Hlas 03 2017 by NVU Hlas ľudu

Dunaj v okovách

Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 74 | 21. 1. 2017 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4734/

Z obsahu

21. 1. 2017 | 3 /4734

Uzávierka čísla: 18. 1. 2017

4 TÝŽDEŇ 4 Hry s ohňom 5 Mínus na riekach a v peňaženkách 6 Otázniky sa množia

8 ĽUDIA A UDALOSTI 9 Doba takmer ľadová 13 Detailne zobrazené aj územie Vojvodiny 16 Na vlaňajší rok čím skôr zabudnúť

22 DETSKÝ KÚTIK

Na priadkach, ktoré usporiadal Spolok žien MOMS Báčska Palanka v Slovenskom dome 10. januára, tamojší evanjelický farár Vladimír Grňa hovoril o „zimných“ cirkevných sviatkoch. (s. 19) J. Bartoš

22 Zimné hry

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Snehová pokrývka chráni porasty 24 Fytoncídy liečivých rastlín – antibiotiká z prírody 26 Škodcovia hrachu siateho (3)

31 KULTÚRA 32 Očakávame väčšiu návštevnosť turistov 34 Literatúra ako správna voľba

Masový odchod mladých do škôl a za prácou na Slovensko vážne ohrozil aj činnosť Slovenského kultúrno-umeleckého spolku Jánošík v Jánošíku. (s. 31) V. Hudec

36 Až na zbláznenie to vari nebude

38 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Ťažšie na cvičisku, ľahšie na bojisku 48 Futbalové kroky prešliapané na Grbavici 51 Doplatili na streleckú mizériu Autor titulnej fotografie: Oto Filip

V dňoch uplynulého víkendu 14. a 15. januára 2017 Spolok drobnochovateľov v Kovačici zorganizoval jubilejnú 50. výstavu holubov, králikov, okrasnej hydiny a exotického vtáctva, ktorá milovníkom fauny na obdiv ponúkla viac ako 550 jedinečných živých exponátov. (s. 15) A. Chalupová

Editoriál



ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

O radostiach a starostiach otvorene To najhoršie máme za sebou: tretí pondelok v januári.

sychológ Cliff Arnall ho totiž definoval ako najdepresívnejší deň v roku. A keď sa k tomuto dátumu dostal vďaka svojej formulke na predpoveď najsmutnejšieho dňa v roku, zistil, že by tento deň, konkrétne 16. január 2017, mohol byť aj jedným z najdepresívnejších dní vôbec. Pri svojich výpočtoch bral do ohľadu nielen koniec sviatočnej nálady, uvedomenie si vzniknutých dlhov, veľa dní do najbližšej výplaty, predpoveď počasia, ale aj diania vo svete, ku ktorým nemôžeme byť ľahostajní: odchod Veľkej Británie z Európskej únie, nástup nového amerického prezidenta do Bieleho domu, konflikty medzi svetovými veľmocami, teroristické útoky, ekonomickú neistotu, úmrtia známych osobností v pomerne mladom veku atď. Ani sme nevedeli, aký rizikový deň sme len nedávno zvládli, však? Povianočné a ponovoročné vytriezvenie sme si síce uvedomili, ale nebrali sme to až tak tragicky: takmer arktickú zimu, ktorá k nám zavítala, mali sme tu už aj skôr, snehové radosti a starosti si môžeme užiť aj po návrate z práce... A už sme pri najlepšej terapii na neduhy súčasného uponáhľaného života: prísť z práce domov a užiť si rodinné zoskupenie. Najprv pomôcť hladným sýkorkám, potom si v teplej obývačke zachutiť na rozhovoroch pri kávičke, čaji a škoricových koláčikoch, ktoré tak krásne pripomínajú uplynulé pohodové dni... Aj preto banujeme za sviatkami, keď sme celé dni mali len pre seba a svojich najbližších, na stretnutia s príbuznými, priateľmi, na návštevy. A napriek tomu, že sme

nechtiac, spolu s novoročnými gratuláciami, dostali alebo preniesli ďalej aj chrípkovú „gratuláciu“, práve úprimné rozhovory nás obohatili. Žeby tie po sviatkoch boli zakázané, nedostupné? Kdeže! Len nezabudnime komunikovať navzájom. S kolegami, príbuznými, priateľmi; na autobusovej zastávke, v pracovnej prestávke, vo voľných chvíľach. Ani víkendy nie sú v novom roku zrušené! Radi by sme si s vami – takto prostredníctvom komunikácie v novinách – zmenšili o polovicu prípadné starosti. Keby sa to dalo... Napríklad masové sťahovanie vojvodinských Slovákov do krajiny našich predkov, ktoré pokračuje aj v roku 2017. Počuli ste o tých približne 15 autobusoch, čo v týchto dňoch vyrazili s našimi spoluobčanmi na Slovensko? Odchádzajú žiaci a učitelia zo škôl, tanečníci, hudobníci a folklórni odborníci zo spolkov, farári z cirkevných zborov... Následky už cítime. Pri najbližších školských súvahách, pri blížiacich sa festivaloch a prehliadkach ich uvidíme aj v podobe čísel. Čísel výstrahy, upozornenia. Je to problém, ktorý neriešime, ale môžeme naň upozorňovať. Možno by do budúcna stačilo len inak sa organizovať. Zvážiť svoje sily, ambície, prípadne tu i tam niečo redukovať. Možno len dočasne. Viete, ako sa povie: Ak sa s niekým podelíš o radosť, tá radosť sa zdvojnásobí, ak sa podelíš so starosťami, je to naopak, zostane ti len polovica z nich. Aká krásna myšlienka! Overte si jej platnosť čím skôr. A doprajeme vám zvlášť tú jej prvú časť, týkajúcu sa radosti.

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Anna Francistyová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  3 /4734/ 21. 1. 2017

Týždeň 

InPress

168 HODÍN

Cirkus na trati

Hry s ohňom

Jasmina Pániková

tačí tak málo a už je veľký problém na svete. Ak si ktokoľvek z politikov, veľkých a malých, našich a ich, ako novoročné predsavzatie určil zlepšenie pomerov na Kosmete, už stred januára ukázal, že im zámer nevyšiel. Vlak, ktorý po osemnástich rokoch mal začať premávať na relácii Belehrad – Kosovská Mitrovica, vyzdobený a pestrý, s nápisom v dvadsiatich jazykoch Kosovo je Srbsko, na cieľovú destináciu sa nedostal. Z bezpečnostných príčin, pre správu, že je trať podmínovaná a že príslušníci kosovských špeciálnych jednotiek na súpravu plánujú zaútočiť, vlak sa v noci na nedeľu vrátil z Rašky, poslednej stanice pred administratívnymi hranicami s Kosovom a Metóchiou. Provokácie, vzájomné obviňovanie a osočovanie, ťažké slová a nebezpečné rinčanie zbraní, zapadli do chvíľ riadne komplikovaných. Konkrétne do dní, keď bruselský dialóg beztak dýcha na umelé pľúca, tiež do obdobia tesne pred ďalšou možnou neuralgickou udalosťou: naplánovaným otvorením mosta medzi dvoma Mitrovicami. V nedeľu prezident Tomislav Nikolić vyslovil varova-

Oto Filip

íkendové putovanie vlaku z Belehradu do Kosovskej Mitrovice sa začalo pompézne, s početnými veličinami a kosovskými expertmi, novinárskymi výpravami, hudbou a zakončilo sa... Veľmi rýchlo. Zastavili ho v Raške, na poslednej stanici pred hraničnou čiarou s Kosovom a Metóchiou. Vlak sa vrátil odkiaľ odišiel. Keby tento vlak bol ako každý iný, ktorý sa vlečie našimi traťami, určite by nevyvolal lavínu reakcií. Avšak tento vlak bol niečo viac. Ozdobený motívmi srbského kultúrneho dedičstva na Kosove – kláštorov, kostolov, stredovekých miest – a s odkazom Kosovo je Srbsko, napísaného v 21 jazykoch, ako aj hostesky oblečené v krojoch, spôsobili, že sa tento vlak podobal na určitú pohyblivú výstavu ukazujúcu srbské kultúrne dedičstvo. Nie, to sme si nevymysleli my. Sú to slová Marka Đurića, riaditeľa Kancelárie pre Kosovo a Metóchiu vlády Republiky Srbsko. Áno, toho Đurića, hlavného cestujúceho, dekoratéra vlaku, ktorý z neho vystúpil už v Topčidere. Už na nasledujúci deň vlak, ktorý od roku 2013 pravidelne premáva na relácii Kraljevo – Kosovská Mitrovica, pricestoval bez žiadnych problémov. Je to dôkazom, že nešťastný „belehradský vlak“, podobajúci sa viac na pohyblivú modlitebnicu, poslúžil ako provokácia, ktorá iba zaostrila vzťahy medzi Srbskom a Kosovom. Belehrad odkazuje, že zašle vojsko, aby zachránilo Srbov v severnej časti Kosova, Kosovo zase, že sa vrátilo obdobie Slobodana Miloševića. Bola to soľ hodená do očí kosovskej vlády? A prečo? Čo sme tým získali? Propagovali ruský vlak ozdobený srbskými motívmi a možno ohrozili Bruselský dialóg alebo aj otváranie (a zatváranie) ďalších prístupových kapitol.

www.hl.rs



nie adresované Kosovu, že Srbsko bude brániť každý kúsok svojho územia vrátane svojej pokrajiny, kde sú Srbi ohrození albánskou väčšinou. Upozornil, že sa každý ďalší pokus dočasných inštitúcií v Prištine vyvolať zrážku, podobnú tej s vlakom, skončí zle. Po nedeľnej schôdzi Rady pre národnú bezpečnosť nevylúčil ani možnosť, že Srbsko do južnej pokrajiny zašle vojsko s cieľom ochrániť srbský národ pred vraždením. V ten istý deň sa na tisíce Srbov zoskupilo na námestí Šumadija v strede severnej Kosovskej Mitrovice protestujúc proti akcii a demonštrovaniu sily špeciálnej jednotky kosovskej polície Rosu, ktorá mimo povolenia srbských predstaviteľov a povolenia NATO vstúpila na sever Kosova. Po všetkom, čo sa cez víkend dialo, najpodstatnejšie je, že sa incident, z ktorého potešenie mohli mať len zástancovia hesla čím horšie, tým lepšie, ukončil bez tragických následkov. Jasné je, že sa Priština istým spôsobom obáva začiatku riadneho pôsobenia Špeciálneho súdu pre zločiny spáchané tzv. OVK. Je taktiež jasné, že drámy podobné tej s

vlakom zatieňujú jej záväzky, ako je ten týkajúci sa vzniku Spoločenstva srbských obcí. V Srbsku sa zase vyhrocuje predvolebný boj súvisiaci s prezidentskými voľbami, v ktorom sa asi nedá, alebo skôr nechce vyhnúť prehnaným vášňam a tým, ktorí k rozumnému konaniu a slovám nemajú až tak blízko. K približne poltuctu oznámených kandidatúr pribudli ďalšie: po ombudsmanovi Sašovi Jankovićovi, ktorého podporila Demokratická strana, o najvyššie štátne kreslo sa bude uchádzať i niekdajší šéf diplomacie, bývalý predsedajúci Valného zhromaždenia Spojených národov a druhý v súťaži o post generálneho tajomníka OSN Vuk Jeremić. Tak on, ako azda aj obrovská väčšina ďalších kandidátov, vrátane tých, ktorých oznámenie kandidatúry sa onedlho očakáva, sľubujú, že svoje schopnosti, vedomosti, skúsenosti, kontakty a známosti vložia do vzniku inakšieho, lepšieho Srbska. A to sa riadna súťaž ešte úradne ani nezačala. Čo len bude, keď pôjde o všetko alebo nič? Mali sme hry s ohňom na Kosmete. Netreba však onedlho vylúčiť ani tie volebné, už teraz naznačujúce nové frustrácie. Sťa vlak, smerujúci ktoviekam, kdesi do neznáma.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

MARKO JANKOVIĆ, ROZHLASOVÝ A TELEVÍZNY NOVINÁR, JEDEN ZO ZAKLADATEĽOV ŠTÚDIA B

Je to prameň života Oto Filip

– O humore sa často zvykne vravieť, že je soľou života... – Táto je, rovnako tak ako cukor, škodlivá po život, zvlášť v neskorších rokoch. Pre mňa je humor prameňom života. Osobne, je to aj predĺženie života, lebo jedine cez neho môžem naďalej existovať, žiť. Keďže je všetko natoľko humorné v tomto našom

Informačno-politický týždenník

živote, nazdávam sa, že by som v prípade, že by som čokoľvek považoval za veľmi vážne, dosť rýchlo ukončil svoju púť. Humor je tým, čo aj mňa, aj tento náš národ drží nad vodou. Som rád, že som prestal niektorých ľudí nenávidieť. Istý čas som prechovával pocit antipatie k osobám, ktoré boli zlé ku mne, no po čase sa nenávisť úplne stratila. Zostalo len pohŕdanie nimi, čo je trochu

silnejšia kategória ako nenávisť. Keď ide o smiech a radosť, tie sú mi všetk ým. Samozrejme, okrem humoru, smie chu, mám veľmi rád aj hudbu, zvlášť rock, ktorý je taktiež jedným z prameňov života. Aj soľ, aj cukor mám, žiaľ, rád, no rovnako mi škodia, zvlášť môjmu srdcu, ktoré našťastie nemám... • TÝŽDEŇ •

ĽAD ZAPANOVAL NA RIEKACH V NAŠEJ KRAJINE

Mínus na riekach a v peňaženkách Jasmina Pániková

ohto roku nám zima znovu ukázala svoju moc. Nízke teploty a mrazivé dni zapríčinili, aby sa rieky v našej krajine zamrzli, a to najmä tie, na ktorých je plavba najfrekventovanejšia. Pripomenulo nám to zimu v roku 2012, keď našu krajinu zasiahli opravdivé ľadové dni. Aj vtedy, rovnako ako aj teraz, ľad neohrozoval iba cestnú a železničnú premávku, ale

kanáli Dunaj-Tisa-Dunaj a 8. januára Ministerstvo s t ave b níc t v a , dopravy a infraštruktúry vydalo zákaz plavby na Dunaji a Sáve. Ľad, ktorý sa dostal do pohybu, na Dunaji zapríčinil problémy pozdĺž takmer Vďaka ľadoborcom tieto kryhy by nemali zapríčiniť ľadové zápchy

Posunúť dopredu alebo dozadu? (Foto: Dragan Gojić)

bola, pre jeho veľké množstvo, znemožnená aj riečna plavba. Na celých úsekoch alebo určitých častiach je aj teraz zakázaná plavba

celého toku. K najväčším škodám došlo v Apatíne, kde ľad zničil prístav. Pripomenieme iba, že v roku 2009 bolo na jeho výstavbu

Ľadové ticho

Dunajom, Sávou, Tisou, kanálom Dunaj-Tisa-Dunaj. Zákaz plavby na Tise vydali už 5. januára, o deň neskoršie aj na • TÝŽDEŇ •

vložené zhruba 60 miliónov dinárov. Poškodenie takisto pretrpeli aj lode v blízkosti Zemunského nábrežia.

ĽAD ZAPRÍČIŇUJE ľadoborcov máme iba jeden. Vlastní ho Elektrohospodárstvo AJ MATERIÁLNE ŠKODY Zákaz plavby na riekach, sa- Srbska. Pri pondelkovej návšteve mozrejme, vplýva na celkový nábrežia Dunaja v Novom Sade zárobok dopravných spoločnos- viditeľné boli ešte veľké množtí. V súvise s tým podpredsedníčka vlády a ministerka stavebníctva, dopravy a infraštruktúry Zorana Mihajlovićová vyhlásila, že škoda, ktorú každý deň na železničnej a vodnej doprave zapríčinia ľad a sneh, vynáša pomedzi 10 a 13 miliónov dinárov denne. Silu prírody na svojej koži pociťujú aj rybári. Člny, ktoré zabezpečujú chlieb, sú v ľadových putách. Lov rýb je znemožnený a dane sa musia platiť. Skutočne, hromadia sa ľady, hromadia sa finančné straty. Na celkovú situáciu vplýva aj sku- V novosadskom prístave skutočne určitú točnosť, že naša dobu nezakotvia lode krajina nemá nadostač ľadoborcov a odkázaná stvá ľadu. Kedysi taký ľad rozbíje na pomoc z Maďarska, ktoré jali ľadoborce Čakor a Vučevo, v čase písania tohto príspevku no dnes je inak. Nachádzajú sa aj pricestovali do našej krajiny. síce v Novom Sade, ale namiesto Ako povedal Veljko Kovačević, toho, aby zápasili s ľadom, vďaka pomocník ministra pre vodnú nevydarenej privatizácií a skradopravu, zlá privatizácia pri- chovaní spoločnosti, ktorá ich viedla k tomu, že zo štyroch vlastnila, ležia nepoužiteľné. 3 /4734/ 21. 1. 2017

Týždeň SVET V ROKU 2017

Otázniky sa množia Oto Filip

opa problémov starých, kopa aj nových. Sýria, Ukrajina, Brexit, terorizmus, migrantská kríza. A predovšetkým, ako nevyspytateľná čierňava, včerajšie preberanie prezidentského úradu v USA zo strany víťaza novembrových volieb Donalda Trumpa. Predošlý americký prezident Barack Obama mal 11. januára rozlúčkový prejav, v ktorom za najväčšie úspechy svojej administratívy označil dostátie sa z recesie, reformu zdravotnej sústavy a boj proti terorizmu. Pre nevyspytateľnosť Trumpa, v poradí 45. prezidenta Spojených štátov, politicky neveľmi skúseného magnáta na jednej z najvplyvnejších a

najcitlivejších svetových pozícií, sa dnes na mnohých rovnobežkách nočná mora mení do skutočnosti. A to práve v roku, keď uplynie 100 rokov od boľševického prevzatia moci v Rusku, 150 rokov od prvého vydania Kapitálu Karla Marxa, či 50 rokov od smrti Che Guevaru. Otrasy na všetky strany, vrátane Európy, kde nespokojní voliči budú pozorne sledovať výsledky prezidentských volieb vo Francúzsku (v máji), či parlamentných v Nemecku (v septembri) a v Holandsku (v marci). Je tu aj Veľká Británia, ktorá odštartuje rozvodový proces od Európskej únie, naďalej spôsobujúci obrovské dávky rozhorčenia tak v nej, ako aj na starom kontinente. Nemožno zabudnúť ani na

Európsku úniu, ktorá do roku 2017 vstúpila so starými problémami. Do nového roka sa svet dostal aj s čímsi, čo by už dávno bežný smrteľník najradšej zabudol. Ide o spomínanie jadrových zbraní, ktoré sa ľahko môže zmeniť do ich nebezpečného rinčania. Obavy opodstatnené, už aj tým, že tak americký prezident Donald Trump, ako aj ruský prezident Vladimir Putin oznámili zvýšenie vlastných jadrových potenciálov. Problémom trápiacim mnohých sú práve správy o lepších vzťahoch dvoch popredných svetových štátnikov. Okrem všetkých iných problémov je tu aj možnosť, alebo skôr pravdepodobnosť nových teroristických útokov, tak v Európe,

ako aj mimo nej. Slovom, možno povedať, že nastupuje doba zvýšenej neistoty. Počas nej veľkí naďalej zostanú veľkými, a tak sa aj budú správať, kým všetci iní zase budú hľadať možnosti čím bezproblémovejšie prežiť ďalší rok. Lebo okrem kríz globálnych a regionálnych, je tu aj tá ekonomická, ktorej dokladom je spomalený rast alebo zmätok okolo negatívnych úverových sadzieb siahajúci od Európskej únie po Japonsko. Už šiesty rok zaradom rast svetovej výroby bude (aj) v tomto roku nižší od troch percent. Je to najdlhšie obdobie skromného rastu za posledné polstoročie. Prekvapujúce rýchle zotavenie, ktoré niektorí predvídali po globálnej kríze v roku 2008, sa zatiaľ nedialo, ani nebudeme jeho svedkami v mesiacoch pred nami. Treba sa vôbec tešiť roku 2017? Po všetkých týchto prognózach, asi ťažko.

PRIVATIZÁCIA MÉDIÍ: POTREBA ALEBO RÚTENIE DO ZÁHUBY (3)

Súbeh ako základná metóda financovania O. Filip

ž prvý rok uplatnenia Zákona o verejnom informovaní a médiách, tiež priebeh a výsledky privatizácie naznačili, že sú mnohé problémy a prekážky hatiace adekvátne a účinné informovanie v menšinových rečiach v záujme občanov. Inými slovami, existujúce zákonné riešenia sa prejavili ako nepostačujúce v prípade tejto oblasti mediálnej sústavy. Podľa uvedeného zákona informovanie v rečiach menšín sa ako verejný záujem realizuje troma rovnoprávnymi spôsobmi: založením a pôsobením verejných servisov, umožňovaním národnostným radám národnostných menšín zakladať ustanovizne a hospodárske spoločnosti na realizovanie práva na verejné informovanie, ako aj spolufinancovaním projektov, prostredníctvom súbehov v oblasti verejného informovania. V tejto tretej oblasti sa pomerne rýchlo prejavili viaceré nedopat-

www.hl.rs

renia, vzťahujúce sa na spôsob Z doterajšej praxe vyplýva, že sa voľby a zloženie členov súbeho- už pri voľbe členov súbehových vých komisií, (ne)rešpektovanie komisií zainteresovaní nedokázali potrebných lehôt, nedostatoč- zbaviť lokálneho a straníckeho nú transparentnosť postupov... záujmu. Inými slovami, do zloženia Preto inštitúcia komisií sa dosť ťažko dostávajú osobnosti Ochrancu občamimo lokálnej scény. nov odporúča Ministerstvu kulNapriek desiatkam túry a informovakomisií a možno nia viaceré zmeny stovkám projektov zákona, ktorými by Saša Janković na ilustráciu uvedenej skusa stanovil záväzok príslušných orgátočnosti uviedol, že nov vypísať súbeh jeho osobne zavolali a schváliť rozhodbyť v zložení komisie len jeden jediný raz. nutie o voľbe meGordana Jankovićová diálnych projekZmi e ňujú c s a tov najneskôr do konca prvého o viacerých aspektoch mediálnej kvartálu bežného roka. Lokálnym menšinovej politiky a praxe vesamosprávam navrhuje predpí- dúca Oddelenia pre médiá OBSE sať záväzok, na základe ktorého Gordana Jankovićová podčiarkla, by mali schváliť vlastné pravidlá že sú niektoré východiská v tejto bližšie stanovujúce špecifické sfére vypracované veľmi solídne a hodnotové kritériá, na základe a v duchu európskej praxe, ale ktorých sa budú schvaľovať roz- v praxi badať viaceré medzery. hodnutia o financovaní mediál„Veľmi je dôležité čím skôr obnych projektov. javiť východiská pre pozostáva-

Informačno-politický týždenník

júcich sedem alebo osem médií, ktoré neukončili privatizačný proces...“ podotkla. Vyzdvihla aj skutočnosť, že digitalizácia takmer nikde nie je dostatočne alebo celkovo akceptovaná, keď sa rozpráva o menšinových médiách, čo je veľký problém. „Ešte stále nevieme ani aké sú možnosti v prípade rozličných menšinových spoločenstiev v ekonomickom zmysle, aby sa niektoré veci mohli realizovať...“ uviedla. V konečnom dôsledku je jasné, že s ekonomikou všetko musí súvisieť. Keďže je však prostriedkov len toľko, koľko ich reálne dnes je, zostáva a treba trvať na zlepšeniach existujúceho v tejto citlivej sfére. So základným cieľom, aby sa vyhovelo potrebám médií, aj aby sa tie nezrútili do záhuby. Dobrou mapou tej cesty je práve nedávno prezentovaná Osobitná správa o informovaní v rečiach národnostných menších po privatizácii médií zverejnená republikovým Ochrancom občanov. • TÝŽDEŇ •

INICIATÍVA OBČIANSKEHO ZDRUŽENIA

Platforma vojvodinských Slovákov pre obstátie na týchto končinách N a stretnutí 10. decembra 2016 v organizácii združenia Slováci a spolužitie, ktoré sa konalo za podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, sa zúčastnili: predseda SAS Michal Spevák, pomocník predsedu Kovačickej obce Jozef Toman, predseda Obecného výboru Zelenej strany v Starej Pazove a obecný výborník Vladimír Antonijević, tajomník Združenia poľnohospodárov Zelená strana Ján Ďurčík, pokrajinský poslanec a predseda strany Slováci vpred! Pavel Surový, predseda Slovenskej strany Ján Paul, predseda MOMS Belehrad Ján Krivák, čestný predseda MSS a predseda MOMS Kysáč Rastislav Surový, člen VV MOMS Padina Ondrej Vlček, predseda Výboru pre kultúru NRSNM Ján Slávik, člen Obecnej rady v Obci Báčsky Petrovec Milan Anušjak a predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová. Príspevky podané na stretnutí budú zverejnené v osobitnej brožúre a príspevky aj ďalších autorov sú do nej vítané. Po celodennom rokovaní sa schválila platforma, ktorá sa dá na verejnú diskusiu a ku ktorej by mali svojimi podpismi pristúpiť všetky relevantné inštitúcie vojvodinských Slovákov a jednotlivci. Súčasný stav Slovákov vo Vojvodine: ubúda nás nielen pre asimiláciu, ktorá je nezastaviteľ-

ným procesom, ale aj pre masové vysťahovanie Slovákov zo Srbska a nízke povedomie príslušníkov našej národnosti. Trochu porovnávacej štatistiky: pred 75 rokmi v školskom roku 1938/1939 v 136 triedach bolo 7 519 žiakov. Vtedy Slovákov bolo viac ako 72 000. V školskom roku 2014/2015 sme mali výučbu slovenčiny v 17 školách a navštevovalo ju 3 163 žiakov a pestovanie slovenčiny s prvkami národnej kultúry navštevovalo v 40 školách 680 žiakov. Po poslednom sčítaní Slovákov v Srbsku je 52 750. Keď sa porovnajú tieto číselné ukazovatele, prichádzame k znepokojujúcim výsledkom. Slovákov je menej v priebehu pozorovaných 75 rokov o 28,8 percenta a detí v slovenských triedach je menej o 48,9 percenta. Nejaké-to percento možno pripísať aj menšej natalite, ale určite nie až taký obrovský úbytok. Mladí ľudia odchádzajú zo svojich rodných miest, lebo u nás vládne veľká nezamestnanosť, ktorá je vleklým problémom. Ak vysťahovanie bude pokračovať takýmto tempom, o 15 – 20 rokov sa zvedieme na 15-tisícovú menšinu. Ak za posledných niekoľko rokov z Kovačice a Padiny odišlo viac ako 2 000 Slovákov, ak si len v priebehu tohto roka osvedčenie vybavilo zo 3 000 ľudí z Báčky, je jasné, že takto každoročne

POZNÁMKA

Iskry v ľade Juraj Bartoš

ponovoročnom období by sa patrilo písať o niečom, čo povzbudzuje, čo poskytuje nádej na optimizmus z lepšieho a zdravšieho života. Lenže život sám, ľudský život, nemá príliš sluchu na pekné priania ani na začiatku tohto roku. Práve tak, ako ho nemal na sklonku uplynulého, na ktorý by sme, uznáme, najradšej zabudli, zachovajúc si azda v pamäti iba ak • TÝŽDEŇ •

ojedinelé záchvevy malých radostí z drobných vecí a z blízkych ľudí, v ktorých sme sa nesklamali. Ibaže sa akýsi strach vkráda priamo pod kožu tuhnúcu na hlbokom mínuse, ktorý nás znovu a zase, pravdaže, nepríjemne, prekvapil. O hmotných škodách, doterajších a tých, ktoré účet vystavia až sa snehová a ľadová pohroma pominie, sa možno len domnievať. Znie proste neuveriteľne, že na začiatku 21. storočia kompetentné služby

ubudne niekoľko tisíc Slovákov. Bez značnejších vkladov do hospodárstva a zamestnávania v prostrediach, kde žijú Slováci, sa tento vysťahovalecký prúd nezastaví. V tomto očakávame pomoc Slovenskej republiky a použitia prostriedkov z dlhu Srbska na tieto účely. Dozrel čas, aby Slováci v zahraničí boli rovnoprávni a rovnocenní s občanmi Slovenska a aby prichádzali po občianstvo Slovenskej republiky ľahšie ako ostatní cudzinci. Dnes máme zaregistrovaných až 5 politických strán. Sme roztrieštení na márne kúsky. Aj táto platforma má poslúžiť na vytvorenie politického minima v rámci slovenskej národnosti vo Vojvodine, čo je predpokladom zmysluplného pôsobenia. Nemôžeme byť spokojní s používaním jazyka a písma jednak vo verejnom styku, jednak pri používaní slovenských tlačív, nemôžeme byť spokojní ani so zamestnávaním vo verejných službách: v súdnictve, polícii, armáde, štátnej správe, verejných podnikoch... Zachovať slovenskú menšinu vo vojvodinských končinách bez citeľnej pomoci vlád Slovenskej republiky, Republiky Srbska a Vojvodiny nie je možné. S tým cieľom treba investovať v prostrediach, v ktorých žijú Slováci, jednak do

infraštruktúry a jednak do hospodárskych kapacít. Sú taktiež potrebné zmeny v legislatívnej oblasti vo vzdelávaní, v politickej sústave, informovaní a používaní jazyka a písma: znížiť minimum žiakov na otvorenie tried s vyučovacím jazykom slovenským, zakotviť vo volebnom práve aj právo na poslancov v republikovom a pokrajinskom parlamente, riešiť financovanie lokálnych médií v rečiach menšín, poskytovať štipendiá žiakom a študentom v školách v Srbsku, keď sa rozoberá národnostná problematika, netreba rozpravu o nás viesť bez nás. Toto je pokus zjednotiť Slovákov v Srbsku okolo minima spoločných cieľov a záujmov a navrhovatelia platformy očakávajú v záujme zlepšenia aktuálneho stavu menšiny, že s dobrým úmyslom platformu podporia všetky relevantné slovenské inštitúcie, spolky, združenia a jednotlivci, aby sme mohli pred štátne orgány, tak doma, ako aj v Slovenskej republike, predostrieť naše návrhy a požiadavky ako celomenšinové. Tézy z platformy dávame na verejnú rozpravu do konca januára 2017. Návrhy na doplnky a zmeny možno zaslať na email: m.spevak@centrum.sk.

včas neodhadli, aké následky môžu mať enormne nízke (ale predsa len aj u nás už „videné“) teploty. Alebo ide o to, že ich upozornenia ďalšie kompetentné služby ignorovali? Tak či onak, len rieky i stojaté vody miestami alebo úplne zľadovateli a ľadové kryhy vytvorili zápchy. Ľad ohrozuje živočíšny svet, ako i plavidlá a iné objekty vo vodných tokoch (o tom podrobnejšie na inom mieste). Strach z odpovede na otázku, čo sa bude diať, keď sa ľady stopia a rieky navýšia hladiny, mnohých mrazí väčšmi než ortuť v teplomeroch, ktorá riadne klesla a meteorológovia predpovedajú, že „sibírsky hosť“ tu ešte pobudne. O nič menej

netuhne krv v žilách našincov pri rinčaní najsilnejších zbraní, čiže slov o potrebe zbrojenia a možnosti vojny tak našich, ako štátnikov v najbližšom okolí. Prezident Tomislav Nikolić schladil vetché nádeje na oteplenie (v každom zmysle slova) vyhláškou na konto problému s vlakom (podrobnejšie v podrubrike InPress). Vraj „keby sme vysielali vojsko a políciu na Kosovo a Metóchiu, bol by som pripravený ísť aj sám a nebolo by mi to prvý raz...“ Bŕŕŕ... Ľadoborce z Maďarska sa k nám dostali s „malým oneskorením“. Dúfajme, že z nepozorných verbálnych iskier hodených do ľadu nevzbĺkne plameň podobný tomu zo začiatku 90. rokov 20. storočia.

Predseda SAS Michal Spevák

3 /4734/ 21. 1. 2017

Ľudia a udalosti PRÁCA ZIMNEJ SLUŽBY V STAREJ PAZOVE

Pripravení dvadsaťštyri hodín Anna Lešťanová

rámci staropazovského VKP Čistoća od 1. novembra do 31. marca pracuje aj zimná služba. Počas uplynulej ľadovej a snehovej vlny mali plné ruky práce a o tom, ako sú tejto zimy pripravení, rozprávali sme sa s Aleksandrom Ercegom, šéfom zimnej služby v technickej báze v Starej Pazove. Rozhodnutím ZO Stará Pazova podnik Čistoća je už niekoľko rokov poverený prácami odpratávania snehu na území celej obce. Ulice, chodníky, námestia čistia podľa stanovenej priority a do ich ingerencie nepatria iba hlavné ulice (v smeroch Nová Pazova – Inđija a Golubinci – Staré Bánovce), údržbu ktorých má na starosti podnik Srem put. Keď však ide o čistenie zasnežených a zľadovatených ulíc, spolupráca dvoch

podnikov je výnimočne dobrá a v teréne si navzájom pomáhajú, čo je pekným príkladom kolegiality. Podľa slov Ercega ich služba je vybavená potrebnou mechanizáciou a zamestnanci sú pripravení dvadsaťštyri hodín denne pre prípad, že treba okamžite reagovať. Práve počas našej návštevy vo štvrtok 12. januára do skladu technickej bázy Čistoće priviezli novú zásielku priemyselnej soli na posypanie ciest, takže v zásobe jej majú nadostač, ako aj drobných kamienkov, ktoré sa používajú pri rozmrazovaní ciest a iných plôch. – Ulice, rozdelené do troch prioritných skupín, čistíme na základe vopred vypracovaného plánu. Do prvej skupiny patrí odpratávanie snehu z ciest medzi dedinami, čiže miestnymi spoločenstvami v obci (Stará Pazova – Vojka, Vojka – Krnješevci, Stará Pazova – Nová

Pazova, Stará Pazova – Staré Bánovce, Staré Bánovce – Belegiš, Belegiš – Surduk...). Do druhej skupiny sú zaradené ulice, v ktorých je väčšia intenzita dopravy, čiže tie, v ktorých sa nachádzajú inštitúcie a ustanovizne významné pre občanov (dom zdravia, školy, predškolské ustanovizne, zhromaždenie Spokojný s prácou zimnej služby – obce...). V tretej skupine sú Aleksandar Erceg v technickej báze menšie ulice, kde doprava v Starej Pazove nie je až taká frekvenčná, – povedal Erceg a doložil, že ro- teľskými priestormi. V prípade, že botníci zimnej služby v spolupráci ide o chorých a starých ľudí, ktorí s inými zamestnancami čistia aj nevládzu a nemajú nikoho, kto chodníky v strede dedín, plochy by to urobil namiesto nich, treba na zelených trhoch a cintorínoch. skontaktovať tento staropazovský Ako uviedol náš spolubesedník, verejný podnik, ktorý im v súlade dobrú spoluprácu majú aj s občan- s možnosťami vyjde v ústrety. Ani mi, ktorí sa usilujú odpratať sneh takéto akcie nie sú teda v tejto pred svojimi domami a podnika- službe neznáme.

ZIMNÁ SLUŽBA V KOVAČICI

Elán čoskoro dostane aj sypače Anička Chalupová

ných plôch v Debeljači vykonávame spolu s Verejným komunálnym odobne ako iné lokálne samo- podnikom Rad Crepaja. správy aj Obec Kovačica schváAko ste tohto roku v Eláne lila plán a zabezpečila zimnú stanovili priority? službu prostredníctvom Verejného – Podobne ako v uplynulých rokomunálneho podniku Elán. O tom, koch o komunikácie R-110 a M-24 aká je situácia, keď ide o tohtoroč- sa stará podnik Vojvodina put, ale nú zimnú údržbu ciest, chodníkov o zjazdnosť všetkých ostatných a verejných plôch, hovorí Zlatko prioritných ulíc a ciest sa stará Sianta, úradujúci riaditeľ VKP Elán: zimná služba Elánu. To znamená, – Na sklonku deže čistíme napr. ulice cembra 2016 rozhodMaršala Tita, Čaplonutím Zhromaždenia vičovu, Jánošíkovu, obce Kovačica sme Štúrovu a iné. Okrem prevzali starostlivosť toho od tejto sezóny o cestnú komunikáElán dbá o zjazdnosť ciu na úrovni obce. lokálnych ciest, ktoré Disponujeme veľkým predtým patrili miestnákladným vozidlom nym spoločenstvám, a odhrňovacím pluako i ciest Debeljahom, tiež menším na ča – Tripić, Uzdin – , čistenie chodníkov. novej cesty Kovačica Práce v súvislosti so Zlatko Sianta – Debeljača a hlavnej zimnou údržbou, ktocesty v tzv. zóne II ré v minulosti patrili do ingerencie Debeljača – Kovačica. VKP Rad sa miestnych spoločenstiev, teraz sú stará o zimnú údržbu ciest a chodvo veľkej miere zverené nášmu níkov v Crepaji. Okrem toho dbáme podniku. Len údržbu ciest a verej- o schodnosť parkovísk a chodníkov

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Zasnežené cesty vyhovujú iba milovníkom sánkovačky

pred verejnými inštitúciami, ako sú základná škola, predškolská ustanovizeň, Dom zdravia, v starom a novom parku a pod. Podobne ako vlani i tohto roku sú do čistenia snehu zapojené súkromné služby, využíva sa totiž mechanizácia súkromných firiem ako napr. Zrno promet v Padine, Unitrgovina v Samoši, ZZ Plugarul v Putnikove a iní. Čo používate na posypanie ciest? – Doteraz sme nepoužívali nič, ale plánujeme čoskoro zabezpe-

čiť sypače, do ktorých budeme používať iba soľ. Aké povinnosti majú občania? – Každý občan je povinný očistiť chodník pred svojím domom a zabezpečiť jeho schodnosť aj v prípade poľadovice. To platí aj pre všetky firmy. Kde sa občania môžu informovať o zjazdnosti ciest? – Občanom je k dispozícii dozorná služba VKP Elán, ktorá poskytne informácie na tel. číslo 661-275. • ĽUDIA A UDALOSTI •

TÝŽDEŇ, NA KTORÝ SA ĽAHKO NEZABÚDA

Doba takmer ľadová Oto Filip

z čoho najviac v Poľsku, Rumunsku a na západnom Balkáne. Vlastnú nevyspytateľnosť príroda u nás naznačila ľadom, ktorý po mnohých rokoch okoval Dunaj, Sávu a Tisu, ako aj mrazivými, až arktickými dňami. Vo

noci na 12. január teplota v Starej Pazove klesla na dvadsať stupňov pod bod mrazu. Podobné alebo ešte nižšie teploty boli aj v iných oblastiach štátu. Bolo to znepokojujúce finále neslávneho týždňa, trvajúceho od 6. januára, ktorý zvlášť v južných a východných častiach Srbska takmer zastavil bežný život v desiatkach obcí a miest, spôsobujúc dopravný a energetický kolaps, viaceré drámy, Na zákazníkov si počkajú vrátane tých ľudských. Na rozdiel od niekoľkých predošlých rokov, keď sme sa výčinom počasia šťastne vyhli, mrazivé dni a bohaté nádielky snehu nesužovali len nás, ale i celý Balkán, vrátane Grécka. Dokonca aj niektoré južnejšie krajiny, ktoré s takou možnosťou vôbec nepočítali. Vcelku si ľadová vlna v Európe vyžiadala približne Vo vlakoch nebolo veľa cestujúcich sedemdesiat obetí,

Po mnohých rokoch: ľady na Dunaji

všetkom je možno najzaujímavejšie to, že sme si v podstate od chladných januárov už akosi odvykli. Veď dvanásteho januára vlani sa teplota v Starej Pazove cez deň pohybovala od 2 do 12 stupňov, v roku 2015 od mínus 2 po plus 7 stupňov, v roku 2014 od 4 do 10 stupňov, v roku 2013 od mínus 3 do plus 2 stupne… Záver je jasný: po májových záplavách v roku 2014 ľadový začiatok januára bol istým spôsobom druhou najväčšou klimatickou kataklizmou v tomto desaťročí. Teraz, keď sa tá prvá O intervencie nebola núdza a najhoršia vlna zimy

Takmer bez návštevníkov: Futocký trh v dobe ľadovej

Zima zastavila práce aj na Žeželjovom moste • ĽUDIA A UDALOSTI •

končí a konečne sme sa dožili i uzdravujúcich slnečných lúčov, v kufri spomienok zostalo jedno ponaučenie a niekoľko záberov. Poučenie o tom, že nikdy netreba zabúdať na to, že príroda je k

nám zväčša taká, akí sme my k nej, snímky zase ako svedectvo, ako to všetko bolo, alebo ako by mohlo byť znovu. No treba dúfať, že na túto zimu tých poveternostných výčinov už stačilo.

3 /4734/ 21. 1. 2017

Ľudia a udalosti V ÚSTRETY VOĽBÁM DO RMS HLOŽANY

Budú? Juraj Bartoš

rečo otáznik v titulku? Lebo nám tesne pred uzávierkou tohto čísla našich novín nebolo na sto percent známe, či sa voľby na členov Rady Miestneho spoločenstva Hložany na obdobie rokov 2017 – 2021 naplánované na nedeľu 22. januára naskutku aj uskutočnia. Prečo? Preto, že na stredu 18. januára (o 18.00) bola naplánovaná súrna schôdza Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec. Pýtate sa, aký súvis majú tieto dve udalosti? Zrejme majú a môžbyť sa prv než vyjdú noviny a zapadne slnko, dozvieme, aký; odpoveď na otázku prečo, nie je ťažko vytušiť.

Ešte pred niekoľkými dňami sa zdalo, že všetky prípravy na voľby miestneho richtárstva v Hložanoch prebiehajú už zachodenou koľajou. Obec vymenovala volebnú komisiu, táto si urobila robotu a pred niekoľkými dňami si Hložianky a Hložanci mohli pozrieť cedu-

le zavesené na okne Miestneho spoločenstva Hložany. Na nich sú relevantné údaje o spôsobe volieb (ktoré by sa mali zrealizovať v budove základnej školy), ako i listina uchádzačov o deväť stoličiek určených pre budúcich členov RMS Hložany. Kandidáti tam figurujú v nasledujúcom poradí: 1. Pavel Baďan, penzista; 2. Vlastimír Báďonský, vodič hasičského vozidla; 3. Ján Benko, poľnohospodár; 4. Ján Bohuš, podnikateľ; 5. Dejan Dimitrov, lekár; 6. Katarína Dobríková, manažérka, 7. Soňa Ďurišová, študentka; 8. Pavel Žemberi, podnikateľ; 9. Ondrej Zahorec, robotník; 10. Ján Kolár, strojný technik; 11. Janka Kopčoková, učiteľka náboženstva; 12. Miroslav Kudron, poľnohospodár; 13. Zuzana Kukučková, učiteľka; 14. Jaroslav Macko, poľnohospodár; 15. Juraj Semartonský, inž. informatiky, 16. Rastislav Struhár, robotník; 17. Ondrej Stupavský, poľnohospodár; 18. Ondrej Fekete, poľnohospodár; 19. Jaroslav Chlebian, robotník; 20. Branislav Huďan, profesor; 21.

Jelena Červenáková, penzistka; 22. Jaroslav Štajfer, poľnohospodár. Pomerne bystrú predvolebnú vodu zamútil list, ktorý (dozvedáme sa neúradne) v pondelok 16. januára údajne prišiel z Báčskeho Petrovca do Hložian. V ňom sa RMS Hložany oboznamuje s tým, že predsedníčka volebnej komisie Maja Červenáková, niektorí jej členovia (a ich zástupcovia?) rezignovali, a tak sa richtárstvu nakladá navrhnúť nových členov volebnej komisie. Rada MS vraj zareagovala promptne: už v pondelok schválila listinu s menami kandidátov na predsedu, ako i členov (a ich zástupcov) volebnej komisie. V ten istý deň prvý muž Zhromaždenia obce Dr. Ján Šuľan zvolal schôdzu, a to z iniciatívy 12 výborníkov. V informácii, ktorú dostala redakcia Hlasu ľudu, ich mená sa neuvádzajú. Pokiaľ ide o rokovací program, predseda ZO ho mienil predostrieť výborníkom až na samej schôdzi. Návrh RMS Hložany na vymenovanie nových členov a zástupcov Komisie pre

V KULPÍNSKEJ ŠKOLE POČAS ZIMNÝCH PRÁZDNIN

Zlepšili podmienky práce Katarína Gažová

ielen letné, ale – ako v Základnej škole Jána Amosa Komenského v Kulpíne potvrdili – aj zimné prázdniny sú vhodné na úpravu budovy školy. Napriek extrémne nízkym vonkajším teplotám práce vo vnútri školskej budovy prebiehali úspešne. Keďže sa pracovalo, vykurovanie sústavne fungovalo, a tak sa škola vyhla prípadným problémom s vykurovaním počas vonkajšieho veľkého mínusu. „Zimné prázdniny sme využili na to, aby sme školu trochu dali do poriadku. Vylíčili sme nielen učebne, ale aj hygienické uzly a stropy v chodbách. Na vchodové dvere sme namontovali bezpečnostný systém, keďže sa nám už stalo, že do budovy vchádzali osoby,

www.hl.rs

Prvákom sa s učiteľkou Janou Šramkovou v čerstvo vylíčenej učebni dobre pracuje ktoré tu robili rôzne problémy. Takýmto spôsobom sme sa v podstate postarali o väčšiu bezpečnosť žiakov. Dvere teraz možno otvoriť iba zvnútra, čo má na starosti dozorný žiak alebo upratovačky.

Informačno-politický týždenník

Zvonku treba pozvoniť, a potom sa systém zvnútra aktivuje, aby sa dvere odomkli,“ vysvetlila riaditeľka Jovanka Zimová. Okrem učební a chodby vylíčená bola aj kuchyňa, do ktorej kúpili

uskutočnenie volieb členov Rady MS Hložany sme nedostali. Ako nám v telefonáte povedal tajomník ZO Svetoslav Majera, členovia „starej“ volebnej komisie svoje demisie neodôvodnili. Jej predsedníčka, keď sme jej zavolali, povedala iba: „O tom by som nehovorila; mám teraz inú robotu.“ Inak z vytýčenej kandidačnej listiny je zrejmé, že okrem niekoľko politicky neutrálnych občanov sa o posty členov RMS Hložany uchádzajú členovia a sympatizanti politických strán, ktoré sú „na vyššej úrovni“ už dávno na opačných póloch. Napätie medzi nimi sa zjavne stupňuje s približovaním termínu nasledujúcich prezidentských volieb v Srbsku a okato sa prenáša aj do nižších polôh. Čo z toho vzklíči? Kto prežije a neodcestuje v smere sever, raz, hádam, zistí. A sotva z toho bude dvakrát šťastný. Takže vážení občania Hložian, rozum do hrsti a – zvoľte najlepších. Ak tie voľby predsa len 22. januára budú... nový aspirátor a nové vodovodné kohútiky. „Na spomenuté práce sme použili prostriedky, ktoré sa zvýšili z tých, čo dostávame z obecného rozpočtu a sú plánované na údržbu budovy. Keďže vykurovanie bolo počas prázdnin zapojené, nič nám nezamrzlo a ďalej môžeme nehatene pracovať v druhom polroku. Počas prázdnin sme na jestvujúci kamerový systém v škole namontovali tri ďalšie kamery: na prízemí v chodbe jednu a hore na poschodí v chodbe ďalšie dve. Teraz je týmto monitorovacím systémom krytá celá budova školy, čo nám v značnej miere pomáha v práci a prispieva k tomu, aby sa žiaci správali v súlade s pravidlami školy.“ Z prostriedkov z pokrajiny škola pre učebne, kde majú hodiny vyššie ročníky, zadovážila nový projektor, počítač a tlačiarničku a Miestne spoločenstvo Kulpín kúpilo interaktívnu tabuľu. O prostriedky z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sme sa uchádzali viacerými projektmi. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Ľudia a udalosti V BÝVALEJ DIREKCII PRE VÝSTABU OBCE BÁČSKY PETROVEC

Nová transformácia Jaroslav Čiep

resne pred dvoma rokmi vznikol Verejný podnik Direkcia pre výstavbu Obce Báčsky Petrovec. Predtým sa zmenili stanovy predchádzajúcej direkcie, ktorá nemala podobu verejného podniku, ale rozpočtového fondu. Koncom minulého roka výborníci Zhromaždenia obce rozhodli tento verejný podnik celkom zrušiť. – Zmena bola vykonaná podľa slova zákona. Zákon o rozpočtovom systéme vyradil verejné podniky zo skupiny nepriamych rozpočtových používateľov. To vlastne znamenalo, že sa z rozpočtu obce už nemohli financovať platy zamestnancov vo verejných podnikoch. To zasiahlo

Dipl. Ing. Ondrej Bovdiš teda aj direkciu, – hovorí bývalý riaditeľ direkcie a v súčasnosti vedúci Oddelenia pre hospodárstvo, urbanizmus, komunálno-bytové a inšpekčné úkony Obce Báčsky Petrovec Dipl. Ing. Ondrej Bovdiš, vysvetľujúc, o akú zmenu ide. – Keby sme zostali registrovaný ako direkcia, už by sme nemohli fungovať. Preto sa pristúpilo k jej likvidácii. V obehu bolo viacero modelov, ako tento problém riešiť. Mohlo sa ísť na reorganizáciu direkcie, aby zarábala z vlastnej činnosti. To je možné vo väčších mestách, kde direkcie majú širšiu pôsobnosť a viac zamestnaných. Druhý spôsob predstavovalo pripojenie k niektorému inému komunálnemu podniku. V Petrovci sa pristúpilo k tretiemu modelu – likvidácii direkcie. Keďže direkcia • ĽUDIA A UDALOSTI •

vykonávala činnosti, ktoré nemajú konečného užívateľa, nebolo od koho vyberať poplatky za služby, iba ak od obce za nejaké konzultačné služby, ale to by nemalo zmysel, takže verejný podnik bol likvidovaný a väčšinu prác direkcie, včítane zamestnancov, prevzala obecná správa. Iba niektoré činnosti prebrali komunálne podniky, ako je údržba atmosférickej kanalizácie a údržba depónie inertného odpadu. V direkcii sme boli zamestnaní piati, z čoho jedného pracovníka prebral komunálny podnik a ostatní sú zaradení do obecného Oddelenia pre hospodárstvo, urbanizmus, komunálno-bytové a inšpekčné činnosti. Čo tvorilo náplň práce bývalej direkcie v minulom roku? – V minulom roku na našu prácu závažne vplývala už spomenutá transformácia, ako aj nedostatok prostriedkov v obecnom rozpočte, zvlášť na investičné práce. Niektoré rozpočtom plánované práce boli pri novelizáciách rozpočtu celkom vyradené a vykonávali sme len tie najzákladnejšie práce týkajúce sa údržby verejných zelených plôch, osvetlenia, opravy ciest, dezinsekcie, akcie chytania túlavých psov, podpory podujatí v obci a niektorých nevyhnutných prác. Investičné práce boli na minimálnej úrovni v hodnote približne milión dinárov. Vymenujte skratka, čo všetko sa robilo... – V kontinuite prebiehala údržba verejných plôch vo všetkých dedinách obce, zelené plochy sme kosili trinásťkrát v priebehu roka, starali sme sa o údržbu detských ihrísk, opravu mobiliáru v parkoch – lavičiek, žardiniér, odpadkových košov, opiľovanie suchých konárov a vyberanie suchých stromov. Na jar sme vysadili kvety na verejných plochách, tiež okrasné stromy, japonské čerešne, okrasné javory a moruše. Udržiavame aj zelené pásma vedľa obecných ciest a prístupových ciest k mostom. Opravu ciest sme vykonali v celej obci. Bola to jedna z obsiahlejších opráv v porovnaní s minulými rokmi, na čo sme minuli viac ako 4,6 milióna dinárov, teda dvojnásobne viac než predtým. Novú vrstvu asfaltu dostala vozovka v Ulici agátovej

Dostavba 270 metrov vodovodnej siete v priemyselnej štvrti v Petrovci, pribudli aj tri spomaľovače (ležiaci policajti) na cestách a v Kulpíne sme rozmiestnili 53 dopravných značiek, rovnako ako aj v Petrovci, kde sme dôkladne zreparovali semafory. Pre Maglić sme vypracovali projekt technickej regulácie premávky, ako aj projekt prístupovej cesty k športovej hale v Hložanoch. Koncom roka sme zabezpečili prípojku na elektrickú

Ukončenie cyklistickej dráhy v Ulici kulpínskej sieť pre videodozor na vstupných cestách do dedín, ktorý je už funkčný a v policajnej stanici monitorujú premávku v obci. Dokončená je aj cyklistická dráha v Ulici kulpínskej v Petrovci a koordinovali sme aj verejno-prospešné práce. Koordinujete aj prácu zimnej služby. Aká je situácia v tejto oblasti? – Mali sme niekoľko intervencií na začiatku roka, keď sme cesty

posypali soľou. Koncom októbra sme prichystali plán zimnej služby na aktuálnu zimnú sezónu. Soľ sme mali zabezpečenú v dostatočných množstvách z predchádzajúcej sezóny, takže sme boli pripravení. Čo sa deje s priemyselnými štvrťami a čo sa vykonalo v oblasti výstavby atmosférickej kanalizácie? – V Hložanoch sme pracovali na úprave jarkov v uliciach Masarykovej, Veljka Vlahovića, Maršala Tita, Osloboditeľskej a Ľudovíta Dudka, ako i väčších jarkov na okraji Hložian, ktoré odvádzajú vodu do jarkov v chotári. Aj v Petrovci sme upravili jarky z Ulice Masarykovej do priľahlých uličiek smerom k Begeju, tiež na rohu ulíc Janka Jesenského a JĽA. Ako investičnú prácu treba spomenúť dostavbu vodovodnej siete v priemyselnej štvrti v Petrovci, nových 270 metrov smerom k železničnej trati. Čo považujete za najkritickejšie body v obci, ktorým sa treba venovať v nasledujúcom období? – Najvypuklejší problém predstavujú cesty v Petrovci, ktoré sú v zlom stave a veľa prostriedkov míňame na ich opravu. Keby sa nám podarilo zabezpečiť prostriedky na potiahnutie ciest novou vrstvou asfaltu, každoročné výdavky na opravu by boli minimálne. Svedčia o tom cesty v Hložanoch, kde počas roka nemusíme vôbec intervenovať, prípadne treba opraviť jedno – dve miesta. V Kulpíne a Petrovci na opravu míňame značné prostriedky. Aj cesta medzi Petrovcom a Kulpínom je vo veľmi zlom stave, ako aj niektoré chodníky v Petrovci, žiaľ, aj v samom strede, napr. pri tlačiarni. Treba dostavať infraštruktúru aj v priemyselnej štvrti. Tam je potrebná aspoň ešte jedna cesta. Máme ďalšiu voľnú parcelu, ale nemáme prístupovú cestu k nej. Trvale je poškodená cesta smerom na močidlá, ktorou sa odváža odpad. Keďže má zlé základy, treba ju stavať od začiatku, lebo zasýpať ju drveným kameňom nemá význam. Už máme vypracovaný projekt, ale treba zabezpečiť prostriedky na výstavbu. Keď ide o väčšie investície, počíta sa s prostriedkami z vyšších úrovní. Z obecného rozpočtu sa plánuje financovať iba najnevyhnutnejšia údržba rôznych komunálnych objektov a zelených plôch. Ak sa nám nepodarí zabezpečiť peniaze z pokrajinského a republikového rozpočtu, plánované investičné projekty nebude možné realizovať.

3 /4734/ 21. 1. 2017

Ľudia a udalosti ZDIGITALIZOVANÉ STARÉ MAPY

Detailne zobrazené aj územie Vojvodiny Jaroslav Čiep

ž dva roky je v prevádzke zaujímavá internetová stránka, na ktorej možno okrem iného skúmať územie celej Vojvodiny. Na týchto digitálnych habsburských vojenských mapách sprístupnených na internete možno študovať mestá i dediny z obdobia pred štvrťtisícročím. V rokoch 1763 až 1787 Habsburgovci vykonali prvé vojenské mapovanie svojej ríše a vypracovali veľmi podrobné mapy. Po nastolení Karlovského (1699) a Požarevského mieru (1718) celé územie dnešnej Vojvodiny pripadlo pod správu habsburskej moci. Po Požarevskom mieri do Habsburskej monarchie patril aj juhovýchodný Sriem, Banát, rovnako aj niektoré časti územia dnešného Srbska na juh od Sávy a Dunaja – Mačva, Šumadija, časť východného Srbska a iné. Monarchia juhovýchodný Sriem zaradila do Chorvátsko-slavónskeho kráľovstva, zatiaľ čo zvyšok svojho nového územia, časti súčasného Srbska, zaradila do

Mapa Petrovca spred štvrťtisícročia

dvoch ďalších korunných štátov. Časti územia dnešnej Vojvodiny vtedy boli patrili k vojenskej hranici a ostatné časti sa dostali pod civilnú (župnú) správu. Na rozdiel od území pod civilnou správou, vojenskú hranicu riadili priamo z Viedne. O tom sa tiež možno dozvedieť z viacerých prameňov. Počas rakúskej vlády sa na území Vojvodiny usadilo mnoho kolonistov, prevažne to boli Nemci, Srbi a Maďari, ale aj Slováci, Chorváti, Rusíni, Rumuni a ďalší.

Na internetovej adrese http:// mapire.eu/en/ projekt Arcanum umožňuje užívateľovi navigovať cez historické mapy Habsburskej ríše s použitím state-of-art technológií, vrátane Google Maps, Google Earth a OpenStreetMap. Hlavným cieľom tohto projektu bolo nadviazať medzinárodnú spoluprácu archívov a inštitúcií z viacerých krajín, predovšetkým v Rakúsku, Maďarsku a Chorvátsku, aby tento obsah bol dostupný na celom svete.

Aktuálna verzia Mapire obsahuje mapy tak prvého (1764 – 1784), ako aj druhého vojenského mapovania (1806 – 1869). Všetky sú v mierke 1 : 28 800 a kryjú celú Habsburskú ríšu. Tento archívny obsah je celosvetovo unikátny v zmysle pôvodnosti, detailnosti a umeleckej realizácie. Mierka mapy 1 : 25 000 listov tretieho vojenského mapovania (1869 – 1887) kryje územie Uhorska, zatiaľ čo tie v mierke 1 : 75 000 kryjú celú ríšu. V 19. storočí vznikli aj katastrálne mapy všetkých území Habsburskej ríše. Prieskum bol jednotný v úmere (1 : 2 880) a mapy sú vypracované s rovnakou geodetickou sústavou a legendou. Okrem toho na tejto internetovej adrese možno skúmať aj historické mapy viacerých veľkých miest, ktoré sú tiež svojrázne majstrovské kartografické diela, kde môžeme sledovať zmeny a vývoj miest. Georeferenčná presnosť týchto mestských máp je až na 15 – 20 metrov.

ZA PRÁCOU SA VYSŤAHÚVAJÚ I KYSÁČANIA

Odchádzajú aj zamestnaní Elena Šranková

iet pochyby o tom, že aj Kysáčania čoraz viac odchádzajú za prácou na Slovensko a do krajín EÚ. Aby sa tam mohli zamestnať, musia vlastniť osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí. Väčšina si ho vybavuje prostredníctvom matičnej organizácie. Preto sme sa opýtali Rastislava Surového, predsedu MOMS Kysáč, aká bola situácia vlani s vybavovaním tohto dokladu? – Keď ide o Kysáč, ako veľkú slovenskú dedinu, v ktorej Slováci žijú 245 rokov, máme podobnú situáciu ako v iných dedinách. Na základe evidencie, ktorú máme v našej matičnej organizácii, za posledné desaťročie sa o doklad,

www.hl.rs

ktorý sa skôr menoval preukaz Slováka žijúceho v zahraničí, a teraz je to osvedčenie, uchádzali desiatky Kysáčanov. Iba v roku 2016 sa oň uchádzalo 70 až 80 dospelých občanov. Vybavovali si ho prostredníctvom Matice slovenskej v Srbsku, respektíve miestneho matičného odboru v Kysáči. Jednotlivci i priamo na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave. Predpokladám, že v Kysáči osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí má 250 až do 350 občanov, – hovorí spolubesedník. – Spomenutý doklad si obyčajne vybavia mladí ľudia, nezamestnaní, i keď za prácou na Slovensko alebo do krajín EÚ odchádzajú aj takí, čo tu majú zamestnanie. Nespokojní sú so zárobkom alebo

Informačno-politický týždenník

so vzťahom nadriadených voči nim vo firmách, v ktorých pracujú. Ešte horšia je situácia, keď si doklad vyberajú rodičia, ktorí majú dve deti a odchádzajú na Slovensko, čo má za následok, že sa znižuje aj počet slovenských detí v kysáčskej Základnej škole Ľudovíta Štúra. Avšak nejde tu iba o menej detí v škole, ale, samozrejme, že sa tým znižuje aj počet cirkevníkov, členov rôznych združení občanov, ktoré pôsobia na území našej dediny. Veľmi je aktuálny i odchod žiakov do stredných škôl, nuž sa nastoľuje aj otázka obstátia slovenského gymnázia. Keď k tomu máme na zreteli ešte i prirodzenú asimiláciu, nízku natalitu a vysokú úmrtnosť, všetko poukazuje, že počet Slovákov žijúcich v Srbsku

Rastislav Surový

neúprosne klesá, – hovorí Surový. Spolubesedník spomína viacero významných konferencií, stretnutí a podujatí na Slovensku a v našej krajine, na ktorých sa hovorilo o týchto otázkach. Mieni, že je zvrchovaná chvíľa, aby sa spoločne podnikalo na zachovaní materinského jazyka a národnej identity. • ĽUDIA A UDALOSTI •

S MÍNUSOM ZA PASY

No len no, pán Celzius; nie tak zhurta! Juraj Bartoš

ahodný a teplý čas na Vianoce je znamením, že zima bude dlho trvať. Tak vraví ľudové príslovie. Vybíjajúc pešky asfaltkou, spolovice prikrytou snehom, náhliac sa Dunaju v ústrety, v pozdnejšom utorkovom popoludní mi napadne, že nedávne Vianoce sme mali práveže studenšie než pivčo z chladničky, takže... Oveľa drsnejšie to začalo byť v januári. Zima zase robí neplechy, vyciera svoje biele tesáky, vrčí, skuvíňa. Na Obrátenie Svätého Pavla sa medveď na druhý bok obráti. Medvede tu síce nemáme (hm, viem, že mi mnohí, právom, budú protirečiť). Naskutku by nebolo dobre, aby sa na Pavla vtáča z koľaje vody napilo; ak sa to stane, iste bude pozdná jar! Nuž, ešte zopár dní a Pavlom vzdáme hold. Potom už iba čakať na to, ako sa vyjadrí pán Matej. Lebo, ako vieme: Matej ľady láme,

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ak ich nenájde, tak ich narobí. Dumajúc takto a podobne a celkom inak, ani sa nenazdajúc (ďakujem známym, že ma zobrali do auta), som pri Dunaji. Pri ktorom kedysi dávno naši starí šaty prali. V ktorom kedysi, taktiež dávno, Tichá voda do Dunajka padala a bystrá voda na krajíčku – na kraju tiekla. Vtedy, keď sme spievali Od Dunaja tichý vetrík

veje, či Široká dunajská voda... Teraz – asi tak spolovice ľadom okovaná. Chcel som tu ešte všeličo pospomínať, ale míňa sa mi priestor, takže, pán Foťák Olympus, nech sa páči. Cvakajte. P. s.: Sotva by ma dakto vytiahol z teplej izby, keby že z ulice nezaznel zdravý detský smiech a popod oblok sa neprešmykla veselá sánkovačka...

3 /4734/ 21. 1. 2017

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Zimná škola pre poľnohospodárov Anna Lešťanová

ddelenie pre poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a lesníctvo Obce Stará Pazova organizovalo vo štvrtok 12. januára prvú z radu plánovaných zimných prednášok, na ktorej sa zúčastnili odborníci z belehradského Inštitútu pre ekonomiku poľnohospodárstva. Prítomných vo veľkej zasadačke tzv.

bližšie ozrejmia a ktoré sú pre nich najzaujímavejšie. V úvodnej časti predstavili Inštitút pre ekonomiku poľnohospodárstva, ktorý sa zúčastnil vo vypracovaní Stratégie rurálneho rozvoja Obce Stará Pazova na obdobie rokov 2015 – 2025. Na prednáške v Starej Pazove usporiadanej v rámci tzv. zimnej školy hovorili prof. Dr. Jonel Subić, riaditeľ inštitútu, a Dr.

Podľa slov J. Subića v inštitúte sa nezaoberajú primárnou výrobou, lež tým, ako vedeckú časť prispôsobiť praktickým potrebám v agráre. O potrebe zavlažovania obrábateľnej pôdy sa zmienila N. Kljajićová, ktorá okrem iného povedala: – Zavlažovanie v našej krajine bolo dlho rokov zanedbané. Na základe štatistických údajov v Srbsku sa v roku 2007 zavlažovalo iba 1,62 percenta plôch. Podľa neskoršieho sčítania v

poľnohospodárstve sa zavlažujú 3 percentá obrábateľných plôch. Vo Vojvodine je situácia trochu prajnejšia a konkrétne v Staropazovskej obci zavlažovanie je prítomné, ale ho treba zintenzívniť v záujme zväčšenia poľnohospodárskej výroby. Nasledujúca prednáška bude zameraná na uplatnenie nových technológií a obnoviteľných zdrojov energie – slnka a vetra z jednej strany a biomasy z druhej strany.

VEREJNÁ DEBATA V PETROVCI

Pokrajinské subvenčné programy Pre pazovských poľnohospodárov nové vedomosti sú vždy vítané

Bielej budovy úvodom pozdravila Dragana Stojanovićová, náčelníčka uvedeného oddelenia, ktorá okrem iného povedala, že vždy v dohovore s poľnohospodárskymi výrobcami volia témy, ktoré na prednáškach

Nataša Kljajićová, odborná spolupracovníčka. Vo fókuse prednášky bolo zveľaďovanie finančných vedomostí a ako najlepšie viesť evidenciu práce poľnohospodárskeho gazdovstva.

* LETMO

Oto Filip

Pragmatizmus N a otázku, prečo nekončí štúdiá, keď na to zrejme má, istý známy odpovedal jasnou logikou: – Načo, keď mi to v tejto chvíli nič neznamená? Kde sa zamestnám? A v zahraničí si aj tak viac vážia, čo vieš, a nie doklad o tom. Preto som sa rozhodol užiť si ešte pár rokov študentského života. Potom uvidím. Asi sa vyberiem do cudziny... Takýto pragmatizmus nie je ťažko dať do súvislosti s tunajšími hospodárskymi, spoločenskými a inými pohybmi. Na nedávnom paneli o zamestnávaní a inklúzii, ktorý v Belehrade usporiadala Svetová banka, prezentovali medziiným údaj, že je 37 percent mužov a 48 percent žien u nás presvedčených, že sú styky, stranícke, rodinné alebo finančné, rozhodujúce pre napredovanie v robote.

www.hl.rs

S tým spresnením, že v Srbsku od nich najčastejšie závisí aj možnosť vôbec sa zamestnať. Rovnica je jednoduchá: stranícke členstvo rovná sa výhode v podobe zamestnania, táto zase znamená aj dlh splácaný podľa potreby, keď nie inak, tak hlasom vo voľbách. Mladí sa majiteľmi straníckych preukazov zväčša nestávajú z dákeho hlbokého presvedčenia. Je taký výrok, že treba držať správny krok, aby si mal na obrok. Zvlášť keď je tu údaj, že zo štyristotisíc ľudí vo veku 18 až 35 rokov je bez roboty. Preto pragmatizmus nikde inde nebujnie tak rýchlo a tak široko ako v politike. Keby tak nebolo, tak napríklad s prebujnením verejných podnikov by sa oveľa ľahšie urobili poriadky. No vlastnej kádrovej základne sa každý ťažko vzdáva. Zvlášť tí pri moci.

Informačno-politický týždenník

Po prezentácii odpovedali na otázky prítomných: Dr. Ján Turan (zľava), Mladen Petković a Vladislav Krsmanović

Jaroslav Čiep

bec Báčsky Petrovec v spolupráci s Pokrajinským sekretariátom pre poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a lesníctvo a Inštitútom pre roľníctvo a zeleninárstvo v utorok 17. januára 2017 zorganizovala debatu na poľnohospodárske témy. Vo veľkej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec predstavili aktivity a plánované investície Pokrajinského sekretariátu pre poľnohospodárstvo v ďalšom období. V mene sekretariátu sa prítomným prihovorili zástupcovia pokrajinského tajomníka Mladen Petković a Vladislav Krsmanović. Hostí na začiatku debaty privítal predseda Báčskopetrovskej obce Srđan Simić. Podľa slov pokrajinských funkcionárov prichystané je ďalšie kolo subvenčných programov, na ktoré sa vlani z územia Obce Báčsky Petrovec opovážil konkurovať len veľmi malý počet poľnohospodárov. Hostia z Nového Sadu podrobnejšie

ozrejmili, ktoré odvetvia poľnohospodárstva budú mať prioritu, ktoré položky sú zvýšené v porovnaní s vlaňajším rokom, ale na otázku, kedy budú súbehy vypísané, nedali presnú odpoveď. Zdôraznili, že pokrajinská samospráva aj naďalej mieni podporovať a úverovať zveľaďovanie viacerých odvetví priamej a spracovateľskej výroby poľnohospodárov vo Vojvodine. Podrobne vysvetlili, ako k nenávratným financiám a výhodným úverom z pokrajinského rozpočtu. Riaditeľ Inštitútu pre roľníctvo a zeleninárstvo Dr. Ján Turan sa vo svojej prednáške zameral na mechanizáciu a jej údržbu, uviedol, čím sa riadiť pri sejbe obilnín, pri postreku a pri zbere úrody. Poukázal aj na časté chyby pri obsluhovaní mechanizácie, ktoré môžu vyvolať značné zmenšenie výnosov. Dr. Milisav Stojaković prítomných oboznámil so sortimentom nových hybridov kukurice z ich šľachtiteľského programu a s výnosmi, aké dávajú. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZO ZDRUŽENIA DROBNOCHOVATEĽOV V KOVAČICI

Jubilejná 50. výstava Anička Chalupová

V nedeľu 15. januára sa nádvorie rganizovaná drobnochoGymnázia Mihajla vateľská činnosť v KovačicPupina v Kovačici kej obci má za sebou vyše podobalo mrapolstoročnú činnosť, keďže sa venisku. Zvedaví prvé zárodky drobnochovateľskej návštevníci a mičinnosti v Kovačici zrodili ešte lovníci sa už od v 20. rokoch minulého storočia. rána mrvili poPrvé chovné plemená výstavných medzi vystavené holubov zo zahraničia priniesol klietky s holubmi, Kovačičan Ján Svetlík, neskoršie okrasnou hydinou, sa k tomuto nezvyexotickým vtác- Niekto sa pýši cudzím a tento kohútik sa hrdí čajnému koníčku tvom a drobný- vlastným perím pripojili Juraj Čermi živočíchmi, ňoš, Jozef Gajan ktoré na predajnú burzu pri- si zaslúžil pohár šampióna plemea Adam Benka. Prvá niesli ich majitelia nielen z Ko- na za svoju banátsku sliepočku verejná drobnochovačice, ale aj z okolia a iných a Lazar Stančul mal najkrajšieho vateľská výstava sa miest. Na predajnej burze ste Pávika. Vlada Vakaresko dopestouskutočnila v roku si mohli zdarma zadovážiť aj val šampióna holuba z plemena 1963 pri príležitosti domácich miláčikov, osláv Kovačického ako sú šteniatka a maoktóbra. čiatka, ktoré hanblivo Tohto roku tradičvykúkali z ochranných ná výstava holubov, Predajná burza prilákala chovateľov škatúľ a netrpezlivo čaokrasnej hydiny aj zo vzdialenejších miest vo Vojvodine kali na svojich nových a drobných zvierat majiteľov. trvala dva dni. V sobotu 14. ja- čan Miroslav Koreň. V minulosti Na výstave v sieni nuára bohatú expozíciu živých skúšky pre medzinárodných po- gymnázia bolo viac ako exponátov slávnostne otvoril sudzovateľov zložili Kovačičania 550 exponátov a špeciMilan Garašević, predseda Obce Miloslav Gálik a Pavel Hriešik, álnu výstavu venovali Kovačica. Neskoršie sa prihovoril aktuálny predseda ZDOK. holubom bublákom, aj Lenhard Vereš, predseda ZväV druhý deň výstavy sa usku- po prvýkrát aj holubom zu chovateľov drobných zvierat točnila predajná burza hrvoliakom. Najlepším Medzi exotické vtáky patrí aj papagáj, drobnochovateľom posu- ktorý je podľa odborných výskumov tvor dzovacia komisia udelila sociálny, inteligentný a skupinový športové poháre a diplomy. Šampiónom jubilejnej 50. maltezer. Keď ide o okrasnú hyvýstavy sa stala blondineta z ple- dinu, pohár šampióna odovzdali mena holubov majiteľa Michala pestovateľovi Iliovi Bugarskému, Petráša, zatiaľ čo Ján Hriešik a ktorý na výstave sprístupnil orinjeho bulharský bublák získali gtona a z vystavených králikov pohár šampióna a diplom. Titul titul šampióna plemena zdrobšampióna špeciálky hrvoliakov nený baran získala pestovateľka získal Ivica Todorov za jeho an- Andrea Petrášová. Tradičná výstava prilákala miglického hrvoliaka, pričom Darko Hriešik mal na výstave najkrajší lovníkov holubov, drobných živoživý exponát franského bubláka. číchov, okrasnej hydiny a exoticAkcia ponúkla na obdiv úžitkové, okrasné a poštové holuby Pestovateľ holubov Krsta Lazarov kého vtáctva nielen z Kovačickej obce a okolia, ale aj z Mihajlova, Nového Bečeja, Pančeva, Zreňania športových holubov Srbska, nu, Skorenovca, Dobrice a iných ktorý medziiným zdôraznil, že prostredí. Podľa slov Michala hostiteľ tejto akcie dosiahol vyPetráša, podpredsedu združenia, sokú kvalitu organizácie a tým napriek tomu, že pestovateľov z si zaslúžil miesto medzi špičkovýRumunska cez colnicu nepustili mi medzinárodnými podujatiami pre nebezpečenstvo pandémie tohto druhu. vtáčej chrípky, výstava bola na Pri tejto príležitosti po prvývysokej úrovni. krát v Kovačici prebiehala skúška Najnavštívenejšia výstava v sieni kovačického gymnázia

• ĽUDIA A UDALOSTI •

pre rozhodcov, ktorú organizoval Zväz drobnochovateľov Srbska. Medzi 30 kandidátmi z celého regiónu skúšky na rozhodcov úspešne zložili aj štyria členovia ZDOK. Zväzovým posudzovateľom pre králiky sa stal Michal Petráš, a Ján Beška a Janko Petráš z Padiny úspešne zložili skúšku pre posudzovateľov holubov. Skúšku pre rozhodcu – posudzovateľa hydiny absolvoval Kovači-

3 /4734/ 21. 1. 2017

Ľudia a udalosti S ARADÁČSKYM VINOHRADNÍKOM JANKOM JÁNOŠÍKOM

Na vlaňajší rok čím skôr zabudnúť Vladimír Hudec

oncom júna minulého roku časť aradáčskeho chotára postihlo silné krupobitie, ktoré takmer úplne zničilo zrejúcu pšenicu, ako aj porasty kukurice a slnečnice. Veľké škody ľad spôsobil aj vo všetkých vinohradoch, ktoré sa mu ocitli v ceste, v dôsledku čoho ich majitelia buď nemali čo oberať, alebo naoberali len veľmi skromné množstvá hrozna. Jedným z tých, ktorí sa vlani netešili z úrody hrozna, bol aj Janko Jánošík. – Ľadovec zasiahol asi polovicu vinohradov v našom chotári, čiže asi 20 hektárov, – hovorí. – Niežeby sme doslova nič nenaoberali. Niektorí vinohradníci naoberali až 1 000 kg, ale ak očakávaš vagón hrozna a naoberáš tonu, tak to je takmer stopercentná škoda. V mojom vinohrade škoda bola vskutku stopercentná, keďže som z 2,5 jutra naoberal iba 70 kilogramov hrozna odrody muškát hamburg, z ktorého zvyčajne pálim pálenku. Iné odrody ľadovec úplne zničil. To však nie je jediná škoda na viniči. Ľad okrem toho, že zničil hrozno, poudieral a poškodil aj hlavu a výhonky, ktoré neskoršie boli omnoho citlivejšie na ochorenia než zdravý vinič, tým skôr, že rok bol daždivý. To si zasa vyžiadalo častejšie postrekovanie a tým aj väčšie vklady. Následky krupobitia sa však prejavia na zdravotnom stave viniča aj v tomto roku, a preto strihaniu a ochrane budeme musieť venovať omnoho väčšiu pozornosť než obvykle a strihať podľa prísnych inštrukcií odborníkov. Každá škoda, pravdaže, má aj finančnú stránku. – Z môjho vinohradu som očakával úrodu 10 až 12 000 kg hrozna. Asi polovicu z toho by som predal a ak by cena bola 50 din./kg ako v predchádzajúcich rokoch, získal by som 300-tisíc dinárov. Nuž a zo zvyšného hrozna by som vyrobil zo 3,5 až 4 000 litrov vína, ktoré predávame za 200 din./l. Ak by som však zo všetkého hrozna vytočil víno, čo je aj konečný cieľ našej výroby, dostal by som asi 7 000 litrov tohto božského moku a nie je ťažko vypočítať, koľko by som dostal, keby som ho predal. Zostal

www.hl.rs

takého združovania mohli by sme zabezpečiť 50-tisíc litrov vína, čo je nejaké optimálne množstvo, aby sa vážne šlo na trh. Nemôžeme sa však dohovoriť. Mám dojem, že sú ľudia príliš nedôverčiví. Podľa mňa je to základná príčina, prečo sme družstvo doteraz nezaložili, ale nie jediná, keďže v tej súvislosti aj v predpisoch sú početné neznáme. Mne samému sa však neoplatí registrovať vináreň, lebo štátne poplatky sú príliš veľké, a nikto z nás ako jednotlivec by ich svojou produkciou vína nemohol pokryť. Pred niekoľkými rokmi sme vypočítali, že optimálne množstvo na registráciu vinárne je 20-tisíc litrov, takže my, ktorí máme desať alebo Janko Jánošík sa osvedčil vo výrobe vína, menej litrov, o tom nemusíme ani za čo sa mu dostali početné uznania rozmýšľať. Istý známy to aj skúsil. S produkciou 3 500 litrov vína v som však bez zárobku a aby som Víno nesmieme baliť a predávať APR registroval vináreň. Podľa mal aspoň trochu vína pre stálych do reštaurácií alebo do predajní, predbežných výpočtov očakával zákazníkov, musel som si 500 kg lebo nik z nás nemá registrovanú mesačný zisk 50-tisíc dinárov, s čím hrozna kúpiť. Nepriama škoda je vináreň a podmienky, ktoré s tým bol úplne spokojný. Po dvoch aj vo výdavkoch na dodatočné súvisia. Už viac rokov však v našom mesiacoch registráciu zrušil, lebo postrekovanie, ale aj v zníženej Spolku vinohradníkov uvažujeme zistil, že informácie o poplatkoch produkcii v tomto roku. o tom, že si založíme vinárske neboli úplné, resp. že pribudli Podľa slov nášho spolubesed- družstvo, registrujeme výrobu aj dodatočné finančné záväzky, níka rok za nami nežičil veľmi vi- a organizovane nastúpime na ktoré by ten potenciálny zisk úplne nohradníkom. Veľa pršalo, čo si trh. V tom prípade by každý z nás zjedli. A pritom víno predával za vyžiadalo častejšie postrekovanie mohol uzavierať zmluvu o predaji 350 dinárov, teda omnoho drahšie aj tých vinohradov, v ako my. ktorých krupobitie Janko Jánošík sa pred nevyčíňalo. Všetko to niekoľkými rokmi začal sa muselo odzrkadliť vážne pripravovať aj na aj na kvalite a cukorvidiecky turizmus. natosti hrozna, ale to – Plánoval som, že vypredsa bolo na úrovni budujem pivnicu, v ktorej zabezpečujúcej výrobudem usporadúvať debu kvalitného a chutgustácie svojich výrobkov, ného vína. čiže vína a pálenky, ale aj – Pozorované vcelklobás, šunky, slaninky, ku aradáčski vinohradsyra. Začal som na tom níci aj vlani vyrobili pracovať. Pivnicu sme už kvalitné vína, hoci, vystavali, ale potrebné je pravdaže, nie až také ešte mnoho peňazí, aby kvalitné, ako keď po- Krupobitie úplne zničilo očakávanú úrodu hrozna sme ju dokončili a dali do časie maximálne žičí funkcie. Žiaľ, vždy sa niečo viniču. Na rok 2016 postaví do cesty. Okrem si teda iste nebudeme spomínať svojho vína, ktoré by podľa mňa vinohradníctva zaoberám sa totiž v dobrom. malo mať značku aradáčske víno. aj rastlinnou výrobou, ale zisk niV rozhovore sme sa dotkli aj Mne totiž nezáleží na tom, aby na kdy nie je taký, aký očakávame a predaja vína, čo v tejto chvíli von- fľaši písalo, že víno je vyrobené aký by zabezpečil nové investície. koncom nie doriešené. v pivnici Janka Jánošíka. Nech píše Vždy z niečoho máme straty. Raz – My svoje víno predávame čokoľvek, len aby som mohol svoju je to kukurica, inokedy zasa slnečtakmer výlučne v našich pivni- produkciu vína legálne predať. V nica a vlani, hľa, stroskotali sme ciach stálym alebo občasným prípade, že si založíme družstvo, na vinohrade, takže pokračovanie zákazníkom. Nateraz nám to určite by nebol až taký problém an- v prácach asi bude musieť počkať nikto nezakazuje, asi preto, že gažovať technológa, ktorý by ručil priaznivejší rok. sme pomerne malí výrobcovia. kvalitu vína. Iba prostredníctvom Foto: z archívu J. Jánošíka

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

NA MARGO SVIATKOV

Vianočné a novoročné gratulácie pred 100 rokmi Jaroslav Čiep

aladili sme sa sviatočne, lebo prišli zimné sviatky – Vianoce, Nový rok, pre niekoho zimný slnovrat. Na poslednú chvíľu sa v súčasnosti zasielajú maily, esemesky, cestou sociálnych sietí sa rozširujú multimediálne gratulačné obsahy, ale málokto v dnešnej dobe, hoci sú aj výnimky, vianočné a novoročné pozdravy rozposiela klasickou poštou. Na poštových úradoch dodnes dostať typizované pohľadnice, ktoré možno zaslať kamkoľvek. Už starí Číňania a Egypťania mali vo zvyku na Nový rok posielať krátke texty so zdvorilostným vinšom. V stredoveku najmä mnísi predávali počas Vianoc rytiny s kresťanskými motívmi, no kupovali si ich len zámožní ľudia. Postupne sa toto odvetvie „biznisu“ začalo rozvíjať a ľudia prichádzali vianočným pozdravom na chuť. Vyrábali sa pozdravy s rôznymi motívmi, hoci zasnežená krajinka hrala prím.

Keď ešte nemali aktuálne technické vymoženosti, akými sme dnes zasypaní od útleho veku, našinci boli odkázaní priania k Via-

nociam a Novému roku svojim najbližším posielať poštou. Gratulácie pohľadnicového typu si buď vyrábali sami, alebo kupovali hotové. Už pred sto rokmi ľudia u nás si navzájom posielali pozdravy so želaním všetkého dobrého. Gratulácie boli krásne, milé, nežné, pôvabné – presne také, aké chceme mať i Vianoce a Nový rok. Pred sto rokmi tieto oblasti boli súčasťou Rakúsko-Uhorska a slovenčina nebola úradným jazykom, takže pohľadnice v slovenčine neexistovali. Na najstarších pohľadniciach je napísané po maďarsky

Karácsonyi Üdvözlet. Preto sa nejeden našinec rozhodol zaslať pozdravy vyrobené vlastnoručne z rôznych materiálov, ktorým vdýchol nový život. Máme síce v archíve k dispozícii viacero krásnych príkladov, ale uvedieme iba niektoré. Jednu takú pohľadnicu pred Silvestrom roku 1900 zaslal právnik, spisovateľ a prekladateľ Jozef Holúbek (1883 – 1956) z Nového Sadu spisovateľke, prekladateľke a vedúcej ženského hnutia slečne Eržike Mičátkovej (1872 – 1951) do Kysáča. Karta bola vyrobená vlastnoručne a na nej boli zalepené lupienky suchých kvetov. K tomu Holúbek napísal nasledujúci verš: Čo ten kvet znamená neviem, ja ho posielam s dobrým úmyslom. Na dôvažok napísal aj gratuláciu: Prajem vám rok 1901 takým, aby ste v jeho poslednú minútu mohla povedať. „Som s ním spokojná!“. Gratuláciu podpísal jej ctiteľ Jozef Holúbek, teda v jednoduchosti je krása. Z konca 19. storočia sa zachovala aj gratulácia v tvare navštívenky, na ktorej píše: Šťastlivý nový rok! Vytlačená bola v nejakej súkromnej tlačiarni. Zaujímavú vlastnoručne podpísanú gratuláciu svojim kamarátom a známym rozdával v Petrovci pedagóg a osvetový pracovník Daniel Bodický (1864 – 1932), ktorý tu bol miestnym učiteľom v období rokov 1891 až 1896. Tí, ktorí chcú svojich blízkych na sviatky potešiť tradičnou pohľadnicou, poštou by ju mali poslať takmer s týždňovým predstihom. Inak hrozí nebezpečenstvo, že k adresátovi nedorazí načas.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum! Úvodom dnešného bubnovania dovolím si ospravedlniť sa insitným maliarom z Kovačice a Padiny za to, že im nenapadlo, kým ešte premávala povestná Anča, teda onen chýrečný socvlak, vyzdobiť krásnu milú Aničku motívmi známymi zo známych obrazov: Jonášovými mohutnými rukami, Chalupovej dietkami – kvietkami, či Hajkovými kohútmi s patričným príslušenstvom. Dnes by akiste nebol žiaden krik okolo nádherne omaľovaného interiéru a exteriéru vlaku, ktorý toť pred niekoľkými dňami hrdo • ĽUDIA A UDALOSTI •

vyrazil z Belehradu, vyprevadený pozoruhodným mediálnym hlukom, avšak nedorazil do cieľa v Kosovskej Mitrovici. Zastavili ho totiž totálni insitní analfabeti v Raške. Príslušníci špeciálnych jednotiek kosovskej polície, so zbraňami v rukách! Takrečeno Idioti. Nezostáva iné, než aby medzinárodné spoločenstvo zaviedlo špeciálne insitné vzdelávanie kosovských špeciálnych policajných jednotiek a aby do nich pripustili iba tých, ktorí ho absolvujú s čistou päťkou. Teraz potrebujeme chladnú

hlavu / len jediná iskra môže spôsobiť katastrofu. Tak znie titulok v pondelkovom Blesku týkajúci sa kauzy Vlak, po ktorej, ako onehdy po(čas) chýrečnej jogurtovej revolúcii v Novom Sade, si ľudia najčastejšie povzdychnú (vtedy márne): Len aby vojna nebola! Nuž veru! Nezostáva iné, len aby som aj pri tejto príležitosti apeloval na pánov meteorológov aby Tam, Kde Treba, vyprosili, aby aktuálna ľadová, pre horúce hlavy priam blahodarná vlna, potrvala. Ak je len možné veriť Blesku, na

scéne máme ďalší dôkaz starej, zdá sa, že na večné časy platnej ľudovej múdrosti, podľa ktorej je bližšia košeľa než kabát. Totižto, že vraj sa 83 detí z istej dedinky v našej južnej pokrajine sťažovalo osobne pánovi premiérovi Vučićovi a riaditeľovi Úradu pre Kosovo a Metóchiu pánovi Đurićovi, že nedostali vianočné balíky; tie údajne dostali iba deti pokrokových rodičov. Nuž veru, drahí rodičia! Popracujte na vlastnom pokrokárstve! A nech stojí... Bubububum!

3 /4734/ 21. 1. 2017

Ľudia a udalosti Z OBECNÉHO ZDRUŽENIA PENZISTOV STARÁ PAZOVA

Za ľahší život dôchodcov Anna Lešťanová

– Ž

ivot penzistov je všeobecne ťažký, na čo vplývajú rôzne činitele, ako je staroba, choroba, nízke dôchodky a podobne. K tomu sa tejto zimy pripojila aj nedávna sibírska vlna, ktorú sme všetci pocítili na vlastnej koži, bez ohľadu na životný vek. Na území Staropazovskej obce máme hodne penzistov, ktorí žijú sami a my ako združenie sa im v súlade s možnosťami usilujeme pomôcť, – povedala na úvod Borislavka Križanovská, predsedníčka Obecného združenia penzistov Stará Pazova. Do tohto obecného združenia je zapojených desať miestnych združení a viac ako 2 000 penzistov. Nie je to však jediné združenie, pôsobia tu i niektoré iné, keďže na území obce žije úhrnne 11 742 penzistov. Prácu združenia

podporuje aj tamojšia lokálna samospráva. Všetci členovia, ktorí spĺňajú podmienky, ako povedala naša spolubesedníčka, majú napr. možnosť dostať prostredníctvom PIO fondu rehabilitačný pobyt v kúpeľoch. Na základe počtu penzistov v obci z tohto fondu im patrí aj určitá peňažná suma (4,85 dinára na osobu), ktorú dostanú nie v hotovosti, ale v podobe balíkov pre najohrozenejších členov združenia. Členovia tohto obecného združenia si na splátky môžu zabezpečiť aj ohrev na zimu a niektoré potraviny za nižšie ceny (údeniny, syr, med...). – Združenie sa zakladá na svojpomoci, lebo my sme sociálno-humanitárna, dobrovoľnícka, nestranícka, mimovládna organizácia. Navzájom si vypomáhame a pravidelne s malými darčekmi navštevujeme našich chorých a starších členov. Pravidelne chodievame aj na výlety a uspora-

Borislavka Križanovská

dúvame naše bežné stretnutia v Klube pre starých a invalidov v mestskom parku. Organizujeme aj prednášky pre našich členov, ktoré bývajú hlavne z oblasti zdravotníctva, – pripomenula 82-ročná B. Križanovská, ktorá v združení aktívne pôsobí 13 rokov. Dvere združenia sú otvorené každý pracovný deň v predpoludňajších hodinách a ročné členské je 300 dinárov.

DEMOGRAFICKÉ POHYBY V HAJDUŠICI SÚ NEÚPROSNÉ

Dedina urýchlene starne Vladimír Hudec

roka na rok konštatujeme, že v malej juhobanátskej dedinke Hajdušici omnoho viac ľudí zomrelo, než sa detí narodilo a svadby sa už takmer stali minulosťou. Tak tomu bolo aj v roku, ktorý sme práve vyprevadili. Natalita ustúpila pred mortalitou a nových rodín – iba niekoľko. Vlani sa novorodeniatku tešili iba v štyroch hajdušických rodinách. Je to síce raz toľko ako predvlani, keď sa v tejto dedine narodili iba dve deti, ale predsa len málo na to, aby sa dalo čeliť veľkej mortalite. V troch rodinách privítali dievča a v jednej chlapčeka. Čo do národnostnej príslušnosti iba chlapček je z čistej slovenskej rodiny, pokým dve dievčence majú slovenský pôvod a keďže im je otec Slovák, aj slovenské priezviská. Len od toho, ako ich rodičia budú vychovávať, závisí ich národnostné povedomie. Nuž a štvrté dieťa je zo zmiešaného

www.hl.rs

Daniela a Jaroslav Greksovci sa potešili druhému synčekovi Dávidovi (v matkinom náručí), ktorý vlani bol jediným dieťaťom narodeným v čisto slovenskej rodine

macedónsko-srbského manželstva a pravoslávneho vierovyznania. V dvoch rodinách je novorodeniatko prvým a v dvoch druhým dieťaťom.

Informačno-politický týždenník

Tak ako vyše dvadsať rokov dozadu, aj vlaňajší zoznam zosnulých je omnoho dlhší. Vlani sa totiž so životom rozlúčilo 20 Hajdušičanov

KRÁTKE SPRÁVY

Kovačická obec V prvej tohtoročnej akcii dobrovoľného darcovstva krvi, ktorá sa uskutočnila 11. a 12. januára, sa zúčastnilo úhrnne 125 občanov, z toho 55 Kovačičanov, 54 Padinčanov a 16 obyvateľov Debeljače. Akciu tradične usporiadali v spolupráci s Ústavom pre transfúziu krvi v Belehrade, Červeným krížom v Kovačici a základnými školami v uvedených dedinách. Nasledujúca akcia sa podľa slov Jošku Banjaiho, aktivistu ČK v Kovačici, uskutoční v apríli v Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici, keď sa okrem žiakov a profesorov zapoja aj zamestnanci kovačického cukrovaru. A. Ch. – 11 mužov a 9 žien, 10 Slovákov, 5 Srbov, traja Macedónci a po jeden Maďar a Albánec. Vlani zosnulí Hajdušičania umreli v pokročilom veku. V desiatom desaťročí vo veku 94 rokov umrela v tej chvíli najstaršia Hajdušičanka Zuzana Holoková. V deviatom desaťročí života umreli traja a vo ôsmom desiati Hajdušičania. Vo veku, o ktorom zvyčajne povieme, že je privčas na umieranie, čiže v siedmom desaťročí umreli štyria a v šiestom jeden občan tejto dediny. Najmladší vlani zosnulý bol 43-ročný Damir Marčinković. Ani počet vlani uzavretých manželstiev neveští podstatné napravenie situácie. Osudové áno pred hajdušickým matrikárom vyslovili totiž tri snúbenecké páry a ešte jeden sa zosobášil vo Vršci. Z novomanželských párov tri zostali žiť v Hajdušici a jednému z nich sa koncom roka narodila dcéra, pokým jeden sa ihneď odsťahoval. Na tomto pláne ani do budúcna netreba očakávať žiadne podstatné nápravy, lebo za posledných niekoľko rokov viac ako 30 mladých ľudí v produktívnom veku opustilo dedinu a krajinu a za prácou odišlo na Slovensko. Čas ukáže, či tam zostanú natrvalo. • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA PRIADKACH V BÁČSKEJ PALANKE

Vonku sneh, vnútri smiech Juraj Bartoš

dý utorok, počas celého roka a v zime usporadúvame priadky. Nie sú to tie starodávne... V Palánke nikdy neboli priadky také, ako v dedinách. Tunajšie ženy

prednáška, ale...“ Pán farár odchádzajú. Predtým povedia vtip o mužovi z dediny, ktorý bol prvý raz v meste, t. j. v divadle, a hovorí kamarátom: Divadlo ako

lovenský dom v Báčskej Palanke ožíva. Zo zasadačky na poschodí dolieha tichý šomrot. Vonku si ortuť šibla hlboko pod nulu a v malej podkrovnej miestnosti je teplučko. Domáce ponúkajú svoje hostky z Pivnice a Starej Pazovy, neskoršie aj Iločanky, teplými i hrejivými nápojmi; na stoloch sú múčniky, šťavy, voda. Priadky sa začínajú krátkym prívetom Dariny Valachovej, predsedníčky Spolku žien pôsobiaceho pri Miestnom odbore Matice Kolovrat síce tu nie je, no pradie sa ostošesť slovenskej v Báčskej Palanke. Hneď potom Katarína boli zamestnané vo fabrikách, divadlo. Jój, ale keď sme odcháBeličková recituje báseň Spo- tiež pracovali ako úradníčky. dzali domov, delili kabáty; ja som mienka Miroslava Macháča. A už Na priadkach sa zišli, až prišli si zobral dva... Pán farár zmiznú sa slova ujíma báčskopalanský z práce a urobili ,domáce úlohy’. za dverami a spŕška smiechu evanjelický farár Vladimír Grňa. Nepriadli, nemali konope a klky; osvieži aj inak príjemné ovzdušie. Objasní význam odchádzajú- háčkovali, štrikovali, vyšívali a Veselo džavoce i dámska spocich vianočných a novoročných plietli. Okolo siedmej prišli muži ločnosť na lavičkách, kde sa krov sviatkov. Poukáže na to, ako sa po svoje ženy, trošku podaktoré osobnosti z cirkevnej posedeli, zahrali si polohy dostali do koľaje ľudové- karty, šachy, pohoho zvykoslovia a tlmočí význam vorili si s domácimi vianočných sviatkov. a o ôsmej – deviatej „Aký je teda odkaz Vianoc? Tre- sa priadky končili. ba sa stretávať. A ísť do kostola. Malé, štyri- až šesťNemyslieť len na jahňacinku, ročné dievčence sa teľacinku a iné dobrôtky. Treba učili vyšívať; keď už aby sme jedni druhým darovali. mali 10 – 12 a viac Keď nie iné, tak – pokoj.“ rokov, usporadúvali Nasleduje báseň Jána Kučeru vlastné priadky.“ Prepáčte v prednese recitátorky Iločanky prišli predchádzajúcej básne. Po nej trošku neskoršie; pani Valachová zavelí: „A teraz, zahraničie je predsa milé spolkárky, nech sa páči, len v zahraničí. Ich do roboty!“ Zaraz sa rozvrní po- vedúcej Anny Fábrymyselný kolovrátok. Na vretene ovej sa pýtame, či sa „Ale, čo ste sa unúvali...“ pribúda jemná niť veselého roz- aj ony... hovoru. Je desiaty deň, podvečer, „Pravdaže sa stretávame. Da- temer dotýka hláv sediacich roku 2017. Priadky rezolútne od- kedy pred adventom sme uspo- Pivničaniek. Reku, pohovoríme si kladajú do kúta starosti a útulná riadali prvé priadky, vo februári s vami, ale len ak budete hovoriť miestnosť sa hneď pozmení na budeme mať ďalšie. Aj náš spolok po pivnicky. „Pravdaže, ja nevím úľ. Včielky pracujú v neformál- pôsobí v rámci Matice slovenskej, inak; vyprávaj to, čo si...“ Nuž čo, nych komisiách. počíta zo dvadsať žien; stretáva- pani Zuzana Činčuráková, osláviPýtame sa vedúcu báčsko- me sa každú stredu. Prichádzame te meniny? „Volakedy sa to vyše palanského ženského spolku, sem rady, vymieňame si skúse- održáválo, teraz je toho menej.“ pani Valachovú, či to ony takto nosti, učíme sa, priatelíme.“ A čo, ako tie pivnické voľby? často...? „Stretávame sa kaž„Ja sa lúčim, nebude nijaká „Hlasovať som bola, ale nebaví • ĽUDIA A UDALOSTI •

ma to.“ A do kostola chodíte? „Chodím, no... teraz je na bicykli zima a pešo mi je ďaleko; víte, koľko ja mám rokú?“ No, ja som padesátypátý a vy ste mladšia odo mňa... „A ja tricátýdevátý!“ Vreteno okrídlené srdečným smiechom rozprávačov a poslucháčok sa roztočí ešte rýchlejšie. Čo robá Činčurákovci; obrábajú zem? „Už je sedemnásť rokú, ako mi manžel zomrel, tak ja mám zaťkova Srba, robí geregy, aj my s ním robíme; sóju a kukuricu nekopeme, ale geregy kopeme. Aj humno ešte kopem z hášovom.“ Komunálne služby vám zobrala obec, a cirkevný cintorín? „Nezobrali; nedali sme si, premohli sme ich.“ Zvuková clona rozvrneného kolovrátka evidentne hustne. Slová našej spolubesedníčky si čoraz menej úspešne kliesnia cestu k pamäti diktafónu. Napnúc hlasivky sa pýtame: Čo sa robí vo vašom spolku? „Hahahaha... blablabla...! Jazyk na pašu, rozum na pašu, vyrozprávame sa dosýta a cítime sa lepšie. Ale nielen to. Každého 11. septembra máme literárny večérok a tam býva aj vác ako sto, do stotridsať duší. Od Mikuláša do pravoslávneho Nikolu sme v spolku pripravili balíky pre vyše sto detí a oni nám donésli, čo kreslá v škole.“ Krásne, namojveru. Poďme ešte na chvíľku za Pazovčankami. Jedna z nich, šikovne, ani sa nepozerá na vlastné ruky, štrikuje. No, reku, ako...? Len sa usmeje a vraví: „Ja strašne chcem čítať. Na stôl si položím knižku, štrikujem kapce a čítam.“ Pohľad utkvie na ručičkách času. Tíha! O pätnásť minút máme spoj! Nuž čo. Kolovrat, pardon, novinársku kapsu pod pazuchu a poď ho. Z idylických blažiacich priadok do neúprosnej reality. Sneh pod nohami vrždí, a aj inak všeličo vŕzga.

3 /4734/ 21. 1. 2017

Ľudia a udalosti Z EVANJELICKÉHO CIRKEVNÉHO ZBORU V ŠÍDE

Rozlúčili sa s pani farárkou Kolárovou pracovníčka spolupracujúc s ostatnými cirkvami v Šíde, predovšetkým s Evanjelickou metodistickou cirkvou, Srbskou pravoslávnou

Stanislav Stupavský

stredu 11. januára 2017 v slovenskom evanjelickom kostole v Šíde usporiadali duchovnú rozlúčku s farárkou Olinou Kolárovou, ktorá v cirkevnom zbore v Šíde a vo fíliách vo Višnjićeve a v Bijeljine pôsobila viac ako 16 rokov. V tomto období sa okrem vykonávania svojej duchovnej povinnosti zborového pastiera prejavila aj ako národovec a horlivo sa v mnohých podujatiach v týchto Farárka Olina Kolárová troch prostrediach zasa- s kvetmi na rozlúčku dzovala za zachovanie našej slovenskej identity. cirkvou, Baptistickou cirkvou, GrécPo primeranej pobožnosti v kos- kokatolíckou a Katolíckou cirkvou. tole slova sa ujala dozorkyňa cir- Svojou prácou na duchovnom kevného zboru v Šíde Zuzana pláne prispela aj k vytvoreniu fyzicStupavská, ktorá v mene zboru ky priaznivých podmienok práce vyjadrila vďaku pani farárke za to, cirkevného zboru, zborovej správy že počas minulých rokov svojej a cirkevnej mládeže a detí. služby bola ozajstným duchovným Predseda Slovenského kultúrnepastierom a nesebecky pôsobila ho spolku Juraj Jánošík a predstaaj ako národovkyňa a ekumenická viteľ fílie Slovenskej evanjelickej

cirkvi v Bijeljine Daniel Štefek povedal, že je hrdý, že mohli spolupracovať s takou osobnosťou, ako je farárka Olina Kolárová, ktorá pre bijeljinských Slovákov urobila viac ako mnohí iní počas celej služby. Pomohla predovšetk ým vystavať kostol a zorganizovať posviacku kosto- S členmi užšej správy cirkevného zboru v Šíde: la, ktorý je dnes kantorkou Natašou Kolárovou, kurátorkou jediným sloven- Katarínou Kolárovou, dozorkyňou Zuzanou ským duchovným Stupavskou a poddozorcom Ondrejom objektom v Bosne Šusterom a Hercegovine. Rovnako skromne ako vždy Slová vďaky vyjadril aj kurátor fílie Slovenskej evanjelickej a. v. dávala seba vo svojej duchovnej cirkvi vo Višnjićeve Adam Chrček, službe, v prejave vďaky za pekné zdôrazniac, že sú viditeľné stopy, slová, ktoré jej adresovali, pani ktoré farárka Kolárová urobila pre farárka Kolárová povedala: „Vyvišnjićevských Slovákov tak na konávala som s láskou a veľkou duchovnom, ako aj na kultúrnom vierou v nášho Pána iba svoju povinnosť.“ a vzdelávacom poli.

NA KUS REČI SO STAROPAZOVČANOM DARKOM DOMONIM

Nezvyčajná záľuba ako dodatočný zdroj príjmov Anna Lešťanová

arko Domoni zo Starej Pazovy sa venuje maľovaniu, číže písaniu ikon, obrazov významných pre pravoslávnych veriacich. Ikonopiscom sa stal pred siedmimi či ôsmimi rokmi. Pochádza zo zmiešaného manželstva – jeho otec je Slovák a matka Srbka. Je rodinným človekom s tromi deťmi a okrem práci modelára obuvi v istom pazovskom súkromnom podniku naplno sa venuje svojej nezvyčajnej záľube, ktorá mu zabezpečuje i dodatočný zdroj príjmov.

www.hl.rs

O ikonách a ich tvorbe vie veľa. „Na ikonách sa predstavujú postavy svätých, scény z ich života a biblické motívy,“ zdôraznil náš spolubesedník a poznamenal, že tento druh umenia sa volá písanie ikon a nie maliarstvo. Ich úlohou je vlastne zobraziť duchovnú krásu. Tento mladý muž je talentovaný nielen na kreslenie, ale aj na hudbu. Hoci patrí medzi hudobníkov samoukov, hrá na niekoľkých hudobných nástrojoch. Ikonopisec zo Starej Pazovy za sedem – osem rokov vytvoril pekný počet ikon, ktoré sa zväčša nachádzajú za hranicami nášho štátu – v Rusku,

Informačno-politický týždenník

Švajčiarsku, Slovinsku, ba aj v Austrálii. Darko Domoni ikony píše na drevo a pri ich tvorbe v záujme trvanlivosti používa výlučne prírodné materiály. Tvorba jednej ikony trvá vyše mesiaca, dakedy aj dlhšie, čo závisí od druhu, veľkosti a, samozrejme, od duchovnej Darko Domoni pohody ikonopisca. pracuje ako osvetová pracovníčka Svoje diela tvorí v malom ateliéri v našej strednej škole,“ uviedol D. v rámci domu a často mu tam Domoni a doložil, že jeho túžbou zavítajú aj jeho ratolesti Vasil (6), je jedného dňa otvoriť ikonopiSergije (3) a Ekaterina (2). „Veľkú secké stredisko, kde by predstavil podporu a pomoc pri tvorení ikon nielen samotný proces práce, ale aj mám od manželky Svjetlany, ktorá popularizoval význam ikony. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZO SLOVINSKÉHO ZÁZNAMNÍKA (1)

Ponuka, ktorá sa neodmieta Oto Filip

odľa názoru mnohých ľudí, nielen cestovateľov, jeden z najintenzívnejších pocitov šťastia spôsobuje práve cesta do neznáma. Keď je tá navyše sprevádzaná čímsi, čo človeka vyslovene baví, tak je jasné, prečo pozvanie vybrať sa na viacdňový zájazd do Slovinska bolo ponukou, ktorá sa neodmieta. O to viac, že bola priam ideálnou príležitosťou dozvedieť sa, ako potravinári európsky zmýšľajú a konajú v súčasnom, zemepisne a inak blízkom členskom štáte Európskej únie, predtým najvyvinutejšej

Počas prvej prestávky

republike niekdajšej Juhoslávie. Vhodná šanca aj na porovnanie toho, čo všetko sa v Ľubľane zmenilo od posledného pobytu, ktorý zapadol do obdobia tesne pred rozpadnutím SFRJ, dodnes. Čosi z toho sa dalo síce nepriamo vydolovať aj z pár tematických augustových pobytov na Poľnohospodársko-potravinárskom veľtrhu AGRA v Gornjej Radgone, no boli to len kúsky do neúplnej skladačky. Zrejme nepostačujúce na akékoľvek serióznejšie alebo ďalekosiahlejšie závery. – Štartujeme v stredu ráno o ôsmej. Zraz je pri historickej lokomotíve pred Mýt je mnoho železničnou sta• ĽUDIA A UDALOSTI •

– Dúfam, že si dostal všetko, nicou v Novom Sade. Buď presný..., – zasiela mi odkaz kolega – prihovára sa mi po pozdrave. Branko Krstin spolu so správou, Sme takmer rovesníci, poznáme že nás zo Srbska ide spolu tridsať. sa vyše tridsať rokov, ešte z čias, Počas rannej cesty z Pazovy myšlienky sa nechtiac vracajú do minulosti, najčastejšie bežnej, občas krásnej či škaredej, zväčša však spoločnej. Kedysi, pred desaťročiami, základný školský program bol priam nepredstaviteľný bez slovinskej pesničky Solčence zahaja, rovnako ako aj učebnice bez záberov úchvatnej krásy Postojnskej jaskyne. Na všetko, čo prišlo potom, na štarte poslednej dekády dvadsiateho Privítal nás starý Ptuj, ospalý storočia, spô- v predvianočnom období sobené politikmi a rozlože- keď robil v niekdajšej Borbe, ním mocenských denníku Večernje novosti, či a záujmových síl, iných vydaniach tejto spoločradšej zabudnúť. nosti. Státisícom ľudí je známy Najpodstatnejšie z tisícov analytických textov však je, že sme si, o poľnohospodárstve a dedine, zvlášť v posled- no azda len málo ich vie, že jeho ných rokoch, so ujom je spisovateľ Branko Ćopić. Slovinskom zase Možno meno dostal práve podľa veľmi blízki. Trenice sú minu- neho? Z radgonského tímu je losťou a širšia hospodárska, kul- nás tu väčšina. Chybujú Vesna túrna a iná spolupráca Belehra- Jovanovićová, Mirela Mitrićová, du a Ľubľany je budúcnosťou. Saška z Poljoprivredniku, Saška Nemalé zásluhy za to má práve zo Zreňaninu. (Staro)novými Vojvodina. Badať to aj z údajov, tvárami sú fotoreportéri Martin ktoré mi pred cestou na štarte Candir, pôvodom Slovinec, a Ilija meteorologickej zimy zaslal prí- Rebić, taktiež tajomník Spolku slovečne seriózny kolega, taktiež novinárov Vojvodiny a redaktor jej účastník, Branislav Gulan. online novín Štajerské novice Radomir Čubranović. Hoci vyše dvoch tretín zostavy prichádza z novosadských, prípadne vojvodinských médií, moderným a komfortným autobusom, ktorý práve prišiel z Belehradu, smerujeme späť do Belehradu po niekoľkých kolegov z agentúr, denníka Politika, televízie. Nie nám je síce veľmi jasné, či by nebolo jednoduchšie, keby belehradskí kolegovia nastúpili hneď ráno pred nami a keby sme sa takto spolu vybrali smerom do Slovinska via Ruma a autostrádou Belehrad – Záhreb v ústrety prvej destinácii. Nuž

plán je plán a proti gustu žiaden dišputát. Len takých zbytočných pár hodín cesty navyše. – Ste účastníkmi odbornej a študijnej návštevy Slovinska, prebiehajúcej v rámci projektu Európskej únie pomenovaného Kvalitne, bezpečne, transparentne – hydinové mäso európskeho pôvodu. Snažili sme sa zabezpečiť vám pestrý pracovný program popretkávaný návštevou viacerých slovinských miest a pamätihodností. Našou prvou destináciou je Ptuj, kam dorazíme večer, – dozvedáme sa od Miry, jednej zo spoluusporiadateliek pobytu a svojráznej hostesky autobusu. Položiac si otázku, aké dobrodenie môže človeku poskytnúť cestovanie, Seneca st. už dávno

Na mestskom moste

kvitoval, že nám cestovanie nemôže dať ani rozvážnosť, ani zmyť naše omyly. No môže upútať našu pozornosť určitými novinkami. A tých v Slovinsku, ako aj nových poznatkov a skúseností bolo až-až. (V budúcom čísle: Ptuj historický a vinársky)

3 /4734/ 21. 1. 2017

Zimné hry

Pavel Mucha, 6. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Januárový sneh priniesol dospelým starosti, ale zároveň vám, milé deti, veľa radosti. Niet nad tú zimnú pohodu, keď sú prázdniny zasnežené. Vtedy je školské voľno využité naplno. Sneh vás iste potešil a priniesol radovánky z guľovačky, sánkovačky, korčuľovania, stavania snehuliakov, alebo iba prechádzok bielymi ulicami zahalenými snehovou pokrývkou... Možností je vtedy neúrekom. Biela perina prikryla všetko a priniesla skutočnú krásu zimnej idyly. Časť tej radosti zo snehu vám prinášame na výkresoch vašich kamarátov. Majte sa krásne v zimných krásach a napíšte nám alebo namaľujte, ako ste sa vy bavili počas prázdnin.

Laura Pustinjaková, 5. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Znovu je tu škola v Pi Marek Valentík , 3. 1, ZŠ 15. októbra

Škola, škola, škola, s úsmevom nás volá. Prvá láska volá, znovu je tu škola.

vnici

Moja najlepšia kamarátka Volá sa Kristína Hložanová a je moja verná priateľka. Líca má červené ako ruža, vlasy hnedé ako gaštan a oči modré ako nebo, noštek malý. Moja kamarátka Kristína má i štyroch starších bratov: Mariána, Kristiána, Sebastiána a Adriána. Najčastejšie nosí džínsy. V škole je výbornou žiačkou a správa sa veľmi slušne.

Detičky sa radujú, úsmevy si darujú. Keď sme všetci spolu, nikto nemá žiadnu smolu.

Suzana Hučoková, štvrtáčka, ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku

Branislava Ušiaková, 2. 1, ZŠ bratov Novakovcov v Silbaši

Učíme sa radi my, zaspievaj si s nami ty. Učiteľ nám spieva, vedomosti do hlavy vlieva. Sára Škablová a Michaela Stricková, ZŠ Jána Kollára v Selenči

Marko Supek, štvrták, ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku

Kristína Madacká, 7. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLVI 21. januára 2017 Číslo

2 /1932/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Cena pšenice stabilná

AKTUÁLNE

Ľ. Sýkorová

Snehová pokrývka chráni porasty

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 4. do 13. januára 2017 bol finančný obrat pri porovnaní s posledným týždňom roku 2016 trikrát väčší. Na začiatku roka sa začalo obchodovať s kukuricou a so pšenicou. Priemerná cena kukurice v uvedenom období bola o 0,53 % nižšia ako na konci roka. Predávala sa po Ľubica Sýkorová 15,92 din./kg bez DPH (17,51 s DPH). Cena kukurice vo svete mierne stúpla. Na burze Snehová pokrývka má významný vplyv najmä na začiatku vegetačného v Chicagu bola v prvom týždni roka 124,60 obdobia. Vlaha z topiaceho sa snehu pozitívne vplýva na optimálny rast eura/t. V Európe dosahuje cena kukurice poľnohospodárskych plodín. Snehová pokrývka je zásobárňou vody a jej úroveň od 114,59 eura/t (Slovensko) do 163,72 vytvorenie v zimnom období je významnou fázou kolobehu vody v prírode. eura/t (Francúzsko). Sneh chráni pôdu a porasty počas zimy pred vetrom a silnými mrazmi. Podľa Pšenica pomerne dobrej kvality sa na viacerých autorov, izolácia snehovej pokrývky hrubšej než 50 cm je schopná novosadskej burze predávala po 18,00 takmer zamedziť poklesu teploty pod 0 °C. din./kg (19,80 s DPH), čo je pri porovnaní s jej cenou z konca roka o 2,27 % viac. Pri odľa názoru domácich dvoch listov). Ak bola pri ne- 1. 1. 2017 nebuporovnaní s jej cenou presne spred roka odborníkov, sneh, ktorý skorej sejbe posiata do hĺbky dú ďalej vyplávidíme, že je takmer na rovnakej úrovni. pokryl polia vo Voj- 3 – 4 cm, odnožovať začína v cať, čiže sa rušia. Na svetových trhoch aj cena pšenice povodine, vyhovuje porastom hĺbke dva centimetre. Tu sa Týmto spôsobom travinárskej mierne stúpla, pohybuje pšenice. Rastlinky prešli fázu teplota pôdy počas silných boli aspoň čiastočne sa v rozmedzí od 124,26 eura/t (Sloodnožovania a na zimu sú mrazov (- 10, - 15 °C a aj viac) chránení najmä malí vensko) do 172 eur/t (Nemecko). dobre pripravené. Snehová pohybovala od - 5 °C do - 6 výrobcovia, ktorí nedoOkrem kukurice a pšenice na pokrývka dodatočne chráni °C, čo pšenica ešte vydrží a kážu konkurovať dovozu Produkčnej burze v Novom Sade pšenicu, takže ju nepoškodia zregeneruje sa. Takmer všetky lacných výrobkov. Platev uvedenom období sa obchoani mrazy nižšie od - 15 °C. odrody pšenice pestované ním dovozných poplatkov dovalo aj so slnečnicovými Jesenná sejba pšenice bola v Srbsku môžu zniesť nízke na určité výrobky (okrem plavýliskami s 33 -percentným časovo dosť roztiahnutá, takže teploty až do - 15 °C bez sne- tenia cla) sa zabezpečovalo obsahom bielkovín. Prepšenica sa nachádza v rozlič- hovej pokrývky. Samozrejme, vyrovnanie domácich cien dávali sa po 20,20 din./ ných vývojových fázach. Sneh stupeň poškodenia závisí aj od so zahraničnými, ktoré sú kg (24,24 s DPH). ○ vyhovuje všetkým porastom, počtu dní s nízkymi teplotami. nižšie. Európska komisia už

ktoré boli posiate v optimálnom termíne – v októbri. Silné mrazy by nemali poškodiť ani pšenicu, ktorá bola posiata koncom novembra a začiatkom decembra. Pšenica je na mráz najcitlivejšia vo fáze, keď sa prestane živiť zo zrna a má sa začať vyživovať z koreňa (vo fáze jedného až

Jednoznačne, sneh na našich poliach chráni všetky porasty a skutočne má funkciu snehovej periny. ... Vláda Srbska rozhodla, že dovozné poplatky na mlieko, mliečne výrobky a bravčové mäso z krajín Európskej únie, tzv. prelevmany sa od

viackrát upozornila Srbsko, aby zrušila tieto poplatky a v podstate odblokovala dovoz potravinárskych výrobkov, predovšetkým mäsa, mlieka, mliečnych výrobkov. Dovozné poplatky na mlieko sa pohybovali od 10 do 20 dinárov za liter, na mliečne výrobky od 10 do 30 dinárov

za liter. Podľa slov ministra poľnohospodárstva Branislava Nedimovića, v Srbsku sú vytvorené podmienky, ktoré umožňujú zrušenie dovozných poplatkov. ○

Z obsahu Dejiny bohaté a podnetné

Str. 3

Prečo pestovať cícer?

Do vášho receptára Str. 6

Str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

LIEČIVÉ RASTLINY

Fytoncídy liečivých rastlín – antibiotiká z prírody

Dr. Vladimir Filipović Inštitút pre výskum liečivých rastlín Dr. Josifa Pančića Belehrad

Vo výskume a praxi bolo dokázané, že mnohé odpariteľné rastlinné zložky ničia patogénne mikroorganizmy alebo zamedzujú ich rozvoj. Preto sa takéto rastliny nazývajú fytoncídne rastliny alebo prírodné antibiotiká. Najviac sa ich nachádza v skupine liečivých, aromatických a koreninových rastlín.

oužívanie liečivých rastlín pre potreby liečenia ľudí bolo známe už v dávnej minulosti. Kvôli pozitívnym vplyvom na ľudské zdravie bylinkári a neskôr aj priemysel využívajú veľký počet liečivých, aromatických a koreninových pestovaných, ale aj divorastúcich rastlinných druhov. Stáročia rastliny, aby sa ochránili a zabezpečili nové generácie, vytvárali rôzne bioaktívne látky. Najčastejšie priami konkurenti pre prežitie rastliny boli iné rastliny z rovnakej čeľade alebo rodu, alebo z iných čeľadí a rodov. Vzájomné vzťahy medzi rastlinnými druhmi sú stanovené prostredníctvom špecifických chemických látok, ktoré rastliny syntetizujú a vylučujú do okolia. Tento jav nazývaný alelopatia sa najčastejšie vyskytuje medzi rôznymi druhmi divorastúcich a pestovaných rastlín, ale existuje aj vo vzťahu k mikroorganizmom. Alelopatické látky môžu byť vo forme pary, plynov a vodorozpustných komponentov vylučovaných z koreňov a nadzemných častí rastlín. Pôsobia nielen na rastliny a mikroorganizmy, ale aj na zvieratá a ľudí. Je známe, že napr. orech vylučuje juglón, ktorý inhibuje rast lucerky, rajčín a zemiakov, v koreni ovsa sa syntetizuje skopoletín, inhibítor fotosyntézy slnečnice, tabaku a iných rastlín. Pri chryzantémach bolo zistené vylučovanie látok, ktoré v pôde zamedzujú rast rovnakého rastlinného druhu. Klasifikácia chemických látok, ktoré sa zúčastňujú pri alelopatických vzťahoch: 1. antibiotiká – inhibítory me-

dzidruhových vzťahov mikroorganizmov, 2. fytoncídy – výlučky vyšších rastlín, ktoré pôsobia na mikroorganizmy, 3. marazmíny – oddeľujú ich mikroorganizmy a pôsobia na vyššie rastliny, 4. cholíny – chemické inhibítory vyšších rastlín, ktoré pôsobia na vyššie rastliny. Z vyššie spomenutých v nasledujúcom texte viac pozornosti

ninových rastlín. Každodenným používaním liečivých byliniek z vlastnej produkcie, ktoré obsahujú veľa éterických olejov, minerálov, vitamínov a horčín, si človek môže významne pomôcť pri udržaní dobrého zdravia, posilnení organizmu a liečení ľahších ochorení. Popri obrovských možnostiach využitia jednotlivých fytoncídnych rastlín v prevencii a liečení chorôb ľudí úspešne sa môžu využívať aj v rastlinnej výrobe ako rastliny

Nechtík – doktor našich záhrad (foto: Ľ. S.)

budeme venovať fytoncídom, látkam, ktoré svojím antiseptickým a antibiotickým zložením znižujú početnosť škodlivých mikroorganizmov, stimulujú rast a rozvoj rastlín, pozitívne vplývajú na zdravie pestovaných rastlín a úrodnosť pôdy. Fytoncídy sú v pravom zmysle slova rastlinné alebo prírodné antibiotiká. Obsahuje ich veľký počet rastlín, najviac z nich patrí do skupiny liečivých, aromatických a kore-

medziplodiny, rastliny „pasce“, rastliny „repelent“, predsejbové rastliny, na vysádzanie ekopásov a pod. Z nich sa taktiež hlavne na malých farmách pripravujú rôzne prípravky a v priemysle priemyselné prípravky, ktoré sa vyrábajú ako jednotlivé alebo miešané rastlinné oleje a koncentráty získané z liečivých, aromatických a koreninových rastlín. Najčastejšie sa tieto prípravky využívajú v organickej a biodynamickej výrobe s cieľom

zachovania zdravia rastlín, zamedzenia rastu alebo rozmnožovaniu jednotlivých mikroorganizmov. Najznámejšie fytoncídne rastliny sú rebríček obyčajný (srb. hajdučka trava), tymian, materina dúška, bazalka (srb. bosiljak), saturejka záhradná (srb. čubar), skorocel (srb. bokvica), podbeľ, repík (srb. petrovac), nechtík (srb. neven), aksamietnica (srb. kadifica), kapucínka (srb. dragoljub), cibuľa, cesnak, brestová kôra, breza, orech atď. Najznámejšie prírodné antibiotikum je určite cesnak (Allium sativum), ako aj breza (Betula pendula), ktorá sa kvôli vysokému obsahu fytoncídov, ktoré vypúšťa do okolia, často vysádza okolo zdravotných zariadení. V druhej polovici 20. storočia sa intenzívnejšie začalo s vedeckým skúmaním cesnaku a skorocelu, keď bola zistená ich významná antibakteriálna sila vďaka obsahu fytoncídov. Výbornou predplodinou je nechtík, aksamietnica (malá ruža), biela horčica, kapucínka alebo kompost z niektorých tropických rastlín napr. nimba neem (Azadirachta indica), ktoré svojimi chemickými výlučkami znižujú počet nematód. Vigna sinensis (srb. vignja) a raž ako predplodiny rezistentné sú voči nematódam a na niektoré iné mikroorganizmy a znižujú ich početnosť. Bazalka môže popri antiseptických účinkov na škodlivé organizmy vplývať aj na početnosť jednotlivých škodlivých insektov (pásavka zemiaková, srb. krompirova zlatica, na ktorú majú taktiež značný vplyv chren a cesnak), ale aj na niektoré vyššie rastliny, ako napr. na ambróziu. Z cibule sa môže pripraviť prípravok na ničenie múčnatky a spály, z rebríčka proti plesniam a hrdzi. Éterické oleje saturejky, materinej dúšky, mäty a rasce majú taktiež fungicídne vlastnosti. Kamilka – rumanček, cesnak, chren a žihľava sa zase používajú na dezinfekciu osiva. Pridávaním týchto rastlín do kompostu sa znižuje vplyv a účinok škodlivých a zvyšuje účinok mikrobiologických procesov užitočných mikroorganizmov. K tomu sa používajú špeciálne pripravené priemyselné čaje, ktoré obsahujú veľký počet spomenutých liečivých, aromatických a koreninových rastlín. ○ preklad: Ľ. Sýkorová

21. 1. 2017 • 3 /4734/

DO ODBORNEJ KNIŽNICE: 170 ROKOV DRUŽSTEVNÍCTVA VO VOJVODINE (1846 – 2016)

Dejiny bohaté a podnetné Oto Filip

ciele, iné vo vlastnom základe majú biznis, kým družstevníctvo ko aj všetky iné oslavy súbežne má tak jedno, ako aj jubileí, aj tieto prišli a, beždruhé. Hneď pod ním je posolnou rečou povedané, odišli. stvo nedávneho generálneho Okrem spomienok priamych tajomníka Spojených národov účastníkov, fotografických zábeBan Ki-moona pri príležitosti rov, printových, televíznych a rozroku 2012 – Medzinárodného hlasových záznamov, zostalo však roku družstiev. Uvádza v ňom, za nimi, ako svojrázna koruna že sa prostredníctvom svojho viacročného vedecko-výskumnérozoznateľného sústreďovania ho úsilia, dôležité svedectvo na hodnoty družstvá dokázali ako Obálka monografie o rozmanitej, komplexnej, plnej prispôsobivý a udržateľný podvzostupov a pádov rozvojovej nikateľský model, ktorý dokáže Družstevného zväzu Vojvodiny púti tunajšieho družstevníctva. prosperovať dokonca aj v ťaž- Jelena Nestorov-Bizonj. Okrem Do jeho základov je vbudovaný kých časoch. Ako aj to, že tento údajov z čias jeho začiatkov akai petrovský Gazdovský spolok, úspech prispel k znemožneniu, demik Škorić sa veľmi pochvalne založený v roku 1846, ako v aby mnohé rodiny a spoločenstvá zmienil aj o jej prezentovaní družstevnej problematiky v poporadí tretie družstvo v Európe, Z dejín Poľnohospodárskeho skĺzli do chudoby. čo i Vojvodinu zaradilo medzi družstva Petrovec Prezentujúc monografiu v No- vojnovom období, zvlášť vtedy, svetové regióny s najdlhšou vom Sade, jeden z jej recenzen- keď práve družstvá boli nositeľom rozvoja dedín. tradíciou družstevníctva. O to plárov. Čiže priemerne len o čosi tov akademik Dragan Rovnako tak sa zmieskôr, že onedlho po založení viac ako po jeden na každé z pri- Škorić (druhým je nil aj o príspevkoch bližne štyristo družstiev, koľko sa poľnohospodársko-úverového Dr. Danilo Tomić) slovinského odborodhaduje, že ich osobitne poukázal družstva v Petrovci níka Dr. Franca Avv pokrajine dnes na rôzne fázy a rôzsvetlo sveta začaseca, zaoberajúceexistuje. li vidieť aj ďalšie ne postoje štátnych ho sa družstevnou Motto, z kto- vedení k družstevnícv iných dedinách vo problematikou po rého autori vy- tvu, vrátane mylných Vojvodine: v Erderozpadnutí Juhosláchádzali, je zve- postojov, ktoré ho víku (1855), v Titeli vie, ako aj v Slovinrejnené na po- chápali a na základe a v Pivnici (1868), sku, tiež o prínose slednej stránke toho v novšej dobe v Hložanoch (1869) Dr. Koviljka Lovreho, obálky. Autorom celé roky odmietali či v Rume (1883)... ktorý ozrejmil stav je britský hosSvojráznou teako relikt socializmu. a perspektívy družpodársky expert Ako veľmi dôležité, Mr. Jelena matickou encykstevníctva v Európe Alfred Marschall, mnohými údajmi Nestorov-Bizonj lopédiou údajov vrátane rozboru, čo ktorý ešte pred nasýtené, zhodnoa nových poznatmnohými desať- til kapitoly venované dejinám nám môže priniesť dnes. Na záver kov o rozvoji družročiami vyzdvi- družstevníctva, družstevníctvu navrhol, aby namiesto sledovastevníctva vo svete Akademik Dragan Škorić hol, že niektoré vo Vojvodine a tunajším zväzom, nia rôznych reality programov a vo Vojvodine, o súčasnom družstevníctve v po- hnutia majú vysoké sociálne ktorých autorkou je tajomníčka na TV zainteresovaní čas využili omnoho osožnejšie: preštukrajine, o družstevných zväzoch, dovaním serióznej a modernej o príslušnom zákonodarstve na monografie o 170-ročnom poľpriestoroch niekdajšej Juhoslávie nohospodárskom fenoméne, po roku 1991, o charakteristikách ktorý zložil mnohé skúšky doby. a dosahoch rozvoja družstevZa to, aby sa vojvodinské níctva v Európskej únii, ako aj družstevníctvo dostalo tam, o identite súčasného družstva kde bolo kedysi pri začiatkoch obsahuje monografia 170 rokov – medzi prvými v Európe – sa družstevníctva vo Vojvodine (1846 zasadil aj predseda Družstev– 2016), autorsky podpísaná ného zväzu Vojvodiny Radislav trojlístkom Mr. Jelena NestoJovanov v predslove monografie. rov-Bizonj, Dr. Franci Avsec a Dr. Vyzdvihol, že si je vedomý toho, Koviljko Lovre. Vydavateľom je že je cesta k takejto pozícii dlhá Družstevný zväz Vojvodiny, vea tŕnistá, realizovateľná len pri rejnosti ju prvýkrát predstavili plnom angažovaní nevyužitých na oslavách jubilea 7. decembra kapacít pôdohospodárstva a pri v Master stredisku Novosadského oveľa širšej štátnej a inej podveľtrhu, kým svetlo sveta uzrela pore družstevnému úseku než s 230-stranovým obsahom v dosť bola včera, alebo je aj dnes. ○ skromnom náklade päťsto exem- Účastníci slávnostnej akadémie k jubileu

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia hrachu siateho (3) Ing. Ján Tancik, PhD. ZRNIARKA HRACHOVÁ Zrniarka hrachová (srb. graškov žižak) – Bruchus pisorum (Bruchidae, Coleoptera) je jeden z najvýznamnejších škodcov hrachu. V niektorých rokoch až 80 % zŕn môže byť poškodených týmto škodcom a úrodu môže znížiť aj viac ako 30 %. Škodlivým štádiom je larva, ktorá sa živí obsahom zrna. Semená hrachu poškodené zrniarkou nie sú vhodné na konzum, lebo v truse lariev sa nachádza alkaloid kontaridin, ktorý škodí zdraviu ľudí a zvierat. Klíčivosť napadnutých zŕn je tiež znížená, pri odrodách s menším zrnom je nižšia až o 75 %. Imágo nie je schopné napádať suché zrná, preto sa nerozmnožuje v skladoch. POPIS Imágo má telo dlhé 4 – 5 mm, čiernej farby. Krovky sú sivohnedé, na každej krovke je široký biely pás. Na štíte pred štítkom je biela škvrna. Na stehnách tretieho páru nôh na vonkajšej strane je silný zub a na vnútornej strane menší zúbok. Vajíčko je oválne, dlhé 0,6 – 0,8 mm, žltej, bledooranžovej farby. Vyliahnutá larva je dlhá 1 – 1,5 mm, bledoružovej farby s hnedou hlavou. Dorastená larva meria 6 mm. BIONÓMIA Imágo prezimuje vo vnútri hrachových semien najčastejšie v domácnostiach alebo v skladoch, zriedka v semenách v poli.

Zrno opúšťa koncom mája. Na polia sa dostáva vysiatym semenom, ale aj prelieta z miest prezimovania. Úživný žer imág sa uskutočňuje na kvetoch hrachu. Pre normálny vývoj vajíčok je potrebná výživa samičiek peľom hrachu. Samičky kladú vajíčka na povrch mladých strukov hrachu. Na jednom struku môže byť nakladený väčší počet vajíčok, ale vyvinie sa len toľko lariev, koľko je v struku zŕn. Priemerná plodnosť samičiek je 130 vajíčok.

EKOLÓGIA Chrobákom vyhovuje teplé a slnečné počasie v dobe kvitnutia a nasádzania prvých strukov, keď sa živia peľom a neskoršie kladú vajíčka na struky. Z prirodzených nepriateľov známe sú parazitoidy vajíčok a lariev (druh Triaspis sp.) a z predátorov dravé roztoče a chrobáky. OCHRANA Preventívne opatrenia Z agrotechnických opatrení

Zrná hrachu poškodené obaľovačom hrachovým Z vajíčok sa po 6 – 10 dňoch liahnu larvy, ktoré sa vžierajú do strukov, neskoršie do semien. Vstupný otvor larvy do semena zarastá a na zrelých zrnách ho možno vidieť v tvare čiernej bodky. V semene larvy vyžierajú vnútorný obsah, zvliekajú sa, menia sa z olygopódnych na apódne larvy. V jednom zrne môže žiť len jedna larva, celý jej vývoj prebieha v zrne a trvá 4 – 6 týždňov. Kuklenie prebieha v polovici augusta. Vývoj kukly trvá 17 – 23 dní.

k zníženiu napadnutia môže prispieť sejba zdravého osiva aj skorá sejba, ktorá umožňuje aj skorší zber, čo tiež dopomáha k zníženiu škôd. Zber by mal byť kvalitný, bez strát. Po zbere treba zlikvidovať pozberové zvyšky a vykonať hlbokú orbu. Významná je aj priestorová izolácia od obydlí, skladov a najmä polí, ktoré boli v predchádzajúcom roku silne napadnuté škodcom. Pri opakovaných vysokých výskytoch škodcu sa odporúča obsiať okraje polí skoršími odrodami,

ktoré skôr kvitnú, a tým sú aj atraktívnejšie pre škodcu. Väčšina samičiek nakladie vajíčka na tieto rastliny a vnútro poľa zostane nenapadnuté. Šírka pásu by mala byť aspoň 10 metrov. Hrach treba skladovať v skladoch so sieťkami na oknách, aby imága nemohli na jar vyletieť von. Znížiť populáciu chrobákov v skladoch môžeme tak, že v septembri – októbri zvýšime teplotu v sklade na 20 °C, čo zapríčiní, že chrobáky opustia zrná a počas zimy v nevykurovaných skladoch nedokážu prežiť mimo zŕn a hynú. Priama ochrana Sledovanie výskytu imág robíme odchytom – smýkaním dvakrát do týždňa od začiatku kvitnutia hrachu. Smýkame len za teplého a slnečného počasia a najlepšie zo všetkých strán parcely. Prah škodlivosti pre priemyselný hrach, kde sa vyžaduje nulové napadnutie, je 1 imágo na päť odchytov. V literatúre sa uvádza, že ochranu treba robiť, ak pri 25 odchytoch sa chytia 2 – 3 imága. Prah škodlivosti sa dá zistiť aj na základe výskytu nakladených vajíčok. Sledovať sa začína pri objavení prvých malých strukov dlhých 3 – 5 cm. Odoberá sa dvakrát do týždňa po 100 strukov zo všetkých strán poľa. Zaznamenáva sa počet strukov s vajíčkami. Aplikácia insekticídov sa vykonáva pri výskyte 2 % strukov s vajíčkami. V niektorých rokoch stačí ošetriť len okraje porastov a v niektorých rokoch postrek treba aj zopakovať.

21. 1. 2017 • 3 /4734/ OBAĽOVAČ HRACHOVÝ Obaľovač hrachový (srb. crni graškov savijač) – Cydia nigricana (Tortricidae, Lepidoptera) je významným škodcom hrachu v celej strednej Európe. Môže spôsobiť výrazné zníženie úrody až o 30 %, v niektorých rokoch škody môžu byť až 50-percentné. Larvy tohto motýľa sa vyvíjajú v strukoch, živia sa mladými semenami vyhrýzajúc povrch a vnútro semien. Struky sú znečistené trusom a pavučinkami húseníc. Napadnuté struky zahnívajú. Poškodené semená majú zníženú klíčivosť a tiež kvalitu. Najmä pri hrachu pestovanom na konzervárenské účely napadnutie týmto škodcom výrazne vplýva na kvalitu. POPIS Motýľ má telo dlhé 6 – 8 mm, rozpätie krídel 11 – 17 mm. Sfarbenie predného páru krídel je tmavohnedé s tým, že má na okrajoch belavé škvrny a na prednom okraji sivý priečny pás. Zadný pár krídel je tmavosivý, na okrajoch sú žltobiele chĺpky. Vajíčka sú oválne, dlhé okolo 1 mm, bielej farby, so sieťovou kresbou na povrchu. Mladé larvy sú bielej farby, staršie žltobielej alebo zelenkastej farby, hlava je tmavohnedá. Dorastie do dĺžky 7 – 13 mm. Kukla je hnedej farby, dlhá 9 mm.

21. – 27. 1. 2017

POČASIE

BIONÓMIA Húsenica prezimuje plytko v pôde, v hĺbke 2 – 2,5 cm. Skoro na jar larvy opúšťajú kokón, v ktorom prezimovali, a posúvajú sa k povrchu pôdy. Tu vytvoria nový kokón, v ktorom sa larvy zakuklia. Motýle začínajú vyletovať koncom mája a masovo sa vyskytujú v júni. Lietajú do konca augusta. Samičky kladú vajíčka po jednom (zriedka 2 – 3 kusy) na horné listy, kvety a mladé struky. Vyliahnuté larvy žijú krátky čas na povrchu rastlín, potom sa vhrýzajú do strukov. Táto doba trvá nie viac ako jeden deň. Je

to významné z hľadiska ochrany, lebo je to jediné možné obdobie na efektívny zásah insekticídom. Larvy žijú v strukoch a vyžierajú semená. V jednom struku sa nachádza jedna larva, zriedka dve alebo viac. Keď larvy dokončia vývoj, opúšťajú struky a vyhľadávajú

škodcom z agrotechnických opatrení napomáha správny osevný postup a dodržiavanie priestorovej izolácie, a to najmenej 2,5 km od polí, na ktorých sa v minulom roku pestoval hrach. Vhodná je aj skorá sejba a sejba skorých odrôd. Skoré odrody hrachu sú menej poškodzované, pretože kvitnú pred výskytom škodcu. Zber treba urobiť čím skôr, pri skorom zbere sa zničí viac húseníc. Po zbere treba zlikvidovať pozberové zvyšky a vykonať hlbokú orbu. Priama ochrana Monitoring a rozhodovanie o vykonaní ochranných opatrení Rozhodovanie o vykonaní ochrany môžeme robiť na základe sledovania výskytu škodcu na viac spôsobov: – sledovaním náletov imág do feromónových lapačov,

nižšia od 18 °C. Prah škodlivosti je 5 samčekov na 1 lapač na deň letovej aktivity. Insekticídy by sa mali aplikovať v čase liahnutia lariev. Aplikovať insekticídy sa odporúča týždeň (pri teplom počasí) a dva týždne (pri chladnom počasí) po dosiahnutí prahu škodlivosti. Ak nálet pretrváva aj v ďalších dňoch, po 10 – 14 dňoch postrek treba zopakovať. Podľa počtu nakladených vajíčok opodstatnené je urobiť postrek vtedy, ak nájdeme v priemere na každej tretej rastline nakladené po jedno vajíčko (Seklić a kol., 2008). Sledovanie výskytu motýľov v signalizačných klietkach robíme tak, že do klietok umiestnime napadnuté struky a na jar nasledujúceho roku sledujeme výskyt imág. Chemická ochrana by sa mala robiť 10 – 14 dní po

Zrniarka hrachová v pôde miesto na prezimovanie. Má jednu generáciu počas roku, v teplejších regiónoch aj dve. EKOLÓGIA Škodcovi vyhovuje teplé a suché počasie v období kvitnutia a vytvárania prvých strukov hrachu. V tom čase škodca nalietava do porastu a kladie vajíčka. Silnejšie napadnutie je na poliach, ktoré sú v blízkosti minuloročných hrachových polí, aj na poliach, kde nie sú časté silnejšie vetry. Z prirodzených nepriateľov významné sú parazitoidy vajíčok z rodu Trichogramma a parazitoidy lariev z čeľadí Braconidae a Ichneumonidae. OCHRANA Preventívne opatrenia Zníženiu napadnutia týmto

Zrná hrachu poškodené zrniarkou hrachovou – sledovaním výskytu motýľov v signalizačných klietkach, – sledovaním na základe výskytu vajíčok na rastlinách. Českí autori monitoring náletu motýľov pomocou feromónových lapačov odporúčajú robiť na najmenej dvoch lapačoch a úlovky kontrolovať dvakrát do týždňa. Údaje treba vyhotovovať v podobe počtu motýľov chytených v priemere na jeden lapač na deň. Nepočítame dni, keď je teplota medzi 16.30 a 19.30

výlete prvých imág (hrach pre konzervárne) alebo 3 – 4 týždne po výlete prvých imág (hrach na suché semeno) (Cagáň a kol., 2010). V ekologickom poľnohospodárstve sa môže aplikovať vajíčkový parazitoid Trichogramma sp. v čase kladenia vajíčok. Biologické prípravky (NeemAzal AM) sa používajú v termíne, ako aj chemické prípravky. Odporúča sa používať ich spolu so zmáčadlom napr. Wetcit. ○

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

-9˚ | -3˚

-8˚ | -3˚

-5˚| 1˚

-5˚ | 1˚

-3˚ | 1˚

1˚ | 5˚

1˚ | 6˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

TAKMER ZABUDNUTÁ STRUKOVINA

Prečo pestovať cícer? Ľubica Sýkorová

Súčasné trendy výživy človeka sú charakterizované vysokou spotrebou mäsa, ale na druhej strane sa čoraz viac ľudí orientuje na potravu rastlinného pôvodu. V nej zohrávajú strukoviny svoju nezastupiteľnú úlohu, pričom prvenstvo bezpochyby patrí sóji. Tak trochu bokom zostávajú ostatné, „zabudnuté“ strukoviny, medzi ktoré patrí bôb, hrachor a cícer.

ícer – Cicer arietinum (srb. leblebija, naut) patrí z hľadiska nutričných a organoleptických vlastností medzi najkvalitnejšie strukoviny vhodné na ľudskú výživu. Odporúča sa pre deti a tehotné ženy – je bohatým zdrojom vápnika, železa a vitamínu B. Zo strukovín najmenej nafukuje. Na Balkáne bolo v minulosti tradíciou, že pravú zrnkovú kávu pripravovali s pridaním malého množstva praženého a pomletého cícera, ktorý nápoju dodával žiaducu penu. V posledných rokoch aj u nás rastie záujem o túto vzácnu strukovinu. Cícer je jednoročná, stará kultúrna strukovina pochádzajúca z teplých a suchých oblastí Ázie. Patrí medzi najstaršie pestované strukoviny. Je to jednoročná bylina dorastajúca do výšky 30 – 80 cm. Listy má zložené, nepárnoperovité, drobné kvety vyrastajú jednotlivo z pazúch listov. Farba kvetov je biela, svetlofialová alebo ružová. Po odkvitnutí sa vytvorí nafúknutý struk s jedným až dvoma semenami. Na jednej rastline môže byť až 100 strukov, ktoré do dozretí nepraskajú. Prezreté struky odpadnú. Semeno je svetlé, prípadne u niektorých odrôd tmavšie, nepravidelného tvaru. Koreň cícera rastie do hĺbky až jeden meter, čo rastline zabezpečuje dobré zásobovanie vodou a výživnými látkami aj z hlbších vrstiev pôdy. Cícer patrí medzi suchomilné rastliny. Najviac vlahy potrebuje počas klíčenia, neskôr sa vytvorí mohutná koreňová sústava a potreba vody je malá. Prebytok vody počas vegetácie môže skôr škodiť. Je to teplomilná rastlina,

minimálne teploty na klíčenie sú 5 až 6 °C, vtedy vyklíči za tri týždne. Pri teplote pôdy 8 až 10 °C vyklíči za 10 až 15 dní.

PESTOVANIE Podmienky a spôsob pestovania u nás je podobný ako pri sóji. Seje sa od polovice apríla do začiatku mája do hĺbky 5 – 7 cm, do riadkov vzdialených od seba 70 cm. Vzdialenosť rastlín v riadku by mala byť od 5 do 10 cm. Zber sa robí koncom augusta.

Na pôdu cícer nie je príliš náročný, vyhovujú mu však ľahšie pieskové, prípadne hlinito-pieskové pôdy. Rovnako ako aj ostatné strukoviny, aj cícer žije v symbióze s hrčkotvornými baktériami, ktoré viažu vzdušný dusík. Preto pre svoj rast potrebuje prihnojovanie dusíkatými hnojivami len minimálne. Hnojenie fosforom a draslíkom by malo byť podobné ako pri hrachu (orientačne 40 kg dusíka, 80 kg fosforu, 50 kg draslíka). Neznáša priame hnojenie vápnikom a maštaľným hnojom. Počas vegetácie je dôležité odburiňovanie a kyprenie pôdy. Struky zberáme v žltej zrelosti, nenecháme ich príliš preschnúť, pretože po prezretí sa ťažko varia aj po namočení. Cícer dozrieva rovnomerne, po zbere sa zrno musí sušiť, a potom uskladniť. Najvhodnejšou predplodinou sú okopaniny a obilniny. Výhodou je, že sa môže viackrát pestovať na rovnakej ploche. Úroda z jedného hek-

tára sa pohybuje od 2 do 3 ton. Pretože cícer sa v Srbsku nepestoval od 2. svetovej vojny, jeho výrobu neohrozujú žiadne choroby a škodcovia. Je výbornou plodinou pre organickú výrobu. PREČO TREBA ZARADIŤ CÍCER DO NAŠICH JEDÁLNYCH LÍSTKOV? Cícerové semená obsahujú až 45 % sacharidov, z ktorých sa pri trávení glukóza uvoľňuje pomaly (nízky glykemický index), čo z neho robí vhodnú potravinu pre diabetikov. Obsah železa je až 3-krát vyšší ako v mäse. Cícer neobsahuje ani najmenšie množstvo lepku. Ideálny je preto i pri stravovaní celiatikov, ktorí musia práve strukoviny často vynechávať z jedálničkov. Má tiež vysoký podiel vápnika, takže sa odporúča pre ženy ako prevencia pred osteoporózou. Konzumovať by ho mali i tehotné ženy, pretože v sebe ukrýva i značný podiel kyseliny listovej. Pôsobí aj ako prevencia pri onkologických ochoreniach a tiež je vhodný pri srdcovo-cievnych problémoch. Ďalšou účinnou vlastnosťou cíceru je jeho vplyv na znižovanie cholesterolu. Tie isté látky vplývajú aj na hladinu cukru v krvi a odporúča sa ho preto konzumovať pri cukrovke. Zároveň pomôže aj pri zápche, pretože obsahuje veľa vlákniny. Je výborným antioxidantom, konzumovať by sme ho mali aj pri problémoch s nízkou imunitou. Okrem najznámejšieho pokrmu vyrábaného z cíceru – nátierky hummus, je táto strukovina vhodná aj na prípravu rôznych prívarov, omáčok, polievok, mletého mäsa či zeleninových šalátov. Obľúbenou pochúťkou je tiež opražený cícer na slano, vtedy sa zvykne podávať ako ľahšia verzia orieškov Cícer je potrebné pred varením namáčať. Na rozdiel od iných druhov sa do vody na namáčanie pridáva kuchynská soľ. Odporúčaná doba na namáčanie je 10 – 12 hodín. ○

21. 1. 2017 • 3 /4734/

VARENIE – TRIKY

20 NAJLEPŠÍCH TRIKOV AKO UŠETRIŤ

Tajomstvá Ako znížiť výdavky o praženej pri nákupoch či zábave? (1.) káve

oto ste o svojom obľúbenom nápoji netušili. Myslíte si, že o praženej káve viete všetko? Tieto zaujímavosti vás určite prekvapia. 1. Káva chutí naj po opražení. Surové kávové zrnká sú príliš tvrdé, aby sme ich mohli mlieť. Okrem toho, zrnká rozvinú svoju arómu až po pražení. 2. Čím dlhšie a silnejšie sa zrnká pražia, tým je káva menej ovocná a kyslejšia. Chutí silnejšie a korenistejšie. Zrnká na ovocné a krémovejšie kávičky sa pražia krátko a nie tak silno. 3. Pražená káva stráca vplyvom svetla, tepla, vzduchu a vlhkosti rýchlo svoju arómu. Preto ju vždy dobre uzavrite. 4. Kávu skladujte v uzavretom balení na chladnom mieste. Mletú kávu môžete uskladniť v chladničke. Celé zrnká však nie. 

Už žiadne nepoužité zvyšky v kuchyni!

týmto dokonalým trikom parádne ušetríte. Aj vám prekáža, ak máte z pretlaku použiť pri varení len 1 lyžičku? Čo so zvyškom? Poradíme vám! Je množstvo receptov, ktoré sa radšej rozhodneme nevyskúšať len preto, aby sme nemuseli skladovať v chladničke otvorené suroviny, z ktorých sme použili len malú časť. Často nás trápi, že musíme hneď vymyslieť, kde ich minúť... Tak je to aj s pretlakom alebo omáčkami. Čo s tým? Použite formičky na ľad! Nepoužitý zvyšok jednoducho zamrazte – vyhnete sa tak plytvaniu potravinami. Pri ďalšom varení si šikovne vezmete kocku pretlaku alebo bujónu a nič neostane nazvyš. 

adli vaše finančné rezervy na prípravu Vianoc? Prinášame skvelé tipy, ako ich doplniť a šetriť každý deň. 1. Finančné plány. Začiatok roka je po finančne náročných sviatkoch ideálny čas na finančné plány na najbližšie obdobie. Najmä ak ste pri obdarúvaní najbližších siahli aj po železnej rezerve. Spravte si preto nielen čas, ale najmä detailný prehľad príjmov a výdavkov. Tie prvé sa často nedajú ovplyvniť, zato výdavky áno. Porozmýšľajte, kde by sa dalo z výdavkov ubrať, bez čoho by ste sa dajme tomu mesiac – dva zaobišli. 2. Porovnávajte ceny. Oplatí sa to aj pri bežných nákupoch. Ceny produktov si pritom môžete porovnať nielen priamo v obchode, ale aj vďaka letákom a akciám jednotlivých obchodných reťazcov. Ale pozor, aby ste pri naháňaní sa za výhodnejšími ponukami neminuli ušetrené peniaze na benzín! 3. Nakupujte v zľave. Viete, že danú vec spotrebujete ešte v ten deň, prípadne na druhý? Kupujte veci v akcii či vo výrazných zľavách. Niektoré supermarkety zľavujú tovar krátko pred dátumom spotreby. Niektoré obchody zľavujú potraviny aj po určitej hodine, a tak si môžete nákupy naplánovať na večer. 4. Zľavové kupóny. Posielajú ich najmä obchodníci za vašu vernosť. Pri mnohých produktoch tak môžete ušetriť aj polovicu z ceny, ak kupón využijete v stanovenom limite. 5. Presný zoznam. Pri nákupoch má hneď minimálne dve výhody. Prvá je, že na nič podstatné nezabudnete, druhá, že nebudete nakupovať zbytočnosti. V obchode sa ho však

držte a ak niektoré veci naozaj nepotrebujete, nedajte sa zlákať ponukami. No a, samozrejme, nakúpte len toľko, koľko aj miniete, aby ste nevyhadzovali prebytky. 6. Značky reťazcov. Obchodné reťazce vyrábajú produkty pod vlastnou značkou. Nebojte sa po nich siahnuť. Cenovo sú výhodnejšie ako tie „značkové“, ale rozdiel v kvalite je minimálny. 7. Vernosť sa oplatí. Vždy. Využitím rôznych vernostných klubov, kariet a kupónov môžete ušetriť. Vďaka vernostnej karte zbierate body, ktoré môžete využiť buď vo forme darčekov, poukážok alebo špeciálnych zliav. 8. Plaťte kartou. Pri nákupoch plaťte kartou, kde sa len dá. Banka vás za to určite odmení. Buď vrátením malej časti z nákupu až po odpustenie poplatku za vedenie účtu. Dôvod? Banka si o vás spraví lepší obraz – o tom, ako sa správate k svojim peniazom, či len míňate, alebo aj sporíte. To sa môže vyplatiť, ak si budete potrebovať požičať. 9. Finančné produkty. Skontrolujte si ich výhodnosť. Každá finančná inštitúcia má pre svojich klientov nejakú ponuku. Či už sú to bežné účty alebo sporiace programy, či iné využívané finančné produkty. Pri tej príležitosti sa oplatí skontrolovať staré poistky (na byt, auto a pod.) aj úvery. 10. Domáca strava. Aj keď máte pocit, že za obedové menu platíte celkom výhodne, najlacnejší spôsob stravovania je predsa len varenie doma. Deň vopred si jedlo uvaríte vo väčšom množstve a máte o obed postarané aj na nasledujúci deň – dva. Znižuje to výdaje. 

DROBNÉ RADY – VEĽKÁ POMOC

denne strúčik cesnaku. Kúskom roztlačeného cesnaku si potrite pľuzgieriky. Ako sa zohriať, keď nám je celý deň zima? Skúste to pomocou tých správnych potravín. Odborníci odporúčajú jesť v zimnom období najmä štipľavú polievku s čili alebo jedlá či nápoje so zázvorom alebo škoricou. Tieto koreniny podporujú prekrvenie, preto vás zohrejú. Telo môžete zvnútra prehriať aj pomocou dychu, keď začnete dýchať nahlas cez nosovú trubicu, akoby ste chceli chrápať. 

Opäť vás trápi herpes? Máte problémy s herpesom? Skúste ľadový obklad alebo cesnak. Hneď pri prvom príznaku na pere si na ňu dajte ľadový obklad. Kocku ľadu zabaľte do jemnej vreckovky a priložte na postihnuté miesto. Chlad zmierni zápal. Ak nemáte žiadne antivirotické prostriedky z lekárne, vyskúšajte cesnakovú kúru, ktorá má zaručené protivírusové účinky. Zjedzte

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Rýchle tvarohové pagáčiky

Jablková torta (z Rumunska)

Suroviny: 300 ml mlieka, 200 ml vody, 40 g droždia, 1 lyžica cukru, 100 ml oleja, 1 lyžica soli, 1 kg múky, 250 g margarínu, 500 g tvarohu, 1 žĺtok Takto sa to podarí: Do vlažného mlieka pridáme vlažnú vodu, rozmrvíme droždie a pridáme cukor. Všetko zmiešame. Pridáme polovicu múky, soľ, 2 lyžice tvarohu a takmer všetok olej (necháme 2 lyžice). Zmiešame a postupne pridávame múku. Zamiesime cesto. Pridáme 2 lyžice oleja, premiesime a necháme odpočívať. Ak tvaroh nie je slaný, pridáme soľ podľa chuti. Cesto rozvaľkáme na čím väčší a tenší štvoruholník. Na

Suroviny: 9 veľkých jabĺk, 150 g trstinového cukru, citrónová šťava z ½ citróna, 3 lyžice slivkového (alebo iného) lekváru, 30 g vlašských nasekaných orechov, 50 g hrozienok, ¼ lyžičky škorice; Na cesto: 6 bielkov, 3 žĺtky, 6 lyžíc hladkej múky, 6 lyžíc trstinového cukru, štipka soli; Na karamelový sirup: 150 g kryštálového cukru, 25 g masla, 50 až 100 ml teplej vody, 30 ml Kalvadosu alebo iného alkoholu / likéru; Na posypanie: 50 g nasekaných orechov Takto sa to podarí: Predhrejeme rúru na 180 ˚C. Nasypeme cukor do hrnca, ktorý má hrubé dno, a zahrievame na strednom ohni. Keď začne cukor karamelizovať, miešame, kým zhnedne, potom ho nalejeme do formy na tortu (22 cm v priemere). Na dno tortovej formy položíme papier na pečenie a zvonku zabalíme formu do hliníkovej fólie. Formu odložíme, kým cukor nestvrdne. Medzitým pripravíme jablká. Budeme potrebovať veľké jablká, ktoré sa zmestia do formy, umiestnime jedno do stredu a ostatné okolo neho. Najlepšie je, keď sa vzájomne dotýkajú a pokryjú celé dno. Ošúpeme jablká a odstránime jadro, nechajúc v jablkách dieru. Použijeme na to špeciálny kuchynský nástroj, alebo dlhý, tenký nôž. Ponoríme jablká do citrónovej šťavy, aby sa zabránilo ich zhnednutiu. Zmiešame lekvár, orechy, hrozienka a škoricu, so zmesou naplníme diery v jablkách. Umiestnime naplnené jablká do formy s karamelom. Pečieme asi 25 až 30 minút, nemali by byť príliš mäkké. Cesto: Vyšľaháme tuhý sneh z bielkov so štipkou soli. Pridáme

polovicu nastrúhame polovicu margarínu a založíme cesto. Na polovicu takto založeného cesta nastrúhame druhú polovicu margarínu. Cesto znovu rozvaľkáme. Jednu tretinu cesta založíme najprv po dĺžke, a potom po šírke a cesto najprv pritláčame váľkom, a potom rozvaľkáme. Na polovicu cesta rozotrieme tvaroh. Založíme cesto, konce nakrojíme a krájame pagáčiky. Kladieme ich na plech, ktorý sme natreli olejom. Potrieme žĺtkom, posolíme a zapojíme rúru na 200 C̊ . Kým sa rúra zohreje, pagáčiky necháme na plechu. Pečieme orientačne 20 minút. 

Pokemon torta Suroviny: Na cesto: 175 g kryštálového cukru, 4 vajcia, 200 g margarínu s maslom, 300 g hladkej múky, 1 vanilínový puding v prášku, 2 lyžičky kypriaceho prášku, 1 štipka soli, 100 ml pomarančového džúsu; Na polevu: 150 g mliečnej čokolády, 50 g smotany na šľahanie; Na ozdobu: 125 g bielych mini „penových“ cukríkov Marshmallow, 250 g malín, 50 g čokoládových lentiliek – cukríkov. Takto sa to podarí: Cesto: Mixérom zmiešame margarín s cukrom, až pokým zmes nebude jemná. Pridávame vajcia po jednom a všetko dohromady premiešame. Osobitne zmiešame múku, vanilínový puding, kypriaci prášok a štipku soli. Tieto suché suroviny zamiešame s pomarančovým džúsom a postupne primiešame do cesta. Cesto vylejeme do tortovej formy a pečieme v predhriatej rúre približne 30 – 35 minút.

Skontrolujeme pomocou špáradla. Upečenú tortu necháme vychladnúť. Čokoládová poleva: nalámeme čokoládu na kúsky a rozpustíme v hrnci s mierne ohriatou smotanou na šľahanie. Necháme vychladnúť a následne čokoládovú polevu rozlejeme na vrch torty. Počkáme pár minút, ideálne je dať tortu na chvíľu do chladničky. Ozdoba: Vrch torty ozdobíme lentilkami, mini Marshmallow a malinami tak, aby vyzerala ako Pokeball. Začneme s lentilkami uprostred torty, vytvoríme dva rady okolo z mini Marshmallow. Potom urobíme dva rady z lentiliek na okraji torty. Polovicu torty ozdobíme malinami a druhú mini Marshmallow. 

3 lyžice cukru a pokračujeme v šľahaní, kým sneh nie je tuhý a lesklý. Rozšľaháme žĺtky so zostávajúcimi 3 lyžicami cukru, aby cesto bolo nadýchané. Pomaly vmiešame bielky a preosiatu múku. Miešame pomaly. Nalejeme cesto na jablká vo forme a pokračujeme v pečení po dobu asi 25 minút, alebo kým nie je cesto zlatohnedé a špáradlo pichnuté do stredu cesta bude čisté. (Rúru počas pečenia neotvárame, ináč cesto spľasne.) Ihneď uvoľníme koláč od stien formy pomocou noža. Položíme tanier na formu a obrátime tortu naň. Pokiaľ je karamel z rúry rozpustený, malo by to dobre fungovať. Karamelový sirup: Cukor na panvici zahrejeme na miernom ohni, kým nezačne karamelizovať. Karamelizujeme úplne za stáleho miešania, a potom pridáme kocky masla. Pomaly pridávame horúcu vodu a pokračujeme v miešaní, kým sa zmes nezačne variť. Necháme povariť po dobu niekoľkých minút, za stáleho miešania, kým nie je všetok cukor rozpustený a omáčka mierne zhustne. Necháme vychladnúť, sirup by mal trochu zhustnúť. Podľa voľby môžeme pridať Kalvados alebo svoj obľúbený likér. Tortu posypeme polovicou orechov, potom nalejeme naň karamelový sirup a aj na okraje. Posypeme ostatnými orechmi.  http://danieladanaphotographer.blogspot.rs

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 432 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Zle je, ale sa snažíme S NA SLOVÍČKO S TAJOMNÍKOM SKUS JÁNOŠÍK KRISTIÁNOM OMASTOM

Vladimír Hudec

lovenský kultúrno-umelecký spolok Jánošík už vyše 25 rokov patrí medzi špičkové slovenské spolky vo Vojvodine a v Srbsku. V posledných rokoch však cítiť určitý úpadok v činnosti a problémy vo fungovaní spolku. – Na začiatku minulého roku sme mali príliš náročné plány, – hovorí tajomník spolku Kristián Omasta. – Okrem vystúpenia na FF Tancuj, tancuj... plánovali sme aj dlhšie pripravovaný zájazd do Poľska. Chceli sme zorganizovať tradičný festival spevákov V Šándore na bráne a uvažovali sme, že ak budeme mať nadostač síl zorganizovať aj ten náš medzinárodný folklórny festival, v Jánošíku v tom prípade uhostíme súbory zo Slovenska, Maďarska, Rumunska... Zo všetkého sa nám podarilo iba vystúpiť na FF Tancuj, tancuj... a speváci sa zúčastnili aj na podujatí Deň višieň. Stalo sa to z dvoch základných dôvodov. Jedným je, že mnohí naši členovia počas roka odišli na Slovensko študovať, a druhá je tá, že aj stredoškoláci, ktorí by chceli tancovať, bývajú

v mestách svojho školenia a domov prichádzajú dvakrát mesačne. Za takých okolností je veľmi ťažko zoskupiť tanečníkov a zorganizovať normálnu folklórnu skúšku. Robili sme aj tak, že sme skúšky mávali každý druhý víkend, ale to je veľmi ťažko. Veď za 14 dní sa zabudne všetko, čo sa nacvičovalo, najmä keď sa postavuje nová choreografia. Na začiatku roku tomu však nebolo tak: mali sme tanečníkov na výber, až 13 párov. Avšak z uvedených Kristián Omasta dôvodov ich teraz máme iba 5. Z toho tri páry tvoríme my, ktorí sme v predsedníctve, a ešte dva potenciálne páry sú stredoškoláci, ktorí iba občas prichádzajú do Jánošíka. Pokúsili sme sa prilákať nových členov z radov ôsmakov. Trochu chodili na skúšky, a potom aj oni odišli do stredných škôl. Hlavne na

Slovensko a zostali sme aj bez nich. K tomu v škole je čoraz menej detí a tým i potenciálnych tanečníkov. A osobitný problém je v tom, že ľudia majú čoraz menej vôle do práce v spolku a úplne sa vzdali aj tí starší spolkári, ktorí roky na svojich pleciach niesli činnosť. Aká je teda budúcnosť spolku? – Nie veľmi ružová, ale v každom prípade budeme sa snažiť vystúpiť aspoň na festivale Tancuj, tancuj... hoci aj s tromi pármi, a tým dáme verejnosti vedieť, že sme stále tu a že fungujeme. Problém bude zoskupiť i spevácke skupiny, najmä mužskú, lebo medzi tými, ktorí odišli na Slovensko, sú aj takmer všetci členovia mužskej speváckej skupiny. So ženskou skupinou by to malo byť trochu ľahšie, lebo máme k dispozícii nadostač speváčok. Na to všetko ani vlastný orchester už nemáme:

väčšina našich hudobníkov je tiež na Slovensku. Vlani nám hrali Vojlovičania, avšak to si vyžaduje celkom inú organizáciu a dodatočné finančné prostriedky. Nuž a všetko to nás hatí, aby sme okrem vystúpenia na Tancuj, tancuj... plánovali aj nejaké iné programy. Žiaľ, nakoľko mi je známe, v tomto nie sme sami, keďže aj v omnoho väčších spolkoch od nášho už majú podobné problémy. Z finančného aspektu v SKUS Jánošík to bolo omnoho lepšie. Niežeby mali mnoho peňazí, ale predsa nadostač, aby kryli tie základné potreby. Veľká výhoda však bola v tom, že choreografka, inak členka vedenia spolku, Martina Zríniová si nepožadovala žiadnu úhradu. Pritom Alibunárska obec im zabezpečila zdarma autobusovú prepravu do Hložian na FF Tancuj, tancuj..., takže fakticky najväčší výdavok bola úhrada orchestru. Dokonca vďaka porozumeniu obce dostali aj určité prostriedky, vďaka ktorým vykonali rekonštrukciu miestnosti v Dome kultúry, v ktorej mávajú skúšky. Čas ukáže, ako to bude do budúcna.

VÝSTAVA RADA VAN LADOMERSKÉHO V ÚKVS

Obrazy na potešenie duše Jasmina Pániková

ústrety oslavám ôsmeho výročia pôsobenia Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v pondelok 16. januára otvorili samostatnú výstavu obrazov Rada Van Ladomerského, umelca zo Slovenska. Výstava, ktorú spoločne zorganizovali ÚKVS a Galéria insitného umenia v Kovačici, počas novembra bola nainštalovaná v kovačickej galérii. Vtedy bolo vystavených 40 obrazov a pre menší priestor do ústavu priniesli o polovicu menej. Keďže sa samotný umelec nezú• KULTÚRA •

častnil na otvorení výstavy, o jeho živote a tvorbe sa stručne zmienili riaditeľka galérie Mária Raspírová a kustódka Anna Žolnajová-Barcová. „Ladomerský navštívil galériu v roku 2015. Pri tej príležitosti nám ukázal svoje diela a dohodli sme sa, že podá žiadosť o vystavovanie svojich diel v našej galérii. V minulom roku sa nám to podarilo zrealizovať. On je zvláštnym umelcom: maľuje predovšetkým osobnosti z verejného života na Slovensku – hercov, spisovateľov, politikov, vedcov a aj svojich priateľov. Povedal, že svoje obrazy nepredáva, ale daruje, takže

Prevahu majú portréty známych osobností aj tu máme obrazy, ktoré sú zo súkromných zbierok ľudí, ktorým ich daroval,“ povedala Raspírová. Podotkla, že je fascinovaný drevenými kostolíkmi na Slovensku a keďže mal v detskom veku rád kreslené rozprávky, pod jeho štetcom dnes vznikajú postavičky, ktoré

pomenoval Familie Perlenschlips. Život tejto vymyslenej rodiny prenáša na plátno a znázorňuje ich harmonický život. Výstava bude sprístupnená do polovice marca a neskoršie bude nainštalovaná aj v Báčskom Petrovci a Starej Pazove.

3 /4734/ 21. 1. 2017

Kultúra S RIADITEĽKOU GIU V KOVAČICI

Očakávame väčšiu návštevnosť turistov Anička Chalupová

ovačická Galéria insitného umenia je známa nielen vo svojom okolí, ale aj širšie, a vďaka jej insitným maliarom do Kovačice zavítali na tisíce známych a menej známych milovníkov insitného umenia. O tom, aká je súčasná funkcia Galérie insitného umenia v rámci výtvarných a kultúrnych dianí v Kovačici a okolí, riaditeľka Mária Raspírová nám povedala: – Myslím si, že kultúra má veľmi veľký vplyv na život ľudí, tak v našej dedine, ako i v celom štáte. Na kultúre sa vlastne odzrkadľuje všetko to, čo sa stáva aj v ekonomickom, spoločenskom a politickom živote jedného národa, jedného štátu. Ak je štát pevnejší, úspešnejší a pod., to sa odzrkadľuje aj na kultúrnych dianiach. Podľa kultúrnych dianí sa presne vidí, aký je národ, čo ľudia cítia, na čo dávajú dôraz, čomu sa tešia. V prostredí, v ktorom vznikla a pôsobí, má Galéria insitného umenia konkurenciu? – GIU sa zakladá práve na tom, že sedliaci maliari svoju tradíciu a obyčaje prenášajú na svoje obrazy, a tým spôsobom ich zachovávajú pred zabudnutím. GIU je ústrednou ustanovizňou, je to múzeum, ktoré pracuje vyše 60 rokov. V uplynulom roku sme otvorili 65. októbrový salón, akciu, ktorá je najstaršia v regióne, takže sa konkurencie nebojíme. V našej obci máme veľkú kvalitu, veľký brand, na ktorom je potrebné, aby sme všetci pracovali. Ak je niečo dobré, tak tam nesmie byť konkurencie. Máme vyše 30 mimovládnych organizácií, nadácie a rôzne združenia, ktoré sa opierajú o insitu a maliarstvo, čo je dobre. Keď povieme Kovačica, tak si pomyslíme na maliarov. Nie je teda dôležité, aby bola najznámejšia alebo najlepšia (či už je to štátna galéria, Nadácia Babka, alebo iné ustanovizne), dôležité je, aby sme všetci pracovali na brande, aby sme všetci mali z neho nejaký osoh. Našu galériu navštevuje veľký počet hostí. Od roku 2009, keď sa galéria

www.hl.rs

osamostatnila od Domu kultúry 3. októbra a stala sa osobitnou inštitúciou, mali sme do 3 000, kým rok 2015 sme zakončili s počtom 18 000 turistov. Tohto roku ich budeme mať ešte viac. Znamená, tí hostia neprídu iba do nášho múzea, ale navštívia aj kovačický trh, maliarov, súkromné galérie, združenia, Múzeum Mihajla Pupina v Idvore, spolky žien, rodinu Nemčekovú, etno múzeá a pod. K tomu si chcú niekde sadnúť, občerstviť sa, kúpia

doklady o sťahovaní Slovákov na Dolnú zem, tiež veľmi zaujímavú korešpondenciu M. Jonáša. Martin Jonáš si písal s mnohými známymi osobnosťami, ako je Franҫois Mitterrand, Salvador Dalí a pod., o čom by sa mohla napísať celá jedna kniha. Potrebujeme taktiež jedného kustóda aj do GIU, lebo na taký veľký počet turistov dve zamestnané pracovníčky sú málo, takže trpíme my, trpí naša práca, mohlo by to byť omnoho viac, aj viac vypracovaných projektov, mohla by byť kvalitnejšia služba a pod. Potrebujeme zamestnať aj reštaurátora, lebo zo začiatku naši maliari nám nechali krásne obrazy, ktoré neboli vytvorené kvalitnými farbami, na kvalitných plátnach. Tie prvé obrazy našich zakladateľov by bolo potrebné už zreštaurovať.

Mária Raspírová (sprava) s kustódkou Annou Žolnajovou-Barcovou

si niečo v súkromných predajniach, mäsiarstvach a pod. Okrem GIU aj iní majú teda osoh z toho, keď prídu turisti. Ako turistický brand insitné umenie a sama GIU neprospeje len sebe, ale aj celej obci. Ako hodnotíte aktuálnu situáciu galérie s ohľadom na jej dejiny a aktuálne podmienky pre jej činnosť? V čom vidíte jej progresívnosť? – Galéria pracuje veľmi dobre, no mohla by aj lepšie. Vzhľadom na všeobecnú situáciu, v akej sa nachádza náš štát, zákaz zamestnávania do štátnych služieb a pod., my ešte veľmi dobre fungujeme. Na ten počet hostí a na našu veľkú zbierku, ktorú máme, vrátane aj Spomienkového domu Martina Jonáša, ktorý je v kompetencii galérie, potrebovali by sme zamestnať ešte 3 – 4 ľudí. Jedného kustóda by sme zamestnali v spomenutom Jonášovom dome, kde máme niekoľko zbierok, ako je napr. zbierka obrazov, starých kníh, obsiahle

Informačno-politický týždenník

V pozícii riaditeľky ste od roku 2009. V uplynulom období sme boli svedkami niekoľko rozporuplných dianí, medzi ktorými bolo aj vaše odvolanie z postu riaditeľky. Mohli by ste sa k tomuto vyjadriť? – Dedina rozpráva a právne fakty sú celkom iné. Do práce ma prijali na základe súbehu. Podľa ocenení iných a podľa mojej mienky som hrdá na to, čo som doteraz v GIU urobila. Počas môjho pôsobenia galéria získala početné domáce a zahraničné uznania. V roku 2012 sme sa stali inštitúciou osobitného významu pre Republiku Srbsko, skvalitnili sme úroveň práce, budovu sme vynovili a vybavili ju novou technikou, LED osvetlením, videozariadením, doplnili sme ju chýbajúcim náradím, obrazy sa zachovávajú inak než skôr. Dodržiavame teda pravidlá a robíme tak, ako to robia galérie a múzeá vo svete. Okrem toho z podkrovia, ktoré bolo predtým nevyužitá povala, vytvorili sme

krásny výstavný priestor veľkosti 250 m2. Kým sme v roku 2009 mali 521 originálnych malieb, v roku 2016 vo fonde sme zaregistrovali už bezmála 1 000 prác, z čoho je 90 percent obrazov našich domácich maliarov a ďalšie tvoria obrazy autorov z iných prostredí. Budova GIU je prednedávnom vylíčená, vybavená vykurovacím systémom a pod. V uplynulom období sme obnovili spoluprácu našej galérie s inými múzeami, galériami, s ktorými GIU spolupracovala v minulosti, ako je napr. galéria v Jagodine, v Trebnji v Slovinsku, v Koprivnici, v Hlebine v Chorvátsku atď. Po 50 rokoch po prvýkrát spracovaný fond obrazov s dokladmi z colnice dostal sa do EÚ: expozícia navštívila Piešťany, Banskú Bystricu, Bratislavu, neskoršie sa presťahuje do Slovenského domu v Prahe. Záujem o ňu je aj v Rakúsku, Švajčiarsku, Poľsku a v iných štátoch. Zbierková činnosť GIU sa proﬁluje a orientuje len na lokálnych umelcov? – Viete, keď prídu hostia zo zahraničia, zaujímajú sa predovšetkým o výstavu obrazov Chalupovej, Martina Jonáša, Palušku... Znamená, jednu časť priestoru v galérii máme vybavenú dielami starých maliarov. V druhej časti prízemia GIU sú diela aktívnych maliarov. Keďže sme urobili podkrovie, pracujeme na tom, aby sme tam umožnili výstavu prác autorov tretej generácie, ktorí súčasnú realitu podávajú celkom iným spôsobom. Nezanedbávame mladých maliarov, venujeme sa im, ale nie dostatočne. Ja som ešte v uplynulom roku podala návrh, aby sa založila galéria súčasného umenia na úrovni celej obce. V našej obci máme veľmi dobrých maliarov, ktorí nemajú organizovanú činnosť, strešnú inštitúciu, ktorá by sa starala o nich. Aké výstavy a projekty GIU plánuje v aktuálnom roku? – V pláne a programe máme zakreslené už tradičné akcie, ako je Októbrový a Jarný salón, pravidelnú účasť GIU na domácich a zahraničných kultúrnych podujatiach. Usporiadame samostatné výstavy k okrúhlym životným jubileám alebo k výročiam maliarskej tvorby našich členov. Tradične sa zúčastníme aj na veľtrhoch cestovného ruchu v Belehrade a Bratislave, plánujeme usporiadať výstavy výtvarnej tvorby autorov zo Srbska a zahraničia. Očakávame teda, že bude hodne činností aj v tomto roku. • KULTÚRA •

ZO STREDISKA PRE KULTÚRU STARÁ PAZOVA

Rozmanité programy aj v roku 2017 Anna Lešťanová

erejná ustanovizeň Stredisko pre kultúru Stará Pazova ako nositeľ kultúrnych dianí na území Staropazovskej obce v roku za nami realizovala početné programy nielen v samotnej Starej Pazove, ale aj v celej obci. Prvoradým cieľom ustanovizne je ponúknuť rozmanité programy, aby ich návštevníci boli spokojní. V minulom roku mali v priemere 15 až 20 programov mesačne a tie navštívilo okolo 40-tisíc milovníkov tak divadla (dospelých a detí), ako i filmu, výtvarného či hudobného programu. Ako nám povedala Dragana Stevićová, hovorkyňa v Stredisku pre kultúru Stará Pazova, s realizovanými aktivitami v lanskom roku sú v ustanovizni spokojní a rok za nami považujú za jeden z úspešnejších

vzhľadom na prostriedky, ktorými technického vybavenia, ako aj do disponovali. Aj v nadchádzajúcom samotných kultúrnych objektov. období sa budú usilovať, aby po- Zhromaždenie obce Stará Pazova nuka kultúrnych dianí bola rozmanitá a aby občania niektoré diania poctili aj väčšou návštevnosťou. V tomto zmysle plánujú zintenzívniť propagačnú činnosť a veria, že aj vizuálna úprava kultúrneho informátora k tomu prispeje. V rámci strediska v kontinuite už 13 rokov pracuje galéria, v ktorej sa so svojimi Dragana Stevićová dielami na každé tri – štyri týždne predstavujú noví autori. ako zakladateľ ustanovizne tohto „Na realizáciu programov vo všet- roku v obecnom rozpočte značné kých osadách obce nevyhnutné prostriedky plánuje vyčleniť aj na sú aj investičné vkladania, tak do sanáciu strechy na divadelnej sále

V PIVNICI

Tradičný humorný večierok Maja Kubincová

vojrázne divadelné predstavenie Večer humoru sa uskutočnilo v niekdajšej kinosále v Pivnici v sobotu 14. januára. Vystúpili ochotníci z KC Kysáč, SKC P. J. Šafárika Nový Sad, KOKRAM Kovačica a OD Janka Če-

mana Pivnica. Podobné podujatie na pivnickom javisku odznelo po prvýkrát pred 20 rokmi pod názvom Večer humoru: Hihi Haha 1. Vlani obnovený program pod názvom Večer humoru: Hihi Haha 2 sa páčil divákom, čo potvrdili návštevnosťou, úprimným smiechom a potleskom i uplynulú sobotu.

v Starej Pazove. Veríme, že v tomto kapitálnom projekte rekonštrukcie strechy podporu dostaneme aj z pokrajinských, resp. republikových orgánov,“ pripomenula Stevićová. Stredisko pre kultúru Stará Pazova má tradične dobrú spoluprácu so všetkými inštitúciami a ustanovizňami na území obce. V realizácii početných kultúrnych programov výnimočne dobre spolupracujú so Zväzom ochotníkov Obce Stará Pazova, Kanceláriou pre mladých, Turistickou organizáciou, základnými a strednými školami, tiež predškolskými ustanovizňami. Publikum si najradšej chce pozrieť programy, ktoré stredisko realizuje v spolupráci zo zväzom ochotníkov, čiže s kultúrno-umeleckými spolkami, vítané sú dobré domáce filmy a kvalitné divadelné predstavenia, ktoré nemusia vždy byť iba komédiou.

Divadelníci hovoria, že Večer humoru veľmi ľahko a rýchlo pripravili, lebo každý z nich vedel nejaký žart, ktorý sa môže podať na javisku. V privítaní obecenstva odznel odkaz, že divadlo zostáva na mladých. V skečoch boli z n á z o r n e n é Z vystúpenia novosadských divadelníkov každodenné situácie, ktoré sa dejú na dedine, u lekára alebo v domácnosti, žartovné nedorozumenia so starými ľuďmi... Aj v zákulisí medzi hercami vládla veselá nálada, nebolo žiadnej trémy. Pivnickí herci – hostitelia večierka už pred začiatkom tohto veselého podujatia boli presvedčení, že sa obecenstvu program, ktorý pripravili, bude páčiť. A mali pravdu. Početné obecenstvo každý skeč odmenilo potleskom, smiechom a oduševnením a na konci pri klaňačke sa veľkým potleskom zavďačilo všetkým účastníkom a organizátorom.

Potlesk z javiska i z hľadiska • KULTÚRA •

3 /4734/ 21. 1. 2017

Kultúra S ÚSPEŠNOU ŠTUDENTKOU JANOU DOMONIOVOU Z KYSÁČA

Literatúra ako správna voľba Elena Šranková

anu Domoniovú z Kysáča, študentku slovenského jazyka a literatúry na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade, právom možno ohodnotiť ako veľmi úspešnú. Svedčí o tom nielen jej vysoká priemerná známka v štúdiu (9,4), ale aj úspech na literárnom poli. To, že je písanie jej srdcovou záležitosťou, dokázala ešte ako gymnazistka v Báčskom Petrovci, keď až trikrát získala cenu v súťaži Čo dokáže pekné slovo. Dvakrát bola laureátkou Ceny Rozletov za najlepšiu mladú poéziu uverejnenú v časopise Vzlet na Stretnutí pod lipami a vlani získala druhú cenu za básnický cyklus Prach – Nový život 2016. Z cien ešte získala 3. cenu na konkurze PoŠtúrenie mýtu (2015) a 1. cenu na súťaži Kukučínov Jadran (2016) s prózou O spojoch, schizofrénii a jednej žúrke. Avšak Janina študijná dráha mohla smerovať aj inam. Ak máme správnu informáciu, pri zápise na fakultu si váhala. O čom si ešte uvažovala a čo rozhodlo, aby si sa zapísala na slovenčinu? – Áno, najprv som sa v júni zapísala na fytomedicínu na Poľnohospodárskej fakulte, ale potom som sa v septembri zapísala na slovenčinu na Filozofickej fakulte v Novom Sade. Mám rada biológiu a mám k nej veľmi blízko – tak isto ako aj ku slovenčine – a často som rozmýšľala o tom, ktorým z týchto smerov sa ubrať, ale asi by som na Oddelení slovakistiky nebola, keby som sa nezúčastnila na seminári tvorivého písania v Hložanoch. Tam som sa zoznámila s profesorkou Součkovou, lektorkou na Oddelení slovakistiky, a tam som pochopila, že literatúra je to niečo, čím by som sa chcela aktívne zaoberať, a to nie iba vo voľnom čase. Po tomto seminári som sa teda rozhodla, že sa predsa pokúsim dostať sa na slovenčinu. Splnilo štúdium tvoje očakávania, prípadne či by bolo

www.hl.rs

treba na Oddelení slovakistiky niečo meniť? – Štúdium splnilo moje očakávania, lebo tu mám možnosť získať odpovede na otázky o rôz-

Jana Domoniová ako laureátka literárnej ceny na 45. Stretnutí pod lipami v Boľovciach

povedať, že to nie je záležitosť Oddelenia slovakistiky, ani Filozofickej fakulty, ale univerzity a ministerstva. Majú v rodine pochopenie pre tvoje štúdium? – Rodičia majú porozumenie, aj keď sa trápia, že sa nezamestnám vo svojom odbore. Si uvažovala o odchode na Slovensko, ako sa rozhoduje väčšina mladých u nás? – Keďže som bola žiačkou Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci, bolo veľa ponúk a možností na štúdium na Slovensku. Väčšina mojich spolužiakov a blízkych kamarátov sa rozhodla pre túto možnosť, aj ja som o tom uvažovala, ale predsa som sa rozhodla zostať tu. Aby som si zdokonalila slovenčinu, chcela by som využiť možnosť mobility študentov a na jeden semester odísť na Slovensko a aj takýmto

nych problémoch, ktoré som chcela pochopiť, nielen z oblasti literatúry, ale aj lingvistiky. Umožnilo mi taktiež pozerať sa na veci trochu inak, ako som dovtedy bola zvyknutá, poskytlo mi možnosti cestovania, zdokonaľovania sa prostredníctvom letných škôl a zúčastňovania sa na rôznych konkurzoch. Samozrejme, sú veci, ktoré by sa dali zmeniť. Keďže som Na Univerzite Komenského v Bratislave, často v kontak- na Letnej škole Studia Academica Slovaca te s kamarátmi študujúcimi na Slovensku, uve- spôsobom získať nové vedomosdomila som si, že majú lepšie ti a kontakty. podmienky štúdia. Chcela by Počas gymnázia a štúdia som, aby aj študenti v Srbsku si už dostala mnohé ceny na mali rovnaké možnosti, ako aj literárnych súbehoch. Čo pre tí v zahraničí, ale to sú veci, kto- teba znamenali? ré by bolo potrebné zmeniť – Znamenali pre mňa predona celej univerzite. Čiže chcem všetkým to, aby som neprestala

Informačno-politický týždenník

s písaním a asi som vďaka nim pochopila, že možno mám nejaký potenciál na písanie, na ktorom je, samozrejme, potrebné ešte veľa pracovať. Myslím si tiež, že podobné konkurzy sú dobrou motiváciou nielen pre mňa, ale aj pre ostatných mladých ľudí, ktorí majú potrebu písať a ktorí práve v písaní našli dokonalý prostriedok na sebavyjadrenie. Kde vidíš seba v budúcnosti, teda kde sa uplatníš po zakončení štúdia? Bude možno literatúra smer, v ktorom sa budeš orientovať v hľadaní zamestnania? – Ešte neviem, teraz sa snažím sústrediť sa na štúdium a na písanie. Bola by som veľmi šťastná, keby som sa mohla zamestnať v odbore, ktorý študujem. Čiže v budúcnosti by som sa chcela zamerať na výskum literatúry, alebo aspoň nejako sa uplatniť v oblasti literatúry a svojou činnosťou prispieť k zachovaniu slovenskej identity vo Vojvodine. Ako dobre, že sú v živote oso-

by a udalosti, ktorým hovoríme náhodné alebo osudové. V Janinom prípade sa to ukázalo plným prejavením jej talentu, ktorý sa veríme, bude rozvíjať aj v budúcnosti. Foto: A. Francistyová a z archívu J. Domoniovej • KULTÚRA •

O SRBSKO-SLOVENSKÝCH KULTÚRNYCH VZŤAHOCH V MÚZEU VOJVODINY

Vzťahy prameniace z minulosti Jasmina Pániková

„Vláda Republiky Slovensko v roku 2011 schválila rozhodnutie, ktorým sa uznáva status národnostnej menšiny, ktorá podľa posledného sčítania nemá

rámci osláv 170. výročia pôsobenia Múzea Vojvodiny, do ktorých zakomponovali aj výstavu Za horami, za dolami, venovanú Slovákom vo Vojvodine, v stredu 18. januára usporiadali prednášku o srbsko-slovenských kultúrnych vzťahoch. Prednášateľom bol Dr. Nebojša Kuzmanović, zástupca pokrajinského tajomníka pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami, ktorý sa výskumom srbsko-slovenských vzťahov zaoberá už vyše 20 rokov. Kuzmanović pri tejto príležitosti podčiarkol, že Srbi a Slováci majú najsilnejšie vzťahy Viditeľný záujem o prednášku zo všetkých národov. Ako povedal, svedčia o tom príklady ani 50-tisíc, 30-tisíc či 3-tisíc obyz minulosti, ako aj spolupráca, vateľov, ale iba 475. Je to srbská ktorá sa v posledných rokoch národnostná menšina. Takéto znovu zintenzívnila. rozhodnutie vlády Slovenska

vyvolalo veľkú pozornosť. Ak zoberieme do úvahy tento fakt, ako aj ten, že Slovensko neuznalo nezávislosť Kosova, nebude nám celkom jasné toto rozhodnutie,

Dr. Nebojša Kuzmanović

ak nepoznáme historické vzťahy na týchto priestoroch, čiže vzťahy slovenského a srbského národa,“ povedal Kuzmanović.

MIGRANTI MENTÁLNYCH PRIESTOROV V MÚZEU SÚČASNÉHO UMENIA VOJVODINY V NOVOM SADE

Interview s dobou Oto Filip

igrácie sú fenoménom spoločenským. Nie sú vlastne dejiny sveta dejinami ľudských migrácií, pohybov a sťahovania človeka, diktovaných raz únikom pred nebezpečenstvom, inokedy zase hľadaním nových príležitostí pre život alebo tvorbu? Projekt, následne i výstava Migranti mentálnych priestorov, ktorá sa v Múzeu súčasného umenia Vojvodiny začala 16. decembra 2016 a potrvá do 29. januára 2017, je zaujímavá a mnohotvárna už tým, že zoskupuje umelcov z rôznych krajín, ktorí migrácie osobne • KULTÚRA •

zažili. Najčastejšie oveľa skôr než vlaňajšia vlna utečencov smerujúcich do dobrej starej Európy naznačila, o aký komplikovaný jav, v súčasnosti aj problém, ide. Osou, okolo ktorej sa mnohé pohyby a prejavy umeleckej tvorby krútili, je celé desaťročia Akadémia výtvarných umení v Düsseldorfe, spájajúca rozličné autorské názory a scény, galérie, vzdelávacie inštitúcie, osobnosti... V podstate ide najmä o zoskupenie a vyzdvihnutie úlohy a významu umelcov, ktorí vlastnou tvorbou prispievajú k medzinárodnej spolupráci, zdieľajú blízke hodnoty a migračné skúsenosti, kultúrne alebo umelecké východiská. Kurátorka

Vladimir Frelih: Black Raw Memory MSUV

výstavy, kunsthistorička Sanja Kojić-Mladenov sa rozhodla prezentovať práce šestnástich umelcov rozličných generácií, ako sú Mileta Prodanović, Raša Todosijević, Zdravko Santrač, Vladimir Frelih, Klaus Rinke a iní, ktorí buď pôsobili na Akadémii

V rámci prednášky sa zameral na začiatky vytvárania kultúrnych vzťahov a prítomným pripomenul, že srbská inteligencia svoje vzdelanie získavala na Slovensku, ako aj fakt, že mnohí slovenskí inteligenti pôsobili ako učitelia na srbských školách. Zdôraznil, že sa za tieto dva národy nikdy neviazal žiadny konflikt a ako také boli vždy príkladom mnohým slovanským národom. Podľa neho túto vlastnosť si Srbi a Slováci hrdo nesú aj v súčasnosti.

výtvarných umení v Düsseldorfe, alebo spolupracovali s ňou. Hoci sa viacerí umelci po čase vrátili do vlastných prostredí, kde tvoria a prenášajú skúsenosti získané v Nemecku aj dnes, iní sa zase vydali na nové púte a do nových krajín, spájajúc mentálne priestory, ktoré vplývali na nich. Akoby šlo o ich svojrázny tvorivý rozhovor so súčasnou dobou a všetkým, čo im priniesla a prináša. Sú to stretnutia objavné a podnetné. V kocke znázornené tematicky riadne rôznorodou výstavou, usporiadanou za podpory Pokrajinského sekretariátu pre kultúru, verejné informovanie a styky s náboženskými spoločenstvami, ako aj belehradského Goethe inštitútu.

3 /4734/ 21. 1. 2017

Kultúra RECENZIA

Až na zbláznenie to vari nebude (Mária Vršková: Ja sa z teba zbláznim! Slovenské vydavateľské centrum : Báčsky Petrovec 2016) Zoroslav Spevák

krátkom čase SVC publikuje už druhú knihu pre deti, o ktorej s potešením možno poznamenať, že je písaná slovenskou slovenčinou. Samozrejme, je to pochopiteľné, keď aj v prípade Márie Vrškovej, podobne ako predtým Moniky Necpálovej, ide o autorku, ktorá pochádza zo Slovenska, a tu dolu, u nás, už nejaký čas pôsobí. A už samotná jazyková úroveň v týchto našich súvislostiach znamená kvalitu, o ktorej možno hovoriť ako o jasnej pridanej hodnote tvorby oboch uvedených spisovateliek pre deti. Už čítanie v čírej slovenčine teda na autora týchto riadkov pôsobí takým spôsobom, že mu v istej miere akoby povoľovali meradlá, a začína sa na tieto literárne výtvory dívať oveľa blahosklonnejšie, než by si to možno ich samotná literárna úroveň zasluhovala. Nepoznám celkovú tvorbu Márie Vrškovej, mal som v rukách iba jej tretiu knihu Štvorlístok (SVC, 2014), o ktorej som sa zmienil vo dvoch štúdiách, venovaných našej literárnej tvorbe pre deti v 21. storočí: jednej venovanej poézii, druhej próze. Práve preto som k čítaniu aktuálnej knihy pristupoval s určitou mierou skepsy, dokonca obáv. Už po prečítaní prvých strán sa však obloha vyjasnila. V prvom rade treba zdôrazniť, že ide o premyslenú, pevne skĺbenú literárnu kompozíciu, teda ide o jednoznačne domyslený autorský zámer a prepracovanú koncepciu knihy ako celku. Je to bezpochyby výraz autorkinej zrelosti a vyspelosti. V druhom rade ocitol som sa na jemných, rytmicky sa striedajúcich rozprávačských vlnách, ktoré ma ako čitateľa niesli z príbehu do príbehu (a je ich spolu dvadsať, rozdelených do dvoch častí: prvej, v ktorej ide o udalosti odohrávajúce sa doma, v rodine, a druhej o príbehoch týkajúcich sa pobytu v škôlke), bez otrasov, nepríjemných nárazov či iných rušivých momentov. Mária Vršková sa prejavuje ako spoľahlivý a ohľaduplný vodič, pri ktorom čitateľ dokáže pohodlne

www.hl.rs

splynúť s kreslom a zabudnúť, že sa vôbec v nejakom, možno aj rizikovom dopravnom prostriedku vezie. Nejde v tejto knihe o nič svetoborné, ani spektakulárne, dokonca chýba tam aj bujarosť a krkolomnosť. Ide o každodenné, drobné, na prvý pohľad možno aj všedné udalosti zo života milého chlapče-

ka a tak trochu aj nezbedníka Zora, ktoré sú však podané citlivo, živo, s láskou a vedomím, že v tomto veku malé udalosti vlastne ani neexistujú: keď človek má štyri či päť rokov, všetko je významné, všetko je objavné, každý pohyb holubieho krídla, či záchvev svetla je nový a údivný. Len si treba,

Informačno-politický týždenník

spolu s autorkou, nasadiť detské okuliare. Vrškovej literárny temperament je tlmený, nevýbušný. Nenájdeme tam veľa expresívnych výrazov, výrazné amplitúdy, ani šokujúce prekvapenia. Všetko plynie pokojne, ale predsa dostatočne živo. Živosť jej rozprávaniu dáva správne emočné tienenie a hlboká materinská účasť. A presný jazyk, správne sekvencie a pravidelný naratívny rytmus. Na vkus autora týchto riadkov je v knihe Ja sa z teba zbláznim! prítomná prisilná dávka pedagogiky, explicitnej, ale aj tej implicitnej. Hoci pri tom postupuje neagresívne a citlivo, autorka sa predsa nevie, alebo azda aj nechce zbaviť roly vychovávateľky. Príliš dá na kategórie, akými sú poslušnosť a ponaučenie, aspoň z uhla chápania modernej literatúry pre deti, aký si osvojil autor týchto riadkov, inak tiež pedagóg z povolania. Vyplynie z toho tak trochu idealizovaná predstava o deťoch a detstve, ktorá sa nám vo vypuklej podobe stelesní v poslednej vete tejto vcelku vydarenej knihy: „V ten večer Zoro dlho nemohol zaspať. Pred očami sa mu mihali obrazy, ako to všetko bude vyzerať. Bol naplnený šťastím a želal si, aby taký pocit spokojnosti mohli pocítiť všetky deti na svete“ (s. 96). Je to bezpochyby šľachetné a chvályhodné želanie, nie je však trochu neprimerané, či

až cudzorodé, keď ide o chlapca, ktorý má koľko? Štyri až päť rokov. Škôlkar Zoro teda nie je žiadny postrach Denis, nezbedník od kosti, naopak, je to na svoj vek možno až príliš slušný chalan, citlivý, s vyvinutým (možno na svoj vek až priveľmi) svedomím, ktorý je vždy pripravený uvedomiť si a uznať vlastnú chybu či drobný prehrešok, a ochotný dať sa poučiť, hoci aj viac či menej primeraným ľudovým porekadlom. A od takého zlatého chlapčeka sa veru ešte žiadna matka nezbláznila a veríme, že sa to ani nestane. Dovolím si tieto riadky ukončiť tiež tak trochu v didaktickom tóne: kniha Ja sa z teba zbláznim! Márie Vrškovej je veľkým krokom dopredu vzhľadom na Štvorlístok. Písaná je kultivovaným jazykom, príbehy v nej sú živé, zvlášť oceňujem, že ide o situácie a udalosti z reálneho života súčasného dieťaťa a nie o žiadne kačičky, mačičky či psíčkov. Jej rozprávanie je vierohodné a pútavé. Ak si však autorka v budúcnosti trúfa na závratnejšie literárne výšky a polohy, radím jej a doprajem ešte viac odvážnosti a literárnej „drzosti“, ešte ohybnejší prístup k súčasným témam a ešte výraznejšiu otvorenosť umu, keď ide o moderné aspekty literárnej a inej tvorby pre deti, ale aj dnešného z mnohých strán ohrozovaného detstva vôbec.

JANUÁROVÝ VZLET prináša reportáže z Vianočných trhov vo Viedni a na Slovensku, ako aj články o mladých talentoch a školských akciách v našich prostrediach a zážitky a dojmy zo zimovania. O aktualitách a zaujímavostiach z oblasti informačných technológií a videohier sa píše v rubrikách Info-svet (tentoraz o systémoch CMS – Content Management System) a PC hry (Steep). V najnovšom Vzlete možno čítať i o filmovom umení (The Accountant, Stado) a súčasnej hudbe (Pia Mia, Rae Sremmurd, NOFX, Mayhem, The Exploited). Literárno-výtvarná príloha Rozlety obsahuje nové verše a výtvarné práce mladých autorov, ako aj prózu Márie Kotvášovej-Jonášovej, recenziu knihy Aleksandra Gatalicu a výber zo súčasnej slovenskej poézie (Mila Haugová). Témou sú aj sociálne siete Twitter a LinkedIn, mestečko Daruvar, nechýbajú ani Jazykové poučky, móda, enigmatika, dva komiksy, vtipy a iné zaujímavosti. Čítajte Vzlet! S. L. • KULTÚRA •

ZO ŽIVOTA ČASOPISOV NA SLOVENSKU

Pontes a Dr. Vladimír Farkaš Jaroslav Čiep

red dvomi rokmi na Slovensku začal vychádzať staronový mesačník pod názvom Pontes a je priamym nasledovníkom slovensko-ruského mesačníka Mosty. Tento časopis je zameraný na slovensko-ruský priestor, no aj na iné oblasti a štáty. Pontes, to sú mosty medzi východom a západom... Čitatelia tohto časopisu sa tak mohli tešiť na staré, aj nové rubriky, zaujímavé rozhovory, komentáre, rubriky o cestovaní, biznise, kultúre, histórii. Podľa vyznania vydavateľa čitateľskú základňu tvoria ľudia so

širokým spektrom záujmov, najmä priaznivci slovanskej kultúrnej vzájomnosti, a ľudia, ktorí majú blízko k ruskej kultúre. Časopis má pôsobivú grafiku, prináša pútavé ilustrácie, fotogalérie. Prezentuje mozaiku informácií zo súčasného Ruska, ale aj Slovenska a iných stredoeurópskych krajín. Prichádza s originálnymi autorskými textami, opisom zaujímavých stránok spoločenského

PADINSKÁ INSITA SPRÍSTUPNENÁ V BRATISLAVE. V rámci svojej výstavnej činnosti Galéria Babka v Kovačici na sklonku decembra 2016 v Kalab centre v Bratislave sprístupnila autorskú výstavu obrazov padinského insitného maliara Pavla Ľavroša st. a jeho syna Pavla Ľavroša ml. Na obdiv milovníkom umenia je ponúknutých 20 olejomalieb. Polovicu expozície tvoria diela výtvarníka Pavla Ľavroša st., ktorého tvorba patrí medzi najoceňovanejšie v insitnej produkcii na Dolnej zemi. Súčasťou vernisáže bol aj krst mapy s názvom Krajanská Bratislava. Výstava bude otvorená do konca februára. Na snímke P. Babku je spomienka na otvorenie výstavy v Bratislave; Pavel Ľavroš st. stojí štvrtý zľava.

života obrovskej a tak rozmanitej krajiny. Prináša rozhovory s významnými osobnosťami, predstaviteľmi kultúry, vedy, reprezentácie krajiny a podobne. Publikuje tiež reportáže, dojmy z ciest, články o histórii, bohatom historickom dedičstve a historických pamiatkach Ruska. Samozrejmosťou sú tiež materiály venované prírodným krásam a nesmiernym prírodným bohatstvám tejto obrovskej krajiny.

ko treba zo srbčiny do slovenčiny preložiť povedzme „naplatnu rampu“? Vieme si v tomto prípade dať rady, či vari ani nie! Alebo vieme si poradiť so slovami „autocesta“, „traka na ceste“... Sotva sú nám známe príslušné slovenské termíny, ale možno nám ani nie veľmi záleží na tej „komplikovanej“ slovenčine?! Veď sa aj takto dorozumieme! Tak poďme k veci. Naplatna rampa je srbský výraz miesta, na ktorom sa vyberá poplatok za používanie ciest a mostov. To vieme. V slovenčine to nie je ani „poplatná rampa / stanica“, ani „náplatná rampa / stanica“, i keď sa možno zdá také prijateľné. V slovenčine nachádzame termín: mýto, mýtne;

• KULTÚRA •

KRÁTKE SPRÁVY

Nadlak

A. Ch.

„Naplatna rampa“, „autocesta“, „traka“ Anna Horvátová

Časopis Pontes vychádza šesťkrát do roka. V najnovšom decembrovom čísle (2016) sa na jeho stránkach okrem iného uvádza aj trojstranový rozhovor s doc. Ing. Vladimírom Farkašom, DrSc. (1941), biochemikom a mikrobiológom, ktorý patrí medzi významné osobnosti slovenskej vedy. Pôvodom našinec, narodený v Binguli, Vladimír Farkaš je emeritným pracovníkom Chemického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave, ktorý sa dlhodobo venuje štúdiu metabolizmu cukrov v mikroorganizmoch, ako aj skúmaniu tvorby bunkových stien rastlín a húb. Ako hosťujúci profesor pôsobil na univerzitách v Kanade, USA, Nemecku, Maďarsku, Japonsku a Austrálii. Je autorom alebo spoluautorom 120 publikácií a 14 patentov. Roku 2016 sa Dr. Vladimír Farkaš dožil 75 rokov.

možno vyberať, platiť mýto; mostné mýtne. Ale je to zároveň aj miesto, budova, kde sa vyberá tento poplatok – mýto; máme teda mýtny poplatok, mýtne závory. „Autocesta“ je ďalším nedopatrením, ktoré sa dá počuť v našej slovenčine na označenie rýchlostnej komunikácie pre motorové vozidlá. V srbčine autoput v slovenčine treba nahradiť podstatnými menami diaľnica alebo autostráda. Odvodené prídavné mená sú diaľničný a diaľnicový. Na diaľnici máme „trake“, po ktorých sa pohybujú autá, už či jazdia „prvou trakou“ alebo „druhou trakou“. V slovenčine sú to jazdné pruhy. Keďže je pruh úzka dlhá časť plochy, okolia, pás, týmto bývajú vyznačené aj priechody pre chodcov – priechod vyznačený pruhmi.

Národopisné aspekty v kultúre dolnozemských Slovákov. Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku a Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku pozývajú zainteresovanú verejnosť na zúčastnenie sa na Medzinárodnej konferencii Národopisné aspekty v kultúre dolnozemských Slovákov. Konferencia bude prebiehať 17. a 18. marca v Nadlaku a zameriava sa na 5 okruhov: Národopisný, etnografický a kultúrno-antropologický výskum kultúry dolnozemských Slovákov; Aktuálne príspevky národopisného výskumu a jeho výsledky; Národopisné prvky v umení dolnozemských Slovákov; Analýza diel, portréty umelcov, jednotlivé obdobia s akcentom na využívanie a funkciu národopisných prvkov v ich dielach; Umenovedná reflexia autorov a diel s akcentom na národopisný aspekt. Prihlášku na konferenciu je možné stiahnuť na online vydaní Hlasu ľudu (www.hl.rs). J. P-á

Pivnica

Vo februári ďalší seminár zborového spevu. V sobotu 4. februára v miestnostiach Komorného zboru Nádeje v Pivnici bude prebiehať 7. ročník semináru zborového spevu Nová pieseň. Seminár bude ladený k nadchádzajúcim veľkonočným sviatkom a lektorom bude aj tohto roku Dr. Juraj Súdi, hudobný pedagóg zo Selenče. A. F.

3 /4734/ 21. 1. 2017

Kultúra • Oznamy IN MEMORIAM

IN MEMORIAM

Silvester Kolár

Katarína Krišková

1986 – 2017

1939 – 2017

red ním boli, ako sa hovorí – „najlepšie roky“. Po ňom, hoci umrel mladý, v Lugu zostali trvalé stopy. V dedine, v ktorej žil od narodenia (24. mája 1986), až kým ho nepremohla zákerná choroba (10. januára 2017), značne prispel k rozvoju kultúrneho a duchovného života. Silvester Kolár základnú školu vychodil v Lugu a Suseku a v Strednej technickej škole Jovana Vukanovića v Novom Sade absolvoval krajčírsky odbor. Už ako žiak nižších ročníkov ZŠ sa stal členom detskej folklórnej skupiny KUS Mladosť Lug. Od roku 2002 bol členom mládežníckej folklórnej skupiny ako tanečník a spevák. Od roku 2008 až po predčasný odchod bol členom Správnej rady spolku, navyše sa staral o kroje: pral, šil, žehlil.... Poznali sme ho aj ako vokálneho sólistu skupiny ZAS. Zúčastnil sa ako spevák (a pripravil iných lužských spevákov) na festivaloch Stretnutie v pivnickom poli, Rozospievaný Sriem a Keď si ja zaspievam. Pod jeho taktovkou

dievčenská a chlapčenská spevácka skupina vystúpili viackrát na festivale Tancuj, tancuj... Získal (a jeho speváčky a speváci tiež) viac cien. Pričinil sa o obnovenie Festivalu slovenských ľudových piesní Spievanky, spievanky v Lugu (roku 2009). Od roku 2015 pôsobil aj ako choreograf a roku 2016 ako autor nacvičil choreografie pre festivaly Tancuj, tancuj... a Zlatá brána (v Kysáči Lužania vystúpili s dvoma detskými skupinami). Silvester Kolár sa zároveň venoval aj duchovnému životu. Od roku 2006 v lužskom evanjelickom cirkevnom zbore pôsobil ako predčitateľ a kantor. Naposledy sa zapájal aj do aktivít Miestneho spoločenstva. Zakončil aj kurz pre kaderníka, a tak ako kaderník najprv pracoval v Novom Sade a naposledy do jeho salónu v Lugu prichádzali nielen Lužanky a Lužania, ale aj zákazníci z okolia. Príbuzným, kamarátom a známym Silvi zostane v trvalej pamäti ako ústretový človek veselej povahy a skvelý kamarát. J. B.

oku 1988 naposledy vystúpila chýrečná hložianska staršia tanečná skupina Kultúrno-osvetového spolku Jednota v Hložanoch. Jej členkou bola aj Katarína Krišková, rod. Belčíková. V stredu 4. januára 2017 sa po krátkej ťažkej chorobe pobrala do večnosti. Jej zvonivý hlas ako sólistky a členky výbornej ženskej speváckej skupiny už len občas poteší z Rádia Nový Sad, pre ktorý medzi prvými nahrala niekoľko krásnych slovenských ľudových piesní. Jedna z nich (Husi biele, husi; a cappella) sa dostala aj na platňu, ktorá roku 1971 vyšla na Slovensku. Vydal ju Slovenský rozhlas a obsahovala najlepšie nahrávky zo súťaže slovenských ľudoviek Medzinárodného festivalu Prix de musique de Radio Bratislava. Na Katarínu Kriškovú (narodenú v Hložanoch 29. 6. 1939) a ostatné „nestarnúce panie a pánov“ KOS Jednota si zavše spomenú aj početní

Firma VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

milovníci ľudových tancov v niekdajšej Juhoslávii, na Slovensku i v niekoľkých európskych štátoch, v ktorých si tak decentne a s chuťou vedeli zatancovať. Teta Katka vystúpila aj na Stretnutí v pivnickom poli. Svojim spoluobčanom zostane v pamäti ako hĺbavý človek, ktorého neopúšťala dobrá nálada; ňou zásadne obdarúvala aj iných. Roku 1956 vtedajšia učiteľka Mária Majerová nacvičovala v Hložanoch prvé tance, známu besedu. Mladá Katka Belčíková sa pri tanci zoznámila so Samuelom Kriškom. Utvorili priam povestný folklórny pár, ktorý čoskoro vyrástol aj v pár manželský. Lásku k ľudovej piesni a tancu vštepili aj svojim deťom: Samuelovi, Kataríne a Jaroslavovi; všetci traja tiež boli spoľahliví spolkári a Jaroslav je toho času spolkovým choreografom a spevákom. J. B.

AGROCROP, a. s.,

prijme zamestnancov na prácu s traktorom, zber a spracovanie úrody Potrebné vodičské oprávnenie skupiny B alebo T.

hlasludu.info www.hl.rs

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

V prípade záujmu ozvite sa na mail: marek.macaj@agromacaj.sk alebo telefón: +421 905 732 961 • KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 13. januára 2017 uplynulo päť rokov, čo nás opustil náš nenahraditeľný

JÁN POLIAK

20. 1. 1939 – 13. 1. 2012 z Kovačice

Navždy zostaneš v našich spomienkach. Tvoji: manželka Eva, syn Jaroslav a dcéra Evka Hrková s rodinami

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po vypracovaní Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s mamou

MÁRIOU ORGOVÁNOVOU-PETRÁŠOVOU z Kulpína

Bolesťou unavená si zaspala, zanechajúc všetkých nás, čo si rada mala. Len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a pokojný spánok Ti priať, mami. Syn Dušan s manželkou Máriou a dcéra Marína Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NSU179, NSL179 NS Braće Krkljuš

Nositeľ projektu Naftahem, s. s r. o., Sriemska Kamenica, Ul. vojvodu Putnika č. 79, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie piesku z koryta rieky Dunaj od km 1233 + 800 do km 1234 + 800, na k. p. č. 6774, k. o. Kovilj, ZO Nový Sad, a k. p. č. 3369/1, k. o. Čortanovci, ZO Inđija. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NSU179, NSL179 NS Braće Krkljuš, Ul. braće Krkljuš 21, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 2979, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 9. januára 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-509/16, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu AS Naftový priemysel Srbska, Nový Sad, Narodnog fronta 12, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektov komplexu stanice na zásobovanie palivom (SSG) Novi Sad 11, výšky P, na rohu Bulvára cára Lazara a Ul. podgorička, na katastrálnych parcelách čísla 3922/15 a 3922/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 17. februára 2017. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 20. februára 2017 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, o 12.00 h.

Nositeľ projektu AS Naftový priemysel Srbska, Nový Sad, Narodnog fronta 12, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektu komplexu stanice na zásobovanie palivom (SSG) Novi Sad 3, výšky P, Ul. braće Ribnikara, na katastrálnych parcelách čísla 7804/2, 7804/3, 7804/1 a 7805, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 17. februára 2017. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 20. februára 2017 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, o 13.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU223 NS-Stevana Divnina Babe, Ul. Stevana Divnina Babe číslo 4, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 5616, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 13. februára 2017. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 14. februára 2017 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 11.00 h.

• OZNAMY •

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2493_01 NS_Sirig_Neoplanta, na katastrálnej parcele číslo 2203/3, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

3 /4734/ 21. 1. 2017

Oznamy POSLEDNÁ ROZLÚČKA s našou príbuznou

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

MARTIN ŠIRKA

MÁRIOU ORGOVÁNOVOUPETRÁŠOVOU

MÁRIOU PETRÁŠOVOU rod. Orgovánovou 23. 3. 1957 – 6. 1. 2017 z Kulpína

23. 3. 1957 – 6. 1. 2017 z Kulpína

31. 5. 1957 – 18. 1. 2012 – 2017 z Padiny

S láskou a úctou si spomínajú: manželka, dcéry, vnuk, vnučka a zaťovia

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budeš stále žiť.

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

Ján Petráš s manželkou Annou a ich rodinou zo Slovenska

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou kmotrou

Gustáv Petráš s rodinou

ANNOU POVOLNOU

Dňa 19. januára 2017 uplynulo desať rokov, čo nás navždy opustil manžel, ocko, apko a tesť

JÁN TURČAN

1928 – 2007 – 2017 z Nového Sadu rodom zo Starej Pazovy

23. 3. 1957 – 6. 1. 2017 z Kulpína

svojej susede ktorá po ťažkej chorobe tíško usnula 6. januára 2017

Tvoji najmilší

POSLEDNÝ POZDRAV svojej susede

MÁRII ORGOVÁNOVEJPETRÁŠOVEJ 1957 – 2017 z Kulpína

23. 3. 1957 – 6. 1. 2017 z Kulpína

www.hl.rs

SMUTNÁ ROZLÚČKA s matkou a starou matkou

rod. Durgalovou 9. 9. 1955 – 27. 12. 2016 z Padiny Zostaneš navždy v našich srdciach.

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s naším susedom

PAVLOM ZÁBORSKÝM 1950 – 2017 z Kulpína

Susedovci: Abrahámovci, Gajdošovci, Tatliakovci, Virágovci, Zabunovovci, Tŕpka, Maglovský, Hašková, Činčurákovci, Vidovci, Šimovci, Kukučkovci, Síčovci a Melichovci

susedovci Tatliakovci

Dcéra Mária

Dcéra Anna s rodinou

MÁRII ORGOVÁNOVEJPETRÁŠOVEJ

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať

Život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná.

ANNOU POVOLNOU

Spomienky neblednú. S láskou na Teba spomínajú

Kmotrovci Cerovskovci a Miroslav Jurík s rodinou

POSLEDNÝ POZDRAV

rod. Durgalovou 9. 9. 1955 – 27. 12. 2016 z Padiny

BOĽAVÁ SPOMIENKA

MÁRIOU ORGOVÁNOVOUPETRÁŠOVOU

I keď Pán pretrhol života niť, v našich spomienkach zostaneš navždy žiť.

SMUTNÁ ROZLÚČKA s mamou

Informačno-politický týždenník

S úctou si vždy na neho budú spomínať susedovci Zuzana a Pavel Zavarošovci

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s manželom a otcom

POSLEDNÝ POZDRAV starej mame

ONDREJOM SÚDIM 7. 12. 1943 – 2. 1. 2017

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Sestra Anna s dcérami Annou a Jaroslavou s rodinou

Utíchol Tvoj hlas, srdce prestalo biť. Nebolo lieku, aby si mohol s nami žiť. Milovali sme Ťa, Ty si miloval nás, tú lásku v srdci nezničí ani čas.

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s matkou

Zarmútená manželka Marka a syn Janko

Čas plynie, ale na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudneme. Tvoje vnúčence: Gabriela, Denis, Miroslav a Boris POSLEDNÁ ROZLÚČKA s našou matkou

ANNOU MIHÁĽOVOU rod. Cickovou 16. 4. 1947 – 31. 12. 2016 z Kovačice

rod. Cickovou 16. 4. 1947 – 31. 12. 2016 z Kovačice

s matkou a starou matkou

Čas plynie, smrť je silnejšia od života, ale nie aj od lásky a smútku za Tebou.

rod. Durgalovou 9. 9. 1955 – 27. 12. 2016 z Padiny

Čas plynie, ale Ty navždy zostaneš v našich srdciach. Syn Jaroslav s manželkou Vierkou

Dcéra Miluška Gajanová POSLEDNÁ ROZLÚČKA s našou andikou

Tvoj náhly odchod nás prekvapil. Zostali srdcia zarmútené a slová nevyslovené. Veľmi nám chýbaš.

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s našou andikou

ANNOU MIHÁĽOVOU

16. 4. 1947 – 31. 12. 2016 z Kovačice

Syn Pavel s manželkou Želkou a dcérami Atinou a Editou

Zostaneš nám v peknej spomienke.

POSLEDNÝ POZDRAV

rod. Cickovej 16. 4. 1947 – 31. 12. 2016 z Kovačice

ANNOU MIHÁĽOVOU

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ANNOU POVOLNOU

ANNE MIHÁĽOVEJ

S úctou Ďuro a Marka Miháľovci so synmi Ďurkom a Jankom a ich rodinami

16. 4. 1947 – 31. 12. 2016 z Kovačice

Na Teba si budeme stále spomínať. Smútiaca Katka Miháľová s rodinami Jaškovou a Miljevićovou

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s našou andikou

ANNOU MIHÁĽOVOU SAMUELOVI TRABAKOVI 1960 – 2017 z Báčskeho Petrovca

V pekných spomienkach zostaneš rodinám Kováčovej a Nátoňovej • OZNAMY •

16. 4. 1947 – 31. 12. 2016 z Kovačice

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 l inzercia@hl.rs

Trvalú a večnú spomienku si na Teba zachová

hlasludu.info www.hl.rs

Anna De Jongeová s manželom Albertom a deťmi Natašou a Emilom s rodinami z Holandska 3 /4734/ 21. 1. 2017

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

s naším dlhoročným priateľom

SILVESTROM KOLÁROM

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 20. januára 2017 uplynulo päť rokov, čo nás navždy opustila naša milovaná matka a stará matka

z Lugu

ZUZANA TORDAJIOVÁ

rod. Rumanová 1930 – 2012 – 2017 z Petrovca

Zostalo nám len spomínať na spoločne prežité chvíle. Tvoji Pazovčania zo SKUS hrdinu Janka Čmelíka

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším svatom

I keď už viac nie si medzi nami, spomienka na Teba zostáva navždy. Syn Ján s rodinou

PAVLOM VALENTÍKOM 6. 10. 1933 – 12. 1. 2017 z Petrovca

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo päť rokov, čo ma navždy opustila moja mamička

SPOMIENKA

na piate výročie smrti našej mamy

ZUZANY TORDAJIOVEJ

1930 – 2012 – 2017 z Petrovca

Roky plynú, ale spomienka na Vás zostáva. Zostalo veľké ticho a veľa spomienok na naše spolunažívanie. Syn Pavel s manželkou Annou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 20. januára 2017 uplynulo päť rokov od smrti našej mamičky a pramamičky

Lúčia sa

ZUZANA TORDAJIOVÁ

rodiny Pucovská a Červenská

rod. Rumanová 1930 – 2012 – 2017 z Petrovca

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 24. januára 2017 uplynie desať rokov, čo nie je so mnou môj manžel

JÁN VESTEK

9. 2. 1926 – 24. 1. 2007 – 2017 z Kovačice Tichú spomienku si na Teba stále zachováva a s úctou si na Teba spomína manželka Zuzana

vnuk Janko

SMUTNÁ A BOĽAVÁ SPOMIENKA na milovaného syna

PAVLA BARTKU

2. 9. 1973 – 18. 1. 2011 z Kovačice

MARTINOM UŠJAKOM

4. 8. 1929 – 8. 1. 2017 zo Silbaša

S láskou si na Teba budeme spomínať. Syn Michal s rodinou

1930 – 2012 – 2017 z Petrovca

Na jej lásku a starostlivosť si s úctou spomína

Na Teba nikdy nezabudne

SMUTNÁ ROZLÚČKA

ZUZANY TORDAJIOVEJ

To, že sa rana zahojí, je len klamné zdanie, v srdci bolesť za strateným dieťaťom zostáva. Spomienky na chvíle s Tebou si starostlivo uchovávame a na Teba nikdy nezabudneme.

vnuk Pavel s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA na brata

PAVLA BARTKU 2. 9. 1973 – 18. 1. 2011 z Kovačice

Žiješ v našich srdciach a myšlienkach. Brat Jaroslav s manželkou Aničkou a dcérou Ivankou

Navždy zarmútení rodičia

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

BOĽAVÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

na mamu a starkú

ANNU ŠPROCHOVÚ

Dcéra Mária, zať Pavel a vnuk Miroslav s manželkou Andrejkou Benkovci z Kulpína

JÁNOM SRNKOM

1. 5. 1978 – 17. 12. 2016 z Kovačice

2. 3. 1946 – 2. 1. 2017 z Kysáča

Odišiel si bez pozdravu nenávratnou cestou, zanechal si veľký žiaľ. Zarmútení: krstná mama, sesternice Jarmila a Lýdia a bratranec Ján s rodinou Dišpiterovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

ANNU ŠPROCHOVÚ

Rodiny Čapeľová a Damjanovová

Uplynulo päť rokov, čo sa na poslednú cestu pobral náš drahý

PAVLA ČÁNIHO

MICHAL SUROVÝ

6. 4. 1965 – 9. 1. 2016 – 9. 1. 2017 z Kulpína

rod. Dorčovú 22. 4. 1930 – 17. 1. 2016 – 17. 1. 2017 z Báčskeho Petrovca

Pred rokom zalietla duša dobrotivá k výšinám. Jediné potešenie z nového stretnutia dá nám Pán Boh sám. S láskou a úctou

Žiješ v našich spomienkach.

Spoločné chvíle a krásne spomienky navždy zostanú uchované v našich srdciach.

SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA na nášho

na mamu, starkú a prastarkú

Syn Ján s rodinou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

MÁRIA ORGOVÁNOVÁPETRÁŠOVÁ 23. 3. 1957 – 6. 1. 2017 z Kulpína

Utíchlo srdce, utíchol bôľ a hlas. Mala si rada život a všetkých nás. Bol to osud, v nemoci sila, čo Tvoj život náhle ukrátila? Zavrela si oči, srdce prestalo biť, aj keď si tak veľmi chcela ešte s nami žiť. Tvoj manžel s deťmi Dušanom a Marínou • OZNAMY •

s veľkým priateľom

JAROSLAVOM BÍLEKOM

rod. Dorčovú 22. 4. 1930 – 17. 1. 2016 – 17. 1. 2017 z Báčskeho Petrovca

Večne budeš žiť v našich srdciach. Smútok a bôľ za Tebou nikdy nevymiznú.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

1945 – 2012 – 2017 z Kysáča

Trvalú spomienku vo svojich srdciach si na neho zachovávajú: manželka, deti a brat

rodina Benková

SMUTNÁ ROZLÚČKA so

ŠTEVKOM VALENTÍKOM 22. 7. 1956 – 20. 12. 2016 z Pivnice

Len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a za Tvoju lásku, dobrotu a starostlivosť Ti pekne ďakovať. Zavrel si oči, srdce prestalo biť, aj keď si tak veľmi chcel s nami žiť. Mamika Pintírová a rodiny Žigmundová a Týrová

3 /4734/ 21. 1. 2017

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2

RÁDIO NOVÝ SAD 3

Piatok 20. januára 19.30 Festival populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí z roku 2004 20.00 Dobrý večer, Vojvodina

Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

Nedeľa 22. januára 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu Utorok 24. januára 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Vysielanie pre dedinu Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dobrý večer, Vojvodina. V pravidelnom bloku okrem iného budú odvysielané príspevky o prednáške o srbsko-slovenských kultúrnych vzťahoch, o plánoch a aktivitách MS Kulpín a o výstave Rada Van Ladomerského. Dúhovka prinesie dokumentárny film pod názvom Aká je to diovka, čo nemá frajera, v ktorom sú spracované padinské mejačky. Film je nakrútený v roku 1984 v spolupráci s ochotníkmi Domu kultúry Michala Babinku v Padine.

Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16,00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15,30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16,00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17,15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

www.hl.rs

TV OBCE KOVAČICA

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 20. januára – Šerifovia Sobota 21. januára – Jobs Pondelok 23. januára – Thor Utorok 24. januára – Nebezpečné hry Streda 25. januára – Dni skazy – Koniec sveta, 1. časť Štvrtok 26. januára – Dni skazy – Koniec sveta, 2. časť 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Nedeľa 22. januára 17.00 Film: Robin Hood a neporaziteľný rytier 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Rýchlejší ako smrť 24.00 Film: Jack Reacher Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

TV PETROVEC

Informačno-politický týždenník

Dipl. Ing. Ondrej Bovdiš informuje o práci zimnej služby v Obci B. Petrovec

Nedeľa 22. januára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Putovná výstava Karikatúra a komiks zavítala aj do Padiny Utorok 24. januára 16.00 Divadelný víkend v Kovačici Z tvorivých dielní v kovačickej Obecnej knižnici Kreslený film: Goliáš Piatok 27. januára 16.00 Kovačickí drobnochovatelia usporiadali jubilejnú 50. výstavu drobných zvierat Divadelné predstavenie: Nízkotučný život

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 3 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko slovenského spisovateľa, prozaika a publicistu (1921 – 1985). autorka: ANNA 2. časť Severná úsek setu igelitová Sanela teplota energo- 1. časť BIČIA- tajnička a Južná... v tenise taška (zdrob.) test tajničky ROVÁ

akademický titul

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. písmeno

na toto miesto sopka na Sicílii

gréckej abecedy opasky

narýchlo

irídium

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 22. januára 20.10 Repríza relácie Dobrý deň Streda 25. januára 12.15 Dobrý deň, kolážová relácia

vrecko

nevojensky AS HL DU ĽU

tesla Katarína (dom.) plod jedného kra

tona Subotica síra

domáci miláčik alt

4. a 1. samohl. koniec modlitby

solm. slabika

prostriedok na lakovanie TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

dinár

Majstrovstvá Európy

Ivan Meštrović

vlasy (poet.) Vukovár

listnatý strom vpíšte LADO

kapustovitá zelenina

kovový sud na naftu

belehradské divadlo

ampér ž. meno

nevedomky vyhlásil za neplatné

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 2 VODOROVNE: jalovica, ara, e, ím, Ra, Kréta, objazdil, S, ária, I, lur, A, kn, Avon, kA, voš, kosa, aľibunar, Norka, a, rivalka, sláva, KI TAJNIČKA: JAROSLAVA JÁROŠIOVÁ

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 52 z čísla 52 Hlasu ľudu z 24. decembra 2016 bolo: NOVÝ ROK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: TATIANA TORDAJIOVÁ, Ul. rybárska č. 17, 21 470 BÁČSKY PETROVEC. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

3 /4734/ 21. 1. 2017

Šport Ťažšie na cvičisku, ľahšie na bojisku ŽIAČKA KOVAČICKÉHO GYMNÁZIA IZABELA LUPULESCUOVÁ – NAJLEPŠIA STOLNÁ TENISTKA SRBSKA V ROKU 2016

Ján Špringeľ

rozdielom triedy zdolali v semifinále Španielsko, rovnako 3 : 0. Vo finále ne jeden úspech za druhým. nás po výsledkovom obrate zdolali Vlani doslova prevalcovala obhajkyne titulu Rumunky. Vyhrásúperky. Jediným dopingom vali sme 2 : 0, prehrali 2 : 3.“ Hrať pingpong v Srbsku a nezajej je nesmierna vôľa: k tréningom v telovýchovnej sieni uzdinskej hrať si v stolnotenisovom Uzdine je základnej školy a k učeniu v lavi- ako do Ríma ísť a nevidieť pápeža. ciach kovačického gymnázia. Už V tamojšej stolnotenisovej sieni by takmer desaťročie žije zabehaným počas tréningu jablko neprepadlo. životom. Letom – svetom. Izabela Nebol to ale dôvod, že sa Izabela Lupulescuová bolo meno, ktoré v lete rozhodla prestúpiť z Unirey do takisto superligového Nového Kneževca. Neoľutovala. Obilić je lídrom jesene: „Ligová súťaž ale veľa neznamená. Je ešte hodne zápasov do konca sezóny, ale najdôležitejšie je, ako budeme hrať play-off. Aj naďalej ma trénuje v Uzdine Nikolae Lupulescu. Počas letného prestupového obdobia Anelia Lupulescuová sa Otec Emanuel a starý otec Todor sú rozhodla na väčší kraveľké Izabeline opory, významní hráči jec chleba zarábať v Raa funkcionári STK Unirea Uzdin kúsku, ďalšia spoluhráčka sa vlani v srbskom stolnom tenise Sabina Šurjanová prestúpila do STK Nový Sad, tak som sa aj ja v konzulskloňovalo vo všetkých pádoch: „Vlaňajší rok bol pre mňa naj- tácii s trénerom rozhodla pre Novi úspešnejším v kariére. Získala som Kneževac. Nikolae mienil, že by medaily z ME a MS, vyhrala som ako psychická záťaž vyhrávať pre Unireu juniorka seniorský TOP 16. Jedine, všetky dvojhry nepadla na mňa.“ Izy, ako ju fanúšikovia oslovujú, po čom som v športe minulý rok túžila a nepodarilo sa mi o vlások, je medaila z juniorských ME v Záhrebe, aj vo štvorhre. Tá mi spolu so Sabinou Šurjanovou unikla o dva body. Prehrali sme štvrťfinále proti dvojici zo Španielska Zhang Xuan Xu – Ana Garcia 3 : 2. Po prehrách sa však cítim silnejšia, povzbudzuje ma to, aby som robila ešte viac,“ hovorí rodáčka z Uzdina. Strieborná medaila s družstvom v sídelnom chorvátskom meste je nečakaná, no zaslúžená: „V Záhrebe sme najprv museli prejsť z druhej do prvej divízie cez favorizované Bielorusko. Keď sme Nikolae Lupulescu (brat Iliu v skupine zdolali Bielorusky, vedeli Lupulesca) je jej rodákom sme, že nám je cesta za dobrým a trénerom výsledkom otvorená. Podarilo sa nám prekonať vo štvrťfinále hos- verí, že Unirea zostane v lige a že si titeľov. Zvažovali sme, že náš ďalší už od leta znovu oblečie s bývalými súper bude Azerbajdžan, ktorý spoluhráčkami dres materského má tri Azijatky v zostave. Studenú klubu: „Napĺňa ma hrať pre Unireu sprchu im ale pripravili Španielky, ktoré ich vyhrali maximálnym vý- doma, pred horlivými fanúšikmi. sledkom 3 : 0, a potom sme zase my Obdivujem môjho rodáka Ilie Lu-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

pulesca, ale i ďalších, ktorí zasvätili tejto hre poriadny kus života a urobili z banátskeho mestečka priam svetovú stolnotenisovú značku. Unirea by v nasledujúcich rokoch

Juniorky Srbska – vicemajsterky Európy: Izabela Lupulescuová, Dragana Vignjevićová, Sabina Šurjanová a Tijana Jokićová (zľava)

ným stolným tenistom, matka je profesorkou v našej základnej škole. Keďže som ale úspešnou žiačkou, určite sa zapíšem na fakultu. Zatiaľ neviem, ktorú si vyberiem a kde.“ Hoci má navonok túlavé školské a športové topánky, najradšej by zostala v Banáte: „Cesta ma už zaviedla do mnohých krajín Európy, bola som v Juhoafrickej republike, aj v meste superlatív Dubaji... Napriek tomu učaroval mi Paríž, je fascinujúci a krásny, historické mesto plné pamätihodností. A nehovorím to preto, že sa v ňom narodil môj otec, že v ňom žili moji starí rodičia. Ale ak by som stoj čo stoj to musela odísť z Balkánu, vybrala by som si Japonsko alebo Čínu: najkvalitnejšie sa tam trénuje pingpong.“ V tomto roku má s reprezentačnými družstvami niekoľko dôležitých podujatí: „Najdôležitejšia súťaž budú pre mňa majstrovstvá Európy pre juniorov. Treba obhájiť striebro zo Záhrebu a keďže je toto môj posledný rok v juniorskej konkurencii, dobre by padol aj dáky cenný kov v jednotliveckej konkurencii. Vo dvojhre som v poslednom ročníku

mohla získať majstrovský titul a rovnako tak hrať v európskom pohári, ako to urobili muži za čias legendárneho trénera Ionice Bosicu, najprv v sezóne 1985/86. Predpokladom je, aby sme sa vrátili späť hrať pre Uzdin a aby sa s mladšími spoluhráčkami aj naďalej kvalitne pracovalo.“ Achilovou pätou sú jej známky po prvom školskom polčase. Dve štvorky, prvé v doterajšom školení: „Doteraz som mala 5,00 aj po úvodnom Unirea druhýkrát zaradom v play-oﬀ, polroku. O trochu slab- máj 2016: Anelia Lupulescuová, Sabina ší výkon sa postarala Šurjanová, Izabela Lupulescuová, Daniela moja neprítomnosť na Bosicaová (zľava) hodinách takmer dva mesiace. Súčasne som reprezen- ako mladšia dorastenka získala tantkou Srbska v troch kategóriách, bronzovú medailu. Tohto roku ako z Kapského Mesta som prišla iba juniorka by som sa rada posunula tesne pred uzávierkou známok. Ale o stupienok, dva vyššie.“ sľubujem lepší výkon tohto roku.“ V športovej kariére má za cieľ, Nechce byť stratou pre šport aby si ju fanúšikovia zapamätali a prínosom pre vedu. Ale ani opač- ako výbornú stolnú tenistku. Sen ne. Z Gymnázia Mihajla Pupina každého vrcholového športovca je namieri o pol druha roka na daktorú zúčastniť sa Olympijských hier. Pred z našich alebo európskych univerzít: bránami Tokia 2020 sú až traja, ktorí „Misky váh sa mi v súčasnosti sa dennodenne neúnavne potia v poslednom roku prikláňali k pin- počas vyčerpávajúcich tréningov: gpongu. Otec bol a je i ďalej výbor„Na LOH do Japonska majú • ŠPORT •

šancu až dvaja zverenci Nikolae Lupulesca, okrem mňa ešte aj Filip Radović, hráč Unirey, ktorý má šancu reprezentovať Čiernu Horu na paraolympiáde, Rio mu ušlo iba o vlások. Ak sa má na zreteli fakt, že uzdinský klub, tohto roku 55-ročný, už na prvej ,stolnotenisovej’ olympiáde v Soule 1988 Hrdosť Uzdina a Kovačice medzi trofejami mal svojho medailis- a reprodukciou maľby Moja dedina Martina tu – Iliu vo štvorhre so Jonáša Zoranom Primorcom, naša účasť na LOH v športe, kde prehrať, nezvíťaziť, ako banovať, že dominujú Aziati, by bola čerešnič- si sa o skvelú servu či topspin nepokúsil. Nikdy sa netreba vzdávať.“ kou na torte Unirey.“ Rada by chcela okrem stolnotenisového mať spevácky talent. V detstve hovorila, že sa rada stala baletkou. A čo je jej rada stolným tenistkám, ktoré si len prednedávnom obľúbili najrýchlejšiu hru: „Moja rada tým, čo teraz začínajú trénovať pingpong, je jednoduchá: trénovať, trénovať a trénovať! Na turnaj by sa malo ísť iba po – cenný kov. Neraz som sa presvedčila v pravdivosť výroku – ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku. Radšej zažiť tréning a turnaj, hoci aj padnúť, Fanúšikovia jej držia palce

Rýchlosť je jej hlavnou charak- ako šesťročná netrpezlivo čakala teristikou v stolnom tenise. Každý odcestovať s rodičmi na prvý turnaj bod si vopred naplánuje, ako ho do dedinky Kuštilj pri Vršci. Bol tam zohrá, snaží sa o múdrejšie ťahy zraz stolnotenisových nádejí Banátu od rivalky za stolom. Voľný čas z rumunskych dedín. Cestou sme skorože nemá. Ak ho aj má, tak „mondokuje“. Vie plynule hovoriť štyrmi jazykmi: „Ak ho aj mám, využívam ho ako aktívny odpočinok, na stretnutie s priateľmi, čítanie kníh pre adolescentov, občas dačo aj píšem v anglickom jazyku. V hale na súťažiach, ak som v prvom kole voľná, držím palce spoluhráčkam, Najlepšia športovkyňa Obce Kovačica prípadne sledujem ďal- v roku 2015 ších stolných tenistov. Dni, keď nesúťažím, sa podobajú zistili, že sme zabudli nevyhnutné ako vajce vajcu: ráno škola, obed, náradie – raketu. V Pančeve nám podve hodiny tréningu, hodinu – dve žičal náhradnú náš rodák. S náhradodpočinok, spánok alebo učenie, tri nou raketou som na prvej súťaži hodiny tréningu a znovu učenie.“ získala štyri medaily: po jednu zlatú A ako sa vlastne sága o stolnote- a striebornú, ako i dve bronzové.“ nisovej dynastii Lupulescu začala: Dnes je s raketou – raketa. Ako „Ako decko som počas trénin- najlepšia v Srbsku. Stolnotenisový gov otca Emanuela pobehovala Olymp zvláda hravo a dravo. A niza loptičkami a zbierala ich. Chcela koho nenecháva ľahostajným. Ani som sa vyskúšať aj pred stolom s jej vedomosťami na gymnáziu v s raketou. Netrvalo dlho, keď som Kovačici.

ŠTVRTÝ NOVOROČNÝ MARATÓN V ŠÍDE

Na trati 130 bežcov Stanislav Stupavský

sobotu 14. januára 2017, na pravoslávny Nový rok v Šíde prebiehal tradičný Novoročný maratón, ktorý sa hodnotí aj v rámci Vojvodinskej ligy a Treking ligy

aj beh na dráhe 42 195 metrov, ktorá viedla od Šídu smerom do Fruškej hory cez dediny Ľuba, Sot, Privina Glava a cieľ bol tam, odkiaľ bežci aj štartovali, pri Športovej

Na štarte 4. Novoročného maratónu v Šíde

Predseda šídskej sekcie HLS Železničar Slobodan Lalić Srbska. Toho roku do programu, v ktorom sa zúčastnili pionieri, rekreanti, maratónci, zaradili • ŠPORT •

Jugonostalgik na dráhe

hale. V behu sa zúčastnilo 130 bežcov zo Srbska, Bosny z Hercegoviny, Maďarska a Chorvátska, takže tohtoročný maratón mal medzinárodný ráz. Organizátorom 4. Novoročného maratónu bol Horolezecko-lyžiarsky spolok Železničar z Nového Sadu, sekcia v Šíde. Hoci počasie nie veľmi žičilo bežcom, lebo im

okrem chladu prekážky robil aj sneh, ktorý sa topil, ale padal aj nový, organizácia bola na pozoruhodnej úrovni. Organizátorov podporila aj lokálna samospráva. Najväčší záujem verejnosti vyvolal jeden pretekár, ktorý na bežeckú dráhu vybehol bosý, v tričku s nápisom SFRJ a predstavil sa jednoducho ako jugonostalgik.

3 /4734/ 21. 1. 2017

Šport ÚTLA MODRÁ KNIŽOČKA AKO PORTRÉT LEGENDY: IVICA OSIM

Futbalové kroky prešliapané na Grbavici Samuel Medveď

eď sa mi minulého leta naskytla možnosť pobudnúť v hlavnom meste Bosny a Hercegoviny, v Sarajeve, v jednom okamihu, nachádzajúc sa v samom srdci mesta na Titovej, v blízkosti Večnej vatry, spomenul som si, že by nebolo zle navštíviť niektoré kníhkupectvo a pozrieť sa, čo sa v tejto susednej krajine číta. A nebolo mi ťažko nájsť prvú predajňu vydavateľstva Svijetlost. Bože môj, pomyslel som si, že aj v našom Novom Sade, v Zmaj Jovovej ulici mali predajňu. Voľakedy?! A tam kníh neúrekom. Hlavne z moslimskej relígie. Predavačky úctivé. Že čo potrebujem? Povedal som – prišiel som sa iba pozrieť a v tej chvíli mi preblyslo, že som počul, že vyšla kniha – portrét futbalovej legendy Ivicu Osima. Opýtal som sa, či knihu možno ešte dostať. O chvíľu som ju mal pred očami. Pravda, neváhal som, vyčítal som tých 16 či 18 konvertibilných mariek a už bola v mojej taške. Marko Tomaš, autor tejto publikácie Utakmica života, sa narodil v Ľubľane v roku 1978, žil v Sarajeve, Sombore, Záhrebe, Splite a teraz v Mostare. Vydal doteraz desať zbierok básní, venuje sa i športovej žurnalistike a básne mu preložili do taliančiny, poľštiny, nemčiny a angličtiny. Kniha Utakmica života, ako sa uvádza v doslove, je prvá autorizovaná biografia Ivicu Osima-Straussa z Grbavice, futbalistu, trénera a posledného zväzového kapitána futblovej reprezentácie Juhoslávie. V knihe autor Tomaš píše o najväčších víťazstvách a prehrách života a na futbalovom trávniku tohto futbalového umelca, mága a vizionára. Cesta Ivicu Osima viedla zo sarajevskej Grbavice, cez Francúzsko, znovu návrat do rodiska, potom do Belehradu na kormidlo futbalovej reprezentácie Juhoslávie a Futbalového klubu Partizan, odchod do Atén, potom do Rakúska, až do ďalekého Japonska, kde jeho prácu tamojšie nielen futbalové činitele vysoko hodnotili. Narodil sa začiatkom druhej svetovej vojny, v roku 1941 v biednom robotníckom sídlisku Hrasno. Jeho rodičia pochádzali zo zmiešaných manželstiev, otec Mihailo sa narodil v manželstve Slovinca a Nemky, kým matka Karolina, ktorú všetci volali

www.hl.rs

Beba, pochádzala z rodičov otca Polia- tu ešte Miša Smajlović, ktorí sa medzi ka a matky Češky. Prímenie Švabo Ivica sebou nie veľmi znášali. Ivica Osim svoj dostal preto, že bol blondiak, plavé prvý oficiálny zápas zohral v pohárovej vlasy a modré oči naznačovali jeho fy- súťaži s osijeckým Proleterom a prvý ziognómiu, kým existovali aj tvrdenia, majstrovský zápas hral v roku 1959 s že to naznačovali aj jeho korene pôvo- vtedy silným mostarským Veležom, du rodičov. Ivanov otec bol zámočník v ktorom vynikali brankár Irović, Suv sarajevských železniciach a matka lejman Rebac, Muhamed Mujić... Tak domáca, poznala aj začala jeho futbalová krajčírske remeslo, kariéra. Matka Karolina a bola členkou rôzsa nemohla uspokojiť s nych charitatívnych tým, že namiesto syna organizácií. profesora matematiky, Ako žiačik preubude mať syna futblistu. Ivica Osim začiatkom kázal mimoriadne sklony k matematike šesťdesiatych rokov dea nie div, že sa nebutoval v juniorskej reskoršie zapísal na Faprezentácii Juhoslávie, kultu matematiky, na vtedy, keď sa Željezničar ktorej urobil aj prvú vrátil do Prvej ligy. Tréner skúšku. Neskoršie Vlatko Konjevod, ktoláska k futbalu bola rý prebral mužstvo od silnejšia... A blízkosť prísneho Brank StanTitulná strana knihy štadióna Željezničara kovića, ktorý ináč nemal o Ivicovi Osimovi ho prilákala, keď už Osima v láske, vytvoril ako štrnásťročný odišiel na prvý tré- kompaktný celok, kde hlavný tón hry ning. Mnohí ho nahovárali, aby odišiel dávali Osim a Smajlović. Pašić bol už do FK Sarajevo, ktorý bol omnoho vtedy v záhrebskom Diname. bohatší klub, vždy ho viedla elita, Ivica Osim bol aj členom štátneho hlavne politická (podobne, ako to bolo mužstva, ktoré v roku 1968 v Taliansku i Belehrade, v C. zvezde či v Partizane v súťaži o Pohár európskych národov – uvádza sa v publikácii ako konšta- získalo titul vicemajstra Európy, keď tácia Ivicu Osima). A tak na Grbavici v druhom finálovom zápase prehrazačala jeho futbalová kariéra. Začiatky lo od domácich 0 : 2 (prvý zápas sa neboli ľahké. Prvá hviezda bol vtedy skončil nerozhodne 1 : 1). V sedemdesiatych rokoch ho cesta charizmatický Ilijas Pašić, k nemu bol

odviedla do Francúzska, do Štrasburgu. Tam strávil s rodinou takmer desať rokov. Keď sa vrátil do rodiska, Željo bol v kríze. Jeden rok hral v Druhej lige. Po návrate si sadol na lavičku a začal pracovať. Vytvoril slušné mužstvo, v ktorom bol brankárom Mostarčan Njeguš, skúsení Čilić, Komšić, v útoku Odović, Paprica. Uplynulo takých päť rokov a vytvorilo sa silné mužstvo, ktoré hralo páčivý futbal. Mnohí hráči (Baždarević, Čapljić, Baljić, Škoro a Šabanadžović ) nastúpili v štátnej reprezentácii, na kormidlo ktorej nastúpil roku 1986 práve Ivica Osim. Mnohí znalci futbalu i teraz tvrdia, že reprezentačné mužstvo Juhoslávie, ktoré hralo roku 1990 na MS v Taliansku, bolo silnejšie aj od toho, čo v dávnom roku 1964 v Chile obsadilo štvrté miesto. V Taliansku sme síce skončili na piatom mieste, keď na jedenástky úspešnejšia bola Argentína. Ivicia Osim potom ešte viedol krátko i belehradský Partizan, a keď na jar roku 1992 vypukla občianska vojna aj v Bosne a Hercegovine a jeho rodné mesto Sarajevo sa dostalo do viacročného vojnového obkľúčenia, podal demisiu aj na funkciu šéftrénera výberu i trénera belehradských čierno-bielych. Mnohým ešte aj teraz zostala v pamäti tlačová beseda, na ktorej so slzami v očiach povedal, že je to jediné možné gesto, ktorým môže pomôcť svojmu rodnému Sarajevu. A potom odišiel... Na záver príspevku k tejto publikácii môžeme povedať, že nás autor Marko Tomaš viedol životnou cestou Ivicu Osima, začnúc sarajevskou Grbavicou, až po Japonsko a Rakúsko a späť do Osimovho rodiska, v ktorom po prežitej mozgovej príhode žije so svojou rodinou pokojný život futbalového penzistu.

VÝROČNÁ VOLEBNÁ KONFERENCIA FK SLÁVIA

Zvolia aj nového predsedu F utbalový klub Slávia usporiada v nedeľu 22. januára 2017 výročnú volebnú schôdzu v miestnostiach na ihrisku v Pivnici o 10. hodine. Na rokovacom programe bude správa o činnosti, správa o finančnom hospodárení v minulom roku, voľba nového predsedu a schvália aj plány práce a financovania v bežnom roku. Pozývame členov klubu, vedenia, futbalistov a fanúšikov Slávie, aby prišli na schôdzu, a tak prispeli k lepšej práci klubu v tomto roku. FK Slávia Pivnica Foto: J. Pucovský

Informačno-politický týždenník

Prvý gól Novićevića na zápase Slávia – Rusín 2 : 0 • ŠPORT •

HLOŽANY

Jednota spí vynúteným zimným spánkom Juraj Bartoš

troma rokmi. Dôvody na dlho trvajúci „zimný spánok“ ravdaže, nie je FutbaFK Jednoty 1950 teda lový klub Jednota tkvejú v neutešenej 1950 z Hložian kádrovej situácii, jediný, ktorý sa umocnenej (pododdal zimnému ľa slov extrénespánku. Ibaže rov) zjavným klub, ktorý bol nezáujmom vezaložený 11. denia o mladší júla 2014 sa v dedinský klub. stave hibernácie Pravdaže, treba prakticky ocitol mať na zreteli hneď po skončení aj skutočnosť, že FK Jednota Hložany vykročila pevným krokom: v prvom zápase 4. 8. jarnej časti majstrovv Zhromaždení 2015 doma zdolala Krila Krajine z Báčskej Palanky v pomere 5 : 2 stiev Medziobecnej Odznak, na ktorý obce Báčsky Petligy Báčska Palan- sa rýchle zabudne? rovec výborníci aktuálnej Nedávny pokrajinský poslanec a Koncom tohto mesiaca alebo zaka – druhej triedy. koalície kritizovali fakt, terajší starosta Hložian Ján Bohuš čiatkom februára by tento klub sa z postu pred- mal mať aj výročné zhromaždenie. Presnejšie, po sedu Jednoty Môžbyť sa na rokovacom progratom, čo 15. mája zatiaľ verejne me ocitne aj otázka budúcnosti 2016 hložianska neozval, čo ani Jednoty 1950. Nakoľko sa dozveJednota doma v neprekvapuje, dáme, dvaja jej hráči už prestúpili priateľskom zápas ohľadom na do FK Borac z Vizića a o ďalších se zdolala celok skutočnosť, že štyroch – piatich sa zaujímajú lalitskej Panónie zakladanie tohto futbalové kluby v Begeči a Kulpíne. (3 : 2), jej osud je klubu sa udialo Nie sú to jediné futbalové tramneistý. V jeseninkognito, ako- poty v Hložanoch. Už dávnejšie ných majstrovže sa i schôdze sa na manko záujmu vedúcich stvách nenastúpiRady Miestneho (ale i rodičov mladých futbalistov) la a takmer nikto v spoločenstva sťažuje aj tréner inak talentovanéHložanoch nevie Hložany tiež koho a úspešného celku mladších (?) prečo. najú – bez prí- dorastencov FK Budúcnosť, ktorý Fu n k c i o n á r i tomnosti médií. nemá nadostač hráčov a na druhej Futbalového klu- Z priateľského zápasu Jednota – Panónia Laliť 3 : 2 FK Budúcnosť strane permanentne ho vraj trápi bu Budúcnosť pred necelými troma rokmi tvrdili, že Hložany majú dva futbalové by vraj mala odštartovať zimnú preprava na zápasy mimo Hložian. že Jednotu založili preto, aby mali kluby, nastoľujúc otázku financií. prípravu v nedeľu 22. januára 2017. kde hrať aj hráči z Hložian. Budúcnosť totiž začala rúbať príliš vysoko (v aktuálnych majstrovstvách CYKLISTI ŠÍDSKEJ JEDNOTY dosiahli nastupuje vo Vojvodinskej lige – výborné výsledky aj v 5. pretekoch v horskej severnej skupine) a hráči zvonku cyklistike, ktoré sa hodnotia v pohárovej úplne vytlačili z celku domácich. súťaži Srbska a prebiehali v nedeľu 15. Nakoľko nám je známe, Jednota v januára 2017 na pretekárskej trati Šumice prvej a druhej sezóne skončila na v Belehrade (na snímke). Miloš Živković 2. mieste MOL Báčska Palanka – II. skončil preteky svojím šiestym víťazstvom, triedy. Lež pokým na začiatku jej Mária Tanciková, Jovana Radovanovićová prvý tréner Ján Murtin mal k dobru a Emilija Đačaninová potvrdili domináciu takmer 30 hráčov, v závere predvo svojej kategórii. chádzajúcej sezóny jeho nástupca Predrag Tomić a Bojan Dobrić skončili na Michal Koruniak už nemal poruke prvom mieste mužstiev, kým Jovan Divnić kompletné mužstvo. tiež zakotvil na prvom mieste generálneho Tajomník oboch hložianskych umiestnenia. Juniorka Jovana Jovanovićová získala prvé miesto v tejto kategórii, pokiaľ v konkurencii senioriek klubov Stanislav Srnka hovorí, že obsadila piate miesto. FK Jednota formálne nezanikol a Cyklisti Jednoty sa v nedeľu 22. januára 2017 na Srebrnom jazere neďaleko Veľkého Gradišta zúčastnia dodáva, že nezanikol ani tamojší Majstrovstiev Srbska v horskej cyklistike. ženský Futbalový klub Budúcnosť, L. P. ktorý „iba“ prestal pôsobiť – pred

• ŠPORT •

3 /4734/ 21. 1. 2017

Šport S HAJDUŠICKÝM FUTBALISTOM DÁVIDOM MARKOM

Hraj tvrdo, ale neublíž súperovi! Vladimír Hudec

branca FK Hajdušica Dávid Marko sa s futbalom kamaráti od malých nôh. Už ako šesťročný sa začal zaúčať tajomstvám futbalu vedľa známeho futbalového pedagóga Branka Vašalića, najprv v OFK Plandište, a neskoršie vo futbalovej škole hajdušického klubu. Futbalovú kariéru začal v dorasteneckom celku FK Vršac, ktorý súťažil v Druhej dorasteneckej lige v Srbsku. Keď ten tím pre nedostatok peňazí zrušili a v seniorskom mužstve preň ešte nebolo miesta, prešiel do ďalšieho vršackého vojvodinského ligistu – Vršac United. Tu však dožil ťažké zranenie, keď mu súper v neobozretnom zákroku zlomil nohu, čo ho od trávnika vzdialilo nasledujúcich deväť mesiacov. Keď sa zotavil, ešte určitý čas hral v dorasteneckom, a na niekoľkých zápasoch aj v seniorskom mužstve Vršac United, aby v jeseň roku 2015 posilnil mužstvo Hajdušice, ktorému po zostupe

z Prvej juhobanátskej ligy posily od šiesteho miesta. Dokonca istotboli viac než potrebné. Odvtedy ne by sme boli tretí, nebyť tej divnej je stálym členom prvého muž- prehry v poslednom kole v dedine stva a v ankete, ktoCrvena Crkva.“ Dávid sa snaží rú už niekoľko rokov praktizujú v tomto na zápasoch spráklube, spoluhráči ho vať korektne. Hrá vyhlásili za najlepšietvrdo, ale nie aj neho hráča v roku 2016. bezpečne. Sám však „Keď ťa spoluhráči bol obeťou ostrej zvolia za najlepšiea neobozretnej hry ho, tak si to istotne súpera. treba vážiť, a ja si to „Pršalo a tráva naozaj vážim, a aj do bola príliš klzká, ale budúcna sa budem aj tak nesmel až tak snažiť ospravedlniť ostro zakročiť. Netoto uznanie,“ krátko mám rád takú hru. povedal vyjadrujúc Nemám nič proti, uspokojenie za svoje aby ma súper faulovýkony v minulom val, ak ma nemôže Nesplnil sa mu sen roku. zastaviť, ale pritom o futbalovej kariére: „Mal som síce jedby musel dbať, aby Dávid Marko nu krízu, keď som hral neublížil súperovi. Bohužiaľ, hráčov, spod svojich možností, ale teraz to už prišlo na svoje. ktorí sa snažia stoj čo stoj zastaviť Vcelku si myslím, že sme ako muž- hráča, nerozmýšľajúc o následkoch, stvo dobre fungovali a objektívne je v tejto lige, ale aj na vyšších sme si zaslúžili umiestnenie vyššie úrovniach veľmi mnoho. Zvlášť je to

ODŽACKÝ TEKSTILAC NA 15. MIESTE

Vyviaznu z krízy zasa? Juraj Pucovský

roku najväčšieho úspechu odžackého futbalu, keď mladší FK Odžaci postúpil do Prvej ligy Srbska, kde síce veľmi neoslnil, starší FK Tekstilac aj ďalej prežíva ťažké chvíle. Klub bohatej a slávnej tradície, ktorý jeden z prvých hral nočný zápas v týchto končinách, a to hneď s chýrečným viedenským Rapidom v jeho najslávnejších časoch, už druhý rok bojuje nielen o obstátie v lige, lež aj o holý život, existenciu, aby ho nevymazali z futbalovej mapy našej krajiny. Minulej jesene Tekstilac vo Vojvodinskej lige – severnej skupine vyhral štyri zápasy, dvakrát hral nerozhodne a deväťkrát jeho futbalisti trávnik opustili so zvesenými hlavami. Trinásť gólov v sieťach súperov a 36 inkasovaných umožnili získať iba 14 bodov, ktoré stačili na obsadenie predposled-

www.hl.rs

Futbalisti a vedenie odžackého Tekstilca očakávajú krajšiu jar ného 15. miesta v tabuľke. Hoci sú odžackí modro-bieli stále pod čiarou, ktorá zabezpečuje status člena pokrajinskej súťaže, situácia je predsa trochu lepšia ako v jeseň roku 2015. Vtedy mužstvo bolo na poslednom mieste s

Informačno-politický týždenník

omnoho väčším mankom bodov od ostatných tímov nad sebou, ako je to teraz. Keď sa im vtedy podarilo nejako konsolidovať mužstvo, horko-ťažko si prakticky v poslednej chvíli vybojovali záchranu v tomto

nebezpečné pre mladých, neskúsených hráčov. Ako šestnásťročného chlapca pustiť na ihrisko, ak vieš, že mu niekto svojou nerozvážnosťou môže ublížiť, tak ako ublížil mne.“ Dávid od malička prejavil svoj talent pre futbal a uvažoval o tom, že by sa mohol stať profesionálnym futbalistom. Keď ako 15-ročný bol na návšteve u svojej starej mamy v Nemecku, vyskúšal sa v jednom tamojšom klube. „Dopadlo to celkom dobre a možno by som aj zostal, ibaže som ako 15-ročný nemohol dostať pracovné povolenie. Ale, nebanujem. Bola to pre mňa vzácna skúsenosť. Vrátil som sa do Vršca, veriac, že aj tu môžem pokročiť a prípadne urobiť nejakú kariéru. Nuž a potom ma to zranenie poriadne vykoľajilo. Zmrhal som mnoho vzácneho času. Teraz mám 20 rokov a myslím si, že pre budovanie vážnejšej kariéry je už neskoro. Budem teda hrať futbal v Hajdušici preto, že ho mám rád a že v tíme je dobré ovzdušie, ale ak sa mi naskytne príležitosť prestúpiť do nejakého väčšieho klubu, istotne ju využijem,“ hovorí o svojich futbalových plánoch spoľahlivý zadák Hajdušice Dávid Marko.

stupni súťaže, v radoch FK Tekstilac veria, že sa dostanú aj z terajšej nepriaznivej situácie. Je jasné, že aj správa, ktorá prišla do klubu pred rokom, zápasí s nemalými finančnými problémami, ale predsa má veľkú pomoc Športového zväzu Obce Odžaci, no to predsa nepostačuje občas ani na pokrytie najzákladnejších trov. Odžačania nemôžu zabudnúť, že na domácom trávniku prehrali až štyri zápasy. Najviac ich škrie neúspech v súboji so starým rivalom, somborským Radničkim 0 : 1 v 4. kole hlavne preto, že aj Somborčania prežívajú ťažké chvíle. Veď iba tí najstarší fanúšikovia týchto dvoch klubov pamätajú chvíle, keď ich miláčikovia hrali významnú rolu v našom futbale v omnoho kvalitnejších súťažiach než je táto, v ktorej sotvaže živoria a prakticky nevedia, čo im prinesie nový deň. V radoch Tekstilca sú napriek všetkému optimisti, veria, že sa v pokračovaní dostanú z nebezpečného pásma, lebo, ako tvrdia, majú ľahší rozvrh než v jeseni. Plánujú sa, koľko to bude možné, posilniť, dobre pripraviť a priaznivé výsledky by nesmeli vystať. • ŠPORT •

Hráči FK Odžaci s pohárom

Toto mužstvo vyhralo na Karaburme

NOVÁČIK FK ODŽACI DOBRE ZAČAL, ALE...

Doplatili na streleckú mizériu J. Pucovský

o presvedčivom triumfe v Srbskej lige – skupina Vojvodina v sezóne 2015/16, FK Odžaci, športový kolektív založený v roku 1969 na základoch svojich predchodcov, FK Sloga a FK Trgovački na chýrečnej Grbavici, postúpil do Prvej ligy Srbska. Mužstvo tak nielenže splnilo, ale aj prekonalo sľub hlavného sponzora Milojka Erića, ktorý tvrdil, že FK Odžaci bude hrať najmenej v treťom stupni futbalovej súťaže Srbska. Nasledoval štart medzi elitou ako v najkrajšom sne. Na chýrečnej Karaburme, kde počas SFR Juhoslávie sympatickí a kvalitní „romantici“ nezriedka vedeli prekaziť šampiónske plány aj našim veľkoklubom, Odžačania vďaka dvom gólom Marka Matijaševića položili na lopatky 0 : 2 (0 : 1) favorizovaný OFK Belehrad. Nováčik spočiatku svoje domáce zápasy musel hrať v Báčskej Palanke, potom i v Čelareve, lebo na Mestskom štadióne (kedysi športový objekt FK Tekstilac Ites) neboli potrebné podmienky, ktoré si vyžaduje Prvá liga Srbska.

Tri zápasy viedli FK Odžaci: Goran Lazarević a Ivica Pančić (zľava)

Možno práve to, že nehrali pred domácimi fanúšikmi, vplývalo na nepriaznivé výsledky, ktoré prišli po historickom triumfe na Karaburme. Chudobná remíza s nováčikom z Dobanoviec (1 : 1), prehra v Jagodine (0 : 3), triumf nad Dinamom z Vranja (2 : 0), bod s Bežanijou v Belehrade (0 : 0), remíza s Mačvou (0 : 0) v Čelareve, prehra v Užici (0 : 1)... nebolo to, čo sa od zverencov trénera Momčila Raičevića očakávalo. Najväčším problémom bola neúčinnosť strelcov Odžačanov, ktorí netrafili bránu súpera od 34. min. zápasu 4. kola až po 74. min. 13. kola?! Je to celých, priam neuveriteľných 850 minút hry, nepočítajúc nadstavený čas, bez gólu v sieti súperov FK Odžaci. Pravdaže, tím, ktorý viedol Momčilo Raičević na jedenástich zápasoch, Ivica Pančić v Inđiji a Goran Lazarević v posledných troch súbojoch, musel doplatiť na vlastnú streleckú mizériu (iba 8 gólov na pätnástich zápasoch), ktoré mu priniesli l4 bodov a predposledné miesto v tabuľke. To znamená, že Odžačanov na jar očakáva húževnatý boj o záchranu!

Brankár Dejan Kronić chránil sieť na pätnástich zápasoch

Jedenásť kôl spolu: Momčilo Raičević a Ivica Pančić (sprava)

Jeden z ôsmich gólov Odžačanov: Aleksandar Ćovin trafil z penalty na zápase so Sinđelićom 1 : 2

Útočník Marko Đorović hral slabšie ako môže

Po poľovačke oslava 87. narodenín lovca Jána Topoľského (na Martina 1993)

Tablo k stému výročiu PS Jarabica (2001)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Poľovnícky spolok Jarabica Selenča Najväčšie zásluhy o to, že roku 1901 založili prvý Poľovnícky spolok v Selenči, majú títo milovníci prírody a lovu diviny: Ján Javorník, Tomáš Medveď, Michal Medveď, Ján Varga, Ján Ober, Karol Šťukavský, Tomáš Krajčík a Karol Hýl. Spolok registrovali podľa vtedy platných predpisov v Rakúsko-Uhorsku, platili nájomné štátu a organizovane poľovali bez obmedzenia všetky dni v roku. V revíri bolo ako aj teraz, len omnoho viac zajacov, bažantov, jarabíc, srnčej diviny, kým sa diviaky a jelene objavili zriedkavo. Poľovnícky spolok v Selenči aktívne a nepretržito pracoval trinásť rokov, do 1914, keď pre prvú svetovú vojnu činnosť zrušili do roku 1919. Potom už početnejší, dvadsiati lovci, medzi nimi aj evanjelický farár Karol Medvecký, obnovili činnosť, ktorú roku 1940 zamedzili pre druhú svetovú vojnu. Selenčské lovisko okupačné vrchnosti predali odžackému priemyselníkovi, Nemcovi Ertlimu. Boli to najťažšie roky pre selenčských lovcov, keďže v ich revíri lovili cudzinci, Ertliho hostia, a iba najsmelší Selenčania pytliačili. Selenčskí lovci sa do svojho revíru slobodne vrátili v auguste 1945, osemnásti členovia obnovili činnosť spolku, ktorý pomenovali Jarabica. V novom štáte, FNR Juhoslávii, PS Jarabica mal už 24 členov, zadarmo, Najstarší lovec bez poplatkov spravoval poľovnícky revír v selenčskom chotári, ale poľovníkom nebolo ľahko, lebo mali v Selenči Ján Čús veľmi staré pušky a náboje si museli zhotovovať hlavne sami. V druhej polovici päťdesiatych rokov a začiat(2014) kom šesťdesiatych minulého storočia sa už mohli kúpiť pušky domáceho výrobcu Crvena zastava alebo z dovozu, najmä zo Sovietskeho zväzu, tzv. „Rusky“. Počet poľovníkov sa aj v Selenči z roka na rok zvyšoval. Roku 1965 PS Bažant mal 42 členov, kým roku 1993 v Selenči bolo najviac lovcov – až 86. Od roku 1965 v čele selenčského spolku boli predsedovia: Ján Vajnrich, Pavel Lukáč, Ján Vadina, Ján Dekáň, Ján Grňa, Miroslav Klinovský a Juraj Grňa, kým funkciu tajomníka vykonávali: Ján Grňa, Štefan Krajčík, Juraj Berédi, Juraj Grňa, František Gašparovský a Juraj Krížov. V súčasnosti v PS Jarabica (dnes je to sekcia PZ Báč) pôsobí iba 22 lovcov pod taktovkou predsedu Juraja Grňu a tajomníka Juraja Krížova. Starší lovci zakvačili pušky na klinec alebo sa pominuli, mladých poľovačka čoraz menej zaujíma, ale ani ročné poplatky viac nie sú také prijateľné, že ich každý môže včasne zaplatiť, ako sa to od lovcov dnes žiada. Poľovník Ján Grňa (2008) Juraj Pucovský Snímky: autor, z archívu Jána a Juraja Grňovcov

S ulovenými diviakmi v lese neďaleko dediny Bođani (1996)

Predseda PS Jarabica Juraj Grňa (2001)

Tajomník PS Jarabica Juraj Krížov (2008)

Kuchári (zľava) Juraj Čapeľa a Michal Poliak (2008)

Starostlivosť o remízy v revíri (1965) Správa PS Jarabica pri obede (1965)

Krst lovca po prvom odstrele diviny (1993)

Odmenení strelci v triafaní do asfaltových terčov k storočnici spolku (2001)

Po poľovačke s hosťami zo Zvolena (2014)