Hlas 03 2018 by NVU Hlas ľudu

Zvieratá v srdci Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 75 | 20. 1. 2018 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4786/



Z obsahu

20. 1. 2018 | 3 /4786/

Uzávierka čísla: 17. 1. 2018

Obec Kovačica v uplynulom roku investovala do svojich dvoch prostredí s najväčším počtom Slovákov vyše 150 miliónov dinárov. Tohto roku plánuje vyčleniť z obecného rozpočtu ďalších 70 – 80 miliónov. Na snímke je nové námestie v strede Kovačice.

A. Chalupová

Spolok kulpínskych žien začiatkom februára oslavuje pätnáste výročie práce. V ústrety jubileu sa stretli v sobotu 13. januára, aby viacmesačnú prácu na svadobnej kulpínskej parte pre mladuchu, ktorej sa náležite venovali, začali spájať do celku. Ochotne im v tom pomáhal Selenčan Patrik Rago (v strede s partou), študent etnografie na Slovensku. K. Gažová

V bratislavskej Staromestskej galérii Zichy bola 10. januára otvorená výstava grafík Pavla Čániho; na fotografii z vernisáže: Emília Čelovská, Vladimír Valentík, Pavel Čáni, Vladislava Fekete a Ján Varšo.

Roku 2013 jánošícki ochotníci sa masovo zúčastnili na oslave významného jubilea – 190 rokov príchodu Slovákov do tejto dediny. Dnes, žiaľ, v spolku nemá kto spievať a tancovať. V. Hudec

R. Boldocký

V poradí 6. Svetové bienále študentskej fotografie prebieha v Múzeu súčasného umenia Vojvodiny od 22. decembra 2017 do 31. januára 2018. O. Filip

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

Menej, stále menej

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

e to o bilancovaní, ale aj o výzvach. Lebo ide o ľudí, o to, koľko nás (nie) je. Základné hodnotenie: demografické pohyby a obraz stoja na hlinených nohách. Dostali sme sa k najnižšej natalite v dejinách, zdolali dokonca i čierne rekordy z rokov 2015 a 2016. V roku 2016 zomrelo v Srbsku o 36 100 obyvateľov viac než sa ich narodilo: 64 734 narodených k 100 834 zomretých. Odhaduje sa, že je ten pomer na vlaňajšok ešte horší: 66 000 narodených k 106 000 úmrtí, čiže že je až o približne 40 000 ľudí v štáte menej ako predvlani. Celé mesto strednej veľkosti. Starých osôb v životnom veku nad 65 rokov bolo v roku 2016 až 19,2 percenta z celkového počtu obyvateľov, alebo o takmer 5 percent viac než tých vo veku do 14 rokov, ktorých je 14,4 percenta. Vo veku od 15 do 64 rokov je 66,4 percenta obyvateľov. Priemerný obyvateľ Srbska za posledné dve desaťročia zostarol o takmer štyri roky, kým je jedinou dobrou správou, že teraz žije o také tri roky dlhšie ako v roku 1996. Priemerná, očakávaná či predpokladaná dĺžka života je v prípade mužov dnes 73, u žien 78 rokov. Kým v roku 2010 v Srbsku žilo 7 291 436 osôb, ten počet do roku 2016 klesol na 7 058 322 obyvateľov, koľko bolo v polovici júna predvlani. Ešte od roku 1992, vyše štvrťstoročia, máme konštantne negatívny demografický obraz: sústavne zmenšovanie počtu obyvateľov. Niekomu možno môže byť útecha, že proces starnutia obyvateľstva zasiahol nielen nás, ale je fenoménom celosvetovým. Na jednej z nedávnych konferencií v belehradskom mediálnom stredisku, ktorá sa koncom decembra zaoberala naliehavými skúškami súčasnej spoločnosti, prezentovali údaj, že v roku 2015 vo

V tomto čísle TÝŽDEŇ 4 Výstrely do nádejí

ĽUDIA A UDALOSTI Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

svete žilo čosi nad 900 miliónov osôb starších ako 60 rokov. Tam bolo možné počuť aj prognózu, že ich počet v roku 2050 prevýši dve miliardy. Inými slovami, ide o starnutie ako jav, následky ktorého už nemožno ignorovať a ktorý si už teraz žiada adekvátne odpovede prostredníctvom verejných politík. Keď ide o naše demografické pohyby a opatrenia populačnej politiky, je jasné, že je v tejto oblasti potrebný nielen zodpovedný prístup štátu, vrátane všetkých jeho zainteresovaných činiteľov, ale aj nemalé finančné prostriedky, tiež úporná práca a trpezlivosť. Tak isto je jasné, že ku kladným krokom vo sfére populačnej politiky patrí lepšia kvalita žitia, predovšetkým podmienená hospodárskou situáciou, podnecovanie natality, zabezpečenie prostriedkov potrebných na výchovu potomkov, zlaďovanie práce a rodičovstva, promovanie reprodukčného zdravia, populačné školenia... V prípade demografie, vrátane všetkých spoločenských javov, procesov a zákonitostí, ktorými sa riadi, nemožno prehliadnuť, že sú tie raz komplexné, inokedy čiastočné. Háčik je však v tom, že kroky, ktoré štát podniká v súčasnosti, museli prísť oveľa skôr. V prvom rade preto, lebo na prvé badateľné a pozitívne demografické výsledky, vzhľadom na to, že ide o zložité procesy, treba čakať prinajmenšom od päť do desať rokov. Dovtedy nás však bude ešte menej, takže prídeme o ďalšie možnosti a sny. Zostáva nám teda aspoň ešte pár rokov hľadieť do demografickej priepasti, zrejme hlbšej než je dnes. O to ťažšie bude otočiť list a dostať sa z nej. Lebo je pomerne veľa možností a tak málo času. Oto Filip

8 Kľúčom úspechu je vytrvalosť, práca a troška šťastia

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 20 Vajce alebo sliepka?

KULTÚRA 29 Pred zánikom

ŠPORT 43 Slogu zosadili susedia Autorka titulnej fotografie: Anička Chalupová 3 /4786/ 20. 1. 2018

Týždeň 

InPress

168 HODÍN

Krokodílie slzy

Výstrely do nádejí

torok natoľko zlý, že horší azda ani nemohol byť. V atentáte, ktorý sa udial 16. januára, nedlho po ôsmej hodine ráno, v Kosovskej Mitrovici prišiel o život Oliver Ivanović, predák Občianskej iniciatívy Srbsko, demokracia, spravodlivosť. Šesť výstrelov doňho otriasli beztak krehkým mierom na Kosmete. A to práve vo chvíli, keď v Bruseli mali po dlhšej prestávke pokračovať obnovené rokovania v rámci dialógu Belehradu a Prištiny. Zavraždenie Ivanovića a vyhrážanie sa Srbsku zo strany predsedu kosovského parlamentu Kadri Veseliho spôsobili, že prezident Aleksandar Vučić zvolal v utorok napoludnie súrne zasadanie Rady pre národnú bezpečnosť. Jedno je isté. Výstrely zbabelcov, ktorí známeho kosovského politika strielili do chrbta, neminuli účinkom v tom, že narušili beztak nestabilnú rovnováhu v južnej srbskej pokrajine. Pravdepodobne to bol i cieľ nebezpečného zahrávania sa s ohňom, tlejúcim veľmi blízko zápalnej

Jasmina Pániková

yť novinárom v dnešnej dobe nie je ľahko. Neúcta zo strany verejnosti, šikanovanie či nízke platy sú iba niektoré z prekážok, na ktoré denne narážajú novinári. Ale byť novinárom, ktorý musí viesť rozhovor s naším prezidentom, je pravdepodobne ešte ťažšie. Mať hodinu a 40-minútový rozhovor (alebo skôr počúvať prezidentov monológ) a byť prerušovaný pri kladení takmer každej otázky, lebo, pravdaže, prezident vie lepšie, čo sa ho novinár chce opýtať, je skutočne veľmi ťažko. Vie to najlepšie novinár Rádio-televízie Srbsko, ktorý v nedeľu mal (ne) šťastie viesť rozhovor s prezidentom našej krajiny. Kto sa nestratil v mori informácií, ktoré prezident sebavedome (s dramatickými prestávkami) referoval, mohol sa dozvedieť aj kto bude nositeľom listiny Srbskej pokrokovej strany na voľbách v Belehrade. Hovoriac o návšteve japonskej delegácie, na ktorú vraj môžeme byť všetci hrdí, do svojho monológu zakomponoval aj jazykové poučky a upozornil nás, že hádam všetci chybne vyslovujeme názov automobilovej značky Mazda. Na rad prišli aj citlivé chvíle a dozvedeli sme sa aj to, že prezident len čo nezaplakal, keď počul, čo vyhlásil čiernohorský metropolita lebo, ako povedal, on si to nezaslúžil. A zaslúžili si podaktorí občania Srbska pracovať za 25-tisícovú mesačnú mzdu? Najnižšia poľnohospodárska penzia v minulom roku vynášala necelých 11-tisíc dinárov a dostávalo ju viac ako 190-tisíc občanov. Zľutoval sa prezident a zvýšil penzie? Nie! Nedotkli sa ho slová podaktorých starých občanov, ktorí neraz povedali, že už zabudli chuť mlieka... Nedotklo sa ho, keďže jeho rodičia mesačne na svoje kontá dostanú 80- resp. 90-tisíc dinárov. Avšak kritické slová na jeho účet takmer vyvolali slzy, alebo to bolo iba jedno z divadielok, ktoré malo vyvolať zľutovanie verejnosti a... zabezpečiť ďalšiu podporu. Veď sa už mnohokrát ukázalo, že patetické výroky majú moc.

www.hl.rs

Oto Filip



šnúry. V období, keď sa v Bruseli očakávalo sumarizovanie dosiahnutého a nerealizovaného v rámci doterajších dohôd, ako aj ráznejší krok vpred v ich reálnom naplnení, situácia sa zauzlila natoľko, že nevedno, čo všetko prinesú budúce dni a noci. Je jasné, že z toho budú ťažiť len stúpenci politiky, ktorých krédom je čím horšie, tým lepšie. Keď v istej novoročnej ankete naši občania odpovedali, čo si prajú v roku, ktorý sa začal, obrovská väčšina (63 percent) uviedla vyšší plat. Nasledovali odpovede, ako odchod na dovolenku, výhra v lotérii, kúpa auta, zaľúbenie sa, príchod potomka do rodiny... Na mier sme si akosi zvykli natoľko, že to, že ho máme, takmer nevnímame. Azda preto nikto neuviedol v odpovedi, že chce mier. A ten je, rovnako ako i zdravie jedinca, predpokladom všetkého iného. Význam tak jedného i druhého si spravidla začíname uvedomovať len vtedy, keď to začneme strácať. Tragický odchod Olivera Ivanovića, ktorý je nielen vraždou, ale i politickým atentátom,

prvým po celom rade rokov u nás, názorne ukázal ozajstnú tvár kosovskej skutočnosti. Pritom vyvrátil všetky mýty tvrdiace, že sa tam život vracia do normálnych, bežných koľají. Skôr možno kvitovať, že sa na povrch zase vyplavilo to pofiderné a zlé, už dlho tlejúce pod ním: veľa hnisu, nenávisti, pomstychtivosti. Netreba zabúdať ani na to, že práve v nedávnych dňoch došlo k viacerým útokom na majetky srbských občanov na Kosmete. Zrejme to nie je náhoda. Rovnako tak ako nemožno pochybovať o skutočnosti, že sú výstrely do Olivera Ivanovića výstrelmi do náznakov možnej lepšej budúcnosti na Kosove. Aj do všetkého dlhoročného úsilia urovnať tamojšie pomery, zabezpečiť tam žijúcim ľuďom, predovšetkým Srbom, Turkom, Rómom a iným Nealbáncom, o čosi dôstojnejší život, než mali doteraz. Teror, ten svojrázny horor dneška, zase dal vedieť o sebe. Jeho dopady sú síce tragické, našťastie zväčša obmedzeného dosahu a nie dlhého veku. Či to bude platiť aj pre Kosmet, zistí sa veľmi rýchlo.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

Dr. DRAGO NJEGOVAN, RIADITEĽ MÚZEA VOJVODINY

Na vysokej úrovni Oto Filip Púť výstavy Za horami, za dolami alebo Tri storočia Slovákov vo Vojvodine pokračuje? – Môžem povedať, že jej vernisáž a vôbec prijatie na pôde Slovenského národného múzea v Bratislave boli na vysokej úrovni. Som rád, že si toto podujatie

Informačno-politický týždenník

aj slovenské médiá veľmi pekne všimli a sledovali. Očakávame, že keď ide o územie priateľského štátu, že hlavné mesto Slovenskej republiky vtlačí tejto akcii tú poslednú pečať. Chcel by som sa veľmi pochvalne vyjadriť, alebo skôr zmieniť aj o katalógu, ktorý je priam fantastický. Po Martine, historickom meste Slo-

venska, kde sme výstavu tiež sprístupnili verejnosti, a Bratislave, kde trvá od 7. decembra 2017 do konca marca tohto roku, podujatie stiahneme do Srbska. U nás bude jeho cesta vo forme putovnej výstavy pokračovať v slovenských dedinách a mestečkách, vôbec tunajších prostrediach. • TÝŽDEŇ •

V KOSOVSKEJ MITROVICI ZAVRAŽDENÝ OLIVER IVANOVIĆ

Aké budú následky nekalého činu? Juraj Bartoš

eden z najznámejších srbských politikov na Kosove Oliver Ivanović podľahol zásahom šiestimi guľkami, ktoré doň vypálil neznámy páchateľ z pohybujúceho sa auta v utorok ráno pred sídlom strany Občianskej iniciatívy Sloboda, demokracia, spravodlivosť. Sanitka ho po atentáte súrne prepravila do nemocnice, avšak lekárom sa ani po opakovaných pokusoch o reanimáciu nepodarilo zachrániť život muža, po ktorom zostala ovdovelá manželka a štyria synovia. Následne vraždy Olivera Ivanovića delegácia Republiky Srbsko, ktorá 16. januára mala pokračovať v pojednávacom procese s predstaviteľmi kosovských orgánov, sa z Bruselu vrátila. Po vražde jedného z najstriedmejších zástupcov kosovských Srbov chmáry nad ich budúcnosťou hustnú. Svetlo pravdy zastiera množstvo otázok. Komu táto vražda vyhovuje? Kto ju objednal, kto vyplánoval a kto ju zrealizoval, kto vyfinancoval? Aké budú jej následky pre Srbov na KaM? Aký je budúci osud ťažkých rokovaní Belehradu a Prištiny? Odpovede a názory sa každou hodinou a každým dňom iste budú rôzniť, čomu navedčujú aj prvé reakcie. Pokým srbskí štátnici tragický skutok oceňujú ako teroristický čin, tunajší opozičníci mienia, že ide o politickú vraždu, druhú po zavraždení premiéra Zorana Đinđića v marci 2003. Sotva je teda možné rátať s rýchlym povolením napätia; skôr je možné povedať, že jeho zvýšenie nie je vylúčené... SLOVO PREZIDENTA V utorok predpoludním prezident Aleksandar Vučić súrne zvolal Radu pre bezpečnosť a krátko popoludní na mimoriadnej konferencii pre novinárov tvrdil, že vrahovia budú potrestaní. Vraždu Olivera Ivanovića označil ako teroristický skutok a informoval verejnosť, že na schôdzi Rady pre bezpečnosť bolo dohodnuté, aby Srbsko v liste Eulexu a Unmiku žiadalo o účasť štátnych orgánov Srbska pri vyšetrovaní na území Kosova a Metóchie, podčiarkujúc: „Lebo sme presvedčení, že by ich účasť znamenala odhalenie pravdy o vražde.“ Prisľúbil, že Žalobca pre organizovaný kriminál začne predbežné vyšetrovacie konanie a v tej• TÝŽDEŇ •

to súvislosti osobitne podčiarkol: „Vražda Ivanovića nebola spáchaná na území pod našou efektívnou kontrolou, ale predsa len podstúpime vyšetrenie a zakončíme prácu tak ako treba. Cudzinci a Albánci spravujú KaM a uvidíme, či odhalia Ivanovićových vrahov; v opačnom prípade to určite urobí Srbsko.“ Prezident Vučić pri vystúpení pre verejnosť o. i. povedal, že existujú podrobnosti, ktoré poukazujú na možných atentátnikov. Spomenul aj zhorené auto neďaleko miesta vraždy, ktoré zrejme nechali atentátnici a dodal: „Neexistuje dokonalá vražda a toto je ďaleko od dokonalej vraždy. Vrahovia zanechali určité stopy, a to je dôvod, prečo Srbsko žiada o aktívnu účasť pri vyšetrovaní.“ Neutajujúc rozhorčenie z tragickej udalosti taktiež podčiarkol, že ktokoľvek sa dopustil vraždy „urobil všetko proti Srbom na severe KaM a proti Srbsku a Belehradu a srbskému rodu“.

vyhrážky, ako i mlčanie tých, ktorí v tej istej sekunde mali zareagovať.“ Konštatujúc, že skutočným pánom Kosova nie je ani Thaci, ani Haradinaj, lež Kadri Veseli, a to všetci, ktorí poznajú situáciu v Kosove dobre vedia, Vučić autorovi vyhrážok odkázal: „Na to, že prichádzajú s vojskom, nech zabudnú. Môžu prísť na kávu, aby videli pekné mesto, v ktorom je sprevádzkované veľa tovární, ale inak nebude možné.“ REAGOVANIA O vražde Olivera Ivanovića prezident Srbska telefonicky hovoril

dent Hashim Thaci a premiér Ramush Haradinaj. Kosovská polícia ponúka 10 000 eur za informácie, ktoré môžu pomôcť pri riešení zákernej vraždy Olivera Ivanovića. Predseda Demokratickej strany Dragan Šutanovac ju považuje za prvý politický atentát v Srbsku po 15 rokoch a dodáva: „Neviem, kto je vinný a viem, že nikto nie je nevinný.“ Nesporne má pravdu, keď vraví, že na severe Kosova aj najmenší exces spôsobuje strach u ľudí, nie to vražda. Prvý diplomat Srbska Ivica Dačić vraždu označuje ako zbabelý skutok, exprezident Boris Tadić ju tiež okvalifikoval ako teroristický akt...

MUŽ DIALÓGU Posledné roky života Olivera Ivanovića (nar. v dedinke Rznić pri Dečanoch roku 1953) naskutku pripomínajú Golgotu. Znalci pomerov mienia, že jeho odchodom Srbi na KaM prišli o jedného z vedúcich politických a humanistických lídrov. Okrem srbského ovládal albánčinu, VAROVNÉ SIGNÁLY Oliver Ivanović (Foto: Medija centar) angličtinu a taliančinu, čo mu Ako v utorok informovali umožnilo vstup do politických jednotlivé domáce médiá, Oliver s vysokou zástupkyňou Európskej vôd. Ako člen Socialistickej strany Ivanović, ktorému pred časom ne- únie pre vonkajšiu bezpečnosť Fe- Srbska, po založení Srbskej národnej známi páchatelia zapálili osobné dericou Mogheriniovou. EÚ ostro rady roku 1999 sa stal predsedom jej auto, dával najavo, že sa mu ušli aj odsúdila zavraždenie Olivera Iva- Výkonnej rady pre severné Kosovo priame telefonické hrozby. Ibaže novića a vyzvala všetky strany k (do roku 2001). Keď vlády SRJ a Srbska ich vraj sám, odvážny, aký už bol, zachovaniu pokoja a k zdržanlivosti. založili Koordinačné centrum pre prevažne ignoroval. Žiaľ, zdá sa, že Hovorkyňa Európskej komisie Maja KaM, chopil sa funkcie vedúceho ich nechápali vážne ani kompetentné Kocijančićová povedala, že následne jeho Služieb pre ekonomický rozvoj bezpečnostné služby. Je zaujímavé, smutného skutku vraždy Olivera a rekonštrukciu a pozdejšie pôsobil že v uplynulých dňoch zo Spojených Ivanovića rozhovory v rámci dialógu ako štátny tajomník v Ministerstve štátov amerických upozorňovali svo- boli prerušené. Potvrdil to aj riaditeľ pre KaM Republiky Srbska. V januári jich občanov na možnosť nepokojov Kancelárie pre Kosovo a Metóchiu 2014 bol spolu s ďalšími štyrmi Srbmi v Kosove. Je aj známe, že v tomto Marko Đurić a v prvej vyhláške pre zatknutý. Kosovské orgány vzniesli období viacerým kosovským Srbom médiá skonštatoval, že ide o útok na proti nemu obvinenie „na skleneboli zapálené šopy a senníky, avšak celý srbský národ: ných nohách“ za vojnový zločin nad tzv. medzinárodné spoločenstvo „Vražda Olivera Ivanovića je zloči- civilným obyvateľstvom na Kosove zostalo na túto skutočnosť nemé- necký teroristický skutok namierený roku 1999 a 2000. Súdny proces sa -hluché. proti celému srbskému národu s cie- začal až v polovici decembra 2014. Azda predsa najdrastickejšie vy- ľom destabilizovať situácie na Kosove V auguste Ivanović štrajkoval hlaznela pondelková vyhláška predsedu a Metóchii, najmä na severe KaM, dom, lebo mu nedovolili, aby sa kosovského zhromaždenia Kadriho vyvolať chaos a srbský národ na KaM, obhajoval zo slobody. Po týždni ho Veseliho, ktorý pri pietnej spomienke ako i celé Srbsko vrhnúť do pekla s narušeným zdravím premiestnili do na obete masakry v Račku (udalosti, zrážok.“ Vyhlásil tiež, že srbská strana nemocnice. Súd v Kosovskej Mitrovici ktorá bola priamym dôvodom na nemieni pokračovať v rokovaniach mu pôvodne vyriekol trest väzby spustenie leteckej kampane vojsk s Prištinou, kýmkoľvek nebude zná- na deväť rokov, avšak vo februári NATO roku 1999) adresoval Srbsku me, kto Olivera Ivanovića zavraždil. 2017 Apelačný súd tento rozsudok priame hrozby: „Srbsko netreba, Nehanebný skutok, ktorý sa môže zrušil a naložil obnovenie procesu. aby sa pokúsilo vrátiť, lebo sa ne- negatívne odzrkadliť na beztak po- V domácej väzbe bol do apríla 2017, zastavíme až po Niš!“ Na utorkovej kuľhávajúce kroky v dialógu zaciele- keď ho prepustili, aby sa obhajoval tlačovke prezident Vučić v tejto súvis- nému na urovnanie situácie na KaM zo slobody. Tej skutočnej slobody sa losti povedal: „Dobre sme pochopili odsúdili aj kosovskí predáci, t. j. prezi- už ale nedočkal. 3 /4786/ 20. 1. 2018

Týždeň SVET V ROKU 2017 (6)

Od Katalánska po voľby Oto Filip

ok za nami zostane v spomienkach nielen pre veľké geopolitické otrasy, ale aj pre obavy z toho, čo všetko sa vykľuje z nepokojov v Katalánsku a v Jeruzaleme, či pre viaceré dôležité voľby. V prvý októbrový deň 2017 sa konalo referendum o nezávislosti Katalánska, na ktorom až 90 percent účinkujúcich voličov hlasovalo za nezávislosť uvedeného regiónu. Pri násilnostiach sprevádzajúcich vyjadrovanie bolo zranených až 1 300 osôb. Najvyšší súd v Španielsku rozhodol 17. októbra, že sporné referendum o nezávislosti Katalánska bolo ilegálne. S cieľom vyriešiť politickú krízu v Španielsku, vláda a opozícia sa dohodli, že v Katalánsku koncom decembra budú prebiehať regionálne voľby. No aj na týchto opäť zvíťazili secesionisti.

Október bol aj mesiacom viacerých volieb. V predčasných parlamentných, ktoré sa v Rakúsku konali 15. októbra 2017, zvíťazila Rakúska ľudová strana nedávneho ministra zahraničia Sebastiana Kurza. V Berlíne sa 18. októbra začali zložité rokovania o novej nemeckej vláde, o ktorých sa už vtedy predpokladalo, že potrvajú aspoň niekoľko týždňov. Prognózy sa naplnili, keďže sa rokovania o nej presunuli aj do roku 2018. Na predčasných parlamentných voľbách v Japonsku, ktoré prebiehali v druhej polovici októbra, Liberálno-demokratická strana premiéra Šinza Abého dosiahla veľmi dobrý výsledok, takže s menším koaličným partnerom získala nadpolovičnú väčšinu. Abé sa začiatkom vlaňajšieho novembra po štvrtýkrát stal premiérom Japonska. Za priority svojej vlády označil sústredenie sa na hlavné problémy

krajiny: vojenskú hrozbu zo strany Kórejskej ľudovodemokratickej republiky, ako aj starnutie populácie. Rok vlaňajší celkovo bol horší než ten predvla- O pálčivých problémoch dnešného ňajší. Boli v ňom sveta rokovali aj účastníci októbrového početné bezpeč- Belehradského bezpečnostného fóra nostné hrozby, od pôsobenia a útokov tzv. Islam- oslávila 150 rokov nezávislosti. ského štátu po globálne klimatické V auguste 2017 uplynulo dvadsať zmeny. Na záver ročného sumáru rokov od smrti princeznej Dajany, udalostí zostáva pripomenúť ešte ako aj 70 rokov nezávislosti Indie, niekoľko dôležitých skutkov, akcií, v októbri polstoročia od smrti Ervýročí. V januári 2017 nový gene- nesta Che Guevaru. V decembri rálny tajomník Spojených národov Fínsko oslávilo 100 rokov nezáAntónio Guterres odštartoval svoj vislosti a uplynulo aj 50 rokov od päťročný mandát, v apríli udelili v prvej transplantácie srdca v Južnej poradí stú Pulitzerovu cenu, v máji Afrike... sa dovŕšilo 70 rokov existencie (Dokončenie v budúcom čísle: festivalu v Cannes, v júli Kanada Planéta v roku terajšom)

TURISTICKÝ RUCH V ZNAMENÍ LÁMANIA REKORDOV

cudzincov viac než v rokoch pred ním. Belehrad a Nový Sad navštívi takmer dve tretiny z celkového počtu zahraničných hostí. Najviac ich je z Bosny a Hercegoviny, turistickej destinácie rok čo rok me dobrú zábavu, pohostinnosť a Čiernej Hory, Turecka, Ruska, Nestúpa. Aj to, že sa už zrealizovali dejiny – a to všetko za populárne, mecka… Podľa údajov Národnej seriózne prieskumy ohľadom názo- prajné ceny. banky Srbska turizmus predvlani, rov, zvykov a potrieb v roku 2016, priniesol 1,04 hostí navštevujúcich miliardy eur devízových tunajšie turistické strepríjmov, čo bolo o 10 perdiská. Na základe toho cent viac ako v roku 2015. sa formulujú a stanoTo znamená, že je najdôlevujú turistické produkžitejšou činnosťou služieb. ty, zveľaďuje ponuka, Alebo to, že devízový prílev volia marketingové z turizmu účinkuje s približnástroje. Výsledkom je ne 23 percent v celkovom rast počtu hostí a preexporte v sektore služieb, dlžovanie dĺžky ich poči asi šiestimi percentami v bytu v Srbsku, ktoré úhrnnom vývoze tovarov a Labovićová označuje služieb zo Srbska. za ešte nedostatočne Drahokam v srdci Európy, odhalený drahokam čiže Srbsko, ponuku miest, v srdci Európy. v ktorých je stály ruch, poAj keď nemá more, Je ich stále viac, zvlášť v lete: skupina zahraničných pulárnych festivalov, súčasSrbsko má čosi iné: turistov v Novom Sade ných turistických stredísk, zemepisnú pozíciu v hotelov, kúpeľov, etnostrede Balkánu, zaujímavý Dunaj Len niekoľko údajov: od vla- -komplexov, autentických dedín, a jeho okolie, historické pomníky, ňajšieho januára do novembra v prezentuje o taký mesiac na ďalmnohé pamätníky, Belehrad kon- Srbsku bolo registrovaných takmer šom Veľtrhu turizmu v Belehrade. kurujúci Berlínu ako metropola tri milióny nocľahov zahraničných Ako časť nesmierneho bohatstva, zábavy, Nový Sad a festival Exit, hostí, najviac v Belehrade, Novom ktorým naša krajina nielen láka, Guču a najväčšiu súťaž trubačov na Sade, na Kopaoniku a Zlatibore. ale i prekvapuje, dokonca neraz svete. Všetko to koncízne vyjadril V roku predošlom v Srbsku po- nadchýna najmä zahraničných minister Ljajić slovami: – Ponúka- budlo o takmer dvadsať percent návštevníkov a hostí.

Drahokam v srdci Európy

O. Filip

iežby sa vlani aj iným našim hospodárskym odvetviam darilo tak, ako to dokázal cestovný ruch. Turistické príjmy Srbska sa už počas prvých desiatich mesiacov 2017 priblížili k sume miliardy eur (971 miliónov eur). – Niet pochýb, že sa na ročnej úrovni dostaneme k rekordnej sume 1,2 miliardy eur, – vyzdvihuje minister obchodu, turizmu a telekomunikácií Rasim Ljajić. V nedávnom rozhovore pre agentúru Reuters oznámil, že sa v tomto roku očakáva zvýšenie uvedených príjmov o takmer 17 percent. Inými slovami šlo by o sumu 1,4 miliardy eur, čo by bolo približne tri percentá hrubého domáceho produktu. Predpokladom je zlepšenie infraštruktúry, obnovenie okolo desať kúpeľov a iných lokalít historického významu, čo by malo prilákať nových návštevníkov. V rozhovore pre národnú revue Srbija, riaditeľka jeho Turistickej organizácie Marija Labovićová kvituje, že popularita Srbska ako

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

VEĽKÝ ZÁUJEM O VERNISÁŽ DOLNOZEMSKÉHO VÝTVARNÍKA PAVLA ČÁNIHO V BRATISLAVE

Čo je na druhej strane bytia? Rastislav Boldocký

ríjemná atmosféra, veľký záujem a hlavne silný umelecký zážitok. Vernisáž grafík nášho akademického umelca Pavla Čániho v bratislavskej Staromestskej galérii Zichy prilákala miestnych milovníkov umenia, osobnosti spoločenského života aj dolnozemských Slovákov žijúcich v Bratislave. „Obdivujem tvorbu Pavla Čániho,“ vyznal sa vo svojom prejave na vernisáži kurátor výstavy PhDr. Ľuboslav Moza. „Čáni vidí svet inak. A aspoň občas by sme

Veľký záujem: výstava prilákala miestnych milovníkov umenia, osobnosti spoločenského života aj dolnozemských Slovákov žijúcich v Bratislave

DEJAN ATANACKOVIĆ – LAUREÁT NIN-OVEJ CENY

Luzitanija – najlepší román v roku 2017

Danuška Berediová

ejan Atanacković je laureátom tohtoročnej NIN-ovej ceny za najlepší román v roku 2017. Získal ju za svoj prvý román Luzitanija, ktorý vydalo Vydavateľstvo Besna kobila. Tento autor nie je veľmi známy širšej verejnosti, ale Dejan Atanacković je známe meno vo svete umenia aj mimo našej krajiny. Narodený je v roku 1969 v Belehrade a žije na relácii Belehrad – Florencia. Prednáša niekoľko predmetov z oblasti vizuálneho umenia a kultúry na Univerzitách vo Florencii a Siene. Spolupracuje s florentským Múzeom prírodných vied na predmete Body archives, venovanom dejinám prezentovania ľudského tela. V Belehrade za podpory Múzea súčasného umenia vytvoril projekt Iný pohľad – iniciatívu pre nové naratívne toky, prostredníctvom verejnej práce belehradských alternatívnych sprievodcov. Ako vizuálny umelec od deväťdesiatych rokov realizuje samostatné výstavy a kurátorské • TÝŽDEŇ •

všetci potrebovali vidieť ho takto.“ Výstava Druhá strana bytia je práve výsledkom dlhoročnej spolupráce Pavla Čániho a člena Európskej akadémie vied a umení Ľuboslava Mozu. „Okrem toho prispeli aj umelcovi kamaráti a ctitelia jeho tvorby na Slovensku a Srbsku,“ vysvetlil odborník na výtvarné umenie Vladimír Valentík. Vo svojom prejave kurátor Moza vyjadril spokojnosť s veľkým záujmom o vernisáž a zamyslel sa nad postavením umenia v dnešnom svete. Ako zdôraznil, o umeleckých dielach sa dnes často hovorí ako o investícii, ktorá má priniesť finančný zisk. Podľa neho je takéto vnímanie pomýlené. „Umenie má majiteľovi priniesť pôžitok, inšpirovať ho, urobiť lepším,“ vysvetlil.

Dlhodobá spolupráca – akademický umelec Pavel Čáni a kurátor výstavy Ľuboslav Moza

„Je pritom len málo ľudí, čo dokážu svoje predstavy vyjadriť takým spôsobom, aby dokázali osloviť iných, chytiť za srdce. A Pavel Čáni medzi nich jednoznačne patrí.“ V ďalšom prejave o umelcovi a jeho diele hovoril aj Ján Varšo, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Ten spolu so spoločnosťami Artem a Promensis a bratislavským Starým mestom podporil organizáciu podujatia. Valentík zasa ocenil názov výstavy. „Je teda niečo na druhej strane bytia?“ položil si rečnícku otázku a vzápätí si na ňu aj zodpovedal: „No zjavne – áno.“ Výstava Druhá strana bytia potrvá do konca januára.

Iný uhol reality

Foto: Vladimír Valentík

Nikola Petkov

Dejan Atanacković (Foto: besnakobila.wordpress.com)

projekty. Niektoré Atanackovićove diela sú súčasťou muzeálnych a súkromných kolekcií. Román Luzitanija je zamyslený ako utopický román. Hovorí o belehradskej psychiatrickej nemocnici počas prvej svetovej vojny, ktorá sa nachádzala v budove známej ako Doktorova veža. Ide o poprepletané príbehy, ktoré sú založené na najnerovnoprávnejšom konflikte progresu a šialenstva. Laureátovi cena bude odovzdaná 22. januára. 3 /4786/ 20. 1. 2018

Ľudia a udalosti SLOVO MÁ MILAN GARAŠEVIĆ, PREDSEDA OBCE KOVAČICA

Kľúčom úspechu je vytrvalosť, práca a troška šťastia Anička Chalupová

sa, pevne verím, pousilujeme do konca septembra, vykonať kompletbecné vedenie v Kovačici má za nú výmenu pouličného osvetlenia sebou 20 mesiacov činnosti. Je v celej obci a všade namontovať teda na mieste otázka, ako to led žiarovky. Jednou z priorít je aj obdobie využili na plnenie svojich vypracovanie projektovo-technicpredvolebných sľubov v prospech kej dokumentácie, medziiným aj Kovačickej obce. O tom, čo sa v tom- projekt pre pracovné zóny. Tohto to zmysle podarilo dosiahnuť a čo sa roku sme na tieto účely už vyčlenili plánuje do budúcna, hovorí pred- 20 miliónov, neskoršie ďalších 7 seda obce Milan Garašević, ktorý miliónov dinárov z rozpočtu pre na úvod povedal: – Ten, ktorý nič projekt technickej dokumentácie neplánuje, istotne plánuje nerobiť na osobitné účely, vlastne na plány nič, avšak pre mňa to neplatí – som generálnej regulácie, totiž na reguláciu urbanistických plánov. To sú hotový opak tomu. mimoriadne veľké Čo sa obecnému prostriedky pre našu zastupiteľstvu podaobec, ale to je jediný rilo riešiť v uplynuspôsob, ako realizolom roku? vať a mať pripravené – Minulý rok môžem projekty, s ktorými zhodnotiť ako veľmi sa budeme môcť úspešný. Je podstatné, v budúcnosti ucháže sme naplánované dzať o prostriedky investície zakončili do tak z pokrajiny a renového roku, niektoré publiky, ako i na záveľké investície zakon- Milan Garašević klade cezhraničnej číme v bežnom roku. Rozpočet je realizovaný vcelku na 97 spolupráce. Na všetko potrebujeme – 98 percent. V pokladnici sme mali projekty, projektovú dokumentáprenesené prostriedky. Dostali sme ciu. Medzi prioritné aktivity patrí podporu z vlády Republiky Srbsko na aj riešenie niektorých problémov, nasledujúci rok, a to je už druhýkrát, ako konkrétne problém s Domom čo nám poskytli pomoc. Som im za to zdravia Kovačica. Podľa môjho náveľmi povďačný. Takých 30 miliónov zoru tento problém bude konečne dinárov sme dostali z republikovej riešený do polovice februára tohto vlády a keď sa všetko spočíta, tak sme roku. Ide o zdedený dlh v sume viac z pokrajinskej a republikovej vlády ako 100 miliónov dinárov, ktorému v uplynulom roku dostali zhruba sa predchádzajúca lokálna moc viac ako 100 miliónov dinárov, čo nechcela venovať, ale ja som sľúbil, je približne 15 až 20 percent náš- že ho aktuálna moc rieši a stojím ho rozpočtu. Finančná podpora za svojimi slovami. Tak očakávam, teda existovala, čo je pre nás veľmi že už od polovice februára t. r. levýznamné. V uplynulom roku sme kárne budú plné tovaru, aby mohli začali realizovať veľké projekty, ako naďalej nehatene pracovať, lebo ide plynofikácia, ktorá má byť zakon- o ustanovizeň, ku ktorej sú všetci čená v aktuálnom roku, začala sa aj občania tejto obce priamo viazaní. rekonštrukcia padinského Domu V tomto období sa budeme zaoberať kultúry a dúfam, že tohto roku bude aj riešením problémov v iných našich sprístupnená aspoň tá časť, ktorá sa podnikoch, ako Relax, ktorý je v sútýka sály a javiska. Zostalo nám ešte časnosti plný a dobre funguje. Musídokončiť továreň na pitnú vodu, me vymyslieť iný systém fungovania, ktorá začne fungovať v Kovačici už je to obecný podnik, ktorý doteraz fungoval tak, že ho predchádzajúce koncom januára. Na ktorých prácach a aktivitách obecné vedenie financovalo sumou viac ako 30 miliónov dinárov. V tom bude zvláštny dôraz? – V tomto roku bude definitívne už nemienime pokračovať a ako dôraz na zakončení plynofikácie. vidíme, Relax dokáže fungovať aj Okrem toho vstupujeme do verej- samostatne. Plánujeme začať aj iné no-súkromného partnerstva, kde projekty, ktoré sa vzťahujú na as-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Nový rok 2018 priniesol do Kovačice nové benzínové čerpadlo NIS faltovanie ciest vo všetkých našich dedinách. Ako teda vidieť, v roku, ktorý sa začal, definitívne nebude oddychu, ale ešte viac práce. Ako je na tom základný obecný rozpočet na tento rok? – Rovnako ako každý rok rozpočet sme koncipovali tak, aby bol investičnej povahy, čo znamená, že štvrtinu rozpočtu usmerníme do investícií, ktoré sú nevyhnutné. Ďalšie prostriedky v rozpočte rozdelíme tak, aby sme uspokojili všetkých našich užívateľov. Zvyšok prostriedkov venujeme aktivitám, ktoré naši občania najviac podporujú. Je to pestovanie našej kultúry a tradície, ale podporíme aj iné činnosti, ktoré organizujú mimovládne organizácie, náboženské spoločenstvá a pod. Myslím si, že v tejto chvíli nejestvuje združenie, ktoré nedostalo našu podporu. Ktokoľvek mal vôľu pracovať, dostal finančnú pomoc z obce. Ako hodnotíte postavenie národnostných menšín, včítane slovenskej, v obci? – Vždy rád hovorím, že sme ako Európa v malom. Dňa 21. februára oslavujeme Deň materinského jazyka, keď by sme podľa tých pravidiel mali všetci v ten deň hovoriť svojím materinským jazykom. U nás je však každý deň Dňom materinského jazyka, každý hovorí svojím materinským jazykom a každý každému rozumie. Čo sa týka postavenia národnostných menšín, vrátane slovenskej národnostnej menšiny, značné prostriedky vyčleňujeme na zachovanie kultúry, tradície a pod. Keď ide konkrétne o slovenskú menšinu, tak aj tohto roku, podobne ako vlani, podporíme projekt Karavána insitného umenia a pomôžeme podporiť i nové podujatie medzinárodného charakteru, čiže súťaž vo varení bryndzových halušiek. Obec v uplynulom roku dala nápomocnú ruku aj na realizáciu ústrednej oslavy 500 rokov reformácie, ktorá sa uskutočnila v Padine. V Kovačici a Padine sa v uplynu-

lých dvoch rokoch investovalo vyše 150 miliónov dinárov. Pokračujeme v tom a ako som už povedal, plánujeme dokončiť práce na rekonštrukcii DK v Padine, na vodovodnej sieti v Kovačici, investovali sme do škôl, plánujeme investovať do predškolských ustanovizní, upravili sme námestie, dostali sme nové benzínové čerpadlo, dostaneme čoskoro nové detské ihrisko na úrovni veľkých miest. Prostriedky na jeho výstavbu nie sú ani trochu zanedbateľné, investícia dosahuje viac ako 2 milióny dinárov. V Padine sme postavili stanicu na filtrovanie vody, ktorú používa škola, teraz plánujeme nainštalovať a verejnosti sprístupniť pitnú vodu aj v parku. Keď ide o slovenskú národnostnú menšinu, ako najpočetnejšiu v našej obci, jej postavenie je dobré, podobne ako aj iných národnostných menšín. Snažíme sa všetkým pomôcť bez ohľadu na ich národnostnú príslušnosť. V akom vývinovom štádiu je podľa vašich predstáv Kovačica a Padina v budúcnosti? – V súlade s naším hlavným cieľom – keď ide o Padinu a Kovačicu –zastaviť odchod mladých do zahraničia, plánujeme zariadiť aspoň jednu pracovnú zónu. Plynofikácia je súčasťou toho plánu. Nemáme tu priemyselnú zónu, lebo ju predchádzajúce obecné vedenie celkom zrušilo, zahasilo, lebo také bolo, žiaľ, ich nesprávne politické hodnotenie. Nemáme priemyselné zóny, nemáme nové továrne... Tak teda plánujeme vybudovať pracovnú zónu. Predovšetkým by som bol rád, keby sa nám v Kovačici a Padine podarilo zastaviť odliv mladých ľudí. Keďže sú to naše dve najväčšie mestá, tam musia byť asfaltované všetky ulice, zabezpečené pouličné led osvetlenie, plynofikácia, kvalitná pitná voda, nové pracovné miesta, vybavené ZŠ, predškolské ustanovizne, a vážnejšie prostriedky treba investovať do zachovania kultúry a tradície. • ĽUDIA A UDALOSTI •

SEPAROVANIE ODPADU V KULPÍNE

Podľa stanoveného kalendára Katarína Gažová

omunálne práce v Kulpíne vykonáva báčskopetrovský Verejný komunálny podnik Progres. V minulosti sa všetok odpad z domácností dával do jednej odpadovej nádoby a pracovníci Progresu ho odvážali na kamióne alebo traktore na odpadovú depóniu medzi Kulpínom a Petrovcom. Minulý rok Progres umožnil občanom separovať odpad. Bežný drobný odpad z domácností sa naďalej odkladá do odpadových nádob, ktoré občania v stanovených dňoch vynesú pred dom. V Kulpíne komunálny podnik drobný odpad odváža každý pondelok okrem sviatkov, keď sa odvoz odpadu posúva zvyčajne o týždeň. „Občania Kulpína spolu s účtami za komunálne služby Progresu

začiatkom roka alebo aj častejšie dostávajú celoročný kalendár, na ktorom je vyznačené, v ktorých dňoch v mesiaci vynášajú ktorý druh odpadu. Osobitne sa do farebných vriec dávajú plastové fľaše, osobitne papier, lístie. U nás v Miestnom spoločenstve Kulpín si občania môžu prebrať žlté vrecia na plasty a modré vrecia na papier. Ako je už vyznačené v kalendári na rok Vrecia s popolom v istej kulpínskej 2018, lístie začnú zbierať ulici čakajú na odvoz od mája. Balí sa do zelených vriec z Progresu a občania ho a papier. Na každom z kontajnerov tiež dávali do vlastných priesvitných je napísané, na ktorý odpad slúži,“ vriec. V Kulpíne Progres na niekoľ- povedal tajomník MS Kulpín Zlatko kých miestach postavil kontajnery Harminc. Počas zimného obdobia je, na separovanie odpadu, do ktorých sa osobitne odkladajú plasty, sklo pravdaže, aktuálne vynášanie po-

VODNÉ HOSPODÁRSTVO VOJVODINY (2)

Veľký báčsky kanál ako predchodca systému DTD Jaroslav Čiep

Dunaj pri Bezdane a Tisu v blízkosti Bečeja. Myšlienku spojiť rieku Mostongu pri Sombore s Dunajom pomocou kanálovej siete prvý vyslovil starosta Sombora Josip Markovič

lani si v Novom Sade veľkolepo pripomenuli 40 rokov od dokončenia výstavby vodného systému Dunaj – Tisa – Dunaj, diela budovaného na mieru Vojvodiny. Jeho výstavba prebiehala v rokoch 1957 – 1977 a systém pozostáva z 939 km kanálovej siete, spája 80 dedín a miest. V rámci systému pôsobí 26 ústavov, 17 lodných prieplavov, 5 veľkých čerpacích staníc a 86 mostov. Inžinierovi Nikolovi Mirkovovi, ktorý celý svoj život zasvätil tomuto Dobová pohľadnica kanála a lode pri Kule dielu, idea však nepadla z neba. Už skôr, hoci v trošku menšej roku 1768. O štvrťstoročie neskôr, podobe, sme na týchto priestoroch začiatkom mája 1793, podľa plánov mali obdobu vodnej sústavy. Bol to a pod vedením inžiniera Jozefa Kissa Veľký báčsky kanál známy aj pod začalo sa hĺbenie budúceho kanála dĺžky 110 km, ktorý spájal Dunaj a menom Kissov kanál. Veľký báčsky kanál je súčasťou Tisu, od Báčskeho Monoštora po systému Dunaj – Tisa – Dunaj a spája Báčske Gradište (o 60 rokov neskor• ĽUDIA A UDALOSTI •

šie, po zmene toku Dunaja, vstup do kanála bol presunutý na Dunaji pri Bezdane a do Tisy sa vlieval pri Bečeji). Dĺžka vodných ciest bola skrátená o 158 km, cesta po prúde bola znížená o 10 a proti prúdu o 20 dní. Výstavba kanála bola najväčším stavebným podujatím svojho času v Európe a dve až štyri tisícky robotníkov neustále pracovali na výkopoch. Výkopy, najmä v blízkosti Somboru, narážali na veľké ťažkosti v dôsledku nevhodného terénu. Pri výstavbe časti trasy kanálu neďaleko Somboru bolo využité staré koryto rieky Mostongy, ktoré bolo hlboké 4 až 6 metrov. Štát ponechal výstavbu a využitie kanála súkromnej privilegovanej akciovej spoločnosti. Náklady na výstavbu čoskoro prekročili pôvodné plány, takže manažér projektu Ing. Kiss bol odvolaný z funkcie roku

pola z pecí. Občania ho balia do vlastných vriec, aké majú v domácnosti. Ako pripomínajú z Progresu, treba veľmi dbať, aby popol pred uložením do vriec vychladol, aby sa predišlo požiaru. Popol v Kulpíne komunálny podnik odváža každý druhý utorok v mesiaci. Po novoročných sviatkoch občania ešte nedostali kalendár odvozu separovaného odpadu, a tak sa stalo, že v niektorých uliciach vrecia s popolom vyniesli na ulicu týždeň skôr, takže potom týždeň čakali, aby ich komunálnici odviezli, čo občanov rozhorčovalo. Inak občania si separovanie odpadu schvaľujú a väčšina sa toho dodržiava. Podstatné je však dodržať aj rozvrh v kalendári, aby sa vyhlo nedorozumeniam.

1797 (do ukončenia stavby to bolo viac ako tri milióny forintov). Po deviatich rokoch výstavby kanál sprevádzkovali začiatkom mája 1802, a o päť rokov neskôr rakúsky cisár František I., ktorého meno kanál niesol, sa naň prišiel pozrieť, takže nasadol na loď v Sombore a plavil sa až do Vrbasu. V 70. rokoch 19. storočia Františkov kanál bol prenajatý na dobu 75 rokov londýnskej akciovej spoločnosti Wythes & Longridge a 28 % z celkovej hodnoty akcií získali rakúski akcionári. V nasledujúcich piatich rokoch kanál úplne obnovili (koryto prehĺbili celým tokom) a vybudovali aj nový kanál na prísun vody rovnakej veľkosti, dlhý 47 km, od Baje po Bezdan, ktorý pripojili na Františkov kanál. Od Malého Staparu vykopali rameno Františkovho kanála po Nový Sad v dĺžke 69 km, ktoré bolo určené predovšetkým na zavlažovanie veľkých plôch štátnej pôdy. Výstavba kanála mala pre celú Báčku nemerateľný význam: odvodňovanie pôdy, rozvoj obchodu, vykynoženie malárie. Podľa údajov z roku 1913, počas tohto roka sa kanálom plavilo 4 184 lodí, ktoré prepravili 432 196 ton rôzneho tovaru. Po prvej svetovej vojne kanál pomenovali podľa kráľa Petra I. a po druhej svetovej vojne jeho oficiálne pomenovanie bolo Veľký báčsky kanál.

3 /4786/ 20. 1. 2018

Ľudia a udalosti PAZOVSKÍ POĽNOHOSPODÁRI V BEČEJI

Užitočná návšteva strediska na spracovanie semien Anna Lešťanová

lenovia staropazovského Združenia poľnohospodárov v stredu 10. januára navštívili stredisko na spracovanie semien nemeckej spoločnosti KWS v Bečeji. Vyše 40 poľnohospodárov si najprv vypočulo prednášku eminentných odborníkov na aktuálne témy. Potom si, ako nás informoval tajomník Ján Ďurčík, pozreli celú prevádzku, ktorá sa rozprestiera na 15 hektároch. Staropazovské združenie poľnohospodárov pôsobí od roku 2013. Prvé bolo založené roku 2009, avšak zhodou okolností prestalo s prácou. O tri roky neskoršie založili Obecné združenie poľnohospodárov a z iniciatívy mladších poľnohospodárov v roku 2013 ožilo aj miestne združe-

Spoločná fotografia pred budovou strediska v Bečeji nie. Obe združenia, obecné a miestne, pracujú na tej istej adrese a majú aj rovnakého predsedu Jaroslava Fábryho a tajomníka Jána Ďurčíka.

Na prednáške

OBEC BÁČSKY PETROVEC

BEZ OBECNEJ POMOCI Vlaňajší rok bol pre poľnohospodárov veľmi nepriaznivý a veľké sucho zanechalo drastické stopy na pozemkoch. „Pre extrémne horúčavy, ktoré zničili úrodu, už 22. augusta 2017 sme v mene Obecného združenia poľnohospodárov zaslali list lokálnej samospráve s návrhom na utvorenie komisie, ktorá by mala zmapovať celkovú situáciu na poliach. V liste sme žiadali, aby v komisii okrem predstaviteľov obecného Oddelenia pre poľnohospodárstvo boli aj členovia združenia, avšak tejto našej požiadavke nevyhoveli,“ povedal Ďurčík a doložil, že komisia, ktorá hodnotila následky

sucha, pracovala v teréne, ale bez ich vedomia a účasti predstaviteľa združenia. Ako výborník (Zelená strana) v staropazovskom lokálnom parlamente Ďurčík na poslednom vlaňajšom zasadnutí ZO v rámci výborníckych otázok znovu nastolil túto problematiku a úradne požiadal o kompletnú správu uvedenej komisie. Odpoveď by mal dostať, ako hovorí, už na prvom tohtoročnom zasadnutí obecného zhromaždenia. Na tému škôd spôsobených suchom poľnohospodári sa chceli rozprávať aj s prvým človekom Staropazovskej obce. Po dvoch mesiacoch čakania na prijatie u predsedu obce zasadnutie predstaviteľov poľnohospodárskych združení s čelnými ľuďmi Obce Stará Pazova sa uskutočnilo začiatkom decembra minulého roka. „Ústrednou témou schôdze bolo vlaňajšie sucho a otázka, či nám lokálna samospráva môže pomôcť poskytovaním jednorazovej pomoci, prípadne podpory vo forme odpísania čiastky daní. Na zasadnutí sa zúčastnili Milan Beara, zástupca predsedu obce, Bojan Kovrlija, náčelník obecnej správy, bez predsedu obce a náčelníčky príslušného oddelenia, ktorí nám povedali, že pre naše požiadavky niet právneho opodstatnenia,“ prízvukoval Ďurčík. Na zasadnutí poľnohospodári uviedli niektoré dobré príklady v obciach Ruma, Srbobran, Požarevac, kde obec poľnohospodárom pomohla v súlade s možnosťami. Z plánovaných aktivít staropazovského Združenia poľnohospodárov uvedieme sedliacku zábavu, výročné zhromaždenie, akciu rovnania poľných ciest. Foto: J. Ďurčík

najnovšie aj novú Škodu Octaviu. Obec Báčsky Petrovec v júni 2017 vypísala verejnú objednávku na kúpu dvoch nových automobilov sa sotva dozvedel. cestou finančného lízingu. V poslednom čase Žiadali si ponuky pre Škodu evidujeme, že sa za Superb Ambition 2.0 TDI peniaze daňových po150 KS a Škodu Octaviu platníkov zase kupujú FL Ambition 2.0 TDI 150 nové a ešte luxusnejšie KS. Neskoršie, ako vidieť automobily. Tak je tomu z dostupných dokladov, aj v lokálnej samospráve Nová Octavia pred budovou lokálnej samosprávy obecní otcovia požiadavBáčsky Petrovec. Petky pozmenili, trochu sa rovčania sa ešte pamätajú na časy, sa obecný automobilový park zase „uskromnili“ a v júli uzavreli zmluvu keď obecný šofér Sokola rozvážal rozrastá. Okrem nového automobilu, s podnikom AC Intersrem z Veternika predsedov na autiaku Opel Senator, ktorý pribudol do Strediska pre soci- pre Škodu Octavia Ambition 1,2 TSI 63 neskoršie dlhé roky na tie účely slúžil álnu prácu, na obecnom parkovisku Kw/86 KS a Škodu Fabia Ambition 1.0 Opel Omega a Peugeot 406, potom možno vidieť Jugo označené pre Mpi 44Kw/60 КS, za cenu 3 843 606 škodovka typu Fabia. V súčasnosti inšpektorov, tiež dve fiatky Uno, dinárov.

Nové škodovky Jaroslav Čiep

nás od nepamäti, keď človek dostal funkciu nielen na úrovni štátu, pokrajiny, ale aj lokálu či niektorej štátnej inštitúcie, dožadoval sa a mal nárok na služobný automobil. V našej krajine sa ich namnožilo toľko, že ani vrchné snopy v štáte nemali poňatia, koľko ich je v štátnom vlastníctve. Tak dali urobiť súpis a keď sa dostali ku konečnému číslu, od údivu híkali aj dva týždne, až sa rozhodli a rozkázali časť automobilov predať. Ako ten predaj dopadol, bežný občan

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

OSKAR MARKO Z BIOSENS INŠTITÚTU V NOVOM SADE

Neláka ho odchod do zahraničia Danuška Berediová

znatky. Na základe poznatkov máme potom možnosť robiť múdre rozhodnutia v teréne, prihnojovať presne v takých množstvách, v akých je potrebné a presne tam, kde je to potrebné, zavlažovať

nštitút BioSens je jediná inštitúcia v regióne, ktorá sa zameriava na oblasť výskumu a rozvoja IKT v poľnohospodárskom sektore. Tento inštitút zlepšuje a integruje všetko to, čo IKT dnes ponúka, s cieľom poskytovať čím viac informácií poľnohospodárskemu sektoru. O tom, čo konkrétne inštitút ponúka, o vlastných úspechoch, a prečo ho odchod do zahraničia neláka, porozprávali sme sa s mladým výskumníkom Oskarom Markom z Nového Sadu. Ako vaše vzdelanie vplývalo na vaše momentálne zamestnanie? – Ukončil som master štúdiufbm elektrotechniky na Fakulte technických vied v Novom Sade. Na mojom odbore – komunikačné technológie a spracovanie signálu Mladý výskumník Oskar Marko veľký prízvuk sa dáva strojovému učeniu a spracovaniu signálu. Sú to vlastne všeobecné techniky, v správnej chvíli a používať pesktoré sa môžu uplatniť hocikde ticídy iba na rizikových mestách. – v spracovaní fotografie, rozpo- Týmto spôsobom šetríme zdroje, znávaní reči, finančných analýzach dosahujeme väčšie zisky a doatď. Do Biosens inštitútu som sa stávame zdravšie výrobky. Práve dostal vďaka riaditeľovi, ktorý prednášal viaceré odborné predmety, a tak som dostal šancu získané vedomosti uplatniť v praxi. Existuje vo Vojvodine lepšie uplatnenie ako poľnohospodárstvo? Čím sa presne zaoberáte v Biosens inštitúte ako výskumník? – V poľnohospodárstve sa udialo niekoľko revolúcií. Najprv zvieratá boli nahradené motorovými vozidlami, potom sme do výroby zaviedli hnojivá a pesticídy a dnes sme svedkami revolúcie, ktorá je založená na informačných technológiách. Satelity eu- So svojím tímom na súťaži v Las Vegas rópskej vesmírnej agentúry nám každý piaty deň poskytujú tým sa ja zaoberám. Spracúvam obrázky siatin, máme drony, son- údaje s cieľom prijať optimálne dy na skenovanie pôdy, senzory rozhodnutia v teréne. V akej miere sa výsledky právlhkosti a mnohé iné zariadenia, ktoré generujú údaje v poľnohos- ce inštitútu uplatňujú v Srbsku? – My sme výskumno-rozvopodárskej výrobe. Ide o obrovské množstvá údajov, ktoré je potreb- jový inštitút na uplatnenie IT né systematizovať a pokročilými v poľnohospodárstve, ktorého technikami strojového učenia zakladateľom je štát a ako taký spracovať, aby sa z nekonečných je nezisková inštitúcia. Preto radov núl a jednotiek získali po- nemáme ambície vyrábať napr. • ĽUDIA A UDALOSTI •

senzory vody na výrobnom páse, a potom ich predávať krajným používateľom. Jediná vec, ktorú vyrábame, sú poznatky. Prostredníctvom platformy Digitálneho poľnohospodárstva Srbska AgroSens (www.agrosens.rs) podarilo sa nám spojiť rozličné pramene informácií do jedného systému. Poľnohospodárski výrobcovia sa môžu jednoducho zaregistrovať na AgroSens e-mailom a označiť svoje parcely. Od nás dostanú lokalizovanú predpoveď počasia presnosti do dvoch km, možnosť viesť digitálny denník výroby spolu s fotografiami siatin, ako aj prístup k satelitným vegetatívnym indexom. Tieto indexy sú zvlášť zaujímavé, lebo za pomoci nich užívateľ môže sledovať rast svojich siatin a detektovať časti pôdy, ktoré treba prihnojovať alebo zavlažovať. Existujú naozaj rôzne funkcie tohto systému, ktoré by som odporučil čitateľom Hlasu ľudu, aby ich sami preskúmali a najlepšie z toho je, že servis je úplne bezplatný, čo je dôkazom zasvätenosti inštitútu byť dostupný celej spoločnosti.

V apríli tohto roku ste viedli tím, ktorý získal prvú cenu na súťaži Syngenta Crop Challenge v Las Vegas. Povedzte nám viac o projekte, ktorý vyhral. – Syngenta je jedna z najväčších multinacionálnych spoločností na výrobu semien a agrochémie. Majú stovky obrábacích plôch, na ktorých testujú nové odrody sóje, ktoré sa neustále

vyvíjajú. Syngenta si minulú zimu stanovila cieľ, tzv. výzvu pre siatiny, ktorá bola zameraná na to, aby sa z 200 odrôd sóje vybrali tie, ktoré najväčšmi zodpovedajú danej obrábacej pôde, s cieľom zväčšiť výnosy a zmenšiť riziko. Pred sebou sme mali viac ako 100 000 vzoriek súvisiacich s rastom sóje v USA, pričom každá vzorka obsahovala údaje o množstve zrážok, pH hodnotách a mechanickom zložení pôdy, množstve slnečných lúčov a iné. Použitím pokročilých metód strojového učenia podarilo sa nám stanoviť algoritmus na výber semien, ktorý zväčšil výnosy o 5 až 10 %. Treba mať na zreteli, že sa takéto zväčšenie dosahuje bez akýchkoľvek nákladov. Dodatočne sme optimalizovali problém aj z hľadiska distribúcie, kde sme zhodnotili, koľko z ktorého semena predajca by mal mať na sklade, aby mu nezostali veľké zásoby, ktoré nebude môcť predať. Na základe takého kompletného riešenia sa nám podarilo získať prvú cenu a za sebou nechať mnohé svetovo známe vedecké inštitúcie, ako MIT (Massachusetts Institute of Technology), Univerzitu Perdju, Univerzitu v Pekingu a iné. Aké máte plány do budúcna? – Mám 27 rokov a dúfam, že na budúci rok ukončím doktorandské štúdium. Idea presťahovať sa do zahraničia ma veľmi neláka, lebo si myslím, že by sa mi tým kvalita života drasticky nezmenila. Keď sa pozriem na svojich kolegov z USA, vidím, že ani tam to nie je perfektné, čo sa týka financií a pracovných podmienok. Americkí výskumníci na mojej úrovni vo väčšine prípadov sedia v ,otvorených priestoroch‘, kde nemajú okná, ale majú svoj box s počítačom a registrátormi. Ja sa zo svojho pracovného miesta v Novom Sade pozerám na Dunaj a na najväčšiu pevnosť v Európe. V Amerike by mi sotva niekto ponúkol pracovné miesto, z ktorého by som sa pozeral na rieku Hudson a Times Square.

3 /4786/ 20. 1. 2018

Ľudia a udalosti BIELE BLATO

Zvieratá – naši priatelia

Tento psík sa zapojil do detského programu

Vladimír Hudec

asto počuť, že kto nemá rád zvieratá, nemá rád ani ľudí. Či je tomu naozaj tak, nevieme. Vieme však, že zvieratá v živote ľudí, ktorí ich majú radi, majú významnú úlohu. Môžu vraj zmenšiť osamelosť a stres a podnietiť spoločenskú interakciu, fyzickú aktivitu a motoriku svojich majiteľov. Zvieratá vraj dokážu prejaviť pozornosť a lásku, takže starostlivosť o ne nám dokonca môže predĺžiť život. Pokým občania väčších miest musia splniť prísne podmienky na pestovanie domácich miláčikov

Dedina širokých ulíc obrastených trávou však umožňuje obyvateľom, aby na ulici pred domom pásli kravy, ovce, kone, husi, morky... Kobyla Olga sa spoza ohrady školského dvora Niektoré sú zaviaza- často pozerá na hrajúce sa deti né, ale niektoré sa voľne prechádzajú ulicami a veru pasú na ulici, sú svojráznou atraknakuknú aj do školského dvora a ciou pre výletníkov a najmä deti kostolnej záhrady, prídu až pred a mladých z iných miest, ktorí sa so Dom kultúry a Miestne spoločen- zvieratami stretávajú iba v zoolostvo. Je pravda, že ani na dedine nie gickej záhrade a v televízii a práve je dovolené vypúšťať domáce zvie- kvôli takým obrazom navštevujú ratá na ulicu. Niekomu to možno túto malebnú dedinku. prekáža, ale väčšine asi predsa nie. Foto: M. Nedeljkov Dokonca zvieratá, ktoré sa pokojne

vo svojich domoch či bytoch, dedinčania to majú omnoho jednoduchšie. Tak napríklad psa alebo mačku vo svojom dvore má takmer každá dedinská domácnosť aj v Bielom Blate, a pritom nemusí splniť žiadne podmienky. A tu sú aj rôzne úžitkové domáce zvieratá, s ktorými sa dospelí a deti denne stretajú a mnohé časom doslova prirastú k srdcu svojich majiteľov. Neraz sa na deti pozrú aj zvedavé morky a husi

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bum-bum bum-bum bumbumbum! A ch, ech, joj a jaj...! Spomienky mámivé... na časy páčivé. Nie tak dávne, ako slávne. Novoročným vetrom odviate, do sviatočného ancúgu odiate. Volajúce po repríze – vzdorujúce každej kríze. Tobôž tej a takej, ktorú sme tu nikdy nemali, ani ju nemáme a ani ju, namojdušu, mať nebudeme. Len ak zotrváme na nastúpenej ceste. Čo je, prirodzene, široko-ďaleko (tá naša povestná zotrvačnosť), tobôž na pláne predsaVzatia, dobre známe. S ňou teda nemáme nijaké problémy. Akože sme ich nemali, ani ich nemáme so skromným Novoročným stromčekom v Belehrade

www.hl.rs

Bielom Meste (18 metrov / 83 000 eur), v ktorom sa vo svetle novoročného pouličného osvetlenia svietiaceho akosi od októbra (roku 2017, nie 2016...), teda celkom zviditeľnene, chystali a v chystaní pokračujú voľby do zhromaždenia Mesta Belehradu, ktoré sa uskutočnia 4. marca. Roku 2018 (nie 2017). Mimoriadna správa znie: v ten istý deň sa – predsa – nebudú konať aj mimoriadne voľby do Národného zhromaždenia Republiky Srbsko. Lebo pri iba 18 metrov vysokej, t. j. nízkej umeleckej, pardon, umelej jedličke a pri tak neskoro (s cieľom úspor národného hospodárstva) zažatom

Informačno-politický týždenník

osvetlení, sa voľby do NZRS nedajú kvalitne pripraviť. Potrebné je teda už teraz obracať sa po novom a vyššom novoročnom stromčeku. A osvetlenie zažať čím skôr; nečakať do októbra, aby sme definitívne neuviazli v ošemetnej mimoriadnej situácii, v ktorej situácii ani v tomto roku nebudeme mať mimoriadne parlamentné voľby. Veď sa ich dozaista takmer kompletné Pokrokové Vedenie vehementne bude naďalej dožadovať a Hlava Pokrokového Vedenia je taktiež len, pardon, AŽ človek; vari mu (Pokrokovému Vedeniu) stále má len odporovať? Veď to je také obojstranne, ba všestranne frustrujúce.

A frustrujúce ovocie nijakovsky nijako neprospieva zdraviu. Nuž ale. Nechajme my štátne veci štátnikom. Uvažujme radšej nad tým, ako najlepšie tipovať. Ako vsadiť na hlavu, ktorá sa ovenčí vencom primátora Bieleho Mesta Belehradu? Pomôžme našim srdciam favoritom! Čo najtrefnejším predvolebným heslom. Pokrokári svojich voličov mienia osloviť mottom: Aleksandar Vučić – preto, že milujeme Belehrad. Možno znie lepšie: Aleksandar Vučić – preto, že miluje nás... a my jeho tiež – tak isto ako on nás! Čo vy na to? Bumbumbum! • ĽUDIA A UDALOSTI •

TRADIČNÁ DROBNOCHOVATEĽSKÁ VÝSTAVA V KOVAČICI

Viac ako 600 živých exponátov Anička Chalupová

sa zachováva predovšetkým vďaka milovníkom tohto koníčka, ale aj snaživcom, ktorí

polok drobnochovateľov Kovačickej obce v druhý januárový víkend usporiadal bohatú expozíciu živých exponátov, ktoré tvorili holuby, okrasná hydina a králiky. Napriek tomu, že tuhá zima poriadne pritiahla šály a čiapky účastníkov a návštevníkov, akcia sa vydarila na výbornú. Organizátor a hlav- Pavel Hriešik, predseda SD, so svojím ný iniciátor výstavy miláčikom Spolok drobnochovateľov každoročne pomáhajú v zachov Kovačici si v tomto roku pri- vaní tejto tradície. Keďže z roka na rok zápasia s nedostatkom výstavných priestorov, tohto roku im nápomocnú ruku podala Základná škola Mladých pokolení v čele s riaditeľkou Aničkou Bírešovou. Výstava sa uskutočnila 13. a 14. januára v školskej telocvični a v posledný deň výstavy na školskom nádvorí usporiadali aj tradičnú predajnú

Ján Hriešik so svojím bucharským bublákom – šampiónom výstavy

pomína 51. výročie pôsobenia. Jeho dlhoročný predseda Pavel Hriešik hovorí, že tradícia drobnochovateľstva v Kovačici

Saská lastovička – najnovší exponát výstavy

Na predajnej burze ponúkali králiky, okrasnú hydinu, exotické vtáctvo, plemenné psíky... • ĽUDIA A UDALOSTI •

burzu. Okrem hostiteľov z Kovačickej obce svoje živé exponáty na obdiv a hodnotenie priniesli aj drobnochovatelia z Bavaništa, Dobrice, Skorenovca, Mihajlova, Alibunáru, Vršca, Pančeva, Bečeja a iných prostredí. Drobnochovateľstvo má zabezpečenú V rámci tohtoročnej budúcnosť: medzi návštevníkmi boli aj januárovej výstavy deti posudzovacia komisia najlepším drobnochovateľom udelila diplomy a poháre. Tohtoročným šampiónom expozície sa stal bucharský bublák majiteľa Jána Hriešika z Kovačice, kým titul šampióna špeciálky získal harzburský bublák drobnochovateľa Jána Bešku z PadiTuhá zima striasala nielen vystavené ny. Poháre šampióna zvieratká, ale aj ich majiteľov plemena sa dostali do rúk drobnochovateľov Savu Pejinovho z Nového Bečeja, Ištvana Sekelja zo Skorenovca, Michala a Janka Petrášovcov z Padiny, Stefana Stankova z Orlovatu, Ondreja Jarmockého a Vladka Berackého z Kovačice a Vlada Vakareska z Debeljače. Podujatie i tohto roku získalo pozitívnu kritiku účastníkov a návštevníkov, ktorí už zahlásili svoju účasť na budúci rok.

Prišli i hostia z Rumunska 3 /4786/ 20. 1. 2018

Ľudia a udalosti HLOŽANY

Len aby sa nezopakovalo Juraj Bartoš

ie, nemáme na ume vlaňajšie májové voľby do Rady Miestneho spoločenstva Hložany (a nielen do tejto RMS), hoci je titulok aj na ne ako ušitý, s ohľadom na to, za akých okolností, s akým výsledkom a jeho následkami sa realizovali. Na sklonku roka 2017 Hložana- Záber z prednovoročného zhromaždenia mi zarezonovalo zopár v centre Hložian diametrálne odlišných udalostí. O tých krajších, konkrétne formovali pred týždňom. V starom o vydarenej výstave najmladších roku sme slovami a fotografiami hložianskych výtvarníkov (presnej- (na našej webovej stránke) svedčili šie výtvarníčok) a prednovoročnom o výnimočne kvalitnom 17. predprograme v Dome kultúry sme in- vianočnom koncerte v tamojšom

LETMO

Oto Filip

Fakty Oto Filip

ie náhodou vzniklo to známe: napísané zostáva. Je jasné, prečo: tak kvôli potrebe mať svedectvo o niečom, možno ešte viac kvôli vedomiu o dobovom a inom význame (na)písaného slova. Takéto a podobné myšlienky musia človeka opantať vo chvíľach, keď sa trochu hlbšie ponorí do istého príspevku zverejneného v zborníku prác z konferencie venovanej 270 rokom dejín, literatúry a jazyka Slovákov vo Vojvodine. V štúdii dvojice zahraničných autorov, ktorá sa zaoberá historickými, politickými a inými aspektmi slovenských novín vo Vojvodine v rokoch 1864 – 2014, je okrem množstva správnych a osožných údajov zverejnených aj pár nepresností. Nad nimi sa musí zastaviť každý, komu je táto problematika ako-tak blízka. Už pri konci strany 59 sa uvádza, že v roku 1864 Jozef Podskalský začal vydávať detské časopisy Slávik a Zorničku. Správne je Jozef Podhradský. Na ďalšej strane sa možno dočítať, že Hlas ľudu prvých

www.hl.rs

40 rokov vychádzal ako denník, neskôr dvakrát do týždňa, a že sa týždenníkom stal len v 80. rokoch minulého storočia. Hlas ľudu ako denník vychádzal od založenia 19. októbra 1944 do marca 1945, aby od 8. marca 1945 vychádzal dvakrát týždenne do konca roku 1964, keď sa stal týždenníkom. V druhej polovici 20. storočia denne vychádzal ešte len raz, a to iba jeden týždeň po smrti prezidenta Tita 4. mája 1980. Vtedy svetlo sveta uzrelo päť čísel, od 5. do 9. mája 1980. Na strane 62 uvedeného zborníka možno objaviť i hodnotenie, že kľúčovými novinami vojvodinských Slovákov od roku 1964 je Hlas ľudu. Nevedno prečo práve odvtedy, zvlášť keď musí byť jasné, že si na takýto prívlastok Hlas ľudu môže nárokovať už od založenia dve desaťročia predtým. Zborník ako zborník, niekto si ho prečíta, iný nie, no horšie je to, že sa na publikácie tohto druhu odborníci a výskumníci zvyknú odvolávať pri rôznych rozboroch, príspevkoch, štúdiách. A raz prezentovaná chyba má tendenciu pretrvávať. Veď napísané zostáva. Podstatné však je, aby to nebolo na úkor pravdy a presnosti. Čiže aby diela tohto druhu boli pozornejšie redakčne a redaktorsky upravené.

Informačno-politický týždenník

evanjelickom kostole. Nie aj o dobre navštívenom neformálnom zhromaždení občanov pred Domom kultúry na Štedrý deň. Nepísali sme ani o dvoch udalostiach, ktoré lepšie keby sa neboli stali a najlepšie, keby sa už nikdy a nikde nezopakovali. Pri tej druhej, našťastie, zlodejom cvakli zuby naprázdno; horšie to bolo pri predchádzajúcej. Viacerí občania aj teraz majú pred očami neobvyklý obraz, aký videli vtedy, keď náhliac sa do obchodu zočili – poštový trezor pohodený v garáde pred poštou! Noční vtáci ho pod rúškom neskorej nočnej hodiny vyniesli von z budovy pošty (!), ale zrejme ho nedokázali otvoriť. Údajne ich zbadal istý muž žijúci v susedstve, nuž zdrhli bez koristi. Oveľa dramatickejšia lúpež sa udiala predtým, aj to za bieleho dňa, v centre dediny! Cieľom (vraj

toho istého lupiča, ktorý sa vlámal do pošty) tentoraz bola zmenáreň. Jej majiteľka okrem hmotnej škody a riadnej psychickej traumy utrpela aj niekoľko úderov bezočivého útočníka. Mladý muž, ktorý sa, nie je tomu tak dávno, prisťahoval do Hložian z neďalekého Begeča, vošiel do zmenárne nenápadne, bez obligátnej masky na tvári, nuž prekvapenie majiteľky, keď vytasil revolver, bolo o to väčšie. Vyzval ju, aby mu dala peniaze, lenže ona zachovala duchaprítomnosť. Prišla na to, že zbraň nie je pravá, začala naň kričať... Vtom zbojník vykročil k nej za pult a bral eurá a dináre. Keď sa mu ich odvážna žena pokúsila vytrhnúť z rúk, udrel ju... Vrátila mu, bránila sa ako vedela, až lúpežník zdrhol, ale aj so značnou sumou odcudzených peňazí. Príslušné orgány zlodeja onedlho identifikovali, očakáva ho síce súdny proces, avšak ukradnuté eurá a dináre majiteľke zmenárne sotva vráti; tie už u neho nenašli... Na záver si dovolíme uviesť slová kazateľa vyrieknuté v centre dediny na Štedrý deň: „Vyzývam vás, aby sme spolu nažívali v láske, aby toto prostredie slúžilo ako príklad jednoty a spolupatričnosti všetkých národov a národnostných menšín.“

CHARITATÍVNA AKCIA DARCOVSTVA KRVI v Kovačickej obci sa po prvýkrát v tomto roku konala v stredu 10. januára 2018 v priestoroch Základnej školy Mladých pokolení. V akcii sa zúčastnilo 55 dobrovoľných darcov, z ktorých po lekárskej prehliadke krv darovalo 46 osôb. Nasledujúceho dňa akciu usporiadali v Padine, kde ochotu darovať krv prejavilo 46 dobrovoľníkov, z čoho 34 osôb darovalo najvzácnejšiu tekutinu, ktorá zachraňuje život ľudí v núdzi. Charitatívna akcia, ktorú spoločne organizujú Ústav pre transfúziu krvi v Belehrade a Červený kríž v Kovačici, sa uskutočnila aj v Debeljači, kde krv darovalo 12 občanov. Podľa slov Miliny Zahorcovej, tajomníčky organizácie ČK v Kovačici, nasledujúca akcia sa uskutoční v apríli tohto roku v priestoroch Gymnázia Mihajla Pupina. A. Ch. • ĽUDIA A UDALOSTI •

V ÚSTRETY JUBILEU SPOLKU KULPÍNSKYCH ŽIEN

s Miestnym spoločenstvom a inými kulpínskymi združeniami zapojili do vydania publikácie venovanej desaťročnej spolupráci s bratskou Riečkou zo Slovenska. Jedným z našich väčších podujatí už vyše desať budeme venovať. Plánovali sme sa kaštieľa a veľmi prispela, aby sa náš rokov je Svadba voľakedy a dnes. venovať ručným prácam, čo je typické spolok zviditeľnil vo verejnosti. Je ťaž- Tešili sme sa početným spoločným pre ženy, tiež organizovať prednášky. ko pospomínať všetko, čo sme za tie cestám a zájazdom u nás v Srbsku Po toľkých rokoch pôsobenia môžem roky práce vykonali. Keď ide o výstavy, a na Slovensko. Zovšadiaľ sme si priniesli nové osožné skúsenosti predsa zhodnotiť, že sme sa vea vedomosti.“ novali naozaj rôznorodej, pesAko je to s počtom členiek trej a plnohodnotnej činnosti. spolku? Hoci sme predpokladali, že sa „Na začiatku práce spolku budeme stretávať iba v zimnom sme mali zapísaných 45 čleobdobí, nie aj počas leta, nestaniek. No nikdy všetky ženy lo sa tak. Naša práca prebiehala neboli aktívne. Hlavne bolo počas celého roka, a tak rok okolo 25 žien, ktoré sa súčo rok.“ stavne angažovali. Aj teraz Na ktoré väčšie aktivity si po pätnástich rokoch máme zvlášť spomínate? okolo 30 členiek. Nechodia „Spomenula by som najprv tú všetky na pondelkové stretnuprednáškovú časť. Mávali sme tia, ale keď organizujeme po päť prednášok v jesennom niečo väčšie, vždy ochotne a päť v jarnom období. Boli to Členky spolku sa venujú výrobe kulpínskej pomôžu. V poslednom čase edukačné prednášky na rôz- party pre mladuchu, v spájaní ktorej im sa nám pripojilo aj niekoľko ne témy a z rozličných oblastí, pomohol študent Patrik Rago mladších žien, ktoré sa zao ktoré ženy prejavili ozaj veľký pojili do práce, ktorú realizujeme od záujem. Na prednášky chodili nielen zhruba sme ich mali okolo 60, a to naše členky, ale aj ďalšie ženy, ktoré nielen v Kulpíne, ale aj v rôznych iných septembra minulého roku, čiže do určitá téma zaujala. Po prvom roku prostrediach. Takým spôsobom sme výroby svadobnej party pre potreby pôsobenia sme sa registrovali ako prezentovali svoje prostredie a našu nášho spolku. V sobotu 13. januára združenie. Zvlášť nám prospelo to, obec. Venovali sme sa aj prednáškam nám prišiel na pomoc Patrik Rago, že nás MOMS Kulpín angažoval, aby a dielňam z oblasti rodovej rovnosti, študent etnografie, aby doteraz vysme pripravili náročnú výstavu kro- absolvovali počítačové kurzy. Chcem pracované časti party pospájal do jov Odev našincov. Bola to vydarená spomenúť i kuchárku, ako našu prvú celku. V práci pokračujeme naďalej.“ výstava v peknom priestore Veľkého publikáciu. K tomu sme sa spolu

Roky hodné každej chvíle Katarína Gažová

nožstvo podujatí, aktivít, zájazdov, úsilia a potešenia z pekných výsledkov obsahuje pätnásťročné pôsobenie kulpínskeho ženského spolku. Ale i roky spolupráce s inými združeniami, inštitúciami, organizáciami vo svojom prostredí a mimo neho. O prejdenej ceste sme sa rozprávali s Katarínou Zorňanovou, predsedníčkou Spolku kulpínskych žien od jeho obnovenia pred pätnástimi rokmi. Ako hodnotíte uplynulé obdobie práce spolku? „Zakladajúce zhromaždenie Spolku kulpínskych žien bolo 4. februára 2003. V minulosti sa ženy v Kulpíne tiež organizovali, ale o tom máme veľmi málo údajov. Hlavne sú to fotografie z rôznych akcií a výletov. Po obnovení pred pätnástimi rokmi sme si určili, že sa budeme stretávať každý pondelok, čo sme dodržali dodnes. Najprv to bolo v miestnostiach základnej školy, neskôr v priestore dnešného Muzeálneho komplexu, kde máme miestnosti na použitie. Vtedy, teda v roku 2003, sme ani nepredpokladali, čo nás čaká a čomu všetkému sa

NA KUS REČI SO STAROPAZOVČANKOU ANNOU BALÁŽOVOU

V zbierke má aj storočné šálky Anna Lešťanová

nna Balážová zo Starej Pazovy je nielen predsedníčkou tamojšieho miestneho matičného odboru, aktívnou členkou Združenia pazovských žien pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka a osvetovou pracovníčkou na dôchodku, ale aj vášnivou zberateľkou šálok. Vo svojom dome v Starej Pazove má peknú kolekciu najrozličnejších šálok, ktoré roky zbierala. Počas našej nedávnej návštevy nám ochotne porozprávala o svojich zberateľských začiatkoch a pocitoch, ktoré prechováva k jednotlivým šálkam. „Zbieranie šálok bolo spoločnou záľubou môjho už nebohého man• ĽUDIA A UDALOSTI •

žela a mňa. Obaja sme vždy ráno radi popíjali čaj z pekných šálok, a tak sa stalo, že ich môj manžel postupne začal zbierať. Ja som mu v tom pomáhala a mali sme z tejto spoločnej záľuby vždy pekný pocit spolupatričnosti. Medzi kuchyňou a obývačkou zhotovil aj poličky, na ktoré sme naše početné šálky potom poukladali,“ vysvetlila naša spolubesedníčka. Mnohé šálky z bohatej zbierky pani Balážovej pochádzajú zo zahraničia, napríklad z bývalého Československa, Nemecka, Anglicka. Je zaujímavé, že všetky šálky sú pedantne zoradené podľa toho, kde a kedy boli vyrobené, tiež podľa druhu kvetov, ozdobných motívov... S vďačnosťou uviedla,

že mnohé šálky dostala do daru a že ju zvlášť potešila tá, ktorú jej venovala kamarátka Drahotína Dorčová z Petrovca. Krásnu šálku na pamiatku dostala i od svojich bývalých žiakov k 8. marcu. Na nej je farebná fotografia celej triedy. Súčasťou zbierky sú aj šálky staré viac ako 100 rokov. Mnohé z nich zdedila od mamy, starej mamy, tetky, príbuzných. Hoci šálky zo zbierky Balážová už dávno nepoužíva v kuchyni, predsa sa pravidelne musí starať o ich údržbu. Ako hovorí, ani umývanie takého množstva šálok pre ňu nepredstavuje žiadnu záťaž, lebo takmer ku každej je Anna Balážová medzi šálkami emotívne viazaná, či už v súvislosti s detstvom, mladosťou, rokov, ako aj tie novšie, ktoré začala zbierať sama a ktoré sú ešte stále jej blízkymi ľuďmi. Okrem tých najstarších šálok v zabalené v krabici. Teraz uvažuje, kde Balážovej zbierke sú aj šálky, ktoré ich a ako vyloží, aby ich mala rovnako majú 70 – 80 alebo o polovicu menej prehľadne a pekne zoradené. 3 /4786/ 20. 1. 2018

Ľudia a udalosti Z KYSÁČSKEJ MATRIKY

Novorodencov nikdy menej Elena Šranková

Kysáči sa vlani narodilo 25 detí, evidovali 29 sobášov a umrelo 86 občanov. V porovnaní s rokom 2016 je to o 13 detí menej a o troch zosnulých viac. Evidovaných sobášov bolo o 4 viac než v roku predtým. Z údajov o novonarodených deťoch, ktoré nám poskytli v kysáčskej ambulancii, zisťujeme, že sa v roku 2017 narodilo 13 dievčeniec a 12 chlapcov. Slovenské priezvisko má 18 detí. V rodine Marušićovej sa potešili dvojičkám. V rodinách, kde sa narodili dcéry, sa rodičia rozhodli pre mená: Bianka, Saňa, Božena, Nikolina, Viktória, Simona – Michaela, Lejla, Teodora, Jovana, Anđela, Nađa, Mia a Sofija. Tam, kde sa potešili mužskému potomkovi, sa rodičia rozhodli pre mená: Filip (tri rodiny), Milan, Viktor, Matej, Juraj, Todor, Miloš, Vladimír, Lazar a Boris. V roku 2016 sa narodilo 38 detí, v roku 2015 – 36 , v roku 2014 – 43, v roku 2013 – 34, v roku 2012 – 47. Do kysáčskej matriky narode-

Po sobáši v Kysáči

ných matrikárka Vlasta Brnová vlani vniesla 18 náhradných zápisov. Ide o deti narodené mimo Srbska, hlavne na Slovensku, a jedno dieťa narodené v Rusku. Na základe svojho miesta bydliska rodičia mali právo zapísať tieto deti do kysáčskej matriky narodených. Medzi náhradne

V OBJEKTÍVE. Aj v januári sa mesto skrášľuje. Napríklad tak, že sa odstraňujú suché haluze zo stromov, alebo sa vysádzajú nové stromy. Pracovníkov podniku Gradsko zelenilo sme v Rumenačkej ulici v Novom Sade zastihli práve vo chvíli, keď mestu zabezpečovali budúcu zeleň (na snímke). Stromy sadili do zeme novým spôsobom. Podstata je v tom, že sa korene ukladajú do istého druha valca bez dna. Samozrejme, preto, aby šli do hĺbky, nie do šírky. O. F.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

zapísanými deťmi bolo 7 chlapcov a 11 dievčeniec. Ako matrikárka uviedla, v roku 2016 urobila v matrike narodených 19 náhradných zápisov. Keď ide o počet zosobášených Kysáčanov, v matrike sobášených vlani bolo 29 zápisov. Avšak svadieb, čiže sobášov v Kysáči bolo 20, lebo bolo 9 náhradných zápisov dvojíc zosobášených mimo Kysáča. Zosobášených manželských párov, kde obaja boli Kysáčania, bolo desať. Toľko bolo aj zmiešaných manželstiev, kde nevesta a ženích mali rozdielnu národnostnú príslušnosť. V Kysáči sa vlani sobášil i jeden pár z Báčskopetrovskej obce. Manželia pochádzajú z Báčskeho Petrovca a Kulpína. Medzi vlani evidovanými zápismi v matrike sobášených vidieť, že nevesty a ženísi pochádzajú aj z iných prostredí: nevesty z Pivnice, Rumenky, Lugu a tri z Nového Sadu a ženísi z Nového Sadu, Ravneho Sela, ale i z Bosny a Hercegoviny (Mostar), zo Slovenskej

republiky a z Česka. V roku 2016 bolo v matrike sobášených 25 zápisov. V matrike zosnulých v roku 2017 matrikárka zaevidovala 56 Kysáčanov, 25 žien a 31 mužov. Rok predtým mali 59 zápisov. Treba pripomenúť, že sa do matriky úmrtí zapisujú tí, čo umreli v Kysáči. Vlani mali i jeden náhradný zápis Kysáčana, ktorý umrel v Česku, v Prahe. V Dome smútku, kde nám údaje poskytla Zuzana Kyseľová, sú zapísaní všetci, čo vlani boli pochovaní v Kysáči a zomreli teda aj mimo dediny, buď v nemocnici v Novom Sade, alebo inde. Je ich 86. Lanského roku zomrelo viac mužov (47) než žien (39). Najmladšou zosnulou bola Anna Sakačová, narodená 12. januára 1968, a najmladším zosnulým Ján Ožvát, narodený 10. februára 1971. Najstaršími zosnulými vlani boli: Sofija Rončevićová, 103-ročná (žila v Novom Sade), najstaršia Kysáčanka Mária Vozárová, narodená 26. augusta 1921, a Ján Sabadoš, narodený 10. júna 1927. V apríli bolo v Kysáči 14 pohrebov, v januári 11, v auguste 9, vo februári, v októbri a decembri po 8, v júni a novembri po 7, v marci a júli po 5, v máji a septembri po 2. V roku 2016 zomrelo 83 občanov, v roku 2015 – 82, v roku 2014 – 70, v roku 2013 – 87 a v roku 2012 – 88.

AŽ 32 OBČANOV HLOŽIAN darovalo krv uplynulý pondelok. Medzi prvými hneď zarána do klubovne v suteréne Domu kultúry prišli niekoľkí sto- a viacnásobní darcovia. Pri prvom tohtoročnom odbere najvzácnejšej tekutiny pracovníci Ústavu pre transfúziu krvi v Novom Sade a Červeného kríža zaevidovali dvoch nových darcov (Pavla Zvarca a Spasu Jovanovića), ako aj dvoch cezpoľných: jeden prišiel z Petrovca, druhý z Čelareva. Do vydarenej akcie sa tentoraz zapojila len jedna žena (Nataša Dobríková). Nasledujúca akcia odberu krvi v Hložanoch bude 16. apríla. J. B-š • ĽUDIA A UDALOSTI •

SIEŤ 021

Kľúč je v uznávaní rozličností Tijana Jankovićová

äťdesiatročná Ildiko zo Senty má dve deti a donedávna bola vydatá. Teraz je šťastne rozvedená a vo vzťahu so ženou. „Vždy som vedela, že nie som rovnaká ako moje kamarátky. To cítiš, ale nechceš uznať ani sebe, a zvlášť nie iným. Chcela som len nevyčnievať z radu, splynúť s inými, takže som aj ja pozerala na chlapcov a bola do nich ,zamilovaná‘. Všetko to bola iba pretvárka a nikdy som nemilovala ani jedného muža,“ uznáva Ildiko a dodáva, že sa dostávala do veľmi ťažkých a stresových životných situácií. „Ako dievka čítala som veľa o tom a literatúra v tom čase nebola ani trochu na strane lesbičiek. Celá moja spoločnosť, moje kamarátky to chápali ako chorobu, ktorá sa musí liečiť. Čo iné som mohla robiť, než mlčať a tváriť sa, že som niekto, kto vlastne nie som. Preto som sa aj vydala a dúfala, že ma manžel-

stvo zmení a že všetko to bolo iba dočasné. Narodili sa deti, roky prešli a ja som aj naďalej bola väzňom vo vlastnom tele a vlastným myšlienkam.“ Konečne pred niekoľkými rokmi oznámila svojmu manželovi dlho skrývané tajomstvo. Po rozvode sa presťahovala do väčšieho mesta, lebo, ako hovorí, v malom prostredí nemala šancu pokračovať vo svojom živote normálne. Fakt, že toto nie je ojedinelý prípad, potvrdzuje aj psychologička Danijela Glavašká, ktorá hovorí, že sa v takých prostrediach príslušníci LGBT spoločenstva dávajú do jedného koša – inakší ako ostatní. „V menšom prostredí nemáš problém byť tým, čím si, ale okolie má problém. Niekto, kto je gej alebo lesbička v malom prostredí, odsúdený je buď splynúť s prostredím a žiť ako priemerný heterosexuál, alebo sa odsťahovať do väčšieho mesta alebo zahraničia.“

Filip Kocevski zo Skupiny na podporu mladým LGBT osobám Vystúp pripomína známu výpoveď „nech to zostane medzi ich štyrmi stenami“, zdôrazňujúc, že ona seriózne porušuje ľudské práva. „Výpoveď je ohraničujúca, lebo LGBT osoby nemajú možnosť vyjsť a hrdo sa prechádzať ulicami svojho mesta a krajiny, kde žijú, ale musia sa skrývať pred očami verejnosti, aby mohli byť s osobou, ktorú majú radi.“ Glavašká vysvetľuje, že kľúčom je akceptovanie rozličností, ale veľká časť krivdy leží aj v tradičnej a konzervatívnej výchove, ktorá sa desaťročia propaguje. „V nedávnej minulosti homosexualita je považovaná za sexuálnu deviáciu a skúmala sa v rámci psychiatrie a psychopatológie. Dnes to už nie je tak, čo je v prospech faktu, že sa nepovažuje za chorobu.“ Dodáva, že je termín „homosexuál“ zastaraný klinický termín a mnohí gejovia a lesbičky ho

Prečo ženy z dediny zriedka prihlasujú násilie? Zlata Vasiljevićová

aždá druhá žena trpí alebo trpela nejakým druhom násilia vo svojej rodine a každá tretia bola zbitá, hlavne terajším alebo bývalým manželom či partnerom. Napriek tomu, že najväčší počet volaní na SOS telefón prichádza z mestských prostredí, považuje sa, že je predsa omnoho viac násilia na ženách na dedine. Prečo ženy z dedín menej prihlasujú násilie? „Po prvé, služby a servisy sú im menej dostupné, menej sú informované ako ženy v meste. Po druhé, dediny sú ešte stále izolované prostredia a v takých • ĽUDIA A UDALOSTI •

prostrediach obete sú väčšmi stigmatizované ako v meste,“ rozpráva pre Sieť 021 predsedníčka Ženskej alternatívy Jadranka Radojčićová. Ako hovorí, to, o čom sa tiež málo, alebo skôr vôbec, nehovorí, je sexuálne násilie. To je tabu téma a také násilie sa zriedka prihlasuje, zvlášť na dedine, hovorí Radojčićová. Dodáva, že zvlášť znepokojuje, že sa ako páchatelia násilia stále viac oznamujú aj zamestnávatelia. Podľa oznámení, ktoré prichádzajú cez SOS telefón, zamestnávatelia sú v až v 15 percentách prípadov uvedení ako páchatelia násilia. Rozšírené je aj ekonomické

násilie. Podľa odhadov Ženskej alternatívy v dvoch tretinách prípadov prítomný je aj ekonomický moment, ale je problémom, že vo väčšine prípadov samé obete nie sú si vedomé, že trpia taký tvar násilia. Snežana Jakovljevićová zo siete Ženy proti násiliu pripomína, že Srbsko pred šiestimi rokmi prijalo národnú stratégiu o boji proti násiliu na ženách a že vtedy dalo určité odporúčania lokálnym samosprávam. „Lokálnym samosprávam sa odporúča, aby zapojili špecializované služby pre ženy – obete násilia do lokálnych systémov služieb v oblasti sociálnej ochrany, ktorá je financovaná lokálny-

považujú za urážlivý. Zároveň mieni, že okrem urážania, verbálnych útokov a iných druhov týrania upriamených proti LGBT osobám, diskriminácia je prítomná na každom kroku. „Napríklad, ako sa má cítiť gej osoba pozorujúc kinematografiu? Takmer každý film má v úzadí ľúbostný heterosexuálny príbeh,“ komentuje Daniela Glavašká. Kocevski odkazuje, že je LGBT populácia každopádne menšina a ohrozená skupina v našej spoločnosti. „Podľa výskumu z roku 2015 diskriminácia voči LGBT populácii sa zmenšuje, ak heterosexuálne osoby poznajú určitú LGBT osobu, a potom sa úmerne tomu zmenšuje aj homofóbia a transfóbia.“ Mieni, že sa o LGBT osobách a ich ľudských právach málo hovorí. „Tých niekoľko dní v roku, keď sa hovorí o pochode hrdosti, je málo. Potrebné je, aby príslušníčky a príslušníci tejto spoločnosti boli viditeľnejší na viacerých ,frontoch‘, aby sa zapojili do spoločenských pohybov a udalostí, a tým spôsobom prenikli k celkovej populácii.“ mi samosprávami. Financovanie je však nepravidelné, nedostatočné a ženy – obete násilia – nie sú uznané v systémoch sociálnej politiky v lokálnych samosprávach ako obete, pre ktoré by bolo potrebné organizovať osobitný systém ochrany. Predovšetkým preto, že sa ochrana organizuje spoločne pre všetky ohrozené skupiny,“ povedala Jakovljevićová. Jediná štatistika, ktorá sa vedie o ženách – obetiach násilia – je tá, ktorá je zverejnená v médiách, vyzdvihuje. Podľa jej slov oficiálna štatistika o vraždení žien v Srbsku neexistuje a nikto nezverejňuje oficiálne údaje, koľko je žien zavraždených ako obetí násilia. Tieto texty vznikli v rámci projektu Sieť 021 financovaného EÚ. Ich obsah je zodpovednosťou Rádia 021 a v žiadnom zmysle neodzrkadľuje stanoviská Európskej únie.

3 /4786/ 20. 1. 2018

Zemepis Po prázdninách Sviatky, Nový rok a prázdniny rýchlo uplynuli. Škola volá. Ako ste strávili zimné prázdniny? Našli ste si aj darčeky pod stromčekom? Tešíme sa na vaše práce aj v druhom školskom polroku. Aj na Facebooku (Detský kútik – Hlas ľudu). Danuška

Anđela Mrđová, ôsmačka, ZŠ T. G. Masar yka, Jánošík

Vladko Hromčík, siedmak, ZŠ Bratstva jednoty, Biele blato

Natália Rauzová, 2. 2, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Andrea Vaneková, ôsmačka, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

Škola Škola moja milá, nikdy si sa mi nepáčila. Toľké učenie a každé ráno vstávanie. Tu som s tebou hodinami, s preplnenými minútami. No keď zvonec zazvoní, to sa všetko skončí, ‘bo radosť spolužiakov prestávku osvieži. Škola moja milá, nikdy si sa mi nepáčila. No v srdci ťa mám a za nič nedám. Jana Kalapišová, ôsmačka, ZŠ Bratstva jednoty, Biele blato

www.hl.rs

Zemepis má každý rád, uzná vám to aj sám žiak. Nálada je vrelá, keď dvaja priatelia voľbou učiteľa k mape spolu vyjdú. Rozkaz ako z dela nájsť na mape sveta časť Transylvániu. Pátračka hlboká, nikde ani kroka po zemi širokej. Našlo sa všeličo aj zhora, aj zboka, ba ani slovka o nej. Vedec Eratosthenes vzrušil sa tiež celý, že tu títo dvaja už nič nevedeli. Narástli mu rohy, z uší fučal dym, chlapci takí švárni, čo má spraviť im? Vyhnal ich hneď z triedy, zemepisnej vedy. Najprv šťastie mali, že už tam nestáli, no predsa poznáte známku, čo dostali.

Informačno-politický týždenník

Sabína Klúčiková, 2. 2, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Sára Horňáková, 2. 2, ZŠ 15. októbra, Pivnica

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

AKTUÁLNE

V novom roku nové súbehy pre poľnohospodárov

Ročník XLVII 20. januára 2018 Číslo

2 /1956

Z PRODUKČNEJ BURZY

Výrazný cenový pád sóje Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 3. 1. do 12. 1. 2018 bol zaznamenaný výrazný pokles ceny sóje. Na začiatku roka pri porovnaní s priemerným obratom finančný aj tovarový obrat je oveľa nižší, čo je už akýmsi pravidlom. Pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom tovarový obrat bol nižší o 29,54 % a finančný o 4,61 %. V uvedenom období sa na novosadskej burze obchodovalo iba s kukuricou a so sójou. Cena kukurice sa pohybovala od Ľubica Sýkorová 16,50 din./kg do 16,80 din./kg bez DPH. V podstate sa jej cena od polovice Rozvojový fond Vojvodiny každoročne zverejňuje rôzne súbehy určené aj poľnohospodárom. decembra veľmi nezmenila. Kukurica Celkovo v minulom roku hodnota podaných žiadostí bola 1,41 miliardy dinárov, z toho s vyšším obsahom vlahy do 15,5 % schválených bolo 916,7 milióna dinárov. Podľa slov riaditeľa Rozvojového fondu Vojvodiny sa predávala po 16,65 din./kg (18,32 Gorana Savića rok 2017 bol jedným z najúspešnejších od založenia RFV – okrem iného s DPH). aj keď ide o schválené a realizované žiadosti o úvery po zverejnených súbehoch fondu. Väčšia ponuka ako dopyt zapríčinili na domácom trhu cenový pád sóje. Predávala sa v cenovej FV svojou úverovou politi- s lehotou splácania na sedem pôdy; relácii od 46,40 do 46,70 din./kg. kou, ktorá sa odzrkadľuje rokov, obdobím odkladu do – súbeh na dlhodobé úvery Jej priemerná cena bola 46,64 v lehotách splácania až do dvoch rokov a úrokovou sa- na nákup nových strojov; din./kg (51,30 din./kg s DPH). siedmich rokov, obdobím od- dzbou od 1 do 3 %. Sú to: – súbeh na dlhodobé úvery To je zároveň najnižšia cena kladu do dvoch rokov, fixnými – dlhodobé pôžičky na rozvoj na rozvoj turizmu; tejto významnej poľnoa nízkymi úrokovými sadzbami turizmu so subvencovanými – súbeh na dlhodobé úvery hospodárskej komodity v rozpätí od 1 – 3 % ročne vý- úrokovými sadzbami zo strany na investície do poľnohosod 26. júna 2017. Prírazne ovplyvnil ponuku úverov Pokrajinského sekretariátu podárstva v rámci programu činou nepretržitého bánk a zníženie úrokových pre hospodárstvo a cestovný IPARD; poklesu jej ceny sadzieb. To umožňuje podni- ruch, na čo je vyčlenených 200 – súbeh na krátkodobé úveje predovšetkým kateľom a poľnohospodárom, miliónov dinárov; ry na obratové prostriedky v registrovadovoz sóje. ○ ktorí pôsobia na území Vojvo– dlhodobé pôžičky na pod- poľnohospodárstve. né poľnodiny, priaznivejšie využívanie poru projektov IPARD, na ktoré V roku 2018 medzi novinky hospodárske finančných prostriedkov pre je vyčlenených 500 miliónov patrí aj to, že existuje možnosť gazdovstvá (novýberu termínu splácania siteľov) bola zvýševšetky typy investícií. dinárov. V tomto roku okrem ôsmich Registrované poľnohospo- úveru, dĺžky obdobia odkladu ná na 70 rokov a že pri úverových línií, o ktoré bol v dárske gazdovstvá sa môžu a dynamiky splácania. Maxi- krátkodobých úveroch roku 2017 najväčší záujem a prihlásiť na nasledujúce sú- málna výška úverov v jednot- na obratové prostriedky ktoré sú dodatočne vylep- behy: livých súbehoch bola zvýšená sa doba dostupnosti úveru šené, RFV ponúka dva nové – súbeh na dlhodobé úvery (súbeh na dlhodobé úvery pre predĺži na 48 mesiacov. Nové poľnohospodárstvo, súbeh na súbehy platia od 1. 1. 2018, súbehy pre právnické osoby, pre poľnohospodárstvo; – súbeh na dlhodobé úvery dlhodobé pôžičky na nákup lehoty na podanie žiadosti o podnikateľov a registrované poľnohospodárske gazdovstvá, na nákup poľnohospodárskej pôdy...), že veková hranica pre úver nie sú obmedzené. ○

Z obsahu Na našom trhu som prvý Str. 3

Škodcovia konopy siatej (1) Str. 4 – 5

Ľudstvo závisí od včiel Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

AKO OCHRÁNIŤ CHRÁNENÉ ZNAČKOVÉ VÝROBKY (2)

Vajce alebo sliepka?

Juraj Bartoš

Odborná porada pod názvom Zneužitie chránených výrobkov (Futog 28. októbra 2017) zase raz poukázala na kameň okolo krku poľnohospodárskych výrobcov, ktorým záleží na originálnosti a vysokej kvalite svojich výrobkov. Nie dosť, čo pretrvávajúce nevhodné pomery v oblasti poľnohospodárstva vedú k tomu, že im na stole zostáva čoraz menší kus koláča, nijako sa nemôžu vyrovnať s tým, že (a veru už dávnejšie) pod plášťom chránených výrobkov sa na trhu vo veľkom predávajú falzifikáty. V Poľnohospodárskych rozhľadoch (č. 24 zo 16. 12. 2017) sme uviedli úvodné výklady jednotlivých účastníkov porady. Po nich nasledovala výmena názorov...

ástupca predsedu Spolku skutočnosť pravdepodobne taká, Predseda združenia včelárov včelárov Jovana Živanovića že máme denne problém s falzifi- Jovana Živanovića v Novom Sade v Novom Sade Miodrag Čupić kovanými výrobkami na trhu a nie Đorđe Mrkić podotkol: „Ide o to, mienil: „Štátne orgány, teda služby sme vstave to riešiť.“ aby to bola systémová záležitosť. Vedúca úseku Oddelenia inte- My výrobcovia máme štyri stupne štátnej správy, či už je to Správa pre veterinárstvo, Trhová inšpekcia lektuálneho vlastníctva Juhobáč- kontroly: najprv sám kontrolujem a ostatné služby, nemajú žiadnu skeho správneho obvodu Vidosava vlastnú výrobu, ďalej to robí moje komunikáciu. Nefungujú ako jeden Đurićová zareagovala, tvrdiac, že združenie, potom certifikačné teleso systém a, pravdaže, taký je aj stav vec nie je celkom jednoduchá: (akreditované v štátnom orgáne), v teréne. Pokiaľ ide o zemepisné „Veľmi mi prekáža, že hovoríte ktorému za to platíme, a nakoniec značky, všetko je veľmi jasné. Zákon o neodbornosti inšpekcie. Celých inšpekcia. Kto nemá validný dostanovil: aby ste mali jeden výrobok, 40 rokov nemáme žiadnu vašu klad, nemôže ten a taký výrobok musíte napísať elaborát, respek- prihlášku; kto nás oslovil, aby sme predávať. Na vás a ostatných intíve určiť vlastnosti toho výrobku, šli do toho? Ja som bola ako inšpek- špekčných službách je kontrolovať, zaregistrovať názov zemepisné- torka v omyle ohľadne otázky, ako kto zneužíva chránené výrobky.“ ho pôvodu a neskoršie Đurićová zjavne podstúpiť certifikačnú podráždená trvala na kontrolu výroby, ktorú tom, že nikto trhostanovuje Ministerstvo vej inšpekcii nedodal poľnohospodárstva pre zoznam výrobcov výcelé Srbsko. Aby sme robkov s chráneným vedeli, či naskutku ide zemepisným názvom a o výrobok so značkou náčelníčka trhovej inzemepisného pôvodu, špekcie Juhobáčskeho výrobok dostáva značku obvodu Stanka Kneže(markicu); predpísal ju vićová sa zapojila do štát a je to odznak vyprodiskusie s poznámkou, dukovaného množstva že ide o nedorozumea kvality, takže trhová nie: „Tu nie sú prítomní kontrola by hneď mohla Na akom voze a kam sa vlastne uberá tunajšie zástupcovia poľnohosvedieť, či naskutku ide poľnohospodárstvo? podárskej inšpekcie o výrobok, ktorý je v súlade so Záko- vskutku vyzerá Futocká kapusta. a my nemáme potrebu hovoriť nom o poľnohospodárskej výrobe. Kapusta je kapusta, je živá hmota o veciach, ktoré nie sú v doméne Všetko, čo takúto značku nemá, nie a nie je možné, aby sme ju my ako našej práce. Ľutujeme, ak niečo nie je výrobok so zemepisným pôvo- laici rozpoznali, na rozdiel od toho, je dobre regulované, ale zákonný dom, je falzifikát. V Srbsku je 60 kto ju pestuje a kto dal všetky jej regulatív určuje spôsob kontroly výrobkov so značkou zemepisného vlastnosti. Hovorím o rinfúze, nie trhovou inšpekciou. My sme zápôvodu; pravda, ľudia sa vynalieza- o originálnom balení; výrobky na stupcovia Ministerstva obchodu, jú, štát dovolil... ale v Srbsku máte otvorenom priestore kontroluje my výrobky kontrolujeme od chvíle, šesť výrobkov, ktorých zemepisný komunálna inšpekcia; ako myslíte, keď sú hotové, uzavreté, teda: frušpôvod sa kontroluje, šesť – a koniec. že je možné skontrolovať päťstotisíc kohorský med je zabalený v určitej Je veľmi ľahké zistiť, čo je Futocká kapustových hlávok?!“ fľaške, s určitými nálepkami o tom, kapusta a čo nie je. Som si istý, že že je výrobok chránený, o čom exisv Srbsku neexistuje jediný rozsudok KTO NEMÁ VALIDNÝ DOKLAD... tujú uistenia, ktoré vlastníte vy ako svedčiaci o tom, či niečo má zemeO iný prístup inšpekcie k problé- výrobcovia; ostatní ich nevlastnia. pisný pôvod, alebo nemá. Ak sám mu sa zasadzoval Miroslav Kiš z Aso- Lenže vašu etiketu môže vytlačiť výrobca musí dokazovať, či je jeho ciácie poľnohospodárov:„Presne a teda sfalšovať osoba vo Valjeve. výrobok originálny, alebo nie je, tak je známe, kto je výrobca Futockej Na vás je povedať: firma ,xy’ predáva samotná kontrola výroby absolútne kapusty, vo Futogu je ich 40; vy ,môj med’, to nie je môj med, to nemá žiaden zmysel. Naše zdru- nemáte čo hľadať na roli, vy máte je falzifikát. Na základe toho my ženie vyrukuje s iniciatívou pred žiadať zoznam s menami výrobcov, porovnávame originál a falzifikát; všetky ministerstvá a verejnosť, aby keď nájdete predávať niekoho, kto osobe, ktorá taký výrobok predáva, konečne určité ministerstvá, keď na tom zozname nie je – koniec zoberieme. Ak dostaneme požiaexistuje elaborát a názov výrobku príbehu! Ten „Futockú kapustu“ davku o kontrole, budeme konať. so zemepisným pôvodom, prikázali predávať nemôže. To platí aj o os- Vieme, čo je čia robota, máme tomu, kto to urobil, že musí začať tatných výrobcoch a ich chránených dobrú spoluprácu s ostatnými výrobu toho výrobku. Lebo je výrobkoch.“ službami v ministerstve.“

Kneževićová radila, aby výrobcovia Futockú kapustu balili každú hlávku osobitne, sama ale skonštatovala, že takýto spôsob ochrany zvyšuje výdavky, tie vraj dosahujú tretinu celkovej ceny. Vývodiaci výrobca Futockej kapusty a kyslej kapusty Rade Ćulum spresnil, že je problém vleklý: „Pred ôsmimi – deviatimi rokmi som nastolil otázku, ako prekonať tento problém a vtedy som navrhol, aby sa trhová inšpekcia zaangažovala ohľadne Nového Sadu, Belehradu a Nišu, aby sa zaučila... Zrejme situácia nie je ideálna, páči sa mi, že dnes hovoríme o tejto téme, ale domnievam sa, že je problém v tom, že zástupcovia združení sa nechcú osobne sťažovať pred príslušnými orgánmi a skonfrontovať sa ohľadne ochrany s niekým vo vlastnom prostredí. Mysleli sme si, že to treba riešiť prostredníctvom inšpekcie a pokiaľ ide o výrobky v rinfúze, vyhotovili sme určitú vlajku či panel, ktorú treba vztýčiť na mieste predaja našej kapusty. Kto nemá takto označenú kapustu, nemôže ju predávať pod menom Futocká kapusta alebo Futocká kyslá kapusta. Očakávame teda, že odteraz by malo stačiť, aby niekto z nás zavolal inšpekciu a oboznámil, že tam a tam sa predáva falošná Futocká kapusta...“ Predseda spomenutého novosadského združenia včelárov Đorđe Mrkić obhajoval tézu svojho kolegu Čupića, že sú dôvody, pre ktoré „existuje neuschopnenosť inšpekcií“ a dodal: „Myslím si, že my v tomto ohľade musíme byť predovšetkým partneri. Robíme na tomto pláne prvé kroky, budujeme systém, ktorý neexistuje. Situácia z vášho uhla nie je rovnaká ako z uhla nás, ktorí sa zaoberáme výrobou a nakoniec vidíme, že na trhu nie sme nadostač chránení. Nejde tu len o zneužitie chránených výrobkov, ale aj o zneužívanie samej ochrany výrobkov. Ako sme počuli, my máme vyše 60 chránených výrobkov; to je, ako keď sa niekto zapíše na fakultu a povie – ja som inžinier. A nie je; je len bažant (študent prvého ročníka); my v tejto oblasti máme 60 bažantov na doživotie, ktorí nikdy nič nevyrobili. Nakoniec máme situáciu, že je zodpovedný výrobca, lebo je povinný – oboznámiť všetkých o nedopatreniach v celom procese?! Prichádzame k tomu, že vlastne ten, kto vytvára výrobok, nakoniec má budovať systém! Vari len štát ide zhora nadol.“ Čo povedať na záver? Azda iba to, že nakoniec porada s dobre cielenou témou vyznela ako (odveká) rozprava o tom, či skôr bola sliepka alebo vajce. ○

3 /4786/ 20. 1. 2018

ERDEVÍČAN MIROSLAV ĎURKA JE UŽ ROKY ÚČASTNÍKOM VEĽTRHU ETNOPOTRAVÍN A NÁPOJOV V BELEHRADE

rými ste už roky na veľtrhu: oleju a slnečnicovým jadierkam. Je stále o ne záujem? – Ich odbytu sa darí, no keď ide o jadierka, asi ich postupne stiahnem z ponuky. Totiž z mnohých krajín, od Číny po Bulharsko ich ponúkajú našim spotrebiteľom. – Skôr by som povedal viacroč- Všetci si uvedomujú, že to nie je ného, lebo tých rokov poznače- bohvieaká kvalita, no berú ich, ných prípravou bolo aspoň päť. lebo sú lacné. Už ma unavuje to No dokázali sme to a všetko je presviedčanie o tom, čo ponúkam konečne také, aké a akú kvalitu mám. má byť. Problémy Zrejme sa budem boli, no riešili sme orientovať na finálne ich, ako prichádzali. výrobky, o ktoré je Zatiaľ teda môžem záujem. Mám naprípovedať, že paštéklad na mysli paštéty tu vyrábam podľa s inými príchuťami. potreby. Mal som Zatiaľ ponúkam len už záujemcov z Rustúto jednu chuť, no ka, ktorým sa veľmi ďalšie budú určite páči. Zobrali sto kupribúdať. Skúsim sov, aby ju ochuti kombináciu kononali aj ich prípadní pí a slnečnice. Moje partneri a zákazníci. výrobné možnosti Aj jedna z ruských Miroslav Ďurka sú dnes okolo 600 televízií, ktorá chystá gastrono- – 700 paštét denne. Netreba ale mický seriál, počas novembrového vložiť veľa prostriedkov, aby sa pobytu v Šíde prejavila záujem aj to zvýšilo. Ide o kúpu ďalšieho prezentovať ju. zariadenia, ktoré nie je veľmi draA na našom trhu už je? hé, čo by malo umožniť produkciu – Paštétu som pre trh začal presahujúcu tisíc paštét denne. vyrábať pred niekoľkými mesiacNa záver ako je to s nákladmi a mi, konkrétne po vlaňajšej žatve konkurenciou?

Na našom trhu som prvý Oto Filip

potravín je zdravie konzumenta predsa najdôležitejšie. Len vlani sa Vitastil po slnečnicových jadierkach a rastlinných olejoch, za kvalitu ktorých získal mnohé uznania, začal výraznejšie presadzovať na trhu aj so slneč-

a rozdiel od mnohých iných podujatí, ktoré vznikli a zanikli, novembrový Veľtrh etnopotravín a nápojov v Belehrade už roky patrí k dianiam vyznačujúcim sa stálym rastom. Desiate narodeniny oslávil pred dvoma rokmi, zoskupujúc stovky vystavovateľov, sústavne sa prispôsobujúcich trendom trhu a zdravej výživy. Je to samozrejmé, keďže dopyt po výrobkoch, ktorých príznačnosťou je autentickosť a tradícia, stále stúpa. Zákazníci sa čoraz častejšie dožadujú potravín špecifických, chutných a vkusných, výrobcovia a vystavovatelia ich zadováženie zase chápu ako spôsob, ako sa úspešne presadiť v obrovskej konkurencii. Jedným z najúčinnejších spôsobov, ako na to, je Vojvodinské výrobky tradičné dopracovať sa k uznávanej tovarovej značke toho-ktorého nicovými paštétami. Je to v duchu výrobku. Lebo to znamená, že jeho dlhoročnej praxe uvedenej spocesta na trh a k spotrebiteľovi bude ločnosti: uvedomujúc si, že bez aspoň dvojnásobne kratšia, než by kvality niet konkurencieschopnosti, Miroslav Ďurka svoje perbola v pomeroch bežných. Celé príbehy o tom by mohol spektívy celé roky zakladá na porozprávať zakladateľ a majiteľ nových výrobkoch vhodných pre firmy Vitastil z Erdevíku Miroslav zdravú životosprávu. Za kvalitu Ďurka. Nielen preto, že je už rastlinného oleja, no i prvých od samotných začiatkov spätý slnečnicových paštét na jubilejs Veľtrhom etnopotravín a ná- nom 80. Medzinárodnom poľnopojov, ale aj kvôli tomu, že patrí hospodárskom veľtrhu v Novom Sade ešte v roku 2013 získal viac uznaní. Ako prvé krédo podnikania – teda kvalita. V tom duchu znel i rozhovor s ním, ktorý prebiehal na nie tak dávnom belehradskom VeľtrNový tromf na trhu: slnečnicová paštéta hu etnoptravín pod názvom Vitastil Pate a nápojov. Zase koniec roka, zase je tu k podnikateľom, ktorí neustále hľadajú cesty, ako dobyť trh. Byť potreba položiť akúsi bodku na ňom s čímsi prvým. Predsavza- za ním. V tom hlavnom výstavtie neľahké, keďže si púť nového nom trojlístku na vašom stánku produktu neraz pýta roky príprav, okrem oleja aj jadierok konečne kopu driny, množstvo previerok, je aj paštéta zo slnečnicových rôzne testy, posudky, hodnote- jadierok. Je to výsledok štvornia. Veď v prípade akýchkoľvek ročného úsilia?

Stánok Vitastilu a dnes si ju možno kúpiť v istej sieti predávajúcej biopotraviny v Novom Sade, tiež vo viacerých obchodoch v Belehrade. Hneď po ukončení veľtrhu ju idem prezentovať aj iným obchodom a do iných miest. Slnečnicová paštéta je výrobok zaujímavý a zdravý, obsahujúci ako ingredienciu aj môj olej, s viacerými príchuťami dovezenými z Nemecka. Je to konzerva trvanlivá s ročnou lehotou. Vráťme sa aj k výrobkom, s kto-

III

– Na výrobu sme zatiaľ traja, čo znamená isté náklady. Sú tu aj ročné sanitárne kontroly, ktoré tiež stoja. Výdavky sú rôzne, takže v tejto chvíli ešte neuvažujem o zamestnaní nového člena výrobného tímu, keďže na to nie je práve potreba. Keď ide o konkurenciu, počul som, že sa objavila slnečnica, no je to akýsi mix napríklad s fazuľou. Skutočne som rád, že som, keď ide o paštétu slnečnicovú, na našom ○ trhu prvý.

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia konopy siatej (1) Ing. Ján Tancik, PhD. Ing. Marek Seidenglanz Konopa siata je plodina, ktorá sa v minulosti v strednej Európe pestovala na veľkých plochách, no v posledných desaťročiach patrí k minoritám. Pred pár rokmi však pestovatelia a spotrebitelia opäť prejavili záujem o túto výnimočnú rastlinu.

60. rokoch minulého a tiež polyfágne druhy vošiek: storočia sa v Srbsku ko- voška maková a voška brosnopa pestovala na 36 000 kyňová. Súkvetia poškodzujú ha, kým o 40 rokov neskôr, na larvy polyfágnych motýľov prelome storočia, bola vysiata z čeľade Noctuidae. Vo vnútri len na okolo 600 ha ročne. Čo stoniek poškodenia zapríčiňujú sa týka škodcov, všeobecne je dva druhy: vijačka kukuričná technická konopa siata (Cana- a od polovice 60. rokov sa k bis sativa) považovaná za plo- nej pridal obaľovač konopný dinu, ktorú živočíšni škodcovia – Cydia (Grapholita) delineana. prakticky neohrozujú, alebo za plodinu, ktorá sa dokáže KTORÉ DRUHY ŠKODIA s ich pôsobením samá vyrovnať V SÚČASNOSTI ALEBO bez nejakých väčších škôd. Pri BY MOHLI ZAPRÍČINIŤ porovnaní s niektorými plodi- VÝZNAMNEJŠIE ŠKODY? nami (repka, strukoviny atď.) V dnešnej dobe v našich podje to pravda. Ale aj konopa, mienkach by mohli významnejv tom sa od ostatných rastlín šie škody spôsobiť larvy obanelíši, je viac či menej tesne ľovača konopného (Grapholita spojená s radou živočíšnych druhov, ktorým slúži ako zdroj potravy i vhodné miesto na rozmnožovanie. V literatúre sa uvádza, že v porastoch konopí bolo zaznamenaných takmer 300 druhov rôzneho hmyzu a roztočov, ale významné straty na úrode spôsobuje len málo z nich. Významné druhy fytofágov škodiacich na tejto plodine v strednej Európe uvádzame v krátkom prehľade pod- Imágo obaľovača konopného (foto: M. Seidenglanz) ľa údajov z literatúry z 50. rokov minulého storočia, delineana) a prípadne aj vijačky keď sa konopa pestovala na kukuričnej (Ostrinia nubilaoveľa väčších plochách ako lis). Na súkvetiach konopí je dnes. Podzemné časti rastlín možné sporadicky naraziť i poškodzovali: pandravy – larvy na húsenice niekoľkých veľmi chrústov, drôtovce – larvy ková- dobre známych polyfágnych čikov, larvy skočky chmeľovej, druhov motýľov. Napríklad na larvy siatic, medvedík obyčajný, moru kapustovú (Mamestra hraboše, chrček a iné. Nad- brassicae), moru gamma (Auzemné časti vzchádzajúcich tographa gamma), moru čierrastlín poškodzuje imágo skoč- nu (Melanchra persicariae) a ky chmeľovej, imága rôznych možno trochu prekvapivo aj druhov nosánikov. Počas ve- na spriadača medvedieho (Argetácie nadzemné časti, najmä ctia caja). Na vzcházajúcich listy, puky a súkvetia napádajú konopách sa môže pestovateľ roztoče z čeľade Tetranichydae, stretnúť i s ďalšími druhmi skoniektoré druhy vošiek: voška čiek, známymi predovšetkým chmeľová a voška konopná z repky – so skočkou kapus-

tovou (Phyllotreta nemorum) a skočkou čiernou (P. atra).

väčšinou nevžierajú do stonky a vetví, ale ničia puky, kvety a najmä zrejúce semená. Súkvetia opletajú voľne visiacimi pavučinkami. Letné húsenice po tom, čo dorastú, opúšťajú súkvetia a kuklia sa nižšie v stonkách, ale aj v koreňoch či v pôde blízko koreňom (do 5 – 10 cm). Na jar nasledujúceho roku z nich vyletujú motýle prvej generácie – v máji. Je ale veľmi pravdepodobné, že v našich podmienkach to takto neprebieha pri všetkých jedincov. Veľký podiel letných lariev pravdepodobne nestihne úplne dokončiť svoj vývoj, opustiť súkvetie a zakukliť sa. Ich aktivita je totiž riadená dĺžkou dňa. Po tom, čo dĺžka dňa klesne pod 14 hodín (koniec augusta, september), prestávajú byť aktívne a zavinujú sa do hodvábnych kokónov priamo v zvinutých

OBAĽOVAČ KONOPNÝ Imágo obaľovača konopného – Grapholita delineana (Tortricidae, Lepidoptera) je drobný motýlik s dĺžkou tela 5 (samček) až 7 (samička) mm a s rozpätím krídel 9 – 13 (samček) alebo 10 – 15 mm (samička). Jarné húsenice obaľovača konopného (potomkovia prvej generácie motýľov) najprv okienkujú listy, po prvom zvliekaní (to znamená po niekoľkých dňoch) sa vžierajú do stoniek listov a do stoniek. K tomuto dochádza niekedy Húsenice obaľovača konopného (najmä jarné na konci mája húsenice) si v stonke vyžierajú komôrky, ktoré a v priebehu nikdy nie sú dlhšie než 2 cm (foto: M. S.) júna. V stonkách si húseni- listoch v súkvetí, často viac ce vyžierajú typické komôrky, húseníc pri sebe. Pripravujú ktoré nikdy nie sú dlhšie než sa takto na zimu. Tieto larvy 2 cm (rozdiel od vijačky ku- sa často dostávajú do skladov kuričnej). Jedna húsenica sa spolu so semenami. Kuklia sa už nikdy neprežiera k ďalším priamo na nich a sú nebezpeččastiam stonky. Postupne, ako ným zdrojom na napádanie sa konope predlžujú, húse- ďalších lokalít. Motýle nie sú príliš dobrí letci nice svoje komôrky opúšťajú a putujú po povrchu stonky (max. rýchlosť letu v laboratórvyššie až do súkvetia, ak je nych podmienkach: 3,2 – 4,7 už vytvorené. Tu vyhrýzajú km/h). Ihneď po vyliahnutí nové otvory a budujú si nové vyhľadávajú porasty konopí. komôrky. V silne napadnutej Nemajú veľa času, ich život stonke je možné vidieť niekoľko netrvá viac ako dva týždne. komôrok (chodbičiek, galérií) Potom, čo samičky nájdu ponad sebou. Dĺžka vývoja jar- rast, nezdržujú sa prenikaním ných húseníc je asi 21 – 33 dní. do jeho hlbších častí a osídľujú Potom sa húsenice vo svojej len jeho okrajovú časť (dôležité poslednej komôrke (chodbičke) pre ochranu). Po párení jedna zakuklia (kukly niekedy vyč- samička nakladie 350 – 500 nievajú z otvoru vo vyžraných vajíčok. Avšak asi len 17 z nich stonkách). Z týchto kukiel vylie- sa dopracuje až do druhého tajú motýle druhej generácie, larválneho instaru. V našich podmienkach má ktoré lietajú v júli a auguste a kladú vajíčka v tom istom obaľovač konopný dve geporaste. Z nich pochádzajúce nerácie a aj neúplnú tretiu húsenice (letné húsenice) sa už generáciu. V Rumunsku, ale

3 /4786/ 20. 1. 2018 aj v americkom Illinoise má spravidla tri úplné generácie. V Pakistane dokonca štyri.

20 . – 26. 1. 2018

POČASIE

AKO SA STAL Z OBAĽOVAČA KONOPNÉHO ŠKODCA KONÔP V EURÓPE? Asi do šesťdesiatych rokov 20. storočia bol v Európe (a to prakticky len v juhovýchodnej) motýľ známy pod latinským označením Grapholita delineana (popísaný anglickým entomológom Walkerom v roku 1863) zaznamenaný iba ako nevýznamný škodca chmeľu a nie konôp. Potom sa prakticky zrazu (zhruba možno vymedziť roky 1962 – 1970) v niektorých krajinách juhovýchodnej Európy (Rusko, Ukrajina, Rumunsko, Maďarsko, Srbsko, Slovinsko, Grécko a Slovensko) začali objavovať silne poškodené porasty konôp skôr neznámymi húsenicami. V tejto dobe sa konope v spomínaných krajinách pestovali na relatívne veľkých plochách a prebiehalo aj intenzívne šľachtenie. Entomológovia rýchlo prišli na to, že to má na svedomí druh G. delineana a mali dojem, že došlo ku zmene hostiteľskej rastliny. Prirovnávali to k prípadu vijačky kukuričnej, ktorá naopak – presedlala práve zhodou okolností z konopy na kukuricu. Ale ako sa ukázalo neskoršie, bolo to inak. Niekoľko rokov predtým, než sa objavili problémy s napadnutými porastmi, nechali si šľachtitelia z dvoch európskych ústavov (Vavilovov inštitút v Rusku v roku 1953; Poľnohospodársky výskumný ústav Rudolfa Fleischmanna v maďarskom meste Gödöllö v roku 1954) s cieľom kríženia s európskymi varietami doviezť vzorky osiva konopí z Číny. Tieto boli pravdepodobne napadnuté čínskym kmeňom G. delinena, ktorý unikol a rozšíril sa potom na konope v juhovýchodnej a neskoršie aj strednej (na Slovensku a o niečo neskôr aj v Česku) Európe. Tento čín-

sky (ázijský) kmeň na rozdiel cii silne napadnutých ohnísk od pôvodného európskeho v poraste (bývajú pri okrajoch kmeňa napáda konope a do- a nemusia byť veľké) sa odpokáže ich vážne poškodzovať. rúča tieto vôbec nezberať, ale Ázijský kmeň G. delineana sa rovno zničiť. tiež vyskytuje v Kórei, Japonsku, Pakistane, v niektorých CHEMICKÁ OCHRANA častiach Indie a v Nepále. Možno je nespravodlivé viniť z jeho introdukcie do Európy iba (a len) šľachtiteľov. V tej dobe sa totiž do niektorých európskych krajín dovážalo veľa konopného semena z Číny ako krmiva pre vtáky. Je zaujímavé, že cesta čínskeho kmeňa oba- Poškodené listy konope ľovača konopného v Európe nekončí. S napadnuZ publikovaných výsledkov tým osivom sa dostal do USA najmä v zahraničných odbor(do Vermontu v roku 2000). Je ných časopisoch sa dá odvotiež veľmi pravdepodobné, že diť určitý postup na chemicsa do niekoľkých ďalších štátov kú ochranu. Predovšetkým sa USA (Iowa, Illinois, Minnesota, musí vychádzať z overených Missouri, New York) dostal už vlastností tohto druhu hmyoveľa skôr, najmä počas 2. sve- zu. Samičky obaľovača konoptovej vojny, a to nie cez Európu, ného kladú vajíčka v určitých ale priamo z Ázie. Nevyskytuje ohniskách obvykle pri okrasa v Kanade a ani v západnej joch. Keď sa zasiahne v pravý Európe. Vôbec sa nevyskytuje čas, úplne postačí, keď sa ošetna južnej pologuli. rí 3 m široký okrajový pás porastu alebo priamo len určité OCHRANA PORASTOV PRED ohnisko výskytu. Pri motýľoch NAPADNUTÍM OBAĽOVAČOM prvej generácie by to mohlo KONOPNÝM byť niekedy asi od konca mája Najdôležitejším ochranným do polovice júna. A práve na opatrením je získanie nena- základe zistenia náletu motýpadnutého osiva. Všetky pre- ľov prvej generácie sa dá určiť suny tohto druhu po svete totiž termín ochrany. Problém je ale nastali práve prostredníctvom monitoring motýľov v poraste. napadnutého osiva, resp. se- Lietajú navečer a po zotmení mien. a žiadne feromónové lapáky Z agrotechnických spôsobov nie sú k dispozícii (veľmi by ochrany sú v podstate dôle- sa hodili). Dajú sa ale použiť žité dve opatrenia. Po prvé svetelné lapáky využívané na to je hlboká orba v jeseň (za- monitoring letovej aktivity vihubí jedince zimujúce plytko jačky kukuričnej. Druhá možv pôde, v koreňoch či v dolných nosť je sústrediť sa na listy častiach stonky) a po druhé rastlín, insekticídy aplikovať to je dostatočná priestorová po zistení prvých požerkov na izolácia medzi porastmi ko- listoch zapríčinených práve nope z minulej a tohtoročnej vyliahnutými larvami jarnej sezóny. Pri zistení a lokalizá- generácie. Zasahovalo by sa

tak proti motýľom, vajíčkam a prvým vyliahnutým húseniciam súčasne. Od dostupných insekticídov (pyretroid, organofosfáty, neonikotinoidy) môžeme očakávať dobrú účinnosť na motýle. Na húsenice môžu bežne dostupné insekticídy spoľahlivo pôsobiť len predtým, než sa dostanú do stonky alebo listovej stonky. Vysoká účinnosť na húsenice príbuzných druhov (rôzne druhy obaľovačov) je spájaná s účinnou látkou methoxyfenozide (prípravok Integro). Výhodou tejto účinnej látky je, že zasahuje len larvy motýľov a je tak veľmi šetrná k potenciálne prítomným necieleným a užitočným druhom hmyzu. Veľmi dobrá účinnosť na vajíčka blízkeho príbuzného druhu (G. funebrana) bola zistená pri fenoxycarbe (prípravok Insegar). Účinnosť na vajíčka je inak dosť neistá pri bežných insekticídoch. V americkom odbornom časopise Journal of Industrial Hemp zameranom na konope tiež odporúčajú u nás známe ekologické postupy na vijačku kukuričnú na kukurici. Ide o aplikáciu prípravku na báze Bacillus thuringiensis spp. Kurstaki, či využívanie blanokrídlych parazitoidov rodu Trichogramma (Trichocap, Trichoplus, Tricholet). Dobre ošetrený porast proti motýľom prvej generácie v podstate rieši ochranu proti druhej generácii. Ochrana proti druhej generácii motýľov je oveľa problematickejšia. Motýle (lietajú a kladú vajíčka v júni či až na začiatku augusta) sa vo vysokom poraste omnoho ťažšie zaznamenávajú ako v poraste nízkom a samotné ošetrenie vysokého porastu je komplikovanejšie. Napadnutie porastu letnými húsenicami (potomkovia druhej generácie motýľov) sa spája s veľmi reálnym rizikom, že budú prenesené na semenách aj do skladu. ○

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

0˚ | 8˚

-1˚ | 4˚

0˚| 5˚

2˚ | 6˚

2˚ | 8˚

2˚ | 6˚

2˚ | 7˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

NA AKTUÁLNU TÉMU

Ľudstvo závisí od včiel

Ľubica Sýkorová

Albert Einstein kedysi dávno vyhlásil, že po smrti poslednej včely do štyroch rokov zahynie aj ľudstvo. Preto nezabúdajme na to a chráňme každú jednu včelu!

udia dnes o včelárenie strácajú záujem. Tento koníček si vyžaduje predovšetkým lásku ku včelám, trpezlivosť, disciplinovanosť, dostatok voľného času. A toho je v dnešnej uponáhľanej dobe čoraz menej. Vo svete sa stav včelstiev za posledných pár rokov rapídne znížil. Ničia ich rôzne choroby. Ako možno zastaviť ich masové vymieranie? Včely ľudstvo nutne potrebuje. Záhadné rýchle zníženie ich počtu môže negatívne ovplyvniť okrem iného aj poľnohospodársku výrobu. Pokiaľ budeme pokračovať v zanedbávaní celosvetovej včelej populácie, bude to mať dramatické dôsledky pre všetkých. Geneticky upravené rastliny, klimatické zmeny, pesticídy a moderné metódy obhospodarovania pôdy, to všetko sú podľa od-

borníkov dôvody, prečo sú včely tak málo odolné proti parazitom, vírusom a ďalším ochoreniam. Zdravé včely sú dôležité tak z

hľadiska produkcie medu, ako aj z hľadiska ich úlohy opeľovača rastlín, napríklad ovocných stromov. Nárast úmrtnosti včiel bol v posledných rokoch

hlásený v rôznych krajinách sveta. Prostredníctvom vedeckých štúdií sa zatiaľ nezistili ani presné príčiny problému, ani jeho presný rozsah. Zdravie včiel ovplyvňujú patogénni pôvodcovia rôzneho druhu (baktérie, vírusy, parazity atď.). Existuje len málo poznatkov o úlohe, akú zohrávajú choroby včiel v súvislosti so zvýšenou úmrtnosťou včiel. Medzi nepriaznivé environmentálne faktory, ktoré treba zohľadniť, patrí používanie pesticídov v poľnohospodárstve, klimatické zmeny, nedostatok potravy a strata prirodzeného prostredia. Aj rôzne regióny (podnebie, tradičná miestna produkcia) a rozšírenie chorôb patria medzi faktory, ktoré vo včelárstve zohrávajú svoju úlohu. Všetky tieto prvky si vyžadujú komplexné a rôznorodé potreby, prístupy, pohľady a postupy.  Foto: pixabay

ZÁHRADA BEZ CHÉMIE

Rastliny si pomáhajú navzájom

Ľ. Sýkorová

Medzi rastlinami existuje jav známy ako alelopatia. Je to biologický fenomén, ktorý je známy pomerne dávno.

o skúseností vieme, že niektoré rastliny sa vzájomne odpudzujú, napr. orech odpudzuje iné ovocné stromy. Koreňové výlučky orecha bránia iným rastlinám v raste, navyše orech od seba „odkláňa“ iné stromy. Vzájomné vzťahy rastlín, ich vplyv na seba skúmal nemecký botanik H. Molisch. Odhalil zákonitosti vplyvu a toto pôsobenie nazval alelopatia. Rastliny vylučujú alebo uvoľňujú do pôdy alebo do vzduchu listami, kvetmi, plodmi a koreňmi zlúčeniny, tzv. alelopatiká. Tie sú pre každý druh špecifické a špecificky môžu priaznivo alebo nepriaznivo pôsobiť na rastliny, ktoré sa nachádzajú v ich blízkosti.

V prírode platia pravidlá, ktoré človek môže využiť na získanie zdravej a pestrej úrody: − rastliny, ktoré pestujeme pre koreň, vysádzame do susedstva s takými rastlinami, z ktorých budeme využívať nadzemné časti; − rastliny druhovo príbuzné nepestujeme blízko seba. Majú rovnaké nároky, napádajú ich rovnakí škodcovia a choroby; − na ochranu proti škodcom a chorobám vysádzame do blízkosti zeleniny aromatické rastliny; − kombinujeme také rastliny, ktoré majú rovnaké nároky na pôdu aj vlahu. V zdravej záhrade budeme rastliny pestovať v zmiešaných

kultúrach. Dobrou kombináciou rastlín je mrkva a cibuľa. Mrkva rastie koreňom do hĺbky a vňaťou do šírky, cibuľa je v pôde plytko, nadzemný priestor využíva iba úzkymi listami. Mrkva svojou vôňou odpudzuje kvetárku cibuľovú, škodcu, ktorý napáda cibule. Cibuľa zase odháňa mušky vrtivky mrkvovej, ktorej larvy vyžierajú chodbičky v koreňoch mrkvy. No tieto druhy majú úplne iné nároky na vlahu. Tento rozdiel vyriešime jednoducho tak, že v záhone uprostred vysejeme dva rady mrkvy a v prípade potreby budeme zalievať medzi rady. Cibuľu vysejeme na okraj záhonu, kde pôda po daždi uschne rýchlejšie a nehrozí zahnívanie cibúľ.

Iným príkladom je susedstvo póru a zeleru. Obe rastliny majú vysoké nároky na vlahu. Pri kyprení alebo okopávaní môžeme pôdu k póru prihŕňať (pekne sa vybieli), zatiaľ čo zeler musíme odhŕňať, aby narástli veľké buľvy. Mimoriadne priaznivé rastlinné spoločenstvá: − karotka s cibuľou − rajčiaky s cibuľou − rajčiaky s petržlenom − šalát s reďkovkou − hrášok so zelerom − zemiaky s hlúbovinami M i m o r i a d n e n e p r i a z n i vé rastlinné spoločenstvá: − fazuľa s cibuľou; − kapusta a kel s cibuľou; − petržlen s hlávkovým šalátom; − cvikla s rajčiakmi; − rajčiaky s hrachom; − hrach s fazuľou; − červená kapusta s rajčiakmi;  − zemiaky s cibuľou.

3 /4786/ 20. 1. 2018

RADÍME SI NAVZÁJOM

Predsavzatia, ktoré sa oplatí dodržiavať

ždy začiatkom roka chceme zmeniť náš život k lepšiemu. Hovoríme si, že začneme cvičiť, schudneme a prestaneme fajčiť, no nevydržíme ani do konca januára.

KTORÉ PREDSAVZATIA STOJA NAOZAJ ZA TO? Prečistím si organizmus. Ak sa dlhodobo stravujete nezdravo, jete nesprávne jedlá, nepijete dostatok vody, pijete alkohol, fajčíte, vaše telo bude pravdepodobne najšťastnejšie, ak mu dožičíte poriadny detoxikačný program. Môžete sa sústrediť na celok alebo prečisťovať po-

stupne všetky orgány. Budem viac cestovať. Úžasné predsavzatie – zvlášť v prípade, ak sa cítite demotivovane a dlho ste nikde neboli. Ujasnite si, kam presne chcete ísť a prečo, inak sa vaša túžba môže postupne niekam vytratiť, až z nej nezostane nič a opäť zostanete doma. Prestanem fajčiť. Tento cieľ sa často považuje za najťažšie dosiahnuteľný. Aj preto existuje nespočetné množstvo kníh, metód a pomôcok, ktoré vám môžu byť oporou. Avšak asi najúčinnejšie je jednoducho zhasnúť poslednú cigaretu a už si viac nezapáliť.

ZDRAVIE A MY

Schudnem pár kíl. Klasika! Ak ste sa cez sviatky prejedali, je prirodzené, že sa cítite plní a neviete sa zmestiť do obľúbených šiat. Zhodiť prebytočné kilá vám pomôže – odľahčíte kĺby, zrýchli sa metabolizmus, upraví sa krvný obeh, klesne vysoký tlak, zlepší sa pokožka a celkovo sa budete cítiť lepšie. Obmedzím pitie alkoholu. Všetci vieme, že priveľa alkoholu škodí. No napriek tomu často nepoznáte mieru... Už aj malé obmedzenie – či už frekvencie,

alebo množstva, urobí nášmu zdraviu obrovskú službu. Začnem trochu šetriť. V dnešnej turbulentnej ekonomike je ešte dôležitejšie, ale aj ťažšie, usporiť si nejaké peniaze „keby dačo“. No aj keď si budete odkladať malé sumy každý týždeň či mesiac, z dlhodobého hľadiska sa vám nazbiera slušná suma. 

RADY A NÁPADY

Trápia vás depresie, Ak dodržíte jednu únava a nespavosť? vec, bude vám v živote dobre N emusíte hneď zháňať antidepresíva. Predstavujeme vám účinné liečivé rastliny, ktoré posilňujú nervy a vlievajú do tela novú energiu. Poznáte to aj vy? Cítite sa stále unavená, často spíte veľmi zle. Stojí vás obrovskú námahu sústrediť sa, ste nervózna a okamžite podráždená. Stáva sa to dnes čoraz častejšie: depresívne nálady, nervozita z vyčerpania a nespavosť sú až príliš rozšírené a majú stúpajúci trend. Postihnuté sú predovšetkým ženy – príčinou často býva ich dvojitá rola. Zvládať úlohy v rodine a v práci zároveň nás vystavuje nadmernej záťaži. Našťastie na ľahšie psychické ťažkosti veľmi dobre zaberá prírodná medicína. A tá pomôže v porovnaní s chemickými antidepresívami väčšinou bez vedľajších účinkov. ĽUBOVNÍK BODKOVANÝ ZLEPŠUJE NÁLADU Účinné látky zo žltých kvietkov posilňujú nervy a dvíha-

jú náladu. Tento efekt proti depresívnym stavom potvrdili vedecké štúdie. Aj preto dostal ľubovník cenu za liečivú rastlinu roka 2015, ktorú udeľovala univerzita v nemeckom Würzburgu. POUŽITIE Aby sa účinok naozaj dostavil, potrebné sú dostatočne nadávkované kapsuly alebo tablety (900 mg na deň). Na vhodné preparáty sa spýtajte v lekárni. Výborný je aj zápar – 1 kávovú lyžičku sušenej bylinky zalejte vriacou vodou a nechajte vylúhovať 10 minút. Scedené popíjajte počas dňa a večer, najviac 2 šálky. Neužívajte predtým, ako pôjdete na slnko, mohla by nastať alergická reakcia. Aj preto je ľubovník ideálny na  zimu.

hystáte sa niečo zmeniť, no neviete, ako na to? O zmenách treba uvažovať vtedy, keď sa ozýva neodbytná potreba mať niečo inak ako doteraz. Zvyčajne ju vyvoláva nespokojnosť, ktorá nás aktivizuje.

ZMENIŤ MÔŽEME LEN SEBA Najskôr si musíme uvedomiť, že zmeniť dokážeme iba seba, náš postoj, myslenie, konanie. Motivácia je dôležitá, potrebujeme dobrý dôvod, aby sme sa rozhýbali. No ak si stanovíme príliš vysoké ciele, nemusí to dopadnúť práve najlepšie. CHOĎTE NA TO POSTUPNE Zmena vlastného správania je postupný proces. Potrebujeme o zmene premýšľať, potom ju plánovať, aby sme napokon začali skúšať, čo nám prinesie žiaduci výsledok. A potom nové správanie aj udržať. Zmena v jednej oblasti života môže mať mobilizujúci účinok na zmenu v inej oblasti. Zme-

na nie je lineárny proces – je prirodzené, že sa pri tom potkýname a chodíme hore-dolu. Každá zmena, aj tá pozitívna, je obrovský stresor, ktorý od nás chce veľa energie, pozornosti a kapacít. Preto treba postupovať krok za krokom, kým sa jedna zmena stabilizuje a uchytí a až potom pridať ďalšiu. Postupná zmena je menej bolestivá ako rýchla a radikálna. KEĎ PREMÝŠĽATE O ZMENE, POLOŽTE SI OTÁZKY: 1. Prečo sa chcem zmeniť? Napíšte si všetky dôvody, ktoré hovoria za. Čo na to moje pocity? Prečo sa mi to oplatí? 2. Prečo by som svoje správanie nemala zmeniť? Napíšte si všetky dôvody proti. Čo na to moje pocity? Čo sa bude diať ďalej, keď nič nezmením? 3. Čo ma zmena správania bude stáť? Aké obete som ochotná priniesť? Čo mi pomôže vydržať, keď príde kríza? Kto bude pri mne stáť? 

VII 25

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Orechové rožteky

Papriky plnené tvarohom

Suroviny: Na cesto: 250 g masla alebo margarínu, pohárik (180 ml) práškového cukru, pohárik oleja, pohárik kyslej smotany, vajce, 900 g múky, kypriaci prášok; Na plnku: 150 g nahrubo zomletých orechov, 150 g cukru, 3 lyžice škorice Takto sa to podarí: Cesto: Maslo alebo margarín vyšľaháme s práškovým cukrom. Pridáme olej, kyslú smotanu, vajce, múku a kypriaci prášok. Zamiesime cesto a necháme v chladničke hodinu. Potom ho rozdelíme na štyri časti. Plnka: Orechy, cukor a škoricu zmiešame. Plnku tiež rozdelíme na štyri časti. Trochu plnky z jednej štvrtiny dáme na pracovnú plochu a na plnku položíme štvrtinu cesta. Na cesto dáme

Suroviny: 500 g tvarohu, 100 g syra gongorzola, 4 hrubé červené papriky, vajce, lyžica korenín (Vegety), 2 lyžice olivového oleja, soľ Takto sa to podarí: Celé papriky obvaríme 5 minút v jemne osolenej vode a hneď ochladíme v studenej vode. Rozrežeme po dĺžke a vyčistíme od jadierok. Mixérom vyšľaháme tvaroh s vajcom, gongorzolou nakrájanou na drobnejšie kúsky a korením.

Syrovú náplň rozdelíme do paprík a dáme do ohňovzdornej misy, ktorú sme predtým potreli olejom. Pečieme v rúre vyhriatej na 200 °C orientačne 20 minút.  Zdroj: www.coolinarika.com

Hrnčekový citrónový koláč

Suroviny: Na cesto: 250 g masla alebo margarínu, ½ šálky kryštálového cukru, 2 šálky polohrubej múky; Na citrónovú plnku: šálku kryštálového cukru, ¼ šálky hladkej múky, 4 vajcia, kôra a šťava z 2 citrónov Takto sa to podarí: Cesto: Plech s rozmermi 23 x 33 cm vystelieme papierom na pečenie. Maslo alebo margarín nakrájame na kocky a vyšľaháme spolu s cukrom na hladkú hmotu. Postupne primiešame múku a vypracujeme cesto, ktoré rozvaľkáme na tenký plát a uložíme na pripravený plech. Pečieme

pri teplote 180 ºC približne 20 minút. Citrónová plnka: Vajcia vyšľaháme vo vodnom kúpeli s cukrom. Keď zmes získa penovú konzistenciu, postupne primiešame citrónovú šťavu, kôru a múku. Vymiešanú hladkú hmotu zložíme z vodného kúpeľa a necháme približne 7 – 10 minút odpočívať. Hmotu natrieme na upečené cesto a vložíme opäť do rúry. Pečieme ešte 20 – 25 minút. Upečený koláč môžeme posypať práškovým cukrom.  Zdroj: tojenapad.dobrenoviny.sk

zvyšné orechy z prvej štvrtiny plnky. Rozvaľkáme na priemer 50 cm. Rozrežeme cesto na 16 trojuholníkov. Každý zvinieme na rožtek a dávame na plech vystlaný papierom na pečenie. Postup zopakujeme s ďalšími troma cestami a plnkami. Pečieme v rúre vyhriatej na 180 ºC orientačne 15 minút.  Zdroj: recepti.zena.blic.rs

Maslové kocky s rumom Suroviny: 650 g masla, 5 vajec, 475 g práškového cukru, šťava a kôra z citróna, soľ, 1/2 balíčka kypriaceho prášku, 300 g hladkej múky, 1,5 litra mlieka, 3 balíčky vanilínového pudingového prášku, 8 lyžíc rumu, keksy, 375 g slivkového lekváru, 75 g horkej čokolády, 5 lyžíc smotany na šľahanie Takto sa to podarí: Všetky potrebné suroviny a prísady odvážime a odmeriame. Rúru predhrejeme na 200 °C. Hlboký plech vystelieme papierom na pečenie alebo vymastíme maslom a vysypeme hrubou múkou. Na cesto vyšľaháme dopenista 250 g masla, 275 g cukru, citrónovú kôru a štipku soli. Po jednom zašľaháme vajcia a striedavo pridáme múku s kypriacim práškom a citrónovú kôru. Cesto dáme do plechu a pečieme 15 minút. V hrnci zohrejeme 1,25 l mlieka a 150 g cukru, zvyšné mlieko rozmiešame s

pudingovými práškami a uvaríme puding. Necháme vychladnúť. Na sirup povaríme 5 lyžíc vody s 50 g cukru a pridáme rum. Vychladnutý puding vyšľaháme so zvyšným maslom. Upečené vychladnuté cesto prekrojíme po dĺžke na polovice. Každú časť potrieme slivkovým lekvárom. Obe nahrubo natrieme aj maslovým krémom. Keksy namáčame do sirupu a vedľa seba poukladáme na maslový krém. Čokoládu nasekáme, rozpustíme spolu s 5 lyžicami smotany a pripravenou polevou postriekame zákusok. Dáme aspoň na 2 hodiny, ale najlepšie cez noc do chladničky.  Zdroj: www.recepty.sk

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 456 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Estetika v úzadí, odkaz v popredí

Kultúra

ŠIESTE SVETOVÉ BIENÁLE ŠTUDENTSKEJ FOTOGRAFIE

Oto Filip

eden rok plagát, druhý fotografia. A tak vyše desaťročia. Tak jedno, ako aj druhé bienále sú ozajstným sviatkom pre milovníkov oboch médií, bez ohľadu na to, na ktorej svetovej rovnobežke žili a tvorili. Obidve podujatia sú pre novosadskú Akadémiu umení, ako ich iniciátorku a usporiadateľku, príležitosťou zviditeľniť sa aj

Chmúrna doba, chmúrne i námety

Profesorka Ivana Tomanovićová

v medzinárodných rámcoch. Pre účastníkov zase možnosťou porovnať svoju tvorbu tak s inými vysokoškolskými inštitúciami, najmä umeleckými akadémiami, ako aj s fotografickými trendmi, ktoré práve letia vo svete. Valentyn Odnoviun, Rie Yamada, Milica Drinić, Maria Siormpa, Carolina Dutca, Pavel Matousek, Pedro Moreno, Teodora Ivkov… – je to len niekoľko účastníckych mien, milovníkov fotografie, bez ktorých by 6. Svetové bienále študentskej fotografie, prebiehajúce od 22. decembra 2017 do 31. januára 2018, nebolo tým, čím je, najmä keď ide o kvalitu. Súčasná fotografia, aspoň tá študentská, usudzujúc podľa prezentovanej tvorby, už prestáva byť sama sebe účelom v tom zmysle, že by sa dôraz kládol na jej páčivosť, kvalitu, • KULTÚRA •

vizuálny obsah, dokonalosť, slovom krásu. Tie sú v úzadí, keďže sa do prvého plánu dostáva reagovanie mladých fotografov na bremená a nástrahy sveta, ktorý ich a nás obkolesuje. Ide hlavne o seriály snímok, ktorými sa skúmajú moderné spoločenské kontexty, vrátane postavenia človeka v nich. S tematikou bežne nazývanou problematickou, prednostne sociálnou, upriamenou na odsúvanie jednotlivých skupín, ako napríklad LBGT populácia, starí ľudia, Rómovia a podobní na okraj spoločenského záujmu a pochopenia. Všetko to autori veľmi silne nielen preciťujú, ale aj komentujú.

Kurátorka výstavy profesorka Ivana Tomanovićová z Katedry fotografie novosadskej Akadémie umení vyzdvihuje na záver, že ide o výrazný posun vpred v porovnaní s predošlým bienále. – Posun je aj v tom, že sme na výstavu získali tento krásny priestor v Múzeu súčasného umenia, čo nám umožnilo rozšíriť sa, prezentovať všetky práce práve tak, ako je to potrebné. V stanovách súbehu sme uviedli možnosť, že študenti môžu zaslať do desať prác v rámci jedného cyklu. Na to sa väčšina aj orientovala. Nevolili sme po jednu, dve alebo tri snímky z každého

cyklu, keďže sme ho nechceli kúskovať, ale sme ho sprístupnili tak, ako sme ho prijali. So samozrejmou úctou ku každej práci, k jej prejavu a odkazu. Bola som kurátorkou výstavy a môžem povedať, že mi to bolo jedno z najnáročnejších predsavzatí tohto druhu doteraz. Všetci sa o bienále zmieňujú pozitívne, naznačujúc, že sa podobá súhrnu menších jednotlivých prezentácií. Nepodobá sa teda akejsi výstave revuálnej a skupinovej, ale je najviac podujatím, v ktorom každý zvolený autor má svoje vyhradené, špecifické miesto. Je to to, čo sme si aj priali…

JANUÁROVÝ VZLET prináša sviatočný riport zo Zlatibora, cestopis zo severa Európy, článok o Novom Sade ako Európskom meste mládeže a hlavnom meste kultúry a rozhovor s úspešnou mladou plavkyňou z Padiny. O aktualitách z oblasti informačných technológií a videohier sa hovorí v rubrikách Info-svet (tentoraz na tému virtuálnej meny, čiže kryptomeny a bitcoin) a PC hry (výber videohier, ktoré sa očakávajú v roku 2018), tiež možno čítať o filmovom umení (Detroit, Loving Vincent, režisér Đorđe Kadijević) a súčasnej hudbe (Anne-Marie, Com Truise, metalové koncerty). Literárno-výtvarná príloha Rozlety obsahuje nové literárne a výtvarné práce našich mladých autorov a tentoraz je väčší priestor venovaný rubrike Vaša tvorba, do ktorej prispievajú žiaci základných škôl. Sú tu i Jazykové poučky, móda, enigmatika, dva komiksy, vtipy a iné zaujímavosti. Čítajte Vzlet! S. L. 3 /4786/ 20. 1. 2018

Kultúra SLOVO DALO SLOVO: DARKO DOZET, FOTOREPORTÉR SPOLOČNOSTI VEČERNJE NOVOSTI A PREDSEDA FOTO ASOCIÁCIE VOJVODINY

Nefotím fotografie na bonboniéry Oto Filip

otografuje, lebo sa mu to už dávno stalo potrebou, zvykom a vášňou. Lebo zachytávať dianie, krásu, všetko bežné,

ročnej výstavy ObjektivNo, ktorej je už tých dobrých pár rokov hybnou silou. Sme na ročnej výstave, je tu i vlaňajšie dvojnásobné jubileum: štvrťstoročie zao-

Pri otvorení výstavy ObjektivNo v Múzeu Vojvodiny – Darko Dozet prvý zľava

no i neuveriteľné a prekvapivé, mu robí radosť. Fotí, aby svojimi snímkami potešil a oslovil iných. No Darko Dozet (1976) je nielen sólo autorom. Z jeho životopisu toľko, že v Novom Sade ukončil Strednú grafickú školu, odbor fotografia, po ktorej sa v roku 1996 zamestnal v Dnevniku. O dva roky neskoršie prestúpil do tlačovej agentúry Tanjug, aby v roku 2007 začal pracovať pre Večernje novosti, kde pôsobí i dnes. Mal kopu samostatných výstav doma a v cudzine, fotil a fotí titulky pre popredné svetové časopisy a magazíny, jeho zábery ilustrovali početné knihy, publikácie, monografie. Tri osobitné tematické celky, ktorým sa venoval, sú snímky, ktoré vznikli počas bombardovania Juhoslávie v roku 1999, výstava Korene duše venovaná Srbom žijúcim na Kosmete, ako i výstava Svedkovia trvania na tému srbských cirkevných pamiatok v susednom Rumunsku. No je nielen autorom, ale i kronikárom tunajšej fotografie. Stretli sme sa v Múzeu Vojvodiny, na otvorení

www.hl.rs

berania sa fotografiou, z čoho dve desaťročia profesionálne, a monografia k jubileu. Ktosi by mohol povedať tri v jednom?

než by sme mali všetko zredukovať na deň trvajúcu udalosť. V akej fáze je monografia? – Mala by uzrieť svetlo sveta onedlho, možno už o niekoľko dní. Bude mať 288 strán, v rámci ktorých prezentujem časť môjho tvorivého opusu. Z takého miliónu negatívov a vôbec záberov som sa vynasnažil vyčleniť 250. Niektoré sa v knihe ocitli pre svoj význam, hlavne pre ten historický moment, v ktorom vznikli, niektoré možno brať ako moju osobnú pečať. Ako prejav vlastnej senzibility a čosi, čo som ako autor chcel zachrániť pred zabudnutím. Mám nádej, že sa ľuďom to všetko bude páčiť. Autorsky je to prvá monografia? – Doteraz som sa neangažoval na príprave vlastných monografií. Pred tromi či štyrmi rokmi uzrela svetlo sveta svojrázna monografia, vlastne almanach fotoreportérov Vojvodiny, obsahujúca portréty najvýznamnejších fotoreportérov od 2. svetovej vojny dodnes, ktorej som bol zostavovateľom. Reportérov tam bolo 61, snímok 330. Toto bude prvá moja osobná

Dozetova práca z najnovšej ročnej fotoreportérskej výstavy

– Ja by som sa nesnažil to všetko dávať dokopy. Snažím sa to rozčleniť. Radšej majme tri pekné udalosti, aby sme sa uvideli, stretli a kamarátili trikrát,

Informačno-politický týždenník

fotografická monografia. Dúfam, že sa pri nej nezastavím. Totižto ďalšiu venujem Novému Sadu, mestu, v ktorom som sa narodil a v ktorom žijem.

Sú rozličné videnia toho, čo určuje základ alebo kvalitu fotografie. Či ten braissonovský rozhodujúci okamih, či svetlo, či uhol pohľadu, poprípade kompozícia. Ako autor, za ktorým sú už státisíce záberov, čo by ste označili za základné príznačnosti dobrej snímky? – Tá v prvom rade musí spôsobiť emóciu. Okrem toho netreba prehliadnuť ani to, že by mala byť i dokumentom, poskytnúť nám aj istú informáciu. Zhrnuté stručne: emócia plus informácia. A čím viac emócií, tým je snímka lepšia. A to bez ohľadu na to, či ide o dokumentačnú, umeleckú, produktovú alebo inú, musí obsahovať kopu informácií a nesmie vás nechať ľahostajným. Možno to porovnať s hudobnými numerami. Ak vás niektorá z nich neosloví, tak, že vás neurobí smutným alebo veselým, nie je to dobrá skladba. Vzhľadom na bohaté pracovné skúsenosti nadobudnuté aj v tlačovej agentúre Tanjug, aj v spoločnosti Večernje novosti, kde bolo treba fotiť všetko – politiku, šport, vôbec život, – ktorý žáner je najbližší osobnému cíteniu? – Pre mňa je najbližšia novinová, printová fotografia, čiže life snímka. Ide o snímky z ulíc, o zábery s ľuďmi. Niektorí moji obľúbení kolegovia, ktorí sú špičkoví svetoví fotografi, neraz kvitovali: nie sme my tí ľudia, ani my nevieme fotiť fotografie určené na bonboniéry. Sme ľudia pôsobiaci v uliciach a mestách, sme tu pre iných ľudí. Štúdio je čosi, čím sa ja nerád zaoberám, lebo nemám rád produktové, komerčné, reklamné fotografie pre bonboniéry. Zdá sa mi, že sa výborne vynachádzam na ulici, tam, kde koluje život... • KULTÚRA •

SLOVENSKÝ KULTÚRNO-OSVETOVÝ SPOLOK JÁNOŠÍK

Títo mladí ľudia a horliví ochotníci, ktorí rástli v ochotníckych rodinách, aj napriek všetkému majú veľkú vôľu a kreatívne idey, ako zachrániť svoj súbor pred zánikom. Avšak ako čas plynie, dediny, školy, spolkov, športových uvedomujú si, že to bude čoraz kolektívov. Z Jánošíka odišlo vyše ťažšie. 30 mladých ľudí a medzi nimi aj – Najhorší pocit je ten, že zaniká tanečníci a speváci, ktorí mali na spolok, s ktorým sme rástli tak my svojich pleciach niesť dvaja a naši bratia, ale tento spolok. V týchto aj všetci ostatní ochotnídňoch odchádza aj tá ci, ktorí sú momentálne posledná skupina mlana Slovensku. Ten spolok dých, takže pokojne nás vychoval. Od mamožno povedať, že lých nôh sme boli s rov dedine už ani nedičmi na celodenných máme mládež. skúškach, neskoršie sme Jednou z tých, aj my tancovali a teraz ktorí zatiaľ zostali tieto miestnosti zívajú v Srbsku, je aj členka prázdnotou. Aktivita sa predsedníctva spolku, scvrkla na vydávanie tanečnica, speváčka, miestností Domu kultúry choreografka Martina občanom a iným združeBerzová. niam a na ich údržbu. My, – Ľahko je praco- Martina Berzová a Kristián Omasta majú veľkú vôľu čo sme zostali, sa občas vať v súboroch, ktoré pracovať, ale, žiaľ, nemajú s kým (Foto: Petar Dešić) stretneme a pokúšame majú členov na výber. sa rozprávať, ako spoOmnoho je ťažšie, keď máte mini- sme robili aj za pomoci takýchto lok zachrániť, ale žiadne riešenie málny počet členov, s ktorými si skutočne nezvyčajných metód nevidíme. Avšak človek mieni musíte nejako poradiť a prispô- nácviku. Podarilo sa nám to, ale a pánboh zmení. Kto vie. Možno sobiť im všetko. A ak sú k tomu tí o rok sme už na festivale mali sa stane nejaký zázrak, že aspoň tanečníci väčšinou mimo dediny, iba ženskú spevácku skupinu. V prostredníctvom Viberu niečo musíte sa prispôsobiť aj ich voľné- tomto roku sa na tomto našom nacvičíme a všetkých – a najviac mu času. V takých podmienkach najväčšom folklórnom podujatí seba – príjemne prekvapíme, – je veľmi ťažko pracovať. Nezabud- pravdepodobne zúčastníme už povedal nám na záver Kristián nem na moju prvú skúsenosť ako iba ako delegácia... Omasta.

Pred zánikom Vladimír Hudec

lovenský kultúrno-osvetový spolok Jánošík z rovnomennej dediny roky patril medzi špičkové spolky v Srbsku a zaznamenával skvelé úspechy tak doma, ako aj v zahraničí. Avšak už niekoľko rokov iba živorí. Na jeho úspešnú minulosť na vlaňajšom Folklórnom festivale Tancuj, tancuj... pripomenul iba skvelý výkon ženskej speváckej skupiny. Spolok „pri živote“ udržiavajú iba niekoľkí členovia – možno ich napočítať na prstoch jednej ruky – ktorí si nezvolili cestu migrácie za lepším životom. Podľa slov tajomníka spolku Kristiána Omastu počet občanov, ktorí sú z dediny preč, je už väčší od počtu tých, ktorí zostali. – Aj vlani sa za prácou a lepšími životnými podmienkami odsťahoval z Jánošíka určitý počet mladých ľudí, ale aj celé rodiny, – hovorí. – Je to známa realita vo všetkých lokalitách v Srbsku, v ktorých sídlia Slováci. Všade sú z toho problémy, avšak v menších prostrediach, akým je Jánošík, to priamo ohrozuje fungovanie

choreografky: tanečnú skupinu som mala v takom zložení, že sme sa s niektorými členmi kroky učili aj za pomoci Viberu. Bolo to roku 2016, keď mladí a medzi nimi aj tanečníci začali húfne opúšťať Jánošík a odchádzať na Slovensko. Nuž a ja som mala veľkú vôľu ešte aspoň toho roku pripraviť skupinu na FF Tancuj tancuj... Tak

STARÁ PAZOVA

Vo víre tanca Anna Lešťanová

o úspešnom vianočnom koncerte v podaní aktivistov SKUS hrdinu Janka Čmelíka, v ktorom sa zúčastnili aj detské tanečné skupiny, nasleduje už ďalší program. Totiž 3. februára hlavnými aktérmi celovečerného koncertu budú práve členovia štyroch detských tanečných skupín, s ktorými neúnavne pracujú choreografka Ružena Červenská a nacvičovateľka Katarína Šašová. „Na koncerte Vo víre tanca vystúpia všetky štyri detské tanečné skupiny, v ktorých je zo 100 členov. Na programe si obecenstvo bude mať možnosť pozrieť novinky z našej čulej činnosti, tiež • KULTÚRA •

aktuálne choreografie malých a tých trochu väčších tanečníkov,“ povedala Červenská. Toho času v miestnostiach staropazovského slovenského spolku sa intenzívne pripravujú na tento koncert. Diváci v hľadisku divadelnej sály sa môžu tešiť na vystúpenia všetkých štyroch detských tanečných skupín. Tancovať a spievať budú: najmladšia skupina (deti vo veku 3 až 6 rokov), mladšia skupina (žiaci nižších ročníkov základnej školy), staršia skupina (žiaci vyšších ročníkov) a najstaršia skupina (žiaci 7. a 8. ročníka základnej školy a 1. ročníka strednej školy). Ich tanečné výkony bude sprevádzať detský ľudový orchester, ktorý pracuje

Najstaršia detská tanečná skupina pred domácim obecenstvom

pod vedením Alexeja Materáka. „Koncert bude aj našou veľkou prípravou pred jarnými stretnutiami a súťažami, na ktorých sa pravidelne zúčastňujeme a za našu prácu získavame aj skvelé odmeny,“ prízvukovala naša spolubesedníčka Červenská a doloži-

la: „Tento program bude krásnou príležitosťou poukázať i na vývojové prvky v staropazovskom ľudovom tanci. Už na ďalšom koncerte, ktorý sme si naplánovali podať, dôraz bude na speváckych skupinách a vokálnych sólistoch.“

3 /4786/ 20. 1. 2018

Kultúra RECENZIA NOVÁ KNIHA

K výročiu odborníka v poľnohospodárstve

(Martin Prebudila: Kišgeci. Stará Pazova – Báčsky Petrovec : SAVPO – Slovenské vydavateľské centrum, 2016) Jaroslav Čiep

oci sa v imprese uvádza, že publikácia Kišgeci svetlo sveta uzrela roku 2016, pravdou je však, že vyšla na sklonku roku 2017. Azda už aj to nám napovedá, že od začiatočnej idey po realizáciu a finišovanie knihy uplynulo trochu viac času, ako si jej zostavovateľ Martin Prebudila predstavoval. Dr. Ján Kišgeci (1941) v septembri 2016 oslávil svoje okrúhle jubileum. Predpokladáme, že aj preto je uvedený rok 2016. K tomu v podtitule publikácie sa vysvetľuje, že ide o monografiu pri príležitosti 75. narodenín prof. Dr. Jána Kišgeciho. S touto konštatáciou však nemôžeme v úplnosti súhlasiť, lebo už z letmého prezretia knihy možno usúdiť, že skôr ide o zborník prác. Do knihy vlastnými textami prispeli viaceré významné osobnosti, odborníci z domova a zahraničia, vedci, spolupracovníci, novinári a priatelia. Zostavovateľovi Martinovi Prebudilovi sa však podarilo zladiť ich a uliať do jednotnej podoby, takže pripustíme, že ide o zborník s nádychom monografického spracovania. Dr. Jána Kišgeciho, Slováka zo Srbska, ale známeho aj verejnosti spoza hraníc krajiny, netreba osobitne predstavovať. Zrejmé je, že ide o poprednú osobnosť z našich radov, ktorá si svoje výsostné postavenie vydobyla vo viacerých oblastiach. Je uznávaný odborník a bol dlhoročný riaditeľ Ústavu pre chmeľ, cirok a liečivé rastliny v Báčskom Petrovci, neskôr aj pedagóg na Novosadskej a Nitrianskej univerzite, pokrajinský,

www.hl.rs

republikový a zväzový minister. V najkratších črtách nemožno nespomenúť, že je Kišgeci vedec, politik, odborník, publicista, univerzitný profesor a akademik. Tieto Kišgeciho všestranné odborné a ľudské záujmy, ako i výsledky, v uvedenej publikácii sa okrem zostavovateľa knihy Mar tina Prebudilu a spomienok autora v prvej časti, v druhej stati pomenovanej Iní o ňom pokúšajú sumarizovať aj: Viera Benková, Samuel Vrbovský, Vladimír Urbanček, Katarína Melegová-Melichová, Miroslav Vitéz, Vladimír Valent, Ján Triaška, Juraj Bocka, Miroslav Mojžita, Miroslav Lajčák, Igor Furdík, Ján Varšo, Vladimír Skalský, Mária Kadlečíková, Eleonóra Marišová, Slavica Jelašićová, Miroslav Malešević, Ján Turan, Vladimír Sýkora, Janko Červenský, Michal Pálenkáš, Pavel Čáni, Ján Bačúr, Vladimír Valentík, Tatjana Mitićová, Miroslav Benka, Ján Jančovic, Katarína Pucovská a Oto Filip. Napokon v tretej a štvrtej časti aj Valdemar Štalmach, Ľubica Sýkorová a Jaroslav Čiep. Autori príspevkov o jeho živote a diele hodnotia jeho prácu ako bohatú a všestrannú, osobitne vyzdvihujú jeho angažovanosť v medzinárodnej spolupráci, pedagogický talent a tvorivú vedeckú invenciu, príkladnosť, zásadovosť a osobnú statočnosť. Predstavujú profesora Kišgeciho

Informačno-politický týždenník

ako historika na jednej strane a tlmočníka všetkého progresívneho, ako veľký vzor pre žiakov, spolupracovníkov, ako človeka, ktorý si funkcie plnil s veľkou svedomitosťou a pr ík ladnou húževnatosťou, človeka, ktorého zásluhou sa skvalitnila vedecká práca v poľnohospodárskych ústavoch v Báčskom Petrovci, Novom Sade a v Belehrade, výučba poslucháčov na katedre, ale aj sedliakov v ich každodennom živote. Takto sumarizuje editor hodnotiacu a spomienkovú časť knihy vo svojom úvodnom texte. Uvedení spoluautori v knihe Kišgeciho hodnotia nielen ako priateľa, kamaráta a suseda, ale aj jeho aktívnu spoločenskú,

odbornú a medzinárodnú spoluprácu a zanietenosť v oblasti výtvarníctva, muzeálnej činnosti a chmeliarstva. Osobitným celkom publikácie je časť On o iných, kde je zachytená Kišgeciho autorská a editorská účasť v monografiách o Zuzke Medveďovej, Martinovi Jonášovi, Jánovi Bačúrovi, Ivanovi Križanovi, Vladimírovi Urbančekovi, Samuelovi Arňašovi-Aresovi, v knihe kroník Petrovská dedina, v publikáciách Gróf Hadík – život a dielo a Poľovnícky spolok Petrovca. Aj v monografii Konope, konope, zelené konope. Je tu i fotogaléria vášnivého fotografa Jána Kišgeciho, ktorú verejnosti predstavil aj prostredníctvom knihy Objektív na poludníkoch. Na záver kniha čitateľovi ponúka životopis prof. Dr. Jána Kišgeciho a vlastný Curriculum Vitae v slovenčine a v srbčine, ako pokus o životný a pracovný súhrn dlhoročného pôsobenia tohto nášho významného odborníka. Publikácia je bohato ilustrovaná fotografiami. Na titulnej strane je reprodukcia portrétu Jána Kišgeciho z roku 2016 nakreslená štetcom akademického maliara Pavla Popa a na poslednej reprodukcia fotografie Jána Kišgeciho ml. ako chlapčeka pred vchodom do starorodičovského domu.

PRVÝ, JEDINÝ A POSLEDNÝ je názov básnickej zbierky autora Jozefa Pavlíka z Kovačice, ktorá svetlo sveta uzrela na sklonku uplynulého roku. Šesťdesiatštyriročný autor vo svojej básnickej prvotine hovorí o rodisku, mladosti a láske. Kniha, ktorú ilustrovala kovačická umelkyňa Anna Lenhartová, vyšla v náklade 300 výtlačkov. Recenziu knihy mal na starosti novinár Pavel Matúch, pri výbere básní sa podieľal aj Ján Dišpiter a jazykovú úpravu podpisuje Zuzana Lenhartová. Premiéra knihy je naplánovaná na druhú polovicu januára. A. Ch. • KULTÚRA •

RECENZIA

SCÉNA

Dokráčal pevným krokom (Nový život, roč. 69, č. 9 – 10, r. 2017) Juraj Bartoš

reveľa udalostí a stresu oproti manku času a pohody v závere starého roka umocnený pomalým návratom do vychodenej koľaje, či čokoľvek iné, len sa v poslednom vlaňajšom dvojčísle mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život prehŕňame až teraz, keď už je akiste na obzore aj prvý tohtoročný zväzok. V rubrike Rozkoš z textu nachádzame úvahu Víťazoslava Hronca Laokoón alebo smrť básnika a číslo otvára týmto autorom zvolená báseň Ljubomira Simovića Desať prosieb k Trojrukej bohorodičke chilandarskej (prebásnil František Lipka). V rozhovore (rubrika Chat) pod názvom Ahasver v globálnej dedine si mienky o identite vymieňajú slovenský básnik Ján Tazberík a jeho srbský kolega Miroslav Aleksić. Zhodujú sa s myšlienkou, že národná identita je jeden z najdôležitejších aspektov ľudskej identity a že jeden z jej pilierov je jazyk, respektíve literatúra. V rubrike Pulzovanie literatúry kvitujeme tvorbu dvoch mladých autoriek: krátku prózu Anny Margaréty Valentovej S vetrom opreteky a básnický triptych Škvrnky Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej. Spomenutý básnik Miroslav Aleksić je tu zastúpený dvanástimi básňami pod spoločným názvom Pokušenie v chudorľavom čase, avšak čitatelia zostali ukrátení o básne Jána Tazberíka, s ktorými iste tiež rátali. Zato je tu podrubrika pod názvom Nové vzývanie / Výber zo slovenskej poézie. Víťazoslav Hronec do nej zaradil básne Leopolda Laholu, Štefana Žáryho, Jozefa Mihalkoviča, Rudolfa Slobodu, Pavla Suržina, Štefana Moravčíka, Ivana Štrpku, Ivana Laučíka, Františka Lipku, Jána Zambora, Igora Hochela, Anny Ondrejkovej, Erika Jakuba Grocha, Daniela Patirčáka, Mariána Milčáka, Erika Ondrejičku a Jozefa Urbana. V podstate ide (ako v poznámke uvádza Hronec) o „priehrštie mimoriadne pôsobivých básní“, ktoré sa z rôznych príčin nedostali do jeho Antológie slovenskej poézie (2016). • KULTÚRA •

Vlani uplynulo dvadsať rokov od úmrtia vynikajúceho básnika z radu vojvodinských Slovákov. Ako pamiatka naň je tu príspevok Floriky Štefanovej (umrela pred dvoma rokmi) Paľo Bohuš, lekár a básnik. Šéfredaktorka NŽ v poznámke uvádza, že roku 2018 vyjde kniha spomienok z väzenia P. Bohuša Pet godina bez tame, ktorú pripravuje prof. Dr. Michal Harpáň, a o čo Štefanová orodovala ešte pred štvrťstoročím. Je tu i rubrika Studnička pamäť a v nej text Kulpínska fantázia z pera Ivana Čičmanca, slovenského publicistu žijúceho v Nórsku. Vo štvrtom pokračovaní rozboru Slovenskí vojvodinskí spisovatelia v Slovenských pohľadoch zachytáva Michal Harpáň obdobie rokov 1989 – 2015. Tieto roky „boli pre slovenskú vojvodinskú literatúru otvorenejšie aj menej otvorené, dokonca aj celkom zatvorené“, konštatuje o. i. autor a uvádza všetkých autorov, ktorí uverejňovali v SP, ako i príspevky v tomto časopise o ich tvorbe. Rubrika 61. Literárne snemovanie prináša príspevok Martina Prebudilu Poetický štvorlístok Kataríny Hricovej (vlani sa dožila päťdesiatky) a Anna Horvátová v texte Samé dobré knihy píše o ďalšej jubilantke Márii Kotvášovej-Jonášovej (vlani oslávila šesťdesiatku). Kvitujeme i dve recenzie: v prvej, Poľovník na vlastný tieň Selimir Radulović analyzuje knihu Až na jednu vec autora Radomira Andrića, v druhej recenzii pod názvom Rubikova kocka postmodernej estetiky okom syntetika Zdenka Valentová-Belićová píše o knihe Michala Babiaka Tradícia a identita (2016). Posledné vlaňajšie dvojčíslo NŽ je ilustrované výtvarnými prácami význačného slovenského umelca Miroslava Cipára. O ňom v rubrike Miscelaneá hovorí text Vladimíra Valentíka K výstave Miroslava Cipára v Petrovci. Pozorovaný zväzok časopisu NŽ, konštatujeme s uspokojením, pevným krokom dokráčal do konca roku, ktorý sme pred troma týždňami vyprevadili do dejín. Nech mu rovnaký krok vydrží aj v roku, z ktorého už s menšou či väčšou chuťou riadne ukrajujeme.

Nová Björk. Islandská speváčka Björk si zvykla na neustále prekračovanie hraníc hudobných štýlov a experimentovanie s prvkami rôznych žánrov. Björk S ohľadom na to, (foto: One Little Indian že v celkovej svoRecords) jej tvorbe spája umenie s populárnou hudbou, jej prejav možno jednoducho označovať ako artpop. Taký prípad je aj s jej najnovším, v poradí deviatym albumom Utopia, na ktorom Björk spieva a hrá na elektrickej flaute, pokým zvukovú produkciu, melódie a rytmy mal na starosti venezuelský hudobník známy pod menom Arca. Vydaniu predchádzala ambientná skladba The Gate, v ktorej sa Björk zaoberá témou lásky v meditatívnom a transcendentnom zmysle. Podobnú pozitívnu energiu nesie druhý singel Blissing Me, pieseň o nežnom vzťahu medzi dvomi milovníkmi hudby, ktorí si navzájom vymieňajú empétrojky. Železná panna naživo. Anglické metalové legendy Iron Maiden uverejnili audio / video album s koncertnými nahrávkami The Book of Souls: Live Chapter. Ide o celých 100 minút hudby, čiže 15 piesní nahraných počas svetového turné v období posledných dvoch rokov. Šesť vybraných skladieb je z ich zatiaľ posledného štúdiového albumu The Book of Souls (2015) a sú tu aj klasické maidenovské hymny – The Number of the Beast, The Trooper, Powerslave a Fear of the Dark, tiež staršie Wrathchild a Iron Maiden. Koncom mája 2018 skupina začína ďalšie svetové turné pod názvom Legacy of the Beast. Prvých 37 koncertov zahrajú v Európe (nám najbližší bude Záhreb 24. júla) a predkapelou bude americký metalcore band Killswitch Engage. S. L.

KONCERTY 20. januára, Klub Víkend v Kovačici: Đir (rocková skupina z Padiny, ex Arsenic Mirror) 20. januára, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Lavlji dani dima (experimentálno-inštrumentálne trio) 23. januára, Dom mládeže v Belehrade: Comeback Kid (punkrock z Kanady) S. L. 3 /4786/ 20. 1. 2018

Kultúra

Z výročí v januári 2018 4. januára 1928 na Slovensku v Bratislave zomrel Samuel Zoch, verejný činiteľ, politik, cirkevný hodnostár a náboženský spisovateľ, ktorý pôsobil i v Novom Sade a v Kysáči. (Pripomíname si 90. výročie smrti.) 6. januára 1928 v Petrovci sa narodil Pavel Čáni, básnik, prozaik, dramatik, kritik, zostavovateľ čítaniek a učiteľ v Novom Sade, Padine a Erdevíku. Známe sú jeho diela: zbierky poviedok Posledný sluha, Na prahu, výber z prozaickej tvorby Dôvera, dramatická tvorba zverejnená časopisecky Pohľad do tváre. Rád však aj maľoval a vyskúšal sa aj ako režisér v ochotníckom divadle. Zomrel v Sriemskej Kamenici 29. augusta 1999. (Pripomíname si jeho nedožité 90. narodeniny.) 14. januára 1868 v Petrovci zomrel národno-osvetový pracovník a kronikár Ján Stehlo, farár petrovský. (Pripomíname si 150. výročie smrti.) 27. januára 1923 na Slovensku, v Kráľovej Lehote, sa narodila Krista Bendová, poetka, autorka literatúry pre deti a mládež a prekladateľka. Vydala veľa kníh a sú medzi nimi aj tieto: Bola raz jedna trieda, Ako Jožko Pletko poplietol si všetko, Opice z našej police, Čiernobiela rozprávka, Kde bolo, tam nebolo, cyklus o Osmijankovi. Zomrela presne v deň svojich narodenín – 27. januára 1988 v Bratislave. (Pripomíname si 95. výročie narodenia a 30. výročie smrti.) 28. januára 1928 sa v Petrovci narodil Samuel Dubovský, kultúrno-osvetový pracovník, zostavovateľ a redaktor slovenských učebníc v Ústave pre vydávanie učebníc v Novom Sade, hlavný a zodpovedný redaktor Našich pionierov. Svoje otrasné svedectvá z väzenia počas informbyrovských čias publikoval v knihe Na Prokrustovom lôžku. Zomrel 23. júla 2017 v Novom Sade. (Pripomíname si jeho nedožité 90. narodeniny.) 30. januára 1878 na Slovensku, vo Voderanoch, sa narodil sochár Ján Koniarek, ktorý pôsobil aj v Belehrade. (Pripomíname si 140. výročie narodenia.)

www.hl.rs

ČÍTANIE NA VOĽNÉ CHVÍLE Pavel Čáni

Prívet

eď Karol vstúpil do chodby, odrazu si uvedomil, že mu dušu zaľahla tieseň, s akou sa v živote ešte nestretol. Stál tam ako svieca, pozeral sa na rozbité okná, okolo neho prúdil studený vzduch; od toho zvláštneho zápachu svietiplynu už pri prvom stretnutí s podnikom, v ktorom mal pracovať, akosi zmalátnel. Ale sa predsa opanoval a začal sa chodbou pomaly prechádzať. V kútoch zbadal pavučiny a usmial sa. Spamätal sa na starú pesničku, čo kedysi spieval peknému dievčaťu, ktoré si predsa nevzal. Teraz mal štyridsaťjeden rokov, diplom a ambíciu urobiť niečo pre všetkých tých, ktorí mu umožnili vyškoliť sa. Na dievča už takmer zabudol. Preto mu aj pripadlo také divné, že si naň spomenul práve teraz. Z dvier v kúte sa ozval zachrípnutý hlas: – Je tam niekto? Do chodby vstúpil zhrbený domovník so zakalenými očami: iste si už vypil svoju rannú dávku pálenky. V pootvorených ústach mu bolo vidieť štrbavé zuby; klobúk mal celý ufúľaný. Obozretne sa prihovoril neznámemu návštevníkovi: – Vy ste asi novinár, hej? Karol mu neodpovedal, iba zahompáľal diplomatkou a niečo zahmkal. – Bude sa páčiť cigareta? – ozval sa znova domovník a už mu ju aj núkal zo starodávnej tabatierky. – Ďakujem, nefajčím, – povedal nepresvedčivo. – Naozaj nefajčím. – No, pozri sa! A u nás takmer všetci fajčia, zvlášť naša klepica. Je to síce súce žieňa, ale tie cigarety... A potom i ten jej rúž! Istotne sa chce niekomu páčiť! – Ak je mladá... – Ale mne je to jedno, ja to len tak... Predsa si myslím, že by sa radšej mala zahľadieť do nejakého mládenca... No počkajte, ale som len nepozorný... Bude sa vám páčiť do kancelárie? Alebo... Viete, dnes je pondelok, všetci meškajú, sotva tam niekoho nájdete... No predsa sa kuknem! Vstúpil do kancelárie ako americ-

Informačno-politický týždenník

ký generál a vyšiel ako zmok. Bol v rozpakoch: – Asi som driemal, keď vchádzali. Viete, včera som mal hostí... Karol nemeškal, strmým krokom vošiel do kancelárie a keď sa už ocitol pred tvárami úradníkov, chcel niečo povedať, ale ho v tom znemožnila skutočne pekná pisárka. – Ach, prepáčte, pán novinár, vyzerám, akoby som sa len pred chvíľou zobudila...! – a už vyberala z kabelky rúž a zrkadielko. Karol stál vedľa stola taký zmýlený, že si nevedel poradiť ani so sebou, ani so svojou diplomatkou. Z prítomných úradníkov mu v tom nik nepomohol. Nakoniec mu nejaký starší úradník, čo sedel v strede kancelárie, povedal, že riaditeľ do úradu dnes asi nepríde. Karol si hneď pomyslel, že sa ten človek vari vôbec nemal narodiť – natoľko sa mu znepáčilo jeho správanie. Niekto sa však zmiloval a ponúkol mu stoličku. A „novinár“ sa ocitol v bezprostrednej blízkosti pisárky. Chvíľku sedeli mlčky a potom krásavica poznamenala: – Na noc používam krému značky Binella a pozabudla som si ju odstrániť tampónom. Teraz sa musím trápiť s vreckovkou. Karol si takmer ani nevšimol, čo povedala. Pokúšal sa preložiť si aktovku spoza chrbta na voľnú stoličku. Pomohla mu pritom a znovu sa ozvala: – Keď nás navštívia novinári, vždy mám dojem, že som sa celý týždeň neumývala... Chcel zaprotestovať, povedať im, že nijakým novinárom nie je, ale práve v tej chvíli sa ozval najmladší úradník: – Ako vidíte, pán novinár, našej slečne sa celý vesmír krúti okolo dvoch tuctov krémov a voňaviek... Zavďačila sa mu úškľabkom a obrátiac sa ku Karolovi, sebavedome vyhlásila: – Hovorí to preto, že si ma nevie získať! Najstaršieho úradníka to vyprovokovalo: – Vieš čo, dievča? Ten pán prišiel kvôli informáciám a nie kvôli tvojim intímnym problémikom a voňavkám! Prudko ho prerušila:

– A čo môže o nás počuť? Nič. Iba prázdne slová! Ostatne, vy ste ten, ktorý sa pred novinármi vždy vystatuje. Nech sa páči, hovorte, – mykla hlavou a začala si čistiť nechty. Starý úradník ju zahriakol: – Vari by nebolo od veci, keby si na chvíľku začúchla... Zdalo sa, že chcel ešte niečo doložiť, ale sa zháčil. Možno si uvedomil, že sa pred neznámou osobou netreba navzájom obviňovať a vynášať svoje nedostatky. Preto iba kývol rukou a pozrúc na „novinára“, poznamenal: – Mňa totiž bývalý riaditeľ splnomocnil, aby som v mene riaditeľstva dával vyhlášky... To preto slečna spomína... – No a? – Riaditeľa ešte nemáme. Vlastne, máme, ale ho ešte nepoznáme. Vybrali sme si nového. Po prvýkrát budeme mať riaditeľa, o ktorom takmer nič nevieme. Zavážil diplom fakulty a mladé roky. Len neviem, či sa aj on bude vedieť uplatniť. U nás je teraz taký malý chaos, kríza... Práca síce nie je ťažká... trochu si robkáme, trochu klebetíme a dni idú... Platy máme slušné... Lebo bývalý riaditeľ, už aký bol – taký bol, predsa len vedel manévrovať... Slovom, nemôžeme si sťažovať, že sme zostali bez chleba. Aj tento mladík, – pritom ukázal na najmladšieho úradníka v kancelárii, – má tiež o to nejaké zásluhy. Robí hlavného účtovníka, a keďže má početnú rodinu, taký drobizg, viete, musí chtiac-nechtiac myslieť na svoj plat... A tak z jeho núdze ťažíme aj my. On to ani netají. Tají len vtedy, keď treba vyplatiť nejaké dlhy, o ktorých účtovníctvo nemá doklady. Ale neodporúčam vám, aby ste s ním o tom hovorili... – Že sa nehanbíte! – zahriakla ho pisárka. – Mne osobne nie je sympatický, ale robí pre nás skutočne mnoho. – Oči jej blýskali ako u hada. – Neskáč mi, dievča, do reči! Veď ho predsa neohováram... Nato zazvonil telefón. Nikto si ho nevšímal. – Vraj neohovára ho! Veď tento pán by sa mal pozastaviť práve nad vaším vyčíňaním. Žijete z milosti bývalého riaditeľa, lebo ste sa mu vedeli prilíškať. Ale keď si vás nový riaditeľ vezme na mušku, uvidíme, či sa nezačnete prieť o dôchodok... • KULTÚRA •

Hlavný účtovník sa pousmial a ďalej počúval, čo pisárka povie. – Viete, pán novinár, – ironicky sa zatvárila, – náš najstarší kolega prichádza prvý do práce. Rozloží si papiere na stôl, a potom sa odrazu spamätá, že mu chýba ešte nejaký dokument. Samozrejme, odchádza ho niekam vysnoriť... Vtedy ho môžete nájsť v krčmičke Tri holuby pri kališteku ostrého. My si radšej uvaríme kávičku... – Keby len zostalo pri tej jednej kávičke, nikto na svete by nemal čo namietnuť, lenže... – vzdychol si starý úradník. – Len čo je pravda: Keby naša panička zostala počas celého pracovného času len pri kávičke... – ozval sa aj hlavný účtovník. – Nie som pani, prepáčte! Tú výhodu ponechávam vašim cteným manželkám! – Má pravdu, – znova sa ozval najstarší úradník, – ešte stále je slobodná, a čo je najdôležitejšie, predbežne aj bezdetná! Znova bolo počuť zvonenie telefónu a znova si ho nik nevšímal. Slečna zagánila na starého úradníka a zjavne urazená zapálila si cigaretu. Ponúkla aj „novinára“, ale

keď jej tento povedal, že nefajčí, prekvapila sa, akoby sa pozerala na siedmy div sveta. – Nefajčíte...? No také čosi! Ja mám rada Driny. Majú takú zvláštnu arómu a vždy ma vedia utíšiť, keď ma moji ,ohľaduplní‘ kolegovia dopália. Ale ani ja im nezostávam dlžná. Nie som jazyčnica, ale dnešná emancipovaná žena si musí, aj proti vlastnej vôli, otvoriť hubu. – No veď! Teba prinútiť hovoriť, to je ako žabu nútiť do vody! – ozval sa starý úradník. – Je azda na tom čosi zlé, keď rozprávam?! Nejdem sa hádam unudiť mlčaním! So svojím povolaním som spokojná, plat mám síce najmenší, ale sa neponosujem ako títo dvaja. Nechodila som ani za riaditeľom ako oni, skôr by sa mohlo povedať, že on chodil za mnou... – koketne sa usmiala. – Bola som s ním aj na úradnej ceste, ale som sa veru čestne zachovala. A mohla som ho mať. Raz bol taký zmätený a robil sa veľkorysým. Pohrával sa so zlatou retiazkou a mimochodom, len tak, akoby nič, poznamenal, že by som sa mala ozdobiť primeranou bižutériou. Vraj aj na doplnky by som mala viacej dbať... A potom mi tú

Dajte „vozáčku“, aj „saobraćajnu“... Anna Horvátová

„D

obrý deň, máte vozáčku? Ukážte aj saobraćajnu!“ Takéto akože bežné a takmer pravidelné otázky nás veru vedia sem-tam aj nemilo prekvapiť. A z jazykovej stránky zvlášť. Vozačka dozvola je v srbčine najnormálnejšie spojenie. Zato ale nie aj poloslovenské či polosrbské „vozáčka dozvola“. Znovu ten nenáležitý a nezmyselný preklad, ktorému sa nevieme vyhnúť. V slovenčine je to vodičský preukaz. Tento preukaz môže získať každý zdravotne spôsobilý, psychicky spôsobilý po absolvovaní vodičského kurzu a úspešne zloženej vodičskej skúške, keď získa odbornú spôsobilosť. Samozrejme, predtým sa podrobil preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti. Ďalším sledom udalostí je otázka: „Máte saobraćajnu?“ Tento doklad • KULTÚRA •

o vozidle, nám známy len po srbsky − saobraćajna dozvola, v slovenskom jazyku je technické osvedčenie vozidla alebo osvedčenie o evidencii vozidla. Toto osvedčenie je verejnou listinou a dokladom, ktorý musí mať vodič pri jazde a ktorým sa preukazuje, že dané vozidlo je zhodné s typovým schválením vydávaným vozidlám, ktoré podliehajú do evidencie vozidiel. Osvedčenia sú neplatné, ak sú v nich neoprávnene vykonané zmeny, uvedené záznamy nepodliehajú skutočnosti, údaje v nich nie sú čitateľné, ak vozidlo bolo ukradnuté. V prípade, že úraduje policajná hliadka, a ak zistí nejaké nedopatrenia, vtedy to nevyjde na dobre. Spojenie policajná hliadka sotva, žiaľ, niekto z nás vojvodinských Slovákov použije, srbské policijska patrola – to už áno. Preto dajme prednosť tomu slovenskému.

retiazku vtlačil do ruky. Na druhý deň sa ma opýtal, či by som bola ochotná cestovať s ním... – Veď si cestovala, – poznamenal hlavný účtovník, – a to viackrát. – Na tom vôbec nezáleží, mňa ešte nikto nemal! – odvetila mu vystatovačným hlasom. – Ani ty, hoci si lipol za mnou! Hlavný účtovník sa opovržlivo na ňu pozrel. – A nebude ma mať ani ten nový, čo má prísť. – Nehovor dvakrát, – ironicky poznamenal účtovník. – Počujem, že je mladý, súci a ak je k tomu ešte aj pekný... Sedela na stoličke so zaťatými perami, akoby si zaumienila, že viac nepovie ani slovka. Ale o zlomok sekundy si znova otvorila ústa: – Bola by som ti veľmi povďačná, keby si radšej prehovoril s týmto pánom. Jeho zaujímajú veci nášho podniku... – Len povedať, slečinka, len rozkázať, a už to bude! A naozaj, otočil sa k „novinárovi“ a povedal: – Vidíte tie obálky, súdruh novinár, čo sú pred nosom našej slečinky? V nich skrýva erotické

obrázky a listy od zbožňovateľov. To je každodenná práca. Ja by som si tam radšej držal tabak. A v jej zásuvkách môžete nájsť celú garderóbu, prezuvky tam tiež musia byť. Vie celkom primerane využiť spoločenský majetok. Raz som sa tam náhodou pozrel a videl som, že tam veru nechýbali ani riaditeľove karty... – To ti verím, že si sa ,náhodou pozrel‘ do mojej zásuvky! Telefón začal znova zvoniť a keďže ani tentokrát po ňom nik nesiahol, „novinár“ vzal do ruky slúchadlo a hlasno zvolal: – Áno, s vami hovorí nový riaditeľ Jankovič! Hej, práve som prišiel... Nie, nie... Budem zaujatý... S personálom si chcem trochu pohovoriť... Starému úradníkovi spadli z nosa okuliare, hlavný účtovník vypleštil oči na „novinára“ a slečinka si nechtiac zahryzla do jazyka. (Zo zbierky poviedok Dôvera vydanej vo Vydavateľstve Obzor ZOZP Tvorba v Novom Sade v roku 1988; uverejňujeme pri príležitosti autorových nedožitých 90. narodenín.)

JEDEN OBR AZ = JED NA VÝSTAVA. V galérii Izlog | BelgradeDes i gn D i s t r i c t , ktorá sa nachádza v Ulici Čumićevo sokače 2 (prvé poschodie) v Belehrade je od utorka 16. januára otvorená výstava Jeden obraz = Jedna výstava. Ide o 430. samostatnú výstavu takéhoto typu v spomenutej galérii a tentoraz tam svoj obraz Melanchólia vystavuje Michal Ďurovka, akademický maliar z Kysáča. Výstavu, ktorú má na starosti ArtCentar, si možno pozrieť do 23. januára každý deň od 00.00 – 24.00 a je to E. Š. 21. samostatná výstava tohto umelca.

CHÝRNIK

PADINA. V sobotu 20. januára v organizácii MOMS Padina bude premiéra knihy Padinské ľudové zvyky a obyčaje autorov Jána Kolárika a Zuzany Papovej. Podujatie sa uskutoční v sieni pre telesnú výchovu Základnej školy maršala Tita o 19. hodine. KOVAČICA. V sobotu 20. januára o 19.30 v Dome kultúry 3. októbra v Kovačici odznie kultúrno-umelecký program v podaní ochotníkov FS Klasy zo Starej Pazovy. A. Ch. 3 /4786/ 20. 1. 2018

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 19. januára 19.30 Zostrih z FF Tancuj, tancuj... z roku 2010, 2 časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

Nedeľa 21. januára 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu

Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

Utorok 23. januára 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV

8.00 8.05 9.05 9.30

17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom 18.00

Pondelok – sobota Denník

TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Dúhovka 22.00 Vysielanie pre dedinu Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dobrý večer, Vojvodina. Na úvod tretieho tohtoročného vysielania odznie ako obvykle ďalšia časť zábavno-vzdelávacieho seriálu Čaroslovník. Po prehľade týždenných aktualít Kumštáreň prinesie prehľad kultúrnych udalostí v roku 2017. Dúhovka. Diváci si môžu pozrieť dokumentárny záznam o fašiangoch, nakrútený roku 2010. Fašiangy predstavujú obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy. Názov označoval posledné dni pred pôstom, ktoré sú vyvrcholením prechodného obdobia medzi zimným a jarným cyklom.

www.hl.rs

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 19. januára – Legenda o pirátovi, 1. časť Sobota 20. januára – Legenda o pirátovi, 2. časť Pondelok 22. januára – Súboj titanov Utorok 23. januára – Chlap na roztrhanie Streda 24. januára – Zázrak z Korutánska Štvrtok 25. januára – V mene krvi

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás

Informačno-politický týždenník

Nedeľa 21. januára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Tradičná výstava a burza drobných zvierat Kolkárstvo, zdá sa, je obľúbený šport Utorok 23. januára 16.00 Letí pieseň, letí – celý festival Slovenský film: Pani Zima Piatok 26. januára 16.00 Z archívu: RTV OK Divadlo: O láske

Nedeľa 21. januára 17.00 Film: Princezná a škriatok 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Posledný kráľ severu 24.00 Záver vysielania

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

TV OBCE KOVAČICA

Herečky KUS Petrovská družina

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 3 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) 15.00 16.00 16.05 16.30 17.00 18.05 19.00

19.30 20.00

7.00 7.30 8.00 8.05 8.30 9.00 9.05 9.30

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa Servis Na dnešný deň Meniny Oznamy, hudba a reklamy Správy Hudba, servis Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie Správy Hudba a aktuality Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC

V tajničke je meno a priezvisko slovenského básnika, jazykovedca, publicistu a učiteľa. Publikoval satirické básne a epigramy (1801 – 1874).

Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna autorka: druh 1. časť ANNA 2. časť Eduard časopis obilniny tajničky ž. meno trubica, o móde relácia BIČIAtajničky (skr.) rúrka ROVÁ Sobota odborník 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, v týždenná relácia na aktuálnu geometrii tému Nedeľa 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí odmotal týždňa stalo sa 12.00 Hudobné pozdravy chabým a blahoželania Nemecko Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 24. januára 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

vpíšte UEP patriaca Otovi

kvapka

AS HL DU ĽU

Nedeľa 21. januára

praním zbaviť špiny

zveľadil

cudzokrajný živočích

prvé písmená

TELEVÍZIA PANČEVO

röntgen

reper

nástroj na kosenie

popíjala

v poriadku (angl.)

tona

Pančevo

kto oberá

popredu

rádium

oklebetiť hral na base

kút 1. a 5. samohláska m. meno (angl.)

úsek polomer Toma Zdravković

Rijeka

Tesla rénium

hodina vpíšte GI

druhé ja číslo

dostal do dedičstva

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 2 VODOROVNE: metodika, Ivan, Krk, lom, Z, IV, OL, marža, dúha, mam, Aca, Luna, riport, r, apko, tí, S, yo, P, N, trevira, O, navalí, podložil TAJNIČKA: IVAN KRIŽAN

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 51/52 z čísla 51 – 52 Hlasu ľudu z 23. – 30. decembra 2017 bolo: VIANOCE. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: KATARÍNA KOBÁROVÁ, Ul. 1. mája č. 2, 21 400 BÁČSKA PALANKA. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs.

3 /4786/ 20. 1. 2018

Oznamy Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

ROZLÚČKA

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 18. 12. 2017 schválil Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Spaľovanie mäsovej kostnej múčky v kotolnom zariadení Hipol, a. s., Odžaci, na katastrálnej parcele č. 6069/56, k. o. Odžaci, nositeľa projektu Hipol, a. s., Odžaci, Ulica gračački put b. č. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o poskytovanie súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy technickej komisie. Technická komisia odhadla, že sa Štúdia o odhade vplyvov na životné prostredie projektu nemôže prijať, pretože predmetná pec nezodpovedá podmienkam uvedeným v článku 12 odseky 3 a 4 nariadenia o druhoch odpadu, pre ktorý sa vykonáva termické spracovanie, podmienky a kritériá určovania lokality, technickým a technologickým podmienkam na projektovanie, vypracovanie a vybavenie a prácu zariadenia na termické spracovanie odpadu, nakladanie s pozostatkami po spaľovaní (Úradný vestník RS, č. 102/2010 a 50/2012. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

hlasludu.info www.hl.rs

DROBNÝ OZNAM VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

ZUZANOU LATINOVIĆOVOU

KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

rod. Mučajiovou 1. 3. 1942 – 8. 1. 2018 žijúca v Novom Sade rodom z B. Petrovca

Ťažko je Tvoju smrť ospravedlňovať osudom, a ešte ťažšie žiaľ liečiť časom. Tvoja švagriná Zuzana Mučajiová s rodinou

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

a 021/47-20-844 l inzercia@hl.rs

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2454_01 NS_Ledinci

o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1ž, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS2454_01 NS_Ledinci, Ul. samarski put b. č., na katastrálnej parcele číslo 394/1, k. o. Ledinci, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 15. januára 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-794/17, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Nositeľ projektu KOLOSEUM GRADNJA, s. s r. o., Nový Sad, Žitni trg číslo 7, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektov komplexu stanice na zásobovanie palivom výšky P, Državni put IB reda 21, Ruma – Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 4310/1, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 12. februára 2018. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 13. februára 2018 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, o 12.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NSU247/NSL247 NS – Dr. Iliju Đuričića Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NSU247/NSL247 NS – Dr. Iliju Đuričića, Ul. Dr. Iliju Đuričića 2a, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3779/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 11. januára 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-632/17, ktorým je daný súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

OZNÁMENIE

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Bulevar oslobođenja V-NSU248/ NSL248 Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Bulevar oslobođenja V-NSU248/NSL248, Bulvár oslobodenia číslo 28, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 6900/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 11. januára 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-755/17, ktorým je daný súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

• OZNAMY •

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nás navždy opustil

s členkou nášho spevokolu

ANNA BEREDIOVÁ

JÁN ĎUROVKA

1944 – 2018 z Kysáča

1941 – 2017 – 2018 z Kysáča

Trvalú spomienku si na Teba zachováme. Tvoji Valentíkovci

ANNOU BEREDIOVOU rod. Mandáčovou 18. 6. 1944 – 13. 1. 2018 z Kysáča

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Spomienku na neho si zachovávajú sestra Zuzana a švagor Michal Kyseľovci a rodiny Ožvátová a Popadićová

SMUTNÁ SPOMIENKA

na nášho syna

na brata

SEAVC Kysáč

PAVLA BARTKU s členkou nášho spevokolu

I keď Pán pretrhol života niť, Ty zostaneš stále v našich srdciach žiť.

SMUTNÁ SPOMIENKA na

rod. Ponigerovou 30. 3. 1944 – 10. 1. 2018 z Kysáča

1973 – 2011 – 2018 z Kovačice

S láskou si na Teba spomína

Tvoji navždy zarmútení rodičia

ANNOU ALBERTOVOU

PAVLA BARTKU

1973 – 2011 – 2018 z Kovačice

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

brat Jaroslav s manželkou Aničkou a dcérou Ivankou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 5. januára 2018 nás náhle navždy opustil náš milovaný manžel, otec, apko a starý apko

SEAVC Kysáč

SMUTNÁ SPOMIENKA na sestru a tetku

Dňa 20. januára je tomu deväť mesiacov, čo nás navždy opustila naša drahá sestra a tetka

KATARÍNA KLÚČIKOVÁ

SAMUELA SÝKORU

1938 – 2017 – 2018 Na jeho lásku a dobrotu nezabúdajú a v srdci si ho zachovávajú manželka, vnuk, dcéra a zať

1940 – 2017 – 2018 z Pivnice S úctou na Teba spomínajú: brat Michal s manželkou, po zosnulom bratovi Jánovi andika Anka z Kuly a bratove deti Ján, Ľubomír a Drahomír s rodinami • OZNAMY •

MARTIN KRUPINSKÝ 14. 5. 1935 – 5. 1. 2018 klobučník zo Starej Pazovy

Váš náhly odchod nás prekvapil. Osud Vám nedoprial s nami dlhšie byť, ale v našich srdciach budete stále žiť.

hlasludu.info www.hl.rs

Manželka Katarína Krupinská, dcéra Mária Ďurčíková s manželom Jurajom a dietkami a dcéra Anna Vršková s manželom Jánom a dietkami 3 /4786/ 20. 1. 2018

Oznamy POSLEDNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

PAVEL GALÁDIK

MÁRIA GALÁDIKOVÁ

24. 5. 1932 – 8. 1. 2018

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 18. januára 2018 uplynulo desať rokov, čo nás navždy opustil otec a apko

rod. Cerovská 23. 7. 1941 – 5. 1. 2012 – 2018 z Báčskeho Petrovca

SAMUEL LEKÁR

23. 2. 1948 – 18. 1. 2008 – 2018 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Vás budú spomínať syn Jaroslav s manželkou Danušou, vnučka Sandra a vnuk Jaroslav

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so svokrom, dedom a pradedom

SMUTNÁ SPOMIENKA

1955 – 2008 – 2018

Tí, ktorých milujeme, neodchádzajú. Žijú v našich srdciach každý deň. Manželka Katarína, syn Stanislav a vnukovia Boris a Marek

nevesta Anna, vnuk a vnučka s rodinou

s naším

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 29. januára 2018 uplynie sedem rokov, čo nás opustila naša milá starká

MÁRIA BOLDOCKÁ

rod. Marčoková 3. 10. 1919 – 29. 1. 2011 – 2018 z Nového Sadu

VLADIMÍROM BOLDOCKÝM 9. 10. 1945 – 15. 1. 2018 z Nového Sadu

Odpočívaj tíško, milý náš Vlajo.

Starká naša, na Tvoju dobrotu a lásku nikdy nezabudneme. Navždy zostaneš v našich srdciach a v našich spomienkach.

Milinka, Minja, Staško a Marianka

www.hl.rs

SPOMIENKA

Dňa 20. januára 2018 je desiate výročie, čo nás navždy opustil brat

SAMUELA ŠIMU

1932 – 2018 z Báčskeho Petrovca

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

synovia Samuel a Daniel s rodinami

na manžela, otca a starkého

PAVLOM GALÁDIKOM

S láskou si na Teba budú spomínať

S láskou a úctou si spomínajú

Informačno-politický týždenník

Všetci Tvoji najmilší

SAMUEL ŠIMO 1955 – 2008 – 2018 z Petrovca

S láskou a úctou si na Teba spomínajú bratia s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom a starkým

VLADIMÍROM BOLDOCKÝM 9. 10. 1945 – 15. 1. 2018 z Nového Sadu

Ale teraz idem ku Tebe a toto hovorím vo svete, aby moju radosť mali úplnú v sebe. Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich zachoval od zlého. Manželka, synovia, nevesta a vnučka • OZNAMY •

Šport Švédi nám dvere otvorili... HÁDZANÁRI SRBSKA V DRUHEJ FÁZE 13. MAJSTROVSTIEV EURÓPY V CHORVÁTSKU

Juraj Pucovský

ufre hádzanárov Srbska boli už aspoň spolovice zbalené pre návrat domov z 13. Majstrovstiev Európy z chorvátskeho Splitu. Po presvedčivej prehre v prvom zápase základnej skupiny s hostiteľmi Chorvátmi 33 : 22 (14 : 9) zverenci šéftrénera Jovicu Cvetkovića sa nepreslávili ani v druhom zápase so Švédmi, ktorí boli lepší o päť gólov – 30 : 25 (16 : 10). Našim hádzanárom, ktorí na predchádzajúcich ME získali iba jednu medailu – striebro v Belehrade 2012, zostala jediná šanca – triumf nad Islandom, a to rozdielom štyroch alebo viac gólov! Majúc na

zreteli slabé výkony Petra Nenadića a spoluhráčov na prvých dvoch zápasoch, ako aj výhru Islandu nad Švédskom 26 : 24 (15 : 8), dlhé odolávanie a draho predanú kožu s Chorvátmi 22 : 29 (13 :14), ťažko sme mohli očakávať úspech – postup našich medzi dvanásť najlepších mužstiev starého kontinentu. No šport by nebol športom, keby veľmi často neprinášal neočakávané, prekvapujúce výsledky. V prvom zápase v splitskej Spaladium Aréne po veľkom boji, častých výsledkových zvratoch, naši hráči predsa vyhrali 29 : 26 (12 : 12). Dokonca v poslednej sekunde Nenadić mohol zabezpečiť tie potrebné štyri góly rozdielu, ale jeho strela

NOVOROČNÝ MARATÓN V ŠÍDE

Bežci z celého Srbska Stanislav Stupavský

Šíde v nedeľu 14. januára 2018 usporiadali tradičný Novoročný maratón, ktorý tohto roku zapadol do súťaže vojvodinskej

Pretekári na šídskych uliciach

Trekingovej ligy. Maratónsky beh usporiadala šídska sekcia Horolezeckého spolku Železničar. Pretekári mali možnosť vyskúšať sa na kratšej dráhe polmaratónu (26,6 km), a tí najvyspelejší zdolali • ŠPORT •

celú dráhu maratónu dlhú celých 42 195 metrov. Pravda, pre rekreantov určili trať dlhú 16,6 km. Štart pre 192 bežcov polmaratónu a maratónu, ako aj 85 rekreantov bol pred športovou halou v Šíde, ktorí potom zošívali mestské ulice a určené dráhy na území obce, aby na konci dorazili do cieľa, ktorý bol na tom istom mieste. Tohtoročného Šídskeho maratónu sa zúčastnili bežci z takmer celého Srbska. Svoje bežecké schopnosti si prišli skúšať atléti a rekreanti z Užica, Kragujevca, Belehradu, Subotice, Zreňanina, Vršca, Kraljeva, Somboru, Pirotu, Nového Sadu,... a nechýbali ani domáci Šíďania.

z diaľky skončila v rukách výborného brankára Islandu Björgvina Pálla Gústavssona, ktorého nadšení spoluhráči od radosti objímali. Zvesené hlavy našich hádzanárov mali znamenať ich elimináciu zo šampionátu... Zostala však posledná nádej, a to, aby Švédsko neprehralo zápas so sebavedomými hostiteľmi

Chorvátmi. A predsa sa stalo to, čo hádam nik v hádzanárskom svete nečakal, najmenej vari ambiciózni Chorváti. Hneď po zápase Srbsko – Island na tom istom mieste v Splite štvornásobní majstri Európy Švédi priam deklasovali Chorvátov 35 : 31 (17 : 12). Týmto predsa prekvapujúcim víťazstvom Švédi našim hádzanárom otvorili dvere dokorán na účasť v druhej fáze ME, veľmi zarmútili Islanďanov, ktorí sa márne radovali po zápase so Srbskom! V novoutvorenej skupine E v Záhrebe naše mužstvo očakávajú ešte tri zápasy: s Nórskom 18. januára, s Francúzskom 22. januára a Bieloruskom 24. januára. Dve najlepšie mužstvá zo skupín E v Záhrebe a F vo Varaždíne budú hrať koncom mesiaca o medaily na 13. Majstrovstvách Európy hádzanárov.

FUTBALISTI KYSÁČSKEJ TATRY UŽ TRÉNUJÚ

Od Cementu po Budúcnosť Pavel Pálik

utbalisti kysáčskej Tatry neobvykle včas, v nedeľu 14. januára 2018, začali s prípravami na jarnú časť majstrovstiev Novosadskej oblastnej ligy. Tatra je jesenným majstrom, tú Z prvého tréningu Tatry chýbali len štyria hráči pozíciu chce udržať a postúpiť do Vojvodinskej ligy, jan Ćirić (Crvena zvezda Nový Sad), čo si, pravda, predovšetkým vyža- Saša Berić (Sloga Temerín), Stefan duje dobrú pripravenosť mužstva. Radovanović (Slavija Nový Sad) a Keďže jarné majstrovstvá odštartujú znova začal trénovať Martin Budík. Prvý prípravný zápas Tatra zohrá v dňoch víkendu, 10. a 11. marca, času nie je veľa, a preto sa aj prípravy už 4. februára v Kysáči s beočínskym Cementom. Potom budú tieto Kysáčanov začali tak zavčasu. Tréningy budú prebiehať na ih- skúšky: Tatra – Index Nový Sad (11. risku, ale aj v športovej hale ZŠ februára), Fruškogorac Sriemska Ľudovíta Štúra, čo, pravdaže, závisí Kamenica – Tatra (17. februára), od toho, aké bude počasie. Vladimir Kabel Nový Sad – Tatra (18. februŠponja zostal na poste trénera, ktorý ára), Mladi borac Putinci – Tatra (24. na prvom tréningu zaevidoval 21 februára), Tatra – Sloga Temerín (25. futbalistov a chýbali iba štyria. Z februára) a generálka v Hložanoch mužstva Tatry odišiel len Marko medzi domácou Budúcnosťou a Tomljanović. Novými členmi sú: Tatrou je na programe v nedeľu 4. Vlada Milićević (Jugović Kać), Mari- marca 2018. 3 /4786/ 20. 1. 2018

Šport ÚSPECH SA PLATÍ DRAHO, ALE AJ ODMENA JE VYSOKÁ

Ako hodnotiť športové výkony? Ján Špringeľ

v daktorých športoch (či Grand Slam v tenise), Európsky pohár, potom Univerziáda, Hry Mediteránu, Balkánske hry, štátne majstrovstvá a štátny pohár, šampionát a pohár Vojvodiny atď. Turnaje, na ktorých sa masovo delia medaily a poháre, ešte neznamenajú skutočnú kvalitu. Často je pravdou opak. Treba dbať i na to, že sa majstrovstvá sveta i šampionát starého kontinentu v jednotlivých športoch uskutočňujú buď raz za štyri, dva roky alebo každý rok. Je jasné, že je hodnotnejší úspech v športoch, ktoré majstrovstvá uskutočňujú raz za čas. Keď ide o hodnotenie kolektívov do Prvej ligy Srbska – severnej skupiny v hádzanej žien sa dostáva až cez niekoľko súťaží, kým je Prvá liga Srbska –skupina Vojvodina medzi kolkárkami najnižšou súťažou. Futbalisti Doliny sa do Prvej ligy Srbska v sezóne 2013/14 museli prebojovať cez štyri ligy, aby sa dopracovali k druhej štátnej súťaže.

oniec roka je príležitosťou, keď sa posudzujú športové úkony. Ak je z čoho vyberať, ako v prípade športovcov Obce Kovačica, o to je členom posudzovacej komisie ťažšie. „Voľba najlepších športovcov nie je Červeným krížom,“ vyslovil pred rokmi Vasile Barbu. Známy uzdinský športový novinár prehovoril na túto tému pri dileme, či z roka na rok (tým istým) mimoriadne úspešným treba opakovane udeľovať poháre či plakety. Zástancovia mienky impresária kultúrneho života Rumunov v Uzdine majú na spomínané tvrdenie kolegu Vasila vážne argumenty: Mužstvo futbalistov Doliny, ktoré sa prebojovalo do Prvej ligy Ilie Lupulescu bol a je roky a de- Srbska saťročia popredným kolektívne, raketové, bojové, vodšportovcom nie iba né, zimné, ďalej športy na presnosť Uzdina a nielenže a na kolesách, motoristické, zvieKovačickej obce, racie a extrémne športy. tak prečo by bol pre Športovec, ktorý reprezentuskvelý výkon ukráteje štát, má, pravdaže, prednosť ný o primerané hodnad inakšími zástupcami. A má notenie. Pravdaže, neznamená to, že sa Barbu a spol. takisto každoročne nedodržujú pri voľbe najlepších športovcov aj niektorých prin- Momentka zo zápasu Dolina – Crvena zvezda, duel Slobodana Spaskovského cípov Červeného (vľavo) a Filipa Mladenovića kríža, akými sú nestrannosť, neutralita z Obce Kovačica: Padinčanka Jana a nezávislosť. Hevelová z kovačického STK Slávia, Uzdinčanka Izabela Lupulescuová, PRÍNOS PRVORADÝ ktorá obhajuje farby Obilića Novi Jedna z prvých dilem je, koho Kneževac, Kovačičanka Daniela voliť za športovkyňu či športovca Karkušová, ktorá si oblieka dres roka: tú či toho, ktorá / ktorý sú- KST Viktória Trnava, prípadne čierčasne pôsobí a dosahuje úspechy nohorské želiezko v ohni Uzdin- Hádzanárky Spartaka Debeljača roky hrajú v Prvej lige Srbska – severná skupina na území obce, tamtú či tamtoho, čanov Filip Radović, ktorý už roky ktorá / ktorý len pochádza z úze- úspešne hrá pre Unireu. Tak či onak, voľba najlepšieho prednosť nad tým, ktorý sa len mia obce a vynikajúce výsledky Druhým kritériom by mohlo kvalifikoval na prestížne podujatie. je vlastne hold športovcom, ktorý má obhajujúc farby klubu z iného byť, či je hodnotený šport zarade- Podobne je samozrejmé, že zdar krvopotne deň čo deň trénujú. regiónu či štátu, poprípade hentá ný do olympijských hier. Ak áno, medzi seniormi je hodnotnejší Nie každý z nich sa dostane k stuči henten, ktorá / ktorý prišiel má prednosť nad neolympijským ako v kategórii starších a mladších pienku víťazov. „Úspech sa platí z druhého teritória. Mienka autora športom. Mestá, obce, regióny juniorov, pionierov či športových draho, ale aj odmena je vysoká,“ tohto textu je, že by všetci spo- či štáty s bohatším rozpočtom nádejí. prízvukuje neraz legendárny Pelé. mínaní mali byť zrovnoprávnení. môžu víťazov klasifikovať aj podľa A ak sa možno niekto zo šporInými slovami, aj keď sa hore športových kategórií. Anglické NIE JE SÚŤAŽ AKO SÚŤAŽ tovcov, ich rodičov, či trénerov uvedené druhy rôznia, cenný prí- vydavateľstvo Dorling Kindersley Okrem vo futbale, v iných špor- poprípade funkcionárov v klube nos svojimi kvalitnými výkonmi do v knihe The Sport Book má okrem toch má úspech na OH najväčší cíti ukrivdený, že sa zaslúženej športovej pohľadnice a medailovej osobitnej prvej kapitoly pod ná- cveng, potom nasledujú MS, ME (k ceny alebo plakety nedostal, nech pokladnice podávajú podobne zvom Olympijské hry dvanásť tried tomu aj svetový, európsky či štátny nezúfa. Šport je o radosti, nie všetci, napríklad stolní tenisti športov: atletické, gymnastické, rekord), Svetový pohár, súťaž TOP o dokonalosti.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

STAROPAZOVČANIA KONČIA ZIMNÚ PRESTÁVKU

Pripravení na všetko... Matej Bzovský

si to obyčajný divák predstavuje... Fanúšikovia Jednoty si prajú, aby posilnené mužstvo produkovalo dobrý futbal a vyhrávalo zápasy. Nový tréner Perišić má úlohu a zodpovednosť z hráčov utvoriť jedenástku, ktorej sa bude dariť aspoň ako v jeseni. Treba vytvoriť tímového ducha. Bodový zisk a kvalita výkonov majú byť barometrom spokojnosti a plnšej tribúny divákov, ktorá predtým, a zvlášť počas jesenných zápasov často zívala prázdnotou. V roku pred oslavami stého výročia futbalu v Starej Pazove sa musí neustále nielen chrániť, ale aj vylepšovať dobré meno Jednoty.

lhá zimná prestávka sa pre futbalistov staropazovskej Jednoty končí v pondelok 22. januára 2018. Neľahké prípravy odštartujú s novým šéfom odborného štábu Draganom Perišićom z Belehradu. Zmena Milana Vujasina, ktorý mužstvo viedol až päť rokov, bola nevyhnutná, ale sa kladie otázka, či musel odísť aj jeho úspešný asistent Vladimir Livaja, mladý, perspektívny futbalový odborník. Menovaný sa údajne vyjadril, že chce inde samostatne pracovať. Jesennú časť majstrovstiev vo Vojvodinskej lige – južnej ZODPOVEDNOSŤ skupine Jednota len TRÉNERA horko-ťažko skončiHráči Staropazovla na prvom miesčanov budú trénovať te. Rovnaký počet v domácom prostredí, bodov, ale slabšie na svojom štadióne, gólové skóre má erktorý plánujú presťadevícka Sloga. Jedhovať. Je to už iný, nota neprehrala žiapríliš smutný príbeh. den zápas, iba päť Miláčik fanúšikov: Hráči a tréner obDušan Ivković hrala nerozhodne, čas využijú aj umelý a fanúšikov najviac trávnik v Športovom zaboleli remízy vo Vojke a v Be- stredisku FZ Srbska, kde sa majú legiši (0 : 0), lebo ide o slabšie cítiť ako doma. Úvodné prípravy mužstvá v lige. hráči nemajú veľmi radi, lebo prebiehajú v získavaní sily, musia S NAJVYŠŠÍM NASADENÍM mnoho cvičiť bez lopty. Všetci Druhá etapa bojov o body bude oveľa ťažšia, psychicky náročnejšia. Každému zápasu sa musí pristúpiť zodpovedne, s najvyšším nasadením, nič nesmie prekážať, aby mužstvo nového trénera zostalo tam, kde sa dostalo na konci jesene. V pazovskom klube je dobre známe, ako hrajú súperi, najmä uchádzači o titul, a preto sa chcú dobre pripraviť. Musia byť pripravení na všetko, Pre pevnejšiu obranu: nováčik Aleksandar Vasiljević príjemné a nepríjemné veci, vrátane aj na pískanie očakávajú aspoň krajšie počasie rozhodcov. Treba sa spoliehať na v porovnaní s vlaňajškom, keď skúsenosti z minulého obdobia, trénovali v extrémnych, zimných aby nezostali zaskočení, lebo sa podmienkach. Futbalisti sa pozápasy niekedy nekončia tak, ako tešia prípravným zápasom už • ŠPORT •

Medzi najlepšími: Milutin Jelović

na začiatku februára. Zatiaľ sú surčinského Jedinstva. Staroznáme mená niektorých súpe- pazovčania rátajú ešte s dvoma rov: IMT v Rakokvalitnými hráčmi vici, Hajduk Čurug A ČO SÚPERI? v obrane a v útoku. Jednote bude šliapať na S klubom sa chcú a Sloboda Donji Tovarnik, člen päty erdevícka Sloga, kto- rozlúčiť David KneSriemskej ligy, rá má výborného trénera žević, Aleksandar s ktorým Jednota Momu Raičevića a podporu Dimitrić a Marko zohrá pohárový kapitána nášho reprezen- Rajić. Najväčšia tačného mužstva Branislava škoda je, že sa zápas. „Očakávam, že Ivanovića. Je tu aj tretí Borac tréner brankáhráči s chuťou Šajkaš s novými posilami. rov a náhradný a zodpovedne Netreba zabudnúť ani na g ó l m a n M i l o š zvládnu neľahké náročnú temerínsku Slogu, Milinović vrátil tréningy od za- ktorá sa chce vrátiť medzi do prvoligovej čiatku,“ podotkol republikových ligistov. Inđije. Zatiaľ ešte tréner D. Perišić. nevedno, kto príde „Spoliehať sa budem predo- namiesto Milinovića, ale ani kto všetkým na tých, ktorí s elánom, bude asistentom Perišića. obetavosťou a nasadením budú 1. Jednota 15 10 5 0 36 : 9 35 kráčať k cieľu, a to je postup do vyššej súťaže. Nazdávam sa, že 2. Sloga (E) 15 11 2 2 31 : 9 35 budeme hrať agresívnejší a uži3. Borac (Š) 15 9 5 1 38 : 21 32 točnejší futbal. Je jasné, že diváka 4. Hajduk (D) 15 8 3 4 24 : 20 27 na tribúnu dostaneme len vtedy, 5. Sloga (T) 15 8 3 4 21 : 20 27 ak bude vidieť páčivý futbal, ale 6. Kabel 15 7 5 3 24 : 18 26 aj výhry. V klube netreba vytvá7. Hajduk (Č) 15 7 3 5 24 : 18 24 rať tlak, chceme sa maximálne pripraviť a v takom nasadení 8. Borac (NS) 15 7 2 6 19 : 14 23 privítať jarnú odvetu.“ 9. Podunavac 15 5 3 7 21 : 21 18 Do Jednoty zatiaľ prišli traja 10. Jugović 15 4 3 8 21 : 29 15 nováčikovia: stredopoliar Ne15 3 5 7 14 : 19 14 manja Vuković z radov Dunava zo 11. Index 15 4 2 9 27 : 36 14 Starých Bánoviec, skúsený stopér 12. LSK Aleksandar Vasiljević (35 rokov) 13. Hajduk (B) 15 4 1 10 14 : 23 13 z belehradského FK Brodarac, 14. Sremac 15 3 3 9 16 : 32 12 ktorý hral aj v Novom Pazare, Be- 15. Slavija 15 3 2 10 14 : 37 11 žaniji a v zahraničí, ako aj stredný 16. Kupinovo 15 2 3 10 11 : 30 9 útočník Nemanja Mrdaković zo 3 /4786/ 20. 1. 2018

Šport ERDEVÍČANIA DOMA STRATILI AŽ OSEM BODOV

Keby doma ako na hosťovaniach! Juraj Pucovský

predchádzajúcich desiatich rokoch erdevícka Sloga hrala významnú rolu v sriemskom,

Odžakoch... Nasledovali kvalitné prípravy v domácom prostredí, ale aj v Krupnji. Jesennú časť majstrovstiev Vojvodinskej ligy – južnej skupiny

Boris Považan (pokúša sa o únik) hral len sedemkrát

dokonca i vojvodinskom futbale. Vždy bola medzi najlepšími muž-

mužstvo Slogy začalo výborne, keď radom prekonalo novosadský Borac 4 : 0, Sremac vo Vojke 2 : 0, JEDENÁSTI STRELCI temerínsku Slogu Najlepší strelci Erdevíčanov sú Grković a 4 : 1 a Kupinovo na Cvijić, ktorí dali po sedem gólov. Nasledujú hosťovaní 2 : 1. Derby Vuković a Doknić po štyri, Simeunović a jesene v 5. kole sa staHalilović po dva, kým sa raz do listiny strel- lo korisťou pazovskej cov zapísali Mikić, Smiljanić, Boris Považan, Jednoty, ktorá vďaka Darko Považan a Džibrić. gólu Ivkovića v 90. min. triumfovala v Erdevíku 1 : 0. stvami Sriemskej futbalovej ligy, Neúspech s najväčším konkuNovosadsko-sriemskej zóny, Voj- rentom nenechal negatívne stopy, vodinskej ligy – západnej skupiny lebo nasledovali ďalšie štyri výhry: a naposledy minulej jesene Vojvo- v Beške nad Hajdukom 2 : 0, doma dinskej ligy – južnej skupiny. Na nad Kabelom 1 : 0, na Salajke nad rozdiel od čias, keď nemali veľké ambí- 20 + 2 cie postúpiť vyššie, Žlté karty dostali: Smiljanić a Mikić po tri, minulé leto sa vo FK Džibrić, Doknić, Cvijić, Vuković a Halilović po Sloga rozhodli, že dve, Matić, Grković, Simeunović a D. Považan prišla chvíľa na to. po jednej. Jedinú červenú kartu videl Mikić Najlepším dôka- na zápase s Hajdukom v Beške, keď rozhodca zom toho je, že na Ranisavić z lavice vylúčil i trénera Raičevića. post šéfa odborného štábu vymenovali známeho trénera Momčila Slavijou 4 : 1 a v Erdevíku nad Raičevića, ktorý má za sebou Podunavcom 3 : 1. V 10. zápase sa úspešnú prácu vo Vrbase, RFK zrodila prvá remíza s Hajdukom v Nový Sad, šabackej Mačve, apa- Čurugu – 1 : 1, aj keď podľa výkonu tínskej Mladosti, zreňaninskom a šancí Erdevíčania mali vyhrať. Banáte, kulskom Hajduku, zaječarTretiu tretinu jesene Sloga otvoskom Timoku, Inđiji, BSK Borča, v rila doma víťazstvom nad kaćským

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Jugovićom 3 : 0, v Laćarku triumfovala nad LSK 3 : 1, potom remizovala s Borcom zo Šajkaša 1 : 1, Index v Novom Sade neodolal 1 : 0, aby na konci prišla nečakaná prehra s Hajdukom z Divoša 0 : 1. Tieto výsledky nepostačili zverencom trénera Momu Raičevića, aby zostali na prvom mieste, kde boli až jedenásť kôl. V poslednej chvíli im ho odňali Pazovčania vďaka lepšiemu gólovému pomeru. Tvorca dnešného dobre organizovaného FK Sloga a hlavný dobrodinec Negovan Đorđević nám po prehre s Divošanmi povedal:

Tréner Momčilo Raičević získal dôveru v Erdevíku

nestávalo ani vtedy, keď sme mali omnoho slabší tím, menej kvalitnú prácu a slabšie umiestnenie. Treba vedieť, že sme nielen na zápasoch s Pazovčanmi a Šajkašanmi mali hodne kádrových problémov pre zranenia a karty hráčov. Jednotu a Borac rešpektujeme, ale nájdeme spôsob s nimi až do konca Tvorca FK Sloga Negovan Đorđević stále bojovať o titul. Práve verí, že postúpia! pre straty v Erdevíku

„Napriek tejDVADSIATI V TÍME to šokujúcej Všetkých 15 jesenných zápasov hrali len branprehre, ktorá nás v posled- kár Ilić, Cvijić a Simeunović. O jeden súboj menej n o m k o l e v nohách majú Džibrić, Matić, Halilović, Grković zvrhla z prvého a Pendo. Trinásť zápasov hrali Mikić, Vuković miesta, uplynu- a Doknić. Darko Považan vybehol na trávnik lú polsezónu jedenásťkrát. Hrali aj: Boris Považan a Bojanić hodnotím ako po sedem zápasov, Smiljanić a Teofilović po úspešnú. Na šesť, Kovačević 5, Bošković 4, Glumčević a Jokić hosťovaniach po jednom. sme šesť zápasov vyhrali, jeden remizovali, šance sú menšie, ale aj ďalej vežiaden neprehrali, s gólovým po- rím, že veľmi reálne. Plánujeme merom 15 : 4! Doma sme utratili angažovať 3 – 4 nových hráčov, až 8 bodov! Mnoho, čo sa nám ktorí nám chýbajú na niektorých postoch v tíme. Mienime, PENALTY že budeme mať Penalty pre Slogu premenili Doknić na zápase silnejší tím ako s Kabelom a Halilović, keď prekonal brankára v jeseni, ktorý novosadského Borca. Jediný gól z penalty Ilić bude môcť vyinkasoval na zápase v Laćarku, keď ho prekahrať aj na tých bátil Lađevac. najťažších hosťovaniach!“ • ŠPORT •

Nik vo FK Sloga nečakal, že ich z čela zosadia susedia z Divoša

Najlepší strelec Slogy Aleksandar Grković (druhý zľava) často hral zranený...

ERDEVÍČANIA V POSLEDNOM KOLE STRATILI JESENNÝ TITUL

Slogu zosadili susedia Juraj Pucovský

ka možno najlepšiemu výkonu v prvej časti majstrovstiev a gólu utbalisti erdevíckej Slogy Vladimira Savićevića solídny nov jeseni hrali presvedčivo, váčik v lige Hajduk pod vedením pekne, atraktívne, usilov- trénera Stevana Krstića prekonal ne zbierali body ako veveričky Slogu 1 : 0. Tak susedovci celkom žalude na zimu, jedenásť kôl (ne)čakane zosadili z čela tabuľz možných pätnásť, boli na pr- ky mužstvo Momčila Raičevića vom mieste Vojvodinskej ligy – a umožnili staropazovskej Jednote, aby získala Keď ani toto nebol gól Stefana jesenný vavrín. Vukovića (leží na trávniku)... Pazovčania a Erdevíčania majú síce rovnak ý počet bodov (po 35), ale trón patrí Jednote, lebo má o päť gólov lepšie skóre. Keby teraz bol koniec majstrovstiev, z postupu by sa tešili pazovskí priaznivci futbalu, o čom, južnej skupiny... Vedenie a verní pravdaže, v Erdevíku nechcú fanúšikovia boli presvedčení, že ani len počuť. tam zostanú nielen do jari, ale až Mužstvo Slogy v prvej časti do konca majstrovstiev 2017/18, aby v predvečer storočnice futLen pevná obrana balu v Erdevíku (v roku 2019) Divošanov (na snímke) splnili vytýčený cieľ – historický a Jednoty odolala v jeseni postup do Srbskej ligy – skupina útočníkom Erdevíčanov Vojvodina. Trvalo to tak do posledného 15. kola, kým na krásny erdevícky štadión neprišlo mužstvo Hajduka zo susednej dediny Divoš. A stalo sa, akoby to naši ľudia povedali: „Kto komu, ak nie svoj svojmu!“ Susedovci urobili poriadny „podfuk“ hostiteľom. Vďa-

Kapitán Hajduka Vladimir Savićević (tretí zľava) z tejto skrumáže dorazil loptu do siete Miroslava Ilića – 0 : 1

Grkovića a spoluhráčov okrem Hajduka na domácej pôde nepríjemne prekvapil aj najväčší súper Jednota, ktorý tiež vyhral 1 : 0, kým tretí uchádzač o titul Borac z dediny Šajkaš si odniesol cenný bod – 1 : 1. Práve táto skutočnosť hneď po prehre s Divošanmi najviac ustaHráči Slogy viackrát neboli spokojní rostila aj športového s verdiktmi rozhodcov riaditeľa FK Sloga Jovicu Đorđevića. predsa prejavilo určité slabiVedenie a futbalisti Slogy na ny, zvlášť na domácom ihrisku, jar nemienia cúvnuť. Pokúsia kde z troch derby nevyhralo sa v zimnej prestávke dobre ani jedno, získalo totiž iba bod. posilniť a pripraviť, aby v odvete Borisa Považana, Simeunovića, úspešne pokračovali na ceste k vytýčenému cieľu! Stefan Cvijić (v bielom úbore) bol vždy dobre strážený

V MÚZEU ILÚZIÍ V ĽUBĽANE

Obraz slona

Hlava na tanieri

Obor a trpaslík

Nič nie je tak, ako sa zdá Elena Šranková

ko každé mesto, aj Ľubľana má bohatú ponuku kultúrnych obsahov. Medzi ne iste patrí Muzej iluzij, ktorý je aj turistickou atrakciou. Nachádza sa v samotnom srdci mesta, na Kongresovom námestí. Tento jedinečný príbeh sa začal v roku 2015 v Chorvátsku, keď v Záhrebe otvorili prvé Múzeum ilúzií, ktoré hneď prilákalo početných návštevníkov a stalo sa populárnym. O rok

V Obrátenej miestnosti

neskoršie podľa modelu franšízy otvorili takéto múzeá v Zadri a v Ľubľane. Vlani aj vo Viedni, a potom i v Maskatu, hlavnom meste Ománu. Muzej iluzij v Ľubľane má tri podlažia a pozostáva z niekoľkých izieb, kde možno nájsť asi 40 zaujímavých inštalácií, početné hádanky, stereogramy, hologramy, kaleidoskopy a optické ilúzie. Optické ilúzie mýlia náš mozog. Pripomínajú mám, že naše zmysly nie sú dokonalé, že naše predpoklady o vizuálnom svete sú veľmi často deformované. Smiech, hra, maľovanie a interakcia s exponátmi sú povolené, takže sem chodia návštevníci rôznych vekových kategórií, od najmladších po

dôchodcov. Robia si tak výlet do zábavného sveta, ktorý vzrušuje všetkých, lebo je ideálnym miestom pre nové skúsenosti s priateľmi alebo rodinou. Majú ho radi najmä deti, ale je to miesto i pre rodičov, páry, starých rodičov… To preto, že múzeum podporuje kreativitu. Namiesto prehliadky so sprievodcom chodí sa v ňom samostatne a dodatočné vysvetlenie poskytujú nápisy na inštaláciách. Fotenie je tiež povolené. V múzeu je viacero zaujímavých izieb na odfotenie sa. Napríklad Obrátená miestnosť, v ktorej možno zásadne zmeniť pohľad na svet. Za 180 stupňov. Možno sa tu vyfotografovať v úžasných pózach! Hranica je len fantázia. Je Úprimné zrkadlo tu aj izba Anti-gravity, ktorá zmiatla najväčších obrancov zákonov fyziky! Zatiaľ, čo sa naše oči a mozog pokúšajú súhlasiť s tým, či stojíme na rovnom alebo šikmom pozadí, to, čo uvidíme, je neuveriteľné – lopty, ktoré sa valia, voda, ktorá tečie... Nikto neverí, kým nezažije! Zaujímavý zážitok poskytuje i Ames izba. V jednom rohu stojí obor a v druhom trpaslík. Úplne normálna miestnosť je skutočne skromne skreslená a umožňuje návštevníkom neuveriteľný zážitok. Zmýli i obraz slona a zapýtame sa: Koľko nôh má slon? Koľko ste ich napočítali? Zadal vám tento obrázok vážne problémy? Je možné, že ste nerozhodný. Dôvod, prečo máte ťažkosti s týmto obrazom, je ten, že jediná správna slonia noha na obraze je zadná ľavá. Táto noha

je kompletne nedotknutá, nie ako ostatné. Ak sa zadívate veľmi pozorne, zistíte, že ostatným nohám chýba chodidlo. V podstate umelec „odrezal“ chodidlá z nôh slona a položil ich pomedzi nohy. Zadívajte sa pozorne na obraz! V prízemí múzea sa nachádza Inteligentná hračkáreň plná hlavolamov, v ktorej máte možnosť zahrať sa pred odchodom domov. Tieto hry na konci návštevy múzea všetkých veľmi pobavia, pretože sa pri prezeraní exponátov rozhýbu mozgové bunky. To je dôvod, prečo múzeum má túto miestnosť, v ktorej sa návštevníci môžu hrať, súťažiť a učiť sa. Drevené hračky, myšlienkové hry, puzzle, nemožné uzly, triky, matematické hry a iné didaktické koncepty a hry, ktoré sa tu nachádzajú, podporujú kognitívne schopnosti, takže je hračkáreň skutočné fitnes centrum pre mozog. Pri pokladnici je množstvo suvenírov, ktoré sú vhodné aj ako darček (zvlášť hlavolamy). Ak sa ocitnete v Ľubľane, navštívte toto zaujímavé a zábavné múzeum, tým dokonca kvalitne využijete voľný čas. V izbe Anti-gravity