Hlas 02 2016

Silvestrovanie v objatí petrovskej prírody Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 73 | 9. 1. 2016 | CENA 50 DIN

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4681/

2

Z obsahu

9. 1. 2016 | 2 /4681/

Uzávierka čísla: 5. 1. 2016

4 TÝŽDEŇ 5 Reformy by museli menej pokrivkávať 6 Sekera nad slovenskými triedami 8 Kniha je špecifický výrobok

9 ĽUDIA A UDALOSTI 13 Sucho znížilo vlaňajšiu úrodu 15 Práca v zahraničí dáva aj berie 20 Torina pre svoju dedinu

22 DETSKÝ KÚTIK

Materinská reč sa začína pestovať v kolíske. Správne hovoriť sa deti učia v škôlke a tobôž v škole. Ibaže sa povedzme slovenský jazyk postupne, takmer nenápadne, zo škôl vytráca. Kto za to môže?

Rodičia, školy, ministerstvo? (Na ilustračnej snímke: Žiacky program v základnej škole v Čelareve.) (s. 6) J. Bartoš

22 Zimné radosti

23 MOZAIKA 24 Prekročili svoj tieň 26 Človek si zázemie buduje sám v sebe 30 Rozkvitnutý chlieb

31 KULTÚRA 32 Aby archív nebol tajný poklad 34 Kniha v srdci a Čitateľský odznak

Tlieskali sme v roku za nami účastníkom mnohých hudobných, divadelných, literárnych, výtvarných podujatí. Potleskom sme ocenili úsilie tak skúsených kultúrnych protagonistov, organizátorov, ako i nových tvorcov a snaživcov. (s. 31) A. Francistyová

35 Vianoce po slovensky

37 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 48 Trénovali, hrali – a čo ďalej?

49 Tréner Stanivuk mal pravdu!

51 Neopakovateľné športové príbehy Titulná fotografia: Jaroslav Čiep

V bežnom roku sa dovŕši 110 rokov pôsobenia Sokolského hnutia v Starej Pazove. Je to pekná príležitosť na spomienky, na hodnotenie uplynulej činnosti, na poučenie pre ďalšiu prácu a snahy v tomto krásnom športovom odvetví. Príspevok o sokolskom hnutí zahlasujeme fotografiou zo Všeslovanského zletu v Prahe roku 1938, na ktorej sú pazovskí sokoli. (s. 46) M. Bzovský

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

Hlasľudovská akcia zbierania kníh!

U

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa YU ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•



Keď sa hovorí o stave kultúry v našej krajine, konštatácie sú zväčša pesmistické, keďže v spoločnosti, v ktorej žezlo drží reality show kultúra, pocit bezmocnosti sa len stupňuje a umocňuje.

mocňuje ho každodenná bieda, ktorú trie väčšina občanov. Zoslabnutí neustálym bojom o chlebík, ožobráčení na duchu v politizácii našich tzv. životov a v transformácii, ktorá sa pohybuje slimačou rýchlosťou, možno občas zabudneme na kultúru, ktorá je vždy poruke. Teda: mala by byť vždy poruke – na knihy. Ale sú nám knihy naozaj vždy na dosah ruky?

Možno ani nie...

V redakcii Hlasu ľudu akoby sa v týchto dňoch rozzvučali slová Winstona Churchilla, ktorý sa počas druhej svetovej vojny, keď jeden generál kvôli zabezpečeniu väčšieho rozpočtu na obranu krajiny chcel obetovať rozpočet určený na kultúru, opýtal: Generál, a čo potom budeme brániť? My sme sa opýtali, komu budeme písať, keď nebudeme mať čitateľov, ktorí ovládajú (aj) slovenský jazyk, keďže berieme na vedomie, na akej rýchlosti naberajú asimilačné vlaky.

Ako sa naši novinári dozvedajú na svojich pravidelných novinárskych potulkách po slovenských dedinách, knihy nemajú všetci poruke. Ani možnosť zabezpečiť si ich. Na dôvody sa nepýtame, ale podávame nápomocnú ruku. Rozhodli sme sa prispieť k čeleniu asimilačným procesom, zjavným zvlášť v menších prostrediach, a to priamo zberateľskými akciami.

Redakcia Hlasu ľudu zorganizuje akciu zbierania kníh, predovšetkým slovenských, ale neodmietneme ani inorečové, aby sme ich odovzdali Binguľčanom, ktorí by radi čítali, ale takmer nemajú čo. Na to upozornil náš novinár Juraj Bartoš vo vianočnom čísle v príspevku pod názvom Čítali by, nemajú knihy (č. 51 – 52, 19. – 26. decembra 2015, s. 48). Volanie do verejnosti nezostalo nepovšimnuté. Do redakcie sa ihneď ozvalo niekoľko našich spisovateľov a kultúrnych dejateľov a ponúklo pomoc v tvare knižných darčekov.

Akcia zbierania kníh pre milovníkov kníh z Bingule, ale aj z Lugu, a ktovie – možno pribudnú aj ďalšie prostredia, bude aktuálna v dňoch 11. až 29. januára. Čitatelia, ktorí by sa radi pridali ku knižnej výzve, môžu knihy priniesť do našej ústrednej redakcie v Novom Sade, alebo do dopisovateľstiev v Báčskom Petrovci, Kovačici a Starej Pazove v pondelok až piatok v úradných hodinách. My sa postaráme o to, aby sa knihy dostali do správnych rúk, o čom následne verejnosť poinformujeme.

Naše málo – jedna kniha – môže veľa znamenať pre človeka, ktorý má obmedzené možnosti na zabezpečenie dobrého čítania. Keď sa do akcie zapojíme viacerí, potešíme viacerých knihomoľov v odľahlejších slovenských dedinách. Vykonajme dobrý skutok spoločnými silami!

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  2 /4681/ 9. 1. 2016

3

Týždeň  Z MÔJHO UHLA

Taxa iac už nestojíme pred dilemou.

Máme to konečne vyriešené – budeme platiť taxu. Neviete, o čo ide?

Akú taxu máme na mysli? Ide o to, že koncom minulého roku Zhromaždenie Srbska schválilo zákon, ktorý sa vzťahuje na výšku poplatku a jeho realizáciu, keď ide o financovanie verejných mediálnych servisov Rádio-televízie Srbska a Rádio-televízie Vojvodina.

Výška taxe je schválená v hodnote 150 dinárov a občania ju budú platiť prostredníctvom účtu za elektrinu.

Aspoň je tak určené Zákonom o dočasnom priebehu spôsobu platenia taxe pre verejný mediálny servis.

V období 1. januára až 31. decembra tohto roku sa verejný mediálny servis bude totiž čiastočne financovať zo štátneho rozpočtu a čiastočne z taxe, ktorá, ako sme spomenuli, sa bude platiť prostredníctvom účtu za strovenú elektrickú energiu.

Prostriedky zo zaplatenej taxe v Srbsku, mimo územia Vojvodiny, budú príjmami RTS, kým 70 percent prostriedkov zaplatených na území Vojvodiny bude usmernených na RTV a zvyšných 30 percent prostriedkov taktiež usmernia na RTS. Pritom je plánované, aby verejné servisy zásobovateľovi za vykonanú činnosť fakturovania a vyberania poplatku platili mesačný príplatok vo výške troch percent z vybraných prostriedkov na základe taxe.

Na uplatňovanie zákona sú prostriedky už zabezpečené a platnosť nadobudne deň po zverejnení v Úradnom vestníku, aby sa okamžite zabezpečili podmienky na nerušenú prácu verejného servisu a vykonávanie ich činnosti, ktorá je vo funkcii verejného záujmu.

Taxa je teda v ažurite. Pravdou však je, že aj v minulosti bol úradne určený poplatok, ktorý sa vtedy volal RTV predplatné, a vieme aj to, že on aj napriek trestom nedosiahol úspech.

Tentoraz sa postupuje trochu drastickejšie ako doteraz. Taxa sa nebude evidovať osobitne, takže sa jej plateniu občania nebudú môcť vyhnúť a neplatením si vlastne vytvoria dlh na spotrebu elektrickej energie, čo môže priviesť aj k tomu, že im vypnú elektrinu. Jedinou dilemou, ktorá sa týmto nedoriešila, je skutočnosť, prečo občania musia platiť aj to, čo možno vôbec nebudú používať.

4

www.hl.rs

168 HODÍN

Dynamika na prežitie

Michal Ďuga

V



Oto Filip

V

eľa snehu, slov a sľubov.

Už prvé januárové dni nám pripomenuli, že roky čoraz rýchlejšie plynú, no spomienky zostávajú. Ak nie inak, tak v podobe základu potrebujúceho novú dynamiku na úspešné prežitie dní, mesiacov a roku pred nami.

Z rôznych adries prichádzajú aj rôzne bilancie. Tak vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú politiku a bezpečnosť Federica Mogheríniová medzi dvanásť najväčších výdobytkov únie v roku za nami zaradila i dohody Belehradu a Prištiny. Pozoruhodný úspech po dlhých, namáhavých a ťažkých rokovaniach, ktorými sa podnikol rozhodný a historický krok v smere eurointegrácie.

Veľmi je však otázne, kedy a ako ďalej. Aspoň pre dva alebo tri dôvody. Prvým sú prekážky, ktoré Priština kladie v súvislosti so vznikom Spoločenstva srbských obcí, druhým zase jej podmieňovanie pokračovania v dialógu získaním vízovej liberalizácie pre Kosovo.

Je tu i problém tretí. Kancelária pre Kosmet obvinila totiž pred týždňom prištinské vedenie z meškania realizácie dohovoru o integrovaní príslušníkov civilnej



ochrany do kosovských inštitúcií.

Tá integrácia bola precízne dohodnutá pre 483 príslušníkov tejto zložky s lehotou do 1. septembra, no doteraz je zrealizovaná len v prípade 105 osôb. No na vlnách optimizmu a viacerých vlaňajších kladov a víťazstiev podnietených alebo i zrealizovaných Európskou úniou, ako sú Zmluva o iránskom jadrovom programe, odpoveď na utečeneckú krízu, zjednotenie v boji proti terorizmu, globálna orientácia na boj proti klimatickým zmenám, rokovania o mierovom riešení pre Líbyu alebo rozhovory o ukončení zrážok v Sýrii, sa možno i zdá, že sú balkánske pomery predsa o čosi menej náročné, teda i zvládnuteľné.

Nie je nečakané, že sa na najvyššej priečke súpisky dianí, podľa ktorých si budeme spomínať na rok 2015, tiež ocitlo augustové podpísanie štyroch dohôd medzi Belehradom a Prištinou v Bruseli: o Spoločenstve srbských obcí, energetike, telekomunikáciách a moste cez Ibar v Kosovskej Mitrovici. Podľa prieskumu agentúry Faktor plus a denníka Politika tento medzník za udalosť roka označilo 57 percent respondentov.

Keďže sa ponúkalo viac odpovedí, len o percento menej – 56 percent

anketovaných – za top udalosť 2015 považuje otvorenie prvých prístupových kapitol. Tak tej s číslom 35 vzťahujúcej sa na Kosovo, ako aj kapitoly číslo 32 zameranej na otázky finančnej kontroly.

Na tretej pozícii (35 percent) je migračná kríza, sledovaná cez viaceré prizmy. Od toho, že sme privítali, prijali, postarali sa o nich a vyprevadili státisíce migrantov na ich ceste za krajšou budúcnosťou a životom vo vyvinutých európskych krajinách, po niektoré udalosti s tým súvisiace: stavanie plotov v susednom Maďarsku alebo trojdňovú colnú vojnu s Chorvátskom, ktoré dočasne uzavrelo hranice so Srbskom.

Slovom a stručne, zažili sme ozaj mnoho dianí, dní a období plných očakávania a nádejí, no i horkých sklamaní a chvíľ, keď sa napätie takmer dalo krájať. A je už príznačnosťou januára, že v ňom zase svitajú nové nádeje, či pozitívne perspektívy našej integrácie do sveta sľubujúceho skutočné demokratické hodnoty a predstavy slobodného, lepšieho a bezpečného života. Akoby sme sa na chvíľu ocitli vo vzduchoprázdne, kde prítomnosť neexistuje. Lebo všetko už vlastne bolo alebo ešte len bude. S nami, či bez nás.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

TOMISLAV PETERNEK, MAESTRO FOTOGRAFIE

Nejde len o dobrý záber Oto Filip – Ako hodnotíte tunajšiu školu fotoreportérov a čo považujete za dôležité segmenty kvalitnej tvorby?

– Myslím si, že je tá naša jednou z najsilnejších na starom kontinente. Druhá podľa veľkosti je v USA. Ide o Brooks inštitút a mám to

Informačno-politický týždenník

šťastie, že je jeden z mojich žiakov tam profesorom. Je to moja satisfakcia, keďže nie je dôležité len urobiť dobrý záber. Podstatné je, koľkých ľudí si naučil fotiť. Keď ide o zložky kvalitnej fotografie, uvediem to na konkrétnom prípade.

Nedávno som spoznal dievča, ktoré sa mi posťažovalo, že jej nedovolili vystavovať snímky v jednej z galérií

v Pančeve.

Nafotila ich v tzv. malom Londýne, čiže pančevskom rómskom osídlení. Požiadal som ju, aby mi fotky zaslala.

Po ich prezretí som jej odpovedal: „Máš dve skvelé vlastnosti: smelosť a vieš vychádzať s ľuďmi. No máš aj ten veľký nedostatok, že si sa neučila o fotografii.“ • TÝŽDEŇ •

NEPOTEŠITEĽNÉ DOZVUKY Z 50. ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA APV

S najnižším rozpočtom do nového roku Jasmina Pániková

V

povedal podpredseda pokrajinskej vlády Branislav Bugarski, pokrajina bude reálne mať k dispozícii iba 11 miliárd dinárov.

Rozpočet je nízky, je to všetkým jasné. Avšak ako sa to odzrkadlí na početné projekty?

poradí 50. zasadnutím poslanci pokrajinského Zhromaždenia uzavreli minulý rok. Na poslednom uskutočnenom zasadnutí pozornosť bola upriamená na návrh rozpočtu, ktorý Pokrajinský rozpočet v rokoch 2010 – 2015 po niekoľko- 2010: 60,75 miliardy din. h o din ovej 2011:

61,82 miliardy din. diskusii väč82,58 miliardy din. šinou hlasov 2012: aj schválili. 2013: 77,33 miliardy din.

Avšak ako 2014: 64,6 miliardy din. bolo toho 29.

2015:

63 miliárd d e ce m b r a

(opravným rozpočtom 59,6 miliardy din.) niekoľkokrát zdôraznené, tentoraz ide o najnižší rozpočet od roku 2010. Presnejšie, tohtoročný rozpočet vynáša 57,8 miliardy dinárov, čo je v porovnaní s minuloročným rozpočtom o 4,7 miliardy dinárov menej. Z tohto počtu 35,5 miliardy dinárov sú transferové prostriedky a, ako

Najviac prostriedkov bude investovaných do poľnohospodárstva, zamestnávania a zdravotnej starostlivosti, ale nebude dostatočne prostriedkov na kapitálne údržby objektov, zdravotníckych a športových, ako aj na financovanie zdravot-

Po niekoľkohodinovej diskusii schválili rozpočet na rok 2016

ných programov, ktoré nechce financovať Ministerstvo zdravotníctva. Programy v oblasti kultúry budú v porovnaní s minulým rokom realizované za 40 % menej než vlani, menej prostriedkov bude aj pre vedu a technologický rozvoj, zatiaľ čo oblasť poľnohospodárstva zostala ako aj vlani. Členovia vládnucej koalície

zdôrazňovali, že je taký nízky rozpočet výsledkom zrýchlenej finančnej centralizácie, ktorá sa koncentruje v rukách republikovej vlády a ktorá tie financie odníma obciam, mestám a pokrajine, zatiaľ čo predstavitelia opozície obviňovali pokrajinskú vládu za početné aféry, ktorými bol poškodený pokrajinský rozpočet.

ROK 2016: AJ V EKONOMIKE PÔJDE O MESIACE PLNÉ NÁROKOV

Reformy by museli menej pokrivkávať Oto Filip

H

oci je na zverejnenie precíznych údajov a ukazovateľov stále privčas, už teraz sa črtajú viaceré hospodárske kontúry mesiacov pred nami. Z odhadov Republikového štatistického ústavu vyplýva, že sme vlaňajšok uzavreli 0,8-percentným reálnym rastom celkových hospodárskych aktivít v porovnaní s rokom 2014. V spomínanom období sa objem priemyselnej výroby zvýšil o 8,2 percenta.

Pozitívne výsledky dosiahli odvetvia, ako stavebníctvo, zásobovanie elektrickým prúdom, plynom a parou, aj spracovateľský priemysel, kým sa vo sfére negatívnej ocitlo najmä poľnohospodárstvo, ako i úsek verejných a ďalších služieb.

Zárobky – bez daní a príspevkov – • TÝŽDEŇ •

boli reálne menšie o 2,2 percenta.

Najviac na to, samozrejme, vplývalo uplatnenie Zákona o zmenšení zárobkov zamestnaných vo verejnom úseku.

No aj keď rok 2015 vo viacerých smeroch prevýšil očakávania, dokladom čoho je na ekonomickom pláne napríklad zmenšenie deficitu o 0,8 percenta, či o niečo lepšie krytie dovozu exportom alebo nízka inflácia (1,3 percenta), s radosťou však treba byť opatrný. Lebo žiadne čarovné prútiky okrem reforiem a zmien, lepšej práce, disciplíny a vyššej zodpovednosti jednoducho neexistujú. Skúšok je ozaj mnoho.

Z recesie sme sa dostali, no máme najnižší rast v tejto časti Európy. Nesplnil sa ani stanovený cieľ ohľadom privatizácie, podľa ktorého viac ako päťsto spoločenských podnikov

malo do konca roka 2015 dostať súkromných majiteľov. Znamená to, že treba očakávať rozuzlenie osudu mnohých, najmä doteraz chránených podnikov.

Rok 2016 je síce vyhlásený za Rok podnikateľstva, no koho had uštipne, ten sa aj jašterice bojí.

Všetky vlády totiž od roku 2000 dodnes sľubovali podnety malým a stredným podnikom, no prax najčastejšie bola v zjavnom rozkole s plánmi. Osobitným problémom bude i počet a úroveň zahraničných investícií, o ktoré je stále väčšia konkurencia. Sú tu i nároky vyplývajúce z európskej cesty, zasahujúce prakticky všetky oblasti života. Všetko v duchu toho: peňazí málo, potrieb mnohonásobne viac. Osobitnými skúškami bude i boj proti korupcii, bujná byrokracia a partokracia.

Dlhoročným problémom je nielen štátna administratíva, ale i štátne podniky, na ktoré daňoví poplatníci ročne odvádzajú okolo miliardu eur. Čo povedať napríklad na ten údaj, že je až 30 000 podnikov bez jediného zamestnaného. Aj v roku, ktorý sme načali, budú sa opäť skloňovať slová, ako sú Železiareň v Smedereve, Telekom, Belehrad na vode.

Nové časy, starý film. V ktorom by sa, ak by vystali reformy a inakší vzťah ku všetkému, čo nás čaká, ľahko mohol aktuálnym stať odkaz z jednej zo sociálnych sietí, zverejnený na titulnej strane novoročného čísla týždenníka NIN. Jeho podstatou je oznámenie vlády Srbska, že sa v roku 2016 u nás bude žiť lepšie.

Nie ale ako v roku za nami, ale ako v roku 2017. Narážka a súvislosť na zamyslenie sa.

2 /4681/ 9. 1. 2016

5

Týždeň OZVENY DISKUSIE NA PÔDE NRSNM

Sekera nad slovenskými triedami Juraj Bartoš

P

lémoch zlúčenia žiakov dvoch kombinovaných tried 1. až 4. ročníka do jednej, spoločnej, t. j. o možnostiach zachovania vzdelávania po slovensky v dvoch (doterajších) kombinovaných triedach. Riaditeľka školy a učitelia v slovenských triedach podporili návrh NRSNM, ktorá potom už 23. decembra zaslala

novia NRSNM na jej 9. schôdzi.

Zaujali podporné stanovisko k otvoreniu slovenských tried v Základnej škole Savu Šumanovića v Erdevíku a založeniu vysunutej triedy v Ľube. Kladne sa vyjadrili i k žiadosti na otvorenie triedy prvého ročníka v ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku, ako i troch tried 1. stupňa v tej istej škole.

ekné správy na sklonku roka 2015 z Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny neodviali výstražné tóny, ktoré odzneli na prerušenej 9. schôdzi nášho „parlamentu“. Z údajov, ktoré nám zaslala koordinátorka pre vzdelávanie Svetlana Zolňanová, sa dozvedáme o niekoľkých malých, ale vzácnych udalostiach v druhej polovici decembra. Slovenské rozprávkové knihy ako darček rady pod vianočný stromček dostali deti predškolského veku a najmladší žiaci jánošíckej školy, tiež deti predškolského veku zo slovenskej skupiny v Silbaši, ako i najstarší pivnickí škôlkari, pričom ich vychovávateľky dostali odbornú literatúru. Z knižného darčeka NRSNM sa tešili aj všetky vekové skupiny Predškolskej ustanovizne Kolibrík v Selenči a ich vychovávateľky tiež mali radosť z odbornej literatúry.

Kvitujeme aj dve podnetné aktivity NRSNM v duchu inak rozháranej a nie Na hodine slovenčiny (v Erdevíku) – s úsmevmi práve jasnej diskusie na spomenutej schôdzi. Z rozhovoru list, t. j. mienku na Ministerstvo Jednohlasne taktiež podporili rezortnej koordinátorky a vede- osvety, vedy a technologického návrh na otvorenie slovenských nia Predškolskej ustanovizne Ra- rozvoja. V podstate ide o sta- alebo bilingválnych skupín v dosno detinjstvo v Novom Sade novisko, ktoré rada zaujala k predškolských ustanovizniach vyplynulo, že v januári 2016 otvoreniu 1. triedy s vyučovacím v Novom Sade, Šíde – Erdevíku, rodičom detí v predškolskom jazykom slovenským pre menej v Báčskej Palanke a Čelareve, veku rozdelia anketové lístky a ako 15 žiakov v erdevíckej škole. a kladné stanovisko zaujali aj prostredníctvom médií ozrejmia V liste NRSNM sa o. i. uvádza: k problémom vyučovania sloprojekt založenia slovenských „Apelujeme na ministra osve- venčiny v ZŠ Bratstva a jednoty alebo dvojjazyčných skupín. ty Srđana Verbića, aby ešte raz v Pančeve-Vojlovici.

Jeho cieľom, pravdaže, je zacho- zvážil možnosť zachovania Ako hrom z jasného neba na vanie a pestovanie slovenského dvoch kombinovaných tried s schôdzi vyzneli slová koordinájazyka u detí predškolského výučbou v slovenskom jazyku, torky pre vzdelávanie Svetlany veku, s cieľom vytvoriť u nich lebo školský rok je v plnom Zolňanovej, ktorá, informujúc o záujem o materinský jazyk pri prúde a zákon nepozná zakla- potrebe podporného stanoviszápise do základnej školy. danie tried počas školského ka k tomu, aby sa v erdevíckej roku. Pripomíname, že sa týmto škole formovali dve triedy, teda V ERDEVÍKU Z DVOCH TRIED spôsobom nezvyšuje existu- kombinácia pre 1. – 4. a 2. – 3.

– JEDNA?! júci počet pracovníkov a ne- ročník, povedala: „Pokrajinský V deň vyhodnotenia súťa- presahuje počet schválených sekretariát pozitívnu mienku že Čo dokáže pekné slovo a rozpočtových pracovníkov pre dal, školská správa verifikovala udelenia odmien, v ZŠ Savu túto školu.“ dve slovenské triedy ErdevíŠumanovića v Erdevíku (22.

Podotýkame, že sadu „škol- čanom, ale ministerstvo v Bedecembra) bola reč aj o prob- ských otázok“ prerokovali čle- lehrade, žiaľ, neakceptovalo

6

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

tento návrh a tým sa v Erdevíku zavrela slovenská trieda.“ Uvidíme, ako ošemetná kauza dopadne. V rozhovore so Zolňanovou a učiteľkou slovenčiny v erdevíckej škole sa dozvedáme, že tam – vraj so súhlasom riaditeľky – predsa pokračujú s výučbou slovenčiny na 1. stupni v dvoch triedach, namiesto v jednej triede.

STOP V ŠÍDE, VPRED V NOVOM SADE...

Pokým v prípade erdevíckej základnej školy zaúradovala „vyššia sila“, z toho, čo povedala Zolňanová, vyplýva, že k situácii v erdevíckej odnoži predškolskej ustanovizne so sídlom v Šíde prispel „ľudský faktor“: „Písali sme list do Šídu, keďže erdevícka škôlka patrí do Šídu, aby sme zorganizovali dvojjazyčnú skupinu slovensko-srbského vzdelávania škôlkarov, aby bol väčší potenciál v budúcnosti po slovensky hovoriacich, ale odmietli prijať členov Národnostnej rady.

Vraj ,nie je záujem‘ na území ich škôlky o vyučovanie slovenčiny.“ Pritom, ako podotkla, vychovávateľka Monika Považanová z Ľuby a profesorka slovenčiny Ruženka Ďuríková z Erdevíka v tamojšej škôlke „uplatňujú niektoré aktivity v slovenskej reči“. Úplne opačná situácia je v Novom Sade. Vychovávateľky tamojšej PU Radosno detinjstvo písomne požiadali NRSNM, aby pomohla v samom meste Novom Sade otvoriť alebo bilingválnu slovensko-srbskú alebo len slovenskú skupinu pre päťaž šesťročné deti, a potom aj pre deti, ktoré sa majú zapísať do 1. ročníka základnej školy. Ako dodala Svetlana Zolňanová, v Novom Sade „zatiaľ 11 detí chodí na vyučovanie slovenského jazyka v škôlke“.

V Čelareve, informovala Zolňanová, učiteľka Mária Supeková a v Báčskej Palanke Mária • TÝŽDEŇ •

školských správach o tejto veci „doteraz technicky rozhodoval jeden človek, ktorý vždy schválil menší počet žiakov. Teraz sa to robí elektronicky; žiaľ, počítač nerozoznáva menšinové výnimky. Toto bude problém, ktorý sa bude týkať všetkých národnostných rád.“ Pripúšťame, že čitateľom nie je všetko, o čom tu bola reč, práve najjasnejšie. Podpisovateľ týchto riadkov si za to časť zodpovednosti berie na seba. Nemôže však neskonštatovať, že na schôdzach NRSNM by nesmel byť prehnane nadžganý rokovací program.

Tak isto by sa jej členovia nemali vyčerpávať „nikam“ nevedúcimi vzájomnými obvineniami a „predvolebným marketingom“. Už aj preto, že sa im – ako sa ukázalo aj v tomto prípade – nezvyšuje energia a čas na riešenie primárnych problémov súčasnej slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Áno, aj o vzdelávaní v materinskej reči je reč. Inak tá sekera z titulku sekne skôr než by musela.

Ďuro Varga

INÝ NÁHĽAD

Šulcová hovoria, že majú veľké Inak, ako informovala Zolňa- štandardov. Čo robiť v takejto skupiny detí, ktoré navštevujú nová, „Jánošík požiadal Národ- situácii?“ hodiny slovenčiny a vraj z rozho- nostnú radu o súhlas k otvoreK nápadu, aby rada vyfinanvorov s rodičmi vzišla, zatiaľ síce len ústna, iniciatíva, podľa ktorej by sa aj do tamojších škôl slovenčina mohla uviesť ako voliteľný predmet alebo ako bilingválna skupina: „Zatiaľ som sa neformálne rozprávala s náčelníčkou obecnej správy Obce Báčska Palanka, samozrejme, hovorila, že obec by vyšla v ústrety. Treba poslať úradný list; na to potrebujem od vás aj zelené svetlo, aj pokyny, v ktorom smere by sme chceli robiť. Myslím si, že je dobre v škôlkach začať preto, že je to dobrý reálny podklad na to, aby sme potom v slovenských prvých Slovenské deti (nielen v Erdevíku) pestujú slovenské tance. Super. triedach mohli očakávať Ale ani po slovensky hovoriť netreba zabúdať... nejaké deti. Konkrétne v Erdevíku nám povedali, že sa niu kombinovanej triedy; tu sme covala plat profesora slovendeti nezapisujú do slovenskej podporu dali, ďalej pýtali súhlas, činy, Zolňanová mala pohotriedy preto, že sa v škôlke vy- aby zostala zachovaná nekom- tovú odpoveď: „Tým by sme učovali len po srbsky a že po binovaná trieda pre jedného sa postupne prijali platiť 14 slovensky hovoria len veľmi sla- žiaka, prváka; samozrejme, že profesorov slovenčiny, ktorí bo; nepoznajú slovenský jazyk to tiež nepochodilo na minis- vyučujú na rôznych našich škoterstve. V Jánošíku tiež zostala lách. V stredných školách to už na dostatočnej úrovni.“ Členovia rady sa pri rozprave kombinácia dvoch tried s malým robíme...“ Ešte podotkla, že v akosi nemali k činu, len po- počtom žiakov a Národnostná daktorí vyrukovali s akými-ta- rada na to zelené svetlo dala.“ kými konkrétnymi návrhmi.

Vyslovujúc súhlas s potrebou VÝSTRAHA Z VOJLOVICE po zakladaní skupín škôlkarov, „Kratučko, Svetlanka...“, pripov ktorých by sa hovorilo po menul Juraj Červenák dávajúc slovensky, Libuška Lakatošová slovo Zolňanovej, ktorá ozrejohľadne situácie v Šíde navrhla, mila aj problémy vyučovania aby sa tamojšie vychovávateľky slovenčiny v ZŠ Bratstva a jedporozprávali s rodičmi a aby noty v Pančeve-Vojlovici: rodičia urobili prvý krok, t. j. „Na druhom stupni, od 5. po 8. „aby napísali dáku žiadosť alebo ročník, je 7 detí, ktoré sa vyjadpetíciu, že majú potrebu po rili, že chcú navštevovať hodiny otvorení predškolskej skupiny, slovenčiny s prvkami národnej a môžeme sa porozprávať s kultúry. Elektronický systém predsedom Obce Šíd, aby sme nepozná kombináciu skupín naozaj tam mali slovenské trie- vo vyšších ročníkoch. Tým je to dy“. Zolňanová vyslovila mienku, menej ako 15 detí a ministerstvo že práve škôlka je tá, ktorá by zrušilo možnosť angažovania mala poskytnúť rodičom infor- učiteľa, aby vyučoval slovenčimácie a urobiť anketu. Pavel nu vo Vojlovici. Myslím si, že s Surový navrhol, aby v Kysáči takýmto problémom budeme urobili zoznamy záujemcov a zápasiť vo veľkej väčšine škôl, pripravili kompletný projekt, ktoré máme. V meste Nový Sad „lebo mesto sa nepôjde len je, ak mám správnu informáciu, tak stretávať, tratiť svoj čas“, a 33 základných škôl; ani v jednej dodal: „Musíme sa naučiť, keď škole nemáme 15 detí v jedniekde ideme, vypracovať štú- nej generácii, čiže nespĺňame diu, analýzu, odniesť... a musia podmienky, aby sme slovenské triedy mohli mať podľa platných aj rodičia dať súhlas.“ • TÝŽDEŇ •

2 /4681/ 9. 1. 2016

7

Týždeň SLOVO MÁ: BOJAN VIŠIĆ, RIADITEĽ TLAČIARNE HL PRINT

Kniha je špecifický výrobok Oto Filip

K

to z nás uvažuje nad púťou, ktorú kniha má zdolať predtým než sa ocitne v rukách čitateľa? Predtým ako sa dostane na police alebo do výkladov kníhkupectiev, tá sa začína autorom, aby pokračovala nakladateľom, následne nemenej dôležitým ohnivkom, ktorým je tlačiareň. Rozhovor s prvou osobnosťou HL PRINT Bojanom Višićom, riaditeľom rozhľadeným, mimoriadne podnikavým a zrejme úspešným, zapadol na záver azda najrušnejšieho obdobia pre tlačiarov – koniec decembra, ktorý je spravidla i obdobím súvah.

– Začnime najprv tými základnými ukazovateľmi...

– Hoci ešte nenastúpil čas presnejšieho bilancovania, nazdávam sa, že objem hospodárenia v roku 2015 bude okolo 58 miliónov dinárov. Povedané inak, je to približne 700 000 exemplárov vytlačených kníh v tvrdej a mäkkej väzbe, časopisov... Ak by sa to malo vyjadriť v tituloch, orientačne v roku 2014 šlo o knihu denne, čo platilo aj pre vlaňajšok. Časopisy vychádzali v priemernom náklade od 1 500 do 2 000.

– Na začiatku dráhy ste štartovali s nakladateľstvami, ako je Kairos, Agape a pod.

Pribudli ďalšie?

– V tomto roku sa zvýšil obrat vzťahujúci sa na Srbskú pravoslávnu cirkev. Sú tu i zmluvy s Maticou srbskou, s vydavateľstvom Euro... No najpodstatnejšou zložkou, vplývajúcou na rast obratu a podnikania, je spolupráca so spoločnosťou Večernje novosti, ktoré sú uznávaným vydavateľom s príznačne vysokými nákladmi. My sme dokázali zdolať tie náklady, pohybujúce sa okolo desaťtisíc kníh. Robili sme pre nich 32 000 kníh alebo 16 000 kompletov autorky Miry Markovićovej. Potom šiel Šlabikár správania sa v kostole v ná-

8

www.hl.rs

klade 10 000 výtlačkov. Tretím titulom sú Belehradské príbehy autora Zorana Lj. Nikolića v náklade 3 500 exemplárov. Všetko uvedené kladne a významne vplývalo na naše podnikanie.

Očakávam, že naďalej budeme úspešne spolupracovať s uvedenou spoločnosťou a že mesačne budeme pre nich tlačiť jeden titul v náklade 10-tisíc výtlačkov.

O to skôr, že je tento náš partner a zákazník veľmi spokojný s kvalitou, ktorú mu poskytuje HL PRINT.

– Aj v oblasti tlačenia je konkurencia dosť výrazná...

– Kniha je špecifický výrobok.

Najpodstatnejšia pri jej výrobe je kvalita, rešpektovanie lehôt a korektnosť k zákazníkovi. Keď získate jeho dôveru, tak ani cena nie je neprekonateľnou prekážkou.

My pozorne sledujeme situáciu a pomery na trhu. Konkurenti v Novom Sade sú nám hlavne Artprint a Stojkov. No máme svoje miesto na trhu a môžem konštatovať, že sa náš pozitívny trend ďalej šíri, zveľaďuje.

– V úvode ste spomenuli sumu 58 miliónov... Jej najväčšou časťou sú výrobné a iné náklady. Asi sa čosi i zvýši?

– Naša spoločnosť bude mať

Informačno-politický týždenník

zisk, no v tejto chvíli nemôžem povedať, o akú sumu ide, keďže sa záverečné účty len vypracúvajú. To, čo je veľmi dôležité, je, že tlačiareň HL PRINT, na rozdiel od minulosti, dokázala všetky platy vyplácať do 10. v mesiaci, so všetkými daňami a príspevkami.

Je tu aj riadna údržba likvidity a solventnosti firmy.

– Ako ste na tom so strojmi, infraštruktúrou?

– Najväčším problémom je objekt, v ktorom sme, hlavne jeho strecha a vykurovanie.

Očakávam, že to dokážeme zriadiť a dostať sa do tej podoby, ako by mala vyzerať jedna uznávaná tlačiareň v Báčskom Petrovci. Smerom, nad ktorým uvažujeme, je nahradenie zastaralenej a opotrebovanej technológie, najmä CTP zariadenia na výrobu a osvetlenie tlačiarenských platní. Kúpou nového alebo továrensky reparovaného zariadenia by sme usporili veľmi veľa len na vstupnej cene platne. Takéto úspory by sa veľmi pozitívne prejavili v podnikaní už tým, že by návratnosť vynaložených prostriedkov netrvala dlho.

– Veľkým problémom pre mnohé firmy je, že im neplatia za realizované služby...

– Keď ide o platenie našich služieb, tak môžem povedať, že s tým nemáme problémy, keďže nám naši zákazníci riadne, likvídne platia to, čo nám dlžia. Doteraz sme nemali žiaden súdny spor, týkajúci sa splácania pohľadávok. Ani keď ide o firmy, s ktorými najtesnejšie spolupracujeme, ani keď ide o našich komitentov. Chcem podčiarknuť, že s nami navzájom prepojené firmy účinkujú v celkovom podnikaní a obrate, ktoré je takých 57 či 58 miliónov dinárov, s približne 12 miliónov dinárov. Všetko iné tvoria vonkajší zákazníci. Obrovskou väčšinou

nášho výrobného programu sú knihy, z ktorých je asi 60 percent v mäkkej väzbe a pozostávajúcich 40 percent vo väzbe tvrdej.

– Nemožno sa nepristaviť pri jednej osobnejšej otázke.

Po necelom pol druha roku činnosti bola realita zhodná s vašimi predstavami pri príchode?

– Ohľadne mojich očakávaní ako riaditeľa a hospodárenia, ktorého príznačnosťou sú i ďalej ťažké a náročné podmienky na trhu a v okolí, teraz na konci roku môžem kvitovať, že som spokojný. Dakedy sa nám darí dosiahnuť obrat niekdajšej Kultúry a Neografie, ktoré mali i dotácie z iných zdrojov. Z rozhovorov s našimi staršími robotníkmi som sa dozvedel, že obrat v časoch, keď kedysi tu v tlačiarni v Petrovci pracovalo približne 120 ľudí, bol medzi 100 a 120 miliónov. My s 26 zamestnancami dokážeme byť na úrovni okolo 50 percent ich niekdajšieho plánu.

– Načíname rok 2016?

– Pokračujeme smelo ďalej.

Aj v januári, ktorý je spravidla mŕtvou sezónou v grafickom priemysle, budeme mať čo robiť.

I v mesiacoch ďalších. Kontinuita úspešného podnikania teda pokračuje. Tlačiareň HL PRINT o vyše 15 percent prevýšila pôvodný plán na vlaňajšok, ktorý bol necelých päťdesiat miliónov dinárov. Na záver by som chcel vyjadriť poďakovanie majiteľovi tlačiarne, teda NVU Hlas ľudu, Dozornej rade a všetkým, ktorí majú ambície, aby sme boli ešte lepší. Primerane a v duchu niekdajšej slovenskej tlačiarne v Báčskom Petrovci, ktorá mala veľmi vysoké renomé.

– O tri roky tlačiareň v Petrovci, ktorá niekoľkokrát vo svojich dejinách menila názvy, oslávi sto rokov existencie...

– S terajším zložením, manažmentom a primeraným vzťahom nás všetkých, mienim, že toto výročie úspešne privítame.

Na potešenie nás všetkých.

• TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti Peniaze v popredí ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE BÁČSKY PETROVEC

Katarína Gažová

P

osledné minuloročné zasadnutie báčskopetrovského lokálneho parlamentu bolo v utorok 29. decembra. Najviac času na tejto 31. schôdzi Zhromaždenia obce si vyžiadal bod týkajúci sa návrhu obecného rozpočtu na rok 2016. Ostatným dvanástim bodom rokovacieho programu výborníci venovali menej času.

Na zasadnutí výborníci najprv rokovali o lokálnych administratívnych poplatkoch a úhradách za služby, ktoré poskytuje lokálna samospráva, ako aj o lokálnych komunálnych poplatkoch. O návrhu rozpočtu na nastávajúci rok, ktorý je stanovený v sume viac ako 1 miliardy dinárov, sa viedla dlhá diskusia. Z uvedenej sumy 473 miliónov din. tvoria primárne daňové a iné príjmy obce, pričom transfe-

rové prostriedky z vyšších úrovní sú stanovené v sume 540 miliónov

din. Zvláštnosťou tohto rozpočtu je skutočnosť, že rok 2016 bude volebným rokom, takže aj tie-

Rozpočet ohodnotili ako rozvojový

S

tredobodom pozornosti na zasadnutí novosadského parlamentu v utorok 29. decembra 2015, keď výborníci prerokovali a schválili aj ďalších 96 bodov rokovacieho programu, bol rozpočet Mesta Nový Sad na bežný rok.

Rozpočet v hodnote 21 miliárd 756 miliónov dinárov Miloš Vučević, primátor Mesta Nový Sad, zhodnotil ako rozvojový. Opoziční výborníci ho však ocharakterizovali ako predvolebný. Podľa mienky primátora, z plánovaných kapitálových investícií a projektov najvýznamnejšie je zriadenie pracovného pásma Sever 4. V zdôvodnení Aleksandry Radakovej, členky Mestskej správy pre financie, • ĽUDIA A UDALOSTI •

nejší v posledných rokoch, tiež ako rozvojový a sociálny. Predostrel výborníkom naplánované

kapitálové investície na rok 2016.

Medziiným spomenul kanalizáciu v Petrovci a v Kulpíne, sanáciu depónií v jednotlivých dedinách obce, rekonštrukciu verejných elektrických sietí, asfaltovanie ulíc a rekonštrukciu ciest, adaptáciu Vrbary, vkladanie prostriedkov do fondu pre mladé talenty a iné. V súvislosti s návrhom rozpočtu, ktorý výborníci schválili, sa hovorilo i o nezamestnanosti a odchode občanov tejto obce za prácou do zahraničia, prevažne na Slovensko.

Výborníci schválili uznesenie o úprave verejných plôch, ako i plány hospodárenia na rok 2016 VP Komunalac Maglić a VKP Progres Báčsky Petrovec. Prerokovali a schválili správy o uskutočnenom postupe likvidácie VP pre informačnú činnosť Rádia Báčsky Petrovec, tiež o stave výstavby kanalizácie v MS B. Petrovec a Kulpín, ako aj Európsku chartu rovnosti žien a mužov na miestnej úrovni. Na záver bol schválený program rozvoja športu v Obci B. Petrovec na obdobie rokov 2016 – 2018.

o veľkú spoločnosť. Povedal, že za štyri miliardy sa má upraviť celková plocha pracovného pásma Sever 4, ako i to, že sú kapitálové investície zvýšené, čo je dôkazom toho, že nejde o predvolebný rozpočet.

Voľby totiž, podľa jeho slov, budú v prvej polovici roka, a kapitálové investície do volieb nebudú zakončené.

Keď ide o rozpočtové príjmy, tu vidno, že sa počíta so zvýšením daňových príjmov, ktoré tvoria 63,8 percenta celkového rozpočtu.

Počíta sa i s trojnásobným zvýšením príjmov z predaja pozemku, lebo je v pláne predať parcelu rozlohy 3,24 hektára na rohu Bulvára oslobodenia a Bulvára cára Lazara.

Príjmy sú plánované aj z regulácie stavebných pozemkov.

Keď ide o výdavky, tie sú plánované v hodnote 21 miliárd a 137 miliónov dinárov, z čoho takmer 14 miliárd plánujú usmerniť na bežné výdavky. Kapitálové investície sú plánované v sume 6,8 miliardy dinárov.

Z posledného minuloročného zasadnutia lokálneho parlamentu

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Elena Šranková

to trovy sú plánované obecným rozpočtom. Do štruktúry naplánovaného rozpočtu sú zaradené i finančné plány a požiadavky rozpočtových užívateľov.

Predseda Báčskopetrovskej obce Pavel Marčok rozpočet na rok 2016 zhodnotil ako najkomplex-

tiež bolo uvedené, že rozpočet je rozvojový, lebo až 32,2 percenta prostriedkov plánujú vyčleniť na kapitálové investície.

Pripomienky opozičných výborníkov z radov DS a SRS sa vzťahovali na rozhodnutie usmerniť takmer 4 miliardy dinárov na zriadenia spomenutého pásma Sever 4, lebo je podľa nich táto investícia neistá.

Uznali, že je nevyhnutné investovať do otvárania nových pracovných miest, avšak nie za každú cenu.

Primátor Vučević na kritiky odpovedal, že do otvorenia pracovných miest by radi vložili aj viac peňazí, lebo tá investícia sa vráti mestu.

Tvrdil, že sa uvedená investícia oplatí z nájomného, dane z príjmov robotníkov a z angažovania hospodárstva, ktoré sa bude opierať

KRÁTKE SPRÁVY

Šíd Schválili rozpočet. V stredu 30. decembra 2015 Zhromaždenie obce Šíd na svojom riadnom zasadnutí najprv schválilo opravný rozpočet na rok 2015, ktorý bol zmenšený o 47 151 000 din. a dosiahol sumu 991 735 700 din. V ďalšom bode výborníci schválili rozpočet na rok 2016, ktorý je stanovený v sume 1 214 401 000 din., čiže o tristotisíc dinárov je vyšší ako minuloročný.

Napriek pripomienkam a nesúhlasu viacerých výborníkov oba dokumenty boli schválené väčšinou hlasov. Ostatné body rokovacieho programu boli späté s bežnými otázkami fungovania lokálnej samosprávy.

St. S. 2 /4681/ 9. 1. 2016

9

Ľudia a udalosti Z 35. SCHÔDZE ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKA PALANKA

Štedrý deň bez zvady a občerstvenia Juraj Bartoš

S

otva dakoho prekvapilo, keď sa po dlhej prestávke na 35. schôdzi Zhromaždenia obce Báčska Palanka ocitlo až 55 bodov rokovacieho programu. Prvú tretinu výborníci zdolali vo štvrtok 24. decembra (nikomu neprekážalo, že práve vtedy veľká časť kresťanov oslavuje Štedrý deň?!) a druhé dve časti zvládli v nasledujúci pondelok. Keďže počas prestávky chýbalo obligátne občerstvenie, sotva niekomu prekážalo, že aspoň kvapli dve diéty. Diskutovalo sa, napodiv, v rámcoch parlamentných pravidiel hry, iba čo sa sem-tam zaiskrilo pri debate o realizácii obecného rozpočtu v období január – september 2015, respektíve ohľadne uznesenia o rozpočte Obce Báčska Palanka na rok 2016.

Oba dokumenty dostali zelenú hlasmi výborníkov aktuálnej vládnu-

Výborníci ZO Báčska Palanka predsa „jednotní“; všetci prítomní hlasovali za pozmenený a doplnený rokovací program cej väčšiny. Odôvodnil ich predseda obce Aleksandar Đedovac a kritizovali predovšetkým vedúci výborníckej skupiny socialistov Goran Latković a výborníckej skupiny demokratov Ranko Marjanov. Vyčítali lodivodom lokálnej samosprávy najmä skutočnosť, že sa za prvých deväť mesiacov teraz už uplynulého roku

do obecnej pokladnice dostalo len 918 240 888 dinárov, čo je iba 64,43 % z 1 393 271 000 din., koľko zakotvili v pláne na rok 2015. Obracajúc sa k donedávnym koaličným partnerom, výborník Latković podčiarkol, že „verejnosť má právo vedieť, prečo nie je využitých 70 miliónov z pokrajinskej vlády“, ktoré Báčskopalanská obec

VO VEREJNOM PODNIKU DIREKCIA PRE VÝSTAVBU OBCE STARÁ PAZOVA

Spokojní s prácami realizovanými v roku 2015 Anna Lešťanová

ciu na základe stanovených priroku 2016 oborít a požiadaviek čania Staropasamotných obzovskej obce čanov. Z formáldostanú kanalizáciu no-technických (na základe projekpríčin sa nepotu verejno-súkromdarilo realizovať ného partnerstva), práce na štadióvšetky ulice asfalne v Nových Bátované a obchvat novciach, trhu v na autostráde BeNovej Pazove a na lehrad – Nový Sad dostavbe budovy vedľa Novej Pazovy predškolskej ustaa Starých Bánoviec, Nedeljko Kovačević novizne v Starej – oznámili z Direkcie Pazove. „Tieto tri pre výstavbu Obce Stará Pazova. investície sme sľúbili a neuskutočnili, Súvahu hospodárskeho roka 2015 takže ich realizujeme v roku 2016,“ podal riaditeľ Direkcie Nedeljko Ko- povedal Kovačević. vačević na novoročnej tlačovke. Ako Z významných investícií v roku povedal, takmer všetky naplánované 2015, ktoré Direkcia mala na starosti, projekty uskutočnili a s dosiahnutými určite treba spomenúť rekonštrukciu výsledkami sú spokojní. centra v Novej Pazove a v Nových V roku za nami Direkcia v každej Bánovciach, úpravu stredu Starých dedine z územia obce realizovala Bánoviec, výstavbu novej ulice v Starej aspoň po jednu hodnotnú investí- Pazove a výstavbu cesty k nadjazdu

V

10

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

mohla získať, a obvinil jednotlivcov (neuvádzajúc ich mená), že tým spôsobom poškodili obec.

Celkove by sa v roku 2016 do obecnej pokladnice malo vliať 1 463 803 000 dinárov. Podľa slov starostu Đedovca najväčšiu časť koláča by mal činiť prílev z daní zo zárobkov a neúčelové transferové prostriedky z republikovej úrovne. Ako hlboko sa pod výbornícku kožu dostali politické hry, nasvedčuje aj skutočnosť, že ZO Báčska Palanka z postu riaditeľa Domu zdravia Dr. Mladena Stojanovića odvolalo Dr. Momira Antolovića a namiesto neho za riaditeľa vymenovalo Dr. Gorana Stupara. Pravdaže, bez osobitných a už vôbec nie závažných argumentov, na čo márne upozornili Latković a Marjanov. Hlavy dozaista (ani z tohto) neboleli výborníkov Srbskej radikálnej strany a Strany vojvodinských Slovákov, ktorí na schôdzu ZO neprišli. legiši vystavali Dom smútku. Okrem bežných prác na úprave vozoviek a údržbe dopravnej signalizácie Direkcia na požiadavku staropazovského Spolku pre afirmáciu invalidov Fénix na niekoľkých miestach odstránila architektonické bariéry.

Do plánu a programu práce na rok 2016 v Direkcii pre výstavbu Obce Stará Pazova zaradili i sanáciu vozovky Stará Pazova – Staré Bánovce a rozšírenie Ulice Vladimíra Hurbana v Starej Pazove. Podľa slov riaditeľa

na ceste z Novej Pazovy do Vojky (cestné smery k distribučným strediskám Delhaize a Delta transportný systém). Medzi hodnotné investície riaditeľ podniku zaradil aj dostavbu budovy Obecného súdu v Starej Pazove, výstavbu škôlky v Belegiši, sanáciu Domu kultúry v Starých Bánovciach, ukončenie prvej a druhej fázy výstavby vodovodu vo Vojke, výstavbu športovej haly a adaptáciu zámku Dostavaná budova Obecného súdu Šlos v Golubinciach. v Starej Pazove Hodne prostriedkov, ako zdôraznil riaditeľ Kovačević, Kovačevića plánujú takisto pripraviť Direkcia investovala do úpravy nábo- projektovú dokumentáciu pre asi ženských, vzdelávacích, kultúrnych a 30 projektov, ktoré rovnomerne športových objektov. Pracovali aj na rozvrhnú na jednotlivé dediny v úprave dedinských cintorínov a v Be- obci.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

EKOLOGICKÉ ZDRUŽENIE ZELENÍ PETROVEC

Štvrťstoročie zvyšujú povedomie spoluobčanov Jaroslav Čiep

E

kologické združenie Zelení Petrovec existuje presne dve a pol desaťročia a za ten čas v rámci svojho pôsobenia iniciovalo rôzne akcie a aktivity, ktoré sa v petrovskom prostredí ujali ako pekné a užitočné.

Majúc na zreteli prírodné a ústavné právo občanov na zdravé životné prostredie a neodňateľné právo každého jednotlivca bojovať za ochranu a zveľadenie svojho okolia, skupina entuziastov pestrej sociálnej, národnostnej a vekovej štruktúry sa rozhodla založiť ekologickú organizáciu v Obci Petrovec, – týmito slovami Andrej Meleg zaznamenal založenie ekohnutia v zborníku Petrovec 1745 – 1995.

Bolo to v čase, keď sa o tejto téme nerozmýšľalo ani v širších rámcoch, takže toto združenie vzniklo ako jedno z prvých v krajine. Prvý pracovný dohovor iniciátorov založenia organizácie na ochranu a zveľadenie životného prostredia sa uskutočnil 2. októbra 1990, na ktorom spresnili úlohy na prípravu zakladacieho zhromaždenia, ktoré sa uzhodli uskutočniť do konca roku 1990.

Tak sa aj stalo. Zakladacie zhromaždenie ekologického hnutia v Petrovci bolo 26. decembra 1990. Na tomto zhromaždení schválili uznesenie o založení Ekologického hnutia Zelených so sídlom v Petrovci, k tomu schválili programovú osnovu a stanovy hnutia. Prvým predsedom sa stal Ján Kolár, podpredsedníčkou Mária Boldocká a tajomníkom Andrej Meleg.

Od začiatku k základným cieľom hnutia, ktoré platia dodnes, patrí pozdvihovanie a rozvíjanie povedomia o skutočnom ekologickom stave životného prostredia a okolitej prírody, o význame a nutnosti ochrany životného prostredia a o nebezpečenstve ohrozovania a degradácii ur• ĽUDIA A UDALOSTI •

Spoločná fotografia pri príležitosti 25 rokov práce Ekologického združenia Zelení Petrovec bánneho prostredia a prírody, generáciami na hodinách alebo boj za rešpektovanie práva na v mimoškolských aktivitách obozdravý a slobodný život, ako aj hacujú aj ekologickou oblasťou. na zhromažďovanie občanov, Jeho členovia priložili ruky k ktorým záleží, aby sa v životnom založeniu ekologického hnutia prostredí a v prírode zachránilo Vojvodiny. to, čo sa ešte zachrániť dá.

Keď sa málokto zamýšľal napr.

V nasledujúcich rokoch hnutie nad výrazným rúbaním stromov, vo svojom prostredí rozvírilo členovia hnutia pozdvihli svoj hladinu na pláne ochrany a zve- hlas proti klčovaniu stromov ľadenia životného prostredia a na kanáli. V tejto súvislosti sa prírody. Organizovalo vedecké ekohnutie primeraným spôsoprednášky, propagovalo orga- bom predstavilo aj na Medzinizovaný zber smetí a akciu národnom veľtrhu turistiky a plynofik ácie, jeho členovia zasadili tisíce mladých stromkov, vlastnými príspevkami prispievali do rozhlasu a televízie, ako aj do novín.

Zodpovedajúcim príležitostným programom si pripomínajú Deň planéty Zeme, ako aj D eň ochrany životného pros- Ekológovia v jednej z početných akcií tredia. Hnutie má svojich aktivistov v Predškolskej ekológie roku 1994 v Novom ustanovizni Včielka, v základ- Sade. ných školách a v gymnáziu, ktorí V Petrovci a okolí ešte vždy sú svoju každodennú výchovno- aktuálne viaceré projekty, ktoré -vzdelávaciu prácu s mladými iniciovali a realizujú ekológovia.

Medzi také určite patrí zbieranie bateriek po obchodoch, tiež aktivita pod názvom Nechceme igelitky, s cieľom upozorniť spoluobčanov na negatívny vplyv plastových tašiek na okolie. Zber plastových fliaš na jednotlivých punktoch v dedine sa osvedčil, v poslednom čase sa dokonca rozšíril o zber plechovíc. V dedine rozmiestnili desiatky kompostérov, do ktorých sa uskladňuje suché lístie, resp. organický odpad. Petrovskí ekológovia sa zúčastnili v akcii propagovania separácie odpadu a podnikali aj iné ekologické opatrenia. Svoj protest zelení vyjadrili i proti spiľovaniu stromov v chotári v procese komasácie v Petrovci.

Vedľa kanála usporiadali ukážkový zelený kútik a v časti Sejky umiestnili väčší kompostér pre tú časť osady. Hoci dvadsaťpäť rokov pôsobia v Petrovci, dodnes nemajú vlastnú kanceláriu ani miesto, kde by mohli umiestniť usporiadaný archív tohto hnutia.

Aktivisti Ekologického združenia Zelení Petrovec sa v pondelok 21. decembra 2015 stretli na skromnej oslave. Na tomto stretnutí miestni ekológovia ozrejmili dvadsaťpäť rokov práce v prospech svojho prostredia. Pri tejto príležitosti predsedníčka združenia Mariena Stankovićová-Kriváková zaslúžilým členom a kolektívom odovzdala spomienkové diplomy. Dostali ich Spolok petrovských žien, Združenie penzistov Petrovec, Združenie včelárov Včela, ako i zaslúžilí jednotlivci Ján Kolár, Mária Boldocká, Dana Majerová, Tatiana Milina Turanová, Milada Stankovićová a Zuzana Buffová.

2 /4681/ 9. 1. 2016

11

Ľudia a udalosti BIELOBLATČANIA UPRAVUJÚ SVOJU DEDINU

V peknej dedine sa krajšie žije Vladimír Hudec

všeobecných podmienok života na dedine, s ktorým sa prihlásili uristický spolok v Bielom Blate na súbeh Naftového priemyslu založili pred niekoľkými rokmi Srbska (NIS) pod názvom Sposo zámerom koordinovať čin- ločenstvu spoločne (Zajednici zanosť rôznych miestnych združení, jedno). Projekt v NIS ocenili ako a tak spoločnými silami prispievať kvalitný, schválili prostriedky a k obohateniu turistickej ponuky počas leta ho aj zrealizovali. A tak dediny. V súlade s tým tuná uspo- na vchode do Bieleho Blata už niekoľko mesiacov návštevníkov vítajú tabule v piatich jazykoch a na znak prívetu občania vkusne upravili aj záhradku s ozdobnými rastlinami. V strede dediny návštevníkov informuje tabuľa s turistickou mapou, na ktorej sú predstavené všetky objekty Kvetináče v dedine zošľachtili priestor zaradené do radúvajú svetové majstrovstvá turistickej ponuky dediny, ale aj vo vysekávaní trstiny, zabíjačku predajne a iné verejné objekty a a festival klobás, ovčiarsky deň, ustanovizne. Okrem toho pred busladký deň... Tieto podujatia do dovami Miestneho spoločenstva Bieleho Blata prilákajú značný a Medzinárodného výskumného počet turistov a šíria dobré meno dediny. Práve preto Turistický spolok spolu s Miestnym spoločenLETMO stvom a ostatnými združeniami vynakladajú hodne úsilia, aby ich osada bola pekne upravená a tým ešte lákavejšia pre turistov.

– Keď je osada pekne upravená, aj život v nej je krajší, – hovorí predseda turistického spolku István Pozsár. – Na druhej straadečo sa deje v tomto našom ne upravená dedina na turistov svete. Otvorené sú prvé prístupové pôsobí dojmom, že tu žijú ľudia, kapitoly a komentárov je zase ktorým záleží na tom, aby ich habadej. Najmä nereálnych. Podľa okolie bolo pekné a príjemné pre jedných vzniká možnosť vrhnúť sa život. Návštevníci našej dediny strmhlav v ústrety lepšiemu a bohatčasto fotografujú naše chýrne šiemu životu. Pritom sa však zabúda, stromoradie sibírskeho brestu v že aj také Grécko, Írsko či Portugalsko hlavnej ulici, tiež sa fotografujú vstúpili do Európy po rokoch náročných v etno stredisku, na sálaši Lujza skúšok a neveľmi bohaté, ako aj to, že a pod. a tie pekné fotografie im ich finančné problémy trápia dodnes. zostávajú ako pamiatka na pobyt v A my sa máme ešte hodne narobiť, Bielom Blate. Pre nás je to podnet, zreformovať a zmeniť, kým sa vôbec aby sme každodenne pracovali na ocitneme v čakacej sieni blízko vstuptom, aby dedina bola ešte krajšia ných dverí do Európskej únie. a pobyt v nej príjemnejší.

Druhí, odporcovia únie, zastávajú S tým na zreteli v spolku vlani zase tézu o zbytočnosti spoločného vypracovali projekt Zveľadenie európskeho domova, keďže, ako neraz

T

Prívet na vchode do dediny v piatich jazykoch strediska tiež upravili záhradky a na viacerých miestach v dedine rozmiestnili kvetináče.

– Projekt sa stretol s prajnou ozvenou občanov. Klub žien udržiaval záhradky a opatroval kvety v kvetináčoch a dobrovoľný hasičský spolok počas letných páľav kvety každodenne zalieval. Naši spoluobčania aj týmto potvrdili, že majú radi svoju dedinu a že

*

im záleží na tom, aby bola pekne upravená. K tomu akiste prispela aj spomínaná donácia NIS a výsledky projektu už teraz vyvolávajú kladné reakcie návštevníkov našej dediny, – spokojný je predseda Turistického spolku Bieleho Blata István Pozsár.

Foto: z archívu TS Biele Blato

Oto Filip

Očakávania

K

12

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

podčiarkujú, chcú byť svoji na svojom, gazdami vo vlastnom dome, neprispôsobovať seba univerzálnym pravidlám hry, ale tieto sebe. Lebo sa tak ľahšie čachruje a machruje, bohatne a korumpuje. Čo je prax existujúca už tisíce rokov. Svojrázny spôsob odolávať jej objavili ešte v aténskej demokracii, takže napríklad za šustrov volili vážených, starších a dôstojných mužov, filozofov.

Nielen preto, že mali čosi v hlave, alebo kvôli tomu, že pre vek a nedostatok síl sa nedali korumpovať mladými hetérami. Azda najpodstatnejšie bolo, že nepotrebovali hrabať, aby si zabezpečili deti: buď ich vtedy už mali zabezpečené, alebo ich nemali vôbec.

Akokoľvek osožné, antické vzory

u nás najčastejšie neplatia. Sú ľudia, ktorým je stále málo. Ktorým nestačí desaťpercentná provízia, lebo sa nepúšťajú do obchodu bez zárobku jeden ku jeden. Vložia dinár, aby získali dva.

A keďže je to v rozpore s akoukoľvek ekonomickou logikou a Európa ich neuznáva, tak na vine nie sú oni, ale tí, čo sa snažia vniesť poriadok do týchto chápaní a záležitostí. Satirik Aleksandar Baljak v jednom zo svojich výstižných aforizmov opísal to tak, že sa ich cesty síce rozchádzajú, no zrážka je nevyhnutná. Uvedených a podobných kolízií bude asi ešte veľa počas prístupového procesu a rokov pred nami.

Veď kadečo sa udeje u nás a v Európe nielen dnes, ale i zajtra. Ešte viac.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

NA KUS REČI S DIPL. AGRONÓMOM ADAMOM JONÁŠOM Z KOVAČICE

Sucho znížilo vlaňajšiu úrodu Anička Chalupová

O

brábanie pôdy odjakživa patrilo k najvýznamnejším výrobným odvetviam. V Kovačickej obci je okolo 25 000 hektárov obrábateľnej pôdy a, podľa slov Adama Jonáša, diplomovaného agronóma, ktorý sa poľnohospodárstvom zaoberá už bezmála 30 rokov, toto hospodárske odvetvie je kapitálovo veľmi silné a platí tu tzv. „pavorská“ etika, keďže si poľnohospodári nedovolia, aby pôda nebola načas obrobená. Ako uviedol Jonáš, už niekoľko rokov poľnohospodárstvo je hlavným pilierom hospodárstva v tejto obci.

„Už dlhé roky v kovačickom chotári dominantné kultúry sú kukurica, pšenica, slnečnica a cukrová repa. Keby tu bolo intenzívnejšie zeleninárstvo alebo ovocinárstvo, kde je omnoho väčší angažmán ľudskej pracovnej sily, obrat a zvyšok by bol omnoho väčší. Keď ide o pestovanie iných kultúr, napr. slnečnice, výrobcovia našťastie dobre zdolali technológiu výroby, aká sa vyžaduje na pôde pomerne nízkej kvality. Slnečnica je veľmi vďačná na pestovanie v slabých podmien- Dipl. agronóm kach. Padinčania, ktorí ju pestujú na pôde pomerne nízkej kvality, získali relatívne dobré výnosy. Ďalšiu kultúru kukuricu každoročne pestujú na okolo 50 percent plôch. Jej kvalita je tiež úzko spätá s kvalitou pôdy, správnou agrotechnikou a výberom správneho hybridu, ktorý dobre znáša dané vonkajšie podmienky. Pre extrémne sucho počas vlaňajšieho leta aj kukurica pocítila následky. Nedostatok zrážok priamo vplýval na úrodu, ktorá v roku 2014 bola takmer o polovicu väčšia.

Keď ide o pšenicu, charakteristické pre Kovačickú obec je to, že ju v poslednom desaťročí výrobcovia sejú v menších množstvách – iba na 10 percent obrábateľnej pôdy.“ Zastávate mienku, že táto chle• ĽUDIA A UDALOSTI •

bovina by sa mala viac siať, nielen preto, že je tradične najdôležitejšou rastlinou pre ľudskú výživu, ale aj z toho dôvodu, že čistí pôdu.

Cukrovú repu zasa považujete za kráľovnú polí… „Cukrová repa je kultúra, okolo ktorej treba najviac robiť, ale z nej sa aj najviac zvýši. Jej výroba je úzko spätá s podmienkami, aké ponúka cukrovar. V prípade, že sú podmienky výkupu výhodné, producenti jej výrobu plánujú na väčších plochách ako obvykle. Dobré je, že máme plochy obsiate aj cukrovou repou, i keď by bolo dobre pestovať ju na väčších plochách.“ Ako hodnotíte uplynulý rok 2015 v poľnohospodárskej výrobe? Všeobecne vládne mienka, že tento rok bol podpriemerný. „Minulý rok bol na úrodu veľmi skúpy, zvlášť keď vieme, že výrobný rok 2014 bol rekordne najlepší.

Keď porovnáme uplynulý rok s priemerným rokom (za posledných desať rokov), výnosy boli ozaj nízke, podpriemerné. Máme teda za sebou rok, do ktorého sme vstúpili s dobrým zásobením pôdy vlahou, v zemi bolo nadostač zimnej vlahy. Prvá časť roka bola veľmi dobrá, pšenica Adam Jonáš vcelku vyzerala dobre, pri adekvátnej ochrane dala aj dobré výnosy, ktoré boli na úrovni roka 2014. Keď ide o ostatné kultúry (slnečnicu, kukuricu a cukrovú repu), tu je zasa iná rozprávka. Všetky obilniny (slnečnica a cukrová repa) boli vysiate v plánovanom agrotechnickom termíne, ale neskoršie nastúpilo suché obdobie, kde bol nedostatočný výskyt zrážok, menej vlahy. Kto si dobre a načas obrobil pôdu, tú zimnú vlahu sa mu podarilo zachovať, ale tým, ktorí meškali s prácami, vlaha unikla. Rastliny nemali nadostač vlahy, výnosy boli slabšie. Bol to rok, kde sa presne videla kvalita spracovania pôdy, prihnojovania a iných agrotechnických prác. Najvýznamnejšia bola kvalita pôdy a kvalita spracovania pôdy.

Porasty pšenice rovnomerne napredujú na parcelách, kde sa krátko po sejbe vyskytli zrážky Vývin sóje bol na tom najhoršie, našťastie ju producenti pestovali na menších parcelách ako obvykle.

Debeljačania ju už tradične pestujú, lebo majú na jej výrobu prajnejšie podmienky ako ostatní. V roku 2015, žiaľ, práve oni dopadli najhoršie. Úroda kukurice a cukrovej repy v porovnaní s viacročným priemerom bola nižšia. Slnečnica v uplynulom výrobnom roku urodila najlepšie, lebo má najmocnejšiu ,vysávajúcu silu‘. Aj to málo sa jej z pôdy podarilo dostať. Poľnohospodári v poslednom období používajú správnu technológiu výroby pšenice, čo je veľmi pozitívne. Doteraz sa pšenica siala len kvôli čisteniu pôdy.“ Počet poľnohospodárov v Kovačickej obci v posledných rokoch klesá. Prečo? „Prichádza k diferenciácii. Pre malých výrobcov, ktorí majú približne 5 až 7 ha pôdy a jeden traktor, je čoraz ťažšie pracovať. Veľa je napr. 65-ročných ľudí a 35-ročných traktorov, takže malí výrobcovia pomaly zanikajú a ponechávajú miesto intenzívnej výrobe, čo nie je charakteristické iba pre toto územie, ale pre celú Vojvodinu.“ V Kovačici sa poľnohospodári v minulosti zaoberali aj chovom dobytka. Aká je situácia dnes? „Dobytkárska výroba v Kovačickej obci takmer zanikla. Napr. v minulosti sa skoro v každom dome chovali priemerne po 2 – 3 ošípané, no v súčasnosti možno na prsty napočítať tých, čo sa zaoberajú dobytkárstvom.“ Ako vyzerá začiatok nového pestovateľského roka? „Pravidlom je, že pšenica sa v niektorých regiónoch začína siať

už začiatkom októbra. Na našich poliach máme dvojakú pšenicu.

Takú, čo bola zasiata v optimálnej lehote, čiže okolo 5. októbra, ktorá je v mimoriadne dobrom stave. Tie porasty pšenice, ktoré boli zasiate koncom októbra a začiatkom novembra (takých je 80 percent), boli dlho nevyrovnané. Po občasných zrážkach s pomerne vysokými teplotami sa vytvorili podmienky na intenzívny rast, čo sa odzrkadlilo na súčasnom stave porastov. V tejto chvíli porasty sú dobre zakorenené, v dolnej časti rastliny nadostač akumulovali cukre, ktoré zabezpečujú odolnosť proti nízkym teplotám. Môžeme byť spokojní s tým, ako pšenica vyzerá v tejto chvíli. Netreba nič podnikať, keď ide o ochranu proti škodcom a chorobám, prípadne treba dať pozor na hlodavcov, ktorí dokážu spôsobiť veľké škody. Predsejbová príprava pôdy je vykonaná takmer na 100 percent obrábateľných plôch, a preto všetkým poľnohospodárom radím, aby sa teraz po sviatkoch venovali rôznym edukáciám a prezentáciám, ktoré zvýšia ich pestovateľský úspech. Okrem toho, že si treba zvoliť správne hybridy, pestovateľ musí myslieť i na podmienky a možnosti technológie, ktoré sa tiež výrazne podieľajú na konečnom úspechu.

Zmena klímy a suché obdobia nás budú pravdepodobne sprevádzať aj v nasledujúcich rokoch.

Mnohí pestovatelia už pochopili, že nemá zmysel bojovať proti počasiu.

Jediným východiskom je prijať to ako našu skutočnosť a snažiť sa zvoliť si vhodné osivo a správnu agrotechniku,“ zdôraznil na záver Dipl. agronóm Adam Jonáš z Kovačice.

2 /4681/ 9. 1. 2016

13

Ľudia a udalosti Z TVORIVEJ DIELNE MÁRIE VEŇARSKEJ Z KOVAČICE

Fantázia, ktorá nepozná hranice niekomu známemu. „Neraz som staVeď každý, kto dáva ré použiteľné veci vlastný výrobok ako dostala od znádarček, akoby dával mych, niekedy si kúsok seba. Prednedrevené krabice, dávnom som s priarôzne k anvice, teľkami pobudla na gule a podobné Slovensku, kde som sa veci potrebné na od Sone Šuhajdovej z výrobu úžitkových Banskej Bystrice v ráma ozdobných predci kreatívnych dielní metov musím kúnaučila záverečným piť.“ prácam výroby techS vašou tvornikou dekupáže. bou sa milovníci V poslednom čase úžitkového umeV spoločnosti je aj umenie krajšie: Mária Veňarská (sprava) s priateľkou medzi vaše obľúbené nia nedávno streEvou Nemčekovou patrí výroba ozdobtli na dvoch veľtrAnička Chalupová ku dlhé večery pri hoch v Kovačici. ných škavýšivkách sa mi t u l i e k , Takto sa to robí…

Po prvýkrát na nšpiratívna tvorba sa v posled- stali stereotypom, tácok, ráDolnozemskom nom čase čoraz viac zaraďuje a tak som sa inmikov na fotky a pod. jarmoku v rámci Kovačického medzi atraktívnejšie relaxač- tenzívnejšie začala technikou dekupáže, októbra, druhýkrát vaše práce né aktivity. Toto široké spektrum venovať iným dručiže servítkovaním? obdivovali návštevníci vianočtvorby dáva možnosť preniesť sa hom ručných prác „Je to vlastne naná- no-novoročných trhov? do ríše, kde fantázia nemá hra- a postupne som si šanie časti servítky ale„Na októbrovom jarmoku níc. Mária Veňarská z Kovačice osvojila hodne krebo ryžového papiera som po prvýkrát vystavovala a disponuje obrovským tvorivým atívnych techník. na sklenený, drevený, predávala svoje práce. Peniapotenciálom a svoju šikovnosť, V tom mi značne kovový alebo plastový ze, ktoré som zarobila z predaja um a trpezlivosť vnáša do každého pomohla moja kapodklad. Potom sa to mojich unikátov, použila som kúska vlastnou rukou vytvoreného marátka Evka Nemprelakuje a nalepia sa na častovanie priateliek a nákup diela. Už niekoľko rokov sa venu- čeková, ktorá je v vzorky zo servítky. Do- nového materiálu. Na druhom je výšivkám, háčkovaniu a pod., tom veľmi zručná tvoria sa ornamenty za Vianočno-novoročnom trhu som avšak v posledných troch rokoch a odborná. Námety pomoci štruktúrovacej sa verejnosti predstavila bohatšou sa zaoberá najmä aranžovaním si trošku odkukám pasty a neskoršie sa tvorbou, ktorá sa návštevníkom a dekoráciami, využíva techniku z internetu, alebo môžu ozdobiť aj rôz- páčila.“ dekupáž. Vyrába ozdobné škatuľky si vymyslím sama Servítkovou technikou nym okrasným trblieAko seba vidíte v budúca šperkovnice, rámiky na fotogra- a neskoršie ich pre- starému nemodernému tavým materiálom.“ nosti? fie, ozdoby na stromček, drevené nesiem do vlastnej nábytku môžeme dať nový Ako si zadovažuje„V nasledujúcom období by stromčeky a pod. tvorby. Ak som s rozmer: táto stolička je te materiál na výrobu som sa chcela venovať spraco„Od mladosti sa zaoberám vy- výsledkom práce stará viac ako 60 rokov ozdobných škatúľ, vaniu starých mliečnikov, tekvíc, šívaním. Po odchode do dôchod- spokojná, svoj výrobok venujem šperkovníc a iných predmetov? kanvíc a pod.“

I

ŤAŽKO ZISTIŤ, koľko presne sviatočných dní sme oslávili v decembri a v prvej polovici januára. Nie preto, že sa to nedá, ale hlavne kvôli tomu, že je to individuálne. No na tú šnúru dní pekných slávnostných sa v každom prípade treba tešiť. Na všetko iné zbudne dosť času v týždňoch pred nami. Vianoce, Nový rok, meniny a narodeniny, prázdniny...

Výber je skutočne pestrý. Ozajstný nákupný ošiaľ vládol aj v utorok pred pravoslávnymi Vianocami na Futockom pľaci a v okolí. Až taký, že niektoré scény pôsobili priam nadreálne. Dlhé rady vznikali pred pultmi so sladkosťami a orechmi, ďalšie, kde sa predávali ryby, tretie, kde boli hríby. Ani ovocie na stredajšom štedrovečernom stole nesmelo chýbať. V banke podobná ukážka: istá úradníčka hádže všetky problémy za hlavu, sústredená len na to jediné. Kde zohnať štyri hodiny času na prichystanie česnice, na akú si jej milovaní každý rok zvykli.

Nemám rád január, spieva Đorđe Balašević. S tým, že tu treba doložiť, že len ten január, keď sviatky uplynú a všedná každodennosť nás zase zoberie do vlastných pazúrov. Na snímke: Predvianočné ovzdušie pri Futockom trhovisku.

O. F.

14

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

MIROSLAV SPIŠIAK Z VOJLOVICE O SVOJOM DVADSAŤROČNOM POBYTE V LÍBYI

Práca v zahraničí dáva aj berie Vladimír Hudec

A

ko mnohí iní Vojlovičania aj Miroslav Spišiak si prvé zamestnanie našiel v pančevskej Petrochémii. Roku 1988 sa mu naskytla príležitosť odísť do novej továrne v Líbyi, kde vystavali petrochemický komplex identický tomu v Pančeve a potrebovali odborných a skúsených ľudí, aby ho dali do prevádzky. V apríli roku 1988 sa vybral do neznáma. Pobudol tam jeden rok.

– Za rok som zarobil toľko, koľko by som tu nezarobil ani za 10 rokov. Vcelku som bol spokojný. Dokončili sme si dom vo Vojlovici, kúpili auto. Bol som mladý, 27-ročný, a myslel som si, že to úplne stačí, že už viac nikam nepôjdem. Veď doma ma čakala manželka Olinka a trojročný syn Vladimír. Potom však prišla tá nešťastná vojna v bývalej Juhoslávii a znovu som sa rozhodol odísť. Hoci sme my tu mali slušné platy, to sa so zárobkom v Líbyi nedalo porovnať. Okrem toho, tým som sa vyhol odchodu na bojisko.

Odišiel som roku 1993 a vrátil som sa o dva roky neskoršie, keď Juhoslávii zrušili sankcie.

V našej Petrochémii som robil nasledujúce tri roky, keď som znovu dostal pozvanie z Líbye. Je to vraj posledná šanca zachovať si pozície v tej továrni, keďže do budúcna už nikoho zo zahraničia nebudú prijímať. Riadil som sa logikou, že keď už raz pracujem na takej zodpovednej práci, nech to aspoň dobre speňažím.

Tentoraz som zostal v Líbyi dva roky. Medzičasom sa u nás všeličo zmenilo, a ak som chcel znovu ísť, musel som v pančevskej Petrochémii dať výpoveď. Váhal som, ale predsa som uzavrel, že sa mi viac oplatí pracovať v Líbyi ako doma. Odvtedy som tam v kontinuite pracoval bezmála 10 rokov, čiže až do prevratu roku 2011, keď zhodili a zabili Muammara Kaddáfího. Vtedy sme sa všetci vrátili domov. Pol • ĽUDIA A UDALOSTI •

druha roka som nikde nerobil a znovu som sa vrátil roku 2012.

Slovom, v Líbyi som strávil bezmála 20 rokov.

Líbya je ďaleko. Pravdepodobne nebolo ľahko toľko času byť ďaleko od rodiny?

– Zmluvou o práci bolo určené, že 55 dní pracujeme a nasledujúcich 18 dní sme doma.

Zamestnávateľ nám platil dokonca aj letenku domov. Je pravda, že ani tak to nebolo

veľa času ani pre rodinu, ani pre kamarátov. Stratila sa tá kontinuita v spoločenskom živote.

Skôr som napríklad bol aktívny aj v Detvane, ale aj toho som sa musel vzdať. Čo na to hovorí manželka Olinka, ktorá musela úplne na seba prebrať starostlivosť a výchovu dvoch detí?

– Pravdaže nebolo ľahko, ale mala som maximálnu podporu a pomoc rodičov. Bez tej pomoci

Vydržali všetky skúšky: Miroslav a Olinka Spišiakovci so synmi Vladimírom (vpravo) a Zlatkom

ľahko, ale dalo sa vydržať. Najdlhšie som nepretržite v Líbyi pobudol šesť mesiacov, čiže 171 dní roku 1998. To bolo skutočne namáhavé.

Hovoríte, že ste v Líbyi zarobili omnoho viac, než by ste zarobili doma. A čo ste stratili?

– Keď som prvýkrát odišiel do Líbye, môj syn Vladimír mal jeden rok a rovnako sa správal voči mne ako aj voči manželke.

Keď som o tri mesiace prišiel domov, šli sme k moru. Keď sme vyšli z vody na breh, objal som ho, ale on sa mi vymanil z rúk a vzdialil sa odo mňa. Vycítil som, že sa za tie tri mesiace predsa niečo zmenilo. Našťastie, tá moja neprítomnosť sa v rodine vcelku veľmi neodzrkadlila. Mám dobré deti, dobrú rodinu, ale som stratil kontakty s priateľmi. Niežeby sme úplne prerušili kontakt, ale jednoducho za tých 18 dní, koľko som býval doma, nebolo

neverím, že by som to zvládla.

Odchádzala som do práce spokojná, lebo som vedela, že otec alebo mama deti odvedú do škôlky, neskoršie do hudobnej školy, na športové aktivity, že ich dočká uvarený obed. Z práce som prichádzala k rodičom na obed, spolu sme sa najedli, potom sme šli domov a večer som sa venovala deťom. Manžel sa snažil všetko vynahradiť, keď prichádzal domov, ale boli chvíle, keď mi jeho podpora skutočne chýbala. Nejako sme to však zvládli. Roky sa míňali, deti odrastali, a ďakovať Pánu Bohu, stali sa z nich dobrí ľudia. Veľkým uľahčením v tom všetkom bolo to, že sme finančne boli úplne zabezpečení a že sme aj v tých krízových rokoch mali nadostač peňazí na všetko.

V Líbyi je iná kultúra, zvyky, náboženstvo. Zvykli ste si na to?

– Keď som prvýkrát odišiel, Líbya bola omnoho chudobnejšia od našej krajiny, ale intenzívne sa rozvíjala, zvlášť Tripoli. Stavali sa nové budovy, cesty, továrne... Zvykli sme si aj na inú kultúru, aj na líbyjskú kuchyňu. Možno nám trochu chýbalo bravčové mäso, ktoré tam viera zakazuje, ale sme jedli napríklad mäso z ťavy, ktoré sa tam bežne používa.

Nevedeli sme si však zvyknúť na ich časté modlitby. Modlia sa najmenej päťkrát denne. Keď je čas pre modlitbu, prerušia každú aktivitu, obrátia sa smerom na východ a modlia sa. Pritom ich vonkoncom nezaujíma, že sa počas ich modlitby v procese výroby vo fabrike môže niečo zlé stať. Musím však povedať, že sme nikdy nemali nepríjemnosti. Vždy si nás uctievali, a tak to zostalo dodnes. Trochu sme sa síce vyľakali, keď vypukla revolúcia, ale štátne vrchnosti nás rýchlo odviedli von zo štátu.

Keď Kaddáfího zabili, situácia sa upokojila a znovu sme sa vrátili robiť. Teraz sú tam znovu nepokoje.

Povráva sa, že životná úroveň v Líbyi počas Kaddáfího bola na veľmi vysokej úrovni.

Ako je tomu dnes?

– Elektrický prúd, štátne byty, vodu... nikto neplatí. Majú bezplatné vzdelávanie, zdravotné služby. Za najmenšiu mincu možno kúpiť päť chlebov, za jedno euro dostať 11 litrov paliva... Tak tomu bolo počas Kaddáfího a tak je tomu aj dnes, ibaže počas Kadáffího štát bol jednotný a presne sa vedelo, kto čo robí a ako sa peniaze delia. Teraz je štát úplne rozdelený na oblasti, ktoré sa nemôžu dohovoriť a z toho potom vznikajú nepokoje.

Miroslav Spišiak pred odchodom do dôchodku potrebuje pracovať ešte 11 rokov. Neuvažuje o tom, že si zamestnanie nájde v Srbsku, ale čaká, až sa bezpečnostná situácia v Líbyi zlepší a že sa tam znovu vráti.

2 /4681/ 9. 1. 2016

15

Ľudia a udalosti VIANOCE V PETROVILLAGE

Dielňa fraktálnej kresby Jaroslav Čiep

v oblasti zdravotných, psychických, školských problémov u detí, vzťahových i rodinných. Pomáha pri sebapoznaní, pri hľadaní profesionálnej orientácie, emocionálnej klímy v kolektívoch a pomáha rozvíjať tvorivosť. „V podstate je to energetická kresba. Kreslením fraktálov sa vlastne otvárame tvorivej sile v nás, otvárame sa novým možnostiam pri riešení

O

bčianske združenie Petrovillage 15. decembra 2015 po štvrtýkrát prichystalo podujatie k Vianociam a v rámci neho výstavu ručne vyrobených výrobkov z prírodných materiálov.

Svojimi výrobkami sa na výstave v miestnostiach obecnej Turistickej organizácie prezentovali Petrovčanky Jarmila Jovankovičová, Mária Katonová a Ksenija Beličková.

V rámci podujatia sa po prvýkrát uskutočnila dielňa fraktálnej kresby. Ide o pomerne novú metódu na našich priestoroch, ktorá zahrnuje vnútornú prácu s jednotlivcom cez art-terapiu.

Základy má v teórii fraktálnej geometrie a vytvorila ju ruská klinická psychologička Tanzilija Polujahtova. Táto psychodiagnostická a art-terapeutická metóda sa v V mene Petrovillage Jarmila Jovankovičová Rusku používa od roku 1990 a (vľavo) privítala školiteľky Olenu Grňovú prajné výsledky zaznamenala a Martinu Velemirovú

Stačí iba dobrá vôľa, balenie farbičiek, čierne netečúce pero a papier

problémov a vytvárame kreatívny prístup k svojmu životu. Fraktály ovplyvňujú zvýšenie sebadôvery a sebaúcty. Tak u dospelých, ako i u detí kreslenie fraktálov vplýva na zlepšenie motorických a kognitívnych funkcií a na emocionálnu stabilitu,“

povedala na úvod psychologička Olena Grňová. Profesorka Martina Velemirová k tomu dodala, že „táto metóda umožňuje, aby sa cez čiary a farby zmenil náš vnútorný stav“. V pokračovaní tvorivej dielne spolu s účastníkmi kreslili diagnostické kresby.

Záujemcovia, ktorých tento spôsob art-terapie oslovil, budú môcť pokračovať v korektívnom kreslení. Aby sa totiž dosiahol terapeutický účinok, potrebné je nakresliť 21 kresieb za 45 dní.

PADINA

Dom pre krajšiu jeseň života Ondrej Kotváš

N

a rozdiel od fénixa – vtáka z gréckej mytológie, ktorý sa vždy znovu zrodí z vlastného popola, Fénix v Padine je pekný domov pre staršie i mladšie osoby.

Jedinečná inštitúcia nielen v okolí, ale aj v celej krajine. Ako hovoria vedúci tejto ustanovizne Ján Marko a Olivera Borozanová, do výstavby veľkej modernej budovy pre tento domov sa investovalo mnoho prostriedkov, ale sú hrdí, že investícia nebola márna. Objekt dnes patrí medzi najupravenejšie budovy tohto druhu v Srbsku, v ktorom sa dodržiavajú všetky náročné štandardy, výsledkom čoho je i získaná štátna licencia na prácu domova.

V domove pre starých, ako budovu zvyčajne volajú Padinčania, teplé miesto si našli desiatky prevažne starších osôb, medzi

16

www.hl.rs

ktorými je najmenej tých z Padiny.

Obyvatelia Fénixu pochádzajú z početných dedín a miest v Srbsku, lebo dobrá práca a široká paleta ponúkaných služieb je najlepšou reklamou.

Predstavujúc domov pre seniorov sociálna pracovníčka Želmíra Hrková uviedla, že ustanovizeň začala pôsobiť v máji 2014 a má k dispozícii 50 miest na ubytovanie, prevažne ide o jednoposteľové a dvojposteľové izby, ale existujú aj trojposteľové izby, ako aj apartmány. Každá izba má kúpeľňu a televízor, v každej chodbe je telefón, zabezpečený je aj prístup k internetu. Jedáleň je spoločná pre všetkých ubytovaných. Užívateľom služieb sa zabezpečuje 24-hodinová sociálna a zdravotná ochrana a pohotovostná služba podľa potreby. V domove je zamestnaných štrnásť vzdelaných

Informačno-politický týždenník

osôb a podľa potreby angažujú aj ďalších.

Okrem toho v domove sa starajú aj o spoločenský život svojich zverencov. O tom Ž. Hrková hovorí: „Usporadúvame spoločné posedenia, rôzne dielne podľa možností a záujmov obyvateľov, prechádzky Padinou, ako aj aktivity pre seniorov, aby si zachovali motorické schopnosti. Organizujeme aj návštevy výstav, etno domov a rôznych Zamestnankyne pred budovou domova podujatí, ktoré sa usku- pre seniorov točňujú v Padine. Za pekného počasia chodíme na pre všetkých návštevníkov. Ako hovoria vedúci domova, onedldlhšie vychádzky do parku.“ Novinkou v budove domova ho plánujú otvoriť aj reštauráciu je nedávno otvorená cukráreň s tradičnými domácimi jedlami.

Foto: z archívu domova z pouličnej strany, ktorá je určená • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZO STAROPAZOVSKÉHO DOMU ZDRAVIA

Za najväčší úspech v roku 2015 považujú akreditáciu Anna Lešťanová

L

anský rok bol úspešný pre staropazovský Dom zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja. Ako na výročnej tlačovke povedal riaditeľ Dr. Aleksandar Omerović, za najväčší úspech v roku 2015 považujú získanie akreditácie na sedem rokov, čo predstavuje maximálny počet rokov pre zdravotnícke ustanovizne.

V tomto Dome zdravia sa vlani mnoho pracovalo na investičnom pláne a riaditeľ Omerović na tlačovke podal súvahu vykonaných prác na všetkých 16 objektoch a 9 ambulanciách, ktoré patria do rámcov tejto ustanovizne. So zámerom poskytnúť občanom čím kvalitnejšiu zdravotnú ochranu v tomto Dome zdravia sa môžu pochváliť novým röntgen aparátom, hodnota ktorého je 5 miliónov 850-tisíc dinárov. Kúpili ho vďaka dobrej spolupráci s lokálnou samosprávou, ktorá podporila početné investičné zásahy tak na centrálnej budove v Starej Pazove (úprava strechy), ako aj v miestnych ambulanciách, kde spolupracovali s miest-

Dr. Aleksandar Omerović (v strede), Dr. Dalibor Kujundžić, hovorca ustanovizne, a Slađana Grujićová, hlavná zdravotná sestra

nymi spoločenstvami.

V rámci zdravotníckej ustanovizne pôsobia tri pohotovostné služby (Stará Pazova, Nová Pazova, Staré Bánovce) a na tento rok je naplánovaná ich reorganizácia, eventuálne kompletné premiestnenie na novú, vhodnejšiu lokalitu, hoci túto službu v Starej Pazove v roku 2015 rozšírili. Dr. Omerović sa zmienil aj o novej systematizácii pracovných miest na základe príslušného Zákona o maximálnom počte zamestnaných vo verejnom úseku. Domu zdravia v Starej Pazove podľa zákona patrí 358 pracovných miest, avšak to im nebude spôsobovať žiadne ťažkosti, lebo táto ustanovizeň je jednou z mála, ktoré majú najmenej administratívnych pracovníkov.

Na sklonku minulého roka mali 410 zamestnaných.

PEŇAŽNÝ DAR PRE NOVORODENIATKA. Gratuláciu, chartu občana Kovačickej obce a peňažné dary najmladším občanom predstavitelia Obce Kovačica tradične odovzdali na sklonku roka 2015. V Kovačici je totiž šesťročnou tradíciou, že v druhej polovici decembra obec usporadúva predsviatkové posedenie s mladými rodičmi. Na posedení predseda obce Ján Husárik každému novorodeniatku, ktoré sa narodilo v období od 1. januára do 5. decembra 2015, odovzdal po 20-tisíc dinárov. V uvedenom období sa narodilo 174 detí, čo je v porovnaní s rokom 2014 o 19 detí viac. Za prítomnosti mladých rodičov a iných hostí táto nevšedná slávnosť sa uskutočnila v Podnikateľsko-rekreačnom podniku Relax v Kovačici.

POUGÁR

A. Ch.

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

D áva sa na známosť občanom, že sa občania od 1. januára 2016, teda presne od prvého tohtoročného Nového roku, majú lepšie ako v ktoromkoľvek roku predtým. Čo je zrejmé už aj z toho, že platy v januári 2016 sú vyššie ako kedykoľvek v tunajších dejinách, teda doslova a dopísmena tak, ako to vlani avizoval Náš Pán Premiér Aleksandar Vučić. Ak ste túto významnú kozmickú záležitosť doteraz nepostrehli sami, vážení občania, neváhajte ani jedinú sekundu. Hneď a zaraz sa poberajte za • ĽUDIA A UDALOSTI •

vaším oftalmológom. Až sa od neho vrátite, v prípade, že jeho zákrok bude úspešný a zrak sa vám navidomoči zlepší, uvidíte, že ministrom obrany už nie je ten, ktorý „má rád novinárky, ktoré rýchlo kľaknú“, teda Pán Bratislav Gašić, to jest, že Náš Pán Premiér dodržal ďalšie svoje ako skala pevné slovo a zmenil svojho inak obľúbeného, ibaže sexisticky sa prejavivšieho Pána Ministra. Ktorý zabudol na chvíľku, že Pán Premiér je nadovšetko zásadový.

Keď povie, že sa mu bridia kriminálnici a kriminálni darmošľapi, buďte si istí,

že medzi asi osemdesiatimi občanmi, čo podnikateľmi – čo politikmi – čo a pod. a atď. a pod., ktorým dedko Mrázovie priniesol pútavé darčeky, ktorými ich na dobu (ne)obmedzenú pripútal k lôžku hotela s exotickým názvom Vyšetrovacia väzba, bude minimálne, respektíve maximálne aspoň jeden jeho stranícky (dobro) druh. Ktorý, môžbyť, ako jediný bude sám seba odporúčať na stretnutie s polygrafom, od ktorého polygrafu, prevažne ako diabol od krucifixu, bočia predovšetkým príslušníci alias sympa-

tizanti aktuálnych opozičných strán, upodozrievaní z toho, že tak trošku (viac) odbočili od právnych noriem.

Ktoré právne normy sú, prirodzene, pre všetkých rovnako platné, teda pre podaktorých aj rovnakop(op)latnejšie.

Chápem, že nechápete, že toto tuto ani sám nechápem. Keď ja som len úbohý bubeníkačipougár. Vedomý si skutočnosti, že sa zvolebnieva. A že deň sa predlžuje nepriamoúmerne kráteniu doby na predvolebné prelety. Majte to, občania, na zreteli. Šťastné lety!

Bum-buch-bác!

2 /4681/ 9. 1. 2016

17

Ľudia a udalosti V KOVAČICKOM CHRÁME BOŽOM

Tradičný Štefanský koncert Anička Chalupová

V

nejednom našom slovenskom prostredí sa pri príležitosti Štefana usporadúvajú oslavy, koncerty... Tak sa v druhý sviatok vianočný 26. decembra 2015 v Kovačici uskutočnil 16. ročník Štefanského koncertu.

Kovačičania v prednovoročných dňoch pookriali na tradičnom podujatí, pod ktoré sa aj tohto roku ako organizátor podpísal cirkevný zbor Kovačica II v čele s farárom Martinom Bajzom. Štefanský koncert sa konal vo večerných hodinách v kovačickom chráme Božom za

Zmiešaný mladší cirkevný spevokol spevom umocnil čaro vianočného sviatku prítomnosti veľkého počtu milovníkov duchovnej hudby, ktorí mali

VIANOČNÁ DIELŇA V PETROVCI

Pozdrav vločkám do oblôčka Monika Necpálová

N

ožničky sa vymieňajú za lepidlo, stružliny farebných papierov končia na dlhočiznom pracovnom stole, aby spomedzi nich vykukli traja snehuliaci. Jeden v klobúku, druhý v čapici a ten tretí bez hrnca! Na vianočnej dielni v priestoroch Kancelárie pre mladých v Báčskom Petrovci je veselo.

Zhovorčivo ako na vianočných trhoch, ale pritom robotne. Šikovné detské rúčky pracujú usilovne, cibrí sa jemná motorika i cit pre estetiku. Predovšetkým sa však tvorivo využívajú adventné chvíľky počas soboty 19. decembra.

Vianočnú dielňu už tradične organizuje YMCA Srbsko pre mladších žiakov Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci. Zúčastnili sa jej žiaci druhého až piateho ročníka.

Ak dobre počítame, toto je už piata dielňa s vianočnou tematikou, ktorú YMCA pripravila. Spolupráca školy a mládežníckeho združenia svedčí o tom, že neformálne vzdelávanie je vítaným doplnkom školských aktivít.

Na dielni pomáhali s náročnejšími vecami aj dobrovoľníci. Bez nich by

18

www.hl.rs

to nešlo. „Radi by sme našu spoluprácu so základnou školou v novom roku rozšírili. Dobrovoľníci, aj zo zahraničia v rámci Európskej dobrovoľníckej služby, by mohli pomáhať v oblasti slovenského jazyka alebo učiť hrať deti na hudobnom nástroji,“ hovorí o plánoch mládežníckeho združenia v Báčskom Petrovci Hana Tanciková.

Aj keď dielne tohto typu v škol-

príležitosť vypočuť si vianočné a iné príležitostné piesne v prednese det-

skej besiedky, mládeže, mladšieho cirkevného spevokolu, ženského, mužského a staršieho zmiešaného cirkevného spevokolu, ako aj známe svetové skladby za organového sprievodu hostky, organistky Klaudie Šuboňovej, pôvodom z Rumunska.

Na tohtoročnom podujatí si účastníci programu pripomenuli 330. výročie narodenia Johanna Sebastiana Bacha (1685 – 1750), nemeckého skladateľa barokovej hudby a slávneho organistu a čembalistu, ako i sté výročie posviacky kovačického organu. Na koncerte nechýbalo ani krásne slovo a zaujímavosti z dejín cirkvi, ktoré predniesli Daniela Sućová, Ján Dišpiter a Maja Torňošová.

K príprave a realizácii Štefanského koncertu ruky priložili aj členovia správy tohto zboru: Ján Dišpiter, profesor – kantor, Ján Marko, učiteľ, a Zlatka Dišpiterová, katechétka.

skom programe nie sú, deti sa iste venujú podobným tvorivým aktivitám na hodinách výtvarnej výchovy. Ale prečo nepriložiť ruku k dielu aj v rámci mimoškolských aktivít, akým sa venuje YMCA Srbsko?

Na rozvoj kreativity, takej potrebnej v dnešnej dobe, keď Školáci sa snažia vyrobiť čo najkrajšie pozdravy originálne a vlastné nápady pomáhajú ľuďom zarábať od ruky, že stihli aj viac ako jeden. na chlieb, sa treba pozerať ako Niektoré asi postavia do oblôčka na devízu. Deťom sa na dielňach starej mame. Ale my sme jeden páči a aj na tejto vianočnej vyrobili poslali vločkám: Vločky, kde ste? množstvo pekných vianočných po- Veď je zima! Čakáme vás na prázdzdravov. Podaktorým šla robota tak ninách!

PREZENTÁCIA PAZOVSKÝCH VÍN v organizácii Združenia pazovských vinohradníkov a vinárov prebiehala vo štvrtok 17. decembra 2015 v Slovenskom národnom dome. V čele novozaloženého združenia je Oliver Tót, dvaja podpredsedovia sú Michal Baláž a Željko Bohinc a funkciu tajomníka vykonáva Michal Gíreg. Po konštitutívnom a volebnom zasadnutí (4. októbra v Slankamenských Vinohradoch) prvou akciou združenia bola koštovka pazovských mladých vín. Predseda združenia O. Tót na tejto decembrovej prezentácii vyzval všetkých pazovských vinohradníkov a vinárov, aby sa zapojili do činnosti združenia. Toho času majú 22 členov, ktorí sú s doterajšími aktivitami združenia veľmi spokojní. O súčasnom stave vín na najnovšej prezentácii na základe farby, chute a vône hovoril Ž. Bohinc. A. Lš.

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

TRADIČNÝ KONCERT V PETROVCI

Vianočné svetlo v evanjelickom kostole Jaroslav Čiep

S

viatočný program, nové pesničky a príležitostné texty velebiace Vianoce a milosť Božiu odzneli v petrovskom evanjelickom kostole aj na sklonku minulého roka. Chrámový vianočný koncert v organizácii petrovského cirkevného zboru sa už ujal a má aj svojich tradičných účastníkov. V sobotu 26. decembra 2015, na Štefana, vo večerných hodinách v kostole sa zoskupili početní návštevníci, ktorí na večierku skutočne pookriali.

Hoci tohto roku v programe neúčinkovali hostia zo Slovenska a Česka ako v minulých rokoch, program bol pestrý a prítomní mali možnosť vypočuť si spevákov a hudobníkov aj spoza chotára.

Priaznivcov zborového spevu a duchovnej hudby potešili aktívne zložky petrovského cirkevného

Za účasť na koncerte sa poďakoval farár Ján Vida zboru v čele s farárom administrátorom Jánom Vidom. Vystúpil aj dychový orchester spolu s niekdajším členom Miroslavom Poničanom.

Z domáceho cirkevného zboru zaspievali spevokoly – mladší a starší, ktoré nacvičuje pán kantor Pavel Očoveji. V kostole sa predstavil i Komorný zbor Musica viva s di-

STAROBNÍ PENZISTI V KYSÁČI

Navštívili a potešili svojich členov Elena Šranková

D

bať na svojich členov, zásobovať ich tovarom za zvýhodnené ceny, umožniť im výlety a rekreáciu, občas i zábavu, to je poslaním Miestnej organizácie starobných penzistov v Kysáči.

V predvianočnom období si vedenie tejto organizácie predsavzalo balíkmi a návštevou potešiť sociálne ohrozených a chorých členov. Z prostriedkov, s ktorými na konci vlaňajšieho roka nakladali, ale aj vďaka sponzorovi, známemu výrobcovi múky z Kulpína, pripravili 17 balíkov. V nich boli tie najzákladnejšie a v domácnosti najnevyhnutnejšie potraviny a ovocie. Spolu 8 kilogramov v jednom balíku. Členovia najužšieho vedenia všetko pobalili a v pondelok 21. decembra 2015 rozniesli tým, ktorí takúto pomoc najviac potrebujú, čiže majú najnižšie • ĽUDIA A UDALOSTI •

penzie. Okrem hmotnej pomoci penzistov najväčšmi potešila návšteva, pekné slovo a pozornosť, ktorá mnohých dojala až k slzám.

Organizácia starobných penzistov v Kysáči, ktorej predsedom je

rigentkou Marienou Stankovićovou-Krivákovou a za hudobného sprievodu Vladimíra Kováča. Na poslucháčov zapôsobil aj nový obecný spevokol, ktorý vystupuje pod taktovkou Anny Medveďovej a ktorý nedávno dostal pomenovanie Credimus. V rámci koncertu sa predstavil aj cirkevný spevokol

z Hložian s vedúcim kantorom Rastislavom Dudášom. Zaspieval i spevokol z Kulpína s kantorkou Miluškou Petrášovou a do tohto bodu programu zapadlo rozjímanie kulpínskeho farára Jaroslava Javorníka o mučeníkovi Štefanovi a význame Vianoc. Program slovom a príležitostnými veršami popretkávali Anna Speváková, Ján Lačok, Danuša Tordajiová, Anna Horvátová a pán farár Ján Vida.

Na úvod koncertu účinkujúci vstúpili do kostola so sviečkami ako symbolom nového svetla a tepla. Sviečky postavili na podstavce pred lavicami, kde potom vystupovali jednotlivci a zbory.

Príležitostnú vianočnú scénografiu v kostole dotvárali ozdobené stromčeky vedľa oltára. Záverom koncertu pán farár Vida všetkým prítomným poprial radosti, pokoja a nádeje.

Pavel Medveď, vlani počítala 220 členov.

Vedenie tejto organizácie má chuť a vôľu do roboty, i keď ich trochu prekvapuje pasivita členov. Nielen pri pravidelných posedeniach pri čaji každý prvý a tretí štvrtok v mesiaci, ale aj pri organizovaní zábav a iných aktivít.

Veria však, že sa to už Pripravení na návštevu v tomto roku zlepší.

V ZŠ T. G. MASARYKA V JÁNOŠIKU na sklonku prvého polroku pred vianočnými a novoročnými sviatkami bolo slávnostne a veselo. Kolektív školy zorganizoval tradičné stretnutie s bývalými pracovníkmi, dnešnými penzistami. Do školy zavítali bývalé učiteľky a učitelia Anna Urbanová, Anna Kolárová, Anna Čiepová, Ondrej Mega, Pavel Kríž, ako aj dlhoročný riaditeľ Martin Listmajer. V mene kolektívu ich pozdravila riaditeľka Zuzana Halabrínová. Spolu si zaspomínali na minulé časy, ale sa zmienili aj o súčasnej situácii, problémoch, s ktorými škola zápasí, a na záver si navzájom zaželali krajší a úspešnejší rok pred nami. Na svoje si prišli aj tí najmladší, keďže pre deti dnešných členov kolektívu škola pripravila novoročné balíčky. Všetci spolu si potom pozreli bohatý kultúrno-umelecký vianočný program, ktorý pripravili žiaci tejto školy. Na posedení sa zúčastnila aj predsedníčka Zhromaždenia obce Alibunár Zuzana Đukićová. vlh foto: J. Takáč 2 /4681/ 9. 1. 2016

19

Ľudia a udalosti NEKAŽDODENNÉ PREDNÁŠKY V ŠKOLÁCH BÁČSKOPETROVSKEJ OBCE

mohla byť v tvare miničlánkov o ľuďoch (encyklopedicky) na internete a v tvare osobitnej publikácie.“ V rozhovore sme sa dozvedeli, že projekt je plánovaný ako dlhodobá výskumná a zberateľská činnosť, alebo lokálnej osoby, hrdinu alebo svoje domy, ulice a ich názvy, ktoré ktorá má slúžiť na vzdelávanie podľa niektorej veci, prípadne uli- poznajú, a k tomu aj to, ako by ich detí, tiež pre záujmové skupiny a ca má aj svoj zaužívaný lokálny ľu- oni pomenovali. Potom nasle- jednotlivcov v oblasti etnológie, dový názov. Primárnym cieľom je dovala prezentácia a prednáška histórie, lingvistiky, dokumentavzdelávať a podnietiť záujem detí o získaných údajoch z výskumu. ristiky, folklóru, divadla a podobne. o lokálnu históriu a traPrevažne je určený na dičné názvy ulíc a častí podporu zvyšovania dediny. Interaktívnym úrovne vzdelávania detí spôsobom im chceme a mládeže a na posilnepoukázať, že aj obyčajnie kultúrnej a národnej né každodenné témy identity Slovákov žijúmôžu byť zaujímavé, cich v Srbsku. a tým sa usilujeme zvý„Získaný materiál šiť lokálpatriotizmus ochotne poskytneme a národné povedomie i na spoluprácu s inými mladých dolnozemzdruženiami a inštitúských Slovákov.“ ciami doma i v zahraničí.

Prednáška na uvedeZo získaných poznatkov né témy sa uskutočnila sa v budúcnosti plánujú v pondelok 21. decem- „Kto vie, ako sa ulica, v ktorej býva, tvoriť edukačné dielne bra 2015 v Základnej volala v minulosti?“ pýtal sa žiakov Marijan Pavlov. pre deti v školách a pre škole Jána Čajaka v rôzne záujmové skupiny,“ Báčskom Petrovci. Diplomovaný „Tieto získané informácie spolu vysvetlil Pavlov, predseda Združeetnológ bez stáleho zamestnania s detskými komentármi plánujeme nia pre ochranu kultúrneho dedičMarijan Pavlov (skončil odbor zhrnúť do spoločného textu, prípad- stva Torina. Na záver rozhovoru etnológia a kultúrna antropológia ne aj zverejniť,“ poznamenal Pavlov doložil, že ako metódy výskumu na Filozofickej fakulte v Bratislave) a dodal: „Daná téma má potenciál na naďalej mienia používať štruktúv ten deň prednášal žiakom pia- ďalší rozvoj. V nasledujúcich rokoch rovaný dotazník v písomnej forme, teho ročníka, čiže mal tri rovnaké by sa takto dalo spracovať viacero ktorý rozdelia v lokálnom prostredí. prednášky v troch triedach. Druhá dedín, iných ich častí, chotárnych Okrem toho sa budú orientovať časť projektu, praktická, pozostá- názvov... Tieto príspevky by sa mohli podľa zúčastneného pozorovania vala z interaktívnej prezentácie, spracovať aj do videoformátu, čiže a rozhovoru s lokálnym obyvateľkde deti najprv na mape vyznačili urobiť krátke filmy. Iná forma by stvom v teréne.

Torina pre svoju dedinu Jaroslav Čiep

Z

druženie pre ochranu kultúrneho dedičstva Torina v Báčskom Petrovci je nové občianske združenie s jasne určeným cieľom pôsobenia.

Ako informuje predseda združenia Torina Marijan Pavlov, „združenie dostalo prostriedky z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí na projekt Spoznaj svoju dedinu.

Cieľom je priblížiť lokálnu históriu deťom v základných školách a tým posilniť ich lokálpatriotizmus a národné povedomie“. Projekt na sklonku minulého roka realizovali v základných školách v Kulpíne a Petrovci, po Novom roku i v Kysáči a Hložanoch.

O charakteristikách, forme a cieľoch nekaždodenného projektu M. Pavlov povedal: „Výskumno-edukačný projekt Spoznaj svoju dedinu je zameraný na vzdelávanie detí nižšieho školského veku v oblasti spoznávania lokálnej histórie. Prostredníctvom výskumu skupina odborníkov zistila charakteristické názvy ulíc alebo častí dediny, ktoré sú typické pre danú lokalitu. Tieto názvy sú špecifické podľa slovenskej, srbskej

SELENČA

Sústavná práca priniesla výsledky Juraj Berédi

V

Základnej škole Jána Kollára v Selenči sa okrem vzdelávacieho procesu náležitá pozornosť venuje aj vybaveniu učební, ako aj zabezpečovaniu nových učebných pomôcok. Podľa slov riaditeľky prof.

Kataríny Vrabčeniakovej škola sa v minulom roku prostredníctvom rôznych projektov uchádzala o finančné prostriedky nevyhnutné na financovanie rôznych aktivít, ako aj na kúpu nového nábytku a učebných pomôcok. Jeden z projektov im schválil Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné spoločenstvá, takže z finančných prostriedkov získaných

20

www.hl.rs

na základe tohto projektu do školy pribudol xerograf, počítač, nábytok (nové stoličky, skriňa, stolíky) do kabinetu biológie / chémie, ako aj vyučovacie pomôcky pre fyziku, biológiu a chémiu – mikroskop, rôzne chemické látky a náčinie pre pokusy.

Kúpou nábytku, ako aj učebných pomôcok sa prispeje k skvalitneniu výučby uvedených predmetov, lebo žiaci budú mať možnosť cez pokusy a praktické cvičenia overiť si teoretické poznatky.

Okrem uvedeného projektu psychologička v základnej škole Kristína Ďurčianska hovorí, že škole boli schválené aj štyri ďalšie projekty z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Prostriedky z týchto projektov

Informačno-politický týždenník

škola použila na financovanie cesty školského folklórneho súboru na festival Zlatá brána, na kúpu kníh do školskej knižnice a odbornej literatúry pre žiakov a profesorov, ako aj na kúpu cudzojazyčných prekladových slovníkov. Školský časopis Halúzka sa tiež financuje z jedného takého projektu, ako aj účasť divadelnej skupiny na detskej divadelnej prehliadke Nový nábytok v jednej z učební 3 x Ď v Starej Pazove. Zo získaných prostriedkov tiež zabezKoncom roka všetci žiaci pod pečili nové kostýmy pre divadelné stromček dostali darčeky, ktoré predstavenie a hradili aj cestu do zabezpečila škola, a prichystajú aj iných slovenských základných škôl program s bohatou tombolou, na s cieľom prezentovať a predstaviť ktorom žiakom rozdelia balíky a svoju činnosť a školu. žiacke knižky.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ZAUJÍMAVOSTI Z ÚSTREDNÉHO ARCHÍVU SEAVC

Z dejín Slankamenských Vinohradov Katarína Verešová

K

eď prednedávnom občania Slankamenských Vinohradov oslavovali 60. výročie výstavby svojho evanjelického kostola, niektorí prítomní sa pýtali, či aj Hurbanovci a ich pazovskí predchodcovia úradovali v tejto fruškohorskej slovenskej dedine ako farári. Predpokladali totiž, že evanjelici z tejto osady ako fília vždy patrili pazovskému cirkevnému zboru. Najpresnejšiu odpoveď na túto otázku dal Vladimír Konštantín Hurban (1884 – 1950), pazovský kňaz, v Evanjelickom hlásniku (roč. XV., jún 1940, č. 6, str. 92 – 94).

Vo svojom článku Pazovské vinice (Otázka ich privtelenia do slovenského sriemskeho seniorátu) Vladimír K. Hurban opísal polohu Slankamenských Vinohradov, politickú a cirkevnú príslušnosť, jej obyvateľstvo podľa národnosti a viery a podal krátky historický prehľad. „Nová táto osada, pravdaže, riedko obývaná, tiahla sa od Krčedínu až po Slankamen, teda tak asi 10-12 km. a patrila politicky západná strana ku Krčedínu a východná ku Slankamenu. Úradne volá sa: Krčedinski vinohradi a i Slankamenački vinogradi, títo poslední majú i poštu v Novom Slankameni. Obyvatelia týchto špeciálne pazovských viníc sú Slováci, evanjelici, počtom asi 300 – 250 duší. Ešte pred vojnou, starostlivosťou chorvátskeho spolku Cyrilo-Metodejského, zriadená bola tu učiteľská stanica – ale počas nastalej vojny zanikla. Viničania, obyvatelia stáli a priechodní, patrili v rokoch do 1900 cirkevne do svojej matkocirkvi v Starej Pazove, a keď sa utvoril chorvátsko – slavonský ev. seniorát, pridelení boli do novoutvorenej cirkvi v Krčedíne. Keďže vtedy bol v Krčedíne farár Gejza Justh, ktorý slovensky nevedel, odbavovali si služby Božie sami ako i dovtedy, krstili sa v Starej Pazove, sobášili sa tiež, – ale pohreby si sami odbavovali. S príchodom Adama Vereša do Krčedínu, nastal čulý • ĽUDIA A UDALOSTI •

Oberačka hrozna voľakedy

cirkevný život vo Viniciach, ktorý ich verne zaopatroval i vtedy, keď prešiel za farára do Bešky. Keď sa po prevrate rozdelila evanjelická cirkev u nás na slovenskú a na nemeckú, pripadli Vinice pod nemeckú cirkev v Krčedíne a patria tam doteraz,“ uviedol V. K. Hurban o politickej a cirkevnej príslušnosti Slankamenských Vinohradov. Podávajúc stručné dejiny tejto osady, Hurban spomenul, že pazovskí Slováci, ktorí si tu založili svoje vinice, vystavali si búdy pre budárenie starších ľudí, ako aj to, že v druhej polovici 19. storočia počas roka tam žilo 5 – 6 rodín. Časom, keď sa počet slovenských obyvateľov zvýšil, za úradovania Adama Vereša v Krčedíne a Beške sa rozprúdil aj náboženský život. Po odchode Vereša do Iloku vinohradníci sa cítili opusteno a niektorí sa pridali sektám. Ľudia sa stali apatickými k cirkvi, učiteľa nemali a sami nevedeli, kam patria – a podľa Hurbanovho záznamu – ani nehľadali pomoc. „Keď sa založila vo Viniciach štátna škola, lebo bolo už asi 80 školopovinných dietok slovenských evanjelických, počal trochu čulejší život v našich Viniciach. Hľadal sa učiteľ, ktorý by mohol i v cirkvi účinkovať, teda levickú službu v cirkvi vykonávať.

Sčiastky sa im to aj podarilo, ale obyčajne dostávali učiteľa Neslováka a neevanjelika, takže

v cirkevnom ohľade ostávali nezaopatrení. Títo učitelia sa často menili, odchádzali a Viničania boli zase opustení...! Jeden čas účinkoval učiteľ Ječmen, ktorý bol tu veľmi obľúbený, účinkoval zdarne medzi Viničanmi, – ale len v škole – cirkevné funkcie nekonal. Po jeho odchode do Pazovy, bola tu za krátky čas učiteľka Štefánia Nováčková, neskoršie manželka p. Ječmena, ktorá tiež je teraz v Pazove. Po ich odchode nemali Viničania učiteľa, až v roku 1934 bola tu učiteľkou Pazovčanka, Anna Tirindová, asi 2 roky. Táto učiteľka ako pravá Slovenka a evanjelička i pri tom, že ako ženská nemohla v cirkvi účinkovať, predsa vyvinula peknú prácu medzi deťmi v náboženskom ohľade, – jeden jej veľkolepý výkon bol, že pripravila vtedajších konfirmandov ku konfirmácii a prišla s nimi do rodnej cirkvi, do Starej Pazovy ku konfirmácii. Tieto dietky boli dietky našich Pazovčanov – a vtedy nikto z nemeckej cirkvi krčedínskej neprotestoval proti tomu. Boli tu i učitelia Litavskovci, ale len za krátky čas. Potom už prichádzali učitelia Neslováci a neevanjelici a v náboženskom ohľade zase nebolo Viničanom nič zpomožené. V tomto čase naše cirkevné predsedníctvo v Starej Pazove umienilo si navštíviť našich Viničanov, sťa na výlet a pritom celkom privátne im

odbaviť i nedeľnú službu Božiu.

– Bolo tu viac Pazovčanov, ktorí ´letovali´ vo Viniciach – ale i táto privátna služba Božia oznámená bola nemeckému p. farárovi v Krčedíne. V najnovšom čase, v mesiaci marci t. r. dostali Viničania konečne za učiteľa človeka mladého, snaživého, rodáka z Báčky, p. Juraja Vitéza, ktorý sa s chuťou dal do práce na pustej ,vinici‘ našich Viničanov. O účinkovaní tohoto mladého a snaživého učiteľa dozvedel som sa vtedy, keď prišiel sem do Pazovy a s niektorými Viničanmi, aby predostreli svoju prosbu o privtelenie Viníc do cirkvi pazovskej a aby boli pripojení do zväzku nášho seniorátu,“ napísal Vladimír K. Hurban (VHV) vo svojom článku uverejnenom v júni 1940.

Návrh o privtelení Slankamenských Vinohradov do cirkvi pazovskej bol podaný v marci roku 1940. O tom svedčí správa v Evanjelickom hlásniku (roč. XV., máj 1940, č. 5): „V Slankamenských Vinohradoch osnovala sa slovenská filiálna cirkev, ktorá ako fília chce patriť pod staropazovskú cirkev. Za levitu si ustanovila tamojšieho štátneho učiteľa p.

J. Vitéza.“ O tomto návrhu bolo slov na seniorálnom konvente 3. mája 1940 v Šíde a čoskoro na Synode SEAVC. Pretože vypukla druhá svetová vojna, nemeckí evanjelici z Krčedína si vrátili Sl. Vinohrady. Neúspešný pokus o prinavrátenie Vinohradníkov pazovskému zboru bol 25. marca 1944. Medzičasom, presnejšie v roku 1943 zahynul učiteľ – levita Juraj Vitéz ako odbojár, spolu s partizánmi. Po oslobodení krajiny, kadejakými komunistickými nátlakmi zničený Hurban nič nekonal. Iba od roku 1950, keď do Pazovy prišiel úradovať Vladimír Vereš, z úcty voči svojmu otcovi Adamovi Verešovi, ktorý zasial semeno viery v Slankamenských Vinohradoch, v roku 1953 pazovským cirkevníkom navrhol kúpu pozemku na výstavbu kostola v tejto osade a vtedy už Slankamenské Vinohrady ako fília patrili Pazove.

2 /4681/ 9. 1. 2016

21

. 1,

sová, 3

rek Jana G

Amadea Čem anová, 4. 2 ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysá či

radáči vo v A t s t a r ZŠ B

Zimné radosti Róbert Faraga, 3. 1 ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove

Krásy zimy

Pre mňa sú krásy zimy radosť, šťastie a úsmevy na tvárach ľudí.

Pre mňa sú krásy zimy pokojné vianočné sviatky, bielučký sneh na boroviciach vôkol môjho domu.

Krásy zimy je aj dedkov Mrázov batoh plný detských želaní.

Krása zimy je, keď si všetci jedni druhým želáme iba pokoj, úprimné šťastie a čarovný nasledujúci rok.

áči tva v Arad

. 1, ZŠ Brats

oš, 3 Mateja Bart

Zimné prázdniny sa rozbehli naplno. To, čo ešte deťom najviac patrí k zimnému voľnu, je, samozrejme, sneh.

Vtedy je to úplná pohoda. Možno sa hrať vonku a venovať sa zimným radovánkam. Pani Zima nemeškala a potešila vás, milé deti, bielou perinkou, a tak umožnila, aby ste si užili aj sánkovačku, guľovačku a ďalšie zimné radosti. Najmilšie zimné radosti vám ponúkame aj cez tieto práce vašich rovesníkov, prispievateľov do vášho a nášho Detského kútika. A zároveň vám počas prázdninového voľna prajeme krásne zimné pobavenie.

Vtáčik letí Keď vtáčik letí, pozerajú na neho deti.

Prihovárajú sa mu: „Ešte si malý, len sa chráň, a keď prezimuješ aj túto zimu, budeš ešte krajší a väčší ako zjari.

Krásne perie narastie ti, obdivovať ťa budú všetky deti.“ Valentín Šterba, šiestak ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku

Nataška Stanová, 1. 2 ZŠ maršala Tita v Padine

Jana Molnárová, 3. 2 ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove

22

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Mozaika

ROČNÍK XVI 9. januára 2016 ČÍSLO

198

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

STAROPAZOVČAN MIROSLAV KIŠ ZA KARIÉROU

Z obsahu

Vykročil tým správnym smerom

– Najprv som roky pôsa hlavne zásobovasobil v Lifame, do ktorého li u nás v Srbsku, no eľa náhod zaúradovalo, asi sa som prišiel v roku 1993. keď ich už nebolo na aj podpísalo pod vznik tohto Keď v roku 2006 Gorenje našom trhu, tak sme príspevku. Prvé stretnutie s prišlo k nám a kúpilo pol museli siahnuť po tých Miroslavom Kišom, šéfom kontroly továrne, bol som medzi z Talianska, Rakúska, kvality v pazovskom podniku Gorenje prvými desiatimi roGrécka. Značnú časť Tiki, prebiehalo v auguste 2014, keď botníkmi, ktorí sa doň produkcie exportuako hudobník účinkoval na Budárskych dostali. Povolaním som jeme. Medziiným na dňoch v Slankamenských Vinohradoch. strojný technik, v súčasukrajinský trh, ktorý K tomu druhému, oveľa vážnejšiemu nosti pôsobím ako vedúci pre známe nepokoje a a úradnému, došlo asi v polovici roka kontroly kvality. Možno Miroslav Kiš s uznaním pomery nemohol celú 2015 v novobelehradskom Belexpo v tom badať vplyv otca, našu ponuku absorbostredisku. Potom nasledoval rozho- ktorý sa tiež celé desaťročia v Lifa- vať. No mám nádej, že sa aj to upraví, vor počas cesty domov do Pazovy, me, v ktorom robil 38 rokov, zaoberal zlepší. ale aj počítačová porucha, ktorá nám oblasťou kontroly kvality. Som v čele Čo je však predpokladom toho, aby niekoľko mesiacov znemožňovala oddelenia počítajúceho osemnásť ľudí sa človek medzi viacerými zaslúžilými dostať sa k nafoteným záberom a kontrolujúcich všetko: od surovín, ktoré dostal do popredia? získaným údajom. A keďže je tu nový sa dostávajú do továrne (hlavne plechy – Po prvé musíš svoju robotu mať rok a porucha je konečne preč, skrsla a kovy), po celkový priebeh výrobného veľmi rád. Tá moja nikdy nie je otravná, príležitosť obzrieť sa dozadu, spor- procesu. Záverom je konečná, záve- nudná. Výroba je akoby živý organiztrétovať odborníka, ktorý si to jed- rečná kontrola. mus, ktorý každý deň prináša čosi nové. noznačne zaslúži. Inak by Dennodenne napríklad vznikajú malé totiž asi nereprezentoval problémy, ktoré sa musia riešiť, v opačpazovský kolektív, v ktonom sa z nich vykľujú omnoho väčšie. rom pôsobí okolo päťsto Komunikujem stále s kopou ľudí. Nielen zamestnancov, vyrábajúz oddelenia, ale aj s podnikateľskými ci bojlery kapacity od päť partnermi, so zásobovateľmi, s tými, do tristo, alebo až päťsto čo riešia prípadné sťažnosti. Ročne litrov. máme pätnásť až dvadsať inšpekcií, Pri poslednom alebo zástupcov inštitúcií alebo akreditonajnovšom, síce už vlaňajvaných laboratórií, či predstaviteľov šom vyhlásení najlepších kupujúcich, ktorí zase kontrolujú, ako podnikov a spoločností v robíme my.

Srbsku, okrem základnéJe to dosť náročné. Zostane vám ho mnohovravného hes- S inými najlepšími z najlepších času aj na iné záľuby? la To najlepšie je v ľuďoch, – Veľa rokov som hrával futbal a ešte usporiadatelia v čele s Hospodárskou Gorenje je slovinská firma sídliaca stále som aktívny muzikant, hrám na komorou Srbska siahli po ďalšej no- teda v krajine, ktorá je v Európskej harmonike v pazovskej skupine známej vinke. Titul naj už nepreberajú ako únii. Znamená to, že treba rešpektovať ako Pazovskí kacúri. Začínal som pred kedysi majitelia a riaditelia spoločností, európske štandardy? dvoma desaťročiami v skupine Pazovale ich najlepší, osvedčení pracovníci – Je tu veľa noriem a štandardov, skí beťári, teraz sú tu Pazovskí kacúri. vyznačujúci sa skvelým prístupom k ktoré treba mať na zreteli, sústav- Môžem povedať, že patríme medzi práci, pestrosťou nápadov, tvorivosťou. ne ich sledovať a uplatňovať. Jednou tie zriedkavé skupiny, ktoré zostali Vysoké uznanie v mene Gorenja, naj- z príznačností Gorenja je výroba pro- verné akustike. Máme svoju kvalitu, lepšieho zahraničného korporatívneho duktov pre známe svetové firmy, ako ktorú roky udržiavame. Konkurencia brandu podnikajúceho a pôsobiaceho sú Siemens, Bosch a podobne. Zna- je tiež tu, no pre dobrých hudobníkov v Srbsku, prebral práve Miroslav Kiš. mená to, že sa výrobné chyby neto- sa vždy čosi nájde. Neraz je to tak: cez Toto uznanie asi nie je výsledkom lerujú. Lebo značka je značka. Keď ide týždeň je tu pre mňa Gorenje, počas náhody? o túto našu výrobu, surovinami sme víkendov – hudba.

Oto Filip

V

Človek si zázemie buduje sám v sebe Str. 4

Nostalgia a záľuby nepustia Str. 6

Rozkvitnutý chlieb Str. 8

Mozaika DVAJA VÝTVARNÍ KRÁLI V RÍŠI SNOV

Prekročili svoj tieň Jarmila Gerbocová

K

de bolo, tam bolo... Bolo to v Kovačici, kde uzreli svetlo sveta dvaja významní ľudia, ktorí sa svojou tvorbou výrazne zapísali do dejín slovenského insitného umenia nielen doma, vo Vojvodine, ale po celom svete.

Zuzana Chalupová, teta Zuzana, ako sme ju familiárne volali, svojimi obrazmi vniesla aj do tej najmenšej detskej duše čaro čohosi rozprávkového, úsmevného. Jej množstvo postavičiek, usmiatych tvárí malých detí s výraznými drobnými očkami vyžarujúcimi šibalstvo či radosť. Ale aj obrazy zobrazujúce všedné, sviatočné dni susedov, priateľov – Kovačičanov. Ani na obrazoch s výjavmi Biblie, ako napríklad Vstúpenie do neba, Dr. Martin Luther, Zvestovanie, Adam a Mária, Kain a Ábel, Potopa, Abrahám a Izák, Mojžiš, Dávid a Goliáš a iné – nezabúda na prítomnosť zobrazenia detí.

Deti, to je teda večná tematika, hoci niekde iba v náznakoch, nie v centre jej obrazov. Pri vzájomných rozhovoroch (a nebolo ich málo) mi nezabudla pripomínať, že každé dieťa na jej plátnach je vlastne jej vlastné dieťa. Pochopila som – tak si symbolicky suplovala to, čo jej nebolo dané v reálnom živote. Všetky tie Aničky, Zuzky či Katky v pestrofarebných kovačických krojovaných šatôčkach s výrazným čiernymi očičkami a červenými líčkami poznačili líniu jej tvorby na celý život. Zobrazovala ich pri hrách, doma, na ulici, vlastne všade. Ak sa nestali ústrednými postavami danej témy, sú na plátnach znázornené aspoň v pozadí.

Výstižne ju nazval v jednej z monografií znalec a zberateľ umenia Ivan Melicherčík, keď napísal: „... Je to naozajstná maliarka detskej duše...“ Z obrazov tety Zuzany dýcha pokoj, pocity šťastia, čisto-

24

VČERA, DNES, ZAJTRA...

ty; každý obraz skrýva v sebe Jej vstup ako prvej ženy Kosvoju neopakovateľnú poéziu, vačice do maliarskeho sveta dušu autora. začal roku 1964, keď bola Zuzana Chalupová mala zorganizovaná aj jej prvá výdvere svojho domčeka otvo- stava v Dubrovníku. Naslerené pre každého cudzieho či dovali v rýchlom slede ďalšie „poznatého“, ako vravievala. a ďalšie, takmer na všetkých Jej ateliérom bol kútik v ku- kontinentoch. Po návratoch chyni, kde stál domov – okrem stojan a pri ňom zaujímavých zástolička. Boli to žitkov, ktoré mi prí jemné, nepripomínali skôr zabudnuteľné takmer profechví le, pozosionálny v ýkon herca na javisku, rujúc rozprározprávanie, intovajúcu či skôr rezko sa zvŕtanácia každej vety júcu pomenšiu spojená s gestitetu Zuzanu kuláciou rúk tejto ženy, nezabudla v kuchyni pri sporáku s rozpoznamenať: „Bolo voniavajúcou mi dobre, videla som veľa, videli aj kapustnicou, mňa – ale vieš, len ktorá sa mieTU SOM DOMA.“ šala s vôňou čerstvých ole- Portrét Zuzany Chalupovej: Zuzana Chalupojových farieb. autor Slavoljub Milošević vá maľovala z radosti a pre radosť V tej chvíli ste mali dojem, že sa nachádzate zo života (hoci veľakrát bol v rozprávkovo bohatom svete, k nej neúprosný, nemilosrdný),

Zuzana Chalupová: Zimná svadba

v ktorom víťazí vždy iba dobro nad zlom. A jej rozprávania nemali konca. Večne usmiata, so šatkou uviazanou pod krkom na hrču a v krojovanom vyšívanom kovačickom odeve.

Taká bola a aj ostala v mojich predstavách.

II

z potreby urobiť radosť inému. Jej humánny cit sa prejavil aj v pomoci deťom na celom svete roku 1974, keď humanitárna organizácia UNICEF vytlačila reprodukciu jej obrazu s názvom Zima na novoročné pohľadnice. V tom istom roku

pre tú istú organizáciu maľuje veľkoplošné plátno s názvom Deti Spojených národov.

Tu rozprávanie či skôr rozprávka o tete Zuzane končí.

Rozprávka je vlastne zhmotnená v jej obrazoch, tak ako je rozprávka Svetská sláva autora Pavla Dobšinského v jeho Slovenských rozprávkach. xxx Silným protipólom vo výtvarnom prejave je majster štetca Martin Jonáš, narodený takisto v Kovačici. Jeho rodný dom sa nachádza v tej istej ulici ako dom Zuzany Chalupovej, krížom cez ulicu, akoby „kameňom dohodil“.

Duša Martina Jonáša sa vo výtvarnom prejave snúbi so silnou filozofiou. Je to insita postavená v hierarchii o schodík vyššie. Jeho zobrazovanie človeka – robotníka, človeka – roľníka, ale aj človeka v čase oddychu, v dňoch nedeľných a sviatočných, v spojitosti s mnohorozmernou škálou farieb lúčov slnka a jeho podvečerných zábleskov, lánmi hlávok slnečníc otáčajúcich sa za svetlom, zobrazovaním mohutných kukuričných šúľkov, ktoré môžu pri pohľade evokovať silný erotický náboj, ale aj úrodnosť a plodnosť zeme.

Dôležité miesto na maliarových obrazoch majú aj odtiene farby zeme a hliny. Človek, jeho zobrazenie v najrozmanitejších situáciách, polohách či podobách s okolitým svetom sú v maximálnej symbióze. Pri bližšom a detailnejšom pohľade na každý obraz symbolizujúci roľníka rozsiahlych vojvodinských rovín, mohutné chodidlá akoby dotvárali svojou kresebnosťou pohyb človeka s malou hlavičkou. Človek v pohybe, zadumaný, akoby nabral zrazu silu, rozbehol sa, náhliac sa kamsi svojimi „sedemmíľovými“ krokmi, ktoré svojou veľkosťou silne kontrastujú

HLAS ĽUDU | 9. 1. 2016 • 2 /4681/

takmer s celým telom. Dlho som nechápala, prečo takto...

Až raz mi Jonáš na moju otázku jasne odpovedal: „Vieš, človek k svojej existencii, k životu, aby prežil, potrebuje nohy a ruky.

A hlavu... hlava – tá až taká dôležitá nie je.“ Porovnanie robotných rúk, rýchlych nôh a na strane druhej malej hlavičky zobrazované na svojich plátnach nemyslel človečensky ponižujúco. Mal pravdu, keď som si pomyslela, ako ťažko bolo kedysi, takmer pred 300 rokmi prvým osadníkom z Horniakov klčovať a zúrodňovať nehostinné, neúrodné územia Dolnej zeme.

A teraz možno jednoznačne odpovedať na otázku, v čom tkvie jeho jedinečnosť, neopakovateľnosť, originalita, odlišujúca sa nielen od jeho maliarov – vrstovníkov, ale ani v jeho pokračovateľoch nenachádzame náznaky „jonášovštiny“.

Vladimír Valentík, o. i. známy kunsthistorik z Báčskeho Petrovca, Martina Jonáša nazval najvýznamnejším a najväčším umelcom kovačickej instity, ktorý si vďaka svojej imaginácii vytvoril vlastnú poetiku a vlastný, ľahko rozpoznateľný výtvarný svet.

Pri mojich častých pracovných cestách do Kovačice som pravidelne a veľmi rada navštevovala Jonášov dom.

Už vopred som sa tešila na dlhé, nekonečné rozhovory v majstrovom ateliéri alebo v salóniku. Rozprával nielen o svojej tvorbe, o umení, o svojich kovačických maliaroch – spolupútnikoch, ale aj o literatúre, o filozofii človeka, o svojej mladosti ako syn kožušníka. A ak som ho vyrušila nečakane, bez ohlásenia, práve sediac pred stojanom v ateliéri, rozprával aj vtedy. Nepozeral sa na mňa. Sledoval ťahy štetca po plátne. No nezabudol sa pritom nebadane pozrieť i na mňa, či ho počúvam, a mal

rád aj moje reakcie či odlišné majstrov rodný dom a nainnázory. Naše rozhovory občas štalovať v ňom stálu expozíprerušovala jeho manželka ciu. A tak vďaka vtedajšiemu Zuzana s tanierom napečených veľvyslancovi SR v Belehrade, koláčikov a šálkami teplého p. Igorovi Furdíkovi a Minisčaju. Vtedy sa po chvíli maj- terstvu kultúry SR sa zrodil ster z miestnosti vytratil na projekt s názvom Spomienka dvor, zrejme na Martina Jonáša. Bolo mi sa nadýchať cťou, keď točerstvého vzduchu a inuto úlohou špirovať sa poverili moju osobu. nov ými nápadmi na ďalA tu sa mi šie nekonečné v odbornom rozhovory. To spracovávaní bola chví ľ a pozostalosti aj pre mňa – otvorila oná, poprezerať mne doteraz vo vitríne poneznáma tričetné domáce násta komnai zahraničné ta, o ktorej mi vyznamena- Martin Jonáš: Autoportrét majster Jonáš nia, ocenenia, nikdy nerozktoré získal na domácich i za- prával. Zrejme vedel, prečo: hraničných výstavách. na každých našich stretnutiach Roku 1996 sa za Martinom sa snažil o rozhovor, vediac, že Jonášom definitívne zatvorili iba napísané slovo zostáva... dvere jeho ateliéru. Štetce zoA jeho trinásta komnata?

Martin Jonáš: Zimné radovanky

stali nehybne stáť v pohároch, na stolíku, v tubách zaschnuté farby, na stojane nedokončené plátno v ráme. Dom osirel.

Zrazu nemal pána. Až o niekoľko rokov neskôr, roku 2010, vzišiel návrh zrekonštruovať

To bol jeho svet, do ktorého sa vracal vo voľných chvíľach oddychu iba on sám.

Obrazy, plátna, grafické listy, ikonostasia – dary od priateľov a známych maliarov zo zahraničia i z domova, stovky

III

korešpondencií s predstaviteľmi kultúrneho a spoločensko-politického života (najmä zo zahraničia) spolu s bohatým fotografickým materiálom, rodinné fotografie, nespracované, detailne spoznámkované genealógie kožušníckych rodín rodnej Kovačice, ale aj prekvapivo vlastná zbierka poézie v rukopise, ďalšie série vlastných grafických listov, magnetofónové nahrávky rozhovorov z vlastných vernisáží, časť numizmatiky (staré srbské mince). V zadnej časti dvora akoby v prístavbe pomerne veľká knižnica, obsahujúca nielen slovníkovú a encyklopedickú literatúru, ale takmer kompletné knižné vydania slovenských klasikov pravidelne získavané z Turčianskeho Sv. Martina zo Slovenska. Ale čo je jedna z najväčších hodnôt knižného súboru, to sú srbské literárne a inojazyčné časopisy, noviny a periodiká s informáciami o príchode, histórii, dejinách a pôsobení Slovákov vo Vojvodine. Početné zastúpenie majú informácie, recenzie jeho výstav, stretnutí s médiami a pod.

Po rekonštrukcii domu a nainštalovaní stálej expozície sa 10. mája 2014 za prítomnosti predstaviteľov SR a Republiky Srbska konečne slávnostne otvoril Dom Martina Jonáša pre verejnosť.

Som presvedčená, že ešte príde ča s a kompetentní pochopia, že aj dom Zuzany Chalupovej s expozíciou by si zaslúžil svoje uznanie.

Veď obidvaja maliari instity, každý svojským spôsobom, spôsobom vlastného cítenia, vlastného maliarskeho kumštu preslávili svoju malú Kovačicu po celom svete. Obidvaja prekročili svoj tieň a stali sa ozajstnými kráľmi v Ríši snov.

Foto olejomalieb a grafiky: Ján Špringeľ

25

Mozaika SLOVO DALO SLOVO: Mgr. MONIKA NECPÁLOVÁ, DIVADELNÍČKA A ŽURNALISTKA, SLOVENSKÁ A NAŠA

Človek si zázemie buduje sám v sebe Oto Filip

P

rišla medzi nás a ukázala, že je ešte čo dolovať v sfére národnostnej, kultúrnej, ochotníckej... Aj tam, kde sa zdalo, že už nič ani nie je, ani nemôže byť. Jej skutky a sféry záujmov podobajú sa vlne, keď narazí na pobrežie, aby sa zmenila na tisíce trblietavých kvapiek, z ktorých sa každá môže stať prínosom, má vlastnú krásu a význam. Monika Necpálová, tá úporná pútnička životom, svetobežníčka, ktorej je azda všade dobre v duchu tej známej básne: Každý deň stretnúť človeka... Radosť z príchodov, no aj smútok z odchodov. A pritom všetkom hrejivá myšlienka, že v tom večnom kolobehu zase bude onedlho tu medzi nami. Predtým, než za sebou pred Vianocami zavrela dvere v Hlase ľudu, kde niekoľko tých mesiacov strávila na jednom z výskumných projektov, vďačiac Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a našej Novinovo-vydavateľskej ustanovizni Hlas ľudu, bolo treba urobiť akúsi súvahu. Aby zostalo čierne na bielom, nezabudlo sa.

Na prvotné uvedenie do obrazu, niektoré-tie základné údaje o sebe...

– Narodila som sa vo Zvolene, na strednom Slovensku, v roku 1985. Základnú školu som skončila v Budči, potom som študovala na Gymnáziu Ľudovíta Štúra vo Zvolene. Skončila som štúdium práva v Banskej Bystrici, na Univerzite Mateja Bela. Ďalšiemu vzdelávaniu som sa venovala na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe, kde som sa orientovala na autorskú tvorbu a herectvo, so zameraním na kreatívnu pedagogiku. V divadelníctve sa angažujem odmalička. Pôsobila som v Divadle Habakuky a neskôr v divadle Thalia Teatro, s ktorým sme hrali pre

26

mnohých krajanov. Novinárskej aj v tom divadelnom povolaní. práci sa venujem ako profesii od Križovatky, tak tie životné, 18 rokov. V Prahe som pôsobila ale i tie zemepisné, asi nie sú i neskoršie, v krajanskej redak- prekážkou. No nie je takýto, cii v časopise trochu kočovSlovenské donícky spôsob života riadnou tyky. Mnoho nás Slovákov únavou? odchádza do – To možno zahraničia, tiež vyplýva niektorí však z tých povolazabúdajú, že ní, tak z toho sú Slov á kdivadelného, mi. Ja som sa a le a j z t oho za se od zanovinárskeho. čiatku snažila Jednoducho, ak a sna žím sa chce novinár v y h ľ a d áv a ť písať, nemôže slovenskú kosedieť za stomunitu v kažlom. V prvom dej krajine, rade potrebuje témy, potrebuje v ktorej som ľudí. Potrebuje pobudla aleten život žiť niebo ju navštívila a ktorých, Divadelníčka a novinárka: kde, v nejakom počas uplynu- Monika Necpálová prostredí, aby lých desiatich o tom mohol pírokov, nebolo málo. sať, hovoriť alebo ho akýmkoľvek Je to niekoľko možných povo- spôsobom v médiách prezentolaní... Takisto dosť rozdielnych vať. To divadelné tiež potrebuje záujmov. Vyplynulo to jedno diváka. Potrebujeme ten cirkus z druhého, alebo to život na- svet, čiže prichádzať pred ľudí, nútil? no nie stále pred tých istých.

– Predovšetkým sa cítim ako Vyžadujú si to tieto povolania, ale novinárka a divadelníčka. Život asi sa to nedá bez toho, čo človek mi to nenanútil, ja som si to vy- musí mať v sebe. Musí byť istým brala. A tie dve povolania, novi- spôsobom neposedný, aktívny, nárčina, ale aj divadlo, v rámci energický, musí ho čosi ťahať ktorého sa venujem či už písaniu k ľuďom. V podstate to je magscenárov, samotnému herectvu net k ľuďom, k rôznym novým a réžii, ale v podstate všetkému, miestam, k novým výzvam. Ako čo divadlo prináša, teda od ná- dlho sa to dá zvládať? Je to dosť vrhov scén, výroby bábok až po náročné, zo všetkých dôvodov. tú pedagogickú prácu s deťmi Jednoducho, je potrebné mať aj v dramatických a literárno-dra- nejaké sociálne istoty, aj osobné matických dielňach, tak tam sa istoty, aj nejaké zázemie. Asi si v podstate tie dve profesie, diva- to zázemie človek, pri profesiách, delníctvo a žurnalistika, prelínajú. o ktorých hovoríme, v prvom Jedna s druhou sa ovplyvňujú, rade buduje sám v sebe. navzájom prinášajúc podnety Môže to byť riadnou výzvou jedna druhej. Takže nevidím to byť v Srbsku, z ktorého mladí ako niečo, čo si zavadzia, práve vzdelaní ľudia masovo odchánaopak. Myslím si, že to oboha- dzajú. Je ťažko pôsobiť u nás? cuje život aj v tom novinárskom, – Nezdá sa mi, že je ťažké

IV

REPORTÉRI

byť v Srbsku. Nezdá sa mi byť ťažké ani na Slovensku, nezdalo sa mi byť ťažké ani v Čechách a ani nikde inde, kde som bola, kým som cítila, že som v danom čase na správnom mieste. Prečo?

Nie je ťažké žiť v krajine, kde si človek vie predstaviť svoj život, má tam nejaké zázemie, má tam povedzme nejaké pracovné príležitosti či osobné poslanie. Má jednoducho možnosť uplatniť sa, sebarealizovať sa. V tej chvíli mu nie je ťažko byť a žiť kdekoľvek na svete, aj keby to bolo v Antarktíde. V opačnom prípade, ak nenachádza dobrých ľudí a podporu, je mu ťažko všade. Je to však aj otázka vôle a motivácie, ktoré nás učia prekonávať prekážky. Otázka možno znie, ako dlho sa to dá. To závisí od toho, či sa tie prvotné možnosti, ktoré sú v Srbsku, dajú ďalej rozvíjať, alebo nie. Každý z nás stále hľadá to, čo ho bude napĺňať. Ja som si u vás za určité obdobie vytvorila, respektíve našla také a také možnosti sebauplatnenia a sebarealizácie, že mi tu bolo a je mi tu stále, z tohto pohľadu, sveta žiť. To, že to prináša mnohé problémy, ekonomické, sociálne, že aj tie prechody medzi štátmi nie sú jednoduché, aj to, že je to ďaleko od rodiny, je jednoducho druhou stranou mince, ktorá súvisí s tým. Ale aj pre tých ľudí, ktorí žijú na Slovensku, alebo v krajine, kde sa nepohli z domu, minca vždy má dve strany. Vidia aj to, čo je dobré, ale i prekážky, ktoré treba prekonávať.

Bolo po príchode i nejakých prekvapení?

– Mňa na začiatku prekvapilo, že si tu všetci tykajú. Keď som prišla, nikoho som nepoznala, ani mňa nikto nepoznal, a všade, kde som sa ocitla, či už v obchode, úrade, inde, všade sa mi zdalo, že si hneď tykáme. Rozmýšľala som, ako je to možné, lebo u nás také niečo neexistuje.

HLAS ĽUDU | 9. 1. 2016 • 2 /4681/ Ten vzťah je vždy založený na tom, že ľudia v určitom veku si vždy vykajú. Najprv mi to pripadalo ako akási ,neúcta , aby som len potom pochopila, že to je vlastne pekný zvyk. Začalo sa mi veľmi páčiť, že ľudia hneď pri prvom kontakte, hoci sa nepoznajú, sú k sebe natoľko otvorení, že sa normálne rozprávajú, ako keby sa poznali dlhšie, boli kamarátmi. Pochopila som, že to patrí k súčasnému koloritu života v Srbsku. Tým skôr, že i sama, keď robím nejaké dielne, tak prvá vec, ktorú navrhnem ľuďom, je, či im neprekáža, že si budeme tykať. Ľahšie sa tak spolupracuje, stávame sa akosi navzájom bližší.

Posuňme sa na novinársku pôdu, tým skôr, že je tu pohľad aj zvnútra, z redakcií, ale i ten výskumný...

– Keď ide o krajanské menšinové novinárstvo, v prvom rade si myslím, že určite je kvalitnejšie ako mnohé mediálne produkty, ktoré vznikajú na Slovensku. Lebo tam v podstate okrem verejnoprávneho servisu existuje množstvo komerčných titulov a vysielaní, do ktorých často môžu zablúdiť veci, ktoré nemajú svoju kvalitatívnu hodnotu. Jednoducho nie sú dobre spracované, alebo sú preťažené reklamou, alebo sú vyslovene brakom či znevažujúce ľudí. Namiesto toho, aby prinášali nejaké nové informácie, ľuďom pomáhali, objektívne ich informovali a v dobrom zmysle slova menili povedomie národa, utiekajú sa k ľahkým, často prízemným novinárskym spôsobom. To krajanské novinárstvo, ktoré je tu, aj to, ktoré som zažila v Prahe, asi i celkovo novinárstvo krajanské, si dáva záležať na tom, aby bolo kvalitné. Jednoducho nemá priestor ani možnosti na to, aby sa doň dostávali nejaké odpadové informácie, bulvár.

Na strane druhej, myslím si, že krajanskí novinári majú oveľa väčší pocit zodpovednosti voči slovenskej identite ako niektorí novinári na Slovensku. Je to kvalita slovenského krajanského novinárstva, ktorú by si mohlo udržať, rovno na nej stavať. Ďalšia vec je, že pokiaľ ide o samotné spracovanie informácií v podobe rôznych žánrov,

vymýšľanie nových formátov a pásiem a dokumentov v rozhlase a v televízii, to všetko si vyžaduje financie a originalitu tém. To veľakrát chýba, a potom, samozrejme, chýbajú i tie originálne žánre. Napríklad na Slovensku tamojší novinári proste majú väčší diapazón možností spracúvať rozličné mediálne produkty a pestré novinárske žánre. O to je tunajšie novinárstvo chudobnejšie ako väčšinové na Slovensku, a aj oproti tomu väčšinovému srbskému, ktoré je tu.

Projekt, ktorý umožnil pôsobiť u nás, mal názov Výskum v oblasti používania slovenského jazyka medzi krajanskými novinármi vo Vojvodine...

tunajšieho slovenského. To znamená, že ona je ovplyvňovaná jednak srbčinou a v dnešnej dobe už aj inými jazykmi. Vo veľkej miere sú tu stále prítomné dialekty, čo je úplne normálne. No v prvom rade sa tu má formovať ten spisovný jazyk, čo by malo byť jednou z prvých úloh novinárov. Myslím si, že podľa tohto výskumu väčšina čitateľov, respondentov aj novinárov presadzuje to, aby sa spisovný slovenský jazyk – a žiadny iný – používal v novinách. Samotní príjemcovia tiež v zásade chcú, aby sa používal spisovný jazyk, chcú sa učiť nové slová, ktoré sú trebárs na Slovensku bežné, chcú naozaj slovenský

Predvianočná rozlúčka s Hlasom ľudu

– Šlo o výskum slovenčiny medzi slovenskými novinármi vo Vojvodine. V podstate v rámci toho výskumu som sa snažila zistiť predovšetkým to, ako tunajší slovenskí novinári sami seba vnímajú ako menšinových novinárov v tomto prostredí, ako sa vnímajú v kontexte povedzme s novinármi na Slovensku, s možnosťami, ktoré majú. A aj s bariérami jazykovými, ktoré musia prekonávať, pretože slovenčina je živý jazyk, ako každý iný, našťastie, i tu vo Vojvodine.

V rámci výskumu vznikla aj práca Slovenčina v dlani vojvodinského novinára. V podstate na novinároch vo veľkej miere záleží, ako sa vyvíja ich vlastná slovenčina, ale aj slovenčina celého národa

jazyk udržať, vedia, že k tomu potrebujú novinárov. Myslím si, že väčšina novinárov vníma tú zodpovednosť, ktorú majú a chcú sa učiť. No medzi nimi sa nájdu aj takí, ktorí možno na ľahkú váhu vnímajú, prečo je dobré sledovať viac vysielaní zo Slovenska, čítať slovenské knihy, odchádzať na rôzne kurzy a školenia na Slovensko. Všetko to môže byť veľkou výhodou v oblasti jazyka, najmä to, že sa navzájom učíme. Ja som sa vďaka tomu učila srbský jazyk, a to pre mňa bolo obohatenie.

Tie stretávania, tie vzťahy treba vnímať ako prínosné. Ak chýbajú v redakciách, treba ich jednoducho začať budovať.

Pristavme sa na chvíľku pri

V

tej srbčine...

– To, čo ma prekvapilo, bolo, ako všetci po príchode, na začiatku hovorili – to sa rýchlo naučíš, vzhľadom na to, že je to slovanský jazyk. Vôbec to nebola pravda. Ja som prvé tri mesiace absolútne nič nerozumela. Zdalo sa mi akoby všetci hovorili po čínsky. Ale veľmi sa mi páčil srbský jazyk. Najviac som sa ho naučila práve vďaka rôznym piesňam z Ex-Juhoslávie, aj vďaka tomu, že som v televízii pozerala programy po srbsky, alebo keď sú v angličtine a sú s titulkami, čo je tiež zaujímavé.

Alebo i ďakujúc tomu, že som sa snažila v tlači čítať nejaké články po srbsky. A boli tu i tie jednoduchšie knižky pre deti, čo je i moje odporúčanie, ako sa učiť cudzí jazyk teraz. Popravde vytvorila som si taký ten svoj srboslovenský jazyk, ale oceňujem, že ma aj druhí ľudia podporovali v tom, aby som sa naučila srbčinu. A popritom sa veľmi dobre zabávali na tom, ako sa mýlim, vymýšľam nové srbské slová a odvodzujem ich zo slovenčiny, ako aj zo všetkých možných slovanských jazykov.

Sme na prelome dvoch rokov, keď sa nielen bilancuje, ale sú tu aj plány alebo priania na rok 2016...

– Prajem si, aby som mohla pokračovať na tejto ceste, na ktorej som zatiaľ, tak v oblasti novinárčiny, ako aj v oblasti divadelníctva. Veľmi sa mi páči pracovať pre krajanov.

Podľa mňa by čo najviac ľudí zo Slovenska malo mať takýto vzťah. Nielen povedomie o tom, že nejakí krajania vôbec existujú, ale predovšetkým ten vzťah: žiť s nimi, spoznávať ich. Prečo nie? Som toho názoru, že tak ako krajanskí Slováci, teda vy dávate veľa Slovákom na Slovensku, tak aj my môžeme chcieť a môžeme dokonca aj dávať niečo vám. Zatiaľ idem po tejto ceste, ktorá sa mi páči a vnímam ju ako nejaké vzájomné obojstranné obohacovanie; takže ak sa mi naďalej bude dariť v tom, bude to výhra.

27

Mozaika ĽUDIA A ICH KONÍČKY: NEŠTÍNSKY ŠÍĎAN VLADIMÍR SĽÚKA

INÍ PÍŠU

Nostalgia a záľuby nepustia

hľadu. Prvým by mohla byť jeho záľuba týkajúca sa holubov. S tým k treba začať základnými začal ešte jeho dedo, aby po dedovi životopisnými údajmi, tak záľubu zdedil Vladimírov otec Ján. Po tými, že sa Vladimír Sľúka ňom zase aj samotný Vladimír. Mal narodil v Neštíne v roku 1942. Do iba šesť rokov, keď mu otec kúpil Šídu sa prisťahoval v roku 1965. prvého holuba. Ihneď si ho obľúbil.

Odvtedy neopustil svoje druhé byd- A tak sa zrodila záľuba pretrvávajúlisko, v ktorom teda žije viac ako ca dodnes. Má rád všetky plemená päťdesiat rokov. V podstate sa však holubov, zvlášť letúnov, ako i tzv. akrobatov, ktorí sa vo vzduchu prevracajú. Im venoval najväčšiu pozornosť, ako aj úsilie vypestovať tých najkvalitnejších. Na jeden svoj úspech si s veľkou hrdosťou spomína. Vo svojom odbore, v pestovaní tzv. prištinských kotrmeliakov sa mu ako jedinému široko-ďaleko, možno aj vo svete, podarilo vypestovať holuba tohto plemena, Vladimír Sľúka pri holubníku ktorý je úplne žltej farby.

Vladimír aj dnes cíti ako Neštínčan. Za tento úspech dostal uznanie Prezradil nám, že vždy, keď sa ocitne Združenia drobnochovateľov. Chana druhom nábrerakteristikou jeho ží Dunaja, v jednej holubov je, že sa z tamojších čárd cez prevracajú necestu Neštínu, dožičí pretržite, až po si prestávku, dá si samotnú zem, polievku z dunajpritom vytváraského zubáča, ako júc špirálu. Žiaľ, i neštínske červemôže to byť i nené víno. Manželka bezpečné. Zvlášť Anđelka ho potom keď sa často tobez slova nechá vytiž nestačia včas chutnávať dunajské zastaviť, a preto špeciality, ako aj nešťastne zahyfruškohorské víno. nú. Z vlastnej hoA pritom sa nostallubárskej praxe si gicky dívať na Nespomína na príštín, ktorý zostal beh, pri ktorom Dlhoročná záľuba jeho aj po viac ako sa aj dnes rozhorčí. polstoročí ako odišiel z neho.

Mal mimoriadne kvalitného holuba, O Vladimírovi Sľúkovi by sa dalo ktorého si prišiel kúpiť istý záujemca rozprávať z viacerých uhlov po- z Bosny. Vladimír odmietal jeho Stanislav Stupavský

9. – 14. 1. 2016

POČASIE

A

prosby, hoci mu ten povedal, že zaplatí zaň, koľko len bude žiadať. Vladimír sa nedal presvedčiť. Kým sa ešte rozprávali na dvore, svine vošli do holubníka a holuby zjedli. Medzi nimi V obývačke aj toho, ktorého si chcel kúpiť Bosniak. Hovorí, že sa vtedy treba doložiť aj čas, ktorý strávil presvedčil o existencii holubárskej ako inštruktor v autoškole. Za ten poverčivosti. Podľa nej vždy treba čas základom jazdy naučil až 1 357 predať holuba, ktorého si niekto vodičov všetkých kategórií.

Zo svojej dlhej kariéry profesioiný tak veľmi praje. Lebo ak tak nenálneho vodiča si Vladimír dodnes urobíš, draho za to zaplatíš. spomína na dva príbehy, ktoré sa udiali v roku 1963.

Bol vojakom v Skopje, práve vtedy, keď došlo k ničivému zemetraseniu. So svojím kamiónom bol hneď angažovaný na odpratávaní trosiek zrúcanej budovy hotelu Makedonija. Na šiesty deň po zemetrasení sa mu podarilo vyslobodiť skupinu civilistov. Medzi nimi bola aj žena, ktorá sa Predstaviteľ jedného po vyslobodení ako prvé zo špeciálnych plemien opýtala: „Kto zvíťazil, Rusi Pán Sľúka je povolaním profe- či Američania?“ Druhý príbeh je sionálny vodič motorových vozi- spätý s jedným, asi dvojročným diel, vodičom špecializovaným na dieťaťom, ktoré vyslobodili asi na všetky ich kategórie. Celé roky bol tretí deň po katastrofe. Chlapec zamestnaný ako vodič nákladnia- neplakal, ani nevolal rodičov, len kov s vlečkou. Podľa jeho evidencie mľaskal, dožadujúc sa jedla.

Dnes je Vladimír vo výslužbe. Voľpočas rokov najazdil týmito nákladnými autami viac než dva milióny ný čas nevenuje len holubom, lež i kilometrov. A k tomu treba pripo- svojmu malému vinohradu a ovocčítať aj viac než milión kilometrov, nému sadu. Má kvalitné odrody koľko zdolal ako vodič autobusa hrozna a pekné ovocie. Snaží sa a úradného auta. Znamená to, že poslúchnuť rady enológov a vypesviac ako neuveriteľných sedemde- tovať kvalitné odrody a druhy vína, siatpäťkrát obišiel celú zemeguľu od chardonnay po rýnsky rizling, na rovníku, alebo že štyrikrát mohol tiež pálená. Keď je rok vydarený, odísť na Mesiac a vrátiť sa späť. odkazuje Vladimír, stáva sa zo mňa K tomu všetkému, vzťahujúcemu aj dobrý vinár. Ďalšia z jeho početsa na jeho pracovné povolanie, ných záľub.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

-1˚ | 6˚

0˚ | 5˚

1˚ | 8˚

2˚ | 10˚

2˚ | 10˚

2˚ | 7˚

2˚ | 7˚

28

VI

HLAS ĽUDU | 9. 1. 2016 • 2 /4681/

(DUCHA)PLNKY

Výber: Oto Filip

V zrkadle anekdoty a vtipu Beznádejný autor prišiel so svojimi prvotinami do hudobného vydavateľstva. Redaktor si prehral skladby.

– Čo o nich súdite? – pýtal sa autor.

– Viete, tá prvá skladba je hrozne prostá, zato tá druhá je proste hrozná!

Murphyho zákon

Artur Bloch

Špinavé čistky

Pavol Janík

Stratégia filmového priemyslu – Plán prsteňov.

Nerecipročné zákony očakávania:

Ornamentalita – Pekná mentalita.

Negatívne očakávania poskytujú negatívne výsledky.

Ticho – Zakázaná hudba.

Pozitívne očakávania poskytujú negatívne výsledky.

Vymývanie mozgov – Kokakola dokola.

Pappuccino – Cappuccino pre muža pod papučou.

Richardove doplnkové pravidlá vlastníctva: l. Ak čosi chrániš dostatočne dlho, môžeš ho zahodiť.

2. Hneď ako ho zahodíš, už ho budeš potrebovať.

Reklama na maslo I – Lásku ti vyslovím chlebíkom maslovým.

Automobil – Múdrejší nastúpi! Čerpací oportunista – Ako mu hrajú, tak tankuje.

Televízna zábava – Účty hodné úcty.

Huslistu Sarasatého nazval raz akýsi kritik géniom.

Sarasate sa trpko usmial: – Akýže génius. Tridsaťsedem rokov som cvičil štrnásť hodín denne a vy ma teraz nazývate géniom?

V hroznom lejaku sa stretnú na ulici dvaja známi.

– Kam ideš?

Lewisov zákon: To, okolo čoho sa dlho jednáš a nakoniec ho draho zaplatíš, objavíš na inom mieste na výpredaji.

Zákon Williamsa a Hollanda: Ak sa zozbiera dostatok údajov, štatistickými metódami možno dokázať čokoľvek.

Pravidlo ažurity: Keď pracuješ na riešení niektorého problému, vždy pomáha, ak poznáš odpoveď.

– Nakupovať, a ty?

– Moja žena práve začala spievať.

Keby som bol zostal doma, susedia by si mohli myslieť, že ju bijem.

Pomocné pramene pri tvorbe literatúry:

Zákon komunikácií: Čím viac komunikovania, tým viac nedorozumení.

Trumanov zákon: Ak ich nemôžeš presvedčiť, zmýľ ich!

Karikatúra: Oto Reisinger

Opisovať Z jednej knihy je – plagiát,

Johnove kolaterálne ponaučenie:

z dvoch kníh – esej,

Aby si získal úver, musíš najprv dokázať, že ho nepotrebuješ.

z troch kníh – dizertačná doktorská práca, zo štyroch kníh – piata vedecká kniha.

FRANCESCO PETRARCA (1304 – 1374) – veľký talian-

Z aforizmov

sky básnik a humanista, zhromaždil zbierku antických

Nedajte sa presvedčiť falošnými informáciami. Sú pravdivé.

Wagnerova hudba je oveľa lepšia, ako by sa dalo posúdiť z jej počutia.

Mark Twain Kedysi sa ľudia holili, keď chceli počúvať Beethovena. Dnes počúvajú Beethovena, keď sa idú holiť.

Peter Bamm

Koníčky slávnych

Slobodan Dučić Vodcovia najľahšie miznú v mŕtvom mori. Pritakávania.

Nedeljko Radlović Kto neskoro chodí, ušetrí hromadu času.

rímskych mincí.

CHARLES DARWIN (1809 – 1882) – tvorca teórie vývoja organizmu, priznáva vo veľkej autobiografii, že zberateľská záľuba bola významným činiteľom v jeho vedeckej činnosti. – Keď som už začal chodiť do školy, mal som zreteľnú záľubu v prírodopise, a najmä

Milan Lechan Aký systém hodnôt – taká hodnota systému.

Ljubiša Ilić

v zberateľstve. Snažil som sa ujasniť si názvy rastlín a zbieral som najrozličnejšie predmety, pečiatky, mince, nerasty, – uviedol vo svojom životopise.

VII

29

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

Rozkvitnutý chlieb

ZDRAVÁ A ŠTÍHLA

Ovláda vás chuť na sladké?

P

Suroviny: bochník chleba (podlhovastý alebo okrúhly), maslo, roztlačený cesnak, oregano, bazalka, rozmarín, slanina, šunka, syr Takto sa to podarí: Pokrájame chlieb, roztopíme maslo (môžeme pridať aj roztlačený cesnak, tiež bylinky podľa chuti, oregano, bazalku, rozmarín...). Potrieme vnútro

chleba najprv maslom. Nakrájame na pásiky slaninu, môžeme aj šunku, kto čo chce. Potom pokladieme syr, najlepšie mozzarellu, ale môžeme hociktorý. Dáme chlieb do fólie, zakrútime celý a pečieme asi na 180 ̊ C orientačne 15 min. Potom otvoríme a zapečieme ešte asi 15 min.  Foto: E. Šranková

ozor, závislosť od cukru ničí zdravie aj figúru! Nie je deň, aby ste si nedali niečo sladké?

Pozor, aby sa cukor nestal vašou drogou.

kovým faktorom rozvoja kardiovaskulárnych chorôb. Pokazené zuby, zlá pleť a rýchlejšia tvorba vrások sú tiež následkami našej lásky k sladkostiam.

BEZ CUKRU TO NEJDE Cukor náš organizmus na svoje fungovanie potrebuje. Glukóza je totiž významným zdrojom energie pre svalové a tukové bunky a hlavným zdrojom energie pre mozog. Je potrebná pre metabolizmus každej

ZÁSADA JEDZ LEN POLOVICU! Postupné zmenšovanie dávok sa naozaj oplatí. Ak budete mať chuť na sladké, siahnite po hodnotnejšom cukre, ktorý vás zasýti na dlhšie. Sladkosti sú totiž jednoduché sacharidy, v čreve sa rýchlo trávia a

jednej bunky. Telo ju premieňa pomocou inzulínu. Pri nepravidelnom stravovaní môže byť hladina cukru v krvi nižšia, pričom ju konzumácia sladkostí za pomerne krátky čas zvýši. Takto sa zároveň zrýchli aj prísun energie pre mozog, a to človek môže vnímať ako psychickú vzpruhu.

Po opätovnom poklese hladiny cukru si vyžaduje ďalšie dávky.

vstrebávajú, čím vedú k rýchlemu vzostupu hladiny cukru v krvi. Ak sa nahradia zloženými sacharidmi, ktoré sa nachádzajú v škrobovinách, ovocí a zelenine, rozkladanie a vstrebávanie im trvá dlhšie. A to vedie k pomalšiemu vzostupu hladiny cukru.

ZDRAVIE A MY

Keď sa popálite, nepanikárte!

M

edzi najčastejšie domáce úrazy patria popri rezných ranách hlavne popáleniny. Rady, čo musíte rýchlo urobiť. Ako si pomôcť a kedy už vyhľadať lekára? Podľa lekárov je dôležité zachovať pokoj a čo najrýchlejšie schladiť postihnuté miesto prúdom studenej vody.

Nedávať masti či zásypy.

Potom prelepiť špeciálnou náplasťou na popáleniny. Ideálna je hydrogélová, vodovzdorná, ktorá vydrží aj týždeň. Ak je popálené miesto väčšie, robia sa pľuzgiere, je lepšie zvážiť odborné ošetrenie.



NIČÍ ZDRAVIE AJ FIGÚRU Ak to so sladkosťami preháňame, koledujeme si o najrôznejšie zdravotné problémy a, samozrejme, aj kilá navyše. Nadváha nie je jediným následkom konzumácie nadmerného množstva sladkostí, aj keď najviditeľnejším. U pacientov s predispozíciou na cukrovku konzumácia sladkostí urýchli vznik ochorenia.

Pri dlhodobom príjme dochádza k obezite, ktorá je významným rizi-

Mozaiku číslo 198 pripravil Oto Filip

30

VIII

VŠETKO JE V HLAVE Ak aj vy siahate po sladkom, ak vám stále niečo chýba, skúste prísť na to, čo to niečo je. Dovtedy však nemusíte vyprázdňovať potravinovú skrinku. Ak potrebujete cítiť sladkú chuť, skúste si dať kúsok ovocia.

Lepšia však bude prechádzka, cvičenie alebo relax pri veciach, ktoré nám robia radosť, napríklad kniha či dobrá hudba. Môže sa však stať aj to, že sa tejto závislosti nedokážete zbaviť sami. Ak nie ste schopné nahradiť sladkosti plnohodnotnou stravou, je načase vyhľadať lekára.

Kultúra Úspechy napriek obmedzeniam KULTÚRA 2015 V SÚVAHE

Anna Francistyová

Z

novu sme na začiatku novej kalendárnej dráhy a zo zvyku bilancujeme rok za nami. Tak v súkromí, ako i v rámci inštitúcií, podnikov. Akokoľvek bolo ťažko, mnoho otáznikov, málo peňazí, niekedy málo ľudí, aj v roku za nami boli realizované všetky plánované festivaly, prehliadky, väčšie či menšie kultúrne podujatia. Zdôrazňujeme, tie plánované, lebo napríklad Festival nových slovenských lyrických piesní, ktorý ako koncert v rámci festivalu Súťaž o slovenskú hudobnú tvorbu začal písať svoje dejiny v Selenči, pokračoval ako FNSLP v Kulpíne, ani v roku 2015 nebol plánovaný. Aj keď počuť čoraz hlasnejšie vyhlášky v teréne, že by ho bolo treba obnoviť...

Len samotní organizátori a realizátori vedia, či sa museli a do akej miery uskromniť, prípadne akých nových ambicióznych detailov a zmien sa v príprave kultúrnych podujatí museli zrieknuť pre nedostatok peňazí. Ak to však diváci nepostrehli a základná – tá umelecká zložka podujatia netrpela, cieľ je splnený. Dúfame len, že si pri príprave tradičných akcií ich autori na ne spomenú tohto roku. Možno budú realizovateľnejšie... Na začiatku uplynulého roku sme sa zamýšľali aj nad tým, či sankcionovať podpisovateľa zmluvy, keď sa nepridržiava toho, čo podpísal, teda nespĺňa záväzky, ktoré podpisom spoluorganizátora prebral na seba. V jednej takej situácii odpoveď na túto otázku sa dostavila v praxi: nie síce v prípravnom termíne, ale sľub „zošuchotal“ po realizovanej akcii. Veríme, že tieto „staré“ dilemy o rok nebudeme opakovať...

Zopakujme si však niektoré minuloročné podujatia a ich víťazov. Začiatok roku 2015 bol divadelný: Divadlo VHV v Petrovci sa podujalo zorganizovať P3 – Zimný divadelný víkend s vystúpeniami Pivničanov, Pazovčanov a – pravdaže – Petrovčanov, KUS Zvolen v Kulpíne na Pavla, a pri• KULTÚRA •

tom po desiatich rokoch potešilo vačici bolo slávnostne i v máji ročník, tiež nesúťažný Festival obecenstvo detským divadiel- na oslave 60 rokov pôsobenia zvykov a obyčají V aradáčskom kom. Pazovčania sa v januári po- Galérie insitného umenia, prázd- šírom poli prebiehal ôsmykrát. tešili monografii o Vladimírovi notou nezívala ani Galéria Zuzky Úspešné boli i 18. PredslávnosHurbanovi, vo februári nezabudli Medveďovej v Petrovci. Časopis ťové dni v Kulpíne, ktoré boli po primerane osláviť 112. výročie Nový život má od vlani novú prvýkrát usporiadané súčasne divadelníctva – s oslavou Dňa Kulpínovým predstana, i 54. SNS, kde sme vením a otvoresi pripomenuli štvrťním minigalérie storočie obnovenia obrazov významMatice slovenskej ných pazovských v Juhoslávii, resp. osobností. v Srbsku. Mali sme vlani aj dve štyridVyprofilovaný festival Divadelsiatky: 40. Babinkove ných inscenácií stretnutia v Padine dolnozemských a v Kysáči Gitariádu autorov (DIDA) po 40 rokoch. Na 35. v Pivnici si zachofestivale slovenskej val štandardný populárnej hudby marcovo-apríloZlatý kľúč v Selenči vý termín, predCenu a sošku NRSNM stavenia tentoraz získala mladá sklaneprebiehali iba dateľka Teodora počas víken- Víťazkou jubilejného 50. Stretnutia v pivnickom poli Šimonová (za pieseň Nádej), Cenu za dov, ale aj po- sa stala debutantka Irena Nosáľová. Zaspieva nám čas pracovných aj na 51. ročníku? interpretáciu udelidní. Cenu Janka li Renate Lovásovej Čemana tu udelili Kysáčanom šéfredaktorku a na májovom a Cenu za najlepší text Kataríne (Sladká päťdesiatka) a Cenu za tradičnom 59. literárnom snemo- Mosnákovej-Bagľašovej. Nenajúspešnejšie predstavenie vaní sa nositeľom Ceny Nového vystali ani tradičné regionálne Pazovčanom (Živý bič). V júni na života za rok 2014 stal spisovateľ a výberové hudobné festivaly. bohatej 22. prehliadke slovenskej Martin Prebudila. Výnimočne Poklonu zborovému spevu sme detskej divadelnej tvorby 3 x slávnostne bolo v máji aj v Pivni- urobili v novembri v Petrovci na Ď v Starej Pazove (v konkuren- ci: najprv to bol galakoncert k 50. 8. koncerte slovenských zborov cii 22 divadelných predstavení) výročiu SKUS Pivnica, potom 50. z Vojvodiny, novým výtvorom excelovali Pivničania (Pes Jeana ročník Stretnutia v pivnickom akademických výtvarníkov na 13.

Labadieho). Laliťania si do kroniky poli. Zvíťazila Padinčanka a de- bienále slovenských výtvarníkov pripísali júnové 13. Divadelné dni butantka Irena Nosáľová. V máji v Srbsku v decembri v GZM Michala Benku-Uču a v Petrovci si na 45. Folklórnom festivale v Petrovci (laureátmi sa stali Rassme od 26. do 30. augusta priví- Tancuj, tancuj... v Hložanoch tislav Škulec, Pavel Pop a Milan tali (žiaľ, aj vyprevadili L) novú „vízum“ na Podpolianske sláv- Súdi). Novým detským popukultúrnu novinku: SOS fest, ktorý nosti v Detve vytancovali domáci lárnym skladbám sme tlieskali sa „krútil“ okolo nemých filmov. spolkári – KOS Jednota. Z júno- tiež v decembri na 17. ročníku Mali sme i 20. Petrovské dni diva- vého 44. Stretnutia pod lipami festivalu Letí pieseň, letí v Kodelné (od 4. do 14. septembra), v petrovskom gymnáziu si okrem vačici (triumfovali skladateľka aj divadelný november: na 46. dojmov odniesli i ceny literátka Vieroslava Válovcová a speváčka Prehliadke slovenskej ochotníc- Jana Domoniová z Kysáča a vý- Iveta Petrovičová). kej divadelnej tvorby v Srbsku tvarníčka Sandra Živkovićová zo Avšak navždy sme sa vlani Divadelný vavrín v Starej Pazove Starej Pazovy. Po skončení 22. rozlúčili s niekoľkými osobnosnajúspešnejší boli Pazovčania (Ad Detského folklórneho festivalu ťami z nášho kultúrno-spoloinfinitum) a na 12. festivale Zuza- Zlatá brána najšťastnejší boli čensko-vedeckého javiska: so ny Kardelisovej v Kysáči najlepší malí Padinčania – ich detské Samuelom Boldockým, prof. Dr. boli Petrovčania (Hore nohami). hry Na hajšovkách tohto roku Jánom Markom, prof. Dr. DanieOslava 95. výročia Českoslo- uvidia aj diváci na festivale v lom Dudkom, prof. Dr. Andrejom venskej besedy Šafárik v Novom Dulovciach.

Myjavcom, Jurajom Pálenkášom, Sade kulminovala ústredným Festival vážnej hudby Jarné prof. Dr. Jankom Hodoličom, podujatím v novembri, v Ko- nôty si vlani v júni zapísal 19. Vierou Boldockou...

2 /4681/ 9. 1. 2016

31

Kultúra DATABÁZA ÚKVS

Aby archív nebol tajný poklad Anna Francistyová

V

teda môžu len záujemcovia, ktorí prídu priamo k nám, do ústavu, – povedal nám Marijan Pavlov,

ľov z radov odborníkov, ale verím, že by to bolo aj pre širšiu verejnosť.

Je tu však stále problém, že sú tu

že ide o citát... Tieto záležitosti si treba dopovedať. Ale nie sme prví, čo to vymysleli, funguje to vo svete, len rozpracovať a spresniť systém. Je to na novom riaditeľovi, ale treba si to čím skôr dopovedať, určiť stratégiu a kádrovo kryť.

Elektronickú databázu takmer denne používajú zamestnanci ÚKVS a rovno v týchto dňoch sa hlásil i jeden záujemca, že si kvôli diplomovej práci príde vyhľadať údaje z digitalizovanej Národnej jednoty.

S novým ročným programom práce pribudne aj téma ďalšieho fotokonkurzu, ktorý iste nezostane bez patričného ohlasu z terénu, lebo naši ľudia sú ochotní v takýchto akciách spolupracovať. Ale si treba posvietiť aj na spätnú reláciu: nájsť primeraný spôsob využívania vzácneho archívneho materiálu, aby nezostal iba neprístupným či tajným pokladom.

Foto: M. Pavlov

Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov už od jeho založenia v januári 2009 osobitná pozornosť sa venúva i zachovaniu a dokumentovaniu nášho kultúrneho dedičstva. Elektronická databáza sa úspešne dopĺňa i vďaka fotokonkurzom, ktorého piaty ročník uzavreli a vyhodnotili na sklonku uplynulého roku.

Fotografický materiál tentoraz doplnilo 39 dobových pohľadníc, ktoré zaslalo desať účastníkov, a to: Juraj Pucovský z Lalite, Adam Jonáš z Bieleho Blata, Anna Bagľašová z Aradáča, Ľudmila Berediová-Stupavská Účastníci 5. fotokonkurzu ÚKVS (víťaz Adam Jonáš je druhý zľava) s úradujúcou z Kysáča, Anna Gáli- predsedníčkou ústavu Katarínou Mosnákovou-Bagľašovou (prvá sprava) ková z Kovačice, Janko Čérný z Čelareva, Martina Valen- spolupracovník ÚKVS. – Databáza vysoko kvalitné a dôležité veci, že tová z Padiny, Alexandra Papová je mega veľký projekt, ale vyžadu- by sa mohli skopírovať a používať z Padiny, Jaroslav Miklovic zo Starej je si osobitného človeka. Ten by bez súhlasu autora, bez uvedenia, Pazovy a Zuzana Dudková z Hlo- najprv potreboval celý rok denne žian. Komisia v zložení: dizajnér spracúvať doteraz zhromaždené Ďula Šanta, fotograf Igor Bovdiš artefakty, a potom i naďalej iba a historik Samuel Koruniak podľa vnášať a vnášať nové materiály. stanovených parametrov vybrala Máme obrovsky bohatý materiál, desať, ktoré navrhla ústavu na vy- dá sa využívať na rôzne účely, ale... tlačenie, a za najlepšiu vyhodnotila Bývalá riaditeľka mala predstavu, pohľadnicu zo začiatku 20. storočia že ľudia budú sem chodiť ako do od Adama Jonáša. Ako uzavreli knižnice. Ja s tým nesúhlasím, dočlenovia komisie: „Je to historic- konca párkrát som jej to povedal. ky súdobá, dobová, fotograficky Je predsa 21. storočie, všetko sa a dizajnovo trefne vypracovaná deje virtuálne, teda myslím si, že to pohľadnica, na ktorej sú znázor- tak nemôže, ani nebude fungovať: nené jadrové stavby banátskej aby niekto hodinu – dve cestoval dediny Biele Blato.“ Ináč sú tam do Nového Sadu, do ústavu, aby fotografie dvoch kostolov – evan- tu sedel a vyhľadával si potrebné jelického a katolíckeho, fotografia materiály...

A aké riešenie ponúka náš spopošty a stredu osady, ako aj štátnej lubesedník? základnej školy.

– Predovšetkým v tejto chvíli Slovom, vďaka ohlasu z terénu ČO JE NA DNE KRABICE? Už tradičná ročná výstava Združenia do elektronického archívu ÚKVS potrebujeme ľudí, aby sa venovali výtvarných tvorcov Šabca zoskupila i na záver roku 2015 niekoľko pribudol ďalší cenný materiál. doteraz zhromaždenému materidesiatok umelcov. Ich práce rôznych žánrov, techník, úrovne a druhov Zaujímalo nás, do akej miery je álu. A keď ide o jeho využívanie, sprístupnili verejnosti od 24. decembra 2015 do 14. januára tohto tento archív prístupný záujemcom navrhol by som virtuálne sa poroku. Medzi dielami vystavenými v galérii Národného múzea v Šabci viazať so slovenskými knižnicami a či je oň vôbec záujem. je i inštalácia Zity Filipovej Lukićovej menom Pandorina skrinka (na – Databáza je interného charak- vo Vojvodine, aby takto mali ľudia snímke). teru a nachádza sa iba na lokál- prístup k našej databáze. Najprv to -fnom serveri ústavu. Používať ju bolo zamyslené iba pre používate-

32

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

ŠTEFANSKÝ PROGRAM V KULPÍNE

Radosť z vystúpenia spolkárov Katarína Gažová

O

chotníci Kultúrno-umeleckého strediska Zvolen v poldruhahodinovom vystúpení prezentovali v sobotu 26. decembra 2015 na domácom javisku čiastku svojej celoročnej činnosti, a tak pobavili takmer plnú sálu obecenstva v Dome kultúry v Kulpíne.

V prvej časti tradičného Štefanského programu, ako to už rad rokov zvolenovci majú zaužívané, vystúpili najmladší spolkári. Detský folklórny súbor Bažalička KUS Zvolen – mladšia a staršia skupina, sa predstavil tancami, spevmi, vinšmi, recitáciami. Program štartoval výstupom Dávida Martuliaka, ktorý vyrozprával zaujímavý

ŠÍD

štefanský príbeh spolku Zvolen, ale aj a zaspieval pesdivadelnej. V rámci ničku o jedličke, večierka tentoraz vystúpila i návšak divadelníci dejná speváčka nevystúpili.

Lea Ušiaková a Vystupujúcich tanečníkov a spevákov Sergej Šimo a Andrej Zelenák sprevádzala dvojica sa predstavili harmonikárov Vladiprednesom zbojmír Zima a Michal níckych piesní. Čiliak. Bažaličkárov V pokračovaní pripravovali vedúce programu nálaMilina a Michaela Čidu v sieni temliakové, mládežnícky peramentnými folklór choreograf choreografiami a umelecký vedúci roztočil mláMichal Čiliak. Zvláštdežnícky súbor. nosťou Štefanského Spievala i diev- Mládež temperamentným tancom rozveselila obecenstvo programu 2015 bola čenská spevácka prvá ľudová choreskupina a sólovým spevom sa predstavili skúsené spolkárky An- ografia pre dospelých Michaedrea Šimová a Michaela a Kristína ly Čiliakovej, študentky VŠMU v Čiliakové. Moderátorky programu Bratislave – odbor choreografia Maja Madacká a Andrea Šimová ľudového tanca, v úspešnom predpripomenuli obecenstvu celoroč- vedení Mládežníckeho folklórneho nú činnosť nielen folklórnej zložky súboru KUS Zvolen.

Koncert na Jána

V ERDEVÍKU

Detský vianočný program Danuška Berédiová

H Z vystúpenia ženskej speváckej skupiny Stanislav Stupavský

V

nedeľu 27. decembra 2015 v sieni Slovenského domu v Šíde predniesli tradičný Jánsky koncert. Organizátorom programu bol SKUS Jednota a účinkovali v ňom aj členovia Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Šíde a žiaci ZŠ Sriemskeho frontu, ktorí sa fakultatívne učia slovenčinu. Bola to príležitosť prezentovať obecenstvu to, čo SKUS Jednota robil v minulom • KULTÚRA •

roku v snahe zachovávať slovenskú identitu v tomto prostredí. Spevokol cirkevného zboru sa predstavil niekoľkými duchovnými piesňami a deti, ktoré sú aktívne pri cirkevnom zbore, predniesli časť svojho vianočného programu. Žiaci základnej školy vystúpili s recitáciami a na flaute zahrala Jelena Zdjelarová. Aj tentoraz bol veľký záujem divákov o tento tradičný koncert a sieň Slovenského domu bola primalá pre všetkých záujemcov.

oci sú na prázdninách, žiaci Základnej školy Savu Šumanovića z Erdevíka, Bingule a Ľuby a deti z nedeľnej besiedky prichystali Erdevíčanom vianočný program a ukázali, čo všetko robili počas školského roku. V nedeľu 27. decembra už tradične sa v Slovenskom kultúrno-osvetovom spolku po Vianociach spievalo, recitovalo, tancovalo a hralo.

Deti z nedeľnej besiedky zaspievali vianočné pesničky a recitovali vianočné básne. Deti z Bingule a Ľuby chodia i na hodiny slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry, a tam pripravili svoju časť programu: binguľské deti spievali, recitovali a tancovali, kým deti z Ľuby nacvičili dramatizovanú báseň Františka Hrubína Dedko a repa. Mladšia tanečná skupina Fol-

klórneho súboru Zvončeky v roku za nami sa dostala na Republikovú súťaž mladých folkloristov do mesta Ratina a svoju úspešnú choreografiu Po prašných cestách zatancovali aj teraz. Predstavila sa aj šiestačka Ivana Zorňanová, ktorá na Rozhlasovej súťaži mladých recitátorov v Novom Sade získala 3. cenu za prednes prózy. Žiačky štvrtého ročníka zahrali krátke divadielko, osvedčená recitátorka erdevíckej školy, teraz už žiačka petrovského gymnázia, Emília-Jana Pálešová prečítala svoju prácu, ktorá bola odmenená 1. cenou na literárnom súbehu NRSNM Čo dokáže pekné slovo. Na záver žiaci tancovali veselý Country dance. Moderátori v mene všetkých účastníkov všetkým popriali všetko dobré v novom roku, Jánom krásne meniny a početné obecenstvo odmenilo účastníkov silným potleskom.

2 /4681/ 9. 1. 2016

33

Kultúra NAJ ČITATELIA KYSÁČSKEJ KNIŽNICE

Kniha v srdci a Čitateľský odznak Elena Šranková

T

ak ako to robia na sklonku každého roka, aj vlani v Mestskej bibliotéke v Novom Sade odmenili najvernejších čitateľov. Keďže kysáčska knižnica patrí do tejto bibliotéky, čitateľské odznaky dostali aj kysáčski naj čitatelia.

Knihovníčka v Kysáči Alena Uhláriková informuje, že podujatie Kniha v srdci, keď odmeňujú najmladších čitateľov, bolo tentoraz slávnostnejšie než obvykle. Toto tradičné udelenie odmien prebiehalo v slávnostnej sieni Mestskej radnice, lebo sa

vlastne týmto končili oslavy významného jubilea – 60 rokov jestvovania Detského oddelenia Mestskej bibliotéky v Novom Sade. Ináč Kniha v srdci je uznanie, ktoré raz ročne udeľujú výnimočným mladým čitateľom, ale i jednotlivcom, ustanovizniam, priateľom a spolupracovníkom z rozličných spoločenských oblastí, ktorí v súlade s možnosťami pomáhali prácu bibliotéky. Keď ide o naj čitateľov z Kysáča, tentoraz to boli a zaslúžené uznanie dostali Gabrijela Bakićová a Aleksandra Stojakovićová. Im sa okrem uznaní dostala aj kniha obľúbenej detskej spisovateľ-

V KYSÁČI

Novoročná estráda E. Šranková

Počas trojhodinového programu tancovali členovia detských pondelok 28. decembra folklórnych súborov Krôčik, Sl2015 vo veľkej sále Kultúr- niečko, Vienok ml. a Vienok st., neho centra Kysáč bol vý- ako i Folklórneho súboru Vreteročný koncert KC Kysáč známejší no. Spievali dievčenská, ženská, mužská a zmiešaná spevácka skupina, ako i sólisti Soňa Francistyová, Lucia Stajićová, Klaudia Hegedišová, Jana Ďurovková, Ján Ravza, Ema Makovníková a Snežana Maglovská.

Predstavili sa i členovia hudobnej dielne: DajaDivadelníci Dušan Francisty a Vladimír Sabo na Vozárová, Saša (zľava) v skeči rozjímali aktuálne témy Vrška a Igor Chrťan.

Tanečníkov a spevákov sprevádzal orchester pod ako Novoročná estráda.

Je to populárne tradičné podu- vedením Miloslava Kardelisa. Dijatie, počas ktorého všetky sekcie vadelníci Ján Chrťan, Dušan FranKC predstavia svoju celoročnú cisty, Svetlana Gašková, Miluša činnosť. Ako aj v minulých rokoch, Grňová, Vladimír Sabo a Jaroslav aj tentoraz obecenstvo veľkú sálu Marčok pri tejto príležitosti pripravyplnilo do posledného miesta. vili skeče na aktuálne dedinské a Prítomným sa prihovorili Vanja stranícke témy.

Estrádu moderovali Hana Vučenović, člen Mestskej rady pre kultúru Mesta Nový Sad, a Pavel Katarína Ďurovková a Miroslav Kolár.

Surový, úradujúci riaditeľ KC.

V

34

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ky Jasminky Anna KolároPetrovićovej, vá, Jelena Ivprítomnej kovićová a Mária Pavlovová. na slávnosHostkou na ti v Novom Sade. podujatí bola Ako ďalej spisovateľka informuje A. Gordana KuUhláriková, ićová a nevystal ani hudobodmeny sa dostali aj doný program. spelým naj čiBezpochyby tateľom, tiež to bol pekný na sklonku zážitok pre kysáčske čitateľroka 2015.

Udelenie Čiky, ale aj iných t ate ľ s k é h o odmenených odznaku bolo a, pravdaže, v priestoroch Aleksandra Stojakovićová (zľava) i pre knihovMestskej bib- a Gabrijela Bakićová (sprava) níkov. Pre tých, liotéky v No- s obľúbenou spisovateľkou čo najviac prevom Sade, Jasminkou Petrovićovou čítali, i odplata za vernosť knikeď sa tiež hám, z ktorých primeranou oslavou odvďačili verným čitate- sa k tomu aj niečo naučili a oboľom a milovníkom kníh. Z Kysáča hatili sa zaujímavými poznatkatentoraz Čitateľský odznak, ako mi. i čestný členský lístok, dostali Foto: A. Uhláriková

O ĽUDOVÍTOVI ŠTÚROVI AJ V PAZOVSKEJ KNIŽNICI. Na sklonku lanského roka na literárnom večierku v staropazovskej Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića k 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra (1815 –1856) o tejto vedúcej osobnosti národno-emancipačných snáh slovenského národa, kodifikátorovi spisovnej slovenčiny a publicistovi hovorili Veno Nechvátal, profesor vo výslužbe, a velebný pán Igor Feldy, farár staropazovský. Program moderovala Nataša Filipová, riaditeľka knižnice, ktorá zdôraznila, že sa týmto literárnym večierkom skončil decembrový cyklus prednášok venovaný významným osobnostiam. Na fotografii: (zľava) Nataša Filipová, Veno Nechvátal a Igor Feldy.

A. Lš.

• KULTÚRA •

PRVÝ RAZ V BEGEČI

Vianoce po slovensky Juraj Bartoš

K

ultúrne centrum v Begeči na Štefana 2015. Vianočný večer; stôl s vianočnými koláčmi. Oblažujúce kráľovstvo vianočných pesničiek a vinšov. Vianočná nálada ako vždy a všade, povedal by náhodný pútnik. Čímsi ale predsa len jedinečný večierok. Vianoce po slovensky, aspoň v kultúrnom stánku v dedinke pri Dunaji, sa tu konajú premiérovo.

Nuž vyznievajú jedinečne. Pripravila ich hŕstka mladých šikovných ľudí.

Prevažne Srbov, ako i mládežníkov a detí zo zmiešaných manželstiev.

Riaditeľka KC, mladá prívetivá dievčina Lidija Sankovićová hovorí, že program koncipovala Ľudmila Horvátová. Vraj celé roky bola predčitateľkou v chráme, respektíve modlitebnici begečských evanjelikov Slovákov. Vraví nám, že s návr-

hom vyrukovali jej niekdajší žiaci z Nedeľnej školy, v čele s riaditeľkou KC... S akým motívom? „Zoskupili sme sa niekoľkí, ktorí radi spievame vianočné piesne po slovensky, hoci po slovensky nevieme. Ľudmila nám ich napísala, my sme si to napísali po srbsky, tak ako sa vyslovuje po slovensky.“ Milý dobrosrdečný smiech riaditeľky potvrdí jej krásny úmysel. „Keď som ostatným povedala, že ideme do toho s Ľudmilou, všetci hneď s nadšením súhlasili. Celý mesiac sme usilovne skúšali a – hádam sa nám to vydarilo.“ Pravdaže. Zostali sme bez textu po vkusnom programe s absolútnym nadšením spievajúcich, recitujúcich a hrajúcich ochotníkov. Mladých, ale zato s pocitom spolupatričnosti, s citom pre inosť, s láskou k duchovnej piesni. Tak sa ešte opýtajme

Účastníci vkusného vianočného programu: (zľava) Vladimír Slávik, Lidija Sankovićová, Ľudmila Horvátová, Lýdia Kurišová, Suzana Sankovićová, Isidora Škuľcová; na harmonike hral Ljubinko Uzelac a recitoval aj Žarko Jovanović spolubesedníčku, ktorá medzičasom záujemcom uvarí kávu, čo sa v KC dialo od augusta 2015, odkedy tu riaditeľuje... „Mali sme zopár vydarených podujatí, napríklad večierok Arsena Dedića, večierok Milana Mladenovića (vynikajúce osobnosti hudobného života niekdajšej Juhoslávie – pozn.

J. B.) a skupiny EKV. Herci z Nového Sadu recitovali ich básne, hrali naši hudobníci – tamburáši, premietali sme krátke dokumentárne filmy...

Usporiadali sme i výstavu obrazov begečských maliarov, tiež program k slave sv. Luku... Pravoslávne Vianoce tiež oslávime koncertom. Potom uvidíme, čo a ako ďalej.“

V KOVAČICI

Za slnkom napoludnie Anička Chalupová

V

dokladov zistených v Srbsku, Maďarsku, Slovensku a pod. Príležitostnými piesňami k slávnostnejšiemu ovzdušiu podujatia prispeli členky ženských cirkevných spevokolov, cirkevných zborov Kovačica I a Kovačica II, ako i Mužský komorný zbor Skala. Na záver akcie na výzvu Márie Kováčovej, predsedníčky kovačického MOMS, všetci účastníci a hostia sa zúčastnili v pietnom akte kladenia venca Kniha o sťahovaní Slovákov na Dolnú zem a ešte k pomníku Dr. Janka Bulíka. južnejšie v rukách autora DrSc. Jána Babiaka

piatok 1. januára 2016 v sieni Miestneho spoločenstva v Kovačici Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka v spolupráci s Miestnym odborom Matice slovenskej v Kovačici pri príležitosti 119. výročia narodenia Janka Bulíka (1. 1. 1897 – 30. 1. 1942) a 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra (28.

10. 1815 – 12. 1. 1856) zorganizovalo prezentáciu nového vydania Za slnkom napoludnie autora DrSc. Jána Babiaka.

STRETNUTIE V KNIŽNICI 2015. Posledným podujatím Po novoročnom vinšovaní a uvítacích v uplynulom roku (v sobotu 26. decembra) v padinskej pobočke slovách Pavla Baláža, predsedu MS Dr. Obecnej knižnice v Kovačici bol zaujímavý večierok pod názvom Janka Bulíka, hostí do témy podujatia Stretnutie v knižnici 2015. Bohatá práca knižnice v roku 2015 sa uviedla profesorka Katarína Petríkováopierala o dve významné jubileá, a to 200. výročie narodenia -Lenhartová, ktorá okrem autorovho Ľudovíta Štúra a 40. Babinkove stretnutia. Na spomenutom životopisu prečítala aj úryvky z recenzií, decembrovom podujatí si návštevníci najprv pozreli úryvok ktoré napísali Ján Jančovic a Rastislav z dokumentárneho filmu, ktorý sa pripravuje práve na počesť Surový. Z historického aspektu o knihe básnika Michala Babinku a k jubilejným 40. Babinkovým stretnusa zmienil aj Miroslav Jurica, profesor tiam. Nahrať film navrhli knihovníčky Eva Taubertová a Zdenka dejepisu a čerstvý riaditeľ ZŠ maršala Obšustová, autorom dokumentárneho filmu je Martin Labát a Tita v Padine, a potom slovo patrilo kameramanom Marko Markov. Film bude obsahovať rozhovory autorovi publikácie J. Babiakovi, ktorý účastníkov doterajších Babinkových stretnutí a s básnikovými prísa tematike sťahovania Slovákov na buznými. Tento projekt finančne podporili Pokrajinský sekretariát Dolnú zem venúva už takmer 25 rokov. pre kultúru a verejné informovanie, Obecná knižnica Kovačica a Obec Kovačica. V druhej časti decembrového Výstižne vysvetlil a prezentoval množvečierka sa prítomným so svojou najnovšou tvorbou prihovorili padinskí autori: Zuzana Slivková, Katarína stvo historických záznamov, fotografií Petrášová, Pavel Povolný-Juhás, Michal Kukučka, Martina Valentová, Ján Valenta, Ružena Kraticová a Elenka a máp, ku ktorým sa dopracoval na Ďurišová. Na snímke: Martin Labát, knihovníčka Zdenka Obšustová a Martina Valentová. základe overených a zachovaných E. Ď.

• KULTÚRA •

2 /4681/ 9. 1. 2016

35

Kultúra AJ VÝSTAVY MÔŽU BYŤ DVE V JEDNOM

Sviatok sa nezačal v piatok Oto Filip

V

ich povolaní nie je ani piatok, ani sviatok, a mnohým je práve nedeľa úderný pracovný deň. Vedomí si toho, novosadskí fotoreportéri, v prvom rade z denníkov Dnevnik a Magyar Szó, ešte pred niekoľkými desaťročiami začali spoločne oslavovať vlastný nový rok niekoľko dní pred tým skutočným. V prvom rade ukážkami najvydarenejších záberov z uplynulých mesiacov, raz v miestnostiach jedného, o rok zase v priestoroch iného média.

V posledných dvoch rokoch do tretice pribudlo i ďalšie dejisko.

Ide o galériu Múzea Vojvodiny v Dunajskej 37 v Novom Sade, kde od 23. decembra vlani do 15. januára 2016 súbežne prebiehajú dve výstavy. Prvou je vlastne pocta jedenástim novosadským majstrom svetla, od Julija Brežana (1909 – 1970) a Gézu Barta (1913 – 2002), cez Jovana Vajdla (1931 – 2011) a Boru Vojinovića (1931 – 1997), po Gavrila Grujića (1946 – 2006) a Dejana Lazarevića (1967 – 2006)… Ich ná-

mety, ako i tematika ďalších piatich autorov, boli ozaj mnohoraké: vojnové a oslavné, budovateľské a slávnostné, športové a portrétové, umelecké a ekologické…

Druhá výstava s názvom Objektívne zoskupila tridsať autorov, niektorých už na dôchodku, ako sú Ana Lazukićová, Borivoj Mirosavljević, Slobodan Miletić, no väčšinu aktívnych, tak v dvoch spomínaných denníkoch, ako aj v tituloch, tlačových agentúrach a médiách iných: Martina Candira, Darka Dozeta, Radivoja Hadžića, Jaroslava Papa, Filipa Bakića... Ako uvádza Darjuš Samii v (pred)slove k výstave, majstri objektívov sa podobajú poľovníkom. Sú totiž v neustálom pohybe, neskutočne trpezlivo vyčkávajúc tú pravú chvíľu. Nie preto, aby zastavili vtáčí let, ale kvôli tomu, aby vdýchli a predĺžili život zaujímavej chvíle. Bolo ich neúrekom a všetky s cieľom celé desaťročia sa podieľať na vzniku nekonečného príbehu o žití Nového Sadu, jeho okolia a vôbec Vojvodiny, svedčiac o tom, že je skutočnosť najčastejšie až neuveriteľne a stále sa meniaca a pestrá. Keď

Jovan Vajdl: Radosť v meste

nie novými stavbami, ulicami a križovatkami, tak potom dianiami spoločenskými, kultúrnymi, športovými či rôznymi osobnosťami.

Dve výstavy v jednej galérii ako ozaj pekná bodka za rokom za nami, ku ktorej organizačne prispeli aj Správa pre kultúru mesta Nový Sad, Združenie novinárov Srbska, denník Magyar Szó, ako i viaceré verejné a iné podniky: Srbijašume, Tržnica, Prístav Nový Sad… Lebo netreba zabúdať, že istým spôsobom ide o okamihy, týkajúce sa nielen autorov, ale aj nás všetkých, toho, akí sme vlani boli, ktoré udalosti sledovali, čomu sa tešili. A v neposlednom rade naznačujúce i to, s akým batohom sme vstupovali do tohtoročného januára.

 RECENZIA PUBLIKÁCIA K JUBILEU

Kniha a jej veľtrhové dejiny O. Filip

S

lávnostným chvíľam a dňom sa tešíme všetci, lenže je ich nevýhodou, že sú prchavé a krátke.

Krása napísaného je práve v tom, že zostáva nadlho, i keď sa všetko iné (po)minie.

V snahe zdokumentovať dejiny reprezentatívneho kultúrneho podujatia, Belehradský veľtrh vydal k svojmu ústrednému októbrovému dianiu a sviatku monografiu Šesťdesiat rokov knižného veľtrhu v printových médiách, ktorej autorkou je Dr. Irina Milutinovićová. Publikácia má 260 strán, je v troch rečiach – srbčine, angličtine a v ruštine – a svetlo sveta uzrela v náklade tisíc výtlačkov.

Sledujúc viacdimenzionálne kontexty, od rôznych cieľov po špecifickú povahu kultúrneho a trhového fenoménu, akým je veľtrh,

36

www.hl.rs

rôzne súvislosti medzi ním a spoločenským (politickým, hospodárskym a historickým) rámcom, iné pohyby v užšej kultúrnej sfére, akou je literatúra, prekladanie, nástup nových médií, autorka si zvolila zaujímavý prístup. Pri každom z podujatí, ktoré sa začalo Prvým juhoslovanským veľtrhom kníh v roku 1956, po ten posledný, sa vynasnažila dať základné údaje o ňom: nosné heslo, usporiadateľov, počet účastníkov, špecifiká etc., opierajúc sa o dobovú tlač, predovšetkým vtedajšie najvplyvnejšie denníky, hlavne Politiku a Borbu. Zvlášť zaujímavé je sledovať, ako sa na ich stránkach znázorňovali a krížili formy rozličných modelov kultúrnych politík. Na tieto vplýval celý rad okolností, od tradície, cez spoločensko-politický kontext, po rôzne

Informačno-politický týždenník

iné záujmy, z ktorých niektoré len okrajovo patrili kultúre a literatúre.

Azda najväčším prínosom tejto monografie je, že je špecifickou ódou na knihu: čítanú, prekladanú,

predávanú, kupovanú... Stačí len letmý pohľad na niektoré titulky, na zistenie odpovede na otázku, prečo: Múzy neutíchnu, Kniha ako

osud, Krása jarmoku slov, Priateľ v núdzi, Veľký výklad, Svet je knihou, Neodolateľná, Na všetky časy, Rozum do hrsti... Kladným prvkom publikácie sú nielen záverečné poznámky, v ktorých sa stručne analyzujú súvislosti a koncepty knižného veľtrhu, vlastne rekonštruujú jeho dejiny. Treba si všimnúť aj dodatok Šesťdesiat rokov knižného veľtrhu v číslach, obsahujúci základné údaje o termínoch, počte vystavovateľov, účinkujúcich krajinách a návštevníkoch, o tom, kto každý doterajší veľtrh zorganizoval a otváral.

Zdá sa však, že by táto studňa osožných faktov predsa mohla mať i čosi viac: napríklad údajov z iných printových periodík, týždenných, menšinových, zahraničných, ako aj o štipku pestrejšiu grafickú úpravu. Kolorovaných fotografií je len pár, čiernobielych tiež veľmi málo. A známe je, že na každom veľtrhu to udalosťami skutočne vrie. O atraktívne zábery by vonkoncom nemala byť núdza.

Možno to potvrdí ďalšie vydanie knihy, už o rok alebo dva.

• KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy

Mrzieť sa prestali...

Anna Horvátová

D

ennodenné stresy spôsobené urýchleným tempom života, neustálym sa hnaním za finančnými prostriedkami len negatívne vplývajú na našu osobnosť, vyvolávajúc v nás trpké pocity a zapríčiňujúc nekresťanské správanie. Do našej každodennosti sa dostali negatívne city – „mrzíme“ sa navzájom, začíname „mrzieť“ niekoho.

Okrem toho, že to neprospieva nikomu, čo však všetci vieme, a všetkým nám strpčuje život, nie je ani slovenské slovko. Najmä obmeny slovesa mrzieť sú poslovenčené srbské ekvivalenty – zo slova mržnja, mrzeti; ich slovenské spisovné náhrady sú nenávisť, nenávidieť. Pociťovanie nenávisti je teda opak vznešenému citu milovať niekoho, ale, žiaľ, život je už raz taký. Nenávidieť možno soka, klamstvo, nenávidený je i tyran, alebo expresívne – na smrť nenávidieť niekoho. Nenávisť, nenávistnosť je silný citový

odpor, nepriateľský vzťah, nevraživosť, napr.: nenávisť k nepriateľovi; triedna, rasová nenávisť, pociťovať nenávisť. Prídavné meno je nenávistný, napr. nenávistný pohľad...

Sloveso mrzieť v spisovnej slovenčine nie je neznáme, avšak sú tu zjavné významové rozdiely.

Tak slovenský význam tohto ekvivalentu je takýto: vzbudzovať pocit nepríjemnosti, nespokojnosti alebo zlosti: hádka ho mrzela, mrzí ma, že musím čakať, mrzí ma to – ľutujem; pociťovať nespokojnosť, mrzutosť – hnevať sa, zlostiť sa; mrzieť sa na deti, na seba, na neporiadok. Prídavné meno mrzký znamená nasledujúce: škaredý, nepekný, špatný, ošklivý: mrzký pohľad, mrzké počasie; alebo zlý, podlý, (ne)hanebný: mrzký čin, mrzké klebety. Príslovku i vetnú príslovku mrzko môžeme použiť v takýchto prípadoch: mrzko hovoriť, vonku je mrzko. Mrzkosť, škaredosť, ošklivosť alebo špatnosť je nepeknosť na vzhľad, to, čo sa pri nazeraní nepáči, opak pojmov je krása a peknosť.

Narodeniny a výročia v januári 2016 2. januára 1866 sa narodila učiteľka a kultúrna dejateľka Ľudmila Kvačalová, sestra komeniológa Jána Kvačalu. (Pripomíname si 150. výročie narodenia.)

12. januára 1856 zomrel Ľudovít Štúr, národovec, kľúčová osobnosť slovenského národného hnutia, slovenskej histórie i celého romantického obdobia slovenskej literatúry a kodifikátor spisovnej slovenčiny. Narodil sa 29. októbra 1815 v Uhrovci. (Pripomíname si 160. výročie smrti.)

17. januára 1986 na Irižskom Venci zomrel Juraj Tušiak, známy vojvodinský spisovateľ, ale aj učiteľ, novinár, redaktor a prekladateľ. Narodil sa 26. januára 1935 v Báčskom Petrovci. (Pripomíname si 30. výročie smrti.)

19. januára 1951 v Kulpíne sa narodil Michal Ďuga. Je predovšetkým básnik, ale i novinár, redaktor knižných vydaní, prekladateľ, bol šéfredaktorom časopisu pre deti Pionieri, literárneho časopisu Nový život, rodinného magazínu Rovina, týždenníka Hlas ľudu, píše aj texty pre nové slovenské skladby, napísal aj detskú divadelnú hru. Doteraz vydal osem básnických zbierok, zbierku poviedok pre dospelých, zbierku poézie pre deti. Žije v Báčskej Palanke.

(Blahoželáme k 65. narodeninám.)

31. januára 1996 v Pančeve zomrel Martin Jonáš, bard kovačického insitného umenia, spoluzakladateľ Galérie sedliakov – maliarov, dnes Galérie insitného umenia.

Narodil sa 9. mája 1924 v Kovačici a v jeho výtvarníckom opuse je najviac olejomalieb, grafík a kresieb. Žil a tvoril v rodisku, kde mal ateliér otvoreného typu. (Pripomíname si 20. výročie smrti.)

CHÝRNIK

PIVNICA. Ochotnícke divadlo Janka Čemana usporiada v nedeľu 17. januára 2016 o 19. hodine v sieni Domu kultúry v Pivnici Večer humoru Chi-chi, cha-cha II. V programe sa zúčastnia divadlá z Padiny, Kovačice, Kysáča a Pivnice. a. f.

• KULTÚRA • OZNAMY •

PREDŠKOLSKÁ USTANOVIZEŇ

POLETARAC STARÁ PAZOVA vám praje všetko najlepšie v novom roku 2016, veľa šťastia, zdravia, lásky a rodinnej pohody

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Kodex-Stojačić, s. s r. o., Deronje, Ul. Branka Barudanova b. č., podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1351 + 200 do km 1352 + 200, na k. p. č. 4768, k. o. Vajska, ZO Báč. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Vlaha v stenách?

Izolovanie vlhkých objektov strojmi.

33 rokov skúsenosti v izolovaní vlhkých domov, kostolov a iných objektov hrúbky stien do 10 m.

Záruka na vykonané práce.

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

Radšej vysušovať – ako búrať!

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Hydroizolácia Živanović telefóny: 063440470 a 0631024114 hizivanovic@gmail.com www.hiz.co.rs

2 /4681/ 9. 1. 2016

37

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Almaška crkva-NSU168, NSL168 Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Almaška crkva-NSU168, NSL168, Ul. almaška č. 13, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 8721, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie, Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 29. decembra 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-938/15, ktorým je schválený súhlas k predmetovej štúdii.

S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 24 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97, 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, v postupe rozhodovania o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Almaška crkva-NSU168, NSL168, po uvedenom postupe a správe technickej komisie, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Poskytuje sa súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Almaška crkva-NSU168, NSL168, Ul. almaška č. 13, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 8721, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad.

2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že: – projekt realizuje v súlade s technickou dokumentáciou a s podmienkami a opatreniami ochrany, ktoré sú stanovené inými oprávnenými orgánmi a organizáciami a podané sú v prílohe štúdie; – zabezpečí podmienky a uskutoční opatrenia na zamedzovanie, zníženie alebo odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie obsiahnuté v štúdii, kapitola 8 Opis opatrení predpokladaných s cieľom znemožniť, zmenšiť a odstrániť všetok významnejší škodlivý vplyv na životné prostredie.

3. Nositeľ projektu je povinný zabezpečiť výkon programu nepretržitého sledovania v súlade s platnými predpismi definovanými kapitolou 9 Program sledovania vplyvov na životné prostredie a údaje získané monitoringom doručiť Agentúre pre ochranu životného prostredia, Mestskej správe pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad a Mestskej správe pre inšpekčné práce – Oblasť inšpekcie pre ochranu životného prostredia.

4. Nositeľovi projektu sa nakladá, aby v prípade rekonštrukcie a zmeny technických charakteristík základnej stanice z bodu 1 tohto rozhodnutia podal žiadosť zodpovednému orgánu o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie.

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvu na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Almaška crkva-NSU168, NSL168, Ul. almaška č. 13, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 8721, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Projektom sa predpokladá rekonštrukcia jestvujúcej základnej stanice, a to tak, že bude postavená trojúseková anténová sústava pre rozsahy UMTS a LTE, ktoré budú pozostávať z troch panelových antén výrobcu Kathrein K80010510, po jedna anténa po úseku pre obe sústavy. Antény budú usmernené s azimutmi 0 ° (úsek 1), 180 ° (úsek 2) a 270 ° (úsek 3). Nová konfigurácia vysielača základnej stanice pre sústavu UMTS je 3 + 3 + 3 a pre sústavu LTE 1 + 1 + 1.

V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie a Pravidlami o konaní verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05), realizované je konanie odhadu vplyvov na životné prostredie a zabezpečená je účasť zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti. V lehote stanovenej zákonom plánovanej na verejné nahliadnutie, Štúdia o odhade vplyvov projektu na životné prostredie bola vystavená v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia do 12. októbra 2015. Počas trvania verejného nahliadnutia neboli doručené mienky a pripomienky v písomnej forme k Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie zo strany zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti, ani neboli vyslovené mienky počas prezentácie zainteresovanej verejnosti a verejnej rozpravy uskutočnenej 13. októbra 2015, čo bolo konštatované v zápisnici číslo VI-501-938/15 z 13. októbra 2015.

Rozhodnutím o zostavovaní a vymenovaní predsedu a členov technickej komisie na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Almaška crkva-NSU168, NSL168, Ul. almaška č. 13, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 8721, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, číslo VI-501-938/15, z 21. septembra 2015, zostavená je technická komisia na zhodnotenie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu, ktorá prehodnotila Štúdiu o odhade vplyvov a po uskutočnenom, zákonom stanovenom postupe, o svojej práci tomuto orgánu doručila správu číslo VI-501-938/15 z 28. decembra 2015 so zhodnotením predmetovej Štúdie o odhade vplyvov a návrhom, aby sa k rovnakej dal súhlas.

Nahliadnutím do kompletnej dokumentácie po uskutočnenom postupe a správe technickej komisie konštatovalo sa, že je štúdia vypracovaná v súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie, Pravidlami o obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) a Rozhodnutím o potrebe odhadu vplyvov a o určovaní obsahu a rozsahu štúdie číslo VI-501-706/15 z 21. júla 2015, ktorú schválila Mestská správa pre ochranu životného prostredia mesta Nový Sad. Ak sa projekt vypracuje v súlade s technickou dokumentáciou a ak sa budú uctievať všetky určené opatrenia na zmenšenie alebo znemožňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie z bodov 2 a 3 tohto rozhodnutia, práca objektu životné prostredie významnejšie neohrozí.

Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii.

Poučenie o opravnom prostriedku: Toto rozhodnutie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže začať správny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia a zainteresovaná verejnosť v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválenom rozhodnutí v prostriedkoch verejného informovania.

38

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa určuje, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie na skladovanie bezpečného odpadu – sklo a drevo, na katastrálnej parcele číslo 4142/21, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TEHNOPAPIR, s. s r. o., Belehrad – Zemun, diaľnica do Nového Sadu číslo 74 Nositeľ projektu TEHNOPAPIR, s. s r. o., Belehrad – Zemun, diaľnica do Nového Sadu číslo 74, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie na skladovanie bezpečného odpadu – sklo a drevo, v Novom Sade, na rohu ulíc Kanálskej a Carinskej, na katastrálnej parcele číslo 4142/21, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 28. decembra 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1120/15, ktorým sa určuje, že pre predmetový projekt odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný.

S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti integrálny text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odseky 4 a 6 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článkov 11, 34 a 36 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu TEHNOPAPIR, s. s r. o., Belehrad – Zemun, diaľnica do Nového Sadu číslo 74, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – Zariadenie na skladovanie bezpečného odpadu – sklo a drevo, na katastrálnej parcele číslo 4142/21, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt Zariadenie na skladovanie bezpečného odpadu – sklo a drevo, v Novom Sade, na rohu ulíc Kanálskej a Carinskej, na katastrálnej parcele číslo 4142/21, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu TEHNOPAPIR, s. s r. o., Belehrad – Zemun, diaľnica do Nového Sadu číslo 74, nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie.

2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že projekt realizuje spôsobom opísaným v žiadosti a zabezpečí podmienky a podnikne opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie spôsobom podaným v bode 8 prílohy 1, ktorá je doručená so žiadosťou a je jej súčasťou.

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu TEHNOPAPIR, s. s r. o., Belehrad – Zemun, diaľnica do Nového Sadu číslo 74, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie na skladovanie bezpečného odpadu – sklo a drevo, v Novom Sade, na rohu ulíc Kanálskej a Carinskej, na katastrálnej parcele číslo 4142/21, k. o.

Nový Sad I, Mesto Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a MS Salajka.

V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti.

Lokalita a účel projektu sú v súlade s Informáciou o lokalite, číslo V-353-1066/15, z 3. novembra 2015, vydanou zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad. Predmetovým projektom sa predpokladá skladovanie v zatvorenom priestore týchto druhov bezpečného odpadu: odpadové sklo indexového čísla 15 01 07 (sklená ambaláž); 16 01 20 (sklo); 17 02 02 (sklo); 19 12 05 (sklo); 20 01 02 (sklo) a odpadové drevo indexového čísla 03 01 01 (odpadová kôra a korok); 03 01 05 (trosky, ívery, stružliny, drevo, preglejka, dyha, ktoré obsahujú nebezpečné zložky iné ako tie uvedené v 03 01 04); 03 01 99 (odpadky, ktoré nie sú inak špecifikované); 03 03 01 (odpad z kôry a dreva); 03 03 99 (odpady, ktoré nie sú inak špecifikované); 15 01 03 (drevená ambaláž); 17 02 01 (drevo); 19 12 07 (drevo inakšie ako to uvedené v 19 12 06); 20 01 38 (drevo inakšie ako to uvedené v 20 01 37) s maximálnou kapacitou skladovania odpadového skla 4 t do dvoch účelových kontajnerov osobitného objemu 5 m3 a odpadového dreva 3 t do osobitne označenej časti skladu plochy 15 m2.

(Kapacita skladovania odpadového skla vynáša 1 t za deň a odpadového dreva do 0,1 t za deň.)

Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania žiadosti, tento orgán určil, že sa uvedený projekt nachádza pod bodom 14 podbod 2 Zariadenia na nakladanie s odpadom – sklady odpadu, ktorý nie je nebezpečný, Listiny II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 114/08).

Z doručenej dokumentácie je stanovené, že projekt kapacitou a spôsobom skladovania bezpečného odpadu – skla a dreva nepredstavuje významnejšieho znečisťovateľa životného prostredia a že uplatňovaním opatrení ochrany životného prostredia predpokladaných v žiadosti bude zabezpečená predpísaná kvalita životného prostredia, takže nie je potrebné vypracovanie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie.

Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia, v priebehu pravidelnej práce projektu nebudú sa javiť negatívne javy, ktoré by významnejšie vplývali na životné prostredie.

Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii.

Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu sa môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu.

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 28. decembra 2015 pochovaná bola naša mama, stará mama a prastará mama

SMUTNÁ SPOMIENKA na otca, starého otca a prastarého otca

POSLEDNÝ POZDRAV tete

ANNE GUČOVEJ rod. Krivákovej z Petrovca

EVA HRIEŠIKOVÁ rod. Mikušová 1920 – 2015

FERA HRIEŠIKA 1921 – 2009 – 2016

z Kovačice Syn Juraj a dcéra Eva s rodinami

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 odsek 1 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č.

135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa určuje, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Odstraňovanie jestvujúcej stanice na zásobovanie palivom SSG Nový Sad 9, Ul. Preradovićeva b. č., na katastrálnej parcele číslo 2938/2, k. o.

Petrovaradín, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu NIS, a. s., Nový Sad, Národného frontu č. 12 Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, Národného frontu č. 12, ktorého na základe splnomocnenia, číslo PR0620000/12-do/19442 od 21. septembra 2015 zastupuje Podnik na výrobu, obchod a služby ENVIROSERV, s. s r. o., Belehrad, Avalská č. 186, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Odstraňovanie jestvujúcej stanice na zásobovanie palivom SSG Nový Sad 9, Ul. Preradovićeva b. č., na katastrálnej parcele číslo 2938/2, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 29. decembra 2015 schválila rozhodnutie číslo VI-501-1062/15, ktorým sa určuje, že pre predmetový projekt odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný.

S cieľom informovania zainteresovanej verejnosti integrálny text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Mestská správa pre ochranu životného prostredia na základe článku 10 odsek 4 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09), článku 192 odsek 1 Zákona o všeobecnom správnom konaní (Úradné noviny SRJ, č. 33/97 a 31/01 a Úradný vestník RS, č. 30/10) a článku 11 Rozhodnutia o mestských správach Mesta Nový Sad (Úradné noviny Mesta Nový Sad, č. 52/08, 55/09, 11/10, 39/10, 60/10 a 69/13), konajúc podľa žiadosti nositeľa projektu NIS, a. s., Nový Sad, Národného frontu č. 12, o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Odstraňovanie jestvujúcej stanice na zásobovanie palivom SSG Nový Sad 9, v Petrovaradíne, schvaľuje ROZHODNUTIE 1. Určuje sa, že pre projekt Odstraňovanie jestvujúcej stanice na zásobovanie palivom SSG Nový Sad 9, Ul. Preradovićeva b. č., na katastrálnej parcele číslo 2938/2, k. o.

Petrovaradín, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu NIS, a. s., Nový Sad, Národného frontu č. 12, odhad vplyvov na životné prostredie nie je potrebný.

2. Nositeľ projektu sa zaväzuje, že projekt realizuje spôsobom opísaným v žiadosti a zabezpečí podmienky a podnikne opatrenia na znemožnenie, zmenšenie a odstraňovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie spôsobom podaným v prílohe 1, ktorá je doručená so žiadosťou a je jej súčasťou.

ZDÔVODNENIE Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, Národného frontu č. 12, ktorého na základe splnomocnenia, číslo PR0620000/12-do/19442 od 21. septembra 2015 zastupuje Podnik na výrobu, obchod a služby ENVIROSERV, s. s r. o., Belehrad, Avalská č. 186, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Odstraňovanie jestvujúcej stanice na zásobovanie palivom SSG Nový Sad 9, Ul. Preradovićeva b. č., na katastrálnej parcele číslo 2938/2, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. V súlade so Zákonom o odhade vplyvov na životné prostredie s podanou žiadosťou je verejnosť oboznámená prostredníctvom oznamovania v prostriedkoch verejného informovania a zo zainteresovaných orgánov a organizácií MS Petrovaradín. V lehote stanovenej zákonom neboli doručené mienky zainteresovaných orgánov, organizácií a verejnosti.

Nahliadnutím do dokumentácie doručenej so žiadosťou, po uskutočnenom postupe rozoberania dokumentácie, tento orgán určil, že odstraňovanie uvedeného projektu nebude významnejšie vplývať na životné prostredie, takže nie je potrebné vypracovanie štúdie.

So žiadosťou o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov predmetového projektu na životné prostredie priložené sú: – vyplnené tlačivo žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie – príspevok 1, v súlade s Pravidlami o obsahu žiadosti o potrebe odhadu

• OZNAMY •

Navždy si Ťa zachováme v našich srdciach a v spomienkach budeš žiť s nami.

Pavel a Ján Marčokovci a Mária Milenkovićová s rodinami vplyvov a obsahu žiadosti o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 69/2005); – rozhodnutie, ktorým sa povoľuje odstraňovanie prízemnej budovy benzínovej stanice vystavanej na parcele 2938/2, k. o. Petrovaradín, Ul. Preradovićova b. č., číslo V-351-1700/15 z 27. októbra 2015, vydané zo strany Mestskej správy pre urbanizmus a stavebnícke práce Mesta Nový Sad, ktorého súčasťou je hlavný projekt odstraňovanie objektu stanice na zásobovanie palivom SSG Nový Sad 9, na katastrálnej parcele číslo 2938/2, k. o. Petrovaradín, Ul. Preradovićeva b. č., s rekultiváciou vypracovaní zo strany Projektura, s. s r. o., Belehrad, Živojina Žujovića 24, číslo 127.1/15, september 2015; – kópia plánu parcely číslo 2938/2 s Výpisom z listiny nehnuteľností číslo 6447, k. o. Petrovaradín, vydaná zo strany Služby pre kataster nehnuteľností Nový Sad 3, číslo 953-1/2015-535 z 18. júna 2015; – splnomocnenie nositeľa projektu NIS, a. s., Nový Sad, Národného frontu č. 12, ktorého po predmetovej žiadosti zastupuje Podnik na výrobu, obchod a služby ENVIROSERV, s. s r. o., Belehrad, Avalská č. 186, (číslo splnomocnenia: PR0620000/12-do/19442 od 21. septembra 2015); – technický list pre chemický prostriedok, ktorý sa používa v procese čistenia rezervoáru Bioversal QF od 13. júla 2004, pre ktoré je zaobstaraná mienka o splnení štandardov a predpisov z aspektu vplyvov na životné prostredie, číslo 119-501-01854/200504 zo 16. 11. 2005, vydaná zo strany Pokrajinského sekretariátu pre ochranu životného prostredia a udržateľný rozvoj.

Z doručenej dokumentácie sa konštatovalo, že sa predmetový projekt nachádza na Listine II Vyhlášky o určovaní Listiny projektov, pre ktoré je odhad vplyvov záväzný, a Listiny projektov, pre ktoré sa odhad vplyvov na životné prostredie môže žiadať (Úradný vestník RS, číslo 84/05) – bod 14 podbod 13 – Objekty na zásobovanie motorových vozidiel (benzínové stanice), ako aj to, že je predpísané kritérium na rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade na životné prostredie kapacita skladovania 100 m3 alebo viac.

V priebehu postupu rozoberania žiadosti konštatovalo sa, že predmetový projekt zahrňuje odstraňovanie nasledujúcich objektov: objektu na ubytovanie zamestnancov, štyri oceľové rezervoáre na naftové deriváty (3 x 30 m3 a 1 x 3 m3), dva automaty na vytáčanie paliva, dva uzemnené na auto cisternu, štyri odvzdušňujúce AT ventily z rezervoáru, sedem stĺpov na osvetlenie, tri stožiare a žumpu. Na stanici nieto TNG rezervoáru ani plynových inštalácií.

Aktivity na lokalite zahŕňajú okrem odstraňovania nadzemných objektov a osobitnej aktivity na odstraňovaní rezervoáru a podzemných potrubí na rozvádzanie paliva, ktoré sú prvorado vyprázdnené a inertizované, ako i práce na sanácii pozemku zo strany splnomocneného podniku. Ďalší účel lokality je definovaný priestorovo-plánovacou dokumentáciou Mesta Nový Sad. Prípravou a čistením rezervoáru a potrubia sa predpokladá fyzicko-chemický postup, ktorý sa uskutočňuje na predmetovej lokalite (previerka obsahu kyslíka, výbušných a zápalných plynov, vytáčanie usadenín, odstraňovanie pozostalých usadenín neiskrovým náčiním, chemické pranie odmasťovačom, kontrolné meranie koncentrácie zápalných plynov). Nakladanie so zaolejovanými usadeninami a zaolejovanou vodou z čistenia sa koná v zatvorenej sústave pumpa – črevo – cisterna, takže nejestvuje možnosť vytekania škodlivých prvkov do vody alebo zeme.

Vzhľadom na to, že je kapacita predmetových rezervoárov menšia od predpísaného kritéria na rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie a že sa uplatnením opatrení uvedených v žiadosti, ktoré sa vzťahujú na ochranu zdravia, bezpečnosť a ochranu pred rizikom na nakladanie s odpadom dodržiavajúc sa pracovných procedúr, počítajúc i zakončené práce na sanácii, čiže rekultivácii pozemku, bude zabezpečená predpísaná kvalita životného prostredia, určené je, že nie je potrebné vypracovanie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie.

Ak nositeľ projektu postúpi v súlade s podmienkami určenými bodom 2 dispozície tohto rozhodnutia, v priebehu odstraňovania projektu sa nebudú javiť negatívne vplyvy, ktoré by významnejšie vplývali na životné prostredie.

Na základe uvedeného rozhodnuté je ako v dispozícii.

Poučenie o opravnom prostriedku: Proti tomuto rozhodnutiu nositeľ projektu môže podať sťažnosť Pokrajinskému sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia v lehote 15 dní odo dňa prijatia rozhodnutia prostredníctvom tohto orgánu.

Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania, prostredníctvom tohto orgánu.

2 /4681/ 9. 1. 2016

39

i h u m -

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA na mamu

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

rod. Krivákovou 20. 9. 1950 – 29. 12. 2015 z Báčskeho Petrovca

rod. Máľachovú 1945 – 2015 – 2016 z Petrovca

Synovia Ľudovít a Jaroslav

SPOMIENKA

s dcérou a sestrou

ANNOU GUČOVOU

MÁRIU KAŇOVÚ

Žiješ v srdciach tých, ktorí Ťa milovali.

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

so spolužiačkou

ANNOU GUČOVOU

rod. Krivákovou 20. 9. 1950 – 29. 12. 2015 z Petrovca

Spomienku na Teba si zachováme navždy.

Generácia maturantov petrovského gymnázia 1968/69

SMUTNÁ ROZLÚČKA

V našich srdciach a spomienkach zostaneš navždy.

s kmotrom

Uplynul mesiac, čo nás opustil náš milý

Tvoja mama a sestra Marka

MIROSLAVOM KORUNIAKOM

Dr. JANKO HODOLIČ

1950 – 2015 profesor na Fakulte technických vied v Novom Sade

S láskou a úctou si na neho spomínajú:

ujčiná Anna a bratranec Michal s manželkou Olinkou Kubincovci z Pivnice

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č.

135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základnej stanice mobilnej telefónie NS-Zanatski dom-UMTS, Námestie Marije Trandafil č. 14, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 9663, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h.

Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

40

www.hl.rs

POSLEDNÝ POZDRAV

1954 – 2015 z Báčskeho Petrovca

Ďakujeme za všetky spoločné chvíle, ktoré si strávil s nami.

Rodina Kuštrová

DROBNÝ OZNAM NA PREDAJ dom v Hložanoch, Ul. m. Tita, pri kostole, veľkosti 26 árov. Na predaj i obrábateľná pôda, jutro a pol a druhá parcela 14 kvadrátov; tel.: 021/60-41241; 065/60-41-241.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu SANI-HEM, s. s r. o., Nový Bečej, Ul. Josifa Marinkovića 76, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výrobný komplex na výrobu zdravotníckych, dezinfekčných a chemických prostriedkov výšky prízemie (P) a časťou prízemie a poschodie (P + 1), v Novom Sade, Ul. privrednikova, na katastrálnej parcele číslo 2260/7, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 1. februára 2016.

V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia.

Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 2. februára 2016 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

Informačno-politický týždenník

MIROSLAVOVI KORUNIAKOVI 1954 – 2015 z Báčskeho Petrovca

S úctou

susedovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ZUZANA CHRČEKOVÁ rod. Búriková 29. 3. 1933 – 22. 12. 2015 z Petrovca

S láskou a úctou si na ňu budú spomínať Jej najbližší

• OZNAMY •

Oznamy SPOMIENKA

Uplynul smutný rok, čo nás vo svojom vysokom veku navždy opustila naša dobrá mama, babka a prababka

SMUTNÁ SPOMIENKA

MÁRIA ČELOVSKÁ

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 22. decembra 2015 nás opustila naša mama a mamička

SPOMIENKA na nášho otca a apka

priateľke

ANKE ŠIMÁKOVEJ

ZUZANA TRIAŠKOVÁ

rod. Zelenáková 9. 7. 1923 – 6. 1. 2015 – 2016 z Kulpína

Tichú spomienku jej s úctou venujú: synovia Pavel a Ján a dcéra Mária Filipová s rodinami

POSLEDNÝ POZDRAV

Dňa 11. januára 2016 uplynie rok, čo nás navždy opustila naša drahá matka, stará mama a pramamička

rod. Tomeková 1932 – 2015 – 2016 z Kulpína

Tichú a trvalú spomienku si na ňu zachovávajú Jej najmilší

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 22. decembra Uplynulo osem rokov, 2015 nás opustila čo nie je s nami náš naša ujčiná a švagriná brat, ujo a švagor

z Padiny

Je jedno tiché slovo, ktoré sa ťažko povie, vždy vravíme ho polohlasne a je v ňom smútku mnoho.

Za ním už neprídu nijaké slová nové.

Odchádza niekto, ani nepočuje posledné naše zbohom...

S láskou a úctou si na Teba bude spomínať Zuzana Papová

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

JÁN BOLDOCKÝ

ANNA KOPČOKOVÁ rod. Sajkovićová 28. 10. 1951 – 22. 12. 2015 z Petrovca

SAMUELA KOPČOKA 2. 3. 1951 – 6. 1. 2008 z Petrovca

Navždy zostanete prítomní v našich srdciach.

Dcéra Daniela, zať Nenad a vnuk Dejan

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 2. januára 2016 sme si pripomenuli prvé výročie úmrtia

ZUZANY ČAPEĽOVEJ

ANNA KOPČOKOVÁ

S láskou si spomínajú: manžel Štefan, vnučka Elmira s manželom Miroslavom a pravnúčatá Maja a Ivan Gombárovci

• OZNAMY •

SAMUEL KOPČOK

2. 3. 1951 rod. Sajkovićová – 6. 1. 2008 28. 10. 1951 z Petrovca – 22. 12. 2015 z Petrovca Navždy zostanete v našich srdciach.

Spomienka na Vás je večná.

Zuzana Stracinská a Mária Feherová s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynú dva roky, čo nás navždy opustil môj drahý manžel, náš otec a starký

Spomienka na Teba bude súčasťou nášho života.

Manželka Anna, dcéra Vlastislava a syn Rastislav s rodinami

POSLEDNÁ ROZLÚČKA so švagrom

MICHAL BENKA – KOCHÁR

rod. Frankovej 1938 – 2015 – 2016 z Kysáča Bolesťou unavená tíško si zaspala, zanechajúc všetkých, čo si rada mala.

Len kytičku kvetov na hrob Ti môžeme dať a pokojný spánok Ti priať.

21. 12. 1932 – 24. 12. 2015 z Báčskeho Petrovca

21. 9. 1942 – 12. 1. 2014 – 12. 1. 2016 narodený v Laliti umrel a pochovaný bol v Báčskom Petrovci

Aj keď viac nie si s nami, v našich srdciach zostaneš navždy.

Zarmútení:

manželka Zuzka a syn Miroslav a dcéra Elenka s rodinami

JÁNOM BOLDOCKÝM 21. 12. 1932 – 24. 12. 2015 z Báčskeho Petrovca

Anna Fejdiová 2 /4681/ 9. 1. 2016

41

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

s našou mamou a starkou

na

ANNOU ŠIMÁKOVOU 19. 10. 1932 – 2. 1. 2016 z Padiny

JÁNA FABIANA

11. 1. 1955 – 9. 1. 2014 zo Starej Pazovy

S láskou a úctou si spomienku na Teba budú zachovávať Tvoje deti

SMUTNÁ SPOMIENKA na

JURAJA HALABRÍNA 1949 – 2006 – 2016 z Padiny

Ako tíško si žil, tak si aj odišiel.

Skromný v živote, veľký v láske a dobrote.

Utíchol smiech, zmizla radosť, všetko sa zmenilo na ukrutnú žalosť.

Navždy zostaneš v našich srdciach.

Sú tomu už dva smutné a ťažké roky, čo nás opustil môj milovaný manžel a náš otec.

Tak ako tráva a kvet vädnú, aj život ľudský má svoj čas.

Raz skončí žitie, tône zblednú, vráti sa k Bohu každý z nás.

S veľkou láskou a úctou si spomínajú: manželka Mária, dcéra Jarmilka a zať Vladimír

SPOMIENKA

na milovaného brata, švagra a ujka

S láskou a úctou si na Teba spomínajú: manželka Anna, dcéra Milka Petrovičová s manželom Ladislavom a deťmi Dennym a Ivetou, a syn Duško Halabrín s manželkou Snežanou a deťmi Dejanom a Ivanou

SMUTNÁ SPOMIENKA

JÁNA FABIANA

11. 1. 1955 – 9. 1. 2014 zo Starej Pazovy

na

MIROSLAVA PUCOVSKÉHO 1933 – 2006 – 2016 z Petrovca

Uplynulo 10 smutných rokov, čo si nás opustil.

Roky budú ďalej plynúť.

Ty zostávaš v našich srdciach večne.

Manželka, dcéra, syn a brat s rodinami

42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Rozlúčili sme sa nečakane pred dvomi rokmi a lúčenie každé prináša žiaľ, smrť vyrve drahý srdca diel.

Kto si však v pravde verne vždy stál, dosiahne večný žitia cieľ.

Nosíme Ťa v srdci a chránime pred zabudnutím.

Tvoji: Zuzana, Dobroslav, Marína, Dejan, Filip a Petra

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA Nečakane od nás odišiel a zanechal nás vo veľkom žiali náš milovaný

SMUTNÁ ROZLÚČKA s manželkou

MIROSLAV KORUNIAK

17. 7. 1954 – 30. 12. 2015 z Báčskeho Petrovca

Toľko sme Ti ešte chceli povedať a veľa toho ešte s Tebou zažiť, ale Ty si nás náhle opustil.

Zostaneš večne s nami. Ďakujeme Ti za lásku a starostlivosť.

Tvoji: manželka Zuzana a synovia Pavel a Samuel

ANNOU GUČOVOU 20. 9. 1950 – 29. 12. 2015 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba vždy bude spomínať a v srdci Ťa nosiť

Ďakujeme všetkým tým, ktorí ho vyprevadili k večnému odpočinku.

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

ANNOU GUČOVOU

ANNOU GUČOVOU

s mamou

20. 9. 1950 – 29. 12. 2015 z Báčskeho Petrovca

Drahá mama, s Tebou sa lúčime, ale v našich srdciach navždy zostaneš.

Tvoji: dcéra Anna a syn Ján

• OZNAMY •

Tvoj manžel Ján

s mamou a starkou

20. 9. 1950 – 29. 12. 2015 z Báčskeho Petrovca

Spi tíško, drahá mama a starká.

Teraz už po ťažkom boji odpočívaj v pokoji.

S hlbokým zármutkom sa s Tebou lúči rodina Hašková z Londýna

2 /4681/ 9. 1. 2016

43

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 8. januára 19.30 Koncert Jarmily Bohušovej 20.00 Dobrý večer, Vojvodina – kolážová relácia TV Týždeň 21.00 Kumštáreň Nedeľa 10. januára 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov Utorok 5. januára 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník NOVÉ TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Vysielanie pre penzistov Sobota 9.25 Repríza relácie Dobrý večer, Vojvodina 11.30 Repríza Palety Utorok 16.10 Repríza Palety 17.00 Repríza Dúhovky

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy, predpoludňajší program 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň Nedeľa 8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti Popoludňajší program 15.00 Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie Inteen (streda) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Hudobné relácie (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Nočný program 23.00 Hudobné relácie (utorok) 23.00 Rozhlasová hra, hudobné relácie (sobota)

Koncert Jarmily Bohušovej – revuálna časť vlaňajšieho festivalu Zlatý kľúč v Selenči.

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Vysielanie pre penzistov – novoročné vysielanie je nahrané v Aradáči.

O dobrú náladu sa postarali Ján Zvara-Moco s mladými spevákmi sólistami a aradáčskymi meškárkami, ktoré si zároveň zaspomínali aj na dávne zimy. Budú tu i príspevky o etno izbe, vinárovi a členkách Spolku žien Ruža, ktoré pripravili aradáčske „trutule“.

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ale aj z iných slovenských prostredí.

V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

www.hl.rs

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 8. januára – Hlava štátu Sobota 9. januára – Korenie lásky Pondelok 11. januára – John Q – Srdce pre syna Utorok 12. januára – Hora smrti Streda 13. januára – 1612: Útok križiakov Štvrtok 14. januára – Sex pistols 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 10. januára 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami: Výber z Novoročnej estrády v Kysáči 22.00 Film: Sokoliar Tomáš 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.15 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Dúhovka – nedeľná polhodinka pod názvom Rozospievaná päťdesiatka, nahraná pred piatimi rokmi v príjemnom ovzduší sálaša neďaleko Kysáča v spoločnosti jubilantov, bude v znamení slovenskej piesne v podaní 55-ročnej mužskej speváckej skupiny Kultúrneho centra Kysáč.

44

TV PETROVEC

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

Informačno-politický týždenník

Hlásatelia TV Petrovec: Elena Vršková, Malvína Zolňanová a Branislav Ušiak

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 10. januára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň V Kovačici prezentovali knihu Za slnkom napoludnie Utorok 12. januára 16.00 Nadácia Babka vyhlásila súbeh 500 rokov reformácie Bilancovanie minulého roka Čo nového v našom spoločenskom živote?

Piatok 15. januára 16.00 Slovenský film: Iná láska Výber z programu TV Petrovec

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 2 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko slovenského spisovateľa (1927 – 1974) z Padiny; bol literárnym kritikom a žurnalistom, učiteľom a redaktorom časopisu Nový život. Písal básne pre deti. autorka: ubralo ANNA BIČIA- tajnička pluhom ručala časť poľa ROVÁ

časť srbský vpíšte súhlas obvod mužského A V O ťahačka odevu

mučiť,

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. sužovať Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. dobrý nápad

zisk

pestovanie domácich zvierat

zachraňovala alt

vrch v Turecku

lacnosť vpíšte ALN vpíšte OPA

Báčan (srb.)

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 10. januára 7.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 13. januára 19.30 Dobrý deň, kolážová relácia

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39.

Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

ž. meno dve samohlásky

rozmočená zem dve samohlásky Bor

meno herečky Ras

cicavce – primáty elektrický (skr.)

dusík

citoslovce smiechu

speváčka Lončar

veľký prejav úcty

nadzemská bytosť herečka Rina

nástroj na šitie súhlas

a iné (skr.)

Taliansko

letí dve samohlásky

preklínanie riečny ostrov

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 1 VODOROVNE: slovíčko, Nový rok, ep, R, K, B, žalobaba, etika, Al, nad, Taňa, I, otesal, eh, rri, A, opak, dj, Era, arak, roľa, ara, aromáty TAJNIČKA: NOVÝ ROK

karát rovnaké samohl.

kelvin

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 50 z čísla 50 Hlasu ľudu z 12. decembra 2015 bolo: ADVENT. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: JANA FRANCISTYOVÁ, Ul. Leva Tolstého č. 46, 21 470 BÁČSKY PETROVEC. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

2 /4681/ 9. 1. 2016

45

Šport Pekné chvíle, ale aj sklamania K 110. VÝROČIU SOKOLSKÉHO HNUTIA V STAREJ PAZOVE

Matej Bzovský

cov sokolskej myšlienky. Za predsedania Miroslava Galantu vytvorili výbor, v ktorom boli títo členovia: evanjelický kaplán

K

aždé výročie v živote človeka alebo športového kolektívu je určitým medzníkom, pri ktorom sa zvyčajne treba pozastaviť. Je to zároveň príležitosť na spomienky, na hodnotenie uplynulého obdobia a ponaučenie pre ďalšie snahy a prácu.

V tomto roku by sa malo osláviť 110. výročie vzniku a pôsobenia sokolského hnutia v Starej Pazove. Príležitosť na to všetko krásne, čo dokázala táto športová organizácia počas vyše storočia svojej činnosti. Obdobie športovo slávne, ale ľudsky ťažké, keď sa sokoli, žiaľ, príliš zabudnutí, dožili veľa pekných chvíľ, no

Pavel Zloch, vedúci Slovenského sokola 1912 – 1914

často, napriek vynaloženému obrovskému úsiliu, pocítili nevďačnosť a chvíle sklamania.

História nás zaväzuje nadviazať na bohatú tradíciu pazovských sokolov práve v tomto jubilejnom roku. Je veľa takých, ktorí sa nedočkali týchto a budúcich dní, aby sa mohli s radosťou pozerať na výsledky svojej poctivej, neúnavnej a vyčerpávajúcej práce, pričom sokolstvu venovali veľa voľného času a znášali značné hmotné obete.

Ak chceme zistiť začiatky vzniku tohto masového a krásneho športového hnutia, musíme sa vrátiť do ďalekej minulosti, nakuknúť do záznamov, ktoré siahajú až do roku 1906. Mnoho nadšencov z radov remeselní-

46

www.hl.rs

1 000 dolárov, ako príspevok novozaloženému Sokolskému spolku vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku a zároveň prisľúbili ďalšiu podporu. Do spolku pribúdali stále noví adepti z radov lekárov, úradníkov, jednotlivých mestských činiteľov...

Prvé, pravda, trochu obmedzené výcviky prebiehali na ná-

Konštantín Hurban, náčelník Slovenského sokola 1918 – 1919

kov, obchodníkov, študentov, žiakov sa iniciatívne podieľalo na zakladaní tohto hnutia. Vracajúc sa do ďalekých dejín, už úvodom treba povedať, že sa organizovaná telesná výchova prvýkrát spomína roku 1847, kým Zákon o školstve z roku 1863 predvídal telesnú výchovu v školách, aby ju roku l868 aj zaviedli ako povinný predmet v učiteľských školách.

ZAČIATKY ROKU 1906 Záznamy, ktoré pedantní a usilovní ľudia zachovali, siahajú do historického roku 1906, keď v Sriemskych Karlovciach založili Srbské sokolstvo. O šesť rokov neskoršie podľa vzoru na pazovských spoluobčanov Srbov – sokolov vznikol Sloven-

Karol Dolinaj, náčelník 1918 – 1919

Vladimír K. Hurban, tajomník Miloslav Kamenár, pokladník Janko Čmelík (ináč obecný tajomník), sokolský náčelník Pavel Zloch, obchodník Samko Menďan, poľnohospodár Martin Vereš, krajčír Jozef Forgáč, strojný zámočník Pavel Menďan a priemyselník Jozef Šipický-Šágy.

Pri tej príležitosti zozbierali dobrovoľný príspevok v sume 780 korún. So založením spolku v Starej Pazove oboznámili bratský zväz v Chicagu, a tak zaevidovaných 70 členov prijali do

Juliana Ječmenová, vedúca sokolov 1921 – 1924

dvorí Slovenskej základnej školy, neskoršie, a hlavne v letných mesiacoch aj na pazovských pažitiach. Zároveň v spolku organizovali prednášky o sokolskej

Dr. Branko Čipčić, vedúci v rokoch 1925, 1926 a 1928

Cvičenci pazovského Sokolského spolku roku 1920

ský sokol, keď sa na zakladacom zhromaždení v hostinci Žarka Ilića zúčastnilo asi 50 prívržen-

Informačno-politický týždenník

členstva Sokolskej župy v tomto americkom meste. Zároveň do Pazovy prišla pomoc v sume

ideológii a správnom používaní terminológie v gymnastike, a to hlavne v práci s deťmi a mládežou. Prednášky vyvolali veľký záujem u budúcich nadšencov tohto zručného športu. Sokoli sa spočiatku poúčali charakteristickým slovenským cvičeniam, neskoršie prebrali vzorec od • ŠPORT •

tunajších kolegov Srbov, rozvetvili program cvičení a spolu sa pripravovali na celoštátny zlet v Petrohrade.

Asi najvýznamnejšia udalosť pre pazovský Sokolský spolok bola účasť jeho šestnástich členov na 8. Všeslovanskom zlete sokolov v českej Prahe roku 1938.

SOKOLSKÝ SPOLOK SRBOV A SLOVÁKOV Začiatkom roku 1919 sa začali rozhovory o zjednotení Sokolského spolku Srbov a Slovákov, resp. Juhoslovanského sokola.

Iniciátormi boli Slavko Ivković a Karol Dolinaj. Čoskoro sa So-

Slávnostný sprievod počas osláv dvadsiateho výročia pôsobenia Sokolského spolku v Starej Pazove

Šimko Kiš, vedúci roku 1926

kolský spolok z Pazovy pripojil k Sokolskému zväzu Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktorý založili na Vidovdanskom sneme v Novom Sade, aj za prítomnosti pazovských predstaviteľov – Stevana Mazinjanina a Karola Dolinaja.

Pavle Esapović, vedúci

CVIČENIA A PREDNÁŠKY Činnosť Sokolského spolku v Starej Pazove z roka na rok nadobúdala čulejšiu intenzitu.

Táto športová inštitúcia sa čoraz viac stávala strediskom nielen športových a cvičebných aktivít, ale aj kultúrno-výchovnej činnosti obyvateľov Pazovy a celého okolia. Spolok usporiadal celý rad zaujímavých prednášok o sokolstve, dejinách, geografii, zdravotníctve, ale aj z iných oblastí ľudského života a práce.

Listina menoslovu členov Sokolského spolku a všetkých tých, ktorí sa podieľali v jeho práci, pokroku a rozrastaní sa, je skutočne dlhá. V spolkových zápisoch sa spomínajú: Živojin Mihajlović, Šimko Kiš, Vladimír Vereš, Samko Babík, Ivanka a Miloje Aranickovci, Ivan Gajić, Ferdo Klátik, Dr. Branko

Janko Hudec, pazovský sokol

Marka Fejdiová, náčelníčka

Cvičenci pazovského Sokolského spolku roku 1925

Jozef Šarkézy, náčelník roku 1928

Netrvalo dlho, aby sa novozaložený pazovský spolok so svojimi sokolmi zúčastnil na zletoch v Maribore, neskoršie • ŠPORT •

v Sombore, Sarajeve a v Belehrade. Roku 1922 sa Pazovčania zúčastnili na prvom slovanskom sokolskom zlete v Ľubľane, kde vzácne odmeny získali Dušan Ivković, Gavrilo Ostojić a Ondrej Litavský.

Na masovom zlete v Novom Sade bola aj pozoruhodná účasť

25 členov, pazovských detí (11 chlapcov a 14 dievčat), v čele s vedúcou Julianou Ječmenovou. Nasledovali potom ďalšie zlety vo Vojvodine, Bosne a Hercegovine, Chorvátsku, Slovinsku a Čiernej Hore, z ktorých sa pazovskí predstavitelia vracali s pozoruhodnými uznaniami.

Čipčić, Đoko Manojlović, Juliana Ječmenová, Jovan Dukić, Petar Radaković, Jozef Klátik, Dr. Krsto Grbin, Vojo Matić, Pavle Esapović, Marka Feldyová, Miodrag Rastović, Zuzana Domoniová, Martin Hric, Janko Hudec, Pavel Zoljan, Michal Šipický, Vladimír Hurban, Pavel Brtka, Ilija Strajin, Anka Gombárová, Dušan Marković... Zoznam mien je skutočne dlhý a ťažko je veru všetkých pospomínať.

(Dokončenie nabudúce)

2 /4681/ 9. 1. 2016

47

Šport LALITSKÝ FUTBAL NA RÁZCESTÍ

Trénovali, hrali – a čo ďalej?

Juraj Pucovský

V

hľadaní strateného FK Panónia uplynul celý rok, akoby si len prstami luskol. Výzva k vedeniu klubu, aby niečo podniklo na oživení práce mužstva a opätovného zapojenia do súťaže, sa podobala tomu známemu – hádzaniu hrachu na stenu. Prichádzala vždy tá istá odpoveď: „Nemáme hráčov, ani peniaze!“ Do istej miery sa to mohlo aj akceptovať.

Omnoho trápnejšie, a tým aj prekvapujúce to bolo so športovou verejnosťou v Laliti, predovšet- Nové mužstvo Panónie a tréner Stevan Erdeljan si zaslúžili podporu, lebo chcú oživiť futbal v Laliti kým s niekdajšími hráčmi Panónie.

Mnohí z nich akoby zabudli, že sa spolu s trénerom rozhodli hrať štyroch priateľských zápasov zve- lanského roku. Viac ako tretina na lalitskom ihrisku v drese tohto priateľské zápasy. Predtým však renci S. Erdeljana hrali aj trikrát členov (deviati) posledného zloklubu strávili krásne dni svojej títo chlapci museli dobre vysúkať medzi sebou. Posledný zápas bol ženia Zhromaždenia FK Panónia mladosti, získali popularitu a slá- rukávy a za pomoci PD Poľokoop na Luciu, 13. decembra 2015, na (je to v súlade s článkom 16 štavu, majú za sebou skvelé kariéry. (kosilo trávnik) ako-tak upravili mínus 2 stupne Celzia, čo len ho- tútu) podpísala žiadosť o zvolaní Jednotlivci sa vďaka behaniu za ihrisko, jeho okolie, šatne, opravili vorí o ich futbalovej zanietenosti mimoriadnej schôdze najvyššieho loptou aj zamestnali, získali niečo tribúnu a múrik, aby sa nehanbili a odhodlanosti zotrvať v začatom. orgánu klubu. Patrí sa zložiť účty v živote... Preto najviac škrú slová privítať hostí.

O pokuse oživenia FK Panónia za to, čo sa (ne)robilo viac ako päť väčšiny z nich o tom, ešte niekoľko veľavravných posledných rokov, zvoliť vedenie, či Panónia bude žiť, faktov: na tri priateľské zá- lebo tomuto už dávno vypršal ktoré sa nehodia pre pasy doma mužstvo prilá- mandát! Bez toho sa nemôže robiť novinové stĺpce!? kalo 70 až 80 divákov, hráči nič ďalej, ani žiadať od Obecného Zo všetkého vysami pripravovali trávnik, športového zväzu v Odžakoch plynulo, že Laliťania z vlastných peňazí si kúpili to, čo každému aktívnemu klubu nepotrebujú, lepšie niekoľko lôpt, zabezpečovali v obci patrí. A to veru nie je málo: povedané, nechcú futosvieženie pre seba a súpe- preprava na zápasy, hradenie trov bal, ani svoju Panóniu. rov, z vreckového si zaplatili úradným osobám na zápasoch, No, našťastie, nebolo dve spoločné večere, za po- pomoc pri registrácii hráčov... práve tak. V utorok 25. moci rodičov vyfinancovali Preto sa obraciame na lalitskú augusta 2015 sa na hosťovanie v Plavne a za športovú verejnosť, predovšetihrisku v Laliti stretlo podpory niekoľkých dob- kým na tých ľudí, ktorým je futbal niekoľko chlapcov rodincov urobili hodne na a najmä FK Panónia pri srdci, aby a Stevan Erdeljan, úprave veľmi zanedbaného nepremrhali možnosť oživiť prácu Lalitskí hráči v jeseň trénovali vo svojom úbore! dlhoročný futbalista, futbalového objektu v Laliti. kolektívu, ktorého vymazali z futkrátko aj tréner PaKlub im poskytol iba úbor balovej mapy práve v jubilejnom, nónie. Pod jeho vedením začali Podarilo sa im to, keď po po- pre priateľské zápasy a raz niekoľko 90. roku pôsobenia! Zo dvadsať trénovať niekoľkí hráči, ktorí už slednom majstrovskom zápase fliaš vody a štiav! Prišla zima, na domácich chlapcov a ich tréner S. hrali v prvom mužstve, niekdajší seniorov Panónie 9. novembra otvorenom sa nemôže hrať, no Erdeljan nám dokázali, že chcú hrať pionieri, navrátilci z iných klubov... 2014 a výhre nad Crvenkou 2 : 0 predsa jedno mužstvo Laliťanov futbal, súťažiť v riadnej lige. Teraz je Z tréningu na tréning ich bolo nové mužstvo utvorené výlučne sa zúčastnilo turnaja v halovom príležitosť, aby sa im to umožnilo, neustále viac, zvyčajne desiati až z Laliťanov 4. októbra 2015 v pr- futbale v Odžakoch. aby futbaloví nadšenci nemuseli sedemnásti. Treba povedať, že sú vom priateľskom zápase prehralo chodiť na zápasy po okolí, kde síce to mladíci, čo zväčša šestnásťroční, doma so Slavijou z dediny Bođani 1 ZASLÚŽILI SI PODPORU môžu vidieť toho-ktorého Laliťana sedemnásťroční, osemnásťroční..., : 2. V druhom zápase tiež doma ich Nastoľuje sa však otázka, čo ďa- v drese Rusína, Borca, Tekstilca... iba niekoľkí majú sotva viac ako prekonala aj hložianska Jednota 0 lej, ako na jar? Chlapci by chceli Aj títo odišli možno pre chaotickú dvadsiatku, ktorí, musíme aj to : 2. Tretí zápas so Slogou v Plavne pokračovať v začatom, lebo im situáciu v klube, v ktorom urobili zdôrazniť, trénovali vo svojom mladým lalitským futbalistom pri- je jediný cieľ od augusta 2016 prvé futbalové kroky a iste zažili úbore a kopačkách. niesol pekný triumf a posmelenie znova zapojiť seniorské mužstvo pekné chvíle svojej kariéry. Ak sa 3 : 1, aby o týždeň neskoršie tomu FK Panónia do riadnej súťaže!? Aby teraz nič neurobí, potom možno už LOPTA SA ROZKOTÚĽALA istému súperovi, ktorý na odvetu sa to uskutočnilo, treba ešte hodne bude neskoro a márne na dlhšiu Časom im tréningy, ktorých v je- prišiel v omnoho silnejšej zostave, vecí vykonať, vybaviť. Prvý krok dobu alebo, nevieme, či si to niekto seni absolvovali 38, nestačili, nuž doma podľahli 0 : 3. Okrem týchto je urobený v polovici decembra v Laliti praje – navždy!?

48

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

HLOŽIANSKA BUDÚCNOSŤ NA PIATOM MIESTE

Tréner Stanivuk mal pravdu!

Ján Murtin

M

kov, čo sa pocítilo aj na financiách.

Pre nedostatok elektrického prúdu a vody v šatniach, po akú-takú normalizáciu podmienok na ihrisku v Hložanoch, mužstvo Budúcnosti absolvovalo tréningy vo Veterniku, v Báčskom Petrovci, v Čelareve, hralo priateľské zápasy v Novom Sade, zasa vo Veterniku, čo dodatočne zaťažilo pokladnicu. Našťastie, toto iba väčšmi motivovalo zverencov trénera Stanivuka, aby stmelili svoje šíky a zožali pekný úspech.

ilovníci futbalu v Hložanoch majú pokojný zimný spánok. Veď ich miláčikovia po pätnástich jesenných zápasoch v Novosadsko-sriemskej lige zakotvili na vysokom piatom mieste s dvadsiatimi piatimi bodmi na konte.

Vedenie Budúcnosti Zle začali, dobre skončili: mužstvo Budúcnosti s vedením a tréner Siniša Stanivuk sa v lete rozhodli omlanebezpečným Kupinovom (2 diť mužstvo, a preto sa Hralo 23 futbalistov : 1), vydrela bod v Erdevíku so V jesennej časti majstrovstiev si tričko Slogou (1 : 1), ľahko položila na zriekli „prvých husieľ“, Lukića a Trivunovića, Budúcnosti obliekalo 23 hráčov. Ognjen lopatky LSK Laćarak (3 : 1), tešila po prvom kole aj Mar- Štefek a Nedić začali a zohrali 14 zápasov, sa z úspechu v Beške nad tradičkovića a Anušića. Letné Joksimović, Nenad a Miloš Kobilarovci majú ným „zákazníkom“ Hajdukom (2 prípravy uskutočnili v nohách 13 stretnutí, nasledujú Nenad : 0) a rovnakú nádielku dostala Ospravedlnil dôveru: brankár Nenad Mitrović úspešne. Prvý maj- a Dejan Mitrovićovci po 12, Alić 11, Krstić 10, aj novosadská Slavija. Futbalisti strovský zápas s dlž- Ardalić a Zečević po 9, Ćetković a Malidžan Budúcnosti zaváhali iba v Starej Už na polovici seníkom – Jugovićom po 7, Latinović 6, Obradović a Todorović po zóny mužstvo Budúcz Kaća dopadol tiež na 5, Rodić 2, Anušić, Zeljković, Matić a Galo- Sedem gólov Ardalića nosti splnilo cieľ a zavýbornú, ale potom vić po jednom. Štyrikrát zo striedačky ako Najlepším strelcom je Boris Ardalić, ktorý bezpečilo si obstátie mužstvo v „modro-bie- náhradníci na trávnik vybehli Živojinov vsietil 7 gólov. Štyrikrát trafil Joksimović, v lige. V jarnej odvete lych“ dresoch upadlo a David Štefek. po tri góly dali Krstić a Nedić, raz rozvlnili Hložančania môžu do hernej a výsledkosiete súperov Ognjen a David Štefekovci, N. hrať významnú rolu vej krízy. Hložančania Kobilarov, D. Mitrović, Ćetković, Latinović, vo formovaní tabuľaž do 7. kola nepoznali výhru. sadskom trhu Najlon s C. zvezdou Malidžan, Obradović a Anušić. ky, tak v hornej, ako Po rozčarovaniach v zápasoch (1 : 3) v klube zazvonili zvony na i dolnej časti. Najviac poplach. však môžu hrať pekný Jediný, ktorý dôveroval svojmu Pazove, kde zažili nečakaný deba- futbal pre svoju dušu a na uspomužstvu, bol tréner Siniša Stani- kel s Jednotou (1 : 4). V poslednom kojenie futbalových labužníkov vuk, o čom najlepšie svedčia tieto kole v opravdivom gólstroji sa v Hložanoch. jeho slová: „Po 15. kole budeme hložianske mužstvo vykúpilo víSnímky: J. Pucovský v tabuľke bezpečne na 5. mies- ťazstvom nad Veternikom (5 : 3). te!“ Tak sa aj stalo. Žatva bodov Môžeme kvitovať, že je to pred- 1. ŽSK 15 12 3 0 35 : 8 39 Budúcnosti sa začala po výhre sa úspech Hložančanov. Tým skôr, 2.

Jednota 15 11 2 2 38 : 15 35 nad Sremcom z Vojky (3 : 1), po že po zápase s jesenným maj3.

C. zvezda 15 10 1 4 29 : 19 31 absolútnej dominancii a až šesť- strom, mužstvom žabaljského ŽSK, 15 9 0 6 26 : 16 27 krát trafenej žrdi či brvna brány, zbúraní starej tribúny, časti aj šatní, 4. Kupinovo

Štyri jedenástky

Spolu 10 gólov: Ardalić (stojí na lopte) a Nedić (8)

s Kabelom (1 : 1), žabaljským ŽSK (1 : 3), tímom Mladost v B. Jarku (0 : 1), novosadským Borcom (1 : 1) a výprasku na ihrisku pri novo• ŠPORT •

Rozhodcovia v prospech Budúcnosti odpískali štyri jedenástky, z ktorých jej hráči tri premenili a zaváhal iba M. Kobilarov s Borcom.

Hložianske mužstvo je potrestané 34 žltými kartami, z ktorých po dve (potom i červené) na jednom zápase dostali Joksimović a Alić.

Priamu červenú kartu nedostal ani jeden futbalista Budúcnosti, čo je zázrakom.

Budúcnosť v dedine Salaš Noćajski v súboji s domácou menovkyňou získala bod (1 : 1), vyhrala nad

lebo začali výstavbu športovej haly, nových obliekarní a krytej tribúny, ochabla podpora fanúši-

5. Budúcnosť (H) 6. Veternik 7. Sremac 8. Borac 9. Hajduk 10. Kabel 11. Mladost 12. Sloga 13. Slavija 14. Budućn. (SN) 15. Jugović 16. LSK

2 /4681/ 9. 1. 2016

15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15

7 6 6 5 5 5 4 5 4 3 3 2

4 2 2 4 3 2 5 2 2 4 3 4

4 26 : 22 7 31 : 27 7 25 : 26 5 25 : 20 7 21 : 26 8 19 : 26 6 17 : 25 7 22 : 31 8 11 : 19 8 17 : 27 9 15 : 34 9 14 : 29

25 20 20 19 18 17 17 17 14 13 12 10

49

Šport V PLANDIŠTI VYHLÁSILI NAJLEPŠÍCH ŠPORTOVCOV ROKA 2015

Karatisti bez konkurencie Vladimír Hudec

skom Kultúrnom stredisku športovcov najprv pozdravil predseda ohatú športovú rodinu v malej Obecného športového zväzu Planjuhobanátskej dište Jovica SelakoObci Plandište vić, ktorý povedal, tvorí 9 seniorských že sa snažia prosa jeden mládežníctriedky z obecného ky futbalový klub, rozpočtu rovnomermužský a ženne rozvrhnúť všetský basketbalový kým klubom v obci. klub, volejbalový, Uprednostňujú však karate a šachový a podnecujú prácu klub, päť združení s mladými športovšportových rybácami a propagujú rov, dva strelecké zdravý spôsob žikolektívy a movota. Prihovoril sa aj toklub. Okrem toho predseda obce Miobecný športový lan Selaković, ktorý zväz v spolupráci konštatoval, že obec s inými organizáv súlade s možnosciami a inštitúciami Jovana Mihajlovská, ťami vyčleňuje značorganizuje celý rad členka pionierskeho celku né prostriedky na FK Hajdušica, prijala športových podujarozvoj športu, a tak v uznanie od tajomníka OŠZ tí, do ktorých zapája roku 2016 športové Plandište Milana Puđu nádejných športovkolektívy budú mať cov a veteránov, resp. rekreantov. k dispozícii prostriedky v sume Tým najúspešnejším športovcom 7 miliónov dinárov. Poznamenal OŠZ každoročne na rozhraní dvoch však, že šport v obci ešte stále nie rokov udeľuje uznania. Tak tomu je zladený so Zákonom o športe a bolo aj na sklonku roka, ktorý je v súlade s tým nevykonali ani kateza nami. gorizáciu športu, čo tesne súvisí aj Na skromnej slávnosti v plandišt- so spôsobom financovania.

B

„Je to však záležitosť nás starších.

Mladí ľudia, športovci, to nemusia počúvať. Ich úlohou je, aby aj naďalej usilovne trénovali a zaznamenávali ešte lepšie výsledky. Máme ich pozdraviť, zagratulovať k úspechu a zavďačiť sa im za to, že ukázali, ako treba usilovne pracovať, aby sa dosiahli úspechy,“ povedal predseda Selaković.

seniorku. Aj najlepší junior Stefan Veličkovski je členom KK Agrobanat, kým za najlepšiu juniorku vyhlásili basketbalistku ŽBK Sloga Plandište Miu Miloševićovú. Najlepším trénerom v roku 2015 je učiteľ mladších kategórií Dušan Ćorda (OFK Plandište) a za športového pracovníka roka vyhlásili člena správy FK Sloga Plandište Miladina Dramlićanina. Športové nádeje roka sú Vukašin Ivančević, Nikola Drakulić a Jovana Mihajlovská (futbal), Andrej Adamović (karate), Danica Vukomanovićová (volejbal), Andrej Novaković a Sandra Šobotová (basketbal).

Športovci roka 2015 s predsedom Obce Plandište Milanom Selakovićom (v drepe prvý zľava) Primát najúspešnejších sa toho roku dostal karatistom Karateklubu Agrobanat, ktorého vyhlásili za najlepší športový kolektív. Okrem toho aj karatistov tohto klubu Aleksandra Ivoševića a Nevenu Grozdanovskú vyhlásili za najlepšieho seniora, resp.

Aj v tomto roku, podobne ako v predchádzajúcich, udelili charty jubilujúcim športovým kolektívom, a to: Obecnému futbalovému zväzu Plandište (50 rokov pôsobenia), FK Naša Krajina Kupinik (40 rokov) a VK Plandište (10 rokov).

NOVOROČNÝ TURNAJ PRIATEĽSTVA 2015 V PETROVCI

Policajti všetkých položili na lopatky Jaroslav Čiep

T

urnaj priateľstva v halovom futbale v Báčskom Petrovci na sklonku minulého roka zorganizovali tretíkrát.

Na tomto novoročnom turnaji môžu sa zúčastniť iba hráči a mužstvá z Obce Báčsky Petrovec. V mene organizátorov sa Branislav Merník vyjadril, že i tohto roku účasť mali mužstvá zo všetkých dedín, okrem futbalistov z Hložian.

Súťaž prebiehala v dňoch 26. až 29. decembra 2015 vo veľkej hale Základnej školy Jána Čajaka v Petrovci. Titul majstra z minulého roka obhajovalo mužstvo Technická prehliadka BMB z Báčskeho Petrovca, ale to mu nevyšlo.

Na turnaj sa prihlásilo 13 mužstiev, ktoré rozdelili do troch skupín. Najlepšie tímy zo skupín v utorok 30. decembra hrali o konečné poradie.

Pred zápasmi a v prestávkach hrali aj pionieri a kohútiky FK Mladosť.

50

www.hl.rs

Do záveru turnaja sa dostali tri petrovské tímy a jeden kulpínsky.

V semifinálových zápasoch Polícia zdolala mužstvo Agro Mima 2 : 0 (0 : 0) a hráči celku Mercedes Benz prekonali mužstvo Alexandria 3 : 2 (2 : 2). V boji o tretie miesto Caffé pizeria Alexandria zdolala poľnohospodárov Agro Mima až po penaltovom rozostrele 2 : 1, keďže sa v stanovenom čase zápas ukončil nerozhodne 1 : 1 (1 : 1).

V zápase o majstra turnaja majstri Mercedesu mali viac loptu na nohách, aj viac príležitostí. Prví sa ujali vedenia gólom Adámeka, ale skúsení policajti využili svoje šance a gólmi Petkovića a Jevića predsa pomerne ľahko priviedli zápas ku koncu. V závere majstri premrhali niekoľko výrazných príležitostí zmeniť skóre, takže sa zápas skončil v pomere 2 : 1 (1 : 1) v prospech ochrancov petrovského verejného poriadku.

Informačno-politický týždenník

Víťazi Turnaja priateľstva 2015 s organizátormi Najlepšie celky a jednotlivci získali primerané poháre a diplomy. Majster turnaja sa tešil aj odmene v sume 15 000 dinárov, vicemajster získal 7 000 a tretí tím 4 000 dinárov. Za najlepšieho hráča turnaja vyhlásili Sašu Petkovića, Rade Ljubičić bol najúspešnejším brankárom a najviac gólov nastrieľal Boško Trojanović.

Pred záverečnými súbojmi na palubovku sa dostali aj mladučkí hráči Futbalových škôl z Petrovca a Kulpína, pre ktorých organizátor tiež pripravil novoročné balíky. S prázdnymi rukami domov neodišli ani početní diváci, pre ktorých organizátor tiež prichystal chrumky zabezpečené od sponzorov turnaja.

• ŠPORT •

Kto je silnejší: človek či traktor?

Ťahajte, dievčatá!

NA NAŠICH ŠPORTOVISKÁCH V ROKU 2015

Neopakovateľné športové príbehy Juraj Pucovský

S

tačí len vybrať sa na štadióny a hipodrómy, do športových hál či na otvorené ihriská, ku rieke alebo kanálu, na tenisové kurty... Všade tam, kde prúdi športový život, kde mladí športovci a neraz aj tí v najlepších rokoch (ako im zvykneme hovoriť veteráni) behajú za loptami vo viacerých športoch, jazdia na koňoch, chytajú ryby, pasujú sa s ťažkými strojmi...

Ťažko tomu brankárovi

Radosť z pohybu a víťazstiev majú športovci, z úspechov sa tešia ich fanúšikovia a všetko to zaznamenávajú novinári. Práve tú hravosť, živosť, dynamickosť, silu, zručnosť, niekedy aj športovú drzosť zachytávajú fotoobjektívom, kamerou, primeranými, nadchnutými slovami či textom. Tu zverejňujeme neopakovateľné športové okamihy, na ktoré sme vlani neraz dlho a trpezlivo čakali.

Gracióznosť jazdkyne a koňa

Futbal sa hrá aj rukami...

Netreba mi trampky!

Nech si ja zatancujem

Láska...

Nalej, kamarát!

Radosť z behu Preberaj, preberaj...

Skupina popredných kysáčskych dievčeniec hrala hazenú (1930)

Mužstvo HK Tatra v Novosadsko-sriemskej zóne (2011)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Hádzanársky klub Tatra Kysáč Mládežnícka organizácia v Kysáči založila roku 1968 Hádzanársky klub Sokol. Prvým predsedom bol Pavel Pálik, vtedajší predseda mládeže, a trénermi bratia Vladimír a Miroslav Miháľovci. No hádzaná sa v Kysáči hrávala viackrát aj skôr. Roku 1930 skupina popredných dievčeniec sa zoskupila v ŠS Tatra, začala hrať hazenú, ako sa to vtedy volalo.

Hrávali aj stolný tenis a pomáhali futbalovému oddielu. Po oslobodení, 21. mája 1946, ŠS Tatra sa rozhodol založiť ženské hádzanárske družstvo, úlohu zverili Anne Sabadošovej, ale z toho nebolo nič.

Roku l970 Sokol premenovali na HK Tatra. Predsedom ďalších desať rokov bol Jozef Chorvát, mužské a ženské družstvo trénoval Pavel Pálik. Neskoršie funkciu predsedu vykonávali Ján Vitéz, Samuel Čeman, Vladimír Miháľ, Michal Častven, Draško Maksimović, Željko Ivković Prvý zápas na Bikare Ženské družstvo a dnes je to Marijan Petković.

Tatra – Petrovaradín Kysáčaniek (1969) Najväčší úspech klub dosiahol roku 1972, keď muži postúpili do Vojvodinskej ligy – južnej 14 : 13; Dr. Miroslav skupiny. Ženám sa rovnaký úspech vydaril roku 1977. Týždenník Hlas ľudu roku 1977 spolu Miháľ vsietil víťazný s HK Tatra zorganizoval ženský hádzanársky turnaj. Hrali družstvá hložianskej Budúcnosti, gól (1968) pazovskej Jednoty, kovačickej Slávie, Maglića, Zmajeva, Petrovaradína, erdevíckeho Partizána (člena druhej ligy) a domáca Tatra. Kysáčanky prehrali vo finále so silným Partizanom 15 : 27.

Neskoršie tak muži, ako aj ženy HK Tatra zostúpili do najnižšej súťaže. Roku 1985 pod vedením známej kysáčskej hráčky Anny Pixiadesovej-Stepanovovej ženské družstvo Tatry postúpilo do Medziobecnej ligy, kde hrali dve sezóny. Muži sa roku 2006 prebojovali do Novosadsko-sriemskej zóny, ale vlani na jar pre nedostatok peňazí prestali súťažiť! Roku 2008 HK Tatra oslávil 40 rokov pôsobenia a Pavla Pálika vyhlásili Prvý zápas hádzanárok Tatry, za čestného predsedu. ktoré prehrali s Vrbasom 1 : 14, Vlani v decembri znova ožila práca klubu. V spolupráci so ZŠ Ľudovíta keď jediný gól dala Štúra tréner Marián Kulík pracuje so žiakmi. Vedenie HK Tatra má za R. Mojžišová-Krajčíková (1968) cieľ do jesene 2016 pripraviť mužstvo pre riadnu majstrovskú Najväčší úspech: hádzanári Tatry súťaž. postúpili do Vojvodinskej ligy (1972) Pavel Pálik

Družstvo Tatry (1976)

Hádzanárky Tatry boli druhé na turnaji Hlasu ľudu (1977)

Družstvo Tatry s trénerom Pavlom Pálikom v Petrovaradíne (1978)

Mužstvo HK Tatra (1982)

Hráči Tatry (1977)

Anna Pixiadesová-Stepanovová bola trénerkou družstva, ktoré postúpilo do Medziobecnej ligy (1986)