Hlas 02 2017 by NVU Hlas ľudu

V Kulpíne sa zimy neboja Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 74 | 14. 1. 2017 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4733/

Z obsahu

14. 1. 2017 | 2 /4733

Uzávierka čísla: 11. 1. 2017

4 TÝŽDEŇ 4 Ľady vôkol nás 6 Od zákona po jubileum 7 Zabúdame na vlastnú architektonickú minulosť

9 SLOVENSKO 9 Udalosti, ktorými žilo Slovensko v roku 2016

10 ĽUDIA A UDALOSTI 11 Zbaviť sa zdedených dlžôb 13 Medzi najúspešnejšími v krajine

Riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Anna ChrťanováLeskovac uplynulý rok hodnotí ako úspešný, avšak hovorí, že vždy možno pracovať lepšie a viac. (s. 35) J. Pániková

20 Je to relax, nie stres

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Prázdninové radosti

23 MOZAIKA 23 Ktorá rieka nemá prameň? 26 Je to o ekonomike, ale aj o vzťahu k vidieku 30 Prejedli ste sa na prasknutie, či vás bolí brucho?

31 KULTÚRA 31 Nechýbali nápady, myšlienky, inovácie

Na Tri krále v Klube poľnohospodárov v Petrovci Spolok petrovských žien oslávil 15. výročie obnovenej činnosti. (s. 19) K. Gažová

32 Šípková Ruženka inak 36 V spomienkach a s nadhľadom

38 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 49 Druhí s prvým FIDE majstrom 50 Robota a futbal ruka v ruke 51 Potešenie pre korčuliarov Autorka titulnej fotografie: Anna Francistyová

Bezmála tridsať Hajdušičanov za posledných niekoľko rokov opustilo svoje rodisko a za prácou sa vybralo do sveta, hlavne na Slovensko. Voľné chvíle, ako vidieť aj na tejto fotografii, však často trávia spolu. (s. 15) V. Hudec

Editoriál



ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

www.unsplash.com

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

Niečo dobré z virtuálnych „hocičovín“ Raz ju vidíš, raz ju nevidíš, chvalabohu. Áno, ide o „nadstavbu“ uznesenia pomocnej polície v Srbsku.

oci niektorí súčasní slovenskí vojvodinskí autori, uverejňujúci aj v Novom živote, takzvané virtuálne písanie nazývajú ,virtuálne „hocičoviny“’ (aký krásny novotvar!), ukázalo sa, že internetové akcie sú niekedy dobré na pohýnanie svetom okolo nás. V prípade schválenia prednovoročného uznesenia o službe v pomocnej polícii a jej následného zrušenia pondelkovým uznesením zrejme zabrala virtuálna (aj) verejná kritika opozičných politických strán, občanov a niektorých médií. Mnohí občania, hlavne spoločensky angažovaní, humanisticky naladení dejatelia poukazovali na možné scenáre, ktoré spomínané uznesenie mohlo napísať, keby nebolo v zárodku premohnuté spoločenskou akciou. Pomocnú políciu nevyhútali na sklonku lanského roka, tá žije už desaťročie. No vtedy neplatilo pravidlo, ktoré sa teraz chcelo stať pravidlom. Koncom roku 2016 totiž tvorcovia nového uznesenia o tomto druhu štátneho bezpečnostného orgánu vybájili širokú právomoc ministra vnútorných vecí, ktorý by do radov pomocnej polície mohol zamestnávať bez konkurzov a bez zodpovedajúceho (policajného či kriminalistického) vzdelania. Kritici vládnuceho režimu v tom videli silnenie diktátorských ambícií najsilnejšieho muža v súčasnom Srbsku, prirovnávajúc najnovšie odtiene pomocnej

polície k tzv. Hilfspolizei, SS divíziám či bojovým SS z čias nacistického Nemecka. Niet divu, že sa naša spoločnosť zbuntošila. Ak sa možno zdalo, že sviatkové ovzdušie ututlá spomínanú informáciu, predsa k tomu nedošlo. Možno počas sviatkov viacerí z nás v televízii pozerali historické dokumenty s tematikou druhej svetovej vojny, alebo televízne seriály, ako je napríklad americký antiutopický seriál Muž z Vysokého zámku, natočený podľa rovnomenného sci-fi románu Philipa K. Dicka. Možno práve – navonok náhodné – rozhodnutie nepozerať hudobné vysielania populistického rázu zobudilo časť našich spoluobčanov, ktorí akoby spoločným kontraútokom vypískali červenú nešťastnému policajnému uzneseniu. Kontraútok, žiaľ, koncom vlaňajšieho roka zažil aj týždenník NIN. Ten bol hlavným hercom v súdnom pojednávaní ukončenom v rekordnom čase a následnom vynesení rozsudku v neprospech NIN-u. Hercom, ktorý dostal „zaucho“ od „občana“ Nebojšu Stefanovića, inak ministra vnútorných vecí, ktorý celkom náhodou mal byť hlavným aktérom v uznesení o pomocnej polícii. Nie NIN, ale mediálne slobody a demokracia znovu dostali facku. Tak to býva v štátnych zriadeniach, ktoré inklinujú k autoritatívnosti. Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  2 /4733/ 14. 1. 2017

Týždeň 

InPress

Zmrazené uznania ruté mínusové teploty, ktoré zavládli Európou a teda aj našou krajinou, zamŕzajú rieky, zvieratá a, žiaľ, aj ľudí. Aj keď je také počasie príznačné pre toto obdobie roka, zima nás vždy prekvapí, prenikne nám do kostí a spomalí nás natoľko, že sa cítime „zmrazene“. Ako zmrazený počítač. Možno tá zima zaúradovala aj v počítačoch aktuálnej pokrajinskej vlády, čiže v počítačoch tých, ktorí majú na starosti vzťahy s médiami, a práve to ich znemožnilo, aby poskytli informáciu, že v poslaneckom klube pokrajinského zhromaždenia udelia výročné uznania v oblasti rodovej rovnosti. Odmenení prišli, prebrali si ceny, ktoré im odovzdala zástupkyňa pokrajinského tajomníka rezortného sekretariátu, navzájom sa vyfotili a koniec. Nič. Ticho. Aspoň to ticho ohľadom udelenia uznaní bolo badateľné na webovej stránke pokrajinskej vlády, a bolo by úplné ticho, keby odmenení neprehovorili o samotnom udelení. Dostali sme sa k tomu, že zaslúžilí jednotlivci musia sami o sebe informovať? Nepatrí im naša pozornosť? O odmenených úspešných športovcoch, ktorým predseda pokrajinskej vlády udelil vyznamenania, všetci vedeli. Úsilia dajakej Danice Todorovovej a Strediska pre pomoc ženám, ktorí bojujú za práva žien a zlepšenia ich postavenia, aktuálne zloženie vlády pokladá za nepodstatné. Možno preto, že uznania udelili na návrh starého zloženia vlády? Máme plné ústa rodovej rovnosti, zvlášť okolo dátumov vzťahujúcich sa na postavenie žien, zakladáme výbory... A keď máme verejne pochváliť, a najmä prezentovať dosiahnuté výsledky určitých osôb – nič. To nie je dôležité. Ukončíme „v mrazivom štýle“ a povieme iba známy výrok – príde na psa mráz.

www.hl.rs

Ľady vôkol nás Oto Filip

Jasmina Pániková

168 HODÍN

a dobré si asi netreba veľmi dlho zvykať. Ani na globálne otepľovanie. Totiž každé pravidlo má svoju výnimku. My sme tú svoju zažili v podobe takmer týždňa ľadových, občas až arktických dní, ktoré v rôznych častiach Srbska riadne skomplikovali život, dopravu a prepravu desiatkam tisícov obyvateľov vo vyše sto dedín a miest. Vo vyše desiatich obciach bol vyhlásený mimoriadny stav, plavba je zastavená nielen na Dunaji, ale aj na Sáve či Tise. Mnohé meteorologické rekordy padli, rovnako ako aj pár obetí neslýchaných mrazov, ktoré v týždni za nami sužovali takmer celú Európu. Ľady všade vôkol nás, dokonca aj nad najúchvatnejšou a najvýznamnejšou európskou riekou Dunaj, ktorú prekryli pri Novom Sade prvýkrát po pár desaťročiach. Bude ozaj rok, do ktorého sme nedávno vstúpili, krízový, za aký ho už označujú tí poverčiví. Vychádzajú z toho, že sa väčšina veľkých súčasných kríz začínala práve v rokoch končiacich sa sedmičkou. Stačí si spomenúť na tzv.



čierny pondelok alebo najväčší šok na Wall Street v roku 1987, na východoázijskú krízu, ktorá v roku 1997 vyštartovala z Thajska, alebo na tzv. veľkú depresiu spred desaťročia. Nám však širšie geopolitické tendencie nedokážu uškodiť toľko, koľko to vieme my sami. Ak napríklad straty podnikov v štátnom vlastníctve budú naďalej znášať občania a daňoví poplatníci, ak sa reformy verejného úseku spomalia, namiesto aby sa urýchlili, ak bude menší prílev investícií. Ako to všetko zladiť s hlavnými prianiami občanov, vyslovenými v početných novoročných anketách, vzťahujúcimi sa na väčšie platy, východisko z krízy, vôbec napredovanie? Neľahký rébus, vyriešenie ktorého bude závisieť nielen od ďalšieho zriekania sa všetkých či väčšiny, ale aj od strategických ťahov vlády, Ministerstva financií, Národnej banky Srbska a iných relevantných aktérov a inštitúcií. Ľady nezastavili či nebrzdia len lode na Dunaji, ale aj iné, napríklad vzťahy v Bosne a Hercegovine. V pondelok sa v Banji Luke konali slávnostné oslavy štvrťstoročia Republiky Srbskej.

Znovu sa potvrdilo, že aj v Bosne a Hercegovine dodnes pretrvávajú mnohé ľady nedôvery. Od tempa ich lámania nezávisí len ďalšie spolužitie jej zložiek, ale aj eurocesta tejto, v nie tak dávnej minulosti, ťažko skúšanej krajiny. Ďalšími ľadmi, ktoré treba rozbiť, sú tie, ktoré donedávna chránili bývalého vodcu OVK, bývalého premiéra Kosova a lídra Aliancie pre budúcnosť Kosova Ramuša Haradinaja, obvineného Srbskom z vrážd a ťažkých zločinov na Kosove v rokoch 1998 a 1999, ktorého nedávno zatkli a uväznili vo Francúzsku. Ruka haagskej spravodlivosti ho nezasiahla, zostáva vidieť, či ho táto súčasná predsa dobehne. Tak isto sa uvidí, ako táto kauza bude vplývať na dialóg Belehradu a Prištiny, na proces normalizácie ich vzťahov, ktorého význam sa podčiarkuje aj v najnovšej správe spravodajcu Európskeho parlamentu Davida McAllistera o pokroku Srbska na euroceste, prezentovanej v pondelok v Bruseli. Čosi pokračuje, čosi prekvapuje, čosi je nové, no pre každý začiatok roka je to asi príznačné.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

SUZANA PAUNOVIĆOVÁ, RIADITEĽKA KANCELÁRIE PRE ĽUDSKÉ A MENŠINOVÉ PRÁVA

Ten pravý odkaz Oto Filip – Prečo len v decembri 2016 došlo k usporiadaniu Prvého veľtrhu venovaného národnostným menšinám? – Neviem odpovedať na otázku, prečo len teraz, no naj-

Informačno-politický týždenník

podstatnejšie je, že sa udial. Kancelária pre ľudské a menšinové práva v spolupráci s národnostnými radami usporiadala k Dňu ľudských práv uvedený veľtrh a som tej mienky, že ovzdušie na ňom, slogan Svorná mozaika Srbska

vravia všetko, čo treba. Lebo sa týmto symbolickým sloganom zasiela najlepší odkaz o význame spolužitia, porozumenia a v z ájomn ej úcty národov žijúcich v našej krajine. Tým, ktorí neboli na prvom veľtrhu národnostných menšín, môže len byť ľúto. • TÝŽDEŇ •

VOJVODINSKÝ KLUB V ÚSTRETY NOVEJ ÚSTAVE SRBSKA

Aké miesto pripadne Vojvodine? Juraj Bartoš

zakladajú na cieli riešiť najťažšie hodnutiami v júli 2012 a decembri Vojvodine je 1 931 809 obyvatespoločenské konflikty; jednou 2013.“ Beljanski sa, s ohľadom ľov; tých, ktorí sa nenarodili vo lani, koncom roka, občianske z nich je Ústava Nemecka, ktorá, na celý rad protirečení v platnej Vojvodine, je 891 856.“ Zo 69 % združenie Vojvodinský klub ako podotkla, bazíruje nie na ná- ústave, domnieva, že môže byť reč autochtónnych Vojvodinčanov usporiadal zopár tribún týka- rodnej suverenite ani na národnej „o povrchovosti či nedostatočnej veľké percento činia ľudia, ktojúcich sa budúcej Ústavy Srbska, identite, lež na ľudskej dôstojnosti. odbornosti tvorcov Ústavy, čo rí sa narodili vo Vojvodine ako Slobodan Beljanski vrhol svetlo nijako nevylučuje možnosť, že je potomkovia ľudí, ktorí sa v 90. s prízvukom na možné postavenie Vojvodiny. Na pôde Media centra na právny aspekt postavenia Voj- vec, pokiaľ sa týka autonómnych rokoch 20. storočia sem prisťahovali z republík nieVojvodiny (22. decembra) k téme vodiny, hoci zatiaľ nie je známe, „či pokrajín, vedome kdajšej Juhoslávie. Vojvodina v novej Ústave Republiky existuje iná koncepcia systému zahmlená“. Čiže, Vo Vojvodine dnes Srbska – pokračovanie agónie alebo decentralizácie, alebo federali- ako sa explicitne žije aj 303 600 ľudí, riešenie, hovorili poprední odbor- zácie, alebo sa zotrvá na teraj- vyjadril: „Vojvoktorí sa sem dostaníci pre právo a politológiu Dr. šom modeli centralizácie s istými dina obstála, tak formami lokálnej sa mi zdá, ako li z území zasiahVesna Rakićovásamosprávy, ktorá v ýhovorka pre nutých vojnou so -Vodinelićová, Dr. bude iba technic- starostlivosť o Kosvojimi traumami, Slobodan Beljankou expozitúrou sovo a Metóchiu.“ čiže, ako zdôrazniski a Dr. Branislava unitárnej moci“. Vysloviac sa, že la Kostićová: „To Kostićová. Zmieňujúc sa ohľadne procesu nie sú ľudia, ktorí Vesna Rakićokriticky o platnej prípravy a schváprišli hľadať prácu; vá-Vodinelićová Ústave Srbska pou- lenia budúcej to sú ľudia z vojhovorila o ústavkázal o. i. aj na tieto Ústav y Srbska nou zasiahnutých nej procedúre pri nezrovnalosti: „Ak nie je optimista, krajín, so všetkým, zmenách či schváje štátna moc ob- kvitoval niekoľko čo sa pod tým chálení novej Ústavy medzená právom prekážok. O. i. Branislava Kostićová pe...“ Uviedla tiež, Srbska, ako i o na pokrajinskú poukázal na „istý že podľa sčítania skúsenostiach s autonómiu a toto druh apatie a frustrácie občanov z roku 2011 na území Nového Sadu predchádzajúciprávo podlieha Vojvodiny žiadať viac než majú“, (vrátane predmestia) bolo 341 625 mi predbežnými kontrole zákonov, ako i na ich potrebu „pridať sa obyvateľov. Až 206 410 ľudí (60 návrhmi na najktoré schvaľuje k víťazom“. Liek na tieto „cho- %) zahrnutých týmto počtom sa vyšší štátny akt. Vesna Rakićová výlučne výkonná roby“ nachádza vo vzdelávaní nenarodilo v Novom Sade. Ako povedala, pri -Vodinelićová moc, je zrejmé, že zameranom na zvýšenie sebave„Tieto údaje sú dôležité, činia vývypracovaní novej ústavy je žiaduce, aby do tohto moc kontroluje toho, kto by ju domia a posmeľovanie občanov. znamnú časť kontextu, atmosféry, procesu bol zapojený najširší mož- mal obmedzovať. (...) Skutočná Nazdáva sa, že podnety k širokej situácie, v akej sa bude schvaľovať verejnej diskusii Ústava. (...) Ak aj naďalej chceme ný okruh občanov tejto krajiny, konfúzia vzniká o budúcom pred- hovoriť o význame špecifík Vojvospoločenských skupín a politic- začnúc článkom bežnom návrhu diny, o jej dejinách, kultúre a tradíkých činiteľov, skôr politické strany 177 Ústavy: na možno očakávať cii, budeme musieť nájsť spôsob, než jednotliví politickí funkcionári, jednej strane sa iba ak zo strany ako týchto ľudí, ktorí sem prišli, „lebo ústava platí pre všetkých“. k o m p e t e n c i e civilných organi- oboznámiť, motivovať, ako popuPodotkla, že povinnosť uctievania pokrajiny určujú zácií, ktoré sú ale larizovať vojvodinské hodnoty; od ústavy nevylučuje právo na kriti- veľmi otvoreným marginalizované. nás závisí, ako tých ľudí získame ku úradujúcej moci, a podčiark- a nedostatočne Pritom perspek- pre našu sústavu hodnôt.“ Kostićola: „Ústavou sa musí zabezpečiť jasným pojmom tívu zatemňuje vá záverom podotkla, že v Srbsku ochrana menšinovej autonómie účelovosti; na aj skutočnosť, že, sa čoraz viac hovorí o ideách dákej pred politickou vôľou väčšiny, lebo dr uh ej s tr an e ako povedal Bel- srbskej Vojvodiny, prízvukujúc, demokracia nie je teror väčšiny, lež kompetencie sa janski, „medziná- že otázka autonómie Vojvodiny výkon moci väčšiny.“ Rakićová-Vo- obmedzujú negarodné spoločen- nijako nesmie vyústiť v národnú dinelićová taktiež pripomenula, tívnym alebo substvo má väčšie či etnickú otázku, že treba trvať na že pri schvaľovaní platnej Ústa- sidiárnym spôsoproblémy než sú multietnickosti Vojvodiny. vy Srbska (roku 2006) „nielenže bom, formuláciou, vnútorné problé„Ak sa chceme dopracovať občania Srbska nevedeli, čo píše že dostane iba tie Slobodan Beljanski k inakšiemu miestu Vojvodiny my Srbska“. v predbežnom návrhu ústavy, ale otázky, ktoré nie Branka Kostićová hovorila o kon- v novej Ústave, musíme to robiť nevedeli to ani národní poslanci, sú v kompetencii republiky. Tretie ktorí ho dvojtretinovou väčšinou obmedzenie predstavuje odkazo- texte, v akom sa naša krajina má s chladnou hlavou, racionálne, prijali a postúpili na referendum“. vanie na zákon, ktorý bude regulo- dopracovať k novej Ústave, pre- vychádzajúc z reálnych údajov,“ Poukázala o. i. na fakt, že nie- vať, ktoré otázky majú pokrajinský dovšetkým poukazujúc na po- povedala Kostićová, pripomínajktoré ústavy uplatňujú stratégiu význam, hoci predtým, v tom zmenený „osobný preukaz“ AP úc, že treba vychádzať z uzávevyhýbania konfliktom. Aj aktuál- istom článku sa vôbec nehovorí Vojvodiny. Na otázku, ktorú sama rov Berlínskeho kongresu (1878), na Ústava Srbska, ako povedala, o význame, t. j. obsahu lež o úče- nastolila – kto sú dnes Vojvodin- kedy Srbsko získalo suverenitu uplatňuje túto stratégiu, zakladá lovosti, t. j. o praktickom aspekte. čania – odpovedala stýbaním a Vojvodina vtedy nebola jeho súčasťou; až neskoršie pristúpila sa na kosovskom. Na druhej stra- (...) Dodatočný zmätok podľa neho demografických a iných faktov. „Podľa posledného súpisu vo k Srbsku – z vlastnej vôle. ne sú ústavy, ktoré práveže sa vniesol Ústavný súd svojimi roz-

• TÝŽDEŇ •

2 /4733/ 14. 1. 2017

Týždeň DRUŽSTEVNÝ ZVÄZ VOJVODINY POLOŽIL BODKU ZA ROKOM 2016

Od zákona po jubileum Oto Filip

aká menšia zaujímavosť na úvod. Základné diania, týkajúce sa vlaňajšej činnosti Družstevného zväzu Vojvodiny, súviseli s číslom sedem. Najprv 7. januára 2016 nadobudol účinnosť nový Zákon o družstvách, schválený na sklonku roku 2015. V decembri, menovite 7. decembra, bolo v Master stredisku slávnostnou akadémiou oslávené veľké jubileum tunajšieho družstevníctva: 170 rokov od založenia prvého družstva v Báčskom Petrovci, tiež 60 rokov pôsobenia špecializovaného titulu pre dedinu Poljoprivrednik. Do tretice, 27. decembra sa konalo podujatie, na ktorom po schôdzi Správnej rady predstavitelia vedenia Družstevného zväzu Vojvodiny na tradičnom slávnostnom zhromaždení udelili cenu najúspešnejšiemu agrárnemu novinárovi v roku 2016. Laureátom sa prvýkrát stal fotoreportér, konkrétne Goran Mulić z Poljoprivrednika. – Dnes, jedenásty rok po sebe, udeľujeme prestížnu cenu noviná-

rovi, ktorý celý rok úspešne sledoval činnosť nášho družstevného zväzu. Využívam túto príležitosť, aby som pozdravil nielen predstaviteľov družstiev, ale aj členov Správnej a Dozornej rady, vedcov, partnerov, s ktorými spolupracujeme mnohé roky, doterajších laureátov novinárskej ceny a iných hostí, – podotkol na úvod predseda Družstevného zväzu Vojvodiny Radislav Jovanov. V následnom prejave Danilo Golubović, nedávny štátny tajomník Ministerstva poľnohospodárstva a dnešný člen najužšieho tímu Srbska pre rokovania s Európskou úniou, hovoril o niektorých očakávaniach v tejto oblasti. Podľa neho lúčime sa od turbulentného roku 2016, no napriek zdaniu, dobré veci sa v Srbsku predsa dejú, respektíve prichádzajú: stali sme sa kandidátmi do EÚ, zrealizovali sme skríning a začali otvárať prístupové kapitoly. – Očakávam, že v roku 2017 začneme otvárať aj kapitoly v oblas-

ti poľnohospodárstva. Napríklad Kapitolu trinásť vzťahujúcu sa na rybárstvo. Podnikneme všetko, aby

sme pokrok dosiahli aj v Kapitole jedenásť, ktorá je veľmi dôležitá pre družstevný úsek... Účastníkom sa prihovoril aj prof. Dr. Zoran Keserović. Ako kladné kvitoval, že sa na rozličných odborných prednáškach určených poľnohospodárom, najmä družstevníkom, zoskupilo vlani viac než päťtisíc

PRIVATIZÁCIA MÉDIÍ: POTREBA ALEBO RÚTENIE DO ZÁHUBY? (2)

Kontext a odporúčania O. Filip

kážkou toho, že menšinové médiá nemajú to v súčasnej dobe na ružiach ustlané, je i najnovšia správa Európskeho parlamentu o pokroku Srbska na ceste do Európskej únie. Globálne, táto obsahuje pozitívne hodnotenia vzťahujúce sa na ekonomickú situáciu, správanie sa Srbska v utečeneckej kríze a konštruktívnu spoluprácu v regióne, no aj poznámky týkajúce sa absencie vlády práva, mediálnych slobôd a prípadu Savamala. O druhoch menšinových médií, spôsoboch ich fungovania, súčasných pomeroch a nástrahách sa na konferencii, na ktorej ochranca občanov prezentoval Osobitnú správu o informovaní v rečiach národnostných menšín po privatizácii médií, zmienila známa mediálna odborníčka prof. Dr. Dubravka Valićová-Nedeljkovićová. Prezentovala

www.hl.rs

výsledky prieskumu zo sklonku roku 2015, podľa ktorého zo 75 médií, ktoré mali byť privatizované, ich 47 pôsobilo v srbskej reči, kým 28 vysielalo programové obsahy v menšinových rečiach. V týchto druhých bolo pred začiatkom privatizácie zamestnaných 499 osôb. Najviac médií vysielajúcich program v menšinových rečiach pred začiatkom privatizácie bolo v maďarčine (15), ako aj v slovenčine a v rómčine (po 8). Už podľa záverečných účtov za rok 2015 bolo jasné, že krach, čiže miznutie hrozí najmä médiám vysielajúcim v chorvátskom a vlašskom jazyku. Z dvadsaťosem viacrečových médií vo chvíli realizovania prieskumu bolo pätnásť médií neprivatizovaných, päť kúpili novinári alebo mediálne spoločnosti, kým iní kupujúci, hlavne podnikatelia, boli mimo mediálneho úseku. Zaujímavé sú aj odpovede na otázku, ako sa novinári v čase najfrekventova-

Informačno-politický týždenník

nejšieho skloňovania privatizácie dívali na vlastné poslanie. Väčšina sa považovala len za prenášateľov informácií, mieniacich, že vládne mediálna nesamostatnosť a že je situácia alebo rovnaká, alebo horšia ako predtým. Badať to aj zo záporov profesionálneho správania sa, ako sú autocenzúra, vonkajší nátlak, povrchnosť a nezodpovednosť, senzačnosť, neoverovanie si faktov. Osobitným problémom je nekritickosť voči moci, zvlášť k rade národnostnej menšiny. Jasné je, že takéto problémy, okrem tých existenčných, trápia aj menšinové, viacrečové médiá. Keďže zákon stanovuje, že je vo verejnom záujme zachovanie a založenie médií národnostných rád národnostných menšín, ktorých činnosť sa financuje rozpočtovými prostriedkami, takýmto afirmatívnym prístupom sa vlastne znemožnilo nastolenie témy privatizácie

ľudí. Podotkol, že pár dní pred decembrovou slávnostnou akadémiou bola porada zeleninárov, pár dní po nej porada ovocinárov Vojvodiny a že sa na týchto troch akciách zúčastnilo až tritisíc ľudí. Tým sme zaslali odkaz, že sa nám treba zaoberať odbornosťou a pozitívnymi výsledkami. O tvorbe Gorana Mulića sa zmienila redaktorka RTV Mirela Mitrićová. Uviedla o ňom, že ide o vnímavého fotoreportéra a umelca, dobrého znalca dediny a jej ľudí, ktorí sú najčastejšími motívmi na jeho záberoch. Podotkla, že sa do fotenia zamiloval ešte v základnej škole, aby tej láske zostal verný dodnes. „Profesionálne sa fotografii venuje od roku 1987 v Poljoprivredniku, kde aj dnes pôsobí ako autor a redaktor fotografie. Ďakujúc tejto nevädnúcej láske Goran dokázal objektívom odtrhnúť od zabudnutia mnohé zašlé chvíle. Jeho zábery sú často jedinými svedkami dedinských premien a časov,“ vyzdvihla Mitrićová predtým, než mu predseda DZV Radislav Jovanov (vpravo) odovzdal cenu a ako prebral primeraný dar (na snímke). uvedených médií. Nedostatkom však vo všetkom je, že uvedené afirmatívne opatrenie nie je umocnené jasným právnických režimom, ktorým by sa zabezpečilo ich financovanie a udržateľnosť, zvlášť ak ide o médiá, ktoré sú vo fáze založenia. S cieľom odstrániť takéto a podobné problémy, ochranca občanov odporúča, aby RTS bezodkladne zabezpečila národnostným menšinám sledovať určité programové celky vo svojej materinskej reči. Na Ministerstve kultúry a informovania a Ministerstve štátnej správy a lokálnej samosprávy je záväzok vzájomne zladenými návrhmi mediálneho zákona a zákona upravujúceho činnosť národnostných rád regulovať financovanie novinovo-vydavateľských ustanovizní, ktorých zakladateľom sú národnostné rady. Aj stanoviť jasné kritériá, na základe ktorých sa realizuje spolufinancovanie elektronických médií národnostných rád, ktoré konajú funkciu lokálneho verejného servisu. (Dokončenie v budúcom čísle: Súbeh ako základná metóda financovania) • TÝŽDEŇ •

Týždeň ROZHOVOR S Mgr. art. JÁNOM TRIAŠKOM, ArtD., PETROVČANOM Z BRATISLAVY

nické dedičstvo nemôže datovať napr. z gotického či renesančného obdobia, a preto si treba vážiť to málo, čo máme. Kultúra de facto nie je finančne náročná vec. Kultúru budú robiť ľudia z vnútorných pohnútok. Či sú to kultúrni pracovníci, umelci, spisovatelia a iní, oni to budú ročasného funkčného biť, pretože sa potrebujú vyjadriť. využitia architekto- A historické stavby, architektúru nických historických by sme si mali vedieť zachovať. To skvostov v regióne. už nie je také lacné, ale stojí to za Nemusíme ísť ďale- to zaplatiť. A nie zo starej budovy ko, stačí si pozrieť, robiť novú tým, že ju zateplíme ako sa v Maďarsku polystyrénom. Tým akoby sme stavby technického urobili novodobý Disneyland charakteru vedia – insitné myslenie. Veď pointa zrekonštruovať tak, by mala byť aj v podpore remeaby zostala architek- selníkov. Nech prídu štukatéri tonika zachovaná, a nech opravia pôvodné štuky ale umožnila sa im a omietky. Nech dáme signál, súčasná funkcia. že si vieme aj tieto veci vážiť, My sme absolútne rekonštruovať, renovovať a nie neschopní tieto veci vnucovať im novodobú, cudziu urobiť, i keď sú to estetiku. My sa máme čím hrdiť, v podstate už kultúr- ale nevieme sa k tomu postaviť. ne pamiatky. My ich A to je celý problém našej kultúry. necháme zruinovať, Kultúra je založená na vzťahu potom to zbúrame k minulosti, na základe ktorej bua povieme: Veď sa dujeme súčasnosť a budúcnosť. to samé zvalilo. Lenže keď si nevážime tieto veci Univerzitný pedagóg a výtvarný maliar Druhý problém vi- – resp. tí, ktorí sú zodpovední, Ján Triaška hovorí bez rukavičiek, a to dím v tom, že už keď a nehovorím o súčasnej politickej pred skladom, z ktorého sála mrazivá sa aj chceme starať situácii, proste v dedine to vždy kultúrna zima o architektonické bola katastrofálna, regresívna podnikania by Petrovec nebol dedičstvo, ideme zatepľovať! spoločenská stránka – tak sme takým, akým sa stal v prvej polo- Príkladom je zatepľovanie farskéneschopní na to reagovať. Samovici 20. storočia. Treba zdôrazniť zrejme, človek dnešžidovské dedičstvo, teda to, ka má kopec svojich čo z neho zostalo – zničený a problémov a nestíha vedome zanedbaný cintorín. vnímať, čo sa deje Architektúra a urbanizmus sú Vieme zachovať toto arjeho okolí. Lenže veľmi dôležité pre kultúru a život v chitektonické bohatstvo? keď tí, ktorí sú zod– V Petrovci si nevieme vá- ľudí. Ide o životné prostredie, vepovední a sú platení žiť architektonické dedičstvo za to, aby dávali na to rejný priestor, ktorý modifi kuje nás a neuvedomujeme si prítompozor a rešpektovali nosť minulosti. Minulosť je všetkých. No z Petrovca sa stáva urbanistické plány a veľmi dôležitá na to, aby sme „Rumenka“ – malopodnikateľskou kultúrne dedičstvo, sa vedeli zorientovať, aby sme nerobia svoju robotu, gýčovou architektúrou zamorené vedeli nadviazať na tradíciu tak dedina sa podobá predmestie mesta, aj vďaka nedoako entita. Nielen aby sme na to, čo vidíme teraz. nezabudli, ale aby sme mali statku starostlivosti o architektonicPosledný z radu prína čom budovať. Ale my zabúký výzor Petrovca. Akoby sme ako kladov je spomínané dame na to, že architektonické zatepľovanie farskédedičstvo formuje našu kultú- mŕtvola kráčali za svojou rakvou. ho úradu. Ako im to ru. Zabúdajúc na architekto- Za rakvou našej kultúry. mohlo napadnúť? Ak nickú minulosť, dobrovoľne neviem, ako sa starať sa vzdávame základnej funkcie Ján Triaška o historickú budovu, kultúry a civilizácie. Dobrým niekoho sa opýtam, príkladom nášho zabúdania ho úradu, stavby z polovice 19. veď v Novom Sade existujú je ten, že sa absolútne nevieme storočia. ,Zatepľujeme’ kultúru inštitúcie, ktoré sa zaoberajú starať o chmeľové veľkosklady. polystyrénom?! Treba mať na kultúrnym dedičstvom. Práve Nevieme im dať súčasnú funkciu. zreteli, že Petrovec je relatívne >>> Nevieme si zobrať príklady sú- mladá dedina, takže architekto-

Zabúdame na vlastnú architektonickú minulosť Vladimíra Dorčová-Valtnerová

epovieme nič svetoborného, keď pripomenieme, že ak si nepoznáme minulosť, nemôžeme budovať súčasnosť a budúcnosť. Toto pripomína aj vedúci Katedry maľby Fakulty výtvarných umení AU v Banskej Bystrici Mgr. art. Ján Triaška, ArtD., pochádzajúci z Báčskeho Petrovca, kam sa stále vracia. Aj preto, a to z postu profesionálneho kultúrneho pracovníka, verejne poukazuje na nestarostlivosť o kultúrne, okrem iného aj o architektonické dedičstvo Petrovca. Veď z typickej petrovskej architektoniky pomaly vyprchá odkaz dedičstva otcov a matiek, ktorí budúcim generáciám ponechali stavbársky duch neskorého baroku a klasicizmu z 19. storočia, či technického štýlu z prelomu 19. a 20. storočia. Keď hovoríme o architektonickom dedičstve Báčskeho Petrovca, ktoré budovy máme na mysli? – V Petrovci sú podstatné tri architektonické momenty: prvým je najstarší dom v Petrovci, druhým je komplex evanjelického kostola a farského úradu, ktorý je z prvej polovice 19. storočia, a tretím sú chmeľové veľkosklady z prelomu 19. a 20. storočia. Pravdaže, netreba zabúdať ani na katolícky kostol z 30. rokov 20. storočia, ktorý predstavuje funkcionalistickú architektúru, a rodinné domy, ktoré v tomto prostredí ešte Nemci stavali, prislúchajúce typickej nemecko-vojvodinskej architektúre. Navyše v dedine máme jedinečný príklad sociálneho bývania z prelomu 19. a 20. storočia – budova chudobinca, postavená tzv. „grófom“ Čánim pre jeho nemajetných robotníkov. Pre lokálne architektonické pamiatky je dôležité pripomenúť petrovské obchodnícke rodiny a židovské dedičstvo našej dediny, zárodok meštianstva, bez ktorého • TÝŽDEŇ •

2 /4733/ 14. 1. 2017

Týždeň >>> my Petrovčania vieme všetko najlepšie, žiaľ, vieme toho veľmi málo... Doslova polystyrénové fiasko cirkevnej správy. Keď hovoríme o konkrétnom farskom úrade v Petrovci, vedeli ste o tom, že vlastne táto budova z 19. storočia je prvá a najstaršia poschodová budova v Petrovci? Prečo sa s týmto údajom nehrdíme a neuvádzame ho v turistických prospektoch, pričom „pachtíme“ po rozvoji cestovného ruchu? – Tí, ktorí sú zodpovední za kultúru, ale dokonca aj samotní občania, lebo každý občan je zodpovedný za svoje prostredie, nepoznajú vlastné dejiny. Lebo jedna vec je robiť napr. matičný program a folklór, ale ja mám pocit, že sme my ešte schopní produkovať aj živú kultúru, na základe ktorej sa môžeme identifikovať. Lenže produkcia živej kultúry sa zanedbáva, lebo informácie sú nám nedostupné. Aj keď som si o farskom úrade hľadal informácie, našiel som iba frázy a všimol som si, že niekoľko webov kopíruje rovnaké frázy. A potom prichádzame k Múzeu vojvodinských Slovákov, ktoré by sa malo starať o históriu všetkých

„Zatepľovanie“ kultúry na farskom úrade

vojvodinských Slovákov. Máme nejaké výstupy? Chabé. Inštitúcie sú navonok postavené. Máme NRSNM, ÚKVS, SVD, SVC, MVS, ale nakoľko sa zaoberajú kultúrnym školením mladých generácií v oblasti živej kultúry a kultúrneho dedičstva? A to je problém. Všetci tí kultúrni dejatelia sú už 20 rokov v kultúrnych inštitúciách, a kde sú výsledky, ozveny? Pracovníci v našej kultúrnej sfére sú navzájom buď rozhádaní, respektíve vytvárajú ,kartelové’ pochlebovačské vzťahy. Nám absentuje tak urbanistická, ako aj nová

(Foto: J. Triaška)

kultúrna koncepcia a jej následná prezentácia a školenie mladých. Stratégia v oblasti kultúry vojvodinských Slovákov, do čoho zapadá aj architektonické dedičstvo, sa vraj už niekoľko rokov pripravuje, ale zatiaľ je jej obsah vo verejnosti neznámy. Podobne ako sa vo verejnosti mlčí o osude priestorov niektorých inštitúcií, ktoré by sa tiež mali, resp. mohli zaoberať architektúrou Slovákov vo Vojvodine... – My máme nesprávnych ľudí na nesprávnych miestach už

PODUJATIE TRADIČNÉ, NO VŽDY OBSAHOM PÚTAVÉ

Objektívne za pravdami života Oto Filip

ekný zvyk a prax, pretrvávajúce už niekoľko desaťročí. Zavalení pracovnými záväzkami v piatok a vo sviatok, vrátane Nového roka, fotoreportéri Nového Sadu a Vojvodiny spravidla, najprv z iniciatívy tých z Dnevnika a Magyar Szó, na sklonku každého roka objavujú pár voľných chvíľ vyhradených len pre seba. Aby sa stretli, porozprávali, položili bodku za rokom a svoje výtvory nepredstavili len na stránkach denníkov, týždenníkov, či rôznych portálov, lež aj galerijne, konkrétne v Múzeu Vojvodiny v Novom Sade. Najnovší fotoreportérsky Nový rok sa začal 23. decembra 2016 a potrvá do zajtra 15. januára.

www.hl.rs

Zo svojho obrovského tvorivého výpovede, objektívnym prístupom opusu, tridsaťpäť fotografov sa k námetom, ako je práca, odpočipredstavilo zväčša s po dvoma nok, vzdelávanie, zábava, šport vlastne vybranými prácami, re- a všetky tie momentky, z ktorých prezentujúcimi ich úsilie zachytiť súčasný život v mnohých podobách a okamihoch. Raz je to príroda, inokedy portrét, tretíkrát dovolenkové alebo pracovné prostredie, štvrtýkrát momentka zo športových zápasov, piatykrát niektorý aspekt utečeneckej či inej Vojvodina v objektíve Martina Candira krízy. Ich jasné, objektívne a zrozumiteľné obrazové život súčasný spravidla pozostáva. svedectvá pútajú silou špecifického Ten názov podujatia, jasné je, nie je pohľadu a pravdivosťou autorskej zvolený náhodou. Objektívne ako

Informačno-politický týždenník

20 rokov. To nie je problém iba v našej slovenskej komunite. Som si vedomý, že sú tieto problémy všade prítomné. Ale my sme taká malá menšina, že si toto dovoliť nemôžeme. To je roky trvajúci marazmus. V tomto kontexte spomeniem Slovenské vydavateľské centrum, ktoré z výtvarného hľadiska, okrem iného zabúda, resp. nevie o význame kvalitného súčasného grafického spracovania edícií. Tým sa odrádza konzument ich vydaní a stráca sa kontakt so súčasnou dobou. Spomeniem aj Múzeum vojvodinských Slovákov, ktorého činnosť je nekoncepčná, stačí si pozrieť ich web. To je fantómová organizácia. Po tom ako, žiaľ, stroskotal projekt so sídlom MVS v jednom z chmeľových veľkoskladov, aj snaha urobiť niečo, nájsť nové priestory a odborníkov, úplne absentuje. A to je signál o neschopnosti zodpovedných... Nie, nie je problém v peniazoch, tuná vystrája rigidita mysle. SVD má, žiaľ, ďalší nekoncepčný a smutný príbeh. My si sami sebe hádžeme polená pod nohy s neodbornými ľuďmi. A nie je pravda, že nemáme odborných mladých ľudí, práve im treba uvoľniť priestor.

spôsob pohľadu, objektív(ne) aj ako základný pracovný nástroj fotoreportéra: najmä ten na zrkadlovke. Podujatie, ktorého tohtoročnými usporiadateľmi sú fotoreportéri denníka Dnevnik a Foto asociácia Vojvodiny, je významné aj tým, že naznačuje súčasné trendy vo vývoji žurnalistickej a umeleckej fotografie. Ide o snímky, ktoré podľa slov veľkého mága tunajšej fotografie Boru Mirosavljevića vystúpili z tmy, aby nám priniesli svetlo. Vrátane pohľadu na to, ako žijeme, čím sme šťastní, čo nás púta, aké drámy zažívame. Podľa vyššieho kustóda Darjuša Samiiho ide o novú stránku v knihe doby, ktorej sme práve svedkami. Lebo je fotografia viac ako spomienka. Je rýchlym komunikačným prostriedkom, svedčiacim, že umenie pretrvá a bude existovať, kým potrvá aj človekova túžba objavovať – napriek životnému zhonu – všetko to nové, od námetov po formy. • TÝŽDEŇ •

Slovensko UPLYNULÝCH DVANÁSŤ MESIACOV POZNAČILI VOĽBY, ŠPORTOVÉ ÚSPECHY, ALE AJ ÚMRTIA ZNÁMYCH OSOBNOSTÍ

tor Karol Polák. V minulom roku Slovensko opustili aj významní herci Karol Machata, Juraj Slezáček, Leopol Haverl, Ľubo Gregor. V októbri vo veku 86 rokov zomrel po ťažkej chorobe aj prvý slovenský prezident samostatnej Slovenskej republiky Michal Kováč.

Rastislav Boldocký

NIČ BEZ ŠKANDÁLOV Už tradične sa každý rok do popredia dostávajú rôzne kauzy a škandály. Rok 2016 v tomto smere nebol výnimkou. Veľa sa písalo napríklad o údajnom sexuálnom zneužívaní chránenkýň v galantskom centre pre drogovo závislých Čistý deň či bratislavskej falošnej kli-

Udalosti, ktorými žilo Slovensko v roku 2016

j napriek mimoriadne výbušnej medzinárodnej situácii, Slovensko prežilo relatívne pokojný rok. Väčšina ekonomických ukazovateľov bola v pozitívnych číslach, krajina sa vyhla tragédiám väčších rozmerov, nepadla vláda. Rôzne turbulencie však určite nechýbali.

Slovenskou národnou stranou sa očakávalo, koalícia so stranou Most-Híd Bélu Bugára a Sieťou Radoslava Procházku mnohých zaskočila. Mimochodom, Sieť na nie celkom prirodzenú koalíciu doplatila a v priebehu niekoľkých mesiacov sa prakticky rozpadla.

prísne bezpečnostné opatrenia na jeden deň prakticky paralyzované. Hoci slovenské predsedníctvo nevyriešilo pálčivé európske problémy, odborníci ho hodnotia pozitívne. Menším tieňom sú podozrenia, že niektoré podujatia v rámci predsedníctva boli výrazne a zbytočne predražené.

HISTORICKÉ PREDSEDNÍCTVO Slovensko prvýkrát v dejinách na ŠPORTOVÉ RADOSTI pol roka predsedalo Rade Európskej Išlo o ďalší rok, VOLEBNÉ PREKVAPENIA Politickou udalosťou roka bez únie. A to v mimoriadne hektickom v ktorom sa slovenskí pochýb boli marcové voľby do par- období. Problému s utečencami, športovci výrazne prelamentu. Navonok sa až tak veľa ekonomickej kríze vo viacerých kraji- sadili. Chodec Matej nách či nástu- Tóth a vodní slalomári pu extrémiz- bratranci Škantárovci mu sa tesne priniesli z Ria olympijpred júlovým ské zlato, cyklista Pezačiatkom pri- ter Sagan obhájil titul dalo aj úspeš- majstra sveta aj zelené né br itské tričko udeľované za Koaličná zmluva: Radoslav Procházka referendum šprintérske body na (vtedy ešte Sieť), Andrej Danko (SNS), o vystúpení prestížnej Tour de Robert Fico (Smer) a Béla Bugár (Most-Híd) z únie. Brati- France, tenistka Doslava sa počas minika Cibulková vyhrala záverečný nike plastickej chirurgie. No zrejme šiestich mesia- turnaj majsteriek a prebojovala sa najväčšou bola kauza Bašternáka. cov pokúsila do prvej päťky svetového rebríčka. Kauza sa strhla okolo dovtedy neponúknuť od- Radosť robili aj lyžiarky Veronika známeho podnikateľa Ladislava Kauza Bašternák: Pred komplexom Bonaparte, povede na via- Velez-Zuzulová a Petra Vlhová, Bašternáka a takmer stála kreslo kde býva aj premiér Fico, opozícia zorganizovala ceré z týchto zatiaľ čo futbalová reprezentácia ministra vnútra Roberta Kaliňániekoľko demonštrácií (Foto: Michal Smrčok) otázok. Pokiaľ sa na Majstrovstvách Európy pre- ka. Práve on mal podľa opozície nezmenilo. Najsilnejšou stranou ide o utečencov, prišla napríklad bojovala medzi šestnásť najlepších zasiahnuť do vyšetrovania, keď si v parlamente aj naďalej zostáva s projektom takzvanej efektívnej tímov na kontinente. na Bašternákove peňažné operácie Konkurencia pri tradičnom kon- posvietila Finančná správa. Pre ľavicový Smer-sociálna demokracia, solidarity, ktorý odmieta povinné coročnom vyhlasovaní kauzu čelil odvolávaniu nielen šéf staronovým premiérom je športovca roka preto rezortu vnútra, ale aj sám premiér Robert Fico. bola mimoriadne sil- Robert Fico. Ten má prenajatý byt Hlasovanie napriek tomu ná. Nakoniec ju tesne v komplexe Bonaparte, ktorý postaprinieslo viaceré podstatné vyhral Matej Tóth pred vil práve Bašternák a práve tam čelil zmeny a prekvapenia. Do cyklistom Petrom Sa- v lete protestom, ktoré organizovala Národnej rady sa dostali dva ganom. subjekty, od ktorých sa to opozícia. veľmi nečakalo. Šok spôsobil ODCHODY najmä úspech krajne praviNEHODA V SRBSKU OSOBNOSTÍ covej Ľudovej strany Naše Na slovenských cestách vlani V roku 2016 skonali zomrelo 242 ľudí. Je to síce o 32 Slovensko banskobystrického viacerí ľudia, čo za se- menej ako rok predtým, ale stále ide župana Mariána Kotlebu, ale bou zanechali hlboké o veľké číslo. Navyše jedna z najväčsvojráznym fenoménom je aj stopy. Hneď v januári ších dopravných nehôd Slovákov sa výsledok strany Sme rodina Športovec roka: Stal sa ním olympijský víťaz umrel vo veku 86 ro- odohrala v Srbsku. Autobus slovenkontroverzného podnikateľa v chôdzi Matej Tóth (Foto: David Duducz) kov kňaz Anton Srholec. skej cestovnej kancelárie Aeolus so Borisa Kollára. Hádam najväčším prekvapením kvóty a presadzuje skôr pomoc na Verejnosť na neho spomínala ako sídlom v Nitre havaroval pri meste však je zloženie novej vládnej koa- dobrovoľnej báze. Vrcholom pred- na „bojovníka útlaku, hrdinu, vý- Aleksinac. Nehoda si vyžiadala žilície. Keďže Smer ustúpil zo svojich sedníctva bol pritom septembrový nimočného človeka a priateľa“. O voty piatich ľudí, troch Slovákov a pozícií, musel si hľadať partnerov summit lídrov EÚ v Bratislave, počas necelé dva týždne ho nasledoval dve ženy boli z Česka. Dovolenkárov do vlády. Zatiaľ čo spojenectvo so ktorého zostalo hlavné mesto pre aj legendárny športový komentá- dopravil domov vládny špeciál. • SLOVENSKO •

2 /4733/ 14. 1. 2017

Ľudia a udalosti ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Rozpočet pod lupou výborníkov Elena Šranková

a zasadnutí Zhromaždenia mesta Nový Sad, ktoré bolo 28. decembra 2016, náležitú pozornosť venovali rozpočtu mesta na rok 2017.

Rozpočet je v sume o niečo viac než 23 miliárd dinárov (23 032 284 335,14) a je nižší od vlaňajšieho. Návrh rozpočtu na zasadnutí zdôvodnila Aleksandra Radaková, členka Mestskej rady pre financie. Okrem iného povedala, že sa prihliadalo na zníženie bežných subvencií. Podľa jej slov na kultúru a šport sa vyčlení viac peňazí než v roku 2016. Príjmy z dane z nehnuteľností sú zvýšené, ale tak, že sa zväčšil počet poplatníkov a nezvýšila sa suma dane. Primátor Miloš Vučević ohodnotil rozpočet ako rozvojový a sociálne zodpovedný a vyslovil nádej, že v roku 2017 bude zakončený Žeželjov most a Nový Sad bude bohatší o novú budovu rýchlej zdravotnej pomoci (pohotovosti). V porovnaní s pôvodným rozpočtom za rok 2016 tohtoročný je

zvýšený o 5,86 percenta. Avšak v po- z predaja pozemku, ale nevedno, mestskej skládky odpadu, budovy rovnaní s posledným schváleným ako sa získajú v bežnom roku. Vý- Robotníckej univerzity. Rozpočet opravným rozpočtom tohtoročný borníci DS podali 11 amendemen- podporili koaliční partneri SNS, a to rozpočet je nižší o asi 1,5 miliardy tov k návrhu rozpočtu a kriticky sa výborníci LSV, Zelenej strany a SPS. dinárov. Primátor Vučević V rámci 81 bodov rookrem iného spomenul, že kovacieho programu sa značne zvýšili transferové schválili i program práce prostriedky z iných úrovní Kultúrneho centra Kymoci, z ktorých sa do mestsáč v roku 2017 a zmeny skej pokladnice vleje vyše 1,7 a doplnky štatútu tejto miliardy dinárov. Tie peniaze ustanovizne. Keď ide o usmernia do kapitálových kádrové otázky, medziprojektov. Z rozpočtu totiž iným vymenovali Nadu plánujú vyše 37 percent, čiže Ilićovú za riaditeľku Le8,5 miliardy vyčleniť na kakárne Nový Sad, Radovapitálové investície. Zvyšné na Latinovića za riaditeľa prostriedky usmernia na bežÚstavu pre zdravotnú né financovanie, kam patria ochranu robotníkov Nový výdavky na sociálne účely, Sad a Nemanju Milenkoinvestície v oblasti kultúry, Výborníci Zhromaždenia mesta Nový Sad vića za riaditeľa Nadácie subvencovanie pobytu detí v sieni Zhromaždenia APV Nový Sad 2021 – Európske v súkromných škôlkach a iné. hlavné mesto kultúry. Kým výborníci vládnucej koalície o rozpočte zmienili i výborníci SRS Zasadnutie, ktoré sa skončilo trorozpočet ohodnotili ako rozvojový, a hnutia Už bolo dosť!. Navrhli, aby chu po polnoci, prebiehalo v sieni opoziční mali pripomienky. Me- sa prostriedky určené na subven- Zhromaždenia AP Vojvodiny. To dziiným spomínali, že sa väčšina covanie a donácie usmernili do preto, že v rekonštruovanej sále kapitálových investícií prenáša výstavby mestskej nemocnice, do mestského parlamentu boli techz minulých rokov. Povedali, že sa poľnohospodárstva, do kúpy kon- nické problémy s elektronickou vlani prostriedky do rozpočtu vliali certného klavíra, ako i na riešenie sústavou hlasovania.

SCHVÁLILI ROZPOČET OBCE STARÁ PAZOVA NA ROK 2017

Najviac prostriedkov na investície Anna Lešťanová

a poslednom vlaňajšom zasadnutí Zhromaždenia obce Stará Pazova, ktoré sa konalo 29. decembra vo veľkej zasadačke tzv. Bielej budovy, výborníci väčšinou hlasov schválili rozpočet na rok 2017 v hodnote 2 752 993 000 dinárov. Podľa slov Đorđa Radinovića, predsedu Obce Stará Pazova, rozpočet je o asi 10 percent vyšší od uskutočneného predchádzajúceho rozpočtu a vypracovaný je na reálnych základoch. Obecný rozpočet na rok 2017 je aj rozvojový, lebo okolo 40 percent prostriedkov sa má vyčleniť na investície. Z celkovej rozpočtovej sumy – ako bolo počuť na schôdzi – až miliardu dinárov plánujú usmerniť do investícií.

www.hl.rs

Z pracovnej časti zasadnutia Namiesto náčelníka obecného Oddelenia pre financie Miodraga Teodorovića, na niektoré pripomienky výborníkov, prevažne z opozičných strán, odpovedal predseda obce Radinović, ktorý vlastne najviac hovoril o najnovšom

Informačno-politický týždenník

obecnom rozpočte. Okrem iného uviedol, že určité rozpočtové prostriedky vyčlenia na dopravnú infraštruktúru, výstavbu športových hál v Starej a Novej Pazove, výmenu vodovodného potrubia, adaptáciu budovy zhromažde-

nia a zasadačky, kde sa konajú aj schôdze lokálneho parlamentu. Ďalej poukázal aj na to, že Staropazovská obec patrí medzi najvyvinutejšie obce v krajine. Uviedol príklad, že v roku 2012 bolo v obci zamestnaných desaťtisíc ľudí, kým v roku 2016 je ich až o sedemtisíc viac. Osobitnú časť svojho prejavu venoval výstavbe kanalizačnej siete na území obce, ako aj otázke prepravy cestujúcich z jednotlivých miestnych spoločenstiev, ktorí najčastejšie cestujú do Belehradu, či už do školy, na fakultu alebo do zamestnania. Na tejto poslednej schôdzi v starom roku výborníci schválili opravný rozpočet Obce Stará Pazova za rok 2016, ktorý bol pre likvidáciu Direkcie pre výstavbu obce nevyhnutný. Schválili aj programy hospodárenia verejných podnikov na rok 2017. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Ľudia a udalosti SO SRĐANOM SIMIĆOM, PREDSEDOM OBCE BÁČSKY PETROVEC

Zbaviť sa zdedených dlžôb Jaroslav Čiep

o voľbách, ktoré sa uskutočnili v máji 2016, na post predsedu Obce Báčsky Petrovec sa dostal Srđan Simić (1989), pediatrický technik z Maglića, ako funkcionár vládnucej Srbskej pokrokovej strany (SNS), ktorá utvorila väčšinu v lokálnom parlamente. Predsedu sme oslovili s otázkami, týkajúcimi sa obyvateľov a fungovania obce. Ktoré boli najmarkantnejšie problémy pri nástupe do funkcie predsedu obce? – Predovšetkým tie pravidelné finančné problémy, lebo bez dostatočného prílevu financií nemôžete vystačiť na všetky záväzky, ktoré obecná správa má. Všetci rozpočtoví užívatelia, myslím tu na školy, ustanovizne kultúry a všetkých tých, ktorí sa financujú z pravidelného programu práce, závisia predovšetkým od nás, takže obec vykonáva aj ich záväzky voči iným veriteľom. V polovici júna 2016 po nástupe do funkcie zastihli sme zlú finančnú situáciu, lebo prišlo mnoho pohľadávok zdedených od môjho predchodcu. Tie sme museli riešiť promptne. Ale disciplínou a určitou stabilizáciou všetko bolo vyplatené včas a verte, že v tejto chvíli obec nemešká s platením, nemá dlhy a všetci priami rozpočtoví užívatelia si svoje záväzky plnia včas. Zdedili ste aj súdne rozhodnutie a záväzok vrátiť samozdanenie občanom. Ako sa pasujete s tým? – Najväčšou záťažou pre obec je vracanie financií zo samozdanenia občanov. Od júna do augusta vlani bolo nútených vymáhaní pohľadávok zo strany vykonávateľov. Keďže v rozpočte nebolo plánované dostatočné množstvo financií na vrátenie, nemal som zákonnú možnosť vyplatiť dlžoby. Museli sme ponechať, aby si vykonávatelia nútene vyberali pohľadávky. Neskoršie sme opravou rozpočtu naplánovali dostatok peňazí na tieto účely. V letných mesiacoch • ĽUDIA A UDALOSTI •

nám takmer každý deň brali od milióna do troch miliónov a nemali sme možnosť výberu, ani iného spôsobu práce. Aký je objem pohľadávok občanov a aká je dynamika splácania dlhu? – Doteraz máme vymáhanie v hodnote 120 miliónov dinárov. Vlani sa nám podarilo vyplatiť 45 miliónov, na aktuálny rok sme plánovali ďalších 40 miliónov, takisto aj na rok 2018. Je to hodnota takmer polovice ročného investičného rozpočtu obce, kým

Srđan Simić

druhá polovica je usmernená do vypracovania projektov a do čiastočnej realizácie nových projektov financovaných z vyšších úrovní a zo zahraničia. Kapitálny projekt výstavby kanalizácie v Petrovci sa dožil plnoletosti a ešte nedovidieť po jeho ukončenie. Kým iba malá čiastka petrovských domácností má možnosť napojiť sa na kanalizáciu, rozhoduje sa o tom, či napojiť na ňu aj Kulpínčanov. Akým smerom sa budete uberať pri riešení tohto problému? – Úprimne vám poviem, že pre politiku, akú sme mali v posledných dvoch desaťročiach, dostali sme sa k tomu, že sa s kanalizačnými prácami najprv začalo v Petrovci, ale kanalizáciu

predtým ukončili v Hložanoch a v Maglići, a aj v Kulpíne vystavali pouličnú sieť. Existujú podmienky na pripojenie celého Kulpína, ale chybuje buď čistička, alebo tlakové potrubie do Petrovca. V Petrovci asi 60 % pouličnej siete nie je ukončené a na to je potrebné takmer 200 miliónov. Dúfam, že tohto roku jednu časť ukončíme. Prioritou nám je ukončiť druhú vákuovú stanicu, ale aj riešiť problém pitnej vody vo všetkých osídleniach v obci. Už zjari sa bude pracovať na rekonštrukcii vákuovej stanice, na ktorú by sa mohlo napojiť 400 až 500 domácností v Petrovci. Čistička v Petrovci je veľkej kapacity (viac ako 6 000 jednotiek), vybudovaná takým spôsobom, že pracuje plnou kapacitou bez ohľadu na to, či je na ňu napojených 5 alebo 500 domácností, a nie je rentabilná, keď je málo užívateľov. Budeme trvať na tom, aby sa čím viac domácností pripojilo na čističku. Čoraz viac obyvateľov z Obce Báčsky Petrovec odchádza za prácou do zahraničia. Aké sú možnosti zamestnávania v tomto prostredí? – Je to povážlivý stav a vypuklý problém tohto prostredia. Už tri – štyri roky dozadu ľudia masovo odchádzajú za prácou, najviac do Slovenskej republiky. U nás sú, žiaľ, nevyvinuté priemyselné štvrte. K tomu máme problém s niektorými investormi, ktorí potom, čo podpísali zmluvy s obcou, na parcelách ani rýľom nezakopli a majetkovoprávne spory zostali nedoriešené. Rozhovory vedieme s niektorými potenciálnymi novými zahraničnými a domácimi investormi. Orientujeme sa na malé a stredné podniky a s tým cieľom v spolupráci s Pokrajinským sekretariátom pre hospodárstvo už vo februári zorganizujeme debatu v Podnikateľskom a inovačnom centre. Témou budú stimulácie pre domácich podnikateľov. Ktoré sú priority obce v roku 2017?

– Hlavné priority tohto obecného vedenia sú komunálne práce a ako prilákať niekoľko stredných podnikov, ktoré budú stabilne pracovať na tomto území. Zrealizujeme i viaceré projekty, ktoré sme v poslednom kvartáli minulého roku podpísali s pokrajinou. Ide o sanáciu skládok, bezpečnosť žiakov a škôlkarov a projekt úpravy štátnej cesty II. a triedy č. 111 cez Petrovec od novosadského mosta po semafor. Jednou z charakteristických čŕt tohto prostredia je kultúra. V nie práve najprajnejšej situácii s financiami v rozpočte, čo táto oblasť môže očakávať v aktuálnom roku? – Odkedy sme prebrali moc v obci, maximálne sme podporili všetky kultúrne podujatia a festivaly, ktoré sa uskutočnili v organizácii Slovenského vojvodinského divadla, Matice slovenskej v Srbsku, spolkov, škôl... Z príležitosti 150 rokov divadelníctva v Petrovci vlani sme vyčlenili značné prostriedky na oslavy, rovnako ako aj pokrajinská vláda. Kultúra ani tohto roku nepocíti zlý finančný stav a aj naďalej maximálne pomôžeme aj pri organizovaní Slovenských národných slávností a iných podujatí. Na záver... – Na záver chcem vytýčiť to, čo všetci občania pocítia, a to je lepšia práca komunálnych podnikov v našej obci, ktoré pred niekoľkými mesiacmi postúpili na novú úroveň. V súčasnosti v Petrovci máme nový tvar recyklovania, priamo v spolupráci občanov a verejného komunálneho podniku. Komunálnici kúpili aj novú mechanizáciu a občania ju budú vidieť v teréne. Myslím si, že je to veľmi dôležité pre fungovanie tohto prostredia. Potrebné je, aby verejné plochy boli upravené, aby občania videli invenciu a aby podniky boli nápomocné pri všetkých komunálnych problémoch občanov.

2 /4733/ 14. 1. 2017

Ľudia a udalosti ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKY PETROVEC

Hlavne o rozpočte na rok 2017 Katarína Gažová

osledné minuloročné zasadnutie Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec jeho predseda Ján Šuľan zvolal na stredu 28. decembra. Na zasadnutí sa dlhšia rozprava viedla o návrhu obecného rozpočtu na rok 2017. Šesť amendementov k návrhu rozpočtu podal výborník Spasoje Prodanov, ale ani jeden nebol na zasadnutí schválený. Predtým však podávateľ amandementov nedostal možnosť opodstatniť ich. Tri základné charakteristiky nového rozpočtu vyzdvihol obecný náčelník pre financie Boško Bogunović: rozpočet má zabezpečiť normálne fungovanie ustanovizní a inštitúcií, ktoré sa financujú z rozpočtu obce, má byť rozvojový pre celú obec a majú sa vyplatiť záväzky voči občanom, ktorí požiadali o návrat prostriedkov samozdanenia. Výborník Miroslav Čeman, ktorý je zároveň predsedom Rady MS Kulpín, prízvukoval, že plánovaných 100-tisíc dinárov na

bežné trovy každého z miestnych spoločenstiev z územia obce je naozaj veľmi maličká suma. Spasoje Prodanov poukázal, že niet peňazí na účasť obce v plánovaných obecných investíciách a že tú otázku treba doriešiť, aby sa mohli žiadať prostriedky z vyšších úrovní moci. Súhrnne je plánovaných 560 miliónov transferových prostriedkov z vyšších orgánov. Ani z predaja obecných nehnuteľností sa nezíska nadostač prostriedkov na vyplatenie samozdanenia. Keď ide o zamestnávanie, uviedol údaj, že v obci je zamestnaných sedem ďalších ľudí v situácii, keď zamestnávanie nie je dovolené. Pavel Marčok zhodnotil, že nový rozpočet na 90 percent pripomína ten predošlý. Podpredseda obce Ján Brna navrhol, aby sa otázke samozdanenia venoval osobitný bod na jednom z nasledujúcich zasadnutí zhromaždenia. O samozdanení sa vyjadril kladne, lebo z tých prostriedkov bolo mnoho toho urobené. Radomir Zotović, člen Obecnej rady, v diskusii spomenul, že sa rozmýšľa aj o možnos-

* LETMO

ivot plný prekvapení. Očakávaných a nečakaných, príjemných a nepríjemných. Pozitívne môže byť, keď v tej pravej chvíli príde dávno zabudnutý honorár, negatívne napríklad to, že istý známy chorvátsky obchodný reťazec pôsobiaci u nás neprestáva udivovať rozmanitými spôsobmi, akými sa snaží vymámiť peniaze od nakupujúcich. Raz sú to dvojaké ceny: na pulte a pri pokladnici, inokedy uprednostňovanie zákazníkov s jeho preukazmi, potom zase až nápadné trvanie predajcov na povšimnutí si akciového tovaru. Ak nič iné, tak ti dajú nylonové vrecká, ktoré sa rozdrapia už pri kilogramovom náklade, čo znamená, že nezostáva iné, než si kúpiť tie ich, kvalitnejšie. Navonok maličkosť, no pri štandarde, aký máme, pre niekoho je to vrecúško pol pecňa chleba alebo pár rožkov. A keď už o štandarde je reč, treba si pozrieť novoročný prieskum verejnej mienky Výskumno-vydavateľského strediska Demostat, zverejnený

www.hl.rs

ti výstavby nového Strediska pre sociálnu prácu v Petrovci. Predseda obce Srđan Simić poukázal, že sa v roku 2017 najviac obecných investícií má uskutočniť v Petrovci a v Kulpíne. Ak sa podarí realizovať 20 – 30 percent naplánovaných investícií, bude to celkom v poriadku. Podľa jeho mienky rozpočet na nasledujúci

Oto Filip

Prekvapenia

Zo zasadnutia báčskopetrovského obecného parlamentu na sklonku roka 2016

denníkom Danas na sklonku vlaňajška. Podľa neho je prvým novoročným prianím občanov práve lepší štandard a viac peňazí, čo sebe a svojim rodinám praje až 38 percent respondentov. Na druhom mieste je práca a zamestnanie – 17 percent, na treťom trojlístok s po 9 percentami: po prvé láska, po druhé úspech detí alebo vnukov a po tretie život bez stresov, dobrá nálada a harmonické rodinné vzťahy. Ukážkou životnej úrovne je napríklad aj to, že si 89 percent občanov nemôže dovoliť zimnú dovolenku mimo prostredia, kde žije. A keďže sme vo sfére prekvapení, jedným môže byť aj to, že podľa ďalšieho prieskumu väčšina populácie na dedinách, až 73 percent, má len jeden zdroj príjmov. Vyše 60 percent má problém prežiť od prvého do ďalšieho prvého v mesiaci, 26 percent uviedlo, že sú im najväčším životným problémom peniaze. Priemerne 70 percent príjmov tvoria dôchodky a len 14 percent je z poľnohospodárstva. Prekvapení je teda veľa. Žiaľ, oveľa častejšie tých záporných ako kladných, takže nie div, že si väčšina občanov na spoločenskom pláne hlavne praje dostať sa konečne z krízy a začať sa posúvať smerom vpred.

Informačno-politický týždenník

rok je reálne vypracovaný rozpočet. Po vyše dvojhodinovej rozprave rozpočet na rok 2017, ktorého príjmy sú plánované v hodnote miliardu a dvadsať miliónov dinárov a výdavky dosahujú sumu miliardu a 38 miliónov, bol schválený. V diskusii o kádrovom pláne obecnej správy a právneho zastupiteľstva na rok 2017 náčelníčka obecnej správy Milina Labáthová vysvetlila, že plánovali zamestnať 6 zmluvne angažovaných pracovníkov na určitú dobu, ktorí pracujú ako výpomoc na predmetoch uzákonenia objektov, k čomu majú súhlas Ministerstva stavebníctva. Okrem toho dvaja zamestnanci boli presunutí z Direkcie do obecnej správy a jeden bol zamestnaný na určitú dobu v Kancelárii pre lokálny ekonomický rozvoj na prácach vypracúvania projektov. Kádrový plán obecnej správy bol schválený. Výborníci poskytli súhlas k programu hospodárenia VP pre komunálne a bytové práce Komunalac Maglić a VKP Progres Báčsky Petrovec. Na otázku výborníkov, koľko je v Progrese zamestnaných nových robotníkov, odpovedal úradujúci riaditeľ Ljubomir Kabić. Uviedol, že v Progrese v poslednom čase zamestnali dvoch robotníkov. Pred výborníckymi otázkami sa hovorilo o scudzení nehnuteľností vo vlastníctve obce, keďže boli predané ďalšie tri byty v Petrovci. • ĽUDIA A UDALOSTI •

STAROPAZOVSKÝ DOM ZDRAVIA

Medzi najúspešnejšími v krajine Anna Lešťanová

osiahnuté výsledky v minulom a plány na nadchádzajúce obdobie boli ústrednou témou výročnej tlačovky, usporiadanej na sklonku minulého roka v staropazovskom Dome zdravia Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja. Ako zdôraznil riaditeľ Dr. Aleksandar Omerović, táto zdravotnícka ustanovizeň patrí medzi najúspešnejšie v krajine. Zo spolu 148 domov zdravia v Srbsku staropazovský je umiestnený na treťom mieste. Pochváliť sa môžu aj dobrým hospodárením, o čom svedčia údaje z Ministerstva zdravotníctva a republikového Ústavu pre zdravotné poistenie. Dom zdravia v Starej Pazove získal akreditáciu na sedem rokov. Prvú kontrolnú návštevu, ako uviedol riaditeľ ustanovizne, mali 21. marca 2016, keď členovia komisie potvrdili, že v staropazovskom DZ zveľadili kvalitu zdravotných služieb a vysokú známku dostali i upravené miestnosti

Momentka z tlačovky: (zľava) Dr. Aleksandar Omerović, Dr. Snežana Tabakovićová a Slađana Grujićová

v ambulanciách. Pritom osobitne zdôraznili výnimočnú úroveň hygieny, pripomenul A. Omerović a doložil, že v roku 2016 nemali ani jednu pripomienku, ktorá by sa vzťahovala na porušovanie práva pacientov v Obci Stará Pazova, čo sa stalo prvý raz v dejinách tejto ustanovizne. Napríklad v roku 2015 mali 10 pripomienok. Toho času až 12 lekárov majú na špecializácii, ale aby pacienti netrpeli a nečakali dlho na pre-

hliadku, dočasne angažovali určitý počet špecialistov. Ako bolo počuť na výročnej tlačovke, v roku 2016 v staropazovskom DZ v spolupráci s lokálnou samosprávou kúpili nový, moderný röntgenový prístroj v hodnote okolo šesť miliónov dinárov. Medzi väčšie investície zaradili aj kúpu prístrojov na ultrazvukový kabinet a automobilu značky Škoda. – Mnoho sme pracovali aj na rekonštrukcii miestností nášho domu

zdravia. Úspešne sme vykonali rekonštrukciu gynekologického oddelenia v Novej Pazove, slávnostne sme dali na použitie novú konferenčnú sieň, v ktorej sa konajú zasadnutia či odborné prednášky, – povedal o. i. riaditeľ Omerović a doložil, že v tejto ustanovizni v uplynulom období dôraz dali i na preventívne prehliadky. Medzi najnovšie uznania patrí Plaketa vďačnosti Obce Stará Pazova, ktorú v druhej polovici decembra udelili riaditeľovi DZ v Starej Pazove. Podľa slov Dr. Aleksandra Omerovića toto uznanie patrí všetkým zamestnancom a keďže je Stará Pazova na krok od získania statusu mesta, možno očakávať aj výstavbu všeobecnej nemocnice. Keď ide o rok 2017, v pláne majú kúpu nového ultrazvukového prístroja, dvoch EKG prístrojov a dvoch sanitiek, reorganizáciu pohotovostnej služby (existuje v Starej Pazove, Novej Pazove a v Starých Bánovciach), výmenu okien na ústrednej budove v Starej Pazove...

KRÁTKE SPRÁVY

Stará Pazova

Báčsky Petrovec

Novoročné balíky. Starostlivosť o najmladších občanov obce z materiálne ohrozených rodín nevystala ani tentoraz pred novoročnými sviatkami. Udelenie balíkov sa konalo vo všetkých miestnych spoločenstvách na území Staropazovskej obce. Balíky so sladkosťami dostali deti rodičov, ktorí sú užívateľmi sociálnej pomoci, deti z rómskych rodín a deti osamelých rodičov. Prostriedky na kúpu 1 500 novoročných balíkov zabezpečila lokálna samospráva.

Pavlovská zábava. Klub poľnohospodárov Báčsky Petrovec v sobotu 28. januára 2017 v Poľovníckom dome v Lesíku usporiada Pavlovskú zábavu, na ktorú pozýva všetkých záujemcov. Do tanca budú hrať bratia Struhárovci a Samuel Kováč. Prítomných očakáva aj bohatá tombola. J. Č.

x x x Výročná schôdza. Na sklonku roka v Spolku pre afirmáciu invalidov Fénix usporiadali výročné volebné zhromaždenie, na ktorom konštatovali, že v roku 2016 úspešne pracovali na vytváraní lepších podmienok pre život a prácu invalidných osôb. Schválili správu o finančnom hospodárení a správu Dozornej rady. Aj v nadchádzajúcom období tento pazovský spolok bude viesť Jelica Despotová a v práci jej budú pomáhať členovia predsedníctva Fénixu. Spolok má výnimočnú spoluprácu so všetkými inštitúciami a ustanovizňami a na výročnej schôdzi sa zúčastnil Svetislav Subotić, predseda Výkonného výboru Rady MS Stará Pazova. A. Lš. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Kovačica Darčeky pre novorodencov. Obec Kovačica na sklonku roka 2016 tradične po siedmykrát zorganizovala predsviatkové posedenie s mladými rodičmi z územia obce, na ktorom každému novorodeniatku, ktoré sa narodilo v období od 1. marca do 1. decembra 2016, odovzdali 20-tisíc dinárov. V uvedenom období sa narodilo 149 detí, čo je v porovnaní s rokom 2015 o 25 detí menej. Za prítomnosti mladých rodičov a iných hostí táto nevšedná slávnosť sa uskutočnila v Podnikateľsko-rekreačnom podniku Relax v Kovačici. Peňažné dary v sume 50-tisíc dinárov udelili aj dvom párom blíženiec, a to z Debeljače a z Uzdinu. A. Ch. 2 /4733/ 14. 1. 2017

Ľudia a udalosti VYĽUDŇOVANIE DVOCH BANÁTSKYCH DEDÍN

Zbalili kufre, odchádzajú… Anička Chalupová

akaj ma, čakaj, môj rodný dom je jedna z piesní kovačickej hudobnej skupiny Vzlet, ktorá vyprevadila početných Kovačičanov a Padinčanov do „bieleho sveta“. Pieseň síce vznikla pred viac ako štyridsiatimi piatimi rokmi, ale jej text sa hodí aj na súčasné pomery. Slováci z Vojvodiny sa vo veľkom sťahujú na Slovensko a do iných európskych krajín. Trend vyľudňovania ani podnes neslabne, práve naopak. Dokazujú to aj údaje Veľvyslanectva Slovenskej republiky Ján Telečan v Belehrade, podľa ktorých do konca septembra 2016 bolo podaných vyše 1 100 žiadostí o vydanie osvedčenia Slováka žijúce-

ho v zahraničí, 1 079 z Vojvodiny a z toho 188 z Padiny a 135 z Kovačice. Podľa ich štatistiky ten pomer bol podobný aj v roku 2015. V porovnaní s obdobím pred 45 rokmi niečo sa predsa zmenilo. V minulosti sa Slováci zvykli sťahovať do Nemecka, Kanady a Austrálie. No v súčasnosti to už neplatí. Trend sa zmenil a ľudia začínajú uprednostňovať veľké priemyselné mestá na Slovensku, kde im v prvom rade neprekáža jazyková bariéra. Najviac súdobých „kočovníkov“ je síce z Banátu, ale tento trend zasiahol aj iné oblasti. Podobná situácia je aj v Báčke, Srieme a okolí. Zrejmé je, že najviac odchádzajú ľudia z lokalít s vysokou nezamestnanosťou. – Jasné je, že sa sťahujú za prácou,

– vysvetľuje Ján Telečan, tridsaťpäťročný Kovačičan, ktorý pred dvomi rokmi tiež odišiel za prácou na Slovensko. Dodáva, že sa za uplynulý rok a pol v automobilovom priemysle v Uprednostňujú najmä Slovensko Bratislave zamestnalo viac ako 250 Padinčanov a manželkou Vierkou a deväťročným Kovačičanov. Mladí ľudia z týchto synom Denisom našiel nový domov. dvoch dedín si nové zamestnanie No kým bude rozdiel v platoch a nový domov našli aj v Malackách, za hranicami a u nás taký, aký je, Lozorne, Trnave, Žiline, Púchove a migráciám sa podľa neho nezabráni. Z radov vojvodinských Slováiných mestách na Slovensku. Za hranice ich stále lákajú priepastné kov odchádzajú tiež mladí a vysorozdiely v mzdách. – Kým napr. koškolsky vzdelaní ľudia, ktorým jedna hodina práce v Srbsku stojí v Slovensko poskytlo štipendium, oni priemere 2,5 eura, hodinová mzda sa nevrátia do rodiska a komunita v na Slovensku je až trojnásobne banátskych prostrediach, kde žijú vyššia. Okrem trvalého pracovného Slováci, tíško intelektuálne slabne. pomeru ponúkajú tu aj rôzne výho- Počet odchodov do cudziny v pody, ako je ubytovanie, príspevok na sledných rokoch rastie. Možno aj stravovanie, možnosť odborného preto, že dolnozemskí Slováci majú rastu a iné, – podčiarkol Ján, ktorý vo svete dobrú povesť. Hodnota ich si v Devínskej Novej Vsi spolu s pracovitých rúk stúpa.

HLOŽANY NA ROZHRANÍ ROKOV

Chce to zviditeľniť prácu richtárstva Juraj Bartoš

bčania Hložian, Hložanci, alebo, ako sa za socializmu ujalo, Hložančania, v máji 2016 oslávili „260 rokov od príchodu Slovákov“. Je istým spôsobom paradox, že ľudia, všeobecne, chcú byť (teda vyzerať) čím mladší, pokým svoje dediny, respektíve dedičstvo, hmotnú a duchovnú kultúru chcú mať (predstaviť ako) čím staršiu. Ako inak tlmočiť fakt, že jej vtedajší občania síce 3. mája 1756 uzavreli zmluvu so spolumajiteľmi futockého panstva Čarnojevićovcami, avšak nie je žiaden hmotný doklad k tomu, že vo vtedajšom Gložane žili aj Slováci. Historik Jaroslav Miklovic vypátral v Maďarskom štátnom archíve v Budapešti, že v urbariálnych súpisoch Hložian z roku 1759 sa slovenské priezviská nevyskytujú. Prví Slováci (iba tri poddanské rodiny) sú zaevidovaní až v druhom súpise, z roku 1770 (hlavy rodín: Jozef Tuček, Tan-

www.hl.rs

coš Ferko a Jan Sýkora). Zo štvrtého súpisu vyplýva, že roku 1781 Slováci v Hložanoch už tvorili väčšinu obyvateľstva. Je zaujímavé, že Hložancov tieto skutočnosti nezaujímajú, že na historické, hmotne doložené fakty nereagujú; nikto ich pri spomenutých oslavách nespomenul. Aspoň verejnosť nie je oboznámená s prípadným prediskutovaním pre dedinu predsa len závažných skutočností. Nie div, keď je známe, že Rada Miestneho spoločenstva Hložany, ktorá je azda povinná operovať správnymi údajmi, už takmer celé desaťročie pracuje mimo očí verejnosti. Iste: z hľadiska kvality života dediny, respektíve jej občanov vyššie uvedené skutočnosti sa niekomu, subjektívne, môžu zdať zanedbateľné. Skresľovanie, teraz už, zdá sa, zámerné zastieranie skutočnosti, objektívne, predsa len zanedbateľné nie je. Akože nie je zanedbateľné to, či všetko, čo sa v dedine deje, ako aj to, čo sa nedeje a mohlo by sa (a vari by

Informačno-politický týždenník

sa aj malo) diať, závisí od vôle a (ne) docenenia jedného muža, trebárs i jej richtára. Je síce pravda, že Hložany sú pekne upravené, na čom im mnohí závidia, avšak rovnako je pravda, že za posledné tri desaťročia pri oslavách výročia príchodu Slovákov (vychádzajúc z predtým – nie celkom – známych skutočností) vlani prvý raz Hložanci nevydali primeranú publikáciu. Je pravda, že sa tu od roku 1996 (keď miestny Kultúrno-osvetový spolok Jednota fakticky prerušil, keď nie aj celkom „dokončil“ divadelnú činnosť) iba roku 2006 hralo (aj to detské) divadlo. Je pravda, že chabne výtvarný život, ktorý sa rozprúdil roku 1994. Na druhej strane niekomu pripadá ako priam skvelá skutočnosť fakt, že hložiansky Futbalový klub Budúcnosť je v tejto chvíli azda najúspešnejší zo všetkých klubov pôsobiacich v prostrediach, v ktorých žijú (aj) Slováci; ibaže v ňom v istom období nehral jediný Hložanec a teraz sa v jeho tričku potí (aspoň) jeden. Nehovoriac

o tom, že prednedávnom niekomu padlo na um založiť, t. j. znovuzaložiť FK Jednotu, predtým aj Ženský futbalový klub Budúcnosť; hovorilo sa dokonca, že existuje aj tenisový klub. Všetko to trvalo krátko, ani čo by malo poslúžiť na jednorazové použitie. Hovorilo sa, len čo je pravda, aj všeličo iné: napríklad, že posledné samozdanenie bolo zavedené v súlade so zákonnými predpismi. Ukázalo sa, že opak bol pravdou, a tak Obec Báčsky Petrovec dostala do hrsti horúci zemiak: má občanom, ktorí o to požiadali, vrátiť finančné prostriedky, ktoré MS Hložany rozvrhlo – za zavretými dverami – netransparentne. Dedina sa (zase akosi pri tichosti) chystá na voľby nového richtárstva. V nedeľu 22. januára občania zvolia 9-člennú Radu MS Hložany. Bude v nej nadostač ľudí mysliacich vlastnou hlavou, alebo (opäť) väčšinu utvoria takí, ktorí dokážu „myslieť“ hlavou prvého (respektíve, ako sa povráva, prvej) medzi nimi? • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA SLOVÍČKO S MLADÝMI HAJDUŠIČANMI, KTORÍ ZA PRÁCOU ODIŠLI NA SLOVENSKO

Do sveta za lepším a dôstojnejším životom Vladimír Hudec

odpracovaná hodina musí byť zaplatená, tak tá v rámci riadneho pracovného času, ako aj nadčasová. Okrem toho robotník nebude znášať žiadne následky z toho, ak napríklad odmietne nadčasovať, čiže pracovať mimo riadneho pracovného času. Slovom, robotníka

časovaním možno zarobiť 800 až 1 000 eur, čo vraj úplne stačí na život, a čo-to sa dá aj ušetriť. Tu sú však aj 13. dokonca aj 14. plat, odmeny... Okrem toho, keďže sa pracuje iba 8 hodín, vedľa zamestnania si možno nejakou inou prácou aj dodatočne zarobiť.

a posledných niekoľko rokov svoje rodisko opustilo a za prácou na Slovensko sa vybralo bezmála 30 mladých Hajdušičanov. Sú to asi 3 – 4 percentá z celkového počtu obyvateľov tejto malej dedinky. Ide prevažne o mladých ľudí, na ktorých spočívala budúcnosť dediny, takže nie je ťažko uzavrieť, čo ich odchod môže znamenať pre budúcnosť dediny, tým skôr, že mnohí uvažujú o tom, že sa do rodiska už žiť nevrátia. Vianočné a novoročné sviatky väčšina z nich strávila v rodisku. Doma boli aj Daniel a Janko Pilipovci, ktorí už niekoľko rokov pracujú na Slovensku. Prečo sa rozhodli opustiť rodisko? – Po skončení kuchárskeho remesla pokúsil som sa nájsť si zamestnanie v pohostinských objektoch v okolí Hajdušice, Sviatky sú zriedkavé príležitosti, keď sú spolu: Janko (zľava), Anna, Pavel a Daniel Pilipovci ale sa mi nedarilo. A keď sa mi to nepodarilo ani po dvoch nik nemôže ukrátiť o jeho voľný – Za pomerne krátky čas viacerí rokoch hľadania, rozhodol som sa, čas, ktorý mu podľa zákona patrí. z nás si kúpili autá a takmer všetci že pôjdem preč. A tak sme sa spolu Na druhej strane, pravdaže, ro- sme opustili ubytovne a prenajali s niekoľkými kamarátmi roku 2011 botník sa musí správať v súlade si byty. Je to síce drahší variant, ale ocitli na Slovensku a zamestnali so stanovenou pracovnou disciplí- aspoň máme svoje súkromie, ktoré sme sa v automobilovom prie- nou, čo v podstate ani nie je tak sme v ubytovni nemali, – hovorí mysle v Malackách, – hovorí Janko. ťažko, keď vie, že za to bude dobre Daniel. Starší Daniel odišiel dva roky po odmenený. V Srbsku je tomu však Chýba vám Hajdušica, Srbsko? svojom bratovi. celkom inak. Viem napríklad, že – Teraz už vari ani nie veľmi. – Odišiel som iba na niekoľ- v podniku, v ktorom pracuje môj Je nás tam dosť, schádzame sa ko mesiacov. Chcel som skúsiť, otec, jednotliví robotníci majú až a kamarátime, – hovoria obaja. ako je tam, a hľa, zostal som už po 500 nezaplatených nadčaso- – Okrem toho prostredníctvom bezmála štyri roky. Pracujem vo vých hodín. Na Slovensku by sa to internetu môžeme pozerať srbskú Wolksvagene v Bratislave. O pra- nemohlo stať. Za toľko nadčasovej televíziu, počuť sa a vidieť s rodičcovnú príležitosť na Slovensku nie práce by som si tam mohol kúpiť mi a ani cesta domov nie je až taká je núdza, takže ak ti nezodpovedá slušné auto. V konečnom nejestvu- dlhá ako sa to na prvý pohľad zdá, práca v jednom podniku, môžeš si je ten silný nátlak na robotníka ako takže ak sa niekto zažiada rodiska, hľadať inú. v Srbsku. Na Slovensku napríklad nasadne do auta a za 8 až 10 hodín O podmienkach pre prácu na zamestnávateľ nemôže povedať je doma. Slovensku Daniel hovorí: robotníkovi: Zabudni na inú prácu, Na otázku, či sú na Slovensku – Nedá sa to ani porovnať s pod- lebo vedľa práce v podniku na to iba dočasne, alebo plánujú zostať mienkami v Srbsku, a najmä nie nebudeš mať času! – ako to robot- tam natrvalo žiť, Daniel hovorí, že so správaním zamestnávateľov níkom povedal predchádzajúci čaká, až dostane občianstvo, a povoči robotníkom. Na Slovensku majiteľ AS Hajdušica. tom rozhodne, či pôjde ďalej, alebo platia zákony EÚ, ktoré zamestnáK tomu, ako hovoria, aj zárobok zostane na Slovensku. O návrate vateľ musí dodržiavať. Postoj voči na Slovensku je na neporovnanie nateraz neuvažuje. Možno, ak sa robotníkovi je korektný a každá väčší ako v Srbsku. S určitým nad- niečo podstatne zmení. A na otáz• ĽUDIA A UDALOSTI •

ku, ako zastaviť odchod mladých zo Srbska, hovorí: – Museli by sa zmeniť celkové podmienky podnikania a postoja zamestnávateľov voči robotníkom. Slovom, museli by sa vytvoriť podmienky, nielen aby sa mladí zamestnávali, ale aby mali aj dobrý plat, z ktorého možno slušne žiť. Robotník však musí byť uctievaný a nie považovaný za majetok majiteľa podniku, ako je to dnes častý prípad. Okrem toho štát by musel aj vážnejšie podnecovať súkromnú iniciatívu a omnoho štedrejšie pomáhať mladým ľuďom, ktorí chcú podnikať, zvlášť tým na dedine. Iba tým spôsobom sa zastaví odchod mladých ľudí všeobecne, a nie iba Slovákov do sveta. Ako rodičia prijali odchod synov do sveta? – Veď toto nie je nič nové, – hovorí Danielov a Jankov otec Pavel. – Veď aj skôr ľudia odchádzali za prácou do Nemecka, Rakúska. Mnohí z nich sa však vrátili, lebo vtedy odchádzali už ako rodinní ľudia, ktorí doma zanechali manželky a deti. Teraz sa však ťažko vrátia. Všetci sú mládenci. Nič ich neviaže k domu a dedine. Keď som ja bol mladý, bolo mnoho pracovných príležitostí. Iba v dedine bolo niekoľko podnikov. K tomu aj platy boli slušné a mohlo sa žiť a nadobudnúť majetok. Ja som sa napríklad oženil ako 23-ročný a už zamestnaný mladý človek. Teraz toho nieto a je normálne, že odchádzajú. Potrebujú mať svoj dinár, aby videli svet, žili, ženili sa. Ťažko je to, keď máte dvoch mládencov v dome a nemôžete im poskytnúť to, čo je každému mladému človekovi potrebné. Chcú ísť do spoločnosti, pýtajú si dináre. Dáš mu 1 000 dinárov, to mu je málo, a mne je mnoho, a ak mu dáš 500, akoby si mu nič nedal. Chcú robiť a zarobiť si, aby mali svoje, ale nemajú kde. Istotne, že nám nie je ľahko, že sú ďaleko od nás, ale čo sa dá robiť. Nebolo by to žiadne riešenie, aby sme ich viazali k sebe. Čo by tu robili? Potulovali sa po dedine a čas prechádza. Teraz je už trochu ľahšie, hoci aj teraz, keď odchádzajú, niekoľko dní nie sme naladení, ale potom sa upokojíme. Veď vieme, že pre nich je to lepšie. Robia, majú svoj dinár, ušetria, a možno sa jedného dňa aj vrátia. To sa nikdy nevie. Život je už raz taký.

2 /4733/ 14. 1. 2017

Ľudia a udalosti NOVOSADSKÝ VEĽTRH VLANI ÚSPEŠNE HOSPODÁRIL

Vhodný odrazový mostík Oto Filip

k 15. Preto desaťpercentný rast podnikateľských príjmov a zisk v sume vyše štyridsať miliónov dinárov pre Nový Sad vlastne znamená obrovské benefity: približne 4,6 miliardy dinárov. Na svoje si prišli aj štát, aj mesto v podobe daňových príjmov v sume 150 miliónov dinárov. Podobne ako aj iné spoločnosti, aj Novosadský veľtrh musí držať krok s dobou, ak mieni úspešne odolávať trhovým nástrahám.

va podnikateľsky neúspešné roky, 2014 a 2015, vystriedal vlaňajší – úspešný. V tejto vete je zhrnutá diagnóza podstatnej skutočnosti, že Novosadský veľtrh minulý rok hospodáril kladne, s nemalým ziskom. Následok to reálne stanovených strategických cieľov, definovania konkrétnych aktivít, nových opatrení a úspor. Premietnuté do konkrétnych Využiť každý meter priestoru: aj aulu Master strediska údajov to znamená, že sa v 2015 137, vlani 127. Medzinárodné dni energetiky novosadských veľtrhových Okrem uplynulého, a investícií. Niekoľko dní po nich priestoroch v roku 2016 najmä vlaňajšieho nastúpi Medzinárodný knižný konalo dvanásť podujatí redukovania počtu salón, Medzinárodná výstava vo ôsmich termínoch, prízamestnancov pros- umenia Art-expo, Medzinárodný padne to, že účinkovalo viac tredníctvom vyhláse- veľtrh vzdelávania, ako aj prvý ako 2 000 vystavovateľov. nia technologických veľtrh digitálnych komunikácií. Len v Kongresovom stredisnadbytkov a zmluvné- Tradične, najdôležitejším dianím ku Master sa konalo 176 udaho prerušenia pracov- bude 84. Medzinárodný poľnolostí, priemerne jedna každý ného pomeru, dôraz hospodársky veľtrh v termíne druhý deň v roku. Jasné je, v tomto roku bude od 13. do 19. mája. V každom že veľtrhy a iné podujatia by na stanovení novej prípade treba vyzdvihnúť jubinemali zmysel, nebyť návorganizačnej pracov- lejný 50. Medzinárodný veľtrh števníkov. Odhaduje sa, že nej štruktúry, ktorá má lovu, rybolovu a športu, ktorým tieto prilákali viac ako štvrť umožniť účinnejšie 30. septembra odštartuje jesenmilióna návštevníkov, čo je Počas sviatkov vyzerá to dosť osamelo fungovanie veľtrhu. ná veľtrhová sezóna. Poslednou o 32 percent viac než v roku Zvýšeným angažovaním za- tohtoročnou udalosťou bude 2015. Celkové podnikateľské príj– Preto sme, – vyzdvihuje jeho my 540 miliónov dinárov, z čoho generálny riaditeľ Mr. Slobodan mestnanci majú zdolať náročné prvý veľtrh včelárstva, stanovený veľtrhové činnosti a kongresové Cvetković, – siahli po viacerých plány v roku, ktorý sa nedávno na 10. a 11. november. Vlastnou rozvetvenou činaktivity priniesli 384 miliónov nových obsahoch. Veľtrhovú začal: šestnásť podujatí v dvanásnosťou Novosadský dinárov, sú len špičkou finančného ponuku spestrilo podujaveľtrh celé desaťrotie Fishing Show&Outdoor čia spája ekonomiku World, Prvý pekársko-mlya vedu, turizmus a širnársky veľtrh a 21. pekárskošie spoločenstvo, trh -mlynárske dni, Novosadský práce a hospodársky október-fest, Veľtrh dôchodrozvoj. Prostredníccov, Medzinárodná včelárska tvom mnohých roky konferencia a výstava včelárbudovaných partskych vybavení. Prvýkrát sa nerstiev, mnohorakonal aj Diplomatický deň. kou spoluprácou so Pri otvorení Medzinárodštátnymi a lokálnymi ného veľtrhu turizmu boli orgánmi a inštitúciaprítomní predstavitelia až mi, spoluprácou pri 28 diplomatických zborov, prezentovaní produkz čoho pätnásť ambasáRiaditeľ Mr. Slobodan Cvetković tov a služieb domádorov. cej a medzinárodnej ľadovca. Veľtrhy totiž znamenajú N a k o n c o r o č n o m Pohľad zvonka ekonomiky, veľtrh sa osoh nielen pre dejisko a priame- stretnutí s novinármi riaditeľ ho usporiadateľa, ale pre všetkých, Cvetković hovoril aj o kádrových tich termínoch, stúpajúci počet ako hostiteľ stal nielen vyhľadáktorí s nimi súvisia. Badať to zo fluktuáciách, základom ktorých kongresových dianí, ako aj nové vaným dejiskom pre tisíce vystaštatistického údaja, že jeden dinár bolo a zostalo prispôsobiť počet akcie, ako prvý veľtrh digitálnych vovateľov, ale aj renomovanou zarobený organizátorom poduja- zamestnancov reálnym potre- komunikácií alebo prvý veľtrh hospodárskou spoločnosťou, cez tia je mnohonásobne znásobený bám a možnostiam. Tak v roku včelárstva dunajského pásma. brány ktorej sa rád chodí. Počas cez rozličné hospodárske činnosti 2014 na veľtrhu bolo pracovne Prvým podujatím, už na štarte všetkých štyroch ročných období, v meste. Ten pomer siaha od 1 až angažovaných 174 osôb, v roku marca 2017, budú v poradí šieste čiže stále.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ZELENÝ KÚTIK V PETROVCI

Rozlúčka so starým rokom v prírode Jaroslav Čiep

„B

oli sme dobre oblečení a popíjali sme teplé varené vínko. Tak nám bolo príjemne, že sme až štyri hodiny strávili v Zelenom kútiku na Sejkoch. Všetkým prítomným sa páčilo a takto to mienime i do budúcna usporadúvať pri lúčení so starým rokom,“ týmito slovami sa zdôverila svojím známym Zuzana Buffová z Báčskeho Petrovca na Silvestra cestou sociálnych sietí. Zo 30 susedovcov zo severnej štvrte Petrovca pomenovanej Sejky sa aj vlani 31. decembra napoludnie zoskupilo konča ulíc, kde bývajú. Tie sa takmer opierajú o nábrežie malého kanála, ktorý preteká povedľa tejto časti Petrovca. Na nábrežie kanála Dunaj – Tisa – Dunaj, kde si upravili svoj Zelený kútik a kde sa často stretávajú počas celého roka a najviac v lete, prišli aj v posledný decembrový deň napoludnie. So sebou si na povzbudenie priniesli aj vínko, klobásky, sušené ryby, koláčiky a iné maškrty. Aby ich neoziabalo, do suda založili ohník a nechýbalo ani teplé vínko či čaj, alebo aj niečo ostré, aby trochu rozohrialo telo a povzbudilo prítomných pri rozlúčke so starým rokom, keď

Zimné radovánky v prírode

vonku ukazovalo príliš nízky stupienok na Celziovej stupnici.

Títo Sejkešania si zaumienili, že vytvoria tradíciu, ktorú začali

vlani v spolupráci s miestnym ekologickým združením Zelení. Spoločnými silami upravili svoj kútik a pomenovali ho podľa svojej ekologickej životosprávy jednoducho Zelený kútik. Upravili tam aj okolie, vysadili stromy, kríky a kvety. K tomu pridali aj lavičky a časť pre kotlíky, rošty a príjemný pobyt v prírode. V družobnom rozhovore si na konci minulého roka pospomínali na to dobré a pekné, čo prežili v uplynulom období, a pohovorili si aj o tom, čo ich čaká v nasledujúcich dňoch a mesiacoch. Pri rozlúčke si popriali všetko dobré v novom roku.

PIVNICKÍ MOTORKÁRI POTEŠILI DETSKÉ SRDIEČKA. Tesne pred Silvestrom pivnickí motorkári usporiadali podujatie pre deti. Ako uviedla členka pivnického Motoklubu Mugger Riders Sandra Merníková, toto podujatie prebiehalo po piaty ráz. Členovia si obliekli primerané dedkomrázovské oblečenie a prichystali balíky pre deti. V minulých rokoch chodili na motorkách a každému dieťaťu balík zaviezli priamo domov. Tento rok to bolo v priestoroch motoklubu, iba krátko sa previezli po dedine. Na podujatí sa zúčastnilo 56 detí, ktoré sa spolu so svojimi rodičmi zhromaždili v MK Mugger Riders a čakali príchod dedov Mrázov. Predtým, ako dostali darčeky, každé dieťa zarecitovalo nejakú báseň, alebo spolu spievali.

A. Č.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbum-bumbum-bum! Všetko dobré, dobrí priatelia (a veruže i – deklarovaní – páni nepriatelia) v novom roku. Vlastne v obivšetkých: Gregoriánskom, Juliánskom, v čínskom Roku Kohúta etc. Tak akým krokom ste vyrazili do najnovšieho nového roku? Rezkým či slimačím? S akými prianiami? Ako kto..., všakáno. Veru tak. Chápem, verím, nie je práve taktické pýtať sa na osobné záležitosti. Rovnako nie je príliš miestne zdôverovať sa s nimi, najmä ak sa nás nikto na ne nepýta, nuž ale... Neodolám • ĽUDIA A UDALOSTI •

pokušeniu tipnúť si, že: Idioti, ktorí pred polrokom – a ešte k tomu v noci!!! – zbúrali – tak vravia Zhora – zo dva-tri baráky v belehradskej Savamale, si od dedka Mráza určite pýtali sadu bejzbalových bakúľ najnovšej generácie (umožňujúcich zvýšenú výkonnosť, a to dokonca aj pri dennom svetle). Spoločnosť Srbija voz z Belehradu, ktorá na sklonku uplynulého roka kúpila 27,5, t. j. 27 a ½, čiže dvadsaťsedem a pol vlaku, si, môžbyť, popriala, aby

jej z dedkovho vreca kvaplo toľko, koľko stojí polovica ruského dieselového vlaku; aby tých vlakov bolo presne XXVIII. Ja sám som si, vážení, zaželal len toľko, aby sa mi môj bubenícky bubon nedostal na bubon. Aspoň nie v prvom z piatich zlatých rokov, z ktorého sme si pred dvoma týždňami začali, slastne (bacha na zuby!) uhrýzať. Náš pán prezident dozaista dedka Mráza poprosil o ďalší prezidentský mandát, lebo, ako sám povedal, náš štát, čiže naša krajina a teda my, tunajší

smrteľníci, potrebujeme zrovna takého prezidenta, ako je On, teda Náš terajší. Ver(í)me mu na slovo; či nie? Odmeňovacia otázka znie: a) vyhovie dedko Mráz nášmu aktuálnemu pánovi prezidentovi, alebo si počká, kým sa mu do rúk dostane obálka s požiadavkou od nášho aktuálneho pána premiéra?; b) čo dotyčná požiadavka bude obsahovať?; c) za správnu odpoveď na túto podotázku nasleduje Veľká Odmena: komu nakoniec DM daruje prezidentské žezlo? Bububum!

2 /4733/ 14. 1. 2017

Ľudia a udalosti V MEMORIÁLNOM STREDISKU DR. JANKA BULÍKA

Dve akcie na rozhraní rokov Anička Chalupová

„Ú

spech navštevuje iba tých, ktorí vedú život plný práce.“ Týmto výrokom Theodora Roosevelta, bývalého prezidenta USA, akoby sa riadili aj členovia Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka, ktorí už prvý deň v novom roku 2017 poznačili skvelou tradičnou akciou. V nedeľu 1. januára 2017 vo výstavných priestoroch Galérie Babka v Kovačici, pri príležitosti 120. výročia

narodenia a 75. výročia smrti Dr. Janka Bulíka, vlastenca, demokrata, martýra a prvého predsedu Matice slovenskej v Juhoslávii, milovníkom zberateľských kúskov sprístupnili bohatú výstavu makiet historických lodí autora Jána Svetlíka z Kovačice. Po uvítacích slovách Pavla Baláža, podpredsedu Matice slovenskej v Srbsku a zakladateľa MS Dr. J. Bulíka, hosťom sa prihovoril aj Pavel Babka, majiteľ galérie, ktorý hovoril

o tvorbe Jána Svetlíka. Novoročným vinšom slávnosť spestril profesor

Lenhartová-Pániková, členka MOMS vo Vojlovici. Po otvorení výstavy účastníci podujatia, ako to už tradične prebieha pri týchto akciách, položili kvety k buste Dr. Janka Bulíka, umiestnenej pred budovou ZŠ Mladých pokolení.

Čerešničkou na torte v činnosti Memoriálneho strediska Dr. J. Bulíka v roku 2016 bolo udelenie vianočno-novoročných balíčkov „svadobníkom“ z Detskej svadby

Z povolania je mäsiarom a drevorubačom a v duši horlivým všestranným umelcom. Na snímke je autor výstavy Ján Svetlík (druhý zľava) so synmi Dávidom a Miroslavom a časť jeho expozície modelov lodí.

Ján Dišpiter, predseda tohto memoriálneho strediska. Prítomným sa prihovorili aj Miroslav Hraško, insitný maliar z Hajdušice, Pavel Povolný-Juhás, padinský všestranný umelec, a Michal Marko, predseda Miestneho odboru Matice slovenskej vo Vojlovici, ktorý výstavu slávnostne aj otvoril. V hudobnom okienku sa predstavil autor výstavy so svojimi synmi Miroslavom a Dávidom, ktorí zahrali a zaspievali niekoľko slovenských ľudových piesní. K slávnostnej nálade spevom prispela aj Ľudmila

Tomuto podujatiu Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka predchádzala akcia delenia novoročných balíčkov 30. decembra 2016 v sieni Miestneho spoločenstva Kovačica. Balíčkom, ktoré pripravili a zaslali obyvatelia mesta Lučenec v čele s primátorkou PhDr. Alexandrou Pivkovou a ľudia štedrej ruky z okolitých dedín Banskobystrického kraja na Slovensku, sa potešili deti – členovia Detskej svadby, ako i súrodenci šesťčlennej rodiny Príbeľovej z Bieleho Blata.

V BIELOM BLATE POČAS UPLYNULÝCH SVIATKOV

Dedo Mráz bol častým hosťom Milan Nedeljkov

predvečer Nového roka 28. decembra 2016 dedo Mráz zavítal aj do Bieleho Blata. Pricestoval na svojom špeciálnom voze práve vo chvíli, keď prvé vločky začali prikrývať strechy bieloblatských domov. Zamieril rovno do Domu kultúry, kde práve prebiehal páčivý kultúrno-umelecký program, ktorý na počesť deda Mráza pripravili žiaci bieloblatskej základnej školy. Najprv žiaci starších ročníkov zahrali dynamické a poučné predstavenie o sile vetra a mrazu. Hneď potom ich kamaráti z mladších ročníkov zavolali vzácneho hosťa, aby sa im pripojil na javisku, takže nasledovalo opravdivé kamarátenie

www.hl.rs

Aby dostalo balík, každé dieťa muselo niečo zarecitovať alebo zaspievať

a, pravdaže, delenie balíkov. A tak najmladším, ale aj tým trochu starším Bieloblatčanom uplynulé vianočné a novoročné obdobie zostane v pekných

Informačno-politický týždenník

spomienkach. Najprv v ústrety Vianociam v strede dediny zorganizovali príležitostný program a zdobenie stromčeka, pričom deti potešil aj domáci bieloblat- Svorní Bieloblatčania v ústrety vianočnoský dedo Mráz. novoročným sviatkom spoločne ozdobili stromček Iba pár dní ne- v strede dediny a predviedli krátky program skoršie vďaka Kristovej duchovnej cirkvi z Padiny Blata. Preto nie náhodou najmladší všetky bieloblatské deti dostali Bieloblatčania všetkým neveriacim balíky, ktoré pre nich pripravili Tomášom, ktorí tvrdia, že dedo rovesníci z Nemecka a Rakúska, a Mráz nejestvuje, odkazujú, aby šľahačkou na torte bola návšteva na rok prišli do tejto malebnej deda Mráza, ktorý špeciálne z ďa- dediny a presvedčili sa o tom na lekého Laponska prišiel do Bieleho tvári miesta. • ĽUDIA A UDALOSTI •

OSLAVA 15. VÝROČIA SPOLKU PETROVSKÝCH ŽIEN

Kamienky pestrej mozaiky Katarína Gažová

spoločenstva Báčsky Petrovec v čele s predsedom Rady MS Pavlom Severínim a vďaka členke RMS Anne Dudášovej, ktorá mala na starosti činnosť žien. Za doterajšiu

miestnostiach Klubu poľnohospodárov v Petrovci v piatok 6. januára Spolok petrovských žien za prítomnosti hostí a členov oslávil 15. výročie pôsobenia po obnovení. Obnovený bol na Tri krále, 6. januára 2002. O početných aktivitách petrovských žien za uplynulých pätnásť rokov Časť speváckej skupiny Spolku žien sa zmienili pre- s predsedníčkou Máriou Gašparovskou došlé predsedníčky Drahotína Dorčová a Ka- podporu spolku, dobré rady počas tarína Arňašová, ako aj aktuálna dlhoročnej práce spolkárky Anne predsedníčka Mária Gašparovská. Dudášovej na znak vďaky udelili K výročiu im gratulovali a pochval- uznanie čestnej členky spolku. Ďane sa o činnosti spolku zmienili kovné listiny a darčeky odovzdali aj viacerí hostia. členkám prvej správy obnoveného Spolok petrovských žien bol spolku, bývalým predsedníčkam, obnovený v roku 2002 z iniciatívy tiež podporovateľom a dobrovtedajšieho vedenia Miestneho dincom spolku, spolupracovní-

Katarína Rašetová, Anna Valašeková a ďalší. Členkám spolku popriali rovnako tvorivú, úspešnú a sústavnú činnosť ako aj doteraz. Petrovské spolkárky k oslave výročia prichystali program, v ktorom vystúpila spevácka skupina spolku s prednesom starodávnych piesní za hudobného sprievodu Zdenka

kom, ako aj niektorým aktuálnym členkám. Týmto spôsobom sa im symbolicky zavďačili za doterajšiu plodnú spoluprácu v spoločných aktivitách. Za uplynulých 15 rokov spolkárky usporiadali početné výstavy, edukačné prednášky, literárne večierky, venovali sa humanitárnej práci, renovovali a vynovili miestnosti a nádvorie Hostia na oslave: Ján Brna (zľava), spolku v býva- Ján Vida a Pavel Severíni lom Tatrane, čiže bývalej Jednote, kde sídlia. Makovníka a Jaroslava Speváka. Dobrovoľnej a obetavej práce Bývalá predsedníčka Katarína Petrovčaniek bolo neúrekom, ako Arňašová predniesla báseň Žene aj aktívnej účasti v spoločenskom Juraja Tušiaka a sólo zaspievala jedna z najstarších členiek spolku živote svojho prostredia. Na oslave spolku sa z hostí slova Katarína Balážová. Po programe ujali: Ján Bohuš, Pavel Severíni, Ján a úradnej časti stretnutia nasledoBrna, Ján Vida, Jarmila Bohušová, vala večera, na ktorej sa podávali Mariena Majerová, Mária Boldocká, tradičné dobroty, ktoré sa chystajú Katarína Zorňanová, Ján Kováč, na Tri krále: fazuľa a pampúchy.

KYSÁČ

Novoročné balíky pre najmladších Elena Šranková

a sklonku minulého roka vo štvrtok 29. decembra v priestoroch Miestneho spoločenstva Kysáč obdarovali najmladších Kysáčanov. O balíky sa postarali členovia Rady MS. Deťom zo škôlky Lienka, zo školy Milana Petrovića a najúspešnejším malým Kysáčanom udelili spolu 50 novoročných balíkov. Predseda Rady MS Miloslav Chrťan najprv privítal tak deti, ako i rodičov, a potom na dvere zaklopal dedo Mráz. Nasledovalo to, čo deti najviac očakávali, čiže delenie balíkov plných sladkostí. Tí najmladší mali tak trochu strach z dedka v červenom obleku, ale väčšina si smelo prebrala balík. Veď ich posmeľovala aj vedúca vychovávateľka Lienky Miluša Grňová. Na • ĽUDIA A UDALOSTI •

Po rozdelení balíkov

tomto slávnostnom podujatí udelili i odmeny, ktoré zabezpečil Poľovnícky spolok Bažant. Tie sa dostali Maji Vargovej, Ivane Šmitovej, Borisovi Vrškovi a Valentíne Albertovej. Spomenutí totiž dosiahli úspechy na poli slovenského jazyka a na športových súťaženiach. Odmeny im udelil Jaroslav Mojžiš, predseda spolku Bažant. Ako richtár Chrťan hovorí, takúto akciu v Miestnom spoločenstve organizovali prvý raz. Mienia však, že v tom budú pokračovať. Sladkosti do balíkov, ku ktorým pridali nástenný kalendár, zabezpečili vďaka súkromným sponzorom. Posledné dni starého roka sú obdobím darovania, keď treba myslieť na všetkých a najmä na najmenších. A preto takúto akciu treba privítať a popriať jej úspech aj v nasledujúcich rokoch. 2 /4733/ 14. 1. 2017

Ľudia a udalosti DEKUPÁŽ – SRDCOVÁ ZÁLEŽITOSŤ KATARÍNY MARČEKOVEJ Z PADINY

Je to relax, nie stres servítky, čiže voľne preložené je to servítková technika. ruhú polovicu decembra − Táto technika umožňuje 2016 v Kovačici poznačili ozdobiť jednou dekoráciou celé početné podujatia, z ktorých komplety k rôznym príležitostiam, najnavštevovanejším boli Vianoč- napríklad k Vianociam a rôznym no-novoročné trhy. Na nádvorí rodinným slávnostiam, ako sú Miestneho spolosvadby, zásnuby, čenstva Kovačica výročia manželstva, sa okrem medonarodeniny, meniny, viny, bryndzových ku Dňu žien, Dňu zahalušiek, klobásky milovaných a pod. Je a vareného vína to teda spôsob dena predajných korácie najrozmanistánkoch ponútejších predmetov z kali aj mnohé iné rôznych materiálov, veci. Medzi nimi ako koža, keramika, aj výrobky, ktoré porcelán, drevo, sklo, vznikli netradičumelá hmota a pod. nou technikou Podstata tejto technidekupáž. Jednou ky spočíva v tom, že z tvorkýň tých sa vystrihujú motívy prác bola aj Katazo servítok a lepia sa rína Marčeková z Katarína Marčeková na rôzne predmety. Padiny. Touto technikou sa − Od malička ma bavili ručné zdobí všeličo. Od nábytku, cez práce, unikátne veci. Vždy sa mi rôzne rámiky na fotografie, tácky, páčilo, keď som niečo mohla vy- šperkovnice, po väčšie krabice, robiť sama. Pred viac ako troma rokmi som zo zdravotných dôvodov prestala chodiť za prácou do Belehradu. Keďže som po celý deň bola doma, musela som si vymyslieť, čomu sa venovať, aby nebolo podstatou každého dňa iba uvariť obed a upratať. Moja priateľka práve vtedy usporiadala tvorivé dielne, na ktorých som sa naučila robiť dekupáž. A tak sa to začalo, − hovorí Katarína. Dekupáž je francúzska technika stará asi 200 rokov, ktorou sa zdobil vo Francúzsku starý nábytok. Posledné roky sa táto technika stala pre Katarínu záľubou. Vraj je to jej antistresová terapia. − Ja pri tejto práci relaxujem, stresu tu nieto! Je to môj obľúbený koníček, do ktorého som sa zamilovala v jednom ťažkom období svojho života. Často sa Starému zrkadlu mladá stalo, keď som nemohla v noci umelkyňa vdýchla nový život zaspať, že som sa obliekla, vošla do dielne a pracovala som na hodiny, črepníky a pod. Ak sa zdolávaní techniky dekupáž. teda rozhodneme napr. vyrobiť Dekupáž je francúzske slovo, dekupáž na jednu drevenú krabiktoré možno preložiť ako vystri- cu, tak musíme nerovnú plochu hovanie, čo vlastne vysvetľuje pripraviť na spracovanie. Potom túto metódu − vystrihovanie zo ju natrieme základnou farbou Anička Chalupová

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

určiť, s čím sa robí najhoršie. − Ku všetkému treba pristupovať s trpezlivosťou a láskou. Niekedy sa podaria aj nepodarky. Keď sa niečo poškodí, roztrhne sa servítka, nedá sa to opraviť, je to stratené. Mne však trpezlivosti nechýba. Mňa to upokojuje a ako som už povedala − relaxuje. Záujemcov o svoje výrobky Katarína stretáva hlavne na výstavách ručných prác v Padine a okolí. Nateraz zväčša vecí vyrába pre seba Do dekupáže sa zaúčajú aj jej a známych. V práci jej niekeratolesti; na snímke je dcéra Marta so svojou prvou prácou a syn Teo dy pomáhajú aj deti. − Okrem môjho manžela a po jednej − dvoch hodinách, Zlatka, ktorý je mojou najväčšou keď uschne, pretrieme štetcom morálnou oporou, pomáha mi aj ešte raz, ale inou farbou jasnejšej môj syn Teo, žiak tretieho ročníka nuansy. Keď to máme schystané, ZŠ, a o tri roky staršia dcéra Marta, na krabicu ľubovoľne nalepíme ktorá doteraz pre seba vytvorila rôzne ornamenty zo servítky, kto- niekoľko unikátnych vecí, − s poré okrášlime farbou a štetcom. Je tešením hovorí Katarína. to tzv. tienenie, ktoré potrebuje Často sa stáva, že sa koníček najviac trpezlivosti a zručnosti. pre človeka stane zamestnaním, Konečným výsledkom je krásna vtedy je človek rád, že môže robiť lakovaná krabica, ktorá sa môže použiť na všelijaké účely. Zháňanie potrebných vecí na dekupáž nie je a n i t ro c h u jednoduché. Pred niekoľkými rokmi v Padine a okolí takmer nikto o tejto technike Katarína so svojou tvorbou na Vianočnoani nechyro- novoročných trhoch v Kovačici val. Katarína navštívila niekoľko obchodov, to, čo ho baví a ešte mu za to aj a to, čo hľadala, našla až v Be- zaplatia. lehrade. Dnes je situácia lepšia. − Keby som sa na túto prácu Laky, lepidlá a farby v menšom pozerala z finančnej strany, tak sa množstve sa dajú kúpiť v niekto- to neoplatí robiť, lebo si vyžaduje rých papiernictvách. Predmety a hodne času. Keďže mám už viac servítky však zháňa v špeciálnych skúseností a odvahy, v budúcnosti predajniach a cez internet. by som sa chcela vážnejšie veno− Robila som dekupáž aj na vať dekupáži na nábytku. A keď kožu. Touto technikou zdobím ide o materiály, okrem servítok aj nábytok, skrine... Moja prvá som začala používať aj čipku, ktorá práca bolo napríklad staré zrkadlo, tiež pekne okrášli veci. Chcela by ktoré som zdedila po prastarej som sa naučiť aj iným ručným mamičke. Motívy na výrobkoch sú prácam a dokonca kto vie, k čomu takisto všelijaké. Kvety − ruže, fial- ma ešte moja fantázia a nápady ky, levandule, rôzne ornamenty. privedú, − dodala na záver KataČo sa týka ťažkostí v práci, Ka- rína Marčeková, mladá umelkyňa tarína Marčeková hovorí, že ťažko z Padiny. • ĽUDIA A UDALOSTI •

NOVOSADSKÁ ZIMA

Tu to žije Oto Filip

rsná a jasná, studená a krásna. Je to základná charakteristika novosadskej zimy, aspoň počas týchto pár týždňov, keď si dva roky podali ruky. V období dvojnásobných Vianoc, sviatkov, ktoré do duší rozsievajú pokoj, na mnohé veci sa treba pozerať srdcom, nie očami. Lebo sviatky neboli len o daroch, ale najmä o radosti, stretnutiach, rodinnej pohode. Boli aj o prechádzke zimným mestom, o korčuľovaní v Ľadovom lese v Dunajskom parku, o rozhovore s priateľmi, o posedení pri káve, o večeroch s blízkymi. Veď mágia Vianoc spočíva najmä v prípravách, v rodinnom pokoji a pohode,

v prípitkoch na lepšie zajtra a častejšie stretnutia a porozumenie. Teraz, keď to všetko máme za sebou, možno si uvedomiť dve veci. Po prvé, že by sme blízkych mohli a mali priebežne obdarovávať aj počas celého roka, pričom vôbec nemusí platiť návod: čím drahší darček, tým väčšia radosť. A po druhé, že zima je priam ideálnym obdobím na návštevu nielen blízkych, no aj galérií, múzeí, kín, divadiel. Zvlášť po ľadovom, občas priam arktickom týždni, najstudenšom za niekoľko posledných rokov. V ére globálneho otepľovania takmer sme zabudli na naozaj chladné počasie. Bolo treba, aby nám riadne vycerilo zuby a narobilo kopu problémov, aby sme si uvedomili, že nie všetko vôkol nás treba brať ako samozrejmosť. Zima sa napriek všetkému neúprosne chýli k jari, skonštato-

val by optimista. Pesimista by sa zase zamyslel nad tým, čo sa nám počas nej prihodí a koľko nás to bude stáť. Tak jedni, ako aj druhí nemôžu však vyvrátiť neodškriepiteľnú skutočnosť, že nám zima priniesla aj mnohé čarovné momenty, rôzne akcie, chvíle vymaňujúce život zo všedných

koľají. Pritom nás učiac, že si všetko krásne treba vážiť, kým je, ale nezabúdať naň, ani keď sa pominie. Niektoré z toho je nové, ako čarovná zimná oáza pri Dunaji, kde sa štedré slnečné lúče snúbia s odbleskami ľadu, iné je zase tradičné, ako napríklad akcia Novosadská zima. Táto prebiehala na prvom poschodí Športovo-podnikateľského strediska Vojvodina v poslednej dekáde decembra. Kto to vedel, tam bol, videl a nakúpil. A mal si z čoho vyberať v dňoch, keď sme žili zaobstarávaním vianočných a novoročných darčekov, prípadne potešením z tých, ktoré sme sami dostali. Čo badať aj z týchto záberov, nepotrebujúcich žiadne detailnejšie ozrejmenie. Namiesto post skripta malé oznámenie pre budúcnosť. Ďalším pozoruhodným podujatím na populárnom novosadskom SPENS-e bude to s názvom Od vína po lásku, stanovené na 10. až 14. februára. Niekto si ho dá do súvislosti s Dňom zaľúbených, iný so svätým Trifunom, no najbližšie k pravde je, že sa vlastne deje na počesť oboch. Kto vraví, že víno a láska nejdú spolu? Alebo že práve víno nie je nápojom inšpirácie a lásky?

V KOVAČICKOM KOSTOLE

Štefanský vianočný koncert Anička Chalupová

vianočnými podujatiami akoby sa roztrhlo vrece a Kovačičanov potešilo, že si mohli užiť mnohé z nich, ako napr. vianočné trhy, divadelné predstavenia, literárne večierky, výstavy, koncerty a pod. To všetko potešilo ich oči, uši, dokonca aj chuťové poháriky, ale najmä duše. V druhý sviatok vianočný, na Štefana 26. decembra 2016, sa v kovačickom slovenskom evanjelickom kostole uskutočnil tradičný Štefanský vianočný koncert. Organizátorom tohto podujatia bol cirkevný zbor Kovačica II v čele s farárom Mgr. Martinom Bajzom. Na koncerte • ĽUDIA A UDALOSTI •

Časť účastníkov podujatia s farárom Mgr. Martinom Bajzom (sedí tretí sprava)

sa príležitostnými duchovnými piesňami predstavil mladší a starší zmiešaný, mužský a ženský cirkevný spevokol, kým v krátkych divadelných scénkach roly stvárnila cirkevná mládež a členovia detskej besiedky. V programe sa piesňou prihovorila aj osvedčená kovačická speváčka Ivana Hriešiková a hrou na organe k slávnostnej chvíli prispel Janko Siroma, hudobník a organista. Na príprave a realizácii Štefanského vianočného koncertu sa podieľali aj členovia správy cirkevného zboru Kovačica II a hudobní odborníci Anka Naďová a prof. Ján Dišpiter. Foto: A. Naďová 2 /4733/ 14. 1. 2017

Priateľstvo Niet krajšieho slova ako je priateľ. Priateľstvo je Boží dar, ktorý sa daruje každému človekovi. Kto by iný stál s tebou až do konca? Kto by iný sedel s tebou a utieral všetky tvoje slzy? Kto by delil svoj úsmev s tebou a odháňal všetky tvoje strachy? To všetko by urobil iba tvoj priateľ. Opravdivý priateľ je zázrak pre človeka. Niet väčšieho zločinu, ako sklamať svojho priateľa. Všetci, ktorí ti veria, by nemali byť sklamaní. Priateľstvo je ako veľká loď s anjelmi. Anjeli zaženú i tú najväčšiu búrku. Žltá farba je farba priateľstva, kým červená je farba lásky. Láska nezaručuje priateľstvo, ale priateľstvo zaručuje lásku. Láska je ako ruža, kvitne, kým ju zalievame. Ozajstná láska je veľmi zriedkavá, ale ozajstné priateľstvo je ešte zriedkavejšie. Ľudia často hovoria, že úprimného priateľa je ťažko nájsť, ale ja chcem, aby svet vedel, že som si ja už ozajstného priateľa našla. Hrdá som na tú osobu, ktorú môžem nazvať svojím priateľom. Je to krásne priateľstvo, ktoré vyčnieva zo všetkých iných. Človek má byť taký k svojmu priateľovi, aký je sám ku sebe, úprimný, láskavý, dobroprajný, milý... Preto je iba úprimné priateľstvo opätované. Mila Privizerová, 8. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Noe Kľ účik, 1. 1, ZŠ

15. októbra v Pivnic

Prázdninové radosti

Danica Galambošová, šesťročná, Hložany

Zimné prázdniny rýchlo ubiehajú. Aj napriek tomu vám priniesli za priehrštie radostí. Boli to vianočné a novoročné sviatky a všetko to, čo tieto jedinečné sviatky prinášajú. Potom prázdninové voľno, aj snehu bolo aspoň koľko-toľko na vaše potešenie a nevystalo ani veselé kamarátenie s priateľmi. O zime a priateľstve ako jedinečnom vzťahu máme tu vydarené žiacke práce, tak ich neprehliadnite. Prajeme vám pekný zvyšok prázdninovej voľnosti, hravosti a radosti!

Ines Šagátová, 3. 1, ZŠ 15. októbra v Pivnici

Sára Gašková, 5. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Čo nám prináša zima Zima deťom prináša veľkú radosť. Deti sa radujú snehu. Rady sa sánkujú na snehu, robia snehuliaka a guľujú sa. Hoci je veľmi chladno, deťom to nie je veľká prekážka. Dajú si čiapky, šály a rukavice. Najsladší je ten horúci čaj a koláčik, keď sa nos červenie od zimy pri teplej peci.

Dijana-Aurora Brveníková, 7. 3, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

www.hl.rs

Adriana Vozárová, 7. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Informačno-politický týždenník

Andrej Mega, 2. 2, ZŠ maršala Tita v Padine

• DETSKÝ KÚTIK • •

Mozaika

ROČNÍK XVII 14. januára 2017 ČÍSLO

210

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

DLHÉ CESTOVANIE DO ČIERNEJ HORY A SPÄŤ

Z obsahu

NA CESTÁCH

Ktorá rieka nemá prameň? Miroslav Demák

čiatkom novembra podal demisiu), KNS dostal od Ministerstva kultúry peniaze na účasť na Smederevskej básnickej jeseni 2015. O rok neskôr už vo Fonde na podporu umenia Milan zabezpečil prostriedky na cestu do Čiernej Hory. Milan Richter je môj generačný druh (ja som prvý v Novom živote predstavil poéziu Richtera, Jána Švantnera, Valéra Mikulu a ďalších z nastupujúcej generácie slovenských básnikov. Je plodným básnikom a dramatikom, ale aj mimoriadnym prekladateľom (to by sme mohli tvrdiť, keby preložil iba Fausta a nie ešte takmer osemdesiat ďalších kníh iných svetových básnikov a

roku 1979 som bol na zjazde Zväzu spisovateľov Juhoslávie v Herceg Novom. Pre mladého autora to bol výnimočný zážitok. Nádherné prostredie, pohostinní domáci a z každej republiky a pokrajiny bývalej SFRJ prišlo po osem až desať spisovateľov. Chvíľu sme zasadali, zopárkrát čítali básne, väčšinou sme sa, bez rozdielu na vek alebo pôvod, rozprávali, aby sme večer všetci spoločne spievali v Taverne, reštaurácii na konci Herceg Nového smerom k Igalu. Len Mladen Oljača a Dimitrije Rupel (budúci slovinský minister zahraničia) radšej hrali šach než spievali. Ďalších protihráčov mali v spisovateľoch z Čiernej Hory. Vtedy nik z nás (skutočne ‒ nik?) netušil, že o dvanásť rokov sa Juhoslávia rozpadne. Ja som to iste nevedel ani pripustiť. Netušil som však ešte niečo. Nemohol som totiž ani predpokladať, že Čiernu Horu neuvidím ďalších 37 rokov. Pritom Obzor, v ktorom som Mićo Jakšić, Hanadi Al-Darwish (Qatar), Elenka bol redaktorom, neskôr Hidvéghyová-Yung, Miroslav Demák, Ahmed Al-Zahed (Qatar) a Ján Zambor (zľava) Foto: Milan Richter šéfredaktorom a riaditeľom vydavateľstva, mal svoje chatky dramatikov). Už z tohto je zrejmé, že ide v Kumbore. Neskôr k tomu pribudla aj o vorkoholika, ktorý nielen píše a premožnosť využívať dom na čiernohor- kladá, ale aj rád vystupuje na čítačkách skom pobreží, v Dobrých Vodách pri a besedách s poslucháčmi. Bare, ktorý patrí Horvatovcom, rodine Koncom jari sa mi ozval kamarát, básmojej svatky. Jednoducho som sa do nik a predseda Združenia vydavateľov Čiernej Hory ani raz nedostal, až do Čiernej Hory Radomir Uljarević. Pozval leta roku 2016. ma na Pjesničke susrete na izvorima Pive V roku 2015 som Klubu nezávislých (Básnické stretnutia na prameňoch Pivy). spisovateľov Slovenska (KNS) ponúkol Na otázku, či môže prísť ešte niekto so projekt spolupráce so spisovateľskými mnou, Radomir odpovedal: „Príďte aj organizáciami v nástupníckych štátoch štyria, ak chcete. V Plužinách je miesto bývalej Juhoslávie. Nazval som ho po pre každého z Vás.“ Cesta autom do obľúbenej knihe Ladislava Balleka Južná Čiernej Hory pre štyroch však niečo pošta. Laco Ballek bol členom nášho stojí, pomyslel som si v prvom okamihu, klubu, a tak bol projekt prijatý. Vďaka treba niekde aj spať, lebo z Bratislavy šikovnosti predsedu tejto spisovateľskej sa to v jednom ťahu jednoducho nedá. organizácie Milana Richtera (žiaľ, za- Uljarevićovo pozvanie som predsa tl-

močil Richterovi a ten ihneď súhlasil. Dal mi však za úlohu, aby som aj po ceste zariadil niekoľko akcií. Cestu do Čiernej Hory som preto musel naplánovať tak, aby sme vystúpili ešte na nejakom festivale poézie, v Starej Pazove sa stretli so slovenskými vojvodinskými básnikmi, v Novom Sade aby sme mali rozhovor so šéfredaktorkou Nového života Zdenkou Valentovou-Belićovou a v Slovenskom vydavateľskom centre v Báčskom Petrovci stretnutie s Vladimírom Valentíkom a Víťazoslavom Hroncom. Na stretnutí s Hroncom trval aj ďalší člen našej výpravy, básnik Ján Zambor, lebo obaja vedeli, že Víťo dokončuje prácu na Antológii slovenskej poézie, ktorá ich mimoriadne zaujímala. Nerád predbieham udalosti, ale aby som všetko nemusel opisovať, poviem hneď, že sme plán v celosti zrealizovali. A tak dvadsiateho júla 2016 Milan Richter nasmeroval svoje auto na juh. Okrem neho v aute boli: Ján Zambor, Elenka Hidvéghyová-Yung s manželom Paulom (všetci sme ho volali po dolnozemsky Paľko) a ja. Prvou našou zastávkou bol dom rodiny Jakšićovcov v Krčedine. Spisovateľa a bývalého štátneho tajomníka Ministerstva pre diaspóru Srbska Miodraga Miću Jakšića poznám dlho, dokonca som aj prekladal jednu jeho divadelnú hru. Jeho otca, v ktorého dome v Krčedine sa už rok koná veľmi populárna kolónia, poznám ešte dlhšie, celých tridsať rokov bol urbanistom v Starej Pazove. Deviata umelecká kolónia u Jakšićov v deň nášho príchodu ešte nemala svoje oficiálne otvorenie, ale už tam bolo niekoľko maliarov z viacerých štátov (Talianska, Poľska, Qataru...). Zoran sa o nás hneď postaral a keď z nahrávania v televízii prišiel aj Mićo, za pár minút bol zorganizovaný večierok slovenskej poézie. Kým sme sa my na vystúpenie pripravili, v Jakšićovom dome sa objavil básnik Martin Prebudila zo Starej Pazovy a básnik Jeremija Lazarević z Belehradu, >>>>>

Je to o ekonomike, ale aj o vzťahu k vidieku Str. 4

Chameleón

Str. 6

Nepečený keksovovišňový koláč Str. 8

Mozaika ktorí spolu s nami a usporiadateľom ského „darakaru“ a v ktorej je stále hrdinu, respektíve ústrednú postavu Mićom Jakšićom večer vystúpili fotografia maršala Tita a švédskeho románu Most na Drine. Myslím si s prednesom svojej poézie. Slo- kráľa Gustava), ale najmä jahňacie však, že pravdu majú tí, ktorí za venskí autori čítali svoje básne mäso varené v mlieku, ktoré sme ústrednú postavu románu označujú nie tento nádherný most, ale v slovenčine a ja som tie básne jedli v Plužinách. prečítal v preklade do srbčiny. Bolo Cesta z Pazovy k prameňom Pivy kasabu, teda Višegrad. to veľmi spontánne a priateľské ka- pri čiernohorských Plužinách sa Po Višegrade sme prešli na druhú marátenie. Preklady stranu rieky Drina, ale večer sa už básní som robil ešte blížil a náš šofér Milan Richter si v príprave na festival potreboval odpočinúť, tak sme sa v Plužinách, takže zastavili pri Foči. Izby sme našli v moteli Bavaria. Pôvod mena je žiadne dodatočné zrejme nemecký, veď aj majiteľka úsilie nebolo potrebné. Jednoducho, je Nemka vydaná za Bosniaka. Zaúplná pohoda... ujímavé pritom je, že nepochádza Moji štyria spoz Bavorska, ale niekde z horného Porýnia. Na otázku, prečo motel lucestujúci zostali nenazvala podľa svojho rodiska, po večierku spať lakonicky odpovedala: „Takto mám v Beške, ja som Demák a manželia Yungovci na „Andrićovom“ viac hostí. Bavorsko poznajú všetodišiel do Pazovy. moste chvíľu predtým než Paľko prvýkrát Dohodli sme sa, že ochutnal baklavu Foto: Milan Richter ci a môj rodný kraj len niektorí.“ nasledujúce, štvrtPraktická Nemka sa, samozrejme, kové ráno sa stretneme v Pazove s početnými zastávkami nedala nemýlila. na pľaci. Pre mojich kolegov bol absolvovať za jeden deň. ZdrZ Bavarie si odnášame aj dve trh v Pazove niečím výnimočným. žali sme sa najprv vo Višegrade, zmiešané spomienky. Mojim koNajviac sa z neho tešil Paľko Yung, niekdajšej kasabe z románu Iva legom nik nepovedal, že si treba ktorý (citujem jeho slová) „konečne Andrića Most na Drine. Za tento zapnúť bojler, lebo ho väčšina hostí mohol na trhu vyfotiť Slovenky román Andrić dostal Nobelovu z bezpečnostných dôvodov počas v kroji“, čo sa mu na Slovensku už cenu za literatúru. Nakoľko som sprchovania vypína. To znamená, že viac než dvadsať rokov nepodarilo. ja za Jedna smrť v Belehrade (ktorá ráno všetci radšej vynechali sprchoToľko totiž uplynulo od štúdií Elenky existuje len v srbskom vydaní ako vanie, lebo v bojleroch mali ľadovú v Číne a od chvíle, keď sa Yungovci Jedna smrt u Beogradu) dostal Cenu vodu. Ja som nemal izbu v hlavnej presťahovali do Bratislavy. Na trhu Akadémie Iva Andrića za najlepšiu budove, ale v bungalove, kde je hosvšetci fotografovali, sem-tam si knihu o Belehrade v roku 2013, tí pomenej, a tak nik bojler nevypol. aj niečo kúpili. Nik si však nevši- kolegovia si ma doberali „titulom“ Druhá spomienka je vyslovene moja mol, že si môžu kúpiť aj čerstvé Nositeľ literárnej ceny laureáta Nobe- osobná. Nakoľko ráno vstávam škvarky. Tie som si kúpil iba ja. Po lovej ceny za literatúru. Našťastie, hodne zavčasu, zašiel som dolu ceste Ibarskou magistrálou som je to tak dlhé označenie, že sa im k Drine a prechádzal som sa vedľa tie škvarky vytiahol z tašky a ako to príliš často nechcelo opakovať. jej priezračnej vody. Vtedy som prvému som ich ponúkol Paľkovi Vo Višegrade sme sa najdlhšie si uvedomil, že presne 66 rokov Yungovi. Len čo si prvý zo škvarkov zdržali pri moste, ktorý dal postaviť predtým som na druhom nábreží dal do úst, zatváril sa akoby som Driny, v dedine mu dal prinajmenšom kaviár: Lešnica, kde bol „Koľko si zaplatil za tie škvarky,“ môj strýko výhybpýtal sa ma. károm na železni„Päť eur,“ povedal som mu cenu. ci, zbieral pri Drine „Ja ti dám desať, ale aby boli iba kamene. Sám si to moje!“ povedal bez zaváhania. nepamätám, ale Samozrejme, že som nezobral v rodine sa roky viac, než som platil, ale ani pán opakovali moje slová, vyslovené Yung nebol skúpy, ako sa zdalo a dovolil aj iným z nich ochutnať. keď som nemoOchutnávanie jedál, ktoré som im hol otvoriť dvezo srbských a bosenských špecialít re, lebo som mal cestou vyberal, bolo pre všetkých Plte na Tare ešte odolávajú moderným člnom ruky plné kamezaujímavé, ale Paľko si robil aj svoj ňov: „Demakovci, rebríček toho, čo mu najviac chutilo. oton dele, nesiem Na konci cesty poradie troch naj- Mehmed Paša Sokolović a ktorého vám peknú kemeňu.“ Žiadny z tých väčších pochúťok pre Paula Yunga stavbu zrealizoval najväčší staviteľ kamienkov som si vtedy nezachoboli: škvarky, baklava vo Višegrade v dejinách Osmanskej ríše Mimar val, ale tentoraz som si kamene a orasnice od Gašparevića v Go- Sinan (o ktorom si môžete viac z koryta Driny priniesol do bytu lubinciach. Všetci veľmi vysoko prečítať v cestopise Tezkiret-ül-Bü- a uložil ich medzi najvzácnejšie hodnotili aj cicvaru s kajmakom nian). Most je skutočne nádherným spomienkové predmety. na Romaniji, čevapčiči pri Čačku (v architektonickým dielom, preto Ráno sme pokračovali cestou poreštaurácii, ktorá má podobu vikin- ho väčšina kritikov označuje ako pri Drine až k miestu, kde sa spájajú

rieky Tara a Piva, aby ju vytvorili. Väčšina áut so zahraničnými značkami, ktoré sme pritom stretali, boli terénne vozy s prívesmi. Na prívesoch viezli veľké gumené člny vhodné na rafting. Najmä Tara, v minulosti známa splavovaním na pltiach, je lákadlom pre moderných rafterov. Netreba sa im diviť. Tara preteká druhým najhlbším kaňonom na svete. V tejto tiesňave rieku lemujú strmé skaly, týčiace sa do vyše dvoch tisíc metrov. V blízkosti miesta, kde sa tieto dve rieky spájajú, je aj hraničný prechod medzi Bosnou a Hercegovinou a Čiernou Horou. V minulosti sa však aj značné územie na severozápade Čiernej Hory považovalo za časť Starej Hercegoviny. Uvedomili sme si to až v Plužinách, keď nám organizátori Básnických stretnutí na prameňoch Pivy oznámili, že stravovať sa budeme v reštaurácii zriadenej v letnom sídle známeho hercegovského hrdinu Lazara Sočicu. Bol to skutočný bohatier, ktorý sa nebál nikoho, najmä nie Turkov, s ktorými nespočetnekrát bojoval. Údajne to bol dvojmetrový a stopäťdesiatkilový chlap, na ktorom bol vraj najstrašnejší pohľad jeho zamračených očí. Na území dnešnej Hercegoviny mal svoju kamennú baštu (kulu), v ktorej trávil zimy. V lete však radšej vyhľadával tienisté miesto pri rieke Pive. S ubytovaním to však bolo trochu komplikovanejšie. Plužine sú relatívne mladé mestečko, postavili ho až po vybudovaní hydroelektrárne na Pive. Na starej mape som ho vôbec nenašiel. Leží pri akumulačnom jazere zabezpečujúcom nehatenú prevádzku hydroelektrárne. Toto akumulačné jazero je dlhé takmer štyridsať kilometrov a dosahuje hĺbku až sto metrov. Je zrejmé, že vody jazera zatopili početné dedinky, lazy a jednotlivé domy pri Pive. Pre obyvateľov takto zatopených domov postavila hydroelektráreň celé jedno nové mesto – Plužine, ktoré má dnes asi tisícpäťsto obyvateľov. Je v ňom aj veľký hotel, ale ten je zavretý. Úradne sa tomu hovorí, že je v rekonštrukcii, ale práce na nej sa už niekoľko rokov ani nezačali. Účastníci básnických stretnutí preto bývali v internátnej ubytovni, stále ešte so spoločnými sprchami a toaletami. Vďaka ochote organizátorov (v prvom rade vďaka Radomirovi Uljarevićovi) nám bolo umožnené,

HLAS ĽUDU | 14. 1. 2017 • 02 /4733/ aby sme sa ubytovali v niektorom zo súkromných zariadení priamo na pobreží jazera. Ja som už vopred mal vytipované chatky pod názvom Konak, ktorých majiteľmi sú Ljubo Cicmil s manželkou. Socha Ľubovho deda, presláveného partizána, zdobí ústredné námestie v Plužinách. Ukázalo sa, že Konak bola viac než správna voľba. Počasie

zo Slovenska nevystupovala na Najkrajším okamihom bolo lú- si jahňacinu v plnej miere neužili niektorej z tunajších spisovateľ- čenie sa Paula Yunga, nášho čín- aj moji kolegovia, lebo ktovie, či sa ských podujatí. Naše vystúpenie skeho Paľka, s domácimi. Peknou tam ešte dakedy dostanú. veľmi šarmantne (pritom vecne) spisovnou slovenčinou im vysvetlil: Cestou sme sa zastavili v mesmoderoval už spomínaný Radomir „Však my Slováci a vy Čiernohor- tečku Milići, kde som kolegom ukáUljarević. Básne sme čítali v sloven- ci sme bratia, Slovania.“ Bolo to zal tri parky s bustami velikánov. čine a ich preklady čítala herečka. pekné najmä preto, že to všetci V prvom parku sú srbskí velikáni, Nakoľko každý z našej skupiny je prijali so sympatiami a pri odchode v druhom svetoví a v treťom ruskí. aj prekladateľom, obecenstvo sme ho pobozkali, ako sa patrí ‒ „vo tri Niektoré busty sú naozaj dobré, pozdravili vo viacerých jazykoch: vrhy“. Paľka skutočne prijali ako ale niektoré (najmä tá zobrazujúca Helenka Hi- svojho príbuzného, takže si práve on poetku Desanku Maksimovićovú) dvéghyová z Čiernej Hory odniesol domov naj- nemožno označiť ináč než ako nepo čínsky, Ján vzácnejší dar. Kamarátov a bratov. podarky. Na noc sme došli do Starej Zambor po rusky a španielsky a Milan Richter po švédsky a po nemecky. Ja som sa im prihovoril v ich rodnej reči a na záver som to doplnil Pohľad z našich chatiek; v popredí je loďka, na ktorej dvojveršovou sa tradične koná prezentácia kníh mladých básnikov básňou inšpirovanou tam bolo nádherné, chatky boli práve čiernohorským lapidárnym nové, perfektne vybavené, majitelia vyjadrovaním: „Ako zaćutiš / rado Cicmilovci nekonečne pohostinní ću te saslušati,“ čo obecenstvo a k reštaurácii Sočica, kde sme sa prijalo ako pochvalu ich ľudovej stravovali, bolo len päť minút pešo. múdrosti. Ja som však najväčší pôžitok mal Po úspešnom večierku, dobrom Slovenskí básnici v spoločnosti Radomira Uljarevića čakajú na svoje z polohy Konaku. Napriek tomu, že spánku a rannom kúpaní v jazere vystúpenie; za nimi sedí riaditeľ Knižnice Matice srbskej Selimir je Pivské jazero horské a sto metrov sme sa s ostatnými účastníkmi Radulović, literárny kritik Marko Nedić a ďalší účastníci ústredného hlboké, voda v ňom mala 25 °C, stretli v reštaurácii Sočica na podujatia v Plužinách takže som si tri dni mohol parádne rozlúčkových raňajkách. Ako aj zaplávať v jeho priezračnej vode. na iných podobných básnických Z Čiernej Hory sme sa vracali Pazovy. Neviem, ako som mal koÚstredné podujatie na Básnic- podujatiach, aj tu som dostal zo inou cestou. Po prechode do Bosny legom vysvetliť, že sa to nestáva kých stretnutiach na prameňoch desať kníh kolegov, ktorých by a Hercegoviny sme nezabočili na často, ale v okolí vily Sunce, kde Pivy prebiehalo v mestskom amfivýchod do Srb- sme boli ubytovaní, sa vo vzduchu teátri, čo sa v horúcich letných veska, ale vybrali vznášali tisíce okrídlených chročeroch zdá byť ideálnym miestom sme sa západne bákov veľkých ako plody gaštanu. na podobné podujatia. Ono by to a zamierili cez V jednej izbe upratovačka nechala ideálnym miestom bolo, keby sa Sokolac na Ro- otvorené okno, takže do nej naliepráve v ten večer neobjavili mračná maniji. V minu- talo tejto hávede toľko, že sme ju lietajúceho nočného hmyzu, ktolosti sme sa pri museli vymeniť za inú. Neskôr mi rý lákali reflektory upriamené na letnej dovolen- v Sunci povedali, že sa ten hmyz účastníkov. Najlákavejšie pre tieto ke na strednom premnožil na starých stromoch „lietačky“ bolo všetko biele, najmä Jadrane s ro- platanov, takže lokálna samospráva košele (akú na sebe mal aj autor dinou kúpali musela angažovať špeciálnu firmu, týchto riadkov) a dámske biele róby. až do západu ktorá urobila postrek, aby znemožOrganizátori preto museli reflektory slnka, a potom nila ich nové masové liahnutie. Dve dať ďalej a usmerniť ich opačným Reštaurácia Sočica, letné sídlo hercegovského sme sa zaviezli takéto invázie (v Plužinách a v Pasmerom. Hmyzu nás to zbavilo, ale bohatiera Lazara Sočicu na Romaniju, zove) lietajúceho hmyzu na jednu v polotme už autori oveľa horšie kde sme si dali cestu je viac než dosť. Dúfam, že videli čítať svoje verše. Napriek „veľmi tešilo, keby aspoň niečo večeru a prenocovali. Aj tentoraz sa to už viac nezopakuje. tomu trval program celé tri hodiny. z ich tvorby mohli prečítať aj čita- som kolegov pozval ochutnať jahňa P. S.: Vráťme sa ešte k titulku Našťastie, organizátori na začiatok telia na Slovensku“. Samozrejme, pečené na ražni. Žiaľ, bolo už pol tohto cestopisu. Už viete, ktorá programu zaradili blok básnikov zo v mojom preklade. Preklad by nebol tretej po obede a jahňa bolo upe- rieka nemá vlastný prameň? Ak Slovenska. Boli sme totiž čestní problém, ale publikačné možnos- čené už pred dvanástou, takže bolo neviete, tak to znamená, že ste hostia na podujatí, lebo napriek ti pre preklady toľkých básnikov viac studené než teplé. Našťastie tento cestopis nečítali dostatočne tomu, že slovenským veľvyslancom z jednej jazykovej oblasti sú veľmi pršuta a najmä cicvara s kajma- pozorne... v Čiernej Hore bol aj básnik Franti- obmedzené. Nádej však umiera kom vylepšili dojem o tunajšej, šek Lipka, žiadna skupina básnikov posledná... ináč skvelej, kuchyni. Ľutujem, že Snímky: Paul Yung

III

Mozaika DEDINY SA CELKOVO VYĽUDŇUJÚ, TIE SLOVENSKÉ AJ ODSLOVENČUJÚ

REPORTÉRI

Je to o ekonomike, ale aj o vzťahu k vidieku Oto Filip

v roku 2011 v dedinách Srbska žilo o 311 000 obyvateľov menej ediny v Srbsku, nevy- ako v roku 2002. spelé a krachujúce, plné Podľ a štúdie Postavenie opustených domov a za- starších na dedine, realizovanej budnutých zvykov, starobných Červeným krížom Srbska, Podomácností a chátrajúcich ob- vereníčkou pre ochranu rovnojektov, škôl bez žiakov, servisov právnosti Srbska a Populačným bez majstrov, dielní bez reme- fondom OSN, ktorej výsledky sú selníkov... Už roky so zdevasto- zverejnené koncom decembra vanou rastlinnou, dobytkárskou, 2016, až v 63 percentách dedinských domácností nie je osoba mladšia od 65 rokov. V každej tretej domácnosti žije niekoľko generácií rodiny, tridsať percent domácností je starobných, pozostávajúcich z manželských párov. Tri zo štyroch starobných domácností nevlastní auto, kombi alebo traktor, v každej tretej je podlahou zem, tridsať percent ich nemá kúpeľňu, dvadsať percent nemá dobrú stravu alebo vykurovanie, toľko ich nemá ani rozhlasový prijímač, televízor či telefón. Pätnásť percent starobných Predseda ÚSŽZ Dr. Ján Varšo počas domácností trápia dlhy za návštevy Nového Sadu elektrický prúd a daň. V štrnásť percent domácnosovocinárskou, zeleninárskou tí nie je tekutá voda, v troch a takmer každou inou výrobou. percentách dokonca neexisChátrajú prinajmenšom stovky, tuje ani elektrický prúd. Inými možno i tisíce osídlení, napriek slovami, veľký počet starých skutočnosti, že prírodné pod- osôb na vidieku žije výslovne mienky, ako je zdravý vzduch, ťažko. Dve tretiny tých starších čistá voda a nezamorená pôda, od 65 rokov trápia chronické priam prahnú po ľuďoch, ktorí choroby, len tretina ich tretiu by tam žili a robili. Každá z dedín dobu trávi v spoločnosti detí, je príbehom osebe, špecifickým, vnúčat či pravnúčat. no aj s niektorými univerzálnymi Pri takýchto pomeroch ťažčrtami, svedčiacimi o spoločen- ko zostať poľnohospodárom skom postoji k nim. Skutočne sú za každú cenu, čoho sa dožarozmanité nielen hospodárske, duje odborník Milovan Mitroale aj demografické, sociologic- vić, ktorý tvrdí, že v prípade ké, družstevné a iné aspekty vystriedania dedinského žiexistencie dedín, lavírujúcich vota mestským, návratu na medzi zmiznutím a oživením. staré najčastejšie nieto. Prof. Podľa sčítania obyvateľstva Dr. Milorada Ševarlića zvlášť

znepokojuje údaj, že v rokoch 2002 – 2011, čiže medzi dvoma poslednými sčítaniami obyvateľstva, zmizlo asi 150 000 alebo približne pätina z celkového počtu rodinných poľnohospodárskych gazdovstiev v Srbsku. Ak je práca otcom a pôda matkou spoločenského blahobytu – čo je téza Ljubišu

stretnutí vedenia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) so zástupcami slovenskej komunity v Srbsku, prebiehajúcej na pôde Veľvyslanectva SR v Novom Belehrade, bolo počuť aj údaj, že je približne šesťsto študentov od nás na slovenských vysokých školách, kým ďalších sedemdesiat študuje v školách stredných. V praxi to znamená, že okrem osobných áut týždenne neraz celé autobusy: z Padiny a Pivnice, z Petrovca, Kysáča, iných dedín, ktorých pasažiermi sú nielen Slováci, ale aj Srbi a príslušníci iných národov a menšín, smerujú najčastejšie na Slovensko. Nezamestnaných je, napriek štatistikám o ráznom zmenšovaní ich počtu, stále mnoho, lebo je aj kríza dlhotrvajúca a hlboká. Počas decembrového pobytu v Novom Sade a návštevy Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí JUDr. Príhovor veľvyslankyne Slovenskej Ján Varšo, CSc., podotkol, že republiky v Srbsku pani Dagmar pokiaľ v roku 2013 bolo vyRepčekovej na predvianočnej daných celkovo ponad 500 krajanskej recepcii osvedčení Slovákov žijúcich v zahraničí, len do konca Mitrovića – tak je dosť jasné, novembra 2016 úrad vydal 2 prečo je ten na tej úrovni, na 200 takýchto osvedčení. Keďže akej práve je. z toho zhruba 300 robí Ukrajina a zvyšok je Srbsko, Vojvodina, to chápe ako indikátor, že sa xxx pokrajina odslovenčuje. Vo vyNetreba sa vôbec diviť, že sa hlásení pre Hlas ľudu o poslaní ekonomické a celkové pomery nedávno založenej Rady vlády na našich dedinách premietajú SR pre krajanské otázky Dr. Varaj do inej špecifickej roviny, tej šo zrejme nie náhodou medziinárodnostnej. Ľudia za prácou, ným prízvukoval, že treba nájsť štúdiami, lepšími výhľadmi a nástroje na to, ako na daný stav, krajšou budúcnosťou odchá- ktorý existuje v spoločenstve dzajú naďalej, viac ako predtým. Slovákov vo svete, reagovať. Počas rozpravy na februárovom V koncoročnom súvaho-

HLAS ĽUDU | 14. 1. 2017 • 02 /4733/ vom rozhovore pre Hlas ľudu Odhaduje sa, že je v dedinách veľvyslankyňa Slovenskej re- okolo 50 000 prázdnych domov publiky v Srbsku pani Dagmar a že v trojnásobne väčšom počRepčeková medziiným podo- te nikto práve nežije, respektíve tkla: – Najviac, čo ma bolí a ja používa ich len občas. Približto vidím každý deň vo svojej ne tri zo štyroch dedín nemajú práci, je, že každý deň podpisu- ani dom kultúry, ani knižnicu, jem strašne veľa v dvoch z troch deprechodných dín nie je ambulanpobytov, pasov cia... – podčiarkuje a pracovných poGulan. Okrem ťažvolení pre tých, kých podmienok na ktorí odchádzaživot, vzdialenosti jú na Slovensko od miest, zlej infraša možno aj ďatruktúry, skromných lej. Myslím si, príležitostí na zárobok, obmedzenia že veľmi málo prác a existencie len ich sa vracia späť do Srbska, na obrábanie pôdy, takže je to taká za základnú príčinu nerovnováha: na skutočnosti, prečo jednej strane je dediny u nás už celé tu želanie miest desaťročia miznú, a obcí priviesť Dlhoročný a známy pova žuje vzť ah tam investorov, odborník na problematiku vládnucej elity. našich dedín Branislav na tej druhej sa Gulan – Nejde len o túto pýtam, a kto tam súčasnú, ale aj bude robiť, keď ten investor o všetky predošlé, ktoré si poľpríde? Čiže, je to dosť ťažké nohospodárov všímajú a prihoa mali by sme sa zamyslieť nad várajú sa im len v predvolebných novým konceptom podpory. obdobiach a počas volebných Pani veľvyslankyňa má veľkú kampaní. Nikdy viac ako dnes pravdu v tom, že ľudia v prípa- sa dedinám nesľubovalo modré de, ak dostanú zamestnanie, z neba. Rozprávajú nám rôzne tak nepôjdu – aspoň nie v tej nezmysly. Napríklad o stabilsúčasnej miere – preč.

nom hospodárstve, no nie aj o konvertibilnom dinári, ktorý by mal byť jeho príznačnosťou.

zákon, že má byť päť percent, no nikdy viac nebol ani šesť, ani päť percent. Aj podľa toho možno usúdiť, že sedliaci najčastejšie boli oklamaní a okrádaní, – vyzdvihuje Branislav Gulan. Pritom by sa, nazdáva sa, z desiatich prepustených osôb v meste päť mohlo zamestnať práve na vidieku. Tam sú stále obrovské rozlohy pôdy neobrobené, mnohé pracovné príležitosti možno objaviť aj v organickej, ovocinárskej, zeleninárskej a ekologickej výrobe, v remeselníctve, lesníctve, v rôznych službách, napríklad poskytovania cestovného rúchu... Znamená to, že tak ako nikdy predtým vidiek dnes musí hľadať nové možnosti a nové aktivity, nové východiská a cesty na zabezpečenie a udržanie novej zamestnanosti, tým aj životnej úrovne a perspektív svojho obyvateľstva. Bez toho Z dediny do Belehradu: Ak nie na iné, tak aspoň hrať okoloidúcim zostane ešte viac pozadu a očakávania na zastavenie vyľudňovania dedín, vrátane V roku 1996 prvý agrárny roz- tých slovenských, sa nenaplnia. počet tvoril 6 percent rozpočtu To si však v tejto kríze dovoliť Srbska. Potom bol schválený netreba.

xxx Veď mnohé z toho, čo sa toho času deje, je práve o dedinskej infraštruktúre a ekonomike. Známy expert na dedinskú problematiku, člen Výboru pre dedinu Srbskej akadémie vied a umení (SANU) Branislav Gulan uvádza, že na vidieku už nemá kto pracovať, kým v mestách nie je na čom pracovať. Zo 4 709 dedín až 1 200 je vo fáze miznutia a môže sa stať, že sa to udeje za desať do pätnásť rokov. – Miznutím dedín mizne aj Srbsko, jeho ľud. Vo viac ako tisíc dedín žije menej od sto obyvateľov a v 550 dedinách je menej ako päťdesiat obyvateľov. V 86 percent z nich počet obyvateľov klesá. Pošta nie je v približne 2 000 dedinách, päťsto dedín je bez asfaltovej cesty odrezaných od sveta, v štyristo dedinách nie sú predajne, v 230 nie sú ani len základné školy.

Každá dedina je príbehom osebe: Aj Binguľa na východe Sriemu

Mozaika INÍ PÍŠU: Z NOVEJ SLOVENSKEJ PRÓZY

Chameleón Linda Absolonová

– Už ide! – zvolalo veľa hlasov naraz. – Rýchlo! Všetci na svoje stanoviská! – poháňal ostatných vodca celej svorky. – A čo ty, Shaugha?! – Skryte sa všetci! Aj ty, Gagara! Musím dohliadnuť na ostatných, a až potom na seba! Počkal, kým všetci znehybnia a stanú sa takmer neviditeľnými, a potom on sám pomaly zastal, zmenil pigment, pogúľal očami a absolútne znehybnel. Ale čo to! Predtým, ako zatvoril oči, zazrel na smaragdovom podklade akúsi čudesnú nesplývajúcu farbu. – Preboha! Čo to, dofrasa, je?! Ružovo-modro-fialová škvrna, ktorá sa hýbe a svojím žltým neónovým chvostom ako odrazka na bicykli máva pred červeným nosom. – Auris! Skry sa! Malý chameleón si pokojne kráčal a popiskoval si. – Skry sa! Zmeň farbu! Už je tu! Blíži sa! Auris sa pomaly otočil. – Čo je, otec? Prečo tak kričíš? Horí, alebo čo? – Skoro! – rozzúrený chameleón skočil dolu, schmatol Aurisa a prikrčil sa k najbližšej zelenej. Zmenil farbu a zakryl ho svojím telom. – Pozri sa, Auris, tamto! Vidíš? Bol tam. Najobávanejší dravec všetkých chameleónov. Zavetril stopu a ňuchal strom, ktorý bol hneď vedľa ich úkrytu. – Teraz buď aspoň ticho, keď nevieš nič iné! Počkáme tu, kým zase neodíde, a potom uvidíš...! – O. K. – Buď už ticho! – Dobre, dobre. Už mlčím. – Pssst! Dravec sa pohyboval z nohy na nohu. Každým krokom bol

bližšie a bližšie. Nozdry sa mu dvíhali čoraz rýchlejšie, začal funieť a hrabať okolo kríka. Auris sa prestal mykať v otcovom pevnom náručí, ale farbu nemenil. Dravec sa otočil ku kríku a jeho vraždiace oči sa zahľadeli presne na miesto, kde stáli. – Auris! Zmeň sa, lebo nás oboch zabiješ!

INÍ PÍŠU verejného šaša! V kútiku duše ho mrzelo, čo povedal, ale vedel, že vrátiť čas sa nedá. – Šaša?! Akého šaša! Čo to ešte stále nechápete? Nechcem byť stále rovnaký ako ostatní! Veď my nemáme ani vlastnú farbu! Stále iba napodobňujeme a prispôsobujeme sa. Už ma to unavuje! Ja chcem byť Ja!

------------------------------

Dravec sa stále uprene díval na to miesto. Niečo sa mu nezdalo. Niečo tušil. Bolo to na ňom vidieť. Shaugha si všimol, že Aurisovi trčí ten jeho ohyzdný neónový chvost. Pomalým, nenápadným pohybom presunul svoj chvost presne nad Aurisov a dokonale ho prekryl. Zviera prižmúrilo oči a odišlo. – Ty jeden klaun! Skoro si nás zabil! Zrazu sa ozval smiech. Všetci začali ožívať, smiali sa! Všetci sa smiali! – Videli ste toho klauna? A že náčelníkov syn? Ja sa ušúľam! – Otec, pusti ma už konečne, nie som malý! – Auris, ako sa to so mnou rozprávaš?! Som tvoj otec! Nestačí ti, že si ma pred všetkými zosmiešnil?! Hanbi sa! Hanbi! Si náčelníkov syn, tak sa tak aj správaj a nerob tu zo seba

Chcem byť sám sebou. Pochopil si, otec? Jeho druhovia naňho pozerali s vypleštenými očami ako na zjavenie. Nechápali, nerozumeli, nevedeli, čo tým myslí, či ich chce uraziť, alebo je to len ďalší výmysel. Vybuchli do smiechu. Len otec sa nesmial... – Si náčelníkov syn a tak sa aj budeš správať! Teraz choď a nevracaj sa, kým nezmeníš názor. Keď sa vrátiš, všetkým do jedného sa ospravedlníš! Je ti to jasné? Dohovoril som! Shaughu niečo pichlo pri srdci. Akoby tušil, že stráca syna a že ho už nikdy neuvidí... – Nie, otec, nejdem a neospravedlním sa nikomu, lebo si myslím, že mám pravdu a ani trochu ma to nemrzí. To skôr vy by ste sa mali ospravedlniť mne! A keď sa má správať náčelníkov syn tak, ako hovoríš,

Mozaiku číslo 210 pripravil Oto Filip

to už radšej nechcem byť tvojím synom! Otec sa na neho prekvapene pozrel. Rozmýšľal, či má naňho zase kričať, alebo mu dať poza uši, ako keď bol malý. Videl, že celá svorka sa na neho pozerá, upiera na neho pohľady a čaká, čo urobí. Uvedomoval si zodpovednosť. Vtom pokojným hlasom povedal: – Nech sa stane. Odneste ho za hranice nášho územia a už ho tu nikdy v živote nechcem vidieť! Zdrapli ho za chvost a vliekli preč. Auris nevedel, či má byť šťastný, alebo má plakať. Na jednej strane bol na seba hrdý, že si tak tvrdo stál za svojím, a na druhej bol zúfalý, že sa už nikdy nevráti domov a už nikdy viac neuvidí svojich najbližších.

Po čase sa s tým zmiernil a bol taký šťastný ako nikdy predtým. Konečne mohol byť sám sebou... Raz sa rozhodol, že sa pôjde vyhrievať na slnko na svoj obľúbený strom uprostred lúky. Ten strom bol celý zelený. Ešte aj kmeň a plody mal zelené. Úžasne sa na ňom vynímali farby. Ani jedna jediná nesplývala... Bežal krížom cez lúku. Zrazu sa nad ním mihol tieň. Ale bol taký zaslepený šťastím, že ho úplne ignoroval. Zastal. Pocítil niečo ostré na svojom chrbte. Pomaly sa otočil a uvidel obrovský zobák, ako sa otvára. Auris pocítil bolesť a akúsi prázdnotu, ktorá vyvierala z jeho vnútra. Pomaly ho pohlcovala. Tak príjemne ho chladilo. Ale nič nevidel. Napadlo ho. – Hej! Kto zhasol svetlo?! ○ (Z Ľudových novín 42/2016, Budapešť)

HLAS ĽUDU | 14. 1. 2017 • 02 /4733/

(DUCHA)PLNKY

Výber: Oto Filip

Smiech je liek

Vo svete aforizmov

– Prečo máš popálené ucho? – Vieš čo, žehlil som si košeľu, a zrazu zazvonil telefón... – A prečo máš spálené aj druhé ucho? – Volal som na pohotovosť...

Tŕň

Jovan Hadži-Kostić

Na našich festivaloch sú dva druhy skladieb: prvé pripomínajú čosi, kým sa tie druhé nepodobajú na nič. Aký je rozdiel medzi televíziou a životom? Život píše

– Pán vodič, pili ste za volantom? – Nie, ja som pil len v krčme.

drámy, televízia ich gumuje. Keby sa študenti učili toľko hodín, koľko musia žiaci v

Tri sliepky sa hrajú na schovávačku. Prvá sa schová do kurníka a druhá do šopy. Tretia hovorí: – Jeden, dva, tri, už idem! – Vtom zakopne a zahreší: – Kurník šopa! – Do kelu, našla nás...

základných školách, stali by sa z nich najbrilantnejší odborníci na svete. Rodičia sa stále presviedčajú, že je školenie u nás zdarma, ale aj o tom, že sa každá škola predsa platí. Istý spevák sa chystá vydať autobiografiu. Jej názvom bude: Od volov po volvo.

Presvedčili ste boha vo mne Aleksandar Baljak Politik je podľa orientácie znepokojený optimista. Medzi toľkými verejnými pracovníkmi cítim sa ako v ilegalite! Prosím tých, ktorí nemajú čo povedať, aby aj iným všetko vysvetlili. Skazila ho ulica. Bola jednosmerná. Cudzie nechceme, svoje musíme.

Novometre

Drobničky XXL

14. – 20. 1. 2017

Jozef Bily

Rečníci sú ľudia, ktorí sa usilujú o zvrátenie vývoja slovnými zvratmi. Čo získa občan, ktorý si poctivo svoje odrobí? Odrobinky. Paradoxom je, keď ľudí spája rozdeľovanie funkcií. Tlieskajúci ľudia nedržia rozum v hrsti. Poslednou vôľou televízneho diváka je vypnúť televízor.

Aforizmus (dvoj)týždňa

Milan Kupecký

Zaujímavý poznatok: Lopata je jednoduchý nástroj, a aké zložité je si naň privykať! Podľa Literárneho týždenníka 39 – 40/2016

Z výrokov detí

POČASIE

Zdenka Kalčíková

Po voľbách je každý politikom. Vládca, ktorý nemá svojho šaša, robí najväčší cirkus. Stál si za slovom, až pokým mu nepodrazili nohy. Bol iba malou rybou. Ale pažravou! Môj internet – môj život! Všetko, čo sa v mladosti naučíš, to ti na starobu vezme ujo Alzheimer.

Karikatúra: Peter Gossanyi

Raz som bol taký chorý, že som mal 40-kilovú horúčku. Človek čím je starší, tým sú jeho zuby drahšie. Ja už nemám babičku: zasadili sme ju v cintoríne. Švajčiarske kravy využívajú v prvom rade na výrobu čokolády. Obyvatelia Sardínie sa volajú sardinky. Lekári vravia, že najhoršie sú smrteľné choroby. Sestry v nemocnici musia byť sterilné. Keď sa mi narodil braček, dali ho do akumulátora. Motýľ je taký hmyz, ktorý patrí do

Pripravila: Nada Uhrinová

čeľade helikoptérovitých. Nie som pokrstený, ale zaočkovaný som. Neviem, koľko mám rokov, lebo sa to stále mení. Zoo je super miesto. Môžete tam vidieť aj také zvieratá, ktoré ani neexistujú. Životná poistka sú také peniaze, ktoré dostane ten, kto prežije smrť. Polostrov je taký ostrov, ktorý úplne nedokončili. Babička je tlstá preto, lebo je plná lásky. Babička sa odsťahovala na druhý

svet. Teraz už aj ja mám niekoho v zahraničí... Veľmi som sa zľakol, keď nám mamička ochorela, lebo som si myslel, že otec nám bude variť. Pápež býva vo Vákuume. Muži u nás sa môžu zosobášiť iba s jednou ženou. Tomu sa hovorí monotónia. Sestra zase ukončila ročník so samými jednotkami. Stavme sa, že to mi robí naschvál. Nechápem, prečo sa mamka hnevá, že som rozbil vázu. Aj tak bola stará, dokonca čínska, ani nie naša...

Pár myšlienok o živote Život je dosť dlhý, keď vieš, ako ho prežiť. Hodne ľudí stráca malé radosti v očakávaní veľkého šťastia. Žiadny deň nemôžeš zastaviť, ale môžeš sa snažiť nepremárniť ho. Strata času je podobná smrti – je nenávratná. Nenechávaj nič na zvláštnu príležitosť, pretože každý deň, ktorý žiješ, je zvláštna príležitosť.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

-2˚ | 2˚

-6˚ | 0˚

-5˚| -3˚

-7˚ | -3˚

-8˚ | -4˚

-11˚ | -5˚

-12˚ | -5˚

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

TIPY A TRIKY

Nepečený keksovo-višňový koláč Suroviny: 700 g keksov Petit Beurre, 300 g mletých keksov, 1 až 1 a ½ l jogurtu, 200 g práškového cukru, 1 vanilínový cukor, 100 g čiernej čokolády, 350 g višní, 1 až 2 šľahačky Takto sa to podarí: Keksy Petit Beurre polámeme, pridáme mleté keksy, práškový a vanilínový cukor. Zmiešame a zalejeme jogurtom. Dobre zmiešame. Polovicu keksovo-jogurtovej zmesi dáme do stredne veľkého plechu, ktorý najprv potrieme margarínom.

MÝTY O POTRAVINÁCH

Na túto zmes nastrúhame čokoládu. Do druhej polovice keksovo-jogurtovej zmesi pridáme višne a dobre zmiešame. Vyhrnieme do plechu. Navrch vyšľaháme šľahačku podľa návodu na vrecúšku alebo vlastného receptu.  Foto: E. Šranková

Tieto potravinové mýty nemajú s pravdou nič spoločné

yznáte sa v potravinách? Sú vaše znalosti o potravinách naozaj správne? Vo verejnosti kolujú mnohé mýty, ktoré majú ďaleko od pravdy. Reklamné kampane a rôzni odborníci nás presviedčajú o potravinách a ich vplyve na naše zdravie. Neraz sa im to aj podarí, hoci s pravdivosťou nemajú nič spoločné. Veľa sa toho narozpráva napríklad o pečive, mlieku, či margaríne. Sú teda tieto potraviny škodlivé pre naše zdravie? NEBOJME SA MLIEKA Všetky podstatné informácie sa pritom spotrebitelia môžu dozvedieť z označenia potravín. Potravín, o ktorých má verejnosť skreslené alebo nepravdivé informácie, je viacero. Najzaužívanejším je mýtus, že

mlieko zahlienuje organizmus. Nie je to pravda. Mlieko je významným zdrojom energie, bielkovín, vitamínov, minerálnych látok, najmä vápnika. Príjem vápnika je mimoriadne dôležitý najmä pre deti a adolescentov, pretože je dôležitý na stavbu kostí a zubov, ale rovnako aj na fungovanie nervového a svalového systému. Vápnik z mlieka a mliečnych výrobkov sa ľahko vstrebáva do ľudského organizmu. TUKY A CUKRY Ak konzumujete jedlé tuky, akými sú maslo, margaríny či oleje, mali by ste vedieť, že sa získavajú zo živočíšnych a rastlinných zdrojov. Pre mnohých sú neželané, pre iných zasa významným zdrojom energie a zdraviu prospešných látok. Aj v tomto

prípade platí zásada primeraného a vyváženého príjmu. Rastlinné oleje sú významným zdrojom nenasýtených mastných kyselín. Nemali by sme však zatracovať ani bravčovú masť a maslo. CUKOR A SLADIDLÁ O cukroch a sladidlách sa tiež pomerne často diskutuje. Vo verejnosti je napríklad zaužívaný mýtus, že sladidlá sú karcinogénne. Pre spotrebiteľov je dôležité vedieť, že cukry (monosacharidy a disacharidy) by sa na dennom energetickom príjme mali podieľať najviac 10 percentami. Pre vyvážený výdaj a príjem energie sa preto odporúča konzumovať nápoje nesladené, nápoje s nižším množstvom cukru alebo sladené nápoje v menších množstvách. 

ZDRAVIE

Nekupujte vitamíny v tabletkách

itamínové doplnky, ktoré si občas prihodíme do košíka v potravinách či drogérii v nádeji, že pomôžeme svojmu zdraviu, sú podľa amerických vedcov nanič. Vedci z Harvardovej univerzity prišli k tomuto záveru po analýze dvoch veľkých štúdií. Odporúčajú radšej pestrú a biologicky aktívnu

formu vitamínov prijímaných z potravy. Vitamíny a minerály v tabletkách nezlepšujú zdravotný stav ľudí po vážnych chorobách. Multivitamíny vôbec nepomohli, keď ich podávali osobám po infarkte, a nepreukázal sa ani ich vplyv na mozgové funkcie u starších ľudí.

VIII

Nepomáhajú pri prevencii ochorení ani zlepšovaní zdravotného stavu. Závery publikované v časopise Annals Of Internal Medicine sa určite nepáčia firmám, ktoré tieto doplnky vyrábajú, ale vedci z Harvardu otvorene hovoria o tom, že nákup vitamínov a minerálov v tabletách je len vyhadzovaním peňazí. 

Prejedli ste sa na prasknutie, či vás bolí brucho?

alúdok ako na vode. Samozrejme, že najlepšie je jesť striedmo, ale kto to má vydržať? Čo vám pomôže po prejedení? Prejedli ste sa na prasknutie? V prvom momente môže zabrať malé silné espresso. Vyskúšať môžete aj pohár coca-coly, šálku mätového čaju, plátky červeného jabĺčka alebo čerstvého ananásu. Účinkuje aj krátka prechádzka na čerstvom vzduchu... a ešte kým začnete hodovať, kalištek kvalitného aperitívu. Bolí vás brucho? Zaberie polievková lyžica medu, ktorú rozpustite v pohári vlažnej vody, liečivá zmes z rebríčka, harmančeka a ľanového semena, alebo čajová zmes na trávenie (fenikel, aníz, čučoriedky), biely jogurt, alebo zemiaková šťava. Preháňa vás? Ak sa vaše neumiernené hodovanie skončí aj takouto nepríjemnou komplikáciou, zvýšte pitný režim a vynechajte potraviny, ktoré vás preháňajú: surovú zeleninu, mlieko, strukoviny, všetko celozrnné a kysnuté a určite aj kyslé ovocie. Naopak, stavte na tmavú čokoládu, varenú ryžu a potraviny bohaté na draselné a sodné ionty (banány, varená mrkva), polievky z mrkvy, zeleru a petržlenu. 

Kultúra Nechýbali nápady, myšlienky, inovácie VYHODNOTENIE SÚŤAŽÍ ČASOPISOV NOVÝ ŽIVOT A ZORNIČKA

Jasmina Pániková

bdobie medzi vianočnými a novoročnými sviatkami je už ustáleným termínom, keď sa verejnosť dozvedá o najúspešnejších účastníkoch súťaží časopisov Nový život a Zornička. Okrem toho každoročne prebieha aj udelenie kníh autorom, ktorým nové tituly vyšli pred sklonkom roka v Slovenskom vydavateľskom centre v Petrovci. Tentoraz sa 29. decembra 2016 začínajúci a osvedčení autori stretli v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov. Súťaže v mene komisií ohodnotili Zdenka Valentová-Belićová (Nový život) a Zuzana Čížiková (Zornička). Literárnu súťaž časopisu Nový život už tradične vypisuje Výbor pre kultúru NRSNM, Slovenské vydavateľské centrum a časopis Nový život. Tohto roku na súťaž prišlo 27 prác – 14 próz a 13 básnických cyklov. Ako predsedníčka komisie Valentová-Belićová povedala, próza kvalitou prevýšila poéziu. Zdôraznila, že sa autori zaoberali otázkami identity, zmyslu bytia, partnerských vzťahov

a intertextuálne nadväzovali na motívy z diel iných autorov. „V danom roku takmer absentovali tradičné rurálne témy, čiže dej nebol loka-

Odmenení autori s predstaviteľmi komisií, predsedníčkou NRSNM a riaditeľom SVC lizovaný do vidieckeho prostredia, ktoré bolo v minulosti typické pre texty zo slovenskej vojvodinskej literatúry. Mladí autori konkretizujú veľkomesto aj cudzinu, čo je azda svedectvom súčasných migračných pohybov a globalizácie,“ povedala predsedníčka komisie. Okrem Valentovej-Belićovej prá-

UZNANIA NAJ-ČITATEĽOM Z KYSÁČA

Čitateľský odznak pre najusilovnejších Elena Šranková

etské oddelenie Mestskej bibliotéky v Novom Sade tradične organizuje podujatie Kniha v srdci – detský Čitateľský odznak, kde sa zapoja najverejnejší čitatelia od piateho po ôsmy ročník základných škôl. Ako informuje Alena Uhláriková, knihovníčka v Knižnici Michala Babinku, na tomto podujatí sa pravidelne zúčastňujú aj najusilovnejší čitatelia z Kysáča. Tohto roku na slávnostnom udelení detského čitateľského odzna• KULTÚRA •

ce hodnotili aj Marta Součková a Ladislav Čáni, a rozhodli takto: víťaznou prózou je podľa nich próza Bezbrehosť autorky Annamárie Boldockej-Grbićovej; druhú cenu dostali Mišo Smišek za prózu Kroky a Jana Domoniová za cyklus básní pod názvom Prach; tretiu cenu udelili Anete Lomenovej za prózu Odtrhnutá z reťaze a Kataríne Mosnákovej-Bagľašovej za básnický cyklus Tak-tik. Keď ide o spisovateľov, ktorí píšu pre najmladších čitateľov, tento-

ku v Novom Sade boli ôsmačky Anna Cimbaljevićová a Debora Brveníková. Deťom sa pri tej príležitosti dostali vyznamenania, knižné dary a záložky do kníh. Hosťom na slávnosti v čitárni Mestskej bibliotéky bol Uroš Petrović, medzi deťmi veľmi obľúbený spisovateľ. Pri tejto príležitosti všetci odmenení čitatelia dostali aj jeho najnovšiu knihu Karavan čudesa, ako i čestný členský lístok. V hudobnej časti programu vystúpili žiaci Hudobnej školy Isidora Bajića. Na sklonku minulého roku v čitárni Mestskej bibliotéky v Novom Sade

raz svoje práce na súbeh časopisu Zornička zaslalo 26 autorov, a to 30 prozaických textov a 44 básní. V mene členov druhého zloženia komisie (pre určité nezhody v hodnotení prác prvej komisie Výbor pre kultúru NRSNM vymenoval nových členov), ktorú tvorili Zuzana Čížiková (predsedníčka), Katarína Hricová

a Martin Prebudila, predsedníčka komisie podotkla, že v porovnaní s predchádzajúcimi ročníkmi zaevidovali stúpajúcu tendenciu. Takisto je viditeľný nielen návrat starších spisovateľov pre deti, ale aj formujúca sa mladá generácia spisovateľov. „Aj tohto roku má prevahu poézia nad prózou, ale kvalita je ešte stále v prospech prózy. Na súbeh prišlo pomerne mnoho textov zo žánrového okruhu spomienkovej prózy, niektoré v duchu tradičnej realistickej spisby pre deti z pozície dospelého, prežité v spravidla idylických podmienkach u starých rodičov, iné zase umocnené konfrontáciou moderných technológií,“ povedala okrem iného Čížiková. Podľa komisie najlepšiu prózu pod názvom Otec rytier, mama dračica zaslala Mária Kotvášová-Jonášová. Na druhom mieste sa umiestnil text Naháňačka s papučami autora Zoroslava Speváka a na treťom poviedka Nedokončená rozprávka autorky Anny Malkovej. Najlepšiu báseň pod názvom Vypukol mi palec tentoraz zaslal Z. Spevák. Báseň Tajomstvo za domom, ktorú napísala Mária Vršková, získala druhú cenu a tretiu cenu báseň Dáždnik, čo sa dažďa bál autora Jána Valentu. Po udelení cien autorom najlepších prác zaslaných na súťaže nasledovalo udelenie autorských knižných výtlačkov, ktoré tentoraz patrili Anete Lomenovej. Na sklonku minulého roku vyšla jej debutová kniha Náš dedo je huncút.

bolo podobné podujatie aj pre dospelých naj-čitateľov. Na tomto podujatí, na ktorom udelili Čitateľský odznak, sa stretajú nielen najvernejší čitatelia, ale i darcovia. Dostávajú sa im odznaky, vyznamenania Na pamiatku so spisovateľom a čestné ročné Urošom Petrovićom členské lístky. Z Kysáča tohto roku Čitateľský odznak oplatí. Okrem toho, že sa obohacujú získali Zuzana Hansmanová a Mária z prečítaného, deti a dospelí môžu Marčoková. Hosťom bol Vanja Bulić, získať aj takéto uznania a zúčastniť jeden z autorov najčítanejších kníh sa na slávnostnom podujatí, ktoré vo fonde novosadskej bibliotéky, a sa naskytne iba raz v živote. Lebo k slávnostnej nálade hudobnými vyznamenanie Mestskej bibliotéky bodmi prispeli študenti Akadémie čitateľ môže získať len raz. umenia v Novom Sade. Foto: z archívu Byť horlivým čitateľom sa teda kysáčskej knižnice 2 /4733/ 14. 1. 2017

Kultúra DETSKÉ DIVADLO NA JÁNA V ILOKU

Šípková Ruženka inak Tamara Pucovská

Iloku je tradíciou 27. decembra, keď majú meniny Jánovia, v Slovenskom dome usporiadať pre divákov divadelné predstavenie, buď domáceho, alebo hosťujúceho súboru. Na sklonku vlaňajšieho roku na dosky ilockého javiska veselo a po prvýkrát vykročili najmladší matičiari – členovia Matice slovenskej Ilok, účastníci Letnej školy pre mladých divadelníkov na Slovensku. Obecenstvu sa predstavili detským divadelným predstavením Šípková Ruženka (o akej ste nečítali). Divadelnú predlohu podľa svojej poviedky Poplach na kráľovskom dvore napísala Boženka Dasovićová. Je to príbeh o modernej mladej princeznej Šípkovej Ruženke, ktorá „za ten svet“ nechce podľa starého dobrého poriadku spať sto rokov, a potom sa vydať, ale chce so svojou priateľkou,

slúžkou Elenkou, cestovať a spoznávať svet. Týmto správaním princezná narobí veľké starosti svojim rodičom a kráľovičovi Jankovi (zamilovanému do Zlatovlásky), ktorí sa potom spo-

ločne, všelijakými metódami pokúšajú nahovoriť princeznú na storočný spánok. O tomto príbehu na kráľovskom dvore sa občania kráľovstva dozvedajú od TV hlásateľky, ktorú veľmi pozorne a s rozdielnymi postojmi k tejto udalosti sledujú aj tri mladé moderné dámy: Julka, Zuzka a Marka. Divadielko sa končí belgickým tancom, pretože sa novým princom stal belgický

kráľovič, a v záverečnom tanci účinkujú všetci herci. V tomto ilockom predstavení hrali: Adam Zajac (kráľovič Janko), Valentína Pongrácová (Zlatovláska), Emma Činčuráková (Šípková Ruženka), Monika Mudrochová (slúžka Elenka), Tea Kokrheljová (kráľ), Silvia Čapeľová (kráľovná), Anna Čiefová (televízna hlásateľka), Mariola Tomićová (Julka), Vladimíra Matúšová (Zuzka) a Leona Bašićová (Marka). Pri vzniku divadla ochotne pomáhali viacerí matičiari a bývalí divadelníci, ktorí svojimi cennými radami usmerňovali mladých divadelníkov debutantov. Keďže šlo o moderné divadielko, medzi dejstvami boli aj reklamy, v ktorých sa v tom najlepšom svetle predstavili divadelné slečny Julka (M. Tomićová), Zuzka (V. Matúšová) a Marka (L. Bašićová). Tieto hudobno-dramatické pásma

NOVOROČNÁ ESTRÁDA V KYSÁČI

Ročný koncert ochotníkov Elena Šranková

o veľkej sále Kultúrneho centra Kysáč bol v stredu 28. decembra 2016 ročný koncert KC Kysáč – Novoročná estráda. Na tomto tradičnom podujatí sa prítomným prihovoril Pavel Surový, riaditeľ KC. Uplynulý rok ohodnotil ako úspešný a v roku 2017 medziiným zahlásil rekonštrukciu veľkej sály. Počas dvaapolhodinového programu celoročnú činnosť predstavili jednotlivé sekcie KC. Hrou na gitare sa predstavil Igor Chrťan z hudobnej dielne. Tancovali čle-

www.hl.rs

Najmladší tanečníci na decembrovom programe

Informačno-politický týždenník

napísala a piesne a choreografie nacvičila Jarmilka Mudrochová, ktorá s divadelníkmi nacvičila aj záverečný belgický tanec. Réžiu predstavenia mali na starosti Tamara Pucovská a Alexander Knapček, scénografiu vytvorila Kristína Hrubíková, o kostýmy a výzor scény sa postarali Vierka Hrubíková a Kristína Hrubíková, technickú pomoc pri realizácii divadielka poskytli Želko Hrubík, Janko Štajfer a Miroslav Čermák. Veľkú odmenu mladým divadelníkom za ich vynaloženú prácu, ako aj povzbudenie, aby ich divadelný zápal neopúšťal a aby v divadelníctve zotrvali aj naďalej, poskytlo obecenstvo hojnou návštevou a dlhými a štedrými potleskami. Mladých divadelníkov prišla podporiť aj predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová. Dúfajme, že divadelná tradícia ilockých Slovákov nezanikne a že dosky javiska ožijú pod nohami divadelníkov ešte nespočetne ráz. Pre všetkých, ktorým záleží na zachovaní slovenskej reči v týchto dolnozemských končinách, ochotnícke divadlo má veľký význam. A pestovať divadelné ochotníctvo medzi deťmi je veľmi dôležité, lebo si deti takto ľahko a hravo osvojujú slovenskú reč a pestujú lásku k slovenskému slovu. Foto: Vlatko Mudroch novia detských folklórnych súborov Krôčik, Slniečko, Vienok až po Folklórny súbor Vreteno. Na početné obecenstvo zvlášť zapôsobil záverečný žartovný tanec Vretena, keď si dievčatá a chlapci vymenili nielen úlohy, ale aj kroje. Spievali ženská a mužská, ako i zmiešaná spevácka skupina. Zvlášť dojímavo zaspievali pieseň Orgovány, ktorú na text Pavla Grňu zhudobnil Ondrej Maglovský. Vystúpili i sólisti: Lucia Stajićová, Jana Ďurovková, Miodrag Križan, Ema Makovníková, Ján Ravza, Anna Marčoková a Ján Francisty. Tanečníkov a spevákov sprevádzal orchester pod vedením Miloslava Kardelisa. Estrádu moderovali Hana Katarína Ďurovková a Miroslav Kolár. Realizáciu tohto podujatia podporila Správa pre kultúru Mesta Nový Sad. • KULTÚRA •

DIVADLO VHV PETROVEC

Na konci osláv Malomeštiakova svadba Jaroslav Čiep

a sklonku roku 2016, presnejšie v piatok 30. decembra, v Divadle VHV v Báčskom Petrovci si diváci pozreli predbežnú premiéru predstavenia Bertolda Brechta Malomeštiakova svadba. Divadelníci v Petrovci odjakživa hrávali divadlo aj na Štefana, ale po čase sa od tej tradície upustilo. Pred dvoma rokmi sme boli svedkami premiéry v petrovskom divadle práve v predposledný decembrový deň: 30. decembra 2014 sa hralo predstavenie Hore nohami. Vlani sa divadlo v Petrovci dožilo okrúhleho jubilea a veľkolepých osláv 150 rokov jeho pretrvávania. Azda aj preto domáci herci v Petrovci plánovali ukončiť oslavný rok novým predstavením. Vytipovali si hru Bertolda Brechta a režiséra Ivana Hansmana Jesenského. O tom, ako sa im pracovalo pri naštudovaní tejto hry, vo väčšej miere bez prítomnosti režiséra, mohli sme vystriehnuť v predposledný decembrový deň minulého roku na malej scéne v Divadelnom klube v Petrovci.

V jednotlivých postavách v Ma- ne pod názvom Malomeštiakova lomeštiakovej svadbe účinkova- svadba. li: Ružena Šimoniová-Černáková, „Groteskný príbeh má najbližšie Hana Tanciková, Marína Turčanová, k fraške, v ktorej sa všetko kopí, Irena Ilićová, Ondrej Matúš, Ivan láme, ničí. Vzťahmi začnúc, nábytSabolčki, Jaroslav Valentík, Marijan kom končiac, charaktery nevynímaPavlov, Ján Sklenár, Ondrej Brna, júc. Problém je iba v tom, že tento Ján Bohuš. Ako vidieť, heterogénna herecká zostava od tých mladučkých, až po najstarších a ostrieľaných divadelníkov. O kostýmy sa postarala Hana Tanciková, scénu mal na staMalomeštiakova svadba je výjav rosti Ján Černák na pomedzí grotesky a frašky a svetlo Zdeno Medveď. rozpad zachváti svadobčanov počas Vtedy 21-ročný študent Bertold oslavy. Usporiadaná, dokonalá, Brecht (1898 – 1956), inšpirovaný krásna rodina, v ktorej a ktorej nič jarmočným kabaretným divadlom, nechýba, sa pomaličky ukazuje napísal nadčasovú jednoaktovku zo v tom ,najkrajšom’svetle. Otec je života malomeštiackej spoločnosti výborný rozprávač nevhodných Svadba (1919). Na svoje uvedenie príbehov, ktoré nik nechce počuť, čakala sedem rokov, na druhé tri- matka varí otrasné jedlo, ženích dsaťsedem, ale potom sa potvrdila je neschopný poskladať nábytok, jej priamočiara aktuálnosť a ironická priateľ verejne flirtuje s nevestinou údernosť. Dnes sa uvádza prevaž- sestrou, sestra okato tancuje s mla-

PREMIÉRA DETSKÉHO DIVADLA V ŠAFÁRIKU

V Zázračnom lese je veselo Danica Vŕbová

alí divadelní ochotníci Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade posledný piatok v uplynulom roku (30. decembra) spestrili početným Novosadčanom divadielkom vracajúc ich do detstva – do Zázračného lesa. Premiéra novej inscenácie režisérky Anny Filkovej prebiehala vo veľkej sieni SKC P. J. Šafárika. Zvuk, svetlo a scénografiu mal na starosti Dobroslav Filko a pri výrobe kostýmov ochotne pomohli rodičia malých hercov, ktorým sa režisérka na záver premiéry poďakovala. – Najdôležitejšie pri práci s deť• KULTÚRA •

Pri klaňačke s režisérkou

mi je to, aby sa ony hrali, – povedala nám A. Filková. – Rola zvieraťa je dosť vďačná, lebo sa deti do tej úlohy môžu ľahko vžiť a pekne sa baviť. Preto som zvolila

práve Zázračný les. Šafáričekovci pracovali na tomto predstavení štyri mesiace a naplánované majú aj ďalšie vystúpenia. Premiéra bola úspeš-

dým mužom, kamarátka odhalí, že nevesta je tehotná, nič a nikto tu nedrží spolu. Ešte aj lepidlo na nábytok je nekvalitné. Seriózna oslava, na ktorej sa stretnú mnohé archetypy svadobných hostí, sa postupne zmení na večer série nehôd, provokácií, ohováraní, necudnej a bujarej zábavy. Aj takto sa odhaľuje jemne dekadentná morálka inak slušnej a vychovanej spoločnosti. Za maskami úctyhodných meštiakov sa ukrývajú bizarné kreatúry, ktoré si rady zabŕdnu do suseda, napríklad; teda najmä do niekoho iného, pretože ony samy sú absolútne v poriadku. Ale inak je to úplne neškodná anekdota...“ Aj tieto poznámky sa uvádzajú o Brechtovej hre Malomeštiakova svadba. Od petrovských divadelníkov verejnosť očakáva, že hru ešte viac budú cizelovať, priam sa pohrajú s dynamikou predstavenia, lebo podľa celkového dojmu z 30. decembra predstavenie má potenciál. ná vďaka úsiliu všetkých trinásť hercov. – Mladí herci sú rozdielneho veku: najmladšie dieťa má iba 6 rokov a najstarší člen našej skupiny je vo 8. ročníku. Ale ja s tým nemám problém, každému dieťaťu určím takú postavu, aby sa v nej dobre cítilo. Staršie deti majú dokonca za úlohu i dbať na menšie deti, a tým sa cítia vzácnejšie, sú moji pomocníci. Škoda len, že ich je tak málo. Rodičia proste nemajú záujem, ale myslím si, že by ich mohlo byť v tomto novosadskom súbore aj viac... Vítané sú aj ďalšie deti, kedykoľvek sa nám môžu pripojiť. Čo sa slovenčiny týka: učíme sa, – povedala nám režisérka a doložila: – Páči sa mi, že sa rodičia, čo bývajú na tom istom konci mesta, medzi sebou dohodnú a potom jeden rodič viac detí privezie na skúšku, a druhý príde po ne a dovezie ich domov.

2 /4733/ 14. 1. 2017

Kultúra JÁN FARKAŠ Z KOVAČICE – TALENT ROKA 2015

Učiť sa oplatí Anička Chalupová

a slávnosti pod záštitou pokrajinskej vlády a v organizácii Pokrajinského sekretariátu pre šport a mládež v stredu 21. decembra 2016 v Novom Sade najúspešnejším talentovaným žiakom základných a stredných škôl v AP Vojvodine, ktorí v školskom roku 2015/2016 získali veľké úspechy na domácich a medzinárodných súťažiach, a ich mentorom udelili uznania. Medzi odmenenými bol i Ján Farkaš, v roku 2015 žiak ZŠ Mladých pokolení a teraz kovačický gymnazista. Pochválili ho za dosiahnuté 1. miesto na republikovej súťaži zo slovenského jazyka v Kysáči. – V ten istý deň bolo i vyhodnotenie literárnej súťaže Čo dokáže pekné slovo v Pivnici, na ktorom som sa nemohol zúčastniť ako

autor jednej z odmenených prác, lebo som bol pozvaný i na udelenie odmien do vlády Vojvodiny. Táto odmena je pre mňa neskutočne veľké uznanie, veľmi si ho vážim. Povďačný som mojej mentorke, profesorke Márii Kotvášovej, vďaka ktorej som získal najväčší úspech v súťaži zo slovenčiny tak na školskej, ako i na regionálnej a republikovej súťaži, – povedal nám o oslave v pokrajine Ján Farkaš. Tento nadaný žiak Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici je veľmi aktívny a úspešný aj v iných školských a mimoškolských aktivitách. Svoje úspechy umocnil aj skvelými výsledkami na športovom poli, rád sa zúčastňuje napríklad na súťažiach v plávaní. Početné odmeny získal aj na medzinárodných literárnych súťažiach, ako je napr. Račiansky jahodový kvet, Prečo mám

je práve táto odmena, ktorú som získal za úspechy v súťažiach zo slovenského jazyka. Je to odmena za moje čítanie, skúmanie, písanie a som z toho veľmi rád. I keď je možno ešte príliš zavčasu hovoriť o ďalšom školení, ale ako žiak prvého ročníka už rozmýšľaš aj o tom, čím by si sa chcel v budúcnosti zaoberať? – Rozmýšľam už teraz, že sa vo februári zúčastním vo vedeckom kempe v Petnici. Chcel by som sa viac dozvedieť o novších dejinách, teda chcel by som skúmať dejepis. Zatiaľ neviem, čo sa rozhodnem študovať po absolvovaní Ján Farkaš s matkou Annou (zľava) gymnázia, – povedal nám a mentorkou – profesorkou Máriou spolubesedník. Kotvášovou Otec Jozef, matka Anna rád slovenčinu, prečo mám rád a sestra Ľudmilka mu budú držať Slovensko?, Hodžov novinový palce aj naďalej, lebo, ako hovočlánok a iné. ria, len usilovnosťou a učením sa Ktorý je tvoj najväčší úspech? môže dosiahnuť vysnívaný cieľ. – Môj najväčší doterajší úspech

HLOŽANY

So starým rokom tanečným krokom Juraj Bartoš

rytme slovenských ľudových piesní a tancov vyprevadili Hložančania rok 2016 „do dejín“ v posled-

Anna Hašková

nú decembrovú stredu. Tradičný prednovoročný (kedysi štefanský) program usporiadal

www.hl.rs

tamojší Kultúrno-osvetový spolok Jednota, tentoraz bez spolupráce s Miestnym odborom Matice slovenskej. Na javisku plnej sály Domu kultúry v H l ož a - Ivana Saračová noch sa tancami predstavili detská a mládežnícka skupina, a spevom detská, dievčenská a mužská spevácka skupina, ako i trio JAR: Jaroslav Kriška, Adam Vladislav Stupavský a Rastislav Struhár. Okrem nich zaspievali aj sólistky: Marína Zahorcová, Silvia Ferková, Jana Stupavská, Anna Hašková, Marína Supeková a Ivana

Informačno-politický týždenník

Saračová. O hudobnú zložku sa postarala zohratá trojica: Rastislav a Vlastimír Struhárovci a Samuel Kováč. K n ovo ročnému ovzdušiu príležitostnými vinšmi a básňami prispeli Elenka Zvarcová, Juraj Fekete, Tijana Adámeková a Veronika Bažaľová. Ondrej Stupavský-Endy predviedol niekoľko skečov; podaktorí prítomní si pri nich spomenuli, že sa v Hložanoch kedysi hrávalo aj divadlo. V závere programu šťastný nový rok 2017 v mene KOS Jednota prítomným poprial Vladi-

Silvia Ferková

mír Tkáč. Predseda Rady Miestneho spoločenstva Hložany Ján Bohuš sa spolkárom poďakoval za vynikajúce výkony a poprial im úspechy aj v novom roku. • KULTÚRA •

S ANNOU CHRŤANOVOU-LESKOVAC, RIADITEĽKOU ÚSTAVU PRE KULTÚRU VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV

Vo fókuse aj mladí Jasmina Pániková

viditeľňovať tradičnú a novú kultúru vojvodinských Slovákov je víziou, ktorú si Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov určil na samotnom začiatku pôsobenia. Na uskutočnení tohto plánu od roku 2015 pracuje Anna Chrťanová-Leskovac, súčasná riaditeľka ÚKVS, s ktorou sme si pohovorili o realizovaných projektoch a plánoch na bežný rok. Ako hodnotíte minuloročnú činnosť Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov? – Môžem ju ohodnotiť ako relatívne úspešnú. Neznamená to, že som nespokojná, ale že sa možno mohlo aj lepšie a aj viac, a to sa nezrealizovalo z rozličných dôvodov. Široké spektrum aktivít zahrnutých plánom a programom sme vo väčšine aj zrealizovali. K zvláštnej situácii prispelo aj to, že sa v roku 2015 udiali zmeny vo vedení ustanovizne, a prihliadali sme na to, aby sme dokončili projekty začaté počas mandátu bývalej riaditeľky. Skutočne nechýbali ani projekty, ktoré sú v ústave už zabehané... – Áno, organizovali sme tradičné akcie, akými sú Muzikologická konferencia, fotosúbeh, vydali sme ročenku Maják... Chcela by som vyzdvihnúť, že sa vlani na súbeh prihlásilo najviac účastníkov. Z 12 prostredí sme mali 20 účastníkov, ktorí zaslali viac ako 200 fotografií. Obohacovali sme našu knižnicu, ktorá má už vyše 3-tisíc kníh... Už roky sa tu konajú rôznorodé edukácie a taký zaujímavý kurz o spoločenskom správaní sme mali aj v decembri. Keďže bol oň veľký záujem, dohovorili sme sa s prednášateľom Jánom Pavlíkom, doktorom pedagogiky zo Slovenska, že taký kurz zorganizujeme aj v marci a prípadne si zaplánujeme aj vydanie určitej publikácie na túto tému. • KULTÚRA •

Aktívne ste sa zapojili aj do oslavy 150 rokov divadla... – K tomuto jubileu sme prispeli dokumentačnou výstavou 150 rokov divadla v Petrovci autora Vladimíra Valentíka a v spolupráci s Divadelným ústavom z Bratislavy usporiadali sme výstavu Kostýmový svet Marije Havran. Finančne sme podporili aj vy-

režisérovi Miroslavovi Benkovi. Síce túto bibliografiu sme najprv plánovali prezentovať v minulom roku, ale z objektívnych príčin sa to neudialo. Takisto budeme mať aj prezentáciu výtvarnej monografie Pavla Popa, ako aj knihy Slováci vo Vojvodine profesora Jána Botíka. Nemožno nespomenúť ani Dolnozemský jarmok,

danie knihy 150 rokov divadla v Petrovci autorov Dušana Bajina a Vladimíra Valentíka. Z početných akcií možno niektorú aj vysunúť ako najvýznamnejšiu? – Neopovážila by som sa vysúvať niektorú z našich akcií, pretože na všetko, čo sa nám podarilo zrealizovať, so zmenšeným rozpočtom z AP Vojvodiny, som veľmi hrdá. V tomto roku by realizácia plánov mala byť o niečo ľahšia, keďže sme koncom decembra od nášho zakladateľa – pokrajinského zhromaždenia – dostali peknú správu, že nám na činnosť v tomto roku vyčlenili 10 miliónov dinárov. Vlani sme na činnosť mali 8 miliónov 820-tisíc dinárov. Ten rozdiel určite prispeje k realizácii plánov. Ktoré väčšie projekty prezentujete verejnosti v tomto roku? – Už v apríli nás očakáva prezentácia bibliografie venovanej

ktorého organizáciu v tomto roku budeme mať na starosti my, čiže Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Doposiaľ sme spomínali aktivity, ktoré sú verejnosti už známe. Prekvapí nás ústav s určitou novinkou? – Som mienky, že v ústave bolo málo priestoru poskytnuté pre tých najmladších. Okrem predvianočného večierka neorganizovali sme žiadne iné akcie. Uvažujeme nad tým, aby sme usporiadali určité semináre aspoň v rámci divadelníctva a možno ich tým spôsobom inšpirujeme, aby sa neskoršie začali vážnejšie zaoberať divadelníctvom. Dôraz bude aj na trochu starších – na žiakoch základných a stredných škôl, a to najmä v rámci aktivít zveľaďovania našich festivalov. So Slovenkou Benkovou-Martinkovou, ktorá bola koordinátorkou festivalu Zlatý kľúč, sme sa dohodli, že budeme navštevovať

školy a oslovovať potenciálnych spevákov. Prečo sme sa rozhodli pre tento krok? Najmä preto, že sa na našich festivaloch ľudovej a populárnej hudby vo väčšine zjavujú rovnakí speváci. Sú to nadaní speváci, ale prečo by sme nemali širší výber? Tých, ktorí inklinujú k ľudovej hudbe, a tých, ktorí preferujú zábavnú. Týmto spôsobom je možné prispieť k rozvoju našich festivalov, avšak ako rozvíjať kultúru v menších prostrediach? – Návštevou malých prostredí sa prichádza iba k jednému záveru – všetky zápasia s rovnakými problémami, ktoré sa vzťahujú na zabezpečenie prostriedkov na základnú činnosť. Vzťahuje sa to predovšetkým na vykurovanie počas zimy, platenie elektrického prúdu a podobne. Avšak v tomto prípade ústav nemôže pomôcť. To by mala mať na starosti lokálna samospráva. My sme tu, aby sme im poskytovali odborné služby. Pomaly sa dostávame k tomu, že v poslednom čase čoraz častejšie v určitých prostrediach úlohu kultúrnych dejateľov na seba preberajú občianske združenia. Ako to komentujete? – Vidím negatívum v tom, že lokálna samospráva nemá záujem o kultúru, ale z druhej strany je pozitívne to, že tam predsa žijú mladí ľudia s vyvinutým vedomím a svedomím, ktorí to prebrali na seba. Verím, že nie je ľahko zabezpečovať prostriedky a realizovať plány, najmä keď sa musí čakať na výsledky súbehov a ďalej disponovať so schválenými prostriedkami, ktoré sú často menšie, než sme si nárokovali. Opakujem, našťastie sú ľudia, ktorí nedovolia, aby občania určitých dedín boli ukrátení o kultúrne obsahy. A lokálne samosprávy nech sa zamyslia nad svojimi počinmi.

2 /4733/ 14. 1. 2017

Kultúra RECENZIA NOVÁ KNIHA NAŠEJ RENOMOVANEJ SPISOVATEĽKY

V spomienkach a s nadhľadom (Viera Benková: Päť ročných období. Báčsky Petrovec : Slovenské vydavateľské centrum, 2016) Jaroslav Čiep

o vydaní niekoľkých zbierok básní sa autorka Viera Benková vracia k svojej obľúbenej téme: k prahom pamätí a k ľuďom, ktorí jej v živote a najmä v tvorbe znamenali mnoho a boli jej viac ako dobrí kamaráti. „Cestička pamäte svojimi niťami a spomienkami i literárne ma znovu zaviedla do môjho rodiska. Mnohí tvrdia, že si dieťa nepamätá chvíľu svojho narodenia a že jeho zážitky v detstve sú uložené kdesi hlboko v ňom. Treba iba malé mávnutie, či zvlnenie neviditeľného pohybu, aby sa navrátili. Niekedy postačí na ich oživenie vzruch mozgových závitov alebo rozhovor s inými. Vtedy sa možno i vyroja, ale nie tak, ako chce ich majiteľ, ale iba tak, ako chcú ony samotné,“ píše úvodom knihy Viera Benková. Jej zážitky z detstva sa možno budú zdať dnešnému čitateľovi, dnešnej mládeži a vôbec dnešku, neskutočné a možno i romantické. Avšak spomienky na dobu po druhej svetovej vojne, keď sa ešte cirkevné školy nedostali pod štátnu správu a keď v jednej triede bolo aj viac ako tridsať detí a nebolo s nimi ľahko pracovať, každého osviežia lyrickým zápisom a návratom do tých čias. Zaujímavé sú aj state, kde sa autorka zdôveruje so svojimi nielen žiackymi, ale i intímnymi zážitkami, popisuje žiacky a spoločenský život na gymnáziu v Petrovci v rokoch 1952 až 1957. Spomína si tiež na roky v povojnovom období, na ukončenie druhej svetovej vojny a roky strávené v „ľudovej škole pri kostole“ atď. Sú tu i záznamy z cesty na Slovensko, kde bola s jej matkou Katarínou dočasne znemožnená vrátiť sa z matkinho rodiska späť do Petrovca k Vierinmu otcovi Pavlovi Benkovi. Pravda, sú tu i opisy učiteľov, ktorí zasiahli do života Viery Benkovej a aj výchovne a inšpirujúco na ňu pôsobili. Pre iných zasa budú zaujímavé state o našom hlavnom meste Belehrade, kde autorka študovala na Filologickej fakulte a postupne

www.hl.rs

sa zapájala do tvorivej novinárskej práce. V Belehrade žila v podnájme v rodine Rusov Machajovcov, ktorí sa zapísali aj do petrovského života a najmä ako profesori na gymnáziu v Petrovci. Obrazne zachytila nielen túto rodinu, ale aj obdobie po Ma-

chajovcoch, teda keď sa presťahovala do tzv. Československého domu, kde postretala mnohých zaujímavých vysokoškolákov, z ktorých sa jej niektorí stali priateľmi na celý život. Práve táto stať bohato popisuje dobový Belehrad. Pre ďalších čitateľov možno uviesť tú časť knihy, kde je svojrázna spoveď lásky: tej stredoškolskej a tej prvej,

ale nie i poslednej, ktoré autorka a spisovateľka veľmi plasticky opisuje a priam povoláva čitateľa na dôverný rozhovor... V tejto celistvej knihe sú šikovne zoradené state ako autorské spomienky s netypickým názvom Päť ročných období. Najnovšia kniha próz biografického rázu Viery Benkovej je ilustrovaná reprodukciami obrazov maliara Jaroslava Šimoviča z Nového Sadu. Niektoré state by boli vizuálne celistvejšie, keby ich autorka opatrila aj fotografiami, ktoré vlastní v domácom archíve. Tým by kniha ešte viac získala na dokumentárnosti. Pre čitateľa by bolo ešte pútavejšie, aby sa aj názorne zoznámil s autorkou Vierou Benkovou. Tým spôsobom by čitatelia mali možnosť spoznať i jej rodinné korene, ako i tváre ľudí, ktorí v jej živote zohrali dôležitú úlohu, i dobovú podobu miest, kde spisovateľka žila a tvorila. Aj v iných knihách Viery Benkovej

kritici vypozorovali, že sa autorka v značnej miere inšpiruje prírodou. Jej najnovšia kniha je tiež rozčlenená do piatich častí. Zrejme zase inšpirovaná prírodnými úkazmi a ročnými obdobiami, k zime, jari, letu a jeseni priradila aj ďalšie, piate ročné obdobie. Pomenovala ho obdobie šedín. „A čo toto obdobie prináša? Nevypísaný biely papier?“ pýta sa záhadne autorka. Na zopár bielych strán nasledujúcich v knihe po tejto dileme sa predsa niečo vypíše. Život prinesie niečo nové, možno pekné, možno i netušené, ľútostivé… A všetko to treba prekonať s nadhľadom, akým autorka prekonávala život i doteraz. Kniha vyšla v Slovenskom vydavateľskom centre ako 86. zväzok v edícii Živý prúd v rozsahu 140 strán a v náklade 150 kusov. Vytlačená bola v októbri k uplynulému 61. Medzinárodnému veľtrhu kníh v Belehrade. Kniha Viery Benkovej Päť ročných období bola verejnosti na Slovensku po prvýkrát predstavená 10. novembra 2016 na 24. ročníku knižného veľtrhu Bibliotéka v Bratislave. Žiaľ, bez prítomnosti autorky. Premiéru v domácom prostredí najnovšia kniha Viery Benkovej nateraz nemala. Viera Benková (1939) aj touto knihou dokazuje, že je nielen v rámci slovenskej vojvodinskej literatúry v poslednom desaťročí najproduktívnejším autorom, ale i editorom, lebo kniha Päť ročných období nie je jedinou knihou, ktorú Viera Benková v roku 2016 publikovala.

PETKOV A KOZA V PADINE. Slogan Kultúrnej iniciatívy Maglića Kultúrny budíček zazvonil v piatok 6. januára v Padine v miestnostiach Rock music club Underground. V spoločnej organizácii vedúcich klubu Underground, TUK a KOKRAM bola tu otvorená výstava karikatúr a komiksov autorov Nikolu Petkova z Crepaje a Pavla Kozu z Kysáča. Podľa návštevnosti (na snímke M. Valentovej) trúfame si konštatovať, že sú Padinčania v hlbokom kultúrnom spánku a zvon tohto budíčka sa ohlásil v tej (pred)poslednej chvíli. V Padine je totiž málo podujatí, ktoré sú venované mladej a strednej generácii, aj kolesá iných akcií akoby uviazli „v hlbokom blate“. A tak tí, čo ešte neopustili svoje rodisko, sú nie iba vo finančných a príležitostných nedostatkoch, ale aj v kultúrnej a umeleckej chudobe. Táto výstava, teda toto prvé zvonenie budíčka bude v Padine odznievať nasledujúce dva týždne. Na vernisáži sa prítomným prihovorili predstavitelia inštitúcií – usporiadateľov akcie Pavel Sampor, Ivana Svetlíková a výstavu otvoril Stevan Lenhart, šéfredaktor Vzletu. Podľa slov organizátorov výstava potom pocestuje aj do Pančeva. E. Ď.

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

PREDNOVOROČNÝ PROGRAM V ŠÍDE. V piatok 30. decembra 2016 v sieni Slovenského domu v Šíde odznel prednovoročný kultúrno-zábavný program, ktorý spoločne zorganizovali členovia SKUS Jednota, mládež slovenského evanjelického cirkevného zboru v Šíde a žiaci Gymnázia Savu Šumanovića, ktorí sa učia slovenčinu. Duchovné a ľudové piesne zaspievali mladí speváci a ženská spevácka skupina SKUS Jednota (na snímke), ako i spevácke skupiny SEAVC. Gymnazisti a deti z cirkevného zboru sa predstavili recitáciami a nechýbali ani tanečné body. Tie mali na starosti spolkári: členovia najmladšej folklórnej skupiny (ktorej najmladšia členka má, ako sama dôležito vyhlasuje, až tri a pol roka), mladšia tanečná skupina a na záver programu sa predstavili aj tí najstarší. Získali najväčší potlesk divákov, ktorí aj veľkou návštevnosťou prejavili vďaku folkloristom nielen za výborný prednes, ale aj za celoročnú ochotu. Predsedníčka SKUS Jednota Blaženka Dierčanová moderujúc program v krátkej retrospektíve sprítomnila činnosť spolku v roku 2016 a zaslúžilým vedúcim sekcií a členom spolku odovzdala ďakovné listiny.

ZEMEGUĽA (na snímke) je názov inštalácie autorky Zity Filipovej-Lukićovej, ktorou sa zúčastnila na práve ukončenej ročnej výstave Združenia výtvarných tvorcov Šabca, prebiehajúcej od 22. decembra 2016 v galérii tamojšieho mestského Národného múzea. Na rozdiel od uplynulých rokov, keď svoju tvorbu najčastejšie prezentovala inými technikami – od olejomalieb po malý formát, tentoraz šlo o štyridsaťcentimetrovú sféru z plastiky a o akryl.

St. S.

-f-

KRÁTKE SPRÁVY

Kovačica

Literárny a ﬁlmový večierok. Kolektív kreatívnych amatérov v Kovačici pre milovníkov pekného slova 30. decembra 2016 usporiadal večierok, na ktorom bola prezentovaná literárna tvorba anglického romantického básnika Georga Gordona Noëla Byrona (1788 – 1824). Úryvky z jeho tvorby čítali: Danka Svetlíková, Miroslav Sabo, Dušana Babincová, Alexandra Čížiková a Martin Chrťan. V pokračovaní večierka bol premietaný film Gothic režiséra Kena Russella. A. Ch.

CHÝRNIK NOVÝ SAD. Samostatná výstava umeleckých diel Rada Van Ladomerského zo Slovenskej republiky v organizácii Galérie insitného umenia v Kovačici a v spolupráci s Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov sa uskutoční v pondelok 16. januára o 14. hodine v miestnostiach ÚKVS (Njegošova 16/2). a. l. • KULTÚRA •

„Podrahlo“ mäso Anna Horvátová

ž do zúfalstva nás privádza dennodenný rast cien nespočetných artiklov. V obchodoch a na trhoch „drahne“ všetko − mäso, vajcia, cigarety, ovocie, čokolády... Ako odreagovať na takúto neistú hospodársku situáciu, ktorá zavinila aj drastický rast cien na tisíce výrobkov, v jazykovej situácii, v špecifických podmienkach slovensko-srbského bilingvizmu?! Po prvé treba vedieť, že je sloveso „podrahnúť“ nenáležitý výtvor tunajších Slovákov, ktorý sme si vytvorili prekladom zo srbského slovesa poskupeti. Ani sloveso „drahnúť“ nenachádzame v spisovnej slovenčine. Iný prípad je s prídavným menom drahý. Je to spisovný tvar a zodpovedá mu srbské prídavné meno skup. Ako teda vyjadriť nápadný rast cien? Význam stať sa drahším v slovenčine vyjadrujeme dokonavým slovesom zdražieť − a nie ani slovesom „zdrahnúť“. Toto slovo vzniklo z nedokonavého slovesa dražieť plus pred-

pona „z“; vyjadrujeme ním význam stávať sa drahším, a v žiadnom prípade tu nesiahame po slovese „drahnúť“. Namiesto zaužívaných nespisovných populárnych spojení „zdrahli / podrahli“ noviny, mäso, cigarety, vajcia, spisovne po slovensky treba povedať, že zdraželi noviny, mäso, cigarety, vajcia..., pokiaľ spojenie „drahnú“ noviny, mäso, cigarety, vajcia, treba vystriedať spisovným slovom dražejú noviny, mäso... Ako sa sloveso „podrahnúť“ dostalo do nárečovej podoby? Keďže srbské sloveso poskupeti má predponu po-, aj nám sa ako neodborným znalcom a proste vynikajúcim tvorcom novotvarov zdalo, že je logicky aj v slovenčine pridať ku slovesu predponu po- a príponu -núť. A tak sme dostali slovesá „zdrahnúť“ / „podrahnúť“ / „drahnúť“, ktoré nie sú spisovné. Pomocou prípony -núť sú utvorené slovesá: schnúť, schudnúť, zbohatnúť, ktoré sú spisovné, avšak pri týchto slovesách: „zdrahnúť“ / „podrahnúť“ / „drahnúť“ sa nemôžeme riadiť týmto pravidlom!

2 /4733/ 14. 1. 2017

Oznamy SPOMIENKA

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Dňa 31. decembra 2016 uplynulo dvadsaťpäť rokov, čo nás opustil náš otec, starý otec, ujo a švagor

IVAN MAJERA

z Báčskeho Petrovca Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Synovia Ľuboslav a Svetoslav s rodinami a najbližšia rodina

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NSU236 / NSL236 NS-Beogradski kej Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NSU236 / NSL236 NS-Beogradski kej, Ul. beogradski kej číslo 41, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 9345/7, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 29. decembra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-763/16, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS166, NSU166, NSL166-Bul. vojvode Stepe II (IDEA) Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS166, NSU166, NSL166-Bul. vojvode Stepe II (IDEA), na Bulvári vojvodu Stepu 32, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10753/19, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 29. decembra 2016 schválila rozhodnutie číslo VI-501-802/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul rok od smrti otca a starého otca

MIROSLAVA FERKU

1930 – 2016 – 2017 z Báčskeho Petrovca S láskou a úctou spomienku na Teba si zachováva syn Miroslav s rodinou

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NSU190, NSL190-BRAĆE MOGIN Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NSU190, NSL190-BRAĆE MOGIN, Ul. braće Mogin číslo 4, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 5423/2, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 6. januára 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-508/16, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad. org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Firma

AGROCROP, a. s.,

prijme zamestnancov na prácu s traktorom, zber a spracovanie úrody Potrebné vodičské oprávnenie skupiny B alebo T. V prípade záujmu ozvite sa na mail: marek.macaj@agromacaj.sk alebo telefón: +421 905 732 961

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS57, NSH57, NSU57, NSL57 NS-Klisa, Ul. prímorská číslo 5, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 1729/5, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS136, NSU136, NSL136 NS-Rumenačka (MERKUR), Ul. rumenačka 150, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3849/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

Oznamy SPOMIENKA

SPOMIENKA

Je tomu rok, čo nás navždy opustil

Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienky na Teba si zachovávame.

MARA ADÁMEKOVÁ

1955 – 2014 – 2017 zo Starej Pazovy

27. 3. 1960 – 4. 1. 2016 – 2017 z Báčskeho Petrovca

Miloval som, smial som sa a plakal. Môj život bol naplnený aj stratami. Život však ukázal, že som ho žil naplno a šiel som svojou vlastnou cestou.

Smutno nám je bez Teba.

Manželka Mária a dcéra Jarmilka s manželom

Dcéra Lydka a zať Andrej s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul smutný rok od smrti manžela, otca a starého otca

MIROSLAVA FERKU 1930 – 2016 – 2017 z Báčskeho Petrovca

Bolesťou unavený si zaspal, zanechajúc všetkých, čo si rád mal. Len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a pokojný spánok Ti priať. S láskou si na Teba spomínajú

Pred rokom nás opustila naša milá mama a manželka

JÁN FABIAN

MIROSLAV FERKO

13. 5. 1930 – 4. 1. 2016 – 2017 z Báčskeho Petrovca

SPOMIENKA

Dňa 9. januára 2017 uplynuli tri roky, čo nás opustil náš milovaný manžel a otec

manželka a deti

SPOMIENKA

S láskou a úctou na Teba spomínajú dcéra Ankica a manžel Ján

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s otcom a starým otcom

ŠTEFANOM VALENTÍKOM 22. 7. 1956 – 20. 12. 2016 z Pivnice

Sú chvíle, ktoré ťažko prežívame. Sú okamihy, na ktoré tisíckrát spomíname. More lásky si so sebou vzal, hory bolesti zanechal. Prázdno je tam, kde znel Tvoj hlas, spomienka na Teba zostáva v nás. Márne Ťa naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Odpočívaj v pokoji! Tvoji synovia Vladimír a Miroslav s rodinami

SPOMIENKA

Uplynul smutný rok, čo nás opustil náš oco

Dňa 9. januára 2017 uplynulo desať rokov, čo nás opustil náš milovaný manžel, ocko a starký

JÁN FILKO – ŠEKY KAROL JURÍK

1933 – 2007 – 2017 z Báčskeho Petrovca

1960 – 2016 – 2017 z Kysáča

Už len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať, za všetko dobré ďakovať a spomínať. Snívaj svoj večný a pokojný sen, v spomienkach sme s Tebou každý deň. S úctou a láskou si na Teba navždy budú spomínať

Žiješ v našich spomienkach.

dcéra Vesna s rodinou a syn Ivan s priateľkou

Manželka a dcéry s rodinami

• OZNAMY •

2 /4733/ 14. 1. 2017

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 17. decembra 2016 nás náhle a nečakane opustil milovaný a nenahraditeľný syn

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s milovaným manželom a zaťom

JAROSLAV BÍLEK

JÁNOM ĎUROVKOM

1. 5. 1978 – 17. 12. 2016 z Kovačice

Prázdno je všade, kde znel Tvoj hlas, zostal nám teraz iba veľký smútok a plač. Tvoja láska, dobrota a starostlivosť zostanú natrvalo v boľavých srdciach

6. 7. 1941 – 6. 1. 2017 z Kysáča

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovajú manželka Anna a svokra

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratom a švagrom

JAROSLAVOM BÍLEKOM

JÁNOM ĎUROVKOM

1. 5. 1978 – 17. 12. 2016 z Kovačice

Spoločné chvíle a krásne spomienky navždy zostanú zachované v našich srdciach. S láskou si na Teba bude spomínať sestra Marína s manželom Vladom a synčekom Lazárom

SMUTNÁ ROZLÚČKA s milovaným synovcom

6. 7. 1941 – 6. 1. 2017 z Kysáča

S láskou a úctou na Teba budú spomínať sestra Zuzana a švagor Michal Kyseľovci

POSLEDNÉ ZBOHOM

kmotrovi, krstnému otcovi a švagrovi

JARKOM BÍLEKOM

JÁNOVI ĎUROVKOVI

1. 5. 1978 – 17. 12. 2016 z Kovačice

S veľkým žiaľom a bôľom v srdci na Teba si vždy bude spomínať Tvoja ňanika Babincová Odpočívaj v pokoji!

www.hl.rs

MICHALA TRIAŠKU

19. 3. 1926 – 29. 6. 2004 – 2017

Tvojich zarmútených rodičov

s dobrým a vrele milovaným bratom

SPOMIENKA

na svojich rodičov

6. 7. 1941 – 6. 1. 2017 z Kysáča

ZUZANU TRIAŠKOVÚ

rod. Tomekovú 15. 2. 1932 – 11. 1. 2015 – 2017

z Kulpína V myšlienkach ste stále s nami. S úctou si na Vás spomíname. Vaši najmilší

POSLEDNÝ POZDRAV svojmu báčimu

JÁNOVI ĎUROVKOVI

6. 7. 1941 – 6. 1. 2017 z Kysáča

Ako tíško si žil, tak tíško si i odišiel. S láskou a úctou si na Teba budú spomínať: Zuzana a Michal Ožvátovci s deťmi Miloslavom a Milotkou Popadićovou s rodinami

POSLEDNÝ POZDRAV

JÁNOVI ĎUROVKOVI 1941 – 2017 z Kysáča

Tichú a trvalú spomienku si na neho zachovajú susedovci z Jesenskovej ulice: od kmotrovcov Kardelisovcov, krstných detí Márie Domoniovej a Miloslava Kardelisa s rodinami a od rodín Privizerových a Budićovej

Informačno-politický týždenník

Anna a Ján Surovci, Ďurovkovci, Fabianovci, Klinkovci a susedy Naďová, Pixiadesová, Sládoková a Darinka Čapeľová

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom a starým otcom

JURAJOM VALOM

31. 5. 1943 – 21. 12. 2016 z Lalite

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť. Manželka Boženka a dcéry Boženka a Ruženka s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

na otca a apka

na manžela

PAVLA SRNKU

16. 1. 2016 – 16. 1. 2017 z Kysáča

Len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a s láskou si na Teba spomínať. Utíchlo srdce, utíchol hlas, mal si rád život a všetkých nás. Bol to osud alebo sila, čo Tvoj život náhle ukrátila? Zavrel si oči, srdce prestalo biť, aj keď si chcel ešte tak veľmi žiť.

Syn Janko s manželkou Jasnou a vnučky Anna a Jana

SMUTNÁ SPOMIENKA na otca a apka

Zarmútená manželka Anna

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratom a ujom

PAVLA SRNKU 16. 1. 2016 – 16. 1. 2017 z Kysáča

SPOMIENKA

Dňa 16. januára 2017 uplynie rok, čo nás navždy opustil otec a apko

Večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky si na Teba zachovávame.

JURAJOM VALOM

31. 5. 1943 – 21. 12. 2016 z Lalite

Syn Vladimír s rodinou

PAVEL SRNKA

1942 – 2016 – 2017 z Kysáča

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 9. januára 2017 uplynul rok, čo nás opustil náš Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Sestra Mária s manželom a synom Jánom s rodinou

BOĽAVÁ SPOMIENKA

na nášho milovaného syna

PAVLA ČÁNIHO

6. 4. 1965 – 9. 1. 2016 – 2017 z Kulpína

Ešte stále smutno nám je všetkým, že už nič nie je také, ako bolo predtým. Všade okolo aj po roku chýba Tvoj hlas, mal si rád život, my Teba a Ty nás. Zarmútení: mama a oco • OZNAMY •

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť. S láskou si na Teba spomína

PAVEL ČÁNI – POPE

1965 – 2016 – 2017 z Kulpína

dcéra Marka s rodinou

Ako ticho žil, tak ticho odišiel. Skromný vo svojom živote, veľký vo svojej láske a dobrote. Rodiny Koruniaková a Sabová

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 9. januára 2017 uplynul rok, čo nás nečakane opustil môj brat a náš strýko

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 9. januára 2017 uplynul rok, čo nás opustil náš

PAVEL ČÁNI

6. 4. 1965 – 9. 1. 2016 – 2017 z Kulpína

PAVEL ČÁNI – POPE

1965 – 2016 – 2017 z Kulpína Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť. Brat Miroslav s manželkou Zdenkou a deťmi Jaroslavom a Svetlankou

S láskou spomíname.

2 /4733/ 14. 1. 2017

Rodina Kolárová

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA s manželom

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s

JÁNOM SRNKOM

KATARÍNOU BAGOŇOVOU

2. 3. 1946 – 2. 1. 2017 z Kysáča

Utíchlo srdce, utíchol hlas, mal si rád život a všetkých nás. Bol to osud alebo sila, čo Tvoj život náhle ukrátila? Zavrel si oči, srdce prestalo biť, aj keď si chcel ešte s nami žiť.

rod. Peťkovskou 4. 7. 1931 – 28. 12. 2016 z Kulpína

MILAN PREBUDILA S bôľom a pocitom nenávratnej straty, s láskou a vďakou navždy sa lúčim s mojou sestrou. Zarmútená sestra Anna Šimová

Zarmútená manželka Anna

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s ocim a dedom

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou tetkou

JÁNOM SRNKOM

KATARÍNOU BAGOŇOVOU

2. 3. 1946 – 2. 1. 2017 z Kysáča Zaplakali oči, zaplakalo srdce bôľom, keď sme Ti navždy dali zbohom. Hoci si odišiel a niet Ťa medzi nami, v našich srdciach zostaneš žiť navždy s nami. Tvoja dcéra Jaroslava s manželom Radoslavom, vnučka Ivana a vnuk Aleksandar

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s ocim a dedom

rod. Peťkovskou 4. 7. 1931 – 28. 12. 2016 z Kulpína

Ako tíško si žila, tak tíško si umrela. Skromná v živote, veľká v láske a dobrote. Tichú a trvalú spomienku si na Teba navždy zachovajú Anna, Pavel a Branislav Cerovskovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou tetkou

JÁNOM SRNKOM

KATARÍNOU BAGOŇOVOU

2. 3. 1946 – 2. 1. 2017 z Kysáča

Utíchol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohol s nami žiť. Milovali sme Ťa, Ty si miloval nás, tú lásku v srdci nezničí ani čas. Tvoji: dcéra Anna s manželom Jánom a vnučky Svetlana, Daniela a Maja

www.hl.rs

SMUTNÁ ROZLÚČKA

rod. Peťkovskou 4. 7. 1931 – 28. 12. 2016 z Kulpína

Večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky si na Teba zachováme. Miroslav, Anna a Igorko Juríkovci

Informačno-politický týždenník

6. 5. 1995 – 31. 12. 2016 zo Starej Pazovy

Zarmútené: mamika Katarína Prebudilová a teta Zlatuška Barnáková s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 29. decembra 2016 uplynul rok, čo nás navždy opustila moja manželka, naša mama a starká

ANNA GUČOVÁ

rod. Kriváková 20. 9. 1950 – 29. 12. 2015 – 2016 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba spomínajú: manžel Ján, syn Ján, dcéra Anna, zať Branislav a vnuk Nikolas

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 29. decembra 2016 uplynul rok, čo nás navždy opustila drahá mama a starká

ANNA GUČOVÁ

rod. Kriváková 20. 9. 1950 – 29. 12. 2015 – 2016 z Báčskeho Petrovca

Na Teba si s láskou a úctou spomína dcéra Anna s manželom Branislavom a synom Nikolasom

• OZNAMY •

IN MEMORIAM V tichej spomienke navždy zostáva

MILAN PREBUDILA 6. 5. 1995 – 31. 12. 2016 zo Starej Pazovy

Pochovaný bol 3. januára 2017 na staropazovskom cintoríne. So synom a bratom sa lúčia

otec Martin a sestra Anna

POSLEDNÝ POZDRAV

SPOMIENKA

Dňa 8. januára 2017 uplynulo pätnásť rokov, čo nie je s nami naša dobrá mama a starká

našej drahej spolužiačke a kamarátke

MÁRII PETRÁŠOVEJ rod. Orgovánovej 23. 3. 1957 – 6. 1. 2017 z Kulpína

ZUZANA BARTOŠOVÁ

rod. Páliková 8. 4. 1922 – 8. 1. 2002 – 8. 1. 2017 z Kulpína

S láskou a úctou si na ňu spomínajú a na jej dobrotu a šľachetnosť nezabúdajú: synovia Ondrej a Samuel s rodinou

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu

• OZNAMY •

Znovu teda nastal čas rozlúčky. Unavená z cestovania pozemskou púťou naša Marka sa s nami rozlúčila vo sviatok Troch kráľov. Životný boj odvážne bojovala, avšak dlhoročný zápas s chorobou ju vyčerpával a síl ubúdalo. Knihu života zatvorila na nedopísanej šesťdesiatej strane. Lúčia sa s ňou žiaci A a B triedy generácie maturantov v školskom roku 1974/75 Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Tichú spomienku zachovávajú aj na skôr zosnulých spolužiakov:

JÁNA BAŽÍKA 1957 – 2007 MÁRIU SPEVÁKOVÚ, rod. Fábryovú 1956 – 2007 MÁRIU HRONCOVÚ, rod. Kolárovú 1955 – 2014 JÁNA ČAPEĽU 1955 – 2016 základňovej stanice mobilnej telefónie NSU180, NSL180 NS-Rumenačka II, Ul. rumenački put číslo 2, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3395, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

2 /4733/ 14. 1. 2017

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2

RÁDIO NOVÝ SAD 3

Piatok 13. decembra 19.30 Festival populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí 20.00 Dobrý večer, Vojvodina

Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

Nedeľa 15. januára 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra Utorok 17. januára 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Agrosféra Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dobrý večer, Vojvodina. V pravidelnom bloku okrem iného budú odvysielané príspevky o aktivitách a plánoch Miestneho spoločenstva Laliť, o prevencii a liečbe chrípky a o stave pšenice. Dúhovka bude venovaná Erdevíčanom, ktorí 17. januára oslávia úctyhodné jubileum – 110 rokov od založenia Slovenského čítacieho spolku. Vďaka dokumentárnej reportáži si diváci pripomenú, ako to bolo pred desiatimi rokmi na veľkolepej oslave storočnice, ktorú poctili svojou prítomnosťou predstavitelia početných inštitúcií z krajiny a zo Slovenska.

www.hl.rs

Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16,00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok)

15,30 16,00 17.00 17,15

Kaleidoskop (sobota) Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) Motívy (nedeľa) Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

TV PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 13. januára – Nebezpečný sused Sobota 14. januára – 30 minút, alebo menej Pondelok 16. januára – Beštia Utorok 17. januára – Policajt z Beverly Hills 3 Streda 18. januára – Jánošík, 1. časť Štvrtok 19. januára – Jánošík, 2. časť 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Nedeľa 15. januára 17.00 Film: Princezná na hrášku 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Dovolenka za trest 24.00 Film: Jack Reacher Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Športovkyňa Melánia Brňová z Pivnice

Nedeľa 15. januára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Obyčajne neobyčajná žena Utorok 17. januára 16.00 Divadelné predstavenie Pozdrav niekoho Výstava karikatúry a komiksu v Kovačici a Padine Kreslený film: Postavený na skale Piatok 20. januára 16.00 Film: Mišo Kultúrno-umelecký program súboru Borovienka zo Slovenska

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 2 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC

V tajničke je meno a priezvisko spisovateľky, prvej poetky vojvodinských Slovákov z Aradáča (1851 – 1877).

Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

autorka: príslušník solm. jedna z spojka vníma sluha ANNA 1. časť arab. zmyslami (tur.) BIČIA- tajničky slabika obvod možností národa ROVÁ

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

kravka pred 1. otelením vpíšte ÍM vpíšte ÉDA

elektrón pohrebná hostina

druh papagája grécky ostrov

egyptský boh Slnka

2. časť tajnička

jazdením prešiel, obcestoval

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 15. januára 20.10 Repríza relácie Dobrý deň Streda 18. januára 12.15 Dobrý deň, kolážová relácia

melódia zbavil obmedzenia

síra

Taliansko pokladnica kuna (skr.)

ampér

vpíšte LUR

dusík kiloampér štádium v rozvoji hmyzu

značka kozmetiky

nocľah (tur.)

druh papagája

náčinie na kosenie

druh hmyzu

kŕmna ošípaná

vpíšte AĽIBUNAR TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

S HLA DU ĽU

Nora (zdrob.) Republika Srbsko

alt spojka

súperka

spojka

oslava

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 1 VODOROVNE: obetoval, poradila, aja, onen, KO, skok, vo, ahoj, kasa, R, A, Ilok, apo, šal, ada, g, íal, rp, ej, dekor, cár, bola, inovovať TAJNIČKA: JÁN KIŠGECI

Kikinda

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 51 z čísla 51 Hlasu ľudu zo 17. decembra 2016 bolo: VIANOCE. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ZUZANA HALABRÍNOVÁ, Edvarda Kardelja č. 24, 26 362 JÁNOŠÍK. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

2 /4733/ 14. 1. 2017

Šport Zastrešený zväz P ZASADAL VÝKONNÝ VÝBOR FZO KOVAČICA – OPOVO

Ján Špringeľ

o rokoch bezdomovstva Futbalový zväz obcí Kovačica – Opovo má vďaka pochopeniu lokálnej samosprávy svoje priestory, vyhlásili 28. decembra minulého roku v PRS Relax Predrag Perović a Ján Cicka, predseda a tajomník FZO Kovačica – Opovo. Zväz bude sídliť na prvom poschodí v Ulici maršala Tita 11 v Kovačici (v budove niekdajšieho Sirotinca a neskôr v dome spoločensko-politických organizácií). Na slávnostnej a pracovnej schôdzi rozšírenej zostavy Výkonného výboru FZO Kovačica – Opovo sa prítomným prihovorili aj Ján Husárik, zástupca predsedu Obce

kapitána slávistov. Futbalový zväz obcí Kovačica – Opovo venoval na rokovaní každému klubu (Borac Sakule, Tempo SefkeKovačica, a Jozef Toman, radrin, Omladinac 1927 ca predsedu Obce Kovačica Opovo, Radnički Bapre mládež a šport. randa, Dolina Padina, Ako to už býva zvykom, Slávia Kovačica, Vojvohlavy zväzu udelili aj uznadina Crepaja, Spartak nia najlepším v roku 2016. 1911 Debeljača, Polet Najlepším klubom na území Prítomným sa prihovorili vedúci zväzu Ján Idvor, Unirea Uzdin dvoch obcí je Borac Sakule, Cicka a Predrag Perović a predstavitelia lokálnej a Pobeda Samoš) po po zakončení jesennej časti samosprávy Ján Husárik a Jozef Toman (zľava) jednu loptu a kolekmajstrovstiev Srbskej ligy – tívom, ktoré majú vo skupina Vojvodina na štvrtej a Doliny Padina, kluboch zo zväzu, svojich šíkoch aj mladšie kategórie, priečke, prvú prehru zaznamenal ktorí v tomto storočí úspešne hrali lopty, takzvané štvorky, napoaž v desiatom kole. Za najlepšieho v Srbskej lige (Padinčania jednu máhajúce hrať technicky vyspelý futbalového pracovníka vyhlásili sezónu aj v Prvej lige Srbska). futbal. Živicu Ćirića, hlavného podporoOcenenie sa dostalo do rúk aj V pracovnej časti Predrag Perovateľa Borca, a z tohto klubu je najperspektívnejším futbalistom. vić a Ján Cicka ozrejmili prítomným i najlepší hráč Marko Milovac, vyni- Ceny získali Damir Jaramaz zo členom Výkonného výboru FZO kajúci hrotový útočník sakulských Spartaku Debeljača, David Delić plán práce na rok 2017 a podali „červeno-bielych“. Borac pokračuje z Doliny Padina a zo Slávie Kovačica finančnú správu o príjmoch a výv šľapajach Spartaku Debeljača Pavel Čížik ml., syn Pavla Čížika st., davkoch v minulom roku.

NA NOVOROČNOM TURNAJI TIKVARA 2017

Z NOVOROČNÉHO POSEDENIA FK RADNIČKI V ŠÍDE

Ján Šuster

Lazar Pavković

Pivničania tretí výkone zvíťazili presvedčivo radičný novoročný turnaj v malom 3 : 0, gólmi futbale pre pionierov Tikvara 2017 Lazarova 2 a V. aj tentoraz prebiehal v rovnomen- Grujića. Potom nej športovej hale v Báčskej Palanke. boli lepší aj od Usporiadal ho domáci FK Krila Krajine. rovesníkov KriNa turnaji sa zúčastnili pionieri la Krajine III – 2 generácií 2000 až 2008 z územia obcí : 0, keď góly dali Lazarov a V. Grujić. V Báčska Palanka a Báč. Z Pivnice hrali semifinále pivnické mužstvo porazil tím Krila Krajine II výsledkom 1 : 0 vďaka gólu v poslednej minúte zápasu. V boji o tretie miesto pivnickí nádejní hráči remizovali s mužstvom Dunav Báčska Palanka 1 : 1 (strelec Salčák), aby si potom pri kopaní penált vybojovali víťazstvo 2 : 1. Poradie v tejto skupine bolo takéto: zvíťazil tím Krila Krajine II Báčska Palanka, druhá bola Mužstvo Pivničanov 2004/05 s trénerom Tvrđava Báč, tretia pivDaliborom Milecom nická Slávia a štvrtý tri generácie mladých futbalistov, a báčskopalanský Dunav. to: 2004/05, 2006/07 a 2008. Najväčší V mužstve Pivničanov ročník úspech dosiahlo mužstvo 2004/05, 2004/05 pod vedením trénera Daliktoré obsadilo tretie miesto. bora Mileca hrali: Milec, V. Grujić, O. V skupine si Pivničania najprv zme- Grujić, Čobrda, Šagát, Lazarov, Belrali sily s rovesníkmi OFK Bačka z janski, Badinský, Salčák, Týr a Monika Báčskej Palanky a po omnoho lepšom Papová.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Majú veľké plány

utbalový klub Radnički Šíd koncom minulého roka usporiadal novoročné posedenie, na ktorom predstavil novú webovú stránku a nové projekty v klube, ktoré mienia realizovať v najbližšom čase. Na zhromaždení sa okrem členov, futbalistov a sympatizantov klubu zúčastnil aj predseda Obce Šíd Predrag Vuković, ktorému predseda FK Radnički Milomir Uglješić odovzdal veľkú plaketu klubu. Slávnosti šídskeho klubu sa zúčastnili aj potenciálni sponzori a dobrodinci, ktorým predostreli, že člen Srbskej ligy – skupina Vojvodina, má v novom roku veľmi ambi-

Predseda FK Radnički Milomir Uglješić (vpravo) odovzdal plaketu predsedovi Obce Šíd Predragovi Vukovićovi ciózne plány, tak v práci so všetkými selekciami futbalistov, ako aj vo vylepšení futbalovej infraštruktúry.

Pohľad na tribúnu štadióna FK Radnički • ŠPORT •

V PLANDIŠTI VYHLÁSILI NAJLEPŠÍCH ŠPORTOVCOV 2016

Cítiť nedostatok hráčov Vladimír Hudec

podvečer Vianoc a Nového roku v Plandišti na 21. v poradí podujatí Voľba športovcov roka, ktorú pod patronátom obce organizuje Obecný športový zväz, vyhlásili najlepších v roku 2016. Na úvod sa prítomným športovcom a športovým pracovníkom

aj údaj, že okrem, futbalových, volejbalových, basketbalových, karate a streleckých klubov, ktoré súťažia v rôznych stupňoch súťaže, v tejto obci tradične organizujú aj početné turnaje v malom futbale – Vianočný, turnaj z príležitosti Dňa polície, turnaj veteránov, dva memoriály... Niektoré z nich nadobudli aj medzinárodný ráz, keďže sa ich

Najlepší športovci Obce Plandište v roku 2016 prihovoril predseda ŠZO Jovica Selaković, ktorý konštatoval, že pre kluby z tejto obce rok za nami čo do výsledkov bol trochu slabší od predchádzajúcich. Pripomenul však, že kluby čoraz viac zápasia s nedostatkom hráčov ako priameho následku malého počtu detí. Vzhľadom na tú skutočnosť výsledky možno považovať za celkom dobré. Športovcov a športových pracovníkov pozdravil a gratuloval im k výsledkom aj predseda obce Jovan Repac, ktorý pripomenul, že lokálna samospráva venúva náležitú pozornosť športu, o čom svedčí aj fakt, že počas minulého roku obec navštívil štátny tajomník pre šport Predrag Peruničić, ktorý vyjadril uspokojenie nad prácou ŠZO. Okrem toho predstavitelia lokálnej samosprávy sa dvakrát stretli aj s pokrajinským tajomníkom pre šport a mládež Vladimirom Batezom. Zároveň využil príležitosť, aby informoval, že sa v tomto roku podstatne zmení spôsob financovania športových kolektívov, ktoré bude projektové, a každý klub, ako aj sám Športový zväz bude o tom musieť podpísať zmluvu s obcou, a pravdaže, vyúčtovať dostáte prostriedky. V rámci programu bolo počuť • ŠPORT •

zúčastnili aj mužstvá z Macedónska a Rumunska. ŠZO aj toho roku zorganizoval tradičný športový deň žien, ale aj deň mladosti, čiže turnaj pre mladšie kategórie futbalistov a iné početné podujatia zamerané na rekreáciu, kamarátenie, ale aj edukáciu rôznych kategórií občanov. Porota, ktorá hodnotila výsledky športovcov, ani toho roku to nemala ľahké. Rozhodnúť však

museli, a tak za najlepšie školské tímy vyhlásili zo ZŠ Dositeja Obradovića z Plandišta. Športovým pracovníkom roka sa stal Milan Cvetićanin, podpredseda FZ obce Plandište a funkcionár FK Graničar z Miletićeva, ktorý toho roku dostal osobitné uznanie k jubileu 80 rokov činnosti. Najlepším trénerom v roku za nami podľa mienky poroty bol tréner Karateklubu Agrobanat Zoran Majkić, keďže pod taktovkou plandištskí karatisti zaznamenali početné úspechy na rôznych súťažiach. Futbalovými nádejami roka sú Miroslav Jaćimovski (OFK Plandište), Petar Mršić a Dajana Brankovićová (FK Hajdušica) a Nemanja Stojkovski (FK Sloga Plandište). Za nádejnú karatistku roka vyhlásili Mariju Kunevskú, volejbalovou nádejou je Marija Kravićová, basketbalové nádeje sú Branislav Pandurov a Tijana Miljušová. Za najlepšieho juniora v roku za nami je vyhlásený karatista Luka Veličkovski a najlepšou juniorkou sa stala basketbalistka Dunja Nedimovićová. Konečne, najlepšou seniorkou v roku 2016 bola Nađa Ćordová, toho času basketbalistka KK Vršac, a najlepším seniorom sa stal futbalista FK Sloga Plandište Ivan Savkov. Za najlepšie mužstvo v roku za nami vyhlásili Karateklub Plan-

Hajdušickým a obecným nádejným futbalistom Dajane Brankovićovej...

... a Petrovi Mršićovi uznania udelil tajomník ŠZO Milan Puđa dište. Špeciálne uznania k jubileu založenia okrem už spomínaného FK Graničar dostali aj FK Sloga Plandište (70 rokov), Basketbalový klub Agrobanat (35 rokov) a Karateklub Agrobanat (30 rokov).

IN MEMORIAM

Ján Srnka-Crni 1946 – 2017

pondelok 2. januára 2017 nečakane umrel niekdajší brankár Futbalového a Hádzanárskeho klubu Tatra v Kysáči, republikový futbalový a hádzanársky rozhodca Ján Srnka-Crni. Narodil sa 2. marca 1946. Medzi brvná si Ján Srnka zastal roku 1962. V doraste futbalistov Tatry chytal tri roky, v prvom mužstve dva, v hádzanárskom mužstve päť rokov. Jeho bravúrne zákroky zvlášť v há-

dzanej starší fanúšikovia ešte aj dnes spomínajú. Ako rozhodca jednak dobre pískal v Oblastnej futbalovej lige a vo Vojvodinskej hádzanárskej lige. Športovci si dodnes spomínajú na Jána Srnku nielen v Kysáči, ale aj v celej Vojvodine. Mnoho spomienok je na neho... Tak sa raz vo väčšej slovenskej dedine hralo slovenské

derby a Ján bol postranný rozhodca, ktorému niekto z obecenstva za chrbtom špatne nadával. Nevedel kto, obrátil sa a odvetil všetkým stojacim pri ohrade podobne... Namiesto hnevu diváci ho odmenili potleskom. Niekto na Facebook napísal, že legenda je už medzi legendami. Ján Srnka sa zaujímal nielen o šport v Kysáči, ale aj v iných slovenských dedinách. Zápasy Tatry sledoval do posledného dňa. Pochovaný je 4. januára 2017 na kysáčskom cintoríne. P. P.

2 /4733/ 14. 1. 2017

Šport S TRÉNEROM PLAVECKÉHO KLUBU VOJVODINA NOVÝ SAD IGOROM BERETIĆOM

Olympijské sny – na dne bazéna? olympijské sny. „Pravdaže. Všetci do jedného. Pooci Srbsko nemá more, tunajší znám to z vlastnej skúsenosti. Zúčastšportovci vo vode dosahujú vynil som sa na OH v Aténach roku 2004 nikajúce výsledky. Predovšetkým a rojčil som o tom od prvého tréningu. vodní pólisti, ktorí na vlaňajších LetV tejto chvíli v PK Vojvodina máme ných olympijských hrách v brazílskom mladých, talentovaných a usilovných Riu de Janeiro získali zlatú medailu. plavcov. Zatiaľ sa na OH nepreboV tejto chvíli sú i majiteľmi jovali, lež nazdávam sa, šampiónskych titulov z pože usilovnou prácou sa sledných Majstrovstiev sveta, niekomu z nich podarí Majstrovstiev Európy a Svedostať sa aj na najväčšie tového pohára. Občas sa vo svetové športové poduvode zatrbliecu aj vynikajúci jatie. Avšak bez pomoci jednotlivci v plávaní, ibaže... PZS – sotva. Na splnePred decembrovými sviatkami nie olympijských snov sme boli pri tréningu Plaveckéby sme potrebovali, aby ho klubu Vojvodina v Novom nám zväz dofinancoval Sade; v poslednom vlaňajšom aspoň jednu štvrtinu čísle našich novín sme písali toho, koľko na prípravy o úspechoch mladej plavkyne zabezpečujú plavecké z Begeča Vanji Murtínovej. zväzy vyvinutých euKoľko sa vlastne u nás vyčlerópskych krajín. NestaPlavkyne a plavci PK Vojvodina vpíjajú každú radu ňuje na plávanie, spýtali sme čí nesporná dobrá vôľa trénera Igora Beretića (zľava) v „skrátenom“ bazéne sa trénera PKV Igora Beretića. týchto mladých ľudí a aj na novosadskej Klise „Celkove, žiaľ, veľmi málo. moje trénerské poznatNáš klub má dobrú podporu Mesta do vody. Všetky vyvinuté federácie ky vyjdú nazmar bez zabezpečenia Nový Sad, na čele s primátorom Mi- (Briti, Austrálčania, Američania a iné adekvátnych podmienok, príprav lošom Vučevićom. Všimli si, že máme plavecky úspešné krajiny) majú totiž a súčasných metód analýzy. Bez týchto kvalitný celok, že sme fakticky naj- výdatnú pomoc tamojších plaveckých segmentov, ktoré zatiaľ nemáme, sa silnejšie družstvo v regióne, takže aj zväzov. U nás práve v predolympij- nemôžeme chytať za pasy s vyvinuv budúcnosti rátame s ich pomocou. skom a olympijskom roku táto pomoc tými plaveckými systémami.“ Správu PK Vojvodina tvoria ľudia výni- chýbala!“ Čo je napríklad konkrétne to, čo močne usilovní, tiež niekdajší plavci, Predpokladáme, že táto mládež, spomenuté systémy či krajiny majú ktorí majú v malíčku problematiku ktorá tvrdo trénuje, tiež sníva svoje a nám chýba?

„V prvom rade nám chýba 50-metrový bazén. Taký bazén v Novom Sade síce je (na SPENS-e), ale môžeme ho používať iba ráno, a to len pol druha hodiny. Treba vedieť, že teraz už všetci plávajú minimálne štyri hodiny v 50-metrovom bazéne; to je elementárna vec. Nehovoriac o tom, že pre úspech je potrebný výstroj pre diagnostiku, kvalitné prípravy atď. Ak nechceme stratiť krok s úspešnými, musíme sledovať súčasné trendy. My sledujeme vedecké výdobytky svetových plaveckých veľsíl, vieme, čo a ako treba robiť; ibaže finančne na to nedočahujeme.“ Potenciál tunajších plavcov nie je sporný, o čom svedčia ich úspechy v mladších vekových skupinách. Lenže bez uplatnenia súčasných metód sú ich úsilie a ich nádej na olympijské medaily odsúdené na uviaznutie v slepej uličke. Slovom, keď vystane primeraný záujem a finančná podpora Plaveckého zväzu Srbska (a tá je, prirodzene, možná iba za adekvátneho prílevu vôle a najmä financií zo štátneho mešca), úspechy jednotlivcov, aké dosiahla povedzme Nađa Higlová z Pančeva (1. miesto na MS a 2. na ME roku 2009), možno skôr radiť do skupiny „pozitívnych incidentov“, než ich vyzdvihovať ako plody sústavnej starostlivosti a podpory plaveckému športu.

NOVOROČNÝ TURNAJ PRIATEĽSTVA 2016 V PETROVCI

a Kulpína. Rozhodcom bol Dalibor Boro Abramušić. Po zápasoch v skupinách vo štvrtok 29. decembra 2016 bol záverečný večierok Turnaja priateľstva v halovom futbale. Po štyroch dňoch a viac ako 30 zápasoch, vo férovej a korektnej hre, pohár a odmenu vo výške 15 000 dinárov na konci získal tím Corintians z Petrovca. Druhé miesto, pohár a 8 000 dinárov si odniesol tím Vrbara z Petrovca. Pohár a cena v hodnote 6 000 dinárov pre obsadené tretie miesto sa dostali tímu Castro Cop z Maglića. Minuloročný víťazný, tím Polície tohto roku zakotvil na štvrtom mieste. Za najlepšieho brankára na 4. Turnaji priateľstva v Petrovci vyhlásili Igora Leňu. Najlepším strelcom sa stal Bojan Trojanović a najlepším hráčom turnaja Pavel Ožvát. Pred záverečnými zápasmi seniorov svoje zápasy hrali aj mladí futbalisti mládežníckych kategórií. Foto: Vahid Cifrić

Juraj Bartoš

plaveckého športu a vynakladajú veľké úsilie o to, aby sa klub pozdvihol na vyššiu úroveň. Žiaľ, Plavecký zväz Srbska dva roky bol bez rozpočtu, následne zneužitia postavenia ľuďmi, ktorí vtedy riadili PZS. Bez pomoci strešnej organizácie, teda PZS, kompletný sen o vyššej úrovni padá

Mužstvo Corintians excelovalo Jaroslav Čiep

odľa dohovoru medzi riaditeľkou Základnej školy Jana Čajaka a vedúcich v mládežníckom združení YMCA bolo rozhodnuté, že sa tohtoročný 4. Turnaj priateľstva v halovom futbale bude konať od 26. decembra 2016 v športovej hale vedľa školy. Po úspešne ukončenom šiestom ročníku Spomienkového turnaja Rastislava Pecníka-Pelého vlani v lete, na sklonku vlaňajšieho roka zorganizovali ďalšie v rade športových podujatí v Báčskopetrovskej obci. Ako tomu bolo aj v minulých rokoch, tento zimný turnaj bol vyhradený iba pre hráčov a tímy z Obce Báčsky Petrovec a zorganizovali ho z vlastných zdrojov, ktoré zostali z letné-

www.hl.rs

Víťazi Turnaja priateľstva 2016 v Petrovci ho turnaja a z registračného poplatku. Organizátorom v čele s Branislavom Merníkom šlo predovšetkým o rozvoj spoločenského života mladých a

Informačno-politický týždenník

zábavu. Pohár z minulého ročníka obhajoval tím Policajtov. Okrem nich na štvrtom turnaji účinkovalo ďalších jedenásť celkov z Petrovca, Maglića

• ŠPORT •

PO HISTORICKOM ÚSPECHU V POHÁRI KOVAČICKÍ ŠACHISTI

Druhí s prvým FIDE majstrom Ján Špringeľ

z východu Banátu boli záverom predsa prví a mali o dva body viac od ŠK Kovačica. Úspech dosiahli skúsení borci ŠK Kovačica v čele so supertalentova-

ok 2016 bol rokom mimoriadnych výsledkov Šachového klubu Kovačica. Aj vďaka (a nielen zásluhou) skvelého a výnimočného šachového talentu Ksenie Tominovej zo Samoša (dnes žijúcej v Pančeve a študujúcej v Belehrade), Šachový klub Kovačica v roku 2010 dosiahol historický ligový úspech: postúpil do Druhej ligy – skupina Vojvodina. Pr vú sezónu v Druhej lige v Skúsenosť a mladosť: Božidar Kračunov (vľavo) roku 2011 skon- a Vuk Žegarac čili Kovačičania na poslednom dvanástom mieste. ným Vukom Žegarcom z Crepaje: Samotná účasť v silnej súťaži bola Dragan Erski, Božidar Kračunov, pre šachistov z mestečka insity Milan Luketa, Michal Farkaš, Žarko zvláštnym výsledkom, zatiaľ keď ide Vladić, Gabriel Čech, Žano Petrák o majstrovstvá neprekonanú za 85 a Pavel Krížov. rokov od prvého založeného klubu Pre Kovačičanov znovu hral (po (1932 – 2017). Ksenii Tominovej) už V nasledujú- ŠACH A INSITA spomínaný ďalší par com roku 2012 excellence talent Vuk Kovačica zostúpila BOK PO BOKU Žegarac. Mládežník „Keby svet nepoznal iné z Crepaje sa navyše do Juhobanátskej A ligy. Triumfálny bitky!“ vyslovil šachový publi- 13. novembra stal návrat do Vojvo- cista Jiří Veselý. Úradne sa „dve prvým šachistom dinskej ligy – juž- nepriateľské armády“ stretli v Obci Kovačica, nej skupiny mali v Kovačici prvýkrát 15. januára ktorý je FIDE majšachisti Kovačice 1932. Šachový klub založili strom. Stalo sa to z prvého miesta aktivisti Kultúrno-osvetového na Otvorených majspolku Pokrok. v roku 2013. strovstvách Srbska. Vychytenú a duševne dosť V Novom Sade si Vo Vojvodinskej lige – južnej sku- zložitú hru boja na šachovnici Žegarac vtedy zapine z desiatich v roku 1939 hrali v Pokroku aj bezpečil dokopy 2 klubov v roku Ján Sokol a Martin Paluška. 303 bodov, na titul 2014 na konci Prezradili vtedy jeden druhé- FIDE majstra je nutné šampionátu za- mu, v dobe roľníčenia, skôr zozbierať najmenej 2 kotvili Kovačiča- pošepky ako nahlas, viac os- 300 bodov. nia so zemiakovou týchavo ako smelo, dvojročné Vo finále Pohára medailou. V roku zaoberanie sa maliarstvom Vojvodiny v roku 2015 dosiahli a kreslením. Zo šachovej par- 2016 v meste Nové o stupienok lep- tie dvojice Sokol – Paluška Bánovce dosiahli ší výsledok – boli vyklíčil zakladateľský tandem šachisti Kovačice tretí. V roku 2016 kovačického insitného ume- dejinný pohárový nechýbalo veľa, nia. Prostodušné maliarstvo úspech: získali siedaby prekvapili urobilo z Kovačice (od roku me miesto z pätnásveľkých favoritov, 1937) svetovú značku. Šach tich klubov. v derby vyhrali bol pri jeho zrode. Hralo sa päť kôl nad postupujúcim švajčiarskym systéŠK Boru Kostića z Vršca a iba dve mom. Vuk Žegarac na prvej tabuli kolá pred koncom majstrovstiev boli získal 3,5 bodu, Milan Luketa na lídrami v tabuľke. Skúsenejší šachisti druhej 2,5, kým Božidar Kračunov • ŠPORT •

na tretej a Žarko Vladić na štvrtej zobrali po tri body. Ako náhradník bol v Bánovciach aj Jano Bartoš. Pred týmto najlepším výsledkom najlepší pohárový rezultát docielili v rokoch 2008 a 2010, vtedy sa takisto prebojovali do finále na území Vojvodiny. „Najsilnejšou zbraňou Kovačiča-

stiev vo Vojvodinskej lige – južnej skupiny. Kovačickí šachisti mienia, že šance druhýkrát pokročiť do Druhej ligy – skupina Vojvodina sú, keďže si aj v roku 2010 titul vybojovali súdržnosťou, tímovým zmýšľaním a veľkou drinou – vlastnosťami, ktoré ich krášlia aj v sú-

Petrovec (vľavo) verzus Kovačica – boj „dvoch nepriateľských armád“, ale iba v šachu nov je silná ,lavička’, “ hovorí Božo Kračunov, alfa a omega úspešného kolektívu. Viacerí môžu hocikedy na ktorejkoľvek tabuli nastúpiť na

Najúspešnejšia dáma v dejinách ŠK Kovačica (1932 – 2017): Ksenia Tominová súboj v populárnej hre bez obáv o kvalitu výkonu. Nadšenci do hry bohyne Caissi z Kovačice odštartujú v máji roku 2017 v novom ročníku majstrov-

časnosti. Na myšlienkové zápasy so súpermi sa pripravujú aj na turnajoch krížom-krážom Vojvodiny. Aby šachisti boli nepretržite vo forme, aj sám klub organizuje niekoľko kvalitných turnajov a prestížnych súťaží. V prvej polovici roku 2016 zorganizovali dva väčšie podujatia: otvorené majstrovstvá Kovačice, ako aj otvorené majstrovstvá Obce Kovačica v zrýchlenom šachu. Vydarené začiatočné klubové súťaženie pod názvom Kovačický október zorganizoval Šachový klub Kovačica v druhej polovici roka – 23. októbra. V priestoroch Miestneho spoločenstva zápolilo takmer päťdesiat šachistov z jedenástich družstiev a ôsmich miest, kde žijú vojvodinskí Slováci, alebo ak nemajú založený klub, aspoň súperia na rôznych turnajoch. Hostitelia z tímu ŠK Kovačica I. zvíťazili na turnaji, v tesnom závese bola ŠK Mladosť Báčsky Petrovec. V roku 2016 prišla z Banátu ešte jedna pekná šachová správa: Kovačická obec okrem ŠK Kovačica a ŠK Spartak Debeljača má ešte jeden novozaložený klub: ŠK Fischer z Crepaje.

2 /4733/ 14. 1. 2017

Šport ZNÁME STAROPAZOVSKÉ FUTBALOVÉ OSOBNOSTI: MICHAL KOČIŠ

Robota a futbal ruka v ruke Matej Bzovský

Staral sa nielen o skvelé výkony, ale aj o výbornú náladu v mužstve, čo potom prispievalo i k úspešnejším výsledkom tímu na hracej ploche. „Mali sme v tom období veľmi rozohranú partiu. Boli tu veľmi známe mená z nášho prostredia: Pavel Ďurčík, tiež veľmi spoľahlivý pravý

d nepamäti je čarovná futbalová lopta veľkou láskou mnohých ľudí. Od útleho veku po zrelé roky. Futbal je najrozšírenejší a najdômyselnejší šport, ktorý poskytuje veľa nádherných možností pre hru a súťaž. Guľatá roky sprevádza každého jej milovníka. Pricupká k dieťaťu, vyrastá vedno s chlapom. Veľa nadšencov z radov remeselníkov, poľnohospodárov, obchodníkov, študentov, žiakov, robotníkov a iných ľudí všetkých rás, bohatých, chudobných, slávnych, aj neznámych, s veľkou láskou naháňali loptu na pažitiach, na trávnikoch povedľa domov a verejných ihriskách. Tak sa aj v sriemskom meste Stará Pazova futbal už dávno udomácnil vo všetkých uliciach a štvrtiach. Z vlastnej liahne sa roky čerpalo množstvo nádherných mladých futbalistov. Jeden Michal Kočiš-Kočo z hráčskych čias z plejády je aj Michal Kočiš-Kočo, ako ho volajú priaznivci obranca, potom Milan Muidža, futbalu v Staropazovskej obci, Radomir Mitrić, Petar Stefanović, ktorý práve spočituje 76 rokov Sreto Tišma, Martin Menďan, Ján života. Jeho futbalová kariéra bola Kohút, Ljubo Živković, Slobodan lemovaná v prvom rade prácou Radovanović a ďalší veľkí znalci v súkromnom podniku, neskoršie nášho futbalu. Snažil som sa ako vo voľakedy vzornom pracovnom aj ostatní svedomite vykonávať kolektíve Lifam, kde sa možno aj úlohy nastolené všetkými trénerzhodou šťastných okolností minút- mi, tými učiteľmi futbalu, veru ich ku pred dvanástou stal penzistom. bolo hodne, a to známych počas Vedľa namáhavej práce, takmer mojej kariéry. Každý z nich svojím bez prestávky a pravého oddychu, spôsobom prispel k môjmu futbavenoval sa obľúbenej športovej lovému pokroku. V defenzíve som činnosti – futbalu. Možno aj cel- sa snažil blokovať strely útočníkov kom náhodou. a v ofenzíve som užitočne prihrával „Musím prezradiť, že ma na jed- spoluhráčom a ohrozoval súperonej z pazovských pažití objavil vu bránu, takže som bol strelcom vtedajší dlhoročný tajomník FK piatich gólov.“ Jednota Matej Bzovský, odviedol Môžu byť robota a šport ruka ma na ihrisko povedľa Remesel- v ruke? níckeho domu a zaradil do doras„Ťažko je, pravda, zladiť profesiteneckého mužstva, v ktorom už onálne povinnosti so športovým boli mnohí moji rovesníci,“ povedal nadšením. Veľa zriekania a usinám Kočo. lovnosti vari nepoznajú hranice. Podľa postavy nižší hráč, rých- Mladí ľudia sú dnes nedočkaví lych pohybov, našiel si miesto na a netrpezliví. Hrajú akoby im to poste ľavého obrancu, aj keď mu bol nútený záväzok, bez chuti je pravá noha „užitočnejšia“. Podľa a vôle. Rozmýšľajú o peniazoch, výkonov patril vždy medzi naj- rýchlo sa zdeprimujú a vôbec ich lepších jednotlivcov na trávniku. nezaujíma, či v dnešných ťažkých

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

podmienkach kluby môžu zabezpečiť financie hoci len na normálne fungovanie.“ Málo bolo zápasov, na ktorých sa nezúčastnil Kočo, ešte menej tréningov, z ktorých vystal aj popri vyčerpávajúcej práci v továrni. Počas bohatej desaťročnej kariéry v modro-bielom tričku Jednoty zohral 223 majstrovských zápasov a 184 priateľských súbojov. Rozhodcovia s ním mali najmenej starostí. Len raz sa stalo, a to omylom, že dostal žltú kartu, lebo voči svojim súperom bol vždy veľmi korektný. Kočo je žiarivým príkladom usilovnosti, vôle, vytrvalosti a všetkého toho, čo sa svedomitou prácou mohlo dosiahnuť na trávniku, a pritom nezabúdať na rodinu, domácnosť, záhradu, kvety a ovocie, tiež vinohrad v Slankamenských Vinohradoch. Bez výdatnej pomoci manželky a celej rodiny ťažko by to dosiahol. Kočo si vždy vedel zladiť pracovný čas s povinnosťami vo futbale, svojej Jednote a v domácnosti. Michal Kočiš v roku 1973 získal Novembrovú cenu Obce Stará Pazova. „Budem úprimný, nečakal som toto vzácne uznanie od mojich

spoluobčanov. Veď sa oň vtedy uchádzali volejbaloví reprezentanti našej chýrečnej Jednoty. A keď ma navštívili so správou o získanom uznaní, bol som veru najšťastnejším človekom na svete.“ Futbalistu Kočiša ešte ako aktívneho hráča Jednoty zaradili do reprezentačného mužstva Novosadsko-sriemskej ligy v revuálnom zápase s Cementom v Beočíne, keď bol vyhlásený za najlepšieho hráča. Staropazovský futbal dnes tvojimi očami? „Na zápasy už zriedkavo odchádzam. Inak je to ako voľakedy, časy sa zmenili. Naša generácia súperov nikdy nepodceňovala. Keď som bol futbalista, zo svojej životosprávy som eliminoval iba to, čo športovcom nenačim: tabak, alkohol a nedajbože niečo iné. Práve preto, že sa nemohli zrieknuť týchto zlých vlastností, mnohé športové nádeje už v osemnástom roku života zhasli.“ Aj vo futbale platí zákonitosť, že jedni odchádzajú a druhí prichádzajú. Zub času zahryzne všade a teda aj v športe. Tie najkrajšie spomienky z kamarátenia so spoluhráčmi zostali predsa natrvalo v srdci Michala Kočiša.

FOTO OKO SLÁVKA AKO MESSI. Na turnaji futbalových kohútikov počas osláv vlaňajšieho Dňa Petrovca vo Vrbare v drese martinského MŠK Fomat si zahrala aj Slávka Cígerová. Toto jedenásťročné dievča sa vyznačovalo rýchlymi útokmi, šikovnými kľučkami, presnými prihrávkami svojim spoluhráčom – chlapcom a nadovšetko zručným žonglovaním lopty (na snímke). Slávka už niekoľko rokov hrá futbal v žiackom tíme dievčat MŠK Fomat v Martine pod dozorom trénera Petra Peržeľa. Hovorí, že najradšej prihráva spoluhráčkam, ale často vie aj rozvlniť sieť súpera, čo sa snaží odkukať od svojho futbalového vzoru – Lionela Andrésa Messiho. J. P-ský • ŠPORT •

ĽADOVÝ LES V NOVOM SADE

Potešenie pre korčuliarov Vlasta Bolehradská

a Námestí slobody v Novom Sade už vyše mesiaca prebieha Zimný festival, čiže Winter Fest. Týmto chce mesto prispieť k oslave vianočných a novoročných sviatkov, potešiť ľudí harmóniou a peknou atmosférou. Zaujímavou atrakciou, ktorú ponúka Nový Sad, je aj Ľadový les. Ľadový les návštevníkom ponúka potešenie pre oči a dominuje tu dobrá

nálada. Milovníkom korčuľovania sa Ľadový les páči, pretože tu majú možnosť korčuľovať sa a užiť si zimu naplno. Korčule si záujemcovia môžu vypožičať na tvári miesta. Ponúkajú tu aj nápoje a jedlo. Až 1 200 m2 dlhé klzisko a korčuliarska atmosféra je potešením pre mnohých ľudí. Určite mnohí privítajú informáciu, že Ľadový les bude pre návštevníkov otvorený až do polovice februára.

Takto sa to začínalo (1994)

Základná póza jadžentistov

Jadžent na SNS v Petrovci (1994)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Jadžentový klub JP ‘93 Temerín

Od roku 1996 o Pohár Hlasu ľudu

Založenie MJA – iba spolu (2013)

Prvý jadžentový klub JP ’93 v Temeríne založil 17. júna 1993 profesor telesnej výchovy Janko Pavlis. Vtedy začal život nový šport, ktorý vymyslel tento športový snaživec lalitských koreňov. Jadžent je spoločná hra oboch pohlaví na volejbalovom alebo tenisovom ihrisku, ktoré na rovnaké časti delí napätá sieť ako v tenise. Hráči sa navzájom triafajú volejbalovou loptou. Chlapec môže triafať len chlapca a dievča tiež iba súperku. Pravidlá dovoľujú, aby partner svojím telom chránil spoluhráčku, ako i ona jeho. Hoci začínali v ťažkých spoločenských podmienkach, jadžentisti už roku 1995 odštartovali riadnu ligu, roku 1996 sa zrodila súťaž o Pohár Hlasu ľudu, a obe trvajú až dodnes. Roku 2000 uviedli aj Ligu turnajov, ktorá sa hráva hlavne v turistických strediskách počas leta, kým sa naposledy hrá už aj tretia medzinárodná jadžentová liga turnajov. Prvý medzinárodný jadžentový zápas zohral JP ’93 s maďarským Tótkomlósom roku 2003, kým prvý medzinárodný jadžentový turnaj prebiehal v maďarskej Békešskej Čabe. Pri dvadsiatom výročí jadžentu 23. februára 2013 v Temeríne založili Medzinárodnú jadžentovú asociáciu – iba spolu, ktorú podporili stúpenci Janka Pavlisa, prvého jej prezidenta, zo Slovenska, Maďarska, Ruska, Rumunska a Srbska. V poslednom čase si jadžent čoraz úspešnejšie kliesni cestu za hranicami našej krajiny, a to v prvom rade zásluhou jeho autora, profesora J. Pavlisa, ale aj vďaka významnej podpore kompetentných a vplyvných jednotlivcov zo zahraničia. Medzi nimi sú Dr. Branislav Antala, viceprezident Medzinárodnej federácie telesnej výchovy pre Európu (FIEP), Dr. Fedor Ivanovič Sobianin, prvý predstaviteľ telocvikárov Ruska, Dimitrij Smirnov, člen Akadémie školstva Ruskej federácie, László Balob, predstaviteľ Maďarska v Európskom parlamente, Ing. Marián Tkáč, predseda Matice slovenskej, Ľubomír Kleštinec, predseda Športovej komisie MS, a ďalší. Od roku 2015 sa vedľa jadžentu hrá aj bumdžent. Pravdaže, znova spolu súťažia dievčatá a chlapci, tiež s volejbalovou loptou, lenže na palubovke pokrytej žinenkami. To preto, že sa bumdžent vyznačuje prvkami úpolových športov, predovšetkým zápasníctva a džuda. V JP ’93 sú hrdí, že sa na základe známostí v ich klube uzavrelo až sedem manželstiev. Títo manželia už majú aj potomkov, ktorí, hoci ešte malí, s radosťou pobehujú vôkol ihriska počas zápasov a iste netrpezlivo očakávajú čas, keď si aj sami zahrajú jadžent.

Rozhovory o jadžente (2013)

Moja si! (2000)

Juraj Pucovský

Lalitskí jadžentisti s Jankom Pavlisom (2005)

Pioniersky turnaj v Laliti (2005)

Zápasnícke zákroky v bumdžente (2016)

Zo zápasu bumdžentistov (2016)

5. výročie jadžentu (1998)

10. výročie jadžentu (2003)