Hlas 04 2018 by NVU Hlas ľudu

Dievča z Hajdušice Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 75 | 27. 1. 2018 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4787/



Z obsahu

27. 1. 2018 | 4 /4787/

V deň svojho 15. výročia od založenia vedenie NRSNM vo štvrtok 18. januára v Báčskom Petrovci usporiadalo tematickú schôdzu ako verejnú rozpravu o pracovnom materiáli návrhu zákona o zmenách a doplnkoch zákona o národnostných radách národnostných menšín. J. Čiep

Uzávierka čísla: 24. 1. 2018

Padinskí zberatelia a všestranní kultúrni dejatelia Zuzana Papová (1934 – 2017) a Ján Kolárik sa v roku 2016 začali spoločne podieľať na príprave a spracovaní publikácie Padinské ľudové zvyky a obyčaje, ktorá uzrela svetlo sveta na sklonku uplynulého roka a premiéra sa uskutočnila v sobotu 20. januára 2018. A. Chalupová

V dňoch 15. až 31. januára milovníci insitného umenia si v priestoroch Dvorany Ministerstva kultúry SR môžu pozrieť 59. samostatnú výstavu padinského insitného maliara Jána Bačúra, ktorá je venovaná jeho životnému jubileu – 80. narodeninám. V. Hudec Foto: z archívu Bibiany

Samostatná výstava V hľadaní identity akademickej grafičky Aleny Klátikovej z Nového Sadu sa začala 22. januára v Galérii Grafického kolektívu v Belehrade. Potrvá do 3. februára.

O. Filip

Chystáte svadbu? Všetko, čo k tomu jedinečnému dňu potrebujete, nájdete na podujatí Svadobná mágia, ktoré sa uskutoční v sobotu a nedeľu 3. a 4. februára na prvom poschodí SPENS-u v Novom Sade. K. Gažová

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Návod na pohodu V

yhliadnuť si čím optimistickejšiu tému na vstupný text do štvrtého januárového čísla Hlasu ľudu v prvej chvíli vyzeralo ako ťažká úloha. Lebo zovšadiaľ a takmer z každého rozhovoru doma či v pracovnom kolektíve vanie depresia, obava z neistej budúcnosti, spomínajú sa neprimerané platy, okaté či zamaskované krivdy... Ale predsa... Je niečo, čomu sa v týchto zimných dňoch predsa vieme potešiť: novým knihám či jednoducho novému čítaniu. V uplynulých dňoch v Petrovci, Kovačici a v Padine verejnosti predstavili nové slovenské knižné vydania a boli z toho pekné udalosti. Nedávno, k decembrovým sviatkom a Novému roku, do mnohých našich domácností pribudla aspoň jedna z tradičných slovenských ročeniek: Národný kalendár, Slovenský svetový kalendár, Pazovský kalendár, Ročenka SEAVC. V knižniciach si záujemcovia podávajú kľučky a zásobujú sa ďalšími a ďalšími titulmi na pekné trávenie dlhých zimných chvíľ. Koncom januára štartuje aj cyklus akcií Zima s knihou, ktorou sa popularizujú nové vydania SVC v Petrovci. Tie majú tiež verných návštevníkov a vďaka týmto večierkom nové knihy oslovia potenciálnych čitateľov, možno aj svojich nových majiteľov. Ak sme sa aj začali obávať o budúcnosť literatúry v knižnej forme v ére silného prieniku internetu a online spisby, práve štatistiky knižníc a knižných veľtrhov a salónov nás potešia. Stále je v móde „starý dobrý papier“, klasická kniha ako partner nielen na voľné chvíle, ale aj napríklad na spríjemnenie cesty do

V tomto čísle TÝŽDEŇ 7 Umenie musí klásť otázky

ĽUDIA A UDALOSTI 14 Petrovčania – vysťahovalci do zámoria Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

práce vo vlaku či v autobuse. Avšak i z tejto naoko ružovej záhrady ľahko sa môžeme „skĺznuť“ do jej šedej podoby... Nových kníh síce pribúda, ale aj vo vydávaní kníh a časopisov je situácia neblahá. V tomto čísle Hlasu ľudu okrem riportov z už spomenutých knižných prezentácií a niekoľko recenzií nových kníh nájdete i vyhlásenia o vážnych obavách v tomto smere. Členovia Literárnovydavateľskej komisie Výboru pre kultúru NRSNM uvažujú o usporiadaní debaty na tému Súčasná situácia v slovenskej vojvodinskej literatúre a jej vydavateľská činnosť, zrejme sa o tom bude hovoriť i na Literárnom snemovaní. Dobre je nasmerovaná aj ďalšia poznámka týkajúca sa prípravy nových kníh, ktorá sa nie prvýkrát objavuje v našich novinách: že treba zodpovednejšie pristupovať k ich jazykovej úprave. Stačí osloviť kompetentných, dopriať vo výrobnom procese dosť trpezlivosti a dopracujeme sa k tomu, že pravopisné prehrešky či obyčajné preklepy nezničia možno aj niekoľkoročné úsilie. Lebo oprava v nasledujúcom čísle, ako napríklad v novinách, tu neexistuje. Zhrnieme to takto: Nedovoľme, aby sa z našich domov a životov úplne vytratila pohoda. Ak na nás aj doľahne pochmúrna nálada, keby sme sa najradšej niekde zašili a nevyšli odtiaľ sto rokov, siahnime po kvalitnej knihe. Iste nás naladí a prídeme na krajšie myšlienky. Anna Francistyová

OBZORY 19 Najväčší sen Oskara Eda

KULTÚRA 27 Od srdca k srdciam

ŠPORT 43 Do galérie nové ocenenia Autor titulnej fotografie: Petar Dešić 4 /4787/ 27. 1. 2018

Týždeň 

InPress

Štatistická vidina Jasmina Pániková

ýplata januárových platov podaktorých zamestnaných vo verejnom sektore zrejme poteší. Aspoň tých, ktorí pracujú v zdravotníctve, súdnictve, školstve, polícii či zamestnancov vo vláde a Národnom zhromaždení. Zvlášť posledným uvedeným je nevyhnutné zvýšenie platov. Pravdepodobne sa ceny v reštaurácii budovy vlády a Národného zhromaždenia zvýšili v porovnaní s minulými rokmi (napr. čierna káva už možno nestojí 7 din. a za obed sa už musí vyčleniť viac ako 300 din.) a z toho dôvodu na zoznam pridali aj túto skupinu zamestnancov. Iba na ujasnenie, presso za 15 din. alebo čaj za celých 5 din. majú aj pokrajinskí poslanci vo svojom klube. Štát je v tomto prípade rovnako štedrý a občania sa divia, prečo sa naši poslanci viac zdržiavajú v bufetoch, než na zasadnutiach... Aj keď by sa o „drahých“ poslaneckých kávach mohlo veľa písať, predsa sa vrátime na začiatok. Zvýšenie platov. Päť- či desaťpercentové zvýšenie, samozrejme, navýši aj republikový priemer platov, ktorý nám všetkým vždy znie príliš divne. Štatistici a zamestnanci v tomto prípade nie sú na rovnakej vlnovej dĺžke. Napr. v novembri minulého roku vraj priemerný plat vynášal 47,5 tisíca dinárov. To tvrdia štatistici a zamestnaní sa opytujú, z ktorej krajiny je ten priemer... Podľa všetkého už v marci by sa mala začať uplatňovať nová metodológia výpočtu priemerného platu. Doteraz výšku priemernej mzdy zisťovali na vzorke 8-tisíc firiem. Novou metodológiou by sa mal priemer dostať iba na základe údajov z Daňového úradu a tá by vraj mala podať reálny obraz o platoch v našej krajine. A reálny obraz o počte nezamestnaných? O tom zatiaľ nikto nehovorí. Možno tak niektorým vyhovuje.

www.hl.rs

168 HODÍN

Januárové priania a skúšky Oto Filip

ovoročné priania a slová nesmrteľného Duška Radovića sú aktuálne aj dnes, na sklonku januára 2018. Medziiným nám prial, aby sme dnes nebojovali za to, proti čomu sme bojovali kedysi. Slová ako uliate na tých, ktorí pre osobné záujmy tak často a radi zvyknú meniť stranícke a iné tričká. Je tu aj prianie, aby sme už nikdy cudzími chybami nevysvetľovali a neospravedlňovali tie svoje. Znie to povedome, však? Radil nám tiež, aby sme nerobili to, čo by našim rodičom spôsobovalo hanbu a kvôli čomu by sa naše deti zajtra mohli hanbiť, odkazoval, aby sme nevyhlasovali seba za jediných a najlepších. Meša Selimović nám zase prial, aby sme žili lepšie, no tak, aby sme sa za to nehanbili. Veľa slov na tému inakšieho života a pomerov už odznieva v rámci predvolebných súbojov pred marcovými voľbami v Belehrade. Kandidátov a odovzdaných listín je stále viac, rovnako ako aj nevyvážených hodnotení a obvinení. Novoročné priania sú teda rôzne, nanešťastie, väčšina z nich spravidla dlho nevydrží. Zvlášť keď ide o tie osobné. Aj v politike



a diplomacii zväčša stačí veľmi málo, aby sa čosi dlho budované zrútilo rýchlo ako veža z karát, napríklad regionálna stabilita a bezpečnosť. Bola to téma, o ktorej v Mníchove hovorili premiérka Ana Brnabićová a štátna ministerka pre európske záležitosti a regionálne vzťahy Bavorska Dr. Beate Merk. Podľa predsedníčky vlády Srbska Belehrad trvá na plnom uplatnení dohodnutého v rámci Bruselského dialógu, predovšetkým na založení Spoločenstva srbských obcí ako záväzku, ktorý Priština prijala. O tom, aké sú skutočné, náročné a zložité pomery na Kosmete, na tvári miesta sa mohol presvedčiť prezident Aleksandar Vučić počas víkendového pobytu v Kosovskej Mitrovici. Jeho základný odkaz znel, že Srbi musia zostať a zotrvať na Kosove za ďalšej a výdatnejšej pomoci štátu. Do celkovo chmúrnej januárovej skutočnosti stupňovanej vraždou Olivera Ivanovića trochu jasu vniesli dve správy. Netýkali sa síce odhalenia inšpirátorov a páchateľov zločinu, čo je jeden z predpokladov pokračovania Bruselského dialógu, ale našej cesty do budúcnosti. Prvou je, že podľa najnovšieho, decembro-

vého prieskumu verejnej mienky realizovaného Ministerstvom pre eurointegráciu, proces európskej integrácie podporuje 52 percent občanov. Ministerka Jadranka Joksimovićová hodnotí, že k takejto podpore prispela politika regionálneho a udržateľného rozvoja, prípravy na používanie európskych fondov, cezhraničná spolupráca. Skutočnosť, že takmer dve tretiny občanov (65 percent) podporujú reformný proces nezávisle od rokovaní s Európskou úniou, svedčí o tom, že sa najpozitívnejším spôsobom dožadujú modernejšieho a účinnejšieho štátu, čo sa ľahšie a rýchlejšie dá realizovať prostredníctvom eurointegrácie ako najlepšieho mechanizmu reforiem, podčiarkuje ministerka Joskimovićová. Druhou kladnou správou je, že sa v silnej konkurencii približne 350 európskych festivalov z 35 krajín EXIT zase oficiálne stal najlepším festivalom na starom kontinente. Krásna vizitka Nového Sadu pred dvoma významnými rokmi, ktoré nasledujú: tým budúcim a rokom 2021, keď sa stane Európskou metropolou kultúry. Niektoré priania, či skôr úsilia, sa aj plnia. Aspoň v hudbe...

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

KLÁRA SZABADOS, VYŠŠIA ODBORNÁ SPOLUPRACOVNÍČKA, POKRAJINSKÝ ÚSTAV PRE OCHRANU PRÍRODY

Zlaďovať záujmy Oto Filip O necelý týždeň nastúpi 2. február alebo Svetový deň mokradí. Čo by ste si z aspektu ich účinnejšej ochrany, alebo vôbec keď ide o vzťah k prírode, priali v tomto roku? – To, čo nám najviac chýba, je medziodvetvová spolupráca,

Informačno-politický týždenník

čiže lepšia spolupráca medzi rôznymi úsekmi, ktoré v náplni pôsobenia alebo vôbec činnosti majú ochranu prírody. Ide o to, že by sa mali stanovovať a zlaďovať dlhodobé záujmy, vzťahujúce sa na zachovanie prírodných zdrojov. Príroda sa totiž musí chrániť stále. V nej sa obnovujú zdroje, pričom treba vedieť,

že v prípade ich hlavných užívateľov ide viac o krátkodobý záujem. Čiže musíme nejako zlaďovať aj tie krátkodobé a dlhodobé záujmy s cieľom lepšej ochrany životného prostredia, prírody, poľnohospodárstva, lesníctva, vodného hospodárstva... Je to veľmi krásne, hoci sa mi dakedy zdá až imaginárne prianie. • TÝŽDEŇ •

NRSNM V BÁČSKOM PETROVCI

K novému zákonu o národnostných radách Jaroslav Čiep

Vitéz, člen pracovnej skupiny na prípravu novely zákona, ktorého práve NRSNM delegovala do tohto telesa.

ematickú schôdzu Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny zvolali vo štvrtok 18. januára do Báčskeho Petrovca, presnejšie do zasadačky Obce Báčsky Petrovec, kam prišla časť členov NRSNM a ďalšia hŕstka jednotlivcov z ostatných národnostných inštitúcií a združení občanov. Podnet na januárové stretnutie bola verejná rozprava o predbežnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národnostných radách národnostných Dr. Miroslav Vitéz menšín. Konal sa vlastne na narodeniny NRSNM, keďže práve Verejnú rozpravu viedla pred18. januára 2003, presne pred sedníčka Anna Tomanová-Ma15 rokmi vznikla táto štátom kanová a rozpravy sa aktívne ustanovená inštitúcia, zameraná zúčastnili viacerí jednotlivci. na život a činnosť predstaviteľov Už z letmého pohľadu na slovenskej menšiny. Predovšet- navrhnutú novelizáciu zákokým v oblasti na vidieť, že v školstva, kultúnavrhnut ých ry, informovazmenách a donia a používania plnkoch zákomaterčiny ako na sa sprísňuje úradného jazykontrola práce ka a písma. Tohnárodnostných to dňa, ale pred rád. Okrem desiatimi rokmi, toho uvedené vznikla aj ďalšia je v zákone aj to, inštitúcia, ktorej že o členstvo v je zakladateľom rade sa nemôNRSNM a po- Republiková poslankyňa žu uchádzať krajinský orgán (SNS) Libuška Lakatošová členovia orgásamosprávy. Ide nevidí zmysel brániť aktívnym nu politickej politikom z radov menšín o Ústav pre kulstrany. Členom kandidovať do národnostných túru vojvodin- rád podľa navrhnuských Slovákov. tých doplnkov Program tematickej schôdze nemôže byť ani funkcionár, vyNRSNM zahrnul sprítomnenie si menovaná osoba alebo vedúzmien vzťahujúce sa na aktuálny ci v orgánoch štátnej správy, v zákon o národnostných radách pokrajinskom orgáne správy, národnostných menšín, resp. resp. v orgáne jednotky lokáljednotlivé ustanovenia predbež- nej samosprávy, ktorá v rámci ného návrhu zákona, ktorými sa svojich kompetencií rozhoduje menia a dopĺňajú jednotlivé člán- o otázkach súvisiacich s prácou ky. Aj informáciu o predbežnom národnostnej rady. návrhu zákona, ktorým sa mení a Dr. Miroslav Vitéz pripomiendopĺňa zákon o národnostných koval predbežný zákon o zmene radách národnostných menšín. zákona o národnostných radách Tú vypracoval prof. Dr. Miroslav národnostných menšín viacerými • TÝŽDEŇ •

zásadnými návrhmi, vyvodiac oblasť ochrany národnostných menšín upravenú v Ústave Republiky Srbsko od roku 2006, ktorý stanovuje vzor kultúrnej samosprávy (autonómie) národnostných menšín. Tento model ochrany menšín aj naďalej treba rozvíjať a konkretizovať, s cieľom vytvoriť osobitné inštitucionálne podmienky na plnú realizáciu v praxi. V tomto ohľade zákon o národnostných radách by mal aj naďalej vyvíjať, spresniť a

sebou a v ktorom Dr. Vitéz ako odborník objasňoval, týkal sa aj ďalších tém. Ide o stanovenie minimálneho počtu zakladateľov príslušníkov národnostných menšín, terminologického rozhraničenia rady ako právnickej osoby (organizácie kultúrne samosprávy) a jeho najvyššieho voleného orgánu, aj právneho postavenia členov rady, (ne)možnosť participácie funkcionárov (členov) politických strán v rade. Nie naposledy aj určenie povahy

Koordinátorka Svetlana Zolňanová sa v rámci debaty zamerala na oblasť školstva

zjednotiť reguláciu koncepcie kultúrnej samosprávy národnostných menšín a jej realizáciu prostredníctvom národnostných rád. Aj právne postavenie NRSNM ako právnickej osoby, do čoho patrí zriaďovanie, vnútorná organizácia, práca, verejné oprávnenia, majetok, zodpovednosť, zánik atď. K tomu Dr. Vitéz podal aj špecifické návrhy a poznámky k zmene formulácie jednotlivých článkov, aby rada, ktorej sú podľa právnych predpisov zverené niektoré verejné právomoci, nezávisle rozhodovala alebo sa podieľala na rozhodovaní o konkrétnych otázkach v týchto oblastiach. Doklad, ktorý prítomní mali pred

právnej subjektivity rady a upravenie textu zákona právnym a technickým spôsobom. V rozprave na tomto tematickom zasadnutí NRSNM v Petrovci sa aktívne zúčastnili aj Pavel Surový, Michal Spevák, Libuška Lakatošová, Anna Tomanová-Makanová, Juraj Červenák, Jarmila Ćendićová, Svetlana Zolňanová a Ján Brtka. Materiál posudzovaný na zasadnutí je v pracovnej fáze. Patričné ministerstvo ho ešte len má ustáliť ako predbežný návrh. Postúpi ho vláde, ktorá, ak nebudú ďalšie pripomienkované aktivity, ustáli návrh zákona a predloží ho republikovému zhromaždeniu na konečné schválenie.

4 /4787/ 27. 1. 2018

Týždeň Z KONFERENCIE K ŠTARTU CEZHRANIČNÉHO PROJEKTU VENOVANÉHO KLIMATICKÝM ZMENÁM

Pôsobiť preventívne Oto Filip

j o vodnom živle platí, že je dobrým sluhom, ale tým horším pánom, zvlášť vtedy, keď jeho množstvá nie sú adekvátne skutočným potrebám. S cieľom pôsobiť preventívne a včas sa prispôsobovať existujúcim klimatickým zmenám a okolnostiam, svetlo sveta uzrel cezhraničný projekt Maďarska a Srbska s pomerne dlhým názvom: Zveľadenie monitoringu sucha a zvyšných spodných vôd v záujme podpory vodného hospodárstva a zmenšenia rizík spätých s extrémnymi klimatickými podmienkami. Čo je cieľom akcií vyjadrených aj akronymom WateratRisk? Z tých formálnych aspektov treba uviesť, že projekt začal vlani v októbri, že potrvá do októbra 2019, že je jeho celková hodnota vyše 850 000 eur, z čoho je podiel

Európskej únie až 724 000 eur. Hlavným užívateľom je Univerzita v Segedíne, spolu so štyrmi partnermi: Vodohospodárskym riaditeľstvom Horného Potisia, Prírodovedno-matematickou a Poľnohospodárskou fakultou Univerzity v Novom Sade, ako aj Verejným vodohospodárskym podnikom Vody Vojvodiny. Ako sa mohlo počuť na konferencii na začiatku projektu, ktorá nedávno prebiehala v sieni Hospodárskej komory Vojvodiny v Novom Sade, extrémne poveternostné podmienky, zintenzívnené klimatickými zmenami, nielenže môžu, ale čoraz častejšie aj spôsobujú prejavy hydrologických hazardov. Zvlášť sucha a zvyšných podzemných vôd, ktoré zaberajú najväčší priestor a zároveň najvýraznejší negatívny vplyv na agroekonomické potenciály jednotlivých oblastí, tiež na udržateľný rozvoj v nich. Preto je

primárnym cieľom projektu rozvoj nových a zladených opatrení monitoringu, upozornení a operačných plánov riadenia vôd. V rámci projektu má vzniknúť spoločné HUSRB-CB stredisko poverené sledovaním sucha a zvyšných spodných vôd. Má byť zodpovedné aj pre budúce výskumy a rozvoj, na uplatnenie nových techník monitoringu, na riadenie vôd pre potreby Zo začiatku konferencie poľnohospodárstva a iných odvetví, na systém prevencie, ako aj Interreg-IPA programu cezhraničnej na zvýšenie ekologickej kvality vôd spolupráce Maďarska a Srbska zahrči zredukovanie následkov sucha... nie celý rad výskumov na základe Vedci, experti a predstavitelia najmodernejších metód diaľkovévodohospodárskych podnikov sa ho sledovania javov, satelitných na konferencii v Novom Sade za- rozborov, používania zemepisných merali nielen na ciele, aktivity a informačných telies. Potrebné údaje očakávané výsledky dvojročného sa budú zoskupovať v jednej báze projektu, ale aj na skúšky, ktoré sú a budú základom naplánovaných v tomto kontexte pred nimi, vrátane opatrení. Keďže sú negatívne dovodného stresu rastlín, či zhŕňania pady klímy stále horšie, odpoveď údajov v reálnom čase na precízne vedy na ne musí byť včasná, reálna vypracovanie potrebných máp. a účinná. Badať to aj z náplne, cieľov Projekt prednostne financovaný a zámerov spoločného projektu Európskou úniou prostredníctvom dvoch susedných štátov.

SVET V ROKU 2017 (7)

Planéta v roku terajšom O. Filip

e to akési pravidlo alebo skôr zvyk: ľudí na rozhraní dvoch rokov vždy zaujíma, čo im prinesie práve ten, ktorý sa začína. Nielen doma, ale aj vo svete. Aj keď je pokus predpovedať udalosti nedávne začatého roku 2018 úlohou nevďačnou, sú však isté náznaky, ktoré by mohli potvrdiť správnosť viacerých prognóz. V prípade USA tento rok bude pre amerického prezidenta Donalda Trumpa rokom pravdy. Totiž v novembri budú obyvatelia Spojených štátov voliť tretinu Senátu a celú Snemovňu reprezentantov. Obe komory Kongresu v súčasnosti ovládajú Trumpovi republikáni, čo však neznamená, že by demokrati nemohli tento stav zvrátiť. Neistota vo svete bude pretrvávať, ako aj súperenie veľmocí – USA, Ruska a Číny, čo však nie je nič nové. Novinkou je ale dilema, ktorá stále sprevádza vládu Trumpa – bude Amerika hľadať diplomatické riešenie vo vzťahu k Severnej Kórei alebo sa rozhodne postupne začať uplatňovať silové kroky? Byť bližšie k sebe a k ľuďom. Je to nový impulz, ktorý potrebuje Európska únia v tomto roku. Táto sa po

www.hl.rs

viacerých krízach zviecha, zlepšuje sa hospodársky rast, no na strane druhej naďalej musí bojovať s pokušeniami populizmu a extrémizmu. Očakáva sa, že súčasné reformy v eurozóne odštartuje francúzsko-nemecký motor, predpokladom čoho bol vznik vlády v Berlíne. Vo sfére dôležitých volieb netreba zabúdať tie jarné v Taliansku, ktoré možno vyhrajú populisti. Aj ruského prezidenta Vladimira Putina a maďarského premiéra Viktora Orbána na jar tiež čakajú voľby, do ktorých ale idú ako jednoznační favoriti. To, čo planétu bude naďalej znepokojovať, je, že sa nerovnosť vo svete prehĺbi. Kým ešte v roku 2016 vlastnilo podľa neziskovej organizácie Oxfam šesťdesiatdva najbohatších ľudí toľko majetku ako 3,6 miliardy najchudobnejších ľudí, vlani vlastnilo takýto majetok len osem boháčov. Pri takomto tempe môže byť o štvrťstoročie väčšina svetového bohatstva v rukách jediného človeka. Z rastu ekonomík síce profitujú aj tí chudobnejší, no na zmenšenie rozdielov to nestačí. Najviac cítia príjmové rozdiely ľudia v USA. Základná rovnica je neslávne známa: Bohatí sú čoraz bohatší, chudobní stále chudobnejší.

Informačno-politický týždenník

Tento letmý pohľad by iste nebol úplný bez pohľadu na klimatické zmeny. Ich svedkami sme dennodenne, dokonca aj v tomto januári, v ktorom rôzne búrky a silné nárazy vetra otriasli mnohými štátmi, kým sa v iných zima skôr podobala jari alebo jeseni. Je taký názor, že by počet silných zemetrasení v tomto roku mohol stúpnuť. Tieto sú vo viacerých

končinách sveta reálnou hrozbou, tak majetkovou, ako aj na životoch. Vedci varujú, že sa v nadchádzajúcich mesiacoch spomalí rotácia Zeme, čím sa zrejme zvýši seizmická aktivita a pravdepodobne dôjde k rastu počtu devastačných otrasov zemskej kôry. Podľa niektorých výskumov sa silné zemetrasenia objavujú vo svete zhruba 15-krát za rok. V tomto roku ich však môže byť až tridsať. Tých prírodných. V turbulentnom období na našej jedinej planéte, ani iných, zemetrasení rôznych pováh, od politických po vojnové, asi nebude málo. Žiaľ.

Iný uhol reality

Nikola Petkov • TÝŽDEŇ •

KAM – PO VRAŽDE OLIVERA IVANOVIĆA

Len pri obojstranne dobrej vôli Juraj Bartoš

utorok 16. januára (písali sme o tom v predchádzajúcom čísle HĽ), v Bruseli malo, po ročnej prestávke, pokračovať rokovanie medzi Belehradom a Prištinou. Lenže z Kosovskej Mitrovice prišla mrazivá správa: Olivera Ivanovića, jedného z vývodiacich politikov kosovských Srbov, predáka Občianskej iniciatívy Sloboda, demokracia, spravodlivosť zavraždil neznámy páchateľ. Belehradská delegácia sa ihneď vrátila a jej vedúci, riaditeľ Kancelárie pre Kosovo a Metóchiu Marko Đurić vyhlásil, že dialóg nebude pokračovať, pokým Srbsko nedostane odpovede o vražde Olivera Ivanovića. Uplynulý pondelok minister zahraničných vecí vo vláde Srbska Ivica Dačić povedal,

že Belehrad chce pokračovať v dialógu s Prištinou, ale – len keď dostane konkrétne informácie o vražde Olivera Ivanovića, ktorý, dodajme, bol pochovaný na belehradskom novom cintoríne 18. januára a jeho ovdovelá manželka povedala, že sa na Kosovo už nevráti. Kosovskí predáci oznámili, že vyšetrovanie na odhalení páchateľa zločinu intenzívne pokračuje a že sa o získané informácie rozdelia s kompetentnými službami v Srbsku. Nestalo sa. Prezident Srbska Aleksandar Vučić na pohrebe nebol, navštívil ale kosovských Srbov, hovoril s podnikateľmi, politikmi a inými občanmi. Prízvukoval, že nič nie je v tejto chvíli potrebnejšie ako mier, zostátie a obstátie na našich krboch na Kosove a Metóchii.

Ohľadne atentátu podotkol, že albánska strana si nepraje, aby sa Srbsko zapojilo do vyšetrovania vraždy Olivera Ivanovića a dodal: „Uvidíme, či vyšetrovanie odvedie k páchateľom tohto odporného zločinu. Ak sa to nestane, veľa vecí budú jasné, ako som aj povedal v prvý deň.“ Kosovská polícia síce oznámila, že v pondelok vyrukuje s prvými výsledkami vyšetrovania vraždy Olivera Ivanovića, avšak verejnosť v Srbsku sa o nich nedozvedela, takže pomerne reálne znejú slová zástupkyne predsedu OI Sloboda, demokracia, spravodlivosť Ksenije Božovićovej, ktorá mieni, že vrah nebude nikdy nájdený. Takejto myšlienke navráva aj ustarostenosť na tvárach srbských občanov na KaM pri

rozhovore s prezidentom Vučićom v kosovskej dedinke Laplje Selo. V ovzduší zaťaženom vraždou Olivera Ivanovića pokračovanie dialógu je v úzkych. A predsa. Je známe, že Srbsko musí všetky kapitoly predprístupových rokovaní s Európskou úniou uzavrieť do konca roku 2023. Vrátane Kapitoly 35, ktorá nakladá záväzok podpísania právne zaväzujúcej zmluvy medzi Belehradom a Prištinou, ktorej znenie je zatiaľ v oblakoch. V tejto súvislosti politický analytik a člen Fóra pre etnické vzťahy Dušan Janjić o. i. hovorí: „Vo verejnosti sa sugeruje, často mylne, že Srbsko musí uznať nezávislé Kosovo. Nemusí, iba nesmie znemožňovať kosovské včlenenie do medzinárodných organizácií.“ Ako povedal, neočakáva, že sa rokovania v Bruseli začnú skôr než v jeseni t. r.; budúcnosť ukáže, či k ich začiatku a dynamike prispeje avizované zapojenie USA a Nemecka. Bez dobrej vôle oboch strán, Prištiny a Belehradu, sotva možno rátať s úspechom.

NIN: PONDELOK V ZNAMENÍ OSLÁV ALEBO TRI V JEDNOM

Umenie musí klásť otázky Oto Filip

o dejinách. To, čo mi bolo osobne zaujímavé, je, aby som sa cez tlmočenie určitých historických faktov vlastne zaoberal súčasnosťou ako témou. Na týchto priestoroch sme si už zvykli, že história nemá nejakú stabilitu, takže sa rozličným spôsobom vy-

odobne ako aj v prípade denníka Politika, tretia dekáda januára je tradične obdobím, keď dve naše periodiká, jedno denné a druhé týždenné, oslavujú narodeniny: Politika 25. a NIN 26. januára. Nielen to. V pondelok podvečer v sieni Juhoslovanskej kinotéky v Belehrade Dejanovi Atanackovićovi, laureátovi tohtoročnej NIN-ovej ceny za najlepší román roka 2017 menom Luzitanija, slávnostne odovzdali prestížne uznanie nášho najstaršieho a najrenomovanejšieho týždenníka, jedného z najstarších aj vo svete. Autor, žijúci hlavne vo Florencii a zaoberajúci sa vizuálnym umením a viacerými médiami, o svojom prvom románe, vydavateľom ktorého je Besna Dejan Atanacković s uznaním kobila, vraví: – V ňom ide o celý rad historických skutočností, ktoré sa užíva a zneužíva. Dejiny sa musia navzájom krížia, kryjú. Aby z toho preskúmať, využiť ako príležitosť, vznikla narácia, cieľom ktorej je aby sme sa o súčasnosti rozprávali rozprávať viac o terajšej dobe, ako zodpovednejším spôsobom... • TÝŽDEŇ •

V prejave po udelení ceny, ktorú mu odovzdala vlaňajšia laureátka Ivana Dimićová, Atanacković podotkol, že umenie, ktoré nekladie otázky, ktoré neskúma daný stav vecí, nie je umením, ale je nejakým druhom ozdoby a dekóru, vlastne gýčom. A keďže si umelecké dielo, ponúkajúce istú politickú ideu, nemôže sebe dovoliť, aby ho skrotili, umenie je preto, podľa svojej povahy, Igor Jurić namierené proti moci. Laureát poukázal aj na rozdiel medzi politikou a mocou, na podstatu politiky, na to, že je politika práve tak, ako i umenie, priestorom na vyjadrenie pochybností o všetkom, o čom sa pochybovať dá. Člen poroty Zoran Paunović uviedol, že Luzitanija nie je historickým románom, pretože sa dennodenne predsviedčame, že je minulosť neistejšia ako budúcnosť, že sa to, v čo veríme, vo chvíli stáva preludom, že sa veľké idey až urážajúco poľahky menia na veľké ilúzie. Podľa predsedu poroty

Božu Koprivicu Luzitanija je v prvom rade chválou bláznivosti. Samotný Atanacković podčiarkuje, že rozum a bláznivosť nie sú dva proti sebe stojace javy či okolnosti, keďže tak rozum, ako i bláznovstvo musia čeliť nahromadenej ľudskej hlúposti. Po prečítaní viacerých výňatkov z odmeneného románu hercom Tihomirom Stanićom nasledovalo udelenie uznania s názvom Osobnosť roka týždenníka NIN. Stal sa ňou Igor Jurić, zakladateľ Nadácie Tijana Jurić, a to za všetko, čo po osobnej tragédii robí vo všeobecnom záujme, zvlášť v boji o lepšiu bezpečnosť detí. V poradí štvrtý laureát uvedeného uznania uviedol v kratšom príhovore početným účastníkom zoskupenia, že sa mu splnil dlhoročný sen byť v spoločnosti iných nositeľov cien NIN. Aj to, že by sme sa všetci mali zoskupiť okolo priania, aby nám štát bol lepší, bezpečnejší, istejší a že jeho boj za také ciele bude trvať, kým žije.

4 /4787/ 27. 1. 2018

Slovensko SLOVENSKÉ HORY SI TENTO ROK VYŽIADALI UŽ DESIATKU OBETÍ

Tragická zima Rastislav Boldocký

účasná zimná turistická sezóna patrí na Slovensku medzi tie tragickejšie. Začalo sa to vianočnými sviatkami a odvtedy obete pribúdajú každý týždeň, pričom výnimkou nebol ani posledný víkend. Podľa záchranárov dôvodom smutnej bilancie sú sťažené podmienky, ale aj zlý odhad svojich schopností zo strany turistov. „Najhoršou skupinou sú dnes skialpinisti a pseudohorolezci, ktorí síce môžu mať kvalitný výstroj, ale nevedia ho používať. Tam môže vznikať množstvo ťažkých úrazov,“ vysvetlil slovenským médiám šéf Horskej záchrannej služby (HZS) Štefan Janiga. Aj posledná obeť slovenských hôr bol skialpinista. Dvadsaťšesťročný Poliak spolu s kolegom odtrhli v Žiarskej doline lavínu. „Dvojica vystupovala na Prostredný grúň smerujúc do Smutného sedla. Lavína mala odtrh

Telo 26-ročného Poliaka, ktorý zahynul v lavíne v Žiarskej doline (Foto: HZS) približne 300 metrov a 200 metrovú dĺžku,“ informovala HZS. Jednému Poliakovi sa podarilo spod snehu vyhrabať, druhému nebolo pomoci. Najviac nehôd sa odohralo počas vianočných sviatkov. V popradskej nemocnici museli ošetriť takmer

tristo ľudí, pričom hlavným dôvodom úrazom boli poveternostné podmienky. „Terén bol po oteplení a následnom poklese teplôt zľadovatený,“ vysvetlili odborníci pre miestnu tlač. Žiaľ, nechýbali ani smrteľné ne-

PRED 330 ROKMI SA V TERCHOVEJ NARODIL POVESTNÝ ZBOJNÍK JURAJ JÁNOŠÍK

Výročie legendy R. Boldocký

oci po zboji chodil len zhruba dva roky, dnes ho pozná každý Slovák. Život Juraja Jánošíka je dodnes opradený tajomstvami a viaceré slovenské, ale aj české médiá sa pri príležitosti 330. výročia narodenia slávneho zbojníka snažia urobiť čiaru medzi historickými faktami a legendou. Ako zdôrazňuje server aktuality. sk, otázny je už samotný dátum zbojníkovho narodenia. Koncom 17. storočia sa v Terchovej narodili až štyria chlapci s menom Juraj Jánošík, väčšina odborníkov sa však prikláňa názoru, že ten „pravý“ prišiel na svet v januári 1688. Presný deň sa zrejme nedozvieme nikdy. „Podľa zápisu v matrike vo Varíne, ktorý je od Terchovej vzdialený zhruba 15 kilometrov, Juraja pokrstili 25. januára,“ píše server aktuality.sk s tým, že v tých časoch sa pre vysokú úmrtnosť snažili novorodencov pokrstiť čo najskôr, zvyčajne do troch dní po narodení. O Jánošíkovej mladosti sa nevie takmer nič, ďalšie zmienky o ňom

www.hl.rs

nájdeme až po dovŕšení plnoletosti. „V tom čase bolo na Slovensku cítiť silnú rebéliu proti vládnucim Habsburgovcom,“ píše pražský denník Dnes pod titulkom Jánošík:

Juraj.“ Ibaže vojenské ťaženie protihabsburského hnutia dopadlo neslávne, takže mladý Jánošík onedlho skončil v cisárskej armáde. A práve tu sa rozhodlo o jeho osude. Strážil

Jánošíkova socha v rodnej Terchovej vysoká sedem a pol metra – jej autorom je Ján Kulich (Foto: terchova.eu) Zbojníčil len dva roky, ale stal sa hrdinom. „Nespokojnosť chudobného obyvateľstva vygradovala sformovaním armády odboja pod vedením kniežaťa Františka II. Rákocziho. Do nej sa nechal naverbovať aj mladý

Informačno-politický týždenník

totiž väznicu na zámku v Bytči, kde si trest odpykával zbojník Tomáš Uhorčík. Dvaja muži sa zjavne zblížili a keď sa Uhorčíkovi podarilo z väzenia utiecť, zobral Jánošíka do svojej družiny.

hody – o život počas vianočných sviatkov prišli štyria mladí ľudia. Jedným z nich bol Čech, ktorého nehybné telo objavili ďalší turisti vo Veľkej Studenej doline pod Kráľovským žľabom vo Vysokých Tatrách. „Tridsaťtriročný český turista, žiaľ, pri páde utrpel poranenia nezlučiteľné so životom,“ informovali horskí záchranári. V nasledujúcich týždňoch však niektorí návštevníci slovenských hôr tragicky skončili nielen pri skialpinizme a turistike, ale aj na zjazdovkách. Na Donovaloch prišiel o život 49-ročný lyžiar z Okresu Komárno po náraze do drevených vetrolamov, v Jasnej zasa skolaboval 64-ročný muž. Obrovskou tragédiou bola aj smrť 30-ročnej Lucie z Nových Zámkov. Matke trojročného dieťaťa spadla lyža pri jazde lanovkou. Keď sa po ňu vybrala, v lyžiarkach sa šmykla na zľadovatenej ploche a vo vysokej rýchlosti narazila do stĺpa. Juraj Jánošík chodil po zboji od jesene 1711 až do marca 1713, keď ho po krutom vypočúvaní a súde v Mikuláši popravili obesením za rebro. Medzičasom sa stal kapitánom, keďže sa Uhorčík oženil a pod menom Martin Mravec usadil v dnešnom Klenovci pri Hnúšti. Pomerne krátky čas stačil na to, aby sa zrodila legenda o spravodlivom zbojníkovi, ktorý bral bohatým a rozdával chudobným. Čo je na tom pravda? Určite niečo bude. Zbojníkov v tom čase ľud vnímal ako symbol vzdoru proti úradom a títo zrejme občas niečo naozaj dali aj chudobným ľuďom. Aj keď nie vždy len z nezištných dôvodov, často im takto platili za protislužby, ako boli napríklad ukrývanie jedla či zbraní. Zbojníci tiež pravidelne dávali ulúpené šperky pekným dievčatám. Pokiaľ ide o 330. výročie ľudového hrdinu, to sa viaceré mestá pokúsia využiť na prilákanie turistov. V miestnom múzeu v Liptovskom Mikuláši si tak návštevníci budú môcť pozrieť ukážku zo súdu s Jánošíkom, v Bytči zasa z ohňov vyrobia na rybníku nápis 330. Prečo v Bytči? „Lebo práve v Bytči sa Juraj Jánošík zoznámil s Tomášom Uhorčíkom a slovo dalo slovo…“ vysvetľujú organizátori podujatia. • SLOVENSKO •

Ľudia a udalosti MINISTERKA ĐUKIĆOVÁ-DEJANOVIĆOVÁ V ŠÍDE

Vláda vyčlení 500 miliónov na demografiu Blaženka Dierčanová

inisterka bez kresla poverená demografiou a populačnou politikou Slavica Đukićová-Dejanovićová navštívila v stredu 17. januára Šíd. V sieni Zhromaždenia obce sa stretla s predstaviteľmi lokálnej samosprávy, predsedom Sriemskej hospodárskej komory, náčelníkom Sriemskeho správneho obvodu, riaditeľom regionálnej rozvojovej agentúry, predstaviteľmi verejných ustanovizní. Témou zasadnutia bola populačná politika, demografia a zlepšenie podmienok v oblasti vzdelávania. Ako je zná-

me, vláda Republiky Srbsko aj v minulom období Šídskej obci poskytla značnú finančnú podporu v sume 11 miliónov dinárov, a to prostredníctvom projektov určených mladým manželským pá-

VODNÉ HOSPODÁRSTVO VOjVODINY (3)

Znečistenie Veľkého báčskeho kanála Jaroslav Čiep

rom na mimotelesné oplodnenie, adaptáciu vykurovania v predškolských ustanovizniach v dedinách z územia obce, elektrické bicykle pre gerontodomáce, učebnice pre tretie a štvrté dieťa v rodine a iné.

Na nábreží kanála sa nachádzajú veľké priemyselné strediská Vrbas, Kula a Crvenka. Pre znečistenie a veľké nánosy bahna kanál je teraz príliš plytký pre riečne objekty a lode a zároveň je nebezpečný pre plavcov. Ministerstvo ochrany životného prostredia Srbska ho zaradilo medzi tri čierne body Srbska.

lani v decembri si v Novom Sade pripomenuli 40 rokov dokončenia výstavby vodného systému Dunaj – Tisa – Dunaj. S jeho výstavbou sa začalo roku 1957 a projekt ukončili o dve desaťročia neskoršie, teda roku 1977. V podstate sa na tomto území s kopaním kanálovej siete a zároveň s odvodňovaním dovtedy viac-menej močaristého územia začalo v máji 1793 podľa plánov a pod vedením inžiniera Jozefa Kissa. Vtedy sa začalo hĺbenie budúceho kanálu dĺžky 110 km, ktorý spájal Dunaj a Tisu. Bol to Veľký báčsky kanál, známy aj pod menom Kanál cisára Františka I. Po prvej svetovej vojne bol kanál pomenovaný podľa kráľa Petra I. a po druhej svetovej vojne jeho oficiálne pomenovanie bolo Veľký báčsky kanál. Ten sa časom rozširoval a tiahol od Baje po Bezdan. Od Malého Staparu vykopali aj • ĽUDIA A UDALOSTI •

Zriedkavý pohľad – loď plná nákladu sa plaví kanálom rameno kanála do Nového Sadu dĺžky 69 km. V súčasnosti je toto rameno známe ako Malý báčsky kanál a kedysi aj ako Kanál Františka Jozefa, neskôr kráľa Aleksandra. Koryto Veľkého báčskeho kanála je široké 17 m, pri hornom okraji je kanál široký zo 25 m a jeho priemerná hĺbka je 3 m.

Kontaminácia kanálov prebieha od druhej polovice 20. storočia následkom rýchleho rozvoja priemyslu a nesprávnej údržby priemyselných vôd, ktoré sa vylievali do kanála. Znečistenie Veľkého báčskeho kanálu, kde voda prúdi do rieky Tisy, a potom do Dunaja, je považované za jeden z naj-

Đukićová-Dejanovićová tiež povedala, že lepšia demografická budúcnosť Srbska súvisí so zlepšením postavenia ženy v spoločnosti. Poznamenala takisto, že nezápasíme iba s problémom natality a mortality, ale aj s problémom migrácií – do nášho štátu prichádzajú migranti z arabských štátov a občania Srbska odchádzajú za prácou do západných európskych krajín. Tohto roku vláda Republiky Srbsko vyčlení 500 miliónov dinárov na zlepšenie demografickej a populačnej politiky v obciach. – Bude zverejnený súbeh, na ktorý očakávame, že bude aplikovať aj Obec Šíd spolu so susednými obcami. Verím, že aj v budúcnosti budeme dobre spolupracovať, – povedala ministerka. Predseda obce Predrag Vuković prejavil spokojnosť s rozhovormi a poďakoval sa za podporu poskytovanú tejto obci. Po pracovnom zasadnutí ministerka navštívila Galériu obrazov Savu Šumanovića.

väčších ekologických problémov Srbska. V tejto oblasti sa sústreďuje potravinársky priemysel, ktorý už desaťročia bez predchádzajúcej úpravy vypúšťa odpadové vody do kanálu, ktorý je zdrojom znečistenia. Znečisťujúce látky obsahujú 400 000 kubických metrov kalu kontaminovaného ťažkými kovmi (chróm, meď, nikel), polyaromatických uhľovodíkov a biologicky zaťažených baktérií. Podľa štúdie Nórskeho inštitútu vodného výskumu NIVA Veľký báčsky kanál je najväčšmi znečistený vodný tok v Európe. V blízkosti kanála zaznamenali aj zvýšený výskyt rakoviny, čo výrazne ohrozuje zdravie miestnych obyvateľov. Minister ochrany životného prostredia Srbska Saša Dragin roku 2008 podpísal Memorandum o porozumení s UNDP (Rozvojový program Spojených národov) na realizáciu projektu Definitívne riešenie problému znečistenia a čistenie Veľkého báčskeho kanála. Tento projekt pozostáva z troch častí. Prvá časť obsahuje výstavbu magistrálneho kolektora, ktorý potláča odpadové vody z obcí Vrbas a Kula, v druhej časti sa predpokladá výstavba zariadení na čistenie odpadových vôd vo Vrbase a v tretej časti je stanovené čistenie Veľkého báčskeho kanála.

4 /4787/ 27. 1. 2018

Ľudia a udalosti 76 ROKOV OD NOVOSADSKEJ RAZIE

Spomienka na tragické udalosti Elena Šranková

ri pamätníku Rodina na nábreží Dunaja v Novom Sade si v utorok 23. januára početní prítomní pripomenuli 76 rokov od zlopovestnej Novosadskej razie. Pietnu pamiatku na nevinné obete razie organizovali Mesto Nový Sad, Eparchia báčska a novosadská Židovská obec. Pri tej príležitosti vence k pamätníku položili delegácie Mesta Nový Sad, Pokrajinskej vlády a Zhromaždenia AP Vojvodiny, Židovskej obce, Zväzu židovských obcí Srbska, Matice rómskej, predstavitelia veľvyslanectiev Maďarska a Izraela a potomkov obetí Novosadskej razie. Veniec spustili aj do vĺn Dunaja. Primátor mesta Nového Sadu Miloš Vučević počas pietnej

spomienky okrem iného povedal: „Vedomí sme si toho, že minulosť nemôžeme zmeniť, ale môžeme sa postarať, aby ona zmenila nás, aby sme boli rozhodnejší než inokedy, keď hovoríme, že dnes nieto miesta pre zlo, nenávisť, netoleranciu.“ Ako povedal, sú dátumy, ktoré nie sú len dejinami a spomienkami, ale veľkou životnou lekciou pre všetkých nás a tých po nás. Dvadsiaty tretí január nás učí, že nesmieme dovoliť, aby sa zopakoval fašistický nezmysel. Máme na to vyše 1 300 dôvodov, lebo najmenej toľko Novosadčanov bolo zversky zavraždených a vrhnutých pod ľad. Srbi, Židia, Rómovia, deti, starí, ženy, celé rodiny boli zavraždené len preto, že prislúchali inému národu a inej viere. Episkop báčsky Dr. Irinej citoval Božidara Kneževića

Na nábreží Dunaja v Novom Sade a povedal, že sa človek môže povzniesť do takých výšok, že sa mu i Boh poteší, ale môže padnúť aj tak nízko, že sa zaň i diabol zahanbí. Ako povedal, smutné a tragické udalosti, ktoré sa odohrali v Novom Sade a iných mestách v južnej Báčke pred 76 rokmi, potvrdzujú pravdivosť takej konštatácie. Vrcholný rabín Srbska Isak Asiel vyrozprával prítomným príbeh Židovky, ktorá bola počas druhej svetovej vojny vo viacerých nacistických táboroch. Avšak jej vôľa za životom bola silnejšia od

všetkých životných útrap. Tradične počas pietnej spomienky duchovné piesne predviedli chóry svätého Georgija a Hašira. Poctu obetiam razie vzdali Srbská pravoslávna cirkev v čele s episkopom báčskym Irinejom a penzionovaným episkopom mileševským Filaretom, ako i židovské spoločenstvo s vrcholným rabínom Srbska I. Asielom. Po kladení vencov k pamätníku Rodina pripomínanie výročia razie pokračovalo na novosadskej pláži Štrand.

SPOLUPRÁCA ŠKOLY A MLÁDEŽE V KULPÍNE

Kniha ako spojivo Katarína Gažová

27 . 1. – 2. 2. 2018

POČASIE

ákladná škola Jána Amosa Komenského a mládežnícke združenie Terra Kulpín úspešne spolupracujú už niekoľko rokov. Škola sa zapája do aktivít Terry a naopak – mládež účinkuje v rôznych aktivitách školy. Riaditeľka školy Jovanka Zimová nám to bližšie ozrejmila. „Ku koncu minulého roka naša spolupráca vyvrcholila tým, že nám Terra poskytla určité materiálne hodnoty, ktoré získala prostredníctvom projektu v minulom roku. Sú to knihy, ktoré Terra mala vo svojej knižnici v priestoroch

galérie, teda na vchode do Domu kultúry. Keďže Terra tam už nesídli, všetky knihy preniesli do priestorov našej školskej knižnice. Terra realizovala projekt Môj priestor na môj spôsob, ktorý podporila pokrajina. Zadovážené boli knihy rôznych žánrov. My máme knižnicu v dostavanej časti budovy, kde je aj telocvičňa. Máme tuná pekný fond kníh. Všetky knihy v knižnici, teda aj tie, ktoré pribudli z Terry, sú k dispozícii nielen našim žiakom, ale aj Kulpínčanom.“ V školskej knižnici žiaci neplatia členské. Pre občanov je členské sto dinárov ročne, čo je iba symbolický poplatok, aby sa mohol sčasti

Ukážková výstava kníh na vchode

dopĺňať knižný fond. Prostriedky na prácu knižnice škola dostáva aj z Ministerstva školstva. V rámci spolupráce s Terrou nedávno bola vylíčená miestnosť, v ktorej sídli školská knižnica a bol to taký darček mládeže venovaný základnej škole.

Na vchode do školského vestibulu je usporiadaná menšia výstava kníh z knižnice, aby si žiaci počas prestávky mohli pozrieť knihy, ktoré ich zaujímajú. Ako vysvetlila riaditeľka, každý mesiac sa na tú výstavu dostanú ďalšie knihy zo školskej knižnice.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

-3˚ | 7˚

-2˚ | 9˚

3˚| 10˚

3˚ | 11˚

2˚ | 6˚

0˚ | 6˚

-1˚ | 2˚

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Kontrola vody pravidelná a prísna Anna Lešťanová

januári sa zvyčajne koná súvaha výsledkov dosiahnutých v uplynulom roku a plánujú sa aktivity na nadchádzajúce obdobie. Bližšie o týchto témach nám v staropazovskom Verejnom komunálnom podniku Vodovod a kanalizáciu povedala hovorkyňa podniku Mara Gvozdenac. Ako v podniku hodnotíte rok za nami a čo považujete za príznačné pre rok 2017 okrem tých pravidelných prác, ktorým sa venujete? – Medzi tie najdôležitejšie investície v toku 2017 by som zaradila

výstavbu okolo 600 metrov novej kanalizačnej siete v Novej Pazove, od bazénov po priemyselnú zónu. Až 80 percent prostriedkov z celkovej sumy 4 676 000 dinárov určenej na túto investíciu bolo zabezpečených z pokrajinských orgánov. V minulom roku sme dali do prevádzky aj novú studňu B 2 na centrálnom prameni v Novej Pazove, čo prispelo k lepšiemu zásobovaniu vodou nielen tejto časti pracovnej zóny, lež aj celej dediny, najmä počas leta, keď je spotreba veľmi veľká. V podunajskej dedine Belegiš sme vybudovali vodovodnú sieť v dĺžke 1,1 kilometra a vypracovali sme projektovú dokumentáciu

Z KOVAČICKÉHO LOKÁLNEHO PARLAMENTU

Zvolili úradujúceho riaditeľa Domu zdravia Anička Chalupová

ýborníci Zhromaždenia obce Kovačica na 15. schôdzi, ktorá sa uskutočnila v piatok 19. januára 2018 v budove obecnej správy, prerokovali a schválili 6 bodov rokovacieho programu. Po schválení návrhu rozhodnutia o dávaní súhlasu a schválení projektu verejno-súkromného partnerstva v oblasti rekonštrukcie, racionalizácie a údržbe verejného osvetlenia led technológiou v Obci Kovačica, výborníci zvolili dvoch nových členov školského výboru Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici, ktorými sa stali Zorica Timotijevićová z Kačareva a Marína Petríková z Kovačice. Nasledovalo uvoľnenie z funkcie jedného člena Správnej rady Domu kultúry Mitu Živkova Lalu v Crepaji a následné vymenovanie nového člena, kde touto úlohou poverili Petra Svirčeva z Crepaje. Na januárovom zasadnutí ZO Kovačica • ĽUDIA A UDALOSTI •

výborníci schválili rozhodnutie o prenajímaní nehnuteľností vo verejnom vlastníctve Obce Kovačica. Konkrétne, ide o prenájom pracovných priestorov v budovách Domu zdravia v Kovačici, Debeljači, Crepaji, Padine, Samoši, Idvore a v Uzdine na obdobie 10 rokov. Priestory budú prenajaté konzorciu zdravotných ustanovizní – lekárňam Family Pharm v Belehrade a Cvejić v Čerevići. Na návrh Komisie pre kádrové a administratívne otázky, pracovné vzťahy, spoločenské uznania a ocenenia výborníci uvoľnili Dr. Dragana Josifovića z funkcie riaditeľa Domu zdravia v Kovačici a na miesto úradujúceho riaditeľa vymenovali Dr. Predraga Vinkovića z Pančeva. Na tomto zasadnutí Zhromaždenia obce Kovačica, ktoré trvalo bezmála pol druha hodiny, bolo prítomných 33 výborníkov z celkového počtu 39.

Mara Gvozdenac

na novú studňu. Novú vodovodnú sieť máme vystavanú aj v Starej Pazove (okolo 500 metrov). Na základe dobre vypracovanej kompletnej dokumentácie od Správy pre kapitálové vklady AP Vojvodiny sme dostali prostriedky v hodnote 18 miliónov dinárov na výstavbu časti štvrtej fázy vodovodnej siete vo Vojke v dĺžke 3,5 kilometra. Časť prostriedkov sme museli vyčleniť aj na bežnú údržbu či rekonštrukciu jestvujúcich studní. VKP Vodovod a kanalizácia sa stará aj o celý komplex pazovských bazénov a pred začiatkom letnej sezóny v roku 2017 sme ho pekne vynovili. Zvýšenú pozornosť sme venovali kontrole vody v bazénoch. O tom, že všetko fungovalo ako treba, dosvedčia naši početní návštevníci. Aké máte plány na tento rok?

– Na území Staropazovskej obce okrem pravidelných aktivít v tomto roku plánujeme vystavať dve nové studne, rozšíriť jestvujúcu vodovodnú sieť a vykonať jej rekonštrukciu všade tam, kde je to nevyhnutné. Medzi prioritné ciele v záujme zlepšenia výkonu zamestnancov, ktorí pracujú v teréne, je nevyhnutné zaradiť obnovenie niektorých vozidiel. Od januára ste zvýšili cenu vody; aká je cena kubického metra? – Nová cena vody je teraz 55 dinárov s DPH. Ide o minimálne zvýšenie a účet za strovenú vodu štvorčlennej domácnosti je teraz väčší o 150 až 200 dinárov. Na jedného člena domácnosti je teda rozdiel okolo 50 dinárov, čo nie je až tak veľa, lebo výrobná, reálna cena je oveľa vyššia. Kvalita pitnej vody v potrubiach je veľmi dôležitá. Kto dbá o jej správnosť? – Kvalitu vody na území Staropazovskej obce pravidelne kontroluje Ústav pre verejné zdravie v Sriemskej Mitrovici. Výsledky analýzy sa tiež zasielajú pokrajinským a republikovým sanitným službám, na základe čoho sa môže zistiť, že je kontrola vody veľmi vážna a prísna, takže naši spotrebitelia môžu byť celkom spokojní, keď ide o správnosť pitnej vody.

ŠTIPENDIÁ. Predseda Šídskej obce Predrag Vuković odovzdal zmluvy o získaní štipendií pre študentov, ktorí na základe dosiahnutého prospechu majú právo na tento druh finančnej podpory v školskom roku 2017/2018. Ako povedal, obec sa postará a zabezpečí pracovné miesta pre svojich akademických občanov. Zároveň vyzval študentov, aby sa po skončení štúdia vrátili do Šídu. Právo na obecné štipendium v sume 7 500 dinárov získalo 95 študentov zo spolu 126 uchádzačov. Spolu 155 študentov, ktorí získali právo na túto finančnú podporu podľa rozhodnutia z minulého obdobia, majú právo na štipendium v sume 3 000 dinárov. B. D. 4 /4787/ 27. 1. 2018

Ľudia a udalosti VLAŇAJŠIE SUCHO, NÁSLEDKY A CENY

Oneskorený dopad Oto Filip

iektoré následky a súvislosti dokážu človeka poriadne prekvapiť. Napríklad správy zo začiatku jesene 2017, že napriek všetkým ťažkostiam, ktoré vlani zasiahli naše poľnohospodárstvo, a nemalému poklesu výroby spôsobenému suchom export potravín

sa suficit v oblasti uvedených výrobkov zvýšil o 8,6 percenta. Na zozname exportných produktov bola napríklad merkantilná kukurica v hodnote 238 miliónov dolárov, zmrazené maliny 136 miliónov dolárov a cigarety, ktoré sme exportovali, za 131 miliónov dolárov. Nasledovali jablká, cukor, sója, merkantilná pšenica, nealkoholické nápoje, olej… Keď ide o skupiny, na prvej pozícii na zo-

štatistického ústavu na november 2017 hodnota exportu zeleniny a ovocia dosiahla 818 miliónov dolárov. Uvádza sa aj, že v prípade druhého podľa dôležitosti zahraničnoobchodného partnera krajín CEFTA – prvým je EÚ, s ktorou máme až 64 percent celkovej výmeny – máme suficit v sume 1 864 miliónov dolárov. Ten je hlavne následkom vývozu poľnohospodárskych produktov, obilnín, výrobkov z nich a viacerých druhov nápojov. Aj keď sú takéto a podobné výsledky potešujúce, je jasné, že následky vlaňajšieho sucha pocítime vlastne v tomto roku.

Aké budú ceny zeleniny tohto leta?

stúpol. Podľa štatistického odhadu vlaňajších ekonomických pohybov poľnohospodárska výroba klesla v roku 2017 až o desať percent. Je známe, že hodnota exportu poľnohospodárskych a potravinárskych produktov v roku 2016 bola až 3,2 miliardy dolárov, ale sú reálne náznaky, že aj tá bola vlani prekonaná. Len počas prvých sedem mesiacov 2017 Srbsko vyviezlo o 6,5 percenta viac uvedených produktov ako v rovnakom období predvlani. Hodnota exportu za prvých sedem mesiacov 2017 bola 1,9 miliardy dolárov, kým

Aj med sa stáva významným exportným produktom

zname boli ovocie a zelenina s 503 miliónmi dolárov, za nimi obilniny s necelými 428 miliónmi dolárov. Do nelogických výsledkov, ako sa zdajú na prvý pohľad, viac svetla vnáša skutočnosť, že sa vlastne vyvážali zásoby obilnín z roku 2016, ako aj zmrazené ovocie tiež zo spomínaného roku. Podľa správy Republikového

Tie by sa však nemuseli prejaviť v podobe enormného rastu cien, keďže Srbsko nemá problém s potravinovým zabezpečením: nielenže produkujeme nadostač pre domácu spotrebu, ale sa zvýši aj na vývoz. Podľa názoru viacerých výrobcov, ceny mäsa napríklad by sa pre sucho nemali zvýšiť hlavne preto, že je cena ošípaných po-

merne vysoká, tak u nás, ako aj v Európskej únii. Expert Milan Prostran zdôrazňuje, že vlaňajšie letné horúčavy zničili okolo 4 milióny ton kukurice v hodnote asi 600 miliónov dolárov. Sóje je približne o polovicu menej, takže škoda je približne 200 miliónov dolárov. Keďže sú tu aj ďalšie škody na slnečnici, cukrovej repe, ovocí a zelenine, možno predpokladať, že škody celkovo prevýšia miliardu: nie dolárov, ale eur. Je jasné, že menšia výroba bude negatívne vplývať najmä na rozvoj dobytkárstva, na spracovateľský priemysel, hrubý domáci produkt, vývoz. Následky sucha najviac pocítia alebo už pociťujú poľnohospodárski výrobcovia pre nedostatok peňazí, ktoré treba vložiť do tohtoročnej produkcie. Keď ide o obyvateľstvo, pre menšiu ponuku reálne je očakávať rast cien, čo znamená priamy negatívny vplyv na životný štandard. Aj keď sú viaceré dôvody na zdraženie potravinársko-poľnohospodárskych produktov, útechou môže byť skutočnosť, že ono nebude vysoké z jednoduchého dôvodu: nízku kúpyschopnosť obyvateľstva. A v prípade núdze je tu aj možnosť dovozu a intervencií z tovarových rezerv. Vo všetkom treba mať na zreteli aj ponaučenie do budúcnosti – na jeseň treba siať viac kultúr, ako jačmeň, raž, pšenica, repka olejnatá a iné, ktoré sú odolnejšie proti vysokým teplotám, čiže prinášajú úrodu bez ohľadu na klimatické zmeny.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbubum! P oďme, vážení, tam, kde sme dávno neboli. Pozrime sa bez počudovania, čomu sa čuduje denník Danas. V pondelkovom čísle informuje, že asi 50 000 ľudí v Bukurešti, hlavnom meste Rumunska, absolvovalo protestný pochod proti korupcii. Ó, ó, úbohí, Rumuni! Hajde, priatelia, ideme rýchle spolucítiť s nimi a tešiť sa, že my u nás taký problém nemáme. Mali sme a už nemáme. Lebo my sme proti pliage menom korupcia proste už dávnejšie imúnni. Natoľko, že by sme bez nej hádam ani nevedeli žiť. A keďže žijeme, vieme, čomu / komu

www.hl.rs

môžeme za Také Žitie byť povďační. Aj sýti, aj lační. Tamtiež, na tej istej strane spomenutého denníka sa dozvedáme aj o tom, že je vláda USA zablokovaná, že prvé výročie inaugurácie prezidenta Trumpa sa nesie v znamení nepokojov a rozdelení. Ó, ako dobre, že my nemáme prezidenta Trumpa a teda nemáme ani trumpoty. Lebo na trumpoty si človek zvyká úžasne ťažko. Na trampoty, ako malé platy a veľké sľuby o lepšej budúcnosti, ktorej v ústrety pálime deň čo deň rýchlejšie, silnejšie, lepšie, enormne znižujúc

Informačno-politický týždenník

nezamestnanosť, čo odchodmi za prácou mimo hraníc našej krásnej krajiny, ktorú čoraz širším oblúkom – z čírej nevedomosti – obchádzajú bociany s batoľatami v batôžkoch, čo odchodmi poslednou cestou, sme si u nás zvykli priam na závidenie hravo a radostne. Ani koník vraný na hladenie bičíkom neogabaného pohoniča. V pondelkovom Danase je aj rozhovor s členom predsedníctva Zväzu vojvodinských Maďarov Bálintom Pásztorom. Na otázku, akú odpoveď ZVM dostáva od koaličného partnera

alias Srbskej pokrokovej strany (SNS) ohľadne zákona o financovaní Vojvodiny, pán Bálint junior viac než vtipne odpovedá: „... je tomu už 12 rokov a pre každý rok sme povedali, že dúfame, že bude schválený. Dúfam, že bude schválený v čím kratšej lehote.“ No veru – opakovanie je matkou múdrosti a múdrosť je matkou trpezlivosti a trpezlivosťou sa človek veruže prehryzie k... Tak, tak, zopakujme si, v hlbokej nádeji, že pochopíme, keď nie skôr, tak viac než o 12 rokov... prehryzie sa k Múdrosti, ktorá je Matkou... Bumbumbum! • ĽUDIA A UDALOSTI •

KLUB POĽNOHOSPODÁROV BÁČSKY PETROVEC

Ďalší cyklus zimných prednášok Jaroslav Čiep

ž viac ako dve desaťročia Klub poľnohospodárov v Báčskom Petrovci pre svojich členov a iných záujemcov sústavne usporadúva odborné prednášky. Cyklus zimných prednášok pre poľnohospodárov v tejto zimnej sezóne v Petrovci štartoval v stredu 17.

hospodárili. Aj na prvú tohtoročnú prednášku prišiel slušný počet poslucháčov, viac ako 70. V zimnom období poľnohospodári majú nadostač času na oddych a plánovanie nového výrobného cyklu, v čom im prednášky môžu len pomôcť. Vlani

stanice Nový Sad. Mr. Pap sa na svojich prezentáciách snaží zmapovať, ako sa poľnohospodárom darilo v minulom období, a to

Mr. Janko Pap (stojí vľavo) na prvej z cyklu zimných prednášok

takých prednášok a prezentáČasť domácich poľnohospodárov na prednáške cií bolo spolu 32. januára v sieni Klubu poľnohosUž sa stalo tradíciou, že prvé podárov. zimné stretnutie miestnych poľnoNa prednáškach si sedliaci so hospodárov na prednáške vyznie záujmom vypočujú odborné rady ako prezentácia Mr. Janka Papa a ďalšie informácie, ktoré môžu a jeho kolegov z Pokrajinskej poraprispieť k tomu, aby ešte lepšie denskej služby Poľnohospodárskej

nielen v Báčskopetrovskej obci, ale aj v širších rámcoch. Okrem toho poslucháčov oboznámi s novinkami v oblasti mechanizácie, prípadne o nových ochranných a iných opatreniach, aby pôda bola čím výdatnejšia. Zvlášť v situáciách, keď vládne veľké sucho, ako to bolo vlani. Preto svoju tohtoročnú prednášku pomenoval Rastlinná

PREDNÁŠKA PRE POĽNOHOSPODÁROV V SELENČI

O výrobe a výkupe priemyselnej papriky Juraj Berédi-Ďuky

selenčskom podniku Slovan agrár neustále rozmýšľajú o možnostiach zveľadenia vzťahov kooperácie a nadviazanú spoluprácu sa snažia pozdvihnúť na vyššiu úroveň. Vo štvrtok 18. januára podniky Slovan agrár a DOO Telek Paprika Martonoš pre svojich stálych a potenciálnych nových záujemcov o kooperáciu, výrobcov hlavne priemyselnej papriky, zorganizovali prednášku o výrobe a výkupe priemyselnej papriky, ktorú podnik z Martonoša vykupuje. Na prednáške sa zúčastnil veľký • ĽUDIA A UDALOSTI •

Dilp. Ing. Vladimír Belička, riaditeľ Slovan agráru, privítal prítomných

počet poľnohospodárov, lebo výroba priemyselnej papriky v Selenči má dlhoročnú tradíciu. Prítomných poľnohospodárov

privítal riaditeľ Vadimír Belička a vzápätí sa slova ujal Jožef Telek, majiteľ podniku z Martonoša, ktorý hovoril o výrobe a výkupe

výroba v podmienkach sucha. V nej zhodnotil poľnohospodársku produkciu v aktuálnych podmienkach a prítomným ponechal na zváženie, čo je pre nich najlepšie a najvýhodnejšie. Predseda petrovského Klubu poľnohospodárov Janko Kováč na prvej z cyklu zimných prednášok privítal Milana Delića z Poľnohospodárskej stanice Nový Sad, ktorý prítomným podrobnejšie vysvetlil a priblížil aktuálne stimulačné opatrenia poskytované u nás výrobcom v oblasti poľnohospodárstva a dobytkárstva. Detailnejšie predstavil európsky IPARD II program s ohľadom na opatrenie M1. Poľnohospodári v Petrovci sa budú stretať pravidelne každú stredu a každý piatok, rovnako ako v minulých rokoch. V januári prednášky budú o 18. a vo februári o 19. hodine. Okrem toho v sobotu 27. januára Klub poľnohospodárov v Lesíku zorganizuje Poľnohospodársku zábavu. papriky v tohtoročnom výrobnom cykle, ktorého začiatok pomaly klope na dvere. Konkrétne sa zmienil o podmienkach a výkupnej cene tohtoročnej výroby. O technológii výroby priemyselnej papriky hovorila Monika Verešová, vedúca ochrany rastlín v podniku Telek Paprika. Na záver sa prihovoril predstaviteľ OTP banky z Odžakov Nenad Grgić, ktorý poľnohospodárom ponúkol výhodné úvery, iste zaujímavé pri zakladaní novej produkcie. Prednáška sa skončila posedením výrobcov a predstaviteľov dvoch podnikov. Je to pekný príklad z praxe, ktorý môže prispieť k upevneniu vzájomných vzťahov v koperácii. Slovan agrár aj tejto zimy zorganizuje prednášky pre všetkých, ktorí majú záujem o novinky v poľnohospodárskej výrobe. Prvá prednáška je naplánovaná na utorok 30. januára. Prednášky budú prebiehať do konca februára.

4 /4787/ 27. 1. 2018

Ľudia a udalosti ROZHOVOR S VLASTOU TRIAŠKOVOU

Petrovčania – vysťahovalci do zámoria Jaroslav Čiep

tom, že sa aj z Báčskeho Petrovca jednotlivci, ba i celé rodiny v minulosti, podobne ako i v súčasnosti, vysťahovali do zahraničia, sa v súkromí často debatuje. Zvlášť o odchodoch za krajcom chleba na prelome 19. a 20. storočia do Spojených štátov amerických. Ale naša historiografia ešte dôkladne nepreskúmala tento nielen tunajší, ale aj celoeurópsky a širší jav a nemáme doteraz ani zmapované, kto všetko a kedy odchádzal z našich dedín do zámoria. Vlasta Triašková z Báčskeho Petrovca je všestranná, predovšetkým umelecká duša. Možno ju postretnúť na akciách Združenia petrovských výtvarných umelcov, ale aj na iných podujatiach. Vlasta ako výhonok učiteľskej rodiny často menila svoje bydlisko. Blízke sú jej predovšetkým Boľovce a Dobanovce, ale aj Hložany a súčasné bydlisko. Študovala politológiu v Belehrade a pracovala v Rádiu Nový Sad a kníhtlačiarni Kultúra. Dôkladne ovláda angličtinu a často prekladá. V súčasnosti je dôchodkyňou. Postrehli sme, že prostredníctvom sociálnych sietí začala mapovať migráciu Petrovčanov do zámoria. Navštívili sme ju a opýtali sa na pohnútky, ktoré ju k tomu viedli. – Aj sama som mala príbuzných a aj v súčasnosti mám najbližšiu rodinu, ktorá žije v zahraničí na druhom svetadiele. Viackrát som bola u nich na návšteve a stretala sa s potomkami vysťahovalcov. Odjakživa ma zaujímali osudy nielen mojich blízkych rodinných príslušníkov, ale aj ostatných známych. K tomu ma aj priatelia poprosili, aby som im pomohla nájsť príbuzných. Už starý otec mi rozprával, že jeho dvaja bratia odišli do Ameriky, dokonca že boli aj dvakrát a ostatným potom rozprávali, ako sa im tam vodilo. Mňa to zaujalo, chcela som vedieť, koľko rokov vtedy mali, kam išli a pokúsila som sa to presnejšie zistiť. Podarilo sa mi to, takže som v tom mojom prezeraní dostupných údajov na internete čoraz viac „viazla do hĺbky“. Zistené fakty som potom sprostredkovala celej mojej rodine nielen tuná, ale aj na Slovensku, v Kanade a v Austrálii. Teraz sa to dá zistiť trochu ľahšie ako kedysi... – Áno, teraz sú už na internete

www.hl.rs

to moc. Len toľko, aby mohli vyžiť, kým sa nedostanú k cieľovému bodu v Amerike. Je tam presný dátum, kedy loď s pasažiermi prišla do New Yorku. Okrem práceschopných ľudí, ktorých je najviac, vidieť, že prichádzali napr. aj mamy s niekoľkomesačnými bábätkami. V tomto prípade mama z Petrovca cestovala do Brém pravdepodobne železnicou, potom loďou do New Yorku, a potom ďalej do štátu Ohio. Kam najčastejšie mali nasmerované Petrovčania v Spojených Vlasta Triašková štátoch a čo robievali? prístupné viaceré databázy, cez ktoré – Najviac odchádzali do oblastí možno vyhľadávať jednotlivé osoby, medzi štátmi Ohio a Pennsylvánia. ktoré prichádzali alebo aj teraz žijú Najčastejšie to boli mestá Akron, v Spojených štátoch. Jedna z nich je Cleveland... V Ohiu to boli najčastejna adrese libertyellisfoundation.org šie Newark, v Pensilvanii Braddock. a druhá je familysearch.org. Odchádzali aj do Pittsburghu, do Predsavzali ste si, že Canal Dover, do Detrov týchto databázach itu v Michigane. Kedysi vyhľadáte a zmapujete sa v Amerike budoval všetkých Petrovčanov, Canal Dover, dnes už ktorí od konca predmilen Dover, takže tam nulého storočia odišli pracovali na výkodo zámoria na zárobky poch, tiež pracovali alebo za lepším živov uhoľných baniach. tom. Ako to robíte? V Pittsburgu sa rozvíjal – Pri prezeraní sa popriemysel a naši praconúkajú rôzne filtre, ale vali v oceliarňach. Naši u Američanov sú zápisy ľudia tam nerobili ľahnašincov neraz skomokú robotu. Keď zarobili lené a nepresné, takže trochu peňazí, viacerí treba hneď rátať aj s rôzsa vracali domov, kde nymi odtieňmi zápisov si kúpili domček, alebo našich priezvisk, dokonca trochu zeme, aby sa aj samotného Petrovca. Ukážka shiﬀskarty z lode, ktorá prevážala vysťahovalcov im ľahšie žilo. Keď mali Neraz je to okrem zák- na linke Hamburg – Amerika šancu, odišli ešte raz. ladnej podoby Petroc, Viacerí sa do Ameriky Petrovac, ale aj Petrovce, Petrec... dá sa rozlúštiť, kto ich pozval, kam asi prinavrátili aj viackrát, až potom Aj pod USA nachádzam našich ľudí, šli... Zoznamy som sledovala až do 50. zavolali k sebe aj rodinu. Zistila som ktorí tam pricestovali druhýkrát alebo rokov minulého storočia. Tí poslední aj vo vlastnej rodine, že niektoré aj tretíkrát. Čiže už pravdepodobne už prichádzali aj lietadlom. Pri tejto deti sa narodili v Ohiu, potom sa získali občianstvo, alebo mali tam práci som si pomáhala aj zoznamom rodičia vrátili späť do Petrovca, žili trvalý pobyt. Do roku 1900 zväčša nie pomaďarčovania slovenských mien, tuná a až v 50. rokoch, keďže mali sú presnejšie smernice, iba Hungaria dedín, ale aj súčasným telefónnym americké občianstvo, zase sa vrátili ako krajina príchodu. zoznamom Petrovca, kde som si do Ameriky. Ako to bolo s vysťahovalcami overovala, či určité priezviská sú tu S pani Triaškovou sme sa ešte dlho do Ameriky? aj dnes. Viackrát som narazila aj na bavili pri tejto téme, ale aj týmto – Všetci prisťahovalci do Ameriky také priezviská, aké sa v Petrovci už zlomkom z rozhovoru sme čitateľom museli cestovať loďou a lode pristá- nevyskytujú. chceli ukázať, že sa prostredníctvom vali na Ellis Island v New Yorku, kde Čo sa taký bádateľ, akým ste aj internetu možno všeličo dozvedieť ľudia podliehali lekárskej prehliadke vy, z uverejnených súpisov môže aj o vlastnej rodine vo svete a dať sa a zapisovali sa údaje o nich. Niektorí dozvedieť o našincoch prisťaho- s nimi dokopy, ale aj zmapovať túto napr. boli zdržaní, alebo aj vrátení, vaných do Ameriky? oblasť a priblížiť ju širšej verejnosti, akže sa objavila nejaká choroba, – Okrem základných údajov, ktoré ako to robí Vlasta. Petrovec a ostatné s ktorou nemohli vstúpiť do štátov. sme uviedli, píše, aj koľko dolárov naše dediny si zaslúžia, aby sa uroBuď ich liečili, alebo vrátili späť. Aj mali so sebou. Našinci mali od 10 do bil aspoň súpis vysťahovalcov do o týchto ľuďoch existujú zoznamy. 20 dolárov. V súčasnosti je to hod- zámoria. Dokonca aj súpis súčasnej Naši ľudia spravidla nemali prob- nota cca 200 dolárov, čiže nebolo migrácie, napr. na Slovensko.

Informačno-politický týždenník

lém vstúpiť do krajiny. Od začiatku 20. storočia na lodných zoznamoch cestujúcich sú aj detailnejšie opisy a objavujeme tam aj slovenskú národnú príslušnosť a mesto, odkiaľ prichádzajú. Tie zoznamy sú príliš detailné. Uvádza sa tam, kedy prišli, ktorou loďou a odkiaľ, koľko mali rokov, či sú ženatí alebo slobodní, čo sú povolaním, kto ich pozval, kam cestujú, tiež aj osobné údaje: výška, farba vlasov a očí a rodné mesto. Lode najčastejšie prichádzali z Rijeky, Benátok, Brém, Antvérp, Le Havre, Hamburgu...dokonca aj z anglických prístavov. Zistili ste, odkedy sú v týchto zoznamoch aj Petrovčania? – Nazdávam sa, že prvé záznamy pochádzajú z roku 1889 či 1890. Tieto prvé záznamy sú menej obsažné, ale

• ĽUDIA A UDALOSTI •

PIATE PODUJATIE SVADOBNÁ MÁGIA V NOVOM SADE

V DOME ZDRAVIA BÁČ

Na skrášlenie Pohotovo reagovali nezabudnuteľných a zachránili život chvíľ dieťaťa Katarína Gažová

početné salóny svadobných šiat, cukrárne, ktoré pripravujú svadobné torty, druženie občanov pre zachovanie dekoratéri svadobných priestorov, rodiny a manželstva Spoločný život svadobní fotografi. Prítomní budú aj už päť rokov v Športovo-podni- odborníci, ktorým možno zveriť celú kateľskom stredisku v Novom Sade záležitosť okolo organizácie svadby a organizuje podujatie Svadobná má- ktorí sa postarajú o všetko potrebné gia (Svadbena magija). pre tento jedinečný Organizátorkou tohto deň. pekného a populárne„Podobne ako v ho podujatia je Katarína minulých rokoch Raškovićová. podujatie aj tentoraz „Podujatie tohto bude humanitárneroku usporiadame ho rázu. Zozbierané v sobotu a nedeľu 3. prostriedky sa vea 4. februára. Začína nujú niektorému zo sa o desiatej hodine Katarína Raškovićová žiakov školy Milana a trvá celý deň. Aby (Foto: z archívu K. R.) Petrovića so žiackym to svadobné očarenie domovom v Novom bolo dokonalé, pozorne si volíme celý Sade, kde aj sama pracujem ako osobrad vystavovateľov, ktorí ponúkajú ný asistent. Budú sa predávať výrobky, výrobky súvisiace s organizovaním ktoré boli vypracované v pracovných svadby. Takýmto spôsobom chce- strediskách tejto školy. A ako organime umožniť, aby si mladí a vôbec zátori sme sa postarali, aby podujatie tí, ktorí majú v pláne organizovať spestrili módne prehliadky, výstupy svadbu, vybrali z bohatej ponuky detských chórov a tanečných skupín, svadobných šiat, svadobných kytíc koncerty niektorých známych speváa rôznych iných vecí, ktoré patria k kov a prezentovanie viacerých hudobsvadobnému dňu. Z bohatej ponuky ných kapiel, vhodných na svadobné našich vystavovateľov si môžu vybrať veselie. Ako vždy, vstup na podujatie, to, čo im zodpovedá, aby ich svadobný ktoré bude prebiehať na prvom podeň bol ešte sviatočnejší a zvláštnejší.“ schodí Športovo-podnikateľského Na tomto podujatí budú vystavovať strediska, je voľný.

LETMO

Zdravie Oto Filip

hráň si to, čo máš, kým nebude neskoro. Platí to najmä pre zdravie. Je známe, že naše zdravie závisí od viacerých činiteľov, ako dedičné predpoklady, životné podmienky, spôsob výživy, kvalita stravy... Podobne, ako sa vraví: Povedz mi, čo čítaš a poviem ti, kto si, možno to parafrázovať aj na to, čo jeme: Ukáž mi, čo ješ a poviem ti, ako si na tom so zdravím. Potravné články sú rôzne, rozmanitého • ĽUDIA A UDALOSTI •

Dr. Jarmila Lačoková-Krásniková (zľava), Dr. Katarína Berédiová, Dr. Zoran Novaković a sestry Anita Krstićová, Vedrana Balićová a Zuzana Sklabinská-Petrovićová Juraj Berédi-Ďuky

rednedávnom sa v Dome zdravia Báč odohrala dramatická udalosť, v ktorej o život bojovalo malé dieťatko, ale ktorá sa vďaka duchaprítomnosti a pohotovému konaniu lekárov a sestričiek šťastne skončila. Ako vysvetlil Dr. Zoran Novaković, prednosta všeobecného

Oto Filip pôvodu a kvality, no všetkým je spoločné, že na stav nášho organizmu vplývajú buď kladne, alebo záporne. Je známe, aká kvalita potravín je vo vyspelých krajinách, tiež aká je tá naša. Alebo čo všetko z cudziny dovážame. Dokonca aj vo vysnívanej Európskej únii je zjavné, že sa potraviny v najvyvinutejších štátoch značne líšia od tých v menej vyspelých. A akoby nám zdravotné ponaučenia a poznatky nestačili, ani s tým, čo sami produkujeme, nemôžeme byť spokojní. Vo verejnosti sa nedávno objavila správa Inštitútu pre verejné zdravie Vojvodiny, ktorý v rámci jedného z projektov kontroloval obsah soli v chlebe podávanom v objektoch spoločenského stravovania detí a mládeže v Novom Sade v roku

2017. Výsledky až zarážajúce – zo 69 analyzovaných vzoriek žiadna neobsahovala predpísané množstvá soli. Dokonca vo štvrtine z nich boli až neprípustne vysoké množstvá. Živná pôda na rast krvného tlaku, vznik srdcových a iných ochorení. Jedným z východísk by museli byť nové, inakšie technológie výroby najčastejších ingrediencií, zabezpečujúce ich žiaduci a potrebný pomer. Dovtedy chlieb náš každodenný bude nielen horký, ale aj slaný. A je to len jeden z produktov, ktorý často konzumujeme. Čo však s celým radom iných, ktoré najčastejšie pravidelne nekontrolujeme? Alebo v prípade ktorých dakde medzi dvoma kontrolami uplynú celé roky?

lekárstva, s rýchlou zdravotnou službou v DZ Báč, ktorý napriek tomu, že nemal službu, bol na tvári miesta, nedávno na oddelenie pediatrie v dome zdravia rodičia doniesli dieťatko, ktoré nedávalo znaky života, čo svedčilo o súrnom konaní a povážlivej situácii. Službukonajúca doktorka a sestra na oddelení okamžite vyhlásili súrny prípad a pozvali všetkých kolegov, ktorí mohli akokoľvek pomôcť, aby sa pripojili. Spontánne sa formoval tím, ktorý fungoval ako jeden celok a všetci sa snažili zachrániť život malého pacienta. V čele tímu boli Dr. Novaković a Dr. Katarína Berédiová; okrem toho tím tvorili Dr. Jarmila Lačoková-Krásniková a Dr. Spomenka Blaškovićová, ako aj sestry Vedrana Balićová, Zuzana Sklabinská-Petrovićová a Nada Iličićová. Hneď po formovaní tímu začali s reanimáciou a podnikli iné potrebné opatrenia, ktoré si takýto prípad vyžaduje. Po určitom čase sa im podarilo dieťa oživiť, ktoré vtom začalo normálne dýchať. Potom vodič sanitky Dejan Mijalilović a zdravotníci dieťa bezpečne prepravili do detskej nemocnice v Novom Sade.

4 /4787/ 27. 1. 2018

Ľudia a udalosti DEMOGRAFICKÉ POHYBY V HAJDUŠICI

Migrácie sa stali každodennosťou Vladimír Hudec

dvaja Hajdušičania. Jedným z nich bol 62-ročný Ján Guľáš, ktorý na daje o demografických dialýze vydržal takmer 20 rokov, pohyboch už dlho sveda tým zaznamenal svojrázny rečia o príliš zlej situácii vo kord. Z ostatných zosnulých štyria Vojvodine a Srbsku. S výnimkou boli vo ôsmom a ďalší siedmi niekoľkých veľkých miest, vo v deviatom desaťročí svojvšetkých ostatných mestách ho života. Jedenásti zosnulí a dedinách sa počet občaboli Slováci a po traja Srbi nov podstatne zmenšuje. a Maďari. Na vine je nielen výrazný Vlani v tejto čoraz mennegatívny prírodný prírastok, šej a staršej juhobanátskej ale aj migrácie jednotlivcov dedinke pribudlo 7 novoa celých rodín do veľkých rodeniatok (o tri viac ako stredísk, v posledných rov roku 2016), a to dievčenkoch aj do zahraničia. Toto ce Andrijana, Sofija, Čarna zmenšenie počtu obyvateľov a Hana, a chlapci: dvojičky sa zvlášť výrazne prejavuje v Miroslav a Dejan, tiež Mamalých dedinách, v ktorých teja. Spomedzi týchto detí Anna a Vladimír Čriepkovci od posledného sčítania oby- sa po viacročnom očakávaní dočkali tri sú zo slovenských, dve vateľov v roku 2011 ubudlo potomkov – synov Miroslava a Dejana zo zmiešaných a dve zo po niekoľko stovák obyvasrbských manželstiev. teľov. Tak je tomu aj v Hajdušici, 96-ročný Rade Mitrović a spomeAni počet uzavretých manželdedine, v ktorej roku 2011 žilo dzi Slovákov najstarší bol 84-ročný stiev neveští podstatnú nápravu 1 150 obyvateľov, a dnes, podľa Ján Kollár. Najmladšia zosnulá negatívneho trendu. Osudové voľného sčítania autora týchto bola Nevenka Veličkovská, ktorá áno vlani totiž vyslovili iba tri snúriadkov, iba 840, čiže o 310 menej. sa dožila iba 56 rokov. Vo veku, o benecké páry, z čoho dva zostali Demografické pohyby v Hajdu- ktorom zvyčajne povieme, že je žiť v dedine a jeden pár sa ihneď šici v roku za nami boli síce trochu privčas na umieranie, umreli ešte presťahoval do Vršca. Z toho dva

prajnejšie ako predtým, avšak mortalita predsa dominovala nad natalitou. Vlani totiž umrelo 17 Hajdušičanov (o tri menej ako v roku 2016), z čoho 9 žien a 8 mužov. Najstarší medzi nimi bol

manželské páry sú srbské a jeden zmiešaný, v ktorom je mladucha Slovenka. V tejto chvíli migrácie sú každodennosťou aj tejto dediny. Toho času na Slovensku sa nachádza zo 40 Slovákov. Medzi nimi sú manželské páry, ktoré svoje deti nechali doma, niektorí si tam už aj našli životnú družku a založili rodinu. Väčšinou sú to však mládenci vo veku, keď by mali plánovať rodinu, mať deti. Spoločné im je, že s výnimkou niekoľkých v Srbsku boli nezamestnaní a na Slovensko, pravdaže, odišli za prácou a lepším životom. Počet tých, ktorí si v krajine predkov chcú nájsť lepší život, sa však týmto nekončí. Naopak. Viacerí s krajanským preukazom v ruke už majú naplánovaný odchod a nie je malý počet ani tých, ktorí si začali vybavovať doklady s cieľom vyraziť. Čas ukáže, či sa po čase vrátia do rodnej krajiny a dediny, aby si tu našli zamestnanie, prípadne začali samostatne podnikať, alebo jej navždy obrátia chrbát.

STAROPAZOVSKÁ OBEC – STARÉ BÁNOVCE

Plávali najodvážnejší a najsmelší Anna Lešťanová

dostal pozlátený kríž, rytiersky plášť a medailu. Medaily na paa prítomnosti niekoľko stovák miatku dostali aj všetci účastníci občanov v Starých Bánovciach tohto zimného plávania. v piatok 19. jaPlávanie sa nuára 33 najodkonalo za podvážnejších a najpory Obce Stará smelších plavcov, Pazova a organimedzi ktorými zátormi podujaboli aj tri dámy, tia boli tamojšia účinkovalo v traTuristická orgadičnom plávaní nizácia, miesto Čestný kríž vo ne spoločenstvá sviatok Zjavenia a Srbská pravoPána (Bogojavlslávna cirkev z jenje). podunajských Podujatie sa po Účastníci tradičného plávania v Starých Bánovciach dedín Staropaštvrtýkrát konalo zovskej obce. na známej starobánovskej pláži zvíťazil aj roku 2015, keď podujatie Pred tradičným plávaním o Čestný Venecija, ktorú zamestnanci VKP bolo v tomto prostredí obnovené. kríž v kostoloch prebiehala slávČistoća z tejto príležitosti zvlášť Na odmenu od predsedu Obce nostná liturgia. V čele procesie očistili a upravili. Symbolických Stará Pazova Đorđa Radinovića od starobánovského kostola k

www.hl.rs

33 metrov po Čestný kríž napriek studenej vode Dunaja najrýchlejšie preplával vodný pólista Branko Čeprnja zo Starých Bánoviec, ktorý

Informačno-politický týždenník

Odmeny najrýchlejšiemu plavcovi a víťazovi podujatia Brankovi Čeprnjovi odovzdal predseda obce Radinović

nábrežiu Dunaja boli jazdci na vyparádených koňoch, čo bolo veľkou atrakciou, najmä pre najmladších. • ĽUDIA A UDALOSTI •

SIEŤ 021

Sebastiana v škôlke nikdy nepovažovali za seberovného Tijana Jankovićová

ž sedem rokov deti s invaliditou a s poruchami v rozvoji majú aj zákonnú možnosť, aby chodili do riadnej školy, ale problémy v ich zapájaní do spoločnosti existujú naďalej. Sebastian z Nového Bečeja má sedem rokov a poruchu z autistického spektra. Je bez žiadnych fyzických nedostatkov a problém je výlučne mentálnej povahy. Jeho matka Senka je nespokojná s procesom inklúzie a pre Sieť 021 tvrdí, že Sebastiana v škôlke nikdy nepovažovali za seberovného. – Vychovávateľka mi neoznamovala niektoré programy, nevedela som o rodičovských poradách. Jedine Sebastian nedostával pozvánky na narodeninové oslavy kamarátov zo skupiny, ani sladkosti, ktoré rodičia nechávali vo všetkých skrinkách, okrem jeho. Deti predo mnou prstom ukazovali na Sebastiana a vysmievali sa mu. Nakoľko jeho reakcie nie sú ,očakávané‘, stávalo sa, že iba niekoľko hodín alebo niekoľko dní neskoršie, on to dieťa, ktoré sa mu vysmievalo, sotí alebo mu ,pritlačí‘ ruku. Poučená zlými skúsenosťami zo škôlky, Senka sa rozhodla syna zapísať do Základnej školy 6. októbra v Kikinde, ktorá pracuje podľa vyučovacieho plánu a programu pre deti a mládež s poruchami v rozvoji. Cestovné trovy znáša Obec Nový Bečej a mama je teraz viac než spokojná s prístupom, aký sa jej dieťaťu teraz dostáva. Deťom s poruchami v rozvoji a invaliditou je potrebná práca s odbornými osobami, ako defektológovia, logopédovia, a ich zapájanie do vyučovania znamená, že každá trieda má pomocného profesora, učiteľa, alebo pedagogického asistenta, ktorý bude pomáhať riadnym učiteľským kádrom, čo nie je vždy možnosťou v Srbsku, a zvlášť v malých prostrediach, ako Nový Bečej. V zákone o základoch systému vzdelávania a výchovy pedagogický asistent by mal spolupracovať s učiteľmi a spolu s nimi plánovať podporu deťom, ktoré to potrebujú. Pedagogický asistent sa prideľuje školám, nie jednotlivému dieťaťu, a jeho angažmán a financovanie je záväzkom Ministerstva osvety, vedy a technologického rozvoja. • ĽUDIA A UDALOSTI •

INKLÚZIA NIE JE JEDNOSMERNÁ ULICA A. L., matka trinásťročného chlapca, ktorý donedávna chodil do triedy s dievčaťom s poruchami v rozvoji, tvrdí, že si inklúziu pekne predstavili, ale je ťažko uskutočniteľná. – Vďaka učiteľke, jej úsiliu a zasadzovaniu celá trieda pomohla a prijala medzi seba dievča, ktoré napriek tomu, že sa ťažšie pohybovalo, bolo dosť samostatné. Tvorili akoby jeden celok. Medzitým, neskoršie, keď začali chodiť do piatej, šiestej triedy, situácia bola na úkor iných detí. Napr. hodinu z biológie nikdy nemali v biologickom kabinete, lebo bol na poschodí, a schody boli pre ňu nezvládnuteľná prekážka. Pravdaže, za to nik neobviňoval dieťa. Jednoducho nikto z kompetentných sa dostatočne nepousiloval nájsť lepšie riešenie tohto problému. Ľahšie bolo, aby hodiny biológie boli v učebni, v ktorej trávili väčšiu časť dňa, hoci to znamenalo, že nikdy nepozerajú cez mikroskop. Ak niekto musí byť hocijakým spôsobom o niečo ukrátený, potom to nie je v poriadku, – hovorí A. L. pre Sieť 021. Psychologička Danijela Glavaški mieni, že je inklúzia pozitívny projekt, aby sa deti vyrovnali: – Skúsenosti sú rozdielne. Zdravé deti nie sú vždy ochotné a prichystané prijať dieťa, ktoré má nejakú poruchu. V takých situáciách môže dôjsť i ku protichodnému účinku, že dieťa, ktoré by sa malo integrovať do skupiny svojich rovesníkov, býva ešte viac izolované. Tu je dôležité, aby celkový systém pracoval na tom, aby sa deti stali vnímavejšími, aby prijali tie, ktoré sa niečím líšia. To je moment, ktorý je veľmi dôležitý. Maja Vidakovićová, pedagogička zo ZŠ Josifa Marinkovića v Novom Bečeji, poukazuje na ďalšie problémy v procese inkluzívneho vzdelania, dodávajúc, že v tejto škole nieto detí s poruchami v rozvoji a invaliditou, čiže že žiaci, ktorí pracujú podľa individuálneho vzdelávacieho programu, sú z výchovne zanedbaných rodín. – To sú väčšinou deti, ktorých rodičia neskončili ani štyri triedy základnej školy. Zákon hovorí, že v triede môžete mať dvoch žiakov s osobitnými potrebami. My mávame aj piatich žiakov v triede, lebo ich nemáme kde rozvrhnúť a nemôžeme ich neprijať.

Pekne je to predstavené, ale nie je do konca zakončené. OSOBNÝ SPRIEVODCA – NEVYHNUTNÁ POMOC Individuálny vzdelávací plán (IOP) je osobitný dokument, ktorým sa plánuje dodatočná podpora vo vzdelávaní a výchove pre určité dieťa a žiaka, v súlade s jeho schopnosťami a možnosťami. Brankica Filipovićová, matka dvanásťročnej Miny, ktorá je chorá na cerebrálnu paralýzu, má pozitívnu skúsenosť: – Keď Mina začala chodiť do predškolskej skupiny v škôlke, deti ju prijali výborne, ale myslím si, že personál nebol prichystaný na to, že tu bude dieťa, akým je Mina. Inak Mina práve s tými istými deťmi začala chodiť do prvej triedy a bola naozaj dobre prijatá. Keďže je Mina nehybná a pripútaná ku kočíku, všetky štyri roky jej o obecnej trove bol zabezpečený osobný sprievodca. Osobný sprievodca je osoba dostupná dieťaťu s invaliditou a s poruchami v rozvoji, s cieľom poskytovať podporu v uspokojovaní základných životných potrieb toho dieťaťa – pohyb, hygiena, stravovanie, obliekanie, komunikácia s inými... Minina matka poukazuje aj na nedostatky v inkluzívnom procese. – Učiteľka sotva dokázala spracovávať učivo s ostatnými deťmi, a keď bolo potrebné, aby vysvetľovala Mine, to znamenalo, že je nevyhnutné, aby sa venovala iba jej. Napriek celkom slušnej integrácii medzi vrstovníkov, Mina sa viac nenachádza v inkluzívnom procese: – Dôvodom, prečo sme sa predsa rozhodli, aby Mina vzdelávanie pokračovala v Špeciálnej základnej škole Milana Petrovića v Novom Sade, sú fyzické prekážky a absencia prístupovej rampy, takže sme ju zakaždým museli vnášať, vlastne vynášať zo školy. Danijela Glavaški pre Sieť 021 vysvetľuje, že aj jazyk predstavuje silný prostriedok (anti)diskriminácie. – Pozrime napríklad výraz ,osoby s osobitnými potrebami‘, ktorý bol vyradený a prekonaný pred niekoľkými rokmi. Postrehlo sa, že osoby s invaliditou alebo ťažkosťami v rozvoji nemajú žiadne ,osobitné potreby‘. Všetci máme rovnaké základné potreby – existenčné, potreby po strave, po oddychu, sociálne potreby, potreby po blízkosti,

po emocionálnom viazaní. Termín sa možno ujal preto, lebo uspokojenie tých potrieb u osôb s nejakým druhom problému prebiehal nejakým ,osobitným spôsobom‘, – hovorí Glavašká, dodávajúc, že je nevyhnutné vyhýbať sa terminológii, ktorá podnecuje stereotypy, predsudky a diskrimináciu. FYZICKÁ (NE)PRÍSTUPNOSŤ A ARCHITEKTONICKÉ BARIÉRY V súčasnej spoločnosti je dôležité zabezpečiť prístupnosť fyzického okolia, verejnej prepravy, služieb určených verejnosti, informácií a komunikácií, čo predstavuje predpoklad na samostatný život a úplné zapájanie sa osôb so zdravotným postihnutím do všetkých oblastí spoločenského života. Predseda združenia osôb s invaliditou, cerebrálnej a detskej paralýzy Atila Gubič poukazuje na početné architektonické bariéry v Novom Bečeji, dodávajúc, že prístupovú rampu nemá väčšina ustanovizní, inštitúcií a verejných objektov. – Osobám s invaliditou je sťažená návšteva lekárovi, nemožná misia je aj odchod na poštu, do domu kultúry, ako aj návšteva služieb v budove obecnej správy. Ale nemožno povedať, že nikde v meste nie je umožnený prístup. Sú aj dobré príklady, ale je ich veľmi málo. Musí sa spomenúť, že už určité obdobie funguje semafor so zvukovou signalizáciou, ako aj reliéfová dráha časti chodníka, ktorá nevidiacim a slabozrakým osobám umožňujú nerušené pohybovanie cez mesto. Keď ide o lokálne výhody a subvencie, Gubič dodáva, že jedine Brantner, odpadové hospodárstvo, s. r. o., vychádza v ústrety osobám s invaliditou, nenaplácajúc vynášanie smetí. Laslo Šuranji z Nového Bečeja, zlatý paraolympionik a nositeľ dvoch medailí v streľbe v Riu 2016, podotýka, že Nový Bečej je podobný väčšine miest v Srbsku. – V Novom Bečeji máme šťastie, že je všetko ,rovné‘, takže mesto ako také je dosť zjazdné vo vzťahu k iným mestám. Ale nič špeciálne sa neurobilo vo veci odstraňovania architektonických prekážok, ani sa o tom nemyslí, keď sa niečo nové buduje. Keď ide o budovy, väčšina z nich je neprístupná. A to od obce po ambulanciu. Ale to je tak všade v Srbsku. Nič nové. Ak chceme spoločnosť, v ktorej všetci môžu žiť dôstojne, ako súčasť komunity, bez predsudkov a bez marginalizácie, problémy musíme riešiť tam, kde vznikajú, meniac sami seba a svoje inštitúcie. Tento text vznikol v rámci projektu Sieť 021, ktorý financuje EÚ. Jeho obsah je zodpovednosťou Rádia 021 a v žiadnom zmysle neodzrkadľuje názory Európskej únie.

4 /4787/ 27. 1. 2018

DETSKÝ KÚTIK

Zimné prázdniny Skončili sa i zimné prázdniny. Strávila som ich doma. Hneď po skončení prvého polroka blížili sa Vianoce. Na Štedr ý večer som bola v kostole, kde som dostala aj balík. Nasledujúci deň som chodila palazovať. S rodičmi som bola i v Kovačici. Tam prichystali pre deti pekné a smiešne divadlo. Po divadle vypúšťali prekrásny ohňostroj a obec pripravila pre všetk y deti balíky. Nový rok sme čakali doma. Mali sme hostí zo Slovenska. Šla som často aj na návštevu k svojej príbuznej Sofii. Práve v ten večer, keď som zostala u nich spať, ocko mi hlásil, že naša ovečka dostala dve mláďatká. Poslal mi aj ich fotky. Nasledujúci deň som im dala mená – Belka a Pachuľka. Prázdniny boli naozaj krásne. Chýbal nám iba sneh. Bolo mi trošku ľúto, že sme sa nemohli sánkovať, guľovať a robiť snehuliaka.

Je po prázdninách Napísali ste nám, ako ste strávili zimné prázdniny. Oslávili ste Vianoce, Nový rok, navštívil vás dedo Mráz, trávili ste čas so svojou rodinou a priateľmi. Chýbal sneh? Danuška

Krásy zimných prázdnin Zimné prázdniny rýchlo uplynuli. Povinností bolo málo a voľného času nadostač. Zo Slovenska docestoval môj bratranec Jovan. S ním som strávila možno aj polovicu prázdnin. Bolo nám spolu pekne, lebo sme sa dávno nevideli. Na Vianoce sme s kamarátkami Nataškou , Saškou a Katarínou spievali susedom pod oknami vianočné pesničky, zavď ačili sa nám ovocím, orieškami a koláčik mi. Dedo Mráz nás navštívil aj tohto roku . Priniesol mi darček, ktor ý som si vyži adala, keď som mu písala list. Posledn ý prázdninový víkend som strávila so svojou kamarátkou Janou. Hrávala som sa aj so svojím psíkom Medom, ktor ý je každý deň pripravený na hru. Pre neh o prázdniny trvajú a nekončia sa. Natali Kotvášová, 3. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

Viktória Macáková, 3. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

Jaroslava Urbanová, druháčka, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

Je po prázdninách Prázdniny sú už za nami. Začali sa s Vianočným trhom, ktorý zorganizovala naša škola. Mali sme stánok plný koláčov a vianočných ozdôb, ktoré sme urobili na hodinách výtvarnej kultúry. Potom nasledovali Vianoce. Chodil som k rodine palazovať a dostal kopu sladkostí, ale aj peňazí. Nový rok som strávil v kruhu svojej rodiny. Po Novom roku bol som na prípravách na Kopaoniku, lebo trénujem karate. Okrem tréningov sme sa aj sánkovali. Bolo nám naozaj veselo. A teraz už možnože viac unavený ako oddýchnutý vrátil som sa znovu do školy, zakončiť aj tento druhý polrok. Samuel Chrťan, 3. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

www.hl.rs

Dijana Jonášová, ôsmačka, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

Priateľstvo Priateľstvo je krok radosti, je slovo mladosti, krášli nám krok života každý. Kto priateľa nemá, stratený je navždy. Ten, kto priateľa má, tomu sa život ľahkým zdá... Ten je stále veselý, dobre mu je na zemi.

Aňa Hansmanová, 2. b, ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec

Informačno-politický týždenník

Priateľstvo je nad striebro i nad zlato žlté. PRIATEĽSTVO SI VÁŽ, KÝM HO MÁŠ a usiluj sa, nech trvá večne. Lucia Stajićová 6. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

• DETSKÝ KÚTIK •

Obzory

Z obsahu Nové preklady, nové pohyby

str. 2 – 3

Zostávam pesimistická optimistka

str. 4 – 5

Ťažisková téma – vidiek

Nový Sad 27. 1. 2018 Ročník XXXV Číslo 1/401

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

str. 8

KOMIKS

Najväčší sen Oskara Eda (Branko Jelinek: Oskar Ed: Můj největší sen. Lipnik : Praha 2016) Stevan Lenhart

dvtedy, čo sme pred dvanástimi rokmi v Obzoroch písali o prvom komiksovom albume Branka Jelineka, tento slovenský kresliar (dnes už žijúci v Česku) sa venoval vytváraniu obsiahleho diela, ktoré je práve pred nami. Na komiksové pomery je to príliš impozantná, viac než 300-stranová kniha veľkého formátu s pevným obalom a na jej realizácii autor podľa vlastného scenára pracoval desať rokov. Hlavný hrdina knihy Oskar Ed: Můj největší sen je citlivý chlapec s nadmerne vyvinutou obrazotvornosťou a nezvyčajnou vajcovitou hlavou. Cesta autom s rodičmi na výlet prekvapenia bude pre Oskara vyplnená neskutočnými, často strašidelnými víziami, odzrkadľujúcimi traumatické skúsenosti zapríčinené neustálymi hádkami medzi jeho matkou a otcom. Zo sveta rodinných nepríjemností a rodičovských konﬂiktov Oskar uniká do sveta vlastných snov a bujných fantázií, ktoré sú v rozpore so skutočnosťou. Pritom však vznikajú určité „pukliny“ v realite, cez ktoré do každodennosti vnikajú prvky iného, fantastického sveta, čo dramaticky vplýva na veci a situácie v okolí.

Do navonok všedného príbehu rodinnej cesty na výlet autor vsúva epizódy z Oskarovho psychického vnútra, pričom využíva princípy zvláštnych vizuálnych metafor (napr. keď sa hrdina mení na vtáka, ale kŕdeľ vtákov je mu celkom cudzí, keď vylieza na strom, a potom ho zje obrovská húsenica, keď v reštauračnom toalete nachádza velikánske vajce, z ktorého sa liahne nespočetné množstvo jemu sa podobajúcich slizkých bytostí, keď rodinné auto zaplavuje temná tekutina atď.), čo tomuto komiksu pridáva snovú a neraz absurdnú poetic-

kosť. Obsiahlym obrázkovo-textuálnym rozpracovaním scenára a striedaním viacerých časových a priestorových pásiem toto ko-

BRANKO JELINEK sa narodil roku 1978 v Banskej Štiavnici na Slovensku. Vyštudoval graﬁku a knižnú ilustráciu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V období 2003 – 2006 uverejnil komiksovú trilógiu Oskar Ed v slovenskej a českej albumovej verzii (Vydavateľstvo Mot); toto dielo bolo neskoršie preložené do poľštiny (Timof, 2009). Práce publikoval vo viacerých časopisoch a antológiách v USA (Heavy Metal), Česku (Aargh!, Komiksfest!, CZekomiks, Generace Nula: Nová vlna českého a slovenského komiksu), Rakúsku (1:20 000 000) a v Slovinsku (Stripburger), príležitosť zoznámiť sa s jeho prácou mali tiež čitatelia slovenského vojvodinského časopisu Vzlet. Okrem dvoch cien na komiksovom festivale v poľskej Lodži, za knihu Oskar Ed: Můj největší sen (2016) získal Cenu Muriel na festivale v Česku, v Brne. Dnes žije a tvorí v Prahe.

miksové dielo vlastne nadobúda žánrovú podobu tzv. graﬁckej novely alebo graﬁckého románu, avšak najpraktickejším označením v tomto prípade by asi bol termín komiksový román. Dielo Oskar Ed: Můj největší sen sa v určitom zmysle dá pozorovať ako prequel k Jelinekovej predtým uverejnenej komiksovej trilógii, v ktorej Oskar Ed vystupuje ako už dospelý hrdina s výnimočnými psychickými schopnosťami. Bez ohľadu na to, že ide o české vydanie, po tejto knihe možno Branka Jelineka považovať za najvýraznejšieho súčasného predstaviteľa deviateho umenia slovenského pôvodu a odporučiť ho na preklad do srbčiny. Záujem o tento druh umenia v Srbsku totiž bezpochyby jestvuje.

INTERVIEW

27. 1. 2018 • 4 /4787/

MARTIN PREBUDILA, SPISOVATEĽ A KULTÚRNY DEJATEĽ

Nové preklady, nové pohyby Stevan Lenhart

20/II

artina Prebudilu asi väčšina čitateľov pozná ako básnika a prozaika charakteristického rukopisu. V posledných rokoch sa však tento náš kultúrny dejateľ (a predseda Komisie pre literárno-vydavateľskú činnosť Výboru pre kultúru NRSNM) čoraz viac venúva prekladom slovenských autorov do srbčiny a zároveň sprístupňuje diela srbských spisovateľov čitateľom na Slovensku. Jeho činnosť v tejto oblasti vlani priniesla viac výsledkov v podobe vzácnych knižných vydaní, ktoré si zaslúžili byť predmetom osobitného rozhovoru. V poslednom čase vyšlo viac kníh vašich prekladov, tak slovenských, ako aj srbských autorov. Aký význam má dnes prekladateľská činnosť v udržiavaní a nadobúdaní vzájomných kultúrnych kontaktov medzi Srbskom a Slovenskom? Aký je záujem tunajšej a tamojšej kultúrnej verejnosti a vydavateľov o tieto preklady? – V najnovšom, povedal by som, päťročnom období môžeme kvitovať veľmi čulé a bohaté kultúrno-literárne styky na relácii Belehrad – Nový Sad –Báčsky Petrovec – Bratislava, a to najmä po podpísaní zmluvy o spolupráci medzi Spolkom slovenských spisovateľov a Združením spisovateľov Srbska, ktoré sa uskutočnilo 25. októbra 2013 v povestnej belehradskej ulici Francúzskej č. 7 za prítomnosti dvoch predsedov, Miroslava Bielika a Radomira Andrića. Bol to vlastne výsledok viacerých dovtedajších rozhovorov, tak na knižných stretnutiach v Belehrade a Bratislave, ako aj na našich literárnych snemovaniach v Báčskom Petrovci a, pravdaže, výsledok viacročných snáh Komisie pre literárno-vydavateľskú činnosť Výboru pre kultúru NRSNM. Odrazu literatúra vojvodinských Slovákov spolu s prekladmi

srbskej poézie a prózy začala byť oveľa prítomnejšia na stránkach Literárneho týždenníka a Slovenských pohľadov, tiež srbské preklady v našom časopise Nový život, ale aj slovenská literatúra v srbských

Martin Prebudila (Foto: O. Filip)

periodikách, akými sú napr. Književne novine, Letopis Matice srbskej, časopisy Zlatna greda, Stig a iné. V tomto necelom päťročnom období na Slovensku a v Srbsku vyšiel pozoruhodný počet autorských a najmä preložených kníh, viac hádam ako za posledných 25 rokov, a to predovšetkým vďaka pochopeniu a snahám pána Bielika a pána Andrića, ako aj stále prítomnému a veľmi účinnému sprostredkovaniu Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci, ktoré neraz bolo aj priamym vydavateľom niektorých titulov. Myslím si, že práve táto a takáto zintenzívnená spolupráca dvoch združení prispela k zviditeľneniu dvoch veľmi blízkych literatúr a vyvolala oveľa väčší záujem širšej literárnej verejnosti, tak u nás, ako aj na Slovensku. Určite k tomu prispeli aj viaceré preložené knihy zo slovenčiny do srbčiny a opačne, na čom sa najnovšie podieľali a naďalej podieľajú Zdenka Valentová-Belićová, Miroslav Demák, moja maličkosť, ale aj ďalší. Vlani vyšli dve knihy Ľubomíra Feldeka vo vašom preklade do srbčiny. O kto-

ré tituly ide a čím môže byť Feldek zaujímavý srbskému čitateľovi? – S bardom slovenskej literatúry Ľubomírom Feldekom sme sa prvýkrát stretli a in live zoznámili na bratislavskom knižnom veľtrhu Bibliotéka v novembri 2012 a už vtedy som si povedal, že by bolo dobre urobiť širší výber najmä z jeho básnickej, ale aj z bohatej tvorby pre deti, a v preklade ju priblížiť srbskému čitateľovi. Dovtedy však Feldek do srbčiny knižne nebol preložený, čo bolo škoda, takže som sa pustil do toho. Spolu s riaditeľom SVC Vladimírom Valentíkom sme to predbežne plánovali vydať koncom roku 2016 k Feldekovým osemdesiatinám, no „vďaka“ nedostatku prostriedkov kniha nevyšla v tom roku, ale s polročným oneskorením, teda vlani na jar. Kniha básní Nasmejani otac (SVC) vyšla

vou Rozprávkou o Andersenovi a dunajskej víle, na ktorej vydanie sme tiež horko-ťažko zháňali prostriedky. Nakoniec ju s dobrou vôľou a s nemalým vlastným príspevkom vydal Zoran Kolundžija, majiteľ novosadského Vydavateľstva Prometej, za ﬁnančnej podpory Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Práve tieto dva príklady vari najlepšie hovoria o tom, že je často oveľa ľahšie knihu napísať, alebo preložiť, ako vydať a následne ponúknuť čitateľom. A keď kniha aj uzrie svetlo sveta, tak sa najčastejšie stáva, že o nej nikto ani len slovko nenapíše... Keď ide o Feldekovu knihu pre deti Bajka o Andersenu i dunavskoj vili, ktorú nádherne spestril svojimi ilustráciami najznámejší súčasný slovenský akademický maliar Miroslav Cipár (1935), tak je tu aj istá

V družnom rozhovore s bardom slovenskej literatúry Ľubomírom Feldekom pri krajanskom stánku v Bratislave v novembri 2012 (Foto: z archívu M. P. )

v tvrdej väzbe s primeranými a zväčša originálnymi ilustráciami nášho akademického maliara a graﬁka Pavla Čániho. Premiéra tejto knihy bola vlani v máji v miestnostiach Združenia spisovateľov Srbska a sám Feldek potom bol milo prekvapený takýmto darčekom k jeho životnému jubileu. Podobný prípad, či už osud, bol aj s preloženou Feldeko-

zaujímavosť – špeciálne a exkluzívne pre srbský preklad spisovateľ dopísal celý jeden odsek: Nemohla na breh vystúpiť ani vtedy, keď sa blížila k Belehradu a keď začula dievčatá, čo sa prechádzali po brehoch Dunaja, zhovárať sa o Srboch, akí sú to vraj junáci, a s akou horúcou krvou – vraj až s takou horúcou, že v domoch, kde žijú, netreba

INTERVIEW

HLAS ĽUDU • OBZORY

rade, na ktorom sa zúčastnila aj sama autorka a vďaka znovu patrí vydavateľstvu Prometej a jeho majiteľovi, ktorý ju vytlačil prakticky na vlastné náklady. Chcem prízvukovať,

ako aj druhú Zorana Djerića (1960) Nové devínske elégie: Dokumentárne básne (KLA) v spoločnom preklade so Zdenkou Valentovou-Belićovou, ktorá preložila väčšiu časť jeho

Titulné strany aktuálnych vydaní prekladov diel slovenských a srbských autorov

že vydanie tejto knihy, ako aj dvoch Feldekových, ﬁnančne podporilo Literárne informačné centrum v Bratislave, tiež rad ďalších prekladov slovenských autorov do srbčiny. Na Slovensku majú od vlani príležitosť zoznámiť sa s básnickou tvorbou súčasných srbských básnikov Ivana Negrišorca a Zorana Đerića... – Áno. Tieto dve básnické zbierky v slovenčine svoju slovenskú a svetovú premiéru mali v novembri na Bibliotéke v Bratislave za prítomnosti autorov a dvoch prekladateľov, čo sa nestáva často ani na oveľa väčších knižných veľtrhoch. Prvú zbierku Výstava oblakov (SSS) Ivana Negrišorca (vlastným menom Dragan Stanić, 1956) v mojom preklade,

básní v tejto knihe, osobne predstavil predseda SSS Miroslav Bielik a vyjadril nádej, že aj v tomto roku spolupráca medzi Slovenskom a Srbskom na literárnom poli bude ešte bohatšia a rozmanitejšia. Zostavili ste tiež monografiu o vedeckom pracovníkovi Jánovi Kišgecimu, pred pár rokmi vyšla aj monografia o divadelnom a televíznom režisérovi Jánovi Makanovi... – V roku 2016 vyšla monografia k životným šesťdesiatinám Jána Makana, tiež s ročným oneskorením a opäť bol dôvod – nedostatok prostriedkov. S podobným osudom na sklonku minulého roku svetlo sveta uzrela aj, povedal by som trochu neskromne, monumentálna monografia o živote a diele

prof. Dr. Jána Kišgeciho. Pôvodne táto kniha mala vyjsť k profesorovým 75. narodeninám, teda ešte predvlani, ale z viacerých dôvodov tiež bola o rok presunutá. Hlavný dôvod bol predsa ten, že stále pribúdali nové a nové texty, fotograﬁe, príspevky do kapitoly Iní o ňom (nakoniec ich bolo takmer tridsať) a z prvotne plánovanej čierno-bielej knihy menšieho formátu nakoniec sa zrodila vzácna kniha v tvrdej väzbe v plnom kolore, čo si pán Kišgeci vo veľkej miere aj zaslúži. Potvrdil to napr. aj sám Miroslav Lajčák, bývalý veľvyslanec SR v Belehrade, vo svojom príležitostnom príspevku. Premiéra tejto knihy ešte len má byť... Určite už pracujete na ďalších prekladoch a projektoch. Možno v roku 2018 očakávať podobné tempo a produktivitu? Zostáva čas aj na vašu autorskú literárnu tvorbu? – V tomto životnom období sa viac orientujem na prekladanie ako na vlastnú tvorbu. Niežeby som nemal čo literárne povedať, ale jednoducho nenachádzam tú správnu vôľu a „chuť“ do písania. Možno po čase... Keď ide o preklady, tak tu je práce viac ako dosť. Spolu s Mirom Demákom prekladáme 70 vybraných básní známeho slovenského básnika Milana Richtera, ktoré by mali knižne vyjsť k jeho životným sedemdesiatinám. A keďže v tomto roku svoje sedemdesiatiny oslávi aj pán Demák, k tomuto jubileu prekladám do srbčiny výber z jeho dvoch kníh veľmi dobrých a pútavých cestopisov. A bolo by treba dokončiť aj preklad obsiahlej, až šesťstostranovej knihy o Alexandrovi Dubčekovi z pera Ľuboša Juríka. Bol by som rád, keby sa v tomto roku slovenskí milovníci poézie zoznámili aj s veršami hádam najväčšieho súčasného srbského básnika Matiju Bećkovića, ktorého výber a preklad mám takmer dokončený. Uvidíme, čo všetko z toho sa nám podarí realizovať...

21/III

v zime kúriť, nuž nečudo, že sa (podobne ako tie dievčatá na brehoch) túžila aj ona s niektorým tým srbským junákom zoznámiť a zohriať sa v jeho blízkostí, no nešlo to... Ďalšou slovenskou autorkou, ktorá bola preložená do srbčiny, je Rút Lichnerová... – Pani Lichnerová, spisovateľka a výtvarná teoretička pracovala v Oblastnej galérii v Banskej Bystrici, potom v Galérii Jozefa Kollára v Banskej Štiavnici, odkiaľ aj odišla do dôchodku. Pravdu povediac, s jej menom som sa stretal aj skôr, ale takmer nič z jej diela som nečítal, až kým mi náš Miro Demák nepriniesol, zhruba predvlani na jar, jej vtedy najnovší román Hostina (2015), ktorý sa zaoberá otázkami vlastnenia a bytia, a je zo súčasnosti. Hovoril mi, že má predbežný súhlas a záujem Zorana Kolundžiju o jeho vydanie v srbčine a že či by som ho nechcel preložiť?! No najprv som si ho dôkladne prečítal a keďže ma zaujal autorkin zvláštny, sčasti postmodernistický štýl a sama téma, pustil som sa do toho. Viete, zimy vedia byť dosť dlhé a keďže už dlhší čas vôbec nesledujem televízny program a už ani do krčiem nechodím, tak si čas najčastejšie krátim prekladaním. Vie to človeka aj upokojiť, utíšiť, zaujať, hlavne – dobre mi to robí. A vie to byť celkom dobrý kreatívny počin, zvlášť keď vlastná tvorba stagnuje alebo „nemá čo nové povedať“... No vráťme sa k románu Hostina, do srbčiny preloženého pod názvom Gozba. Román je kritikou súčasných spoločenských preferencií, kde prevláda egoizmus, hmotárstvo a ďalšie neduhy. Je zakotvený v slovenskom kultúrnohistorickom priestore, no presahy do mýtov a „všeľudských“ tém ho posúvajú do ﬁlozoﬁckej roviny. Verím, že svojou súčasnou témou vyvolá záujem aj srbského čitateľa. Tento preklad vyšiel tesne pred vlaňajším októbrovým knižným veľtrhom v Beleh-

I NT E RV IE W

27. 1. 2018 • 4 /4787/

ROZHOVOR S PROF. PHDR. MARTOU SOUČKOVOU, PHD.

Zostávam pesimistická optimistka Anička Chalupová

22/IV

kademická autorita, pedagogička z Katedry slovenskej literatúry a literárnej vedy na ISMŠ Filozofickej fakulty PU v Prešove, prof. PhDr. Marta Součková, PhD., pôsobila v rokoch 2013 – 2017 ako lektorka na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade. O jej poslaní na Dolnej zemi hovorí: – Na Univerzite v Novom Sade som bola lektorkou slovenského jazyka a kultúry: nemala som teda len vyučovať slovenčinu študentov z Oddelenia slovakistiky či iných katedier, prípadne záujemcov zo širšej verejnosti, ale tiež rozširovať povedomie o našej kultúre vo vojvodinskom či širšie srbskom prostredí. Na lektorát som odchádzala s ideálnymi predsavzatiami, že tu predstavím najvýznamnejších slovenských autorov, divadelníkov, výtvarníkov, vedcov či hudobníkov, naučím sa srbský jazyk a budem schopná prekladať srbské umelecké i vedecké texty do slovenčiny. Naivne som si myslela, že stačí chcieť a na základe mnou organizovaných prezentácií sa budú prekladať knihy slovenských autorov a naopak, naše vydavateľstvá sa začnú viac ako doteraz zaujímať o srbskú literatúru. Samozrejme, prax je úplne iná než moje predstavy. Nemyslím pritom iba na ekonomické podmienky vo Vojvodine či na Slovensku, ale tiež napríklad na osobné kontakty, na základe ktorých sa často vyberajú texty na preklady. Plánovala som tiež rozšíriť literárnovedné srbsko-slovenské kontakty, hoci v podobe spoločných monografií či zborníkov z konferencií. Chcela som prednášať pre učiteľov zo slovenských základných vojvodinských škôl a gymnázií, školiť novinárov na základe analýz ich článkov, viesť semináre tvorivého písania pre začínajúcich autorov, editovať texty vojvodinských spisovateľov, mať krátku reláciu o najnovších knihách v televízii alebo rozhlase, pripraviť pobyty študentov na Slovensku a v Srbsku, organizovať exkurzie na Slovensko a i. Dnes viem, že takéto ciele boli

a sú pre jedného človeka nespl- so slovenskými spisovateľmi do niteľné, veď samotná príprava Vzletu. V roku 2016 som bola nových vyučovacích predmetov redaktorkou slovenského časomi zabrala väčšinu času najmä z pisu Romboid, ktorého srbské prvého lektorátneho roku. číslo, v rámci projektu Časopis Čo z vašich plánov sa vám v časopise, sa podarilo vydať (s popri výučbe teda podarilo prekladmi Zoroslava Speváka, realizovať? Ladislava Čániho a šéfredaktorky – Asi najvýznamnejšie z mojich Stanislavy Repar). Som rada, že mimoškolských lektorátnych ak- som sa mohla podieľať na vzniku tivít boli prezentácie autorov v knihy Márie Kotvášovej Jonášovej rámci Litera Tour, Otec rytier, mama ktorí reprezentodračica, ktorú iluvali slovenskú kulstroval môj syn túru a jej rozličné Michal. slohovo-typoloAko sa vám učigické tendencie. lo na Oddelení sloNovosadskú a bevakistiky v Novom lehradskú slovaSade? kistiku navštívilo – Verím, že tak, počas štyroch roako som si ja obľúkov môjho pôsobila svojich novobenia v Srbsku štrsadských študennásť spisovateľov tov, aj ich zaujali moje vyučovacie (Štrpka, Balla, Vadas, Ferenčuhová, metódy, založené Kucbelová, Bodnajmä na rozvíjanárová, Kompaní kreativity. Rada níková, Krajňak, vyučujem v malých Marta Součková Šulej, Gavura, skupinách, študenpo moderovaní relácie Karpinský a i.) – ti, ak chcú, sa môžu Literárny kvocient prostredníctvom perfektne naučiť (Foto: z archívu M. S.) nich sa predstavili jazyk, ale tiež do tiež rôzne vydavateľstvá (Koloman detailov interpretovať umelecké Kertész Bagala, Drewo a srd, Ar- texty. Výhodou lektorátu v Novom tforum atď.). Na našom oddelení Sade je, že ako jediný na svete, prednášali tiež približne desiati aspoň pokiaľ viem, ponúka výučbu literárni vedci, lingvisti, teatroló- slovenčiny ako rodného jazyka: govia a teoretici prekladu. Osobne nemusela som preto učiť jeho zása asi najviac teším z každoročných klady, ale viedla som tu aj disciplíseminárov tvorivého písania, pre ny ako na domovskej univerzite študentov základných, stredných v Prešove (napr. medzivojnovú aj vysokých škôl, ktoré budú, dú- literatúru). Úlohou vysokoškolfam, pokračovať ďalšie roky. Až ského pedagóga, teda i lektora, po mojom odchode sa podarilo nie je len odovzdať študentom uskutočniť podobný workshop v (hoci najnovšie) informácie, tie si kovačickej základnej škole, a hoci totiž môže dnes každý stiahnuť tu pracovali žiaci s ich staršími na internete. Dobrý učiteľ by mal kolegyňami vysokoškoláčkami, podľa môjho názoru predstaviť ba i učiteľkami, akcia mala svoj svoj spôsob myslenia a zároveň zmysel. Mrzí ma, že sa prestali rozvíjať (aj kritické) uvažovanie konať jazykové kurzy pre novi- poslucháčov. Vo výučbe literatúry nárov... Pomerne pravidelne som to platí dvojnásobne: nielen v referovala o lektorátnych akciách Novom Sade, ale tiež v Prešove sa či niektorých knihách / autoroch neraz stretávam s tým, že študenti vo vojvodinskej televízii, hodnotila si nevedia poradiť s najnovšími som príspevky súťaže Nového knihami, pretože sa potrebujú života a Stretnutia pod lipami, oprieť o cudzie interpretácie, písala recenzie do Hlasu ľudu a prípadne namemorovať sa popripravila niekoľko rozhovorov znatky o diele. Riadim sa však

dvomi tézami: vysokoškolák by mal byť rovnocenným partnerom do diskusie s pedagógom a mal by čítať vlastnými očami, čo nie je také samozrejmé, ako sa na prvý pohľad zdá. Pri vyučovaní literatúry ma prekvapilo, aké elementárne medzery majú študenti gymnázií zo svetových diel (nevedia napr. kto bol Rimbaud, Plathová či Breton). Vojvodinskí študenti často disponujú múzickým talentom, azda preto nebol problém pripraviť s nimi vianočné predstavenie, dramatizovať texty, nahrať video o lektoráte, zorganizovať každoročne lektorátnu súťaž vo vlastnej tvorbe (umeleckej, esejistickej i vedeckej). S nostalgiou si spomínam, ako sme hrali divadlo podľa Pankovčínových próz, okrem iného i textu o mužovi, ktorý otehotnel – zvládli sme tehotenstvo aj pôrod hlavnej postavy, ktorý končil narodením sa sudu piva. V inom predstavení nám zase autor hry (Karpinský) prepísal záverečnú scénu, v ktorej do socialistického podniku prichádza kubánska delegácia, pretože som do jednej z úloh obsadila japonského doktoranda. Predstavenie vyznelo nielen autenticky a multikultúrne, ale tiež vtipne: zabávali sme sa aj na tom, že namiesto súdružky Pichnovej som v hre vystupovala ako nepríjemná súdružka Součková... O schopnostiach študentov slovakistiky svedčí tiež fakt, že sú úspešní v rôznych súťažiach (napríklad Jana Domoniová, Martina Bartošová, Anna Margaréta Valentová a i. boli ocenené v súbehu Nového života a Zorničky). S belehradskou lektorkou Helenou Ľos Ivoríkovou sme zorganizovali súťaž PoŠTÚRenie mýtu, na ktorej sa podobne ako ďalších medzilektorátnych akcií úspešne zúčastnili naši študenti. Som rada, že počas môjho pôsobenia v Novom Sade sa na Oddelení slovakistiky uskutočnili aj historicky prvé promócie študentov. Vychádzajú tu tiež dva študentské časopisy, Čar(b) ológ, pod vedením prof. Jarmily Hodoličovej, a Traf!, vedený doc. Marínou Šimákovou-Spevákovou – tie som tiež redigovala. Slovakistika v Novom Sade pôsobí už vyše 55 rokov. Aké ste tu získali skúsenosti? – Moja predstava o vyučovaní v Srbsku bola opäť úplne iná ako realita: chcela som sa konfrontovať s cudzou kultúrou, no ocitla som sa vo vojvodinskom prostredí, kde som sa viac ako s majoritnou srbskou literatúrou

HLAS ĽUDU • OBZORY

sa v slovenčine nepoužívajú a na ktoré existujú domáce ekvivalenty. Všimla som si, že na rozdiel od iných lektorátov (napr. vo Varšave) sa v Novom Sade nerealizujú kurzy slovenského jazyka pre verejnosť. I keď tu neexistuje Slovenský inštitút, myslím si, že napr. v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov by sa v dnešnej dobe, v ktorej množstvo ľudí zo Srbska odchádza na Slovensko, mohli podobné akcie konať. Takisto potrebné sú školenia novinárov, učiteľov, moderátorov, autorov, vedcov, pretože ľudia, ktorí pracujú so slovom, by mali rozlišovať aj spomínané štylistické nuansy. Dostala som napr. na skontrolovanie text, ktorý prešiel jazykovou redakciou, a bolo v ňom pomerne veľa chýb. Jednoducho povedané, normy sa menia rýchlo a viacerí tunajší editori ich neovládajú. Uvedomujem si špeciﬁká vojvodinského prostredia, avšak práve preto si myslím, že vydavateľstvá, školy či médiá by mali viac spolupracovať aj s odborníkmi zo Slovenska. Čomu sa v súčasnosti venujete a aké sú vaše plány v roku 2018? – V októbri som sa vrátila na svoju domovskú univerzitu a do decembra som viac-menej pokračovala v začatých projektoch – moderovala som reláciu o dvoch nových knihách Literárny kvocient, dokončila zborník z prešovskej konferencie K poetologickým a axiologickým aspektom slovenskej literatúry po roku 2000 IV, na chvíľu som sa v rámci Litera Tour vrátila do Srbska predstaviť Silvestra Lavríka, pre edíciu veršeonline z Vydavateľstva FACE som pripravila výber z poézie Ladislava Čániho Veterný žalm žalm, cvičila jogu a i. Nedávam si novoročné predsavzatia, lebo aj tak ich neplním. Ak mi to môj temperament dovolí, chcela by som čo najviac spomaliť, no tiež veľa cestovať. Verím, že v tomto roku vyjde v Srbsku antológia slovenskej poviedky po roku 1989, ktorú pripravujem s prekladateľkou Zdenkou Valentovou-Belićovou a azda sa mi podarí vydať cvičebnicu z tvorivého písania, ktoré považujem za zmysluplné. Domov som sa však vrátila najmä kvôli ročnému vnukovi, s ktorým by som chcela byť v tomto období, keď začína chodiť a hovoriť, čo najviac.

23/V

zoznamovala s minoritným slo- v prozaickom texte som pochopila, jazyk), jej vojvodinská podoba sa venským vojvodinským umením. že nechcem písať o textoch zo skôr približuje k dialektu alebo I z tejto skúsenosti sa však teším starších dejín literatúry, ani sa archaizovanému variantu než k a vidí sa mi, že bilingvizmus je pre venovať teoretickým aspektom. súčasnej reči používanej na Slotunajších slovakistov výhodou Baví ma interpretovať diela, o vensku. Satelitné televízie fungujú, – novosadskí kolegovia môžu ktorých nikto nepísal, alebo o nich takmer každá domácnosť môže porovnávať oba vedecké kontexty. existujú len sporadické recenzie, sledovať programy zo Slovenska, Oddelenie slovakistiky v Novom usilujem sa rozlišovať talenty od veľa ľudí cestuje za prácou či štúSade má výnimočné postavenie grafomanov (azda o tom svedčí diom na Slovensko, a predsa sa aj vďaka počtu Slovákov žijúcich moja druhá kniha P/r/ózy po roku vojvodinská slovenčina výrazne vo Vojvodine: má nielenže dlhú 1989). Barthesovskú ,rozkoš z nemení, akoby stále zostávala tradíciu, ale pôsobili a pôsobia textu‘ zažívam aj pri negatívnom v inom storočí alebo prostredí tu osobnosti, ktorých tvorba hodnotení, pretože diagnostic- (s legitímnym vplyvom srbčiny). prekročila hranice Srbska (napr. kú funkciu považujem v reflexii Mám na mysli najmä archaizmy, ale Harpáňova Teória literatúry sa umenia za prvoradú. V praxi sa i naopak, problémy študentov so používa i na slovenských vysokých literárna kritika na Slovensku často slangom: mnohí napríklad vedeli, školách). V súčasnosti, keď všade vníma ako akýsi vo svete prevláda trend výkonov a predstupeň litetabuliek, nemá slovakistické pra- rárnej teórie či covisko jednoduchú úlohu, musí histórie: sama sa udržať v konkurencii rôznych som vo svojich programov, získať dostatočný začiatkoch dopočet študentov, neexistujú slo- stávala otázku, vakistické karentované časopisy kedy prejdem potrebné na kvalifikačné postupy z recenzistiky pedagógov, novosadské oddele- do ,vedy‘, teda nie je navyše len pár kilometrov teórie alebo hisvzdialené od belehradskej slova- tórie. Považujem kistiky. Našťastie, programy oboch to za absurdné, pracovísk sú odlišné: v Novom veď literárna kriSade sa vyučuje slovenský jazyk tika je súčasťou Záber po študentskom predstavení podľa hry ako jednoodborové štúdium i ako vedy, pritom jej Petra Karpinského v decembri 2016 druhý slovanský či cudzí jazyk. Som základné žánre (Foto: z archívu FFNS) vďačná za dlhodobú skúsenosť nie sú napr. na so zahraničím, do ktorého som Prešovskej univerzite považované čo znamená frištuk či vercajg, odchádzala v pomerne kompli- za publikačnú činnosť. ale málokto rozumel slovu kofča kovanej osobnej situácii a znovu ,Vďaka‘ svojmu literárnokritic- alebo mekáč. Intenzívne som tu som sa tu začala smiať. Nikdy som kému naturelu som hodnotila vnímala mäkčenie slabík de, te, nevedela oddychovať a niežeby texty z rôznych súťaží, dobrou ne, le, prípadne di, ti, ni, li aj v som sa to naučila úplne, ale predsa skúsenosťou bolo najmä porotco- cudzích slovách (manifestácia, len už nepovažujem posedenie vanie v Anasoft litera v r. 2008 a delegácia, televízor atď.). Ovlápri káve s priateľmi za stratu času 2016. Môžem tak porovnať nielen date gramatiku (študenti napr. ako kedysi. dokážu napísať diktát bez jedinej Roky sa venujechyby), ale máte veľké rezervy v te hodnoteniu súštylizovaní viet, prípadne v nepríčasnej slovenskej znakovom používaní slov v istom literatúry, prečo kontexte a v tvorbe správnych práve tomuto najväzieb. Nehovoríme napr. kritinovšiemu obdobiu? kovať, ale kritizovať, namiesto – Po skončení spočitovať má byť spočítavať; v štúdií (slovenského ďalších dvojiciach je správny tvar jazyka a literatúry a uvedený ako druhý: oni sa doma anglického jazyka a / oni sú doma, zima sa neukončila literatúry na FFUK / zima sa neskončila, prídem na Momentka z prezentácie tvorby v Bratislave) som pondelok / prídem v pondelok, Jany Bodnárovej v rámci Litera Tour získala dvojročné volíme prísť / chceme prísť, konv Novom Sade (Foto: J. Pániková) štipendium pre kurz na literárne práce / súťaž mladú kritiku z Ústavu literárnej nárast kníh, ale tiež ich kvalitu a literárnych prác (konkurz je napr. kritiky a divadelnej dokumentá- zostávam pesimistická optimistka: na pracovné miesto), na takmer cie v Bratislave, čo ovplyvnilo dobrých kníh na Slovensku vy- tristopäťdesiat strán sa nachádza moje smerovanie. Mala som totiž chádza rovnako málo ako kedysi. / na takmer tristopäťdesiatich hodnotiť prózy, ktoré vychádzali Ako by ste zhodnotili slovenči- stranách sa nachádza, prinútiť na v danom období. Hoci som po nu nás dolnozemských Slovákov? dialóg / prinútiť k dialógu, idúci skončení štipendia nastúpila na – Hm, ťažká otázka, najmä preto, rok / nasledujúci rok, nadarení FFPU (vtedajšej UPJŠ) a vyučo- že ja nie som lingvistka. Poveda- žiaci / nadaní žiaci, nacvičili sa vala som okrem medzivojnovej la by som však, že hoci základy predstavenie / nacvičili predstaa svetovej literatúry aj literárnu slovenčiny ovládate výborne (na venie atď. Frekventovanejšie ako teóriu, vždy ma zaujímali najmä Oddelení slovakistiky, ale aj napr. na Slovensku sú tu cudzie slová ,živé‘, nekanonizované texty. Po v Kysáči či Kulpíne som sa cítila (volontér, skulptúra, teatrum, prvej monografii Personálna téma ako doma, všade znel môj rodný ekipa, violína a i.), aj také, ktoré

INTERVI EW

KNIHY

27. 1. 2018 • 4 /4787/

Enike, benike, krikel... ááá! (Katarína Mosnáková-Bagľašová: Enike benike krikel bé. Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec – Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Nový Sad 2017) Zoroslav Spevák

24/VI

polupráca medzi Slovenským vydavateľským centrom a Katarínou Mosnákovou-Bagľašovou už dlhodobejšie prekračuje štandardnú úroveň. Tentoraz sa prejavila vo forme pozoruhodnej knihy ľudovej slovesnosti pre deti Slovákov v Srbsku, ktorú zostavila chtivá Mosnáková-Bagľašová. Ľudovú slovesnosť, resp. slovesný folklór charakterizujú predovšetkým ústnosť, kolektívny charakter, improvizácia... Ľudia ju začali zapisovať až neskôr. Ľudová slovesnosť je jedným z troch podsystémov literatúry pre deti a mládež. V nej je prítomný ľudovo jednoduchý pohľad na svet, spojený s psycho-mentálnymi osobitosťami detí. V tejto zbierke sú zastúpené predovšetkým hry, ale aj pesničky, povedačky, vyčítanky, jazykolamy, uspávanky, tiež niekoľko rozprávok... Hlavnými zdrojmi jej obsahu sú už jestvujúce zbierky viacerých našich autoriek (Ľ. Berediová-Stupavská, J. Durgalová, A. Marićová, M. Miškovicová, K. Mosnáková-Bagľašová, K. Rablovská, S. Zolňanová), ako aj terénne zberateľské aktivity samotnej zostavovateľky v Jánošíku, Aradáči a v Kovačici. Tak je to totiž napísané v Úvode. Autorovi tohto posudku sa zatiaľ nepodarilo odhaliť zásady kompozície zbierky, v ktorej dominujú hry, ale sú (pod)zastúpené aj iné, už uvedené formy ľudovej slovesnosti pre deti. Kratučký úvod samotnej zostavovateľky však vyznieva tak, akoby tam boli takmer výlučne hry (a azda aj tá-ktorá rozprávka). Zbierku uzatvára uspávanka, nuž môžeme iba nezáväzne predpokladať, že sa zostavovateľka riadila zásadou „deti sa počas celého dňa hrajú, spievajú, a potom idú spať“. Veľa toho nám nepovedal ani doslov jubilujúceho, v každom zmysle vzácneho a úctyhodného Ľubomíra Feldeka, ktorý si v ňom trochu zaspomínal na svoje detstvo, tiež na detstvo svojej úctyhodnej manželky. Knihu ilu-

stráciami výrazne poznačil vzácny a dobre známy Miroslav Cipár, ktorý svojím typickým, jasne rozpoznateľným, jednoduchým kresliarskym rukopisom celému dielku dal evokačný, starosvetský a ľudovo-folklórny ráz. Kniha je vcelku pohľadná, blízka graﬁcko-výtvarným, dnes už tak trochu ale anachronickým štandardom na Slovensku (v tomto pohľade

predsa ide o jednu z najkultivovanejších kníh pre deti, ktoré sme hocikedy vydali), vzácna je však aj ako podujatie na poli slovesného folklóru, etnograﬁe a folkloristiky. Teraz ale poďme k druhej, možno menej trblietavej strane mince. Na začiatok: nie je celkom štandardným postupom pri publikovaní zostavovateľských počinov uvádzať na titulnej strane meno zostavovateľky vo forme, ktorá vytvára (falošný) dojem autorského pričinenia. Omnoho štandardnejším vydavateľským manierom by bolo pod názvom zbierky uviesť, o čo v nej vlastne ide (Ľudová slovesnosť pre deti Slovákov v Srbsku) a meno a priezvisko zostavovateľky skromnejšie a slušnejšie uviesť na správnu mieru, teda vytlačiť ho na strane 3 (pozri napr.: Zlatá brána, Ľudové rozprávky, pesničky, hry a povedačky, zostavila Mária Ďuríčková, Mladé letá, Bratislava 1997). V každom prípade povinné spresnenie „zostavovateľka“ na titulnej určite chýba. Prečo? Ďalšou kardinálnou otázkou je: kde sa podel obsah knihy?

Neveriacky som si ju viackrát v rukách obracal, otáčal ju hore-dolu: kde do kelu ten obsah bude? Nedokážem to pochopiť. Ako? Prečo? Tretia vec: zostavovateľka zrejme nemala jasno v tom, ako texty ľudovej slovesnosti bude uvádzať. V nárečovej podobe (najčastejšie), alebo azda v spisovnej? Tie kritériá evidentne nemala domyslené, alebo snáď ani uvedomené, nuž na viacerých miestach, dokonca v tej istej hre či pesničke nachádzame zlátaninu jednej a druhej podoby, čo pôsobí v značnej miere rušivo. Túto záležitosť si zostavovateľka v prvom rade musela uvedomiť, potom si ju vykonzultovať s odborníkmi a nakoniec nájsť ten správny prístup. (Ak by sa povedzme rozhodla na dôsledné uplatnenie podoby nárečovej, čo by asi bolo najsprávnejšie, vtedy by sa určite musela konfrontovať aj s otázkou použitia fonetického princípu.) Vec štvrtá: už som raz o tom písal pri inej (omnoho drastickejšej) príležitosti – k jazykovej úprave našich kníh musíme pristupovať podstatne citlivejšie a zodpovednejšie. Vtedy by sme sa azda vyhli aspoň takým notorickým pravopisným prešľapom (zostaňme iba pri nich), akými sú: zdvYhnú (s. 37), hIbaj (s. 49), pEť (s. 50), chytiť (sa) do dvojicI (s. 53), ﬁÁlka (s. 55) a nepočÚl (s. 55), sÍkorku (s. 61), vI (s. 77), zvÍši (s. 81)... V zbierke sa stretávame aj s preklepmi a významovo neadekvátne použitými slovami, čoho sa vydavateľ / vydavatelia a zostavovateľka relatívne ľahko mohli vyvarovať. Piata vec: odborníkom, ktorí sa výskumom slovesného folklóru seriózne zaoberajú (myslíme teraz v prvom rade na etnicky zmiešané vojvodinské prostredie) je dôverne známe, po akej šmykľavej pôde sa pohybujú zberatelia a zostavovatelia ľudovej slovesnosti, keď sa snažia etnicky vymedziť jej hranice a ako sa často stáva, že niečo, čo odjakživa a tvrdošijne považujeme za „svoje“, sa po hlbšom výskume

ukáže ako prebraté a „cudzie“. Čo keď práve názov tejto zbierky má pôvod povedzme v maďarčine? Alebo, ako vám znejú slová erveňáče-erveňtudom (s. 80). Alebo: Buj, buj, zendeľ, zendeľ elečky ikvazara, kapusara, grajcara, ičky károm, varodáš, varodáš sita, sita pinder, čo má rada čonder zaspander (s. 93)? A nežili sme tu tristo rokov iba v kontakte s Maďarmi, ale aj so Srbmi, Nemcami a inými národmi. Skomoleninám z iných jazykov sa nikto z nás (myslím tu na národnosti, ktoré na priestore dnešnej Vojvodiny stáročia spolunažívali) ani v tejto oblasti určite nevyhol. Niektoré otázky, výzvy a nástrahy si proste uvedomiť musíme prv, než sa do nejakej roboty (nedajbože „výskumu“) na tomto poli pustíme. Na záver: diletantizmus, lajdáctvo, šitie horúcou ihlou a nezodpovednosť sa už dlhšie v tejto našej nanomikroskopickej národnostnej mláčke sebavedome a chrapúnsky rozhostili. Aspoň celonárodnostné inštitúcie by sa mali snažiť o to, aby takýmto trendom zostrihli krídla (ale nie, v súčasnej dobe práve ony neodbornosti a lajdáctvu nielen nadŕžajú, ale sú dokonca ich aktívnym zdrojom). Aspoň teda tých mladých ľudí, s ktorými do budúcnosti počítame, je potrebné učiť trpezlivosti, poctivej, prehĺbenej a odborne fundovanej práci. Zodpovednosti. Kritickej sebareﬂexii. Skromnosti a pokore. Liečiť ich z nedočkavosti a lacnej, prvoplánovej slávybažnosti, puberťáckeho pachtenia po „úspechu“ hneď a teraz a za každú cenu. Tvrdé slová zo záveru sa však nárazovo netýkajú knihy, o ktorej sme písali. Tá je (ani zďaleka) nie až taká nestráviteľná. Práve naopak. Jej problém však tkvie v tom, že s iba trochou trpezlivosti a zodpovednosti tých, ktorí ju vytvárali a do verejného života pripravoVali, mohla byť o poznanie lepšia, čistejšia. Poctivejšia. Mohla byť skutočnou vydavateľskou a kultúrnou udalosťou.

KNI HY

HLAS ĽUDU • OBZORY

Utečenci, terorizmus a iné problémy dneška (Slavoj Žižek: Protiv dvostruke ucene – o izbeglicama, terorizmu i drugim nevoljama sa bližnjima. Vydavateľstvo Laguna 2016)

Model Kübler-Rossovej (podľa psychologičky Elisabeth Kübler-Rossovej) hovorí o piatich fázach smútku a Slavoj Žižek tento model uplatňuje na vzťah Európanov voči utečencom / prisťahovalcom. Prvá fáza je popieranie (Nie je to také strašné, nie je tých utečencov tak mnoho), druhá je hnev (Utečenci / prisťahovalci sú hrozbou, treba ich zastaviť), tretia je pojednávanie (Poďme sa dohodnúť, určime si kvóty, napr. v 2015 bolo určené, že Slovensko má prijať okolo 1 500 utečencov), štvrtá je depresia (Je to už márne, Európa sa stane Europistanom – viac o tejto vízii si možno prečítať v knihe Michela Houellebecqa Pokoravanje, vydavateľstvo Booka, 2015). Fáza, ktorej niet, je fáza prijatia – akceptácie, teda: Ako vynájsť dôsledný európsky plán na vyriešenie utečeneckej krízy? Utečenecká kríza je podľa Žižeka príležitosťou na seba-

environmentálnu legislatívu, na bankové predpisy... Autor nakoniec navrhuje globálnu solidaritu zneužívaných a podradených, lebo islamskí teroristi, ktorí strieľajú po Paríži, a fašisti, ktorí sa šírom Európy dostávajú do parlamentov vďaka strachu od islamizácie a terorizmu, sú dve strany tej istej mince a globálny kapitalizmus sa prispôsobí aj jedným, aj druhým. V prvej polovici 2015 šírom EÚ sa zjavili radikálne ľavicové hnutia, ktoré sa zakladali za emancipáciu a triedny boj (Siriza v Grécku, Podemos v Španielsku...), ale také témy proste zmizli skrze teroristické útoky v Paríži a ľavica sa zase venovala tolerancii a solidarite v boji proti terorizmu, čiže témam, ktoré neškodia globálnemu kapitalizmu tak, ako by mu mohli škodiť emancipácia a triedny boj. Podľa Žižeka najdôležitejšia zmena, ktorá pomôže, aby zanikli problémy, skrze ktoré dnes máme utečencov / prisťahovalcov, je ekonomická zmena, teda zmena globálneho ekonomického kapitalizmu a jeho geopolitických machinácií. Lebo nejde len o utečencov, ide aj o ekológiu, syndikalizmus, intelektuálny majetok, biogenetiku... Európa je kolískou demokracie. V tom, aká bude budúcnosť EÚ, bude sa odzrkadľovať budúcnosť celého sveta. Slavoj Žižek je jeden z najvýznamnejších svetových mysliteľov dnes a jeho kniha Protiv dvostruke ucene predstavuje dôkaz, že ﬁlozoﬁa drží krok s dynamickými zmenami v súčasnom svete, ale aj fakt, že sú Kant, Hegel, Marx, alebo Lacan ešte stále živí a vplyvní. Minulosť je teda ešte stále tu, za naším stolom! A budúcnosť sa nikdy nezdala viac vzrušujúcou než je dnes...

25/VII

globálnemu kapitalizmu a o mnohých otázkach sa ľud, čiže ajnovšou knihou národ viac nič nepýta. Napríklad, Slavoja Žižeka v srbkto sa v roku 2015 opýtal obskom preklade je dielo čanov Slovenska, či chcú prijať Protiv dvostruke uce1 500 utečencov? Lebo keby ne, v ktorom sa známy autor sa niekto aj opýzaoberá témami, ako dnešok tal, odpoveď by a budúcnosť Európskej únie, pravdepodobne islamský terorizmus, utečenecká – aj na Slovent. j. emigrantská kríza, globálny sku, aj všade kapitalizmus a následky nových v brexitovskej triednych bojov. Európe – bola Kniha Protiv dvostruke ucene jasná, teda bola bola písaná po teroristických by demokratická, útokoch v Paríži v novembri 2015. ale nie aj humánV úvode k srbskému vydaniu na. autor sa zaoberá „európskou Jednou z hlavpatológiou“ – vzťah Európanov ných výziev súvoči utečencom a prisťahovalcom časného sveta (imigrantom) vlastne hovorí o euje globálny rópskom podvedomí dnes, takže kapitalizmus, Žižek postavuje otázku: Čo nám ktorý sa prispôsobuje každej naše zaujatie „prisťahovaleckou podmienke – veľmi úspešné a hrozbou“ hovorí o slabostiach vyvíjajúce sa kapitalistické štáty Európy? Podľa neho jestvujú sú dnes komunistické a islamské dve dimenzie tohto problému: štáty – Čína a Vietnam, pokým Jednu vidieť v atmoje Saudská Arábia sfére strachu pred úspešne integroSLAVOJ ŽIŽEK (Slovinsko, Ľubľana 1949) je jedným islamizáciou Európy vaná do globálnez najznámejších dnešných filozofov. Na Univerzite v (v ktorej sú utečenci ho kapitalizmu naĽubľane vyštudoval filozofiu a na Univerzite v Paríži / prisťahovalci len priek tomu, že ide psychoanalýzu. Ako filozof a kultúrny teoretik sa zaoskrytí teroristi, náo krajinu, v ktorej berá politickou teóriou, teóriou filmu, štúdiami kultúry silníci a krimináli) niet ľudských práv a psychoanalýzou, pričom pochádza z filozofických a druhá sa odzrkadv klasickom zmysle tradícií Karla Marxa, Hegela, ako aj z psychoanalytickej ľuje v politicky ko(napr. obmedzené teórie Jacquesa Lacana. Vo svojich prednáškach a rozrektnom „sebaobvisú práva žien), hovoroch sa Žižek prezentuje ako marxista a komunista, není Európy“, ktorá a o krajinu, ktorá patrí do filozofov postmarxizmu a stredobodom jeho údajne zradila svoju údajne financuje ispozornosti sú aj témy, ako vojna v Iraku, fundamentahumánnosť a nechalamský terorizmus. lizmus, kapitalizmus, tolerancia, politická korektnosť, la stovky až tisícky Problém s globálglobalizácia, subjektivita, ľudské práva, multikultúrnosť, utečencov utopiť sa nym kapitalizmom filmy Davida Lyncha, Alfreda Hitchcocka... na hraniciach únie je tiež v tom, že sa V srbskom preklade sú vydané jeho knihy Birokratija (v tom sa zároveň mu prispôsobuje aj i uživanje (1984), Metastaze uživanja (1996), Manje kryje chápanie Eudemokratický svet ljubavi – više mržnje (2001), Ispitivanje realnog (2008), rópy ako nadradenej – v Európe sa schvaU odbranu izgubljenih stvari (2011), Kako čitati Lakana a kolonizátorskej, ľujú rozhodnutia, (2012) a Protiv dvostruke ucene (2016). teda zodpovednej, ktoré sú v prospech pokým sa africké nákapitalistov, ale nie rody chápu ako úplne nevinné). redefinovanie Európy. Lebo aj v prospech ľudu, čiže na ľud – V tom je teda dvojité vydieranie „demokratická Európa“ viac národ sa nikto nič nepýta. Žižek – Žižek sa opytuje, ako nájsť nejestvuje (alebo vlastne nikdy tiež použil prípad Transatlanticstrednú cestu medzi strachom ani nejestvovala, ona len v mi- kého obchodného a investičného a sebaobvinením? Lebo svet nulosti mala nedemokratický partnerstva (TTIP), ktoré malo sa stáva čoraz komplexnejším náprotivok v podobe komu- byť uzavreté tajne a nedemokraa veci dnes už ani zďaleka nie nistického, Východného bloku) ticky a malo vplývať na zákony sú čierno-biele. a dnes sa Európa prispôsobuje v EÚ o bezpečnosti potravín, na

Janko Takáč

VÝSTAV Y

27. 1. 2018 • 4 /4787/

MALIAR MILOŠ ALEXANDER BAZOVSKÝ AKO FOTOGRAF

Ťažisková téma – vidiek pri súčasných kritériách, teda fotografický aparát namiesto každého autora proces skicára, aktuálny a aktívny tvorby prebieha inak. U zvlášť v 30. – 40. rokoch midakoho kľúčovú nulého storočia, tá rolu hrá inšpirášpecifická vizuálna cia, u iného trpezlivosť, databáza motívov, Dievčina v poli u tretieho úpornosť, u ktoré sa neskôr, saštvrtého nadšenie… Mimozrejme, vo výtvarnej segmenty kompozície, voliac loš Alexander Bazovský forme, objavili v jeho pritom presnú kompozíciu a užší (1899 Turany – 1968 Trendielach. To znamená výber prvkov predkamerovej čín), jeden z popredných aj viaceré tematické reality. Zaujímali ho rôzne témy: vidiek, predstaviteľov slovenského a kompozičné paralemaliarstva a grafiky 20. stoly medzi jeho zábermi no aj nové dominanty krajiny, ročia, novátor inšpirovaný a niektorými obrazmi jej zmeny, civilizačné premeny nielen ako metafora, detaily boľudovým umením, umelec a kresbami. patriaci k zakladateľom Jeho ťažiskovou té- hatej štruktúry prírodných povrchov, ľudia, slovenskej moderny, bol Dejisko viacmesačnej výstavy: ktorí sú v súsvojský aj tým, že pri vySlovenská národná galéria lade so svojím tváraní diel vyznačujúcich prostredím sa svojráznou poetickosťou neraz posledných desaťročí ohľadom a ťažko úrodpoužíval fotoaparát. Menovite jeho tvorivého dedičstva očividne nou pôdou. snímky ako skicár či špecifické zmenilo. Výsledkom je, že BazovNevyhýbal sa ský ako fotograf práve ani prejavom má na pôde SNG prvú moderného žisamostatnú výstavu. votného štýlu Hoci ako fotografu– športu, turisjúci výtvarník Bazovtike či cestovaský mal medzi umelniu, portrétom cami na Slovensku pár Veľkoplošný dedinský motív svojich priatepredchodcov, medzi ľov, akciám pre ktorými napríklad aj Gustáva Mallého, mou ako fotografického doku- fotoaparát, ktoré si partia skúša bol však prvým, kto- mentaristu bol svet vidieckeho pre radosť, ku ktorým patrí aj rý súčasne vedel byť človeka, v ktorom sa často s po- známa fotografia s hlavou na moderným výtvarní- stojom nezúčastnenosti snažil koľajniciach. Aj keď najčastejšie kom a moderným fo- zachytiť presne to, čo tografom. Vďaka tomu mal pred sebou. Akási, návštevníci SNG majú dnešným jazykom pomožnosť spoznať aj vedané, spravodajská Z dediny: dve snímky a jedna maľba druhé pole jeho pôso- funkcia fotografie, napredlohy budúcich diel, fotogra- benia, ktoré svojou kvalitou úspeš- značujúca, že dobre rofické záznamy, ktoré po určitom ne obstojí aj v dnešných časoch a zumel postulátu Lászla významovom intervale výtvarne Moholya-Nagya, prehodnocoval. že snímka má byť Práve táto skutočnosť sa stala predovšetkým Drevorubač oporným bodom výstavy Fotograf dokumentom Bazovský,, ktorá v bratislavskej nového videnia. Slovenskej národnej galérii prebieOdborník Aurel Hrabušic- vznikali pred takmer storočím, ha od 17. novembra 2017 do 15. ký vyzdvihuje, že Bazovský, v dokumentárnej kráse a odapríla tohto roku. Podľa jedného podobne ako vo výtvarnom kazoch jeho záberov sa možno z trenčianskych intelektuálov, umení, aj vo fotografii ve- dlho kochať aj dnes. Umelec totiž ktorý sa s Bazovským osobne noval rovnakú pozornosť nezaprie to tvorivé v sebe, či už poznal, autor diel – Detvianska ľuďom a krajine. S tým, že pred maliarskym stojanom, či pri melódia, Na horný koniec, Horúci vo fotografii, aby nahradil pohľade na realitu cez hľadáčik deň, Z paše a Večer na dedine za nemožnosť ľubovoľne, neilu- zrkadlovky. A je dobre, že je to života prízvukoval, že svoje snímky zívne zostavovať jednotlivé tak. Nielen maľby, ale aj kresby... Oto Filip

26/VIII

chápe v prvom rade ako vlastný vizuálny denník, ktorý počas života verejnosti neprezentoval. Čosi sa, po jeho smrti, za tých pár

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra Od srdca k srdciam

Kultúra

VÝSTAVA FOTOGRAFIÍ PETRA DEŠIĆA V NOVOM SADE

Kultúrne centrum Nového Sadu konalo správne, keď sprístupnilo 34 fotografií, ktoré o nás tunajších Slovákoch hovoria viac než trebárs 34 x Juraj Bartoš Slovenskej republiky v Beleh- dej družiny vo vinohrade i na 34 viet. KC výstavu opatrilo aj rade. V podstate ide o vzácny priedomí, šuchoce šúštie, vo- kvalitným katalógom. Pod texýstavu fotografií Petra De- dokumentárny materiál s umenia košiar s ovtom Dešićov slošića (1981) Môj slovenský leckým nádychom, keďže sa cami... Okrem venský príbeh so príbeh v klubovni Tribúna Dešić sústredil predovšetkým s k u p i n ov ýc h silným odkazom (v mladých Kultúrneho centra No- na pestrosť a malebnosť krojov záberov kvitusrbčine a slovenvého Sadu si možno pozrieť (prevažne) vojvodinských Slo- jeme aj – taktiež čine) sú podpisy do 31. januára. Obsahuje 34 vákov. Okrem ľudového odevu, technicky na Marije Srdićovej záberov z 24 tunajších dedín, v aký sa už takmer úplne odsťa- vysokej úrovni a Vladimíry Dorktorých žijú Slováci. Programom hoval do skríň, zaujal ho najmä – niekoľko porčovej-Valtnerovej. Je nesporné, že trétov, predoPetrovi Dešićovšetkým detí. vi vojvodinskí Prší z nich radosť Slováci priľnuli alebo smútok. k srdcu. Ibaže... Ženy náhliace Pani veľvyslansa do kostola kyňa Repčeková a muži v chráme poďakúvajúc sa – to je hotové Veľvyslankyňa autorovi za krásnu ovzdušie nedeľ- Dagmar Repčeková výstavu, zrejme ného pokoja... Slovom, autorovi Neslováko- nie náhodou, povedala: „Chcem vi sa podarilo znázorniť život sa poďakovať aj Željkovi ČapeSlovákov v Srbsku, prifarbený ľovi z Dobanoviec, ktorý aj sám emóciami v pavučinke časov vložil nejaký vklad do toho...“ miznúcich na obzore pamäti. Dešićovu výstavu čoskoro preBez nadsádzky, primerane dobe, miestnia do Národného múzea v Pančeve, neskoršie poputuje v akej žijeme. Fotograf Petar Dešić žije v Čelareve. Vysokoškolský diplom Petar Dešić a Ruženka Kohútová z Dobanoviec (Foto: Ján Ďurčík) získal na Technologickej fakulte v Belehrade a je nezamestnaný, vernisáže 17. januára počet- život ľudí žijúcich v dedinách. presnejšie občas pracuje v piných prítomných viedla Andrea Posvietil si na všetky generácie: vovare Carlsberg ako sezónny Lačoková z Petrovca. Na úvod na deti, mládež, rodičov, starých robotník. K záujmu o Slovákov príjemného večierka zaspievala rodičov. Svojím objektívom za- ho viedlo pozvanie niekdajslovenskú pieseň za šieho selenčhudobného sprieského farára vodu výborného Mariána Deja orchestra novosadfotografovať ského Slovenského omšu v tamojkultúrneho centra šom katolícPavla Jozefa Šafárikom kostole. ka. Po krátkom príPredtým ho, hovore námestníčky ako fotograriaditeľa KC Sunčifa, podobne ce Markovićovej sa ako mnohých Mladucha zo Selenče o výstave zmienila začiatočníkov, (Foto: Petar Dešić) a otvorila ju veľvyzaujala príroslankyňa Slovenskej da. Naposledy do Golubca a môžbyť aj inde republiky v Srbsku ho zaujímajú (prečo nie aj na Slovensko?). Dagmar Repčeková. ľudia, ich prá- Ako krásny obraz o juhosloVyjadrila nadšenie ca, obyčaje, vansko-srbsko-vojvodinských Dve generácie v dedine Višnjićevo (Foto: Petar Dešić) z vystavených fotovzťahy, kultú- Slovákoch. Podstatne ľahšie grafií a popriala autorovi, aby chytil vzácne chvíle rodinnej ra... Jeho snímky zo života tunaj- by to bolo možné, keby naše fotil ešte viac. pohody, vyfotil ľudí aj pri bež- ších Slovákov videli záujemcovia inštitúcie a vplyvní jednotlivci Fotografie, ktorými sa Petar ných prácach: v izbe, na dvore, aj v októbri 2015 v Kysáči, v rám- boli kooperatívnejší a štedrejší, Dešić prezentuje v Novom Sade, na ulici, v poli... Z jeho záberov ci prvého Festivalu slovenského keď nás niekto, celkom zo srdca vlani v decembri boli vystave- (síce strojených s cieľom sceliť ľudového kroja vojvodinských „maľuje teplými farbami“ a poné aj na pôde Veľvyslanectva kompozíciu) vanie radosť mla- Slovákov. trebuje pomocnú ruku.

• KULTÚRA •

4 /4787/ 27. 1. 2018

Kultúra VERNISÁŽ OBRAZOV JÁNA BAČÚRA V BRATISLAVE

80 obrazov ako 80 rokov života Vladimír Hudec

ilovníci insitného umenia na Slovensku od 15. do 31. januára majú príležitosť pozrieť si výstavu obrazov so symbolickým názvom Schody života popredného padinského insitného maliara Jána Bačúra. V priestoroch Dvorany Ministerstva kultúry SR na Námestí SNP je vystavených 80 olejomalieb, ktoré vznikli za posledných 20 rokov a symbolizujú 80 rokov tohto padinského maliara. Výstavu spoločnými silami zorganizovali Veľvyslanectvo Republiky Srbska na Slovensku, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Medzinárodný dom umenia pre deti Bibiana a kovačická Galéria Babka, a to z príležitosti maliarových osemdesiatych narodenín, ktoré oslávil v októbri minulého roku. Primeranými slovami výstavu otvoril veľvyslanec Srbska v Bratislave Šani Dermaku, prihovorili sa aj predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ján Varšo, riaditeľ Bibiany Peter Tvrdoň, zakladateľ a

Z výstavy Jána Bačúna v Bratislave (Foto: z archívu Bibiany) majiteľ Galérie Babka Pavel Babka a na záver aj sám autor. Hudobným bodom otvorenie výstavy spestril mladý Tomáš Suchánek z Bratislavského chlapčenského zboru. Toto je v poradí 59. samostatná výstava padinského umelca. Z toho počtu 15-krát samostatne vystavoval

na Slovensku a v Bratislave vystavuje šiestykrát. Pritom väčšina z 2 754 olejomalieb, koľko namaľoval počas svojej 67-ročnej výtvarníckej kariéry, bola súčasťou spoločných výstav tak na Slovensku, ako aj v iných končinách sveta. Bačúrova januárová vernisáž

AKADEMICKÁ GRAFIČKA ALENA KLÁTIKOVÁ VYSTAVUJE V GALÉII GRAFICKÉHO KOLEKTÍVU V BELEHRADE

Hľadanie identity Oto Filip

ystavovať dvakrát za necelý rok na tom istom mieste, je nesporne úspechom. Rovnako ako azda každý výtvarník najradšej vstupuje do nového roku s novou výstavou. Len stručné pripomenutie: Alena Klátiková spolu s otcom Jozefom vystavovala vlani v apríli v belehradskej Galérii Grafického kolektívu. V jej grafikách a maľbách sa milovníci umenia v roku 2017 mohli kochať aj v Galérii Cvijety Zuzorićovej v Belehrade, v Galérii Národnej knižnice v Novom Bečeji, na podujatí Korene, či na sklonku novembra na výstave 1 plus 1 v Malom výtvarnom salóne v Novom Sade. Vcelku bol to jej vydarený rok, v znamení výstav, úspešný a podnetný. Na svojej piatej samostatnej výstave, vernisáž ktorej bola v Galérii belehradského Grafického kolektívu v pondelok 22. januára, predstavila sa približne dvadsiatimi piatimi

www.hl.rs

grafikami, tematicky zapadajúcimi do cyklu svojráznych portrétov, ktorému sa intenzívne venuje niekoľko posledných rokov. Výtvarný kritik Sava Stepanov v texte (Auto)portréty Aleny Klátikovej, publikovanom k jej najnovšej výstave menom V hľadaní identity Pri jednej zo svojich prác (potrvá do 3. februára), vyzdvihuje, že názov Portréty len čiastoč- renie, záver cyklu, ktorý dominuje ne upriamuje na základný záujem mojej tvorbe v poslednom čase. O otázkach identity, ktorými sa mladej umelkyne. Konkrétne, zase ide o voľné formy v podobe hláv, človek zaoberá od nepamäti, alebo naznačených len rámcovou linkou, presnejšie odkedy vie o sebe, sa v rámci ktorej prebieha mimoriadne zmienil kunsthistorik, spolupraživá, dynamická a dramatická hra covník Galérie Grafického kolektívu silných a expresionistických ťahov, Miroslav Sapundžić, ktorý výstavu pestrých kresieb. Na to poukazuje otvoril. Podotkol, že Klátiková svojimi dielami vlastne hľadá odpovede i samotná autorka: – Ide hlavne o litografie, ktorými na filozofické otázky späté nielen sa prednostne upriamujem na hľada- s osobnou, ale aj so širšou identitou. Sava Stepanov ako kladnú kvituje nie a vôbec otázky identity. Tematika teda v zásade rovnaká, s tým, že sú najmä skutočnosť, že práce vznikali diela poznačené trochu bohatším technikou litografie, ktorá umožňuje koloritom, názornejšími variáciami bezprostredný a spontánny umevo farbách. Vlastne ide o isté uzatvo- lecký prejav. Podľa neho Klátiková

Informačno-politický týždenník

vzbudila veľký záujem v Bratislave. Prišli si ju pozrieť, ale aj autorovi zablahoželať k životnému jubileu viacerí veľvyslanci v Bratislave, početní významní verejní, kultúrni a politickí pracovníci a výstava sa aj naďalej teší hojnej návšteve. Po 31. januári bude presťahovaná do Dolnej Strehovej. Jubilejná 60. samostatná výstava tohto maliara sa nebude konať v Dolnej Strehovej náhodou. Z tejto obce totiž pochádzajú Bačúrovci, ktorí dávno – pred vyše 200 rokmi – spolu s ostatnými Slovákmi prišli na Dolnú zem. Založili Padinu, rodnú dedinu maliara Bačúra, ktorý tak horlivo na svoje obrazy prenáša jej minulosť a život, prácu, starosti, žiale, radosti jej občanov. – Mal som z toho veľmi krásny zážitok. Dvorana Ministerstva kultúry je obrovská miestnosť a zaplnili sme ju obrazmi. Som veľmi šťastný a hrdý na to, že sa moja dlhoročná tvorba dostala do tohto reprezentačného priestoru Slovenska, a to práve v mojom jubileu. Príjemne som prekvapený takým veľkým záujmom o moju tvorbu, o čom svedčí aj veľmi dobre navštívená tlačová beseda, ktorú organizátori pri tejto príležitosti usporiadali, – povedal nám umelec po návrate z Bratislavy.

sa nezaoberá charakteristickým vzhľadom, ešte menej fyziognómiou samotnej tváre portrétovaných, ale nás v prvom rade informuje o ich psychologickom statuse, individualite, temperamente… Čiže podstatný je obsah, metafora, filozofické vnímanie skutočnosti vyplývajúce z jej grafík. Možno ich tlmočiť rozlične, na mieru vlastných úvah, zdania, predstáv pozorovateľa. Preto niekto v nich bude vidieť len akési deformované formy hlavy, iný portrét s menom a priezviskom, tretí poctu prírode, štvrtý možno kaktus. Na záver zostáva skonštatovať, že je v každom prípade dobre, že si Alena Klátiková vyhranila a vyhradila vlastné pole pôsobenia, na ktorom úspešne stavia ďalej. Opiera sa pritom nielen o grafiku, ale aj o expresívnu maľbu či kresbu, v ktorých je ozaj dobrá. Aj jej budúce práce bude možné interpretovať rôznymi spôsobmi, keďže podľa všetkého budú lavírovať kdesi medzi abstraktným a reálnym. No zostanú najmä o nej, o umení, ktorému je bez rezerv oddaná, o identite, o tom stálom procese tvorivého skúmania a hľadania, bez ktorého by človek azda ani nebol tým, čím je. • KULTÚRA •

MIESTNY ODBOR MATICE SLOVENSKEJ V PADINE

Padinské ľudové zvyky a obyčaje na ceste k čitateľom Anička Chalupová

pretrvávajú v nich aj niektoré pradávne obradové a svetonázorové evšedným sviatkom sa pre prvky,“ zaznelo v úvodnom príhomnohých milovníkov litera- vore Jána Kolárika, ktorý v mene túry nielen z hostiteľov privítal Padiny, ale vzdiavšetkých hostí a lenejších slovenúčastníkov poduských prostredí, jatia. Predtým však stala predposledvšetci prítomní miná januárová sonútkou ticha vzdali bota, keď Miestny úctu vlani zosnulej odbor Matice slospoluautorke Zuzavenskej v Padine ne Papovej. V mene slávnostne spríObce Kovačica, ktostupnil verejnosti rá finančne pomohsvoju najnovšiu la realizácii projekpublikáciu Padintu, sa na večierku ské ľudové zvyky Mladucha a hlavný družba auditóriu prihovoril a obyčaje auto- predviedli tanec so sviečkami Zlatko Šimák, predrov Jána Kolárika seda Zhromaždenia (1965) a Zuzany Papovej (1934 obce Kovačica, ktorý sa o knihe – 2017). zmienil aj ako horlivý padinský „Zvyky a obyčaje patria k najstar- matičiar. Svoj odborný posudok o ším kultúrnym prejavom ľudstva. publikácii prečítali Dr. Zuzana ČížiVďaka historickej a kultúrnej pamäti ková, literárna vedkyňa a kritička,

a etnologička Zdenka Obšustová. Kniha na asi 245 stranách opisne a obrazne podáva čitateľom údaje o zvykoch a obyčajach v Padine,

krátke úryvky z niektorých padinských zvykov a obyčají. Program spevom za hudobného sprievodu učiteľa Pavla Tomáša st. obohatili aj domáci osvedčení speváci: Pavel Hološ, Anna Petrášová, Elena Šimáková, Alenka Povolná, Denis Galas, Blanka Valentová, Jana Nemogová, Katarína Diňová a iní. K slávnostnejšiemu ovzdušiu podujatia pridali slová chvály, ktorými sa niektorí hostia zmienili o tomto najnovšom literárnom skvos-

Knihu slávnostne vyprevadili k čitateľom: (sprava) Ján Kolárik, Zdenka Obšustová, Zuzana Čížiková a Zlatko Šimák

o pôstnej dobe, rodinnom živote, zábave mládeže a rodinných, ľudových, svadobných a pohrebných obyčajach. V tú sobotu 20. januára 2018 v rámci slávnostnej premiéry knihy Padinské ľudové zvyky a obyčaje odznel i bohatý príležitostný program, v ktorom ochotníci podali

te. Na záver premiéry sa Ján Kolárik udelením po jednom knižnom výtlačku poďakoval všetkým tým, ktorí nejakým spôsobom prispeli k vydaniu a k premiére tejto vzácnej publikácie. Program úspešne moderovala Želmíra Koláriková.

Prezentovali cirkevné publikácie

texty do monografie zhromažďovali desaťročie a do knihy prispelo tridsaťtri autorov, predovšetkým farárov v jednotlivých cirkevných zboroch. Anna Petrovićová v pokračovaní večierka predstavila knihu SEAVC v Srbsku, vydanú roku 2016. Zdôraznila, že je adresovaná širšej, predovšetkým srbskej verejnosti, aby sa mohli bližšie zoznámiť s učením a praktikami v našej cirkvi. Kniha obsahuje základné informácie o tejto cirkvi v Srbsku, o každom zbore osobitne, s prekladom do srbčiny, tiež o farároch, senioroch a biskupovi, ktorí slúžia cirkvi. Aj táto publikácia nadväzuje na knihy vydané cirkvou o SEAVC v SFRJ roku 1980 a o farároch roku 1996. Na tomto literárnom večierku príležitostnú báseň Martina Rázusa predniesla učiteľka vo výslužbe z Kysáča Elena Surová a na záver nasledovali aj otázky, na ktoré hostky s radosťou a obsažne odpovedali. Po skončení večierka návštevníci mali možnosť pozrieť si a kúpiť predstavené knihy.

EVANJELICKÝ CIRKEVNÝ ZBOR V BÁČSKOM PETROVCI

Jaroslav Čiep

ve publikácie, ktoré v Slovenskej evanjelickej augsburského vyznania cirkvi vyšli tlačou vlani a predvlani, verejnosti predstavili na petrovskej fare vo štvrtok 18. januára. Predtým ich už mali možnosť uviesť aj v niektorých iných cirkevných zboroch. Prítomným v novej far- Z predstavovania cirkevných skej budove hostky večierka publikácií v Petrovci predstavil domáci farár Ján Vida a na úvod povedal, že tieto Petrovićová, farárka belehradská. Vojnićová-Feldyová aj názorne dve nové knihy predstavujú život a dielo našich cirkevných zborov premietala obsah knihy na plátne od ich založenia až podnes. Na a podrobnejšie hovorila o idei vydať literárnom večierku v Báčskom publikáciu Slovenská evanjelická Petrovci hovorili autorky kníh, resp. augsburského vyznania cirkev v editorky Svetlana Vojnićová-Fel- Srbsku v slove a obrazoch (s podtitudyová, farárka solianska, a Anna lom: Odkaz minulosti pre budúcnosť • KULTÚRA •

evanjelických Slovákov). Zmienila sa aj o úskaliach, na ktoré narážala a ako sa kniha po čase dostala do finálovej podoby. Zároveň sa verejne zavďačila spolupracovníkom na jej vzniku z Petrovca, lektorke Zuzane Medveďovej-Koruniakovej, odbornému konzultantovi Dr. Samuelovi Čelovskému a autorovi registrov Jaroslavovi Čiepovi. Ide o kapitálne dielo, ktoré je svojráznym pokračovaním známej knihy prvého biskupa Adama Vereša Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a. v. v Kráľovstve juhoslovanskom v slove a obrazoch (1930). Podľa slov zostavovateľky

4 /4787/ 27. 1. 2018

Kultúra Z ČINNOSTI KUS VLADIMÍRA MIČÁTKA V KYSÁČI

Spokojní s dosiahnutým Elena Šranková

„Nie, medzi také patria stavanie a váľanie mája, čo využijeme aj na usporiadanie výročnej konferencie. V letnom období si zvyčajne dávame prestávku,

lenovia Kultúrno-umeleckého spolku Vladimíra Mičátka sa vo svojej činnosti zamerali hlavne na aktivity, ktoré nepestujú v iných spolkoch a združeniach. A že tomu tak bolo aj vlani, nasvedčujú slová Michala Francistyho, predsedu tohto spolku. Čomu ste v minulom roku venovali náležitú pozornosť? „Sme spolkom, ktorý sa zameriava na literárne večierky, na pestovanie slovenského jazyka a hovoreného slova. Pravdaže, organizujeme aj iné podujatia. Literárne večierky vždy ladíme k nejakému dátumu a vlani sme usporiadali Valentínsky večierok, tiež večierok k 8. marcu, na ktorom sme mali hostku Máriu Streicherovú zo Slovenska, Prívet Michala Francistyho z Pezinka. Boli veľmi vydarené na jednom z vlaňajších podujatí a dobre navštívené, ako i narodeninový literárny večierok ale vlani sme boli trošku aktívk životnému jubileu kysáčskeho nejší, kvôli tomu, že sme založili spisovateľa Pavla Grňu, ktorý i filatelistickú sekciu. Vedie ju oslávil osemdesiatku. Môžeme Ondrej Žabka a sú do nej zabyť celkom spokojní s tým, čo pojené najmä deti. Preto sme sme v roku 2017 dosiahli tak počas Zlatej brány zorganizovali prostredníctvom aktivít celého výstavu známok. Mali sme tiež spolku, ako i našich sekcií.“ vydarenú a zaujímavú dielňu Nevystali ani vaše už tra- venovanú fraktálnej kresbe dičné podujatia? s psychologičkou zo Sloven-

ska Annou Bažovou-Grňovou.“ V spolku sú aktívne rôzne sekcie. V čom spočívala ich aktivita? „Sekcia ručných prác okrem usporiadaných výstav v Kysáči hosťovala na viacerých podujatiach mimo našej dediny. Medziiným na Jarmoku umenia počas Slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci a na podujatí V lipovom chládku a medovom sládku v Lugu.“ Vaše podujatia sú dobre navštívené. O ktoré je najväčší záujem? „Podujatie, na ktorom sa tešíme najhojnejšej návšteve, je Čaro Vianoc, ktoré trvá štyri adventné nedele, a ktoré je teda najdlhším a na organizáciu najnáročnejším podujatím. Aj tohto roku sme dobre spolupracovali s kysáčskymi cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Členovia sekcie ručných prác mali predajnú výstavu vianočných ozdôb, medovníkov a iných predmetov, kým členovia zberateľskej sekcie pripravili výstavu starodávnych vianočných ozdôb. Ináč zberateľská sekcia organizovala výstavu aj k Veľkej noci. Vystavovali modranskú keramiku.“ Koľko členov má KUS Vladimíra Mičátka a ako sa fi-

nancujete? „Máme takých 50 aktívnejších členov, ale sú aj takí, čo prispievajú na našu činnosť. Predsedníctvo tvorí dobrý tím ľudí, takže aj výsledky sú dobré. Vlani sme po prvýkrát dostali prostriedky na našu činnosť z pokrajiny a najdôležitejšie nám bolo zaobstarať si ohrev na vykurovanie priestorov Slovenského národného domu, kde sídlime. Doteraz sme si ohrev prinášali z domu. Ináč, tak ako všade, aj v našom spolku sú financie problém, ale sa vždy nejako vynájdeme.“ Aké sú plány v roku 2018? „Činnosť bude podobná tej minuloročnej a nateraz máme spresnené plány na usporiadanie valentínskeho a ôsmomarcového večierka. Tohto roku nás očakáva aj volebná výročná konferencia, ale verím, že budeme pokračovať v zabehnutých koľajach. Chceme sa zúčastniť na rôznych podujatiach tak v Kysáči, ako aj mimo neho. Okrem našich obvyklých podujatí plánujeme formou literárneho večierka osláviť 85. narodeniny učiteľa v penzii Michala Gombára. Do tohtoročných aktivít si plánujeme i oslavu 10. výročia obnovenej činnosti spolku, ktorý ináč bol založený v roku 1981.“

SKOS ERDEVÍK SI PRIPOMENUL 111. VÝROČIE ZALOŽENIA. Predseda spolku Ondrej Beredi na úvod zasadnutia 17. januára pozdravil hŕstku ochotníkov a poznamenal, že na lepšie časy sa pre erdevíckych Slovákov zrejme veľmi neblýska, lebo sa ich počet zmenšuje. Vyzdvihol, že predsa majú záväzok voči minulým časom a predkom a že si nedovolia prerušiť 111-ročnú tradíciu. Zároveň vyzval mladých, aby sa zapojili do spolkovej činnosti. Ochotníci si na tomto januárovom stretnutí spresnili prípravy na 57. Rybací bál, ktorý sa uskutoční 3. februára. Konštatované bolo tiež, že keď počasie dovolí, stavebnícka firma začne s prácami na rekonštrukcii strechy na budove spolku. A sekcie, ktoré pôsobia v spolku, začnú s prácou po Rybacom bále. D. B.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

ZO ZASADNUTIA LITERÁRNO-VYDAVATEĽSKEJ KOMISIE VPK NRSNM

Nedorozumenie medzi SVC a NVU Hlas ľudu Danuška Berediová

stredu 17. januára zasadala Literárno-vydavateľská komisia Výboru pre kultúru NRSNM. Zasadnutie bolo zatvoreného typu a vyjadrenie komisie pre médiá bolo po skončení zasadnutia. Predseda komisie Martin Prebudila pre médiá vyhlásil, že rokovali o programe práce a finančnom pláne tejto komisie na rok 2018: „Uzhodli sme sa, že bude rovnaký, alebo aspoň približne podobný ako vlani. Okrem bežných podujatí, navrhujeme usporiadať tribúnu napríklad na tému Súčasná situácia v slovenskej vojvodinskej literatúre a jej vydavateľská činnosť, o čom širšie hádam bude na Literárnom snemovaní.“ K tomu dodal, že komisia spolu so Slovenským vydavateľským centrom a redakciami časopisov Nový život a Zornička znovu zverejní súbeh na literárne ceny, ako aj súťaž Čo dokáže pekné slovo: „Keďže je situácia neblahá, keď ide o vydávanie kníh a časopisov, komisia si zaplánovala aj podporu na vydávanie časopisu Nový život v hodnote 200-tisíc dinárov, konkrétne na honorár šéfredaktorky a sčasti aj na honoráre autorov. Aj keď sú tie veľmi mizerné, ale predsa, aby sa naši autori cítili aspoň na chvíľku, že sú užitoční a dobrí spisovatelia.“ Komisia podporí aj podujatie Zima s knihou, ktoré sa čoskoro začne. Znovu sú vytipované väčšie prostredia a v každom prostredí SVC nechá balík kníh, tiež za podpory tejto komisie. Keď ide o 62. Literárne snemovanie, Prebudila povedal, že by malo byť 21. apríla, nájdu si tu miesto 70. ročník vychádzania časopisu Nový život a životné jubileá Miroslava Demáka (70) a Tomáša Čelovského (60). Vytýčili aj ústrednú tému tohtoročného snemovania, a to Cestopisy našich spisovateľov, lebo komisia mieni, že sa tomuto literárnemu žánru nedávala správna a dostatočná pozornosť. Cestopisy písali viacerí prozaici a básnici, okrem iných: Andrej Čipkár, Vladimír Dorča, Ján Dorča, Milina Vrtunská a Miroslav Demák. Rokovalo sa aj o nedorozumení medzi Slovenským vydavateľským centrom a Novinovo-vydavateľskou • KULTÚRA •

ustanovizňou Hlas ľudu, a to ohľadom peňazí, ktoré sú určené detskému časopisu Zornička, o čom pre médiá hovoril člen komisie a riaditeľ SVC Vladimír Valentík. Vysvetlil, že protokol o spôsobe financovania Zorničky a podelenia prác okolo vydávania vytvorila NRSNM ako zakladateľka a že na jar v minulom roku bolo v ňom vypísané aj vyňatie z verejného obstarávania zo strany Hlas ľudu, aby to SVC mohlo robiť. Podľa jeho slov to fungovalo bez problémov a Zornička nikdy pravidelnejšie nevychádzala, kým sa situácia nezmenila. „Prišlo k zastaveniu presúvania účelových prostriedkov z pokrajiny na financovanie Zorničky, ktoré prichádzajú na účet Hlasu ľudu. Vzhľadom na to, že SVC nie

je verejná ustanovizeň, ani verejný podnik, je to s. r. o., my nedostávame žiadne dotácie na našu vydavateľskú činnosť, fungujeme výlučne na základe projektov, ktoré môžu oscilovať, a z druhej strany na základe vykonaných služieb, ktoré sme nútení robiť, aby sme ako podnik mohli prežiť. Vydávanie a financovanie Zorničky pre obstátie SVC je kľúčovou záležitosťou,“ povedal Valentík. Ďalej ozrejmil: „Zornička je okrem Nového života, Roviny a Národného kalendára jediným časopisom, ktorý je na rozpočte, a preto sú vydavateľské práva, ale aj povinnosti prenesené na Hlas ľudu, lebo Hlas ľudu ako verejný podnik môže tie prostriedky dostávať, a SVC, ako súkromný podnik, nemôže. Bez ohľadu na to,

že majiteľom SVC je Hlas ľudu a zakladateľom Hlasu ľudu je NRSNM.“ K tomu ešte doložil: „September, október, november, december a január, čiže, za päť čísel, ktoré vyšli, v druhej polovici minulého roku, bolo presunutých iba 210-tisíc dinárov, čiže jedna časť prostriedkov, ktorá nám mala byť presunutá v druhej polovici roka. Po novom roku prišla ďalšia časť. V tejto chvíli nemáme zatiaľ krytý november, december, január a prakticky február.“ Na zasadnutí bolo dohodnuté, že komisia upozorní Výbor pre kultúru, resp. požiada NRSNM, aby požiadala informáciu z Hlasu ľudu a SVC o presúvaní prostriedkov v súlade s uzavretým protokolom, a ak sú tieto tvrdenia pravdivé, NRSNM by mala upozorniť Správnu radu HĽ a riaditeľa, aby sa snažili svoje povinnosti dodržať. Valentík dodal, že podľa Pokrajinského sekretariátu prostriedky pre Zorničku sa pravidelne presúvajú. Na toto zasadnutie nebol pozvaný riaditeľ NVU Hlas ľudu Samuel Žiak, teda nemali sme príležitosť počuť aj druhú stranu.

Z PREMIÉRY BÁSNICKEJ ZBIERKY V KOVAČICI

Farby a zvuky rodiska v básňach Anička Chalupová

„T

ak ako sa kovačickí maliari svojím insitným štetcom snažia nielen zachovať slovenskosť, ale aj vyčariť farby, zvuky, vône, odtiene a podoby života, rodiska, tak Jozef Pavlík robí to isté, ale básnickými prostriedkami,“ píše Pavel Matúch vo svojej recenzii o knihe Prvý, jediný a posledný kovačického autora Jozefa Pavlíka. Slávnostná sieň Miestneho spoločenstva v Kovačici bola v sobotu 20. januára 2018 primalá pre všetkých tých, ktorí sa zaujímali o prednedávnom vydanú novú básnickú zbierku. Autor Jozef Pavlík sa pred dvomi rokmi rozhodol zozbierať svoje básne, ktoré napísal prevažne v minulosti, v mladosti, a zverejniť ich v podobe básnickej zbierky. Básne hovoria hlavne o

rodisku, mladosti a láske. Premiéru knihy organizovalo Z premiéry básnickej zbierky Jozefa Pavlíka Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka v Kovači- taktovkou učiteľa Pavla Tomáša ci a v jeho mene sa prítomným st. zaspievali niekoľko zhudobprihovoril predseda Ján Dišpiter. nených básní spomenutého auBásne z literárnej tvorby tohto tora. O zbierke básní Prvý, jediný Kovačičana čítali Katarína Stanová a posledný sa zmienili Jozef Šifel, a Mária Kováčová. V príležitostnom učiteľ vo výslužbe, a Pavel Baláž, programe sa predstavili členo- zakladateľ Memoriálneho strediska via chlapčenskej a dievčenskej Dr. J. Bulíka. Program moderovala speváckej skupiny pôsobiacej pri Katarína Lenhartová-Petríková. Dome kultúry 3. októbra, ktorí pod

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. Divadlo VHV Petrovec premiérovo uvedie v sobotu 27. januára o 20.30 vo veľkej sieni SVD predstavenie Úplný Gogoľ na motívy Gogoľovej Ženby v réžii Maríny Dýrovej. A. F.

KOVAČICA. Miestny odbor Matice slovenskej v Kovačici 3. februára o 19.00 hodine v sieni reštaurácie Červené víno usporiada tradičnú Pavlovsko-hromničnú zábavu. A. Ch.

4 /4787/ 27. 1. 2018

Kultúra NA MARGO JEDNÉHO KONCERTU

Nielen hopi-hop hopsasa hosťovali jediný raz (spievali tiež nie práve vo vyplnenej sále Domu kultúry) pred hádam aj celým deeby sme sa občanov Hložian saťročím. Umelci z Nového Sadu opýtali, čo považujú za kultúr(zase) úprimne a štedro rozdávali nu udalosť roku 2017 v ich deradosť, smútok, nádej, vieru a lásdine, ako by asi znela ich odpoveď? ku. K vlaňajšej kultúrnej udalosti Neprekvapilo by nás, keby najviac číslo jeden v Hložanoch prispeli: hlasov dostal decembrový koncert hrou na husliach Olesja Balaćotamojšieho KOS Jednota a/lebo vá a Mitar Jovanović, a spevom: vlaňajší ročník Folklórneho festisopranistky Vesna valu Tancuj, tancuj... Aćimovićová, SenPrípadne výborné dika Nedeljkovićová vadelné predstavenie a Marija Cvijićová, Murlin Murlo hložiantenorista Branislav skych divadelníkov Cvijić, barytóni Ognv réžii herca Srbského jen Milivojša a Ivan národného divadla Nikolić. Na klavíri v Novom Sade Miroa organe ich spreslava Fábryho. Uch, vádzala Marina Miach; smola! Veď spokićová. Kvalitnú drumenutú inscenáciu žinu do hložianskeho hložianski divadelní evanjelického kosochotníci uviedli roku tola priviedol pro1996 a odvtedy je tam fesor Milan Aleksić, divadelná púšť! zamestnanec AkadéAni vlani by folmie umení v Novom klórne programy Vzácni umelci z Nového Sadu: speváci opery SND a HŠ Sade, ktorý sa predv Hložanoch nemali Isidora Bajića v hložianskom evanjelickom kostole nedávnom s manželkonkurenciu, keby sa neudial predvianočný kon- Sade. Pri rozozvučaných strunách kou prisťahoval do Hložian. Aké skvelé by bolo, keby podobcert v evanjelickom kostole (17. huslistov Hudobnej školy Isidora decembra). Vysokú známku by Bajića. Pri skladbách, ktoré proste ných podujatí nielen v Hložanoch, ale vôbec (aj) v dedinách bolo viac. si táto udalosť vyslúžila, aj keby povznášajú a zošľachťujú. Umelec je umelcom nielen pred Keby sa kultúra nestotožňovala iba vystúpili „iba“ cirkevné spevácke zbory (hložiansky, respektíve obecenstvom, ktoré má klasiku s programami z kategórie hopiCredimus – tvoria ho členovia v malíčku. Zostáva ním aj vte- -hop, hopsasa! Môžbyť by sme cirkevných zborov z Petrovca, dy, keď svoje umenie prezentuje boli – aspoň o kúsok – kultúrnejší, Kulpína a Hložian); s ohľadom na v prostredí, akými sú trebárs Hlo- šľachetnejší, možno i trochu šťastto, že ju obohatili aj profesionáli, žany, kde operní speváci predtým nejší.

Juraj Bartoš

mienime, že pozorovaný koncert bol niečo najlepšie, čo vlani „postihlo“ kultúrne Hložany. Dozaista aj teraz, po čase, mnohí, ktorí boli pri tom, pocítia husiu kožu pri sprítomnení skladieb klasikov, akými sú Handel, Vivaldi, Purcell, Gluck a iní... Pri ozvene priam božských hlasov spevákov opery Srbského národného divadla v Novom

MALÁ DOLNOZEMSKÁ ROZPRÁVKA je názov celovečerného kultúrno-umeleckého programu, ktorý sa uskutočnil v sobotu 20. januára v sieni Domu kultúry 3. októbra v Kovačici. Okrem hostiteľov vystúpili ochotníci SKUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy – členovia Folklórneho súboru Klasy v čele s umeleckým vedúcim Zlatkom Rumanom. Pazovčania sa kovačickému obecenstvu predstavili tradičnými slovenskými piesňami a tancami zo svojho prostredia a tiež predviedli tance zo Slovenska. Na snímke Samuela Kráľovského je momentka z programu Pazovčanov v Kovačici. A. Ch.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

SCÉNA Kylie skúša country-pop. Austrálska „kráľovná diskoték“ Kylie Minogue má nový singel Dancing, v ktorom sa moderný elektronický zvuk prepletá s prvkami country-pop. Pieseň je súčasťou jej pripravovaného albumu Golden, ktorý by mal uzrieť svetlo sveta 6. apríla. Okrem toho Kylie pokračuje aj vlastnú kariéru herečky a zahrala rolu v čerstvej komickej dráme Swinging Safari.

Obal singla Dancing (Foto: BMG)

Satriani má nové kúsky. Na svojom aktuálnom albume What Happens Next majster gitary Joe Satriani odstúpil od komplexného inštrumentálneho štýlu, ktorý predvádzal na posledných dvoch vydaniach a teraz hrá priamejší rock, ktorý pomenoval „pure rock and soul“. V nahrávaní Satrianiho nových skladieb sa zúčastnili bubeník Chad Smith (Red Hot Chili Peppers) a basgitarista Glenn Hughes (ex Deep Purple, Black Sabbath, Trapeze). Bjesovi remasterovali tretí album. Dvadsať rokov po vydaní jej tretieho albumu Sve što vidim i sve što znam srbská skupina Bjesovi sa rozhodla uverejniť remasterovanú verziu tejto kolekcie piesní, medzi ktorými sú antologické skladby Sve će se doznati, Dar a Kad mi stane dah. Vydavateľom je Metropolis Music a okrem CD plánuje sa aj vinylová verzia.

KONCERTY 1. februára, Dom mládeže v Belehrade: Algiers (experimentálny rock z USA) 2. februára, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Norveška šuma (melodický alternatívny rock, NS), Sputñik (elektro-rock, NS) 3. februára, Fabrika v Novom Sade: Arkona (pagan / folk metal z Ruska) S. L. • KULTÚRA •

V PAZOVSKEJ GALÉRII

Vystavujú dve umelkyne

Z pondelkovej vernisáže: (zľava) Marjan Karavla, Minja Čvorićová a Suzana Vukićevićová

Anna Lešťanová

anuárovú výstavu v staropazovskej galérii Strediska pre kultúru pomenovali Ľudská tvár Boha. Po sedem umeleckých prác vystavujú dve autorky: Minja Čvorićová a Suzana Vukićevićová z Belehradu. Hoci obe v rokoch 2016 a 2017 prezentovali svoju tvorbu na kolektívnych výstavách (v Trebinji, Belehrade, Šabci) táto výstava v pazovskej galérii je ich prvou a zároveň spoločnou výstavou. Česť otvoriť a zároveň privítať milovníkov výtvarného umenia na prvej tohtoročnej výstave v galérii sa dostala akademickému maliarovi Marjanovi Karavlovi, odbornému spolupracovníkovi Strediska pre kultúru Stará Pazova pre výtvarné umenie. Enkaustika je veľmi zaujímavá výtvarná technika maľovania horúcim voskom pomiešaným s farbami a práve tú na svojich dielach uplatnili Čvorićová a Vukićevićová. Prezentáciu malieb horúcim voskom na plátne a na doskách mnohí návštevníci na pondelkovej vernisáži (22. januára) mali možnosť vidieť po prvý raz. Ako povedali autorky, výstava Ľudská tvár Boha je výsledkom ich jednoročného skúmania, a to vo výtvarnom zmysle – uplatnenie techník – a filozofickom (teologickom) zmysle. • KULTÚRA •

Obe autorky získali diplom na Akadémii pre umenie a konzerváciu pri Srbskej pravoslávnej cirkvi v Belehrade: Minja odbor ikonopisný, Suzana odbor konzervácia a reštaurácia obrazu namaľovaného na stojane. Táto zaujímavá tematická výstava bude v pazovskej galérii otvorená do 2. februára.

MLADÝ HAJDUŠICKÝ INSITNÝ MALIAR M I RO S L AV HRAŠKO v týchto dňoch vystavuje svoju tvorbu v Bratislave. V utorok 16. januára v priestoroch Krajanského centra umenia Slovákov v zahraničí Kalab výstavu otvorila vyslankyňa predsedu obce Plandište Tatjana Đorđevská a podnetnými slovami sa prihovorili aj riaditeľ ZŠ J. J. Zmaja v Hajdušici Miroslav Maričić, insitný maliar Ján Bačúr, galerista Pavel Babka a Vladimír Dolinay z Krajanského centra Kalab. Svojou prítomnosťou vernisáž poctili aj predstavitelia Veľvyslanectva Srbska v Bratislave, predseda ÚSŽZ Ján Varšo, riaditeľ Bibiany Peter Tvrdoň, ako aj početní milovníci insitného umenia. Výstava Minimalistická Vojvodina je šiesta samostatná výstava tohto mladého autora a tretia na Slovensku. V expozícii je 15 obrazov. Na fotografii (z archívu M. Hraška): Miroslav Maričić počas príhovoru; sedia Miroslav Hraško (sprava) a Ján Bačúr. vlh

Bojíme sa „za“ deti Anna Horvátová

súčasnej spoločnosti sú hodnoty ako pravda, spravodlivosť, čestnosť akosi postavené naruby. To, čo by malo byť a často aj je v civilizovanej krajine normálne, v modernej spoločnosti sa akosi zaznáva. Deň čo deň nás z televíznych obrazoviek a rozhlasových prijímačov ohromujú otrasné správy o netolerancii medzi deťmi v školskom veku, o šikanovaní vrstovníkov, o rôznych druhoch násilia na deťoch, na ženách, o internetových podvodoch, o pedofílii či maloletej delikvencii. Neraz sa to končí aj tragicky. Zdá sa, akoby sa pred problémami zavierali oči, inštitúcie nezasahujú a jemnými trestami sa nebrzdí neadekvátne správanie jedinca. Naopak, násilníci dostávajú jasný signál, že ich konanie je tolerované. Ráno človek nevie,

čo mu prinesie deň a v zúfalstve si povieme, že „sa bojíme aj za seba, aj za deti“. Ani na rozum nám nepríde pozastaviť sa ešte aj nad správnosťou vypovedaného. Zvyčajne si pomyslíme, načo toľko mudrovať okolo toho, ako to povieme pri takom závažnom probléme. Avšak všetko, čím vyjadrujeme naše myšlienky, patrí do jazyka, či už sú to len krátke slovné spojenia alebo celé vety. Pri spojení „báť sa za niekoho“ alebo „báť sa za niečo“ si srbčina zamiešala prsty pri predložke „za“ ako súčasti gramatického tvaru podstatného mena. Vety: „Bojím sa za svoje deti.“; „Ovocinári sa obávali za svoje ovocné sady.“; „Za mňa sa neboj.“; alebo ešte výstižnejšie, a nespisovne: „Za mňa sa nestrachuj.“ sme si zvykli používať vplyvom srbských spojení bojati se za sebe / za dete, plašiti se za drugaricu, ktoré

sú v srbčine celkom v poriadku. Ak v uvedených príkladoch predložku „za“ vystriedame predložkou „o“ + akuzatív (aj v srbčine sa predložka „za“ viaže s akuzatívom), vety budú znieť správne: „Bojím sa o svoje deti.“; „Ovocinári sa obávali o svoje ovocné sady.“; „O mňa sa neboj.“ Je ešte jeden prípad nenáležitého použitia predložky „za“, a to pri vyjadrení významu zástupnosti, teda keď niekto robí, koná niečo za niekoho, resp. namiesto, miesto niekoho, napr.: „Mame to poviem za teba ja.“; „Vykúpte sa aj za nás.“; „Vypite si aj za mňa.“ Tu platí zásada, že predložku „za“ treba vystriedať predložkou namiesto, miesto s genitívom, takže v slovenčine to má znieť takto: „Mame to poviem namiesto teba ja.“; „Vykúpte sa namiesto nás.“; „Vypite si namiesto mňa.“

4 /4787/ 27. 1. 2018

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 26. januára 19.30 Zostrih z FF Tancuj, tancuj... z roku 2010, 3. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 28. januára 11.00 Dúhovka 11.30 Boh náš je láska Utorok 30. januára 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Dúhovka 22.00 Boh náš je láska Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka

Dobrý večer, Vojvodina. Štvrté tohtoročné vysielanie sa začne obvyklým zábavno-vzdelávacím seriálom Čaroslovník. V pokračovaní bude odvysielaný zostrih najzaujímavejších príspevkov z minuloročného Pulzu mladých. Znovu sa do pozornosti divákov dostanú problémy a novinky zo života mládežníkov, ktoré pripravili mladí novinári z menšinových redakcií. Boh náš je láska. Prvé náboženské vysielanie v tomto roku bude patriť záznamom zo Štefanského koncertu v Kovačici, Ekumenickým službám Božím v Zreňanine a zostrihu najzaujímavejších príspevkov z minulého roku.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 26. januára – Jack, zabijak obrov Sobota 27. januára – Nevidím zlo, nepočujem zlo Pondelok 29. januára – Asterix a Olympijské hry Utorok 30. januára – Magor v podnájme Streda 31. januára – Sluha Jeho Veličenstva Štvrtok 1. februára – Bičianka z doliny 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 28. januára 17.00 Film: Kung-Fu panda 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Cesta na tajomný ostrov 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 28. januára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Malú dolnozemskú rozprávku predstavili v Kovačici Padinské ľudové zvyky a obyčaje Utorok 30. januára 16.00 Na cestu k čitateľom vyprevadili knihu Prvý, jediný a posledný autora J. Pavlíka Galéria insitného umenia v minulom roku zaznamenala veľkú návštevnosť Film: Tajomstvo šťastia Piatok 2. februára 16.00 Z archívu: RTV OK

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 4 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) 15.00 16.00 16.05 16.30 17.00 18.05 19.00

19.30 20.00

7.00 7.30 8.00 8.05 8.30 9.00 9.05 9.30

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa Servis Na dnešný deň Meniny Oznamy, hudba a reklamy Správy Hudba, servis Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie Správy Hudba a aktuality Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC

V tajničke je meno a priezvisko slovenského básnika, prozaika, dramatika a novinára (1929 – 2010).

Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna autorka: ANNA 2. časť vrstva BIČIA- tajničky malty relácia ROVÁ Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tvaroval tému Nedeľa 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí smaltovaný týždňa 12.00 Hudobné pozdravy džínsy a blahoželania Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

kráľovské 1. časť mastná predložka letectvo tajničky kvapalina

astát ženské meno

album Steely Dan zaujalo miesto

Keňa

karát zorával dookola druh vetra

slovinský básnik Župančić S HLADU U Ľ

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 28. januára 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 31. januára 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

americká svalnatá herečka časť Gardner nohy

neluhaj! vpíšte NEB

kilobit

obrúčka, krúžok

iným spôsobom

pôjd

pastvina predložka

hl. mesto Turecka ytrium

dostal zo seba alt

plošná miera Irena (dom.) Oliver Mlakar

online hra liga legiend rímsky bôžik lásky

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 3 VODOROVNE: geometer, odvinul, D, ochablo, rosa, uep, ab, los, R, ok, t, PA, ohovoriť, basoval, etapa, au, RI, r, T, h, alter ego, č, zdedil TAJNIČKA: MICHAL GODRA

rímskym 6

rádium

chmára röntgen

bočná loď v bazilikách

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 1 z čísla 1 Hlasu ľudu z 1. januára 2018 bolo: NOVÝ ROK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: JARMILA VALENTÍKOVÁ, Ul. Janka Čmelíka č. 1, 21 469 PIVNICA. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

4 /4787/ 27. 1. 2018

Oznamy SPOMIENKA

Na základe článku 102 odsek 2 v súvislosti s článkom 100 Zákona o zamestnaných v autonómnych pokrajinách a jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS, číslo 21/2016), Obecná rada Obce Báč zverejňuje

OZNÁMENIE o zverejnenom verejnom súbehu na obsadenie funkcie – náčelníka obecnej správy Báč Obecná rada Obce Báč oboznamuje všetkých záujemcov, že je oznam o verejnom súbehu na obsadenie funkcie – náčelníka Obecnej správy Báč zverejnený na úradnej internetovej prezentácii Obce Báč a že spolu s vyhláškou o súhlase na zoskupovanie údajov na verejnom súbehu na obsadenie funkcie možno nahliadnuť a prebrať na úradnej internetovej prezentácii Obce Báč: www.bac.rs Oznam o verejnom súbehu obsahuje údaje o pracovnom mieste, prebrané z Pravidiel o vnútornej organizácii a systematizácii pracovných miest v obecnej správe Obce Báč a podmienkach na zamestnanie na pracovné miesto, odbornom zdokonaľovaní, vedomostiach a schopnostiach, ktoré sa hodnotia vo volebnom konaní a spôsobe ich previerky, telefónnom čísle, mene osoby poverenej poskytovaním dodatočných informácií o verejnom súbehu, adrese, na ktorú sa prihlášky podávajú, ako aj údaje o potvrdeniach, ktoré sa podávajú s prihláškou. Lehota na podávanie prihlášok je 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia v denníkoch.

MIROSLAVA BABKU

Počuť ešte smutné akordy odchodu, v diaľke popraskané putá... Spod nebeskej klenby sálajú hviezdy lásku, úprimnosť, starostlivosť... Nikdy na Vás nezabúdajú

Ivan a Ivka

SPOMIENKA

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

na matku, starú matku a manželku

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2368_02 NS_Kać_Delfe Ivanić Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1ž, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS2368_02 NS_Kać_Delfe Ivanić, Ul. Delfe Ivanić, v rámci podnikateľského objektu podniku MDD Group, na katastrálnej parcele číslo 4392/1, k. o. Kać, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 16. januára 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-797/17, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

EVU BABKOVÚ

16. 12. 1965 – 18. 7. 2012 z Kovačice 10. 10. 1941 – 16. 3. 2015 – 2018 – 2018

ANNU LOMENOVÚ

hlasludu.info www.hl.rs

1. 2. 1929 – 26. 1. 2008 – 2018 z Báčskeho Petrovca

Čas plynie, ale spomienky neblednú. Jej najbližší

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS Detelinara NS97, NSU97, NSL97

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 11. 1. 2018 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Prispôsobenie ropovodu Elemir – Nový Sad, v rámci Rafinérie Nový Sad, na k. p. č. 2498/18 k. o. Nový Sad III, nositeľa projektu NIS, a. s., Nový Sad, Ul. narodnog fronta č. 12. Rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS Detelinara NS97, NSU97, NSL97, Námestie majke Jevrosime 5 a, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 5492/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 18. januára 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-767/17, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

www.hl.rs

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Pr i c h á d z a m n a pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

Informačno-politický týždenník

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS Telep NS48, NSH48, NSU48, NSL48 Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS Telep NS48, NSH48, NSU48, NSL48, Ul. Gorana Kovačića 22, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 5930, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 18. januára 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-768/17, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

• OZNAMY •

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

S veľkým zármutkom v srdci lúčim sa so svojou milou svatkou

PAVEL GALÁDIK

24. 5. 1932 – 8. 1. 2018 z Báčskeho Petrovca

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 26. januára 2018 uplynul rok, čo nás navždy opustil manžel, otec a starký

ANNOU BEREDIOVOU

1944 – 2018

Vďačné sme za všetku jej lásku a obetavosť, ktorou nás obhŕňala.

V našich srdciach zostaneš navždy. Syn Vladimír s manželkou Ruženkou, vnúčatá Anna Bogdanovićová s rodinou, vnuk Vladimír s rodinou a vnuk Ján

SMUTNÁ ROZLÚČKA

S hlbokým zármutkom sa lúčime s našou nenahraditeľnou členkou

Odpočívaj tíško v pokoji. Tvoja svatka Lýdia Stupavská

Keď sa naše žitie schýli, zídeme sa zase tam... Zarmútené členky Spolku kysáčskych žien

SMUTNÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Dňa 5. januára 2018 nás navždy opustil náš manžel, otec a apko

s otcom a starým otcom

JÁNOM CHRČEKOM

JÁN DÝR

PAVEL HASÍK

1940 – 2017 – 2018 z Kulpína

4. 7. 1935 – 5. 1. 2018 obuvník z Báčskeho Petrovca

S úctou si na Teba budú spomínať:

Čas neúprosne plynie, rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí. Tvoji najmilší SPOMIENKA na švagra

manželka, syn a dcéra s rodinami

SPOMIENKA

na manžela, otca, starého otca a dedka

29. 6. 1934 – 19. 1. 2018 z Báčskeho Petrovca pôvodom z Pivnice

S bôľom v srdci sa lúčia: syn Ján, dcéra Lýdia a vnučka Jana s rodinami

SPOMIENKA

Už dvadsať rokov si s nami len v spomienkach.

PAVLA HASÍKA 1940 – 2017 – 2018 z Kulpína

JÁNA SÉČA

Dr. SAMUEL KRIVÁK

1933 – 2010 – 2018 z Pivnice

1929 – 1998 – 2018 z Báčskeho Petrovca

S úctou a láskou si spomínajú Peťkovskovci z Petrovca

hlasludu.info www.hl.rs • OZNAMY •

Dni a roky plynú, ale spomienka na Teba zostáva. Tvoji najmilší

S láskou si na Teba spomínajú manželka a dcéry s rodinami

4 /4787/ 27. 1. 2018

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynuli štyri smutné roky, čo nás navždy opustila naša matka, svokra a starká

EVA VALENTOVÁ-KOVÁČOVÁ 21. 11. 1955 – 30. 1. 2014 – 2018 z Padiny

I keď Pán pretrhol života niť, Ty zostaneš navždy v našich spomienkach žiť. Dcéra Anna s manželom Jánom a deťmi Ivankou a Jankom s manželkou Paulínou a dcérkou Mašou a dcéra Mariena s manželom Jánom a deťmi Janou, Jankom a Mariánom

BOLESTIVÁ ROZLÚČKA

Čo raz vezme ukrutná smrť, čo raz spáli hrobu mráz, to viac ruky nevymôžu, nevyprosí žiaden hlas. Daromné sú naše vzdychy, darmo v bôli klesáme, k životu ju naspäť priviesť veru sily nemáme. Srdce, ktoré z lásky k svojim tak rado by chcelo žiť, ochladnuté, zmeravené prestalo už časne biť.

ANNA BEREDIOVÁ rod. Mandáčová 18. 6. 1944 – 13. 1. 2018 z Kysáča

Navždy zarmútení jej najmilší: dcéra Ľudmila s manželom Igorom a vnuk Andrej

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu NOVOSADSKA TOPLANA, Nový Sad, Ul. Vladimira Nikolića číslo 1, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia a dostavba objektu teplárne, časťou výšky: prízemie a poschodie (P + 1) a časťou vysoké prízemie (VP), vnútornej komunikácie a komunikácie chodcov, komplex teplárne ISTOK v Ul. Marka Miljanova 2, na katastrálnych parcelách čísla

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA s otcom a starým otcom

MICHALOM-MIROSLAVOM BABKOM 7. 11. 1941 – 19. 1. 2018 z Kovačice

Je ticho po bolesti, je celkom blízko ku hviezdam. Taký je akord odchodu, keď slzy vyplavili klasobranie dní, keď slovo ešte naposledy zazvonilo. Rozsievaj teraz tichučko pod nebeskou klenbou, lásku a starostlivosť, ktorou si nás toľké roky obsýpal. V srdciach si uložíme pamiatku Tvoju. Syn Ivan a vnučka Ivka

SPOMIENKA

So smútkom si spomíname na tretie výročie smrti milovaného manžela, otca a starého otca

PAVLA STREHOVSKÉHO 13. 9. 1964 – 26. 1. 2015 – 2018 z Padiny

Bolo to iba sklamanie, že čas rany vylieči. Len nás s raneným srdcom ďalej žiť naučí. Manželka Anna a dcéry Vlasta Bačúrová s manželom a deťmi, Anna Mária Sabová s manželom a deťmi a Pavlína Ľavrošová s manželom a dcérou

9313/2 a 9313/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 19. februára 2018. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 20. februára 2018 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 11.00 h.

• OZNAMY •

Šport S Nórmi a Francúzmi sa nedalo TRINÁSTE MAJSTROVSTVÁ HÁDZANÁROV EURÓPY V CHORVÁTSKU

Juraj Pucovský

aši hádzanári sa pekne zavďačili Švédom po triumfe nad Chorvátskom, že im trasovali cestu do ďalšieho kola v Záhrebe. Šéftréner Jovica Cvetković a jeho zverenci si však boli vedomí skutočnosti, že ich v hlavnom meste Chorvátska očakávajú omnoho silnejší rivali ako v základnej skupine. Dokázalo sa to už v prvom zápase s Nórskom, ktoré je aktuálnym vicemajstrom Európy a sveta. Petar Nenadić a spoluhráči vynaložili veľké úsilie, aby aspoň trochu napravili

slabý dojem zo Splitu. Nepodarilo sa im to, nuž preto padli do ešte hlbšej depresie. Naši hráči mali síce pekný výsledok v prvom polčase, ktorý sa skončil nerozhodne 17 : 17. V pokračovaní Nóri vo veľmi krátkom čase aj vďaka dobrým zásahom svojho brankára Bergeruda získali náskok piatich gólov – 24 : 19, naši to viac nedokázali anulovať, nuž prehrali 32 : 27. Tento nový neúspech vari už nikoho neprekvapil. V druhom zápase sa hádzanári Srbska postavili oproti mužstvu Francúzska, ktoré bolo dosiaľ trikrát najlepšie na starom kontinente a

DVE CENNÉ TROFEJE V JEDNOM TÝŽDNI

vlani získalo aj štvrtý titul majstra sveta. Dobre sa vedelo už pred týmto zápasom, že je súper s bratmi Nikolom a Lukom Karabatićovcami v tíme omnoho kvalitnejší od zverencov J. Cvetkovića, a dokázal to aj na parketách záhrebskej Arény. Výsledok 6 : 4 v prospech našich v 11. minúte zápasu iba chvíľkovo potešil fanúšikov v Srbsku, že by

sa mohla udiať senzácia. Francúzi v ďalšom priebehu hrali omnoho kvalitnejšie, rozmanitejšie a účinnejšie, nuž na konci mohli oslavovať zaslúžený triumf – 39 : 30 (19 : 12) a pokojne čakať na posledný zápas v tejto časti šampionátu s hostiteľmi Chorvátmi. Bol to ináč tretí zápas našich hádzanárov s Francúzmi na Majstrovstvách Európy a tretia prehra. Prvýkrát hráči francúzskej trikolóry boli lepší v dánskom meste Aarhus 2012 (31 : 28) a najpresvedčivejšej výhre dosiaľ nad nami sa tešili aj v poľskom Krakówe (36 : 26). Posledný zápas v Záhrebe, zároveň i na tohtoročných ME hádzanári Srbska hrali v stredu s Bieloruskom, ktoré malo na konte tiež nulu, ako aj Nenadić a spoluhráči.

sa Daniele Karkušovej za necelý týždeň dostali až dve ceny v hodnotení najlepších medzi najlepšími. Najprv plaketa za reprezentovanie Srbska vo výbere najlepších športovcov Kovačickej obce a o pár dní neskoršie i Cena za najlepšiu športovkyňu Uzdina v roku 2017. Bok po boku Uznanie je o to cenjej prvou oponejšie, keď máme na rou a podporou zreteli fakt, že šporbola staršia sestovú tra Jana, ktorá ju a stolnotenisovú uviedla do čarov Unireu reprezentovala najrýchlejšieho len od decembra 2016 športu. Aj rodičia, až po október v roku vďaka ktorým 2017. Ceny do Kovačinevynechala ani jeden dôležitý Daniela si z rúk predsedu ce si už prišla prebrať ako žiačka prvého ročtréning, ba ani ŠZ Obce Kovačica Jána níka Športového gymjediný významný Cicku prebrala plaketu názia v Nitre a hráčka turnaj. I rodina, ako hráčka Trnavy ktorá jej držala palce. A v ne- KST Viktória Trnava. Západoslovenský stolnotenisový poslednom rade prví traja uzdinskí klub sa po prvej časti majstrovstiev Slovenska nachádza v čele ligového peletónu. O šampiónsky titul, prvý seniorský majstrovský v jej kariére, sa Daniela Karkušová so spoluhráčkami Tatianou Kukuľkovou, Zuzanou Pekovou a Líviou Melicherovou popasuje hlavne s Dunajskou Stredou a Ružomberkom, klubmi, ktoré sú s rovnakým počtom boDiplom pre Danielu z Uzdina dov v tesnom závese za čerstvým tréneri (Lupu, Toader, Lupulescu), klubom Daniely Karkušovej. ktorí vybrúsili kovačický talent. Fotografie: autor Nečudo potom, že koncom mia z archívu rodiny Karkušovej nulého a začiatkom tohto roku

Daniela Karkušová – najlepšia športovkyňa Uzdina Ján Špringeľ

a dvere veľkého pingpongu zaklopala sotvaže väčšia od stolnotenisového stola – len ako šesťročná. Bleskurýchle, búrlivo, smelo a skvelo. Už ako osemročná sa Daniela Karkušová (2003) pustila aj do dobývania tunajšieho stolnotenisového sveta. Začala si obliekať slávistické Daniela v drese kovačickej Slávie tričko na majstrovských zápasoch Kovačičaniek. Vtedy vo v Smedereve (žiacky a Relax turnaj), Vojvodinskej lige, neskôr v Druhej Skorenovci, povestnom Novoročlige – severnej skupiny. nom turnaji v Novom Sade a striebZa vynikajúce výsledky v ro si zaslúžila aj z majstrovstiev roku 2011 Športový zväz Obce Srbska do 10 rokov vo štvorhre. Kovačica odmenil najmladšiu hráčOdvtedy sa úspechy striedali ako ku Slávie ‚96 trofejou za športovú na bežiacom páse: nielen v klube, nádej roka. Z osemnástich turnajov, lež i v reprezentácii Srbska. Pona ktorých sa pre ňu v povest- stupne, roky, v každej kategórii. nom jedenástom roku zúčastnila, V dvojhre či vo štvorhre. Doma vybojovala si dokopy jedenásť a v zahraničí. Pribúdali poháre, medailí, zlatých a strieborných. Na medaily, plakety, míňal sa priestor najvyššom stupienku stála na tur- vo vitrínach domu na kovačickej najoch v Báčskom Brestovci, Arilji, Proletárskej ulici. Za desaťročie Kovačici a Báčskej Topole (Turnaj Ti- kamarátenia sa s raketou zažiarila bora Mészárosa), vicešampiónkou ako kométa. Ale chce byť hviezdou. bola druhý raz v Topoli, dvakrát Stolnotenisovou stálicou. • ŠPORT •

4 /4787/ 27. 1. 2018

Šport PRVÁ LIGA SRBSKA SA USMIEVA MUŽSTVU ZO ŠTADIÓNA VEDĽA TISY

Bečej nemusí stŕpať... Juraj Pucovský

rvá časť majstrovskej sezóny 2017/18 v Srbskej lige – skupina Vojvodina bude navždy pamätná podľa veľkého úspechu nováčika – OFK Bečej 1918. Klub založený pred sto rokmi vykročil cestou úspechu vo Vojvodinskej lige – severnej skupiny v sezóne 2016/17. Výborný futbal sa prinavrátil na štadión povedľa Tisy minulej jesene, keď Bečejčania presvedčivo získali titul majstra v treťom stupni futbalovej súťaže vďaka štrnástim triumfom a iba jednej prehre, a to doma v súboji s pančevským Dinamom 1945 výsledkom 0 : 2. O skvelú bilan-

Futbalisti Bečeja (modro-bieli) v jeseni nemali seberovného súpera

Brankár Pančevčanov Aleksandar Čanović až 980 minút nevyberal loptu zo siete svojej brány! Možno práve toto zverencom trénera Aleksandra Stevanovića dáva nádej, že na jar môžu aspoň ohroziť, ak nie dohoniť silný Bečej. Tretiu priečku obsadil Omladinac z Nových Bánoviec, ktorý mohol byť na mieste Pančevčanov, keby namiesto remízy (1 : 1) vyhral zápas so susedným Dunavom v poslednom kole. Beočínsky Cement je zaslúžene štvrtý. Minuloročný majster ligy, Bratstvo 1946 z Prigrevice, prepustil miesto v Prvej lige Srbska báčskotopolskému TSC, znova začal veľmi dobre, ale sa na konci

Obranca Odžačanov Srđan Bortnik sa pokúša preraziť pomedzi Ognjena Švelju (8) a Aleksandra Popovića z Bratstva Pevná obrana: (zľava) Marko Živkov a Marjan Cvetković (Bečej)

ciu sa pričinilo celé mužstvo, ale predsa vynikli dvaja strelci, Ognjen Đuričin a Mladen Kovačević, keď každý strelil 16 gólov. To osve nedokázalo ani jedno z ostatných pätnástich mužstiev v lige! Zverenci trénera Jovicu Lakića na jar budú hrať bez O. Đuričina, ktorý prestúpil do radov subotického FK Spartak ŽK. Nemali by však stŕpať o postup do Prvej ligy Srbska, lebo im jedenásťbodový náskok nad Pančevčanmi dáva peknú istotu. Mužstvo Dinamo 1945 zakotvilo na druhom mieste, pričom utvorilo svojrázny rekord – ne-

www.hl.rs

prehralo desať zápasov v slede s gólovým pomerom 16 : 0.

Hráč Odžačanov Mladen Galić: „Nič som neurobil...“

Informačno-politický týždenník

jesene musel uspokojiť s piatym miestom. Ináč Prigrevičania majú za sebou rok najväčších úspechov v dejinách klubu, ale aj smútku, lebo stratili predsedu Gorana Nesvanulicu. Prvú polovicu ligy končia tri banátske kluby. Jesennú časť na 6. mieste uzavrel Borac z dediny Sakule, ktorý zoskupil o sedem bodov viac ako pred rokom. Napodiv mužstvo trénera Branka Savića, niekdajšieho hráča belehradského Partizana, bolo úspešnejšie na hosťovaniach, kde päť zápasov vyhralo, remizovalo na horúcich ihriskách v Prigrevici a v N. Bánovciach a prehralo iba so Železničarom v Pančeve. Domácu bilanciu tvoria tri výhry a prehry, • ŠPORT •

Hráč Borca Igor Smajlagić (číslo 9) kopal nad bránu Odžačanov

ako i remíza s Dunavom. O tri, resp. štyri body menej od Borca zoskupili zreňaninský Radnički, ktorého predsedom je hviezda belehradského Partizana Zoran Tošić a pančevský Železničar. V jeseni to vari najťažšie mal tím Odžakov, ktorý vypadol z Prvej ligy Srbska. Odžačanov k tomu

štadióne v Odžakoch prvých štyroch rivalov uhostilo na Štadióne Milana Sredanovića v Kule, kde získalo maximálnych 12 bodov. Iba štyri posledné zápasy, z ktorých až tri prehrali, Odžačania usporiadali na svojom trávniku. Preto neprekvapuje fakt, že po neúspechu s Bečejom tréner S.

Nebolo im ľahko – mužstvo Odžakov

potrestali odňatím troch bodov pre údajne dohovorený výsledok zápasu s čelarevským ČSK Pivara, ktorý napodiv neznášal žiadne sankcie?! Mužstvo trénera Slobodana Bačića pre neadekvátne podmienky na Mestskom

Bačić odišiel a mužstvo do konca viedol jeho pomocník Vukašin Živković. Po zápase s novosadskou C. zvezdou prišla správa, že sa ďalšieho financovania klubu vzdáva dobrodinec Milojko Erić, ktorý má predsa najväčšie

Úspešný – brankár Borca Miodrag Kozlovački • ŠPORT •

zásluhy za zdolanú cestu FK Odžaci z najnižšieho stupňa do Prvej ligy Srbska. Ktovie, ako to bude s týmto mužstvom na jar, keďže má hodne finančných problémov.

tičania štyri kolá pred koncom jesennej sezóny na post šéfa odborného štábu vymenovali Zorana Ćirića, ktorý na jar nebude mať ľahkú úlohu s mladým mužstvom Bačky splniť požiadavky. V najťažšej situácii sú zatiaľ dva kluby rovnakého mena zo susedstva, šídsky a sriemskomitrovický Radnički. Šíďania tých deväť bodov zoskupili po príchode nového trénera Nenada Matanovića a ak sa adekvátne posilnia, ako očakáva ich stratég, možno sa im podarí urobiť zázrak. Na druhej strane mužstvo zo Sriemskej Mitrovice je priam v bezvýchodiskovej situácii. Tréner Vladimir Madžarević nebude na jar viesť mužstvo, lebo nevidí spôsob, ako vedenie prekoná neblahú situáciu s nespokojnými hráčmi a nedostatkom peňazí.

Gólové hody Na 120 zápasoch v jesennej polosezóne diváci videli úhrnne 345 gólov. Z tohto počtu domáci hráči strelili 201 gólov a hostia trafili 144-krát. Siete sa najviac vlnili v 8. kole – 34 gólov, kým strelci boli najmenej naladení v 11. kole, keď divákom „darovali“ len 13 gólov. Hostitelia najviac gólov strelili v 8. kole – 19 a najmenej v 4. kole – iba šesť. Strelci hosťujúcich mužstiev boli najpresnejší v 8. a 13. kole, keď dokázali až pätnásťkrát prekonať domácich brankárov. Najhoršie sa im to darilo v 5. a 7. kole, lebo mali iba po tri presné zásahy. Domáce mužstvá vyhrali 62 zápasov, hostia si odniesli tri body 41-krát a 17 súbojov sa skončilo nerozhodne. Domáci boli najúspešnejší v 5. kole, keď všetkých osem hostiteľských tímov vyhralo. Hostia sa zasa najviac tešili v 4. kole, keď až 5 zápasov vyhrali, dva hrali nerozhodne a iba Dunav doma prekonal pančevské Dinamo 2 : 1, ktoré potom na desiatich zápasoch za sebou nepoznalo prehru s celkovým skóre 16 : 0! Najpresvedčivejšiu výhru jesene dosiahlo Bratstvo v Prigrevici nad šídskym Radničkim 7 : 0 v 8. kole, a najpresvedčivejší hosť bol Bečej v Šíde v 2. kole, keď deklasoval domáci Radnički 6 : 1. Mladost z Báčskeho Jarku, ktorá v zimnej prestávke zostala bez trénera Branislava Vlajića na desiatom mieste, a novopazovský Radnički na jedenástej priečke s kormidelníkom Darkom Tešovićom, niekdajším „partizanovcom“, by sa predsa nesmeli veľmi učičíkať, čo aj dali najavo počas zimnej prestávky. Ešte len ďalšie tri mužstvá, novosadská C. zvezda, najstarší náš futbalový kolektív – subotická Bačka 1901 a Dunav zo Starých Bánoviec majú na svojom konte dvojciferný počet bodov, ale nie aj pokoj v dome. S cieľom vyhnúť sa tomu najhoršiemu – presťahovaniu o stupienok nižšie Subo-

1. Bečej 2. Dinamo 3. Omladinac 4. Cement 5. Bratstvo 6. Borac 7. Radnički (Z) 8. Železničar 9. Odžaci (-3) 10. Mladost 11. Radnič. (NP) 12. C. zvezda 13. Bačka 1901 14. Dunav 15. Radnički (Š) 16. Radnič. (SM)

4 /4787/ 27. 1. 2018

15 14 15 10 15 9 15 9 15 8 15 8 15 8 15 7 15 8 15 6 15 6 15 3 15 2 15 2 15 3 15 0

0 1 48 : 9 42 1 4 24 : 7 31 3 3 26 : 16 30 1 5 25 : 18 28 3 4 26 : 12 27 3 4 23 : 16 27 0 7 23 : 22 24 2 6 19 : 14 23 1 6 20 : 21 22 4 5 22 : 24 22 1 8 18 : 22 19 4 8 17 : 29 13 5 8 14 : 26 11 4 9 16 : 28 10 0 12 12 : 46 9 2 13 8 : 28 2 41

Šport KULPÍNSKY RYBÁRSKY SPOLOK SUMOVAL VÝSLEDKY VLAŇAJŠIEHO ROKA

Chcú omladiť svoje rady Katarína Gažová

sobotu 20. januára 2018 sa v kulpínskom Poľovníckom dome stretli členovia Združenia športových rybárov Smuđ na výročnom zhromaždení. Terajší predseda Samuel Vrbovský privítal hostí, predstaviteľov spolkov a združení z Kulpína a okolia. V polovici decembra 2017 prišlo k zmene vo vedení ZŠR Smuđ, keď sa dovtedajší predseda Michal Koruniak z osobných dôvodov vzdal funkcie. Správna rada združenia navrhla, aby funkciu predsedu prebral Vrbovský, o čom sa menovaný zmienil na začiatku zasadnutia. Tajomník združenia Michal Plachtinský podal správu o práci ZŠR Smuđ v roku 2017. Kulpínski športoví rybári sa venovali súťažiam v love rýb vo svojom prostredí a zúčastňovali sa aj na rovnakých podujatiach iných spolkov. Podobne ako v predchádzajúcich rokoch zorganizovali

Športoví rybári v Kulpíne počas výročného stretnutia

aj populárnu súťaž vo varení rybacej polievky pre pracovné organizácie. Aktívne sa zapájali do podujatí v rámci Dňoch Kulpína, PDvK v Kulpíne, SNS v Petrovci atď. Náležitú pozornosť venovali aj úprave pretekárskej dráhe na lov rýb vedľa kanála, zriaďovali okolie rybárskej chatky a parkoviska. Na záver správy sa rybári poďakovali Obci Báčsky Petrovec a Miestnemu spoločenstvu Kul-

pín, ako aj ďalším dobrodincom, ktorí ich podporovali aj vlani. Tajomník prečítal i plán práce združenia na tento rok. Združenie športových rybárov Smuđ v roku 2017 hospodárilo pozitívne, čo potvrdila finančná správa, ktorú podal pokladník Ján Vrbovský. Po správe o minuloročnom hospodárení predostreli aj finančný plán na rok 2018. Predseda komisie pre súťaže

ZŠR Smuđ Zdenko Valentík napočítal všetky akcie v love rýb, ktoré mali na starosti. Pospomínal aj súťaže mimo Kulpína, v ktorých sa zúčastnili mladší a starší kulpínski rybári a aké výsledky dosiahli. Nakoniec členom – pretekárom predostrel plán súťaží v tomto roku. Správu Dozornej rady podal Samuel Vrbovský, z ktorej vidieť, že rybárske združenie vlani pracovalo dobre, bez nejakých nezrovnalostí. Na výročnom zasadnutí schválili rozhodnutie, aby členské aj za rok 2018 zostalo 500 dinárov. Po predostretých správach sa diskutovalo o potrebe zapojiť do práce ZŠR Smuđ viac pionierov a mládeže, tiež o zabezpečení rybej mlade do kanála, vydávaní denných povolení rybárom na rybačku. Predsedníčka Spolku kulpínskych žien Katarína Zorňanová rybárom blahoželala k úspešnej vlaňajšej práci. Vďaku za úspešnú spoluprácu s rybármi vyjadril aj predseda Miestnej organizácie penzistov v Kulpíne Ján Činčurák. Výročné stretnutie kulpínskych rybárov sa skončilo družným posedením s chutnou rybacou polievkou.

AJ VO VRBARE OŽILO IHRISKO

Mierny optimizmus Sladojevića Samuel Medveď

rvý tréning v novom roku futbalisti Mladosti absolvovali v nedeľu 21. januára 2018 na ihrisku vo Vrbare. Po kratšom dohovore s trénerom Slobodanom Sladojevićom osemnásti hráči vybehli na ihrisko a, ako je to už zvykom, zahrali si futbal na dve brány. Chýbal brankár Šurlan, no bol tu jeden mladík z Báčskej Palanky na skúške, takže obe mužstvá mali brankárov. Po čase prišli aj Stefan Miličević a Nenad Dragin. Vystali Kobilarov a Kaňa. Tento druhý je na Slovensku a mal by sa vrátiť v marci. Mužstvo nateraz opustil Kuntić, ktorý bude hrať futbal v Maďarsku. Zatiaľ sa nevie, či útočník Strahinja Ilić zostane, tentoraz na tréningu nebol. S

www.hl.rs

mužstvom trénoval aj dorastenec Andreas Rybársky. V kratšom rozhovore s trénerom Sladojevićom, ktorý je v Petrovci po tretíkrát, sa dozvedáme, že ho petrovské prostredie pekne prijalo už vtedy, keď v roku 2012 prišiel ako hráč. Jeho druhý návrat bol pred dvoma rokmi, keď bol trénerom Mirko Jovanović. Sladojević pol sezóny hral, Z prvého tohtoročného tréningu Mladosti vo Vrbare v minulom roku pôsobil ako hráč a tréner, v jeseni sedel časti, povedal nám, že je mierny naplánovaných šesť prípravných iba na lavičke. Dozvedeli sme sa, optimista, lebo dnes nieto ľahkých zápasov. Najprv bude hrať 4. februára s Kabelom pri novosadskom že mal skvelú futbalovú kariéru, a slabých súperov. Jarná časť súťaže vo Vojvodin- Štrande, potom s futockým Solebo bol hráčom novosadskej Vojvodiny a hral i v bratislavskom skej lige – severnej skupiny by fexom, s Hajdukom z Čurugu, s Slovane. Má trénerskú licenciu mala začať 12. marca, keď Mladosť novosadským Borcom, s Omlaa teraz sa už chce venovať len bude doma hrať s menovkyňou dincom zo Stepanovićeva a na trénerskej práci. Čo sa týka jarnej z Apatína. Dovtedy má Mladosť konci s Jedinstvom z Rumenky.

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

Spoločná fotka trénerov, rozhodcov a súťažiacich na Kopaoniku; prvá zľava je Daniela Končeková a druhý sprava stojí Mário Boboš

PADINSKÍ KARATISTI V ZIMNOM KEMPE NA KOPAONIKU

Do galérie nové ocenenia Anička Chalupová

Do bohatej galérie trofejí klubu mladí padinskí karatis mestečku Brzeće na Kopati prispeli nedávno aj s ďaloniku sa 12. až 14. januára šími vzácnymi oceneniami. 2018 stretli najúspešnejší Na sklonku uplynulého roka karatisti Srbska, medzi ktorými v rámci slávnostného vyhláboli aj členovia padinského senia najlepších športovcov Karate klubu Dolina. PodobKovačickej obce za rok 2017, ne ako aj v uplynulom roku, Športový zväz Kovačickej obce aj tentoraz sa tam uskutočnil udelil pohár v kategórii športoseminár pre rozhodcov, trévých nádejí Kristiánovi Slivkovi. nerov a nádejných karatistov. Medaily v kategórii športových Padinskí karatisti Mário Boboš nádejí jednotlivcov sa dostali a Daniela Končeková sú v JKA do rúk aj mladým karatistom Shotokan Srbska reprezentanti Renatovi Nosáľovi a Dejanovi Mário Boboš (vpravo) krajiny a okrem toho pôsobia na súťaži seniorov Muminovićovi, kým kata tím KK aj ako rozhodcovia a tréneri. Dolina, ktorí tvorili Samuel ChrNa seminári v mestečku Brzeće ťan, Vlastimír Cicka a Kristián získali nielen licencie tretieho danu, ale do KK Slivka, bol odmenený ako najlepší v kategórii Dolina priniesli ďalšie ocenenia. Mário Boboš medzi seniormi obsadil 2. miesto, kým Daniela Končeková v kategórii senioriek zakotvila na 3. mieste. Na zimnom seminári karatistov na Kopaoniku sa im pripojili aj mladučkí karatisti Renato Nosáľ, Vlastimír Cicka, Samuel Chrťan a Kristián Slivka, ktorý v konkurencii talentov zakotvil na 3. mieste v Srbsku. Po návrate zo seminára Kristián sa zmienil o svojich dojmoch: „Na Kopaoniku som bol už trikrát, aj tentoraz sa mi tam veľmi páčilo. Konkurencia bola silná a okrem súťaží krásne bolo aj kamarátenie. Získal som nových kamarátov, Lazu a Aleksu z Kruševca, ale aj z iných miest, Kragujevca, Trsteniku... Keď ide o súťaže, musím uznať, že nebolo ľahko. Ťažko mi bolo zápasiť, ale zvládol som to. Dôkladne a každodenne som sa pripravoval zhruba štyri hodiny pod dozorom trénerov Mária Boboša a Daniely Končekovej. Teraz trénujem pre Funakoshi cup v Debeljači, ktorý bude už 3. februára. Teším sa už aj európskym súťažiam, ktoré nás očakávajú v Česku (27. – 30. apríla) a v Kragujevci (25. – 27. mája). Pre európske výzvy ma budú pripravovať tréneri Marko a Oliver Tomićovci.“

Najlepší športovci Obce Kovačica za rok 2017: (stoja zľava) Mário Boboš, Samuel Chrťan, Kristián Slivka, Dejan Muminović, Renato Nosáľ a Daniela Končeková

športových nádejí. Padinskí karate tréneri Daniela Končeková a Mário Boboš sú najlepšími seniormi v roku 2017. Snímky: z archívu KK Dolina

V (PO)NOVOROČNEJ BRATISLAVE

Jedna z mestských dominánt

Tu donedávna boli Vianočné trhy

Najznámejšia – Michalská veža

Tie pokojné, tiché dni Oto Filip

entoraz nepôjde o historickú Bratislavu, metropolu Slovenska, ležiacu na úpätí Malých Karpát a na nábreží mohutného Dunaja, kde generácie predkov písali bohatú a zaujímavú kroniku dejín, nechávajúc pritom zaujímavé stopy stavebnej činnosti v pulzujúcom meste, tom skutočnom srdci Slovenska.

Za nemocnicou Kramáre zima ukázala svoju pravú tvár Podstatné je, že je v Bratislave vždy čo vidieť a zažiť. Dokonca i vtedy, keď sa pred Silvestrom a po ňom zbaví toho uponáhľaného životného tempa a stane pokojná a tichá, akoby až divne osamelá či prázdna. Množstvo tamojších ľudí je vtedy kdesi inde – na návštevách u príbuzných, vo vlastných chatách, v horách, na lyžovačke v Tatrách. Mnohí sú i v cudzine. Najväčšiu radosť z toho majú azda tí, čo zostali. Lebo ak nič iné, užívajú si dni

bez zbytočných tlačeníc, bezstarostnú jazdu bez dopravných kolapsov a kolízií. A môžu sa naplno venovať aj nákupom vo veľkých obchodných reťazcoch, ktoré často boli plné takmer na prasknutie. A ak sú Bratislavčania inde, tak sú mnohí z inokadiaľ v nej. Dokonca aj z našich končín. Počas troch či štyroch návštev rôznych kaviarní alebo reštaurácií nedala sa nevšimnúť pestrá zmes juhoeurópskych rečí, najčastejšie u zákazníkov v mladšom veku: srbčiny, chorvátčiny, slovinčiny, macedónčiny... Väčšinu z nich málo zaujímala história mesta, možné pešie vychádzky a pamiatky. Podstatné bolo privítať rok 2018 tak, ako sa patrí, aby sa hlboko vryl do spomienok. Jedine azda turisti z ďalekých krajín, hlavne Japonci a Číňania s príslovečnou úpornosťou pátrali

Pestrofarebné električky

Raj pre milovníkov nákupov

po pamiatkach, v prvom rade v historickom jadre mesta a na Dunajskom nábreží. Počasie síce bolo také i onaké: na jednom konci Bratislavy dávky snehu, na druhom ani nie, no málokomu to prekážalo. Veď v Bratislave je vždy čo vidieť, aj keď Na ľadovej ploche v strede starej časti mesta viaceré galérie a múzeá uzavreli brány až do 8. januára. No o zážitky sa cezpoľní zväčša postarali sami: veselými stretnutiami, družnými rozhovormi, presúvaním z jednej kaviarne do druhej. Možno to kohosi i prekvapí, ale menu je v mnohých z nich lacnejšie ako u nás. A priemerné platy azda dvojnásobne väčšie. Aj preto tak láka Bratislava. Ako kedysi...