Hlas 51 52 2013

ISSN 0018-2869

ČÍSLO

51 – 52 /4574 – 4575/

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 70 | 21. – 28. 12. 2013 | CENA 100 DIN

www.hl.rs

Všetkým našim čitateľom prajeme pokojné vianočné sviatky

Ján Triaška Báčsky Petrovec

EDITORIÁL ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Užime si Vianoce – a prítomnosť

O

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM

Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs

www.sxc.hu

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Keď naše príbytky ozdobia adventné venčeky a vianočné stromčeky, keď naše zmysly pošteklí vôňa pomarančov, škorice a vanilky, vieme, že už sú takmer tu. Vianoce, ale aj koniec roka.

Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208

bľúbený kresťanský sviatok je príležitosťou na rodinné stretnutia, pohodu, úsmevy, pomalšie tempo a oddych. Mali by sme si ho dožičiť aspoň na Štedrý večer a prvý sviatok vianočný, venovať sa svojim najbližším, zamyslieť sa nad tým za nami, pouvažovať nad tým pred nami, ale v prvom rade užiť si prítomnosť. Na to často zabúdame a aj počas vianočného obdobia, ktorého poslaním je hľadanie a zotrvanie v duchovnom pokoji a duchovnej štedrosti, sa ženieme a náhlime – niekam a za niečím...

V súčasnom modernom svete štedrosť nadobudla rozmery veľké, až nadmieru materiálne, ak k rozmeru možno pripísať prívlastok „hmotný“. Mylne sa ujal zvyk, ktorým sa ako poslanie Vianoc, zvlášť v reklamných kampaniach, prezentujú masívne nákupy a drahé dary. Tie nielenže nie sú súčasťou kresťanského a všeľudského učenia a mravov, ale sú aj dodatočným zdrojom stresu. Tomu by sme sa mali vyhýbať.

Koniec roka zvyčajne býva taký: súvahový a úvahový.

Keď sa podarí, aj zábavný. V duchu zvažovania, uvažovania a zábavy bol aj scenár, ktorý pred sebou mali členovia redakcie nášho týždenníka počas prípravy posledného tohtoročného (dvoj)čísla. Náš zámer bol jednoznačný: ponúknuť čítanie, ako sú ročné súvahy v oblasti politiky, hospodárstva, poľnohospodárstva, vzdelávania a kultúry, zaujímavé rozhovory, portréty, reportáže, postrehy či riporty z aktuálnych dianí, ktoré čitateľa povzbudia k vlastným úvahám a súvahám, ktoré ho uvoľnia a duchovne pozdvihnú, a v konečnom dôsledku ponúknuť čítanie, ktoré bude zdrojom vianočnej inšpirácie a zábavy.

Chceme veriť, že sa nám to podarilo. Želáme vám pokojné prežitie vianočných sviatkov – a nadovšetko a predovšetkým rodinnej pohody, zhody a pevného zdravia, lebo to je perpetuum móbile všetkého ostatného v našom živote.

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Toto vydanie je auditované

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

Vladimíra Dorčová-Valtnerová Titulná strana: SHUTTERSTOCK

Čítajte nás aj na www.hl.rs.

Redakcia si vyhradzuje právo niektoré príspevky zverejniť iba vo svojom online vydaní.

21. – 28. 12. 2013

51 – 52 /4574 – 4575/

HLAS ĽUDU

3

TÝŽDEň SEDEM DNÍ

O mesiac o rok D obré správy prišli 17. decembra z Bruselu, celkom v duchu vianočného obdobia. Dátum je určený: prístupové rokovania sa (pravdepodobne) majú začať 21. januára 2014.

Ako v správe uviedla vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné vzťahy a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonová, Srbsko splnilo všetky podmienky na otvorenie rokovaní o pripojení Európskej únii. Zároveň odporučila Rade, aby sa prvá medzivládna konferencia so Srbskom uskutočnila najneskoršie v januári 2014. Správu, v ktorej uskutočnené reformy a zvlášť výsledky dosiahnuté v oblasti normalizácie vzťahov Belehradu a Prištiny zhodnotila vcelku pozitívne, šéfka európskej diplomacie začiatkom týždňa prezentovala na zasadnutí ministrov zahraničia členských krajín v Bruseli.

Hoci presný dátum nebol určený, je veľká pravdepodobnosť,

že to bude 21. januára 2014, ako sa už dlhšie predpokladalo. Grécko, ktoré 1. januára od Litvy preberie predsedníctvo EÚ, má zvolať prvú mimovládnu konferenciu so Srbskom a určiť presný dátum začiatku rokovaní.

Ministri do schválených rokovacích rámcov zaradili spornú klauzulu o tom, že Belehrad a Priština musia do konca prístupových rokovaní podpísať právne zaväzujúcu dohodu, na ktorej trvajú Nemecko a Veľká Británia. Ďalej sa takisto uvádza, že dialóg má nakoniec priviesť k všeobsiahlej normalizácii vzťahov Belehradu a Prištiny (pôvodne sa žiadal termín „plná normalizácia“). Čo všeobsiahla alebo plná normalizácia vzťahov vlastne znamená, v tejto chvíli by sa sotva dalo s istotou povedať.

Nepočetní euroskeptici na domácej politickej scéne však tvrdia, že to znamená definitívne uznanie nezávislosti Kosova.

Určité obavy pred ministerským zasadnutím vzbudzovalo nedávne dvadsiate kolo dialógu.

Témou bola organizácia súdnictva na severe Kosova, ale rokovania uviazli v slepej uličke. Ako vyhlásil premiér Ivica Dačić, o to sa nijakým spôsobom nepričinilo Srbsko. Predložený návrh na organizáciu súdov zamietla Priština, ktorá trvala na zaradení niektorých albánskych obcí do pôsobnosti súdu v Kosovskej Mitrovici. Premiér zdôraznil, že sa dohoda nedosiahla preto, že prištinská strana nerešpektuje existujúci zásadný dohovor o tom, že štyri srbské obce na severe Kosova musia mať vlastný súd. Priština žiadala, aby súdu prislúchali aj niektoré albánske obce, čo by nezodpovedalo etnickej štruktúre obyvateľstva.

Keďže sa o normalizácii vzťahov a o implementácii Bruselskej dohody iste bude hovoriť aj naďalej, zatiaľ nedopovedaná otázka súdnictva sa rieši v nasledujúcom období. Ako bolo stanovené, téma normalizácie bude obsiahnutá predovšetkým v ka-

POKRAJINSKÉ ZHROMAŽDENIE O EUROINTEGRAČNOM PROCESE SRBSKA

Významná úloha (aj) pre Vojvodinu poradí tretie tekresla vo vláde Srbska matické zasadpoverený európskymi innutie Zhromaždenia tegráciami Branko RuAP Vojvodiny sme zvožić, predseda vojvodinlali s cieľom, aby sa poskej vlády Bojan Pajtić, krajinskí poslanci, veako aj predseda Národrejnosť a občania Vojného zhromaždenia Nevodiny podrobnejšie bojša Stefanović, ktorý oboznámili s procepoznamenal, že pokrasom vyjednávania s Eujinské Zhromaždenie má rópskou úniou. Pravv integračných procedaže, aj aby sa zistilo, soch dôležitú úlohu cez do akej miery a akým členstvo v Zhromaždení spôsobom sa do proeurópskych regiónov a cesu môžu zapojiť aj ako významnú zložku predstavitelia AP Vojpre európske integrácie vodiny,“ vyhlásil pred- Predsedovia pokrajinského a Národného vyzdvihol príklady dobseda pokrajinského zhromaždenia István Pásztor a Nebojša Stefanović rej praxe a viacstoročné Zhromaždenia István spolunažívanie národov Pásztor pred začiatkom pondelko- skej spoločnosti nič nepodnikalo, by v pokrajine. „Začlenením Srbska do vého zasadnutia venovaného eu- podľa neho malo byť príkladom EÚ sa zabezpečí predovšetkým hosrointegrácii Srbska. Pásztor tiež pri- nevyužitých šancí a strateného času. podárska prosperita a umožní sa aj O prístupovom procese Srbska do voľné pohybovanie pracovnej sily, pomenul, že SFRJ ešte pred 24 rokmi podala žiadosť o členstvo v Eu- EÚ hovorili šéf delegácie Európ- kapitálu a technológií a najmä norópskej hospodárskej spoločnosti a skej únie v Srbsku Michael Daven- vých investícií,“ povedal Stefanović. práve to obdobie, keď sa ohľadom port, šéfka tímu pre rokovania s EÚ Podľa neho treba pokračovať v porealizácie začlenenia do hospodár- Tanja Miščevićová, minister bez silňovaní pokrajinských inštitúcií a

„V

4

21. – 28. 12. 2013

pitole 35, ale nie je vylúčené, že sa objaví aj v niektorých iných.

Schválenie začiatku prístupových rokovaní v januári premiér Dačić zhodnotil ako uskutočnenie historického cieľa, na ktoré občania Srbska už dlho čakali. Po tejto dobrej správe treba očakávať začiatok dynamického prístupového procesu, výsledkom ktorého má byť pozmenený obraz Srbska. V prvom rade ide o reformy vo všetkých oblastiach, opatrenia na prekonávanie ekonomických ťažkostí, zabezpečenie vlády práva a rešpektovania ľudských a menšinových práv.

Určenie dátumu a otvorenie rokovaní znamená veľký úspech, podstatný stupienok na európskej ceste Srbska. Pre občanov to znamená otvorenie novej šance.

Nie preto, že im približovanie EÚ automaticky zabezpečí viac peňazí a lepší život, ale preto, že tento proces zabezpečí zmeny vo fungovaní spoločnosti ako základu na vytvorenie reálnych predpokladov na dosiahnutie lepšieho života.

A. Lazarevićová lokálnych samospráv, ako aj vo využívaní európskych fondov, s osobitným dôrazom na vidiecky rozvoj.

Podobne sa zmienil aj vedúci delegácie EÚ v Srbsku Michael Davenport a skonštatoval, že skúsenosť, ktorú Vojvodina nadobudla členstvom v Zhromaždení európskych regiónov, ako aj prostredníctvom účasti v realizácii Dunajskej stratégie, môže byť veľmi významná pre celú krajinu.

Menej optimistickejší ohľadom európskej integrácie Srbska bol Branislav Ristivojević (DSS), ktorý politickú scénu v posledných rokoch ocharakterizoval ako „eurofanatizmus“. Podľa neho by sa mal najprv začať proces verejných rozpráv o tom, čo členstvo v únii prinesie a čo odoberie. „Referendom by sa malo rozhodnúť, či sa európska integrácia oplatí alebo nie. Neznamená, že v únii nie je nič pozitívne, ale doposiaľ sa všetko robilo na úkor našej krajiny. Zrušením ciel za produkty z Európskej únie naši poľnohospodárski výrobcovia získajú neobmedzenú konkurenciu. Ako naši poľnohospodári budú čeliť takej konkurencii?“ pýta sa B. Ristivojević.

J. Pániková

51 – 52 /4574 – 4575/

HLAS ĽUDU

týŽDeň

Vianočný pozdrav B

etlehemské polia na púšti tohto sveta sa stali pre človeka dokonalou oázou. A kde je oáza, tam je aj prameň, ktorého voda občerství duchovným smädom utrápenú dušu. A týmto prameňom bola milosť Božia a Jeho nekonečná láska, ktorá dosiahla svoj vrchol na prvé vianoce v známej sume evanjelia: „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho“ (Ján 3,16). na prvé vianoce sa v skutku zjavila milosť Božia, spasiteľná všetkým ľuďom, a táto zjavená milosť Božia stala sa prameňom sily nového života, keď sa človek mohol úplne preorientovať a pod zorným uhlom večnosti korigovať svoj pomer k Bohu, ale aj k blížnemu. na vianoce sa ponížil Boh, aby sme my ľudia boli povýšení. Boh sa stal malým, aby sme my vyrástli na stupeň Božieho dieťaťa. večný Boh sa sklonil k zemi, aby človek pri Božom svetle hľadal a i našiel svoju večnosť. Boh zostúpil na zem, aby nám bol zabezpečený prístup do neba. to sú tie

hodnoty, ktoré nám priniesli vianoce, a ako prvé ich prijali betlehemskí pastieri z úst Pánovho anjela: „nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom spasiteľ, ktorý je kristus Pán...“ A hneď s anjelom zjavilo sa množstvo rytierstva nebeského, ktorí chválili Boha a volali:„sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle...“ A v tomto vianočnom slávospeve je pre človeka vytýčený životný program. nielen pastierom zvestoval Pánov anjel radostnú novinu, ale všetkému ľudu, čo znamená, že každý človek má vzdať chválu a slávu Bohu na výsostiach a každý človek má poznať, čo je preňho pokoj, a každý človek sa má pričiniť o to, aby prispel k budovaniu kráľovstva Božieho na zemi, kráľovstva pokoja a lásky. vianoce majú a prinášajú požehnanie pre rodiny, keď v teplom

a tichom ovzduší, vidiac úprimnú radosť svojich detí, zblížia sa aj manželia, ktorí z rôznych príčin ochladli voči sebe, a tam pred vianočným stromčekom v láske sa nájdu znova. na vianoce nejeden márnotratný syn alebo zblúdilá dcéra sa dokážu aspoň na krátky čas vrátiť do opusteného rodičovského domu a skloniť hlavu pred svojimi starými rodičmi. na vianoce sú aj tí rozhnevaní bratia a sestry, susedia a priatelia, prívetivejší jeden voči druhému a snažia sa zabudnúť na všetko, čo im predtým strpčovalo život. na vianoce človek sa priblížil k Bohu a Boh sa s láskou skláňa k svojmu zemskému dieťaťu. Je to sila vianoc a sú to požehnané zásahy Božie do života ľudí. Je to dar betlehemského Dieťaťa, Pána Ježiša krista. Preto vianoce pre nás ľudí sú a zostávajú výstižným svedectvom, ako sa otec nebeský vzorne staral a stará o svoje deti a o svoje stvorenie. základom tejto Božej starostli-

záverečný okrúhly stôl Mss

Zachovanie slovenskosti v Srbsku „M atica slovenská v srbsku sa rozhodla usporiadať okrúhle stoly na tému zachovania slovenskosti preto, že sme názoru, že nie so všetkým, čo sa nám deje v posledných rokoch na tomto pláne, môžeme byť spokojní. Jednak pritom musíme Otvorenie okrúhleho stola o zachovaní svoje zraky uprieť slovenskosti v Srbsku záverečnému rokovaniu preddovnútra našej komunity, jednak chceme poukázať aj na skutočnosť, chádzali regionálne rokovania na že nie všetky zákonné a ústavné uvedenú tému. Pre Banát sa uskuustanovenia v oblasti uskutočňo- točnili v zreňanine, pre sriem v stavania menšinových práv sa uplat- rej Pazove a pre Báčku v Báčskej Paňujú. nie poväčšine preto, že by lanke. o záveroch z týchto stretnutí nám v tom niekto bránil, ale preto, prítomných v Dome Mss Ľudovíta že sme zľahostajneli,“ bolo počuť v Mišíka v Báčskom Petrovci informoúvodnom príhovore predsedníčky vala tajomníčka zdenka ChalupkoMatice slovenskej v srbsku kataríny vá. Podstatou rokovaní a diskusMelegovej-Melichovej v pondelok ných príspevkov domácich a zahra16. decembra na záverečnom okrú- ničných referentov je, že základom slovenskosti v srbsku je rodina, lebo hlom stole Mss.

21. – 28. 12. 2013

51 – 52 /4574 – 4575/

hlAs ĽUDU

rodičia sú tí, ktorí môžu vplývať na svoje deti a zapisovať ich do tried a do predškolských ustanovizní, kde sa výučba koná v slovenskej materinskej reči. rodičov treba upovedomiť, že výučbou v slovenskej reči deti iba získavajú, lebo si vedomosti ľahšie osvojujú v materinskej reči. v príspevkoch sa prízvukovalo, že aj učitelia a vychovávatelia, ktorí pracujú so slovenskými deťmi, by museli ovládať slovenskú reč, lebo sa v praxi stretáme aj s prípadmi, že ich aj v slovenských prostrediach vyučujú pedagógovia, ktorí neovládajú slovenčinu. Ani naše povedomie nie je vždy také, aké by malo byť. Preto slovenský jazyk treba používať v úradnom styku všade tam, kde to zákon umožňuje. slovenské médiá treba využívať naplno, aby sa nestalo, že v dôsledku našej ľahostajnosti prestanú s prácou a zaniknú. Ťažko ich bude znovu aktivovať, resp. prinavrátiť. na tomto fóre si posvietili aj na úlohu cirkvi, ktorá je veľmi významná, zvlášť keď ide o prácu s najmladšími a s mládežou.

vosti je a zostáva bezhraničná láska hospodinova. My klesáme, on nás pozdvihuje, my hrešíme, on sa nad nami zmiluje a svojou trpezlivosťou nám naše hriechy odpúšťa. My ho opúšťame a on zostáva aj naďalej s nami.

Práve na vianoce si uvedomujeme, že Pán Boh nemyslel len na seba a svoje záujmy, ale myslel a myslí vždy na korunu svojho stvorenia, na človeka. to je aj pre nás upozornenie. vianoce hovoria proti našej sebeckosti a prihovárajú sa za našu službu nielen Pánu Bohu, ale aj blížnym. Preto musíme prosiť Pána Boha o to, aby nám pomohol dostať sa so svojím živým svedectvom o betlehemskom Dieťati na taký stupeň, aby sme my pokorné, duchom kristovým znovuzrodené dietky Božie na tomto svete mohli oslavovať hospodina anjelským vianočným slávospevom: „Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ všetkým vám, bratia a sestry, želám požehnané prežitie vianočných sviatkov a pokojný a úspešný nový rok 2014.

Samuel Vrbovský, biskup súčasným problémom vojvodinských slovákov je nízke národnostné povedomie. referenti evidovali aj zmenšený počet nápisov po slovensky na verejných ustanovizniach a nakoľko jestvujú, často sú gramaticky nesprávne. sudcovia a úradníci, ktorí by s verejnosťou mali komunikovať aj v slovenskom jazyku a v právnom konaní zastupovať slovákov, často nepoznajú odbornú terminológiu. naposledy sme svedkami, že sa zatvárajú aj súdne jednotky v slovenských prostrediach. v obsažnej diskusii a v uzáveroch konferencie účastníci pripomenuli aj skutočnosť, že problém asimilácie musíme riešiť sami. naše problémy nebude riešiť nikto iný, nakoľko my sami o to nemáme záujem.

Preto je potrebná koordinácia medzi slovenskými ustanovizňami.

Mss z týchto tematických okrúhlych stolov plánuje vydať aj zborník prác, aby čím širšiu verejnosť animovala zamyslieť sa nad nie tak ružovou skutočnosťou, a potom aj nájsť spôsoby a modely aktívneho pretrvávania slovenského etnika v srbsku.

J. Čiep

5

TÝŽDEŇ NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY

V roku jubilejnom árodnostná rada je zastupiteľský orgán Slovákov, občanov Srbska, prostredníctvom ktorého príslušníci tejto národnostnej menšiny uplatňujú svoje práva v oblasti kultúry, vzdelávania, informovania a úradného používania jazyka a písma. Národnostná rada má charakter právnickej osoby, ktorý nadobúda zápisom do registra národnostných rád národnostných menšín, ktorý vedie ministerstvo zodpovedné za problematiku ľudských a menšinových práv. Predstavuje ju a zastupuje jej predseda, a keď ide o Národnostnú radu slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku – jej predsedníčka.

Voľby do Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Spolkovej republike Juhoslávii sa uskutočnili 18. januára 2003 v Novom Sade a jej úlohou bolo už od samotného začiatku zachovávať, zveľaďovať a ochraňovať národnostné, náboženské, jazykové a kultúrne hodnoty a zvláštnosti slovenskej národnostnej menšiny v SRJ a neskoršie v súštátí Srbsko a Čierna Hora. Ustanovujúce zhromaždenie bolo 4. apríla 2003 v Starej Pazove, kde jej členovia za predsedníčku zvolili Annu Tomanovú-Makanovú. Je zrejmé, že NRSNM bola založená v nepriaznivých rokoch a že sa rozvíjala v dobe búrlivých politických zmien, ktoré v našom štáte boli časté a viedli k voľbám, k novým ústavám a všetko to následne ovplyvňovalo jej činnosť, keďže okrem tých ťažkostí musela zápasiť aj s nedostatkom miestností, techniky, kádrov a financií. Napriek všetkému však Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny vytrvala a za desať rokov sa stala vyspelou inštitúciou a integrovala sa do kultúrnej a spoločenskej verejnosti a získavaním čoraz väčších kompetencií neustále rozširovala svoje pole pôsobenia.

Teda je to už celých desať rokov, ako NRSNM spolupracuje s lokálnymi samosprávami, kde deleguje svojich predstaviteľov do rady pre medzietnické vzťahy, zúčastňuje sa v spravovaní predškolských ustanovizní a základných škôl, schvaľuje učebnice, je za-

N

6

kladateľom alebo spoluzakladateľom NVU Hlas ľudu, Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, prebrala časť zakladateľských práv nad Gymnáziom Jána Kollára v Petrovci, Galériou insitného umenia v Kovačici a Múzeom vojvodinských Slovákov. Obnovila činnosť Asociácie slovenských novinárov, spolupracuje s Asociáciou slovenských pedagógov, založila Aktív riaditeľov a Fond pre vydavateľskú činnosť v slovenskom jazyku Slovenské tlačené slovo…

Jednoducho povedané prítom-

rodnostným radám, ako treba pracovať.

Informačno-politický týždenník, ktorého zakladateľom je práve Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, neustále sleduje činnosť tejto najvýznamnejšej spoločenskej inštitúcie tunajších Slovákov a takmer v každom čísle sa nachádzajú informácie o jej práci a akciách. Pritom s osobitným dôrazom sleduje nielen jej pravidelné zasadnutia, ale aj zasadnutia jej štyroch výborov: pre vzdelávanie, kultúru, in-

Zo slávnostného zasadnutia NRSNM v Zhromaždení APV v Novom Sade (foto: O. Filip)

ná je pri zakladaní celého radu združení, aktívov, ustanovizní, a to iba s jedným cieľom – mať čoraz viac odborníkov, ktorí budú prispievať k zachovaniu nášho povedomia, identity, kultúry a jazyka.

Jej kompetencie sa spresnili Zákonom o národnostných radách, ktorý bol schválený v roku 2009, keď bolo určené aj jej financovanie z republikového a pokrajinského rozpočtu. Pritom NRSNM časť financií neustále usmerňuje aj na adaptácie školských budov a miestností kultúrno-umeleckých spolkov a domov kultúry, finančne podporuje študentov, ktorí patria do skupiny deficitných kádrov, a pritom sa podieľa aj na poli edukácie – privádzajú odborníkov zo Slovenska, ktorí zaúčajú nielen vychovávateľov a učiteľov, ale aj novinárov, choreografov, divadelníkov, matrikárov atď. Rada podporuje aj umeleckú činnosť a všetky celomenšinové podujatia a jej doterajšia bohatá desaťročná činnosť je príkladom aj iným ná-

formovanie a pre úradné používanie jazyka a písma.

A vôkol nás sa nedejú iba pekné veci, ale občas treba reagovať aj na tie, ktoré sa vzťahujú na porušenie práv príslušníkov našej menšiny. Tak napríklad 4. februára 2013 Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny reagovala, keď neznámi páchatelia rozbili tabuľu Slovenského kultúrneho centra P. J. Šafárika v Novom Sade. Ostro odsúdila ten čin a vyzvala kompetentné orgány, aby konkrétne vandalské počínanie vyšetrili, odhalili páchateľa, resp. páchateľov a zabránili podobným útokom zameraným na porušovanie práv príslušníkov národnostných menšín.

S podobným zámerom bolo 13. septembra 2013 (na základe uzáverov zo zasadnutia Národnostnej rady) médiám z ústredia NRSNM zaslané reagovanie Národnostnej rady a slovenských novinárskych združení v súvislosti s aktuálnou situáciou vo Verejnom servise RUV-RTV. Šlo o list, ktorý 21. – 28. 12. 2013

bol v srbčine rozoslaný na adresy prezidenta RS, premiéra a vicepremiéra RS, pokrajinskej vlády a zhromaždenia, republikového a pokrajinského ombudsmana, Kancelárie pre ľudské a menšinové práva, Európskej kancelárie v Srbsku, koordinácie národnostných rád a médií. V reagovaní bolo, okrem iného, uvedené: „Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Asociácia slovenských novinárov a Asociácia slovenských lokálnych médií apelujú na vládu Srbska, aby súrne našla spôsob, ako pomôcť Verejnému servisu Vojvodiny. Zlá finančná situácia, v ktorej sa zrušením predplatného ocitol pokrajinský verejný servis, je následkom dvojitých štandardov, ktoré republikové vedenie uplatňuje vo veci dvoch verejných servisov. Ohrozenosť existencie menšinových redakcií vedie k poklesu kvality informovania v jazykoch národnostných menšín a nakoniec povedie (v najhoršom prípade) aj k redukcii týchto programov, čo znamená priame porušovanie zdedených menšinových práv.“ Nešlo však pritom iba o deklaratívnu podporu, veď sa NRSNM viackrát predtým prejavila aj konkrétnou pomocou. Slávnostné podpisovanie zmlúv o ďalšej spolupráci medzi lokálnymi rozhlasmi a NRSNM bolo i 17. mája 2013 za prítomnosti čelných ľudí rozhlasových staníc Stará Pazova, Báč, Kysáč, Kovačica, Odžaci, Báčsky Petrovec, Šíd a Zreňanin. Rada totiž aj v tomto roku vyčlenila prostriedky vo svojom rozpočte na podporu a prácu slovenských novinárov v našich prostrediach a k úspechom treba priradiť aj podpísanie zmluvy o zabezpečení plynulého chodu pivnického festivalu, podpísanie zmluvy o realizácii prác na adaptácii a rekonštrukcii Pamätného domu Martina Jonáša v Kovačici...

Pravdaže, nemôžeme nespomenúť ani Slovenské národné slávnosti – oficiálny národný sviatok Slovákov v Srbsku. Hoci sa na ich organizácii spoločne podieľajú tri subjekty: Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Matica slovenská v Srbsku a Obec Báčsky Petrovec, tohto roku v plnej miere prebiehali práve v znamení 10. výročia NRSNM. Vo veľkej zasadačke Zhromaž-

51 – 52 /4574 – 4575/

HLAS ĽUDU

TÝŽDEŇ denia APV v Novom Sade, v rámci tohtoročných Slovenských národných slávností bolo slávnostné zasadnutie pri príležitosti 10. výročia NRSNM, kde sa stretli bývalí a aktuálni členovia NRSNM, spoločenskí dejatelia od štátnej po miestnu úroveň, hostia zo Slovenska, Maďarska, Poľska, ako i hostia z vojvodinského prostredia.

V rámci neho predsedníčka Anna Tomanová-Makanová zhodnotila uplynulé desaťročie pôsobenia NRSNM, ktoré bolo poznačené náročnou, mravčou a priekopníckou prácou, a pritom vyjadrila presvedčenie, že práca v období, ktoré nasleduje, má dobré základy, na ktorých sa budú stavať nové perspektívy nášho národnostného spoločenstva ako integrujúcej a konštruktívnej súčasti multikultúrnej, multikonfesionálnej a viacjazykovej spoločnosti Vojvodiny a Srbska. Prezentovaná bola aj pamätnica NRSNM – publikácia prvých desiatich rokov činnosti tejto inštitúcie. A v rámci tretej, azda i najslávnostnejšej časti zasadnutia bolo udeľovanie ocenení zaslúžilým pri príležitosti 10. výročia vzniku Národnostnej rady. Najvyššie ocenenia – Ceny NRSNM boli odovzdané: Bojanovi Pajtićovi, predsedovi vlády APV, Žarkovi Obradovićovi, ministrovi školstva Republiky Srbsko, Igorovi Furdíkovi, predsedovi Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Predragovi Markovićovi, predsedovi Národného zhromaždenia Republiky Srbsko v období rokov 2004 – 2007, Svetozarovi Čiplićovi, ministrovi pre ľudské a menšinové práva Republiky Srbsko v období rokov 2008 – 2011, kým Osobitnú cenu získal Tamás Korhecz, predseda Národnostnej rady maďarskej národnostnej menšiny a pokrajinský tajomník pre správu, predpisy a práva národnostných spoločenstiev v období rokov 2000 – 2010.

Odovzdaná bol aj Zlatá plaketa vláde APV, strieborné plakety predstaviteľom Ministerstva školstva Republiky Srbsko, Ministerstva kultúry Republiky Srbsko, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Kancelárii pre ľudské a menšinové práva Republiky Srbsko. Pokrajinskému sekretariátu pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá, Po-

21. – 28. 12. 2013

krajinskému sekretariátu pre kul- vodinského divadla v Báčskom túru a verejné informovanie, Po- Petrovci za prítomnosti vysokých krajinskému sekretariátu pre hos- hostí, bol koncipovaný v duchu 10. podárstvo, zamestnávanie a ro- výročia NRSNM. Hoci na jeho zadovú rovnosť, ako aj bronzové čiatku odznelo svojrázne pokračovanie udeplakety Kanceľovania cien lárii ombudszaslúžilým inmana Republištitúciám a ky Srbsko, Kanjednotlivcom, celárii ombudsktorí v rôzmana APV, Denych aspekmokratickému toch spoluzväzu Slovákov pracovali s a Čechov v RuNRSNM a primunsku, Celospeli k jej zveštátnej slovenľaďovaniu v skej samospráuplynulom ve v Maďarsku desaťročí, a a Svetovému pritom si do združeniu Sloradu zaslúživákov v zahralých zastali aj ničí.

Ivica Dačić, NRSNM sa premiér a mipritom aktívne nister vnútorpodieľala aj na Anna Tomanová-Makanová ných vecí RS, 13. Stretnutí udeľuje Cenu NRSNM Miroslavovi študujúcej mlá- Lajčákovi na otváracom programe ktorý prijal Zlatú plaketu deže v Báčskej SNS v Báčskom Petrovci NRSNM v Palanke a na- (foto: J. Pániková) mene vlády júspešnejším študentom udelila finančné od- Republiky Srbsko, ako aj Miroslav meny a zároveň Výbor pre infor- Lajčák, podpredseda vlády Slomovanie počas SNS 2013 zreali- venskej republiky a minister zazoval projekt pod názvom Press hraničných vecí a európskych zácentrum, cieľom ktorého bolo pre- ležitostí, ktorý prijal Zlatú plaketu dovšetkým poskytnúť možnosť NRSNM v mene vlády Slovenskej novinárom informovať celú našu republiky. Pritom pán Lajčák získal verejnosť o tom, čo sa na Sloven- i osobne Cenu NRSNM za zvidiských národných slávnostiach prá- teľnenie a afirmovanie našej kul-

Záber zo 14. zasadnutia NRSNM v Starej Pazove, kde sa hovorilo aj o aktuálnej situácii v slovenských médiách (foto: J. Pániková)

ve deje. Novinári nezabudli ani na inorečové informačné prostriedky a prostredníctvom fotografií s komentárom v srbskej reči im priblížili tento najväčší sviatok Slovákov žijúcich v Srbsku.

Aj otvárací program SNS, ktorý odznel v sieni Slovenského voj-

51 – 52 /4574 – 4575/

HLAS ĽUDU

túry nielen v Srbsku, ale i na Slovensku a za aktivity, ktoré vykonal v prospech našej slovenskej komunity.

K 10. výročiu NRSNM bol ladený aj galaprogram Ja som národ.

Vystúpilo v ňom takmer 200 účastníkov z väčšiny našich sloven-

ských vojvodinských prostredí.

Jeho ideovým zameraním bolo umelecké spracovanie tém, ktoré sú stredobodom problematiky a poslania NRSNM v Srbsku: Kto sme my Slováci? Kto sme my vojvodinskí Slováci? Aké je poslanie NRSNM v živote vojvodinských Slovákov?

Národnostná rada priložila ruky a podporila aj ďalšie programy tohtoročných Slovenských národných slávností: Rockton v znamení 50. výročia slovenskej vojvodinskej rockovej hudby, tradičné Stretnutie učiteľov a tradičné Stretnutie slovenských novinárov, na ktorom bola po druhýkrát udelená Cena Anny Nemogovej Kolárovej za najlepší príspevok o Slovákoch v Srbsku v neslovenskej reči a pri príležitosti osláv 10. výročia založenia a činnosti Národnostnej rady jej Výbor pre informovanie stanovil aj špeciálnu cenu za prínos v oblasti kultúry.

Dnes teda Slováci v Srbsku môžu byť hrdí na to, že Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny predstavuje inštitúciu, ktorá má na zreteli celomenšinové potreby vo všetkých oblastiach. Intenzívne spolupracuje so Slovenskom, s predstaviteľmi Slovákov z okolitých krajín, s medzinárodnými inštitúciami a aktívne sa zapája do procesov schvaľovania a navrhovania mnohých zákonov.

Aj tohto roku pred objektívmi novinárov týždenníka Hlas ľudu bolo skutočne mnoho zasadnutí alebo podujatí, ktoré usporiadala alebo zastrešovala práve Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. A aby jej primeraným spôsobom gratulovali k tohtoročnému jubileu, redaktor Oto Filip a týždenník Hlas ľudu venovali Národnostnej rade počas tohtoročných Slovenských národných slávností výstavu fotografií pod názvom Desaťročie v objektíve, ktorá, aj napriek tomu, že bola iba jedným z možných pohľadov na uplynulé desaťročie, poukázala na všestrannú spätosť všetkých segmentov života Slovákov na tomto území, ako aj na smer, ktorým sa aj v budúcnosti treba uberať.

Michal Ďuga

7

TÝŽDEň POHĽAD NA ROK 2013

Viac problémov ako riešení Z

hľadiska napredovania Srbska miéra pripadla slabšej strana ceste k Európskej únii mi- ne (Socialistickej strane nulý rok bol historický. Tak ho v ur- Srbska), čo ovplyvnilo jej čitom segmente videli aj v Bruseli. stabilitu. Z druhej strany Keby sme však rok za nami na do- stáli argumenty, prečo sa mácej pôde chceli opísať jedným predčasné voľby nemajú slovom, najvýstižnejší výraz by uskutočniť, prečo by neboli práve najšťastnejšie riešeasi bol – chaotický.

Našlo by sa tu zopár skutočne nie, predovšetkým z hľadobrých ideí, dokonca aj niekoľ- diska nehateného pokrako historických posunov vpred, čovania dialógu Belehradu ktoré roku za nami zabezpečia a Prištiny, napredovania medzníkový význam. Takisto by sa eurointegračného procesu však poľahky dalo napočítať aj nie- či boja proti korupcii. Hoci koľko prechmatov, hodne pre- ako najsilnejšia strana v šľapovania na mieste, veľa proti- koalícii Srbská pokroková Historický úspech – účastníci bruselských rokovaní rečení, nedopatrení a nedosta- strana zaznamenala výrazný rast popularity medzi ob- chvíľu v riešení kosovskej otázky, binetom premiéra Dačića. Otratok jasných priorít.

Do roku za nami občania Srbska čanmi a v tejto rovine by jej voľ- historický pokrok a úspech. Sta- sený nielen aférou banán, do ktovstúpili s nádejou, ale aj s obava- by vyhovovali ako prostriedok na novila okrem iného formovanie rej bol osobne zatiahnutý, ale aj mi. Novoutvorená vláda bola vte- kapitalizáciu vysokého rejtingu, Spoločenstva srbských obcí, fun- niektorými inými aférami (aflady ešte mladá – sotvaže absolvo- predčasné voľby zostali len jed- govanie pôsobenia regionálneho toxín, malá maturita...), Dačić nevala prvých sto dní – len sa naplno nou z možností. Čo neznamená, a obecných súdov a polície, tiež mal mnoho na výber. V médiách začala púšťať do vážnej roboty za- že sa neuskutočnia už začiatkom výkonné oprávnenia v oblasti sa takmer denne tipovalo, ktorý zdravotníctva, vzdelávania, územ- minister padne a ktorý sa udrží meranej na realizáciu cieľov, kto- roku 2014. ného plánovania, ekonomické- nad hladinou. Kým sa toto poliré si na začiatku mandátu stanotické divadlo šírilo a rozrastalo vila. Keďže sa pomerne rýchlo ROZUZĽOVANIE KOSOVSKÉHO ho rozvoja a informovania.

Okrem niektorých opozičných ako nejaká nevydarená reality vykryštalizovali tri hlavné okruhy UZLA Pokračovanie dialógu Belehra- strán a pravicových hnutí najväč- šou, zábava pre národ, veľké očatém vzťahujúce sa na riešenie otázky Kosova, boj proti korupcii du a Prištiny v Bruseli za účasti pre- ší odpor implementácii Brusel- kávanie nejakého zázraku nadoa zlepšenie ekonomického ovzdu- miérov I. Dačića a H. Tačiho a vy- skej dohody, včítane účasti srbské- budlo nevídané rozmery. V tomšia, na výslnie sa dostal aj hlavný sokej predstaviteľky EÚ Catherine ho obyvateľstva v kosovských lo- to období je formulovaný nový trojlístok, ktorý v týchto oblastiach Ashtonovej začalo prinášať vý- kálnych voľbách 3. novembra, programový cieľ vlády – okrem zakládli predstavite- mestnávania, posilnenia inštitúcií mal zohrať lia Srbov zo severu a vlády práva – menenie vedomia, prím: preKosova, čo ovplyv- menenie Srbska. miér Ivica DaRozhodnutie konečne padlo nilo a sťažilo celý čić, viceprepo júlovej súvahe pri príležitosti tento proces. miér AlekHoci riešenie ko- prvého roku pôsobenia vlády. Visandar Vučić, sovského uzla pa- cepremiér Vučić priviedol na pominister fitrilo medzi prvora- moc nestranícke osobnosti, ktoré nancií a ekodé podmienky, od teraz tvoria takmer tretinu minomiky Mlaktorých závisí na- nistrov. Dinkićovo ministerstvo đan Dinkić. predovanie Srbska je rozdelené na dve: ministerstva Prví dvaja zona európskej ces- financií sa ujal Lazar Krstić, mitrvali, tretí po te, podpísanie Bru- nistrom ekonomiky sa stal Saša pol roku vyEkonomika zostala nočnou morou – vicepremiér Vučić a bývalý selskej dohody ne- Radulović. Prvý dostal za úlohu padol z kom- minister Dinkić bolo v júni koru- dať do poriadku štátnu pokladbinácie. Hoci z kombinácie vypadla aj pod- sledky. Zvlášť rozsiahla a ťažká roz- nované získaním dátumu na nicu, od druhého sa očakáva, že predsedníčka vlády poverená eu- prava sa už od februára viedla o otvorenie prístupových rokovaní rieši ekonomickú nočnú moru. rointegráciou, Srbsko zotrvalo na zrušení paralelných a založení s Európskou úniou. Tento veľký Ani jeden, ani druhý nemôžu očanových inštitúcií na severe Koso- pokrok Srbsko očakáva v januá- kávať, že budú populárni, ale za európskej ceste. zodpovedajúcej politickej podTéma, ktorá ako červená niť va. I keď ustanovenie budúceho ri 2014. pory môžu realizovať reformy, poznačila celý predchádzajúci Spoločenstva srbských obcí nektorým sa ich predchodcovia vyrok, sú predčasné voľby. Vinula sa vyzeralo otázne, v rokovaniach sa REKONŠTRUKCIA VLÁDY hýbali a bez ktorých niet našej Ak téma volieb popretkávala na povrch dostali rozdielne názory doslova od januára do Silvestra. diania na politickej scéne od za- krajšej budúcnosti.

Uvádzali sa dôvody, prečo by sa na jeho právomoci a funkcie.

Dohoda o normalizácii vzťa- čiatku do konca roka, téma revoľby mohli uskutočniť, zvlášť tie A. Lazarevićová vyplývajúce zo samej povahy koa- hov bola podpísaná 19. apríla konštrukcie vlády sa šesť mesiacov Foto: internet ličnej vlády, v ktorej funkcia pre- 2013 a predstavuje prelomovú ako ťažký opar vznášala nad ka-

8

21. – 28. 12. 2013

51 – 52 /4574 – 4575/

HLAS ĽUDU

TÝŽDEň ROZOBERÁME ŠTUDENTSKÝ ROK

Skúšky z trpezlivosti počas celého roka R

ôznorodosť študijných pro- pred školským rokom 2005/06, sú vyjadrili v októbri, keď im zakázali ktorí majú status samoplatcov, za gramov na Univerzite v No- povinní ukončiť fakulty do sep- organizovanie druhého festivalu 7-tisíc din. Bolo to jediným spôvom Sade už viac ako 50 rokov tembra budúceho roku. Avšak kultúry Kampusfest. Vedenie Práv- sobom, aby sa títo študenti strakaždoročne priláka tisíce ukon- podľa najnovšieho, ak nezískajú nickej fakulty sa vyjadrilo, že hluk vovali po výhodnejších cenách čených stredoškolákov. V tomto diplom do septembra v roku z festivalu bude prekážať pri vy- (napr. obed pre študentov – saškolskom roku sa na štrnástich fa- 2014, nestratia právo ukončiť štú- učovaní a rektorát Univerzity za- moplatcov stojí 225 din. a pre štukultách Univerzity v Novom Sade diá, ale budú študovať podľa nodo prvého ročníka základných vého programu a pribudnú im aj štúdií zapísalo 7 983 študentov. Ti- nové skúšky. Teda dodatočné zasíce študentov v roku za nami sa ťaženia ich neobídu.

V tomto roku študenti Novostretalo s rôznymi ťažkosťami, ktorým viac-menej úspešne čeli- sadskej univerzity žiadali zladenie (a zníženie) študentských poli počas celého roka.

Začiatkom bežného roka na platkov, ktoré sú na každej fakulNovosadskej univerzite sa po- te rozličné; čiže poplatok za skúšmpézne avizovala spolupráca ku stojí od 100 – 500 din. Túto pomedzi Vysokou podnikateľskou žiadavku podporil aj Pokrajinský školou odborných štúdií a Uni- sekretariát pre vedu a technoloverzitou Oxford. Riaditeľ tejto gický rozvoj, ale ku konkrétnemu školy Radovan Tomić avizoval výsledku sa zatiaľ nedošlo.

Nežiadali študenti iba zladenie „spoluprácu školy s Magna Carta fakultou, ktorá je súčasťou Oxford- bežných poplatkov, ale aj zmenu skej univerzity“. Aby ponuka bola podmienok na zápis do nasleduŠtudentský festival kultúry – Rektorát univerzity 0 : 1 ešte lákavejšia, povedal, že pre ur- júceho ročníka. Sedem rokov (Foto: Kalman Moldvai) čitý počet študentov výška škol- uplynulo, čo sa na Univerzite v ného bude, vďaka fondu Oxford- Novom Sade začal uplatňovať kázal festival. Neskoršie síce z dujúcich z rozpočtu 72 din.), avskej univerzity, nižšia. Médiá pre- bolonský systém vyučovania, no Právnickej fakulty popierali takú šak teraz je tomu koniec.

Tento rok neubehol iba v znanášali túto správu, študenti sa každoročne v septembri sa opa- vyhlášku a v rektoráte zase tvrditešili na možnosť získania Oxford- kuje tá istá rozprávka – nespo- li, že sa práve títo negatívne vy- mení protestov a nespokojnosti ského diplomu vo svojej krajine kojní študenti hrozia protestom, jadrili o festivale. Podobalo sa to študentov. Nemožno nespomea riaditeľ Tomić nič nepopieral. ktorého hlavnou príčinou je pod- na prehadzovanie loptičky z jed- núť Deň študentov Novosadskej Ale... Po čase sa pravda dostala na mienka na zápis do nasledujúce- nej strany na druhú a ani doposiaľ, univerzity, ktorý sa niesol v dobpo dvoch me- rej zábave, početné humanitárne povrch. Áno, siacoch, sa vô- akcie, ktoré študenti sami zordohodnutá bola bec nikto kon- ganizovali, a svoju humánnu spolupráca, ale krétne nevyja- stránku aj nedávno prejavili, keď (malá) fakulta dril, čo bolo prí- zorganizovali akciu zbierania fiMagna Carta je činou, aby sa fes- nancií na liečenie pre jedného z lokalizovaná iba tival neuskutoč- dvoch študentov Novosadskej v Oxforde, ale nil. Zostala ne- univerzity, ktorí sa zranili v donie je aj súčasd o p o v e d a n á pravnej nehode v Spojených štáťou prestížnej otázka a tisíce toch amerických, pokým tretí, Oxfordskej unis k l a m a n ý c h , žiaľ, zahynul. V tejto akcii sa im priverzity. O niepojili aj kolegovia z Belehradskej mladých ľudí. koľko dní neTakmer na univerzity. známi páchateŠtudenti majú za sebou príliš sklonku roka lia zaútočili na študenti mali turbulentný rok. Protesty, nepoR. Tomića a faešte jedno, pre chopenia, bojovanie za svoje prákulta Magna nich, nemilé pre- va... Každoročné protesty sú možCarta prerušila kvapenie – zvý- no náznakom, že v našom systédohodu. Čiže ... ale smiechom a dobrou zábavou sa potlačí negatívne šenú kontrolu me školstva niečo nefunguje. „Oxford“ v Novom Sade zatiaľ nebudeme mať. ho ročníka, čiže zachovanie si abonentských kariet. Sociálne Napr. bolonský systém je uveTakmer každoročne sa pole- statusu „rozpočtového študen- siete zaplavili oznamy o predaji či dený iba na papieri a v praxi sa, mizuje o tom, či sa za tradíciou ta“. Namiesto 60 bodov žiadajú, kúpe abonentských kariet, čo je, zväčša, zaužíva starý model vy„večných študentov“ v našej kra- aby podmienkou aj naďalej zos- pravdaže, zakázané, a o tom sa učovania. Často si všímame sprájine konečne položí bodka. Od- talo 48 bodov. V tomto roku si to dozvedeli aj v Službe pre stravo- vanie podľa zásady staré je dobré, haduje sa, že ich je takmer 10-ti- aj vybojovali. Zostalo 48 ESPB na vanie študentov. Študenti, ktorí netreba meniť, a tým sa pravdesíc. Aj v tomto roku sa medzi štu- zápis a šesť skúškových období, študujú z rozpočtu, stravovacie podobne riadia aj naši profesori... karty si mohli kúpiť za 2 500 din. dentmi povrávalo, že všetci tí, namiesto zahlásených päť.

J. Pániková Ďalšiu nespokojnosť študenti a údajne ich predávali kolegom, ktorí sa do prvého ročníka zapísali

21. – 28. 12. 2013

51 – 52 /4574 – 4575/

HLAS ĽUDU

9

TÝŽDEŇ ÚSPEŠNÝ PODNIKATEĽSKÝ ŠTVORLÍSTOK

Prvé a naj...

Ani v našom svete, údajne rov- vou, neraz jedinou členkou firmy v noprávnom, im ani dnes nie je tých časoch. Táto postupne rástla, ľahko brodiť sa podnikateľskými prispôsobovala produkciu norvodami. Azda len osobne najlep- mám našim a európskym, šíril sa jej šie vedia, čo všetko museli doposiaľ objem, počet zamestnancov, prezdolať a čo si vyžiadalo ísť odváž- dajných miest. Kedysi sme spranejšie novými cestami, zatarase- covávali tristo litrov mlieka denne, nými konkurenciou, nepochope- v súčasnosti denne vykúpime a ním, dakedy až závisťou. Lebo, bo- spracujeme medzi 2 500 a 3 000 ližemôj, kto to videl – žena a maje- trov kravského mlieka. Za kvalitu tok, žena a rozkazovať, žena a pe- výroby, okrem ceny najnovšej, sme niaze... Názor celkom mylný, keďže získali kopu uznaní Novosadského sa pod väčšinu hospodárskych veľtrhu. Základom mojej podnikrachov podpisujú muži, zvlášť tí kateľskej filozofie je snaha byť fénáchylní šiť osud a skutky horúcou rová voči všetkým: kupujúcim, zásobovateľom, spolupracovníkom, ihlou.

Každá zo štyroch najlepších pod- zamestnancom, – vyzdvihuje najlepšia podnikanikateliek teľka v regióne Srbska, vysoko Vojvodiny Mária nedávno oceŽiaková. Aj s odnených Nákazom iným žerodnou agennám: buďte dôtúrou pre resledné, vytrvalé, gionálny rozvyrábajte kvalitvoj, je iná, no v ne a majte tých čomsi aj rovpravých ľudí pri naká: úspešsebe. nosťou vedeAleksandra nia firmy, zodPopovićová, napovednosťou k júspešnejšia v repodnikaniu a gióne Belehradu okoliu, úspea prvá osobnosť chmi, ktoré Soňa Gavrilovićová firmy NAG, ktorá dosahuje. sa už roky zaoberá dizajnom a výrobou praxxx Dve desaťročia môžu byť nepa- covných uniforiem, skvele využila trným zlomkom širších časových tridsaťročné rodinné skúsenosti a horizontov, no v existencii sil- pretavila ich do spoznateľnej vlastbašskej Malej mliekarne sú len pr- nej značky jedinečného odevného štýlu. vou časťou hos– Nebolo podárskej trasy. Jej ľahko preraziť štart poznačila na trhu, no dobrá idea ako zánazdávam sa, rodok budúceho že ak čosi skuúspechu, súčasné točne chcete, pokračovanie zase ak žijete tým, široký výrobný sortak je to najtiment pozostávalepší základ júci z takmer rozvoja a dvadsať produkúspechu. tov: viacerých druKam by sme hov jogurtov, sa dostali, mlieka, syrov, keby sme sa smotany... všetci naraz – Začínali sme Aleksandra Popovićová zaoberali skromne, s jogurtom predávaným v tzv. rinfúze, práve tým, čo sa teraz nosí a hľadistribuovaným do niekoľkých pre- dá. Treba mať čosi svoje, trvať na dajní v Novom Sade. Bola som pr- tom. Už ako dieťa ma lákali han-

10

a zmenšenia nákladov, – vraví najúspešnejšia podnikateľka v regióne južného a východného Srbska Soňa Gavrilovićová.

Podobný názor zastáva aj jej kolegyňa Danijela Božićová, najpodnikateľka v oblasti Šumadije a západného Srbska. Majiteľka konfekcie O! Philip v Kraljeve sa výrobne upriamuje na detskú konfekciu vo veľkom: – Máme skutočne široký sortiment: medzi 450 a 500 modelov ročne. Na našom trhu sme sa už dobre etablovali, vyvážame do Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Mária Žiaková po prebratí Macedónska, vlani sme boli republikového uznania aj v Rusku. V spoločnosti, dričky, šitie... Keďže mama bola ktorú vediem, dnes pracuje viac tiež v tejto branži, jasné je, kde ako štyridsať osôb. Máme štyri pramení rozhodnutie pokračovať predajné objekty, celý rad predv jej ceste, snaha vyšvihnúť sa tro- staviteľov v iných mestách, na chu vyššie. Moja firma je hlavne ro- naše prezentácie prichádzajú takdinná. Každá z nás sa špecializu- mer všetky osobnosti zo sveta je na niečo. Tradíciu a vytrvalosť módy. Základnými kritériami, ktopovažujem za základ podnikateľ- rými sa riadim pri podnikaní, sú ského úspekvalita, vytrvalosť, chu, – odkaprajné ceny. Náš zuje Alektovar výlučne sandra. končí v butikoch.

V textilnom Akýže to rozdiel odvetví pôsood tých začiatočbí aj Soňa Ganých chvíľ, keď vrilovićová, boli len tri šijacie majiteľka spostroje a pár zaločnosti Vidra mestnancov v v meste Lebajednej garáži... ne, zaoberaDnes sme seriózjúca sa výronou fabrikou rozbou účeloprestierajúcou sa vých odevov: na viac ako 1 500 – V roku Danijela Božićová štvorcových me2000 sme s trov, so súčasnými manželom založili firmu na výro- strojmi, modernou technológiou, bu trikotáže. Aj dovtedy sme oba- – podčiarkuje Danijela. ja pôsobili v textilnom priemysle, ktorému ruže náhle prestali kvitxxx núť. Túto robotu veľmi chceme. Ženy úspešné v biznise, rozvážOsamostatnenie bolo správnym ne a odvážne. Podnikateľky najvýchodiskom, ktoré sme dodnes lepšie reprezentujúce prostredia neoľutovali. Máme okolo dvadsať a regióny, z ktorých sú. Cudzia im zamestnancov, podľa potreby aj je nerozhodnosť, vyčkávanie, rutiviac. Tovar predávame v celom na, blízka vytrvalosť, dôslednosť, Srbsku a časť je určená aj na export samostatnosť, inventívnosť... Veľa do susednej Bosny a Hercegoviny. ich však niet. Jasné – najčastejšie Robíme odevy aj pre Vojsko Srbska, nebolo, ani sa niet veru o ktoviečo poštu, Telekom. Mesačne je to pri- oprieť. A je to škoda. Náznak, čo bližne štyritisíc kusov. Aj v pod- vlastne treba meniť, aby podobmienkach krízy možno výrazne ných štvorlístkov bolo stále viac a zväčšiť výrobu a príjmy prostred- viac. níctvom lepšej organizácie výroby Oto Filip

21. – 28. 12. 2013

51 – 52 /4574 – 4575/

HLAS ĽUDU

TÝŽDEň PROGRAM UDRŽATEĽNÉHO ROZVOJA NEDOSTATOČNE VYVINUTÝCH OBLASTÍ V REPUBLIKE SRBSKO 2014 – 2020

Priority, možnosti a rezervy B

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: IRENA VOJÁČKOVÁ-SOLLORANO, STÁLA KOORDINÁTORKA SPOJENÝCH NÁRODOV V SRBSKU

Podpora ako cieľ – Čo Spojené národy podnikajú, aby rozdiely medzi vyvinutými a nevyvinutými oblasťami Srbska predsa zajtra boli o čosi menšie ako dnes?

– O to sa aj snažíme, lebo je to jeden z hlavných cieľov nášho pôsobenia tu v Srbsku: nielenže podporujeme všetky menšiny, ale aj regionálne aktivity podnecujúce ekonomický rozvoj, predovšetkým v tých oblastiach, ktoré hospodársky rozvoj zvlášť potrebujú. V záujme toho existuje množstvo projektov a zabralo by veľa priestoru a času všetky ich napočítať. Nimi sa snažíme podnecovať komunálne aktivity, v prvom rade infraštruktúru a výrobu energií. Keď ide o mladých ľudí, podporujeme všetky kancelárie, ktoré majú všetky vaše komunity. Považujeme teda za veľmi dôležité poskytovať podporu aj mladým ľuďom z radov národnostných menšín.

Zaznamenal: O. Filip 21. – 28. 12. 2013

51 – 52 /4574 – 4575/

HLAS ĽUDU

takýto záver a dojem jednoznačne vyplynul z prezentácie prof. Jaška. Naznačujúc, že vzhľadom na hĺbku krízy nové opatrenia budú trvať roky a niekoľko mandátov, označil, kam načim smerovať, aby predsa začalo blikať svetielko nádeje na konci tunela. Ide v prvom rade o nové spoločné priori- Prof. Dr. Ondrej Jaško ty, ktorých je osem: od poľnohospodárstva, do klastrizá- obciach, ako sa aj výraznejšie cie ekonomiky. Aby tie však pri- orientovať na vznik nových praniesli výsledky, treba zrealizovať covných príležitostí, čo vyzdvihla celý rad opatrení: zveľadiť záko- ministerka energetiky Zorana Minodarný rámec v oblasti udrža- hajlovićová. Pozorujúc vcelku, poteľného rozvoja, lepšie koordino- trebné sú nové prístupy, nové vať štátnu a medzinárodnú pomoc, opatrenia a nové prostriedky, aby taktiež rozvojové projekty obcí, sa boj s troma najväčšími probléobjaviť nové pramene a spôsoby mami: nevyvinutosťou, chudofinancovania rozvoja, pokračovať bou a nezamestnanosťou akotak daril. Lebo ak nevyvinutí zosv realizácii doterajších priorít.

Veľmi dôležité je, akcentuje v tanú tam, kde sú, i štát, vraví mitomto kontexte minister pre re- nister Ugljanin, bude chudobgionálny rozvoj a lokálnu samo- nejší než je. A má pravdu. správu Igor Mirović, plne využiť O. Filip potenciály existujúce v týchto

INÝ NÁHĽAD

vied, výsledkom ktorej je spomínaný Program udržateľného rozvoja na ďalšie sedemročné obdobie. V mene tímu, ktorý ho vypracoval, ho účastníkom konferencie – od členov vlády, zástupcov diplomatických zborov, predstaviteľov medzinárodných organizácií, cez prvé osobnosti nevyvinutých obcí po prípadných investorov – prezentoval jeho vedúci prof. Dr. Ondrej Jaško.

Obraz stavu nevyvinutých obcí, v ktorých žije okolo 850 000 obyvateľov, je skutočne chmúrny: priemerný počet zamestnaných na tisíc obyvateľov je 152 a nezamestnaných až 137, priemerný plat vlani bol ďaleko pod republikový priemer – 27 313, takmer všade klesá počet obyvateľov, miera nezamestnanosti je priam znepokojujúco vysoká a dakde dosahuje i približne 70 percent. Pracovná sila je hlavne nekvalifikovaná, takmer 40 percent privatizácií sa nevydarilo. Od roku 2000 sa do týchto obcí dostali len tri zo 160 veľkých investícií. Skromná pomoc, skromné rozpočty, skromné podnety –

Ďuro Varga

ohatí sú čoraz bohatší, chudobní čoraz chudobnejší. Nemusí to platiť len pre ľudí, ale aj pre prostredia, kde žijú. V snahe vrátiť ruch a život do 46 najchudobnejších obcí v štáte, v Paláci Srbska na Novom Belehrade sa 11. decembra konala konferencia Program udržateľného rozvoja nedostatočne vyvinutých oblastí v Republike Srbsko 2014 – 2020. Jej cieľom je, ako to v pozdravnom prejave vyzdvihol minister Dr. Sulejman Ugljanin, prispieť k vzniku podnetného hospodárskeho ovzdušia, odhaliť investorom veľké možnosti, ktoré uvedené prostredia ponúkajú, vrátiť mladých do ich rodísk, umožniť, aby sa z užívateľov sociálnej pomoci stali daňoví poplatníci. Označujúc, že si to žiada pomoc celej vlády, Európskej únie, Spojených národov a investorov, Ugljanin poukázal na veľmi skromné prostriedky a na mágiu, potrebnú, aby sa čosi so skromným rozpočtom dosiahlo. V záujme využitia všetkých existujúcich možností nadviazaná je spolupráca s belehradskou Fakultou organizačných

11

TÝŽDEŇ AKO SA PORÁTAŤ S KORUPCIOU?

Akékoľvek nie sa počíta R

ovno pred desaťročím na Konferencii na vysokej úrovni v mexickej Méride prebiehajúcej od 9. do 11. decembra 2003 bol podpísaný dohovor Organizácie Spojených národov proti korupcii.

Na základe tejto prvej celosvetovo platnej zmluvy v oblasti boja s úplatkárstvom, ktorá účinnosť nadobudla o dva roky neskoršie, sa 9. december stal Medzinárodným dňom boja proti korupcii.

Ničivý vplyv tohto spoločenského zla badať v každom štáte, v každom segmente akejkoľvek spoločnosti. Nie je však všade rovnako intenzívny. Vyvinuté krajiny ďakujúc vypracovanejším mechanizmom a opatreniam mu čelia účinnejšie, v tých chudobných bujnie sťa huby po daždi.

Podľa celosvetového rebríčka vnímania úplatkárstva, ktorý každý rok pripravuje a začiatkom

decembra zverejňuje Transparency international (TI), najmenej korumpovanými štátmi sú Dánsko a Nový Zéland, ktorých index percepcie korupcie je 91 bodov zo 100 možných. Najhoršie na tom sú Severná Kórea (KĽDR), Somálsko a Afganistan s po 8 bodmi.

Keď ide o Srbsko, teší skutočnosť, že sme na tom lepšie ako vlani, no s indexom percepcie 42 bodov, čo znamená, že sme na 72. pozícii zo sledovaných 177 štátov a sme ešte stále považovaní za krajinu, v ktorej je úroveň korupcie vysoká. Vlani index bol 39, čo znamená, že sme boli na 80. pozícii uvedenej súpisky.

Hlavnými problémami, s ktorými zápasíme, sú narúšanie prijatých protikorupčných zákonov, nedostatočné kapacity orgánov, ktoré ich kontrolujú, prípadne

majú dozor nad nimi, nevyvodzovanie poučení z odhalených prípadov, mimoinštitučný vplyv politických strán na verejný úsek, nedostatočne transparentný proces schvaľovania rozhodnutí, obmedzená možnosť občanov vplývať na ich obsah...

Keďže je jasné, že boj proti úplatkárstvu dokáže byť úspešný len ak bude organizovaný systematicky tak, že sa v ňom budú uplatňovať zásady právneho štátu a práca inštitúcií bude koordinovaná za striktného rešpektovania ich ústavných a zákonných príslušností, jasná je i povaha boja, o ktorom sa síce dennodenne rozpráva, no zďaleka neúmerne tomu aj koná. Priorít je dosť, lebo je aj dosť problémov, na ktoré sa naráža. K tým najpodstatnejším možno zaradiť lepšiu verejnosť práce štátnych orgánov, redukovanie regulačných a finančných intervencií štátu, posilnenie úlohy nezávislých štátnych orgánov, trans-

Z KONFERENCIE VENOVANEJ VEREJNÝM SERVISOM A MENŠINÁM

Pozdvihnutím štandardov ku kvalite O

výmene skúseností a výzvami, s ktorými sa stretávajú verejné mediálne servisy v juhovýchodnej Európe v produkovaní programu pre menšinové spoločenstvá, hovorili na Regionálnej konferencii Verejné servisy a menšiny, ktorá prebiehala 11. a 12. decembra v Štúdiu M Novosadského rozhlasu. Konferenciu zorganizovala Európska rádiodifúzna únia v spolupráci s Európskou úniou, Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Rádio-televíziou Vojvodina.

Akým spôsobom médiá spĺňajú svoje povinnosti k národnost- – Nevyhnutné je pozdvihnutie štandardov, – poznamenala ným menšinám a o implemento- Dubravka Valićová-Nedeljkovićová. vaní zákonov o informovaní okrem iných hovorili aj riaditeľ Rá- Dubravka Valićová-Nedeljkovi- vyhnutné je pozdvihnutie štandio-televízie Vojvodina Srđan Mi- ćová poznamenala, že najnovší dardov, ktoré sú formované ešte hajlović, zástupca šéfa Delegá- prieskum, ktorý realizovali v šty- na začiatku fungovania vtedajšej cie Európskej únie v Srbsku Oscar roch krajinách západného Balká- Rádio-televízie Nový Sad, ktorými Benedikt, zástupca zodpovedné- nu, ukázal, že je Vojvodina dobrým by sa zvýšila kvalita programu. ho redaktora pre menšinové pro- príkladom, ako treba podporovať Okrem toho redakcie v jazykoch gramy RTV Vojvodina Atila Marton informovanie v jazykoch národ- národnostných menšín sa podľa nostných spoločenstiev a uspo- nej stretávajú s dvomi hlavnými a ďalší.

Mediálna expertka a profesor- kojiť rozličné komunikačné po- problémami. „Redaktorská politika na Oddelení žurnalistiky na treby menšín. Ako povedala, zá- ka nie je jasne definovaná. Sú to Filozofickej fakulte v Novom Sade kony sa implementujú, ale ne- médiá, ktoré by mali informovať

12

21. – 28. 12. 2013

parentnosť vlastníctva médií, nezávislú, účinnú a zodpovednú justíciu, kontrolovanie správnosti a úplnosti správ o financovaní kampaní a politických strán, chránenie svedkov korupcie...

Uplynulý jemný posun vpred v nutnom boji, dosiahnutý v prvom rade vďaka ostrej rétorike a jednotlivým akciám represívnych orgánov, nepretrvá ako udržateľný, ak zostane založený zväčša na strachu namiesto na odstránení príčin korupcie. Najvýhodnejšie by bolo, keby sa už dnes stal podnetom na vznik reforiem, ktorým sa úplatkárstvo začne systematicky a cieľavedome brzdiť a odstraňovať. Len rázne nie korupcii všade a vždy nás dokáže presunúť a zaradiť medzi krajiny, v ktorých je úroveň a výskyt tohto zla menšia ako v obrovskej väčšine ďalších. Pretože terajší index a stred, v ktorom sme, zďaleka nie je ani zlatý, ani zdravý.

O. F.

o všetkom, o čom informujú aj iné médiá, majú byť usmernené iba na svoju menšinu, alebo majú obsahovať aj multikultúrne obsahy. Tieto redakcie pociťujú oveľa väčší nátlak, než ho cítia redakcie vo väčšinovom jazyku. Nevyhnutné je stabilné financovanie, ktoré dnes aj majú, aj nie, omladenie redakcií a neustále čelenie nátlakom národnostných rád, ktoré priamo alebo nepriamo vplývajú na redakčnú politiku,“ hovorí D. Valićová-Nedeljkovićová.

Na konferencii nevystala ani téma Návrh zákona o verejných servisoch, ktorého schválenie sa očakávalo do konca tohto roku, no štátna tajomníčka Ministerstva kultúry a informovania Gordana Predićová povedala, že podľa najnovšieho bude nový zákon schválený vo februári budúceho roku.

O budúcom financovaní verejných servisov štátna tajomníčka Predićová nechcela vopred hovoriť, iba poznamenala, že pokým sa neschváli nový zákon, financovanie bude prebiehať podľa stále platného Zákona o verejných servisoch, ktorým je zahrnuté aj povinné predplatné.

51 – 52 /4574 – 4575/

J. Pániková

HLAS ĽUDU

TÝŽDEň Viera BenkoVá

Vianoce O

bdobie konca jesene a začiatku zimy, keď sa noci predlžovali, vyvolávalo u ľudí predstavy o tom, že zlo prevažuje nad dobrom. Mali strach nielen zo stridžích nocí, ale aj hladných a ľadových dní. A keby sme šli do ďalekej minulosti, zistili by sme zaujímavé konotácie, keď ide o najväčší kresťanský sviatok Vianoce, že sa ešte na úsvite kresťanstva, teda pred dvetisíc a čosi rokmi, oslavovalo veľké pohanské božstvo z Východu – prenesený perzský boh Mitras, ktorého deň padal práve na zimný slnovrat – 25. decembra. Je známe, že Mitrasa spájali s hviezdou Orión. Veď sa aj v Biblii hovorí, že králi, uvidiac na Východe jasnú hviezdu, prišli sa novorodeniatku – Ježišovi pokloniť?! Hviezdu Orión majú v pyramídach znázornenú aj egyptskí faraóni, ktorí žili dávno pred Ježišom! Bola to oslava znovuzrodenia svetla, teda svetlo zvíťazilo nad tmou a oslavy bohu Mitrovi boli veľmi uctievané všade na Východe a preniesli sa i do slovanských krajín. Korene vyznávania svetla a tmy však siahajú i do Egypta, boh podsvetia Usires prijíma do svojho náručia dušu faraóna na ceste do posvätia. Víťazstvo svetla nad tmou sa potom po tisícročiach adoptovalo aj v kresťanstve. Dlhá bola cesta k Vianociam, aké my dnes oslavujeme a aké si pamätajú i naši predkovia. Kedysi v starom Ríme na tento deň rodinka zoskupená pri zapálených sviečkach a ovenčená halúzkami zimozelene tiež vítala zrod svetla, víťazstvo nad tmou. Keď kresťanstvo zosilnelo, aj vďaka rímskemu cisárovi Konštantínovi, ktorý prešiel na kresťanskú vieru, kdesi na začiatku nášho letopočtu, začali sa fakticky zlaďovať dávne dátumy a 25. december sa určil ako deň Božieho narodenia. Zaujímavé sú, ako vidno, cesty ľudstva a jeho začiatky, ktoré siahajú na úsvit života na Zemi a odtiaľ sa zrak upiera k hviezdam...

II. Odháňanie strachu a stridžích dní...

Spomínali sme začiatky kresťanstva a začiatky Vianoc. Je to 21. – 28. 12. 2013

sviatok rodinnej pohody, návratu domov – do náručia rodiny, sviatok pripomínajúci súdržnosť kresťanskej rodiny, ktorá je prepojená láskou a drží ich ako ohnivká na oceľovej retiazke. Ale pripomeňme si to tak ako to robievali naši predkovia?

Predkovia verili, že dlhá zima znamená aj boj dobra so zlom, a preto na odklínanie dobra vymysleli čarovné formulky. V prvý stridží deň na Katarínu 25. novembra, a potom i na Ondreja 30. novembra sa chodilo s prútmi, aby domáci dobytok a hydina boli zdravé. Nepriadlo sa, lebo by ovce z takejto priadze mohli dostať „motolicu“, zamotať sa v nej a ochorieť. V tento deň, kde mali Ondreja, sa nesmelo cudzím nič požičať, aby nebola strata na majetku. Vtedy sa veštili aj svadby, dievčatá veštili z olova, ktoré liate ponárali do vody a aký malo tvar, taký mal byť ich budúci a čím boli čary komplikovanejšie, tým bol vraj účinok lepší... Sviatok sv. Barbory 4. decembra patril tiež medzi stridžie – od toho dňa sa chodievalo s ocieľkou, aby sa v dome nekazili hrnce a vôbec kuchynský riad.

Potom nastali Mikulášske zvyky, ale najvýznamnejší bol, ako vieme, Deň Lucie. Vtedy sa večer jedol chlieb s cesnakom pre zdravie a dlhý život, a tým aj zaháňal strach... Na ten deň sa vysievalo aj Luciino žitko, učitelia piekli oblátky a kňazi ich niesli do domácností a koledovali. Tieto dni sú najbohatšie nielen na jedlo, ale i na meniny a rodinné oslavy... Štedrovečerné hostiny sa túžobne čakali – bola to jediná hojnosť v rodine, keď sa mohlo do sýta maškrtiť. Strach pred chladom, zimou a strach pred smrťou, starobou, poľahky odchádzal pred bohatým stolova-

51 – 52 /4574 – 4575/

HLAS ĽUDU

ním a hodovaním. V ten večer bola charakteristická večera z cestovín (z maku a orechov) a rýb – neskoršie sa uviedlo našské jedlo (najmä u evanjelikov na strednom Slovensku a Dolnej zemi) – je to chýrečná kapustnica, ale nechybovalo ani ovocie a magické čísla 7 a 9, ktoré udávali chod večere, niekde zvyknú jesť tri kúsky z večere... Všetko sa predtým v dome vymietlo, poriadilo a pripravený štedrovečerný stôl čakal na rodinku...

Kto starý rok prežil – nového sa dožil; hojnejšie – pokojnejšie...

To sa mohlo počuť v každom dome. Koledovanie udávalo ráz Vianociam v minulosti. A dnes?

Všetko sa mení, aj my... Vianoce – čas radosti, veselosti! – takto sa kedysi spievalo pod oknami, i čas magických úkonov zdedených od predkov s plnou vierou, že sa materializujú ako želanie a vinšovanie – držali nás pospolu. Je čas vymyslieť čosi nové alebo sa vrátiť k pevným stálym hodnotám? „Ďakujeme vám za dary, ktoré ste pre nás oferovali!“ nech bude raz mottom aj dnešnej a najmä budúcej generácie.

III. Staroslovanské Vianoce – Božić Dávno zabudnuté a predsa trvale prítomné sú staroslovanské vianočné zvyky zachovávané podnes vo viere pravoslávnej.

Tradiční pravoslávni veriaci, ktorí oslavujú Božie narodenie – Božić, sa pridŕžajú prastarých zvyklostí a povier, z ktorých kedysi boli i u Slovákov prítomné, no vytratili sa z vedomia, čo spôsobil najmä raný stredovek a vplyv kresťanskej katolíckej viery – a u evanjelikov aj nemecký protestantizmus, čiže reformácia. Čo podnes zostalo zo staroslovanského zvykoslovia?

Je to obdobie predvianočného pôstu – v predvečer Vianoc chodili kedysi aj naši predkovia do lesa nazbierať dubové vetvičky, tak ako to robievajú aj dnes naši spoluobyvatelia Srbi a ktorí tzv.

Badnjak zapália na dvore alebo v príbytku, čeria ho na ohni a koľko iskier sa rozsvieti, toľko bude zdravia v rodine. Príbytok vystelú slamou, dobytku vymenia podstielku, aby mali čistotu, ráno vymietli i príbytok; smeti večer

nesmeli von z domu – kto ich z domu vynesie, vymetie aj dobro.

Pri večeri sa aj u Slovákov, ako dnes u Srbov, na stole nachádzali „dary Božie“ – hriato, jablká, orechy, slivky – sušienky, med, cesnak a uvarený hrach pre hydinu...

Polazovníci – položajnici – chodili z domu do domu a zdravili – vítali Božie narodenie; zadávna aj naše slovensko-slovanské gazdinky v mrváni či pletenci ukrývali peniaz a kto si ho pri lámaní našiel, ten bol po celý rok šťastný. Pri štedrovečernej večeri (na Posiaci večer) si všetci, a najmä na vydaj súce dievky, do orechovej škrupinky ukladali po kúsky z každého pôstneho jedla. Večer si kládli pod vankúš „zelinku spáč“, aby sa im prisnil budúci muž...

Pradávne slovanské zvyklosti sa zachovávali dlho aj na Slovensku, možno až do l9. storočia, najmä na odľahlých samotách a dedinkách a najviac na Východe. Vyprávalo sa, že kedysi dievčence vracajúc sa z polnočnej – rannej omše vzali si do úst svätú vodu a priniesli ju v ústach domov. V nej boli čary lásky a podoba budúceho muža. Chodili i klopať vareškami pod okná a kde sa ozvala ozvena, ta sa vraj vydajú.

Omrvinky z večere sa odnášali na roľu a do brázdy sa uložili, aby bola úroda. Všetci sa pozerali do rozčerených iskier, aby sa im nič zlého neprihodilo!

Kedysi aj na Slovensku starí richtári zakazovali tzv. Slamené Vianoce, totiž staroslovanské a menovali ich i staropohanské – zakazovala ich katolícka cirkev; a kto ich slávil, bol prísne trestaný.

Ináč v ten svätý večer a deň ohňa sa považuje za hriech oheň z domu vyniesť – odnieslo by sa šťastie z domu; pastieri sa vtedy opasujú povrieslom a hospodár domu skrýva sa za veľký peceň chleba – pogaču a keď ho domáci a deti nevidia – bude výdatná úroda po celý rok...

Nenárokovali sme si tentoraz hovoriť o pravoslávnych zvyklostiach a obyčajach, na to sú kvalifikovanejšie osoby, ale mnohé tu pospomínané zvyky, obyčaje a povery a i tie, čo sme časovo nemohli pospomínať, aj Slováci a aj Srbi, kedysi mali totožné – veď ich podedili ako spoločný majetok od svojich slovanských predkov.

13

TÝŽDEň ROK ZA NAMI: SRBSKO-SLOVENSKÁ OBCHODNÁ VÝMENA

Sľubné signály T

á konštatácia sa opakuje ako refrén takmer pri každom srbsko-slovenskom stretnutí na vysokej úrovni: hospodárske vzťahy Belehradu a Bratislavy sú stále neúmerné ich nadštandardným vzťahom celkovým, predovšetkým politickým a kultúrnym. A pritom sme najlepší možní priatelia, aj ako štáty, aj ako národy, ktorí sa v dejinách nespočetnekrát pomáhali a dnes sa tiež plne podporujú.

V duchu hesla nikdy nepovedz nikdy, ľady spomaľujúce dvojstranné hospodárske styky predsa trochu rýchlejšie začali miznúť, alebo sa aspoň hýbať v tom správnom smere.

Konečne. Obchodná spolupráca dvoch krajín stúpa a je aj azda i menej nevyrovnaná ako pred rokmi...

Jedným z prvých skutkov, ktorý to umožnil, bol júnový pobyt ministra hospodárstva SR Tomáša Malatinského Ján Štark v čele slovenskej ministersko-podnikateľskej delegácie v Belehrade, kde ako spolupredsedajúci Zmiešanej komisie dvoch krajín pre hospodársku spoluprácu bol na jej 5. zasadnutí, ako aj v práci biznis fóra. Minister Malatinský na ňom podčiarkol, že prioritnou sférou záujmu slovenských firiem na srbskom trhu je naďalej energetika: využívanie obnoviteľných zdrojov energie, výstavba regionálnych plynovodov a technologické dodávky, rekonštrukcie, modernizácia a výstavba teplární a elektrární, prenosové a distribučné elektrické siete. Záujem o ešte účinnejšiu spoluprácu tlmočila pri tej príležitosti aj naša ministerka energetiky, rozvoja a ochrany životného prostredia Zorana Mihajlovićová,

14

akcentujúc energetiku, environmentalistiku, železničnú dopravu, turizmus a poľnohospodárstvo ako odvetvia, kde sa to úspešne dá. Veď len od roku 2000 dva štáty majú podpísaných približne desať príslušných dohôd a zmlúv, vrátane Z júnového podpisovania protokolu zo zasadania zmiešanej komisie Protokolu z 5. zasadania zmiešanej komisie. Ten- bol pre vzájomnú obchodnú vý- ka, sú telekomunikačné zariato obsahuje nové výzvy, nové menu dvoch štátov príznačný v denia a príslušenstvo (v hodnote nad 46 miliónov eur alebo stretnutia, veľmi dobre rozpra- posledných rokoch.

Zostáva sa však venovať fak- približne 27-percentný podiel cované kategórie menom ener- tom. Podľa údajov Ministerstva na celkovom dovoze), ropné olegetika a poľno- hospodárstva Slovenska, ktoré je, oleje z bitúmenových nerashospodárstvo a, sú v podstate zhodné s tými z tov, televízne prijímače, diely a samozrejme, ob- Hospodárskej komory Srbska, v príslušenstvo motorových vozichodné vzťahy. roku 2008 obrat srbsko-sloven- diel, papier a lepenka, osobné auV rozhovore pre skej obchodnej výmeny bol pri- tomobily, ostatné plastické hmoHlas ľudu minis- bližne 440 miliónov eur. Po pre- ty v prvotných formách, elekter Tomáš Mala- chodnom poklese v roku 2009, trické príslušenstvo na spínanie tinský podotkol, spôsobenom globálnou hospo- a rozpojovanie elektrického obže bol už najvyš- dárskou krízou, dosiahla hod- vodu, ostatné stroje a zariadenia ší čas prijať neja- nota vzájomnej obchodnej vý- používané v určitých priemyselké opatrenia na meny v roku 2010 svoje maxi- ných odvetviach... Na Slovensko z l e p š e n i e mum, takmer 500 miliónov eur. vyvážame najmä prostriedky na srbsko-sloven- V roku 2011 hodnota uvedenej rozvod elektrickej energie (v ských hospodár- výmeny opätovne mierne kles- hodnote nad 53 miliónov eur skych vzťahov, la v dôsledku značného zníženia alebo takmer 60 percent podiepretože v ob- vývozu polotovarov z ocele a že- lu na celkovom exporte), meď, chodnej oblasti leza zo Slovenska do Srbska. netuhnúce rastlinné tuky a oleje aj veľký potenciál, aj veľký Podpísalo sa pod to zníženie je (surové), diely a príslušenstvá výrobnej činnosti v U. S. Steel motorových vozidiel, predmety záujem o ňu...

Viaceré strategické ciele a zá- Srbsko a následne prerušenie z plastických hmôt, hliník, drevo, mery Belehradu a Bratislavy v ro- výroby. Vlani bol zase zazname- jednoducho opracované a ževine obchodných či vôbec eko- naný rast vzájomnej obchod- lezničné podvaly...

Ak je pravda, že ráno robí deň, nomických vzťahov sa v roku, nej výmeny o necelých šesť perktorý je pomaly za nami, začali cent (zo 429 na 453 miliónov tak by tohtoročný úsvit a jeho konkretizovať a napĺňať, na oboj- eur) v porovnaní s rokom 2011. parametre mali potvrdiť aj konV prvom polroku tohto roku vý- coročné údaje. V tom prípade by strannú spokojnosť.

– Vzájomný obchod stúpol o voz zo Srbska dosiahol hodnotu sa terajšie sľubné signály stali popribližne tridsať percent... – s takmer 89 miliónov eur, čo zna- zitívnym trendom do budúcna. potešením kvituje a vyzdvihuje mená medziročný nárast pre- Znamenalo by to aj širšiu a rozekonomický diplomat na Veľ- vyšujúci 29 percent. Dovoz zo vetvenejšiu obchodnú výmenu vyslanectve Slovenskej republi- Slovenska bol v hodnote nad dvoch priateľských krajín, ich ky v Belehrade Ján Štark. Ná- 171 miliónov eur, čo je medzi- kvalitnejšie bilaterálne ekonoznaky takého trendu boli zjavné ročný nárast o viac ako 30 per- mické, tým aj celkové vzťahy. už v januári a vo februári, keď to- cent. Celková hodnota srbsko- Možností je mnoho, zostáva povarová výmena dvoch krajín slovenskej výmeny bola teda za treba a nutnosť čím lepšie a rázbola vyššia o 35 percent ako v prvých šesť mesiacov viac než nejšie využívať nemalé šance, ktoré obidve ekonomiky poskyrovnakom období 2012. Zostá- 260 miliónov eur.

Najvýznamnejšími komodita- tujú. va nádej, že nepôjde len o ďalší Oto Filip výkyv kolísavého vývoja, ktorý mi, ktoré dovážame zo Slovens21. – 28. 12. 2013

51 – 52 /4574 – 4575/

HLAS ĽUDU

SLOVENSKO SPISOVATEĽ A SCENÁRISTA JOZEF BANÁŠ O SVOJOM ÚSPEŠNOM ROMÁNE KÓD 1

Dogmy neberiem edzi najpredávanejšie knihy slovenských autorov v posledných mesiacoch určite patrí román Kód 1 – Tajomstvo zázraku Jozefa Banáša. Hoci sa do kníhkupectiev dostal len v polovici septembra, do konca novembra sa predalo viac ako 15-tisíc výtlačkov.

Spisovateľ, scenárista a bývalý politik tak nadviazal na svoje čitateľsky úspešné diela Kód 9, Zastavte Dubčeka či Sezóna potkanov.

O najnovšej knihe, v ktorej spochybňuje biblický príbeh o Ježišovi, sme sa s ním porozprávali.

– Vaša kniha Kód 1 núdzu o diskusiu nemá.

– Neviem, či sa o niektorej inej slovenskej knihe viedli takéto búrlivé diskusie. Ako autor pritom nemôžete vytvárať dojem, že niekoho presviedčate tým, čo ste napísali.

– V Kóde 1 ste sa dotkli citlivej témy, pohľadu kresťanov na Ježiša Krista. Stalo sa vám, že vás pri zisťovaní faktov niečo šokovalo?

– Samozrejme. Nie som biblista, ani znalec Nového zákona, takže som musel študovať evanjeliá.

Postava Krista, keďže žijeme v kresťanskom svete, ma prirodzene zaujíma. V evanjeliách som prišiel na množstvo faktov, kde

M

Jozef Banáš

som rozdýchaval súvislosti. Napríklad až 99,9 percenta stratených židovských kmeňov išlo do Kašmíru.

– Niektoré vami podané súvislosti pôsobia zaujímavo. Napríklad vaše pozastavenie sa nad tým, či je to náhoda, že otec Izraelitov sa volá Abrahám a otec Indov Brahma.

Obdobne mená ich žien – Sára a Sárasváti, kde sváti znamená manželka.

– Máte 300 rodinných mien v Kašmíre, ktoré sú podobné s menami a názvami v Starom zákone.

To nemôže byť náhoda.

– Prečo ste sa vôbec pustili do hľadania súvislostí z Ježišovho života v Indii?

– Lebo je to logické. Pokiaľ si človek pozorne prečíta Jánovo evanjelium, tam máte silné indície, že Ježiš na kríži nezomrel. Jednoducho ho sňali, je tam aj popísané, ako ho liečili. Ak niekto berie dogmu, že zomrel na kríži, ja mu ju neberiem. Len si myslím, že nám dal Pán Boh aj rozum, aby sme rozmýšľali. A on nevymyslel dogmy.

Neverím im teda a hľadám historického Ježiša. Veď Kristus je najvyšší reprezentant kresťanstva, no jeho život nikoho nezaujíma. V evanjeliách sa o ňom dozvieme, že tri roky kázal v Galilei. Moslimovia vedia o Mohamedovi všetko, budhisti vedia o Budhovi všetko, len nám stačí tých pár informácií o Ježišovi. Mne to nestačí. Treba sa spýtať nie Banáša, prečo sa o Krista zaujíma, ale ostatných, prečo sa o neho nezaujímajú.

– Teda bol to tiež zámer, že ste príbeh premostili aj na súčasné ľudské hodnoty, ako vyrovnávanie sa s bojom s rakovinou u hlavnej hrdinky?

– Áno, ale je to viac o viere. Zámerne som súčasný príbeh poprepletal s historickým. Súčasná západná medicína vôbec neodstraňuje choroby, odstraňuje len symptómy, kým východná medi-

ROLU KONTROVERZNEJ UMELKYNE LENI RIEFENSTAHLOVEJ UŠILI NA MIERU HEREČKY ZDENY STUDENKOVEJ

Hitlerova režisérka očas adventu sa na Slovensku nezvykle často skloňovalo meno Hitlerovej režisérky Leni Riefenstahlovej. Môže za to Slovenské národné divadlo, ktoré v polovici decembra uviedlo hru o jej kontroverznom živote so Zdenou Studenkovou v hlavnej role.

Leni Riefenstahlová začínala ako tanečnica, bola aj herečkou, ale preslávila sa najmä v tridsiatych rokoch minulého storočia ako filmová režisérka, ktorá sa podieľala na propagácii nacistickej ideológie.

Po vojne sa venovala najmä fotografii a mala dostatok času premýšľať o kontroverznom období svojho života – dožila sa viac ako sto rokov. „Vždy ma zaujímala iba krása. Nikdy mi nešlo o politiku,“ zvyk-

P

21. – 28. 12. 2013

la sa nepresvedčivo obhajovať.

Zo slovenského hľadiska je inscenácia zaujímavá z viacerých dôvodov. V prvom rade ide o pôvodnú slovenskú hru autorskej dvojice Roman Olekšák a Valeria Schulczová, ktorá sa zároveň podpísala aj pod réžiu. „Tretinu svojho života zažívala ohromný úspech a dostala sa na vrchol aj vďaka tomu, komu slúžila. Dve tretiny života trpela, očistiť sa jej však nepodarilo,“ citoval denník Pravda Olekšáka. „Leni Riefenstahl je veľmi kontroverzná postava a nás zaujímal aj dobový kontext kolaborácie s režimom z potreby vyhraniť sa voči tomu a z potreby zmapovať aj podhubie toho, kedy nedemokratické režimy vznikajú a kedy sa menia na dikta-

51 – 52 /4574 – 4575/

HLAS ĽUDU

Zdena Studenková

túry, v čom môže byť presah do súčasnosti,“ dodala Schulczová.

Je tu aj ďalšia zaujímavosť. Slovenské národné divadlo uviedlo hru Leni v Modrom salóne v rámci

cína hľadá príčinu. Choroba človeka je len signál, že niečo nie je v poriadku. Keď má niekto rakovinu, zhubné bunky sa množia a vytvoria tumor. Západná medicína vám vyoperuje tumor a povie, že ste v poriadku. Garantovane sa vám choroba vráti. Východná medicína sa pozerá na mentálne, duševné procesy. Kým nezapojíte do liečeného procesu celého človeka, dušu, telo aj vieru, že sa vyliečite, tak úspech nepríde. Preto Marika po skúsenostiach so západnou medicínou jej už nedôveruje.

– Čo pre vás osobne viera znamená?

– Pre mňa je viera čin. Nie chodenie do kostola, hádzanie peňazí do zvončeka, modlenie sa ruženca od rána do večera. Viera je snaha kráčať morálnou a mravnou cestou. Takým vzorom je Kristus, Budha či Mohamed. Aj sestrička na detskom onkologickom oddelení na Kramároch Pegi je pre mňa úžasný morálny vzor. Teda ísť, kráčať ťažkou cestou, to je viera.

– Tým vyvoláte diskusiu.

– Dogmy neberiem. Ani 90 percent slovenských kresťanov ich neberie. Veď podľa posledného sčítania ľudu 90 percent slovenských kresťanov do kostola nechodí. To už o niečom hovorí.

Slávka Boldocká projektu, ktorý bude predstavovať inscenácie napísané pre konkrétneho herca. Kontroverznú režisérku stvárnila Zdena Studenková. „Konečne mám rolu,“ povedala herečka médiám o svojej postave. „Vždy túžila dokazovať, že je lepšia ako ostatní, to bola jej prirodzená vlastnosť a tú mám trochu aj ja,“ dodala. „Iná otázka je, čomu jej ambície slúžili. Ale to, že bola inovátorkou kinematografie, jej nemôžeme zobrať.“ Hra je koncipovaná ako fiktívne stretnutie dvoch ľudí v rámci talkshow legendárneho amerického moderátora Johnnyho Carsona. Je rok 1974, Johnny je na vrchole kariéry a Leni v Amerike predstavuje svoj prvý dokončený projekt od porážky Nemecka – knihu fotografií z Afriky – Last of Nubu. Hlavnou témou rozhovoru sa však stáva Lenina minulosť.

Rastislav Boldocký

15

ĽUDIA A DIANIA LOKÁLNE VOĽBY V ODŽACKEJ OBCI A V LALITI

Zmena moci odľa neúradných výsledkov lokálnych volieb v Odžackej obci, ktoré prebiehali 15. decembra 2013, vysvitá, že aj v tomto prostredí prišlo k zmene moci.

Koalícia Srbskej pokrokovej strany, v ktorej sú aj Hnutie socialistov, Národné hnutie Dinara – Drina – Dunaj, Srbské hnutie obrody, Sociálnodemokratická strana Srbska a Strana vojvodinských Slovákov, získala 48,17 percenta hlasov a môže samostatne formovať väčšinu v novom zložení Zhromaždenia obce Odžaci. Demokratická strana, ktorá bola dosiaľ pri moci, získala dôveru 17,14 percenta voličov. Na treťom mieste je koalícia Socialistickej strany Srbska, Strany zjednotených penzistov Srbska, Jednotného Srbska, Slovenskej strany a Združenia Krajišnikov – 12,21 percenta hlasov, nasleduje Srbská demokratická strana – 7,83 percenta hlasov občanov. Ostatných šesť strán a koalícií získalo menej ako 5 percent hlasov. Vo voličskom zozname bolo zapísaných 26 966

P

voličov, z ktorých sa vo voľbách zúčastnilo 17 733 osôb (66,61 percenta).

Lokálne voľby v Laliti prebiehali na jednom volebnom mieste. Z 1 219 oprávnených voličov svoje volebné právo vy- Najväčšiu podporu Laliťanov aj tentoraz získala užilo 912 jedno- Demokratická strana tlivcov (74,81 percenta). Demokratická strana zí- dzalo 28 jednotlivcov. Z 1 217 zaskala dôveru 343 Laliťanov písaných vo voličskom zozname (37,61), druhá je koalícia Srbskej k volebným urnám pristúpilo 905 pokrokovej strany – 210 hlasov voličov (74,36 percenta). Výsled(23,03), tretia koalícia Socialistic- ky hovoria, že najväčšiu dôveru kej strany Srbska – 203 hlasov spoluobčanov získal Samuel Ďur(22,26), Srbská demokratická stra- čiansky (472 hlasov). Do Rady na získala 85 hlasov (9,32), Pa- Miestneho spoločenstva Laliť sú triotický blok 29 hlasov (3,18), zvolení aj ďalší dvanásti členovia: Zjednotené regióny Srbska 8 hla- Jovan Živanov (426), Vladislav sov (0,88), Srbská radikálna stra- Popović (405), Vladimír Valent (396), Dušan Pivarov (396), Nikona 6 hlasov (0,66)...

Laliťania toho dňa zároveň vo- la Krivokuća (373), Michal Demilili 13 nových členov Rady Miest- ter (353), Ján Macko (351), Mirko neho spoločenstva, o čo sa uchá- Cerović (341), Velibor Krivokuća

(332), Ján Turčan (327), Dušan Hrnčiar (316) a Michal Hrnčiar (304).

Voľby v Odžackej obci prebiehali v napätom, možno dokonca povedať nezdravom politickom ovzduší, ktoré sa vytvorilo už v predvolebnej kampani. Jednotlivé strany sa navzájom obviňovali z nečestného konania, údajnej kúpy hlasov, nahovárania, znepokojovania ľudí, ba aj hrozieb. V priebehu volebného dňa prišlo k viacerým incidentom a zrážkam v Bogojeve, Odžakoch a Báčskom Gračci, kde na jednu hodinu aj prerušili hlasovanie. V Laliti takmer na pravé poludnie neznáme osoby vtrhli do kancelárie súkromného PD Laliťanka Daniela Pavloviča, aktivistu Srbskej demokratickej strany, ktorého zbili! V sobotu pred voľbami somborská polícia zadržala niekoľko desiatok osôb z podozrenia, že kupovali hlasy.

J. Pucovský

Z DOMU ZDRAVIA DR. JOVANA JOVANOVIĆA ZMAJA V STAREJ PAZOVE

Oslávili Deň ustanovizne Z

ačiatkom decembra si v staropazovskom Dome zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja pripomenuli Deň ustanovizne.

Na oslave sa zúčastnili početní hostia, medzi nimi i predstavitelia pokrajinských a obecných orgánov. Riaditeľ Dr. Rada Inđić v príhovore spomenul 180. výročie narodenia veľkého Dr. Rada Inđić básnika a lekára Jovana Jovanovića Zmaja, podľa ktorého je pomenovaná aj táto zdravotnícka ustanovizeň. Okrem toho uviedol, že práve tohto roku

16

Jubilanti staropazovského Domu zdravia v roku 2013

si pripomínajú i 30 rokov od zlúčenia vtedajších troch organizácií združenej práce (Stará Pazova, Nová Pazova a lekáreň) do jednej zdravotníckej ustanovizne. Toho dávneho roku 1983 na úrovni ustanovizne – podľa slov riadite-

ľa – došlo aj k vyrovnaniu štandardov poskytovanej zdravotnej ochrany občanov. Riaditeľ Inđić sa zvlášť poďakoval za doterajšiu veľkú podporu a pomoc aktuálnemu lokálnemu vedeniu (najmä pri rekonštrukcii a vybavení objektov) a zvlášť Đorđovi Radinovićovi, predsedovi Obce Stará Pazova, a Nedeljkovi Kovačevićovi, riaditeľovi Direkcie pre výstavbu Obce Stará Pazova.

21. – 28. 12. 2013

Dom zdravia v St. Pazove je najväčší v Sriemskom obvode a vo všetkých osadách obce má pekne zariadené ambulancie. Na slávnosti 6. decembra zamestnancom odovzdali ďakovné listiny za odpracovaných 10, 20, 30 a 35 rokov v kolektíve.

V tejto ustanovizni aj naďalej plánujú intenzívne pracovať na zveľadení prevencie chorôb.

A. Lš.

51 – 52 /4574 – 4575/

HLAS ĽUDU

ĽUDIA A DIANIA ŠTVRTÝ FESTIVAL MEDU V STAREJ PAZOVE

Včelárenie, moje pekné povolanie V

trhový štvrtkový deň 12. decembra v Starej Pazove sa uskutočnil štvrtý festival medu pod názvom Včelárenie, moje pekné povolanie. Festival zorganizovala obecná Turistická organizácia, Ekologické hnutie Eko san a Združenie včelárov Jednota za podpory Obce Stará Pazova.

Festival pozostával z Momentka z príležitostného programu dvoch častí – z predajnej výstavy medu, výrobkov z medu, nostiach tzv. Bielej budovy odzneručných prác a koláčov (v priecho- la prednáška na tému včelárenie ako de k zelenému trhu), kým v miest- zamestnanie.

Počas slávnostného otváracieho prog r a m u účastníkov festivalu pozdravila Libuška Lakatošová, náčelníčka Oddelenia pre šport, mládež a kultúru Obce Stará Pazova. Povedala, že Predajná výstava medu a výrobkov z medu bola bohatá obec vždy

podporovala aktivity takýchto združení a mieni to robiť i do budúcna.

Dragana Zorićová-Stanojkovićová, riaditeľka Turistickej organizácie, akcentovala, že po prvý raz sa na festivale medu zúčastnili iba včelári zo Staropazovskej obce a prejavila nádej, že ich o rok bude viac. Zároveň poukázala na veľký význam medu pre zdravie ľudí.

Podľa slov včelárov včelárstvo je pekné, ale náročné povolanie, z ktorého nemožno zbohatnúť, len si zarobiť na živobytie. Festival slávnostne otvoril Radoje Blagojević, predseda Zhromaždenia obce Stará Pazova, a v príležitostnom programe sa zúčastnili žiaci Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka a spevácka skupina KUS Branka Radičevića zo Starej Pazovy.

A. Lš.

Kysáč Na Mikuláša v kysáčskej základnej škole usporiadali program pod názvom Ľudové obyčaje – Narodni običaji, ktorý mala na starosti učiteľka Milina Križanová v rámci spolupráce s rodičmi ako aktérmi v procese výučby. Tu sa slovenské deti naučili o srbských obyčajach a srbské o Lucii, Mikulášovi a o Vianociach. Záverom prišiel Mikuláš a rozdával chutné jabĺčka. Všetci si pochutnali na pochúťkach a jedlách, ktoré sa chystajú na Štedrý večer a na Vianoce. Bolo to opravdivé divadielko pozostávajúce z vinšovníkov, kostolníkov, ba boli prezentované aj zvyky na krstnej slávnosti. V programe účinkovali tretiaci a štvrtáci a v organizácii a nacvičovaní pomáhali učiteľky Anna Chrťanová, Anna Privizerová, Vlastislava Ožvátová, Ľudmila Kozová, Želka Madacká a učiteľ Zoran Janjić. Program moderovala učiteľka Anna Legíňová. Na Luciu 13. decembra pre žiakov vyšších ročníkov usporiadali dielne na vypracovanie vianočných a novoročných ozdôb.

A. Legíňová

Kovačica NEDEĽA 15. DECEMBRA V SELENČI sa niesla v znamení vianočných sviatkov. Najprv v evanjelickom kostole v rámci nešporných služieb zborový farár Vladimír Valent privítal hostí z Iloka (Chorvátsko) a malí ilockí divadelníci, ktorých nacvičila ev. farárka Božena Sojáková, zahrali divadelné predstavenie Šťastlivé Vianoce autorky Kristíny Royovej. Vystúpenie sa im vcelku vydarilo, ale je veľká škoda, že si predstavenie prišla pozrieť iba hŕstka Selenčanov. Po divadielku nasledoval Vianočný bazár, ktorý v rámci projektu Pestrosť dúhy v našich dielňach usporiadali členky diakonickej skupiny Dúha zo Selenče a zúčastnili sa aj hostky z Iloka. Návštevníci si tu mohli kúpiť hlavne vianočné ozdoby, čiže predmety vyrobené v dielňach v rámci už spomenutého projektu. Bazár trval do dvadsiatej hodiny a navštívil ho pozoruhodný počet občanov (na snímke).

J. Berédi 21. – 28. 12. 2013

51 – 52 /4574 – 4575/

HLAS ĽUDU

Bezpečnosť dopravy. V sobotu 7. decembra v kovačickom Relaxe usporiadali seminár na tému Bezpečne v doprave − program prevencie. Prednášky a dielne na dané témy mali na starosti prof. Aleksandra GrujićováJankulovská a prof. Irena Palačeková. Organizátorom podujatia bolo Združenie profesorov technického vzdelávania Srbska a Rada pre bezpečnosť v doprave Obce Kovačica. Na seminári sa zúčastnili učitelia a profesori technického vzdelávania a informatiky zo všetkých siedmich základných škôl z územia Kovačickej obce.

A. Chalupová

17

ĽUDia a Diania štvrté vianočné trhy v Petrovci

Prichádzajú Vianoce... „P ríďte k nám, zohrejeme vás vareným vínkom, pálenkou, pivečkom alebo klobáskou, kapustnicou, sármou...“ týmito slovami v nedeľu 15. decembra na petrovskom námestí slobody predavači lákali k svojim stánkom návštevníkov 4. vianočných trhov. všetkým, čo

Z ponuky vianočných venčekov a aranžmánov

zima zaliezala pod nechty či pod kožu, keď ľahučko poletovali snehové vločky, po vypití horúceho pohárika sa rozprúdila krv v tele a stúpla veselá nálada. tú veselú a sviatočnú náladu ešte viac umocnili účastníci bohatého a pestrého kultúrno-umeleckého programu na javisku pred pomníkom. organizátori podujatia vianočné trhy s vypätím síl zorganizovali náročnú akciu, ale môžu byť naozaj spokojní, lebo akcia sa vydarila na výbornú. Početné obecenstvo všetkých vekových kategórií zblízka i zďaleka sa prišlo pobaviť a pozrieť si kultúrno-umelecký program detí a dospelých. v programe vystúpili početní mladí nádejní, ale i renomovaní speváci a speváčky, žiacky chór, folklórne súbory, cirkevný dorast a deti, škôlkari, hudobné skupiny a zbory. na javisku sa striedali vianočné pies-

18

ne, koledy, recitácie, divadielka, folklórne čísla a hudba. nechýbal ani dedko Mráz s dobrou vílou, ktorý spolu so svojimi pomocníčkami všetkým účinkujúcim rozdelil vianočné balíčky. K tomu vo dvojici moderovali takmer štvorhodinový program, ktorý vianočným príhovorom v mene organizátorov Vystúpenie malých koledníkov otvoril predtakže v nedeľu vianočné trhy seda obce Pavel Mar- ku, oriešky a sladkosti. Umelec s nožničkami Michal hasík tiež zase zavítali do Báčskeho Pečok.

Pozdĺž ulice vedľa zdarma vystrihával profily ná- trovca a trvali do noci v dobrej nákostola z oboch strán vštevníkov vianočných trhov. lade. Mnohí sa už teraz tešia na tie cesty sa tiahol dlhý Pod stánkami niečo predávali a nasledujúce o rok.

J. Čiep špalier stánkov a na niečo aj darovali... nich zo 60 rozličných ponúk – jedál, nápojov, sladkostí, vianočných ozdôb, drobností... Ponúkali ich jednotlivci, združenia, spolky a súkromníci z Báčskopetrovskej obce, ako aj z iných prostredí, a medzi nimi sme si všimli aj Kovačičanov z Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka, ktorí ponúkali bryndzové halušky a sladkosti. všetci predávali to, čo prichystali, niektorí dokonca aj delili zdarma – Združenie podnikateľov Petrovec 1842 zá- Varené vínko zohreje telo na nízkej teplote ujemcom zdarma núkalo pálenPočetní návštevníci Vianočných trhov v Petrovci sledovali program

21. – 28. 12. 2013

51 – 52 /4574 – 4575/

hLaS ĽUDU

ľUDIA A DIANIA ZÁVEREČNÝ GALAPROGRAM V KYSÁČI

Koruna oslavného roka áverečným galaprogramom v ho a organizačného výboru osláv, Kysáči v sobotu 14. decembra Rady MS a iných relevantných subkorunovali oslavy 240. výročia prí- jektov v Kysáči.

V Kysáči všetkých privítali krojochodu Slovákov do tejto osady, ktovaní Ján Slávik, predseda RMS, a ľudré prebiehali počas celého roka.

V rámci programu si sprítomnili mila Berediová-Stupavská, preddejiny Kysáča od príchodu prvých sedníčka oslavného výboru, ktorá osadníkov v roku 1773 až po sú- ich dojímavým príhovorom a piesčasnosť. Pripomenuli si mnohé ju- ňou uviedla do krásneho galaprobileá a zaujímavosti, ako napr. sku- gramu. K sviatku Kysáčanom zatočnosť, že sa z veže kysáčskeho kos- blahoželali a primerane sa prihovorili tola 90 rokov ozývajú dnešné zvo- i hostia. Pripomenuli, že sviatok ny a že je na kostole najstarší epi- každej našej dediny je sviatkom Vystúpenie Osamelých mladíkov ako zlatý klinec programu grafický zápis na týchto priestran- všetkých Slovákov, ako i to, že si mustvách. Z oblasti školstva spomenuli, síme šľachetne pestovať svojráz- venských rodín do tejto dediny. Po Školu v tom najkrajšom svetle reže prvú školu postavili roku 1785 a nosť, jazyk, kultúru a identitu. Ne- 20-ročnej prestávke, z podnetu prezentovali žiaci: Nina Francistyože výučba v novej budove začala 6. ľahkú cestu naši pradedovia preko- MOMS Kysáč a v spolupráci s inými, vá piesňou, Hana Katarína Ďurovfebruára 1968. Nezabudli ani na nali vďaka činorodým ľuďom, ktorí pravidelne každých päť rokov osla- ková a Miluška Vranková, víťazky športovú tradíciu a uviedli, že prvý sa vedeli postarať o to, aby sme zos- vujú príchod svojich predkov do Rozhlasovej súťaže mladých recitátorov, prednesom poézie a prózy, a futbalový zápas zohrali roku 1929 a tali Slovákmi a v takom duchu vy- osady a svoje pretrvávanie.

V galaprograme nechýbali také žiacky zbor zmesou ľudových piesže prvý drevený bicykel vyrobil maj- chovávali aj naše deti. Hostia prister tokár Juraj Gombár pred 120 pomenuli nadväznosť iných jubileí: perličky, ako je vystúpenie fujaristu ní. Nádejná kysáčska olympijská rokmi. Z bohatej kultúrnej činnosti 1150. výročie príchodu Cyrila a Me- Ivana Slávika či speváka Jána Ravzu, športovkyňa Ivana Kreková priniesla spomenuli rok 1960, keď začala toda, 150. výročie založenia Matice ktorý s vnukom Milanom Jokovićom na javisko olympijskú fakľu, ktorú na spievať prvá dievčenská spevácka slovenskej a 20. výročie Slovenskej zaspievali pieseň Povedz mi, dedko Olympiáde v Berlíne roku 1936 noskupina, tiež 1. máj 1965, keď ako republiky. Velebný pán Ondrej Mar- autora Jána Kulíka. Odznela i báseň sili známi kysáčski športovci, čleprvú vo Vojvodine založili lokálnu čok, farár kysáčsky, v príhovore uvie- Alexandra Kormoša Strom života v novia Sokolského bratstva. Bohatú rozhlasovú stanicu. Keď ide o výro- dol, že naši predkovia prišli na tieto predvedení Michala Ďurovku. Do činnosť Kultúrno-informačného strediska, ktoré 20 rokov organičia, tak divadelný festival Zuzuje DFF Zlatá brána, spezany Kardelisovej oslávil 10. vývom a tancom predstavili: sóročie a v Spolku kysáčskych listka Vladimíra Kolárová, DFS žien si pripomenuli desať rokov Vienok, dievčenská spevácobnovenej činnosti. Zaujímavý ka skupina, ženská a mužská bol údaj o prvej súkromnej auspevácka skupina a FS Vretetobusovej linke Kysáč – Nový no. Sprevádzal ich orchester Sad, o autobusárovi Martinovi KIS Kysáč pod vedením MiloMacákovi a Jankovi Macákovi, slava Kardelisa. Bohatú divaktorý namiesto rádia zabával cedelnú zložku predstavila Ivastujúcich. na Vozárová piesňou a hrou Svojou prítomnosťou toto na gitare. Slávnostné chvíle dipodujatie poctili mnohí hostia. vákom spríjemnili i roztanMedzi nimi Anna Tomanovácované páry tanečnej školy Makanová, predsedníčka Ritmo latino a piesňou AnNRSNM a podpredsedníčka Hostia Kysáčanom blahoželali k jubileu drea Lomenová. Divákov poZhromaždenia APV, Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka priestranstvá z politických, ekono- programu trefne zapadla hra na tešilo vystúpenie skupiny Osamelí MSS, Milina Sklabinská, riaditeľka mických a náboženských dôvodov, píšťale a spev Svetozara Popova, ako mladíci, ktorá si pripomína 50 rokov ÚKVS, Mlađan Dinkić, poslanec v Ná- ale s veľkou nádejou, láskou a pre- i vojvodinské piesne a tance Kul- od založenia.

Vďaka powerpointovej prezenrodnom zhromaždení Srbska, Jozef dovšetkým vierou, čo im pomohlo túrno-umeleckého a športového Sabo, radca veľvyslanca Slovenskej udržať si materinskú reč. Odovzdal spolku Branka Radičevića. Veď od sa- tácii si prítomní, ktorí veľkú sieň republiky v Srbsku, Anna Vozárová, pozdravy domáceho cirkevného mého príchodu do Kysáča Slováci v KIS vyplnili do posledného miesta, výborníčka v Zhromaždení mesta zboru, Slovenskej evanjelickej a. v. bratskej láske a svornosti spoluna- mohli vizuálne dotvoriť všetko, o Nový Sad, Mikuláš Dzurinda, posla- cirkvi a dôstojného pána biskupa Sa- žívajú so srbským a inorečovým čom sa hovorilo, tak z minulosti, ako nec Národnej rady Slovenskej re- muela Vrbovského. Čestný predse- obyvateľstvom. Aby program, kto- i zo súčasnosti Kysáča. Scenár propubliky, Jozef Nemec, starosta dru- da MSS, predseda MOMS Kysáč a rý sa konal v adventnej dobe, na- gramu mala na starosti ľudmila Bežobnej obce Hontianske Nemce, dlhodobý iniciátor osláv výročia dobudol duchovnú zložku, prispe- rediová-Stupavská, réžiu Ján Slávik Samuel Žiak, riaditeľ NVU Hlas ľudu, príchodu Slovákov do Kysáča Ras- lo vystúpenie spevokolu Glória pri a moderovali Michal Ďurovka a Dapredstavitelia viacerých MOMS, do- tislav Surový povedal, že si v roku EMC, ktorý oslávil 20 rokov svojej niela Ðukićová. máci predstavitelia cirkví, MOMS, 1973 Slováci v Kysáči pripomenuli činnosti, a dychového orchestra E. Šranková školy, škôlky, KIS, členovia oslavné- 200 rokov od príchodu prvých slo- Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi.

Z

21 – 28. 12. 2013

51 – 52 /4574 – 4575/

HLAS ľUDU

19

ľUDIA A DIANIA OSUDY

Život je zaránky brat, podvečer kat (a niekedy je to práve naopak) S

edemnásť rokov čakali rodičia Pavel a Ilonka na potomka. Narodili sa v niekdajšej Juhoslávii; ona v Chorvátsku, on vo Vojvodine, v malej sriemskej, prevažne slovenskej dedinke na úpätí Fruškej hory. Obaja evanjelici, žili v nádeji, že raz predsa...

Neistota ich riadne vyčerpávala. Duchovne a hmotne. Pavla, vojaka z povolania, služba zo Sarajeva zaviedla bližšie domov, do Belehradu.

Ibaže byt, ktorý po dlhých rokoch života v podnájme kúpil, zostal v Sarajeve. Kompenzácia sa nekonala...

Ako náplasť na rozjatrenú ranu konečne sa aj na nich, koncom roka 2008, osud usmial: narodil sa im krásny synček. Problémy sa však množili.

Pavel ochorel, hmotne to tiež šlo dolu vodou. Sizyfov kameň každým dňom býval ťažší.

V decembri 2011 verejnosť ohromila tragédia... V nej maličký Milanko vo chvíli utratil mamu a otecka. Rodičia ho, uviedli médiá, vzali do náručia a vyskočili von oknom zo šiesteho poschodia. Chlapček prežil, utrpel však ťažké komplikované zranenia. Záchranka ho zaviezla do vojenskej nemocnice. Skonštatovali mu zlomeniny rúk, nôh, panvy... oOo Dozvedeli sme sa, že začiatkom decembra Milanko bude v sriemskej dedinke. U rodičov jeho teraz už adoptívneho otecka Miroslava. Zavolali sme... Prijali nás s poznámkou, že iba preto, lebo to bude pre slovenské noviny. Pripomenuli, že neveria už nikomu, a že fotografovať sa, aby sme sa neurazili, v záujme dieťaťa, nebude.

Správne. Niekoľko dní predtým istá celoplošná televízia odvysielala dezinformáciu, ktorú potom dementovala.

Chýrečné tzv. žlté periodikum chybu, ktorej sa dopustilo, vôbec nehodlalo napraviť.

Miroslav (1972), Milankov adoptívny otec, je tiež vojak z povolania.

Rozvážny muž, preskákal v živote všeličo, ale predsa...

– Dva roky uplynuli; stále sa v myšlienkach vraciam na deň, keď sa to stalo. Ani inšpektori, ktorí vyšetrovali prípad, nemajú jasnú predstavu o tom, ako sa to vlastne udialo. V novinách písali, že šlo o samovraždu, ale čo sa naskutku stalo... neviem. Môj ujo

20

Pavel (narodený roku 1960) do dôchodku odišiel roku 2001. Oženil sa pomerne neskoro a osemnásť rokov nemohli mať deti. Kým mal službu v Sarajeve, mal i byt; keď sa presťahovali do Belehradu, zostal bez neho. Keď prišlo bábätko, potrebovali vlastný kútik, väčší a zdravší od toho, v ktorom žili ako podnájomníci. Napätie sa stupňovalo... o O o Čo a ako sa stalo, sotva dakto dakedy zistí so stopercentnou istotou. Milanko v hroznom nešťastí mal úžasné šťastie, ak súhlasíme s tým, že život je predsa najvzácnejší. Jeho terajší adoptívni rodičia Miroslav s manželkou Gabrielou a ich osemročným synom Lukom celých 17 rokov tiež bývali v podnájme. Konečne sa im podarilo kúpiť vlastný byt v Belehrade. Vlani ho zariadili, a tak sú teraz v ňom štyria. Zrejme tiež vyčerpaní peripetiami súvisiacimi najprv s liečbou, potom i s procesom adoptovania Milanka. Záujem bezdetných rodičov o deti bez rodičov je totiž veľký. Žili v strachu z toho, že Mirkov maličký bratranec, nedajbože, skončí v dákej celkom cudzej rodine.

Stredisko pre sociálnu prácu v Belehrade predsa vlani 31. januára rozhodlo, že sa oň budú starať – už ako adoptívni rodičia – práve oni, a tak ich syn Luka má bračeka. Akokoľvek sa to zďaleka vidí idylické, bolo to trošku inak, priznáva sa Miroslav.

– Proces obojstranného zvykania si nebol jednoduchý. V nemocnici Milanovi nielen veľmi odborne ošetrili poranenia na tele, ale každý deň sa mu venovala aj psychologička. Nás tiež pripravovali na to, ako sa správať, ak sa Milan bude pýtať na rodičov...

Predsa nám pol roka bolo treba, kým nás pocítil ako vlastnú rodinu. Každý druhý deň som chodieval s ním na rehabilitáciu, na cvičenia, na kontroly...

Potom som ho zapísal do neďalekej škôlky a na kontroly odchádzame periodicky aj teraz. Jeho stav je, podľa slov odborníkov, na žiaducej úrovni.

Nemali to veru Milankovi noví rodičia jednoduché. Nielen preto, že pribudla malá zranená dušička do rodiny, že zabrala istý priestor a čas vyhradený pre ich vlastného syna, ani preto, že trebárs pribudli nové ústa,

ktoré treba nasýtiť, že rodičovskú lásku treba na dva rovnaké kusy krájať a dávať.

– Najťažšie bolo zvládnuť situáciu, na akú nás život nepripravil. Zariadiť všetko tak, aby bolo v poriadku, aby chlapci nežiarlili jeden na druhého. Na začiatku to bolo ťažké najmä pre Luku, čo sa odzrkadlilo v jeho slabšom úspechu v škole. Zanedbal futbal, prestal odchádzať na tréningy, cítil sa ohrozený. Milan ani nemal otázky, ktorými by ma prekvapil.

Hneď ako prišiel z nemocnice k nám, mňa začal oslovovať ako otca a manželku ako mamu, Luku ako brata.

Zato Luka si občas vyvodil vlastné závery, s ktorými nebolo jednoduché poradiť si... o O o Záujem verejnosti, respektíve „pozornosť“ médií sa čoskoro ukázala ako dodatočný nátlak na prepotrebný rodinný pokoj. Len čo sa dozvedeli o tragickej udalosti, novinári neváhali uverejniť osobné údaje a fotografie dieťaťa, z ktorého tvrdý osud urobil vo chvíli sirotu. Všetko preto, aby sa ich noviny lepšie predávali. Vari zarezonuje vo verejnosti niečo väčšmi ako ľudské nešťastie? Kdežeby... Čo tam po etike; dôležité je ohromiť čitateľov a zvýšiť náklad! Čo tam koho po tom, ak médiá vyvrátia pravdu, ak vec nafúknu, ak konajú mimo zákona, neberúc do ohľadu možné následky na ľuďoch, ktorých tragédia zasiahla (o to skôr, že ide o dieťa) a tých, ktorí dávajú dokopy črepiny rozbitého pohára. Miroslavovi nijako nejde do hlavy ľudská bezočivosť...

– Čoskoro som zistil, že o prípade Milanka informujú tak, ako im z dákych dôvodov vyhovuje. Na začiatku som proste nemal času reagovať, bolo sa treba obracať na všetky strany. Keď sa veci trochu urovnali, upozornil som novinárov, aby písali iba to, čo je v skutočnosti, aby na fotografii tak ako nakladá zákon o maloletých osobách, zatienili tvár... Márne. Prednedávnom nás vykoľajilo to, čo odvysielala istá televízia a napísal tzv. žltý denník. Stalo sa, že Milan ochorel, novinári prišli bez toho, aby sa nahlásili, vyfotili ho chorého, novinárka za päť minút uzavrela, že Milan nechodí a nekomunikuje, lebo sa oňho nestaráme

21 – 28. 12. 2013

ako treba, lebo nemá čo jesť a podobné hlúposti.

U Miroslavových rodičov sme sa zastavili, keď práve mali návštevu zo Slovenska. Dvaja evanjelickí kňazi totiž zorganizovali zbierkovú akciu na Horniakoch s cieľom pomôcť rodine, v ktorej chlapec zase pocítil teplo rodinného krbu. Vladimír Pavlík úraduje v evanjelickej cirkvi v Závažnej Porube a Vladimír Ferenčík je farárom v Liptovskom Mikuláši. Tento druhý nám ozrejmil, čo vlastne podnikli: – O prípade sme sa dopočuli náhodou, tesne pred Vianocami, pred dvoma rokmi. Evanjelická diakonia a cirkevný zbor v Bratislave – dozvedeli sme sa na internete – urobili koncert na druhý sviatok vianočný, kde bola i dobrovoľná zbierka. Plánovali sme ísť na budúci rok do Grécka, po stopách apoštola Pavla. Myslel som si, že postihnutí bývajú tu, na dedine, a že sa tu zastavíme, zoberieme dáke darčeky, hoci cukríky. Zdôveril som sa s touto myšlienkou ôsmim ľuďom, potom sme to povedali vo všetkých cirkevných zboroch na Liptove a na Orave, teda v Liptovsko-oravskom senioráte, ktorý zahrnuje 28 cirkevných zborov. V rámci regiónu sme urobili finančnú zbierku a vlani v lete sme ju, cestou do Grécka, doniesli sem. Melegovci boli dvakrát na Slovensku, v kúpeľoch u nás v Lúčkach. o O o Chlapci sa s mamou Gabikou vrátili z prechádzky. Zopár čísel časopisu Zornička a zošity ich upútali viac ako obligátna čokoláda. Povedali nám, že radi prichádzajú k starým rodičom do dediny. Aj že vedia po slovensky. Trochu ťažšie, ale predsa. Rodičia sa s nimi v Belehrade rozprávajú po srbsky, starí rodičia a otec s nimi v dedine hovoria po slovensky, mama, inak Rusínka, ako kedy. Obaja šarvanci viacrečovosť berú celkom prirodzene.

Ako všetky deti z bilingválnych rodín.

Ani v škôlke Milankovi zatiaľ vrstovníci nekladú otázky, ktoré by ho uviedli do pomykova.

Otec Miroslav si ale dobre uvedomuje, že Milan rastie, dospieva, a že raz mu budú musieť povedať surovú pravdu. Nebude to o nič ľahšie ako pád zo šiesteho poschodia. Lež Milanko – je hrdina. Rovnako ako všetci, ktorí sa oň starajú. Taká hrdinská rodina sa – určite – prehryzie cez všetky nástrahy, ktoré im život (niekomu brat, inému kat) nastaví. Lebo sú každým dňom silnejší a súdržnejší.

51 – 52 /4574 – 4575/

Juraj Bartoš HLAS ľUDU

ľUdia a diania z baTÔŽkovéHo poSedenia kYSÁČSkYcH penziSTov

Pookriali duchovne i telesne a luciu v Miestnej organizácii penzistov invalidov práce v kysáči usporiadali tradičné adventné batôžkové posedenie. na ňom si penzisti spravidla spomínajú na obyčaje a zážitky, z ktorých sa niektoré dodnes zachovali a ktoré sú späté s predvianočným obdobím.

N

o význame adventu na posedení hovorili ján vitéz, predseda Mo invalidov práce, a velebný pán ondrej Marčok, farár kysáčsky. pripomenuli, že v adventnom období treba dbať nielen o telesný život, ale predovšetkým o duchovné potreby, kŕmiť sa božím slovom, zachovávať božie priká-

Ondrej Marčok, farár kysáčsky

jemnom ovzduší sa porozprávať. keďže je advent obdobie pokoja a lásky, aj batôžkové zania a byť posedenie prebiepríkladom pre halo v tomto dusvojich blížchu. nych a najmä Medzi množpre najmladstvom jedál a pečív ších. príbehy pozornosť upútali súvisiace s advianočné koláčiky, ventom a viaktoré mimoriadne nocami, ako i chutili s čajom. res prisťahovacept si zuzana Ďuním Slovákov rovková priniesla z do kysáča, Vianočné koláčiky nemecka, kde dorozpovedali časne pracovala. velebná pani farárka darina Mar- Tam ich po upečení odkladajú čoková a Mária Sláviková. báseň do nádoby, v ktorej je jablko, aby Láska prečítala zuzana Strehovs- pekne voňali. pripravia sa tak, že ká, a potom ju všetci prítomní aj zmiesime ½ kg múky, 250 g cukzaspievali. básne o Mikulášovi a ru, 200 g masti, 3 vajcia, 2 vrecúška lucke zarecitovali druháci z ky- vanilínového cukru a ½ vrecúška sáčskej základnej školy, za čo sa im kypriaceho prášku. cesto natendostali sladké odmeny. nechý- ko rozvaľkáme, potrieme vajcom bali ani modlitby a, pravdaže, sla- (môžeme aj patrične vyzdobiť) a né a sladké dobroty, ktoré si v ba- vykrajujeme vianočnými formičtôžkoch priniesli účastníci tohto kami. pečieme na 200 ° c a dbátradičného podujatia. Členky uve- me, aby nezhoreli. k veľkej noci denej organizácie penzistov vy- tieto koláčiky vykrajujeme veľzdobili miestnosti vianočnými konočnými formičkami. Môžeme ozdobami a pripravili čaj a kávu, ich skladovať dlhší čas. nuž bolo pri čom pookriať a v príE. Šranková

predaj obrazov na ekologické ciele

Krajinky do príbytkov – stromy do škôl polovici novembra združenie petrovských výtvarných umelcov sa spolu s kolegami z chorvátskeho jakšića aktívne zapojilo do projektu Ako rastie strom ekologického združenia zelený kruh v báčskom petrovci a v rámci tematického jednodňového výtvarného Predajnú výstavu obrazov otvorila V. Marčoková-Cerovská tábora spoločne tvorili na tému Nakresli mi strom. ob- zelený kruh usporiadalo v stre- statu akcie a predseda obce razy ponechali ekológom, aby z du 11. decembra v sieni Turis- pavel Marčok vyjadril podporu ich predaja zabezpečili finančné tickej organizácie. výstava pri- tejto akcii. Tatjana Đurićová, prostriedky na nákup sadeníc, lákala slušný počet návštevní- zástupkyňa pokrajinského sektoré na rok zjari vysadia na ná- kov, ktorí si prišli pozrieť vysta- kretára pre urbanizmus, stadvoriach základných škôl v báč- vené práce, prípadne si niekto- vebníctvo a ochranu životného ré aj kúpiť. projektová mana- prostredia, uviedla, že tento seskopetrovskej obci. predajnú výstavu pozostáva- žérka vierka Marčoková-ce- kretariát podporuje akcie tohjúcu z 20 obrazov združenie rovská skrátka vysvetlila pod- to druhu, lebo zalesňovanie vo

V

21 – 28. 12. 2013

51 – 52 /4574 – 4575/

HlaS ľUdU

vojvodine je na veľmi nízkej úrovni. v mene belehradského fondu pre lokálne iniciatívy Trag, ktorý od začiatku podporuje uvedenú akciu, hovorila natalija Simovićová. dragan Srećković z inštitútu pre udržateľné spoločenstvá v belehrade akciu zaradil medzi najefektívnejšie projekty, lebo zoskupuje občanov na lokálnej úrovni s cieľom riešiť pálčivý problém. výtvarný kritik vladimír valentík bližšie ozrejmil techniky, v akých sú vypracované predložené obrazy. väčšinou ide o olejomaľby a grafiky. výstavu otvorila tretia tajomníčka veľvyslanectva Slovenskej republiky v belehrade alexandra lašandová. návštevníci prejavili záujem o obrazy a už po skončení prezentácie si 4 – 5 obrazov našlo nových majiteľov. ostatné obrazy, ktoré sa predávajú po prijateľných cenách, si možno pozrieť a kúpiť do konca roka.

J. Čiep

21

ĽUDIA A DIANIA EFEKTY POĽNOHOSPODÁRSKEJ VÝROBY V BANÁTE

Úroda hojná, zisk takmer nijaký Poľnohospodári v južnom a stred- sa slušných 5 nom Banáte, čiže v Hajdušici, Já- ton z hektára. nošíku, Vojlovici, Aradáči a BieHojná úroda lom Blate, sa v uplynulom výrob- je však slabou nom roku tešili slušnej (nie síce re- útechou pre kordnej) úrode pšenice, kukurice poľnohospodáa slnečnice, pričom ich sója po- rov, lebo výriadne sklamala. Z hojnej úrody ne- kupné ceny ich mali však veľkú radosť, lebo vý- výrobkov, prekupné ceny úplne sklamali, pretože d o v š e t k ý m znehodnotili ich ročnú prácu a pšenice, slnečzároveň ich priviedli na okraj fi- nice a kukurice, Pšenica naplnila vlečky, nie aj sedliacke vrecká nančnej priepasti. Poďme však ra- boli podceňujúdom. co nízke. Výkupcovia počas žatvy ako reálnu, ktorá postačí na výSuchá a teplá jeseň vyhovovala sej- za pšenicu platili 16 až 17 din./kg, robné náklady a umožní aj určitý be pšenice, ktorú roľníci zasiali v slnečnica stála pod 30 a kukurica zisk. To isté platí aj pre kukuricu, optimálnych lehotách, a neskoršie iba 13 dinárov. Na druhej strane vý- ktorá buď omrvená v sýpkach aledobre vydržala zimu. Daždivá jar robné náklady všetkých kultúr, bo na šúľkoch v košoch tiež čaká zasa v rítskych častiach chotárov čiže cena paliva, osiva a ochran- na výhodnejšiu cenu, ktorá už tezapríčinila nadmernú vlhkosť pôdy, ných prostriedkov, sa zdvojná- raz dosiahla 18 din./kg. Väčšina čo čiastočne zredukovalo porasty, sobnili. Hojná úroda síce trochu sedliakov však nemá možnosť a tým aj úrodu. Okrem toho v ara- kompenzovala nízku cenu, a tým uskladniť obilniny a čakať na lepdáčskom chotári mali problém aj pomohla poľnohospodárom, aby šiu cenu, čo znamená, že z ich práce zarobí niekto s poľahnutou iný. Pri slnečnici sa zrelou pšenicou, týmto spôsobom ktorú kombajny nedá kalkulovať, lebo nemohli posi vyžaduje zvláštne zbierať. Napriek podmienky uskladtýmto okolnosnenia, aké majú iba v tiam, na ktoré sýpkach veľkých sprapoľnohospodácovateľov. Nuž a títo ri nemohli vplývyužili svoju predvať, úroda pšenosť, ako aj hojnú nice predsa bola úrodu a cenou, ktorá celkom slušná – je o polovicu nižšia 4 až 5, miestami ako vlani, vydierali výaj viac ton z hekrobcov, takže výrobu tára. Aj slnečnislnečnice priviedli na ca, ktorú pestuokraj rentability. jú hlavne sedliaNie rekordnej, ale ci v Aradáči, v Pestovatelia višní aj toho roku slušne zarobili predsa hojnej úrode Bielom Blate a vo Vojlovici, slušne urodila, okolo sa vyhli stratám, avšak zisk z toh- sa tešili aj aradáčski vinohradníci a troch ton z jutra. V Hajdušici a Já- toročnej úrody je skromný alebo jánošícki pestovatelia višní. Hroznošíku poľnohospodári zasa om- žiadny. Výkupcovia za sóju v tejto no bolo mimoriadne kvalitné a noho viac dôverujú sóji, ktorou aj časti Banátu platili 40 až 42 din./kg. bohaté na cukor, čo zaručuje kvatejto jari vysadili významné vý- Táto cena iba čiastočne kompen- litné víno. Keďže aradáčski vinomery očakávajúc, pravdaže, ako aj zovala slabú úrodu, ale ani pesto- hradníci prevažnú časť dopestov predchádzajúcich rokoch, slušný vatelia tejto olejniny sa nemôžu vaného hrozna spracúvajú na víno, zisk. Tohto roku ich však táto olej- pochváliť bohvieakým ziskom. Vo finančné efekty sa dostavia nenina úplne sklamala. Priemerne výhodnejšom postavení sú poľ- skoršie. Aradáčske vína si už dávurodilo 2,5 až tri tony z hektára, čiže nohospodári, ktorí majú vlastné no zabezpečili dobré meno, takže omnoho menej než sa očakáva od sýpky na uskladnenie pšenice, sa o odbyt nemusia obávať. Pestejto olejniny. Kukurica je rovnako pretože v týchto dňoch na Novo- tovateľom višní v Jánošíku už pozastúpená vo všetkých uvedených sadskej produkčnej burze dosiah- čas oberačky bolo jasné, že nezaprostrediach a spravidla zaberá la cenu 22 din. Je to cena, akú poľ- robia ani zblízka toľko ako vlani. tretinu celkových výmerov. Urodilo nohospodári počas žatvy avizovali Hoci bola úroda z jutra o 30 per-

22

21 – 28. 12. 2013

cent vyššia ako vlani, čiže 8 až 10 ton, cena klesla takmer o polovicu.

Nakoniec tohtoročná produkcia višní priniesla zisk 120- až 150-tisíc dinárov z jutra, čo je vraj menej než obvykle, ale aj tak omnoho viac než z výroby obilnín, a preto nie div, že tejto jesene v tejto časti Banátu vysadili 35 hektárov nových višňových sadov.

Komerčných ovocných sadov pod jabloňami, hruškami, slivkami v tejto časti Banátu niet mnoho, ale v existujúcich bol obraz, aký len málokedy vidieť. Haluze sa v pravom zmysle slova lámali pod váhou plodov a pestovatelia, úplne nepripravení na takú úrodu, si najprv lámali hlavu ako ovocie pooberať a uskladniť, a potom aj nad tým, čo si počať s takým veľkým množstvom ovocia. Zvlášť z toho dôvodu, že tuná tieto druhy ovocia nikto nevykupuje. Preto ovocinári v Hajdušici a Aradáči predávali svoje výrobky pod reálnu cenu, hlavne súkromným predajniam, ale značná časť jabĺk a hrušiek, ako aj takmer kompletná produkcia sliviek, skončila v pálenke, ktorá v tomto prostredí tiekla a ešte stále tečie potokom. Pritom ide o výrobok, ktorý nemá lehotu trvanlivosti a vždy sa dá dobre predať. Ovocinári sa však obávajú, že v podmienkach tohtoročnej hyperprodukcie aj cena klesne, a tak znehodnotí vynaložené úsilie. Kto však nemusí, ten nebude predávať a počká menej úrodný rok a výhodnejšiu cenu, a tak hoci o rok – dva z tohtoročnej produkcie predsa len niečo zarobí.

V. Hudec

51 – 52 /4574 – 4575/

HLAS ĽUDU

ľUDIA A DIANIA PREDSEDNÍČKA EKOS HLOŽANY ING. VIERA TURČANOVÁ

žiaci sami teraz odhadzujú menej papierov a iných smetí. Keby si aj mládež a dospelí vstúpili do svedomia tak ako žiaci, dedina by vyzerala ešte krajšie.

– Oživujete i kedysi obľúbenú tzv. Banšuľu...

– Vlani na jar sme tam zasadili asi 40 – 50 sadeníc. Počuli sme, že pri majeri, na ceste k Dunaju, kedysi bol lesík a že žiaci tam radi chodievali na výlet, tak ten priestor opäť upravujeme. Každý rok vysádzame stromky aj v uliciach a centre dediny, tiež povedľa cesty k Dunaju...

– Čo z hľadiska ekológie v Hložanoch stále nie je v poriadku?

– Nechápem ľudí, ktorí vysáViera Turčanová dzajú ihličnany len preto, aby nelajú samy, aby sme prišli vyfoto- museli upratovať listy, ani tých, grafovať dáku krásnu rastlinku, ktorí listy vyhadzujú na skládku hriadku či krík. Prvé tri roky sme odpadu za dedinou. Lístia je tam udeľovali symuž veľa, depóbolické odmeny KTO LÁME, SEBE LÁME nia sa veľmi víťazom. Obstarýchle zväčšuje rávali nám ich – Je zarážajúce, že ktosi po- a čoskoro si s hlavne sponzori, lámal časť košov, ktoré KP Glo- ňou nebudeme majitelia tunaj- akvalis postavil na autobuso- vedieť poradiť. ších predajní. vých zastávkach a pred Do- Listy by sme Zase je to o pe- mom kultúry, taktiež eko mali kompostoniazoch: keby schránku. Pred niekoľkými týžd- vať, robiť z nich sme ich mali ňami niekto zlámal sadenice humus. Takisto viac, aj odmeny vzácnych okrasných stromov, by bolo treba by boli „ťažšie“. neuvedomujúc si, že je to na súrne začať se– Predsa sa škodu aj jemu samému, –hovorí parovať odpad. vám, podľa na- hlava Ekosu a dodá: Zatiaľ komunálšej mienky, v – Pred rokom sme písali pro- nici osobitne spolupráci so jekt do obce; chceli sme na odvážajú PET žiakmi, združe- vchodoch do Hložian a vôbec ambaláž a tzv. niami žien a na územie Báčskopetrovskej hrubý odpad; poľnohospodá- obce umiestniť pútače, z kto- musel by sa rov, ako i pra- rých by sme ľudí vyzvali, aby však predovšetcovníkmi KP nevyhadzovali odpadky mimo kým oddeliť orGloakvalis, po- vyznačených miest. Doteraz ganický od nedarilo pozdvih- sme však nedostali ani pro- organického. núť ekologické striedky, ani žiadnu odpoveď.

– Povráva sa, p o v e d o m i e Nevieme prečo. Rovnako ne- že chodíte po spoluobčanov. vieme, kam sa usmerňuje tzv. uliciach a pri– Po troch ro- „zelený dinár“. hlasujete kokoch našej práce munálnym inšsme od ľudí, tak Hložancov, ako i pektorom, keď si niekto nechá tých zvonku, dostali informácie, že pred domom stavebný materiál, Hložany vyzerajú krajšie. Samo- poľnohospodárske stroje, vozrejme, že nás tieto posudky tešia, zidlá... hoci vieme, že sme mohli urobiť – Nič z toho nerobím ani ja, ani aj viac, len keby bolo trochu viac nikto z ekológov. Inšpekcii sme peňazí. prihlásili ľudí, ktorí postrekova– Okrem toho každý rok uspo- li garády totálnymi herbicídmi. radúvate aj pracovné akcie...

Ale len s cieľom zamedziť zne– Áno. Zbierame odpad v de- čisťovanie životného prostredia. dine a najmä v jej okolí. Tým, že to Nie je pravda, že garády nerobievame spolu so žiakmi, da- možno kosiť. kedy aj s učiteľmi, sme dosiahli, že Juraj Bartoš

Akokoľvek, furt je to (aj) o peniazoch a Lesníckej fakulte v Belehrade vyštudovala na Oddelení krajinnej architektúry. Pracovala ako profesorka v Poľnohospodárskej škole vo Futogu na Oddelení hortikultúry, od roku 1978 vyučovala viac predmetov: kvetinárstvo, zeleninárstvo, ochranu rastlín, geodéziu... V tom istom roku (2007), keď odišla do dôchodku, z jej iniciatívy v Hložanoch založili Združenie ekológov Ekos. Rozhovor s Ing. Vierou Turčanovou, predsedníčkou Ekosu, začíname žartom: – Akiste ste sa ako čerstvá penzistka začali nudiť...

– Nie, iba som sa obávala, že sa budem nudiť. (Smiech.) Afinita k prírode mi nechýbala, tak som zoskupila zo dvadsať záujemcov, s cieľom zaoberať sa ekológiou v prostredí, v ktorom žijeme. Aj teraz hybnú silu Združenia tvoria Ondrej Stupavský Endy, Pavel Balca, Ondrej Zahorec, Mária Parká-

N

rámci Svetového dňa ochrany ozónového obalu Zeme. V spolupráci so základnou školou v Hložanoch, ale aj ostatnými školami v Báčskopetrovskej obci upozorňujeme najmä na potrebu pohybu na čerstvom vzduchu, zvlášť mladých ľudí. Organizujeme prechádzku k Dunaju, tiež rôzne športové hry. Radi by sme tomuto podujatiu dali aj širší rámec, s účasťou záujemcov aj mimo našej obce, avšak problém sú – peniaze.

– V akej miere je vám nápomocná lokálna samospráva?

– Každý rok píšeme projekty a z obce žiadame peniaze na obe tradičné podujatia a na základnú činnosť. Organizáciu Dňa Dunaja hmotne podporuje aj Ministerstvo pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo a Republiková direkcia pre vody, ale na rozšírenie rámca aktivít to nestačí.

Hložianski ekológovia aj 23. novembra vysádzali stromy v parku pri Dome kultúry

niová, Ján Krasnec – je nám spona so školou, a Anna Franková.

– Ekos má zopár periodických, už tradičných podujatí a usporadúva aj občasné pracovné akcie. Najprv teda o tých prvých...

– Koncom júna usporadúvame Deň Dunaja. S cieľom upozorniť na jeho význam a na potrebu zodpovednejšieho vzťahu k nemu. Už tradične 14. septembra organizujeme aj Eko deň v 21 – 28. 12. 2013

– Hložianske ulice, priedomia a dvory za posledných niekoľko rokov ožili, opekneli. Predovšetkým vari zásluhou ekológov?

– V úsilí o to, aby sa ľudia dôkladnejšie starali o prostredie, v ktorom žijú, vypísali sme súbeh o najkrajšie záhradky a priedomia. ľudia sa najprv ostýchali, takže sme prvé tri roky sami chodili po dedine a fotografovali záhradky.

Posledné dva roky nás ženy už vo-

51 – 52 /4574 – 4575/

HLAS ľUDU

23

ĽUDIA A DIANIA (NE)NÁHODNÉ STRETNUTIA: PAVEL TORDAJ, ERDEVÍČAN, BELEHRADČAN A ZEMUNČAN

Život upísaný elektronike rdevíčana osud môže katapultovať kdekoľvek, no srdce ho vždy bude ťahať do východného, toho vínneho Sriemu na úpätí Fruškej hory. Náhoda chcela, že sme sa s erdevíckym Belehradčanom či skôr Zemunčanom Pavlom Tordajom zoznámili celkom náhodou – na neutrálnej pôde belehradského veľtrhu, hlavne vďaka ďalšiemu Erdevíčanovi a rodákovi – Miroslavovi Ďur- Pavel Tordaj kovi.

– Nedá sa mi neopýtať na tie základné biografické údaje...

– Narodil som sa v Erdevíku roku 1941, no od roku 1956 žijem v Belehrade. Roku 1960 som tu ukončil Elektrotechnickú školu Nikolu Teslu, neskôr fakultu. Pôsobil som sedem rokov vo Vojenskom inštitúte, skadiaľ som odišiel do Elektrodistribúcie Belehrad, kde som mal na starosti údržbu počítačov. Na dôchodku som od roku 2000.

– Celé desaťročia ste pracovali v hlavnom meste. Ako je Slovákovi v ňom?

– Takmer ako na pustom ostrove. Veľmi málo Slovákov som kedysi poznal alebo stretával na trhovisku v Zemune, kde žijem.

Pred niekoľkými desaťročiami boli časy, že sa vás nikto nepýtal, skadiaľ ste, kto ste, čím ste.

Neskoršie, už po roku 2000, som sa angažoval v práci MOMS a zasadzoval sa medziiným o to, aby nám bol vrátený evanjelic-

24

21. – 27. 12. 2013

POČASIE

E

ký kostol v Zemune. Pre nedostatok priestoru na stretávanie a niektoré iné dôvody činnosť Matice ochabla v posledných rokoch. Čiže nie je tu ľahko zachovávať a udržiavať si slovenskosť, naše slovenské povedomie, tradície.

– Udržujete pravidelne styky s Erdevíkom?

– V mysli ho mám stále, no s Ďurkom, ktorý mi je príbuzný a ktorého matka je To r d a j o v á , sme sa teraz stretli prvýkrát po neviem koľkých rokoch. Je to ten dnešný spôsob života.

No to neznamená, že ma nezaujímajú rodinné a iné korene.

Celé roky som sa snažil pohľadať, zistiť čím viac o rodokmeni rodiny Tordajovej, takmer v celej Vojvodine. Môj prapraprapra...predok Ďuro Tordaj prišiel do Petrovca v roku 1745.

Naše priezvisko má viaceré podoby. V Petrovci sa končí na „i“, v Kysáči a Erdevíku na „j“, čo zrejme súviselo s tým, ako ho notár zapísal. Do Erdevíka prišiel náš praprapra...apko v roku 1871. Ten dom, v ktorom žil, ešte existuje – je v časti mestečka menom Sent Tomáš. Z Erdevíka jedna vetva Tordajovcov odišla dokonca aj do Sriemskej Mitrovice.

– Sú to údaje, ktoré zrejme treba zachovať...

– Zvlášť v posledných rokoch si uvedomujem, že si takéto záležitosti načim stoj čo

stoj zapísať. Lebo po nás, ak tie fakty nezostanú na papieri alebo v počítači, sa stratia. Dodnes je mi ľúto, že som sa mojej matky neopýtal, ako to bolo v jej časoch, ako sa spoznala s otcom, aké boli sobášne zvyky... Jedným zo spôsobov, ako si sprítomniť dobu niekdajšiu, sú i staré fotografie, ktoré práve preto zbieram.

– To asi nie je jediný koníček, však? Alebo aj u vás platí, že povolanie je zároveň aj záľubou?

– Som elektroinžinierom telekomunikácií. Mojím povolaním sú počítače. Som jedným z prvých ľudí, ktorý v niekdajšej Juhoslávii mal do činenia s nimi. Vo Vojenskom inštitúte, kde som kedysi pôsobil, mali vtedajšie analógne komputery.

Bolo ich ozaj málo: mala ich JĽA, Zväzový štatistický úrad, neskoršie i Elektrodistribúcia.

Mojím povolaním a láskou je elektronika, predovšetkým tá, ktorú sám vyrobím. Takmer tri desaťročia som mal aj súkromný servis na opravu televízorov, rádioprijímačov, tranzistorov... Dnes oprava nie je veľká veda, lebo všetky návody sú na internete. A kedysi napríklad rádioamatéri sami robili svoje stanice.

– Aj vo vtedajších časoch sa takéto znalosti zrejme oplatili?

– V časoch, keď som pôsobil v Elektrodistribúcii, som bol jedným z pár ľudí, ktorý vedel zvládnuť údržbu a diaľkové ovládanie náročného systému.

Po príchode do belehradskej Elektrodistribúcie som mal aj päť či šesť patentov, no vtedy sa na inovácie hľadelo inak ako dnes. Nemohol si prihlásiť

patent, ak si sa k nemu dopracoval na pracovisku. Tradovalo sa, že to ti je robota, ktorú nenačim osobitne stimulovať. Len Inštitút Mihajla Pupina mi zaplatil tri platy za zlepšenie systému diaľkového riadenia. Bolo to akýmsi logickým vyústením dlhoročných snáh, existujúcich a pretrvávajúcich ešte od detstva. Už v základnej škole ma volali Tesla, lebo ma technika a fyzika veľmi bavili. To mi neskoršie veľmi pomohlo pri zápise na belehradskú strednú školu rovnakého mena, kde sa nás viac ako tristo uchádzalo o prijatie. Prijali len päťdesiatich.

– Staré pracovné lásky dajú o sebe vedieť aj dnes?

– Najmä tak, že som často na facebooku, na internete. Okrem toho, ako som už vravel, venoval som sa aj zisťovaniu rodokmeňa, a tým aj digitalizovaniu mnohých osobných a rodinných údajov a dokumentov.

– Práve sme vo vianočnom období...

– Zvyknem oslavovať tak jedny, ako aj druhé Vianoce, keďže moja prvá manželka bola Srbka. Aj počas detstva v Erdevíku som dosť času trávil u Srbov, v rodine Martinačkovej, kde som zistil veľa toho o celom rade pravoslávnych zvykov. Samozrejme, naše Vianoce oslavujem celé desaťročia.

– Na záver – týždenník Hlas ľudu, včera a dnes...

– Jedným z prvých spojív so slovenčinou a slovenskosťou pre mňa bol práve Hlas ľudu, ktorý som roznášal erdevíckym predplatiteľom v rokoch 1952 a 1953, predovšetkým vďaka pani učiteľke Siráckej, pôvodom z Petrovca. Od roku 1990 dodnes som predplatiteľom a náruživým čitateľom Hlasu ľudu... Lebo – je náš.

Oto Filip

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

1˚ | 5˚

1˚ | 8˚

2˚ | 8˚

2˚ | 9˚

3˚ | 11˚

4˚ | 12˚

4˚ | 12˚

21 – 28. 12. 2013

51 – 52 /4574 – 4575/

HLAS ĽUDU

ľUDIA A DIANIA KRÁSNE DNI SVIATOČNÉ V PADINE

Čo pre vás znamenajú Vianoce? ianočné sviatky sú opäť tu. Vďa- miaky s klobásou a mäsom. Naka nim december má zvláštne miesto dnešných koláčikov mali čaro, mení sa na skutočne výni- sme makové rezance s medom. V močný mesiac pre každého z nás. ten večer otec vniesli slamu do izby, Pred Vianocami sme ktorá symbolizovala zašli do Padiny a narodenie Ježiša Krisopýtali sme sa obta v Betleheme. Aby čanov, čo pre nich rok bol úrodný, do dreznamenajú Vianoce? venej nádoby nasypaKatarína Šuľová, li kukuricu a pšenicu. rod. Častvanová: − Neskoršie do izby Vianočné sviatky vniesli stromček, aby chápem ako príležisme ho my deti mohtosť zbližovania a odli ozdobiť. Chodievali púšťania, zabúdania sme k príbuzným potoho zlého. Od malazuvať. Keď sme boli lička som vychová- Katarína Šuľová starší, spievali sme návaná tak, že Vianoce božné pesničky a za to prinášajú najväčšiu radosť, že je sme dostali cukríky, oriešky, jablká, vtedy celá rodina spolu a pomáha si čokoládu, ale len zriedkavo, a dinánavzájom. Narodila som sa v Selenči, rik, ten ešte zriedkavejšie. v rodine, kde sme boli štyri deti a ViaV súčasnosti sa veľa toho zmeninoce sme oslavovali skromnejšie lo. Ozdoby si dnes môžete kúpiť v ako dnes. V selenčskom kostole bý- obchodoch a vnúčatá nám pomával stromček okrášlený iba bielymi hajú ozdobiť si príbytok určitý čas ozdobami, ale doma sme mali fa- pred sviatkami. Darčeky sú bohatšie rebné ozdoby. Na ozdobu sme po- a drahšie, na vianočnom stole býva užívali cukríky, tzv. mačku vo vreci, bohatý výber jedál. Nezmenilo sa len a oriešky zabalené do farebných to pod stromčekom, kde okrem papierikov, ktoré sme si sami pri- darčekov vždy nájdeme za priepravovali. Ligotavé šíky neboli, ale hrštie lásky a porozumenia. sme na stromček dávali kúsky vaty, Zuzana Melichová: − Niektoré aby vyzeral ako snehom posypaný. vône a obrazy mi z pamäti hádam Keď sme sa na Štedrý večer vrátili do- nikdy nevymiznú. Ešte stále sa pamov z kostola, sadali sme si k stolu mätám na kriskindeľ so strapčokavečerať. Podávala sa kapustnica s vým cukrom, vôňu jabĺk a orieškov. údeným mäsom, a v peci pečené ze- Balíky sa v minulosti nechystali,

V

veľkú radosť nám prinášalo jabĺčko s mincou vpichnutou, ktoré sme dostali od starkej.

U nás sa na Vianoce pravidelne chystala varená kukurica posypaná makom, furmičkami tvarované mastné koláčiky a na stole nikdy nechýbali jablká a pomaranče.

Ozdobiť stromček tesne na Božie narodenie dodnes je mojou úlohou. Skôr, kým deti Zuzana Melichová s malými boli malé, do balíkov pod polazuvármi stromček som im dávala odevné staršie chodia spievať. V súčasnospredmety, hračky a rôzne maškrty. ti sa neozdobuje iba stromčok, ale aj Teraz darčeky pripravujem pre na- celý dom a vchod. Na Vianoce sa u nás varí sárma a pečené zemiaky s mäsom a klobásou. Platňové (plástové) koláče sú súčasťou týchto sviatkov a nesmú chýbať na stole. V poslednom čase aj obľúbená torta – Reforma. Vianoce z minulosti a tieto v súčasnosti sú dosť rozdielne. Zdá sa mi však, že deti Spomienky na Vianoce v minulosti zostali sa už ani nevedia aj na fotografiách tešiť Vianociam. šich malých príbuzných, susedove Asi v minulosti boli inak vychovádeti… Zvykom je, že deti, ktoré ne- vané.

A. Chalupová vyšli spoveď, chodia polazuvať a

Bum-bum-bum, bum-bum-bum; bum-bum-bumbum-bum!

No a poďme, vážení: Rolničky, rolničky... Svätý pokoj s vami, kedysi riadne a omylom možno aj teraz ešte stále pracujúci občania! Zvončeky, zvončeky, nech vám zazvonia...

Sviatky radosti a pokoja a mieru klopú na dvere; otvorte im s otvoreným srdcom. Alebo to klopú vinšovníci? Či nebodaj poštár? Zatvárajte vráta, ľudia boží; zavrite; prievan! Veď aj váš televízor sa hnusne bezočivo ponáša na krásny bohato vyzdobený vianočný stromček. Ibaže namiesto malebných gulí, vábivých saloniek, snehobielych konfiet, sviečok a iných čačiek-mačiek z neho číhajú, prepáčte: sa usmievajú, úsmevom od 21 – 28. 12. 2013

P

ucha k uchu škeria, malé milé pozdravy a blahoželania. Ako dobre, že nám má kto písať, že si podvečer starého roka má kto na nás spomenúť, zažať v našich unavených zbytkoch duší tiel nádej, že v roku novom nám bude písať ešte výdatnejšie; nie, nie, starí – dobrí známi sa nezapreli ani tentoraz akože sa nezaprú ešte veľa ráz; mnogaja ľeta nám živeli všetci ctení adresanti. Radom-rad: Elektropodnik, TV-podnik, PTT-podnik, VKP-podnik, VZ (vzducho-podnikpodnik), AI(a iný/né) – podnik/y; prepáčia mi podniky, na ktoré podniky som (namojveru, čestné pionierske, aby ste sa do čiernej zeme prepadli, ak cigánim) pozabudol. Ochotne a krotko a ponížene a s patričným seba-

51 – 52 /4574 – 4575/

HLAS ľUDU

pohŕdaním zaplatím za prípadnú urážku na cti, vynahradím každú mnou spáchanú klebetu, tobôž mojím neokrôchaným správaním, t. j. ignorovaním ich dobrosrdečnýchanadovšetkodobroprajnýchabezúhonnných veličenstiev, všetky možné a nemožné ujmy na tele, v tele, v duši na duši, v podduší a obzvlášť na bankových kontách, ak sa čo len za máčny máčik pocítili alebo ak im len dáky naslovovzatý odborník, o akých u nás núdza nebola, nebude a najmä nikdy nie je, pošepol, že veru majú prečo byť urazení a hlboko dotknutí mojou bezohľadne a s predbežným úmyslom utajovanou demenciou, všetko im milerád urovnám. Urobím to namojveru s takou

UGÁR

úprimnou bezbrehou radosťou, s akou nadnebosavznášajúcouasrdečneroztatárenou radosťou sa každý raz (aj) pred Vianocami ponáram do čítania prv spomenutých pozdravov a blahoželaní a konzumovania tých istých starých krásnych nadovšetkpovznášajúcich refrénov evergrínov, ktoré sa zakaždým končia oktávu-dve vyššie než zaznel refrén predchádzajúci, v ktorom refréne sa, prirodzene, uvádzajú sumy, ktoré treba dotyčným vinšovníkom dovtedy a vtedy zložiť, zaslať a či čo. Všetko, pravdažepravdivápravda: v mene pokoja, mieru a lásky.

Bum-bum-bum... bum-bum-bum, bum-bum-bum-bum-bum...! jbš

25

ĽUDIA A DIANIA NOVOHRAD (3)

Unavený pán sedí na okraji krátera Ú

zkou staromestskou uličkou nasýtenou vzácnym novembrovým slnečným jasom, hnaní sladkou netrpezlivosťou, s nohami po kolená v súdku vzrušenia zo stretnutia s dávnou minulosťou, dorazíme pred bránu stredovekého hradu vo Fiľakove. Stíchla dávna ozvena klopotu kopýt z kamenných dlaždíc. Zhrbený starec decentne sediaci na okraji zvyšku niekdajšieho krátera niekdajšej sopky potrebuje pokoj. Ako slepý oči.

Osamelý mocný medveď s oťaženými labami ohliada sa po lôžku.

Práve sa začal ukladať k zimnému spánku na kopci, splývajúc s Cerovou vrchovinou, keď ho prepadli dve oneskorené skupiny turistov.

Hundranie návštevníkov nazdávajúcich sa, že sa už hore nedostanú, lebo deň predtým uzavreli tu-

Vojvodinská výprava dobíja Fiľakovský hrad v nedeľu 17. novembra 2013

hmla. „Najstaršie exponáty v zbierke sú žraločie zuby, majú takých pätnásť – dvadsať miliónov rokov, kosti mastodontov iba tri milióny rokov...“ Napokon sa, po parádnom zájazde do dejín, ide von. Nech sa páči vychutnať možnosť panoramatického pohľadu na krajinný reliéf blízkeho okolia. Nebyť jemnej hmlistej záclony, dovideli by sme aj na podstatne vzdialenejšie kraje.

Opar ale má vlastné čaro. Aspoň raz také ako slastný odvar suchých tráv a mäkkého machu, prenikajúci do nozdier silou vône dávnych morí, vznášajúci sa z mohutnej (pra)starej skaly.

Starý pán sa uvelebil priamo na kráteri Stroj na výrobu fantázie ristickú sezónu, preruší príchod ria- naberá obrátky. Človekovi s priditeľa hradu. Zámka opäť zaškrípa- vretými očami sa otvára nový nela. Atilla Agócs nás vovádza do známy pohľad. Niečo dávne nedevnútra mohutnej Bebekovej veže. finovateľné sa v ňom zachvie silou Okrem nej sa zachovala aj strážna stredovekého vojska. A už stúpa koveža. Zaraz sa poberáme do ta- zími chodníkmi a tmavými tajomjomných zákutí členitej búrlivej mi- nými chodbami. Počuje ohlušujúnulosti hradu, ktorý sa prvý raz v pí- ci zvuk zvonov. Počuje výkriky. Bosomnej forme spomína v 13. storočí. jové výkriky strachu, živočíšne vý„Niektorí hovoria, že roku 1242, iní kriky bojovníkov, ktorými sa naspomínajú rok 1246.“ Pán Atilla vzájom povzbudzujú. Do boja. Aha kompletné dejiny hradu a mesta Fi- ich, už hentam preborili pevné ľakova má v malíčku. Živý kráter sop- hradby. Krv tečie dolu potokom. ky z obdobia najmladšej sopečnej Vojsko sa rúti hore kopcom. Už činnosti chrlí údaje týkajúce sa naj- skrížili meče útočníci s brancami, už staršej i novšej histórie; láva prúdi, rinčia meče, budzogáne, oštepy, pohlcuje počúvajúcich ako hustá prilby... Už modlitby umierajú pria-

26

mo na skrivených perách, spolu s bolestnými stonmi prebodnutých.

Posvätný hlas smrti sa mieša s divokými ováciami víťazov. Tráva je červená. Horí. Horí kameň, horí železo. Krv horí, jej plamene šľahajú široko-ďaleko z dávnej surovej minulosti do vysnívanej a krajšej a šťastnejšej a vždy rovnako ďalekej budúcnosti, v ktorej, všakáno, namiesto krvi bude tiecť med a mlie-

dobíjali Turci i kuruci. Nedal mu pokoj stredovek, fliaskal ho novovek.

Prečo? Že vraj prečo...! Zámienka sa zakaždým už len nájde. Pred vypálením alebo po; je to fuk... Neraz závisí od toho, či sa tam dáky kráľ alebo veľmož alebo proste súčasný mocnár dobre vyspal alebo nie. A či mohol alebo nemohol... oné... oOo Doparoma! Do čoho som zako...?

Aha ho, kameň, ktorý tu trpezlivo čakal temer sedem storočí na stretnutie s topánkou kúpenou za tisíc dinárov v Novom Sade v máji, ktorá prvú odreninu utrpela už nasledujúceho dňa v istom starom sriemskom cintoríne. Aký je svet malý!

Hej, pomaly! Dobieham výpravu z Vojvodiny schystanú na odchod.

Ešte sa otočím, nakloním sa ako sa patrí. Neviem, či adresujem zbohom, alebo dovidenia starému, k spánku sa chystajúcemu pánovi. A je mi srdečne jedno, či je pravdivá alebo nepravdivá povesť, podľa ktorej Fiľakovský hrad bol postavený z pokladu, ktorý vyhrabal pes istého pastiera, a či sa pes naskutku volal Fűlles a pastier Filip alebo tak nejako.

Ani ho, chudáčiska, napadne mi, pohrúženého do reminiscencií na čerstvé stretnutie s ním, nenavštívil

Schody do minulosti alebo do budúcnosti; tak či onak, ide len o ruiny

ko. Ó, bože, kedy to bude? Keď sa pes čelom vzad vyšplhá na morušu. Vtedy.

Ako povedal pán Atilla? Že „najmenej štyri- – päťtisíc rokov tu žil človek“. Hej, človek! S vlčou tvárou tiežčlovek. Nie. Nie je človek, ako človek. Je človek, ktorý Fiľakovský hrad postavil a je človek, ktorý ho búral.

Nie jeden a nie raz. Dobíjali ho Tatári, 21 – 28. 12. 2013

milosrdný anjel, s ktorým sme si u nás v Srbsku potykali v roku Páne 1999... a je z neho – síce ešte furt pohľadná, ale predsa (budúca) ruina.

Sprístupnená turistom roku 1993, presne sto rokov po začiatku obnovy perly horného Uhorska, ako v 18. storočí hrad vo Fiľakove právom pomenovali.

Juraj Bartoš

51 – 52 /4574 – 4575/

HLAS ĽUDU

ľUDIA A DIANIA KOŠICE MAJÚ JEDINEČNÚ ATRAKCIU

Potulky mestom K

ošice v roku 2013 boli Európskym hlavným mestom kultúry, čo bolo cítiť na každom kroku. Aj ináč toto mesto má veľa rôznych rarít. Medzi ne iste patria Potulky mestom Košice.

Sú to pešie tematické prehliadky mesta pre obyvateľov a návštevníkov a realizujú sa populárnou a zábavnou formou. Konajú sa každý prvý víkend v mesiaci, zakaždým na inú tému a po inej trase a vďaka nim sa možno dostať na niektoré bežne neprístupné miesta. Približujú zaujímavosti o Košiciach vždy priamo na mieste a za každého počasia.

prišli desiatky ľudí, teraz je to cez víkend aj 300 až 500 domácich, ale aj zahraničných turistov. Počet turnusov prevyšuje desať a okrem Milana sprevádzajú aj dvaja jeho kolegovia – Ing. Zoltán Balassa a Alžbeta Czimová. Potulky si možno vypočuť v troch jazykoch: po slovensky, po maďarsky a po anglicky, a raz ročne aj po španielsky.

Spracované sú mnohé témy. Najpozoruhodnejšie však boli: Antipotulka (čo turistom radšej neukázať), Socialistické Košice, Zločin v Košiciach, Katastrofy, Podzemné Košice, Triky ako sprevádzať po Košiciach. Najnavštevovanejšou a

21 – 28. 12. 2013

sú Potulky tým, čo majú v názve, skutočným túlaním sa po meste.

NA PotUlKe 104, NA severe KošíC v Máji 2013 Objavili sme najmenej známu kaplnku v meste, uvideli kostol, ktorý istý čas slúžil aj ako telocvičňa, nakukli do knižnice, ktorá bola pôvodne kaplnkou uršulínok. Dozvedeli sme sa, čo všetko dali jezuiti mestu, ako i to, kde je najkrajší secesný dom na Komenského ulici. Pozreli sme si, kde sa dôstojníci kúpavali, kde sa vzdelávali i kde bývali.

Videli sme schému československej výstavy EXPO 1938. Vysvetlili sme si, ako vznikla socha Češúca sa od Jána Mathého. Videli sme obnovené parky, umelecké diela na uli-

Umelecké diela na ulici v severnej časti Košíc, v strede Milan Kolcun

Ani pri jednej návšteve Košíc si nenechám ujsť túto príležitosť, lebo potulky sú zaujímavé tak Košičanom, ako i turistom. Nemalú zásluhu na tom, že sú príťažlivé, má PhDr. Milan Kolcun, košický spisovateľ, prekladateľ a turistický sprievodca, z ktorého vyžaruje čosi, čo ľudia majú radi.

Rozpráva zaujímavo, netradičným spôsobom, je vtipný, vymyslí vždy inú tému a k nej aj jedinečnú prechádzku. Fakty k téme podáva moderným jazykom, pridáva pikantérie, primieša humor, niekedy aj poetiku... Podáva veci v ľahkej forme, nuž si ich ľahšie zapamätáte. Vybaví aj vstupy na miesta, ktoré verejnosti nie sú bežne prístupné. „Košické potulky“ začali v októbri 2004, keď sa M. Kolcun rozhodol s riaditeľom informačného centra (MiC KOŠICE) Ladislavom Koránom ukazovať Košice svojim rodákom. Kým spočiatku na nich

Knižnica, ktorá bola pôvodne kaplnkou uršulínok

Na Archu Noemovu sa podobá jeden z nových kostolov – Kostol Božieho milosrdenstva

jednou z opakovaných tém sú Židovské Košice, na ktorých bolo viac ako 600 ľudí.

Treba spomenúť, že Potulky boli vysielané a populárne v rádiu. Potom to boli články publikované v časopise Korzár. Neskoršie ich Kolcun dal do knižnej podoby. Teraz

51 – 52 /4574 – 4575/

HLAS ľUDU

ci, socialistický obchod, najstaršiu školu v Uhorsku.

NA PotUlKe 110, 30 roKov síDlisKA KvP, v NoveMBri 2013 Stretli sme sa pred Kláštorom rádu bosých karmelitánok a hneď sme vošli do kaplnky, ktorá je teraz

o to pozoruhodnejšia, že tam majú Krv a rukáv sv. Otca Jána Pavla II. Nemenej krásne bolo v Arche Noemovej, lebo na túto sa podobá jeden z najpozoruhodnejších nových kostolov – Kostol Božieho milosrdenstva. SOU obchodné sa síce nedostavalo, ale aj jeho základy či protiatómový kryt je pamiatkou.

Podobne je na tom viac ako 20-ročný skelet bazéna, ktorý však už má dni spočítané a na potulke bola jedna z posledných možností vidieť ho.

Spomenuli sme i pozemok, kde mala stáť Slovenská akadémia vied.

Veď komponenty do družíc vyrobené na KVP mohli lietať po vesmíre.

Iným svetom na sídlisku KVP je folklórna časť, do ktorej vstúpite vyrezávanými drevenými bránami. A okolo vás drevené sochy gajdoša a iných. Podobne sa človek posunie v čase, keď vojde do Etnografického múzea Humna. KVP sa vyšvihlo aj vďaka výmenníku Wuppertálska.

Na tomto sídlisku nebol kultúrny dom ani len vyprojektovaný. Vďaka EHMK prerobili výmenníkovú stanicu na kultúrny domček.

Treba povedať i to, že Potulky mestom Košice nie je úplne nový nápad (v Londýne sú podobné Potulky od začiatku 70. rokov). V Košiciach sa stali viac než prehliadkou pozoruhodností mesta. Sú jedinečnou spoločenskou udalosťou, miestom na stretanie ľudí. Počas hodinovej prechádzky sa tu rodia známosti a priateľstvá.

V Košiciach budú radi, ak sa podobné podujatia presadia aj inde. Za inšpiráciou treba odísť do Košíc, kde radi poskytnú ich know-how.

Na potulky vždy s pôžitkom chodí: E. Šranková

27

ľUDIA A DIANIA BOLI ČASY, BOLI...

Mažiar äťdesiatkrát buchneš ľavou, päťdesiatkrát pravou a makové zrnká prasknú ako bublinky.

Takým makom obsypané rezance či naplnený rejteš skĺzne, kde treba, ako po masle. Žiadny praskot pod zubami.

Mažiar je na vine.

V časoch minulých, keď som bol malý alebo ani taký, tak na každom petrovskom dvore kikiríkali kohúty, gágali gunáre, káčery naháňali kačice.

Vtedy väčšinu dedinských rodín živila kravička v stajni a dve manguličky v chlieve.

Vtedy, hádam počas celého dvadsiateho storočia, v každej petrovskej komore svoje miesto mal i drevený mažiar a železný tĺk. Aj benka na výrobu masla a cmaru. Sitká na osievanie múky, väčšia geľata s masťou (keď z chotára zmizli chmeľnice, tak sa masť opatrovala aj v polkilách pozn. autor), menšia modrej farby so zalia-

P

tymi (o)škvarkami. Všetko spomenuté a k tomu ešte aj biela tekvica pod tkaným vrecom s iniciálkami starého otca, zemiaky v slame, palice s hrubými a tenkými klobásami, nôžkami do bôbu a štyrmi polovicami slaniny, bývalo zaopatrené v komnate nazývanej komora.

V malej miestnosti za zadnou chyžou bez tvrdej podlahy, tehličiek, parketu a dlážky. S dvomi okrúhlymi okienkami veľkosti priemerných bačkorov, bielučkými stenami a doskami položenými na niekoľkých tehlách väčšieho formátu.

Namiesto dnešnej špajzy, chladničiek a mrazničiek.

Zaujímavé je pripomenúť, kým tlčieme mak v mažiari, že sa v Petrovci už ani s tragačom nechodí na trh, nevynáša hnoj zo stajní. Ani na kolovratoch sa nepradie. Dievky, mladé nevesty a trochu staršie ženy nenosia kartúnky, plyšky a kašmerínky. Ale nezmizli z očí. Vnučky tancujú v kartúnkach, tragače a kolovraty krášlia nádvoria a miestnosti spolkov

RETROSPEKTÍVA (12.)

Chýry Hej, tá mládež C hladné sú teraz večery. Nehodno ani psa vyhnať von, ako to naši ľudia hovoria. Cez týždeň je to ako tak, nejde sa nikde, ale v nedeľu.

Ruku na srdce, aj mne žilky v nedeľu akosi zahrajú. Chce sa mi odísť kdesi do teplého kútika, posedieť si. Človek celý týždeň pracuje, krv nie je voda... Načim aj trochu rozptýlenia, lásky...

Pošiel som... Bola sobota. Myslel som, že si teraz ticho sadnem do Domu mládeže a budem sa usmievať na ten náš veselý mladý svet . Keď ja tam – dvere zapravené. Už, čo je,

28

tu je, myslím si, a idem len – do hasičov. Predsa, nebudem sa túlať teraz po uliciach.

Vojdem dnu: hurhaj, krik, ten si píska, ten si spieva, tretí fajčí (beda, ak ho hasič prichytí), a aby sme sa neklamali, jesto aj takí, čo majú dve hlavy a dva rozumy. Ak ti je nudno, zaskočíš si trochu von, dva-tri kroky, a môžeš si vypiť. Stane sa ti, napiješ sa (daj sa mi svete) a nikto sa ťa nespýta ani prečo, ani načo, nikto ti nič neurobí.

Trochu mi bolo ľúto, že som nie v Dome. Tam je nová podlaha, vkus-

CIRKEVNÍCI Z JÁNOŠÍKA A HAJDUŠICE, inak veľmi blízkych osád, sa už tradične stretávajú v druhú adventnú nedeľu, raz v Hajdušici, potom zasa v Jánošíku. Toho roku na rade boli Hajdušičania, aby zavítali do Jánošíka. Do tretice sa mali pripojiť aj cirkevníci z Vojlovice, ktorí sa vlani tiež zapojili do tejto peknej tradície, ale pre smrteľný prípad v osade návštevu odročili a ich pozdravy priniesol vojlovický pán farár Branislav Kulík, ktorý sa potom veriacim na nešporných službách Božích prihovoril primeranou kázňou. Večierok svojím spevom obohatili aj spevokoly dvoch zborov. Po službách všetci spolu v zborových miestnostiach, pri slaných a sladkých pochúťkach, ktoré pripravili usilovné Jánošíčanky, strávili príjemné chvíle v kamarátení a nábožnom speve. vlh

žien. Iba mažiare, vysušené a rozsypané za komínom starého domu, zmizli v peciach. Namiesto nich prišli mlynčeky, ale ani jeden nezomelie tak, ako ho utlčie tĺk v mažiari. Mažiar je potreba a taký pravý sme po niekoľkotýždňovom pátraní našli na konci bývalej Psej ulice, dnešnej Leva Tolstého. Z višňového dreva a okutý na

večné časy. Keby majiteľ priložil naň sláčik, rozozvučal by sa ako husle.

Takže mažiar, o ňom je reč, v ktorom tak utlčieš mak, že pod zubami nezaškrípe. Časť našej identity a potrebný telocvik. Zvlášť v zime, pred Vianocami.

Boli časy, boli...

P. Hansman

né javisko, steny obložené doskami, všade dookola vešiaky, teplá pec, no... Už, čo je – tu je. Muzika zatrešťala ten populárny „step“, vybral som si tanečnicu: a veru, nevedel som ako sa mám usmievať, keď mi stupili na nové topánky (čo môž, stisk), keď ma poriadne sotili, (len-len, že ma tanečnica zadržala), alebo keď som z času na čas niekoho mal na chrbte.

Zrazu obzriem sa, a stiahnem hlavu medzi väzy.

Skupina chlapcov, dvaja medzi nimi, očami sa merajú, bude voľačo.

Jeden druhému sa takto privrávajú: Komu ty hrešíš? Komu je frajerka...?

– Komu si ukradol peniaze? Komu si dodriapal „ambrél“?

Pľásk! Bums! Tresk!

A ešte raz… Stiahol som hlavu a pošiel ďalej. Môžem dostáť, a to by

som nechcel. No, muzika zastala hrať. Ktosi si z tej skupiny zakričí: – Čo nehudieš, ve nehorí!

Hneď som sobral kabát (darmo tanečnica tak ľútostive na mňa hľadela) – ušiel som. Ďalej neviem nič.

Možno by sa tá bitka nebola strhla, keby „ten“ „tomu“ nebol „ambrél“ dodriapal, alebo... keby snáď „ten“, alebo „ten“ nebol podgurážený? Ktovie...

Neviem, či bitka patrí medzi mládežnícku zábavu, ale alkohol iste nie... Čo môž, mladí sme, vypijeme si... (keď nám dajú).

Hej, tá mládež...

21 – 28. 12. 2013

(Z čísla 100 Hlasu ľudu, ktoré vyšlo 23. decembra 1953 v Báčskom Petrovci ) Výber: K. Gažová

51 – 52 /4574 – 4575/

HLAS ľUDU

ľUDIA A DIANIA RADOSLAV OSTOJIN, VINOHRADNÍK A VINÁR

Deň bez vína – deň bez slnka! „B

oh stvoril vodu, čloNebolo osady v Banáte, ktovek víno,“ rád citurá nemala vo svojom chotári je Victora Hugoa Radoslav obdivuhodné plochy vysaOstojin. Tento zhovorčivý dené viničom,“ vysvetľuje Orlovatčan si v predcháOstojin. dzajúcich desaťročiach Pivnica s valcovými sudmi vo vinohradníctve a vičistá ako lekáreň. Jej obsah nárstve vybudoval meno. hotová medicína. Ostojin A priezvisko. má dva lánce vinice v blízOsem rokov je kancekosti Tamiša. Pokračuje v lárom Banátskeho rádu tradícii, ktorá sa v rodine vinárskych rytierov, drupestovala z kolena na kolehým človekom v rytierno. Tvrdí, že tento rok sa skom stave svätého Teoniesol v znamení dobrej dora. Nestačí iba byť kvaúrody hrozna: litným vinohradníkom a Kancelár rytierov vína Banátu Radoslav Ostojin „Dážď spadol v správnej vinárom, treba o hrozne a chvíli. Vietor, ktorý v Orlovate víne veľa vedieť a s oduševnením majster je z Vršca, medzi nimi aj bežne fúka, priaznivo vplýval na puvravieť, vysvetľovať rozdiely medzi Aradáčan Jánošík. Pri vchode sta- čanie, kvitnutie... K tomu panónska odrodami, vychutnávať malými dú- robylé zrkadlo a starodávny lam- klíma, dokonalá pôda a kumšt tuškami sladké opojenie. Sám o úžas- páš. Zo žabej perspektívy nad lus- najších nadšených vinárov modenom moku rozpráva s nadšením. Po trom vidieť portréty bohov vína lujú z rodnej dediny Uroša Predića Dionýza a Bakchusa. V strede mapa aj vzorné mestečko vinohradníckej celé dni.

Miestnosť pred Ostojinovou piv- Banátu z roku 1776. Ako hold Flo- a vinárskej kultúry. Od Aradáčanov nicou na Belehradskej ulici očarí ne- rimundovi Mercymu (1666 – 1734), až po Dolovčanov v tejto časti stredjedného návštevníka. Úchvatná veľkej ozdoby Banátu. ného a juhozápadného Banátu niet „Rakúsky gróf, generál – veliteľ ci- väčších vinárskych majstrov od moarchitektúra, ktorá vyrazí dych: v strede stôl na ochutnávanie, z sárskej provincie Banát a predseda jich spoluobčanov,“ lokálpatrioticky troch strán lavice s vyrezávanými banátskej ľudovej správy Florimund tvrdí Ostojin. Orlovat hrá vo svete operadlami. Na dvoch stenách vi- Mercy roku 1719 prebral správu znalosti odrôd hrozna prím. nárske diplomy, medaily a poháre. Banátu. Za takmer dve desaťročia z Orlovatčania majú dve združenia Z ľavej strany na múre ozrutánska tejto oblasti stvoril zázrak, močiare vinohradníkov a vinárov. V jednom snímka šiestich banátskych funk- premenil na ornú pôdu. Zvlášť má je takmer päťdesiat členov, v drucionárov rádu rytierov vína. Veľký zásluhy za rozkvet vinohradníctva. hom pätnásť. Vinohrady majú aj tí,

ktorí nie sú členmi ani jedného spolku. Podobných združení je vo Vojvodine viac ako tridsať a Ostojin je koordinátorom ich činnosti. Za necelé dve desaťročia sa zoznámil s vinohradmi takmer všetkých združení. „Produkcia bieleho vína je v prevahe. Pôvodné banátske vína sú iba Muskat krokan a Banátsky rizling.

Rýnsky rizling je najodolnejší proti mrazom, keďže sa táto odroda pestuje na severe, dobrá je aj pre južnejšie časti Európy, “ vysvetľuje populárny vinár.

Srbské vína sú podľa Ostojina konkurencieschopné na medzinárodnom trhu, neraz vraj svojou akosťou prevýšia mnohé zahraničné. „Hrozno predávam v neďalekom okolí, víno zase takmer v papučiach, zákazníci prichádzajú ku mne domov. Treba povedať, že víno je mimoriadne zdravé, v rozumných množstvách, samozrejme. Súhlasím s čínskym príslovím – Víno pi z pohára, vedomosti z veľkej čaše,“ uzavrel Radoslav Ostojin.

Nášmu občanovi je srdcu blízka aj ďalšia múdrosť z Ďalekého východu, že všetky peniaze sveta nemajú takú cenu ako v pravej chvíli pohár najlepšieho vína. A Radoslav Ostojin vás pozýva na pohár starého vína a familiárny rozhovor nových kamarátov. Do Predićovho Orlovatu. Neobanujete.

Ján Špringeľ

Z MLÁDEŽNÍCKEHO ZDRUŽENIA TERRA KULPÍN

Nech Kulpínom zasvietia novoročné sviatky Č

lenovia združenia Terra v spolupráci s inými organizáciami a spolkami aj tohto roku zorganizujú verejné zdobenie novoročného stromčeka v centre Kulpína.

– Akciu zdobenia stromčeka sme tentoraz pomenovali Nech Kulpínom zasvietia novoročné sviatky. Na rozdiel od minulých dvoch rokov, keď sme mali živú jedličku, tentoraz plánujeme ozdobiť umelý a väčší, asi päťmetrový stromček. Keďže sme počas roka pracovali na úprave miestností pre mládež, prostriedkov na kúpu stromčeka je menej. Preto sme najprv oslovili sponzorov, ktorí by nám mohli pomôcť, ale aj sami sme niečo podnikli. V Caffé Cassablanca sme na Lucku v piatok 13. decembra usporiadali Snežnú maškarnú party diskotékového typu.

21 – 28. 12. 2013

stromčeka bude osviežeLístky sme nepredávali, nie v miestnostiach Terry, ale sme dali možnosť – povedala J. Kuštrová návštevníkom, aby priNovinkou v práci zdruspeli, koľko kto môže. Aj ženia bude otvorenie klutieto prostriedky použibovne v miestnostiach jeme na kúpu a výzdoTerry pri Dome kultúry. V bu stromčeka, – inforspolupráci so Spolkom movala tajomníčka Terkulpínskych žien plánujú ry Jasmina Kuštrová.

Na rozdiel od minukaždú sobotu dopoludlých rokov kultúrnonia, keď je v Kulpíne trhoumelecký program vý deň, otvoriť tieto prietentoraz nebude. story pre návštevníkov.

Ozdoby na stromček Ponúknu im nielen časomládež zadováži, ale Z vlaňajšej vydarenej akcie zdobenia stromčeka pisy a knihy, ale aj teplé ak niekto má záujem nápoje a koláče, ktoré pripriniesť niečo svoje, aj takýto níme v nedeľu 22. decembra o 15. chystajú kulpínske spolkárky. Dúpríspevok k akcii bude s radosťou hodine v centre dediny. Dúfame, že fajú, samozrejme, že sa im predtým aj tentoraz občania všetkých ve- podarí riešiť problém s vykurovaprijatý.

– Podujatie Nech Kulpínom za- kových skupín prídu podporiť naše ním. svietia novoročné sviatky uskutoč- snahy. Po skončení zdobenia K. Gažová

51 – 52 /4574 – 4575/

HLAS ľUDU

29

ĽUDIA A DIANIA ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Kedy sa začali oslavovať Vianoce?

D

nes, keď v tichosti svojej duše jasličkách,“ uvádza sa v spomenutom Biskup Adam Vereš vo spolu s najbližšími oslavujeme texte anonymného autora v Evanje- svojom článku Vianoce Vianoce ako sviatok narodenia Ježi- lickom hlásniku redigovanom v Er- (Evanjelický hlásnik, deša Krista, málokto rozmýšľa o tom, devíku. cember 1930) uviedol, že kedy sa Vianoce vôbec začali oslaO tom, že sa prví kresťania vážne Vianoce sú sviatkom detí a vovať. zaoberali historickými faktami, sved- že o deji narodenia Ježiša Historické fakty hovoria, že prví čí údaj, že sám deň Kristovho naro- Krista sa deťom môže rozkresťania oslavovali najprv Veľkú noc denia určili podľa záznamov súdo- právať celé hodiny:„Všetka ako zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, bého rímskeho kronikára Sexta Julia oslava a slávnosť točí sa ktoré bolo dôkazom kresťanskej vie- Afrikana, ktorý označil 25. december okolo toho dieťatka Ježiša, ry a k tomu starozákonná sobota sa ako deň Ježišovho narodenia. Bi- ktorého každé dieťa miluzmenila na nedeľu služieb Božích, li- skup Libertius v Ríme podnikol však je, jemu sa teší a o ňom turgií, omší a tým aj pracovného posledný rozhodný krok. V roku 353 rado počuje a hovorí. Doodpočinku. spojil totiž slávnosť narodenia Ježiša spelejší, aby tú radosť svo„Preto svätievali skoro každého so slávnosťou Troch kráľov. Potom už jich dietok stupňovali, pritýždňa; každá nedeľa totiž bola veľ- v nasledujúcom roku rímski kresťa- pravujú im ešte väčšiu rakonočná slávnosť. Úzko s tým súvisela nia svätili Vianoce 25. decembra. V po- dosť všelijakými darmi, pamiatka veľkopamiatkovej skutoč- kračovaní spomínaného textu sa hračkami, obrazmi, knihanosti. Tak bol teda aj piatok, predo- uvádza: „Tak je teda rok 354 rokom mi, cukrovinkami, ovoci- Pohľadnica UNICEF z roku 1982 všetkým Veľký piatok sviatok. A zase vzniku vianočnej slávnosti. A pôda nami, menovite orechmi pritom, v 50. deň po Veľkej noci, pre túto slávnosť musela byť už v ce- a jablkami, a nieto takmer ani toho obyčajami, ktoré sú k veľkej radosti bola svätená Svätodušná slávnosť. lom svete tak pripravená, že sviatok najchudobnejšieho domu, kde by kresťanského ľudu a bez ktorých si nemôžeme vianočné slávnosti ani len Lenže Vianoce sa nesvätili ešte ani v 25. decembra udomácnil sa celkom toho ovocia nebolo.“ roku 325 po Kristovom narodení, v krátkom čase ako na východe, tak V pokračovaní Adam Vereš písal, že predstaviť. Svätenie Vianoc bolo znalebo sa necítila vôbec nijaká potreba i na západe. K tomu však, že tento samotnú slávnosť menujeme rozlič- kom víťazstva kresťanskej cirkvi nad pýtať sa zvláštne na tú jednoducho sviatok bol celkom všeobecne a nými menami. Najobyčajnejšie meno sektou katharov, ktorí začali protiudanú skutočnosť narodenia Ježiša,“ chytro prijatý, dopomohla azda aj tá je Kračún, čo iste pochádza ešte z po- kresťanské hnutie.“ Vo svojom článku z roku 1930 uviedol v článku Ako a kedy sa zača- skutočnosť, že na 25. decembra pri- hanskej doby, keď slovanskí predly svätiť v cirkvi Vianoce? autor pod padla pri pohanoch veľká slávnosť ne- kovia svätili v tom čase najkratší deň evanjelický farár a prvý biskup SEAVC pseudonymom v roku, lebo od 21. de- v Juhoslávii Adam Vereš pripomenul, Mladý Lutherán cembra sa dni v slneč- že bez vianočného stromčeka sotva (Evanjelický hlásnom kolobehu zase sa dá predstaviť kresťanský dom na nik, január 1927). začínajú predlžovať. radosť detí. Sám sa však nedožil Prví kresťania Vereš vysvetľuje aj pô- doby komunistickej, keď sa vianočúdajne odsudzovod názvu Vianoce: né stromčeky tajne a v tichosti ozdovali oslavy dňa „To pravdepodobne bovali na Štedrý večer, a verejne až na narodenia, lebo pochádza z nemec- Silvestra. Detičky darčeky dostávali ich v tej dobe kého pomenovania pod vianočné stromčeky v niektorých oslavovali len poWeihnacht. Toto slovo domoch na Vianoce a inde len na Silhania. Oni sami pozostáva z dvoch vestra. V minulosti darčeky údajne doprvenstvo dali slov: z Weihe, čo zna- nášal človek zaodiaty na Mikuláša. V dňom smrti kresmená posvätenie, a z komunistickom ZSSR túto mýtickú ťanských mučeNacht, čo znamená osobnosť „prekrstili“ na dedka Mráníkov a život na noc. Teda po sloven- za (Ded Maroz). Jeho oblečenie zazemi uznávali za sky by sme povedali farbené do červena s bielou bradou hriešny, upádajúposvätená noc, alebo „dizajnovali“ najprv Holanďania, a poci v záhubu. Z Vianočná gratulácia z roku 1953 – maľba akademického posvätná noc, lebo ju tom Američania.

Dnes vojvodinskí Slováci, pretože toho dôvodu sa maliara Štefana Cpína Hospodin posvätil, aj dnes v kalenkeď sa v nej narodil žijú v krajine, kde sa všetky kresťanské sviatky oslavujú aj podľa stadároch oslavujú dni smrti kresťan- premoženého slnka. V protive tejto svätý, jednorodený Syn Boží.“ ských mučeníkov alebo svätých ako pohanskej slávnosti bola postavená Adam Vereš uviedol v článku aj tie- rého pravoslávneho juliánskeho, aj meniny. táto kresťanská slávnosť; a veľký cir- to historické údaje:„V Konštantínopoli podľa nového gregoriánskeho ka„Keď kresťania v 4. storočí začali kevný učiteľ Chrisostomus na vý- svätili sa Vianoce po prvý raz 379. roku lendára (práva veriacich sú štátom zasvätiť Zjavenie Krista Pána mudr- chode, ako aj Augustín na západe ho- a v Antiochii 388. roku. Chrisostomus ručené) aj Vianoce (kvôli pracovnému com, tu začínali pomaly svätiť aj deň voria o dni nového slnka´, totiž o Je- (344/354 – 407) v našej reči Ján Zla- voľnu) oslavujú dvakrát. V mnohonarodenia Ježiša Krista. A tak svätili žišovi Kristovi. Kresťania práve tu, toústy, nazvaný tak pre svoje krásne národnostných prostrediach tieto teda popri sviatku„Troch kráľov“ nie- kde slnko začína dokazovať svoju kázne, vyslovil svoju radosť, keď sa do- sviatky sa navzájom dopĺňajú vzálen pamiatku pokrstenia Ježiša, ako moc nad zemou, svätia deň narode- žil, že slávnosť táto uvedená bola v jomnými konfesionálnymi a rodinzačiatok Jeho povolania, ale aj pa- nia Ježiša. Liturgická farba v chrá- kresťanskej cirkvi. Len v 14. a v 15. sto- nými návštevami. miatku Jeho príchodu do tohto ži- moch na oltároch a kazateľniciach ročí vyvinulo sa všeobecné a opravKatarína Verešová vota, keď kázali o klaňaní mudrcov pri však bola od začiatku biela.“ dové svätenie Vianoc so všetkými

30

21 – 28. 12. 2013

51 – 52 /4574 – 4575/

HLAS ĽUDU

ý n č o t a i v S kaleidoskop

21. – 28. decembra 2013

OSOBITNÁ PRÍLOHA

Šťastie, pokoj, láska nech sú vašimi hosťami v krásnych dňoch vianočných Mnohí z nás sme sa už stretli s pocitom, že na Vianoce je všetko iné, krajšie, lepšie. Na Vianoce majú ľudia k sebe bližšie, spytujú si svedomie viac ako inokedy, snažia sa byť lepšími, ľudskejšími... Hoci to dobré a ľudské je v nás stále, väčšinou to zaniká v prúde každodenných starostí, povinností, v zhone a strese. Na Vianoce by sa mal každý z nás aspoň na malú chvíľku zastaviť a dovoliť tomu „dobrému a láskavému“, čo v nás drieme, aby vyšlo viac na povrch. Ľudia sa v období Vianoc vracajú spomienkami viac do minulosti, než v bežné dni v roku. Vďaka spomienkam budeme aj s ľuďmi, ktorí už odišli z tohto sveta, no naďalej žijú v našich srdciach. To sú Vianoce…

D

nešný svet sa rýchlo vyvíja a mení, a tak sa za posledné roky výrazne zmenili aj Vianoce. Už sme si zvykli, že vyzdobené vianočné stromčeky sú v obchodoch už od začiatku novembra, ako aj reklamy na vianočné darčeky a super výhodné pôžičky na ich kúpu. Namiesto oddychu a pokoja v rodinnom kruhu sa koncoročné sviatky zmenili na naháňačky po obchodoch. Slovo „stres” k Vianociam

SLOVENSKÉ VIANOČNÉ TRADÍCIE

Štedrý deň

N

a Vianociach je pekné aj to, že je to čas o zachovaní zvykov. Na to by nemala zabudnúť žiadna rodina.

Už samotný názov Štedrý deň naznačuje, že v tento deň by si mali všetci dopriať hojnosti a do sýtosti sa najesť. Pred večerou však naši predkovia dodržiavali prísny pôst, keď sa počas celého dňa malo jesť čo najmenej, alebo vôbec nič. Nemohli sa jesť mäsité jedlá, ani nijaké z jedál, ktoré bolo súčasťou večere. Štedrosť sa ale počas tohto dňa nespájala len s hodovaním, ale aj s asi najobľúbenejším zvykom, ktorý predstavovala nádielka darčekov pod vianočným stromčekom. Štedrému dňu je už po stáročia pripisovaný veľký význam a pre kresťanov sú tieto dni jednými

z najvýznamnejších v roku, pretože si pripomínajú narodenie Ježiša Krista. A tak je toto obdobie magické už samo osebe a ľudia si ho už v dávnych dobách prirodzene spojili s určitými zvykmi. Tie mali zabezpečiť najmä šťastie, zdravie a tiež dostatok úrody a financií v budúcom roku. Ešte aj dnes v mnohých rodinách na Slovensku majú tieto tradície svoje miesto. Šupiny z kapra alebo kôpka peňazí sa vložili pod obrus na štedrovečernom stole. Mali zabezpečiť, aby sa peniaze v rodine počas budúceho roka rozmnožili a pribudlo ich. V tento zvyk verí,

nepatrí. Nebuďme nervózni z toho, či stihneme všetko poupratovať, pripraviť na vianočný stôl, vybrať tie správne darčeky… Určite je dôležitejšia pohoda v rodine ako vyupratovaný dom.

Nevytvárajme si zbytočné stresy, pripravme si dopredu plán, kto, čo a kedy urobí. Tak si budeme môcť lepšie vychutnať nastávajúce sviatky.

Na stranách našej sviatočnej prílohy vám ponúkame rady, ako si vyzdobiť svoje príbytky, prestrieť vianočný stôl, recepty na prípravu slávnostných, ale aj tradičných jedál, koláčikov, zákuskov. A keďže sa blíži aj koniec roka, nechýba ani zopár tipov na silvestrovské menu. 

resp. dúfa ešte aj dnes asi najviac ľudí.

Na vianočnom stole nesmel chýbať ani cesnak. Aj dnes je to symbol zdravia a jeden z najúčinnejších prírodných liekov, ktorý mal zabezpečovať pevné zdravie celej rodiny počas nasledujúceho roka.

Med mal zase v nadväznosti na svoju chuť symbolizovať dobrotu, hojnosť či príjemnosť. Zabezpečovať mal to, aby ľudia celý budúci rok boli dobrí a milí. Mnoho rodín si pred štedrou večerou robí z medu krížik na čelo, čo symbolizuje požehnanie v spojitosti s dobrotou.

Jablko – z misy ovocia sa náhodne vybralo jedno jabĺčko, ktoré sa vždy po večeri rozkrojilo priečne na polovicu. Ak bol jadrovník v tvare hviezdy, znamenalo

Ľubica Sýkorová

to pre rodinu šťastie a zdravie.

No ak bol v tvare kríža, rodinu podľa tradície čakala choroba alebo dokonca smrť. Jabĺčko sa potom rozkrojilo na toľko kúskov, koľko členov rodiny bolo pri stole, čo malo symbolizovať ucelenosť rodiny.

Modlitba – aspoň raz v roku by sme sa podľa tradície mali poďakovať za jedlo, ktoré máme a spoločne sa pomodliť.

Ani orechy počas štedrej večere nemôžu na stole chýbať. Po večeri sa nahádžu do každého kúta v príbytku, aby bola v dome rovnaká hojnosť ako v Štedrý deň aj počas celého roka. Ďalší zo zvykov je jeden tanier navyše. Ten dodržiava aj dnes veľa ľudí. Podľa starej zvyklosti by sa mal totiž jeden tanier prestrieť aj pre náhodného hosťa. Je to symbol milosrdenstva a spolupatričnosti. Niektorí ľudia si tento zvyk spájajú skôr so zosnulými členmi rodiny, pre ktorých je prestreté. 

SVIATOČNÝ KALEIDOSKOP | HLAS ĽUDU

VIANOČNÉ INŠPIRÁCIE

Symbolom sviatkov

je vianočný stromček L

Stromček je uznávaným symbolom Vianoc na celom svete. O tom každoročne svedčí aj neustály dopyt po miliónoch živých a umelých vianočných stromčekov. V súvislosti s vianočným stromčekom sa často objavujú teórie, že ide o čisto pohanský symbol. Skalné rytiny v Škandinávii sú dôkazom, že nemá kresťanský pôvod.

Niektoré významné štúdie ho však považujú za rýdzo kresťanský zvyk, ktorý odzrkadľuje spojenie dvoch významných znamení – svetla a života.

32

egenda hovorí, že na nápad ozdobiť vianočný stromček prišiel v roku 573 írsky mních Kolumbán, ktorý chcel prilákať ľudí na svoje kázne.

Keďže si všimol, že ľudia majú v úcte jedľu, ozdobil ju horiacimi fakľami v tvare kríža. A vtedy sa zrodila tradícia... Prvýkrát sa ozdobené vianočné stromčeky objavili asi pred 400 rokmi v Nemecku, kde pre nemeckých mešťanov a bohatú vrstvu predstavovali blahobyt. Chudobní ľudia ich nahradili vetvičkami, ktoré po domoch rozdávali vinšovníci. Vo väčšej miere sa však tento symbol začal objavovať v ostatných kresťanských štátoch až v 19. storočí.

V TOMTO ROKU DOMINUJE BIELA A RETRO Dilema, ktorú v súčasnosti pred Vianocami najčastejšie riešime, spočíva v tom, aký stromček

II

si zadovážiť. Živý je pôvabnou tradíciou, ktorá nádherne prevonia celý interiér arómou ihličia. No je to iba jednorazová investícia. K dispozícii máme aj umelé stromčeky, ktoré môžeme používať aj niekoľko rokov, čo sa javí ako ekologické a ekonomické riešenie. Takisto sa môžu postarať o neopakovateľnú atmosféru, no vôňu ihličia nám nenahradia.

Podobne ako móda, aj trendy

vianočnej výzdoby sa každoročne menia. Tohtoročným trendom dominuje biela farba. Okrem bielej v móde je aj retro. Treba sa inšpirovať časmi minulými. Všetko, čo na dekorovanie používali naši starí rodičia, bude tento rok „in”.

Podľa odborníkov by sme sa mali držať aj prírodných materiálov.

Sklenené vianočné gule, drevené ozdoby, zelené ihličie a ďalšie tradičné kúsky sa znova stávajú vyhľadávanou dekoráciou. Umelé vianočné ozdoby by tak mali z nášho vianočného stromčeka pomaly, ale isto ubúdať.

Biela, béžová, staroružová, strieborná či medená – to sú teda farby tohtoročných Vianoc.

Syntetika je prípustná už iba pri vianočnom stromčeku. Okrem „živých“ zelených stromčekov sú totiž tento rok vyhľadávané umelé zelené stromčeky s imitáciou snehu. 

21. – 28. 12. 2013 • 51 – 52 /4574 – 4575/ môžeme dovoliť. Dávajme však pozor, aby výška aranžmánu neprekážala stolovníkom vo vzájomnom výhľade. Na zvýraznenie dekorácie je vhodné použiť podklad. Pri aranžovaní môžeme popustiť uzdu svojej fantázii. Štedrovečerný stôl nemusí patriť výlučne štylizovaným

Vianočný stôl súča sť

sviatkov Máloktorá rodina trávi v roku spolu pri stole toľko času ako na Vianoce a Nový rok. Už v minulosti gazdinky vravievali, že poriadny jedálenský stôl je najdôležitejším kusom nábytku, lebo spoločné stolovanie udržuje doma dobrú atmosféru a stmeľuje rodinu. Aj stôl, na ktorý si prestrieme štedrú večeru, musí vyzerať celkom inak, vianočne. Pri jeho zdobení treba myslieť najmä na to, že dekorácie sú len doplnkom a na stôl sa okrem nich musí ešte mnoho zmestiť.

P

ri vianočnej dekorácii nesmieme zabudnúť ani na svietniky, ihličie a štólu.

Netreba sa púšťať do zbytočne zložitých dekorácií. Základom sú dva svietniky, jeden menší, druhý väčší, jemná štóla a jednoducho rozložené ihličie. Na slávnostnej tabuli najlepšie pôsobí ladenie tón v tóne, alebo kombinácia maximálne troch farieb. Veľmi elegantná je napríklad zlatá a vanilková. Ak má stôl pravidelný tvar (kruh alebo štvorec), zakomponujme aranžmán do jeho stredu. Čím je rozmer stola väčší, tým väčšiu dekoráciu si

sebe vôbec nehodia. Aj pri farebnom ladení sa treba držať striedmosti. Nie iba v obchodoch s dekoráciami môžeme nájsť tú pravú výzdobu. Pokojne môžeme vykročiť vlastnou, naturálnou cestou. Sama príroda nám ponúka nespočetné množstvo originálnych dekorácií. Borovicové

doplnkom. Pokojne naň naaranžujme aj drobnosti, ktoré nám niekoho pripomínajú. Veľmi sa cenia aj vlastnoručne vyrobené dekorácie.

Najdôležitejšie pravidlo vianočného prestierania a stolovania znie: použite ten najlepší obrus, tie najlepšie taniere, tie najlepšie poháre, veď Vianoce sú len raz do roka, a tak by sme si ich mali užiť v čo najväčšej paráde.

SVETIELKA, GIRLANDY, VENCE Blikotajúcich svetielok v tomto čase nikdy nie je dosť. Atmosféru umocnia parfumované sviečky, kahančeky či vonné lampy. Pri otázke – ako správne dekorovať – odpoveď znie: Nenechajme sa v obchodoch zlákať všetkými ozdobami, ktoré sa štýlovo k

III

šišky, slama či konáre stromov sú drobnosti s veľkým efektom.

K Vianociam patria aj vence a girlandy. V rodinných domoch je tradíciou zdobiť krásnymi prevísajúcimi girlandami a vencom vchodové dvere. Vence sú najčastejšie naviazané z konárikov ihličnanov, vždyzelených listnatých drevín, z konárikov okrasných stromov, imela, cezmíny alebo brečtanu.

Môžeme pridať sušené kvety, ovocie, medovníčky, rôzne jesenné bobule, orechy, celú škoricu, stuhy alebo vianočné figúrky. Ani tu sa fantázii medze nekladú. 

33

SVIATOČNÝ KALEIDOSKOP | HLAS ĽUDU

VIANOČNÉ MENU

Vôňa domova Vianočná atmosféra sa do našich príbytkov vkráda spolu s vôňou škorice, vanilky, orieškov a čokolády.

Drobné pečivo poukladané na mise nebýva iba potešením pre maškrtné jazýčky, ale aj súčasťou sviatočnej dekorácie.

Nemyslime si, že kým nenapečieme desať druhov vianočných koláčikov, sviatky sa nevydaria. Stačí, ak si na pečenie vyberieme dva – tri jednoduché a časovo nenáročné druhy. To ocenia najmä zamestnané ženy. Hlavne aby v nich ako prísada bola vanilka alebo škorica, čiže ingrediencie, ktoré dokážu z rozohriatej rúry nadlho prevoňať celú domácnosť.

34

M

edzi slovenské tradičné vianočné jedlá určite patria polievky, ktoré tvorili základ sviatočnej večere. Vo väčšine rodín to platí dodnes. Najznámejšia je kapustnica, no zďaleka nie je jediná. Podľa starých zvykov sa varievali štedrovečerné polievky najmä z plodín, ktorým ľudová viera pripisovala vlastnosti prírody. Typickým príkladom boli strukoviny šošovica, fazuľa či hrach, ktoré symbolizovali bohatstvo úrody aj peňazí.

Určite, že každá rodina má už svoje zaužívané recepty, ktoré sa každoročne servírujú počas sviatočných dní. Zopár receptov vám ponúkame aj my v našom vianočnom receptári.

VIANOČNÁ ŠOŠOVICOVÁ

ŠTEDROVEČERNÁ KAPUSTNICA S HUBAMI

Ako na to: Šošovicu preberieme, opláchneme, zalejeme vodou a necháme variť. Pridáme zemiaky pokrájané na kocky, bobkový list a 4 celé strúčiky cesnaku. V smotane rozmiešame hladkú múku, prilejeme do polievky, dodáme korenie, osolíme a povaríme ešte 15 minút.

Odstavíme z ohňa a dochutíme octom. Zamiešame a podávame.

Potrebujeme: 500 g šošovice, 5 zemiakov, 2 tégliky smotany na varenie, ocot podľa chuti, soľ, bobkový list, čierne celé korenie, 3 PL hladkej múky, cesnak, olej

FILÉ NA ŠAMPIŇÓNOCH A SYRE Potrebujeme: 3/4 kg kyslej kapusty, 2 hrste sušených hríbov, 10 sušených sliviek, 2 zemiaky, 1/4 kg údeného mäsa, 1/4 kg klobásy,

2 polievkové lyžice (PL) masti, 2 PL hladkej múky, 1 cibuľu, 2 strúčiky cesnaku, 1 PL mletej červenej papriky, soľ a cukor podľa chuti

Ako na to: Huby preberieme, umyjeme a na 20 minút namočíme do studenej vody. Kapustu pokrájame, ak je veľmi kyslá, prepláchneme ju vodou.

Mäso umyjeme a uvaríme do polomäkka. Kapustu vložíme do hrnca, zalejeme vývarom z mäsa, pridáme huby aj s vodou, pokrájanú klobásu, zemiaky a mäso. Podľa potreby dolejeme vodu a varíme takmer domäkka. Na horúcej masti popražíme pokrájanú cibuľu, pridáme posekaný cesnak, múku a ešte opražíme. Poprášime múkou, premiešame, zalejeme studenou vodou, zavaríme a potom rozšľaháme metličkou.

Vlejeme do kapustnice a varíme asi 5 min. Môžeme zahustiť smotanou.

Tip: Kapustnica je dobrá aj bez zápražky. 

IV

Potrebujeme: 750 g filé z morskej ryby, soľ, mleté biele korenie, 150 g šampiňónov, 4 lyžice oleja, 100 g tvrdého syra, petržlenovú vňať Ako na to: Obe strany takmer rozmrazeného filé osolíme a okoreníme. Na panvici rozohrejeme olej a filé opečieme. Pridáme očistené a na tenké plátky pokrájané šampiňóny, opäť osolíme. Nakoniec po vybratí a uložení filé do zapekacej misy nahrubo posypeme nastrúhaným syrom, prikryjeme a môžeme dať ešte trošku zapiecť, kým sa syr nerozpustí. Podávame klasicky so zemiakovou kašou alebo majonézovým šalátom. 

Na Vianoce pokoj v duši, šťa stie, ktoré nič nezruší.

V novom roku veľa sily, aby ste zdraví dlho žili.

14

OSOBITNÁ PRÍLOHA HLAS ĽUDU 21. – 28. 12. 2013

20 Gratulácie

Podpredseda vlády AP Vojvodiny a pokrajinský tajomník pre kultúru a verejné informovanie Slaviša Grujić Ctení spoluobčania, pri príležitosti vianočných a novoročných sviatkov zasielam Vám srdečné gratulácie s najlepšími želaniami, aby Vám nový rok 2014 bol vyplnený šťastím, zdravím a úspechmi, aby Vám každý nový deň priniesol silu a inšpiráciu zachovať všetky vlastnosti, ktoré Vás zdobia, a aby ste zveľadili nielen svoj každodenný život, ale aj slovenské národnostné spoločenstvo a jeho bohaté kultúrne a každé iné dedičstvo a tvorivosť.

Prajeme Vám, aby Váš časopis pokračoval najlepším spôsobom informovať a zabávať všetkých tých, ktorí si prajú, aby slovenské spoločenstvo, jeho jazyk, kultúra a tradícia zostali vzácnou súčasťou otvorenej a tolerantnej vojvodinskej mediálnej a kultúrnej skutočnosti a aby sme vo vzájomnej spokojnosti pokračovali v dlhodobej spolupráci.

PRIMÁTOR MESTA NOVÝ SAD Miloš Vučević Príslušníkom slovenského národnostného spoločenstva najsrdečnejšie blahoželám a prajem im, aby vianočné sviatky prežili v dobrom zdraví a v dobrej nálade v kruhu svojich najbližších a aby sa o radosť a sviatočnú náladu rozdelili so svojimi susedmi a priateľmi.

S úprimným želaním požehnaných Vianoc, šťastia a pokroku prajemVám šťastlivé Vianoce a všetko najlepšie v nadchádzajúcom roku.

G R AT U L Á C I E

2014

2

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 21. – 28. 12. 2013

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 21. – 28. 12. 2013

3

G R AT U L Á C I E

2014

G R AT U L Á C I E

2014

4

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 21. – 28. 12. 2013

Všetkým svojim členom, priaznivcom, podporovateľom a občanom pokojné a štedré vianočné sviatky a pevného zdravia, pokoja a zdaru v novom roku praje

Poliklinika

ZDRAVLJE Báčsky Petrovec Jarmočná b. č.

Chirurgia, ORL, urológia, ortopédia, dermatovenerológia, tel.: 021/782-890, 781-530 Röntgen, ultrazvuk a CT, tel.: 782-891 prim. Dr. Miroslav Miháľ, chirurg onkológ ordinácia v Novom Sade od 18. do 19. hodiny tel.: 021/401-915

Matica slovenská v Srbsku

Dr. Jaroslava Vindišová rádiologička – ultrazvuk CT – skener Doppler Dr. Jasmina Vargová otorinolaryngologička tel.: 021/780-792

Ponúkame: romány, encyklopédie, kuchárky, slovníky, svetové bestsellery, knihy pre deti, kancelárske potreby

Prof. Dr. Ján Varga detský chirurg – urológ tel.: 021/780-792

Báčsky Petrovec, Leninova 7 tel.: 063/803-25-82 delodefia@stcable.net

Zákazníkom a všetkým občanom želáme krásne vianočné sviatky a úspešný nový rok 2014

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 21. – 28. 12. 2013

Krásne Vianoce a šťastný a úspešný nový rok 2014

5

G R AT U L Á C I E

2014

Spolok Aróma predsedníčka

Jasna Potkonjaková Báčsky Petrovec tel.: 021/780-557 www.nacionalnakucaaroma.net

• • • •

reštaurácia denné menu izby prednášky z gastronómie

Báčsky Petrovec Kulpínska 2 tel.: 021/782-735 a 782-736

Technická prehliadka motorových vozidiel, traktorov a kamiónov

KVETINÁRSTVO

Krásne vianočné sviatky so svojimi najmilšími, veľa šťastia, zdravia, lásky a rodinnej pohody v roku 2014

Báčsky Petrovec 14. VÚSB 16 tel.: 021/782-547 a 062/187-24-68

Podnikateľka: Alena Kováčová Na skrášlenie vašich sviatkov ponúkame črepníkové a rezané kvety, kvetinové aranžmány a ozdobnú galantériu

Navštívte nás – budete spokojní!

Krásne Vianoce a šťastný nový rok 2014

Krásne Vianoce a v novom roku 2014 zdravie, šťastie, úspech a príjemnú rodinnú pohodu svojim zamestnancom, zákazníkom, podnikateľským partnerom a čitateľom Hlasu ľudu želá súkromný podnik

dekoratívne obkladačky z polystyrénu pre dom Báčsky Petrovec Leninova 120 tel.: 021/781-739 www.stilby.co.rs office@stilby.co.rs

G R AT U L Á C I E

2014

6

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 21. – 28. 12. 2013

Želáme vám krásne Vianoce a v novom roku 2014 zdravie, šťastie, lásku a rodinnú pohodu

Miestne spoločenstvo

KULPÍN Svojim občanom a čitateľom Hlasu ľudu prajeme požehnané vianočné sviatky a šťastný a úspešný nový rok 2014

HAŠKA G I M M. Tita 87 Kulpín

tel.: 021/786-018, 786-454 fax: 021/786-475 e-mail: haskagm@gmail.com

Miestne spoločenstvo

HLOŽANY Svojim občanom, čitateľom Hlasu ľudu, ako i všetkým ľuďom dobrej vôle, radostné a pokojné prežitie vianočných sviatkov a veľa šťastia, zdravia a úspechov v novom roku

Výroba a výkup poľnohospodárskych výrobkov

AGROPLOD Hložany

Majitelia: Ján a Jarmila Bohušovci Ul. Veljka Vlahovića 60 tel.: 021/788-726 kooperácia: 021/788-726 poľnohospodárska lekáreň: 021/788-012

Krásne Vianoce a v novom roku 2014 veľa zdravia, šťastia, lásky a rodinnej pohody OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 21. – 28. 12. 2013

7

G R AT U L Á C I E

2014

Rada Miestneho spoločenstva

Rada Miestneho spoločenstva

PIVNICA

SELENČA

svojim občanom, čitateľom Hlasu ľudu a všetkým občanom dobrej vôle želá krásne vianočné sviatky a v novom roku 2014 zdravie, šťastie a rodinnú pohodu

svojim občanom a všetkým ľuďom dobrej vôle želá požehnané a veselé vianočné sviatky a v novom roku 2014 zdravia, šťastia, úspechov a rodinnej pohody

Miestne spoločenstvo

MAGLIĆ svojim občanom, čitateľom Hlasu ľudu a všetkým ľuďom dobrej vôle želá krásne Vianoce a v novom roku 2014 veľa zdravia, šťastia a rodinného pokoja

Krásne Vianoce a v novom roku 2014 veľa zdravia, šťastia, lásky a rodinnej pohody G R AT U L Á C I E

2014

8

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 21. – 28. 12. 2013

Општина Стара Пазова Opština Stara Pazova Obec Stará Pazova Municipality of Stara Pazova

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 21. – 28. 12. 2013

9

G R AT U L Á C I E

2014

Pokojné Vianoce a šťastný nastávajúci rok 2014 praje

Miestne spoločenstvo Stará Pazova

Šťastlivé vianočné a novoročné sviatky

VP Direkcia pre výstavbu Obce Stará Pazova Srećni novogodišnji i božićni praznici

JP Direkcija za izgradnju opštine Stara Pazova

G R AT U L Á C I E

2014

10

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 21. – 28. 12. 2013

OBEC KOVAČICA

Krásne prežitie vianočných sviatkov a všetkým občanom Kovačickej obce a ľuďom dobrej vôle do nového roku 2014 veľa šťastia, zdravia, rodinnej pohody a pracovných úspechov želajú predseda Kovačickej obce

a

Miroslav Krišan

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 21. – 28. 12. 2013

predseda Zhromaždenia obce

Ján Puškár

11

G R AT U L Á C I E

2014

Všetkým zákazníkom, podnikateľským partnerom a ľuďom dobrej vôle prajeme požehnané Vianoce a šťastný a úspešný nový rok 2014

Padina 013/668-990 Kovačica 013/660-991

G R AT U L Á C I E

2014

12

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 21. – 28. 12. 2013

TOVÁREŇ NA VÝROBU MÓDNEJ OBUVI, a. s., KOVAČICA

Všetkým zákazníkom, podnikateľským partnerom a ľuďom dobrej vôle prajeme požehnané Vianoce a v novom roku 2014 pevný krok v pohodlnej obuvi FMK UKUS, a. s.

Ul. Nikolu Teslu 55, 26 210 Kovačica tel.: +381 13 661 906, +381 13 661 926 fax: +381 13 661 276 www.ukus.rs

Šťastné a veselé vianočné a novoročné sviatky želá vám s. r. d.

Štúrova 69 26 210 Kovačica tel./fax: 013/662-183 mobil: 063/282-097

Príjemné prežitie vianočných sviatkov v kruhu najbližších a všetko najlepšie v novom roku 2014 praje PADINA Ul. Janka Čmelíka 12 tel.: 013/668-488, 668-788 fax: 013/669-088 mob.: 063/8-106-693

Založená roku

www.padinakomerc.com staub@verat.net padinakomerc.namestaj@gmail. padinakomerc.namestaj@gmail.com

nábytok • drevo • kov S. R. O. PADINA KOMERC 26 215 Padina, Leninova 18, tel./fax: 013/668-959

Padina: 013/667-275 Pančevo: 013/332-533 Opovo: 013/681-336

Kovačica: 013/661-036 Nábytok na mieru: 013/660-464 Obchodný dom: 013/661-189

Vyrábame aj nábytok na vašu mieru a žiadosť

Šťastné a požehnané vianočné sviatky a úspešný nový rok 2014 OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 21. – 28. 12. 2013

13

G R AT U L Á C I E

2014

Miestne spoločenstvo

KYSÁČ Blížia sa tie krásne chvíle vianočné, v láske, šťastí, harmónii prežite ich spoločne.

Krásne prežitie vianočných sviatkov, veľa lásky, pokoja a pohody v kruhu svojich najbližších a do nového roku predovšetkým zdravia a spokojnosti prajeme občanom Kysáča a čitateľom Hlasu ľudu

Špecialistická stomatologická ordinácia

Dr. Ana Meši

doktorka stomatológie špecialistka stomatologickej protetiky 21 211 Kysáč Ul. Dr. Janka Gombára 125 021/828-617 062 84 11 275

V čarovnej atmosfére Vianoc zabudnite na starosti všedných dní a nový rok 2014 prežite čo najlepšie

ENTER ZÁMOČNÍCTVO

DIERČAN

ŠÍD Kovové zámočnícke práce – kovové ploty a brány, stoličky, stoly a interiérový dizajn Ul. svätého Sávu 81 tel./fax: 022/711-267 mobil: 063/556-180

Keď vianočné zvony odbijú polnoc a oznámia príchod čarokrásnych Vianoc, zabudnite hneď na všetky starosti a prežite nový rok 2014 v zdraví, šťastí a radosti

G R AT U L Á C I E

2014

Pokojné Vianoce a šťastný nastávajúci rok 2014

14

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 21. – 28. 12. 2013

Svojim občanom, ako aj všetkým ľuďom dobrej vôle radostné a pokojné vianočné sviatky a veľa zdravia, šťastia a pracovných úspechov v novom roku 2014 želá

OBEC BÁČSKA PALANKA

Svojim građanima, kao i svim ljudima dobre volje srećne Božićne praznike, puno zdravlja, sreće i poslovnog uspeha u Novoj 2014. godini želi

OPŠTINA BAČKA PALANKA

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 21. – 28. 12. 2013

15

G R AT U L Á C I E

2014

Výroba kvalitného jogurtu, syra, tvarohu a smotany

Miestne spoločenstvo

SILBAŠ Spokojné prežitie vianočných sviatkov, pohodu a lásku v kruhu svojich najbližších a veľa zdravia, osobných a pracovných úspechov v novom roku 2014 prajeme občanom a čitateľom Hlasu ľudu

Silbaš tel.: 021/777-429 Majiteľka: Mária Žiaková

Svojim zákazníkom, spoluobčanom a čitateľom Hlasu ľudu prajeme pokojné prežitie vianočných sviatkov a úspešný nastávajúci rok 2014

Krásne vianočné sviatky so svojimi

Prajeme vám veselé a pokojné prežitie vianočných sviatkov, veľa zdravia, šťastia, lásky a úspechov v novom roku 2014

blízkymi a veľa šťastia, zdravia, lásky a pohody v novom roku 2014 želá

BÁĎONSKÝ

KOMUNÁLNY PODNIK

GLOAKVALIS

stomatologická ordinácia

, s. s r. o.

HLOŽANY

Dr. Janka Bugarská a Mária Báďonská

Ulica maršala Tita 58 Hložany tel. č.: 021/788-006

Báčska Palanka Ul. 8. marca 1 tel.: 021/604-1241 mobil: 063/83-73-144

G R AT U L Á C I E

2014

16

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 21. – 28. 12. 2013

Prajeme vám veselé a pokojné prežitie vianočných sviatkov a veľa zdravia, šťastia, lásky a úspechov v novom roku 2014

vám praje všetko najlepšie v novom roku 2014, veľa šťastia, zdravia, lásky a rodinnej pohody

Slovenský kultúrno-umelecký spolok hrdinu Janka Čmelíka Stará Pazova Ulica Cyrila a Metoda 11 www.skushjcmelik.rs

Pokojné prežitie vianočných sviatkov a úspešný nový rok 2014

Verejný podnik

Vodovod a kanalizácia Stará Pazova Ulica Branka Radičevića 2 tel.: 022/310-680

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 21. – 28. 12. 2013

17

G R AT U L Á C I E

2014

Veselé Vianoce a šťastný nový rok 2014

MEDIUS DOO STARÁ PAZOVA

Prajeme vám, aby ste s nákupom v našich supermarketoch boli spokojní

SERVIS UŠJAK

Svojim spoluobčanom a všetkým ľuďom dobrej vôle krásne a požehnané Vianoce a v novom roku 2014 mnoho zdravia, šťastia, radosti a úspechov prajú

STARÁ PAZOVA Ul. Cyrila a Metoda 58 tel.: 022/316-315

Veselé Vianoce a šťastný nový rok 2014

členovia SLOVENSKÉHO KULTÚRNO-UMELECKÉHO SPOLKU SLANKAMENSKÉ VINOHRADY Slovenský kultúrno-umelecký spolok VINOHRADY Janka Čmelíka 8 Slankamenské Vinohrady

G R AT U L Á C I E

2014

18

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 21. – 28. 12. 2013

AUTOKLAMPIARSKA DIELŇA OPRAVA HAVAROVANÝCH VOZIDIEL

Výroba náhradných súčiastok pre poľnohospodárske stroje majitelia:

Boris a Zdenko Verešovci Krásne a požehnané vianočné sviatky a šťastný nový rok 2014

STARÁ PAZOVA Ul. kráľa Petra I. 104 tel: 022/311-797, fax: 022/317-047 mobil: 063/551-258 – Boris

Ul. Karađorđeva 50, 22 300 Stará Pazova tel.: 022/312-743 mobil: 063/81-39-157

Veselé Vianoce a šťastný nový rok 2014

www.surcin.rs

MESTSKÁ OBEC SURČÍN ŠŤASTLIVÉ VIANOČNÉ A NOVOROČNÉ SVIATKY OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 21. – 28. 12. 2013

19

G R AT U L Á C I E

2014

Krásne Vianoce a v novom roku 2014 mnoho zdravia, šťastia, pracovných úspechov a rodinnej pohody

21 470 Báčsky Petrovec, Ul. maršala Tita 14 tel.: 021/780-065, 780-106 fax: 021/780-137

AS

021/780-334

021/780-360

s. s r. o.

, s. s r. o.

021/782-033, 782-044 AS

s. s r. o.

021/829-010

021/781-372

G R AT U L Á C I E

2014

20

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 21. – 28. 12. 2013

podnik na výrobu skrutiek a plastických hmôt Stará Pazova

Majiteľka

Anička Hrgovićová zo Starej Pazovy

vám počas Vianoc a v novom roku 2014 želá lásku a šťastie na každom kroku

Adresa dielne: Ulica Cyrila a Metoda 122 Stará Pazova tel.: 022/313-353

Viac ako tridsaťročná skúsenosť a prestížne odmeny za kvalitu sú zárukou kvality pre vás a pre vaše oslavy

VIANOČNÚ POHODU A V NOVOM ROKU 2014 VEĽA ŠŤASTIA, ZDRAVIA A SPOKOJNOSTI Kamenárska dielňa

BARTOŠ

Veľký výber údenín a špecialít, čerstvého mäsa a služba pečenia roštu

– zo všetkých druhov prírodného kameňa náhrobné pomníky – kameň aj v exteriéri a interiéri domu 21 470 Báčsky Petrovec Leninova 66 tel.: 021/780-158 fax: 021/780-772

VÝROBKY PODĽA TRADIČNEJ RECEPTÚRY Majitelia: Anna a Jaroslav Čáni

Veselé Vianoce a šťastný nový rok 2014

Báčsky Petrovec Ul. Hurbanova 2 tel.: 021/780-467 a 062/156-47-46

Ďuru Domoniho 56, Stará Pazova tel./fax: 022/312-238, 363-032 e-mail: smkrsasa@gmail.com www.klanicakudra.com OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 21. – 28. 12. 2013

Prajeme vám na Vianoce a v novom roku lásku, šťastie na každom kroku

21

G R AT U L Á C I E

2014

Šťastlivé a požehnané vianočné sviatky a úspešný nový rok 2014

Srećni novogodišnji i božićni praznici

Savez amatera Opštine Stara Pazova Šťastlivé vianočné a novoročné sviatky

Zväz ochotníkov Obce Stará Pazova

Verejný podnik

Čistoća Stará Pazova Ulica Zmaj Jovina b. č. tel.: 022/310-150

Zdravotným pracovníkom, užívateľom našich služieb a všetkým občanom Staropazovskej obce želáme veľa zdravia a radosti v novom roku 2014

DOM ZDRAVIA

DR. JOVANA JOVANOVIĆA-ZMAJA STARÁ PAZOVA

G R AT U L Á C I E

2014

22

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 21. – 28. 12. 2013

Veselé Vianoce a šťastný nový rok 2014

BÁČSKY PETROVEC

Business Park, s. s r. o.

Ul. priemyselná zóna b. č.

Báčsky Petrovec

S. R. O.

tel.: +381 21 21 00 180 mobil: +381 64 890 90 80 e-mail: info@bpbp.rs www.bpbp.rs

Všetkým občanom a ľuďom dobrej vôle požehnané a veselé Vianoce a šťastný nový 2014 rok želá

podnik na pestovanie a nákup obilia

na Vianoce a v novom roku 2014 vám želá lásku, rodinnú pohodu a šťastie na každom kroku.

PADINA

Verejný komunálny podnik Elán

Námestie oslobodenia 14 tel./fax: 013/668-292 mobil: 069/29-02-960

OSOBITNÁ PRÍLOHA | HLAS ĽUDU | 21. – 28. 12. 2013

Jánošíkova 123, Kovačica 013/661-275

23

G R AT U L Á C I E

2014

2010 2011 2012 2013 2014 Všetkým čitateľom pokojné vianočné sviatky, veľa zdravia, šťastia a rodinného pokoja v novom roku

2014

2015 20

1944 2014

v o k o r 0 7 Už . u r e i m u š a V a n ý n a p ís

NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ Bulvár oslobodenia 81/V 21 000 Nový Sad tel.: 021/47 20 840 | 063/47 20 84 telefax: 021/47 20 844 e–mail: nvuhlasludu@hl.rs www.hl.rs www.vzlet.rs

21. – 28. 12. 2013 • 51 – 52 /4574 – 4575/

PEČENÉ RYBIE FILÉ SO ŽĹTKOVOU PENOU

ISCHELSKÉ TORTIČKY

Potrebujeme: rybie filé, olivový olej alebo maslo, korenie na ryby, soľ, 1 kyslú smotanu, 2 vajíčka, petržlenovú vňať, citrón Ako na to: Rozmrazené rybie filé nakrájame na pásiky. Rybie hranolky osolíme a pokvapkáme citrónovou šťavou. Potom filé sprudka opražíme na olivovom oleji. Vajcia rozdelíme na bielky a žĺtky. Do rozšľahaných žĺtkov pridáme biely jogurt, nakrájanú petržlenovú vňať, ušľahaný sneh z bielkov, osolíme a okoreníme. Do zapekacej misy dáme opražené filé, opäť pokvapkáme citrónovou šťavou. Žĺtkovú penu nalejeme na filé a dáme do horúcej rúry. Zapekáme asi 20 minút, pokiaľ sa nevytvorí krehká žltá kôrka. Podávame so zemiakmi. 

DVOJFAREBNÉ KOKOSOVO-ORECHOVÉ GUĽKY

Potrebujeme: 300 g hladkej múky, 200 g masla, 100 g práškového cukru, 1 lyžicu kakaa, 50 g mandlí, 1 vajce;

Plnka: 100 g jemného kryštálového cukru, 100 g orechov, 2 žĺtky, 2 lyžice rumu, 100 g masla; Poleva: 150 g čokolády na varenie, 60 g margarínu, mandle na zdobenie

Ako na to: Preosiatu múku, maslo, vajce, práškový cukor, kakao a pomleté mandle spracujeme na hladké cesto. Na pomúčenej doske cesto rozvaľkáme na plát hrubý asi 4 mm a guľatou formičkou vykrajujeme kolieska, ktoré upečieme vo vyhriatej rúre. Vychladnuté naplníme plnkou. Vrch tortičiek potrieme čokoládou a ozdobíme mandľou.

Plnka: Žĺtky s cukrom vyšľaháme nad parou do hustej peny. Odložíme a miešame do vychladnutia. K žĺtkom pridáme vymiešané maslo, pomleté orechy a rum. Mandle sparíme v horúcej vode a ošúpeme.

Poleva: Čokoládu s tukom roztopíme nad parou. 

ŠKORICOVO-MANDĽOVÉ HVIEZDIČKY

Potrebujeme: tmavé cesto – 200 g pomletých keksov (napr.

Petit Beurre), 200 g mletých orechov, 100 g trstinového cukru (môžeme použiť aj práškový), 6 – 7 PL marhuľovej

Potrebujeme: 500 g mandlí, 300 g práškového cukru, z dvoch väčších vajec bielky, 2 kávové lyžičky (KL) medu, 1 KL mletej škorice, z 1 citróna strúhaná kôra, na podsypávanie trochu práškového cukru; Cukrová poleva: 1 bielok, 100 – 120 g práškového cukru (viackrát preosiateho)

marmelády, 2 PL kakaa; biela plnka – 200 g bielej čokolády, 50 g masla, 100 g kokosovej múčky; na obaľovanie: kokosová múčka.

Ako na to: Postup je veľmi jednoduchý. Pomleté keksy, orechy, kakao, cukor a marmeládu zmiešame na tuhú masu. Vytvarujeme guľôčky vo veľkosti vlašského orecha. Odložíme na chvíľu do chladničky.

Bielu čokoládu roztopíme nad parou spolu s maslom. Stále miešame, kým sa masa nespojí. Odstavíme z ohňa a vmiešame kokosovú múčku. Necháme vychladnúť a odložíme do chladničky. Po stuhnutí z bielej masy formujeme guľky veľkosti väčšieho lieskového orieška.

Z orechovej masy na dlani urobíme placku a vložíme do nej bielu guľku, ktorú obalíme v hnedej mase. Hotové guľky obalíme v kokosovej múčke a odložíme do chladu.

Tip: Do tmavého cesta môžeme pridať kvapku rumu alebo rumovej arómy. 

Ako na to: Mandle zomelieme, pridáme cukor, bielky, med, škoricu, citrónovú kôru a spracujeme cesto. Cesto rozvaľkáme na hrúbku 5 mm a malou formičkou vykrajujeme hviezdičky. Pri vaľkaní podsypeme práškovým cukrom a vrch prikryjeme alobalom.

Ukladáme na plech vyložený papierom. Viackrát preosiaty práškový cukor vymiešame s bielkom. Bielkovou polevou opatrne potrieme škoricovo-mandľové hviezdičky a sušíme ich v rúre pri teplote 130 °C asi 10 minút (teplovzdušná rúra). Nesmú zhnednúť, musia zostať pekné biele. 

V

35

SVIATOČNÝ KALEIDOSKOP | HLAS ĽUDU

VIANOČNÉ REZY

VIANOČNÉ PERNÍKOVÉ MUFFINY Potrebujeme: 400 g hladkej múky, 150 g práškového cukru, 2 vajcia, 100 ml oleja, 3 a 1/2 polievkovej lyžice lekváru, 1 kávovú lyžičku mletej škorice, 1 kypriaci prášok do perníka, 2 a 1/2 polievkovej lyžice kakaa, 200 – 300 ml mlieka, 1 kávovú lyžičku sódy bikarbóny

Potrebujeme: 125 g masla, 80 g práškového cukru, balíček vanilínového cukru, 175 g šťavy z kompótu, štyri vajcia, 50 g horkej čokolády, tri lyžice kakaa, 150 ml sladkej smotany, 300 g polohrubej múky, kypriaci prášok; Svetlá a tmavá plnka: 1 kg sterilizovaných broskýň, 500 ml smotany na šľahanie, dva balíčky vanilínového cukru, dva stužovače šľahačky, jedna lyžica kakaa, balíček vanilínového cukru; Vrchný plát: 200 g práškového cukru, 200 g sušeného mlieka, 200 g margarínu.

Ako na to: Maslo vymiešame s 50 g cukru a vanilínovým cukrom, pridáme kompótový sirup a rozšľaháme. V druhej nádobe vyšľaháme celé vajcia so zvyšným cukrom dopenista, pridáme strúhanú čokoládu a kakao. Obe masy spojíme, primiešame smotanu, múku, kypriaci prášok a spolu zľahka premiešame. Cesto rovnomerne rozotrieme na vymastený a múkou vysypaný plech. Pečieme pri teplote 220 °C dvadsať minút.

Po upečení necháme vychladnúť.

Scedené a odkvapkané polovice broskýň rozložíme na upečené cesto, pokryjeme vrstvou svetlej plnky. Keď stuhne v chladničke, navrstvíme na ňu tmavú plnku a po jej stuhnutí opatrne prikryjeme vrchným plátom. Napokon posypeme kakaovým práškom.

Svetlá plnka: 250 ml smotany na šľahanie, vanilínový cukor a stužovač šľahačky vyšľaháme dotuha.

Tmavá plnka: 250 ml smotany na šľahanie, vanilínový cukor, stužovač a kakao vyšľaháme dotuha. Vrchný plát: Zmäknutý margarín, práškový cukor a sušené mlieko dobre spolu spracujeme.

Na pracovnej doske túto masu rozvaľkáme medzi dvomi potravinárskymi fóliami na veľkosť plechu. Pomocou pomúčeného valčeka plát opatrne preložíme na koláč. 

36

Ako na to: Do misky dáme preosiatu múku, práškový cukor, celé vajíčka, olej, postupne pridáme mlieko, lekvár, škoricu, sódu bikarbónu, kakao a kypriaci prášok do perníka. Dobre vymiešame metličkou alebo ručným šľahačom aspoň 3 minúty. Ak je cesto veľmi husté, treba pridať mlieko (100 – 150 ml). Papierové košíčky vložíme do formy na muffiny a cesto nalejeme do polovice. Dáme do vyhriatej rúry a pečieme asi 30 minút na 180 °C (pri plynovej rúre tretí stupeň 25 – 30 minút). Po upečení necháme muffiny troška vychladnúť. Môžeme ponamáčať do čokoládovej polevy a  ľubovoľne ozdobiť.

VIANOČNÁ TORTIČKA Potrebujeme: Cesto: 3 vajcia, 60 g kryštálového cukru, 100 ml horúcej vody, 100 ml oleja, 1 kypriaci prášok, hladkú múku, 2 PL hnedého cukru, 1 čajovú lyžičku mletej škorice (kto chce, môže pridať aj viac); Plnka: 125 g masla, 100 g práškového cukru, 1/2 litra mlieka, 40 g vanilkového pudingu, 2 polievkové lyžice hladkej múky, pomleté lieskovce

Ako na to: 60 g kryštálového cukru upálime na karamel. Pridáme 100 ml horúcej vody (hoci sa z toho spraví jedna lízanková hmota, miešaním a varením sa zase rozpustí, nesmú zostať hrčky) a necháme vychladnúť. Z bielkov vyšľaháme tuhý sneh. Tri celé vajcia odvážime (aj so škrupinami), koľko budú vážiť, toľko treba odvážiť aj múky. Žĺtky vyšľaháme s cukrom. Pridáme lyžičku mletej škorice, 100 ml oleja a vychladnutý karamel a múku rozmiešanú s kypriacim práškom a vyšľahaným snehom. Cesto vylejeme do olejom vymastenej formy (na spodok sa môže dať papier na pečenie, ktorý tiež vymastíme).

Dávka je pre formu o priemere 20 cm a výšky 6

VI

cm, takže ak chceme väčšiu, treba pridať viac surovín. Pečieme 30 – 35 minút (v plynovej rúre 3. stupeň). Počas pečenia urobíme plnku; 1/2 litra mlieka rozdelíme, zvyšok mlieka dáme variť a do zvyšného mlieka dáme pudingový prášok a 2 polievkové lyžice hladkej múky. Uvaríme hustý krém, ktorý necháme dobre vychladnúť (občas premiešame). Maslo vymiešame s cukrom. Vychladnutý puding vmiešame do masla a nakoniec dobre vyšľaháme. Vychladnutý korpus vyberieme z formy, dáme dolu papier a prekrojíme. Natrieme plnkou (polovicu plnky si necháme na potretie vrchu a bokov torty). Celú tortu posypeme lieskovcami. 

21. – 28. 12. 2013 • 51 – 52 /4574 – 4575/

SLANÉ TYČINKY Potrebujeme: 300 g hladkej múky, 125 ml šľahačkovej smotany, 125 g masla,

100 g strúhaného syra, 1 vajce, soľ, rasca alebo sezam

Ako na to: Z múky, masla a smotany si pripravíme cesto. To necháme aspoň dve hodiny odstáť v chladničke. Môžeme ho však nechať odstáť aj celý deň. Potom si ho rozvaľkáme, uložíme na maslom vymastený plech, potrieme vajcom a prerežeme na pásiky, ktoré budú mať tvar tyčiniek. Následne ich posypeme soľou, nastrúhaným syrom a prípadne aj rascou a dáme upiecť do rúry vyhriatej na 180 ˚C na približne 15 – 20 minút. 

KURACIA PEČEŇOVÁ PAŠTÉTA S VÍNOVÝM ŽELÉ Potrebujeme: 300 g kuracích pečienok, 2 vajcia, 2 strúčiky cesnaku, 1/2 kávovej lyžičky (KL) nasekaného rozmarínu, 1 KL tymianových lístkov alebo majoránky, 200 g roztopeného masla, soľ, korenie; Vínové želé: 200 ml vína, 2,5 plátku želatíny

SILVESTROVSKÉ A NOVOROČNÉ MENU

Na Nový rok

výdatne Sviatočná pohoda v posledný deň roka býva takisto ako na Vianoce v znamení bohato prestretého stola a rozmanitosti jedál a nápojov. V príjemnej pohode popri ochutnávaní dobrôt a poháriku kvalitného drinku zostáva čas a nálada na rozhovory s rodinou, priateľmi, susedmi. Lúčenie sa so starým rokom a vítanie nového býva veselé. Preto aj silvestrovský stôl má byť pestrý a zábavný.

Pri prestieraní nezabudnime na kvetinové aranžmány, sviečky, čečinu.

ORIEŠKOVÉ KOŠÍČKY SO SYROVOU PENOU Potrebujeme: 210 g múky hladkej, 100 g pomletých lieskovcov, 100 g masla, 1/2 kypriaceho prášku, 1 čajovú lyžičku soli, 125 ml mlieka.

Syrová pena: 70 g masla, 300 g syrokrému, 3 – 4 polievkové lyžice kyslej smotany, trošku soli

Ako na to: Pečienku, roztopené maslo, vajcia, cesnak a bylinky rozmiešame a ponorným mixérom premixujeme. Potom prepasírujeme cez husté sitko. Pasírovanie nevynechávame. Dochutíme soľou, korením. Vylejeme do formy alebo do viac menších formičiek vystlaných alobalom. Vrch každej formy prikryjeme tiež alobalom.

Formu postavíme do hlbšieho pekáča, do ktorého sme naliali horúcu vodu, a pečieme vo vyhriatej rúre na 85 °C asi 1 hodinu. Paštétu necháme vychladnúť. Plátkovú želatínu namočíme do studenej vody asi na 10 minút, aby zmäkla. Víno zvaríme na polovicu, necháme mierne ochladiť a do teplého pridáme vyžmýkanú želatínu. Dobre rozmiešame, kým sa želatínové plátky úplne nerozpustia. Studeným vínovým želé (ale ešte stále tekutým) polejeme vychladnutú paštétu. Odložíme do chladničky stuhnúť. Ak ju chceme natierať na chlebík, vyberieme paštétu z chladničky skôr, aby sa ľahšie roztierala. 

Ako na to: Suroviny spracujeme na cesto. Cesto rozvaľkáme, povykrajujeme kolieska, vložíme do vymastených formičiek a dáme do vyhriatej rúry. Upečieme do zlatista.

Vyšľaháme maslo, syrokrém, smotanu a soľ. Košíčky naplníme penou a dáme do chladničky asi na 1 – 2 hodiny stuhnúť.

Bohato prestretý stôl patrí k Silvestru

VII

37

SVIATOČNÝ KALEIDOSKOP | HLAS ĽUDU

ŠŤAVNATÉ KÁVOVÉ KOCKY Potrebujeme: (dávka na plech 30 x 40 cm, 1 hrnček (HR) 300 ml); 5 vajec, 1 HR polohrubej múky, 1 HR kryštálového cukru, 1 HR kakaového prášku, napr. Nesquik, 3/4 HR oleja, 1 prášok do pečiva; na poliatie: 150 ml uvarenej Nescafé (1 PL Nescafé a 150 ml vriacej vody), 1 KL cukru, 1 pohár džemu – 330 ml (najlepšie kyselkavý, višňový); na polevu: 250 ml šľahačkovej smotany, 200 g horkej čokolády Ako na to: Celé vajcia vyšľaháme. Pridáme cukor a šľaháme, kým nedostaneme peknú, hustú krémovú hmotu. Pridáme olej, prešľaháme. Nakoniec ručne vmiešame preosiatu múku zmiešanú s Nesquikom a kypriacim práškom. Upečieme na plechu vyloženom papierom na pečenie vo vopred vyhriatej rúre pri teplote 180 °C asi 35 minút.

Uvaríme Nescafé. Z upečenej piškóty odstránime papier a vrátime ju späť do plechu. Piškótu

rovnomerne pomocou lyžice polejeme kávou.

Ak sa na vrchnej strane piškóty oddeľuje „koža“, pokojne ju môžeme stiahnuť, lepšie bude držať poleva. Vrch natrieme vrstvou džemu, ktorým netreba šetriť. Šľahačkovú smotanu dáme zohriať do bodu varu, nalámeme do nej čokoládu a miešame, kým sa hmota nespojí. Nalejeme polevu na džem a necháme stuhnúť. Vrch môžeme ozdobiť napr. šľahačkou. 

NOVOROČNÁ VIŠŇOVO-TVAROHOVÁ TORTA Potrebujeme: na korpus – 70 g čokolády (s obsahom kakaa min. 60 %), 70 g masla (nie margarínu), 90 g práškového cukru, 2 vajcia, 40 g polohrubej múky; višňová želatína – 700 ml višňového kompótu (možno použiť aj čerstvé višne, budeme potrebovať 400 g a cukor podľa chuti), 4 KL želatíny v prášku; tvarohová masa: 4 x 250 g mäkkého tvarohu, 150 – 200 g práškového cukru, 1 šľahačková smotana, 2 PL práškového cukru, 4 KL práškovej želatíny, 100 ml vody, 1 KL mandľovej arómy. Okrem toho čokoládové hoblinky na ozdobu. Použijeme tortovú formu s priemerom 24 cm.

Ako na to: Ako prvé si pripravíme tortovú formu a misku. Miska musí byť s menším priemerom ako je forma a nesmie byť vyššia ako je okraj tortovej formy.

Spodok formy vyložíme papierom na pečenie. 4 KL želatíny zalejeme so 100 ml šťavy z kompótu a necháme napučať približne 10 minút. Odkôstkované višne naplníme do pripravenej misky spolu aj so šťavou, aby sme videli, koľko ich potrebujeme (miska je ako odmerka). Tieto višne prelejeme do hrnca a pridáme napučanú želatínu. Za stáleho miešania zahrejeme zmes, kým sa želatína nerozpustí. Nevaríme! Misku umyjeme a vyložíme potravinárskou priesvitnou fóliou. Keď je už višňovo-želatínová zmes ochladená (ale ešte netuhne), vylejeme ju do pripravenej misky s fóliou a dáme do chladničky stuhnúť. Môžeme ju dať asi na hodinku do mrazničky a potom ešte na hodinku do chladničky.

Na prípravu korpusu roztopíme čokoládu nad parou a odložíme bokom. Maslo s cukrom vymiešame dopenista. Po jednom pridáme vajcia a dobre vyšľaháme. Pridáme preosiatu múku, premiešame a nakoniec dáme roztopenú, ochladenú čokoládu.

Prílohu pripravila: Ľubica Sýkorová Fotografie a recepty: internet

38

VIII

Opäť dobre premiešame. Vylejeme do pripravenej tortovej formy. Pečieme v predhriatej rúre na 180 °C asi 20 – 25 minút. Korpus necháme dobre vychladnúť.

Po vychladnutí z neho odstránime papier na pečenie.

Stuhnutú višňovú zmes preklopíme z misky na korpus a odstránime potravinársku fóliu. Okraj tortovej formy pripneme späť na korpus.

Tvarohovo-šľahačkovú zmes si pripravíme takto: 4 KL práškovej želatíny zalejeme 100 ml vody. Za stáleho miešania zahrejeme, pokým sa želatína nerozpustí, ale nevaríme. Tvaroh rozmiešame s práškovým cukrom, pridáme mandľovú arómu. Šľahačkovú smotanu vyšľaháme s 2 PL práškového cukru. Do želatíny dáme 2 PL tvarohovej zmesi, rozmiešame a zmes pridáme do zvyšku tvarohovej zmesi.

Mixérom dobre prešľaháme. Nakoniec vmiešame vyšľahanú šľahačku. Tortovú formu s korpusom, v strede ktorej je stuhnutá višňová zmes, naplníme tvarohovo-šľahačkovou zmesou. Zarovnáme a odložíme do chladničky na pár hodín, najlepšie na celú noc. Pred podávaním vrch ozdobíme čokoládovými hoblinkami. 

K U LT Ú R A ODZNEL FESTIVAL POPULÁRNEJ HUDBY PRE DETI

Letí pieseň, letí 2013 Z námou festivalovou zvučkou Letí pieseň, letí sa v nedeľu 15. decembra 2013 v sieni Domu kultúry 3. októbra v Kovačici roztočil 15. ročník rovnomenného festivalu populárnej hudby pre deti. Je to podujatie, ktoré má za sebou už chvályhodný počet skladieb rozdielnych žánrov vokálno-inštrumentálnej hudby pre najmladších, a tak úspešne spĺňa svoj cieľ –podnecovanie hudobnej tvorby pre deti.

Po uvítacom prejave predsedu Rady Miestneho spoločenstva Kovačica a poslanca Zhromaždenia AP Vojvodiny Martina Zlocha obecenstvu a účastníkom sa prihovorila predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová a festival slávnostne otvorila Iveta Petrovičová z Padiny, ktorá na vlaňajšom festivale Letí pieseň, letí získala prvú cenu odbornej poroty za interpretáciu. Okrem 50-členného detského zboru, ktorý nacvičil učiteľ hudby Pavel Tomáš st.,

va Kardelisa) a Aňa Kardelisová stroje), Ján Petro(pieseň Prvá láska textára a skla- vič (gitara), Ján Stradateľa Miloslava Kardelisa) z Ky- kúšek (basgitara), sáča, Juraj Súdi ml. (pieseň Koncert Karol Bečei (saxov paneláku textára Igora Otčená- fón), Branislav Gaša a skladateľa Juraja Súdiho ml.) gić (trúba), Miša Mia Michaela Papová (pieseň Há- lisavljević (trúba) a danková – text Miliny Florianovej Ján Petráš (kláveskomponovala Leonóra Súdiová) sové nástroje), ktozo Selenče, Teodora Šimonová rý mal zároveň na (pieseň Jarné verše a zlatý dážď – starosti aj úpravu text Eleny Hložanovej skompo- piesní. Keď odznelo novala Teodora Šimonová) a žiač- 16 súťažných pesky 5. ročníka ZŠ 15. októbra (pie- ničiek, členov odseň Šťastné kompostéry – text Pa- bornej poroty Jartrície Kmeťkovej zhudobnili žiaci milu Juricovú-Stu5. ročníka) z Pivnice, Ivan Petrovič pavskú, Marínu Ka(pieseň Braček – text Ladislava Petroviča skomponoval Ján Petrovič) z Padiny, Martin Ján Javorník (pieseň Leto, milé leto – text Mariany Bodyovej skomponovala Milina Sklabinská) z Kulpína, Iveta Kováčová (pieseň Rozprávka textára a skladateľa Samuela Kováča ml.) z Báčskeho Petrovca, Dušana Babincová (pieseň Trinástka – text Anny Kukučkovej skomponoval Jaroslav Chalupa), Laura Bírešová (pieseň Mama – textu Dariny Dudkovej skomponoval Želko Suchá- Andrea Babková z Kovačice: Najlepší prednes piesne podľa ocenenia nek), Gabriela Sveobecenstva tlíková (pieseň Neviem, či je to láska – text Mi- ňovú, Zuzanu Lenhartovú a predlušky Svetlíkovej skompo- sedu Pavla Tomáša ml. čakala nenoval Miroslav Svetlík), Va- ľahká práca. Kým porota hodnolentína Chalupová (Via- tila, analyzovala, diváci v sieni nočná pieseň – text Vesny Domu kultúry na osobitných lístChalupovej skomponovali koch okrúžkovaním volili najlepJán a Želimír Chalupovci), šieho speváka a najkrajšiu skladGabriela Nosáľová (pieseň bu.

Prvú cenu odbornej poroty Chorľavé noty textára a sklaPo prestávke predseda poroty za interpretáciu si vyspievala dateľa Jaroslava Chalupu), Pavel Tomáš ml. zverejnil výsledAlexandra Vašeková z Kovačice (prvá Andrea Babková (pieseň ky hodnotenia. Cenu za text Jarsprava) a prvú cenu odbornej poroty Maskenbal textára Jána Šof- né verše a zlatý dážď získala texza skladbu autorke Miline Sklabinskej ranka a skladateľov Ada- tárka Elena Hložanová, tretiu cenu z Nového Sadu vyspieval Martin Ján ma Torňoša a Jána Šofran- za skladbu Chorľavé noty získal JaJavorník z Kulpína ka) a Alexandra Vašeková roslav Chalupa a tretiu cenu za inna javisku sa vystriedalo 16 mla- (pieseň Maškrty pre sovu textárky terpretáciu udelili Dušane Babindučkých sólistov z celej Vojvodi- Viery Torňošovej a skladateľa Žel- covej. Druhú cenu za skladbu ny, ktorí predniesli po jednu dets- ka Sucháneka) z Kovačice.

Maskenbal získali skladatelia Ján kú skladbu. Na festivale vystúpiVšetkých spevákov na festivale Šofranko a Adam Torňoš, kým li: Silvia Grňová (pieseň Narode- sprevádzal sedemčlenný orches- druhú cenu za interpretáciu zíniny textára a skladateľa Milosla- ter v zložení: Ján Litavský (bicie ná- skala Iveta Kováčová. Prvú cenu za

21 – 28. 12. 2013

51 – 52 /4574 – 4575/

HLAS ĽUDU

Na úvod festivalu prihovorili sa hostia: Anna Tomanová-Makanová, Martin Zloch a Iveta Petrovičová

interpretáciu si vyspievala Alexandra Vašeková a prvú cenu za skladbu Leto, milé leto získala Milina Sklabinská. Podľa rozhodnutia obecenstva cenu za najlepšiu skladbu získali Ján a Želimír Chalupovci, ktorí zhudobnili text Vianočná pieseň, a Andrea Babková získala sympatie obecenstva za prednes piesne Maskenbal. Podľa zhodnotenia P. Tomáša „tohtoročný festival bol trochu lepší ako ten v uplynulom roku, kým kvalita spevákov a skladieb bola na podobnej úrovni“.

Organizátormi festivalu, ktorý sa stal oficiálnym podujatím s osobitným významom pre Slovákov vo Vojvodine, sú Dom kultúry 3. októbra, ZŠ Mladých pokolení a Združenie hudobných umelcov Rosička. Festival podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, NRSNM, Ministerstvo kultúry, informovania a informačnej spoločnosti, Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá, Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Obec Kovačica, Miestne spoločenstvo Kovačica, Galéria insitného umenia a insitní maliari Ján Žolnaj, Zuzana Vereská a Pavel Cicka. Festival úspešne moderovali Anna Funtíková a Ján Žolnaj.

A. Chalupová

39

K U LT Ú R A KULTÚRA V ROČNEJ SÚVAHE

K novinkám s ostychom

Ak sa naša prehliadka nevráti do štandardného zimno-jarného termínu (čo navrhla aj odborná porota), keď prebiehajú aj ostatné scénické sústredenia, teda ak do konca júna nebudeme mať ďalšiu prehliadku domácej ochotníckej divadelnej produkcie, aj v roku 2014 pôjde na Scénickú žatvu súbor pazovského predstavenia Babylon?

V roku za nami si Stará Pazova radom primeraných podujatí pripomenula 110. výročie prvého slovenského divadelného predstavenia a nové inscenácie i ďalších súborov sa dostali aj do repertoáru 19. festivalu Divadel-

dňoch divadelných, ktoré priniesli 8 hosťujúcich profesionálnych predstavení, bola aj nová premiéra Slovenského vojvodinského divadla Opona nahor! v réžii Dušana Bajina.

obvyklých, ale i v nových ter- že 49. ročník bude znovu v januári. mínoch na pravidelných kul- Tak ako to s menšími odchýlkami túrnych sústredeniach vojvodinskí prebieha už takmer pol storočia. ŽATVA VÝTVARNÍKOV A Slováci aj v roku 2013 spievali, tanPIVNICKÝCH FOLKLORISTOV covali, hrali divadlá, ale aj deba- K VAVRÍNU PRIBUDOL Na svoje si prišli aj tvorcovia a tovali o literatúre, nových kni- VAVRÍNIK milovníci výtvarného umenia. hách, hudbe, výtvarníctve, jazyku.

Ani Prehliadka slovenskej Spomeňme výstavy akademicAj tentoraz bolo muziky toľko, ochotníckej divadelnej tvorby Dikých výtvarníkov Rastislava Škuľkoľko bolo peňazí. Žiaľ, neraz iba vadelný vavrín v roku za nami ca v Petrovci a Novom Sade, Miry sľúbených, nie aj načas vyplate- neprebiehala v štandardnom jarBrtkovej v priestoroch Nadácie ných. Preto si priami organizáto- nom termíne, ale tiež v októbri.

Brtka / Kresoja v Petrovaradíne, ri „pospevovali“ – na takú smut- Síce v marci boli podpísané zmluPavla Čániho v Martine na Slonejšiu nôtu – aj dlho potom, čo vy- vy o organizácii tohto podujatia a vensku, Márie Gaškovej v ÚKVS a prevadili posledných hostí, účastv Kysáči, Michala Ďurovku níkov, technikov... v Petrovci a 7. decembra Ešte v roku 2012 nadobúdali bolo i pravidelné 12. biekontúry nové organizačno-realinále slovenských výtvarzačné plány v príprave tradičníkov v Srbsku v Galérii ných kultúrnych podujatí, a to „v Zuzky Medveďovej v Báčprvom chode“ tých siedmich, ktoskom Petrovci s výtvarré NRSNM zaradila do zoznamu níckym snemovaním. Na podujatí s osobitným významom tejto svojráznej výtvarpre slovenskú menšinu v Srbsku. níckej žatve sa predstaAni rok 2013 nám ešte neponúkol vuje svojou tvorbou 24 kompletný prehľad skúseností, umelcov, ktorých práce lebo všetkých sedem celomenšisi záujemcovia môžu ponových festivalov, ktorým NRSNM zrieť do konca roku. Ani má byť jedným zo zakladateľov, tohto roku nevystala – ešte nepodpísalo zmluvy o vzátentoraz už 20. – tradičná jomných právach a povinnosvýstava Hložianska paleta tiach, a len niektoré si vyskúšali ten s prácami rekordného nový model. A po prvom vyno- Stretnutie v pivnickom poli zostalo v Pivnici, ale termín je stále otázny počtu hložianskych vývenom ročníku ešte nemožno ani tvarníkov – až 28. A na veľmi zvažovať. Iba ak kvitovať, čo Prehliadky detskej divadelnej tvor- ných inscenácií dolnozemských prezentácie svojej tvorby celý rok bolo ako doteraz, čo bolo inak, čo by 3 x Ď v Starej Pazove (ako autorov (DIDA) v Pivnici (Cenu sa tešili aj insitní maliari, tiež člelepšie, čo mohlo byť lepšie; na ilu- svojrázny revolt na toto rozhod- za nový inscenovaný text a Cenu novia viacerých združení výtvarstráciu Stretnutie v pivnickom nutie vznikol nesúťažný Divadel- za najúspešnejšie predstavenie ných umelcov v našich osadách a poli, ktoré práve z finančných dô- ný vavrínik počas Dňa Petrovca), získala inscenácia Život je čudo au- Galéria Strediska pre kultúru v vodov znovu odcválalo z obvy- avšak pre augustovú Scénickú torky Eleny Hložanovej), 11. Di- Starej Pazove oslávila 10. výročie klého januárového termínu. Jeho žatvu v Martine sme nemali ako vadelných dní Michala Benku- úspešnej činnosti.

48. ročník bol tohto roku párkrát obvykle na tradičnej prehliadke Uču v Laliti, Divadelných dní ToAj v súlade s novou organizačodročený, v júni boli v Báčskej Pa- určeného predstaviteľa. Keďže máša Hriešika Máška v Kovačici, no-realizačnou schémou 43. Follanke podpísané spomenuté naše súbory zjari súťažili osto- 10. Festivalu Zuzany Kardeliso- klórny festival Tancuj, tancuj... zmluvy o spoluzakladaní a o rea- šesť na pravidelných regionál- vej v Kysáči, 20. Memoriálu Jura- prebiehal 1. júna v „rodisku“ – v lizácii festivalu, konečne bol uspo- nych súťažiach, a autorský projekt ja Ondríka v Starej Pazove, do Hložanoch a sošku NRSNM, ktorá riadaný koncom októbra. Ročník Miroslava Kožíka Babylon v podaní programu 52. SNS v Petrovci. sa udeľuje víťazom, získali členopredsa kvalitný, aj keď spievalo len SKUS hrdinu J. Čmelíka a SD VHV Vznik nových detských predsta- via mladšej tanečnej skupiny FS V 17 spevákov z 11 prostredí (bývalo Stará Pazova žal úspech za úspe- vení podporuje seminár Verbálna pivnickom poli SKUS Pivnica. Pivaj viac ako 30 účastníkov), termín chom, celkom zaslúžene repre- komunikácia s prvkami dramatic- ničania, ale tentoraz členovia neprimeraný (jesenné poľné prá- zentoval tohto roku ochotnícku kej výchovy v organizácii NRSNM mladšej tanečnej skupiny DFS ce boli v plnom prúde), recepcia tvorbu vojvodinských Slovákov na a Divadelnej skupiny Štúdio, kto- Ratolesť, zvíťazili i na 20. Detu predsedu Obce Báčska Palanka Slovensku. Spomeňme, že na po- rý mal v tomto roku tak jarnú, ako skom folklórnom festivale Zlatá bola bez predsedu obce (!), nevi- krajinskej prehliadke toto pred- i jesennú časť. Pekné výsledky brána v Kysáči, ktorý kulminoval deli sme ani celú (5-člennú) novú stavenie získalo druhú cenu, zví- dramatickej výchovy v školách nedeľným galakoncertom 23. organizačno-správnu radu, cítili ťazilo na festivale ochotníckych di- evidovali sme i na júnovej 20. júna. sme však v hľadisku neistotu, ne- vadiel Srbska v Kule, koncom júla detskej divadelnej prehliadke 3 x dôveru, akoby smútok za niečím, i na Festivale festivalov divadel- Ď v Starej Pazove – 13 súťažných LITERATÚRA NA CESTE čo „bolo doteraz naše, pivnické“. ných ochotníkov v Trebinji a do- predstavení. Najpresvedčivejšia DO SVETA Nečudo, že verní diváci dlhým konca i na októbrovom 44. Diva- bola aradáčska Popoluška. A na V oblasti literatúry a vydavapotleskom pozdravili verejný sľub, delnom vavríne v Starej Pazove. štvordňových 18. Petrovských teľstva máme za sebou skutoč-

V

40

21 – 28. 12. 2013

51 – 52 /4574 – 4575/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A ne bohatý rok. Napríklad v Spolku vojvodinských spisovateľov 3. marca udelili Zlatkovi Benkovi Cenu Paľa Bohuša a medzi nových členov prijali i troch slovenských spisovateľov: Katarínu Hricovú, Vladimíra Valentíka a Adama Svetlíka. V rámci 47. ročníka Slovesnej jari, kde jeden deň bol venovaný práve našej literatúre, výtvarnému umeniu a slovenskej dolnozemskej kultúre vôbec, priamymi účastníkmi boli i spisovatelia Viera Benková, Miroslav Demák, Martin Prebudila a Vladimír Valentík. Keď ide o prienik našej literatúry do sveta, v Belehrade bola podpísaná zmluva o spolupráci medzi Združením spisovateľov Srbska a Spolkom slovenských spisovateľov a na dôvažok v Novom Sade predseda SSS Miroslav Bielik odovzdal preukazy Spolku slovenských spisovateľov piatim kolegom zo Srbska – Ladislavovi Čánimu, Kataríne Hricovej, Martinovi Prebudilovi, Adamovi Svetlíkovi a Vladimírovi Valentíkovi. A naša literatúra zaslúžene trónila aj 1. júna v Petrovci na 57. literárnom snemovaní. Kvitujeme i účasť spisovateľov zo zahraničia, účastníci si pripomenuli jubileá Samuela Boldockého a Jána Čajaka a

Cenu Nového života za rok 2012 dostala Viera Benková. Literárny, ale aj výtvarný dorast mal zraz 21. júna v Kovačici na 42. Stretnutí pod lipami. Ocenenie za poéziu tentoraz získala Svetlana Gašková z Kysáča, Cenu Rozletov za ilustrácie udelili Vladimírovi Mikušovi z Kovačice, kým hosťom ústredného programu na stretnutí bol spisovateľ, publicista a pedagóg zo Slovenska Martin Kasarda. Literárne večierky aj v roku za nami boli usporiadané k výročiam, životným jubileám popredných kultúrnych a literárnych pracovníkov, na prezentovanie nových vydaných nielen v Slovenskom vydavateľskom centre, ale aj v NVU Hlas ľudu a MSS, respektíve ako spoluvydania s ÚKVS, prípadne združeniami občanov v našich osadách.

ZOBUDÍ SA FESTIVAL LYRICKÝCH PIESNÍ?

Milovníci vážnej hudby a podporovatelia mladých hudobných talentov prišli na svoje 21. júna v Petrovci na 17. ročníku Festivalu vážnej hudby Jarné nôty a aj Festival slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč si zachoval svoj obvyklý termín a miesto: 13 nových skladieb priniesol jeho 33.

TVORIVÝ PODVEČER NA FILOLOGICKEJ FAKULTE BELEHRADSKEJ UNIVERZITY

Keď poézia rozpráva ra slov ako náznak vstupu do nových tajomných komnát spisovateľskej galaxie: Litera tour, projekt symbolizujúci literárne túry či túry do slovenskej literatúry. Prečo nie. Približne dvadsiatim študentom slavistiky, slovenčiny alebo aj češtiny, umožnil stretnúť sa v stredu 11. decembra tvárou v tvár s veľkou osobnosťou slovenskej literatúry – básnikom, esejistom, textárom Ivanom Štrpkom, tiež vydavateľom Kolomanom Kertészom Bagalom. Ďakujúc hosťom a rieke ich slov, taktiež prof. Dr. Marte Součkovej, ktorá stretnutie moderovala, mali sa čo dozvedieť: o písaní a pere ako osude v časoch totalitných a demokratických, o tom,

H

21 – 28. 12. 2013

kto sú osamelí bežci, o prekážkach životných a iných, o literárnych prúdoch a občasných treniciach

resp. v organizácii Kulpínčanov v Štúdiu M Rádia Nový Sad. Podarí sa ho znovu zobudiť? O repertoár by iste nebola núdza, lebo naši textári a skladatelia stále majú v zálohe aj nové zábavné skladby s ponáškou na ľudové piesne. Len tých peniažkov keby bolo...

Ochota by sa iste našla.

Vďaka výročiam 100 rokov SKUS Jednota v Šíde a 240 rokov príchodu Slovákov do Kysáča sa v týchto dvoch osadách v roku 2013 poriadne zvlnila kulV každom nepárnom roku, teda aj v roku túrna hladina. A 2013, bienále slovenských výtvarníkov otvorením viacerých v Srbsku (foto: J. Čiep) tém vhodných na ročník 20. októbra v Selenči. výskum zarezonovala aj 9. konNové detské skladby mali verej- ferencia muzikológov a hudobnú prezentáciu a hodnotenie v ných odborníkov, usporiadaná Kovačici 15. decembra na 15. koncom novembra v Ústave pre detskom festivale populárnej kultúru vojvodinských Slovákov. hudby Letí pieseň, letí. Žiaľ, ani Čím zarezonuje v nás kultúrny tohto roku neodznel Festival no- rok 2014? vých slovenských lyrických piesní, ktorý sa zabýval v Kulpíne, Anna Francistyová

na tomto nebi, o tvorivej samote a jazvách, o neskutočných prepojeniach snov a reality, alebo aj o tom, prečo Štrpkov vesmírny brat bol len a len spevák Dežo Ursíny... Vydavateľ nekomerčnej, čítať kvalitnej literatúry, Koloman Bagala ozrejmil, čo to prináša a znamená, no nevynáša v pome-

Ivan Štrpka, Marta Součková a Koloman Kertész Bagala

51 – 52 /4574 – 4575/

HLAS ĽUDU

roch trhových a neúprosných: zriedkavé rozlety a omnoho častejšie finančné pády, no aj vervu pokračovať, napriek riadne hrubej mozoli spôsobenej apretorskou ceruzou v ruke.

Katedra slavistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Belehrade v spolupráci s lektorátmi slovenského jazyka a kultúry v Belehrade a v Novom Sade azda nemohla svojim študentom dožičiť krajší predvianočný dar ako toto stretnutie. Aj jeho úradnú časť, aj tú druhú, keď voľne prúdili rozhovory pri nových slovenských tituloch.

Počuť, dozvedieť sa, učiť sa. Treba to skutočne osobne zažiť, zvlášť keď sú za podvečernou knižničnou katedrou osobnosti, úprimne a celým srdcom rozdávajúce slovenské slovo v jeho neskutočných podobách a obdobách a plnej kráse.

O. Filip

41

K U LT Ú R A PRI ŠÁLKE ROZHOVORU S KATARÍNOU MELEGOVOU-MELICHOVOU

Slovákov zaujíma obsah, nie len atraktívny obal aša kultúrna a spoločenská verejnosť ju dobre pozná. Petrovčanku Katarínu MelegovúMelichovú, rozhľadenú a smelú novinárku, už druhý mandát predsedníčku MOMS Petrovec a Matice slovenskej v Srbsku, skvelú herečku, recitátorku, účastníčku početných umeleckých programov, kultúrnu pracovníčku s neoblomnou dôslednosťou a presnosťou v organizovaní zvlášť literárnych, ale i hudobných večierkov, neúprosnú členku porôt či organizačných výborov na súťažiach, festivaloch, Slávnostiach...

V jej presvedčivom a premyslenom vystupovaní predovšetkým v ochrane a zveľaďovaní tradícií a práv vojvodinských Slovákov sme v poslednom období ani nepostrehli nejakú zmenu a predsa, predstavte si, Katarína je už penzistka. Povedali sme si a povedali sme to aj jej: – Taká mladá a už na dôchodku?

– Prakticky som už rok penzistka, – s úsmevom odpovedá Katarína na našu lichotivú otázku. – Nebolo ľahko sa na to odhodlať, niektorí kamaráti mi aj hovorili: „Veď ty ešte vládzeš robiť!“ Nejde o to, že by som robiť nevládala alebo nechcela, ale u nás sa zákony o odchode do penzie často menia a keďže som splnila obidve podmienky – dokonca som si odpracovala aj niekoľko rokov viac, ako je tých určených 35 – tak som sa rozhodla odísť. To však neznamená, že som sa vzdala roboty. Nakoniec to hádam vidno aj z Hlasu ľudu, lebo Hlas ľudu mi je najväčšou srdcovou záležitosťou, hoci som v Petrovskom rozhlase robila viac ako v tejto redakcii. Stále si totiž myslím, že najväčšiu váhu má to, čo po nás zostane napísané, čo je akousi trvácou hodnotou, hoci sú dnes čoraz vplyvnejšie elektronické médiá.

– Stále ste takmer v tom istom kolobehu povinností, ale je to už predsa trochu inak, nie?

– Byť na dôchodku je predsa zmena, aj keď som sa nevzdala ani matičnej práce. Dokonca tento druhý mandát na poste matičnej predsedníčky môžem pracovať

N

42

ešte viac ako dovtedy. Teraz si vlastne ani neviem predstaviť, ako som to doteraz zvládla: robiť takú dynamickú robotu, ako je novinárstvo, a pritom byť v čele takej inštitúcie, akou je Matica slovenská v Srbsku. Pretože aj jedno, aj druhé si vyžaduje veľmi veľa času, no ale teraz sa môžem tej matičnej robote venovať v pokojnejšej atmosfére.

– Bolo tej matičnej práce tohto roku dosť?

– Bolo jej strašne veľa: mali sme schválených mnoho projektov, čo si vyžadovalo veľkú angažovanosť. Keď ide o koniec roka, teda december, tu sme mali napríklad najlepších odmenených recitátorov a divadelníkov na Mikulášskych a Vianočných trhoch na Slovensku. Bolo to po druhýkrát, čo sme im umožnili taký zájazd, a teší ma, že sa nám to podarilo im vybaviť. Sama som recitátorkou a herečkou a uvedomujem si, že recitátorstvo bolo vždy v ústraní. Pritom sú nám recitátori potrební pri každom programe, či už ako moderátori, či ako recitátori. Nikdy sa im však nevenovala taká pozornosť, aká by sa mala. Veľmi je dôležité, aby sa mladí ľudia naučili rozprávať a vyjadriť svoje myšlienky tak, ako sa patrí, ale na druhej strane si myslím, že im tá próza a poézia dáva aj niečo viac, lebo ich obohacuje. Zistia to neskoršie v živote, keď sa im to začne vracať.

Krásne slovo nás učí mať vzťah k prírode, k rodine, mať vzťah vôbec

ku krásnu, vypestovať si estetický postoj k okoliu.

– Kvitujeme aj dosť bohatú vydavateľskú matičnú činnosť, bude aj niečo nové ako darček pod vianočný stromček?

– Áno, práve ukončujeme technickú prípravu knihy Viery Benkovej Perličky minulosti, v týchto dňoch vyšla kniha Jána Kišgeciho o Vladimírovi Urbančekovi, do konca roka má vyjsť kniha o našej dramatickej tvorbe od začiatku po rok 1918. No a po regionálnych stretnutiach je tu aj záverečný okrúhly stôl o zachovaní slovenskosti, práve tu v matičnom dome, z čoho chceme tiež publikovať brožúru.

– Poďme do divadla. Toho dnešného, ktoré sledujete nielen okom diváčky, ale aj divadelníčky, matičiarky.

– Pre každé divadelné predstavenie, ktoré môžem sledovať, snažím sa nájsť si čas tak, aby som si ho na pokoji vychutnala. A je mi ľúto, že naše profesionálne divadlo nespĺňa – neviem či aj širšie – ale nespĺňa moju predstavu o tom, na akej úrovni by to malo byť.

Lebo si myslím, že ak voľakedy tri scény Divadla VHV dosahovali na juhoslovanských festivaloch vynikajúce úspechy a ceny, a boli to predsa len ochotnícke scény vo funkcii profesionálneho divadla, výsledky terajšej profesionálnej inštitúcie nie sú také, aké by mali byť. Čo sa konkrétne Petrovca týka, strašne mi je ľúto, že ani na divadelných premiérach nie je plná sieň. Akoby sme sa aj my tu v Petrovci odnaučili chodiť do divadla. Príčina niekde musí byť a na divadelníkoch je, a predovšetkým na tejto profesionálnej inštitúcii, aby hľadali či hľadala príčiny takejto situácie. Pretože Petrovec 21 – 28. 12. 2013

si vždy vedel vážiť dobré divadelné predstavenie, diváci húfne chodili aj na predstavenia počas prehliadky a dnes ak by na piatich – šiestich predstaveniach diváci spolu ako-tak zaplnili divadelnú sálu, tak nevidím ani dôvod, aby sme evidovali ešte jeden ročník divadelného festivalu... Divadelné predstavenie je tu kvôli divákom, nie kvôli ešte jednej čiarke, či plusu v našej evidencii. Lebo ja divadlo vnímam ako ešte jeden fenomén vojvodinských Slovákov.

Onedlho budeme mať 150 rokov od prvého divadelného predstavenia v Petrovci – neviem, či si to nadostač uvedomujeme – a toto jubileum by sme mali dočkať tak, ako sa patrí: s publikom v sieni a s divadelnými predstaveniami, na ktoré by sme mali byť hrdí.

– Ani na ochotníckej úrovni veru nemáme hviezdne obdobie v porovnaní s niekdajšími bohatými divadelnými ročníkmi.

– V tejto oblasti by som postrehla dve veci: keď ide o divadelníctvo vôbec, uvedomujem si, že máme rad osobností, ktoré poznačili vývin nášho divadla aj v posledných desaťročiach, a tak sa mi zdá, akoby sme na nich zabúdali.

A po druhé, áno, tých nových predstavení je oveľa menej, ako sme ich mávali skôr. Verím, že toto, čo sa začalo po základných školách, prinesie nejaké plody, že sa aspoň u niektorých ten štep „chytí“ a že znovu budeme mať skutočné slovenské divadelné hnutie vo Vojvodine. Pretože vojvodinskí Slováci boli známi po vynikajúcich predstaveniach aj v tom veľkom 24-miliónovom štáte.

Toto, čo sa deje v posledných rokoch, je smutnou záležitosťou. Ja to spájam aj s tým, že mladí ľudia čím ďalej, tým menej dbajú na to, aby svoju materinskú reč ovládali dobre. A divadlo je v prvom rade o reči. Je aj o talente, ale je aj o reči. Preto veľký význam dávam odchodu našich odmenených mladých recitátorov a hercov na Mikulášske trhy na Slovensko.

Ide o tú slovenskú reč. A ešte niečo: vždy som hovorila, že základ je v rodine. Ako si to dieťa od mala vychovávame, taký vzťah k jazyku

51 – 52 /4574 – 4575/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A bude mať. Nemôžeme od stredoškoláka očakávať, že bude hovoriť pekne po slovensky, ak sme tomu od malička nepridávali význam, ak sme nedbali na to, aby, keď bol malý, počúval rozprávky, aby potom čítal knihy. Pretože iba čítaním aj dnes, aj v elektronickej dobe si môžeme zveľaďovať jazyk.

– Čo si myslíte o tohtoročnom rozhodnutí, aby sa Prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín usporadúvala stále v Starej Pazove?

– Čo sa týka Divadelného vavrínu, a nielen tejto prehliadky, myslím si, že treba jednotlivé podujatia nechávať tam, kde vznikli. Vyzerá, že dobre urobili Pivničania, keď si svoj festival pomenovali Stretnutie v pivnickom poli – potom nikomu ani nenapadne, že by ho mohol presťahovať niekam inam. Tým by sme sa mali riadiť, aj keď ide o podujatia, ktoré vznikajú v súčasnosti. A tak, ako sú prirodzeným stanovišťom Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj...

Hložany, rovnako tak Slávnosti patria do Petrovca, kovačická insita do Kovačice, prípadne do Padiny. Slovom nechajme ich tam, kde sa o ne vedia postarať, kde ich vedia dobre zorganizovať a kde aj občania majú k nim vypestovaný vzťah, lebo sú už roky ich súčasťou.

Tým skôr, že to tak beží už desaťročia, dokonca už viac ako 40 rokov, že už na začiatku tí ľudia vedeli dať formu svojej myšlienke...

Tak je to aj s Divadelným vavrínom. Ako som počula, aj tohtoročná návštevnosť predstavení na prehliadke v Starej Pazove bola mizerná. To nie je dobre. A nedá sa napríklad poprieť, že prvé divadelné predstavenie bolo v Petrovci. Čo sme tým rozhodnutím, že stálym miestom Divadelného vavrínu bude odteraz Stará Pazova, chceli dosiahnuť? Neviem, čomu to smeruje, čo tým chceme podnietiť? A pritom sme napríklad u niektorých divadelníkov„dosiahli“ revoltu... To nie je dobre.

– Ako predsedníčka Asociácie lokálnych médií a dlhoročná novinárka a redaktorka Petrovského rozhlasu iste nemôžete premlčať neistú budúcnosť týchto inštitúcií.

– Keď ide o lokálne médiá, tým zase visí ako Damoklov meč nad 21 – 28. 12. 2013

hlavou nový zákon, ktorý predví- funkcie v Matici, pretože nie som provokatívnejší. Aj pochváliť, keď da znovu privatizáciu lokálnych zvyknutá robiť veci polovičato. A je niečo chvályhodné, ale netreba médií. Myslím si, že je to aj zlý ná- tak by malo byť a nielen v Matici, sa báť, keď sa o niečom treba vrh, aj zlé riešenie, lebo neviem ale aj inde: keď sa človek prijme zmieniť i kriticky, lebo vieme, že žiadne lokálne médium, ktoré by nejakej funkcie alebo nejakej ro- okolo nás nie je ružová záhrada, že po privatizácii – tej, ktorej sme sa boty, bez ohľadu na to, že nie je je tam javov a skutkov, o ktorých my vyhli – fungovalo dobre, kde pracovnou zmluvou viazaný, má ju by sa bolo treba zmieniť a verejne by netrpel program. Nový majiteľ, robiť tak, ako sa patrí. Vyžaduje si prehovoriť. Potom by sme boli keď ním nie je lokálna samosprá- to aj doba, aj česť každého z nás. všetci spolu lepší. va, hľadí len na to, aby médium Mne moja česť nedovolí prijaté A ešte niečo by som chcela popracovalo so ziskom, a aká bude úlohy len tak odflákať, a preto aj vedať. Ešte nikdy som o tom neprogramová náplň a aké bude s pochopením mojej rodiny dá- hovorila, teraz prvý raz: nehodkádrové obsadenie, na tom mu už vam stále svoj maximum do ma- notila som veľmi pozitívne preneveľmi záleží. Keď ide o médiá v tičnej roboty. chod na takýto formát Hlasu ľudu, rečiach národností, tu je situácia – Zastavme sa na záver ešte aký teraz je. Myslím si, že noviny ešte zložitejšia, lebo, ako všetci vie- raz pri Hlase ľudu. Strávili ste tu majú vyzerať ako noviny. Hlas me, všetky národnosti sú nám prvých 17 rokov novinárskej ľudu nikdy nebol časopisom, ani roztrúsené po Vojvodine, a tak je kariéry, boli ste aj šéfredaktor- nemôže byť, pretože je týždenníto aj v celom Srbsku. Nemáme kou Vzletu, stále sa zaujímate o kom, a my denník nemáme. Keby teda žiadne prostredie, ktoré by osud našich novín, ochotne do sme ho mali, tak by som takýto čabolo čisto rumunské, slovenské a nich prispievate, vítaná ste na sopisecký formát hádam ľahšie tak ďalej, teda to silné zázemie po- návšteve v hlasľudovskom ko- akceptovala. My sme však noviny slucháčske či divácke nie je také, lektíve. Sledujete možno aj naše a mali sme zostať pri tom tradičže by to mohlo ekonomicky na online vydanie? nom formáte. Aj z ekonomických pleciach vyniesť, ako je to na– Na internet mám málo času a dôvodov by to bolo lepšie, prepríklad v Kovačici, kde je program som tam skutočne len toľko, koľ- tože na takom formáte sa vmestí aj v rumunčine, aj v maďarčine, v srbčine a v slovenčine. Ako sa to rieši, či v republikovom parlamente budú počúvať aj tých, čo prichádzajú z praxe – lebo aj pri schvaľovaní iných zákonov nie celkom mali sluch pre ľudí z praxe – veru sa obávam.

A ešte aký to bude mať dopad, to by som naozaj nechcela predvídať, lebo viem, že s tým budú veľké problémy. Lokálne médiá ani teraz nie sú v závideniahodnej situácii, ani finančne, ani kádrovo, a bojím sa, že budú aj v oveľa horšej.

Odborná porota Rozhlasovej súťaže mladých recitátorov: – Poďme na krajšie Katarína Melegová-Melichová (sprava), Ján Širka a Jana Lačoková témy, poďme na chvíľu do Melichovcov. Zbadala vaša ko si to vyžaduje tá-ktorá téma, oveľa viac textu, ani všetky strany rodina, že ste na dôchodku? ktorej sa práve venujem. Noviny by nemuseli byť farebné, prípad– Toto je jedna z tých vtipnejších však pravidelne sledujem a veľmi ne iba prvá strana. Teraz si už čiotázok... Tento rok, môj prvý rok na oceňujem, že sa to vracia k tomu, tatelia zvykli na Hlas ľudu s takýdôchodku, keď ide o angažova- akú ja mám predstavu o novi- mi parádnymi fotografiami vo farnosť bol taký, že ani jeden týždeň nách. Bolo totiž aj obdobie, keď be a na takom formáte. Pekne to v kuse som nemala bez povin- sme trošku vyzerali ako leporelo: vyzerá, ale ja sa stále vraciam k ností, takže rodina veru neveľmi samá fotografia, kúštik textu – tomu, čo je na tých stranách, a to vie, že som v penzii. Ale musím po- len pár viet o tom, že niečo bolo. je pre mňa podstatnejšie ako to, vedať, že aj doteraz som mala ich Myslím si, že týždenník je na to, ako to atraktívne vyzerá. Myslím si, pochopenie za moju angažova- aby mal aj prehĺbenejšie príspev- že ľudia málo kupujú – a pre Slonosť: moje deti s tým rástli, že ky, aby sa tej-ktorej téme venoval vákov to zvlášť platí – podľa toho, mama nebýva doma ani cez ví- trochu dôkladnejšie, pretože život ako sa im páči zovňajšok a viac kukend, ani večer, lebo pri novinár- nám prináša veľa aj príjemných, pujú kvôli tomu, čo môžu tam skej robote je to bežný jav. A už ale ešte viac tých menej pekných nájsť, čo očakávajú a čo vedia, že som povedala, že som veľmi zva- tém, ktoré sa pritom týkajú kaž- tam nájdu. Aj tlač.

Anna Francistyová žovala, či sa prijmem vedúcej dého človeka. Mohli by sme byť aj

51 – 52 /4574 – 4575/

HLAS ĽUDU

43

k U lT Ú R A skvElý dARčEk k vIANoCIAm

Petrovec štetcom Vladimíra Urbančeka Z

ačiatkom decembra svetlo sveta uzrela ďalšia krásna fotografická monografia. Ide o publikáciu Petrovec Vladimíra Urbančeka, ktorú spracoval dr. Ján kišgeci. Po autorovi a jeho najbližších sme mali možnosť nahliadnuť do nej medzi prvými.

Petrovský maliar a galerista v. Urbanček (1941) po ukončení učňovskej školy odišiel z rodnej dediny za lepším životom. Ten po kratšej zastávke v Nemecku a v kanade našiel v ďalekej Amerike. dlhé roky žil a úspešne podnikal v zámorí, neskoršie sa nakrátko vrátil domov, ale opäť odišiel do UsA. v poslednom desaťročí sa znova vrátil žiť, ale aj tvoriť do rodiska. Urbanček v Amerike okrem dennej práce absolvoval aj umelecké školy, a tým len zošľachtil svoj talent, ktorý mu nezištne pomáhala objavovať manželka Ann. svoje práce tento maliar často prezentoval aj verejnosti, a naposledy každé 2 – 3 roky sme i my v srbsku v rámci samostatných výstav mali možnosť pozrieť si jeho nové obrazy. Tie predstavoval buď počas dňa Petrovca alebo slovenských národných slávností. medzičasom Urbanček časť svojho príbytku v úplnosti upravil v

tradičnom štýle a v ňom zariadil aj peknú galériu, kde si každý záujemca môže pozrieť z tohto bohatstva namaľovaných obrazov. Ne-

rád ich predáva, lebo celé svoje dielo sa odhodlal venovať rodisku. maliar svetobežník fotorealistického ducha, ako ho nazývajú, si aj za oceánmi a v šírom svete na svoje rodisko spomínal prostredníctvom obrazov. Na nich znázorňoval udalosti, na ktoré sa pamätal ešte z čias bosonohého detstva. Aj po návrate do rodiska v tom svojom zámere pokračoval a vytrval v snahe zachytiť, okrem chvíľ slávnostných, predovšetkým tradičné práce v domácnosti, v izbe, na dvore alebo v poli,

tiež ľudí v domácom obleku alebo v kroji. Tieto obrazy v najširšom zmysle slova reprezentujú Petrovec a život Petrovčanov, ktorý v súčasnosti už pozmenila doba.

Po zatiaľ poslednej samostatnej výstave v. Urbančeka maliarov vrstovník a kamarát dr. J. kišgeci sa podujal prichystať do tlače aj monografiu o tomto jedinečnom maliarovi. A podarilo sa mu to. Teraz knihu máme aj v rukách. v príhovore tejto najnovšej publikácie sa kišgeci čitateľom prihovára slovami:„Aby sme ľahšie pochopili seba, svoju vnútornú, duchovnú štruktúru, potrebujeme hádam zmeniť ustálené tvary svojho každodenného životného rytmu a ušliapaných chodníčkov všednosti. Potrebujeme odísť niekam svetom a na svoj kraj sa pozerať, chápať a dožívať ho zo vzdialenosti. Vtedy je celkom iný, milší a srdcu bližší. Tak svoj kraj dožíva V. Urbanček, ktorému maliarstvo nie je každodenným zamestnaním, ale koníčkom – vnútornou, duchovnou, kreatívnou potrebou a rodisko prvou inšpiráciou.“ kniha na kriedovom papieri veľkosti 21 x 23 cm, ktorú predstavu-

jeme, je v úplnosti kolorovaná a obsahuje 160 strán. vydala ju matica slovenská v srbsku, za ktorú sa podpisuje katarína melegová-melichová, v roku 2013 ako 4. zväzok edície matičné portréty a vytlačila tlačiareň Alfa-Graf Ns v náklade 750 výtlačkov. v nej je reprodukovaných 128 Urbančekových obrazov tematicky zoskupených a zoradených od krajiniek, chotára, dediny, verejného života a práce v domácnosti a remeselníkov až po krojované osoby a portréty. sú tu i fotografie z autorovho súkromného života vo svete a doma. obrazové jadro knihy dotvárajú texty J. kišgeciho, publicistické portréty z pera Jarmily Pálenkášovej a Annamárie BoldockejGrbićovej, ako i posudky vladimíra valentíka, J. kišgeciho, savu a Biljany stepanovcov a samuela Boldockého z vernisáže Urbančekových výstav prezentovaných po slovensky a srbsky, ako i Alana Carda a samotného autora vytlačené po anglicky. Tento skvost našej knižnej produkcie, ktorý graficky upravila olja Tordayová, je vhodný nielen na police knižníc, ale aj ako darček na každú príležitosť. Aj pod stromček k vianociam.

J. Čiep

RECENZIA

Už 20 rokov rozhlasových Pohľadov k výšinám N

amiesto štyroch sviec, ktoré krášlia adventný veniec, náboženská relácia Pohľady k výšinám slovenskej redakcie Rádia Nový sad sa hrdí dvadsiatimi. v prvú adventnú nedeľu v roku 1993 totiž po prvý raz zaznela zvučka, ktorá na jednej strane označila začiatok nového vysielania na vlnách Novosadského rozhlasu, a na druhej koniec viacročného mlčania o náboženskom, duchovnom a pre každého evanjelika potrebnom pokrme.

Iniciátorkou založenia relácie je redaktorka katarína Pucovská, ktorá ju nepretržite rediguje, a 22. decembra sa podpíše už pod 1041. Pohľady k výšinám. Autorka si spomína, že jej učitelia a trochu aj rodičia sa pri vzdelávaní a výchove opierali viac o vedu než evanjelium, do náboženstva bola vtedy len málo zasvätená,

44

no za podpory vtedajšieho kulpínskeho farára Juraja Šefčíka sa to relatívne rýchlo a úspešne začalo uberať správnym smerom. spomenutý farár bol totiž koordinátorom spolupráce Novosadského rozhlasu so slovenskou evanjelickou a. v. cirkvou v srbsku, na podklade ktorej aj vznikla relácia. vzájomná účasť na príprave je regulovaná zmluvou, podľa ktorej kázne v reláciách pripravujú diplomovaní teológovia, a už sa v nej vystriedali všetci evanjelickí farári, ktorí pôsobia alebo pôsobili v našich slovenských vojvodinských prostrediach. občas však odzneli aj kázne farárov či biskupov zo slovenska, kanady, Austrálie a takmer celého sveta. ku kázňam redaktorka spravidla pridáva primerané zamyslenia, v ktorých sa snaží poukazovať aj na tie dobré stránky ľudstva a vsúvať ich do

našich životov. vo vysielaní nechýba primeraná hudba a ozrejmuje sa aj význam niektorých sviatkov či pomenovaní jednotlivých nedieľ. Cieľovou skupinou relácie nie sú len starší ľudia, ktorí už nevládzu odísť do kostola, alebo radi duchovne pookrejú aj pred odchodom do chrámu Božieho, ale aj mladšie generácie, ktorých treba do náboženskej tematiky zasvätiť a prispôsobiť im obsah relácie. s týmto cieľom je pozmenený aj vysielací termín relácie. Po tom, ako Pohľady k výšinám (ktoré na začiatku trvali iba 15 minút, potom 25, 30 a teraz znovu 25 minút) mohli poslucháči na vlnách Rádia Nový sad sledovať aj predpoludním (8.05 a 8.30), aj popoludní (15.30), teraz môžu počúvať každú nedeľu po správach o deviatej. v presnej redaktorkinej evi-

21 – 28. 12. 2013

dencii je i údaj, že relácia neodznela len trikrát, a to počas bombardovania, keď sa program na vlnách Rádia Nový sad nevysielal vôbec. okrem toho je to jediná relácia v programe slovenskej redakcie RNs, ktorú vždy pripravila a aj ďalej pripravuje jej zakladateľka. Na starosti má aj mimoriadne náboženské relácie či príspevky pri príležitosti jednotlivých sviatkov, nuž nie div, že ju aj poslucháči už vnímajú nielen ako hostku každú nedeľu, ale aj ako blízkeho člena rodiny, ktorý ich navštívi každý sviatok kresťanov. veď čo môže byť krajším poslaním, než duchovne naplniť a okriať dušu človeka, ktorý aj vďaka takejto relácii nestráca nádej a dúfa v lepší zajtrajšok, hľadá dobro aj v tom najhoršom a verí v spravodlivosť aj pri nemilosrdnom...

Marína Chorvátová

51 – 52 /4574 – 4575/

HlAs ĽUdU

K U LT Ú R A S KULPÍNSKOU HEREČKOU MÁRIOU KORUNIAKOVOU

Roky v službách Tálie N

a tohtoročnom 10. Festivale Zuzany Kardelisovej v Kysáči, na ktorom súťažia ochotnícke divadelné súbory s inscenáciami zobrazujúcimi postavenie a poslanie ženy v spoločnosti, Cenu Zuzany Kardelisovej udelili Márii Koruniakovej z Kulpína za najlepšie stvárnenie ženskej postavy. Laureátka hrala doktorku v predstavení Pohreb Divadelného súboru KUS Zvolen z Kulpína. Ak máme na zreteli, že ide o festival, na ktorom je žena stredobodom, tak túto cenu možno považovať za najvyššiu na festivale a za dobrý dôvod pohovoriť si s odmenenou herečkou.

– Ak sa zhodujete, vrátime sa najprv na vaše divadelné začiatky. Spomínate si na ne?

– Veľmi dobre sa pamätám na svoj divadelný začiatok v roku 1996, keď sa režisér Janko Chalupka vo Zvolene chystal nacvičovať divadlo Pomocník. Posmelená Katarínou Kolárovou som si vtedy prvýkrát zastala na javisko ako herečka. Režisér mi ako začiatočníčke našiel epizódnu postavu, za ktorú som na Prehliadke slovenských ochotníckych divadiel dostala Cenu za najlepšiu epizódnu úlohu. To mi dalo podnet myslieť si, že vari mám herecké vlohy. Dovtedy som v spolku účinkovala v speváckej skupine, bola som sólo speváčka a moderátorka, avšak na divadelnom poli som sa nikdy nevyskúšala. Ani ako žiačku v škole ma nikdy nezapojili do divadla.

Možno si mysleli, že nemám na to, alebo som ani sama o divadlo nemala záujem.

– Po takomto posmelení ste začali naplno vychutnávať dosky, čo svet znamenajú. Pamätáte si aj na ďalšie predstavenia?

– Pravdaže. S režisérom Jankom Chalupkom sme robili predstavenia Skon Paľa Ročku, Zázrak svätého Antona, Kaligula, Svadba pod Kohútom. Po jeho odchode na Slovensko nasledovala kratšia prestávka, po ktorej zasa prišlo plodné obdobie. V spolku sme oslavovali storočnicu divadelnej činnosti a v jednom roku sme nacvičili až tri divadelné predstavenia. Boli to hry: Plešivá speváčka, ktorú režíroval Fedor Popov, Pani Rafiková a tí druhí v réžii Michala Babiaka a Strí21 – 28. 12. 2013

dža spod hája v réžii Michala Vidu.

S Plešivou speváčkou sme vystúpili 24-krát, dokonca aj na Scénickej žatve v Martine. S týmito troma nacvičenými inscenáciami sme sa predstavili tak na našich divadelných prehliadkach a festivaloch, ako i obecenstvu u nás mimo prehliadok a v zahraničí. Zožali sme ceny a ako víťazi postúpili do vyšších súťaží a festivalov.

– Úspech každého nielen poteší a posmelí, ale dá mu nové krídla, aby v začatom pokračoval. Ako to bolo vo vašom prípade?

– Po spomenutých troch divadlách sme si síce urobili prestávku, aby sme neskoršie pokračovali s novými predlohami. Z režisérom Chalupkom sme nacvičili predstavenia Aj sekera bude treba a Kľúčovou dierkou. Potom sa v úlohe režiséra vyskúšal Michal Čiliak a vznikli predstavenia Ženský zákon a Láskanie. S Michalom Babiakom sme nacvičili Frajerčenia na Tretej ulici a najnovšie s režisérom Alexandrom Bakom hru Pohreb.

– Máte za sebou skutočne pekný počet hier, obsadených úloh, spoluprácu s mnohými režisérmi.

V ktorých predstaveniach sa vám najlepšie hrá, keď ide o žánre?

– Naposledy sme hrali len komédie, takže ani neviem odpovedať na túto otázku. Avšak pravdupovediac, do úlohy, ktorú som mala v predstavení Skon Paľa Ročku, čo nebola komédia, som sa nevedela vtesnať, nebola som spokojná so svojím výkonom, takže mi asi viac ležia komické postavy. A keď ide o predlohy, tak radšej mám súčasné.

– Ktoré ceny ste dostali počas svojej hereckej kariéry?

– Okrem už spomenutej ceny za epizódnu úlohu v Pomocníkovi dostala som cenu na 46. republikovom festivale ochotníckych divadiel Srbska v Kule za stvárnenie postavy v Plešivej speváčke a diplom za stvárnenie postavy v Ženskom zákone. A, pravdaže, najnovšie, Cenu Zuzany Kardelisovej.

– Okrem úloh v ochotníckych predstaveniach poznáme vás aj ako herečku v Slovenskom vojvodinskom divadle. Ako prišlo k angažovaniu na profesionálnom pláne?

51 – 52 /4574 – 4575/

HLAS ĽUDU

– Prvýkrát ma zavolali, keď sa robilo predstavenie Smetiar a neodmietla som. Povedala som si, prečo nie? Bola to epizódka, ale, žiaľbohu, predstavenie nezažilo. Keď ma na jar znovu pozvali zo Slovenského vojvodinského divadla, tak som úlohu v predstavení Opona nahor! prijala s oduševnením, ako dokonca všetky ženy, čo v ňom hrajú. Nie je náročné, režisérom je Dušan Bajin, s radosťou hráme, a páči sa nám, že sme iba ženy.

– Je rozdiel medzi podmienkami, spôsobom práce a prístupom k hercom v ochotníckom a profesionálnom divadle?

– Čo sa týka prístupu a vzťahu k hercom, mienim, že je to na rovnakej úrovni. Keď ide o povinnosti ako herečky, tak je v profesionálnom divadle oveľa lepšie, lebo sa nemusím starať o kostým, rekvizity, čiže o nič. O všetko je postarané, niekto iný to má na starosti, takže sa hrá bezstarostne, herec je sústredenejší na úlohu, všetko je na úrovni. Nechcem tým povedať, že v ochotníckom divadle je zle, ale aj herci musia pomáhať okolo týchto vecí.

– V ktorom predstavení ste sa najviac prejavili ako herečka, ktorá úloha bola najviac šitá na vašu mieru?

– Bez ohľadu na to, koľkokrát sme hrali niektoré predstavenie, predsa by som sa rozhodla pre úlohu pani Martinovej v Plešivej speváčke. V tej postave som sa najviac našla, i keď to bolo namáhavé, lebo som na scéne bola počas celého predstavenia. Keď som v divadle dostala úlohu, nikdy som neodmietla, ani sa nenahnevala, ak išlo o epizódnu úlohu. Čo mi pridelili, to som hrala. Snažila som sa

v úlohe, ktorú som stvárňovala, nájsť niečo svoje, vtesnať sa do postavy a vyprodukovať z toho maximum.

– Aká je kolegiálnosť v kulpínskom divadelnom súbore?

– Sme veľmi dobrá skupina, dobre spolupracujeme, bez ohľadu na vekové rozdiely. Tam sú napríklad rovesníci mojich dcér, ale pekne sa s nimi robí, sú milí, veselí a ich dobrú náladu si aj my starší užijeme.

Robíme si neraz narodeninovomeninové žúry, čiže kamarátime sa mimo skúšok a divadelných aktivít.

Pekne nám je aj na zájazdoch. Aj na tých zahraničných, ale aj na tých do našich prostredí, kam by sme sotva niekedy odišli vo vlastnej réžii.

Neraz príde aj k presýtenosti, ale po mesačnej prestávke si voláme a organizujeme stretnutie. A je to pekne, že si navzájom rozumieme.

– Herci a dokonca celý divadelný súbor sa angažujú okolo predstavenia a vynakladajú úsilie v prospech diváka. Mienite, že je obecenstva v divadlách dosť?

– Mohlo by byť v hľadisku viac divákov. I keď by som povedala, že v Kulpíne „vari“ ide na lepšie. Aj hercom sa zle hrá, keď je sála prázdna.

Keď z hľadiska nepočuť potlesk, ani žiadnu reakciu, herci sa cítia ako na skúške, nemá ich čo povzbudiť. A zasa opačne, keď divák reaguje na tom správnom mieste, hercom je plné srdce. Kysáčske obecenstvo môžem iba pochváliť, je skutočne vypestované.

– Ako ste to riešili s trémou?

Zdá sa, že s tým nemáte problém alebo nás v hľadisku viete tak presvedčiť a tréma predsa býva?

– Býva, ešte stále, a zakaždým, ale iba na začiatku. Keď sa rozohráme a obecenstvo reaguje kladne, tréma zmizne. Neraz sa mi zdá, že sa uvidí, ako sa mi trasú kolená, ruky, hlas. Neviem, ako sa tomu ubrániť, ale hrať v predstaveniach sa mi páči, chcem to robiť, kým sa nájdu úlohy pre môj vek.

– Byť herečkou, to si vyžaduje čas na skúšky, na predstavenia, na zájazdy. Majú vaši domáci pochopenie, keď ide o vašu záľubu v divadle?

– Doma mám manžela, ktorý mi nikdy nerobil problémy. Od herectva ma neodrádzal v tom zmysle, aby som ten čas radšej strávila doma, ale rešpektoval povinnosti, ktoré s tým súvisia.

E. Šranková

45

K U LT Ú R A TÁboR PRE VÝTVARNE NADANé DETI

Čajakovská Makovička ákladná škola Jána Čajaka v báč- kov Mr. Pavel Čáni a o náplni práce skom Petrovci bola 14. decembra tábora hovoril jeden zo zakladateľov miestom zrazu účastníkov 14. Vý- Makovičky Vladimír Valentík, ktorý tvarného tábora Makovička. Zú- toto tvorivé stretnutie i otvoril.

Aj tohto roku makovičkári mali častnilo sa na ňom 40 žiakov. okrem petrovských žiakov nižších a vyšších možnosť vyjadriť sa o vlastných afiročníkov na tohtoročné stretnutie nitách k jednotlivým výtvarným výtvarne nadaných žiakov prices- technikám. Podľa nich boli rozdelení tovali so svojimi výtvarnými peda- do troch dielní. Grafickú dielňu mal gógmi aj žiaci z Kysáča, Kulpína, na starosti P. Čáni, do sochárskej zručSelenče, Starej Pazovy, Pivnice, Hlo- nosti žiakov zaúčal Milorad bogdanović a maliarsku dielňu viedol Mižian a Maglića.

V aule petrovskej základnej ško- chal Ďurovka. Keď ukončili prácu, ly mladých a nádejných výtvarníkov makovičkári sa občerstvili a popreprivítal riaditeľ školy Ján brna. o chádzali sa ulicami Petrovca. Zavítali 150. výročí narodenia spisovateľa, učiteľa, publicistu, spoločenského a kultúrneho dejateľa Jána Čajaka (1863 – 1944), ktorému bol venovaný tohtoročný tábor, sa v príhovore zmienila predsedníčka Asociácie slovenských pedagógov Mária Andrášiková. Úspešnú prácu im zaželal aj riaditeľ Múzea vojvodinských Slová- Do základov grafiky žiakov zaúčal Pavel Čáni

Z

Vzory pre maliarov prichystal Michal Ďurovka

aj do Galérie Zuzky Medveďovej, kde si pozreli aktuálnu výstavu, čiže bienále našich profesionálnych výtvarníkov. Komisia nakoniec vyhodnotila a vyhlásila najvydarenejšie práce žiakov.

V rámci nižších ročníkov najúspešnejšia bola Ema Turanová, po nej nasledovali Aleksandra Krunićová a Tina Milašinovićová, všetky z Petrovca. V rámci prác vyhotovených grafickou technikou monotypie prvá bola Tea Novako-

vićová z Pivnice, druhá Danka Vrbovská z Kulpína a tretie miesto obsadili Vladimír Ededy a Martin Krajčík, obaja z Petrovca. Najúspešnejšou maliarkou bola Elizabet Ráchel Eliášová z Petrovca, druhou Mila Čižmanská z Kysáča a treťou Ivana Pepđonovićová zo Starej Pazovy.

Komisia ocenila aj sochárske práce.

Najviac zabodovala Aňa Marčoková z Kysáča, ako i Dávid Kalko z Pivnice a Nataša Fodorová z Pazovy.

Všetci účastníci Makovičky si domov odniesli primerané darčeky a víťazi aj odmeny.

J. Čiep

PREZENTÁCIA STREDNÝCH ŠKôL V KULPÍNE

– Motto stretnutia je Ukáž mi a budem vedieť, čo znamená, že tým štrnásť- a pätnásťročným deťom treba ukázať a dať smerpedagogička našej školy Zagor- týmto spôsobom pomôcť aj žia- nice do ďalšieho školenia, – vyka Marinkovićová, ktorá absol- kom základných škôl celej našej svetlila pedagogička kulpínskej vovala rad kurzov z oblasti pro- obce a nešlo iba o získanie pre- školy Zagorka Marinkovićová. – V tomto školskom roku fesionálnej oriensme odstúpili od klasickej tácie. Teší nás, že prípravy v profesionálnej sa dnes v našej orientácii, keď sme naškole predstavili vštevovali veľtrhy vzdepetrovské gymlávania a keď som ja ako názium a novopedagogička školy robila sadské školy: jednotlivé prípravy s deťStredná zdravotmi. Profesionálna oriennícka škola 7. aptácia sa teraz v kulpínskej ríla – slovenská škole koná cez všetky vytrieda, Technická učovacie predmety. škola Pavleho Saokrem teoretickej časti vića, Strojnícka práve prezentáciou stredškola, Súkromná ných škôl u nás sme sa dopravná škola, snažili dosiahnuť aj tú Technická škola Milevy Marićo- Strednú technickú školu Pavleho Savića z Nového Sadu praktickú stranu, ten prezentovali bývalé žiačky kulpínskej základnej školy osobný kontakt. Výber vej-Einsteinovej, (zľava) škôl sme robili podľa doSúkromné gymnázium Smart, Súkromné E gym- zentačného materiálu, o propa- terajších skúseností a záujmov názium, Súkromné IT gymná- govanie škôl, ale záujemcovia našich žiakov o stredné školy. zium, ako i Poľnohospodárska sa mohli aj opýtať na to, čo ich K. Gažová škola z Futogu. Podarilo sa nám konkrétne zaujíma.

Ukáž mi a budem vedieť odujatie zamerané na profesionálnu orientáciu žiakov záverečných ročníkov základných škôl vo štvrtok 12. novembra po prvýkrát usporiadala kulpínska škola, keď sa žiakom 7. a 8. ročníkov a učiteľom základných škôl báčskopetrovskej obce predstavilo desať stredných škôl. boli to novosadské štátne školy, ale aj niekoľko súkromných škôl a, samozrejme, aj Gymnázium J. Kollára v báčskom Petrovci. Školy zastupovali žiaci a učitelia.

– Cieľom tejto akcie bolo, aby sa žiaci v priamom kontakte s predstaviteľmi stredných škôl dozvedeli niečo viac, a tak sa mohli ľahšie rozhodnúť, kam pokračovať v stredoškolskom školení, – povedala riaditeľka kulpínskej školy Jovanka Zimová. – Profesionálna orientácia je od tohto školského roku súčasťou programu školy. Ideu zorganizovať túto prezentáciu ponúkla

P

46

21 – 28. 12. 2013

51 – 52 /4574 – 4575/

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A

Desať rokov pazovskej galérie – V galérii si 10. výročie zalo- rú vedie od samotného začiataléria Strediska pre kultúru Stará Pazova je založená ženia pripomíname so 102 rea- ku, bolo predstavené súčasné pred desiatimi rokmi a doteraz lizovanými výstavami. Od roku maliarstvo, sochárstvo, kresba, v nej usporiadali 102 výstav. 2003 postupne, ako jej pribúdali grafika a keramika. Za uplynuÚspešnou prácou pazovská ga- roky, pazovská galéria sa do- lých desať rokov svoje umelecléria získala status prestížneho výstavného priestoru, hoci pôvodne bola určená iba na vystavovanie prác staropazovských výtvarných umelcov, kvôli ich afirmácii.

Na toto jubileum si v Galérii Strediska pre kultúru pripomenuli vo štvrtok 12. Zo štvrtkovej slávnosti v galérii Strediska pre kultúru Stará Pazova decembra o 12. hodine a 12. minúte, v rovna- stávala do súčasného umelec- ké práce tu vystavovali: Pavle kom termíne ako pred desiatimi kého života mesta, – povedal Blešić, Sava Stojkov, Radislav rokmi, keď ju slávnostne otvorili. akademický maliar Marjan Ka- Trkulja, Mira Brtková, Dragan Za uplynulé desaťročie v pa- ravla, odborný spolupracovník Martinović, Ana Kosakovská, zovskej galérii vystavovalo zo Strediska pre kultúru Stará Pa- Dragoslav Višekruna a mnohí 200 umelcov (prevažne akade- zova, poverený výtvarným ume- iní.

Na prvej výstave v roku 2003 mických) tak z našej krajiny, ako ním.

Pre výstavnú činnosť priestor v galérii boli predstavené diela aj zo zahraničia. Na štvrtkovej slávnosti riaditeľ strediska Vla- je primerane vybavený, no tamojších siedmich akademicdimir Kerkez zhodnotil, že pre okrem prezentácií výtvarného kých maliarov, kým na tejto juuplynulé obdobie galérie je prí- umenia boli a sú i naďalej v bilejnej ich počet sa zdvojnáznačná plodná práca a veľká ňom vítané i menšie hudobné a sobil. Na kolektívnej výstave pomoc a podpora Obce Stará literárne večierky. Podľa slov M. otvorenej do polovice januára Karavlu v pazovskej galérii, kto- 2014 vystavuje 15 pazovských Pazova.

G

NA TRADIČNEJ DECEMBROVEJ VÝSTAVE Združenia výtvarných umelcov Starej Pazovy, ktoré v kontinuite pôsobí už 31 rokov, 34 autorov v aule staropazovskej divadelnej sály, ktorá bola slávnostne otvorená v utorok 10. decembra, spolu vystavuje 40 prác. Rok 2013 pre výtvarných umelcov zo Starej Pazovy bol jedným z úspešnejších rokov. O dosiahnutých výsledkoch na vernisáži hovorila Zorica Opavská, predsedníčka združenia. Pripomenula, že ich dvaja členovia boli na republikovej prehliadke výtvarného umenia a jeden člen na pokrajinskej prehliadke dostal ďakovnú listinu. Stará Pazova sa i vďaka členom ZVUSP a ich úspechom stáva významným centrom výtvarného umenia. Výstavu otvorila Libuška Lakatošová, náčelníčka Oddelenia pre kultúru, mládež a šport Obce Stará Pazova, a v príhovore zdôraznila, že výtvarní dejatelia tohto mesta aj naďalej budú mať podporu lokálnej samosprávy. V umeleckej časti programu vystúpili hudobníci Vladimír Turčan (viola) a Ivana Lalićová (klarinet). Milovníci výtvarného umenia si túto kolektívnu výstavu môžu pozrieť do konca roka. Na fotografii: Zorica Opavská a mladí hudobníci.

A. Lš.

21 – 28. 12. 2013

51 – 52 /4574 – 4575/

HLAS ĽUDU

akademických maliarov. Mirjana Žakulová, historička umenia zo Starej Pazovy, počas štvrtkového slávnostného programu hovorila o význame galérie a zdôraznila, že tu doteraz dominovali olejomaľby, kresby a o niečo menej sochy. Česť otvoriť výstavu venovanú 10. výročiu založenia strediska mal Milorad Đurić, námestník pokrajinského tajomníka pre kultúru a informovanie.

Ako uviedol, staropazovská galéria je významná nielen pre občanov obce, ale aj pre okolie, a je „dôležitou integratívnou sponou vo vojvodinskej kultúre“.

Na slávnosti sa zúčastnil aj Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, so spolupracovníkmi, ktorý v príhovore pochválil prácu zamestnancov Strediska pre kultúru Stará Pazova, a prejavil nádej, že tak úspešne budú pracovať aj v nadchádzajúcom období. Členovia Rady galérie sa budú usilovať o to, aby táto kultúrna inštitúcia bola i naďalej vítaným miestom prezentácie a stretnutia umeleckým dejateľom, milovníkom výtvarného umenia a – prečo nie – aj náhodným okoloidúcim.

A. Lš.

Seminár pre učiteľov v Selenči re profesorov základných a stredných škôl v Báčke a Srieme s vyučovacou rečou slovenskou 12. decembra v ZŠ Jána Kollára v Selenči prebiehal jednodňový seminár pod názvom Poruchy v pozornosti. Viedla ho profesorka Mária Kozlíková, odborníčka zo Slovenska, a usporiadali ho spomenutá škola, Výbor pre vzdelávanie NRSNM a Asociácia slovenských pedagógov za finančnej podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá. Po príhovoroch predsedníčok Výboru pre vzdelávanie PaedDr. Svetlany Zolňanovej a ASP Márie Andrášikovej profesorka Kozlíková sa upriamila na možnosti učiteľov pri vzdelávaní a výchove detí so špeciálnymi potrebami.

P

J. Berédi

47

K U LT Ú R A MEMORIÁL JURAJA ONDRÍKA V STAREJ PAZOVE – DRUHÁ ČASŤ

Kalendár, koštovka vína a divadlo V nedeľu 15. decembra prebiehali ďalšie tri programy v rámci tohtoročného 20. Memoriálu Juraja Ondríka. Najprv bola v divadelnej predsieni premiéra Pazovského kalendára 2014. Táto pravidelná publikácia vychádza od roku 2001 a súčasťou jej 13. ročníka je cédečko venované 20. výročiu úspešnej práce FS Klasy. Na ňom sú nahrávky piesní z kon-

Z nedeľňajšej premiéry Pazovského kalendára 2014

certov a celovečerných programov tohto súboru, ako i piesne niekoľkých známych pazovských spevákov (Pavla Lešťana, Borisa Babíka, Zdenka Uheliho, Jaroslavy

Vrškovej-Opavskej, Jána Šagu ml. a ďalších).

Zakladateľom kalendára je Miroslav Demák a redaktorom Martin Prebudila, ktorý bol i moderátorom nedeľňajšej premiéry. Po príhovore predsedníčky SKUS hrdinu Janka Čmelíka Anny Lepšanovićovej o začiatkoch vychádzania Pazovského kalen-

dára a o pôsobení FS Klasy hovoril Jaroslav Litavský-Didi, kým cirkevná archivárka Katarína Verešová spomenula podujatia, ktoré sa uskutočnia v roku 2014 a týkajú sa hlavne rodiny Hurbanovej.

Témou Pazovského kalendára 2014 sú krčmy, a preto im členovia redakcie venovali zvýšenú pozornosť. Spomenieme niektoré príspevky: Jaroslav Miklovic: Najstarší záznam o pazovských krčmách;

NOVé KNIHy V PETROVSKEJ KNIžNIcI

Kopa dobrých kníh na čítanie ecember je mesiac, keď do našich knižníc každodenne prichádzajú balíky kníh. Trošku ich je viac ako v ostatné mesiace a výnimkou nie je ani petrovská Knižnica Štefana Homolu. A aby nám zohľadnila túto zaujímavú skutočnosť, poprosili sme riaditeľku knižnice Jarmilu Stojimirovićovú.

– Tie balíky kníh, čo teraz zhurta prichádzajú do našej knižnice, pochádzajú z výkupu štátneho Ministerstva kultúry a informovania.

Tohto roku petrovská knižnica bude bohatšia o knihy v hodnote 375-tisíc dinárov z Belehradu. Ide o to, že ministerský úrad vyzve vydavateľov v Srbsku, aby prihlásili tituly z predchádzajúceho roku do výberu. Po zhliadnutí prihlášok komisia určí zoznam kníh a výšku financií, za ktoré jednotlivé verejné knižnice budú nakupovať. Ten zoznam dostaneme a môžeme si v určenej hodnote vybrať knihy podľa afinít našich čitateľov. My sme si zo zoznamu vybrali zo 650 kníh.

D

48

Množstvo nových kníh aj zo Slovenska, ktoré v petrovskej knižnici práve evidujú, čaká na svojich čitateľov

Zvyčajne po dve knihy objednávame z detskej literatúry a ostatné knihy po jednom exemplári. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov, keď na zozname boli aj knihy zo Slovenského vydavateľského centra, teraz sú všetky knihy iba v srbčine.

Aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí prostredníctvom grantov sústavne podporuje nákup kníh aj v tejto knižnici. Na

rok 2013 máte na tieto účely schválených 2 000 eur...

– Takto si v knižnici sústavne doplňujeme fond kníh po slovensky. Nielen slovenskú pôvodnú literatúru, ale aj beletriu, prekladovú, odbornú a populárnu literatúru, tiež rôzne encyklopédie, knihy pre mládež a leporelá pre deti. Vo väčšom kníhkupectve v Bratislave všetko to možno dostať aj so zľavou. Je to dokopy ďalších 500 kníh.

21 – 28. 12. 2013

Ján Horvát: Lazo Harambaša a karlovecká krčma na Jarkovicach; Katarína Verešová: V krčme u Kiršnerov prvá divadelná zábava; Ján Materák: Hostinec u Šarana; Anna Malková: Príhoda v Čátľovej krčme; Jaroslav Litavský-Didi: Hrebíkove krčmy u Hrebíkov. Teda aj v najnovšom Pazovskom kalendári sú kronikársky zaznamenané a verne sprítomnené dávne udalosti a tradície, no nechýbajú ani záznamy najnovších udalostí spätých so životom, prácou a tvorbou pazovských a sriemskych Slovákov. Na titulnej strane je záber z predstavenia Babylon a na poslednej strane obálky úspešná gitaristka Anna Havranová.

Po premiére Pazovského kalendára 2014 sa v miestnostiach Slovenského národného domu uskutočnila koštovka vína, o ktorú sa postarali Željko Bohinc, siemsky someliér, a Zdenko Materák, vínny rytier. Tretie nedeľňajšie podujatie potešilo milovníkov Tálie: herci Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci v divadelnej sále zahrali predstavenie Opona nahor!

A. Lš.

Zo Slovenska permanentne zaobstarávame aj zo 15 titulov periodických magazínov a časopisov, o ktoré naši čitatelia majú najväčší záujem. Mimo tohto grantu nakúpili sme knihy po slovensky ešte aj z rozpočtových peňazí. Za druhú časť rozpočtových peňazí z pokrajiny a z obce sme od polovice roka priebežne nakupovali vedeckú, fantastickú literatúru, pre tínedžerov, z oblasti populárnej psychológie a ostatné. Teda čitatelia si majú z čoho vyberať. Čo ešte máte v pláne v bližšom čase?

– Postupne plánujeme pokračovať v doplňovaní regionálneho fondu. Teraz je časť kníh aj na podlahe a plánujeme tam nové poličky. Evidujeme dosť kníh, ktoré vyšli po slovensky u nás vo Vojvodine a bude potrebné nejako ich zohnať do tohto regionálneho fondu. Vyzývam našincov, aby nám v tom pomohli, lebo knižničná komisia pri NRSNM, ktorá by v tomto smere mohla pomôcť, už dávno nie je aktívna, takže sme odkázaní sami na seba.

51 – 52 /4574 – 4575/

J. Čiep HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A ZASADALI PAZOVSKÍ MATIČIARI

Vymenovali nové vedenie ýročné a volebné zhromaždenie MOMS Stará Pazova sa konalo v piatok 13. decembra v miestnostiach ZŠ hrdinu Janka Čmelíka. Medzi početnými hosťami boli aj Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka MSS, Slobodan Jovanović, námestník predsedu Obce Stará Pazova, Ján Majorský, podpredseda NRSNM, Bogdan Miljević, predseda Výkonného výboru Rady MS Stará Pazova, a predstavitelia MOMS Sriemska Mitrovica. Úspešnú prácu pazovským matičiarom (telefonicky a mailom) zaželali aj Rastislav Surový, čestný predseda MSS, a Miroslav Demák v mene Združenia Pazovčanov v Slovenskej republike.

Začiatok zasadnutia matičnou hymnou a poeticko-hudobným pásmom spestrili pazovskí žiaci. Schôdza prebiehala v pracovnom a prí-

V

Žiacky program sa páčil aj členom pracovného predsedníctva jemnom ovzduší a viedla ju Libuška Lakatošová. Obsiahlu správu o ročnej činnosti podal Matej Hadrík, predseda pazovských matičiarov a profesor vo výslužbe, kým finančnú

správu za rok 2013 pokladník Pavel Baláž-Pašo, s konštatáciou, že sa v tomto miestnom matičnom odbore dobre hospodárilo. Všetky správy, ako i návrh programu práce na

„Lieky na recept“ a „ožiljak“ – slovenčina nepozná praxi sa stretáme s nenáležitým spojením „lieky na recept“, ktoré sme si totiž privlastnili zo srbčiny a prispôsobili tak, ako nám to pasuje. V srbskom jazyku je to v poriadku povedať – „lekovi na recept“, avšak nie takto doslovne aj do slovenčiny preložiť. Opierajúc sa o Krátky slovník slovenského jazyka pod heslom recept stojí toto: písomný návod na prípravu niečoho: recept na očné kvapky, recept na guláš, recept na koláč. Heslom predpis vyjadrujeme: –

záväzné písomné nariadenie, podľa ktorého sa treba spravovať: služobné, vojenské, dopravné, colné, bezpečnostné predpisy; – všeobecne uznávaný, ustálený spôsob konania, pravidlo: spoločenské predpisy; – predpísanie, vymeranie: predpis dane, poplatkov, a je to aj písomný návod na prípravu niečoho: lekársky predpis, kuchársky predpis. Odvodené sloveso je predpísať: predpísať žiakom povinné čítanie, predpísať žiakom (ako vzor) písmená do písanky a určiť ako liek, naordinovať:

predpísať lieky proti kašľu.

V slovenčine máme teda lieky na predpis a voľnopredajné lieky.

V praxi sa sotva niekto zamyslí nad tým, ako sa po slovensky povie stopa po zacelenej rane, keď už máme srbské slovo „ožiljak“, ktorému pritom aj rozumejú všetci. Tá stopa je v slovenčine jazva: jazva na čele, jazva na konári stromu; zanechať jazvy. Prídavné meno je jazvový, napríklad jazvové stopy.

Chýrnik

Báčskom Petrovci a prihovorí sa zborový farár Vladislav Ivičiak.

E. Š.

ERDEVÍK. V nedeľu 29. decembra o 15. hodine v chráme Božom v Erdevíku bude koncert – premiéra cédečka Keď sa chudák s tým, čo má, podelí, ktoré nahral spevokol erdevíckeho cirkevného zboru.

J. Vida

V

KYSÁČ. Kultúrno-umelecký a športový spolok Branka Radičevića si v sobotu 21. decembra pripomenie ešte jeden rok úspešnej činnosti. Program z tej príležitosti bude vo veľkej sále KIS o 17.00 hodine. xxx V Evanjelickej metodistickej cirkvi v nedeľu 22. decembra o 17.00 hodine bude adventný večierok. Vystúpi spevokol slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru v

21 – 28. 12. 2013

HAJDUŠICA. V nedeľu 22. decembra o 16. hodine v sieni Miestneho spoločenstva v Hajdušici v organizácii Miestneho odboru Matice slovenskej a Nadácie Babka z Kovačice bude otvorená prvá samostatná výstava mladého hajdušického maliara insitného umenia Miroslava Hrašku. Na vernisáži členovia MOMS Hajdušica a spevokol evanjelického a. v. cirkevného zboru predvedú krátky program. vlh

51 – 52 /4574 – 4575/

HLAS ĽUDU

rok 2014 a finančný plán dostali jednohlasne zelenú. Ináč tieto materiály boli matičiarom na zasadnutí podané aj v písomnej forme.

Na piatkovom výročnom a volebnom zhromaždení vymenovali 21-člennú Správnu radu a 5-člennú Dozornú radu. Na návrh pracovného predsedníctva čestnými členmi MOMS Stará Pazova sa stali Pavel Baláž-Pašo a Andrej Kardelis. Z rozpravy a príhovoru hostí vyplýva, že žiaci, ktorí sú našou i matičnou budúcnosťou, predviedli vydarený program. Podľa slov predsedníčky Melegovej-Melichovej „žiaci nám venovali kus radosti a kus hrdosti“, pričom dokázali, že sú príslušníkmi slovenského národa. Zároveň novému matičnému vedeniu v Starej Pazove popriala, aby v cieľavedomej práci aj naďalej pokračovalo tak dobre a úspešne ako i doteraz, najmä v spolupráci s evanjelickou cirkvou, základnou školou a slovenským spolkom.

A. Lš.

Snehulienka s trpaslíkmi na zájazde

HLOŽANY. V nedeľu 29. decembra o 16. hodine v Dome kultúry Miestny odbor Matice slovenskej usporiada Predsilvestrovský program.

lenovia divadelného krúžku ZŠ Jána Kollára v Selenči s divadelným predstavením Snehulienka a sedem trpaslíkov v réžii Anny Kolekovej, Terézie Trusinovej a Anny Petrášovej pobudli v decembri v zahraničí. Najprv ich 4. decembra srdečne privítali v Maďarsku, v Sarvaši, kde si obzreli krásne vybavenú školu a v plnej sieni tamojšieho kultúrneho domu mali prvé predstavenie. Žiaci hostiteľskej školy zahrali dve predstavenia. Ďalšie vystúpenie mali v slovenskej základnej škole v Békešskej Čabe. Spoločné chvíle noví kamaráti strávili na mestskom otvorenom klzisku a na vianočnom trhu.

Z Békešskej Čaby malí selenčskí divadelníci so svojimi vedúcimi odcestovali do Rumunska, do Nadlaku. Na Mikuláša 6. decembra navštívili tamojšiu slovenskú základnú školu, kde ich žiaci privítali krásnymi vianočnými koledami. Selenčskí divadelníci vystúpili v Dome kultúry a spestrili takto všetkým mikulášsky deň. Domov sa vrátili plní krásnych zážitkov a dojmov.

jb-š

T. Trusinová

ah

Č

49

Dominik B ZŠ J. M. D uzek, 6. ročník, ragutina v Hložan och

, á, 5. a záfiov nči a G a le in Jasm ollára v Se ZŠ J. K

8. b, Anna Kočondová, či len Se v ra llá Ko J. ZŠ

rásne Jagavé a k Vianoce, kamaráti!

é sviatné vianočn a raže tú y v re a dve príjemných klopkajú n blížiacich sa ekov, sladkostí z novu nám e m že ô ť sa m z darč ky. Len teši u našich najmilších, jedinečné h ru sti sa tieto k a č v S íľ . v jú h c ša aši roh á c n ý ri n ie p dost r pren sť v ianoce ie V p a ré p to a k n í, li n ži a prekvape íle tentoraz vynasna a Starej Pazovy. dchv nče é le n e st S o mto posle n zo v , á n sl , Hložia hceme v to azeň – čia c č e sá št y e K , z ti i za pri amará vesníc , milí naši k m kútiku poďakovať nám tá spoMy sa vám o ch k e ts N e .

D 3 ku 201 aše ročnom rskú – v ro riestor na v P nom tohto to . u u a k lu ro o m sp o v a o ú n k e sa ľs n tate com deme rží aj v blížia y na ne bu lupráca vyd Hlase ľudu stále a m ť. a k a č ev trpezlivo práce bud

Z

Karolína Karáčonio vá, ZŠ J. Kollára v Selen 8. a, či

Jana Trus in ZŠ J. Koll ová, 5. b, ára v Sele nči

8. b, Dijana Boťanská, či len Se v ra llá ZŠ J. Ko

50

á, 7. b, apandov Kristína Č v Selenči ára ZŠ J. Koll

21 – 28. 12. 2013

51 – 52 /4574 – 4575/

HLAS ĽUDU

, ová, 8. a Častvan Paulína ára v Selenči ll ZŠ J. Ko

Marína Menďanová, 5. 1, ZŠ Ľ. Štúra v Kysáči

Mila P ri ZŠ Ľ. Š vizerová, 5 .2 túra v Kysáč , i

Daniel Krasnec, 5. ročník, ZŠ J. M. Dragutin a v Hložanoch

Milinka Petríková, škôlkarka zo Starej Pazovy

Gabriela B ak zo Starej P ová, škôlkarka azovy

Anna Chrťan ov ZŠ Ľ. Štúra v á, 5. 1, Kysáči

21 – 28. 12. 2013

vá, škôlkarka Mária Havrano vy zo Starej Pazo

Anna Francistyová a Jana Strakúšeková 51 – 52 /4574 – 4575/

HLAS ĽUDU

51

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39.

PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV

PIATOK 20. decembra: • O 19.30 v relácii odznie druhá časť polhodinového zostrihu z Detského folklórneho festivalu Zlatá brána v Kysáči z roku 2007.

• O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI budú príspevky: z prezentácie Čar(b)ológa, o vianočnom divadelnom predstavení, z Vianočných trhov v Petrovci, z galakoncertu osláv 240. výročia príchodu Slovákov do Kysáča, zo seminára Ako zachovať slovenskosť v Srbsku a z výstavy etno sekcie v Selenči.

• O 20.45 SPEKTRUM: V predvianočnom vysielaní v štúdiu budú hostia zo Starej Pazovy, ktorým nie je cudzia humánnosť, a tá sa zvlášť prejavuje vo vianočnom čase. Vtedy sa organizujú i Vianočné trhy. Tak bolo aj tohto roku, čo podnietilo hovoriť o komerčnom aspekte Vianoc.

NEDEĽA 22. decembra:

Z PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz Predpoludňajší program: Pondelok – piatok 8.00 – 10.00 Sobota 8.30 Aspekty, resp. Envirosféra; 9.00 Správy, Týždeň; Nedeľa 8.00 – 10.00 Správy, Vysielanie pre dedinu, Pohľady k výšinám a Vysielanie pre deti Popoludňajší program je nezmenený (15.00 – 18.00) s pravidelnými reláciami: Pondelok – Rádio šport Utorok – Kronika našich osád Utorok 24. decembra 17.15 – 18.00 – Vianočné pásmo Betlehem, pripravené s evanjelickým cirkevným zborom v Erdevíku Streda – Hospodárske horizonty; In teen Streda 25. decembra 15.05 – 17.00 – zvukový záznam z vianočných bohoslužieb v Kulpíne, 1. slávnosť vianočná Štvrtok – Súzvuky Piatok – Z každého rožka troška Sobota – Kaleidoskop Nedeľa – Hudobné relácie Rozhlasové noviny každý deň o 17.00 a po nich Vejár hudobných vysielaní do 18.00.

Nočný program: Utorok 23.00 – 6.00: Hudobné relácie Sobota 23.00 – 24.00: Rozhlasová hra; hudobné relácie

• O 11.00 DÚHOVKA: Vysielanie bude venované detskej populárnej piesni, ktorá odznela na 15. ročníku festivalu Letí pieseň, letí v Kovačici.

• O 11.30 VIANOČNÉ VYSIELANIE: V druhej nedeľnej polhodinke bude sprítomnená atmosféra blížiacich sa sviatkov, ktoré sú nepredstaviteľné bez vône ihličia, plameňa sviečok adventného venca, ozdôb a stromčeka. K väčšiemu pôžitku bude odvysielaná príležitostná reportáž z roku 2007 Čaro Vianoc.

UTOROK 24. decembra: • O 10.10 PALETA: Na prvom programe TVV výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkované po srbsky.

DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00.

Repríza piatkových vysielaní bude v sobotu o 2.00 a o 10.00.

V pokračovaní nasleduje repríza PALETY. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 a v sobotu o 5.30.

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52

Nedeľa 22. decembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Slovo na týždeň 15. ročník detského festivalu Letí pieseň, letí 100 rokov divadla v Kovačici Utorok 24. decembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Vianočné posolstvá Vianočné zvyky a obyčaje

52

Ako voňajú Vianoce Čo nového v našom spoločenskom živote?

Piatok 27. decembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Slovenský film: Kým sa skončí táto noc Štefanský koncert Čo nového v našom chotári?

Výber z programu TV Petrovec

Z PROGRAMU RÁDIA PETROVEC – PRE KAŽDÉHO NIEČO Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz Utorok – piatok: 10.40 Hit dňa; 14.00 Dozvuky dňa Sobota 10.00 – 12.00: Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 – 12.00: Retrospektíva týždňa Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00.

Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla.

Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality

21. – 28. 12. 2013

51 – 52 /4574 – 4575/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com;

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa vysiela každý pracovný deň o 15.15.

Program od 20. do 26. decembra 19.00 Zvon, prehľad udalostí Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa Citáty s vami: výber z vianočných 19.00 Zvon, spravodajská programov relácia 22.00 Film: Max, Katrin 19.15 Kreslený film a Vianoce so psom 19.30 Zahraničný denník 24.00 Záver vysielania 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Každý pondelok o 20.15: Piatok 20. decembra Hudobný mix – Divoká noc Každý piatok o 18.15: Výber Sobota 21. decembra z programu TV Kovačica – Zločinná vášeň Každú sobotu o 18.15: Výber Pondelok 23. decembra z programu TV Pančevo – Posledné Vianoce Utorok 24. decembra – Kráľovské Vianoce Streda 25. decembra – Vianočný dar Štvrtok 26. decembra – Vianočný škriatok 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 22. decembra 18.00 Hudobné blahoželania Anna Boldocká-Ilićová sa zmienila 18.45 Hit dňa, Reklamy, o zrušení súdnej jednotky zostrih Molí v B. Petrovci

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz

KRÍŽOVKA ČÍSLO 51/52 V tajničke je názov sviatku Božieho narodenia. autorka: ANNA tajnička BIČIAROVÁ druh športovej hry

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Streda 25. decembra o 19.30 – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude odvysielaná špeciálna vianočná relácia, v ktorej budú zahrnuté najkrajšie zvyky, obyčaje a piesne, ktoré sa spievajú počas sviatkov.

Repríza v nedeľu 29. decembra o 7.30 h.

21. – 28. 12. 2013

51 – 52 /4574 – 4575/

HLAS ĽUDU

Loznica

ž. meno

ž. meno

miesto premietania filmov banka

ponad

rovnaké písmená točenie

bytosť, osobnosť oná jedlo na poludnie bodnutie

samec kozy

miesto bývania

práca vpíšte NU

elektrón bokom zimné atmosf. zrážky

dinár trucovanie toho roku číslovka

kto býva v susedstve

herečka Begović

útok na život lalotanie politika

nebeská bytosť dopukal

argón

AS HL DU ĽU

Bor

tantal vpíšte JI

ozdoba pravosl. chrámov

north

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

ozdoba

tri (tal.) rovnaké písmená

Kevin Durant súhlas mesto pod Kopaonikom urán

samica holuba

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 50 – VODOROVNE: redaktor, otoman, e, dusil, TV, ida, ihla, Nadal, Al, A, Ivanka, alo, ao, zd, norma, ave, skeč, veda, ór, en, lozyl, streda, O. TAJNIČKA: ADVENT Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 48 z čísla 48 Hlasu ľudu z 30. novembra 2013 bolo: SLNEČNÁ JESEŇ ŽIVOTA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: JAROSLAV BOLDOCKÝ, Ul. Vladimira Nikolića č. 8, 21 000 NOVÝ SAD. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

53

K U LT Ú R A

OZNAMY BLAHOŽELANIE

Na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici na Pedagogickej fakulte MIROSLAVA a PETER DUDKOVCI úspešne ukončili magisterské štúdium v odbore Teológia a katechetika.

K tomuto úspechu im srdečne blahoželajú rodičia Kohútovci a stará mama Kolárová.

BLAHOŽELANIE Na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici na Pedagogickej fakulte MIROSLAVA a PETER DUDKOVCI úspešne ukončili magisterské štúdium v odbore Teológia a katechetika.

K tomuto úspechu im srdečne blahoželá sestra Jasna Šprochová s manželom Vlastislavom a synmi Vlastíkom a Martinkom.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválenom rozhodnutí, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba kanalizácie odpadových vôd v Rumenke, v uliciach Kosovská, Sándora Petőfiho, Partizánska, Mihajla Pupina, Arsenija Čarnojevića, Vojvodinská, Adi Endrea, Narodne vojske a Kanálska Nositeľ projektu VP Ústav pre výstavbu mesta, Ulica Stevana Branovačkého 3, Nový Sad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba kanalizácie odpadových vôd v Rumenke, v uliciach Kosovská, Sándora Petőfiho, Partizánska, Mihajla Pupina, Arsenija Čarnojevića, Vojvodinská, Adi Endrea, Narodne vojske a Kanálska, na katastrálnych parcelách č.: 2252, 187, 2258, 2259, 2264, 1137, 1067, 2258, 1010, 2261, 2262, 794, 1669, 2263, 1624, 1352 a 1392, všetky v k. o. Rumenka, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 16. decembra 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-938/13, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie.

S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu VP Ústav pre výstavbu mesta, Stevana Branovačkého 3, Nový Sad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba kanalizácie odpadových vôd v Rumenke, v uliciach Kosovská, Sándora Petőfiho, Partizánska, Mihajla Pupina, Arsenija Čarnojevića, Vojvodinská, Adi Endrea, Narodne vojske a Kanálska, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt Výstavba kanalizácie odpadových vôd v Rumenke, v uliciach Kosovská, Sándora Petőfiho, Partizánska, Mihajla Pupina, Arsenija Čarnojevića, Vojvodinská, Adi Endrea, Narodne vojske a Kanálska, na katastrálnych parcelách č.: 2252, 187, 2258, 2259, 2264, 1137, 1067, 2258, 1010, 2261, 2262, 794, 1669, 2263, 1624, 1352 a 1392, všetky v k. o. Rumenka, Mesto Nový Sad., nositeľa projektu VP Ústav pre výstavbu mesta, Stevana Branovačkého 3, Nový Sad, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný.

2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré zistili iné splnomocnené orgány a organizácie a ktoré sú priložené k predmetovej žiadosti; – zabezpečí podmienky a vykoná opatrenia pre znemožňovanie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie spôsobom opísaným v žiadosti, a zvlášť zabezpečí ochranu vôd v súlade so Zákonom o vodách (Úradný vestník RS, č. 30/10 a 93/12).

ZDÔVODNENIE

Nositeľ projektu PAPIR SERVIS, s. s r. o., Nový Sad, Ul. put novosadskog partizanskog odreda 11, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Zariadenie na skladovanie bezpečného odpadu, v Ulici put novosadskog partizanskog odreda č. 11, na katastrálnej parcele číslo 2245/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. MILOVNÍCI KNÍH, spríjemnite sviatky svojim najmilším peknou knihou.

Za výhodné ceny vám ponúkame tieto naše knižné vydania: 1. Víťazoslav Hronec: Odfotografovať odchod odinakiaľ, antológia poézie z rubriky Rozlety mládežníckeho časopisu Vzlet, cena 300 din.; 2. Andrej Čipkár: Prečo???, rozprávky pre deti, cena 300 din.; 3. Mária Kotvášová-Jonášová: Samí dobrí žiaci, kniha o žiackych dobrodružstvách, cena 200 din.; 4. Zborník prác 40 rokov časopisu Vzlet, monografia o dejinách mládežníckeho časopisu Vzlet, cena 150 din.; 5. Pavel Povolný-Juhás: Prvé ulice, kniha o prvých prisťahovalcoch do Padiny, cena 400 din.; 6. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára, recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din.; 7. Vladimír Dorča: Obrázky z manželského života, zbierka novinárskych humoresiek uverejnených v Hlase ľudu v období 1992 – 1996, cena 500 din.; 8. Samuel Medveď: 90 rokov petrovského futbalu, dejiny od vzniku klubu po dnešok, cena 200 din.

Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvuhlasludu@hl.rs, filipova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a Báčskom Petrovci (021/782-208).

54

Nositeľ projektu VP Ústav pre výstavbu mesta, Stevana Branovačkého 3, Nový Sad, podal tomuto orgánu žiadosť o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba kanalizácie odpadových vôd v Rumenke, v uliciach Kosovská, Sándora Petőfiho, Partizánska, Mihajla Pupina, Arsenija Čarnojevića, Vojvodinská, Adi Endrea, Narodne vojske a Kanálska, na katastrálnych parcelách č.: 2252, 187, 2258, 2259, 2264, 1137, 1067, 2258, 1010, 2261, 2262, 794, 1669, 2263, 1624, 1352 a 1392, všetky v k. o. Rumenka, Mesto Nový Sad. V priebehu postupu rozoberania žiadosti konštatované je, že sa projektom predpokladá výstavba kanalizačnej siete a tranzičného kolektoru od sídliska po zariadenie na prečisťovanie odpadových vôd v Rumenke. Projektovaná kanalizačná sieť je dlhá okolo 6,5 km.

V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom verejného oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Rumenka.

V zákonom stanovenej lehote neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti.

Lokalita a účel projektu sú v súlade s rozhodnutím, ktorým sa vydáva lokalitné povolenie, číslo V-353-913/13 z 25. septembra 2013 vydané zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebníctvo Mesta Nový Sad. Nahliadnutím do dokumentácie priloženej so žiadosťou, po vykonanom postupe rozoberania žiadosti tento orgán zistil, že predmetový projekt sa nachádza pod bodom 4 podbod 4 – Potrubie na transport odpadových vôd – dĺžky viac ako 10 km, Listiny II Vyhlášky o určovaní, Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže požadovať (Úradný vestník RS, č. 114/08), ale je menšia dĺžka od dĺžky definovanej ako kritérium pre rozhodovanie o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie.

Berúc do ohľadu dĺžku projektu, a to, že sa výstavbou kanalizačnej siete vyrieši sanitnohygienický problém odvádzania odpadových vôd v Rumenke, že sú zvolené najsúčasnejšie technicko-technologické rozhodnutia pre predmetový projekt, rozhodnuté je, že nie je potrebné vypracovanie štúdie.

Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami definovaným bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia, v priebehu výstavby a pravidelnej práce projektu nebudú sa zjavovať negatívne javy, ktoré by významnejšie vplývali na životné prostredie (kvalita vzduchu, vody a pozemku).

Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii.

Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia, prostredníctvom tohto orgánu.

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia oznámenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

21. – 28. 12. 2013

51 – 52 /4574 – 4575/

HLAS ĽUDU

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

POSLEDNÝ POZDRAV

SMUTNÁ SPOMIENKA na našich rodičov a starých rodičov

OZNÁMENIE o schválenom rozhodnutí, že nie je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Objekt pre recykláciu použitých tonerových kaziet z laserových tlačiarní Nositeľ projektu ERS, s. s r. o., Slavka Rodića 49, Sriemska Kamenica, tomuto orgánu podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Objekt pre recykláciu použitých tonerových kaziet z laserových tlačiarní, v Ul. Slavka Rodića 49, na katastrálnej parcele číslo 4162/8, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 16. decembra 2013 schválila rozhodnutie číslo VI-501-470/13, že odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný.

S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č.

33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu ERS, s. s r. o., Ul. Slavka Rodića 49, Sriemska Kamenica, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Objekt pre recykláciu použitých tonerových kaziet z laserových tlačiarní, schvaľuje

PAVLA PAVLOVI CEFEROVI z Petrovca

PÁLIKOVCOV z Kysáča

od susedovcov

syn Pavel s manželkou Zuzanou a vnučky Alenka a Ľudmilka s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA s mojím bratom a ujom

1. Určuje sa, že pre projekt Objekt pre recykláciu použitých tonerových kaziet z laserových tlačiarní, Ul. Slavka Rodića 49, Sriemska Kamenica, na katastrálnej parcele číslo 4162/8, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu ERS, s. s r. o., Slavka Rodića 49, Sriemska Kamenica, odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie nie je potrebný.

2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí podmienky a realizuje opatrenia na znemožňovanie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie spôsobom opísaným v žiadosti a zvlášť zabezpečí nakladanie s odpadom v súlade so Zákonom o nakladaní s odpadom (Úradný vestník RS, č. 36/09 a 88/10) a inými platnými predpismi, ktoré regulujú túto oblasť.

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu ERS, s. s r. o., Slavka Rodića 49, Sriemska Kamenica, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Objekt pre recykláciu použitých tonerových kaziet z laserových tlačiarní, Ul. Slavka Rodića 49, Sriemska Kamenica, na katastrálnej parcele číslo 4162/8, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Sriemska Kamenica.

V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti.

Lokalita a účel projektu sú v súlade s informáciou o lokalite, číslo V-353-1038/13 zo 14. novembra 2013, ktoré je vydané zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebnícke práce Mesta Nový Sad. Projekt predpokladá skladovanie a tretmán použitých tonerových kaziet pre laserové tlačiarne. Tretmán predpokladá rozoberanie tonerových kaziet ručne (skrutkovačom alebo iným náčiním).

Výrobný proces sa koná v zatvorenom priestore. Počas pravidelnej práce sa nevytvára prach vo vzduchu (tonerový prach), voda sa pracovnom procese nepoužíva, takže odpadové technologické vody sa nevytvárajú.

Z odovzdanej dokumentácie zistené je, že projekt nepredstavuje dôležitejšieho znečisťovateľa životného prostredia a že používaním opatrenia ochrany životného prostredia predpokladaných v žiadosti bude zabezpečená predpísaná kvalita životného prostredia, takže nie je potrebné vypracovanie štúdie.

Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia, v priebehu pravidelnej práce projektu nebudú sa javiť negatívne javy, ktoré by významnejšie vplývali na životné prostredie.

Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii.

Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu.

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

51 – 52 /4574 – 4575/

17. 8. 1924 – 20. 12. 2012

S úctou a láskou si na Vás spomínajú:

ROZHODNUTIE

21. – 28. 12. 2013

ANNU

a

17. 1. 1923 – 28. 8. 1997

DROBNÉ OZNAMY BERIEM do prenájmu (árendy) pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí; tel.: 063/716-73-82.

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie. Martin Nosál, B. Petrovec, 063/8269205 a 021/782278.

PREDÁM dve jutrá pôdy v katastrálnej obci Stepanovo (Henerika); tel.: 064/44-91-272.

HLAS ĽUDU

Oznamujte

PAVLOM DANKOM 1925 – 2013 z Petrovca S ním sa lúči zarmútená sestra s dcérou

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 22. decembra uplynie 30 rokov, čo nás navždy opustil náš nenahraditeľný otec a starý otec

v Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

JÁN MARČOK 1938 – 1983 – 2013 z Kysáča S láskou a úctou si na neho spomínajú dcéra Anna Privizerová a syn Ján Marčok s rodinami

55

OZNAMY SMUTNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

SPOMIENKA

Dňa 22. decembra 2013 uplynie 20 rokov, čo nás opustil náš drahý

s manželkou, matkou a mamičkou

ANNOU GRŇOVOU

JÁN KRIŽAN

rod. Gedeľovskou 3. 2. 1936 – 9. 12. 2013 z Kysáča Na Teba si vždy budeme s láskou spomínať.

Manžel Juraj, syn Ján s manželkou Žužanou, vnuk Daniel s rodinou, vnuk Miško s manželkou, dcéra Mária Lukićová s manželom Željkom, vnučka Mina a vnuk Dejan

POSLEDNÝ POZDRAV

1947 – 1993 – 2013 z Kysáča

Čas plynie, iba spomienky zostávajú.

S láskou a úctou si na neho spomína

SINIŠA JAVORNÍK 28. 5. 1971 – 21. 12. 1987 – 2013 z Nového Sadu Bolo to sklamanie, že čas rany vylieči, on nás len s raneným srdcom ďalej žiť naučí.

brat Michal s manželkou Annou

POSLEDNÝ POZDRAV otcovi

Mama

MIŠOVI BEŠKOVI 29. 4. 1936 – 6. 12. 2013 z Padiny

SPOMIENKA

ANNE GRŇOVEJ

Zamĺkol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohol ešte žiť.

Večnú spomienku na Teba si zachová

rod. Gedeľovskej 3. 2. 1936 – 9. 12. 2013 z Kysáča

dcéra Katarína s rodinou

POSLEDNÝ POZDRAV otcovi

SINIŠA JAVORNÍK Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú:

28. 5. 1971 – 21. 12. 1987 – 21. 12. 2013 z Nového Sadu

brat Pavel Gedeľovský s manželkou Máriou a dcérami Máriou Balcovou a Annou Kulíkovou s rodinami

POSLEDNÝ POZDRAV

Otec

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším švagrom

MIŠOVI BEŠKOVI 29. 4. 1936 – 6. 12. 2013 z Padiny Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienky na Teba si navždy zachováme.

Zarmútená dcéra Anna s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ANNE GRŇOVEJ rod. Gedeľovskej 3. 2. 1936 – 9. 12. 2013 z Kysáča Spomienky navždy zostanú.

Manželova sestra Zuzana Vozárová s dcérou Zuzanou Filkovou a jej rodinou

56

PAVLOM CEFEROM 1931 – 2013 učiteľom vo výslužbe z Báčskeho Petrovca Vo svojich spomienkach Ťa s láskou a úctou zachovajú

PAVEL CEFERA 26. 10. 1931– 13. 12. 2013 z Petrovca Na Teba nikdy nezabudne

Ďurišovci z Kovačice

21. – 28. 12. 2013

Katka

51 – 52 /4574 – 4575/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

na

na

ZUZANU POLIOVKOVÚ zo Starej Pazovy

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachováva dcéra Zlata s deťmi

MICHALA KOHÚTA

ZUZANA HODOLIČOVÁ

29. 8. 1939 – 10. 12. 2000 narodený v Kysáči pochovaný bol 20. 12. 2000 v Nagysimony, v Maďarsku

rod. Tárnociová 22. 10. 1935 – 24. 12. 1998 – 2013 z Pivnice S láskou a úctou si na Teba spomínajú a tichú a trvalú spomienku zachovávajú

Smútia za ním a v dobrom ho spomínajú:

dcéra Zuzana z Chorvátska a syn Jozef z B. Petrovcas rodinami

sestry Júlia Surová a Mária Privizerová s manželom a ich deti, vnúčatá a pravnúčatá

Oznamujte v Hlase ľudu 021/47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

SPOMIENKA na

JÁNA SUSEKÁRA 15. 7. 1972 – 22. 12. 2011 – 2013 z Aradáča

SPOMIENKA Dňa 24. decembra 2013 uplynie mesiac od smrti mojej manželky

Už len kvety z lásky Ti na hrob môžeme dať, modlitbu tichú odriekať, za všetko krásne ďakovať a s láskou v srdci si na Teba spomínať.

ANNY MOLNÁROVEJ rod. Gažovej 1947 – 2013 z Kysáča

Tvoji najmilší

SMUTNÁ ROZLÚČKA Dňa 13. decembra 2013 nás navždy opustil náš otec a starký

Láska a spomienky na Teba sprevádzajú každodenne moje kroky.

Odpočívaj v pokoji.

Zarmútený manžel Samuel

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 26. 12. 2013 uplynie smutný rok, čo nás navždy opustil manžel, otec a starký

PAVEL CEFERA

JÁN ŠTAUB 8. 3. 1959 – 26. 12. 2012 z Padiny

26. 10. 1931 – 13. 12. 2013 z Petrovca

Učil si nás rozdávať iba lásku, poctivosť a obetavosť.

Preto zostaneš navždy v našich srdciach.

Cestou života mal si s nami kráčať, životné radosti spolu s nami znášať. Smútok a ticho dolieha na náš dom, veľmi nám chýbaš, manžel a otec náš, v ňom.

Spomienky na Teba si zachovávajú:

Syn Jaroslav s rodinou

21. – 28. 12. 2013

51 – 52 /4574 – 4575/

HLAS ĽUDU

manželka Zuzana a dcéry Kvietka Valentová s manželom Jánom a Blaženka Šostaková s manželom Martinom a vnúčatá Nada a Janko

57

ŠPORT MLADÉ FUTBALOVÉ TALENTY: BRATIA BRTKOVCI ZO STAREJ PAZOVY

Úspešný brankár a rýchle ľavé krídlo F

utbal majú u nás ľudia nesmierne radi. Láka najmä mládež a deti. O tom svedčia aj súrodenci Andrej a Boris Brtkovci zo Starej Pazovy. Lásku k futbalu zdedili od otca Michala, ktorý kedysi hrával v tričku tamojšieho RFK Lifam. V súčasnosti sa Michal Brtka futbalom zaoberá iba rekreačne, no jeho dvaja synovia – Boris a Andrej, sa tomuto obľúbenému koníčku venúvajú veľmi seriózne. Brtkovci majú futbal v krvi, a preto talentovaní bratia v tomto športe dosahujú pekné výsledky.

Hoci sa naplno venujú športu, obaja sú výborní žiaci staropazovskej Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka. Boris Brtka má štrnásť rokov a futbalom sa aktívne zaoberá už sedem a pol roka. Futbalovú loptu kope ľavou nohou, čo je veľmi vzácne, a preto v mužstve chlapcov generácie 1999/2000 pazovského FK Jednota hrá ľavé krídlo. Boris je jedným z úspešných mladých športovcov Školy futbalu novosadského FK Vojvodina, ktorá v Starej Pazove vznikla na základe spolupráce s domácim FK Jednota. Pravidelné tréningy na trávniku Jednoty a ihrisku s umelou trávou v Ulici Jovana Popovića v Starej Pazove navštevuje tri-

Michal Brtka (druhý sprava v drepe) hral kedysi aj v mužstve MOMS Stará Pazova

Sen Borisa Brtku je zahrať v tričku niektorého známeho futbalového klubu

krát v týždni – predpoludním, resp. popoludní, v závislosti od školských povinností. Podľa slov mladého pazovského futbalistu počas víkendu majú vždy zápasy. Jeho trénerom je Dragan Milić.

Borisa a jeho rovesníkov futbal naozaj baví, venúvajú sa mu s veľkou

ným hráčom vo všetkých školských športoch. Jeho najväčší sen je obliecť si jedného dňa dres niektorého silného a známeho futbalového klubu. Boris doteraz úspešne absolvoval početné futbalové turnaje nielen v našej krajine, ale aj za hranicami. V pamäti mu utkveli krásne športové chvíle strávené s rovesníkmi najmä na Slovensku a v Rakúsku.

Bratia Brtkovci s početnými medailami a pohármi

Otec Michal so svojimi talentovanými synmi – futbalistami

Andrej Brtka je skvelý brankár a kapitán svojho mužstva

58

láskou a toho času sú na prvom mieste Sriemskej ligy. „Za sebou máme iba pozitívne výsledky, všetky zápasy sme presvedčivo vyhrali,“ pochválil sa nám Boris Brtka. K tomuto treba dodať, že je tento pazovský ôsmak dobrým a všestran-

Do futbalového sveta s veľkou láskou vykročil aj Andrej Brtka. Má desať rokov a vo svojej generácii chlapcov – ročník 2003 je skvelým brankárom. S nádejnými futbalistami tejto generácie pracujú tréneri Zoran Kovačević a Milan Bursać, ktorý má ináč na starosti iba brankárov. Počas zimného obdobia Andrej má pravidelné tréningy v športovej hale tamojšej Základnej školy Simeona Aranického. Ako hráč FK Vojvodina sa zúčastnil na početných futbalo21. – 28. 12. 2013

vých turnajoch, tak doma, ako aj v zahraničí. Počas nášho rozhovoru zaspomínal si na cenné skúsenosti, ktoré v tomto športe nadobudol v rakúskej Viedni, potom na Zlatibore, Jahorine... Futbalový brankár často môže svojím výkonom a zásahmi rozhodne prispieť k víťazstvu svojho mužstva. To sa neraz podarilo aj Andrejovi Brtkovi, ktorého štyrikrát za sebou vyhlásili za najlepšieho brankára vo svojej generácii.

Bratia Brtkovci sa v doterajšej futbalovej kariére ovenčili viacerými medailami a pohármi. Obaja rodičia rovnako povzbudzujú synov v zaoberaní sa obľúbeným športom. Medzi horlivými fanúšikmi na futbalovom zápase je neraz aj ich mama Mariena Brtková.

A. Lešťanová (Snímky: autorka a archív Brtkovcov)

51 – 52 /4574 – 4575/

HLAS ĽUDU

ŠPORT KULPÍNSKY ŠACHOVÝ DORAST

Učiteľ Rade a jeho odchovanci V

záujme rozmachu šachovej me turnaje. Po prvé je to súťaž hry medzi školskými deťmi počas Detského týždňa v kulŠachový klub Kulpín sa v roku pínskej škole, na ktorej si zároveň 1995 prisťahoval do Základnej určujeme reprezentantov na Zorškoly Jána Amosa Komenského. nička open. Šach hráme aj počas Vtedy šachová sekcia, ktorú ve- osláv svätého Sávu a Dňa školy.“ die profesor triednej výučby kulUčiteľ Rade, ako tohto šachopínskej školy Radoslav Kolarski, začala s prácou. Bolo v nej až do päťdesiat členov a šach sa stal medzi žiakmi veľmi populárny. „Počas trvania školského roka sa stretávame v miestnostiach školy každý štvrtok vo večerných hodinách. Pravdaže, keď máme pred sebou účasť na šachových súťažiach, vtedy sú tie stretnutia častejšie. V tomto školskom roku 2013/2014 sme sa Rastislav Širka (vľavo) a Dejan Jakovljević zohrali partiu zúčastnili na dvoch väč- šachu na Zornička open 2011 v Kulpíne ších šachových súťažiach. Najprv v októbri na turnaji vého nadšenca všetci volajú, je Zornička open v Padine a v no- zároveň členom a tajomníkom vembri to boli Dni vojvodinské- Šachového klubu Kulpín. Mnohé ho šachu vo Vrbase. Okrem toho šachové modely odpozoroval aj sa zúčastňujeme aj na súťažiach, zo Slovenska. ktoré usporadúva Šachový zväz „V roku 2009 sme pobudli meVojvodiny, ako i niektoré šacho- dzi šachistami v Nitre. Mne sa pávé kluby. Pre členov našej ša- čilo, ako tam organizujú medzichovej sekcie aj my organizuje- školské šachové turnaje mla-

Partia šachu so živými figúrami na Zornička open v kulpínskej telocvični pod taktovkou učiteľa Radeho

21. – 28. 12. 2013

51 – 52 /4574 – 4575/

HLAS ĽUDU

Spomienka na účasť mladých šachistov Kulpína vo Vrbase v roku 2009: učiteľ Rade Kolarski a žiaci Petar Arsenović, Boris Medovarský, Daniel Peťkovský a Nenad Zanfirović (sprava)

dých šachistov.

Podľa toho vzoru sme aj my v Báčskopetrovskej obci usporiadali obecnú šachovú ligu žiakov našich škôl.

Hráme hlavne

open potvrdili už neraz, že sú naši šachisti naozaj úspešní. Spomeniem, že Kulpínčan Daniel Peťkovský bol dvakrát víťazom turnaja zorničkárov. Raz sa to podarilo Petrovčanovi Majtánovi, posledne Kriškovi z Hložian, pokiaľ náš Kulpínčan Rastislav Širka bol druhý.“ V tomto školskom roku učiteľ Kolarski má v šachovej sekcii zapísaných 23 žiakov, z čoho je pätnásť zvlášť aktívnych. Sú to žiaci od tretieho až po ôsmy ročník. Najbližšie k šachu majú a podľa dosiahnutých výsledkov najúspešnejší hráči sú ôsmak Maksim Teslić (zľava) si šachové Rastislav Širka, zručnosti cibrí aj v partii so skúsenými piatak Alexanšachistami der Fabók a treu nás v Kulpíne, v Báč- tiak Maksim Teslić. Veľmi rád si veskom Petrovci a v Hlo- dúci sekcie spomína na úspešný žanoch. Maglić sa už rok 2009, keď Daniel Peťkovský niekoľko rokov neza- zvíťazil na Zornička open, potom pája do šachových ak- víťazný pohár priniesli kulpínski tivít. Partia na turnaji mladí šachisti aj z Vrbasu a tiež trvá 30 minút na hráča, pozoruhodná bola ich účasť aj na hráme na štyroch ša- republikovej súťaži základných chovniciach, každý s škôl. Mladí kulpínski šachisti usikaždým. Takto si vy- lovne pracujú a stále veria, že sa chovávame žiacke ša- taký úspešný rok zopakuje aj v chové kádre. Aj výsled- budúcnosti. ky na turnaji Zornička K. Gažová

59

ŠPORT PETROVČANIA V NOVOSADSKEJ OBLASTNEJ LIGE

Jeseň, pani chudobná...

P

arafrázujúc poetku, ktorá nie- Bešky, a pred takými dvadsiatimi piakedy dávno napísala krásnu bás- timi rokmi hral i v Petrovci. ničku o jeseni ako o pani bohatej, Veľa toho sa v krátkom časovom môžeme len konštatovať, že táto je- rozpätí nemohlo urobiť. Klub v letseň pre petrovský futbal nebola nom období opustili výborný branbohatá. Prvému kár Radaković, mužstvu FK MlaZbućnović, Pavdosť plody jesene kov, S. Grujić, boli mizerné.

Milovanović...

V roku, keď FK Do radov MlaMladosť oslavuje dosti pristúpil Mužstvo Mladosti pred zápasom s hložianskou Budúcnosťou svoje deväťdesiate Batinić z novonarodeniny po sadskej C. zvez- trovčania doma vyrovnali na 3 : 3.

V MUŽSTVE 24 HRÁČOV dvoch majstrovdy, z Futogu vyhrali nad meObavy, že znovu ských ročníkoch súmladý brankár novkyňou z TuMladosť v jeseň z 15 zápasov zostanú bez bodov, ťaže vo VojvodinGlišić, Karano- rije, kým s noštyri vyhrala, dva remizovala a u prítomných Peskej lige, Petrovčavić a Bubulj. Ak- vosadským Kadeväť prehrala. Gólový pomer trovčanov na zápanom sa uplynulej tivovali sa tiež belom, ako i suje 15 : 32 a na konte 14 bodov. se boli opodstatjari nevydarilo zoCerovský, Peť- sedmi z Hložian Strelci na zápasoch boli: Zorić nené. No šťastena stať v tom renokovský, Krivák. dosiahli iba beza Trišić 3 góly, Torbica, Kobila- sa predsa usmiala movanom stupni a Zo Slovenska sa gólové remízy. rov a M. Tatliak dvakrát skóro- Mladosti. Miroslav klub sa ocitol v Nov lete vrátil Ja- Možno Mladosť vali, Cerovský, Ardalić sa raz za- Tatliak v 94. min. vosadskej oblastroslav Jakuš, po- na týchto dvoch písali medzi strelcov a Borac v dosiahol svoj druhý nej lige. gól na zápase a tri Šajkaši si vsietil vlastný gól.

Iba Bubulj zohral všetkých TRAJA NA LAVIČKE Tohtoročné leto, Tričko si obliekalo až 24 fut- body odcestovali pätnásť jesenných zápasov podobne ako aj balistov. Hrali: Fejdi (9 zápa- do Petrovca. DruAni tejto jesene sa nemohlo vlaňajšie, bolo veľmi horúce. Vlani, tom sa vážnejsov), Glišić (6), Krivák (3), Peť- hú výhru si petrovkeď sa takmer nevedelo, či Petrov- šie zranil a na- bez zmeny trénera vo Vrbare. kovský (6), Latinović (13), Ko- ský tím vybojoval v čania budú vôbec súťažiť a keď si ako stúpil len vo fi- Po zápase s Vojvodinou z Báčbilarov (12), Ardalić (11), Bubulj Temeríne, kde náobetný baránok trénerské kormid- niši súťaže. Počí- skeho Gradišta trénerovi Ste(15), Karanović (9), Torbica (11), hradník a veľký snalo zobral do rúk bývalý futbalista Mi- talo sa aj na do- vanovi Bobošovi vedenie FK Trišić (13), Zorić (14), Fábry živec Miroslav Cechal Koruniak, hráčske kádre tvori- rastencov Anu- Mladosť vyjadrilo nedôveru.

(13), Jakuš (5), Stanivuk, (4), J. rovský razantnou li hlavne futbalisti z Nového Sadu. šiaka a Milenko- Mužstvo viedol profesor telesTatliak (6), Milenković (2), Ba- strelou prekvapil Leto 2013 prinieslo tiež hodne ne- vića. Mladí bratia nej výchovy a člen správy Ján tinić (14), Vrgović (11), Cerov- domácich. určitosti. Dokonca v prípravnom Tatliakovci hrali Hansman, kým ho v zápase s Určite veľmi bolia ský, (10), M. Tatliak (3), Grujić období sa„experimentovalo“ s dvo- len spočiatku, Kabelom zastúpil Ján Jakuš, dva výprasky. Dve (5), Anušiak (1), Rac (1). ma trénermi. Najprv so zoskupený- keďže začiat- tréner dorasteneckého celku. šestky – so silnejším mi hráčmi začal pracovať bývalý kom októbra celkom Borca v Šajfutbalista Mladosti a okolitých klu- odcestovali na štúdiá do Bratislavy. zápasoch bola o štipku bližšie k vý- kaši a lídrom súťaže v Žablji. Na bov Maglićan Vladimir Matijević, Mladosť dobre rozbehla súťaž. hre. Je proste neuveriteľné, ako dvoch zápasoch Mladosť bola drasktorý nemal trénerskú licenciu. Tes- Doma vo Vrbare zdolala, ako sa ne- „modrí“ doma prehrali až štyrikrát!? ticky poškodená rozhodcami v Báči ne pred začiatkom SNS, po tom, ako skoršie videlo, najslabší celok ligy, Body z Vrbary si odniesli menovky- a v Tovariševe. vo Futogu zanikol FK Metalac, spo- Sutjesku z B. D. Polja. Neskoršie Pe- ňa z Nového Sadu, mladenovská BuSamuel Medveď lu s niekoľkýdućnost, Veternik a Vojvo( Foto: J.P.) mi mladšími dina z B. Gradišta. Teda už 1. !SK 15 14 1 0 40 : 6 43 hráčmi prišiel ošúchaný starý petrovský 2.

Kabel 15 12 2 1 37 : 12 38 tréner Zoran výrok, že doma treba vy3.

Budu"nost (M) 15 9 1 5 28 : 18 28 Galić (neskorhrávať, sa nesplnil.

4.

Borac 15 8 2 5 37 : 20 26 šie trénoval Mužstvo Mladosti si z hos5.

Veternik 15 8 2 5 32 : 20 26 dorastenecký ťovaní prinieslo šesť bodov.

6.

Mladost (T) 15 8 2 5 32 : 26 26 celok). Týždeň Tím z Vrbary v infarktovom 15 8 1 6 17 : 18 25 pred začiatzápase prekonal Petrovara- 7. TSK 8. Petrovaradín 15 7 2 6 19 : 24 23 kom súťaže dín (4 : 3). Vtedy, podmieMladosť donečne povedané, Mladosť 9. Vojvodina (T) 15 5 4 6 19 : 25 19 stala nového hrala bez brankára, lebo sa 10. Budúcnos#(H)15 5 2 8 24 : 37 17 trénera. Stal Pavel Fejdi už v samom za- 11. Mlados#(P) 15 4 2 9 15 : 32 14 sa ním Stevan čiatku vážnejšie zranil a len 12. Vojvodina (BG)15 3 4 8 17 : 22 13 Boboš, ktorý so zaťatými zubami zostal 13. Tvr$ava (-1) 15 4 2 9 19 : 26 13 voľakedy ako medzi žrďami do konca. 14. Jedinstvo 15 3 4 8 12 : 24 13 hráč pôsobil Hostia v Petrovaradíne stá- 15. Mladost (NS) 15 3 2 10 19 : 41 11 15 2 1 12 16 : 32 7 v Hajduku z Súperi Mladosti si v jeseň z Vrbary odniesli až 14 bodov le viedli, ale domáci v 90. min. 16. Sutjeska

60

21. – 28. 12. 2013

51 – 52 /4574 – 4575/

HLAS ĽUDU

ŠPORT hlavne na domácom trávniku.

Výkony a výsledky lalitskej Panónie sa môžu zhodnotiť dvojako. Zverenci trénera Miloja Vukovića, vo veľkej väčšine hráči rvú etapu v tejto futbalovej prekážka v tom im iste budú su- rozhodol omladiť svoje mužstvo. zo Srbského Miletića, prehrali Podarilo sa mu to dosť dobre, je v všetkých osem zápasov na hoslige, ktorá po niekoľkých ro- sedovci z Kruščića.

Sedem bodov menej od naj- hornej časti tabuľky a keby nebolo ťovaniach, najčastejšie gólovým koch znova má 16 členov, poznačil veľký boj dvoch susedných lepšej dvojice má Dunav. Mužstvo niekoľko domácich neúspechov, rozdielom. Ako raritu uvedieme, mužstiev z Kruščića a Lipara. Je- z Báčskeho Monoštora má kvalit- celkový výsledok mohol byť aj že až štyrikrát bolo 3 : 2 za súpesenné majstrorov Panónie, a to ČO HOVORIA ČÍSLICE vstvá vzájomv Kupusine, KoŠtyri zápasy zo 120 sú re- lute, Svilojeve a ným zápasom gistrované kontumačným vý- Ruskom Kereotvorili práve sledkom: Rusín – Rastina 3 : 0, stúre. Laliťania tieto dva celky, v Rusín – Dinamo 3 : 0, Lipar – doma ktorom bol lepboli Jedinstvo 3 : 0 a Törekvés – A. úspešní, šesťkrát ší domáci Lipar Šantić 3 : 0. Domáce mužstvá presvedčivo vy2 : 1. Na ďalších oslávili 71 víťazstiev, 15 zá- hrali, kým jedištrnástich zápapasov sa skončilo nerozhodsoch Mladost nú prehru, a to ne, kým si 34-krát body odvedená veterávďaka neúčinniesli hostia. Z pätnástich renom Kišjuhanosti Valenta, míz päťkrát bolo 0 : 0, sedem som prehrala Rančića a ostatzápasov sa skončilo výsledešte len raz, v 4. ných útočníkov kom 1 : 1, dva razy bolo 2 : 2 kole v Svilojeve, utŕžili s muža raz 3 : 3. Diváci videli súa to presvedčivo Mužstvo Lipara neprehralo ani jeden zápas, a predsa je len na stvom z Lipara. hrnne 438 gólov, z ktorých 4 : 1. Pritom druhom mieste Na 10. mieste 281 vsietili hostitelia a 157 Kruščićania dozakotvilo mužsiahli trinásť presvedčivých trium- ný tím vedený kanonierom Balá- p r i a z n i v e j š í . hostia. Najviac gólov (35) bolo stvo Dinama zo fov, nikdy menej ako rozdielom žom, v jesennej polosezóne hra- Mužstvo Rusína v 4. kole, kým sa siete naj- Sonty s príliš dvoch gólov, ale sa iba v 14. kole lo veľmi isto a kvalitne až na po- vykročilo do no- menej vlnili v 12. kole, iba mladým muždostali na čelo tabuľky (39 bodov, sledné hosťovanie v Kruščići, kde vej sezóny há- 24-krát. Najväčší výsledok stvom. Nasleduje gólový pomer 67 : 15), kde budú zažilo jedinú prehru, a to 5 : 0. Na dam najväčšmi bol na zápase Mladost – Ras- Partizan z Kupuštvrtom mieste je Törekvés, kto- oslabené, lebo tina 13 : 1. zimovať. siny, ktorý sa do bez rému v minulých majstrovstvách zostalo súťaže znova zapo prehre doma so somborským dobrých hráčov: Farkaša, Hardiho, pojil po niekoľkých rokoch. Ako ŽAK-om 2 : 0 unikol postup do Hrnčiara, Čizmara, Kišjuhasa... ubiehala súťaž, somborský MetaSomborskej oblastnej ligy. Svilo- Možno práve preto Kerestúrčania, lac klesal čoraz nižšie a zastavil sa jevčania ten neúspech nemohli ktorí vlani takmer do posledného na 12. priečke. Hneď za ním je dosť dlho prekonať, do 9. kola ne- kola bojovali o postup, skončili na Radnički z Ratkova, ktorému sa po boli v tabuľke vyššie od 11. mies- 7. mieste, pričom šesť bodov zí- zostupe zo Somborskej oblastnej ta, potom si náhle zlepšili formu, skali kontumačne, lebo im Rasti- ligy nepodarilo stabilizovať mužzačali vyhrávať a vyšplhali sa až na na nepricestovala na zápas a Di- stvo, možno i preto, že hrá s mlanamo zo Sonty nemalo platné dým, takmer dorasteneckým mužštvrtú priečku.

Zaujímavá je jesenná cesta ko- lekárske prehliadky jednotlivých stvom. lutského Jedinstva. V prvých troch hráčov.

Mužstvo Šikary iste nesplnilo kolách toto žiadosti svojich famužstvo zínúšikov. Veľkú krískalo maxizu prežíva tím Rasmálny počet tiny, donedávna bodov s góločlen Srbskej ligy – vom pomeskupina Vojvodina.

Brankár somborského Metalca rom 11 : 2 a Rastinčania viac záMilosavljević na kolenách zaslúžene si pasov zohrali deviati Druhý je Lipar s rovnakým poč- hovelo na pralebo desiati, dlho tom bodov a gólovým rozdielom vom mieste. boli poslední v ta43 : 8. Toto mužstvo neprehralo Neskoršie Kobuľke a prvú výhru ani jeden zápas, na prvom mies- luťania poľadosiahli v 11. kole te bolo najdlhšie, od 4. do 13. kola, vili, dožili sa nad Ratkovčanmi 3 keď po remíze s Dunavom v B. štyroch porá: 1. Posledné je JeMonoštore 2 : 2 prvú pozíciu pre- žok a od pia- Rusín (čierno-biele tričká) vyhral 3 : 2 nad susedmi z Lalite gólom dinstvo z Ribareva, vsieteným v posledných chvíľach zápasu pustilo najväčšiemu rivalovi. Iste, teho miesta ktoré si jedinú výhru Druhú polovicu tabuľky začína vybojovalo práve v Rastine 2 : 0. že sa na jar Kovač a jeho spolu- predsa viac nemohli.

Graničar z Riđice sa po vypad- Aleksa Šantić, ktorého mužstvo hráči nevzdajú, vynaložia nové úsilie, aby získali titul. Najväčšia nutí zo Somborskej oblastnej ligy bolo nepríjemné pre súperov J. Pucovský

JESEŇ V MEDZIOBECNEJ LIGE SOMBOR

Mladost a Lipar najlepší pár

P

21. – 28. 12. 2013

51–52 /4574 – 4575/

HLAS ĽUDU

61

ŠPORT REPREZENTANTKA SRBSKA VAŇA MURTÍNOVÁ Z BEGEČA

Motýlika pláva ako ryba P

lavectvo? To sa u nás neskloňu- kyňa. Šampiónka. Ktorá doteraz, je často. Hoci je plávanie jedným len zo žiackych a dorasteneckých z najzdravších športov. V našich ne- štátnych majstrovstiev, priniesla početných bazénoch sa, občas, pre- zhruba 40 medailí a diplomov, tiež dovšetkým silou vlastného talentu hŕbu pohárov. Celková jej kolekcia a vôle, jednotlivci vyšvihnú priamo počíta približne 350 trofejí. Vaňa sa na plavecký Olymp. Aby sme sa po- nimi nechváli. Plavecké úspechy tom my (a my sme radom: rezortné svojej dcéry čiastočne vyčíslil jej orgány a inštitúcie, (ne)početní špor- otec Jaroslav, ktorý, rovnako ako toví znalci a fanúšikovia a iní známi jeho otec Samuel, bol výborným futa neznámi priaznivci a nežičlivci) na balistom. Novinárskymi kliešťami plnú hubu chválili „naším“ úspe- horko-ťažko sa podarilo vytiahnuť zo skrinky skromnosti mladého rezchom.

Na novembrových plaveckých kého cieľavedomého múdreho a pretekoch Serbia Grand Prix v Zre- veru i pekného dievčaťa ďalšie vzácňanine si zaplávalo viac ako 450 ne informácie. Iba vlani získala deúčastníkov, reprezentantov dva- sať titulov majstra republiky: 6 zlanástich krajín. Z našich 26 predsta- tých medailí na zimných majstroviteľov osobitne vynikla štrnásťroč- vstvách, o jednu menej na letných. ná Vaňa Murtínová z Begeča. Vo Mala by o čom hovoriť, ale nepovie svojej vekovej skupine mladších veľa. Radšej mlčí a pláva – ako ryba dorasteniek (po srbsky: kadeti) vy- vo vode. plávala tri rekordy a získala dve zlaté medaily. V kratšom bazéne spôsobom motýlik (srb. delfin) 50 metrov zaplávala za 28:91 sekundy. Na 200 m znak (leđno) dosiahla najprv čas 2:21:50 min. a vo finále si švihla ešte rýchlejšie (2:21:19). Dievča sa zaskvelo aj 8. decembra 2013: na Motýlik (ten plavecký) má rád Vaňu plaveckých Majstrovstvách Európy v Belehrade, v pretekoch na ZAÚRADOVALA NÁHODA? Rozhovor s Vaňou Murtínovou 200 m motýlik obsadilo 3. miesto. vyzerá teda takto: Kto je vôbec Vaňa Murtínová?

Spomínaš si na začiatky; kedy a V Novom Sade 26. apríla 1999 nevolaný – neželaný „milosrdný anjel“ ako si vlastne začala plávať? Pred zbúral Žeželjov most. V tom istom piatimi rokmi ma mama a tata zodni sa tamtiež narodila budúca plav- brali na plaváreň Sajmište v Novom

Skromné dievča vlastní „skromnú“ kolekciu trofejí

62

Vaňa má rada kvetiny

Sade, len tak, aby som sa naučila plávať. Trápila si sa, alebo sa ti plávanie ihneď zapáčilo? Razom. Koľko ti trvalo, kým si ho zvládla? Krátko.

Kde? V Škole plávania. Potom si to skúsila... v ktorom vlastne klube? V Plaveckom klube Vojvodina. Z časových dôvodov skrátim otázky...

(Smejeme sa.) Ktorá plavecká disciplína je ti najobľúbenejšia, na ktorej dráhe a ktorou technikou najlepšie plávaš?

Mojou hlavnou disciplínou sú preteky 200 m motýlik, tiež motýlik na 100, znak na 50, 100 a 200 m.

Ako počujeme, si aj reprezentantka Srbska... Áno. Kedy si v reprezentačnom výbere debutovala? Vlani. V akej súťaži? Na trojboji Slovinsko – Chorvátsko – Srbsko.

Tam obsadila dve prvé a jedno druhé miesto a tohto roku raz skončila na druhom a trikrát na prvom.

To už povedal otec Jaroslav, a ešte dodal, že vlani na Stredoeurópskych majstrovstvách v Žiline Vaňa obsadila siedme miesto. Ale medzi staršími plavkyňami. Zatiaľ za jej najväčší úspech akiste možno označiť 5. miesto na tohtoročných dorasteneckých Majstrovstvách Európy v holandskom Utrechte, kde 200 m motýlika plávala za 2:20:81.

V tej vode boli spolu dievčence, ktoré o dva – tri – štyri roky, nie je vylúčené, budú stáť na rebríku víťazov najsilnejších pretekov v seniorskej konkurencii. Vaňa Murtínová si je toho akiste vedomá, preto s chuťou trénuje a trénuje.

Rozhovor s Vaňou pokračuje: Ako by si opísala plavecký tréning nie21. – 28. 12. 2013

komu, kto by sa tiež chcel – a vážne – dať na plávanie? Trénujem dva- trikrát denne, v sobotu mám iba jeden tréning a v nedeľu netrénujem. Najprv máme cvičenia v posilňovni, a potom plávame; ako kedy, takých šesť – sedem kilometrov ráno a večer tak isto... Šesť – sedem...; kde nájdeš takú dlhú dráhu? (Smejeme sa.) Plávame dokola, t. j. napred – nazad. Nie je to tak trochu otravné? Nie. Ale únavné je... Trochu. Kto je tvoj tréner v PK Vojvodina? Plával na OH roku 2004, Igor Beretić. Je prísny? Je. AKO A KAM ĎALEJ? Dobre, Vaňa, doteraz si na krátke otázky dávala dlhé odpovede...

(Smejeme sa...) Teraz sa budem pýtať ozaj krátko: jedávaš všetko radom? Ani nie. Slaninka, klobáska...?

Nie, nemám ich rada. Čo ešte nemáš rada? (Smeje sa.) Vyhýbam sa zákuskom, bublinkovým šťavám a rada jem mäso... Varíš sama? (Smiech.) Nie, zatiaľ nie. Si ôsmačka v základnej škole v Begeči; ako sa ti darí? Výborne. Všetky päťky...? Áno. Čoskoro dáš bodku za základným školením; kam ďalej? Na Gymnázium Jovana Jovanovića Zmaja v Novom Sade, športové oddelenie. A potom? Telovýchovná fakulta (DIF) v Novom Sade.

Slová Vane Murtínovej sú krátke a rezké – rovno ako zábery krídlami motýlika vo vzduchu. Ako jej čoraz silnejšie a rýchlejšie zábery rukami vo vode. Dievča proste má cieľ a vie, ako sa k nemu dostať. A verí si. Raz dozaista rozčerí hladinu olympijských kruhov. Úporným ľuďom sa sny spĺňajú. Neprekvapme sa, ak sa aj Vani splní sen o zlatom motýliku.

51 – 52 /4574 – 4575/

Juraj Bartoš HLAS ĽUDU

ŠPORT MÔŽU BYŤ PRÍKLADOM INÝM ŠPORTOVCOM

Pre rybačku aj pokutu zaplatil U

Po skončení rybačky posedenie v lalitskom ž piaty rok je to svojrázny záver rybárskej ného boleňa), ale všetky zostali na žive, vrásezóny v Laliti. Na súťaž v chytaní dravých tili ich do vody. Tí najnetrpezlivejší sa občas Dome kultúry. Z mís na stoloch sa parí chýrýb chodia desiatky športových rybárov. Nie poprechádzali nábrežím kanála, zmenili ry- rečná lalitská fazuľa z kuchyne kuchára Jaroiba z Vojvodiny, lež aj zo vzdialenejších miest bárske miesto, skúšali nové šťastie. Nikto sa slava Valenta-Salera, ktorá utíšila hlad rybárov.

Najúspešnejších jedSrbska. Všetko sú to kolegovia, súperi na sú- nesťažoval na slabý notlivcov organizátor ťažiach, ale predovšetkým priatelia členov ZŠR úlovok. Máme dojem, – ZŠR Lieň odmenil Lieň. Mnohí hovoria, že v tú druhú novem- že je športovým rybápeknými pohármi, brovú nedeľu musia byť na pretekárskej drá- rom vždy pekne, aj medailami a kvalitným he kanála Dunaj – Tisa – Dunaj rybárskym náčiním. neďaleko Lalite. Predovšetkým, Medzičasom sa jeden aby rybárčili, ale aby sa aj dobz odmenených, Goran re kamarátili a zabávali.

Teofilović z Lajkovca Pred pol druha mesiacom (druhý na súťaži za svoje rybárske vedomosti a pekného zubáča) pošťastie v chytaní šťúk, sumcov, chválil, že ho na ceste zubáčov, ostriežov, ostračiek, do Lalite dva razy zaboleňov... skúšalo 39 športostavila a pokutovala vých rybárov z Hložian, Šídu, polícia! Prvýkrát pred Kucury, Srbského Miletića, OdNovým Sadom z pežakov, Maglića, Vajsky, Kuly, Rybárska pohoda pri pohári vareného vína ňaženky musel vybrať Futogu, Crvenky, Lajkovca, Šabvtedy, keď je kapsa päť červených bankoviek, druhú pokutu pri ca a Lalite. Usilovne švihali prázdna. Najdôleži- Odžakoch zaplatil v sume 1 500 dinárov. Neprútmi, snažili sa svojimi pestejšie je, že sú pri dbá, nie mu je ľúto, vraví, sám si je na vine, mutrofarebnými blyskáčmi prilávode, v prírode, v sel byť na ceste ostražitejší!? My dokladáme, kať ryby na háčik... „Tu je!“ povedal víťaz Dragan Krstić spoločnosti dobrých pre rybačku všetko, aj pokuty zaplatím.

Jesenný novembrový deň z Odžakov a vytiahol pekného Prišiel čas na rozlúčku. Rybári sa srdečne pokamarátov... Na prebol pekný, slnečný, hladina zubáča z vody. tekárskej dráhe pri zdravujú a sľubujú nové stretnutia pri vode, s vody pokojná, bez vĺn a plávajúcej trávy. Dalo by sa povedať priam vy- poháriku vareného vína nechýbali ani žarty, udicou v rukách... Tieto ich súťaže a kamarámyslené podmienky na rybačku. Lenže ryby stále zaujímavé a aktuálne rybárske príbehy, tenie by mohli byť najlepším príkladom, ako slabo brali. Vari neboli hladné, akoby stratili najmä o tom, komu a aká veľká ryba prehryzla by sa mali športovci medzi sebou správať. ten prívlastok – dravce? Tridsať deväť rybárov vlasec, mávla chvostom a stratila sa v hlbinách J. Pucovský úhrnne chytilo 9 rýb (3 šťuky, 5 sumcov, jed- kanála.

V PRVEJ FUTBALOVEJ LIGE SRBSKA

Vojvodinčania neoslnili P

ohľad na majstrovskú tabuľku Prvej futbalovej ligy Srbska napovedá, že tri kluby z Vojvodiny minulej jesene neoslnili. Novosadský Proleter zakotvil na šiestom mieste (21 bodov), padinská Dolina ako nováčik získala 11 bodov a je predposledná, pokiaľ je Inđija s rovnakým počtom bodov, ale slabším gólovým pomerom – posledná, šestnásta.

Novosadčanov počas jesene viedli až traja tréneri: Saša Milanović, Svetozar Sovilj a naposledy Zoran Marić. To však nevplývalo na skutočnosť, aby mužstvo zo Slanej bary obsadilo solídne šieste miesto. Proleter mal najúčinnejší útok (25 gólov) a najlepšieho strelca prvej etapy Srđana Vujakliju, ktorý osemkrát prekonal brankárov súperov.

Debutant v tejto spoločnosti – padinská Dolina doviedla mnoho nových hráčov, aj známeho trénera Mileho Tomića. Nováčikovia hlavne rozčarovali, mužstvo z Padiny zažilo až osem prehier a nečudo, že po deviatom kole odišiel aj tréner Tomić do Smedereva. Vy21. – 28. 12. 2013

striedal ho Zoran Govedarica, ktorému sa na šiestich zápasoch nepodarilo urobiť významnejší posun mužstva nahor. Novoutvorenému mužstvu Doliny chýbala aj skúsenosť pre túto silnú súťaž. Padinské mužstvo malo v jeseň najslabšiu obranu v lige, keďže jeho brankári inkaso- Proleter zo Slanej bary je najúspešnejšie vojvodinské mužstvo v Prvej lige Srbska vali 25 gólov.

Posledná Inđija zmenila dvoch trénerov, se- dobne bezpečný v strede tabuľky, hoci zvezónu skončila s Predragom Pejovićom na la- renci trénera Marića musia byť veľmi ostraživičke, ale aj chudobným bodovým saldom. In- tí, lebo majú iba o štyri body viac od štrnásđijskí „zelení“ vyhrali len jeden zápas na do- teho BSK Batajnica. Dolinu a Inđiju očakáva veľmácom trávniku, dosiahli najmenej gólov v lige mi ťažká úloha v boji o záchranu, a z oboch klu– iba 11, nuž lepšie vari ani nemohli, hoci sa bov odkazujú, že sa nevzdajú do posledného kola. sťažujú, že im chýbalo aj športové šťastie.

J. P. V jarnej sezóne Proleter bude pravdepo-

51 – 52 /4574 – 4575/

HLAS ĽUDU

63

ŠPORT

HORLIVÝ PRÍVRŽENEC PARTIZANA JAROSLAV ČAPEĽA Z ARADÁČA ÚPRIMNE O SPRÁVANÍ FANÚŠIKOV

Na zápas ako do vojny!?

Na juhu štadióna Partizana vždy vrie ako v kotle. Jaroslav Čapeľa (v pravom rohu hore s okuliarmi a v bielom tričku) so skupinou zreňaninských fanúšikov Grobari Petrovgrad eprimerané správanie fanúšikov futbalových klubov v Srbsku nadobudlo skutočne katastrofálne rozmery. Incidenty, ktoré falošní fanúšikovia vyvolávajú na štadiónoch, ale aj na uliciach miest, sa často končia veľkou hmotnou škodou, veľkým počtom zranených osôb a dokonca si vyžiadali už aj ľudské obete! Štát už dávno sľubuje rázny boj proti chuligánom, ale dosiaľ všetko najviac zostalo iba na sľuboch. Preplnený pohár utrpenia preliali aj incidenty na poslednom derby medzi Partizanom a Crvenou zvezdou, po ktorom vicepremiér Aleksandar Vučić zahlásil rázny boj proti tejto neresti našej spoločnosti.

Jaroslav Čapeľa z Aradáča je horlivý fanúšik Partizana. Na zápasy začal chodiť ako sedemnásťročný mládenec a doteraz Partizan sledoval na mnohých domácich, ale aj medzinárodných zápasoch. Na úvod nám vysvetlil, prečo sú fanúšikovia Partizana rozdelení do dvoch táborov a navzájom sa nenávidia. „V úzadí tých nesvárov sú vlastne peniaze a droga, boj o dominujúce postavenie v jednotlivých častiach mesta, na Partizanovom juhu, čo vodcom prináša zisk, ale aj určité privilégiá v klube.“ Aká je atmosféra pred zápasmi Partizana a C. zvezdy? „Akoby ste išli do vojny! Dve skupiny fanúšikov Partizana sa stavajú jed-

N

64

ni proti druhým, kým aj na jedných, aj medzi fanúšikmi dvoch najväčších kluna druhých s kameňmi a bodnou zbra- bov. V úzadí je droga a profit, tak vodňou vo vreckách číhajú stúpenci naj- cov fanúšikov, ako aj klubov. Všetko, väčšieho súpera. Nebyť polície, zakaž- pravdaže, nie je možné bez podpory dým by sa strhla veľká bitka. Rovno pre- politických strán. Na druhej strane ak to polícia z prevenčcigáni a hrobári majú ných dôvodov, keď je spoločný záujem, zápas na štadióne Parbudú pôsobiť spolu. tizana, fanúšikov C. Tak to robili proti Pozvezdy zoskupuje chodu hrdosti, spopred Marakanou a ločne demonštrovali sprevádza ich na seaj proti vyhláseniu vernú tribúnu štadiónezávislosti Kosova.“ na čierno-bielych, ku Ak fanúšikovia ktorej sa domáci skaltak veľmi zbožňujú ní nesmú priblížiť. Posvoj klub, prečo na dobne je tomu aj keď zápasoch používasa hrá na Marakane, jú pyrotechniku, a ibaže tam polícia nás tak robia proti klusprevádza na južnú bu, ktorý z toho má tribúnu. Predsa vždy sa Verný fanúšik Partizana finančné straty a iné nájdu provokatéri, kto- Jaroslav Čapeľa z Aradáča následky? rí vyvolávajú inciden„To ani mne nikdy ty. Dokonca, chystajú celé stratégie ako nebolo jasné. Kluby márne upozorňuodpútať pozornosť polície od štadióna, jú fanúšikov, aby nevystreľovali peaby sa mohli pobiť. Väčšina tých vý- tardy a nevrhali na ihrisko svetlice. tržníkov vlastne ani nie sú fanúšikovia, Predsa na medzinárodných zápasoch ale chuligáni, ktorí sa nadrogujú, a je toho v značnej miere menej, lebo sú potom ich je ťažko kontrolovať. Futbal tresty omnoho väčšie, ako v domácich ich najmenej zaujíma. Žiaľ, všetko to v majstrovstvách. To znamená, že klub, zákulisí podporujú aj kluby, lebo zo spo- ak chce, tak to môže znemožniť. Na polupráce s vodcami majú osoh!“ sledné derby však veľké množstvá pyPrečo je rivalita medzi fanúšikmi rotechniky priviezli vo veľkom kombídvoch klubov taká drsná? ku a takmer bez prekážok vniesli na šta„Tak ako o domináciu bojujú dva tá- dión. Keby bezpečnostná služba na štabory fanúšikov Partizana, rovnako je aj dióne robila dobre, to by sa nesmelo 21. – 28. 12. 2013

stať; znamená, že klub o tom vedel. Inak tie výbušniny môžu byť veľmi nebezpečné, lebo iskry, ktoré letia všade dookola, popália nezachránené časti tela a poškodia odev. Preto si ja vždy zastanem trochu pomimo, aby som mohol ujsť, ak sa niečo schytí.“ Aký je pocit, keď sa nachádzaš na štadióne a vieš, že sa v tvojej blízkosti môže strhnúť bitka a neporiadok? „Od chvíle, keď prídete do Belehradu a nachádzate sa v organizovanej skupine najvernejších fanúšikov, ktorí sú spravidla označení symbolmi klubu, musíte byť maximálne obozretní, aby ste reagovali na prípadný útok. Už v autobuse nám hlásia, že nás na vchode do Belehradu čaká skupina skalných C. zvezdy, ktorí na nás môžu vrhať kamene.“ Aký je pôžitok z futbalu, ak musíš stŕpať, aby ťa niekto neudrel alebo ťa netrafil niečím do hlavy? „Na samom zápase je nebezpečenstvo omnoho menšie, lebo sme vlastne všetci svoji, a fanúšikovia C. zvezdy sú na opačnej strane. Okrem toho dve zvadené skupiny sú fyzicky od seba oddelené – jedni sú na juhu, druhí na juhovýchode a medzi nimi je prázdny priestor.“ Ako sa v takom ovzduší majú tí praví fanúšikovia, ktorí na štadión prichádzajú sledovať futbal a nie kvôli drogám, alkoholu a bitky? „Títo zápasy sledujú z východnej a západnej tribúny, ktoré majú osobitné vchody, úplne oddelené od severu a juhu. Tam je hlavne bezpečne. Dokonca, už aj ja som viackrát odišiel na východnú tribúnu, lebo mi zunovalo rozmýšľať o tom, či sa strhne bitka, či budem musieť zachraňovať vlastnú hlavu. Ak som už prišiel na štadión, chcem si na pokoji pozrieť zápas.“ Ako zastať do cesty takému správaniu sa falošných fanúšikov? „Do cesty im môže zastať iba štát. Keďže tie skupiny pôsobia ako vojsko, sledujú svojho vodcu na povel, najprv by sa museli eliminovať práve tie osoby.

Potom by sa muselo„zastať na chvost“ aj klubom a zamedziť vplyv politiky.

Obávam sa, že to nie je ani trochu jednoduché.“ Čo povedať na záver? Iba to, že v takých okolnostiach sa skutočne nastoľuje jedna jediná otázka – aký je zmysel športu a veľkých športových podujatí, ak sa na nich strháva svojrázna vojna, a fanúšikov musia sprevádzať policajné kordóny. Štát by sa nad tým skutočne musel nielen zamyslieť, ale podniknúť rázne opatrenia, predovšetkým v záujme športu a budúcich generácií športovcov.

51 – 52 /4574 – 4575/

V. Hudec HLAS ĽUDU

ŠPORT DRUHÁ SRBSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Musia lepšie trénovať VRBAS – MLADOSŤ 3 : 0 enský volejbalový klub Mladosť postúpil do Druhej srbskej ligy – severnej skupiny, čo potešilo nielen hráčky, ale aj vedenie tohto petrovského športového kolektívu. Čo to vlastne znamená, v najväčšej miere si uvedomil tréner Daniel Stojanović. Najviac preto, lebo vedel, že bez pravidelných tréningov a obetavosti, ktorá u niektorých hráčok chýbala, nemožno zaznamenať významnejšie úspechy.

Petrovčankám poslednou šancou, aby nezostali na poslednej priečke, bol zápas s volejbalistkami Vrbasu, ktorý hrali v nedeľu.

Prijatia lopty boli oveľa lepšie než na minulom zápase, podania tiež

Ž

výborné, no bez dobrého nahrávania a súťažného duchu sa hostkám nepodarilo získať ani jeden set. Po prvom, ktorý sa skončil 25 : 13, sa spamätali a zahrali smelšie, hoci znova úspešnejšie boli súperky – 25 : 23 a 25 : 21.

Tak si Mladosť na svoje konto v tejto časti majstrovstiev zapísala iba dve víťazstvá, obe na domácich parketách. Zápas s Omladincom z Nových Bánoviec (3 : 2) tréner Stojanović zároveň zhodnotil ako najťažší, pretože volejbalistky zohrali všetkých päť setov s maximálnym vypätím. Výkon s Vršcom (3 : 1) bol najľahší a poznačil ho minimum chýb Petrovčaniek. Podobný výkon od nich

Družstvo petrovského VK Mladosť sa na jar pokúsi zahrať lepšie ako v jesennej polosezóne

očakával najmä v stretnutí s futockým FOK-om, Vrbasom a novosadskou Slavijou, pretože tu premrhali najviac šancí získať potrebné body na postup v tabuľke.

Takto na zimnú prestávku od-

PRVÁ VOJVODINSKÁ LIGA – SKUPINA ZÁPAD

chádzajú s piatimi bodmi. Tréner VK Mladosť Daniel Stojanović sľubuje, že už v januári odštartujú ďalšie, intenzívnejšie prípravy na jarné majstrovstvá.

VKM

ÚSPECH MLADÝCH KYSÁČSKYCH TAEKWONDISTOV

Znova na víťaznej ceste starých športových priateľov sa hralo bojovne a pekne.

Medaily z Báčskej Topoly

VK KULPÍN – VK PARTIZAN 3 : 0 poslednom kole jesennej časti majstrovstiev VK Kulpín doma privítal VK Partizan z Báča. V sobotu 14. decembra 2013 sa kulpínskym volejbalistom na domácich parketách vskutku veľmi darilo, Kulpínčania v záverečnom zápase s Báčanmi podali vynikajúci takže kvalitní a bovýkon jovní hostia z Báča VK SIRIG – VK KULPÍN 1 : 3 nemali žiadnu šancu. Kulpínčania a Báčania v jednotlivých setoch dosiahli tieto výsledolejbalisti Kulpína po dvoch prehrách ky: 25 : 21, 25 : 18, 25 : 20. znovu vykročili víťaznou cestou. V sobotu KULPÍN: Boris Relota, Siniša Petrušić, 7. decembra 2013 hosťovali v Sirigu, kde sa Ondrej Dudáš, Aleksandar Stančul, Dušim podarilo zvíťaziť nad domácim mužko Babić, Martin Lekár, Stanislav Zima, stvom. V prvých dvoch setoch zápasu sa KulDarko Ćirić, Zare Govorčin. pínčanom darilo a relatívne ľahko zdolali V sobotu 21. decembra v kulpínskej temužstvo súpera: 23 : 25 a 20 : 25. Ako aj v nielocvični usporiadajú volejbalový turnaj mužkoľkých zápasoch predtým, i tentoraz vostiev z južnej Báčky. Hrať budú Merkur z Báčlejbalisti Kulpína sa v treťom sete príliš uvoľskej Palanky, Partizan z Báča, VK Maglić a donili a nakoniec ho prehrali v pomere 25 : 20. máci VK Kulpín. Turnaj bude trvať celé poVo štvrtom sete sa vzchopili a zahrali naplno. poludnie a stretne sa každý s každým.

Oplatilo sa, premohli súpera 22 : 25 a zaslúžene triumfovali v Sirigu. V stretnutí dvoch K. Gažová

V

V

21. – 28. 12. 2013

51 – 52 /4574 – 4575/

HLAS ĽUDU

Kysáčski medailisti na súťaži Cup Srbska

edávno v Báčskej Topole prebiehal 17. ITF taekwondo Cup Srbska, za účasti viac ako 250 pretekárov z 34 klubov, ktoré prišli z desiatich krajín. TKD klub z Kysáča súťažil v rámci TKD klubu Soko a dosiahol pekné výsledky.

Kysáčanka Ivona Arňašová získala striebro a bronz v disciplíne sparing (voľný súboj), jej brat Dávid si odniesol bronzovú medailu vo formách (zostavách), Ema Makovníková bola strieborná v sparingu, kým jej brat Martin získal zlatú medailu v sparingu a bronz vo formách. Jaroslav Poničan sa ovenčil striebornou a bronzovou medailou v sparingu a rovnaké kovy získal aj vo formách.

Musíme zdôrazniť, že sú títo medailisti všetci žiaci Základnej školy Ľudovíta Štúra v Kysáči, ktorých trénuje Vukoje Mašulović. Tréner a jeho zverenci si k Novému roku prajú väčší záujem o taekwondo. Majme nádej, že sa im tieto pekné a skromné želania splnia.

Anna Legíňová

N

65

ŠPORT FUTBALOVÁ ŠKOLA FK DOLINA PRACUJE BEZ PRESTÁVKY

Chlapci nevedia, kedy majú lopty dosť...

V

vačická Slávia je o stupienok tieni aktivít prvého nižšie s 19 bodmi. mužstva Doliny pôsobia najmladší futZačiatočníci Doliny hrajú v balisti. Už niekoľko roMestskej lige Pančevo – skukov úspešne pracuje pina A. Prvá účasť padinškola futbalu, kde sa ských kohútikov nebola deti zaúčajú do tajoúspešná. V konkurencii siedmstiev futbalovej hry. mich mužstiev sú poslední, Záujem je veľký. lebo získali len jeden bod. LíOkrem vedenia FK Dodrom je Škola futbalu Munlina mladí futbalisti dial z Pančeva. majú veľkú organizačV prestávkach medzi súnú, ale i hmotnú poťažami najmladší hráči Domoc rodičov. Odborliny hrávajú na turnajoch. nú prácu vedú mladí Prevažne sú to generácie tréneri Ivan Mihálek a 2003 a 2004. Padinčania sa Dejan Kováč. Štyri ka- Najmladší padinskí futbalisti si z turnajov prinášajú za priehrštie pohárov, tohto roku zúčastnili na turtegórie detí hrajú v sú- medailí, diplomov a pochvál najoch v Zreňanine, Báčťažiach, ktoré na území skom Petrovci, Novom Sade, mužstiev. Dorastenci Doliny zi- litnejšia. Hlavné slovo medzi južného Banátu úspešPerlezi, Pančeve a Plandišti. ne organizujú FZ Pančevo a FZ mujú na 5. mieste (dve výhry, dvanástimi mužstvami má Pro- K tomu v lete Dolina bola orgaštyri remízy, dve prehry, 10 bo- leter B. Karlovac, ktorý všet- nizátorom turnaja a dobrým Vršac.

Najstarší chlapci hrajú v do- dov). Kovačická Sláhostiteľom svojich karaste Doliny, ktorý súťaží v Lige via je na 7. mieste a marátov z početných južného Banátu, kde po vystú- toľko má i bodov. osád.

Mladší dorastenci pení Sefkerinčanov zostalo 9 Po skončení jesenhrajú tiež v Lige nej časti majstrovstiev južného Banámladí futbalisti neodtu. Banat Vršac dychujú, nemajú poneprehral ani jekoja... Zapojili sa do den zápas a veZimnej ligy Kačarevo die tabuľku s 27 2013, kde každú sobodmi. V konbotu a nedeľu hrajú kurencii 8 mužzápasy v hale. Zúčaststiev nasledujú nia sa aj na turnajoch pančevské Div Zreňanine a Vršci. namo, Proleter Zimné prázdniny vyB. Karlovac a užívajú na hru a zábaDolina, všetci so Mužstvo kohútikov Doliny s trénerom Ivanom vu. Keď sa zima minie, sedemnástimi Mihálekom na turnaji v Novom Sade znova vybehnú na kých desať zápasov vyhral. Po ihrisko a budú pokračovať v bodmi.

Pionierska Liga južného boku Karlovčanov je Jedinstvo súťaži.

Banátu – skupina sever je Kačarevo. Padinská Dolina je Radosť z gólu najmasovejšia a najkva- tretia s dvadsiatimi bodmi. KoJán Bokor

Zo zápasu začiatočníkov v Padine

66

Padinskí pionieri patria medzi najlepšie mužstvá južného Banátu

21. – 28. 12. 2013

51 – 52 /4574 – 4575/

HLAS ĽUDU