Hlas 01 2018 by NVU Hlas ľudu

Šťastný nový rok!

Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 75 | 1. 1. 2018 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4784/

Z obsahu

1. 1. 2018 | 1 /4784/

Uzávierka čísla: 27. 12. 2017

4 TÝŽDEŇ 5 Viac roboty, viac podpory 7 Zápasíme s rovnakými problémami 8 Čo sa s nami deje?

9 ĽUDIA A UDALOSTI 11 Nová budova súdu a prokuratúry 14 Inšpiráciu čerpá predovšetkým z prírody 17 O krojoch s nadšením

19 DETSKÝ KÚTIK 19 Šťastný, úsmevný a hravý nový rok

20 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

Miestny odbor Matice slovenskej v Kulpíne v sobotu 23. decembra v salóne Muzeálneho komplexu usporiadal predvianočný koncert, na ktorom vystúpila Jaroslava Benková-Vlčeková, speváčka SND v Novom Sade, za hudobného sprievodu klaviristky Maje Grujićovej. (s. 27) K. Gažová

20 Otvára sa trh aj pre malých výrobcov 22 Fytoplazmózy viniča – veľké nebezpečenstvo pre vinohradníctvo 25 Novoročná torta

26 KULTÚRA 26 Dôstojní strážcovia doby 28 Rozhovory o identite 28 Vo víťaznom trojlístku

36 OZNAMY 38 RTV PANORÁMA

Exlibris v Novom Sade je názov výstavy usporiadanej k 20. výročiu existencie Ex libris spolku Vojvodiny. Začala sa 15. decembra v Galérii Tribúny mladých Kultúrneho strediska Nového Sadu. Na snímke sú exlibrisy Pavla Čániho (vpravo) a Ljubomira Vujakliju (vľavo). (s. 26 ) O. Filip

40 ŠPORT 40 Víťazstvo venovali trénerovi

DO POZORNOSTI

41 Zo Šavla na Pavla

Vážení čitatelia,

43 Hrdí na svoje deti

informujeme vás, že nasledujúce číslo (č. 2) vyjde v sobotu 13. januára 2018. Zároveň sa chceme poďakovať za všetky vianočné a novoročné blahoželania, ktoré prišli na adresu redakcie a NVU Hlas ľudu.

Titulná fotografia: www.depositephotos.com

Všetko dobré všetkým čitateľom želá redakcia Hlasu ľudu

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúca zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa úradujúcej zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Európske a naše kľúče Veštiť budúcnosť či predpovedať budúcu podobu spoločnosti je síce novoročným zvykom, nie však vždy vydareným a úspešným. Raz pre nízku schopnosť štátu poskytnúť obyvateľom potrebné výsledky a osožné smerovanie, inokedy zase pre nové potvrdenie známeho klišé o tom, že čím viac sa veci menia, tým viac sú rovnaké, aké vždy boli. Zvlášť vtedy, keď spätný pohľad do minulosti prezrádza množstvo ťažkých správ.

o, čo je už teraz jasné, je, že aj v roku 2018 budú pokračovať snahy o naplnenie skutkov, opatrení a slov, ktoré politici tak radi používajú: boj o lepší štandard a vyššiu zamestnanosť, boj proti korupcii, kriminalite a násiliu, boj za reformy v hospodárstve a tie justičné, za demokratizáciu... Strategicky je však jasné, že sa ten základný boj bude viesť o pokrok v eurointegrácii. Badať to aj z nedávneho oznámenia Parlamentného výboru pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Srbsko, ktorý na siedmom zasadaní v Belehrade schválil odporúčania a pozdravil otvorenie dvanásť prístupových kapitol. Pritom pripomenul, že pokrok Srbska v rámci Kapitoly 23 alebo 24 o vláde práva, ako aj o normalizácii vzťahov Belehradu a Prištiny v rámci Kapitoly 35 majú podstatný význam pre celkovú dynamiku prístupového procesu. Aj poslanec Európskeho parlamentu a spolupredsedajúci Parlamentného výboru pre stabilizáciu a pridruženie Európska únia – Srbsko Eduard Kukan podotkol 21. decembra, že Belehrad napreduje v rokovaniach s EÚ, ako aj to, že sú aj určité otázky, pri ktorých sa očakáva omnoho viac výsledkov a energie. Uviedol aj, že sú kapitoly 23 a 24 kľúčové pre úspech. Z jeho slov ešte toľko, že je všeobecný dojem pozitívny a že sa konštruktívne pracuje v procese eurointegrácie v Srbsku. Dokladom toho, nakoľko je Kosovo náročnou a dôležitou témou, je i správa zverejnená 22. decembra. Totiž prezident Aleksandar Vučić v rozhovore s agentúrou Bloomberg oznámil, že chystá návrh na urovnanie vzťahov s Kosovom,

ktorý by chcel predložiť do apríla 2018. Už dávno je známe, že je spor s Prištinou najväčšou prekážkou vo veci vstupu Srbska do EÚ, čo prezident označil za svoj hlavný cieľ. Podľa Vučića ústupky budú musieť robiť aj Belehrad i Priština, keďže si nemyslí, že je možné nájsť také riešenie, kde jedna strana získa všetko a tá druhá všetko stratí. Sľúbil, že začiatkom budúceho desaťročia, vlastne do konca svojho päťročného mandátu, pripraví Srbsko pre vstup do EÚ, že zachová silné väzby na Rusko a že sa na 99 percent nebude druhýkrát kandidovať na post prezidenta, ani sa v budúcnosti nevráti na post premiéra, ktorý zastával predtým, než ho zvolili za prezidenta. Je jasné, že pri hľadaní európskych a iných kľúčov pre pomery, potreby a problémy, ktoré máme, a v dňoch, ktoré prichádzajú, nie sú vylúčení tí prísloveční diabli, ukrytí v detailoch, ani nadbytok riadne posplietaných a dakedy ťažko postrehnuteľných nitiek medzi mnohými záujmami, tak našimi, ako i medzinárodnými. Pre nás ako príslušníkov menšín zaujímavejšie než jarné voľby belehradské, ktorých aktéri by nemali vychádzať z tzv. veľkých tém, sú voľby nových členov, čiže budúceho zloženia národnostných rád. Jednak preto, že pôjde o ľudí, ktorí nás budú viesť v budúcom štvorročnom období, jednak preto, že sa aj cez tento segment bude dať analyzovať doteraz dosiahnutá úroveň a výsledky uplynulej realizácie menšinových práv. Čiže, nové dni na nové súvislosti vôbec nebudú skúpe. Zvlášť v roku, ktorého dni práve začíname krájať.

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Oto Filip

Čítajte nás aj na www.hl.rs. 1 /4784/ 1. 1. 2018

Týždeň 

InPress

168 HODÍN

Kontroverzný stromček

Závery a štarty

nohí si asi vydýchli. Na Silvestra, po dvadsiatich štyroch rokoch existencie, prestal existovať Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) založený Bezpečnostnou radou Spojených národov 25. mája 1993 s cieľom trestne stíhať páchateľov vojnových zločinov na území bývalej Juhoslávie. Jeho základnou misiou bolo posolstvo, že zločiny musia byť potrestané, ak nie na národnej úrovni, tak na úrovni medzinárodnej spravodlivosti. Počas rokov pôsobenia tribunálu sa viedlo až 161 súdnych procesov s obvinenými. Keďže z týchto viac než polovica boli Srbi, príslušníci vojenského a politického vedenia Republiky Srbskej a Srbska, čo poukazuje na zjavnú národnostnú neúmeru pri obviňovaní z vojnových zločinov, mnohé kritické poznámky sa ušli súdu pre rôzne metre, akými jeho aktéri reagovali na vinu v prípade príslušníkov rôznych národnostných spoločenstiev. Na slávnosti, ktorá k zatvoreniu ICTY prebiehala 21. decembra 2017, generálny tajomník Spojených národov António Guterres vyzdvihol, že bohaté archívy, dôkazový materiál a súdne dokumenty sú jedným z kľúčo-

Jasmina Pániková

keď sviatky už pomaly máme za sebou, vianočný stromček ešte bude skrášľovať naše domy. Aspoň po sviatok Troch kráľov. Belehradský stromček by podľa svojej peňažnej hodnoty mal centrum mesta skrášľovať aspoň do jari, aby ho videlo čím viac ľudí – tamojších, ostatných občanov našej krajiny a, samozrejme, turistov. Veď každý vložený dinár sa musí oplatiť a v tomto prípade tých dinárov je veľa – viac ako 10 miliónov. Súdiac podľa novoročného stromčeka, sme bohatá krajina. Belehradský 18-metrový stromček sa nemôže ani len porovnať s tým v New Yorku. Ten bol oveľa lacnejší. Ani platy občanov Belehradu a New Yorku sa nemôžu porovnať, ibaže v tomto prípade sú tie belehradské oveľa menšie. Či je praxou aj v iných metropolách postaviť stromček skôr než spoločnosť, ktorá má v tendri najlepšiu ponuku, dostane zmluvu – to nevieme, no Belehrad sa aj s tým môže pochváliť. Istá spoločnosť už roky víťazí v tendri a počas sviatkov osvetľuje nielen belehradské ulice, no tentoraz asi príliš osvietila svoje zákulisné dohody a celý prípad sa dostal aj k Vyššej verejnej prokuratúre. Zostáva , aký epilóg bude mať najkrajší, najvyšší a najdrahší stromček. Pokým sa prokuratúra nadchýna nad celkovým prípadom, mestský výbor Demokratickej strany organizoval akciu 83-tisíc novoročných žiadostí, ktorej zámerom bolo, ako povedali, zostaviť zoznam žiadostí a potrieb občanov Belehradu a ktoré by mohli byť splnené „skromnou cifrou“, ktorú mesto vyčlenilo pre stromček. Pravdaže, ide o politickú provokáciu, lebo stačí si iba otvoriť noviny či spoločenské siete, z ktorých sa valí kopa apelov na pomoc. Keby si tie apely pozornejšie všímali aj naši politici, uvedomili by si, že by sa pri poskytnutí pomoci oči ľudí v núdzi rozžiarili silnejšie než hocijaké drahé svetielka na predrahom stromčeku.

www.hl.rs

Oto Filip



vých dedičstiev súdu a dôležitým zdrojom v boji proti revizionizmu a negovaniu viny. Samozrejme, aj proti pokusom tlmočiť a meniť dejiny ako komu zodpovedá. Podľa neho všetci musia akceptovať neotrasiteľné pravdy, keďže to má podstatný význam pre budovanie lepšej budúcnosti. O budúcnosti sa v uplynulých dňoch hovorilo neraz. Napríklad v súvislosti s voľbami v piatich lokálnych samosprávach, ktoré v nedeľu prebiehali v obciach Pećinci, Negotin, Mionica, Kostolac i Preševo. Oprávnených voličov bolo úhrnne 117 162. Okrem Preševa, kde najviac hlasov získala Alternatíva za zmeny (37 percent), v ďalších štyroch lokálnych samosprávach presvedčivo zvíťazili kandidáti SNS. S tým, že volebný deň v Pećinciach prebiehal rušno. Svedectvom toho sú hádky pri volebných miestach, vzájomné obviňovanie pokrokárov a demokratov z obštrukcie volebného procesu, stiahnutie pozorovateľov z tzv. bezpečnostných dôvodov, virtuálna vojna snímkami násilia na sociálnych sieťach. Po takýchto a podobných incidentoch sa treba s obavami dívať na ovzdušie, ktoré prinesú jarné belehradské voľby, v ktorých v politickom slova zmysle pôjde o neporovnateľne viac.

Aby všetko nev y znievalo v chmúrnej tónine, treba spomenúť aj pár kladných správ. Prvá je tá, že sú určené lokality pre budovanie viac než dvadsaťtisíc lacných bytov pre príslušníkov vojska, polície a bezpečnostných služieb. Druhá hovorí, že dosť rýchlo napredujú veľké infraštruktúrne projekty, ako je napríklad ukončenie Žeželjovho mosta v Novom Sade, modernizácia železničnej trate a významných ciest. Avšak správa, ktorá zvlášť kladne zarezonovala, je o tom, že riaditelia Medzinárodného menového fondu (MMF) schválili ôsmu a poslednú revíziu aranžmánu z obozretnosti, ktorý Srbsko uzavrelo s fondom. Premiérka Ana Brnabićová zhodnotila, že sa naša krajina prejavila ako stabilný a seriózny partner v najťažších okolnostiach. Po troch rokoch MMF odchádza s tým, že sme najväčšie úspechy dosiahli vo fiškálnej politike, kým sme najmenej urobili na reforme verejných podnikov. Z aspektu občanov táto správa má zádrheľ v tom, že medzi následkami dobrých makroekonomických výsledkov nevidieť i rast životného štandardu obyvateľstva. Prichádza však nový rok, o ktorom už teraz počuť, že občania osoh z reforiem predsa pocítia vo svojich peňaženkách. Majme nádej.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

PROF. IVANA TOMANOVIĆ, AKADÉMIA UMENÍ, NOVÝ SAD

Sociálne témy Oto Filip Aké námety v súčasnosti dominujú vo fotografiách študentov? – Šieste bienále svetovej študentskej fotografie naznačuje čoraz badateľnejší posun k sociálnym témam a k naratívu. Študenti sa prakticky viac nezaoberajú záberom ako záberom a jeho vizuálnym prejavom, ale seriálmi snímok, v ktorých hlavne skúmajú

Informačno-politický týždenník

spoločenské kontexty, stav vecí v spoločnosti a pozíciu jedinca v rámci uvedenej spoločnosti. Sú tu aj problematické témy, problematické otázky, vzťahujúce sa napríklad na neakceptovanie určitých jedincov v spoločnosti, ako napríklad LGBTI populácia. Jedna študenta z Moldavska sa zaoberá touto témou, kým sa dokonca dvaja študenti z Ruska, ktorých práce sú na výstave, zaoberajú vzťahom

spoločnosti k starým osobám. Tieto v tom vládnucom systéme absolútne neexistujú a nie sú uznané, akoby nemali žiadnu hodnotu; študenti sa teda čoraz menej zaoberajú nejakými osobnými súkromnými otázkami a sebou, čo je špecifické pre umenie, tiež pre mladých ľudí a najmä študentov, ale výraznejšie obracajú svoj pohľad v smere svetu, ktorý ich obkolesuje. Ten veľmi silne a veľmi zaujímavo komentujú. • TÝŽDEŇ •

17. ZASADNUTIE POKRAJINSKÉHO ZHROMAŽDENIA

Rozpočet väčší, opozícia nespokojná Jasmina Pániková

a sklonku minulého roka, rovnako ako aj rok predtým, poslanci pokrajinského Zhromaždenia rokovali o návrhu rozpočtu AP Vojvodiny, ktorý väčšinou hlasov aj schválili. Tohtoročný rozpočet naplánovali na 68,6 miliardy dinárov a je väčší o 5 miliárd dinárov vzhľadom na začiatočný rozpočet za rok 2017. Hovoriac o rozpočte predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović zdôraznil, že takmer 40 % prostriedkov je naplánované na ekonomický rozvoj. „Týmto sa v úplnosti realizuje politika tohto zloženia vlády a prvou premisou pokrajinskej vlády je zrýchlený ekonomický rozvoj. Samozrejme, na zreteli sme mali aj iné segmenty – sociálnu ochranu, investície v oblasti vzdelávania a zdravotníctva. Tentoraz pre poľnohospodárstvo máme naplánované 7 miliárd dinárov. Je to

– Sú to významné zníženia vo veľmi dôležitých segmentoch, – mieni Goran Paunović.

menej než v minulom roku, keď tá suma bola vyššia z dôvodu, že boli prenesené prostriedky z mi-

nulých rokov,“ zdôraznil Mirović. Práve na sektor poľnohospodárstva poukázali aj členovia opozície, ktorí mienia, že vzhľadom na následky sucha, pre poľnohospodárstvo v žiadnom prípade nesmeli byť znížené prostriedky. „Pre poľnohospodárstvo a rurálny rozvoj máme takmer miliardu dinárov menej, pre vedu 60 miliónov menej, sociálnu ochranu 44 miliónov menej, ľudské práva a občianske spoločnosti 32 miliónov menej, pre kultúru 208 miliónov menej, šport a mládež 60 miliónov menej, verejnú bezpečnosť 10 miliónov menej. Sú to významné zníženia vo veľmi dôležitých segmentoch,“ ocenil Goran Paunović, predseda poslaneckej skupiny Demokratická strana – Demokratický zväz Chorvátov Vojvodiny. Podobnej mienky sú aj poslanci Srbskej radikálnej strany, ktorí zhodnotili, že je za nami

TRADIČNÉ NOVOROČNÉ PRIJATIE PRE NOVINÁROV PREBIEHALO 22. DECEMBRA V POKRAJINSKEJ VLÁDE

Viac roboty, viac podpory

Oto Filip

ennodenne, týždenne či z času na čas sa s kolegami novinármi – printovými, rozhlasovými, televíznymi či internetovými, stretávame pri rôznych pracovných úlohách. Nie so všetkými. Už roky nás je však najviac na jednom mieste na tradičnom prijatí pre novinárov, ktoré na sklonku decembra prebieha v budove pokrajinskej vlády. Jeho hostiteľmi boli pokrajinský tajomník pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami Miroslav Štatkić, ako i predseda vlády Igor Mirović. – Môžem povedať, že sme v tomto roku realizovali solídne výsledky, tak v samotnom sekretariáte, ako aj u nepriamych užívateľov, ktorých je dvanásť, plus päť ústavov pre kultúru • TÝŽDEŇ •

Hostitelia prijatia pre novinárov počas kladenia svojráznej bodky za rokom 2017

národnostných spoločenstiev. Založili sme Múzeum pripojenia. Na budúci rok chystáme program na sté výročie pripojenia, s cieľom dôstojne osláviť toto dôležité jubileum dejín Srbska… Pod-

porili sme veľký počet projektov v kultúre, ako aj festivaly a podujatia v rôznych oblastiach umenia. V doméne informovania sú podporené všetky štandardy a protokoly. Táto oblasť v našom

premrhaný rok a pred nami rok, v ktorom sa nič nezmení. „Táto vláda sľubovala investičný boom, z ktorého máme iba boom do prázdneho. Pre aktívnu politiku zamestnávania je vyčlenené 40 miliónov menej než to bolo v roku 2017 a pre veľmi drahý a nepotrebný projekt výstavby novej budovy RTV vyčlenili takmer 20 miliónov eur. Kladieme otázku koľko bude občanov pokrajiny Vojvodiny stáť tento avanturizmus. Pred dvomi mesiacmi Igor Mirović vyhlásil, že výstavba budovy bude stáť pomedzi 1,5 a 1,8 miliardy dinárov a iba v roku 2018 na tento projekt vyčlenia takmer 20 miliónov eur,“ povedal Đurađ Jakšić, šéf poslaneckej skupiny SRS zdôrazňujúc, že pokým väčšia časť Vojvodiny zápasí s komunálnymi a infraštruktúrnymi problémami je neuveriteľné, že sa pokrajinská vláda rozhadzuje miliónami eur na výstavbu budovy.“ sekretariáte má podľa môjho názoru i najlepšie riešenia. To sa predovšetkým vzťahuje na národnostné menšiny. Na budúci rok v tejto sfére prichádza nová finančná podpora, – vyzdvihol v piatok pokrajinský tajomník Štatkić. Podľa predsedu pokrajinskej vlády Igora Mirovića v budúcom roku bude ešte viac roboty. Oznámil očakávanie, že sa onedlho riešia problémy, na ktoré noviny Dnevnik narážajú, že sa už v roku 2019 dostaneme na celkom inakší Mišeluk, ako aj to, že sa udrží princíp pomáhania a financovania médií z územia AP Vojvodiny z rozpočtu, ako kritérium, ktoré sa i doteraz rešpektovalo. – Prajem vám veľa šťastia v budúcom roku, všetkého viac než v roku 2017. A kedykoľvek ste si pomysleli, aby ste napísali čosi pekné o mne, napíšte i nejakú kritiku, aby som sa neuspal, – uviedol predseda pokrajinskej vlády Mirović na záver piatkového príhovoru predstaviteľom mediálneho spoločenstva.

1 /4784/ 1. 1. 2018

Týždeň SVET V ROKU 2017 (4)

Prezidentské voľby vo Francúzsku Oto Filip

krem Nemecka prezidentské voľby sa vlani konali i vo Francúzsku. Na nich 7. mája zvíťazil liberál Emmanuel Macron nad kandidátkou krajnej pravice Marine Le Penovou. Získal 66 percent hlasov. Európa si vydýchla, keďže bola ušetrená ďalšieho politického zemetrasenia po brexite a Trumpovi. Na berlínskom stretnutí Merkelová – Macron v polovici mája sa obaja zhodne vyjadrili, že chcú poskytnúť nové impulzy Európskej únii. Jednou z názorných ukážok toho, v nakoľko prepojenom svete žijeme, bol i kybernetický útok v polovici mája, ktorý mal okolo 300 000 obetí v 150 krajinách. Vydieračský vírus Chcem plakať útočil najmä na počítače používajúce operačný systém Windows XP, ktorý už firma Microsoft nepodporuje. Prenasledovaný viacerými škandálmi americký prezident Trump sa v tretej dekáde mája vydal na prvú zahraničnú cestu. V rámci arabsko-amerického samitu v Rijáde vyzval vodcov arabských krajín k jednotnému postupu a prevzatiu vedúcej úlohy v boji proti terorizmu a extrémizmu v regióne. Za zmienku stojí i čosi iné: v Iráne sa na sklonku mája stalo niečo, čo nebolo od víťazstva islamskej revolúcie v roku 1979: prezident republiky Hasan Rúhání (64) získal druhýkrát po sebe štvorročný mandát. Už koncom mája podpora amerického prezidenta Donalda Trumpa v radoch americkej verejnosti klesla na najnižšiu úroveň od jeho nástupu do funkcie. V pondelok 22. mája došlo k ďalšiemu teroristickému útoku – tentoraz v britskom Manchestri, v hale počas koncertu. Zahynulo pri ňom prinajmenej 22 ľudí, väčšinou tínedžerov, kým vyše 110 osôb utrpelo zranenia. Útoční-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

kom bol 22-ročný Salman Abedi, Brit líbyjského pôvodu. Polícia o pár dní zatkla aj viacerých jeho komplicov. Aj k tomuto útoku sa prihlásil Islamský štát. Stav francúzsko-ruských vzťahov, otázka Sýrie či postavenie gayov v Čečensku bolo hlavnou náplňou rozhovorov francúzskeho prezidenta Macrona a ruského prezidenta Putina 29. mája vo Versailles. Samovražedný výbuch v Kábule v posledný májový deň zabil 90 Afgancov, kým vyše 400 ľudí zranil. A záplavy v Srí Lanke, najhoršie od roku 2003, si vyžiadali vyše 1 000 mŕtvych. Na rozhraní mája a júna ministra zahraničných vecí Slovenska Miroslava Lajčáka zvolili za šéfa Valného zhromaždenia OSN. Prvé dni júna poznačila ďalšia negatívna správa: Donald Tramp vycúval z dohody o klíme, oznamujúc, že USA odstúpia od parížskej dohody. Rozhodnutie vyvolalo negatívnu ozvenu u značnej časti Američanov, no ani Európa ho nešetrila kritikou. Začiatkom šiesteho vlaňajšieho mesiaca Veľká Británia zažila ďalší šok – na Londýnskom moste útočníci zranili dodávkou šiestich ľudí. Následne v štvrti Borough Market zaútočili nožmi na ľudí. Zomrelo 7 osôb, kým 48 ľudí hospitalizovali, z čoho 21 zranených bolo v kritickom stave. Útok zase súvisel s islamským radikalizmom a troch atentátnikov, ktorí bodali do ľudí, polícia zastrelila. Bol to tretí teroristický čin vo Veľkej Británii v roku 2017 a tretí najhorší od roku 2005, keď si vyše 50 obetí vyžiadali štyri koordinované teroristické útoky vo verejnej doprave, z čoho tri v metre. Príznačné pre vlaňajšok je, že sa teroristi odkláňali od zabíjania strelnými zbraňami, keďže ako nástroj zabíjania začali preferovať vozidlá. (V budúcom čísle: Teroristi vyčíňali celý rok) • TÝŽDEŇ •

NA SLOVÍČKO S EDITOU SLEZÁKOVOU, PREDSEDNÍČKOU MIDAS A RIADITEĽKOU ÚJ SZÓ

Zápasíme s rovnakými problémami Jasmina Pániková

urópske združenie denníkov vydávaných v menšinových a regionálnych jazykoch (MIDAS) vzniklo v roku 2001. V súčasnosti má 27 členov a jeho predsedníčkou je Edita Slezáková, ktorá je zároveň aj riaditeľkou denníka Új Szó – novín v maďarskom jazyku vychádzajúcich na Slovensku. Počas jej návštevy Nového Sadu pohovorili sme si najmä o postavení menšinových médií a výzvach, s ktorými sa stretávajú. Ako by ste ohodnotili spoluprácu medzi členskými denníkmi združenia MIDAS na začiatku pôsobenia a aká je dnes? – Na začiatku sa každý snažil získať informácie od kolegov, v čom sú úspešní, ako robia... Po rokoch spolupráca vstúpila do novej éry. Založili sme program study visit, v rámci ktorého novinári cestujú po našich členských krajinách, spoznávajú aktuálnu situáciu danej menšiny. Je to jedinečná príležitosť, lebo žiaden zahraničný denník by neposlal novinárov na takúto cestu. Tento program umožňuje novinárom vzdelávať sa v menšinovej problematike, alebo lepšie chápať samotnú situáciu vlastnej menšiny, keďže získajú porovnávací základ. Keď sme založili organizáciu technológie, neboli tak vžité s čitateľmi. Teraz hovoríme o nových technológiách, kto čo robí, či mať webovú stránku, ktorá je platená, alebo nechať bezplatný obsah. To je obrovská diskusia. Ľudia sú zvyknutí na webe dostať všetko zadarmo, ale to, čo sa tam dostane, je hodnotné, je to práca určitých novinárov, a preto by nemalo byť distribuované zadarmo. To sú otázky, ktorými sa teraz zaoberáme, a tým sa naša spolupráca dostala na úplne inú úroveň. Týmito otázkami sa zaoberajú aj menšinové týždenníky, nielen denníky... • TÝŽDEŇ •

– Áno, všetci máme tie isté problémy a ich riešenie jednak závisí, v akých ekonomických kondíciách sa nachádza krajina, v ktorej tá menšina žije, a potom závisí aj od toho, či tá menšina má materskú krajinu a ako sa tam veci vyvíjajú. Uvediem jednoduchý príklad: náš maďarský tlačený denník nemôže mať platený portál, kým v maďarskom jazyku neexistujú platené webové portály, lebo keď zamkneme náš obsah, čitatelia odídu na iný portál, bezplatný. To sú nuansy, o ktorých hovoríme a snažíme sa nájsť najsprávnejšiu cestu, čo nie je ľahké. Istotne nie je ľahké ani prebojovať sa na mediálnom trhu, zvlášť keď ide o menšinové médium. – Je to ťažko, no považujem, že my musíme presvedčiť ľudí, že vzdelávať sa a čítať vo svojom jazyku je základ na dobrý život, lebo keď neovládate dobre svoju materčinu, nebudete vedieť dobre sa naučiť ani hociktorý cudzí jazyk. Snažíme sa ľuďom nejako vtĺcť do hlavy, aby zapisovali svoje deti do škôl, v ktorých sa budú učiť materinský jazyk, aspoň po tú

úroveň, ktorá je umožnená, lebo hneď, ako stratíme svoj jazyk, stratíme svoju identitu. Snažíme sa o tomto hovoriť aj v novinách a treba sa snažiť robiť čo lepšie noviny, hoci sa tu začína ten kolotoč, z kto-

rého ja zatiaľ nenachádzam žiadnu možnosť na výstup. Je to o tom, že keď vás číta málo ľudí, máte menší náklad, málo inzercií, menej peňazí, neviete ponúknuť čitateľom obsah, aký by bolo potrebné ponúknuť a z toho dôvodu sa odvrátia od vašich novín. Vždy sa snažíme položiť jednu otázku, ktorá je dosť provokatívna: Maďarské noviny má čítať kto? Do maďarských škôl má chodiť kto? Slováci tam chodiť nebudú. Tam majú chodiť len Maďari. To je čosi, čo nie je proti Slovákom, to je o tom, že keď máme vlastnú kultúru, mali by sme sa o ňu starať. Starajú sa príslušníci maďarskej národnosti o svoju kultúru? – Je to ťažká otázka. Keď do divadla chodí veľa ľudí, tak si kúpi veľa vstupeniek a tí, ktorí tam robia, vidia zmysel svojej práce, ale keď tam príde málo ľudí, štát povie, že je návštevnosť nízka a prečo by tam vkladali prostriedky, herci sú demotivovaní, a potom to celkom ide dostratena.

Iný uhol reality

Nikola Petkov 1 /4784/ 1. 1. 2018

Týždeň SVIATOČNÁ NOVOROČNÁ ÚVAHA

Čo sa s nami deje? Viera Benková

rednedávnom uverejnený rozhovor s eminentným režisérom Petrom Butkom na stranách Hlasu ľudu o úspechoch divadelného predstavenia Vtáky v dome (Birds in the House), v ktorom účinkujú aj ochotnícki herci z petrovského divadla VHV, vyznel aspoň pre mňa až otrasne pravdivo a ustarostene. Peter Butko, v rozhovore s autorkou Vladimírou Dorčovou-Valtnerovou po začiatočnej lichotivej analýze spolupráce tohto divadla s ním a s mladými spolupracovníkmi a hercami, vyjadril aj veľkú obavu o našu budúcnosť, čo ma naviedlo na nasledujúce predsviatočné úvahy. V posledných dvoch či troch rokoch sledujem, čo sa s nami deje, keď ide o afirmáciu kultúry, spoločenského života a vôbec našej známej kreativity a nápaditosti. Nastalo akési vákuum medzi ľuďmi a inštitúciami, navzájom si nerozumejú, začínajú medzi sebou súperiť a hašterivosť sa prejavuje takmer na každom ich zasadnutí, nevynímajúc ani pokrajinské, regionálne, obecné a národnostné rady, Maticu slovenskú a kultúrno-umelecké spolky či združenia... Akoby nám, povedali by naše tuzemské, dobre vo svete zorientované ženy, niekto porobil. Ale keď sa človek zamyslí a poobzerá sa okolo seba, to isté sa deje od Národného zhromaždenia v hlavnom meste našej krajiny až po to posledné zoskupenie, hoci v komunálnom alebo cirkevnom združení. Rozdielu veru niet! A čo je zarážajúce, pritom sa častujú aj hrubými nadávkami, narážkami, oplzlými slovami, oháňajú sa nepreverenými faktami, často konajú agresívne, nehľadiac na možné následky... Režisér Butko striedmo, avšak s otvorenou mysľou, dobroprajne, veľmi priateľsky a empaticky poukázal na neduhy, ktoré v našom prostredí negatívne vplývajú na mladých, a tí sa práve i v ich dô-

www.hl.rs

sledku začali z neho vytrácať a odchádzať do sveta nepochopení práve staršími a tiež samotným naším prostredím. To budúcnosť pre Slovákov vo Vojvodine (a možno i širšie!) nielenže nezabezpečí, ale podporí náš zánik! Ako príklad Peter Butko uvádza, že neporozumenie a najmä nedôvera starších k mladším negatívne vplýva na zmenu generácií, a tým aj na budúcnosť našej národnosti. Ak sa starší, a to najmä vedúci významných

generácia, nadobudnú aj ich deti a vnuci nádej, že budú môcť v prostredí, v ktorom žijú, uskutočňovať aj oni ďalšie potrebné pozitívne zmeny. Skúsený režisér a umelec, ktorý mal možnosť spolupracovať s mladými, s úctou píše o našom petrovskom, teda i dolnozemskom prostredí, ktoré má dušu a je to práve tá dolnozemská „človečina!“, ktorá získala jeho sympatie. Tá nás vlastne aj priviedla z materskej krajiny sem na juh,

postov, spolkov, umeleckých a iných združení budú skostnatene držať vedúcich pozícií a nedovolia mladým realizovať sa, netreba sa potom diviť, že z nášho prostredia odchádzajú a už sa veru do neho ani nevracajú. To je iste len jedna z mnohých príčin, ktoré vplývajú na odchod mladých ľudí. Neistota a chudoba, neporozumenie a súčasná stranícka politika, dlhoročné, niekedy až pätnásťročné i dlhšie zotrvávanie tých istých ľudí na najdôležitejších funkciách iba problémy vyostrilo a mladých odradilo, aby zostali medzi nami žiť. Je smutné, že to všetci vieme, ale nič nerobíme, aby došlo k potrebným zmenám. Zo začiatku by stačili aspoň skromnejšie pokusy pomôcť mladej generácii pri realizácii ich snaženia nájsť si svoje miesto v rôznych poliach tvorivosti v našej spoločnosti. Ak bude podporovať zmeny staršia

kde sme sa vďaka týmto našim vlastnostiam udržali a zachovali si aj tú svoju chýrečnú povahovú črtu – „ človečinu!“. Pravda, muselo prejsť hodne času, kým sme sa k nej „dopracovali“! Stálo to veľa obetí a práce učiteľov, pokrokových ľudí, ktorí mali vízie našej budúcnosti. Viem, že mnohí s týmito mojimi úvahami, ako aj s Butkovým pohľadom na problémy našej národnosti a najmä mladých, nebudú súhlasiť; pokusy mladších a mladých pozmeniť optiku pozerania sa na problémy považujú skôr za nemožné alebo prevratné, a preto sa nemožno diviť, že mnohí z nich reagujú na snahy mládeže výkrikom: Hosana, ukrižujte ich! Veď keď oni nemohli (alebo skôr nechceli) nič urobiť, tak nedovolia, aby to urobili za nich mladí! Radšej sa budú pri neúspechu mladých škodoradostne posmievať a

Informačno-politický týždenník

nedovolia, aby sa prezentovali a prebrali žezlo pokroku, ktoré by mnoho toho položilo na správne miesto. Pri tejto úvahe som si spomenula na baťkove Čajakove poviedky z našej komunity, v ktorých sa zaoberal zadubenosťou, tvrdosťou a konzervatívnosťou našich otcov, dedov a predkov. Opisoval ich práve po presťahovaní sa zo Selenče (podobné prostredie) do Petrovca, pričom si všimol, že vtedajší Petrovec bol vskutku veľmi tradičný a negatívne konzervatívny. Ale vďaka príchodu kupcov a predavačov chmeľu začal postupne dostávať modernejšiu tvár. Aj mladšie školené kádre z Československa boli nápomocné tomuto mestečku, hoci práve tento nový štátny útvar znamenal pre tunajšiu slovenskú národnosť určité zlomové obdobie, keď nám hrozilo zatratenie. Ale snaha mladších a najmä výstavba gymnázia a tlačiarne bola zárukou budúcnosti. A čo sme urobili dnes my? Využili sme všetky možnosti štátnej podpory pre udržateľnosť na týchto priestoroch? Dali sme hlavy dokopy a všetci sme spolu rozmýšľali, akou cestou kráčať do budúcnosti, čo si treba brať ako vzor od iných a ako prikladať ruky k takému dielu, aby nám mladí z prostredia neodišli?! Iste, že k týmto problémom prispela aj svetová situácia, chudoba, nedávna vojna a rozpad veľkej Juhoslávie. Ale k tomu ešte pribudlo najmä stranícke súperenie, rozvadenosť, hašterenie, elitizmus, sebeckosť a na neposlednom mieste osobný hmotný prospech! Je to môj názor, ale verím, že to vidia okrem mňa aj mnohí, ale znechutení sa prestali ozývať a celkom rezignovane čakajú, čo prinesie budúcnosť! Ale či nevidíme, že budúcnosť v radoch našej národnosti nič sama pre nás neurobí, problémy nezmení, ba ani ich z našich radov neodstráni, ak sa o to nepokúsime všetci spolu?! • TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti Z POSLEDNÉHO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKY PETROVEC V ROKU 2017

Podrobnejšie o peniazoch a rozpočte Katarína Gažová

stredným bodom rokovania na zasadnutí báčskopetrovského lokálneho parlamentu v piatok 22. decembra bol návrh obecného rozpočtu na rok 2018. Ako je stanovené, rozpočtové príjmy tejto obce dosahujú 1 045 845 000 din. a výdavky 1 088 836 000 din. Podľa slov predsedu obce Srđana Simića obecný rozpočet na rok 2018 sa veľmi nelíši od rozpočtu na rok 2017. Ešte stále masu rozpočtových prostriedkov zaťažuje návrat prostriedkov samozdanenia občanom Petrovca, Hložian a Kulpína. Na rok 2018 – ako vysvetlil predseda obce – majú vypracovaný celý rad projektov. Medziiným sa plánuje budovať 4,5 km cesty Petrovec – Kulpín, čo je investícia v hodnote 100 miliónov

urobiť rozvrh primárnych investícií. Aj v roku 2018 počítajú s účasťou prostriedkov získaných z pokrajiny a z iných zdrojov, ako napr. eurofondy. Výborníci z radov opozície sa Z decembrového zasadnutia obecného o predloženom parlamentu v Petrovci rozpočte zmiedin. Ďalej spomenul nevyhnutné nili ako o zozname pekných želaní pokračovanie výstavby kanalizácie a vyjadrili nespokojnosť s tým, že v Petrovci a Kulpíne, dôkladnejšiu je určených málo prostriedkov pre adaptáciu škôl v Maglići a Báčskom miestne spoločenstvá. Poznamenali, Petrovci, výstavbu cyklistickej dráhy že tie by mali nakladať s vlastnými Petrovec – Nový Sad, adaptáciu prostriedkami, lebo terajší spôsob ambulancií v Maglići a Kulpíne, do- sústredenia prostriedkov do obecnej stavbu škôlky v Kulpíne. Obec má pokladnice predstavuje výraznú v pláne rad projektov, ale sa musí centralizáciu, takže by sa malo sme-

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE PLANDIŠTE

Financie v popredí Vladimír Hudec

osledné zasadnutie Zhromaždenia obce Plandište v roku 2017, ktoré sa uskutočnilo v stredu 20. decembra, sa nieslo v znamení finančného plánovania. Na tomto, v poradí 18. zasadnutí, výborníci najprv schválili štvrtý opravný rozpočet na rok 2017 v sume 515,8 milióna din, čo je o 24,4 milióna din menej od sumy stanovenej tretím opravným rozpočtom vyneseným začiatkom októbra. Zaujímavé je, že na zasadnutí v októbri konštatovali suficit a rozpočet stanovili v sume o 38 miliónov vyššej od tej stanovenej druhým opravným rozpočtom. Základným dôvodom zmenšenia rozpočtu je meškanie licitácie a prenájmu štátnej pôdy, takže sa prostriedky, ktoré boli plánované z toho zdroja, dostanú na účet obecného rozpočtu iba začiatkom roku 2018. Podľa slov vedúceho rozpočtovej služby Jozsefa Borosa toto meškanie zapríčinilo ministerstvo poľnohospodárstva, ktoré meškalo so svojimi rozhodnutiami v súvislosti s prenájmom štátnej pôdy. V pokračovaní výbornícka väčšina schválila rozpočet na rok 2018 v sume 545,5 milióna din., čo je o 6,4 • ĽUDIA A UDALOSTI •

percenta viac ako v roku 2017. Najviac prostriedkov sa očakáva z dane zo zárobku a z prenájmu poľnohospodárskej pôdy v štátnom vlastníctve. Podľa slov Branky Pantićovej, náčelníčky obecného oddelenia pre rozpočet a financie, rozpočet je projektovaný ako investičný, o čom svedčí fakt, že 119 miliónov din., čiže 21,9 percenta prostriedkov je plánovaných na kapitálne investície. Z týchto prostriedkov sa má financovať vypracovanie projektovo-technickej dokumentácie viacerých infraštruktúrnych objektov, ako aj výstavba domov smútku, rozšírenie cintorínov, vodovodných studní, rekonštrukcia škôl, ciest, chodníkov... Na bežné fungovanie miestnych spoločenstiev sa má vyčleniť 11 miliónov din., z čoho sa Hajdušici dostalo 750-tisíc, ale ani dinára na investície do projektov. V odpovedi na otázku, prečo je tomu tak, vzhľadom na to, že aj v tejto dedine je mnoho rôznych problémov, ktoré treba riešiť, predseda obce Jovan Repac obvinil predovšetkým neaktívnu Radu Miestneho spoločenstva, resp. jej predsedu, ktorý na rozdiel od predsedov niektorých iných MS neprejavuje záujem o čin-

nosť, takže z tejto dediny neprišla ani jedna konkrétna žiadosť. – To, samozrejme, neznamená, že Hajdušica má byť zanedbaná, preto že má neaktívne vedenie, a preto sa mienime prihlásiť na súbehy, ktoré vypíše AP Vojvodina, Správa pre kapitálne investície a iné pokrajinské, ako aj republikové orgány, odkiaľ sme aj doteraz zabezpečili značné prostriedky, – povedal o. i. Jovan Repac a oznámil, že sa v roku 2018 uskutočnia voľby do rád MS, na ktorých môže kandidovať každý, kto chce pomôcť svojej dedine. Výbornícka väčšina na zasadnutí prakticky bez rozpravy a iba s ojedinelými otázkami adresovanými riaditeľovi Domu zdravia a Komunálneho podniku schválila celý rad programov práce a finančných plánov podnikov a ustanovizní, ktorých zakladateľom je obec, vrátane všetkých 12 miestnych spoločenstiev. Vyniesli aj nové rozhodnutie o matričných územiach, ktorým je vykonané ďalšie spájanie matričných úradov, takže v celej obci sú už len tri so sídlom v Plandišti, Veľkej Grede a v Margite. Hajdušica je tentoraz pripojená k matričnému územiu Veľká Greda. Aj toto rozhodnutie, rovnako ako aj to spred roka, bolo zdôvodnené zmenšeným rozsahom prác matrikárov v jednotlivých dedinách v dôsledku zníženia počtu obyvateľov.

rovať k decentralizácii. Po dvojhodinovej rozprave výborníci väčšinou hlasov schválili rozpočet na rok 2018. Ostatné body rokovacieho programu boli schválené takmer bez diskusie. Výborníci schválili aj zmenu rozhodnutia o lokálnych komunálnych poplatkoch, tiež kádrový plán Obecnej správy a Právneho zastupiteľstva obce na rok 2018. Niekoľko bodov bolo venovaných likvidácii VP Direkcia pre výstavbu obce B. Petrovec, založená je Rada pre medzinacionálne vzťahy, schválená Správa o realizácii programu práce Zhromaždenia obce na rok 2017, III. a IV. kvartál. Výborníci ďalej schválili program hospodárenia VKP Progres a VKP Komunalac na rok 2018, ako aj plán práce uvedených podnikov na obdobie rokov 2018 – 2020. Tiež schválili ročné plány práce základných škôl v Kulpíne, Hložanoch a v Maglići. Predseda Zhromaždenia obce Ján Šuľan záverom posledného zasadnutia v roku 2017 poprial všetkým prítomným pokojné a šťastné vianočné sviatky a všetko najlepšie v novom roku 2018.

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Voľný priechod vozidiel. Vo štvrtok 21. decembra 2017 napoludnie oficiálne otvorili zrekonštruovanú trasu štátnej cesty II. A triedy číslo 111 od stredu Petrovca po novosadský most. Ukončenie prác vyhlásil predseda obce Srđan Simić. Za uplynulých dva a pol mesiaca sa premávka cez Petrovec konala vedľajšími ulicami. Touto rekonštrukciou vybudovali aj nové priechody pre chodcov, nové autobusové zastávky, tri ostrovčeky pre chodcov. Kompletnou rekonštrukciou prešiel aj most cez Begej. Celková dĺžka rekonštruovanej cesty je 2 030 metrov. Na tejto trase zostalo ešte vykonať parterovú úpravu priestoru okolo cesty a prístupových chodníkov k priechodom. J. Č-p

1 /4784/ 1. 1. 2018

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Obecný rozpočet 3,2 miliardy dinárov Anna Lešťanová

red výborníkmi Zhromaždenia obce Stará Pazova na poslednom vlaňajšom zasadnutí, ktoré sa konalo v utorok 26. decembra 2017, bolo 16 bodov rokovacieho programu. Za najdôležitejší možno považovať ten druhý – návrh obecného rozpočtu na rok 2018. Po správe mandátovo-administratívnej komisie, podľa ktorej namiesto Željka Madžarevića, ktorý podal demisiu, za novú výborníčku Zhromaždenia obce Stará Pazova vymenovali Radinku Dmitrašinovićovú z volebnej listiny Aleksandar Vučić – Srbsko víťazí, nasledovala dvojhodinová rozprava o návrhu obecného rozpočtu na rok 2018. Rozpočet je stanovený v sume 3 miliardy a 200 miliónov din. a podľa slov predsedu obce Đorđa Radinovića je investične orientovaný a reálne naplánovaný. Treba však mať na zreteli, že sa očakávajú aj prostriedky získané

majú realizovať v roku 2018, boli zmapované po návšteve všetkých miestnych spoločenstiev v obci, aby ani jedna dedina či oblasť nebola zanedbaná. S týmito konštatáciami sa nezhodli výborníci z radov V Staropazovskej obci plánujú realizáciu viacerých opozičných investícií strán, z ktorých prostredníctvom pokrajinských väčšina (Nenad Gligorić, Vladimir a republikových súbehov, ktoré Antonijević, Ján Ďurčík, Slobodan majú vlastne sprevádzať určité Ilić, Ana Pejovićová-Stankovićová) projekty. Čo sa týka ďalšieho eko- podala amendementy v písomnej nomického rozvoja, predseda podobe, ktoré na zasadnutí za obce Radinović zdôraznil, že toho rečníckym pultom zdôvodňovali. času na území Staropazovskej Navrhovali napr. viac prostriedkov obce prebieha výstavba 12 no- usmerniť do sociálnej oblasti, do vých prevádzok, ktorých otvore- poľnohospodárstva, do väčších nie a začiatok práce sa očakáva investícií v samotnej Starej Pav nadchádzajúcom období. Dodal zove, ktorá je obecným mestom tiež, že prioritné ciele, ktoré sa a podobne. Na niektoré pripo-

mienky predseda Radinović hneď aj odpovedal a uviedol príklad dobrého fungovania tamojšieho Červeného kríža a Strediska pre sociálnu prácu. V súlade s viacročnou tradíciou i tejto zimy pre najohrozenejšie domácnosti zabezpečia uhlie na vykurovanie príbytkov. Všetky amendementy boli však zamietnuté a rozpočet na rok 2018 je schválený väčšinou hlasov výborníkov. Zelenú dostali aj programy hospodárenia niekoľkých verejných podnikov, pričom však najviac pripomienok (o kvalite pitnej vody, výstavbe kanalizačnej siete...) výborníci opozičných strán mali na program hospodárenia VKP Vodovod a kanalizácia. Na položené otázky odpovedal Vladimir Kiković, technický riaditeľ podniku, ktorý poznamenal, že je kvalita pitnej vody na uspokojivej úrovni a pokračovanie výstavby kanalizačnej siete sa očakáva na základe verejno-súkromného partnerstva.

ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE KOVAČICA

Schválili plány a programy práce na rok 2018 Anička Chalupová

asadnutie kovačického obecného parlamentu sa uskutočnilo v stredu 20. decembra 2017 v sieni obecnej správy v Kovačici. Výborníci Zhromaždenia obce Kovačica sa stretli pred Vianocami a na rokovacom programe okrem iného mali návrh rozhodnutia o rozpočte Obce Kovačica na rok 2018, ako i kádrový plán obce na nadchádzajúci rok, ktorý ozrejmila Alžbeta Marková, vedúca obecného oddelenia pre financie. Schôdzu, na ktorej sa zúčastnilo 34 výborníkov, zvolal Zlatko Šimák, predseda Zhromaždenia obce Kovačica. Po diskusii a pripomienkach

www.hl.rs

opozičných výborníkov na jednotlivé body, kovačickí výborníci na 14. zasadnutí, ktoré na rokovacom programe malo 34 bodov, väčšinou hlasov schválili návrh Rozhodnutia o spoluzaložení Verejného podniku Urbanizam Pančevo a návrh Rozhodnutia o Lokálnom antikorupčnom pláne (LAP) Obce Kovačica na obdobie rokov 2017 – 2020. Zelenú dali aj Rozhodnutiu o začiatku dávania do nájmu nehnuteľnosti vo verejnom vlastníctve Obce Kovačica. Na rokovacom programe boli aj správy o práci a finančné správy všetkých miestnych spoločenstiev v Kovačickej obci, ako i programy práce na rok 2018 ustanovizní a podnikov, ktorých zakladateľom je Obec Kovačica. Menovite

Informačno-politický týždenník

domov kultúry Michala Babinku v Padine, Jožefa Atilu v Debeljači, 3. októbra v Kovačici, Mihajla Pupina v Idvore, Mitu Živkova Laleho v Crepaji, Doina v Uzdine a Vladimira M. Fijata v Samoši. Kladné stanovisko zaujali aj k plánu a programu práce na rok 2018 Turistickej organizácie obce Kovačica, Galérie insitného umenia v Kovačici a Obecnej knižnice. Na zasadnutí potvrdili mandát Duške Vujaškovićovej z Crepaje, novej členky Zo 14. zasadnutia Zhromaždenia obce Správnej rady PredškolKovačica skej ustanovizne Kolibrík v Kovačici. ide o Verejný podnik Naš stan Na záver posledného zasadnuKovačica, Podnikateľsko-rekre- tia Zhromaždenia obce Kovačica ačné stredisko Relax v Kovačici v roku 2017 výborníci väčšinou a verejné komunálne podniky hlasov poskytli súhlas k Štatútu Elán v Kovačici, Padina v Padine, VP Naš stan Kovačica a VKP BaRad v Crepaji, Samoš v Samoši, nat Uzdin, ako i k Rozhodnutiu Banat v Uzdine, Idvor v Idvore a o zmenách a doplnkoch štatútov 4. októbra v Debeljači. Výborníci Obecnej knižnice a Galérie insitnéschválili aj plány a programy práce ho umenia. • ĽUDIA A UDALOSTI •

160 ROKOV OD PRÍCHODU SLOVÁKOV DO BINGULE

Malá dedinka plná lásky Danuška Berediová

zápisniciach cirkevného zboru v Binguli je zaznamenané, že sa prvé slovenské rodiny začali sťahovať do tejto dediny už v rokoch 1857 – 1859. Boli to prevažne rodiny z Báčky. Uvádza sa, že prvá slovenská rodina, ktorá prišla do Bingule, bola rodina považského majstra Michala Pitlikára a o rok neskoršie prišlo ešte niekoľko rodín z Hložian. Neskoršie sa sem prisťahovali rodiny aj z iných báčskych dedín. Pri príležitosti 160. výročia príchodu prvých slovenských rodín do Bingule program pod názvom Binguľa – malá dedinka plná lásky v sobotu 23. decembra zorganizoval Slovenský kultúrno-umelecký spolok Milana Rastislava Štefánika z Bingu-

V programe k výročiu svojej dediny vystúpili mladučkí binguľskí spolkári

le. Na úvod programu prítomných privítal predseda SKUS Milko Horvát. Krátku históriu o vzniku, názve tejto malej sriemskej dediny a živote prvých Slovákov v nej prečítal Darko

Bábeľa, ktorý program moderoval. Od roku 2001 binguľský spolok nosí meno Milana Rastislava Štefánika. V rámci spolku dnes pôsobí detská folklórna, divadelná a spe-

vácka sekcia, ktorých členovia pripravili kultúrno-umelecký program k oslave uvedeného výročia. Malí divadelníci zahrali krátku scénku Vážny rozhovor s mamou Márie Kotvášovej-Jonášovej. Mladšia a staršia folklórna skupina vystúpila s choreografiou Na binguľskej oberačky veselo býva, ktorou sa roku 2017 predstavili na Zlatej bráne v Kysáči. Tentoraz mali príležitosť choreografiu po prvýkrát predstaviť domácemu obecenstvu. Mladšia skupina sa potom predstavila choreografiou Zajačí tanec a staršia tancom Zvrtniže sa sedem ráz. Na záver s pesničkami a básničkami vystúpili tí najmladší. Všetky deti pripravila a nacvičila Tijana Farkašová a vedúci orchestra bol Kristián Ruman. Na záver odznela pieseň Nad Binguľou vyšla hviezda jasná, za sprievodu ktorej sa prítomní rozišli a účastníci programu prisľúbili, že sa naďalej budú snažiť zachovávať, zveľaďovať a rozvíjať kultúru binguľských Slovákov.

STARÁ PAZOVA

Nová budova súdu a prokuratúry Anna Lešťanová

o ukončení ďalšej významnej investície v Staropazovskej obci nasledovalo slávnostné otvorenie novovystavanej budovy základného súdu a základnej prokuratúry v Starej Pazove, ktoré sa konalo v piatok 22. decembra 2017. Za prítomnosti početných hostí z Ministerstva spravodlivosti

Pohľad na novú budovu súdu • ĽUDIA A UDALOSTI •

a predstaviteľov obcí Stará Pazova a Inđija červenú pásku prestrihli a novú budovu slávnostne otvorili Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, Ružica Nikolićová, predsedníčka základného súdu, a Vladimir Nikolić, verejný prokurátor. Nová budova v Starej Pazove je vystavaná prostriedkami obce a za podpory Ministerstva spravodlivos-

ti, lebo po návrate základného súdu zo Sriemskej Mitrovice existujúce priestory už nestačili. Nový objekt je postavený vzadu vo dvore a chodbou je spojený so starou budovou súdu. Výstavbou tejto modernej budovy sú vytvorené priaznivé podmienky na nehatené fungovanie Červenú pásku prestrihli (sprava) Đorđe súdnych orgánov Radinović, Ružica Nikolićová a Vladimir Nikolić v Starej Pazove. Do vybavenia miestností súdu a prokuratúry nábytkom, dove. Pazovská lokálna samospráva počítačovými a inými technickými v nadchádzajúcom období, ako pomôckami sa ochotne zapojili aj vyhlásil predseda Radinović, plámnohí staropazovskí podnikatelia. nuje realizovať aj ďalšiu významnú V novej budove oficiálne začnú investíciu, a to práve výstavbu novej budovy základnej prokuratúry. V s prácou 3. januára 2018. Pôvodne tu mal sídliť iba základný mene Ministerstva spravodlivosti súd, ale vzhľadom na podmienky, na slávnosti sa zúčastnila Slavica v akých pracovali zamestnanci zák- Jelačová, námestníčka ministerky, ladnej prokuratúry v miestnostiach ktorá prejavila veľkú spokojnosť s policajnej stanice, dostali na použí- doterajšou príkladnou spoluprácou vanie niekoľko miestností v tejto bu- so Staropazovskou obcou. 1 /4784/ 1. 1. 2018

Ľudia a udalosti OBEC BÁČSKY PETROVEC

Prenájom štátnej pôdy Jaroslav Čiep

je určené, že v prvom kole sa má licitovať čosi viac ako 438 hektárov pôdy. Prevažne ide o ornú černozem, ktorú zoradili podľa akosti, ale sčasti aj o jamy vhodné na rybníky. Najlepšie parcely mali začiatočnú cenu 29 411,39 din. a najmenej kvalitné iba 1 190,74 din. Po tom, čo sa v pondelok licitovalo o 25 ha pôdy v Maglići, v utorok bolo na „rokovacom progra- Komisia ihneď uzavierala zmluvy o prenájme

renájom štátnej pôdy v Obci Báčsky Petrovec sa uskutočňuje už niekoľko rokov. Koncom roka 2017, presnejšie v dňoch 18. až 21. decembra, sa uskutočnila dražba 60 parciel v štátnom vlastníctve umiestnených vo všetkých štyroch katastrálnych obciach na území Obce Báčsky Petrovec, teda v Petrovci, Kulpíne, Hložanoch a v Maglići. Vo veľkej sieni Zhromaždenia obce za dlhým predsedníckym stolom takmer nebolo miesta pre početnú komisiu v čele s Ondrejom Bovdišom, ktorá bola poverená realizáciou postupu verejnej licitácie pri dávaní do nájmu poľnohospodárskej pôdy v štátnom vlastníctve na nasledujúce obdobie, Účastníci licitácie čiže na rok 2018. Licitácia sa konala podľa rozhodnutia Obecnej rady me“ 19 verejných dražieb parciel z 29. novembra 2017, ktorým v k. o. Báčsky Petrovec. V sieni bolo

PRVÉ VIANOČNÉ TRHY V KULPÍNE usporiadali na priestore pred kaštieľom, čiže Galériou Muzeálneho komplexu v sobotu 23. decembra. Hoci boli prvé, Vianočné trhy boli vydarené. Početní návštevníci, najčastejšie rodičia s deťmi, si tu mohli pozrieť a kúpiť rozličné ozdoby, vianočné ikebany, chutné vianočné koláče a iné výrobky. Nákupy a vychutnávanie dobrôt sprevádzal pekný hudobný program kulpínskej skupiny Manna. A i počasie žičilo – bolo teplé, podobné tomu jarnému, než zimnému a predvianočnému. K. G.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

zo 30 záujemcov, z ktorých časť predtým zaplatila zálohu. Licitovalo sa o viac ako 127 ha pôdy. O niektoré pozemky sa uchádzalo až niekoľko záujemcov, takže o jednu parcelu malo záujem osem poľnohospodárov, o ostatné menej alebo dokonca len jeden. O dve parcely záujem nemal nikto, takže tie sa posúvajú do druhého kola. Je zaujímavé, že sa ani raz nestalo, že sa licitačný krok zvýšil o viac ako stanovených 2 000 din., čo svedčí, že sa prítomní

predsa dohovorili a rovnomerne rozvrhli záujmy. Tak napokon Ján Stracinský vylicitoval tri parcely, Branislav Spevák a Ján Ušiak po dve parcely, po jednej Rastislav Dudáš, Željko Mileusnić, Pavel Cerovský, Pavel Žilaji a Pavel Sľúka. K tomu parcelu rozlohy 33 ha ako jediný záujemca získal Ústav plodín a zeleniny Nový Sad a štyri parcely rozlohy viac ako 25 ha vylicitoval predstaviteľ podniku Petrovec, s. r. o. Tieto dva právne subjekty vylicitovali o čosi menej ako polovicu ponúknutej pôdy za vyvolávaciu cenu ako jediní záujemcovia.

PREDVIANOČNÚ KREATÍVNU DIELŇU pre deti vo štvrtok 21. decembra 2017 v knižničnej čitárni spoločnými silami zorganizovali Múzeum vojvodinských Slovákov a Knižnica Štefana Homolu v Báčskom Petrovci. Účasť na dielni bola zdarma. V rámci dielne deti navštívili aj výstavu v Galérii Zuzky Medveďovej, kde riaditeľka MVS Anna Séčová-Pintírová deťom bližšie ozrejmila, čo sú vlastne výstavy a ako sa v takom priestore treba správať. V pokračovaní podujatia deti spolu so školiteľmi v knižnici vyrábali vianočné ozdoby a zároveň si zdokonaľovali motorické schopnosti. Spoločne si pozreli aj krátky film o vianočnom stromčeku a vyhotovené ozdoby si vzali so sebou domov. J. Č-p • ĽUDIA A UDALOSTI •

KOVAČICA

Koncoročné potulky Anička Chalupová

krem prác na výstavbe distribučnej siete zemného plynu, ktoré sa začali ešte v septembri 2017, v dňoch pred sviatkami občania Kovačice ponáhľali upratať pred svojimi domami a spolu s pracovníkmi Verejného komunálneho podnika Elán upravili priestor pred verejnými budovami.

O kúsok ďalej, v Ulici juhoslovanskej ľudovej armády od 4. novembra na mieste bývalej benzínovej stanice vidieť každodenný pracovný zhon. V rámci projektu modernizácie svojej maloobchodnej siete spoločnosť NIS Petrol buduje novú modernú benzínovú stanicu, ktorá má byť sprístupnená zákazníkom už začiatkom roku 2018.

Pred sviatkami pozbierali opadané lístie: aktívni cirkevníci CZ Kovačica I (sprava) Jozef Hudec, Fero Hekeľ a Juraj Čech

Na stavenisku NIS Petrol usilovne pracujú aj v dňoch víkendu

V centre pred slovenským evanjelickým kostolom sa prednedávnom uskutočnila akcia cirkevníkov, členov cirkevného zboru Kovačica I, ktorí zbierali a odpratávali suché lístie, strihali ruže a vysádzali nové kvety.

Okrem doznievajúcich prác na výstavbe novej továrne vody v Kovačici, ktorou sa čoskoro rieši zásobovanie zdravou pitnou vodou nielen Kovačičanov, ale aj občanov Idvora a iných dedín, koncom roka vrcholili aj práce

Pohľad na nové parkovisko vo fáze výstavby

na výstavbe nových parkovacích miest, ktoré sú umiestnené na priestore od konca nového námestia pred budovou Obce

Kovačica, totiž od rohu ulíc Janka Bulíka a maršala Tita, smerom po Ulicu Masarykovu, po budovu Policajnej stanice v Kovačici.

SVIATOČNÁ NÁLADA V PADINE

Vianočné trhy a iné programy A. Chalupová

ústrety najkrajším sviatkom v roku v Padine v organizácii Miestneho spoločenstva, Verejného komunálneho podniku Padina, Domu kultúry Michala Babinku, Základnej školy maršala Tita a členiek padinského Spolku žien prebiehali Vianočné trhy. V parku a pred budovou Miestneho spoločenstva sa na bohato ozdobených stánkoch okrem iného ponúkali všelijaké vianočné ozdoby a pochúťky, ktoré za veľkej podpory a pomoci rodičov vyrobili žiaci nižších ročníkov tamojšej školy spolu s triednymi učiteľkami. Prostriedky z predaja tovaru budú použité v školských učebniach na • ĽUDIA A UDALOSTI •

Druháci s triednou učiteľkou Annou Halajovou na Vianočných trhoch

rôzne účely. Počas Vianočných trhov, ktoré finančne podporila Obec Kovačica, návštevníci si mohli zdarma

pochutnať na teplom čaji, varenom víne a klobáskach. Po tomto podujatí nasledoval vianočný program v školskej te-

locvični. Na úvod sa prihovorila riaditeľka školy Mária Galasová a neskoršie sa slova ujal predseda obce Milan Garašević. V rámci príležitostného programu účastníci predniesli vianočné piesne a tance, vinše a koledy. Na záver programu predstavitelia Strediska pre sociálnu prácu v Kovačici potešili deti krásnymi vianočnými darčekmi. Sladkostiam sa neskoršie potešili aj deti, ktoré na padinských uliciach vítali troch dedkov Mrázov jazdiacich na štvorkolke. V popoludňajších hodinách sa pred školskou budovou uskutočnil ešte jeden vianočný program, ktorý usporiadali predstavitelia zmluvnej cirkvi Sion v Padine.

1 /4784/ 1. 1. 2018

Ľudia a udalosti NA KUS REČI S LJILJANOU GALASOVOU Z PADINY

Inšpiráciu čerpá predovšetkým z prírody Anička Chalupová

adinčanka Ljiljana Galasová sa koncom roka zúčastnila na tradičných Vianočno-novoročných trhoch v Kovačici. Pochádza z umeleckej rodiny Ľavrošovej, ktorá má veľmi blízko k maliarskemu

Ljiljana Galasová na Vianočnonovoročných trhoch v Kovačici

tvarujem malých a veľkých snehuliakov a vianočné gule, tiež sa zaoberám výrobou adventných vencov a rôznych ozdôb na stôl, ktoré tvorím aj k Veľkej noci, a často mám objednávky aj svadobné výzdoby a ku Dňu žien. Čo vás inšpiruje? − Inšpiráciu najčastejšie hľadám na internete alebo V strede stánku na ulici stojí vážny, vo filmoch, pridám niečo bledolíci, tučný pánko v klobúku, sťa vlastné, a tak využívam všet- reklama na múku ky pramene, ako sa len dá. − Vlastné práce som prvýkrát Aké látky používate vo svojej ponúkla na padinskom trhu, netvorbe? − Usilujem sa, aby všetko, čo skoršie som sa začala zúčastňovať vyrobím, bolo z nových prírodných na Vianočno-novoročných trhoch látok, ako i z recyklovaných starých v Kovačici, tiež som svoju tvorbu materiálov, ktorým dávam novú prezentovala aj na veľtrhu v Bepodobu. Snažím sa čím menej pou- lehrade, ako i na rôznych iných žívať hotové látky z obchodu. Moje ručné práce obsahujú prírodné šišky, vlnu, papier, tiež recyklované materiály − jutu, vrecia, do ktorých sa balí káva. Pre adventné vence si ručne z polystyrénu vystrihnem rôzne tvary a pod. Pre také podujatia, ako vianočné či novoročné trhy, treba pripraviť väčší a bohatší výber. Stačíte na to sama?

plátnu, farbám a štetcom. Okrem toho, že výtvarnú žilku má hlboko pod kožou, jej ďalšou láskou je výroba rôznych dekorácií k sviatkom a iným príležitostiam. Ako dlho sa venujete tejto svojej záľube? − Už šesť rokov sa venujem ručným prácam. Začalo sa to tak, že som najprv vyrábala ozdoby k vianočným sviatkom pre našu rodinu, neskoršie aj pre známych v Padine. Až potom, keď sa začali organizovať Vianočno-novo- K vianočnej dekorácii patria ročné trhy v Kovačici, aj takéto sane so sobíkom svoje výrobky som ponúkla aj širšej verejnosti. − Najčastejšie si všetko pripravím Aké druhy ručných prác máte a vyrobím sama, len občas mi pomárada a čo všetko vyrábate? hajú mama a sestra, zvyčajne vtedy, − Keď ide o najkrajšie zimné keď je málo času k blížiacej sa akcii. sviatky – Vianoce, najviac vyrábam Kde ste prvýkrát verejne prestromčeky zo šišiek, zo špagátu zentovali svoju tvorbu?

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Pozornosť zákazníkov upúta aj stromček zo šišiek

záujem vládne o adventné vence, snehuliakov a čižmičky pletené z recyklovaného papiera. Tohto roku som vyrobila sane z umelej hmoty, ktoré sa veľmi podobajú tým rozprávkovým. Páčia sa zákazníkom, ktorí si ich objednávajú ako vianočnú dekoráciu do domácnosti. S akým predsavzatím vstupujete do nového roka? − Nezvyknem si dávať predsavzatia, ani v roku 2017 som okrem tých, ktoré sa týkali zdravia, žiadne iné nemala, ale možno plány, ktoré by sa dali chápať ako predsavzatia, mám aj ja. V Adventné vence a iné ozdoby pre každý vkus budúcom roku − ak príležitostných podujatiach na sa na mňa usmeje šťastie − svoju tvorbu by som rada prezentovať domácej pôde. O čo zákazníci prejavujú naj- na stánku Veľvyslanectva Slovenskej republiky v rámci Vianočného väčší záujem? − Na mojom stánku najväčší diplomatického bazára.

Padinská umelkyňa pri svojom stánku na kovačických trhoch 2017 • ĽUDIA A UDALOSTI •

NEZVYČAJNÉ OBRAZY V BIELOM BLATE

Skryté pred očami verejnosti Vladimír Hudec

početných slovenských, ale aj iných domoch na týchto vojvodinských priestoroch ľudia v minulosti, pred druhou svetovou vojnou, na stenách a zvlášť na povale zvykli maľovať rôzne motívy. Robili to zrejme šikovní maliari natierači, ktorí museli mať aj umeleckú žilku. Tak tomu bolo aj v Bielom Blate, kde jedným z najčastejších motívov na povale boli anjeliky, ktoré z výšky bdeli nad domácimi. Bieloblatský kronikár Adam Jonáš nám vyrozprával príbeh jeho príbuznej Anny Kuchárikovej, dnes Vojlovičanky, inak horlivej zberateľky starých fotografií, ktorá sa ako malé dieťa s rodičmi sťahovala z rodného Bieleho Blata do Vojlovice a horekovala nad osudom anjelikov zdobiacich izby ich domu. Hovorila: „My odchádzame a anjeliky tu zostávajú!“ Najznámejší bieloblatský maliar, ktorý maľoval anjeliky a iné

motívy na steny a povaly bieloblatských domov bol Michal Garafiát. Jeho diela sa žiaľ väčšinou

nezachovali. Niektoré staré domy sú zváľané, iné sú zasa významne prestavané a ich majitelia interiér prispôsobili novej dobe. Predsa v jednom dome, ktorý dnes už síce nie je obývaný, sa zachovali dva nezvyčajné obrazy, tiež diela tohto šikovného maliara. – Sú to olejomaľby na stene. Michal Garafiát ich namaľoval v tridsiatych rokoch minulého storočia v dome, v ktorom vtedy žila nemecká rodina Michaela Kratochwilla. Na jednom obraze je znázornená žatva a na druhom krajinka. Vedľa týchto

dvoch obrazov bol aj tretí, ale ten majitelia dávno pretreli. Tieto obrazy sú podľa mňa opravdivou raritou a o tom, či majú aj umeleckú hodnotu, by sa museli vyjadriť odborníci, - hovorí Adam Jonáš. V dome, v ktorom sa nachádzajú tieto unikátne obrazy, po druhej svetovej vojne bývala rodina Adama Godu, priekopníka bieloblatského trstinárskeho priemyslu. Po jeho smrti dom zdedili jeho traja synovia. V súčasnosti dom nie je obývaný a pozmenený je na sklad trstiny, avšak obrazy sú napriek tomu v dobrom stave, ibaže sú úplne schované pred očami verejnosti. Čas ukáže, aký bude ich osud. Adam Jonáš sa však postaral, aby zostali zachované aspoň na fotografiách, v čom mu pomohol

zreňaninský fotografický nadšenec Zoran Međo. Uvedené dva obrazy spolu s obrazom, ktorý sa nachádza v dome Jarmily Hromčíkovej v Bielom Blate, na ktorom je tiež namaľovaná krajinka, svedčia o tom, že sa Garafiát okrem svojim maliarskym remeslom zaoberal aj umeleckým maliarstvom. O tejto jeho činnosti sa však nič bližšie nevie. Vie sa ale, že sa talent prenáša z kolena na koleno, o čom svedčí príklad Michalovho syna Jána Garafiáta, ktorý žil v Padine,

takisto sa zaoberal maliarstvom a okrem iného, síce ako zamestnanec kovačického podniku Staviteľ, roku 2001 omaľoval vnútro bieloblatského kostola.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum!-Bum!-Bum-bum-bum!

ujte a počujte, starí a mladí a páni a dámy a nedámi! Načúvajte, uslyšte, uhľom do komína si zapíšte, vy tam zdola, čo sľubujeme my tu Zhora. Užite si z Novoročných Sľubov ako vždy – v dobrom zdraví! Mám tu pre vás veľké sane; nasadnite so mnou na ne a poďme, priatelia, ponáhľajme, tam, kde to svetlo bliká na konci tunela. Tam nás čaká krásna, ako krásna postava dávnej dámy v diaľnej diaľke, vytúžená Dramaticky Navýšená Nevídaná Životná Úroveň. Len sa zohnite, prosím pekne, aby ste, • ĽUDIA A UDALOSTI •

nebodaj nenarazili, neudreli sa a nezobudili. Vari sa patrí zvítať s rokom Novým znechutený, mrzutý-napaprčený? Veď, čo vám povedia prichádzajúce, pardon, odchádzajúce pokolenia? My, Terajší, nie sme ako tí včerajší. Ktorí trúsili plané sľuby. My pravdu a len pravdu vravíme. Neklameme – necigánime. Ani náhodou! My, keď povedať – povieme, že budete mať záplaty, aké ste nikdy... Pardon! Že budete mať platy také veľké, aké ste nikdy nemali, vyyyysoké ako vyyysooočiiiznááááá a enormne lacná,

že lacnejšia veru ani nemôže byť, nadovšetko prirodzená Novoročná jedľa z umelej hmoty v Bielom Meste Belehrade, tak sa vám zase opäť a znovu s chuťou nevídanou, prvý raz v Novšej Histórii a Širšie strašne dramaticky zacnie žiť. Áno, žiť! A sľubovať hory-doly, ako Zhora nadol od Pradávna sľubujú vám. Veď už sa len nájdu takí, ktorí vám uveria. Akože vy veríte pevne, keď ja, pougárik maličký, podobne ako Náš Veľký Bubeník tvrdí(m), že ja veru v žiadnom prípade kandidovať na Šéfpougára, až mi roku 2022 vyprší Môj a Len Môj

Milý Mandát, nijakovsky-nijako nemienim a teda ani nebudem. Akože som nekandidoval, lebo som vám to tak isto svätosväte sľuboval toť pred rokom, a ja keď dám slovo...! No... dobre... kandidoval som, lebo... Lebo... lebo ste si to vy žiadali a priali. A ja, zhovievavý plný pochopenia a dobrosrdečný, aký už raz som a budem, neviem nesplniť vaše priania. Tak, prosím, poďme makať! Sľubovať – mlieť do nového bubnovania. Akože o čom? Nuž predsa, ako vždy... o Ničom! Bum! Bumbum!

1 /4784/ 1. 1. 2018

Ľudia a udalosti BOLO ICH (STO)JEDENÁSŤ, ZOSTAL SÁM

Pešiak na šachovnici majstrov Pavel Hansman

rokov. Ak ho stretnete s ľahkou taškou s dvooznám Petrovčanov, Petrovmi uškami v ruke, tak čanky tiež, ktorí najradšej bol garant v obchode, na svete jazdia na štyroch. mäsiarni, alebo sa vraS volantom v družnej debate ich cal z jednej zo siedmich môžete stretnúť nielen na ceste lekární. Ak vykračuje do roboty, obchodu, mäsiarne a s koženou s jedným poľnohospodárskej apatieky, ale uškom, z ktorej vykúka i pri Mandáčovom sálaši na letnej. colštok a menšia pílka, Povráva sa celkom seriózne, že tak pán majster bol keby bolo možné, tak by s auniečo oprávať. Roletu, tomobilom vylietli i tam, kde ktorá sa nahla, alebo aj španielsky kráľ chodí pešo. dvere na kuchyni, ktoPoznám i Petrovčanky (pozri ré už tak cvikali, že ich rámček), Petrovčanov nezababolo treba skrátiť. Veľká žím , ktoré by zase na bicykli je pravdepodobnosť, že i valčík zatancovali. Vodičský takmer osemdesiatročpreukaz chápu ako potrebu, ného klasického stolámobilný im v taške nechýba, ale ra stretnete i s malým v modrých očiach im vidieť, na vozíkom pred sebou. čele im píše, že rozhovorom zoVtedy pán majster Tu- Šesťdesiat rokov s hoblíkom či-voči dávajú prednosť. Preto na ran určite niekde nielen trh v utorok a piatok, k rodičom oprával, ale i vyrábal, montoval cintorína, kde bol navštíviť hrobku cez víkend a pre priesadu do Kavlastnými rukami vyhotovené nebohej manželky a v stíšení jej nálskej predvečerom, odkrútia zábradlia na terasy alebo schody pošepnúť, ako pokračujú práce na najradšej na dvoch. na manzardky. A to nie je všetko. výstavbe cesty cez Petrovec, koho Tretiu skupinu dedinských Ak pána majstra náhodou nestret- si Petrovčania zvolili za richtára účastníkov v premávke Petrovnete, tak ho môžete počuť. Býva a koho nezvolili do dedinského čan Mišo Nohavica z Detvianskej Majster – pešiak v Hrobovej číslo 2, cez cestu na- parlamentu. nazval cyklisti – modernisti. Popod vaše okná, pán majhrávacieho štúdia PIKY, kde v stoPedále nekrútia, iba sedia a pet- ako dni. Za zdravím sa ponáhľajú lárskej dielni za ohradou takmer ster, lietajú nielen bicykle, rovské ulice zošívajú ako lastovič- ako študenti za autobusom a keď každý deň trénuje na husliach motorky a autá, ale i traktory, ky pred dažďom. Bez smerovky rezkým krokom zbehnú do úzkej značky Píla-Hobľovačka-Vŕtačka kamióny. A vy prší-neprší, na a zvončeka prebehnú vedľa vás Hrobovej, tak sa v nej ozýva, ako a pospevuje si pieseň Bolo nás krátke alebo v baranici, vždy tak, že sa zľaknete. Výnimka je keby prechádzali po pontónovom jedenásť. a len pešo? Ondriš zo Sejkov. Keď v piatok moste pri Rybárskej chate. – Budem mať osemdesiat, stoUž šesťdesiat rokov. namieri k penzistom, tak mu Iba jeden Petrovčan, v titulku Práve tam, v spoločnosti stolár- lárske remeslo zobralo svoju daň, smerovka na elektrickom tricykli uchmatlo zo zdravia. Aby som začne ťukať už pri Gymnáziu. Ani ešte mohol robiť, nebol nikomu Jano z Trohákov na štvorkolesona ťarchu, tak si pomáham na peší vom elektrickom nie je z pásu. spôsob. Pešo, pomaly za zdravím Zuzka Kangárka z Detvianskej chcela domácich pekvapiť Nikoho nepredbieha, nestraší. a ako taký potom do míheľu. Kto palacinkami, ale v chladničke ani omrvinka droždia, sliepky tretí Na svojom tátošovi sedí ako gróf neverí, nech skúsi. deň nezakodkodákali. Za sekundu prevrátila keteňu, skočila Kotek na karuci a keď zebru na V Petrovi bola voľakedy v každo novších papúč, uzrela sa do kuchynského na dvore, schytila regionálnej prechádzajú stredodej ulici remeselnícka dielňa, ešte zachovaný svadobný bicykel a bola na ulici. Pozrela vľavo, školáčky, tak nielen že zastane desiatky majstrov. Kde sa popotom vpravo, vyhodila všetko na sebe ponad sedadlo rogovky a vypne elektriku, ale sa trochu deli napríklad stolári, nemá kto a o dobrých pätnásť minút už lievala cesto do palacinkára. Inak i zamyslí. Už spomenutý huncút opraviť roletu, vyrobiť drevenú ten obrázok, keď ponad bicykel lietala kartúnka aj so šlingerkou, Mišo (každá dedina má svojho ládičku? videl už spomenutý Mišo, Zuzkin sused cez cestu, vypiľoval suMiša, pozri M. Kukučín Dve cesty – Iné sú časy, hodnoty sú pomieché v marhuli. Odvtedy uteká na lojtru aj keď sympatický poštár a poviedky Mišo a Mišo dva) vie šané. Remeslo sa necení, hoblík je z Kanálskej poľa Kangárov zahvizká namiesto pozdravu. aj o čom, ale nepovie. nielen ťažký, ale aj drahý. Stolári dnes nevyrábajú, ale montujú atď. PEŠIACI A MAJSTER Tam je pes zakopaný, odpovedal Galéria pešiakov v Petrovci je spomenutý pán majster, petrov- skeho náradia a pilín z mäkkého neklasicky v klasickom stolárskom tiež pestrá a zaujímavá. Spoloč- ské ulice a uličky zdoláva pešo a tvrdého dreva sme ho s kolegom míheli klasický stolár – pešiak ným menovateľom ženských sám. Sedem dní v týždni, štyri Pucovským i oslovili, položili dve Ondrej Turan z Petrovca. a mužských skupín je, že svoje týždne v mesiaci a najmenej desať otázky. Pred chvíľou sa vrátil z Foto: J. Pucovský

trasy užšími uličkami zdolávajú večer, keď sa zmrkne. Dámy by vraj v máji chceli zo seba zhodiť a do Begeja zahodiť všetko, čo cez zimu pri sporáku, počítači a televízore nazbierali. Mužní muži ako pešiaci – rekreanti sú iná parketa. Známe kvartetá a kvintetá chlapov svoje dráhy zdolávajú v období, keď sú noci dvakrát dlhšie

Palacinky

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

S MÁRIOU PETRÍKOVOU Z KYSÁČA

O krojoch s nadšením Elena Šranková

i už ide na trh alebo do kostola, v slávnostnejšom alebo všednejšom kroji, Kysáčanka Mária Petríková je vždy primerane a vkusne oblečená. Kroj ako bežné oblečenie nosí totiž každý deň a v

Mária Petríková

ňom sa šikovne vezie aj na bicykli: „Mám rada náš kroj, celý život sa venujem krojom a doslova žijem za to. Pomáham všade a všetkým, čo sa snažia zachovať náš slovenský oblek, či už sú to spolky alebo jednotlivci, ktorí sa chcú alebo potrebujú obliecť do kroja. Dievčatám poskytujem kroje keď vystupujú na festivaloch, často aj v zahraničí. Donedávna som kroje aj žehlila, ale už to nerobím zo zdravotných dôvodov.“ Táto sedemdesiatnička vysvetľuje, že roky žehlila detské sukne a sukne pre dospelých, tiež pre mladé nevesty, ktoré na druhý deň po svadbe ponúkali medové pálené v „šifónkach“: Zástery „Vedela som vstať aj o pol štvrtej ráno, vyžehliť sukňu a zásteru a potom odísť do poľa. Takú som na to mala chuť a ľutujem iba to, že som si neznačila, koľko toho som vyžehlila. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Na jednu svadbu som napríklad žehlila trinásť krojov, lebo mi záležalo, aby sa kroj zachoval, aby tie sukne pekne stáli. Domáci ma v tom veľmi podporovali. Manžel, teraz je už nebohý, ale aj deti ma zastúpili v robotách, keď bolo treba niekomu súrne a neplánovane vyžehliť kroj. Nikoho som nechcela a nemohla odmietnuť.“ Napriek takému jej zanieteniu v rodine nikto nezdedil až takú vášeň ku krojom. Zdá sa, že najbližšie k tomu má vnučka, ktorá sa u starkej neraz vyoblieka do kroja. Starkej pritom neuniklo, že predsa len od nej zdedila vkus a žilku na zlaďovanie farieb. „Pri obliekaní do kroja je najdôležitejší súlad farieb. Nemožno si obliekať sukňu, zásteru a oplecko rôznych farieb. Ručník je zvyčajne biely, ale hodváb, ktorým je vyšívaný, musí byť tej istej farby ako sukňa. Blúzka tiež môže byť biela, ale výšivka musí byť rovnakej farby ako sukňa. V kysáčskom kroji je súlad farieb veľmi dôležitý,“ hovorí. S poľutovaním sa zamýšľa nad osudom nosenia kroja. „Veľakrát som rozmýšľala, koľko žien v Kysáči ešte stále nosí sukne. Nájdu sa také, ale väčšinou sú

to staršie alebo aj choré, ktoré takmer nikde nevychádzajú. Iba pred niekoľkými rokmi bývalo dosť žien v kroji v kostole, ale teraz sa to veľmi odsypalo. Na predpo-

ludňajších službách je nás takých päť, šesť žien, ale popoludní som tam v kroji sama. V posledných rokoch je tak aj na pohreboch, na programoch, na trhu,“ hovorí Mária Petríková. Z jej slov vyplýva, že v kysáčskych domácnostiach je veľmi veľa krojov, ale nemá ich kto nosiť: „Skôr aj tie ženy, čo chodili v pánskom a boli zamestnané, našili si

toho času 200. Ako hovorí nikdy jej nikto neprekážal nosiť kroj a dodnes ju v tom podporujú deti: „S krojmi je ináč aj veľká robota, nielen trova. Sukne mi zostali po mame, svokre, po príbuzných, ktoré ich zdedili po svojich matkách, ale nenosili. Pravdaže sa aj kupovali a šili. Pritom si každý kúsok kroja veľmi cením a najväčšmi tie starodávne prišívky. Ale počas rokov prišívky predsa len ošpatneli, a preto sa kroj modernizoval. Starodávne prišívky už takmer nedostať. Napríklad habošavé šnúrky nahrádzame atlasovými, ale to už nie je ono.“

Každá sukňa má svoje miesto

kroje a obliekali si ich príležitostne, bola to jedna krása. Veľmi mi je ľúto, že to už zaniká. Mne je to v srdci od malička. Už ako škôlkarka som si od rodičov pýtala kroj. Bolo to voľakedy aj drahé a nie ako dnes, keď sa kroje dokonca i darúvajú. Keď som bola dievka, otec mohol kúpiť jutro zeme za tie peniaze, čo bolo treba dať za kašmerínku a za všetko, čo sa k nej muselo navyšívať a našiť. Ale kašmerínka musela byť.“ Keď sa vydala, vtedy mladú Máriu v nosení kroja podporovali svokra a manžel. Ten jej donášal látky na sukne aj zo zahraničia, len aby sa nepreobliekla. A sukní sa nazbieralo, má ich

Pritom každá jej sukňa má svoje miesto. Tmavé sú v jednom rade, nosia sa v pôste, advente, na pohreby. Na druhej strane sú svetlé sukne do kostola, na vystúpenia, na svadby. Tie na každý deň majú iné miesto. „Keďže som sama, mám dosť priestoru na uskladnenie sukieň. A mám ich aj kde nosiť. Vyobliekam sa do kostola, na skúšky a najmä na vystúpenia speváckej skupiny, takže počas roka vystriedam dosť oblekov. Kroj som začala nosiť ako škôlkarka a pokračovala som vo vyšších triedach, lebo sme v nižších nosili rovnošaty. Dobre som sa učila, mohla som pokračovať v školení, ale som chcela sukne a pre ne som nešla ani ďalej do školy. Nikdy som to neoľutovala. Každý má v niečom záľubu a ja ju mám v sukniach.“

1 /4784/ 1. 1. 2018

Ľudia a udalosti

BALÍKY PRE STAROBNÝCH PENZISTOV V KYSÁČI. Pred Vianocami a Novým rokom vedenie starobných penzistov v Kysáči tradične chystá balíky a navštevuje sociálne slabších a chorých členov. Tentoraz z prostriedkov z členského pripravili 30 balíkov, každý v hodnote 1 000 dinárov. V balíkoch boli najzákladnejšie potraviny. Členovia najužšieho vedenia (na snímke) balíky v stredu 20. decembra 2017 zaniesli tým, ktorí takúto pomoc najväčšmi potrebujú, čiže majú najnižšie penzie. Táto kysáčska organizácia, ktorej predsedom je Pavel Medveď, počítala vlani 235 členov. S vlaňajšou aktivitou sú vo vedení spokojní, avšak nie aj so skutočnosťou, že sa v roku 2017 mal vybudovať nový dom penzistov, pre ktorý bol vypracovaný projekt. K nedorozumeniu ohľadom výstavby prišlo v Kysáči, a preto nezostáva iné, lež sa nejako do toho spoločne pustiť tohto roku. E. Š.

V PREDSVIATOČNOM OBDOBÍ V DECEMBRI pedagogická služba múzea v Kulpíne spolu so žiakmi nižších ročníkov ZŠ J. A. Komenského realizovala štyri vianočno-novoročné dielne, ktoré viedla pedagogička múzea Dragana Vujaklijová. Druháci sa zapojili do dielne Zimné radosti, kde sa naučili vyhotoviť snehuliaka z bielych ponožiek a rôznych ozdôb. Štvrtáci sa s vedúcou rozprávali o tajomstvách vianočného stromčeka, rodinnej tradícii, vianočných obyčajach, Ježiškovi. Z papiera sa naučili vyhotoviť vianočné stromčeky. Prváci sa v rámci dielne dozvedeli viac o bielobradom starčekovi zo zasneženého Laponska a jeho továrni na výrobu hračiek. Posledná dielňa vo štvrtok 14. decembra sa volala Snehovo-biela vločka a na nej sa zúčastnili tretiaci (na snímke). K. G.

Kto chráni LGBT osoby v malých prostrediach? Slobodan Stanković

zťah väčšiny k LGBT populácii v Srbsku sa za posledných pätnásť rokov značne zlepšil. Niekdajšie stanovisko, že sú to „chorí ľudia, ktorých treba liečiť, vyhostiť, potrestať bitkou“, sa vyvinul na „nezavadzia mi, len nech to robia medzi svojimi štyrmi múrmi“. Avšak aký je vzťah ľudí v malých prostrediach k osobe, ktorá sa otvorene deklarovala ako homosexuál? Je zrejmé, že v menších prostrediach príslušníci LGBT populácie pomoc v prípade ohrozenia bezpečnosti nehľadajú v úradných inštitúciách. Prieskumy ukazujú, že je strach z ohrozovania bezpečnosti prítomný u osôb, ktoré neskrývajú svoju sexuálnu orientáciu, keď navštevujú zápasy alebo sa prechádzajú parkom. Preto sa často zatvárajú do bezpečia svojho domu alebo skrývajú svoju orientáciu. Sociologička Zorica Kešeljová hovorí pre Sieť 021, že je bez ohľadu na pokrok naša spoločnosť ešte stále

www.hl.rs

homofóbna a že je homofóbia, pod vplyvom starších, rovnako prítomná aj u mladých. − Ani deti v škole, nakoľko majú také sklony, sa nesmú vyjadriť, lebo ich rovesníci odmietajú. Školské deti sú veľmi kruté, keď ide o túto otázku. Až 80 percent z nich považuje, že je homosexualita chorobou. V samotnom štarte odmietajú vôbec diskutovať o tejto téme a nechcú správnym spôsobom zvážiť problém, – hovorí. V novších dejinách Srbska ochranou práv LGBT populácie sa hlavne zaoberali mimovládne organizácie. Inštitucionálnu ochranu, zvlášť keď sú v otázke menšie prostredia, zabezpečujú obecné Strediská pre sociálnu prácu. Špeciálny pedagóg Strediska pre sociálnu prácu v Starej Pazove Vedrana Radmilovićová hovorí, že väčšina zamestnaných absolvovala špecializované výcviky pre prácu s príslušníkmi LGBT populácie. − To znamená, že sme kádrovo a odborne pripravení na prácu s tou kategóriou užívateľov. Vzhľadom na

Informačno-politický týždenník

to, že je nevládny úsek dlho aktívny, čo sa týka tejto otázky, LGBT osoby sa automaticky uchýlia k nim, keď majú nejaký problém. Ale všetci majú vedieť, že je tá problematika aj v našej kompetencii a že pomôžeme každému, kto je ohrozený, – uvádza Radmilovićová pre Sieť 021. Na základe dostupných údajov v strediskách pre sociálnu prácu v Srieme sa ešte nikto nerozhodol vyhľadať pomoc preto, že mu bola ohrozená bezpečnosť. Ani neuviedol, že je to preto, že sa deklaroval ako LGBT osoba. To, že nieto prihlásených, neznamená, že sa také akty násilia a diskriminácie nestávajú. Preto sa príslušníkom LGBT spoločenstva umožňuje, aby anonymne mohli vyhľadať pomoc v týchto ustanovizniach. − Našou úlohou je zaistiť bezpečnosť a každý prípad sa môže viesť celkom anonymne, nakoľko zákazník tak chce, – objasňuje Radmilovićová. Lepšie je chorobám predchádzať, ako ich liečiť, je iba jeden zo vzorcov riešenia problému násilia nad ľuďmi

homosexuálnej orientácie. Zorica Kešeljová tvrdí, že riešenie je v edukácii. − Predovšetkým sa to vzťahuje na základnú školu, ale i na strednú, aby sme rozbili ten stereotyp, že je to choroba. Nedávno sme vo viacerých stredných školách vo Vojvodine realizovali jeden projekt, v rámci ktorého sme cestou dielní a systematickým spôsobom vysvetľovali žiakom, čo je to, ako k tomu prichádza a ako sa máme správať k takým osobám. A že nejde o žiadnu nákazlivú chorobu alebo vírus a že nikto nemôže nikoho nanútiť, aby tým bol. Mladí výborne reagovali a zmenili dovtedajšie stanoviská. Čím lepšia edukácia najmladších je tá správna cesta. Nikto pred 16 rokmi ani netušil, pozerajúc snímky šikanovania účastníkov prvého PRIDE pochodu v Belehrade, že Srbsko jedného dňa bude mať premiérku, ktorá neskrýva svoju homosexuálnu orientáciu. Napriek tomu je potrebné ešte dosť času a práce, aby si spoločnosť uvedomila, že nie je dôležité kto je akej sexuálnej orientácie, ale koľko je hodnotný, kvalitný a užitočný pre celkovú spoločnosť. Tento text vznikol v rámci projektu Sieť 21 financovaného EÚ. Jeho obsah je zodpovednosťou Rádia 021 a v žiadnom zmysle neodzrkadľuje stanoviská Európskej únie. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Šťastný, úsmevný a hravý nový rok

Kristína Šprochová, 2. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Boris Vozár, 2. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Monika Trusinová, 6. b, ZŠ Jána Kollára, Selenča

Dejan Skabla

a, Andrea Váneková, ôsmačk k oší Ján , T. G. Masar yka

Marína Šmitová, 6. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

• DETSKÝ KÚTIK •

, 6. a, ZŠ Ján

a Kollára, Se

lenča

Kristína Mravíková, ôsmačka, ZŠ Jozefa Marčoka-Dragutina, Hložany

Darinka Slivková, 3. 2, a ZŠ maršala Tita, Padin

1 /4784/ 1. 1. 2018

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLVII 1. januára 2018 Číslo

1 /1955

AKTUÁLNE

Otvára sa trh aj pre malých výrobcov Ľubica Sýkorová Koncom decembra 2017 boli verejnosti predstavené novo prijaté predpisy, ktoré majú umožniť malým výrobcom mäsa a mlieka zveľaďovať svoju výrobu a svoje výrobky legálnym spôsobom uviesť na trh.

de o pravidlá o malých množstvách primárnych výrobkov používaných na zásobovanie spotrebiteľov, o oblastiach na vykonávanie týchto činností, ako aj o odchýlkach týkajúcich sa malých subjektov pri obchodovaní s potravinami živočíšneho pôvodu. Prezentované boli i výsledky projektu Zlepšenie kvality a bezpečnosti potravín v oblasti výroby mäsa v Srbsku, ktorý realizovali Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD). V rámci tohto projektu prijaté boli pravidlá,

ako aj súbor usmernení na uplatňovanie pravidiel flexibility, tiež národné pomenovanie „srbská kvalita“ na označovanie výrobkov z domácich surovín a vyššiu kvalitu. Ministerstvo poľnohospodárstva, lesníctva a vodného hospodárstva Srbska v súlade s nariadeniami Európskej únie vyhlásilo rozhodnutie, podľa ktorého sa od 1. januára 2018 uľahčuje výroba malým výrobcom, resp. znižujú sa finančné zaťaženia a administratívne prekážky prostredníctvom odchýlok pri výstavbe, zariadení a vybavení objektov. Tieto predpisy umožňujú

používanie tradičných nástrojov, materiálov a postupov pri výrobe gastronomických výrobkov, ale aj podporujú vidiecke hospodárstvo prostredníctvom zhodnotenia (valorizácie) vzájomnej prepojenosti vlastnej výroby a spracovania na gazdovstve a predaja malých množstiev priamo spotrebiteľovi. Podľa slov ministra poľnohospodárstva Srbska Branislava Nedimovića týmto sa začal proces spájania malých výrobcov mäsa a štátu, pretože je potrebné, aby ľuďom, ktorí sa zaoberajú touto činnosťou, bolo umožnené dostať sa do normálnych

trhových tokov, aby všetko fungovalo tak, ako funguje v krajinách EÚ: „Doteraz sme mali jednu situáciu, v ktorej – ak sa chcete zaoberať spracovaním mäsa alebo spracovaním mlieka – ste boli podmienení rovnakými podmienkami ako veľkokapacitní výrobcovia, bez ohľadu na to, či už máte malé množstvá alebo máte tisíce ton niečoho.“ Mnohí chovatelia, či už s cieľom rozšíriť podnikanie, zjednodušiť uvádzanie svojich produktov na trh alebo z iných dôvodov, určite uvítajú možnosť realizovať v malých množstvách časť svojej produkcie bez spracovateľského a najmä distribučného medzičlánku, a tak priamo ponúknuť spotrebiteľovi vysokohodnotné, čerstvé produkty domáceho pôvodu. ○

Z obsahu V Srbsku zelené hnojenie stále málo využívané Str. 2

Cesta za úspechom

Do vášho receptára Str. 5

Str. 6

1 /4784/ 1. 1. 2018

RASTLINNÁ VÝROBA U včelárov obľúbená facélia je vhodná aj ako plodina na zelené hnojenie

V Srbsku zelené hnojenie stále málo využívané Ľubica Sýkorová Keď výroba maštaľného hnoja, kompostov a hnojovice nedosahuje potrebné množstvo, je nutné do plánu hnojenia zaradiť aj hnojenie zelenými rastlinami. Ide o zapracúvanie zelenej organickej hmoty do pôdy, ktorá sa na tento účel zámerne vypestovala.

elená organická hmota je univerzálne hnojivo, obsahuje všetky živiny, ktoré rastliny potrebujú. Hnojením zelenými rastlinami sa zvyšuje obsah organickej hmoty v pôde, podporuje sa rozvoj mikroorganizmov, zlepšuje sa pôdna štruktúra a tým aj fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti pôdy. Zároveň sa pôda odburiňuje, predchádza sa stratám na živinách a znižuje sa prácnosť. Takto je možné hnojiť všetky druhy pôd s podmienkou, že je dostatok zrážok. Pri nedostatku zrážok je toto hnojenie veľmi stratové. AKÉ SÚ POŽIADAVKY NA VÝBER RASTLÍN NA ZELENÉ HNOJENIE? V prvom rade musí byť zabezpečená čo najväčšia produkcia zelenej hmoty. Rastliny musia mať schopnosť obohacovať pôdu dusíkom a musia byť schopné uvoľňovať ťažko prístupné živiny zo zásob v pôde. Musia mať aj mohutnú a hlbokú koreňovú sústavu. Najlepšie tieto požiadavky spĺňajú bôbovité rastliny (strukoviny a ďatelinoviny). Tieto rastliny lepšie využívajú zásoby živín v pôde, ktoré sú menej prístupné pre iné rastliny. Navyše tieto rastliny obohacujú pôdu o vzdušný dusík. Ich koreňová sústava intenzívne prerastá pôdu, rozrušuje ju a po zaorávke

ju obohatí o kvalitné organické zložky. Hnojením zelenými rastlinami sa podporuje aj rozvoj mikroorganizmov a všetkých pozitívnych vlastností pôdy (biologických, chemických a fyzikálnych). Veľmi výhodné je jeho použitie najmä na ľahkých pôdach, kde sa ním predchádza stratám dusíka. Často sa využíva aj pri zúrodňovaní pôd s nízkym obsahom organických látok, teda piesočnatých alebo tých, ktoré sa práve rekultivujú. VÝHODY ZELENÉHO HNOJENIA Významne ovplyvňuje biologickú aktivitu pôdy. Zaoraná organická hmota je zdrojom živín a energie pre pôdne mikroorganizmy, taktiež má mnohostranný vplyv na fyzikálne vlastnosti pôdy. Hlbokým prekoreňovaním pôdneho profilu sa podporuje jeho prevzdušňovanie. Zatienením povrchu pôdy sa znižuje výpar pôdnej vlahy, zmierňujú sa výkyvy teploty a povrch pôdy sa chráni pred vodnou a veternou eróziou. Zaoraná organická hmota zvyšuje aj vododržnosť pôdy, čím sa zlepšuje hospodárenie s vlahou. Na ťažkých pôdach sa po zelenom hnojení zlepšuje ich obrábateľnosť. Vplyv zeleného hnojenia na chemické vlastnosti pôdy sa prejavuje zvýšením sorpčnej kapacity pôdy, zvýšením obsahu prístupných živín v pôde a podob-

ne. Z hľadiska obohatenia pôdy o živiny, najmä o dusík, významné postavenie majú bôbovité rastliny, ktoré pútajú vzdušný dusík pomocou hrčkotvorných baktérií. Osobitný význam pre režim živín v pôde majú hlboko koreniace rastliny, ktoré využívajú živiny aj zo spodných vrstiev pôdneho profilu a zapájajú ich do malého biologického kolobehu látok. Niektoré plodiny – horčica biela, pohánka obyčajná, facélia a všetky vikovité sú schopné prijímať fosfor, draslík a vápnik z foriem pre iné rastliny ťažko dostupných a takto obohacovať pôdu o živiny. Na pôdach s vyšším obsahom uhličitanov zohrávajú niektoré vápnomilné rastliny dôležitú úlohu v tom smere, že intenzívne odčerpávajú vápnik z pôdy, a tým do určitej miery zabraňujú premene fosforu z priemyselných hnojív na málo prístupné fosforečnany vápenaté. Pravidelné zaraďovanie strniskových medziplodín do osevného postupu je jedným z opatrení proti hubovitým chorobám obilnín. Zelené hnojenie plní funkciu prerušovača nevhodného striedania plodín (obilnina po obilnine). Porasty určené na zelené hnojenie potlačujú výskyt burín, pretože pri hustom zapojení porastu sa brzdí ich rast. Dôležité je aj to, že zaradením plodín

na zelené hnojenie sa zvyšuje využitie pôdy na tvorbu organickej hmoty. Zeleným hnojením môžeme pôdu obohatiť o 1 až 5 ton sušiny organických látok na hektár, pozberovými zvyškami o 1 až 2 tony sušiny na hektár, 10 tonami maštaľného hnoja o 2 až 2,5 tony sušiny organických látok na hektár a 5 tonami slamy o 3,5 až 4,5 tony sušiny organických látok na hektár. Vplyv na zvýšenie obsahu trvalého humusu v pôde je však pri zelenom hnojení malý, pretože organická hmota zelených rastlín je ľahko mineralizovateľná. Porovnanie rýchlosti rozkladu rôznych druhov organického hnojenia: zelené hnojenie > slama > maštaľný hnoj > rašelina. Účinok zeleného hnojenia veľmi závisí od druhu zvolených plodín a o úspechu rozhoduje vhodná voľba plodín s ohľadom na stanovištné podmienky a nároky jednotlivých plodín na pôdny druh, vlahu, teplotu a dĺžku vegetačnej doby. Plodiny používané na zelené hnojenie by mali vyprodukovať veľké množstvo fytomasy za relatívne krátke vegetačné obdobie. Plodiny na zelené hnojenie sa pestujú ako medziplodiny (strniskové, ozimné, letné a podsevy) alebo ako hlavné plodiny. Ďatelinoviny, poprípade trávy, sa podsievajú obyčajne do krycej plodiny (najčastejšie obilniny), ostatné plodiny sa sejú väčšinou ako strniskové plodiny po zbere hlavných plodín, obyčajne v miešankách, pretože dosahujú stabilnejšie úrody. Pod pojmom hlavná plodina sa rozumie plodina zasiata na jeseň alebo na jar na účely zeleného hnojenia, ktorá zaberá danú pôdu počas celého vegetačného obdobia. Vzhľadom na zložité ekonomické podmienky v súčasnosti zelené hnojivo na ornej pôde ako „hlavná plodina“ prakticky neprichádza do úvahy. Tento spôsob sa používa len výnimočne v prípadoch zúrodňovania piesočnatých, zasolených a zdevastovaných pôd, alebo pri rigolovaní pôdy pri zakladaní vinohradov, ovocných sadov... Zelené hnojenie ako podsev je pracovne výhodné, pretože odpadáva samostatná príprava pôdy. Má prednosť v oblastiach s nedostatkom zrážok v letnom období.

○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Fytoplazmózy viniča – veľké nebezpečenstvo pre vinohradníctvo Ing. Ján Tancik, PhD. Za posledných 50 rokov hospodársky veľmi významnými chorobami viniča hroznorodého sú choroby označené ako žltnutie viniča (grapevine yellows, srb. žutilo vinove loze), ktoré spôsobujú fytoplazmy.

ytoplazmy sú prokariotské Najvýznamnejšie fytoplazmózy organizmy, baktérie, menšie (choroby spôsobené fytoplazmaod 1 mikrometra. Nemajú mi) viniča v Euópe sú: bunkovú stenu, len bunkovú blanu, a preto nemajú stály tvar. Nedajú sa dopestovať na umelej výžive a rozmnožujú sa jedine v hostiteľských rastlinách a v tele vektorov. Symptómy, ktoré spôsobujú fytoplazmy na rastlinách, sú Dospelý jedinec cikády ST veľmi podobné symptómom, ktoré zapríčiňujú – zlaté žltnutie viniča – Flavesvírusy, a preto sa v minulos- cence doreé (FD) (srb. zlatasto ti považovali za žutilo vinove loze); virózy. V roku 1964 pôvodcom choroby je boli zaradené mefytoplazma pomenodzi mykoplazmy vaná ako Candidatus a v roku 1994 boli Phytoplasma vitis; pomenované ako – stolbur viniča – Bois fytoplazmy. Idennoir (BN) „čierne drevo“ tifikácia fytopla(srb. crvenilo vinove ziem je možná loze); pôvodcom choroby je fytoplazma pomeiba molekulárnymi metódami. novaná ako Candidatus Na základe analýz Phytoplasma Solani. DNA fytoplazmy Prítomnosť oboch sa môžu rozlíšiť týchto chorôb bola na jednotlivé skupotvrdená aj v Srbsku. piny a podskupiny Choroby sa šíria nafytoplaziem na kazeným sadivovým viniči, čo vlastmateriálom a vektorne predstavuje Larva cikády ST mi – prenášačmi. FD jednotlivé druhy prenáša cikáda Scaphofytoplazmy. ideus titanus a BN prenáša cikáda

III

žilnatka vírusonosná Hyalesthes obsoletus.

ROZDIELY MEDZI CHOROBAMI Predsa sú aj určité rozdiely medzi týmito dvomi chorobami. Na rastlinách nakazenými chorobou FD symptómy sú prítomné na celej rastline alebo letoraste, kým pri chorobe BN môžu byť

SYMPTÓMY NAPADNUTIA Symptómy, ktoré zapríčiňujú tieto dva druhy fytoplazmy, sú veľmi podobné a nedá sa jednoznačne rozlíšiť na základe symptómov, o ktorú chorobu ide. Rozlíšiť sa dajú len molekulárnymi metódami (PCR). Napadnuté rastliny na jar neskôr pučia, alebo vôbec nepučia. Najcharakteristickejší symptóm na Plamienok plotný zblízka listoch je zmena farby – pri bielych odrodách listy len na jednom letoraste. Pri žltnú a majú kovový lesk, kým FD symptómy sa z roka na rok modré odrody majú sčervenené zhoršujú, kým pri BN symptómy listy. Pozdĺž hlavnej žilky na liste sa môžu po roku stratiť a znovu sa vytvárajú najprv malé škvrny, po rokoch prejavovať. Pri FD sa ktoré sa šíria a prichádza k zme- symptómy javia rok po infikovaní ne farby vedľa hlavného nervu. rastliny, kým pri BN sa symptómy Okraje listov sú zvinuté smerom môžu prejaviť až niekoľko rokov dole a nadobúdajú tvar trojuhol- po inokulácii. Pri FD podpníky níka. Listy sú stvrdnuté a krehké, neprejavujú typické symptómy, ľahko sa lámu. Súkvetia vädnú ale neskôr vädnú, kým pri BN a opadávajú, násada strapcov infekcia podpníkov ešte nebola je menšia a nepravidelná. Vý- zaznamenaná. honky napadnutých rastlín sú Zlaté žltnutie viniča FD: tenké a gumovité, nedochádza – symptómy sú prítomné na k zdrevnateniu letorastov a tieto celej rastline alebo letoraste; letorasty majú predĺženú vegetá– symptómy sa z roka na rok ciu. Intenzita symptómov sa mení zhoršujú; v závislosti od odrody. – symptómy sa javia rok po

1 /4784/ 1. 1. 2018 ma aj iné hostiteľské rastliny getácie, eliminovanie podozri- soletus. Hostiteľskou rastlinou okrem viniča, a to plamienok vých rastlín, sledovanie výskytu tejto cikády nie je vinič, ale rôzne plotný – Clematis vitalba (srb. vektora; druhy burín, najmä pupenec – doplnkové opatrenia: ničenie roľný a pŕhľava dvojdomá. Tieto pavitina) a jelša Alnus spp. Plamienok plotný je veľmi často buriny tiež môžu byť sa vyskytujúci druh rastliny vo nakazené stolburom. vinohradoch alebo v ich blízkosti Cikáda prelietava a môže predstavovať rezervoár z nakazených burín na vinič. Tu vykonáva tejto fytoplazmy. CIKÁDA Scaphoideus titanus takzvané skúšobné (synonym S. littovpichy, a tak môže ralis Ball) nakaziť vinič. Preto sa rastliny nakazené Dospelé jedince sú dlhé 4,5 – 6 mm, stolburom nachásamček je menší dzajú nepravidelne (4,5 – 5 mm) od sarozmiestnené v pomičky (5,2 – 6 mm). raste a niekedy aj Hlava je výrazne na veľkých vzdialetrojuholníkového Symptóm na listoch modrej odrody nostiach od seba. tvaru, bielej farV porovnaní s choby, pod očami má zanedbávaných vinohradov, niče- robou FD šírenie tejto choroby pomarančovo-žltý nie „divého viniča“, ničenie burín. je pomalšie. pás. Predné krídla sú tmavo-hnedé, až STOLBUR VINIČA OCHRANA ZLATÉ ŽLTNUTIE pomarančovo-hneToto ochorenie sa v posledných Proti spomenutým ochoreniam VINIČA dé s niekoľkými bie- pätnástich rokoch intenzívne neexistuje priama ochrana cheChoroba zlaté lymi škvrnami. Zlo- rozšírilo v mnohých krajinách mickými prípravkami. Z prevenžené krídla trochu Európy. Dôvod takéhoto rozšírenia tívnych opatrení najvýznamnejšie žltnutie viniča – Flavescence doreé presahujú bruško. je zvýšenie populačnej hustoty je zabrániť výsadbe infikovaných bola prvýkrát zaNa poslednom vektora vo vinohradoch, rozší- sadeníc. Nositeľmi fytoplazmy sú Symptóm na bielych znamenaná v polobrušnom článku sa renie vektorov do nových oblastí podpníky, očká a vrúble. odrodách vici minulého stonachádzajú tma- a adaptácia na nové hostiteľské Priame ochranné opatrenia sa ročia vo Francúzku vo-hnedé chĺpky rastliny, ktoré sa stávajú prírodný- zameriavajú proti vektorovi tohto a o niekoľko rokov aj v Taliansku. (bodce), ktoré presahujú krídla. mi rezervoármi fytoplazmy. Toto ochorenia – cikáde Scaphoideus Veľká epidémia tohto ochorenia Počas vývoja majú 5 larválnych ochorenie má veľa hostiteľských titanus. Je viac možností jej zapríčinila vážne hospodárske instarov. Vajíčko je vretenovitého rastlín z rôznych čeľadí aj medzi eliminácie. Táto cikáda prezimuškody. V talianskej vinohradníckej tvaru, bledo-žltej farby. je v štádiu vajíčka pod oblasti Venetto bolo zničených 70 V Európe má jedkôrou dvojročného dreva % viníc a bola ohrozená produkcia nu generáciu do roka. nakladených na konci vína na dlhšie obdobie. Preto Vajíčka prezimujú pod letorastov. To umožňuje toto ochorenie bolo zaradené na kôrou dvojročných lekonce letorastov odstráEPPO A2 zoznam karanténnych torastov. Liahnutie laniť a spáliť. Vajíčka zničia aj zimné postreky olejoochorení. riev v Srbsku sa začína Vektorom FD je cikáda Sca- v polovici mája a trvá do vými prípravkami. Najviac phoideus titanus. Je monofágny konca júna. Prvé imávyužívané sú postreky druh, živí sa vyciciavaním štiav na ga sa objavujú v tretej proti larvám. Postrek trelistoch viniča a na iné rastliny pre- dekáde júna. V prírode ba vykonať v čase výskytu lietava len z dôvodu skúšobných sa vyskytujú do konca lariev 3. instaru, u nás je vpichov. Toto je príčinou, že sa septembra. to v období od 10. do 20. FD veľmi rýchlo šíri vo vinohrade. júna. Po desiatich dňoch Celý vinohrad môže byť nakazený SPÔSOBY OCHRANY postrek treba zopakovať. touto chorobou vo veľmi krátkom VININIČA PROTI Tieto opatrenia vplývajú Symptómy na nezdrevenených letorastoch čase. Infekcia rastlín pokračuje ZLATÉMU ŽLTNUTIU na vektory obidvoch veľmi rýchlo na susedné rastliny – základné opatrenia: regulácia pestovanými rastlinami, aj medzi významných ochorení – aj na S. a tiež na rastliny v susediacich S. titanus, klčovanie a spaľovanie burinami. Ochorenie prenáša viac titanus, aj na H. obsoletus. ○ radoch. Dáva dojem kruhovitého napadnutých rastlín; druhov cikád, no najvýznamnejrozširovania. Foto: J. T – preventívne opatrenia: sle- ším druhom je cikáda žilnatka Bolo zistené, že táto fytoplazma dovanie symptómov počas ve- vírusonosná – Hyalesthes obIlustračná fotka: Ľ. S.

1 . – 7. 1. 2018

POČASIE

inokulácii rastliny; – podpníky neprejavujú typické symptómy, ale neskôr vädnú. Stolbur viniča BN: – len na jednom letoraste; – symptómy sa môžu po roku tratiť a znovu po rokoch prejavovať; – symptómy sa môžu prejaviť až niekoľko rokov po inokulácii; – infekcia podpníkov ešte nebola zaznamenaná. Tieto ochorenia spôsobujú všeobecné straty na úrode a výrazne ovplyvňujú kvalitu úrody. Môžu spôsobiť odumieranie rastlín, a tým vplývajú aj na existenciu vinohradu.

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

sobota

nedeľa

3˚ | 9˚

0˚ | 7˚

1˚| 7˚

1˚ | 9˚

2˚ | 6˚

2˚ | 7˚

3˚ | 8˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ODBORNÍCI: ROMAN KÜHTREIBER, SOMELIÉR, ENOLÓG, TECHNOLÓG

Cesta za úspechom

Oto Filip

Celé tisíce rokov ľudia hovoria o víne. A to z mnohých aspektov: výrobného, predajného, gastronomického, tvorivého... Tak isto možno hovoriť aj o jeho rôznych druhoch a odrodách, o vôni a chuti, o vášni, s akou ho mnohí konzumujú. Anglický filozof a štátnik Francis Bacon vravel, že na kúrenie je najlepšie staré drevo, na pitie staré víno, na dôverné rozhovory starí priatelia a na čítanie starí autori.

odľa slovenského básnika veľa slnka. Bolo veľké sucho, vať. Ako to prebieha? Milana Rúfusa Láska je potom nastúpili dažde. Báli – Presne ste vystihli, že sa víno bohov v krehkej ná- sme sa, že hrozno začne hniť, musíme vzdelávať neustále. Totiž dobe. Francúzsky básnik Victor no našťastie sa to nestalo. vo svete sa stále objavujú nové Hugo vravel, že Boh stvoril vodu Preto hrozno dosahuje, čo sa technológie, nové kvasinky, nové – človek víno. Je isté, že v tých- ani neočakávalo, veľmi kvalitnú prípravky na prekvasenie vína. to decembrových dňoch To znamená, že treslávnostných a sviatočba každý rok chodiť ných víno budeme neraz na rôzne semináre konzumovať. Ale asi veľmi a školenia, na ktorých zriedkavo uvažujeme nad sa ďalej učíme novým tým, čo všetko si žiada trendom. púť od strapca hrozna Ako si vypestovať k nápoju v pohári. Čiže tú chuť, aby sa obaká bola tá jeho cesta za razne povedané neúspechom. V nedávnom zdeformovala? Práve rozhovore s manažérom v tento večer ste v sipredaja vinárstva Mahid tuácii, že koštujete z Veľkej Mače Igorom až pätnásť druhov Lackom, ten nezabudol rôznych vín. pripomenúť význam, zá– Problém neväzí sluhy a prínos someliéra Roman počas novosadskej októbrovej koštovky v tom, vyskúšať aj a vedúceho výrobné- neďaleko Dunaja päťdesiat vzoriek ho technológa Romana vína počas hodiny Kühtreibera k tomu, že sa ich cukornatosť – medzi dvadsiatimi alebo o niečo dlhšie. Vždy treba akostné odrodové a značkové dvoma a dvadsiatimi štyrmi ale- vedieť víno ochutnať v malom vína čoraz lepšie presadzujú bo dvadsiatimi piatimi stupňami. množstve. To znamená vypiť nie na trhu. Hrozno je teda kvalitné, nie je pol deci vína, ale len polovičku – Roman chodí, sleduje, po- vôbec hnilé, čo znamená, že z neho, premlieť ho v ústach, kde zerá, ako to hrozno dozrieva. z veľmi dobrej suroviny vieme sa prakticky jeho chuť rozvinie. V akom je štádiu, v akom je vyrobiť aj veľmi kvalitné víno. Správny degustátor by ho mal Tak ako aj všetci iní odborníci, následne vypľuť do odlievacej stave, či je dobré, či sa nekazí, či proste všetko funguje tak, aj enológovia sa musia vzdelá- nádobky. ako by malo. A keď už prichádza čas zberu, dohodneme sa s naším dodávateľom, kedy nám hrozno privezie. Hneď potom ho spracúvame. Someliér, enológ či hlavný technológ Roman bol pochopiteľne aj jedným z hlavných aktérov októbrovej prezentácie slovenských vín v Novom Sade a v Belehrade. Môžete ako hlavný výrobný technológ ozrejmiť, čo treba na to, aby víno bolo ozaj dobré? Je to kvalitná surovina, láska vinohradníka, dostatok slnka, vlastnosti pôdy? – Dôležité je najmä to, aký je kvalitný rok. Totiž každý rok môže byť inakší. Tento bol výnimočný tým, že bolo veľmi Dlhá cesta od hrozna po kvalitný nápoj

Ktorých slovenských odborníkov si zvlášť vážite? – Na Slovensku je veľmi veľa odborníkov. Ja si pamätám z čias mojej strednej školy na profesora Kováča, ktorý ma učil vinohradníctvo, respektíve vinárstvo. Jeho si cením najviac, lebo mi najviac i dal. Samozrejme, v tých mojich pracovných začiatkoch mi určite veľa dal i pán inžinier Kríž v Topoľčiankach. Boli ste v Srbsku už aj skôr? – Ja som tu už tretíkrát. Minulý rok sme u vás boli dvakrát: aj na jednej akcii v Belehrade, na ktorej budeme tohto roku účinkovať tiež. Určite to nie je poslednýkrát, že sem prídeme. Samozrejme, zakaždým sa snažíme priniesť niečo iné, niečo kvalitnejšie, čím by sme mohli zaujať aj srbský trh. O víne sa vraví, že je nápoj božský, že je tiež liek. V akej miere sú jeho konzumenti informovaní, ako ho piť, ako ho kombinovať s jedlom? – Jasné je, že sa ku každému vínu hodí nejaké jedlo. To znamená, že sa k bielym vínam hodí nejaká hydina, ryby, k červeným vínam hovädzie steaky. Samozrejme, závisí to i od toho, aká je odroda, či je to nejaká aromatickejšia odroda alebo neutrálnejšia, či je to víno so zvyškovým cukrom, alebo nie je. A neraz všetko závisí aj od toho, ako je človek odolný proti vínu. Niektorí ľudia môžu vypiť jednu fľašu vína a majú problémy, kým iní také problémy vôbec nemajú. Keď ide o mňa, preferujem biele vína, skôr tie suchšie alebo polosuché. Ešte jedna otázka. Na Slovensku je z alkoholických nápojov ešte stále pivo v popredí. Dá sa to zmeniť v prospech vína? – Aby sa víno dostalo viac do povedomia, určite treba robiť prezentácie, viaceré reklamné záležitosti. Teraz v poslednom čase vidíme, že sa mladšia generácia vo veku do tých 35 do 40 rokov začala viac zaujímať o naše vína, o vinohradnícke rajóny. Na Slovensku existuje veľmi veľa vínnych ciest. Sú to podujatia, na ktorých sa zúčastňuje aj pätnásťtisíc alebo dvadsaťtisíc ľudí, čo je určite úspech. Každý rok sa robia nejaké nové a iné akcie. Týchto sa zúčastňuje čoraz viac ľudí. To znamená, že stúpa i počet milovníkov vína. ○

1 /4784/ 1. 1. 2018

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Bravčové karé so šípkovou omáčkou Suroviny: (na 4 porcie) 600 g bravčového karé bez kostí, 40 g bravčovej masti, väčšia cibuľa, 4 zrnká čierneho korenia, 2 zrnká nového korenia, bobkový list, mäsový vývar, soľ, mleté čierne korenie; Na šípkovú omáčku: 2 lyžice oleja, 40 g hladkej múky, 100 g šípkového pretlaku alebo lekváru, mäsový vývar, citrónová šťava, cukor, soľ Takto sa to podarí: Očistené mäso osušte a prudko opečte z každej strany na rozohriatej masti. Vložte do pekáča, osoľte, pridajte celé korenia, bobkový list a na kolieska nakrájanú cibuľu. Podlejte vývarom a zakryté dajte piecť do rúry. Občas kontrolujte. Keď je mäkké, odložte vrchnák a dopečte ho do zlatohneda. Pred servírovaním ho rozkrájajte na plátky. Omáčka: Opražte na oleji múku, zalejte vývarom a za stáleho miešania priveďte do varu. Nakoniec pridajte prepasírovaný

šípkový pretlak alebo lekvár a dochuťte citrónovou šťavou, cukrom a soľou. Servírujte plátky mäsa s knedľou preliate omáčkou. Tip: Ak neobľubujete šípky alebo sa vám ich nepodarí zohnať, môžete ich nahradiť brusnicami. K takýmto omáčkam najlepšie vynikne mäso z diviny a žemľová knedľa.  Zdroj: zena.sme.sk

Medová bábovka Suroviny: 50 g masla, 150 g práškového cukru, 5 vajec, 170 g medu, 4 lyžice rumu, podľa chuti mletej škorice, citrónová kôra, kypriaci prášok, 10 g droždia, 150 g hrubej múky, 50 g hrozienok, 50 g vlašských orechov, 50 g lieskových orieškov Takto sa to podarí: Maslo vymiešame so žĺtkami a s cukrom, pridáme škoricu, strúhanú kôru z citróna, rum, roztopený med a rozmrvené droždie. Všetko dobre premiešame, až kým sa masa nespení a mierne nezhustne. Pridáme múku zmiešanú s kypriacim

práškom, umyté hrozienka, posekané orechy a nakoniec sneh z bielkov. Bábovkovú formu vymastíme, vysypeme múkou a zmes do nej vylejeme. Pečieme pri teplote 160 °C asi 45 až 50 minút. Po upečení posypeme práškovým cukrom.  Zdroj: dobruchut.azet.sk

Novoročná torta Suroviny: Na cesto: 5 vajec, 1 šálka múky, 1 šálka cukru, 100 g vlašských orechov, 1 lyžička vanilínového cukru, 2 lyžičky studenej vody; Na snehové pusinky: 6 bielkov, 450 g cukru, 220 g vlašských orechov, 1 ½ lyžice múky, čajová lyžička vanilínového cukru; Na maslovo-čokoládovú plnku: 6 žĺtkov, 200 g práškového cukru, 100 g tmavej horkej čokolády, 220 g masla, čajová lyžička vanilínového cukru; Na smotanovú plnku: 350 ml smotany na šľahanie, čajová lyžička vanilínového cukru, 8 lyžičiek práškového cukru, kúsok citrónu, stužovač šľahačky; Ďalšie: 120 g vlašských orechov, 4 čajové lyžičky cukru, 35 sušených sliviek, 30 – 40 ml koňaku alebo rumu; Na ozdobu: poleva a dekorácia Takto sa to podarí: Cesto: Dôkladne zmiešame žĺtky, cukor, vanilínový cukor a studenú vodu. Vyšľaháme bielky, kým nedostaneme hustú penu. Múku a mleté vlašské orechy pridáme k mixu zo žĺtkov, dobre premiešame a pridávame vyšľahané bielka v malých dávkach. Veľmi jemne miešame. Pečieme na plechu okrúhleho tvaru (priemer 28 cm) na nízkej teplote približne 30 minút. Preveríme špáradlom, či je hotové. Snehové pusinky: Vo vodnom kúpeli vyšľaháme bielky s cukrom a vanilínovým cukrom, kým nie sú husté a hladké. Zložíme misku zo sporáka a po 10 minútach pridáme múku a pomleté orechy. Dobre premiešame. Spravíme okrúhle pusinky a pečieme na nízkej teplote so zapnutým ventilátorom, približne hodinu. Maslovo-čokoládová plnka: Vo vodnom kúpeli roztopíme tmavú čokoládu, pridáme vy-

šľahané žĺtky, práškový cukor a vanilínový cukor. Miešame a keď je plnka hotová, necháme ju ochladnúť asi 15 minút. Roztopíme maslo a primiešame do čokoládového mixu. Smotanová plnka: Vyšľaháme šľahačku s práškovým a vanilínovým cukrom a stužovačom. Pridáme nepatrnú kvapku z čerstvého citróna a dokončíme šľahanie. Ďalšie: Položíme sušené slivky do malej misky, polejeme ich koňakom (rumom), premiešame, zakryjeme a položíme nabok. Nasekáme 120 g vlašských orechov a opečieme ich so 4 lyžičkami cukru na panvici, približne 10 minút. Položíme nabok. Rozrežeme cesto horizontálne na 2 vrstvy. Prvú vrstvu cesta položíme do koláčovej formy. Rozotrieme po nej maslovo-čokoládovú plnku. Na vrstvu z čokolády naukladáme pusinky jednu na druhú. Rozmrvíme niektoré, aby sme nimi vyplnili medzery. Po pusinkách jemne rozotrieme smotanovú plnku. Posypeme opraženými orechmi a nasekanými slivkami, nasiaknutými koňakom. Nakoniec položíme ďalšiu vrstvu upečeného cesta. Vrch zalejeme čokoládovou polevou, ktorú si pripravíme podľa vlastného receptu. Ozdobíme obľúbenými ozdobami. Necháme tortu vychladnúť v chladničke 8 hodín.  Zdroj: sk.russianseason.net

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 455 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

Kultúra Dôstojní strážcovia doby 5. ROČNÁ VÝSTAVA FOTOGRAFIÍ OBJEKTÍVNE

Jasmina Pániková

Títo fotoreportéri na väčšine fotografií zachytili obyčajných ľudí a ich všedné dní, zobrazujúce šťastné či trpké chvíle. Kvalitnú fotografiu je ťažko opísať. Otvárajúc výstavu pripomenula to aj zodpovedná redaktorka denníka

námy je výrok, že fotografia hovorí viac ako 1 000 slov, alebo ten, že je fotografia svedectvom doby. Také svedectvá na 5. ročnej výstave Objektívne v Múzeu Vojvodiny verejnosti sprístupnilo 30 aktívnych fotoreportérov Nového Sadu a Vojvodiny. Výstava potrvá do 15. januára a medzi 55 vystavených fotografií tohtoročná selektorka Ana Lazukićová, ktorá je prvou ženou fotoreportérkou v bývalej Juhoslávii, zaradila tvorbu Darka Dozeta, Andrása Ótosa, Filipa Široké spektrum tém zaujalo pozornosť Bakića, Jaroslava Papa, Csilly Dávidovej, Radivoja Hadžića, Magyar Szó Márta Varjúová. Ako Ota Filipa a iných. povedala, fotografiu treba zažiť

Márta Varjúová s Darkom Dozetom (vľavo) a Dragom Njegovanom

a ak má hodnotu, ona sa vryje do pamäti. Na výstave sa prihovoril aj viackrát odmeňovaný fotoreportér Darko Dozet, ktorý zdôraznil, že je cieľom výstavy zhrnutie roka 2017 prostredníctvom fotoreportérskych objektívov. Dotkol sa aj nedostatku múzea fotografie v našej krajine a, ako povedal, očakáva, že by práve múzeum fotografie malo byť v Novom Sade, keďže aj

K VÝSTAVE EXLIBRIS V NOVOM SADE

Krása detailov Oto Filip

raví sa, že sa to najkrajšie neraz necháva na záver. V istom zmysle slova to platí aj o výstave Exlibris v Novom Sade, tiež o knihe autora Dušana Salatića Majitelia exlibrisov v Srbsku, ktorou Galéria Kultúrneho strediska Nového Sadu v podstate uzavrela výstavnú a promočnú sezónu 2017. Retrospektívny a ukážkový pohľad na nálepky alebo pečiatky na vnútornej strane obálky knihy, na ktorých je uvedené meno autora – čo je základný opis exlibris – v réžii výtvarnej umelkyne Olgice Stefanovićovej a predsedu Exlibris spolku Vojvodiny Dušana Salatića, zapadol do obdobia pripomínania 20. výročia vzniku Exlibris spolku Vojvodiny. Obdobia, ktoré sa na prvý po-

www.hl.rs

hľad ani nezdá také dlhé, no ktoré, na strane druhej, rezultovalo viacerými kvalitnými a masovými medzinárodnými podujatiami a výstavami, bienále a súbehmi, v ktorých účinkovali na stovky grafikov. Vďaka týmto sa exlibris začal výraznejšie dostávať do povedomia tunajšej umeleckej a vôbec kultúrnej scény. Vo Časť exlibrisu Pavla Čániho všetkom netreba zabúdať, že sú so vznikom a existenciou Pozoruhodností či kladov Exlibris spolku Vojvodiny spätí aj výstavy prebiehajúcej od 15. dvaja významní slovenskí kultúrni decembra 2017 na druhom dejatelia. Prvým je spisovateľ poschodí Kultúrneho strediska a vysokoškolský učiteľ prof. Dr. Nového Sadu je viac. Od toho, že Zoroslav Spevák, ktorý bol prvým ide o svojrázny chronologickopredsedom uvedeného spol- -historicko-významový prierez ku, druhým akademický grafik, tohto druhu umenia s náležitými výtvarník, kultúrny a osvetový vysvetlivkami a ozrejmeniami, pracovník Mgr. Pavel Čáni, pat- s akcentom na jeho dôležitých riaci k špičke súčasných autorov aktérov v minulosti, cez skutočexlibris v Srbsku. nosť, že je súčasnosť prezentova-

Informačno-politický týždenník

v minulosti bol Nový Sad mestom, kde vznikli podaktoré prvé kultúrne inštitúcie. „Múzeum Vojvodiny je naším hostiteľom už päť rokov a tieto priestory sa vďaka kustódovi Darjušovi Samiimu a iným z Múzea Vojvodiny profilujú ako fotografické priestory a v nedostatku múzea fotografie, o ktorý bojujú aj riaditeľ Drago Njegovan a Borivoj Milosavljević, sa vďaka Múzeu Vojvodiny v niektorých chvíľach ani nepociťuje, že nemáme svoje priestory,“ konštatoval Dozet. ná nielen tvorbou našich popredných, ale i svetových exlibristov, po napríklad to, čo si často ani neuvedomujeme: vzťah veľkých osobností a inštitúcií k týmto svojráznym miniatúram, ktorým najčastejšie dominujú rôzne detaily, hovoriace a svedčiace veľa tak o nich, ako aj o dobe, vtedajšom umení, knihách a vôbec kultúre v nej. Exlibris ako kategória nielen výtvarná, ale i kultúrna a historická, je námetmi mimoriadne rozmanitý. Veľakrát je nielen neprehliadnuteľnou zložkou kníh, na ktorých nám záleží, ale i verným zrkadlom chvíle, v ktorej tieto boli napísané, udržali sa a existujú dodnes. Aj keď sa ich majitelia najčastejšie pre neúprosné plynutie času museli meniť, exlibris pretrvával. Aby nás i dnes ohuroval krásou techniky, detailu a odkazu, ktoré sú sústredené na takom skromnom priestore. • KULTÚRA •

Kultúra VÝZVY INTERKULTÚRNEHO VZDELÁVANIA VO SVETLE MIGRÁCIÍ

Kvalitné vzdelávanie pre každé dieťa Danuška Berediová

cie programy pre deti migrantov. Podľa najnovších údajov z UNICEF v centroch v celom Srbsku sa nachádza 1 439 detí (vo veku 0 – 18 rokov), z čoho je 85 % detí zapojených do základného vzdelania a 15 % do stredného. Predstaviteľky UNICEF a COP hovorili o tom, ako tieto organizácie poskytujú podporu žiakom utečencom či migrantom na území

bola otvorená slovenská škola, lebo v dedine existovala iba srbská škola. Neskoršie pribudli aj nemecká a maďarská. V roku 1918 boli tieto školy zjednotené v jednu Všeobecnú národnú školu v srbochorvátskom jazyku. Ako špecifikum erdevíckej školy Ćalićová uviedla príklady detí rodín, ktoré sa prisťahovali z iných krajín do Erdevíka za posledných 10 rokov. A to z Anglicka, z USA (rodina sa prisťahovala do Bingule), z Francúzska, ako i z Kosova. Vysvetlila, s akými výzvami sa

septembri 2017 do škôl v Srbsku začali chodiť aj deti migrantov z centier pre azyl a prijímacích centier pre migrantov v Srbsku. Sú to školy, ktoré sa nachádzajú v blízkosti centier, v ktorých sa migranti nachádzajú. V Obci Šíd sú až tri prijímacie a tranzitné centrá pre migrantov, a preto skoro do všetkých škôl chodia aj deti migrantov. Žiaľ, iba v tejto obci boli zaznamenané negatívne reakcie rodičov, teda protesty. Aj Základná škola Savu Šumano- lizovaných skupín. vića v Erdevíku bola plánovaná, Druhým cieľom aby prijala deti migrantov, ktoré b o l o p o d p o r i ť sa nachádzajú v centre na Prin- učiteľov, vychocipovci. Vzhľadom na to, že by vávateľov a škotieto deti museli prejsť územím ly, predškolské Chorvátska na ceste do Erdeví- ustanovizne, aby ka, čo Chorvátsko nepovolilo, rozvíjali progratieto deti boli rozdelené do my podpory pre iných základných škôl v Šídskej všetky deti a špeobci. cifické programy Vzhľadom na to, že deti mig- na podporu detí rantov chodia do škôl v okoli- migrantov, na aktých dedinách, školská správa tívnu inklúziu do z Nového Sadu zvolila, aby sa vzdelávacieho sysv utorok 26. decembra v Erde- tému. víku konala konferencia Výzvy Na ceste miginterkultúrneho vzdelávania vo rantov Srbsko je svetle migrácií – Kvalitné vzdelá- tranzitívnou krajivanie pre každé dieťa/2. Prvá časť nou, nie krajinou tejto konferencie sa uskutočnila konečnej destinápred dvoma mesiacmi v Novom cie, a preto tomu Sade, v Strednej technickej škole musia byť prispôMilevy Marićovej-Einsteinovej. sobené vzdeláva- Vesna Ćalićová predstavila špeciﬁká erdevíckej školy Konferenciu podporili Centrum Srbska. Svoje skúse- škola a učitelia stretali v práci pre vzdelávacie nosti v práci s deťmi s deťmi, ktoré na začiatku nepolitiky (COP), utečencov a migran- vedeli ani slovko po srbsky, ako UNICEF a školská tov prítomným pri- ich zapájali do vzdelávacieho správa v Novom blížili predstavitelia procesu a ako nakoniec úspešne Sade. Cieľom základných škôl Bran- zvládli vyučovací jazyk. Osotejto konferenka Pešića v Belehrade bitnú časť prezentácie tvorila cie bola výmena a Branka Radičevića výučba v slovenčine. Slovenský skúseností dobrej v Šíde. jazyk v erdevíckej škole získal praxe v integrácii Príklad erdevíckej status vzdelávacieho predmetu interkultúrneho školy, ktorá je dvoj- a vyučuje sa ako materinský od vzdelávania pre jazyčná, predstavila školského roku 2007/2008 a i deti migrantov, pedagogička Vesna ako jazyk s prvkami národnej readmisantov Ćalićová. Erdevík bol kultúry. V prezentácii tiež odzne(navrátilci podľa od začiatkov multiet- lo, že žiaci slovenskej národnosti dohody o readnické prostredie. Prí- dosahujú vysoké umiestnenia misii), Rómov chodom Slovákov do a úspechy na rôznych súťažiach. a iných margina- Uviedli aj príklad zo Šídu Erdevíka v roku 1892 • KULTÚRA •

1 /4784/ 1. 1. 2018

Kultúra PREZENTÁCIA KNIHY IMIGRANTI U VAVILONSKOJ KULI

Rozhovory o identite Elena Šranková

Ústave pre kultúru Vojvodiny v Novom Sade v stredu 20. decembra 2017 predstavili knihu Imigranti u Vavilonskoj kuli – Razgovori o identitetu zostavovateľky Zdenky Valentovej-Belićovej, ktorú vydal spomenutý ústav. Prezentácia knihy, ktorá približuje interkultúrny dialóg slovenských a srbských spisovateľov, bola trochu iná. Realizovala sa kombináciou teoretických rozhovorov a hudobných príspevkov pesničkára Miloša Zubca. Keďže je predstavená kniha seriálom rozhovorov o identite, aj na samotnom večierku sa hovorilo o tejto téme. Aj o kolektívnych a individuálnych identitách v literatúre a umení, ako i o tom, čo kategória identity znamená pre kultúry, literatúry a umenie v globalizovanom svete. Na spomenuté témy hovorili Vladimir Pištalo, srbský spisovateľ žijúci v Amerike, teoretik a pedagóg zaoberajúci sa

Z decembrového večierka v Novom Sade

témami viacnásobných identít, Nebojša Kuzmanović, doktor vied a autor štúdie o slovensko-srbských kultúrnych a literárnych stykoch, a Zoran Đerić, profesor, spisovateľ a teoretik. O tom, ako seriál rozhovorov o identite z Nového života, me-

sačníka pre literatúru a kultúru, dostal nový život v zbierke Imigranti u Vavilonskoj kuli, hovorila redaktorka predstavovanej knihy Zdenka Valentová-Belićová. Keď sa totiž dostala za šéfredaktorku časopisu Nový život a rozmýšľala o jeho budúcej koncepcii,

Z TLAČOVKY PREDSEDNÍCTVA MSS

O aktivitách a plánoch Katarína Gažová

matičných miestnostiach v stredu 20. decembra minulého roku v mene MSS a predsedníctva prítomných novinárov privítal predseda Ján Brtka. Ihneď na začiatku vysvetlil dôvod stretnutia. Keďže bolo povedané, že práca Matice bude verejná a transparentná, z toho dôvodu sa predsedníctvo rozhodlo na sklonku roka 2017 usporiadať tlačovku pre médiá. Hovorilo sa o práci MSS a jej výsledkoch. Na tlačovke okrem predsedu hovorili podpredseda MSS Janko Havran a podpredseda pre Báčku Vladimír Fekete. Zároveň bola prítomná i novozvolená tajomníčka MSS Kristína Benková. Správu predsedníctva o práci MSS v minulom kalendárnom roku prečítal predseda Ján Brtka. O voľbách v MSS, ktoré boli vlani

www.hl.rs

koncom apríla, sa zmienil, že „neboli dobre pripravené a bolo dosť nedorozumení a zvlášť dosť chýb okolo počtu delegátov“. Predseda hovoril o dobrej spolupráci s

súčasnosti vedenie MSS pracuje na prinavrátení desať jutár pôdy, ktoré Matica v minulosti kúpila v Nových Karlovciach a nečinením bývalého vedenia utratila právo na

Z tlačovky v MSS: (zľava) Vladimír Fekete, Ján Brtka, Janko Havran a Kristína Benková

Veľvyslanectvom SR v Belehrade, pokrajinskými orgánmi, početnými inštitúciami a významnými dejateľmi z domova a zo Slovenska. V

Informačno-politický týždenník

jej prinavrátenie reštitúciou. Pracuje aj na prinavrátení matičného domu v Kysáči, tiež domu, v ktorom pôsobí KUS Zvolen Kulpín a ktorý

o tom, na čom by ju bolo treba stavať a čo je výhodou Nového života pred ostatnými časopismi, dostala sa k trojrozhovorom, ktoré by pravdepodobne na inej pôde nemohli vzniknúť. Téma identity sa nastolila ako jedna, z ktorou si musí poradiť každá menšinová spoločnosť a samým tým aj slovenská vo Vojvodine. Zároveň je to nadostač široká téma, ktorou sa zaoberali mnohí spisovatelia z vedeckej alebo umeleckej stránky. Pripomeňme, že ide o seriál zverejnený na stranách spomenutého časopisu v rokoch 2015 až 2017 obsahujúci 14 rozhovorov so spisovateľmi, ktoré urobili tri autorky: Zdenka Valentová-Belićová, Vladimíra Dorčová-Valtnerová a Kristina Kovačová. V úlohe moderátoriek a prekladateliek tieto autorky urobili rozhovory s renomovanými srbskými a slovenskými autormi o identite, o príslušnosti literárnemu a kultúrnemu kontextu a o iných kulturologických otázkach. Kniha je venovaná prekladateľom a prekladateľskej profesii a večierok v Ústave pre kultúru Vojvodiny moderovala Aleksandra Đurićová-Bosnićová. bol pôvodne darovaný Matici. Podpredseda MSS a predseda Osvetovej komisie MSS Janko Havran sa zmienil o organizácii Stretnutia študujúcej mládeže a Stretnutia slovenských učiteľov počas SNS, udeľovaní tašiek a školských potrieb žiakom prvákom slovenských tried u nás vďaka podpore predsedu vlády SR a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Teraz sa MSS na spomínanom úrade o finančnú podporu uchádza s 27 projektmi, z čoho 10 projektov matičné ústredie vypracovalo na miestne odbory. Podpredseda MSS pre Báčku Vladimír Fekete hovoril o tom, že Matica má byť apolitická organizácia a zmienil sa o pôsobení Slovenského domu v Báčskej Palanke a o snahe prilákať tam mladých ľudí. Odpovedajúc na otázky novinárov Ján Brtka potvrdil, že MSS nadviazala dobrú spoluprácu aj s novým predsedom Matice slovenskej na Slovensku. Hovorilo sa aj o termíne Slovenských národných slávností, ktoré sa v roku 2018 budú konať v tretí augustový víkend. • KULTÚRA •

S RIADITEĽKOU A ŽIAČKAMI ZÁKLADNEJ ŠKOLY JOSIPA KOZARCA V SOĽANOCH

Slovenčinu majú radi Juraj Bartoš

poslednom vlaňajšom čísle Hlasu ľudu sme napísali o vianočnom programe, ktorý pripravili žiaci Základnej školy Josipa Kozarca v Soľanoch pod vedením ich učiteľa, profesora slovenského jazyka a literatúry Vlatka Miksada z Iloku. Katarina Marjanovićová je len druhý rok riaditeľkou školy, ku ktorej patrí aj oblastná škola v neďalekej dedinke Strošinci. Tam naša spolubesedníčka predtým pracovala ako učiteľka triednej výučby. Obe dediny územne patria k tretej – Vrbanji, - ktorá od roku 1993 figuruje ako sídlo obce. Po páčivom programe sme poprosilli riaditeľku o malú vizitku ZŠ Josipa Kozarca. „Škola v Soľanoch má 115 žiakov a v Strošincoch máme ešte 12 žiakov, čiže úhrnne je ich 127. Počet žiakov sa každý rok zmenšuje, keďže sa do zahraničia vysťahúvajú celé rodiny s deťmi. Trend vysťahovania je drastický najmä pre oblasť východného Chorvátska. V sedemdesiatych rokoch 20. storočia do základnej školy v Soľanoch chodilo zhruba 500 žiakov a v deväťdesiatych, počas vojny, ich tu bolo približne 200. V nižších ročníkoch máme 11 – 13 žiakov, v piatom sa tunajším pripájajú žiaci z Trošiniec, takže vo vyšších ročníkoch je ich 15 – 20.“ „Menšie školy,“ vravíme, „často narážajú na problém odborného zastúpenia...“ Hlava školy v Soľanoch ten problém nemá: „Máme odborne obsadené všetky predmety, jedine v tejto chvíli nemáme odborne zastúpenú hudobnú výchovu, takže v podstate v tomto ohľade nemáme problém, hoci sú takmer všetci učitelia cestujúci; niektorí k nám prichádzajú dokonca až z Osijeku, ktorý je vzdialený zo sto kilometrov a cestovné im uhrádza rezortné ministerstvo.“ „Dievčence, s ktorými sme hovorili prv než s vami, vravia, že sa vo vašej škole okrem angličtiny a nemčiny vyučuje aj slovenský jazyk. Odkedy a prečo?“ • KULTÚRA •

„Slovenský jazyk sa v našej škole kultúru, jazyk a tradície Slovákov. vyučuje od roku 1996, keďže v So- Pravdaže nás zaujímal aj ich uhol ľanoch žijú aj Slováci a je tu aj dosť pohľadu na jazyk, ktorý, ako nám miešaných manželstiev. Od roku povedali, majú radi. 2003 to robí, ako riadne zamestnaný Štyrom dievčencom, ktoré kolega Vlatko Miksad, predtým tu účinkovali v programe, hovorili bolo vyučovanie slovenčiny len na a čítali slovenské koledy a básne laickej úrovni. Pôvodne to robila a zaspievali zopár slovenských Marka Okanovićová, ktorá absol- pesničiek, sme postavili zopár vovala kurz, aby mohla slovenčinu vyučovať ako pestovanie jazyka a kultúry. Kolega Miksad je prvý, ktorý to robí odborne.“ „Je zaujímavé, že na hodiny slovenčiny chodia nielen deti zo zmiešaných manželstiev, ale aj z chorvátskych. Čím to je?“ „Soľany sú malé prostredie, v ktorom nie je Riaditeľka Katarina Marjanovićová nadbytok obsahov, sú však rodičia, ktorí chápu, že každý identických otázok. Zaujímalo obsah je pridané bohatstvo a tak nás, prečo sa vôbec rozhodli učiť podnecujú svoje deti, aby sa do sa po slovensky, či je slovenčina ponúknutých obsahov zapájali. ťažká a či majú v rodine niekoho, Veď žijeme v prostredí, v ktorom kto po slovensky vie, respektíve, sme všetci navzájom prepojení či doma hovoria touto rečou... Hľa, nielen kamarátením na našich čo nám povedali:

Slovenčina je zaujímavá, tvrdia Patricija Beseková (sprava), Lorena Ugljarevićová, Katarina Mihaljová, Mia Janjićová a Martina Saldo

podujatiach, ale v mnohých prípadoch aj manželstvami, takže sa aj deti chcú zapájať do toho, čo robíme, chcú sa učiť, kamarátiť sa...“ Riaditeľka Marjanovićová nám tiež ozrejmila, že slovenský jazyk sa v soľanskej základnej škole vyučuje podľa modelu C, funguje teda ako voliteľný predmet. Známka zo slovenčiny sa započituje do priemeru, takže sú žiaci motivovaní pestovať

Piatačka Patricija Beseková: „Moja mama je Slovenka, ale doma hovoríme po slovensky len málo. Učím sa slovenčinu preto, aby som sa vedela s kamarátmi rozprávať, nie je veľmi ťažká.“ Lorena Ugljarevićová končí základnú školu a chystá sa do strednej zdravotníckej v Osijeku: „V škole sa učíme ešte dva cudzie jazyky: nemecký a anglický. Ani neviem,

prečo som si zvolila aj slovenský... Vari preto, aby som poznala viacej jazykov. Mám kamarátky, ktoré hovoria po slovensky, no a tak... Je to jazyk zaujímavý, nie je ťažký, my sme chorvátska rodina, doma teda po slovensky nehovoríme.“ Aj Katarina Mihaljová je ôsmačka, budúca gymnazistka v Županji: „Moji priatelia sa zapísali na slovenčinu, tak som sa im pripojila a vypadlo to celkom dobre, lebo je to zaujímavý jazyk. Už aj preto, že sa ho učíme viacej formou rôznych hier.“ Katarina vraví, že sa už dosť toho naučila; keď sme sa ju spýtali, či by sme sa mohli ďalej rozprávať po slovensky, odpovedala v materinskej chorvátskej reči: „No... mohli by sme, ale neviem, až tak dobre hovoriť...“ Jej spolužiačka Mia Janjićová uvažuje, či v školení bude pokračovať ako gymnazistka v Županji alebo sa zapíše do jazykového gymnázia v Osijeku. Vraví, že všetky tri jazyky, ktoré sa v Soľanoch učí, sú jej zaujímavé a daria sa jej: „Najťažší z nich je nemecký a najľahšia angličtina, preto, že som vždy pozerala filmy a seriály, v ktorých sa hovorí po anglicky, takže som sa z nich pomerne dosť toho aj naučila. Ale ani slovenčina nie je až taká ťažká, má veľa podobných slov s chorvátčinou, takže sa po slovensky dohovoria aj tí, ktorí sa ju neučili.“ Mia nám povedala, že bola aj na Slovensku, a na otázku, ako sa tam vynaliezala, odpovedala: „Bolo veľmi zaujímavé, skúšali sme hovoriť po slovensky, trochu sa nám aj darilo... Zoznámili sme sa s novými kamarátmi, niečo sme sa i naučili; rady by sme taký výlet zopakovali.“ K štyrom dievčatám, ktoré nám nasmeroval profesor Vlatko Miksad, sa pripojila aj Martina Saldo. Potvrdila, že slovenčina nie je ťažká; má vraj kamaráta, ktorý vie po slovensky, nuž sa aj ona chce naučiť... Získali sme dojem, že dievčence, s ktorými sme hovorili, sa slovenský jazyk učia s chuťou, do istej miery ho aj poznajú, na aktívnu konverzáciu v slovenčine si zatiaľ veľmi netrúfajú. Ale medzi Slovákmi by sa určite nestratili.

1 /4784/ 1. 1. 2018

Kultúra V KULPÍNE ODZNEL ŠTEFANSKÝ PROGRAM KUS ZVOLEN

Tí, čo majú spolok v srdci Katarína Gažová

radične na Štefana Kultúrno-umelecké stredisko Zvolen usporadúva celovečerný program. V utorok 26. decembra 2017 pred plnou sieňou obecenstva v Dome kultúry vystúpili detská a mládežnícka tanečná skupina, sólo speváci, hostia z Petrovca a z kulpínskeho KUS Metropolitu Stefana Stratimirovića. Obecenstvo v Dome kultú-

ry privítal predseda KUS Zvolen Vladimír Zelenák. Vianočno-novoročný darček pod stromček rozbalili členovia detskej folklórnej skupiny Bažalička. Veselo a šantivo si na javisku najprv zadupkali. Predviedli choreografie Miroslava a Zoroslava Mládežníci v tanci choreografa Zoroslava Zimu

Malí bažaličkári na javisku

Zimovcov, potom aj zavinšovali. Sólo na javisku zaspievali sestry Marcela-Lea a Maja Zimanové. Mládežnícka tanečná skupina predviedla temperamentné choreografie Michala Čiliaka, Pavla Pavlíniho a Zoroslava Zimu. Poriadne to na javisku roztočili a ešte raz ukázali svoje bohaté tanečné skúsenosti a talent. Okrem tancovania sa aj spievalo. Sólo vystúpili speváčky Elena Demrovská, Andrea Lačoková a Maja Levarská z Petrovca a Laura Radosavljevová z Kulpína. Tanečníkov a spevákov sprevádzal orchester pod vedením

Miloslava Kardelisa z Kysáča. Ako hostia Štefanského programu vystúpili členovia KUS Metropolitu Stefana Stratimirovića z Kulpína. Zatancovali najprv choreografiu Zmes tancov zo Srbska autorov Slavice Nikolićovej a Milorada Mirčića, ktorý je zároveň aj umeleckým vedúcim spolku. Autorom druhej predvedenej choreografie Tance z Gruže je Slavoljub Panović a zatancovala ju prípravná skupina spolku. Koncoročný program Zvolena moderovala a konferansu zostavila Viera Dorčová-Babiaková.

SLOVENSKÝ KULTÚRNO-OSVETOVÝ SPOLOK ŠAFÁRIK a Miestny odbor Matice slovenskej v Dobanovciach v piatok 22. decembra 2017 zorganizovali Vianočný koncert, v ktorom účinkovali chór Merry Gospel a členovia uvedených hostiteľských organizácií pod dirigentskou taktovkou Marije Kuburićovej-Borovićovej. Divákov oduševnili sólisti zvlášť Marina Vasiljevićová, členka a vedúca jednej zo sekcií v dobanovskom Šafáriku. Večierok, na ktorý si návštevníci budú spomínať podľa nekaždodennej atmosféry vytvorenej černošskou duchovnou hudbou, anglickými, srbskými a slovenskými vianočnými melódiami, recitáciou skrášlila aj jedna z najmladších členiek SKOS Šafárik Anastasija Karaseková a dvomi piesňami predvedenými a capella aj Andrijana Kukučková. Večierok sa niesol v znamení ekumenickej jednotnosti a tolerancie, keďže okrem predstaviteľov iných ustanovizní, združení a organizácií zo Surčína, Nového Sadu, Boľoviec a Batajnice vianočné posolstvo svojou prítomnosťou podporili aj predstavitelia niekoľkých belehradských, dobanovských a staropazovských cirkví a náboženských spoločenstiev. Ž. Č.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

KONCERT JAROSLAVY BENKOVEJ-VLČEKOVEJ V KULPÍNE

Oduševnené obecenstvo v kaštieli Katarína Gažová

rie z opier, ale aj skladby Gejzu Dusíka, Viliama FigušaBystrého, Mikuláša Schneidera-Trnavského a Emmericha Kálmána si vypočulo obecenstvo v slávnostnom salóne Muzeálneho komplexu v Kulpíne. Totiž v predvečer vianočných sviatkov, v sobotu 23. decembra 2017, Miestny odbor Matice slovenskej v Kulpíne usporiadal hudobný večierok. Predvianočný koncert v Kulpíne mala renomovaná sopranistka Jaroslava Benková-Vlčeková, ktorú sprevádzala klaviristka Maja Grujićová. Operná speváčka Jaroslava Benková-Vlčeková je sólistkou Srbského národného divadla v Novom Sade a Maja Grujićová pra-

cuje ako samostatná na našu rozohriatu odborná spolupracovdlaň. I keď sa nám níčka – korepetítorka nepodarilo všetky na Akadémii umení tieto vločky pochytať v Novom Sade. a pošepkať im tiché Vycibrené spe vianočné priania, stále môžeme svoje želania vácke prednesy za sprievodnej klavírnej pošepkať do zimného hudby odzneli prevánku, a ten ich roznekrásne v ovzduší kulsie do všetkých kútov pínskeho kaštieľa na k našim blízkym. Jedno potešenie obecenstva, také želanie so všetktoré nešetrilo svoje kým najlepším týmto dlane. Spev a hudba večierkom posielame boli popretkávané prívám a vašim rodinám,“ ležitostne ladenými Z predvianočného večierka vážnej hudby a krásneho prečítala Dorčová-Babásňami a vinšmi, kto- slova: (zľava) Maja Grujićová, Jaroslava Benkovábiaková. ré predniesla Katarína Vlčeková, Viera Dorčová-Babiaková a Katarína Na záver koncertu Pucovská. Programom Pucovská predseda MOMS Kul„Počas Vianoc myslíme na tých, pín Pavel Gaža sa v mene všetkých obecenstvo viedla autorka sprievodného textu Viera Dorčová- na ktorých nám naozaj záleží. Kulpínčanov poďakoval účastníčSú ako biele vločky padajúce kam hudobného večierka. -Babiaková.

STARÁ PAZOVA

Krásny vianočný koncert Anna Lešťanová

ž tradične k vianočným sviatkom aktivisti staropazovského SKUS hrdinu Janka Čmelíka organizujú celovečerný koncert, ktorý je vlastne krásnou súvahou roku a dosiahnutých výsledkov členov programových foriem, ktoré pracujú v tomto kultúrnom stánku. Domáce obecenstvo o tento koncert usporiadaný v druhú slávnosť vianočnú prejavilo veľký záujem a tamojšia divadelná sála bola primalá pre všetkých návštevníkov. Mnohí koncert sledovali i po stojačky, lebo takýto pestrý a zaujímavý program bol lákavý pre všetky generácie. Najprv na koncerte s vianočnými koledami vystúpil Zmiešaný spevácky zbor Tília, ktorý pôsobí pod vedením Anny Đurđevićovej. Na vianočnom koncerte zaspievali Maja Gedeľovská, Mária Bzovská, Daniel Molnár, Andrea Rumanová, Ema Kočišová, Igor Uheli, Anna Simonovićová, • KULTÚRA •

spevácka skupina pri Združení pazovských žien, vystúpili aj chór a orchester ZŠ hrdinu Janka Čmelíka. Na pazovskom javisku sa tentoraz divákom predstavili až tri detské tanečné skupiny, ktoré pracujú s choreografkou Ruženou Červenskou a nacvičovateľkou Katarínou Šašovou.

Roztancované Klasy

V roku 2017 dosiahli početné úspechy a sú v samotnom vrchole v hudobno-tanečnej činnosti. V týchto skupinách Malí pazovskí tanečníci tancuje viac ako sto detí a niektoré choreografie na utorkovom koncerte boli sprevádzané tak detských ľudovým orchestrom pod vedením Alekseja Materáka, ako aj slovenským ľudovým orchestrom, ktorý pôsobí pri spolku a vedie ho Vladislav Forgáč. A práve on so Zlatkom Rumanom, vedúcim pazovských Klasov, boli režisérmi tohto skutočne vydareného programu. Nevystalo ani skvelé vystúpenie členov Folklórneho súboru Klasy, pre ktorých minulý rok bol oslavný, lebo si pripomenuli 25 rokov úspešného pôsobenia. Ochotníci tohto slovenského spolku sa prednedávnom zúčastnili i na veľtrhu národnostných menšín v Belehrade a tam dôstojne reprezentovali slovenskú národnostnú menšinu. 1 /4784/ 1. 1. 2018

Kultúra NA KUS REČI S PAZOVSKÝM VÝTVARNÍKOM JAROSLAVOM VRŠKOM

Maľuje svoj vnútorný svet vnútorná pohnútka, ktorá ma prinúti niekomu niečo namaľovať, ukázať. Moje obrazy symbolickým spôsobom hovoria o niečom, čo som chcel povedať, vyjadriť. Jeden obraz hovorí viac ako tisíc slov. To znamená, že on môže byť natoľko silný, že človek hneď na prvý pohľad nevie, čo sa mu stalo, no neskoršie však

ľudí. To všetko má niečo spoločné, maľovanie a joga sa medzi sebou prelínajú. Mnoho týchto obrazov som vytvoril cez tzv. mantry. To znamená, že si zapnem hudbu a maľujem. Mantry majú svoje vibrácie, ktoré sa odzrkadľujú v mojej tvorbe. Keď som maľoval tieto obrazy, najčastejšie som si pospevoval mantry. Keď vytváram obraz, tak mnoho toho prejde cezo mňa, rôzne myšlienky a napokon zostanú na obraze. Ten obraz sa na nejaký spôsob plní nejakou Chlapček s lastúrnikom zázračnou energiou, ktorá potom počas ce(kresba)

porovnal s poéziou. Sú to dve veľmi podobné umenia. ýtvarník Jaroslav Vrška zo Starej To znamená, že verejPazovy patrí do strednej genenosť v tebe doteraz ešte rácie maliarov a výtvarnému neobjavila spisovateľa? umeniu sa venuje už celých 18 rokov. – Píšem, ale veľmi Okrem na niekoľkých kolektívnych skromne. výstavách svoju tvorbu predstavil Čo je ešte tvojou záaj na jednej samostatnej výstave vo ľubou? svojom rodisku a prednedáv– Posledné dva nom jeho tvorbu obdivovali aj roky sa zaoberám milovníci výtvarného umenia gymnastikou, jov Kovačici. O svojej výtvarnej gou. Každý deň poetike hovorí: dve hodiny venu– Maľujem seba, svoj vnújem cvičeniam, kvôli ktorým torný svet. Chcem vyjadriť som trochu zanedbal maliarsvoj vnútorný svet cez mastvo. Moji rodičia hovoria, liarstvo. Sú to city, moje rozže nie som vytrvalý, nejdem mýšľanie, to, čo som prečítal, jednou cestou, ale ich stále to, o čom rozmýšľam a pod. mením. Nepáči sa im to, ale Ako by si deﬁnoval svoju ja sa tomu neviem ubrániť, tvorbu? proste toto som ja. Do konca – Moja výtvarná tvorba svojho života budem držať sa podobá realizmu, totiž Pazovského maliara v roku 2014 inšpirovala maliarsky štetec v ruke a bunejakému symbolickému padinská príroda dem maľovať. Som umelecká realizmu. duša... Pousilujem sa v buKtoré sú tvoje obľúbené techniky na výtvarné vyjadrenie? ten obraz zostane v jeho psychike. dúcnosti byť lepší. Okrem výtvarníctva a jogy, čo – Najradšej kreslím ceruzkou, ale Každému sa niečo páči, alebo ak rád maľujem aj olejom na plátne. To sa aj nepáči, je to v poriadku. Moje ťa ešte napĺňa? – Ďalšou mojou láskou je záhradpreto, lebo sú tie prelínania medzi doterajšie obrazy som namaľoval níctvo. Mám rád kvety a stromy, prírodu, hory, skaly, more, vtáky... Kto najčastejšie obdivuje tvoju tvorbu? – Moja tvorba sa najviac páči deťom, ale obdivujú ju aj dospelí. Ako si predstavuješ budúcnosť? Anička Chalupová

Slnečnice (olejomaľba) lého svojho života žiari a ovplyvňuje ten priestor, v ktorom sa nachádza. Človek, ktorý sa díva na tvoj obraz, sa môže dotknúť tej tvojej energie?

Výtvarná tvorba Jaroslava Vršku bola po prvýkrát prezentovaná aj v Kovačici farbami jemné, prelievajú sa jedna do druhej. Aké témy ovplyvňujú tvoje obrazy? – Mojimi témami na obrazoch sú deti, príroda, zvieratá, veľmi rád napríklad maľujem kone. Kedy a ako často si sadáš za maliarske plátno? – Maľujem hlavne počas zimy a vtedy, keď mám času. Je to nejaká

www.hl.rs

tak, ako som mohol, síce nie som s tým celkom spokojný, chcem sa pousilovať, robiť ešte lepšie. Všetky moje obrazy sú s ružovým dejom, ale do budúcna plánujem namaľovať obrazy aj s inou tematikou. Bude to vesmír a voda, ktorá má rôzne tvary vločiek a pod. Je to trochu iný svet. S čím by si porovnal výtvarné umenie? – Výtvarné vyjadrovanie by som

Informačno-politický týždenník

Z otvorenia výstavy Jaroslava Vršku (stojí prvý zľava) v Kokrame Aké sú tvoje zámery do ďalších rokov? – Chcem sa pokúsiť naučiť ľudovú liečbu. Teda cez novú techniku jogy a meditáciu by som chcel liečiť

– Áno, môže sa jej dotknúť, ak je dostatočne otvorený. Človek, ktorý si zastane k môjmu výtvarnému skutku, musí dovoliť, aby sa mu otvoril svet, ktorý sa nachádza v tom mojom obraze. • KULTÚRA •

S MALOU NÁDEJNOU BALETKOU ELENOU MAJORSKOU ZO STAREJ PAZOVY

Vo víťaznom trojlístku Anna Lešťanová

koníčkom do jej voľného času nebola zakomponovaná žiadna iná aktivita, lebo vraj ona presne vedela, čo ju láka a v čom chce

lena Majorská zo Starej Pazovy je škôlkarkou a vždy mala veľkú túžbu stať sa malou baletkou, tak ako jej rovesníčky z Poletarca. Jej želanie rodičia splnili a z uskutočneného sna malého dievčatka majú všetci teraz radosť. Ako hovorí naša malá spolubesedníčka, balet má nesmierne rada. Na tréningy tamojšej Baletnej skupiny Pirueta chodieva pravidelne, usilovne tam cvičí, o čom svedčia aj dosiahnuté výsledky na súťažiach. Skupinu vedú Ana Gvozdenovićová a Nina Stefanovićová. Toto talentované dievčatko sa baletu venúva takmer rok. Elena (zľava) s Tarou a Milicou v Prahe Pred týmto obľúbeným obsadili prestížne prvé miesto

byť najlepšia. Malá tanečnica baletu má veľkú podporu zotrvať a byť úspešnou v začatej práci tak u svojich rodičov, ako aj u staršej sestry Nade. Rok 2017 pre Elenu a jej kamarátky – baletky Taru Klipa a Milicu Jeremićovú – bol veľmi úspešný. Po internacionálnej súťaži vo Vršci, kde sa baletnému trojlístku dostala odmena za obsadené tretie miesto, aktívnou prácou dosiahol ďalší Talentovaná malá baletka skvelý úspech v Prahe, kde sa ovenčil prvým miestom. Štvordňovou skúsenos- Na sklonku roka 2017 mali aj ťou a samotným pobytom v hlav- vystúpenie v Belehrade. Ináč v Eleninej skupine je až nom meste Česka, v sprievode svojich najmilších, dievčatká boli 13 dievčat, ktoré seriózne cvičia oduševnené, a to najmä zo zís- balet, v snahe zaskvieť sa svojikanej prestížnej odmeny. Zo 700 mi tanečnými zručnosťami ako účastníkov a z predvedených 351 skutočné baletky. Foto: z archívu choreografií práve ony zvíťazili! rodiny Majorskej

ŠÍD

Slovenčinári v Slovenskom dome Stanislav Stupavský

enovovanie budovy Základnej školy Sriemskeho frontu v Šíde sa začalo v auguste 2017 a práce mali byť skončené za asi dva mesiace. Avšak nestalo sa tak. Počas prvého polroku v školskom roku 2017/2018 žiaci tejto školy boli preto pre výučbu rozdelení do dvoch ďalších školských budov v meste. Žiaci nižších ročníkov chodili do budovy Základnej školy Branka Radičevića a žiaci vyšších ročníkov do Gymnázia Savu Šumanovića. Takáto organizácia však narušila výučbu slovenči- Učiteľ Darko Babeľa s mladšou skupinou slovenčinárov v Slovenskom dome • KULTÚRA •

ny, a tak Slovenský dom po mnohých rokoch znovu poslúžil aj na školské účely. Práve sem chodievali žiaci od 1. po 4. ročník kvôli hodinám slovenčiny. Učiteľ slovenčiny Darko Babeľa je spokojný s takýmto riešením problému. Podotkol tiež, že tieto hodiny nehatene prebiehajú aj pre starších žiakov, lebo sú podmienky v budove Gymnázia Savu Šumanovića celkom vyhovujúce. Očakáva sa, že v druhom polroku sa žiaci ZŠ Sriemskeho frontu presťahujú do svojej renovovanej budovy, kde budú mať i kabinet pre slovenčinu.

1 /4784/ 1. 1. 2018

Kultúra FEJTÓN

výborný psí sluch a jeho zavíjanie dokonale napodobňovalo melódiu, ktorú hral otec. V mojom sne však už nezavýja, iba ticho sedí a klavírová stolička vedľa neho je prázdna. Inak v izbe už nie je nič, len na stenách sú biele štvorce po obrazoch a namiesto lustra holá žiarovka, ktola moja mama, rá sa podobá je ešte väčšia O autorke na zaprášenú tma ako vonku. Oľga Feldeková je slovenská prozaička, novinárka, scenáristka ženu. Keď sa tej Ale ja aj zdola a dramaturgička, manželka spisovateľa Ľubomíra Feldeka. Oľga, za žiarovke lepšie a zvonku dob- slobodna Lukáčiová, sa narodila v Martine. Vyrastala v Tvrdošíne na prizriem, vidím, re vidím, ako sa Orave. Po maturite pracovala dva roka ako robotníčka v Tesle Orava že som to ja. v tme pohybu- v Nižnej. Okrem vlastnej tvorby sa venovala prekladaniu z poľštiny. Cítim sa ako jú biele posta- S manželom má päť dospelých detí a v súčasnosti sa pravidelne objana pohrebe vy. (Akurát, že vuje v humoristickej relácii Sedem (skôr Sedem s. r. o.). Napísala viaceré a rozhodnem im nevidím do známe knihy, ako Sťahovanie na mieste, Dievča a šťastie, Rozprávky sa zísť dolu na tváre.) pre dievčatko, Veverica a spolu s manželom Ľubomírom Feldekom zem, ale ako, V y n e s i e m Svet je aj inde. Je tiež autorkou fejtónov Niekedy spávam v okuliaroch, keď z rebríka teda zo starej aby som lepšie videla na sen a Tajomstvo Sloveniek. Od roku 1995 žije zmizli šteblíky? drevárne rebrík, striedavo v Prahe a Bratislave. Alebo ich len opriem ho pod nevidím? Keby okno a vystupuiba jediný kus nábytku – klavír. som tak mala okuliare! Zavriem jem hore, šteblík po šteblíku. Ako Vedľa klavíra sedí náš pes Pozor. oči, zoskočím, ozve sa buchnutie, vystupujem, šteblíky podo mnou Keď Pozor sedel na tom istom prebudím sa – a zistím, že je už miznú, a ostáva iba ten posledný, mieste za môjho detstva, za kla- ráno, okuliare mi spadli z nosa na ktorom práve stojím. vírom sedel a hral na ňom môj a ležia vedľa postele. Našťastie Nazriem do izby – postavy otec. Pozor počúval a zavíjal. Mal sa nerozbili. zmizli, nie je tam nikto, je tam

Niekedy spávam v okuliaroch, aby som lepšie videla na sen Oľga Feldeková

iekedy spávam v okuliaroch, aby som lepšie videla na sen. Sníva sa mi potom sen, v ktorom vôbec nemám okuliare, pretože ešte veľmi dobre vidím, dokonca aj v noci, keď šoférujem. Pravidelne totiž vo sne prichádzam v noci autom do svojho rodného mestečka. Zastanem pred rodným domom, ktorý je dnes prázdny a na spadnutie. (Dom má síce dvesto rokov, vek mu pridal na kráse, no čo z toho, keď na jeho záchranu niet peňazí? Život ide svojou cestou, a iba kto má peniaze, môže si zbúrať, aj postaviť, čo sa mu zachce.) Za oknami bez záclon a bez muškátov, ktoré s láskou pestova-

KNIŽNÉ VYDANIA HLASU ĽUDU 4. Zborník prác: 1. Mária KotvášováKysáč 1773 – 2013, všetko Jonášová: o Kysáči, od založenia po Mať pätnásť je také ťažké, súčasnosť, alebo striptíz, poviedky cena 2000 din. pre tínedžerov, cena 500 din. 5. Anna Horvátová: Jazykové omyly 2, 2. Elena Šranková: zbierka poučiek z oblasti Hlasľudovská kuchárka slovenského pravopisu – Z kysáčskeho receptára a výslovnosti, gramatiky – recepty starých mám a slovnej zásoby, a súčasné recepty cena 250 din. chutných jedál, cena 600 din. 6. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená 3. Jaroslav Feldy: Keď učiteľom matematiky v živote nekvitli iba a prírodných vied, ruže – Ranená mladosť, cena 800 din. skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu • na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84 • na e-mail: nvu@hl.rs, ﬁlipova@hl.rs • alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a Báčskom Petrovci (021/2280-042). • KULTÚRA •

Vychutnajte si aj zdraviu prospešnú „borovnicu“, kyslasté „poľky“, „ríbezlia“ Anna Horvátová

entoraz si zachutíme na malých modrých plodoch; uznajte, tá „borovnicová“ šťava je výnimočná. Pozrime sa, ako je to v slovenčine: keďže toto drobné ovocie vyzerá skutočne zaujímavo, dostalo niekoľko prezývok. Spomínajú sa: „jafura“, „borovnica“ či „čierna jahoda“ – to všetko sú v slovenčine čučoriedky. V srbčine „borovnica“ je teda v slovenčine čučoriedka, „borovnicová“ šťava čučoriedková. Veď dokonca malá modrá

čučoriedka kedysi svojou silnou farbou zaujala aj farbiarov a vinárov. Sušené čučoriedky sa vraj oddávna používajú ako liek na hnačky; pôsobia protizápalovo a utišujú vracanie. Dozvedáme sa, že už v 16. storočí liečitelia objavili aj ďalšie pozitívne účinky tohto malého bobuľového ovocia. Po ich konzumácii sa uľaví žalúdku, aj pľúcam. Za to, že sú zdraviu prospešné, vďačia svojmu modrému farbivu. Pomáhajú aj na vysoký krvný tlak a šťava z nich je vhodným doplnkom pri diéte. No sú tu aj ďalšie zaujímavé,

zdraviu prospešné plody. Viete, ako sa v slovenčine volajú tie kyslasté guľaté, hladké a jemne oplstené plody s jemnou alebo pevnou šupkou? Poznáme ich ako „poľky“. V spisovnej slovenčine sú to egreše; podľa odrody egrešový porast býva žltkastý, zelenkavý, červenkastý a dokonca aj hnedastý. Odborníci uvádzajú, že presný názov ovocia znie egreš obyčajný. Táto chuťovka zo záhrady sa odporúča pre krásne vlasy, nechty a posilnenie imunity. Pre krásu aj zdravie si dajte aj „ríbezlia“ – takto to v národ-

nom jazyku povieme. V srbčine má toto ovocie podobné pomenovanie – ribizla. V spisovnej slovenčine sa týmto drobným guľôčkam povie ríbezľa, obyčajne sa používa v množnom čísle. Je ženského rodu. Zdôrazňujeme to preto, lebo zvyčajne máme problémy so skloňovaním a predovšetkým s genitívom; v genitíve je to dvojtvar: ríbezieľ a ríbezlí. O ríbezliach sa hovorí ako o multivitamínových pilulkách, ich dužina a šupka je plná vitamínu C. Môžete ich využiť aj v kozmetike. .

K ČASOPISECKEJ TVORBE NA SLOVENSKU

Letový priestor literatúry Jaroslav Čiep

iterárny klub pri Liptovskej knižnici Gašpara Fejérpataky-Belopotockého v Liptovskom Mikuláši, ktorá je ináč prvou verejnou knižnicou na Slovensku, od roku 2001 vydáva časopis Krjela (z liptovského nárečia. krielo, kriela = krídlo, krídla). Časopis Krjela patrí na Slovensku medzi nemnohé podobné zjavy. Počas doby svojej existencie dal priestor viac ako päťdesiatke autorov rôznych vekových kategórií a postupne sa vypracoval z klubového samizdatu na kvalitný literárny časopis. V júni 2011 si Krjela pripomenuli 10 rokov od svojho vzniku a vlani v januári vyšlo aj jubilejné číslo 50. Na Slovensku v súčasnosti sporadicky vychádza šestnásť „regionálnych“ literárnych časopisov, ktoré poskytujú tvorivý priestor pre autorov a autorky poézie či prózy a iných literárnych prejavov. Tri z nich vychádzajú pravidelne, vrátane Krjel. Autoriek a autorov, ktorí „prešli“ Krjelami, sú desiatky a desiatky a nepochádzajú len z Liptova. Číslo, ktoré vyšlo na sklonku roku 2017, a dostalo sa nám do rúk, nesie číslo 51. Na takmer šty• KULTÚRA •

ridsiatich ôsmich stranách Krjela predstavujú poetickú, prozaickú, aj vizuálnu tvorbu trinástich autoriek a autorov. Medzi nimi aj dvoch renomovaných spisovateliek, z ktorých jedna je z radov Sloveniek žijúcich v Srbsku. Sú to etablované spisovateľky Viera Benková a Etela Farkašová a v časopise sú predstavené cyklom Dvojhaiku. Obe majú uverejnených po jedenásť haiku básní. Ide o populárnu formu

tradičnej japonskej poézie, ktorá sa už dlhšiu dobu udomácňuje aj v západných jazykoch. Je to podľa definície kratučká básnička bez názvu, zvyčajne popisujúca určitú reálnu situáciu z prírody alebo ľudského života. Úlohou poeta je verne zobraziť scénu s obmedzeným počtom slov, bez akýchkoľvek metafor, hodnotení, či filozofických alebo abstraktných úvah.

KRÁTKE SPRÁVY

Belehrad

Decembrový salón. Revuálna predajná výstava prác členov Združenia výtvarných umelcov Srbska (ULUS) a Združenia výtvarných umelcov úžitkových umení a dizajnérov Srbska (ULUPUDS) bola otvorená 20. decembra 2017 v Umeleckom pavilóne Cvijety Zuzorićovej v Belehrade. Na výstave účinkuje 67 členovia týchto dvoch združení. Spektrum rozličných prístupov a disciplín tejto výstave dáva heterogénnosť, čo je aj očakávanou hodnotou, kto-

rá toto tradičné podujatie robí atraktívnym pre návštevníkov. Medzi vystavenými dielami je i olejomaľba pod názvom Jeden deň roviny autora Michala Ďurovku, akademického maliara z Kysáča. Výstava bude otvorená do 10. januára 2018. xXx Autori zo Srbska a Chorvátska. Na kolektívnej výstave CRTEŽ_2017 v organizácii Asociácie Srpski ArtCENTAR Nový Sad, filiálka ArtCENTAR Belehrad, sú zaradení 19 autori zo Srbska a Chorvátska. V 10. úspešnej jubilej-

nej sezóne ArtCENTRA je to jedna tematicky nová a dlho plánovaná výstava. Podľa odozvy autorov, ale aj podľa kvality vystavených prác, táto výstava sa očividne stane jednou z pravidelných výstav v realizácii ArtCENTRA. Vernisáž bola v stredu 20. decembra 2017 v Belehrade, v Galérii 76 (BelgradeDesignDistrict: Čumićeva 2/1). V expozícii je i kresba Melanchólia autora Michala Ďurovku, akademického maliara z Kysáča. Výstava bude otvorená do 4. januára 2018.

1 /4784/ 1. 1. 2018

E. Š.

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Podnik KODAR ENERGOMONTAŽA, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1 ž, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2499_01 NS_Novi_Sad_Bulevar_oslobođenja_3, Bulvár oslobodenia číslo 115, na katastrálnej parcele číslo 933, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 5. februára 2018. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 6. februára 2018 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 10.00 h.

MICHAL ANUŠIAK

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

15. 5. 1948 – 25. 12. 2017 z Kysáča

V našich srdciach zostaneš navždy.

hlasludu.info www.hl.rs

Manželka Zuzana, syn Milan a dcéra Jarmila s rodinami

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu ALFA ENTERIJER, s. s r. o., Báčsky Petrovec, Ul. Jána Husa číslo 53,podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Priemyselný podnikateľský objekt výšky prízemie a poschodie (P + 1) určený na výrobu elementov na nábytok procesom rezania, frézovania a lepenia tabuľovo drevených materiálov, Nový Sad, južne od cesty Nový Sad – Rumenka, na katastrálnej parcele číslo 10343, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 25. októbra 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-744/17, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR ENERGOMONTAŽA, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2368_02 NS_Kać_Delfe Ivanić, v Ul. Delfe Ivanić, v rámci podnikateľského objektu podniku MDD Group, na katastrálnej parcele číslo 4392/1, k. o. Kać, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR ENERGOMONTAŽA, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. Milutina Milankovića 1ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2454_01 NS_LEDINCI, Ul. samarski put b. č., na katastrálnej parcele číslo 394/1, k. o. Ledinci, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Republika Srbsko MINISTERSTVO OCHRANY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA Na základe čl. 10 odsek 5 a v spojení s čl. 29 odseky 1 a 3 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE Oboznamuje sa verejnosť a zainteresované orgány a organizácie, že tento orgán schválil rozhodnutie, ktorým sa rozhoduje, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie mobilného drviča KLLEMANN, model MC 100 R EVO na spracovanie bezpečného stavebného odpadu (maximálna denná kapacita je 300 – 500 t stavebného odpadu), nositeľa projektu KTM TRANS, s. s r. o., Čenej, Rímske Šiance b. č. Nahliadnutie k schválenému rozhodnutiu možno dostať v miestnostiach Ministerstva ochrany životného prostredia v Novom Belehrade, Omladinskih brigada 1, kancelária 428, v pracovné dni od 11.00 do 14.00 h v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia a na webovej stránke ministerstva http://www.ekologija.gov.rs/obavestenja/procena-uticaja-na-zivotnu-sredinu/ Zainteresovaná verejnosť a nositeľ projektu môže vyjadriť sťažnosť vláde Republiky Srbsko prostredníctvom tohto orgánu, v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia oznámenia.

• OZNAMY •

Oznamy POSLEDNÝ POZDRAV

SMUTNÁ SPOMIENKA

JÁN SRNKA

MICHALOVI ANUŠIAKOVI ml.

Ťažko je aj po roku veriť, že nikdy viac spolu nebudeme. Už celý rok tá rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí.

MOMS Kysáč a Galéria SND v Kysáči

SMUTNÁ SPOMIENKA

Tvoja zarmútená manželka Anna

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 29. decembra 2017 uplynulo desať rokov, čo nás opustil oco a dedo

1946 – 2017 – 2018 z Kysáča

JÁN SRNKA

1946 – 2017 – 2018 z Kysáča

15. 5. 1948 – 25. 12. 2017 z Kysáča

Zostaneš nám v trvalej spomienke.

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 2. januára 2018 uplynie rok, čo nie je s nami náš milovaný otec a dedo

Smutno je a ťažko bez Teba týmto životom kráčať. Zostalo nám len spomienky na Teba v srdci si zachovávať. Navždy Ťa v srdci nosiť budeme a na prežité chvíle s Tebou nezabudneme. Dcéra Jaroslava, vnučka Ivana, vnuk Alexander a zať Radoslav Ivkovci

SMUTNÁ SPOMIENKA na veľkého kamaráta

JÁNA SRNKU

ŠTEFAN EDEDY

JÁN SRNKA

1934 – 2007 – 2017 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba spomíname. Tvoji najbližší

1946 – 2017 – 2018 z Kysáča

V srdci si Ťa chránia, s láskou spomínajú a na Teba nikdy nezabúdajú. Tvoja dcéra Anna, vnučky Svetlana, Daniela, Maja a zať Ján Spevákovci

Spomienka na Teba nie je v slovách, ani v slzách, ale navždy zostane v našich srdciach. Darinka Čapeľová a Jasmina Damjanová s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA na našich rodičov

matku

DROBNÉ OZNAMY BERIEM pôdu do árendy v Obci Báčsky Petrovec; tel. č.: 063/827-87-45 KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel. č.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

• OZNAMY •

otca

SPOMIENKA na

ŠTEFANA VALENTÍKA 22. 7. 1956 – 20. 12. 2016 z Pivnice

Silnejšia od lásky a vôle do života bola smrť, ktorá Ťa navždy od nás odtrhla. Ťažká je prázdnota v našich srdciach. Dňa 20. decembra 2017 uplynul smutný a boľavý rok bez Teba v našom živote. Ťažké sú dni bez Tvojej rady a pomoci a zvlášť v tento čas, keď by si nám bol prepotrebný a Teba niet. Čas prechádza, len žiaľ zostáva. Boľavý smútok nemizne z našich sŕdc, ale skutočnosť sa zmeniť nedá... Zarmútení synovia Vladimír a Miroslav s rodinami

ANNU MIHÁĽOVÚ

ADAMA MIHÁĽA

rod. CICKOVÚ 1943 – 2007 – 2017 1947 – 2016 – 2017 z Kovačice S láskou a úctou si na Vás spomínajú Vaši najmilší: Dcéra Miluška Gajanová a syn Jaroslav Miháľ s rodinami

hlasludu.info www.hl.rs 1 /4784/ 1. 1. 2018

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 29. decembra 19.30 Piesne v podaní dievčenskej speváckej skupiny SKC Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 31. decembra 11.00 Dúhovka 11.30 Hold jedlám 21.30 Novoročná mozaika 22.00 Novoročné vysielanie Utorok 2. januára 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Dúhovka 22.00 Hold jedlám Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Pondelok 9.00 Novoročná mozaika

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 29. decembra – Čert vie prečo Sobota 30. decembra – Pávie pierko Pondelok 1. januára – Filmový maratón Utorok 2. januára – Filmový maratón Streda 3. januára – Snehuľka a Ruženka/ Stolček, prestri sa Štvrtok 4. januára – Čertovo vrece/Husiarka 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 31. decembra 17.00 Film: Ľadové kráľovstvo 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Popoluška 24.00 James Bond-Spectre Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Novoročná mozaika . V novoročnej noci tesne pred spoločným menšinovým televíznym programom odznie polhodinová zábavno-hudobná mozaika: hudobné čísla žartovnými výstupmi spestria petrovskí ochotníci, k jedálnemu či nápojovému lístku prispejú Erdevíčania.

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Novoročné vysielanie. Program realizovali mladí novinári z menšinových redakcií, ktorí sa postarali o to, aby starý rok bol vyprevadený a nový rok privítaný so smiechom, v dobrej nálade a pri kvalitnej hudbe.

www.hl.rs

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Ján Lačok, tréner VK Kulpín

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 31. decembra 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Novoročné vysielanie Utorok 2. januára 16.00 V kovačickom kostole odznel tradičný Štefanský koncert Festival populárnej hudby pre deti Letí pieseň letí 2017 Vianočné balíky zrejme potešili deti Piatok 5. januára 16.00 Z archívu: RTV OK Divadlo: Diabol v raji manželskom

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 1 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) 15.00 16.00 16.05 16.30 17.00 18.05 19.00

19.30 20.00

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí týždňa 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

V tajničke je sviatok označujúci začiatok nového obdobia dvanástich mesiacov.

autorka: ANNA BIČIAROVÁ

škriepka drevená osobné meter súbor pretekárske družstvo (zastar.) doska zámeno

ukazovacie zámeno obyvateľ Nórska

nepriepustná vrstva druh liateho kovu

odraz nôh od zeme

Streda 3. januára 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

vpíšte ÓPS povýšil

ampér

Eric Peterson

nula

Nedeľa 31. decembra 19.30 Repríza relácie Dobrý deň

Rumunsko

prístroj

delenie jeden zo zmyslov

Sjedinjene američke države (skr.)

TELEVÍZIA PANČEVO

fáza

vpíšte RUV skrýša zvierat

rozvážil močiaristý kyslík pozemok moderátor (srb.) Mlakar

tajnička AS HL DU urob! ĽU vykonal svadobný obrad

písmeno s

prežívanie variabilný symbol Valjevo

zranil alt

má vedomosť

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 51/52 VODOROVNE: stromček, no, diéta, Evika, At, Hana, apa, rodina, V, Keva, s, Ina, Olga, azda, fén, N, ekran, OL, Orbit, Cer, Deus, Eros, TSA TAJNIČKA: VIANOCE

časový úsek joule

rímske číslo 49 spojka

Jaroslav Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 49 z čísla 49 Hlasu ľudu z 9. decembra 2017 bolo: PAVEL GRŇA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: PETRA ČEMANOVÁ, Ul. put slobode č. 8, 21 472 KULPÍN. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

1 /4784/ 1. 1. 2018

Šport NA SKLONKU ROKA V NOVOM SADE A STAREJ PAZOVE

Uznania pre Mateja Bzovského Juraj Pucovský

osledné dni uplynulého roka boli pre nášho dlhoročného novinára, dodnes dopisovateľa a kolegu Mateja Bzovského zo Starej Pazovy, veľmi rušné. Nielen preto, že navštevoval športoviská, aby informoval o zápasoch a súťažiach z rôznych športov, ale musel odísť aj na slávnosti, kde mu odovzdali významné ocenenia za dlhoročnú

športovú, novinársku a publicistickú činnosť. Najprv 20. decembra 2017 v Novom Sade M. Bzovský z rúk predsedu FZ Vojvodiny Dragana Simovića prebral plaketu za dlhoročnú aktivitu na afirmácii vojvodinského futbalu, buď ako športový pracovník, alebo ako športový novinár. Iba o tri dni neskoršie, dovolíme si tak napísať, náš Maco v rámci Sriemskeho futbalového večera v jeho Starej Pazove dostal

OSLAVA VO VK KULPÍN

Päť desaťročí Jána Lačoka vo volejbale K. Gažová

olejbalovému zápasu Kulpín – Sombor v sobotu 23. decembra 2017 predchádzala oslava 50. výročia nepretržitej, aktívnej účasti Jána Lačoka, profesora telesnej výchovy na dôchodku vo volejbale. Profesor Lačok volejbal hrával v mužstvách v Báčskom Petrovci, Maglići, Gajdobre a v Sriemskych Karlovciach. Neskoršie bol trénerom mužskej a ženskej zostavy v Petrovci, tiež mužskej a ženskej zostavy v Sriemskych Karlovciach a dodnes je trénerom volejbalistov Kulpína, ktorý teraz úspešne hrajú v Druhej lige Srbska – severnej skupiny. Oslavu krásneho jubilea spestrili v revuálnom zápase spolu s oslávencom aj jeho bývalí spoluhráči:

Ondrej Stracinský, Miki Bogdanović a Branislav Dobrovoljski, tiež hráčky a hráči, ktorých trénoval: Danuša Galádiková, Anna Stojanovićová, Monika Stracinská, Daniel a Darko Stojanovićovci, Marko Govorčin, Siniša Petrušić a Aleksandar Stančul. Po príhovore predsedu VK Kulpín Todora Radanova, predstaviteľ Volejbalového zväzu Vojvodiny Branislav Dobrovoljski odovzdal Jánovi Lačokovi plaketu za veľký príspevok v práci a rozvoji volejbalového športu. Hráči VK Kulpín, s ktorými Ján Lačok teraz pracuje ako tréner, mu zablahoželali k jubileu, a kapitán mužstva Boris Relota mu odovzdal v mene všetkých vhodný darček. Oslávenec bol veľmi dojatý a so slzami v očiach sa všetkým srdečne poďakoval.

Z poďakovania oslávenca: Todor Radanov, Boris Relota, Ján Lačok a Branislav Dobrovoljski (zľava)

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Odmenený Matej Bzovský (vpravo) s Draganom Simovićom ďalšiu plaketu. Odovzdal mu Slavko Tuvedžić, predseda Oblastného futbalového zväzu Sriem za dosiahnuté úspechy v popularizácii futbalu na sriemskej rovine, ako i na poli športového novinárstva v uplynulých 65 rokoch. Dve plakety sa právom a s plným opodstatnením zaleskli v rukách doyena nášho nielen športového novinárstva. Veď Matej Bzovský so športom žije odmladi. Najprv ako športovec, potom športový pracovník a najdlhšie ako novinár. Dlhé roky pôsobil na

poste tajomníka FK Jednota, 25 rokov bol predsedom a tajomníkom OFZ Stará Pazova, dvadsať rokov pracoval v orgánoch FZ Srbska a FZ Vojvodiny, dva mandáty bol v čele OFZ Sriem... Boli roky, keď odrazu zastával až štrnásť spoločenských a športových postov, ale vystačil na všetko! Od roku 1952, keď mu novosadský Dnevnik zverejnil prvý text, nasledovali tisíce príspevkov rôzneho žánru v Hlase ľudu (od nás odišiel do dôchodku), denníkoch Sportske novosti, Nova Makedonija, Sportski žurnal, talianskom La Sicilia... Kolega Bzovský bol ako novinár svedkom mnohých významných športových udalostí. Písal o dianiach na 36. Majstrovstvách sveta stolných tenistov v Novom Sade 1981 (bol aj členom OV), ZOH v Sarajeve 1984, Letnej Univerziáde v Záhrebe 1987, plaveckých majstrovstvách Európy v Splite, ME basketbalistov a boxerov v Belehrade, pretekoch lyžiarov na Planici a v Kranjskej Gore... Na záver nám prichodí neúnavnému, spoľahlivému, ochotnému a na všetko súcemu Matejovi Bzovskému, napriek tomu, že už načal deviaty krížik života, popriať dobré zdravie a ešte mnoho textov na stranách Hlasu ľudu a iných novín. Foto: N. Tomičić

DRUHÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Víťazstvo venovali trénerovi KULPÍN – SOMBOR 3 : 1

Katarína Gažová

o slávnostnej časti, keď si pripomenuli 50. výročie aktívnej účasti terajšieho trénera VK Kulpín Jána Lačoka vo volejbalovom športe, v sobotu 23. decembra 2017 nasledoval zápas domácich a hostí zo Somboru. Aj Kulpínčania, aj Somborčania sú v dobrej forme, o čom svedčí ich umiestnenie v hornej časti tabuľky. Už na základe týchto údajov sa v Kulpíne očakával kvalitný zápas. Kulpínčania prvé dva sety hrali chvályhodne, s veľkým elánom. V treťom sete sa už uvoľnili, očakávajúc rýchlu výhru nad súperom. Nestalo sa však tak – tretí set domáci prehrali. Vo štvrtej časti sa maximálne sústredili a zvíťazili, ako aj celý zápas. Tréner Ján Lačok do

hry uvádzal všetkých hráčov. Na znak úcty a vďaky za jeho dlhoročnú prácu a všetky volejbalové poznatky, ktoré od neho získali, Kulpínčania sa snažili tento zápas vyhrať, čo sa im aj podarilo. Svojmu trénerovi popriali mnoho zdravia v budúcnosti a aby ešte dlhé roky zotrval vo volejbale, jeho životnej športovej láske. Výsledky jednotlivých setov: 25 : 20, 25 : 20, 21 : 25, 25 : 23. VK KULPÍN: Relota, Lekár, Nemanja Petrović, Jaško, Prodanović, Zavaroš, Kisić, Babić, Gajičić, Zima, Ćirić, Jeftić Výsledky 11. kola: Mladost (T) – Proleter 0 : 3, Kulpín – Sombor 3 : 1, Maglić – Vojvodina 2 NS Seme 2 : 3, Partizan – Botafogo 3 : 1, Hercegovina – Dunav Volley 1 : 3, Šíd – Mladost (NP) 0 : 3. • ŠPORT •

FUTBALOVÁ KOVAČICA V ROKU 2017

Zo Šavla na Pavla Ján Špringeľ

res Slávie si od konca augusta roku 2017 obliekajú takmer výlučne Kovačičania – hlavná je správa z futbalového športu v sídle banátskych Slovákov. Nestávalo sa to často v posledných štyroch desaťročiach. Slávisti zakončili jesennú časť majstrovstiev Druhej juhobanátskej ligy Západ – severnej skupiny na ôsmom mieste z desiatich súperiacich klubov. Získali šesť bodov – tri viac od posledného Samošu, 21 bod menej od prvej Debeljače. Ak máme na zreteli fakt, že Slávia vsietila najmenej gólov (7) a inkasovala najviac (32), má najslabšie skóre (- 25), ako i ďalšiu skutočnosť, že posledná začala s tréningami a na dvoch dueloch nemala brankára, je to ešte dobrý výsledok. Na prvom tréningu uskutočnenom za veľkého elánu v duchu jednoty a optimizmu si Kovačičania 1. septembra vytýčili cieľ štyrikrát zvíťaziť v prvej časti súťaže.

v Opove – 0 : 9. Pre Sláviu hralo v prvej časti sezóny dvadsať futbalistov. Na všetkých deviatich zápasoch hrali Rastislav Jaško, Denis Zloch, Vlastislav Dudáš a Janko Válovec. Zápas menej majú na svojom konte Denis Čech a Kornel Svetlík. Na siedmich stretnutiach boli na trávnikoch Daniel Cicka, Pavel Bartko a Milan Stojkov (kovačický zať). Šesťkrát si slávistické tričko obliekli Martin Ďurkovský, Zlatko Bakoš, Viktor Urban a brankár Pavel Cicka. Prvých päť duelov hrali Janko Košút a Crepajčan Danijel Mitić. Dávid Svetlík a Gabriel Garaj reprezentovali kovačický klub trikrát, Vladimír Tvrdý a náhradný

Slávisti v roku 2017 s prvým trénerom Sašom Miljkovićom

Samošu (súper Pobeda), týždeň neskoršie privíta Kovačica Unireu Uzdin a už v 15. kole zverenci Jánosa Csánkiho odcestujú do Debeljače šampiónovi jesennej časti Spartakovi.

Kovačičania na prvom tréningu 1. septembra 2017

Brankár Pavel Cicka znovu stráži sieť Slávie

Podarilo sa im to ale dvakrát, oba zápasy vyhrali v Kovačici. Pred prvým triumfálnym meraním síl s Pobedou boli Samošania v prvom polčase lepším súperom, mali aj výsledkový náskok 0 : 1. Obrat nastal po zmene strán a domáci porazili Pobedu 2 : 1. Druhý úspech už bol oveľa presvedčivejší – Slávia na zápase s Tempom Sefkerin zvíťazila 4 : 0, najvyššiu prehru zažila týždeň predtým s Omladincom 1927 • ŠPORT •

brankár Renato Jovnáš dvakrát, kým Padinčan Denis Holík bol gólmanom iba na prvom stretnutí doma s Poletom Idvor. Najlepším strelcom je Zlatko Bakoš – svoje tri góly strelil na spomínanom zápase s Tempom. Okrem tohto hrotového útočníka a strelca hetriku do listiny strelcov Slávie sa zapísali jedným gólom K. Svetlík, kapitán V. Dudáš, D. Čech a D. Cicka. V jarnej časti majstrovstiev Slávia na vlastnom trávniku bude mať o vlások ťažších súperov. Výhru by mohli málopočetní fanúšikovia čakať v 12. kole, keď do Kovačice prichádza Glogonj. Z obecných derby si slávisti sily zmerajú najprv v Idvore proti Poletu , v 13. kole odcestujú do

Kapitán Vlastislav Dudáš je jednou z opôr mužstva

Prvý polrok súťažila Slávia vo Vojvodinskej lige – východnej skupine. Zostúpila ako predposledná pätnásta so šesťbodovým násko-

kom nad poslednou padinskou Dolinou. Pred začiatkom jarnej časti Vojvodinskej ligy zrealizované bolo jedno mimoriadne kvalitné zasadnutie Zhromaždenia FK Slávia. Odvtedy sa však málo podnikalo na tom, aby Kovačičania zostali v prestížnej lige. Po šampionáte 25. júna 2017 a v polovici augusta zvolali dve mimoriadne schôdze Zhromaždenia Slávie, obe sa skončili fiaskom. V prvom bývalé vedenie podalo demisiu, v druhom sa nenašli peniaze na zaplatenie dlhov voči FZ Vojvodiny, takže slávisti z Vojvodinskej ligy zostúpili o dve súťaže nižšie. Dnes Slávia síce hrá v poslednej lige, ale neplatí futbalistov mimo chotára, takmer každý duel je (medzi)obecné derby a najpodstatnejšie je, že sú bezmála všetci domáci hráči. Nepočetné obecenstvo je spokojné, pozerá sa na zápasy Slávie, keď už nie sú páľavy a ešte kým nezačne chladné počasie pre odchod na štadión. Hlavne futbalisti z Kovačice by mali byť oporou mužstva o niekoľko rokov, ak by Slávia chcela postúpiť do Prvej juhobanátskej ligy. Na to musí byť v popredí nepretržitá práca v pionierskej či mládežníckej futbalovej škole Slávia. Konkurencia zapojiť drobizg do futbalu je veľká: aj napriek z mesiaca na mesiac menšiemu počtu obyvateľov pribúdajú školy basketbalu, volejbalu, stolného tenisu, tenisu, pestuje sa aj karate a džudo, hŕstka zráža kolky prípadne sa venuje šachu, pôsobí atletický klub, pripráva sa aj škola bedmintonu... Aj napriek tomu futbal bol a zostal najobľúbenejším športom v sídle banátskych Slovákov.

1 /4784/ 1. 1. 2018

Šport FUTBALOVÁ ŠKOLA DOLINA OVENČENÁ ÚSPECHMI

Treba uhostiť 35 mužstiev Ján Bokor

ladí futbalisti FŠ Dolina hrajú zápasy takmer počas celého roka v Lige 7 – skupina B, a to na ihriskách menších rozmerov. V konkurencii siedmich klubov Dolina sezónu skončila na treťom mieste. Na ňom sezónu 2016/2017 skončili aj pionieri, ktorí hrajú v Pionierskej lige južného Banátu – západná skupina. V jesennej časti padinskí pionieri vyhrali na všetkých zápasoch, zimujú na prvom mieste s osemnástimi bodmi a gólovým pomerom 66 : 3. Mužstvá padinských chlapcov v roku 2017 sa zúčastnili turnajov, ktoré zorganizovali FŠ Miku Antića a FŠ Voju Gačića v Pančeve, ako aj na súťažiach v Opove, Kovilji, Obrenovci, Petrovaradíne, Zreňanine, Barajeve, Ďurdeve, Vršci a doma – v Padine. Z turnajov mimo Padiny poháre si priniesol ročník 2005 zo súťaže FŠ Voju Gačića v Pančeve (2. miesto) a z Kovilja (2. miesto), ročník 2004 z Obrenovca (3. miesto). Okrem toho, že boli dobrí hostitelia turnaja Padina Cup 2017, ktorý mal medzinárodný ráz na účasť mužstiev Partizana zo slovenského Čierneho Balogu, futbalisti FŠ Dolina získali hodne odmien: ročník 2004 (1. miesto), ročník 2005 (2. miesto), ročník 2003 (3. miesto). Medzi odmenenými najlepšími hráčmi, strelcami a brankármi tohto dvojdňového turnaja boli aj členovia FŠ Dolina. Padinčania vtedy uhostili 35 mužstiev, ktorým vytvorili mimoriadne podmienky na hranie futbalu, takže sa všetci účastníci veľmi pochvalne zmienili o organizácii a celkove príjemnom ovzduší počas pobytu v Padine. V zimnom období najmladší futbalisti Doliny pravidelne hrajú v Zimnej lige Kačarevo, súťaži, ktorá sa začína v novembri a končí až vo februári nového roku. Chlapci FŠ Dolina, najmä ročníky 2003 a 2004 tam v sezóne 2016/2017 obsadili prvé miesta. V sezóne 2017/2018, ktorá sa práve rozbehla, v Kačareve hrá až šesť

www.hl.rs

Najmladší padinskí futbalisti vždy v peknom úbore

padinských mužstiev, ročníkov 2003 až 2009. Všetci štartovali mimoriadne dobre a chvíľkovo momentálne sú na prvých a druhých miestach v tabuľke svojich vekových kategórií. Takýto bohatý program činnosti si vyžaduje nemalé finančné prostriedky. Treba vedieť, že všetky trovy znášajú prevažne rodičia a dobrodinci. Pre každé dieťa sa musí zaplatiť členské a z tých peňazí sa zaokrývajú poplatky za účasť na turnajoch a platia rozhodcovia. Rodičia prepravujú deti na zápasy vlastnými automobilmi alebo zaplatia kombík. Vďaka veľkému počtu sponzorov vo FŠ Dolina minulý rok skončili pozitívne. Za zvyšné peniaze kúpia športový úbor, dresy, tepláky, lopty a iné rekvizity, ktoré potrebujú. Ockovia a maminky dbajú o to, aby ich deti vždy boli pekne oblečené na ihrisku, zaoberali sa športom a nie niečím iným. Správu o činnosti FŠ Dolina pozorne rozanalyzovali a pozdravili potleskom, lebo nikomu nie je ľúto, že vyčlenil peniaze, ktoré sa účelovo trovia. Deti a rodičia sa každému dobrodincovi zavďačili pekným dresom s erbom a nadpisom FŠ Dolina. Pri chutnej fazuli, ktorú tiež schystali rodičia, spolu kuli plány pre budúcnosť. Všetci sľúbili, že budú pomáhať FŠ Dolina, v ktorej sa

Informačno-politický týždenník

vychovávajú futbalové talenty, o ktoré sa už zaujímajú veľko-

kluby, predovšetkým belehradská Crvena zvezda.

ŠPORTOVÝ ZVÄZ OBCE PLANDIŠTE už 22 rokov vyhlasuje najlepších športovcov roka. Tak tomu bolo aj tentoraz. Na skromnej slávnosti v Dome kultúry v Plandišti vyhlásili najlepších juniorov, seniorov a športové nádeje v športoch, ktoré existujú na území obce (futbal, basketbal, volejbal, karate...), najúspešnejších športových pracovníkov a trénerov, ako aj najlepšie mužstvo. Medzi odmenenými sú aj traja členovia Futbalového klubu Hajdušica. Futbalovými nádejami roka sa stali členovia pionierskeho družstva Hajdušica Mlađan Mamojka a Jánošíčanka Anna Hučoková. Najúspešnejším trénerom v roku za nami podľa mienky poroty je tréner prvého mužstva Hajdušice Milorad Mršić. Medzi odmenenými futbalovými nádejami sa ocitla ešte jedna Jánošíčanka – Darina Vaneková, ktorá rovnobežne trénuje futbal v mužstve OFK Plandište a vo Futbalovej škole v Jánošíku. Na snímke: Anna Hučoková, Milorad Mršić a Mlađan Mamojka (stoja zľava). vlh • ŠPORT •

Chlapci FŠ Dolina z generácie 2004 získali prvé miesto na turnaji Padina Cup 2017

Mužstvá Doliny a Partizana z Čierneho Balogu (ročník 2007) sa tohto roku stretnú na Slovensku

ÚSPEŠNÝ ROK FŠ DOLINA V PADINE

Hrdí na svoje deti Ján Bokor

a spoločnom stretnutí rodičov a podporovateľov Futbalovej školy Dolina zhodnotili prácu a výsledky najmladších padinských futbalistov v minulom roku. Z trefnej prezentácie informácií vyše 50 rodičov a dobrodincov sa mohlo presvedčiť o skvelej organizácii, rôznorodej činnosti a úspechoch nádejných futbalistov. Škoda, že i tentoraz neprišli predstavitelia lokálnej samosprávy a FK Dolina, aby sa zoznámili s prácou školy, ktorá si zasluhuje pozornosť širšej verejnosti. FK Dolina je v organizácii práce školy najmenšie ohnivko reťaze, ktorý umožňuje deťom používať ihriská a šatne. Všetko ostatné majú na starosti tréneri, rodičia a početní sponzori. Od založenia, celých sedem rokov, FŠ Dolina si kliesnila cestu k dnešnej forme. Nemá žiadnu správu, ani predsedu, ale robia všetci spoločne. Odbornú prácu dnes majú na starosti dvaja tréneri, Ivan Poničan a Michal

Padinčana Sebastiána Seba Čapeľu často vyhlasujú za najlepšieho brankára

Šimek, niekdajší hráči Doliny. Vlani mali na súpiske úhrnne 61 mladých futbalistov, rozdelených do vekových skupín, a to v ročníkoch od 2003 po 2010. Podľa platných pravidiel právo

hrať má hráč určitého ročníka a mladší, nuž sa tak formujú aj mužstvá, ktoré súťažia. Keďže sú to všetko žiaci, tréningy im prispôsobujú rozvrhu práce školy. Chlapci trénujú predpoludním a popoludní na ihrisku Doliny a v zime v športovej hale ZŠ maršala Tita.

Bohatá zbierka pohárov FŠ Dolina

Zo zápasu začiatočníkov FŠ Dolina

David Delić má početné odmeny ako najlepší hráč a strelec

Duel hráčov narodených roku 2009

Vďaka dobrodincom – dresy s erbom školy