Hlas 04 2017 by NVU Hlas ľudu

Kam smerujú naše cesty? Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 74 | 28. 1. 2017 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4735/

Z obsahu

28. 1. 2017 | 4 /4735

Uzávierka čísla: 25. 1. 2017

4 TÝŽDEŇ 5 Región veľkých úspechov 6 Zotavenie a rast 7 Nezáujem vyšších polôh o Múzeum vojvodinských Slovákov

9 SLOVENSKO 9 Čoraz viac incidentov

10 ĽUDIA A UDALOSTI 11 Dediny v zajatí lokálnych samospráv 13 Voľby v Hložanoch zrušené

Pred asi dvoma týždňami farárka evanjelického zboru v Šíde Olina Kolárová (na snímke z binguľského ev. chrámu: zľava) sa vydala po stopách viacerých tunajších kňazov; odišla s rodinou na Slovensko. O kádrových problémoch SEAVC na strane 16. J. Bartoš

20 Karpatské paralely

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Hop, a sme na sklonku januára

23 OBZORY 23 Chute Srbska (literárne, aj kulinárne) 29 Písmenkovo – relácia pre deti, ktorá učí a zabáva 30 Svedok odletu prvej lastovičky

31 KULTÚRA 31 Byť v strehu a konať 33 Bohatá činnosť poznačená úspechmi

Občianske združenie Kolektív kreatívnych amatérov v spolupráci s Domom kultúry 3. októbra v Kovačici v dňoch 20. až 22. januára zorganizovalo dobročinnú akciu Divadelný víkend. Okrem hostiteľov nesebecky k nej ruky priložili aj cezpoľní divadelníci. Na snímke sú kysáčski herci. (s. 32) A. Chalupová Foto: z archívu KOKRAM-u

34 Fotiť treba s nadšením a radosťou

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Hetrik dominátora 50 Posily pre lepšiu návštevu 51 Koľko súťaží, toľko medailí Autor titulnej fotografie: Juraj Pucovský

Obdobie zimy pre niektoré sociálne znevýhodnené osoby predstavuje niekoľkomesiacový boj o prežitie. Veľkú úlohu v tomto zápase majú strediská pre sociálnu prácu. (s. 15) J. Pániková

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

•

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

Reštitúcia ducha Reštitúcia v našej krajine prebieha od roku 2011. Kruh vracania majetku pôvodnému majiteľovi v peniazoch alebo naturáliách by sa mal uzavrieť o päť alebo šesť rokov. Čo je však s reštitúciou nášho ducha?

reštitúcii duchovného (čítaj: ľudského a kultúrneho) sveta jednotlivcov a celej našej spoločnosti nás priam núti rozjímať pripomínanie si Novosadskej razie, od ktorej uplynulo presne 75 rokov. V tejto akcii pozbavenej všetkých ľudských zmyslov a citov, prebiehajúcej 21. až 23. januára, zavraždili medzi 3 000 a 4 000 Srbov, Židov, Rómov, Slovákov. „Nežiaducich prvkov“ na území, ktoré v tom období dostalo prívlastok maďarské. Telá tisíce ľudí „pochovali“ pod dunajské ľady. Možno práve pod podobné ľadové okovy, akými je aj teraz Dunaj pripútaný k svojmu korytu… Ľudstvo sa nepoučilo z minulosti. Z holokaustu, a v „územnom“ prípade Vojvodiny z Novosadskej razie už vôbec nie. Práve keď si človek pomyslel, že sa kruh konečne uzatvoril, keď sa nadýchol zhlboka, utrel si pot z čela, že životné nebezpečenstvo prešlo, v hlave sa začali rojiť myšlienky pretavené do jedinej vety: konečne je tu pokoj, mier, ľudskosť, život! Ale nie naveky vekov. Už niekoľko rokov v celom svete sa vzmáhajú pravicovo orientované organizácie, silnie fašizmus a nacionalizmus, minimalizuje sa význam života človeka. Jednoduchého, normálneho homo sapiens. Ten podľa všetkých písaných a nepísaných pravidiel má právo na dôstojný život za použitia vlastných sivých buniek – právo na čokoľvek, teda aj na vlast-

né rozhodnutia. Pravdaže, ak tie rozhodnutia neohrozujú život alebo právo na dôstojný život iných ľudí. Súčasnosť ukazuje svoju drsnú tvár. Sýrske mesto Allepo je len jedným z mnohých dôkazov toho. Prečo potrebujeme reštitúciu ducha? Zrejmé je, že správy o masových vraždách a trýzneniach každého druhu, ktoré sú prítomné aj v súčasnosti, u niektorých typoch ľudí nevplývajú na zušľachťovanie citov, ľudskosti vôbec. U mnohých však vzbudzujú silný odpor voči každému druhu brutality na Zemi. Komu sa sťažovať za niekoľkoročnú alebo niekoľkodesaťročnú ujmu na zdraví ducha zo strany tých, ktorí vo vyšších polohách rozhodujú o našich osudoch? Od koho požadovať prinavrátenie zdravého ducha – nie v naturálnych alebo peňažných ekvivalentoch, ale v jeho pôvodom stave? „Zmŕtvychvstanie“ vrahov nevinných vtedy a dnes, pomyslené „vraždy“ inak zmýšľajúcich, budovanie metaforických náhrobných pomníkov a ďalšie zlovestné symptómy metastáz v našej spoločnosti spôsobujú zrod potreby po založení „agentúry“ pre reštitúciu ducha. Agentúry, ktorá bude skladať účty ľuďom a viesť ju bude zdravý rozum spoločnosti. Agentúry bez prímesi straníckosti a politikárčenia. Agentúry ľudskosti. Inštitúcie, ktorú naša spoločnosť tak veľmi potrebuje. Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs. 4 /4735/ 28. 1. 2017

Týždeň

InPress

168 HODÍN

EPS: Oops... Chyba!

Lepšie ako nič

Jasmina Pániková

ielen v bežnom živote, ale aj v politike už dlhšie platí heslo: Nič nie je isté. Človek naozaj nemusí byť prorokom, aby videl, do čoho sa tá neistota vie zvrátiť. Mali sme vlak vyslaný ktovie prečo práve teraz, ktorý našťastie uviazol v jednej z posledných staníc, predtým než sa spáchali nemerateľné škody. Tá trápna skúsenosť podnietila európskeho komisára pre susedskú politiku a rozšírenie Johannesa Hahna podčiarknuť, že by Belehrad a Priština nemali ohroziť to, čo v dialógu dosiahli, radiac im pritom, aby sa dívali dopredu a nie späť. Politika nie je hra, ani by za žiadnych okolností to nesmela byť, zvlášť nie v historicky a súčasne natoľko citlivej časti starého kontinentu, ako je Balkán. Aj keď sa to môže zdať ako hra malých na veľkých, po poslednom skrate s vlakom, ktorý riadne otriasol doterajšími výsledkami dialógu, neznie ani tak nezmyselne idea ustanoviť tzv. červený telefón, presnejšie priamu linku medzi vládou Srbska a prištinskými inštitúciami moci, s cieľom urýchlene reagovať a riešiť možné krízové situácie predtým, než naštrbia mier a stabilitu v regióne. Utorkové kolo dialógu v Bru-

ielym obálkam s istým logom sa nikto neteší. Kto by sa aj tešil plateniu účtov? Avšak ako slušne vychovaní občania (s určitými výnimkami) pravidelne ich platíme, lebo... Lebo nám naše milované verejné podniky rýchlosťou svetla zašlú upomienku o nezaplatenom účte. A ďalší scenár nám je známy. Avšak, čo keď spomínané verejné podniky nevykonajú svoju prácu tak, ako by mali? Upomienku im nemôžeme zaslať, ale verejne ich odsúdiť áno. Veľkú vzburu vo verejnosti vyvolali účty za elektriku, ktoré sú vyššie než minulý mesiac. Samozrejme, nejde o zanedbateľnú sumu, ale na niektorých účtoch je poplatok zvýšený o 100 – 150 %. Nespokojnosť občanov sa dostala aj k premiérovi, ktorý povedal, že sa takýto škandál nesmie zopakovať! Áno, má pravdu, ale škandál je už tu. Zámerne alebo náhodou mnohé domácnosti dostali zaplatiť oveľa viac, než strovili. Síce stanovili osemdňovú lehotu na pripomienkovanie. Lenže... Stačí osem dní? Musíme mať na mysli, že nie každý občan, ktorý chce reklamovať účet, má času a sily stáť v rade a čakať a takisto nie všetci bývajú v mestách. Tí, ktorí dostali dvojnásobne väčšie účty, skutočne pôjdu reklamovať, ale tá druhá časť občanov, ktorí utrpeli škodu, povie, že sa za 500 – 600 din. neoplatí mrhať čas. A teraz pozor. V našej krajine, podľa určitých údajov, existuje 3,5 milióna elektrometrov. Ak iba štvrtina majiteľov elektrometrov odpustí chybu, niekto si dobre prizarobí. Ide o náhodnú chybu, alebo o dobre premyslenú lúpež? Možno zbadáme o mesiac – dva, pred voľbami... Možno Elektrodistribúcia Srbska mienila ten zárobok minúť na spoločnosť, ktorá vykonáva odpočet elektrometrov. Možno sa neúmyselná chyba stala aj pri voľbe tejto spoločnosti, ktorá svoje služby napláca dvojnásobne viac než je priemerná cena, a teraz „epsovci“ nevedia, z čoho zaplatiť.

www.hl.rs

Oto Filip

seli, tak obsahom, ako i formou prevyšujúce viaceré doterajšie – v čele delegácie boli prezident a premiér Srbska Tomislav Nikolić a Aleksandar Vučić, na strane druhej najvyšší štátny a vládny predstaviteľ Kosova Hashim Thaci a Isa Mustafa – zvolané z iniciatívy šéfky európskej diplomacie Federice Mogheriniovej, bolo ozajstným testom umenia možného. Netreba zabúdať na tvrdošijné trvanie Prištiny na uznaní nezávislosti Kosova ani na prípad zatknutého a následne podmienečne prepusteného Ramusa Haradinaja, na prištinské spory medzi mocou a opozíciou, tiež podmieňujúce naplnenie už dosiahnutých ustanovení bruselských dohôd, vzťahujúcich sa napríklad na vznik Spoločenstva srbských obcí, ani na pokusy o rinčanie zbraní... Po takmer ročnej dialógovej prestávke v Bruseli nastúpila chvíľa pokúsiť sa aspoň utlmiť vyhrotené vášne a uvoľniť vzťahy zo zajatia záujmov a predsudkov. Zároveň tým ozaj ukázať, že ani skúšobná jazda vlaku, ani budovanie múra popri moste na Ibre, ani zatknutie Haradinaja, či príchod špeciálnej kosovskej jednotky Rosu na sever Kosova nie sú nezvládnuteľnými prekážkami. Samozrejme, ak sa úprimne chce relaxovať situácia, skonkretizovať súčasná pozícia

a zaslať nové odkazy, týkajúce sa uplatnenia dohodnutého. Nečudo, že ešte pred utorkom odznelo hodnotenie, že každý realizovaný výsledok bude dobrý. Povedané inak: lepší ako nič. Po ukončení rozhovorov oboch strán s Mogheriniovou a spoločnej pracovnej večeri v noci na stredu obe strany oznámili, že dialóg bol mimoriadne náročný a ťažký. Aleksandar Vučić kvitoval, že je dohodnuté pokračovanie dialógu na najvyššej a vysokej úrovni, že treba zmierniť tenzie, lebo bez rozhovorov spejeme do slepej uličky a čoraz väčších problémov, kým Tomislav Nikolić predtým vyzdvihol, že niet rozhovorov o nezávislosti Kosova, ani ich nemôže byť. Mogheriniová ako klad uviedla skutočnosť, že sa dôraz z tenzií presunul na nové kolo rozhovorov, vyzdvihujúc, že pokrok v normalizácii vzťahov Kosova a Srbska má podstatný význam tak pre zúčastnené strany, ako aj pre samotnú EÚ, alebo aj pre región západného Balkánu. Má tiež kľúčový význam pre eurointegráciu Kosova a Srbska. Pre niekoho málo, po všetkom, čo sa stávalo, pre iného veľa, no celkovo menej od možného, ale viac než nič. Tak či onak Európska únia sa bude naďalej opierať o politiku reálnych malých krokov, politici o vlastné a celkové záujmy a občania, z ktorých tri štvrtiny u nás podporujú pokračovanie dialógu, o väčšie nádeje.

JEDNA OSOBNOS , JEDNA OTÁZKA

SNEŽANA JANDRLIĆ, SPEVÁČKA

Príroda nás učí Oto Filip – Po speve je vašou veľkou láskou aj propagovanie zdravého sp sobu života... – Hudba je tou časťou, zložkou môjho srdca a mojej bytosti, ktorá navždy zostane vo mne. No som i veľkou zástankyňou

Informačno-politický týždenník

prírody. Neraz ma volajú aj Snežka Príroda, pravdepodobne podľa toho, že som mala reštauráciu s takým názvom. Bez prírody niet života. Táto je čímsi, čo ma lieči, čímsi, čo ma učí. Je miestom, kde objavujem inšpiráciu. Príroda ma vždy takmer sknokautuje svoji-

mi prekvapeniami, krásou, pokojom, vôňou. Som toho názoru, že neexistujú slová, ktorými možno opísať všetko, čo nám dáva ten úplný cit, zážitok. Príroda je slovom akési absolútno. Preto sa zaoberám makrobiotikou, ekológiou povedomia, tým všetkým, čo spôsobuje blahobyt a pre ľudskú bytosť znamená krásu. • TÝŽDEŇ •

75 ROKOV OD NOVOSADSKEJ RAZIE

Smútok, ktorý podnecuje Elena Šranková

pondelok 23. januára Dunaj v Novom Sade bol okovaný ľadom, podobne ako pred 75 rokmi, keď sa tu odohrala zlopovestná Novosadská razia, jedna z najväčších tragédií v dejinách tohto mesta. Výročie razie si aj tentoraz pripomenuli pri pamätníku Rodina na nábreží Dunaja. Organizáciu mali na starosti Mesto Nový Sad, Židovská obec Nový Sad a Eparchia báčska Srbskej pravoslávnej cirkvi. Prítomným sa prihovorili Tomislav Nikolić, prezident Republiky Srbsko, a Miloš Vučević, primátor Mesta Nový Sad. Ako povedal prezident Nikolić, udalosti spred 75 rokov si pripomíname preto, aby sme spoznali príčiny sporov, v zárodku ich odstránili a zamedzili katastrofálne následky. Ako zdôraznil, lepšie tisíc rokov rokovať, ako čo len jeden deň a jednu chvíľu bojovať. Primátor Nového Sadu M. Vučević povedal, že presne pred 75 rokmi v meste panoval teror. – Dnes, 75 rokov od udalosti, ktorá

Prezident Tomislav Nikoli

Predstavitelia Srbskej pravoslávnej cirkvi pri pamätníku Rodina na nábreží Dunaja

je výstrahou pre ľudstvo, naším mestom panuje nový optimizmus, túžba po pokroku a rozvoji, snaha vykonať všetko to, v čom zlo prerušilo tisíce našich spoluobčanov. To je smútok, s ktorým žijeme, ale ktorý nás podnecuje, aby sme boli lepší, ak veríme v seba a v našu jednotu, – povedal primátor. V pamiatke na obete razie sa zúčastnili Srbská pravoslávna cirkev v čele s episkopom báčskym Irinejom a Židovské spoločenstvo

s besedou najvyššieho rabína Srbska Isaka Asiela. Tradične počas pietnej spomienky vystúpili chóry Svätého Georgija a Hašira. Tentoraz zahral i orchester Gardy Vojska Srbska. Vence k pamätníku Rodina položili prezident Tomislav Nikolić, predsedníčka Národného zhromaždenia Srbska Maja Gojkovićová, ako aj delegácie Zhromaždenia a vlády AP Vojvodiny a Mesta Nový Sad. Vence položili aj predstavitelia veľvyslanectiev

Izraela a Maďarska, Židovskej obce Nový Sad, Zväzu židovských obcí Srbska, Matice rómskej a predstavitelia potomkov obetí razie. Kvety k pamätníku položili predstavitelia veľvyslanectiev Cypru, Nemecka, Veľkej Británie, Ruska, USA, ako i početní občania. Členky Kola srbských sestier ponúkali koljivo a pogaču. Po skončení programu na nábreží Dunaja spomienku usporiadali aj pri spomienkovej tabuli na novosadskej pláži Štrand. Delegácie Mesta Nový Sad, Židovskej obce Nový Sad a Eparchie báčskej položili k tabuli kvety.

Z 8. ZASADNUTIA POKRAJINSKÉHO ZHROMAŽDENIA

Región veľkých úspechov Jasmina Pániková

rámci svojich zasadnutí Zhromaždenie APV má aj tie, ktoré sú venované osobitným témam. Posledné také sa uskutočnilo v utorok 24. januára, keď predstavili nórsky región Nordland. Predseda pokrajinského parlamentu István Pásztor pri tej príležitosti vyhlásil, že sa návštevou delegácie z Nórska prehlbuje spolupráca, ktorú začali pred niekoľkými rokmi v rámci Európskej asociácie regiónov. „Dnes začíname budovať bilaterálne vzťahy medzi Vojvodinou a Nordlandom. Máme mnoho spoločných bodov z minulosti a sme odhodlaní hľadať styčné body aj v oblasti ekonomiky, kultúry a vzdelávania a na nich budovať našu budúcu spoluprácu,“ povedal Pásztor. • TÝŽDEŇ •

Spoločné body z minulosti, ktoré predseda Zhromaždenia spomenul, datujú ešte z čias balkánskych vojen, keď predstavitelia nórskeho Červeného kríža prichádzali na tieto priestranstvá, a z čias deportácie občanov vtedajšej Juhoslávie na nútenú prácu do nórskych táborov, kde predovšetkým budovali cesty a trate. Ako predsedníčka Zhromaždenia regiónu Nordland Sonja Steel povedala, v tomto roku bude osobitná pozornosť venovaná práve tým, ktorí počas druhej svetovej vojny nechali svoj život v regióne Nordland. Z prezentácií, na ktorých predstavili región, sa jednoznačne mohlo uzavrieť, že je región Nordland hybnou silou Nórska. Aj keď táto oblasť patrí do slabo obývaných oblastí (má 44 obcí a 243-tisíc obyvateľov), predsa sa

Pokrajinskí poslanci mali možnosť vypočuť si o rozvoji regiónu Nordland a porovnať s rozvojom našej pokrajiny

môže pochváliť silným vývozom, predovšetkým morských produktov a rozvitým turizmom. „Lokálne spoločenstvá storočia pretrvávajú vďaka morským zdrojom a práve tieto zdroje boli rozhodujúce na vytvorenie moderného Nórska.

Poviem iba toľko, že každý desiaty losos pochádza z našich odchovných rybníkov a 36 miliónov jedál v celom svete sa každý deň prichystá z morských produktov z Nordlandu,“ povedala Sonja Steel.

4 /4735/ 28. 1. 2017

Týždeň HOSPODÁRSKE POHYBY

Zotavenie a rast Oto Filip

by všetko nevyznelo v zmysle ústa moje, chváľte ma, v hodnotení ekonomických pomerov sa v prvom rade treba opierať o správy relevantných medzinárodných inštitúcií. Predovšetkým Svetovej banky, ktorá už vlani v novembri kvitovala, že zotavenie hospodárstva Srbska pokračovalo aj v roku 2016. Zdôvodnila to 2,9-percentným hospodárskym rastom v prvom polroku, intenzívnejším vznikom pracovných príležitostí, ktorý spôsobil pokles miery nezamestnanosti zo 17,7 percenta v roku 2015 na 15,2 percenta v druhom kvartáli vlani, fiškálnym prispôsobovaním sa, takmer zanedbateľnou infláciou. Druhou stranou mince je však údaj, že až dve tretiny nových pracovných miest vzniklo v sivom pásme, že sa realizácia štrukturálnych reforiem spomalila, že je trh práce ešte stále slabý. Celkový dojem je však pozitív-

ny, takže Svetová banka v najnovšej, januárovej Správe o globálnych ekonomických výhľadoch o pol percenta zvýšila prognózu hospodárskeho rastu Srbska v tomto roku: z 2,3 na 2,8 percenta. Západnému Balkánu sa celkovo prognózuje O peniaze vždy ide: je ich veľa alebo málo 3,2-percentný hospodársky rast, kým sa na roky 2018 a 2019 kvitovali, že v ňom priemyselná výten odhaduje na 3,6 a 3,7 percenta. roba bola o 4,6 percenta väčšia ako Podobný rast sa predvída aj iným v rovnakom období 2015. Medziročkrajinám v pásme. V Chorvátsku ne najskromnejší bol rast produkcie by sa hrubý národný dôchodok mal kapitálnych výrobkov (1,1) a energií v tomto roku zvýšiť o 2,5 percenta, (2,1 percenta), kým sa najviac zvýšila v Bosne a Hercegovine o 3,2, v Ma- výroba trvalých produktov širokej cedónsku o 3,3, v Čiernej Hore o 3,6 spotreby (10,2 percenta). Celková hodnota zahraničnoobchodnej a v Albánsku o 3,5 percenta. Opodstatnenie prognóz Svetovej výmeny počas prvých jedenásť banky vzťahujúcich sa na Srbsko vlaňajších mesiacov bola 28-tisíc potvrdila i prezentácia makroekono- miliónov eur alebo o 7,9 percenta mických analýz a trendov, prebieha- viac ako predvlani. Keď ide o zákjúca v polovici januára v Belehrade. ladné kategórie spotrebného koša, Podávajúc údaje na obdobie janu- potravinárske produkty zlacneli na ár – november 2016 hospodárski mesačnej úrovni len v novembri. experti z Ekonomického inštitútu Medziročne ale zdraželi všetky jeho

zložky. Zárobky v súkromnom úseku stúpali oveľa rýchlejšie ako vo verejnom. Ich medziročný rast v jedenásťmesačnom období celkovo bol 1,9 percenta. Pozorujúc globálne, okrem zotavenia, treba zhodnotiť a vyzdvihnúť, že tak hospodárska aktivita, ako aj úhrnný zahraničnoobchodný obrat stúpajú. Slovom, kladné trendy, ktoré by mali pokračovať aj v roku 2017. Svetová banka a Medzinárodný menový fond na tento rok prognózujú Srbsku 2,8-percentný rast. Naše Ministerstvo financií počíta s rastom trojpercentným. Hoci sa zdá, že ide o malé, zanedbateľné rozdiely, v praxi to vôbec nie je tak. Pozerajúc cez prizmu peňazí, jednopercentný rast vlastne znamená, že ekonomika a občania vyprodukujú dodatočných približne 42 miliárd dinárov alebo približne 340 miliónov eur. To už vôbec nie je zanedbateľná položka, zvlášť v tejto kríze. Jedným z prvých predpokladov dosiahnuť ju je, aby rast investícií bol väčší než rast spotreby, tak osobnej, ako i štátnej. Čo je tiež nemalým umením v tejto dobe zvýšených finančných požiadaviek či nárokov všetkých na všetko.

NAMIESTO POZNÁMKY

Stranícka košeľa vs. nestranícky kabát Juraj Bartoš

eveľká barina, krokodílov ani nie tak málo, zato prevažne viac hladných ako sýtych. Aj takto je možné hrubými ťahmi skicovať súčasnú domácu mediálnu scénu. Na nej sa ešte furt kúdolí zo zhoreniska po privatizácii, na ktorú doplatili najmä lokálne médiá, medzi nimi tie, ktoré informovali po slovensky. Lokálne rozhlasové stanice založené v období socializmu, či novozaložené rádiá, televízie a internetové portály hlavne chrumkajú tvrdú kôrku z rúk nie práve štedrých súkromných podnikateľov. Budúcnosť sprivatizovaných médií naskutku je v každom ohľade prevažne hmlistá. Nevedno, čo sa s nimi udeje po vypršaní piatich rokov, počas ktorých noví majitelia sú povinní zachovať ich pôvodný profil. V snahe zachovať sa nad povrchom riadne zamútenej rozbúrenej

www.hl.rs

mediálnej vody viacerí majitelia médií na jednej strane siahajú čoraz hlbšie do nádoby s tabloidnými obsahmi. Pritom sa, na strane druhej, s cieľom dobyť finančné batérie, nevyhýbajú pochlebovačnému vzťahu voči centrám moci a financií. Jedným z legitímnych zdrojov dofinancovania médií sú i rozpočty obcí a miest. Je dobre, že väčší počet lokálnych samospráv, v súlade s platnými predpismi, vyrukoval so súbehmi pre projekty, ktorými sa médiá môžu uchádzať o financie. Pravda, bude menej dobré, ak podaktoré prostredia v tomto ohľade na povinnosť zase zabudnú alebo budú znovu skúpe. Nezávislé združenie novinárov Srbska (NUNS) a Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny (NDNV) v oznámení pre verejnosť (pred asi desiatimi dňami) upozornili, že „peniaze občanov musia byť usmernené k najkvalitnejším médiovým projektom a nijako na

Informačno-politický týždenník

predvolebnú, respektíve stranícku propagandu“. V oznámení sa taktiež uvádza: „NUNS a NDNV vyzývajú riadiace orgány, ktoré vypisujú médiové súbehy, aby pri realizácii celého procesu prísne dodržali zákonné a pomocné zákonné ustanovenia a aby do komisie pre posúdenie hodnoty projektov vymenovali naskutku nezávislých a odborných mediálnych pracovníkov, ktorých navrhli relevantné novinárske a mediálne združenia a nie osoby bez integrity, ktoré budú spĺňať predbežne prijaté rozhodnutia, čo sa, žiaľ, v predchádzajúcom období často stávalo. Apelujeme na novinárske a mediálne združenia, aby do komisií kandidovali iba odborné a vysoko morálne osoby, ktoré nie sú a nemôžu byť v kolízii záujmov, a vyzývame medzinárodné organizácie, aby sa aktívnejšie zapojili do sledovania celkového procesu.“

Obidve novinárske združenia povzbudzujú občanov, ako i civilné organizácie, aby sa aktívne stavali k procesu pridelenia prostriedkov a činili sa na pláne kontroly práce nezávislých komisií. Lebo len bez zneužitia súbehového financovania je možné dopracovať sa k splneniu verejného záujmu v oblasti informovania. K tomuto možno len dodať, že aj médiá, ktoré sa mienia uchádzať o peniaze z lokálnych rozpočtov, by mali svoje projekty vypracovať reálne, zosúladiť požiadavky s vlastnými možnosťami a schopnosťami, nezanevierajúc na objektívny verejný záujem. Doteraz sa neraz ukázalo, že stranícka košeľa bola bližšia než nestranícky kabát. Čoskoro sa ukáže, či sú lokálne samosprávy naskutku schopné prekonať stranícke záujmy v prospech záujmu verejného. Mediálni pracovníci im ohľadne tejto záležitosti akiste jednoznačne držia palce. •T

•

Týždeň ROZHOVOR S Mr. PAVLOM ČÁNIM, RIADITEĽOM MÚZEA VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV

Nezáujem vyšších polôh o Múzeum vojvodinských Slovákov Vladimíra Dorčová-Valtnerová

zápasí Múzeum vojvodinských Slovákov.

objekt, ktorý je v súkromnom vlastníctve. Mniač ako taký okrem funkcie exponátu mohol splniť aj úzeum vojvodinských ZÁPAS MVS iné funkcie, napr. pod jeho Slovákov vzniklo na Vla- S PROBLÉMAMI atraktívnou strechou sa S akými problémami dimíra pred piatimi rokmi, mohli usporadúvať mnonadväzujúc na činnosť a tradíciu teda zápasí Múzeum hé obsahy a interaktívne Národného múzea z roku 1949. vojvodinských Slováprogramy: dielne, predBez adekvátneho muzeálneho kov? – Keď sme v roku 2006 nášky, výstavy, koncerty, priestoru, okrem dvoch výstavstaré remeslá…. Vývoj tohných miestností v budove Mati- prebrali vtedajšie Národto projektového „príbehu“ ce slovenskej v Srbsku, Galérie né múzeum, mali sme je priam neuveriteľný. Aj Zuzky Medveďovej a jedného problém s tzv. najstarvedľa dohovoru s majinárodopisného objektu, bez mi- ším domom v Petrovci, teľmi mniača, získaného nima odborných spolupracov- ktorý je posledná ukážka povolenia o premiestneníkov a trvalého a pravidelného autentickej rurálnej arní na iné miesto, dohody financovania, táto celomenšinová chitektúry z 18. storoso stavbármi o vykonaní inštitúcia predsa zotrváva, ale čia. Dom nemal ohradu, prác pri premiestňovaní akoby na infúzii, či pri tichosti. bolo tam parkovisko na mniača, stanoveného terOslovili sme jej riaditeľa Mr. Pavla nákladné autá a verejný mínu, vybavených peňazí, Čániho s niekoľkými otázkami, záchod pre trhovisko. v predvečer presúvania okrem iného aj na aktuálnu tému Vypracovali sme projekmajitelia sa rozhodli, že zachovávania architektonického ty, ktorých cieľom bolo mniač nedajú. Až neskordedičstva Petrovca, ktoré je pod naprávať a zachrániť to, čo sa vo veci najstar- Riaditeľ MVS Mr. Pavel Čáni v kancelárii šie, v rozhovoroch s inýotáznikom už dlhší čas. mi ľuďmi sme došli na to, V posledných týždňoch sa vo šieho domu zachrániť a za ním systematizovaná kopa projektovej že niektoré spoločenské verejnosti medializovala téma mohlo. Tak sme štarto- dokumentácie, žiaľ, neukončených projektov kruhy „prispeli“ k takému architektonického dedičstva v vali s ambíciami urobiť Petrovci a jeho zachovávania, čím viac, hovorím teraz nielen mali sme šťastie, že nám Ústav zvratu v projekte, lebo si chceli resp. nezachovávania. Aký je o architektonickej stránke, ale pre ochranu pamätihodností cez súkromné projekty prizarováš komentár na túto smutnú vôbec o celkovej činnosti mú- takmer vždy poskytoval pomoc. biť… Podobné veci sa diali aj Za pomoci odborníkov s atraktívnym meštiackym tzv. skutočnosť, ktorú, žiaľ, bol vypracovaný projekt Šusterovým domom a s veľkopotvrdzuje aj aktuálne Posledná oáza, ktorý po- skladom z medzivojnového obzatepľovanie farského úradu? Zdá sa, že ide o nezáujem vyšších núkol víziu do budúcna dobia, čiže z 30. rokov 20. storo– Určite, že zatepľovanie polôh o Múzeum vojvodinských a riešenie, ako rozvíjať čia, v ktorom malo sídliť múzeum. turistické potenciály naj- Plánovali sme revitalizovať sklad, farského úradu nemalo tak dopadnúť ako dopadlo, Slovákov, keďže sa ani systemati- staršieho domu v Petrovci zastaviť jeho búranie, rozklad, keďže je pod ochranou zácia neschvaľuje, a dokonca sa aj a ďalších dvoch podob- ale… Toto je teda časť z našich štátu. Čo to znamená, finančné prostriedky, ktoré majú ných domov, (z ktorých iniciatív, ktoré išli cez Miestne sa jeden sám zvalil) pro- spoločenstvo, Obecnú radu, ale vieme my v múzeu, lebo mnohé objekty sú pod na starosti lokálna samospráva a stredníctvom komplexu nikdy sa nedostali na rokovanie ochranou, ale žijeme v štá- Pokrajinský sekretariát pre kultúru, pôvodnej architektúry, po lokálny parlament. Obecnú te, ktorý finančne nemôže z roka na rok zmenšujú. Preto je ktorá láka turistov. Ako radu to veľmi neoslovovalo a súčasť projektu pred dvo- nezaujímalo, a tým sa iniciatívy všetkým vyjsť v ústrety, už zvrchovaný čas, aby si spoluza- mi rokmi sme naplánovali nedostali na rokovací program aby sa to doriešilo podľa slova zákona. Myslím si, že kladatelia sadli a dohodli sa, aké aj revitalizáciu alebo pre- zhromaždenia. Je to aj kritika na na zatepľovanie farského a či vôbec potrebujeme Múzeum miestnenie zachované- účet lokálnej samosprávy, ale je ho mniača, ktorý je vedľa to všeobecná inertnosť, ktorá úradu neexistujú patričné vojvodinských Slovákov. toho, ktorý sa nachádza v pravdepodobne má reálne opodpovolenia na vykonanie Kikinde, jedinečným archi- statnenie. Určite majú pravdu aj zatepľovacích prác takým spôsobom, lebo v tom prípade by zea: zachovať to, čo hovorí o tektonickým skvostom zachova- oni, že sú aj serióznejšie veci, o mali zostať maximálne pôvodné Slovákoch od príchodu na toto ným na týchto priestoroch. Mali ktorých načim rokovať, ale som materiály. A tu sa dostávame k územie. Potrebné bolo prichystať sme v pláne dať ho pod ochranu stopercentne presvedčený, že niektorým problémom, s ktorými a získať veľký počet papierov, ale múzea, keďže ide o zaujímavý >>>

•T

•

4 /4735/ 28. 1. 2017

Týždeň >>> existujú ľudia, ktorí majú záujem o zachovanie toho, čo sa zachovať ešte dá. Samozrejme, aj keď ide o architektúru. M zeum vojvodinských Slovákov sídli v tzv. starej obci, kde je drvivá zima, a o muzeálnych priestoroch skoro ani nemožno hovori , s výnimkou dvoch miestností v MSS a spomínanej al rie. Je na obzore doriešenie vlastných priestorových otázok – Prednedávnom v tlači odznela kritika, že sa napr. veľkoskladom nedávajú súčasné funkcie a dokonca aj veta s obsahom, že sa kultúra dá robiť aj s málo peňazí. Práveže bez peňazí sa nedá nič urobiť, keď ide o oblasť architektonického dedičstva, a v tom zmysle aj budovu Múzea vojvodinských Slovákov. Bez kapitálnych vkladov do projektov, akým je výstavba novej budovy múzea, eventuálne revitalizácia skladu, čomu by som sa najviac potešil, lebo v Petrovci z viac ako 20 parádnejších skladov zostalo ešte len 15, to nejde. Lokálna samospráva, pokrajinské a republikové štruktúry by museli mať slucha pre ich zachovanie a revitalizáciu. Žiaľ, spomínaný projekt revitalizácie skladu, z ktorého mala vzniknúť budova múzea a ktorý, ten sklad, nám ponúkla predošlá politická garnitúra, bol zastavený, pravdepodobne – politicky. Darmo plakať v zmysle čo by bolo, keby bolo, ale treba iniciovať nové projekty a určiť nositeľov. Ním by musela byť predovšetkým lokálna samospráva… istuje teda šanca, že sa revitalizuje kapitálny projekt, ktor ho výsledkom mala by doriešená adresa MVS v kompromitovanom , teda v sklade, ktorý v procese reštit cie bol vrátený p vodným majiteľom Činia sa spoluzakladatelia MVS Báčskopetrovská obec a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny vo veci doriešenia kádrových, nančných a priestorových vecí – Keď vlani prišlo k politickej zmene v Báčskopetrovskej obci, Múzeum iniciovalo stretnutie dvoch zakladateľov, čiže nového predsedu obce a predsedníčky

www.hl.rs

NRSNM, aby sa porozprávali a dohodli sa o ďalšej práci MVS. Podľa mojich doznaní k stretnutiu došlo v polovici vlaňajšieho roka. Predseda Obce B. Petrovec Srđan Simić mi len tak mimochodom na ulici povedal, že „treba si o tom rozmyslieť, lebo polovica (skladu, pozn. a.) je ešte naša“, kým predsedníčka NRSNM povedala, že sa s predsedom obce ťažko hovorilo na túto tému, keďže nepozná túto tému. Novinári by mali urobiť rozhovor so spoluzakladateľmi… Ja osobne verím, že ešte stále existuje šanca, aby sa pohlo z mŕtveho bodu. MVS B Z SCHVÁL N J S ST MATIZÁCI Ke hovoríme na t mu architektonick ho dedičstva, zaujíma nás, či MVS má spracovan odborn databázu, čiže zoznam architektonických skvostov, resp. historických stavieb v Petrovci – Nemá. Nemáme databázu, lebo nemáme odborníkov a nedovolíme si improvizácie. Máme databázy predmetov, ktoré sa nachádzajú v našich troch zbierkach, a to sme povinní mať spracované. Múzeum nie je výstavisko, ale inštitúcia na uschovávanie a evidovanie, odborné spracovanie predmetov.

V našom múzeu, žiaľ, nemáme zamestnaných ľudí na takéto odborné aktivity. Keď sa ma pýtate, či má múzeum spracované databázy, na koho myslíte, keď hovoríte – múzeum? Položili ste moju novinársku otázku. Kto vlastne činí m zeum Jedna zamestnaná osoba, nepočítaj c riaditeľa, ako sa uvádza v rozhodnutí o ma imálnom počte zamestnaných na neurčit dobu v lokálnej samospráve Báčsky Petrovec – Systematizáciu sme vypracovali ešte v období, keď múzeum patrilo k Slovenskému vojvodinskému divadlu. Nikdy nám nebola schválená. V posledných rokoch štát ide tým smerom, aby minimalizoval kádrové a finančné záležitosti vo verejných podnikoch. Predstavte si, keby v oblasti chirurgie bola vynechaná jedna časť reťazca, napr. anestéziológ. Môžeme bez neho – udrieme po hlave a rýchlo vykonajme operáciu. Podobne je to v kultúre… V MVS by sme minimálne mali mať 5 zamestnaných. Keďže máme tri zbierky, podľa zákona každá zbierka by mala mať svojho kurátora, potom je tu miesto pre tzv. technickú osobu a pre kulturológa, resp. asistenta, ktorý by mal na starosti niekoľko oblastí činnosti inštitúcie. Ale zdá

sa, že ide o nezáujem vyšších polôh o Múzeum vojvodinských Slovákov, keďže sa ani systematizácia neschvaľuje, a dokonca sa aj finančné prostriedky, ktoré majú na starosti lokálna samospráva a Pokrajinský sekretariát pre kultúru, z roka na rok zmenšujú. Preto je už zvrchovaný čas, aby si spoluzakladatelia sadli a dohodli sa, aké a či vôbec potrebujeme Múzeum vojvodinských Slovákov, ale vítané sú i občianske iniciatívy. Podľa uveden ho v MVS boli a s dobr iniciatívy, ktor záhadne, zdá sa politicky motivovane, stroskotali. Predsa sa vám podarilo urobi dobr vec, čiže vyčleni m zeum zo SVD – Možno je to jedna z mála vecí, ktoré sa týkajú činnosti múzea, ale fakt sa mi podarilo v roku 2012 vyčleniť múzeum zo SVD. K podobnému cieľu idem aj keď ide o Galériu Zuzky Medveďovej, teda iniciujem jej vyčlenenie z múzea. Galéria už má samostatnosť, obecné štruktúry spravidla nedali peniaze na jej činnosť. O rok oslávi 30 rokov činnosti a zrealizovala doma a vo svete viac ako 120 výstav. A spravidla sme tam s kolegom Vladimírom Valentíkom robili zdarma… Preto je asi najlepším riešením jej osamostatnenie.

JAZYKOVÉ OMYLY 2. Prvou tohtoročnou publikáciou NVU Hlas ľudu je ďalšie vydanie príručky Jazykové omyly – Z jazykovej kultúry vojvodinských Slovákov autorky Anny Horvátovej, jazykovej redaktorky týždenníka Hlas ľudu. Príručka Jazykové omyly 2 vyšla za finančnej pomoci Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a udelenie výtlačkov prebiehalo v pondelok 23. januára (na snímke). Prvá príručka, ktorú spoločne vydali NVU Hlas ľudu a Asociácia slovenských novinárov, vyšla v roku 2013. Rovnako ako v prvej príručke aj tentoraz sa autorka zaoberá chybami, ktoré sa najčastejšie vyskytujú v reči vojvodinských Slovákov. Príručka je rozdelená do dvoch častí: Z pravopisu – gramatiky a výslovnosti a Z lexikálnej roviny jazyky. V krátkych príspevkoch autorka vysvetľuje, ako písať priamu reč, kde písať čiarku a pod. a takisto uvádza aj konkrétne príklady nesprávneho používania slov a vysvetľuje, ako dané slovo správne použiť. Tak koncipovaná príručka je vhodná nielen pre žiakov, novinárov alebo zamestnancov v inštitúciách, kde sa úradne používa slovenský jazyk, ale aj pre všetkých, ktorí si chcú zlepšiť svoj materinský jazyk. J. P-á

Informačno-politický týždenník

•T

•

Slovensko ROBOTNÍCI ZO SRBSKA A ĎALŠÍCH KRAJÍN JUHOVÝCHODNEJ EURÓPY PÚTAJÚ NA SLOVENSKU POZORNOSŤ MÉDIÍ

Čoraz viac incidentov Rastislav Boldocký

správať a už pri nich musela zasa- kde sa niekedy spieva a huláka do pa drobná kriminalita v oblastiach hovať aj polícia,“ povedal denníku rána,“ píše Plus 7 dní odvolávajúc so zvýšeným počtom cudzincov, abčíkovčania: S utečencami Sme viceprimátor Arpád Mészáros. sa na bývalého zamestnanca au- najmä Rumunov, Poliakov a Bulproblém nebol, viac vystrájajú „Je s nimi oveľa viac problémov tomobilky. harov. Napríklad v časti Plzne, kde mladí Srbi. Reportáž s takýmto ako s utečencami.“ Podľa novín však ani zahraniční sú robotnícke ubytovne, vzrástla titulkom len nedávno zverejnil Riaditeľ gabčíkovského zaria- robotníci nie sú s podmienkami zločinnosť medziročne až o päťdedenník Sme. Ako zdôrazňujú no- denia Zoltán Jaroš pre siat percent, v Kvasinách, viny, v miestnom zariadení dnes Sme dodáva, že sa srbskí kde má závod automouž nájdete len trinásť žiadateľov robotníci najčastejšie bilka Škoda, dokonca o azyl, zato tu býva čoraz viac ro- hádajú medzi sebou. o štyristo percent. Na botníkov z Balkánu, proti ktorým „Rôznorodí ľudia sú naspomínané plzenské už niekoľkokrát musela zasahovať tlačení v malom priestoubytovne údajne má polícia. Podobných príbehov sa re a po práci nemajú čo polícia výjazdy takmer v slovenskej, ale aj v českej tlači robiť,“ uvádza základnú každý deň, navyše pri objavuje čoraz viac. príčinu problému Jaroš. jednom z incidentov Príchod sýrskych utečencov do Ale nie je to len Gabcudzinci zaútočili na Gabčíkova spôsobil v roku 2015 číkovo. O výtržnostiach správcu, ktorý svojim mestečku na juhu Slovenska po- v sídlisku s bytmi pre zraneniam v nemocnici riadny rozruch. Päťtisíc obyvateľov zamestnancov píše aj podľahol. Väčšinou sa proti nim dokonca spísalo petíciu. týždenník Plus 7 dní v porušenia zákona však S odstupom času sa ukázalo, že rozsiahlej reportáži o Trnavská automobilka: Spoločnos PSA má ažkosti týkajú narušenia verejSýrčania až takou hrozbou neboli. trnavskej automobil- so zhá aním pracovnej sily ného poriadku a nočObyvatelia napriek tomu vítajú, ke Peugeot Citroën. ného pokoja či dopravže ich je čoraz menej. „Zatiaľ som Okrem Srbov v nich žijú aj Rumuni, práce nadšení. „Robota zlá, peňazí ných priestupkov. nemal problém, ale ženy sa boja,“ Bulhari, ale aj ďalšie národnosti. málo,“ cituje týždenník dvojicu Minister Chovanec preto už avipovedal pre Sme František Szalay. Samozrejme, aj Slováci, ale ich chlapov zo srbského Kragujevca. zoval, že sprísni podmienky pre Podľa novín však viac problémov je čoraz menej. Ako pripomínajú „Ešte trochu porobíme, vrátime agentúry, ktoré robotníkov do spôsobuje tristo až štyristo robotní- noviny, v Trnave je minimálna, štyri- sa domov a už neprídeme. Všetci Česka privážajú, ale chce aj prískov zo Srbska, ktorí sú ubytovaní v až päťpercentná nezamestnanosť, od nás, čo poznám, ale aj Rumuni nejšie pravidlá pre zahraničných tom istom zariadení. Do Gabčíkova takže je tu čoraz menej ľudí ochot- a Bulhari to vidia rovnako.“ pracovníkov. „Od veľkých firiem prišli v novembri 2016 na základe ných pracovať za 600 – 700 eur Ešte dramatickejšia situácia budem požadovať, aby vo chvíli, spolupráce agentúry a Slovenskej mesačne. „Trojzmenná prevádzka s pracovníkmi zo zahraničia je v keď zahraniční zamestnanec poruší technickej univerzity ako prevádz- a rôzne kultúrne zvyky prinášajú Českej republike, keď sa dokonca zákon, už nemohol dostať prácu na kovateľom zariadenia a pracujú v množstvo konfliktov. Nielen bitky problémom zaoberá aj minister území Českej republiky,“ zdôraznil neďalekom závode Siemens. „Ide v tunajšej krčme, kde vraj každý vnútra Milan Chovanec. Ako uvá- pre miestne médiá. o mladých ľudí, ktorí chcú po práci víkend zasahuje polícia, ale aj ne- dza Česká televízia, vystrašili ho relaxovať, ale občas sa nevedia zhody v ubytovacích jednotkách, najmä štatistiky, podľa ktorých stúFoto: Michal Smrčok

ZDÁ SA, ŽE SME SA DOČKALI SLOVENSKÉHO KOMERČNE MIMORIADNE ÚSPEŠNÉHO FILMU

Všetko alebo nič R. Boldocký

rátok mal premiéru v polovici januára a už počas prvého akú návštevu už počas víkendu ho videlo 68 352 diprvého týždňa premievákov. Novinka s odstupom tania nemal od roku zdolala dovtedajšieho lídra 1993 žiadny slovenský film. rebríčka najnavštevovanejHoci kritici v recenziách roších slovenských filmov počas mantickú komédiu Všetko otváracieho víkendu – minualebo nič skôr hania, diváci loročnú drámu Červený kapisi na snímku do kina našli tán, ktorú si v prvých dňoch cestu. A dalo sa to tak tro- Bavia divákov: Tá a Pauhofová, uboš po nasadení do kín prišlo chu čakať. Ide totiž o sfil- Kostelný a Klára Issová vo lme Všetko alebo pozrieť 36 328 divákov. V movanie rovnomennej nič historickom rebríčku naslePríbeh putovania za láskou a dujú filmy Báthory (celkovo najknihy úspešnej autorky ženských šťastím dvoch tridsaťročných kama- úspešnejší slovenský film podľa románov Evity Urbánikovej.

• SLOV NSKO •

návštevnosti ), Jánošík, Pokoj v duši a Lóve. Za prvý víkend tak snímka Všetko alebo nič zarobila 354-tisíc eur a v nastúpenom trende pokračovala aj v ďalších dňoch Za prvý týždeň premietania film videlo vyše 100-tisíc ľudí. Kritici vyčítajú filmu povrchnosť, klišé, stereotypy aj viaceré nelogickosti. Napriek tomu, zdá sa, sfilmovanie knižného bestselleru v réžii Marty Ferencovej dokáže divákov osloviť a baviť. Úspechu v kinách určite pomohla aj pomerne široká základňa Urbánikovej čitateliek, veľká reklamná kampaň či silné herecké obsadenie. Hlavné roly stvárnili Táňa Pauhofová, Češka Klára Issová, Ľuboš Kostelný, či úspešný poľský herec Michał Żebrowski.

4 /4735/ 28. 1. 2017

Ľudia a udalosti Potenciály PIC v popredí PODPREDSEDA POKRAJINSKEJ VLÁDY IVAN ĐOKOVIĆ V PETROVCI

Jaroslav Čiep

hospodárskeho rozvoja, zlepšenie podmienok a skvalitnenie života bec Báčsky Petrovec v piatok občanov. Privítala ich riaditeľka PIC 20. januára 2017 navštívil Ivan Jana Zabunovová. Đoković, podPIC v Petrovci popredseda pokrajinskej stavili v roku 2009 v vlády a pokrajinský rámci realizácie protajomník pre hospojektu, ktorý s partnerdárstvo a turizmus. mi uskutočnila Obec Rozhovory prebiehaBáčsky Petrovec z li v Podnikateľskom prostriedkov vlády a inovačnom centre Slovenskej republiky v Báčskom Petrovci. v rámci programu SloCieľom tejto náv- Ivan okovi vak AID. Jeho zaklaštevy pokrajinského dateľmi okrem obce funkcionára bolo spoznať činnosť sú Miestne spoločenstvo Báčsky centra, oboznámiť sa s plánom Petrovec, Regionálna rozvojová a programom jeho práce na rok agentúra Slovenska, VIP fond a 2017 a nadviazať spoluprácu. Pod- Akadémia ženského podnikania. predseda vlády APV Ivan Đoković v PIC slúži ako podnikateľský inkuspoločnosti predsedu Obce Báčsky bátor s cieľom dosiahnuť pokrok v Petrovec Srđana Simića a členov koncepcii duálneho vzdelávania, Obecnej rady zavítal do areálu Pod- ktoré sa stalo vyhľadávaným prenikateľského a inovačného centra dovšetkým na medzinárodnom pre podporu a rozvoj nových mikro- trhu práce. V súčasnosti PIC má 12 podnikov, malých a stredných pod- nájomníkov. nikov, ktorý je určený na podporu Podpredseda pokrajinskej vlády

a pokrajinský tajomník pre hospodárstvo a turizmus I. Đoković povedal, že k návšteve prišlo aj preto, aby sa pokrajinský sekretariát a verejnosť zoznámili s prácou centra. – Podnikateľský inkubátor v Petrovci potvrdzuje svoj účel a

mienime pomáhať podnikateľom, napríklad pomocou spoločného programu s Národnou službou pre zamestnávanie a prostredníctvom dotácií na samozamestnávanie. Takisto dotovaním kúpy strojov, zariadení a softvéru pre potreby potenciálnych obyvateľov tohto inkubátora, – povedal Đoković. Zároveň oznámil ďalšiu oficiálnu návštevu Obce Báčsky Petrovec v budúcnosti, s cieľom vzhliadnuť na jej hospodársky a turistický poten-

Rozhovory v PIC Báčsky Petrovec

samotnú skutočnosť, že tu pôsobí profesionálny manažérsky tím. Avšak časť kancelárií je prázdna, takže existuje priestor na podporu nových ľudí, aby začali so svojím vlastným podnikom. My ako sekretariát v nadchádzajúcom období

ciál. Okrem toho privítal iniciatívu riaditeľky Akadémie ženského podnikania J. Zabunovovej a oznámil podporu každoročného podujatia Podnikateľka Vojvodiny, ktoré sa tohto roku má konať v apríli alebo máji v Novom Sade.

SLOVÁCI V POLITICKOM ŽIVOTE KRÁĽOVSTVA SRBOV, CHORVÁTOV A SLOVINCOV

Turbulentný politický život Jasmina Pániková

rámci výstavy Za horami, za dolami – Tri storočia Slovákov vo Vojvodine Múzeum Vojvodiny v stredu 25. januára usporiadalo ďalšiu výstavu, venovanú Slovákom vo Vojvodine. Tentoraz sa venovali téme účasti Slovákov v politickom živote v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov (KSCHS). Prednášateľom bol prof. Dr. Slobodan Bjelica, mimoriadny profesor dejín na Filozofickej fakulte v Novom Sade, ktorý sa zaoberá dejinami Juhoslávie, Vojvodiny a Nového Sadu v 20. storočí. Prítomní mali možnosť vypočuť si určité zaujímavosti, o ktorých sa vo verejnosti zriedkakedy hovorí. „Túto tému som si zvolil najmä preto, že počas prvých desať rokov juhoslovanského štátu, od roku 1918 do 6. januára 1929, vládol demokratickejší politický život

www.hl.rs

než neskoršie. Voľnejší politický život umožňoval aj Slovákom, aby sa jasnejšie rozhodli v súlade so svojimi záujmami, aby hovorili o svojich požiadavkách, aby boli časťami koalícií a pod.,“ povedal na úvod Bjelica. Počas KSCHS na tých priestranstvách žilo zhruba 120-tisíc Slovákov. Ako povedal, bol to relatívne veľký počet pre jednu menšinu, ale v porovnaní s maďarskou, nemeckou alebo albánskou menšinou ten počet bol veľmi malý. Slováci mali svoju Slovenskú národnú stranu ešte počas Rakúsko-Uhorska, ktorá svoju činnosť obnovila aj v KSCHS. „Táto strana už v novembri 1918 cítila potrebu vyjadriť sa o statuse dolnozemských Slovákov, vyjadriť sa, že by chceli žiť v novom juhoslovanskom štáte. Avšak tá jednota Slovákov a Srbov, samozrejme,

In ormačno politický týždenník

nepotrvala dlho. Búrlivé politické diania rozdvojili Slovenskú národnú stranu a Radikálnu stranu, ktorá tu bola dominujúcou,“ uvádza Bjelica. Bolo to vidieť už pri voľbe 24 vojvodinských delegátov do dočasného parlamentu. Vtedy došlo ku konfliktu medzi Radikálnou stranou a opozičnými stranami, medzi ktorými bola aj Slovenská národná strana. V čele s Ľudovítom Mičátkom považovali, že im patrí, aby mali dvoch predstaviteľov, s čím radikáli nesúhlasili. Avšak aj vtedy, podobne ako sa aj dnes často udeje, bolo prítomné politické „prelietanie“, a tak Igor Štefánik v dohovore s radikálmi zišiel do prvého juhoslovanského parlamentu a prešiel do ich strany. Vtedy sa začal rozkol medzi Slovákmi a vládnucou stranou, ktorý pokračoval aj ďalšie štyri roky. Počas tých rokov Slováci začali

Pro . Dr. Slobodan Bjelica

spolupracovať s Demokratickou stranou, avšak to sa im neoplatilo, keďže na prvých voľbách na území Vojvodiny demokrati zažili fiasko. Podľa profesora Bjelicu Slováci v KSCHS mali pozitívny postoj k juhoslovanskému štátu a jednotnosti, neboli separatisti, ale nesúhlasili s politikou, ktorú viedla Radikálna strana, dominujúca strana vo Vojvodine. • UDIA A UDALOSTI •

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Miestne spoločenstvo ako servis občanov „Miestne spoločenstvo Stará Pazova podporilo rekonštrukciu časti zhľadom na prostriedky, aký- budovy PU Poletarac (oddelenie mi disponovali, v staropazov- jasličiek) a otvorenie konferenčnej skom Miestnom spoločenstve sály v hlavnej budove Domu zdrasú spokojní s prácami realizova- via Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja,“ nými v roku 2016. Medzi väčšie uviedol spolubesedník a doložil, že staropazovské uskutočnené práce MS v spolupráci Svetislav Subotić, s Oddelením pre predseda Výkonnéšport a mládež Obce ho výboru Rady MS Stará Pazova upraviStará Pazova, zaradil lo otvorené basketúpravu detských ihbalové ihrisko. Na rísk a mobiliárov na tribúnach vymenili štyroch lokalitách sedadlá a vykonali (v mestskom parku, sanáciu tartanovéna Námestí slobody, ho povrchu ihriska, v Ulici Jovana Popokde sa hrajú početvića a v časti Malá Svetislav Suboti né turnaje. Tento Bosna neďaleko prašportový terén je voslávneho kostola), ako aj výstavbu verejnej studne teraz úplne vo funkcii. V roku 2017 dôraz dajú na úpras pitnou vodou v strede parku. V spolupráci s tamojším Združe- vu chodníkov v meste, lebo tieto ním poľnohospodárov sa MS Stará práce v lanskom roku nevykonali. Pazova pravidelne zúčastňovalo v Úpravu chodníkov pri dome zdravia, vedľa železničnej stanice a na akciách ničenia ambrózie. Anna Lešťanová

ešte niekoľkých miestach realizovali v predminulom roku. Medzi prioritné úlohy predseda Výkonného výboru RMS Subotić zaradil aj výmenu odpadových košov, ktoré sú Otvorené basketbalové ihrisko s novými toho času v príliš sedadlami zlom stave, a to v strede Pazovy a v mestskom správou, a potom aj s verejnýparku. Plánujú takisto pokračovať mi podnikmi (údržba verejného s úpravou okolia dvoch artézskych pouličného osvetlenia, oprava studní – na rohu ulíc Partizánskej výmoľov na vozovkách, kosenie a Jána Sýkoru (v tzv. Kertíze) a na trávy, zamedzovanie vytvárania rohu ulíc Zmaja Jovu a Branka divokých skládok smetí a pod.). Toho času MS je zapojené do Radičevića. Aj v tomto roku v súlade s mož- akcie zabezpečenia ohrevu pre nosťami podporia činnosť viace- najohrozenejšie kategórie obyrých združení občanov, športových vateľstva. V spolupráci s Obcou klubov a kultúrno-umeleckých Stará Pazova a Strediskom pre spolkov. MS je servisom občanov sociálnu prácu, ktoré pripravilo a cez neho sa vlastne uskutočňuje zoznam, rozdeľujú uhlie ohrozeprvý kontakt s lokálnou samo- ným občanom.

NAMIESTO POZNÁMKY

Dediny v zajatí lokálnych samospráv Vladimír Hudec

iestne spoločenstvá boli skôr považované za základné bunky spoločnosti, mali vlastné príjmy a ich občania sami rozhodovali o ich použití. Každá dedina, čiže MS, mala svojrázny fond svojpomoci, tzv. samozdanenie, do ktorého povinne prispievali všetci zamestnaní tu žijúci občania. Z týchto peňazí stavali, a potom aj udržiavali cesty, chodníky, vodovody, školy, elektrickú sieť... Slovom, zlepšovali si podmienky života a výlučne od schopnosti a podnikavosti predsedu a Rady MS záviselo, ako sa dedina bude rozvíjať. K tomu každá dedina, resp. MS, mala vlastný majetok, s ktorým samostatne nakladala a z prenájmu si dopĺňala dedinskú pokladnicu. Vďaka takej praxi dnes, aspoň vo Vojvodine, nieto dediny bez asfaltových alebo kamenných ciest, chodníkov, vodovodu, plynovodu, domu kultúry... K tomu MS financovalo aj činnosť združení občanov, kultúrno-umeleckých spolkov, športových klubov. Dnes je však celkom inak. Miestne • UDIA A UDALOSTI •

spoločenstvá sa podľa Zákona ktorá o tom rozhoduje, tie o lokálnej samospráve financujú projekty kladne zhodnotila. z prostriedkov obecného rozTýmto nechceme lamenpočtu, dotácií a príjmov, ktoré tovať nad osudom samoMS získa svojou aktivitou. Všetky zdanenia, ktoré je zrejme tieto prostriedky sú však súčasťou prekonanou formou finanobecného rozpočtu, s ktorým covania kolektívnych potrieb občanov určitej dediny. Je nakladá predseda obce, resp. obecná rada. Možno by v tom však neprípustné, že v transnebolo nič zlého, keby lokálne formácii, ktorá na týchto samosprávy určené a získané priestoroch, hľa, trvá už prostriedky podľa automatizmu takmer 30 rokov, sa dodnes transferovali MS a neskoršie iba nenašla zodpovedajúca nákontrolovali ich účelové trovenie. Príkladom macošského postoja lokálnej hrada samozdanenia, a že je To však najčastejšie nie je tak. Dnes samosprávy je aj táto cesta v Hajdušici, financovanie potrieb dedín to funguje hlavne tak, že Rada túžiaca po novej vrstve asfaltu doslova ponechané na milosť MS vypracuje svoj finančný plán, a nemilosť mocnárov v lokálnajčastejšie pôsobiaci ako zoznam väčšina patrí politickým stranám pri nych samosprávach. Veď kto lepšie želaní, zašle ho lokálnej samosprá- moci v obci, či dedina má niekoho od samých občanov pozná potreby ve a na základe toho sa plánujú vplyvného pri moci, kto bude, ako jednej dediny? V Európskej únii, do prostriedky v obecnom rozpočte. sa tomu povie „ťahať do dediny“. Nie ktorej s takým nadšením spejeme, Od prílevu prostriedkov, ale, žiaľ, aj je však zriedkavé, že investovanie do dokonca aj dedinky počítajúce 700 – od mnohých iných vecí závisí, či MS dediny závisí aj od toho, či občania 800 obyvateľov majú vlastný rozpočet, dostane prostriedky na realizáciu danej dediny hlasovali za vládnucu zastupiteľské teleso a starostu, ktorí plánu. To často závisí výlučne od po- koalíciu alebo nie?! Činnosť spolkov, poznajú potreby občanov a v súlade chopenia obecného vedenia potrieb klubov a združení závisí výlučne od s tým aj nakladajú s rozpočtom. Dediobčanov tej-ktorej dediny, ale aj od dotácií z obce. Keď vypracujú pro- ny v Srbsku budú na to asi ešte dlho toho, či členovia rady, alebo aspoň jekty, musia sa modliť, aby komisia, čakať. 4 /4735/ 28. 1. 2017

Ľudia a udalosti SPOLOČNÝ PROJEKT MS BIELE BLATO A MESTA ZREŇANIN

Rekonštrukcia Domu kultúry Vladimír Hudec

om kultúry v Bielom Blate bol vystavaný v dávnom roku 1967 a dodnes je strediskom kultúrneho a spoločenského života dediny. Po rokoch používania si však vyžiadal dôkladnú rekonštrukciu.

– S rekonštrukciou sme začali vlani, keď sme všetky vonkajšie a ešte niekoľko vnútorných opotrebovaných drevených dverí, ako aj okná na kinosále a na vchode nahradili plastovými. Najprv sme práce plánovali vyfinancovať z vlastných prostriedkov zo samozdanenia, avšak občania na referende nevyhlasovali nové samozdanenie a MS zostalo bez plánovaných prostriedkov, takže sme o pomoc požiadali lokálnu samosprávu. Vyšli nám v ústrety a prostriedky na tie účely zabezpečili z tzv. Fondu pre rozvoj miestnych spoločenstiev. Ide o fond, do ktorého prispievajú všetky MS z územia mesta a z týchto peňazí sa financujú takéto a podobné potreby jednotlivých dedín, – informuje tajomníčka bieloblatského MS Jarmila Hromčíková. V týchto dňoch rekonštrukcia

* LETMO

radícií je u nás veľa a rôznych. Niektoré si chránime, iné zase možno zaradiť do kategórie zabudnutých. Sú tradície, ktoré sa našťastie zachovali: je dobrým a dlhoročným zvykom nezabúdať na rozličné historické výročia, na sviatky, na oslavy narodeninové a ďalšie. Žiaľ, v poslednom čase rázne stúpa počet tradícií zabudnutých. Napríklad pozdraviť sa staršiemu, uvoľniť v autobuse miesto matke s dieťaťom, otvoriť dvere alebo podržať kabát príslušníčke nežnejšieho pohlavia, nehádzať papiere, špinavé vreckovky alebo iné zbytočnosti kade-tade, ale do odpadkových košov. Za predpokladu, že tie nablízku sú. Zlozvyky sa natoľko rozšírili, že neuplynie hodina, aby ťa niektorý nezasiahol plnou silou. Sedíš vo vlaku a človek si veselo kýcha bez toho, aby ho čo len napadlo priložiť si ruku pred www.hl.rs

bieloblatského kultúrneho stánku pokračuje dôkladnou renováciou vestibulu a toaliet. – Vo vestibule vymeníme podlahu, pokým doterajšie toalety sme úplne zbúrali, a vybudujeme nové s tým, že z tej pánskej, ktorá bola príliš veľká, vyčleníme jednu pomocnú miestnosť na odkladanie inventáru, – vysvetľuje naša spolubesedníčka. – Aj na tieto práce prostriedky vyčlenilo mesto

Zreňanin v rámci projektu participatívneho rozpočtovania. Občania všetkých miestnych spoločenstiev, teda aj Bieleho Blata, sa totiž vlani vyjadrovali o tom, čo by chceli, aby sa v dedine robilo. Boli rôzne návrhy. Jedni chceli, aby sa vybudoval chodník okolo dediny, iní zasa hlasovali za výstavbu detských ihrísk, tretí navrhovali niečo iné. Najviac hlasov dostala práve rekonštrukcia Domu

oto: J. Hromčíková

Oto Filip

(Zlo)zvyky T

Majstri aj počas týchto chladných dní usilovne pracujú

kultúry. Mesto, ktoré riadi kompletnú realizáciu projektu, na tie účely vyčlenilo okolo 700-tisíc dinárov. Našou úlohou bolo iba povedať, čo za tie peniaze treba urobiť. Týmto sa však rekonštrukcia Domu kultúry v Bielom Blate nekončí. Ďalšou fázou, podľa slov Jarmily Hromčíkovej, má byť rekonštrukcia kinosály, predovšetkým javiska a miestnosti pod javiskom. Na javisku treba vymeniť podlahu a kulisy a miestnosť pod javiskom si vyžaduje dôkladnú úpravu. Keď sa budova stavala, bolo plánované, že pod javiskom bude šatňa, čiže priestor na prípravu divadelníkov a tanečníkov na vystúpenie. Postavená je však príliš zle, takže dovnútra preniká spodná voda, v dôsledku čoho je priam nepoužiteľná. – Chceli by sme to riešiť hydroizoláciou, a potom aj dôkladnou vnútornou úpravou, aby sa dala používať na folklórne skúšky. Malo by to význam zvlášť v zimnom období, lebo miestnosť bude možné zohriať aj ohrievačom a nemuseli by sme kvôli vykurovaniu prerušiť prácu až do jari. Inak vykurovanie je vleklý problém Domu kultúry, ktorý sa tiež pokúsime riešiť v nastávajúcom období, – uviedla na záver tajomníčka bieloblatského Miestneho spoločenstva.

ústa. Ďalší štyria pasažieri si posadali cez pol vozňa a hlučne sa po celý čas bavia v takých decibeloch, že sa nemôžeš na pokoji vhĺbiť do knihy, ktorú práve čítaš. Vystúpiš z vlaku a nastupuješ do poloprázdneho autobusu, ale ten ďalší za tebou by sa najradšej cez tvoju hlavu predral vpred. Vystúpiš z mestského autobusu a čakáš pri semafore, kde ťa ošpliecha vodič, úmyselne zvyšujúci rýchlosť a jazdiaci cez najväčšiu mláku z topiaceho sa snehu pri tebe... Náhliš sa do obchodu, kde sa staršia kupujúca snaží skrátiť si ranné chvíle naťahovaním rozhovoru s predavačkou o témach úplne zbytočných a bezvýznamných. Zlozvyky sa nielen zachovávajú, ale aj úspešne rozvíjajú. Ktosi dávno povedal, že je krajšie žiť s kultúrou. Otázne je však, či to platí aj pre primitívov, keďže sa rozmnožujú stále viac, ani huby po daždi.

In ormačno politický týždenník

STRETNUTIE S PODNIKATE MI. V piatok 20. januára predseda Šídskej obce Predrag Vuković (na snímke s členmi Obecnej rady) usporiadal stretnutie s podnikateľmi a poľnohospodármi z územia obce. Na stretnutí v sieni Zhromaždenia obce sa zúčastnili podnikatelia, ktorí úspešne pracujú v Šídskej obci, tak miestni, ako aj tí z ostatných častí krajiny a zo zahraničia. Bola to príležitosť, aby sa v trochu voľnejšom ovzduší porozprávali o problémoch a početných zaujímavých otázkach súvisiacich s organizáciou podnikateľstva v tejto lokálnej samospráve. Predseda obce Vuković otvárajúc stretnutie povedal, že ho teší, že podnikatelia v takom veľkom počte odpovedali na jeho pozvanie, a zároveň vyjadril nádej, že toto stretnutie na začiatku roku prispeje k úspešnej spolupráci v budúcnosti. St. S. • UDIA A UDALOSTI •

PO NEUSKUTOČNENOM ZASADNUTÍ ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKY PETROVEC

Voľby v Hložanoch zrušené predseda RMS Hložany podal ruku spolupráce a pri prvej návšteve v obci som ho oboznámil s prácou

a na Zhromaždení obce jej zloženie bolo schválené. Toto teleso si svoju prácu vykonávalo od začiatku. Je mi asadnutie Zhromaždenia obce ľúto, že sa dnešné zhromaždeBáčsky Petrovec, súrne zvolané nie nerealizovalo a že predseda na stredu 18. januára, nebolo Zhromaždenia obce nasledujúrealizované, lebo, ako konštatoval ce zasadnutie aj s týmto bodom predseda Ján Šuľan, prítomných rokovacieho programu určil na bolo iba jedenásť výborníkov, 30. január, čo je pre plánované čiže nemali kvórum, aby mohli voľby v MS Hložany neskoro. pracovať. Na rokovacom programe Vzhľadom na danú situáciu, mal byť iba jediný bod týkajúci sa v MS Hložany sa iste bude muvolieb v Miestnom spoločenstve sieť vymenovať nútená správa. Hložany, čiže vymenovanie členov Prvýkrát v dejinách Hložian Komisie pre voľby na členov Rady sa voľby neuskutočnia, ako MS Hložany. Po neuskutočnenom Doterajší predseda Rady MS Hložany bolo plánované, – vysvetlil zasadnutí ZO vyhlásenia poskytli Ján Bohuš (sprava) a člen RMS Ondrej ekete Ján Bohuš. Ján Bohuš, doterajší predseda – V októbri minulého roku na Rady MS Hložany, a Ondej Fekete, rady a investíciami v Hložanoch. Nové voľby v MS Hložany sa začali zasadnutí Zhromaždenia obce B. člen RMS. – Voľby na členov Rady MS Hlo- plánovať už v októbri minulého Petrovec bola na návrh MS Hložažany sa mali realizovať v nedeľu roku. Hoci nám členom mandát ny vymenovaná volebná komisia. 22. januára. Dnes sa zasadnutie vyprší 26. februára, dohodli sme Koncom roka predseda zhromažZO neuskutočnilo a teda ani voľby sa, že voľby nového zloženia rady denia vypísal voľby v MS Hložany nebudú. Po vymenovaní nové- realizujeme už 22. januára. Komisia a všetky prípravné volebné aktivity ho predsedu obce ja som mu ako pre realizáciu volieb bola navrhnutá prebiehali plánovaným tempom. Katarína Gažová

Z EKOLOGICKÉHO HNUTIA OBCE STARÁ PAZOVA EKO SAN

Kandidatúry na členov rady boli odovzdané v lehote stanovenej zákonom, komisia ich prijala a všetko bolo v poriadku. Pracovalo sa na príprave volebných listín a hlasovacích lístkov. Odrazu nečakane piati členovia volebnej komisie podali demisiu. Z obce nám oznámili, aby sme na ich miesto navrhli nových členov, čo sme my v najkratšom čase urobili, takže do komisie boli navrhnutí: Juraj Červenák, predseda komisie, a členovia a ich zástupcovia: Andrej Bartoš, Ondrej Pavčok, Viera Turčanová, Ján Molnár ml., Karol Bartoš, Ondrej Benka, Michal Marčok, Milina Zelenáková a Katarína Galambošová. Jedna tretina výborníkov (12) ZO navrhla zvolať súrne zasadnutie, na ktorom by sa vymenovala volebná komisia s tými piatimi novými členmi, ktoré sa, žiaľ, neuskutočnilo pre nedostatok kvóra. Povedal by som, že sa tak stalo, že tieto voľby boli spolitizované a vedenie obce znemožnilo občanom Hložian ich zákonné právo: voliť a byť volený. Mám nádej, že sa nájde dobrá vôľa a voľby v Hložanoch sa predsa realizujú v najkratšom čase, – vysvetlil Ondrej Fekete.

– V súlade s možnosťami chceli by sme organizovať edukačné zájazdy nielen v našej krajine, lež aj v zahraničí a pracovať na výmene skúseností si takéto podujatie s inými sesterskývyžaduje všestranmi organizáciami či né aktivity, včítane združeniami v oblaszapojenia aj iných ti ekológie a ochrany združení občanov. životného prostredia, Ekologické – akcentovala Domohnutie Obce Staniová, ktorá je predrá Pazova Eko san sedníčkou hnutia od dostalo nové zložeroku 2010, teda od nie spravujúcich jeho založenia. Zdôorgánov. Podľa Mirjana Domoniová raznila, že je hrdá na slov našej spoluvšetkých svojich dobesedníčky v bežnom roku plánujú nadviazať väčšiu spoluprácu terajších a aktuálnych spolupracovs mládežou, promovať európske níkov, ktorí jej v práci pomáhajú. hodnoty v oblasti životného prosFoto: z archívu tredia v obci, vypracovať webovú spolubesedníčky stránku hnutia Eko san...

Dôraz na silnení hnutia Anna Lešťanová

28. 1. – 3. 2. 2017

POČASIE

ýročné a zároveň volebné zhromaždenie Ekologického hnutia Obce Stará Pazova Eko san sa uskutočnilo na sklonku lanského roka v miestnostiach hnutia. O záveroch z tohto zhromaždenia rozprávali sme sa s Mirjanou Domoniovou, predsedníčkou hnutia, ktorá túto funkciu bude vykonávať aj v nadchádzajúcom mandáte. V období december 2015 – december 2016 pracovali na zosilnení hnutia a vytváraní stabilných podmienok pôsobenia, v čom mienia pokračovať aj naďalej. – Zvlášť úspešnú spoluprácu

sme nadviazali s Kanceláriou pre spoluprácu s civilnou spoločnosťou vlády Republiky Srbsko v Belehrade. V minulom roku sme mali aj solídnu finančnú podporu z obecného rozpočtu, ktorú sme investovali do technickej modernizácie práce a pôsobenia hnutia, – uviedla Domoniová a doložila: – Nevystala ani spolupráca s Európskym hnutím Srbska. Pozostávať bude z odborného výcviku našich členov na vypracovanie projektov zameraných na získanie nenávratných prostriedkov z EÚ fondov, ktorý plánujeme usporiadať už teraz začiatkom roka 2017. Hlavným organizátorom by mala byť Obec Stará Pazova, lebo

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

-13˚ | -3˚

-10˚ | -2˚

-8˚| 1˚

-4˚ | 3˚

-3˚ | 5˚

-1˚ | 7˚

1˚ | 9˚

• UDIA A UDALOSTI •

4 /4735/ 28. 1. 2017

Ľudia a udalosti S RADOU ŽUGIĆOVOU, ÚRADUJÚCOU RIADITEĽKOU STREDISKA PRE SOCIÁLNU PRÁCU STARÁ PAZOVA

Nízke teploty sťažujú život ohrozených kategórií Anna Lešťanová

red niekoľkými mesiacmi Zhromaždenie obce Stará Pazova za úradujúcu riaditeľku Strediska pre sociálnu prácu vymenovalo Radu Žugićovú, ktorá nám ochotne odpovedala na položené otázky. Aký je aktuálny prierez stavu v ustanovizni, v čele ktorej ste – Toho času v Stredisku pre sociálnu prácu Stará Pazova je aktuálne vypracovanie výročnej správy o práci na rok 2016. Na základe predbežných výsledkov badať zvýšenie počtu jednotlivých kategórií užívateľov, ako sú napr. obete násilia v rodine. Evidujeme menší počet užívateľov jednorazovej peňažnej pomoci, ako aj konštantne vysoký počet užívateľov denných služieb a poradenských služieb poskytovaných strediskom. V podmienkach veľmi nízkych zimných tepl t v ustanovizni máte plné ruky práce. Ako sa vám darí

uspokoji potreby užívateľov a ľudí, ktorí sa nem žu stara sami o seba – Tieto nepriaznivé podmienky veľmi sťažujú každodenný život chudobných, chronicky chorých, invalidných a starých osôb. Práca zamestnancov na prekonávaní týchto problémov a práca s nespokojnými užívateľmi našich služieb, ktorí sú v zimnom období vystavení početným rizikám, dodatočne sťažuje a komplikuje ich prácu. V podmienkach extrémne nízkych teplôt zabezpečovanie pomoci v tvare uhlia a dreva, vykurovacích telies, jednorazovej peňažnej pomoci v podobe platenia účtov za elektrinu a plyn, aby sa vyhlo ich vypájaniu, dočasného ubytovania, ako aj podpora v podobe teplého zimného oblečenia, balíkov s potravinami alebo varených jedál zabezpečená v spolupráci v Červeným krížom má mimoriadny existenčný význam pre našich užívateľov.

Ako unguje služba pre po moc v dome – Služba pre pomoc v dome zabezpečuje pomoc pre 80 užívateľov. Má zamestnaných 5 domácich – Rada Žugi ová opatrovateliek, šoféra a vedúceho sociálneho pracovníka, ktorí úspešne uspokojujú potreby starých a osôb s invaliditou v našej obci. Užívateľom tohto druhu služieb zabezpečujeme pomoc pri vykonávaní každodenných a iných bežných aktivít. Hovoríte, že sa zv čšil počet obetí násilia v rodine. Koľko ta kýchto prípadov bolo v minulom roku – V roku 2016 bolo prihlásených 236 prípadov rodinného a partnerského násilia. V porovnaní s rokom 2015, v ktorom sme zaevidovali 201

prípadov, došlo k zväčšeniu počtu o 17 percent. Obete najčastejšie trpia násilie partnera, či už v manželskom, alebo nemanželskom zväzku (102 prípadov – 43 percent). Partnerské násilie je teda jedným z najvypuklejších sociálnych problémov. Najviac obetí je v skupine dospelých – 139 (59 percent), potom v skupine detí – 65 (27 percent) a najmenej v skupinách starších osôb – 19 (8 percent) a mladých – 13 (6 percent). Podľa druhu násilia dominantné je psychologické, ktoré je najčastejšie, potom nasleduje fyzické a evidujeme i sexuálne násilie. V Stredisku pre sociálnu prácu Stará Pazova v roku za nami bolo prihlásených i 15 prípadov rovesníckeho násilia, kým v roku 2015 bolo o osem prípadov viac. Preventívne aktivity strediska v tejto oblasti sa uskutočňujú prostredníctvom informatívnej a edukačnej činnosti. Vzhľadom na tendenciu rastu počtu týchto prípadov v nadchádzajúcom období zvážime možnosti vypracovania edukačno- informačných materiálov a v pláne je i realizácia dielní o nenásilnej komunikácii a iných témach.

VYKUROVANIE VS. ŽIVOTNÁ ÚROVEŇ

zaň treba zaplatiť až 5 500; za tonu uhlia Stanari načim vytasiť 9 950 din., za vysokokalorické (Banovići) 14 000 a za 15 kg peliet 360 din. Pravdaže, všetci vedia, že zásobiť sa ohrevom je najlepšie mimo sezóny vykurovaponuka zákonite vedie k jeho nia. Lenže pri klesajúcej predraženiu. životnej úrovni, klusaAko uviedla Televízia Vojjúcich cenách (nielen vodina, v Sriemskej Mitrovici ohrevu) a pri enormne tona vysokokalorického (kanízkych teplotách najmenného) uhlia stojí 14 000 mä rodiny, v ktorých din. a za brikety treba platiť jeden pár rúk musí na250 din. za 10 kilogramov. kŕmiť viacero úst, kde V Báčskopetrovskej obci je sa z podpriemerných situácia tiež kritická. Sklady sú platov treba stravovať prevažne prázdne a ak ohrev a regulovať hŕbu poaj je, jeho cena, na rozdiel platkov, to celkom jedod teploty, nie je nízka. Pred noduché nemajú. Už aj Novým rokom bolo v Hlopreto, že drevo a uhlie žanoch možné kúpiť tonu Skládka dreva na ilustračnej snímke z Bingule je každý nasledujúci dreveného uhlia (Stanari) rok drahšie a reálna za 9 600 din., teraz ho niet a tona kamenného stojí 14 000. Na za meter kubický... Ako informu- kúpyschopnosť priemerného obželezničnej stanici Báčsky Petro- jú Večernje novosti na webovej čana klesá. Žiaľ, pri optimistických vec – Hložany možno kúpiť (keď stránke, v oblasti Čačku sa ceny slovách veštiacich päť zlatých rovôbec je) drevené uhlie: 1 tonu ohrevu od jesene zvýšili o 10 – 38 kov, pookriať nemožno; aj preto za 8 500 din.; cena tvrdého dreva %: pred vykurovacou sezónou na tisíce ľudí odchádza smerom na tam rástla, až dosiahla 5 300 din. kubík dreva stál 4 000 din. a teraz sever. Lebo im je tam teplejšie.

Ortuť hlboko, ceny vysoko Juraj Bartoš

znovu a zase máme na scéne známu krutohru. Dni v kalendári sa míňajú slimačím tempom, pokým paliva v šopách rapídne ubúda. Nestáva sa po prvý raz, žiaľ, určite nie ani naposledy, že sa opakujú známe oštary. Zimu, ktorá sa do nás obula a drží (sa) nás ako kliešť, umocňuje ponovoročný, t. j. posviatkový prievan v peňaženkách. S príchodom ľadových dní, ktoré trvajú neobvykle dlho (podobnú zimu sme tu mali pred piatimi rokmi) sa kurivo míňa súbežne s nádejami, že vydrží po citeľné oteplenie, ktoré zatiaľ nie je na obzore. Nedostatočný prísun dreva a uhlia je následok sťaženého prístupu k zásobám v lesoch, respektíve pod zemou, a nedostatočná

www.hl.rs

In ormačno politický týždenník

• UDIA A UDALOSTI •

AKTIVITY STREDÍSK PRE SOCIÁLNU PRÁCU V ZIMNOM OBDOBÍ

Teplá pomoc v chladných dňoch Jasmina Pániková

Dušanka Petráková, riaditeľka alizovali terénne návštevy ro- tovanie v pestúnskych rodinách kovačického Strediska pre soci- dín vo všetkých dedinách našej a v útulku. „Rozhodnutím o socioci sme v decembri netr- álnu prácu, v písomnej odpovedi obce, o ktorých sme na zákla- álnej ochrane Obce Stará Pazova pezlivo čakali, kedy sneh uvádza, že Stredisko pre sociálnu de získaných informácií vedeli, plánovaná je kúpa ohrevu pre prikryje naše ulice, po nie- prácu v spolupráci s Krízovým a vzhľadom na nízke teploty najohrozenejšie rodiny na území koľkých týždňoch štábom pre predpokladali, že im hrozí po- obce. V súlade s tým Stredisko pre akoby sme ho už mimoriadne tenciálne riziko osobnej bezpeč- sociálnu prácu vypísalo verejné mali vyše hlavy. situácie Obce nosti. Okrem rodín, ktoré sú z obstarávanie a kúpilo 900 ton Snehu síce nieto Kovačica na- rozličných dôvodov zaevidované uhlia pre užívateľov sociálnej veľa a nebolo ho v š t e v o v a l o v stredisku, v spolupráci s miest- pomoci. Plánom sme rozhodli, ani vyše kolena, starých, ne- nymi kanceláriami a miestnymi že každý užívateľ dostane 1 200 aspoň v našich vládnych a spoločenstvami zmapované sú kg uhlia,“ hovorí Žugićová. Takisto dedinách, ale m a t e r i á l n e rodiny a jednotlivci, ktorí môžu užívateľom sociálneho príspevku mrazivé dni nám ohrozených byť vystavení riziku,“ hovorí Dra- stredisko pomohlo v platení časti už všetkým zaspoluobča- kulićová. Samozrejme, nielenže dlhu za elektrinu, vodu a iné kočínajú liezť na nov. Pritom im zmapovali rodiny, ale ich aj na- munálne služby a takisto pomoc nervy. Ale poako formu po- vštívili a ponúkli konkrétnu po- usmernili aj na kúpu liekov a iných zor! Hovoríme moci ponúkli moc – ôsmim rodinám odovzdali základných životných potrieb. to v mene tých, dočasné uby- nové deky a päť rodín je v procese Z odpovedí našich spolubesedktorí majú teplé tovanie. Zatiaľ zabezpečenia finančnej pomoci níkov vidieť, že sa strediská pre domy. Opytuje- Biljana Drakuli ová na území obce počas zimného obdobia. Žiaľ, sociálnu prácu starajú o občanov. (Foto: K. Gažová) me sa, ako tieto takýto druh v tejto obci mali aj prípad hospi- Najideálnejšie by bolo, keby sa dni prežívajú tí, ktorí čas trávia pomoci poskytli iba jednému talizácie jednej osoby, u ktorej sú takým aktivitám vôbec nemuseli v studených domoch? Áno, opy- manželskému páru, ktorý, ako diagnostikované omrzliny. venovať. Znamenalo by to, že si tujeme sa, keďže nám médiá uviedla, žije vo veľmi ťažtakmer denne podávajú smutné kých bytovo-materiálnych správy o prípadoch sociálne ohro- podmienkach. zených ľudí, ktoré končia tragicky. Akciu navštevovania sociV zimnom období sociálne álne ohrozených rodín pláohrozené rodiny často zaklopú novali aj počas minulého na dvere stredísk pre sociálnu víkendu a pravdepodobne prácu. Tohto roku aj samotné ju intenzívne budú realizovať Ministerstvo pre prácu, zamest- do konca zimy. návanie, bojovnícke a sociálne V Báčskopetrovskej obci otázky vyzvalo všetkých, ktorí počas decembra 65 rodín pomoc nevyhnutne potrebujú, dostalo jednorazovú pomoc aby sa obrátili na inštitúcie so- v sume 5-tisíc dinárov. Sú to ciálnej pomoci. Takisto na adre- rodiny, ktoré sa nachádzajú sy stredísk pre sociálnu pomoc v systéme sociálnej ochrany prišli listy, v ktorých im rezortné a ktoré poberajú sociálnu ministerstvo nakladá, aby bezdo- pomoc. Úradujúca riaditeľka movcov a všetkých iných v stave Strediska pre sociálnu prácu sociálnej ohrozenosti zaopatrili Obce Báčsky Petrovec Biljaa pomohli im. na Drakulićová spresňuje, že túto pomoc dostalo 42 POMÁHAJÚ rodín, v ktorých sú aj deti, AJ V NAŠICH OBCIACH a 23 rodín, ktoré tvoria staré Zárobok zo zberu druhotných surovín nepostačí ani v lete, ani v zime Médiá najčastejšie uvádzali osoby bez rodinnej podpory. správy o zachraňovaní alebo po- Finančné prostriedky na túto skytovaní pomoci ľuďom z hor- akciu v hodnote 325-tisíc dinárov V Obci Stará Pazova žiadne každý občan dokáže zabezpečiť ských častí našej krajiny, kde, boli plánované a zabezpečené drastickejšie prípady zatiaľ nema- prostriedky na základné životprirodzene, bolo najviac snehu. z rozpočtu Obce Báčsky Petrovec. li. Úradujúca riaditeľka strediska né potreby, lieky a iné. To však I keď nebolo počuť o obciach, „Počas januára odborní spolu- Rada Žugićová nám povedala, nemožno očakávať. S rovnakým v ktorých žijú Slováci, neznamená, pracovníci Strediska pre sociálnu že od začiatku mrazivých dní problémom zápasia totiž aj najže tam takých prípadov nebolo. prácu Obce Báčsky Petrovec re- pre štyri osoby zabezpečili uby- vyspelejšie európske krajiny.

• UDIA A UDALOSTI •

4 /4735/ 28. 1. 2017

Ľudia a udalosti SLOVENSKÁ EVANJELICKÁ A. V. CIRKEV V SRBSKU

Zdieľa trpké chvíle slovenskej komunity Juraj Bartoš

nohých čitateľov dozaista prinútil k zamysleniu príspevok nášho spolupracovníka Stanislava Stupavského (v čísle 3, str. 20) Rozlúčili sa s pani farárkou Kolárovou. Ako sa dozvedáme, po 16 rokoch služby v evanjelickom zbore v Šíde, Olina Kolárová odišla s rodinou na Slovensko. Nikto jej naskutku nemôže nič zazlievať. O nej nám, úprimne, už celé roky len vyberanými slova-

„Je to už doriešené. Zbory v Šíde (tiež jeho fílie) a Binguli duchovne zaopatrí kulpínsky farár Jaroslav Javorník. Erdevík a Lug má na starosti petrovský farár Ján Vida. Do Ľuby služobne odchádza Svetlana Vojnićová-Feldyová, manželka staropazovského kňaza Igora Feldyho, ktorá ako farárka obsluhuje evanjelický zbor v chorvátskych Soľanoch. Uvedené sriemske zbory a fílie majú svojich predčitateľov a farári, ktorých som spomenul, do jednotlivých prostredí budú odchádzať pri príležitosti najväčších cirkevných sviatkov, tiež na pohreby a vykonajú iné povinnosti.“ Problém nedostatku farárov, na ktorý trpí naša cirkev v Srbsku, je zjavný. Starší kňazi postupne odchádzajú do dôchodku a mladí, čerstvo vyštudovaní teológovia (ukončili štúdium na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave) sa do Srbska takmer ani nevracajú. Pri návštevách jednotlivých prostredí, v ktorých žijú (aj) Slováci, sa dozvedáme, že čoskoro by mal štúdium teológie ukončiť

Biskup Samuel Vrbovský

mi hovorili cirkevníci nielen v Šíde, kde bola zborovou farárkou, ale aj vo fíliách Višnjićevo a Bijeljina, ako i v iných prostrediach, kam ju viedli povinnosti. V spomenutom príspevku je o nej toho pekného podstatne viac; tu len podčiarkneme, že sa pani farárka Kolárová o. i. všemožne pričinila o výstavbu slovenského chrámu v Bijeljine, jediného evanjelického a slovenského duchovného stánku na území Bosny a Hercegoviny. Nakoľko je nám známe, už dávnejšie nemá svojho kňaza evanjelický zbor v Binguli, teraz bez farárky zostal Šíd, prednedávnom i Erdevík. Kto zaopatrí tieto zbory a ich fílie v západnom Srieme? – spýtali sme sa v kratšom telefonáte biskupa Slovenskej evanjelickej augsburského vyznania cirkvi v Srbsku Mgr. Samuela Vrbovského.

www.hl.rs

arárka Olina Kolárová

istý študent z Báčskej Palanky, ale sa vraj sotva vráti. Prednedávnom na Slovensku zostala vyštudovaná farárka zo Starej Pazovy, podobne ako zopár rokov pred ňou dve

In ormačno politický týždenník

Evanjelický kostol v Erdevíku s priestrannou, ale prázdnou arou v popredí

Hložančanky. Traja Kysáčania, jeden Jánošíčan, jeden Aradáčan a môžbyť aj ďalší študenti práve študujú teológiu na Slovensku. Vrátia sa? Pán biskup nie je optimista. „Neviem; počujem, že viacerí chcú zostať na Slovensku, podaktorí majú namierené inde... Môžem povedať len toľko, že tí, ktorí odišli, urobili to kvôli svojim deťom; na hmotné zabezpečenie sa nesťažovali. Koľko môžem, presviedčam ľudí, aby neodchádzali, študentov, aby sa po skončení štúdia vrátili, ale zakázať nikomu nemôžem.“ Je síce možné (už sme o tom počuli skôr), že tunajší farári sú hmotne na tom lepšie než ich kolegovia na Horniakoch. Lenže je pravda aj to, že tam sa žije podstatne pokojnejšie. Nuž i kňazi sú len ľudia. A ľudia, tobôž v mladom veku, majú vlastnú predstavu o tom, ako chcú žiť, a sú nadostač rozhľadení na to, aby sa dovtípili, kde svoje predstavy môžu (jednoduchšie) zrealizovať. Iste: Človek mieni, pánboh zmení. Ľudová múdrosť, prirodzene, platí aj pre farárov. Nie div, že predtým, než sa „pod Tatry“ pobrala pani farárka Olina Kolárová, tú istú cestu zmerali už viacerí jej predchodcovia: Ján Baláž, farár hložiansky, odišiel na Slovensko azda ako prvý ešte v roku 1989, ne-

skoršie sa o. i. odsťahovali: Ondrej Peťkovský a Pavel Čerfeľ (1991), Juraj Šefčík (1997), nie tak dávno aj petrovský kňaz Juraj Nímet a jeho nástupca Vladislav Ivičiak... Na tomto mieste nepredkladáme výsledky dákeho výskumu. Iba upozorňujeme na skutočnosť, že slovenská komunita v Srbsku je – už teraz – ohrozená aj na pláne duchovného života. V roku, keď si protestantské cirkvi v celom svete, a teda aj Slovenská evanjelická augsburského vyznania cirkev v Srbsku pripomínajú 500 rokov od začiatku reformácie, aj SEAVC zdieľa ťažký údel, ktorý sa „ničím vyvolaný“ ušiel krajine, v ktorej žijeme a(lebo) živoríme. Sme svedkami tichého, ale urýchleného odumierania predovšetkým dedín, následne nahromadených ekonomických problémov, nezamestnanosti, pretrvávajúcich nesvárov rôznorodej proveniencie. Nuž nie div, že ľudia odchádzajú; bez ohľadu na národnosť či trebárs vierovyznanie. Duchovných pastierov nevynímajúc. Pán biskup Vrbovský hovorí, že cirkev sa s kádrovými problémami vyrovná. Slovami veriacich povedané: Dajbože! Lebo cirkev od začiatku bola a dodnes je jedným zo základných stĺpov, na ktorých takmer tri storočia zotrváva tunajšia slovenská komunita. • UDIA A UDALOSTI •

TURIZMUS AKO ZISKOVÉ HOSPODÁRSKE ODVETVIE

Tri hlavné úlohy Oto Filip

spolu s využitím potenciálov Dunaja a novou turistickou infraštruktúrou, sú tri hlavné predsavzatia na tento rok, vyplývajúce z nedávno schválenej stratégie rozvoja turistického odvetvia. Na rozdiel od našich turistov, ktorí sa podľa prieskumu Turistickej organizácie Srbska z roku 2015 až na 77 percent orientujú na tunajšie destinácie a predovšetkým na kúpele (52 percent), tých z cudziny láka najmä krása

eňazí je stále menej, kríza netrápi len nás, lež i mnohé iné krajiny, no zdá sa, že tunajší turizmus objavil návod, ako jej čeliť. Viaceré online kampane, účinkovanie na dvadsiatich troch svetových veľtrhoch, úspešné promócie v regióne, usporiadanie návštev približne stopäťdesiat novinárov, nové podujatia, investovanie do infraštruktúry – každá tretia hotelová izba v Srbsku je buď úplne nová, alebo úplne renovovaná – najmä do nových hotelov a objektov... To všetko spôsobilo, že sa počet turistov u nás vlani zvýšil o dvanásť percent, čo je viac než svetový priemer. Z celkového počtu v Srbsku už bolo 48 percent zahraničných turistov alebo plánuje prísť k nám zas. Odhaduje sa, že z príchodu cudzincov boli realizované príjmy v sume približne miliardu eur. Každý tretí z nich si Srbsko zvolil pre dobrý pomer ceny a kvality služieb. Takmer polovicu turistov (47 percent) láka aj naša Kam sa vybrať? kultúra. Keďže žijeme v dobe dobrých tunajších veľkých miest, hlavne značiek, tak tzv. branding Srbska, Belehradu a Nového Sadu. Badať

to aj z údajov Republikového štatistického ústavu. Na území mesta Nový Sad v období január – november 2016 pobudlo totiž 160 438 turistov, čo je v porovnaní s rokom predtým zvýšenie o 14,7 percenta. Z toho bolo turistov zahraničných 98 094, čo je až osemnásťpercentný rast. Turisti z cudziny realizovali 224 910 nocľahov alebo o 32,2 percenta viac Z pútačov sa možno dozvedieť mnoho než v rovnakom období roku 2015. V Tu- te, najviac turistov bolo domácich. ristickej organizácii Nového Nasledujú tí z Chorvátska, Bosny Sadu vyzdvihujú, že konečné a Hercegoviny, Slovinska, Maceúdaje očakávajú na rozhraní dónska, Maďarska, Rumunska, januára a februára, keď sa Grécka, Čiernej Hory a Talianska. zistí, či sa naplnia očakávania, Z krajín mimoeurópskych najviac že počet vlaňajších nocľahov návštevníkov bolo z USA, Austrálie v Novom Sade prevýši číslo a Kanady. Vzhľadom na čoraz bohatšiu po350 000. V prospech toho, že turistická sezóna postup- nuku, viaceré nové obsahy a akcie, ne začína neuznávať ročné na skutočnosť, že Nový Sad vyhláobdobia a že trvá po celý sili za Európsku metropolu kultúry rok, hovoria aj novembrové 2021 a mládežnícku v roku 2019, údaje. V jedenástom mesiaci ako aj na tradične vysokú úroveň vlani v meste pobudlo 14 299 festivalov v čele s Exitom, reálne je turistov, z čoho tých z cudzi- očakávať skvelé turistické výsledky ny 9 126. Je to až päťdesiat- tak v tomto, ako aj v ďalších rokoch percentný rast v porovnaní pred nami. Inými slovami, dobre je, aby sa svet dozvedel čoraz viac s novembrom 2015. Podľa údajov získaných o nás aj prostredníctvom odvetz dvadsiatich hotelov a siedmich via, ktorého možnosti sa každým iných ubytovacích objektov v mes- dňom otvárajú do šírky.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbum-bumbum-bumbum! P očujte, počujte, čo vám zabubnujem, o jednej príhode, čo sa blízo pri Dunaji stala! Verte mi na slovo; namojveru som pri tom nebol, tak vás dozaista klamať nebudem, len pravdu pravdivú poviem. Ako onen pán riaditeľ Úradu pre KAM. Ktorý najprv popieral, že istý chlapík, ktorý vyznáva číslo jedentriosemdeväť, je / bol v jeho tíme. Neskoršie, keďže zásadne treba hovoriť pravdu a len pravdu, hneď a zaraz dotyčného zo svojho tímu exkomunikoval, takže, keď Ten teraz už Tam nie je, je nad slnko jasné, že • UDIA A UDALOSTI •

Tam, v Tom Kole, nikdy ani netancoval, t. j. nebol. Nie náhodou vraví náš ľud, že kto klame, ten aj kradne, a kto kradne, ten aj... ide do basy. Ak sú na to, všakáno, súce časy. Takže poďme k veci a pozrime sa na mačku vo vreci. Ako to vskutku bolo? S tými voľbami. Hentam v Tej Dedinke pri Kedysi Krásnom Modrom Dunaji (ďalej: TD). V ktorej TD len a len Dobrí Ľudia žijú. Inak by sotva patrila pod správu Centra Vpred a Len Vpred Uháňajúcej Slovače (ďalej: TC). V TD teda akože mali byť voľby. Čiste Demokratické.

Takže v TD navrhli Vokom (Volebnú komisiu). Ktorá Vokom jednoznačne dostala zelenú v TC. A urobila, tá Vokom, v TD, aj to v stanovenej lehote, všetky potrebné prípravy na voľby miestneho richtárstva. Ba urobila oveľa viac, než sa od nej, od Vokom, očakávalo. Rezignovala. Asi tak týždeň pred avizovanými voľbami. Z TC zadul promptný Pokrokový vietor. Naložil TD navrhnúť novú Vokom. Naložené – vykonané. Expresne. V priebehu nepatrnej časti jediného dňa. Prišiel deň, keď vo večerných hodinách Patričný Orgán TC mal

dať zelené svetlo budúcej (novej) Vokom pre voľby v TD. Nestalo sa. Lebo PO v TC nemohol pracovať, keďže nemal kôru. Pardon: kvórum. Áno, nemal kvórum. Prečo?, spýtalo sa Nadovšetkoobjektívne Lokálne médium s Planetárnym dosahom, Hlavu PO TC. Nuž, preto. Povedala Hlava, neodpovedajúc na zamlčanú otázku, prečo tá Vokom tak Hrave rezignovala . Takže je teraz Všetko Jasné, že jasnejšie ani Nemôže Byť. Nuž, pome vpred, Cestičkou Stromoradím, k Blaženému Pokroku! Bumbubum!

4 /4735/ 28. 1. 2017

Ľudia a udalosti Z KLUBU POĽNOHOSPODÁROV V PETROVCI

Čo nového medzi poľnohospodármi? Jaroslav Čiep

yklus zimných prednášok pre poľnohospodárov v tejto zimnej sezóne v Báčskom Petrovci štartoval v stredu 18. januára. Medzi poľnohospodármi vládne záujem o nové poznatky, čo vidieť z roka na rok. Viac ako dvadsať rokov petrovský Klub poľnohospodárov sústavne usporadúva odborné prednášky. Aby zimu, keď majú dostatok času na oddych a plánovanie novej sezóny, strávili čím užitočnejšie, pravidelne sa stretávajú v klubových miestnostiach. Ale nie iba tak, aby náhodou stretli niekoho známeho, ale aj preto, aby získali obraz o tom, ako sa v minulom období darilo nielen v Petrovskej obci, ale aj širšie, aby sa oboznámili s novinkami vo svete mechanizácie, či s novými opatreniami v oblasti obrábania pôdy, ako aj s aktuálnymi stimulačnými opatreniami pre poľnohospodárov v Srbsku a vo Vojvodine. Predseda Janko Kováč v mene vedenia Klubu poľnohospodárov

Mr. Janko Pap (stojí) na prvej zo zimných prednášok v Petrovci

na prvej z cyklu zimných prednášok oznámil, že sa budú stretať pravidelne každú stredu a piatok, tak ako i v minulých rokoch. Zároveň medzi prítomnými privítal odborníkov z Nového Sadu. Prvé tohtoročné stretnutie aj tohto roku obsahovalo prezentáciu Mr. Janka Papa a jeho kolegu inžiniera Gorana Jurlinu z pokrajinskej poradenskej služby Poľnohospodárskej stanice Nový Sad. Túto dvojicu

odborníkov Petrovčania už dobre poznajú, lebo pravidelne prichádzajú medzi nich prezentovať svoje výskumy či postrehy a novinky. Janko Pap v rámci prezentácie Menej je viac – viac je menej pútavo hovoril o tom, ako sa darí poľnohospodárom v našej krajine. Zameral sa na dominantné poľnohospodárske kultúry: pšenicu, kukuricu, sóju, slnečnicu a cukrovú repu. Iné plodiny, ako sa zmienil, ako doplnkové zdroje

Z VÝROČNÉHO ZHROMAŽDENIA ZP HLOŽANY

Ťažkému roku v ústrety Juraj Bartoš

reba zomknúť rady, riadne platiť členské, zúčastňovať sa na podujatiach, proste mať aktívnejší vzťah voči Združeniu poľnohospodárov Hložany, apelovali najmä jeho vedúci na výročnej schôdzi zhromaždenia jedného z najorganizovanejších združení v Hložanoch. Prítomní jednohlasne prijali správy o vlaňajšej činnosti a hospodárení združenia, ako i plán práce a finančný plán na bežný rok. Ako v správe o činnosti na rok 2016 uviedol podpredseda ZPH Andrej Bartoš, v uplynulom roku hložianski poľnohospodári absolvovali 12 prednášok. Vypočuli si rady zástupcov 25 firiem z oblasti výroby osiva, ochrany zeleniny a obilnín, bankovníctva, verejnej bezpečnosti atď. Združenie tiež usporiadalo tradičné podujatia: Festival kvetín ako

www.hl.rs

Ako zvýši záujem členstva – pýta sa vedenie ZP Hložany

súčasť osláv Dňa Hložian (v rámci neho aj súťaž o najlepšiu klobásu, víno a pálenku), Deň zeleniny a sedliacku zábavu, ktorá je, podčiarkol spravodajca, „primárnym zdrojom našich financií“. Kriticky sa zmienil aj o poklese záujmu členstva predovšetkým o rovnanie ciest a o

In ormačno politický týždenník

výstavy vlastných produktov. ZPH (presnejšie niekoľko jednotlivcov) sa zúčastnilo aj na rôznych podujatiach mimo dediny a v Hložanoch. Z finančnej správy (podala ju pokladníčka Mária Šepráková) sa o. i. dozvedáme, že vlani si členské zaplatilo len 40 poľnohospodárov

zisku sa u nás pestujú v minoritných množstvách. Detailnejšie uviedol, prečo sa u nás neoplatí vo veľkom pestovať viaceré druhy zeleniny: papriku, zemiaky, cibuľu, cesnak, karfiol, zakladať ovocné sady, zaoberať sa vidieckym turizmom, či inými tradičnými aktivitami domácich poľnohospodárov a členov ich rodín. Pri tomto všetkom zhodnotil klady a uviedol problémy, s ktorými sa jednotlivci stretali pri pokuse zarobiť z doplnkových činností. Jedným z výraznejších dôvodov neúspechu sedliakov je ten, že v Srbsku neexistuje dlhodobá stratégia rozvoja poľnohospodárstva. Janko Pap otvorene hodnotil poľnohospodársku produkciu v súčasných podmienkach a prítomným ponechal, aby zvážili, čo je pre nich najlepšie a najvýhodnejšie. V pokračovaní prvej zimnej prednášky inžinier Jurlina ozrejmil subvenčné možnosti a stimulačné opatrenia v poľnohospodárstve, ktoré v aktuálnom roku ponúka pokrajinský a republikový rozpočet. (prednedávnom vraj takých bolo až 137). Celkové príjmy z vlastných zdrojov tvorili 1 263 360 dinárov a výlohy 1 185 178 din. Na kúpu štyroch radiel na rovnanie ciest ZPH vyčlenilo 296 000 din. a celkový jeho majetok (ako odznelo v diskusii) odhadujú na 8 000 eur. Prácu združenia vlani hmotne podporilo Zhromaždenie AP Vojvodiny sumou 61 950 din., Obec Báčsky Petrovec pridala 80 000 a sponzori ďalších 88 000. Aj v tomto roku ZPH mieni zrealizovať obvyklé aktivity: už 19. januára odštartovali prednášky, 18. februára bude sedliacka zábava, 1. apríla súťaž o najlepšie víno, klobásu a pálené... Vedenie chce zdvojnásobiť počet platiacich členov a zhromaždenie schválilo návrh, aby členské aj na rok 2017 bolo 500 din. Z pokrajinského a obecného rozpočtu, ako i z vlastných zdrojov plánujú získať úhrnne 870 000 din. S ohľadom na skutočnosť, že Miestne spoločenstvo Hložany fakticky nemá vlastné prostriedky a Obec Báčsky Petrovec svoj rozpočet stenčuje, je zrejmé, že ZP Hložany očakáva ťažký rok. • UDIA A UDALOSTI •

ZIMNÉ AKTIVITY KLUBU POĽNOHOSPODÁROV KULPÍNA

Odpratávajú sneh a majú času aj na edukáciu Katarína Gažová

lub poľnohospodárov Kulpína sa každoročne angažuje v odpratávaní snehu vo svojom prostredí. Podobne to bolo aj v uplynulých týždňoch, keď trochu výdatnejšie snežilo. – Každoročne už pred príchodom jesene v obci sa prihlasujú všetci tí, ktorí majú záujem o odpratávanie snehu. My z Klubu poľnohospodárov sa každý rok zvykneme prihlásiť, takže sme zasa dostali povolenie vykonávať tieto práce u nás v Kulpíne. Práve preto si už vopred pripravíme dva traktory, na ktorých sú zavesené dosky na odhŕňanie snehu a, pravdaže, určíme dvoch ľudí, ktorí tieto práce budú vykonávať. Keď nám z obce oznámia, že máme začať, ihneď sa dáme do práce. Dobre sme zorganizovaní, takže za také tri hodiny všetky vedľajšie cesty v Kulpíne máme očistené. Hlavnú cestu nečistíme, to robí Progres,

Z prvej tohtoročnej prednášky pre poľnohospodárov v Kulpíne lebo sa posýpa aj soľou. My robíme v teréne koľko a kedy treba. Jednu cestu čistia dva traktory, ktoré idú jeden za druhým a každý čistí jednu stranu vozovky, takže cesty sú široko očistené a poľahky sa môžu minúť vozidlá pohybujúce sa v protismere. Tohto roku sme povolenie na začiatok

čistenia dostali trochu neskoršie, takže vedľajšie cesty v Kulpíne boli niekoľko dní neočistené. Ale potom sme sa pousilovali a trikrát po sebe sme očistili všetky cesty, – povedal predseda kulpínskeho Klubu poľnohospodárov Miloš Popovicki. Medzi ďalšie aktivity združenia

DONÁCIA PRE KYSÁČSKY POĽOVNÍCKY SPOLOK

Dobrá piecka na zimu Elena Šranková

nedeľu 22. januára v Poľovníckom dome v Kysáči bolo rušno. Poľovníci najprv šli do lovu, a potom im členovia Rady Miestneho spoločenstva odovzdali pekný dar. – Poľovníckemu spolku Bažant sme odovzdali pec na centrálne vykurovanie. Ide o 40-kilovatovú pec na tvrdé palivo, ktorá bude slúžiť nielen tomuto spolku, ale aj ostatným spolkom a iným, lebo sa takto zabezpečili možnosti na vykurovanie celého objektu, v ktorom sídli spolok. Tým sa vytvorili podmienky aj na ubytovanie v priestoroch poľovníckeho objektu. Už skôr sme totiž zabezpečili 13 postelí a zriadili tri izby na poschodí spolku. Každá izba má svoju kúpeľňu, avšak priestor ešte stále nie je celkom vybavený. Chybujú ešte radiátory, rúry a ventily na zabezpečenie vykurovania na poschodí. Dúfame, že to spolu so spolkom dotiahneme do konca a ubytovacie kapacity čoskoro vybavíme kompletne. Ro• UDIA A UDALOSTI •

bíme to s cieľom zabezpečiť ubytovanie pre hostí, členov spolkov a iných, čo prichádzajú do Kysáča, lebo máme s tým veľké problémy, keďže nemáme žiadne ubytovacie kapacity. Kúpu pece zabezpečilo Miestne spoločenstvo za pomoci súkromníkov a mienim, že sme vykonali dobrú vec. Záber z nedeľňajšej akcie Potrebné je aj v bu- v Poľovníckom dome dúcnosti vkladať do tohto objektu, ktorý poskytuje veľké v sále. Mienim, že to do konca roka možnosti nielen na ubytovanie, ale aj dokončíme a že budeme spoluna príjemný pobyt, – hovorí Miloslav pracovať so spolkami, najmä keď ide o ubytovanie ich hostí. Chceli Chrťan, predseda RMS. – Donácia Miestneho spolo- by sme kapacity ešte rozšíriť, aby čenstva znamená mnoho pre náš bolo spolu 20 postelí. Pec, ktorú spolok, ale aj pre celú dedinu. Zo- sme dostali, tvorí takých 40 percent stáva len pokračovať v zariaďovaní z celkových finančných prostriedkov domu, dokončiť systém vykurovania potrebných na zariadenie nášho na poschodí a niektoré iné práce domu. Ostatných 60 percent peňazí

poľnohospodárov patria edukačné prednášky. Prvú z nich usporiadali vo štvrtok 19. januára a návštevnosť poľnohospodárov bola pozoruhodná. – Už rad rokov v zimnom období organizujeme prednášky pre poľnohospodárov. Aj tejto zimy plánujeme usporadúvať prednášky dvakrát týždenne, teda v utorok a vo štvrtok v reštaurácii Lipa, rovnako ako aj v predchádzajúcich rokoch. Počas tohto zimného obdobia sa nám predstavia viaceré spoločnosti, ktoré sa zaoberajú výrobou osiva a ochranných prostriedkov. Každý rok vládne pozoruhodný záujem poľnohospodárov o prednášky, čo nás teší, – dodal predseda klubu Popovicki. Vo štvrtok 19. januára poľnohospodári mali príležitosť vypočuť si dve prednášky. V rámci prvej im bol predstavený semenný materiál, ktorý ponúka Maisadour, francúzsky výrobca kvalitného semena rôznych kultúr, o ktoré poľnohospodári už na prednáške prejavili záujem. Druhá prednáška bola o ochranných prostriedkoch podniku Agromarket, ktorý má pobočku v Báčskom Petrovci. Poľnohospodári záverom kládli otázky o jednotlivých ochranných prostriedkoch alebo preniesli vlastné skúsenosti z minulých rokov. mienime zabezpečiť z členského, čiže z vlastných, ako aj z iných zdrojov, – hovorí predseda PS Bažant Jaroslav Mojžiš. – Počas trvania mandátu terajšej Rady MS Kysáč máme naplánovanú ďalšiu aktivitu, – hovorí kysáčsky richtár a objasňuje: – Plánujeme vyrobiť novú cisternu na hasičský kamión, na čo potrebujeme takých 70-tisíc dinárov, avšak táto cisterna je nevyhnutná na fungovanie hasičov. Mám nádej, že nové vedenie Miestneho spoločenstva bude pokračovať v tom, čo sme začali. Treba povedať, že nám väčšie projekty diktuje Mesto Nový Sad a na ne nemôžeme veľmi vplývať. Preto sa orientujeme na takéto menšie záležitosti, ktoré nám navrhnú sami občania. Nedávno sme urobili nové osvetlenie parkoviska pri Dome smútku a v pláne máme ešte namontovať oznamovacie tabule. Keďže Rádio Kysáč nepôsobí, informovanie občanov je sťažené, a preto by sme tabule chceli umiestniť na troch lokalitách. Aby tam boli oznámenia o podujatiach, ale aj o zosnulých. Tabule plánujeme umiestniť pri budove Miestneho spoločenstva, pri škole, eventuálne pri škôlke a v Tankosićeve. Plánujeme ich aj osvetliť.

4 /4735/ 28. 1. 2017

Ľudia a udalosti KOVAČICA

Karpatské paralely Anička Chalupová

Kovačici sa uskutočnilo druhé stretnutie mladých v rámci projektu Karpatské paralely, ktoré za podpory Fondácie pre otvorenú

mladých príslušníkov slovenskej, rusínskej, srbskej a rumunskej národnostnej komunity. Prostredníctvom prednášok a dielní účastníci stretnutia „hľadali spoločné prvky, podobnosti, spoločné korene, ktoré

aj barok, a to nielen ako umelecký smer, ale ako kultúra života, ktorá vplýva na súčasnosť“. Po uvítacích slovách Tatiany Brtkovej, úradujúcej riaditeľky Gymnázia Mihajla Pupina, nasledovali prednášky a edukačné dielne na témy: Cestovanie karpatským bazénom a Barok – jednotnosť rozličností, na ktorých sa okrem žiakov kovačického gymnázia zúčastnili aj predstavitelia Gymnázia Petra

Práca, ktorá vznikla v rámci prv ho pracovn ho stretnutia vo Vršci

častníci projektu Karpatsk paralely v Kovačici

spoločnosť realizuje Ústav pre kultúru vojvodinských Rusínov. Na tomto dvojdňovom stretnutí (21. a 22. januára), ktoré prebiehalo v Podnikateľsko-rekreačnom stredisku Relax, účinkovala dvadsiatka

poznačili dejiny územia dnešnej Vojvodiny“, ako medziiným poznamenala Marija Perkovićová, spolupracovníčka Ústavu pre kultúru vojvodinských Rusínov, ktorá dodala, že „jeden zo spoločných prvkov je

ZIMN RADOVÁNK V P TROVCI. Keď je chladno, ako tohto januára, keď nielen v noci teplota klesá až pod 15 stupňov pod nulou, málokto ide von, ak nemusí. Pre deti toto pravidlo však neplatí, ony sa riadia nejakou inou logikou. Tak aj dievča z našej fotografie vonkoncom nedbá, že je v parku ľadová zima a všetko vôkol zasnežené – dôležité je iba to, že je hojdačka prázdna a ono má chuť sa hojdať. Aj majstri okolo budovy petrovského Obecného domu asi majú skutočnú „radosť“ z toho, že im niekto v takomto nečase naložil vymeniť staré okná za nové. Dokonca aj najvyšší lokálni funkcionári a zamestnanci obecnej správy majú dobrú „ventiláciu“, keď im v kancelárii vyberú okná. Alebo žeby si dali kolektívnu dovolenku a spoločne sa niekde sánkujú? J. Č.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Kuzmjaka z Ruského Kerestúru, Gymnázia a ekonomickej školy Svetozara Miletića zo Srbobranu a Gymnázia Borislava Petrovića Bracu z Vršca. Na stretnutí prednášali Miroslav Jurica a Marija a Jelena Perkovićové.

Po pracovnej časti účastníci projektu spolu so svojimi prednášateľmi navštívili Galériu insitného umenia v Kovačici, Galériu rumunskej insity v Uzdine a uzdinského insitného maliara Adama Mezina. Záverečné stretnutie účastníkov projektu Karpatské paralely sa uskutoční v apríli tohto roku v Ruskom Kerestúre.

V ZIMNOM OBDOB , a zvlášť, keď sneží, v Miestnom spoločenstve Selenča venujú náležitú pozornosť údržbe lokálnych ciest. Údržbu lokálnych ciest v celej Obci Báč, kde patrí aj Miestne spoločenstvo Selenča, má na starosti báčsky Verejný komunálny podnik Tvrđava. Tohto roku vyzvali niekoľkých členov Združenia poľnohospodárov Selenča, aby sa so svojou mechanizáciou zapojili do údržby ciest. Za túto prácu od VKP Tvrđava dostanú určitú úhradu. Piati Selenčania už od skorých ranných hodín čistili sneh z lokálnych ciest, takže sa dedinou mohli nehatene pohybovať nielen chodci, ale aj motorové vozidlá. V obci založili organizačné teleso, ktoré sústavne sleduje situáciu v teréne a môže okamžite podnikať akcie tam, kde je to najpotrebnejšie. Chodníky pred domami občania sú povinní čistiť sami, v opačnom prípade im hrozí pokuta. Na fotke sú účastníci akcie: (zľava) Vlado Trusina, Ján Vadina, Pavel Strehársky a Štefan Daniček. J. B-édi • UDIA A UDALOSTI •

ZO SLOVINSKÉHO ZÁZNAMNÍKA (2)

Ptuj historický a vinársky Oto Filip

aká je náplň redakčnej politiky, odkedy médium existuje... Pár vtipkárov veľmi rýchlo navrhlo, že za desať eur dotazník vyplnia každému. Nuž potrápili sme sa

zovky asi stavali pod prísnejším dohľadom Európskej únie – mieni jeden z kolegov, nespomínam si presne, či Radomir Čubranović alebo Martin Candir. Kiežby sme my tie cesty mali aspoň približne na tej úrovni, napadlo mi. Tak či onak, deň rýchlo uplynul v nekonečných novinárskych debatách o všetkých možných témach, ktoré človeku prídu na rozum počas viachodinovej jazdy autobusom. Dve hranice, dva odlišné prístupy. Pri vstupe do Chorvátska, na prechode Batrovci, obiehame dlhú kolónu nákladných áut a vychádzame z autobusu. Pasy nám kontrolujú v oso-

známom vinárskom a potravinárskom meste v Slovinsku, – vravia nám už pri vstupe do hotela Mitra, obnoveného a rozšíreného spoločnými silami Slovinska a Európskej únie. Najstaršie slo-

lovinsko, presnejšie výsledky, ktoré dosahuje, sú priam ideálnou ukážkou toho, že sa azda nič nedeje náhodou. Zvlášť nie úspech. Tamojšie hospodárstvo je významnou mierou založené na službách a keďže jedným z hlavných prameňov rastu už pár rokov je silné Pozdrav na privítanie zvýšenie exportu, jasné je, že vinské mesto, nachádzajúce sa je aj správanie v severovýchodnej časti štátu, podnikateľov je už svojou povahou a pamätia prosperujúcich Pevnos a rieka ako dominanty hodnosťami odsúdené na turisspoločností beztický, hospodársky či kultúrny výhradne prispôsobené tomu. s tým, ako kto vedel. Našťastie, úspech. Historický a jedinečný Každý projekt a opatrenie sa sta- previerka dát nebola stred mesta, uličky pokojné, uprarostlivo chystajú, vkladá sa do a klobúk dolu hostivené a čisté, hluk žiaden, architeknich kopa času a energie, preto teľom, ktorí sa vynašli túra zaujímavá. Pekné námestia, ani výsledky nevystávajú. v našich rozháraných kostoly a paláce, domy staré, Čosi z toho sme začali chápať čarbaniciach. Sprieno rekonštrukciou zachované, už na začiatku cesty, keď nám v vodcovia nám ozrejbezpochyby stoja za večernú autobuse rozdelili drobnými pís- mili, že ich o tie údaje prechádzku. Chvíľami človeka menami zaplnený dvojstranový požiadali z Postojnskej priam opantáva dojem, že je obežník v angličtine, obsahu- jamy, kam sme mali kdesi pri mori. Mora, samozrejme, júci množstvo otázok. Niektoré namierené v tretí deň nebolo, no bolo toľko toho iného: boli všeobecné, no niektoré i tej pobytu. Tak im, ako od prekrásnej prírody v okolí, povahy, že by sa povereník pre aj usporiadateľom cez úchvatný pohľad na rieku ochranu osobných údajov pokoj- z jaskyne sme námahu Drávu, po dobré vína... Zaujímavé ne mohol začať chytať za hlavu. v podstate odpustili, Štipka večern ho ticha je, že svoj vrchol Ptuj zažil ešte Lebo nielenže šlo o dosť osobný keď nás pri vchode do v časoch Rímskej ríše, keď v ňom prierez základných biografických svetoznámej turistickej atrakcie bitnej na to určenej bývalo až štyridsaťtisíc dát, ale aj o otázky vzťahujúce a lokality privítal obrovský nápis: miestnosti. Vstup obyvateľov. Nikdy ich Vitajte, milí hostia do Slovinska je až nemal viac, dokonca zo Srbska. zarážajúco kratani dnes. Ptuj je aj Cesta krážmi ší a jednoduchší. mestom karnevalov a niekdajšej Juho- Pravdu povediac, kúpeľov. A bezpochyslávie umožnila ani si nespomínam, by treba o ňom vedieť ešte čosi: porov- ako prebiehal. Tri to, že pred piatimi nať kvalitu do- val totiž menej než rokmi bol mestom pravnej infraštruk- platenie mýtneho partnerom Mariboru, túry v Chorvátsku na cestách, ktorými ktorý v roku 2012, rok a v Slovinsku. sme sa brodili. pred Košicami, bol eu– Zdá sa mi, rópskou metropolou Rekonštrukciu že je medzi nimi x x x kultúry. No aj množhotela umožnili predsa rozdiel. stvo iných poznatkov, Nevšedná fasáda i prostriedky Nazdávam sa, že Ptuj, predvianočzďaleka presahujúcich sa napríklad na to, kedy sme sú slovinské autostrády o čosi ný a krásny, nás privítal práve vo možnosti novinárskeho cestopia kam cestovali do cudziny, aké menej kvalitné, ako tie najnovšie chvíľach, keď si deň začal podávať su. profesijné a iné uznania máme, chorvátske. Môže to byť následok ruku s nocou. (V budúcom čísle: aká nám je pozícia v redakcii, skutočnosti, že v Chorvátsku vo– Vitajte v najstaršom, k tomu Neobvyklá storočnica) • UDIA A UDALOSTI •

4 /4735/ 28. 1. 2017

A a Pujićová, . b, ZŠ Jána Amosa Komensk

ho v Kulpíne

Kristína Mor enšteinová, . a, íne ZŠ Jána Amosa Komensk ho v Kulp

Hop, a sme na sklonku januára Prešli sviatky a aj prázdniny sú za vami, milé deti. A čo nevidieť, aj január máme za sebou. Musíme uznať, že vám tento mesiac žičil. Priniesol výdatnejšie sneženie a umožnil vám tešiť sa vonku a stvárať všelijaké snehové kúsky. Aj my vám k tomu pridáme, ako to videli kulpínski žiaci a ako tú snehovú jedinečnosť preniesli na papier. O tom, čo nám zima ponúka, máme aj literárnu prácu z Padiny. Dajte sa aj vy inšpirovať a napíšte o vašich zážitkoch na snehu.

Boris Čeman, . a, ho v Kulpíne ZŠ Jána Amosa Komensk

www.hl.rs

Manuela ierová, . a, v Kulpíne ZŠ Jána Amosa Komensk ho

Denis Šimo, . a, ZŠ Jána Amos a Komensk ho v Kulpíne

Informačno-politický týždenník

Maja Zimanová, . a, ZŠ Jána Amosa Komensk ho v Kulpíne

Čo nám prináša zima Zima je pekné ročné obdobie. Najviac sa jej tešia deti, lebo vtedy padá sneh, ktorý deti majú veľmi rady. Zima prináša veľkú radosť deťom a veľké trápenia divým zvieratkám, ktoré si ťažko hľadajú potravu pod snehom. Ľudia ukončia všetky práce a cez zimu oddychujú pri teplej piecke. Zima nám prináša aj prázdniny, ktorým sa tešíme najviac my deti. Každé ročné obdobie je pekné, ale zima je zvláštna, lebo vtedy je všetko pokryté bielou perinou. Jana Trnovská, . ZŠ maršala Tita v Padine • D TSK K TIK • •

Obzory

Z obsahu O budúcnosť knihy sa neobávam

str. 4 – 5

(Pod) jeden zub

str. 6

Svedok odletu prvej lastovičky

str. 8

Nový Sad 28. 1. 2017 Ročník IV Číslo 1/390

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

REPORTÁŽ

Chute Srbska (literárne, aj kulinárne) Zuzana Kuglerová

riznám sa, že ma to tam už dlhšie ťahalo. Ak by som mala spočítať dôvody, asi by ich bolo viac. V prvom rade to boli útržky všetkých príbehov, fragmenty histórie, mozaika príhod, ktoré sa v mojej hlave nazbierali zo všetkých možných literárnych zdrojov, hovoriacich o „dolnozemských Slovákoch“. No nielen o nich a nielen literárne zdroje. Boli to aj piesne, obrazy, fotograﬁe... Dosť na to, aby som s radosťou privítala možnosť navštíviť Srbsko a našich krajanov. Príležitosťou sa stalo pozvanie od Združenia srbských spisovateľov v rámci cyrilo-metodských osláv. Bolo by hriechom takúto príležitosť nevyužiť, veď sa odrazu predo mnou otváral tajomný svet balkánskej literatúry, naviazaný na korene hlbokej tradície, vzrušujúci a inšpirujúci zároveň. Magickým dátumom, keď som mala naplniť svoj sen a zavítať do Srbska, sa stali tri dni, trvajúce od 22. do 24. mája 2016. Mám zvyk pochváliť sa so svojimi cestami na Facebooku a napísať tam aj pocity z nich. Tak to bolo aj teraz. Utrúsila som na FB malú poznámočku – že sa snáď nemusím báť, lebo budem cestovať v sprievode troch mužov – Miroslava Demáka, Jána Tazberíka a Ondreja Kalamára. Vzápätí mi prišla odpoveď od Zdenky Valentovej-Belićovej, ktorá mi do komentára napísala: „A čoho by si sa mala u nás báť?“ Nuž kdesi v kútiku duše som

mala tiene obáv. Veď ešte pred niekoľkými rokmi ma z televíznej obrazovky strašili tiene rozostrieľaného Balkánu, zničený Belehrad, utrpenie a hrôzy vojny. No v Zdenkinom komentári bolo toľko pokoja, že tiene ustúpili do pozadia a v plnej miere dostala priestor nedočkavosť a zvedavosť. Cesta sa mohla začať.

som si myslela, že je to istý druh páleného. Od svojich priateľov, žijúcich v Srbsku, som sa dozvedela, že tak volajú všetky druhy pálenky, bez ohľadu na to, z čoho sú vyrobené. A že tou najlepšou je dulovica. Z Martina sa vykľul skvelý sprievodca Starou Pazovou. Nepustil nás do Belehradu, ktorý bol naším konečným cieZELENÝ ľom skôr, ako DVOR nás neprevieV STAREJ dol krásnym PAZOVE Aj sa začala, v historickým nedeľu 22. mája jadrom mes2016 v poobedta. Ochutnali ňajších hodisme aj miestnách, keď sme nu špecialitu vyrazili z Bratiburek – niečo slavy smerom Autorka príspevku na spôsob slaku srbských v Sr sku ného koláča hraniciam. Naz lístkového šou prvou zastávkou bola Stará cesta, plneného tvarohom a Pazova. (Kdeže, mierne nás dochuteného bielym jogurtom. oklamala literárna skratka, pr- Odchádzali sme od Martina navou zastávkou bola benzínová balení knihami – mala som sa pumpa a silná, dobrá káva ) na čo tešiť, pretože slovenský Ale nechajme letmé pousmia- jazyk, pretavený do poézie, a tie facebookovým smajlíkom okorenený srbskými reáliami, a vráťme sa do Starej Pazovy. sľuboval zvláštne čitateľské Pred nami bolo stretnutie s zážitky. V ten večer sme však prvým „našincom“, ktorým ešte nestačili knihy otvoriť a nebol nikto iný ako prekladateľ čítať. Pred nami bol Belehrad, a básnik Martin Prebudila. Je aj s posledným úsekom cesty, to familiárny a srdečný človek, hľadanie hotela, kde nám naši ktorý nás privítal na svojom srbskí priatelia zabezpečili zelenom dvore. V záhrade na ubytovanie. Kým sme tam dostole na nás už čakala typická razili, boli sme po dlhej ceste srbská srdečnosť – nedalo sa so zastávkou v Starej Pazove vyhnúť koštovke skvelého vína takí unavení, že sme len padli a rakije. Apropo, rakija. Vždy do postele – a ako Ruženka z

rozprávky, spali a spali a spali. BEZ RANNEJ KÁVY TO NEJDE Každý poriadny literát musí mať vraj jednu neresť. Tou mojou je káva, najmä ranná. Bez nej neviem začať deň. Malo to však malý háčik. Na našej malej slovenskej výprave v zložení Janko Tazberík, Ondrej Kalamár a ja, sme boli na kávu nároční. Až takí nároční, že sme ju v skorých ranných hodinách (zas sa priznávam k literárnemu zveličeniu, v tomto prípade „skoro“ bolo o 7.30) hľadali v uliciach Belehradu. Našli sme malú záhradnú kaviarničku, tienenú vysokými stromami, ktorú práve otvárala čašníčka. Pre potešenie mužských predstáv: mladá a pekná. Taká typická južná krása, čierna, ohnivá, ani nie príliš štíhla, ani nie príliš tučná, ani nie vysoká, ani nízka. Trochu mi pripomínala antickú bohyňu, mala to príslovečné sebavedomie ženy, ktorá vie, že sa páči taká, aká je. (Po tomto malom odbočení do sveta ženskej krásy sa vráťme ku záhradnej kaviarničke.) Dostali sme od srbskej krásky výbornú kávu aj so žiarivým úsmevom. To nás presvedčilo, že sa sem znovu vrátime. Mali sme však pred sebou deň, ktorý nám prichystal omnoho intenzívnejšie chute ako kávu a väčšie prekvapenia, než príjemné prostredie v záhradnej kaviarni. Čakalo na nás stretnutie so živou legendou srbskej literatúry, predsedom Združenia srb>>>

REPORTÁŽ

24/II

>>>

28. 1. 2017 • 4 /4735/ čo sa v ten deň u predsedu Radomira Andrića stretli, ku kostolu prví. Hnalo nás tam aj čosi iné. Možno to, že sme oboch vierozvestov považovali za svojich. no, viem. Tak isto ich za svojich považujú aj Srbi. Ale tu, na tomto zvláštnom mieste, tak ďaleko od Slovenska, sme našli čosi, s čím sme sa ako žiaci a študenti stretávali pravidelne v škole. S niečím, čo nám bolo bytostne blízke. Čo bolo našou súčasťou, vkorenené do nás. Obzerali sme si kostol – bol

ských spisovateľov, básnikom Radomirom Andrićom. Nedá mi, aby som sa nezastavila pri krásnej historickej budove, kde združenie sídli a ku ktorej nás doviezol taxík. Možno už preto, že milujem históriu a vychutnávam všetko, čo ňou vonia, bol pre mňa vstup do budovy zážitkom. Dýchala tu dávna sláva Belehradu a jeho architektúry, ale aj srbskej literatúry. Nevdojak som musela toto krásne a reprezentatívne sídlo porovnať s priestormi, v ktorých sídli Spolok slovenských spisovateľov. Aj tie kedysi dýchali slávou a literárnymi odkazmi našich velikánov. No dnes je z nich cítiť smútok, ťažký vnútorný zápas, zmiešaný s nádejou a odhodlaním bojovať o lepšie postavenie spisovateľa. Tá to r e p o r t á ž v teva v ostole yrila však nie je venovaa etoda v ele rade ná budove Spolku slovenských spisovateľov v zvláštny, vnútro dokončené, Bratislave, ale Srbsku. Preto ale vonkajšok ešte stále rozosa radšej vrátim do Belehradu stavaný. No možno práve tá a krásnej historickej budove, zvláštnosť nás zaujala. Keď kde na nás už čakal predseda prišli naši ďalší priatelia, už Radomir Andrić. A pre pote- sme mali za sebou nafotešenie duše aj ďalšia káva. Mali ných pár fotiek, zapálili sme sme možnosť spoznať ďalších sviečky za živých aj za m tvych. ľudí, ktorí milujú literatúru a Pietna chvíľa si vyžiadala nepoéziu tak ako aj my, len žijú všedný skutok. Stalo sa ním v inom kúte sveta. Výborným čítanie poézie, tam, na tom sprievodcom sa nám stal Mi- mieste, kde sme sa ocitli, na rko Demák, ktorý nielenže schodoch kostola – v pozadí prekladal, ale zároveň nás lúka s vejárom včelích úľov, oboznamoval s najväčšími do toho hlasy našich nových menami srbskej literatúry. K priateľov, ktorí prednášali zo tomuto malému literárnemu svojej tvorby. Priznám sa, že exkurzu prišlo vďaka tomu, takú bezprostrednosť poézie že na stenách v pracovni Ra- som ešte nikdy nezažila. Len domira Andrića viseli viaceré tak prísť do kostola, poobzerať portréty, na ktoré sme boli si ho, potom sa postaviť na zvedaví. No na obzeranie ne- schody, čo vedú do záhrady, bolo priveľa času, pretože a čítať. Nechať básne, nech sa na nás čakal prvý výlet – ku nesú ovzduším, nech sa tam Kostolu Cyrila a Metoda. chvejú, nech sa tam naplní osud slov, nech odovzdajú AUTORSKÁ svoje posolstvo nielen ľudským RECITÁCIA ušiam, ale aj vtákom, sediacim POD ŠÍRYM NEBOM v korunách stromov, včelám, Slovenská zvedavosť hádam poletujúcim okolo úľov. Bolo nemá v svete konkurenciu, a to nádherné. Vzrušujúce. A tak sa stalo, že sme prišli zo zároveň veľmi pôsobivé. Takávšetkých zahraničných hostí, to chvíľa v človeku zostane a

pretrváva. Podobné okamihy nás čakali aj v poobedňajších hodinách. Po skvelom obede, ktorý sa snáď ani nedá nazvať obedom, ale srbským hodovaním, nastala opäť chvíľa pre poéziu. Už to nebolo pod šírym nebom v tajuplnom tieni chrámu, ale v sídle Združenia srbských spisovateľov. Chvíle pre poéziu bývajú rôzne. Niektoré priletia iba tak, ako motýľ, samy od seba, tam, kde sa cítia dobre. Iné sa zas dlho pripravujú, aby do seba nasali čo najviac dôstojnosti a vážnosti. Taký bol čas pre ďalšiu recitáciu a prednes básní v sídle združenia v pondelok 23. mája o štvrtej hodine poobede. Zazneli tam nielen naše básne v dvoch jazykových predvedeniach – (v slovenčine v podaní autora a po srbsky v prednese Martina Prebudilu), ale aj ďalších zahraničných hostí. Spolu s Miroslavom Demákom sme prežili krásnu chvíľu, keď prijal z rúk svojich macedónskych priateľov Cenu Anny Frankovej za svoj prekladateľský a autorský prínos do balkánskej literatúry. Ja osobne si cením, že v tejto milej zostave som dostala krásnu prezývku: poetesa. Tak ma obecenstvu predstavil Martin Prebudila. V podstate to ani nie je prezývka, len doslovný preklad slova poetka do srbčiny. Ale znie to krásne. A pred nami boli ďalšie možnosti, ďalšie plány... Na druhý deň sme mali s Martinom Prebudilom absolvovať cestu do Sarajeva. My sme však dali prednosť niečomu inému – a to návšteve našich krajanov v Báčskom Petrovci. DULOVICA A KLOBÁSKA Byť v Srbsku a nezájsť do Báčskeho Petrovca znamená nepočuť srdce tu žijúcej slovenskej komúny, jeho tlkot, jeho údery. A mali sme aj iný dôvod, prečo sme sa rozhodli zmeniť našu trasu smerom ku Petrovcu. Pravdu povediac, môže za to Mirko

Demák. Aspoň teda v mojom prípade. Cestou do Srbska, keď sme prechádzali cez Maďarsko, nám tak skvelo opisoval chuť tunajšej klobásky a iných špecialít, že sa v nás ozvali naše chute. Nuž Mirko dokázal spojiť svoje rozprávačské umenie s kulinárskymi predstavami. Prešpikoval ich veselými príhodami o tom, ako sa Staropazovčania stavili s Petrovčanmi, ktorá klobása je lepšia – a Báčsky Petrovec nás mal v hrsti (Krivdili by sme však tamojším literátom, keby nebolo z predošlého odseku jasné, že je to iba nadsádka. Klobáska sem, klobáska tam, zvedavosť nás pritiahla do Petrovca aj kvôli niečomu inému.) Tu žije a býva skvelá poetka Vierka Benková a chceli sme tu stretnúť aj Vladimíra Valentíka, Andreja Melega, Víťazoslava Hronca a ďalších „našich“. Ako to však už býva, keď sa spojí rozprávačské majstrovstvo s kulinárskou predstavou, slovo sa stalo skutkom. V tomto prípade nás petrovská klobáska čakala u Vierky Benkovej na stole. A bola skvelá, hodná svojej povesti. Hravo by všetko porazila, keby nemala vážneho konkurenta – Vierkinu poéziu. Keď som otvorila Vierkine knihy a zalistovala v nich, vyrinula sa z nich celá tá dolná zem v plnej svojej kráse, so všetkým bohatstvom dojmov, pojmov, chvíľ, s dávnou minulosťou, aj prítomným okamihom, dokonca aj s víziami budúcnosti. Vtedy, tam, v Báčskom Petrovci som sa presvedčila, že som na mieste, ktoré má čo povedať nielen mne, ale každému, kto chce intenzívnejšie vidieť, cítiť a vnímať. Od tej chvíle sa stalo čosi, čo neviem presne pomenovať. Možno sa pre mňa osobne vytvoril akýsi dúhový most, po ktorom som prešla zo svojho sveta „Hornej zeme“ do sveta „Dolnej zeme“. ažko je opísať tú zmes pocitov, pretože všetko vstupovalo do očí a do srdca, rýchlo a nečakane, zato však s plnou silou. Na jednom konci staré domy s ohlodanou omietkou, poznačené časom, na druhom krásna budova miestneho gymnázia, akoby

REPORTÁŽ

HLAS ĽUDU • OBZORY prenesená do dnešnej doby šibnutím zázračného prútika z minulého storočia. Možno som mala zjavenie, možno môj vnútorný zrak videl za daný okamih a ja som zbadala samu seba, ako vchádzam

Starej a ove u a a u lerov

ava iroslav e arti re udila

do veľkej brány gymnázia v dlhých šatách a s čipkovaným slnečníkom nad hlavou... Pri mne podobne oblečené mladé dámy – maturantky, ale aj dievčatká v modrobielych „matrózových“ šatách... A mladí muži s klobúkmi na hlave... Bol to taký silný vnem, že sa mi dokonca prepašoval do básne, ktorej som dala také isté meno, ako malo miesto, na ktorom som sa ocitla. SK

rozprávač Mirko Demák, tak za tú modrú v mojej básni a za dulovicu môže Vladimír Valentík. Jeden z tých, bez ktorého by tvár dolnozemskej slovenskej literatúry nebola taká, aká je. Ba dokonca som

R V

la som cez t alej sestra v etk ch za udnut ch žien čo na li svoju rados za zlatou ránou otvorenou do dávnej zeme krinol n a čipkovan ch slnečn kov

te aj mo il za udol že ma má pre ra z nostal ie STARÍ BARDI – A PO NICH TMA? Apropo, dulovica. Tak ako za kulinárske predstavy o petrovskej klobáske môže skvelý

er k

pochopila ešte viac. Že naše predstavy o tom, čo je dolnozemská literatúra, nie sú celkom kóšer. Pretože my v nej viac-menej vidíme iba starých bardov. Tých, ktorí zažiarili ako hviezdy pred rokmi, možno desaťročiami..., a potom prišla tma... Čo dať posledné tri slová... Otázku? Výkričník? Nič. Nie sú totiž pravdivé. Tma neprišla. Dolnozemská literatúra má totiž aj svoju mladú tvár, veľmi živú a modernú, tvár, ktorá prekvapuje, odhaľuje, je nežná aj drsná zároveň, no predovšetkým má v sebe chuť krajiny, v ktorej sa narodila a v ktorej žijú jej tvorcovia. Niekedy za podmienok, ktoré si ani nevieme predstaviť. Možno postačí malý príklad z poviedky, uverejnenej v tomto čísle Literárneho týždenníka. Jej názov aj astnej de je výkrikom, ktorý by sme mali počuť. Hovorí totiž o tom, že najšťastnejším dňom mladého 37-ročného nezamestnaného muža je, keď dostane na niekoľko hodín prácu a jednodňovú plácu v hodnote 10 mariek. Za to si môže kúpiť jedno pivo, krabičku cigariet – a splatiť dlh u miestneho súkromníka, čo vlastní obchod s potravinami. Náčrt života tejto generácie prinášajú aj básne troch autoriek. Oplatí sa vnoriť do nich. S ich tvorbou som sa zoznámila práve vďaka Valimu,

KÁVA S RAHATLUKOM Kým uzavriem túto reportáž, nedá mi, aby som nespomenula rahatluk. Prvýkrát mi toto slovo zaznelo v ušiach vďaka Martinovi Prebudilovi. Pred odchodom do Srbska nám totiž poslal krátky a stručný popis toho, čo nás čaká. Medziiným tam bol aj jeden bod: káva bez rahatluku. Nuž a práve v tom okamihu sa vo mne prebudila príslovečná ženská zvedavosť. Čo je káva, to som dobre vedela. Moja droga, bez ktorej si neviem predstaviť ráno. Ale čo preboha, je ten ra-

prezradili, že ich moja otázka pobavila. A Vali, ako gavalier z dôb minulých, sa išiel opýtať čašníka, či majú rahatluk ku káve. Nemali. Tajomstvo nezostalo tajomstvom len vďaka tomu, že v Báčskom Petrovci majú celkom slušný supermarket. Tam sa rahatluk ako zázrakom našiel – vykľulo sa z neho niečo ako kockový cukor v podobe cukrovaného želé, ktorým sa káva sladila. Dostala som dve krabičky – a teraz, keď sedím doma na balkóne, popíjam kávu s rahatlukom a spomínam na Srbsko. Aj na tú moju trochu naivnú poznámku, ktorú som hodila na Facebook v sobotu pred odchodom do „Dolnej zeme“. Vraj sa nemusím báť... Ale áno, bolo sa treba báť... času. Že ho bude nedostatok. A príliš málo na to, aby sa počas troch dní dal obsiahnuť celý ten krásny, tajomný, zvláštny svet, ktorý ma očaril a zároveň mi ukázal, že v sebe ukrýva omnoho viac. Že treba znovu prísť. Znovu zažiť, znovu

stava a per or a ia v petrovskej al rii avel i vo i r udelka a ladi r ale t k

hatluk? Kradmá otázka šteklila moju myseľ už v Belehrade, no tam nebol čas na to, aby som sa pýtala. Dojmov z počutej poézie bolo priveľa. Čas na rahatluk prišiel až v Báčskom Petrovci, keď sme sedeli s Vladimírom Valentíkom, Víťazoslavom Hroncom a ďalšími v tamojšom veľmi príjemnom a krásnom penzióne, kde sme si dali obed a po ňom kávu. Vtedy som sa konečne odvážila opýtať, čože je to ten rahatluk, o ktorom Martin písal? Úsmevy prísediacich

počuť, znovu precítiť. Slová sú ako čarodejný prútik Harryho Pottera. Dokážu zmeniť okamih na akýkoľvek literárny žáner. Doniesla som si zo Srbska nielen nové priateľstvá, ale aj pár kníh, básní, časopisov, článkov. Zachytávajú vône a chute krajiny, ktorú som mala možnosť počas troch dní aspoň trochu spoznať. K r spevok ol p vodne uverejnen v Literárnom t ždenn ku č 2 – 2 zo d a 15 j na 2016

25/III

za mnou sa ponáh al dne n svet ale nestačil olo tam prive a modrej nama ovanej na dž ánoch živá Kovačica vyst pila z o razov a ukryla sa v dvoroch s v ou klo ásky a dulovice

ako znie prezývka Vladimíra Valentíka. Tak ako nás previedol chodbami a priestormi petrovského gymnázia, kde nám ukázal galériu, ktorú sám vybudoval, tak nás previedol aj zákutiami mladej dolnozemskej literatúry. Dostali sme od Valiho nádielku kníh a časopisov – pred nami sa črtala už iba posledná časť cesty – návrat domov.

I NT E RV IE

28. 1. 2017 • 4 /4735/

SLOVO DALO SLOVO: RADOVAN VLAHOVI , BAN TSKE KULTÚRNE STREDISKO, NOVO MILOŠEVO

ud sa eo

os k i y va

Oto Filip

eveľké mestečko a toľko osobnosti pôvodom z neho, prípadne žijúcich v ňom. V Novom Miloševe sa narodil slávny basketbalový tréner Ranko Žeravica (1929 – 2015), v ňom pôsobí aj známy umelecký fotograf Ljubomir Bata Kojić (1945), taktiež celý rad osobností iných. K najznámejším obyvateľom, ktorí sa narodili alebo žili v mestečku, kedysi menom Karlovo, Beodra, Dragutinovo, dnes Novo Miloševo, možno zaradiť aj spisovateľa, publicistu a lingvistu Teodora Pavlovića (1804 – 1854), redaktora Letopisa Matice srpske a prvého tajomníka Matice srbskej, ktorý bol i zakladateľom politických novín Serbski narodni list. Na jeho počesť v Novom Sade a v Novom Miloševe posledných pár desaťročí prebiehajú každý rok Dni Teodora Pavlovića, spoločne usporiadané Banátskym kultúrnym strediskom a Maticou srbskou. Z mestečka v Banáte je aj detský spisovateľ a významná osobnosť patriaca k predvoju literárnej kritiky pre

deti Sima Cucić (1905 –1990). Rodičia špióna Dušana Duška Popova (1912 – 1981), podľa ktorého Ian Fleming vytvoril postavu známeho agenta 007 Jamesa Bonda, sú tiež pôvodom z Dragutinova, dnešného Nového Miloševa. Keďže toto mestečko malo na sklonku devätnásteho storočia zo desaťtisíc obyvateľov, dnes, po mnohých generáciách, možno povedať, že sú vo svete roztrúsené azda státisíce ich potomkov. K dobrému menu Nového Miloševa nemerateľný prínos poskytuje v posledných rokoch prvá osobnosť, alfa a omega Banátskeho kultúrneho strediska, jeho zakladateľ

o pre e t ii jed ej k pred st a tske o kult r e o e tra

a riaditeľ, spisovateľ Radovan Vlahović. Je v čele prvého súkromného kultúrneho strediska v Srbsku, zaoberajúceho sa umeleckou tvorbou, produkciou, usporiadaním rôznych kultúrnych – literárnych, výtvarných, hudobných, divadelných, ﬁlmových, multimediálnych – programov, tak u nás, ako aj v cudzine. Doteraz ich, od roku 2006, keď stredisko vzniklo, bolo približne osemsto. Za svoju činnosť, projekty a celkové pôsobenie

aj estival k i ilustr i ook est or a i ova v spolupr i s ovosadsk ve tr o – Ide o festival, ktorý sa dobre presadil v praxi. Dokladom je napríklad údaj, že na ten vlaňajší prišlo 2 200 prác, ilustrácií autorov pochádzajúcich zo 37 štátov sveta. Urobili sme výber, takže sme na výstavu v roku 2016 zvolili práce 140 autorov, ktoré sme prezentovali na stánku Banátskeho kultúrneho strediska na Salóne kníh. Vlani

spoloč osti pa i ve vysla ky e a a riadite a i ia y etra vrdo a

Banátske kultúrne stredisko získalo doteraz desiatky cien. Tak ako aj k mnohým iným autorom, národom a menšinám, jeho riaditeľ Radovan Vlahović má aj k Slovákom veľmi blízko: zverejňuje tituly slovenských autorov, sleduje literárne pohyby, zintenzívňuje spoluprácu s bratislavskou Bibianou. ka do pr pade je do re e sa s va i o o stret iele v ovo ilo eve a r y ak i ktor or a i ujete v ovo Sade ale aj a ele radsko i o ve tr u ale o ovo sadsko Sal e k r le itos ou a to ol

ar epčekovej

sme mali tú česť a šťastie, že nám druhýkrát hosťom bola bratislavská Bibiana a BIB – Bienále ilustrácií Bratislava, jeden z najväčších európskych a svetových festivalov knižných ilustrácií pre deti. Výstavu usporiadanú Bibianou, ktorá bola veľmi navštívená, otvorila pani veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku Dagmar Repčeková, kým BookILL Fest odštartovala Senka Vlahović-Filipov. Veľmi zaujímavé v prípade spolupráce dvoch inštitúcií je, že BIB existuje približne polstoročie, kým BookILL Fest iba päť rokov. Môžem však povedať, že sme sa v posledných rokoch dosť toho v praxi naučili práve od Bibiany. Nám táto spolupráca, ktorá pokračuje do šírky a má sa spestriť novými obsahmi najmä na nadchádzajúcom

INTERVI E

HLAS ĽUDU • OBZORY marcovom salóne kníh v Novom Sade, skutočne veľa znamená. Zvlášť pre evidentnú energiu mladosti, ktorú v oblasti knižnej ilustrácie prejavujú mnohí mladí autori už aj u nás. Povedal by som, že je spolupráca s Bibianou spojením pekného a osožného: vystavujúc u nás tie najlepšie ilustrácie, Bibiana nielenže prejavuje podporu tunajším Slovákom, no zároveň získava aj kvalitné a kompetentné publikum obdivujúce výsledky jej doterajších bienále ilustrácií. e pred p r rok i vte daj slove sk ve vysla e v Sr sku r ar o otv ral v stavu or a i ova i ia ou v r i Sal u k v ovo Sade od otil e je k i a telo a ilustr ia jej du ou ko vy ako k i ale od ot te rove ilustr ie u s – Viac by na túto tému dokázala hodnoverne odpovedať odborníčka na túto oblasť, tiež ilustrátorka, moja dcéra Senka Vlahović-Filipov, ktorá aj vedie festival BookILL. To, čo si ja všímam, je, že sa plynu-

– V prvom rade to, že som využil prítomnosť Jej Excelencie, pani Dagmar Repčekovej na Salóne kníh v Novom Sade. Totiž počas programu som ju

ri pre e t ii a ed i k i o ve tr u v ele rade

verejne poprosil a vyzval, aby určitým spôsobom sugerovala svojim priateľom vo vláde a v iných inštitúciách Slovenska a títo zase iným, – zvlášť od chvíľ, keď Slovensko prevezme predsedníctvo v Európskej únii – aby sa osobne zasadila za podporu kandidatúry Nového Sadu na európsku metropolu kultúry 2021. Ona to akceptovala. S d rou Se kou la ovi ilipov Verejne pred tím času, vznikom a rozvojom publikom a návštevníkmi Masnových technológií čoraz väčší ter strediska to sľúbila a podpočet mladých ľudí orientuje porila, za čo získala u nás veľkú na ilustrovanie kníh. Na strane priazeň, nielen v Novom Sade, druhej globalizácia a možnos- ale aj v širších rámcoch. ti internetu spôsobili, že už nič nie je ani neprístupné, ani el roky s k i y autor cudzie. Všetko to umožnilo a sky a akladate sky va umožňuje, aby kvalita tunajších sveto Ste ustaroste ke ilustrácií stúpala, aby rástol aj ide o ud os k i y ich počet. Vďaka tomu sa aj – Nemám žiadne obavy o ňu. BookILL Fest stáva tým, čím Som hlboko presvedčený, že má byť – reprezentatívnou pre- kniha zotrvá a pretrvá. Okrem hliadkou tohto druhu tvorby. tých klasických, venujeme sa už vyše päť rokov aj knihám ov a pl e s u e elektronickým, máme aj časa ro v jaj ej spolupr e sopis pre mladých tvorcov so Slove sko vla i vl v elektronickej podobe. Vedomí sme si teda doby, ktorá utkvelo v spo ie ka

je a ktorá nastupuje. Sme si vedomí aj toho, že sme v podstate ako ľudia hmotne založení. Chcem tým povedať, že v rukách rád máme čosi

– V prípade tej tunajšej, osobnosťou, s ktorou som dobre spolupracoval a ktorá ma fascinuje, je pán Víťazoslav Hronec. Ide o výnimočného básnika, kritika, zostavovateľa antológií... My sme v rámci spolupráce so Slovenským vydavateľským centrom (SVC) spoločne pred pár rokmi vydali jeho Antológiu slovenskej vojvodinskej poézie po anglicky. Prichystaní sme i na ďalšiu spoluprácu, napríklad na to, aby sme na základe reciprocity zverejňovali autorov slovenského pôvodu, kým by Slovenské vydavateľské centrum mohlo zverejňovať autorov srbského pôvodu.

a tske kult r e stre disko skutoč e irok ro sa p so e ia o li y ste a ver o rej i či os rod o je o vydavate skej lo ky – Nepatríme k vydavateľom veľkým: medzi dvoma knižnýhmatateľné, že rád usíname mi veľtrhmi zverejníme okolo s knihou. Je v poriadku, keď päťdesiat knižných titulov. z tabletu čosi čítame, no tie Približne dvadsať percent z nové prístroje nevyžarujú to toho sú prvotiny mladých auteplo, ktoré má kniha. Preto torov. Ďalších dvadsať percent sú knihy preložené do cudzích rečí. V tridsať percent prípadov ide o diela spisovateľov lokálnych alebo regionálnych, kým pozostávajúcich tridsať percent vydaní možno zaradiť do oblasti vedy, ﬁlozoﬁe, teórie literatúry. Nie sme teda nakladateľmi komerčnými, ale sme vydavateľmi, ktorí veria knihe, ktorí veria napísanému slovu, vydavatelia, ktorí sú presvedčení, že sa nemusíme na všetko dívať cez pragmatické okuliare. Cudzia nám je braková, tzv. tabloidná a komerča p sa o slova e tr ov st ok ná literatúra, ktorá a tske o kult r e o strediska v podstate nikomu neprináša nič, okrem táto zostane pri nás navždy, chvíľkového, neplnohodnotbez ohľadu na všetky nové ného, triviálneho zážitku. technológie a ich výdobytky. Ten čitateľovi neumožní cítiť sa naplneným, inšpirovae o o sa epristavi pri ným, akým sa spravidla cíti slove skej literat re akej v spoločnosti dobrej knihy. iere ju po te

KNIHY

28. 1. 2017 • 4 /4735/

(Pod) jeden zub ale o rady ač aj i

autoro

(Katarína Mosnáková-Bagľašová: Jednozu SVC, Báčsky Petrovec 2014) Zoroslav Spevák

28/VI

de o prvú knihu mladej autorky, zbierku poviedok pre deti, ktorá sa skladá z dvanástich prózičiek. Je to zbierka vo viacerých smeroch heterogénna, autorka zrejme skúšala viaceré literárne postupy a stratégie, čo je pre začínajúcich autorov prirodzené a pochopiteľné. Kniha je pomenovaná podľa vstupnej poviedky, kde sa literárne spracúva významný okamih v raste každého dieťaťa – objavenie prvého zuba. Jasné, je to námet tak trochu ošúchaný, ale vec, samozrejme, nie je (iba) v námete, ale predovšetkým v spôsobe literárneho podania. Narátorom v poviedke je práve zub, čo môže byť zaujímavé. Umožňuje to ozvláštnený pohľad a exibilnú motivačnú štruktúru. Poviedka chce byť úsmevne ladená, pritom však, povedzme to na rovinu, ten nárok nesp ňa. Smutne pôsobia bezmocné, otrepané spojenia typu Vonku bol tak krik že sa to proste nedalo vydrža (s. 5). Alebo: j nosite (sic!) totiž tak plakal že som z toho takmer ohluchol (s. 5 – 6). Ak autorka chce charakterizovať, či zvýrazniť, či pridať na farebnosti tomu kriku, či plaču, tak aby z toho vykresala dajakú iskierku, nejaký literárny efekt, povedzme aj efekt humoru, musí vymyslieť niečo neočakávané, prekvapivé a teda vyhnúť sa všednostiam a banalitám. Napr. vonku bol taký krik (hoci najväčší krik musel byť vlastne vo vnútri, lebo zvuk sa vytvára, zjednodušene povedané, práve v ústach, za pomoci hovorových orgánov, umiestnených v hrdle a ústnej dutine), „že ma napadlo vrátiť sa, odkiaľ som prišiel“, alebo „nečakať na vypadnutie, ale zutekať z týchto úst hneď a kade ľahšie“. Zopakujem: humor nestrpí všednosť, humor musí byť založený na prekvapivosti a tú môže zabezpečiť len a len autorova tvorivá imaginácia, intelektuálna pohotovosť, kognitívna divergentnosť. Vtip a nápaditosť. Nekonvenčnosť a sviežosť v myslení a vo vyjadrovaní. Schopnosť produkovať

pre deti smev

nečakané a vzdialené asociácie. Humor a humornosť sú veľmi náročná kategória, nielen v literatúre. A neznášajú vyšliapané chodníčky a mechanické stúpanie po koľajach. Ošúchané spojenia a prirovnania. V literatúre pre deti sa často hovorí o alogickosti. Chce sa tým povedať, že v nej nemusia byť uplatnené zákonitosti onej železnej, racionálnej logiky, podľa ktorých sa riadi napríklad svet prírody a správanie sa v niektorých iných oblastiach ľudského života a ľudských činností a uctievanie, ktoré si vyžadujú niektoré iné oblasti ľudskej tvorby. Tým sa tiež rozumie, že spôsob myslenia detí je iný, že sa často v ymyká schémam myslenia dospelých a že teda aj spôsob spracovania príbehu a motivácie deju môže byť exibilný, fantazijný, dokonca až iracionálny. To však ale neznamená, že sa v literatúre pre deti smie šliapať po elementárnej logike, po zdravom rozume, samozrejme, ak to nie je v literárnej funkcii. Na úrovni faktograﬁckej napr. zákon zemskej príťažlivosti platiť musí. V rámcoch literárnej funkcie a ﬁkcie autor môže „zrušiť“, akoby „odvolať“ zákon gravitácie a vybudovať fantastický príbeh na tom nelogickom, či alogickom predpoklade (a doložil by som, taký predpoklad má aj bohatý literárny potenciál). Chcem povedať nasledujúce: ak Zub číslo 1 videl „cel iz u a v nej dvoch smie nych po ehuj cich rodičov (s. 6)“ (lepšie by bolo: dvoch smiešne pobehujúcich rodičov), vtedy aj tí smiešni pobehujúci rodičia zákonite museli vidieť jeho, hneď po vykuknutí, tým viac, že sa tým intenzívne zamestnávali (pozerali sa chlapcovi do úst, strkali mu tam prsty a ohmatávali ďasná). Jedine ak ten zub mal poruke periskop, ale z toho by potom mohla vzniknúť nejaká

iná, skutočne vtipná poviedočka. Podobne je to aj s „trvalou peča ou“ na nohe chlapcovho otca. Či „tetovačkou“. Či s „odtlačkom“ (všetko s. 8). Ak autorka chcela povedať, že trojročný chlapec po uhryznutí prvým zúbkom zanechal otcovi na nohe trvalú stopu, jazvu, tak musela použiť iné, správne slová, teda práve tie, ktoré môže nájsť v tejto vete. Hoci, uznáte, také niečo nie je ani trochu pravdepodobné a znovu celý plánovaný humorný efekt stroskotáva na fakte, že to nemá logiku. Jednoducho, je to v rozpore so zdravým rozumom. Malo to byť akože realistické a reálne (aby na základe toho potom vznikol nejaký literárny efekt), je to však jednoducho povedané – nezmysel. Keď sa ocitneš v logickej slepej uličke, meň smer. Hľadaj inú cestu, kým to neklapne, nezapadne do seba, kým to nezíska ľahkosť, eleganciu, akoby spontánny prirodzený spád. Inak to škrípe, trasie sa a praská. Rob na tom, čo sa dá. Nechaj to ochladiť. Inkubuj. Deň. Dva. Týždeň. Koľkokoľvek treba. Keď zistíš, že sa s tým nedá robiť nič, zahoď. Zbohom. Adio. Delete. A neľutuj. Ak si spisovateľ, strapce príbehov čakajú na teba. Čo tam po jednej polozhnitej bobuli. Keď nie si, ešte lepšie, že si zahodila. A uctievaj si slová. Nepoužívaj tie, ktorých význam ti nie je dôverne známy. Nie je smiešne, ani logické, že 2- – 3-ročný chlapec si prehodí „asi polmetrov klo ásu“ okolo krku a celé poobedie si na nej pochutnáva. Smiešne nie je jednoducho preto, že to nie je vtipné, taký typ necitlivého, hrubozrnného, prízemného, trápneho „humoru“ vyvoláva skôr poľutovanie či zdesenie, zatiaľ čo logické nie je okrem iného aj preto, že časové vymedzenie „cel poo edie“ znamená, že by to malo trvať hádam aj takých šesť hodín. A to je azda

priveľa aj v prostredí, kde rodičia malým deťom skutočne od malička ohrozujú zdravie podávaním mastných, slaných a štipľavých, ale aj presladených jedál (a pritom sa ešte dobre bavia, smiechu a „vtipných“ poznámok tam nikdy nechýba). Dalo by sa o tejto poviedke ešte hovoriť. Ale dosť . Letmý rozbor vstupnej poviedky, ktorá svoj názov prepožičala celej zbierke, a ako takú ju teda možno považovať za údernú, nosnú, reprezentatívnu, preukazuje skutočnosť, že byť začínajúcim autorom – začínajúcou autorkou nie je žiadna kvalita sama osebe. Byť mladým autorom tiež nie je žiadnou výhodou, ak to znamená byť autorom, ktorý sa ešte iba má vážne popasovať s výzvami, úskaliami a tajomstvami spisovateľského remesla. A tých je veľa. Tú robotu nemôže robiť každý, ešte menej to možno robiť len tak, koníčkovo. Samozrejme, mechanicky zvyšovať počet netalentovaných, zbytočných, až škodiacich autorov sa dá aj bez uvedených predpokladov. Katarína Mosnáková-Bagľašová nie je v literárnom zmysle celkom stratený prípad, hoci by si to človek po prečítaní absolútneho nepodarku, akým je „poviedka“ ko ja lko zjedlo červ ka, pomyslieť mohol. To sa do knihy, a vôbec na papier dostať ale naozaj nemalo. Že v nej istý potenciál predsa tkvie, svedčí próza Ke sa Slnko áž a Vietor pretekaj . Silný literárny potenciál (povedal by som najsilnejší v celej zbierke) mala však poviedka anátsky korčuliar. Začalo to veľmi dobre, až výborne. Pokračovalo akotak, no skončilo to však úplne potratovo. Dostať kohúta na kolieskových korčuliach z Jánošíka až do Vojlovice a nevyužiť tú skutočnosť na roztočenie nejakého plnokrvného dobrodružstva (napr. urobiť z neho vodcu kohútieho gangu, ktorý ako obmena „hôrnych chlapcov“ zbíja a vyčíňa a vytvára divy a zázraky povedzme „až za Tisou“) je jednoducho literárnym hriechom. Ako zvetraný vychladnutý čaj pôsobí odkaz v závere tejto ľahko premárnenej poviedky, aby sa kohút vrátil domov, že bez neho nemá kto privolať ráno (koľkokrát sme to už čítali, stokrát, tisíckrát?) a že ho tam čakajú nejaké kuriatka,

R EC ENZI A

HLAS ĽUDU • OBZORY

Písmenkovo – relácia pre deti ktor uč a a Vladimíra Dorčová-Valtnerová

a školského veku (5 až 12 rokov), čo sa aj podarilo. A dosiahlo sa ešte viac. Priečka kvality sa nastavila o niekoľko stupienkov vyššie, čo sa vlastne aj očakáva od každej novej realizovanej idey v každej oblasti, a tak aj v kultúre, umení a v médiách. Autorka projektu Monika Necpálová si zaumienila, že ponúknutý projekt využijú nielen deti, ale beneﬁtom bude aj pre rodičov a pedagógov. Práve pedagógovia, ktorí pracujú podľa najnovších postupov kreatívnej pedagogiky a komponujú do svojho učebného

né osobnosti s ľuďmi, ktorí sa venujú spoločensky zaujímavým povolaniam v súčasnosti. Jedným z cieľov relácie je podnietiť v deťoch záujem raz sa týmto profesiám venovať, a to v slovenskom jazyku. Celky sú prepojené aj autorskou hudbou s piesňami.

unkcie informačno-komunikačného systému, a tak aj funkcie televízie, možno pozorovať v dvoch spoločenských rovinách, a to v základnej a druhotnej rovine. Takto treba vnímať aj funkcie nového S S moderného televízneho vysielania PÍSMENKOVA pre deti smenkovo, ktoré sa od Keď ide o základné spoločenské mája 2016 až doteraz (s výnimkou funkcie informačno-komunikačaugusta) raz do mesiaca vysiela na ného systému, smenkovo sp ňa Druhom programe TV Vojvodina. všetky tri. Tým, že sa objavilo v Oproti základnej spoločenskej televíznom éteri s kvalitným a úrovni fungovania informačslušným obsahom, s konno-komunikačného systému, krétnym spôsobom podania ktorý uspokojuje potreby a konkrétnymi aktérmi (aj globálnej spoločnosti (podľa deti sú priami účastníci, ale aj mediálneho teoretika Hadospelí, a spolu s nimi aj bábrolda Lass ella ide o dozor ky), relácia koná dozor nad nad okolím, väzbu častí spookolím – bráni pred vplyvom ločnosti a usmerňovanie ich rôznych reality sho a pod. reakcií na okolie a tiež prenáVo významnej miere spája šanie kultúrneho dedičstva časti spoločnosti na troch záz generácie na generáciu), kladných úrovniach: a) spája druhotné spoločenské detstvo s dospelosťou, resp. funkcie poukazujú na skudeti a dospelých (rodičov, točnosť, že ony nasýtia inktorí často vedia byť odcuutorka o ika e p lov v t diu formačno-komunikačný hlad dzení v uponáhľanej dobe, (foto: z archívu TV relácie smenkovo) niektorých spoločenských a pedagógov), b) spája alebo skupín a jednotlivcov. Medzi tie plánu v materských aj základných prepája detskú obrazotvornosť s druhotné funkcie by napr. patri- školách informačné technológie reálnym životom, c) spája minulosť li spoznávanie a učenie, zábava a vedú deti aj cestou mediálnej so súčasnosťou. Tým, že spája a relaxovanie, zapájanie do spo- výchovy, určite oceňujú, že tele- minulosť so súčasnosťou a dáva ločnosti, osamotenie a zvýšenie vízne médium prináša vo svojej dôraz na historicky významné prekážok, ako aj získavanie a vývin programovej štruktúre program osobnosti (napr. v prvej časti išlo osobnej identity. pre deti. Vďaka smenkovu sa o Ľudovíta Štúra) s ľuďmi, ktorí sa Televízne vysielanie pre deti vlastne šíri hodnotná zábava, venujú spoločensky zaujímavým a s deťmi z najnovšej nezávislej účinné trávenie voľného času a povolaniam v súčasnosti (napr. produkcie a pre Rádio-televíziu vzdelávanie a udržiava sa slo- novinári týždenníka Hlas ľudu), Vojvodina 2 po slovensky smen- venský jazyk. Necpálovej tímu sa darí prenášať kovo cieľavedome v sebe zah ňa Prvých sedem častí smenko- kultúrne dedičstvo z generácie takmer všetky spomínané spo- va poukazuje aj na ďalší autorkin na generáciu. ločenské funkcie, ktoré by obsah úmysel, v ktorom vidieť snahu Na prvé sledovanie smenkova seriózneho informačno-komuni- „donútiť“ deti, aby si všímali je viac než jasné, že toto vysielanie kačného systému mal mať. spoločensky hodnotné profesie, si spoločenské funkcie sp ňa par ktoré sú dôležité pre zachovanie excellence. smenkovo ponúka ANOTÁCIA PÍSMENKOVA slovenského jazyka a národnej priehrštie kvalitných informácií z Zábavno-vzdelávacia relácia s- identity. Tým spôsobom nielen- minulosti a súčasnosti, čiže vzdelámenkovo vznikla ako autorský že vzbudzuje v deťoch záujem o va, učí a rozširuje obzory, ponúka televízny projekt Moniky Necpá- povolania, akými sú novinárstvo, autorskú hudbu a piesne, bábky a lovej, ktorá podpisuje námet, výtvarníctvo, spisovateľstvo, he- herectvo na relaxovanie, zapája scenár, réžiu, návrh scény, kostý- rectvo, vydavateľstvo a pod., ale do spoločnosti – deti sú aktívni mov a výrobu bábok, text piesní zdá sa, že vo výraznej miere pri- účastníci v relácii – ako herci, ale a zároveň je aj herečkou. Kameru spieva aj k zachovaniu integrity majú v ponuke aj zúčastniť sa v mal na starosti sprvu Siniša Pon- týchto profesií, ktoré akoby boli kvíze a získať odmeny. A na záver: jević, v súčasnosti Davor Škrbić, v nemilosti v súčasnej dobe. deti majú príležitosť rozvíjať svoju strih Zoran Nikolić a hudbu JaroV rámci relácie smenkovo sa osobnú identitu a hľadať seba v slav Zima. Vyrobila Produkcia i27 cestuje do Písmenkova, krajiny budúcom povolaní. Zároveň majú s produkčným Jovanom erićom. slovenských písmen, v ktorej sa obrovskú príležitosť rozvíjať vlastCieľom projektu smenkovo je spoznávajú zaujímavé spoločenské nú národnostnú identitu: hovoriť zaplniť viacročnú „dieru“ v slo- povolania. Písmenko a Dievčinka alebo učiť sa hovoriť správne po venskom mediálnom priestore, však navštevujú aj svet ľudí, chodia slovensky, keďže autorka projektu keď ide o televízny obsah určený medzi deti a do rôznych inštitúcií. je „autochtónna“ Slovenka zo slovenským deťom predškolského Relácia prepája historicky význam- Slovenska. ○

29/VII

ktorých je on údajným otcom. A ešte maličkosť na záver: táto poviedka má akože dve pointy. To sa robiť nesmie. Literárny úzus dobrého literárneho vkusu je: jedna poviedka – jedna pointa. Tým viac, že tá druhá, o Róbertovi, ktorý plače za svojimi korčuľami, pôsobí úplne rušivo. Reálna, faktická skutočnosť (skutočné, chlapcovi patriace korčule) vstupuje do tej literárnej a brutálne ju torpéduje (veď kohút sa môže pohybovať iba na kohútích, literárnych, fantasticko-ﬁktívnych kolieskových korčuliach). Písať znamená (aj) škrtať, po mnohopočetných pokusoch a dlhom skusovaní možných alternatív a zvažovaní – nemilosrdne škrtať. Nezrovnalosti, zbytočnosti, nelogickosti, scestia a slepé uličky. Brúsiť, žehliť, hobľovať Až kým z toho neodstrániš pot, stopy po (ťažkej) práci, akékoľvek svedectvo námahy... Dobrá poviedka pre deti má vyzerať tak, akoby sa sama napísala. Akoby ju autor skutočne iba prepísal z domnelého platónskeho sveta ideí. Toho škrtaného by teda nemalo byť omnoho menej ako toho, čo zbudlo. Aspoň teda u začiatočníkov nie. A možno je práve tu pes zakopaný, teda v tých kuriatkach a návrate kohúta na domáce hnojisko, ktoré je zo všetkých najlepšie, lebo je dobre známe, preskúmané, predvídateľné, teda naše. Aké vášnivé (nielen literárne) dobrodružstvo, aký literárny ohňostroj možno očakávať vo svete uzatvorenom, sedliacko-rurálnom, tradičnom, schematickom, predvídateľnom, folklórno-repetitívnom, inertnom, kde „sestra a ja budeme na tedr večer v kostole recitova ale...“ – a tu sú asi hranice načrtnutej mentality a jej obrazu sveta – „p jdeme palazova – vin ova aj k star m rodičom do o oviec a Jáno ka“ (s. 25). Na takomto mentálnom a svetonázorovom podhubí jednoducho nič zaujímavé ani pozoruhodné nikdy nevzniklo, ani vzniknúť nemôže. V žiadnej oblasti a teda ani v oblasti literatúry, v tomto prípade pre deti. Odpútať sa od toho a takého podhubia, vyrovnať sa s ním, nechať ho ďaleko za sebou je preto sine ua non akejkoľvek ambicióznejšej a dlhodobejšej literárnej akcie. Nie je to síce dostatočná podmienka, nevyhnutná však určite je. ○

PUBL IK ÁCIE

28. 1. 2017 • 4 /4735/

Svedok odletu prvej lastovičky (Rádio Kysáč 1965 – 2015. Kultúrne centrum Kysáč, 2016) Juraj Bartoš

30/VIII

eď sa človek pominie, začína chýbať. Najbližší pozostalí, priatelia a známi si začínajú uvedomovať jeho skutočný význam, prípadne pocítia výčitky svedomia z toho, že sa nečinili nadostač, aby predišli náhlemu či dlhšie očakávanému odchodu. Huh, čo tieto sentencie majú spoločné s témou prítomného „rozjímania“? Nuž veru majú... V Kultúrno-informačnom stredisku Kysáč sa 8. mája 2015 uskutočnila konferencia 50 rokov od založenia Rádia Kysáč – prvej lokálnej rozhlasovej stanice vo Vojvodine. Účastníci z rôznych uhlov osvetlili zhruba štyri desaťročia pôsobenia tohto viacnásobne významného média (Rádio Kysáč totiž v období 1980 – 1991 nevysielal). Vlani, ak sa nemýlime koncom apríla, vyšiel tlačou zborník prác z konferencie s jadrným názvom Rádio Kysáč 1965 – 2015. Vydala ho Ustanovizeň pre kultúru a vzdelávanie Kultúrne centrum Kysáč. Je proste nepochopiteľné, priam neuveriteľné, ale predsa len skutočné, že spomenutá ustanovizeň neprezentovala vzácnu publikáciu. Na ňu, rovnako na médium, o ktorom je v nej reč, občania Kysáča a vôbec vojvodinskí Slováci právom môžu byť hrdí. Žiaľ, medzičasom Rádio Kysáč prestalo vysielať. Zaniklo, takže kniha, o ktorej hovoríme, symbolicky nadobudla ráz náhrobného pamätníka. Pozorovaná publikácia je vzácny dokument o vzniku a zápasoch prvého lokálneho vojvodinského rozhlasu vôbec. O tom, ako informoval, vzdelával, zabával a starostlivo pestoval slovenskú, ale i srbskú reč, zároveň podnecoval tvorivé snahy širokého spektra a priamo prispieval k vytváraniu a konzumovaniu rôznorodých kultúrnych a iných obsahov. Súbor textov a fotograﬁí rozsahom neveľkej knihy (108 očíslovaných strán) jasne hovorí o energii a oddanosti, s akými na desiatky

ľudí pripravovali program Rádia Kysáč. Z uvedenej publikácie sa dozvedáme, že Rádio Kysáč začalo vysielať 1. mája 1965 ako Mládežnícka rádiostanica Kysáč (na stredných vlnách 191,7 MHz), a to z iniciatívy všestranného kultúrneho pracovníka Jána Lomena-Kumku (1936 – 2004), ktorý sa stal aj prvým úradujúcim riaditeľom a organizátorom. Prvým zodpovedným redaktorom bol učiteľ a spisovateľ Pavel Grňa, hlásateľom Milan Súdi (neskoršie akademický maliar a redaktor Rádia Nový Sad) a technikom Vladimír Kardelis. Z množstva faktov pozornosť upúta aj údaj, že RK roku 1980 prestalo vysielať, „keď pokrajinským zákonom o rádiodifúzii bolo stanovené, že jedna obec, alebo niekde aj viac obcí, môžu mať iba jednu rozhlasovú stanicu“. Kysáčsky rozhlas sa predsa zase ozval – 1. októbra 1991. Denný program začal vysielať 16. novembra 1998, čím sa splnilo prianie jeho poslucháčov vyjadrené prostredníctvom ankety. Roku 1999, počas agresie NATO na vtedajšiu Juhosláviu, RK vysielalo nepretržite 24 hodín denne... Autorom vstupného faktami oplývajúceho textu Rádio Kysáč 1965 – 2015 (a jeho zhrnutia v srbčine) je Michal Ďurovka. Spomienky na Rádio Kysáč je názov krátkeho, ale veľavravného príspevku Magdalény Lomenovej, v ktorom vyslovuje konštatáciu, akú by zrejme podpísali všetky jej rozhlasové kolegyne a kolegovia. Úprimne sa priznáva „že tá práca vie chytiť za srdce (je to práca užitočná, poučná i zábavná)“. Ľudmila Berediová-Stupavská v príspevku Ján Lomen-Kumko podáva svedectvo

o tom, aký nezmar bol muž, ktorý RK založil, doslova s ním a preň žil, navyše dokázal jemu vlastným zápalom nainﬁkovať aj ostatných spolupracovníkov. O práci a ovzduší v Kysáčskom rozhlase nadšene, pútavo, seriózne, miestami aj vtipne píšu i ďalší autori: Ružena Závišová, Anna Privizerová, Michal Vrška, Michal Ivičiak, Ondrej Hloška, Pavel Pálik, Zuzana Filková, Kristína Filková, Elena Šranková, Darina a Ondrej Marčokovci, Zorica Pavlovová, Vinko Stojaković, Mária Vozárová, Michal Francisty, Anna Legíňová, ako i Anna Jašková, aktuálna predsedníčka Asociácie slovenských novinárov v Srbsku a Výboru pre informovanie NRSNM, tiež Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku a Asociácie slovenských lokálnych médií. Na stranách 68 – 71 pozorovanej publikácie je Týždenný cyklus programovej schémy Rádia Kysáč na máj 2015. Z neho je zrejmé, že naposledy vysielalo program v pondelok až sobotu od 18.00 do 23.00 (v piatok po srbsky) a v nedeľu od 10.00 do 18.00. Ako sa uvádza vo vstupnom príspevku, hlavnou a zodpovednou redaktorkou roku 2015 bola vtedajšia riaditeľka KIS Kysáč Anna Chrťanová-Leskovac a redaktorom denného programu Michal Ďurovka. Okrem nich redakciu tvorili novinári a moderátori: Elena Šranková, Pavel Pálik, Elena Čiefová, Anna Legíňová, Anna Madacká, miestni evanjelickí farári Darina a Ondrej Marčokovci, pravoslávny kňaz Vinko Stojaković, ako i technici Ondrej a Ján Sabadošovci. Zborník Rádio Kysáč 1965 – 2015 vyšiel v náklade 300 exem-

plárov (nepredajných, darovateľných) s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Jeho zostavovateľ, zároveň i hlavný a zodpovedný redaktor je Michal Ďurovka. Jazykovú úpravu mala na starosti Katarína Melichová, o grafickú úpravu sa postaral Michal Madacký. Knihu vytlačila tlačiareň GRAF office Kysáč. Obsahuje asi 150 fotografií (takmer bez výnimky opatrených vecnými podpismi) Eleny Šrankovej, Jasminy Pánikovej, Jána Jambricha, Branislava Kokavca a Michala Ďurovku. Kniha je naskutku vzácne svedectvo o prvej lokálnej bráne na ochranu slovenskosti našej, (aj) počtom našej čoraz chabejšej komunity v éteri, ktorá sa, žiaľ, stala obeťou privatizačných procesov ako súčasti prestavby spoločnosti. Na strane 88 si všímame doklad Republikovej rádiodifúznej agentúry (číslo 256/2008), t. j. text povolenia na vysielanie programu Rádia Kysáč so sídlom na Ulici slovenskej č. 22. Ním sa tomuto médiu povoľuje vysielanie celkového programu na lokálnom území od 18. 8. 2008 do 18. 8. 2016. Povolenie podpísal predseda Rady RDA episkop jegarský Dr. Porfirije Perić. Na základe neho možno usúdiť, že Rádio Kysáč formálne zaniklo 18. augusta 2016. Ako je známe, krátko po konferencii, na základe ktorej vznikla pozorovaná publikácia, sa KIS Kysáč premenovalo na Ustanovizeň pre kultúru a vzdelávanie Kultúrne centrum Kysáč. Uznesením Zhromaždenia mesta Nový Sad (25. 6. 2015) KCK bolo pozbavené informačnej zložky a náhradný chabý pokus o záchranu Rádia Kysáč, prvej lokálnej lastovičky vo vojvodinskom éteri, sa nevydaril. Neúradne sa dozvedáme, že predsa vysielalo (nevedno, či stále, alebo občas; zrejme nelegálne) aj po tomto dátume, do 15. alebo do 20. novembra 2016.

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra Byť v strehu a konať Z ČINNOSTI ASOCIÁCIE SLOVENSKÝCH PEDAGÓGOV

Anna Francistyová

rofesijné, nezávislé a neziskové združenie, čím Asociácia slovenských pedagógov je, pôsobí už 16 rokov. Pochopiteľne, jej členovia sa venujú skvalitňovaniu, zveľadeniu a modernizácii nášho menšinového školstva, ale neraz musia čeliť aj priam existenčným otázkam. Vlaňajšie výročné zhromaždenie ASP bolo i volebné a vtedy prítomní doterajšiemu vedeniu vyjadrili dôveru. Aj Mária Andrášiková, profesorka slovenského jazyka v ZŠ Jána Čajaka v Petrovci, je predsedníčkou ASP v druhom mandátnom období. Oslovili sme ju niekoľkými otázkami ohľadom súvahy i ďalších plánov tohto pedagogického združenia. Ako ste spokojná s činnos ou Asociácie slovenských peda ov v uplynulom roku, teda do akej miery sa podarilo realizova plánovan akcie a aktivity – Začiatok roka pre ASP nebol vôbec sľubný. Mala som vážne obavy z realizácie naplánovaných aktivít a akcií. Z 15 zaslaných projektov do Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí schválené boli iba 3. Najpodstatnejšie projekty boli potom zaslané i na súbehy APV, ale ani pokrajina, žiaľ, nemala pochopenie pre naše aktivity a akcie. Z výročného zhromaždenia ASP bol do ÚSŽZ zaslaný urgentný list a výsledkom tejto akcie boli dve mimoriadne schválené žiadosti... Keď som na sklonku roku 2016 robila podrobný popis aktivít ASP, uvedomila som si, že s činnosťou ASP v uplynulom roku môžeme byť predsa spokojní. Čo, pravda, neznamená, že by nemohlo byť aj lepšie. Konkr tne... – Skrátka povedané, členovia ASP sa zúčastnili na poradách, medzinárodných konferenciách a pracovných stretnutiach v Bratislave, Nadlaku, Békešskej Čabe, Novom Sade, usporiadali sme prezentáciu jazykovej knihy Dr. Márie Myjavcovej, 4. Biblickú olympiádu pre žiakov základných a stredných • KULT RA •

škôl, posedenie so spisovateľkou dosta slovenčinu do predškolMáriou Kotvášovou-Jonášovou, 8. ských ustanovizní vo v čších žiacky seminár, 2. ročník stretnutia prostrediach a prvý pokusný Mladých dolnozemcov. Boli sme projekt bol lokalizovaný v Nospoluorganizátormi 43. Rozhla- vom Sade. sovej súťaže mladých recitátorov, – Áno, otvorená je slovenská projektov Moji slovenskí pred- skupina v Predškolskej ustanovizkovia a Spoznaj svoju minulosť, ni Radosno detinjstvo v Novom okrúhleho stola pre učiteľov Sade. V našom menšinovom školstve má tento slovenského čin ďalekosiaha rusínskeho jazyka a splnili ly význam. Vo sme svoju úloVojvodine totiž hu ako jedného iba menšia časť z troch zriaďoslovenských detí vateľov Ceny má predškolskú výchovu v sloSamuela Tešedíka. Nevystala venčine. A treba naša pomoc pri mať na zreteli, že realizácii odbormaterská škola ných seminárov je miestom, kde sa kladú základy a akreditovaného odborného jazykovej výchovzdelávania pre vy, miestom, kde učiteľov. Minu- Mária Andrášiková, sa začína vyučoloročnú činnosť predsedníčka ASP vanie slovenčiny. sme uzavreli To pomôže, aby okrúhlym stosa rodičia ľahšie lom o časopise Vzlet a účasťou rozhodovali zapísať si deti v zákna literárno-recitačno-dramatickej ladnej škole do slovenskej triedy. prehliadke v Iloku. Najpodstatnej- Konkrétne v Novom Sade: zapísať šie aktivity a akcie naplánované si dieťa na voliteľný predmet slov roku 2016 sme teda zrealizovali. venský jazyk s prvkami národnej Cíti sa najnovšia mi račná kultúry. vlna Slovákov z Vojvodiny do Ak plány ste si v ASP vytýčili zahraničia aj vo vašich akciách v tomto roku – Počet odchodov do cudziny – V nadchádzajúcom období v posledných rokoch rastie, cítiť asociácia bude pokračovať po vyto aj v našich školách, čo je signá- šliapanom chodníku. Naplánolom pre našu asociáciu. Najprv za vané ciele sú usmernené na dve prácou do zahraničia odíde otec skupiny: z jednej strany sú slovena keď zabezpečí existenciu pre skí pedagógovia a ich strategické rodinu, za ním odchádza matka ciele: podporovať slovenský spis deťmi. A tak počet detí v našich sovný jazyk ako základný učebný školách rapídne klesá! Náš zákon predmet v našom menšinovom hovorí: „Pätnásť žiakov a máte slo- školstve, modernizovať výučbu, venskú triedu. Nemáte potrebný účinkovať na odborných semipočet žiakov? Nemáte slovenskú nároch, spolupracovať s rezorttriedu.“ A čo s učiteľom?! Ten sa nými inštitúciami a združeniami stáva prebytočnou pracovnou v krajine a zahraničí, organizovať silou. Zostáva bez práce! Aj to je prezentácie kníh, učebníc. Na naša skutočnosť... ASP spoločnými druhej strane sú naši žiaci a snaha silami s inými vzdelávacími inšti- zapájať ich do seminárov s cieľom túciami, organizáciami a združe- rozvíjať a upevňovať ich národné niami sa snaží nájsť východisko a jazykové povedomie a kultúrnu z tohto začarovaného kruhu. identitu. S Výborom pre vzdelávanie Ktor s najbližšie akcie NRSNM ste sa vlani podujali – V týchto dňoch Ministerstvo

školstva, vedy a technického rozvoja zahlásilo určité zmeny v učebných osnovách na úrovni základnej školy. Pre naše školy je to jedinečná príležitosť, aby si prispôsobili učebné osnovy zo slovenského jazyka. ASP a Výbor pre vzdelávanie NRSNM si preberajú záväzok prispôsobiť učebné osnovy zo slovenského jazyka a kvôli tomu sme naplánovali už vo februári okrúhly stôl. V spolupráci s týmto výborom, ale i Oddelením pre slovakistiku na FF Univerzity v Novom Sade, MSS a so združeniami, ktoré sa angažujú v oblasti školstva, prostredníctvom okrúhlych stolov, prednášok, seminárov, sa budeme snažiť vytvoriť a organizačne zabezpečiť priestor na diskusiu i o ďalších aktuálnych záležitostiach v našom školstve. Lebo aj my učitelia sme ochrancovia národnostnej, jazykovej a kultúrnej identity. A sme schopní zachovať to, čo nám naši predkovia ponechali do vienka a odovzdať to ďalším generáciám. Ako ste si naplánovali nančn konštrukciu tohtoročných akcií – Čo sa týka finančnej konštrukcie ASP, tá vždy bola neistá a závisí od finančných prostriedkov, ktoré dostaneme z projektov. Tentoraz sme na ÚSŽZ poslali 16 projektov. Keďže zo Srbska krajanské subjekty postúpili na tento úrad skoro 300 projektov, aj ASP bude musieť zaujať stanovisko z hľadiska svojich priorít. Uvidíme, čo bude v marci, keď úrad zverejní schválené dotácie. Je tu ešte pokrajina, ktorá posledné roky pre činnosť ASP nemala pochopenie, a Báčskopetrovská obec, ktorá zatiaľ jediná prostredníctvom projektu našej asociácii zabezpečovala existenciu. Musím zdôrazniť efektívnu spoluprácu s Výborom pre vzdelávanie NRSNM, ktorý sčasti finančne prispieva na realizovanie jednotlivých aktivít a akcií ASP, teda je to tak, ako obvykle: neistota na začiatku roku a nádej na úspešné ukončenie roka. Foto: z archívu spolubesedníčky

4 /4735/ 28. 1. 2017

Kultúra DIVADELNÝ VÍKEND V KOVAČICI

Hrou proti chorobe Anička Chalupová

povedal Ján Puškár, jeden zo zakladateľov občianskeho očas uplynulého víkendu v združenia KOKRAM, a doloKovačici prebiehala huma- žil: „Keď sme oslovili našich nitárna akcia pod názvom priateľov divadelníkov z týchto Divadelný víkend, v ktorej sa slovenských prostredí, bez Z vyst penia hercov z Padiny zúčastnili herci z Kysáča, Pivnice, rozmýšľania prisľúbili zapojiť sa do akcie, považovali to za venovali na regeneračné liečenie Padiny a Kovačice. mladej onkologickej pacientky z Divadelníci žili divadlom od 20. normálnu ľudskú vec.“ Kovačice, ktorá si žedo 22. januára 2017, lala zostať anonymkeď si na pozvanie ná. V piatok 20. jasvojich kamarátov nuára s divadelným kokramovcov prišli zapredstavením O láshrať na javisku Domu ke… autora a režisékultúry 3. októbra v ra Dragana Karlečíka Kovačici. vystúpili hostitelia „Podstatou tejto – členovia Kolektívu akcie bolo pozdvihkreatívnych amaténúť povedomie ľudí rov v Kovačici. V nanielen v Kovačici a jej sledujúci deň javisko okolí, ale aj širšie, na Inscenáciou pivnických hercov v nedeľu doznela patrilo padinským vyššiu úroveň, aby naši humanitárna akcia v Kovačici divadelníkom – člespoluobčania viac rozDivadelný víkend bola huma- nom Združenia občanov Komar, mýšľali o živote vôkol seba a nejakým spôsobom prispeli k nitárna akcia, lebo prostriedky z ktorí sa predstavili inscenáciou riešeniu akéhokoľvek problému,“ predaja vstupeniek organizátori Trampoty farmára Johna Enderby-

Z ČINNOSTI OBECNEJ KNIŽNICE V KOVAČICI

ho autora Stephena P. H. Butlera Leacocka a v réžii Fedora Popova, a hercom Kultúrneho centra z Kysáča, ktorí predviedli divadelnú hru Zámka škripí autora Vladimíra Hurbana Vladimírova, v réžii Svetlany Gaškovej. Divadelný víkend skončil vystúpením pivnických hercov, členov OD Janka Čemana, ktorí sa predstavili inscenáciou Dievča, ktoré písalo, autora Samuela Gašparca, v réžii Kataríny Mišíkovej-Hitzingerovej. Kovačičania ako diváci sa vo veľkom počte zúčastnili v tejto akcii, čo je dôkazom toho, že sú si vedomí problémov vo svojom okolí a radi prispievajú v takýchto a podobných dobročinných podujatiach. V tejto akcii, ktorú spoločnými silami realizovali členovia Občianskeho združenia KOKRAM a pracovníkov Domu kultúry 3. októbra v Kovačici, sa predajom vstupeniek a dobrovoľným príspevkom zozbieralo spolu viac ako 80 000 dinárov.

padinskej pobočke, keďže už niekoľko mesiacov funguje pod strechou padinskej základnej školy, Stevanovski povedal, že padinská knižnica je jedna z najlepších pobočiek Obecnej absolvoval recyklovaknižnice. To, že v súnie a k zaujímavému časnosti svojich člekresleniu malých nov víta v jednej z zvedavcov pripútala miestností ZŠ maršala Nataša Benková. Tita, podľa neho nie Obecná knižnica je najlepšie riešenie, bude aj tohto roku Slobodan Stevanovski, lebo dospelí sa vyhýpokračovať v infor- raduj ci riaditeľ Obecnej bajú ísť za knihami do matickom uschop- knižnice v Kovačici školy. S cieľom, aby ňovaní dospelých sa udržala aj naďalej občanov na počítačoch a podľa kvalitná úroveň činnosti, padinská slov Slobodana Stevanovského, knižnica bude po rekonštrukcii úradujúceho riaditeľa Obecnej kniž- budovy DK presťahovaná späť do nice v Kovačici, jej činnosť bude už svojich pôvodných miestností. tradične usmernená aj na kultúrne V týchto dňoch je v knižnici aktuponuky, teda literárne večierky. Na álna digitalizácia starých fotografií, február si naplánovali premiéru kníh a rôznych dokladov z dejín knihy spisovateľa Lazu Lauševa Kovačice. Aj touto príležitosťou z Idvoru a prezentáciu epickej fan- zamestnanci vyzývajú spoluobčatastiky autora z Belehradu, v marci nov, aby starými fotografiami zo sa uskutoční tradičná akcia Zima svojich rodinných albumov prispeli s knihou. Na otázku o situácii v k tomuto projektu.

Bohatšia o 190 nových slovenských titulov A. Chalupová

ž začiatkom 20. rokov minulého storočia sa Obecná knižnica Kovačica svojou základnou činnosťou stala svojráznym kultúrnym pokladom Slovákov, ktorí žijú na území tohto juhobanátskeho mestečka. Keď sa presne pred 22. rokmi vyčlenila z Domu kultúry a stala sa samostatnou ustanovizňou, táto knižnica mala vo fonde 19 000 kníh. V súčasnosti jej čitatelia majú k dispozícii vyše 80 000 kníh, a to odbornú literatúru, beletriu, knihy pre deti a mládež, ako aj množstvo rozličných periodík. V uplynulom roku vo všetkých pobočkách knižnice (v Padine, Kovačici, Debeljači a Crepaji) bolo úhrnne 2 558 členov. Z toho 1 336 čitateľov je v Kovačici (503 detí do 14 rokov, 188 žiakov

www.hl.rs

stredných škôl, 101 študentov, 324 zamestnaných, 7 poľnohospodárov, 46 penzistov a 167 ostatných), ktorí majú neustály záujem o rozličné knihy a publikácie. Tohto roku z Ministerstva kultúry, z vlastných zdrojov a z obecných prostriedkov do fondu kovačickej knižnice pribudlo 756 nových titulov, z čoho je 190 v slovenskej reči. Okrem toho Obecná knižnica sa už niekoľko rokov zameriava i na prácu s deťmi a v rámci svojej činnosti pre nich organizuje letné a zimné dielne. Len v uplynulom roku vo všetkých pobočkách knižnice sa uskutočnilo spolu 54 dielní. Tohtoročné zimné dielne, ktoré prilákali znovu obdivuhodný počet detí, sa uskutočnili v Kovačici od 5. do 12. januára. Prednášateľka Lea Sabová im rozprávala rozprávky, Miroslav Koreň s účastníkmi dielne

Informačno-politický týždenník

• KULT RA •

110 ROKOV OD ZALOŽENIA SKOS V ERDEVÍKU

Celý rok v znamení jubilea Danuška Berediová

polkári v Erdevíku si 17. januára pripomenuli 110. výročie SKOS Erdevík, a to slávnostným zasadnutím správy spolku. V znamení tohto jubilea budú prebiehať i všetky tohtoročné akcie erdevíckych spolkárov. Na príležitostnom zasadnutí predseda Ondrej Beredi zvlášť vyjadril oduševnenie, že na túto oslavu prišli aj najmladší členovia, ktorí sú ochotní tancovať vo folklóre a hrať divadlo. Veď na nich zostáva budúcnosť spolku. I keď je Slovákov v Erdevíku stále menej, spolok sa nevzdáva svojej základnej činnosti. Na zasadnutí bolo 30 členov spolku a hovorilo sa aj o tom, akým spôsobom si spolkári

Všetci sú ochotní maximálne sa angažovať v práci spolku

uctia toto jubileum. Ochotníci vyjadrili vôľu, že všetci podľa svojich kompetencií a voľného

času vynaložia maximálne úsilie, aby sa v tomto jubilejnom roku zrealizovali určité aktivity. Plá-

nujú totiž nacvičiť mládežnícke divadlo, pracovať s detskými folklórnymi sekciami (mladšie a staršie Zvončeky), obnoviť činnosť staršej tanečnej skupiny, organizovať premietanie filmu o spolkovej činnosti nahrané v RTV NS, v rámci ústredných osláv v auguste uhostiť jeden folklórny súbor zo Slovenska a pokúsia sa obnoviť činnosť staršej divadelnej sekcie. Na zasadnutí sa hovorilo aj o Rybacom bále, ktorý sa uskutoční v sobotu 4. februára. Predseda poinformoval prítomných o projektoch, ktoré sú zaslané na mnohé adresy. Znovu pripomenul, že je nevyhnutná adaptácia strechy na budove spolku, na ktorú sa čaká už niekoľko rokov. Slávnostné zasadnutie, na ktorom nechýbala ani narodeninová torta, bolo zakončené v príjemnom ovzduší so želaním všetkých prítomných, aby všetky zaslané projekty boli schválené a aby sa naplánované aktivity zrealizovali.

V SKOS DETVAN VO VOJLOVICI

Bohatá činnosť poznačená úspechmi Vladimír Hudec

nedeľu 22. januára v miestnostiach SKOS Detvan vo Vojlovici sa uskutočnilo valné zasadnutie Zhromaždenia spolku, ktoré bolo zároveň aj volebné. Prítomných na úvod pozdravil predseda Michal Spišiak, ktorý sa poďakoval všetkým doterajším členom a vedeniu za vytrvalú a húževnatú prácu a po voľbe pracovného predsedníctva podal aj správu o štvorročnej činnosti. V správe sa uvádza celý rad podujatí, divadelných premiér, hudobno-folklórnych programov, výstav ručných prác a tradičných jedál, účasť na početných podujatiach, zájazdy v krajine a zahraničí. Za svoje výkony na festivaloch a prehliadkach vojlovickým divadelníkom, tanečníkom, spevákom sa aj v uplynulom období dostali početné odmeny a uznania. Okrem týchto bežných aktivít • KULT RA •

v Detvane v uplynulom období realizovali aj niektoré aktivity kapitálneho významu, akým je vydanie knihy Vojlovica, kultúrne tradície Slovákov v Banáte, a pracovali aj na vylepšení podmienok pre prácu – konkrétne v roku 2015 inštalovali ústredné vykurovanie v malej sieni Slovenského domu a v domovníkovom byte. Spolkári túto správu jednohlasne schválili, po čom nasledovala voľba nového Výkonného výboru spolku. Spomedzi 17 kandidátov prítomní členovia tajným hlasovaním do VV zvolili pätnástich, a to: Michala Spišiaka za predsedu, Miroslava Oravca a Mirka Beracku za podpredsedov, Katarínu Kalmárovú za tajomníčku. Anna Beracká aj naďalej bude pokladníčkou a Vladimír Kolárik umeleckým vedúcim. Členmi VV sa stali aj Martin Marko, Branislav Kulík, Michal Kalmár, Ján Pavela, Michal Čriepok, Jozef Gajan, Jaroslav Krištofík, Julijana Kerekešová a Miroslav Beška. Do Dozornej

Michal Spišiak (sprava) na výročnom zasadnutí podal správu o štvorročnej činnosti spolku

rady sú zvolení: Vladko Kuraj, Goran Pavlov a Jozef Molnár. „Keďže je situácia v našej krajine taká, že mladí sú prinútení chlieb si hľadať v iných krajinách a medzi nimi aj na Slovensku, a keďže odchod mladých ľudí trápi aj Vojlovicu a prejavuje sa to aj v Detvane, zvykneme povedať,

že sme šťastní, kým pod touto strechou ešte jesto ľudí. Budeme sa snažiť, aby tomu tak bolo aj do budúcna,“ povedal staronový predseda SKOS Detvan Michal Spišiak, ďakujúc za prejavenú dôveru aj v nastávajúcom období viesť túto inštitúciu vojlovických Slovákov.

4 /4735/ 28. 1. 2017

Kultúra S MILOŠOM GOMBÁROM, KYSÁČSKYM PREŠOVČANOM

Fotiť treba s nadšením a radosťou Elena Šranková

iloš Gombár vyrastal v Kysáči, kde skončil základnú školu. Potom sa jeho rodina presťahovala na Slovensko. Jeho matka je totiž zo Slovenska a otec je Kysáčan. Miloš v štúdiu pokračoval v Prešove, v Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej. Po jej ukončení študoval na Technickej univerzite v Košiciach, odbor Riadiaca technika a automatizácia, ktorý úspešne ukončil v roku 2008. V súčasnosti býva a pracuje v Prešove. Je zamestnancom Ministerstva vnútra SR. Pracuje ako informatik

nie. Kedy ste s tým začínali – Fotografovaniu sa venujem amatérsky v rámci voľného času. Kde sa dá, beriem sebou fotoaparát a občas aj niečo cvaknem. Baví ma hlavne proces fotografovania, horšie je to už so spracovaním fotografií a sedením pri počítači. Fotografia a fotografovanie ma zaujímali už od malička, keď som pobehoval po dome so starým Zenitom a všetko fotografoval bez

že čas strávený čítaním recenzií najnovšej fototechniky a porovnávaním ostrosti objektívov sa dal využiť aj lepšie. No som rád, že ma tento proces priviedol ku kúpe fotoaparátu Fujifilm X100S a zbaveniu sa zbytočnej fotovýbavy. Myslím si, že som našiel, čo som hľadal. Fotografický žáner, ktorému sa budem venovať, som si zatiaľ nevybral,

Motýľ červený

Krvav ráno

pre Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove. Miloš, chodievate do Kysáča Ak s vaše spomienky na život tu – Do Kysáča nechodievam často, zamestnanie a povinnosti mi to veľmi nedovolia, no raz za čas sa mi to podarí. Na návštevu Kysáča sa stále teším, rád sa stretávam so starými kamarátmi a rodinou. Na Kysáč mám príjemné spomienky. Často sa rozprávam s manželkou o Kysáči a spomínam na det- Líška stvo. Vzbudzuje to vo mne nostalgické pocity. Stredobodom nášho rozhovoru je tentoraz foto rafova-

www.hl.rs

vloženého filmu. Neskôr počas štúdia na strednej škole som sa k fotografovaniu vrátil a kúpou mojej prvej zrkadlovky Canon 1100D sa to všetko začalo. Pokračovalo štúdiom hromady materiálov, kníh a

tak aj moje fotografie sú z každého rožka troška. Čo je pri foto rafovaní najd ležitejšie Dobrá a drahá technika, vedomosti foto rafa, možno i inšpirácia a nadanie – Čo je pri fotografovaní najdô-

Pod stromom

článkov na internete ohľadom fotografovania a naberaním inšpirácie. Postupom času som si uvedomil,

Informačno-politický týždenník

ležitejšie? No určite to nie je drahá technika, aj keď sa nájdu fotografické žánre, u ktorých to bez drahej fototechniky nejde, napr. šport, wildlife. Dôležité je podľa mňa mať radosť z fotografovania a keď sa niečo robí s radosťou a nadšením, skôr či neskôr sa dostavia aj výsledky.

Kde vy najčastejšie nachádzate inšpiráciu – Inšpiráciu sa snažím hľadať všade tam, kam idem, hlavne je to nádherná príroda Slovenska, no nepohrdnem ani zahraničím. V poslednom čase je mojou hlavnou inšpiráciou môj jedenapolročný syn, fotenie ktorého mi prináša najväčšiu radosť. Za foto ra ami dos cestujete. Koľko času si vyžaduje vyčkávanie na ten správny moment fotenia – V poslednom čase sa snažím venovať krajinárskej fotografii, a tá je dosť náročná na cestovanie a čas. Prebieha to zhruba takto: naplánovanie miesta fotenia, zistenie predpovede počasia, vstávanie skoro ráno – od tretej do piatej hodiny v závislosti od ročného obdobia a od toho, ako ďaleko plánujem ísť. Presun na miesto fotenia je často aj niekoľkohodinová cesta autom, a potom hodinový výstup na kopec, nájdenie tej správnej kompozície, a potom je to už iba o čakaní na východ slnka a odfotení toho správneho momentu. Nasleduje cesta domov, nákup pečiva v obchode a raňajky s rodinou. Neraz sa snažím spájať fotografovanie s nejakou športovou aktivitou, ako je turistika, lyžovanie alebo cyklistika po nádherných slovensk ých kopcoch. Človek má potom dobrý pocit z toho, že urobil niečo pre svoje telo, aj keď sa fotografia možno nepodarila pre nepriaznivé počasie. Spomínate si na taký naj-moment, naj-zážitok z týchto cestovaní • KULT RA •

– Krásne zážitky mám z fotografovania zvierat vo voľnej prírode. Trošku som sa tomu venoval, no musel som od toho upustiť, kvôli extrémnej časovej náročnosti tohto fotografického žánra. Najviac ma bavilo vábenie zveri pomocou vábničiek. Podarilo sa mi viackrát privábiť srnca a líšku. Je veľmi humorné

térskeho fotografa a na každom svojom zábere vidím niečo, čo by som chcel vylepšiť. No časom a so skúsenosťami je tých vecí, ktoré by som chcel vylepšiť, menej ako to bolo niekedy v začiatkoch... Máte nejaký foto ra cký sen Čo alebo koho by ste chceli odfoti

Sýkorka belasá

Huslista v Prešove

sledovať srnca, ako sa ,predvádza´, alebo líšku, ako sa zakráda. Snáď si ešte niekedy nájdem čas a vrátim sa k fotografovaniu zvierat. Ktorý svoj záber považujete za najlepší – Žiaden. Považujem sa za ama-

– Hmm... Fotografických snov mám viacero, no keby som si mohol vybrať iba jeden, tak by to bolo asi fotografovanie divej zveri niekde na Aljaške. Vystavovali ste niekde svoje foto ra e

– Svoje fotografie zatiaľ prezentujem iba prostredníctvom mojej webovej stránky a na sociálnej sieti. Na výstavu nemám dostatočné portfólio zaujímavých záberov, no možno sa niekedy dopracujem aj k tomu. Čo by ste poradili začiatočníkom, aký fotoaparát by si mali k pi – V dnešnej dobe si už každý nosí fotoaparát stále so sebou vo svojom smartfóne. Tieto fotoaparáty sú na dosť vysokej úrovni. Na väčšinu záberov úplne postačujú. ,Lepší´ fotoaparát je potrebný iba v špecifických prípadoch a na profesionálne účely fotografie. No dôležitejšie ako luxusný fotoaparát je podľa mňa

veľa fotiť a časom sa každý dopracuje k tomu, aký fotoaparát je pre neho vhodný. Za aký čas sa dá z priemern ho vyformova slušný amat rsky foto raf – Je to podľa mňa veľmi individuálne. Niekto to má takpovediac ,v oku´. Ten potrebuje zvládnuť iba nejaké základné poznatky o fotografovaní (expozícia, kompozícia) a za krátky čas bude mať krásne výsledky. Tí, ktorí to v oku nemajú (do tejto kategórie by som zaradil aj seba), sa fotografovať musia naučiť. Kto sa nevzdá, bude študovať, čerpať inšpiráciu od skúsených fotografov a hlavne veľa fotografovať, u toho sa nejaké výsledky skôr či neskôr dostavia. Či to predsa len má „v oku“, i keď popiera, alebo sa k tomu dopracoval, no Milošove fotografie sú viac než amatérske. Cítiť z nich radosť a nadšenie autora. Foto: z archívu M. Gombára

VLADIMIR ČERVENKA ALEBO ŽIVOT UPÍSANÝ FOTOGRAFII

Príbehy (ne)všedné Oto Filip

o najlepšie na záver. S takýmto názorom azda musí súhlasiť každý, kto si pozrel poslednú výstavu naplánovanú na rok 2016, vo výbere umeleckej riaditeľky belehradskej Galérie Artget Mgr. Ivany Tomanovićovej. Je to takmer retrospektívna výstava Mr. Vladimira Červenku menom (Ne)zvyčajné príbehy. Ide o autora, ktorý je v tomto druhu umenia už dávno doma, už aj tým, že sa fotografiou zaoberá takmer šesť desaťročí, kým vystavuje bezmála polstoročie. Vladimira Červenku (Sofia 1942) fotografia prvýkrát plne zaujala v roku 1960. Vysokoškolský diplom získal v roku 1974 na Katedre fotografie pražskej Televíznej a filmovej fakulty (FAMU). V roku 1990 • KULT RA •

na tejto alma mater získal i hod- grafie. Okrem približne pätnásť nosť magistra. V rokoch 1974 až samostatných, účinkoval aj na 1988 pôsobil v Televízii Nový Sad desiatkach výstav skupinových. ako filmový a teJeho najlevízny fotograf. novšia výstava Stadiaľ prestúpil v Artgete, ktorá do Múzea messa začala 12. jata Nový Sad, kde nuára a potrvá zostal do roku do 2. februára, zahrnula tema2007. Je zakladateľom a hybticky a výrazovo nou silou Foto pestré cykly: ateliéru a galéĽudia, Reportáž rie Čardak, tiež a dokument, Bienále fotograPlochy a línie, fie v Sriemskych Objekty, Zátišia, Karlovciach. Celé Kozmické výroky je spolupra- Z cyklu Reportáž a dokument: skumy. Slovom, covníkom a čle- Banát, zábery od donom redakcie čakumentárnych sopisu Refoto, v ktorom zverejnil po umelecké. Podľa Červenku na desiatky odborných článkov, aj v prípade fotografie jej domiprípadne štúdií na tému foto- nujúce zložky, informačné alebo

emotívne, rozhodujú o tom, či ide len o bežnú obrazovú informáciu, alebo o umelecké dielo. Je toho názoru, že príznačnosťou dobrej fotografie je rukopis jej autora a jeho osobný postoj. Ona je vlastne jeho myšlienkou, vyjadrenou špecifickým spôsobom. V jeho prípade vyjadrenou zábermi zväčša čiernobielymi, vzbudzujúcimi istý druh nostalgie. Iste nie náhodou ako motto tvorby použil slová profesora FAMU, českého fotografa a teoretika fotografie Jána Šmoka (1921 – 1977), ktorý uviedol, že maliar stojí pred prázdnym priestorom, kým fotograf pred vesmírom. Čo znamená, že len od jeho zručnosti, prístupu, remesla, talentu a podmienok závisí, či sa nám jeho segmenty súčasnosti zapáčia alebo nie.

4 /4735/ 28. 1. 2017

Kultúra POHĽAD NA PUBLIKÁCIU

Činnosť matičiarov v Starej Pazove Jaroslav Čiep

zborníku prác 80 rokov Matice slovenskej v Juhoslávii / Srbsku z roku 2012 sa o dejinách pazovských matičiarov možno dočítať i nasledujúce slová z pera Mateja Hadríka: „Hneď po založení Matice slovenskej v Juhoslávii v roku 1932 v Báčskom Petrovci zakladali sa i miestne matičné odbory v osadách, kde žijú Slováci, a tak bolo i v Starej Pazove. Činnosť Matice trvala do vojnových rokov (1940), keď jej ďalšia činnosť bola vojnou prerušená. Hneď po vojne MSJ bola obnovená a fungovala od roku 1946 do roku 1948, keď znovu zanikla.“ O tom, aké boli ďalšie osudy matičiarov v Pazove, sa ďalej píše: „Po štyridsiatich rokoch, v roku 1990, nastávajú v Juhoslávii historické zmeny, ale i ťažké vojnové časy, avšak i napriek tomu juhoslovanskí Slováci nachádzajú dosť síl na obnovenie činnosti MSJ 5. 8. 1990 v Báčskom

Petrovci. V Starej Pazove matičná činnosť bola obnovená 10. 2. 1991, keď po službách Božích v kostole bol založený Miestny odbor Matice slovenskej (MOMS). Udialo sa to na valnom zhromaždení v divadelnej sieni Slovenského národného domu za prítomnosti okolo 500 Pazovčanov a hostí... Na konštitutívnom zasadnutí členov Správnej rady 15. 2. 1991 za predsedu bol zvolený Ján Šipický a za podpredsedu farár Pavel Andrášik. V tomto období sa činnosť MOMS vyvíjala na evanjelickej fare pod ochranou a za pomoci popredných staropazovských cirkevníkov.“ O to, aby prehľad činnosti pazovských matičiarov nezostal iba

na niekoľkých stranách uvedeného zborníka, sa postarali horliví matičiari Ján Horvát, Veno Nechvátal a Matej Hadrík, ktorý sa podpísali ako autori novej publikácie, ktorá sa nám dostala do rúk. Ide o knihu Dejiny MS v Starej Pazove 1862 – 2015, ktorú vydal MOMS Stará Pazova v roku 2016. Inak tento MOMS už od obnovenia činnosti svoju aktivitu zameral aj na vydávanie brožúr a kníh, takže za posledné štvrťstoročie ich je už dobrá kôpka. Medzi nimi je aj publikácia Zachované pre budúcnosť (14 rokov činnosti MOMS v Starej Pazove), do ktorej sme, žiaľ, nateraz nemali možnosť nakuknúť.

V ZDRUŽENÍ TERRA V KULPÍNE MAJÚ KNIŽNICU

Dobrodinci darúvajú knihy Katarína Gažová

o zmene generácie mladých v Mládežníckom združení Terra, keď mnohí dovtedajší členovia odišli na školenie alebo za prácou do zahraničia, do aktivít sa zapojili dievčatá z vyšších ročníkov kulpínskej základnej školy. Vďaka dobrodincom a niektorým rodinám z Kulpína dostali do združenia knihy, a tak sa rozhodli, že ich ponúknu na čítanie záujemcom zo svojho prostredia. – Ukázalo sa, že mladšie generácie zapojené do nášho združenia majú vzťah ku knihám. Do Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny sme sa uchádzali o prostriedky s projektom Chcem vedieť, preto čítam. Keď bol schválený, tak sme sa rozhodli založiť si knižnicu, pravdaže, v priestoroch galérie Domu kultúry v Kulpíne, kde sa aj stretávame. Knižnica pôsobí iba v rámci združenia, teda neregistrovali sme ju a právne neriešili, – povedala nám predsedníčka Ja-

www.hl.rs

smina Kuštrová. – My členovia združenia sme knihy zoradili a dali do poriadku. V práci s knihami máme jedného koordinátora a pracujú tu dievčatá zo školy. Od konca júla, keď

pracovať. Vykurovanie miestností, ktoré sme dostali na používanie, je už komplexnejší problém a my tu sami nemôžeme nič urobiť. Keď prejde táto extrémna zima, zasa

Mládenci, knihy do r k a číta zavelila predsedníčka Jasmina Kuštrová, ktorá ich potom aj odfotila. sme tento projekt začali realizovať počas PDvK, do novembra robilo sa hlavne v trhové dni v Kulpíne, teda v stredu a v sobotu. Teraz je v našich miestnostiach chladno, nedá sa tam

Informačno-politický týždenník

tam budeme vydávať knihy našim spoluobčanom. Združenie dostalo a aj doteraz dostáva knihy od spoluobčanov, pribudol aj balík zo zbierky NVU

V novej publikácii sa trojica autorov pri 25. výročí činnosti a obnovenia MOMS Stará Pazova pokúsila zozbierať pramenné materiály a spracovať pretrvávajúcu matičnú myšlienku vo svojom prostredí. V knihe je chronologicky uvedené, ako vznikali slovanské matice, aj Matica slovenská, a neskôr možno sledovať aj podiel Pazovčanov pri zakladaní MSJ a ich zapájanie sa do orgánov našej národnej organizácie. K mapovaniu dopomohla aj dobová tlač Národná jednota, matičný časopis Náš život, Hlas ľudu, či zápisnice a iné archiválie o činnosti matičiarov v jednotlivých časových úsekoch. Najnovšia kniha pazovských matičiarov je ukážková 96-stranová publikácia, z ktorej by si mali vzor vziať aj ostatné MOMS pri spracovaní dejín a vlastnej činnosti v jednotlivých prostrediach. Štvrťstoročie ich obnovenej činnosti je vhodnou príležitosťou aj pre mapovanie práce matičiarov. Hlas ľudu. V novembri sa im ozval dobrodinec Ján Bosík z Martina a ochotne zaslal viac ako sto kníh. – Knihy, ktoré sme dostali zo Slovenska, sú tiež kvalitné a dobre zachované. Ide hlavne o novšie vydania tak slovenských, ako aj zahraničných autorov. Ďakujeme všetkým dobrodincom. V našej knižnici máme teraz už knihy pre všetky generácie, dokonca aj niekoľko encyklopédií. Zoradili sme osobitne detské knihy a osobitne tie pre mládež a iné, vzhľadom na to, že miestnosť určená pre knižnicu je nie veľmi veľká. Niektoré staršie kvalitné vydania darujeme do knižnice našej základnej školy, s ktorou máme dobrú spoluprácu. V knižnici si plánujeme ešte priestor prispôsobiť potrebám knižničného fondu a keď sa oteplí, budeme tu pre návštevníkov knižnice dvakrát týždenne, s čím našich čitateľov oboznámime, – vysvetlila predsedníčka. Ináč zatiaľ vraj majú ľudia väčší záujem knihy darovať, ako ich čítať, ale v Terre veria, že sa taká situácia iste zmení. V plánoch tohto združenia sú aj zmeny v štatúte, a to v tom zmysle, že nebudú iba združenie mladých, ale pre mladých a pre deti. Potom sa budú môcť do činnosti zapojiť aj rodičia. • KULT RA •

MALÁ GRAFIKA 2016

Pohľad a prehľad Oto Filip

fasády akejsi bytovej jednotky, ktorej okná umožňujú pozorovae to výstava už dávnejšie ujatá, teľovi nazrieť do malých svetov spravidla prebiehajúca v de- umelcov, – vyzdvihuje kritik Micembri roslav Sapundžić. uplynulého a v Ten súhrn indijanuári novéviduálnych poetík ho roku s cieumocňuje i maľom skrášliť gické čaro celého sviatočné dni. súhrnu sviatkov, Nielen to. Ide ktoré sú, žiaľ, už za aj o pohľad na nami. No výstava aktuálne pokonajúca sa v ga- Okná do pestr ho sveta hyby tunajšej lérii Grafického kografickej prolektívu, na adrese niektoré nové grafické nápady dukcie, ako Obilićev venac 27, a trendy, hýriace obrazotvornosi prehľad rozBelehrad, celkom ťou. O rok o tomto čase budeme, ličných autoroprávských poetík, nene má estetick ých i podnáa ideov ých zov Zimkoncepcií a výný sviatok chodísk umel- Z tvorby Vesny Opavskej: grafiky. cov. Jedným Medzi dvoma jarami, 2016 Lebo zazo základných padla do oporných bodov grafiky ako média ozaj vhodného obdobia, je nielen jej komunikačný poten- najmä ako príležitosť dať ciál, ale aj skutočná rozmanitosť na hŕbu rôzne tvorivé a a prístupnosť širokému publiku. umelecké skúsenosti mi– Štruktúra výstavy je založená nulého roka a položiť bodna prehľadnosti a kolážovo kom- ku za nimi. Zároveň bola ponované grafiky vytvárajú dojem možnosťou prezentovať Alena Klátiková: Hra I

našťastie, opäť a zase ich svedkami... Na záver možno nie je od veci pripomenúť si slová známej autority v oblasti grafiky, akou je Richard Neuse, ktorý podčiarkoval, že nikdy netreba zabúdať na to, že je grafika umením a zhodne tomu je aj súčasná grafika umením súčasným. Lebo založená na rovnakých základoch, na akých sa budujú aj iné formy výtvarných umení, je len jedným z umeleckých médií, prostredníctvom ktorých sa idey, vášne, obavy, priania a pocity niekoho vyjadrujú vo viditeľnej forme s úmyslom rozdeliť sa s inými, – uzaviera Neuse.

„Zle sa nám píše“ Anna Horvátová

ni „zle sa nám píše“, ani „loše nam se piše“! Ani skutočnosť, že sme Slováci, nám veru nikto nemôže poprieť. Reč slovenskú si chránime, ale... ako?! Byť Slovákom stačí len prislúchať tomuže jazykovému spoločenstvu? Alebo si to vyžaduje aj úctu k spisovnému jazyku, neustále cibrenie reči... Jazyková norma je len jedna a my dolnozemskí Slováci sa chtiac-nechtiac musíme držať litery zákona, aj napriek tomu, že nám neraz pripadá, že je to nonsens. Avšak inej normy zatiaľ nemáme. A ani by nebolo dobre, aby sme si vytvorili nejakú nedajbože skomolenú normu, za • KULT RA •

ktorú by sme sa červenali. Preto prehrešky proti jazyku z jazyka von, máme dodržiavať normy spisovnej slovenčiny. A aj tie frazeologické spojenia, ktoré sú nám nanajvýš blízke, a ktorým okrem nás dolnozemských Slovákov, ich tvorcov, by sotvaže niekto z inej slovenskej jazykovej enklávy porozumel! Aj spojenie „zle sa nám píše...“! Zamysleli sme sa dakedy, že toto vlastne nemá súvis s písaním. Ide v podstate o silné vyjadrenie nemilej situácie. Tento nenáležitý tvar je nenáležitý preklad srbského spojenia loše nam se piše. V našom jazyku tento tvar môžeme nahradiť týmito prislúchajúcimi frazeologickými spojeniami: bude s nami zle zle-nedobre,

bude sa nám zle vodi , bude nám beda. Ako z tohto vyplýva, nikto nič zle nepíše, ale vyjadruje nepriaznivý stav, nepriaznivú situáciu, či predpovedá, že nás čaká ťažké položenie, ťažká situácia. Aj takto neraz povieme: „Keby som vedela, čo sa mi píše, zostala by som radšej doma.“ Má to znieť takto: „Keby som vedela, čo ma tam čaká, zostala by som radšej doma.“ Kedy hovoríme, že sa niekomu v pravom zmysle slova zle píše? Nuž keď je teda činnosť písania sťažená, sťažené je zaznačovať písmom, vyhotovovať písomne, ako povedzme: bez okuliarov sa mi zle píše..., chorému sa zle píše..., starým ľuďom sa zle píše, lebo nevidia dobre a trasú

sa im ruky... Príslovku zle používame v nasledujúcich prípadoch: zle hrať, počuť, konať; zle sa cítiť, zle hovoriť o niekom, zle poradiť niekomu; zle sa to skončilo, zle mi padne nejsť ta; pri vyjadrovaní nepriaznivého stavu organizmu, nepriaznivej situácie: je mu zle, prišlo mu zle – nevoľno; zle je s ním – necíti sa dobre, resp. hrozí mu nepriazeň; je zle o chlieb – je núdza; vyjadruje hodnotenie deja z hľadiska možnosti, ťažko: tebe je zle ráno vstávať. A ešte, nemajme ľuďom za zle, keď rozhovor zle dopadne, možno im to zle padlo – neboli mu radi, alebo im to zle robilo – nepriaznivo na nich vplývalo.

4 /4735/ 28. 1. 2017

Kultúra ČÍTANIE PRE VOĽNÉ CHVÍLE

Osud

eď som prišla za zamestnaním do veľkej slovenskej dediny, nasťahovala som sa u príbuzných. Teta Anna poznala mnoho ľudí, jej manžel bol poštár a mali aj veľkú rodinu. Začala ma zoznamovať so susedmi a ich osudmi. Niektoré udalosti boli pokryté závojom tajomstva, a to, čo sa presne nevedelo – predpokladalo sa, dokresľovalo sa obrazotvornosťou. Tretí a štvrtý dom od tety Anny sa podobali ako vajce vajcu, vylíčené namodro s piatimi veľkými oblokmi. – Dieťa moje, v tých domoch nieto detí pre tvoju školu. – Stáva sa, sú aj bezdetné rodiny. Nemala som rada ten výraz, lebo také prípady boli aj v našej rodine. – Bratia sú na vine, nosia prekliatie. – Ako a prečo? – Vieš ten výrok: otcovia jedli hrozno, deťom stŕpli zuby. – Je mi známy. – Bolo to takto: ich otec sa mal oženiť s dievčinou peknou, ale chudobnou. Zamiešali sa príbuzní, nahovorili ho, aby

sa oženil s inou dievkou, ktorá síce pre nejakú chorobu dobre nepočula, ani celkom zrozumiteľne nerozprávala, ale bola bohatá. Neraz deti až slepo počúvajú rodičov, nepriečia sa ich rozhodnutiam, nedbajú na svoje city alebo ich zaslepí bohatstvo. Dievka, ktorú opustil, mu odkázala: Nech sa vo vašom dome neohlási detský plač a nech zanikne vaše priezvisko. Trochu ich to aj trápilo, ale nepridávali tomu väčší význam. Svadba bola a život plynul ďalej. Bolo mnoho práce, málo zábavy. V tom istom roku sa im narodil syn, neskoršie ešte dvaja chlapci. Boli šťastní. Svokra čakala, že bude mať možno aj vnučku, ale ako sa hovorilo: radšej traja chlapci, ako tri dievky. Svokor bol hrdý: Šíri sa naša rodina, naše meno. Roky sa míňali, najstarší syn dorástol na ženbu. Dva domy postavili vedľa svojho a pre tretieho kúpili pozemok bližšie k centru dediny. – Znamená, nesplnilo sa prekliatie. – Osudu neujdeš, – kategoricky tvrdila teta.

Ružena Kraticová

CH RNIK

SLOV NSKO, BANSKÁ B STRICA. Jubilejná 10. Zima s knihou sa začne 31. januára 2017 v Banskej Bystrici. V organizácii akcie sú okrem Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci i Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici – Centrum slovanských štúdií a Metodické centrum pre Slovákov žijúcich v zahraničí UMB v Banskej Bystrici. Na literárnom večierku v Štátnej vedeckej knižnici (Lazovná 9) o 16. hodine bude predstavená kniha Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej Detstvo našich predkov. a. f. NOV SAD. V stredu 1. februára o 19. hodine v malej sieni SKC P. J. Šafárika Miestny odbor Matice slovenskej v Novom Sade bude mať valné zhromaždenie, na ktorom podajú správu o minuloročnej činnosti.

– Najstaršiemu manželka porodila mongoloidné dieťa. Lekár ich upozornil, aby viac nemali deti. Ani to dieťatko nežilo dlho. Potom porodila predsa ešte dve, ale situácia sa zopakovala. To tretie žilo desať rokov, nevediac nič o živote, o svete – nerástlo, nebehalo. Ani stredný syn nemal potomkov. Najmladší s manželkou mali dve dcéry a syna. Dcéry sa povydávali, syn sa oženil, v manželstve sa mu narodili dve dcéry. Keď sa dievky vydajú, v dedine zanikne ich priezvisko. – Len nech si dievky aj po vydaji zachovajú dievocké priezvisko. – Také niečo sa v dedine ešte nestalo. Budúci ženích by nepristal na to, radšej by sa neoženil. Neskôr, keď som sa aj sama vydávala, otec si želal, aby som si zachovala doterajšie priezvisko, ale môj budúci manžel o tom nechcel ani počuť. Aj dodnes v tejto dedine sú také nepísané zákony. A ja stále tvrdím, že život píše poviedky a osud ich režíruje.

www.hl.rs

Druhá časť večierka bude venovaná spomienke na nedávno zosnulého Martina Klátika, čestného člena MSS, cirkevníka, šafárikovca a člena Správnej rady MOMS. Premietané budú televízne záznamy o M. Klátikovi a vystúpi Miešaná spevácka skupina Šafárika. Správna rada MOMS Nový Sad PIVNICA. V sobotu 4. februára v miestnostiach

Komorného zboru Nádeje v Pivnici bude prebiehať 7. ročník semináru zborového spevu Nová pieseň. Seminár bude ladený k nadchádzajúcim veľkonočným sviatkom a lektorom bude aj tohto roku Dr. Juraj Súdi, hudobný pedagóg zo Selenče.

Informačno-politický týždenník

a. f.

Výročia v januári 2017 1. januára 1897 v Kovačici sa narodil Dr. Janko Bulík, prvý predseda Matice slovenskej v Juhoslávii, znamenitý športovec, advokát, popredná politická osobnosť vojvodinských Slovákov. Zomrel 30. januára 1942 v koncentračnom tábore Mauthausen v dnešnom Rakúsku. (Pripomíname si 120. výročie narodenia a 75. výročie smrti.) 13. januára 1797 na Slovensku, v Sielnici, sa narodil básnik Matej Ambr zi. Ako evanjelický farár pôsobil v Novom Sade, Bajši a Kovačici. Zomrel 12. marca 1869 v Kovačici. (220. výročie narodenia) 13. januára 1807 sa narodil Samuel Babylon, silbašský básnik a kultúrny dejateľ. (210. výročie narodenia) 16. januára 1972 zomrel Ladislav Z th, erdevícky evanjelický farár, publicista a dialektológ. (45. výročie smrti) 24. januára 1922 v Starej Pazove sa narodil Zlatko Klátik, spisovateľ pre deti, literárny vedec, zostavovateľ čítaniek, učiteľ v dedinách Veliko Središte, Ľuba, Lug, Erdevík a Báčsky Petrovec a bol aj novinárom v Hlase ľudu. Po odchode na Slovensko sa venoval pedagogickej a redaktorskej práci, bol i spolupracovníkom Slovenskej akadémie vied. Zomrel 24. augusta 1990 v Bratislave. (95. výročie narodenia) 24. januára 1852 vo Viedni zomrel Ján Kollár, slovenský politik, spisovateľ a básnik, jazykovedec, archeológ a evanjelický kňaz. Pamätné je zvlášť jeho životné dielo – básnická skladba zo 150 sonetov Slávy dcera. Narodil sa 29. júla 1793 na Slovensku, v Mošovciach. (165. výročie smrti) 29. januára 1912 na Slovensku, v Bystrej, sa narodil František Švantner, slovenský prozaik, matičiar a učiteľ slovenčiny, dejepisu a zemepisu. Známe sú jeho romány Nevesta hôľ a Život bez konca, ako i zbierka poviedok Málka. Zomrel 13. októbra 1950 v Česku, v Prahe. (105. výročie narodenia) • KULT RA •

Oznamy RATULÁCIA D a . januára na Filozo ckej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre BRANISLAV KUL K z Kysáča, farár vojlovický, spešne obhájil ri or znu prácu a získal titul PhDr. Pri tejto krásnej príležitosti a k dosiahnut mu spechu zo srdca mu ratuluj a praj , aby smelo kráčal aj alej správnou cestou do bud cnosti, š astne a spešne uplat oval svoje vedomosti a v zdraví, s láskou zbieral plody svojej usilovnosti synček Rastislav a manželka Alena.

BLAHO

LANI

Z príležitosti spešn ho získania doktorátu z lozo e na Filozo ckej fakulte UKF v Nitre BRANISLAVOVI KUL KOVI, p vodom z Kysáča, spech v práci a v alšom zdokonaľovaní praj brat Ján, rodičia, staré mamy Kulíková a Francistyová.

Firma

AGROCROP, a. s.,

prijme zamestnancov na prácu s traktorom, zber a spracovanie úrody Potrebné vodičské oprávnenie skupiny B alebo T.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁM NI o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu

PR NAJ MAM zariadený jednoizbový byt v Bratislave, čas Ružinov tel. č.: - .

Nositeľ projektu C.I.A.K, s. s r. o., Nový Sad, Ul. prímorská č. 86, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Objekt na skladovanie nebezpečného odpadu, v Novom Sade, Ul. prímorská č. 86, na katastrálnej parcele číslo 385/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Na predmetovej lokalite je vedľa jestvujúceho skladu odpadových akumulátorov indexového čísla 16 06 01* (olovené batérie) predvídané skladovanie nasledujúcich druhov nebezpečného odpadu: ambaláž, ktorá obsahuje pozostatky nebezpečných substancií alebo je kontaminovaná nebezpečnými substanciami indexového čísla 15 01 10*, absorbenty, látky na prečisťovanie (zapojujúc filtre na oleje, ktoré nie sú ináč špecifikované), handry na utieranie, ochranný odev, ktoré sú kontaminované nebezpečnými substanciami indexového čísla 15 02 02*, filtre na olej indexového čísla 16 01 07*, organický odpad, ktorý obsahuje nebezpečné substancie indexového čísla 16 03 05*, a stavebný materiál, ktorý obsahuje azbest indexového čísla 17 06 05*, výlučne v účelových kontajneroch a sudoch, s nezmenenou maximálnou kapacitou skladovania do 100 t, zväčšeného plánovaného ročného obratu 9 000 t a s maximálnym denným vstupom / výstupom 24 t. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁM NI o schválení rozhodnutia o poskytovaní s hlasu k Št dii o odhade vplyvov na životn prostredie Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 13. 1. 2017 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia a zmena účelu objektu 19 (budova textilného priemyslu) na sklad minerálnych hnojív voľne sypaných (NPK a UREA) a objektu číslo 21 (prístrešok) na prevádzku na balenie minerálnych hnojív, na katastrálnej parcele č. 2222/1, k. o. Nový Sad I, nositeľa projektu Promist, s. s r. o., Nový Sad, Ul. hajduk Veljkova 11.

OZNÁM NI o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu

V prípade záujmu ozvite sa na mail: marek.macaj@agromacaj.sk alebo telefón: +421 905 732 961 DROBN OZNAM

Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia predpísané ochranné opatrenia. Kvôli ochrane činiteľa životného prostredia nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 8.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 9.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

• OZNAM •

Nositeľ projektu REVERA DESIGN, s. s r. o., Nový Sad, Jevrejska číslo 33, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba sprostredkovateľskej dielne na výrobu makiet a modelov z dreva časťou výšky prízemie (P) a časťou prízemia a poschodia (P + 1) v Ulici Stevana Todorovića, na katastrálnej parcele číslo 2635/6, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 19. januára 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-804/16, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad. org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

4 /4735/ 28. 1. 2017

Oznamy D a

BO AVÁ SPOMI NKA

. januára uplynie šes rokov, čo nás opustila naša milá starká

SMUTNÁ ROZL ČKA

s našou mamou a starkou

MÁRIA BOLDOCKÁ

ANNOU ČASTV NOVOU

rod. Marčoková . . . . z Nov ho Sadu Starká naša, na Tvoju dobrotu a lásku nikdy nezabudneme. Navždy zostaneš v našich srdciach a v našich spomienkach.

rod. Kuľovou . . . . z Kulpína

Tich a trval spomienku si na Teba zachovaj

Všetci Tvoji najmilší

synovia Samuel a Pavel Gajdošovci s rodinami

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁM NI o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2066_01 NS_Sremska_Kamenica_Železnička Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., v Belehrade, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2066_01 NS_Sremska_Kamenica_Železnička, Ul. fruškogorski put, na katastrálnej parcele číslo 5659, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 17. januára 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-784/16, ktorým je daný súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

hlasludu.info www.hl.rs 40

www.hl.rs

SMUTNÁ ROZL ČKA s našou sestrou

ANNOU ČASTV NOVOU . .

rod. Kuľovou . . z Kulpína

S láskou a ctou na Teba bud spomína : brat Ján Kuľa a sestra Zuzana Gajdošová s rodinami

SMUTNÁ SPOMI NKA

OZNÁM NI o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NSU211, NSL211-Hotel Vigor Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NSU211, NSL211-Hotel Vigor, Ul. Jožefa Atilu číslo 2, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 5062, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 23. januára 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-786/16, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad. org.rs.

ONDR J JOVANKOVIČ z Petrovca Uplynul rok a my neustále spomíname.

Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Tvoji najbližší

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁM NI

o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS70, NSU70, NSL70 NS ŠANTIĆ (TELEKOM)

o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS Banatić

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS70, NSU70, NSL70 NS ŠANTIĆ (TELEKOM), Bulvár cára Lazara 73, na katastrálnej parcele číslo 3926/10, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad.

Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Banatić, Ul. pariske komune č. 25, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 4944, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad.

Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 23. januára 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-785/16, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad. org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Informačno-politický týždenník

Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 23. januára 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-787/16, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

• OZNAM •

SPOMI NKA

SMUTNÁ A BO AVÁ ROZL ČKA

SILV STROM KOLÁROM

z Kulpína

manželka a synovia Pavel a Ondro s rodinami

SPOMI NKA

MÁRIA OR OVÁNOVÁP TRÁŠOVÁ

. . . . zborovým kantorom a predčitateľom z Lu u

PAV L U A

Na Teba si spomínaj :

POSL DNÁ ROZL ČKA

s milovaným synom

D a . januára uplynulo desa rokov, čo nás navždy opustil manžel, otec a starký

z Kulpína

To, že sa rana zahojí, je len klamn zdanie, v srdci boles za strateným die a om zostáva. Spomienky na chvíle s Tebou si starostlivo uschovám a na Teba nikdy nezabudnem. L či sa

Boles ou unavená tíško si zaspala, zanechaj c všetkých nás, ktorých si rada mala. Za všetky tie Tvoje trápenia a bolesti nech Ti dá Pán Boh večnej milosti. Svatovci Ďurovkovci z Kysáča

navždy zarmútená mama

BO AVÁ ROZL ČKA

D a . januára uplynulo desa rokov, čo nás navždy opustil otec a starký

SPOMI NKA

na mamu, stark a prastark

SILV ST R KOLÁR

. . . . zborový kantor a predčitateľ z Lu u

ZUZANU LABÁTOV rod. Triaškov . . . . z Petrovca

PAV L U A z Kulpína

Na Teba spomínaj : syn Ondrej, nevesta Živana, vnuk Andrej a vnučka Daniela s rodinou

Utíchlo srdce, utíchol b ľ a hlas. Mal si rád život a všetkých nás. Bol to osud, v nemoci sila, čo Tvoj život náhle ukrátila Zavrel si oči, srdce prestalo bi , aj ke si tak veľmi chcel ešte s nami ži .

šte stále smutno nám je všetkým, že už nič nie je tak , ako bolo predtým. Všade okolo aj po roku chýba Tvoj hlas, mala si rada život, my Teba a Ty nás.

Navždy sa l či

Dcéry Zuzana a Mariena s rodinami

sestra Monika s manželom a dcérami

BO AVÁ SPOMI NKA

SMUTNÁ SPOMI NKA na našich rodičov

D a . januára uplynulo desa rokov, čo nás navždy opustil náš otec, svokor, starký a prastarký

PAV L U A z Kulpína

Už len kyticu kvetov na hrob Ti m žeme da , za všetko krásne akova a s láskou v srdci si na Teba spomína . Tich spomienku Ti venuj : syn Pavel, nevesta Slavica, vnuk Pavel a vnučka Vierka s rodinami

• OZNAM •

PAVLA LABÁTA

hlasludu.info www.hl.rs

ZUZANU LABÁTOV z Petrovca

Už len kyticu kvetov z lásky na hrob Vám m žeme da , modlitbu tich odrieka , za všetko krásne akova a s láskou v srdci si na Vás spomína . Dcéry Zuzana a Mariena s rodinami 4 /4735/ 28. 1. 2017

Oznamy SPOMI NKA

SMUTNÁ ROZL ČKA

na syna, brata a strýka

D a

Spomínajú: mama, brat Miroslav a Mirka s Ondrejom

SAMU L S KORA

ANDR JA BABJAKA

Spočívaj v pokoji, snívaj sen tichý, milý, prijmi t slzu v ačn a daj Ti Boh rados večn .

SMUTNÁ ROZL ČKA

. januára ma opustil m j drahý manžel

SAMU LOM S KOROM

Náhle odišla duša Tvoja, nestihol si ani poveda : Zbohom. Nech a v tichosti večn ho pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

ivot vyhasol bez posledných slov rozl čky. Osud bol krutý, žiaľ ešte v čší, pusto a prázdno, ktor po Tebe zostalo, nedá sa ničím nahradi . Zarmútená manželka Mária

SMUTNÁ ROZL ČKA

Večne zarmútení Tvoji: Milan, Mata a Pajo

SMUTNÁ ROZL ČKA

s otcom a starým otcom

SMUTNÁ ROZL ČKA

s otcom a starým otcom

PAVLOM VAL NT KOM

. . . z Báčskeho Petrovca

syn Samuel, nevesta Jaroslava, vnuk Samuel a vnučka Daniela

PAVLOM VAL NT KOM

S láskou a ctou na Teba bud spomína :

. . . z Báčskeho Petrovca

. . z Báčskeho Petrovca

S láskou a ctou si na Teba bud spomína :

Hospodin je mojím pastierom, nebudem ma nedostatku. alm , verš Svatka Mária Mocková s rodinami Marjanovićovou a Mladenovićovou

syn Ján, nevesta Mariena a vnukovia Vladimír a Jaroslav

BO AVÁ SPOMI NKA na

SMUTNÁ SPOMI NKA

Uplyn tri smutn roky, čo nás navždy opustila naša matka, svokra a starká

VA VAL NTOVÁ-KOVAČOVÁ .

VLADIM RA V R ŠA

Krásne bolo s Vami a veľmi ažko a smutno je bez Vás. S láskou a ctou si na Vás spomína mama a sestra Zuzana Verešová s rodinou

www.hl.rs

. . z Padiny

JÁNA FABIANA

zo Starej Pazovy

Informačno-politický týždenník

Ako tíško si žila, tak tíško si umrela. Skromná v živote, veľká v láske a dobrote. Tich a trval spomienku si na Teba stále zachovávaj : dcéra Anna s manželom Jánom a deťmi Jankom s manželkou Paulínou a Ivankou a dcéra Mariena s manželom Jánom a deťmi Janou, Jankom a Mariánom • OZNAM •

NA ROZL ČKU

SPOMI NKA

so susedom

s naším priateľom a dobrým človekom

SAMU LOM S KOROM

P T R HANSMAN

z Petrovca

Navždy zostaneš v našich spomienkach. Susedovci Haškovci a Sľúkovci

D a

. januára

SMUTNÁ ROZL ČKA

sme na večný odpočinok vyprevadili nášho otca a star ho otca

JÁNA MUCHU .

. . . z Petrovca

Aj po štyridsiatich rokoch s láskou na Teba spomínaj

SMUTNÁ ROZL ČKA

VLADIM ROM LOM NOM

. . z Kysáča

Ako tíško si žil, tak tíško si i odišiel. Skromný v živote, veľký v láske a dobrote. Osud Ti nedoprial s nami dlhšie by , ale v našich srdciach budeš stále ži . So sm tkom v srdci s Tebou sa l čia

Spomienky zostan navždy. Tvoji najmilší

Vlasta, Pavel a Stanislav

SMUTNÁ ROZL ČKA s bratrancom

JAROSLAVOM TATLIAKOM z Báčskeho Petrovca

Spomienku na Teba si natrvalo zachováme v našich srdciach.

Tvoji: syn Ján s manželkou Blaženkou a vnučky Aňa, Alexandra a Ariana-Jana

D a

SPOMI NKA

. januára uplynuli dva smutn roky, čo nás opustil m j milovaný manžel, náš otec a starý otec

PAV L STR HOVSK . . . . z Padiny

Rýchlos ou vtáka letí čas, nejednu slzu zvábi z rias, v nejednom srdci vyvolá žiaľ, ktorý nik už nezdolá, len boľavá spomienka zostáva. Manželka Anna a dcéry Vlasta Bačúrová s manželom a deťmi, Annamária Sabová s manželom a deťmi a Paulína Ľavrošová s manželom

• OZNAM •

Rodiny Balcové

BO AVÁ ROZL ČKA

s manželom, otcom, svokrom a starkým

JÁNOM DRI OVSK M . . . . z Báčskeho Petrovca

Tvoj náhly odchod nás prekvapil. Zostali srdcia zarm ten a slová nevysloven . Veľmi nám chýbaš. Milovali sme a, Ty si miloval nás, t lásku v srdci nezničí ani čas. Zarmútení: manželka Mária a synovia Vlastislav a Ľuboslav s rodinou

4 /4735/ 28. 1. 2017

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 27. januára 19.30 Festival populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí z roku 2004 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 29. januára 11.00 Dúhovka – Písmenkovo 11.30 Boh náš je láska Utorok 31. januára 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Boh náš je láska Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka – Písmenkovo Dobrý večer, Vojvodina. V pravidelnom bloku budú okrem iného odvysielané príspevky o divadelnej sezóne v Srbskom národnom divadle, o podujatí združenia EKOS v Hložanoch a o založení knižnice v Kulpíne. Boh náš je láska. Náboženské vysielanie ponúkne záznamy zo Štefanského koncertu v cirkevnom zbore Kovačica II, zo sviatku Zjavenia Pána v Evanjelickej metodistickej cirkvi v Kysáči a o novej Ročenke sa zmieni redaktor Branislav Kulík.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpolud ajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popolud ajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16,00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15,30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16,00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17,15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 27. januára – Bad boys 2 Sobota 28. januára – Služobníčka Božia, 1. časť Pondelok 30. januára – Sexy klon Utorok 31. januára – Rozhodujúci úder Jackieho Chana Streda 1. februára – Blade Štvrtok 2. februára – Nevesta hôľ 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 29. januára 17.00 Film: Scooby-Doo a strašidelní bratia 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Služobníčka Božia, 2. časť 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

In ormačno politický týždenník

udmila Gr ová, vedúca Miestnej kancelárie v Kulpíne

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 29. januára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Časť projektu Karpatské paralely realizovali v Kovačici Riport z humanitárneho divadelného podujatia v Kovačici Utorok 31. januára 16.00 Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave sprístupní externú formu štúdia v Kovačici Rozspievané klenoty – žiaci vyšších ročníkov Piatok 3. februára 16.00 Makety historických lodí zhotovené rukami Kovačičana Jána Svetlíka Divadelné predstavenie: Kubo

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 4 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC

V tajničke je meno a priezvisko spisovateľky a prekladateľky (1872 – 1951), vedúcej ženského hnutia.

Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

autorka: ANNA útecha okovaná BIČIAnádoba Leskovac súhlas ROVÁ

škola

solm. slabika

vpíšte OČ hl. mesto Alžírska

reálnosť melódia 2. a 3. samohl.

lietal

ohlásila, oznámila

Rumunsko západ

1. časť tajničky

N foneticky

mazľavá kvapalina

vpíšte NOÍ

Taliansko

strach náš časopis Jaroslav (dom.)

citoslovce TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

alt

4. a 1. samohláska

ženské meno

Streda 1. februára 12.15 Dobrý deň, kolážová relácia

vyvolával náladu

obločnica ono

Nedeľa 29. januára 20.10 Repríza relácie Dobrý deň

aktínium

zlámala

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

TELEVÍZIA PANČEVO

2. časť tajničky

riečny AS HL DU ostrov ĽU opus

vpíšte BÁT darovaná vec

volt rieka v Egypte spojka

ad notam druh hliny

rieka a oblasť na Slovensku

spojka

poskytla radu

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 3 VODOROVNE: magister, omega, tu, remene, d, Ir, letmo, civilne, Katka, t, mačka, S, a, oa, dub, lak, la, A, IM, kader, nevedome, anuloval TAJNIČKA: RUDO MORIC

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 1 z čísla 1 Hlasu ľudu z 1. januára 2017 bolo: JÁN KIŠGECI. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: JARMILA VALENTÍKOVÁ, Ul. Čmelíkova č. 1, 21 469 PIVNICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

4 /4735/ 28. 1. 2017

Šport Hetrik dominátora NA ŠÍDSKOM NOVOROČNOM MARATÓNE

Ján Špringeľ

„N

a Šídskom novoročnom maratóne som zvíťazil tretíkrát zaradom. Tohtoročná dĺžka trate bola 42,5 km. Dva predchádzajúce roky ,iba’ 32 km, takže dlhšia dráha akoby bola šitá pre mňa. Spokojný som s výkonom, nový titul je dôkazom, že som dobre trénoval. Súper, ktorý zakončil na druhom mieste, dobehol do cieľa o dvadsať minút neskoršie, čo znamená, že som bol rýchlejší od neho o štyri – päť kilometrov. Hoci som v dobrej forme pred prvým Kovačickým polmaratónom 19. marca 2017, nezúčastním sa ho, lebo chcem kolegom z ARK Maratonko pomôcť, aby organizácia súťaže bola vynikajúca. Mojím cieľom v tomto roku je zúčastniť sa a podať skvelý výkon aj na MS v 24-hodinovom behu, ktoré budú prebiehať 1. a 2. júla vo Victoria Parku v Belfaste, sídelnom meste Severného Írska. Na prvom Kovačickom polmaratóne ale

nebude na desaťkilometrovej dráhe Majstrovstvách Európy v ultramaratakzvaného štvrťmaratónu chýbať tóne vo francúzskom Albi 22. a 23. môj syn Damián,“ vyhlásil Michal októbra. Zabehol vlastný rekord Šuľa po novom triumfe – 212 km a 809 na začiatku Balkánskej m, čo je druhým bežeckej ligy v roku výsledkom Srbska 2017. všetkých čias. Kovačickému ZátoV marci na šesťpekovi sa podaril na hodinovom ultrazačiatku ligovej súťamaratóne v Beže husársky kúsok. Bol lehrade bol prvý, prvý na dvoch novozabehol 72,5 km, ročných maratónoch: čo je tretím výpodľa gregoriánskeho sledkom Srbska kalendára v Pančeve všetkých čias, a iba 1. januára (v tesnom o štyri dni neskorzávese za ním skonšie absolvoval náčil Vesko Anđelković, ročný 48-hodinový ďalší člen Atletického maratón v Aténach a rekreačného klubu (piate miesto, po Maratonko z Kovačice), Michal Šuľa v dobrej zranení sa zastavil podľa juliánskeho zasa kondícii na začiatku roku na 261 km, dovtev Šíde 14. januára. dy bol tretí). Ultramaratónec Šuľa Na najvyššej mal až niekoľko skvelých výsled- priečke v apríli bol na Fruškohorkov v roku 2016. Reprezentoval skom maratóne 23. apríla, keď najSrbsko v 24-hodinovom behu na rýchlejšie absolvoval 133 km. V máji

sa stal vicešampiónom na maratóne v Bosne a Hercegovine (Novi Grad 28. mája). Druhým miestom na štátnych majstrovstvách v 24-hodinovom ultramaratóne na Palići (18. júna) sa prebojoval do reprezentácie Srbska na ME (spomínaný októbrový rezultát) a MS, keď zabehol 203 km. Na horských pretekoch v Prijepolji 27. augusta bol tretíkrát zaradom na dôležitom ultramaratónskom podujatí druhý (111 km) a rovnaké miesto zaujal aj v Belehrade na šesťhodinovom novom ultramaratóne v sídelnom meste 26. septembra. Po nádhernom výsledku na ME vo Francúzsku víťaz Balkánskej bežeckej ligy 2015 skončil ako šiesty na prvom polmaratóne v Zreňanine (6. novembra) a na maratóne na belehradskej Ade Ciganliji (13. novembra) zakončil na druhom stupienku víťazov. Jedenásteho decembra na maratóne v Novom Sade znovu exceloval, keď sa stal presvedčivým šampiónom a mimoriadne úspešný rok 2016 zakončil zemiakovou medailou na medzinárodnom ultramaratóne Osijek – Apatin. Štvrtú priečku dosiahol v mimoriadne silnej konkurencii.

FUTBALOVÁ ŠKOLA FK HAJDUŠICA

Zaťažená finančnými problémami Vladimír Hudec

o Futbalovom klube Hajdušica dávno rozhodli, že sa budú opierať o vlastné hráčske sily a v súlade s tým sa aj správajú. Totižto aj toho času väčšina hráčov prvého mužstva vyrástla vo futbalovej škole tohto klubu. Bok po boku s chlapcami do tajomstiev futbalovej hry sa zaúčali aj dievčence, ktoré pred niekoľkými rokmi zaznamenali pozoruhodné úspechy na Majstrovstvách Srbska pre školské družstvá a na školskej olympiáde. Dokonca študentky Ivana Maliarová a Jovana Agbabová sú dnes členky prvého mužstva novosadskej Vojvodiny, resp. belehradskej Crvenej zvezdy a klopú aj na dvere ženskej reprezentácie Srbska. Vedomí si toho, že nestačí iba trénovať, ale že vo vývoji každého futbalistu sú dôležité aj zápasy, vedenie klubu zapojilo pioniersky celok Hajdušice do pionierskej ligy južného Banátu, v ktorej súťažia s premenlivými úspechmi už takmer desať rokov. Vyžaduje si to aj významné

www.hl.rs

Pozdrav pred začiatkom zápasu prostriedky, avšak kým klub mal stáleho sponzora, to nepredstavovalo až taký veľký problém. Ťažkosti sa zjavili vo chvíli, keď dovtedajší sponzor AS Hajdušica prestal financovať klub. Predsa aj napriek ťažkostiam v klube sa nevzdávajú. „Toho času v škole futbalu máme zo 25 chlapcov a dievčeniec narodených roku 2004 a mladších. Po odchode dlhoročného trénera Branka Vašalića

Informačno-politický týždenník

s nimi pracuje náš bývalý hráč Siniša Ognjenovski,“ informuje nás predseda hajdušického klubu Vladimír Maliar. „Po začiatok prázdnin sme trénovali v telocvični základnej školy a teraz sú všetci na zimnej prestávke, keďže sa jarná časť majstrovstiev začína až v apríli. V porovnaní s ostatnými klubmi v tejto súťaži, ktoré majú viac detí a pripravujú generáciu za generáciou, my sme fyzicky príliš

slabí, lebo v našom družstve spolu hrajú aj piataci, aj ôsmaci, k tomu aj dievčence. To sa odzrkadľuje aj na výsledkoch, ale nám je to menej dôležité. Najdôležitejšie nám je, aby deti pocítili atmosféru a prejavili svoje afinity a schopnosti na zápase, získavali nevyhnutnú skúsenosť a po čase zaklopali na dvere seniorského mužstva. Túto školu futbalu nateraz financujeme výlučne prostriedkami určenými pre prvé mužstvo a uvidíme, zakiaľ tak vydržíme, vzhľadom na to, že podobne ako iné združenia občanov aj futbalové kluby sa od tejto sezóny budú financovať na základe projektov. A to znamená, že od komisie, ktorá o tom rozhoduje, bude závisieť, či a najmä koľko peňazí dostaneme a či to postačí na financovanie tak prvého, ako aj pionierskeho mužstva. Budú to prakticky jediné peniaze, lebo v prevažne poľnohospodárskom kraji, akým je náš, sponzorov je veľmi ťažko nájsť. Foto: Vladimír Maliar • ŠPORT •

KYSÁČSKI STRELCI ÚSPEŠNÍ

Najlepšie sa darí Erdeimu Elena Šranková

ko zisťujeme od Mariána Martiša, predsedu Streleckého klubu Tatra, kysáčski strelci sa v sobotu 21. januára 2017 zúčastnili v 1. kole Pohára Srbska. „Predstavovali nás traja členovia v pionierskej kategórii a jedna členka mladšia dorastenka v triafaní zo štandardnej vzduchovej pušky. Najlepšie sa darilo Petrovi Erdeimu, ktorý obsadil prvé miesto a zapísal si prvých 12 bodov pre finále Pohára Srbska. Alexa Bagoňa zakotvil na 12. mieste. Ani jemu veľa nechýbalo, aby bol medzi prvými desiatimi, ktorí dostávajú body pre finálovú súťaž. Andrej Dudáš skončil na 25. mieste a Anička Pavlovičová zo štandardnej vzduchovej pušky zakotvila na 15. mieste s 374 bodmi. To je aj jej doterajší rekord,“ hovorí Martiš a ďalej informuje: „Súťažíme aj v Lige Vojvodiny, kde nateraz máme výnimočné výsledky. Peter Erdei je tiež na

1. mieste, na ktorom zostane do konca ligy, to sa už meniť nebude. Alexa Bagoňa je na 8. mieste a Andrej Dudáš na 20. mieste v celkovej konkurencii. Anička Pavlovičová je na 10. mieste, kto-

Rozmýšľajú o posilách Pavel Pálik

a zasadnutí Správnej rady kysáčskeho FK Tatra športový riaditeľ Aleksandar Stepanov navrhol otázky týkajúce sa budúcej činnosti a členovia po kratšej diskusii schválili tieto závery: mužstvo treba posilniť, rozhovor s posilami a voľbu nových hráčov v spolupráci s technickými vedúcimi urobí riaditeľ, prípravy na jarnú časť majstrovstiev Novosadskej oblastnej ligy začnú v nedeľu 29. januára 2017 o 14. hodine na ihrisku Tatry. Podľa slov športového riaditeľa trénerom aj naďalej zostane Dragan Mišković, ktorý môže počítať na 21 hráčov. Prvý prípravný zápas Kysáčania zohrajú v nedeľu 12. februára s novosadským FK Borac. Záverom rozhodli, že výročná pracovná konferencia FK Tatra bude 29. januára 2017 o 10. hodine v zasadacej sieni na ihrisku. • ŠPORT •

skej Mitrovici a v Uljme. Potom nasledujú Majstrovstvá Vojvodiny a Majstrovstvá Srbska. Tak koncom apríla skončíme streleckú sezónu v streľbe so vzduchovou puškou.“

NA MAJSTROVSTVÁCH SRBSKA V C KLOKROS , ktoré usporiadali v nedeľu 22. januára 2017 na dráhe pri Srebrnom jazere v meste Veliko Gradište (na snímke), dorastenky šídskeho CK Jednota dosiahli veľký úspech. Prvé miesto získala Emilija Đačaninová pred klubovými kolegyňami Jovanou Radovanovićovou a Máriou Tancikovou. Vicemajstrom krajiny medzi mladšími dorastencami sa stal Predrag Tomić, kým Bojan Dobrić zakotvil na treťom mieste. Jovana Jovanovićová v kategórii junioriek získala druhé miesto. Po veľkom úspechu v súťaži o Pohár Srbska cyklisti Jednoty aj na týchto Majstrovstvách Srbska dokázali, že patria medzi najlepšie kolektívy v krajine, najmä medzi mladšími L. P. kategóriami.

V KYSÁČSKOM FK TATRA

ré vedie do finále Ligy Vojvodiny. Mužstvo pionierov je na 3. mieste, takže mám nádej, že pekne skončíme túto streleckú sezónu. Ešte nám zostávajú dve kolá vo Vojvodinskej lige, a to v Sriem-

IN M MORIAM

Ján Drieňovský 1955 – 2017

eď v roku 1968 prišiel do Petrovca teraz už nebohý stolnotenisový nadšenec Čedomir Dangubić, animoval niekoľkých schopných spoločenských a športových pracovníkov, ktorí zoskupili zo 50 detí. Pričinil sa k tomu v značnej miere tiež už nebohý učiteľ telesnej výchovy Štefan Kaňa. Jeden z nádejných stolných tenistov bol vtedy trinásťročný Ján Drieňovský, ktorý sa v nedeľu 15. januára t. r. pobral cestou pominuteľnosti tam, kam odišli jeho stolnotenisoví druhovia – Jaroslav Báďonský a Miroslav Kopčok. Drieňovský bol veľký športový fanatik. A veľký fanúšik belehradského FK Partizan. Autor týchto riadkov veľmi dobre

poznal suseda Jána ako veľkého fanúšika „čierno-bielych“ a na sto percent vie, že mu nebolo ťažko chodiť na ich zápasy nielen do Nového Sadu a Belehradu, ale i do iných prostredí. Sledoval totiž chýrečný zápas Olimpija – Partizan v roku 1976, v ktorom Belehradčania v nadstavenom čase dali jediný gól a stali sa šampiónmi vtedajšej Juhoslávie. Hrával pre STK Mladosť v sedemdesiatych rokoch a dokonca ešte nastupoval aj v roku 1982, keď už začali stolnotenisovú činnosť terajší hráči: Vlastislav Záborský, Michal Šramka a Miroslav Lomen. V roku 1980 sa stal víťazom klubovej súťaže. K jeho odchodu patrí mu česť, že bol jedným z tých, ktorí sa pričinili o dobré meno petrovského stolného tenisu! - SM 4 /4735/ 28. 1. 2017

Šport PO ZHROMAŽDENÍ FUTBALOVÉHO KLUBU SLÁVIA

Cieľ slávistov – ostať v lige! Ján Špringeľ

„B

ola by obrovská škoda pre mestá, športovú promóciu obce, tradíciu futbalu v Kovačici a Sláviu, vybudovanú športovú infraštruktúru v areáli, ako aj pre Futbalový zväz obcí Kovačica – Opovo, aby z Vojvodinskej ligy zostúpili v tej istej sezóne dva kluby z rovnakej obce. Preto sa členovia správy a fanúšikovia Kovačičanov pokúsia urobiť všetko, aby slávisti zostali v lige,“ bolo počuť z úst viacerých milovníkov futbalu, ktorí sa po mrazivom dni zoskupili na dvojhodinovom Zhromaždení Futbalového klubu Slávia v rovnomennej reštaurácii 22. januára 2017. Kovačičania začnú s prípravami v nedeľu 29. januára. Prvá časť príprav je naplánovaná v telovýchovnej sieni ZŠ Mladých pokolení, kým PRS Relax poskytne možnosť používať plavárne a posilňovne. TR BA TAKM R MILI N Do klubu sa vracia trestaný skúsený obranca Radenković. Chýba kvalitný záložník, útočník na pomoc Gigovićovi, poprípade ešte jeden obranca. Pred štartom príprav sa však musia zabezpečiť peniaze na zmluvy s futbalistami, na ktoré vedenie klubu počíta začiatočných 300 000 dinárov: „Slávii je potrebných 2 871 000 dinárov na celý rok 2017. Keď ide o

na sedem zápasov mimo Kovačice, občerstvenie po meraniach síl, administračné trovy pri prestupoch a v lige, ako i dochádzky hráčov na tréningy,“ zdôraznil na zasadnutí Renato Jovnáš. Člen vedenia FK Slávia sa pochvalne zmienil o pomoci futbalových zväzov a lokálnej samosprávy: „V decembri sme od FZ Srbska a FZO Kovačica – Opovo dostali do daru po dvadsať kompletov kvalitného

Podnetná diskusia slávistov

futbalového výstroja, ako i desiatku futbalových lôpt. Najväčším problémom bude zabezpečiť kopačky, ktoré aj najviac stoja. Pripomínam, že Slávia má až štyri mladšie kategórie – dorastencov, pionierov, kohútikov a mladších kohútikov, na ktorých sa do budúcna vážne počíta, ale aj tie súťaže stoja – trpezlivosti a peňazí, nielen na cesty či organizáciu majstrovských zápasov doma. Vďaka pochopeniu lokálnej samosprávy časť zárobku z Kovačického októbra šla do pokladnice Slávie.“ Pomoc Renatovi Jovnášovi (vľavo) poskytne Jovnáš vo fiaj Predra Perović, predseda FZO Kovačica Opovo nančnej správe druhé dejstvo majstrovstiev, iba na na minulý rok povedal, že aj v jesenobstátie v tejto súťaži načim 1 300 nej časti majstrovstiev Slávia strovila 000 dinárov. Peniaze je potrebné dať 1 300 000 dinárov. Dokopy lokálna na jar okrem platov hráčom a hospo- samospráva poskytla klubu 750 000 dárovi klubu, i na bežnú údržbu hracej dinárov (550 000 na súbehu zo Šporplochy, šatní a okolia štadiónu, ďalej tového zväzu Obce Kovačica a 200 rozhodcom a delegátom na ôsmich 000 po revidovanom rozpočte) a 201 stretnutiach doma, na cestovanie 000 sa zozbieralo z kultúrnych podu-

www.hl.rs

jatí počas spomínaného Kovačického októbra. Zvyšná suma získaných a strovených 350 000 dinárov je od sponzorov a ľudí dobrej vôle: „Mnohí z nich nechcú byť menovaní. Zo vstupeniek sa pekný súčet peňazí zozbieral iba na skríženiach zbraní s Dolinou a Dinamom 1945. Keďže na jar hosťujeme v Padine a Pančeve, v ďalších dueloch sotvaže môžeme rátať s väčším počtom predaných

Informačno-politický týždenník

vstupeniek. Dvakrát sme napríklad v prvej časti šampionátu predali po 21 lístkov a na jednom stretnutí iba 17.“ Pomocník predsedu Obce Kovačica pre mládež a šport Jozef Toman na zhromaždení podrobne zdôvodnil, prečo rozpočet na šport v roku 2017 sa z trochu viac ako 14 miliónov zmenšil na 10 miliónov dinárov. Zdôraznil, že aj teraz, napriek zmenšeniu úhrnu, Slávia a Dolina budú mať viac peňazí zo Športového zväzu obce od iných futbalových klubov, keďže hrajú o súťaž, respektíve dve vyššie od ďalších obecných klubov. POČ TN JŠIA SPRÁVA Na rozdiel od jesennej časti majstrovstiev, keď správa Slávie bola sedemčlenná, teraz bude posilnená o dvoch (staro)nových slávistov. O fungovanie klubu sa budú starať Vlastislav Dudáš, Zlatko Mršulov, Janko Cicka, Andrej Stano, Juraj Garaj, Janko Válovec, Renato Jovnáš a dvaja nováčikovia, bývalí futbalisti Jaroslav Hudec a Pavel Čížik. Pomoc prisľúbili aj predseda a tajomník FZO Kovačica – Opovo Predrag Perović a Ján Cicka. Kovačičania vytvorili aj tri pracovné skupiny, ktoré sa ešte pred začiatkom príprav na jarnú časť šampionátu

rozbehnú po sponzoroch: poľnohospodároch, súkromníkoch a úspešných väčších podnikoch, ktoré majú svoje závody a obchody i na území obce a mesta. Zatiaľ je otázne, či Zlatko Mršulov aj naďalej zostane trénerom Slávie. Rozhodnúť sa má v nasledujúcich dňoch. Lodivod Slávie na zasadnutí prízvukoval klady a nedostatky kovačického klubu v prvej časti sezóny: „Začali sme s prípravami dva týždne neskoršie od iných klubov, čo je na vojvodinského ligistu neprípustné. Zlom nastal po druhom kole a prvom zápase v Kovačici, keď traja naši futbalisti boli zo strany rozhodcov neprimerane trestaní. Rozdeľovači ,pravdy’ na trávniku znervóznili i našich fanúšikov, čo sa spolu s hroziacimi trestami odzrkadlilo aj na neúspešný štart. Potom sa rozhodcovia nepreslávili ani na zápase v Plandišti. Ďalších päť bodov sme stratili iba preto, že sme málo trénovali, posledný mesiac vôbec nie, čo je takisto nonsens pre súťaž, v ktorej hráme. Vlastne body sme strácali v poslednej štvrťhodine hry pre nedostatok kondície. Nečakane sme vôbec ako prví od jeho (znovu) založenia porazili Dinamo 1945 Pančevo. Hráči z Kovačice si myslia, že sa bez nich nedá hrať, a rovnako tak mienia i futbalisti mimo osady insity. Kompromis sa v takých prípadoch ťažšie hľadá. Mienim ale, že s primeranými dochádzkami na tréningy tím Slávie by mohol a mal zakončiť jeseň v strede tabuľky.“ Na zhromaždení bolo slov i o tom, či by hráči mimo Kovačickej obce mali aj naďalej hrávať v obecných kluboch. Prítomní počuli aj údaj, že viac ako dvadsať futbalistov z Obce Kovačica si zarába na väčší krajec chleba v zahraničí, najviac ich je na Slovensku. Bez pomoci kvalitných a iba kvalitných hráčov mimo obce súťažiť vo Vojvodinskej lige – východnej skupine je takmer nemožné. Slávia zohrá bezmála všetky merania síl s konkurentmi o zostup v Kovačici. Na dvoch bližších hosťujúcich zápasoch nemusia veľa za futbalom cestovať a môžu mať aj väčšiu podporu fanúšikov (Padina a Pančevo). Začiatok jarnej časti majstrovstiev je plánovaný na polovicu marca. Ak bude aspoň sčasti takej jednoty na trávniku, aká bola počas zhromaždenia dvadsiatky slávistov, tak by obáv o zostup z renomovanej súťaže nesmelo byť. • ŠPORT •

VÝROČNÁ VOLEBNÁ KONFERENCIA FK SLÁVIA V PIVNICI

Nemajú žiadne dlhy Ján Šuster

keďže na konci jesene obsadili iné kluby. Potešila aj skutočnosť, siedme miesto. Slávia z pätnás- že Pivničanku Moniku Papovú, inulú nedeľu v miestnostich zápasov šesť vyhrala, štyri ktorá upútala na seba pozornosť ti na pivnickom ihrisku hrala nerozhodne a päť prehrala, dobrými výkonmi, pozvali do usporiadali výročnú vos gólovým pomerom reprezentačného družstva futbalebnú konferenciu FK Slá28 : 25, a získala 22 listiek Srbska do 12 rokov. Aj tejto via za účasti 75 členov, bodov. Možno mohli zimy pivnickí mladí futbalisti sú hostí a fanúšikov. Prv než pochodiť aj trochu zapojení do Mini-maxi ligy, ktorá začali s prácou prítomní lepšie, keby pivnic- sa hrá v Odžakoch. minútkou ticha vzdali kých futbalistov na Podľa plánu práce na tento rok, úctu všetkým tým, ktorí niektorých zápasoch ktorý tiež podali na konferencii, sa pominuli v minulom rozhodcovia neboli budú aj ďalej upravovať objekty roku a podporovali Sládrasticky poškodili. na ihrisku, zakončia ohradu vôviu. Potom podpredseda Pritom v Sivci na piv- kol trávnika, ešte lepšie mienia klubu Daniel Blatnický nanických futbalistov udržiavať hraciu plochu a vybevrhol rokovací program, zaútočili domáci fut- tónujú chodník pri ohrade, kde ktorý jednoznačne schvábalisti a fanúšikovia?! stoja diváci. lili. Keďže sa jeden člen Keďže si zabezpeKeď ide o výsledky na trávniku, Správnej rady pominul čili postup, v klube sa cieľ je zostať v strede tabuľky. a traja podali demisiu, počas leta pustili do Podľa všetkého od jesene by rozhodli, že zvolia novú veľkej práce. Upravili mali začať súťažiť aj dorastenci, správu. trávnik, postavili časť čo dosiaľ nebolo v tejto lige, a Novozvolený predseda ohrady vôkol ihriska, preto sa veľká časť nádejných FK Slávia Daniel Blatnický Pracovn predsedníctvo: Rastislav Br a-Pajo, Daniel vynovili tribúnu, šatne futbalistov od mladších kategórií navrhol členov Správnej Blatnický, Jaroslav Zajac a Dalibor Milec (zľava) a pomocné objekty. po prvé mužstvo jednoducho rady, ktorú tvoria: podVytvorili sa tak dob- stratila! predseda Dalibor Milec, tajomník prvé miesto v Medziobecnej lige ré podmienky pre hráčov, Strahinja Knežević, pokladník Báčska Palanka – prvej triedy a ktorí mali len usilovne tréRastislav Šuster, športový riaditeľ postúpilo do Somborskej oblast- novať, hrať zápasy, a tak úspech nevystal. Finančnú správu podal Rastislav Brňa-Pajo, zdôrazniac, že v klube hospodárili dobre. Najviac prostriedkov poskytla Obec Báčska Palanka, ale Slávia peniaze získala aj z predaja vstupeniek, práce bufetu, z turnajov v malom futbale a pionierov, členského, z prenájmu objektu, ako aj príspevku sponzorov a donátorov v celkovej sume 2 747 000 dinárov. Trovilo sa šetrne a Slávia na konci Predseda Obce Báčska Palanka Branislav roka nemá žiadne dlhy. Správu o práci s pionier- Šušnica (zľava) odovzdal nov dresy mi podal Dalibor Milec, Jozefovi i mundovi ktorý povedal, že pivnickí Prívrženci Slávie s spokojní s vla ajšími výsledkami futbalisti súťažia v OFL Báčska Na záver chceme pripomePalanka, a to ročníky 2001/03, núť, že prvýkrát v dejinách FK Rastislav Brňa-Pajo, Rastislav nej ligy. Na jar 6 zápasov vyhrali, 2004/05 a 2006/10. Vcelku je asi Slávia na výročnej konferencii Brňa, Jozef Žigmund, Ondrej jeden remizovali, dva prehrali, 60 chlapcov a niekoľko dievčat, s bol aj predseda Obce Báčska Blažek, Vladimir Jović, Vladimír získali 19 bodov, pričom útoč- ktorými pracujú menovaní, ako aj Palanka Branislav Šušnica, ktorý Čobrda a Zlatko Ruman. V Do- níci vsietili 16 gólov a obrana Miroslav Česko a Ivan Kotiv. V lete daroval súpravu dresov prvému zornej rade sú: Jaroslav Zajac, inkasovala 11. v Pivnici pravidelne organizujú mužstvu. Prítomní ho pozdravili Daniel Salčák a Vlastimír Nímet. V novozaloženej súťaži sa Piv- medzinárodný turnaj pionierov potleskom, keď ich odovzdal Správu o minuloročnej činnos- ničania dobre predstavili, do- a pivnickí futbalisti odchádzajú kapitánovi Slávie Jozefovi Žigti podal Daniel Blatnický, ktorý kázali, že môžu hrať v tejto lige, aj na súťaže, ktoré usporadúvajú mundovi.

• ŠPORT •

vyzdvihol, že rok 2016 bol veľmi úspešný. Ako je známe, mužstvo Slávie na konci majstrovskej sezóny 2015/16 bezpečne obsadilo

4 /4735/ 28. 1. 2017

Šport STAROPAZOVČANIA ZAČALI PRÍPRAVY V EXTRÉMNYCH PODMIENKACH

Posily pre lepšiu návštevu Matej Bzovský

utbalisti Jednoty, ktorí súťažia vo Vojvodinskej lige – južnej skupine pred týždňom začali prípravy na jarnú časť majstrovstiev. Za chladného počasia, na bielej, snehom prikrytej hracej ploche, ktoré môžu ohroziť zdravie futbalistov, už dlhoročný tréner Milan Vujasin zoskupil 19 hráčov zo starého a nového zoznamu. Hráčov v teplých šatniach privítali tréner Milan Vujasin a predseda Miljan Stojaković. Chýbala len teplá voda, lebo vodovodné potrubie vôbec nefungovalo, takže sa futbalisti museli po tréningu sprchovať doma. Pripravený bol aj zimný úbor, ale sa predsa položila otázka, prečo Jednota s prípravami začala v extrémnych podmienkach. Tréningy sa mohli odročiť, kým sa všetko dá do poriadku, veď času je, lebo majstrovstvá odštartujú až v polovici marca. Kto mal o tom rozhodovať, keď Jednota už dlhšie nemá Správnu radu! O všetkom rozhodujú dvaja – traja ľudia(!), a hlavne predseda klubu, ktorý je i hlavným finančníkom. CHUDOBNÁ BILANCIA Po chudobnej jesennej bilancii mužstvo Pazovčanov odišlo na zimnú prestávku len s 23 bodmi z pätnástich zápasov (sedem víťazstiev, dve remízy, šesť porážok). Jednota zimuje na 8. mieste s pätnástimi bodmi menej od vedúceho tímu Mladost Bački Jarak, bez akýchkoľvek šancí bojovať o titul majstra. V jarnej časti sa musí predovšetkým vylepšiť porušené renomé klubu, vrátiť oveľa viac divákov na tribúnu, posilniť odbornú prácu, a len potom rozmýšľať o návrate do starých koľají. Je jasné, že treba zapojiť oveľa viac nadšencov do činnosti klubu, zvlášť niekdajších futbalistov, a členov vedenia. Zimná transferová burza priniesla Jednote posily s cieľom vytvoriť silnú kostru mužstva, aby sa zvýšila celkove dobrá nálada v klube. Okyptené vedenie sa konečne rozhodlo pre kvalitnejšie posily, pochopilo, že netreba brať takých

www.hl.rs

Futbalisti Jednoty na zasneženom trávniku

hráčov, ktorých inde nechcú a v ich radoch sa pokúsili vyskúšať svoje vedomosti. Hľadanie silnejšej zostavy v tejto chvíli nemôže prispieť k oveľa lepšiemu umiestneniu v tabuľke, ale k vytvoreniu nadstavby na leto a hlavne k zlepšeniu odbornej práce tak s prvým mužstvom, ako aj s mladšími kategóriami. Jednota má všetky mladšie kategórie, od najmladších pionierov po mládežníkov, s ktorými pracujú až piati tréneri. Avšak už dlhší čas z veľkého počtu mladých hráčov len dvaja hrajú v prvej jedenástke. Iba jeden, brankár Lazar Jovišić je jej stálym členom (!), pokiaľ mladý a nádejný Jašo sedel alebo nesedel na striedačke a v mužstve sa objavili cezpoľní hráči rovnakej, možno i slabšej kvality. Na tento problém treba poukazovať, obnoviť FŠ Milenka Jurišića-Jurkeho, lebo vskutku činnosťou mladých futbalistov sa oveľa viac zaoberajú rodičia, ktorí financujú trénerov, občas aj ostatné potreby. MILAN VUJASIN ZOSTAL Hoci mnohí očakávali zmeny z odbornom štábe, lebo je tréner Milan Vujasin už piatu sezónu v klube a netreba podozrievať v jeho odbornosť, všetko zostalo predsa ako dosiaľ. Hráči Jednoty budú trénovať v domácich podmienkach, občas v Športovom stredisku FZ Srbska, kde zohrajú aj prípravné zápasy. Napriek zlým podmienkam úvodné prípravy zverenci trénera Vujasina a jeho pomocníka Dragana Ogrizovića dobre znášajú, pracujú s chuťou a plným nasadením.

Informačno-politický týždenník

„V jarnej časti sa budeme spoločne tešiť, keď sa nám niečo podarí, hoci nikdy nie som celkom spokojný,“ povedal nám tréner Vujasin. „Uspokojiť by nás malo, ak budeme hrať lepšie a užitočnejšie, realizujeme viac šancí, a tak prinavrátime dôveru priaznivcov. Na tréningoch viac času venujeme zakončovaniu akcií, lebo práve góly zvyšujú sebavedomie a psychiku hráča a celého mužstva.“ PIATI NOVÁČIKOVIA Do kádra Jednoty pribudli zatiaľ piati nováčikovia. Rade Pejić a Dušan Ivković prišli zo susednej

„Všetky finančné záväzky voči hráčom načas plníme, nikomu nedlhujeme,“ prezradil nám predseda Stojaković. „Vďaka pomoci lokálnej samosprávy zdedený dlh v sume 6,5 milióna dinárov sme zlikvidovali a deblokovali bankový účet. Ani v budúcnosti nebude ľahšie, lebo sú záväzky voči hráčom, rozhodcom, delegátom skutočne veľké. Je mi ľúto, že nemám väčšiu podporu ľudí, ktorým je Jednota pri srdci možno viac ako mne a nemôžem si vysvetliť, prečo sa od nej tak vzdialili. Ak som prekážkou ja, ľahko sa rozídeme bez hnevu, lebo takto mi pomáhajú zdolať problémy iba dvaja – traja nadšenci. Nejde iba o finančnú podporu, ale väčšiu pomoc v celkovej činnosti klubu. Prácu trénera Vujasina správne hodnotím, hoci nemá očakávané výsledky na zápasoch. Ostatní majú iné mienky a neviem, či sa preto od klubu tak vzdialili. Nestačí iba kritizovať. Ak je dobromyseľné, musím to prijať, ale treba i pomôcť, aby sa Jednota vrátila tam, kde je jej už dávno miesto.“ Prvý kontrolný zápas si naplánovali na 1. februára s Dunavom zo Starých Bánoviec. Ďalšie sú na programe: Sloven Ruma (4. febru-

Noví hráči: Lazar Cvejić, Rade Pejić, Dušan Ivković, Danilo Milenković a Aleksandar Bajić (zľava)

Inđije, Danilo Milenković z belehradského GSP Polet, Lazar Cvejić zo Stepojevca a Aleksandar Bajić z Ljukova. Zoznam neuzavreli, lebo sa očakáva príchod ešte dvoch kvalitných hráčov. S klubom sa rozlúčili Dukić, Blagojević, Lapčević, Matić, Marković, Đurić, Stošić, Čonka, Janković a Rajak.

ára), C. zvezda Nový Sad (8. februára), Prvý máj Ruma (11. februára), Podunavac Belegiš (15. februára), Dorćol Belehrad (18. februára), Železničar Inđija (22. februára), BSK Batajnica (25. februára), Radnički Nová Pazova (1. marca), kým generálka bude s Jadranom Golubinci (4. marca). • ŠPORT •

Kristián Slivka na súťaži v Zreňanine

Dve medaily z Kragujevca

Zbierka sa vlani veľmi zväčšila...

PADINČAN KRISTIÁN SLIVKA, TRETÍ KARATE TALENT SRBSKA

Na snehu Kopaonika v kimone

Koľko súťaží, toľko medailí! Ján Bokor

mestečku Brzeće na Kopaoniku sa stretli najúspešnejší karatisti Srbska. Zorganizovali tam seminár pre trénerov, rozhodcov a nádejných karatistov. Ako aj každý rok, tak i tentoraz tam boli členovia padinského KK Dolina Daniela Končeková a Mário Boboš, ktorí v Karate federácii JKA Shotokan majú trojnásobnú úlohu. Sú pretekármi v reprezentácii Srbska, vlastnia trénerské a rozhodcovské licencie. Na poslednom sústredení sa im pripojil aj nádejný karatista Kristián Slivka, ktorého pozvali na Kopaonik medzi najúspešnejších v roku 2016. Na základe úspechov a získaných medailí v minulom roku urobili listinu talentov a troch najlepších odmenili. V konkurencii chlapcov v skupine talentov vo veku 5 až 15 rokov Kristián Slivka zakotvil na vysokom 3. mieste v Srbsku. Po návrate z Kopaonika Kiki, ako ho volajú, neskrýval radosť z úspechu a veselo nám rozprával o úspešnom začiatku svojej karate kariéry:

– Som žiakom 4. triedy Základnej školy maršala Tita v Padine. Dovŕšil som 10 rokov a karatista som od siedmeho roku života. Pri voľbe športu som nemal žiadne dilemy. Zvolil som si karate, lebo sa prostredníctvom tohto športu rozvíjajú sebadôvera, šikovnosť, rýchlosť a myseľ. Kolektívne športy nemám rád, lebo väčšiu radosť z úspechu mi spôsobuje skutočnosť, že som sa k tomu dopracoval vlastným úsilím a vedomosťami. Bez pomoci iných spoluhráčov. Vzormi a dobrými učiteľmi sú moji tréneri Mário Boboš a Daniela Končeková. Rád sa hrám a žartujem, ale na tréningoch, aj na súťažiach si všímam každý pohyb starších karatistov, snažím sa zapamätať si ich zákroky a najlepšie ich nacvičiť. Na každej súťaži chcem byť najlepší. Darí sa mi a domov sa nevraciam bez medaily okolo krku... Niekedy ich získam aj viac, lebo súťažím v disciplíne kata jednotlivcov a družstiev, ale sa zapojujem aj do zápasov. V kimone KK Dolina Kristián Slivka nastúpil na početných súťažiach. Cestoval po celom

Tretí talent Srbska 2016 Srbsku, čo mu pomohlo zoznámiť sa s peknými krajmi a mestami. Najviac sa mu páči Sokobanja. Zvyčajne cestujú autami alebo v kombíku, keď vládne veselá nálada medzi klubovými kamarátmi. Najsilnejšia a najmasovejšia súťaž, ktorej sa dosiaľ zúčastnil Kiki, bol Cup Miloš, naposledy v Niši, predtým v Kruševci a Trsteniku. Kristána očarujú veľké športové

haly, početní diváci, čo mu prináša veľkú silu na úspech. Vlani pretekári KK Dolina účinkovali na súťažiach v Ćićevci, Novom Sade, Trsteniku, Niši, Čačku, Bečeji, Kragujevci, Zreňanine, Kruševci a Bašaide. Mladý karatista Kristián v skupine chlapcov 5 až 15 rokov absolvoval 21 súťaží a získal rovnaký počet medailí! Najviac zlatých – 10, strieborných 5 a bronzových 6. Domáci karate kútik v Kikiho izbe sa vlani poriadne naplnil novými trofejami. Úspechy Kristiána Slivku vyvolali pozornosť a obdiv karate trénerov, a preto malého Padinčana právom zaradili medzi najúspešnejších v roku 2016, odmenili ho a pozvali na Kopaonik. Tretí talent v Srbsku nie je malá vec, podnecuje ešte usilovnejšie a vytrvalejšie pracovať. Kristián to vie a kuje plány do budúcna. Do augusta bežného roku by si chcel vybojovať právo účasti na Majstrovstvách sveta v írskom Dubline. Má veľkú pomoc svojich rodičov, ktorí ho morálne a finančne podporujú. Fotky: z archívu K. Slivku

Mužstvo vojlovických poľovníkov v roku 1986 bolo najlepšie v triafaní do pohyblivých terčov na území mesta Pančevo

Spočitovanie a deľba zastrelených zajacov v osemdesiatych rokoch

Krst poľovníka po prvom úlovku (2000)

NAŠE ŠPORTOVÉ KOLEKTÍVY

Poľovnícky spolok Vojlovica

Rokimu Telbisovi sa v týchto dňoch pošťastilo zastreliť dvoch šakalov

V Poľovníckom spolku Vojlovica dnes nejestvujú písané doklady o tom, kedy je spolok založený. Jeden z aktívnejších členov spolku Jánoš Balog nám na základe rozprávania svojho otca povedal, že sa vo Vojlovici poľovalo už začiatkom minulého storočia, a prvý spolok je založený začiatkom dvadsiatych rokov. Odvtedy spolok pracuje kontinuitne a dnes pôsobí ako sekcia Poľovníckeho združenia Pančevo. Spolok spravuje lovisko zo 2 000 hektárov, v ktorom majú najviac bažantov. Srnčej diviny takmer nieto a aj zajace nelovili už dva roky, lebo ich je čoraz menej. Sú aj diviaky, ale tie sa hlavne zdržiavajú v močaristej časti chotára vedľa Dunaja, ktorá patrí VP Srbijašume, kde je poľovačka zakázaná. Vďaka blízkosti Dunaja lovisko je bohaté aj na prechodnú divinu, predovšetkým na divé kačice a divé husi, zvlášť keď je Dunaj, ako v týchto dňoch, zmrazený. Škodcov, čiže šakalov, líšok a jazvecov je aj vo vojlovickom revíri mnoho. Práve preto pred dvoma rokmi v posledný deň hlavnej lovnej sezóny, vo februári, organizujú hon na líšku a šakala, keď si povolajú poľovníkov z celého združenia Pančevo. Skôr spolok mal aj vlastný poľovnícky dom, avšak v deväťdesiatych rokoch minulého storočia pre nahromadené dlhy mestská správa Pančevo im ten dom vzala. Pred niekoľkými rokmi však dostali miestnosti v budove starej ambulancie, v ktorej sídli aj vojlovický MOMS a združenie penzistov, avšak tie priestory si vyžadujú dôkladnú úpravu, od strechy po podlahu, aby sa mohli naplno používať. Nuž a kým sa im to nepodarí, vďaka pochopeniu Hasičského spolku a jeho predsedu Pavla Beracku pre masovejšie podujatia používajú sieň Hasičského spolku. Vlani si vojlovickí poľovníci vystavali voliéru pre bažanty rozlohy 1 000 m2, v ktorej plánujú reprodukciu, chov a púšťanie bažantov do prírody. Umožnil im to člen spolku Vojislav Stojiljković, ktorý im poskytol zadarmo svoju záhradu. Spolok v tejto chvíli má 18 členov, z čoho dvanásť je aktívnych, čiže pravidelne odchádzajú na poľovačku a ostatní sú buď starší, alebo žijú v zahraničí a lovia iba občasne. Najstarší lovec je 85-ročný Pavel Ondrík, ktorý ešte pred troma rokmi aktívne lovil. Vladimír Hudec Foto: autor a z archívu J. Mareka a J. Baloga

Miroslav Kvas, Jánoš Balog a József Nagy (sprava) zhotovili toto parádne krmovisko pre divinu

Kamarátenie v prírode pri poľovníckom paprikáši majstra Duška Omastu

Voliéra na chov bažantov

V poľovačke v roku 2000

Vojlovickí poľovníci po výročnom zhromaždení v osemdesiatych rokoch pred poľovníckym domom

Na poľovníckom bále v roku 1992

Začiatok prác na výstavbe voliéry (2016)

Poľovníci z Vojlovice a Pančeva po spoločnej poľovačke na líšku a šakala v rokoch 2015 a 2016