Hlas51 52 2012 by NVU Hlas ľudu

ROČNÍK 69 ČÍSLO 51 – 52 /4522 – 4523/

22. – 29. 12. 2012

Ján Triaška Báčsky Petrovec

CENA 100 DIN

www.hlasludu.com | www.hl.rs

OZNAMY

22. – 29. 12. 2012

51 – 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

OZNAMY

Svojim občanom a všetkým ľuďom dobrej vôle príjemné prežitie vianočných sviatkov a šťastlivý nový rok 2013 želá OBEC

BÁČSKY PETROVEC a predseda Obce Báčsky Petrovec

Pavel Marčok

22. – 29. 12. 2012

51 – 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

FÓKUS ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedný redaktor: Michal Ďuga Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Chalupová, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka-korektorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová inzercia@hl.rs Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok v Novom Sade 234 www.hlasludu.com | www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

Vianočné posolstvo! eď sa v betlehemských jasliach Božie Slovo stalo Telom, Boh dokázal, že Jeho záujem o človeka a jeho spásu nezastaví a nezahatá ani náboženská bieda a náboženský úpadok vyvoleného národa. Boh poslal svojho jednorodeného Syna, a v betlehemských jasliach sa zrodila láska Božia, láska slabých a ponížených, láska nevinných, ale bezmocných a pokorovaných. Prvú správu o nej nedostali jeruzalemskí kňazi, ale betlehemskí pastieri. Dnes sa nám to javí ako čosi celkom prirodzené. Natoľko sme si zvykli na vianočný obraz jasličiek a betlehemských pastierov, že si to inak ani predstaviť nevieme, ale uniká nám, že už samá skutočnosť, že Boh ako prvým betlehemským pastierom oznámil narodenie Spasiteľa, je prinajmenej zvláštna, ak nie aj ohromujúca. Veď nesmieme zabudnúť, že otázkou narodenia Mesiáša sa odborne a profesionálne zaoberali kňazi a zákonníci, t. j. náboženskí odborníci Izraela. Vypočítavali príchod Mesiáša a hádali sa medzi sebou ako, kde a kedy príde. Jednako, narodenie Spasiteľa Boh neoznámil týmto náboženským profesionálom onej doby, ale betlehemským pastierom, ktorí na svahoch betlehemských konali svoju každodennú prácu. Títo ľudia stáli stranou a ďaleko od odbornej náboženskej učenosti, ale zato blízko Božej lásky a milosrdenstva Božieho. Svojím činom Pán Boh zahanbil učenosť múdrych, ktorí si namýšľali, že majú patent na Božie veci a súčasne dosvedčil úžasnú dynamiku svojej zvrchovanosti, ktorá sa nedá nikým a ničím poviazať, a zjavuje sa vtedy a tam, kde ju málokto čaká. Boh nechal stranou kňazov a pastieri, ľudia bežnej práce, stali sa prvými svedkami a zvestovateľmi Božej slávy. Tým sa Božia vec začala obliekať do nového rúcha, opúšťajúc staré, ktoré sa ukázalo už nespôsobilým. Táto skutočnosť však jasne svedčí o tom, že Boží zápas o človeka, o jeho záchranu a spásu, nezastaví ani vyprahnutý náboženský formalizmus a náboženský úpadok. Pán Boh je suverénnym Pánom a zasiahne vtedy a tam, kde to podľa ľudských výpočtov už skoro nik nečaká. To však súčasne znamená, že i dnes

uprostred obecne nenáboženského sveta našej doby môžeme sa tešiť a radovať z narodenia Spasiteľa. Nik nezastaví postup veci Božej, o tom jasne svedčí práve narodenie Spasiteľa. Svedčí o tom do noci betlehemskej, ale i do noci našej doby, do tmy našich pochybností. Preto nedajme sa mýliť nenáboženským svetom svojej doby, ani znakmi duchovnej malátnosti v cirkvách, ale chopme sa celou mysľou štedrovečernej zvesti, aby naša radosť bola úplná a my aby sme postihli to, čo pre nás narodenie Spasiteľa znamená. Betlehemským pastierom zjavila sa sláva Božia. Betlehem však neznamená len slávu, ale i poníženie. Narodený Spasiteľ je Pánom, ale i Služobníkom, mocný v slove i v skutkoch, jednako bezmocný v utrpení a v kríži. V betlehemských jasličkách narodil sa Kráľ. Ale Jeho moc a sláva je celkom iného druhu ako moc a sláva sveta. Jeho kráľovstvo, ako Sám povedal, nie je z tohto sveta, zo sveta násilia a moci. Je bez kráľovských práv a výsad, aké majú pozemskí vladári, je však bez podmienok a hraníc, ktorými sú obmedzené zemské kráľovstvá. Božie kráľovstvo sa neopiera o moc zbraní, preto ani Ježiš Kristus nešiel cestou mocných, i keď ho pokušiteľ zvádzal na túto cestu. On kráčal cestou služobníka, cestou obetavej lásky a utrpenia, preto len obetavá láska otvára priestor, ktorý by bez nej zostal zatvorený. Táto obetavá láska otvára vstup do spoločenstva, obnovuje ho a robí naozaj slobodným. Spoločenstvo nevzniká tam, kde viacerí navzájom uzavrú zmluvu, ani tým, že muž a žena vytvoria rodinu. Pôvod spoločenstva nie je v prírode, ani v spoločnom záujme, ale v Bohu. Nezačína sa vo viditeľnom svete mimo nás, ale dnu vo svete neviditeľnom, kde sa prejavuje a rodí obetavá láska naproti blížnym. Táto sa zjavila príchodom Spasiteľa a otvorila nový a dovtedy neznámy priestor a v ňom spoločenstvo, ktoré nie je len pravé, ale aj jediné. Všetkým vám, milí bratia a sestry, želám radostné a pokojné prežitie vianočných sviatkov, ako aj šťastlivý a úspešný nový rok 2013. Samuel Vrbovský, biskup

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/782 208

Predvianočná nálada

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

ž tretí rok sa vianočné trhy v Báčskom Petrovci tešia veľkej obľube Petrovčanov, ako i obyvateľov okolitých dedín. Aj tohto roku, v nedeľu 16. decembra, ich prichystali na rovnakom mieste – na hlavnej ulici, ktorá z tej príležitosti bola i peším pásmom. Organizačný výbor sa dobre pripravil a zabezpečil pulty na predaj výrobkov. Aj počasie po snehovej metelici pred týždňom sa trochu zlepšilo a mohla sa očakávať bohatá návštevnosť. Mnohí z návštevníkov si prišli pozrieť aj bohatý umelecký program – v podaní mladých spolkových ochotníkov, cirkevnej mládeže, chóristov, spevákov a hudobných skupín – ktorý prebiehal do večera. Na pultoch nechýbalo ani varené víno, medovina, pálenka, koláče a maškrty, kapustnica, sárma a klobásky, aby návštevníci zahnali zimu a hlad. Nálada bola veselá, práve taká, ako sa na predvianočnú chvíľu aj patrí. J. Čiep

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí: Dnevnik – tlačiareň Nový Sad Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Redakcia nevracia neobjednané príspevky, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo na ich krátenie.

22. – 29. 12. 2012

51 – 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

FÓKUS Z PREDVIANOČNÉHO STRETNUTIA NA VEĽVYSLANECTVE SLOVENSKEJ REPUBLIKY (SR) V BELEHRADE

Recepcia a percepcia A

zase nastúpil čas sviatkov. Ak je december krásnou vetou, tak jej prvými pozoruhodnými slovami bol belehradský Dobročinný bazár 2. decembra a Predvianočné stretnutie na Veľvyslanectve SR v Novom Belehrade o desať dní neskoršie. V čase súvah, želaní a dobrých predsavzatí ambasádor Dr. Ján Varšo s manželkou Dr. Vierou Varšovou spoločenským, kultúrnym a iným predstaviteľom slovenskej menšiny, ako i prostredí, v ktorých žijú, slávnostnou recepciou, sprievodnou tematickou výstavou k 20. výročiu vzniku samostatného Slovenska 1. 1. 1993, chýrečnými slovenskými špecialitami a vôbec celkovým ovzduším priblížili duch Vianoc, podľa mnohých – sviatku nad sviatkami. Konštatujúc, že mu je veľkou cťou príchod hostí v relatívne hojnom počte aj v nie najlepšom počasí, čo chápe aj ako zadosťučinenie za to, že sa v rámci vlastných možností zúčastňuje v mnohých aktivitách, ktoré príslušníci slovenskej menšiny realizujú v jednotlivých častiach Vojvodiny, Dr. Var-

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA: TANJA BOKUNOVÁ, SPOLOČNOSŤ FKL, TEMERÍN

Nové programy a technológie – Aké sú plány vašej firmy, známej podľa exportu a otvárania nových pracovných miest? – Rok pred nami si nemožno predstaviť bez ďalšieho rozvoja, osvojovania si nových programov, technológií, trhov. Dúfam, že sa zase o rok stretneme tu v Novom Sade a budeme sa môcť rozprávať o tom, koľko sme nových zamestnancov prijali, tým aj pozitívne vplývali na riešenie problému nezamestnanosti. Investovať do výroby sa spravidla oplatí. Veď produktívne hospodárstvo musí byť základom rozvoja akejkoľvek spoločnosti, akéhokoľvek prostredia, teda i nášho. FKL ako výrobná spoločnosť v kovospracovateľskom odvetví slúži príkladom iným. Preto mám nádej, že sa vôkol nás budú zoskupovať iné malé a stredné podniky, ktoré budú podporovať našu ekonomickú filozofiu. Zaznamenal: O. Filip

šo skonštatoval, že ho to dojíma a že je tomu veľmi rád. Zmienil sa o tradične nadštandardných priateľských vzťahoch Slovenska a Srbska, v ktorých dôležitú úlohu zohráva aj slovenská národnostná menšina ako pevné spojivo medzi dvoma štátmi. Dr. Ján Varšo, Dr. Viera Varšová a časť účastníkov recepcie Pripomenul, že sa vlani so spolupracovníkmi rozhodol usporadúvať oso- notným partnerom na medzinárodnej scéne, najbitnú recepciu pre krajanskú komunitu so zá- mä vďaka tomu, že sme sa napojili na trend inmerom, aby sa jej predstavitelia z Báčky, Banátu tegrácie do Európskej únie. Dostali sme sa tým do a Sriemu stretli na ambasáde, nadviazali, alebo toho hodnotového prostredia, ktoré Slovenskej utužili už existujúce kontakty. Ako druhé, prí- republike prinieslo prospech. Samozrejme, stazvukoval predsavzatie navštíviť každú komuni- li sme sa aj členmi NATO. Viacerí tu prítomní prítu – v ktorej slovenskí príslušníci vyvíjajú aktivi- slušníci ozbrojených síl vedia, že post Kontaktnej tu v akomkoľvek smere: kultúrnom, osvetovom, ambasády NATO pre Srbsko preberá Zastupiteľhospodárskom, náboženskom... – aspoň raz po- ský úrad Slovenskej republiky začnúc 1. januárom čas trvania svojej diplomatickej misie. Zmieňu- 2013, čo je ďalšie portfólio, ktorému sa budeme júc sa o nedávno zverejnených výsledkoch vla- venovať, – vyzdvihol Dr. Varšo, poukazujúc na ňajšieho sčítania, týkajúcich sa národnostnej úspešný príbeh Slovenska pri jeho transformácii štruktúry obyvateľstva, uviedol, že sa počet oby- a zapojení sa medzi ostatné demokratické štáty vateľov slovenského pôvodu za posledných de- v Európe. Z celkového obsahu a duchu jeho presať rokov zmenšil o približne šesťtisíc, čo možno javu jasne vyplývala plná podpora Slovenska inrôzne tlmočiť. Kvitoval, že sme v každom prípa- tegračným snahám Srbska a podpora reforde početnou komunitou, s presvedčením a ná- mám, ktoré prebiehajú u nás. Pred vstupom do druhého, hlavne konverdejou, že v rokoch pred nami nebude vážnejšie klesať počet Slovákov a že si tradície, kultúru, ja- začného a gastronomického polčasu podujatia, poďakoval sa všetkým spolupracovníkom, ktorí zyk budeme naďalej zachovávať a udržiavať. – Chcel by som vyzdvihnúť, že 1. januára večierok a pohostenie pripravili, aby následne príbude 20 rokov, čo vznikla Slovenská republika. Tie tomným zaželal pokojné, šťastlivé a požehnané roky, ktorými prešla, boli plodné a úspešné, čo do- Vianoce, tiež úspešný nový rok: individuálne, v rokážete postrehnúť aj vy, ktorí tam chodíte. Zme- dine, na pracovisku, v kolektíve. O. F. ny Slovensku umožnili, aby sa stalo plnohod-

Ďuro Varga

INÝ NÁHĽAD

22. – 29. 12. 2012

51– 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

FÓKUS NRSNM V TERÉNE

Pokus o zastrešenie práce združení mladých rvou lastovičkou v práci Komisie pre spoluprácu s mládežou, ktorá pôsobí v rámci Výboru pre úradné používanie jazyka a písma Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, bol pokus zhromaždiť predstaviteľov združení mladých z územia obcí AP Vojvodiny, kde je aj slovenčina úradným jazykom. Pre neprajné počasie a neschodné cesty z 37 pozvaných do Báčskeho Petrovca v stredu 12. decembra pricestovali desiati zo siedmich prostredí. Hoci počet prítomných bol menší, predsa sa v malej zasadačke Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec realizoval zoznamovací okrúhly stôl, v ktorom účasť mali predstavitelia kancelárií pre mladých z Báčskej Palanky, Šídu, Báčskeho Petrovca, tiež predstavitelia mládežníckych organizácií Terra z Kulpína, E.Y.B.L. a obecného mládežníckeho parlamentu z Petrovca, Ideal Club z Hložian, Facta z Báčskej Palanky a spolkári a folkloristi z Lalite. Témou okrúhleho stola bolo práve tak, ako to naznačovalo i jeho pomenovanie: Zlepšovanie podmie-

nok pre prácu mládežníckych orga- mene komisie pre spoluprácu s ganizovania mladých, a od roku nizácií pôsobiacich v slovenských mládežou Daniela Feketeová vy- 2006 i štátneho zastrešenia cestou prostrediach a možnosti ich spolu- zvala všetky mládežnícke združenia obecných kancelárií. Vyjadril potepráce s Národnostnou radou slo- pôsobiace na území APV, kde je šenie nad skutočnosťou, že Návenskej národnostnej menšiny. Stret- úradným jazykom aj slovenčina, rodný parlament schválil i Zákon o nutie koordinoval Vojislav Prkosovački z Nového Sadu, ktorý je poverený i regionálnym koordinovaním kancelárií pre mladých. V mene organizátorov mládežníkom sa najprv prihovoril podpredseda výboru Juraj Červenák, a potom i podpredseda a predsedníčka NRSNM Vladimír Valentík a Anna Tomanová-Makanová. Záber zo zoznamovacieho okrúhleho stola v Petrovci venovanom mladým Predstavili obsahy činnosti rady, jej kompetencie, vyzva- aby predstavili náplň vlastnej prá- mladých, ktorý bližšie definuje túto li prítomných na spoluprácu a ini- ce a pokúsili sa spoločne generovať kategóriu občanov. ciovali aj založenie asociácie mlá- jednu alebo dve spoločné akcie, V diskusnej časti bola reč o spôdežníckych združení. Asociácia by resp. aktivity, ktoré by NRSNM v na- sobe financovania mládežníckych podľa ich slov mala väčšiu šancu sledujúcom roku mohla i finančne organizácií, o rozpočtoch obecuspieť v spoločnom aplikovaní pri kryť. ných kancelárií pre mladých, o ich konkurzoch v krajine a v zahraničí. Po predstavovaní koordinátor programoch, o zamestnávaní a poPredsa prvým krokom bolo navzá- Prkosovački podal podrobnejší ak- kúsili sa artikulovať aj spoločné jom sa zoznámiť a vzhliadnuť mož- tuálny prierez a status mládeže na problémy a to, ako ich riešiť. nosti a kapacity týchto združení. V úrovni krajiny. Uviedol spôsoby orJ. Č-p mavé je, že je desať osídlení, v ktorých žijú výlučne muži, ako aj dve, v ktorých sú len príslušníčky nežnejšieho pohlavia. Crna Trava je

DRUHÝ ZVäZOK PUBLIKÁCIE REPUBLIKOVÉHO ŠTATISTICKÉHO ÚSTAVU (RŠÚ) O ŠTRUKTÚRE OBYVATEĽSTVA UZREL SVETLO SVETA

Sme čoraz starší iete, že v Selenči v čase vlaňajšieho sčítania obyvateľstva žilo 27 osôb starších od 85 rokov. Alebo že je priemerný vek obyvateľov Petrovca 42,5 roka: mužov 40,4 a žien 44,6 roka. Na tisíce podobných údajov možno objaviť v druhom zväzku publikácie Obyvateľstvo: Vek a pohlavie, ktorú verejnosti prezentovali 14. decembra v Belehrade. O týchto najdôležitejších demografických vlastnostiach vo vláde Srbska minulý piatok hovorila vedúca alebo náčelníčka Oddelenia sčítania RŠÚ Snežana Lakčevićová. Podčiarkla, že je tunajšie obyvateľstvo priemerne o dva roky staršie ako pred desaťročím, že sú z aspektu rodovej štruktúry ženy o necelé tri roky staršie od mužov a že bolo až 1 500 dedín či miest (viac ako 30 percent

22. – 29. 12. 2012

z ich celkového počtu), v ktorých sa vlani nenarodilo žiadne dieťa. Priemerný vek vo Vojvodine je 41,8 roka a najviac obyvateľov, takmer 70 percent je vo veku od 15 do 64 rokov. Vo veku do 14 ro- Z tlačovky v Belehrade: priemerný vek obyvateľov kov je v pokraji- Srbska je 42 rokov ne približne 14 percent, kým je vo veku 65 a viac mestečkom s najvýraznejším porokov okolo 16 percent obyvateľov. klesom počtu obyvateľov – viac Z aspektu demografického star- ako 35 percent – a je príznačná i nutia, najnepriaznivejšia situácia je podľa toho, že tam žije najmenej v regióne južného a východného obyvateľov na štvorcovom kiloSrbska, kde takmer každý piaty metri: len päť. Priemer je 93 osôb. obyvateľ má nad 64 rokov. ZaujíNámestník riaditeľa Republiko-

51 – 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

vého štatistického ústavu Zoran Jančić uviedol, že 26. decembra 2012 budú prezentované údaje o našich najčastejších menách a priezviskách, že koncom januára 2013 budú známe údaje o vzdelanostnej štruktúre obyvateľov, a že v roku budúcom svetlo dňa uzrie ešte niekoľko zaujímavých zväzkov: najprv o náboženskej štruktúre, potom o používaní materinskej reči, tiež o iných charakteristikách obyvateľstva, domácností a bytov. Zároveň sa poďakoval Európskej únii za nemalú a nezištnú finančnú, organizačnú, kádrovú a inú pomoc, poskytnutú pri sčítaní obyvateľstva a spracovaní údajov o ňom. Nedávno prezentovaný druhý zväzok je ináč veľmi obsažný a rozsiahly. Má šesťsto strán formátu A 4 a sú v ňom údaje takmer o každom osídlení v Srbsku. Okrem pár obcí na juhu Srbska, ktorých príslušníci albánskeho pôvodu odmietli účinkovať v sčítaní 2011. Oto Filip

FÓKUS NAJÚSPEŠNEJŠÍ ZAMESTNÁVATELIA POBUDLI VO VLÁDE VOJVODINY

Problém vážny, nie aj neriešiteľný Najúspešnejší zamestnávatelia pobudli nedávno vo vláde Vojvodiny, nárov na jedno pracovné kde ich prijal vojvomiesto – no na takýto prínos dinský premiér Dr. k zredukovaniu počtu neBojan Pajtić a pozamestnaných sa ťažko pokrajinský tajomník zerať len cez prizmu čísel. pre hospodárstvo, Zvlášť keď je vo Vojvodine zamestnávanie a rotoho času okolo dvestotisíc dovú rovnosť Miroľudí bez práce. Bolo by ich slav Vasin. omnoho viac nebyť cieľa– Dobrou správedomého úsilia pokrajinvou je, že zamestskej vlády, sústavne sa annávame 900 ľudí len gažujúcej na realizácii proprostredníctvom gramov zamestnávania. jedného programu V tomto roku na tieto a v období dvoch účely vyčlenila 433 miliómesiacov, koľko nov dinárov, ktoré umožni- Zo stretnutia s podnikateľmi vo vláde APV ubehlo od rebilanli, aby sa 400 donedávna nezamestnaných vyskúšalo vo vlast- 2012 pokrajinská vláda na programy cie rozpočtu. Je to svedectvo skunom biznise a ďalších 1 526 osôb za- zamestnávania vyčlenila viac ako päť točnosti, že sú malé a stredné podniky mestnalo u 440 podnikateľov. Celko- miliárd dinárov, čím vlastne umožni- základom našej ekonomiky. Na rozdiel vo v roku 2012, za pomoci subvencií la zamestnať sa takmer 27- tisícom od veľkých sústav, ktorých prípadný Pokrajinského sekretariátu pre hos- ľudí. Len na základe poslednej verej- krach má najčastejšie katastrofálne nápodárstvo, zamestnávanie a rodovú nej výzvy príslušného pokrajinského sledky, malé a stredné podniky sú virovnosť, pracovné príležitosti získa tak- sekretariátu, suma 117 miliónov di- tálne, dokážu rýchlo zamestnať pomer 2 000 osôb. Nie je to žiadna ná- nárov (100 z opravného rozpočtu a 17 trebné kádre, rýchlejšie sa dostávajú hoda, je to trend dlhšie pretrvávajú- z minulého obdobia) umožnila otvo- aj z problémov. Náš program je veľmi prajný a účinný. Umožňuje, aby sme ci ako osožná prax. V rokoch 2007 až riť 900 pracovných miest. ie podnetné prostriedky navonok nie sú veľké – T od 130 000 do 160 000 di-

s relatívne málo prostriedkov angažovali veľký počet nezamestnaných, a tak prispeli k tomu, aby si početné rodiny riešili základné existenčné problémy, – vyzdvihol Dr. Pajtić pred odovzdaním zmlúv najúspešnejším zamestnávateľom. Medzi nimi je Serbia Maniffature (Nový Bečej) so 153 novými pracovnými mestami, Medius (Nová Pazova) s 28 novými pracovnými mestami, Mondex (Sombor) s 82 novými pracovnými mestami, FKL (Temerín) so 60 novými pracovnými príležitosťami, Big Bull Food (Bačinci), v ktorom sa zamestnalo viac ako 70 ľudí... V mene podnikateľov sa prihovoril Bogomir Bojić (firma Mondex), kým prvá osobnosť Mediusa Cviko Krunić pri preberaní zmluvy podotkol, že je to pre podnikateľov i mravná podpora, možnože rovnako dôležitá, ako aj tá hmotná. – Podstatné je, že jeden veľký a naliehavý problém týmto spôsobom postupne riešime. Zamestnávanie nových ľudí a otvorenie nových pracovných miest je imperatívom. Najdôležitejšie je podnetné prostriedky investovať do výroby. Vznik novej hodnoty je cieľom, ku ktorému načim spieť, lebo nám od toho závisí aj existencia, aj perspektívy, aj export, – vyzdvihol Bojić. Oto Filip

SVET V ROKU 2012 (2)

Pohľad chronologický ecember je mesiac súvah. Preto stojí za to pripomenúť si aj to, čím D svet žil rovno pred rokom. Tak teda trochu chronológie: posledný mesiac 2011 bol ako i tie predtým – dakomu priniesol radosť, inému starosti. K tým iste prvým patrí Chorvátsko, ktorému Európsky parlament dal zelenú na vstup do EÚ (1. 12.), aby následne, 9. decembra Záhreb i podpísal zmluvu o vstupe do únie 1. 7. 2013. V polovici vlaňajšieho decembra USA oficiálne ukončili vojnu v Iraku, čo je dobre. No nie je dobre, že ich tá stála 4 500 obetí, viac ako 32 000 zranených a približne 800 miliárd dolárov. V priebehu necelého roka došlo i k dvom hromadným otravám alkoholom: tá zo 16. decembra 2011 v Indii zabila viac ako 160 ľudí, druhá je z Českej republiky – na ňu uplynulej jesene životom takisto doplatili desiatky ľudí. Koncom posledného mesiaca minulého roku si ničivé povodne na Filipínach vyžiadali tisíc mŕtvych. Dvaja známi štátnici sa pobrali na druhý breh: bývalý prezident Českej republiky Václav Havel, ktorý usnul vo veku 75 rokov a juhokórejský vodca Kim Čong-il, ktorý odišiel vo veku 68 rokov. Jeho nástupcom sa stal syn Kim Čong-

un. Ten rok pred týmto by po živelných katastrofách v Ázii (Japonsko a pod.), ekonomickej kríze, ktorá sa rozliala po Európe, mnohí najradšej zabudli. Niektorí pozorovatelia nezabúdajú pripomenúť napríklad údaj, že si aj arabská jar, ktorá zasiahla postupne s rôznou intenzitou pätnásť krajín, prinášajúc pritom mnohé pozitívne zmeny, na strane druhej vyžiadala v uvedenom roku do 40 000 obetí. Nebolo to omnoho lepšie ani začiatkom roku, ktorý končíme: v etnických nepokojoch v Sudáne padlo niekoľko tisíc obetí, 13. januára sa potopila talianska výletná loď Costa Concordia, na čo životom doplatilo približne tridsať ľudí, aby na rozhraní januára a februára mrazivé počasie, sibírska zima a kruté mrazy spôsobili v Európe úmrtie vyše tristo osôb. Február odštartoval masovými protestmi proti úsporným opatreniam v Aténach, v ktorých účinkovalo do stotisíc ľudí a v ktorých došlo i k zrážkam s políciou. Pätnásteho februára si požiar v jednom honduraskom väzení vyžiadal takmer 360 obetí, a ďalšie stovky ľudí zahynuli v nepokojoch v Sýrii. Jedna z ako-tak normálnych, zried-

Na krízu zvlášť doplatilo Grécko: dokladom toho sú i mnohé masové protesty v ňom kavých správ prišla z Európskej organizácie pre jadrový výskum, ktorej vedci hlásili, že Einsteinova teória relativity stále platí. Nebolo žiadnym prekvapením, že ruský líder Vladimir Putin vyhral začiatkom marca na prezidentských voľbách už v prvom kole. Nedalo by sa však povedať, že počet jeho zástancov v Rusku stúpa. Skôr naopak. K popularite moskovského vedenia zrejme neprispelo všetko, čo sa dialo s členkami ruskej pankovej skupiny Pussy Riot, ktoré sa po výtržnostiach v Chráme Krista Spasiteľa v polovici marca 22. – 29. 12. 2012

nielenže ocitli za mrežami, ale dostali aj prísne tresty: viacročné väzenie. Tlač v Rusku sa aj v polovici októbra pozastavovala nad rozhodnutím odvolacieho súdu prepustiť jednu z členiek Pussy Riot na slobodu a ostatné dve ponechať dva roky vo väzení za výtržnosť v pravoslávnom chráme. Ocharakterizovala to ako tretinovú spravodlivosť. Tej však obvykle a globálne na planéte bolo veľmi málo. Azda o toľko menej, o koľko kríza úradovala viac. (V budúcom čísle: Protesty a tresty) O. Filip

51– 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

FÓKUS POSLANCI V ZHROMAŽDENÍ VOJVODINY S VETROM V PLACHTÁCH

Odsúdili zločin, zabojovali za záujmy blížiacim sa príchodom Nového roku činnosť pokrajinských poslancov sa navidomoči zintenzívnila. V piatok 14. decembra absolvovali hneď dve schôdze. V rámci desiatej formou deklarácie odsúdili zločiny na území bývalej Juhoslávie a uzhodli sa, že súrnym spôsobom iniciujú vyhlasovanie Zákona o Rozvojovom fonde Vojvodiny v Zhromaždení Srbska. Na osobitnej schôdzi schválili požiadavku voči vláde Republiky Srbska zameranú na znemožnenie pohltenia Elektrovojvodiny zo strany EPS (Elektrohospodárstva Srbska). Hoci za text deklarácie, ktorou Zhromaždenie AP Vojvodiny odsudzuje zločiny nad príslušníkmi srbského a iných národov na priestoroch bývalej Juhoslávie, nehlasoval iba jeden zo 102 prítomných poslancov, nevystala búrlivá diskusia. V pôvodnom návrhu deklarácie, ktorý podali opoziční poslanci SNS, SPS a DSS sa inak spomínali iba zločiny nad príslušníkmi srbského národa; ich kolegovia z vládnucej koalície, predovšetkým z LSV a SVM poukázali na skutočnosť, že túto záležitosť mali predbežne prerokovať poslanecké skupiny. Inak všetci účastníci v diskusii vyjadrili rozhorčenie nad skutočnosťou, že Tribunál v Haagu, ako bolo povedané, používa dvojité meradlá

v procesoch proti obžalovaným zo spáchania zločinov, ktoré vyúsťujú v „záver“, že za zločiny je vinný iba srbský národ. ZACHRAŇUJÚ, „ČO JE MOŽNÉ“ Veľa rozruchu bolo najmä v rámci diskusie o návrhu Zákona o

väzkov Rozvojovej banky Vojvodiny; jej podpisovateľmi sú vlády Srbska a Vojvodiny. Podľa prijatého návrhu zákona RFV spoločne zakladajú AP Vojvodina a Republika Srbsko, a to na základe Zákona o hospodárskych spoločnostiach. Z formálne práv-

Sándor Egeresi (SVM): „Keby boli konzultácie medzi poslaneckými skupinami, mali by sme jednotnú deklaráciu.“

rozvojovom fonde AP Vojvodiny. Poslanci väčšinou hlasov nakoniec rozhodli, že návrh zašlú na schválenie Národnému zhromaždeniu Republiky Srbska súrnym spôsobom (z prítomných 95 poslancov zelenú dalo 78 a červenú 3). Návrh zákona o Rozvojovom fonde Vojvodiny inak vyplynul zo Zmluvy o postúpení majetku a zá-

neho hľadiska fond bude pôsobiť ako spoločnosť s obmedzeným ručením a neskoršie sa môže pozmeniť na akciovú spoločnosť. Základný kapitál RFV tvorí peňažný vklad v hodnote 10 miliónov dinárov ako i mimopeňažný vklad, ktorý sa stanoví zmluvou medzi spoluzakladateľmi. APV sa na základnom kapitáli podieľa

sumou obnášajúcou 78,11 percenta z celkového vkladu a účasť republiky je 21,89 %. Fond sa bude podieľať na realizácii programov a projektov orientujúcich sa na rozvoj hospodárstva a poľnohospodárstva, na podnecovanie malých a stredných podnikov a rozvoj podnikateľstva, ako i zamestnávania, vývozu a rovnomerného regionálneho rozvoja – na území Vojvodiny. Sídlo RFV bude v Novom Sade. V rozprave o potrebe založenia RFV odzneli salvy kritických poznámok, a to nielen z úst opozičných poslancov, ale aj ich kolegov z koalície pri moci. Sám predseda Zhromaždenia APV István Pásztor o. i. povedal, že poslanecká skupina SVM podporí návrh zákona len z toho dôvodu, že ide o „hasenie požiaru“ a s cieľom „zachrániť, čo je zachrániť možné“. Viacerí sa pýtali (a nedostali jednoznačnú odpoveď), čo sa stalo s ideou len prednedávnom tvrdo obhajovanou a presadenou – o potrebe dokapitalizácie Rozvojovej banky Vojvodiny. Vedúci poslaneckej skupiny SNS Igor Mirović síce skonštatoval, že dohoda medzi dvoma vládami znemožnila narušenie celkového finančného trhu v Srbsku, ale uzavrel, že „je nutné vyšetriť spony medzi úlohou Fondu pre kapitálové vklady a RVB. Rozlúsknu čoskoro pokrajinskí poslanci ďalší zaujímavý oriešok a možno i oriešok záujmov? Juraj Bartoš

POSLANCI ZHROMAŽDENIA VOJVODINY

Nesúhlasia s centralizáciou elektropriemyslu šte že nezmizol elektrický prúd, keď poslanci v Zhromaždení Vojvodiny v predchádzajúci piatok večer pretriasli návrh záverov ohľadne avizovanej prestavby Verejného podniku Elektrohospodárstvo Srbska (EPS), ktorú odštartovala vláda Srbska. Keďže, ako bolo povedané, ide o model smerujúci k úplnej centralizácii peňazí, centrálnemu plánovaniu a organizácii, neprekvapuje odpor voči spôsobu a cieľu, ktorý, podľa mienky poslancov, môže Elektrovojvodinu odviesť k strate statusu hospodárskej spoločnosti.

22. – 29. 12. 2012

Na základe modelu, ktorý vláda Srbska prijala 16. novembra, sa vraj majetok Elektrovojvodiny (so sídlom v Novom Sade) odovzdáva na nakladanie EPS-u (so sídlom v Belehrade). Z toho vyplýva, že s príjmami Elektrovojvodiny tiež bude nakladať EPS, respektíve firma, ktorá bude riadiť distribučnú sústavu s adresou v Belehrade. Elektrovojvodina by fakticky prišla o činnosť zameranú na obchodovanie elektrickou energiou a jej status by sa scvrkol na podnik poskytujúci služby na základe príkazov novozaloženého podniku so sídlom v Belehrade.

51 – 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

Syndikátna organizácia Elektrovojvodiny poukazuje na skutočnosť, že budúci model preštrukturovania v oblasti elektrohospodárstva Srbska predpokladá zníženie počtu jej zamestnaných zhruba o 25 %, teda približne 650 ľudí by zostalo bez práce. Zamestnanci Elektrovojvodiny v liste poslancom ZAPV uzavierajú: „V dôsledku všetkého dosiahnutého počas 54 rokov existencie Elektrovojvodiny, s ohľadom na všetko, čo vytvárali generácie pred nami a toho, čo sme vytvorili my, nemôžeme a nesmieme dovoliť neuvážené

riešenie, ktoré by viedlo k negatívnym následkom pre zamestnaných v Elektrovojvodine.“ V Zhromaždení AP úradujúci riaditeľ Elektrovojvodiny Srđan Kružević podčiarkol, že na základe navrhnutého modelu prestavby elektrohospodárstva je možné, že občania Nového Sadu a Vojvodiny zostanú „kratší“ o 600 miliónov dinárov za rok. Poslanci schválili závery, ktorými sa od vlády Srbska dožadujú, aby Elektrovojvodina nebola centralizovaná. J. Bartoš

FÓKUS (ROZ)HOVORY: DR. IGOR FURDÍK, PREDSEDA ÚRADU PRE SLOVÁKOV ŽIJÚCICH V ZAHRANIČÍ (ÚSŽZ)

Máme na čo byť hrdí olo to stretnutie po dvoch ro- čo. Lebo úspešným nie je azda súkoch: s niekdajším pracovní- dené oddychovať. A je sa vždy s kom Slovenskej akadémie vied, nimi o čom rozprávať: aj počas nektorého nároky slovenskej spo- dávnej návštevy predsedu ÚSŽZ ločnosti a život upriamili na di- Dr. Furdíka v Hlase ľudu, ktorú sa plomatickú dráhu, osobnosťou, nedalo nevenovať aj rozhovoru ktorá je dobrým znalcom tunajších príležitostnom. V čase vianočnom pomerov, globálnych a lokálnych, a prednovoročnom. človekom, ktorý päť rokov pôso– Niektoré údaje naznačujú, bil ako mimoriadny a splnomoc- že pár miliónov Slovákov žije nený veľvyslanec Slovenskej re- mimo územia Slovenska. Ako je publiky v Srbsku. Teda RNDr. Igor to mať takýto počet ľudí sloFurdík, narodený pred 65 rokmi, venského pôvodu vo svojej pramanžel a otec troch synov. covnej agende? Životopis obdivuhodne bohatý, – Nie je to ľahko z mnohých dôplný a pestrý. V rokoch 1965 – vodov. Ale taký je život, nad týmito 1970 absolvoval Prírodovedeckú vecami treba nie nariekať, ale nefakultu Univerzity Komenského jako ich riešiť, posúvať dopredu. v Bratislave, ďalších šesť rokov jeho pôsobiskom bol Fyzikálny ústav SAV, aby sa rok 1976 stal istým medzníkom v jeho rozbiehajúcej sa kariére: veda natrvalo ustúpila pred diplomaciou. Päť rokov trávi na Federálnom ministerstve zahraničných vecí Československa v Prahe, ďalších sedem na Veľvyslanectve Česko- Dr. Igor Furdík: Všetko nebolo také samozrejmé, ako to dnes vyzerá slovenska v Moskve. Potom sú tu roky 1988 – 1991, keď Práve o to sa snažím. Ja som sa z zase pôsobí v Prahe ako zástupca diplomacie dostal niekam trošičriaditeľky kancelárie ministra, aby ku inam, ale aj dnešná moja prána štarte posledného desaťročia ca súvisí so zahraničím. Takže sčasdvadsiateho storočia bol gene- ti je spojená aj s tým, čo som dorálnym konzulom Československa teraz vo svojej kariére absolvoval. v Záhrebe, následne i chargé d´af- Koľko nás je v zahraničí, nikto nefaires Veľvyslanectva SR v hlavnom vie. Žiaľ, je to tak: chceli sme slomeste Chorvátska. Je tu i pôso- bodu a dôsledkom je i to, že kažbenie na Veľvyslanectve Sloven- dý slobodne cestuje. Nemôžete skej republiky v Prahe, zase návrat ľudí zaväzovať k nejakým veciam, do Bratislavy, riaditeľ odboru bez- ktoré sú voľbou ich samotných. pečnostnej politiky, opätovný od- Niekde sa uvádza, že tých nochod do Moskvy ako mimoriadny vých, ktorí po roku 1989 odišli a splnomocnený veľvyslanec v od nás, alebo sú v zahraničí, je rokoch 1999 – 2004, ako aj ná- možno 270 000 alebo aj viac. Dosť sledne návrat do Bratislavy do Slovákov, mladých ľudí, žije v Írsfunkcie riaditeľa personálneho ku. Teší ma, že sú veľmi aktívni. My odboru MZV SR. Samozrejme, aj už si často s nostalgiou uvedomujespomínané ambasádorské pôso- me, že tí noví sú iní ako tí, ktorí benie v Srbsku v rokoch 2005 – odišli pred tristo rokmi, ktorí boli 2010. V máji tohto roku sa stal vaši prapraotcovia a prapra staré predsedom Úradu pre Slovákov ži- mamy. Ale svet je dnes iný a všetjúcich v zahraničí. Aj týchto nieko sa v ňom inak vyvíja. Snažíme koľko dôležitých kamienkov z jeho sa so Slovákmi byť v kontakte, životnej mozaiky naznačujú pre- robiť všetko, aby nestrácali svoju

V rozhovore s vedúcimi Hlasu ľudu: riaditeľom Samuelom Žiakom a šéfredaktorom Michalom Ďugom

národnú identitu, jazykovú identitu, vedomie a povedomie o slovenskosti. Musíme v tomto novom svete hľadať odpovede na také otázky, ako je napríklad: Čo je to slovenskosť dnes? Kto je to Slovák, ktorý je v zahraničí? Aké sú jeho parametre: či je to len znalosť jazyka, alebo je to pôvod, čosi tretie... Máme mnohé skúsenosti z USA a z Kanady, kde často aj podľa toho, ako sa postaví otázka v súpise, keď sa robí sčítanie obyvateľstva, sa ľudia hlásia k svojim slovenským koreňom, alebo sa k nim nehlásia. To je realita. Každý štát robí súpis obyvateľstva podľa svojich pravidiel. My tam nemáme možnosť to ovplyvňovať. Nech je to akokoľvek, Slovákov za hranicami je dosť. – Jasné je, že nás je na všetkých rovnobežkách. Rovnako tak je jasné, že so všetkými krajinami ako úrad nedokážete mať rovnaké styky: s niektorými sú intenzívnejšie, s inými len príležitostné. Koľko je asi tých prvých? Ich postavením sa zaoberala i októbrová Stála konferencia. O čom vlastne bola reč? – Ja som to nijako nespočítaval, ale by som to odhadol na takých tridsať štátov. Nedávno sme mali Stálu konferenciu. K jej odkazom a záverom: mali by sme sa dostať do iného postavenia, do iného módu našej pracovnej agendy. S cieľom, aby sme sa posunuli v uvedomovaní si slovenskosti aj v iných parametroch, ako je jazyk, spev, folklór, čo, samozrejme, tiež patrí k nám, k našej slovenskosti. Ja sám veľmi často oponujem ľuďom, ktorí hovoria, že Slováci sú len tí, ktorí tancujú a spievajú. To 22. – 29. 12. 2012

mi teda dosť prekáža. Myslím si, že takto zjednodušene sa k tomu vyjadrovať nie je ani férové, ani poctivé. Pretože človek je aj živý tvor, má emócie a práve cez takéto veci sa dostáva k uvedomeniu si seba samého v tej časti, ktorú nazývame niekedy aj duchovno. – Ale mení sa svet, menia sa aj nároky... – No dobre, dnes žijeme v inom svete, možno i čosi trochu inakšie aj potrebujeme. Veď dnes má napríklad naša Slovenská republika dvadsať rokov. Za tie dve desaťročia sme sa dostali do všetkých inštitúcií, ktoré vo svete majú nejakú relevanciu. Dostali sme sa tam, aj keď nám nikto nič nedaroval. To bola naša práca, náš výkon. Teraz k slovenskosti a k tomu, o čom by mala byť naša spolupráca so Slovákmi žijúcimi v zahraničí: bolo by dobre aj pre nás, keby sme sa dostali do takých otázok, ako je ekonomická spolupráca s daným štátom. Zistiť, ako môžeme prispieť k tomu, aby Slováci, ktorí sú v zahraničí, boli prínosom k tomu, aby Slovensko malo lepšiu ekonomickú spoluprácu s krajinami, kde títo momentálne krátkodobo či dlhodobo žijú. Takže keď som hovoril o čísle 270 000 až 300 000 novodobých Slovákov v zahraničí, je nepochybné, že mnohí z nich posielajú domov aj určité finančné prostriedky. A my nevieme, koľko. To je tiež nejaký prínos pre republiku; takže ekonomika v prvom rade, vytváranie nového vedomia o Slovenskej republike v zahraničí. My máme byť na čo hrdí. Pojem hrdosti Slovákov je veľmi citlivá vec. My to neradi robíme. Občas nám

51 – 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

FÓKUS to pripadá samoúčelné, ale skutočne máme na čo byť hrdí. Znovu sa vrátim k tomu, že za dvadsať rokov máme kompletný, funkčný štát. Máme rast HDP – zatiaľ jeden z najväčších v Európskej únii, a dúfam, že to vydrží aj do budúcnosti. To pre všetkých Slovákov, ktorí sú v zahraničí a utiekali sa k slovenskosti cez krásny folklór, krásne pesničky, znamená, že majú možnosť aj sa obrátiť k niečomu inému – k úspešnému Slovensku. – Dosť sa skloňuje pojem nového konceptu alebo stratégie štátnej starostlivosti o zahraničných Slovákoch. Pokiaľ ste sa v tom dostali? – Cieľom už spomínanej Stálej konferencie, ktorá sa podľa našich dokumentov má konať každé dva roky, bolo tiež otvoriť fórum. Na ňom sa všetci, ktorí to chceli alebo chcú, mali možnosť vyjadriť k tomu, ako to je so Slovákmi žijúcimi v zahraničí. Práve preto, že chceme v súvislosti s otázkami, o ktorých som už hovoril, pripraviť novú koncepciu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. Doteraz sme hovorili o politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí. Myslím si, že to nie je dobre, lebo vy – Slováci žijúci v zahraničí – nie ste prípady alebo ľudia, o ktorých sa treba starať. My musíme mať politiku voči vám ako k niečomu, čo je dospelé. Chceli sme preto konferenciu poňať ako platformu, na ktorej každý má možnosť vyjadriť sa k tomu, čo je najaktuálnejšie. Koncepciu budeme pripravovať tak – to je naším zámerom – aby sme ju mali v roku 2013 a 2014. Následne nám treba pripraviť i nový zákon, ktorý by už reflektoval, odrážal to, čo priniesla doba, ktorú

dnes žijeme. Čiže to, čo je špecifické dnes, a tak, aby sme zároveň zachovali všetko to užitočné, dobré, pekné, emotívne i z minulosti. – Nemožno nespomenúť vzťah Slovenska k Srbsku a k vojvodinským Slovákom. Dosť o tom vraví údaj, že približne tretina z tých 1,1 milióna eur ročného rozpočtu úradu, ktorý vediete, prichádza práve do týchto končín... – Je to tak. Vy patríte medzi autochtónne menšiny. Vy ste tu doma, vás proste nikto pred dvo-

li Slováci, ja si myslím, že by tam nebol ani akvapark. Keby v Petrovci neboli Slováci, tak by sme neboli dali 200 000 eur na obnovu gymnázia. Keby vo Vojvodine neboli Slováci, tak by sme nedali 200 000 eur na Múzeum vojvodinských Slovákov. Keby v Kovačici nebol Martin Jonáš a Slováci, tak nedáme 223 000 eur na obnovenie domu Martina Jonáša. A podobne... Snažím sa počas súčasných návštev, a snažil som sa aj vtedy, keď som tu bol veľvyslancom, na toto upo-

Čo nového vo vašich vydaniach?

ma rokmi sem neprisťahoval, ste súčasťou tejto spoločnosti. My vždy zdôrazňujeme, že chceme, aby Slováci tam, kde žijú, boli lojálni občania štátu, v ktorom žijú. A bude nás tešiť, keď budú mať dobrý vzťah k Slovensku a k slovenskosti. Budeme sa snažiť aj na báze tohto nejakým spôsobom prispieť k aktivitám, ktoré robia pre posilnenie tohto vzťahu. Tu je veľmi dôležité, aby aj prostredia, v ktorých Slováci žijú, si boli vedomé skutočnosti, že naše obracanie sa k Srbsku je spojené s týmto, že sú tu Slováci. Že to nie je len taký nejaký faktor. Keby v Petrovci nebo-

zorňovať. Aby si aj Srbi, ktorí v týchto obciach žijú a sú tam doma a majú dobré vzťahy so Slovákmi, boli vedomí skutočnosti, že naša pozornosť je viazaná, spojená s týmto. Teda že je dobre pre Srbsko, že sú tu Slováci. A že toto je ďalší faktor, ktorý vytvára pridanú hodnotu pre náš záujem o Srbsko. Takže, vy ako Slováci žijúci tu ste veľmi vážnym faktorom našich vzťahov, vzťahov Slovenskej republiky so Srbskom. To bolo, myslím si, pri každej návšteve, ktorá tu bola a bude, vidieť a cítiť. – Prvého januára sa dovŕši 20 rokov od vzniku a existencie

samostatného Slovenska, k čomu gratulujeme. V akej miere sa však vaše vtedajšie predstavy zhodovali s realitou, ktorá nastúpila potom? Bolo možno trochu i sklamania? – Jednoznačne sa nedá hovoriť o niečom ako o sklamaní. Bola prítomná určitá neistota, ako to bude s nami. Všetko nebolo také samozrejmé, ako to dnes vyzerá. Vyžadovalo si mnoho, mnoho úsilia, mnoho zatínania zubov, aby sme to všetko zvládli, prekonali. Poviem príklad: teraz sa diskutuje o bankovom systéme, ako ho treba oživiť, ozdraviť. My keď sme niekde v roku 2001 alebo 2002 riešili, čo s naším bankovým systémom, sme z vlastného rozpočtu zaplatili tri miliardy eur na to, aby sme náš bankový systém ozdravili. A len potom sme mohli tie banky, takto ozdravené z nášho rozpočtu, z našich peňazí, privatizovať. Takže to ozaj stálo a stojí nás dosť – a nie je to vôbec jednoduché. Viete, to je taká možno až symbolika, že štát máme od 1. januára. To je taký pekný dátum. Je to po Vianociach, všetci sme dobre naladení, všetci žijeme v istom očakávaní, v takej príjemnej atmosfére. Ja by som si prial, aby to, čo sme dosiahli, bolo vždy tým, čo nám príjemne pripomína. Aby to zostalo také pekné, farebné, čisté... A toto chcem popriať aj vám: aby ste si spolu s nami, samozrejme, tí, ktorí si chcú, to naše dvadsiate výročie pripomenuli. Tiež chcem všetkým vašim čitateľom popriať pekné, príjemné, spokojné a pokojné vianočné sviatky. A tešme sa na ďalších desať, dvadsať, tridsať, štyridsať, sto rokov výročia Slovenskej republiky. Za rozhovor ďakuje: Oto Filip

POSÚVAJME HRANICE je názov jednodňového školenia o možnostiach kvalitnejšieho účinkovania našich spoločností na veľtrhoch, ktoré v polovici decembra v Novom Sade usporiadali Pokrajinský sekretariát pre hospodárstvo, zamestnávanie a rodovú rovnosť a Novosadský veľtrh. Ide o druh podpory veľtrhovým aktivitám, pri ktorých sa vložený dinár najčastejšie dvojnásobne vracia. S cieľom dosiahnuť lepšiu konkurencieschopnosť vojvodinského hospodárstva na domácom a zahraničnom trhu, Pokrajinský sekretariát pre hospodárstvo v období september – december vyčlenil sedem miliónov dinárov. Štyri milióny použil na subvencie 15 vojvodinským firmám účinkujúcim na európskych a tri milióny ako subvencie 21 spoločnostiam, ktoré sa zúčastnili na domácich veľtrhoch. Na snímke: Záber zo školenia, prebiehajúceho v Master stredisku Novosadského veľtrhu. O. Filip

22. – 29. 12. 2012

51 – 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZASADALI VÝBORNÍCI ZHROMAŽDENIA OBCE KOVAČICA

Tretia rebilancia a nový rozpočet osledné tohtoročné pracovné stretnutie výborníkov Zhromaždenia obce Kovačica sa uskutočnilo v utorok 18. decembra. Zasadnutie viedol predseda ZO Ján Puškár a na rokovacom programe boli

usilovala vyzdvihnúť dosiahnuté výsledky, opozícia sa ich snažila poprieť. Po schválení zápisnice z minulého zasadnutia a rokovacieho programu najviac sa debatovalo o správe o realizácii obecného roz-

Momentka zo zasadnutia Zhromaždenia obce Kovačica

prevažne finančné a kádrové otázky. Na začiatku zasadnutia predseda ZO informoval, že je utvorená nová výbornícka skupina Slovenská strana − Zelené jablko, ktorej šéf je Ján Paul a zástupca Ján Husárik. Dvadsaťosem bodov rokovacieho programu podnietilo debatu o rozmanitých témach. Koalícia pri moci sa

počtu v období od januára do septembra 2012, o tretej rebilancii obecného rozpočtu na rok 2012, ako aj o návrhu rozpočtu na rok 2013. V období január – september 2012 rozpočet Obce Kovačica bol 444 641 088,77 dinára, včítane prenesených prostriedkov v sume 2 703 012, 07 dinára. V porovnaní s celkovo plánovanými prostriedkami

na rok 2012 za deväť mesiacov je uskutočnených 71,37 %. Keď ide o rebilanciu rozpočtu na rok 2012, celková suma teraz je 645 000 000 dinárov. Obecný rozpočet na rok 2013 je stanovený v hodnote 706 miliónov dinárov. Táto suma je rozvrhnutá na užívateľov rozpočtových prostriedkov s nádejou, že už po prvom kvartáli roku 2013 bude treba pristúpiť k prvej rebilancii a že prílev peňazí bude výdatnejší. Opozícia položila niekoľko otázok ohľadom rebilancie obecného rozpočtu a rozhodnutia o založení Verejného podniku Direkcia pre výstavbu Obce Kovačica. Na otázky odpovedali zástupca predsedu obce Lászlo Vidač, náčelníčka Ljiljana Žarićová (Oddelenie pre financie) a verejný právny zástupca Marinko Čobanin. V pokračovaní výborníci väčšinou hlasov schválili návrhy rozhodnutia o pláne dôkladnej regulácie veterného parku Kovačica, o formovaní jednotiek civilnej ochrany na všeobecné účely na území obce, o voľbe strategického partnera na financovanie, projektovanie a reali-

ZHROMAŽDENIE OBCE BÁČSKA PALANKA KOMPLETNÉ

Prijali rozpočet na budúci rok iport zo 7. schôdze Zhromaždenia Obce Báčska Palanka nemožno nezačať konštatáciou, že sa do výborníckych lavíc po demokratoch vrátili radikáli a členovia Strany vojvodinských Slovákov. Na utorkovej schôdzi (18. decembra) výborníci prijali spoločné oznámenie, v ktorom vyjadrujú nespokojnosť a rozhorčenie ohľadne nedávnych rozsudkov tribunálu v Haagu, ktorý prepustil chorvátskych generálov a veliteľa Oslobodzovacej armády Kosova. Schválili tiež Uznesenie o rozpočte obce na rok 2013, ako i sadu iných rozhodnutí týkajúcich sa budúcej činnosti obecných verejných podnikov a inštitúcií. Viac-menej všetci výborníci, ktorí sa zapojili do rozpravy o návrhu na rozpočet, sa uzhodli s konštatáciou, že je rozvojový. Predseda Obce Báčska Palanka Zoran Radman podčiarkol, že sa rozpočet na budúci rok značne zvyšuje: tohtoročný tvoril približne 1,15 miliardy dinárov a v na-

sledujúcom roku by obec mala „otočiť“ 1 433 670 000 dinárov. Lokálna samospráva predovšetkým ráta s výdatnejším prísunom transfero-

celých 152 miliónov dinárov. Podstatne väčšia časť zostáva na potreby priameho užívateľa, t. j. lokálnej správy: 1 282 250 000. Na základné

Pri práci Zhromaždenia Báčskopalanskej obce opäť boli výborníci všetkých v ňom zastúpených strán

vých prostriedkov z republikovej úrovne. Do obecnej pokladnice by malo najviac kvapnúť z daní a zo spomenutých transferov. Z celkového koláča určeného na budúci rok Zhromaždenie obce, predseda a obecná rada by mali odčerpať súhrnne ne-

vzdelávanie vyčlenia viac než 100 miliónov dinárov, na stredné vzdelávanie vyše 36 miliónov, na potreby Predškolskej ustanovizne Mladosť (ktorá sa čiastočne financuje z obecného rozpočtu) určili takmer 79 miliónov, a na informovanie 32. O milión menej vyhradili pre Národnú 22. – 29. 12. 2012

záciu plynofikácie osád v obci, o utvorení miestnych spoločenstiev. Krátko prerokovali aj správu o tohtoročnej práci a plán práce obecného Štábu pre mimoriadne situácie na nadchádzajúce obdobie. Ďalšie body rokovacieho programu sa vzťahovali na plány práce na rok 2013 domov kultúry, Obecnej knižnice, Galérie insitného umenia a Kultúrno-osvetového spoločenstva Obce Kovačica. Na poslednom tohtoročnom zasadnutí výborníci schválili aj návrh rozhodnutia o zmenách a doplnkoch Štatútu VP RTV Obce Kovačica a dali súhlas k vymenovaniu členov Štábu pre mimoriadne situácie. Doterajšieho úradujúceho riaditeľa VKP Elán Zlatka Siantu vymenovali za riaditeľa a v ďalších bodoch uvoľnili z funkcie starých a vymenovali nových členov školských rád základných škôl v Padine, Kovačici a v Debeljači, ako aj členov správnych a dozorných rád domov kultúry Michala Babinku v Padine a Mihajla Pupina v Idvore. Uzavierajúc zasadnutie predseda ZO Ján Puškár poprial všetkým výborníkom a iným účastníkom krásne prežitie nadchádzajúcich sviatkov. A. Chalupová knižnicu Veljka Petrovića, tiež na potreby športových organizácií, zatiaľ čo Verejný podnik ŠRS Tikvara by mal inkasovať necelých 39 miliónov. Z investičných prostriedkov by sa vraj mali tešiť predovšetkým mesto a miestne spoločenstvá, ktoré získajú dva- – až trikrát viac prostriedkov než v roku, ktorý sa končí. Zo spomenutej sumy si najväčšiu časť, t. j. 100 miliónov vyžiadajú ďalšie práce na výstavbe kúpaliska v Báčskej Palanke. Mienia taktiež pokračovať v rekonštrukcii škôlky Bambi na Sinaji, dokončiť rekonštrukciu ambulancie Stari grad, obnoviť zhumpľované autobusové zastávky a podobne. Povšimli sme si, že prvý raz po niekoľkých rokoch v diskusii o rozpočte nefŕkali iskry ani perie. Čoskoro sa ukáže, či ide o taktické manévre, ktoré prípadne povedú k prestavbe lokálnej samosprávy, alebo zmierlivé ovzdušie pondelkovej schôdze veští nové, priaznivejšie vetry v zasadačke, pred vchodom ktorej opäť stáli muži starajúci sa o bezpečnosť prítomných. Juraj Bartoš

51 – 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZO ZHROMAŽDENIA OBCE ŠÍD

ZO ZASADNUTIA RADY MIESTNEHO SPOLOČENSTVA KULPÍN

Na záver roka schválili rozpočet V

Ako rozdeliť spoločný koláč? a siedmom zasadnutí miestneho vedenia v Kulpíne, ktoré realizovali v prvej polovici decembra, rozoberali realizované a naplánované investície a rad žiadostí o finančné prostriedky. Predseda Rady MS Kulpín Miroslav Čeman podal správu o realizovaných investíciách, v ktorej uviedol úpravu, čiže dláždenie priestoru okolo ekologickej studne v centre, výstavbu

níckeho domu nemuseli vrátiť. V zdôvodnení PS Fazan uvádza, že kapacity tohto objektu sú k dispozícii všetkým občanom Kulpína, spolkom a združeniam v osade. Rada rozhodla, že vypožičanú sumu spolok vráti do pokladnice MS Kulpín, ale zato MS zabezpečí nábytok do dvoch apartmánov v Poľovníckom dome. Druhá žiadosť sa vzťahovala na to, aby MS

V decembri 2011 mládežníci po prvýkrát v centre Kulpína ozdobili stromček

chodníkov v Ulici maršala Tita, zalesňovanie, vysádzanie topoľov vedľa cesty Kulpín – Báčsky Petrovec. Medzi plánované projekty zaradil dokončenie kanalizácie, rekonštrukciu vodovodnej siete a investíciu v príprave – výstavbu autobusových zastávok. V súvislosti s investíciami zahlásené bolo zhromaždenie občanov, ktoré naplánovali na piatok 21. decembra o 18. hodine v Poľovníckom dome v Kulpíne. Členovia rady diskutovali aj o tom, že suma prostriedkov samozdanenia v Kulpíne do konca novembra dosiahla iba 4 milióny 700-tisíc dinárov, čo je veľmi málo. Práve preto tajomník MS dostal príkaz, aby zaslal listy do podnikov, kde pracujú občania Kulpína, s cieľom preveriť, kto si tento záväzok spĺňa a kto nie. Poľovnícky spolok Fazan podal Rade MS dve žiadosti. Po prvé žiadal, aby prostriedky vypožičané od MS Kulpín v hodnote 100-tisíc din na rozšírenie kapacít Poľov22. – 29. 12. 2012

dalo na použitie pôdu vo svojom vlastníctve poľovníckemu spolku aj v sezóne 2012/2013, keďže tam už zasiali pšenicu. Vzhľadom na to, že druhým záujemcom o pôdu bol Futbalový klub Kulpín, v RMS rozhodli, aby po zber úrody v roku 2013 pôdu obrábali poľovníci, a potom sa rozhodne, ako ďalej. Z rozpočtu MS Kulpín rozhodli vyčleniť pre Volejbalový klub Kulpín 40-tisíc din, pre Rybársky spolok Smuđ 20-tisíc a pre združenie MY v B. Petrovci 5-tisíc dinárov, ako aj ďalšie prostriedky pre KUS Zvolen Kulpín. Predseda Čeman informoval aj o tom, že mládežnícke združenie Terra v nedeľu 23. decembra v centre osady usporiada akciu Radosti novoročných sviatkov. V rámci akcie ozdobia stromček na otvorenom priestore a usporiadajú príležitostný program k sviatkom.

51– 52 /4522 – 4523/

K. Gažová HLAS ĽUDU

Šíde sa v utorok 18. decembra uskutočnilo 7. zasadnutie obecného parlamentu. Ústredným bodom zasadnutia bolo schválenie obecného rozpočtu na rok 2013. Predtým sa však viedla búrlivá diskusia o prvom bode rokovacieho programu, v rámci ktorého sa malo schváliť rozhodnutie o potvrdení mandátu výborníka Nikolu Vasića, aktuálneho predsedu Obce Šíd. Tento bod zaradili do rokovacieho programu na základe rozsudku Správneho súdu. Opozícia tvrdila, že to nemožno vykonať, pokiaľ niekto z výborníkov Srbskej pokrokovej strany nepodá demisiu. Koalícia pri moci zastávala stanovisko, že sa to môže urobiť aj navrhovaným spôsobom. Väčšinou hlasov Zhromaždenie rozhodnutie schválilo. Úvodné slová k návrhu obecného rozpočtu na rok 2013 podala vedúca oddelenia pre obecný rozpočet Jadranka Nedićová, ktorá povedala, že je rozpočet navrhnutý v súlade s poslednou rebilanciou, v ktorej sa uvádza rozpočtová suma 913 000 000 dinárov. Predseda obce Nikola Vasić povedal, že tentoraz návrh rozpočtu nie

je rozvojový, ale reštriktívny, pretože prevládla mienka, že v danej situácii by návrh ambicióznejšieho rozpočtu nemal zmysel. Výborník LSV vyjadril nádej, že obecné vedenie dodrží sľub a pre slovenskú a rusínsku národnostnú menšinu vyčlení po 1 200 000 dinárov. Predseda obce a vedúca oddelenia pre rozpočet potvrdili, že táto dohoda je zahrnutá v návrhu rozpočtu. Výborníci DS mali pripomienky na rozpočet a žiadali, aby sa tento bod stiahol z rokovacieho programu. Zhromaždenie to odmietlo a výborníci tejto strany opustili zasadnutie. Zhromaždenie potom schválilo návrh rozpočtu na rok 2013. V pokračovaní väčšinou hlasov aj rozhodnutie o komunálnych poplatkoch a rozhodnutie o lokálnych administratívnych poplatkoch. V zdôvodnení piateho bodu náčelník obecnej správy Romko Papuga povedal, že je rozhodnutie zveriť starostlivosť o Spomienkový komplex Sriemskeho frontu VKP Standard namiesto MS Adaševci dobré a k tomu si nevyžaduje zamestnávanie nových ľudí. St. S.

UGÁR

Bum-bum-bum! V

itajte, priatelia, živí a zdraví, pri predvianočnom bubnovaní! Tešme sa vospolok, že koniec sveta nás opäť obišiel širokým oblúkom, práve tak ako kedysi na plnú hubu avizovaný švédsky štandard. Po nedávnych nepríjemných skúsenostiach rezolútne možno povedať, že sneh nás už nikdy nijako neprekvapí, lebo nás ani prekvapiť nemôže; keď aj, tak iba ak veľké množstvo snehu. Akže ale napadne snehu naskutku veľké množstvo, to, vážení, bude ohromne ohromné znamenie, ktoré znamenie predznamená enormné zmenšenie zvyšných snehových zásob; samým tým aj blížiaci sa koniec zimy. Ono, len čo je pravda, paralelne s blížiacim sa koncom zimy priblíži sa aj ko-

niec nádejam na lepší život, čo taktiež nie je nič tragické… Tým pádom totiž predídeme ďalšiemu nepríjemnému sklamaniu z nesplnených očakávaní. Nakoniec vám vinš vianočný, dobrí ľudia, pripájam: Lazy, lazy, polazy, nech sa nikto neurazí: vinšujem vám snehobiele Vianoce a do čižiem onuce; aby vás furt dobre hriali, ´by ste v zime nezúfali! Užite si Vianoc v zdraví, ako mladí, tak i starí; nikoho nech neporazí z nedostatku peňazí. Kde nie sú prachy, nie sú ani strachy z cestičky tŕnistej… Rezkým krokom švihnime si k budúcnosti neistej! Ešte by som vám…, ale naozaj sa ponáhľam! Bum-bum! jbš

Z NAŠICH OSÁD PREDNÁŠKOVÝ VEČIEROK V SPOLKU KULPÍNSKYCH ŽIEN

O význame adventnej doby predvianočnom období Spolok kulpínskych nedelí zvlášť je zaujímavá tá trežien už tradične usporadúva príležitostné tia, ktorá sa sústreďuje na Jána prednášky a dielne. V pondelok po druhej ad- Krstiteľa. Lebo práve Ján Krstiventnej nedeli, keď sme na adventnom venci za- teľ je ten, ktorý pripravuje cespálili druhú sviečku, kulpínske ženy sa stretli vo tu Pánovi. Očakávať Pána Ježisvojich miestnostiach na prednáške, kde na ša Krista netreba pasívne, ale aktému adventnej doby hovoril kulpínsky evan- tívne, treba teda pracovať na jelický kňaz PhDr. Jaroslav Javorník. Vzácneho sebe, pracovať na svojom duhosťa, ktorý po prvýkrát pobudol v Spolku kul- chovnom živote, čiže na vnútpínskych žien, privítala predsedníčka Katarína ri človeka. V tom zmysle aj v adZorňanová. Úvodom zaujímavej prednášky pán farár Javorník vysvetlil, čo znamená advent, a potom rozprával o prorokovi Eliášovi, ktorý s adventom priamo súvisí. Advent je čas očakávania druhého príchodu Ježiša Krista. Pán Ježiš bol už na tomto svete, na ktorý prišiel ako malé bezmocné dieťa. Druhý prí- Ženy so záujmom sledovali prednášku chod Ježiša Krista, ktorý očakávame, bude vtedy, keď príde ako sláv- vente prijímame Večeru Pánovu, aby sme vyznali ny Kráľ. Príde ako ten, kto triumfuje, a on trium- pred Pánom svoje chyby, hriechy, nedostatky a foval na kríži, kde vylial svoju krv a svoj život dal všetko, čo nás ťaží na duši a aby sme čistí predza nás, pohrobený bol a vstal z mŕtvych. Zvíťazil stúpili pred Pána Ježiša Krista. nad smrťou. A keď bol vzatý do neba, povedal svoPre Jána Krstiteľa, rovnako ako aj pre prorojim učeníkom, že im ide pripraviť miesta, teda všet- ka Eliáša spoločné je to, že obaja žili v samote a kým kresťanom, ktorí veria v Pána Ježiša Krista. boli pripravovatelia cesty Pánovej. Eliáš (v heNa základe týchto dôležitých slov vždy v decembri brejčine Eliáš znamená Boh je Hospodin) bol prvý očakávame jeho príchod. Zo štyroch adventných človek, ktorý bol vzatý do neba za živa. Príbeh o

Kulpínsky pán farár Jaroslav Javorník prednášal o adventnej dobe

Eliášovi potvrdzuje, že bol vytavený v ohnivej peci ťažkého života a teda bol pripravený odísť do nebeského kráľovstva priamo z tuzemského života. Eliáš žil vo veľmi ťažkých podmienkach. V tej dobe vládol hlad, strašná bieda a sucho bolo také, že tri roky nepadla ani kvapka dažďa. Ako pisateľ Biblie hovorí, všetko toto pochádza od hriechu Achabovho, kráľa žijúceho v roku 850 pred Kristom, teda v dobe proroka Eliáša. Kráľ Achab so svojou manželkou Izabelou, ktorá bola veľmi zlá, uctieval mnohé iné božstvá a nie Hospodina. Práve pre tento Achabov hriech Eliáš si berie takú moc od Hospodina, že rozhodne, či bude dažďa a či bude blahobyt v krajine. Keď Eliáš vyriekol tento súd nad krajinou, musel zutekať, lebo Izabela pozabíjala všetkých prorokov kňazov Hospodinových. Len Eliáš dostal príkaz, aby šiel do jaskyne, tam sa skryl a čakal. Skrýval sa tri roky pri potoku Kerit, kde sa Hospodin postaral o jeho skromné prežitie. Takým životom v samote Boh naučí Eliáša pokory, ktorá nám strašne chýba v živote. Okrem toho aj modlitba je dôležitá v dnešnej modernej dobe a zvlášť v tomto adventnom období. K. Gažová

Z ČINNOSTI SRIEMSKEHO SENIORÁTU SEAVC

Prvé stretnutie cirkevných spevokolov zo Sriemu S

tretnutie cirkevných spevokolov Sriemskeho seniorátu Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi sa uskutočnilo v tretiu nedeľu adventnú 16. decembra v Starej Pazove. Po úvodnej piesni Ďakujte Bohu, ktorú zaspievali všetky cirkevné spevokoly spolu, prítomných pozdravil Mgr. Igor Feldy, farár staropazovský. Príhovor a kázeň mal Mgr. Ján Vinkovič, senior sriemsky. Na prvom stretnutí sriemskych cirkevných spevokolov sa zúčastnili cirkevníci zo Slankamenských Vinohradov, Višnjićeva, Boľoviec, Erdevíka, Bingule, Šídu a Starej Pazovy,

ktorí pred samotným vystúpením predstavili svoju činnosť. Cirkevný spevokol z Višnjićeva v pazovskom kostole V rámci Sriemskeho seniorátu pôsobí len jeden chór. kevných spevokolov Sriemskeho seniorátu vyJe to staropazovský spevácky zbor Tília, kto- stúpila speváčka Mariena Verešová, ktorá rý v roku 2001 založila prof. Anna Đurđevićová, premiérne predniesla pieseň Prosím Ťa, podnešná kantorka. Dnes je to najväčší zmieša- máhaj aj naďalej, Pane, autora Pavla Kadlečíka, druhého kantora pazovského. ný cirkevný chór vo Vojvodine. kv V záverečnej časti programu Stretnutia cir22. – 29. 12. 2012

51– 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

Z NAŠiCH oSÁD ViANočNé TRHy V PETRoVCi

Veselá predvianočná nálada peňaženky sú z roka na rok tenšie a často nestačia na drobnosti, iba na to nevyhnutné. Pre návštevníkov Vianočných trhov organizátor okrem telesných pokrmov zabezpečil i duchovné zošľachtenie. Program tohtoročných trhov zahrnoval slávnostný príhovor predsedu obce Báčsky Petrovec Pavla Marčoka, príchod dedka Mráza a bo-

Základnej školy Jána čajaka v Báčskom Petrovci, malí divadelníci Petrovskej družiny, deti a mládež Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi, zvolenovci z Kulpína, detský chór Kvapôčky z Hložian. obecenstvu sa predstavili aj sólisti iveta Dorčová, Andrea Lačoková, Michaela a Kristína čiliakové, Andrea Šimová a Andrej Meleg. Na Vianočných trhoch zahrali aj hudobníčky hložianskej skupiny Deža Bu z Hložian a záver programu patril skupine Hermon z Kristovej duchovnej cirkvi.

Rušno a uzimene na tohtoročných Vianočných trhoch v Petrovci

ianočné trhy zase zavítali do Báčskeho Petrovca. V nedeľu napoludnie 16. decembra na Námestí slobody a Ulicou maršala

Tita tiahli rady výkladových stánkov s množstvom pestrého tovaru, p re d ovš e t kým rôznymi výrobkami s vianočnou tematikou. Keďže zima riadne pritiahla goliere a teplé šály okolo krku, aby sa Z vystúpenia najmladších na pristavanom javisku pred pomníkom ľahšie cupkalo Aj tohto roku sa Vianočné trhy na mieste, predávalo sa aj va- hatý kultúrno-umelecký program rené víno, medovina, pálenka, s 220 účastníkmi. V rámci pro- vydarili, návštevníci sa spoločne bolo dosť aj koláčov, sladkých gramu sa na javisku pred pom- bavili, v chladnom počasí sa zoa slaných maškŕt, kapustnica, níkom striedali vianočné pies- hriali pri stánkoch 45 združení, sárma a vianočné ozdoby... Aj ne, koledy, divadielka, folklórne spolkov a iných vystavovateľov návštevníkov bolo nadostač a a hudobné body. Vystúpili: dets- ručných prác, či pripravených Kto si ešte nezaobstaral vianočné venčeky a aranžmány, mohol to čo-to sa aj nakupovalo, ale ká spevácka skupina petrovských tradičných jedál. urobiť na Vianočných trhoch J. Čiep evidujeme i skutočnosť, že spolkových ochotníkov, chóristi

ERDEVÍK

Nahmatať tep trhu k nie v Erdevíku, súkromného podnikateľa Miroslava Ďurku možno koncom novembra stretnúť na veľtrhu etno potravín a nápojov v Belehrade: či už bol rok na úrodu skúpy alebo štedrý. – Chodím sem pravidelne už päť rokov. Hlavnými produktmi, ktoré moja firma Vitastil aj tento rok prezentuje, sú rastlinné oleje a slnečnicové jadierka. No mám i novinku. Keďže treba ísť plnou parou vpred, onedlho, predpokladám, v prvej polovici 2013, by sa na trhu mal objaviť ďalší náš zdravý a zaujímavý výrobok: slnečni-

22. – 29. 12. 2012

cová paštéta. Sme pri konci s prípravami. Už som prichystal stroje a zariadenia a práve prebiehajú skúšky jej vlastností a trvanlivosti na Technologickej fakulte v Novom Sade. Snažíme sa preferovať správny štýl výživy, čo by sme mali dosiahnuť zlepšením jej zloženia: napríklad prostredníctvom konopy, čím sa dosiahne, aby v paštéte boli nielen omega 3, ale aj omega 6 mastné kyseliny, Miroslav Ďurka pri stánku ktoré sú pre naše zdravie s výrobkami Vitastilu

51 – 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

nevyhnutné, – vraví Miroslav Ďurka. Uvádza, že tento jeho tretí základný produkt môže mať viacnásobné použitie: aj v bežnej spotrebe, tiež ako vhodná potravina počas pôstu, aj ako potravinový článok vegetariánov, tiež potravinová zložka univerzálne preventívna: chutná a zdravá. Keďže je založená na netradičnej kombinácii dvoch rastlín s mnohými blahodarnými vplyvmi na zdravie, erdevícky podnikateľ sa nazdáva, že sa paštéta úspešne a rýchlo presadí na trhu. A krátke stretnutie končí konštatáciou, že sa stále musí hľadať, skúšať, siahať po novom – lebo trh rozhoduje o všetkom. O. F.

Z NAŠICH OSÁD ZO STAROPAZOVSKÉHO VEREJNÉHO PODNIKU ČISTOĆA

ale v prípade potreby robili i na iných lokalitách. Podľa slov Đukana Rakonjca, riaditeľa podniku Čistoća, sneh čistili aj pomocou mechanizácie. Na čistenie hlavnej a vedľajších križovatiek v meste a na čistení ulíc v osadách obce pracovali dva kamióny, traktor, kombinovaný stroj na čistenie a tri traktorčeky na čistenie snehu z chodníkov, námestí a na cintorínoch. „Pracovný čas vyše 50 robotníkov Čistoće trval dovtedy, kým sa práca neskončila. V akciách čistenia snehu boli angažovaní i robotníci Robotníci Čistoće sneh čistili lopatami… Parking služby, ktorí fungovalo nehatene, lopatami čistili sneh z verejných plôch,“ poveľký príspevok dali aj vedal riaditeľ. Od občanov nemali pozvania na dva verejné komunál- riešenie nejakých veľkých problémov, hoci im ne podniky – Čistoća a počas čistenia snehu mnohí sugerovali, kde Vodovod a kanalizá- treba najprv očistiť, najmä v menších a jedcia. nosmerných uliciach. V sťažených zimných Robotníci Čistoće podmienkach robotníci tohto podniku odboli prevažne anga- vážali i smeti z domácnosti a bez problémov žovaní na čistení sne- sa konali aj trhy. hu v strede mesta, A. Lš.

Angažovali dodatočných robotníkov K

oordinátorom akcie čistenia snehu počas nedávnej snehovej kalamity na území Staropazovskej obce bol VP Direkcia pre výstavbu Obce Stará Pazova. Zamestnanci tohto podniku 24 hodín denne pracovali na čistení snehu na základe vopred pripraveného programu zimnej služby, ktorým boli určené prioritné úlohy v čistení vozoviek. Aby všetko

… a za pomoci malých traktorčekov

ZO SLOVINSKÉHO ZÁZNAMNÍKA (11)

Možno dnes, možno zajtra... Ž

urnalisti sú v niečom predsa vo výhode. Kým sa mnohí známi cestopisci dodnes presviedčajú, koľko dní, mesiacov, prípadne aj rokov treba stráviť v inom prostredí, aby mohli podať hodnoverný a kvalitný obraz o ňom, reportéri sú na tom lepšie. Mierou ich tvorivej slobody je potreba redakcie, limitom čas uzávierky, hĺbka poznania otázkou osobnej schopnosti a profesionálnej zručnosti. Dakedy je to tak aj lepšie: celok priblížiť detailom, opis nahradiť dojmom, po poznatok prísť stretnutím a rozhovorom na dejisku diania. Ak je prípustné vyvodzovať záver po necelých štyroch dňoch pobytu, ten by mohol znieť: Slovinsko je usporiadaná a čistá krajina, ktorej vládne kult práce. Ani v mestečkách, ani v dedinách predpoludním najčastejšie nebolo vidieť ľudí bezcieľne sa tárajúcich. Na otázku, kde sú, neraz prišla odpoveď – kde inde, v robote alebo doma. Veď do mesta stačí zájsť, len

Obvyklý predpoludňajší obraz v jednom zo slovinských mestečiek

ak treba čosi nakúpiť, zaplatiť účet, absolvovať stretnutie. Popoludnie je vyhradené na oddych, takže aj špecializované predajne v Radenciach mali napríklad otvorené len do takej tretej, dokonca i tie hotelové. Na to doplatila jedna z kolegýň, ktorá si nie a nie kúpiť plavky, keďže si to na-

plánovala vo večerných hodinách. S tradičnou pohostinnosťou, keďže sme sa my Vojvodinčania tam cítili ako doma, problém vyriešila recepčná pri bazénoch: – Nie ste prvý takýto prípad. Čiapka, fén, plavky sú vám k dispozícii... – potešila ju. Takých a podobných milých po22. – 29. 12. 2012

zorností bolo hodne. Bolo ich cítiť pri každom z približne desať stretnutí a návštev, taktiež v tých zriedkavých chvíľach, keď zostala štipka času zabehnúť aj do samoobsluhy alebo obchodu. Samozrejme, v duchu jedného z prvých návodov môjho kolegu, dnešného dôchodcu Paju Kaňu: – Vieš, duch mesta a prostredia, ceny a kopu iných poznatkov o ňom, najlepšie zistíš, keď po príchode aspoň chvíľku stráviš na trhovisku, v samoobsluhe, v lokálnom obchodíku alebo aspoň v najbližšej krčme... Rada, ktorá často mala cenu zlata, ktorá sa človeku dostane pod kožu a nepustí. V Slovinsku sme my dvadsiati Vojvodinčania pol týždňa brázdili Pomurskou oblasťou. Čím hlbšie sme sa do nej dostávali a viac detailov spoznávali, zdalo sa nám, že menej o nej vieme. Alebo presnejšie, že máme rozčítanú novú knihu, pútavú a nevšednú, ktorú musíme opustiť pri pasážach najkrajších. Niektoré kapitoly dnes, iné možno zajtra. Tak dovtedy – dovidenia... Oto Filip

51– 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD K JUBILEU PIVNICKÝCH HASIČOV

Oslávili 90. výročie pôsobenia

Členovia DHS Pivnica na oslave – predseda Stevica Ćosić (sedí) a najstarší člen Jozef Naď (stojí prvý sprava)

sobotu 15. decembra Dobrovoľný hasičský spolok z Pivnice, ktorý bol založený roku 1922, oslávil 90. výročie svojho pôsobenia. V Pivnici sa na oslave jubilea zúčastnili početní hostia: z Obecného hasičského zväzu predseda Miroslav Mileticki a tajomník Jovan Menčík, predstavitelia Pokrajinského hasičského zväzu a Sektoru pre bezpečnosť a mimoriadne situácie z Nového Sadu, protipožiarni inšpektori z Báčskej Palanky, ako i predstavitelia ôsmich dobrovoľných požiarnických spolkov z okolitých osád. Prítomný bol i evanjelický kňaz Mgr. Ján Zahorec, hostia z Pravoslávnej, Metodistickej a Baptistickej cirkvi, ako i predstavitelia všetkých klubov a združení pôsobiacich v Pivnici. Okrem domácich členov DHS na oslave sa zúčastnili aj všetci tí, ktorí v zbierke peňažnou sumou prispeli na kúpu nového hasičského vozidla. Vozidlo si počas osláv všetci mohli aj pozrieť. Oslavy deväťdesiatych narodenín spolku podporili početní sponzori. Hostí na oslave privítal predseda DHS Pivnica Stevica Ćosić. Tajomník Milan Novaković informoval o dejinách hasičského spolku. Prítomní sa tak dozvedeli o významnej činnosti hasičov v Pivnici, o práci v období dávno pred založením spolku, o čom sa však nezachovali všetky písané doklady. V dejinách zostalo zaznamenané, že na príkaz Báčsko-bodrošskej župy a miestnej správy dvaja občania Pivnice mali byť vyslaní na hasičský kurz do Nového Sadu. V auguste roku 1922 kurz absolvovali Pavel Čásar a Stevan Dudić a 20. augusta v Pivnici sa uskutočnilo prípravné zasadnutie pred založením DHS, do ktorého sa čoskoro zapojilo asi 15 členov. Prítomní sa do-

22. – 29. 12. 2012

Voľby do RMS Hložany Voľby do Rady Miestneho spoločenstva v Hložanoch na obdobie 2013 – 2017 budú v nedeľu 27. januára 2013. Zhromaždenie Obce Báčsky Petrovec vymenovalo volebnú komisiu v čele s Dipl. inžinierkou stavebníctva Majou Červenákovou. Komisia na schôdzi 20. novembra schválila lehotník na realizáciu volebných aktivít; pozrieť si ho možno na oznamovacej tabuli Miestneho spoločenstva Hložany. Právo uchádzať sa o člena RMS Hložany má každý občan s volebným právom v tejto osade. Záujemcovia, ktorí sa mienia kandidovať, si tlačivá na tento účel môžu obstarať v úrade Miestneho spoločenstva Hložany každý pracovný deň. Potenciálny kandidát je povinný obstarať minimálne 20 právoplatných podpisov občanov Hložian a lehota na podanie návrhov kandidátov na členov RMS Hložany vyprší 11. januára 2013 o 24.00 hodine. Občania MS Hložany môžu nahliadnuť do volebného zoznamu a požiadať o zápis, vyškrtnutie, tiež o zmeny, doplnky alebo opravy volebného zoznamu v úrade obecnej správy Obce Báčsky Petrovec a v Miestnej kancelárii v Hložanoch už od 21. novembra. Tak sa uvádza v informácii Komisie pre voľby členov RMS Hložany, ktorú sme do redakcie dostali elektronicky 13. decembra. Podľa nej predseda Zhromaždenia obce voľby vypísal 5. novembra. J. Bartoš

Silbaš

Veliteľ DHS Jozef Pap (zľava) a tajomník pokrajinského hasičského zväzu Mile Miladinović

zvedeli aj o súčasnej činnosti spolku, ako aj o neustálom zdokonaľovaní členov. Dnes v DHS pôsobí operatívna, juniorská a pionierska skupina, a tu sú čestní členovia. Spolok v súčasnosti má 65 členov. Prítomným sa na oslave prihovorili aj hostia, ktorí hasičom adresovali najkrajšie želania na ďalšie roky úspešnej práce. Na družnom posedení nasledovala chutná večera a po nej aj zábava. Všetci záujemcovia si v Pivnici mohli pozrieť Diakonický dom, výstavu ručných prác a stálu výstavu Slovenská izba, ktoré usporiadali členky Spolku pivnických žien.

51– 52 /4522 – 4523/

Jaruška Ferková Foto: Igor Bovdiš HLAS ĽUDU

V nedeľu 16. decembra sa v Silbaši uskutočnili voľby nových členov Rady Miestneho spoločenstva. Z evidovaných 2 061 voličov na dvoch volebných miestach hlasovalo 600 Silbašanov (29,11 %). Kandidačná listina obsahovala 18 mien, z ktorých sa 11 kandidátov stalo novými členmi Rady MS. Najviac hlasov dostali: Dr. Mirjana Pejaková (332), Aleksandar Pejak (320), Danilo Pejak (298), Miloslav Belička (276), Janko Fábry (270), Paľko Hložan (270), Radivoj Perišić (266), Miroslav Mileticki (265), Pera Laćarak (254), Vojislav Perišić (252) a Milica Zeljković Budić (239). Konštitučná schôdza, na ktorej majú zvoliť predsedu Rady MS, sa plánuje asi o 15 dní.

Pivnica Na konštitutívnom zasadnutí Rady Miestneho spoločenstva Pivnica v pondelok 17. decembra verifikované sú mandáty všetkých 11 členov. Za nového predsedu MS je zvolený Ondrej Blažek a za podpredsedu Vojislav Ivančić. J. Ferková

Z NAŠICH OSÁD BOĽOVCE

Ku Dňu Lucie – divadielko a maškarný ples D

etské kultúrne podujatie Deň Lucie v Boľovciach sa konalo v sobotu 15. decembra vo veľkej sieni Domu kultúry. V prvej časti podujatia žiaci, ktorí navštevujú hodiny slovenského jazyka, predviedli obecenstvu – v ktorom boli aj hostia, a to Ján Majorský, podpredseda NRSNM, Janko Havran, riaditeľ staropazovskej ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, Matej Hadrík, predseda MOMS Stará Pazova – zvykoslovnú hru Všetky naše Lucie. Autorkou a režisérkou tohto predstavenia je profesorka Viera Tomanová. Malí herci ukázali, ako to býva u nich v Boľovciach na Lucku 13. decembra. S kratším programom sa predstavili aj žiaci pazovskej školy a boli tam i žiaci z Progaru – vysunutého oddelenia ZŠ Branka Radičevića v Boľovciach, tiež najmladší z Jakova a Bečmenu.

Najúspešnejší na maškarnom plese s hosťami

Druhá časť sobotňajšieho podujatia bola v znamení tematického maškarného plesu. Témou tohtoročného plesu bola striga (ježibaba, bosorka..) a všetky masky od boľovskej Lucky dostali tradičné balíky. Na boľovskom ja-

visku bolo okolo 50 maskovaných detí a žiakov a toto podujatie sa ozaj vydarilo. – Tohto roku sme mali výnimočnú pomoc tunajších sponzorov, ktorí zabezpečili balíky a odmeny pre účastníkov. V ústre-

ty nám vyšla i NRSNM, ktorá prispela knižnými odmenami, – povedala Viera Tomanová, a dodala: – Toto je naše siedme podujatie. Najprv sme začínali v základnej škole, len tak v učebni, potom v aule školy, a keď sme videli, že nám je priestoru čoraz menej, tohto roku sme sa správne rozhodli pre Dom kultúry. Vzhľadom na to, že je akcia čoraz masovejšia, potrebujeme aj pomoc a radu odborníkov. Naším cieľom je, aby podujatie dosiahlo úroveň slovenských vojvodinských detských podujatí. Verím, že nám vyjdú v ústrety všetci, ktorí môžu, aby sme aj my mali podujatie, ako je napr. v Pazove Detská divadelná prehliadka 3 x Ď, v Kysáči Zlatá brána, my by sme radi v Boľovciach mali Lucku. A. Lš.

ADVENTNÉ BATÔŽKOVÉ POSEDENIE V KYSÁČI

Stretnutie duchovného rázu M

iestna organizácia penzistov invalidov práce v Kysáči v piatok 14. decembra zorganizovala štvrté adventné batôžkové posedenie v miestnostiach Domu penzistov. Prítomných členov a hostí privítal predseda Výkonného výboru Miestnej organizácie penzistov invalidov práce Ján Vitéz a pove-

dal, že sa rozhodli posedenie organizovať každoročne a k tomu práve v tichej adventnej dobe. Velebný pán farár Ondrej Marčok k tomu pridal, že toto zimné obdobie je vhodné na aktivity duchovného rázu. Že tak rozmýšľali aj ostatní prítomní, potvrdilo sa básňami a príspevkami, ktoré si z tejto príležitosti zvolili a ktoré

Členky vedenia MO penzistov invalidov práce

Na batôžkové posedenie s batôžkami

predniesli. Andrea Miháľová, najmladšia z tých, čo sa prihovorili, prečítala svoju prácu o decembri ako zvláštnom mesiaci, v ktorom je najviac sviatkov. Milina Chrťanová a predseda Vitéz prečítali dve básne rovnakého názvu: Adventný veniec. Vianočnú hymnu na lásku predniesla Zuzana Strehovská, kým Magdaléna Lomenová upútala pozornosť rozprávkou o čertovom úmysle okradnúť ľudí o čas. Rastislav Surový upozornil na znepokojujúce štatistické údaje a ubúdanie Slovákov. Na tvorbu Pavla Grňu sú22. – 29. 12. 2012

visiacu so zimnými sviatkami posvietili Anna Privizerová a Mária Grňová. Primeranú báseň a text si zvolili aj Mária Sláviková a Zuzana Petrušková, nuž večierok sa niesol v znamení pekných príhovorov, básní a textov na adventné a vianočné témy. Na batôžkovom posedení nechýbali bohaté batôžteky so slanými a sladkými pochúťkami, ktoré prítomní priniesli z domu, a potom spoločne konzumovali. Krásna vianočná výzdoba stolov tiež prispela k predvianočnej nálade. E. Š.

51– 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD Z PREDVIANOČNEJ BRATISLAVY

Na zimnom folklórnom festivale J edno mesto, dve – tri námestia, desiatky stánkov, stovky jedál, nápojov a vianočno-nevianočného tovaru, tisíce návštevníkov. To je predvianočná Bratislava. Slávnostné otvorenie Vianočných trhov a rozsvietenie vianočného stromčeka prebiehalo 23. novembra. Šestnásťmetrový stromček s 2 000 žiarovkami rozsvietili tak, že do pedálov 8 stacionárnych bicyklov vyrábajúcich elektrickú energiu šliapali osobnosti kultúrneho a spoločenského života Slovenska. Na Hlavnom námestí na „najväčšom zimnom folklórnom festi-

vale“ za 29 dní v pásmach slova a hudby vystúpilo 1 158 domácich zo 46 miest a dedín Slovenska, ako i hostia zo zahraničia. Vystúpili folklórne súbory, spevácke skupiny, mládežnícke zbory, vojenská muzika vo vianočných programoch z rôznych kútov krajiny pod Tatrami. Na Hlavnom, ale i na Hviezdoslavovom a sčasti na Františkánskom námestí bolo celkovo 84 stánkov. Varené víno stálo jedno euro, vianočná kapustnica dve, vianočný punč 1,30 až 1,50 eura a najobľúbenejšia cigánska pečienka od 2,80 do 3 eur.

Vianočná električka svoju jazdu zôkol-vôkol historického jadra začínala na Vazovovej. Vpravo dolu šofér Martin.

Voňavé dobroty a srdečné úsmevy nechýbali ani dvanásteho dňa dvanásteho mesiaca dvanásteho roku

Podujatie Vianoce v meste znamená začiatok sviatkov prinášajúcich do mysle pokoj

Od 10. do 23. decembra cestujúcich v Bratislave prevážala vianočná električka. „Každý pracovný deň jazdíme od šestnástej do dvadsiatej a cez víkendy od trinástej do dvadsiatej hodiny. Z Vazovovej ulice cez Krížnu, Špitálsku, Jesenského, Šafárikovo námestie, Námestie SNP, Obchodnú a Radlinského ulicu. Cestujúcim počas jazdy spríjemňujú náladu aj vianočné pesničky. Ide o historickú električku ČKD – Tatra T2, ktorá jazdila v rokoch 1958 až 1988. Aj ozdobená rozsvietená električka umocňuje čarovnú atmosféru predsviatočných večerov,“ prízvukoval šofér Martin. Ján Špringeľ

BÁČSKA PALANKA

Kniha je vždy vhodný darček S účasná doba potláča do úzadia mnohé hodnoty. Medzi také patrí aj verný priateľ človeka – kniha. V minulosti bola taká vzácna, dnes po troche stratila na význame. V súčasnom uponáhľanom živote ľudia jednoducho nemajú času na čítanie kníh. Namiesto knihy radšej si otvoria počítač. Pri niekdajšom obchodnom dome v Báčskej Palanke už dlho rokov stojí stánok, na ktorom sa predávajú knihy. Už takmer tridsať rokov knihy na tomto stánku predáva ten istý predavač. Neraz si spomeniem na udalosť z roku 1984, keď ma k stánku prilákali knihy mojej obľúbenej spisovateľky. Hoci som pri sebe nemala ani len osobný preukaz, predavač mi dôveroval a knihy mi dal na slovo a – na splátky.

22. – 29. 12. 2012

Tak ako v minulosti, aj dnes existujú podomoví predavači, ktorí knihy predávajú z dverí do dverí. Na nákupy sa čoraz menej rozhodujeme, dôvodov je viacero, vrátane i finančných. Predavači kníh radi Stánok s knihami pred niekdajším obchodným domom v Báčskej Palanke hovoria, že dostať V predsviatočnom období, keď premýšľame knihy na splátky je akoby zdarma. Iní sú trochu nenápadnejší a ponúkajú: „Nemusíte kupovať, o darčekoch pre svojich blízkych, prečo nelen sa pozrite.“ Tak nám ukážu cestu k zaujíma- uvažovať aj o knihe? J. Ferková vej knihe a skutočnému priateľovi.

51– 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD WEBOVÉ STRÁNKY (NIELEN) V OBCI KOVAČICA

Celosvetová pavučina je informatická superdiaľnica útavý, dynamický a najke. Fotografickú galériu tvomä informatívny vzhľad ria zábery z dôležitých poje základom kvalitnej webodujatí a návštev. Infografiku vej stránky,“ tvrdí Darko Krišan, využívajú len statickú, zväčša administrátor webovej stránna doplnenie štatistických ky Obce Kovačica. údajov. Interview ako spôMnohotematická stránka, sob komunikácie s čitateľmi ktorú prevádzkuje D. Krišan, zatiaľ nemali. Keďže jestvuje získala za posledné tri roky tri lokálny rozhlas a televízia, auvýznamné ocenenia. Začiatdio- a videozáznamy nezarakom roku 2010 ju na novoďujú, nechávajú to na eleksadskom sympóziu Slovenstronické obecné médium. Diko-srbskej obchodnej komoskusné fórum bolo aj na tejto ry zaradili medzi najúspešstránke pred „inváziou“ sonejšie webové stránky lokálciálnych sietí populárnejšie. nych samospráv v Srbsku. „Diskusné fóra sú dobrým Obdobné uznanie dostala Darko Krišan, web spôsobom na to, ako získať koncom minulého roku, keď administrátor portálu Obce nové nápady. Názory čitateľov sa na základe posúdenia od- Kovačica sa tak dajú využiť v prospech bornej poroty dostala do finále súťaže Web prosperity prostredia. Diskusné fóra postupne fest.ME 2011 v kategórii e-správ. Tohto roku oce- však nahrádzajú sociálne siete. Súčasne si nieknenie prišlo od srbského podnikateľského po- torí čitatelia inzerujú v nich výrobky a služby,“ rtálu E-kapija. postrehol manažér webovej stránky. „Snažíme sa informovať, nie ovplyvňovať, byť Okrem Obce Kovačica vlastné portály seriózni, zodpovední. Aj pre prevádzku webo- majú aj Podnikateľsko-rekreačné stredisko Revej stránky platí to isté, čo pre médiá. Dôležitá lax, Turistická organizácia Obce Kovačica, Gaje totiž okrem iného i schopnosť spracovať in- léria insitného umenia, RTV Obce Kovačica, formácie a interpretovať ich ostatným, v tom- Gymnázium Mihajla Pupina, Obecná knižnica. to prípade našim čitateľom webovej stránky. Vý- Skôr webovú stránku mal aj Obecný súd. hodou internetu je, že sa informácie zadovažujú Globálna sieť sietí ponúka hojne možností. Poa upravujú aj rýchlejšie aj lacnejšie,“ konštatu- pulárny blog zaujal však pomerne málo občaje web majster. nov tejto juhobanátskej obce. Mesačne túto webovú stranu navštívi 3 000 „Povedal by som, že je blog masmediálnym až 7 000 čitateľov. Veľa má „návštevníkov“ zo za- a interpersonálnym komunikátorom. Má i svohraničia, väčšinou ide o obyvateľov tejto obce je podskupiny venované napríklad umeniu, fona dočasnej práci v zahraničí. Okrem v srbčine tografii, videoobsahom. Známy u nás je blog Koinformácie sú v anglickom, maďarskom, ru- vačica 00 – 24 a jeho bloger Janko Takáč. Somunskom a slovenskom jazyku. Cieľom webovej ciálna sieť Twitter je akousi formou mikroblostránky Obce Kovačica je ponúkať pomoc pod- gu,“ konštatuje Krišan. nikateľom, byť poradcom a asistentom, vecne Svoje aplikácie mali i niektorí insitní maliari, a presne informovať publikum. Okrem vstup- športovci a súkromná obrazáreň. Súčasne si činej úvodnej strany si čitatelia môžu prečítať rubriky Aktuality, O Obci Kovačica, Rozvoj, Turizmus, DECEMBROVÝ SNEH Kultúra, Fórum, E-správa, Užitočné linky, Mapy a dospelým priniesol viacdKontakt. Slovom strana je zdrojom údajov, ňové problémy a starosti, správ a služieb. kým najmladším dal dô„Keď som pátral po kvalitných stránkach lovod na snehové radovánkálnych samospráv v Srbsku, zapáčil sa mi poky. Sánky po dlhej dovortál Obce Arilje. Podobná tomu bola naša trelenke mohli znovu poslútia verzia dizajnu. V súčasnosti máme štvrtý žiť svojmu účelu. Deťom vzhľad od toho začiatočného z roku 2000. Na nezáležalo na tom, či sú predchádzajúcich a súčasnom dizajne stránky cesty zasypané snehom, sa podieľa Pavel Lenhart. Pri informáciách mi poako fungujú dopravné spomáhajú zamestnanci z úseku pre lokálny ekoje medzi Silbašom a okolinomický rozvoj Daniel Magdu, Sabína Kišová a tými osadami... Stačili tepMariana Gajanová-Veňarská,“ informuje Darko lé šály a kabáty a prieKrišan. stranné ulice skrášlené sneOkrem textových správ a súborov dát na hovou pokrývkou. stiahnutie sú tu aj iné obsahy. Interaktívne anJ. F. kety patria medzi populárnejšie i na tejto strán-

tatelia môžu pozrieť napríklad stránku maliara Pavla Hajku. Keď ide o stolný tenis, stránku má STK Slávia ´96 a čo sa týka tenisu, stranu má Športový klub Kovačica. Zamestnanci Obce Kovačica sú spojení intranetom, uzavretou počítačovou sieťou. Obec vydáva už zopár čísel svojho občasníka pod názvom Informátor, rovnako tak má na dvoch miestach postavený takzvaný touchpoint, verejný stánok s dôležitými informáciami. Správy si môžu dotykom na obrazovku pozrieť návštevníci pred budovou Obce Kovačica alebo v Galérii insitného umenia. „Zdá sa mi, že dnes ľudia viac čítajú noviny, ale na internete. Noviny podľa mojej mienky prestanú vychádzať. Svedkami sme kolapsu mnohých titulov dennej tlače alebo významných politických či ekonomických týždenníkov vo svete. Správy sa šíria náhradnými médiami, ako sú sociálne siete Facebook, Twitter, Myspace. Online noviny sú zadarmo, alebo za symbolický poplatok. A navyše nepretržite každú hodinu majú aktuálnu aj aktuálnejšiu informáciu,“ hovorí Krišan. Web ako svet pospájaných stránok začína preberať primát v celkovom mediálnom pôsobení. Je najvábivejším aspektom internetu, najrýchlejšie sa rozvíjajúcou službou. Prezentácia „v sieti“ sa stala samozrejmosťou. Aj pre Obec Kovačica, jej inštitúcie a občanov. „Znižujú sa trovy, zvyšuje sa stupeň kvality. V informačnej spoločnosti sa bez internetu už nikto nezaobíde. Celosvetová pavučina poskytuje nové možnosti, ale aj nastoľuje nové otázky, predovšetkým ohľadom autorských práv. Tak či onak internetovská komunikácia prináša verejnosti viac dobrého než zlého, viac kladných ako záporných vecí. Jednoducho povedané World Wide Web je informačnou super autostrádou,“ povedal záverom Darko Krišan. Ján Špringeľ

51– 52 /4522 – 4523/

„P

22. – 29. 12. 2012

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD ZAUJÍMAVOSTI Z ARCHÍVU SEAVC

Vianočné a novoročné pohľadnice D

nes už málokto poštou posiela vianočné a novoročné pohľadnice. Blahopriania sa teraz jednoduchšie posielajú internetom. „Keď nám niekto pošle pekný obrázkový vianočný alebo novoročný motív, prípadne s pekným vinšom, hneď ho odošleme rodákom, kamarátom a známym,” priznávajú sa mnohí. Vianočné pohľadnice a obálky dnes výnimočne dostávame od maliarov (najčastejšie v tvare grafík) alebo od najmladších, ktorí ich vlastnoručne stvárnili v škôlke alebo škole. Klasické formy písomných blahoželaní k Vianociam a Novému roku sa pomaly menia na spomienku. Vianočné pohľadnice údajne vymyslel Henry Cole, riaditeľ múzea v Londýne, keď koncom roka 1843 zabudol známym poslať tradičné listy s vianočnými gratuláciami. Aby sa vykúpil, zobral obrázok s vianočným motívom, dal ho vytlačiť na papier, a tak poštou poslal prvé pohľadnice. Z fotodokumentov, ktoré zatiaľ pribudli do Archívu SEAVC, sa podľa ročníkov jasne vidí postupná zmena v grafickom a technickom zobrazení motívov a formy vianočných a novoročných gratulácií. Najprv sa pokojné vianočné sviatky a všetko dobré v novom roku písalo na konci obyčajného listu. Obrázková novoročná pohľadnica (ktorá bola pravdepodobne zabalená do obálky) od Vladimíra a Pietra Lorencovcov, na ktorej je zobrazená dievka v závoji a gratulácia vypísaná po francúzsky„Joyeuse Année ” (Šťastný rok) je asi tá najstaršia (ibaže na nej nie je zapísaný rok). K nej patrí aj vianočná pohľadnica z Köszegu adresovaná na Vladimíra Hurbana od Elzy Štúrovej z 21. decembra 1906.

Dedko Mráz z Ruska (ZSSR) z roku 1967

22. – 29. 12. 2012

Slavko Tomerin: Slepačí Štedrý deň. Pohľadnica z roku 1931.

Joyeuse Année – Novoročná gratulácia Vladimíra a Victora Lorencovcov (pravdepodobne z konca 19. storočia)

Začiatkom 20. storočia pohľadnice väčšinou boli čierno-biele, hoci to nie je pravidlom, lebo z obdobia prvej svetovej vojny sa našli vianočné a veľkonočné pohľadnice farebné. O tom svedčia dve pohľadnice z Bosny. Huslistu so smutnými poslucháčmi poslala VHV z Tuzly Miluška Bratoljićová 14. januára 1917 a kresťanku v aréne plnej levov (Irmingerova olejomaľba) pred Veľkou nocou roku 1916 poslal z frontu istý Dušan. V medzivojnovom období sa poJozef Nagy – Deti s vianočnou hviezdou (1948) sielali vianočné gratulácie – reprodukcie fresiek a obrazov s náboženskou tematikou alebo fotografie známych osôb. V druhej polovici 20. storočia pribúdajú novoročné pohľadnice, na ktorých dominujú kominári, dedkovia mrázovia, sviečky, novoročné stromčeky a zasnežené krajinky. Zriedkavé sú, žiaľ, vianočné motívy – iba ak kostol a hviezda. V poslednom období sa znovu vyskytujú reprodukcie obrazov, ako aj detské práce. Zbierka vianočných a novoročných fotodokumentov v Archíve SEAVC je bohatá, no to neznamená, že nebude ešte bohatšia. Najviac je pohľadníc adresovaných na prof. Michala Filipa. Najneobyčajnejšia je tá s reliéfnou hviezdou zlatoskvúcou, ktorú svojmu kolegovi poslal doc. Kominár Strediska pre PhDr. Emil Horák. výtvarnú výchovu detí a Katarína Verešová mládeže, Nový Sad (1967)

51– 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD V PADINE NA LUCIU

Niektoré obyčaje sa zachovali dodnes A

dventnú dobu v minulosti sprevádzali mnohé cirkevné a ľudové zvyky a obyčaje. Podľa ľudových tradícií a povier sa ľudia na Luciu snažili chrániť pred zlými silami, zlými duchmi, pričom Luciu považovali za jednu z najväčších stríg. – V Padine v minulosti na Luciu (Lucku) 13. decembra celé rodiny zvykli cesnakom natierať dvere príbytkov a maštalí. Nejedna gazdiná hneď ráno cesnakom na všetky dvere kreslila kríž, aby zlo nemohlo vstúpiť do domu. Do domov na Luciu nechceli vpustiť ženy, len mladých chlapcov, pretože sa verilo, že ženy prinášajú nešťastie. Ak toho dňa predsa prvá prišla žena, to znamenalo nešťastie na celý rok, že sa budú ničiť hrnce a riady. Ak sa návštevníčka postavila k sedliackej peci,

vu dojnú.” Keď mali v dome dievku, tak mládenci vinšovali: „Prajem vám telko pytačov, kelko máte na breštráni pichliačov.”; keď bol v domácnosti mládenec: „Prajem vám telko dievok, kelko máte v domácnosti od myší dierok.” Keď bol Pavel Šimek trochu starší, taký 15- – 16-ročný mládenec, vinšoval takto: „Doniesov som vám ocieľku, vašej diovky pod gecieľku. Ak jej bude pasovati, budete ma spomínati.” Pamätá si tiež, že na Hneď ráno bol sused s ocieľkou veľmi vítaný Luciu ženy na dvore ká zberateľka, profesorka Zuzana Papová. – Teda šťastie do domu na Lucku prinášal chlap, čo bolo zárukou, že sa v dome bude všetko dariť. Niektorí starší Padinčania chodili na Lucku k rodine a známym „rerekovať”: “Rere, rere, rere, mačka vám v komore slaninu žerie, chojteže ju oduriť a mne kúštik odkrojiť. Keď mne dáte kúštik, vám zostane motúštik. Ak sa máte

Pavel Šimek, herec a spolupracovník pri skúmaní etnokultúry

porezať, pôjdem si sám odrezať. Odrežem si ako dvere, a pôjdem domov smele. Pán Boh daj dobrý deň!“ Mali veľkú kapsu, do ktorej si odkladali dary. Kus slaniny, ktorú dostali, nabodli na palicu, ktorú na pleci nosili. Domáci ich zvyčajne ponúkli rozličným občerstvením. Od Lucky do Štedrého večera starostlivý hospodár zapisoval každý deň, aké bolo počasie, aby vedel, aké bude počasie každý mesiac v nasledujúcom roku. Domáca do hlineného taniera siala žitko (pšenicu). Ak narástlo pekné vysoké, to znamenalo peknú úrodu. Na Štedrý večer sa žitko položilo na stôl. Hlboké boli korene týchto obyčají v Padine, niektoré z nich sa zachovali až dodnes. A. Chalupová

V minulosti ženy na Lucku právali bielizeň na dvore

aby sa zohriala a pritom si prekrížila nohy, bol to zasa kríž a nezdar na celý rok, – zaspomínal si na detstvo Pavel Šimek, padinský herec a spolupracovník pri skúmaní dedinskej etnokultúry. Ráno na Luciu ho ako 6- – 7-ročného chlapca mama posielala vrátiť veci susedovcom, a pritom zavinšovať: „Doniesov som vám ocieľku, aby vám hrnce, miske nepukali a sliepkam sa zadky nedriapali.” Ak bol doma iba gazda, tak vinšoval takto: „Koľko máte v dome reťazí, telko máte mať peňazí. Úrodu hojnú a gazdinej kra-

prali a vylievali vodu, aby sa sliepkam ľahko zadky otvárali. Ženy v tento deň nesmeli šiť, vyšívať, štrikovať, ale párali perie, aby sliepky dobre nosili vajcia a kvočky sedeli. Od Lucky do Kračúnu sa nesmel variť bôb (fazuľa), lebo by sa dostali vredy. Zvykom bolo aj na Lucku pod stôl do izby dať súdoček s obilím, z ktorého sa každý deň dávalo do okrúhlej nádoby do pokrmu pre hydinu. V tento deň sa nesmelo dávať, ani požičiavať, nič nesmelo ísť von z domu. – Na Luciu Padinčania chodili aj „rerekovať”, – spomína si padins-

VIANOČNÚ KREATÍVNU DIELŇU V PETROVCI pre deti od 2. do 4. ročníka základnej školy prichystali aktivisti mládežníckeho združenia YMCA. V sobotu 15. decembra v priestoroch Podnikateľského a inovačného strediska zo 50 detí sa zúčastnilo v tvorbe novoročných pohľadníc. Pri tom im pomáhali Ľudmila Galádiková, Marián Triaška a Hana Majerová. Žiaci sa kamarátili, pri hudbe si zdokonaľovali rôzne zručnosti a rozvíjali kreatívne myslenie. Aby sa im darilo, finančne im pomohla i lokálna samospráva, ktorá zabezpečila potrebný materiál. Všetky novoročné pohľadnice si žiaci vzali domov, aby ich rozdelili a rozposlali svojim blízkym. J. Č-p

22. – 29. 12. 2012

51– 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

Z NAŠICH OSÁD

Vianoce na viedenských zámkoch P

olitickým, priemyselným, hospodárskym a kultúrnym centrom Rakúska je Viedeň. Vo Viedni treba navštíviť predovšetkým zámok Schönbrunn, ktorý je bývalým letným sídlom Habsburgovcov. Postavený je v štýle rokoko. Z významných panovníckych rodín ho obývala Mária Te-

Belvedér, ktorý dal postaviť princ Eugen Savojský. Architektom bol Johann Lukas von Hildebrandt, jeden z najvýznamnejších rakúskych barokových staviteľov. V roku 1752 tento komplex dediči predali rakúskej cisárovnej Márii Terézii, ktorá ho aj pomenovala Belvedér. Počas druhej svetovej vojny palác bol dosť poškodený a neskoršie v ňom umiestnili Rakúsku galériu. Po obchôdzke turisti aj tu môžu na-

Palác Belvedér pod snehom

rézia s rodinou a cisár František Jozef I. so svojou manželkou Alžbetou Bavorskou zvanou Sissi. Zámok obklopuje rozsiahly, krásne udržiavaný park, kde je v súčasnosti možné navštíviť jednu z najstarších zoologických záhrad na svete, Gloriettu. V Schönbrunne aj tohto roku usporiadali Vianočné trhy. V krásnom zimnom počasí zvláštne pôsobí barokový palác

Vianočné trhy vo Viedni

kupovať na vianočných trhoch. Ďalšou turistickou destináciou je zámok Hofburg, niekdajšia zimná rezidencia Habsburgovcov, v ktorom sa roku 1755 narodila aj Mária Antoinetta. Heldenplatz (Námestie hrdinov) je Vianočný stromček pred zámkom jedno z hlavných Schönbrunn viedenských námestí, umiestnené v areáli Hof- 1938 stalo dejiskom vyhlásenia burgu. Námestie sa v marci roku Anschlussu, čiže násilného pripojenia Rakúska nacistickým Nemeckom. Stred rakúskeho hlavného mesta je aj tohto roku perfektne vyzdobený k nadchádzajúcim sviatkom. Cez deň však na uliciach takmer ani nevidieť domácich obyvateľov, len turistov. Viedenčania sa na uliciach ukážu až po pracovnom čase, popoludní a večer. Vianočné trhy vo Viedni sú lákadlom pre návštevníkov všetkých vekových kategórií z celého sveta. Okrem vareného vína a vianočných dobrôt tu možno vidieť aj rakúske umelecké remeslá, originálne námety na darčeky, ručne vyrobené vianočné ozdoby... Marína Valentíková

VIANOČNÝ BAZÁR V KYSÁČI

Koláče a ikebany k sviatkom V

Evanjelickej metodistickej cirkvi v Kysáči v sobotu 15. decembra usporiadali Vianočný bazár, na ktorom si občania mohli po primeraných cenách kúpiť odevné predmety, rôzne pečivá, ako i ikebany a ručné práce. Snáď najrušnejšie bolo pri koláčoch, kde na predaj pripravili 80 balíkov. − Každoročne pred Vianocami organizujeme bazáre, kde sa predávajú hlavne ikebany, ozdoby a pohľadnice. Tentoraz sme prvýkrát ponúkli koláče, o ktoré bol aj najväčší záujem. Obnosený odev sa menej predával, hoci mnohí majú radosť, keď si kúpia kabát za 200 dinárov, − povedala superintendentka Anna Páliková-Kunčáková. Informovala ešte, že prostredníctvom bazárov vyhlásili celocirkevnú zbierku na stavebný fond. − Každý rok chceme prispieť na stavbu niektorej modlitebnice. Tohtoročná bazárová zbierka, ktorá sa koná prostredníctvom sesterskej ženskej práce, bude príspevkom pre Kovačicu, kde 22. – 29. 12. 2012

sme v minulom roku kúpili dom, − vysvetlila pani farárka Kunčáková. Na príprave bazára, a potom aj pri predaji sa angažovalo okolo 30 žien a ak sa počítajú aj tí, čo priniesli odev, tak je ten počet oveľa väčší... Pani farárka Anna PálikováKunčáková ozrejmila aj aktivity, ktoré si v Evanjelickej metodistickej cirkvi v Kysáči naplánovali do Vianoc. Predaj koláčov − Sme radi, že sme bazár usporiadali pri 3. adventnej nedeli, aby sme zvyšný čas ktorí účinkovali v jeho práci, aby sme sa pod vemali na prípravy duchovného programu k Via- dením Ondreja Maglovského znovu stretli a prinociam. Predovšetkým na prípravu detí v rámci pravili všetky piesne, ktoré sme nacvičili za uplyNedeľnej školy, lebo na Vianoce popoludní má- nulých 20 rokov. Na Štedrý večer chceme pre Kyvame detské vianočné bohoslužby. To, čo nám robí sáčanov pripraviť Štedrovečerný koncert. E. Š. radosť, je príprava spevokolu. Pozvali sme všetkých,

51– 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

OZNAMY

Spoluobčanom, čitateľom Hlasu ľudu a všetkým ľuďom dobrej vôle krásne vianočné sviatky v kruhu svojich najbližších a veľa zdravia, šťastia osobných a pracovných úspechov v novom roku 2013 prajú rady mies tnych spoločenstiev Báčskopetrovskej obce

Miestne spoločenstvo

BÁČSKY PETROVEC

HLOŽANY

Miestne spoločenstvo

KULPÍN

MAGLIĆ 22. – 29. 12. 2012

51 – 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

OZNAMY

Všetkým svojim členom, priaznivcom, podporovateľom a občanom pokojné a štedré vianočné sviatky a pevného zdravia, pokoja a zdaru v novom roku praje

AQUA TERM INVEST, s. s r. o. Báčsky Petrovec 14. VÚSB 4 – 6 tel.: 021/780-156

Riaditeľ: prof. Ján Brtka

Matica slovenská v Srbsku

Šťastlivé a požehnané vianočné sviatky a úspešný nový rok

Rada Miestneho spoločenstva

SELENČA

PIVNICA

Svojim občanom a všetkým ľuďom dobrej vôle želá požehnané a veselé vianočné sviatky a v novom roku 2013 veľa zdravia, šťastia, úspechov a rodinnej pohody

Svojim občanom, čitateľom Hlasu ľudu a všetkým občanom dobrej vôle želá krásne vianočné sviatky a v novom roku 2013 zdravie, šťastie a rodinnú pohodu

22. – 29. 12. 2012

51 – 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

OZNAMY

22. – 29. 12. 2012

51 – 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

OZNAMY

22. – 29. 12. 2012

51 – 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

OZNAMY

Poliklinika

ZDRAVLJE

Národný dom

Báčsky Petrovec Jarmočná b. č.

Chirurgia, ORL, urológia, ortopédia, dermatovenerológia, tel.: 021/782-890, 781-530 Röntgen, ultrazvuk a CT, tel.: 782-891 Prim. Dr. Miroslav Miháľ, chirurg onkológ Ordinácia v Novom Sade od 18. do 19. hod. tel.: 021/401-915

Kulpín Ul. maršala Tita 86 tel.: 021/786-000

Dr. Jaroslava Vindišová rádiologička – ultrazvuk CT – skener Doppler Dr. Jasmina Vargová otorinolaryngologička tel.: 021/780-792

Našim hosťom a všetkým občanom želáme krásne Vianoce a úspešný nový rok 2013

Prof. Dr. Ján Varga detský chirurg – urológ tel.: 021/780-792

Krásne Vianoce a šťastný a úspešný nový rok 2013 KVETINÁRSTVO

Orchidea

Báčsky Petrovec 14. VÚSB 16 tel.: 021/782-547 a 062/187-24-68 Podnikateľka: Alena Kováčová

Na skrášlenie vašich sviatkov ponúkame črepníkové a rezané kvety, kvetinové aranžmány a ozdobnú galantériu

Krásne Vianoce a šťastný nový rok 2013 28

Ponúkame: romány, encyklopédie, kuchárky, slovníky, svetové bestsellery, knihy pre deti, kancelárske potreby Báčsky Petrovec, Leninova 7 tel.: 063/803-25-82 delodefia@stcable.net

Zákazníkom a všetkým občanom želáme krásne vianočné sviatky a úspešný nový rok 2013 22. – 29. 12. 2012

51 – 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

OZNAMY

Krásne Vianoce a v novom roku 2013 mnoho zdravia, šťastia, pracovných úspechov a rodinnej pohody 22. – 29. 12. 2012

51 – 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

Krásne aráti! Vianoce, kam

od nás, priaresu neletí len ad šu etva na ia iniredakcie D gratulác lasu ľudu a m ých kamaráH e ci ak d re z mo ich spoločn , ale aj od naš hľadníc z ského kútika anočných po vi v ro to au h h prác ýc tov, neúnavn Selenče a pekných slohovýc a an ži Kysáča, Hlo čísle vyz Padiny. orí v každom kt , m ký et vš m vdaže – Ďakujeme vá ý kútik a – pra sk et D š vá a Nech hľadávate náš doň ochotne prispievate. rí o no v kt , vydrží aj všetkým na spolupráca a dvere! ás kr to tá m ná rý už klope n vom roku, kto

iatkom Tešíme sa sv Miloslav Funtík, 5. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Elena Dudková a Ester Greksová, 6. ročník, nám sa ia ZŠ J. M. Dragutina v Hložanoch íž bl y al m ichučko a po iatky. Sú to Vianosv né krásne zim možno najVianociam sa obujú ce a Nový rok. d oz i, lebo si viac tešia det ktoré dostávajú dard stromčeky, po é čeky. želaním, ktor Mojím prvým sa mi splnilo, je aby by som chcel, ch na konci polpe os pr ý rn sám výbo o to sa musím roka. Viem, že si prajem pekné alej pousilovať. Ď , veľa hier na snein prežitie prázdn vie v mojej rodine ra zd a j ko hu, po stí pod tných sladko a zopár chu m deťom sveta praký stromček. Všet via, lásky, aby mali rara aby ich jem mnoho zd ch sviatkov a dosť zo zimný vapil peknými darprek dedko Mráz ajem kráským ľuďom pr et vš A i. čekm rik, 5. 1 ny rok 2013. Dušan Kuchá dine Pa v ta Ti ZŠ maršala

Dajana Červenová, 5. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči . 2, ZŠ elisová, 7 Jana Kard či sá Štúra v Ky

Mám rad a Vianoc a zimu e

Ľudovíta

List dedkovi Mrázovi

onku je ch V dymí. Čo ladno, z komíno skoro prí v sa sn

Drahý dedko Mráz! du prázd imi aj sv Popil by si si u nás teplú kávičku niny a ? Posviatky, le iatky. Mám rada čula som, že cestuješ zďaleka via b . Príď si spolu. N o sme vtedy ce nočné k nám zohriať studené líčka. a lá Drahý my tiež m vštevujeme príb rodina dedko Mráz, dones mi za batoh uzných ávame p a zdralný dom príbuzný pri via, lásky, šťastia, mne a mojej sest c ričke dní o tom h. Rozmýšľam u ateľov a ž nové hračky – napríklad koníky , a iné pod nov aké darčeky by s niekoľko om si pri o zvieratká, aj nové omaľovánky ala a chutrozhodn ročný stromček. úť, lebo né N čokolády. e v ie m želaní je s Chcem te a nči Sele v ra ta á, 6. 1, ZŠ J. Kollá n Keď si toto prečítaš, dedko noty... A ž isové rakety, puz k mnoho... Martina Ralbovsk Mráz, zle, stoja elám si aj veď , že ťa čakáme, aby si trošku n na to, aby sa Nech ná pom z budol u nás. niektoré je pekne k sviatk neba sypal sneh. zo želaní om. Mož Tatiana Staňová, 2. 3 aj splní. no sa mi ZŠ maršala Tita v Padine Jana N ZŠ marša emogová, 3. 3 la Tita v Padine Pripravili: Anna Francistyová a Jana Strakúšeková

22. – 29. 12. 2012

51– 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

obzory1:0 17.12.2012 15:59 Page 1

Nový Sad 22. 12. 2012 Ročník XXIX Číslo 12/343 PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

VÝROČIA V ROKU 2012 SME SI PRIPOMENULI 110. VÝROČIE VZNIKU ČASOPISU DOLNOZEMSKÝ SLOVÁK

Tam, kde začínali cesty N

a jubileá netreba zabúdať: v tomto roku sa navŕšilo 110 rokov vzniku časopisu Dolnozemský Slovák, o dva roky je pred nami veľké jubileum – 150 rokov od začiatku vychádzania prvých slovenských titulov u nás, Slávika a Zorničky (1864). Do tretice, je to rok, v ktorom i Hlas ľudu oslávi svoju sedemdesiatku. Tituly sú síce rôzne, no jedno im je spoločné: sú hodnoverným obrazom doby a širokým pohľadom na život, ktorý vytvárala. Platí to aj o časopise Dolnozemský Slovák. V rokoch 1902 až 1914 (15. 7.) vychádzal v Novom Sade (tlačili ho v Modre) ako politicko-spoločenský mesačník, v rokoch 1918 (1. 12.) – 1920 (15. 1.), bol tlačený v Novom Sade a v Petrovci a vychádzal ako spoločensko-politický dvojtýždenník. Podľa Dr. Jána Kmeťa bol prvým ústredným informátorom o národnom, spoločenskom, politickom a kultúrnom živote Slovákov vo Vojvodine, tým i priamym predchodcom medzivojnových novín Národná jednota (1920 – 1941), ako i vojnových a povojnových novín Hlasu ľudu vychádzajúcich od 19. októbra 1944 dodnes. Vedúcou osobnosťou časopisu, ktorým sa vlastne začala už 110 rokov trvajúca kontinuita slovenskej spoločensko-politickej publicistiky vo Vojvodine, bol známy novosadský právnik a národovec Dr. Miloš Krno. V tom dávnom roku 1902 bol majiteľom, vydavateľom a zodpovedným redaktorom. Druhou je ďalší národovec a právnik Dr. Ľudovít Mičátek, ktorý bol po 7. ročníku (1909), za Krnovho majiteľstva a vydavateľstva, zodpovedným redaktorom, a potom sám i vydavateľom a hlavným redaktorom časopisu. Keďže sa už v prvom čísle každých novín deklaruje ich programová orientácia, badať ju aj v prvom čísle Dolnozemského Slováka z 15. októbra 1902.

Okrem národnostnej zložky redakcia sa od samotného začiatku zapojuje do všeobecných hospodárskych pohybov článkami o roľníctve, remeselníctve a priemysle a zotrváva v tom dôsledne do konca, uvedomujúc si, že nemožno zostať na sedliačení. Jednou z význačností obsahu je i výrazná protipánska orientácia prameniaca v trpkých životných skúsenostiach, ktoré naučili ľud, že od pánov nič dobrého nemožno očakávať. Aj národnostný aspekt sa javil ako výsostný cieľ deklarovanej programovej orientácie. Už na hlavičke niekoľkých prvých čísel možno objaviť heslo Osvetou k slobode! Na mnohých stránkach časopisu najadekvátnejší odraz mali národnostné pohyby, čím bezpochyby prispieval k formovaniu, udržaniu a rozvoju národnostnej svojbytnosti slovenskej národnosti v týchto krajoch. Bojoval nielen za práva slovenskej menšiny, ale aj za národnostnú rovnoprávnosť, teda i za práva iných utláčaných národností. Ten boj za národné a politické práva sa javil na dvoch hlavných plánoch: keď ide o uplatňovanie jazyka v obciach a v štátnej správe a v školskej otázke. Dr. Milan Krajčovič uvádza, že v historickej genéze diferenciácie a osamostatňovania slovenskej politiky vo Vojvodine, ktorá sa najpriamejšie odzrkadľovala na stranách Dolnozemského Slováka, možno v ňom rozoznať štyri výrazné obdobia, ktoré sa názorne prejavujú. Prvé je od roku 1902 do roku 1905 poznačené vyhraňovaním koncepcie časopisu, hlavne vo vzťahu k čitateľom, hájením záujmov skôr maloroľníkov ako stred-

ných roľníkov. Druhé, v rokoch 1905 – 1907, bolo najľavicovejším obdobím, o ktorom svedčil boj o demokratizáciu krajiny. Tretie, roky 1908 do 1910, je obdobím poklesu prítomnosti v širších krajinských súvislostiach a sústredenia sa na vnútorné organizačné problémy slovenského obranného zápasu vo Vojvodine, kým je štvrté obdobie rokov 1910 až 1914 obdobím prekonávania malosti, obmedzenosti a stagnácie a prehlbovania demokratizmu v zmysle formulovania a narastania osobitnej vojvodinskej politiky. V nedlhom povojnovom období pôsobenia, v obsahu Dolnozemského Slováka naďalej pretrváva nacionálno-romantická zanietenosť a časopis sa i vtedy dokázal slušne zorientovať v búrlivých spoločenských a politických pomeroch a dianiach. Súčasne sa však javia aj prvky rozčarovania sa, umocnené nielen nezriadenými hospodárskymi pomermi a ťažkosťami, ale aj pribúdajúcimi dilemami, či je nový štát zárukou, že sa zriadia hospodárske pomery a dorieši národnostná otázka. V rozpore viacerých omylov a protirečení, ako aj vo finančnej stránke možno objaviť príčiny zániku Dolnozemského Slováka v polovici januára 1920. Vznikol a začal robiť z dobrých pohnútok, urobil hodne, neubránil sa niektorým omylom a nevyhol scestiu, najmä pri konci. Hoci podľa niektorých hodnotení, Dolnozemský Slovák v krátkom období svojho medzivojnového pôsobenia – bez Dr. Krna, ktorý umrel v roku 1917 – stratil svoju pokrokovú orientáciu, netreba, ani nemožno čosi zabúdať. Totiž to, že sú udalosti, ako boli boje o národnostné školy v rokoch 1904 a 1907, hodžovské voľby v Kulpíne v rokoch

1905 a 1906, Kovačický proces v rokoch 1907 a 1908, boj za všeobecné volebné právo roku 1912 a iné, ktoré časopis veľmi angažovane a podrobne sledoval, zaujímavé a podnetné predovšetkým z hľadiska vývinu sociálnej a kultúrnej emancipácie slovenskej národnosti vo Vojvodine na začiatku 20. storočia. Možno to sledovať predovšetkým z úvodníkov, ktoré zaberali úderné miesto na titulnej stránke časopisu. Boli rôzne: operačné, ktorým sa reagovalo na významné udalosti, akými napríklad boli voľby poslancov do snemu v Kulpínskom volebnom okrese, voľby učiteľov a farárov v jednotlivých osadách, akčné, ktorými sa sledoval proces maďarizácie vo všetkých jeho formách, pranierovali negatívne javy a vyzdvihovala sa nutnosť obrany slovenských záujmov vo Vojvodine, ako i príležitostné, zväčša písané k oslavám výročí významných osobností slovenského národa. Jadrom časopisu, umiestneným medzi úvodníkmi a nosnou časťou obsahu rubrikou Dopisy, boli pomerne rozsiahle, žánrovo, jazykovo a obsahovo vyhranené analytické prejavy: komentáre domáce a zahraničné, rozbory hospodárske, recenzie kníh... Dolnozemský Slovák vcelku bol cenným prameňom dobového poznania života a všeobecného vývinu tak vojvodinských, ako aj prevažnej časti dolnozemských Slovákov, nielen z hľadiska ich národnokultúrnych úsilí, ale i z hľadiska ich sociálnych hnutí. Taktiež bol základom kontinuity vydávania a rozširovania slovenského písaného slova vo Vojvodine trvajúcej už jedenásť desaťročí. Ako prameň, z ktorého bolo hodno čerpať. A keďže sa novinárstvo neobíde bez súvislostí užších a širších, len taká malá a zaujímavá noticka na záver. Syn prvej osobnosti Dolnozemského Slováka Dr. Miloša Krnu, prof. Dalibor Krno bol zakladateľom prvej Katedry žurnalistiky na Slovensku. Vznikla na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave práve v roku 1952. Pred troma týždňami oslávila šesť desaťročí úspešného pôsobenia. Blahoželáme. of

obzory2_3:0 17.12.2012 16:03 Page 4

DEJINY

daňový záväzok poddanskej rodiny bola 1/9 z úrody a tzv. dary (2 sliepky, 2 kapúny, holba masla, kopa vajec, na 30 usadlostí 1 teľa), s možnosťou vyplatiť si záväzok v náture (priamo výrobkom) alebo v peniazoch. Vtedy sa určila aj cirkevná daň na výšku 1/10 zo všetkého, čo sedliak vypestoval. Stoličná, komorná a vojenská daň sa odvádzala zo štátnej. Mimo toho boli regulované, alebo až zakázané niektoré figliarske exhibície zemepánov v chotárnom majetníctve (právo rezervnej pôdy, premenlivosti poplatkov, vymáhania vyššej dane atď.), a ešte viac v robotovaní (nadmierna záťaž na panskom, dlhé povozy, svojvoľné pánske služby...), ktoré si panstvo vymýšľalo v smere ďalšieho vydierania poddaných.

lostí, lebo chotáre neboli rovnako veľké. Medzitým ďalšie dve kolóny hovoria, že len petrovský chotár bol zdanený vo výške, akú predvídal urbár. Už Bodoň a najmä bajšanský a topolský chotár mal vyššie sadzby od tých neskoršie urbárom určených. Na cirkevnom majetku tieto sadzby boli vo výške urbára a niektoré boli aj nižšie. Okrem toho urbárom sú dané pod kontrolu aj variabilné segmenty interne formovaných daňových dávok jednotlivých zemepánov a najmä tie späté s robotovaním (kulukom) a rezervnou časťou chotára (v tomto prípade Duboka, Bodoň, Praedium Szelencse), ktoré sa týmto predpisom nesmeli deliť zemepánom (udeľovali sa poddaným). Preto neprekvapuje, že bol urbár od svojho začiatku nazvaný „milostný urbár“. O tom, že milostný vôbec nebol, teraz nebude reči. Predsa v značnej miere ohraničil práva zemepánov a stabilizoval aj príliv do štátnej pokladnice, čo bolo pre štát najväčšou výhodou.

Aká to bola výhoda pre Horniaky, kde sa zemepáni priam pretekali vo vykorisťovaní poddaných do tej miery, že toto obdobie našinec volal „porciové časy“, netreba ani hovoriť. Ale bola to výhoda aj pre dolniackych poddaných, kde, už i preto, aby si prilákali poddaných na svoje majetky, zemepáni vo vydieraní trochu uľavili, avšak nie jednotne. Možno to vidieť aj z tabuľky hrubej prezentácie daňových záväzkov poddaných v osadách Báč-bodrožskej stolice (komparácia s Horniakmi tentoraz vystane). Ide o osady, v ktorých bolo Slovákov a rozhodne kde do času ustanovenia Urbáru bola formovaná osadnícka zmluva (tabuľka 1). Už hrubá inšpekcia tabuľky ukazuje, že pre bližšiu komparáciu v prvej kolóne chýba počet usad-

Centralizovaná akcia Márie Terézie, bez ohľadu na podnety, sa predsa len rozvodnila. Veď najväčší odporcovia boli zemepáni, a reforma sa mala konať práve na ich majetkoch, aj značne redukovať ich svojvôľu. Takže jej aplikácia bola často prolongovaná, niekde korigovaná, alebo sa našiel zlatý stred, ak bol pán neústupčivý. Preto neprekvapuje, že bola reforma až dva roky v príprave, že jej realizácia trvala dlho (od 23. januára 1767 do konca 1772, podľa niektorých až 1774). Predsa pre poddaných sa to zdalo byť sľubné, šlo to na lepšie. Veď urbár konečne stabilizoval spôsob vyrubovania dane pre poddaných zo strany zemepánov a konečne dával možnosť aj v prípade nepravdy sťažovať sa zodpovedným stoličným, alebo aj vyšším orgánom.

KRÍŽOM-KRÁŽOM DEJINAMI VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV (36)

Urbánska regulácia Márie Terézie náma je pravda, že niečo na tomto svete obstojí len ak sú základné protiklady v určitom poriadku, v harmónii. Tak je to aj s ľudskou spoločnosťou. Tak bolo aj v dejinách, keď šlo o daňovú koncepciu štátneho zriadenia, ktorá spravidla určovala spôsob života najširších más. V Habsburskej monarchii ako agrárnej konglomerácii štátikov jediní daňoví poplatníci boli poddaní, lebo si boháči už v stredoveku vymohli daň štátu neplatiť. Tak ako si vymohli zachovať svoje šľachtické práva, získané ešte stredovekým Tripartitom z roku 1514, aj ich realizovať podľa svojho dobrozdania, najčastejšie svojvoľne. Medzi týmito právami bol aj segment vyrubovania daňových poplatkov. Je potom logické, že zemania ako nižšia šľachtická vrstvička vždy vynachádzali cestičky, aby boli na svojom rebríčku čím vyššie, vlastne aby sa aspoň bohatstvom vyrovnali najvyššej šľachte – veľmožom. Skončilo sa to vydieraním poddaných, aj svojvôľou zemepánov, ktorá často bez právnych základov, veď vlastnili všetko na svojom majetku, končila v neznesiteľných podmienkach života poddaných. Ale aj v tom, že vzťahy zemepán – poddaný boli v Uhorsku skutočne pestré, aj medzi sebou odlišné od prípadu po prípad. V čase šírenia monarchie na juh a veľkého sťahovania na nové priestranstvá to bol jeden z brzdiacich problémov, a preto sa ho Mária Terézia snažila riešiť. Tak sa potom v rámci celého radu reforiem vzmohla aj na urbársku reguláciu1, ktorú húževnato, aj napriek odporu šľachty, sprevádzala. Viac sa jej to darilo v západnej časti cisárstva, lebo uhorskí zemepáni dlho vzdorovali, povolávajúc sa na svoje práva. Konečne, v záujme zlepšiť hospodársku situáciu v Uhorsku a zefektívniť platenie daní štátu, zvolala v rokoch 1764 – 1765 snem v Bratislave, kde navrhla zákon na úpravu postavenia poddaných urbármi. Základné črty tejto tendencie boli: uviesť do poriadku dávky a povinnosti poddaných do pomeru s rozsahom pôdy, určiť maximálne hranice feudálnej renty, stabilizovať daňovú politiku (aj štátnu) a vykonať ju efektívnejšou. A všetko to rovnako pre celú krajinu. Návrh, tak ako aj jeho zavádzanie, vyvolal mimoriadny odpor uhorskej šľachty, ale cisárovná bola neústupčivá. Zákon predvídal deľbu pôdy na intravilán (domový grunt), so záväzkom platenia vo výške 1 zlatý a extravilán (chotárny, poľný grunt), so zdanením podľa usadlosti (v kategóriách viac usadlostí, 1, 1/2, 1/4, 1/8 usadlosti, želiari s domom a bez domu), ako i pracovné povinnosti (kuluk) pre zemepána (v základe, na jednu usadlosť 52 dní so záprahom a 104 „pešo“). Pre zemepána

1 Nebola to novinka, veď ešte otec Márie Terézie Karol VI. (III.) v snahe regulovať problém daňovej politiky jednotlivých miest (odtiaľ aj názov urbár) formoval v rokoch 1723 – 1737 urbárske predpisy, hlavne v Rakúsku. Mária Terézia si dala za úlohu takéto dovtedy mestské záležitosti previesť aj širšie, na zemepánske majetky a sídliská poddaných (osady). Preto pojem mestská pozemková kniha je pre ten čas logic-

32/II

kejšie korigovať v zmysle miestna pozemková kniha. Ba čo viac, Mária Terézia sa rozhodla vykonať to v rámci celej monarchie, vlastne jednotne pre celý štát. 2V uvádzaní urbáru bol večný zhon v poctivosti poddaných, ale aj bezočivosti zemepánov a ich neuctievania vyššej sily, ale aj podvodnosti erárnych orgánov na rôznych úrovniach. Veď korupcia nie je dnešný výmysel.

22. – 29. 12. 2012

51 – 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

obzory2_3:0 17.12.2012 16:03 Page 5

KNIHY Priniesol však aj problémy. Aj poddaným. Predtým ako bol uzákonený, predchádzali mu predurbárske akcie. Prvá z nich bol obežník Puncta novem (odpovede na deväť otázok), ktorý vypĺňali richtár a poprední občania osady, a potom nasledovali súpisy obyvateľstva a majetku spojené s celoštátnym súpisom a sčítaním. A hoci na nich poddaní hľadeli podozrivo, lebo skúsenosť z minulosti im vravela, že každý nový súpis znamená aj nové vyrubenie dane, nebolo tak. Súhrnne tieto dokumenty dali dosť toho aj pre budúce pokolenia. A hoci odpovede na deväť otázok boli často skreslené, vyhýbavé, súpis občanov a ich majetkového stavu obsiahli, no kto vie, nakoľko presný, preto možno konštatovať, že z aspektu dejín bol z urbárneho súpisu najväčší osoh. Lebo vtedy boli po jednotnom princípe vykonané obsiahle a dovtedy nekonané súpisy, z ktorých sa mnohé zachovali dodnes a sú dôvernou dokumentáciou sociálno-spoločenského statusu poddaných tej doby. Urbárska regulácia však nedoriešila všetko v najprajnejšom zmysle. Napr. rozsah poddanských usadlostí nebol jednotný, ale závisel od kvality zeme, jej bonity, výhod,„benefícií“ v polohe, vzdialenosti od osady, prítomnosti podzemných vôd, ale aj stavu (aj moci) zemepána a záujmov stoličnej šľachty2. Predsa urbár dal objektívnejšie kritériá na hodnotenie chotárnych celkov, hoci boj zemepána a poddaných aj ďalej trval. Zemepán totiž insistoval, aby rozsah usadlosti bol čím menší, kým poddaným vyhovovalo, aby v rámci usadlosti mali čím viac jutár. Konfrontácie zemepán – poddaný boli aj v iných segmentoch. Konečne aj fakt, že od tej doby žaloby a súdne pojednávania poddaných so svojím zemepánom často išli až na stoličné sedrie, alebo aj ďalej a neraz pravda bola dosúdená poddaným. Napr. na Futockom panstve, kde boli žaloby kysáčskych, pirošských a futockých (aj hložianskych) poddaných najčastejšie, skončilo sa to najprv tak, že si zemepánska rodina Čarnojevićovcov najprv u poddaných, a potom stoličného, ale aj cirkevného vedenia (Kaločského arcibiskupstva), získala zlú povesť a v začiatkoch znášala pokuty a neskoršie bola nútená Futocké panstvo dať do rúk grófa Hadíka. Možno teda konštatovať, že uvádzanie do platnosti mestskej (miestnej) pozemkovej knihy, čo bol konečný cieľ urbárskych reforiem Márie Terézie, doniesol predsa poriadky v dovtedy nejednotnom Uhorsku. Zriadil aj pomery v rozháraných požiadavkách uhorskej šľachty a aspoň sčasti uvoľnil putá poddaných. No predsa neodstránil krízu v tejto časti štátu a ani v celej monarchii, lebo poddanská závislosť zostala v právomoci (namiesto večný sa uviedol pojem „slobodný“ poddaný) a všetko okolo toho záviselo od vôle zemepána. Vedomý si bol toho aj následník Márie Terézie, jej syn Jozef II., ktorý v snahe pokračovať v začatých reformách v roku 1785 zrušil nevoľníctvo. Odstránil tým stálu poddanskú pripútanosť k pôde zemepána, uvádzajúc ešte základné slobody poddaným späté s bydliskom, zakladaním rodiny, manželským stavom, školením detí a pod. Bol to pre poddaných určitý krok dopredu. Ale to konečné riešenie dal len meruôsmy rok a doba po ňom. DrSc. Ján Babiak 22. – 29. 12. 2012

51 – 52 /4522 – 4523/

Aplikovaná novinárska etika v príručke (Jacquett, D. [preklad Jovanović, R.]: Novinarska etika. Moralna odgovornost u medijima. Belehrad : Službeni glasnik, 2007, 425 s.) Etika je činnosť smerujúca k vnútornej dokonalosti ľudskej osobnosti. Albert Schweitzer efinícia aplikovanej etiky hovorí, že je to disciplína praktickej filozofie, ktorá je zameraná na skúmanie morálky v špecifických podmienkach praxe. Práve praktické aspekty novinárskej morálky sú hybnou silou knihy Novinárska etika s podnázvom Morálna zodpovednosť v médiách amerického profesora filozofie Dala Jacquetta, ktorú preložil Rastko Jovanović a roku 2007 vydal belehradský Úradný vestník. Vo svojej knihe Jacquett hovorí o tom, čo je a ako by mala vyzerať práca novinára, ktoré sú morálne práva a zodpovednosti, ako aj o problémoch novinárskej etiky, ktorú možno predstaviť ako povinnosť novinára, aby v najväčšej možnej miere informoval pravdivo o veciach, ktoré sú relevantné pre verejný záujem.i Okrem úvodu kniha obsahuje deväť kapitol – Hovorenie pravdy vo verejnom záujme, Novinárske práva a zodpovednosti, Morálne ideály a každodenná novinárska realita, Sloboda tlače, Cenzúra a neposkytovanie informácie pre vyššie dobro, Ochrana dôverných zdrojov, Novinárstvo a uctievanie súkromia, Objektivita, subjektívna perspektíva a predsudky a Slobody a úlohy redaktora. Autor k tomu pripojil aj príklady etických kódexov a deklarácií. Na začiatku Jacquett poukazuje na základné ideály novinárskej morálky, čiže ponúka odpoveď na otázku, prečo je v novinárskej práci nevyhnutná etika a zároveň prečo je osožná pre novinárov a verejnosť, ktorej novinári „slúžia“. Dobre je známe, že práve novinári majú v rukách veľkú moc, keďže sa práve oni považujú za informačný prameň v celom svete. Mali by byť mravne zodpovední za pravdivosť obsahu svojich riportov, ale zároveň si treba uvedomiť, že nám novinári nemôžu poskytnúť niečo, čo nie je v ich moci, ale môžu nepriamo prispieť k pozitívnym zmenám v prospech celkového blahobytui. Jacquett

HLAS ĽUDU

zdôrazňuje, že kompetentní novinári môžu túto prácu vykonávať omnoho lepšie a s väčšou dávkou sebavedomia vtedy, keď si uvedomia morálne problémy, na ktoré môžu naraziť vo svojej profesii. Tak napríklad v prvej kapitole Hovorenie pravdy vo verejnom záujme prostredníctvom konkrétnych príkladov z novinárskej praxe nanovo upovedomuje novinárov a čitateľskú obec tejto knihy, že pravda a presnosť v novinárskej etike sa prijíma ako základná povinnosť, o ktorej hovoril ešte Tunis Wortman, americký právnik a autor politických traktátov vo svojom klasickom diele Rozprava o politike a slobode tlače (1801). Z hľadiska doby, v ktorej žijeme, ktorú v našej spoločnosti v zmysle novinárstva môžeme ocharakterizovať ako neprajnú pre slobodu tlače, zaujímavým čítaním v knihe je kapitola Cenzúra a neposkytovanie informácie pre vyššie dobro. Autor v nej rozoberá historické a filozofické pozadie, keď ponúka úryvky z diela Aeropagitiva (1644) Johna Miltona, ktoré je vlastne chválospevom slobody vyjadrovania a slobody tlače. Poukazuje aj na to, že existujú životné situácie, v ktorých je potenciálne vítaná cenzúra – v prípade detskej pornografie a pod., ale je to vždy subjektívne. Novinár si v takom prípade musí položiť otázku, či by uverejnenie takého druhu riportu „uhryzlo“ zdravie našej spoločnosti, alebo by prispelo k aktívnejšiemu boju proti nerestiam spoločnosti. A ešte mnoho otázok s potenciálnymi odpoveďami vo veci novinárskej etiky, ktoré čitateľ môže a nemusí prijať, kladie a zodpovedá na ne tento autor. Je to dobré čítanie na zamýšľanie sa nad spoločenskými dilemami o novinárskej morálke, ale aj dobrá „pomôcka“ na vykryštalizovanie vlastných etických zásad a ideálov pre tých, ktorí aspoň z času na čas pozrú do svojho vnútra. Vladimíra Dorčová-Valtnerová

III/33

obzory4_5:0 17.12.2012 15:58 Page 1

ROZHOVOR NIEKEDY VEDOMOSTI NEPOSTAČUJÚ

Antropologický rozbor dolnozemských kultúrnych prejavov poslednom čase sme často svedkami mnohých štátnych vyhlásení, že treba zmenšiť nezamestnanosť, ale aj napriek tomu počet nezamestnaných, predovšetkým vysokoškolsky vzdelaných mladých ľudí v krajine neklesá. Napríklad na veľtrhu zamestnávania, ktorý prebiehal začiatkom decembra v Novom Sade, usporiadanom týmto mestom a príslušnou filiálkou Národnej služby pre zamestnávanie, zamestnávatelia ponúkli približne dvesto pracovných príležitostí, o ktoré sa však uchádzalo vyše 1 800 nezamestnaných. Mnohí vysokoškolskí absolventi v snahe zamestnať sa často hľadanie práce kombinujú aj s možnosťou pracovnej praxe, hoci to niekedy ani nekorešponduje s tým, čo vyštudovali. Podobná situácia je aj v konkrétnych národných službách pre zamestnávanie, kde je vtedy, keď hľadáme zamestnanie, obyčajne dopyt po úplne iných kvalifikáciách. Možno by si to vyžadovalo zo strany štátu zakročiť nielen formou subvencií, ale aj zmenou samotných zákonov. Dovtedy, kým sa to nerieši, každý sa musí vynachádzať tak, ako sám najlepšie vie. Jedným z tých mladých a nezamestnaných školených odborníkov, ktorý sa neutieka pred ťažkosťami, ktoré niektoré kvalifikácie skrývajú v sebe, je aj Kristijan Obšust (1986), master archeológie, socio-kultúrnej antropológie a etnológie. Archeológiu vyštudoval na Filozofickej fakulte Belehradskej univerzity na Katedre archeológie (2011, MA). Pritom masterové štúdium má ukončené aj na Filozofickej fakulte, na Katedre etnológie a antropológie (2012, MA). Prvorado sa zaoberá odbornými témami, aké sú: kolektívne identity (etnicita a nacionalizmus); vytváranie národných identít; konštrukcia tradície; mytologizácia minulosti; vytváranie národných mýtov; konštrukcia slovanstva a identita vojvodinských Slová-

34/IV

kov. Širšie odborné oblasti jeho záujmu sú: politická antropológia; archeologické a antropologické teórie; politické aspekty, etnická interpretácia a nacionalizmus v archeológii; materiálna kultúra, kultúrna politika a kultúrne dedičstvo, etnická identita a etnogenéza Slovanov atď.

Nakoľko je to len možné, tento mladý odborník sa snaží nezaťažovať svojou nezamestnanosťou, nevzdáva sa dopredu, ale neustále hľadá skryté možnosti svojej odbornej vzdelanosti. Práve toho času plánuje vypracovať jeden kapitálny vedecký projekt aj o vojvodinských Slovákoch, a to pátranie bolo vlastne aj dôvodom na tento náš rozhovor. – Absolvoval si archeológiu, antropológiu a etnológiu. Témy tvojich prác sa opierali o vznik slovanských tradícií? Priblíž nám, o aké vedecké výskumy šlo? – Moja záverečná práca na štúdiách archeológie súvisela s chápaniami starovekého Grécka v klasickej dobe – od romantizmu po súčasnú dobu. Ide o analýzu percepcie Grécka ako tzv. kolísky európskej kultúry, kde som sa v jednej časti práce zaoberal aj vplyvom takéhoto chápania na českú a slovenskú kul-

túru. Čo znamená, že som sa v tejto práci vznikom slovanských tradícií, čiže presnejšie vplyvom konštelácií viazaných na romantickú percepciu antického Grécka na slovanstvo ako ideologickú konštrukciu, zaoberal iba marginálne. Viac som sa tým zaoberal vo svojej záverečnej masterovej práci na štúdiách antropológie a etnológie – tam som sa sústredil na analýzu vzniku slovanských tradícií, na proces vytvárania slovanskej identity v politike a vo vede, a na ideológiu panslavizmu. Osobitná pozornosť bola zameraná na slovenský, český a srbský spoločenskopolitický kontext, hoci je samotná práca koncipovaná oveľa širšie a siaha k mnohým problémom týkajúcich sa rôznych aspektov nacionalizmu slovanských národov a politických kontextov slovanského novopohanstva v súčasnosti a podobne. Vzhľadom na skutočnosť, že ju profesori vysoko ocenili, navrhli mi, aby som ju publikoval, takže toho času pracujem na jej čiastočnom rozpracovaní. Publikovaná bude v podobe knižného vydania, pravdepodobne v prvej polovici nasledujúceho roku. – Spolupracuješ aj s mimovládnym občianskym združením Casca, ktoré pripravuje prvé číslo rovnomenného časopisu pre spoločenské vedy, kultúru a umenie. Prezraď nám, o aké združenie ide a aká je koncepcia tohto časopisu, keďže si členom jeho redakcie? Budú tam uverejnené aj tvoje texty? – S mimovládnym občianskym Centrom pre alternatívne spoločenské a kultúrne aktivity v Belehrade, ktoré sa zaoberá výskumom kolektívnych identít, 22. – 29. 12. 2012

kultúrnou, informačnou a mediálnou politikou, spolupracujem externe. Som jedným zo zakladateľov a členom redakčnej rady časopisu Casca Journal (časopisu pre spoločenské vedy, kultúru a umenie), ktorého prvé číslo onedlho uzrie svetlo sveta. Ide o periodickú publikáciu, v ktorej sa budú uverejňovať vedecké práce, kritiky a recenzie v rámci interdisciplinárneho prístupu k spoločenským a humanitným vedám. V recenzentskom výbore sú prevažne profesori z Belehradskej univerzity, ale pritom spolupracujeme aj s mnohými odborníkmi z Chorvátska, Bosny a Hercegoviny, Česka, Slovenska, Írska a iných krajín Európy. Ide o spoluprácu vyše desať vysokovzdelaných expertov z viacerých oblastí spoločenských a humanitných vied. Vypísali sme súbeh na uverejnenie prác a prispelo nám takmer päťdesiat autorov. Prvé číslo je už pripravené a bude obsahovať štrnásť textov, ktorému kompetentný recenzentský výbor dal pozitívne ocenenie. To svedčí aj o vysokých kritériách, ktoré si časopis stanovil. Pritom sa umožňuje autorom publikovať vo viacerých jazykoch, okrem iných aj v slovenčine, a takmer polovica textov v prvom čísle bude v angličtine. Nachádzajú sa tam aj dva moje texty. V jednom z nich sa zaoberám tou problematikou, ktorú som spracoval v záverečnej práci na štúdiách archeológie, a v druhom sa snažím analyzovať význam grécko-perzských vojen pre konštrukciu kolektívnej identity starých Grékov. – Na webovej stránke združenia je zverejnená zaujímavá správa o spolupráci Centra Casca s Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade. Je to ďalší projekt, ktorého autorom a koordinátorom si práve ty? – Ide o návrh projektu pre antropologickú analýzu kolektívnych identít vojvodinských Slo-

51 – 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

obzory4_5:0 17.12.2012 15:58 Page 2

vákov. Prvá fáza by mala byť zrealizovaná v priebehu nasledujúceho roka. Presnejšie informácie o samotnej realizácii ešte vždy nemôžem prezradiť, vzhľadom na skutočnosť, že sa o spôsobe a rozmeroch navrhnutých výskumov ešte stále dohovárame. Vďaka dynamickému a mimoriadne pozitívnemu tímu Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov jestvuje možnosť vytvoriť dobré podmienky, aby sa projekt mohol realizovať v adekvátnych rozmeroch. Nositeľom projektu bude práve tento Ústav ako inštitúcia, zatiaľ čo Centrum Casca bude partnerská organizácia v jeho realizácii. Projekt má pracovný názov Výskum kolektívnych identít vojvodinských Slovákov: Súčasné prejavy identifikačných koncepcií príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny (po srbsky – Istraživanje kolektivnih identiteta vojvođanskih Slovaka: Savremene manifestacije identifikacijskih koncepcija pripadnika slovačke nacionalne manjine). Výskum bude zameraný na sledovanie identifikačných vzťahov príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny u nás. Analytická zložka bude usmernená na sledovanie etnickej, kultúrnej, konfesionálnej a iných foriem kolektívnej identity, a bude sa konať na viacerých lokalitách, kde žijú Slováci. Zahrnutý bude aj vplyv iných kultúrnych obsahov a medzietnické vzťahy obyvateľstva, ktoré vplývajú na vznik spoločenských identít vojvodinských Slovákov. Presný obsah a rozmery projektu ešte vždy nie sú stanovené, kým nezistíme, akými finančnými prostriedkami budeme disponovať. – Verím, že ti je známy štrukturalizmus ako výskumný smer. Povedz mi, či jestvuje určitý folklórny alebo spoločenský model tradícií známy v iných kultúrach a ktorý sa opakuje aj v našej, slovenskej dolnozemskej kultúre? – Pre mňa osobne štrukturalizmus predstavuje, aspoň keď ide o antropologickú a archeologickú teóriu, jeden z najvýznamnejších teoretických smerov. V prvom rade myslím na priekopnícke diela Claude Lévi-Straussa a Edmunda Ronalda Leacha v antro22. – 29. 12. 2012

pologickom, ako aj André LeroiGourhana v archeologickom výskume. Medzitým, hoci štrukturalizmus mal osobitný význam vo všetkých spoločenských vedách a hoci určitým spôsobom vplýval na zmenu teoretickej paradigmy, jeho reálne možnosti sú predsa pomerne ohraničené, predovšetkým v archeológií. Pri tejto príležitosti, vzhľadom na zložitosť problematiky, by bolo iluzórne dôkladnejšie začrieť do tejto témy. Chcem iba pripomenúť, že by v rámci hypotézy štrukturalistické modely určite mohli existovať v niektorých elementoch slovenskej dolnozemskej kultúry v špecifických a osobitných podobách, ale nenárokoval by som si teraz o tom hovoriť konkrétne, bez stručných argumentov. – Aké sú ciele projektu a ako ho plánujete zrealizovať, keď ide o jeho finančnú stránku? – Výsledky tohto výskumu budú mať mimoriadny vedecký význam, v prvom rade preto, že kolektívne identity vojvodinských Slovákov neboli nadostač skúmané v kontexte súčasných teórií o národnostnej identite a etnicite. Na základe určitých aspektov dosiahnutých výsledkov bude možné navrhnúť platformu pre rôzne formy preventívnych opatrení v súvislosti s asimiláciou, ale aj v súvislosti s plánmi na vytvorenie rôznych foriem kultúrnych politík týkajúcich sa kultúrnej identity vojvodinských Slovákov. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a Centrum pre alternatívne spoločenské kultúrne aktivity budú vyhľadávať konkurzy, prostredníctvom ktorých možno získať finančné prostriedky na tento náročný projekt, a toho času sa usilujeme vytvoriť podmienky na realizáciu spomenutej prvej fázy projektu, ktorá by mala prebiehať počas nasledujúceho roku. Všetky výsledky tohto projektu budú v podobe odborných textov a materiálov sprístupnené na webových stránkach Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a Centra pre alternatívne spoločenské kultúrne aktivity.

Viera Benková

ZIMNÁ ROZPRÁVKA 1. Snežná rozprávka zaránky sa vykráda z páperovej periny: s nahusteným, nepriepustným, starodávnym anginom presýpam nasnované rozprávkové sny z dlhých zimných dní... Biele rána si vytierajú karpiny v umazanej kartúnovej zástere, s prebudeným domom vchádzajú na čaj do ľadovej kuchyne; v nej už stareny kúzelníčky lúštia fazuľu s polobratom bôbom; sipiace jazyky povestných dní vyskakujú z rozďavených pecí... 2. Plachtiaci balón zimy vznáša sa nad popraskaným komínom, v ňom sa skrývajú zachrípnuté hlasy prestarnutých meluzín; plechový kohút – muezín udáva správny smer túlavým vetrom, s uzimeným pútnikom vybral sa na dlhé cesty do teplých krajín... Ploty si pri dome obsypali hlavy cukrovým chocholom: dediny, dvory a ulice, debatujú s krutohlavou námrazou; v opustených studniach zľadovateli živé nadzemné vody; atlasový poťah noci spustil sa na koberec spustnutých polí... Metelica – trlica s vytrepaným pazderím posýpa klzké cesty...

Za rozhovor ďakuje: Vladimír Lenhart Snímka: archív K. Obšusta

51 – 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

V/35

obzory6_7:0 17.12.2012 16:04 Page 9

KNIHY

vovatelia získajú týmto činom ďalšie sympatie čitateľov, lebo ľudový kroj má svoje čaro a zároveň symbolizuje kultúru slovenských vojvodinských osád. Astronomické efemeridy na nastávajúci rok predkladá Jaroslav Grňa, čo nie je novinka v tejto publikácii, ale skôr pekná prax. Ako aj retrospektíva dianí v politickom živote v svetových rámcoch – svedectvo o uplynulom roku Svet v roku 2012 z pera Ota Filipa. Potom nasledujú príspevky o strešnej organizácii slovenskej národnosti – Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny, ako i o Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov a ich bohatej a neúnavnej činnosti. Kultúrnu mozai-

ku 2012 tak ako aj v predchádzajúcich rokoch podáva Anna Francistyová. Katarína Pucovská v príspevku Astronomický úspech astronómov Nočného sokola predstavila dvoch astronómov – Jaroslava Grňu z Kulpína a Janka Mravíka z Báčskej Palanky. A z pera Svetluše Hlaváčovej je tu príspevok o dvoch Petrovčankách – Monike Stracinskej a Ivone Šimonovej, ktoré sa uchádzali o titul najkrajšej Srbky. Je smutné, že rubrika In memoriam je vari čoraz rozsiahlejšia – tentoraz sú tu spomienkové články o novinárovi Martinovi Širkovi, architektovi Alexandrovi Kelemenovi a prof. Dr. Miroslavovi Pavlovovi. O to, aby sa na staré ročníky Národného kalendára nezabudlo, postaral sa dlhoročný redaktor Víťazoslav Hronec. Na minulosť Pivnice si posvietil Ján Guba. Cirkevná kronikárka Katarína Verešová starostlivo spracúva Archív Slovenskej evanj. a. v. cirkvi a článkom Písomné svedectvá o živote našich predkov obohatila aj toto vydanie. Náboženskú tematiku prináša článok Viera nás učí žiť a život nás učí veriť z pera Maríny Hríbovej. A okrem tu uvedených je tu

redaktor – velebný pán Jaroslav Kopčok, farár hložiansky, ktorý sa v úvodníku Kam sa ponáhľaš, človeče? zmieňuje o tom pre ľudí príznačnom dennodennom náhlení, keď si nenachádzame času na spoločenstvo s Ježišom Kristom a akoby nám dával návody na ďalšie konanie, spomína okrem iného aj toto: „Ježiš vás dokáže zmeniť! ... Vedomie, že tento svet a jeho hriech sa raz skončí, vám dá odvahu konať podľa Božej vôle.“ Po tomto privítaní na čitateľa sa teší Úvaha z pera aradáčskeho farára Vladimíra Lovása ml. Velebný pán Vladimír Obšust, farár novosadský, nesklamal ani v tomto vydaní Ročenky. Zvlášť v životných krízach sa človek pýta na zmysel svojho žitia, zmysel choroby a utrpenia, hľadá súvis medzi svojím bytím a okolím, prehodnocuje svoj vzťah k sebe samému, svojim blízkym, k Bohu. V duchovnej úvahe Dve dimenzie človeka pred čitateľov predkladá tie dve dimenzie – vertikálnu, ktorá človeka usmerňuje k Bohu, a horizontálnu – ktorá ho usmerňuje k

iným ľuďom. Ale zároveň upozorňuje na ľudský nedostatok – hriešny egoizmus, ktorý ničí veľkú ľudskú rodinu – ľudský rod. Súčasne navodzuje aj na správnu cestu, keď hovorí: „Mnohí sa domnievajú, že Boh nie je potrebný, stačí sa vraj spojiť so všetkými ľuďmi v nesmiernom bratstve. Môžu však jestvovať bratia, keď niet spoločného otca? A kto môže byť spoločným Otcom, ak nie Stvoriteľ všetkého živého? ... Byť v spoločenstve s Bohom a v spoločenstve s ľuďmi – to nie sú postoje. Ktoré by sa navzájom vylučovali, ale naopak, doplňujú sa a navzájom sa potvrdzujú.“ Je chvályhodné, že v tejto prvej časti nachádzame aj tieto príspevky: o slovenskom evanj. cirkevnom zbore v Báčskej Palanke v rokoch 1792 – 2012 pani farárky Jasminy KotasovejMedveďovej; o smutnom osude, o procese odnárodňovania Slovákov a tragédii, ktorá následne prišla – pomaďarčovaní Mgr. Ľuboša Vontorčíka; o Letnom tábore evanjelickej mládeže v Báčskom Petrovci s názvom Ježišova láska mení svet Maríny Hríbovej; o dejinách a založení Oltárneho krúžku žien Márie a Marty z pera Anny Makanovej a Marky Lovásovej. Ceruzka a Hodinky – sú dva pútavé a poučné články, ktoré stoja za to, aby si ich čitateľ prečítal a pouvažoval o svojom konaní.

Z národa pre národ (Národný kalendár na rok 2013, roč. 92, Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2012) eď na sklonku roka odpočitujeme dni toho starého, sumarizujeme prejdené, spomíname si na to pekné, čo poznačilo prejdené dni minulého roku, na to menej pekné sa snažíme zabudnúť, tešíme sa aj z nevšedného knižného vydania, svedčiaceho o tomto roku. Tento svojrázny doklad doby je Národný kalendár 2013, vydanie to nevšedné, avšak nemenej populárne. V tomto roku sa mu pripisuje až 92. ročník. V porovnaní s rokmi človeka, povedali by sme, staručký človek. Ale už prvý pohľad prezrádza a nakuknutie doň len dosvedčuje správnosť, že roky naň pozitívne vplývajú, že je čoraz krajší a pútavejší. A obsahovo rozmanitý. Iba potvrdzuje to jeho trefné pomenovanie, lebo je skutočne venovaný národu a roky obstáva vďaka národu. Svedčí o dianiach, o aktivitách slovenskej národnosti na Dolnej zemi. V názve má trinástku. Je to vraj nešťastné číslo. Avšak pre toto vydanie je to šťastena, ako i pre vydavateľa toh-

to jedinečného vydania – Slovenské vydavateľské centrum, zostavovateľa Vladimíra Valentíka a členov redakcie: Michala Ďugu, Jána Hlaváča, Víťazoslava Hronca a Máriu Lučetincovú. Čitateľom predkladá veľa zaujímavostí, neúrekom pekného čítania, upovedomuje na ľudí rôznych profilov, ktorí si zaslúžili byť spomenutí, či vysunutí do popredia. Venuje priestor aj tým, ktorí rozlúčiac sa s tuzemským životom nám zostali len v spomienkach. Z titulky sa na čitateľov usmieva petrovská dievčina a v pokračovaní, v kalendáriovej časti, sú ďalšie úsmevy mladých ľudí, prezentujúcich svoju osadu a kroj typický pre ňu. Zosta-

Ročenka (Ročenka Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku 2012 s prílohou kalendára na rok 2013, roč. LVI, Nový Sad : Biskupský úrad Slovenskej evanj. a. v. cirkvi, 2012) ak ako roky minulé, aj v tomto roku tesne pred adventným obdobím, teda na začiatku slávnostnej polovice cirkevného roka znovu potešila svojich čitateľov. A aj tento rok bez bombastických reklám, sprievodných senzácií, ale zato v duchu svojskom, dôstojne. Znovu tu čítame citáty z neprekonateľnej Knihy kníh, znovu sa nadchýname priam filozofickými, a nadovšetko, pre tieto uponáhľané časy, upokojujúcimi úvahami. Pred náš duchovný zrak sa nám kladú texty mnohých autorov z rozličných prostredí, ktorých spoločnou tematickou niťou je oslava Boha. Je úžasné sledovať Božiu pedagogiku a Božieho Ducha, všetci sú akoby odchovaní na jednom učení, a predsa sú úplne odlišní. Takéto pastoračné bohatstvo a kvalitné návody na riešenie rôznych problémov v modlitbe, v duchovnom živote, v asketike, ale aj riešenie nášho každodenného hľadania Božej tváre a Božích ciest prináša Ročenka Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku 2012, s prílohou kalendára na rok 2013. Vydal ju Biskup-

36/VI

ský úrad SEAVC. Po päťdesiaty prvý raz poteší čitateľov. S potešením môžeme kvitovať, že sa vrátila na rozsah z predošlých rokov 272 strán + obálka, keďže to vlaňajšie vydanie malo len 236 strán + obálka. Na titulnej strane je v tomto roku znázornený evanjelický chrám Boží v Báčskej Palanke a na poslednej strane je Diakonický dom slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru v Pivnici (2008 – 2012). Diania, udalosti v našich slovenských cirkevných zboroch, kronikárske zápisy, správy o činnosti všetkých slovenských evanjelických zborov v Srbsku v priebehu bežného roku je aj v tomto vydaní dôkladne upravené a dôsledne zoradené. Zásluhy na tom majú hlavný a zodpovedný redaktor – dôstojný pán biskup Samuel Vrbovský, výkonný

22. – 29. 12. 2012

51 – 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

obzory6_7:0 17.12.2012 16:04 Page 10

KNIHY ešte pekná hŕstka príspevkov, jeden zaujímavejší ako druhý. Každý má určitú dávku zvláštnosti, príťažlivosti, či už to boli rady z poľnohospodárstva, kuchárske recepty alebo široká paleta športových príspevkov. Alebo pre dnešné časy skutočná rarita – život na sálaši, v malebnej očarujúcej prírode, ale aj v drsnej zime, čo čitateľom v článku S Pálenkášovcami z Kulpínskeho priniesla Anna Dudášová. No a nezabudlo sa ani na najmladších. Detský kútik im prináša rozličné rozptýlenie a veľa pútavého čítania. A ako každý rok, aj toto vydanie sa končí Kronikou nášho národného života – od 1. októbra 2011 do 1. októbra 2012, o ktorej ucelený prehľad sa roky permanentne stará Michal Ďuga. Cestu k čitateľom tomuto knižnému útvaru sotva treba raziť, rok čo rok oslovuje originalitou, lebo čitateľom prináša ucelený prehľad. Ale pripomenúť na tie-ktoré gramatické chybičky a lektorsko-korektorské nedopatrenia veru nie je od veci; lebo sa tomu dalo predísť. A. Horvátová V najrozsiahlejšej časti Z našich zborov kvitujeme dôkladne uvedené údaje o činnosti v našich cirkevných zboroch, nespočetných pracovných akciách, medzizborových návštevách. Z príspevkov o detských besiedkach, mládežníckych stretnutiach, letnej katechizácii mládeže, konfirmačných sviatostiach vidno, že sa aj deťom, aj mládeži v zboroch venúvajú… Zásluhy na tom majú tak farári Vladimír Lovás ml., Vladislav Ivičiak, Olina Kolárová, Ján Vinkovič, Pavel Sklenár, Anna Petráková, Slađan Daniel Srdić, Viera Bátoriová, Martin Bajza, Vladimír Grňa, Igor Feldy, Ján Zahorec, Ján Vida a iní, ako i horliví cirkevníci, neúnavní dlhoroční ochotní prispievatelia Michal Rybár a Anna Dingová. Obrázková príloha je bohatá na fotky, i keď niektoré nevyhovujú kvalitou. V každom prípade je dobre, že sú tam fotografie – mlčiaci svedkovia doby. A vôbec Kalendárium s menami, pri každom mesiaci zvýraznené heslo mesiaca, mená, ktoré vypadli z kalendária, a svojrázne citáty, pomenované Zrnká kresťanskej múdrosti – vlastne všetko tak ako sme si zvykli. Veď je jasné, že netreba meniť to, čo sa osvedčilo. anna horvátová

22. – 29. 12. 2012

Zmeniť aj spoločenské postavenie žien (ANTONIĆ, Slobodan: Iskušenja radikalnog feminizma. Službeni glasnik, 2011) e fakt, že ženy boli stáročia dia boj o ich práva Jtrvalskriminované dosť dlho. Jestvovali až tri vlny feminizmu (prvá vlna vybojovala niektoré základné práva pre ženy – právo voliť a právo majetku, druhá vlna bojovala proti diskriminácii vo svete vzdelávania a zamestnávania, ako aj o právo na kontracepciu a prerušenie tehotenstva, pokým multikultúrna, multinárodná radikálna tretia vlna do prvého plánu vniesla zvláštny ženský pohľad na svet umenia, filozofie a vedy, ako aj nové ženské sebavedomie), právne postavenie žien sa zlepšilo v priebehu 20. storočia a dnes sú v právnom ohľade ženy rovnoprávne s mužmi. Radikálny feminizmus sa zakladá za ďalší boj – zmeniť aj spoločenské postavenie žien, ako aj celý androcentrický a mizogynský svet (radikálna rekonštrukcia rodiny, výchovy, sveta práce a povolania, jazyka a terminolόgie, vedy a vedomostí, umenia atď.). Známy srbský sociolόg Slobodan Antonić zoskupil svoje rozsiahle vedomosti o tretej vlne ženského hnutia do veľmi zaujímavej knihy pod názvom Iskušenja radikalnog feminizma (277 strán). V tejto štúdii jeden zo zakladateľov konzervatívneho srbského think-tanku Nova srpska politička misao, predstavuje svoj kritický prístup radikálnemu feminizmu, ktorý bol teoretickým základom zákonným predpisom parlamentu Srbska z roku 2009, o žiadanej pozitívnej diskriminácii pri zamestnávaní žien, žiadanej politiky kvόtou (predpis mať aspoň 30 percent žien v politickom živote), ako aj rodovo senzitívnom prístupe vzdelávacím programom (napr. uvádzanie politicky korektných „ženských“ gramatických a syntaktických foriem v jazyku). Súčasné ženské hnutie je rozdelené na dva prúdy: radikálny feminizmus a liberálny (individualistický) feminizmus. Prvý sa zakladá na vízii sveta, v ktorom muži a ženy predstavujú rozdvojené a konfrontované skupiny, v ktorom máme patriarchát – nadvládu mužov. Ženy sú v ňom podriadené mužom, muži utláčajú ženy, ženy sú diskriminované vo svete práce, v politike, vo vzdelá-

51 – 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

vaní, ako aj v každodennom živote – utláčané tradíciou, zákonmi, dokonca aj jazykom. Aby sa toto opravilo, potrebné je pomôcť ženám, aby si vybojovali lepšie postavenie v súčasnej spoločnosti. Druhý, individualistický prúd predstavuje požiadavku pre spravodlivý svet, v ktorom sú chlapi a ženy jednotlivcami s osobnými charakteristikami a majú slobodu žiť a robiť ako chcú. Pri pozitívnej diskriminácii zvláštne požiadavky pre ženy nie sú potrebné, lebo sa na ženy pozeráme ako na jednotlivcov (v čase a priestore) a nie ako na (od sveta) vyčlenenú skupinu. Antonić svoju dekonštrukciu všetkých problémov, ktoré má radikálny feminizmus, zakladá na jeho vlastných požiadavkách. Aby sa prekonala pracovná segregácia mužov a žien – radikálne feministky sa zakladajú za to, aby si ženy volili aj „mužské“ práce – napríklad v stavebníctve a priemysle. Alebo aby sa vyradili z tradicionalistického pohľadu na ženu (ktorý je len spoločenská konštrukcia) – môžu si prebrať mužské modely správania – robiť veľa, zarábať veľa, byť primárnym živiteľom rodiny. Jasné je, že obidve požiadavky idú proti biologickým a psychologickým charakteristikám žien – ženy nemajú rovnakú konštitúciu a nie sú rovnako silné ako muži, ženy nehodnotia zárobok – peniaze rovnako ako muži, ženy sa nebudú dehumanizovať pre pracovné miesto toľko, koľko to budú môcť muži... Znamená, že v tejto štúdii Antonić jednej ideológii (radikálny feminizmus) konfrontuje vedu (sociolόgiu, psycholόgiu, biolόgiu...), výskumy a tvrdú skutočnosť. Ďalšie kapitoly sa zaoberajú ešte tromi oblasťami. V oblasti politiky („tradične najzatvorenejšia oblasť pre ženy“) Antonić tvrdí, že pozitívna diskriminácia žien a predpisy, ktoré prinášajú kvόty, rušia demokratický proces v štáte a prinášajú viac škody ako osohu. Oblasť výchovy je jednou z najhorúcejších tém pre radikálny feminizmus, lebo sa cez výchovu budujú sociálne konštrukcie, podľa ktorých žena má byť sluha a muž pánom. Radikál-

ne feministky sa zakladajú za rodovo neutrálnu výchovu, v ktorej si dieťa (pre nich sú deti tabula rasa) časom samo vyberie svoju „mužskú“ alebo „ženskú“ identitu. Nakoniec, spracúvajúc oblasť rodinných vzťahov, Antonić píše, že radikálne feministky vidia manželstvo – zväzok muža a ženy – cez hobbesovskú a hegeliánsku perspektívu ako zmluvu pána (muža) so svojou otrokyňou – slúžkou (ženou). Muž svoju frustráciu spoločenskou zmluvou – podľa ktorej musí byť poslušný vládcovi alebo štátu – kompenzuje novou zmluvou, manželstvom so ženou, ktorá bude poslušná jemu. Antonić si všíma, že feministky tu prehliadli fakt, že sa dialektika pána a otroka končí vyslobodením otroka, rovnosťou mocného otroka (vzdelanej, emancipovanej ženy) s oslabeným pánom (neprispôsobeným, autodeštruktívnym, impotentným, zmenšenej plodnosti) – čo je práve to, čo sa stalo v priebehu 20. storočia. Dokonca radikálne feministky úplne prehliadli aj faktor lásky, ktorá je predsa základom manželstva, rodinného života a všetkých vzťahov v ňom. Iskušenja radikalnog feminizma je veľmi zaujímavá kniha, ktorá nám dáva prehľad mnohých aktuálnych polemík v súčasnom feminizme. Antonić je výborný intelektuál a aj keď píše, vedecky schopný je aj u toho náhodného čitateľa vzbudiť hlboký záujem pre súčasné sociologické a filozofické témy. Janko Takáč

VII/37

obzory8:0 17.12.2012 16:05 Page 11

V ÝS TAV Y NOVÉ PERSPEKTÍVY JUHOVÝCHODNEJ EURÓPY: Z UHLA FOTOGRAFOV Z BALKÁNU

Harmónia chaosu N

a mladých fotografia zostáva. Záver sa pretlačil do popredia už pri prvých exponátoch putovnej a pútavej výstavy, ktorá tretiu dekádu novembra a prvú polovicu decembra krášlila galériu ARTGET Kultúrneho strediska Belehradu. Zaujímavé zlomky života regiónu, zvykov, kultúr, predsudkov, problémov, trápení, nádejí... – vyjadrili naši a zahraniční mladí autori, pomáhajúci nám rozumieť dobe a svetu, v ktorom žijeme. Samozrejme, prostredníctvom väčších kvalitných, hlavne dokumentárnych a reportážnych fotografií, ktoré vznikli pred rokom či dvomi, prípadne počas dielní na tému Slobody a hranice. Konali sa v rámci projektu SEE New Perspectives, ktorý podporil Európsky fond pre Balkán. Ide vlastne o obrazové eseje, ku ktorým sa, ako k základnej forme vyjadrovania sa, priklonili pätnásti účastníci so zjavným úsilím a úmyslom previesť a preniesť vlastné poznatky o spo-

Spolu Človek

Električka číslo 2

Reportéri s hranicami

Koláž

Cieľom je zlatá medaila

ločenskej realite cez prizmu osobného vzťahu k javom, predmetom a osobám, ktoré ju tvoria. Cieľom talentovaných autorov zo Srbska, Macedónska, Bulharska, Bosny a Hercegoviny, Rumunska... – bolo do-

stať sa k novému náhľadu, pohľadom a inakším spôsobom uvažovania o pásme plnom stereotypov. Objaviť harmóniu v chaose, alebo aj opak. Námety a názvy boli rôzne, zvyčajne netradičné a výstižné. Tak jeden z obrazov nesie názov Rómovia, ktorí nie sú v správach, iný Múzeum škaredých spomienok, tretí Pýcha a betón... Je tu i hra na kontrast: pri súbore záberov Človek, jeho vidieť najmenej: iba náznakovo a v úzadí na jednej fotke, kým je niekoľko ďalších vlastne dokladom o tom, v nakoľko zamorenom svete žijeme. Sú na nich len hŕby kovového šrotu. Fotografie sú spravidla opatrené i podpismi, ktoré stručne a v kocke, niekoľkými slovami alebo kratšími vetami, vyjadrujú podstatu autorovho zámeru, zmýšľania, filozofie. Balkánska kuchyňa je podľa Bulharky Eugenie Maximovovej miestnosť, ktorá má viac účelov, miesto odzrkadľujúce identitu a vlastnú percepciu. Je stelesnením balkánskeho domu a zrkadlom spoločnosti vcelku. Petrut Calinescu (Rumunsko) námet Pýcha a betón zdôvodnil slovami: Keďže pochádzajú z tradičných spoločenstiev, v ktorých sa život krúti okolo spoločenskej prestíže, stavajú obrovské domy vo svojich rodiskách, aby ukázali, že sú úspešní v zahraničí. Zo všetkých prejavov obrazového putovania po vlastných krajinách, či vôbec po Balkáne, badať, že ho autori, hoci mladí, dôverne poznajú, jeho kontrasty hlboko precítili a vedia ich pútavo podať. Slovom o nich ešte budeme počuť, zvlášť v oblasti dominantnej dokumentárnej a reportážnej fotografie. Ktorá ich nadobro a hlboko chytila a ovplyvnila. Oto Filip

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Michal Ďuga • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984.

38/VIII

22. – 29. 12. 2012

51 – 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

OZNAMY

Krásne prežitie vianočných sviatkov a všetkým občanom Kovačickej obce a ľuďom dobrej vôle do nového roku 2013 veľa šťastia, zdravia, rodinnej pohody a pracovných úspechov želá predseda Kovačickej obce

Miroslav Krišan

22. – 29. 12. 2012

Zhromaždenie obce

KOVAČICA

51 – 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

a predseda Zhromaždenia obce

Ján Puškár

OZNAMY

Šťastné a veselé vianočné sviatky a aj nový rok 2013 plný pohody, zdravia, radosti, lásky čitateľom Hlasu ľudu a všetkým milovníkom umenia želá

z Pivnice

Veselé Vianoce a šťastný nový rok

Slovenský kultúrno-osvetový spolok Šafárik, Dobanovce 40

22. – 29. 12. 2012

51 – 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

OZNAMY Výroba a výkup poľnohospodárskych výrobkov

Výroba kvalitného jogurtu, syra, tvarohu a smotany

AGROPLOD Hložany Majitelia: Ján a Jarmila Bohušovci Ul. Veljka Vlahovića 60 tel.: 021/788-726 Kooperácia: 788-499 Poľnohospodárska lekáreň: 788-012 Silbaš tel.: 021/777-429 021/764-560 Majiteľka: Mária Žiaková

Krásne Vianoce a v novom roku 2013 veľa zdravia, šťastia, lásky a rodinnej pohody

Svojim zákazníkom, spoluobčanom a čitateľom Hlasu ľudu prajeme pokojné prežitie vianočných sviatkov a úspešný nový rok 2013

BUTIK MS KONFEKCIJA – šijeme na mieru – ponúkame unikátne odevné predmety, odev i pre plnoštíhle osoby, najnovšie i večerné šaty k blížiacim sa novoročným sviatkom – opravy a úpravy odevov Báčsky Petrovec Leninova 7 tel.: 063/76-43-200 Majiteľka: Mária Struhárová

Krásne a veselé Vianoce a šťastný a úspešný nový rok 2013

VIANOČNÚ POHODU A V NOVOM ROKU 2013 VEĽA ŠŤASTIA, ZDRAVIA A SPOKOJNOSTI želajú z firmy Kamenárska dielňa

BARTOŠ

– zo všetkých druhov prírodného kameňa náhrobné pomníky – kameň aj v exteriéri a interiéri domu

Keď vianočné zvony odbijú polnoc a oznámia príchod čarokrásnych Vianoc, zabudnite hneď na všetky starosti a prežite nový rok 2013 v zdraví, šťastí a radosti

21 470 Báčsky Petrovec Leninova 66 tel.: 021/780 158 fax: 021/780 772

22. – 29. 12. 2012

51 – 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

OZNAMY

Veselé Vianoce, šťastný nový rok 2013!

MEDIUS DOO

Prajeme vám spokojný nákup v našich supermarketoch... Svojim občanom a všetkým ľuďom dobrej vôle krásne a požehnané Vianoce a v novom roku 2013 mnoho zdravia, šťastia, radosti a úspechov prajú

HAŠKA G I M M. Tita 87 Kulpín tel.: 021/786-018, 786-454 fax: 021/786-475 e-mail: haskagm@gmail.com

Krásne Vianoce a v novom roku 2013 zdravie, šťastie, lásku a rodinnú pohodu

aktivisti SLOVENSKÉHO KULTÚRNOUMELECKÉHO SPOLKU VINOHRADY a členovia RADY MIESTNEHO SPOLOČENSTVA SLANKAMENSKÉ VINOHRADY Ulica Janka Čmelíka 8 22 318 Slankamenské Vinohrady tel./fax: (022) 568-600 e-mail: mkslvinogradi@indjija.net

22. – 29. 12. 2012

51 – 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

OZNAMY

Pokojné Vianoce a šťastný nastávajúci rok 2013 praje

Miestne spoločenstvo

Stará Pazova

Šťastlivé vianočné a novoročné sviatky

VP Direkcia pre výstavbu Obce Stará Pazova

Srećni novogodišnji i božićni praznici

JP Direkcija za izgradnju opštine Stara Pazova

22. – 29. 12. 2012

51 – 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

OZNAMY

Rovina, s. s r. o. Báčsky Petrovec Kulpínska 2 tel.: 021/782-735 a 782-736

Všetkým občanom a ľuďom dobrej vôle požehnané a veselé Vianoce a šťastný nový 2013 rok želá

Technická prehliadka motorových vozidiel, traktorov a kamiónov

Krásne vianočné sviatky so svojimi najmilšími, veľa šťastia, zdravia, lásky a rodinnej pohody v roku 2013 Navštívte nás – budete spokojní! Všetkým občanom Padiny a ľuďom dobrej vôle krásne a veselé Vianoce a šťastný nový rok 2013 želá

Verejný komunálny podnik Padina

Verejný komunálny podnik Elán Jánošíkova 123, Kovačica 013/661-275

Krásne Vianoce a v novom roku 2013 zdravie, šťastie, úspech a príjemnú rodinnú pohodu svojim zames tnancom, zákazníkom, podnikateľským partnerom a čitateľom Hlasu ľudu želá súkromný podnik

Námestie oslobodenia 9, Padina 013/667-107 a 667-231

VTR Povolný

013/667-046, 7. júla 44, Padina, majiteľa Jána Povolného

Predaj a servis pneumatík

dekoratívne obkladačky zo styroporu pre dom Báčsky Petrovec Leninova 120 tel.: 021/781-739 www.stilby.co.rs office@stilby.co.rs

Prajeme vám požehnané Vianoce a úspešný a pokojný nový rok 2013 44

22. – 29. 12. 2012

51 – 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

OZNAMY

Prajeme vám veselé a pokojné prežitie vianočných sviatkov, veľa zdravia, šťastia, lásky a úspechov v novom roku 2013

SRD

výroba papierovej galantérie a pletív z pocínovaného drôtu Kulpín, Triglavská 35 tel.: 021/786-191, 786-510 mobil: 063/89-29-013

Slovenský kultúrnoumelecký spolok hrdinu Janka Čmelíka Ulica Cyrila a Metoda 11 Stará Pazova www: skushjcmelik.rs

Terajším a potenciálnym zákazníkom prajeme požehnané a milostiplné Vianoce a úspešný a pokojný nový rok 2013

PADINA KOMERC www.padinakomerc.com padinakomerc.namestaj@gmail.com

Veľký výber a výroba nábytku podľa vašej žiadosti a na vašu mieru, pílenie a precízne spracovanie Kovačica – salón a sklad, JĽA 122 013/661-036 – nábytok na vašu mieru 013/660-464 – Obchodný dom, JĽA 65 013/661-189 Padina – Stará dreváreň, Leninova 18 013/667-275 Opovo – Stará škola, Borisa Kidriča 12 Pančevo – Zelena pijaca 8 (bývalá reštaurácia Tri grozda) 013/332-533

51 – 52 /4522 – 4523/

praje všetkým občanom Kovačice a ľuďom dobrej vôle milostiplné a požehnané vianočné sviatky a šťastný nový rok 2013 Šťastné a veselé vianočné a novoročné sviatky želá Vám s. r. d.

Šťastné a požehnané vianočné sviatky a úspešný nový rok 2013 22. – 29. 12. 2012

Ženský spolok Kovačica

HLAS ĽUDU

Štúrova 69, 26 210 Kovačica tel./fax: 013/662-183, mobil: 063/282-097

OZNAMY

Šťastlivé a požehnané vianočné sviatky a úspešný nový rok 2013 Verejný podnik

Čistoća

Stará Pazova Ulica Zmaj Jovina b. č. tel.: 022/310-150

Pokojné prežitie vianočných sviatkov a úspešný nový rok 2013

Verejný podnik

Vodovod a kanalizácia Stará Pazova Ulica Branka Radičevića 2 tel.: 022/310-680

22. – 29. 12. 2012

51 – 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

OZNAMY

SÚBEH Spoločnosť ENESCO Group zamestnáva projektového manažéra. Lokalita: Sriemska Kamenica Vzdelanie: – inžinier technického zamerania (poľnohospodár, strojár, elektrotechnik, stavbár, chemik) Prax: – minimálne 5 rokov Vlastnosti a požiadavky uchádzača: – komunikatívnosť – schopnosť samostatne viesť rokovania – lojálnosť – pochádzajúci z Nového Sadu alebo jeho blízkeho okolia – znalosť slovenského jazyka – stredná úroveň je minimum – prehľad v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti – vodičský preukaz Výhody na získanie pracovného miesta: – kontakty v oblasti spätej s našimi projektmi Náplň práce: – príprava, zber a spracovanie podkladovej dokumentácie pre projekty a aj z lokalít, kde sa budú tieto projekty realizovať – komunikácia s novými a súčasnými biznis partnermi – priame rokovania s biznis partnermi v koordinácii a podľa inštrukcií vedenia spoločností ENESCO group, BIOTEC electricity a AGRO Energy Životopis zaslať na e-mail: info@biotec.co.rs

22. – 29. 12. 2012

51 – 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

k u Lt Ú r a kuLtÚra v roku Za nami

Entuziasti plus projekty H

ovorí sa: koniec dobrý, všetko dobré. a aj keď všetci nezdieľajú našu mienku, že sa to v našej kultúre zatiaľ predsa dobre točí, generálne pozorované uplynulý rok bol jedným z dobrých rokov. inštitúcie či jednotlivci, ktorí boli priamo zapojení do organizácie tohtoročných kultúrnych akcií, podujatí, programov, potvrdia, že zápasili i s neistotou, že sa museli vynachádzať, ale jednoznačne môžeme kvitovať, že až na Festival nových slovenských lyrických piesní kulpín 2012 všetky pravidelné a známe podujatia vojvodinských slovákov boli realizované. otáznikov bolo však dosť. a to už v januári, lebo 47. ročník nášho najstaršieho hudobného festivalu stretnutie v pivnickom poli nemohol byť pre nedostatok finančných prostriedkov realizovaný vo svojom obvyklom termíne. s mesačným odstupom odznel v predjarnom termíne – od 9. do 11. marca. svojím obsahom

však vynahradil tú neistotu: Členovia oboch porôt skonštatovali, že toto bol skutočne silný ročník, že všetkých 22 účastníkov boli takmer rovnocenní súperi v konkurencii o ceny. po pivnickom festivale sme si s úľavou vydýchli, lebo na obzore sa už črtali naše ďalšie tradičné kultúrne podujatia a s jarným oteplením aj finančné kohútiky akoby sa odmrazili. radosť sme mali aj z produkcie našich divadelných ochotníkov. na dvojvíkendovom 18. festivale dida v pivnici si diváci a porotcovia pozreli až 10 súťažných predstavení, a pritom tento ročník divadelných inscenácií dolnozemských autorov priniesol nielen kvantitu, ale aj kvalitu, nielen až 6 nových predlôh, ale i nekonvenčné divadelné formy. pekne sa to divadelne točilo aj ďalej: 43. prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby v srbsku divadelný vavrín 2012 v kovačici priniesla 12 súťažných inscenácií. odborná porota delila aj chvály, ale

postrehla ako slabšiu stránku v celkovom prehliadkovom repertoári dramaturgiu predstavení a prevahu hovorovej slovenčiny, prípadne „niečoho medzi hovorovou slovenčinou a nárečím“. v uplynulom roku sme sledovali priebeh, ale aj prínos tvorivej dielne Verbálna komunikácia s prvkami dramatickej výchovy, ktorú usporiadala nrsnm. podstata je v dramatickom školení osvetových pracovníkov a výsledky tejto premyslenej akcie sme registrovali už na novembrovej prehliadke detských divadiel 3 x Ď v starej pazove: z našich škôl bolo prihlásených rekordných 14 predstavení. a tieto nové divadielka nielenže obohatili aj mnohé školské či dedinské programy, ale vychovávajú budúcich protagonistov divadelného vavrínu, tematického festivalu dida... Jedným z najlepších predpokladov hereckého prejavu je aj recitovanie. preto nemôžeme nevysunúť aj pri tejto príležitosti 39. rozhlasovú súťaž mladých recitátorov s rekordným počtom účastníkov, zvlášť v kategórii žiakov vyšších ročníkov ZŠ, spolu ich totiž vy-

v petrovci prvý seminár pre hudobne nadaných žiakov

Môžem byť tým, čím chcem U

ž tretiu sobotu za sebou v Základnej škole Jána Čajaka bolo rušno. po seminároch z dejín a slovenčiny, výtvarníctva, v sobotu 15. de-

pína a báčskeho petrovca vysvetlila, že seminár bude prebiehať v podobe štyroch dielní, v ktorých sa zúčastnia mladí speváci, hudobníci, skladatelia a hudobní novinári. poznamenala, že žiaci budú cvičiť s hlasovou pedagogičkou, hrať v orchestri, komponovať detskú pieseň na text, písať hudobnú kritiku a interview a zoznámia sa s hudobnými Školiteľky na seminári: (zľava) Olivera Gabríniová, Slovenka Benková-Martinková, Marína Kaňová profesiami, ako a Mariena Stankovićová-Kriváková sú: skladateľ, dirigent, specembra sa uskutočnil prvý seminár pre vák, organista, hudobný kritik a prožiakov základných škôl zameraný na ducent. hudobnú kultúru pod názvom Môžem predtým ako sa presunuli do tried byť tým, čím chcem v organizácii hu- k praktickým cvičeniam, účastníkov sedobného kabinetu petrovskej zá- minára pozdravili aj riaditeľ školy Ján kladnej školy. brna a predsedníčka asociácie slovedúca seminára mariena stanko- venských pedagógov mária andrášivićová-kriváková úvodom tridsiatim ková. súhrnom toho, čo povedali, je, žiakom od 5. po 8. ročník základ- že projekt je zameraný na rozvíjanie ných škôl s vyučovacou rečou slo- hudobného talentu a informovanie venskou z pivnice, kysáča, hložian, kul- žiakov o možnostiach profesionálnej

orientácie v oblasti hudby, pestovanie záujmov o slovenskú ľudovú pieseň a interpretáciu detských slovenských piesní. k tomu jedno hudobné číslo predviedla aj huslistka marína cerovská.

stúpilo 68 a prihlásených bolo vyše 70. vďaka neúnavným entuziastom, akých je ešte v našich prostrediach našťastie dosť, aj vďaka vynachádzaniu sa organizátorov oslovovaním sponzorov, písaním projektov o prostriedky, stále sa v tomto uplynulom roku niečo na kultúrnom poli dialo. a len tešiť nás môže, že priamymi účastníkmi sú aj mladí, deti. spomeňme napríklad selenču, kde na dvoch koncertoch nesúťažného festivalu selenčské sláviky vystúpilo vlani až 50 nádejných spevákov slovenských ľudových piesní... premysleným organizovaním rôznych kultúrnych akcií, seminárov, dielní stále si pestujeme aj budúcich výtvarníkov, hudobníkov, skladateľov, spevákov, ale nezabúdame ani na zviditeľnenie a prezentáciu tvorivej práce našich uznávaných kultúrnych dejateľov. aj vďaka novej stratégii nrsnm, kde má právom svoje miesto aj Ústav pre kultúru vojvodinských slovákov. veríme, že tak bude aj v roku pred nami. A. Francistyová ňová a v dielni hudobných redaktorov profesorka m. stankovićová-kriváková. v pokračovaní seminára kurzisti navštívili chrám slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v petrovci a v ňom i organistu a kantora Janka siromu, ako i hudobné štúdio ondreja pavčoka. tu si naštudované hudobné čísla aj nahrali a ako pamiatku z toh-

Na prvom žiackom hudobnom seminári sa zúčastnilo viac ako 30 žiakov a nádejných hudobníkov s nádejnými a hudobne nadanými deťmi pracovali: v dielni hudobníkov profesorka a dirigentka slovenka benková-martinková, v dielni spevákov profesorka olivera Gabríniová, v dielni skladateľov osvedčená skladateľka marína ka22. – 29. 12. 2012

to prvého hudobného seminára pre žiakov odniesli domov. seminár si naplánovali uzavrieť spoločným programom, kde boli zhrnuté získané poznatky z tejto užitočne strávenej soboty. J. Č-p

51– 52 /4522 – 4523/

hLas Ľudu

K U Lt ú r a Z 19. MeMOriáLU JUraJa OnDrÍKa V stareJ PaZOVe

Štvordňový bohatý program organizácii sKUs hrdinu Janka nie sú medzi nami, no vďaka ktorým Čmelíka v dňoch 13. až 16. de- sD VHV má dlhú a bohatú tradíciu. cembra v starej Pazove prebiehal 19. V ten istý deň na znak úcty báči Memoriál Juraja Ondríka. Začal sa Ďurkovi Ondríkovi (ako ho všetci kladením kvetov na hrobku staropazovského a vojvodinského barda divadelníctva Juraja Ondríka – Gombíka (1933 –1992) na mestskom cintoríne. V delegácii boli predstavitelia slovenského spolku a tamojšieho sD VHV, ktorí si aj napriek tuhej zime a veľkému snehu zaspomínali na veľkého pazovského ochotníka, ktorý bol nielen vynikajúcim divadelníkom, ale aj dob- Detské tanečné skupiny SKUS hrdinu rým spevákom a taneč- Janka Čmelíka níkom. tohtoročný memoriál bol v znamení 20. výročia oslovovali) dôstojní dediči zahrali úmrtia J. Ondríka a na mestskom predstavenie a. P. Čechova krčma na hlavnej hradskej v réžii Miroslava Benku. V piatok 14. decembra v rámci memoriálu celovečerný koncert piesní a tancov podali detské tanečné skupiny sKUs hrdinu Janka Čmelíka, s ktorými pracujú choreografka ružena Červenská a nacvičovateľka Katarína Šašová. Obecenstvu sa predstavili až tri Juraj Ondrík v predstavení Svadba v réžii detské tanečné skupiny Miroslava Benku (premiéra 10. 12. 1988) s početnými choreogracintoríne si divadelníci a aktivisti spol- fiami a hosťami tohto programu boli ku pripomenuli aj na skvelé výkony Šíďania – členovia sKUs Jednota. Po početných hercov a režisérov, ktorí už vyše dvojhodinovom koncerte bolo

isté, že staropazovské ľudové tance a piesne bude mať kto zachovávať. V tretí deň memoriálu, v sobotu 15. decembra, sa uskutočnili dva pro-

gramy. najprv v predsieni divadla bola premiéra publikácie Pazovský kalendár 2013 (tem a t i c k y Z premiéry Pazovského kalendára 2013 venovaný kuchyni – tradičným a pomaly za- javisko patrilo hercom Divadelnej budnutým jedlám s receptami na skupiny Štúdio a rusínskeho kultúrprípravu). Po úvodných slovách anny neho centra, ktorí zahrali inscenáciu Lepšanovićovej, predsedníčky spolku, pedagogika eugena ionesca v réžii ktorá okrem iného povedala, že náplň Jána Makana. kalendára je veľmi zaujímavá a „v ňom si každý nájde niečo pre seba“, A. Lešťanová

Literárna súťaž Čo dokáže pekné slovo

Staropazovčania najviac odmeňovaní U

ž druhý rok zaradom Komisia pre literárnu činnosť Výboru pre kultúru nrsnM, Výbor pre vzdelávanie nrsnM a slovenské vydavateľské centrum vypisujú súbeh na žiacke literárne práce Čo dokáže pekné slovo. V piatok 14. decembra v slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci vyhlásením najlepších prác a odovzdaním vecných a knižných odmien ukončili druhý ročník súťaže. súbeh na voľnú tému bol vypísaný v dvoch kategóriách: pre žiakov základných škôl od 5. po 8. ročník, kde prišlo 76 prác, a 8 prác hodnotili v kategórii žiakov stredných škôl a gymnázií. Práce hodnotila komisia, ktorej predsedal Martin Prebudila a tvorili ju 22. – 29. 12. 2012

Skupina odmenených nádejných autorov, ktorí si do Petrovca prišli prevziať ceny aj Pavel Matúch a andrea speváková. Pre kategóriu žiakov základných škôl

51– 52 /4522 – 4523/

HLas ĽUDU

o kalendári hovorili Martin Prebudila, redaktor, a členovia redakcie anna simonovićová, Jaroslav Miklovic a Katarína Verešová. na sobotňajšej premiére prítomní mali možnosť vypočuť si aj niektoré piesne z najnovšieho cédečka pazovčanom pod vianočný stromček, ktoré je súčasťou Pazovského kalendára 2013, v podaní tamojších známych spevákov Jaroslavy Vrškovej-Opavskej, Juraja Kubečku a Miroslava Opavského s členmi orchestru. Po premiére nasledovalo v divadelnej sieni predstavenie KUs Zvolen z Kulpína Frajerčenia na Tretej ulici v réžii Michala Babiaka. V záverečný deň memoriálu, v nedeľu 16. decembra, pazovské

sa rozhodli ceny rozdeliť takto: prvú cenu získala Klára Horvátová zo starej

Pazovy, druhú cenu získali silvia Hricová zo starej Pazovy a Marína Čížiková z Kovačice, kým tretiu Filip Herček z Pivnice a Mário Matuľa z Padiny. najúspešnejším stredoškolákom bol Palančan Michal Belička z petrovského gymnázia, druhú cenu získala Jana Domoniová z Kysáča, tiež petrovská gymnazistka, a tretiu Kristína Hricová, žiačka ekonomickej školy zo starej Pazovy. V slávnostnom ceremoniáli odovzdávania cien, v rámci ktorého nádejní autori prečítali odmenené práce, v mene domácich a organizátorov sa prihovárali Paľo Belička, annamária Boldocká-Grbićová, Vladimír Valentík a svetlana Zolňanová. a hudobnými číslami tieto honosné chvíle spríjemnili petrovské gymnazistky tabita sára eliášová a Zuzana rybárová. J. Čiep

K U LT Ú R A 2. BIENÁLE KYSÁČSKYCH UMELCOV

Majú na to kapacity ýstavu 2. bienále kysáčskych akademických výtvarných a úžitkových umelcov, na ktorej vystavuje 14 autorov, otvorili v Galérii SND v miestnostiach Slovenského národného domu v piatok 14. decembra. Početným prítomným obrazy, ilustrácie, fotografie a logá tentoraz predstavili: Jaroslav Šimovič, Milan Súdi, Vladimír Kardelis, Mária Gašková, Viera Fajndovićová-Súdiová, Michal Madacký, Nenad Leskovac, Ján Agarský, Miroslav Pavlovič, Mária Zdenka Madacká, Michal Ďurovka, Ljupka Ergová, Katarína Kardelisová-Gašková a Pavel Surový. Výstavu spoločne otvorili prítomní autori. Návštevníkov na vernisáži, ktorí skutočne prišli v peknom počte, vrátane žiakov, privítal predseda Správnej rady galérie Michal Madacký. Dva úspešné roky výstavnej činnosti Galérie SND zrekapituloval a realizované výstavy pospomínal Michal Ďurovka. O samotnej výstave, ktorú otvárali, sa zmienil výtvarný kritik Vladimír Valentík. Medziiným pripomenul, že si takúto expozíciu nemôže dopriať ktorákoľvek naša osada, lebo nemá na to kapacity. Ba dokonca, podľa jeho slov, aj niekoľkostotisícové mesto by si muselo dať veľkú námahu, aby mohlo zorganizovať takú kvalitnú výstavu. Podľa mienky V. Valentíka počet výtvarníkov samotnej expozície je impozantný a svojráznosťou výstavy sú niekoľ-

kí autori, ktorí sa venujú úžitkovej tvorbe, ktoré nevidieť často v galériách. Okrem knižnej ilustrácie, s ktorou sa tiež zriedka stretáme v galériách, cez fotografiu a film, toto by mohlo byť bienále vizuálnych umení Kysáčanov. Lebo samotná expozícia je tak aj koncipovaná, až po výtvarníkov, ktorí prvýkrát účinkujú v rámci takejto výstavy. Ide o dekoratívnu kresbu, blízku ilustrácii, autorky Ljupky Ergovej a logá Pavla Surového, ktorý sa dopracoval na vrcholného dizajnéra. Najstarším výtvarníkom je Jaroslav Šimovič, ktorý sa narodil v Kysáči, až po najmladších, ktorí v Kysáči samostatne nikdy nevystavovali. Na expozícii sú prítomní vý-

Okamih z otvorenia bienále tvarníci z rodín Kardelisovej, Gaškovej a Súdiovej, ktorí podložili plecia pod výtvarný život nielen v Kysáči, ale aj pod súčasný výtvarný život Slovákov v Srbsku. Ako dokument z 2. bienále kysáčskych akademických výtvarných a

V KOVAČICKEJ GALÉRII INSITNÉHO UMENIA bola ďalšia vernisáž obrazov. Tentoraz svoju tvorbu predstavil manželský pár Cincar z Belehradu (na snímke tretia zľava Mima Petrovićová-Cincarová a druhý sprava Srđan Cincar). Ich diela a tvorbu v piatok 14. decembra prítomným predstavila riaditeľka galérie Mária Raspirová, ktorá pri tejto príležitosti prečítala aj kritiku historičky umenia Jarmily Ćendićovej. O výstave a o jej autoroch Cincarovcoch sa zmienil aj insitný maliar a člen kovačickej Galérie insitného umenia Drago Terzić z Opova, kým výstavu slávnostne otvoril Ján Glózik, predseda Rady maliarov Galérie insitného umenia v Kovačici. Na výstave je 20 olejomalieb a milovníkom insitného umenia boli sprístupnené do 20. decembra. A. Ch.

PANČEVO

Krása a význam svadobných obyčají V Národnom múzeu v Pančeve milovníci tradície mali v novembri a začiatkom decembra možnosť nakuknúť do minulosti svadobných zvykov. Zaujímavý multimediálny projekt Sprievodca svadbami Banátu autorov Aleksandry Jakovljevićovej, etnologičky, a Radovana Đerića, kameramana, je výsledok ich viacročného výskumu a Anna Kucháriková s družbom a družičkou podporilo ho Minisna prezentácii v pančevskom múzeu terstvo kultúry a inNa novembrovej prezentácii v formácií Republiky Srbsko, Pokrajinský sekretariát pre kultúru a ve- múzeu v programe pod názvom rejné informovanie a mesto Pan- Štyri banátske svadby boli predstavené svadobné šaty Srbov, Maďarov, čevo.

úžitkových umelcov zostane kvalitný výstavný katalóg, ktorý vypracoval M. Madacký. Výstavu si možno pozrieť v Galérii SND v miestnostiach Slovenského národného domu do 31. januára 2013. E. Š.

Rumunov a Slovákov, ako aj chutné tradičné jedlá. Premietaný bol aj etnologický film Svadobný veniec a výstava fotografií Svadobníci okom fotografa. Členovia kultúrno-umeleckých spolkov Čigra a Dr. Radu Flora predviedli zaujímavý tanečný program. Veľký počet návštevníkov prekvapil pracovníkov Národného múzea. Časťou výstavy bola aj prezentácia slovenskej svadby a obyčají, ktorú mala na starosti etnologička Anna Kucháriková. Predstavené boli svadobné šaty, kroje, čepce a svadob-

22. – 29. 12. 2012

né fotografie (až z roku 1906, dokonca i staršie). Miona a Uroš vyobliekaní ako družička a družba podperovali prítomných návštevníkov rozmarínom, a tým sprítomnili ešte jeden zvyk vojlovických Slovákov na svadbe. Profesionálny fotograf R. Đerić sa začal zaujímať o túto tému, ešte kým pracoval ako kameraman. Návštevníci pozorne sledovali jeho film. – Film je etnologický, ale aj autorský. Chceli sme v ňom ukázať mentalitu Banátu, ktorá je spätá s vierou v osud a predurčenie. V Banáte aj dnes, aj keď sa už často nestáva, že rodičia rozhodujú o vstupe svojich detí do manželstva, veria, že všetko je vopred niekde zapísané, že sa všetko deje, ako je súdené, – povedal na prezentácii v Národnom múzeu. Výstava bola otvorená do 7. decembra.

51 – 52 /4522 – 4523/

Alena Gajanová HLAS ĽUDU

K u LT Ú R A HuMANITÁRNY KONCeRT V PeTROVCI

V kráľovstve detských úsmevov D

o kráľovstva detských úsmevov do Báčskeho Petrovca v sobotu 15. decembra pricestoval dedko Mráz a Dobrá víla a spoločne sa bavili s tými najmenšími – deťmi a žiakmi z okolitých osád. Program humanitárneho rázu i tento rok usporiadala nadácia Jarmila z Hložian v spolupráci s obecným so-

ciálnym strediskom. Jarmila Bohušová pozvala deti a žiakov zo škôl Báčskopetrovskej obce pomôcť jej prichystať program, ktorého výťažok naplánovali odovzdať nemenovanej rodine, v ktorej sú ťažko choré deti a potrebujú pomoc na kúpu nevyhnutných liekov. V takej situácii ťažko zostať ľahostajným, a

Dobrá víla a dedko Mráz sa spoločne rozlúčili s A. Arseninovou a sľúbili, že prídu aj o rok

Mladučkí Hložančania sa veselo zahrali, zaspievali a zatancovali

tak sieň Slovenského vojvodinského divadla v sobotný večer bola preplnená. Okrem účinkujúcich program si prišli pozrieť predovšetkým deti, ale aj ich rodičia. V spoločnosti dedka Mráza Dobrá víla v poldruhahodinovom programe na javisko jedných za druhými pozývala škôlkarov z petrovskej Včielky, potom aj žiakov základných škôl z Maglića, Hložian, Kysáča a Kulpína. Deti spievali vianočné piesne, piesne venované zime a dedkovi Mrázovi, recitovali, hrali sa a tancovali. Hložianske deti vyparádené v krojoch naskutku ukázali, že nezabudli na riekanky a starodávne detské hry, a Kul-

Chýrnik

KOMORNÝ ZBOR ZVONY A ORCHESTER ZVONIVÁ CIMBALOVKA ZO SELENČE v sobotu 15. decembra absolvovali svoje ďalšie úspešné zahraničné vystúpenie. Tentoraz vystúpili na 14. vianočnom koncerte v Chorvátsku, v Osijeku. Dostali sa tam na pozvanie hostiteľa – Matice slovenskej v Osijeku a koncert organizuje Zväz Slovákov v Chorvátskej republike. Zúčastnilo sa na ňom aj niekoľko zborov z chorvátskych miest, kde sa pestuje slovenský jazyk. Selenčský zbor Zvony za hudobného sprievodu tentoraz zo svojho bohatého repertoáru zaspieval niekoľko vianočných skladieb. Bol to krásny jednodňový výlet a nová príležitosť nadviazať nové priateľstvá, ako aj úspešne prezentovať svoje prostredie. J. Berédi-Ďuky

22. – 29. 12. 2012

51– 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽuDu

BELEHRAD. Vo štvrtok 22. novembra v budove Základiny Iliju Kolarca bola prezentácia monografie Dr. Ruženy Šimoniovej-Černákovej Dvojezičnost i obrazovanje / Dvojjazyčnosť a vzdelávanie. Monografiu v rámci Knižnice osobitných vydaní vydalo vydavateľstvo Fondácia Andrejević v náklade 500 výtlačkov a je vlastne knižne vydaná doktorská dizertácia tejto vedkyne. Vedeckú prácu hodnotila prof. Dr. Svenka Savićová a knihu recenzovali prof. Dr. Michal Týr a prof. Dr. Zoroslav Spevák. BÁČSKY PETROVEC. Vo štvrtok 13. decembra na javisku Slovenského vojvodinského divadla spieval sólista Rádio-televízie Srbska Miloš Radović, ktorý sa piesňou pokúsil málopočetné obecenstvo viesť svetom lásky. Na jeho repertoári boli romance, staromestské, pôvodné piesne a ever-

pínčania zahrali aj divadielko. Pútavou choreografiou sa predstavili aj motýliky a džezové baletky a petrovské Mustry si tiež pospevovali so speváčkou J. Bohušovou. Tieto body umocnili i svetelné a pyrotechnické atrakcie. Všetky prítomné deti v sieni sa tešili i z balíčkov, ktoré im dedko Mráz, Dobrá víla a pomocníčky Vločky rozdelili. Záverom programu riaditeľka Sociálneho strediska Obce Báčsky Petrovec Aleksandra Arseninová vyjadrila vďaku za prichystaný program a prezradila, že toto podujatie odteraz budú usporadúvať každoročne. J. Č-p gríny. Súčasťou koncertu bola aj predajná degustácia vín predovšetkým domácich vinárov. J. Č-p SELENČA. Komorný zbor Zvony a orchester Zvonivá cimbalovka zo Selenče v nedeľu 23. decembra o 18. hodine v sieni DK v Selenči usporiadajú vianočný ekumenický koncert duchovných piesní pod názvom Pánovi spievame spolu. Na koncerte sa zúčastnia aj ďalšie cirkevné zbory a chóry zo Selenče a okolia. J. Berédi KYSÁČ. V sobotu 29. decembra o 18. hodine vo veľkej sále KIS bude Novoročná estráda. Organizátorom celovečerného programu je Kultúrno-informačné stredisko Kysáč a v programe predstavia svoju celoročnú činnosť všetky jeho sekcie. E. Š. ARADÁČ. Promócia prvého cédečka Aradáčske meškárky bude 29. decembra o 17. hodine v Labátovej sieni v Aradáči. MOMS Aradáč

K U LT Ú R A BINGUĽČANIA EŠTE STÁLE NEOBNOVILI SKUS ŠTEFÁNIK

A môžu za to sami! o februári sme v našom týždenníku písali o zániku Slovenského V kultúrno-umeleckého spolku Štefánik v Binguli. K tomuto došlo v dôsledku neobozretnosti vedenia, ktoré spolok v roku 2010 nepreregistrovalo v súlade s platnými predpismi. Hŕstka snaživcov sa 27. januára t. r. podujala k aktivitám na obnovení jeho činnosti, presnejšie na formálnom znovuzaložení spolku s dlhodobou tradíciou. Vtedy zo 20 občanov zvolilo iniciatívny výbor v čele so Zlatkom Záskalickým, ktorý si predsavzal súrne oživiť spolok a vtesnať ho do formálnoprávnych rámcov. Vôľa im evidentne nechýbala, o to skôr, že im toho času Novosadčan, inak binguľský zať Milko Rybár čoskoro odovzdal návrh nového štatútu a iné nevyhnutné dokumenty na zaregistrovanie SKUS Štefánik. Pri novembrovej návšteve Bingule spýtali sme sa predsedu iniciatívneho výboru, či spolok funguje. Odpoveď znela – nie! Zlatko Záskalický nám objasnil aj prečo: – Spolok ešte stále nie je registrovaný, hoci sme podali doklady potrebné na jeho znovuzaloženie. V úrade Sekretariátu vnútorných vecí v Šíde sa totiž stala veľká chyba. Keďže som

doklady v Agentúre pre hospodárske registre v Novom Sade, ako splnomocnená osoba, odovzdal ja, potrebovali môj osobný preukaz. Zistili, že v ňom je moja adresa uvedená – chybne. V osobnom preukaze je zapísané, že bývam v Šíde, v Ulici Nikolu Teslu č.

Mohla to byť temer historická fotka: účastníci iniciatívneho zhromaždenia 27. januára 2012 sa rozhodli, že znovu založia SKUS Štefánik v Binguli

Budova Slovenského spolku prahne po kultúrnych udalostiach 9!? Ja síce bývam v Ulici Nikolu Teslu, ale – v Binguli. A chybu som si predtým nevšimol... Ako vtedy povedal, Z. Záskalický sa rozhodol, že do konca novembra dá do

poriadku vlastné doklady a dokončí začaté. Ozvali sme sa mu telefonicky uplynulý pondelok s cieľom zistiť, či sa v tejto veci pohli ľady. Povedal nám iba toľko, že sa nestalo nič a že nás oboz-

ČELAREVO

námi, až bude dačo nové. Kultúrne diania v Binguli teda aj ďalej úspešne spia hlbokým spánkom, lebo spolok s dlhodobou tradíciou, aký to paradox (!), na prvý pohľad závisí od nápravy úradníckej chyby. Naskutku však, dovolíme si tvrdiť, ide o lemravosť binguľských Slovákov, ktorí nie a nie doceniť skutočnosť, že im do budovy slovenského spolku vlani v lete pribudol nový nábytok. Dokedy im vydrží pevná vôľa nehnúť malíčkom o oživenie činnosti na pláne kultúrneho pozdvihovania? Juraj Bartoš

ve v nedeľu večer 16. decembra. Nie preto, že predvianočný program, ktorý sme videli, možno nedosiahol úroveň, na akú sme si zvykli pri sledovaní podobných udalostí v školách, v ktorých sa vyučuje po slovensky. Konečne, obecenstvo, v ktorom bolo zhruba 50 ľudí, prevažne rodičov a súrodencov žiakov nižších ročníkov, ktorí účinkovali v programe, týchto vari po každom vystúpení odmenilo srdečným potleskom. Predovšetkým za ich úsilie a hravosť. Nikomu neprekážalo, Žiaci nižších ročníkov ZŠ Zdravka Čelara v Čelareve predviedli keď sa podaktorý zo žiakov predvianočný program zmýlil, veď sa vzápätí vedel z černičíňa dostať sám, a to – šarmantným spôsobom. spieval dve pesničky a žiaci sa mu pripojili. Na záPred očami divákov a poslucháčov sa striedali ver známy herec Srbského národného divadla v recitácie, pesničky, koledy, ba štyri žiačky predviedli Novom Sade, inak Čelarevčan, Miroslav Fábry aj divadielko Vločka Striebroočka. Po slovensky ho- podelil deťom čokolády, ktoré zabezpečil Miestvorilo a spievalo približne 20 žiakov. Nacvičila ich ny odbor Matice slovenskej v Srbsku. Nemožno nakoniec nezdôrazniť úsilie a lásku, učiteľka Mária Kukučková-Supeková. Po tom, čo predviedli nacvičené, žiaci zostali na javisku. Mla- s akou sa M. Kukučková-Supeková snaží vštepiť dý čelarevský spevák Rastko Obrenić, ktorý inak slovenskú reč v prostredí, v ktorom je slovenčina so svojím kamarátom poskytol aj ozvučenie, za- už dávno v závoze. V čelarevskej základnej škole

vyučuje, ako voliteľný predmet, Slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry (žiaľ, má iba dve hodiny za týždeň). Nie div, že väčšina z asi 30 žiakov (prevažne ide o deti zo zmiešaných manželstiev), ktoré chodia na slovenčinu, sa jej nevenuHerec Miroslav Fábry je v takej mies radosťou rozdelil žiakom re ako ostatčokolády a vyzval ich – aby ným predmehovorili po slovensky tom. Žiaľ, sú prípady, keď obaja rodičia sú Slováci, ale svoje deti neusmernia na výučbu materinského jazyka. Ani do predvianočného programu sa nezapojili všetky deti, ktorým by tam bolo miesto. Jednotliví rodičia, ktorých deti v programe účinkovali, pozrieť sa na svoje ratolesti veru neprišli. Tak ako sa neukázal nikto z miestneho učiteľského zboru. Žiakom to, pravdaže, nie veľmi prekážalo; tí z vystúpenia jednoznačne mali radosť. Prítomní rodičia tiež. A tí, ktorí neprišli...? J. Bartoš

51– 52 /4522 – 4523/

Rodičia tlieskali deťom, ale... rozpačitými dojmami sme odchádzali zo Základnej S školy Zdravka Čelara v Čelare-

22. – 29. 12. 2012

HLAS ĽUDU

K U LT Ú R A BALKÁNSKE SÚHVEZDIE TOMEHO SERAFIMOVSKÉHO V GALÉRII SRBSKEJ AKADÉMIE VIED A UMENÍ (SAVU)

Z tieňov k svetlu uk Stefanović Karadžić, Dositej, Njegoš, Krleža, Štrosmajer... V galérii SAVU opäť príjemné prekvapenie v podobe objavných pohľadov a skulptúr macedónskeho sochára a akademika Tomeho Serafimovského na 24 historických osobností tohto pásma. Keďže Balkán nie je pupkom sveta, no neraz sa mohol stať jeho rozbuškou, dobre je, že ako akýsi protiklad jeho viacerým n e g a t í v n y m Autor a jeho dielo prívlastkom existujú i takéto všímania si toho najkvalitnejšieho a najproduktívnejšieho, čo na ňom v minulosti žilo, rástlo i tvorilo. Tome Serafimovski sa narodil v roku 1935 v mestečku Zubovci v Macedónsku, v Splite v roku 1957 absolvoval Strednú umeleckú školu. V školení pokračoval 1957 na záhrebskej Akadémii výtvarných umení v triede maestra Antuna Augustinčića. Päť desaťročí, od roku 1962, je členom Spolku výtvarných umelcov Macedónska, za člena Macedónskej akadémie vied a umení ho zvolili 1988, členom korešpondentom Srbskej akadémie vied a umení stal sa 2003, od roku 2006 je i členom Svetovej akadémie umení a vied, sídliacej v San Franciscu. Samostatná výstava autora patriaceho k vrcholným zjavom umenia a sochárstva tohto regiónu nielenže zreteľne ukazuje kvalitu jeho diela, ale je i ukážkou významu tvorby osobnosti, ktorej sochy žiaria expresívnosťou. Lebo veľa toho záleží i na materiáli. Pokiaľ je realizácia myšlienky alebo zážitku prevtelená do stabilného, tvrdého materiálu, ako je v tomto prípade kameň alebo kov, i emócia autora je korigovaná dĺžkou času realizácie. A o to hlbšia. Preto sú aj malé ukážky zo Serafimovského rozsiahleho a bohatého diela, v ktorom je viac ako päťsto sôch – 240 portrétov, 170 aktov, okolo 100 miniatúr, viac

22. – 29. 12. 2012

ako 40 pomníkov... – vlastne dôkladné štúdie charakterov známych dejinných osobností, ich plnohodnotné obrazy v kameni, vyzdvihujúce hlbokú spätosť du-

Galéria (plná) historických osobností

cha a matérie. Približujú nám umelca a jeho tvorbu dôkladne, rovnako ako i viaceré kresby. Tome Serafimovski poslednýkrát vystavoval v Belehrade pred desiatimi rokmi ako člen Macedónskej akadémie vied a umení. Expozíciu, ktorá je práve v Bele-

hrade, videli predtým milovníci sochárstva v Skopje a v Sofiji. Je v nej takmer päťdesiat diel, o ktorých autor vraví, že sú tradičné a vážne ako i materiál, ktorý ich tvorí a že je všetkým spoločným menovateľom Balkán. – Som hrdý na to, že som Balkánec, a ten môj pôvod ma poznačil i v umení. Zvolil som osobnosti z takých desiatich tunajších štátov, ktoré sú symbolmi svojich kultúr a národov. Tie sú na výstave. Tou témou sa zaoberám viac ako dve desaťročia... – uviedol v jednom z interview.

Ďalšími dočasnými adresami výstavy, trvajúcej od polovice novembra do polovice januára 2013, budú Tirana a Podgorica. Lebo je Balkánske súhvezdie plné odkazov. Je napríklad i asociáciou na (kultúrnu a výtvarnú) jednotu. Je i replikou výtvarnej Európy. A predovšetkým a zároveň najdôležitejším a najdlhodobejším umeleckým projektom Serafimovského, ktorým nielenže odhaľuje našu minulosť, ale aj naznačuje tunajšiu, balkánsku budúcnosť. Oto Filip

Brať účasť je nesprávne loveso brať a podstatné meno ženského rodu účasť sú spisovné. Samé osebe nepredstavujú žiadne prehrešenie proti spisovnej slovenčine, avšak spojenie brať účasť je práve tým prehrešením. Brať môžeme všeličo, povedzme brať dievča do tanca, dieťa na ruky, knihu zo stola. Povieme aj, že berieme liek, teda užívame. Na vyjadrenie zbavovať niekoho vlastníctva, odoberať násilím sa hodí brať niekomu majetok; a podobné – brať niekomu prácu z rúk a aj jedlo od úst. V tejto súvislosti sa proste nedá nespomenúť aj to jánošíkovské – bohatým brali a chudobným dávali. Brať je aj odoberať pravidelne, za peniaze, kupovať, napr. brať mlieko v mliekarni, ale aj dostávať, získavať: brať vysoký plat, brať štipendium, brať úplatky. Iste nám nie je neznáma ani veta: Keď dávajú, ber! A zase vetu Kde si sa to dozvedel? môžeme vystriedať: Kde / odkiaľ to berieš?. Prijímať k sebe, do spoločnosti znamená brať študentov na byt, brať deti so sebou. Odvádzať na základe zákona alebo rozhodnutia znamená: brať chlapcov na vojnu, brať vykrádačov do väzby. Keď sa ryby chytajú na vnadidlo, povie sa – ryby berú. Krajčírka zase berie niekomu mieru – zisťuje rozmery. Hovorovo sa povie, že šofér berie zákrutu stovkou – reže zákrutu. (Ne)brať niečo na vedomie je to isté, čo i (ne)všímať si. Brať niekoho na zodpovednosť znamená robiť zodpoved-

51 – 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

ným; brať ohľad, zreteľ na niečo, niekoho je to isté, čo i prizerať na niečo, niekoho a brať do úvahy niečo = prizerať na to. Brať si príklad, vzor od niekoho sa rovná nasledovať ho; brať niekoho, niečo do ochrany, pod ochranu = chrániť; brať si niečo, niekoho na pomoc je pomáhať si. Dobre sú nám známe i spojenia brať rozum do hrsti = začínať rozvážne myslieť, uvažovať; brať nohy na plecia = začínať utekať; brať Božie meno nadarmo = hrešiť. Aj napriek tomu, že sme sa tu opierali len o Krátky slovník slovenského jazyka, pospomínať všetky príklady súvisiace so slovesom brať si vyžaduje oveľa viac priestoru. A spojenie brať účasť tam nie je. Účasť je aktívny podiel na niečom, napr.: účasť mládeže na výstavbe mesta; účasť na zisku (obch.); – prítomnosť niekde: osobná účasť, účasť je povinná, hojná účasť na koncerte; – porozumenie, pochopenie: prejaviť účasť. Byť prítomný na niečom, v niečom, pri niečom vystihujeme dokonavým slovesom zúčastniť sa (na čom, v čom, a staršie i čoho) a nedokonavým slovesom zúčastňovať sa: zúčastniť sa na schôdzke, na zasadaní, na rokovaní, na konferencii, na kurze, na oslavách, na povstaní. Alebo to vyjadríme spojením mať účasť na / v niečom, len nie tým nezmyselným spojením brať účasť. ah

K U LT Ú R A NA SLOVO S MALIARKOU NATAŠOU KŇAZOVICOVOU-MIJAILOVIĆOVOU

Po stopách predkov istóriu insitného umenia v Kovačici začali písať Martin Paluška (1913 – 1983), Michal Bíreš (1912 – 1981) a Ján Sokol (1909 – 1982), ktorí v roku 1951 založili maliarsku sekciu pri kultúrnom spolku Pokrok v Kovačici. Slávu kovačickej insite priniesli Martin Jonáš (1924 – 1996) a Zuzana Chalupová (1925 – 2001). Čestné miesto medzi týmito maliarmi patrí aj Jánovi Kňazovicovi (1925 – 1986), ktorý získal priazeň milovníkov maliarstva a odborníkov, výtvarných kritikov a teoretikov umenia. Vytvoril si jedinečný maliarsky výraz vo svete insity, rozpoznateľný podľa ultramarínovej modrej farby. Jeho maliarstvo je alegorické s nadrealistickým zmyslom pre rozprávanie rozprávok. V tejto maliarskej tradícii po ňom pokračovala jeho dcéra Anna Kňazovicová (1950) a vnučka Nataša Kňazovicová-Mijailovićová (1977), ktorá je najmladšou pokračovateľkou maliarskej tradície Kňazovicovcov. Jej tvorba má blízko k tvorbe jej matky a starého otca, no v niektorých prvkoch sa podstatne líši. Svoje miesto tu zohráva imaginácia, jej obrazy majú bližšie k mysli a vlastnému podvedomiu, vzďaľujú sa od insitnej maliarskej tradície.

dím na hríby a baví ma turistika. Teda je to veľká zmena pre dievča z roviny, ako som ja. Idem po stopách svojich predkov a často sa zamýšľam nad tým, aké to muselo byť ťažké opustiť všetko a odísť do neznáma – na Dolnú zem. Potom sa tíško

Nataša − najmladšia maliarka rodiny Kňazovicovej

usmejem a zamyslím sa nad tým, že som aj ja nejakým spôsobom tak urobila, iba v opačnom smere. Ale láska za to stojí. Tu nachádzam nové inšpirácie, ale Kovačica je stále v mojom srdci. – Keď maľuješ, o čom najviac rozmýšľaš? – Často rozmýšľam, či už rozkvitla naša záhrada, susedove orgovány.

Kolegovia maliari z Padiny a mama Anna Kňazovicová v Natašinom ateliéri na Detve

– Je tomu už rok a pol, čo si opustila svoju rodnú Kovačicu. Ako sa ti darí v novom prostredí? – Je to teraz pohľad z úplne inej perspektívy. Na Slovensku, na Detve, žijem už takmer dva roky. Spoznávam krajinu, zvyky, ľudí, už som precestovala celé Slovensko, navštívila som hrady, zámky, salaše, pravidelne cho-

Chýba mi ten pokoj, spev kohútov, a to naše„Máme kedy“. Je to niečo také vzácne, a škoda, že sa to v tomto našom svete stráca, zhasína. – Ako vplývala na teba zmena prostredia? – Všetky tieto zmeny dobre vplývali na moje maliarstvo, vyčistila som si štýl, postavy na mojich obra-

insitné umenie, debatujeme o tom. Každá výstava mi dá novú silu, maľovať ešte úprimnejšie. To je jedno, či je výstava v hlavnom meste alebo malej dedinke, v každom prípade výstavné miesto tvoria ľudia. Zúčastňujem sa tu na Slovensku aj na výtvarných táboroch a zvlášť mám dobrú spoluprácu s Detvianskou umeleckou kolóniou – DUK. Málokto vie, že som sa s mojím manželom zoznámila práve na tomto podujatí. Bol to môj osud. Verím, že nič nie je náhodou, a že anjel strážny je vždy pri nás. Aj mne pomohol, aby som si kúsok domova nejakým spôsobom priniesla sem, na Detvu. Je to veľká radosť, keď sa stretnete s niekým z vášho rodiska, ktorý vám porozpráva o tom, čo nového vo vašom prostredí, kde ste žili, a ak je to k tomu ešte maliar, tak sa máme o čom rozprávať aj do rána. Spoluprácu s inými maliarmi sa snažím rozširovať. – V čom spočíva tá spolupráca? – Tohto roku sa mi podarilo do jedného výtvarného tábora na Slovensku zapojiť aj maliarov z Vojvodiny, vlastne členov Združenia výtvarných umelcov Smäd z Padiny. Spolu sme strávili pekné chvíle aj v

zoch sú šťastnejšie, všade sú anjeli, polia plné slnečníc a ľudia to na obrazoch cítia. Hovoria mi, že ich moje obrazy upokojujú, skrášľujú im deň. – Ako sa ti darí maľovanie? Plánuješ niekde výstavu? – Odvtedy, ako žijem na Slovensku, mala som dosť ponúk na výstavy a akcie. Výstavy troch generácií Kňazovicovcov sa naposledy usporiadali v Liptovskom Mikuláši, Martine, Humennom, Bojniciach, na Detve, v Žiline a krásna výstava obrazov bola aj deň pred mojou svadbou v Starej Bystrici. Na kolektívnych výstavách som sa s obrazmi zúčastnila v Bratislave, Kežmarku, tiež v Taliansku a Estónsku. Do konca novembra boli moje obrazy na výstave vo Valaskej. Na otvorení tejto výstavy bolo prekrásne: vernisáž sprevádzala hudba na klavíri, premietal sa dokumentárny film o rodine Kňazovicovej, počúvali sme šansóny, debatovali o umení. V takýchto chvíľach cítim, že sa môj starý otec s úsmevom pozerá z neba na mňa a že mi pomáha v práci. Olejomaľba Dobrý deň, slečna. Ako vidno, jej – Chýba ti tvoj obrazy majú bližšie k imaginácii než k tradičstarý ateliér? nej insite. – V mojom ateliéri v Kovačici sa ľudia vždy dobre mojom ateliéri. Padinskí maliari mi cítili, prichádzali často a veľmi im priniesli kúsok rodiska a ja im za to ďavraj chutila šálka kávy „zasladená“ kujem. Ďakujem každému, ktorý mi umením. Teraz plánujem každý pomohol, aby som si trošku utlmila rok usporiadať v mojom ružovom v srdci žiaľ za rodinou, vlastne za ceateliéri na Detve vernisáž, ktorá lým mojím životom v Kovačici a aby bude ako malá party. Pozveme si som mala síl postaviť základ pre známych, susedovcov, galeristov, nový život. Šťastná som, že maľujem, milovníkov umenia, zabezpečíme že mám dobrú rodinu, manžela, svodobrú hudbu, kvalitné víno a iné do- krovcov, ale aj kolegov a kamarátov. máce špeciality. Bude to vernisáž, na Uvedomila som si, že keď človek ktorú sa všetci budeme dlho pamä- počúva svoje srdce, nájde si tú správtať, lebo sa v takých príležitostiach pri nu cestu. Je to najťažšie, ale je to speve sedí aj do polnoci. Ináč každá správne. Nájde si tú pravú cestu v živýstava mi priniesla niečo nové, naj- vote, láske, práci, umení... Za rozhovor ďakuje: prv je to prezentácia insity, potom poA. Chalupová máham ľuďom spoznať, ako vzniklo 22. – 29. 12. 2012

51 – 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

OZNAMY Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

GRATULÁCIA Svojmu synovi MIROSLAVOVI MALKOVI srdečne gratulujú k skončeniu master štúdií na Elektrotechnickej fakulte v Novom Sade rodičia Anna a Miroslav. „Syn môj, nezabúdaj na moje naučenie, Nech Ťa neopustí láska a vernosť. Tak získaš priazeň a obľubu pred Bohom i pred ľuďmi.“ (Príslovia 3)

GRATULÁCIA Dňa 13. decembra 2012 MIROSLAV MALKO zo Starej Pazovy obhájil master prácu na Elektrotechnickej fakulte v Novom Sade. Úprimné gratulácie a do ďalšieho života mnoho zdaru v práci a úspechu v živote mu prajú starí rodičia Forgáčovci. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o prístupe k vypracovaniu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 7. 12. 2012 schválil rozhodnutie o prístupe k vypracovaniu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre projekt Veterného parku Alibunár pre 21 veterných generátorov celkového inštalovaného výkonu 48,3 MW, na území Obce Alibunár, k. o. Alibunár a k. o. Vladimirovac, nositeľa projektu Elektrawinds-s, s. s r. o., z Nového Belehradu, Ul. Vladimira Popovića č. 6. Rovnakým rozhodnutím rozhodnuté je o rozsahu a obsahu predmetovej štúdie. Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o neprístupe k vypracovaniu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia dňa 6. 12. 2012 schválil rozhodnutie o neprístupe k vypracovaniu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre projekt Veterného parku Malibunar pre 4 veterné generátory, celkového inštalovaného výkonu 9,2 MW, na území Obce Alibunár, na katastrálnych parcelách č. 7158, 7375/6, 7403/7, 7564/1 a 7563/2, k. o. Alibunár, nositeľa projektu Elektrawinds-s, s. s r. o., z Nového Belehradu, Ul. Vladimíra Popovića č. 6. Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt sa môže dostať na nahliadnutie v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Tarkett, s. s r. o., Ulica industrijska zona č. 14, z Báčskej Palanky, podal žiadosť o odhad rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre projekt Zmena účelu jestvujúceho objektu spaľovača RTO bez vykonávania stavebných prác, na katastrálnej parcele 4292/31, k. o. Báčska Palanka, ZO Báčska Palanka. Údaje a dokumentácia zo žiadosti nositeľa projektu sa môžu dostať na nahliadnutie v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku doručiť v písomnej forme na adresu sekretariátu.

22. – 29. 12. 2012

51– 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Adamovićevo naselje 2 Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Adamovićevo naselje 2, v Ulici cára Dušana č. 42, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2968, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 17. decembra 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1126/12, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Adamovićevo naselje 2, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS Adamovićevo naselje 2, v Ulici cára Dušana č. 42, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2968, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokácii základnej stanice mobilnej telefónie NS Adamovićevo naselje 2, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS Adamovićevo naselje 2, v Ulici cára Dušana č. 42, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2968, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie trojúsekovej anténovej sústavy, ktorá bude pozostávať z jednej antény typu ADU 451602 po úseku pre systémy GSM 900 a UMTS. Predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 900 je 2 + 2 + 2 a pre systém UMTS je 3 + 3 + 3. Antény budú usmernené s azimutmi 35 ° (prvý úsek), 135 ° (druhý úsek) a 255 ° (tretí úsek) pre systémy GSM 900 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS 7. júla. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010 a 24/11), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Adamovićevo naselje 2, číslo 0810/12-271 AR, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium Inštitútu Vatrogas z Nového Sadu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS Adamovićevo naselje 2, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 6.3 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

OZNAMY MILOVNÍCI KNÍH,

SMUTNÁ SPOMIENKA

spríjemnite sviatky svojim najmilším peknou knihou. Za výhodné ceny vám ponúkame tieto naše knižné vydania:

Dňa 22. decembra 2012 sú tomu dva roky, čo nás opustila naša milovaná mama a mamička

1. Andrej Čipkár: Rovné rozprávky (z) roviny, rozprávky pre deti, cena 150 din; 2. Víťazoslav Hronec: Povetrie nazajtra, výber z publicistiky, cena 350 din; 3. Víťazoslav Hronec: Odfotografovať odchod odinakiaľ, antológia poézie z rubriky Rozlety mládežníckeho časopisu Vzlet, cena 300 din; 4. Andrej Čipkár: Prečo???, rozprávky pre deti, cena 300 din; 5. Jaroslav Feldy: Život píše poviedky, rozprávky o príbehoch zo života, cena 300 din; 6. Kvetoslava Benková: Výročné zvyky, IV. časť, notové zápisy slovenských ľudových piesní, vinšov a kolied, cena 500 din;

7. Mária Kotvášová-Jonášová: Samí dobrí žiaci, kniha o žiackych dobrodružstvách, cena 200 din; 8. Zborník prác 40 rokov časopisu Vzlet, monografia o dejinách mládežníckeho časopisu Vzlet, cena 150 din; 9. Pavel Mučaji: Povolaná zo spomienok, o živote maliarky Zuzky Medveďovej, cena 500 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20840, fax: 021/47-20-844 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvuhlasludu@hl.rs, filipova@hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662565), Starej Pazove (022/317-505) a Báčskom Petrovci (021/782-208).

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

vojvodu Stepu, Bulvár vojvodu Stepu 84, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 703/8, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Projektom je plánované postavenie základnej stanice s tromi úsekmi, na ktorých sú predpokladané systémy GSM 1800 a UMTS. Anténová sústava bude pozostávať z troch panelových antén typu K 742236 pre systémy GSM 1800 a UMTS. Predpokladaná konfigurácia vysielača základnej stanice pre systém GSM 1800 je 2 + 2 + 2 a pre systém UMTS je 2 + 2 + 2. Antény budú usmernené s azimutmi 80 ° (prvý úsek), 170 ° (druhý úsek) a 260 ° (tretí úsek) pre systémy GSM 1800 a UMTS. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Bystrica. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. Ako vyplýva z článku 144 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, č. 72/09, 81/09, 64/10 – Rozhodnutie US z 10. septembra 2010 a 24/11), ktorým je stanovený osobitný druh objektov, pre ktoré nie je potrebné zabezpečiť akt kompetentného orgánu pre výstavbu, čiže akt pre vykonávanie, a medzi uvedeným sú aj nosiči antén s anténami na jestvujúcich budovách, cestách, infraštruktúre a kontajneroch elektronických komunikácií, štandardné kabinety základných staníc na zodpovedajúcich nosičoch, ako aj mienky Ministerstva pre životné prostredie, baníctvo a územné plánovanie č. 353-02-01676/2011-02 z 12. júla 2011, nositeľ projektu nie je povinný podať výpis z urbanistického plánu alebo schválený urbanistický projekt, čiže akt o urbanistických podmienkach, ktorý nie je starší ako rok, taktiež ani ideové riešenie alebo ideový projekt, čiže výpis z ideového projektu. Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa predmetný projekt nachádza pod bodom 12 podbod 13 – Telekomunikačné objekty mobilnej telefónie (základnej rozhlasovej stanice), Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08). Nositeľ projektu priložil Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS 2189_03 NS Bulvár vojvodu Stepu, číslo EM-2012-200/SO, ktoré vypracovalo akreditované Laboratórium W LINE z Belehradu. Odborným zhodnotením zaťaženia životného prostredia v lokálnej zóne základnej stanice mobilnej telefónie NS 2189_03 NS Bulvár vojvodu Stepu, je dokázané, že ten zdroj svojou prácou neprekročí predpísané hraničné hodnoty, takže nie je potrebné vypracovanie štúdie. Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia a ak sa dodržia všetky plánované opatrenia a podmienky ochrany životného prostredia predpokladané kapitolou 9 Odborné zhodnotenie zaťaženia životného prostredia, práca základnej stanice mobilnej telefónie životné prostredie významnejšie neohrozí, resp. úroveň elektromagnetického žiarenia bude v hraniciach dovoleného. Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii. Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS 2189_03 NS Bulvár vojvodu Stepu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE , s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS 2189_03 NS Bulvár vojvodu Stepu, Bulvár vojvodu Stepu 84, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 703/8, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 17. decembra 2012 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1139/12, že odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradný vestník SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradný vestník Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10 a 60/10), konajúc podľa žiadosti KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, podanom po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE , s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS 2189_03 NS Bulvár vojvodu Stepu, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt základnej stanice mobilnej telefónie NS 2189_03 NS Bulvár vojvodu Stepu, Bulvár vojvodu Stepu 84, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 703/8, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný. 2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s priloženou dokumentáciou; – zabezpečí prvé vyšetrenie úrovne elektromagnetického poľa a bude zabezpečovať periodické vyšetrenia po uvedení zdroja do prevádzky na lokácii základnej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS 2189_03 NS Bulvár vojvodu Stepu, v súlade so Zákonom o ochrane pred neionizujúcim žiarením (Úradný vestník RS, č. 36/09) a platnými predpismi, ktoré upravujú túto oblasť, a údaje získané monitoringom doručí Agencii pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre inšpekčné práce Mesta Nový Sad – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia a Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. ZDÔVODNENIE Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., z Belehradu, po splnomocnení nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS 2189_03 NS Bulvár

22. – 29. 12. 2012

ZUZANA MACÁKOVÁ rod. Mešiová 1924 – 2010 – 2012 z Kysáča

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Na Tvoju dobrotu, starostlivosť a lásku si s veľkou úctou spomínajú: dcéra Zuzana s manželom Michalom a vnukovia Michal, Ján a Pavel Ďurovkovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA so svojou sestrou a tetou

MÁRIOU ČAPEĽOVOU 15. 11. 1928 – 12. 12. 2012 zo Sombora Tichú a trvalú spomienku s láskou a úctou si na Teba zachovávajú: sestra Anna Ponigerová so synom Ivanom a dcérou Elenou Kmeťovou s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA s otcom a starým otcom

JÁNOM MARTIŠOM 2. 10. 1925 – 9. 12. 2012 z Kysáča Zamĺkol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si ešte mohol žiť. S láskou a úctou si na Teba spomínajú dcéry Anna Marčoková a Mária Vozárová s rodinami

51– 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

OZNAMY BOĽAVÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

na nášho milovaného manžela a otca

na našu milovanú dcéru a sestru

ONDREJA LEŠŤANA

ONDREJA UŠIAKA

zo Starej Pazovy

17. 7. 2001 – 17. 7. 2012

MARKU UŠIAKOVÚ

SINIŠA JAVORNÍK 28. 5. 1971 – 21. 12. 1987 – 2012 Nový Sad

20. 12. 2005 – 20. 12. 2012 zo Silbaša Zamĺkol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si ešte mohla žiť. S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať. Mama a manželka a dcéra a sestra Katarína s manželom Živkom a deťmi a príbuzní

Bolo to iba sklamanie, že čas rany vylieči, on nás len s raneným srdcom ďalej žiť naučí.

SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 26. decembra 2012 uplynie rok, čo nie je medzi nami manžel, otec a dedo

Človek si spomína, niť sa odvíja a srdce znovu prežíva... Manželka Zlata s deťmi

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším synom

Mama

MILOM MEDVEĎOM 28. 8. 1969 – 13. 12. 2012 z Kysáča

Dňa 23. decembra 2012 uplynie rok, čo nás opustila naša mama a starká

ZUZANA ZÁVIŠOVÁ

IVAN STOJANOV 1951 – 2011 – 2012 z Petrovca

rod. Francistyová 1928 – 2011 – 2012 z Kysáča

Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ. Zarmútení otec a mama

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším bratom

Vo svojich spomienkach si Ťa navždy zachovávajú: manželka Mária, synovia Vladimír a Jaroslav, nevesty Zuzana a Monika a vnučky Ivana, Maja a Ema

Dňa 30. decembra 2012 uplynie 10 rokov, čo nás navždy opustil syn, manžel, otec a starký

MICHAL MARČOK 2. 12. 1948 – 30. 12. 2002 – 30. 12. 2012 z Kysáča

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM a beriem do prenájmu (árendy) pôdu v celej Báčskopetrovskej obci a v jej širšom okolí; tel.: 063/71673-82. Oznamujte v

Čas plynie, smútok zostáva, tá strata v srdciach bolieť neprestáva. Už len kyticu kvetov z lásky Ti môžeme na hrob dať, za všetko dobré, čo si pre nás urobil, ďakovať a spomínať. S láskou si na Teba spomínajú

Hlase ľudu

HLAS ĽUDU

Zamĺkol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohol žiť. Zarmútení: brat Ján a brat Pavel a sestra Anna Vozárová s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

MILOM MEDVEĎOM 28. 8. 1969 – 13. 12. 2012 z Kysáča

021/47–20–840 a 021/47–20–844

Tvoji najmilší

51– 52 /4522 – 4523/

28. 8. 1969 – 13. 12. 2012 z Kysáča

syn Pavel Záviš a dcéra Zuzana Anušiaková s rodinami

SPOMIENKA

22. – 29. 12. 2012

MILOM MEDVEĎOM

Večnú pamiatku si zachovávajú a s láskou a vďakou si na Teba vždy spomínajú

inzercia@hl.rs

S láskou si na Teba bude spomínať rodina Martišová

OZNAMY SMUTNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ A SMUTNÁ ROZLÚČKA

JÁN GUBEČKA

5. 8. 1945 – 15. 12. 2012 zo Starej Pazovy

Márne Ťa moje oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Ťažko je naučiť sa bez Teba žiť, keď mená kto poradiť a potešiť. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš mi chýbať do konca života. Manželka Mária

POSLEDNÝ POZDRAV

JÁN GUBEČKA 5. 8. 1945 – 15. 12. 2012 zo Starej Pazovy

Miloval si život a všetkých nás. Aj keď nie si viac s nami, v našich srdciach zostávaš navždy. Na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudnú:

BOĽAVÁ SPOMIENKA na milovaného syna

ONDREJA VOZÁRA 11. 3. 1972 – 23. 12. 2011 – 2012 z Kysáča

Kto zotrie slzy, čo tvárou tečú? Kto zahojí rany, čo bolia a pečú? Smutný je náš dom, prázdno je v ňom, Len cestička k hrobu zostala von. Navždy zarmútení

manželka Mária, deti a vnúčatá

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Tvoji rodičia

BOĽAVÁ SPOMIENKA Dňa 24. decembra 2012 bude tomu 10 smutných rokov, čo nás navždy opustil milovaný manžel a otec

JÁN GUBEČKA 5. 8. 1945 – 15. 12. 2012 zo Starej Pazovy

MIŠO UHER 5. 5. 1940 – 24. 12. 2002 – 2012 zo Starej Pazovy

Kto zahladí smútok, čo nás tlačí? Kto stíši srdce, čo je v plači? Kto zotrie slzy, čo tvárou tečú? Kto zahojí rany, čo bolia a pečú? Tá rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí. Osud nevráti, čo raz vzal, zostali len spomienky a hlboký žiaľ.

Osud bol krutý... srdce prestalo biť, i keď si Ty s nami chcel ešte žiť. Tam v tichosti večného pokoja, v plači a v bôli museli sme si zbohom dať.

Roky ubiehajú, ale smútok a bôľ zostávajú. Ťažko je naučiť sa žiť bez toho, kto nám v živote znamenal mnoho.

Na Tvoju dobru a lásku nikdy nezabudnú:

S láskou a úctou si na Teba spomínajú:

Syn Miroslav, nevesta Vlasta, vnuk Vladislav a vnučka Katarína

dcéra Katarína, zať Miroslav, vnuk Branislav a vnučka Jana

manželka Milena, dcéra Anna a syn Zlatko s manželkou a deťmi

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 15. decembra 2012 nás navždy opustila naša milá mama a starká

Dňa 15. decembra 2012 nás navždy opustila naša svatka

Dňa 15. decembra 2012 nás navždy opustila naša ujčinka

ZUZANA PRIVIZEROVÁ

1936 – 2012 z Kysáča

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ZUZANA PRIVIZEROVÁ 12. 2. 1936 – 15. 12. 2012 z Kysáča

Vďaka Ti za všetku Tvoju lásku, dobrotu a trpezlivosť. Spomienku na Teba si vo svojich srdciach navždy zachovajú: dcéry Milinka a Marína, zať Ján a vnúčatá Maja a Rastislav

Trvalú spomienku si na Teba zachovajú

S úctou a láskou sa s Tebou lúči rodina Surová

svatovci Ďurovkovci

22. – 29. 12. 2012

51– 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

OZNAMY SMUTNÁ SPOMIENKA na manžela a otca

SMUTNÁ SPOMIENKA

na brata

ONDREJA VOZÁRA – MIKYHO

ONDREJA VOZÁRA 11. 3. 1972 – 23. 12. 2011 – 2012 z Kysáča

ONDREJA VOZÁRA – MIKYHO

11. 3. 1972 – 23. 12. 2011 – 2012 z Kysáča

V srdciach Ťa nosíme a nikdy na Teba nezabudneme.

Odišiel si ticho, niet Ťa viac medzi nami, ale v našich spomienkach zostaneš navždy s nami.

Manželka Blaženka a deti Ondrej, Svetlanka a Milanko

Sestra Jaroslava Vozárová s rodinou

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť. Sestra Anna Čorbová s rodinou

SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

na našich rodičov

Dňa 24. decembra 2012 uplynie 10 rokov smútku, čo som zostala bez brata

11. 3. 1972 – 23. 12. 2011 – 2012 z Kysáča

MIŠA UHERA 5. 5. 1940 – 24. 12. 2002 – 2012 zo Starej Pazovy

ZUZANU FARKAŠOVÚ

MICHALA TOMÁŠA 1925 – 2007 – 2012 z Kovačice

Smrť, ty krutá hostka, srdce zraníš tam, kde sa zjavíš. Na Teba si spomína sestra Forgáčová

Tichú spomienku Ti venujú manželka, syn a dcéry s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

1923 – 1995 – 2012 1923 – 2008 – 2012 z Kovačice Čas plynie, roky sa minú, Vy aj naďalej žijete v našich srdciach. Vaši najmilší: Zuzana, Mária, Ján a Anna s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 22. decembra 2012 je tomu rok, čo nás včasne navždy opustil

JÁN SUSEKÁR 1972 – 2011 – 2012 z Aradáča

V srdciach si Ťa uchovávame a na Teba nikdy nezabúdame. Tvoji najmilší

SMUTNÁ ROZLÚČKA

JOZEF FARKAŠA

s našou starou matkou, babičkou, navždy stíšenou v pokoji, ktorá v tichosti svojho dlhodobého i požehnaného života usnula 3. decembra 2012 vo svojom príbytku v Selenči za prítomnosti svojej najbližšej, a potom aj smútiacej rodiny

MÁRIOU VALENTOVOU 25. 10. 1922 – 3. 12. 2012 zo Selenče

SPOMIENKA

so svojou sestrou

ZUZANOU PRIVIZEROVOU rod. Bohušovou 12. 2. 1936 – 15. 12. 2012 z Kysáča

ŠTEFAN MILEC 1932 – 2002 – 2012 z Pivnice

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovajú

Myslíme, spomíname, nezabúdame.

sestry s rodinami

Tvoji najmilší

22. – 29. 12. 2012

51– 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

Za dlhoročnú, neopakovateľnú lásku, pomoc, podporu, spoľahlivosť i starostlivosť, hrdosť na nás, venovanie sa našim rodičom, našim rodinám i nám, zosnulej patria naše nehasnúce spomienky, vďaka za rady i za života jej dary, tiež úcta tak jej dvoch synov s ich rodinami, ako i zarmútených i nás osobne. Vnučka Ľudmila Valentová s manželom Micheleom Cusenza, pravnučka Elena a pravnuk Marko Cusenza z Talianska a vnuk Branislav Valent z Belehradu

R T V PA N O R Á M A Z PROGRAMOV SLOVENSKEJ REDAKCIE TELEVÍZIE VOJVODINA

Z HUDOBNÉHO PROGRAMU RÁDIA NOVÝ SAD PO SLOVENSKY vo výbere hudobnej redaktorky Maríny Kaňovej Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107,1 MHz

TVV program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. PROGRAM SA VYSIELA NA DRUHOM PROGRAME TVV PIATOK 21. decembra: • O 19.30 z cyklu Stopami dávnej minulosti z produkcie Slovenskej televízie bude odvysielaný dokumentárny film Cesty franského kupca Sama. • O 20.00 v kolážovej relácii DOBRÝ VEČER, VOJVODINA v TV TÝŽDNI bude rad príspevkov: z kultúry – zo seminára hudobnej kultúry v Petrovci, z humanitárneho koncertu Jarmily Bohušovej v Petrovci, z bienále kysáčskych akademických výtvarných a úžitkových umelcov; z osád – z osláv 90. výročia pôsobenia pivnického hasičského spolku, z Vianočných trhov v Petrovci, z ozdobovania v Kysáči a vianočný príhovor dôstojného pána biskupa Samuela Vrbovského; z poľnohospodárstva – situácia v očakávaní zákona o stimulovaní poľnohospodárskej výroby. • O 20.45 SPEKTRUM: Vysielanie bude venované 75. výročiu pôsobenia kovačických spevokolov, ich začiatkom a terajšej činnosti. Vysielanie bude spestrené duchovnými piesňami. NEDEĽA 23. decembra: • O 11.00 DÚHOVKA: Pri príležitosti životného jubilea – sedemdesiatin bude odvysielaný portrét Dr. Michala Týra, univerzitného profesora, slovakistu, lingvistu, autora učebníc, teraz dôchodcu. O ňom sa zmienia jeho najbližší, kolegovia a priatelia. • 11.30 VYSIELANIE PRE DETI: V polhodinke pre najmladších divákov bude odvysielaný zostrih detských vianočných piesní, vinšov a básní. • 14.30 V programe RTV bude odvysielaný portrét insitného maliara Jána Husárika, titulkovaný po srbsky. UTOROK 25. decembra: • O 10.10 PALETA: V programe RTV na 1. kanáli bude odvysielaný zostrih vianočných vysielaní. • O 19.30 Večerné polhodinové vysielanie RTV na 2. kanáli bude mať sviatočnú vianočnú náplň. DENNÍKY pondelok až sobota o 18.00. Repríza relácie DOBRÝ VEČER, VOJVODINA bude v sobotu o 2.00 a o 10.00 h. Repríza nedeľných vysielaní bude v piatok o 16.45 h a v sobotu ráno o 5.30 h. Zmena programu vyhradená.

Pondelok 24. decembra: 17.15 VIANOCE NA VLNÁCH NOVOSADSKÉHO ROZHLASU – v osobitnej relácii Betlehem odznie vianočné posolstvo dôstojného pána Samuela Vrbovského, biskupa SEAVC v Srbsku, a štedrovečerné pásmo slova a hudby z Aradáča; Utorok 25. decembra: 15.00 Správy – po správach budú odvysielané predpoludňajšie slávnostné vianočné bohoslužby z evanjelického kostola v Báčskom Petrovci; 17.25 – 18.00 Stretnutie – Vianočné posolstvo – pásmo hovoreného a spievaného slova v interpretácii spevokolu Elpis slovenského evanjelického cirkevného zboru v Bielom Blate; Streda 26. decembra: 4.00 – 4.40 Stretnutie, repríza; 4.40 – 5.00 Hudobné okienko – zaznejú evergríny; 17.25 – 18.00 Na ľudovú nôtu s ochotníckymi súbormi – zaspievajú a zahrajú ochotnícke súbory z rôznych krajov; Štvrtok 27. decembra: 17.25 – 18.00 Slovenská ľudová hudba – ľudové piesne o Jánoch predvedú sólisti Rádia Nový Sad; Piatok 28. decembra: 17.25 – 18.00 Z vašich listov – výber hudby Ondreja Maglovského.

HUDOBNÉ VYSIELANIA NA VLNÁCH RÁDIA NOVÝ SAD pripravuje hudobná redaktorka Slovenka Benková-Martinková SOBOTA 22. decembra: • 17.15 – 18.00 Piesne naše – Vianočné piesne a koledy v podaní ansámbla SĽUK; NEDEĽA 23. decembra: • 00.00 – 1.00 Polnočné dozvuky – slovenské a české vianočné piesne. • 15.30 – 16.00 Zo sveta hudby – Amadeus chór z Bratislavy. • 16.05 – 17.00 Hudobné hodiny – k vianočnej nálade prispejú populárne piesne zo Slovenska. • 17.15 – 18.00 Portréty – slovenská ľudová hudba; UTOROK 25. decembra: • 23.00 – 24.00 Ozveny z koncertných siení – Vianočné oratórium Johanna Sebastiana Bacha; STREDA 26. decembra: • 00.00 – 1.00 Je čas pre hudbu – populárna hudba.

Rádio Stará Pazova 24 hodín s vami Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz Internet rádio – www.rsp.co.rs každú sobotu celú noc po slovensky

Z PROGRAMU TELEVÍZIE OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 Nedeľa 23. decembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Kronika týždňa Literárno-poetické pásmo V ústrety vianočným a novoročným sviatok Otvorená výstava Alžbety Čížikovej Utorok 25. decembra 16.00 – 18.00 Klenotnica Vianočné posolstvo Vianočné zvyky a obyčaje Vianočné priania

Slovenská redakcia, kameramani RTV OK a členka Ženského spolku v Kovačici pri nahrávaní vianočného a novoročného vysielania

Piatok 28. decembra 16.00 – 18.00 Klenotnica

Slovenský film: Postav dom, zasaď strom Čo nového v našom chotári? Výber z programu TV Petrovec

Správy: v sobotu o 16.00 a 18.00 a v nedeľu o 8.00 a 9.00 h Utorok – piatok 18.00 – 21.00: 18.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 18.15 Volíme melódiu dňa, 18.30 Aktuality z obce a iných osád (v stredu: Poučky zo slovenčiny), 19.00 Denník, informatívne vysielanie, 19.15 Hudba, 19.30 Oznamy, hudba a reklamy, 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia (v stredu: náboženské vysielanie Živé vody, vo štvrtok: tematické vysielanie Z minulosti) Sobota 15.00 – 21.00: 15.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, Reklamy, 16.05 Zvončeky, detské vysielanie, 16.30 Oznamy a drobné oznamy, 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy, 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla, 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova, 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád, 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla. Nedeľa 7.00 – 10.00: 7.00 Servis, Na dnešný deň, Meniny, 7.30 a 9.30 Oznamy, hudba a reklamy, 8.05 Hudba, servis, 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie, 9.05 Hudba a aktuality 22. – 29. 12. 2012

51 – 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

R T V PA N O R Á M A NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA program vysiela na kanáli 60

Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com;

OBJEKTÍV v slovenskej reči sa okrem v pravidelnom termíne každý pracovný deň o 16.00 h, vysiela aj v repríznom termíne o 19.30 h.

Program od 21. do 27. decembra

KRÍŽOVKA ČÍSLO 51/52 V tajničke je pomenovanie sviatku Narodenia Krista Pána. dieťa autorka: dal posvätný ANNA železné narodené býk st. na BIČIAputá Vianoce egypťanov ROVÁ

jedna farba (srb.)

druh meno doktor spojka Leonardo maliar. (skr.) techniky

jazdením obišla Privítanie pána farára Vladislava Ivičiaka v petrovskom evanjelickom zbore Pondelok – sobota 18.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.30 Zahraničný denník 20.00 Hit dňa, Reklamy 20.15 Filmy: Piatok 21. decembra – Posledný samuraj Sobota 22. decembra – Batman začína Pondelok 24. decembra – Doba ľadová: Mamutie Vianoce – Vianočný dar Utorok 25. decembra – Anabela: Vianočné želanie – Ježiš Streda 26. decembra – Vianočný škriatok

Štvrtok 27. decembra – Jánošík 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 23. decembra 18.00 Hudobné blahoželania 18.45 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Max, Katrin a Vianoce so psom 24.00 Záver vysielania Každý pondelok o 20.15: Hudobný mix V piatok a v sobotu o 18.15: Z programu TV Kovačica a TV Pančevo

Z PROGRAMU RÁDIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.00 – 19.00 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 a 18.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

16.25 Udalosti dňa 16.55 a 18.20 Citáty do vrecka 17.00 a 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 a 18.10 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.40 Poézia 18.45 Recept

SLOVENSKÁ REDAKCIA TELEVÍZIE PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 Utorok 25. decembra a streda 26. decembra – kolážová relácia DOBRÝ DEŇ V relácii Dobrý deň bude odvysielaný film Vianočný batôžtek, v ktorom sú zahrnuté zvyky vojlovických Slovákov počas Vianoc. Repríza v nedeľu 30. decembra o 7.30 h.

22. – 29. 12. 2012

51 – 52 /4522 – 4523/

enigmatický klub

druh textilu

HLAS ĽUDU

kahan (mn. č.)

metal

stál sa živím

malé lano ampér

bola zavesená prvé a posledné písm. azbuky lovecký klub

kyslík

smerom hor osob. zámeno

elektrón

trýzniteľ auto škola ženské meno

Knin

Ružomberok as Hl du pomaličky u ľ padalo

prímeno Novaka Đokovića

opisovanie

tajnička vpíšte ELO papagáj

iste

astát

epický (skr.) vpíšte ÁL

solm. slab. tantal

evanjelici druh bodavého hmyzu

riečny rybár

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 50 – VODOROVNE: stromček, ár, barla, november, kvóta, NT, oa, 0, oka, V, Ivana, atlasy, a, náhlo, Pd, IB, ockov, eol, inke, R, tá, on, T, balast TAJNIČKA: ADVENT Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 48 z čísla 48 Hlasu ľudu z 1. decembra 2012 bolo: SPIEVAJŽE SI, SPIEVAJ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: VERONA PETRÁKOVÁ, Ul. maršala Tita č. 133, 11 275 BOĽOVCE. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 10 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

ŠPORT NA ZHROMAŽDENÍ FK DOLINA V PADINE

Vychutnávali jesenné úspechy A

ko na konci každého roku i teraz Futbalový klub Dolina Padina usporiadal zhromaždenie, na ktorom urobili bilanciu výsledkov tohtoročnej práce. Rokovalo sa prevažne o jesennej časti majstrovstiev. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov prítomní nehovorili o problémoch, lež vychutnávali najväčší doterajší úspech. Ako je známe, Dolina príjemne prekvapila a v silnej konkurencii získala titul jesenného šampióna Srbskej ligy – skupina Vojvodina. Na zhromaždení boli prítomní všetci hráči, vedenie klubu, tréneri, početní sponzori, priatelia a fanúšikovia. Všetkých pozdravil predseda Miroslav Kováč a zablahoželal hráčom i trénerom k najväčšiemu úspechu v dejinách klubu, ktorý pôsobí od roku 1938. Zavďačil sa i svojim spolupracovníkom, lebo si svoje úlohy splnili stopercentne, pričom podčiarkol: – Uplynulú jeseň v Doline všetci dýchali ako jeden a okrem titulu získali aj prívlastok najorganizovanejšieho klubu v Banáte. Hráčom a trénerom

FK Dolina Padina, jesenný majster Srbskej ligy – skupina Vojvodina. V hornom rade, zľava: P. Čížik, D. Kováč, M. Ivanišević, J. Černoš, Ž. Stajčić, F. Antić; v strede, zľava: V. Rastović (tréner brankárov), I. Kanački, D. Kovačević, D. Memović, D. Jevtić, I. Ninkov, B. Tripković, S. Spasovski, D. Aleksić, D. Hýl (tréner); sedia, zľava: N. Šalipurović, I. Ćirić, D. Đoković, Z. Madževski (šéftréner), S. Gigović, D. Čížik.

hajú bez výtržností a zamerané sú na pestovanie súťažného ducha našich hráčov. Pri formovaní hráčskeho kádru prihliadame na to, aby v ňom boli mladí hráči, ktorí sa chcú afirmovať a

nerom brankárov, a kolegom trénerom Dušanom Hýlom. Pred príchodom do Padiny trénoval som viac klubov doma a v zahraničí a všade som mal pekné úspechy. Svoje skúsenosti uplatňujem i v Doline, kde sa dobre robí. Dolinu som začal trénovať 2. júla t. r. V prípravnom období a v jesennej časti majstrovstiev sme uskutočnili 95 tréningov a zohrali 22 zápasov, z toho 15 majstrovských. V

Kovačević 7, Stajčić 6, Memović 4, Gigović, Đoković, Šalipurović a Ćirić po 2 a Ninkov 1. Hráčsky káder tvorilo 23 hráčov, z čoho traja brankári. Všetkých 15 majstrovských zápasov zohrali Jevtić, Stajčić a Ninkov, 14-krát nastúpili Ivanišević a Ćirić, 13 stretnutí absolvovali P. Čížik, Nedučić, Memović a Tripković, 12 nástupov mali Kovačević, Đoković, Šalipurović a Gigović, ďalej: Stojanovski 9, Černoš 6, Spaskovski 5, Sčepanović 3, Antić 3, Bogunović 2. Nehrali D. Kováč, D. Čížik, D. Aleksić a I. Kanački. Po hŕbe štatistických údajov tréner obzvlášť podčiarkol: – Dolina je prvá i v tabuľke fair play. Rozhodcovia hráčom Doliny ukázali najmenej žltých kartičiek a ani jednu červenú. Myslím si, že terajšia zostava má peknú perspektívu, čiže príležitosť bojovať o titul majstra a postúpiť medzi elitu srbského futbalu. Počas zimnej prestávky si treba oddýchnuť, udržať hráčov, ktorí padli do oka rôznym manažérom. Treba nájsť adekvátnych náhradníkov a dočkať jar pripravený na neľahké súboje. Prípravy začneme 7 týždňov pred štartom jarnej časti majstrovstiev a pracovať budeme ešte intenzívnejšie než pred jesennou súťažou. Gratulácie k titulu jesenného šampióna vyjadrili i početní sponzori a fanúšikovia, ktorí prisľúbili, že klub budú podporovať i v budúcnosti. Prítomní na zhromaždení si navzájom

Najužšie vedenie FK Dolina na výročnom zhromaždení: Dragan Lukić (riaditeľ, zľava), Ondrej Hedi (podpredseda), Zoran Madževski (šéftréner), Miroslav Kováč (predseda), Milorad Markov (zápisničiar), Dušan Hýl (pomocný tréner)

boli umožnené optimálne pracovné podmienky, čo bolo zárukou dobrých výsledkov a úspechu, s ktorým na štarte majstrovstiev nikto nerátal. Budeme sa snažiť i na jar pokračovať tak ako doteraz. Som hrdý na to, že prezimujeme na tróne vyhradenom pre majstra, a na jar sa pousilujeme zostať na ňom čím dlhšie, možno i na konci majstrovstiev. Zo slov športového riaditeľa Dragana Lukića sa dalo uzavrieť, že úspechy neprichádzajú náhodou. V padinskej Doline sa v posledných rokoch činnosť plánuje reálne. Vždy chceme byť dobrí, povedal riaditeľ, a dodal: – Okrem zabezpečenia materiálnej základne nevyhnutnej pre súťaž snažíme sa byť dobrými hostiteľmi všetkým súperom. Naše zápasy prebie-

teda pravidelne trénovať a príkladne sa správať. Dobré pracovné ovzdušie v klube prináša dobré výsledky. V Doline si každý svoju úlohu spĺňa najlepšie ako môže a spoločný cieľ je vyhrávať zápasy. KRÁŠLI ICH FUTBALOVÝ KUMŠT A KOREKTNOSŤ Tréner Zoran Madževski o. i. povedal, že nemá čo zazlievať svojim zverencom: – Všetci ma počúvali a spĺňali moje požiadavky. Mal som aj dobrú pomoc členov vedenia klubu, predovšetkým predsedu Miroslava Kováča, ktorý svoje sľuby spĺňa načas a presne podľa dohovoru. Dobre sme sa rozumeli a dopĺňali i s kolegami Vladimirom Rastovićom, tré-

Najvernejší fanúšikovia Doliny

silnej a vyrovnanej súťaži zaznamenali sme 10 výhier, 3 remízy a 2 prehry. Máme i najlepšie skóre v lige 26 vsietených a len 9 dostátych gólov. Získali sme spolu 33 bodov, teda o sedem viac od druhoumiestnenej Slogy z Temerínu. Hoci sme viac zápasov hrali vonku, boli sme rovnako úspešní za chotárom i na domácom trávniku. Strelcami gólov boli: 22. – 29. 12. 2012

popriali príjemnú zimnú prestávku a oslavy nadchádzajúcich sviatkov. Nevystala ani diskusia o čoraz úspešnejšej práci mladých kategórií futbalistov Doliny. Správy o ich činnosti podali tréneri Ivan Mihálek a Dejan Kovač, o čom poinformujeme čitateľov inokedy. Ján Bokor Fotografie: Pavel Rohárik

51– 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

ŠPORT PETROVSKÝM FUTBALISTOM SA NIE VEĽMI DARILO

Prezimujú na štrnástom mieste ebolo uplynulú jeseň ľahko pozerať sa na zápasy petrovských futbalistov. Mladosť vkročila do druhého ročníka súťaže Vojvodinskej ligy – skupina Západ takmer bez akýchkoľvek príprav. Chaotický stav sa črtal po nevydarenej schôdzi zhromaždenia klubu, keď z funkcie predsedu abdikoval Ondrej Hansman a tréner Siniša Stanivuk tiež odstúpil. Prípravy sa v značnej miere omeškali. Nebyť jednotlivcov, hádam by sa ani nebolo začalo trénovať. Niektorí hráči (Kobilarov, Mojić, Zorzić, Đorđević, Pupavac) opustili klub, iní váhali, či ich budú nasledovať, nakoniec

Krivák, Saveljev, Marčok, Torbica a A. Plavšić. Prišli aj niektorí mladí hráči z Nového Sadu: Milovanović, Jovović, Trišić, Grujić, Marjanović. V druhej časti súťaže sa zo zahraničia vrátil Igor Kokanović, ako i bývalý hráč Latinović, ktorý si na poslednom hosťovaní v zápase s C. zvezdou zlomil ruku. Prvé prípravné zá- Volej z kopačky Jána Tatliaka (odišiel na Slopasy Mladosť hrala na vensko) Petrovčanom ešte ako chýba turnaji v Kysáči. Mužbody. Podobné chyby sa stali i pri debute Mirka Tintora proti Mladenovu, keď už zabezpečené víťazstvo domáci nevedeli udržať a v závere zápasu hlavne chybou brankára Fejdiho hostia vyrovnali a odniesli si z Vrbary bod. Treba povedať, že petrovský brankár pre záväzky na pracovnom

mieste zo začiatku ani netrénoval, čo sa odzrkadlilo na jeho výkony. Mladosť prvú výhru zaznamenala až v deviatom kole doma proti celku 1. máj z Rumy, pričom v zápasoch mimo Petrovca modrí neukoristili ani jediný bod. Mladosť prehrala všetky zápasy na pôde súperov, i keď tomu nemuselo byť tak. Proti Borcovi a C. zvezde v N. Sade, a možno aj proti menovkyni v Turiji mala na viac. Najlepší výkon podali modrí proti dobrému mužstvu Slogy z Erdevíka, keď vyhrali 1 : 0. V jesennej časti majstrovstiev sa ukázalo, že niektorí nováčikovia nemajú nadostač skúseností potrebných na Vojvodinskú ligu. Viac sa očakávalo aj od navrátilcov Saveljeva a Plavšića. Tento druhý neraz bez potreby dostával kartičky a príliš často abstinoval. V Sivci na polčase dostal, po potýčke s rozhodcom videl i červenú, a tak oslabil svoje mužstvo; nie div, že Mladosť v druhom polčase inkasovala až tri góly, hoci nebola až o toľko slabšia. Štatistika je neúprosná: Mladosť obsadila štrnáste miesto, získala jedenásť bodov, tri zápasy vyhrala, toľko zohrala nerozhodne a až deväť prehrala. Gólový pomer je negatívny, lebo jej strelci vsietili len 9 gólov, pokým

Aj táto zostava Mladosti vybehla na ihrisko len raz: pred prípravným zápasom v Hložanoch, v ktorom petrovskí modrí zdolali celok Budúcnosti výsledkom 3 : 2. Foto: J. Bartoš.

v poslednej chvíli odišiel kapitán Pavlis a brankár Dalibor Veselić ochorel, nuž nemohol trénovať. Po niekoľkých kolách na štúdium na Slovensko odišli bratia Tatliakovci, Jakuš, rovnako Stracinský, ktorý sa ani nezapojil do príprav. Do klubu sa vrátili: Fábry,

stvo po šieste kolo viedol Michal Koruniak, a potom ho vystriedal Mirko Tintor, bývalý hráč novosadskej Vojvodiny, ktorý dovtedy trénoval Báčku z B. Palanky. Mladosť prvý bod získala doma proti celku z Nových Bánoviec – až v piatom kole. Predtým všetky štyri zápasy prehrala. Je síce pravda, že dvakrát zaradom hosťovala, ale prehra proti Stanišiću v druhom kole vo Vrbare naozaj nepríjemne prekvapila. Petrovčania proti Stanišićanom síce viedli 1 : 0, hostia však zvrátili výsledok vo svoj prospech a po chybách domácej obrany si z Pe- Fanúšikovia Mladosti nemali veľa Bojovnosť im nechýbala, šťastie otočilo trovca odniesli tri dôvodov na radosť chrbát: v popredí Igor Kaňa 22. – 29. 12. 2012

51 – 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

Kedysi diváci sledovali zápasy vo Vrbare aj spoza brány; teraz nezaplnia ani miesta na tribúne

obrana inkasovala 23. Do listiny strelcov sa zapísali: Grujić 3, Plavšić 2, Zbućnović, Trišić, Torbica, a Kaňa po jednom. Na zápasoch nastúpilo až 25 hráčov. Všetkých 15 odohral Rupar, k 14 zápasom nastúpili Fejdi a Milovanović, 13 zápasov majú v nohách, Saveljev, Kaňa a Uzelac, 12 zápasov zohrali Sladojević, Grujić a Ikonić, 11-krát vybehli na ihrisko Torbica a Fábry, kým na 10 zápasoch nastúpili Plavšić a Zbućnović. Ostatní si zahrali zriedkavejšie. Samuel Medveď

ŠPORT VO FK HAJDUŠICA AJ NAPRIEK VÝKYVOM FORMY

Spokojní s jesenným výkonom utbalisti Hajdušice počas jesennej časti majstrovstiev v Druhej juhobanátskej ligy – skupine Východ porazili ôsmich súperov, s jedným remizovali a päťkrát prehrali. Získali 25 bodov a prezimujú na piatom mieste. Vo vedení klubu sú s tým úplne spokojní. – Okrem pravidelných tréningov v prípravnom období sme zohrali aj niekoľko silných priateľských zápasov. Celkom dobre sme sa teda pripravili, čo nám umožnilo aj veľmi dobrý štart. Pr- Mužstvo a vedenie FK Hajdušica tejto jesene; V. Maliar stojí prvý zľava vých 5 zápasov sme presvedčivo vyhrali a ocitli sme sa nám záleží na dobrých výsled- trestaných špičkových hráčov v čele tabuľky, – hovorí predseda koch, takže zimnú prestávku vy- Mršića, Anđelovského, PećinovFK Hajdušica Vladimír Maliar. – Po užijeme, aby sme si dobili bater- ského a Lečića. – Sú to skúsení futbalisti, s piatom kole sme však niekoľko zá- ky a čím lepšie sa pripravili a na jar pasov prehrali príliš nešťastne sa pokúsili obsadiť miesto vo ktorými by mužstvo akiste bolo minimálnym výsledkom. Ak pre- vrchu tabuľky. Nemáme však am- omnoho kvalitnejšie a istejšie. hru za chotárom aj možno po- bície na postup, už aj preto, že Tento nedostatok sme sa pokúchopiť, dve prehry na vlastnej nám dve prvoumiestnené muž- sili nahradiť mladými futbalispôde nás príliš ustarostili. Na- stvá ušli o viac ako desať bodov, tami z Vršca Pomorišcom, Vilišťastie neskoršie sa mužstvo sta- čo podľa mňa ťažko možno do- ćom, Radakom a Momčilovićom. bilizovalo, a tak sme zakotvili na honiť. Prvoradý cieľ je zachovať Na ihrisku nezaháľali, ale neskúslušnom piatom mieste, s čím mužstvo v tomto zložení, ako i senosť sa predsa len prejavila. sme úplne spokojní. Tým skôr, že dobrú náladu v klube a zanechať Mršićovi, Anđelovskému a Lečićovi po začiatok majstrovstiev vysme štartovali s podstatne omla- čím lepší dojem. Podľa slov V. Maliara v mužstve prší trest. deným mužstvom. Samozrejme, Prví dvaja počas celej jesene vždy je možné lepšie, a tak aj bolo cítiť nedostatok štyroch

pravidelne trénovali a očakávam, že sa na jar pripoja mužstvu. Lečić však o to vonkoncom neprejavil záujem, a v tejto chvíli skutočne neviem, či tréner Muškinja s ním vôbec počíta. Pomer daných a prijatých gólov (34 : 19) svedčí o tom, že dobre fungovali aj obrana aj útok. – Je tomu tak, ibaže sa nám stávali príliš divné veci. Keď sme vyhrávali, tak to bolo spravidla presvedčivo, ale sme príliš nešťastne prehrávali minimálnym výsledkom aj vtedy, keď sme objektívne boli lepší. Často sa nám totiž stávalo, že sme sa po prijatom góle nemohli zotaviť, dať a obrátiť výsledok. Mienim, že to je preto, lebo v mužstve nemáme lídra schopného prevziať zodpovednosť a obrátiť hru v náš prospech. Rovno preto v zimnom prestupovom období mienime doviesť dvoch kvalitných a skúsených hráčov, ktorí by mali za úlohu pozdvihnúť sebadôveru mužstva, – povedal na záver predseda FK Hajdušica. V. Hudec

ZO SÚŤAŽE STOLNOTENISOVÝCH VETERÁNOV V SLOVINSKU

Turan so zlatom do Petrovca V

slovinskom mestečku Kamnik sa v nedeľu 2. decembra uskutočnila súťaž stolnotenisových veteránov. Na turnaji sa zúčastnilo zhruba 60 stolných tenistov. Okrem domácich boli pri tom aj majstri celuloidovej loptičky zo Srbska a Macedónska. Okrem jednotlivcov bežala aj súťaž v štvorhre, v ktorej Petrovčan Pavel Turan s partnerom Ljubišom Miloševićom vyhrali až päť zápasov a získali zlaté medaily. Pavel Turan sa do Slovinska dostal po dobrých výsledkoch v domácich súťažiach, keď najprv v júni, na Majstrovstvách Srbska v Bečeji, obsadil prvé miesto v štvorhre a tre-

tie miesto v kategórii jednotlivcov. Na základe týchto úspechov bol nominovaný do stolnotenisovej reprezentácie Srbska pre veteránov. Reprezentácia Srbska zohrala v Kamniku aj oficiálny zápas proti domácemu celku a zdolala kolegov zo Slovinska v pomere 4 : 1. Výsledky jednotlivých zápasov: Gorazd Štor – Milutin Glavaški 1 : 3, Samo Bezjak – Ljubiša Milošević 1 : 3, Erik Guntner – Pavel Turan 1 : 3, Dušan Jah – Goran Dragin 3 : 0, Igor Vinčec – Risto Temelkov 1 : 3. Samuel Medveď

22. – 29. 12. 2012

Pavel Turan úspešne reprezentoval Srbsko

51– 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU

šPORT KLub SiLOVých šPORTOV SKALA V báČSKOm PeTROVci

Pohárová súťaž v silovom trojboji obota 15. decembra bola dátumom a športová hala v báčskom Petrovci miestom pre zraz najsilnejších klubov silových športov v krajine. Do Petrovca si prišlo zmerať sily zo 50 súťažiacich silákov z celého Srbska. Pre nich vo federácii GPc Klub silových športov Skala prichystal, a potom i zrealizoval prvú pohárovú súťaž Gala kup v našej krajine. ide o súťaž v triatlone (powerliftingu), ktorá v sebe zahŕňa súťaž v drepe, v bench pressi a v mŕtvom ťahu. Okrem domácich športovcov pricestovali sem aj dva tímy z Loznice, z Kikindy, Vrbasu, Temerína, Paraćina, Kuly, Sombora... Po previerke váhy jednotliví súťažiaci sa rozdelili do dvoch skupín.

stvom na súťaži bol klub Skala z Petrovca a najsilnejšie ženy boli z Loznice. Absolútne najsilnejší pretekár bol milan Potkonjak. Súťažil pre Petrovec a v súčte zdvihol 750 kg. V relatívnych pomeroch (podľa váhy a rokov) najsilnejší pretekár bol Lazar mirčić z Kikindy, veterán Saša Antić z Paraćina, junior Renato Repić z Petrovca, tínedžer Aleksandar Arbutina z Kuly a pretekárka Tamara bradonjićová z Loznice. Podľa slov predsedu klubu petrovskej Skaly Jána Paulíniho domáci pretekári sa ukázali v dobrom svet-

Čo dokáže sila a schopnosť nízkeho človeka?

Zahanbiť sa nedali ani dievčatá a ženy

Siláci medzi sebou súťažili v rámci viacerých vekových kategórií. Osobitne muži a ženy. Podľa rokov súťažili tínedžeri, juniori, seniori (open kategória) a veteráni. Ženy v súťažiach tohto typu podľa váhy sú zoradené do 10 a muži do

Niekedy nepostačí vlastná sila – vtedy musia pomôcť i ostatní, lebo prvoradé je predsa zdravie športovca

13 kategórií. Každý pretekár má k dispozícii tri pokusy v každej disciplíne. Najlepšie výkony z každej disciplíny sa nakoniec sčitujú. Po skončení súťaže výsledky svedčili, že najsilnejším druž-

le nielen organizačne, ale aj na pláne dosiahnutých výkonov. Tentoraz vynikli predovšetkým Potkonjak, Repić, ale aj Vladimír Davidović a Stanislav cerovský. J. Čiep

HUMANITÁRNY BASKETBALOVÝ TURNAJ v organizácii Obce Stará Pazova usporiadali v nedeľu 16. decembra v pazovskej športovej hale Park. Venovali ho Darkovi Jurkovićovi z Golubiniec, ktorý v dôsledku ťažkej dopravnej nehody zostal pripútaný k lôžku. Aby si Darko znovu zastal na svoje nohy, nevyhnutná je operácia v zahraničí. Preto sa do akcie pomoci zapojili početné tamojšie inštitúcie, ustanovizne a jednotlivci s veľkým srdcom. Na nedeľňajšom humanitárnom basketbalovom turnaji sa zúčastnilo sedem celkov: Direkcia pre výstavbu Obce Stará Pazova, Čistoća, Vodovod a kanalizácia, Dom zdravia, Stredisko pre kultúru, RTV Stará Pazova a Obecná správa. Akcia pomoci pre Darka sa začala pred mesiacom a doteraz je zozbieraných 250 000 dinárov. V nadchádzajúcom období obec usporiada aj niekoľko futbalových turnajov a humanitárne koncerty. Na nevyhnutnú operáciu Darko potrebuje 13 000 eur. Aj občania Staropazovskej obce svojimi peňažnými príspevkami podporili akciu, a to úhrnnou sumou 60 000 dinárov. Na humanitárnom basketbalovom turnaji zvíťazil celok Domu zdravia, ktorý bol vo finálovom zápase lepší od tímu Strediska pre kultúru Stará Pazova. Na fotografii: Najúspešnejší celok s predsedom Obce Stará Pazova Đorđom Radinovićom a vedúcou Oddelenia pre šport, mládež a kultúru Obce Stará Pazova Libuškou Lakatošovou (stoja v strede, s loptami v ruke). A. Lš. 22. – 29. 12. 2012

51– 52 /4522 – 4523/

hLAS ĽuDu

OZNAMY

Svojim občanom, ako aj všetkým ľuďom dobrej vôle radostné a pokojné vianočné sviatky a veľa zdravia, šťastia a pracovných úspechov v novom roku 2013 želá OBEC

BÁČSKA PALANKA

22. – 29. 12. 2012

51 – 52 /4522 – 4523/

HLAS ĽUDU