Hlas 05 2018 by NVU Hlas ľudu

Deň Nového Sadu Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 75 | 3. 2. 2018 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4788/



Z obsahu

Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny 25. januára pracovne oslávil 28. výročie založenia. Usporiadal konferenciu o informovaní v jazykoch národnostných menšín a debatu týkajúcu sa mediálnych slobôd. Laureátmi ceny NDNV sú Dalibor Stupar (sprava) a Vladimíra Dorčová-Valtnerová; na snímke v prítomnosti predsedu NSNV Nedima Sejdinovića. J. Bartoš

Odhodlanie a pracovný entuziazmus členiek kovačického Ženského spolku pretrváva už bezmála 100 rokov a jedna z ich najdôležitejších úloh je šíriť povedomie o kráse a bohatstve kovačických ľudových tradícií a zachovávať ich pred zabudnutím. Na archívnej snímke sú členky pri výrobe ručných prác. A. Chalupová

3. 2. 2018 | 5 /4788/

Uzávierka čísla: 31. 1. 2018

Jednou z kultúrno-historických pamiatok v Starej Pazove je i Spomienkový dom národného hrdinu Janka Čmelíka. Po vlaňajšej septembrovej živelnej pohrome staropazovské Miestne spoločenstvo vykonalo sanáciu uličnej zbúranej brány a ohrady vo dvore domu. O tom, čo sa urobilo v Starej Pazove v minulom roku a aké majú plány na tento rok, rozprávali sme sa s Dragoslavom Bonđim, predsedom Výkonného výboru RMS. A. Lešťanová

Hajdušičan Pavel Klinko spolu s ešte piatimi svojimi spoluobčanmi pred 40 rokmi pravidelne kosením trávy udržiavali melioračné kanály v hajdušickom chotári a v okolitých chotároch. Vtedy kanály boli čisté a voda cez nich nehatene tiekla. A dnes? V. Hudec

Komédiou Úplný Gogoľ obohatilo si repertoár Divadlo VHV Petrovec. Ide o malú javiskovú formu, premiéra bola v sobotu 27. januára a je to režijný debut Maríny Dýrovej, študentky dramaturgie a réžie na Akadémii umení v Banskej Bystrici, v rodnom Petrovci. A. Francistyová

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Život ide ďalej

ie a nie si spomenúť na názov filmu. V tom muzikáli sa zo sympatického rekonvalescenta s gitarou – akože inak: zásluhou krásnej ošetrovateľky – stáva slávny spevák. Volá sa Julio Iglesias. Otec – dnes vari aj vychytenejšieho Enriqea – tam hral samého seba. Práve keď pred ním bola životná šanca, keď sa mu už-už mal splniť sen, náhradný brankár madridského FC Realu sa ťažko zranil (tuším v dopravnej nehode). Už nikdy sa z neho nestala futbalová jednotka. „Iba“ globálna estrádna hviezda. Je to síce klasický slaďák, ale zároveň i príbeh vystrihnutý priamo zo života, ktorý sa v ťažkej chvíli zvrtol na slnečnú stranu. Žiaľ, život je – kto z nás si trúfne tvrdiť opačne? – menej štedrý na príbehy so šťastným koncom. Furt sa nám vidí, že život, tobôž ten náš, všemožne koná v duchu naplnenia dávnej židovskej kliatby (parafrázujeme): Bodaj si mal, a potom nemal. A už sme doma. Pripravení na štart rozjímania a kuvikania ako kohútik na nastavenej puške. Prásk! Už sa z hlavne valí dym, už z neho vyčnievajú všetky nástrahy života. Jeho tmavá polovica tváre. Jasnejšia nám zavše mizne v opare vlastnej malosti. Formovanej rodinou, školou, spoločenskými vzťahmi... Všetkými a všetkým, len nie nami samými. Zradné oči zavše zablúdia za vlastný plot. Za ním je vždy tráva zelenšia, kvety majú tuhšiu vôňu, ľudia sa tam usmievajú krajšie... Pomaly, len pomaly... Pomaly ďalej zájdeme. S úsmevom. Nie s tým od ucha k uchu. S vnútorným. Veď aj pán Einstein povedal (a

V tomto čísle TÝŽDEŇ 7 Tŕnistá cesta k slobode novinárstva

ĽUDIA A UDALOSTI 13 Chvália ich, sami nie sú spokojní Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

niekto, alebo on sám aj zapísal): Stratený je deň nášho života, keď sme sa nezasmiali. Vsaďme trebárs na „rady“ znamenitých ľudí, ak už si sami nevieme dať rady so životom, takým, aký sa nám ušiel, takým, aký sme si vytesali sami, respektíve s božou a s pomocou iných dobrodincov. Victor Hugo zase hovorí: Život je čakanie na to, kedy sa sny premenia na skutočnosť. Iste ale nemal na ume nečinné čakanie. Čakať áno, ale činiť sa, nasadiť predovšetkým um; aj keby to malo veľmi bolieť. Pri troške úsilia môžbyť pochopíme, že za kvalitu života, aký žijeme (a s akou nie sme spokojní), nemôže celý svet. Nie toľko, koľko môžeme sami. Len ak chceme. Ak pochopíme a začneme sa činiť v duchu sentencie Goetheho: Život patrí živým, ten kto žije, musí počítať so zmenami. Veď aj Ivo Andrić skonštatoval: Živý človek nemôže utiecť pred zmenou, lebo zmena je hlavnou výsadou ľudského života... Nuž veru. Stojí za pokus popracovať na malých korekciách vlastného bytia a žitia. Možno zostaneme prekvapení zo zistenia, že, hľa, aj v našom dvore je tráva rovnako zelená ako v susedovom... No, konečne! Ten film z úvodu sa volá Život ide ďalej. Je v ňom i motto, ktorým sa riadil hlavný hrdina. Vždy je pre koho žiť, vždy je koho milovať. Nuž teda milujme (aspoň) život. Taký, aký je. Alebo ho meňme. Aj keby sme nemali po boku múzu v podobe prekrásnej ošetrovateľky, respektíve zdatného princa na bielom koni. Lebo život, s nami šťastnými či nešťastnými, kluše ďalej... Juraj Bartoš

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 19 Dotácie a lacnejšie palivo od 1. marca?

KULTÚRA 31 Ešte silnejšia centralizácia Matice?

ŠPORT 43 Za premrhaným nebanovať Autor titulnej fotografie: Oto Filip 5 /4788/ 3. 2. 2018

Týždeň 

InPress

Veľa risku, málo zisku

Politika nad súdnictvo

Oto Filip

Jasmina Pániková

iektorí z nás si ešte stále živo spomínajú na protesty v Novom Sade, ktoré organizovali vtedajší a bývalí zamestnanci Rádio-televízie Vojvodina, aby vyjadrili svoju nespokojnosť so zmenami, ktoré vtedy nastávali v pokrajinskom Verejnom servise. Pripomeňme si iba krátko, prišli noví ľudia, zmenili dovtedajších, obyčajných novinárov, redaktorov a aj tých na vyšších pozíciách. Zmenili aj programového riaditeľa. Koncom minulého roka Apelačný súd v Novom Sade potvrdil prvostupňový rozsudok a RTV mala zmeneného programového riaditeľa vrátiť na svoje pracovné miesto. Ibaže, tam už, samozrejme, sedel niekto a nechcel uvoľniť stoličku. Dokonca v médiách sa mohlo prečítať i to, že staro-nový programový riaditeľ nemal ani len kľúč od svojej kancelárie. Iba pred týždňom v RTV rozhodli, že v záverečných titulkoch sa majú uvádzať obaja programoví riaditelia. Ibaže toto rozhodnutie netrvalo zaveľa. Už o týždeň, v utorok, v médiách sa zjavila správa, že staro-nový riaditeľ dostal výpoveď. Vraj, o tom, kto zostane na funkcii programového riaditeľa, rozhodli odpracované roky v RTV. A rozhodnutie súdu, ktorým sa vedeniu RTV nariadilo, aby bol dotyčný vrátený na miesto, odkiaľ bol v máji minulého roka neprávom odstránený? Toto rozhodnutie neplatilo. Väčšiu váhu malo rozhodnutie RTV (alebo možno politickej strany?), než rozhodnutie súdu. Akou sme krajinou, keď súdne rozhodnutia zostávajú iba mŕtvym slovom na papieri? Naši poslanci len schvaľujú zákony a tie sa nejako pomaly, alebo vôbec neuplatňujú. Nie tak dávno vyhlásenie novosadského primátora vyvolalo lavínu komentárov, keď postavil otázku, či sudcovia slúžia národu alebo kriminálnikom. Ozaj, či sa aj v tomto prípade ozve, keďže ide o očividné neuctievanie zákona v meste, ktorého je on primátorom.

www.hl.rs

168 HODÍN

ažko presne napočítať, čo všetko bude hýbať týmto rokom a planétou: klimatické zmeny, staré nedorozumenia a nové nepokoje, moderné informačné technológie, kde stačí jedno kliknutie a celý svet máme doslova pod palcom. Tém, ktorými sa zaoberali účastníci Medzinárodného ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose, bolo veľa, no len málo ich naznačilo, že sa súčasný svet dostatočne rýchlo mení smerom na lepšie. Skôr naopak. Výzvy po mieri sú čoraz nutnejšie, potrebnejšie a naliehavejšie, rovnako ako aj inakšie rozvrhnutie existujúceho bohatstva v záujme odstránenia globálnej nerovnosti. Celkovo to možno vyjadriť slovami: Veľa risku, málo zisku. Účinkujúc spolu s regionálnymi lídrami v práci panelu Urýchlenie dlhoročného rozvoja západného Balkánu prezident Srbska Aleksandar Vučić trval na vzniku spoločného trhu. Lebo vlani toto pásmo malo 4,5 až 4,6 miliardy priamych zahraničných investícií, kým by sa v prípade spoločného, jednotného trhu pôsobiaceho bez ekonomických hraníc, táto suma mohla pomerne rýchlo takmer zdvojnásobiť. To pravdepodobne bol jeden z námetov rozhovorov, ktoré v pondelok v Istanbule viedol s tureckým prezidentom Recepom Erdoganom. Vučić na stretnutí s Erdo-



ganom, ako i členom Predsedníctva Bosny a Hercegoviny (BaH) Bakirom Izetbegovićom, podotkol, že si praje mier v Bosne pre všetky národy, že Srbsko rešpektuje územnú integritu BaH a že od Bosniakov žiada iba jedno – aby sa Srbi v Republike Srbskej a celej Bosne a Hercegovine cítili bezpečne. Pár dní pred 27. januárom, Medzinárodným dňom pamiatky obetí holokaustu, v sídle Spojených národov minister zahraničných vecí Ivica Dačić otvoril spomienkovú výstavu Jasenovac, právo nezabudnúť. Na reakcie zo Záhrebu nebolo treba dlho čakať. Prišli hlavne vo forme výčitiek z údajnej manipulácie faktami. Medzi Záhrebom a Belehradom sa rýchlo strhla ostrejšia výmena názorov, keďže chorvátske Ministerstvo zahraničných vecí reagovalo hnevlivou nótou, ktorú minister Dačić označil za vrchol pokrytectva a nehanebnosti. Uviedol, že zabudnúť zločin je novým zločinom a pozvaním zopakovať ho. U nás zase máme niečo nové. V tieni urýchlených a vrcholiacich príprav na marcové belehradské voľby akosi v úzadí zostalo jedno dôležité výročie. V uplynulých dňoch sa totiž dovŕšilo sto rokov od nadviazania diplomatických vzťahov USA so Srbskom, ktoré často prechádzali rôznymi fázami a obmenami. Spomeňme si len export našich poľnohospodárskych komodít, zvlášť sliviek na rozhraní 19. a 20. storočia

do USA, na spojenectvo vo svetových vojnách, no i na posledné obdobie, keď si nemožno nevšimnúť viac horúcich problémov vo vzťahoch dvoch štátov. Sú štyri hlavné: podpora Washingtonu Prištine, otázka udelenia diplomatickej imunity pracovníkom Srbsko-ruského humanitárneho strediska v Niši, čo USA „nepovažujú za normálne“, odhalenie a odovzdanie do rúk spravodlivosti vrahov bratov Biticiovcov, ktorí o život prišli roku 1999 v Petrovom Sele a ktorí boli americkými občanmi. Štvrtý veľký problém je spätý s pálením americkej ambasády v roku 2008 v Belehrade, keď protesty Kosovo je Srbsko prerástli do nepokojov. Po takmer desaťročí štyroch aktérov odsúdili na podmienečné tresty, ale žiaden zo siedmich obvinených sa neocitol v chládku. Na strane druhej sú i správy pozitívne. Je známe, že americké spoločnosti v Srbsku zamestnávajú takmer 20 000 pracovníkov, že doterajšie investície USA prevýšili tri miliardy dolárov, kým viac od miliardy boli donácie prostredníctvom programu rozvojovej pomoci Srbsku. Ukážkou skutočnosti, že i napriek viacerým nedorozumeniam možno úspešne spolupracovať, je i nedávny začiatok oficiálnej práce Kongresu srbsko-amerického priateľstva v Belehrade. V náplni pôsobenia má najmä zveľadenie vzťahov dvoch krajín, ktoré za uplynulé storočie dokázali zdolať početné skúšky.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

Dr. ZSUZSANNA LADÁNYI, UNIVERZITA V SEGEDÍNE

Ústretovo plánovať Oto Filip Ako zmeny klímy vplývajú na niektoré javy, napríklad na existenciu mokradí? – Je jasné, že klimatické zmeny stále a čoraz väčšmi vplývajú na prírodu. Keď ide o vodu, problémy nastupujú tak vtedy, keď jej je nadbytok, ako i vtedy, keď jej jesto málo. Čiže u mokradí absencia vody môže spôsobiť veľké problémy. Dôležité je teda, aby v nich bol do-

Informačno-politický týždenník

statok vody, dakedy aj soli. Keď stúpa počet rokov so suchom, dochádza k transformáciám, dokonca aj miznutiu niektorých z týchto oblastí alebo stanovíšť. Práve preto všetko, čo sa dá, treba ústretovo plánovať. Platí to aj pre monitoring. Jedným z jeho prvých cieľov je, aby riadenie vôd malo na zreteli aj potreby prírody. Toto pozorovanie má pomôcť aj pri riadení chránených oblastí, aj pôdohospodárstvu, dokonca aj

pri plánovaní vodohospodárskych regulácií. V prípade poľnohospodárstva problémy sú zväčša ešte vyhrotenejšie. Toto odvetvie si totiž každý rok praje, počíta s úrodou, so žatvou, s lepšími výnosmi. V oblasti samotnej prírody sú problémy skôr dlhodobejšieho rázu. Preto je aj dlhšia doba potrebná, kým sa prejavia niektoré negatívne dopady klimatických zmien. • TÝŽDEŇ •

INFORMOVANIE V JAZYKOCH NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN

šéfredaktora,“ povedala. Ako možné riešenie uviedla vypracovanie dokumentu alebo plánu integrity, čiže smernice, ktoré by usporiadali vzťahy medzi médiami a ich zakladateľmi, čiže národnostnými radami. Ahmedin Škrijelj, poradca predsedu Národnostnej rady bosnianskej národnostnej menšiny, povedal, že v oblasti informovania v jazykoch národnostných menšín situácia nie je rovnaká na celom území Srbska: „Vy tu vo Vojvodine máte tradíciu, uctievanie tohto práva, hovoríte o implementácii. Bohužiaľ, v Sandžaku, Preševskej doline a v niektorých iných oblastiach v Srbsku, kde žijú národnostné menšiny, naše právo, ktoré je dané Ústavou, je absolútne suspendované.“ Bývalý zodpovedný redaktor rusínskeho týždenníka Ruske slovo Boris Varga vyhlásil, že sú menšinové médiá v Srbsku „pod radarom“. Verejnosť nevie, čo sa deje v tých médiách, tak ako nevie ani, že politické strany vplývajú na menšinové médiá cez národnostné rady. V druhom paneli sa hovorilo o právnom rámci informovania v jazykoch národnostných menšín. Ako kľúčové otázky v tejto oblasti, ktoré odzneli, sú: financovanie, ktoré zaručuje udržateľnosť, a mediálne slobody a ich ochrana.

Na vedľajšej koľaji Danuška Berediová

štáte – nedostatok peňazí, malé platy, stále nátlaky zo strán politic rámci osláv 28. narodenín Ne- kých, ako aj ekonomických aktérov, závislého spolku novinárov Voj- cenzúra a autocenzúra. Čo sa týka vodiny v tamojších priestoroch menšinových médií, tu je aj jazykosa 25. januára konala konferencia vá bariéra, emigrácia mladých, ako Účastníci druhého panelu Informovanie v jazykoch národnost- aj problém nachádzania dobrých ných menšín – na vedľajšej koľaji, ktorú mediálnych kádrov, povedal na né rady národnostných menšín, a ich zorganizovali za pomoci organizácie začiatku tohto panelu moderátor zakladateľmi. Ako konkrétny príklad Civil Rights Defenders. Csaba Pressburger. uviedla politické nátlaky na redakčO kľúčových problémoch a o možBývalá zodpovedná redaktorka nú politiku, s ktorými sa stretala ných riešeniach v informovaní v ja- nášho týždenníka, teraz samostatná počas svojho mandátu: „Výsledky zykoch národnostných menšín sa freelance novinárka Vladimíra Dor- týchto nátlakov vidieť v tom, že sa hovorilo v prvom paneli. Problémy čová-Valtnerová, hovorila o možných v predchádzajúcich dvoch súbemenšinových médií sú podobné riešeniach vzťahu medzi médiami, hoch na zodpovedného redaktora ako vo všetkých médiách v našom ktorých zakladateľmi sú národnost- Hlasu ľudu nikto neuchádzal. Kladie sa otázka, nakoľko je zaujímavé byť šéfredaktorom v menšinovom ZASADAL VÝBOR PRE INFORMOVANIE NRSNM médiu, ktorého zakladateľom je Národnostná rada, keď vidíme, aká je šialená situácia v našej politike a v celej našej spoločnosti.“ Vyjadrila obavy, že sa v celkovej spoločnosti a zvlášť v spoločnosti Slovákov málo hovorí o tomto probléme. „Je to silný signál, aká je situácia v spoločenstve Slovákov a aká je situácia v Srbsku, keď noviny, ktoré majú 74 rokov, D. Berediová už druhýkrát majú úradujúceho ýbor pre informovanie NRSNM mal 24. januára ZASADAL VÝBOR PRE KULTÚRU NRSNM 8. zasadnutie a prvé v tomto roku. Hlavným bodom programu rokovania bol návrh ročného plánu a programu na rok 2018. D. Berediová snažiť, aby bol plán a program Zasadnutie viedla predsedO pláne a programe sa rozprávali aspoň taký ako vlani. níčka Anna Jašková. Na začiatiba tézovite ýbor pre kultúru Národnostnej Podľa správ predsedov komisií, ku členovia schválili výročnú rady slovenskej národnostnej výbor sa stretáva s problémom správu VPI za rok 2017. Vzhľadom triedkami výbor nakladá. Dajú dôraz menšiny zasadal v piatok 26. čoraz častejšej zmenšenej činnosti na to, že rozpočet NRSNM na rok na podporu novinárom a študentom 2018 ešte nie je schválený, ani VPI vo forme jednorazových grantov na januára. Zasadnutie bolo zatvore- spolkov z rôznych dôvodov. „Nejde ešte nemá finančný rámec, keď ide školenia, prax v našich médiách, ako ného typu a vyhlásenie pre médiá tu iba o finančný dôvod, ale aj o prácu výboru, takže sa dohodli aj v zahraničí. Tohto roku by výbor podal predseda Ján Slávik. Členovia kádrový dôvod a vôbec o vôľu chcel rozprúdiť dopisovateľskú sieť, jednohlasne schválili návrh výroč- zapájať sa do amatérskych spolkov, iba tézovite. Výbor sa tohto roku uchádzal teda podporiť novinárov vo výmene nej správy VPK za rok 2017 a naj- takže sme si spolu s riaditeľkou o pomoc z Úradu pre Slovákov ži- novinárskych obsahov, ako aj v pro- dôležitejším bodom programu ro- Ústavu pre kultúru vojvodinských júcich v zahraničí tromi projektmi, dukcii vlastných programov v rámci kovania boli návrhy plánov komisií Slovákov (ktorá bola tiež prítomna rok 2018. Rokovali aj o deviatich ná na zasadnutí) vytýčili cieľ, aby a to na pravidelnú činnosť výboru, lokálnych médií. Na tomto zasadnutí sa členovia žiadostiach, ktoré prišli z rôznych sme, ak sa to ešte dá, našli modus, na stredisko, ktoré každoročne beží ako zachrániť spolky,“ povedal v rámci Slovenských národných rozprávali aj o novej mediálnej našich spolkov a ustanovizní. Ako vyhlásil predseda, každý rok Slávik. Bez ohľadu na to, že výbor slávností, potom na rozprúdenie do- stratégii a o prvých krokoch, ktoré pisovateľskej siete, ako aj na vypra- tento výbor urobí. Dohodli sa, že je stále menej a menej prostriedkov navštevuje a mapuje tieto spolcovanie novej mediálnej stratégie. treba vypracovať dotazníky, určiť k dispozícii a VPK sa aj v tomto ky, s výsledkami nie sú spokojní. Členovia sa dohodli, že výbor aj pracovnú skupinu a zorganizovať roku bude snažiť spravodlivo ich Dôvod vystátia výsledkov Slávik tohto roku bude fungovať v rámci okrúhle stoly, na ktorých sa bude rozdeliť, ale, žiaľ, nie je možné aj vidí v nedostatočnej všeobecnej stanovených komisií. Prostriedky analyzovať súčasný stav, v ktorom všetkým. Ani tento výbor ešte spolupráci a komunikácii. Návrh budú rozdeľovať médiám na základe sú naše médiá a na ktorých sa určia nemá finančný rámec na rok 2018, Martina Prebudilu aspoň verejne takže členovia rokovali podľa plánu pochváliť koordinátorku Výboru súbehov, ktoré komisie vypíšu aj strategické body a ciele. Ďalšie stretnutie si stanovili vo a programu z minulého roku. Keďže pre kultúru Svetlušu Hlaváčovú, tohto roku. Práca tohto roku bude ešte transparentnejšia, čiže médiá februári, keď budú mať konkrétnejšie výbor realizuje takmer 80 percent ktorá si svoju prácu koná perfektne, činností NRSNM, členovia sa budú členovia jednohlasne schválili. budú informované, s akými pros- informácie o financiách.

Chcú rozprúdiť dopisovateľskú sieť

Oživiť prácu spolkov

• TÝŽDEŇ •

5 /4788/ 3. 2. 2018

Týždeň EURÓPSKA ORIENTÁCIA OBČANOV SRBSKA

Podpora stúpa Oto Filip

iac ako pätnásť rokov, menovite od roku 2002, štátne inštitúcie, ako vládna Kancelária pre eurointegráciu, v súčasnosti Ministerstvo pre eurointegráciu, organizujú dvakrát ročne, v júni a v decembri, prieskumy na tému európskej orientácie občanov Srbska. Zaujímavé nielen tým, čo každý z nich prináša, ale i možnosťou porovnávať kolísanie nálady obyvateľstva späté s otázkami, týkajúcimi sa cesty do Európy. Azda najpozitívnejší údaj vyplývajúci z najnovšieho decembrového prieskumu, zverejneného na sklonku januára, je ten, že by na prípadnom súčasnom referende obsahujúcom otázku Či podporujete začlenenie Srbska do EÚ?, 52 percent občanov odpovedalo kladne. Proti by bolo 24 percent, kým by sa po 12 percent k tomu nevyjadrovalo, alebo nevie, ako by odpovedalo na uvedenú otázku. Takáto odpoveď teší najmä preto, lebo posledných pár rokov podpora vstupu bola

menšia od 50 percent. Dokladom zmien v zmýšľaniach sú i fakty vzťahujúce sa na nenávratnú rozvojovú pomoc Srbsku od roku 2000 dodnes. Takmer 25 percent anketovaných uviedlo, že je EÚ najväčším donátorom našej krajine počas uplynulých 16 rokov. Na druhom Niektoré z najnovších publikácií o EÚ, ktorých vydavateľom je Ministerstvo mieste skloňovali Rusko, pre eurointegráciu na treťom Čínu, na štvrtom Japonsko. V porovnaní s decem- vať v dialógu medzi Belehradom viac z nich bolo venovaných rebrom 2016 počet tých, ktorí ako a Prištinou a ochotu dostať sa tým formám. Za tie najpotrebnejšie najväčšieho podporovateľa Srbska spôsobom k udržateľným výcho- občania považujú reformu zdravotnej sústavy (15 percent), boj proti vidia EÚ, stúpol o tri percentá, kým diskám. Pre približne každého piateho korupcii (tiež 15 percent), reformu sa v prípade Ruska zmenšil o jedno percento. Treba vedieť, že v období občana – 19 percent – členstvo v Eu- súdnictva (14 percent) a vzdelávarokov 2000 – 2016 EÚ a jej člen- rópskej únii znamená viac možností cej sústavy (10 percent). Hneď za ské štáty prispeli k rozvoju Srbska zamestnať sa, pre 15 percent je to nimi sú reformy v oblasti ochrany sumou 4,31 miliárd eur nenávratnej cesta k lepšej budúcnosti mladých spotrebiteľov a poľnohospodárstva ľudí, pre rovnako toľký počet obyva- (9 percent), ochrana životného propomoci. Väčšina občanov, 56 percent, je teľov možnosť voľne sa pohybovať stredia (5 percent) a lepšia ochrana toho názoru, že problémy Belehradu v rámci hraníc EÚ, pre 13 percent an- ľudských práv (tiež 5 percent). Čiže a Prištiny treba riešiť nezávisle od ketovaných ide o príležitosť upraviť máme čo reformovať a dobre je, že dvaja z troch opýtaných občanov toho, či to žiada EÚ, kým viac než pomery v našom štáte. Keďže sú otázky najčastejšie rovjednoznačne podporujú reformné polovica respondentov podporuje odhodlanosť vlády Srbska pokračo- naké ako v predošlých prieskumoch, procesy.

K 25. VÝROČIU SLOVENSKEJ SAMOSTATNOSTI (1)

Správny krok O. Filip

ačiatkom januára 2018 sa na Slovensku začal písať rok poznačený viacerými jubileami, ako sté výročie vzniku Československa, sedemdesiat rokov od nástupu socializmu v roku 1948 či päťdesiat rokov od násilného vstupu vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968. Predsa však najviac pozornosti verejnosti logicky upútalo 25 rokov novodobého Slovenska. Presne toľko uplynulo totiž 1. januára tohto roku od chvíle, keď si Slovenská republika začala písať svoju samostatnú históriu. Prezident Andrej Kiska v novoročnom príhovore vyhlásil pri príležitosti štvrťstoročia sa-

www.hl.rs

mostatnosti Slovenska, že naň možno byť právom hrdí, a to vďaka odvahe meniť veci, vďaka spoločnému úsiliu množstva ľudí, vďaka dobrým rozhodnutiam vo chvíľach, ktoré boli pre našu spoločnú budúcnosť rozhodujúce. V príhovore k 25. výročiu vzniku samostatnej Slovenskej republiky premiér Robert Fico ju označil za úspešný príbeh, na ktorý možno byť hrdí: „Robme veci spoločne tak, aby to bol úspešný príbeh aj v nasledujúcich rokoch našej samostatnej existencie.“ Zmieňujúc sa o Českej republike podotkol, že ide o krajinu, s ktorou Slovensko 1. januára 1993 ukázalo celému svetu nevídaný príbeh pokojného rozdelenia federálnej republiky a vzniku dvoch samostatných

Informačno-politický týždenník

štátov. O sebe povedal, že patrí medzi posledných aktívnych politikov, ktorí mali možnosť v roku 1992 hlasovať za Deklaráciu zvrchovanosti slovenského národa, za Ústavu SR a na začiatku roka 1993 participovať na prijímaní základnej legislatívy. Vo veľkej ankete denníka Pravda o štvrťstoročí Slovenskej republiky minister zahraničných vecí a predseda 72. Valného zhromaždenia OSN Miroslav Lajčák podotkol: „ Prvých 25 rokov slovenskej štátnosti zostane už navždy zapísaných ako štvrťstoročie výnimočného ľudského a profesionálneho nasadenia, odriekania, prekonávania prekážok, ale aj obrovských úspechov. V diplomacii bolo najväčšou výzvou nastaviť fungovanie zahraničnej služby, zladiť odlišné generácie, skúsenosti, pohľady na Slovensko a svet...“ Vcelku možno povedať, že sa najnovší alebo súčasný príbeh

slovenskej štátnosti vlastne istým spôsobom začal dlho očakávanými zmenami na sklonku osemdesiatych rokov. Po prvotnom entuziazme, spôsobenom novembrom 1989, onedlho nastúpila realita, ako aj nutnosť reforiem, najmä ekonomických, neskôr i politických. Keď prišli výsledky volieb v národných republikách z júna 1992, ktoré znamenali víťazstvo garnitúr s odlišnými predstavami o riadení štátu, bolo jasné, že sa ČSFR nenávratne uberá cestou zániku. Ako aj to, že Václav Klaus a Vladimír Mečiar dohodou v brnianskej vile Tugendhat v auguste 1992 vlastne iba priznali historickú nevyhnutnosť. A hoci sa referendum o rozdelení spoločného štátu pred viac ako 25 rokmi nekonalo, s odstupom času a v súčasnosti je najpodstatnejšie azda to, že väčšina Slovákov a Čechov vníma a hodnotí tento krok kladne. (V budúcom čísle: Viaceré míľniky) • TÝŽDEŇ •

Z PODUJATÍ V NEZÁVISLOM SPOLKU NOVINÁROV VOJVODINY

Tŕnistá cesta k slobode novinárstva Juraj Bartoš

Média centre Vojvodiny v predchádzajúci štvrtok bolo rušno temer celý deň. Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny pracovne oslávil 28. výročie svojho založenia. Po konferencii o informovaní v jazykoch národnostných menšín (píšeme o nej na inom mieste) udelili ročné ceny NSNV novinárom Daliborovi Stuparovi a Vladimíre Dorčovej-Valtnerovej. Na záver nasledovala debata na tému Začarované mediálne a po-

veného riaditeľa na ten istý post, ktorý zastával predtým. Iniciátorka hnutia Podpor RTV Sanja Kljajićová povedala, že takéto uznesenie Apelačného súdu považujú za víťazstvo. „Bez ohľadu na to, čo sa dialo po rozsudku a čo sa ďalej bude diať. Očakávame, že členovia Správnej rady rezignujú. Lebo sa zistilo, že porušili zákon.“ Hnutie vraj vznieslo trestné oznámenie proti všetkým členom rady za nesvedomitú prácu. Ako povedala, jeden zo svedkov bol predvolaný prokurátorom, aby poskytol vyhlášku, možno

CENY NSNV

Pred začiatkom diskusie o situácii na pláne novinárskych slobôd v Média centre Vojvodiny početných prítomných privítal Nedim Sejdinović, predseda NSNV. Predsedníčka Správnej rady Branka Dragićová-Savićová odovzdala ročné ceny. Za analytické novinárstvo pripadla Daliborovi Stuparovi a Vladimíra Dorčová-Valtnerová cenu NSNV získala za informovanie v médiách v rečiach národnostných menšín a za interkultúrnosť v médiách. Cenu NSNV Dalibor Stupar chápe ako preddavok k tomu, čo ešte len má vykonať a o. i. prízvukuje: „Situácia v médiách je hrozná. Máme dva falošné verejné servisy, máme zosnulú štátnu agentúru, ktorá pracuje na plné obrátky, máme súkromnú trojvládnu televíziu, ktorá vyváža blahobyt zo Srbska do regiónu. Veľký počet našich kolegov manipuluje, klame a špiní naše povolanie.“ Poďakúvajúc sa za vzácne uznanie, donedávna zodpovedná redaktorka nášho týždenníka Dorčová-Valtnerová o. i. povedala: „Cena NSNV je bod a čiarka na mojom pôsobení v Hlase ľudu a novým inputom do nového víťazstva. Buďme spolu, lebo spolu sme odvážnejší, smelší a silnejší, aby sme zvíťazili nad tým, nad čím musíme zvíťaziť.“ Pred udelením novinárskych cien Marija Dragićová prečítala Antifašistický proglas Zväzu antifašistov Vojvodiny, NSNV, Chorvátskeho občianskeho zväzu, Vojvodinského klubu a Zelenej siete Vojvodiny. Končí sa výzvou k občianskemu sebaorganizovaniu a odporom fašizácii spoločnosti. Na tvári miesta ho podpísali i početní účastníci podujatia v NSNV. litické kruhy – 28 rokov (moderoval Dinko Gruhonjić). Debatéri analyzovali viaceré aspekty novinárskych slobôd, osvetľujúc niektoré konkrétne prejavy ich porušovania. Sústreďujeme sa len na jednu z nich; týka sa odstavenia programového riaditeľa verejného servisu Vojvodiny Slobodana Arežinu. Následne čoho sa, pred vyše pol druha rokom časť novinárov Televízie Vojvodina pobúrila a založila hnutie Podpor RTV. Organizovali protesty, ktorých sa zúčastňovalo na tisíce občanov. Koncom roku 2018 Apelačný súd v Novom Sade naložil orgánom TVV vrátiť odsta• TÝŽDEŇ •

Debatovali o slobode novinárstva: Teoﬁl Pančić (zľava), Slobodan Arežina, Maja Stojanovićová, Sanja Kljajićová a Dinko Gruhonjić

fotografie účastníkov protestu. „Cieľom bolo ukázať ľuďom, ktorí boli v tých kolónach, že ich moc vidí ako jednotlivcov, teda vyľakať ich.“ Arežina kriticky skonštatoval, že novinári a vôbec spoločnosť urobili veľmi málo preto, aby problému takého používania médií predišli. Kvituje väčší počet portálov, ale hneď sa pýta: „Prečo nemáme jednu silnú internetovú televíziu, ktorá by profesionalizmom, otvorenosťou upratala to, čo sa deje na mediálnej scéne Srbska?!“ Po rozsudku Apelačného súdu, na základe ktorého mal byť znovu vymenovaný za programového riaditeľa TVV, začala uvádzať mená dvoch programových riaditeľov: Arežinovo a Sonje Kokotovićovej, ktorú Správna rada vymenovala

po jeho zosadení. Na záver svojho výkladu v rámci debaty NSNV 24. januára zmenený a prinavrátený programový riaditeľ poznamenal: „Je veľmi pravdepodobné, že už zajtra na schôdzi Správnej rady budem znovu zmenený.“ Buď mal presné informácie alebo perfektnú intuíciu, len v pondelok 29. januára zo združení novinárov prišla správa: RTV Slobodana Arežinu opäť prepustila. S odôvodnením, že sa stal – technologickým prebytkom?! Zrejme teda má pravdu Maja Stojanovićová z občianskej iniciatívy Skupina pre slobodu médií, ktorá v NSNV povedala, že každý boj za slobodu médií je dlhodobý. Nie náhodou apelovala na novinárov, aby nastupovali spoločne, aby nenechávali terče útokov osamote.

Iný uhol reality

Nikola Petkov

sa dožijeme ďalšieho zázraku, že aj žalobca niečo podnikne ohľadne tejto otázky. Sám Slobodan Arežina povedal, že sa množia správy súvisiace s touto záležitosťou a dodal: „To je proces, ktorý potrvá. Je to o tom, aby sme veci posúvali centimeter po centimeter, aby sme dospeli k cieľu, ktorý je veľmi ďaleko.“ Tvrdí, že sa médiá síce nezneužívajú, ale používajú sa ako účastníci politických hier. Ilustroval to na prípade protestov v organizácii hnutia Podpor RTV, keď zástupcovia úradujúcej moci ukazovali vo viacerých televíziách (a bolo to aj vo viacerých novinách) 5 /4788/ 3. 2. 2018

Ľudia a udalosti DVE ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Rad významných rozhodnutí Elena Šranková

piatok 26. januára sa uskutočnili dve zasadnutia Zhromaždenia mesta Nový Sad. Najprv na slávnostnom zasadnutí Februárovú cenu mesta Nový Sad za rok 2017 výborníci rozhodli udeliť novosadskému lekárovi prof. Dr. Tihomirovi Vejnovićovi. Na druhom, pracovnom zasadnutí stredobodom pozornosti bolo niekoľko bodov rokovacieho programu. V rámci prvého bodu výborníci schválili rozhodnutie o založení Novosadského detského kultúrneho centra (NDKC). Návrh zdôvodnil Dalibor Rožić, člen Mestskej rady pre kultúru. Z jeho slov vyplynulo, že to bude 13. ustanovizeň kultúry v meste, ako i to, že formovanie tejto strešnej ustanovizne kultúry pre deti a mládež bolo stanovené akčným plánom. Prostriedky na založenie a začiatok činnosti NDKC zabezpečia z mestského rozpočtu. V rámci druhého bodu schválili

Budova Robotníckej univerzity

rozhodnutie, že sa v republikových orgánoch budú dožadovať, aby sa budova Robotníckej univerzity v úplnosti stala majetkom mesta Nový Sad. Členka Mestskej rady pre urbanizmus a ochranu

životného prostredia Mira Radenkovićová zdôvodnila návrh rozhodnutia, ktorým sa mesto od štátu dožaduje deväť desatín vlastníctva nad budovou Robotníckej univerzity. Tým by sa vytvorili podmienky, aby sa táto budova po dvoch desaťročiach začala rekonštruovať. Primátor Miloš Vučević pred zasadnutím vyhlásil, že po dlhom čase sa mesto stane majiteľom budovy, čo je predpoklad, aby sa začalo s riešením problémov týkajúcich sa tohto objektu. Ako povedal, omnoho precíznejší prehľad situácie nadobudnú po prebratí budovy a po ekonomickej analýze, keď sa zistí, čo sa najviac opláca a čo sa dá urobiť. Nemožno nespomenúť, že na pracovnom zasadnutí Zhromaždenia mesta rozhodli aj o tom,

aby sa začalo hľadať východisko z ťažkého postavenia, v akom sa ocitla novosadská lekárenská ustanovizeň. Rozhodlo sa totiž, že treba začať výber súkromného partnera pre verejno-súkromné partnerstvo. Tento návrh zdôvodnil Radovan Ivetić, predseda pracovnej skupiny na sanáciu ustanovizne. Vyplynulo, že lekáreň zaznamenáva straty od roku 2013, keď súkromné lekárne získali povolenie vydávať lieky na predpis. Ako povedal, partnerstvo sa nadviaže na 10 rokov. Po schválení projektu má nasledovať tender na voľbu súkromného partnera a uzavretie zmluvy, ktorú nakoniec schváli Zhromaždenie mesta. Očakáva sa, že sa proces skončí začiatkom júna. Podľa slov primátora je to prvé konanie tohto druhu v Srbsku týkajúce sa štátnych lekárenských ustanovizní. Okrem uvedeného výborníci schválili niekoľko urbanistických plánov, kádrových riešení a iných rozhodnutí.

ZASADALI VÝBORNÍCI ZHROMAŽDENIA OBCE STARÁ PAZOVA

Takmer bez rozpravy Anna Lešťanová

a prvom tohtoročnom zasadnutí staropazovského lokálneho parlamentu, ktoré sa konalo v utorok 30. januára, výborníci prerokovali úhrnne 12 bodov rokovacieho programu. Štyri body na začiatku schôdze náhradne vsunuli do rokovacieho programu na návrh Obecnej rady. Tie sa vzťahovali na uvoľnenie z funkcie doterajších členov a vymenovanie nových členov dozorných rád v štyroch podnikoch v Starej Pazove – VKP Čistoća, VKP Vodovod a kanalizácia, VUP Urbanizam a VP Obecná stavebná agentúra. Takmer bez rozpravy na tomto 24. zasadnutí výborníci schválili všetky navrhnuté rozhodnutia

www.hl.rs

Zasadnutie viedol Goran Jović, predseda Zhromaždenia obce (sedí v strede)

a riešenia z rokovacieho programu. Medzi dôležitejšie patria zmeny a doplnky plánu dôkladnej regulácie časti centrálnej pracovnej zóny v Novej Pazove. V súlade s predchádzajúcim plánom niektoré činnosti v tejto

Informačno-politický týždenník

zóne boli obmedzené, nebola totiž možná výstavba výrobných prevádzok, čo sa s týmto novým rozhodnutím zmenilo. S výstavbou nových prevádzok sa umožní i otvorenie nových pracovných miest.

Pre výborníčku Anu Pejovićovú-Stankovićovú zaujímavou témou bolo rozhodnutie Dozornej rady VKP Vodovod a kanalizácia o rozdelení zisku z roku 2016. Týmto rozhodnutím je stanovené, že takmer 9 miliónov dinárov sa po schválení výročnej správy o hospodárení na rok 2016 presunie do obecnej pokladnice. Ako výborníčka povedala, tieto prostriedky sa mohli použiť na výmenu vodovodného potrubia, resp. výstavbu kanalizačnej siete. Zároveň požiadala, aby jej z tohto komunálneho podniku doručili účty o hospodárení počas minulého leta v komplexe Pazovských bazénov. Posledným bodom boli výbornícke otázky a odpovede, ktorým aj tentoraz výborníci venovali zvýšenú pozornosť. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZO STAROPAZOVSKÉHO MIESTNEHO SPOLOČENSTVA

Už v januári začali s prácami Anna Lešťanová

ktivity realizované v roku 2017 a plány na bežný rok v staropazovskom Miestnom spoločenstve nám ozrejmil Dragoslav Bonđi, predseda Výkonného výboru RMS. V roku za nami sa Miestne spoločenstvo Stará Pazova zapojilo do prác na úprave tamojšej divadelnej sály (vylíčené sú steny, upravené schodisko pri vchodových dverách spolu s rampou pre vozičkárov...). Nový výzor dostali aj prezliekarne v ZŠ B. P. Pinkiho a MS Stará Pazova sa aktívne podieľalo i na úprave Spomienkového domu národného

LETMO

Deficit

a strane jednej vysoká nezamestnanosť, na druhej nedostatok potrebných kádrov. Inými slovami Srbsko trápia podobné problémy ako viaceré iné krajiny. Podľa nedávneho prieskumu trendov v pohybe potrieb po kádroch v exportne orientovaných spoločnostiach až tretina zo 405 vedúcich spoločností v Srbsku bola vlani nútená dovážať pracovnú silu zo zahraničia. V prvom rade vyprofilovaných remeselníkov disponujúcich modernými poznatkami, ktorí ovládajú súčasné stroje a vybavenia. Rok predtým z rovnakého počtu spoločností chybujúce kádre hľadalo a nahrádzalo len 13,5 percenta z nich. V roku 2017 až 30,3 percenta anketovaných firiem potrebovalo vyprofilované remeselnícke kádre, ako aj ďalších 26,9 percenta inžinierov s osobitnými zručnosťami, zodpovedajúcich potrebám trhu, ktorí vedia zrealizovať požiadavky objednávateľov tovarov a služieb z priemyselne vyspelých krajín. Najväčší dopyt vlani a predvlani bol po remeselníkoch v kovopriemysle a strojníctve, IT programátoroch, manažéroch, ktorí vedia riadiť predajné a promočné aktivity v zahraničí, stavebných robotní• ĽUDIA A UDALOSTI •

Dragoslav Bonđi

hrdinu Janka Čmelíka. Po septembrovej víchrici, ktorá zasiahla toto prostredie, museli totiž opraviť zbúranú bránu a ohradu vo dvore.

Oto Filip

koch s remeselníckymi vedomosťami a skúsenosťami, inžinieroch ekológie, protipožiarnej ochrany, telekomunikácií. Deficitné kádre k nám prichádzali hlavne z Chorvátska či Rumunska, no aj zo Slovinska, Bulharska, Bosny a Hercegoviny, Macedónska, Maďarska, Slovenska, Českej republiky... Známe je, že mnohé remeslá u nás už dávno stratili lesk a niekdajšie zlaté dno. A to nielen pre nezáujem, ale aj pre skromné platy, nevyhovujúce podmienky či skutočnosť, že sa mladí ľudia, ktorí by sa nimi chceli zaoberať, už nemajú kde školiť pre niektoré z týchto povolaní. Čo znamená, že pretrváva reálne nebezpečenstvo, že nás iní oberú o mnohých existujúcich kvalitných majstrov. A to zase využijú cudzie firmy na prebratie fyzických prác a dovážanie lacnej pracovnej sily z Indie, Pakistanu, Bosny a Hercegoviny, iných štátov. Je jasné, čo zo všetkého vyplýva: že sa pre mnohé aspekty kádrových ponúk a dopytu má nájsť adekvátne miesto v početných reformách vzdelávania, ktorých sme sústavne svedkami. Lebo darmo všetky reformy a zmeny, ak neobstoja na trhu práce. Alebo ak nevedú k zníženiu percenta nezamestnanosti.

„Či už počas pracovných alebo turistických návštev početní hostia prejavujú veľký záujem o tento dom. Sme radi, že ho vlani navštívila aj Dagmar Repčeková, veľvyslankyňa SR v Belehrade,“ povedal Bonđi. Miestne spoločenstvo má výnimočne dobrú spoluprácu so všetkými inštitúciami a ustanovizňami v meste, kultúrno-umeleckými spolkami, športovými klubmi či združeniami občanov. Veľkú pomoc v uskutočňovaní početných aktivít, ako hovorí predseda VVRMS, dostávajú z Obce Stará Pazova, ktorá napríklad finančne podporila viaceré umelecké zájazdy členov KUS Branka Radičevića a SKUS hrdinu Janka Čmelíka do partnerských miest na Slovensku. Niektoré z aktivít plánovaných na tento rok v MS Stará Pazova začali realizovať krátko po novoročných sviatkoch. Prebiehajú práce na úprave miestnosti v

suteréne divadelnej sály rozlohy 150 štvorcových metrov, kde plánujú zariadiť adekvátny priestor na sklad a odkladanie vecí Strediska pre kultúru a slovenského spolku. Je to významné už aj preto, že sa rekvizity a časti scénografií už nebudú odkladať za javiskovou oponou, ale budú umiestnené v tejto miestnosti. „Medzi aktivity plánované na tento rok sme zaradili aj úpravu artézskej studne a jej okolia na rohu ulíc Jána Sýkoru a Partizánskej (známej ako Kertíz). Chceme dať do prevádzky novú autobusovú zastávku pri škole B. P. Pinkiho a na žiadosť Základného súdu v Starej Pazove podporíme výmenu dlaždíc v starom objekte a dláždenie niektorých nedokončených miestnostiach v novom objekte,“ zdôraznil predseda VVRMS St. Pazova a doložil, že prebiehajú intenzívne rokovania ohľadom príprav na výstavbu novej predškolskej ustanovizne. V roku 2018 staropazovské MS bude aj naďalej vystupovať ako spoluorganizátor viacerých kultúrnych a športových podujatí.

ZÁBAVA PETROVSKÝCH POĽNOHOSPODÁROV. Doteraz ju menovali Pavlovskou, keďže ju organizujú okolo Pavla, a od tohto roku sa volá Poľnohospodárska zábava. Uskutočnila sa v organizácii Klubu poľnohospodárov Báčsky Petrovec v sobotu 27. januára 2018 v Lesíku. Prítomných bolo viac ako 90 osôb, nielen z Petrovca, ale aj zo susedných dedín. Na dobrú náladu hrala skupina Bejo a o večeru sa postaral kuchár Samuel Snida so svojím tímom. Osobitnou kapitolou na zábave bola bohatá tombola, pre ktorú vedenie Klubu poľnohospodárov zabezpečilo takmer 500 rozličných odmien. Medzi nimi vynikali 500 kilogramov umelého hnojiva či osevné jednotky kukurice alebo služby zberu sóje, kukurice a slnečnice, ako aj iné, menšie, ale pre domácnosť praktické odmeny. Zo zábavy domov azda nikto neodišiel s prázdnymi rukami. J. Č. 5 /4788/ 3. 2. 2018

Ľudia a udalosti VODNÉ HOSPODÁRSTVO VOJVODINY (4)

kanála dĺžky 110 kilometrov, ktorým by prepojil Dunaj a Tisu od Báčskeho Monoštora po Bačko Gradište. Kanál bol napokon vybudovaný a uvedený do prevádzky 1. mája 1802. Mal aj svoje nedostatky a potreJaroslav Čiep medzi Kulou a Vrbasom kopať asi boval opravy, pretože Dunaj zmenil meter široký kanál na odvádzanie svoj tok. Dlho sa čakalo na výstavbu úžba spojiť Dunaj a Tisu sa zrodi- povrchových vôd. Výsledky boli úseku Bezdan – Baja. Hľadal sa podla pomerne dávno. K jej realizácii fascinujúce a priekopu o dva roky nikateľ, ktorý by namiesto peňazí sa dalo pristúpiť po dostal kanál na spravovanie. vyhnaní Turkov z územia Generál Štefan Türr to akcepBáčky. Počas vlády Turkov toval a práce pokračovali. územie bolo opustené a Roku 1872 začína výstavba slabo obývané. K tomu kanála Mali Stapar – Nový terén bol veľmi močaristý Sad, známejšieho pod mea neboli cesty. Polovicu nom Malý báčsky kanál. storočia trvala diskusia len Dokončený bol roku 1875. o tom, ktorou trasou by Malý báčsky kanál spája budúci kanál mal tiahnuť. Veľký báčsky kanál s DuMladý vojenský inžinier najom. Dlhý je 66 km a jeho Jozef Kiss, rodák z Budína, úlohou je skrátiť vodnú cestu pôvodom z Apatína, spolu a zabezpečiť zásobovanie so svojím bratom Gabovodou tejto časti Báčky porom prišiel do Báčky roku Panoráma kanála v súčasnosti so zruinovaným čas sucha. Vodnú cestu z Pontónovým mostom v Petrovci 1780 a začal pracovať ako Bezdanu do Nového Sadu geodeta na príprave osídlení pre neskôr predĺžili k Sivcu, rozšíriac ju kanál skrátil o 75 km. Má štyri ústavy. kolonizáciu tohto územia. Veľký na dva metre. Úrodná pôda nahra- Kedysi sa volal Kanál Františka Jozefa problém im spôsobovalo močaris- dila dovtedajšie močiare. Jozef Kiss a Kanál kráľa Alexandra. té územie, takže roku 1785 začali tu nekončí, ale navrhuje výstavbu Na mieste nazývanom Triangl

cisár František Jozef 23. apríla 1872 označil začiatok kopania Malého báčskeho kanála. Cisársky generál Štefan Türr nariadil, aby sa na pamiatku tejto udalosti na tom mieste postavil pomník Regina Pannonia – kráľovná Panónia. Staroosadlíci tento pomník nazývajú cisárovná (pravdepodobne ju spájajú s cisárovnou Máriou Teréziou). Dodnes stojí na mieste, kde sa tieto dva kanály rozchádzajú. Pripisujú sa mu rôzne legendy, aj také o zakopanom poklade. Roku 1919 ľudia žijúci v Sivci na znak nespokojnosti s bývalou rakúsko-uhorskou mocou na pomník priviazali laná a pokúsili sa ho zbúrať. Ľudské sily však nestačili, tak zapriahli voly, ale pomník naďalej vzdoroval. Nakoniec sa im podarilo z pamätníka odvaliť hlavu a hodiť ju do kanála. Kanál bol inak vybudovaný podľa plánov talianskeho inžiniera Pietra Caramorraho a pod vedením inžiniera Martona Klassza. Tiahne vedľa Kruščića (Veprovca), Ruského Kerestúra, Savinho Sela, Kulpína, Báčskeho Petrovca a Rumenky a k Dunaju sa dostáva pri Novom Sade.

HAJDUŠIČAN PAVEL KLINKO SPOMÍNA

rovnom. Zvlášť namáhavé je kosiť bočné strany kanála, lebo kosu treba ťahať zdola nahor, a k tomu tam často rástli mladé výhonky stromov, na ktorých sme si kosu vyštrbili a museli sme ju často kuť, aby bola ostrá. Kanály v hajdušickom chotári už dávno nik nekosí. Najmä nie kosou. Dokonca aj kosa ako náčinie sa takmer stala prežitkom. Vystriedali ju modernejšie motorové kosačky. Hoci uznáva, že sa tzv. trimerom omnoho ľahšie kosí, Pavel tvrdí, že dobrý kosec trávnik kosou skosí krajšie ako inak. Dokonca aj sám radšej kosí kosou. Kosa však musí byť ostrá, resp. dobre nakovaná, a to v dedine už málokto vie robiť. Jedným z tých málopočetných je práve náš spolubesedník, ktorý nám prezradil, že kovanie kosy je veľmi presná práca, ktorá si vyžaduje trpezlivosť. To však možno robiť len keď je teplo. V žiadnom prípade nie keď je zima, lebo sa vraj vtedy ľahko vyštrbí. – Keď sa kosa dobre nakuje, treba ju oslou vybrúsiť a bude kosiť lepšie ako tzv. trimer a ja stále radšej kosím kosou, ako tým moderným strojčekom, – prezradil nám na záver.

Malý báčsky kanál

Kanály museli byť vždy čisté Vladimír Hudec

roku za nami uplynulo presne 40 rokov od skončenia prác na výstavbe melioračnej sústavy Dunaj – Tisa – Dunaj, ktorej úlohou je tak zavlažovať, ako aj odvodňovať vojvodinské polia. Súčasťou tejto sústavy sú aj menšie kanály cez polia v celej Vojvodine. Obec Plandište sa môže pochváliť kanálovou sieťou dlhou 990 km. Kanály slúžia hlavne na odvodňovanie, v menšej miere aj na zavlažovanie porastov. Vďaka nim v tejto obci riešili problém vysokých spodných vôd, ktoré v minulosti často plavili pôdu. Kopaním kanálov sa totiž vytvorili podmienky na odvádzanie zvyšnej vody z polí. Časť kanálov je vykopaná už koncom šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia, tiež v nasledujúcich 10 až 15 rokoch. Uvedomujúc si význam týchto kanálov pre poľnohospodárstvo, v prvých rokoch náležitú pozornosť

www.hl.rs

venovali aj ich údržbe. Vodohospodárska organizácia Južný Banát vo Vršci, ktorej obec zverila údržbu kanálov, s tým cieľom zamestnávala robotníkov. Na tých prácach spolu s piatimi spoluobčanmi pracoval aj Hajdušičan Pavel Klinko. – Mali sme na starosti takmer tretinu obecného chotára, pokým ďalšie dve Pavel Klinko patrí k málopočetným tretiny udržiavali iní. Na tých Hajdušičanom, ktorí zručnosť kovania prácach bolo zamestnaných kosy zachovávajú pred zabudnutím viac ako 20 robotníkov z celej obce. Našou úlohou bolo skosiť, kom je, že dnes sú kanály obrastené nechať uschnúť a spáliť trávu v ka- trnkami, stromami, trstinou... Iba náli. Okrem toho sme dbali, aby občas tie hlavné vyčistia bagrom, priepusty pod mostíkmi boli čisté ale to nikdy nemôže byť také, ako a odstraňovali sme zápchy, ktoré keď sa skosí ručne. Väčšina kanálov vznikali na jednotlivých miestach. v chotári je obrastená burinou Vtedy kanály boli čisté, takže sa dalo a poľnohospodári ich čistia tak, že vidieť z jedného konca na druhý. v jeseň trávu jednoducho zapália. Náš spolubesedník hovorí, že Robili sme to počas troch rokov, v septembri, októbri a novembri, ale táto práca nebola ani trochu ľahká. – Kosiť kanál nie je také isté, ako potom v podniku od toho upustili. Prečo, to naozaj neviem, ale násled- kosiť žito, ďatelinu, alebo trávu na

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

NOVOSADSKÝ FEBRUÁR

Od lásky po infraštruktúru Oto Filip

ž teraz je jasné, že hoci o tri dni kratší, február v Novom Sade prinesie viac nových a pestrých obsahov ako jeho predchodca január. Nielen preto, že v jeho prvý deň uplynulo rovných 270 rokov od toho dávneho roku 1748, keď mu cisárovná Mária Terézia udelila status slobodného kráľovského mesta. Vo štvrtok 1. februára odštartoval aj druhý Festival lásky, trvajúci až do 17. februára. Jeho organizátormi sú Color Press Group i Ninamedia za podpory Mesta Nový Sad. Prebieha nielen na Námestí slobody, ale aj na viacerých iných mestských lokalitách. Tak pre miestnych, ako aj pre turistov znamená ďalšiu možnosť pozrieť si pestré programy na hlavnom mestskom námestí, hudobné, tanečné, detské a iné, tiež

Na rade sú prístupové cesty k novému Žeželjovmu mostu

ochutnať rôzne gastrošpeciality, či kochať sa v pohľade na stenu pozostávajúcu z kvetov, na ktorej je v tridsiatich rečiach napísané

slovo láska. Už počas tohto prvého februárového víkendu budúca metropola mladých a kultúry Európy sa stala

i metropolou krásy. V rámci Kongresného strediska Master sa má konať medzinárodná konferencia o inováciách v Beauty Industry, kým o necelých pár kilometrov ďalej, v Športovo-podnikateľskom stredisku Vojvodina má prebiehať 5. Veľtrh sobášov, známejší ako Svadobná mágia. Usporiadateľom je Združenie občanov Spoločný život. Všetky tieto aktivity, ktoré možno označiť i ako stupňovanie príprav na roky 2019 a 2021, neznamenajú, že iné formy skvalitnenia mestského života zostávajú v úzadí. Nový Sad sústavne venuje pozornosť i infraštruktúre, nielen v samotnom meste. Vedno s pokrajinou a republikou dôraz sa kladie na urýchlené ukončenie Žeželjovho mosta a prístupových ciest. Sú náznaky, že by začiatkom jari mohla byť obnovená železničná doprava cez neho. Správa, ktorá poteší nielen tunajších obyvateľov, ale i z iných našich miest a cudziny, ktorí buď majú, alebo budú mať namierené do pokrajinskej metropoly. Sídla Exitu, najlepšieho európskeho festivalu.

ZO STREDISKA PRE SOCIÁLNU PRÁCU V KOVAČICI

Vďaka projektom stúpa kvalita života Anička Chalupová

eden zo základných cieľov Strediska pre sociálnu prácu v Kovačici je poskytovať rôzne služby a pomáhať užívateľom zvládať úlohy bežného života a nájsť ich zmysluplné uplatnenie. Pomoc prebieha rôznymi formami, tak napr. aj formou terénnej sociálnej práce, s dôrazom na individuálnu prácu s klientom v jeho prirodzenom prostredí. Vďaka finančnej podpore Obce Kovačica opatrovateľská služba, v rámci ktorej opatrovateľky poskytujú užívateľom pomoc pri bežných domácich prácach, nakupovaní, základnej hygiene, sprevádzajú klientov k lekárovi a pod., pretrváva už viac ako 10 rokov a kvituje čoraz väčšie úspechy. Riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu v Kovačici Dušanka Petráková v tejto súvislosti zdôraznila, že v tejto uponáhľanej dobe vládne čoraz väčší záujem o služby strediska, ktorými sa snažia vyjsť v ústrety • ĽUDIA A UDALOSTI •

svojim klientom a ponúknuť im maximálne kvalitnú podporu. Prednedávnom je otvorené špecializované zariadenie podporujúce sociálnu inklúziu postihnutých osôb; ste spokojná s realizáciou tohto projektu? – Projekt Zlepšenie služieb sociálnej ochrany pre osoby s invaliditou, ktorý realizujeme spoločne s Obcou Kovačica, sa začal v decembri roku 2015. V prvej fáze projektu je adaptovaná budova v Ulici Čaplovičovej v Kovačici, v ktorej sa nachádza sociálne zariadenie s denným pobytom pre mladé osoby s invaliditou vo veku 15 až 30 rokov. Je to vlastne prvá služba sociálnej ochrany určená mladým ľuďom s invaliditou z územia obce. Projekt je financovaný z IPA programu EÚ v rámci sociálnej inklúzie najohrozenejších skupín. Zariadenie s denným pobytom je sprístupnené 1. februára 2017 a od 1. januára službu financuje iba naša lokálna samospráva. Ako hodnotíte uplynulý rok?

Dušanka Petráková

– V uplynulom roku sme realizovali niekoľko kvalitných a vzácnych projektov. Jedným z nich je projekt, ktorý financoval Pokrajinský ústav pre sociálnu ochranu a vzťahuje sa na pomoc v dome pre postihnuté deti. Projekt trval 5 mesiacov a v rámci tejto služby sme mali angažované tri geronto sestry, ktoré poskytovali služby týmto

deťom. Okrem toho Stredisko pre sociálnu prácu v Kovačici už dlhé roky spolupracuje so Slovenskou evanjelickou diakoniou v Podlužanoch v čele s farárom Jozefom Havrilom. V rámci tejto spolupráce sa každoročne realizujú dva projekty. V prvom projekte sa úspešne koná tradičný letný srbsko-slovenský tábor na Slovensku, ktorý navštevujú deti ubytované v pestúnskych rodinách a deti z hmotne ohrozených rodín. Byt a stravovanie pre deti z Kovačickej obce zabezpečuje Evanjelická cirkev na Slovensku, kým cestu na Slovensko a späť domov v uplynulom roku finančne podporilo slovenské mimovládne združenie Modrý anjel. Druhý projekt obsahuje krásnu charitatívnu akciu, v ktorej ECAV zabezpečuje vianočné balíky pre deti bez rodičovskej opatery v pestúnskych rodinách a pre deti zo sociálne slabších rodín v Kovačickej obci. Koncom decembra 2017 sa týmto balíkom potešilo zhruba 750 detí.

5 /4788/ 3. 2. 2018

Ľudia a udalosti SELENČA

Renovujú školskú telocvičňu Juraj Berédi-Ďuky

Základnej škole Jána Kollára v Selenči sa neustále snažia udržať krok s dobou, tak vo výchovno-vzdelávacom procese, ako aj pri údržbe školskej budovy. Zadovažovanie finančných prostriedkov na zveľaďovanie vzdelávania a údržbu objektu prebieha hlavne prostredníctvom projektov, ktoré sú v súčasnosti hlavným zdrojom financovania týchto školských potrieb. Niekoľko projektov, ktorými sa škola uchádzala o finančné prostriedky, schválil aj Pokrajinský sekretariát pre šport a mládež. Medzi nimi je aj projekt Prevencia násilia v škole, zameraný hlavne na edukáciu, aby sa táto tematika priblížila žiakom, aby sa im poukázalo na možné následky a aby sa prevenciou predišlo nežiaducim následkom. Uvedený sekretariát schválil prostriedky aj na ďalší projekt vzťahujúci sa na renovovanie školskej telocvične a zakúpenie nových športových rekvizít. Z týchto prostriedkov bola vylíčená telocvičňa a práce vykonal selenčský podnik Slovan-progres. Zostáva ešte renovovať podlahu, na čo prostriedky prisľúbila lokálna samospráva. Na výsledky renovácie

školskej telocvične sa prišiel pozrieť aj predseda Obce Báč Borislav Antonić, ktorého o priebehu prác informovala riaditeľka školy Katarína Vrabčeniaková. Ministerstvo školstva, vedy a technologického rozvoja selenčskej škole darovalo knihy pre žiakov a učiteľov, ako aj učebné

Predseda Báčskej obce Borislav Antonić v sprievode riaditeľky Kataríny Vrabčeniakovej počas prác v školskej telocvični pomôcky a didaktický materiál pre žiakov s osobitnými potrebami. Na záver pripomíname, že pod-

nik Podunavlje, ktorý má predajne v Selenči, škole ako vianočný darček venoval televízor.

PREDNÁŠKA V SELENČI

O ochranných prostriedkoch J. Berédi-Ďuky

utorok 23. januára Stredisko pre organickú výrobu v Selenči pre pestovateľov jahôd a malín zo Selenče a okolia zorganizovalo poučnú prednášku o výžive a ochrane týchto kultúr. Prítomným sa najprv prihovorila a v mene strediska na prednáške ich privítala Libuša Fačarová. Na tému Inovatívne ekologické prostriedky v ochrane a výžive rastlín prednášal predstaviteľ pančevskej firmy TMB Diamond Tešo Marković, ktorý zdôraznil význam používania ochranných prostriedkov tak proti chorobám, ako aj proti škodlivému

hmyzu. Okrem toho ozrejmil význam uplatnenia prostriedkov na výživu rastlín. Na ilustráciu ukázal fotografie, na ktorých vidieť rozdiely medzi parcelami, kde boli použité ochranné prostriedky a kde neboli. Ďalej sa zmienil o ekonomike vo výrobe a konštatoval, že pokusy, ktoré realizovali, ukázali, že sa prostriedky vložené do týchto ochranných a výživných prostriedkov viacnásobne vrátia, keďže sa na takýchto parcelách dosiahli vyššie výnosy a porasty zostali zdravé pre ďalšie výrobné cykly. Prostriedky, ktoré predstavili na prednáške, sú ekologické a zdravotne neškodné, o čom svedčia početné povolenia získané z výskumných

ustanovizní doma i v zahraničí. V pokračovaní sa krátko prihovoril riaditeľ Jozef Gašparovský, ktorý prízvukoval, že cieľom prednášky nie je propagovať, ale zdôrazniť význam týchto prostriedkov z aspektu výroby zdravých a zdravotne neškodných výrobkov, za čo sa vlastne Stredisko pre organickú výrobu neustále zasadzuje. Získané poznatky a vedomosti z rôznych odborných stretnutí sa stredisko snaží preniesť a predstaviť aj svojim kooperantom a použiť na vlastných výrobných pozemkoch. Prítomní mali možnosť položiť otázky v súvislosti s témou, na ktoré im účastníci podujatia ochotne odpovedali.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum! V nedeľu 4. marca bežného roku 2018 budú voľby v Belehrade – Bielom Meste. Viem, viem, že vy to všetko už viete. Veď práve preto. Viete aj to, že opakovanie je – Repetitio est mater studiorum – matkou múdrosti. No a, keď už vám páni politici znovu a zase a opäť zopakovať – zopakujú staré sľuby v novom balení, len aby nás naučili – poučili, prečo by sme aj my, pougári nemohli poprco..., pardon, popracovať na zvýšení hladiny učenosti národa, respektíve ľudu. Citáciami slávnych výrokov ešte slávnejších pánov politikov a tých, ktorí by nimi

www.hl.rs

chceli alebo nechceli byť. Veru áno, sú aj takí, ktorým politické remeslo nijako nevonia. Azda si uvedomujú, že strúhať politiku, to nie je len tak – zavesiť motyku na plece a hajde do poľa. Lapať bronzu na slniečku. A večer sa pekne ospršiť, napapkať a v pohode rozhostiť pred tévé, z ktorého Mučenícka Tvár referuje, čo dnes všetko stihla a čo všetko stihne zajtra a pozajtre. Opakuje nám, tĺkom tlčeným MTPP, pracuje maká hrdlačí celých päťadvadsať hodín denne. A ty si teraz, kamarát-ka, dvakrát rozmysli, či sa na politiku dáš, alebo sa na politiku nedáš!

Informačno-politický týždenník

Obyčajný človek, nech nepoviem(e), napríklad taký čašník, hrobár, fanúšik či trebárs businesman, ktorého onehdy manželka poslala na nákup(y) a on, domýšľavý a podnikavý, akého ho mamička narodila, kúpil aj diplom či dva, ten a taký Náš človek veru nemá času na to, aby si dvakrát rozmyslel. Prípadne nemá náčinie, pomocou ktorého by tento náročný úkon zvládol. Nuž vhupne do politiky ani do bystrej vody kedysi bystrého Dunaja. A pláva a pláva – jedna radosť. Žralok sa mu nevyrovná. Ale taký akademik, konkrétne aktuálna Hlava Akadémie,

ten si to veruže rozmyslí dvakrát. A keď počuje, že v ňom istý pán politik vidí budúceho pána premiéra, vyhlási: „Som jeden zo zriedkavých Srbov, ktorý je antitalent na politiku, takže by môj politický angažmán bol čistým zlyhaním.“ Aký omyl!!! Pán Vladimir Kostić, ako politický antitalent by sa, šepká mi môj pougársky (anti)talent, práveže mohol a vari aj mal, ba musel dať na politiku. Razom a hneď. Aj keby tam akokoľvek vyčnieval – trčal. Medzi pánmi politikmi, ktorí nemali času, či čím rozmyslieť si to dva razy. Bumbumbum! • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z VÝROČNEJ SCHÔDZE ZHROMAŽDENIA ZDRUŽENIA POĽNOHOSPODÁROV HLOŽANY

Chvália ich, sami nie sú spokojní Juraj Bartoš

druženie poľnohospodárov Hložany vlani zrealizovalo všetky vytýčené úlohy, hoci badať pokles entuziazmu veľkej časti z úhrnne 140 členov, z ktorých si (iba) 53 zaplatilo členské, ktoré je aj v tomto roku 500 dinárov. Tak skonštatovali na výročnej schôdzi zhromaždenia ZPH jeho vedúci v piatok 26. januára v kaviarni Pod lipami. Prítomných privítal predseda Samuel Rojka, správu o vlaňajšej činnosti, ako i plán práce a návrh rozpočtu na rok 2018 predostrel podpredseda Ondrej Bartoš a o financiách hovorili pokladníčka Mária Šepráková a účtovník Juraj Takáč. Člen Dozornej rady Pavel Mravík skonštatoval, že všetko bolo v poriadku. Vlaňajšiu činnosť sťažilo o. i. to, že združenie prišlo o spoľahlivého partnera – Miestne spoločenstvo

Hložany. Ako je známe, MS nenakladá s vlastnými finančnými prostriedkami a nekvapkalo ani z obecného rozpočtu, takže sa hložianski poľnohospodári spoliehali predovšetkým na vlastné sily, ako i na pomoc z AP Vojvodiny a miestneho Komunálneho podniku Gloakvalis; finančne prispel aj Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Sami poľnohospodári si dobre privyrobili predovšetkým na Sedliackej zábave. Organizačne výborne dopadli tradičné podujatia ZPH Festival kvetín a Deň zeleniny. Vedenie združenia zostalo zjavne sklamané zo súťaže o najlepšiu klobásu, víno a pálenku, do ktorej sa zapojil temer symbolický počet ľudí. Z tradičných podujatí ZPH získalo 1 069 460 dinárov. Na účasť svojich členov na rôznych podujatiach mimo Hložian minulo 987 940 din., takže v pokladnici zvýšilo 81 520 din. Vlani združenie úhrnne inkasovalo 300 821 din.

z rôznych projektov. Minulo 305 307 din., a keďže roku 2016 zbudlo 26 503 din., na žírovom účte z roku 2017 zostalo 22 017 din. S ohľadom na okolnosti finančný plán na rok 2018 je skromnejší: plánovaný rozpočet by mal zabezpečiť prílev 830 000 dinárov, ale rátajú aj s opravným Vedúci ZP Hložany vyzvali členov k zvýšenej rozpočtom, vsádza- aktivite júc na slová predsedu Obce Báčsky Petrovec. Zimné niektorých miestnych združení prednášky bežia už vo veľkom, občanov. Prácu ZPH posúdili kladčoskoro mienia usporiadať Sed- ne a jeho členom popriali úspešný liacku zábavu, potom bude nasle- rok 2018. Pri spoločnej večeri boli dovať tradičné rovnanie poľných aj predseda Rady MS Hložany Pavel Žembery, ev. farár Jaroslav ciest a iné bežné aktivity. Všetky správy a finančný plán Kopčok, riaditeľ KP Gloakvalis prítomní prijali bez diskusie. V zá- Branislav Huďan a zástupcovia vere schôdze, ktorá trvala asi 40 poľnohospodárskych združení minút, sa prihovorili zástupcovia z iných dedín.

S POĽNOHOSPODÁROM ANDREJOM ŠIMOM Z KULPÍNA

Vlaňajšie sucho vplýva na tohtoročné plány Katarína Gažová

inulý rok nebol vhodný pre poľnohospodársku výrobu. Poľnohospodári si naň spomínajú ako na slabý rok z hľadiska výnosov poľnohospodárskych kultúr. Prvoradou príčinou bolo nadmierne sucho, spôsobené nedostatkom dažďa a veľkými horúčavami. O vlaňajšej úrode a o tom, čo pestovať v tomto roku, rozprávali sme sa s mladým kulpínskym poľnohospodárom Andrejom Šimom. „Vlani sme z poľnohospodárskych kultúr pestovali hlavne sóju, kukuricu a pšenicu. Sója dala o štyridsať percent menej úrody než sa očakávalo, kukurica až o päťdesiat percent. Možno povedať, že pšenica mala dobré výnosy, lebo jej vegetácia sa skončila pred začiat• ĽUDIA A UDALOSTI •

kom veľkých horúčav preto sa orientovali a sucha. Jej zber sa na pšenicu, za ktorú počas roka dostanú konal koncom júna a začiatkom júla. Tak prvé peniaze. vlani sme mali úrodu „Posledných päť pšenice štyri až päť rokov sme sa vzdali ton z katastrálneho aj cukrovej repy, ktojutra, s čím môžeme rú sme predtým roky byť spokojní. Pri ospestovali. S repou je tatných kultúrach, veľká robota, predoteda sóji a kukurici, všetkým je tu časté v období od príprapostrekovanie, ale závy pôdy po sadenie, robok nakoniec nebol postrekovanie proti Andrej Šimo veľký. V jeseň sme iba burinám a ďalšie pona päť percent plôch stupy nebolo spŕšok, čo sa veľmi ne- posiali pšenicu. Ostatné zasa bude gatívne odzrkadlilo na výnosoch.“ na polovici parciel sója a na druhej Vlani v jeseň hodne poľnohos- polovici kukurica. Rozhodli sme sa podárov posialo pšenicu, hlavne teda zmenšiť plochy pod kukuricou vychádzajúc z minuloročnej skú- v porovnaní s minulým rokom, lebo senosti, podotkol. Poľnohospodári je osivo drahé a zárobok bol vlani mali vlani o polovicu nižšie príjmy, a slabý. Keď ide o sóju, máme vlast-

né osivo, ktoré naplno využijeme, a tak znížime výdavky na jarnú sejbu. Vlani sme pestovali odrody Belga, Rubin a Valjevka. Najlepšie výnosy mala neskorá odroda Belga, ktorá urodila 1 440 kg z katastrálneho jutra, bez zavlažovania, čo v minulom roku znamenalo dobrú úrodu. Tejto zimy je tiež málo snehu a dažďa, teda zasa je v pôde málo vlahy. Prvá práca, ktorá nás čaká, je hnojenie pšenice, potom kyprenie pôdy, aby sa zachovalo koľko-toľko vlahy.“ Andrej Šimo uviedol, že pre poľnohospodára je veľký výdavok palivo, ktoré má cenu 150 dinárov za liter, lebo poľnohospodári nemajú nárok na subvencované palivo. Jeho spotreba je počas poľnohospodárskej sezóny veľká, čo v značnej miere zvyšuje výrobné náklady. Jediné, čo štát poskytuje registrovaným poľnohospodárskym gazdovstvám, sú subvencie v hodnote 4 000 din. na hektár pôdy, a to najviac 20 ha. Napriek tomu, že poľnohospodárske plochy vlani poistili proti suchu, nedostali nič, lebo sucho nebolo vyhlásené za živelnú pohromu.

5 /4788/ 3. 2. 2018

Ľudia a udalosti BÁČSKY PETROVEC

Elektrický automobil Jaroslav Čiep

– Vždy sme sa snažili sledovať svetové trendy, a preto sme prišli aj na myšlienku zadovážiť si pre potreby podnikania a pre vlastné potreby jeden elektrický automobil. Keďže nepotrebujeme malé mestské auto, ale auto vhodné aj na dlhšie dráhy, rozhodli sme sa pre výrobcu Tesla, ktorého koncept takýchto áut sa nám najviac pozdával pre ich inovačný prístup. Ale je tu jeden háčik... – Áno, takýto automobil pre nezladené zákonné predpisy v tejto oblasti nebolo možné registrovať v Srbsku, takže sme naše auto registrovali na Slovensku. Vysvetlím to stručne. Tesla svoje automobily pre celosvetový trh vyrába v Amerike. Nemá tzv. dílerov a salóny, ale sa objednáva priamo u nich cez ich

utomobilový trh v Srbsku v poslednom čase prejavuje určité oživenie, keďže sa v minulom roku predalo najviac nových vozidiel za posledných šesť rokov. Tvrdenie vyplýva z oficiálnych údajov Ministerstva vnútra, podľa ktorých sa v roku 2017 predalo takmer o 2 000 nových vozidiel viac ako v roku 2016. Vlani bolo registrovaných 28 962 nových vozidiel. Osobných automobilov sa predalo 23 083, zatiaľ čo v kategórii ľahkých komerčných vozidiel bolo kúpených 5 879 kusov. Takmer dve tretiny nových vozidiel sú predané v hlavnom meste. V Belehrade ich bolo registrovaných 18 373 (63 %). Je zaujímavé, že počas celého roku 2017 bolo registrovaných iba 12 vozidiel, ktoré využívajú elektrickú energiu ako pohonnú látku, a to v Belehrade. Na strane druhej v Európe v roku 2017 počet dodaných elektrických vozidiel po prvýkrát prekročil 100 000 a odhaduje sa, že v aktuálnom roku 2018 prekročí hranicu 200 000. Ešte je pravdepodobne zavčasu napísať, že sa európski zákazníci nakazili „elektrickou“ horúčkou, avšak faktom je, Funkčný interiér automobilu Tesla model X že každý rok sa zvyšujú čísla svedčiace o predaji elektrických vo- internetovú stránku. Auto vyrobezidiel. Odborníci očakávajú úplné né pre európsky trh sa potom zase obrátenie tendencií u zákazníkov. rozloží na tri čiastky a po príchode Konkrétne do roku 2020 by sa v na náš kontinent sa zase dá dokopy, Európe malo predávať 600 000 ale podľa európskych štandardov. elektrických vozidiel za rok a do Ako ste sa dostali k EV? roku 2022 ročný predaj dosiahne – Najprv sme roku 2015 boli vo milión kusov. V Európe je najpre- Viedni pozrieť si jeden starší model dávanejším elektrickým vozidlom EV a informovať sa o koncepte Renault Zoe, po ktorom nasledujú jazdy na ňom. Vtedy sme sa rozhodNissan Leaf, Tesla model S, BMW i3, li kúpiť auto, ktoré som prakticky VW e-Golf... ešte ani nevidel, v Európe nebol Už dlhší čas v premávke vidieť ešte ani jeden, dokonca nebol ešte jedno elektrické vozidlo aj v Báč- vôbec ani vyrobený. Výrobca Tesla skom Petrovci. Na dôvažok sme ho mal v tvare konceptu ako model sa dozvedeli, že jedna z prvých X. Jeho dosah je 480 km. verejných elektrických „čerpacích V akej miere sa líši jazda na EV? staníc“ je práve tuná v Business – Poviem to takto: je síce zmena, Parku. Preto sme si s podnikateľom ale menšia ako pred 100 rokmi, Jankom Grňom pohovorili na túto keď sa z koní prešlo na motor. tému. Na úvod povedal: V podstate každá elektrická zá-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Verejná nabíjačka EV v Báčskom Petrovci

strčka dáva možnosť nabíjania EV. Všetko je len otázkou času. Je 6 spôsobov nabíjania a 6 rýchlostí nabíjania bateriek EV – od 12 km/h do 400 km/h. Napr. na trojfázovom prúde, aký používame u nás v Business Parku v Petrovci, sa plní 42 km/h. Prakticky je to jednoduché ako nabíjanie mobilného telefónu. Prídeš domov a dobiješ batérie cez noc, a potom zajtra pokračuješ v jazde. Pri aute je tá výhoda, že tú energiu akumuluje až mesiac. Videli sme, že je toto EV v podstate jednoduché, ale zároveň vybavené mnohými inováciami v oblasti jazdy a ochrany. – Toto auto má dva elektromotory, pohon na všetky 4 kolesá. Má množstvo senzorov na celej ploche, ktoré prispievajú k bezpečnosti. Toto EV má viaceré úrovne autonómie jazdy. Prakticky aj sám jazdí a otáča sa do 150 km/h, sám rozpoznáva dopravné znaky, stlmí rýchlosť, keď treba. V podstate v ňom sú len dve gombičky, všetko je elektronika, a tisíc vecí si každý šofér môže prispôsobiť podľa seba a vlastných potrieb a zvykov jazdy. Tesla vo svojom inovačnom koncepte postúpil natoľko, že tu nie je ani rezervné koleso, teda nič. Počítač v aute sleduje všetky parametre, dokonca aj v prípade, že sa prepichne pneumatika, možno jazdiť aj ďalej, nie však extrémnymi rýchlosťami, ale k vulkanizérovi možno odísť aj o týždeň, mesiac, a vôbec kedy zodpovedá. Mohli by ste porovnať kla-

sické automobily a elektrické automobily? – Povedzme to takto: v súčasnosti jedno slušné auto na palivo stojí 15 000 eur a podobné elektrické auto stojí 30 000 eur. Ale pri ich používaní o 7 rokov sa oveľa viac oplatí mať to elektrické. V štarte je síce drahšie, ale v ďalšej exploatácii auta sú oveľa väčšie úspory na EV ako klasickom. EV nepotrebuje výmenu olejov, filtrov, nemrznúcej zmesi a ďalších súčiastok, ktorých periodická výmena je ďalšia trova, pod kapotou je tu len kvapalina na ostrekovanie skla. Aj pohonná látka je omnoho výhodnejšia. Aká je sieť verejných elektrických „čerpacích staníc“ a ako sa možno informovať o ich umiestnení a dostupnosti? – Kým u nás sa to len rozbeháva, v Európe je tá sieť celkom rozvetvená. Je ich viac než dosť. A sieť sa každým dňom rozrastá. Pri jazde na dlhšie dráhy treba si naplánovať, kam sa človek chce dostať. Sú mobilné aplikácie, cez ktoré sa možno dozvedieť o tom, kde sú nabíjačky, akej sú kapacity a koľko je EV v každom momente pripojených na nich. V niektorých nabíjacích centrách je nabíjanie áut za poplatok, inde zase aj bezplatné. Tak aj ostatní majitelia EV vidia v aplikácii a majú možnosť dobiť batérie aj v Business Parku v Báčskom Petrovci. S rozvojom sériovej výroby aj elektrickým automobilom klesá cena a sú prístupnejšie na svetovom trhu. Dúfame, že aj v prospech ochrany nášho okolia a prírody tak tomu bude aj v Srbsku. Krajiny EÚ už v tejto chvíli poskytujú dotácie na kúpu EV. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ŽENSKÝ SPOLOK V KOVAČICI

Zachovávajú bohatstvo a krásu tradície Anička Chalupová

enský spolok v Kovačici, ktorý úspešne pretrváva už bezmála 100 rokov, aj v bežnom roku 2018 pokračuje vo svojej bohatej aktivite. Okrem tradičných aktivít, ktoré sú zamerané na organizovanie výstav ručných prác a rôznych iných podujatí, ktorými zvýrazňuje a do povedomia dáva vzácnosť a veľkoleposť našej slovenskej minulosti, v po-

sledných rokoch spolu s tamojšou Turistickou organizáciou prispieva k rozvoju turizmu. V turistickej ponuke Kovačice sa nachádza aj návšteva Ženského spolku, kde si návštevníci môžu pozrieť vystavené ručné práce a ľudové kroje, ktoré znázorňujú zvyky a obyčaje z minulosti Slovákov tohto prostredia. V uplynulom roku Ženský spolok v Kovačici uskutočnil zhruba 58 aktivít. Tento údaj odznel na nedáv-

ZBRATALI SA PENZISTI Z KYSÁČA A ČURUGU

Korunovali dlhoročnú spoluprácu Elena Šranková

nakladá, najprv vykonal slávnostný nábožný obrad spojený s lámaním Čurugu sa v sobotu 27. januá- slavského koláča. Potom prebiehala ra zbratali miestne organizácie slávnosť zbratania dvoch organizácií starobných penzistov z Kysáča penzistov, keď rozhodnutie o zbrataní a Čurugu. podpísali Pavel Medveď, predseda Spolupráca medzi týmito dvoma starobných penzistov v Kysáči, a Rada Ranisavljev, podpredseda starobných penzistov v Čurugu. Nasledovalo lámanie koláča, pozdravné slová a výmena darov. V rozhodnutí o zbrataní, ktoré na večierku prečítali, sa uvádza, že sa miestne organizácie penzistov Kysáča a Čurugu týmto činom zaväzujú k trvalej intenzívnej spolupráci. Ich cieľom v budúcnosti bude Pavel Medveď (sprava) rozvíjať priateľské vzťahy a Rada Ranisavljev pri lámaní koláča a vzájomnú spoluprácu, s čím oboznámia svojich združeniami penzistov trvá už dlho členov a navzájom sa budú navšterokov, nuž sa rozhodli korunovať ju vovať. Pri tomto slávnostnom čine zbrataním. Bolo to na zábave, na kto- zbratania v Čurugu bola až 35-členná rej sa zoskupilo vyše 230 penzistov, ale výprava, hlavne starobných penzistov i členiek spolkov žien a invalidov práce z Kysáča. z iných dedín a miest. Keďže v ten Po tomto slávnostnom čine zbradeň bola slava svätého Sávu, miestny tania sa penzisti zabávali pri večeri, pravoslávny kňaz, tak ako to tradícia tombole a najmä hudbe.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

nom zasadnutí Výkonného výboru Ženského spolku, ktoré sa uskutočnilo v utorok 23. januára. Predsedníčka spolku Zuzana Jonášová v správe o činnosti v uplynulom roku napočítala najdôležitejšie realizované ak- Z januárového rokovania členiek Výkonného výboru cie a aktivity. Fi- Ženského spolku nančnú správu − Dňa žien usporiadajú posedenie pri na zasadnutí podala pokladníčka čaji, ktoré sa tradične organizuje od Katarína Mravíková. Z jej správy konca 50. rokov minulého storočia. sa členky ŽS dozvedeli, že spolok Tohtoročné posedenie s bohatým v minulom roku napriek rôznym obsahom a zábavou sa uskutoční finančným nedostatkom hospov prvú marcovú sobotu. dáril hlavne pozitívne. Z plánov na Okrem tradičných podujatí − aktuálny rok odzneli návrhy aktivít, októbrový Etno jarmok a tortiáda ktorými sa spolok začína pripravovať členky kovačického spolku tohto na oslavu stého výročia založenia (16. roku plánujú usporiadať aj iné podjúla 1920). Jednou z aktivít je príprava ujatia, ktorými sa, ako doteraz, snažia a vydanie monografie o činnosti zachovať tradíciu a spôsob života Koženského spolku. vačičanov. Jednou z tých akcií budú V nasledujúcom období v spolku starodávne priadky, ktoré oživia 16. plánujú uskutočniť volebné zasadfebruára v miestnostiach Ženského nutie, na ktorom zvolia nové vedenie spolku so začiatkom o 15. hodine. spolku. Predtým z príležitosti 8. marca

V ÚSTRETY KLOBÁSAFESTU 2018 V PETROVCI

Chystá sa tretí ročník súťaže Jaroslav Čiep

iestne spoločenstvo Báčsky Petrovec aj tohto roku zverejnilo výzvu na Medzinárodný festival klobás − Klobásafest 2018, ktorý usporiadajú 17. februára 2018 vo Vrbare. Zúčastniť sa možno ako člen súťažného tímu, ako predajca vlastných výrobkov alebo ako návštevník, ktorý hlasovaním zhodnotí kvalitu klobás. Domáci vyzývajú všetkých záujemcov, aby sa prišli pobaviť, zaspievať si a zatancovať, zahrať tombolu a niečo aj vyhrať, súťažiť a ochutnať klobásky, škvarky a ďalšie zabíjačkové dobroty. Záujemcovia o súťaž vo výrobe najlepšej čerstvej klobásy sa môžu ohlásiť v Miestnom

spoločenstve Petrovec osobne alebo zavolať na tel. číslo 021/780-032. Tlačivo na prihlášku a detaily o festivale si možno stiahnuť z webovej stránky www.petrovec.org.rs/klobasafest. Priestor na predajné stánky vo Vrbare si možno objednať v Turistickej organizácii Obce Báčsky Petrovec osobne alebo na tel. číslo: 021/780-478. Na prvom Klobásafeste v konkurencii 25 nielen domácich a cezpoľných, ale aj viacerých zahraničných účastníkov, zvíťazil tím autoservisu Mercedes Benz Triaška. Na druhom, vlaňajšom, Klobásafeste v Petrovci zvíťazil tím Hrubíkovcov z Petrovca. Čiaže tohto roku bude najviac chutiť?

5 /4788/ 3. 2. 2018

Ľudia a udalosti Z KOVAČICKEJ MATRIKY

Menej novorodencov a manželstiev Anička Chalupová

druhej polovici januára nám údaje z kovačickej matriky sprístupnila matrikárka Vesna Svetlíková. Trend, že nás je z roka na rok čoraz menej, v Kovačici pokračuje naďalej. Do matriky narodených v Kovačici vlani pribudlo 53 detí, čo je o päť detí menej ako v roku 2016. Z toho počtu bolo 26 chlapcov a 27 dievčeniec. Tri deti, ktorých sú rodičia občania Srbska, sa narodili v zahraničí (v Slovenskej republike, Švajčiarsku a v Írsku). Okrem mien Katarína, Martin, Ján a Tomáš rodičia svojim ratolestiam dali aj mená: Lara, Naďa, Jana, Nina, Mia, Ivana, Marína, Alena, Lýdia, Mila, Dunja, Viktória, Amelie, Ema, Sára, Natália, Kristína, Zlatka, Eleonóra, Elenóra, Nikolina, Ivan, Aleks, Benjamín, Filip, Boris,

Maksimilian, Darko, Mário, Rastko, Saša... Podľa slov matrikárky Svetlíkovej najviac narodených detí bolo v auguste (9). V roku 2017 bolo uzavretých 45 manželstiev, čo je o osem menej v porovnaní s rokom 2016. Z celkového počtu uzavretých manželstiev bolo 38 sobášov v Kovačici a 7 v zahraničí: na Slovensku, v Nemecku, Rakúsku a v Maďarsku. Jedna kovačická nevesta a jeden zať sú Slováci zo Slovenska, kým jeden zať prišiel z Maďarska. Z celMartin a Anička Chrťanovci v minulom kového počtu sobášov 8 je roku korunovali svoju lásku sobášom zmiešaných manželstiev (Foto: z rodinného albumu Chrťanovcov) a v 22 prípadoch sú obaja manželia Slováci. Najstarší Ognjen, Mile, Konstantin, Domi- ženích je narodený roku 1942, nik, Timotej, Daniel, Kristofer, kým najmladší mal pri sobáši

CHRÁNENCI KRAJINY ŽIVÝCH V KYSÁČI

Prestaň skôr, než začneš Elena Šranková

polupráca Evanjelickej metodistickej cirkvi v Kysáči a jej vedenia s chránencami Krajiny živých na Čeneji, ktorí sa liečia od chorôb závislostí, trvá už viac rokov. V rámci toho usporadúvajú stretnutia s chránencami a posilňujú snahu mladíkov a dievčat o vyliečenie. V piatok 19. januára sa dobrá vôľa prehĺbiť spoluprácu upevnila a rozšírila na širšie kysáčske prostredie. Chránenci, ktorí do Kysáča prišli z dvoch mužských a jednej ženskej komunity, v priestoroch EMC predviedli scénickú hru Prestaň skôr, než začneš so silnými odkazmi. Režisérom predstavenia je Srđan Miljković, ktorý objasnil, že hra je výsledkom art terapie, ktorá sa v liečebnom spoločenstve realizuje už tri roky. Je toto tretie predstavenie, ktoré týmto spôso-

www.hl.rs

bom pripravili, a v jeho nacvičovaní účinkovali chránenci z domovov na Čeneji, v Krčedine a vo Vilove. Obsahom predstavenia boli scénky príznačné pre fázu života, ktorú chránenci viedli ako drogovo závislí ľudia. Zmysel, cieľ a úloha tohto aplikovaného predstavenia je pomôcť osobnému rozvoju chránencov, ktorí v ňom angažujú svoje intelektuálne, emocionálne, poznávacie, tvorivé, komunikačné a iné potenciály. Ďalší význam takýchto umeleckých dielní spočíva vo zveľaďovaní spoločenstva. Ako povedal Miljković, špecifickosťou predstavenia sú reálne, nie vymyslené scénky. Chránenci sa s nimi vo svojom živote priamo alebo nepriamo stretali a niektorí dokonca v reálnom živote boli aktérmi predvedených príbehov. Texty a dialógy nie sú vopred pripravené a aktéri sa ich neučili spamäti, takže každé predstavenie

Informačno-politický týždenník

je svojráznym originálom. To však neznamená, že scénická hra nemá svoju stabilnú štruktúru. Naopak, je veľmi koexistenčná a tvorí celok. Predtým, než sa pred nimi rozbehli otrasné príbehy, prítomní sa dozvedeli, že divadlo, ktoré sa nacvičuje s terapeutickým cieľom, nemá iné nepotrebné faktory a môže sa predvádzať na hociktorom mieste, môžu v ňom účinkovať tí chránenci, ktorí to chcú, majú nadostač odvahy a vôle týmto spôsobom, ako sami hovoria, víťaziť nad sebou. Veľmi dôležitým cieľom art terapie je preventívna funkcia, na ktorú v divadelnom vystúpení zvlášť prihliadali. Žiaľ, málo z tých (mladistvých), ktorým odkazy predstavenia boli predovšetkým adresované a ktorí by sa z predstavenia mohli najviac poučiť, prišlo si pozrieť túto scénickú hru. I keď v obecenstve bol slušný počet divákov.

23 rokov. Najstaršia nevesta sa sobášila vo veku 68 rokov a najmladšia mala 21 rokov. Najviac sobášov bolo v auguste (6). Aj v mestečku insity v uplynulom roku bolo viac smútku ako radosti. Do matriky zosnulých v Kovačici zapísali 96 osôb, čo je o 22 menej ako v roku 2016. Z celkového počtu zosnulých bolo 50 žien a 46 mužov. V nemocniciach mimo tohto slovenského prostredia umrelo 24 občanov. Menej pohrebov bolo v novembri (10), pokým najsmutnejší mesiac bol január, keď Kovačičania na večný odpočinok vyprevadili 15 spoluobčanov. Najstaršia medzi nimi bola Kovačičanka narodená roku 1926, kým najmladšia zosnulá sa dožila iba 52 rokov. Najstarší zosnulý bol narodený roku 1920, kým najmladší zosnulý mal iba 28 rokov.

KRÁTKE SPRÁVY

Šíd Nová administrátorka. V nedeľu 28. januára 2018 šídsky cirkevný zbor usporiadal pravidelný výročný konvent, na ktorom podali správy o finančnom pôsobení a o zborovej činnosti v minulom roku. Bola to zároveň príležitosť, aby sa farárka Anna Petrovićová, od 1. decembra 2017 novovymenovaná administrátorka v Šíde a vo fíliách Bijeljina a Višnjićevo, lepšie zoznámila s cirkevným zborom, v ktorom bude pôsobiť. Po správach o finančnom pôsobení a o pôsobení zboru, ktoré schválili a zhodnotili ako vkladanie maximálneho úsilia cirkevníkov, aby cirkevný zbor plnil svoju duchovnú úlohu v tomto prostredí, prítomní zdôraznili pozoruhodnú pomoc lokálnej samosprávy, ktorá už roky finančne podporuje činnosť cirkevného zboru. St. S. • ĽUDIA A UDALOSTI •

MEDZI SLOVÁKMI V BÉKEŠSKEJ ČABE (1)

Vo veľkom evanjelickom kostole Juraj Bartoš

sobil už dvadsiaty tretí rok ako kostolník, starajúci sa o veľký evanjelický kostol. Povedal, že sa na sobášny obrad môžeme po-

tomto roku sa dovŕši rovných 300 rokov odvtedy, čo sa húf Slovákov z vtedajšieho Horného Uhorska (teda z územia dnešného Slovenska) pobral do Békešskej oblasti vo vtedajšom Dolnom Uhorsku a založil budúce mesto Békešskú Čabu. V prvej obci na pôde dnešného Maďarska, ktorú osídlili Slováci, sme pobudli v septembri roku 2012. Sledovali sme 5. Dolnozemský jarmok, ktorý sa vtedy druhý raz uskutočnil v Békešskej Čabe, v meste jeho vzniku. Z Námestia Lajosa Kossutha, (Kossuth tér) nám pohľad zasme- Veľký evanjelický kostol roval ponad javisko, v Békešskej Čabe na ktorom sa ostošesť vyhúdalo, tancovalo, spievalo, dívať zvnútra. Počkali sme teda, výskalo. aby dnu vošli svadobníci na čele Vysoký kostol vyčnievajú- so zváčom. Ten mal, pravdaci spoza stromovia vábil, nuž že, v ruke valašku s ručníčkami sme po chvíli stáli a stužkami. Na pred jeho vchojednej z nich dom. S nevyslomeno mladuvenou otázkou: chy a ženícha: A čo teraz? OdNagy Judit és poveď prichádzaVargovics Rila z neďalekého chárd. katolíckeho kosUhádli sme: tola v podobe farár vykonal svadobného zásobáš v maďarstupu. Na tomčine... Tak sme to, pred ktorým sa viac venovasme sa pristavili, li obdivovaniu sa otvorili dvere. vnútra ohromLen čo starší pán, ného chrámu. ktorý sa v nich Mimochodom, zjavil, vykročil Kostolník Juraj Bohuš údaje hovoria, von, spýtali sme že ide o najväčsa, či tá svadba... ší klasicistický luteránsky kostol „Áno, idú sem. Tu bude sobáš.“ v Európe. Keď svadobný zástup Zaraz sme sa zoznámili so odišiel, pán Bohuš trpezlivo so starším príjemným a ústretovým zjavnou námahou odpovedal pánom. Juraj Bohuš vtedy pô- na niekoľko otázok. Ozrejmil, • ĽUDIA A UDALOSTI •

že Slováci sem prišli na majetok veľkostatkára (neskoršie grófa) Jána Juraja Harruckerna... „A toť, ke Ťurci vyšli tavo, tak 1718 sedemdesiati Slováci prišli prvo sem na Čabu, lebo tu im dali hospodu, žeby na úrodu prekrútili zem. Tu voda bola... Močár. Potom prišiel pozdéjše Sámuel Tešedík, farár; tem malý chrám bez túrne dovolili, žeby postavili. A Mária Terézia bola v Béči kráľovná,

Malý (starý) ev. kostol

tak peší tašou pýtať pomoc, aj dostáu pomoc, tak za pou roka ho postavili, tisícsedemsto štyridsiatompiatom. A potom 1800 roku, to vraví staré porekadlo, že 25- − 35-tisícti evanjelici Slováci boli tu na Čabe. Malý bol ten chrám, tak nevedeli, či zrútia ten chrám, či rošíria, ale potom len tak odhádli, že ten nahali na pamiatku, lebo to prvý luteránsky kostól ból v tejto stolici. A tuto, odhádli, že tento veľký chrám postavia. Tak za sedemnásť rokov staveli, lebo 1807. založili fondament. Dvadsiatomštvrtom na Petra a Pavla sviecali tento chrám. Tri metre šírka je múre, pálené tehle; tritisícpäťsto duší si môžu sedeť; toto je v srenéj Európe najväčší evanjelický chrám. Na pamiatku,

že voda bola, 1888., dvacadvatisícti duší tu boli, lebo chyže im odniesla voda, tak senka prišli a boli tu v kostole za niekoľko dní, kým sa voda neuspokojila...“ Spýtali sme sa, pravdaže, pána kostolníka aj na to, ako vyzerá cirkevný život evanjelikov v Čabe v súčasnosti. Povedal nám, že tu je toho času až 12 ev. farárov (medzi nimi štyri farárky) a dodal: „A dvadsaťtisíc evanjelisti jesto, takých, čo platia porcie. Dvestopäťdesiattisíc evanjelici jesto tu, v tejto Čabianskej stolici, aj slovenskje služby jesto. Veľká cirkev je... Na Kračún aj prvý deň na Silvestra sme tu, tak aj štyritisíc duší jesto v tomto chráme. Deťom každú sredu druhý farár drží služby Božie.“ Pravdaže, farári kážu po maďarsky a po maďarsky deklamujú svoje znalosti aj konfirmandi... Otázok by ešte bolo habadej, lenže pán Bohuš sa pozrel na hodinky a prichodilo sa teda rozlúčiť. Ešte sme sa len spýtali, kedy sa narodil. „Šesnásteho septembra, ak dožijem, budem mať 77 rokov. Narodil som sa 1935. roku.“ Poďakovali sme sa, ako sa patrí, poprajúc mu dobré zdravie. Len radosť z rozhovoru s prívetivým človekom akosi dodnes nahrýza akýsi smútok. Vyvierajúci spod ťažkého kameňa asimilácie. Do starého evanjelického čiže malého kostola, ktorý stojí na náprotivnej strane ulice, sme nevstúpili. Raz hádam... Nemôžeme však nepripomenúť, že dobrý znalec dejín a súčasnosti dolnozemských Slovákov Ján Jančovic v texte Tri storočia Slovákov v Békešskej Čabe, ktorý sme našli na internete, uvádza, že starý kostol Slováci v Békešskej Čabe postavili roku 1745: vysvätený bol na Martina. Je postavený v barokovom slohu a patrí k najstarším sakrálnym pamiatkam v meste. Nový, čiže veľký evanjelický kostol, píše ten istý autor, začali stavať roku 1807, ale dokončili ho až v roku 1824, keď bol i vysvätený.

5 /4788/ 3. 2. 2018

DETSKÝ KÚTIK

Futbal Každodenný dobrý bál je pre mňa len futbal. Od malička poznám ho a dýcham len pre neho. Keď tu lopta skočí, srdce neodbočí. Skočím rýchlo, pobežím a som už na mojej veži. Keď úspešne ja dám gól, v dome vládne rokenrol. Spieva celá rodina, otec, brat a mamina. Mám ho v kr vi a v žilách, vo všetkých je už chvíľach. Futbal môj je život, srdca môjho tlkot.

Šport Ktorý je váš obľúbený? Chlapcom hádam futbal a dievčatám možno krasokorčuliarstvo? Píšte, kreslite – čakáme vás aj na Facebooku. A znovu vás vyzývame, aby ste sa stali našimi malými reportérmi. Máte nejakú udalosť v škole alebo na hodine? Prečo nie, možno aj riportík z nejakej športovej udalosti. Napíšte 2 − 3 vety o tom, cvaknite niekoľko fotografií a pošlite nám. Danuška Alen Širka, 3. 3, ZŠ maršala Tita, Padina

ak, Patrik Zadunajsk ý, siedm to Bla le Bie y, not jed a tstv ZŠ Bra

Priateľstvo

Futbalista ježko

Priateľstvo je krok radosti, je slovo mladosti, krášli nám krok života každý. Kto priateľa nemá, stratený je navždy.

Po lese beží jeseň, spieva si takúto piese ň: O ježkovi v krásnom kožušteku ako sa hrá futbal v br lôž teku. Loptu mu kúpili ote cko s mamičkou

na jarmoku za treťou

dedinou.

Martin Milec, 2. 1, ZŠ 15. ok tóbra, Piv nica

Ten, kto priateľa má, tomu sa život ľahk ým zdá... Ten je stále veselý, dobre mu je na zemi.

Darinka Slivková, 3. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

Priateľstvo je nad striebro i nad zlato žlté. PRIATEĽSTVO SI VÁŽ, KÝM HO MÁŠ a usiluj sa, nech trvá večne. Lucia Stajićová 6. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Samuel Chrťan, 3. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Valentina Pajatašová, 4. 1, ZŠ Mladých pokolení, Kovačica

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLVII 3. februára 2018 Číslo

3 /1957

Z PRODUKČNEJ BURZY

Najviac sa obchodovalo s kukuricou

AKTUÁLNE

Ľ. Sýkorová

ri porovnaní s predchádzajúcim týždňom − čo sa týka obratu situácia sa na Produkčnej burze v Novom Sade zlepšila. V dňoch od 22. 1. do 26. 1. 2018 bol tovarový obrat vyšší o 159,43 % a finančný o 101,39 %. Cena poľnohospodárskych komodít, s ktorými sa najčastejšie obchoduje, opäť mierne klesla, čo je následok slabého vývozu. V uvedenom období sa najviac obchodovalo s kukuricou. Cena sa pohybovala od 16,55 do 16,80 din./kg bez DPH. V niektorých prípadoch bolo v cene zahrnuté aj bezplatné skladovanie. Kukurica štandardnej kvality bez bezplatného uskladnenia sa pohybovala od 16,60 do 16,70 din./kg bez DPH. Jej priemerná cena bola 16,66 din./kg, Ľubica Sýkorová čo je pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 0,84 % menej. Kukurica s Sme už na začiatku februára, takže je samozrejmé, že sa poľnohospodári zaujímajú, vyšším obsahom vlhkosti sa predávala kedy sa začnú vyplácať dotácie pre rastlinnú výrobu a či môžu očakávať tzv. zelenú naftu od 16,40 do 16,50 din./kg bez DPH. za výhodnejšie ceny. V minulom roku majitelia registrovaných poľnohospodárskych V ponuke bola aj pšenica vyššej kvality, ktorej cena sa pohybovala gazdovstiev, ktorí vlastnia do 20 hektárov pôdy, od štátu dostali dotácie vo výške od 17,60 do 18,20 din./kg bez DPH, 4 000 dinárov po hektári. Za tie peniaze sa najčastejšie kupovalo palivo a hnojivo. no nikto o ňu neprejavil záujem. Bola podpísaná iba jedna kúpna a predajná zmluva na pšenicu s odľa slov ministra poľ- hospodárov sa naozaj zaoberá litrov. Jeden kilogram močoviny 11-percentným obsahom proteínohospodárstva Srbska poľnohospodárstvom, aby túto sa predáva po 35 dinárov, o nov za 17,50 din./kg bez DPH s Branislava Nedimovića pomoc nezískali aj tí, ktorí niečo lacnejšia bola napr. v bezplatným skladovaním. Veľmi slabý bol aj dopyt dotácie v tomto roku budú vôbec pôdu neobrábajú. Keď novembri – po 32 din./kg. po sóji, ktorej cena bola vyplatené ešte pred jarnou ide o výšku dotácií, to je už No okrem priamych dotácií 47,00 din./kg bez DPH. sejbou, a to 1. marca. Zdôraznil, iná vec. Pri porovnaní s pod- pre rastlinnú výrobu po hekCena minerálneho že štát bude dávať dotácie vo pornými prostriedkami, ktoré tári poľnohospodári dostávajú hnojiva AN bola výške 4 000 dinárov po hektári dostávajú poľnohospodári v dotácie na rôzne investície z súbeh na 27,90 din./kg bez na kúpu paliva za zvýhodnené okolitých krajinách – v priemere Fondu pre rozvoj poľnohos- d l h o d o b é DPH. ○

Dotácie a lacnejšie palivo od 1. marca? P

ceny. Bolo navrhnuté, aby táto zelená nafta bola lacnejšia o 25 dinárov po litri od normálnej ceny a aby sa mohla kúpiť na všetkých čerpacích staniciach. Podľa názoru členov Agrárnej komory poľnohospodárskych výrobcov Srbska a rôznych združení poľnohospodárov je úplne v poriadku, aby sa presne utvrdilo, koľko poľno-

sa pohybujú okolo 250 eur po hektári, v Srbsku sú veľmi nízke. Aj v tomto roku sa dotácie najpravdepodobnejšie budú udeľovať počas celého roka. Pestovatelia by predsa boli radšej spokojnejší, keby ich dostali jednorazovo. Za spomínaných 4 000 dinárov sa môže kúpiť najviac 30 litrov nafty. Na siatie hektára potrebných je okolo 100

podárstva, formou národných opatrení pre agrárnu politiku či najnovšie prostredníctvom IPARD programu. Každoročne Rozvojový fond Vojvodiny zverejňuje rôzne súbehy určené aj pre poľnohospodárov. V tomto roku je to súbeh na dlhodobé úvery pre poľnohospodárstvo; súbeh na dlhodobé úvery na nákup poľnohospodárskej pôdy;

úvery na nákup nových strojov; súbeh na dlhodobé úvery pre rozvoj turizmu; súbeh na dlhodobé úvery na investície do poľnohospodárstva v rámci programu IPARD; súbeh na krátkodobé úvery pre obratové prostriedky v poľnohospodárstve. ○

Z obsahu Spoločné opatrenia a ciele Str. 3

Škodcovia konopy siatej (2) Str. 4 – 5

Opatrne so zalievaním Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ALTERNATÍVNE PLODINY NA NAŠICH POLIACH

Ekologické pestovanie prosa siateho Ľubica Sýkorová V posledných rokoch aj v Srbsku rastie záujem o pestovanie alternatívnych plodín, ktoré môžeme označiť aj ako netradičné či maloobjemové. Alternatívne plodiny predstavujú alternatívu ku pestovaným rastlinám, môžu mať pozitívny vplyv pri zvyšovaní biodiverzity, pri prerušení výskytu určitého škodcu, burín alebo chorôb. Mnohé alternatívne plodiny tiež majú čistiaci efekt na pôdu, alebo sprístupňujú živiny na nasledujúcu pestovanú plodinu. Niektoré zvyšujú úrodnosť pôdy a zlepšujú pôdnu štruktúru.

o veľkej miere sa zmenili aj klasické zaužívané spôsoby stravovania. Čoraz viac spotrebiteľov vyhľadáva zdravé potraviny a ekologické výrobky, čím sa otvorili nové možnosti pre trh s rôznymi alternatívnymi produktmi, po ktorých začína byť čoraz väčší dopyt. Na naše stoly sa opäť vracia pohánka (srb. heljda), pšenica špalda, proso, mrlík čílsky (kinoa), konopa, tekvica, ľan… PROSO SIATE (PANICUM MILIACEUM) Ekologické pestovanie prosa siateho je zaujímavé najmä z hľadiska potravinárskeho využitia. Plochy pod certifikovanými organickými parcelami sa aj v Srbsku každým rokom zväčšujú. Aj keď sa najväčšia časť výroby obyčajného prosa využíva ako krmivo pre vtáky, v posledných rokoch si svoje miesto našlo aj v ľudskej výžive. Proso siate je rastlinou krátkeho dňa, vyžaduje plno svetla a neznáša zatienenie. Z toho dôvodu v oblastiach s veľkým počtom zamračených dní počas vegetácie výnosy bývajú slabšie. Patrí

medzi rastliny, ktorým sa darí v teplých južných krajinách, no kvôli krátkej vegetácii sa pestuje aj v severných krajinách. Za ideálne sa považujú teploty v rozmedzí od 18 do 24 °C, rovnako ako aj pri kukurici. Veľmi dobre znáša vysoké teploty − oveľa lepšie ako ostatné obilniny (okrem ciroku). Minimálna teplota na klíčenie prosa je od 8 °C do 10 °C, no pri týchto teplotách zrno klíči veľmi pomaly. Na klíčenie a vzchádzanie sú oveľa vhodnejšie teploty od 10 do 12 °C. Kvôli rovnomernému vzchádzaniu proso sejeme vtedy, keď je teplota pôdy od 12 do 15 °C. Nízke teploty negatívne vplývajú aj na ďalší rast, najmä vo fáze kvitnutia a dozrievania. Minimálne teploty počas kvitnutia sú od 12 do 15 °C. Proso siate patrí medzi rastliny najtolerantnejšie voči suchu, najmä v prvej fáze vegetácie. Na dobré výnosy majú veľký vplyv letné zrážky v druhej polovici vegetácie. Preto aj napriek výraznej odolnosti proti suchu vysoké úrody môžeme dosiahnuť, ak mu zabezpečíme potrebné množstvo vody. Proso siate má pomerne vysoké

nároky na kvalitu pôdy. Schopnosť koreňov osvojovať si živiny je nižšia, preto treba vyberať pozemky s dobrou zásobou živín. Kvôli tomu, že je v ekologickej výrobe zakázané používanie minerálnych hnojív, odporúča sa pod predchádzajúcu plodinu aplikovať 20 až 40 ton vyzretého maštaľného hnoja po hektári. Proso vyžaduje ľahšie výhrevné pôdy, černozem, piesočnato hlinité, poprípade i hlinité. Dôležitá je dobrá pôdna štruktúra, dobrý stav prijateľných živín a neutrálna, až slabo alkalická pôdna reakcia. Úplne nevhodné sú pôdy ťažké a zamokrené. Pestovanie prosa si vyžaduje nezaburinený pozemok, najvhodnejšími predplodinami sú tie, ktoré zanechávajú pôdu v starej pôdnej sile. Problematickou predplodinou môže byť napr. ozimná repka, keď môže po zasiatí porast prosa zaburiniť výdrol repky. V ekologickom systéme hospodárenia je vhodné venovať vyššiu pozornosť práve výberu predplodiny. Vhodnými predplodinami sú okopaniny, strukoviny, lucerna, viacročné trávy. Proso môže byť pestované aj ako náhrada na vyzimované ozi-

miny, alebo zle vzídené plodiny. V priaznivých agroklimatických podmienkach je možné pestovať ho ako medziplodinu. Pre väčšinu ostatných plodín je dobrou predplodinou. Proso sa môže pestovať v monokultúre aj niekoľko rokov. Príprava pôdy sa robí v rovnakom termíne ako príprava pôdy pod kukuricu. Pretože je zrno prosa pomerne drobné, v dôsledku regulácie zaburinenosti na organických parcelách zvýšenú pozornosť treba venovať práve predsejbovej príprave pôdy. Na sejbu je potrebné kvalitné, veľké a čisté semeno. Hĺbka sejby závisí od vlhkosti pôdy. Pri normálnej vlhkosti optimálna hĺbka je 2 – 3 cm, ak je pôda suchá, vtedy sa seje na 3 až 4 cm. Optimálna hustota je 400 klíčiacich zŕn na štvorcový meter, ale vo veľmi dobrých agroklimatických podmienkach sa množstvo môže znížiť. Dôležitá je rovnomernosť hĺbky siatia. Proso neznáša tzv. zamazanie osiva, preto ho nesejeme do mokrej a studenej pôdy. Jednou z výhod ekologického pestovania je aj to, že v našich agroekologických podmienkach proso nemá ekonomicky významnejších škodcov a choroby. Na menších, izolovaných parcelách významnejšie škody môžu spôsobiť vtáky, najmä vrabec, a to vo fáze mliečno-voskovej zrelosti zrna. Zber sa môže robiť jedno- a dvojfázovo. V prípade dvojfázového zberu termín zberu je vtedy, keď je stredná časť metliny na začiatku voskovej zrelosti. Kombajnom na zber obilnín sa zber robí jednorazovo vtedy, keď je stredná časť metliny pri konci voskovej zrelosti (steblo je ešte zelené). V dôsledku nerovnomerného dozrievania najlepšie výsledky sa dosiahnu pri dvojfázovom zbere. DOMÁCA ODRODA BISERKA Základnou charakteristikou tejto odrody je biela farba zrna. Zrno je veľké, okrúhleho tvaru. Vyznačuje sa krátkou vegetačnou dobou (okolo 115 dní), takže je vhodná na priamu, ako aj náhradnú sejbu do strniska. Prednosťou tejto odrody je, že sa aj v neskorších termínoch sejby môže používať na výrobu zrna. Má nízke steblo, takže je tolerantná voči poliehaniu. Zrno nevypadáva z metliny ani keď sa so žatvou mešká. Genetický potenciál domácej odrody Biserka v konvenčných podmienkach je od 3 do 3,5 t/ha, v praxi sa úrody pohybujú od 2,5 do 3 t/ha. V podmienkach ekologického pestovania sa priemerné výnosy pohybujú od 2 do 2,5 t/ha. ○

5 /4788/ 3. 2. 2018

NA KLIMATICKÉ ZMENY TREBA REAGOVAŤ PRUŽNE A VČAS

Spoločné opatrenia a ciele

Oto Filip

Klimatické zmeny naberajú taký spád, že sa ľudia postihnutí nimi čoraz častejšie ocitajú v časovom strese a tiesni. Lebo nereagovať včas znamená rýchle prehĺbenie problémov, na urovnanie ktorých zajtra bude potrebné neporovnateľné viac úsilia a prostriedkov ako dnes. Keďže klíma a povetrie štátne ani žiadne iné hranice nepoznajú, nie div, že blízke regióny trápia podobné problémy − napríklad Vojvodinu a južnú časť susedného Maďarska.

menej. V poľnohospodárskej výrobe je teda pred nami ťažké obdobie, na ktoré sa musíme strategicky prichystať. Aj prostredníctvom tohto európskeho projektu, ktorého zámerom je rozpracovať stratégie na zmenšenie škôd a prispieť k zlepšeniu podmienok poľnohospodárskej a inej výroby. Akým spôsobom sa dá dostať k potrebným informáciám? – Budeme sa orientovať na používanie najmodernejších technických prostriedkov, na diaľkovú detekciu, satelitné pozorovanie, bezpilotné lietadlá, zemepisné informačné sústavy s cieľom zistiť a získať precízne informácie o tom, kde sú najviac zasiahnuté oblasti. Budeme mať na zreteli aj iné, napríklad

ýchto pár skutočností sa k tým suchším, takže sú škody a namieste. Najčastejšie a najmä stali pilierom ďalšieho skutočne obrovské, predovšet- v médiách sa skloňujú rôzne odvedeckovýskumného ce- kým v poľnohospodárstve, ale hady, pohybujúce sa od stoviek zhraničného projektu, ktorým aj v iných odvetviach a úsekoch miliónov do niekoľko miliárd dva štáty – Maďarsko − preprava, energe- eur. Skutočné rozmery škôd je a Srbsko – spoločtika, zásobovanie veľmi ťažko zistiť, vypočítať. Ide ne reagujú na sucho vodou. Prognózy o to, že sucho, či vysoké poda podzemné vody. poukazujú na to, zemné vody nemajú len priamy WATER @ RISK − ako že takéto javy budú znie jeho stručný náčoraz častejšie. zov, alebo Zveľadenie Ako im však čemonitoringu sucha liť? a zvyšných spodných – Nevyhnutné je vôd v záujme podpory vypracovať stratévodného hospodárgie a plány obrany stva a zmenšenia rizík s cieľom zmenšiť spätých s extrémnymi spomínané škody. podmienkami sa začal Známe je, že často na sklonku vlaňajška, Doc. Dr. nevenujeme dostapotrvá do októbra Minucser Mészáros točnú pozornosť 2019 a jedným z jeho obrane pred prícieľov je rozvoj inovatívnych rodnými pohromami. Kľúčom je a zladených opatrení pozorova- teda včas sa prichystať, pokúsiť nia, ako aj operačných plánov sa zmenšiť škody. Je to i cieľom nášho projektu: najprv zistiť, kde Z konferencie k začiatku projektu, prebiehajúcej riadenia vôd. Docenta na Prírodovedno-ma- vznikajú najväčšie škody, ktoré v Hospodárskej komore Vojvodiny tematickej fakulte Univerzity oblasti sú najviac zasiahnuté. v Novom Sade z Departmánu pre Tie informácie treba potom vplyv na poľnohospodárstvo, demografické parametre, aby zemepis, turizmus a hotelierstvo využiť ako podporu tým, ktorí ale negatívne vplývajú aj na sme videli, ktoré prostredia sú Dr. Minucsera Mészárosa, ktorý schvaľujú rozhodnutia a straté- celý rad iných úsekov. Preto je najcitlivejšie na rôzne straty, je v mene svojej fakulty koordi- gie, stanovujú a rozvrhujú zdroje ďalšou náplňou projektu objaviť vrátane tých ekonomických. nátorom dvojročného projektu obrany pred živelnými katastro- spôsoby, ako stanoviť rozmery Jedným z prioritných cieľov je v hodnote približne osemsto- fami. Ide o zveľadenie metód škôd, ktoré vznikajú vplyvom i založenie cezhraničného stretisíc eur, z ktorých najväčšiu pozorovania javov, klimatických zmien. diska pre sledovanie následkov časť – približne 725 000 eur ako sucho a zvýšené A tie zmenšiť, na- sucha a podzemných vôd, ktoré spojí výskumníkov a inštitúcie zabezpečuje prostredníctvom podzemné vody, aby koľko sa to dá. Interreg-IPA programu cezhra- sme podporili nielen Keďže sa klíma a umožní potrebnú výmenu ničnej spolupráce Európska únia, vodohospodárstvo, mení, sú spomína- údajov medzi nimi. Uzavrel by sa pýtame: ale aj všetky zaintené opatrenia i jed- som tým, že sa Nový Sad stáva Kto sú vlastne jeho nositelia? resované organizácie, ným zo spôsobov, jedným z regionálnych lídrov na – V projekte účinkuje päť part- ktoré doplácajú na ako sa prispôsobiť sledovanie uvedených javov. Je tu aj Univerzita v Segedíne, kde nerských inštitúcií, z ktorých je živelné pohromy. Aj tým zmenám? vedúcou Univerzita v Segedíne. poľnohospodárske – Práve o to ide. Z sa potrebné výskumy realizujú Ďalšími sú Prírodovedno-mate- gazdovstvá, kombináty prognóz vyplýva, že na vysokej úrovni, takže táto cematická a Poľnohospodárska a vôbec spoločnosti či sa poveternostné zhraničná spolupráca prakticky fakulta Univerzity v Novom Sade, výrobcov, ktorí majú podmienky budú prináša istú pridanú hodnotu. Verejný vodohospodársky pod- straty pre nedostatok ďalej meniť, zhor- Najmä ako výborná príležitosť na nik Vody Vojvodiny a Vodohos- alebo nadbytok vody, šovať. A to tak, že výmenu potrebných informácií podársky podnik Južná Tisa z Ma- teda pre extrémne v zimnom období a na ďalšie zveľadenie našich ďarska. Treba si uvedomiť, že sú klimatické javy. bude u nás viac zrá- vzťahov a opatrení, ktorými v poslednom čase čoraz častejšie Aké sú vlastne dižok, v lete zas na- spoločne budeme čeliť negaextrémne javy vo forme sucha menzie a dosahy stúpia vyššie tep- tívnym následkom a dopadu alebo zvýšených podzemných škôd? loty, kým by zrážok znepokojujúcich klimatických ○ vôd. Napríklad vlaňajší rok patril – Otázka je dobrá Pútač projektu malo byť podstatne zmien.

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia konopy siatej (2) Foto: Ľ. Sýkorová

Ing. Ján Tancik, PhD. Ing. Marek Seidenglanz Okrem lariev obaľovača konopného (Grapholita delineana), o ktorom sme písali v predošlej prílohe PR, v našich končinách by mohli významnejšie škody spôsobiť larvy vijačky kukuričnej (Ostrinia nubilalis). Ďalším hmyzím druhom, ktorý v minulosti v strednej Európe na konopách občas spôsoboval významné škody, je skočka chmeľová (Psylliodes attenuata). Na vzchádzajúcich konopách sa môže pestovateľ stretnúť i s ďalšími druhmi skočiek, známymi predovšetkým z repky, so skočkou kapustovou (Phyllotreta nemorum) a skočkou čiernou (P. atra).

VIJAČKA KUKURIČNÁ – OSTRINIA NUBILADIS Tento motýľ, resp. jeho húsenice priťahujú zaslúženú pozornosť pestovateľskej praxe hlavne vďaka svojmu pozoruhodnému apetítu vzťahujúcemu sa ku kukurici. Vijačka kukuričná je známa ako najvýznamnejší škodca kukurice, čiže omnoho významnejšej plodiny, ako konope v súčasnosti. Kukurica má pôvod v Amerike, kým vijačka kukuričná je európsky druh. Pôvodné hostiteľské rastliny vijačky zo skupiny kultúrnych rastlín boli konope a chmeľ. Ale vieme, že vijačka sa môže vyvíjať na asi 230 ďalších druhoch rastlín. V podstate to môže byť hociktorá rastlina s dostatočne hrubou stonkou. Kukurica sa stala hlavnou hostiteľskou rastlinou vijačky, až keď sa začala pestovať v Európe. Vijačka konopu poškodzuje podobným spôsobom, ako aj kukuricu, alebo inú hostiteľskú

Imágo skočky z rodu Phyllotreta

rastlinu. Húsenice vijačky sa vžierajú do stonky a vyžierajú ju zvnútra. Tým sa značne oslabuje stonka a stáva sa nedostatočnou oporou pre vrcholové časti rastliny nesúce súkvetie. Stonky sa často lámu a praskajú.

Súkvetia sú horšie nasadené, slabšie a vädnú čiastočne alebo aj úplne. Otvory do stonky vyhryzené húsenicou sú vstupnou bránou pre hubové choroby. Istý údaj, pomerne už dávno publikovaný (1964), udáva, že 5 – 12 húseníc vijačky zničí úplne rastlinu. Takéto silné napadnutie je zriedkavé. V podstate sa môže povedať, že vijačka kukuričná spôsobuje rastlinám konopy siatej to isté, čo jarná generácia húseníc obaľovača konopného. Ak chceme zistiť, ktorý škodca poškodil rastlinu, musíme určiť prítomného škodcu (húsenicu, kuklu, motýľa). OCHRANA PORASTU KONOPY PROTI VIJAČKE KUKURIČNEJ Blízkosť porastu kukurice pri poraste konopy neznamená väčšie nebezpečenstvo na napadnutie konopy vijačkou kukuričnou. Vijačka kukuričná, ktorá napadá kukuricu, je úplne iný kmeň ako pôvodný,

preferujúci konope. I keď sa pôvodný kmeň v Európe nachádza stále, jeho výskyt je veľmi nízky, zvlášť v oblastiach, kde sa konopa pestuje na veľmi malých výmerách a veľmi roztrúsene. Podľa dostupných informácií nie je nutná žiadna ochrana. Ak by sa vyskytli problémy s týmto škodcom, mohla by sa použiť stratégia ochrany kukurice proti tomuto škodcovi. Základné agrotechnické opatrenie je hlboká orba po zbere. Na monitoring letovej aktivity motýľov by bolo možné využiť svetelný lapač alebo metódu založenú na sčítaní efektívnych teplôt. Čo sa týka priamych opatrení, moli by sa využiť chemické a biologické prípravky používané v kukurici. SKOČKA CHMEĽOVÁ – PSYLLIODES ATTENUATA Imágo má telo dlhé 1,8 – 2,6 mm, kovovo zelené až čiernozelené. Hlava je hladká, štít a krovky sú bodkované. Na hlave má dve čelné ryhy v podobe písmena x. Skočka chmeľová má jednu generáciu počas roka. Prezimuje v štádiu imága v rôznych úkrytoch v pôde. Imága zimné úkryty opúšťajú koncom aprí-

5 /4788/ 3. 2. 2018

3. – 9. 2. 2018

POČASIE

la − začiatkom mája a živia sa cia nových porastov konopí od na konopách a chmeli, tiež na minuloročných a tiež ničenie niektorých burinách, najmä na rastlinných zvyškov v jeseň, prežihľave. Na listoch hostiteľských tože na nich prezimujú imága. rastlín vyhrýzajú dierky v prie- V prípade silného výskytu treba mere až do 2 mm. Pri hojnom aplikovať insekticídy podobvýskyte dierky splývajú tak, že ne ako proti skočkám z rodu sú listy celé sklerotizované. Po Phyllotreta. skončení úživného žeru prichádza k páreniu a samičky kladú vajíčka do pôdy do hĺbky 2 − 5 cm v blízkosti hostiteľskej rastliny. Vývoj vajíčka trvá od 6 do 20 dní v závislosti od teploty a vlhkosti pôdy. Larvy žijú 21 – 42 dní a živia sa koreňmi hostiteľ- Motýle vijačky kukuričnej skej rastliny, ale nezapríčiňujú významné ško- SKOČKY RODU PHYLLOTRETA dy. Dorastené larvy zaliezajú Na konopách môže škodiť hlbšie do pôdy, kde sa zakuklia. niekoľko druhov skočiek z rodu Imága letnej generácie sa liahnu Phyllotreta, v súčasnosti znákoncom júla začiatkom augusta mych škodcoch repky olejnej. a živia sa na hostiteľských rast- Najvýznamnejšie druhy sú: linách až do jesene. Príchodom skočka kapustová − Phyllotreta chladného počasia zaliezajú do nemorum, skočka poľná − Phylpôdy a prezimujú. lotreta undulata , skočka čierna Skočka chmeľová je význam- − Phyllotreta atra a skočka čierný škodca konopy siatej. Veľké nonohá – Phyllotreta nigripes škody vznikajú zvlášť v suchých (Chrysomelidae, Coleoptera). a teplých rokoch. Populačná Skočky sú chrobáky menších hustota škodcu je veľmi varia- rozmerov s vyklenutým telom. bilná a závisí najmä od stupňa Imága majú často kovovolesklé parazitácie prírodnými nepria- alebo pestro sfarbené krovky. teľmi, vlhkosti pôdy počas vývo- Nohy sú krátke, chodidlá majú jového štádia vajíčka a larvy, tiež štyri články. Zadné nohy majú od podmienok prezimovania. skákavé. Larvy sú oligopódne Larvy neškodia, ale imága škodia a obyčajne pokryté chĺpkami, v dvoch obdobiach: na jar po bradavičkami, hrbolčekmi. aktivácii až do júna, keď hynú. Tieto skočky majú jednu Nová generácia imág škodí od generáciu do roka, prezimujú júla do jesene. Na konopách za- v štádiu imága v pôde v rôzpríčiňuje významnejšie škody na nych úkrytoch. Aktívne začínajú jar, keď silne napadnuté rastliny byť skoro na jar, už začiatkom hynú, ale aj menej napadnuté apríla. Najprv sa živia na burirastliny meškajú v raste a dávajú nách a neskôr prechádzajú na nižšiu úrodu vlákna a semien. vyklíčené alebo presadené rastVýška poškodených rastlín býva liny z čeľade kapustovitých, ale až o 40 % nižšia a úrody semena aj na konope. Imága sú veľmi až o 50 % nižšie. aktívne počas slnečného a teplého počasia. Po dospelostnom OCHRANA žere oplodnené samičky kladú Z agrotechnických opatrení vajíčka do pôdy − okrem skočvýznamná je priestorová izolá- ky kapustovej, ktorá vajíčka

kladie na listy hostiteľských rastlín. Vyliahnuté larvy skočky kapustovej sa vžierajú do listov a vytvárajú v nich chodbičkovité míny. Larvy ostatných dvoch druhov skočiek žijú v pôde a živia sa korienkami kapustovitých rastlín. Štádium larvy trvá 10 − 30 dní v závislosti od teploty a vlhkosti. Kuklenie prebieha v povrchových vrstvách pôdy. Štádium kukly trvá 1 − 3 týždne. Imága novej generácie sa zjavujú v lete a živia sa na kapustovitých rastlinách až do konca jesene, keď sa ukryjú na prezimovanie. Suché a teplé počasie na jar umožňuje masový výskyt skočiek. Ich migrácie na porasty hlúbovín začínajú, keď je teplota vzduchu nad 18 °C. Teploty pod 15 °C zastavujú ich aktivitu. Dlhotrvajúce dažde tiež znemožňujú masový výskyt skočiek. Na jar sa tieto skočky živia na kapustovitých rastlinách, najmä na reďkovke, pekinskej a čínskej kapuste, v jeseň Larva vijačky škodia najmä na repke olejnej. ŠKODLIVOSŤ NA KONOPÁCH Tieto skočky na konopách škodia v štádiu imága podobne ako na repke. Klíčiacim rastlinkám obhrýzajú klíčne listy plytko pod povrchom pôdy a rastlinky následne nevzídu. U vzídených rastlín vyhrýzajú do listov plytké jamky alebo malé dierky o veľkosti 1 až 3 mm. Listy sú niekedy husto prederavené a následne zasychajú. Pri premnožení sú schopné zničiť porasty vzchádzajúcich konopí podobne ako skočka chmeľová. Niektoré druhy − skočka kapustová a skočka čierna napádajú aj iné plodiny, napríklad kukuricu. Ohrozené sú najmä porasty

do štádia dvoch pravých listov, ktorých rast je spomalený suchom. Pri silnom výskyte škodcu sú najviac ohrozené pomaly vzchádzajúce rastliny do štádia dvoch pravých listov. OCHRANA Základom ochrany je agrotechnické opatrenie − dodržiavanie osevného postupu a priestorovej izolácie od minuloročných porastov repky. Škodlivosť tiež znižuje likvidácia kapustových burín a dôkladné spracovanie pôdy. Podmietkou alebo orbou môžeme znížiť množstvo lariev v pôde. Ďalšou metódou je zrýchlenie začiatočného vývoja rastlín závlahou, čím skracujeme rizikové obdobie. K priamej ochrane je možné

použiť ekotoxikologicky prijateľné organofosfáty. Pri chemickej ochrane sa prejavuje negatívny vplyv pyretroidov − krátka reziduálna účinnosť. Pyretroidy sú inaktivované pôdou, ktorá na pozemku pri začiatku vegetácie prevláda nad rastlinným krytom. Postrek obyčajne zničí škodcu nachádzajúceho sa na pozemku, ale škodca, ktorý priletí na pozemok po niekoľkých hodinách, nie je zničený. Vzhľadom na vznikajúce škody je potrebné opakovať zásahy v intervale menšom než 48 hodín, čo je finančne náročné a pri veľkých plochách ťažko uskutočniteľné. ○ Foto: J. Tancik

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

1˚ | 4˚

-2˚ | 5˚

1˚| 3˚

0˚ | 3˚

0˚ | 2˚

0˚ | 3˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

IZBOVÉ KVETY V ZIMNÝCH MESIACOCH

Opatrne so zalievaním

Ľubica Sýkorová

V zimných mesiacoch oddychuje celá príroda. To isté platí aj pre naše izbové rastliny. Počas zimy ich nepresádzame, nepokúšame sa o ich rozmnožovanie, a čo je veľmi dôležité − ani ich zbytočne neprelievame vodou, naopak, v tomto čase jej znesú aj menšie množstvo. Zalievame ich až vtedy, keď zemina v črepníku preschne. Prospeje im, aj ak ich necháme umiestnené na jednom mieste.

nohé izbové kvety majú obdobie vegetačného pokoja, keď sa im spomalia všetky životné pochody. Podľa svetelných nárokov ich umiestňujme čo bližšie k oknu. Musíme tiež častejšie kontrolovať, či majú dostatok vlahy, a izby pravidelne vetrať. PRI OPADÁVANÍ LISTOV ZÁLIEVKU NETREBA ZVYŠOVAŤ Čiastočné opadanie listov aj pri starostlivom ošetrovaní je pre mnohé druhy prirodzenou prípravou na zhoršené svetelné podmienky v zime. Ak rastliny počas zimy zhadzujú listy, nie je to hneď príznak choroby. Dôvodom je klesajúca intenzita svetla, čo je podmienené krátkym dňom. Najhoršie, čo môžeme urobiť, je zvýšiť zálievku. Následkom by bolo premokrenie koreňov, pretože koruna bez listov potrebuje menej vody. Citlivé korene začnú hniť a jednotlivé

výhonky odumierajú. Preto kvety polievame až vtedy, keď je substrát suchý. Pokúsme sa radšej rastline nájsť svetlejšie miesto. Pokiaľ sú korene zdravé, nie je

opadávanie listov žiaden problém. V marci môžeme rastlinu zostrihať a nárastom nových výhonkov sa nahradia stratené listy. JE BIELY POVLAK NA POVRCHU SUBSTRÁTU NEBEZPEČNÝ? Veľmi často sa stáva, že na povrchu substrátu vidíme biely povlak. Nemusí byť hneď príznakom choroby, ale môže ísť o

jav nadmernej zálievky, alebo o krátke časové intervaly medzi zálievkou. Biely povlak môže pochádzať z vápnika a solí, ktoré obsahuje voda z vodovodu. Preto na zálievku používame najlepšie dážďovku. NEMEŇME KVETOM MIESTO Krátka zmena miesta viac škodí ako pomáha. Zmena miesta naruší rovnováhu, preto ich nepremiestňujte ani na krátku dobu. Ak sa vo výnimočných prípadoch rozhodneme premiestniť rastlinu, pretože na pôvodnom mieste trpí, vyberme svetlé miesto s teplotou minimálne 10 °C. Nové miesto by sme nemali meniť až do apríla či mája. Vtedy môžeme rastlinu vyniesť už von. Pri neustálom premiestňovaní si musí zvykať na nové svetelné a teplotné podmienky, čo rastlinu veľmi vyčerpáva. POZOR NA ŠKODCOV! V chladnom ročnom období

musíme v teplých miestnostiach kontrolovať prípadnú prítomnosť škodcov, najmä vlnatky a štítničky či puklice. Štítničky – malé larvy sú pohyblivé, dospelce sú trvalo prisadnuté na jednom mieste a vytvárajú si rohovitý štítok. Sú podobné ako puklice, ale nevylučujú lepkavú medovicu a štítok sa nedá oddeliť od prisadnutej samičky. Okolo miesta cicania vznikajú žlté až červené škvrny. Napadnuté rastliny až do ich vyliečenia izolujeme od ostaných! Puklice sú dobre viditeľné a vylučujú lepkavú medovicu. Dospelce sú prisaté na jednom mieste, pohyblivé sú iba larvy. Nemajú štítok, len spevnený vypuklý chrbát, preto sa odlupnú vždy celé. Ak zistíme ich prítomnosť na našich rastlinách, musíme ich odstrániť kefkou a potrieť napr. roztokom denaturovaného liehu a mazľavého mydla (1 vrchnáčik liehu a 1 lyžica mazľavého mydla do 1 litra vody). Ak ide o väčšie napadnutie, treba odstrániť napadnuté listy, prípadne rastlinu presadiť a izolovať od ostatných izbových kvetín. Veľmi často sa puklice a štítničky objavujú v miestnostiach so suchším vzduchom na figovníku lesklom, jukách, aspidistre, citrusoch, krotónovcoch, kordylínkach, izbovom brečtane či viacerých druhoch paliem.  Foto: pixabay

ÚŽITKOVÁ ZÁHRADA

Začíname s prípravou pareniska

Ľ. Sýkorová

by sme na jar dopestovali kvalitné priesady a skorú rýchlenú zeleninu, je najvyšší čas začať s prípravou pareniska. Podľa použitej vrstvy organickej hmoty, najlepšie konského alebo maštaľného hnoja, pripravujeme poloteplé a teplé pareniská tak, aby nad organickým materiálom bola asi 20 centimetrová vrstva kvalitnej pareniskovej zeminy. Tú musíme dôkladne premiešame

s rašelinou, čím vytvoríme vhodný substrát. Do takto pripraveného substrátu môžeme vysievať semená skorej zeleniny, postupne sejeme hlúboviny, plodovú zeleninu. Nezabudnime, že pareniskovú zeminu ešte pred vysievaním zeleninových druhov treba ošetriť vhodnými insekticídmi, ktorými zlikvidujeme cicavý hmyz − najmä skočky,

vošky a molice, ktoré vyciciavajú a požierajú vzchádzajúce

priesady. Takisto aplikáciou vhodných fungicídov zabránime výskytu rôznych hubových chorôb. V teplých pareniskách po dôkladnej príprave substrátu môžeme začať vysievať skorú reďkovku, šalát, skoré kaleráby, zeler a postupne ďalšie druhy zelenín tak, aby sme do jarnej výsadby dopestovali dostatočne pevné a kvalitné priesady.  Foto: profimedia

5 /4788/ 3. 2. 2018

ZDRAVIE A MY

Skoncujte konečne s bolesťami hlavy! (1.)

j vy pri bolestiach hlavy siahnete po tabletke? Áno, aj to je cesta, ako si uľaviť. No keď si nechcete zaťažovať žalúdok, existujú aj možnosti, že lieky úplne vynecháte. Spúšťačov bolesti hlavy je obrovské množstvo a konkrétne bolesti mávajú rôznu intenzitu, od mierneho pobolievania cez tupé bolesti, až

po zvieravú či pulzujúcu bolesť, ktorá sa nedá vydržať. Prírodné prostriedky na ich stíšenie či úplné odstránenie fungujú jemnejšie ako farmaceutiká a navyše nemávajú vedľajšie účinky. Ak však vaše bolesti pretrvávajú viac ako týždeň či 10 dní, určite treba navštíviť lekára a poradiť sa s ním.

Akupresúra. Pri bolesti hlavy tlačte ukazovákom a palcom koreň nosa, a potom aj priehlbinky za ušami. Na záver si pomasírujte oblasť nad obočím. Pri silnej migréne jemne tlačte na oblasť očných oblúkov nad obočím, pokračujte na spánky a hornú čeľusť. Kúpeľ nôh. Lavór naplňte teplou vodou (35 °C) a vložte doň nohy. Postupne prilievajte teplú vodu, po 15 minútach kúpeľ ukončite. Na záver si nohy osprchujte studenou vodou.

Lunárny kalendár na rok 2018 Nov mesiaca

Prvá štvrť

Spln mesiaca

15. februára 22.06 17. marca 14.14 16. apríla 03.59 15. mája 13.49 13. júna 21.45 13. júla 04.49 11. augusta 11.59 9. sept. 20.02 9. októbra 05.47 7. nov. 17.02 7. decembra 8.21

23. februára 9.09 24. marca 16.35 22. apríla 23.46 22. mája 05.50 20. júna 12.52 19. júla 21.53 18. augusta 9.49 17. sept. 01.16 16. októbra 20.02 15. nov. 15.54 15. dec. 12.49

2. marca 01.52 31. marca 14.37 30. apríla 02.59 29. mája 16.20 28. júna 6.54 27. júla 22.22 26. augusta 13.58 25. sept. 04.54 24.októbra 18.47 23. nov. 6.41 22. dec. 18.50

Posledná štvrť 7. februára 16.55 9. marca 12.22 8. apríla 9.21 8. mája 04.11 6. júna 20.34 6. júla 9.52 4. augusta 20.19 3. septembra 4.39 2. októbra 11.47 31. októbra 17.42 30. nov. 01.21 29. dec. 10.36

PRE KRAJŠIE BÝVANIE

Ako sa dokonale postarať o vašu podlahu?

rišiel čas, aby sme sa zamerali na to, čo je v domácnosti najviac zaťažované – na podlahu. Laminát: ochrana hrán a špár. K najnenáročnejším na údržbu patrí laminát. Ak takúto podlahu povysávate a pretriete vlhkou handrou, máte väčšinu práce za sebou. Odolnejšiu špinu odstránite za pomoci univerzálneho čistiaceho prostriedku alebo špeciálneho prostriedku na laminátové podlahy. Nezabúdajte však, že keď sú špáry medzi laminátovými doskami poškodené, preniká do nich voda a môžu nepekne na-

pučať. Prostriedok na laminátové podlahy ju však pri každom umytí nanovo impregnuje a vy takémuto poškodeniu predídete. Koberce: pena a para prebudia farby k životu. Koberce na podlahách nájdete všade tam, kde je pod nohami vítané mäkučké teplo – napríklad v detskej izbe, spálni a obývačke. Spravidla je starostlivosť o koberce veľmi nenáročná. Pravidelné vysávanie postačí. Semtam by ste im však mali dopriať trochu viac pozornosti. Aby bol koberec čistý až do hĺbky vlákien, naneste naň penu na koberce, nechajte pôsobiť a odstráňte. Skve-

lou alternatívou sú v dnešných časoch špeciálne vysávače, ktoré čistia za pomoci pary. Parkety: ochrana vo forme vosku. Štýlové parkety vám pri správnej starostlivosti vydržia desaťročia. Pre ich zapečatenie lakom často postačí podlahu povysávať. Ak ju dodatočne pretriete handrou jemne navlhčenou v čistiacom roztoku bez prídavku rozpúšťadiel, budete sa z jej lesku ešte dlho tešiť. Okrem toho by ste mali každých 15 rokov zapečatenie obnovovať. Semtam podlahu aj naimpregnujte voskom alebo olejom, poskytnú

Podporuje to prekrvenie tela. Mätový olej. Pri prvej bolesti si krúžením naneste 2 kvapky mätového oleja na spánky a do stredu čela. Mentol ochladzuje a blokuje posun bolesti do mozgu. Čaj z brezových listov. Breza obsahuje salicín, predstupeň kyseliny acetyl salicylovej, ktorá je súčasťou mnohých liekov proti bolesti. Jednu lyžičku suchých brezových listov zalejte šálkou studenej vody, priveďte do varu, odstavte a po 5 minútach sceďte. Na zdravie! Relax a uvoľnenie. Bolesti hlavy často spôsobuje stres a silný psychický tlak. Jemné relaxačné metódy ako joga, čikung či uvoľnenie svalov môžu pomôcť priveľké napätie zmierniť. Pomôže aj nahriaty vankúšik a termofor, ktorý si položíte zozadu na krk. Tak sa uvoľnia svaly a dostaví sa úľava od bolenia hlavy.  jej dodatočnú ochranu. PVC podlaha: stačí vysávač a handra. Podlahy z PVC sa používajú najmä do kuchyne. Tento elastický podklad je odolný, necitlivý na svetlo a tlak. Špeciálna starostlivosť nie je potrebná. Úplne si vystačíte s vysávačom a vlhkou handrou. Aby ste dosiahli pekný lesk, pomôže vosk alebo leštidlo. Prírodné kachličky: čistiaca emulzia. Pórovité prírodné kachličky z hliny alebo terakoty stačí pozametať alebo povysávať. Hladké kachličky najlepšie vyčistíte vodou s kvapkou čistiacej emulzie. Mramor, žula, umelý kameň: chce to špeciálny prostriedok. Podlahy z brúseného alebo lešteného umelého kameňa, mramoru alebo žuly sú mierne citlivé. Najlepšie urobíte, ak po vysávaní pri umývaní podlahy častejšie použijete špeciálny čistiaci prostriedok, ktorý na nej zanechá jemný ochranný film. 

VII 25

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Lasagne po slovensky

Zasmažená polievka

Suroviny: 10 – 12 plátkov panenky bravčovej (alebo krkovičky), veľká cibuľa, 600 – 700 g kyslej kapusty, 8 – 10 zemiakov, vajce, lyžica hladkej múky, majorán, čierne korenie, olej alebo bravčová masť, kyslá smotana, soľ Takto sa to podarí: Menší pekáč potrieme masťou alebo olejom. Na spodok rozložíme cibuľu pokrájanú na kolieska. Na cibuľu rozložíme plátky mäsa. Posolíme. Na mäso rozložíme kyslú kapustu. Zemiaky nastrúhame najemno, pridáme vajíčko, majoránku, múku, korenie a soľ.

Suroviny: olej, 2 lyžice hladkej múky, 2 lyžičky červenej mletej papriky, soľ, vegeta, mletá a celá rasca, mleté čierne korenie, petržlenová vňať, detská krupica, vajce, cesnak, cibuľa Takto sa to podarí: Na oleji opražíme na kocky nakrájanú cibuľu a dva strúčiky cesnaku. Pridáme múku a poriadne zamiešame. Pridáme i červenú mletú papriku. Pár sekúnd miešame a zalejeme vlažnou vodou. Pridáme koreniny − rascu, mleté korenie, trošku vegety a soľ. Necháme zovrieť. Cesto na halušky: Do misky rozbijeme vajce, pridáme soľ, krupicu a trošku vňate. Všetko zamiešame, poprípade pridáme trošku vody, aby cesto nebolo ako kameň. Keď

polievka vrie, pridáme vňatku a pomaly hádžeme halušky lyžičkou. Keď vyplávajú, sú hotové. Ak by sa trošku zlepili na spodok hrnca, pomiešame. Necháme povariť, dochutíme podľa chuti a odstavíme. 

Tekvicové pité

Potrebujeme: Na cesto: 500 g múky, 200 g cukru, 200 g masti, pečivový prášok, vajce, trochu mlieka (do 1 dl); Na plnku: 1 kg nastrúhanej tekvice, cukor podľa chuti a sladkosti tekvice (orientačne 250 g), vanilínový cukor, trochu škorice, kôra z polovice citróna a z polovice pomaranča, 3 – 4 lyžice krupice; Na posypanie: vanilínový a práškový cukor Takto sa to vydarí: Cesto: Všetky zložky potrebné na cesto

Premiešame. Zemiakovú zmes natrieme na kapustu. Pokvapkáme olejom alebo masťou. Dáme piecť, tak na hodinu, do chrumkava. Na horúci kúsok dáme kopček kyslej smotany a  servírujeme. Zdroj: varecha.pravda.sk/recepty/

Hrnčeková Marlenka

zmiesime a rozdelíme na dve časti. Prvé cesto rozvaľkáme na vymastený a múkou vysypaný plech (alebo na papier na pečenie). Na toto cesto rozvrstvíme plnku a zakryjeme druhým rozvaľkaným cestom. Pečieme asi 20 až 30 minút na 180 ºC. Plnka: Zmiešame všetky zložky. Upečené pité posypeme vanilínovým a práškovým cukrom a môžeme ozdobiť šľahačkou.  Foto: E. Šranková

S ur ov iny : Na cesto: 4 hrnčeky hladkej múky, 4 vajcia, hrnček kryštálového cukru, 2 lyžice oleja, lyžička sódy bikarbóny, pár kvapiek octu, 4 lyžice medu, hrnček mletých orechov, 4 lyžice kyslej smotany; Tuk na vymastenie formy, múka na posypanie dosky; Na plnku: 2 hrnčeky kyslej smotany, hrnček práškového cukru, strúhaná kôra z citróna, ½ hrnčeka čierneho čaju Takto sa to podarí: Cesto: Múku preosejeme do misy. Vajcia vyšľaháme s cukrom a zamiešame do múky. Med ohrejeme a zmiešame so sódou bikarbónou a octom. Zapracujeme do cesta spolu s olejom, so smotanou a orechmi. Všetky suroviny dôkladne premiešame, vypracujeme tuhé cesto a dáme na 30 minút odležať do chladničky. Odležané cesto

rozdelíme na 6 veľkých kusov a 1 malý kus. Každý rozvaľkáme na pomúčenej doske a preložíme do vymastenej tortovej formy. Vo vyhriatej rúre (180 °C) cestá postupne upečieme. Po upečení vyberieme a necháme úplne vychladnúť. Plnka: V mise zmiešame smotanu s cukrom. Veľké cestá pokvapkáme čiernym čajom. Navlhnuté potrieme smotanovým krémom, posypeme strúhanou kôrou a naukladáme do formy. Malý korpus najemno podrvíme a posypeme ním vrch torty. Dáme na noc odležať do  chladničky. Zdroj: www.recepty.sk/recept/

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 457 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Vynovený Gogoľ

Kultúra

PREMIÉRA V DIVADLE VHV PETROVEC

nejakú filozofiu, ale niečo jednoduchšie, s čím môžem začať. Spokojná som s premiérou, aj s reakciou publika. Som šťastná, lebo som mala Anna Francistyová Dýrovej a zo sprievodnésuper ľudí pri sebe. Poho afišu, Gogoľova schéúrlivým potleskom odmeni- ma hry je zachovaná, máhali mi a ja im vďali diváci za pekný umelecký ako i pôvodné postavy. čím za to, že vydržali so zážitok petrovských divadel- Vytvorili sa však úplne mnou do konca,“ poveníkov v sobotu 27., aj v nedeľu 28. nové priame reči všetdala nám mladá režisérjanuára. Najprv to bola premiéra, kých postáv, pravdaže, ka po premiére. a potom prvá repríza Herec Ján Bohuš je zosúčasnené. predstavenia Úplný spokojný so svojou prPreto premié- Skvelí herci v akcii a celkom blízko divákom: Gogoľ v réžii Maríny vou hlavnou úlohou (hrá ra vyznela tak Ružena Šimoniová-Černáková a Ján Bohuš Dýrovej v produkcii hlavného uchádzača o spontánne. Divadla VHV Petrovec. Maríne Dýrovej, ab- nich ladených sa zvlášť zaskveli ženícha), tým skôr, že to bolo pod Všetci účastníci tejto solventke bakalárskeho skúsené herečky: Ružena Šimo- taktovkou režisérky, s ktorou sa divadelnej akcie boli štúdia v odbore drama- niová-Černáková, Hana Tanciková, dávno pozná a s ktorou sú ako na javisku SVD, lebo turgia a réžia na Aka- Jaňa Urbančeková-Fejzulahiová. herci v divadle spolu od začiatide o malú javiskovú démii umení v Banskej K úspechu predstavenia presved- ku. Hane Tancikovej aj podľa jej formu, ktorá nie je noBystrici, je toto režijná čivo prispeli i Ján Bohuš, Jaroslav vlastnej mienky celkom dobre vinkou v repertoári prvotina mimo aka- Valentík, Ján Sklenár, Irena Ilićová sadla úloha dohadzovačky a páči petrovského divaddemického prostredia a Andrej Meleg. V sprievodnom sa jej výber predlohy. „Konečne sa la. Novinkou, ktorú Mladá režisérka a teda i v rodnom Pet- scénickom tíme sú: Zdeno Med- môžeme zasmiať, lebo si myslím, Marína Dýrová s potešením privítali rovci. Keď ide o spome- veď (dizajn svetla), Vladimír Zima že smiechu je dosť málo. Máme po úspešnom diváci, je veselohra, debute v rodisku nuté nové predstavenie (svetlo a zvuk), Maja Pucovská dobrý pocit, keď môžeme vyčariť čím Úplný Gogoľ je. v Divadle VHV, pripo- a Marija-Ivona Matićová (masky). úsmev na tvárach divákov, pobaviť Ide o zaujímavé predstavenie. meňme, že mladá režisérka spolu Produkciu podpisuje predseda ľudí, ktorí si vlastne prišli do divadla Totiž text na motívy Gogoľovej so Samuelom Koruniakom text Divadla VHV Ján Černák. oddýchnuť,“ povedala nám. „Bolo mi ťažko robiť toto prvé Ženby pripravili sólisti populárneho preložila z češtiny, že okrem réžie Aj preto odporúčame vystriehStand-up programu Na stojáka mala na starosti aj dramaturgiu, predstavenie v Petrovci, lebo, ako nuť ďalšiu reprízu tohto nového a pri vzniku tohto diela pomohol scénu a kostýmy. Asistentom ré- hovorí Ľubo Majera, my máme predstavenia Divadla VHV či už aj režisér Peter Serge Butko. Ako žie bol Ján Sklenár. V inscenácii strašne skeptické publikum. Aj v Petrovci alebo niekde na hosťosa dozvedáme od režisérky Maríny Úplný Gogoľ v rolách akoby pre preto som si nezvolila ťažký text, vačke.

AUTORSKÉ SNÍMKY CHORVÁTSKYCH FOTOGRAFOV V BELEHRADE

Rozmáhajúca sa spolupráca Oto Filip

úzeá Nového Sadu a Rijeky už celé roky úspešne spolupracujú. Pozornosť novosadských milovníkov umenia nie tak dávno pútali výstavy menom Priemyselný príbeh Rijeky, či tá venovaná tamojším tržniciam. A do Rijeky zase putovali alebo odchádzajú najvydarenejšie práce zo Svetových bienále fotografií a plagátu usporiadaných novosadskou Akadémiou umení. Dobré je však, že sa spolupráca kultúrnych inštitúcií rozvetvuje i na Belehrad. Možno začať zopár faktami – v Galérii ArtGet Kultúrneho strediska Belehradu od 12. januára do 3. februára čakala na diváka svojrázna prechádzka zbierkou súčasnej chorvátskej fotografie, • KULTÚRA •

ktorej domovským prístavom je Múzeum mesta Rijeky. Táto inštitúcia už viac ako dve desaťročia systematicky zbiera a zoskupuje fotografie súčasných a moderných chorvátskych autorov – pôvodne tých z Rijeky. Časom výber rozšírila aj na fotografov z celého susedného štátu, dokonca aj časovo – na posledných osemdesiat alebo deväťdesiat rokov. Kritériom pritom neboli zábery z mnohých podujatí a páčivých prejavov života zvečnených snímkami, ale v prvom rade autorská tvorivosť. Väčšina prác približne štyridsiatich vystavujúcich autorov je čiernobiela, kým farebnými snímkami bolo zastúpených desať autorov. Napríklad najstarší z tejto druhej kategórie je Mladen Batori (1940), potom Egon Hrelja-

Dve práce Stanislava Beličku

nović (1951), Stefan Lupino (1952), Stanislav Belička (1956), najmladší Peter Fabian (1980).

Šírka ich záujmov a rozličnosť inšpirácie siaha od zaujímavých krajiniek a dedinských motívov po motívy mestské, od portrétov do záberov ľudského tela, od prísneho realizmu a naturalizmu po abstrakciu a experiment. Viacerí z autorov sú už až ikonické postavy, ktorých dielo stihol čas dostatočne preveriť a prisúdiť im adekvátne miesto v dejinách fotografického umenia susedného štátu. Časť zástupu prezentovaných fotografií privial do Belehradu aj staré dobré časy Rijeky. Netreba ich však vnímať ako sentimentálnu nostalgickú spomienku. Skôr sú poctou tak fotografom, ako aj krajine, z ktorej sú, a fotografickému umeniu vôbec. A nie v poslednom rade i ukážkou, že stále o sebe nevieme veľa. Práve preto treba privítať akékoľvek rozvetvenie medzištátnej kultúrnej a umeleckej spolupráce, vrátane tej fotografickej.

5 /4788/ 3. 2. 2018

Kultúra S KNIHOVNÍČKOU KYSÁČSKEJ KNIŽNICE

Čitateľov menej než predvlani Elena Šranková

kysáčskej Knižnici Michala Babinku, ktorá patrí do Mestskej bibliotéky v Novom Sade, je knihovníčkou Alena Uhláriková. Na začiatku roku sa ju spravidla pýtame, koľko členov mali v uplynulom roku a čo Kysáčania najviac čítali. Z jej slov sme sa tentoraz dozvedeli, že v roku 2017 mali Knihovníčka Alena Uhláriková v knižnici 268 členov, čo je pokles vzhľadom na rok začlenilo 47 a v roku 2016 ich bolo 2016, keď ich bolo 300. Najpo- 50. Pri začlenených stredoškoláčetnejšie medzi čitateľmi boli koch je nepatrné zvýšenie, lebo deti do 14 rokov, i keď je pri nich ich vlani bolo 30 a ešte rok skôr ten pokles možno najvýraznejší. 28. Zvýšenie je aj pri začlenených Vlani sa totiž do knižnice v Kysáči penzistoch, ktorých vlani bolo začlenilo 116 detí a v roku 2016 31 a rok predtým 29. Študentov ich bolo 137. Zamestnaných sa vlani mali zapísaných 11 a v roku

V OBECNEJ KNIŽNICI V KOVAČICI

2016 ich bolo 18. V kategórii, kde sú domáce, nezamestnaní a poľnohospodári, tiež badať trend zníženia počtu členov. Vlani ich bolo 33 a v roku 2016 o sedem viac. O tom, ktoré knihy sa vlani najviac čítali, nám knihovníčka povedala: „Deti okrem povinného domáceho čítania najviac čítali rozprávky, hádanky a tí trochu starší dobrodružné romány typu Harry Potter, Spiderwick a Zlatý kompas. To platí pre chlapcov, kým dievčence čítali knihy o prvých láskach, príbehy zo školských lavíc, kde primát mali knihy našej spisovateľky Márie Kotvášovej-Jonášovej. Dospelí

muži si najviac vypožičiavali epickú fantastiku, detektívky a historické romány. Ženy vyhľadávali väčšinou ľahšiu beletriu, a to romány Lucindy Rileyovej, Danielly Steelovej, Amandy Quickovej, Jeleny Bačićovej-Alimpićovej, Vesny Dedićovej-Mojsilovićovej, Nicholasa Sparksa, Jamesa Pattersona a Robina Sharmu. Rovnako tak rady čítali aj knihy z oblasti psychológie a výchovy.“ Keď ide o nové knihy, ktoré vlani pribudli do kysáčskej knižnice, bolo ich 431. Menej než v roku 2016, keď pribudlo 518 nových kníh. Z toho bolo v srbskom jazyku 211 kníh pre dospelých a 164 pre deti. Keď ide o slovenské tituly, pre dospelých pribudlo 18 a pre deti 38 nových kníh. V porovnaní s predminulým rokom do knižnice pribudlo oveľa menej slovenských kníh, i keď sa znížil aj počet kníh, ktoré pribudli v srbskom jazyku. Na záver ešte pekné údaje o najčitateľkách v roku 2017, ktorými boli Mária Červená a Zuzana Martinková. Kiežby ich príklad nasledovali tak dospelí, ako i tí najmladší Kysáčania.

ročníkov základných škôl, kým si v tretej kategórii svoje spisovateľské vlohy môžu vyskúšať dospelí a mládež. Forma počítačovej súťažnej práce v druhej a tretej kategórii môže byť Power-Pointová prezentácia alebo krátky videozáznam (Windovs Movie Maker, Windovs Live Media). Téma tohtoročnej súťaže je ľubovoľná. Práce posúdi odborná komisia a v každej kategórii udelí tri hlavné ceny. Práce treba zaslať na e-mailovú adresu: biblioteka.kovacica@ gmail.com. alebo na „Dobrá kniha je drahokam, ktorý vrhá záblesky radosti a šťastia do všetkých vrstiev adresu: Obecná knižnica Kovačica, Ulica ľudskej spoločnosti.“ Charles Augustin maršala Tita 48, 26 Sainte-Beuve 210 Kovačica. rozvíjať a prezentovať literárnu Uzávierka súťaže Kovačická tvorbu a kreativitu tak mladých, mozaika bude 10. apríla 2018 a ako i dospelých. V prvej a druhej slávnostné vyhodnotenie a vykategórii so svojou poéziou a pró- hlásenie výsledkov sa uskutoční zou súťažia žiaci nižších a vyšších 23. apríla.

Nové knihy a 10. ročník Kovačickej mozaiky Anička Chalupová

polovici januára kovačická Obecná knižnica znovu potešila svojich čitateľov pozoruhodným počtom nových kníh. Police s odbornou, detskou a inou literatúrou knihovníčky v čele s úradujúcim riaditeľom Slobodanom Stevanovským doplnili čerstvými titulmi známych domácich a zahraničných autorov, ako Dejan Stojiljković, Luka Mičeta, Patricia Cornwell, Nicholas Sparks, Tracy Chevalier, Terry Pratchett a iných. Okrem toho, že vypožičiavajú záujemcom knihy a časopisy, v uplynulom roku v kovačickej knižnici uskutočnili niekoľko vzácnych literárnych besied a

www.hl.rs

najmladších čitateľov potešili tradičnými tvorivými dielňami počas letných a zimných prázdnin. Na sklonku roku 2017 pribudli aj ďalšie dve dielne pre najmladších, ktoré viedli Martina Lukáčová, Miloslav Zloch a Annamária Chalupová. K 23. aprílu – Svetovému dňu knihy a autorských práv Obecná knižnica už dlhé roky usporadúva literárnu súťaž Kovačická mozaika. V týchto dňoch vyhlásila 10. ročník obecnej literárnej a počítačovej súťaže autorov v srbskom jazyku a v jazykoch národnostných menšín: slovenskom, maďarskom a rumunskom pre žiakov základných škôl, gymnázia, študentov a dospelých. Zámerom tejto akcie je podnecovať,

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

SLOVO DALO SLOVO: DEJAN ATANACKOVIĆ, LAUREÁT CENY NIN

O dejinách, o súčasnosti a o nás Oto Filip

ol to pekný pondelkový podvečer 22. januára, od začiatku až do konca. Jednak pre početných návštevníkov slávnostnej siene Kinotéky v Belehrade, ktorá praskala vo švíkoch, jednak vďaka prejavom usporiadateľa či členov odbornej poroty udeľujúcej cenu týždenníka NIN, tiež vďaka príhovoru samotného laureáta Dejana Atanackovića (1969). Sústredil sa v ňom na viaceré otázky spätosti umenia a politiky, uvádzajúc na začiatku, že mimoriadne uznanie prijal s veľkou vďakou a veľkým pocitom zodpovednosti. O autorovi Luzitanije, najlepšieho románu v roku 2017, ktorý písal približne dva roky, je známe, že žije na relácii Belehrad – Florencia, že sa zaoberá viacerými médiami, najmä vizuálnym umením, o ktorom prednáša na univerzitách vo Florencii a Siene, že ako samostatný umelec viackrát vystavoval aj v Belehrade, v galériách Kultúrneho strediska a iných. Román Luzitanija sa najčastejšie chápe ako utopický román? – Už som viackrát skonštatoval, že mi bolo osobne zaujímavé zaoberať sa cez tlmočenie určitých historických faktov súčasnosťou ako témou. To, čo som chcel prostredníctvom Luzitanije ponúknuť, je istá politická idea. Ide vlastne o to, že dejiny musíme preskúmať, aby sme ich mohli využiť ako pohnútku rozprávať sa o súčasnosti zodpovednejším spôsobom. Prekvapila vás cena? – Okrem toho, že je dôležitá, iste je pre mňa veľkým prekvapením. Román totiž vznikal bez žiadnej predstavy, že by sa mohol dostať do nejakej konkurencie, širšej alebo užšej. Toto uznanie je pre mňa veľkým podnetom, tiež dodatočnou zodpovednosťou. Nastúpila totiž situácia, keď môžem očakávať, že sa ľudia na všetko, čo neskoršie budem robiť, budú pozerať cez prizmu NIN-ovej ceny. Ten fakt, že ste umelcom vi• KULTÚRA •

zuálnym, vám znamenal čosi pri vzniku odmeneného románu? – Celková moja vizuálna práca, pôsobenie sú pretkané textom, rozprávaním. Text vlastne od začiatkov bol zložkou vizuálnej práce, aby sa v istej chvíli stal dominantným. V tej miere, že

bolo potrebné, aby sa vyčlenil, aby vznikla tá nezvyčajná bytosť menom kniha, ktorá následne a nečakane pre mňa nadobudla vlastný, nezávislý život. Jednou z najzaujímavejších skúseností tohto celkového dobrodružstva z písania boli vlastne zistenia a zvažovanie ako kniha žije. Ako odchádza z rúk autora, dostáva sa mimo jeho kontroly, aby sa stala čímsi, čo bolo odmenené. Nedostal som cenu ja, získala ju Luzitanija. Veľakrát sa rozpráva o tej tenkej niti medzi genialitou a šialenstvom... – Záležalo mi na tom, aby spoločnosť, o ktorej som písal, spoločnosť ľudí odstavených, ktorí sú podľa definície tí iní a pre ktorých daná spoločnosť často ani nemá adekvátny rámec, aby práve oni boli nositeľmi akejsi štátnosti. Čiže aby to bolo zamyslené, prezentované ako jeden z úspešnejších štátnych projektov na týchto priestoroch. Ide jednoducho o štát, ktorý vzniká bez minulosti, bez predpojatosti. Ktorý vzniká, podľa môjho názoru, na

základe veľmi logického princípu, ktorým je, že šialenstvo a rozum nestoja jedno proti druhému. Bláznovstvo a rozum sú dvoma stránkami rovnakého ľudského osudu. A to, čo je skutočne v kolízii s rozumom, je ľudská hlúposť. Táto sa deje s úmyslom, hlúpe, násilné ľudské skutky vznikajú veľmi často na základe sofistikovaného plánovania. Šialenstvo v sebe spravidla neobsahuje žiaden plán. Dakedy je dokonca v takých rámcoch, ktoré rozumu vlastne pomáhajú k pochopeniu toho, čo je to, čo je skutočne proti nemu. Mnohé z uvedeného sa dá aplikovať aj na naše pomery, priestory...

Počas príhovoru po udelení ceny

– Pre nich je ozaj charakteristická istá naplánovaná hlúposť. Tá permanentne trvá, rozkladá a ničí spoločnosť, nechávajúc bahno. Zvlášť sme si v rokoch deväťdesiatych mohli všimnúť veľmi vážne nánosy, usadeniny tej hlúposti, ktoré zostali. Mne vlastne bola dôležitá tá idea o vyradených, odstavených, odstrčených..., ktorí nám nepripomínajú niekoho iného, lebo nám pripomínajú nás samotných, občanov, ktorí v tej odstrčenosti, izolovanosti, nachádzajú seba. Odstavenie, ktorým sa napríklad naznačuje, že občan mesta nemá právo na to mesto, že

nemôže rozhodovať o ňom, bolo to, ktoré mi bolo podstatné. Šlo mi aj o to, aby sa cítilo ako jedna z možných interpretácií románu. Čo podľa vás rozhoduje o úspechu: bláznovstvo alebo rozvaha? – Existuje isté fascinovanie úspechom, ako určitá kategória, ktorá ani nemusí v sústave hodnôt byť najdôležitejšia. Prečo by človek aj na nejakom neúspechu nestaval vlastné chápanie života? Tento náš priestor je založený na takom neuveriteľnom rade neúspechov, že jedine keby sme ich všetky rozanalyzovali a poučili sa z nich, akýsi úspech by mohol prípadne vzniknúť. Luzitanija je za vami, čo je pred vami? – Spolu s vydavateľom sme sa už dohodli o zbierke krátkych poviedok. Svetlo sveta by mala uzrieť k tohtoročnému Medzinárodnému knižnému veľtrhu v Belehrade. Budú v nej príbehy napísané ešte pred desiatimi rokmi, tiež tie, ktoré vznikali pred dvoma týždňami. Tie poviedky vždy boli kdesi tu, vo mne a pri mne, no jednoducho som neprejavoval záujem o ich zverejnenie. Mnohé z nich vznikali práve v kontexte vizuálnych prác. Dakedy v tej forme boli i prezentované. Tí, ktorí sledovali tento aspekt mojej činnosti, mali príležitosť dozvedieť sa viac o niektorých z nich. Na záver sa možno zmieniť aj o grafickej úprave románu, najmä o tom, že si na titulnej strane Luzitanije možno všimnúť divné bytosti. Bol to úmysel? – Jasné, že áno. Javí sa v nej celý rad bytostí, o ktorých nie je celkom jasné, či ide o ľudí alebo zvieratá. Veď ľudia neustále prechádzajú nejakými svojimi metamorfózami. Tá obálka, ktorú som sám robil, keďže mám blízko k umeniu, je vlastne referencia, odkaz na talianske fotografie a montáže, ktoré vznikali v druhej polovici 19. storočia. Vtedy bolo veľmi zvyčajné hrať sa s takými fotomontážami znázorňujúcimi ľudí so zvieracími hlavami.

5 /4788/ 3. 2. 2018

Kultúra POSEDENIE V SLOVENSKOM NÁRODNOM DOME

Na aktuálne témy Elena Šranková

a Zuzana Miháľová (v penzii) prečítali texty o význame a zaujímavostiach týkajúcich sa mien Ján, Pavel, Mária, Matej, Zuzana. Hovorilo sa i o činnosti združení občanov v Kysáči a ich vzájomnej spolupráci,

iestny odbor Matice slovenskej v Kysáči a Kultúrno-umelecký spolok Vladimíra Mičátka usporiadali v nedeľu 28. januára posedenie, na ktorom sa zoskupilo viac ako 40 záujemcov. Na večierku sa rozprávalo o každodenných témach týkajúcich sa života v Kysáči. Ako na úvod povedal Rastislav Surový, predseda MOMS, podnetom na toto stretnutie bola Pavlovsko-hromničná zába- Z atmosféry na nedeľňajšom posedení va, ktorú pravidelne organizuje MOMS v Kovačici. pričom bolo počuť, že sa tie spolky, V pozdravnom príhovore Michal ktoré nemajú adekvátne priestory, Francisty, predseda KUS V. Mičátka, môžu „uchýliť“ do Slovenského poinformoval o minuloročných národného domu. Spomínala sa aktivitách spolku. V pokračovaní prezentácia aktualít z Kysáča na sa hovorilo o meninách a o tom, sociálnych sieťach, vybavovanie ako si v súčasnosti pomenúvame dokladov pre osvedčenie Slováka potomkov. Učiteľky Anna Legíňová žijúceho v zahraničí. Osobitnou a aj

pre mnohých prítomných smutnou témou bol čoraz častejší odchod Kysáčanov, a to i celých rodín, hlavne na Slovensko. V tomto svetle Surový poinformoval prítomných o najnovších opatreniach, ktoré podujme vláda Slovenskej republiky ohľadom postavenia zahraničných robotníkov na Slovensku. V bežnom roku si Kysáčania pripomínajú 245 rokov príchodu Slovákov do svojej dediny a s cieľom primerane

si toto jubileum pripomenúť či osláviť podali niekoľko projektov, ktorými sa uchádzajú o potrebné prostriedky. Väčšiu časť prítomných na tomto posedení tvorili členovia ženskej a mužskej speváckej skupiny Kultúrneho centra, ktorí dostali

S MANŽELMI FABIANOVCAMI ZO STAREJ PAZOVY

Čítanie je ich veľkou záľubou Anna Lešťanová

ždy, keď majú voľného času, alebo si chcú trochu oddýchnuť, manželia Ruženka a Michal Fabianovci siahnu po knihe. Obaja radi čítajú tak slovenské, ako i srbské knihy. Keď ide o žánre, najbližšie sú im spoločenské, psychologické, historické a dobrodružné romány, cestopisy, knižné trilery, tiež populárna a vedecká literatúra. S knihami sa kamarátia počas celého roka, teda nie iba v zimnom období. Na čítanie využívajú knihy z vlastnej miniknižnice, ale zásobujú sa i v Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića. Nové tituly na čítanie zo Sloven-

www.hl.rs

ska Fabianovcom prináša tamojší rodák Miroslav Demák, spisovateľ a publicista, a ochotne im ich zabezpečia i dobrí dlhoroční kamaráti z Púchova. „Keď som sa naučila čítať, už vtedy som si rada z knižnice vypožičiavala knihy. Veľkú lásku mi k nim zaštepila práve vtedajšia knihovníčka Mária Chlebianová, ktorá je ináč mojou tetou. Vždy mi vedela vybrať tú najlepšiu knihu na čítanie,“ povedala nám Fabianová. Obaja manželia sa či už po slovensky alebo po srbsky veľmi pekne vyjadrujú a ako hovoria, ich slovná zásoba sa obohacuje po prečítaní každej novej knihy. A každá je, podľa Michalových slov, lepšia od španielskych či

Informačno-politický týždenník

Ruženka a Michal Fabianovci bez kníh ani na krok

pozvanie na stretnutie spevokolov v Bratislave 14. júla. Z rozhovoru vyplynulo, že je realizácia tohto zájazdu otázna, lebo si treba vyfinancovať cestovné trovy. Preto sa pozornosť na nedeľňajšom stretnutí v Slovenskom národnom dome venovala hľadaniu riešenia, aby do Bratislavy predsa len odcestovali. Odzneli aj informácie o tom, že sa tohto roku realizujú voľby do Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, tiež o tom, čo sa hovorilo na tematickej schôdzi NRSNM v Petrovci ohľadom nového zákona o národnostných radách. Aby nedeľné posedenie malo aj umeleckú náplň, postarali sa Elena Surová, učiteľka v penzii, a Mária Sláviková, ktoré zarecitovali, respektíve prečítali vlastné práce. Nedeľňajší večierok mal aj informačnú zložku. Prítomní sa navzájom oboznámili s nadchádzajúcimi podujatiami vo svojej dedine. Mali by to byť dva čajové večierky: prvý 8. februára v cirkevnom zbore Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi a druhý 16. februára, ktorý usporiadajú invalidi práce. Mičátkovci si Valentínsky večierok naplánovali na 18. februára a k tomu sa v každý utorok mienia v Slovenskom národnom dome stretať pri ručných prácach.

tureckých seriálov, ktoré sa dennodenne premietajú na početných televíznych programoch. Po prečítaní spolu analyzujú každú knihu, rozjímajú o tom, čo ich zaujalo. Presne vedia, kto čo číta a vždy na poličke majú niekoľko pripravených kníh na nové kamarátenie. Žiadne iné roboty v ich domácnosti netrpia a dobrou organizáciou prác si dožičia každodenný kontakt s knihou. Aj Michal, s prímenom Denis, keď pracoval ako profesionálny šofér, v aute mal vždy pripravenú knihu, ktorou si krátil čas, kým na niekoho čakal. Kniha im vraj pomáha prebrodiť aj ľahšie životné ťažkosti. Ako nám povedal spolubesedník, kým bol v nemocnici v dôsledku úrazu ruky, prečítal viac ako desať kníh. K narodeninám alebo k iným oslavám príbuzní im kupujú knihy, ktorým sa Fabianovci vždy nesmierne potešia. • KULTÚRA •

MOMS PETROVEC

Ešte silnejšia centralizácia Matice? Jaroslav Čiep

etrovskí matičiari na 8. zasadnutí Správnej rady v stredu 24. januára 2018 prerokovali návrh stanov Matice slovenskej v Srbsku. Jednoznačne uzavreli, že vcelku matičné stanovy v navrhnutom znení majú tendenciu extrémnej centralizácie, čo by matičné hnutie následne utlmilo, a to by nemalo byť cieľom žiadnej novely najvyššieho matičného aktu. Okrem toho padli aj poznámky, že matičné doklady, a tým aj návrh stanov mal byť vypracovaný v slovenčine. Iba v konečnej podobe, v ktorej sa podáva do Agentúry pre hospodárske registre (APR), by mal byť preložený do srbčiny. Za viac ako dve hodiny pozorne rozanalyzovali doručený návrh stanov a poukázali na nedopatrenia a kontradiktórnosť jednotlivých článkov, ako i protirečenia si určitých statí. Napr. ak sa uvádza, že Matica je nestranícka, tak potom nemôže účinkovať v politických voľbách, ak je MSS nezisková, tak potom nemôže poskytovať podnikateľ-

ské služby. Petrovskí matičiari aj v predošlom predbežnom návrhu novelizácie stanov, ktorý sa opakuje aj v tomto návrhu, poukázali na pochybené kritérium v stati o počte členov zhromaždenia. Tuná sa vonkoncom nerešpektuje matičné členstvo, keďže sa navrhuje určovať počet delegátov zhromaždenia podľa súpisu obyvateľstva v jednotlivých prostrediach v krajine. Bez ohľadu na to, či je niekto členom MSS, alebo nie je. Zhromaždenie MSS má byť najvyššie teleso matičiarov a nie Slovákov. Podľa Petrovčanov je neprípustné, aby všetky relevantné kompetencie od Správnej rady či Zhromaždenia prebralo predsedníctvo, preto, že je operačný a výkonný orgán. Nemôže dohliadať na prácu Dozornej rady, ktoré je nezávislé teleso a ani predseda MSS by nemal zvolávať zasadnutia Dozornej rady. Pochybená je aj úloha predsedníctva vymenovať a odvolávať tajomníka. Keďže je tajomník člen predsedníctva, tak vymenúva a odvoláva sám seba?! Túto kompetenciu treba prenechať Zhromaždeniu MSS. Aj určovanie návrhov kandidátov na

matičné funkcie predsedníctvo treba aby prenechalo Správnej rade a Zhromaždeniu MSS a ono má iba evidovať kandidátov, ktorí prídu z MOMS a nie o tom rozhodovať. Treba uviesť, že každý MOMS má právo navrhovať kandidátov na matičné funkcie. V konkrétnych článkoch navrhovaných stanov navrhujú napr. pozmeniť činnosť „kolekcionársku“ na muzeálnu, pridať, že okrem správ zhromaždenie schvaľuje aj plán práce, konanie za úhradu škody by mala donášať Správna rada a nie predsedníctvo. Petrovčania ďalej navrhujú vyškrtnúť z návrhu, že Matica by mala zakladať podniky a združovať prostriedky s inými hospodárskymi subjektmi. Rozhodnutie o získaní a odcudzení majetku by malo byť v príslušnosti najvyššieho matičného orgánu, teda zhromaždenia. Zvolávanie a uskutočnenie zasadnutí SR elektronickým a telefonickým spôsobom by sa podľa MOMS Petrovec nemalo uvádzať. Keď ide o základné matičné jednotky – miestne odbory, navrhujú doplniť text o možnosť MOMS byť samostatnou

právnickou osobou. Nie je to novinka v matičnom hnutí ani v okolitých krajinách. Tak je tomu aj na Slovensku a v Chorvátsku. Navrhujú aj vymazať odsek, kde Zhromaždenie tvoria všetci členovia MOMS, lebo pri početných MOMS to nie je možné. Správna rada MSS by nemala rozhodovať o prostriedkoch, ktoré pre jednotlivé MOMS prídu z obcí, APV, republikovej úrovne alebo zo Slovenska, lebo ide o účelové prostriedky a trovenie prostriedkov nemá svojím podpisom schvaľovať aj predseda MSS, lebo to bude znemožňovať nehatenú činnosť miestnych odborov. Tieto v skratke napočítané a ďalšie poznámky petrovskí matičiari zaslali do ústredia MSS, ale aj ostatným MOMS. Aj list Dozornej rade MSS, ako odpoveď na požiadavku predsedu Matice a Legislatívnej komisie, aby petrovský MOMS zmenil „adresu sídla“, resp. vysťahoval sa z Domu MSS Ľudovíta Mišíka, hoci už dávno najvyššie orgány vtedajšej MSJ schválili rozhodnutie, že MOMS Petrovec bude mať priestory na poschodí tejto budovy.

Narodeniny a výročia vo februári 2018 8. februára 1958 v Kovačici sa narodil Pavel Tomáš st., hudobný pedagóg, dirigent, zostavovateľ zbierky slovenských ľudových piesní. (Blahoželáme k 60. narodeninám.) KONCERT MESTSKÉHO CHÓRU V STAREJ PAZOVE. Po dlhšej prestávke vo štvrtok 25. januára členovia Mestského chóru v Starej Pazove pod vedením dirigentky Radmily Andrejevićovej (na fotografii) sa úspešne predstavili početnému domácemu obecenstvu. Chór pôsobí už dlhé roky a má bohatý repertoár, čo dosvedčil i tento celovečerný koncert v staropazovskej divadelnej sále. Za sprievodu hudobného kvarteta a Tamburášskeho orchestra Ljubinka Lazića členovia chóru zaspievali staré a známe zábavné, staromestské a ľudové piesne. A. Lš. • KULTÚRA •

18. februára 1933 v Kovačici sa narodila Anna Svetlíková, učiteľka a poetka. Zomrela 8. júla 2005 v Pančeve. (Pripomíname si 85. výročie narodenia.) 19. februára 1998 zomrel Pavel Pixiades, ľudový a rozhlasový spevák z Kysáča. Z jeho vyše 40-ročnej speváckej kariéry

vo fonotékach zostalo vyše 300 nahrávok. Narodil sa 15. októbra 1933. (Pripomíname si 20. výročie smrti a v októbri bude 85. výročie narodenia.) 24. februára 1928 v Suchej nad Parnou na Slovensku sa narodil Viliam Turčány, literárny vedec, básnik a prekladateľ. (Blahoželáme k 90. narodeninám.) 29. februára 1948 v Bielom Blate sa narodila Ružena Kraticová, učiteľka na dôchodku a spisovateľka. Žije v Padine. (Blahoželáme k 70. narodeninám.)

5 /4788/ 3. 2. 2018

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 2. februára 19.30 Zostrih z festivalu Stretnutie v pivnickom poli z roku 2004, 1. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 4. februára 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov Utorok 6. februára 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30 14.45 15.00 15.05

Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Dúhovka 22.00 Vysielanie pre penzistov Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dobrý večer, Vojvodina. Vysielanie sa začne ako obvykle – zábavno-vzdelávacím seriálom Čaroslovník. Po prehľade aktualít bude nasledovať Spektrum, kde bude pozornosť upriamená na zdravotnícke témy. Dúhovka. Nedeľné vysielanie tentoraz bude venované Miline Florianovej, neúnavnej pracovníčke v slovenskej vojvodinskej kultúre, zvlášť v oblasti pestovania krásneho hovoreného slova.

15.30 16.00 17.00 17.15

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti Popoludňajší program Slovenská ľudová hudba (sobota) Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) Motívy (nedeľa) Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

www.hl.rs

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 2. februára – Terminál Sobota 3. februára – John Wick 2 Pondelok 5. februára – Stážista Utorok 6. februára – Pomsta zabijaka Streda 7. februára – Bláznivá škôlka Štvrtok 8. februára – Uhol pohľadu 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 4. februára 17.00 Film: Arthur a súboj dvoch svetov 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Ocko je doma 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

TV PETROVEC

Informačno-politický týždenník

Zo zasadnutia Združenia poľnohospodárov Hložany

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 4. februára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Baletka Anđela Petrášová strieda úspechy ako na bežiacom páse V Galérii insitného umenia otvorili prvú výstavu v tomto roku Utorok 6. februára 16.00 Aktivity dôchodcov Spomienkové stredisko Dr. J. Bulíka včera, dnes, zajtra Film: Mišo Piatok 9. februára 16.00 Z archívu: RTVOK

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 5 RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.15 18.30 19.00 19.15 19.30 20.00

15.00 16.00 16.05 16.30 17.00 18.05 19.00

19.30 20.00

7.00 7.30 8.00 8.05 8.30 9.00 9.05 9.30

Utorok – piatok Servis Na dnešný deň Meniny Volíme melódiu dňa Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) Denník, informatívne vysielanie Hudba Oznamy, hudba a reklamy Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa Servis Na dnešný deň Meniny Oznamy, hudba a reklamy Správy Hudba, servis Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie Správy Hudba a aktuality Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí týždňa 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

V tajničke je meno a priezvisko slovenského maliara, grafika, ilustrátora, sochára a pedagóga (1919 – 1997). autorka: biblické 1 000 ANNA 1. časť BIČIA- tajničky ženské kg meno ROVÁ

značka americká

röntgen ruského vládna americké duo auta

výmena vzduchu

neodborník

mužské meno

mohamedánske náboženstvo

nanosil ženský magazín austrálsky vačkovec

Celzius

Emir Kusturica

Taliansko 4. a 5. samohláska kniha Ch. Forta 2. časť tajničky

opus von z ihriska vpíšte UZI

jeden z údov

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 4. februára 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 7. februára 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

agentúra

zdanlivá dráha Slnka za rok

údaj na liste

kniha židovskej viery

spojka alt schopnosť vidieť

Loznica

AS HL DU zmes uhľovodíkov ĽU

Desanka (nár.)

ampér ľúbostný film

spadnuté suché konáre kyslík

neón Ralph Lauren

zvratné zámeno

zastarané písmeno cyriliky

toho roku

miesta na pristávanie lodí

chorvátsky basketbalový klub

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 4 VODOROVNE: formoval, emailový, rifle, At, KE, Aja, k, Oton, loo, kB, neb, pasienok, o, Ankara, vydal, ár, a, Ika, VI, LOL, mrak, amor, ala TAJNIČKA: MILAN FERKO

ad notam

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 2 z čísla 2 Hlasu ľudu z 13. januára 2018 bolo: IVAN KRIŽAN. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ALENA LJUBOTINA, Ul. báčska č. 13, 21 201 RUMENKA. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

5 /4788/ 3. 2. 2018

Kultúra SCÉNA Jack White po tretíkrát sólo. Po zániku známeho dueta The White Stripes americký gitarista a spevák Jack White sa úspešne venúva sólovej kariére. Nedávno uverejnil novú pieseň Connected by Love a v jej refréne hosťujú gospelové speváčky The McCrary Sisters. Pieseň bude súčasťou jeho tretieho albumu Boarding House Reach, ktorý vyjde v marci vo Vydavateľstve Third Man Records. Saxon vystrelili Thunderbolt. Britskí metaloví veteráni Saxon predvedení spevákom Biffom Byfordom neopúšťajú scénu už celé štyri desaťročia a práve vydali svoj 22. album Thunderbolt. Pieseň pod názvom They Played Rock and Roll venovali skupine Motörhead a pamiatke na ich spoločné turné z roku 1979. Seine a Sno sna. Chorvátske trio Seine sa po viacerých singloch dopracovalo k vydaniu debutového albumu Sno sna (Vydavateľstvo Moonlee Records). Vlastný zvuk opisujú ako zmes štýlov folk-punk, indie rock a dream pop.

KONCERTY 3. februára, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: prezentácia nezávislého vydavateľstva Etiketa 4 a koncert Дримкрафт + Ivan Čkonjević (ambient, NS), Dako Loop Orchestra (experimental electrodance, NS) 5. februára, Dom mládeže v Belehrade: Rossomahaar (black metal z Ruska) 6. februára, Gerila Bar v Novom Sade: Bob Marley’s Day, koncert skupiny Besne gliste (reggae/ska, BG) S. L.



LITERÁRNY VEČIEROK V PAZOVSKEJ KNIŽICI. Celý rok 2018 je pre Ľudovú knižnicu Dositeja Obradovića v Starej Pazove oslavný. Začiatky pôsobenia tejto kultúrnej inštitúcie siahajú do dávneho roku 1878 a prvý z naplánovaných literárnych večierkov v knižnici so 140-ročnou tradíciou sa uskutočnil v utorok 30. januára. Hostkou večierka bola Angelina Petrovićová, členka Združenia spisovateľov Srbska a nositeľka Zlatej značky 2014. Doteraz vydala šesť románov a za svoj knižný debut Psiha (2011) dostala literárnu cenu Pegaz – pečat vremena. Pazovskému obecenstvu tentoraz predstavila svoje najnovšie dielo Duhovi duž Drine. Keď ide o jeho žáner, je to kombinácia historických záhad a súčasného trileru. O hudobnú časť večierka sa postarali členovia Mestského chóru pod vedením Radmily Andrejevićovej. Na fotografii: Angelina Petrovićová (zľava) s knihovníčkou Natašou Filipovou, ktorá program moderovala. A. Lš.

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. Nová slovenská dolnozemská skupina Southlanders usporiada svoj prvý koncert v sobotu 3. februára o 20. hodine v sieni SVD v Petrovci, na ktorom zaznejú autorské skladby. Členovia bandu zahlásili aj hostí a nevystanú ani humorné scénky. A. F.

NOVÝ SAD – ZDRAVÉ MESTO. Vyhodnotenie súbehu v rámci projektu Nový Sad – Zdravé mesto na tému Moje návrhy na lepší a krajší život v Novom Sade sa uskutočnilo vo štvrtok 25. januára v sieni Inštitútu pre verejné zdravie Vojvodiny v Novom Sade. Žiakom základných škôl a deťom predškolského veku z územia Juhobáčskeho obvodu – autorom najkrajších výtvarných a literárnych prác, udelili ceny a primerané darčeky. Pozoruhodný úspech v kategórii žiakov vyšších ročníkov základných škôl dosiahol žiak ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči Ivan Chrťan z 5. 1 triedy, ktorý získal 3. miesto na výtvarnom súbehu. Na výstave sú i práce dvoch ďalších žiačok kysáčskej školy: siedmačky Tamary Babiakovej a piatačky Maje Pavlovovej. Na súťaž ich motivoval učiteľ výtvarnej kultúry Michal Ďurovka. Organizátorom súťaže bol Inštitút pre verejné zdravie Vojvodiny a prebiehala pod patronátom Mestskej správy pre zdravotníctvo Mesta Nový Sad. E. Š. Foto: Michal Ďurovka

www.hl.rs

BRATISLAVA. Slávnostné otvorenie samostatnej výstavy olejomalieb Lesy a roviny Michala Ďurovku, akademického maliara z Kysáča, bude v pondelok 5. februára o 18. hodine vo výstavnej sále Univerzitnej knižnice v Bratislave, v centre Starého mesta na Michalskej ul. 1. E. Š.

Informačno-politický týždenník

NOVÝ SAD. V stredu 7. februára o 19. hodine v malej sieni SKC P. J. Šafárika novosadskí matičiari budú mať valné a výročné zhromaždenie, na ktorom zhodnotia minuloročnú činnosť a určia si plán práce na bežný rok. Správna rada MOMS Nový Sad • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy

Snehová metelica Anna Horvátová

eď zima vycerí zuby a dokáže byť ukrutná − mráz, kalamita, sneženie, ľad... a mokré vozovky – skomplikuje to aj dopravu na cestách. Vtedy sú putevi neprohodni. Takto po srbsky sa vyjadríme, lebo zrejme nevieme to inak. Alebo urobíme ešte kardinálnejšiu chybu, a povieme, že sú cesty „neprechodné“. V srbčine neprohodni putevi sú v slovenčine neprejazdné cesty. Správa ciest, resp. auto-moto zväz upozorňujú vodičov na neprejazdnosť ciest, či niektorých horských priechodov. Je to chvályhodné, lebo, žiaľ, snehová kalamita podobne ako hmla zapríčiňujú dopravné obmedzenia, pričom neraz dochádza i k dopravným nehodám s tragickým koncom. V dôsledku silného vetra a sneženia sa vytvárajú snehové záveje; v srbčine snežni nanosi. Zaužívané je aj spojenie snehové jazyky. Cestári diaľničné úseky očistia, aby boli zjazdné, pokiaľ v dedinských uličkách aj za odhŕňačom, prístrojom na odhŕňanie snehu či pluhom zostávajú vrstvičky snehu a ľadu. Hoci nám nežné ľadové kryštáliky prinesú viac trampôt ako radosti, predsa snehové vločky vzbudzujú idylickú náladu, pokiaľ o mrznúcom daždi, srb. ledenoj kiši, a s ním spätej poľadovici, srb. poledici, toto veru nemožno povedať. I keď je mrznúci dážď vraj predzvesťou oteplenia, ide o nanajvýš nebezpečné meteorologické javy s neprajnými následkami. Mrznúce mrholenie je jav slabšej intenzity ako mrznúci dážď, avšak spôsobuje poľadovicu. Sem treba zahrnúť i zmrznutý dážď či ľadové zrná. To nie sú krúpy ľadu či ľadovec – zrážky, ktoré v letných mesiacoch zničia úrody, ale dažďové kvapky, ktoré vo vzduchu mrznú a na zem padajú ako ľadové zrná. Dážď so snehom, srb. susnežica, nie je o nič príjemnejší ako mrznúci dážď a v takýchto prípadoch na vozovkách je žiaduca maximálna obozretnosť. Preto si v tých zimných dňoch, keď snehové búrky neprestávajú, treba dávať pozor, aby sme sa mohli tešiť z príchodu jari v dobrom zdraví.

DROBNÝ OZNAM NA PREDAJ STARÝ RODINNÝ DOM s veľkým pozemkom (1 068 m2) na tichej ulici (Janka Kráľa) v centre Báčskeho Petrovca. Dom je kompletne zasieťovaný (vodovodné potrubie, prívod elektrickej energie, odpad je riešený septikom). Cena nehnuteľnosti dohodou. Predaj bude realizovaný priamo bez realitnej kancelárie. Kontaktná osoba: Elena Žagarová, tel.: 063/533-603. • KULTÚRA • OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA s manželkou

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu NAFTOVÝ PRIEMYSEL SRBSKA, a. s., Nový Sad, Ul. narodnog fronta číslo 12, prostredníctvom povereného podniku Stavebnícke kancelárie AXIS, s. s r. o., Nový Sad, Šumadijska číslo 21, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Decentralizácia tepelných prameňov v komplexe Rafinérie Nový Sad, v Novom Sade, na katastrálnych parcelách čísla 2555/14, 2498/18, 2556/3 a 860/10, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS – BAKIĆ (TELEKOM) – NS98/NSU98/NSL98 Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS – BAKIĆ (TELEKOM) – NS98/ NSU98/NSL98, na katastrálnej parcele číslo 4755, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 23. januára 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-630/17, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

ZUZANOU JARMOCKOU rod. Brtkovou 10. 7. 1946 – 18. 1. 2018 z Kovačice

Len kyticu na hrob Ti môžem dať a s láskou v srdci si na Teba spomínať. Tvoj manžel Martin Jarmocký

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s milovanou matkou, svokrou a mamičkou

ZUZANOU JARMOCKOU rod. Brtkovou 10. 7. 1946 – 18. 1. 2018 z Kovačice

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. S úctou a láskou: dcéra Anička Dragojlová s manželom Zlatkom a vnúčatá Dušan a Jelena

SMUTNÁ ROZLÚČKA so sestrou a ňanikou

ZUZANOU JARMOCKOU

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

rod. Brtkovou 10. 7. 1946 – 18. 1. 2018 z Kovačice

Nikdy na Teba nezabudneme. Brat Martin Bajza s manželkou Zuzanou a deťmi Martinom a Annou so synom Ladislavom 5 /4788/ 3. 2. 2018

Oznamy DROBNÝ OZNAM

SMUTNÁ SPOMIENKA na

ANNU OMASTOVÚ rod. Kollárovú 1943 – 2008 – 2018 z Kovačice

„Kto vo viere a láske umieral, neumrel, lebo ho živí v srdciach ponesú.“ S láskou a úctou si na Teba spomínajú

BOĽAVÁ SPOMIENKA na brata

Tvoji najmilší

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nás navždy opustil náš milovaný

VLADIMÍR CHALUPKA

VLADIMÍRA CHALUPKU

24. 6. 1948 – 3. 2. 2017 z Báčskeho Petrovca

1948 – 2017 – 2018 z Petrovca

Tichú a boľavú spomienku si v srdci zachováva brat Daniel s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo tridsať rokov, čo nie je s nami náš oco a manžel

Tichú a boľavú spomienku si v srdci a v duši zachovávajú: manželka Katarína, syn Vladimír s manželkou Milotkou, vnuk Vladimír a syn Miroslav

POSLEDNÉ ZBOHOM

JÁNOVI CHRČEKOVI

29. 6. 1934 – 19. 1. 2018 z Báčskeho Petrovca rodom z Pivnice

1927 – 1988 – 2018 z Báčskeho Petrovca

Večný pokoj Ti prajeme a spomienky na Teba si zachováme.

Dcéra Anna s rodinou a manželka Zuzana

www.hl.rs

s bratom a ujom

PAVLOM CHLIPCOM

24. 1. 1953 – 24. 1. 2018 z Báčskeho Petrovca Krutá smrť pretrhla bratskú niť lásky. Na Teba nikdy nezabudne sestra Katarína Kolárová s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratom a ujom

PAVLOM CHLIPCOM

24. 1. 1953 – 24. 1. 2018 z Báčskeho Petrovca Navždy zostaneš v našich spomienkach. Sestra Anna a rodiny Koruniaková a Sabová

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s

PAVLOM CHLIPCOM

1953 – 2018 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou sa s ním lúčia teta a švagor Čániovci a Mirko s rodinou

TOMÁŠ LABÁT

S láskou si na Teba spomíname.

T E S N Í M E (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou – ochraňuje pred vetrom, chladom, prachom. Je úsporou pri vykurovaní. Inštalujeme a opravujeme rolety, harmonika dvere, pásové záclony, siete proti hmyzu; tel.: 060/5088-433 a 025/5827-710.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Informačno-politický týždenník

Rodina Durgalová z Petrovca

SPOMIENKA

Dňa 27. januára 2018 uplynulo desať rokov, čo nás navždy opustil môj manžel, náš otec a starý otec

MICHAL MUCHA 12. 9 1946 – 27. 1. 2008 – 2018 z Kysáča

Aj po toľkých rokoch si Ťa uchovávame v našich srdciach. Manželka Dragica a synovia Miško a Mirko s manželkou Draganou a synom Damjanom • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 18. januára 2018 nás navždy opustila naša manželka, matka a starká

ANNA PETRÁŠOVÁ

rod. Brezníková 31. 10. 1954 − 18. 1. 2018 z Padiny

PAVEL CHLIPEC 1953 – 2018

S úctou a láskou si na Teba budú spomínať:

Vždy budeš v našich srdciach. Rodiny Bauerová a Šrenková z Nemecka

manžel Jano, syn Ján s manželkou a deťmi, syn Vladimír a syn Mirko s manželkou

IN MEMORIAM

PAVEL CHLIPEC 1953 – 2018 z Báčskeho Petrovca

Slová sú len náhrady... Nikdy nimi nevyjadríš bolesť a zármutok, ktoré ti zvierajú srdce!

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278. • OZNAMY •

Manželka Milina, syn Branislav s manželkou Marienkou a synmi Braníkom a Mirkom

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o potrebe po odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej

telefónie NS21, NSU21, NSO21, Poľnohospodárske družstvo Kać, Ul. partizánska b. č., Kać, na katastrálnych parcelách č. 3541/2, 3541/92 a 3541/93, k. o. Kać, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písanej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

5 /4788/ 3. 2. 2018

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

s otcom, manželom a synom

SMUTNÁ ROZLÚČKA so sesternicou

SUZANOU MALOVOU

JÁNOM SLAVKOM 1960 – 2018 z Báčskeho Petrovca

Kto Ťa poznal, ten pozná našu bolesť, ten vie, čo sme s Tebou stratili. V našich srdciach žiješ večne ďalej. Spi tíško, veď sa opäť stretneme.

z Aradáča

Bolesťou unavená zanechala si všetkých, ktorých si rada mala. Len spokojný spánok Ti môžem priať. Tvoji najmilší

POSLEDNÝ POZDRAV nášmu kolegovi

Bratranec Ján Kmeť s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA so

JÁNOVI SLAVKOVI 1960 – 2018 z Báčskeho Petrovca

SUZANOU MALOVOU Mnohé generácie žiakov dlho budú pátrať po veľkom slove vďaky svojmu učiteľovi a nanajvýš priateľovi. Lúčime sa s Tebou a s nesmiernou úctou a vďakou hlboko sa klaniame Tvojej pamiatke. Kolektív ZŠ Jána Čajaka v Petrovci

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

z Aradáča

S láskou si vždy bude na Teba spomínať Tvoja teta Anna Kmeťová

• OZNAMY •

Šport Presvedčivá výhra DRUHÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Petrović, Jaško, Zima, Kisić, Babić, Gajičić, Ćirić, Jeftić Nasledujúci zápas VK Kulpín bude hrať v sobotu 3. februára zasa na domácej pôde. Súperom bude posilnený zreňaninský VK Proleter. Výsledky 12. kola: Šíd – Dunav Vollej 1 : 3, Hercegovina – Botafogo 3 : 2, Partizan – Vojvodina NS Seme 2 1 : 3, Maglić – Sombor 0 : 3, Kulpín – Mladost (T) 3 : 0, Proleter – Mladost (NP) hrali vo štvrtok.

KULPÍN – MLADOST 3 : 0

Katarína Gažová

arná časť volejbalových majstrovstiev sa pre Kulpín začala v sobotu 27. januára 2018. Kulpínčania doma v prvom zápase druhej časti súťaže privítali mužstvo VK Mladost z Turije. Jesennú časť majstrovstiev VK Kulpín skončil na pozoruhodnom druhom mieste s 23 bodmi. V prípravnom období na volejbalovú súťaž v jarnej časti majstrovstiev kulpínski hráči hrali s VK Bečej a VK Futog. Obe mužstvá hrajú v Prvej lige Srbska, takže to boli vzácne skúsenosti pre hráčov trénera Jána Lačoka. Domáci sa dobre pripravili na prvý zápas s VK Mladost, čo potvrdil i konečný výsledok. Kulpín za päťdesiat minút, koľko zápas trval, vyhral presvedčivo nad súperom z Turije výsledkom 3 : 0. Tréner Ján Lačok poskytol

Kulpínčania naplno s Turijčanmi

šancu všetkým hráčom svojho mužstva, ktorí boli lepší od súpera vo všetkých elementoch volejbalovej hry. V telocvični základnej školy domácich podporoval

pozoruhodný počet hlučných fanúšikov. Výsledky jednotlivých setov: 25 : 20, 25 : 23, 25 : 20. VK KULPÍN: Relota, Lekár,

ZMENY V STAROPAZOVSKOM FUTBALOVOM KLUBE

Jednota uzavrela káder Matej Bzovský

taropazovskí futbalisti pravidelne trénujú pre jarnú časť majstrovstiev Vojvodinskej ligy – južnej skupiny, v ktorej ich očakáva veľká skúška v obhájení jesenného titulu, aby po dlhej prestávke postúpili do Srbskej ligy – skupina Vojvodina. Jednote na päty šliapu erdevícka Sloga a Borac zo Šajkaša, ale netreba zabudnúť ani na veľké nároky temerínskej Slogy, ktorá sa tiež chce vrátiť do starých koľají dlhoročného člena republikovej ligy. Zimné prestupové obdobie prinieslo nové, podstatné zmeny v mužstve, ktoré až päť rokov viedol bývalý tréner Milan Vujasin, teraz učiteľ mladších kategórií vo FK Jednota. Na jar v mužstve viac • ŠPORT •

Noví hráči Jednoty: Nenad Stojanović, Miloš Denić, Aleksandar Vasiljević, Nenad Begović, Nemanja Mrdaković, Nemanja Vuković (zľava)

nebudú Dejan Galić (Lokomotiva Belehrad), Marko Rajić (13. mája Zemun polje), David Knežević (C. zvezda Nový Sad), Aleksandar Dimitrić (Radnički Nová Pazo-

va), Sreten Popović (Teleoptik Zemun), kým spoľahlivý Marko Bošković zavesil kopačky na klinec. Veľkým uspokojením je to, že v radoch Jednoty zostal

1. Mladost (NP) 2. Kulpín 3. Vojvodina 2 4. Proleter 5. Dunav Vollej 6. Sombor 7. Partizan 8. Mladost (T) 9. Botafogo 10. Hercegovina 11. Šíd 12. Maglić

11 12 12 11 12 12 12 12 12 12 12 12

10 9 9 7 7 7 5 4 4 4 4 1

1 32 : 7 3 29 : 16 3 30 : 24 4 25 : 15 5 27 : 21 5 27 : 21 7 25 : 29 8 19 : 28 8 18 : 28 8 21 : 29 8 18 : 31 11 12 : 34

30 26 22 22 22 21 15 14 13 12 10 6

tréner brankárov Miloš Milinović, ktorý zároveň bude sedieť na lavici pre náhradníkov. Do kádra Jednoty v zimnej prestávke pribudli Nenad Begović (Kazakhstan), Miloš Denić (vrátil sa z mužstva halového futbalu Nová Pazova), Nemanja Mrdaković (Jedinstvo Surčin), Aleksandar Vasiljević (Brodarac Belehrad), Nemanja Vuković (Dunav Staré Bánovce), Nenad Stojanović prišiel zo zahraničia, opäť sú tu Branislav Čonka a Manojlo Rebić. Z Inđije sa vrátili dorastenci: brankár Miloš Todorović a útočník Boris Georgijev. Z mužstva, ktoré hralo v jeseni, zostali: Lazar Jovišić, Ivan Živković, Lazar Bojbaša, Milutin Jelović, Milan Zarić, Danilo Milenković, Aleksa Bajić, Predrag Milaković, Dušan Ivković, Lazar Cvejić, Bojan Dizdarević a Ivan Jašo. Prvý prípravný zápas Jednota má v túto sobotu s mužstvom IMT Rakovica na trávniku s umelou trávou na belehradskom Ušći.

5 /4788/ 3. 2. 2018

Šport NA SLOVÍČKO S NIEKDAJŠÍM BRANKÁROM FK JÁNOŠÍK JÁNOM KOTUĽAČOM

Žil pre brankárske bravúry Vladimír Hudec

ne pracovali. Zvlášť robil so mnou. Strieľal mi voľné kopy, radil, ako mám chytať loptu, kedy vybehnúť z brány... Mnoho sme pracovali aj na fyzickej pripravenosti hráčov.“ Vrchol kariéry, podobne ako aj mnohí jeho spoluhráči, Ján Kotuľač zažil v roku 1972, keď v kvalifikácii eliminovali kovinskú Fortúnu a postúpili do Juhoba-

ánošíčan Ján Kotuľač dnes v spoločnosti svojich najbližších žije pokojné dôchodcovské dni ďaleko od futbalu, ktorému venoval najkrajšie roky svojho života. Bol členom mužstva Jánošík, ktoré postupom do Juhobanátskej ligy dosiahlo najväčší úspech v dejinách klubu. Bol neprekonateľným brankárom, ktorý svojimi bravúrami vynucoval potlesk divákov. Mnohí povedia, že bol najlepším brankárom v 80-ročných dejinách tohto klubu. „Hrával som futbal už ako malý chlapec, od prvej chvíle sa mi páčilo stáť v bráne a chytať loptu,“ hovorí dnes. „Vtedy sme ani neboli bohvieako organizovaní, ale sme bežali za loptou, ja som bol len a len brankárom. Keď sa do Jánošíka zo škôl vrátil Martin Listmajer, zorganizoval nás Ján Kotuľač si počas vlaňajších osláv a začali sme vážnejšie tréno- 80. výročia FK Jánošík pripomenul vať. Mal som iba 14 rokov, keď na zašlé časy som začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia v Hajdu- nátskej ligy. šici zohral prvý zápas. Maliar, Ces„V Kovine nás dočkalo príliš nenak, Sedliak a iní vtedy už skúsení priateľsky nastrojené obecenstvo. hajdušickí futbalisti mi nastrieľali 9 Keď sme vybehli na ihrisko, vypísgólov. Bol som mladý, neskúsený kali nás a vyhrážali sa nám. Bolo a Hajdušičania v tom čase mali nám to divné, lebo sme také niečo kvalitné mužstvo. Neskoršie sme aj dovtedy nezažili. Veru sme sa nemy pod taktovkou Listmajera váž- vyľakali a na trávniku sme ukázali,

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Napínavo v Petrovci STK MLADOSŤ – STK RAPID 4 : 3

Samuel Medveď

ol to zápas, v ktorom domáci mali šťastie, ale i smolu. Dočkali ho nepripravení, lebo niekoľko dní predtým oslavovali svätého Jovana, kým k tomu Miroslav Lomen bol chorý. Domáci proti solídnemu mužstvu z Nikoliniec viedli 3 : 1. Potom Bažík a Lomen prehrali a bolo

www.hl.rs

3 : 3. Na konci horúce gaštany z ohňa vyberal kapitán Turan, ktorý zdolal tesne Mengera. Výsledky: Bažík – Ambruš 0 : 3, Turan – Pinku 3 : 1, Lomen – Menger 3 : 0, štvorhra: Lomen / Turan – Ambruš / Pinku 3 : 0, Bažík – Pinku 1 : 3, Lomen – Ambruš 2 : 3, Turan – Menger 3 : 2.

Informačno-politický týždenník

kto je lepší. A keď sme hrali doma, bol to opravdivý športový sviatok. Nám na výhre veľmi záležalo, nuž nás Listmajer pred zápasom odviedol z dediny, aby sme si dobre odpočinuli a aby sme pred zápasom nepili. Na druhý deň sme Vlastné bravúry oduševňovali vyhrali a postúpili. A že to brankára Jánošíka nebolo náhodou, potvrdili (Foto: z archívu J. Kotuľača) sme aj v majstrovstvách. V konkurencii s omnoho silnejšími zostal verný Jánošíku,“ spomína. Kopačky na klinec zavesil mužstvami sme boli v hornej časti koncom sedemdesiatych rokov, tabuľky. Možno sme v tej chvíli mohli aj postúpiť, ibaže sme na keď už videl, že nemôže zladiť to nemali peniaze. Nemali sme futbalové povinnosti s rodinnýnapríklad autobus, ale sme na mi a pracovnými. Po odchode zápasy často chodili riadnou auto- z trávnika sa do klubu už nikdy busovou linkou do Pančeva, odtiaľ nevrátil, iba v prvých rokoch po do Kovačice, Kačareva, Starčeva, skončení kariéry si občas zahral Opova, Crepaje... Prišli sme o de- s veteránmi. „Bez práce a tréningov nemožsiatej predpoludním a čakali na zápas do štvrtej popoludní, aby no hrať futbal. Keď som sa oženil sme sa večerným autobusom a začal stavať dom, nemohol som tak často trénovať a veľmi rýchlo z Pančeva vracali domov.“ Ján Kotuľač svätyňu jánošíckeho som zistil, že už nemôžem splniť klubu strážil viac ako 15 rokov. Bol požiadavky. Žil som pre branvraj najlepším brankárom v okolí, kárske bravúry. Veľmi ma tešilo, o ktorého prejavili záujem aj iné keď som sa vyhodil, chytil loptu a spolu s ňou v náručí spadol na kluby. „Veľmi som váhal nad ponukou trávnik. Nuž po čase som to už pančevského Dinama, ale vtedy nemohol tak úspešne robiť ako som bol už zamestnaný v alibunár- skôr, skončil som kariéru, celkom skej sklárni, nechcel som robotu som sa venoval rodine a iným záopustiť. Bol som chudobný, na ľubám,“ povedal na záver najlepší tej práci mi záležalo, takže som brankár Jánošíčanov Ján Kotuľač. nechcel riskovať a do konca som STK BANATUL – STK MLADOSŤ 4 : 1 Hosťovanie v banátskej dedinke Lokve petrovským stolným tenistom bez Pavla Bažíka neprinieslo šťastie. Okrem toho ani druhý Pavel (Turan) po odohratom prvom sete pre zranenie nemohol pokračovať v zápase. Výsledky: Gaita – Turan 3 : 0, Dorian Vyberal horúce gaštany: Pavel Turan (STK – Šramka 0 : 3, Ar- Mladosť Petrovec) dedjela – Lomen 3 : 2, štvorhra: Gaita / Mohan – – Šramka 3 : 0. Foto: J. Pucovský Šramka / Lomen 3 : 0, Gaita • ŠPORT •

ZHROMAŽDENIE ZŠR KARAS BÁČSKY PETROVEC

S novým predsedom Jaroslav Čiep

súťažiach doma a v okolí. Sústavdruženie športových rybáne dokazujú, že rov Karas v Báčskom Petrovryby predsa vedia ci v sobotu 27. januára 2018 chytať. Tak tomu usporiadalo svoje výročné, zároveň bolo aj v roku 2017. Časť získaných medailí a pohárov v roku 2017 i volebné zasadnutie. Petrovčania Aj v minulom roku privítali aj svojich kolegov, šporrybári petrovského Karasa súťaži- účtovaní sa vyjadril jej člen Pavel tových rybárov z Kulpína, Hložian li v mužskej konkurencii Kolár. Aj v tomto roku ZŠR Karas a Pivnice. v dvoch vekových ka- svoje aktivity a financie plánuje na V sieni Klubu poľnohospodárov tegóriách. Prvú zostavu úrovni predchádzajúceho. Miholjka petrovských rybárov, členov ZŠR dospelých rybárov na Karas privítal doterajší predseda súťažiach v Prvej vojSamuel Kondač, ktorý predostrel vodinskej lige a v poháaj správu o činnosti združenia v rových súťažiach tvorili roku 2017. Vlani združenie petJán Krajčík, Novak Lairovských rybárov malo 126 členović, Pavel Čapeľa, Janov, ktorí si kúpili 85 rybárskych roslav Galádik, Jaroslav povolení. Z podstatnejších aktivít Diviak, Pavel Čapeľa, v minulom roku predseda spomeVladimír Poniger, MarDoterajší predseda Samuel Kondač nul školu rybolovu, ktorú úspešne tin Turčan, Samuel Bena pokladník Rastislav Grňa (zľava) Jaroslav Diviak, nový predseda absolvovalo 39 žiakov petrovskej ka... Po predvlaňajšom petrovských rybárov základnej školy. Zorganizovali aj druhom mieste vlani viaceré akcie úpravy okolia chaty, ryby na kanál, už dlhý rad rokov Petrovčania v lige zakotvili na Bažaľová navrhla, aby v tomto roku kde sa stretávajú, ako i nábrežia súťažia aj v lige, tiež aj v pohárových štvrtej priečke. ZŠR Karas má aj pioniersku zo- zorganizovali aj súťaž s troma prútstavu do 14 rokov, ktorá tiež sú- mi o najviac chytených rýb. Druhá časť zasadnutia sa niesla ťažila v prvej Vojvodinskej lige. vo volebnom ovzduší, lebo volili nové vedenie združenia. Novým predsedom v nastávajúcom štvorročnom mandáte bude Jaroslav Diviak a podpredsedom Miloslav Meleg. Správnu radu tvorí niekoľko doterajších členov, ale sú tu i noví: Pavel Červený, Igor Abrahám, Ondrej Bohuš ml., Vladimír Poniger, Ján Krajčík, Samuel Kondač a RasZ volebného zhromaždenia rybárov v Petrovci Chceme vidieť, aký je úlovok... tislav Grňa. Dozornú radu tvoria: Pavel Kolár, Novak Lainović Šampiónom ligy a majstrom Vojvodiny medzi pioniermi sa stal Ján a Ondrej Melich. Petrovskí ryAbrahám, Mirobári rozhodli, že slav Meleg bol aj v roku 2018 druhý a Darko členský poplaMeleg skončil tok zostane 500 na 7. mieste. dinárov. Rybárske V kategórii povolenie stojí juniorov Samu6 000 dinárov, el Benka obsakým pionieri, sedil 3. miesto. niori nad 65 roPodľa fikov a ženy platia nančnej spráo polovicu menej. vy, ktorú po- Každá ryba – veľká radosť Na záver si karadal pokladník združenia Rastislav Grňa, petrovskí sovci a hostia naberali z rybacej rybári mali k dispozícii 193 130 diná- polievky, ktorú uvaril Vladimír Durov, ktoré minuli na riadnu činnosť. dáš. O školu rybolovu čoraz väčší záujem v Petrovci Snímky: autor a J. Pucovský V mene Dozornej rady o správnom

• ŠPORT •

kanála. Zúčastnili sa aj osláv Dňa Petrovca, nechýbali ani na Slovenských národných slávnostiach, keď lovili ryby a varili rybaciu polievku. Organizovali aj súťaže v love kapra na okolitých rybníkoch v Báčskom Jarku, Pivnici a Hložanoch. Okrem toho, že chodievajú chytať

5 /4788/ 3. 2. 2018

Šport JESEŇ HLOŽIANSKEHO FK BUDÚCNOSŤ POD LUPOU

Pre spokojnejšiu jar Ján Murtín

ruhú majstrovskú sezónu 2017/18 vo Vojvodinskej lige – severnej skupiny hložianska Budúcnosť začala so skromnejším rozpočtom a s takmer celkom novým mužstvom. Sinišu Stanivuka na poste trénera vystriedal výnimočne úspešný učiteľ mladších kategórií futbalistov Saša Filipović z Nového Sadu. Bu-

keď najprv v remíze v Hložanoch so Slogou z Čonoplje (2 : 2) prsty mali rozhodcovia David Đumić z B. Topoly a Marko Purić z Lovćenca. Ešte len v prehre v Srbobrane tím S. Filipovića mal rozhodovanie na úrovni tejto súťaže, ale v ostatných zápasoch rozhodcovia drasticky poškodzovali neskúsených hráčov. Napriek tomu Budúcnosť po spustení opony zakotvila na 10. mieste, keď po piatich výhrach,

Jedna zo šancí Rajka Vujinovića (na tráve) a Danila Kovačevića na zápase so somborským Radničkim

dúcnosť v jeseni mala najmladšie mužstvo v lige, lebo je väčšina hráčov narodená v rokoch 1998 a 1999. Z tímu, ktorý v majstrovskej sezóne 2016/17 v tejto istej spoločnosti obsadil tretie miesto, zostali len kapitán Ognjen Štefek, Adámek, Lalatović, Galonja, Dokić a náhradný brankár Ljubičić. Hložianske mužstvo v prípravnom období vyhralo nad reálne troma silnejšími novosadskými mužstvami: Indexom, Slavijou a Kabelom, ako i báčskopalanským tímom Krila Krajine a prehralo s druhým tímom novosadskej Vojvodiny a kysáčskou Tatrou. Budúcnosť v majstrovstvách vykročila víťazstvom nad Preporodom z Nového Žednika 2 : 1, kým v 2. kole v obecnom derby vo Vrbare lepšia bola Mladosť 2 : 0, ale mladé mužstvo susedovcov hralo celkom dobre. Od 3. kola začali problémy s rozhodcami,

www.hl.rs

troch remízach a siedmich prehrách získala osemnásť bodov. Farby hložianskeho mužstva minulej jesene hájilo 23 futbalistov: Dragišić a O. Štefek zohrali 14 zápasov, Đorđe Kovačević,

Vujinović, Adámek začali po trinásť zápasov, a tento posledný vchádzal do hry aj na ostatných dvoch, Alempić (12), Dokić (11), Lalatović (10), Danilo Kovačević (9), David Štefek, Josipović a Radosavljević po Spoľahlivý stopér – Aleksandar Alempić osem, Stojaković (v modrom) (7), Grujić a Galonja Prvý tréning absolvovalo 21 po šesť, Dugonjić (5), Ralević (3), Poznanović (2), Ljubičić (1). Hrali aj futbalistov, medzi nimi aj noAleksić, Pereza, Galović a Živanov. váčikovia Renić a Vinović. Prvý Svojou nedisciplínou sa hráči prípravný zápas Budúcnosť zotiež pričinili o menší bodový zisk, hrá s novosadským Indexom 3. lebo modro-bieli dostali až 37 februára, potom budú nasledožltých kariet! Z toho po dve žlté, vať skúšky s novosadským Kapotom červené na zápase videli belom, novosadským Borcom, brankár Dragišić so Zadrugarom Cementom v Beočíne a na konci (8. kolo) a Đ. Kovačević so sombor- generálka s kysáčskou Tatrou v ským Radničkim (14. kolo), kým Hložanoch. To by malo postapriamu červenú kartu dostal na čiť na dobrú prípravu mužstva lavici náhradný brankár Ljubičić. a viac radosti na jar. Budúcnosť Neslávnym „rekordérom“ je Đ. osem zápasov bude hrať mimo Kovačević (7 žltých), nasledujú Hložian, kým siedmich súperov Lalatović (6), Dokić (5), O. Štefek uhostí na svojom ihrisku povedľa (4), D. Štefek (3), štyria dostali po ZŠ Jozefa Marčoka-Dragutina. dve karty a štyria jednu. Foto: J. Pucovský Na zozname strelcov Budúcnosti je desať mien futbalistov. Stojaković strelil päť gólov, Vujinović štyri, Lalatović, D. Kovačević a Adámek po dva, Đ. Kovačević, Poznanović, O. Štefek, Dugonjić a Grujić raz prekonali brankárov súperov.

Výsledkom rozhodcovských chýb bola aj táto potýčka hráčov Budúcnosti a Slogy

Informačno-politický týždenník

1. Mladosť (P) 2. Srbobran 3. Tisa 4. Radnički 5. Potisje 6. BSK 7. Sloga 8. Polet 9. Mladost (T) 10. Budúcnosť 11. Tavankut 12. Zadrugar 13. Preporod 14. Bačka 15. Tekstilac 16. Mladost (A)

15 11 15 10 15 9 15 8 15 7 15 7 15 5 15 5 15 5 15 5 15 5 15 4 15 4 15 4 15 3 15 2

2 2 34 : 10 4 1 24 : 5 5 1 34 : 9 3 4 27 : 18 5 3 25 : 17 1 7 40 : 41 5 5 31 : 27 4 6 22 : 20 3 7 21 : 23 3 7 20 : 24 2 8 18 : 29 4 7 28 : 33 3 8 25 : 31 0 11 18 : 30 3 9 11 : 40 4 9 13 : 34

35 34 32 27 26 22 20 19 18 18 17 16 15 12 12 10

• ŠPORT •

Mužstvo Budúcnosti v jeseň roku 2017

HLOŽIANSKA BUDÚCNOSŤ ZIMUJE NA DESIATOM MIESTE

Za premrhaným nebanovať Juraj Pucovský

ložianska Budúcnosť minulej jesene nezopakovala také dobré výsledky vo Vojvodinskej lige – severnej skupiny, aké mala v sezóne 2016/17, keď po prvej polovici majstrovstiev bola

Spolupráca pokračuje: tréner Saša Filipović, jeho pomocník Michal Hataľa (zľava) a náhradníci druhá a na konci tretia. Pravdu povediac, taký úspech bolo ťažko zopakovať, lebo Budúcnosť zmenila takmer celý tím a trénera. Namiesto skúsených hráčov farby Hložančanov v jeseni hájili mladí, pre tento stupeň súťaže nedostatočne skúsení futbalisti, ktorých viedol tiež nováčik v klube na trénerskom poste Saša Filipović z Nového Sadu. Veľká väčšina týchto mladých hráčov (narodených hlavne roku 1998 a neskoršie)

prišla z novosadskej Vojvodiny a čelarevského ČSK Pivara a čo do veku mohla by hrať ligu juniorov. Desiate miesto mladého mužstva, ktoré každý jesenný zápas začalo s najmenej siedmimi tzv. bonu- Traja na jedného – zo zápasu sovými hráčmi Budúcnosť – Radnički 0 : 1 (podľa pravidiel to musel byť aspoň jeden hráč), je objektívny druhom góle v 87. minúte zápasu. fakt. Vedenie, hráči a fanúšikovia Tie tri stratené body by zverenBudúcnosti sa museli uspokojiť s com Sašu Filipovića umožnili, aby osemnástimi bodmi, ale nemô- jeseň skončili na veľmi dobrom žu zabudnúť na domácu prehru 7. mieste. Za premrhaným sa môže len baso slabšou Bačkou z Pačiru 1 : 2, po náskoku 1 : 0 a inkasovanom novať. Treba sa sústrediť na jarnú odvetu a vo FK Budúcnosť to aj robia od soboty 27. januára, keď začali prípravy na svojom ihrisku. Mužstvo opustili Jovan Dokić (Hajduk Čurug), Dušan Lalatović a Stanko Radosavljević. Noví hráči sú Marko Renić z beočinského Cementu a Nenad Vinović z vrdnického Rudara. Do začiatku jarných bojov o body v marci Budúcnosť zohrá päť kontrolných zápasov. PoSebastijan Kuntić s loptou tom ju očakáva už len splnenie (Mladosť) a Dušan Lalatović jediného cieľa – aby nevypadla! (Budúcnosť)

Kapitána Ognjena Štefeka (na tráve) v útoku často faulovali

Útočník Milan Adámek (vľavo) hral na všetkých zápasoch

Aleksandar Dugonjić (v bielom) zastavil Igora Kaňu

Z KOVAČICKEJ GALÉRIE INSITNÉHO UMENIA

Okamih z otvorenia expozície výtvarných prác

Mihajlo Pupin – vedec, vlastenec, humanista Anička Chalupová

sobotu 27. januára vo výstavných priestoroch na podkroví kovačickej Galérie insitného umenia slávnostne sprístupnili výstavu výtvarných prác a prezentovali literárnu tvorbu autorov, ktorí sa zúčastnili súbehu Mihajlo Pupin – vedec, vlastenec a humanista. Výstavu olejomalieb, ktoré vznikli počas uplynulých ročníkov výtvarných táborov,

Kovačičanka Sára Lenhartová získala 1. miesto za svoju literárno-výtvarnú prácu

autorov nielen insitných maliarov z domácej pôdy, ale aj akademických maliarov z okolia a zo zahraničia, doplnili výtvarnými prácami mladých výtvarníkov, ktorí sa na sklonku uplynulého roka zúčastnili súbehu venovanom životu a dielu nášho svetoznámeho vynálezcu Mihajla Pupina Idvorského (9. októbra 1854 – 12. marca 1935). Súbeh zverejnila Rada pre kultúru Obce Kovačica, GIU a Dom kultúry Mihajla Pupina v Idvore. Po úvodnom príhovore Anny Žolnajovej-Barcovej, riadi-

Elenka Ďurišová s jej odmenenou prácou Pupinovo srdce

skej školy. V konkurencii výtvarnej tvorby v 1. kategórii vysoko ohodnotili autorské práce Sáry Lenhartovej, Márie Babkovej, Anđely Čatlajićovej teľky GIU, o význame akcie hovoril a Elvisa Omića z KoSvetislav Zakić, riaditeľ idvorského vačice. V 2. kategórii kultúrneho domu. O výtvarných, vynikali práce dvoch literárnych a multimediálnych práautorov z Regionálnecach, ktoré prišli na súbeh, sa zmienil ho centra pre talenty Branislav Atanacković, predseda koz Pančeva Andreja misie, v ktorej boli aj: Dragiša Matić, Vojinovića a Borisa Mariana Melišová, A. Žolnajová-BarBanjajiho z Debeljače. cová, S. Zakić a Andrej Jonáš. Podľa V rámci posudzovania slov Atanackovića o súbeh Mihajlo prác v 3. kategórii najPupin – vedec, vlastenec, humanista Expozíciu tvorili aj práce lepšie dve práce na vládol veľký záujem nielen literátov známych domácich súbeh zaslali tiež člea zahraničných autorov; na a výtvarníkov z Kovačickej obce, ale novia RCT v Pančeve. snímke je dielo výtvarníčky aj širšie. V príležitostnom programe Komisia sa pochvalne Viery Čapkovej zo Slovenska účinkovali hudobní umelci, otec zmienila aj o multia syn Nemčekovci. Komisia odmenila mediálnych prácach: najprv literárne práce týchto dospelých auto- Andrey Čerňošovej, Samuela Barcu, Ivany rov: Jasminy Isajlovej, Đuricu Krstina, Dušice Markovej, Nataše Suchánekovej a Alexandry Stojanovićovej a Jeleny Trajkovićovej. V konku- Tomanovej z Kovačice, ako i Danijely Filiporencii stredných škôl a gymnázií hlavná cena, vićovej z Idvoru a Tary Jevremovovej a Uglješu čiže Grand Prix sa dostala do rúk Padinčanke Savanovho z Debeljače. Elenke Ďurišovej, kým druhé a tretie miesto Uznaním za zachovanie kultúrneho deobsadili členovia Regionálneho centra pre dičstva sú odmenené členky Združenia žien talenty z Pančeva. Najlepšie literárne práce Crepajke v Crepaji, ktoré na plátno vyšili napísali aj žiaci: Nenad Krleta z Idvoru, Emilija podobu Mihajla Pupina. Majstorovićová z Debeljače a Anđela Đorđeská z Crepaje. Špeciálna odmena pre najmladší vzrast sa dostala do rúk Savovi Ćirićovi, Mihajlovi Atanackovićovi a Draganovi Babićovi, žia- Odmenené výtvarné práce kom crepaj-