a službách, ale až po Troch kráľoch, keď sa stromček oberal. Keď sme prišli domov z kostola, sadli sme si všetci za slávnostný stôl večerať, a len potom sme dostali stromček, ktorý nám priniesol Ježiško oblečený v bundáši. Bol to vlastne náš otec, ktorý sa dobre zamaskoval. Po večeri nasledovalo ozdobovanie stromčeka. Použili sme jablká, pomaranče, klinovníčkové cukre.

Keď sme ho opravili, šli sme k starým a krstným rodičom pod oblok spievať. Tam sme dostali jablká, oriešky a dinárik (mincu) zapichnutú do jablka. Vtedy boli také darčeky, skromné… Ale my deti sme sa im veľmi tešili.

Potešili by sa takým darčekom i dnešné deti?

– Ale, kdežeby… Ako sa roky

míňajú, darčeky sú čoraz prepyc h ove j š i e, drahšie, proste nevieš, čo máš do balíkov nachystať. Teraz deťom kupujú veľké čokolády, plyšové hračky, rôzne sladkosti a záväzne dináre. Náš dvaapolročný vnuk Jonatán sa ešte veľmi poteší balíčku. Vnučky Tamara a Andrea Na Vianoce s deťmi v Ženskom spolku v Kovačici sú už veľké, dospelé, ony sa skôr potešia čoko- nulosti. Na to, aby sme pocítili láde a peniažkom. Nemôžem po- zvláštne čaro Vianoc, stačí iba vedať, že sa dnešné deti netešia priehrštie lásky medzi ľuďmi.

Vianociam, darčekom, ktoré doA. Chalupová stanú, ale nie je to už tak ako v mi14. 12. 2013

50 /4573/

HLAS ĽUDU

ľUdiA A diAniA zo zhRoMAŽdeniA MestA zReŇAnin

Jednotne o továrni na prečisťovanie vody V

pokračovaní 13. zasadnutia zhromaždenia mesta zreňanin, ktoré sa uskutočnilo 5. decembra, výborníci jednotne zastávali mienku, že treba pokračovať v rokovaniach s rakúsko-nemeckou spoločnosťou Wassertechnik o výstavbe továrne na prečisťovanie vody v zreňanine. Rokovali totiž o zápisnici o vykonanej kontrole verejného obstarávania týkajúceho sa prác na výstavbe tejto továrne. opozícia, čiže výborníci ds a sRs zhodnotili, že sa v správe neponúka jasný obraz o všetkom, čo sa udialo v súvislosti s uvedeným verejným obstarávaním. saša santovac, predseda výborníckej skupiny sRs, konštatoval, že zmluva podpísaná vlani je omnoho výhodnejšia než tá z roku 2008 okrem iného aj preto, že voda bude lacnejšia ako v niektorých iných mestách.

Upozornil však na následky prípadného zrušenia realizácie daného projektu, zvlášť vzhľadom na to, že príslušný súd sa nachádza v spojených štátoch amerických,

zmluva mohla byť zrutakže by si prípadné súdne šená, ale v prípade, že konanie vyžiadalo obrovské sa to stane, podnik isnáklady. nakoniec všetci jedtotne bude obhajonohlasne podporili záver, ktovať svoje záujmy na rým sa nakladá vp vodovod súde, tým skôr, že do a kanalizácia obnoviť rokoprojektu vložil mnoho vania o výstavbe továrne a s peňazí. vykonaným oboznámiť zhroplány na výstavbu maždenie na jednom z natovárne na spracovasledujúcich zasadnutí.

Mesto zreňanin zmluvu s nie, čiže prečisťovaWassertechnikom uzavrelo nie vody v zreňanine v apríli minulého roku, ale sú staré takmer 40 rozhromaždenie mesta v sepkov. posledných 9 rotembri tohto roku zastavilo kov tak v meste, ako aj všetky aktivity na realizácii vo viacerých osadách, zmluvy so zdôvodnením, že Kedy sa Zreňaninčania budú môcť bezpečne napiť medzi ktorými je aj treba vykonať previerku ve- vody z kohútikov vo svojich domácnostiach?

Aradáč, platí zákaz porejného obstarávania, náužívania vody na pitie kladov výstavby a technológie, projektu povedal, že táto spoloč- a prípravu jedla pre výskyt veľkélebo sa v prečistenej vode v skú- nosť má riešenie, ako vyrábať čis- ho množstva škodlivých látok, šobnom období objavili väčšie tú a zdravú vodu podľa prísnych predovšetkým arzénu. podľa promnožstvá sodíka a bóru než je európskych štandardov a že by vý- jektu v továrni by sa spracovalo predpísané pravidlami, ktoré sú stavba továrne mohla začať už v 100 litrov vody za sekundu, čiže inak v srbsku prísnejšie od eu- marci budúceho roku a dokon- 6,5 milióna kubických metrov roččená by mala byť za tri roky. zá- ne za cenu 0,34 eura za kubický rópskych štandardov.

Riaditeľ Wassertechnik Jorg roveň vyjadril mienku, že neje- meter. koering na nedávnej prezentácii stvuje žiadna príčina, prečo by vlh

Ako výhodne získAť spoľAhlivé skúsenosti?

Bezplatná konzultačná pomoc ancelária pre lokálny ekonomický rozvoj obce Báčsky petrovec, ktorá začala s prácou pred pol druha mesiacom s cieľom miestnym podnikateľom uľahčiť rozvoj, vo štvrtok 28. novembra usporiadala prezentáciu programu pUM. ide o medzinárodný program bezplatnej konzultačnej pomoci pri riešení podnikateľ- Z prezentácie bezplatnej konzultačnej pomoci podnikateľom v Petrovci ských problémov. program predstaviteľom hos- a stredným podnikateľom v 70 vania nových technológií, sprapodárskej sféry Báčskopetrovskej rozvojových štátoch vo svete. v vovania výrobných procesov a obce ozrejmil zástupca pUM pre programe je zastúpených vyše pod.

Aby podnik zo srbska mohol srbsko Aleksandar ostojić. pUM 80 hospodárskych sektorov, od ako štátna holandská inštitúcia priameho poľnohospodárstva po získať bezplatnú pomoc od pUM, pôsobí tri desaťročia a v databá- vysoké technológie. Cez tento musí pôsobiť najmenej 2 roky, ze má okolo 4 000 špičkových od- program viaceré podniky v srbsku mať aspoň 10 zamestnaných, akborníkov na dôchodku ochot- už riešili svoje problémy, napr. v tívu do 10 miliónov eur a byť vo ných volontérsky pomôcť malým oblasti dizajnu výrobkov, osvojo- väčšinovom súkromnom vlast-

K

14. 12. 2013

50 /4573/

hlAs ľUdU

níctve domácich podnikateľov. po prihláške a zdôvodnení konkrétneho problému domáci podnikateľ má zabezpečiť iba pobyt a stravu vyslanému odborníkovi. po absolvovaní návštevy uchádzač získa expertnú správu s návrhmi ako riešiť problém a zlepšiť podnikanie. kuriozitou je, že taký odborník sa s domácim podnikateľom rozdelí o všetky svoje skúsenosti, vrátane kontaktov s potenciálnymi zahraničnými partnermi, s ktorými počas svojej pracovnej doby spolupracoval. na stretnutí sa prihovoril aj predseda obce pavel Marčok a o svojich skúsenostiach s programom hovoril predseda rady podnikateľského združenia Global Union Janko Grňa, ktorý zároveň predstavil hospodársku štvrť Business park, kde sa záujemcovia o program môžu bližšie informovať. svoje doterajšie pôsobenie predstavil odborník z holandska dolf dalmeijer, ktorý sa práve nachádza v srbsku, aby pomohol pri začatí novej investície.

J. Čiep

13

ĽUDIA A DIANIA ŠÍD

Báčsky Petrovec

Oslávili Deň obce piatok 6. decembra 2013 v kultúry príŠíde oslávili 69. výročie oslo- tomným sa bodenia mesta v druhej svetovej p r i h o v o r i l vojne. Do programu oslavy zara- p r e d s e d a dili slávnostné zasadnutie zhro- obce Nikola maždenia Obecnej bojovníckej Vasić, predseorganizácie, na ktorom sa zúčast- da Zhromažnila aj delegácia pokrajinskej or- denia obce Predstavitelia Zväzu bojovníkov položili vence na ganizácie Zväzu bojovníkov v čele Dr. Branislav hrobku partizánov s predsedom Svetomirom Ata- Mauković a nackovićom. Vo svojom príhovo- námestník predsedu obce Srđan Slavkovi Zahorjanskému. Ceny dore Atanacković povedal, že dnes je Malešević. Vo svojich prejavoch stali Dušan Lukić, profesor šídsketáto organizácia v nezávidenia- hovorili o dianiach v druhej sve- ho gymnázia, a Dr. Vanja Gnipová, hodnom postavení a na posled- tovej vojne, o dni, keď bol Šíd lekárka Domu zdravia v Šíde. Na nom mieste medzi štátnymi or- oslobodený, ako aj o tom, čo v sú- návrh Miestneho odboru Matice ganizáciami, pričom sa NOV zne- časnosti treba urobiť v záujme slovenskej, Slovenskej evanjelickej cirkvi v Šíde a Slovenského kulvažuje a vo verejnosti sa vytvára krajšieho zajtrajška. túrno-umeleckého mienka, že parspolku Jednota šiestizánske hnutodecembrovú cenu tie vlastne ani dostal Verejný podnemalo veľký nik pre rádiodifúznu, význam. novinovú a vydavaPo zasadnuteľskú činnosť Rátí delegácie lodio Šíd. Bol to najkálnej samokrajší dar k jeho 44. správy pokranarodeninám, ktojinskej bojovré práve toho dňa níckej organioslavoval. Svoj názácie a predvrh okrem iného stavitelia viacezdôvodnili tým, že rých obecných od prvého dňa, a organizácií na potom počas všetmestskom cin- Laureáti cien s predstaviteľmi obce kých 44 rokov Rádio toríne položili kvety na spoločnú hrobku 2 646 Záverom zasadnutia organizá- Šíd nepretržite vysielalo program bojovníkov padlých za oslobode- ciám a jednotlivcom odovzdali aj v slovenčine a rusínčine, a tak nie Šídu a pri prelome Sriemskeho uznania za ich dlhodobý príspevok dalo svoj príspevok k zachovaniu frontu. Kvety položili aj k pamätnej k rozvoju spoločnosti, ktoré kaž- slovenčiny a slovenskej kultúry v tabuli obetí z druhej svetovej voj- doročne pri tejto príležitosti ude- tomto prostredí.

V kultúrno-umeleckej časti vyny, ktorá je postavená na stene ľuje Zhromaždenie obce Šíd. Toho Domu kultúry. roku komisia rozhodla udeliť dve stúpilo dueto bratov TeofiloviNa slávnostnom zasadnutí Zhro- ďakovné listiny za životné dielo, a ćovcov z Nového Sadu.

St. Stupavský maždenia obce Šíd v sieni Domu to učiteľovi Miroslavovi Oravcovi a

V

VIANOČNO-NOVOROČNÁ VÝZDOBA tvorí podstatnú súčasť celkovej atmosféry najkrajších sviatkov roka. I keď si ju niekedy ani neuvedomujeme, bez nej by azda Vianoce a Nový rok neboli ozajstnými sviatkami pokoja, lásky a radosti. Svetelné dekorácie zmenia celkový obraz mesta najmä vo večerných hodinách. V Starej Pazove sa o krásnu vianočnú výzdobu postaral Verejný podnik Direkcia pre výstavbu Obce Stará Pazova, ktorá sa v meste rozžiarila v pondelok 9. decembra. a. lš.

14

Vianočné trhy. Organizátori podujatia Vianočné trhy, ktoré sa po štvrtýkrát uskutoční 15. decembra 2013 na Námestí slobody v Báčskom Petrovci so začiatkom o 13. hodine, pozývajú všetkých ľudí dobrej vôle, aby sa prišli pobaviť a pozrieť si kultúrno-umelecký program, v rámci ktorého vystúpia mladí renomovaní a nádejní speváci a speváčky, žiacke chóry, folklórne súbory a cirkevné zbory. xxx Plaketa pre Zlaté remeslá.

Predstaviteľky združenia Zlaté remeslá sa koncom novembra zúčastnili na hospodársko-kultúrnom podujatí Potraviny a výroba Srbska v Novom Sade, kde petrovskému združeniu udelili Plaketu za prínos k zachovaniu tradičných technológií vo výrobe potravín a k zdravému stravovaniu detí. Plaketu prevzala predsedníčka Anna Opavská. Niekoľko dní neskoršie na 8. Veľtrhu etno potravín a nápojov v Belehrade Združenie Zlaté remeslá v silnej konkurencii z 320 vystavovateľov z celého Srbska v kategórii drobných koláčov obsadilo 2. miesto.

J. Čiep

Selenča Zbierková akcia. Mládežnícka asociácia Play zo Selenče svoju ďalšiu úspešnú akciu uskutočnila v nedeľu 8. decembra, keď v miestnostiach Miestneho spoločenstva zorganizovala humanitárnu akciu zberu obnoseného odevu, obuvi a hračiek pod názvom Aby všetkým bolo teplo. Nazbierané odevné predmety a hračky sú určené domovom pre deti s osobitnými potrebami, ako aj domovom pre deti bez rodičovskej opatery. Na výzvu odpovedal relatívne malý počet občanov Selenče, ale sa mládežníkom predsa podarilo nazbierať značné množstvo šatstva, ktoré sčasti venujú Domovu pre deti s osobitnými potrebami vo Veterniku a sčasti deťom v domove v Sriemskej Kamenici. Akcia prebiehala od dvanástej do dvadsiatej hodiny a občania, ktorí sa zúčastnili, mali iba slová chvály pre mládežníkov, ktorí zbierku zorganizovali.

J. Berédi

14. 12. 2013

50 /4573/

HLAS ĽUDU

ľUDIA A DIANIA MINULoSŤ, SÚČASNoSŤ, BUDÚCNoSŤ oDŽAKoV

Z odžackých komínov sa málo dymu kúdolí P

rvé dve storočia sídliska odžaci, od roku 1557, uplynuli v neustálom sťahovaní národov, v nepokojoch, chorobách... Veľká zmena nastala roku 1756, keď sa na toto územie prisťahovali Nemci z oblasti Schwarzwaldu a so sebou priniesli semeno konopy. Konopám sa dobre darilo a čoskoro začali vyrábať tisíce metrov plátna ročne. V jeseň roku 1779 v odžakoch usporiadali veľký sedemdňový jarmok konopí. o úspešnom rozvoji konopárstva hovorí aj fakt, že sa od roku 1828 na pravidelných jarmokoch predávalo aj do 1 000 mtc konopí denne, ktoré tam privážali výrobcovia z Parabuću (dnešné Ratkovo), Deronjov, S. Miletića, Lalite, Pivnice, Karavukova, Plavny, Báča, Crvenky, Gajdobry, Vrbasu...

Na začiatku 20. storočia v odžakoch, ktoré status mesta získali roku 1813, prišlo k ďalším pozitívnym zmenám. Roku 1906 zasvietili žiarovky, o štyri roky neskoršie vybudovali kamennú cestu B. Palanka – odžaci – Sombor, stavali sa školy, objekty spoločenského štandardu.

Dlhoročné pestovanie konopí bolo predpokladom, aby priemyselník Johann Ertl roku 1907 založil prvú továreň na spracovanie konopného vlákna. Vďaka najkvalitnejším stro-

jom v tom období, továreň sa stala známou v celej Európe a územie Báčky okolo mestečka odžaci kolískou pestovania a priemyselného spracovania konopí. Pohyby na tunajších trhoch často rozhodujúco vplývali na formovanie cien tejto priemyselnej plodiny.

Vedenie továrne sa staralo aj o rozvoj spoločenského, kultúrneho a športového života. Svedčí o tom fakt, že roku 1919 založili prvý futbalový klub – oŠC (dnešný Tekstilac), v ktorom hrali zamestnanci továrne.

Zostalo zapísané, že oŠC roku 1936 hral doma prvý nočný zápas pod reflektormi so slávnym viedenským Rapidom. Jedno z najlepších európskych mužstiev v tom čase vyhralo 3 : 1. Z iniciatívy Ertla roku 1928 založili i prvý tenisový klub, v ktorom hrával aj Franja Punčec, majster Juhoslávie a jeden z najlepších tenistov Európy.

Na konci druhej svetovej vojny pozostalí Nemci sa vysťahovali. Do opustených domov sa koncom roka 1945 a neskoršie nasťahovali prišelci z južného Srbska, hlavne z vranjského, leskovského, pirotského, nišského a toplického kraja. Iba do B. Brestovca a Filipova (dnešný B. Gračac) prišli noví obyvatelia z Liky.

Roku 1948 odžaci mali 6 607 oby-

vateľov. Z toho bolo 4 189 Srbov, 1 312 Maďarov, 480 Chorvátov, 228 Slovákov, 132 Nemcov, 61 Čiernohorcov, 37 Rusínov a 168 ostatných. obdobie od polovice šesťdesiatych do konca osemdesiatych rokov minulého storočia poznačil významný hospodársky rast, celkový spoločenský, kultúrny a športový rozmach odžackej obce. Úspešne sa rozvíjalo poľnohospodárstvo, ale i textilný, chemický, kovospracovateľský, stavebnícky, potravinársky a grafický priemysel.

Ešte aj dnes si mnohí s nostalgiou spomínajú na kolóny bicyklov, motocyklov, áut a autobusov, ktoré na ličsko-vranjskej magistrále (tak volajú cestu Karavukovo – odžaci – B. Gračac), vytvárali robotníci pri odchode do práce a návrate domov. Po roku 1990 tisíce robotníkov zostalo bez práce. Skrachovali Priemysel textilu a syntetiky ITES Lolu Ribara (vznikol na základoch továrne J. Ertla a zamestnával viac ako 2 000 robotníkov), PPK odžaci (2 000), Módna konfekcia Stil (300), obchodný podnik Bačka (viac ako 1 000), Mliekareň odžačanka (150), Mostonga (viac ako 200). Následky neúspešnej privatizácie pocítili aj stovky robotníkov v Chemickom priemysle Hipol, Poljostroji, Mladosti, Žitoprodukte,

poľnohospodárskych družstvách... obrazne povedané – z továrenských komínov v odžakoch sa len málo dymu kúdolí. odžaci dnes patria do skupiny nevyvinutých obcí. Ťažko povedať, či a kedy nové spriemyselňovanie prinesie posun k lepšiemu. V novej, infraštruktúrne dobre vybavenej pracovnej zóne veľkosti 22 hektárov v odžakoch zatiaľ svoje prevádzky otvorili kanadská spoločnosť Magna (vyrába poťahy na automobilové sedadlá), ktorá do konca budúceho roka zamestná 450 robotníkov.

Rakúsky Greiner (výroba obalov na potraviny, kozmetiku a chemické prostriedky) poskytol pracovnú príležitosť 150 robotníkom. Pri konci je aj výstavba Standard gasu (dodávka tekutého autoplynu), kde by malo pracovať ďalších 60 ľudí.

Pravda, to ešte stále nestačí, najmä ak máme na zreteli, že je na zozname nezamestnaných v odžackej obci viac ako 4 500 ľudí. Iste ubehne ešte hodne času predtým než sa z odžackých továrenských komínov znova začne kúdoliť hustejší dym, čo by znamenalo, že znova hodne robotníkov získava obživu pre seba a svoje rodiny.

J. Pucovský

Slováci v Odžakoch J

edným z odžackých Slovákov pochádzajúcich hlavne z Lalite, Selenče, Pivnice... je i Samuel Macko, ktorý v tomto mestečku so svojou rodinou, deťmi a vnúčatami žije od roku 1967, dlhšie ako v rodnej Laliti. Diplomovaný právnik Macko začal ako praktikant v obecnom súde v odžakoch, potom sa zamestnal v továrni ITES Lolu Ribara, pracoval v obchodnej organizácii Bačka, rok bol aj profesionálnym predsedom Zväzu syndikátov obce odžaci. Do dôchodku odišiel roku 2009 zo svojej súkromnej firmy na prepravu tovaru a obchod, ktorú viedol devätnásť rokov.

Môžete nám povedať, ako sa voľakedy žilo v Odžakoch a ako je tomu dnes? „Bol to dobrý život. V úspešných odžackých podnikoch praco14. 12. 2013

50 /4573/

valo veľa ľudí, platy boli riadne, všetko fungovalo... V deväťdesiatych rokoch minulého a začiatkom tohto storočia sa začal veľký úpadok. Továrne skrachovali, tisíce ľudí prepustili z práce. Mnohí odišli do dôchodku, tí mladší sa rozišli do Nového Sadu, Belehradu, iných väčších miest a do zahraničia, ostatní sa vynachádzajú, ako len vedia.“ Ako sa stretajú odžackí Slováci? „V meste máme fíliu slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru z Lalite. Už viac ako jedenásť rokov, od 21. januára 2002, raz mesačne, každú tretiu nedeľu popoludní, prebiehajú služby Božie v katolíckom kostole. Služby, ktoré vedie pani farárka Viera Bátoriová pravidelne navštevuje 15 – 20 veriacich. Keď sú veľké sviatky – Veľká

HLAS ľUDU

Samuel Macko mladší (sedí prvý zľava) často odchádza do Lalite, aby navštívil otca Samuela (sedí pri ňom), ktorý oslávil 90. narodeniny, tiež bratov Jána a Pavla s rodinami

noc a Vianoce my Laliťania odchádzame do rodiska. Kurátorkou našej fílie je Jarmila Žiaková a pokladníčkou Zdenka Tereková. Po obnovení Matice slovenskej aj v odžakoch sme rozprúdili matičnú

činnosť, ktorá v poslednom čase zanikla, lebo sme zostali bez vedúcich ľudí – Pavla Pecníka a Jaroslava Supeka. Teraz nás nemá kto znova zoskupiť, zorganizovať...“ J. P.

15

ľUdia a diania PO VOľbÁCH dO Rady MiestneHO sPOlOčenstVa bÁčsky PetROVeC

Z pätnástich šiesti staronoví členovia oľby členov Rady Miestneho spoločenstva v nedeľu 8. decembra 2013 vonkoncom neoslovili občanov a zo spolu 5 821 oprávnených voličov vo voľbách sa zúčastnilo iba 653, teda iba 11,21 percenta, čo je azda najmenšia účasť vôbec. na porovnanie v roku 2009 vo voľbách účasť Volebná komisia nemala ťažkú úlohu malo 23,23 %, čiže V nočných hodinách v nedeľu 8. dvojnásobok tohtoročného. Je pravda, že aj kandidátov v tohto- decembra volebná komisia v čele ročných voľbách bolo dvojná- s právnikom svetoslavom Majerom, sobne menej – 31, z toho 8 žien – ktorú tvorili i Michal Medveď, sak čomu v značnej miere prispela muel Vrbovský, katarína Rašetová aj skutočnosť, že občania pred- a Vlasta bohušová, sčítala hlasy z vonedávnom zamietli opätovné za- lebných miest v klube poľnohosvedenie samozdanenia, ktoré dlhé podárov a v Základnej škole Jána roky bolo zdrojom financovania čajaka. Zo spolu 653 lístkov 20 bolo neplatných, takže platných lístMiestneho spoločenstva.

V

kov bolo 633.

Voľby prebiehali v pokoji, ale boli aj voliči, ktorí mali čo pripomienkovať.

V novom zložení RMs báčsky Petrovec v nasledujúcom štvorročnom období je nasledujúcich pätnásť členov: hostinský Ján lačok (361 hlasov), doktor vied Vladimír sýkora (355), podnikateľ Rastislav denďúr (348), lekár Jaroslav danko (329), poľnohospodár samuel kondač (310), právnik Vladimír turan (309), lekár Ján Rybovič (281), dôchodkyňa Mária Gašparovská (266), profesor Ján Hansman (263), dipl. ing. strojníctva Ondrej bovdiš (262), profesor Pavel Marčok (254),

VO SVET(L)E ŠTATISTIKY (12)

Rôzne rodiny ákladné odpovede na otázku, ako žijeme, závisia nielen od pracoviska, prostredia, ale aj od stavu rodín: počtu členov, finančného zázemia, sociálnej pozície atď. Rodina má základný význam pre duševný vývoj človeka. Pre dieťa je napríklad prvou školou života, v ktorej získava model svojich budúcich vzťahov k ľuďom, názorov, správania, návykov... Ako jedno zo základných sociálnych prostredí rodina je dejiskom realizovania niektorých tak spoločenských, ako aj osobne potrebných činností a vzťahov, ktoré nemôžu prebrať žiadne iné spoločenské organizácie alebo inštitúcie. Má premenlivé formy, líšiace sa mnohými podstatnými znakmi.

V Srbsku je, ako vyplýva z nedávno zverejnenej publikácie Republikového štatistického ústavu (RŠÚ) zaoberajúcej sa touto témou, 2 125 772 rodín. V takmer polovici prípadov (48,9 percenta) ide o man-

Z

16

želské páry s deťmi. Na druhom mieste sú manželské páry bez detí (28,3 percenta), na treťom rodiny pozostávajúce z matky s deťmi (13,7 percenta). Najmenej zastúpené sú rodiny, v ktorých je otec s deťmi (3,6 percenta), mimomanželské páry s deťmi (3,2 percenta) a mimomanželské páry bez detí (2,3 percenta). Vo Vojvodine je 568 117 rodín, z čoho 274 885 manželských párov s deťmi a 151 770 bez detí. Je aj 82 689 rodín s matkou s deťmi, ako aj 19 906, v ktorých je otec s deťmi.

Keď ide o druh rodín podľa prostredí, kde žijú, so základnou deľbou na mestské a vidiecke, tak si možno všimnúť trend, že je v urbánnom prostredí každá štvrtá rodina manželský pár bez detí, kým je v iných sídliskách taká každá tretia rodina.

V mestách je o 5,4 percenta viac rodín, ktoré tvoria matky s deťmi, ako na vidieku. Povšimnutiahodné je, že medzi dvoma sčítaniami ne-

Z prezentácie: prof. Dr. Dragan Vukmirović, riaditeľ RŠÚ

došlo k akýmsi radikálnejším zmenám v štruktúre rodín podľa ich druhu. Manželských a nemanželských párov bez detí bolo v roku 2002 30,8 percenta z celkového počtu, v roku 2011 30,6 percenta tohto počtu. Účasť manželských, prípadne nemanželských párov s deťmi za tie roky klesla o 2,4 percenta: z 54,5 na 52,1 percenta. O 2,3 percenta je viac rodín pozostávajúcich z matiek s deťmi: bolo ich 252 148, v súčas-

domáca katarína arňašová (232), podnikateľ daniel spevák (232), automechanik Michal kišgeci (231) a dipl. ing. poľnohospodárstva branislav kevenský (224).

Rovnako ako v minulom zložení RMs Petrovec, aj teraz okrem 13 mužov v rade sú i dve ženy.

Hoci celkovo možno uzavrieť, že voľby neuspeli, zákon pripúšťa, že akákoľvek účasť voličov je dostatočná. k tomu aj nedôvera voličov k ženám je evidentná, lebo z 8 kandidovaných postúpili iba dve, čiže 25 %, a z prihlásených 23 mužov sa do rady dostalo 13, čiže 56,5 %.

Otázka z minulých volieb, či Petrovčania dôverujú kandidátom, keďže sa len v malom počte zúčastnili vo voľbách, tentoraz platí dvojnásobne. Výsledky volieb napovedajú, že každý, kto sa odhodlá vziať do rúk richtársku palicu, nebude mať na ružiach ustlané. Uzavrieť to možno zo skutočnosti, že najúspešnejšiemu vo voľbách – lačokovi – svoj hlas dalo iba 6,2 % Petrovčanov, kým kevenského – 15. v poradí podľa počtu hlasov – podporilo iba 3,8 % spoluobčanov.

J. Čiep nosti ich je 291 522. Viac je aj rodín, ktoré tvorí otec s deťmi: kedysi 73 901 rodín bolo možné zaradiť do tejto kategórie, dnes je ich o čosi viac – 76 435.

Na záver pár zaujímavých porovnaní: zo všetkých štyroch štatisticky sledovaných regiónov vo Vojvodine je suverénne najviac rodín, v ktorých sú mimomanželské páry s deťmi alebo bez nich. Je ich približne dvakrát viac ako v regióne Šumadije a západného Srbska.

V regióne južného a východného Srbska je zase najviac rodín pozostávajúcich z otcov s deťmi: 3,7 percenta ich celkového počtu.

Jasné je, že viaceré z uvedených údajov ovplyvnili a dodnes na ne vplývajú aj činitele, akými sú tradícia a zvyky, stupeň hospodárskej (ne)vyvinutosti, tempo rozvoja, infraštruktúra, prispôsobovanie sa ekonomickým, politickým, vôbec spoločenským okolnostiam... Pre toto všetko veľmi ťažko je jednoznačne povedať, ako žijeme. Zväčša tak ako môžeme, musíme alebo aj vieme...

14. 12. 2013

Oto Filip 50 /4573/

Hlas ľUdU

ľUDIA A DIANIA LUG

Do Domu kultúry sneh nenavial ady sa, obrazne povedané, okolo budúceho nového kultúrneho stánku v Lugu začali lámať v pravej chvíli. Týždeň – dva predtým než v novembri napadol prvý sneh, novostavbu v centre osady zastrešili. Čo nasleduje, spýtali sme sa predsedu Rady Miestneho spoločenstva Lug Kristiána Urbana.

– Počas uplynulej jesene podnik Sim gradnja dokončil stavebné práce. Dom kultúry pokryl. Nasleduje napájanie DK na miestny vodovod a dedinskú kanalizáciu. Exteriér budú majstri Dom kultúry v Lugu je už pokrytý vykladať dlaždicami, stolári majú osádzať okná a dvere... Až Sadu. Zvolili sme ho preto, že na budú hotové dvere a okná, vnút- tender zaslal najvýhodnejšie podri bude možné omietnuť aj v zim- mienky. Hodnota záverečných nom období, vonkajšie steny si na prác je zhruba 9 miliónov dinárov, to počkajú asi tak do apríla, až sa čo s daňou z pridanej hodnoty vyminú mrazy. Tieto roboty vykoná náša približne 11 miliónov, a to je podnik Best izgradnja z Nového asi o 3 milióny menej než ponú-

Ľ

P

Bum-bum-bum!

V

14. – 20. 12. 2013

POČASIE

eru tak, priatelia: čo bolo ďaleko, je blízko. Mikuláš a Lucka sú za nami; prednedávnom meniny mali Ondrejovia, na rade sú Štefanovia a Jánovia, predtým Vianoce, potom Nový rok atď. Čo je spoločným menovateľom týchto a iných osobných a cirkevných a spoločenských sviatkov? Komu to nepáli, nech sa razom ponorí do podrubriky HĽ Naša tréma; alebo tak nejak.

DAR, priatelia, dar. Ten vždy zapasuje k meninám, narodeninám, krstinám, Vianociam...

Vari každý – najmä pekne zabalený – dar nie je ozajstný Tichý oceán výkrikov nadšenia? Každý balík – darček má svoje čaro. Naj-

kali iné dva podniky. Prostriedky zabezpečil Pokrajinský fond pre kapitálové vklady.

Ako hovorí richtár, RMS predbežne počítala s celkovou sumou 14 miliónov dinárov, takže vraj už s podpredsedníčkou Zhromaž-

denia AP Vojvodiny Annou Tomanovou-Makanovou hovorili o možnosti zmeniť účel peňazí, ktoré sa vo fonde zvýšili, a to tak, aby DK vybavili nábytkom.

– Teraz už vlastne rozmýšľame o tom, ako financovať činnosť DK a ako riešiť náklady súvisiace s vykurovaním, osvetlením; niekto sa oň bude musieť starať, upratovať...

Bude tam viac úradných miestností a dve veľké siene. To znamená, že musíme na tento účel vytvoriť istý rozpočet. Už sme podali žiadosť do Obce Beočín a ohľadne tejto veci som sa konzultoval aj s Tomanovou-Makanovou; možno by sa to dalo riešiť aj prostredníctvom Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny.

Na stretnutie s Novým rokom sa teda Lužania vydajú s veľkým očakávaním, že sa im podarí dokončiť stánok kultúry. Zároveň sa nádejajú, že z Pokrajinského sekretariátu pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo do konca roka dostanú dobrú správu, t. j. 5 miliónov dinárov na záverečnú fázu kanalizácie.

Juraj Bartoš

mä keď v balíku – bale nie je málo.

Tobôž vtedy, keď je v ňom práve to, čo nám chýba. Radšej veľká, než malá ryba. Či naopak? Rozhodnite sami. U nás predsa prekvitá démon... pardon: demokracia. Dobre jej tak. Tu a teraz a raz navždy.

Darovanie, priatelia, ako Každá Krásna Hra, má svoje písané i nepísané pravidlá.

Každý dar vďačne berte. Aj sami darujte – ak už nie je kam z konopí – trebárs s ťažkým srdcom. Adresátom vašich darov sa hrejivými slovami prihovorte: Dar za dar, zadarmo nič. Zásadne zakaždým zo srdca pripomínajte: Kto je malému daru nevďačný, veľkého nie je hoden. Pre istotu varujte: Dar osle-

puje oči. Keby ale vám dakto chcel predať podobnú múdrosť, pohotove mu tíško zrevte do ucha: To síce teoreticky znie veľmi učene, lež over-te si moje „nehodenstvo“ prakticky: traf ma, somár, väčším darom! A pripomeňte, že: Nový mesiac a dar nikdy nechodí pozde.

Nech sa teda tiež má k činu! A kebyže vám, priatelia, pripomínali priatelia a známi, že by ste, hát, aj sami – konečne – mali priniesť dáky-ten dar, vytaste ostrý slovenský meč: Darmodaj zakapal, nastal kúpsi. Alebo proste zašvehoľte: Dám ti, keď na deravom moste nájdem. Nie je od veci zašomrať si pod fúzy dávno platnú sentenciu: Sľubovánky, dánky, bláznom ra-

UGÁR

dovánky. Alebo kamarátsky kamaráta/tku nahlas podotknúť: Kto chce mať, musí dať.

Pre ktorúkoľvek solúciu sa rozhodnete, priatelia (kýmkoľvek úraduje demokracia a bieda, máte na výber), nezabúdajte, opakujte: Sladší je darovaný ocot ako kúpené víno. Na záver si uhľom do komína zapíšte: Darovať je pansky, nazad brať cigánsky. A za klobúk zastoknite: Kto má, bude mu dané! Veď aj Boh jednému sľúbil a druhému dal. Hovorím, že dary sú zázrak, a že: Každý radšej vezme ako dá. Či nebodaj trúfame dokázať, že je opak pravdou?

Bum-bum! jbš

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

-4˚ | 1˚

-2˚ | 2˚

-2˚ | 6˚

-2˚ | 5˚

-1˚ | 6˚

0˚ | 6˚

1˚ | 7˚

14. 12. 2013

50 /4573/

HLAS ľUDU

17

ĽUDIA A DIANIA POHĽADNICE Z NOVOHRADU (2)

Bodka za rozlúčkou s Lučencom N

ajhoršie je mladému chlapcovi, cvak-cvak... Aká je len hrdá Masa- mi podľa projektu keď postretne krásne dievča a rykova ulica! Neopätuje zaľúbené viedenského archiprv než ho riadne ošacuje, skôr než pohľady. Díva sa priamo do dejín. tekta Francza Wiesesa dostane k slovu jeho/jej vnútor- Netýka sa jej táto chvíľa. Jej súčas- ra. Vrch ihlanca na ná krása, z tých alebo oných dôvo- nosť splynula s minulosťou a bu- jeho veži dosahuje dov, musí páliť preč. Krásne„dievča“ dúcnosťou. výšku 64 metrov... je v tomto prípade mesto Lučenec.

Výprava nerozpráva, šliape, do- Pred ním je rímskoPrírodné geografické centrum juž- stáva sa bystrým krokom k historic- katolícky kostol ponej časti stredného Slovenska. Lo- kému srdcu mesta. Zlaté lístie na stavený roku 1783. kalita obývaná, ako sa uvádza na we- stromoch šepká: pomaly, nenáhlite Len zopár krokov od Malý milý šperk vo vlasoch krásavice: detail bovej stránke, už v dobe kamennej, sa... Nemá kto počuť jeho hlas. Vý- neho je Novohradské z budovy v Masarykovej ulici podľa posledného sčítania mala 27 prava rezko šibrinkuje pomedzi po- múzeum. Na celú 073 obyvateľov. V najstaršom pí- hľadné dominanty. Zo zelene pred scenériu sa mlčky díva Reduta, ho- alebo tak nejako...

– Ne razumem; ja sam iz Vojvodisomnom doklade – Listine kráľa rímskokatolíckym kostolom vanie tel na rohu Kubínyiho námestia a Vane; Novi Sad...

Bella z roku 1247 – názov mesta znie – Ako, ako? Odakle ste...?

– Luchunch.

To už povedala pani, ktorá sa, Presne o 766 rokov po vzniku lisnevedno ako a skade, ocitla tu, pred tiny pána kráľa (ten-ktorý deň či ním, spolu s mladším chlapcom. mesiac sú beztak zrnko piesku v mori – Som novinár Hlasu ľudu a nevečnosti), vyrazila malá vojvodinská viem, kde zmizli kompáni, a vy ste expedícia – slobodní občania Bajše, z...?

Lugu, Padiny a kedysi mladého, – Z Bieleho Blata, tiež sme na násem-tam i slobodného chlapca z všteve, v Príbelciach, a urobili sme si Hložian – na obhliadku pozostatkov výlet do Lučenca...

Luchunchu. Vedení inžinierom lesAký je svet malý! níctva a k tomu novinárom a šéfrePo chvíli Hložanec zočí svojich, pridaktorom časopisu Lesník Vlastom pojí sa im, nevoľky, správne sa doRezkom tiahli z Domu Matice slomnievajúc, že sa pokus o dôvernejvenskej priamo do (ň)jadra nádšie zoznámenie s mestom čoskoro herného dievčatka Lučenca. Trešti skončí. Aký je svet malý, napadne ho vyočiť a či oči vytreštiť si šlo spoaj pri pohľade na budovu kresťanmenuté chlapča pri početných poského združenia mladých ľudí znáhľadoch na početné páčivé meš- Krásavica Ymca – projektoval ju kulpínsky rodák architekt mu ako Ymca. Zelený koberec pred tiacke domy postavené v druhej Milan Michal Harminc polovici 19. a janského ulice. Roku ňou, vyšívaný trvalkami, je posypazačiatkom 20.

1849 vyhorel v požiari a ný jemným zlatým slnečným prastoročia. Ó, aké obnovil ho maestro Wie- chom. Túto stavbu pre mesto Lučekrásne stretser. Tak dobre by bolo za- nec – hovorí „vševediaci“ internet, nutie v kráspočúvať sa do hurhaja, projektoval znamenitý stavbár Milan nom slnečktorý tu vládol pred ča- Michal Harminc v rokoch 1924 – nom novemsom, keď sa v Lučenci 1925. Kulpínsky rodák, sused, povie brovom dni s zhromažďovali jarmoč- rečou nemých nadšený fotograf z n e hy n ú co u níci a trhovníci z bližšie- Hložian.

Tu kdesi by mala byť synagóga, krásou histoho a ďalšieho okolia, keď rickej zástavby tu hrávali divadlo ko- ohliada sa márne po Kubínyiho námestského čovníci... Z relatívneho mestí. Ktosi povie, že vie, kde je, ibatypu! Aké laticha zaznie iba známe že... Zaznie povel: Ide sa na obed. hodné prebútupé: Cvakacvakacvak... Smer hotel Clavis. Jedlo chutí, ale... dzanie mladícSom ja ale cvok! Otáča Svedomie dobiedza: Zabudol si nakej zaľúbenossa fotorytier vľavo-vpra- sýtiť zmysly, ktoré sa starajú o tvoj ti pri dotyku s vo; aj z lietadla vidno, že duchovný život... Svedomie má pravdu; uzná zaľúbený a prv než kopne dávnou minukohosi a či čosi hľadá. losťou... FasáKam sa podeli spolu- doň a rozleje šechtár s mliekom, skôr než by svätosväte sľúbil, že sa raz vrády, ornamen- Historické jadro Lučenca, Kubínyiho námestie; vpredu: rímbojovníci...? tika, okenice; skokatolícky kostol, v úzadí: – Jó napot kivánok... ti a že dokončí začatú zoznamovavšetko je tu. kalvínsky chrám, vpravo: Novohradské múzeum Chlapík zlieza z bicyk- ciu seansu s mestom, s ktorým si práSústredené na la a melie, melie a melie. ve začal tykať, vzápätí sa spamätá, malej ploche, ani na útlej tvári ma- sviežosť. Pohľady sa vznášajú za Po maďarsky melie ani vergeľ; môž- kto je a skadiaľ vlastne je, a za všetlučkej mladučkej krásavice. maketou kohúta na najvyššej stav- byť chce pomôcť... Dobrý deň, Báčan kým dá bodku.

Cvaká, cvaká... Postoj, slečna fa- be. Kalvínsky (reformovaný) chrám síce odzdraví po akože po maďarsky, Juraj Bartoš sádička, si taká krásna. Cvak-cvak- postavil Mikulás Izsó pred 160 rok- ale ďalej nemirtemmoďarulbesílny

18

14. 12. 2013

50 /4573/

HLAS ĽUDU

ľUDIA A DIANIA ZO ŠTVRTEJ KREATÍVNEJ DIELNE V SELENČI

VIANOČNÉ OBDOBIE V PETROVCI

S vôňou medu a škorice N

Kreatívna dielňa na výrobu ozdôb

a Mikuláša 6. decembra na evanjelickej fare v Selenči usporiadali štvrtú kreatívnu dielňu z projektu Pestrosť dúhy v našich dielňach. Vedúce dielne venovanej ozdobovaniu medovníčkov boli Anna Legíňová z Báčskeho Petrovca a Lyduška Kolárová z Erdevíka. O túto dielňu veľký záujem prejavili predovšetkým ženy, ale aj deti a mládežníci. Vďaka prítomnosti hostky zo Slovenskej republiky, z Pezinku, táto dielňa mala medzinárodný charakter. Účastníčky dielne si osvojili zopár

predajná prezentácia výrobkov z doteraz realizovaných štyroch dielní projektu. Na toto podujatie sú pozvaní i hostia zo zahraničia, z chorvátskeho Iloku. Okrem toho, že sa zúčastnia na Vianočnom bazári, do Selenče prídu i s divadielkom Šťastlivé Vianoce od Kristíny Royovej. Divadielko je naplánované na 15.00 h v evanjelickom kostole.

Nasledujúce stretnutie žien a mladých sa uskutoční hneď po Novom roku, počas prázdnin, a bude to nevšedné kamarátenie s ihlou. Túto pia-

Ukážky z tvorivej dielne, ktorými ozdobia vianočné stromčeky

o tretíkrát sa aktivisti mládežníckeho združenia YMCA v Báčskom Petrovci pred Vianocami pousilovali animovať žiakov nižších ročníkov Základnej školy Jána Čajaka. V sobotu 7. decembra v priestoroch Podnikateľského a inovačného strediska usporiadali kreatívnu vianočnú dielňu, na ktorej zo 20 detí v dvoch skupinách tvorilo vianočné a novoročné ozdoby a pohľadnice. Ich tvorivú činnosť usmerňovali dobrovoľníčka Elena Lončarová a organizátori Marijan Triaška a Hana Tanciková. Deti sa pekne kamarátili, pri hudbe si zdokonaľovali zručnosti a vôbec vyvíjali kreatívne myslenie. Hotové ozdoby deti si vzali domov na skrášlenie stromčekov a príbytkov.

O organizácii dielne a o ďalších plánoch sa zmienila Hana Tanciková:

P

techník„cifrovania“ vianočného pečiva a s veľkým elánom ozdobili medovníčky nielen pre svoj vianočný stôl, ale i na potešenie iných, ktorí by si tieto pečivá chceli kúpiť. Organizátori preto pozývajú všetkých ľudí dobrej vôle, nielen Selenčanov, aby prišli na budúcu nedeľu 15. decembra na Vianočný bazár, ktorý usporiadajú v Modrej sieni pri evanjelickom kostole v popoludňajších hodinách a na ktorom sa uskutoční

tu tvorivú dielňu organizátor plánuje usporiadať na spôsob niekdajších priadok, aby sa nezabudlo, ako to bývalo voľakedy v zimnom období.

Všetky tvorivé dielne v rámci projektu Pestrosť dúhy v našich dielňach, ktoré organizuje Diakonická skupina Dúha v Selenči, finančne podporuje novosadská Ekumenická humanitárna organizácia.

Anna Valentová foto: Anna Margaréta Valentová

– Na zabezpečenie materiálov, ktoré žiaci v dielni potrebovali, finančne prispeli rodičia symbolickými sumami. Keď ide o ďalšie aktivity, 19. decembra chystáme vianočný program skupiny Cool;tura v Slovenskom vojvodinskom divadle. Predstavenie pripravujeme s gymnazistami a volá sa Vianočná koleda alebo Christmas Carol podľa románu Charlesa Dickensa. V predstavení sa zúčastní zo 20 mladých ľudí vo veku 15 až 30 rokov.

Peniaze sme zabezpečili vďaka projektu, ktorý podporila Nadácia Any a Vladu Divcovcov. Program chystáme v spolupráci so SVD, ktoré nám umožnilo používať priestory, techniku, kostýmy... Aj tohto roku sa ako združenie predstavíme na Vianočných trhoch.

J. Čiep

KULPÍN

Skrášľovanie baliacich vrecúšok M

úzeum Vojvodiny v spolupráci so Spolkom kulpínskych žien usporiadal ďalšiu tvorivú dielňu v Muzeálnom komplexe v Kulpíne. Žiaci vyšších ročníkov kulpínskej základnej školy počas dvoch dní pracovali na zdobení baliacich ekologických darčekových vrecúšok.

Dielňu pomenovanú Moje vrecúško mala na starosti pedagogická služba múzea pod vedením Dragany Vujaklijovej. Žiaci na vrecúška nalepovali fotografické motívy Kulpína a iné ozdobné detaily. Dielňu 14. 12. 2013

50 /4573/

uskutočnili v rámci projektu Vedomosťou, zručnosťou a skúsenosťou k rovnoprávnosti, ktorý realizuje združenie žien z Kulpína za finančnej podpory Pokrajinského sekretariátu pre hospodárstvo a rodovú rovnosť. Počas novembra v kulpínskom múzeu už usporiadali dve dielne z tohto projektu: Duch žita a Moja dedina. Do dielní sa zapojili kulpínske spolkárky, žiaci základnej školy, ako aj ďalší občania, ktorí mali o kreatívnu prácu záujem.

Vznikol tak rad páčivých ozdob-

HLAS ľUDU

ných a darčekových predmetov k nadchádzajúcim sviatkom, ktoré si možno pozrieť a kúpiť na predajnej výstave v múzeu.

Skrášlené vrecúška využijú na to, aby si návštevníci kúpené darčeky mali ako odniesť domov.

Skupinka žiakov kulpínskej školy, ktorá K. Gažová skrášľovala vrecúška

19

ĽUDIA A DIANIA NA DEMOGRAFICKÉ TÉMY V HLOŽANOCH

O desať rokov sa pomer narodených a zomretých stabilizuje V Miestnej kancelárii v Hložanoch rad rokov pracuje Dipl. právnička Mária Kováčová-Kyseľová. Ako matrikárka Mária dopodrobna pozná nielen demografické pohyby v Hložanoch, ale aj spoločenské a politické pomery v tejto osade. Na úvod rozhovoru sme konštatovali, že sa osada Hložany v posledných rokoch nemohla veľmi hrdiť prírastkom nových obyvateľov.

– Rok 2013 by sme mohli nazvať sľubným rokom pre Hložany.

Vzhľadom na to, že sa vlani narodilo iba 9 detí, čo patrí k negatívnym rekordom pre Hložany, do konca novembra tohto roku sme zaevidovali 18 detí a do Nového roka sa má narodiť ešte jedno.

Keby sa triedy formovali podľa kalendárneho roku, tak by sme v tomto roku v Hložanoch, na rozdiel od počtu prvákov z posledných 10

Hložianska matrikárka Mária Kováčová-Kyseľová

rokov, mali veľmi peknú triedu. No keďže sa triedy formujú z detí narodených od marca do marca, trieda nebude až taká veľká, lebo z tých 18 detí až 9 je narodených neskoršie. Aj tak tá trieda by mala byť dvakrát väčšia než trieda terajších prvákov, v ktorej je iba 8 žiakov, a to je azda najmenšia trieda

v dejinách Hložian. Zaujímavé je i to, že sa tohto roku narodili dva páry dvojičiek. K tomu jeden chlapec je narodený priamo v Hložanoch, ale sa s rodičmi odsťahoval do Čelareva.

Aký je pomer medzi pohlaviami a aké mená sú v móde?

– Zo spolu 18 novorodeniatok je 8 dievčat a 10 chlapcov. Zväčša dostali moderné novodobé mená.

Máme aj Pavla, Andreja a Mateja, ako aj Borisa, Lanu, Miu, Natašu, Michaelu, Unu, Viktora, Dejana, Ivana... a tiež aj jednu Katarínu.

Paradoxom je, že sa v Miestnej kancelárii úradne nevedie evidencia o prírastku...

– Deti sa narodia v pôrodnici, tam sa zapíšu do matriky, a potom sa evidujú v ambulancii, ale nie na dedinách. Od nás tuším v pediatrickej službe v Petrovci a bydlisko sa im prihlasuje v Ministerstve

RETROSPEKTÍVA (10.)

Oslava v Lugu z príležitosti otvárania novej školskej budovy M

alá, čisto slovenská osada v Srieme oslavovala v nedeľu 19. okt. t. r. významnú udalosť, keď za prítomnosti početných hostí a domáceho ľudu bola odovzdaná svojmu účelu nová, krásna budova ľudovej školy, vystavaná za materiálnej pomoci orgánov ľudovej moci a dobrovoľnej práce samých Lužanov.

Na tejto veľkolepej oslave zúčastnili sa a boli pozdravení vzácni hostia, a to: súdružka Zora KrdžalićZaga, predseda Rady pre osvetu a kultúru Hlavného výkonného výboru NS AP Vojvodiny, tajomník Okr. komitétu strany s. Mladen Selaković, tajomník Slovenského odboru Sväzu KOS-ov Vojvodiny s. Andrej Fekete, predstavitelia Okr. nár.

Výboru novosadského okresu s. Peter Hansman a Dušan Šašić, inšpektori Rady pre osvetu a kultúru s.

Fraňo Frlan a Jozef Boldocký, predstaviteľ okr. komitétu Ľudovej mládeže s. Vukašin Kešelja a dlhoročný

20

učiteľ v Lugu Vladimír Hranilovič.

Slávnostné shromaždenie pred novou budovou školy otvoril predseda MĽR v Lugu s. Jozef Parízek. V úvode svojho referátu pozdraviac najprv hostí a všetkých prítomných vyzdvihol, že sú Lužania hrdí na toto svoje dielo a že ním potvrdili, že pochopili cestu, ktorou dnes kráčajú národy Juhoslávie na čele so súdruhom Titom – k socializmu a snažia sa i sami čím viac prispieť v budovateľských úsiliach juhoslovanských národov.

Dlhoročný učiteľ v Lugu (v tej osade pracoval ešte pred vojnou plných 16 rokov a bol prvým učiteľom v Lugu) vyjadril svoje potešenie nad tým, že sa dávny sen Lužanov uskutočnil práve teraz, v novej Titovej Juhoslávii, čo je v prvom rade zásluha našej opravdu ľudovej moci.

Potom súdružka Zora Krdžalić, ktorú veľmi dobre poznajú všetci Lužania ešte z čias okupácie, keď sem často prichodila ako ilegálna pra-

covníčka, búrlive pozdravená, vo svojom kratšom prejave vyzdvihla, že i táto nová škola a takáto veľkolepá oslava hovorí jasne o našej socialistickej skutočnosti. Potom povedala: „Naša škola má byť dnes strediskom osvetovej práce, boja proti kultúrnej zaostalosti, proti zastaralým chápaniam, proti všetkému tomu, čo dnes hatí ďalší rozvoj na našej dedine.“ Nakoniec vyzvala Lužanov, aby pokračovali a vytrvali na započatej ceste socialistického prerodu našej dediny, aby rozširovali kruh svojich vedomostí, kultúrne sa pozdvihovali, aby na tento spôsob mohli i lepšie žiť vo svojich domácnostiach a i viacej dať i sebe samým a i celej spoločnosti.

Súdruh Andrej Fekete, pozdravujúc v mene Slovenského odboru tento úspech Lužanov, zdôraznil, že táto nová školská budova vyrástla vlastne z nových pomerov a nových podmienok žitia v našej vlasti, keď sa pracujúci ľud stal skutočným

vnútorných vecí tiež v Petrovci, takže tieto údaje sú iba z vlastnej súkromnej evidencie. Podľa inercie sa všetci opytujú matrikára, že koľko máme narodených. Tieto údaje získavam priamo od rodičov, keď si prídu do úradu vybaviť nejaké doklady.

Ako je to s obyvateľmi Hložian vôbec?

– Častejšie sa odtiaľto niekto odsťahuje, ako medzi nás pribudne. K tomu v matrike zomretých evidujeme 17 zosnulých spoluobčanov, a na cintoríne je pochovaných až 24. To je viacročný priemer. Aj v „najlepších“ rokoch počet zomretých je okolo 30. Iba na svadby je tento rok veľmi chudobný, mali sme len tri sobáše. V posledných rokoch sa počet ustálil čosi nad 2 000 občanov. Zdá sa, že aj pomer narodených a zomretých sa o takých 10 rokov stabilizuje, lebo generácie s mnohopočetnými súrodencami zomierajú a vnúčatá sa rodia tým generáciám, ktoré mali iba jedného, prípadne dvoch súrodencov.

J. Čiep nositeľom moci, keď sám riadi a spravuje celkový hospodársky a spoločenský život a buduje pre seba, pre krajší a šťastnejší svoj každodenný život. Potom hovoril o dosiahnutých výsledkoch slovenskej menšiny na poli kultúrnom, o dnešnej ťažkej situácii pracujúcich v ČSR a nakoniec vyzval Slovákov v Lugu, aby i naďalej podporovali politiku bratstva a jednoty, politiku výstavby socializmu u nás, lebo je to najlepšia cesta k dosaženiu šťastnejšieho a kultúrne bohatšieho života, tiež tak, aby riadne posielali svoje deti do tejto krásnej novej školy, z ktorej majú vyrastať vzdelaní, pokrokoví a povedomí občania našej drahej socialistickej vlasti Juhoslávie.

Potom pozdravili Lužanov predstavitelia susedných obcí Suseku a Svilošu a nakoniec príležitostným prejavom predstaviteľ Rady pre osvetu a kultúru ONV z Nového Sadu Fraňo Frlan, inšpektor, odovzdal do rúk predsedu MĽV v Lugu Parízekovi kľúče novej školy.

14. 12. 2013

(Z čísla 83 Hlasu ľudu, ktoré vyšlo 22. októbra 1952 v Báčskom Petrovci) Výber: K. Gažová 50 /4573/

HLAS ĽUDU

ĽUDIA A DIANIA ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Prečo na Vianoce zdobíme ihličnatý stromček?

K ým tunajší pravoslávni Srbi svoj ľud a požadoval od nich obeť. na Štedrý večer spaľujú badn- A táto obeť musela byť to najjak (druh dubového dreva – lat. drahšie, najlepšie v krajine. Toto Quercus cerris) ako pamiatku na prehlásenie kňazovo ľud vypočul pastierov, ktorí údajne týmto dre- so strachom a bázňou. Rozhodli sa vom ohrievali malého Ježiška obetovať, čo im bolo najvzácnejpred betlehemskou jaskyňou, šie. Istý Asulf, syn kniežaťa Alvolostatní kresťania na Štedrý večer da, ktorý bol miláčikom ľudu, bol svoje kostoly a príbytky zdobia zvolený za obeť. Chlapec privolil, vianočnými stromčekmi. Avšak že zomrie za dobro svojho ľudu. málokto vie, prečo a ako vianoč- Vo vojenských šatoch, úplne vyné stromčeky vôbec nastali. zbrojený, kľaknul si pred velikým Existujú tri legendy pochádza- kamenným oltárom, aby bol zajúce z Nemecka a ešte jedna kelts- bitý. ká. Všetky štyri sa opierajú o istéStarý kňaz Hunrad zodvihol ho anglického mnícha, ktorý zves- kladivo a vo chvíľke život milovatoval evanjelium takým spôso- ného Asulfa bol by vyhasol. Ale bom, že obráteným daroval po je- padajúce kladivo kňazovo nezaden ihličnatý stromček. O tom čiahlo chlapca, lebo Winfred, anboli popísané mnohé poviedky, glický mních, ktorý pozoroval celý ale jedna sa dá podložiť aj histo- dej, pristúpil ku kňazovi Hunradovi rickými faktami. Ten anglický a svojou palicou odvrátil osudný mních, ktorý šíril evanjelium me- úder, takže kladivo padlo na veľdzi germánskymi plemenami, sa ký kameň, kde sa na kúsky rozvolal Winfred – neskoršie svätý Bo- mrvilo.“ nifác (672/675 – 754). Z EncykloV pokračovaní textu sa uvápédie svätých rímskokatolíckej dza, že potom Winfred, napriek cirkvi sa dozvedáme, že patril medzi najvýznamnejších predstaviteľov kresťanskej anglosaskej misie na európskej pevnine, je považovaný za apoštola Germánov a bol prvým arcibiskupom v Mohuči.

V Evanjelickom hlásniku (december 1928) autor J. Marček v článku Ako povstal vianočný stromček? opísal, ako tento kňaz spolu s inými misionármi tej doby šiel šíriť kresťanské náboženstvo medzi Germánov – dnešných Nemcov. Títo misionári vraj prišli na určené miesto deň pred Via- Vianočná pohľadnica z roku 1982 nocami. Našli veľké množstvo ľudí zhromaždených rozzúrenému kňazovi Hunradovi, okolo jedného duba. Tento dub kázal evanjelium. Naostatok príbol posvätený germánskemu zvukoval: „Toto je nie noc smrti bohu menom Thor, bohu hromu vášho velikého boha slnca, ako a blesku: „Starý Hunrad, kňaz Tho- vám to oznámil kňaz, lež toto je rov, prehlásil onú noc za ,noc noc narodenia velikého Spasiteľa smrti pre boha slnca, Baldúra sveta, ktorý je krajší, nežli Baldúr, krásneho´. Príčina smrti boha Bal- a väčší nežli Odin múdry. Tento dúra krásneho bola tá, že boh spasiteľ narodil sa tejto noci v Thor bol veľmi rozhnevaný na ďalekom Betleheme, aby aj vás vy-

14. 12. 2013

50 /4573/

HLAS ĽUDU

Vianočný gratulačný lístok z roku 1933

slobodil z hriechov a zprostil pokuty, ktoré ste svojimi hriechmi zaslúžili.“ Ľud poslúchal anglického misionára, ale každú chvíľu vraj očakával, že ho zabije rozjedovaný boh Thor. Aby zástupy ľudí oslobodil strachu a presvedčil ich, aký je ten ich boh slabý, pred ich očami Winfred zrúbal posvätný dub, až kým nepadol na zem. V blízkosti zoťatého duba zazrel malú jedličku. Pristúpil ku nej a začal ľudu takto hovoriť: „Tento malý stromček bude dnes večer vaším svätým stromčekom. Jeho drevo je drevo pokoja, lebo vaše domy sú vystavané z jedľového dreva.

On je obraz večného života, lebo je vždy zelený. Jeho ratolesti ukazujú do neba. Nech je tento strom oslavovaný ako strom dieťaťa Ježiša. Vo svojich domoch zhromaždite sa okolo tohto stromka, a nie v divej hore. Tam má byť on prístreším, nie skutkom krvi, ale darom lásky a skutkom dobročinnosti.“ V pokračovaní tohto Marčekovho článku sa uvádza, že si tej noci nemecký ľud stromček zobral domov. Vo veľkej miestnosti kniežaťa Alvolda misionár Winfred (neskôr svätý Bonifác) porozprával im historku o betlehemskom dieťatku.

Vďaka internetu sa dnes dozvedáme, že sa to udialo v hesenskej dedinke Geismar na rieke Eder v Nemecku. Žiaľ, niet presných údajov, kedy to presne bolo, iba to, že na tom mieste bola vybudovaná kaplnka venovaná sv. Petrovi.

Opýtali sme sa starších ľudí, ako vojvodinskí Slováci ozdobovali svoje príbytky jedličkami, keď v tejto južnej časti Panónskej nížiny ihličnaté stromky kedysi vôbec nerástli? Deväťdesiatročná Zuzana Slamajová zo Starej Pazovy potvrdila, že keď bola dieťa, stromček doma mali, pričom si konáriky ihličnatého stromu kupovali na trhu. Ozdobovali ich figami, sušenými slivkami a do okrasných obalov zabalenými orechmi a cukríkmi.

Pretože tento kraj je pšeničný, k vianočnému stromčeku sa dával ozdobený plytký tanier s vyklíčenými pšeničnými stebielkami. Žitko sa zasadilo v hrubšej vrstve na Lucku a pravidelne kropilo, aby na Vianoce boli husté stebielka čím zelenšie. Táto obyčaj sa v niektorých dedinách dodnes pestuje ako symbol úrodnosti.

Otázne je však, ako dnes zdobíme vianočné stromčeky? Po období vysekávania mladých smrekov, borovíc a jedlí, pred asi desaťročím sa ujala akcia zameraná na kupovanie vianočných stromčekov s korienkami, ktoré sa neskoršie môžu posadiť v záhrade, na ulici a pod. Tým spôsobom sa voľné plochy obohacovali novou zeleňou. Dnes je tomu celkom inak. Prudký rozvoj výroby vianočných stromčekov z umelej hmoty takmer zastavil krásnu akciu ozeleňovania a zošľachťovania nášho životného prostredia.

Katarína Verešová

21

Rozprávala mi stará mama vala odľa toho, ako mi rozprá bola ona keď , ma ma moja stará ky, taš é lsk ško ali nem ci malá, žia o“ nih „še zo ale len také doma ušité uľku, na ktorú pítab ale ity, zoš plátna. Nemali ani prezrelo, zotrelo a písalo sali kriedou. Potom sa to vali na Banšuľu. A veľmi sa znovu. Na výlety chodie sne hrali a oddýchli si krá sa vraj tešili, lebo sa tam od školských úloh.

P

Michaela-Jana Dýrová, 3. a, ZŠ Já v Báčskom Petr ovci: Na trhu je na Čajaka vždy veľa tovaru a ľudí a je tu už i dece mbrová nálada .

Ivan Kriška, 4. a a v Hložanoch tin gu Dra M. ZŠ J.

a, Stará mam ... mi rozprávaj

Tešíme sa zi

me si dni. V tichu í, é n st o n v á rové sl akávan ima je krásne ročné obdo vu decemb ie plné oč d Lucbie. Priž sú tu zno e adventné obdob io m chádza hneď po jeseni. Zv ia n e p a v k m a re v p ier á s atá si ž j tn a u u y, h sú k c e y v robia zásoby na zimu, vtá darč noce ky odlietaMikulášove ližším. A čarovné Via adkosti? a n e m a ín jú do teplých krajov. A jes spom lili najb é boli sl enná prírouž pochvá sviatky voľakedy? Ak , ktorí sa da? Tá tiež má svoje čaro. ia ič ky sme sa li d o b ro é rí k a Str A omy sa ko. st i.. ši a rm n e nkam líšu, akoby tancovali. Dn rávajú predo dv y d e t i sú kratšie a šie vyrozp ň takto vďaka spomie p v e jl li a o n b m kratšie, slniečko len ob s via Iné spo To ná čas vykukne a vé sviatky ou znovu a i t s te s radosť ohreje naše líčka. o decembro niami boli o is b e k L d s. la ia č s h e c aj p tý a v o k d pre vrátia K zime patria aj očarujúce . dosťami a iatky, staVianoce. Vteočnými ra e a nezabudnuteľné embrové sv n ec dy d sa ia aj ľudia tešia. Všetci sú ako m líž zi b j eď sa y krásn by milší, dobráva o je zp žd v ro c ia v ros é i rde čnejší, všade počuť iba stn rá mama m radosť. Po ulinkach na vla ja. A ciach sú ozdobené domy ch a spomie ko a o í, tk st ži a aj izby máme krásne skr ko zá d h a sl nýc o ľk a r to áko la šlené a jagavé. Najradše vý cu a nema j mám, keď sa na Štedrý pili kryštálo ievali sa o detstvo. On zt ro veže , k čer rozzvučia zvony a pobe Rob bili ta ráme sa do kostola. cukríky si ro ridali nasekané orechy. boli sladKeď napadá sneh, nasta h p ic ty n o re m p h j to ne guľovačka a sánkoa , do te če lá ko kysnuté vačka. Aj vtedy majú vtedy rôzne i m h najväčšiu radosť deti. ic n o kosti. i priadky. Aj Dospelí sa z odmetávaV zime býval stará mama. Zozmoja ky d nia snehu ani veľmi nea ri p rozprávala a i ťm sedy s de klad tešia. No pri pohľade rí p bierali sa su a n li a ív eny vyš h ic n na mrazom namaľovari p sa začali. Ž rusy a deti sa né okná a visiace cenvankúše, ob z pripravených cui si cúle sa všetkým rozvehrali a ujedal a pukancov. čov selia srdcia. ama m kríkov, kolá rá a st i m rát a. tv Už mnohok A aj keď sa zima po ts e d oje zážitky z a n urč že itom čase od nás rozprávala sv , la a tom poved zapo e be n Vždy mi pri rie preč, netreba y d ik n zážitky za ňou smútiť: o rok sa tie krásne sladké a ré b o d také k nám znovu vráti. budne a že li vtedy, láče, aké bo ko a ky cukrí Miroslav jedla. už nikdy ne Cerovský, 5. a ZŠ J. Čajaka víková, Kristína Mra čník v Báčskom 4. ro gutina Petrovci ra D .

M J. Š Z Miroslav Meleg, 3. a, ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci: Na trhu ch o n ža lo H v nájdete všetko, čo vám srdce zažiada.

U

Z

K

A. F. a J. S.

22

14. 12. 2013

50 /4573/

HLAS ĽUDU

Obzory

Z obsahu Sondy do duše Politická propaganda v Zorničke v rokoch 1939 – 1970 Navonok priama, prostá a pritom autentická a moderná

str. 3 str. 4

Nový Sad 14. 12. 2013 Ročník XXX Číslo 12/355

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

str. 6

VÝROČIA JÁN KOLLÁR – MOŠOVSKÝ, TURČIANSKY, SLOVENSKÝ, SLOVANSKÝ, EURÓPSKY

Autor myšlienky slovanskej vzájomnosti Doc. PaedDr. Jozef Tatár, PhD. Snímka: Peter Lúdik

V

tomto roku uplynulo 220 rokov od narodenia Jána Kollára, ktorý ako národný, kultúrny, literárny, slovanský a európsky fenomén je ešte vždy pre nás inšpiratívny a v mnohom aj aktuálny. Je preto prirodzené, že jeho odkaz žije nielen v našich hlavách, ale aj v našich srdciach.

Predovšetkým si to uvedomujú Mošovčania, ktorým dnes už nič nebráni, aby slobodne vyjadrovali svoj vzťah k Jánovi Kollárovi a spomienku na tohto svojho najvýznamnejšieho rodáka. Už aj preto, že pred 120 rokmi vládna moc pietnu spomienku pri príležitosti jeho stého narodenia zakázala. No odhodlanie Mošovčanov osláviť slávneho rodáka bolo bezmedzné, často na hranici ohrozenia vlastnej existencie.

Kollárov odkaz si však osvojili nielen Mošovčania v minulosti, verím, že je tento človek, kňaz, básnik, zberateľ ľudovej slovesnosti, no aj jazykovedec, estetik a prekladateľ, autor myšlienky slovanskej vzájomnosti, svojím dielom stále živý aj dnes. Význam tejto osobnosti si uvedomovali aj ďalšie známe osobnosti Mošoviec.

Napríklad s Kollárom rodinne zviazaná mošovská rodáčka – poetka a spisovateľka Anna Lacková-Zora, jeho prapraneter, ale aj Štefan Krčméry. Hoci má Krčméryho slovanstvo v medzivojnovom období už inú podobu, s akou sa môžeme stretnúť v Kollárových dielach Slávy dcéra, dvojzväzkové Kázne a Řeči, Cestopisy I. a II., O dobrých vlastnostiach národa slovanského, O literárnej vzájomnosti medzi rozličnými kmeňmi a nárečiami slovanského národa, s Kollárom ho spája nielen spoločné rodisko, konfesia, ale, keďže sa narodil na

jeho storočnicu, presnejšie rok pred ňou, ako tvrdí, mal v tom „všeličo zakreslené zo svojej budúcnosti“.

O Slávy dcére sa Krčméry vyjadril takto: „Slovanstvo, cudzím vládam podrobené, (...) skoro poznalo, že

Ján Kollár a Jozef Tatár v Slávy dcére má svoje evanjelium.

Jej účinky exponovali sa postupne vo všetkých literatúrach slovanských, a boli to účinky nielen politické. Slávy dcéra bola novým slovom nielen ideológiou svojou, ale bola novým slovom i básnicky.“ Bohaté Kollárovo dielo nie je stále doobjavované, preto kollárovský výskum stále pokračuje. To isté sa týka aj jeho biografie, aj keď mnoho podstatného si môžeme prečítať v jeho Pamätiach z mladších rokov života.

Zaujme príhoda, ako „zosmolil“ prvé slovenské verše na privítanie

biskupa Preddunajského okolia v roku 1803, vyznanie sa z lásky ku knihám, vzťahu k prírode, kvetom, poľu a poľným prácam, z nesmierneho vzťahu k holubom, nezabudne sa pochváliť svojou obratnosťou, t. j. pohotovým lezením na stromy a zručnosťou v opracovávaní dreva. V prírode, ktorú nazýval chrámom či rajom, vytvoril najväčší počet básní a zneliek, neraz vyliezol na pohodlný strom, a tam čítal a aj básnil. Z mošovských učiteľov mu utkvel v pamäti Adam Burian aj preto, že mu bol viac priateľom ako učiteľom a práve u neho sa prvýkrát stretol s českým prekladom Homérovej Iliady. Kniha ho mimoriadne zaujala, o čom vypovedá aj jeho spomienka: „Zobral som knihu, zašiel som do poľa a sediac osamote a v tichu na kvetnatej medzi uprostred vysokého zbožia okom i uchom čudoval som sa týmto novým polozrozumiteľným, polonezrozumiteľným českým zvukom a gréckym hrdinom, hoci hexametre tam použité už vtedy sa akosi nepozdávali môjmu sluchu. Tu už vzniklo u mňa akési nejasné predsavzatie byť slovanským spisovateľom.“ Láska ku klasickej literatúre ho už nikdy neopustila – ako sám uvádza, na jednej strane zjemňovala jeho estetický cit a obohacovala vnútorný svet, na strane druhej vyvolávala nespokojnosť s jeho vlastným osudom.

Počas navštevovania nižších tried gymnázia v Kremnici, ale aj neskôr

sa venoval kresliarstvu a maliarstvu, zároveň vynikal vo vymýšľaní si rozprávok bez prípravy, venoval sa aj turistike, lebo nemal pokoja, kým zvrchu nespoznal tvárnosť a charakter krajiny, kde sa momentálne v rámci jeho cestovateľskej vášne nachádzal. Spomínaná obratnosť tela ho priviedla k mnohým vtedajším loptovým hrám a pomáhala mu aj pri jeho zberateľskej činnosti, keďže zbieral vtáčie vajcia a hniezda, motýle a chrobáky, ba i kovy a skameneliny. Viac ako prírodný uznával ľudský svet výdatne podporovaný láskou a vzájomnou dôverou. On ju aj v osobnom živote dával, ale aj dostával od Frideriky Schmidtovej, známej básnickej Míny, s ktorou sa v roku 1835 oženil.

Ján Kollár – významný básnik, veľký Slovan, humanista, stúpenec Komenského myšlienok, peštiansky Ján Kollár sa narodil 29. júla 1793 v Mošovciach. Gymnázium navštevoval v Kremnici a v Banskej Bystrici, potom pokračoval v štúdiu na evanjelickom lýceu v Bratislave. Od r. 1817 študoval teológiu a filozofiu v Jene. Od r. 1819 bol farárom v Pešti a od r. 1849 aj profesorom slovanskej archeológie na univerzite vo Viedni. Kollárovi veľmi záležalo na tom, aby sa Slováci v cudzom prostredí neodnárodňovali, preto v Pešti zhromažďoval slovenských evanjelikov. Zorganizoval Slovenský čitateľský spolok a Slovenskú knižnicu. Ján Kollár sa popri svojich kňazských povinnostiach venoval publicistickej, vedeckej, pedagogickej činnosti, etnografii, folklóru a poézii. Známa je zbierka básní Slávy dcéra, kde ospevuje svoju Mínu a národ. Zomrel 24. januára 1852 vo Viedni. Pochovaný je na Olšanskom cintoríne v Prahe.

evanjelický farár, ale i cestovateľ atď. patrí aj napriek životu „porasteného tŕním“ k osobnostiam prvej veľkosti, pre ktoré nie je cudzie tvorivé zanietenie, húževnatosť a sila charakteru.

Jeho všeobjímajúci odkaz si zaslúži, aby sa ešte hlbšie dostal do nášho povedomia. Mošovský, turčiansky, slovenský, slovanský a európsky Kollár spájal a ukazoval cestu. Preto ho „slávme“ ako sa na „slávnych“ patrí. ○

D E J IN Y

14. 12. 2013 • 50 /4573/

KRÍŽOM-KRÁŽOM DEJINAMI VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV (48)

V 80. rokoch Slováci v strednej Báčke už len ako suplement DrSc. Ján Babiak

24/II

E

šte predtým ako Slováci plánovanou erárnou akciou nasťahovali Pivnicu a Laliť, k dispozícii im boli aj niektoré osady v strednej Báčke, kde už boli osadníci srbského, nemeckého, respektíve maďarského živlu, ale osada ešte nebola úplne osídlená, takže sa našlo trochu miesta aj pre iných. Šlo o osady s dominantne jednonárodným živlom, zriedkavejšie o národnostne zmiešané.

Medzitým temer spravidla ide o osady, v ktorých nieto výstižnejšia dokumentácia, respektíve dáta sa musia zbierať z historických záznamov inej národnosti na tých priestoroch alebo zápisov historikov, ktorí migrácie tých národov a národností spracovali.

Jeden zo spôsobov nachádzania dát sú aj zápisy v matrikách susedných slovenských osád, ktoré vtedy už boli školsky a cirkevne konsolidované a prijali pod svoje krídla dcérocirkvi tých nových osád. V nemeckej historiografii možno nájsť aj niektoré až dôkladné a pedantne rozpracované erinnerung – zápisy o niektorej báčskej osade, ktorá tu pred vojnou jestvovala, ale potom z nej bol nemecký živel násilne vysťahovaný, kompletná evidencia o ich existencii zničená, a tak teraz tam o nich niet žiadnych stôp, iba spomienok, aj tej pedantnej sebestačnej evidencie o DonauSchwaboch. V takých prípadoch sú aj dáta o Slovákoch, ktorí tam žili, vymazané, a ak ich aj je, sú dosť stručné, často nepresné alebo až aproximatívne.

Osada Tarcsa (alebo Tarzsa) v chotári Desp. Sv. Ivan jestvovala ako osada ešte v stredoveku.

Po Turkoch však zostala pustatinou. Ten zanedbaný priestor bol potom za čias Jozefa II. osídlený nemeckým obyvateľstvom.

Dedina dostala meno Torža (nem.

Torschau, dnes Savino Selo) a bola nasťahovaná poddanými evanjelického a reformovaného (helvétskeho) vierovyznania, kým malý počet rímskokatolíckych Maďarov prišiel neskoršie. Prví nemeckí prisťahovalci, počtom 250 nemeckých rodín, prišli v roku 1783 zo Švábska, Alzaska a Lotarinska. K. F. Czoernig čas hromadného príchodu Nemcov posúva na rok 1784.1 Osada ekonomicky rástla a rýchle sa aj cirkevne a školsky konsolidovala. Prvý evanjelický farár bol Samuel Spanagel a začal pôsobiť 8. mája 1785, kým prví učitelia boli nemeckí.

Do takej rozsiahlej a organizovanej osady, najmä k bohatým gazdom, radi prichádzali slovenskí nádenníci – „bíreši“, najčastejšie z Pivnice, kde si privyrábali na každodenný chlieb. Problém bol však, že sa potom tam aj udomácnili, pripojili k Nemcom – evanjelikom a pomoc cirkvi zo svojich pôvodných dedín (Pivnica, Laliť) si nežiadali. Výhodou bolo, že v Torži v jej začiatkoch pôsobili aj slovenskí farári (Samuel Spanagel, Samuel Fabricy, Juraj Rybaj, Ján Juraj Tešéni), ktorí im ochotne poskytli cirkevnú službu.

Tak sa pre našincov táto osada zdala byť uzatvorená, sebestačná, čo by v normálnom živote mala byť skôr výhoda ako problém. Z historického aspektu problém však nastal po druhej svetovej vojne, keď bol z dovtedy prospešnej nemeckej osady nemecký živel násilne vysťahovaný. Dokumentácia osady bola zničená, a tým aj prvé dáta o Slovákoch v tej osade.

V osade však Slováci zostali. Aj zachovaná štatistika z 19. storočia svedčí o tom, že tam Slovákov naozaj bolo2, ale bližšie dáta o ich príchode a pôvode nie sú známe. Len priezviská dnešných Slovákov, ktorí tam žijú, ako Baďura, Činčurák, Pudelka, Pap,

Pozri K. F. Czoernig: Ethnographie der Österreichischen Monarchie. Wien 1857, III band, s. 274.

2 V súpisoch, kde je determinovaná národnosť Slovákov, bolo v roku 1880 – 56, v roku 1890 – 88, v roku 1900 – 177 a v roku 1910 – 205. Po druhej svetovej vojne ich tu bolo 332 (roku 1948), 298 (1953) a po rokoch ešte menej.

1

Imrek, Kunčák, Čásar, Žigmund, Durgala, Kľúčik, Bolehradský, Kámaň, Uhlárik, Žihlavský, Chrček, Slávik, Valihora, Tót, Grňa, Dudok atď. sú svedectvom, že väčšina mala pôvod v susednej Pivnici3.

Podobne to bolo aj so Slovákmi v Červienke (srb. Crvenka, nem.

Tscherwenka, Rotweil). Nemci evanjelického vierovyznania sem prišli v roku 1785. Ten rok príchodu uznáva aj K. F. Czoernig.

Potom prišla aj hŕstka Slovákov. Štatistika z 19. storočia ukazuje, že ich bolo okolo 70, aby ten počet neskoršie klesal.

Aj do neďalekej osady Sivac (nem. Siwatz) Nemci prišli v čase jozefínskych migrácií (1786). Nie je však známe, kedy prišla malá skupina Slovákov. Vie sa len, že ich tam bolo v malom počte aj v 19. storočí (menej ako 20), kým medzi dvoma vojnami ich už nebolo.

Osada Buľkes (dnes Báčsky Maglić) bola evanjelickými Nemcami nasťahovaná v rokoch 1784 a najmä v roku 1786.

Ten rok príchodu nemeckých prisťahovalcov (1784) uznáva aj K. F. Czoernig. Cirkevne sa organizovali v roku 1787. Potom v roku 1789 prišli aj prisťahovalci z Hajdušice a niektorých iných osád zo severných častí Uhorska.

Asi bolo medzi nimi aj Slovákov.

V malom počte našinci zotrvali dlhé roky. Asi pochopenie pre slovenských evanjelikov bolo, lebo evanjelická cirkev v Buľkesi bola dlhšie matkocirkvou slovenským evanjelikom v Silbaši.

Dnes ich je v dnešnom Maglići, vďaka slovenským nevestám, ponad 100.

Pravým opakom v tom zmysle bola osada Deronje (maď.

Dernye, Déronya, nem. Dornau), teda vo svojich začiatkoch srbská osada, neskoršie nasťahovaná Nemcami, Maďarmi, ale aj Slovákmi. Ale na rozdiel od Torže Slováci sa nepriklonili k druhej národnosti, ale k našincom v su-

sednej osade, v Selenči. Preto prvé poznatky o jestvovaní Slovákov v osade Deronje sú zaevidované v selenčskej evanjelickej matrike, ako v ich matkocirkvi. Tak v matrikových zápisoch slovenskej evanjelickej cirkvi v Selenči stojí zapísané, že prvé novorodené slovenské dieťa bolo Pavel, syn Pavla Faďoša (Fagyos) a Márie Šerfezy (Scherfezy), narodené dňa 21. októbra 1787. To, že nešlo len o ojedinelé prípady, svedčí aj fakt, že už v ďalšom roku (1788) krst novorodeniatok mali aj rodiny Vrbovská, Sabová, Zajacová a Gajdošová. Aj v nasledujúcom roku (1789) zaznačené boli 4 krsty novorodeniatok, a potom v roku 1790 a v niekoľkých nasledujúcich rokoch (1791, 1794 a 1801) iba jeden a v roku 1795 dva. Výnimkou je rok 1799, keď v osade Deronje bolo zaevidovaných 5 slovenských novorodeniatok. Prípad smrti bol zaevidovaný zriedkavejšie (v zátvorke počet): v roku 1788 (2), 1789 (1), 1790 (2) atď.

V tých rokoch v selenčskej matrike sobášených slovenských párov z dediny Deronje nebolo evidovaných. Takmer pravidelná prítomnosť deronjských našincov v selenčskej matrike dáva najavo, že slovenská enkláva žila tam asi od roku 1787 a štatistické dáta hovoria, že ich tam bolo aj neskoršie: v rokoch 1880 (18), 1890 (10), 1900 (23) a v roku 1910 (5), a potom zanikli.

Inak to bolo tam, kde Slováci spolu nastupovali s maďarským živlom. Tak do Čantaviru (maď.

Csantavér) Slováci katolíckeho vierovyznania spolu s maďarskými prisťahovalcami prišli ešte v posledných desaťročiach 18. storočia, ako to uvádza G. Ulmer, z Nitranskej, Komárňanskej, Hevešskej a Peštianskej (z Kiškún oblasti) stolice, ale aj tých bližších: z Aradskej a Čanadskej stolice.

Najviac ich prišlo v roku 1783, keď ich priviedol Janos Kecskes a keď

Viď o tom aj M. Sklabinská a K. Mosnáková: Slováci v Srbsku z aspektu kultúry. ÚKVS, Nový Sad 2013, s. 314.

4 J. Sirácky: Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem v 18. a 19. storočí. SAV Bratislava 1966 / 1971, s. 175.

3

ROZHOVOR

HLAS ĽUDU • OBZORY

ZORICA ARSIĆOVÁ MANDARIĆOVÁ, POETKA, ESEJISTKA, MALIARKA

Sondy do duše Oto Filip

S

tretávať sa, spoznávať, rozprávať... Tá krajšia stránka novinárskeho povolania zaúradovala aj v chýrečnej Francúzskej číslo 7 v Belehrade, kde sa na rube knižného veľtrhu konali rozhovory vedení nášho združenia a slovenského spolku spisovateľov. A keďže by sa deň bez nového známeho na žurnalistickej púti vlastne nemal ani počítať, jasné je, že aj príležitostí, aj námetov na dialógy bolo dosť. Účastníčkou jedného z nich bola Zorica Arsićová Mandarićová, literátka s úctyhodnou stážou, prejavujúca sa v celom rade oblastí. Hoci je ťažiskom jej pôsobenia slovo, dáva o sebe vedieť aj ako maliarka a sochárka, členka vedenia nášho spisovateľského združenia, lekárka a humanistka... Len pár biografických údajov: narodila sa v Skopje 1949, detstvo a mladosť strávila v Kruševci, v Belehrade vyštudovala lekárstvo a získala hodnosti magisterky a doktorky lekárskych vied. V našej literatúre je aktívna celé desaťročia, predovšetkým ako poetka.

Doteraz svetlo sveta uzrelo vyše dvadsaťpäť jej kníh: zbierok básní a esejí, prípadne lyrickej prózy. Tvorbu jej prekladali a prekladajú do takmer desiatich cudzích rečí, viaceré diela (Vez mačem, Raša Plaović, Rajska vrata samoće...) sa stali predlohami divadelných predstavení. Laureátkou je niekoľkých literárnych cien.

Je originálna, s vyhranenou individualitou, sebavedomá...

– Je lekárstvo povolaním a literatúra poslaním, alebo možno to treba obrátiť naruby?

– Povedala by som, že sa človek narodí ako spisovateľ a myslím si, že to platí aj pre mňa. To iné prišlo neskoršie.

Priala som si a naučila sa byť lekárkou. Ak ti je pero osudom, tak ťa v tom nedokáže znemožniť ťažká lekárska práca.

Zostáva súbežne sa venovať jednému a druhému. To sa u mňa prelína celé roky...

– Nie sú to však jediné okruhy záujmu...

– Rada aj maľujem, mala som kopu samostatných výstav, trochu sa zaoberám aj sochárstvom, keď mi naň zostane trochu času. Ďakujúc mojim vydavateľom, akými sú Prosveta, Srpska književna zadruga, Arka... mám príležitosť ilustrovať niektoré svoje diela, mať vlastnú maľbu na ich obálkach. Umenie je plnšie, keď sa jeho segmenty dopĺňajú. Je to volanie čohosi silnejšieho od vás.

– Kedy ste si to naplno uvedomili?

– Radomira Andrića, ktorý vtedy bol žiakom gymnázia v Kruševci, aj mňa, ktorá som končila základnú, zaslali na mládežnícku prehliadku poézie na Divčibaroch. Bolo to rovno pred polstoročím, v roku 1963.

Z prehliadky som sa vrátila s prvým uznaním Biely narcis.

Vtedy som si uvedomila, že som poetkou. V istom zmysle slova to bol i bod životného zlomu.

– Ďalším asi bol zápis na fakultu...

– Aj tu som bola v dileme – študovať literatúru alebo medicínu. Medicína zvíťazila.

Pre svoju dušu som však súbežne ukončila i prvý ročník na odbore literatúry. Otec, ktorý bol veľmi vzdelaný, ozajstný intelektuál, mi radil, aby som sa neprestala venovať tvorbe, poézii, maľbe, sochárstvu, no i to, aby som mala stále povolanie ako lekárka. Poslúchla som ho a nevyčítam si to. Prestala som pracovať v Klinickom stredisku Srbska pred štyrmi rokmi. Som hrdá, že nikdy nič nešlo na úkor toho druhého. Bolo to tak, že mi skúsenosti z pôsobiska a liečenia poskytovali širšie vedomosti, podnecujúc ma zároveň k poézii.

– Lekári sú istým spôsobom stále na okrajoch života a smrti...

– Je to ťažké, no zároveň umožňuje hlbší pohľad na život, na osud. Rezultátom je najčastejšie charakteristická próza a poézia. Venujem sa duchovnej poézii, je tu i poézia vlastenecká, hoci nie som angažovaná v tom klasickom zmysle slova. Skôr ide o metaforickú poéziu, prameniacu v tom, čo som doposiaľ robila.

Zorica Arsićová Mandarićová Je tu napríklad kniha Ženski početak večnosti, za ktorú som získala cenu Jefimijin vez. Rakićovu cenu som získala za trilógiu, najmä za Činiju zvezdanog pirinča. Sú to verše venované spisovateľom, ich tvorbe. Aj v týchto rokoch vznikajú niektoré nové veci, poznačené inakším pohľadom.

O láske sa povedalo všetko, čo načim, aj o tej osobnej, aj o tej k vlasti, aj o tej k druhým, no musíš ukázať, vyjadriť vlastné stanovisko k životu, ktorý práve žiješ.

– A tematika iná?

– Moje posledné knihy sú predovšetkým na tému narušenej komunikácie medzi ľuďmi.

Sú o pocite odcudzenosti, o nekonečnej samote. V tomto kontexte spomeniem diela Rajska vrata samoće, Putovanje u središte duše. Je tu i zbierka esejí Hleb sa limunovom korom, ktorá je tiež o tom pocite odcudzenosti... A aj niekoľko titulov ďalších, o ktorých si myslím, že tiež o ne bude vládnuť čitateľský záujem, – končí.

Samozrejme, so zjavným odhodlaním naďalej čerpať z hlbokej studnice zvanej život, prijímať a odovzdávať jeho dary, prejavovať sa úspešne v umení mnohorakom: hlbokej, reflexívnej poézii, esejach, maľovaní... Darovať seba, vlastnú dušu iným ako krédo a neochvejnú stálicu, trvajúcu už celé polstoročie, i trochu viac. ○

25/III

získali aj svoju pečiatku. Osada sa školsky a cirkevne konsolidovala v roku 1786. Po národnostnej štruktúre žili tam Maďari, Slováci a Bunjevci. Keďže šlo o Slovákov – katolíkov, tí sa časom determinovali najprv ako magyar vagy tót, potom ako maďarizovaní Slováci a nakoniec sa celkom asimilovali s maďarským živlom.

Príchod Slovákov do Temerínu je osobitná rozprávka. To preto, že niektorí považujú, že osada bola pôvodne slovenská. Aj J. Sirácky píše, že „v posledných rokoch 18. storočia sa slovenskí poddaní, hlavne katolíckeho náboženstva, osadili aj v Temeríne, predovšetkým z Peštianskej, Novohradskej a Nitrianskej stolice“4. Pravda však ide iným smerom. V dobe po Turkoch Temerín bol srbská dedina, ale v transformácii Vojenskej hranice vznikli tam ostré protesty Srbov aj ich odchod z dediny. Keď tie pusté priestranstvá (Temerín a Bački Jarak) kúpil grof Sándor Szécseni za 80 000 forintov, on prijal kamerálnu politiku mozaikovitého nasťahovania a povolil do tohto prevažne srbského okolia sťahovanie Maďarov do Temerínu a Nemcov do Jarku. Do Temerínu v roku 1781 prišlo zo 30 maďarských rodín z báčskych osád Kihegyes (dnes Mali Iđoš) a Vepröd (dnes Kruščić). Organizovaná kolonizácia maďarským živlom sa však začala v roku 1782. Prisťahovalci mali pôvod, podľa slovenských prameňov z Peštianskej, Feherskej a Tolnianskej stolice. Maďarské pramene však tvrdia, že pôvod prisťahovalcov bol širšieho rázu, vlastne že sem prišli maďarskí prisťahovalci z oblasti Jaszág, potom z Peštianskej, Hevešskej a Novohradskej stolice a nakoniec z Báčskej a Békešskej stolice. Aj sám fakt, že sa tu v prvom rade uvádzajú oblasti, respektíve stolice, kde Slovákov nebolo, alebo ich bolo málo (Jasz, Heveš), hovorí v prospech maďarských prisťahovalcov, respektíve už maďarizovaných Slovákov. Tak ten smelý poťah grófa Szécseniho nasťahovať sem, v najjužnejších častiach Báčky, do oblasti Šajkaška, aj maďarských prisťahovalcov, sa zdal byť úspešný.

O tom, že išlo aj o prisťahovalcov, ktorí mali slovenský pôvod, v zápisoch nebolo slova. Vtedy sa už vedelo, že novopečený Maďar je vo svojom maďarskom presvedčení lepší od toho so staromaďarským koreňom, a tak sa to potom vo vtedajšej klusajúcej maďarizácii úspešne aj sprevádzalo. O tom, že predsa šlo aj o prisťahovalcov, ktorí mali slovenský pôvod, sa príliš neskoro začalo diskutovať. Aj konečný výsledok je známy – prisťahovalci zostali Maďarmi. ○

MÉ D IÁ

14. 12. 2013 • 50 /4573

VPLYV MÉDIÍ NA VEREJNÚ MIENKU

Politická propaganda v Zorničke v rokoch 1939 – 1970 Miroslav Gašpar

M

26/IV

asové médiá majú veľký vplyv na verejnú mienku, sú inštrumentmi, pomocou ktorých prehlbujeme svoje znalosti a od ktorých závisí rozvoj a status mnohých spoločenských aktivít.

Okrem toho médiá mnohým osobnostiam, spoločenským aktivitám a udalostiam pridávajú status, diktujú spoločenské normy, čo znamená, že organizujú hierarchiu medzi nimi, a to zasa znamená, že niektoré z nich majú viac a niektoré menej mediálnej pozornosti, alebo ju vôbec nemajú.

Základným cieľom v práci Politická propaganda v Zorničke v rokoch 1939 – 1970 bolo ukázať, akým spôsobom Zornička propagovala politickú ideu medzi deťmi, a keďže ide o obdobie socializmu v bývalej Juhoslávii, cieľom bolo dokázať socialistickú propagandu. Časopis bol založený pred druhou svetovou vojnou, takže nemožno hovoriť iba o socialistickej propagande, lebo pred vojnou Juhoslávia nebola socialistický štát. Teda išlo o nejaký iný politický systém a úlohou bolo aj pátrať po tom, či v predvojnovom období existovala politická propaganda. Časopis Zornička vychádza od roku 1939, a v prvom období, pred vojnou, a do roku 1947 bolo to Naše slniečko. V rokoch 1947 – 1970 časopis niesol meno Naši pionieri, v rokoch 1970 – 1990 Pionieri a od roku 1990 je to dobre známa Zornička.

Pri tomto výskume bola použitá kvantitatívno-kvalitatívna analýza diškurzu a komparatívna metóda analýzy. Základnou hypotézou je, že detský časopis Zornička svojím obsahom propagoval politickú ideu medzi deťmi. Na základe tej základnej bola formovaná aj vedľajšia, podľa ktorej časopis propagoval socialistickú ideológiu.

VÝSLEDKY VÝSKUMU Na začiatku zaoberania sa touto témou akcent som kládol na začiatok časopisu Zornička, čiže na Naše slniečko. Prvým uzáverom je, že vonkajší dizajn, čiže titulná strana, je rovnaká na prvých číslach časopisu. Jedine sa farba rozlišuje, ale sa

na titulných stranách objavujú tie isté motívy a tie isté kresby. Analýza čísel október 1939, november 1939 a marec – apríl 1947 to aj potvrdzujú. Možno uzavrieť, že redakcia časopisu úmyselne zvolila taký dizajn časopisu a titulnej strany, aby si čitatelia uvedomili, že ide o slovenský detský časopis pod názvom Naše slniečko. Tým si časopis sám sebe stvára svojich čitateľov a publikum. Okrem tohto analýzou obsahu sa uzaviera, že redaktorka prvých čísel Adela Petrovićová mala veľký vplyv na vzhľad a obsah časopisu, vzhľadom na to, že je podpísaná pod väčšinou príspevkov v prvých číslach.

Zaujímavé je, že sa v tom prvom, predvojnovom období nevyskytujú politické texty, či texty, ktoré by promovali politickú ideológiu. Dominujú detské básničky, rozprávky, hádanky, doplňovačky a rébusy. Na základe obsahu predvojnových čísel október a november 1939 som utvoril štyri kategórie príspevkov.

Boli to spomínané básničky, rozprávky, enigmatické a ideologické témy. Analýzou sa prišlo k týmto výsledkom: 32 percent textov sú básničky, 47 percent rozprávky, 21 percent enigmatické a 0 percent ideologické témy. To znamená, že v predvojnovom období v časopise Naše slniečko nebolo textov, ktoré promovali politické idey. Ale hneď po druhej svetovej vojne, už v prvom povojnovom čísle sa koncepcia časopisu Naše slniečko úplne mení.

Analyzované boli čísla marec – apríl 1946, november – december 1946 a marec – apríl 1947 a výsledky ukazujú nasledujúce: ponechané sú tie isté kategórie, ako aj pred vojnou, čiže: detské básničky, rozprávky, enigmatické a ideologické témy.

V tomto prípade percentuálne to vypadá celkom inak: 18 percent textov sú básničky, 29 percent rozprávky, 7 percent enigmatické a až 46 percent politických textov, ktoré promujú socializmus. Politická propaganda je zrejmá aj v úvodnom

pozdrave na začiatku časopisu.

Totiž v prvom čísle časopisu Naše slniečko (október 1939) redakcia čitateľov pozdravuje: „Milé deti...“, kým v prvom povojnovom čísle (marec – apríl 1946) pozdrav znie: „Milí malí súdruhovia...“, pozdrav a oslovenie, ktoré je charakteristické v socialistickej spoločnosti. Už pozdravom sa uzaviera, že časopis bude inak koncipovaný a politicky podfarbený. Dominujú texty o partizánoch, o vojne, o Titovi, o Sovietskom zväze, ale aj texty o tom, ako sú Nemci a Maďari naši nepriatelia už od pradávna. Tiež sa vyskytujú texty o národných hrdinoch: Leninovi a Stalinovi. Aj na fotografiách sú politickí lídri a zaujímavá je aj kombinácia farieb titulných strán, na ktorých dominujú modrá, biela a červená farba – farby juhoslovanskej zástavy.

Z toho vyplýva, že je politická propaganda v časopise veľmi prítomná.

Analýzou titulných strán sa taktiež prišlo k záveru, že politická, čiže socialistická propaganda bola prítomná. Pri analýze som si utvoril tri kategórie, do ktorých som vsúval titulné strany. To sú: explicitne socialistický obsah, skrytý socialistický obsah a neutrálne motívy na titulných stranách. Do prvej kategórie sa dostali strany, na ktorých boli jasne viditeľné politické postavy a symboly: Tito, hrdinovia, juhoslovanská zástava, erb a podobné. Do druhej kategórie sa dostali strany, na ktorých politické a v prvom rade socialistické symboly boli skryté a podrobnou analýzou ich bolo potrebné vypátrať. Neutrálne motívy boli tie, na ktorých ani po analýze neboli zreteľné politické motívy. Analýzou 115 čísel tohto časopisu, v období 1939 – 1970, a na základe týchto troch kategórií som uzavrel, že bolo 32 explicitne socialistických titulných strán, skrytých politických motívov bolo na 36 stranách, kým neutrálnych bolo 47 strán. Z toho vyplýva,

že aj v tomto aspekte dominujú politické motívy, vzhľadom na to, že je úhrnne 68 politických a 47 neutrálnych titulných strán, alebo 59 percent politických a 41 percent neutrálnych titulných strán.

Aj tým sa potvrdzuje hypotéza o politickej či socialistickej propagande. Okrem toho novembrové a májové čísla – Deň republiky a Deň mladosti – na svojich titulných stranách majú politický obsah.

K podobným výsledkom som sa dopracoval aj analýzou obsahu. Úhrnne som analyzoval 115 čísel časopisu v období 1939 – 1970 a v nich som našiel 631 textov s politickým šmrncom. Priemerne je to 5,5 textu po jednom čísle.

Keď k tomu pridáme, že sa tieto politické texty nachádzali na začiatku časopisu, uzavierame, že politická propaganda bola evidentná a silná. Texty o Titovi, štátnych sviatkoch, o partizánoch a o ostatných témach, týkajúcich sa socializmu v Juhoslávii, sa zjavujú v každom analyzovanom povojnovom čísle.

Na záver by sa mohlo povedať, že politická propaganda v časopise Zornička (Naše slniečko a Naši pionieri) bola veľmi viditeľne prítomná a príliš silná. Redakcia a časopis sa tomu ani nevyhýbali, ale dali sebe za úlohu deti vzdelávať v socialistickom duchu. Základná hypotéza, že v časopise existovala politická propaganda, sa v plnej miere potvrdzuje. Hypotéza o socialistickej propagande je tiež potvrdená. Bez ohľadu však na silnú politickú propagandu a šírenie jednej politickej idey, bez možnosti inakšieho pohľadu na politický svet, tento časopis zachovával slovenskú kultúru a slovenský jazyk vojvodinských Slovákov. V ňom sú texty iba po slovensky, v spisovnom slovenskom jazyku, zjavujú sa detské práce, hoci o pionieroch a o ich aktivitách, ale v slovenčine, a samým tým je úloha tohto nášho časopisu v zachovávaní kultúry a jazyka veľká. Tento časopis je, bez ohľadu na to, že je aj politickým propagátorom, definitívne aj jedným z ochrancov slovenského jazyka, detskej publicistiky, časti slovenskej detskej literatúry vo Vojvodine, ako aj všeobecnej kultúry a národnej identity tunajších Slovákov. ○

HLAS ĽUDU • OBZORY

KNI HY

Prehľad okruhov záujmu vedcov Slovákov vo Vojvodine (Diskursi manjinskih jezika, književnosti i kultura u jugoistočnoj i srednjoj Europi. Zbornik radova. Novi Sad : Filozofski fakultet, 2012)

Jaroslav Čiep

P

ráca profesorov a vedeckých pracovníkov u nás neraz, a v poslednom období čoraz výraznejšie, zostáva akoby na okraji spoločenského záujmu. Vedeckí pracovníci Oddelenia slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade spolu so svojimi kolegami Maďarmi a Rusínmi sú zapojení aj do väčších republikových a pokrajinských projektov, ktoré spravidla trvajú štyri roky.

Oddeleniu slovakistiky doposiaľ boli schválené všetky projekty.

V roku 2012 profesori a vedeckí pracovníci Oddelenia slovakistiky práve v rámci republikového projektu realizovali konferenciu Diskurzy menšinových jazykov, literatúr a kultúr v juhovýchodnej a strednej Európe. Týmto spôsobom sa účastníci projektu – menšinoví vedci (Slováci, Maďari, Rusíni) – navzájom informovali o ich vedeckej činnosti.

Po realizovanej konferencii ako výsledok projektu tlačou vyšiel aj rovnomenný zborník prác, ktorý

vydala Filozofická fakulta Univerzity v Novom Sade v tomto roku, ale s vročením 2012.

Na 342 stranách zborník v sebe zahŕňa 32 štúdií odborníkov z oddelení slovakistiky, hungarológie a rusinistiky.

Hlavným a zodpovedným redaktorom zborníka je prof. Dr. Miroslav Dudok a za vydavateľa sa podpísala dekanka fakulty Dr. Ivana ŽivančevićováSekerušová. V tomto príspevku si trochu viac všimneme okruhy tém, ktoré v rámci svojho bádania kryli naši slovenskí vedci.

Dr. Miroslav Dudok si v rámci projektu naštudoval Jazykovú exosféru v ekolingvistickom priestore jazykovej enklávy a diaspóry a odhaľuje princípy rovnocennosti v jazyku a v komunikácii. PhDr. Juraj Glovňa, CSc., sa na základe analýzy

publicistických textov zaoberal oblasťou Vplyvu srbského jazyka na preberanie cudzích slov (lexikálne prevzatia) do vojvodinskej slovenčiny. Vo svojom literárnokritickom bádaní Dr. Michala Harpáňa zaujal Básnický hlas Viery Benkovej v novom storočí a analyzoval jej básnickú zbierku Žltá krajina, čierne drozdy (2004). Dr. Jarmila Hodoličová sa venuje predovšetkým literatúre pre deti a K nedožitému 90. výročiu narodenia Zlatka Klátika širšej verejnosti priblížila dielo tohto autora.

Dr. Anna Makišová si posvietila na Miestne názvy a tvorenie derivátov a vo výskume zisťuje zaužívanú prax v prostrediach, kde žije slovenská enkláva. Dr. Anna Marićová tiež odborne z jazykovednej stránky spracovala

Potrafili trefné témy

Mužské rodné mená staropazovských Slovákov v súpise z roku 1773. Spoločné literárne body v prózach Víťazoslava Hronca a Thomasa Stearnsa Eliota sa analýzou intertextuálnych vzťahov medzi knihami uvedených autorov vo svojej štúdii pokúsila nájsť Mr. Marína Šimáková Speváková. Dr. Adama Svetlíka v rámci projektu zaujala doteraz nedostatočne preskúmaná Literárnokritická činnosť Jozefa Maliaka z konca 19. a zo začiatku 20. storočia a podnet tohto polyhistora na svojich súčasníkov, predovšetkým na Jaroslava Vlčka. Mr. Zuzana Týrová svoju bádateľskú pozornosť upriamila na to, ako Slováci vo Vojvodine paralelne používajú svoj materinský jazyk – slovenčinu a srbčinu ako jazyk prostredia. Na túto tému v zborníku po srbsky uverejnila štúdiu Dvojjazykový diskurz vojvodinských Slovákov. Naposledy v zborníku Ma. Jasna Uhláriková sa pokúsila zachytiť a porovnať fond slovenských a srbských frazém v práci Slovenské a srbské frazémy s lexikálnym komponentom oko. ○

Č A SOP I SY

(Traf!, slovenský študentský časopis, ročník 4, číslo 7 – 8, Nový Sad : Filozofická fakulta Univerzity v Novom Sade, Oddelenie slovakistiky, 2013)

Jasmina Pániková

Š

Poviedku zo srbčiny preložila Anna Margaréta Valentová. Okrem pútavých textov a rád v časopise sa nachádza aj test, venovaný tým, ktorí by si chceli otestovať svoju slovenčinu.

Aj keď nesúvisí s témou časopisu, pozornosť čitateľov si určite získa aj text Stereotypy o vojvodinských Slovákoch, ktorý spoločne vypracovali Anička Tomášová, A. M. Valentová a Vlasta Ikerová.

Autorky píšu o tom, ako nás vidia „iní“, a o vlastnostiach príznačných pre tunajších Slovákov. Áno, súhlasíme a doplníme, že sú možno staršie cyklistky v kroji tým nebezpečenstvom, avšak nielen nebezpečenstvom, ale aj inšpiráciou pre mnohých neslovenských novinárov a spisovateľov.

Obnovený Traf! vypracovali štu-

dentky slovenského jazyka a literatúry, zodpovednou redaktorkou je Mr. Marína Šimáková Speváková a jazykovú úpravu mal na starosti Dr. Juraj Glovňa. Časopis vyšiel za pomoci Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie AP Vojvodiny a sprístupnený je aj na adrese Filozofickej fakulty: www.ff.uns. ac.rs/studenti/listovi. ○

27/V

tudentky Oddelenia slovakistiky na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade pokračujú v práci, ktorú v roku 2007 rozbehli ich kolegyne, vtedajšie študentky záverečného, štvrtého, ročníka. Časopis Traf! bol (aj zostal) miestom, kde sa študenti môžu vyjadriť nielen o témach zo študentského, ale aj všeobecne spoločenského života a kde, samozrejme, môžu uverejniť aj svoju vlastnú tvorbu. Časopis, alebo skôr občasník, má za sebou viacročnú prestávku. Nedávno vyšlo dvojčíslo 7 – 8, ktorý je v znamení zdravého psychofyzického spôsobu života

študentov. Členky redakcie sa zaoberali rôznymi psychoterapeutickými témami, ktoré by študentom mali vysvetliť účinnejšie metódy učenia sa. Strany venované vlastnej tvorbe spestrili básne Ivany Vozárovej a o svojich impresiách o živote v Novom Sade písala Kamila Sadowska z Poľska, študentka srbského jazyka na Sliezskej univerzite v Katoviciach.

Okrem rozdielov medzi „zvykmi mladých ľudí“ v Poľsku a u nás autorka humorne poznamenáva, že by Srbsko mohlo vyhrať v súťaži o najväčší počet pekární, kaviarní a zmenární.

Najnovšie číslo obsahuje aj niekoľkostranový preklad poviedky Chlad, autorky Jeleny Lengoldovej, laureátky Európskej ceny za literatúru v roku 2011.

K N IHY

14. 12. 2013 • 50 /4573/

Básne, ktoré oslovujú (Duško Trifunović: Čarami, čiarami, husľami. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2013. Preložil Pavel Mučaji.)

Anna Horvátová

S

básňami Duška Trifunovića vyrastali mnohé generácie detí. Okrem toho hoden spomenutia je ešte jeden údaj, pre mnohých neznámy: Pre rockové skupiny Bijelo Dugme, Indeksi, Teška industrija, ale aj pre spevákov Nedu Ukraden, Zdravka Čolića, Arsena Dedića a aj pre Željka Joksimovića písal texty pre populárne pesničky. A to dohromady okolo stopäťdesiat jeho básní bolo komponovaných, – toto nachádzame napísané (ako aj skutočnosť, že Trifunović bol iniciátorom hnutia Sarajevská rock-and-rollová škola) v doslove novej knihy – zbierke básní Čarami, čiarami, husľami Duška Trifunovića (1933 – 2006), z pera Víťazoslava Hronca. O

vydanie tejto zbierky básní srbského spisovateľa, básnika a televízneho autora sa postaralo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci a básne do slovenčiny preložil Pavel Mučaji.

Básne, ktoré nachádzame v knihe, jedna krajšia od druhej, sú zoradené do častí Kresba a hudba, Kreslenie, Spev a hudba, Ľudia z TV. Slovníček je tam tiež. Pre starších čítanie na uvoľnenie, pre mladších skvelé veršíky, pekné slová, pri ktorých odrastali a kochali sa v kráse krásneho slova aj ich rodičia.

Duško Trifunović je autorom nespočetne veľa knižiek básní a prózy, za čo získal početné odmeny. Nakrútil aj dva filmy – Rám pre obraz mojej milej (Ram za sliku moje drage, 1968) a Život je masový jav (Život je masovna pojava, 1970).

Je to azda dostatočný dôvod na to, aby ste siahli po tejto zbierke, a kochajúc sa v básňach Štyri hlavy, Symetria, Kreslenie na vajíčku, Vznik maliarstva, Zátišie, Vokály, Hudba, Spev, Hudobník, Balet, Tanečný rytmus a iných nespomenutých, spomenuli si aj na zašlé dni bezstarostného detstva. Všetky verše oplývajú jednoduchými, k tomu majstrovsky ladenými a starostlivo vyberanými slovami a slovnými spojeniami. Ide tu proste o také poučné veršovačky, ktoré vie vytvoriť špičkový autor, blízky deťom a dokonale narábajúci slovami. Všetko to v jednom vytvára kvalitné, zmysluplné veršíky, ako v básni Jaskyňa: Poľovník najprv žiadostivý jedla, / kreslil ako loví divú zver. /

Strašné to boli vtedy diela, / a celý jeho interiér. / Maľujúc takto život krutý, / aj sám sa desil v sebe: / Akú som to len nakreslil šelmu, / čo na mňa reve? // Keď pritom zbadal, že takým ťahom / skutočnú krásu nenakreslí, / nechal zvieratá a s istou vervou / začal maľovať kvety. / Kvety sú všade života dychom, / myslel si pritom: / Netreba časom mrhať. / Akú som to len nakreslil krásu, keď ju nemožno trhať? ○

Navonok priama, prostá a pritom autentická a moderná (Ileana Ursuová: Rybím jazykom. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2013. Edícia Mosty.)

A. Horvátová

28/VI

N

ezvyčajný titulok zbierky básní Rybím jazykom rumunskej vojvodinskej poetky Ileany Ursuovej čitateľom predkladá obsahovo zvláštne verše, podané akoby nemým, rybím jazykom, ale zato veľavravným.

Slovenským čitateľom knihu v ich materinskej reči sprostredkovalo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci v bežnom roku. Dobrý skutok vykonala aj Dagmar Mária Anoca – urobila výber básní, preložila a napísala doslov. V ňom sú aj tieto vety trefne hodnotiace tvorbu autorky: „Taká je poézia Ileany Ursuovej – navonok priama, prostá a pritom autentická, starobylá, ale aj moderná a zložitá v jednoduchosti, „domáca“ a čerpajúca z pravej zakorenenosti vo svojej kultúre, čo znamená inkluzíve v univerzálnosti. Poézia hľadajúca

pravosť. Sebavyjadrenie, vyjadrenie sveta, záštitu pred tým, čo je mimo svetla.“ V pokračovaní vlastne ozrejmuje nezvyčajné znenie titulu: „Nemou rečou svietidla, pod ktorým by sme mali byť otvorení k dialógu, ozrejmuje aj nemý jazyk rýb, či rybí je ten, ktorý tichom, mlčaním, je veľavravný.“

Sú v knihe state, ktoré nemožno premlčať, nepoukázať na ne, ako táto autorkina úvaha: „Mojou úlohou bolo a zostalo, či som dosť oddelila od seba, aby som sa preklenutím stala lávkou na prebleskovanie svetlonohej poézie...“ Aj básne – také jednoduché a predsa veľavravné, pomenované jednoducho Čierna noha, Mŕtva láska, Nevysychajúca láska, Skrytá nemoc, Tak aj človek, kedy-tedy, Zlo, Pustota, Pustota v domoch, Pustota v srdciach... a zdá sa, že každá báseň v sebe skrýva niečo náročné, iné, takže proste zvoliť si tú naj nie je celkom jednoduché.

Básne v knihe sú zoradené do celkov: O čom to hovorím, Prečo treba prenasledovať umelcov, Pustota v srdciach, Bezúhonný luster, Je tak ďaleko deň zabudnutia, Žena v balkánskej krčme, Nostalgická, Finále. A, samozrejme, poznámky Víťazoslava Hronca a Dagmar Márie Anoca. Okrem toho, že odcitovať možno celý doslov D.

Márie Anoca, lebo je iný, slová sú starostlivo ukladané vedľa seba, ako aj titulok Ileana Ursuová alebo kolekcia z poetiky, a práve tak ako sama poézia Ursuovej, v závere doslovu sa vynímajú navyše tieto slová a v pokračovaní časť básne Zlo: „V rumunskom folklóre žije mienka, že všetko, čo je na zemi, má svoj náprotivok v nebi, a tieto entity majú byť v súzvuku. Ileana Ursuová – mág, ktorý prepája nebo so zemou a zem s nebom (prostým) svetlom poézie (pre niektorých disidentov), nemou rečou poézie hľadá spôsob, ako ten súzvuk znova nastoliť tu, dole, pod nebosklonom: Teda otázkou nie je, či zlo jestvuje, ale koľko ľudskosti v sebe nosíme, a koľko sme z tohto pokladu pripravení podeliť si s inými. ○

V Ý STAV Y

HLAS ĽUDU • OBZORY

Umelcova (márna?) facka (Rastislav Škulec: Remix Refresh Restart; výstava skulptúr, inštalácií a iné 1988 – 2013; Múzeum súčasného umenia Vojvodiny, 29. 11. – 29. 12. 2013)

Juraj Bartoš

„K

ontroverzný, subverzívny, vtipný, (i)racionálny a ironický prístup a pracovný postup aj dnes charakterizuje jeho spôsob realizácie umeleckých prác bez ohľadu na médium, techniku, použitý materiál alebo (ne)existujúci priestor na vystavovanie a intervenciu.“ Takto Suzana Vuksanovićová, kustódka samostatnej výstavy Rastislava Škulca (1967) pod názvom RE/mix/fresh/start v Múzeu súčasného umenia Vojvodiny v Novom Sade, „spočítala“ umeleckú váhu akademickému maliarovi, Autor (Rastislav Škulec) ktorý sa na výslnie vojvodinského výtvarného umenia dostal predovšetkým vďaka Begeči (tam aj žije), Mladenove, Futosvojim sochám, inštaláciám a ume- gu a Novom Sade, je známy tým, že používa rozdielne materiály a náčinie leckým akciám.

Aktuálna expozícia je čiastočne a prístroje a nástroje na vytvorenie retrospektívna. Zahrnuje totiž menšiu malieb, sôch, inštalácií, kresieb… časť Škulcových prác od roku 1988, Predovšetkým k prasknutiu napätých umeleckých diel. Bez ohľadu na to, či fára štetcom po papieri a plátne, vŕtačkou, pílou, čakanom alebo čím-

kovu znenazdajky zrúti na podlahu a zaujme definitívnu, vodorovnú polohu a naplní zmysel, v ktorom sa vodorovné chápe ako pasívne – mŕtve oproti vzpriamenému – živému“.

Skúmajúc vnútorné vzťahy rozdiel-

Ľudová apatieka nych materiálov, zasahovaním do ich obsahovej a formálnej štruktúry, Škulec im vdychuje nový fyzický a duchovný život,

šepká tiché krásne úprimné slová o jej autorovi. Pranieruje spoločenské predsudky, strnulé normy, obzvlášť nespočetné hrozby. Ironicky, priamo, až bolestne realisticky. Tu je, aha, akási hromada kovu na stene, tam, hľa, slučka, onam ostrá žiletka, inam je (asociácia na) jed v téglikoch…

Pomôcka nad pomôcku! Krištáľovo čistá „národná apatieka“. Skvelý výber prostriedkov na presunutie (sa) do „definitívnej vodorovnej polohy“.

Nirvána na dosah, prosím, nech sa páči, poslúžte si. Podáva sa (a zdrama!) „absolútna frakcia / arterroristická atrakcia“. Totálna frakcia.

Vykúpenie, smrtka je tu, iba na krok, na prst, keď chcete, na vlások vzdialená to jest blízka a číhajúca. Ako spomenutý kus ťažkého kovu visí (a dávno a trpezlivo) nad budúcnosťou každého jedinca pevne odhodlaného pasívne – v pohodlí – počkať potichu na Godota.

Rozhovor s umelcom Rastislavom Škulcom v MSUV avizovali na piatok 13. decembra na pravé poludnie. V piatok 20. decembra o 12.00 tamtiež bude nasledovať verejná obhliadka výstavy, verejnosti prístupnej do 29. decembra (v utorok až piatok od 10.00 do 18.00, v sobotu a nedeľu od 10.00 do 14.00). Nezaváhajte, výstava vás dozaista duchovne občerství, vylúdi vám úsmev na zachmúrenej

Ľudový liek na trvalú ochranu sebaúcty koľvek iným po Návštevník (Víťazoslav Hronec) železných kamenných či drevených, alebo plochách necháva ich hovoriť z iného materiálu, furt – nanajvýš vlastným, navrstveMesto, ktoré sa vznáša premyslene a zručne – narába najmä ným jazykom. Výpomyšlienkou. Jeho práce sú, ako sám veď jeho diel často pred časom povedal, „predovšetkým priamo a dravo zapára do podstaty tvári. Je predsa tak trochu trúchlivá, konceptuálne výpovede“. Inštalácia- otázok dotlievajúcej existencie sú- a je tu predsa aj truhla s vianočným mi sa, hovorí, zaoberá preto, lebo ho časného našinca. Je tvrdá a nekom- či novoročným stromčekom. Hotový ○ zaujíma „hrozba, že sa príliš ťažký kus promisná; reve nám do svedomia a darček z nebies.

29/VII

keď mal prvú samostatnú výstavu.

Vo väčšine sú ale jeho práce z posledného desaťročia. Niektoré vznikli vo fáze prípravy pozorovanej výstavy. Výstava ako celok a podaktoré jej fragmenty, jednotlivé práce, sú skutočnou fackou spoločenskému svedomiu; ak len čosi také v tejto časti súdka do nemoty nabitého pušným prachom (Balkánu) ešte (a či už konečne) vôbec existuje. Umelec, ktorý inak pracuje ako výtvarný pedagóg v

V ÝS TAV Y

14. 12. 2013 • 50 /4572/

K VÝSTAVE PRÁC VEĽKÉHO MEXICKÉHO UMELCA

Posadova posadnutosť O. Filip

A

by sa rozumelo rozsiahlemu dielu azda najväčšieho mexického grafika José Guadalupe Posadu (1852 – 1913), treba nielen ozrejmiť niektoré aspekty jeho biografie, ale i poznať labyrint zvykov natoľko zaujímavej krajiny, akou je Mexiko. Posadova tvorba je predovšetkým inšpirovaná umením pôvodných mexických obyvateľov, on sám bol naklonený revolúcii, jeho calavery (kostry alebo smrtky v nepresnejšom preklade) ako častý námet satirickej tlače, do ktorej prispieval, boli alegóriami na vtedajší život v Mexiku. Nimi kritizoval, dakedy až zosmiešňoval domáce a zahraničnopolitické diania a ich aktérov.

30/VIII

Namiesto autoportrétu Calavery najznámejšieho mexického grafického umelca boli najnázornejšou výpoveďou o dobe a vláde Porfiria Diaza (1876 – 1911), keď sa Mexiko ocitlo na vrchole svojej kultúry a zároveň zmietalo v rozporoch veľkého bohatstva a veľkej chudoby. Tisíce ilustrácií ukázali ozajstnú tvár tejto krajiny, vrátane fascinujúcich príbehov priam desivého násilia, zázrakov, prírodných katastrof, ako aj niektorých úsmevných aspektov vtedajších čias.

Posada sa stával známym a slávnym ďakujúc i ďalším calaverám, kostrám, ktoré v súlade s mexickým chápaním smrti maľoval v rôznych humorných

Prenasledovanie situáciách, ako cestujú, hodujú, vzniku názvu výstavy Posajazdia na koňoch alebo sa vezú dových grafík a ilustrácií z na bicykloch. Maľoval ich aj ako posledného desaťročia 19. pouličných predavačov, revoluci- a prvého desaťročia 20.

Revolučná calavera onárov, obyčajných ľudí. storočia Smrť je povolená.

Vychádzajúc z mexického Prebiehala v galérii belehrad- pred storočím, ako aj mnohé chápania smrti ako živej ského Inštitútu Cervantes od iné, neskoršie slávne osobnosti, bytosti, aj ako ďalšieho 1. novembra do 5. decembra a takmer neznámy. Počas života kroku v živote, ktorým zorganizovala ju Národná rada sa netešil priazni odborných kritikov ani akademikov, sa človek premiestktorí jeho ilustrácie, obňuje z jeho utrpenia razy a grafiky považovali a obáv do pokoja za neumelecké, naivné a bezpečia smrti, a ľudové. On si z toho Posadova téma však ťažkú hlavu nerobil, kostier bola zvlášť vedomý si toho, že je príznačná pre prvý jeho dielo živé, páčivé a november – dia de formujúce vzťah Mexičalos Muertos. nov k umeniu. Muralisti Tento deň je pre sa niekoľko rokov po jeho Mexičanov sviatok, smrti rozhodli toto dielo keď spomínajú na oživiť. svojich mŕtvych vo Je mimoriadne rozsiahveselej a radostnej le, pozostáva z približne nálade: s dušami mŕtvych 20 000 prác, z ktorých sa sa v noci smejú, tancujú, zachovalo ich pár tisíc, popíjajú, hýria. Oslavy tohto je plné odkazov, jasnej sviatku, už tradičné a popusympatie mexického lárne, sú v znamení večnej ľudového grafika k žihry života a smrti a mnovotu malých ľudí, občas hých rituálov ako najlepších poznačene fatalizmom spôsobov prezentácie oslaa fascináciou smrťou. vy života prostredníctvom No v ňom sa, tak ako spomienok na svojich dranikde inde, verne zrkadlí hých zosnulých. Pôvodné život Mexika na sklonku náboženstvo v Mexiku sa devätnásteho, ako i na pozeralo na život a na smrť Na prechádzke začiatku dvadsiateho ako na dve strany tej istej mince, ktoré je potrebné prijímať pre kultúru a umenie. Pozostávala storočia. Nečudo, že neskoršie ako prirodzenú súčasť ľudskej z rozličných tematických segmen- výrazne a významne inšpirovaexistencie. tov jeho tvorby, grafík a ilustrácií lo ďalších muralistov, akými sú Tu, ako aj v poviedke Edmunda plných mexickej kultúry, dejín a Rufino Tamaro, Raúl Anquiano, ○ Valandésa, možno hľadať príčiny politiky. Posada umrel presne Diego Rivera...

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Michal Ďuga • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984.

k u lT Ú R a V PETROVCI BIEnálE slOVEnskýCh VýTVaRníkOV V sRBsku

Pozornosť opäť upriamená na výtvarníctvo aždé dva roky naši akademickí maliari majú svojrázny sviatok. Vtedy sa všetci hrnú do Petrovca na kolektívnu výstavu obrazov, či na výtvarnícke snemovanie, ktoré tiež pustilo korene. V sobotu 7. decembra odpoludnia a predvečerom Petrovec dýchal výtvarníctvom. Bienále slovenských výtvarníkov v srbsku v priestoroch Galérie Zuzky Medveďovej pretrváva už 23 rokov a pravidelne každé dva roky prinesie priesek tvorivosti slovenských akademických výtvarníkov. V rámci tejto umeleckej slávnosti sa teraz predstavilo 24 umelcov a návštevníci galérie do konca roka budú mať možnosť pozrieť si expozíciu pozostávajúcu zo 45 obrazov, grafík, inštalácií a skulptúr už dobre známych autorov, ale aj nových adeptov výtvarníctva, či nových autorov hlásiacich sa k slovenskej národnosti. svojou koncepciou výstava v podstate adek-

K

Vedeckú pozornosť Dr. Iva Paštrnáková upriamuje na život a dielo Cyrila Kutlíka

vátne odzrkadľuje aktuálny stav nášho profesionálneho výtvarníctva. na tohtoročnom bienále sa predstavili Ján agarský, Miško Bolf, Mira Brtková, Pavel Čáni, Michal Ďurovka, Ľubka Ergová, Viera Fajndovićová-súdiová, Mária Galátová-Ćirovićová, Mária Gašková, Milan Grňa, Marijan karavla, Martin kizúr, Jozef klátik, Ivan križan, Zdenka Mária Madacká, andrea Merníková, Jasna Opavská Mraovićová, Pavel Pop, Zvonimír Pudelka, Ján stupav14. 12. 2013

50 /4573/

Na vernisáži sa priamo zúčastnilo 16 z 24 účinkujúcich umelcov na tohtoročnom bienále

ský, Milan súdi, Jaroslav Šimovič, Rastislav Škulec a Daniela Triašková.

Tvorbu maliarov slovenského profesionálneho korpusu v srbsku v rámci vernisáže predstavili Mr. P. Čáni, J. klátik a Vladimír Valentík.

Cena Cyrila kutlíka za životné dielo sa dostala do rúk maliara M. súdiho a Cenu karola Miloslava lehotského za výtvarný počin, resp. najpovšimnutejšiu výstavu za posledné dva roky získala umelkyňa M. Brtková. Predsedníčka nRsnM anna Tomanová-Makanová, ktorá výstavu aj otvorila, verejnosti prezentovala, že si v podobe výkupnej ceny do svojej kolekcie národnostná rada zvolila z prác vystavených na tomto bienále grafiku P. Popa Hold Dalímu. V úvode vernisáže sa predstavil aj klarinetista Bogdan Ranković.

V sobotu okrem samotnej výstavy i tentoraz v Modrom salóne slovenského vojvodinského divadla prebiehalo výtvarnícke snemovanie, 8. v poradí. Pokúsili sa ho upriamiť na vymedzenú tému: Slovenské umenie alebo umenie Slovákov – fikcia alebo skutočnosť. snemovanie otvoril riaditeľ slovenského vojvodinského múzea Mr. P. Čáni, moderovala ho Tatiana Mitićová a aktívne sa v ňom zúčastnilo deväť referentov. Príspevok Etnicita, priestor a čas v umení z pera prof. samuela Boldockého azda najviac oslovil zo 20 prítomných priaznivcov výtvarníctva. Dr. Iva Pavel Pop vedľa vlastnej grafiky, Paštrnáková zase priniesla ktorú kúpila NRSNM niečo nové o maliarovi Cyrilovi kutlíkovi, o ktorom v kontexte začiatkov moderného umenia v srbsku hovorila aj Dr. Jasna Jovanovová. so svojimi príspevkami sa na snemovaní zúčastnili aj profesori z Banskej Bystrice Dr. Jaroslav uhel a Dr. Ján husár, ako i sochár, maliar a reštaurátor Dr. Peter Čambál, tiež zo slovenska. Prítomní si vypočuli i príspevky domácich referentov, spisovateľa ladislava Čániho, režiséra Miroslava Benku a výtvarného kritika V. Valentíka, ktorí sa vo väčšej miere alebo iba okrajovo dotkli uvedenej témy snemovania.

J. Čiep Z diskusie na záver 8. výtvarníckeho snemovania

hlas ĽuDu

31

K U LT Ú R A 20. MEMORIÁL JURAJA ONDRÍKA V STAREJ PAZOVE – PRVÁ ČASŤ

V znamení výstavy a divadelných predstavení A

ktivisti staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka a SD VHV si počas celého roka pripomínajú vzácne jubileum – 110. výročie slovenského divadelníctva v Starej Pazove. Po divadelných prehliadkach ďalšie významné podujatie v tomto spolku a v tomto divadle sa začalo v piatok 6. decembra. Otvorením dokumentárnej výstavy Z dejín slovenského divadelníctva na Dolnej zemi v aule Padinskí ochotníci a ich Nízkotučný život divadelnej sály slávnostne odštartoval 20. Memoriál Juraja bol veľkým spolkárom a zároveň pripomenul, že všetky kultúrne Ondríka. diania v organizácii slovenského spolku a tamojšieho divadla počas decembra sa budú niesť v znamení tohto jubilejného memoriálu.

Autorkou výstavy Z dejín slovenského divadelníctva na Dolnej zemi je Pazovčania si s pôžitkom pozreli výstavu Mgr. Jarmila Na barda staropazovského di- Gerbocová, ktorá prejavila povadelníctva si počas otvorenia tešenie, že sa práve touto výstavýstavy zaspomínal Jaroslav Li- vou začína tohtoročný Memoriál tavský-Didi. Povedal, že J. Ondrík Juraja Ondríka. Zároveň sa po-

V sobotu 7. decembra predďakovala všetkým tým, ktorí s ňou par- stavitelia pazovského spolku a diticipovali na tejto vadla presne napoludnie položili ináč putovnej vý- kvety k hrobke Juraja Ondríka stave, a konkrétne, (1933 – 1992). Zároveň si pripočo sa týka staropa- menuli 80. výročie narodenia zovského prostre- tohto všestranného ochotníka. dia, veľkú nápo- Pazovskí divadelníci v nedeľu 8. mocnú ruku jej po- decembra v divadelnej sále zadali Miroslav Demák hrali predstavenie Ľudmily Raa Katarína Verešo- zumovskej Drahá pani profesorvá. „Dali mi aj také ka v réžii Aničky Balážovej. informácie, ktoré som v archívnych materiáloch o pazovskom divadelníctve nenašla,“ prízvukovala okrem iného Gerbocová pri otvorení výstavy.

Práve J. Gerbocová je aj režisérkou divadelného predstavenia autora Viliama Klimačeka Nízkotučný život v podaní členov Padinského ochotníckeho divadla Nová scéna. Padinčania vo svojej tretej divadelnej sezóne premiérovo za- Z otvorenia dokumentárnej výstavy: hrali štvrtú hru v deň otvo- Jaroslav Litavský-Didi a Jarmila renia 20. Memoriálu Juraja Gerbocová Ondríka v Starej Pazove.

V druhej časti memoriálu v Bolo to vlastne prvé vystúpenie Scény mladých, prevažne pa- nedeľu 15. decembra na prodinských žiakov kovačického grame je premiéra Pazovského gymnázia. Hra Nízkotučný život je kalendára na rok 2014 a predparafrázou na súčasnú spoloč- stavenie SVD Opona nahor. nosť, v ktorej žijeme.

A. Lš.

KNIŽNÁ NOVINKA

Obrázkový Petrovec Vladimíra Urbančeka Ď

alší skvost knižnej produkcie vojvodinských Slovákov v týchto dňoch vydala Matica slovenská v Srbsku. Ide o fotografickú monografiu venovanú petrovskému maliarovi Vladimírovi Urbančekovi. Narodil sa v roku 1941, dlhé roky žil v zámorí a pred desiatimi rokmi sa vrátil do rodiska, kde teraz žije a tvorí. Primeraný materiál spracoval Dr. Ján Kišgeci a publikáciu pomenoval Petrovec Vladimíra Urbančeka. Je to svojráznym pokračovaním dobrej spolupráce, ktorú začali inštaláciou Urbančekových obrazov a organizovaním výstavy počas Slo-

32

Veselé úsmevy na tvári všetkých z dobre vykonanej práce

venských národných slávností v Dome Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka v minulom roku.

V utorok 3. decembra nedlho na to, ako knihu dostavili vydavateľovi, v dome tohto maliara sa

udiala skromná slávnosť, keď pánovi Urbančekovi udelili autorské výtlačky čerstvo vytlačenej knihy. Keď si ju dôkladne poprezeral, autor reprodukovaných obrazov vyjadril veľké uspokojenie nad grafickým výzorom knihy a verne reprodukovanými farbami odtlačených obrazov v knihe. Tejto sviatočnej chvíli okrem maliara Urbančeka svedčili aj jeho manželka Ann, v mene Matice slovenskej v Srbsku predsedníčka Katarína Melegová-Melichová a zostavovateľ knihy Ján Kišgeci.

14. 12. 2013

J. Čiep 50 /4573/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A Z VEČIERKA MOMS NOVÝ SAD

ského rozhlasu, kde bol lektorom a hlásateľom. Aj napriek teologickému vzdelaniu nebol náboženským fanatikom. Bol pokrokovým človekom, ktorý prijírové domy a fary. Pričinil sa aj o mal všetko nové, ale nezabúdal hmotné zabezpečovanie cirkvi a na staré hodnoty. Potvrdením o rozmach vydavateľskej činnos- blízkych vzťahov so štátnymi orti. Vtedy začala vychádzať Ro- gánmi boli aj uznania, ktorými ho čenka, obnovený bol Evanjelický vyznamenal prezident štátu – Rad bratstva a jednoty so zlatým vencom a Rad zásluh za národ so zlatou hviezdou. Vyznamenaný bol aj zo strany Mesta Nový Sad, a to Chartou mesta a Októbrovou cenou Nového Sadu.

Okrem týchto a mnohých Dôstojný pán biskup Samuel Vrbovský (sprava) iných zaujímaa velebný pán farár Vladislav Ivičiak vostí zo života hlásnik a vyšli početné cirkevné J. Struhárika prítomní si mohli publikácie – Tranovského kan- pozrieť aj dokumentárny film V cionál, Evanjelický funebrál, Svä- službách ľudu, venovaný biskuté pašie a iné. povi, ktorý nahrala Slovenská Velebný pán farár V. Obšust redakcia TV Nový Sad v roku poznamenal, že biskup Struhárik 1984. bol činný aj mimo cirkvi. Pôsobil v slovenskej redakcii NovosadJ. Pániková

Uznával nové, na staré nezabúdal ecembroSvoju kňazskú vé stretnuslužbu začal v Bajtie novosadskí ši, kde pôsobil od matičiari spolu marca do konca s novosadským decembra v roku cirkevným zbo1931. Odtiaľ prerom SEAVC vešiel do Slovennovali pamiatského Alexanke zosnulého drovca, dnešnébiskupa Sloho Jánošíka, kde venskej evanbol zborovým fajelickej a. v. rárom do roku cirkvi a čestné1947, keď sa preho predsedu sťahoval do NoMSJ ThDr. Juvého Sadu. Za biraja Struhárika skupa Slovenskej pri príležitosti ThDr. Juraj Struhárik evanjelickej a. v.

20. výročia jeho (Foto: archív novosadského cirkvi bol zvolecirkevného zboru) smrti. O jeho ný v roku 1957. pôsobení na poste kňaza, bisku- Na tomto poste bol do roku 1983, pa, ale aj všeobecne v spoloč- keď odišiel do penzie. Umrel o denosti, hovorili dôstojný pán biskup sať rokov neskoršie, na následky Slovenskej evanjelickej a. v. cirk- autonehody.

Počas jeho úradovania vybuvi v Srbsku Samuel Vrbovský, velební páni farári Vladimír Obšust dované bolo evanjelické ústredie a Vladislav Ivičiak, ktorý prečítal v Novom Sade, v ktorom sa odposlednú biskupskú správu bi- vtedy nachádza Biskupský úrad SEAVC v Juhoslávii / Srbsku, vyskupa Struhárika z roku 1983.

Bývalý biskup Struhárik ako budované a obnovené boli niekkňaz pôsobil iba v troch osadách. toré kostoly, modlitebnice, zbo-

D

STARÁ PAZOVA

STARÁ PAZOVA

Programy k 135. výročiu založenia knižnice Večierok ohto roku si v staropazovskej Ľudovej básnikov, M. Vuksanović mal o ňom besedu. animovaného Tknižnici Dositeja Obradovića pripomínajú V umeleckej častiváčkaprogramu vystúpila spevýznamné jubileum – 135 Mária Radivojevićová. filmu rokov založenia. V súlade s V piatok 6. decembra na promožnosťami, ako povedagrame bol koncert novobála riaditeľka Nataša Filiponovského cirkevno-spevácvá, namiesto špeciálnej keho spolku Ostrog. Členovia oslavy jubilea v pazovskej tohto spolku pod vedením knižnici pripravili niekoľko dirigentky Katariny Stankokvalitných a rozmanitých vićovej predniesli diela Vojiprogramov, ktoré sa koslava Ilića, Petra Konjovića, nali v dňoch 4. až 12. deMilivoja Milivojevića... cembra v miestnostiach Do programov k jubileu knižničného Oddelenia pre staropazovskej knižnice nadospelých. plánovali aj Sriemsky večieV stredu 4. decembra rok (v utorok 10. decembra) hosťom literárneho veso spisovateľom Radivojom čierka bol akademik a Prokopijevićom-Prokom a správca Bibliotéky Matice jeho priateľmi, kým vo srbskej v Novom Sade Miro štvrtok 12. decembra do PaVuksanović. Pri príležitos- Miro Vuksanović zovy mala pricestovať Anti 200. výročia narodenia gelina Petrovićová, známa súPetra Petrovića Njegoša, čiernohorského časná spisovateľka a autorka románov Psivladyku, filozofa, štátnika, najväčšieho čier- ha a Čistač. nohorského a jedného z najväčších srbských a. lš.

14. 12. 2013

50 /4573/

HLAS ĽUDU

stredu 20. novembra si v Starej Pazove záujemcovia mali príležitosť pozrieť najlepšie, teda odmenené diela z Európskeho festivalu animovaného filmu Balkanima. Bol to prvý večierok animovaného filmu v meste a usporiadala ho Neformálna skupina Štrik v spolupráci s Kanceláriou pre mladých Stará Pazova a Klubom Pevac.

Festival začiatkom októbra v Belehrade zoskupil veľký počet autorov a prednášateľov z rozličných oblastí videoprodukcie, s dôrazom na animáciu. Tento ročník bol venovaný nedávno zosnulému profesorovi Nikolovi Majdakovi, zakladateľovi a umeleckému riaditeľovi festivalu Balkanima. Premietaných bolo úhrnne 130 filmov z 28 krajín. Cieľom premietania odmenených filmov v Starej Pazove bolo podnietiť mladých ľudí, aby sa viacej zaoberali vizuálnym umením, a tým podporiť jeho animovanú formu.

A. Lš.

V

33

K U LT Ú R A MEGAOBRAZ PRE ÚRAD PRE SLOVÁKOV ŽIJÚCICH V ZAHRANIČÍ

Kovačické šíre pole Ď

alší maliarsky skvost je na ob- lého storočia. Neskôr väčšie obrazy zore. Megamaľbu Kovačické šíre pre UNICEF, UNESCO a Medzinápole rozmerov 180 x 280 cm v dru- rodný Červený kríž„kreslila“ Zuzana hej polovici novembra dva týždne v Chalupová. Roku 1992 a 2002 pohoteli v Poľnom Kesove pri Nitre kre- všimnutiahodné olejomaľby venoslilo kvinteto kovačických insitných vané jubilujúcej rodnej dedine namaliarov: Pavel Hajko, Pavel Cicka, maľoval Ján Glózik (Kovačica 190-ročJán Glózik, Eva Husáriková a Zuzana ná; Dvestoročná Kovačica).

Po obraze v slovenskej ambasáde Vereská. Obraz bude zdobiť Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí ako dar niekoľkí umelci (Pavel Cicka, Martin maliarov – členov Galérie insitného Marko, Ján Husárik a Ján Glózik) vytvorili aj spoločnú maľbu väčších umenia z Kovačice.

Obdivovaná krásna spoločná ole- rozmerov Vojvodina v malom na Mi- Kustódka Anna Žolnajová-Barcová pri Dvestoročnej Kovačici jomaľba veľkých rozmerov ve Slovenskej republiky diela, ktorú ako sponzorský dar pre Sťahovanie Slovákov na sa nachádza aj triptych výstavbu podkrovia debeljačskéDolnú zem na VeľvyslaPavla Cicku, Martina mu podnikateľovi – stavebníkovi nectve SR v Belehrade koMarkova a Pavla Haj- venovali Martin Markov, Ján Glózik, vačických (Pavel Hajko, ku. Spomínaná tzv. Ko- Štefan Varga, Rozalija Markovová, PaPavel Cicka, Ján Glózik a vačická trojka namaľo- vel Cicka, Zuzana Vereská, Jozef Zuzana Vereská) a padinvala megaobraz Z Dol- Havjar, Anna Lenhartová, Eva Huských (Ján Husárik a Marnej zeme aj pre Literár- sáriková, Ján Žolnaj, Drago Terzić a tin Markov) insitných ne múzeum v Martine Nada Koreňová. umelcov vznikla nemaJán Glózik okrem už spomínaných a s vojvodinskou slolým pričinením padinskévenskou tematikou aj známych diel v Kovačici má ešte aj ho galeristu Pavla Čapu pre súkromného zbe- po dve megamaľby v Rusku (Ukra21. júla 1995 z príležitosti jinská dedina pre Ukrajinca žijúceho rateľa vo Viničnom. osláv 250. výročia príchoMúzeum trúby v v Moskve a Vojvodinská slovenská du Slovákov do Vojvodiny.

Guči krášli monumen- svadba) a vo Vršci (Žatva a Dedina) Prvé maľby veľkých roz- Megamaľbu Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem tálna maľba Kovačica v a jednu v talianskom Miláne (Moja merov v insitnom umení kreslilo šesť umelcov Guči,ktorúpre jubilujúci dedina).

Kovačice tvoril Martin JoAj týmto spôsobom insitní maliari náš. Pri vchode do jeho domu na Ča- nisterstve kultúry SR v Bratislave. Na- festival trubkárov v Dragačeve tvoplovičovej ulici, kde mal aj svoj ate- sledovala aj obrovská maľba Krása, rili Pavel Hajko, Martin Markov, Ján z Kovačice a Padiny, členovia chýliér, si návštevníci všimli také majs- láska a mier pre Devín banku na Slo- Glózik, Štefan Varga, Rozalija Mar- rečnej Galérie insitného umenia, trovské diela. Jednu z prvých me- vensku, ktorú spoločne tvorili Eva kovová, Pavel Cicka a Zuzana Ve- dávajú o sebe vedieť slovenskému gamalieb Kovačický proces nakreslil Husáriková, Pavel Cicka, Zuzana Ve- reská. Sriem, Banát a Báčka je názov a (nielen) slovanskému svetu.

Ján Špringeľ Jonáš na začiatku 50. rokov minu- reská a Ján Glózik. Na Veľvyslanect- ďalšieho ohromného výtvarného

S ALENOU KLÁTIKOVOU, ÚČASTNÍČKOU PROJEKTU REFLEXY NA ROVINE

Mladí umelci si otvorili srdce a oči K

oncom novembra a začiatkom decembra sa v Starej Pazove realizoval projekt Reflexy na rovine v organizácii Nadácie Brtka – Kresoja a z iniciatívy Miry Brtkovej, výtvarníčky, módnej návrhárky, divadelnej a filmovej režisérky zo Starej Pazovy. Účastníčkou projektu bola aj Alena Klátiková, študentka 4. ročníka Akadémie umenia v Novom Sade na Katedre grafiky.

Po ukončení viacdňového podujatia, ktoré by sa v Starej Pazove malo stať tradičným a cieľom ktorého je aj založenie filmového a fotografického strediska, Klátiková nám povedala, že ju okrem grafiky vždy

34

zaujímala aj fotografia. Ako uviedla, väčšina mladých umelcov a študentov umeleckých akadémií, ktorí sa zúčastnili v tomto projekte, majú za sebou hodne skúseností z uvedenej oblasti. „Na výtvarných táboroch je dôležité, s kým si, lebo je veľmi vzácna výmena skúseností a názorov,“ uviedla naša spolubesedníčka. Zdôraznila tiež, že účasť na tomto projekte pre ňu znamenala mnoho, lebo mladí nemajú tak často príležitosť stretnúť sa a prejaviť svoje umelecké schopnosti. Lásku k umeniu a najmä ku grafike má zaštepenú už od malička, a to od otca Jozefa Klátika, výtvarníka, básnika a

univerzitného profesora.

Počas realizácie projektu mladí umelci a študenti Akadémie umenia navštívili Múzeum Macura v Nových Bánovciach, ktorý bol údajne pre nich aj najkrajším miestom na tvorbu, inšpiráciu hľadali aj v samotnej Starej Pazove a na mestskom cintoríne, kde si všímali početné pomníky. Alena dobre pozná Pazovu, lebo tu skončila základnú školu. „Mira Brtková bola často s nami, čo nás nesmierne tešilo, dávala nám smernice ako tvoriť... Ukázala nám aj svoj ateliér, hoci je jej tvorba a práca mne veľmi dobre známa,“ pove-

dala Klátiková, a doložila, že jej práve táto umelkyňa vždy bola vzorom a inšpiráciou.

A. Lš.

Foto: z archívu A. Klátikovej

14.12. 2013

50 /4573/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A JURAJ LAVROŠ – DRUHÁ GENERÁCIA PADINSKÝCH MALIAROV

Rozprávkar, hudobník a maliar I

nsitné umenie je tvorivá činnosť, ktorú určuje vrodená, neraz nespútaná sila výtvarne vyjadriť stav autorovho vnútra či povedomia a podať výpoveď o stave duše. Duša insitného maliara Juraja Lavroša je čistá, dokázal to majstrovstvom štetca na vlastných olejomaľbách. No jeho obrazy nie sú len postavičky v krajine, studne a nezbedné gunáre, ale aj osobná spoveď autora.

právať o sebe Juraj Lavroš, padinský insitný maliar.

Narodil sa takpovediac v umeleckej rodine. Kreativitu a talent zdedil po matke, ktorá v minulosti pomocou „furiem” a farieb skrášľovala steny mnohých padinských domov. Tak svoj talent, ktorý spojil s láskou k rodnej dedine, Juraj objavil už v útlom detstve. V základnej škole si učiteľka výtvarnej kultúry Anna Ba-

Mal príležitosť sledovať tvorbu aj zakladateľov insity; na snímke Juraj Lavroš s manželkou Evkou v spoločnosti insitných maliarov Martina Jonáša a Zuzany Chalupovej

Jeho túžby, názor a fantázia.

Dolnozemský insitný maliar Juraj Lavroš z Padiny, ktorý sa 27. júna 2013 dožil päťdesiatych narodenín, patrí do druhej generácie skupiny kovačických a padinských insitných umelcov, ktorých dnes poznajú v celom svete. Základnú školu skončil v rodisku. Remeslu sa učil pri súkromných majstroch. V súčasnosti je fasádnikom a pracuje súkromne. Maliarstvu sa venúva už 25 rokov. Je rozprávkarom, hudobníkom a maliarom zároveň, jeho obrazy očarúvajú nielen maliarskym kumštom, ale i príbehom. Historky na jeho maľbách sú svedectvom o živote Padinčanov, ktorí si dodnes zachovávajú svoje ľudové tradície. Pestrofarebné obrazy J. Lavroša sú toho dôkazom.

– Nechcem hovoriť o svojej tvorbe. Viem iba to, že som celým srdcom pripútaný k rodnej dedine a maliarskemu remeslu, – ticho a trochu hanblivo začal roz14. 12. 2013

50 /4573/

biaková všimla Jurajov zmysel pre výtvarníctvo a zapojila ho do výtvarného krúžku. Prvé výraznejšie kontakty s maliarstvom nadviazal však neskoršie, a s insitným umením vďaka bratovi Pavlovi.

– Skúsil som maľovať v roku 1986 a o päť rokov na to som sa so štetcom a farbami začal intenzívnejšie priateliť.

Teda časom sa Juraj naučil správne pracovať s dostupnými výrazovými prostriedkami a farba sa po čase stala „silou, vytvárajúcou ľudské pocity”. Prvú samostatnú výstavu prác mal v roku 1994 v Kovačici, keď sa stal i členom Galérie insitného umenia. Tvorbu potom prezentoval verejnosti aj na spoločných výstavách, ktorých bolo doteraz ponad sto. Jeho obrazy poznajú napríklad v Montreale, Bratislave, Nitre, Detve, Trenčíne, Trenčianskych Tepliciach… Na domácej pôde vystavoval v Padine, Kovačici, Pivnici, Kysáči, Báčskom HLAS ĽUDU

Petrovci, Belehrade… Vo svojich motívoch sa vracia do detstva, kde so svojimi rovesníkmi zažíva mnoho príjemného, pekného a veselého. Na Jedna z prvých Jurajových výtvarných prác bola obrazoch po- Kovačická bara namaľovaná v roku 1993 pisuje krásu Padinský umelec Lavroš sa svojej rodnej dediny a v mnohých prípadoch zachytáva Padi- vždy pohrával s farbami, a to i na nu z minulosti, keď sa voda čer- prvý pohľad v odlišných maliarpala zo studní, pásli sa husi, kač- skych technikách. Jeho cieľom je ky, lovili sa ryby na bare, na po- vytvoriť jedinečné maliarske dieliach rástlo žitko s neodmysliteľ- lo hodné uznania a obdivu. nými červenými makmi… Témy Okrem krásnych dojmov z posi nachádza v rozhovoroch so su- četných prezentácií svojich obsedmi, rodinou, priateľmi. Jura- razov doma a v zahraničí v druhej jovi Lavrošovi odvaha nikdy ne- polovici bežného roku sa zúchýbala. Jeho smelým a správ- častnil aj na 7. medzinárodnej výnym krokom bol aj pokus za- stave Grad muzej železnice Lapooberať sa hudbou. Naposledy vo, kde sa mu v kategórii maliarstva do rúk dostalo uznanie a prvé miesto za obraz Vodár. A na otázku, ktorý obraz mu je najmilší, s úsmevom odpovedal: – To je ako keby ste odo mňa žiadali, aby som povedal, ktoré dieťa mi je najmilšie.

Pre mňa je každý obraz vzácny, milý. Každý má svoju rozprávku, do ktorej som vtkal kúsok seba a svojej lásky. To sa proste nedá povedať, ale obraz, ktorý mi tesne pripomína detPadinský maliar strávi pol dňa maľovaním stvo, rozprávku jednévo svojom ateliéri ho môjho príbuzného, sa vyskúšal ako fujarista. Na- je obraz Sneh uprostred leta. Ten príklad i na otvorení 3. samo- napadal v Padine v roku 1919.

Zaujímali nás aj maliarove statnej výstavy obrazov v rodnej Padine v prvej polovici júla t. r. plány.

– Chcem zdokonaliť svoju práSvojimi obrazmi túto umeleckú rodinu dopĺňa aj dcéra Ljilja- cu, namaľovať ešte veľa kvalitnejších obrazov. Mojou veľkou na Galasová. A Juraj dokladá: – Maliarstvo má blízko k srdcu túžbou je navštíviť kolísky maaj manželka Evka, ktorá začala ma- liarstva – Taliansko, Francúzsko, ľovať v roku 1992, tiež zať Vladimír, Španielsko… do maliarskeho remesla sa zaA. Chalupová úča aj mladšia dcéra Lýdia. Okrem Foto: autorka malého vnúčika maliarstvo je a z archívu maliara naša druhá spoločná láska.

35

K U LT Ú R A SVET VÝSTAV

Svetlany Velmar-Jankovićovej a iných, so základnými biografickými údajmi v srbčine a v angličtine, na drupre skutočnosť, že hej je niektorý z prasme si v roku, ktocovníkov knižnice s rý končíme, pripoich dielami a základmenuli jubileá vianými odkazmi vyjacerých z nich: 200 drenými niekoľkými rokov od narodemyšlienkami, na tej nia Njegoša, 180 tretej, nepochybne rokov od narodenajzaujímavejšej, sú nia Jovana Jovačasti rukopisov, ilunovića Zmaja, 120. strácie, poznámky alevýročie narodenia Pár rukopisov a ilustrácií Jovana Jovanovića-Zmaja bo aj korektorské záMiloša Crnjanskésahy autorov. Klasika ho... je ozaj v trende, len Každé z približne dvadsať troj- spieva k širšiemu záujmu o číta- škoda, že podujatia tohto druhu stranných panó na otvorenom nie a knihu. Na jednej strane vý- sú dosť zriedkavé. Veď bohaté znázorňuje materiály z bohatej kladných skriniek sú fotky spi- kultúrne dedičstvo máme aj v zbierky Národnej knižnice, ktorá sovateľov: Stevana Sremca, Voji- mnohých iných oblastiach tvorpráve v tomto jesenno-zimnom slava Ilića, Lazu Kostića, Isidory by a umenia. období trefným spôsobom pri- Sekulićovej, Branislava Nušića, Oto Filip

Klasika nestarnúca ové časy, nové aj praktiky. Na korze na belehradskom Kalemegdane, ktoré v minulých rokoch o tomto čase najčastejšie zívalo prázdnotou, sa chodci od polovice jesene nielenže môžu kochať v pohľade na rieku Sávu, ale si aj pozrieť exponáty výstavy Klasika je vždy IN, ktorej autorom je Dušan Zlokolica. Usporiadateľom je Národná knižnica Srbska v spolupráci s verejným podnikom Belehradská pevnosť a spoločnosťou Intesa, náplňou zase pohľad na dielo, rukopisy, ilustrácie a kresby devätnástich spisovateľov z obdobia predminulého a minulého storočia. Podujatie osožné a poučné, zvlášť

N

RECENZIA

Antický hrdina Bekim Fehmiu (Nad autobiografiou Blistavo i strašno) aký bol, čo sa Radeho Šerbedžiju týka, tento herec, prvý z nich, z najväčších v bývalej krajine.

Ako takého ho označil v smútiacom texte v novinách Danas, keď pred tromi rokmi jedným výstrelom Bekim Fehmiu skoncoval s vlastným životom.

Bola som malá, keď bola aktuálna snímka Skupljači perja Aleksandra Petrovića. Keď dosiahla svetový úspech. Rovnako tak i taliansky epický seriál Odyseus. Veľmi živo si ale spomínam na to, ako som v jeho Bielom Borovi či Odyseovi dovidela k podstate, činorodej miazge. Nebolo možné nevšimnúť si tú tvár, ktorá znepokojovala. Aj na priloženej fotografii to vidieť. Na tejto peknej antickej tvári, vytesanej najšikovnejšou rukou akéhosi všemohúceho sochára, ostré vrásky odhaľovali akúsi takmer achillovskú odvahu, a pohľad vždy svietil ako svieti hrana meča, ktorá stína. Zakrvavené ruky dvíha do výšky očí.

Viacdetailová fotografia ozvláštňuje titulnú stranu autobiografie Bekima Fehmiu Blistavo i strašno, ktorá vyšla začiatkom 2013 vo vydavateľstve Samizdat B92. Veľmi sa teším zámeru vydavateľov, ktorí aktuálne prezentujú autobiografie.

T

36

Nielen s cieľom výnosného počinu, za ktorým ale stojí kvalita. Napríklad Otkup sirove kože Abdulaha Sidrana, Dan prođe, godina nikad a Druga knjiga Žarka Lauševića. Nenechala by som si ich ujsť, ani keby boli beletrizované, či vyhrotené až po gýčové švíky, a nie to ešte takéto, aké sú – seriózne a provokatívne. A tak v hercoch, dramaturgoch, odhaľujem spisovateľské levy, fajnšmekrov a fakt, že u tých najväčších sa nevyhnutne snúbi niekoľko talentov. Avšak okrem spomenutých Bekimova autobiografia v dvoch zväzkoch je tu na vyhrotenie osamotená. Iná.

Ako to povedal recenzent Miljenko Jergović: „Niečo celkom iné, rozličné od všetkého toho, čo naše stádo, rod a národ obvykle je.“ V prvej časti memoárovej knihy slovanským čitateľom otvára brány kosovského albánskeho dvoru a svojho rodinného domu, a hovorí o tom, čo v našom svete znamenalo byť Albánec. Čo znamenalo čestné slovo, besa, konať dobro a bojovať za spravodlivosť. V druhej časti roztvára brány Belehradu a Juhoslávie píšuc o svojej hviezdnej kariére a o živote človeka spôsobom, ako u nás nikto nepísal. Bol a zostal jediný, ktorý si v tom čase

urobil hollywoodsku kariéru. Je to príbeh o závratnom úspechu, o takzvanej vysokej spoločnosti, kde je film veľký biznis. Hral po boku s Johnom Hustonom a vo vlastných plachtách Candice Bergenovej, Shirley Mac Laine a Avy Gardner. Možno bol pritom indiskrétny? Áno, to pripadá iba málokomu z nás ľudí. Tieto knihy sú jeho testamentom, aký prináleží iba posledným bojovníkom, básnikom, mudrcom, hercom a samurajom.

V ťažkých časoch, o ktorých sa píše v posledných kapitolách, ktoré zdevastovali naše životy, ktoré i ďalej žijeme, Bekim ako dáky antický hrdina nemý a uväznený nehybne stál medzi znepriatelenými národmi.

Zhrozený a urazený prestal sa zaoberať umením, keďže toto „zradcovské povolanie” stratilo každý zmysel na týchto krážoch, kde sa ľudia premenili na zveri. Mohol odísť do Paríža alebo do Ríma. Niekam

inam. Avšak hrdý a dôstojný, aký bol, v manieri antického hrdinu svoju cestu sám sebe určil. Zatvoril sa medzi štyri steny svojho belehradského domu, z ktorého len zriedka vychádzal… Tam hlavne čítal knihy, mlčal a písal.

A takto žil dobrovoľnícke vyhnanstvo z oboch národov, ktorých niekedy preslávený zaslúžilý umelec bol.

Rade Šerbedžija spolu s Miroslavom Tadićom vyspievali aj Pieseň pre Bekima (parafráza): „Akési dávne mladé časy zranené nám duše hojí, ty odchádzaš sám, zostávam dlh v krčme zaplatiť.“ Ako sa cítia jeho dlžníci, čo sa mu nepriklonili, keď menil svet, čítajúc túto jeho hviezdno-hrôzostrašnú memoárovú prózu, ktorú končí snovou víziou mamy? Radí mu, aby spieval pieseň o včele, ktorou jeho otec denne začínal výučbu: Spievaj, synku, je to dobré pre zdravie. Bekimova posledná pieseň splýva so Schilerovou-Betovenovou Ódou na radosť...

Annamária Boldocká-Grbićová

14. 12. 2013

50 /4573/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R a aKTiviTY RaDY PRE RoDovÚ RovNoSŤ oBcE BÁčSKY PETRovEc

Za zveľadenie služieb pre ženy eď Pokrajinský sekretariát pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť vypísal súbeh, Rada pre rodovú rovnosť obce Báčsky Petrovec sa prihlásila s projektmi zo svojho ročného plánu. Jeden z tých projektov sa v novembri realizoval, o čom sme sa porozprávali s predsedníčkou Katarínou Zorňanovou.

Na čo Rada dala dôraz v aktuálnom projekte z oblasti rodovej rovnosti?

– analýzou sme dospeli k záveru, že naše výborníčky v lokálnom parlamente aj v druhom roku trvania mandátu sa len málokedy

K

dennom živote a v politike, druhá bola zameraná na politiku a verejný prejav a tretia v utorok 26. novembra, ako záverečná, podala súhrn smerníc prvých dvoch a prezentovanie verejných prejavov, ktoré si ženy pripravili podľa návodu inštruktorov. Nakoniec ich prejavy nakrúcali aj kamerou, aby si zvykli na verejné vystupovanie.

Aký bol ohlas výborníčok a členiek Rady a iných telies?

Katarína Zorňanová a predseda obce Pavel Marčok privítali hostky z vojvodinských obcí

alebo vôbec nehlásia k slovu. Neangažujú sa ani v smere podpory návrhov Rady pre rodovú rovnosť alebo jej predsedníčky. Preto sme napísali projekt na usmernenie žien pri verejnom vystupovaní, s cieľom posmeliť ich, aby vystúpili na rečnícku tribúnu. Projekt pomenovaný Verejný výstup sa vzťahuje na výborníčky Zhromaždenia obce B. Petrovec a na členky Rady pre rodovú rovnosť.

V akej forme prebiehala edukácia o verejnom vystupovaní žien?

– Usporiadali sme trojdňové dielne, ktoré viedli aktivisti Strediska pre podporu žien z Kikindy.

Prvá dielňa bola na tému ako k úspešnej komunikácii v každo14. 12. 2013

50 /4573/

– Žiaľ, neprihlásilo sa mnoho výborníčok, iba dve. členky Rady sa však zapojili, čo nás veľmi potešilo, a aktívne boli i kandidátky na členky rád miestnych spoločenstiev v Petrovci a v Maglići. To je, samozrejme, chvályhodné, lebo sme pred voľbami v týchto dvoch prostrediach, a veríme, že absolvovanie dielne verejného vystupovania im pomôže. Prednáškovú časť mali na starosti Marija Srdićová a aleksej Stepanov z kikindského Strediska pre podporu ženám.

Okrem dielní prebiehajú aj iné aktivity?

– Projektom bolo zaplánované, že pripravíme i tlačivá k miestnym voľbám začiatkom decembra v HLaS ĽUDU

Petrovci a v Maglići. Takým spôsobom chceme posmeliť ženy, aby kandidovali do vedenia na miestnej úrovni.

Zároveň chceme vyzvať všetky ženy v týchto prostrediach, aby sa zúčastnili vo voľbách a dali svoj hlas ženám kandidátkam.

Aká je situácia s formovaním telies pre rodovú rovnosť vo Vojvodine?

– Podľa údajov, ktorými disponujem, zo 45 obcí vo vojvodine ešte asi 15 obcí nemá formované telesá pre rodovú rovnosť. K tomu je tu ešte rad obcí, v ktorých sú rady neaktívne, nepracujú. Naša obec z hľadiska činnosti rady patrí medzi dvadsať najaktívnejších vo vojvodine a medzi prvé, ktoré si založili obecnú radu. S aktívnymi radami sme v neustálom kontakte, tak keď ide o projekty z tejto oblasti, ako aj keď ide o edukáciu. Sama som sa zúčastnila na mnohých seminároch a dielňach a vo vrnjačkej banji som aj prednášala.

Zapojili ste sa aj do ďalšieho širšieho projektu viacerých obcí vo Vojvodine?

– Pokrajina financuje spoločný projekt piatich vojvodinských obcí

Kovačica

Mikulášsky darček a Mikuláša členovia Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka v čele s predsedom Pavlom Balážom odovzdali darčeky účastníkom tohtoročnej 7. Detskej svadby, kým peniaze nazbierané z „tancovania s nevestou” venovali na humanitárne účely. Sumou 25 000 dinárov organizátor prispel k

N

– Zreňanina, Kikindy, Rumy, Báčskeho Petrovca a Sombora. Názov projektu je K zveľadeniu služieb pre ženy na lokálnej úrovni – vypracovanie modelu spolupráce telies pre rodovú rovnosť a organizácií civilnej spoločnosti v obciach a mestách aP vojvodiny. ide o to, že väčšina občanov vlastne nevie, čo Rada pre rodovú rovnosť robí, aké má kompetencie. Na jednom stretnutí bolo napríklad povedané, že v obci nemá kto pomôcť združeniam a iným organizáciám pri písaní a realizácii projektov. odpovedala som, že aj také aktivity patria do okruhu našej práce a práve tomu je venovaný tento projekt. v uvedených piatich obciach sme vyzvali patričné služby, aby zistili, aké služby sa ponúkajú ženám. Na základe týchto údajov zistíme, aké služby pre ženy existujú, či ich ženy využívajú, a ak nie, tak prečo je tomu tak. Do projektu sú zapojené rady pre rodovú rovnosť, spolky a mimovládne organizácie.

Prvé stretnutie účastníčok projektu bolo v Petrovci?

– v piatok 22. novembra sa predstaviteľky uvedených piatich obcí stretli v budove Báčskopetrovskej obce. akciu podporil Pokrajinský sekretariát pre medzinárodnú spoluprácu a lokálnu samosprávu, ako aj Ústav pre rodovú rovnosť z Nového Sadu, ktorého riaditeľka vesna Šijački sa tiež zúčastnila na stretnutí. Prednášky a dielne zorganizovali predstavitelia Strediska pre podporu ženám z Kikindy. Keď ide o tento projekt, na úrovni našej obce sme utvorili tím na jeho realizáciu a teší ma, že sú zapojení aj mladí ľudia.

Každý mesiac sa máme stretnúť v jednej zo zúčastnených obcí a projekt potrvá do marca 2014.

K. Gažová liečeniu šesťročnej Padinčanky Tijany Tótovej, ktorá trpí spinálnou svalovou atrofiou (SMa) a potrebuje operáciu, liečbu kmeňovými bunkami v Rakúsku. Mikulášsky darček jej symbolicky odovzdali Sintia Tomanová, nevesta, a Ladislav veňarský, ženích na Detskej svadbe. v kratšom príležitostnom programe stredoškoláčka anna andrea Holíková prečítala text o Mikulášovi.

A. Ch.

37

K U LT Ú R A DECEMBROVÝ VZLET vyšiel s osobitnou prílohou – nástenným kalendárom na rok 2014, ktorý vypracovala ilustrátorka Renáta Milčáková zo Slovenska. Okrem príspevkov o talentovaných mladých ľuďoch a dianiach v našich prostrediach tiež možno čítať o Máškových divadelných dňoch a mládežníckom seminári v Litve. Hudobným fanúšikom odporúčame portréty a riporty z koncertov (Pekinška Patka, Eyesburn, Trigger, Johnny Marr), milovníkom filmového umenia recenziu filmu Paranoia a článok o webovom seriáli SamoKažem. Sú tu pokračovania pravidelných rubrík Rozlety, Vaša tvorba, Info-svet (SSD disky), PC hry (The Inner World), Móda, Knihy (biografia Toma Waitsa), Zóna deviateho umenia (Aleksandar Zograf) a dobrodružstvá komiksového hrdinu Williama Henricha.

Na titulnej strane sú Laco a Maco, hrdinovia prvého originálneho komiksu vo Vzlete a kresliar Pavel Koza z Kysáča, ktorý v tomto roku oslávil päťdesiatku. Čítajte Vzlet!

S. L.

Bienále z Belehradu do Jagodiny V

ynikajúcu umeleckú výstavu Medzinárodné bienále insitného a marginálneho umenia si milovníci insity mohli pozrieť do 12. decembra v belehradskom Media stredisku Domu Vojska Srbska. Výtvarný salón sa potom presťahoval do Jagodiny a v tamojšom Múzeu insitného a marginálneho umenia bude spomínaná expozícia otvorená od 24. decembra 2013 do 31. januára 2014.

Na doterajších ročníkoch prestížneho bienále v Jagodine mali hodne úspechov aj členovia kovačickej obrazárne. Na prvom bienále v dávnom roku 1981 Osobitné uznanie za vystavené diela dostali Martin Jonáš, Ján Kňazovic a Ján Sokol. To isté uznanie sa v roku 1993 dostalo do rúk Alžbete Čížikovej, Dese Pe-

trovovej-Morarovej a Ferencovi Patakimu, kým Ján Bačúr bol v tom roku odmenený Uznaním za vystavené diela. Odmenu za celkovú umeleckú tvorbu na 7. bienále v roku 1995 dostala Zuzana Chalupová, Veľkú odmenu za vystavené diela Desa PetrovováMorarová a Osobitné uznanie udelili Eve Husárikovej a Ferencovi Patakimu. Dva roky neskoršie D. Petrovová-Morarová dostala Uznanie za vystavené diela. Alžbete Čížikovej patrila na 9. bienále (1999) Odmena za celkovú umeleckú tvorbu a Zuzane Vereskej Uznanie za vystavené diela. D. Petrovová-Morarová v roku 2007 (13. bienále) získala Odmenu za celkovú umeleckú tvorbu.

J. Špringeľ

Rana sa hnojí, alebo...

K

MOSTY SPISOVATEĽKY ZORY RAŠKOVEJ. Základy kultúrneho mosta medzi Kovačicou a Ostojićevom po druhýkrát upevňovala spisovateľka Zora Rašková (na snímke stojí) v piatok 22. novembra v Obecnej knižnici v Kovačici premiérou svojej knihy Mostovi čežnje. Na podnet Ostojićevčanky Evy Samcovej, rodenej Babincovej, v Kovačici Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka a Obecná knižnica v Kovačici usporiadali – rovnako ochotne a úspešne ako pred dvoma rokmi – premiéru ďalšej knihy Zory Raškovej.

Na úvod literárneho posedenia v mene spoluorganizátorov sa prihovorila knihovníčka Anna Tomanová, kým sa o celkovej tvorbe a novej knihe Zory Raškovej zmienili spisovateľky Ružica Petková a Dobrila Ogrizovićová, členky Klubu spisovateľov Duška Trifunovića v Kikinde, ktoré čítali aj úryvky z prezentovaného diela. Na záver sa hosťom prihovoril a autorke knihy poprial ešte mnoho tvorivých síl Pavel Baláž, predseda Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka.

A. Ch.

38

eď povieme „rana sa hnojí“, „rana sa zahnojila“ a podobne, je to správne po slovensky?!

V Krátkom slovníku slovenského jazyka nachádzame vysvetlenie slov: hnojisko je miesto na uskladňovanie hnoja; hovorovo je to hnoj: vyhodiť niečo na hnojisko, na hnoj. Odvodeným slovesom hnojiť vyjadrujeme: dodávať pôde hnojivo: hnojiť fosfátom; močovkovať; hnojovicovať (hnojiť močovkou); kompostovať (hnojiť kompostom).

Výlučok pri niektorých zápaloch je hnis: hnis v rane, v zube. Na pomenovanie procesu, pri ktorom sa tvorí a vylučuje hnis, máme sloveso hnisať: tvoriť a vylučovať hnis, zbierať sa: prst, rana hnisá. Prídavné meno označujúce, že niečo hnisá, je hnisavý: hnisavý proces, hnisavá rana, hnisavá angína.

Ešte jedno podobné slovo privádza do pomykova našich čitateľov; nie sú totiž na čistom, kedy je ktoré slovo vhodné použiť. Ide o slovo hlien, ktorým vyjadrujeme aj hnisavý výlučok organizmu, sliz: vykašľať hlien; ale je to aj usadenina na dne vodných tokov alebo plôch, bahno; prídavné meno je hlienový. Ak chceme zdôrazniť, že niečo obsahuje hlien, siahneme po prídavných menách hlienitý a hlienistý.

Synonymický slovník sa však na tieto slová širšie pozerá, a tak okrem slov hnisať (tvoriť a vylučovať hnis), zbierať sa (prst hnisá, zbiera sa), jatriť sa, jazviť sa (často prenesene): stará rana sa jatrí, jazví, kvasiť (sa) (o rane), nachádzame aj hovorové slová: hnojiť sa, mokvať, tiecť.

Aj napriek početným príkladom v Synonymickom slovníku predsa sú výstižnejšie slovné spojenia prst sa hnisá, rana sa hnisá. ah

14. 12. 2013

50 /4573/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A KOVAČICKÉ ŽENY

Šakovo-makovo usporiadajú predtým, než položia bodku ovačické ženy, členky Ženského slovenských ľudových krojov, na ktospolku, sa zúčastnili na tradič- rý nám Úrad pre Slovákov žijúcich ných Vianočných trhoch v Belehra- v zahraničí schválil 1 000 eur. Žende, z ktorých si znovu priniesli pek- ský spolok z týchto prostriedkov kúpil látku a iný matené spomienky. Každý riál na výrobu travíkend predtým sa dičných krojov, ktostretávali v spolku, ré už máloktorá aby poskytli svoj prížena v dedine vie spevok k nejakej akvyhotoviť. Ide o výcii. Spolok je pre nich robu pomaly zaakoby druhý domov, budnutých krojov, ktorý pravidelne láka v ktorých sú tzv. členky, ktoré sa pri kmentové gecele, horúcom čaji a vobiele oplecká s moňavých domácich kodrou výšivkou a čepláčoch venujú výroce. Keďže sme pred be tradičných ruč- Zuzana Jonášová takými dvoma mených prác. Tým spôsobom sa usilujú zachovať kultúrne siacmi založili ženskú desaťčlennú dedičstvo, tradičné remeslá a staré spevácku skupinu, speváčky sme kroje v rámci zachovávania slo- pred vystúpením na našich poduvenskej identity na domácej pôde. jatiach Etno jarmok a Tortiáda vyKovačické ženy, ktoré sú aktívne po- obliekali práve do takých nových čas celého roka, pochválila aj pred- krojov.

Vaša tradičná akcia Etno jarsedníčka Zuzana Jonášová.

– Tohto roku sme sa zúčastnili na mok tohto roku patrila medzi rôznych tematických výstavách a zá- najnavštevovanejšie októbrové bavách a v uplynulom období sme podujatia.

– Zúčastnilo sa tam vyše 50 spolrealizovali zhruba 50 aktivít a niekoľko projektov. Jeden z najvýz- kov žien, nielen z Vojvodiny, ale aj namnejších projektov je Výroba zo zahraničia. Ide o podujatie, kto-

K

Členky speváckej skupiny Ženského spolku v kmentových geceliach na podujatiach Etno jarmok a Tortiáda

ré každoročne usporadúvame v rámci Kovačického októbra a na ktoré Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, správu a národnostné menšiny vyčlenil 20 000 dinárov, rovnakou sumou prispelo Miestne spoločenstvo Kovačica, kým obec zabezpečila 30 000 dinárov. Kovačická obec nám vždy finančne pomáha, ako aj iným spolkom žien. Tak napríklad v júni tohto roku obec sumou 100 000 dinárov podporila projekt Asociácie slovenských spolkov žien, keď predstaviteľky všetkých slovenských spolkov žien vo Vojvodine, medzi nimi aj členky z Kovačice a Padiny, účinkovali v

štvordňových dielňach v Banskej Bystrici na Slovensku.

Skôr, než položíte bodku za tohtoročnou činnosťou, zostalo ešte niečo, čo treba dotiahnuť do konca?

– K Vianociam plánujeme usporiadať výstavu starodávnych a súčasných makových koláčov pod názvom Šakovo-makovo a spolu s lokálnou Televíziou Obce Kovačica v týchto dňoch zrealizujeme nahrávanie vianočných zvykov a obyčají v Kovačici. Len potom môžeme pokojne položiť bodku za činnosťou v tomto roku.

A. Chalupová

ROZLIČNOSTI NÁS SPÁJAJÚ

Kreatívni s kreatívnymi len kreatívne rámci projektu Rozličnosti nás spájajú 2013 Klub študujúcej mládeže v Kovačici v spolupráci s tamojším Klubom Kreatornica uplynulý víkend usporiadal tvorivú dielňu a prezentáciu tradičných ľudových remesiel. Jeho realizáciu finančne podporil Pokrajinský sekretariát pre kultúru a informovanie. V prvej časti projektu, ktorá sa usporiadala v sobotu 7. decembra v sieni Miestneho spoločenstva v Kovačici, účasť mali deti vo veku 3 až 14 rokov. Na dielni sa zúčastnili aj umelci, ktorí sa venujú starým ľudovým remeslám a úžitkovému umeniu: Pavel Vereský, Marína Bírešová, Daniel Válovec, Vladimír Praskač a Nataša Belićová.

Kreatornica už dlhší čas spolu-

V

14. 12. 2013

50 /4573/

núknuté návštevnípracuje s Klubom kom na 1. Vianočnom študujúcej mládetrhu v Kovačici, ktorý že a neraz organisa plánuje usporiazovala podobné dať 22. decembra na tvorivé dielne so nádvorí MS Kovačica. zámerom preniesť Prostriedky z predaja vedomosti a zručusmernia na potreby nosti na deti. PoZákladnej školy Mlačas tejto akcie dých pokolení v Koumelci na tvári vačici. miesta prítomDruhá časť projekným prezentovali tu je zverejnený fotovýrobu šperkov, súbeh Multikultúrnosť carvingovou techv našom prostredí, z nikou vyrezávali So záujmom, zvedavosťou, šikovnosťou – budúce mladé ktorého najlepšie práovocie a zeleninu, umelkyne s prednášateľmi ce budú začiatkom jaz dreva točili vajíčka, zo suchých tekvíc technikou maľovali na sklo a pod. Členka Klu- nuára 2014 sprístupnené náspaľovania vyrábali lampy a iné bu študujúcej mládeže v Kovači- vštevníkom na výstave a vytlačepredmety, z recyklovaného pa- ci Vesna Jovnášová podotkla, že né na pohľadniciach.

A. Ch. piera tvorili vianočné ozdoby, všetky tieto predmety budú poHLAS ĽUDU

39

K U LT Ú R A

OZNAMY

Chýrnik PRAHA, KOVAČICA. V rámci podujatia Dni srbskej kultúry 2013 v Prahe bola i vernisáž pod názvom Tri srdiečka autorov Martina, Anny a Nataše Kňazovicovcov z Kovačice. Výstavu, ktorá vítala návštevníkov od 6. do 30. novembra, otvorila predsedníčka Združenia Srbov v Prahe, literátka a novinárka Branka Kubešová a o výstave a autoroch hovorili eminentná profesorka Univerzity v New Yorku Radmila Milentijevićová a akademický maliar Josef Velčovský.

BRATISLAVA, PADINA, KOVAČICA. V jubilejnom roku 150. výročia založenia Matice slovenskej na Slovensku v Bratislave 3. decembra bola otvorená výstava prác slovenských insitných maliarok z Padiny a Kovačice, matky a dcéry Márie Hlavatej-Pavelkovej a Márie Hlavatej-Krišanovej. Expozícia s názvom Zimný sen z Dolnej zeme je nainštalovaná v Jozefínskej knižnici Matice slovenskej v Bratislave.

PADINA. Vo štvrtok 5. decembra v chladnej sieni Domu kultúry v Padine bola generálna skúška členov Padinského ochotníckeho divadla Nová scéna, ktorí predviedli divadelné predstavenie Nízkotučný život autora Viliama Klimačeka a v réžii Jarmily Gerbocovej, ktorá mala na starosti aj dramaturgiu a choreografiu. Vo vystúpení Scény mladých, prevažne padinských žiakov Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici, účinkujú: Anička Príbeľová, Ivana Po-

volná, Katarína Kadancová, Vladimír Šimák a Ivana Čapová. O scénografiu sa postaral Martin Gerboc a technickú stránku prípravy inscenácie mali na starosti Pavel Strehovský a Andrej Tomek.

A. Ch. KYSÁČ. V sobotu 7. decembra vo veľkej sieni KIS Kysáč bolo divadelné predstavenie Helverova noc v predvedení hercov Slovenského vojvodinského divadla, ktoré režíroval Richard Sanitra zo Zvolena. xxx Na piatok 13. decembra o 16.00 h si penzisti invalidi práce v Kysáči naplánovali tradičné adventné batôžkové posedenie v Dome penzistov v Kysáči. xxx Ústredný a záverečný galaprogram osláv 240 rokov príchodu Slovákov do Kysáča bude vo veľkej sále Kultúrno-informačného strediska Kysáč v sobotu 14. decembra o 18. hodine.

E. Š.

BÁČSKY PeTROVeC. V sobotu 14. decembra 2013 v priestoroch Základnej školy Jána Čajaka o 9.30 sa pre výtvarne nadaných žiakov základných škôl uskutoční tradičný v poradí 14.

Výtvarný tábor Makovička. xxx Záverečný okrúhly stôl Matice slovenskej v Srbsku na tému Zachovanie slovenskosti v Srbsku (problémy a spôsoby ako ich riešiť) bude v pondelok 16. decembra o 10. hodine v Štefánikovej sieni v Dome MSS Ľudovíta Mišíka v Petrovci. j. č-p

GRATULÁCIA Na Fakulte technických vied Univerzity v Novom Sade MIŠKO SUPeK z Pivnice 29. októbra 2013 úspešne obhájil diplomovú prácu z odboru výrobné strojníctvo a získal titul diplomovaný strojný inžinier.

Pri tejto príležitosti mu blahoželajú a veľa úspechov v ďalšom zdokonaľovaní v odbore zo srdca prajú rodičia.

Výzva čitateľom V súvahe ročníkov Hlasu ľudu a Vzletu sme zistili, že nám chybujú alebo sú v opotrebovanom stave staré ročníky. Preto vyzývame čitateľov, ktorí majú zachované noviny Hlas ľudu predovšetkým z rokov 1944 až 1960 alebo časopis Vzlet z rokov 1973 až 1975, aby sa nám ozvali. Ustanovizeň Hlas ľudu má záujem uvedené ročníky odkúpiť.

Ozvať sa možno na tel. čísla 021/47-20-840, 062/762-940, na e-mail: nvuhlasludu@hl.rs, alebo písomne na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad. Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu

Výzva čitateľom Vážení čitatelia, pozývame Vás, ak ste to doteraz neurobili, aby ste doručili vyplnené anketové lístky, ktoré ste dostali s novinami v októbri, keďže prostredníctvom nich chceme získať Vašu mienku o našom a Vašom týždenníku Hlas ľudu, lebo čitateľský názor je pre nás dôležitý.

Môžete to urobiť dvomi spôsobmi: buďto vyplnený dotazník doručíte kolportérom, alebo priamo zašlete na poštovú adresu: NVU Hlas ľudu, (anketa) Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad. Ďakujeme.

Redakcia

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

OZNÁMeNIe o schválení rozhodnutia o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

OZNÁMeNIe o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 2. 12. 2013 schválil rozhodnutie o nevypracovaní štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Exploatácia tehliarskej suroviny z ložiska Skládky pri Kovačici, nositeľa projektu SZR Saša Kocić, Crna Trava.

Rozhodnutie o rozhodovaní o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie predmetového projektu sa môže dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti schválenému rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 2. 12. 2013 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie pre chlórovú alkalickú elektrolýzu, na katastrálnej parcele č. 2237/2, k. o. Nový Sad. Nositeľ projektu je Gumins, s. s r. o., z Nového Sadu, Put novosadskog partizanskog odreda č. 10.

Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

40

14. 12. 2013

50 /4573/

HLAS ĽUDU

OZNAMY Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

OZNÁMeNIe o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

OZNÁMeNIe o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 4. 12. 2013 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Búranie a odstraňovanie zariadenia separátora ARI-1, v rámci Rafinérie nafty, Nový Sad, na katastrálnej parcele č. 2555/14, k. o. Nový Sad III. Nositeľ projektu je NIS, a. s., Nový Sad, Blok Prerada, z Nového Sadu, Ulica národného frontu č. 12.

Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 4. 12. 2013 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Búranie a odstraňovanie zariadenia atmosférickej destilácie AT500, v rámci Rafinérie nafty Nový Sad, na katastrálnej parcele č. 2555/14, k. o. Nový Sad III. Nositeľ projektu je NIS, a. s., Nový Sad, Blok Prerada, z Nového Sadu, Ulica národného frontu č. 12.

Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

OZNÁMeNIe o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

OZNÁMeNIe o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 3. 12. 2013 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Búranie a odstraňovanie zariadenia U 503/504 kyselinou Kyslá rafinácia 1, v rámci Rafinérie nafty Nový Sad, na katastrálnej parcele č. 2555/14, k. o. Nový Sad III. Nositeľ projektu je NIS, a. s., Nový Sad, Blok Prerada, v Novom Sade, Ulica národného frontu č. 12.

Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 3. 12. 2013 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Búranie a odstraňovanie zariadenia „gudron“ v rámci Rafinérie nafty Nový Sad, na katastrálnej parcele č. 2555/14, k. o. Nový Sad III. Nositeľ projektu je NIS, a. s., Nový Sad, Blok Prerada, z Nového Sadu, Ulica národného frontu č. 12.

Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

OZNÁMeNIe o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

OZNÁMeNIe o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 3. 12. 2013 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Väzba amínového zariadenia v prevádzke na výrobu a transport ropy a plynu v Elemire, na katastrálnej parcele číslo 3026/1, k. o. Srpski Elemir.

Nositeľ projektu je NIS, a. s., Nový Sad, Blok výskumu a výroby z Nového Sadu, Ulica národného frontu č. 12, Nový Sad. Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, v Novom Sade, Ulica národného frontu č. 12, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Komplex zariadení na výrobu základných olejov – rekonštrukcia časti jestvujúcich zariadení (U-100 atmosférická destilácia a U-200 vákuová destilácia) a výstavba nových zariadení (HDT – zariadenie na hydroprečisťovanie, HDW/HF – zariadenie na hydrodeparafináciu a čistenie vodou, ARU – zariadenie na amínové čistenie plynov od sírovodíka, SWS – zariadenie na prepracovanie sírnikových vôd a spaľovanie), na katastrálnej parcele č. 2555/14, k. o. Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu sekretariátu.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMeNIe o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 3. 12. 2013 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Búranie a odstraňovanie zariadenia perkolácie 505 Kyslá rafinácia 2, v rámci Rafinérie nafty Nový Sad, na katastrálnej parcele č. 2555/14, k. o. Nový Sad III. Nositeľ projektu je NIS, a. s., Nový Sad, Blok Prerada, v Novom Sade, Ulica národného frontu č. 12.

Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

14. 12. 2013

50 /4573/

HLAS ĽUDU

OZNÁMeNIe o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie Nositeľ projektu NAFTOVÝ PRIEMYSEL SRBSKA, a. s., Nový Sad, Ulica národného frontu č. 12, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba benzínovej stanice Nový Sad I, Ul. Maxima Gorkého 1, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 889, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 6. januára 2014.

V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia.

Verejná rozprava a prezentácia budú 8. januára 2014 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

41

OZNAMY SPOMIeNKA

SPOMIeNKA

na

na

JURAJA BALÁŽA

ONDReJA LeŠŤANA

1. 8. 1939 – 3. 12. 2003 – 2013 z Kulpína

zo Starej Pazovy

Všade a stále sú stopy Tvojho života.

Pripomínajú mi Teba a nedovolia mi zabudnúť na Teba.

Uplynulo 10 rokov, čo nie si s nami.

Na Teba si budeme navždy spomínať.

Manželka Anna a syn Ján s rodinou z Nemecka

Manželka Zlata s deťmi Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

POSLeDNÝ POZDRAV

SMUTNÁ SPOMIeNKA Dňa 15. decembra uplynú dva roky, čo nás opustil náš otec a dedko

JÁN KIŠ

OZNÁMeNIe o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu VP Putevi Srbije, Belehrad, Bulvár kráľa Aleksandra č. 282, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba časti obchvatného oblúku okolo Zreňanina od staničenia km 4 + 915,11 do staničenia km 8 + 600,84 s dvomi kruhovými objazdmi na staničení km 7 + 223,33 a km 8 + 600,84 a výstavbou mosta cez kanál Begej na staničení km 31 + 583 kanálu Begej a výstavbou verejného osvetlenia. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

6. 11. 1942 – 15. 12. 2011 – 2013 z Petrovca

13. 6. 1937– 20. 11. 2013 z Kovačice

Tvoji: syn Ján s manželkou Annou a vnučky Anna a Jana s rodinami

Na Teba nikdy nezabudnú priatelia Koreňovci

SPOMIeNKA

SPOMIeNKA

na

MILA MeDVeĎA

PAVeL BeNDA

28. 8. 1969 – 13. 12. 2012 – 2013 z Kysáča

5. 8. 1926 – 14. 12. 2009 – 2013 z Petrovca

Na neho si s úctou spomínajú

S láskou si na Teba spomínajú

členovia Dobrovoľného požiarnického spolku Kysáč

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMeNIe o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu TELEKOM SRBIJA, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS – Veternik – NS32, NSX32, NSU32, v Ulici omladinskej 24, na katastrálnej parcele č. 1299/2, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

42

Spomienky na Teba si zachovávame v našich srdciach.

PAVLOVI KUCHÁRIKOVI

Tvoji najmilší

DROBNÝ OZNAM

SMUTNÁ SPOMIeNKA na svojho otca

BeRIeM do prenájmu (árendy) pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí; tel.: 063/716-73-82.

PAVLA BeNDU 1926 – 2009 – 2013 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou trvalú spomienku si zachovávajú dcéry Anna a Mária s rodinami

14. 12. 2013

50 /4573/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUTNÁ SPOMIeNKA

SMUTNÁ SPOMIeNKA

Je tomu 13 rokov, čo nás navždy opustil môj milovaný manžel, náš otec a starký

Dňa 12. decembra 2013 uplynuli 4 roky od smrti nášho drahého a milovaného

MARTIN DOMONI

NeDeLJKA KUZMANOVIĆA

1943 – 2000 – 2013 zo Starej Pazovy

23. 5. 1948 – 12. 12. 2009 – 2013 rodom z Petrovca

Cestou života mal si ešte kráčať, životné radosti spolu s nami znášať.

Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ.

S láskou si na Teba spomínajú

Nedo, len srdce vie, ale mlčí; smútok je nekonečný. Tvoje miesto nie je tam pod chladným kameňom, ale v našich srdciach.

Kým my Tvoji najmilší žijeme, budeme za Tebou smútiť a na hrob Ti kytice kvetov nosiť.

Tvoji najmilší: Milojka, dcéry, sestra s rodinou, príbuzní a priatelia

Tvoji: manželka Zorka, syn Silvester a dcéry Daniela a Silvia s rodinami

SMUTNÁ SPOMIeNKA

SMUTNÁ SPOMIeNKA

Dňa 15. decembra 2013 uplynie rok, čo nie je s nami náš drahý manžel, otec a starý otec

na našich rodičov a starých rodičov

JÁN GUBeČKA 5. 8. 1945 – 15. 12. 2012 – 2013 zo Starej Pazovy

MICHALA Ťažko je naučiť sa žiť bez niekoho, kto nám v živote tak mnoho znamenal. V jednom okamihu zmizlo tak mnoho: dobrácke srdce, starostlivá hlava, milá usmievavá tvár, láska, usilovné ruky, ktoré pre nás pracovali.

Neustále si v našich srdciach. Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

Manželka Mária, deti a vnúčatá

z Kysáča Smrť zanechala bôľ, ktorý sa nedá vyliečiť, a láska spomienky, ktoré si navždy uchováme v našich srdciach.

Vaši najmilší

1. Víťazoslav Hronec: Odfotografovať odchod odinakiaľ, antológia poézie z rubriky Rozlety mládežníckeho časopisu Vzlet, cena 300 din.; 2. Andrej Čipkár: Prečo???, rozprávky pre deti, cena 300 din.; Š. Mária Kotvášová-Jonášová: Samí dobrí žiaci, kniha o žiackych dobrodružstvách, cena 200 din.; 4. Zborník prác 40 rokov časopisu Vzlet, monografia o dejinách mládežníckeho časopisu Vzlet, cena 150 din.; 5. Pavel Povolný-Juhás: Prvé ulice, kniha o prvých prisťahovalcoch do Padiny, cena 400 din.; 6. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din.; 7. Vladimír Dorča: Obrázky z manželského života, zbierka novinárskych humoresiek uverejnených v Hlase ľudu v období 1992 – 1996, cena 500 din.; 8. Samuel Medveď: 90 rokov petrovského futbalu, dejiny od vzniku klubu po dnešok, cena 200 din.

Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvuhlasludu@hl.rs, filipova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a Báčskom Petrovci (021/782-208).

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs 50 /4573/

HLAS ĽUDU

rod. Bohušovú 12. 2. 1936 – 15. 12. 2012

PRIVIZeROVCOV

MILOVNÍCI KNÍH, spríjemnite sviatky svojim najmilším peknou knihou.

Za výhodné ceny vám ponúkame tieto naše knižné vydania:

14. 12. 2013

ZUZANU

a

30. 9. 1933 – 26. 9. 1991

SMUTNÁ SPOMIeNKA na môjho manžela a nášho otca, starého otca

MARTINA KARKUŠA 16. 7. 1947 – 13. 12. 2012 – 2013 z Kovačice S úctou a láskou v spomienkach si Ťa uchovávajú Tvoji najmilší

43

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39.

PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV

PIATOK 13. decembra: • O 19.30 v relácii odznie polhodinový zostrih z detského folklórneho festivalu Zlatá brána v Kysáči z roku 2007.

• O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI budú príspevky: o stave poľnohospodárskych strojov, o uznaní, ktoré získal kovačický školský orchester, a o hudobných úspechoch rodiny Súdiovej zo Selenče. Nevystanú ani príspevky o 10. výročí pazovskej galérie a z Memoriálu Juraja Ondríka.

• O 20.45 SPEKTRUM: Odvysielaný bude zostrih z 12. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku. Toto podujatie bolo už 8-krát obohatené výtvarníckym snemovaním, na ktorom sa tohto roku zúčastnil pozoruhodný počet účastníkov tak z domova, ako i zo zahraničia.

NEDEĽA 15. decembra: • O 11.00 DÚHOVKA: Odvysielaný bude príspevok z archívu TVV, z cyklu Naša škola, nakrútený v Petrovci.

• O 11.30 VYSIELANIE PRE DEDINU • O 21.00 DOTYKY: Posledné vydanie rodinného magazínu v tomto roku bude venované najúspešnejším vojvodinským Slovákom.

V štúdiu uvítajú nositeľov cien za úspešné podnikanie, odmenených jednotlivcov na hudobných a folklórnych festivaloch. Divákom bude umožnené zvoliť si hit Dotykov zo štyroch návrhov a najšťastnejších aj odmenia.

UTOROK 17. decembra: • O 10.10 PALETA: Na prvom programe TVV výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky.

DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00.

Repríza piatkových vysielaní bude v sobotu o 2.00 a o 10.00.

V pokračovaní nasleduje repríza PALETY. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 a v sobotu o 5.30.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52

Nedeľa 15. decembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Slovo na týždeň Kovačická Aradáčanka Rozličnosti nás spájajú

Čo nového v našom chotári?

Výber z programu TV Petrovec

Utorok 17. decembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Príprava monografie o divadelníctve v Kovačici 15. ročník detského festivalu Letí pieseň, letí Čo nového v našom spoločenskom živote?

Piatok 20. decembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Slovenský film: Šerif za mrežami

44

Natália Bakator-Dudás, novinárka Maďarskej redakcie RTV OK

Z PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz Predpoludňajší program: Pondelok – piatok 8.00 – 10.00 Sobota 8.30 Aspekty, resp. Envirosféra; 9.00 Správy, Týždeň; Nedeľa 8.00 – 10.00 Správy, Vysielanie pre dedinu, Pohľady k výšinám a Vysielanie pre deti Popoludňajší program je nezmenený (15.00 – 18.00) s pravidelnými reláciami: Pondelok – Rádio šport Utorok – Kronika našich osád Streda – Hospodárske horizonty; In teen Štvrtok – Súzvuky Piatok – Z každého rožka troška Sobota – Kaleidoskop Nedeľa – Hudobné relácie Rozhlasové noviny každý deň o 17.00 h a po nich Vejár hudobných vysielaní do 18.00 h.

Nočný program: Utorok 23.00 – 6.00: Hudobné relácie Sobota 23.00 – 24.00: Rozhlasová hra; Hudobné relácie

Z PROGRAMU RÁDIA PETROVEC – PRE KAŽDÉHO NIEČO Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz Utorok – piatok: 10.40 Hit dňa; 14.00 Dozvuky dňa Sobota 10.00 – 12.00: Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 – 12.00: Retrospektíva týždňa Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00.

Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla.

Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

14. 12. 2013

50 /4573/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; Program od 13. do 19. decembra 19.00 Zvon, prehľad udalostí Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa Citáty s vami: výber z našich festivalov 19.00 Zvon, spravodajská 22.00 Film: Dokonalý relácia džentlmen 19.15 Kreslený film 24.00 Záver vysielania 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy Každý pondelok o 20.15: 20.15 Filmy: Hudobný mix Piatok 13. decembra Každý piatok o 18.15: Výber – Supernova 1/2 z programu TV Kovačica Sobota 14. decembra Každú sobotu o 18.15: Výber – Supernova 2/2 z programu TV Pančevo Pondelok 16. decembra – Smrtiaca rozkoš Utorok 17. decembra – Absolútna moc Streda 18. decembra – Klub vyvolených Štvrtok 19. decembra – Vytrvalý 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 15. decembra 18.00 Hudobné blahoželania Ján Lačok poinformoval divákov 18.45 Hit dňa, Reklamy, o volejbale v Kulpíne zostrih Molí

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa vysiela každý pracovný deň o 15.15.

KRÍŽOVKA ČÍSLO 50 V tajničke je názov obdobia štyroch týždňov pred Vianocami. autorka: ANNA príbuzný cvičná sadením skladba pridal BIČIAROVÁ

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 18. decembra o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude odvysielaná druhá a záverečná časť kultúrno-umeleckého programu jánošíckeho spolku pri príležitosti osláv 190. výročia príchodu Slovákov do Jánošíka.

Repríza v nedeľu 22. decembra o 7.30 h.

14. 12. 2013

50 /4573/

HLAS ĽUDU

nula

plakala

člen redakcie elektrón prístroj na meranie tlaku (mn. č.)

kanapa, diván televízia (skr.) hodina

pridúšal, nemohol dýchať náčinie na šitie druh kozmetiky

vpíšte IDA

hliník

španielsky tenista Rafael

anestézia balerína Lukateli tajnička

alt AS HL DU ĽU

vpíšte ZD

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz

vpíšte zakaľovala televízne AMI noviny

halo! zakvač!

vpíšte AČ

vpíšte ÓR predložka

Loznica

ustálené pravidlo Eduard (skr.) krátka komická scénka spojka

pozdrav Cézarovi súhrn poznatkov N foneticky

1. a 4. samohláska priamka

vpíšte LOZYL polomer

deň v týždni

kyslík

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 49 – VODOROVNE: lakomosť, arabeska, larva, rv, IK, India, ť, S, daň, spievaj, opa, RI, O, bilo, sen, že, fotka, IV, Eva, t, vatra, SA, aj, alain.

TAJNIČKA: SPIEVAJŽE SI, SPIEVAJ Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 47 z čísla 47 Hlasu ľudu z 23. novembra 2013 bolo: SAMUEL MIKLOVIC. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: KATARÍNA UŠJAKOVÁ, Ul. Petra Drapšina č. 2, 21 433 SILBAŠ. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

45

ŠPORT JADŽENT V BELGORODSKEJ OBLASTI

Potrebná je kniha v ruštine P

o štyroch rokoch profesor te- jazyku, hoci už máme napísané lovýchovy Janko Pavlis z Te- pravidlá tohto športu v srbčine, merína sa znova ocitol v ruskom slovenčine, maďarčine a angličtimeste Belgorod. Prvýkrát tam ne. Preklad je urobený, ale publisvoj výmysel – jadžent, šport, v kácia ešte neuzrela svetlo sveta. ktorom spoločne hrajú dievčatá i Všetci profesori škôl, v ktorých chlapci, prezentoval v decembri som za tri dni pobudol, mi poveroku 2009. Vytrvalý a húževnatý dali, že potrebujú takú knihu ako telocvikár z Temerína tentoraz svojráznu učebnú pomôcku. Zdôprijal pozvanie profesora Dr. Fe- raznilo to aj zo päťdesiat účastnídora Ivanoviča Sobianina, ktorý je kov rozhodcovského seminára. prvým predstaviteľom Ruska v Tvrdili, že nestačí niečo o tomto Medzinárodnej asociácii teJadžent sa šíri na východ Európy locvikárov (FIEP). Menovaný je aj vedúcim projektu uvepodrobne vysve- počas návštevy Ruska sprevádzal denia jadžentu do vzdelávatlené a vizuálne prvý človek Ministerstva pre tecej sústavy Belgorodskej obpredstavené fo- lesnú výchovu Belgorodskej oblasti v nadchádzajúcich piatografiami,“ naj- lasti Albert Anatolievič Nikiforov. tich rokoch. Treba vedieť, že čerstvejšie sú doj- Pri tej príležitosti vznikol návrh, v tejto oblasti Ruska žije demy Janka Pavlisa z aby sa spoločne postarali o presať miliónov ľudí. návštevy Belgo- zentáciu jadžentu v ostatných „Najprv chcem zdôrazniť, častiach Ruska. Už v nadchádzarodskej oblasti. že to s jadžentom v Rusku ide Na Fakulte te- júcom období, pravdepodobne správnou cestou. Potvrdila lesnej výchovy v počas zimy, delegácia Ministerstva to aj radosť žiakov v niekoľBelgorode profe- pre telesnú výchovu Belgorodskej kých školách, ktoré som nasorov a študen- oblasti navštívi Srbsko. V našej kravštívil a videl, s akým nadšetov J. Pavlis prvý- jine sa majú stretnúť predstavitelia ním hrajú jadžent. Tentoraz krát zoznámil s ja- Medzinárodnej jadžentovej asosme vypozorovali aj niektoré džentom. Prav- ciácie, ktorú založili 23. februára chyby, ktoré sa vyskytli v hre, Podali si ruky: telocvikárka Nataša Ivanovna daže, prvé ko- 2013 v Temeríne stúpenci tohto z Belgorodu (vľavo) s kolegom Jankom Pavlisom a hneď potom sme sa ich mentáre boli, že športu zo Slovenska, Maďarska, spoločne snažili odstrániť. Zistil športe iba krátko zaznačiť do zá- tento šport prispieva k zlepše- Ruska, Rumunska a Srbska. som však, že čím skôr treba vy- znamníka. Najlepšie je, keď to niu vzťahov medzi pohlaviami. tlačiť knihu o jadžente v ruskom odborník má v knihe pred sebou Pochvalné je, že autora jadžentu J. Pucovský

VKLADY DO ŠPORTOVEJ BUDÚCNOSTI HLOŽIAN

Krásne vynovená telocvičňa Ž

iaci ZŠ Jozefa Marčoka Dragutina, športovci viac ako milión dinárov.

Predseda Báčskopetrovskej a rekreanti v Hložanoch konečne dočkali, aby mohli riadne pestovať telocvik, športovať obce Pavel Marčok slávnostne a bezpečne sa rekreovať. Umožní im to zre- odovzdal žiakom, športovcom novovaná, vylíčená telocvičňa, upravené šat- a rekreantom vynovené objekty. V mene ne a toalety, ktoré žiakov sa podostali na používaďakovala rianie 2. decembra diteľka ZŠ Jo2013. zefa Marčoka Lokálna samoDragutina Kaspráva – Miestne tarína Zimospoločenstvo Hlová. Hneď nato Do vynovenej telocvične v Hložanoch žiaci, športovci žany zabezpečilo a rekreanti budú s radosťou chodievať žiaci mali homenšiu časť prodinu telesnej výchovy. Bolo ložené šatne, kúpeľne s novými sprchami a striedkov a Zhrotreba zažiť tú radosť pri po- funkčne zariadené hygienické zariadenia. Dúmaždenie Obce hľade na sálu bez dier na fajme, že sa táto investícia uplatní na lepšom Báčsky Petrovec podlahe, na ktorej nechýba zdraví predovšetkým žiakov, ale prispeje aj k prispelo s väčšou ani jedno sklo na oknách, väčším úspechom hložianskeho športu. sumou peňazí – na na pekne vyznačené ihriská tieto prepotrebné Ján Murtin čiarami, na kachličkami obpráce vyčlenili Nový výzor šatní a kúpeľne

46

14.12. 2013

50 /4573/

HLAS ĽUDU

ŠPORT

Mužstvo Hajdušice v jeseň 2013: tréner Muškinja, Radović, Melich, Radulović, G. Stojkovski, Anđelovski, Mršić, Lečić, Cziczai, predseda klubu Maliar (stoja zľava); v drepe zľava: Kocevski, Demse, Barbulović, Folťan, Pomorišac, Maliar, Đukić; hrali aj Hrudka, Miksád, Pejčić, Radak, brankár Jakšić

FK HAJDUŠICA PO UKONČENÍ JESENNEJ ČASTI MAJSTROVSTIEV

Majú za čím banovať H

čić presnými strelami z diaľky prekonal súperových brankárov päťkrát, po štyri góly dali Maliar a Kocevski, po dva Mršić, Radović a Pejčić a jeden Cziczai. V stretnutí s Hajdušicou futbalisti Borca (VS) raz prekonali vlastného brankára.

Neúčinnosť Hajdušičanov ukrátila najmenej o 8 bodov. Ak k tomu doložíme aj stratené tri body v Banátskej Palanke (2 : 3), dva v Gudurici (2 : 2), kde na výsledok priamo vplývali rozhodcovia svojím neobjektívnym nadŕžaním domácemu celku, tak Hajdušičania vskutku majú za čím banovať. Keby využili aspoň časť príležitostí, ktoré si vytvorili, inkasovali by nadostač bodov, aby sa umiestnili v samom vrchu, možno aj v čele tabuľky. Teraz však nad nevyužitými príležitosťami možno iba lamentovať. Vo futbale sa počítajú góly a body, šance môžeme len spomínať. „Začali sme dobre, po prvých ko-

rozhodným výsledkom, na štyroch Hajdušičania boli absolútne lepším celkom, vytvárali si početné šance, ale ich aj mrhali. Tak bolo už v 1. kole v Šušare, kde aj napriek početným šanciam nedokázali dať gól (0 : 0), a potom aj v Kajtasove, kde s nováčikom v lige – Partizanom tiež iba remizovali (1 : 1). Podobne bolo aj v Robert Demse (vľavo) využil najviac streleckých príležitostí Uljme, kde po poslednú minútu klasovali Karaš (6 : 3), a v poslednom lách sme boli pri vrchu tabuľky, avmali minimálny kole päťku na domácom ihrisku na- šak potom sa začali stupňovať pronáskok, a potom v strieľali aj celku Karaš z Kuštilja. blémy. Niektorí hráči nemohli pra90. minúte inkasoDo listiny strelcov sa tejto jesene videlne hrať pre pracovné záväzky, vali gól. Predtým zapísalo osem hráčov Hajdušice. iní zasa boli trestaní alebo zranení, však nevyužili nie- Najviac vsietil Demse (8 gólov), Le- a tak sme boli významne oslabení, koľko výčo sa potom odzrkadlilo aj na účinObrana Hajdušice dobre fungovala aj vďaka hľadných nosti a v konečnom dôsledku aj na istým zákrokom Gorana Stojkovského (s loptou) príležitostí slabších výsledkoch,“ hovorí predmiesto v tabuľke. Obrana hajdušic- zvýšiť výsledok a zaistiť si výhru. seda hajdušických futbalistov VlaNetrápili sa Hajdušičania iba kého klubu bola lepšou časťou muždimír Maliar. „Vcelku však nie sme stva a podľa počtu prijatých gólov na hosťovaniach, ale aj doma. celkom nespokojní vzhľadom na (16) je najlepšia v lige. Na druhej stra- V stretnutiach s mužstvami Boto, že naším cieľom bolo umiestnene útočníci sieť súperov rozvlnili 29- rac Veliko Središte a Jedinstvo nie v hornej časti tabuľky, a piate krát. Iba Dobrica, Dunav a Karaš (J) Vlajkovac aj napriek omnoho miesto to aj je. O dva týždne budelepšej hre iba remizovali (1 : 1 a nastrieľali viac gólov. me mať výročné zhromaždenie, na Aj keď štatistické údaje hovoria 0 : 0). Na druhej strane strelci ktorom všetko podrobne rozanalyinak, pre hru hajdušických futbalis- Hajdušice na niekoľkých zápazujeme a počas zimnej prestávky sa tov tejto jesene bola príznačná vý- soch ukázali, že vedia dávať pokúsime napraviť to, čo sa naprarazná neúčinnosť strelcov. Zo sied- góly. Tak už v 2. kole na pôde Brankár Jakšić sa predstavil ako viť dá.“ mich zápasov, ktoré sa skončili ne- súpera v Jasenove úplne de- spoľahlivý strážca siete V. Hudec ajdušičania uplynulej jesene šesť zápasov vyhrali, dva prehrali a až sedem, najviac v lige, hrali nerozhodne. Vďaka tomu inkasovali 25 bodov, ktoré im postačili na 5.

14. 12. 2013

50 /4573/

HLAS ĽUDU

47

ŠPORT ZOSKUPILI SA NIEKDAJŠÍ HRÁČI JEDNOTY

bicykloch. Boli tam aj Milivoje Ćirković, bývalý obranca belehradského Partizana, potom Mirko Bunjevčević, športový riaditeľ FK Zemun, Savo Opačić, jeden z najlepších futbalistov Inđije, Milan Prodanović, riaditeľ školy, známi futbalisti inđijského Železničara... Na druhej strane boli Michal Hric, teraz známy pazovský agronóm, Milan Muidža, rekordér podľa počtu zohraných zápasov v drese Jednoty, Martin Menďan z chýrečnej pazovskej futbalovej rodiny Menďanovcov, bratia Balčakovci, Dragan Lukač, Bogdan Veselinović...

Odvetný zápas zohrali na tradičnom mieste (v ZŠ Pinkiho) a výsledok bol znova nerozhodný – 6 : 6. A potom nové, nezabudnuteľné kamarátenie v peknej reštaurácii Dukat, kde znovu evokovali spomienky na obdobie, ktoré je už dávno za nami. Do konca tohto roku veteráni Jednoty si naplánovali nové zápasy medzi sebou a poludňajšie kamarátenie v Skleníku.

Bz-ý

Neúnavní pazovskí veteráni S

taropazovských veteránov, niekdajších vynikajúcich hráčov silnej Jednoty, nemal kto zoskupiť. Zoskupili sa však sami. Pravidelne každú nedeľu predpoludním sa stretávajú v telocvični Základnej školy B. P. Pinkiho. Hrajú medzi sebou. Bojujú bez rešpektu, bez pardónu, akoby šlo o majstrovské zápasy. A potom sa po napínavých zápasoch stretávajú v„treťom polčase“ v malej, sympatickej kaviarničke Skleník, ktorú vlastní rodina Milana Muidžu, bývalého vynikajúceho hráča, Futbaloví veteráni Starej Pazovy a Inđije pred zápasom trénera a predsedu Jednoty. Tam pri v telocvični ZŠ B. Palkovljevića Pinkiho občerstvení, neraz aj pri spoločnom obede, komentujú všeličo, ale predsa diska, ktoré vybudoval podnik známe- ločnom posedení spomínalo na tie najviac si spomínajú na pekné časy pa- ho podnikateľa z Inđije Dragana Majkića. dávnejšie, krajšie časy, majstrovské zovského futbalu.

Zápas sa v nočnom termíne pod ref- stretnutia futbalistov z Inđije a Starej PaSvoju činnosť veteráni Jednoty fi- lektormi skončil bez víťaza (3 : 3). Naj- zovy, vo vyšších ligách pred početnými nancujú sami, aj cestu na Slovensko si krajšie bolo po zápase, keď sa na spo- fanúšikmi, ktorí na zápasy chodili aj na zaplatili, keď sa zúčastnili na turnaji v malom futbale v dedinke Tureň neďaleko DRUHÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA – SKUPINA Senca. Svojich slovenských hostiteľov VOJVODINA neskoršie veľkolepo privítali u nás, pravda, za výdatnej pomoci Zhromaždenia obce Stará Pazova a vtedajšieho predSTK ČOKA – STK MLADOSŤ 0 : 4 sedu Gorana Jovića. Zároveň uhostili aj futbalistov zo Srebrenice, mesta, s ktoen 35 minút trval zápas v Čoke, lebo sa hralo paralelrým Stará Pazova kedysi bola zbrataná. ne na troch stoloch.

V tomto roku plánovali opätovný zájazd Petrovskí stolní tenisti boli omnoho lepším mužstvom, na Slovensko; tentoraz sa stretnúť so staa tak poľahky zdolali domáci celok. rými priateľmi z trnavského Spartaku. To Výsledky jednotlivých zápasov: Dumnić – Turan 0 : sa im však nevydarilo, ako i hosťovanie 3, Naumov – Šramka 0 : 3, Drljača – Lomen 0 : 3, v v Srebrenici. Predsa veria, že iba dočasne. štvorhre Naumov / Drljača – Turan / Lomen 0 : 3.

Prednedávnom pazovskí starí páni V nedeľu v poslednom jesennom kole STK Mladosť nadviazali vzťahy so svojimi rovesníkmi doma zohrá zápas s Unireou z Uzdina .

Petrovčanom stačila polhodinka z Inđije. Najprv hrali na ploche súpera, S. Medveď na radosť v Čoke v príjemnom prostredí športového stre-

Poľahky, za 35 minút!

L

IN MEMORIAM

IN MEMORIAM

Ján Žila

Pavel Danko

1929 – 2013

1925 – 2013

uplynulých dňoch sa na večnosť odobral Petrovčan Ján Žila, bývalý futbalista Mladosti. Futbal začal hrávať počas druhej svetovej vojny, v roku 1945. S menšími prestávkami hrával takmer desať rokov, najčastejšie na poste pravého obrancu.

Raz nám povedal, ako sa voľakedy ťažko cestovalo na hosťovania, niekedy futbalisti išli na vozoch a cesta trvala aj pol dňa. Stalo sa aj, že pri návrate z hosťovania pri Begeči z voza odpadlo koleso a domov sa len horko – ťažko dostali. No futbalisti ešte mali dosť síl, aby odišli na tanec do Lesíka. Česť pamiatke bývalému futbalistovi FK Mladosť Jánovi Žilovi.

- sm -

ol človek svojej doby. V tých lepších a spoločensky priaznivejších časoch aktívne pôsobil v športovom živote Petrovca. Pavel Danko, ktorého sme jednoducho vedeli volať báči Paľo, dožil sa úctyhodného veku. Zomrel 10. decembra 2013.

V minulom storočí, v dobe, do ktorej sa mnohí s nostalgickým nádychom vracajú, pôsobil v hospodárskom úseku tohto prostredia. Najprv pracoval v družstve (neskoršie to bola Poľnohospodárska pracovná organizácia Roľník), potom dlhé roky v podniku Agrovojvodina (mnohým známy Jugoagrár).

Vo FK Mladosť zastával mnohé posty. V tých časoch – ktoré mu utkveli v pamäti, lebo, ako hovoril, vtedy bola svornosť, ve-

V

48

B

delo sa, kto čo robí – bol aj predsedom klubu (v rokoch 1969 – 1971).

Funkciu podpredsedu Mladosti zastával v rokoch 1956 – 1957 a roku 1965. V roku 1966 bol technickým vedúcim prvého mužstva. Vtedy Mladosť hrala vo Vojvodinskej lige, čo bola vlastne tretia štátna súťaž.

V posledných rokoch báči Paľo menej chodil na futbal do Vrbary.

Vlani v lete sme ho tam videli iba niekoľkokrát. Česť jeho pamiatke!

S. M.

14. 12. 2013

50 /4573/

HLAS ĽUDU

ŠPORT STAROPAZOVSKÍ FUTBALISTI NA ZIMNEJ PRESTÁVKE

Mohli dokázať viac... redminulú nedeľu sa po- že nám jeden z nich, neskoršie slednýkrát v tomto roku stret- zranený Nemanja Avramović prili na tréningu futbalisti Jednoty. niesol šesť bodov, najprv z B. Po tréningovej prechádzke im Jarku, a potom aj na zápase s usporiadali spoločný obed a Vrbasom. Jednotlivci mohli viac malú slávnosť. Do penzie totiž vy- ukázať. Museli sme sa spoliehať prevadili dlhoročnú aj na niektorých usilovnú domovníčhráčov, ktorí chceku Miru Verićovú, li zavesiť kopačky ktorej predseda Mina klinec, ale nám chal Baláž v mene predsa pomohli, správy a hráčov odoa to predovšetvzdal príležitostný kým bývalý kapidarček. Po obsadení tán Nenad Dragin dvanásteho miesta a Aleksandar Ervo Vojvodinskej lige – ceg. Vrátil sa aj západnej skupiny, skúsený Đorđe zimná prestávka pre Šuša a posilnil obhráčov Jednoty poranu. V útoku nám trvá až do 20. januá- Dobre pomohol: však chýbala lepAleksandar Erceg ra 2014. Prípravy na šia realizácia.

(Jednota St. Pazova) jarnú časť mužstvo Chceli sme sa absolvuje doma, na rozdiel od opierať o vlastné kádre a hráčov voľakedajších sústredení v te- z okolia, nuž preto sme mali asi plejších krajoch alebo i na Slo- najmladšie mužstvo v lige. Práve vensku. neskúsenosť dosť vplývala na „Vedomí sme si, že vždycky jesenné výsledky, ale aj iné okolmôže byť lepšie,“ povedal nám nosti. S pazovskými chlapcami niekdajší internacionál, teraz budeme aj v budúcnosti počítať, predseda FK Jednota Michal Ba- ale potrebujeme aj kvalitné po-

P

Predseda Jednoty Michal Baláž odovzdáva darček Mire Verićovej, ktorá odišla do dôchodku

striedky na normálnu činnosť mužstva. „Práve tak,“ pokračuje veľmi agilný predseda Jednoty. „Vynachádzame sa ako môžeme, získavame prostriedky z obecného rozpočtu, čo nám nepostačuje.

Veľkú pomoc máme aj od nového vedenia pazovského Miestneho spoločenstva a najmä predsedu Výkonného výboru MS Bogdana Miljevića, ktorý nás nielen finančne, ale aj mravne podporuje. S umiestnením nie som spokojný, ale s mladým kádrom sme vari nemohli viac utŕžiť! Vstup do jarnej sezóny bude ostrý, naši tréneri Milan Vujasin a jeho menovec Milanović dobre a svedomite pracovali napriek skromným príjmom. Najdôležitejšie je to, že sme hráčom vyplatili všetko sľúbené, žiadne dlhy nemáme a zlikvidovali sme aj tie zdedené. V jarnej polosezóne nebudeme za každú cenu trvať na výsledkoch.

Prvoradou úlohou nám bude stabilizácia mužstva a pomaly sa chceme pripravovať na to, čo nás očakáva v budúcom majstrovskom ročníku.“ Vedenie Jednoty sa zameralo na tie posily, ktoré by mali zvýšiť konkurenciu Po spoločnom obede futbalisti Pazovčanov sa rozišli a opäť sa stretnú a priniesť oživenie mužstva.

20. januára 2014 Problémom je aj ešte jeden láž. „S minulou sezónou nie som sily. Nebudeme veľa behať a hľa- strážca siete, aby sa nestalo ako najspokojnejší. Príjemne ma pre- dať to, čo by nám prinieslo fi- na poslednom zápase, keď na lakvapili mladí hráči, s ktorými nančnú záťaž, rátame iba s dvo- vici pre náhradníkov sedel predsme na začiatku príprav ani ne- ma-troma nováčikmi.“ seda Baláž.

Finančná situácia v Jednote je počítali. Nemali sme mládežníc„Možno sme nesplnili očakáke mužstvo a po zápasoch ako príliš ťažká, práve ako aj v iných vania, ale s mladými, neskúsemladší dorastenci mali dlhšiu kluboch. Vedenie Pazovčanov sa nými hráčmi sme predsa nemohli prestávku. Môžem sa pochváliť, vynachádza a zabezpečuje pro- viac dosiahnuť,“ priznáva tréner 14. 12. 2013

50 /4573/

HLAS ĽUDU

Milan Vujasin. Škoda, že sme stratili plánované body so Srbobranom. Hrali sme najslabšie tejto jesene, hádam sa nám to viac nikdy nezopakuje. Práve táto posledná prehra nám pokazila plány. Musíme na všetko zabudnúť a dobre sa pripraviť na napínavé jarné majstrovstvá, aby sme obsadili miesto v strede tabuľky.

Dve-tri, možno i viac posíl sú nám prepotrebné. Obrana bola solídna, v útoku nám škrípalo, slabé premieňanie šancí priviedlo k nečakaným prehrám. Vcelku nie som spokojný s jesennými výsledkami, aj keď hráči spĺňali svoje úlohy na tréningoch. Stalo sa však, že nevedeli uplatniť na zápasoch to, čo sme sa dohovorili.

Dobre rozanalyzujeme uplynulú polosezónu, pousilujeme sa formovať silnejšie mužstvo za podpory a pomoci vedenia klubu, ktorá doteraz nevystala.“ Do začiatku jarných majstrovstiev v Jednote plánujú upraviť miestnosti, predovšetkým šatne, v celkom skromných rámcoch.

M. Bzovský 1. Prigrevica 2. Omladinac 3. Vrbas 4. Sloga 5. C. zvezda 6. Cement 7. Index 8. Mladost 9. Srbobran 10. Polet 11. Grani!ar 12. Jednota 13. Borac 14. Hajduk 15. Jugovi"

14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14

9 8 9 8 8 7 6 5 5 4 4 4 2 3 2

2 4 1 3 2 3 5 5 2 4 2 1 4 1 3

3 2 4 3 4 4 3 4 7 6 8 9 8 10 9

21 : 11 24 : 10 20 : 12 24 : 12 18 : 14 24 : 15 17 : 12 14 : 10 14 : 13 16 : 22 19 : 31 13 : 22 13 : 22 10 : 29 15 : 27

29 28 28 27 26 24 23 20 17 16 14 13 10 10 9

49

ŠPORT Už dávnejšie nezabodovali: Petrovčanky prehrali aj zápas s Novosadčankami

NA OTVORENÝCH MAJSTROVSTVÁCH KOVAČICE V ŠACHU

Prevaha hostí

DRUHÁ SRBSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Nemajú to ľahké MLADOSŤ – SLAVIJA 0 : 3 ni z predposledného zápasu v jesennej časti majstrovstiev volejbalistky Mladosti nezískali nič. Na domácej palubovke uvítali novosadskú Slaviju, ktorú tréner Petrovčaniek Daniel Stojanović hodnotí ako jedno z najlepších družstiev v lige.

V každom sete sa hostkám podarilo urobiť viacbodový náskok, ktorý demotivoval domáce súperky, nuž im nepomohli ani viaceré výmeny. Zlé prijatia lopty akoby trucovali dobrému pocitu z úspešných podaní, a tak Novosadčanky dovolili uhrať Petrovčankám len 17, 13 a 18 bodov v jednotlivých setoch.

Stojanović negatívne hodnotí fakt, že sa Mladosť spravidla prispôsobuje štýlu hry súperiek, namiesto toho, aby presadila svoj vlastný. No kýmkoľvek nebudú všetky hráčky pravidelne chodiť

A

na tréningy a zápasy, lepšie výsledky nemožno ani očakávať. V opačnom prípade môžeme pochváliť iba jednotlivkyne, na zápase so Slavijou predovšetkým nahrávačku Biljanu Pejakovú, a tešiť sa len z piatich bodov získaných v sezóne.

V prípade, že ďalší, deviaty zápas, ktorý zohrajú v sobotu vo Vrbase, bude úspešný, Mladosť sa môže vrátiť na 8. miesto v tabuľke. Petrovské družstvo to nemá ľahké, hoci nie je jediným nováčikom v lige. Ostatné celky však majú vo svojich zostavách aj profesionálne hráčky, takže vystupujú sebavedomejšie. Podľa rozhodnutia vedenia petrovského klubu v ňom aj napriek určitým zmenám, ktoré by družstvo posunuli vyššie, tričko si obliekajú predovšetkým Petrovčanky, ale aj hráčky z Maglića a Silbaša.

MLADOSŤ: Marcela Chorvátová, Simona Triašková, Anna Stojanovićová, Monika Stracinská, Daniela Speváková, Jana Šramková, Ema Dýrová, Sara Gverová, Ana Kurteková, Biljana Pejaková.

VKM (Foto: ph)

ÚSPEŠNÝ CYKLOKROS CK JEDNOTA

Najviac medailí Šíďanom V

nedeľu 8. decembra 2013 na dráhe Cyklis- tegórii medzi mužmi presvedčivo zvíťazil Alektického klubu Jednota v Šíde prebiehal cy- sandar Roman. Slobodan Radovanović bol klokros vo všetkých kategóriách. CK Jednota najlepší medzi veteránmi. Jedine medzi senitúto súťaž zorganizovala ako príspevok k osla- ormi triumfoval hosť Aleksa Marić, člen belevám Dňa Obce Šíd a Dňa oslobodenia tohto hradského CK Crvena zvezda. mesta v druhej svetovej vojne.

St. S. Preteky mali medzinárodný ráz, lebo sa okrem domácich cyklistov zúčastnili aj pretekári z Chorvátska a Bosny a Hercegoviny. Na dráhe sa ocitlo viac ako 60 pretekárov a najviac úspechu dosiahli cyklisti domáceho CK Jednota. V kategórii najmladších pretekárov zlatú medailu získal Ognjen Đurašinović. Violeta Trifkovićová zvíťazila v konkurencii junioriek. V rovnakej ka- Pretekár na trati cyklokrosu musí občas teperiť svoj bicykel

50

Šachisti ŠK Kovačica počas Kovačického októbra zohrali na Kovačickom dvore priateľské zápasy medzi sebou

osledná tohtoročná šachová súťaž v Kovačici sa niesla v znamení prevahy šachistov, ktorí nie sú z osady insity.

Obecné otvorené majstrovstvá v konkurencii jednotlivcov vyhral Mihajlo Cvejić z Kačareva (6,5 bodu). S rovnakým počtom bodov na druhej pozícii bol Vuk Žegarac z Crepaje. Zoran Borković z Kačareva, niekdajší šachista ŠK Kovačica, obsadil tretie miesto (6 bodov).

Opovčan Goran Vlajković (6 bodov) získal „zemiakovú medailu“. Na piatej priečke bol Goran Stojanovski z Kačareva (5,5), kým najúspešnejším Kovačičanom na tejto súťaži bol Božidar Kračunov (5 bodov).

Hralo sa deväť kôl švajčiarskym systémom polhodinu na hráča, celá partia hodinu, po tri dni v priestoroch zasadacej siene Miestneho spoločenstva Kovačica.

O tom, že bol turnaj mimoriadne silný, svedčí aj údaj, že sa na ňom z osemnástich šachistov zúčastnilo až dvanásť kandidátov na majstra a že rozdiel medzi šampiónom súťaže a trinástym na tabuľke boli iba dva body. Na súťaži sa zúčastnili majstri 64 políčok z Kovačice, Opova, Debeljače, Crepaje, Kačareva a Tomaševca. Okrem toho, že tohto roku postúpili do vyššej súťaže, šachisti z Kovačice boli počas Kovačického októbra úspešní aj na oboch kuchárskych súťažiach (Fazuliáda a Zlatý kotlík), kde získali až tri ocenenia. Za najlepšieho šachistu Kovačice v roku 2013 vyhlásili na základe tohtoročných súťaží Crepajčana Dragana Erského.

P

14. 12. 2013

Ján Špringeľ 50 /4573/

HLAS ĽUDU

Šport

DECEMBER ODŠTARTOVAL PREDVIANOČNÝM CHARITATÍVNYM BAZÁROM V BELEHRADE

Jagavé chvíle T

akto chutí svet. Nie, nejde o názov zbierky cestopisných reportáží kolegyne Viery Václavkovej, ale o dojem, ktorý si azda každý z niekoľko tisíc návštevníkov odniesol z nedeľného predvianočného charitatívneho bazáru prebiehajúceho v jednej z hál Belehradského veľtrhu.

Na tento zájazd do sveta, organizačne podpísaný Medzinárodným klubom žien, neboli treba žiadne cestovné kancelárie, víza, eurá alebo doláre...

Stačilo len trochu dobrej vôle, pomerne málo dinárov a štipka času.

December a Vianoce sú krásne (aj) objavmi neznámeho, promenádou staronových chutí, prechádzkou, stretnutím a zážitkom. To všetko

štedro umožnil dobročinný bazár: aj stretnúť príbuzného či známeho, aj preveriť, či je turecká bakláva lepšia než tá naša, aj pochutiť si na slovenskom pive, aj vidieť, s čím na podujatie prišli naši prví susedia.

Ten prechodný a dočasný nedeľný domov bol v každom prípade jagavo pekným úvodom do nadchádzajúcej oázy vianočného rodinného pokoja, ktorú všetci tak túžobne vyčkávame.

Lebo máme len jediné narodeniny a meniny, česť výnimkám, ale aj jediné Vianoce. Vážme si ich už dnes a tu, lebo treba vyčkať ešte dlhý rok, kým sa z tých ďalších budeme zase môcť tešiť.

Oto Filip

Tanec záhadný a rázny

Na začiatok – koštovka slovenskej klobásy

Rozmanitý kultúrno-umelecký program prilákal mnohých návštevníkov

Pri slovenskom stánku vždy bolo rušno

Čosi z afrických chutí

ODŽACI Mestečko Odžaci je sídlom rovnomennej obce na severozápade Srbska.

Leží na ľavom nábreží Dunaja v Západobáčskom obvode, na samotných hraniciach s Chorvátskom a od Maďarska je vzdialené 60 kilometrov. Na tomto území ľudia žijú od praveku až dodnes. Dejiny hovoria, že tadiaľto počas niekoľko stáročí prechádzali, zdržiavali sa a žili rôzne národy: Kelti, Goti, Sarmati, Húni, Avari, Slovania, Maďari, Nemci... Vznik Odžakov datuje do polovice 16. storočia. V tureckých análoch sa osídlenie Učak prvýkrát spomína roku 1557. Preto aj dnešné pomenovanie môžeme vysvetliť ako slovanskú obmenu tureckého slova odžak, čo v preklade znamená komín. V stredoveku len málo domov malo komín, kým údaje hovoria, že ho v osídlení Učak mal každý dom. Ináč v tureckej vojenskej terminológii sa slovom odžak pomenúvala pohraničná vojenská janičiarska posádka. V Odžackej obci, do ktorej patria Odžaci, Bački Brestovac, Bački Gračac, Srpski Miletić, Bogojevo, Karavukovo, Deronje, Ratkovo a Laliť, žije 30 196 obyvateľov. Najviac je Srbov, nasledujú Maďari, Slováci, Nemci a ostatné národy a národnosti. V mestečku Odžaci podľa súpisu z roku 2011 žilo 8 811 obyvateľov, z toho bolo 125 Slovákov.

J. Pucovský