Hlas 01 2017 by NVU Hlas ľudu

Šťastný nový rok!

Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 74 | 1. 1. 2017 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4732/

Z obsahu

1. 1. 2017 | 1 /4732

Uzávierka čísla: 28. 12. 2016

4 TÝŽDEŇ 4 Záver a smer 5 Vojvodina je laboratórium dobrých vzťahov medzi menšinami 6 Pohľady upriamené na USA

8 NA PULZE DNÍ 8 Nie je želateľné ovzdušie netolerancie a proskripcie

11 ĽUDIA A UDALOSTI 11 Investičný a sociálny rozpočet 14 Kľúčová je ekonomická nezávislosť

Šiesty ročník literárneho súbehu Čo dokáže pekné slovo, ktorý pre žiakov základných a stredných škôl usporadúva NRSNM v spolupráci so SVC, mal vyhodnotenie v stredu 21. decembra 2016 v Základnej škole 15. októbra v Pivnici. (s. 34) V. Kámaňová

15 Usporiadali Živý Betlehem

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Nový rok zasa k nám prišiel

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Do nového roka s optimizmom? 24 Pestovanie horčice bielej a horčice čiernej 26 Škodcovia hrachu siateho

31 KULTÚRA 31 Ďalšia expozícia umeleckých prác 34 Štúdium v zahraničí rozširuje obzory

Vreckovú zbierku textov Odtlačky minulosti, ktorá vyšla pri príležitosti osláv 150 rokov divadla v Petrovci, predstavili vo štvrtok 22. decembra v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade. Čitatelia Hlasu ľudu ju dostali spolu s vianočným číslom nášho týždenníka. (s. 31) E. Šranková

36 Vandrujem, teda zanechávam stopy

38 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Koncovka pre infarkt 47 Menšie ligy, krajšie štadióny, Srbsko na MS 48 18-ročný a už reprezentant a internacionál Autorka titulnej ilustrácie: Jarmila Takáčová

Predstavitelia inštitúcií spoluzakladateľov a spoluorganizátorov 51. Stretnutia v pivnickom poli spolu s predsedami komisií v stredu 21. decembra – teda päť týždňov po festivale – v SKUS Pivnica urobili súvahu jeho príprav a realizácie. (s. 35) A. Francistyová

Editoriál



ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE

Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

www.unsplash.com

ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM

Nový rok, nový plamienok Prvý deň nového kalendárneho roku je pre jedných zvláštny, pre iných iba všedný deň.

äčšina z nás striedanie rokov na kalendárnom piedestáli využíva na bilancovanie minulých dní, plánovanie budúcich. Novoročné predsavzatia sa v našich návykoch usalašili ako perpetuum mobile, ktoré predstavuje hnací motor na schvaľovanie rozhodnutí vplývajúcich na vypracovanie akejsi stratégie na zlepšenie vlastného „ja“. V období, v ktorom čas plynie rýchlejšie ako kedysi, v ktorom virtuálny život je takmer v prevahe nad reálnym a skutočné ľudské hodnoty skrýva more nemravných prejavov a skutkov jednotlivcov, ktorí chtiac-nechtiac majú silný vplyv na formovanie budúcich generácií, pracovať na sebe vyzerá ako nemožná misia. Mnohí jednotlivci dokazujú, že ide o veľký omyl. Len sa treba poobzerať vôkol seba, určite vynikne aspoň jedna osoba, ktorá v konzumnej dobe zozbierala sily a namiesto plastickej tváre celému svetu ukazuje svoju bohatú duchovnú tvár. Na naše životy veľký vplyv, samozrejme, má aj politika. Preto vedľa neustálej práce na modelovaní mravného človiečika vo vlastnej duši, človek, žijúci tu a teraz, by mal mať aspoň štipku poznatkov o základných pochodoch na politickom poli. Tie totiž vytvárajú prostredie spoločenské, ekono-

mické, ekologické, kultúrne a i., v ktorom obyčajný homo sapiens žije a tvorí. Človek súčasnosti musí byť aj homo politicus, čiže politické zviera, ako ho pomenoval grécky filozof Platón, ktorý mal utopistické vízie spravodlivého štátu. Ale dejiny a súčasnosť nás učia, že spravodlivý štát neexistuje. Preto je dôležité, aby každý človek vlastnil aspoň základné politické vedomosti a aby sa informoval o politickom dianí vôkol seba. Pretože človek je ten, ktorý volí – štát. Preto na začiatku nového roku, v ktorom na nás čakajú najmenej jedny (politické) voľby, a to prezidentské, uvažujme nad potrebou po angažovaní sa – aktívne či pasívne – v oboch spomínaných sférach. Veď obe sú dôležité pre naše životy. Nástup nového roka možno vnímať aj ako novú horiacu sviecu, ktorej plamienok predstavuje znak nádeje, symbol cesty k rajskej budúcnosti. Nezabúdajme, že cesta je dôležitejšia od cieľa. Preto sa netreba báť dohorenia sviece. Tá vždy dohorí. Ale vždy je poruke aj nová (hoci neviditeľná), ktorú zažneme len čo vyprchá dym po predchádzajúcej. A viete čo? Život pokračuje aj vtedy, ak siahneme po sviečke inej farby, vône, 3D. Nech teda žijú nové začiatky a nové plamienky! Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  1 /4732/ 1. 1. 2017

Týždeň 

InPress

Ochranca vs Diplomislav Jasmina Pániková

oniec roka je vždy ideálnym obdobím na hodnotenie toho, čo sa v našej spoločnosti udialo, ako sme riešili podaktoré problémy, alebo prečo sme ich neriešili. Počas roka sme na politickej scéne mali všeličo, na celoštátnej, ako aj našej slovenskej. Určité roztržky, hádky a kritiky, ktoré zintenzívňovali podaktorí, ktorí sa zjavili ako fénixy, boli v menšej či väčšej miere prítomné od januára do konca decembra. Avšak tentoraz nebudeme hodnotiť politické škriepky a opakovať už spomínané. Pozastavme sa radšej pri novších dianiach. Na(ne) šťastie, je ich dosť. Samozrejme, v pretekoch víťazia prezidentské voľby a kandidáti. V tomto týždni ombudsman Saša Janković potvrdil, že bude kandidátom (občanov) na prezidentských voľbách. Táto správa rozdelila politické strany. Jedny privítali Jankovića ako kandidáta, druhé zase hovoria, že sa ombudsman nemôže zaoberať politikou. Rovnako sa zmienil aj aktuálny prezident krajiny. Povedal, že Janković nemá skúsenosť v politike, a tak skromne, skromnučko poznamenal, že Srbsko potrebuje takého prezidenta, akým je on. Vraj nepozná iného, ktorý by bol lepším prezidentom. My teda potrebujeme prezidenta, o ktorom nevieme, kde a kedy získal diplom (podľa všetkého nevie ani on sám), ktorý rozpráva o „žltých ľuďoch, ktorí pijú vodu z Moravy“ za prítomnosti čínskeho premiéra, a o znalosti anglického jazyka nebudeme ani hovoriť, aj keď je na tom možno lepšie ako aktuálny minister zahraničných vecí. Možno náš prezident nechce opustiť svoje kreslo nie preto, lebo iba on môže viesť krajinu k víťazstvu, ale preto, lebo je to kreslo veľmi pohodlné. A zo strany druhej, možno sme natoľko dobrí, že sme si inakšieho ani nezaslúžili.

www.hl.rs

168 HODÍN

Záver a smer Oto Filip

ni tí najväčší pesimisti netušili, že uplynulý mesiac sviatkov – december prinesie toľko bolesti a teroru. Rovno v Deň ľudských práv 10. decembra štyridsiatich štyroch ľudí zabila a najmenej 155 osôb zranila explózia nálože pri štadióne Futbalového klubu Besiktas Istanbul. K útoku sa prihlásila militantná skupina Sokoly oslobodenia Kurdistanu. V ďalší deň dvadsaťpäť ľudí zahynulo a takmer 50 utrpelo zranenia pri bombovom útoku v koptskom Chráme svätých Petra a Pavla v Káhire. Páchateľ útoku bol napojený na sinajskú vetvu Islamského štátu. Najmenej štyridsaťdeväť vojakov prišlo 18. decembra o život pri samovražednom atentáte v juhojemenskom Adene. Devätnásteho decembra pod kolesami čierneho kamiónu v Berlíne zahynulo dvanásť ľudí. K útoku sa prihlásilo teroristické hnutie Islamský štát. O štyri dni neskoršie v Taliansku zastrelili Tunisana Anisa Amriho, podozrivého z útoku v Berlíne. Sústrasť a podporu Nemcom po tragédii na Vianočných trhoch vyjadrili



početní svetoví štátnici, medzi nimi aj odchádzajúci prezident USA Barack Obama a ruský prezident Vladimir Putin. Počas toho krvavého pondelka došlo aj k ďalšej tragédii: vražde ruského veľvyslanca v Turecku Andreja Karlova. K zabitiu došlo na otvorení výstavy fotografií v Centre moderného umenia v Ankare, keď turecký policajt Mevlut Altintas trafil Karlova deviatimi strelami, aby potom bol sám zabitý. Po všetkých týchto tragických dianiach nečudo, že sú pri vrchole rebríčka medzinárodných hrozieb v roku 2017, podľa štúdie americkej neziskovej výskumnej organizácie Rada pre zahraničné vzťahy, aj možné teroristické útoky s množstvom obetí: či už v USA, alebo v niektorom spojeneckom štáte, spáchané domácimi alebo medzinárodnými teroristami. Spory na relácii Rusko – členské štáty NATO, kríza v Severnej Kórei spôsobená skúškami rakiet či vnútornou nestabilitou, eskalácia násilia v Afganistane, silnejšia konfrontácia medzi vládou a kurdskými skupinami v Turecku a susedných štátoch, vystupňovanie občianskej vojny v Sýrii v dôsledku zvýšenia

vonkajšej podpory pre bojujúce strany, správanie sa novej americkej administratívy, spory v súvislosti s Brexitom, pretrvávanie migračnej krízy... Ohnísk možného napätia je toľko, že ich svet ťažko unesie. Kde presne sme my v tom svetovom obraze, ťažko jednoznačne definovať. S pretrvávajúcim balastom menom Kosovo, s neurovnanými vzťahmi s niektorými susedmi, s eurointegráciou pohybujúcou sa v štýle dva kroky vpred, jeden vzad, alebo opačne, s lavírovaním medzi vyvinutou Európou a príslovečným spojencom Ruskom, od ktorého sa po takmer troch desaťročiach zásobujeme stíhačkami Mig 29, so závislosťou od centier svetovej moci, s ekonomickými výsledkami naznačujúcimi možnosť vymaniť sa z krízy, s parlamentnými voľbami za nami a možnými parlamentnými a istými prezidentskými pred nami, sme v každom prípade i ďalej na návetrí rôznych záujmov a možností. Treba sa vedieť v tom všetkom dobre zorientovať. Možno práve preto na prelome dvoch rokov ani tak nepotrebujeme ten povestný kalíštek nádejí, ako kalich konečne zrealizovaných sľubov. Od toho najčastejšie hlásaného zvaného lepší život po všetky iné, týkajúce sa existencie, zamestnanosti, zdravia, perspektív...

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

RADISLAV JOVANOV, PREDSEDA DRUŽSTEVNÉHO ZVÄZU VOJVODINY

Dva súčasné predpoklady Oto Filip

– Ako by ste celkovo zhodnotili doterajší vývin vojvodinského družstevníctva? – Známe je, že nedávno uplynulo stosedemdesiat rokov od vzniku prvého družstva v roku 1846 v Báčskom Petrovci. Je to dôležité jubileum, aj pre minulosť, aj pre súčasnosť či budúcnosť.

Informačno-politický týždenník

Družstevný úsek počas tohto časového obdobia mal veľké vzostupy a pády, no najpodstatnejšie je, že prežil napriek všetkému. Keď sa rozprávame o súčasnosti, jasné je, že družstvá majú existovať, v prvom rade preto, lebo sú základom spätosti poľnohospodárov. Ak sme všetky tie turbulentné chvíle, ktoré sú za nami, prežili, môžeme opodstatnene kvitovať: budúcnosť je

v združovaní, budúcnosť je v družstevnom úseku. Chcel by som vyzdvihnúť, že prijatím nového Zákona o družstvách štát svoju časť práce zrealizoval, no aj to, že pritom nesmieme zastať. Aby družstvá a družstevníctvo spĺňali funkcie, prečo vznikajú alebo sú, potrebujeme dva predpoklady. Prvým je, aby štát aj ďalej podporoval družstevníctvo, druhým zase ten, aby priami výrobcovia, zvlášť tí v menších prostrediach, dôverovali družstevníctvu. Totiž len spoločne sa dá ísť dopredu, len tak možno opodstatniť dôveru a napĺňať poslanie družstiev: aby bol hlavným servisom malých a stredných poľnohospodárov. • TÝŽDEŇ •

SO SLOVENSKÝM EUROPOSLANCOM EDUARDOM KUKANOM

Vojvodina je laboratóriom dobrých vzťahov medzi menšinami Vladimíra Dorčová -Valtnerová

nie s našimi partnermi zo srbského parlamentu o všetkých oblastiach, ktoré sa dotýkajú roapitoly 23 (reforma súdnickovaní o pristúpení do Európskej tva a základné práva) a 24 únie podľa jednotlivých oblastí (spravodlivosť, sloboda a a podľa jednotlivých kapitol. Na bezpečnosť) v procese euroinspoločných zasadnutiach hodtegrácie sú kľúčové na vybunotíme, akým spôsobom dovanie účinného právneho Srbsko vykonáva potrebné štátu. Zlaďovanie predpisov úkony na splnenie kritérií. a ich realizácia v uvedených Myslím si, že pre úspešné oblastiach predstavuje alfu zakončenie rokovaní je a omegu eurointegračného dôležité uzavrieť všetky procesu, v ktorom sa jedna kapitoly, takže nevidím krajina postaví na zdravé nejaké obrovské priority. nohy vo všetkých oblastiach. Kapitola 23, o ktorej sa už Slovenský politik Eduard Kurokuje, je naozaj ťažká a kan, poslanec Európskeho komplexná a úlohou tohparlamentu od roku 2009, to výboru hlavne je, aby ktorý má veľkú politickú skúsme poskytli informácie, senosť v domácej a zahrakonzultácie, rady srbským ničnej politike, na sklonku partnerom, čo sa od nich roka 2016 v rozhovore pre očakáva, ako sú ich zákoHlas ľudu hovoril o euroinnodarné iniciatívy v Európtegrácii Srbska, s osobitným skom parlamente vnímané dôrazom na kapitoly 23 a 24. a pod. My sa snažíme poKapitoly 23 a 24, ktoré radiť a pomôcť, aby srbskí sa v prístupovom rokovakolegovia v prístupových ní so Srbskom otvorili ešte rokovaniach boli úspešní. v lete, sú prinajmenej naj- Eduard Kukan počas oficiálnej návštevy Aby krajinu posúvali stále delikátnejšie a predstavu- Národného zhromaždenia Srbska viac dopredu k Európskej jú „boľavý bod“ všetkých v roku 2012 únii. Náš výbor si praje, aby transformačných krajín, sa Srbsko čo najskôr stalo vrátane Srbska. Ako hodno- Európskom parlamente vidíme, členom EÚ, ale k tomu treba pritíte doterajší pokrok Srbska že v oblasti vlády práva a boja praviť všetko tak, aby sa krajina v tejto oblasti? proti korupcii nemožno prijímať nakoniec stala bezproblémovým – Kapitoly 23 a 24 sú skutočne opatrenia, ktoré naznačujú, že členom Európskej únie. najzložitejšie pre krajiny, ktoré sú chcú riešiť tieto otázky. Tam Ako člen tohto telesa sa v procese prístupových rokova- treba prijímať opatrenia, ktoré prednedávnom pripojil aj ní. Aj z tohto dôvodu Európska ich naozaj vyriešia. Srbsko teda Andor Deli z Vojvodiny, ktokomisia metodologicky zmenila začalo dobre v rokovacom pro- rý bol predtým pokrajinský rokovanie o týchto kapitolách cese, ale musí počítať s tým, že tajomník pre vzdelávanie a tak, že sa o nich začína rokovať Európska komisia bude prísne národnostné menšiny. Akú na začiatku, aby bolo dosť času dohliadať a veľmi prísne hodno- máte s ním spoluprácu? Akým na to, aby sa mohli dokončiť. V tiť, či všetky tieto veci boli naozaj spôsobom môžu menšinové minulosti sa totiž stalo, keď sa vyriešené. Srbsko musí prejaviť spoločenstvá v Srbsku prispieť o týchto kapitolách rokovalo na systémové snahy v tomto proce- k EÚ integrácii? konci, bolo potrebné veľmi veľa se, aby otázky riešilo komplexne – Moja spolupráca s Andorom času na to, aby sa uskutočnili a dôkladne. Delim je veľmi dobrá a konvšetky reformy, a preto sa aj ten Ste predsedajúcim parla- krétna. Deli je posilou pre túto čas na dokončenie rokovaní pre- mentného výboru delegácie delegáciu, pretože veľmi dobre dlžoval, a to nebolo dobre. Pokiaľ pre stabilizáciu a pridruženie pozná situáciu na základe svojho ide o Srbsko, je veľmi dobre, že EÚ. Ktoré sú najdôležitejšie predchádzajúceho pôsobenia vo tieto kapitoly boli otvorené. body práce tohto výboru? Vojvodine. Je to mladý politik, Srbsko sa snaží urobiť pokrok, – Agendou výboru je rokova- realisticky premýšľajúci, takže sa

• TÝŽDEŇ •

zavádzať niektoré reformy, takže určite bude snaha o realizáciu niektorých reforiem hodnotená pozitívne. Ale je jasné, že je tu veľmi mnoho otázok a vecí, ktoré bude treba radikálne alebo zásadne vyriešiť, pretože aj my v

s ním spolupracuje veľmi dobre. Pokiaľ ide o možnosť národnostných menšín, konkrétne slovenskej, prispieť k európskej integrácii, môžem povedať, že ich úloha je dôležitá a významná. Ak sa ukáže, že je ich postavenie v spoločnosti dobré, že prispievajú k rozmanitosti kultúrnej, politickej a inej v krajine, v ktorej žijú, to sa vždy dá využiť ako dobrý príklad, že táto otázka je vyriešená. Totiž otázka národnostných menšín v mnohých krajinách, aj v členských krajinách EÚ, býva neraz problematická. Pokiaľ národnostné menšiny v Srbsku problém nemajú, ony sú určite veľkým prínosom a plusom pre vládu, ktorá môže argumentovať, že takú citlivú otázku, akou je otázka národnostných menšín, vyriešila a že tie sú spokojné a pracujú v prospech svojej súčasnej vlasti. Aký je váš názor na častú konštatáciu, že Srbsko v oblasti menšinových práv je príkladom dobrej praxe? – Pokiaľ ide o menšinové práva, naozaj je Srbsko často uvádzané ako príklad dobrého spolunažívania národnostných menšín vo Vojvodine. Vojvodina je laboratóriom dobrých vzťahov medzi národnostnými menšinami, ktoré tu žijú v zhode a bez problémov. Myslím si, že o tom treba hovoriť nahlas. Aj v Európskom parlamente sa snažíme o to, aby táto otázka bola patrične a dostatočne propagovaná. Ale keď ide o ľudské práva, Srbsko ešte nemôžeme dávať za príklad iným krajinám. To je spojené s práve prebiehajúcimi prístupovými rokovaniami o členstve. Sú tam ešte mnohé veci, ktoré treba zmeniť, vylepšiť, zreformovať tak, aby to bolo v súlade s európskymi kritériami, ale myslím si, že aj v tejto oblasti je Srbsko na dobrej ceste.

1 /4732/ 1. 1. 2017

Foto: O. Filip

Týždeň PRIVATIZÁCIA MÉDIÍ: POTREBA ALEBO RÚTENIE DO ZÁHUBY? (1)

Veľmi to nevyšlo Oto Filip

noho rokov a úsilí, veľa silných slov a málo konkrétnych výsledkov. Do takýchto a podobných hodnotení by sa v zásade mohlo skoncentrovať všetko, čo sa v uplynulých rokoch dialo v súvislosti s mediálnymi zákonmi a reformami. Tak ako sa stalo už veľakrát v histórii, zdá sa, že aj táto revolúcia zjedla svoje deti. Ak v zásade boli stanovené tri hlavné ciele: odstránenie vplyvu štátu na médiá, upravenie pomerov a zredukovanie až neúnosne nereálneho počtu prostriedkov hromadného informovania na mieru reálnych možností, ako aj prechod zo zaužívaných na projekčný spôsob financovania, tak po vyše roku od ukončenia privatizácie mnohých lokálnych médií je jasné, že sme kdesi len na začiatku, inde zase na pol cesty. Inými slovami povedané, mediálne reformy sa riadne zakliesnili pri uplatnení zákonov schválených v roku 2014. Privatizácia, ktorá deň čo deň ukazuje svoje odvrátené

stránky, konkurzné financovanie, kde ešte stále, zvlášť pri voľbe členov súbehových komisií, často platí zásada bližšia košeľa ako kabát, problém s financovaním médií,

zákonov, pri schválení ktorých sa podčiarkovalo, že sú v duchu štandardov Európskej únie. Mnohé pomery a okolnosti naznačila najmä Osobitná správa o informovaní v rečiach národnostných menšín po privatizácii médií, prezentovaná ochrancom občanov Sašom Jankovićom v belehradskom mediálnom stredisku pri príležitosti Dňa ľudských práv. Ombudsman vtedy

Z prezentácie tematickej správy v Belehrade

mediálnymi slobodami a postavením novinárov, neprehľadnosť a neprístupnosť faktov o vlastníckej štruktúre médií – všetko to svedčí o až priepastnom rozdiele medzi zákonodarným rámcom a normami a uplatnením troch nových

kvitoval, že posledné udalosti istým spôsobom ohrozili existenciu informovania v rečiach národnostných menšín. Je to logickým následkom toho, že sa reformné zákony najviac vzťahujú na lokálne médiá, ktoré sa hlavne zaoberali informovaním

príslušníkov národnostných menšín. Kam to všetko speje, badať aj z údaja REM, že len trinásť privatizovaných médií plánovalo aj programové obsahy v rečiach národnostných menšín, že na rozdiel od RTV, ktorá plnila svoje záväzky vzťahujúce sa na informovanie príslušníkov menšín, takže program vysiela vo viacerých rečiach, RTS vysiela len programové celky v rómčine. Aby všetko bolo ešte horšie než je, lokálne samosprávy neraz bez objektívnych príčin zmenšujú prostriedky na súbehy v oblasti informovania, nie je stanovené alebo definované, čo vlastne znamená a predpokladá udržateľnosť médií, neprehliadnuteľný je nesúlad pri uplatnení niektorých zákonov, v niektorých prípadoch vysielanie programov sa riadne skomplikovalo pre potrebu mať bankové záruky a platiť úhrady za to… Saša Janković vychádza z tézy, že sú informovaní príslušníci národnostných menšín integrovaní do spoločnosti. Podotýka taktiež potrebu, aby príslušníci väčšiny boli informovaní o tom, čo príslušníci menšín robia, čo si prajú, ako sa cítia. Totiž len ten druh rovnováhy prispieva k lepším vzťahom medzi občanmi. (V budúcom čísle: Kontext a odporúčania)

SVET V ROKU 2016 (4)

Pohľady upriamené na USA O. Filip

ok 2016 bol teda, ako aj mnohé predošlé, neveľmi vydarený. Americko-ruské vzťahy sa výrazne zhoršili, je tu i napätie vo vzťahoch EÚ s Ruskom a Čínou, taktiež chaotická situácia v únii súvisiaca s Brexitom a eurozónou... Na sklonku vlaňajšieho septembra sa zase dosť hovorilo o pokračujúcej migračnej kríze: predseda Európskej rady Donald Tusk skonštatoval, že balkánska trasa musí raz a navždy zostať uzavretá, kým nemecká kancelárka Angela Merkelová vyzdvihla, že migračnú krízu nevyriešilo uzavretie balkánskej trasy, ale dohoda EÚ s Tureckom. Po viacerých kolách hlasovaní, v ktorých sa vysoko umiestnili aj náš Vuk Jeremić a slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, v októbri sa stalo

www.hl.rs

jasné, že generálnym tajomníkom OSN nebude nik z nich dvoch, ale bývalý portugalský premiér António Guterres. Zvolilo ho Valné zhromaždenie Spojených národov 13. októbra. Dve najsmutnejšie októbrové správy: hurikán Matthew si na Haiti vyžiadal najmenej 1 000 obetí a ôsmeho októbra letecký útok zabil vyše 140 účastníkov pohrebu v jemenskej metropole Saná. Samozrejme, celé mesiace pozornosť sveta a USA pútali najmä americké prezidentské voľby, na ktorých vyhral kandidát republikánov Donald Trump. V USA to spôsobilo mnohé protesty, vo svete veľmi rôznorodé reakcie. Podľa jedných ide o historické víťazstvo, podľa druhých o šok, podľa tretích o čierny deň. Po neveľmi peknej kampani, bohatej na podpásové údery, zdá sa, že voliči skôr dávali

Informačno-politický týždenník

hlas proti niekomu, než za niečo. A Trumpa zrejme volili bieli muži, ale aj ženy, obyvatelia vidieckych a robotníckych oblastí, ktorí sa cítili byť prehliadaní tradičnými politickými stranami a elitou. Onedlho, po inaugurácii, nasledujú náročné americké testy tak na svetovej, ako i na vnútropolitickej scéne. Tak koniec novembra, ako aj koniec decembra poznačili dve veľké letecké katastrofy. Lietadlo bolívijských aerolínií La Mia 28. novembra s brazílskym futbalovým tímom na palube sa zrútilo neďaleko kolumbijského mesta Medelín, pričom zahynulo 71 zo 77 ľudí na palube. V nedeľu 25. decembra sa ruské vojenské lietadlo TU-154, smerujúce z Moskvy do ruskej leteckej základne Humajmím v sýrskej provincii Lázikíja, zrútilo do Čierneho mora, krátko po medzipristátí v Soči. Za havá-

riou ruského lietadla s 92 ľuďmi na palube, medzi ktorými bola aj časť členov slávneho Alexandrovho armádneho súboru piesní a tancov, ktorú nikto neprežil, bola – podľa ruského ministra dopravy Maxima Sokolova – pravdepodobne chyba pilota alebo technická porucha. V pondelok v Rusku vyhlásili štátny sviatok k ucteniu pamiatok obetí. Mnohé vlaňajšie otrasy a drámy, nepokojné situácie, tradičné či regionálne krízy s nedozernými následkami povzbudzujú obavy, že by sa budúce roky, vrátane toho, ktorý práve začíname, mohli stať najnebezpečnejšími v novodobej histórii. Hlavne pre stupňujúce sa ohrozenie viacerých hnacích mechanizmov, ktoré doteraz ako-tak zabezpečovali vyššiu stabilitu. Čo však nastane, ak aj táto opora zmizne? • TÝŽDEŇ •

Z OKRÚHLEHO STOLA VENOVANÉHO REALIZÁCII AKČNÉHO PLÁNU PRE MENŠINY

Očividná nespokojnosť predstaviteľov menšín Jasmina Pániková

ýsledky realizácie Akčného plánu na uskutočňovanie práv národnostných menšín prezentovali ešte koncom novembra, no debaty o 1. správe ešte stále trvajú. Posledná taká sa uskutočnila v stredu 21. decembra v Belehrade. Organizovalo ju Centrum pre výskum migrácií. Na okrúhlom stole boli prítomní aj predstavitelia Kancelárie pre ľudské a menšinové práva a podaktorí predsedovia národnostných rád národnostných menšín. Ako na úvod povedala riaditeľka tohto centra Biljana Jovićová, je vhodná chvíľa zvážiť, v akej miere sú realizované aktivity predvídané Akčným plánom. Prezentovala realizované či nerealizované aktivity zahrnuté v správe o realizácii Akčného plánu, o ktorej Vlado Radulović

z Kancelárie pre ľudské a menšinové práva povedal, že je vypracovaná na základe správ nositeľov opatrení. Avšak poznamenal, že od 15 nositeľov opatrení, medzi ktorými je aj Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, nedostali žiadny údaj. „Apelujem na inštitúcie zapojené do Akčného plánu, že ide o dôležitý dokument, ktorý má odzrkadliť realizované aktivity, ktoré sa týkajú všetkých menšín, a z toho dôvodu by sa všetci mali zapojiť do procesu a prispieť ku kvalite správy,“ povedal Radulović. S OBSAHOM SPRÁVY NESÚHLASIA VŠETCI V mene Koordinácie národnostných rád národnostných menšín, ako aj v mene Národnostnej rady bosniackej národnostnej menšiny, Sulejman Ugljanin zdôraznil, že všet-

ky menšiny prijali zapojiť sa do práce pracovnej skupiny, ktorú formovala vláda Republiky Srbsko. „Uzavreli sme, že pracovná skupina nikomu z predstaviteľov národnostných menšín nedoručila žiadnu zápisnicu z ani jedného zasadnutia. Bosniacka národnostná menšina počas vypracovania Akčného plánu zaslala 498 návrhov, avšak nedostali sme žiadnu odpoveď, prečo ani jeden náš návrh nezaradili do plánu,“ poznamenal Ugljanin. Ako povedal, bez ohľadu na všeobecnú nespokojnosť, menšiny chceli participovať v práci, avšak nebolo im dovolené zúčastniť sa ani v analýze a príprave správy Akčného plánu. „So súhlasom všetkých členov Koordinácie národnostných rád sme sa dohodli o formovaní odborných pracovných skupín, s čím sme v októbri a v novembri oboznámili aj premiéra a rezortnú ministerku,

ale od nich sme nedostali žiadnu odpoveď.“ Ugljanin sa kriticky zmienil aj o školení pre sledovanie realizácie Akčného plánu, ktoré bolo usporiadané 15. decembra, a už o deň neskoršie tie isté osoby mali debatovať o danej problematike. Podľa jeho mienky osoby, ktoré sa začali iba školiť, nemohli byť dostatočne pripravené na diskusiu. V diskusii takisto odznelo, že menšiny majú jedny práva na papieri a celkom iné v praxi. Ocenili, že fókus musí byť na politike, ktorá určuje úroveň uskutočňovania práv, ako aj úroveň realizácie zákonov v praxi, ktorá je, podľa nich, veľmi nízka. „Najväčším neúspechom Akčného plánu bude, ak o niekoľko rokov vymizne určitá národnostná menšina. Bude to znakom, že sme niečo nerobili dobre, a už sme na tej ceste, aby sme imigráciou, asimiláciou či niektorým tretím činiteľom prišli o niektorú menšinu,“ povedal Jože Sivaček, predseda Národnostnej rady českej národnostnej menšiny. Účastníci okrúhleho stola sa okrem iného uzhodli, že je nevyhnutné zlepšiť komunikáciu medzi nositeľmi aktivít, a to s cieľom prekonať problémy, ktoré skutočne existujú.

diaľkovým učením. Na schôdzi VPV odznela aj informácia, že sa začal uvádzať fakultatívny predmet. Predstavitelia VPV zároveň informovali, že sa po prvýkrát uvádzajú dodatky učebných osnov pre predmety hudobná kultúra, výtvarná kultúra a dejepis, resp. pre svet okolo nás a príroda a spoločnosť. V rámci aktuálnych tém odznela aj informácia, že na Gymnáziu ako aj v minulom roku a vynáša Jána Kollára v Petrovci plánujú 5 300 000 dinárov. Ohľadom otvoriť nové odbory. Okrem inéplánovaných aktivít, ktorých ho aj preto, aby sa žiaci mohli po je väčší počet, treba urobiť ukončení strednej školy hneď redukcie, aby financie postačili. zamestnať. Riaditeľka GJK Anna Bude treba prihliadať aj na rovMedveďová povedala, že GJK naké rodové zastúpenie. Napr. podala žiadosť o verifikáciu troch keď sa koná nejaký tábor, aby nových smerov, čiže uvedenie inbol rovnaký počet chlapcov formatického smeru, ako aj smeru a dievčat. Výnimkou sú súbehy, kde treba rodové zastúpenie Prísť k tým najprijateľnejším záverom finančný technik a kuchársky technik. Vyučovanie v trvaní štyroch uplatniť podľa ich výsledkov. V novom roku sa po prvýkrát budú voľba riaditeľa bola podľa súhlasu rokov by prebiehalo v slovenčine vypisovať verejné súbehy, na ktoré ostatných pracujúcich a že zamest- a v srbčine. Výbor pre vzdelávanie sa školy budú prihlasovať prostred- nanec, ktorý sa prihlasuje pracovať, dal zelenú tomuto návrhu. Zasadnutie prebiehalo vo vzáníctvom projektov so žiadosťou musí vedieť slovenský jazyk, aby sa o nákup didaktických materiálov zachovali ako menšinová skupina. jomnej dobrej komunikácii a všetBol tiež návrh, aby i tajomník mal ci členovia výboru rokovali v tom a iných potrieb. Ohľadom analýzy Zákona o zákla- znalosť slovenského jazyka. Keď smere, aby prišli k najprijateľnejším doch systému vzdelávania a výchovy ide o aktuálny stav slovenčiny v záverom a aby v našich školách boli sa pripomenulo, že je vypracovaný školách, navrhlo sa, aby sa tam, kde spokojní nielen zamestnanci, ale aj návrh pripomienok zo všetkých škôl, sú malé skupiny žiakov vyučujúcich žiaci a rodičia. Ich cieľom je i to, aby v ktorých sa navrhuje, aby sa vyko- sa slovenčinu, situácia riešila v pro- vzdelávanie nestagnovalo, ale sa nala zmena statusu predmetu, aby spech bilingválnych skupín alebo neustále zdokonaľovalo.

ZO ZASADNUTIA VÝBORU PRE VZDELÁVANIE NRSNM

Aby sa vzdelávanie neustále zdokonaľovalo Anna Čásarová

stredu 21. decembra v miestnostiach Základnej školy 15. októbra v Pivnici sa uskutočnilo desiate zasadnutie Výboru pre vzdelávanie NRSNM, na ktorom prerokovali niektoré aktuálne otázky z oblasti vzdelávania, ktoré sa bytostne dotýkajú aj našej národnosti. Členom výboru po prvýkrát bola prezentovaná programová schéma a finančný plán NRSNM z oblasti vzdelávania na rok 2017, ohľadom čoho bol usporiadaný aj osobitný seminár. Koordinátorka VPV Svetlana Zorňanová pripomenula, že všetky národnostné rady musia vypracovať programové schémy a v súlade s nimi aj samotný rozpočet. Pritom vytýčila základné ciele v oblasti vzdelávania, ktoré o. i. vyplývajú z vypracovanej stratégie vzdelávania. Keď ide o rozpočet, ten je rovnaký • TÝŽDEŇ •

1 /4732/ 1. 1. 2017

Na pulze dní Nie je žiaduce ovzdušie netolerancie a proskripcie S ADVOKÁTOM DR. SLOBODANOM BELJANSKIM

Juraj Bartoš

aradoxy sú už dávno vizitkou krajiny, v ktorej žijeme; akokoľvek sa volá. Jedným z nich bola aj správa, ktorá rozvírila nie práve najbystrejšiu hladinu domáceho súdnictva koncom roka 2016. Právnická fakulta v Novom Sade z procedurálnych príčin pozbavila hodnosti doktora Slobodana Beljanského, jedného z popredných advokátov Vojvodiny a Srbska. Dr. Sobodan Beljanski žije a pôsobí v Novom Sade. Bol predsedom Advokátskej komory Vojvodiny (tri mandáty) a dekanom jej akadémie. Známy je aj ako prvý predseda Rady pre boj proti korupcii, predseda Republikového výboru pre riešenie o zrážke záujmov, tiež ako člen výboru Agentúry pre boj proti korupcii. Bol i jedným zo zakladateľov Nezávislého spolku novinárov Vojvodiny a teraz je predsedom Justičného centra pre prieskumy (Centar za pravosudna istraživanja). Je autorom piatich kníh a viac než 100 článkov, esejí a štúdií, ako i spoluautorom niekoľko publikácií, vrátane veľkého Komentára Zbierky zákonov v trestnom konaní (9 vydaní). Na niekoľkých fakultách vyučoval právnu etiku. Slobodana Beljanského poznáme aj ako jedného zo zakladateľov a predsedu mimovládnej organizácie Forum Iuris, ktorá usporiadala celý rad debát s cieľom poukázať na zhubnosť režimu Slobodana Miloševića a pripravila aj predbežný návrh ústavy Srbska. Hovorí sa, že kto neverí v spravodlivosť, ľahšie znesie jej následky. Súhlasíte s tézou, že v „zápase“ o spravodlivosť nie

www.hl.rs

vždy víťazí pravda, lež lepší advokát? „Súd nezisťuje skutkový stav so slobodnou a optimálnou kapacitou výskumu a poznávania, lež v rámci dispozície zúčastnených strán, predostretých dôkazov, pravidiel procesu a schopnosti a nezaujatosti sudcov. Preto sa pre

na to, aby uskutočnili svoju vôľu. O druhu každej spoločnosti hovorí práve ten vzťah. Čo má prevahu: moc práva alebo ,právo’ politickej moci? O Srbsku je ťažké hovoriť ako o občianskej spoločnosti. V podstate my sme zanedbaná spoločnosť. Hoci sa naša Ústava zakladá na téze národnej suverenity, treba si pripomenúť chápanie Davida Helda, že je totiž prijateľná iba tá zásada suverenity, ktorá je skeptická aj voči štátu, aj voči národu, a to je zásada autonómie!“ Niektoré súdne konania u nás trvajú až niekoľko rokov, podaktoré sa ani nezačnú (povedzme následne premlčania), a iné sa riešia takrečeno súrnym spôsobom. Vo veci súkromnej žaloby za klebetu, ktorú minister polície Nebojša Stefanović vzniesol proti týždenníku NIN, hlavnému redaktorovi a autorke textu, v ktorom ho označili ako „hlavného fantóma zo Savamaly“, rozsudok mal byť známy už do konca roku 2016. Ako by radový občan mal pochopiť túto

pod rúškom noci (parafrázujem premiéra Aleksandra Vučića), nebola podaná žaloba z úradnej povinnosti, lebo páchatelia údajne nie sú známi? „Z čisto právneho uhla je ťažké použiť gradáciu ohľadne dôležitosti porušenia rôznych zákonov. Zo širšieho spoločensko-právneho uhla sú možné priority a teda aj záver, že je urgentnejšie, ak nie aj dôležitejšie, zachovať základné predpoklady právneho štátu, akými sú zákonnosť a rovnosť, než chrániť súkromný záujem o satisfakciu za porušenie dôstojnosti. Ako príklad uvádzam údaj z vlastnej praxe: na základe Zákona o verejnom informovaní žaloba bola podaná 9. 8. 2016 a prípravné pojednávanie je určené až na 2. 2. 2017.“

POLITICKÝ PRAGMATIZMUS – NIE! Niekdajší mufti, teraz poslanec a predseda Výboru pre vzdelávaskutočnosti, ktoré súd zistí, hovorí, nie, vedu a technologický rozvoj že tvoria iba súdnu alebo relatívnu v Zhromaždení Srbska Muamer pravdu. Pojem ,spravodlivosť’ patrí Zukorlić prednedávnom vyhlásil, k právnym hodnotám a v istom že nedovolí zbúrať nelegálnu zmysle má metafyzickú dimenziu. budovu súkromnej univerzity Pod ním predsa chápeme ideál, ku v Novom Pazare, odkazujúc srbktorému sa snažíme dopracovať, skej vláde, aby nebola sprostá a akokoľvek je nedosiahnuteľný. neposielala žandarmériu, aby V skutočnosti často nevíťazí ani neboli rozbité hlavy. Ako ste pospravodlivosť, ani lepší chopili vyhlášku premiéra advokát, ale zlý úsudok (na tlačovke), že sa búrať a chybný rozsudok.“ nebude, t. j. ozrejmenie, Ak na jednej strane V skutočnosti často nevíťazí ani že by to bolo nebezpečné, máme na ume Aristos protiotázkou novinárom, telovu myšlienku, podľa spravodlivosť, ani lepší advokát, respektíve verejnosti(?) – či ktorej je spravodlivosť ale zlý úsudok a chybný rozsudok. si prajú vojnu medzi pravýznamná súčasť obvoslávnymi a moslimami? čianskeho života a na „Uplatnenie zákonov nedruhej strane tunajšie platné naliehavosť? smie byť limitované politickým zákonné normy, čo poviete: v „V tomto prípade súrnosť padá pragmatizmom. Istý nemecký akej miere je súčasné Srbsko do očí len preto, že celkove je jej sociológ si správne povšimol, že občianskou spoločnosťou? pomenej alebo jej niet. Inak by stá- sudca, od ktorého by sa žiadalo „Aj tu nám k odpovedi pomôže la za pochválenie. Obyčajný občan dosiahnutie určitých cieľov v spoAristotelov úsudok, podľa ktorého to môže pochopiť ako privilégium.“ ločenskej skutočnosti, by nemohol je ťažká cesta k pravde o rovnosti Je naskutku dôležitejšie to, že pôsobiť nezaujato alebo aspoň a spravodlivosti, ale je ešte ťažšie NIN porušil zákon (ak ho poru- zanechať dojem o nezaujatosti. presvedčiť, že tou cestou vôbec šil) alebo fakt, že proti dákym Rovnaké pravidlo možno uplatniť potrebujú ísť tí, ktorí majú moc tam „hlupákom“, ktorí búrali aj na správne konanie. Osobitne

Informačno-politický týždenník

• NA PULZE DNÍ •

opodstatnené dôvody môžu zapríčiniť dočasné odročenie výkonu opatrenia, avšak nie aj odstúpenie od uplatnenia zákona.“ Je teda súdnictvo v Srbsku nezávislé, alebo je (trebárs čiastočne) závislé (a od koho)? „Súdnictvo je generický pojem, ktorý obyčajne zahrňuje aj súd, aj prokuratúru. Prokuratúra je samostatná, ale nie aj nezávislá, keďže prokurátori bývajú zvolení na návrh vlády a v práci prokurátora platí zásada hierarchie, so záväznými pokynmi a systémom devolúcie. Nezávislosť súdu je ústavná kategória. Nezávislosť súdu u nás však nie je zabezpečená v prijateľnej miere ani na normatívnom pláne, ani na praktickom. Narušuje ju viac faktorov: účasť predstaviteľov výkonnej a zákonodarnej moci vo Vysokej rade súdnictva, odstúpenie od zásad stálosti súdnej funkcie pri prvej voľbe za sudcu, nedostatočne objektívne a všeobsiahle kritériá vyhodnocovania práce sudcov, možnosť dočasného vysielania sudcov na prácu do orgánov zákonodarnej a výkonnej moci. Centrum pre súdne prieskumy (CEPRIS) práve dokončilo projekt, v ktorom analyzuje nedopatrenia terajších ústavných ustanovení o súdoch a Vysokej rade súdnictva a odporúča riešenia, ktoré by poskytli väčšie garancie pre nezávislosť súdu. Na istotu sudcov, ako i na nezávislosť súdu vcelku, dozaista negatívne vplýva aj spoločenská klíma. Znaky autoritárnosti v žiadnom prípade nie sú vhodné pre prostredie.“ V denníku Danas advokát Vladimir Gajić z Belehradu povedal: „Už 30 rokov trvá rozprava o reforme súdnictva (...) a nepohli sme sa z miesta o jediný krok.“ Ako vy posudzujete poslednú reformu súdnictva? „Reforma nebola úspešná. Cieľ bol želateľný, ale zlyhal spôsob, akým sa k nemu pokúsilo dostať.“ Vedúci Delegácie EÚ v Srbsku Michael Davenport na výročnej porade sudcov v októbri 2016 • NA PULZE DNÍ •

predstavil projekt Zveľadenie tickej mienky od právnickej a teda túry v Belehrade pre trestné činy účinnosti súdnictva, ktorý na- aj nezávislosť tohto orgánu.“ organizovaného kriminálu. Okrem kladá (aj) zníženie počtu stav práci osobitných oddelení želané rých predmetov. Ktoré sú hlavné POUČIŤ výsledky sa hlavne nedosiahli. Či príčiny enormného „udusenia“ SA ZO SKÚSENOSTÍ už preto, že niektoré opatrenia Čo očakávate od uplatnenia boli diskriminačné (tzv. zákon o súdov neriešenými predmetmi a aké sú výhľady na prekonanie nového Zákona o organizácii extra profite), alebo právne netohto problému? kompetencií štátnych orgánov opodstatnené (novela Trestného „Prednedávnom predseda Naj- v boji proti organizovanému zákona), alebo z toho dôvodu, že vyššieho kasačného súdu spo- kriminálu, korupcii a terorizmu? neboli rovnako uplatňované alebo menul počet približne 1 600 000 „V tomto zákone, ktorý by sa sa nestretli s ohlasom občanov. neriešených predmetov. Ministerka mal začať uplatňovať od 1. marca Pravdaže, neznamená, že z tejto spravodlivosti poznamenala, že roku 2018, je viac nových riešení. skúsenosti nie je možné vyvodiť by ten počet o mesiac nepoučenia a že nové riešenia skoršie bol menší. Problém nezabezpečia lepšie výsledje systémového rázu, nie ky. Každé úsilie o zveľadenie „Pretekanie“ informácií o vyšetre- boja proti organizovanéštatistického. Kľúč je v nedostatočnej uschopnenosti niach a neuctievanie predpokladu mu kriminálu a korupcii je sudcov a v ich nerovnomervítané.“ neviny sú dôvody na vážne ustanom zaťažení.“ Viackrát sme počuli Ako ministerka spra- rostenie. vyhlásenia najvyšších vodlivosti Nela Kuburoštátnych funkcionárov, vićová oznámila 24. decembra, Predovšetkým sa rozšíril okruh ktorými bola porušená prezumpdoteraz bolo splnených 71 % trestných činov, na ktoré sa zákon cia neviny. Je vari normálne vyaktivít z Akčného plánu pre Ka- vzťahuje. Tieto trestné činy sa delia nášanie podrobností o vyšetrení pitolu 23 prístupových rokovaní. na tie, ktoré sú v kompetencii pro- prv než sa úplne uzavrie? Najviac z oblasti základných kurátora pre organizovaný kriminál „Ide o rozličné javy, ktoré niekepráv a podotkla, že „najslabšie osobitného oddelenia Vyššieho a dy môžu navzájom súvisieť. PredApelačného súdu v poklad neviny je jedno z ľudských Belehrade na jednej práv, je podmienkou na spravodlistrane a na druhej vý súdny proces a zagarantovaný je strane trestné činy, Ústavou a zákonom. Nepovolené vo veci ktorých ko- alebo predčasné odhalenie infornajú osobitné odde- mácií, obzvlášť tých z predbežného lenia pre odstránenie vyšetrovacieho konania, je samo korupcie v Belehra- sebou na škodu zhromažďovania de, Kragujevci, Niši dôkazov, ale môže byť aj prostrieda v Novom Sade. kom na porušovanie predpokladu Pritom prokurátor neviny. Napríklad údaje o navrhopre organizovaný kri- vaní, určovaní a uskutočňovaní minál a spomenuté osobitných dôkazových úkonov osobitné oddelenia (tajný dozor nad komunikáciami, budú mať právo na špehovanie, snímanie a i.) sú vždy zakladanie služieb tajomstvom. Okrem toho orgán, finančnej forenziky, ktorý podniká dôkazný úkon, môže ktoré budú pomáhať nariadiť, aby sa určité údaje chránili sú výsledky v boji proti korup- pri analýze peňažných tokov a ako tajomstvo. Porušenie tajnosti cii“. Prekvapila vás konštatácia finančných transakcií, a tzv. úderné konania je trestný čin. skupiny pre podnikanie úkonov Nie je ojedinelý prípad, že sa u ohľadne korupcie? „Nie. Bol som členom prvého v súvise s odhaľovaním trestných nás, iba kvôli politickej prestíži a výboru Agentúry pre boj proti činov a trestným stíhaním, do kto- atraktívnej manifestácii účinnosti korupcii, takže viem, že sme veľmi rých zloženia bude možné vyme- štátnych orgánov nevkusne alebo rýchle zistili nedostatky zákona. novať zamestnaných v štátnych a neprípustne, hneď po odhalení Už počas roku 2011 sme začali iných orgánoch, s ich súhlasom. trestného činu, oznamujú údaje chystať pracovné verzie pre jeho Nejde o prvý pokus tohto dru- o tom, kto je páchateľ alebo či je zmeny a doplnky. Po celých pia- hu. Spomíname si na roky 2001 a nadostač dôkazov. V poslednej tich rokoch máme návrh nového 2002 a na Zákon o jednorazovej správe Európskej komisie o Srbsku zákona, ktorý nie je povzbudzujúci. dani z extra dôchodku, novelu za rok 2016 (z novembra 2016) sa Do kľúčového orgánu agentúry, a k Trestnému zákonu s deviatimi uvádza, že ,pretekanie’ informáním je jej výbor, aj naďalej budú novými ,antikorupčnými’ trestnými cií o vyšetreniach a neuctievanie volení členovia, ktorých navrhujú dielami, založenie tzv. antikorupč- predpokladu neviny sú dôvody prezident republiky a vláda. Hoci ných tímov a založenie osobitného na vážne ustarostenie. Aj sa dodánie vždy tomu musí byť tak, to oddelenia Obvodného súdu v va, že politické vplyvy na políciu, predsa zotázňuje oddelenie poli- Belehrade a Obvodnej prokura>>> 1 /4732/ 1. 1. 2017

Na pulze dní >>> sudcov a žalobcov ilustrujú časté komentáre politikov o vyšetreniach počas ich priebehu a o rozhodnutiach súdu.“ Naposledy sme boli svedkami zopár verejných debát na tému kultúrneho dialógu. Aký odkaz posielajú verejnosti poslanci formou „jarmočného“ správania sa v Zhromaždení Srbska? Aké sú dôvody a aké môžu byť následky výlevov primitivizmu v podobe nadávok a iných foriem verbálneho násilia, ktoré občas hrozí vyústením vo fyzické? „Také javy jednoznačne vytvárajú špatný obraz a slúžia ako zlý príklad. Parlament by mal byť vzorom na korektné správanie a argumentovanú politickú diskusiu. Osočovanie politických súperov k tomu neprispieva. Pre demokratický štát nie je želateľné vytváranie ovzdušia netolerancie a proskripcie, v ktorom rozdielne politické presvedčenia budú dôvodom na stigmatizáciu nerovnako zmýšľajúcich ako ,zlodejov’, ,zradcov’ alebo ,nepriateľov národa’.“ Čo o našej spoločnosti hovorí skutočnosť, že poriadnu časť aktuálnej koalície pri moci v Srbsku tvoria tí, ktorí nás pred štvrťstoročím viedli k „vojne, ktorá sa nekonala“ a doviedli nás na mizinu? Aká je zásluha predchádzajúcej koalície na čele s Demokratickou stranou o aktuálny stav, ktorý podľa istých mienok vedie k diktatúre jedného muža? „Pred niekoľkými rokmi v knihe Druga obala (Iné pobrežie) som napísal, že je v paradoxe lustrácie, zakotvenom v otázke, či sú ľudské práva pre porušovateľov ľudských práv, odpoveď kladná, ale nie aj bezpodmienečná: lustračné odstupy od určitých práv musia mať opodstatnenie, musia byť včasné, dočasné a majú ich nasledovať procesné garancie. U nás zrejme nebola využitá správna chvíľa na tento proces. Medzičasom sa moci chopili aj tí, na ktorých sa lustrácia mala vzťahovať, takže celá vec stroskotala. Pravdaže, zodpovednosť za to znáša aj Demokratická strana.“ ÚSTAVU MENIŤ OD ZÁKLADOV Vlani uplynulo 10 rokov od prijatia aktuálnej Ústavy Srb-

www.hl.rs

ska. Teraz je aktuálna potreba po novej, o to skôr, že signály v tomto zmysle prichádzajú aj z EÚ. Aké sú vaše odhady: rozhodne sa aktuálna moc v Srbsku pre prijatie budúcej Ústavy spôsobom referenda alebo ju poslanci Zhromaždenia Srbska pozmenia prijatím zmien a doplnkov?

Čo by ste vy, ako právnik, ktorý sa neostýcha verejne vyjadriť vlastné odborné stanoviská, predovšetkým navrhli meniť v existujúcej Ústave Republiky Srbska, a prečo? „Ľahšie by som odpovedal na otázku, čo netreba meniť. Potrebné je korigovať alebo meniť od základov celý rad ustanovení, za-

bude na nízkej úrovni a ich ,hriechy’ na vysokej. Na druhej strane sú i nadostač silné subjekty, ktoré disciplinujú neposlušné médiá a finančne ich vyčerpávajú v súdnych sporoch.“ Dekan Právnickej fakulty v období, keď ste obhajovali doktorandskú dizertáciu, Srđan Šarkić pre týždenník Vreme vyhlásil, že je šokovaný anulovaním vášho doktorátu po 16 rokoch. Tvrdí, že všetko bolo vykonané v duchu platných predpisov. Na druhej strane predseda Advokátskej komory Vojvodiny Srđan Sikimić v denníku Danas uviedol, že sa otázka zákonnej obhajoby doktorátu nastoľovala aj skôr (spomína roky 1992, ako i 2001, respektíve 2002). Zotázňoval teda niekto váš doktorát už vtedy a prečo „prípad“ bol aktualizovaný pol roka po výročnej schôdzi AKV, keď ste, ak je pravda, hlasovali proti schváleniu správy o práci jej orgánov? „Pravdaže, profesor Šarkić má pravdu. Nerád sa odvolávam na „Nie je sporné, že sa v procese čnúc od základného, ktoré hovorí politické motívy, hoci sú našou nepridruženia Ústava musí meniť. o rozdelení moci, pokračujúc tými vyhnutnosťou. Začiatkom 90. som Napríklad v Národnej stratégii o ľudských právach a slobodách, bol priamy protivník vtedajšiemu reformy súdnictva sa konštatuje až po sadu noriem o súdnictve režimu a protivojnový aktivista. aj neadekvátny ústavný a zákon- a územnom zriadení. Napríklad Roku 2001 sa začala kampaň po ný rámec, aj potreba po ústav- zotrvávanie na autonómii ako tom, čo som sa, ako prvý predných zmenách. Procedúra seda Rady pre boj proti pre každú zmenu Ústavy je korupcii, dostal do sporu rovnako zložitá (zahrnuje s ministrom povereným návrh, schválenie návrhu, Úporne som poukazoval na to, že ,sledovaním’ našej práce vypracovanie aktov, schvá- po zdrojoch korupcie treba pátrať a úporne som poukazolenie aktov, referendum, val na to, že po zdrojoch potvrdenie). Záväzným re- v samom vrchu moci. korupcie treba pátrať v ferendom sú okrem iného samom vrchu moci. Po ochránené: preambula, zásady, o výtvore Ústavy sa prieči mo- dlhšej prestávke vlani som sa práva a slobody, zriadenie moci dernému ponímaniu občianskej znovu ozval prostredníctvom a konanie na zmenu Ústavy, teda spoločnosti a demokratickému viacerých kritických článkov, večasti, v ktorých sú zmeny nutné. sebaurčeniu, v ktorom by politický rejných vystúpení a interview. V Predpokladám, že sa pristúpi k osud občanov bol v ich rukách a AKV nielenže som hlasoval proti zmenám a doplnkom, hoci by bolo oni by sa, ako hovorí Habermas, správe predsedu, ale som i ostro účelovejšie prijatie novej Ústavy.“ necítili iba ako adresáti práva, ale kritizoval jeho prácu a prácu jeho Aké bude, podľa vašej mien- aj ako jeho autori. Máme Ústa- najbližších spolupracovníkov, náky, postavenie AP Vojvodiny v vu, ktorá v zásade pripúšťa celý sledne čoho mi bola adresovaná rad práv a slobôd, ale približne hrozba, že by som mal vedieť, ,čo budúcej Ústave? „Nepočítam s významnými rovnako pripúšťa aj ich zákonné takých očakáva’! Jediné, čoho som zmenami v časti Ústavy, ktorá sa obmedzenia.“ sa, aspoň zatiaľ, dočkal, je toto na vzťahuje na územnú organizáciu, Zdieľate možno dojem, že Právnickej fakulte. Občas mám naprieky početným slabinám nosa vo verejnosti čoraz menej dojem, že sme, ako v Ibsenovej riem týkajúcich sa autonómnych hovorí o cenzúre a autocenzúre dráme Strašidlá, obklopení zášťou, pokrajín. Nie je vecou politickej v médiách? pletkami, pokrytectvom a prebuvôle ,zhora’ a ani politickej sily „Utilitárny prístup je kľúčový denými príšerami minulosti, a že, ,zdola’. Medzinárodné inštitúcie v pre etiku médií. Kýmkoľvek je nie iba v politike, svoju chvíľku tejto chvíli majú dôležitejšie záuj- naháňanie senzácií meradlom moci využili ľudia, ktorí v sebe my než sú otázky, aké bude vnú- úspechu, zodpovednosť noviná- nemajú nič iné okrem samoľúbosti torné územné zriadenie Srbska.“ rov voči pravdivosti informácií a pomstychtivosti.“

Informačno-politický týždenník

• NA PULZE DNÍ •

Ľudia a udalosti ĐORĐE RADINOVIĆ, PREDSEDA OBCE STARÁ PAZOVA: SÚVAHA A PLÁNY

Veľké investície pokračujú v roku 2017 Anna Lešťanová

– A

ko aj v uplynulých rokoch, tak i v roku 2016 sa v Obci Stará Pazova usilovne pracovalo na realizácii početných projektov, a to nielen infraštruktúrnych, ale aj vo sfére spoločenskej a sociálnej, – povedal predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović v úvodnom prejave na výročnej novoročnej tlačovke, ktorá sa konala v stredu 21. decembra 2016 v budove ZO. Bola to príležitosť, aby sa prvý človek obce zmienil o investíciách a infraštruktúrnych projektoch životného významu pre občanov realizovaných v roku 2016 a aby zároveň predstavil výsledky práce lokálnej samosprávy s dôrazom na zveľadenie spolupráce s republikovými a pokrajinskými orgánmi.

Đorđe Radinović Okrem iného predseda Radinović hovoril o významných kapitálnych investíciách v roku 2017, ako je výstavba kruhového objazdu v strede Vojky, rekonštrukcia križovatky pri bazénoch medzi Starou a Novou Pazovou, rekonštrukcia a úprava cestného smeru Stará Pazova –

Staré Bánovce (1,5 kilometra nového asfaltu), výstavba dopravného uzla na autostráde E-75 medzi Novou Pazovou a Starými Bánovcami, výstavba komplexu trafostaníc v priemyselnej zóne v Krnješevciach a iné. Sú to len niektoré z infraštruktúrnych projektov, ktoré sa začali realizovať v roku 2016 a budú pokračovať v roku 2017. Ako predseda obce potvrdil, obec mieni naďalej investovať do športu, náboženských a vzdelávacích objektov, zdravotníckych ustanovizní a podobne, pričom dôraz bude na kontinuálnej starostlivosti o deti, mladých a sociálne ohrozené kategórie

obyvateľstva. Všetky doteraz realizované a početné plánované projekty smerujú k strategickému cieľu Starej Pazovy – získať status mesta, a tak zabezpečiť ešte lepšie podmienky pre domácich a zahraničných investorov. – Medzi najkomplexnejšie úlohy, ktoré nás ako vedenie lokálnej samosprávy očakávajú, určite patrí výstavba 230 kilometrov kanalizačnej siete na území obce. S týmto problémom zápasíme už dlhší čas a teraz sa púšťame do novej procedúry zahrnujúcej vypísanie medzinárodného tendra na verejno-súkromné partnerstvo. Intenzívne rokujeme s dvomi domácimi a dvomi zahraničnými partnermi, no zdá sa, že najbližšie máme k dohode s podnikom zo Slovinska, z Mariboru, – uviedol Đ. Radinović a doložil, že v roku 2017 Obec Stará Pazova bude jedno veľké stavenisko.

ZO ZHROMAŽDENIA OBCE PLANDIŠTE

Investičný a sociálny rozpočet Vladimír Hudec

a úvod ôsmeho zasadnutia predseda Zhromaždenia obce Plandište Endre Szabo informoval, že zanikla výbornícka skupina My môžeme – Zoran Vorkapić, ktorá splynula s výborníckou skupinou Srbskej pokrokovej strany, a tak sa stala súčasťou vládnucej väčšiny. To znamená, že SNS spolu so SPS má drvivú väčšinu – 21 výborníkov a v opozícii zostali iba dvaja výborníci LSV – LDP. V súlade s tým zasadnutie, na ktorom ústrednou témou bol obecný rozpočet, prešlo bez vážnejšej rozpravy. Najprv väčšinou hlasov schválili správu o uskutočnení obecného rozpočtu v období január – september 2016 a hneď na to aj tretí opravný rozpočet, podľa ktorého je obecná pokladnica stanovená v sume 502 miliónov dinárov, čiže o 88 miliónov menej od sumy určenej druhým opravným rozpočtom. Príčinou zmenšenia je to, • ĽUDIA A UDALOSTI •

že prostriedky z republikám a všetkým rodičom, kového rozpočtu určené aj úhradu za novorona renovovanie základnej deniatko. Mieni takisto školy v Plandišti budú podporovať aj projekt realizované v roku 2017. geronto domácich... Časť zasadnutia venova– Okrem toho nú finančným prostriedv cezhraničnej spoluprákom uzavreli schválením ci so susedným Rumunobecného rozpočtu na rok skom boli schválené dva 2017 v sume 522,3 milióna projekty. Jeden zahrnudinárov. je úpravu chodníkov a Podľa slov predsedu postavenie LED osvetobce Jovana Repca takto lenia v strede Plandišta, koncipovaný rozpočet je a druhý sa týka zabezreálny. Vlastne reálny je v pečenia mikrobusu pre sume 430 miliónov dinárov deti hatené v rozvoji. a ostatné sú už spomínané Zo zasadnutia plandištského zhromaždenia, Očakávame schválenie prostriedky na renovovanie v ktorom takmer niet opozície aj ďalších dvoch proplandištskej školy. jektov, – povedal Jovan – Tento rozpočet je tak investičný, ktoré plánujú realizovať v nastá- Repac. ako aj sociálny. Bol by som rád, vajúcom roku a týkajú sa výstavby Až na výnimku niektorých otákeby bol predovšetkým investičný, chodníkov, ciest, domov smútku zok výborníkov, ktorými žiadali ale vzhľadom na to, že patríme v jednotlivých dedinách. Z aspektu ujasnenie jednotlivých položiek medzi najchudobnejšie obce v Srb- sociálnej ochrany obec podľa slov rozpočtu, vážnejších poznámok k sku, musíme dbať aj na sociálnu jej predsedu naďalej mieni subven- návrhu nebolo. Rozpočet bol schváochranu našich občanov, – povedal covať prepravu žiakov, pomáhať lený väčšinou hlasov, rovnako ako predseda obce a napočítal nie- študentom, vyplácať rodičovský aj ďalších 15 bodov rokovacieho koľko infraštruktúrnych objektov, príplatok nezamestnaným rodič- programu. 1 /4732/ 1. 1. 2017

Ľudia a udalosti S MILANOM GARAŠEVIĆOM, PREDSEDOM OBCE KOVAČICA

Prvých sedem mesiacov v čele obce Anička Chalupová

unkciu predsedu Obce Kovačica Milan Garašević (1982) z Crepaje zastáva čosi viac ako sedem mesiacov. Ako aktivista Srbskej pokrokovej strany (SNS) na tento post sa dostal po voľbách, ktoré sa uskutočnili v máji 2016. Ktoré boli vaše prvé väčšie rozhodnutia v tejto funkcii? – V predchádzajúcom období bolo spáchaných niekoľko chýb, následky ktorých naši Milan Garašević občania znášali dodnes. Jednou z nich bolo aj financovasme schválili rozhodnutie, na nie Podnikateľsko-rekreačného základe ktorého Relax musí mať podniku Relax z prostriedkov, strategického partnera a musí ktoré zabezpečovala Škola plá- zmeniť spôsob financovania. vania. Viete si predstaviť, čo Nemôže naďalej zostať záťažou všetko sa v našej obci mohlo pre obec a jej občanov. Je to teda urobiť s 30 – 40 miliónmi di- jedno z najťažších rozhodnutí, nárov ročne? V súvislosti s tým ale podľa mojej mienky správne.

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE ŠÍD

Schválili rozpočet na rok 2017 Stanislav Stupavský

utorok 20. decembra 2016 sa uskutočnilo zasadnutie Zhromaždenia obce Šíd podľa súrneho konania. Ústredným bodom rokovacieho programu bolo schválenie obecného rozpočtu na rok 2017 v rámci stanovenej zákonnej lehoty, čiže do 20. decembra. Obecný rozpočet na rok 2017 ozrejmila náčelníčka obecného Oddelenia pre rozpočet Jadranka Nedićová, ktorá povedala, že rozpočet vypracovali podľa zákona a na podklade jeho realizácie v roku 2016. Celkové príjmy sú plánované v sume 1 029 232 000 dinárov, čo je na úrovni príjmov z minulého roku, výdavky sú plánované v sume 1 004 234 000 dinárov a rezervný fond je plánovaný v sume necelých 24 000 000 dinárov.

www.hl.rs

Výborníci vo svojich diskusných príspevkoch v prvom rade vyslovili pripomienky k tomu, že materiál dostali neskoro a nemali nadostač času vážnejšie sa oboznámiť s návrhom rozpočtu, ale aj k tomu, že sa rozpočet schvaľuje podľa súrneho konania, hoci sa vedelo, aká je zákonná lehota, a všetko sa mohlo vykonať aj skôr. Väčšinou hlasov výborníci schválili rozpočet na rok 2017. Okrem toho zhromaždenie prerokovalo a schválilo ešte dva dôležité dokumenty. Po prvé schválili Stratégiu rozvoja Obce Šíd na obdobie rokov 2017 – 2021 a k tomu schválili aj kádrový plán obecnej správy, obecného prokurátora a odborných služieb Obce Šíd na rok 2017, ktorý tiež zladili so zákonnými ustanoveniami.

Informačno-politický týždenník

Okrem toho vieme, že obec nemá právo stavať továrne, ale zato môže finančne pomôcť pri rekonštrukcii domov kultúry v Kovačici, Padine a Crepaji a v iných dedinách a čo je najdôležitejšie, má právo a vôľu venovať sa založeniu a vybaveniu pracovnej zóny. Prípravou na príchod investorov sa obec v uplynulých rokoch nezaoberala. Najprv musíme zabezpečiť miesto, ktoré im ponúkneme, lebo v tejto chvíli nejestvuje pracovná zóna vo vlastníctve obce. Aké sú priority obce v rozpočtovom roku 2017? – Keď ide o nové obdobie, tak zakončíme najprv to, čo sme začali v roku 2016. V Kovačici plánujeme zakončiť výstavbu továrne na pitnú vodu, ktorú dáme do prevádzky do jesene 2017. Kovačičania vďaka tomu projektu dostanú vodu rovnakej kvality ako je tá v obchode. Okrem toho jednou z priorít bude zvýšenie počtu parkovacích miest, takže získame ucelený obraz o tom, ako má konečne vyzerať centrum mesta. Plánujeme to skompletizovať do konca roka. Treba povedať, že všetky dediny v obci dostanú pracovné zóny, takže v jednom z opravných rozpočtov sa žiada riešiť vybavenie tých pracovných zón. Dôležitými hráčmi na území obce sú podnikatelia. Ako funguje spolupráca s podnikateľským sektorom? – Pre našu obec podnikatelia sú veľmi dôležití, zvlášť títo naši,

lokálni. Môžeme sa pochváliť dobrou spoluprácou s nimi. Plánujeme čoskoro založiť združenie podnikateľov z územia obce, zabezpečiť lepšie podmienky a poskytovanie kvalitnejších služieb podnikateľom. Veď prvé nové pracovné miesta zabezpečili domáci podnikatelia. Do apríla 2017 bude zamestnaných zhruba 50 ľudí. V nadchádzajúcom období lokálni podnikatelia plánujú otvoriť tzv. Paleta centrum, do ktorého je investovaných zhruba 700 000 eur a v ktorom si zamestnanie nájde 20 robotníkov. Okrem toho čoskoro bude sprevádzkované centrum pre osoby s osobitnými potrebami, kde tiež budú potrebovať pracovnú silu a pod. Naši lokálni podnikatelia prednedávnom novoročnými balíčkami potešili deti z celej obce a podporili program, ktorý sa uskutočnil na znovuvydláždenom námestí v centre Kovačice. Keď sa spočítajú všetky ich skutky, mám dojem, že podnikatelia podporujú aktuálnu moc. Čo by ste popriali občanom Kovačickej obce do ďalších dní? – Všetkým želám v novom roku hlavne zdravia, šťastia, radosti a práce. Aby boli vytrvalí a odvážni, lebo pevne verím, že prichádzajú krajšie časy. Prosím ich, aby neopúšťali našu obec, aby boli ešte trošku trpezliví a my sa pousilujeme pre nich čím skôr zabezpečiť pracovné miesta, – povedal na záver predseda Obce Kovačica.

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Zimné prednášky pre poľnohospodárov. Klub poľnohospodárov chystá nový cyklus zimných prednášok pre poľnohospodárov z Petrovca a okolia. Prvá z takmer 20 prednášok sa má uskutočniť v stredu 11. januára 2017. Prednáškovú sezónu v Klube poľnohospodárov zvyčajne začína odborník Mr. Janko Pap. Prednášky budú ďalej pokračovať každú stredu a v piatok podľa vopred vypracovaného plánu. J. Č. • ĽUDIA A UDALOSTI •

DESAŤROČIE MASTER STREDISKA NOVOSADSKÉHO VEĽTRHU

Dobrý základ Oto Filip

prizmu, jasné je, aké benefity pre Nový Sad priniesla v roku 2016 veľtrhová činnosť. Príjmy Novosadského veľtrhu na základe usporiadania veľtrhov a zjazdov dosiahli vlani 384 miliónov diná-

faktov a čísel vyplýva jasný záver: kongresový turizmus je významným segmentom turistickej ponuky. Natoľko významným, že spolu s tým Pohľad zvonku podnikateľským tvoria až štvrtinu príjmov celkového medzinárodného na základe rôznych turizmu. Jeho výhodou daňových platieb. je, že nie je obmedzený V Master strena turistickú sezónu, že disku sa konalo až prispieva k upevneniu 176 udalostí, medobrého mena krajiny dzi ktorými najvo svete, že kongresoví dôležitejšie boli hostia míňajú oveľa viac Svetový kongres peňazí než hostia obyISWA (Riadenie čajní. Toto tretie preto, odpadov), Dunajlebo ide o zámožnejších ské podnikateľské podnikateľov a odbornífórum, Druhé hoskov, ktorým časť nákladov podárske fórum kryjú spoločnosti, ktoré Srbska a RepubliAj aula Master strediska je dejiskom rôznych dianí zastupujú. ky Srbskej, Fórum Je taký názor, že dimladých lídrov renár vložený do tohto segmentu rov, čo pre Nový Sad znamená giónu... Okrem tisícov priamych turizmu prináša, priamo alebo (nepriamo) osoh v sume až 4,6 mi- aktérov netreba zabúdať ani na nepriamo, sedem až pätnásť di- liardy dinárov. Približne 150 milió- mnohonásobne viac divákov, nárov príjmov. Pozorujúc cez takú nov dinárov získal štát a mesto len účastníkov, pozorovateľov, z kto-

rých každý čo-to z prostriedkov nechal v Novom Sade: na ubytovanie, prepravu, v kaviarňach, v predajniach suvenírov... Trvá to už desať rokov, od mája 2006, keď bolo Kongresové stredisko slávnostne otvorené. Počas rokov za nami nielenže sa jeho existencia plne osvedčila, ale sa táto forma turizmu javí ako kvalitný základ jeho celkového ďalšieho rozvoja. O to skôr, že Nový Sad ponúka nielen kvalitné kongresové siene alebo ubytovanie, ale aj celý rad iných obsahov, taktiež už tradičnú pohostinnosť. Nie náhodou sa tak bežní turisti, ako aj podnikatelia a všetci iní návštevníci doň spravidla radi vracajú.

STARÁ PAZOVA

Uznania za prínos k rozvoju prostredia Anna Lešťanová

lávnostné udelenie uznaní Obce Stará Pazova úspešným spoločnostiam a jednotlivcom za ich výnimočný prínos k lokálnemu ekonomickému rozvoju usporiadali vo štvrtok 22. decembra 2016 v miestnostiach Národného domu futbalu v Starej Pazove. Toto uznanie, ako bolo počuť na slávnosti, je gestom osobitnej vďačnosti uvedenej lokálnej samosprávy všetkým tým, ktorí prispeli k hospodárskemu rozvoju tejto sriemskej obce. Prvé uznania tohto druhu boli udelené v júni 2013. Tentoraz udelili 17 uznaní, z čoho 11 domácim a zahraničným spoločnostiam, ktoré hospodária na území Staropazovskej obce (Lidl Srbsko, • ĽUDIA A UDALOSTI •

Tohtoroční nositelia uznaní

Alumil, Volvo, Gorenje, Hemofarm, Sol Group...). Medzi laureátmi je aj premiér AP Vojvodiny Igor Mirović, predstavitelia veľvyslanectiev Švédska a Talianska v Srbsku, ako

aj predstavitelia Stálej konferencie miest a obcí. Nositeľmi uznania sa stali i staropazovský DZ Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja a Technická škola ako ustanovizne, ktoré svojou dob-

rou prácou prispeli k celkovému rozvoju obce. Uznania nositeľom odovzdali Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, a Suzana Ilićová, náčelníčka obecného Oddelenia pre hospodárstvo. Na slávnosti sa zúčastnil aj Nebojša Vojinović z Pokrajinského sekretariátu pre medziregionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu, ktorý v príhovore okrem iného prízvukoval, že Staropazovská obec je príkladom dobrej praxe a jej vedenie dosahuje pozoruhodné úspechy. Pred začiatkom slávnostného udelenia uznaní premietali nový propagačný film Obce Stará Pazova o hospodárskom ambiente, ktorým je táto obec známa, tiež o význame podnikania veľkých investorov na jej území.

1 /4732/ 1. 1. 2017

Ľudia a udalosti SLOVO DALO SLOVO: MAJA SAVIĆOVÁ, ZDRUŽENIE OBČANOV ATÉNY (ATINA)

Kľúčom je ekonomická nezávislosť Oto Filip

Máte na starosti nielen pomoc v tej prvej chvíli, ale aj čosi navyše... – Treba vyzdvihnúť, že sa naša organizácia, v ktorej nás je stále zamestnaných desať osôb, už štrnásť rokov zaoberá aj sociálnym zapájaním obetí do chodu spoločnosti. Prakticky im ponúkame, zabezpečili sme jediné špecializované bezpečné miesto pre

retože sa to týka všetkých nás! Je to ústredné heslo, ktorým sa riadia členovia Atény, čiže Združenia občanov pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi a proti všetkým formám rodovo založeného násilia. V ére a vo sfére početných druhov násilia, ktorých sme dennodenne svedkami, obchodovanie s ľuďmi zvlášť znepokojuje. Najmä preto, lebo jeho obeťami čoraz častejšie a zjavnejšie sú aj bezbranné deti – treba si v tomto kontexte pripomenúť i tisíce detí migrantov, ktoré v uplynulých mesiacoch zmizli nevedno kam, prípadne mladé dievčatá alebo robotníkov, z ktorých sa stávajú novodobí otroci. Rozhovor s Majou Savićovou o takýchto a podobných témach časovo prišiel vo vhodnej chvíli: v podvečer Dňa ľudských práv. Vaša organizácia už roky bojuje proti spoločenskému zlu menom obchodovanie s ľuďmi. Aké trendy badať v poslednom Maja Savićová čase? – Istý čas sme sa angažovali nich, ako aj dlhodobé programy na zveľaďovaní sústavy, čo veľa reintegrácie. Musím vyzdvihnúť, znamenalo tak pre organizácie že je tu nevyhnutná odovzdanosť civilnej spoločnosti, ako sme my nás všetkých, ak chceme, aby sme alebo Astra, ako aj pre Minister- dakomu, kto prežil skutočne ťažstvo vnútra, Ministerstvo práce ké chvíle, pomohli, umožnili mu a sociálnych záležitostí, pre iné zotaviť sa. Následne aj sa zapojiť zainteresované orgány. Všímame od bežného života, skončiť školu. si, že v posledných rokoch nastú- Kľúčom zotavenia každej z týchto pila akási stagnácia, akoby chýbal osôb je ekonomická nezávislosť. dostatok politickej ochoty rázne sa Samotné zotavenie je dlhý proces. postaviť do cesty zlu tým pravým spôsobom. Pritom sa tu javia aj nové fenomény, ako sú migranti na našom území, alebo striedajúce sa utečenecké vlny. To teda mení niektoré trendy uvedeného obchodovania už aj tým, že hodne obetí je práve medzi migrantmi. Žiaľ, u nás v poslednom čase klesá počet evidovaných prípadov obchodovania. Je ich okolo štyridsať ročne. Keďže ich pred niekoľkými rokmi bolo vyše sto, jasné je, že je ich počet menší o také dve tretiny, čo možno chápať ako ukazovateľ, že naše služby menej účinne pôsobia. Je to čosi, čo by sa muselo zmeniť, samozrejme, smerom k Z pekárenských produktov náprave.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Nestačí si len problém všímať, ale ľudí postihnutých násilím natrvalo dostať z ťažkej situácie. Ide vlastne o kontinuálny proces, do ktorého sa zapájame nielen my, ale aj justícia, právnická podpora a pomoc, sociálna sústava, vzdelávacie ustanovizne, rodina, spoločenst vo, ktorému prislúchajú. V budúcom období to všetko musíme budovať, upevňovať pocit spolupatričnosti Pútač združenia a solidarity, nielen keď ide o obchodovanie s ľuďmi, ale aj o mnohé iné, čo nás obkolesuje. To obchodovanie je teda veľmi komplikovaný jav... – Je to pravda. Stačí si všimnúť kopu prípadov pracovnej exploatácie. Máme i veľa situácií, ktoré majú nebezpečne blízko k exploatovaniu detí, ako je ich nútenie rodičmi, príbuznými či známymi, aby žobrali, alebo aby boli spolupáchateľmi pri niektorých trestných skutkoch, ako je zlodejstvo. Verejnosť musíme aj na také prípady zneužívania detí stále upozorňovať. Zvlášť ak nemajú inú alternatívu, ako je školenie alebo rodičovský dom. Preto sa v budúcnosti musíme väčšmi

upriamiť na to, aby sme o všetkých tých systémoch spätých s obchodovaním s ľuďmi uvažovali v širšom kontexte diskriminácie, ľudských práv, uvedomujúc si, že musíme byť spoločensky súčinní, ak chceme vyhrávať v boji s nimi. V akej miere v tých snahách možno počítať s finančnou podporou? Známe je, že krízových centier je málo, nákladov veľa... – Nemôžem nespomenúť donácie, zvlášť medzinárodných a súkromných nadácií. V posledných rokoch s cieľom zabezpečiť kontinuitu programu založili sme vlastný podnik, ktorého cieľom je zabezpečiť za tri roky asi tretinu prostriedkov na psychosociálnu podporu obetí. Zaoberáme sa výrobou špeciálneho druhu pečiva. Ide o tradičné židovské pečivo, ktoré chystali Židia v Poľsku predtým než emigrovali do USA a ktoré sa rozšírilo aj do viacerých európskych krajín. Pripravujeme aj burek a sendviče rôzneho druhu. Máme teda našu malú dielňu na výrobu cesta. Združenie Atény je stopercentným majiteľom podniku, ktorého všetky príjmy sú určené predovšetkým ženám obetiam násilia. Je to cesta, ktorou sme sa museli vydať, lebo čakanie na podporu štátu alebo na porozumenie a skutky iných, ktorí by mohli pomôcť, je neúnosne zdĺhavé. Teší nás, že nás je, či už členov alebo podporovateľov, stále viac. Sme teda veľmi aktívni v podpore poskytovanej týraným ženám a deťom, tak tým zo Srbska, ako aj tým, čo prichádzajú zo Sýrie, Afganistanu, z iných častí sveta. Prítomní sme aj v niektorých neformálnych sídliskách. Uzavriem tým, že potreba po angažovaní a aktivovaní mladých s cieľom podpory postihnutým je skutočne veľká, zvlášť v tejto dobe. • ĽUDIA A UDALOSTI •

MIESTNE SPOLOČENSTVO KULPÍN V ROKU 2016

V záujme prosperity prostredia Katarína Gažová

usporiadalo celodedinskú akciu. Nasledovali práce na vynovení a otázku, koľko toho vykona- a rozšírení spomenutých chodníli v roku za nami, predseda kov, ktoré namiesto štrkom sú vyRady Miestneho spoločenstva kladané betónovými tvárnicami. Kulpín Miroslav Čeman pohotovo Ďalej sme pracovali na výstavbe odpovedal, že nie veľa, len toľko, ohrady okolo pravoslávneho cinkoľko sa dalo s prostriedkami, kto- torína a toho času tam vbudujeme rými disponovali. brány. Tamojší Dom smútku bol tiež vylíčený a MS kúpilo aj kachličky do tohto objektu, – povedal predseda RMS Čeman. Koncom júla v Kulpíne usporiadali trojité oslavy, kde spoluorganizátorom bolo aj MS. Súčasťou bola aj oslava Dňa dediny, keď bola vydaná brožúrka o desaťročnom Oprava chodníkov v parku Stratimirovićovcov priateľstve s brat– Tohto roku sme zbúrali a od- skou Riečkou, ktorá na slávnoststránili staré chodníky v parku nom zasadnutí Rady MS Kulpín v centre Kulpína, keď MS v lete v kaštieli bola aj prezentovaná.

* LETMO

Zmeny

asto sa myslí, že je kvantita jedným z prvých predpokladov kvality. Je na tom dosť pravdy, no neplatí to vždy. Podľa tejto logiky športovci najľudnatejších krajín by mali získavať najviac medailí na súťažiach. Neraz ich však v tom predbehnú účastníci z mnohonásobne menších štátov. Tie úvahy o kvantite a kvalite podnietil aj najnovší železničný cestovný poriadok, platný od 11. decembra. V ňom je dopravných spojení viac než predtým, no nie všetky zmeny prišli cestujúcim vhod. Najviac sú znechutení tí z okolia Nového Sadu, ktorí vlakom odchádzajú z roboty. V rokoch minulých mali spojenie o pol štvrtej popoludní, veľmi vhodné, keďže väčšina prácu končila o tretej. Podľa nového poriadku termíny odchodov sú posunuté na pár minút po • ĽUDIA A UDALOSTI •

Oto Filip tretej. Pre pasažierov do Kysáča, Stepanovićeva, Zmajeva alebo aj do Sriemskych Karloviec či Bešky to znamená len dve možnosti: vypýtať sa skôr z roboty, na čo sa zvlášť súkromní zamestnávatelia nepozerajú veľmi blahosklonne, alebo počkať pár hodín na ďalšie spojenie. Žiadna výhra, najmä v tomto studenom decembrovom počasí. Kto však v teple svojich železničných kancelárií bude pri plánovaní príchodov a odchodov uvažovať o takých detailoch. Alebo aj o tom, že je v istých časových úsekoch pár vlakov v rozpätí hodiny, aby ich potom nebolo niekoľko hodín. Práve preto platí, že nie všetky zmeny znamenajú i kvalitu. Niektoré sú zrejme aj v kolízii so zdravou logikou. To nič, treba vydržať do mája, keď sa robia menšie úpravy cestovného poriadku. Alebo aj do ďalšieho decembra. Ak pasažiera zase čímsi nečakaným neprekvapia.

Ohrada okolo pravoslávneho cintorína, kde sa dokončuje aj pravoslávny dom smútku

Ako nás informoval predseda RMS, tohto roku pre základnú školu v Kulpíne kúpili nové moderné tabule, na ktoré sa už nepíše kriedou, ale možno písať fixkami. Keď ide o komunálne práce, MS zabezpečilo aj materiál na výstavbu ohrady okolo depónie v tzv. Žigovej jame a okolo pravoslávneho cintorína. V novembri bolo suché slnečné počasie a v Kulpíne vtedy opravili a vybudovali nové betónové chodníky. Túto investíciu tiež

financovali z prostriedkov Miestneho spoločenstva. – Stavebné povolenie pre tlakové potrubie kanalizácie v Kulpíne, ktorá sa má pripojiť na čističku v Petrovci, je vybavené a projekty sú pripravené na realizáciu. Na tieto účely čakáme finančné prostriedky, aby sme mohli výstavbu kanalizácie priviesť ku koncu, lebo je to jedna z kapitálnych investícií u nás, – vysvetlil na záver predseda Čeman.

ZO SNEMOVANIA POĽNOHOSPODÁROV V PADINE. Pre nízke výkupné ceny Padinčania a poľnohospodári z iných prostredí už dlhšie zápasia s problémom skladovania obilnín. Z toho dôvodu v polovici decembra 2016 na pozvanie rodiny Đurinovej sa v sieni bývalej továrne Utva uskutočnila schôdza, na ktorej sa zúčastnili poľnohospodári z Padiny a iných dedín. Na zasadnutí rokovali aj o tom, akým spôsobom a za akých podmienok by si mohli zadovážiť silá na uskladnenie poľnohospodárskych výrobkov, ktoré dopestovali. Jedným z ponúknutých riešení boli aj najnovšie technologické zariadenia tureckej spoločnosti Altinbilek na spracovanie a skladovanie obilnín a celozrnnej kukurice, o ktorých hovoril Brisel Gegić. V rámci snemovania poľnohospodári si vypočuli aj prednášku Biljany Matejićovej z Nového Sadu o prírodných minerálnych ekologických hnojivách používaných v organickej výrobe. A.Ch. 1 /4732/ 1. 1. 2017

Ľudia a udalosti NOVÉ PODUJATIE V PADINE

Pálené, hudba, matejok Martina Valentová

sobotu 17. decembra v športovom klube Šport v Padine po prvýkrát usporiadali kultúrno-spoločenské podujatie Pálené, hudba, matejok, ktoré vzniklo podľa vzoru tradičného podujatia Víno, hudba, klobásy. Organizátorom podujatia sa podarilo prilákať pekný počet tak hostí, ako aj súťažiacich, a komisie mali za úlohu degustovať

a, samozrejme, i výborná zábava pri slovenskej ľudovej hudbe. V súťaži o najlepšie matejky trojčlenná porota v zložení Michal Garafiát, Ján Povolný a Michal Marušník rozhodla takto: tretiu cenu získal matejok pod heslom 1964, čiže Katarína Kotvášová, druhú cenu pod heslom 03, čiže Verona Sabová, a prvá cena patrila matejku pod heslom Durgimať02, čiže Michalovi Durgalovi.

Spoločná fotograﬁa víťazov

Mnohí mali radosť z bohatej tomboly

a oceniť deväť matejkov a sedem páleniek. Pre všetkých návštevníkov bola pripravená chutná večera, bohatá tombola, súťaž v párovom tanci

Neľahkú prácu mala i komisia, ktorá hodnotila pálené. Po namáhavom hodnotení Michal Tordaj, Ján Žolnaj a Martin Havela

tretiu cenu udelili pálenému pod heslom Ljilja, čiže jeho majiteľovi Dušanovi Radovanovi, druhá cena sa dostala pálenému pod heslom 58, a to Pavlovi Kotvášovi, a prvú cenu získalo pálené pod heslom Loza bez cukra, majiteľom ktorého je Miroslav Kukučka. Odmenení dostali víťazné poháre. V pokračovaní podujatia sa uskutočnila súťaž v párovom tanci. Jedenásť párov malo za úlohu ukázať svoje tanečné zručnosti a zatancovať tango, step, čačača, ba dokonca i disco tanec. Za najlepší tanečný pár večera vy-

hlásili Miroslava Kukučku a Annu Petrášovú, ktorí dostali i skromnú odmenu. Nakoniec bola pre návštevníkov pripravená bohatá tombola, ktorú viedol Martin Ďuriš a podporili ju tak podniky, ako i viaceré padinské domácnosti. O to, aby podujatie vo veselej atmosfére pokračovalo do skorých ranných hodín, pričinil sa hudobník Vladimír Hudec a program moderovala Martina Valentová. Finančné prostriedky získané z tohto podujatia sú určené padinskému Futbalovému klubu Dolina.

V SKUS HRDINU JANKA ČMELÍKA PREDSTAVILI ĎALŠIE CÉDEČKO

Okolo Pazova Anna Lešťanová

peknej predvianočnej atmosfére členky Združenia pazovských žien, programovej formy SKUS hrdinu Janka Čmelíka, 22. decembra 2016 v miestnostiach Slovenského národného domu predstavili svoje prvé cédečko pod názvom Okolo Pazova. So speváckou skupinou Združenia pazovských žien pracuje Ružena Červenská, ktorá pripomenula, že piesne sú zo staropazovskej ľudovej klenotnice. Keďže spevácka skupina pri združení úspešne pracuje už niekoľko rokov a dosahuje pritom pozoruhodné výsledky aj na početných pokrajinských súťažiach, rozhodli sa i na takýto pekný krok – vydať svoje prvé

www.hl.rs

cédečko. V mene MOMS Stará Pazova, ktorý podporil vydanie cédečka, hovorila predsedníčka Anna Balážová. Podotkla, že cédečko je krásnym darčekom pre mladšie generácie, aby sa nezabudlo na ľudovú tradíciu, ktorú tieto usilovné členky združenia tak odovzdane zachovávajú vo svojom prostredí. Členky Združenia pazovských žien Na ukážku niekoľko piesní z nového cédečka prednedávnom oslávili 95 rokov od založenia spolku, lebo pôsobí od roku 1921. Mária Verešová, Zuzana Pecníková, Katarína Ako uviedla Libuška Lakatošová, predsedníčka Domoniová, Katarína Vargová, Anna Horvátová, spolku, aj toto ich prvé cédečko s 22 piesňa- Anna Zdychanová, Anna Slamajová, Katarína mi je vzácnym prínosom k tomuto jubileu. Potranová a Katarína Havranová na ukážku Členky speváckej skupiny: Zuzana Kováčová, zaspievali niekoľko piesní.

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

BÁČSKY PETROVEC

Vynovené SVD, zbúrané obchodíky Jaroslav Čiep

Keď ide o budovy v Petrovred rokom sme v našich noci, súkromníci vinách písali o tom, že už v poslednom takmer dve desaťročia naj- čase vystavali viac komunálnych prác prebieha niektoré nové v neskorú jeseň alebo dokonca predajné objekv zime. Dôvod je ten, že sa na sú- ty, ako napríklad behoch schválené štátne peniaze Gomex. Obec žiadateľom spravidla presúvajú až zasa niektoré koncom roka. objekty zbúraPetrovčania sa pamätajú, že la, ale zatiaľ nev decembri 2015 sa cestou stre- postavila nové. dom mesta nedalo prejsť. Na Tak predvlani oprave štátnej cesty II. a triedy zbúrali aj druhú č. 111 vtedy pracoval VP Putevi časť chmeľoChrám divadla v roku 150. výročia divadelníctva Srbije, takže premávka bola dlhší vého skladu v v Petrovci konečne v novom rúchu čas čiastočne alebo v úplnosti Ulici XIV. VÚSB zastavená. Od Vrbary až po Begej a vo februári 2016 zbúrali aj časť ti je už celkom čistá a zoraná. smerovky usmerňovali dopravu dočasných stánkov, obchodíkov Báčskopetrovská obec v polona obchádzku okolitými ulicami. z náprotivnej strany. V búraní vici vlaňajšieho roku začala aj s predajom nehnuteľností, Táto zimná oprava sa resp. zo 10 bytov vo svovonkoncom neosvedjom vlastníctve. Dôvodom čila, lebo už zjari bolo bol nedostatok financií na vidieť, že vozovka je splatenie dlhu občanom v horšom stave ako z nezákonitého vyberania bola predtým. Lokálni samozdanenia. politici sa vtedy ospraV ústrety Dňu Petrovca vedlňovali občanom, 2015 z rozpočtovej rezervy že nešlo o obecnú inlokálnej samosprávy novú vestíciu a že nemali omietku dostala budova možnosť monitorovať niekdajšieho obecného kvalitu vykonaných súdu. Budova bola „nalíprác. Náprava nepriš- Záber z búrania dočasných stánkov čená“, ale po pol druha la ani po roku. Všetci, koncom novembra 2016 čo jazdia cez Petrovec, sa môžu stánkov pokračovali aj v novem- roka naďalej stojí opustená, chátpresvedčiť, že cesty sú „ako v Ja- bri a decembri, takže parcela od ra a zo dvora javory už prerástli ponsku – samá jama“. tlačiarne k Begeju v súčasnos- bránu. Petrovčania sa iba mlčky

dívajú, ako budova chátra. Po dlhšom čase plánovania na náprotivnej strane Begeja v januári 2016 ukončili práce na úprave nádvoria nového Kultúrneho strediska a neskôr zrekonštruovali aj budovu Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec. V druhom polroku 2016 obec konkurzom získala peniaze z pokrajinského rozpočtu na ďalšiu časť rekonštrukcie budovy Slovenského vojvodinského divadla. Majstri vykonali tepelnú izoláciu, vrátane výmeny okien a úpravy vchodu do budovy. Budova SVD koncom decembra 2016 dostala novú omietku. V tejto fáze plánom obsiahli aj prístavbu nového hygienického uzla pre invalidov. Celková brutto rozloha objektu je 1 923 m2 a hodnota adaptačných prác je zhruba 10 miliónov dinárov. Projektovú dokumentáciu vypracoval domáci podnik Stavba projekt a dozor nad prácami majstrov selenčského Slovan Progresu vykonávali Dipl. Ing. stavebníctva Vladimír Benka a Dipl. Ing. elektrotechniky Ján Varga.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbum, bumbum, bum! V novom roku – do útoku, milí bratia a milšie sestričky! Dobrého zdravia a dobré žalúdky, priatelia! Tak ako vy a ako Oni, tiež prechovávam veličizné nádeje a s pohľadom kypiacim nevídaným optimizmom, zadívaný do modrých výšin nášho slobodného nebíčka – neba, frčím na stretnutie s rokom novým, MMXVII. t. j. 2017. v poradí (nového zimopoč..., pardon, letopočtu). Dobre, vážení, so zdravým preháňať nemusíte / nemusíme; však aj lekári (ktorí ešte neufrngli) musia z niečoho / • ĽUDIA A UDALOSTI •

niekoho žiť. Ale tie žalúdky... Dozaista ich potrebovať budeme! Vari si len niekto nehúta, že ujedať z prvého z piatich zlatých rôčkov, ktorý sa nám, čo nevidieť, nadšene vrhne do náručia, je to isté, čo medík lízať. Vie to tak trošku aj zaškodiť. Nuž ale. Nedajte si nahovoriť, že teraz tento Nový rok veľkolepo osláviť netreba. Akože nie? Veď na to máme minimálne milióny dôvodov. Ba keby len to. My máme aj čokoládky, aké napríklad naši chorvátski susedovci nemajú. A keď sa im prípadne do rúk

dostanú, tak ich radšej odhodia. Nie sú zvyknutí na dobré, nuž, vraj, aby im – neublížili na zdraví. Čokoládky. Keď už spomíname našich susedovcov: opäť majú blízučko k tomu, aby sadli ani muchy na lepidlo. Lebo my máme migy. Čo – migy!? Kamaráti: my máme Migy! MIG-iská! Veruže. Máme nové ruské stíhacie lietadlá. Dobre, nie sú nové... ale budú ako nové, len čo ich majstri letúnskej mechaniky zremontujú. Presnejšie, ešte ich celkom nemáme, ale akoby sme ich už mali. Neviem, ako vy, ale ja sa cítim o

sto percent bezpečnejšie než doteraz. Ja už keď spím, ani chleba nepýtam. Nu, štoš: délo v étam: spomenutí naši susedovci sa dali nachytať. Ich pani prezidentka, ktorá pohŕda našimi čokoládkami, oznámila, že oni veru tiež budú zbrojiť. Lenže. Žiadne Migy ani nič iné zo zbrojnice našich priateľov veruže nedostanú. Musia teda nakupovať. Hlboko siahnuť do štátneho mešca. To teda bude úder pre ich ekonomiku! Im sa stmie, nám môžbyť, konečne, svitne. Nuž, naši, vpred! Vpirijod! BUMBUM!

1 /4732/ 1. 1. 2017

Ľudia a udalosti YMCA SRBSKO V PETROVCI

Aktivity mládeže aj na svetovej úrovni Jaroslav Čiep

druženie YMCA Srbsko usporiadalo v mládežníckom centre vo Vrbare stretnutie s priateľmi, predstaviteľmi spolkov, inštitúcií a orgánov lokálnej samosprávy. Na stretnutí v piatok 16. decembra 2016 mládežníci predstavili projekty, ktoré aj vďaka širšej spoločenskej podpore uskutočnili v rokoch 2015 a 2016. Zároveň informovali o projektoch, ktoré plánujú realizovať v nasledujúcom období. Ako je známe, v apríli 2015 z dvoch miestnych mimovládnych mládežníckych združení vyrástla celoštátna organizácia, čiže pobočka celosvetového združenia YMCA (Young Men‘s Christian Association), ktorá má na všetkých kontinentoch s výnimkou Antarktídy dokopy okolo 10 miliónov členov. YMCA vznikla v roku 1844 vo Veľkej Británii a jej poslaním je vytvárať pre mladých ľudí možnosti na zábavné, a pritom užitočné využitie voľného času. Predsedníčka Správnej rady Hana Tanciková privítala prítomných slovami: „Pozvali sme vás pre-

Predsedníčka Hana Tanciková privítala prítomných priaznivcov YMCA

to, aby sme sa vám mohli osobne poďakovať za všetko, čo ste pre túto organizáciu urobili. Chceli sme vám ukázať všetko to, v čom ste nás podporili, či už materiálne, alebo dobrou radou, či tým, že ste nás nasmerovali správnou cestou, nezištne nám odovzdali vedomosti a skúsenosti a spojili nás s ľuďmi, ktorých sme v danej situácii potrebovali.“ YMCA v Petrovci pôsobí desať rokov, v posledných dvoch ro-

koch ako celoštátna organizácia. O jednotlivých oblastiach činnosti združenia hovorili aktivisti Martina Benková, Kristián Haška, Borislav Amidžić a Ivana Ilićová. Medzi aktivitami, ktoré uviedli, sú športové, spoločenské a kultúrne podujatia, ako napr. Petrovský maratón, letný futbalový turnaj, vianočné dielne, Rozprávky z klobúka, Cooltura, letné pobavenie pre deti, letný dobrovoľnícky kemp a iné charitatívne aktivity.

Ako predstavitelia organizácie mladí lídri z Petrovca pobudli na podujatiach ohľadom klimatických zmien v Spojených národoch, na konferenciách venovaných environmentalistike či európskym regiónom. Zároveň sa školili za mladých lídrov na európskych a celosvetových seminároch. Medzi seba prijali dobrovoľníkov z Hongkongu, Japonska a z viacerých európskych štátov. Sami sa zúčastnili na podujatiach v Dánsku, Švajčiarsku, USA, Rumunsku, Maďarsku, Nórsku, Maroku... O tom, ako sa darí mládežníkom v rámci EVS (Európsky dobrovoľnícky servis) v Petrovci, hovoril Peter Ferko z Bratislavy, ktorý spolu s Andreou Tótovou zo Slovenska jeden rok pobudne v Petrovci. Na stretnutí bolo počuť aj o plánoch do budúcna, zvlášť o výstavbe budovy mládežníckeho strediska vo Vrbare, pre ktoré majú vypracovaný architektonický návrh, ale im chybuje dlhodobá zmluva s obecným a miestnym zastupiteľstvom. Snahy YMCA Srbsko vysoko ocenili aj prítomní predstavitelia Matice slovenskej v Srbsku, základnej a strednej školy.

AKCIA STREDISKA PRE SOCIÁLNU PRÁCU V KOVAČICI

Balíky pre deti bez rodičovskej opatery Anička Chalupová

tredisko pre sociálnu prácu v Kovačici, podobne ako v uplynulých rokoch, v spolupráci so Slovenskou evanjelickou diakoniou v Podlužanoch na Slovensku usporiadalo tradičné vítanie deda Mráza pre deti bez rodičovskej opatery umiestnené v pestúnskych rodinách a deti zo sociálne slabších rodín, ktoré potešili darčekmi v celkovej hodnote 16 000 eur. V rámci tohtoročnej akcie Stredisko pre sociálnu prácu doteraz rozdelilo darčeky školopovinným deťom v Idvore, Padine a v Kovačici a darčekom sa potešia aj deti zo sociálne ohrozených rodín v Uzdine, Crepaji, Debeljači a Samoši. Tradičné

www.hl.rs

Láska a radosť nadovšetko – účastníci tohtoročnej akcie

vítanie deda Mráza v Kovačici usporiadali v stredu 21. decembra 2016 v sieni Miestneho spoločenstva, kde sa s príležitostným programom predstavili žiaci druhého ročníka ZŠ Mladých pokolení spolu s vedúci-

Informačno-politický týždenník

mi profesorkami triednej výučby Zuzanou Svetlíkovou, Katarínou Pavelovou a Zuzanou Petríkovou. Účastníkov a predovšetkým deti, rodičov a pestúnske rodiny pozdravil Milan Garašević, predseda

obce, ktorý podčiarkol, že takéto akcie si zaslúžia aj väčšiu podporu tak sponzorov, ako i lokálnej samosprávy. Darčeky rozdelil dedo Mráz, ktorého stvárnil Nenad Vakaresko. V Kovačickej obci je v súčasnosti 55 detí bez rodičovskej opatery, ktorým rodinné teplo zabezpečuje 35 pestúnskych rodín. Podľa slov Dušanky Petrákovej, riaditeľky SSP v Kovačici, sponzori boli tohto roku veľmi štedrí a podľa vlastných možností zabezpečili 700 krásnych a hodnotných balíkov pre najmladších v obci, za čo im patrí veľká vďaka. K akcii sa pripojila aj nemecká humanitárna mimovládna organizácia ADRA, ktorá zabezpečila 40 balíkov pre deti zo sociálne slabších rodín. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Účastníci Živého Betlehemu potešili a prekvapili spoluobčanov

Biblický príbeh ožil uprostred Selenče

SELENČA

Usporiadali Živý Betlehem Juraj Berédi

účastníci, aj návštevníci tejto udalosti. Totiž cirkevná rada tejto cirkvi v Selenči rozrámci osláv vianočných sviatkov Rímsko- hodla, že tohto roku na Vianoce na priestore katolícka cirkev v Selenči tohto roku pre pred kostolom napodobnia skutočný príbeh svojich spoluobčanov pripravila niečo Ježišovho narodenia, a túto udalosť pomenonové, pekné a prekvapujúce, čo doposiaľ v vali Živý Betlehem. Prichystaná bola maštaľ, Selenči ešte nebolo. Pokus prekvapiť Selenča- v ktorej v jasliach ležal práve narodený Ježiš nov sa vcelku vydaril, o čom svedčili početní a vedľa neho v originálnom rúchu stáli Mária návštevníci podujatia. Spokojní pritom boli aj a Jozef. Nechýbali ani pastieri, králi a anjeli, ktorí prví zvestovali pastierom zvesť o Ježišovom narodení. STROMČEK Narodeného Ježiša v jasliach V CENTRE prichádzali vidieť a pokloniť sa KYSÁČA. Vo mu tak pastieri, ako aj iní ľudia, štvrtok 22. dektorých symbolicky v slovenskom cembra 2016 v ľudovom kroji predstavovali deti centre Kysáča

prvýkrát vyzdobili stromček. Akciu organizovala Rada Miestneho spoločenstva a asistovali im deti zo škôlky Lienka so svojimi vychovávateľkami. Deti zdobili jedličku vlastnoručne vyrobenými ozdobami a stačili sa pritom aj hrať, aj si zaspievať. Ozdoby nakúpilo i Miestne spoločenstvo a večer sa na stromčeku zaleskli aj svetielka. Z tejto príležitosti totiž k jedličke urobili elektrický prípoj, ktorý vyfinancovala RMS. Ako hovorí predseda RMS Miloslav Chrťan, v pláne je, aby sa do budúcna v centre Kysáča organizovalo aj vítanie Nového roka. V decembri aktivity členov RMS boli upriamené na oslavu vianočných a novoročných sviatkov. Okrem toho namontovali dočasné osvetlenie parkoviska pri Dome smútku, ako i priestoru pri chatke smerom k cintorínu. V roku 2017 majú v pláne ďalšie aktivity a očakávajú ich i voľby na E. Š. členov RMS.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

a mládež, a prinášali mu dary. Nechýbali tu ani zvieratá, ovečky, teliatko a osol. Celý tento príbeh sledovali početní diváci, ktorí sa potom zúčastnili na polnočnej omši. V rámci príbehu sa spievalo, vinšovalo a recitovalo. V čele tejto udalosti stál rímskokatolícky farár Siniša Tumbas-Loketić, ktorý prednedávnom začal pôsobiť v tomto cirkevnom zbore. Pomoc pri výstavbe zodpovedajúcich objektov poskytli cirkevníci, s deťmi a mládežou pracovala katechétka Kristína Ralbovská a zvieratá zabezpečil Rastislav Rybársky. Po Živom Betleheme nasledovala polnočná omša za prítomnosti veľkého počtu občanov, po čom dychová hudba zahrala primerané piesne, a ohňostroj symbolicky naznačil, ako kedysi žiara na nebi, že sa narodil Syn Boží. Keď udalosť skončila, po dedine sa rozliehal spev spevákov, ktorí navštevovali svojich príbuzných, aby sa spolu s nimi s piesňou a vinšmi rozdelili o radosť z tohto veľkého kresťanského sviatku.

VLOČKA – JAGAVÁ HVIEZDA bol názov dielne, ktorú ku koncoročným sviatkom spoločne usporiadali základná škola a muzeálny komplex v Kulpíne. V miestnostiach školy sa činili najstarší žiaci nižších ročníkov – štvrtáci, ktorí vypracúvali vločky z papiera. V tej zábavnej práci ich usmerňovala pedagogička kulpínskeho múzea Dragana Vujaklija a učiteľky. K praktickej časti dielne pripojili aj rozprávku o troch mudrcoch a narodení Ježiša Krista. Múdrosť o hviezde, ktorá viedla mudrcov, využili na zhotovenie hviezd z papiera. Pri tom sa s mnoho lásky, tepla a radosti rozprávali o vianočných sviatkoch, spievali pesničky, vyprávali vianočné rozprávky. K. G. Foto: z archívu kulpínskeho múzea 1 /4732/ 1. 1. 2017

Ľudia a udalosti Z ČINNOSTI STAROBNÝCH PENZISTOV V KYSÁČI

Balíky pre členov Elena Šranková

predvianočnom období v roku 2015 kysáčski starobní penzisti prvýkrát prichystali balíky a nimi potešili svojich sociálne ohrozených a chorých členov. S takou praxou pokračovali v roku 2016 počas Veľkej noci a tiež na sklonku uplynulého roka. K prostriedkom, ktoré zarobili organizovaním zábav, pridali aj peniaze z pokladnice a urobili 32 balíkov, každý v hodnote asi 1 000 dinárov. Počet predvianočných a prednovoročných balíkov takmer zdvojnásobili, keďže v roku 2015 ich pripravili 17. Do darčekov nabalili múku, krupicu, ryžu, cukor, olej, vegetu, rezance, jablká, čaj, teda najzákladnejšie a pre domácnosť najnevyhnutnejšie potraviny, ako i ovocie, čo každá domácnosť spotrebuje. Veď posolstvom Miestnej organizácie starobných penzistov v Kysáči je

dbať o svojich členov, zásobovať ich tovarom za zvýhodnené ceny, umožniť im výlety a rekreáciu, občas i zábavu. Členovia najužšieho vedenia, Pavel Medveď, predseda, Zuzana Kalmárová, Zuzana Vučinićová, Mária Madacká, Juraj Fabian a Ján Ďurovka,

V teréne

Pred odchodom

NOVOROČNÉ BALÍKY deťom z pestúnskych a sociálne ohrozených rodín z územia Staropazovskej obce odovzdali v piatok 23. decembra 2016. Deti mali príležitosť kamarátiť sa s dedkom Mrázom a program v organizácii Strediska pre sociálnu prácu prebiehal v Klube pre denný pobyt starých a invalidných osôb. Na začiatku programu sa prihovorili Rada Žugićová, úradujúca riaditeľka strediska, a Željko Šolaja, náčelník obecného Oddelenia pre spoločenské činnosti. Počas uplynulého roka členovia Združenia pestúnskych rodín Široké srdce zo Starej Pazovy raz do mesiaca v uvedenom klube organizovali oslavy narodenín detí, o ktoré sa starajú. Po programe, v rámci ktorého si najmladší pozreli i detské novoročné predstavenie, narodeniny v poslednom mesiaci v roku oslávilo 6 detí. Darčeky pre najmladších zabezpečuje obecná správa a deti nad 14 rokov dostali k novoročným sviatkom vreckové. A. Lš.

www.hl.rs

všetko pobalili a vo štvrtok 22. decembra 2016 rozniesli balíky tým, ktorí takúto pomoc najviac potrebujú, čiže majú najnižšie

Informačno-politický týždenník

penzie. Penzistov, ktorým balíky odniesli, potešila najmä návšteva a pekné slovo. Niektorí uznali, že sa im takáto pozornosť nikdy nedostala. Organizácia starobných penzistov v Kysáči počítala vlani 240 členov. Medzi aktivity, ktorým sa venovali na sklonku roka 2016, patrí zriaďovanie centra Kysáča v spolupráci s Miestnym spoločenstvom, ako i sprostredkovanie pri vypracovaní nových zdravotných knižiek. Tieto služby využilo okolo 500 penzistov, lebo ich poskytovali nielen svojim členom.

V I A N O Č N É T R HY 2016 V ZŠ 15. OKTÓBRA V PIVNICI. Na podujatí realizovanom Žiackym parlamentom v piatok 23. decembra v miestnostiach školy sa zúčastnili žiaci všetkých ročníkov, ako aj tí najmenší, čiže škôlkari. Na Vianočných trhoch ponúkali rôzne drobnosti, ktoré prichystali sami a za pomoci rodičov. V ponuke boli ozdoby na stromček, pohľadnice, škatule s vianočnými motívmi, trojrozmerné stromčeky zhotovené z papiera, kartónu a drobných halúzok, ikebany, medovníky... Veľa ľudí navštívilo toto podujatie, najmä rodičia a starí rodičia žiakov. V chodbách školy bolo rušno ako v úli, ale atmosféra bola príjemná, priateľská a veselá, vo vianočnom duchu. Keď sa všetky výrobky predali, Vianočné trhy boli ukončené. Deti boli oduševnené úspešným dňom na trhoch, ako aj ľudia, ktorí od nich niečo kúpili, lebo sa tešili, že vo svojom dome budú mať jedinečné ozdoby. M. K. • ĽUDIA A UDALOSTI •

PRÍBEH (NIELEN) PETROVSKÝ

Kamarátky Príbeh vyrozprávala: Zuzana Pataftová Upravil: Pavel Hansman

ajlepšie odmalička. Po dnešné časy. Viac ako siat rokov. V jednej lavici sedávali, k prvej Večeri Pánovej jedna za druhou. Akoby ich jedna mater mala. Do Lesíka jedna bez druhej ani náhodou. Z Lesíka domov nie, bola by hanba. Zuzka, Marka a Katka. Podľa Jana Malého, predsedu dedinského senátu (zasadajú každý piatok predpoludním na rohu Ulice generála Štefánika, po stojačky), Zuzka bola feš dievka zo všetkých strán. Keď vraj dedinskí trubkári zahrali valčík a Zuzka dala svojej kartúnke voľno, tak sa na nevydláždenom parkete medzi brečtanmi nezdvihol len prach, ale aj menšie kamienky okolo. Marka zas bola krásny soprán. Učiteľ Michal Spevavý hovorieval, že je jeho slávik. Kdekoľvek bol spev, tak začínala. Na započínačkách Vydala ma mamka, na priadkach Konope, konope, čo medzi mládencami vyvolávalo chuť konope mlátiť tak a zatiaľ, kým by sa nepremenili na jemné povesná. Na také, akým bol Markin hlas. Katka už šestnásťročná rozťahovala rejteš a krájala rezance. Počas chmeľovej oberačky lietala s plnou korpou ako lastovička. V jej ručníčku za pásom bolo každý večer najviac ceduliek. Vydávať sa neponáhľala. Zuzka na jej sobáš prišla už s druhým dievčaťom pod srdcom a Markin Paľko behal pod šiatrom bez plienok. Viem(e) aj prečo. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Za Miša ju nedali a Ondriš zachraňoval čepiec. Manželstvo nezachránil. Nefungovalo to medzi nimi, ako by malo. Tak cez deň, ako ani v noci. Ondro začal navštevovať krčmičky a keď raz v slabej chvíli zaklopal na okno bývalej spolužiačky Aničky, tak Katka v nedeľu popoludní odišla aj s malou Vierkou k mame a do

tri veľmi presvedčivo, zrozumiteľne a vtipne. I keď sa občas stalo, veď aj mladším od nich, že na niečo zabudnú, a potom je z toho príbeh. KÁVA(Y) Včera boli u Katky. Po smrti rodičov chýrečná kuchárka a oberačka rodičovský dom s veľ-

Kuľhavov sa viac nevrátila. O de- kou záhradou predala a kúpila sať dní aj spálňa s kuchyňou a si menší bez záhrady. V uličvybozkávaný bicykel rogovka ke za kostolom. Ako škatuľka. putovali z TroháTrávu jej kosieva kov ku Lačokovej Mirco a zametá si krčme. Od tej sama. Metlínovou Len aby bolo jasné. ulicu, cirokovou chvíle Katka na chlapov ako mu- Naše hrdinky nežili a neži- podstrechu a pajú z vetra alebo milodarov. vúkov naháňa ľažov zabudla. Na kamarátky Siat rokov vkladali do detí hučkou trstinovou a vnúčeniec. Teraz im ich s dlhším porisnie. Stretávali sa deti a deti ich detí vracajú. kom. V Katkinom kdekoľvek a kedy- Árenda z dvoch jutár im domčeku inak pakoľvek sa naskyt- je ako vreckové. Alebo vučinu nenájdete. la príležitosť. Aby podľa filozofa Konfucia: Iba ak za kochom na seba a minulé čo počuli, to zabudli, čo na paláši. časy nezabudli videli, zapamätali, a čo Kľučka na uliča v terajších sa vyskúšali, tomu rozumeli. ných dverách nestratili. klepla o deviatej. Keď pred rokom aj Zuzka zo- V kuchynke na dvore hostky stala sama, tak sa dohovorili, že čakal biely obrus na stole, malá sa budú stretávať každý štvrtý cukrovnička a najnovšie číslo piatok v mesiaci u inej. Prečo Hlasu ľudu. Na sporáku džezva štvrtý a nie prvý, druhý alebo so šálkami a papierik opretý tretí, vedia iba ony. Inak rozprá- o kančov. Aby náhodou nezavať o minulosti a porovnávať ju budla: jeden káva, dva šťava so súčasnosťou vedeli všetky a tri koláčik.

Konfučianky

– Stretli sme spolužiaka Paľa, uháňal na bicykli s vnukom na paksici. Len nám zamával a zmizol v parku medzi deťmi a mladými mamami, – informovali hostiteľku kamarátky. – Raz na bicykli, do smrti na bicykli, – odpovedala Katka a na stôl položila prvú kávu. Potom podrobne diskutovali o Begeji. Prečo v ňom namiesto rýb plávajú plastické fľaše, prečo sa voda v ňom šplhá do brehu atď., atď. Keď Marka diskusiu zhrnula otázkou, že je veľmi zvedavá, kto dedinskú riečku postavil na hlavu, tak si kamarátky mlieko lievali už do kávy druhej, ale podľa papierika do prvej. V jednej chvíli si spomenuli i stavanie májov. Ako to voľakedy bolo pekne a nie im je jasné, ktorý to orgán zrušil obnovenú tradíciu na nádvorí Spolku petrovských žien. – Mne sa to nepáči, – protestovala Katka a do šálok už lievala v skutočnosti tretiu a podľa papierika iba prvú kávičku. O pol dvanástej už boli na ulici a lúčili sa s pripomienkou, že ak Pán Boh dá zdravia, tak sa o mesiac stretnú u Zuzky na terase. Kým neprišli po park Mateja Čániho, tak nepreriekli ani slovo. Z driemot ich prebudila vôňa kávy zo známej cukrárne a Zuzka nevydržala. – No aj tá Kata (pred štvrťhodinou bola ešte Katka), čo sa s ňou porobilo, ani len kávu neponúkla, – autá na regionálnej zastali, dueto stareniek prekráčalo zebru a Zuzka pridala: – A kerá Kata? V tej chvíli Katka už ujedala z koláča a zalievala šťavou. – Čo im môžem, keď sa hrdili, zostane mne viac. Predvečerom príde Mirco* pokosiť, hlásia dážď, ponúknem aj jemu, – zahmkala hostiteľka piatkového stretnutia. *Mirco Kosačka, petrovský zať(ko), bývalý čašník a huncút. Trávu kosí pomerne lacno a povrávať sa povráva, mladším doviciam aj lacnejšie. Foto: www unsplash.com

1 /4732/ 1. 1. 2017

Privítali sme aj Vianoce Zvončeky zvonili. Vianoce sa blížili. Deti spievali a sneh padal. Vianoce sa blížili. Oslavovali sme Ježiša Krista. Deti krásne koledovali a s radosťou sa guľovali. Biely sniežik tíško veje, pod oknom sa všetko belie. Stihla zima, už je tu, s radosťou sa deti sánkujú. Anita Petrášová, ôsmačka, ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku

Igor Hric, 3. a, lpíne ZŠ Jána Amosa Komenského v Ku Petra Koláriková, tretiačka, ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku

Nový rok zasa k nám prišiel Ten starý rok vyprevádzame, a to, čo bolo v ňom pekné, si uschováme v spomienkach. Na to, čo nebolo dobré, zabudneme. Privítame nový rok, ktorý nám prináša všetko nové: nové začiatky, nové nádeje, nové radosti, nové životné skúsenosti. Dni sviatočné a radostné sú aj dni prázdninové pre vás, kamaráti. Každučkú chvíľu si preto dosýta vychutnajte. Vykročte smelo do nového roka s novými pozitívnymi očakávaniami a želaniami a nezabúdajte na nádej; v novom roku sa určite splnia. Milé deti, všetko najlepšie v novom roku 2017 a splnenie všetkých vašich, aj tých najtajnejších prianí... Tešíme sa na vás a vašu nevyčerpateľnú inšpiráciu prejavovanú v Detskom kútiku aj v tomto roku.

Zima nás poteší

Dragica Kozarov, 1. b, ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne

Čo nám prináša zima? Zima prináša chladné počasie. Ja mám rád zimu preto, že sa vtedy sánkujem, guľujem a robím snehuliaka. Teplejšie sa obliekame a musíme klásť do pece, aby nám bolo teplo. Páči sa mi aj to, že v zime sú najkrajšie sviatky. To sú Vianoce a Nový rok. Všetky deti sa radujú, keď príde dedo Mráz. Ozdobujeme stromček, aj celá dedina nám je pekne ozdobená. Marek Trnovský, 2. 2 ZŠ maršala Tita v Padine

www.hl.rs

Zorica Berđanová, tretiačka, ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku

Peter Valentík , 1. a, íne ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulp

Informačno-politický týždenník

Zima je krásne ročné obdobie. Prináša nám mnoho radostí. Tešíme sa snehu, sánkovačke, guľovačke. Zima nám daruje i najkrajšie sviatky v roku. Sú to Vianoce a Nový rok. V domoch sa šíri vôňa medovníčkov a vôňa ihličia vianočného stromčeka. Zima nám prináša i teplé večery, ktoré strávime so svojimi najmilšími. Krásy zimy sú všade vôkol nás. Zima ozdobí dedinu bielym lesklým páperím a prinesie jeden z najkrajších darčekov, na radosť všetkých nás – sneh. Nataška Staňová, 2. 2 ZŠ maršala Tita v Padine

• DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLVI 1. januára 2017 Číslo

1 /1931/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Obchodovalo sa iba s kukuricou

AKTUÁLNE

Ľ. Sýkorová

blížiacim sa koncom roka upokojil sa aj trh a obchodovanie sa zviedlo na minimum. Na Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 19. do 23 decembra 2016 pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom bol tovarový obrat nižší o 53,57 % a finančný obrat o 54,47 %. V uvedenom období sa obchodovalo iba s kukuricou, ktorej cena bola 15,80 din./kg (17,24 din./kg s DPH). Pri porovnaní s cenou z predĽubica Sýkorová chádzajúceho týždňa zdražela o 0,82 % a pri porovnávaní s jej cenou v rovnakom období Opäť stojíme na prahu nového roka s nádejou, že bude lepší a krajší ako rok v roku 2015 vidíme, že je na rovnakej úrovni. predchádzajúci. Aj keď sa môže povedať, že rok 2016 bol pre poľnohospodárov – Aj vo svete cena kukurice mierne stúpla. pestovateľov mimoriadne úrodný, určite menej spokojní sú dobytkári či chovatelia dojníc. Na parížskej burze bola v polovici decembra 164,50 eura/t (platí pre január 2017), na pondelok 26. 12. 2016 z IPARD-u. ... burze v Chicagu bola 124,50 eura/t (platí Podľa slov ministra poľnomalo byť konečne rozCieľom ministerhodnuté, či dovozné hospodárstva Srbska Branislava stva bude v najbližpre marec 2017) a na budapeštianskej poplatky na mlieko, mlieč- Nedimovića domáce poľnohos- ších rokoch podpora burze pre marec 2017 bola cena 136,11 ne výrobky a bravčové mäso podárstvo sa aj v roku 2017 bude spracovateľských kapaeura/t. z krajín Európskej únie, tzv. usilovať o priblíženie sa k európ- cít u prvovýrobcov. Tak, Svetová produkcia pšenice v roku prelevmany zostávajú, alebo skym agrárnym štandardom. Do- aby pridaná hodnota bola 2016 bola opäť zvýšená s ohľadom či budú zrušené. No pri písaní siahnutie tohto cieľa podporuje vytváraná priamo v mieste na pozitívne výsledky v Kazatýchto riadkov výsledok ešte aj plánovaný rozpočet na budúci pestovania či chovu a zákchstane, Iráne a Nepále. Ponebol známy. Takto boli aspoň rok, ktorý bude od tohtoročného ladné plodiny sa nevyvážali dobne aj svetová produkcia čiastočne chránení najmä malí väčší o 8,2 % (o 3,32 miliardy s nízkou pridanou hodnotou do kukurice za tento rok bude výrobcovia, ktorí nedokážu dinárov). – Existujúca stratégia zahraničia a následne sa dovážali vyššia, najmä vďaka veľkonkurovať dovozu lacných rozvoja poľnohospodárstva Srb- spracované späť do Srbska. mi dobrým výsledkom výrobkov. Platením dovozných ska je ambiciózna, ale je reálna V roku 2017 Ministerstvo poľpoplatkov za určité výrobky a uskutočniteľná. Odstránené nohospodárstva bude aktívne v USA, a to aj napriek (okrem platenia cla) sa zabez- sú všetky problémy viazané podporovať mladých farmárov poklesu v Indii. ○ pečovalo vyrovnanie domácich za čerpanie prostriedkov z EÚ. najmä z okrajových a nerozvinu- dárstvo cien so zahraničnými, ktoré Naším prianím je, aby ľudia tých oblastí. Podpora pre mla- v Srbsku sú nižšie. Európska komisia z európskej komisie v apríli alebo dých poľnohospodárov do 40. starne a aby už viackrát upozornila Srb- máji 2017 opäť prišli k nám na roku života bude v maximálnej si štát toto dôlesko, aby zrušila tieto poplatky kontrolu a aby sme už v septem- výške 10 000 eur, z ktorých 75 % žité odvetvie udržal, a v podstate odblokovala do- bri alebo októbri mohli pozvať bude nenávratný úver, samozrej- musí hľadať spôsoby, voz potravinárskych výrobkov, poľnohospodárskych výrobcov me, musia mať všetky potrebné ako podporiť mladých ľudí, predovšetkým mäsa, mlieka a a spracovateľov, aby sa prihlá- účty a taktiež musia byť prihlá- ktorí si k poľnohospodárstvu ○ sili a uchádzali o prostriedky sení v PIO fonde. Poľnohospo- nachádzajú vzťah. mliečnych výrobkov.

Do nového roka s optimizmom?

Z obsahu Svet prírody Gorana Mulića Str. 3

Pohánka – vhodná potravina pre všetkých Str. 6

Do vášho receptára Str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

RASTLINNÁ VÝROBA

Pestovanie horčice bielej a horčice čiernej (2)

Dr. Vladimir Filipović Inštitút pre výskum liečivých rastlín Dr. Josifa Pančića Belehrad MORFOLOGICKÁ A FYZIOLOGICKÁ CHARAKTERISTIKA Botanická charakteristika Horčica biela je jednoročná kapustovitá olejnina. Vytvára kolovitý koreň, ktorý sa bohato rozkonáruje. Stonka je rovná, vysoká 50 – 80 cm, pokrytá chĺpkami. Listy sú hlboko vykrajované,

tisíc semien sa pohybuje od 3,5 do 7 gramov. Vegetačné obdobie horčice bielej trvá 110 až 130 dní. Horčica čierna je jednoročná kapustovitá rastlina s tenkým kolovitým koreňom, ktorá dosahuje výšku od 80 do 120 cm. Listy sú rôzneho tvaru a všetky majú stopku. Spodné a stredné listy sú veľké, lýrovité, horné sú

Porast horčice bielej

rôznej veľkosti, taktiež sú pokryté chĺpkami. Spodné listy sú väčšie a majú stonky, horné listy sú drobnejšie. Horčica kvitne v júni a plody dozrievajú od júla do augusta. Kvety sú žltej farby, voňavé, patria medzi obľúbené medonosné rastliny (z jedného hektára sa môže získať do 40 kg medu). Súkvetie je dlhý strapec, kališné lístky od koruny výrazne odstávajú. Opeľuje sa prevažne cudzím peľom. Plod je krátka hrubá šešuľa (2 – 5 cm dlhá a 4 mm široká) s jemnými vypuklinami, v ktorej sú uložené semená. Šešuľa je celá štetinatá. Semeno je veľké, žltej až bledožltej farby, má pálivú chuť bez vône. Vo vode napúča a vytvára veľa slizu. Hmotnosť

celistvo okrajové, vajcovité alebo kopijovité, modrozelenej farby. Súkvetie je hustý strapec. Kvety sú bledožlté, šešule sú drobné, pritlačené k stonkám, na povrchu hladké, mierne sploštené. Kvitne od apríla do júla. Semená sú tmavočervené, hmotnosť 1 000 semien sa pohybuje od 2,2 do 2,8 gramu. Klíčivosť je 85 – 90 %. PODMIENKY NA PESTOVANIE Obidva druhy horčice sú rastliny rýchleho rastu a rozvoja, rastliny dlhého dňa, ktoré uprednostňujú mierne klimatické podmienky s priemerným množstvom zrážok. Odolné sú proti vysokým teplotám, aj keď výrazne horúce dni počas kvitnutia a zrenia môžu

vrstve pôdy. Zoranú parcelu necháme do jari, keď sa urobí predsejbová príprava pôdy. Aby porasty jednotne a rovnomerne vzišli, veľmi je dôležitá kvalitná a rýchla predsejbová príprava. V procese pestovania horčice sa parcela pod predchádzajúcu plodinu nehnojila maštaľným hnojom. V priemere, v závislosti od typu pôdy, horčica potrebuje od 45 do 60 kg aktívnych živín. Biela a čierna horčica sa pestuje výlučne z priamej sejby. Sejeme koncom marca – začiatkom apríla. Skoršia sejba zabezpečí rastlinkám dobré využitie jarnej vlahy pri tvorbe pevného habitusu pred vzídením burín. Zároveň sa vyhneme letným horúčavám, ktoré negatívne vplývajú na kvitnutie a tvorbu semena. Skorá sejba taktiež umožňuje lepšiu ochranu rastlín pred škodcami (druhý nálet Athalia colibri, srb. repičina osa). Teplota pôdy pri sejbe by mala byť v hĺbke 2 – 3 cm najmenej 4 až 6 °C. Semeno je drobné, sejeme ho do hĺbky 2 – 3 cm. Medziriadková vzdialenosť je obyčajne 24 cm,

negatívne vplývať na množstvo a kvalitu semena. Rastliny horčice vyžadujú pôdy s vysokým obsahom živín, náročné sú najmä na obsah dusíka. Najlepšie sa im darí na relatívne ťažkých piesočnato-hlinitých priepustných pôdach. V južnom Banáte sa doteraz najčastejšie pestovala na černozemi. V našich agroekologických podmienkach horčica vzchádza za 7 až 10 dní, po čom sa pomerne pomaly rozvíja a rastie. Pri vhodných klimatických podmienkach pôdu pokryje za 4 až 5 týždňov. Po piatich týždňoch od vzchádzania rastlina začne formovať kvetné púčiky. O sedem až desať dní začína obdobie kvitnutia, ktoré trvá dlhšie pri nízkych teplotách a dobrej zásobe vody (do 30 dní). Vegetačné obdobie obyčajne trvá 110 – 120 dní. Mladé rastlinky po vzchádzaní sú odolné proti slabým mrazom (do – 2 °C), no Semeno bielej a čiernej horčice silnejšie mrazy (– 7 °C) môžu porast zničiť. ale názory sú rôzne (12 – 50 cm). Optimálna norma výsevku horčice PESTOVANIE bielej je 8 až 10 kg/ha a horčice Horčicu (bielu a čiernu) ako čiernej 6 – 8 kg/ha. Väčšie množjednoročnú rastlinu záväzne treba stvá semena potrebuje na ľahkých pestovať v osevnom postupe po a menej úrodných pôdach. repe, hrachore, pšenici a ostatHĺbku sejby o jeden centimeter ných strniskových obilninách. musíme zväčšiť v prípade výrazne Nesmie sa pestovať po slnečnici, suchej pôdy. Ak horčica slabo sóji, kapuste, repke a po ostatných vzchádza, o opätovnej sejbe sa druhoch kapustovín. musíme rýchlo rozhodnúť. Musíme Pôda pred sejbou musí byť taktiež urobiť rozbor pôdy, aby kvalitne pripravená, bez pozbe- sme presne vedeli, ktoré živiny rových zvyškov a burín. V našich treba dodávať. Horčica vyžaduje podmienkach základná príprava pôdy s neutrálnou pH reakciou. pôdy sa robí na jeseň na hĺbku ○ 25 – 30 cm, aby sa zároveň zimná vlaha zadržala v podpovrchovej preklad: Ľ. Sýkorová

1. 1. 2017 • 1 /4732/

K TEMATICKEJ VÝSTAVE PRI PRÍLEŽITOSTI 60. VÝROČIA NOVÍN POLJOPRIVREDNIK

Svet prírody Gorana Mulića Oto Filip

jedinečne krásnym. Jasné je, že sa odvtedy jeho najväčšia záľuba anilo Kiš pri istej príležitos- časom len stupňovala, šplhajúc ti skonštatoval, sa smerom hore, že povinnosťou do nových tvoriumelca je vidieť dobvých výšin. re, čo znamená vidieť Polia zeleinak ako iní. Platí to aj né a žlté, nežne a zvlášť o fotoreporprikryté modrým téroch. Nebyť uvedenebom, pažravá ného postulátu, väčhúsenica útočiaca šina snímok rôznych na višňu, starká fotografov, napríklad v poli, využívajúz rovnakej udalosti, by ca každú jesennú sa podobala ako vajce chvíľu na štrikovavajcu. V ére masovénie svetra na zimu, ho fotenia všetkých Pred svojimi exponátmi osušené papriky a všetkými možný- v Master stredisku pri okne, zvedavý mi prostriedkami koník dívajúci sa a spôsobmi, tvorivým kumštom rovno do izby, dedinský motív so fotoreportérov je nielen umenie snehom, na aký sme už zabudli... detailu, rýchlosť či zručnosť, ale aj toľko je tých okamihov a umenia tematický zámer: mesto, pohyb, svojrázu, na ktoré sa možno dívať

stredisku Novosadského veľtrhu, usporiadaná k 60. výročiu novín pre poľnohospodárstvo a dedinu Poljoprivrednik a 170. výročiu

alebo každom druhom kroku, no i to, že je majstrom v tom. Veď nie náhodou hosťoval ako autor so svojou výstavou v banátskej Omoljici, celé desaťročia, konkrétne od roku 1971 známej podľa festivalu Žisel (Život sela), nie náhodou je nositeľom viacerých cien na Medzinárodnom festivale Paunovo pero. Jeho

Zimný motív

Družstevného zväzu Vojvodiny. Goran Mulić nerozpráva o sebe ani mnoho, azda ani rád. No

Útočníčka

zábery aj tam pútali pozornosť inakosťou, krásou, svojráznou dokumentárnosťou. Netreba prehliadnuť ani účinkovanie na mnohých samostatných a kolektívnych výstavách, vrátane tej, ktorá sa začala v piatok 23. decembra v Múzeu Vojvodiny v Novom Sade s názvom Objektívne. Jej aktérmi sú vojvodinskí a novosadskí fotoreportéri, už tradične vystavujúci v rámci svojho Nového roka.

Krása polí

životné prostredie, šport, príroda, znova a znova. Príležitosťou na umenie... to bola aj jeho nedávna autorFotoreportér Poljoprivrednika ská, tematická výstava v Master Goran Mulić už roky svoje povolanie chápe nielen ako akúsi zárobkovú záležitosť, ale hlavne ako poslanie. Vo svete prírody sa cíti ani ryba vo vode, dodnes fascinovaný všetkým, čo sa deje a mení vôkol neho. Vraví, že fotiť začal už v základnej škole, že obdivuje vody, no aj všetko iné, čo prírodu robí čímsi Využiť čas naplno

Podvečer na rybníku

Paprika nielen na zimu

treba o ňom vedieť nielen to, že prírodu skutočne dobre pozná a robí nám ju už dlho blízkou, lebo sa s ňou profesionálne alebo zo záľuby priatelí na každom

III

Tak ako je spisovateľovi reč osudom, jeho je osudom objektív na zrkadlovke. A život, príroda a jej krása ním nezabudnuteľne ○ zvečnené.

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia hrachu siateho (2) Ing. Ján Tancik, PhD. STRAPKA HRACHOVÁ Strapka hrachová (srb. graškov trips) – Kakothrips pisivorus (Thripidae, Thysanoptera) môže spôsobiť významné škody, a to najmä ak sa vo fáze rastu strukov vyskytuje vo veľkom množstve. Pri priemernom výskyte 250 vají-

druhého instaru prezimuje v pôde. Na jar larvy dokončujú svoj vývoj a imága sa objavujú od polovice mája. Najväčší výskyt je v júni. Imága nalietavajú do porastov hrachu a samičky kladú vajíčka do kvetov a na mladé struky. Ak ešte tieto nie sú vyvinuté, kladú vajíčka aj na listy. Vyliahnuté larvy sa živia

OCHRANA Preventívne opatrenia Zníženiu napadnutia týmto škodcom z agrotechnických opatrení napomáha správny osevný postup a dodržiavanie priestorovej izolácie, tiež intenzívne obrábanie pôdy, hlboká orba, skorá sejba a sejba skorých odrôd. Skoré odrody hrachu sú menej poškodzované, pretože kvitnú pred výskytom škodcu. Priama ochrana Sledovanie výskytu škodcu treba začať v období začiatku tvorby pukov (koniec mája) raz do týždňa až do konca kvitnutia. Treba do uzavretej nádoby nazbierať 100 pukov alebo kvetov z rôznych častí poľa a v zatvorenej miestnosti vyhodnotiť počet vajíčok, nýmf a imág. Prah škodlivosti je

Striebristé škvrny na strukoch spôsobené strapkou hrachovou čok na jeden kvet môže spôsobiť až 60 % zníženie úrody. Škodí vyciciavaním štiav z kvetov a mladých strukov. Napadnuté kvety sa neotvárajú, sú deformované, vädnú, zasychajú a opadávajú. Struky zostávajú malé, sú deformované a tie silne napadnuté sú bez semena, alebo majú menej nevyvinutých semien. Na napadnutých strukoch sa vytvárajú lesklé, striebristo-biele škvrny.

vyciciavaním štiav. Po dokončení vývoja larvy druhého instaru padajú z rastlín na pôdu a vyhľadávajú skrýše na prezimovanie. EKOLÓGIA Na vývoj a rozmnožovanie tejto strapky priaznivo vplýva suché a teplé počasie v júni. Zvýšený výskyt je v rokoch, keď je jar teplá a suchá. Daždivé a chladné počasie v tomto ob-

POPIS Telo imága strapky hrachovej je tmavohnedej farby, dlhé 1 – 1,8 mm; samička je väčšia od samčeka. Tykadlá majú osem článkov, sú tmavo sfarbené, okrem tretieho a štvrtého článku, ktoré sú žlté, ako aj chodidlá na nohách. Vajíčka sú biele, nepriehľadné, fazuľovitého tvaru, veľkosti 0,35 x 0,25 mm. Nymfy sú oranžo- Poškodenie v struku vožlté, nymfa 1. stupňa je dlhá 1 mm a druhého – 1,5 mm. dobí výrazne obmedzuje výskyt škodcu. Hlavnými prirodzenými BIONÓMIA nepriateľmi strapiek sú dravé Strapka hrachová má jednu strapky, na regulácii strapiek sa generáciu počas roka. Larva ešte podieľajú aj dravé bzdochy.

Poškodenie na struku 2 vajíčka a nymfy priemerne na 1 kvet alebo púčik. Aplikáciu insekticídov treba vykonať po dosiahnutí prahu škodlivosti. Ak je možné, treba spojiť ochranu proti strapkám s ochranou proti voškám a iným škodcom. Ak je postrek v čase kvitnutia, odporúča sa vybrať insekticíd bezpečný pre včely. LISTÁRIKY Listáriky (srb. male lisne pipe) – Sitona spp. (Curculionidae, Coleoptera) sú významnými škodcami mladých rastlín hrachu a iných strukovín. Škodia dospelí jedinci, chrobá-

ky, žerom listov vzchádzajúcich rastlín. Listy obžierajú od okraja a vytvárajú charakteristický zúbkovitý okraj. Pri väčšom napadnutí môže byť zničená veľká časť asimilačnej plochy listov, čo môže spôsobiť vyschnutie rastlín. Najnebezpečnejšie sú tieto poškodenia u mladých rastlín vo fáze 1 – 5 listov. Škody sú väčšie v nepriaznivých poveternostných podmienkach, ktoré brzdia rastliny v raste. Škodlivá je aj larva, poškodzuje korene vyhrýzaním bakteriálnych hľúzok. Listáriky škodia aj nepriamo, môžu prenášať aj vírusy. Je viac druhov listárikov, ktorí škodia na strukovinách. Najvýznamnejší je listárik čiarkovaný – Sitona lineatus. POPIS

Listáriky sú drobné chrobáky, telo im je dlhé okolo 5 mm, sivkavej farby. Telo je pokryté jemnými chĺpkami a hlava predĺžená do nosca. Listárik čiarkovaný má na hrudi tri svetlé pásiky a na krovkách má tiež pozdĺžne pásiky. Vajíčka sú dlhé 0,3 mm, najprv žlté, neskôr tmavé. Larvy sú špinavobielej farby, beznohé, dorastú do dĺžky 5 – 6 mm. BIONÓMIA Listáriky majú jednu generáciu do roka. Prezimujú dospelé jedince v pôde a pod zvyškami rastlín na poliach viacročných krmovín alebo v ich blízkosti. Na jar už po prvom oteplení imága opúšťajú úkryty a živia sa na rastlinách. Po krátkom úživnom žere samičky kladú vajíčka na pôdu alebo na listy. Vyliahnuté larvy zaliezajú do pôdy. Najprv sa živia korienkami, neskôr sa vžierajú do bakteriálnych hľuziek. Kuklia sa v pôde, imága sa liahnu od júla a na poliach sú prítomné v auguste a septembri. Živia sa na rastlinách, ale pohlavne dospievajú až na jar.

1. 1. 2017 • 1 /4732/ EKOLÓGIA Listárikom vyhovuje suché a teplé počasie. Teplé počasie počas apríla a júna vplýva na zvýšenie plodnosti samičiek. Nerovnomerné a dlhotrvajúce vzchádzanie zvyšuje nebezpečenstvo poškodenia rastlín. Z prírodných nepriateľov významné sú parazitoidy lariev z radu blanokrídlovcov a predátory vajíčok z čeľadí bystruškovité. OCHRANA Preventívne opatrenia Zníženiu napadnutia týmto škodcom z agrotechnických opatrení napomáha správny osevný postup a dodržiavanie priestorovej izolácie od porastov lucerny a ďateliny. Jedným z najvýznamnejších regulačných opatrení proti tomuto škodcovi je dobre vykonaná agrotechnika. V prvom rade sú to: kvalitné obrábanie pôdy, vyvážená výživa a skorý termín sejby. To umožňuje rýchle a rovnomerné vzchádzanie a rýchly rast mladých rastlín a tým aj rýchle prekonávanie kritického obdobia. Aj očkovanie osiva preparátmi s vhodnými kmeňmi baktérií rodu Rhizobium napomáha vyhnúť sa negatívnemu vplyvu listárikov na úrodu. Zníženiu populácie škodcov napomáha aj skoré zaorávanie strnísk po miešankách.

31. 12. 2016 – 7. 1. 2017

POČASIE

Priama ochrana Rozhodovanie o použití priamych opatrení robíme na základe monitoringu výskytu imág alebo stupňa poškodenia rastlín. Porasty kontrolujeme od vzchádzania dvakrát do týždňa zo všetkých strán poľa. Aplikáciu insekticídov robíme po dosiahnutí prahu škodlivosti, a to je vo fáze od vzchádzania do fázy troch párov pravých listov dve imága na 1m2, alebo pri zistení 10 % zničenej plochy. V prípade prognózy silného výskytu sa požívajú insekticídne moridlá. ○ Foto: J. Tancik

NAŠA ZÁHRADA

V januári sa pripravujeme na jarné obdobie Ľubica Sýkorová Aj zima prináša do našich záhrad vzácne vône prostredníctvom niektorých kvitnúcich rastlín, odhalí mnohé detaily, farby, ktoré počas iných ročných období zostávajú skryté. Aj keď v záhrade v tomto mesiaci nemáme veľa práce, môžeme v pokoji plánovať novú výsadbu, skontrolovať si nakúpené osivá, porozmýšľať, ako spestríme našu okrasnú záhradu.

ri plánovaní sejby pamätajme na striedanie plodín. Rovnaký druh zeleniny nebudeme sadiť na to isté miesto. Výnimkou sú iba paradajky, kríčková fazuľa, karfiol, ružičkový kel, pór a zeler, ktoré môžeme pestovať na rovnakom mieste i niekoľko rokov po sebe. Pri ostatných druhoch zeleniny treba dodržať prestávku aspoň tri až štyri roky, pri skorých zemiakoch, petržlene, mrkve, uhorkách a hrachu sa odporúča dodržanie šesťročnej obmeny. Zelenine sa bude najlepšie dariť, keď dodržíme nasledujúcu obmenu: 1. rok hlúboviny, 2. rok koreňová zelenina, 3. rok plodová zelenina – najmä uhorky, 4. rok listová zelenina a cibuľoviny, 5. rok zemiaky alebo paradajky, 6. rok strukoviny a kuchynské bylinky. Osivo si drží klíčivosť aj niekoľko rokov, napr. cibuľa, pór, mrkva, petržlen, čakanka, šalát, špenát klíčia aj po troch rokoch, hlúbová zelenina, paradajky, paprika asi 5 rokov a uhorky a tekvice až 10 rokov. V januári je najvhodnejší termín odberu vrúbľov kôstkovín a jadrovín. Dni bez mrazu môžeme využiť na rezanie štepov, najmä

sliviek a marhúľ. Vyberáme z hrubých jednoročných výhonov zdravých a plodiacich stromov. Najkvalitnejšie bývajú na južnej strane a v hornej časti koruny. Tie označíme menovkami, založíme do debničky s pieskom, ktorú uložíme v chlade a vlhku, aby sme čo najviac oddialili ich pučenie. Optimálna teplota na uloženie sa pohybuje od 2 do 5 °C. Majitelia broskýň by už teraz mali myslieť na kučeravosť – tá sa síce prejaví až na prvých listoch, ale ochrana sa prevádza, aj pokiaľ sú cez zimu teplejšie obdobia. Hube spôsobujúcej kučeravosť stačí niekoľkodňové oteplenie nad 10 – 12 oC, čo je i v tuhšej zime celkom obvyklé. Ak vystúpi teplota k nule, môžeme začať s presvetľovacím rezom ovocných stromov. Rany po zásahu ihneď ošetríme štepárskym voskom alebo balzamom. Aby sme sa k jednému stromu nevracali dvakrát, môžeme pri tejto príležitosti očistiť drôtenou kefou kmeň zo starej borky. Pretože v nej často prezimujú škodcovia alebo ich larvy, rozložíme okolo kmeňa igelitovú plachtu a oškrabané zvyšky radšej spálime alebo odstránime zo

záhrady. Zároveň skontrolujeme, či sa v kôre neobjavujú rany spôsobené mrazom alebo drobnou zverou a poškodené miesta opäť zatrieme štepárskym voskom. Kmene znovu obalíme rohožou alebo natrieme vápenným mliekom, ktoré ich ochráni pred veľkými tepelnými rozdielmi medzi slnečnými dňami a nocou. Na jeseň vysádzané rastliny, najmä vždyzelené dreviny musíme v bezmrazových dňoch polievať aj počas zimy. Mráz totiž ľahko pôdu vysuší. Hĺbku premrznutia pôdy môžeme ovplyvniť nastielaním koreňového balu. Dostatočné prikrytie vyžadujú aj trvalky, ruže. Na holomrazy je potrebné pamätať aj pri skalke. Ak to počasie dovolí a teploty sa pohybujú nad nulou, môžeme sa pustiť do prehadzovania kompostu tak, aby sa všetko, čo ležalo na povrchu, dostalo dovnútra a naopak. Kompost má byť aspoň meter vysoký s rovnou plochou navrchu asi 60 – 100 cm širokou. Do prehadzovania sa môžeme pustiť, aj keď je tenšia vrstva na povrchu zamrznutá. Vzniknuté hrudky pomôžu vo vnútri kompostu jeho prevzdušneniu. ○

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

-6˚ | 1˚

-6˚ | 4˚

-4˚| 4˚

-3˚ | 4˚

-6˚ | -2˚

-6˚ | -1˚

-5˚ | 0˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

RASTLINNÁ VÝROBA

Pohánka – vhodná potravina pre všetkých Ľubica Sýkorová Pohánka siata – Fagopyrum esculentum Moench (srb. heljda) je stará kultúrna plodina. Nepatrí botanicky medzi obilniny, ale využitie semien je podobné ako pri ostatných obilninách. Historickou pravlasťou pohánky siatej je juhovýchodná Ázia, pravdepodobne oblasť Himalájí. Postupne sa rozširovala do Číny a Indie. Na území strednej Európy sa pestovala už v 12. storočí. V 16. storočí bola najobľúbenejšou potravinou.

posledných rokoch získava pohánka stále väčšiu popularitu. Je to spôsobené vysokou nutričnou a dietetickou hodnotou semien aj vňate, ale aj skutočnosťou, že je vhodná na pestovanie v ekologickom poľnohospodárstve. V súčasnosti je pohánka hitom zdravej výživy. Ako významný zdroj prírodného rutínu má

cenné vlastnosti, z ktorých je preukázaný posilňujúci účinok imunitného systému, zvýšenie pružnosti cievnych stien, regulácia krvnej zrážanlivosti a obsahu cholesterolu v krvi. Je vhodná pre diabetikov, pacientov trpiacich celiakiou a odporúča sa ako diéta pri ochoreniach zažívacieho ústrojenstva. Z bežného sortimentu pohánkových výrobkov je najviac konzumovaná pohánková múka a olúpané zrno (pohánkové krúpy). V Európe sú pohánkové cestoviny známe v Slovinsku, severnom Taliansku a v juhovýchodnom Francúzsku. V Slovinsku je veľmi obľúbený pohánkový chlieb, pripravovaný z pohánkovej (30 %) a pšeničnej múky (70 %). V poslednom

čase je pohánkový chlieb v ponuke aj v Srbsku a teší sa veľkej popularite. V niektorých regiónoch je doposiaľ tradičná výroba pohánkového pečiva alebo príprava pohánkového piva. Mladé listy pohánky sú konzumované ako zelenina alebo sa sušia a používajú sa na čaj rovnako ako pohánkové šupky. Pohánkový med má

tmavú farbu a špecifickú chuť. Šupky sa používajú na výrobu vankúšikov a matracov. Pohánka je dôležitým zdrojom zinku, medi, selénu, mangánu a iných stopových prvkov. Z vitamínov sú v plodoch pohánky zastúpené predovšetkým vitamíny B1 (thiamín), B2 (riboflavín), niacín, E a C. Pohánka je najlepším prírodným zdrojom rutínu (vitamín P). Najväčšia koncentrácia tohto bioflavonoidu je sústredená v listoch tesne pred kvitnutím. Ako obilnina budúcnosti má pohánka (ale aj proso) prioritné postavenie, preto je možné očakávať, že na genetické zdroje oboch plodín a zvlášť na ich využitie bude v budúcich rokoch sústredená väčšia pozornosť aj

na medzinárodnej úrovni. Pohánka bola skôr považovaná za obilie chudobných. Po tom, ako lekári objavili zdravotný význam pohánky, táto rastlina sa vracia do našich jedálnych lístkov. LIEČIVÉ ÚČINKY POHÁNKY – pomáha pri cievnych chorobách, kŕčových žilách, hemoroidoch; – pôsobí proti krvácaniu z ďasien a nosa; – posilňuje väzivové tkanivá a uľavuje pri hemoroidoch; – podporuje prekrvenie; – posilňuje nedostatočné libido alebo potenciu; – preventívne pôsobí proti reumatickým chorobám a artritíde; – posilňuje imunitný systém; – pôsobí na reguláciu krvného obehu. Pri krvných podliatinách praskajú drobné cievky. Pomoc rutínu spočíva v tom, že poškodené steny ciev a tkanív utesní. Ako silno zásaditá potravina odvádza pohánka z tela kyseliny, tým napomáha acidobázickej rovnováhe. Zásobuje nás vápnikom, fosforom a draslíkom (dôležité pre rast kostí); významný je aj obsah hodnotných, viacnásobne nenasýtených mastných kyselín. V celej prírode, od najdrobnejšieho hmyzu až po človeka, sú flavonoidy ako rutín tiež ochrannou látkou proti baktériám. Pohánku môžeme využívať na rôzne spôsoby. Môžeme z nej pripraviť lievance, plnohodnotný chlieb alebo cestoviny, polievky, predkrmy, müsli. Pohánka je chutnou závarkou do polievok, pripravujeme z nej

sladké i slané kaše, nákypy. PESTOVANIE V Európe sa v niektorých krajinách pestuje ako krmovina a v Nemecku a Rakúsku ako liečivá rastlina. Podľa podmienok prostredia je výška rastlín 15 až 40 cm. Plody sú trojhranné nažky. V našich podmienkach je možné pohánku pestovať na všetkých typoch pôdy okrem ťažkých, ílovitých a silne vápenatých. Nie je náročná na živiny. V období sucha je vhodné porast zalievať. Vzhľadom na krátky vývinový cyklus (asi 90 dní) sa pestuje ako následná plodina. Vysieva sa do 15. mája – ak sa pestuje ako hlavná plodina, alebo do 10. júla – ak sa pestuje ako následná plodina. Semená sa vysievajú do hĺbky 4 – 5 cm (ťažšie pôdy), alebo do hĺbky 5 – 6 cm na ľahších pôdach, do riadkov vzdialených od seba 12,5 až 50 cm. Porasty udržujeme v nezaburinenom stave. Ak máme možnosť, je vhodné do blízkosti porastu umiestniť úle. Je to dobrá medonosná rastlina a prítomnosť včiel zabezpečí opelenie a dobrú úrodu semien. V našich podmienkach je pohánka jednoročná rastlina, ktorá kvitne v júli – auguste. ○

1. 1. 2017 • 1 /4732/

NÁKUPNÉ TRIKY

Ako vyberať citrusové ovocie?

itrusy nám najviac chutia v zimnom období. Pre mnohých sú aj hlavným zdrojom vitamínov. Na čo myslieť pri ich výbere a na čo si dávať pozor? DO KOŠÍKA VKLADAJTE LEN – plody, ktoré sú celé, bez odtlačkov, zdravé, čisté a bez škodcov, – nepoškodené mrazom či nadmernou vlhkosťou, so známkami vnútorného vysychania, – plody označené krajinou pôvodu, ktoré musí byť uvedené aj pri nebalených plodoch v tesnej blízkosti tovaru, – keď je akostná trieda uvedená na obale alebo v bezprostrednej blízkosti nebalených plodov.

NA ČO SI DAŤ POZOR: – konzervačné alebo iné chemické látky, ktoré sa použili pri

ošetrení plodov na ochranu pred vysychaním a hnilobou, sú súčasťou informácie o balených citrusoch, – je zakázané používať látky napodobňujúce chuť či vôňu citrusov. – informačné samolepky na plodoch nesmú po odlepení zanechávať na kôre zvyšky lepidla, – citrusové plody sú pri pestovaní zvyčajne chemicky ošetrované, čo však pri ich predaji musí byť uvedené. V takom prípade sa vyhnite spracovaniu ich kôry alebo sušeniu kôry. Po olúpaní takéhoto ovocia sa odporúča umyť si ruky. Práve šťava z kôry obsahuje najväčšie množstvo pesticídov, – rozhodne sa vyhnite nákupu scvrknutých, suchých či nahnitých plodov! 

UŽITOČNÉ TIPY

Ako správne vetrať v zime?

obíte to správne? Uvádzame zopár užitočných rád, ako správne vetrať v zime. Vetrajte priestory minimálne trikrát denne. V prípade, že máte strešné okná, využite komínový efekt. Na začiatku vykurovacej sezóny vetrajte častejšie, pretože vtedy je vyššia pravdepodobnosť vzniku kondenzácie a vlhkosti. Počas sprchovania zatvárajte dvere kúpeľne. Po sprchovaní utrite steny a podlahy, a ak

máte v kúpeľni okná, tak ich otvorte. Nesušte mokré oblečenie a iné predmety vnútri. Nábytok neumiestňujte k obvodovým stenám. Nechajte otvorené ventilačné klapky aspoň na štrbinové vetranie priestoru. Vetrajte radšej častejšie a kratšie. Je to lepšie než nižší počet dlhších vetraní. Pri varení zakrývajte hrnce a panvice pokrievkou – ušetríte aj energiu. 

RADY A NÁPADY

Ako chladničku naplniť, aby potraviny zostali dlhšie čerstvé

ím vyššie, tým teplejšie, to platí v chladničke. Poradíme vám, ako ju správne naplniť, aby zostali potraviny dlhšie čerstvé. Vrch: udusená zelenina a mäso, vždy prikryté alebo v plastovej škatuli. Originálne zabalené tvrdé syry a čerstvý syr. Stred: jogurt, smotana, tvaroh, ako aj ostatné druhy syra a sójový puding.

Stred nižšie: šunka, salámy, údeniny a neotvorené mlieko. Spodok: čerstvé ryby, mleté mäso (len 1 deň), čerstvé mäso, klobása. Vo dverách hore: maslo, margarín, vajcia. Vo dverách v strede: horčica, dressingy, omáčky, kečup, olivy. Vo dverách dole: otvorené nápoje, víno, neotvorené mlieko. Zeleninový box: huby, zelenina a ovocie. 

Z VEĽKÉHO KALENDÁRA ZDRAVIA

Keď dodržíte tieto rady, budete sa cítiť omnoho lepšie!

o všetko môžete pre seba urobiť v januári a vo februári, aby ste sa dostali do skvelej formy, či už máte tridsať alebo päťdesiat? Prinášame vám tie najlepšie a najjednoduchšie návody, ako sa cítiť zdravšie a vyzerať príťažlivejšie. JANUÁR – NASTAVTE SA V RYTME BIO Viete, že počas dňa sa naše telo nachádza v rôznych fázach? Ak sa podľa toho zariadite, zbavíte sa únavy a problémov s trávením. Hlavné fázy: Vstávanie s pohárom vlažnej vody s citrónom medzi 6. až 8. hodinou rannou, potom raňajky. Medzi 10.00 a 12.00 predpoludním a 14.00 až 16.00 popoludní sme najvýkonnejšie, je čas niečo robiť. Poobede sa príliš nenamáhajte, aj tak sme v útlme. Šport si naplánujte od 16.00 do 18.00, potom už len relaxujte a pite veľa tekutín. Do postele choďte najneskôr pred

VII

polnocou, ale najlepšie je to okolo 22.00 až 23.00 večer. FEBRUÁR – POSILNITE SI IMUNITU Hoci zimu nazývame aj časom prechladnutí a chrípok, podľa Maharishi Ayurvedy je to presne naopak. Zima je podľa nej ten najlepší čas na posilnenie imunity, ak vieme, ako na to. Čo nám radí? Treba si dať do poriadku trávenie – podľa ajurvédy základ zdravia. V zimných mesiacoch sa naše trávenie dostáva na vyššie obrátky, je to presne ako pri kúrení – v zime ide naplno. Jedzte teda viac teplých čerstvo pripravovaných jedál, vyhýbajte sa hotovým či mrazeným polotovarom. Prospejú vám prechádzky v prírode, dýchajte aj vydychujte nosom. Je prirodzené, že v čase, keď sú dni kratšie a noci dlhšie, telo potrebuje viac odpočívať. Choďte do postele skôr, ráno vstanete sviežejšie a odpočinutejšie. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Nutellový zákusok

Suroviny: Na cesto: 250 g mletých keksov (najlepšie Plazma), 40 g masla, 100 ml broskyňovej, marhuľovej alebo multivitamínovej šťavy, 30 g práškovej čokolády; Na plnku: 250 g krémového tvarohu, 50 g cukru, 150 g nutelly, ½ l sladkej smotany; Ganache: 150 g čokolády a 150 ml sladkej smotany Takto sa to podarí: Cesto: Pomiešať mleté keksy s práškovou čokoládou a pridať roztopené maslo. Podľa potreby pridávať po troche šťavu, aby sme dostali zmes, ktorá sa nemrví. Natlačiť do formy priemeru 26 cm a dať do chladničky, kým si pripravíme plnky. Plnka: Nutellu zahreje-

me v nádobe s teplou vodou. Mixérom vyšľaháme krémový tvaroh s cukrom a rozdelíme na polovice do dvoch nádob. Vyšľaháme sladkú smotanu. Polovicu sladkej smotany pridáme do jednej nádoby s krémovým tvarohom. Druhú polovicu sladkej smotany vymiešame s nutellou a pridáme do druhej nádoby s krémovým tvarohom. Na cesto natrieme najprv bielu, a potom čokoládovú plnku. Necháme v chladničke. Ganache: Vo vodnom kúpeli roztopíme čokoládu a sladkú smotanu, dobre zmiešame a necháme vychladnúť. Polejeme vrch ko láča.

Zákusok 7 + 7 + 7 Suroviny: Na cesto: 7 bielkov, 7 lyžíc cukru, 7 lyžíc múky, 3 lyžice vlažnej vody; Na poliatie: 1 dl mlieka; Na plnku: 7 žĺtkov, 7 lyžíc cukru, 6 lyžíc múky, 1 lyžica škrobu (gustinu), 8 dl mlieka, 250 g margarínu, 1 vrecúško šľahačky, 50 g čokolády Takto sa to podarí: Cesto: Vyšľaháme bielky a postupne pridávame cukor, múku a vodu. Vylejeme do vymasteného plechu a pečieme na 160 C̊ orientačne 25 minút. Vychladnuté cesto popicháme špáradlom a polejeme mliekom. Plnka: Vymiešame žĺtky s múkou, cuk-

rom, škrobom a 1 dl mlieka. Zvyšné mlieko dáme prevrieť a zavaríme žĺtkovú zmes. Varíme 5 minút a plnku necháme vychladnúť. Do vychladnutej pridáme margarín a spolu vymiešame. Plnku natrieme na cesto. Šľahačku si pripravíme podľa návodu na vrecúšku a natrieme na plnku. Ozdobíme nastrúhanou čokoládou. 

Nepečený čokoládový zákusok Suroviny: 1 balenie cesta pre rozen tortu; Na plnku: 1 a ½ l mlieka, 2 čokoládové pudingy, 200 g cukru, 4 lyžice múky, 2 lyžice stužovača (gustinu), 300 g čokolády na varenie, 250 g mliečnej Milka čokolády, 3 balíčky vanilínového cukru, 200 g masla alebo margarínu; Na polevu: 50 g masla alebo margarínu, 50 g mliečnej Milka čokolády, 1 dl sladkej smotany Takto sa to podarí: Plnka: Zmiešame pudingové prášky, múku, stužovač a cukor. Dolejeme pol litra mlieka a dobre zmiešame. Zavaríme do litra vriaceho mlieka a varíme, kým krém nezhustne. Zložíme zo sporáka a pridáme na kocky nalámanú čokoládu.

Najprv miešame vareškou a keď sa čokoláda roztopí, aj mixérom. Pokryjeme fóliou a necháme vychladnúť. Margarín vymiešame s vanilínovým cukrom a pridáme do vychladnutého pudingu. Dobre zmiešame a plnkou natrieme rozen cestá. Necháme niekoľko hodín vychladnúť a na vrch koláča natrieme polevu. Poleva: Vo vodnom kúpeli roztopíme čokoládu, maslo a sladkú smotanu a dobre zmiešame. 

Torta nad tortami Suroviny: Na cestá: 3 x 5 bielkov, 3 x 10 lyžíc práškového cukru, 3 x 5 lyžíc mletých orechov, 3 x 2 lyžice múky; Na plnku: 1 liter mlieka, 15 žĺtkov, 10 lyžíc cukru, 9 lyžíc múky, 250 g práškového cukru, 250 g margarínu alebo masla, 150 g mletých orechov, trochu mlieka na zabarenie orechov, 200 g čokolády, 3 vrecúška vanilínového šľahačkového prášku, 200 ml mlieka alebo perlivej minerálky na šľahačkový krém Takto sa to podarí: Upečieme tri cestá: Päť bielkov vyšľaháme s 10 lyžicami práškového cukru. Keď dostaneme tuhý sneh, pridáme 5 lyžíc orechov, 2 lyžice múky a jemne zmiešame vareškou. Pečieme na 180 C̊ asi 25 minút. Plnka: 7 žĺtkov zmiešať s 10 lyžicami cukru a 9 lyžicami múky. Zavariť do 1 litra mlieka a variť, kým krém nezhustne. 8 žĺtkov osobitne vyšľahať s 250 g práškového cukru. Osobitne vyšľahať aj 250 g margarínu

a zmiešať s vyšľahanými žĺtkami a práškovým cukrom. Pridať do vychladnutého uvareného krému a dobre zmiešať, vyšľahať. Do 1/3 plnky pridať 150 g orechov, ktoré sme predtým zabarili s mliekom (potrebujeme málo mlieka, aby sme získali orechovú kašu). Do zvyšnej plnky (do 2/3) pridať 200 g roztopenej čokolády. Osobitne vyšľahať šľahačkový krém s mliekom alebo perlivou minerálkou. Prvé cesto natrieme šľahačkovým krémom a tmavou plnkou. Na plnku položíme druhé cesto, ktoré natrieme šľahačkovým krémom a bielou plnkou. Položíme tretie cesto, ktoré natrieme šľahačkovým krémom a tmavou plnkou. Tortu potrieme buď tmavou plnkou, alebo šľahačkovým krémom a vyzdobíme. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 431 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Výstava a Odtlačky minulosti DVE POZORUHODNÉ AKCIE V ÚKVS

Elena Šranková

Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade vo štvrtok 22. decembra 2016 bolo otvorenie dokumentárnej výstavy 150 rokov divadla v Petrovci. Otvorená bude do 9. januára 2017, a to bude aj oficiálny koniec osláv divadelného jubilea, ktoré prebiehali v uplynulom roku. Zároveň v ústave predstavili zbierku textov venovaných 150. výročiu slovenského divadla v Petrovci Odtlačky minulosti. Na úvod tohto podujatia Anna Chrťanová-Leskovac, riaditeľka ÚKVS, pripomenula, že ústav k oslavám 150. výročia slovenského divadla v Petrovci prispel aj tým spôsobom, že pomohol realizáciu výstavy Kostýmový svet Marije Havran a podporuje i vydanie publikácie Dušana Bajina a Vladimíra Valentíka Dejiny slovenského divadla v Báčskom Petrovci. Autor

Vernisáž v ÚKVS: (zľava) Vladimír Valentík, Ján Čáni, Anna Chrťanová-Leskovac, Samuel Žiak a Stevan Lenhart výstavy Vladimír Valentík povedal, že vďaka ústavu k výstave vydali aj sprievodný katalóg. Spomenul, že ďalšou lokalitou výstavy bude Pivnica, potom ďalšie prostredia, v ktorých prebiehajú divadelné podujatia, tiež Banská Bystrica

a iné prostredia na Slovensku. Výstavu v Novom Sade otvoril Ján Čáni, predseda iniciatívneho výboru osláv 150 rokov divadla v Petrovci. Predstavujúc zbierku textov Odtlačky minulosti Samuel Žiak, riadi-

teľ NVU Hlas ľudu, povedal, že do jednej knižočky zhrnuli všetko, čo sa počas roka písalo o petrovskom divadelníctve. Toho je neúrekom, lebo divadlo má výsostné miesto v kultúrnom živote vojvodinských Slovákov, ako sa o ňom v doslove vyjadrila Vladimíra Dorčová-Valtnerová, šéfredaktorka Hlasu ľudu. Knižočka má 50 strán, vytlačená je v Tlačiarni HL PRINT a bola darčekom čitateľom týždenníka k Vianociam. Stevan Lenhart, šéfredaktor Vzletu, ktorý Odtlačky minulosti pripravil, povedal, že divadlo vzniká z tvorivého entuziazmu a práve z takého entuziazmu vznikla i zbierka o petrovskom divadle. Najmä vďaka autorom príspevkov, ktorí prispeli tak do prílohy Obzory, ako i do zbierky. Podľa jeho slov je zbierka cenná pre všetkých milovníkov, najmä petrovského divadla, ale i pre všetkých vojvodinských Slovákov.

V KOVAČICI

Ďalšia expozícia umeleckých prác Anička Chalupová

o úspešnej výstave tvorby troch mladých výtvarníkov: Maríny Jonášovej a Jarmily Cickovej z Kovačice a Jána Vlčeka z Padiny, ktorá bola v organizácii Kolektívu kreatívnych amatérov sprístupnená milovníkom umenia do 22. decembra, už 23. decembra v Dome kultúry 3. októbra otvorili ďalšiu umeleckú expozíciu. V organizácii Kreatívneho centra pre cestovný ruch, umenie a kultúru, a za finančnej podpory Obce Kovačica slávnostne otvorili výstavu Petkov a Koza: Karikatúra a komiks, ktorá vznikla na podnet Kultúrnej iniciatívy Maglića. V uvítacom príhovore Anny Žolnajovej-Barcovej, členky KC CUK, návštevníci akcie sa mohli viac dozvedieť o tomto druhu umenia, kým dôkladnejšie o ňom hovoril Stevan Lenhart, šéfredaktor • KULTÚRA •

mládežníckeho časopisu Vzlet. Podľa neho, aj napriek krízovému obdobiu a postupnému zániku tlačených médií, karikatúra a komiks u nás stále žijú aj vďaka autorom, ktorí sa (dnes v našich končinách zväčša neziskovým) umením zaoberajú predovšetkým z tvorivej pasie a entuziazmu. Práve k takýmto patrí aj táto vojvodinská slovensko-srbská dvojica autorov Nikola Petkov (1955), karikaturista z Crepaje, a Kysáčan Pavel Koza (1963). „Petkov prostredníctvom svojich pointilisticko-artistických karikatúr ironicky a dôvtipne komentuje sociálne, politické a mediálne udalosti u nás a vo svete, s osobitnými (niekedy priam znepokojujúcimi) poznámkami na margo dnešnej ekologickej situácie. Koza zase svojimi komiksovými kresbami v lunovmagnusovskom štýle vytvára priam filmové scény,

Z vernisáže karikatúr a komiksov zobrazujúc dobrodružstvá hrdinov a hrdiniek zo sveta fantázie, ako aj prvky našej každodennosti,“ povedal Lenhart. Výstavu, ktorá v Kovačici potrvá do 7. januára 2017, a potom sa presťahuje do Padiny, sprevádza aj bohatý katalóg, ktorý spoločne

pripravili S. Lenhart a Miroslav Dobroňovský. K realizácii tejto kultúrnej akcie ruky priložili aj KOKRAM v Kovačici a Underground v Padine. Mediálnymi partnermi akcie boli týždenník Hlas ľudu a RTV Obce Kovačica.

1 /4732/ 1. 1. 2017

Kultúra 23. MEMORIÁL JURAJA ONDRÍKA V STAREJ PAZOVE

V znamení početných programov Anna Lešťanová

-hudobný večierok a v organizácii Literárnej spoločnosti Ľudmily Hurbanovej, programovej formy tamojšieho slovenského spolku. Program moderovala Anna Simonovićová, predsedníčka literárnej spoločnosti. V prvej časti večierka

dňoch 15. až 25. decembra 2016 sa v Starej Pazove v organizácii SKUS hrdinu Janka Čmelíka uskutočnil 23. Memoriál Juraja Ondríka. Po premiére Pazovského kalendára na rok 2017 pokračoval v sobotu 17. decembra, keď predstavitelia spolku položili kvety na hrobku barda staropazovského divadelníctva Juraja Ondríka a zaspomínali si naňho nielen Účastníci literárno-hudobného večierka, ako na úspešné- ktorí sa postarali o literárnu časť ho herca a režiséra, ale i dobrého speváka, tanečníka, vystúpili mladí talentovaní recitátori, ovenčení početnými uznaniabásnika. V rámci Memoriálu Juraja Ondríka mi: Andrej Simendić, Mia Verešová v stredu 21. decembra sa potom a Ema Kočišová. Druhú časť venov Klube VHV uskutočnil literárno- vali 90-ročnému Jánovi Labáthovi,

básnikovi, prozaikovi, prekladateľovi, o ktorom prítomným hovoril Martin Prebudila. Výber z jeho bohatej básnickej tvorby čítali pazovskí – terajší a bývalí – recitátori: Ema Kočišová, Marína Baková, Jana Rumanová, Anna Simonovićová, Ranka Lepšanovićová, Program hudbou spestrili Ivor DomoniMiruška Kočišo- Lakatoš (hrá na gitare) a Miloš Simonović vá a Annamária Simonovićová. Hudobnú sa skončil tradičným vianočným časť programu spestrili Ivor programom (25. decembra), keď sa Domoni-Lakatoš a Miloš Si- početnému obecenstvu v divadelnej sále prestavili aktivisti spolku: monović. Na programe 22. a 23. de- najmladší s vianočnými koledami, cembra boli dve divadelné tanečníci detských skupín a FS Klasy, prestavenia z aktuálneho speváci, hudobníci (slovenský ľudorepertoáru SD VHV Stará Pazova: vý orchester a detský orchester). vo štvrtok v divadelnej sále vystúpil Vianočný program spestrili školský súbor divadla Ad infinitum a v piatok chór, orchester ZŠ hrdinu Janka súbor divadla Maratónci bežia čestné Čmelíka a spevácka skupina Prima kolo. Memoriál Juraja Ondríka 2016 Vera.

PRÍLEŽITOSTNÝ PROGRAM V ÚKVS

Červený kabátik pod vianočný stromček Aneta Lomenová

ianoce sú symbolom štedrosti a darčekov. A Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov dbá na zachovávanie vianočných tradícií. Preto pre deti zorganizoval predvianočný večierok, ktorý deťom priniesol vianočný príbeh, bohaté darčeky a príjemnú vianočnú náladu. Večierok sa konal v pondelok 19. decembra 2016 pri ozdobenom vianočnom stromčeku a medzi detskými vianočnými pohľadnicami. O náplň programu sa postarala osvedčená herečka Monika Necpálová v mene Thalia Teatra, ktorá perfektne dokázala osloviť detských percipientov, prilákať ich pozornosť a cez trefné divadielko ovplyvniť aj ich

www.hl.rs

Divadielko, darčeky a veľa detskej radosti

myseľ, poučiť ich a rozosmiať. Takmer 50 detí z Nového Sadu, Báčskeho Petrovca, Čelareva,

Informačno-politický týždenník

Báčskej Palanky a iných prostredí so zvedavosťou sledovalo krajčírku a jej majstrovské zručnosti,

ako aj anjela v tieni, či figurínu v červenom kabátiku. Rozprávka Červený kabátik sa niesla v kresťansko-vianočnej symbolike a spracovaná je podľa známej vianočnej rozprávky Červené čižmičky. Autorka v nej popretkávala monodrámu s tieňohrou a do divadielka spontánne zapojila aj nadšené deti z obecenstva. Príbeh poukazuje na skutočnosť, že Vianoce nie sú len o darčekoch a koláčoch, Vianoce sú totiž sviatkom narodenia Ježiša Krista a na znamenie jeho príchodu dospelí deťom dávajú pod vianočný stromček hračky, maškrty a iné drobnosti pre radosť. V balíčkoch, ktoré ÚKVS prichystal pre deti, sa vďaka Oddeleniu slovakistiky FFUNS našiel aj rozprávkový časopis pre deti Čar(b)ológ. Aj vďaka takýmto večierkom sa deti od malička dozvedajú, kde je stánok Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a kde si hocikedy budú môcť rozvíjať vlastné kultúrno-umelecké zručnosti. • KULTÚRA •

V GALÉRII INSITNÉHO UMENIA V KOVAČICI

NA VÝROČNEJ VÝSTAVE ZDRUŽENIA VÝTVARNÝCH UMELCOV STAREJ PAZOVY

Umelecký svet Kataríny Karlečíkovej Anička Chalupová

Dominujú obrazy a sochy Anna Lešťanová

Jonáša, neskoršie si svoju maliarsku zvedavosť uspo sobotu 17. kojila skúsenosdecembra na ťami v tzv. „šumaprízemí Galérie tovačkej škole“. insitného umenia Prvú samostatv Kovačici pri prílenú výstavu mala žitosti 80. narodenín roku 1969 v Kovaa 60. výročia tvorby čici. Členkou GIU slávnostne otvorili resa stala v roku trospektívnu výstavu 1981. Odvtedy obrazov Kataríny Karabsolvovala polečíkovej z Kovačice. Karlečíková sa ešte ako dieťa četné výstavy, spoločné a sazaujímala o výtvarníctvo a do mostatné, doma a v zahraničí. Na decembrovej výstave sa po úvodných slovách Márie Raspírovej, riaditeľky GIU, návštevníkom prihovoril Ján Husárik, zástupca predsedu Obce Kovačica, ktorý výstavu aj otvoril. K slávnostnejšiemu ovzdušiu podujatia prispel hudobník Emil Nemček ml., ktorý predniesol na harmonike niekoľko príležitostných skladieb. Na decembrovej výstave má autorka Výtvarné diela autorKatarína Karlečíková 37 olejomalieb ky Kataríny Karlečíkovej z fondu Galérie insitného umenia budú na tejto výstave a 7 zo súkromnej zbierky sprístupnené milovnítohto remesla sa začala zaúčať kom insitného umenia do 17. najprv u majstra štetca Martina januára 2017.

a 34. tradičnej decembrovej výstave Združenia výtvarných umelcov Starej Pazovy sa zúčastňuje 29 autorov a milovníci výtvarného umenia si vystavené obrazy a sochy budú môcť pozrieť

ry...) a zdôraznila, že sa až 8 členov Združenia výtvarných umelcov Starej Pazovy zúčastnilo na pokrajinskej výtvarnej prehliadke na Palići, kde dosiahli pozoruhodné úspechy. V konkurencii 130 prác druhú a tretiu cenu získali Siniša Popov a Milenko Hadžić.

Z vernisáže počas príhovoru Zorice Opavskej do polovice januára. Slávnostná vernisáž sa v predsieni staropazovskej divadelnej sály konala v piatok 23. decembra. Najprv minútkou ticha vzdali úctu zosnulým členom Batovi Rudovićovi a Milutinovi Crnobrnjovi. Potom sa početným návštevníkom prihovorila Zorica Opavská, predsedníčka združenia, ktoré bolo utvorené ešte v roku 1982. Podala kratšiu súvahu ich minuloročnej tvorby, spomenula početné akcie (kreatívne a edukačné dielne, umelecké tábo-

Združenie nadviazalo peknú spoluprácu aj s tamojšou ZŠ Boška Palkovljevića-Pinkiho, kde je založená výtvarná pobočka Pinkijeva duga. Bohatstvo detskej výtvarnej tvorby členov tejto pobočky je preto súčasťou tohtoročnej výročnej výstavy ZVUSP. Výstavu otvoril Dragan Martinović, akademický maliar zo Sriemskej Mitrovice, a v poeticko-hudobnej časti programu sa zúčastnili Dušica a Marija Radivojevićové, Vladana Bzovská a Borislav Protić.

V POLOVICI JANUÁRA uplynie deväťdesiatpäť rokov od narodenia, v októbri 2017 tridsaťpäť rokov od odchodu maliara, pedagóga, spoluzakladateľa prvej juhoslovanskej dielne na výrobu tapisérií Atelje 61 na Petrovaradínskej pevnosti, ako aj umeleckých táborov v Sente (1952), Báčskej Topole (1953), Bečeji (1954) a Ečke (1956), Boška Petrovića (1922 – 1982). Okrem obdobia štúdií v Belehrade a Budapešti celý jeho život bol spätý s Novým Sadom a rovinou. Možno to zistiť aj z údaja, že sa až polovica z jeho štyridsať samostatných výstav konala vo vojvodinskej metropole. Petrović je autorom mnohých motívov týkajúcich sa Vojvodiny, umelcom, ktorého výskumy boli v prvom rade upriamené na farbu a formu, osobnosťou, ktorej opus je výrazne spätý s pôdou, plodnými oráčinami, ktoré s toľkou láskou maľoval a zvečňoval. Na snímke z katalógu, ktorý vydal Legát Rajka Mamuzića pri príležitosti jeho nedožitých 80. narodenín: Boško Petrović v ateliéri. O. F. • KULTÚRA •

1 /4732/ 1. 1. 2017

Kultúra VYHODNOTENIE SÚBEHU ČO DOKÁŽE PEKNÉ SLOVO V PIVNICI

Akcia plní cieľ a zámer Vesna Kámaňová

iterárny súbeh Čo dokáže pekné slovo už šiesty rok pravidelne vypisuje Komisia pre literárno-vydavateľskú činnosť Výboru pre kultúru NRSNM spolu s Výborom pre vzdelávanie NRSNM a Slovenským vydavateľským centrom. Tohto roku komisia, ktorá hodnotila zaslané práce, pracovala v zložení: Martin Prebudila (predseda) a Zuzana Valentíková a Stevan Lenhart (členovia). Po dôkladnom prečítaní a rozoberaní zaslaných prác členovia komisie sa zhodli, že treba predovšetkým pochváliť ochotu a snahu učiteľov slovenčiny v základných a stredných školách, že animovali početných žiakov prihlásiť sa na súbeh, a týmto táto akcia stále plní svoj základný

cieľ a zámer. Téma súbehu aj tentoraz bola voľná (aj pre prózu, aj pre poéziu) a porota hodnotila práce napísané po slovensky v dvoch kategóriách: v kategórii autorov žiakov vyšších ročníkov základných škôl (59 prác) a v kategórii žiakov stredných škôl a gymnázií (10 prác). Slávnosť vyhodnotenia prác a udelenia cien prebiehala v stredu 21. decembra v ZŠ 15. októbra v Pivnici, kde sa prítomným prihovorila i Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM. V kategórii žiakov základných škôl od 5. po 8. ročník na slávnosti v Pivnici na základe rozhodnutia komisie odmenení boli títo žiaci: Patrícia Kmeťková z Pivnice (1. cena), Igor Čížik z Kovačice a Laura Hruškárová zo Starej Pazovy (2. cena), Ivana Lekárová z Petrovca

a Andrea Miháľová z Kysáča (3. cena), Karmena Kováčová zo Selenče, Valentína Imreková z Pivnice a Nataša Petrovičová z Padiny (špeciálne ceny – diplomy). V kategórii žiakov stredných škôl a gymnázií bolo zaslaných iba 10 prác, ale podľa slov Martina Prebudilu, predsedu komisie, aj tu bola konkurencia veľmi silná a rozhodovali iba malé nuansy. Odmenení boli títo žiaci: Petra Častvenová z Gymnázia Jána Kollára v Petrovci (1. cena), Hana Čížiková z Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici a Anabela Stošićová z Gymnázia Branka Radičevića v Starej Pazove (2. cena), Ján Farkaš z kovačického gymnázia a Miroslav Šuster zo Strednej zdravotníckej školy v Novom Sade (3. cena), Zuzana Tomášiková z Padiny, Emília-Jana

Pálešová a Vladimír Rakić, obaja z petrovského gymnázia (špeciálne ceny). Práce na súbeh zaslali tentoraz žiaci a ich učitelia: z Padiny, Kovačice, Pivnice, zo Starej Pazovy, z Petrovca, Jánošíka, zo Selenče, z Erdevíka, Kysáča, Lugu, Suseku a Nového Sadu, ako i z troch našich gymnázií: z Petrovca, Pazovy a Kovačice. Odmenení žiaci na slávnosti čítali úryvky alebo celé svoje práce a komisia navrhla nielen tieto odmenené, ale aj ďalšie kvalitné práce uverejniť v časopise pre deti Zornička, respektíve v mládežníckom časopise Vzlet. Program vyhodnotenia súbehu obohatili žiaci hostiteľskej školy, a to nielen hudobnými a literárnymi číslami, ale i tanečnými bodmi.

NA SLOVÍČKO S KANAMEM OKANOM, ŠTUDENTOM Z JAPONSKA

Štúdium v zahraničí rozširuje obzory Jasmina Pániková

kutočnosť, že v našich väčších mestách študuje pozoruhodný počet zahraničných študentov, nie je novinkou. Naše univerzity sa stali lákavými pre mladých ľudí zo všetkých končín sveta. Takisto nás už veľmi neprekvapuje, keď počujeme hovoriť po srbsky mladú osobu, o ktorej na základe farby pleti či všeobecného vzhľadu vieme, že nepochádza z týchto priestorov. Avšak počuť takú istú mladú osobu hovoriť po slovensky, je ešte stále prekvapením. Samozrejme, milým prekvapením. A ak máme na mysli, že ten zahraničný študent hovorí spisovnou slovenčinou a dá si záležať na každom vyslovenom slove, obdiv skutočne nemá koniec. Takým študentom je aj Kaname Okano z Japonska, ktorý sa slovenčinu učil, ako nám povedal, iba jeden semester, ale podľa nášho posúdenia zvládol ju výborne. Z ktorej časti Japonska prichádzate a koľko rokov ste už v Srbsku?

www.hl.rs

– Ja som z centrálneho Japonska, z mesta Kobe, a v Srbsku žijem dva roky. Som doktorandom srbského jazyka a lingvistiky na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade. Mohol by som povedať, že teraz bývam aj v Maďarsku, keďže som na študijnom pobyte v Segedíne. Čo vás podnietilo prísť do Srbska a ako ste sa cítili po príchode? – Na Univerzite Kyoto som vyštudoval ruský jazyk a keďže sú tieto dva jazyky podobné, počas štúdia som sa začal učiť aj srbčinu. Presnejšie, bolo to tak, že som ako druhý vyučovací jazyk mal poľštinu a chcel som sa učiť niektorý z južnoslovanských jazykov. Keď som prvýkrát prišiel do Srbska, bol som príjemne prekvapený. Ľudia sú tu veľmi príjemní a otvorení a nepotreboval som veľa času, aby som si zvykol na život v tejto krajine. Všeobecne povedané, všetko sa mi páči – gastronómia, jazyk, kultúra. Občas ma pomýlia určité kulturologické rozdiely,

Informačno-politický týždenník

ale to zase nepredstavuje veľký problém. Učili ste sa aj slovenčinu. Čo bolo pre vás najťažšie počas učenia sa tohto jazyka? – Musím povedať, že som sa slovenčinu učil iba jeden semester

a bolo dosť ťažkostí počas učenia, najmä preto, lebo si slovenčinu miešam s inými slovanskými jazykmi, ktoré poznám. Chcel by som sa naučiť lepšie, lebo Slováci a Slovensko sú späté s mojimi krásnymi spomienkami v tejto časti sveta. Takisto sa mi páči aj slovenská kultúra, ktorá je celkom inakšia ako naša. Čo by ste vysunuli ako hlavné pozitívum študovania v zahraničí? – V prvom rade si myslím, že je dobre učiť sa jazyky. Čím viac, tým lepšie. Študovanie v zahraničí je jednou z najlepších možností na rozšírenie horizontov o svete. Ste tu dva roky. Koľko ešte plánujete zostať v Srbsku? – Skutočne tu budem, pokým nezakončím doktorandské štúdiá, a potom ešte určité obdobie, keď budem písať dizertačnú prácu. A, úprimne, chcel by som tu zostať aj dlhšie, ale zatiaľ som nenašiel spôsob na to. Tu sa cítim slobodnejšie a uvoľnene, a to sa mi veľmi páči. • KULTÚRA •

SÚVAHA 51. STRETNUTIA V PIVNICKOM POLI

Bez kriku, hluku a na desiatku Anna Francistyová

šetko, čo bolo treba povedať o príprave a realizácii 51. Stretnutia v pivnickom poli, je na papieri. Túto do detailov vypracovanú správu na dvadsiatich stranách dostali ako sprievodný materiál s pozvaním na spoločné zasadnutie predstavitelia spoluzakladateľov, spoluorganizátorov a predsedovia komisií tohto nášho najstaršieho hudobno-speváckeho festivalu. Spomenutý festival prebiehal od 11. do 13. novembra 2016 a súvaha sa konala už o 5 týždňov – v stredu 21. decembra. Pripomenieme len niekoľko postrehov, ktoré boli aj verejne prezentované: netradičný novembrový termín festivalu bol spresnený ešte v apríli na spoločnom zasadnutí predstaviteľov festivalov v ÚKVS; pre neistú finančnú konštrukciu výzvy do spolkov a združení boli zaslané až 27. októbra (predtým však prebiehali prípravné rozhovory napríklad i počas festivalu Rozospievaný Sriem), takže lehota na prihlášky bola najkratšia v dejinách pivnického festivalu – iba do 5. novembra; viditeľné organizačné práce v spolku prebiehali iba týždeň (tie ostatné, samozrejme, dlhšie), ale „bez veľkej filozofie“ a bez zbytočných zasadnutí členovia 13 komisií so svojimi vedúcimi odpracovali svoju časť úloh na desiatku. Preto o festivale bolo počuť len pekné slová, diváci chválili aj kvalitné festivalové koncerty. Stretnutie doplnili sprievodné podujatia: výstava ručných prác v organizácii Asociácie slovenských spolkov žien (ASSŽ má vo svojom ročnom pláne takéto akcie v ústrety všetkým siedmim celomenšinovým podujatiam), recepcia pre účastníkov festivalu, tanečné zábavy a – tak ako uplynulých 40 rokov – načas bol vytlačený aj bulletin. Na všetkých troch koncertoch vystúpilo 17 spevákov, i keď svoju účasť zahlásilo 27 a prihlásilo sa 20. Z úspor• KULTÚRA •

ných dôvodov vystala osobitná bolo, že festivalu predchádzala podujatiach celomenšinového skúška s orchestrom v poslednú omnoho lepšia hmotná pomoc, významu, ktoré sú kryté podpísanedeľu pred festivalom, čo sa ale finančná bola a je menšia. nými zmluvami, partneri zo Staodzrkadlilo na štvrtkovej skúške. Zvlášť trápi ignorovanie jedné- ropazovskej a Báčskopetrovskej Predsa dobrá spoluobce si spĺňajú záväzky, práca s orchestrom kým z Báčskej a Báčskoa maximálne úsilie palanskej obce len sčasti a ochota spevákov alebo ich ignorujú. V disi tentoraz potvrdili kusii bolo počuť i miennepísané pravidlo: ky o zrušení podpísanej Neúspešná generálzmluvy, avšak Tomanováka, úspešné vystú-Makanová navrhla radšej penie na festivale. medializovať toto správaA tak pred kameranie lokálnej samosprávy, mi a pod reflektormi teda prostredníctvom rozpo neistote speváhovoru s predsedom obce kov a intonačných či si ujasniť dôvody takého iných nepresnostiach správania. Tým skôr, lebo v prednese piesní nepodľa slov vedúcich obecPrečo niektoré lokálne samosprávy nespĺňajú bolo ani stopy. ných činiteľov z javiska na Organizátori sú záväzok z podpísanej zmluvy? Táto otázka otvorení festivalu diváci dostali skreslený obraz spokojní aj s náv- aj tentoraz zostala bez odpovede. števnosťou: na kažo finančnej podpore tohdom koncerte bolo v priemere ho zo spoluorganizátorov – ZO to podujatia. Nekončime predsa tento riport vyše 200 divákov, lebo na troch Báčska Palanka, ktorého predkoncertoch ich bolo spolu 720. stavitelia chýbali aj na tomto v skleslom duchu: Stretnutie zasadnutí. Keby si tento partner v pivnickom poli má stále svosplnil záväzok, ktorý vyplýva jich verných podporovateľov POMÔŽE NEGATÍVNA z podpísanej zmluvy – ako to a tí, ktorí pomohli úspešnú reMEDIALIZÁCIA? Do spomenutej správy prispeli urobili NRSNM a ÚKVS – a zaplatil alizáciu tohto novembrového riportmi predsedovia všetkých 200-tisíc dinárov, teraz by festi- ročníka, sú až z 13 prostredí. Po 13 komisií, ktoré sa podieľali valová pokladnica nebola „v mí- festivale bola aktivovaná webová v príprave a realizácii festiva- nuse“ 150-tisíc dinárov a nekopili stránka SKUS Pivnica a profil na lu, preto je to na 90 percent aj by sa nevyplatené účty. Anna sociálnej sieti Facebook, ktoré aj finančná správa. A tá zmenila Tomanová-Makanová, predsed- v budúcnosti budú propagovať ovzdušie i na tomto decembro- níčka NRSNM, zdôraznila, že a medializovať tak festival, ako vom zasadnutí. Konštatované v podobných situáciách, teda pri i hostiteľský spolok. HORÚČKA NOVOROČNÉHO VEČERA. Energia mladých, mix hudobných žánrov, rozprávka o láske, prepojenie jazykov národnostných spoločenstiev a predovšetkým kamarátstvo, to všetko a ešte omnoho viac je Horúčka novoročného večera. V zahlásení televízneho silvestrovského programu tvorcovia odkazovali: Nech sa vám rozprúdi krv pri rokeroch, zamilujte sa pri džeze a srdečne sa zasmejte pri folkloristoch alebo sa vtesnajte do kože rebela s hip-hopermi, objavte tajomstvá kultúr vojvodinských menšín v spoločnosti nových tvárí RTV. Horúčka novoročného večera je vysielanie, ktoré prichystali mládežníci menšinových rubrík Rádio-televízie Vojvodina. 1 /4732/ 1. 1. 2017

S. S.

Kultúra  RECENZIA

Vandrujem, teda zanechávam stopy (Monika Necpálová: Motúzy múzy Zuzy. Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec 2016) Zoroslav Spevák

o celej šnúre ťažkopádnych, rurálno-tradicionalistických, konzervatívnych, literárne a jazykovo nevybrúsených kníh pre deti (s niekoľkými čestnými výnimkami, myslíme tu predovšetkým na knihy A. Čipkára), Slovenské vydavateľské centrum publikovalo knižku pre deti kultivovanú, jazykovo čistučkú, inteligentnú a dôvtipnú. A nie je to medzi obálky napchaná hromada heterogénnych, hlava-nehlava napísaných a zhromaždených poviedok, ale ide o jednoznačne zrelý, domyslený a dotvorený autorský zámer, teda o kompozične a tematicky pevne skĺbený literárny celok. Autorka si v tejto knihe vytýčila zámer v prozaickej podobe spracovať a deťom sprostredkovať zrejme jej srdcovú tému deviatich antických múz, porozprávať im, akoby jej tie deti sedeli na kolenách, alebo zhlučené vôkol nej na koberci, o umeleckých odvetviach, ich historickom zázemí, prvkoch, divoch a krásach. V živom rozprávaní po sebe nasledujú Tália, Erato, Euterpé, Kalliopé, Kleio, Melpomené, Polymnia, Terpischoré a Uránia. Na tejto ceste malého čitateľa sprevádza odborníčka a vyznávačka umení múza Zuza, autorkin to alter ego. „Máte sa na čo tešiť, kamaráti: dozviete sa voľačo o divoch divadla, o režisérovi, dobrom architektovi i slávnom kresliarovi, ale aj o slečne speváčke, navštívime operu i knižnicu, hádam aj tanečnú školu, a do ruky vezmeme ceruzu i foťák,“ tak hovorí múza Zuza čitateľovi, motivujúc ho k pozornejšiemu pohľadu a citlivejšiemu vnímaniu menej fádnej, menej prvoplánovej a menej drsnej skutočnosti – sveta umenia v rôznych jeho podobách. Kniha Moniky Necpálovej je netypická, žánrovo ťažko definovateľná, poznávacie prvky a

www.hl.rs

faktografia v nej majú závažný podiel, je to akoby vyprávanie pani učiteľky, matky, či staršej sestry žiakovi, dieťaťu, mladšiemu súrodencovi, oživené prvkami príbehovosti, dôvtipnými postavička-

mi, anekdotickými zložkami... A v tom je tak trochu aj problém tejto knihy: napriek vedomej a často veľmi úspešne zrealizovanej snahe o živosť narácie, predsa tu nejde o poviedky v klasickom zmysle a tá dynamika, dramatika, striedanie amplitúd, naratívna krivka s určitým konečným vyústením možno aj do nečakanej, prekvapivej pointy, teda prvky príznačné pre poviedkovú tvorbu, tu nie vždy sú možné a prítomné. Mohlo to rozprávanie potom byť aspoň o máčik jednoduchšie, priezračnejšie, menej „ukecané“? Keďže nie je, tak asi ani nemohlo. V každom prípade táto knižočka si vyžaduje náročnejšieho detského čitateľa, možno aj asistenciu niekoho staršieho. Určite by pomohlo, keby ten starší bol tiež milovníkom umenia. A netreba prehliadnuť ešte jeden komunikačný problém: naše deti jednoducho súčasnej spisovnej

slovenčine nerozumejú najlepšie. Svojou kultivovanosťou, univerzalizmom a nadčasovosťou kniha Motúzy múzy Zuzy na autora týchto riadkov zapôsobila ako pohár sviežej vody. Po niekoľkých mesiacoch študovania slovenskej vojvodinskej literárnej tvorby pre deti v posledných dvoch desaťročiach mal z tej skúsenosti výrazne trpký pocit v ústach. Kniha Moniky Necpálovej je však z iného cesta. Možno nebude čitateľsky vychytená, zostane však malou exkluzívou a oázičkou literárneho a jazykového ozónu v týchto našich dusivých podmienkach. Monika Necpálová k nám privandrovala odnikiaľ, nikto nevie, či a koľko sa tu zdrží, bez ohľadu na všetko nám tu však vytvorila vzácnu stopu po sebe, v podobe tejto milej, citlivej, po jazykovej, literárnej, ale aj graficko-výtvarnej stránke prínosnej knižočky.

VÝTVARNÝ SALÓN 30 x 30. Na výtvarný konkurz pod názvom 30 x 30 v organizácii Kultúrneho centra Zreňanin, ktorého autorom je Mr. Milutin Mićić, práce zaslalo 267 umelcov zo Srbska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Slovinska, Bulharska, Maďarska, Slovenska, Talianska, Turecka, Egypta, Číny a Austrálie. Porota v zložení: Ana Marjanovićová, historička umenia, a akademickí maliari Milenko Aćimović a Mr. Milutin Mićić (predseda poroty), na salón vybrali diela 161 autorov. Prvú cenu udelili Bojanovi Otaševićovi, druhú Davidovi Mlađovićovi a tretiu Milici Reža. Všetky práce, či už obrazy, alebo sochy, museli byť rozmerov 30 x 30 cm. Medzi vystavenými dielami sú i práce našich akademických maliarov Jána Agarského, Michala Ďurovku a Zvonimíra Pudelku. V januári 2017 výstava bude v galérii Kultúrneho centra Pančevo, vo februári v Art centre Belehrad a v marci v Múzeu Sriemu v Sriemskej Mitrovici. Na fotke z archívu KC Zreňanin: Expozícia Výtvarného salónu 30 x 30 v Galérii Kultúrneho centra Zreňanin.

Informačno-politický týždenník

E. Š.

• KULTÚRA •

NA SLOVÍČKO S VOJLOVICKOU VŠESTRANNOU OCHOTNÍČKOU KATARÍNOU KALMÁROVOU

Speváčka, herečka, tanečníčka... Vladimír Hudec

Je to veľký úspech pre mňa, ale aj speváckej skupiny a vráti sa domov svojráznym potvrdením, že to, čo o 11. v noci z divadelnej skúšky. robím, robím dobre. Ale to jej neprekáža. Všetci sú tam íťazka tohtoročného StretnuKatarínine plány však nie sú kamaráti a pekne sa bavia. Zamýšľa tia v pivnickom poli, Vojlovispäté s hudbou a spevom. Aspoň sa však nad tým, že v Detvane je čanka Katarína Kalmárová, nie úplne. Prezradila nám totiž, že čoraz menej mladých a najmä detí. je všestranná umelkyňa. Okrem sa už tri roky zaradom snaží dostať – Prečo je tomu tak, ťažko potoho, že je ľudovou na hereckú akadémiu. vedať. Deti akiste ešte nevedia, čo speváčkou, Katarína – Myslím si, že sa hereckým vý- znamená chodiť na folklór a že je je aj opernou spekonom možno omnoho viac a lep- to pekne. Nemá im to kto vysvetliť, váčkou, herečkou, šie vyjadriť ako spevom. Pravdaže, lebo mnohým rodičom na tom tanečníčkou, hrá na ak ten herec vie aj spievať, aj tan- vonkoncom nezáleží. Mienia, že husliach. Vyrástla covať, je o to kompletnejší. Na z toho nie je žiaden osoh a radšej v ochotníckej rodiakadémii je konkurencia veľmi ich zapisujú na balet, futbal, učenie ne a aj sama sa stala silná, ale verím, že sa tam predsa jazykov. To, že aj v Detvane si deti horlivou ochotníčlen dostanem. kou, mladou opoNateraz stále rou SKOS Detvan. nemám alterna– Už ako štvorročtívu, čo by som ná som spievala pri v živote okrem jedličke za Vianoce. herectva chceKeď ma stará mama S otcom Michalom (vľavo) v predstavení la robiť. A kým naučila tú známu Kamenný chodníček sa to nestane, Horenka, horenka, maximálne som otec sa ma opýtal, či – Prvýkrát som získala 3. cenu a n g a ž o v a n á ju zaspievam na výročnej schôdzi Detvanu. Pravdaže som neod- a Cenu obecenstva a tentoraz v Detvane. V mietla. Otec ma sprevádzal na som vyhrala. Nečakala som odme- ústrety novoharmonike a bolo to moje prvé nu, bola som veľmi prekvapená. ročným sviatverejné vystúpenie. Mala som Konkurencia v Pivnici bola veľmi kom s divadlom vtedy iba 6 rokov. Onedlho som silná a naozaj si myslím, že rozhodli vystupujeme nuansy. Piesne som si vyberala na udeľovaní začala chodiť aj na folklór. Skončila strednú hudobnú ško- spolu s Vladimírom Kolárikom. novoročných V mládežníckom predstavení lu, odbor husle, a neskoršie aj só- Jednou z nich bola aj pieseň Keď balíkov deťom Čarodejník z krajiny Oz lový spev. Medzičasom v Detvane si ja zaspievam, ktorá sa nespieva v podnikoch. vedľa otca Michala začala hrávať až tak často. Mysleli sme si, že ju Okrem toho občas ma angažujú môžu zdokonaliť slovenský jazyk, nebude nikto spievať, avšak s rov- ako štatistku v nahrávaní rôznych si buď neuvedomujú, alebo im na aj divadlo. – Veľmi rada som chodila na di- nakou piesňou prišla aj Terézia Jo- reklám či seriálov, ale aj filmov. Stá- tom ani veľmi nezáleží. A práve le som pod dojmom ten aspekt činnosti v Detvane je vadelné skúšky, ale z nahrávania istého veľmi významný, lebo v škole už aj na predstavenia amerického filmu dávno nieto slovenských tried a aj a po predstavení v Belehrade. Dokon- fakultatívne hodiny slovenčiny sú som sa prechádzaca si vo filmovom v závoze. Nastoľuje sa aj otázka, čo la scénou a priestotíme uvedomili, že znamená mať z toho osoh? Z tej rom poza. Kopírosa veľmi podobám činnosti sa určite nedá zarobiť, vala som hercov na hlavnú herečku, avšak osoh je aj keď sa v príjema obliekala som si a ponúkli mi, aby nej spoločnosti pekne a užitočne ich kostýmy, – sposom bola jej stend strávi voľný čas. Sú však aj také mína si. – Keď sme in, čiže aby som ju situácie, keď sa niekto vyhovára, boli v Hubovej, zastúpila počas prí- že nemôže prísť na skúšku, lebo všetci boli na kokpravy na nahráva- chce ísť do mesta a musí sa pritaile, a ja som vyšla nie. Pravdaže som praviť. Alebo povedia: Chýba mi na javisko, zapojili súhlasila. Bola to folklór, ale nemôžem im odpustiť, mi mikrofón a tam pre mňa veľká skú- že... Ja to nemôžem pochopiť. som vyspevovala. Veď aj ja vychádzam do mesta senosť. Keď som mala 16 V Detvane Katarí- a stačím aj na skúšku odísť, aj sa rokov, v roku 2009, So svojou profesorkou Majou Đokićovou a spolužiakmi nine vlohy využívajú pripraviť. Vždy sa nájde riešenie, prvýkrát som vy- z hudobnej školy maximálne. Zapoje- keď sa niečo chce. Ja vskutku rada stúpila aj v dospelom divadle. Bol to pre mňa veľký nášová z Kovačice. Obidve sme ju ná je do speváckej a folklórnej sku- spievam, tancujem, hrám divadlo, zážitok. Nacvičovali sme Kamenný spievali v ten istý večer, ale každá piny, mládežníckeho a dospelého – povedala nám na záver 22-ročná chodníček a mne sa, hádam preto, svojím spôsobom, takže ani neboli divadla. Vyžaduje si to mnoho vždy usmiata vojlovická slečna. že bolo načim aj spievať, dostala až také rovnaké. Cena v Pivnici času. Často sa vraj stáva, že odíde hlavná postava Evušky. Na 40. mi skutočne znamená mnoho. do Detvanu o 18. hodine na skúšku Foto: z archívu K. Kalmárovej

• KULTÚRA •

divadelnej prehliadke v Pivnici som dostala jeden z diplomov za herecký výkon. Bolo to pre mňa veľmi veľké. Odvtedy hrám stále. Na Stretnutí v pivnickom poli vystúpila tohto roku druhýkrát.

1 /4732/ 1. 1. 2017

Kultúra • Oznamy

„Kedy mi to odhovára? Nemôžem sa ani setiť?!“

IN MEMORIAM

Martin Klátik

Anna Horvátová

1936 – 2016

radov novosadských matičiarov v pondelok 26. decembra 2016 po krátkej a zákernej chorobe odišiel člen Správnej rady MOMS Nový Sad, horlivý cirkevník, šafárikovec a matičiar Martin Klátik. Narodil sa 13. mája 1936 v Starej Pazove, bol vyučený tokár, neskoršie sa v remesle zdokonalil a stal sa umeleckým tokárom. Životná púť ho zaviedla do Nového Sadu, kde sa zamestnal, založil si rodinu, a potom otvoril aj vlastnú tokársku dielňu Barok. Jeho výrobky sa dostali do mnohých domácností vo Vojvodine, v Srbsku, ale aj v zahraničí. Láska k svojeti ho zaviedla do slovenského spolku P. J. Šafárika ešte v roku 1955. Bol vždy ochotný priložiť ruky pri organizovaní programov, akcií a zájazdov

a na šafárikovských zábavách si rád aj zaspieval –predovšetkým staropazovské piesne. Martin Klátik sa do matičných radov zapojil s veľkým zápalom hneď po obnovení činnosti roku 1990. Stal sa členom vedenia a celých 17 rokov vykonával funkciu matičného pokladníka. Aktívne pracoval v novosadskom miestnom matičnom odbore, tešil sa na tradičné večierky a stretnutia s ľuďmi, bol prítomný na mnohých matičných podujatiach u nás a na Slovensku. Za svoju činnosť získal uznanie Čestný člen MSS. Martin Klátik zostane v pamäti ako dobrý priateľ a národovec. Spomienku na neho si natrvalo zachovajú jeho matičiari a šafárikovci. Česť jeho pamiatke. J. Struhárová

ko je to, keď nám rozum zastane a nie a nie si spomenúť... Alebo keď nám ktovie ako v danej chvíli ani „neodhovára“... Znovu sa nám natíska jedna nezmyselná srbsko-slovenská konštrukcia, v ktorej máme poslovenčené srbské slová. Čo mi „odhovára“ a čo nie, ako si máme vysvetliť tento „gramatický jav“?! A potom aj ďalšie sloveso „setiť sa“?! Sloveso odhovárať je síce spisovné, ale jeho význam je takýto: slovami presvedčiť niekoho, aby upustil od úmyslu, odradiť: odhovoril ju od cesty; alebo odhovorili nás, aby sme šli dajme tomu na vítanie Nového roka do zahraničia. V srbčine máme sloveso odgovarati, ktorého význam okrem toho odpovedať na otázky, v škole, je i tento: odgovara mi taj termin,

alebo negácia neodgovara mi u to vreme. A toto naše „odhovárania“ sa v závislosti od situácie môže nahradiť slovenskými slovami, buď vyhovovať, byť vhod alebo hodiť sa: vyhovuje mi ten termín, je mi vhod termín. Sloveso zodpovedať sa hodí v tomto prípade: vyber si miesto, ktoré ti najlepšie zodpovie. A „setiť sa“ je poslovenčené srbské slovo setiti se a je nesprávne. V slovenčine si v tomto prípade zvolíme sloveso spomenúť si: nemôžem si spomenúť, čo mám kúpiť; nemôžem si spomenúť, od koho je tá kniha... Je to teda oživiť si v pamäti, v mysli, rozpamätať sa: spomenúť si na rodinu, na podrobnosti. Slovesom spomenúť vyjadrujeme aj urobiť zmienku, zmieniť sa, pripomenúť: v rozhovore spomenul svoju ženu; v spomenutom časopise bol zaujímavý článok.

KRÁTKE SPRÁVY

Nový Sad

Udelili uznania žiakom a profesorom. Pokrajinská vláda a Pokrajinský sekretariát pre šport a mládež v stredu 21. decembra odmenili talentovaných žiakov a ich mentorov. Žiaci, ktorí v školskom roku 2015/2016 dosiahli výnimočné výsledky v oblasti matematiky,

fyziky, techniky, jazykov, literatúry, výtvarného, hudobného umenia a baletu, dostali špeciálne diplomy, diplomy, peňažné odmeny, respektíve pochválenia. Medzi odmenenými za úspechy v oblasti hudby sú i Orchestrík ZŠ Jána Kollára v Selenči a ich mentor profesor hudby Dr. Juraj Súdi. a. f.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Bulevar Despota Stefana, Bulvár despota Stefana 9, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 7322, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 22. 12. 2016 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia sústavy kanalizácie a zariadenia na tretmán odpadových vôd v RNS, na k. p. čísla 2555/1, 14, 42 a 16; 2556/3; 2498/18, 29, 30 a 32, k. o. Nový Sad III. Nositeľ projektu je NIS, a. s., Nový Sad, Blok Prerada, Ulica narodnog fronta č. 12. Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti schválenému rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy Firma

AGROCROP, a. s.,

prijme zamestnancov na prácu s traktorom, zber a spracovanie úrody Potrebné vodičské oprávnenie skupiny B alebo T. V prípade záujmu ozvite sa na mail: marek.macaj@agromacaj.sk alebo telefón: +421 905 732 961

DROBNÝ OZNAM PRENAJÍMAM z a r i a d e n ý jednoizbový byt v Bratislave, časť Ružinov ; tel. č.: 062/17-88-485.

BÁČSKY PETROVEC

Zoran Mileticki Svätoplukova 23

tel. 063/77-88-993

Želáme vám v novom roku 2017 veľa zdravia, lásky a rodinnej pohody

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projekt DIP, s. s r. o., Nový Sad, Temerínska 30, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výrobno-podnikateľský objekt zlievarne farebných kovov, v Novom Sade, v Ulici Veliki rit 9a, na katastrálnej parcele číslo 11, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 30. januára 2017. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 31. januára 2017 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110A, o 12.00 h.

Nositeľ projektu EUROKANT, s. s r. o., Nový Sad, Subotička č. 6, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie na skladovanie a tretmán vlastného a ostatného plastického odpadu, vo výrobnom objekte na výrobu kant pások pre drevný priemysel, Ul. rumenački put číslo 52b, na katastrálnej parcele číslo 2394/3, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Nositeľ projektu REVERA DESIGN, s. s r. o., Nový Sad, Jevrejská číslo 33, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba sprostredkovateľskej dielne na výrobu makiet a modelov z dreva časťou výšky prízemie (P) a časťou prízemia a poschodia (P + 1) v Ulici Stevana Todorovića, na katastrálnej parcele číslo 2635/6, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2192_02 NS_Futog_2, v Ulici cára Lazara 215, na katastrálnej parcele číslo 4631, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 6. februára 2017. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 7. februára 2017 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 11.00 h.

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2067_04 NS_Novi_Sad_Branka_Ćopića, v Ulici Branka Ćopića 122, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2421/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 6. februára 2017. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 7. februára 2017 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 13.00 h.

• OZNAMY •

1 /4732/ 1. 1. 2016

Oznamy SPOMIENKA

na brata, uja a strýka

POSLEDNÝ POZDRAV svojmu švagrovi

2006 – 2016 z Kulpína

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Navždy zostaneš v našich spomienkach. Kováčovci

POSLEDNÝ POZDRAV švagrovi

SAMUELOM BOVDIŠOM

rod. Beškovú 1. 2. 1955 – 31. 12. 2015 – 2016 z Padiny Roky plynú, ale spomienka na Teba zostáva. S úctou svatovci Valentovci

POSLEDNÝ POZDRAV švagrovi

PAVLOVI OŽVÁTOVI

16. 7. 1957 – 19. 12. 2016 z Báčskeho Petrovca Pamiatku na Teba si navždy zachováme v našich srdciach.

ANNU ŽIVOJNOVOVÚ

1944 – 2016 z Kulpína

sestry Anna a Zuzana a brat Vlasto s rodinami

s naším synom, otcom a svokrom

na svatku

MICHALOVI VALENTÍKOVI

JÁNA SABU

S úctou si naňho spomínajú

SMUTNÁ SPOMIENKA

PAVLOVI OŽVÁTOVI

9. 5. 1943 – 13. 12. 2016 z Kysáča

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachová

Tvoji najmilší: otec Samuel, syn Rastislav s manželkou Olinkou

9. 5. 1943 – 13. 12. 2016 z Kysáča

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať

Jaroslav Domoni s rodinou

Anna, Milo a Jana Domoniovci

SPOMIENKA

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

na našich najmilších

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NSU170, NSL170-NSNARODNOG FRONTA Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU170, NSL170-NS-NARODNOG FRONTA, v Ulici narodnog fronta číslo 65, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3930/6, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 26. decembra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-761/16, ktorým je daný súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

PAVLA

1925 – 2001

MÁRIU

1923 – 2014

ČELOVSKOVCOV

PAVLA

1947 – 2016

z Kulpína

Vaši: Marka, Oto, Filip a Dávid Filipovci

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2057_03 NS_Novi_ Sad_Temerinski_put_1

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2057_03 NS_Novi_Sad_Temerinski_put_1, v Ulici zmajevački put, na katastrálnej parcele číslo 609/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 26. decembra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-754/16, ktorým je daný súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2058_01 NS_Novi_Sad_Temerinski_put_2, na parkovisku Najlon trhu, na katastrálnej parcele číslo 1692, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 26. decembra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-755/16, ktorým je daný súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

SPOMIENKA

JÁN BOLDOCKÝ 1932 – 2015 – 2016 z Báčskeho Petrovca

Na Teba nezabúdajú: manželka Anna, syn Rastislav a dcéra Vlastislava s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

na rodičov, starých rodičov, babku a deda

SPOMIENKA

Dňa 2. januára 2017 uplynie rok, čo nás opustila naša nenahraditeľná

SMUTNÁ SPOMIENKA

na manželku, matku a starú mamu

VIERKU CHALUPOVÚ

ANNA ŠIMÁKOVÁ

rod. Brngárovú 9. 8. 1954 – 4. 1. 2016 – 2017 z Kovačice

rod. Dišpiterová 19. 10. 1932 – 2. 1. 2016 z Padiny

Na jej lásku, dobrotu a starostlivosť trvalú spomienku si zachovávajú

Ešte stále smutno nám je všetkým, že už nič nie je také, ako bolo predtým. Všade okolo aj po roku chýba Tvoj hlas, mala si rada život, my Teba a Ty nás. Tvoj manžel Ján s deťmi a vnúčatami

Jej najmilší

POSLEDNÝ POZDRAV mame

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratom

JÁNOM SVETLÍKOM KATARÍNU

rod. Cinkotskú 1928 – 2013 – 2016

28. 12. 1951 – 13. 12. 2016 z Kovačice

SAMUELA

1922 – 2003 – 2016

ČERVENÝCH

z Báčskeho Petrovca Žijete v srdciach tých, ktorí Vás milovali. S láskou a úctou si spomínajú a nezabúdajú dcéra Katarína s manželom, vnučka Tatiana a vnuk Miroslav s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 29. decembra 2016 uplynul rok, čo nás navždy opustila naša drahá sestra a teta

ZUZANE MENĎANOVEJ rod. Macákovej 5. 3. 1933 – 18. 12. 2016 z Kysáča

Synovia Ján a Pavel

SMUTNÁ ROZLÚČKA s ujčinou

Spoločné chvíle a krásne spomienky navždy zostanú uchované v našich srdciach. Tvoja sestra Anna a švagor Ondrej Čechovci s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s báčinom

JÁNOM SVETLÍKOM 28. 12. 1951 – 13. 12. 2016 z Kovačice

ANNA GUČOVÁ rod. Kriváková 1950 – 2015 – 2016 z Báčskeho Petrovca

ZUZANOU MENĎANOVOU Zachovávame si Ťa v našich srdciach a v spomienkach žiješ s nami stále. Sestra Mária s rodinou

• OZNAMY •

rod. Macákovou 5. 3. 1933 – 18. 12. 2016 z Kysáča

Milina Chrťanová s rodinou

Ako tíško si žil, tak tíško si i odišiel. S láskou a úctou si na Teba budú spomínať: Anka Miljkovićová a Marka Stanová s rodinami 1 /4732/ 1. 1. 2016

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

Smutný a ťažký rok uplynul odvtedy, čo náhle odišiel z tohto sveta do večného života náš drahý

MICHAL VALENTÍK

19. 9. 1944 – 14. 12. 2016 z Kulpína

Utíchlo srdce, utíchol hlas, mal si rád život a všetkých nás. Bol to osud alebo sila, čo Tvoj život náhle ukrátila? Zavrel si oči, srdce prestalo biť, aj keď si tak veľmi chcel ešte žiť.

na starú mamu

S láskou, úctou a vďakou spomínajú: manželka Zuzana a synovia Pavel a Samuel

ANNA ŽIVOJNOVOVÁ

rod. Beškovú 1. 2. 1955 – 31. 12. 2015 – 2016 z Padiny

S láskou a úctou vnuk Miroslav a vnučka Darinka

Ďakujeme všetkým tým, ktorí spomínajú s nami.

SMUTNÁ SPOMIENKA Dňa 31. decembra uplynul rok, čo nás opustila naša milovaná sestra a ňanika

ANNU ŽIVOJNOVOVÚ

Čas plynie, ale spomienka na Teba navždy zostane v našich srdciach.

17. 7. 1954 – 30. 12. 2015 z Báčskeho Petrovca

V našich srdciach žije stále.

Zarmútené: manželka a dcéra s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

MIROSLAV KORUNIAK

rod. Bešková 1. 2. 1955 – 31. 12. 2015 – 2016 z Padiny I keď Pán pretrhol života niť, v našich spomienkach zostaneš navždy žiť. S úctou a láskou na Teba si spomínajú: sestra Eva Bešková s manželom Paľom a deťmi Pavlom s manželkou a deťmi, Vladimírom s deťmi a Annou Čapovou s manželom a deťmi

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2065_01 NS_Novi_Sad_Adamovićevo_naselje, v Ulici Laze Nančića 47, na katastrálnej parcele číslo 3129/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 26. decembra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-756/16, ktorým je daný súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

www.hl.rs

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2383_05 NS_Novi_Sad_Sajlovo, Ul. XXIII, Sajlovo, na katastrálnej parcele číslo 9127/18, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 6. februára 2017. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 7. februára 2017 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

Informačno-politický týždenník

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo pätnásť rokov, čo nás navždy opustila matka, mamička a svokra

ZUZANA GLÓZIKOVÁ

9. 10. 1944 – 30. 12. 2001 – 2016 z Kovačice

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť. Dcéry Zuzana a Anna s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA na manžela a otca

JÁNA BOHUŠA 1948 – 2014 – 2016 z Hložian

Ťažko je Tvoju smrť ospravedlňovať osudom a ešte ťažšie žiaľ liečiť časom. S hrdosťou a láskou pamiatku na Teba si zachovávajú manželka Katarína a syn Janko • OZNAMY •

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Uplynul ťažký a smutný rok od smrti mojej milovanej manželky

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s mojou milovanou mamou

ANNY ŽIVOJNOVOVEJ

MÁRIOU BARTOŠOVOU

rod. Beškovej 1. 2. 1955 – 31. 12. 2015 – 2016 z Padiny Bolesťou unavená si zaspala, zanechajúc všetkých, čo si rada mala. Len kyticu kvetov na hrob Ti môžem dať a pokojný spánok Ti priať. S láskou a úctou si na Teba spomína Tvoj manžel Juraj

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nás opustila naša maminka

rod. Kolárovou 16. 11. 1942 – 17. 12. 2016 z Erdevíka

Zostávame v tichu s myšlienkami na všeobjímajúce Svetlo plné lásky a pokoja, v ktorom je každej duši nádherne. Stretneme sa a bude to radostné stretnutie... S láskou a úctou Tvoji: dcéra Svetluša a zať Ján Hlaváčovci

SMÚTOČNÉ OZNÁMENIE

Dňa 26. decembra 2016 vo veku osemdesiat rokov ukončil svoju životnú púť

ANNA ŽIVOJNOVOVÁ

rod. Bešková 1. 2. 1955 – 31. 12. 2015 – 2016 z Padiny Tvoj úsmev, pocítiť Tvoju blízkosť a chytiť Ti ruku – nemôžeme nikdy viac. Spi sladko, maminka milá, posledný spánok svoj, skončila si ťažko každý boj. Ach, snívaj v pokoji, Pán Boh náš bôľ zahojí.

MARTIN KLÁTIK

13. 5. 1936 – 26. 12. 2016 remeselník, ľudový spevák a národovec z Nového Sadu rodom zo Starej Pazovy Bol si človek, ktorý mal veľké srdce plné lásky a dobroty pre všetkých nás. Tá dobrota a láska zostanú v našich srdciach navždy. Tvoji najmilší

Syn Michal s manželkou Zuzanou • OZNAMY •

1 /4732/ 1. 1. 2016

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 30. decembra 19.30 Ľudovky v priadkovom ovzduší v Slovenskom vojvodinskom divadle 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Sobota 31. decembra Horúčka novoročného večera Nedeľa 1. januára 21.00 Dotyky Utorok 3. januára 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa Horúčka novoročného večera Dobrý večer Vojvodina – v pravidelnom bloku okrem iného budú odvysielané príspevky o Národnom kalendári na rok 2017, o aktivitách v lalitskej základnej škole a o mladom vinohradníkovi z Kysáča. V pokračovaní nasleduje mládežnícka relácia Hore-dolu s príležitostnými príspevkami. Dotyky – prvý tohtoročný rodinný magazín prinesie zostrihy z troch magazínov v roku 2016: z posledných Dotykov venovaných ročnej súvahe a z magazínov venovaných Jurajovi Kubečkovi a jubilujúcemu Aradáču.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16,00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15,30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16,00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17,15 Vejár hudobných vysielaní S lovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

TV PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 30. decembra – Snehulienka / Šípková Ruženka Sobota 31. decembra – Sedem zhavranených bratov / Skyfall 23.00 Novoročný program TV Petrovec Pondelok 2. januára – Filmový maratón Utorok 3. januára – Popolvár najväčší na svete Streda 4. januára – Perinbaba Štvrtok 5. januára – Železný Ján 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Nedeľa 1. januára 17.00 Film: Ľadové kráľovstvo 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Film: Láska na vlásku 20.00 Novoročný program TV Petrovec 21.30 Film: Foter je lotor 23.00 Film: Jack Reacher Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 1. januára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Novoročné vysielanie Utorok 3. januára 16.00 Odznel tradičný Štefanský koncert Výstava karikatúry a komiksu v Kovačici Kreslený film: Ježiš, Syn Boží Piatok 6. januára 16.00 Festival Letí pieseň, letí Kreslený film: Chlieb z neba

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 1 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC

V tajničke je meno a priezvisko poľnohospodárskeho vedca, vysokoškolského pedagóga a národno-kultúrneho pracovníka (1941).

Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

autorka: odhadom, Alžbeta ANNA opačná vinica bez BIČIA- strana zápasila (dom.) tantal merania ROVÁ

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

dala radu ten síra výskok pridá soľ

Kotor

1. januára 20.10 Repríza relácie Dobrý deň Streda 4. januára 12.15 Dobrý deň, kolážová relácia

predložka v AS HL UDU 2. časť Ľ tajnička

joj, jáj (srb.) Ad Honorem Jesu (pozdrav) spojka

pokladnica (zast.)

alt heslo, nápis

polomer otec (zast.)

pohraničné mesto v Chorvátsku riečny ostrov

časť zimného odevu (srb.)

gram TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

ľan (srb.)

prinášal obeť

svätá (arab.)

TELEVÍZIA PANČEVO

druh auta

buď...

Arsen Dedić

vpíšte ÍAL

1. časť tajničky

citoslovce titul panovníka

recept (skr.) metál

čistiť vodou a prostriedkami

dekorácia, ozdoba

Rumunsko

jestvovala volt

zavádzať niečo nové

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 52 VODOROVNE: potešila, obohatil, rok, tade, Or, Sk, on, V, spal, A, nový, at, Aneta, rk, letargia, N, Lea, š, S, osolil, pojalo, a, ale, apel TAJNIČKA: NOVÝ ROK

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 50 z čísla 50 Hlasu ľudu z 10. decembra 2016 bolo: MICHAL PLAVEC. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ZUZANA VAJCOVÁ, Námestie oslobodenia č. 23, 26 215 PADINA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

1 /4732/ 1. 1. 2017

Šport Koncovka pre infarkt ĎALŠÍ ÚSPECH STAROPAZOVSKÝCH VOLEJBALISTIEK

JEDNOTA – ROTE ROBENIM 3 : 0

Matej Bzovský

: 22 a vyrovnať v setoch. Únava od dlhotrvajúcej cesty však značne vplývala na ich výkon v ďalších dvoch setoch, ktoré prehrali 16 : 25 a 20 : 25, pre konečných 3 : 1.

o veľkých tohtoročných úspechoch na domácej scéne – získanom veľkom pohári Srbska a úspešnom štarte v nových superligových majstrovSKVELÝ VÝKON stvách, už chýrečné V ODVETE volejbalistky staroDosť silný nemecký pazovskej Jednoty sa tím, ktorý vo svojich radoch má viacero začali dobre presadzohráčok zo zahraničia, vať aj na medzinároda medzi nimi aj Srnu nom pláne. Jednota sa Markovićovú zo Srbtotiž ako vicemajsterska, Jednota privítala ka štátu ocitla v CEV, na chladnej sriemskej druhom podľa rangu rovine. V hale Park bolo európskom súťažení. viac ako 900 vášnivých Prvýkrát sa Jednota divákov, ktorí od prvéna európsku scénu ho hvizdu rozhodcov dostala pred dvomi búrlivo podnecovali rokmi, keď po dvoch svoje zbožňovateľky, Nina Jakićová, jedna meraniach zbraní v z najlepších na zápase ktoré museli vyhrať 3 : 0 Challenge Coleman alebo 3 : 1, aby sa hralo bola len horko-ťažko vyradená v dohrávanie v tzv. zlatom sete. Toto súboji so Rity Danej z Nemecka a rozhodujúce stretnutie domáce v nasledujúcom roku aj od silného volejbalistky začali s víťazným impefrancúzskeho družstva Saint Floyd ratívom. Na konci prvého setu snahu z Paríža. korunovali husárskym kúskom – 25

Veľká podpora aj zo striedačky Na štarte tohtoročného CEV volleyball cup women Staropazovčanky prvý zápas zohrali v stredu 14. decembra v nemeckom Vilesburgu s domácim mužstvom Rote Robenim. V tomto zápase Jednota nešťastne prehrala 1 : 3, aj keď prvý set mala na dosah ruky. Čata výborného stratéga Jovu Cakovića presvedčivo viedla 8 : 16, neskoršie aj 18 : 21, ale vytrvalé domáce hráčky využili slabšiu koncentráciu súperiek v koncovke a vyhrali 29 : 27. V druhom sete sa Staropazovčanky predstavili v oveľa lepšom svetle a v rozhodujúcich chvíľach sa im podarilo vyhrať – 25

www.hl.rs

Radosť z úvodnej výhry

11 si vybojovali rozhodujúci zlatý set. Na začiatku a počas zlatého setu na preplnených tribúnach v staropazovskej športovej hale vládol nevídaný ruch. Za tejto veľkej podpory domáce začali výborne a pri menení strán mali trojbodový náskok (8 : 5). Aj po zmene strán pokračovali v rovnakom tempe a po vysokom vedení 14 : 10 sa zdalo, že hostky zodvihli bielu vlajku na znak kapitulácie. Nuž a potom prišla už tá povestná nemecká špor: 17. V ďalšom sete host- tová vytrvalosť. Stačilo, aby ky omnoho lepšie čelili, domáce len trochu poľavili a viackrát vážnejšie pohro- prednosť začala miznúť. Od zili, ale v závere prišlo k hotového si takmer urobili obratu, domáce si znovu dlh. Súperky najprv vyrovnali upravili rady, zahrali ove- 14 : 14, potom prišla nová Modrý blok dobre fungoval ľa istejšie, čo im prinieslo set lopta pre domáce – 15 dvojnásobné vedenie – 25 : 14, ďalšia 16 : 15 a ďalšia 17 : 16. infarkt, ktorá dlho zostane v pamäti : 21. V treťom sete Staro- Nuž a potom po urputnom boji, po priaznivcom tohto, v Starej Pazove a pazovčanky dominovali, výbornom zákroku Jeleny Vulićovej, v okolí, obľúbeného športu. od začiatku setu neustále a potom aj Emilije Anastasićovej tlačili bezmocné súperky a domáce priniesli veľké nadšenie a NASLEDUJÚCI SÚBOJ presvedčivou výhrou 25 : radosť v tejto záverečnej fáze pre V BÉKEŠSKEJ ČABE Po tejto výhre nad cennými súperkami Jednota postúpila do šestnásťfinále silnej európskej súťaže. Nasledujúci protivník im bude celok Linemar z Békešskej Čaby, ktorý v prvom kole bol voľný. Prvý zápas zohrajú v staropazovskej hale Park 11. februára 2017 a odveta v Maďarsku je na programe 25. februára. Jednota nebude mať zimnú prestávku. Totižto už 24. decembra v Lajkovci v štvrťfinálovom zápase porazili domáci Železničar 2 : 3. Odvetný zápas so Železničarom zohrajú 28. decembra v Starej Pazove a už v polovici januára pokračujú aj superligové majstrovstvá. Foto: Oto Filip Domáce hráčky (v modrých dresoch) dobre odolávali

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

S NOVÝM GENERÁLNYM TAJOMNÍKOM FZ SRBSKA JOVANOM ŠURBATOVIĆOM

Menšie ligy, krajšie štadióny a – Srbsko na MS Ján Špringeľ

konóm Dr. Jovan Šurbanović (1968) je od decembra novým generálnym tajomníkom FZ Srbska. Predtým bol päť rokov hlavným sekretárom FZ Belehrad. Je dlhoročným členom zhromaždenia FK Crvena zvezda. V športovej kariére okrem vo futbale pracoval aj v atletike a hádzanej. Vydal niekoľko kníh. Je naslovovzatým odborníkom z oblasti kategorizácie športov, športového manažmentu, privatizácie v športe. Prednáša predmet manažment v športe na Fakulte pre šport Univerzity Union Nikolu Teslu. V tento deň (8. decembra, keď sme viedli tento rozhovor) pred štvrťstoročím sa Crvena zvezda stala majstrom sveta. Byť klubovým majstrom Európy a sveta, a nebyť z bohatej krajiny, bolo ako dobyť Mesiac, napísal denník Sport. Ako sa s odstupom času pozeráte na spomínaný úspech? „Dnes to znie takmer nereálne. Futbal sa v priebehu dvoch a pol desaťročí vyvinul tak, že sa stal obchodom, ktorý každý deň posúva hranice, a medzera medzi bohatými a chudobnými klubmi z regiónu sa výrazne zväčšila. Je priam nemožné jednému klubu z našej časti Európy také niečo zopakovať. Inak sám som bol svedkom obrovských úspechov nášho klubu ako fanúšik. Dnes je veľký deň – ide o najväčší úspech v histórii srbského a juhoslovanského futbalu. Vtedy sme si neboli vedomí jeho významu. Crvena zvezda bola vtedy avantgardný a dobre zorganizovaný klub, ktorý kráčal s dobou. Výborný prieskum a výber hráčov z celej bývalej Juhoslávie a z Rumunska (Belodedić) bol plánovaným prístupom, ktorý dal fenomenálny výsledok. Chcel by som, aby daktorí z našich klubov zopakoval tento úspech a opäť bol na streche Európy a sveta, ale na taký výsledok je potrebné veľa robiť a zmeniť systém futbalového fungovania.“ Koľko sme blízko a koľko vzdialení od toho, aby aj reprezentácia Srbska bola výsledkom systematickej a plánovanej práce a dobrého riadenia? „Národný tím je dnes na dobrej ceste, aby hral na MS v Rusku roku 2018. Prioritnou úlohou nového vedenia FZ Srbska bolo zveľadiť vzťah • ŠPORT •

k reprezentácii tak hráčov voči svojim povinnostiam, ako aj všetkých nás, ktorí sme logistickou podporou národného tímu. Rovnobežne s tým treba vybudovať dobrý vzťah s verejnosťou a reprezentanti svojou bojovnosťou, úsilím, ale aj kvalitou obnovia dôveru divákov. Dôvera sa mimoriadne ťažko získava, ale sa ľahko stráca. Vedomí sme si, že je to tŕnistá cesta, ale mienime, že sa z hier a výsledkov národného tímu, ktorý vedie Slavoljub Muslin, už tešia státisíce priaznivcov futbalu u nás. Muslin bol naším dobrým ťahom. Je

proti Rakúsku v júni bude plný. A čo je najdôležitejšie – chceme, aby s dobrým, zdravým partnerstvom srbskí fanúšikovia sledovali reprezentáciu aj v zahraničí.“ Ktoré sú najväčšie problémy moderného srbského futbalu? „Je mnoho problémov a najvýraznejší je nevyriešené vlastnícke vzťahy. Musíme konečne pracovať na privatizácií vo futbale. Inak sa svet bude poberať v jednom a my v opačnom smere. Ak sa niečo nezmení, my sa poberieme do amaterizmu. Situácia

Budovanie nových a renovovanie jestvujúcich štadiónov a medzi nimi štadiónu Rajka Mitića (na fotograﬁi) je jedným z cieľov v nastávajúcom období; v rohu: generálny tajomník FZS Jovan Šurbatović kvalitným lodivodom. Neboli sme na posledných troch veľkých súťažiach keď ide o ME a MS. Zmarili sme hodne šancí, a preto budúcnosť srbského futbalu závisí predovšetkým od úspechov prvého reprezentačného družstva.“ Ako na to, aby sa fandenie na našich štadiónoch znovu stalo len vášňou? „V budúcom roku vynaložíme veľa úsilia na vyriešenie tohto problému. Urobíme všetko, čo je v našej moci, aby sme nadviazali dobrú komunikáciu s priaznivcami národného tímu, aby sa naši fanúšikovia identifikovali so svojimi miláčikmi a reprezentáciou, pretože futbal je aj národným záujmom. Zapojíme všetky naše zdroje, marketingových odborníkov, zorganizujeme verejné vystúpenia hráčov a trénerov, slovom všetko na podporu národného mužstva, aby sme od zápasu po zápas boli silnejší. Dúfam, že dosiahneme dobrý výsledok v marci v Gruzínsku a že štadión Rajka Mitića

v ekonomike a spoločnosti je taká, že neexistuje žiadna väčšia podpora futbalu. Lokálne samosprávy u nás nemôžu niesť obrovské bremeno financovania hry hier. Z druhej strany to nie je ani prirodzené. Futbal vo svete patrí medzi najkomerčnejšie nielen športy a potrebuje dostať sa na trh. Potrebujeme veľké investície predovšetkým do futbalovej infraštruktúry – štadiónov, pomocných ihrísk a v neposlednom rade aj do klubov, hráčov a mladších výberov, ale, bohužiaľ, domáci a zahraniční investori nemajú záujem vkladať. Vedomí sme si situácie, v ktorej sa nachádzame my ako FZS a snažíme sa rozličnými akciami pomôcť amatérskemu futbalu toľko, koľko môžeme. Rovnobežne s akciou deľby futbalového výstroja a lôpt klubom podnikli sme kroky na budovanie ihrísk s umelou trávou a v budúcnosti to zintenzívnime.“ Aké je poslanie príchodu delegácie Futbalového zväzu Srbska

Futbalovému zväzu obcí Kovačica – Opovo? „Obchôdzku vojvodinských prostredí sme z iniciatívy predsedu FZS Slavišu Kokezu začali práve v Kovačici. Naším cieľom je však, aby sme sa zjavili v každej obci v Srbsku. Chceme vyjadriť úctu ku všetkým futbalovým pracovníkom a entuziastom, od tej najnižšej amatérskej úrovne až po tie serióznejšie súťaže, byť nápomocnou rukou, podporiť ich, lebo všetci dobre vieme, že futbal nie je iba ten reprezentačný a klubový profesionálny, ale všetko to, čo sa stáva v každej obci. Dvadsať kompletov dresov pre každý klub a päť lôpt je malé gesto pozornosti, lebo s rovnakou vervou za oživenie srbského futbalu bojujeme aj na tejto úrovni.“ Na ktorých iných projektoch v súčasnosti pracujete vo FZ Srbska? „Na systémových prácach. S klubmi zo Super ligy a Prvej ligy sa rozprávame o zmene systému súťaže. Mienime, že je potrebné skoncentrovať kvalitu tak, že zmenšíme ligy. Ďalej v spolupráci s UEFA plánujeme vybudovať administračné centrum – Dom futbalu FZ Srbska na Novom Belehrade, v rámci ktorého bude aj jeden menší štadión. Chceme administrácii zabezpečiť podmienky, ktoré sú už dávno štandardmi v Európe a vo svete. Vážne uvažujeme aj o výstavbe národného štadiónu, ale nebudeme s tým náhliť, keďže plánujeme dlhodobé a systematické riešenie a plánujeme aj rekonštrukciu najväčších štadiónov v Srbsku.“ Akže by ste mali viac peňazí, čoho by ste sa prvého chopili? „Po prvé, vkladanie do infraštruktúry, lebo ju máme v mimoriadne zlom stave. Všetky krajiny zo susedstva nás v tom predbehli. Macedónsko má národný štadión, v Rumunsku vyzerá fantasticky, v Maďarsku sa renovujú štadióny a vznikajú nové – už ich je viac ako 20 po štandardoch UEFA, Slovensko plánuje vybudovať 22 nových štadiónov – niektoré už dali do prevádzky, takže vôkol nás je expanzia štadiónov a my sa musíme pripojiť k tomu vlaku.“ Aká je vaša vízia Futbalového zväzu Srbska o niekoľko rokov? „FZ Srbska musí byť úspešnou spoločnosťou, založenou na obchodnom koncepte, modernou, európskou, svetovou a naše národné tímy by sa mali pravidelne zúčastňovať na svetových a európskych šampionátoch. To je spôsob, ako zarobiť peniaze a pomôcť klubom. A mojím najväčším želaním, osobným a pracovným, je profesionalizácia a privatizácia futbalových klubov.“

1 /4732/ 1. 1. 2017

Šport NA SLOVÍČKO S FUTBALISTOM RUSKÉHO URALU, PIVNICKÝM RODÁKOM DOMINIKOM DINGOM

18-ročný a už reprezentant a internacionál Anna Čásarová

vosadskej Vojvodiny, v ktorej najprv hral pre mládežnícky tím a ako sedemnásťročný debutoval aj v prvom tíme. Rovnobežne s hraním futbalu sa aj vzdelával v strednej ekonomickej škole. Pred rokom ho však futbalový osud zaviedol do ruského mesta Jekaterinburg, kde podpísal profesionálnu

apitán orlíkov, čiže mládežníckej reprezentácie Srbska do 19 rokov starosti, a už v 18. roku internacionál, člen prvého mužstva FK Ural, ktorý súťaží v Premiér lige Ruska – za týmito úspechmi sa kryje mladý, ale skvelý futbalista Dominik Dinga z Pivnice. Vybojoval to tvrdou, disciplinovanou a úpornou prácou. Futbal s kamarátmi hrával od malička. Spomína si, že len čo prišiel zo školy, už aj hľadal spoločnosť, s ktorou si zahrá svoju obľúbenú hru. Okrem toho v televízii odmalička s veľkým záujmom pozeral futbalové zápasy veľkých klubov. Všetky športy sú mu vraj zaujímavé, ale Dominik Dinga v akcii futbal najviac. Je to jeho veľká záľuba, ktorej sa teraz už venuje zmluvu s tamojším FK Ural. Zmluvu aj profesionálne. s ruským klubom podpísal na dva Do futbalových tajomstiev sa za- roky s možnosťou predĺženia spočal zaúčať v pivnickej Slávii už ako lupráce. Dokonca mal už aj ponuky päťročný chlapec. V piatom ročníku z niektorých iných klubov z Nemeczákladnej školy asi rok hral v pio- ka, ale, ako hovorí, o tom nateraz nierskom celku Mladosti v Báčskom nerozmýšľa. Jeho prvoradým cieľom Petrovci. Nasleduje hra v Hajduku je prosperovať a zdokonaľovať sa a v z Kuly, a potom sa presťahoval do no- Urale mu je celkom dobre. Dominikov

futbalový talent si všimli aj selektori mládežníckej reprezentácie Srbska do 19 rokov, v ktorej je už niekoľko rokov štandardným členom a kapitánom. Život profesionálnych športovcov znamená i všeličoho sa zriekať. „To závisí od každého jednotlivca, koľko mu záleží na tom, aby bol dobrým a svedomitým športovcom,“ hovorí. „Ja osobne nekonzumujem alkohol. Nevenujem sa ani nočnému životu, ale výlučne futbalu a klubu. Dôležitou položkou je i stravovanie. Konzumujem iba zdravé nemastné jedlá – zeleniny, ovocie, biele mäso, ryby – prevažne lososa. Pečiem si iba na olivovom oleji. Pijem iba vodu a prírodné šťavy a keď mám prestávku od futbalu, tak si dovolím aj perlivé šťavy.“ Počas sezóny trénuje raz denne. Prípravy sú trochu náročnejšie. Vtedy trénujú dvakrát denne. V rozhovore sme porovnali futbal v Rusku a v Srbsku. Hovorí, že futbal v Rusku je omnoho kvalitnejší, liga je silnejšia, hráči lepší ako u nás. Podmienky na hru sú omnoho lepšie a terény kvalitnejšie.

Na otázku, kto mu je najväčšou oporou, povedal nám, že je to jeho rodák, inak tréner Miroslav Česko, ktorý ho aj naučil prvým krokom a ťahom vo futbale. Veľkou jeho oporou je, pravdaže, aj celá rodina a všetci blízki ľudia. „Keď som odišiel do Ruska, bol som tam jediný zahraničný Slovák zo Srbska. Začiatky neboli ľahké. Ruský jazyk som síce poznal zo školy, ale mi predsa boli potrebné tri mesiace, aby som začal normálne komunikovať. Neskoršie, keď do Uralu prišiel ešte jeden hráč Vojvodiny, mi už bolo ľahšie.“ Rozprával nám aj o zážitkoch z Ruska. Bolo mu napríklad divné, že pri podávaní jedla v Rusku najprv podávajú šalát, potom polievku a nakoniec hlavné jedlo. Keď si už zdokonalil jazyk, poprosil, aby mu jedlo podávali tak, ako sa to u nás robí. Vyhoveli mu. O Jekaterinburgu hovorí ako o veľmi krásnom meste. Navštívil v ňom aj mnohé kultúrne pamiatky, ktoré ho fascinovali. V iných mestách Ruska bol iba počas zápasov, ale ich mohol vidieť iba z autobusu, lebo sa mužstvo pred zápasom spravidla nachádza v karanténe. Mladým, ktorí sa chcú stať špičkovými futbalistami, odkazuje: „Radím im, aby šli za svojimi snami, naplno sa venovali tomu, čo majú radi a nepočúvali mienky iných. Potrebná je aj silná viera, tvrdá práca na sebe, vytrvalosť a prispôsobovanie sa spôsobu života, akým žijú športovci. Bez toho niet úspechu.“ Foto: z archívu D. Dingu

DORASTENCI PETROVSKEJ MLADOSTI

Predsa súťažili Samuel Medveď

keď sa petrovská Mladosť minulé leto zhodou okolností dostala do novej súťaže – Somborskej oblastnej ligy, v ktorej doteraz nehrávala a v ktorej kluby nemusia mať dorastenecké celky, petrovskí dorastenci predsa súťažili. Hrali v lige futbalového zväzu mesta Nový Sad, v ktorej sú aj silné celky novosadského Proleteru, C. zvezdy, FŠ Petar Puača, Sloga Temerín, Borac Šajkaš, Dinamo Budisava, Novi Sad 1921, Slavija, Petrovaradín... Je to veľmi silná liga. Vo väčšine klubov v mužstvách hrajú chlapci narodení v rokoch 1998 – 1999 a v celku Mladosti nastupujú hráči narodení v rokoch 2000 a 2001.

www.hl.rs

Dorastencov Mladosti v lete od Jána Jakuša prebral tréner Darko Laćarak, ktorý dovtedy viedol pioniersky celok. Bolo to aj logické, keďže mnohí jeho hráči dostali právo nástupu v staršej Tréner Laćarak so svojimi zverencami kategórii hráčov. Lenže na nešťastie klubu a samého Laćarka ších prostredí. Tak utvorené mužstvo mnohí potenciálni dorastenci odišli je najmladšie v lige. Avšak aj napriek z klubu. Väčšina pre školské povin- tomuto vekovému rozdielu petrovskí nosti; za vedomosťami na Slovensko dorastenci obsadili 11. miesto z triodišli: Triaška, Šproch, Levársky, Zele- nástich celkov. Niektorí dorastenci už vystúpili aj v prvom mužstve. Tak nák, Nosáľ, Stanislav Častven. Tréner Laćarak sa predsa vynašiel napríklad brankár Jokić, o ktorého má tak, že do klubu doviedol cezpoľných záujem aj novosadská Vojvodina, je hráčov z okolitých dedín, ale aj žiakov náhradník brankára Leňu a je tu aj petrovského gymnázia zo vzdialenej- Nenad Pereza.

Informačno-politický týždenník

V dorasteneckom celku Mladosti nastúpili: Jokić, Hric, Činčurák, M. Častven, S. Častven, Galádik, Šproch, Anušjak, D. Necić, Ž. Necić, Rybársky, Pereza, Torbica, Božin, Silbašan Fic, Pivničan Vukša, Staropazovčan Pop (žiak petrovského gymnázia), Kulpínčan Ďuga, Maglićan Stojisavljević. Po čase sa vrátili: Ziman, Čriepok, Medovarský, Huseinović. • ŠPORT •

S PAVLOM FRANKOM O FUTBALE V LUGU

„Všetko sme robili dobrovoľne. V robote som nebol 42 dní, dovolenku som strávil na štadióne, vraveli mi, že nie som normálny, že premiestňujem breh z jedného miesta na druhé... Ale Juraj Bartoš ňou sme mali prvú prezliekareň... Samo Kolár prišiel do Lugu ako učiteľ pomáhali všetci: aj mladší, aj starší O hráčov v Lugu nebola núdza: na a dobrý futbalista. Raz nám vraví, aby Lužania, aj muži, aj ženy. Mali sme esť rokov je dedinka v údolí bez samom začiatku nás bolo hádam aj sme popoludní prišli na ihrisko hrať z Poľany radosť... až kým neprišli tí futbalu. Pomaly aj bez mladých 25, všetko domáci, iba brankár a je- futbal. Najprv som ani nechcel, ale hnusáci... Politika ničí všetko; neoľudí. Odchádzajú. A či sa vrátia...? den jeho kamarát zo Sviloša. Kvalitou keď mi učiteľ povedal: Ty, chlapec, bišla ani našu Poľanu. Tak sa mi zdá, O tom inokedy. Teraz slovo dávame odskakoval môj bratranec Ján Franka, kopeš silnejšie ako dospelí hráči! – tak že ešte roku 2005 noví ,odborníci’ Pavlovi Frankovi, kedysi znamenitému potom Ján Čásar (odišiel do Austrálie sa vo mne prebudil záujem o futbal. chceli klub zlikvidovať. Lebo nie sú útočníkovi a strelcovi FK Poľana Lug. a už sa nevrátil). Dobrí boli aj Miško Keď som mal šestnásť, Lužania hrali v peniaze, vraveli. Vrátil som sa, hralo Pozrime sa z uhla niekdajšieho hráča, a Kolár, Janko Sklenár (už dávno žije v Ľube. Šli sme tam krížom, cez les, pešo; sa ďalej, ale po dvoch rokoch som sa potom aj funkcionára na smutný osud Hložanoch), Pavel Bovdiš... ani ja som môjho bratranca zranili a Ľubania o toho vzdal. Videl som, aké finančné „najdôležitejšej vedľajšej veci“ na svete nebol na zahodenie. Trénerov sme týždeň prišli k nám. Bratranec vraví, prechmaty robí... viete, kto. Vraj ne– v (kedysi?) veselom Lugu. že namiesto neho môžem hrať boli peniaze a v tom istom roku sa „Klub zakladala moja len ja. Vyhrali sme v pomere 3 cez žírový účet prešmyklo viac než generácia, plus traja – šty: 0 a všetky góly som dal ja. Tak 1,7 milióna dinárov!“ ria starší a zopár mladších som začal.“ Žiaľ, Pavel Franka hovorí, že fotochlapcov... Mali sme super Pavel Franka sa nastrieľal gó- grafie zo života Poľany doma nemá mužstvo, vyhrávali sme prialov, najčastejšie hral centra, ale žiadne. „Všetko mi zostalo v klubovni; teľské zápasy, ibaže sme aj na iných postoch; osvedčil sa všetko zmizlo. Ženy, ktoré chodievali neboli zaregistrovaní. Raz dokonca aj ako brankár. Len sa s na zápasy, mi volajú, že krov je deravý, podvečer, bol letný čas, rok futbalom nijako nevedel rozlúčiť. že tam tečie voda do miestností, že 1968, v pondelok, sedíme Pokúsil sa zavesiť kopačky na klin, čo niečo nepodnikáme, že voľakto by pred boudom ja, krčmár keď mal 39 rokov. Asi rok bol vo za to mal odísť za mreže. Je mi veľmi Pavel Kolár, aj Pavel Marfutbalovej penzii, lenže Poľana ľúto... len čo si spomeniem, ako sme tinko a zhovárame sa. Deň práve vtedy mala sto chutí po- to všetko urobili a teraz všetko berie predtým sme boli vo Vizići. Pavel Franka stúpiť do vyššej súťaže. Nemuseli čert. Neviem... uvidíme, či založíme Martinko sa pýta, ako sme ho dvakrát ťahať za rukáv. Vrátil iniciatívny výbor a začneme všetko hrali. No, reku, vyhrali sme, vravím a mali vždy: prvý bol Pavel Kolár; nikdy sa. Hrával po 15 – 20 minút, priprával od začiatku. Len sa predtým musí dodám: Vy ste učiteľ, hajde, pomôžte, nekopol do lopty, ale futbal chcel až- spoluhráčom gólové šance, sem- všetko zistiť: kto je za čo zodpovedný. nech sa aj my zaregistrujeme. No, pri- -až. Najprv boli dvaja – traja z Lugu, -tam aj sám trafil a nakoniec, vraví, Ako len mohli, jeden – dvaja ľudia, takával pán učiteľ, bolo by to dobre... potom najčastejšie dochádzali z Beo- posledný zápas zohral v roku, keď sa bez toho, aby zvolali zhromaždenie...“ Slovo dalo slovo, čoskoro sme my traja čínu (prvý bol Milan Eremić), neskoršie dožil 42 rokov! Z hŕby fotokópií rôznych dokuzvolali zhromaždenie občanov. Prišlo aj z Báčskej Palanky, Karađorđeva...“ mentov, ktoré nám ukázal niekdajší more sveta, zvolili sme vedenie, dali BUDE NOVÝ ZAČIATOK? futbalista a aktivista Poľany, sme si sa do roboty a v jeseň 1969 FK Poľana NIKTO NECHCEL ODÍSŤ Terajšie ihrisko Lužania začali robiť všimli niekoľko riadkov, čiernymi začala hrať majstrovské zápasy. Beočínsky FK Cement, ale aj pet- roku 1998 a počas bombardovania písmenami na bielom papieri, v Vtedy ihrisko bolo inde, poniže. rovská Mladosť mali zálusk na zlaná- Juhoslávie roku 1999 vyrastal aj objekt, srbčine: krátky list, ktorým vtedajší Na tomto, nie ani tak dávno krásnom renie Pavla Franku do svojich radov. ktorý tam teraz, zruinovaný, zďaleka predseda FK Poľana Behaton 15. teréne, ktorý bol proste v absolútnej Neodišiel. „Nechcel som. Ja môj Lug straší. Dvere a okná sú porozbíjané, 5. 2010 oboznámil Futbalový zväz zhode so ,zelenučkým’ menom klubu a moju Poľanu mám rád, pomesta Nový Sad so zá– Poľana sa rozhostila tráva, burina, vedal som si, hoci... Predsa nikom klubu: smútok. Mládež sa futbalu vzdala. len banujem, že som to v „Oboznamujeme Štadión mlčí. Kedysi pekný objekt, v Beočíne neskúsil. Sľúbili mi vás, že Futbalový klub ktorom sa po zápasoch, ale aj inokedy hneď aj zamestnanie, v cePoľana Behaton Lug príjemne sedávalo, debatovalo, po- mentárni. Lenže otec práve pre ťažkú finančnú sikrikovalo, neraz aj spievalo, opantala bol ochorel, musel som sa tuáciu nemá možnosť chúlostivá atmosféra. Keď klub začínal chytať aj zeme. Inak som 40 pokračovať v ďalšom pôsobiť... bola to celkom iná pieseň,“ rokov pracoval v Národnom súťažení v Novosadskej potvrdzuje nám Pavel Franka: parku Frušká hora.“ futbalovej lige. Pre ne„Bolo to skutočné bum! S akou chuNechcel ísť Pavel, nechcedostatok prostriedkov ťou sme hrávali doma! Akoby aj nie; li ani iní (iba Zlatko Hrubík na urovnanie doterajmali sme to, čo hádam nemal nikto v odišiel, ako dorastenec, do ších záväzkov, ako aj Juhoslávii: aspoň polovicu divákov na novosadskej Vojvodiny). „Čo nemožnosť zabezpenašich zápasoch doma tvorili mladé nás nepustilo? Po prvé: kamačenia prostriedkov na ženy a dievky. To vám bol skutočný rátstvo. Po druhé: doma je len Kto si to tam dal autogól? Pohľad na budovu ďalšie súťaženie, naša blázinec: výskot, piskot, krik... Také doma. Po tretie: každý tu mal FK Poľana Lug roku 2013. zákonná a morálna poniečo sa už nikdy nezopakuje; kto frajerku... a keď frajerka príde vinnosť nám nakladajú nevidel, sotva si môže predstaviť.“ a piští na každom zápase!“ v prezliekarňach rozhádzané kopač- schváliť takéto rozhodnutie, lebo Keď je chuť, vôľa, zápal, energia, tak Hajde, reku, sprítomnite nám, ako ky, dresy, všade neporiadok a špina. nesmieme dovoliť, aby sa záväzky sa ľuďom robota darí. Aj poľancom sa ste sa vy dostali k futbalu, podnecuje- Smutná je terasa i výčap vnútri. Po klubu naďalej zvyšovali, až kým sa darilo. Nielen na trávniku, ale aj okolo me nášho spolubesedníka. Nie darmo. niekdajšom zápale a radosti z dobre nenájde spôsob na riešenie vzniknuneho. Čoskoro vykopali studňu, po„Začal som hrávať, keď som mal odvedenej roboty ani chýru. Iba v vších finančných problémov.“ stavili montážnu prezliekareň. šestnásť rokov, vravím – iba prípravné spomienkach ľudí, akým je povedzme Amen. Opona. Tma. Zažne niekto „Tam, kde bola tá divá hruška; pod zápasy. Je zaujímavé, ako som začal. Pavel Franka. svetlo? A kedy?

Ako Poľana osihotela Š

• ŠPORT •

1 /4732/ 1. 1. 2017

Šport DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Kulpínčania prezimujú na piatom mieste KULPÍN – PROLETER 3 : 2

ktoré potrvá do 11. januára, keď sa začnú prípravy na zápasy v jarnej časti majstrovstiev. Foto: Ján Diňa

Katarína Gažová

red domácim obecenstvom volejbalisti Kulpína zohrali posledný zápas v jesennej časti majstrovstiev. V piatok 23. decembra v Kulpíne privítali Proleter zo Zreňaninu. Tento zápas bol bojovný, plný napätia a neistý do konca. Domáci vyhrali prvý set (25 : 23), ďalšie dva dostali hostia (17 : 25 a 23 : 25). Domáci sa však schopili a vyrovnali (25 : 22) a v this breku boli úspešnejší (15 : 13) pre konečných 3 : 2. Podľa slov predsedu VK Kulpín Todora Radanova výsledok mohol byť aj inakší, presvedčivejší v prospech domácich, avšak v druhom sete sa zranil Miroslav Očenáš, čo sa odzrkadlilo aj na hre domáceho celku. Okrem toho Kulpínčania mali pripomienky aj k rozhodovaniu, ale aj napriek všetkému jesennú časť majstrovstiev skončili

Volejbalisti Kulpína na konci jesennej časti majstrovstiev s trénerom, predsedom (stoja prvý a druhý sprava) a členmi správy klubu (stoja vľavo) víťazstvom a početné obecenstvo a najmä verní fanúšikovia ich dobrú hru, nielen na tomto zápase, ale počas celej jesene odmenili silným potleskom. VK KULPÍN: Relota, Lekár, Očenáš, Stančul, Borović, Babić, Petrović,

NA PRVOM KOVAČICKOM POLMARATÓNE NA JAR

Očakávajú účasť zo 400 bežcov Ján Špringeľ

späť – tzv. starou – novou asfaltovou cestou. Osemnásť členov rvý Kovačický polmaratón od- čerstvého domáceho atletického štartuje v nedeľu 19. marca klubu za spolupráce s lokálnou 2017. Dvadsaťjeden kilometrov samosprávou a Turistickou orgabude, podľa odhadov organizátorov nizáciou Obce Kovačica už začalo z Atletického klubu Maratonko, be- prijímať aj prihlášky. Prví, ktorí sa žať štyristo rekreantov a bežcov na prihlásia v úvodných týždňoch, do daru dostanú aj tričko. Kovačica má bohatú atletickú tradíciu. Ján Bulík bol majster štátu a štátny rekordér v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov v skoku do diaľky a vyrovnal aj štátny rekord v šprinte na 100 metrov. Zranenie ho znemožnilo reprezentovať štát na OH v Paríži roku 1924. V posledných rokoch hviezV marci aj na kovačickom polmaratóne: dia reprezentanti Srbska Záber zo spomienkového behu Jána – osemstovkár Damián Bulíka; s číslom 45 reprezentant Damián Šuľa a jeho otec Michal Šuľa – bežec ultramaratónov. stredné a dlhé trate a vytrvalostných Uličný Spomienkový beh Jána Bubežcov. Fujazdiť budú dvakrát tou líka a krosy na Novom námestí, istou dráhou: od svieže renovované- Jarmočisku či najnovšie na trávniku ho stredu Kovačice až po, jarmokmi na štadióne FK Slávia patria k špordávno renomovanú, Debeljaču a tovým značkám Kovačice.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Zima, Ćirić, Stojanović, Zavaroš Pre kulpínskych volejbalistov a vôbec VK Kulpín nasleduje voľno,

1. Banat 11 11 2. Dunav volej 11 9 3. Hercegovina 11 7 4. Šíd 11 7 5. Kulpín 11 6 6. Sombor 11 5 7. Mladost (T) 11 5 8. Proleter 11 4 9. Vojvodina NS Seme 2 11 4 10. Mladost (NP) 11 4 11. Kikinda 11 2 12. Botafogo 11 2

0 2 4 4 5 6 6 7 7 7 9 9

33 : 7 28 : 13 26 : 18 25 : 18 21 : 20 18 : 22 18 : 27 22 : 26 22 : 23 18 : 25 13 : 29 14 : 30

32 26 21 20 17 15 11 15 14 12 9 6

MIMORIADNE VOĽBY VO FZ OBCE ŠÍD

Prinavrátia niekdajšie miestnosti zväzu Lazar Pavković

miestnostiach Obecnej organizácie Červeného kríža v Šíde 21. decembra prebiehalo mimoriadne volebné zhromaždenie Futbalového zväzu Obce Šíd, na ktorom namiesto doterajšieho dlhoročného predsedu Spasoja Rudića zvolili Ivicu Jovića, ktorý potom navrhol nové zloženie sedemčlenného Výkonného výboru a trojčlennú Dozornú radu. Novými členmi Ivica Jović VV sa okrem Ivicu Jovića stali Goran Kovačević, Sreta Baljak, Stevan Grbatinić, Dejan Ćosić, Emil Chrček a Spasoje Rudić. Dozornú radu tvoria Dejan Logarušić, Aleksandar Vladić a Sava Stojanović. Novozvolený čelný človek šídskej futbalovej organizácie zaďakoval doterajšiemu predsedovi za dlhoročnú obetavú prácu vo Futbalovom zväze. „Doterajší predseda je uctievaný futbalový a športový pracovník nie iba v Šíde, ale v celom Srieme, ba aj

v celom Srbsku a vonkoncom nebude ľahko po ňom pracovať. Budem sa snažiť nemeniť to, čo bolo dobré. Posilnení novými ľuďmi v tom budeme pokračovať,“ povedal Ivica Jović a oznámil, že čoskoro napravia nespravodlivosť trvajúcu až 16 rokov, keď obecný Futbalový zväz bol vyhostený z miestností v budove ŠS Partizan. „Vďaka porozumeniu predsedu obce tie miestnosti budú prinavrátené nášmu zväzu. O dávaní na používanie miestností uzavrieme zmluvu, ktorá nám bude ručiť, že nás odtiaľ nik viac nebude môcť vyhostiť. Tak sa konečne futbaloví pracovníci budú mať kde stretávať, rozhodcovia a delegáti odtiaľto budú odchádzať na zápasy a nie z krčmy ako doteraz. Keď budeme mať svoje miestnosti, budeme sa môcť zapojiť aj do siete registrácie hráčov a vcelku zlepšiť svoju prácu,“ povedal novozvolený predseda obecného FZ Šíd Jović. Foto: Petar Vejnović • ŠPORT •

– Dieťa sa nám narodilo, Syn je nám daný. Ó, príď, Kriste, príďže k nám, – vzýval farár Ján Vida.

Bože Otče, láska večná – zaspieval starší petrovský spevokol

VIANOCE V EVANJELICKOM KOSTOLE V BÁČSKOM PETROVCI

Čas radosti, veselosti Jaroslav Čiep

ústrety najradostnejšiemu sviatku – Vianociam – v petrovskom evanjelickom zbore sa chystali dôstojne ich osláviť. K tomu cirkevníci vynaložili úsilie aj viac ako v minulých rokoch, lebo sa pripravovali aj na priamy prenos služieb Božích z petrovského chrámu prostredníctvom TV Vojvodina 2. Aby kostol, teraz aj nanovo vymaľovaný, zažiaril v plnej kráse a elegancii, pomohlo aj miestne kvetinárstvo. Kvetinárky znovu dokázali svoje kreatívne vlohy. Aj ochotní cirkevníci priložili ruky k dielu a pomohli pri výzdobe kostola. V sobotu 24. decembra 2016

tí, ktorí nemohli byť priamo pri tom, mali možnosť v televíznom prenose sledovať štedrovečerné služby Božie z petrovského kostola. V rámci služieb, pri ktorých slúžil novozvolený farár Ján Vida, bol aj tradičný program detí. Zo štyridsať detí recitovalo a spievalo a za ich snahu sa im cirkevníci odvďačili primeranými darčekmi. Príležitostné texty, pesničky a skladby velebiace Vianoce a narodenie Ježiša Krista v petrovskom kostole odzneli aj v rámci programu v nedeľu 25. decembra v predvečerných hodinách. Chrámový Vianočný koncert už zažil po piatykrát. Pamätáme si na koncerty v Petrovci, keď sa na nich zúčastnili aj hostia spoza

Desaťčlenný dychový orchester sa každý rok zdokonaľuje

chotára, dokonca aj zo zahraničia, z Česka a zo Slovenska. Tohto roku ho zrealizovali iba s domácimi silami, teda sami Petrovčania. Starší a mladší spevokol pod vedením kantora Pavla Očovejiho, dychový orchester, huslistka Marína Cerovská, ako i Hana Tanciková a Tatiana Vidová boli účastníci večierka, ktorí pookriali srdcia prítomných. Farár Ján Vida predtým ako sa pomodlil, vo svojom príhovore vyzdvihol, že všetky názvy, pomenovania, sviatosti majú pôvod v evanjeliách. „Ak sa Vianoce menujú sviatkami radosti – vyplýva to opäť z evanjelia,“ povedal petrovský farár a všetkým poprial radosti, pokoja a nádeje.

Krása sa snúbi s duchovnosťou: huslistka Marína Cerovská

Pieseň O polnoci spev anjelský v podaní mladšieho spevokolu

Aj v Novom roku čítajte Vzlet!