Hlas 06 07 2018 by NVU Hlas ľudu

Jubileá Ruženy Červenskej Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník www.hlasludu.info ROČNÍK 74 | 10. – 17. 2. 2018 | CENA 100 DIN www.hl.rs

/4789 – 4790/

6–7



Z obsahu

6 – 7 /4789 – 4790/ 10. – 17. 2. 2018

Slávnostná recepcia k 25. výročiu samostatnosti Slovenska prebiehala 1. februára na Veľvyslanectve Slovenskej republiky na Novom Belehrade. O. Filip

Uzávierka čísla: 7. 2. 2018

V sobotu 3. februára v jánošíckom kostole v rámci nešporných služieb Božích veriacim z tejto dediny a hosťom z Hajdušice, Aradáča a Kovačice predstavili knihu Svetlany Vojnićovej-Feldyovej: Slovenská evanjelická augsburského vyznania cirkev v Srbsku v slove a obrazoch. V. Hudec

Za posledných pár rokov pre Kulpín je príznačné vysťahovanie občanov do zahraničia, hlavne na Slovensko. Odchádzajú aj mladí, aj starší. Tí prví na školenie, a potom tam väčšina aj zostáva, a tí druhí za vhodnou pracovnou príležitosťou. Dedina demograficky starne a počet občanov sa viditeľne zmenšuje.

Prvého januára 2018 uplynulo desať rokov od založenia Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka v Kovačici, cieľom ktorého je zachovávať spomienku na osobnosť a dielo Dr. Janka Bulíka a zároveň pestovať kultúru a tradíciu Slovákov v Kovačici. A. Chalupová

K. Gažová

Slovenská báčskopetrovská skupina Southlanders svoj prvý koncert usporiadala v sobotu 3. februára v sieni Slovenského vojvodinského divadla v Petrovci. Prítomní si vypočuli autorské skladby podčiarknuté domácim humorom, zahraničný rock and roll a vtipy. J. Čiep

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Štáty, ústavy a sústavy C elým radom udalostí, akcií a stretnutí, ústrednou slávnosťou a inými slávnosťami, udelením vyznamenaní a iných uznaní si vo štvrtok pripomenieme jeden z najvýznamnejších dátumov v historickom a politickom kalendári Srbska, najdôležitejší celonárodný sviatok od roku 2001 – Deň štátnosti. Ak začneme s ohliadnutím sa do minulosti, tak je iste neprehliadnuteľný 15. február 1804, keď vypuklo 1. srbské povstanie proti Osmanskej ríši, alebo rovnaký dátum, tiež v dávnom roku 1835, keď svetlo sveta uzrela Sretenská ústava. Bola prvou demokratickou Ústavou Srbska, jednou z najdemokratickejších, najmodernejších a najliberálnejších ústav vtedajšej doby. Dodnes je považovaná za začiatok a symbol vzniku samostatného, moderného a nezávislého srbského štátu. Práve preto je 15. február nielen Dňom štátnosti, ale aj Dňom ústavnosti Srbska. Najvýznamnejší štátny dokument, ktorým v Srbsku bolo zrušené feudálne spoločenské zriadenie – medzi prvými štátmi v Európe – vyhlásil kňaz Miloš Obrenović. Jeho tvorcom bol Dimitrije Davidović (Zemun 1789 – Smederevo 1838), osobnosť všestranne nadaná: štátnik a minister, diplomata a politik, novinár a publicista. Hoci táto ústava pre svoj liberálny obsah a neporozumenie iných bola pomerne krátkeho dychu, v dejinách Srbska zostala zapísaná navždy na rozdiel od viacerých ďalších, ktoré prišli po nej, počas necelých dvoch storočí, koľko uplynulo odvtedy. Ak sa urobí pomyselný oblúk časom od roku 1835 do roku 2018, ľahko sa dá zistiť, že viaceré najdôležitejšie štátne dokumenty pre rôzne príčiny v minulosti neobstáli na skúškach doby.

DO POZORNOSTI Vážení čitatelia, informujeme vás, že v dôsledku štátneho sviatku a pracovného voľna (v dňoch 15. a 16. februára) nasledujúce číslo novín (č. 8) vyjde v sobotu 24. februára 2018. Redakcia Hlasu ľudu

V tomto čísle TÝŽDEŇ

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

KULTÚRA

4 Ako sa (z)meniť

35 Hudba je môj život

ĽUDIA A UDALOSTI Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec

Základnou príčinou je azda to, že spravidla boli tvorené nie na mieru reálnych okolností a predpokladaného vývoja v budúcnosti, ale na mieru prianí vládcov a vládnucich politických garnitúr. Tie sa však často menili ani na bežiacom páse, takže sa nielen ústavy, ale ani štáty nedokázali pochváliť dlhšou životaschopnosťou. Treba si v tomto kontexte pripomenúť, v koľkých sme len štátoch žili – na rovnakom území s inými názvami – počas uplynulých štyroch alebo piatich desaťročí. Aj v súčasnosti, alebo presnejšie v posledných rokoch, sa zase čoraz častejšie a intenzívnejšie nastoľuje otázka zmien Ústavy Srbska či vzniku ústavy novej, prispôsobenej inakším pomerom, podmienkam, nárokom eurointegrácie. Keďže sa stav našej justície uvádza ako dosť problematická oblasť prístupovej Kapitoly 23, v pondelok sa v Kragujevci konal prvý okrúhly stôl venovaný Pracovnému textu zmien Ústavy Srbska v oblasti súdnictva. Je známe, že vláda Srbska v rámci rokovaní s Európskou úniou ešte dávnejšie sľúbila, že sa zmeny, týkajúce sa súdnictva, schvália do konca vlaňajška. Nestalo sa. Možno čiastočne i pre názory odborníkov, ktorí mienia, že sú nadchádzajúce zmeny najvyššieho právneho aktu štátu príležitosťou nahradiť nedostatočne vhodné formulácie, vzťahujúce sa napríklad na vnútornú politiku, lepšími. Či už dnes alebo zajtra, ústavným zmenám sa nevyhneme. Čím skôr – tým lepšie. Za predpokladu, že budú dostatočne kvalitné z aspektu nielen súčasnosti, ale i žiaduceho nasmerovania budúcnosti. Oto Filip

18 Cesta, na ktorú nehodno vykročiť

MOZAIKA 26 Nie 100-vežatá, ale 1000-vežatá

ŠPORT 50 Pokiaľ mi sily vystačia... Autorka titulnej fotografie: Anna Lešťanová

6 – 7 /4789 – 4790/ 10. – 17. 2. 2018

Týždeň 

InPress

168 HODÍN

Legálna krádež

Ako sa (z)meniť

Jasmina Pániková

ú to pokračujúce a pretrvávajúce európske záväzky na plný úväzok, lebo zďaleka nie je všetko v poriadku. V utorok sme zažili ďalší Deň D, týkajúci sa európskej budúcnosti Srbska. V schválenom návrhu novej stratégie rozšírenia pre Balkán sa síce neuvádza rok 2019 ako časová lehota, v ktorej by sa mala dosiahnuť a nastoliť celková normalizácia vzťahov Srbska a Kosova, no podčiarkuje sa, že by dve strany mali čím skôr uzavrieť úhrnnú, právne záväznú dohodu o ich normalizácii. Ohľadom Kosova finálny text oficiálnej stratégie pre Balkán stanovuje, že môže napredovať na európskej ceste prostredníctvom implementácie dohody o stabilizácii a pridružení, ako aj vtedy, keď mu to dovolia objektívne okolnosti. Je pozitívne, že v súlade s predošlými odhadmi a očakávaniami len Srbsko a Čierna Hora – vnímané ako lídri procesu eurointegrácie v regióne – dostali konkrétny časový rámec pre vstup do únie: do roku 2025. Vyjadruje sa to slovami, že by pri silnej politickej vôli, realizovaní udržateľných reforiem a trvalých riešení v sporoch so susedmi dva štáty mali byť pripravené na vstup

Oto Filip

očas posledných niekoľko týždňov pozornosť našich politikov je upriamená iba na belehradské voľby. Predvolebná kampaň je v plnom prúde. Mítingy, koncerty, neúnavní „zástancovia“ podaktorých strán, ktorým sa nič nelení ak ich to privedie k lepšej pozícii v strane, alebo zamestnaniu (ako kedysi nášmu prezidentovi, ktorý verne vykonával všetko čo mu vtedajší šéf prikázal). Veľký míting vedúca politická strana mala aj v nedeľu v belehradskom sídlisku Železnik. Míting bol, samozrejme, v priamom prenose a prvý človek strany sa hneď ospravedlnil tisícom ľudí, ktorí zostali pred halou. Tisíce v hale, tisíce pred budovou... Tisíce tam boli, lebo majú z toho priamy osoh, a tisíce aj preto, lebo tam museli byť, ak sa nechcú ocitnúť na zozname nezamestnaných, ibaže sa o tom nikde nehovorí. Mnohé témy, o ktoré by verejnosť mala záujem, zostávajú v úzadí. Vďaka podaktorým médiám, ktoré ešte stále majú odvahu otvorene hovoriť o našej pochmúrnej skutočnosti (čítať: ktorých existencia nezávisí od štátnych prostriedkov), podaktoré aféry občas vyplávajú na povrch. Napr. najnovšia sa týka predsedu Zhromaždenia Mesta Nový Sad a na povrch vyplávala až po dvoch rokoch. Vtedy Verejný komunálny podnik Put kúpil softvér v hodnote zhruba 80-tisíc eur. V tomto prípade nie je sporná iba suma, ktorú daný podnik zaplatil, ale aj spoločnosť, ktorá ho vyrobila a tá je ani viac ani menej vo vlastníctve terajšieho predsedu Zhromaždenia, ktorý bol v tom čase výborníkom vládnucej koalície. Hlavný aktér sa šikovne vyhýba novinárskym otázkam a zatiaľ iba odpovedal, že médiá „raz dostanú odpoveď“. Dúfajme, že si takú drzosť nedovolí aj Agentúra pre boj proti korupcii, ktorá by mala vyšetriť celkový prípad. Avšak, ak sa zopakuje už známy scenár a Agentúra nič sporné nenájde, vysvitne, že je korupcia a pranie špinavých peňazí u nás celkom legálne.

www.hl.rs



do uvedeného roku. No je to len jedna, tá krajšia strana mince. Horšie je ale to, že sa v stratégii, ktorú Európska komisia zverejnila v utorok, medziiným upozorňuje na existenciu extenzívneho politického zasahovania do médií, ako aj na jestvovanie kontroly nad nimi. Európska únia sprísnila rétoriku najmä v oblasti vlády práva, v prvom rade odkazom zainteresovaným štátom, že sa stanú jej členmi, no nie vstave, v akom sú dnes. Jasné je, čo to znamená. Ide o to, že len nezávislá a účinná justičná sústava, boj proti korupcii a organizovanej kriminalite a silné demokratické inštitúcie daného štátu môžu byť kľúčom pre jeho vstup do rodiny vyspelých európskych štátov. V oblasti hospodárstva dôraz je na jeho silnení podporenom štruktúrnymi reformami, na pláne regionálnej politiky na pomierení sa a dobrých susedských vzťahoch v tomto pásme. Vyjadrené expresívne, ide o príbeh o súčasnosti a budúcnosti, o vplyve a budúcom prúde vývoja, o stálych záväzkoch a kvalite moci. A je to aj o celom rade otázok a problémov, na ktoré dodnes nemožno jednoznačne odpovedať práve preto, lebo sa každý snaží ponúknuť vlastnú odpoveď. Je to i o Európe,

ku ktorej spejeme, ktorá je podľa šéfa Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera viac ako euro, viac ako jednotný trh. Lebo vždy ide o hodnoty, na ktorých stojí aj únia, ako sú sloboda, rovnoprávnosť, právny štát. Práve preto reformy musia byť rýchle a radikálne. Prvý a základný dôvod: sme totiž dosť ďaleko od žiaducich výsledkov a potrebného tempa ekonomických a politických premien. Iste nie náhodou spravodajca Európskeho parlamentu pre Srbsko David McAllister podčiarkol začiatkom týždňa, že konkrétny termín vstupu bude závisieť výlučne od toho, kedy daný štát úplne realizuje prísne právne, politické a ekonomické predpoklady. Čo iné kvitovať než to, že smernice sú jasné, podmienky tiež, takže zostáva čím rýchlejšie zdolávať všetko, čo treba a čo sa dá. Jasný a nedvojzmyselný záujem o túto časť starého kontinentu, konkrétne aj o Srbsko, Európska únia prejavila nielen strategickým dokumentom, ale i slovami eurokomisára pre susedskú politiku a rokovania o rozšírení Johannesa Hahna vyslovenými v rozhovore pre agentúru Reuters, že sú Srbsko a Čierna Hora pravdepodobne ďalšími krajinami, ktoré vstúpia do EÚ, že je rok 2025 stanovený ako predbežný termín, čo je realistické, ale aj veľmi ambiciózne. Lebo v prvom pláne ide tak o európsku podporu, ako aj o naše záväzky a naše snahy (z)meniť sa.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

MARÍNA GRŇOVÁ-KLAIĆOVÁ, EÚ INFO STREDISKO, NOVÝ SAD

Rok kultúrneho dedičstva Oto Filip

Na ktorých aktivitách strediska bude akcent v tomto a ďalších mesiacoch? – Známe je, že je tento rok Európskym rokom kultúrneho dedičstva. V súvislosti s tým aj naša tohtoročná činnosť bude v prvom rade spätá s kultúrnym dedičstvom Srbska. Budeme sa snažiť všetky aktivity tohto druhu priblížiť čoraz väčšiemu počtu

Informačno-politický týždenník

občanov. To, čo by som vyzdvihla ako špecifické a charakteristické, je, že pod kultúrnym dedičstvom nebudeme rozumieť len samotné kultúrne pamiatky, alebo literatúru, či všetko, čo sa tradične chápe pod týmto pojmom. Ide o to, že chceme naše kultúrne dedičstvo prezentovať trochu širšie. Preto do rámca toho zapadne napríklad a strava a stravovanie, životospráva, hudba, všetko, čo je občanom blízke, s čím

sa stretávajú dennodenne. Spojenie kultúra žitia azda najlepšie odzrkadľuje všetko to, čím sa budeme zaoberať. Okrem kampane uvedeného druhu, EÚ info point bude, samozrejme, pokračovať aj vo svojich bežných aktivitách. Tu najviac pozornosti venujeme promovaniu všetkých možností, ktoré Európska únia ponúka občanom Srbska. V tomto kontexte uvediem rozličné programy, otázky cezhraničnej spolupráce alebo využívanie prostriedkov európskych fondov, ako Ipard či Erazmus určený mladým. • TÝŽDEŇ •

SLÁVNOSTNÉ PRIJATIE K ŠTVRŤSTOROČIU SAMOSTATNOSTI SLOVENSKA

Tá cesta nebola ľahká Oto Filip

a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Mihály Nyilasom, diplomatického zboru a medzinárodných organizácií, inštitúcií slovenskej menšiny...

nohí to vedia: času je málo, alebo ho niet. Čím viac spoločnosť napreduje, čím viac sa svet globalizuje, technizuje a racionalizuje, tým je menej času obracať sa vzad a sledovať všetko, čo sa za tie uplynulé roky dosiahlo. Jubileá sú našťastie výnimkou. Práve preto Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Novom Belehrade bolo 1. februára dejiskom slávnostnej udalosti: pripomínania 25. výročia existencie Slovenskej republiky, ktorá sa začala písať 1. januára 1993. Zúčastnili sa na nej predstavitelia vlády Srbska v čele s ministrom pre inovácie a technoló- Veľvyslankyňa Dagmar Repčeková: gie Nenadom Popovićom, Prípitok na ďalšie úspešné roky Slovenska predstavitelia vojvodinskej administratívy v čele s podpredsedom pokrajinskej vlády Hostí privítala veľvyslankyňa a pokrajinským tajomníkom pre SR v Belehrade pani Dagmar vzdelávanie, predpisy, správu Repčeková, ktorá podotkla

K 25. VÝROČIU SLOVENSKEJ SAMOSTATNOSTI (2)

Viaceré míľniky O. Filip

apriek názoru, že väčšina Čechov a Slovákov vníma dnes rozdelenie Českej a Slovenskej federatívnej republiky ako správny krok, tento skutok prišiel v čase, keď mnohých ľudí trápili omnoho prozaickejšie veci. Napríklad to, ako vyjsť od výplaty do výplaty. Okrem toho, že ľudia na Slovensku mali vtedy obavy, ako bude za Mečiara, pri priemernej mzde (po prepočte z vtedajších československých korún) 150 eur v roku 1992, ktorá v roku 1993 stúpla na 180 eur, bežný človek sa nemal dobre. Inými slovami, mnohých opantával pocit, že bez žiadneho vlastného pričinenia strácajú pôdu pod nohami, životné istoty a do• TÝŽDEŇ •

stávajú sa na hranicu chudoby. Podľa prieskumov Centra pre sociálnu analýzu z januára 1992 a z marca 1993 ľudí trápili obavy z narastajúcej kriminality a chaosu, z výrazného zhoršenia spolupráce a kontaktov s Českou republikou, z pôsobenia cudzích mafií, z neschopnosti politických reprezentantov rešpektovať záujmy Slovenska, z hospodárskeho úpadku a biedy. Keď ide o posledné z uvedeného, zaujímavých je pár porovnaní: chlieb stál v roku 1992 v priemere 35 centov, kým dnes pri priemernom plate 944 eur v hrubom alebo osemsto eur viac ako vtedy, stojí v priemere 77 centov. Škoda Favorit stála v prepočte približne 6 700 eur, čiže 44 mesačných platov. Teraz si priemerný Slovák môže kúpiť Škodu Fabia

úspešný príbeh Slovenskej republiky, ktorá je v súčasnosti členom početných a popredných medzinárodných organizácií, ako Európska únia, OECD, NATO... Vyzdvihla, že cesta k tomu nebola ľahká, keďže bola spätá s početnými ťažkými, neraz boľavými reformami a zriekaním sa. – Hrdá som na svoju krajinu, hrdá na jej úlohu v Európskej únii a svetovej politike, – uviedla, kvitujúc, že je to aj príbeh o integračných skúsenostiach Slovenska, o ktoré je Slovensko ochotné a pripravené podeliť sa so Srbskom. Pokojný rozchod dvoch národov, ktoré dovtedy žili v spoločnom štáte, označila za jedinečný prípad nielen v Európe, ale aj vo svete. V tomto kontexte tlmočila hrdosť, že v tomto roku Slovensko s českými partnermi oslávi sté výročie založenia spoločného štátu Čechov a Slovákov – Československa, ako i ďalšiu storočnicu: nadviazania diplo-

matických vzťahov so Srbskom. A kým samostatné Slovensko má dvadsaťpäť rokov, Slováci žijú vo Vojvodine a v Srbsku vyše dvestopäťdesiat rokov − pokojne, skromne a vždy podporujúc svoju vlasť, vyzdvihla veľvyslankyňa Repčeková pri konci svojho príhovoru. Na záver zostáva podotknúť, že Slovensko transformáciu zvládlo s cťou, že má fungujúce trhové hospodárstvo, možnosť slobodne podnikať a voliť. Slovom a stručne, od toho historického 1. januára 1993 sa za uplynulých 25 rokov dostalo zo slabo a skromne fungujúcej postsocialistickej krajiny, ktorá potrebovala zásadnú štrukturálnu reformu, na úroveň vyspelého a štandardne fungujúceho štátu, ktorý je pri pohľade na hrubý domáci produkt na osobu 42. najbohatším štátom sveta. Dokázalo teda skutočne veľa a je tak ochota, ako aj sila dokázať ešte viac.

v základnej výbave za necelých desať platov. Vicepremiér v roku 1993 Román Kováč skonštatoval: – Mali sme pomerne veľké problémy s financiami – s (ne) dostatkom peňazí. Peniaze sa kolkovali presným počtom kolkov. To bol aj test krajiny, koľko peňazí v nej je. – Ukázalo sa však, že obyvatelia majú menej peňazí než vláda predpokladala. Podľa písania denníka N na začiatku januára tohto roku pre ťažký štart s prázdnou kasou o niekoľko mesiacov rýchlo začali klesať devízové rezervy, čo ohrozovalo chod štátu. Nedostatok peňazí Mečiarova vláda riešila urgentným predajom lukratívneho štátneho majetku – napríklad tabačku v Spišskej Belej predala za zhruba dva milióny eur firme Philip Morris. V marci 1993 takmer 80 percent ľudí na otázku, ako sa im zmenila finančná situácia v porovnaní s minulým rokom, odpovedalo, že sa zhoršila.

Ak slovenskej vnútropolitickej scéne v prvých mesiacoch samostatnosti dominovali neraz rozpaky a pochybnosti verejnosti, nedostatok liekov a poplašné správy, na strane druhej, na scéne medzinárodnej sa prvý rok samostatnosti Slovenska neobišiel bez viacerých dôležitých skutkov a dátumov. Už 16. januára 1993 Slovensko prijali za člena Svetovej banky a 19. januára sa Slovenská republika stala členom Organizácie Spojených národov. V prvej dekáde februára (8. 2. 1993) začala platiť nová mena – slovenská koruna a 15. februára poslanci zvolili za prezidenta Michala Kováča. V posledný júnový deň 1993 do Rady Európy prijali Slovenskú republiku ako jej 31. člena. A 5. decembra 1993 poslanci parlamentu odsúhlasili Dohodu o pridružení Slovenska k EÚ. (V budúcom čísle: Aspekty ďalšieho hospodárskeho vývoja)

6 – 7 /4789 – 4790/ 10. – 17. 2. 2018

Týždeň INVESTÍCIE AKO ZÁKLAD ROZVOJA

Široký záber Oto Filip

ieľ je jasný: rýchlejší rozvoj obcí a lepší život občanov. Kľúčovým slovom v takomto kontexte je investovanie do napredovania lokálnych samospráv, z ktorých každá zápasí s inými

vať účinnejšie, už začiatkom roka svetlo sveta uzrel prvý tohtoročný súbeh Správy pre kapitálové vklady Vojvodiny vzťahujúci sa na celý rad oblastí: ekonomický rozvoj, dopravnú infraštruktúru, ochranu vôd, energetickú účinnosť, vzdelávanie, šport.

Predstavitelia lokálnych samospráv

problémami. Niekde je to úprava priemyselných parkov, inde infraštruktúra, potom zdravotníctvo, vzdelávanie, ďalšie odvetvia. V snahe konať rýchlo a čas využí-

Výsledkom je, že v posledný januárový deň predseda Pokrajinskej vlády Igor Mirović odovzdal predstaviteľom lokálnych samospráv zmluvy, týkajúce sa

realizácie 36 projektov na území 26 vojvodinských miest a obcí. Úhrnná hodnota prostriedkov, ktoré zabezpečila tak vláda, ako i lokálne samosprávy, je 2,3 miliardy dinárov. Suma nemalá, naznačujúca medziiným, že index kapitálnej spotreby, alebo bežnejšou rečou povedané, prostriedkov, ktoré sa investujú do kapitálových projektov, stúpa: na tento rok z doterajších 24 na 38 percent. Vďaka tomu len do štartu tohtoročného, najnovšieho súbehu je od júla 2016 prostredníctvom Správy pre kapitálové investície podpísaných 157 zmlúv o rôznych projektoch. Tieto sa, podľa slov predsedu Mirovića, realizujú účinne a transparentne. Na rok 2018 je zase príznačný široký záber ohľadom toho, kde všade sa a čo bude stavať. V Pančeve pôjde o výstavbu väčšej priemyselnej zóny, v Obci Stará Pazova o športový objekt, v Zreňanine o atletickú dráhu, v Novom Bečeji o výstavbu zariadenia na pitnú vodu, v Obci Báč o rekonštrukciu cesty od Báča po Plavnu... Najviac požiadaviek si možno všimnúť v oblasti dopravy a vodného hospodárstva. Akcent je aj na lokálnom ekonomickom rozvoji, menovite na vzniku priemyselných zón, ktoré by mali prilákať

Predseda Pokrajinskej vlády Igor Mirović

investorov, domácich a zahraničných. Po januári ďalší pokrajinský súbeh tohto druhu sa má konať začiatkom júla, v čase, keď väčšina projektov z prvého súbehu bude rozbehnutá naplno. Súbežne s nimi sa realizujú aj projekty rázu a významu širšieho, celoštátneho, ako komplex na Letenke, nová budova RTV či najdôležitejšie infraštruktúrne projekty − nový Žeželjov most, rekonštrukcie a stavanie prístupových ciest či železničných tratí.

SPOLUFINANCOVANIE MENŠINOVÝCH MÉDIÍ

O päť percent viac prostriedkov O. Filip

– I

nformovanie v menšinových rečiach je od začiatku jednou z najdôležitejších priorít tejto Pokrajinskej vlády, keďže má mimoriadny význam pre zachovanie svojbytnosti národnostných menšín – podotkol predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović pri príležitosti utorkového udelenia ročných zmlúv o spolufinancovaní menšinových médií. Prebrali ich predstavitelia deviatich vojvodinských novinovo-vydavateľských ustanovizní a podnikov, pod strechou ktorých vychádza až 22 titulov. Z toho jeden denník,

www.hl.rs

tri týždenníky, päť mesačníkov, ako aj trinásť mládežníckych a detských titulov. Pokrajinská vláda v tomto roku na ich vydávanie vyčlenila 278 miliónov dinárov, alebo o päť percent viacej ako vlani. Predseda pokrajinskej vlády Mirović podotkol, že je vláda v čele ktorej je, úprimným priateľom a partnerom novinovo-vydavateľských ustanovizní a podnikov. Zároveň oznámil, že pokrajinská administratíva v nadchádzajúcich rokoch podnikne všetko na zvýšení podpory médiám, ako aj na jej návrate na úroveň z roku 2014. Ako vyzdvihol, noviny vychádzajúce v menšinových rečiach

Informačno-politický týždenník

V mene NVU Hlas ľudu zmluvu prebral riaditeľ Samuel Žiak

nepromujú len hodnoty, koré patria iba národnostným menšinám, ale i všetkým, ktorí žijú vo Vojvodine. Jasné je, že samotnú ich existenciu a vychádzanie nemožno pozorovať len ako záležitosť informačnú, ale aj tú širšiu, spoločenskú. Nie náhodou sú ich zakladateľmi národnostné rady menšin. Práve informovanie je jednou zo štyroch základných

oblastí, v ktorých sa realizujú národnostné práva. A keďže uvedené médiá v žiadnom prípade nedokážu samostatne obstáť na trhu, jasné je, prečo potrebujú významnú spoločenskú podporu, vrátane tej finančnej. Uvedená podpora je, ako je to už podotknuté v úvode, už roky jednou z prioritných oblastí pôsobenia pokrajinskej administratívy. • TÝŽDEŇ •

AKADEMICKÝ MALIAR MICHAL ĎUROVKA VYSTAVUJE V BRATISLAVSKEJ UNIVERZITNEJ KNIŽNICI

Kysáčske Lesy a roviny Rastislav Boldocký

„K

eď som začínal tento cyklus, nemal som žiadne veľké očakávania, ani sa mi nemohlo snívať, že s ním prídem do hlavného mesta Slovenska,“ uviedol akademický maliar Michal Ďurovka (45) na vernisáži svojej výstavy Lesy a roviny v bratislavskej Univerzitnej knižnici. Potom urobil milé gesto – hlavným protagonistom podujatia daroval svoj obraz. Úplne každému – od hudobníkov Žanety Mariňákovej a Jána Tomeka cez predstaviteľov Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Jána Varša a Miliny Sklabinskej až po srbského veľvyslanca Šaniho Dermaka a riaditeľku Univerzitnej knižnice Silviu Stasselovú. Okrem spomínaných inštitúcií a organizácií sa na usporiadaní výstavy v lukratívnych priestoroch v bratislavskom Starom Meste podieľal aj Slovenský kultúrny

Michal Ďurovka pri vystavených prácach

Lesy a roviny: z vernisáže v bratislavskej Univerzitnej knižnici

klub a kysáčska galéria SND. „Každému, kto poznal dvadsaťročnú abstraktnú tvorbu Michala Ďurovku založenú na čírych emóciách, musel byť jeho cyklus Lesy a roviny prekvapením,“ zdôraznil kurátor výstavy Vladimír Valentík. Ako však dodal, Michal zo svojej abstraktnej fázy čerpal aj v tomto cykle. Najmä pri „rovinách“, kde napríklad používa osvedčené

farby a premyslene využíva ich hodnoty. Zároveň ocenil autorov optimizmus a pozitívny prístup. „Rovina je deprimujúca, pasívna. Ale to len kým neuvidíte Ďurovkovu rovinu. Tá je hravá, žiarivá, živá.“ Počas vernisáže autora a jeho dielo podrobnejšie predstavila Milina Sklabinská z ÚSŽZ. Odchádzajuci srbský veľvyslanec Šani Dermaku zdôraznil, že aj

ZASADAL VÝBOR PRE VZDELÁVANIE NRSNM

Priorita – zachovávanie slovenských tried Danuška Berediová

rináste zasadnutie Výboru pre vzdelávanie sa uskutočnilo v stredu 31. januára v miestnostiach NRSNM. Informácie zo zasadnutia médiám poskytla koordinátorka Výboru Svetlana Zolňanová. Jedným z bodov rokovacieho programu bol návrh plánu a programu práce výboru na tento rok. Ten sa podľa slov Zolňanovej nebude veľmi líšiť od vlaňajšieho, teda prioritou aj tohto roku bude zachovávanie slovenských tried a zachovávanie skupín vo vyučovacom procese, keď ide o slovenčinu s prvkami národnej kultúry. Podporované budú aj predškolské ustanovizne a stredné školy. Keď ide o základné školy, na zasadnutí • TÝŽDEŇ •

bolo podrobne nahliadnuté do systému Dositej, kde z Ministerstva školstva dostali kompletné údaje o tom, v ktorej škole je koľko žiakov prihlásených na hodiny slovenčiny s prvkami národnej kultúry. „Keď ide o realizáciu vyučovania v tých školách, kde slovenčina nie je v systéme, tým pádom žiak má už nejaký voliteľný predmet vybraný a slovenčina mu je ako druhý výberový predmet, teda má status fakultatívneho predmetu. Podľa zákona na základných školách, takúto výučbu Ministerstvo finančne nepodporuje. Na Národnostnej rade aj naďalej zostáva, aby preanalyzovala svoje finančné možnosti a realizáciu takýchto hodín umožnila,“ vysvetlila Zolňanová. Členovia výboru rokovali aj o potrebách vo vydávaní učebníc

a dodatkov pre základné a stredné školy, ktoré sú zosúladené s novými vzdelávacími výkonmi. Pre piaty ročník a pre slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry sú už schválené nové pracovné programy, čo bude vyžadovať prepracované nové učebnice. „Reforma sa rozbehla naplno a bude si to vyžadovať potom aj autorské učebnice z materinského jazyka, predovšetkým z hudobnej kultúry, ktoré máme ako autorské, dodatky z prírody a spoločnosti, výtvarnej, hudobnej a dejín a prekladové učebnice z nových predmetov,“ povedala Zolňanová. Rokovací program doplnila riaditeľka petrovského gymnázia Anna Medveďová prezentáciou o reforme gymnázia. Poinformovala, že škola navrhuje do sieti zápisu pre

takéto podujatia prispievajú k ďalšiemu zlepšeniu vzťahov medzi Srbskom a Slovenskom, zatiaľ čo riaditeľka Univerzitnej knižnice Silvia Stasselová ocenila Ďurovkovo jedinečné „videnie prírody“. Výstavu, ktorá potrvá až do 28. februára, oficiálne otvoril predseda ÚSŽZ Ján Varšo. V posledných týždňoch sú výtvarníci z Dolnej zeme mimoriadne aktívni na Slovensku. V januári v Bratislave vystavoval akademický maliar Pavel Čáni, ako aj predstavitelia insitného umenia – Padinčan Ján Bačúr a Miroslav Hraško z Hajdušice. V týchto dňoch si Bratislavčania v Pisztoryho paláci môžu pozrieť aj obrazy ďalšieho predstaviteľa kovačickej insity Pavla Hajka. prvý ročník v nasledovnom školskom roku, pre všeobecný odbor dve triedy so slovenským vyučovacím jazykom a to 60 žiakov a jednu so srbským, 30 žiakov. Tiež navrhuje trojročný odbor pre kuchárov so slovenským vyučovacím jazykom, 30 žiakov. Plánuje sa aj odštartovanie nového informatického odboru pre nadaných žiakov. Ide o gymnaziálny odbor po slovensky a plánuje sa maximálne 20 žiakov. Výbor pre vzdelávanie dal súhlas na návrh takejto siete a posunul ho na posúdenie Národnostnej rade. Na zasadnutí bola predstavená aj správa z januárovej porady v Bratislave, ktorú pravidelne organizuje Ministerstvo školstva, vedy výskumu a športu Slovenskej republiky pre účastníkov všetkých Slovákov z krajín, v ktorých sa vzdelávanie uskutočňuje aj v slovenčine. Okrem iného, na tejto porade bol ponúknutý kalendár početných aktivít a keď ide o štipendiá, ktoré poskytuje Ministerstvo školstva SR našim študentom, ktorí študujú na Slovensku, sú aj zmeny. Od tohto roku sa rozširujú štipendijné odbory a to na angličtinu a spoločenské vedy.

6 – 7 /4789 – 4790/ 10. – 17. 2. 2018

Týždeň MALÉ KIAHNE V SRBSKU

Epidémia ako „dobrá škola“? Danuška Berediová

rvé prípady malých kiahní v našej krajine boli prihlásené v októbri minulého roka. Odvtedy na malé kiahne umreli 3 osoby. Ani jedna z týchto osôb nebola očkovaná proti malým kiahňam. Táto choroba sa veľmi rýchlo šíri a až 94 % nakazených v Srbsku nie je očkovaných. Od novembra je epidémia vyhlásená v určitých mestách v Srbsku. O vážnosti tejto choroby svedčí aj fakt, že americký State Department vydal upozornenie prvého stupňa pre cestovanie do Belehradu a Srbska pre vyhlásenú epidémiu malých kiahní. Na stránke amerického Strediska pre kontrolu a prevenciu chorôb varujú cestujúcich, ktorí plánujú cestovať do Srbska, aby sa uistili, či sú očkovaní MMR vakcínou. Podľa najnovších údajov najviac nakazených je v Belehrade, kým vo Vojvodine je počet oveľa menší, lebo percento očkovaných je tu najvyšší v Srbsku. Na tému novonastalej epidémie v Srbsku sme sa porozprávali s pediatričkou Tatianou Vujačićovou z Báčskeho Petrovca. Na začiatok nám vysvetlite, o akú vlastne epidémiu ide. Stále počujeme reakcie, že kiahne u detí sú každoročný jav a že všetky deti mali kiahne a doteraz nebola vyhlasovaná epidémia. – Jestvujú rôzne osýpkové choroby. Ľudia ich často nemôžu rozlíšiť. Vyvolávajú ich rôzne mikroorganizmy a majú rozličný priebeh a komplikácie. Vďaka modernej medicíne mnohé infekčné choroby sme dlho nemali, lebo máme povinné očkovanie, ktoré nás chráni od nich. Varicella, čiže ovčie kiahne sú osýpkové ochorenie, ktorého je pôvodcom je herpetický vírus varicella-zoster. Tieto osýpky sú každé 3 − 4 roky aktuálnym problémom, lebo to sú osýpky, pre ktoré neočkujeme deti. Tak bolo aj v týchto mesiacoch u nás, v Báčskopetrovskej obci. Koncom minulého roka mali sme takmer prázdne škôlky, keďže asi 85 % detí bolo infikovaných. Nasledujúce 3 − 4 roky pravdepo-

www.hl.rs

Tatiana Vujačićová, špecialistka pediatrička

dobne tieto osýpky u nás nebudú, lebo ich prekonala väčšina z detí a teraz majú vybudovanú celoživotnú imunitu na tento druh choroby. V našom štáte je predsa aktuálnejšia epidémia vyvolaná inou osýpkovou chorobou. Sú to osýpky, po latinsky nazvané Morbilli. To sú osýpky, ktoré sme takmer 30 rokov v našom štáte nemali, lebo už v roku 1971 bolo uvedené očkovanie. Od októbra roku 2017 do konca januára 2018 v Srbsku máme registrovaných 1 543 ľudí trpiacich na túto chorobu. Keďže je to choroba veľmi vážna, až 34 percent nakazených je hospitalizovaných a z toho počtu 191 osôb má zápal pľúc. Mali sme i tri smrtné prípady. Ako prišlo k tejto epidémii? Je dôvod to, že rodičia nedali očkovať svoje deti v posledných rokoch? – Očkovanie je pojem, ktorý je dnes veľmi populárny. Z celkového počtu registrovaných ľudí, ktorí majú túto chorobu v Srbsku, je 94 % neočkovaných. V súčasnosti sa v Srbsku používa trivalentná očkovacia látka proti osýpkam, rubeole a mumpsu. Vakcína je zákonom povinná. Prvá dávka očkovacej látky sa podáva v 12. až 15. mesiaci veku dieťaťa, druhá dávka v 7. roku života, t. j. pred zápisom do školy. Ďalšie preočkovanie sa nevykonáva. Po prvej dávke očkovacej látky sa vytvára 93 % imunity a po

Informačno-politický týždenník

druhej dávke 97 %. Vzhľadom na pokles očkovania proti osýpkam v Srbsku máme vypuknutie epidémie. Mnohí rodičia sa stránia očkovania svojich detí. Ide najmä o strach o zdravie vlastného dieťaťa a neakceptovanie lekárskej autority. Neuvedomujú si však potrebu udržania kolektívnej imunity a aj to, že nepodanie očkovacej látky môže ohroziť život nielen ich dieťaťa, ale aj iných ľudí, napríklad osôb s oslabenou imunitou a pod. Žiaden pokus omyl sa nekoná vo vzťahu k očkovaniu. Len čo sa vyskytne podozrenie na nejaký závažný problém, vakcína sa sťahuje z predaja, niekedy aj z výroby. Lenže, žiaľ, internet umožňuje písať bombastické konšpiračné zistenia a paradoxne ľudia majú väčšiu dôveru v internet, než vo vedeckú medicínsku realitu. Malé kiahne nedostávajú iba deti. Kto by mohol byť ohrození z dospelých? – Osýpky sa šíria vzdušnou cestou dychom, kašľom a kýchaním. Sú také nákazlivé, že prakticky každý človek, ktorý nemá imunitu proti osýpkam, pri kontakte s nakazeným ochorie. Samozrejme, malé deti, tehotné ženy, ľudia s oslabenou imunitou alebo chronickými chorobami majú ťažší a komplikovanejší priebeh choroby.

Mali by sa aj dospelí dať zaočkovať? – Na základe pokynov Ministerstva zdravia a epidemiologických a služieb na území Srbska očkujú sa všetky deti, ktoré z rôznych príčin doteraz neboli očkované, a zdravotní pracovníci. Jediným liekom proti osýpkam je očkovanie. Počet infikovaných v Srbsku sa zväčšuje a máme už aj smrteľné prípady. Čo by sa malo prvé urobiť, ak podozrievame, že dieťa má malé kiahne, aby sa znemožnili komplikácie? – Ak príde k osýpkam, každý by sa mal hlásiť lekárovi, ktorí potom na základe prehliadky a vyšetrenia určí, o ktorú infekčnú chorobu ide. Samozrejme, treba mať dôveru vo svojho lekára a veriť súčasnej medicíne. Očkovanie je jeden z výdobytkov modernej medicíny, ako i mnohé lieky a operačné procedúry. Vďaka lepšej diagnostike a liečbe dnes vieme dokázať, aby ľudia so závažnými chorobami žili dlhé roky kvalitným životom, pričom predtým umierali ešte v detskom veku. Podľa niektorých odborníkov epidémia sa teraz iba zdynamizuje. Ako sa podľa vás skončí táto situácia? – Neviem predpovedať, ako sa skončí táto epidémia, koľko ešte nových ťažkých prípadov bude v našom štáte, ale v každom prípade bude to jedna ,dobrá škola’ pre tých, ktorí si mysleli, že sa môžeme zahrávať s infekčnými chorobami.

Iný uhol reality

Nikola Petkov • TÝŽDEŇ •

KOSOVO PO VRAŽDE OLIVERA IVANOVIĆA

Naďalej bez odpovedí Juraj Bartoš

ni tri týždne po vražde Olivera Ivanovića, lídra Občianskej iniciatívy Sloboda, demokracia, spravodlivosť (16. januára v Kosovskej Mitrovici) verejnosť nemá doznanie o atentátnikoch, respektíve o osobách upodozrievaných z najťažšieho trestného skutku. Bez ohľadu na skutočnosť, že početné bezpečnostné kamery v blízkosti miesta vraždy zrejme zachytili krvavý čin. Podľa slov Ksenije Božovićovej (týždenník Vreme z 25. januára), inšpektori vyšetrovacích jednotiek zobrali videomateriály prv než si ich mohli pozrieť spolupracovníci Ivanovića. Podľa mienky Božovićovej v Kosove neexistuje vôľa, ani inštitúcie. Ako hovorí: „Miesto vraždy nebolo zabezpečené, tu za 20 minút prešlo ktovie koľko ľudí,“ a dodala, že je veľmi rozčarovaná a neočakáva, že vyšetrenie prinesie výsledky. Veľavravná je jej konštatácia: „Veľmi smutné je aj to,

že medzinárodné spoločenstvo mlčí. Nikde som nevidela, že by sa niekto ozval. Čo robí Eulex? Keď bolo treba zaistiť Olivera Ivanovića, a keď mu bolo súdené, boli veľmi účinní. Kde sú teraz? Prečo mlčia? Pravdaže, rodina a širšia verejnosť zostáva bez odpovedí. Aj začiatočné pobúrenie verejnosti v Srbsku (očakávane) postupne klesá. Málokto sa zamýšľa nad dôvodmi, pre ktoré civilná spoločnosť srbského spoločenstva v KaM nevyrukovala ráznejšie pred verejnosť, trebárs „aby to aspoň odsúdila“ – na čo upozornil Gazmen Salijević, predseda poradného výboru pre spoločenstvá v kabinete prezidenta Kosova. V ZÁTARASE ŠIRŠIEHO PLÁNU Sme svedkami skutočnosti, že sa fókus verejnosti z vraždy Olivera Ivanovića zase preusmerňuje na širší plán, a nie je vylúčené, že ju definitívne prikryje prach zabudnutia. Tobôž keď je „iba“ nepatrným kamienkom nielen urovnávania

vzťahov na relácii Belehrad – Priština, ale (a najmä) aj zložitej mozaiky preskupovania záujmov veľkých síl na hrboľatom Balkáne. Na ktorom sa čoraz zjavnejšie kúdolí. Jednotliví analytici zaoberajúci sa balkánskymi pomermi nevylučujú možnosť úradovania akejsi obmeny „juhoslovanského scenára“ v Grécku, ktoré by vraj mohlo, ak o to požiadajú Spojené štáty, uznať Kosovo. Dušan Janjić z Fórumu pre etnické vzťahy to podkladá argumentom: „Grécko natoľko ekonomicky pritlačili EÚ a Nemecko, že nevládze dýchať. Atény hľadajú priestor, v ktorom by si mohli o. i. odbremeniť aj ekonomickú situáciu.“ Zároveň dodáva: „Druhá vec je samotná bezpečnosť Grécka.“ Tá „druhá vec“ vyplýva zo skutočnosti, že je Grécko, presnejšie Atény, na nohách následne nesúhlasu s názvom Macedónska... Ako tenulinký sa javí papršlek nádeje v súvise so správou, ktorú uplynulý utorok tesne pred poludním vyslala agentúra Tanjug.

Základná prokuratúra v Kosovskej Mitrovici totiž súhlasila s návrhom, aby niektoré doklady, týkajúce sa prípadu vraždy Olivera Ivanovića postúpila Belehradu a prištinská televízia Kljan Kosova píše, že sa jedná o výsledkoch obdukcie, ktorú vykonal forenzný ústav.“ Ibaže... Z oznámenia UNMIK vyplýva, že kosovský minister spravodlivosti Abelard Tahiri potvrdil, že niektoré z dokladov týkajúcich sa vyšetrenia sú postúpené Belehradu, ale neuviedol, o ktorých presne dokladoch sa jedná. Nič konkrétne teda... V utorok sa v Belehrade skončil okrúhly stôl (ako súčasť vnútorného dialógu o Kosove a Metóchii) pod názvom Politicko-bezpečnostné a obranné aspekty kosovsko-metóchijského problému. Hovorili minister obrany Aleksandar Vulin, riaditeľ Kancelárie pre KaM Marko Đurić a generálny tajomník prezidenta republiky Nikola Selaković. Minister Vulin o. i. podčiarkol, že Srbsko nesmie dovoliť, aby sa „veľké Albánsko“ vytváralo na jeho hraniciach a aby jeho hranice určovali iní. Čoskoro sa, hádam, prihlási jar. Akú vôňu budú mať kosovské pivonky pod váhou ťažkého kameňa neistoty?

KAM ODCHÁDZA NOVOSADSKÝ EKO-DINÁR?

Prostriedky máme – povedomie nemáme Jasmina Pániková

našej krajine sme si zvykli na výrok Peniaze nie sú problém – peňazí nieto. Avšak keď ide o financovanie ochrany životného prostredia v Novom Sade, platil by opačný výrok – peňazí jesto. Aspoň tak tvrdia v združení Inžinieri ochrany životného prostredia, ktoré nedávno usporiadalo tlačovú konferenciu, ktorá ihneď prerástla v opravdivú debatu. Venovali ju Rozpočtovému fondu pre ochranu životného prostredia, do ktorého prispievajú aj samotní občania Nového Sadu. V súvise s tým predseda združenia Igor Jezdimirović zdôraznil, že by občania mali byť zapojení do schvaľovania programu, kto• TÝŽDEŇ •

rým sa rozhoduje, na ktoré účely budú strovené prostriedky: „Do Rozpočtového fondu pre ochranu životného prostredia sa každoročne zhrnie viac ako 2 milióny eur. Sú to prostriedky, ktoré vyčleňujú občania a hospodárstvo a ktoré namiesto toho, aby boli využité na serióznejšie projekty, sa míňajú na napr. odstraňovanie nelegálnych skládok.“ K serióznejším projektom jednoznačne patria nedostatok regionálnej skládky a továrne na prečisťovanie odpadových vôd. Ak k tomu pridáme aj časté požiare na hlavnej skládke, potvrdí sa, že Nový Sad už oddávna nemôže mať titul najčistejšieho mesta v krajine. Toto združenie v rámci projektu Peniaze nie sú problém – peňazí jesto! – Kde sa troví „ekologický di-

nár“ v Novom Sade na základe dostupných Ochrana životného prostredia nie je prioritou – uzhodli sa Dragica Brankovićová a Igor údajov, ktoré Jezdimirović zverejňuje Mesto Nový Sad, vypracovalo we- správy pre ochranu životného bovú stránku, na ktorej je prehľad prostredia zdôraznila, že by táto zberu a trovenia novosadského situácia bola inakšia a oveľa lepeko-dinára. V prehľade vidieť aj šia, keby občania Nového Sadu to, že najväčší počet prostriedkov viac dbali o ochrane životného odchádza práve na projekty verej- prostredia. Ako povedala, Mesto ných podnikov Zelenilo a Čistoća. Nový Sad každoročne vyčleňuje Z celkovo strovených prostriedkov významné prostriedky na projekty v roku 2016, ktoré vynášali viac pozdvihnutia povedomia občanov ako 219 miliónov dinárov, podni- a efekt ich snáh, podľa jej slov, nie ky Zelenilo a Čistoća strovili viac je veľmi viditeľný. Občania akoby ako 159 miliónov. Vidieť, že tieto zabúdali, že je pred nami otvorenie dva podniky bezpochyby majú Kapitoly 27, čo neznamená iba výhradné právo na trovenie roz- vkladanie značných prostriedkov, počtových prostriedkov. Dragica ale aj vkladanie do nás a našich Brankovićová v mene Mestskej vedomostí o ekológii. 6 – 7 /4789 – 4790/ 10. – 17. 2. 2018

Ľudia a udalosti Usporiadajú humanitárny žúr STARÁ PAZOVA

Anna Lešťanová

Kancelárii pre mladých Obce Stará Pazova sú vcelku spokojní s vlani realizovanými aktivitami a projektmi. O tom, čo robili v uplynulom roku a aké majú plány na tento rok, Jelena Cetinová hovorí: „Minulý rok sme začali s dielňami, do ktorých sa zapojili všetky tri staropazovské stredné školy. Dielne prebiehali v spolupráci s belehradskou organizáciou Otvorená komunikácia a boli zamerané na zvýšenie povedomia mladých ľudí. Vo februári a marci sme usporiadali Pazovské fotografické večery a v spolupráci s tunajším Červeným krížom sme v roku 2017 mali niekoľko úspešných akcií venovaných hlavne preventívnej ochrane ľudského zdravia,“ zdôraznila naša spolubesedníčka a dodala, že si v roku za nami pripomenuli i Medzinárodný

Kancelária pre mladých Obce Stará Pazova je miestom, kde vznikajú nové idey

deň mládeže. Zvlášť je dôležité zdôrazniť, že obecný parlament schválil lokálny akčný plán pre mládež na obdobie rokov 2017 – 2020. Takmer počas celého minulého roka v staropazovskej Kancelárii pre mladých sa konali rôzne výcviky, napr. pre začiatočníkov v biznise,

rovesnícke kariérne poradenstvo (za podpory GIZ – Nemeckej organizácie pre medzinárodnú spoluprácu). Realizáciu projektu Poznaním k láske (Znanjem do ljubavi) podporil Pokrajinský sekretariát pre šport a mládež. Boli to psychologické dielne, ktoré pozostávali z dvoch

Z MEMORIÁLNEHO STREDISKA DR. JANKA BULÍKA V KOVAČICI

Rozšíriť, zachovať a skvalitniť Anička Chalupová

utorok 30. januára 2018 sa v sieni Miestneho spoločenstva v Kovačici uskutočnilo výročné zhromaždenie Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka, na ktorom odzneli správy o aktivitách a hospodárení strediska v roku 2017 a o tom, aké aktivity plánujú realizovať v bežnom roku. Po hymne Hojže Bože... v prednese ženského spevokolu účastníkov snemovania pozdravil a privítal Ján Dišpiter, predseda MS Dr. J. Bulíka, ktorý medziiným uviedol, že sa v uplynulom roku členovia strediska podieľali na realizácii viac ako 25 akcií, medzi ktorými, okrem už tradičných, boli aj podujatia, ktoré prebiehali po prvýkrát. V prvej polovici júna 2017 v spolupráci s Obcou Kovačica, združením Humanita pre život Spišské Vlachy zo Slovenska a Turistickou organizáciou Obce

www.hl.rs

Zo zasadnutia

Kovačica zorganizovali prvý ročník Medzinárodných majstrovstiev Slovenska vo varení a jedení bryndzových halušiek a na sklonku novembra v organizácii strediska vyšla tlačou básnická zbierka Prvý, jediný a posledný autora Jozefa Pavlíka. Podobným smerom sa stredisko mieni uberať aj v tomto roku. Jedna z plánovaných aktivít je vydanie

Informačno-politický týždenník

a prezentácia publikácie Kovačičania vysokoškoláci autora Dipl. Ing. Adama Jonáša, ktorá by mala uzrieť svetlo sveta už koncom marca. Pre tých najmladších, čiže účastníkov Detskej svadby, ktorá sa v tomto roku uskutoční už 9-krát, plánujú zájazd do zahraničia. Okrem tradičných akcií členovia strediska v aktuálnom roku, ktorý sa nesie

častí: spôsoby a štýly komunikácie a funkčné riešenie interpersonálnych vzťahov a konfliktov, trvali štyri mesiace a viedla ich odborníčka v tejto oblasti Gordana Jovančevićová. Prvou tohtoročnou väčšou aktivitou, ako uviedla Cetinová, bude usporiadanie humanitárneho žúru 14. februára – v Deň zamilovaných: „Žúr organizuje Neformálna humanitárna organizácia Human Show, ktorá bola založená koncom roka 2017, spolu s Kanceláriou pre mladých a Obcou Stará Pazova. Všetky zozbierané prostriedky sú určené na liečenie a operáciu 19-ročného Staropazovčana Nikolu Vulinovića. Žúr sa uskutoční v aule tzv. Bielej budovy na Námestí Dr. Zorana Đinđića.“ Toho času v kancelárii zvýšenú pozornosť venujú príprave až niekoľkých významných projektov. Jedným z nich je projekt Medzinárodný volontérsky kemp, ktorý sa po mnohých rokoch vlani v tomto prostredí neuskutočnil. V Kancelárii pre mladých sa preto pousilujú, aby Stará Pazova bola aj naďalej hostiteľkou tohto kempu, známeho aj za hranicami nášho štátu.

v znamení niekoľkých významných výročí − 216 rokov od príchodu Slovákov do Kovačice, 190 rokov od posviacky kovačického kostola, 155 rokov od založenia Matice slovenskej, 121 rokov od narodenia a 76 rokov od umučenia Dr. Janka Bulíka a 111 rokov od Kovačického procesu − plánujú zoskupiť fotografie a korešpondenčný materiál o Kovačičanoch, účastníkoch prvej svetovej vojny, a z toho usporiadať výstavu a iné aktivity. Vo finančnej správe, ktorú podala pokladníčka Katarína Lenhartová, odznel záver, že stredisko v uplynulom roku hospodárilo hlavne pozitívne, bez žiadnych nedopatrení, čo potvrdil aj predseda Dozornej rady Ján Fekety. Okrem členského, dobrovoľných príspevkov, prostriedkov z grantového systému Slovenskej republiky a iných, stredisku značnú finančnú pomoc v sume 160 000 dinárov poskytla Obec Kovačica. Realizáciu projektov sumou 1 400 eur podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Výška členského na rok 2018 je 500 dinárov. Výročné zhromaždenie viedla Katarína Lenhartová-Petríková. • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA SLOVÍČKO S VOJLOVICKÝM PODNIKATEĽOM MIROM IVANIČOM

Naša práca je naša reklama Vladimír Hudec

ojlovičan Miro Ivanič spolu so svojím terajším spoločníkom roku 2001 opustili firmu, v ktorej pracovali, odmietnuc ozaj lákavé ponuky, aby zostali. Vybrali sa neistou cestou súkromného podnikania vo vlastnej remeselníckej dielni na výrobu hliníkových okien a dverí a iných výrobkov, z tohto čoraz zaužívanejšieho materiálu v oblasti stavebného stolárstva. Nepustili sa však úplne do neznáma, lebo aj predtým, po odpracovanom pracovnom čase v podniku, pracovali vo svojej dielni. Dodnes nadobudli povesť spoľahlivej dielne, ktorá nepozná núdzu o zákazníkov. Naopak. – Nevyberáme si, čo budeme robiť, ale vyrábame doslova všetko, o čo nás zákazníci požiadajú. Najčastejšie okná a dvere, ale vyrábame napríklad aj rolety, sklenené fasády, rôzne konštrukcie. Na začiatku sme robili výlučne s hliníkom, ale v období najväčšej krízy sme sa museli prispôsobiť trhu a začali sme vyrábať aj z PVC materiálu, ktorý je podstatne lacnejší ako hliník a

zákazníkom prístupnejší, – vysvet- Neplánujú sa však rozširovať. ľuje Ivanič a prezrádza, že počas – Nemáme ambície z našej dieluplynulých 17 rokov nedali ani ne robiť nejakého giganta, veľkú dinár na reklamu. – Naše výrobky sú naša reklama. Pracujeme podľa princípu odporúčania, čiže očakávame, že nás zákazník, spokojný s našou prácou, odporučí iným. Týmto spôsobom sa kruh zákazníkov postupne rozširoval, takže dnes máme stavebné podniky, s ktorými spolu- Miro Ivanič vo svojej dielni pracujeme už 15 rokov. Najviac, pravdaže, robíme továreň. Toto nám úplne stačí. v Pančeve a Belehrade, ale už sme Naše kapacity sú obmedzené, ale robili aj v Pirote, Subotici a v iných celkom stačia pre nás, naše rodiny mestách. a robotníkov. Netúžime po veľkom Ivaničova dielňa je malá. Okrem bohatstve. Radšej robiť naisto a zakladateľov, resp. majiteľov za- pokojne spať. Núkali sa nám skumestnáva ešte dvoch robotníkov točne veľké práce, ale museli sme a podľa potreby na určitú dobu odmietnuť. Nechceli sme riskoangažujú aj ďalších. Pritom majite- vať. Podmienky v stavebníctve sú lia robia bok po boku s robotníkmi. skutočne drsné. Treba byť veľmi

SEMINÁR V PIC BÁČSKY PETROVEC

Propagačné aktivity na sociálnych sieťach Jaroslav Čiep

„O

dteraz nemusíte cestovať do Nového Sadu alebo Belehradu, aby ste sa naučili užitočné veci, napr. z oblasti digitálneho marketingu, alebo ako efektívnejšie využiť program Excel vo svojej práci, ako viesť obchodný rozhovor; dokonca je tu aj seminár pre deti, ktoré sa naučia programovať a robiť zábavné hry a pod.,“ takýmto spôsobom z Podnikateľského a inovačného centra v Báčskom Petrovci pozývali záujemkyne o dielne, ktoré plánujú uskutočniť v tomto roku. Šesť záujemkýň, koľko sa prihlá• ĽUDIA A UDALOSTI •

silo na seminár s poplatkom, sa v stredu 31. januára od 10. do 18. h venovalo základom digitálneho marketingu. Prítomných privítala riaditeľka PIC Jana Zabunovová a prednášala Vesna Opavská z Belehradu, digitálna umelkyňa, konzultantka a lektorka v oblasti komunikácie, webových strá- Školiteľka Vesna Opavská

nok a internetovej optimalizácie, ktorá prichystala a zrealizovala seminár na tému propagačných aktivít na sociálnych sieťach a reklamy v Google, určený pre mladých podnikateľov a tých, ktorí chcú zlepšiť svoje podnikanie. Na seminári spracovali tieto témy: úvod do copywritingu a špecifiká písania na internete, krátenie textu, vytváranie pútavých titulov a používanie

obozretný a pracovať iba naisto. Tomu nás naučila zlá skúsenosť na začiatku nášho podnikania, keď nám zákazník nevyplatil zarobených 5 000 eur. Pol roka sme my dvaja robili zdarma a platili sme iba robotníkov, len aby sme tú stratu nejako vynahradili a firmu znovu postavili na nohy. Pre nás to bolo veľkým ponaučením, že treba veľmi dbať, s kým spolupracujeme. Tak ako aj v iných odvetviach, aj v tomto je najväčší problém práve platenie za poskytnutú službu. Dlhy si síce možno vymáhať aj na súde, ale to je príliš neúčinná, neistá a nanajvýš zdĺhavá cesta. Na našu otázku, či uprednostňuje drevené alebo plastové, resp. hliníkové okná a dvere, uzavrel: – Plastové a hliníkové. Predovšetkým preto, že lepšie tesnia od drevených. Prednedávnom som v Belehrade vymieňal pekné dubové okná a dvere spred druhej svetovej vojny. Boli dobre zachované, pekné. Duša ma bolela, keď som ich pílil. Ale čo to stojí, že sú pekné, keď netesnia a cez ne fúka. Dobrá termoizolácia a plastové okná a dvere významne znižujú spotrebu kuriva a v dome je omnoho teplejšie. To nie je reklama našich výrobkov, ale realita.

efektívnych fráz. Zaoberali sa aj vizuálnou komunikáciou, vytváraním loga a titulkov, úpravou fotografií a vytváraním ilustrácií pre sociálne siete s prvkami propagačného videoklipu. Učili sa, ako sa robí optimalizácia stránok a ako funguje reklama v Google, ako si vybrať kľúčové slová a tituly SEO. Ďalej spracovali Blog a Newsletter, ako utvoriť a upravovať stránky Facebook, ako ich nastavovať a komunikovať s používateľmi, aké sú možnosti analýzy prípadov. Inzercia na Facebooku a Instagrame a vytváranie a umiestňovanie reklám a informačných letákov na týchto sieťach tiež umožňuje lepšie zviditeľnenie práce podnikov, ale aj ľahší odpredaj produktov a služieb. V tomto sa zamerali na rozvoj Instagram profilu, ako pracovať na zozname značiek, vyhľadávaní konkurencie a ako hľadať cieľovú skupinu. Frekventanti seminára získali i certifikát o jeho absolvovaní.

6 – 7 /4789 – 4790/ 10. – 17. 2. 2018

Ľudia a udalosti V ZDRUŽENÍ POĽNOHOSPODÁROV KOVAČIČANIA

Konopa – priemyselná rastlina budúcnosti? Anička Chalupová

o štvrtok 1. februára v sieni Miestneho spoločenstva v Kovačici na tému pestovania a spracovania priemyselnej konopy prednášala Dr. Maja Timotijevićová, predsedníčka združenia Konoplja. Vo Vojvodine sa konopa pestovala od nepamäti ako priadna rastlina na vlákno. Neskoršie zmizla z našich polí. „Ekologická výroba s minimálnymi nákladmi a jej vysoké využitie dokazujú, že konopa sa môže stať čoraz zaujímavejšou aj pre našich poľnohospodárskych výrobcov,“ podčiarkla v úvodnej časti prednášky Dr. Timotijevićová, predstaviteľka už spomenutého združenia výrobcov

Z prednášky Dr. Maje Timotijevićovej v Kovačici

VODNÉ HOSPODÁRSTVO VOJVODINY (5)

Osud Jozefa Kissa Jaroslav Čiep

staviteľ Veľkého báčskeho kanála, najvýznamnejšieho vodného krem historických údajov a dopravného zariadenia v Báčke. o kopaní Veľkého a Malého Od mladi sa staral o dopravu, vnútbáčskeho kanála vo Vojvodine rozemnú plavbu a splavnosť riek v Rakúsku a Uhorsku. Najzaujímavé sú aj osudy prv pracoval na regulácii ich tvorcov. Spomenuli Dunaja blízko Bratislavy. sme, že mladý vojenský Neskôr pôsobil v okruinžinier Jozef Kiss spolu hoch Viedne. Po ňom so svojím bratom Gazostali cenné regulácie borom prišiel do Báčky toku Dunaja medzi Deroku 1780 a začal pracovínom a Komárnom, ale vať na príprave osídlení aj pri Apatíne v Báčke. pre kolonizáciu územia. Ako komorný úradník v Roku 1785 začali kopať Báčke pri spustení vlny priekopu na odvádzanie kolonizácie Nemcov po povrchových vôd medzi roku 1782 Jozefom II. sa Kulou a Vrbasom a o dva roky na to aj kanál dlhý Portrét Jozefa Kissa podieľal na prideľovaní pozemkov a distribú30 kilometrov až k Sivcu. Keďže následkom toho úrodná cii kolonistov, výstavbe nových a pôda nahradila močiare, Jozef Kiss rozširovaní existujúcich osád. Nenavrhol výstavbu kanála dĺžky 110 výhodou týchto oblastí v Báčke kilometrov, ktorý mal spojiť Dunaj bolo, že močaristé územie tvorilo a Tisu. Kanál bol napokon uvedený prirodzené prostredie pre komáre. Nemalý počet obyvateľov chorľavel do prevádzky 1. mája 1802. Jozef Kiss (1748 – 1813) bol vo- a zomieral na maláriu. Bez odvodňojenským inžinierom, ktorý sa ne- vania terénu kolonizácia by nemohla skôr stal stavebným inžinierom a byť úspešná. Preto kopanie kanála dôstojníkom kráľovskej komory. malo veľmi veľký význam. Keď sa roku 1787 skončil kanál Známy je ako tvorca, projektant a

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

a spracovateľov alternatívnych rastlinných druhov so sídlom v Novom Sade. Vzhľadom na obrovský potenciál tejto priemyselnej rastliny, výroba sa v posledných rokoch začala zvyšovať. V roku 2015 vo Vojvodine bolo obsiatych 60 ha, roku 2016 – 170 ha a v uplynulom roku sa výroba zvýšila na 370 ha. Táto rastlina má všestranné využitie, či už v produkcii prírodného vlákna, organickej hmoty na spaľovanie, v stavebníctve ako izolačný materiál, v produkcii semena na výrobu oleja, v potravinárskom priemysle... Jej pestovanie je oproti tradičným priemyselným plodinám, ako napr. kukurica, slnečnica, sója, cukrová repa a pšenica, omnoho jednoduchšie. Vyžaduje pomerne malé množstvo hnojív, dobre rastie aj bez použitia herbicídov, fungicídov či pesticídov. Pri pestovaní zostáva na pôde veľké množstvo biomasy, ktorá sa dá maximálne využiť. Na prednáške sa okrem kovačických poľnohospodárov zúčastnili aj členovia Združenia poľnohospodárskych výrobcov Padina.

Sivac − Vrbas, stavby. V čase, keď sa stavba Kiss osobne a kanála blížila ku na vlastné nákoncu, pre nich klady dvakrát premeral terén to bola ťažká medzi Dunajom rana. V materia Tisou a zistil, že álnom zmysle je výškový rozto znamenalo, diel medzi rieže stratili všetky kami 7,25 metra. peniaze investoPresvedčil sa, že vané do kanála, existujú topoktorý ich viedol k úplnému figrafické podmienky na bunančnému kodovanie kanála, lapsu. ktorý by spojil Po odstúpedve rieky. Roku ní Jozef Kiss sa 1788 komora vynajprv vrátil na menovala Kissa svoju bývalú poza vedúceho Kissov náhrobný pomník vedľa zíciu riadiaceho komorného inžiinžiniera pre kanála pri Vrbase Báčku. Bratom niera pre Báčku. Kissovcom na vlastnú žiadosť cisár Po 42 rokoch vernej služby na dôroku 1792 udelil povolenie vybu- chodku z komory dostal iba štvrtinu dovať kanál a založiť Privilegovanú patriacej mu sumy. Len 312 forintov Uhorskú kráľovskú lodnú spoločnosť ročne. Trojnásobok toho mu zrážali so začiatočným kapitálom 800 000 z dôchodku v mene splácania dlhu. forintov. Práce na výkope kanála Na pokojnom mieste v blízkosti začali na jar roku 1793 pod vedením kanála pri Vrbase si postavil skromný Jozefa Kissa. Pracovnej sily nebolo letný dom. Tam trávil svoje posledné nadostač, krajina bola vo vojne, tak- dni a v bezprostrednej blízkosti bol že sú záznamy, že na kanáli pracovali podľa vlastnej žiadosti aj pochovaný. aj slovenskí vojaci, aj trestanci, ba Časť epitafu na jeho náhrobku znie: aj francúzski zajatí vojaci, ale práce Tu leží Jozef Kiss, uhorský šľachtic. Že slabo napredovali. Zopár rokov pred je nesmrteľný, potvrdzuje Františkov ukončením kanála akcionári Kissov- kanál. Že je smrteľný, tento studený cov pre zvýšené náklady odvolali zo mramor. • ĽUDIA A UDALOSTI •

REPORTÁŽ ZO SRDCA PANÓNSKEJ NÍŽINY

Keď bahno dokáže telu pomôcť... Katarína Verešová

u, kde dnes žijeme, kedysi vraj bolo Panónske more. Geologické výskumy svedčia, že pozostatky tohto dávno vyschnutého mora badať dodnes. Z mora sa zachovalo napríklad jazero Rusanda. Leží v zákutiach banátskej nížiny, trochu na sever od Zreňanina, pri dedinke Melenci. Je to jediné slané jazero v Srbsku, ktoré vo svojom koryte chráni nerasty a minerály vhodné na liečenie artériosklerózy, reumatizmu a iných ochorení svalov, kĺbov a kostí. Bahno z tohto jazera je výrazne čierne a mäkké ako vankúš. Po sterilizácii mierne vyhriate slúži na polievanie tela zabaleného do fólie. Peloid – hustejší variant blata fyzioterapeuti prikladajú na boľavé a ochrnuté časti tela. Liečivé vlastnosti blata z Rusandy poznali už naši starí rodičia a na záprahoch chodievali do Špeciálnej nemocnice pre rehabilitáciu Rusanda, keďže ešte v roku 1876 účinky blata potvrdili na Cisárskej akadémii vo Viedni. Najstaršia kúpeľná budova v srdci nemocnice chátra. Novšie

sem chodia na fyzikálnu terapiu prostredníctvom zdravotného poistenia. Preto nie náhodou tu počuť aj slovenčinu, najmä v podaní Aradáčanov. Po prelomoch a rozličných úrazoch na dolieče-

Mária Hromčíková z Bieleho Blata a Margit Sziveri Bajuszová zo Zreňanina

nie a zotavenie chodia občania Kovačice a Padiny a stretali sme aj starenky z Bieleho Blata, Hajdušice, Jánošíka a z okolia Vršca. Margit Sziveri Bajuszová zo Zreňanina a Mária Hromčíková z Bieleho Blata si objednali spoločnú izbu v kúpeľoch Rusanda. Dobre si rozumeli, lebo trpia na rovnakú chorobu – osteoporózu, bolia ich teda kosti. Počas liečby boli disciplinované, preto sa im uľavilo a mali radosť z ľahšej chôdze. „Najprv mi operovali kĺb na jednom kolene a v novembri minulého roku aj kĺb na druhom koleAnna Havranová a Eva Kucháriková z Padiny, ne, takže sa tuná zoZlatuša Tótová a Zuzana Rénerová zo Starej tavujem prostredPazovy níctvom sociálneho budovy sú však dodnes plné pa- poistenia,“ hovorí Eva Kucháriková cientov: vo vozíčkoch, o barlách z Padiny. Jej spoluobčianka Anna po operácii, alebo tých, ktorí sa Havranová tiež prednedávnom rozhodli predísť prípadným chi- podstúpila operáciu kolena a má rurgickým zákrokom. V chodbách problémy s chrbticou, takže dosa najčastejšie stretajú Vojvodin- datočnú fyzioterapeutickú liečbu čania, zvlášť Banátčania, ktorí v kúpeľnej nemocnici Rusanda • ĽUDIA A UDALOSTI •

nevyhnutne potrebuje. Ako obe hovoria, ešte sa potrebujú hýbať a v dome aj čo-to robiť. Hoci sa Staropazovčania s ochrnutím alebo po prelomoch kostí dodatočne chodia liečiť prevažne do špeciálnej nemocnice Starý Slanka- Zimný pejsáž pri jazere Rusanda men, niektorí sa pre kúpele Rusanda rozhodujú pečuje jazerné blato, vedenie výlučne preto, že sa im tuná, na nemocnice by muselo podbať rozdiel od slankamenských alebo na tepelnú izoláciu chodieb, lebo vrdnických kúpeľov, ponúka do- chlad zavadzia pacientom, keď sa datočná možnosť liečby blatom. vracajú z terapie do izieb. NedoZuzana Rénerová na liečenie prišla statkom je aj žltá voda z vodovopreto, že jej spôsobuje problém du, takže si pacienti s naštrbenou štveranie po schodoch do svojho motorikou musia sami nosiť pitnú bytu, a to každý deň až na štvrté vodu z obchodu. Napriek tomu melenské kúpele poschodie. Zlatuša Tótová pred niekoľkými rokmi mala dopravnú majú všetky predpoklady stať nehodu a obe nohy v sadre, takže sa turistickým rajom či určitou bahno, bazén s teplou vodou psychoterapiou, vďačiac tichu a klasická fyzioterapia s kinezio- banátskej nížiny, obrovskej ploche jazera a parku a príjemnému terapiou jej veľmi vyhovujú. Napriek všetkým prednostiam, spevu vtákov v chránenej oblasti ktoré kúpeľom Rusanda zabez- jazera Rusanda.

TRADIČNÝ 57. RYBACÍ BÁL V ERDEVÍKU sa uskutočnil ako obvykle v prvú sobotu vo februári v Slovenskom kultúrno-osvetovom spolku. Rybací jedálny lístok tvorila rybacia polievka a pečený a údený kapor. Hostí v sobotu 3. februára zabával Kiki band a večer spestrila aj bohatá tombola. Večeru prichystali vždy usilovní ochotníci SKOS (na snímke). Robotu mali celý týždeň pred bálom. Rybu najprv čistili, jednu časť nasolili a vyúdili a tesne pred zábavou ju potom smažili. Erdevíčanov teší, že záujem o tento večierok každoročne pretrváva. D. B. 6 – 7 /4789 – 4790/ 10. – 17. 2. 2018

Ľudia a udalosti HLOŽIANSKA SVADBA KEDYSI OČAMI JÁNA PARKÁNIHO

Svadobná odobierka už len v spomienkach Juraj Bartoš

ije ňeska ako vlaňi, ňínto hruške na jabloňi. A veruže je čosi pravdy aj v tejto piesni, ktorá si – podobne ako na desiatky jej vrstovníčok – pomaly, ale iste prestáva kliesniť cestičku dobrej nálady a odteká stále rezkejším prúdom smutnou mútnou riekou do narastajúceho mora zabudnutia. Tu, priamo pred našimi očami, tíško, nenápadne zomierajú staré ľudové zvyky a obyčaje. Do ich príbytkov sa s ohlušujúcim krikom sťahujú nové. A skôr na tej jabloni dozrejú hrušky, než sa vráti, čo je fuč. Svadby v Hložanoch (a nielen v Hložanoch) už takmer ani nebývajú. Keď sa aj podaktorá vyskytne, tá sa už ani zďaleka nepodobá na tie a také, na aké sa ako-tak pamätajú najstarší občania alebo trebárs príslušníci tzv. strednej generácie. Dávno už svadba netrvá tri, niežeby päť dní; nebehá zváč s ostužkovanou krivaňou po dedine ako na ohrable, nezvoláva svadobných hostí, nevinšuje pred každým chodom svadobného obedu či večere, vtipne, rozšafne, veselo. Nevznášajú sa hlasy rozspievaných družičiek a huncútskych družbov. Zmizli kdesi v prachu, ktorý rozvírili operené hrdé koníky, ťahajúc vyzdobené koče s veselou družinou... hentam... rovno do minulosti. Nové časy prinášajú nové móresy. Už ani poriadne nevieme, ako kedysi vyzerala jedna z najvýznamnejších udalostí v živote mladých ľudí. Svadba. O staré časy a starých ľuďoch sa už zaujímajú iba ak podivíni, ktorí zájdu trebárs za dôchodcom, báčim Jánom Parkánim (1943), niekdajším kantorom hložianskym a teraz báčskopalanským. Mužom, ktorý ovládol murárskym remeslom a má v malíčku ovocinárstvo a vinohradníctvo... Ako sa niekdajší hložiansky starejší a oddavač pozerá na fakt, že svadobná odobierka, ktorú vykonával celé štvrťstoročie, proste zmizla ako gáfor? „Neviem, prečo sa nám to stáva, viem, že od toho neujdeme. Len je zarážajúce, ako sa to náhle, odrazu začalo a akým tempom klusá, zaniká... odchádza do minulosti. Nemal by som nič proti, keby tí, ktorí sú proti starým svadobným zvykom, to aj odôvodnili

www.hl.rs

a ponúkli niečo nové, lepšie, krajšie. Lenže staré si neponechávame, neudržíme, a nové neprinášame, staré len tak z ničoho-nič pošliapať – to nie je dobre.“ S neutajovanou trpkosťou hovorí báči Parkáni, podčiarkuje macošský vzťah súčasníkov k nedávnym svadob-

Ján Parkáni st. ným zvykom. Vzápätí, už o poznanie pokojnejším hlasom odvíja klbko spomienok... NAJPRV MODLITBA „Pre starejšieho a oddavača odchádzali kedysi svadobníci, družbovia a družice peši. S hudbou a fľaškami išli do Miklovicov, do Molnárov, do Dudkov, pána majstrovi Pažitnayovi... Kto už si koho vyvolil. Keď ho doviedli do domu svadby či oddávok, prvé, čo urobil, je to, že sa pomodlil, len čo sa zoskupili domáci a hostia, dokonca aj kuchárky nechali kotly a varechy, lebo si po modlitbe všetci spolu zaspievali prvú strofu pesničky Sbohem, já chci začíti...“ Starejší krátko predpoludním prichádzal do domu svadby, alebo do hasičského či loveckého domu či do niekdajšej „novej školy“, t. j. do kaviarne. Teraz už nechodieva nikam a hložianske svadby často bývajú vo Futogu. Ale... ako to onehdy bývalo ďalej? „Po krátkom príhovore a modlitbe starejšieho, keď doznela spomenutá pieseň, starejší povedal: „Teraz je už svadba začatá... Hore hudci!“ A začala hrať hudba, svadobníci sa púšťali do tanca; záväzne si zatancoval domáci s domácou; stalo sa, že aj praštil fľašou

Informačno-politický týždenník

o zem... Čardáš, step alebo polka zaraz rozprúdili krv v žilách, pálenka či vínko tobôž... Len tak sa iskrilo, prášilo...“ Úlohy starejšieho a oddavača sa líšili len nepatrne, keď navzájom komunikovali. O tom bude reč neskoršie. Sústreďme sa na to, ako znel spomenutý úvodný príhovor starejšieho na svadbe a oddavača na oddávkach, majúc na zreteli, že svadobnú slávnosť v dome ženícha ľudia volali svadba a tú v dome nevesty – oddávky. „Ctení domáci, som šťastný, že pri príchode do vášho svadobného domu nachádzam vás šťastných a radostných. Prosím Hospodina, od ktorého prichádza len dokonalý dar, aby vám poprial to šťastie, aby ste toto svadobné veselie, ktoré v mene Božom začínate, aby ste ho šťastne aj dokončili a zároveň vám prajem, aby ste sa z vašich mladých potešenia vždy dožívali.“ A tí to hneď aj roztočili... Po prvom tanci zazneli výkriky družbov „Suchota!“ Ponúkali sa pálenka a víno, a pod zub kífle, čiže rožky. Prichádzali hostia s darmi, kohútmi a sliepkami, vypitvanými i živými, stupňovala sa dobrá svadobná nálada. Až sa svadobníci poschádzali, nasledoval obed; pred ním, prirodzene, modlitba a po ňom tiež. ODOBIERKA PRED SOBÁŠOM Keď starejší po chutnom obede oznámil, o koľkej bude sobáš, upozornil svadobníkov, aby prišli pol hodinu skôr, žeby sa vykonala odobierka; tí sa zväčša pobrali domov prezliecť sa do „nového“. No tak, hajde, pán starejší, čo sa dialo potom? „Mladého zaťa a mladuchu sa odoberalo rovnakým spôsobom, len trošku inými slovami. Ja som používal zošit, ktorý mi darovali Ján Báďonský-Pisár (robili v obecnom dome). Tí, ktorí bývali starejší pred Jánom Dovičinom, mnou a mladšími, robili to v biblickej slovenčine a každý si odobierku pripravil vlastným spôsobom, až kým všetky zbory nedostali Povinnosti starejšieho − napísali ich petrovský pán farár Pavel Škantík. Ja som potom hovoril takto: Milí rodičia, starí rodičia, v tento radostný deň, keď s pomocou Otca

nebeského svojho syna pre manželský život priprávate, vydobyli ste významné víťazstvo. Samuel, vodca národa izraelského, po víťazstve nad filištínskymi položil medzi masku a sen kameň a pomenoval ho kameňom pomoci, lebo povedal: Až potiaľto nám pomáhal Hospodin. Tieto slová prichádzajú aj vám povedať v tento významný deň, lebo s pomocou Hospodinovou vyprevádzate svojho syna (oddavač povedal − dcéru) do manželského života. Milý syn (milá dcéra), ty máš tiež spomínať na tie slová a máš byť povďačný(á) otcovi nebeskému, že dodnes držal rodičov a starých rodičov nažive, aby ťa mohli vychovávať, a tak do života a do manželstva pripraviť. Zaumienil(a) si si svoj slobodný stav zmeniť a do stavu manželského kresťanským spôsobom vstúpiť. To dobre činíš, lebo ustanoviteľom stavu manželského je sám Boh. Po stvorení prvého človeka videl, že nie je dobre žiť človeku samotnému, preto učinil aj ženu, aby mu pri boku ako pomocnica stála. Tento stav manželský aj Kristus Pán potvrdil skrze apoštola Pavla, ktorý vo svojom 1. Liste Korintským v 7. kapitole medziiným vraví aj toto: Ale aby sa vyhlo smilstvu, nech má každý svoju ženu a každá žena vlastného muža, lebo lepšie je žiť v manželstve ako horieť vášňam. Ako vidno, dobré a Bohom ustanovené predsavzatie máš, ale pamätaj, že vstupom do stavu manželského nastáva nový život. Dnešným dňom zanechávaš detské veci a stávaš sa manželom (ženou), ale nezabúdaj, že aj naďalej zostávaš synom (dcérou) svojich rodičov, preto napĺňaj 4. Božie prikázanie a cti si rodičov svojich; tak aspoň čiastočne sa im odplatíš za námahu a starostlivosť, ktorú na tvoje vychovávanie a vzdelávanie vynaložili. Povďačný(á) buď otcovi nebeskému, že ti udržiaval rodičov nažive a poprial im zdravia a sily, aby ťa mohli na túto cestu pripraviť a vyprevadiť. Potrebné je, aby si pred oltár pánov predstúpil(a) s čistým srdcom a aby si poprosil(a) svojich milých o odpustenie a vyžiadal(a) si rodičovské požehnanie. Preto hovor za mnou takto: Milí moji rodičia, starí rodičia, krstní rodičia a ostatná rodina, ďakujem vám srdečne za všetku lásku a dobrotu, ktorú ste mi od narodenia dodnes preukazovali, mňa dobrému naúčali a o mňa sa starali. Prosím vás, aby ste mi všetky vedome a nevedome spáchané previnenia odpustili a k tomuto môjmu predsavzatiu svoje požehnanie udeliť ráčili.“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

O ODCHODE KULPÍNČANOV DO ZAHRANIČIA

zostať. Na Slovensko z nášho prostredia v poslednom čase odchádzajú celé rodiny. Sú prípady, že deti idú na Slovensko do škôl, a potom sa rozhodne odísť aj celá rodina. Todor Radanov, profesor dejín z Kulpína: − Úprimne, je mi ľúto, že naši Kulpínčania masovo odchádzajú do zahraničia. Pracujem v Katarína Gažová tak, že manžel odišiel pracovať Pavel Gaža, predseda MOMS škole a ako profesor mám kontakty do zahraničia a manželka s deťmi Kulpín: − Za posledné dva − tri s mnohými bývalými žiakmi, ktorí ž niekoľko rokov a zvlášť za zostala doma. Takým spôsobom sa roky sa hodne Kulpínčanov roz- odišli do zahraničia, tam sa vyškolili posledný rok hodne Kulpínča- finančná situácia rodiny zlepšila, hodlo odísť za pracovnou príle- a tam aj zostali. Mnohí mi potvrdili, nov odišlo za prácou, hlavne čo aj bolo cieľom. Za posledný žitosťou na Slovensko. Mládež že by sa vrátili, ale nemajú tuná ekonomické podmienky na Slovensko. Najprv je rok sa však situčoraz vo väčšom a prácu, čo je základom to iba pokus zarobiť viac ácia zmenila a počte odchádza aj normálnejšieho života. ako v Srbsku, a potom − odchádzajú celé do stredných škôl, Keď som sa zamestnal, v ak je tá pracovná príležirodiny, no treale predovšetkým Kulpíne sme mali 360 žiatosť vhodná a finančne ba pripomenúť, na vysokoškolkov, teraz ich je okolo 220. výnosná − sa rozhodnú že nepredávajú ské štúdium. Po Do zahraničia odchádzajú zostať v zahraničí dlhšie, skončení školenia majetok, ktorý celé rodiny, a to je vidialebo aj natrvalo. Mládež veľká väčšina zomajú v Kulpíne. teľný ukazovateľ, na akej odchádza na školenie, tiež To dáva nádej, že stáva pracovať na ekonomickej úrovni žijeväčšinou na Slovensko. Na sa možno vrátia Slovensku. U nás túto dôležitú tému do- Miroslav Čeman do rodiska, že Pavel Gaža je málo pracov- Todor Radanov me. Často cestujem aj do Bosny, Čiernej Hory a iných časného alebo trvalého sa nevysťahujú ných príležitostí sťahovania v našej ankete hovoria natrvalo. V rozhovore s rodina- pre mladých ľudí, ktorí sa potom našich bývalých republík. Môžem sami Kulpínčania: mi, ktoré odišli na Slovensko, a rozhodujú pre tú výhodnejšiu mož- povedať, že zovšadiaľ ľudia húfne Miroslav Čeman, predseda potom sa vrátili, sa dozvedám, že nosť. Avšak odchádzajú aj dospelí odchádzajú za lepším životom do Rady MS Kulpín: − Myslím si, že je aj tam finančne náročný život občania, ktorí tuná nemajú prácu zahraničia. Často rozmýšľam o tom, ľudia odchádzajú na Slovensko v a treba skutočne mať dobrý plat, alebo majú a nie sú spokojní so či je to nejaký úmysel, aby naša nádeji, že si tam nájdu lepšiu prá- aby zostalo na byt, stravovanie, životným štandardom. Najprv je plodná Vojvodina, ktorá kedysi cu ako doma. V minulých rokoch školné poplatky pre deti a všetky to dočasný odchod, a potom si už prekvitala, postupne zostala bez to bolo vo viacerých prípadoch životné potreby. vybavujú doklady, aby tam mohli svojich občanov.

Za lepšími životnými možnosťami

SELENČA

Snemovali hasiči Juraj Berédi-Ďuky

nedeľu 4. februára selenčskí hasiči sa stretli na výročnom zasadnutí. Predseda pracovného predsedníctva Ján Švec odovzdal najprv slovo predsedovi Dobrovoľného hasičského spolku Danielovi Durandzimu, ktorý privítal prítomných a vyzval ich, aby minútkou ticha vzdali poctu všetkým zosnulým hasičom, dlhoročným členom spolku. V pokračovaní predseda spolku podal podrobnú správu o činnosti v každom mesiaci minulého roku. Okrem práce v spolku hasiči sa zúčastnili na rôznych súťažiach a sústredeniach v iných spolkoch a prostrediach. Pozornosť venovali aj edukácii členov a vytlačili primeraný kalendár, čo je novinkou. Keďže Selenča tohto roku oslávi 260 rokov založenia, hasiči plánujú aktívne sa zúčastniť na oslavách vzácneho jubilea svojej dediny. Zaúčajú sa aj noví hudobníci ako budúci členo• ĽUDIA A UDALOSTI •

via selenčskej dychovky. Na záver predseda udelil niekoľkým členom spomienkové uznania za dlhoroč-

zabezpečiť, aby hasičský spolok nehatene fungoval. V Selenči, podľa správy veliteľa, v minulom roku bolo 6 požiarov a dvakrát sa zúčastnili v hasení požiarov v obci ako výpomoc. Pozornosť venujú aj zachovaniu ženskej zložky združenia, ktorá na súťažiach zaznamenala vynikajúce výsledky. Spolok má aj pioniersku

Ján Horvát podal správu o minuloročnej činnosti roty nú nezištnú prácu v spolku. V treťom bode veliteľ roty Ján Horvát hovoril o bohatej minuloročnej činnosti roty a o tom, čo sa im podarilo a čo by ešte chceli

sekciu, ktorá je tiež úspešná. Tohto roku sa plánujú zúčastniť na Májových stretnutiach hasičov a chceli by nadviazať aj družbu s hasičským spolkom zo Slovenska. V spolku

majú problém zabezpečiť vodičov hasičského vozidla, keďže sa na to v novom zákone žiada vodičské povolenie, ktoré mnohí z hasičov nemajú. Zo správy pokladníka Jána Fodoru sa hasiči dozvedeli, že – aj napriek veľkým výdavkom na kúpu vybavenia a na školenie a zdokonaľovanie hasičov – príjmy spolku zabezpečené z rôznych zdrojov boli vyššie ako trovy, takže predsa hospodárili pozitívne. Tohto roku plánujú realizovať aj výlety pre svojich členov. O všetkých správach sa viedla diskusia, ktorá na momenty bola napätá a odzneli aj negatívne argumenty o minulej a terajšej činnosti vedenia spolku. Predseda však vyzval všetkých, aby spolu ťahali za jeden povraz a nerobili medzi sebou roztržky a podrazy, ktoré nezodpovedajú dobrému menu a viac ako storočnej tradícii spolku. V záverečnom bode zasadnutia hasiči rozhodli, že v sobotu 10. februára spolok zorganizuje tradičný fašiangový hasičský bál. O pobavenie a dobrú náladu sa postará hasičská dychovka a selenčská skupina Leopold. Bude zabezpečená aj bohatá tombola. Organizátori ručia dobrú zábavu.

6 – 7 /4789 – 4790/ 10. – 17. 2. 2018

Ľudia a udalosti NEKAŽDODENNÝ KONÍČEK JÁNOŠÍČANA JÁNA KOTUĽAČA

Hľa, ako pekne cengajú Vladimír Hudec

ánošíčan Ján Kotuľač sa okrem práce v alibunárskej sklárni v živote zaoberal všeličím. V mladosti bol chýrečným brankárom miestneho futbalového klubu, dlhé roky aj horlivým chovateľom králikov a holubov. Králikov sa už vzdal, ale holuby sú stále ozdobou jeho dvora. V týchto dňoch sme ho navštívili s úmyslom porozprávať sa o jeho športovej kariére a mimochodom sme odhalili jeho ďalší koníček. V miestnosti na dvore, ktorá bola skôr vyhradená pre holuby, pedantne jeden vedľa druhého v štyroch radoch visia rôzne druhy zvoncov. Je ich tam vyše 200. Nevedel nám povedať, koľko ich presne má, lebo sa ten počet stále mení. Buď kúpi nový,

* LETMO

alebo niektorý predá. Na tento Jánov koníček upozorňuje už sám vchod do dvora, kde je nainštalovaný malý zvonec, ktorý po otvorení dverí zacengá a domácemu oznámi príchod návštevy. Najprv vraj zvonce donášal svojmu kamarátovi Michalovi Šterbovi, ktorý sa odjakživa zaoberal a dodnes sa zaoberá ovčiarstvom a tiež má peknú kolekciu. Zapáčilo sa mu to a postupne si začal vytvárať vlastnú zbierku. Väčšinu zvoncov buď kúpil od svojich kolegov v sklárni, ktorí sa zaoberali ovčiarstvom, alebo ich dostal do daru: „Tu máš. Ja to už nepotrebujem a ty to zbieraš,“ hovorili. - S mojim kamarátom Mišom sme obišli mnohé jarmoky a výstavy. Chodíme aj dnes, hoci už

Oto Filip

Odpady

šetko závisí od uhla pohľadu. Na strane kladnej, pri letmom rozbore ekologických pomerov, môže potešiť údaj, že sa roku 2003 začal náhly rast podnikov zaoberajúcich sa recykláciou odpadu. Vďaka tomu v súčasnosti sa spracúva medzi 15 a 18 percent jeho celkových množstiev. Opätovne sa využíva papier, plasty, kovy, sklo, guma, textil... Na tej druhej, zápornej, sú obrovské množstvá nebezpečných odpadov. Odhaduje sa, že existuje viac než tristotisíc tón, o ktoré nie je riadne postarané. O toľko sa vie. Čo však s tými inými, neregistrovanými, ktoré sú zakopané v pôde, skryté v rôznych skladoch a na odľahlých miestach?Ako tie, odhalené pri Obrenovci, čo minister ochrany životného prostredia Goran Trivan označil za zločin páchaný na našom zdraví a prírode. Značná časť nebezpečných odpadov má prívlastok historická, keďže vznikala vo veľkých socialistických a postsocialistických spoločnostiach, ktoré po čase krachli. Žiaľ, zanechali po

www.hl.rs

sebe bremeno, ktorého sa ťažko zbaviť. Dôvodov je viac. Na spracovanie tony nebezpečného odpadu často treba tisíc až tritisíc eur, čo sú veľké peniaze. Navyše, azda žiadna lokálna samospráva nesúhlasí, aby sa na jej území stavali zariadenia na takéto účely. Keďže prevádzok tohto druhu u nás buď niet, alebo ich je veľmi málo, odpad, s ktorým si nedokážeme poradiť sami, sa exportuje do Rakúska, Maďarska, Grécka a Rumunska. To tiež znamená trovy, povolenia a podobné. Na rozdiel od nás, v susednom Maďarsku je takmer päťdesiat zariadení, v ktorých sa nebezpečný odpad dá zničiť. Z uvedeného jasne vyplýva, že budeme potrebovať aj dlhé roky, aj obrovské peniaze na aké-také priblíženie sa environmentálnym štandardom Európskej únie. A len po riešení problémov s odpadmi bude možné rozmýšľať aj o iných aspektoch environmentalistiky. Tých je tiež dosť. Našťastie, ich stav zďaleka neznepokojuje natoľko, ako množstvá odpadov vôkol nás, bez ohľadu na formu.

Informačno-politický týždenník

nie tak často ako skorej, ale ak náhodou vidíme, že niekto predáva zvonce, záväzne sa pristavíme, pozrieme, zacengáme, aby sme vyskúšali, aký majú zvuk, a ak nám chý- Zbožňujem tento zvuk, hovorí Ján Kotuľač, bajú v kolekcii, keď „zahrá“ na svojich miniatúrnych nástrojoch tak si niektorý aj kúpime. Pravdaže, ak nie sú u mňa jeden hudobník a pokúsil veľmi drahé, lebo penzia nedovolí, sa kompletovať garnitúru podľa aby sa na koníček mnoho trovilo. hudobnej stupnice. Žiaľ, nemám Kolekciu si dopĺňam aj výmenou, kompletnú súpravu. Ak sa nemýdám taký, kde mám dva a získam lim, v jednej tonalite kompletoval taký, aký ešte nemám. V týchto najviac štyri. Na vytvorenie takej dňoch som napríklad za jeden garnitúry sú potrebné roky. Načim zvonec dal pár holubov, - hovorí presne vedieť, aký zvonec hľadáš. O tom som nikdy nerozmýšľal. náš spolubesedník Zvonce v Kotuľačovej kolekcii sa Pre mňa bolo dôležité len získať používali hlavne v dobytkárstve. čím viac rôznych zvoncov, ktoré Sú väčšie a menšie a rozdielne- mi budú pekne cilingať. Občas ho, viac alebo menej kvalitného zájdem do tejto miestnosti a dozvuku. Niektoré z nich by sa do- týkam sa ich rukami. Hľa, ako konca dali použiť aj ako hudobné pekne cengajú. Podobný tomu, ako keď v diaľke počujete stádo nástroje. - Mám kvalitnejšie a menej kva- oviec na pastve. I keď som nikdy litné zvonce. Jedny sú pre jahňatá, nebol ovčiarom, ten zvuk sa mi iné pre dospelé ovce, tretie slúžia vždy páčil, nuž si občas aspoň na na označovanie, štvrté sú pre chvíľu takto zahrám na ovčiarsku kravy a voly..., ale každý má svoj nôtu, - povedal nám na záver a pozvuk a niektoré by mohli poslúžiť kračoval v príjemnej „hudbe“ vyše aj v orchestri. Prednedávnom bol 200 visiacich nástrojov. D RU HÝ LOV E F E S T V NOVOM SADE otvorili vo štvrtok 1. februára, v deň, keď Nový Sad oslávil svoje 270. narodeniny. Na Námestí slobody ho otvorila detská spevácka skupina Iskrice i Munje symbolickým vypúšťaním červených balónov v tvare sŕdc. Tohtoročný Festival lásky bude trvať 17 dní. Návštevníci budú mať príležitosť vypočuť si akustické kapely, umelcov, ktorí predvádzajú klasickú hudbu, detské vokálne skupiny, užiť si tanečné večierky. Okrem Námestia slobody festival bude prebiehať aj na iných lokalitách v Novom Sade. Organizátori odporúčajú previesť sa ľúbostným fiakrom, fotografovať sa pred ľúbostnými dverami, či na Kissing pointe. Aj tohto roku na námestí stojí Flower wall, na ktorom je slovo láska napísané v tridsiatich jazykoch. D. B. • ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Staré remeslá s novými možnosťami Anna Lešťanová

tom, že učenie nových vecí je vždy dobré a osožné, svedčí aj najnovší projekt, do ktorého sa s veľkým elánom zapojili členky Združenia pazovských žien pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka. V spolupráci s predstaviteľmi Národnej asociácie pre staré umelecké remeslá v Belehrade si v pondelok 5. februára začali osvojovať staronové technicky ručných prác. Ako nám povedal Dejan Milosavljević, predseda asociácie, projekt Staré remeslá s novými možnosťami realizujú v nadchádzajúcom bezmála dvojmesačnom období, a to s dvomi veľkými spoločnosťami v Srbsku. Dielne v Starej Pazove trvajú desať dní a do projektu sú zapojené aj Zlatibor, Niš, Negotin a Belehrad, kde sa uskutoční záverečná spoločná výstava ručných prác s novými možnosťami uplatnenia v každodennom živote. Pazovské ženy sa podľa afinít rozdelili do štyroch skupín a učia sa, resp. zdokonaľujú za pomoci školiteliek tkať nielen klasickým spôsobom na krosnách, lež aj novými technikami, takisto vyšívať a pliesť.

Členky Združenia pazovsk ých žien prejavili záujem o tieto dielne, lebo sú usilovné a šikovné. Mnohé staré remeslá pre nich nepredstavujú žiaden problém, Dva druhy tkania: tzv. ručné... takže osvojovanie si nových vedomostí a techník ktoré sa v dnešnej dobe veľmi považujú iba za ďalšiu výzvu. málo alebo vôbec nepoužívajú, Ženy vedia zhotoviť klasické veci, a týmto projektom sa podporuje

... a na krosnách, ktoré si už osvojila Katarína Havranová

nielen ich nové uplatnenie, ale aj vzájomná medzigeneračná spolupráca. Dielne v miestnostiach Slovenského národného domu navštívili aj žiaci tamojšej ZŠ hrdinu Janka Čmelíka počas školskej hodiny voliteľného predmetu – tradícia.

PAVLOVSKO-HROMNIČNÁ ZÁBAVA – tradičná spoločensko-zábavná aktivita Miestneho odboru Matice slovenskej v Kovačici sa po 16. raz uskutočnila v prvú februárovú sobotu. Okrem domácich na podujatí sa zúčastnili predstavitelia MOMS z Padiny, Aradáča, Hajdušice, Jánošíka a Vojlovice, ako aj delegácia včelárov zo Slovenska. Predsedníčka MOMS Kovačica Mária Kováčová pozdravila hostí a v krátkom príležitostnom programe vystúpil zmiešaný spevácky zbor penzistov Viva La Musica pod taktovkou Alžbety Hriešikovej. Na zábave zvolili najšikovnejší tanečný pár, ktorým sa stali Mária Gajićová z Padiny a Michal Marko z Vojlovice. Titul najsympatickejšej krajšej polovičky pripadol Márii Hriešikovej, kým za najsympatickejšieho Pavla vyhlásili Pavla Chalupu. Kovačičanka Mária Zlochová mala oblečený krásny kovačický kroj. Organizátor bol i tohto roku štedrý a za pomoci početných sponzorov pre účastníkov zábavy prichystal bohatú tombolu. A. Ch.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

to povedal, že sa zázraky nedejú? Dejú sa, diali sa a ešte sa len udejú! Chorvátskej prezidentke pani Kolinde Grabarovej-Kitarovićovej sa kráti doba v kresle hlavy štátu. Prieskumy verejnej mienky vraj napovedajú, že keby sa tak prezidentské voľby v Chorvátsku konali hneď a razom, podporilo by ju ibalen 43,5 percenta voličov. A my sa tu všetci spolu − v čele s pánom ministrom Vulinom nie a nie načudovať, že pani Kolinda pozvala nášho pána • ĽUDIA A UDALOSTI •

prezidenta Aleksandra Vučića na rande do Záhrebu?! Normálne, že ho pozvala. Každá podpora v ústrety spomenutým voľbám je predsa viac než vítaná. Od dobrého priateľa tobôž. Ak zatreba, oplatí mu návštevu pred tzv. belehradskými voľbami. Že tušíte, prečo? Ako informuje pondelkový Danas, pokrokári (vedenie Srbskej pokrokovej strany) − a o tom už dávno aj vrabce čviričviričvirikajúúú − znovu a zase v období predvolebnej horúčky vsádzajú na kartu Vučićovho ratingu.

Ktorý sa zvyšuje každou návštevou AV zákutiam belehradských predmestí. Usudzujúc na základe toho, že páni pokrokári sa nezdráhajú nasadiť aj prezidentské kapacity, nie je vyylúčené, že sú tak trochu (viac?) v úzkych. Nuž ak pozvú na pomoc pani Kolindu, okamžite zasvieti zelená. Naskutku by ju mali pozvať. Tunajšia opozícia totiž (zase raz!) úžasne vyciera zuby a chystá sa na voľby v Bielom Meste (Temerštáte) Belehrade nie v jednom, lež v troch-štyroch-piatich šíkoch alias koló-

nach. Keď nie skôr, v marci sa ukáže, ktorá z nich bola piata (kolóna). Vidieť, vidieť, že sa blíži 4., pardon, 8. marec. Gavalieri začali tasiť komplimenty (aj) pre svoje dámy. Toť herec Miloš Timotijević alias verejný žalobca Đukić z TV-seriálu Tiene nad Balkánom vyhlásil (a pohotový Blic v nedeľu aj zverejnil), že len čo sa Đukić, prepáčte, Timotijević zoznámil so ženou (asi myslel na vlastnú), začalo sa mu v živote dariť. Halo, halo! Kto to tam zošomral, že výnimka potvrdzuje pravidlo?!

6 – 7 /4789 – 4790/ 10. – 17. 2. 2018

Ľudia a udalosti S CHRÁNENCOM KRAJINY ŽIVÝCH NA ČENEJI

Cesta, na ktorú nehodno vykročiť Elena Šranková

„S

vstávať z postele a nemohol som fungovať, kým nezoberiem drogy. Ako dvadsaťročný som už mal vážne problémy. Odchádzal som do Belehradu, pokúsil som sa tam žiť, ale vždy som sa rýchlo vrátil

V OSÍDLACH DROGY A KRIMINÁLU „Za peniaze som sa nejako vynachádzal, ale potreboval som stále väčšie množstvo drogy a stále viac peňazí. Bolo mi stále ťažšie

do rodiska. Všetko súviselo s drogou. Rodičia a príbuzní mi hľadali robotu, ale peniaze mi nestačili, a tak som vplával do kriminálnej činnosti. Začali prvé únosy, lúpeže a krádeže a všetko iné, čo s tým súvisí. Jednoducho človek, keď je v problémoch, nevyberá si spôsoby, čo a ako urobí. Rodičia už vedeli, že mám problémy, ale si to nechceli priznať a ja som utekal z domu. Snažili sa nevidieť zlé veci, ktoré som robil. Hanbili sa a snažili sa utajovať, čo som popáchal,“ spomína si náš spolubesedník. „Ako dvadsaťročný som sa dostal na súd za ťažší trestný čin a rodičia mi vtedy začali pomáhať. Len čo som sa však dostal z väzenia, pokračoval som ako predtým a dostával som sa z jedného problému do druhého. Neprešiel dakedy ani mesiac a už som znovu bol v problémoch a za mrežami. Stalo sa potom, že mi zahynul jeden kamarát, potom druhý a ja som zostal v zlej spoločnosti. Nevedel som už viac, kde som, čo mám robiť, nevidel som východisko z problémov. Matka, ktorá robí v trafike, ešte dodnes chodí na súd namiesto mňa ako obžalovaná. Moji mali pre mňa mnoho problémov. Aspoň raz týždenne k nám dochádzala polícia, takže som sa odhlásil z domácej

om Predrag, mám 25 rokov a šesť rokov som mal problémy s heroínom,“ takto začal pekný mladý muž svoj životný príbeh, z ktorého naskakuje husia koža. Už 15 mesiacov je ubytovaný v Krajine živých na Čeneji, pravoslávnom spoločenstve pre rehabilitáciu a resocializáciu závislých od psychosomatických substancií. „Mal som šťastné detstvo, pochádzam z normálnej rodiny, mám otca, matku, brata, bol som príkladným žiakom, zaoberal som sa športom. Keď som sa zapísal do strednej školy mimo rodiska, chcel som sa osamostatniť. Spočiatku som bol dobrým žiakom, ale neskoršie som začal robiť problémy. Nikoho nebolo v blízkosti, aby ma kontroloval, aby si všimol, že sa so mnou niečo stáva. Domov som odchádzal raz za dva týždne počas víkendu a podarilo sa mi skryť problémy pred rodičmi. Keď som bol tretiakom, strednú školu, do ktorej som chodil, zatvorili. Vrátil som sa domov a dostal sa do spoločnosti, ktorá mala zlú povesť. Poznal som i narkomanov, ale som bol veľkým protivníkom toho. Po pol roku, ani sám neviem ako, pre nejaké dievča, môj najlepší kamarát, ktorý predával heroín a bol závislý, ponúkol mi drogu. Keď som ju prvýkrát konzumoval, nejako ma to vyplnilo. Ale po asi dvoch, troch mesiacoch, keď som nezobral drogy a videl, že je mi zle, pochopil som, že je to kríza, že som sa stal závislým. A myslel som, že to zvládnem,“ hovorí Predrag a na tvári mu vidieť, že na to nerád spomína.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

adresy a nežil som doma,“ spomína Predrag. SVETLO NA KONCI TUNELA? „Predtým, než som sa dostal do Krajiny živých, nesmel som už ani vyjsť na ulicu, nevedel som, pred kým sa mám schovávať, nevedel som, koho som za čo oklamal. Kamarát a ja sme dokonca prežili i streľbu. Jeho zranili, ale ja som mal šťastie a vyviazol som bez ujmy. Veci sa dostali až potiaľ, že som vychádzal von len odrobiť niečo, aby som prišiel po určité množstvo drogy. Život už nemal nijaký zmysel. Keď som posledný raz vyšiel z väzenia, nemal som sa kde vrátiť. Prostredníctvom jedného farára som počul o spoločenstve, v ktorom som teraz, a aj moji sa po dlhšom čase skontaktovali so mnou a snažia sa mi pomôcť. Keď som bol na rozhovore s vychovávateľmi, rozhodol som sa, že prídem do komunity, ale v tom momente

som sa nechcel liečiť, ani zmeniť, chcel som len niekam zutekať sám pred sebou. Nevedel som, kde sa skryť pred problémami a v myšlienkach som hľadal len spôsob, ako sa dostať k drogám. Keď som prišiel do Krajiny živých, bolo mi veľmi, veľmi ťažko. Nepadla mi ťažko samotná izolácia, veď stále som bol v nejakej izolácii, ale ťažko mi bolo preto, že som sa nikdy predtým nestretol s cirkvou, nikdy som nebol v kostole, nevedel som najzákladnejšie veci z náboženstva. Spočiatku mi zavadzali niektoré drobnosti, ranné vstávanie, rôzne

pravidlá. Nikdy mi nikto neurčoval pravidlá, podľa ktorých mám žiť, vždy som sám určoval, čo a ako budem robiť. Nedávalo mi to nijaký zmysel, ale som trpel. Mal som nádej a učil som sa z rozprávania tých, čo sú v komunite už dlhšie. Iba po takých štyroch, piatich mesiacoch som začal niečo chápať, keď som vlastne začal prichádzať k sebe. Ako čas plynul, začal som si uvedomovať, že život je trochu krajší, lebo som vlastne veľmi včas podľahol drogám a neuvedomoval som si, že život pozostáva z maličkostí. Keď som po roku vyšiel z izolácie a odišiel na trojtýždňovú svojráznu previerku, moji boli veľmi šťastní a videli na mne zmeny. Po dlhom čase som sa porozprával s otcom, matkou, bratom, ktorý sa medzičasom stal otcom, a ja som ho nebol ani len navštíviť,“ netají nič Predrag, ktorý prežil hodne toho. PRESTAŇ SKÔR, NEŽ ZAČNEŠ „Po návrate do komunity som pochopil, že naďalej musím na sebe pracovať, aby som sa stal normálnym človekom, aby som si založil rodinu, aby som nadviazal dobré vzťahy s rodičmi a bratovou rodinou. Videl som, ako veľmi sa moji usilujú okolo mňa a snažia sa mi pomôcť. Už je len na mne, aby som sa podstatne zmenil a začal žiť normálnym životom bez vecí, ktoré prinášajú iba zlo. Rodičia ma poprosili, aby som im odpustil, ak mi nejako ublížili a odpustili mi všetko, čo som robil. Prisľúbili, že mi budú pomáhať, koľko len vládzu a môžu,“ končíme rozhovor so slzami v očiach. Predragov príbeh je podobný tisícim príbehom iných a predsa jedinečný, so silným odkazom pre mladistvých, ale i pre ich rodičov. Cesta, ktorou sa pustil, je tŕnistá, plná úskalí. Niektorým sa však podarilo zdolať ju. Najlepšie by však bolo vyhnúť sa nebezpečenstvu, ktoré zasiahlo Predraga. Nedávno to v Kysáči divadelným predstavením Prestaň skôr, než začneš odkázali chránenci Krajiny živých. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZACHOVAJME KULTÚRU V ŠÍDE – je to názov projektu, v rámci ktorého je renovovaná sála Kultúrno-vzdelávacieho strediska za finančnej podpory Správy pre kapitálové vklady AP Vojvodiny a Ministerstva pre kultúru a informovanie. Sála tak nadobudla moderný vzhľad, vymenené sú sedadlá – spolu 240, nainštalované je nové technické vybavenie scény, montovaná je pohyblivá stena medzi balkónom a dolnou časťou sály, postavená zvuková izolácia a nový strop. V prvej fáze renovácie rozšírili javisko a vymenili dosky. Práce trvali takmer 40 dní a zakončené boli necelé dva týždne skôr, než bolo plánované. Adaptácia javiska stála 4,2 milióna a celková rekonštrukcia 19 miliónov din. Ako povedal riaditeľ Kultúrno-vzdelávacieho strediska Srđan Malešević, týmto je zakončený veľký a významný projekt. Terajšia sála je multifunkčná – okrem kinoprojekcií v nej sa môžu organizovať semináre, prezentácie a rôzne kultúrne podujatia v oveľa lepších podmienkach ako skôr. Slávnostné otvorenie sály sa uskutočnilo v sobotu 27. januára v rámci Svätosávskej akadémie. B. D.

ZO ŠTATISTIKY KULPÍNSKYCH MATRÍK

Prevaha smútku nad radosťou Katarína Gažová

ajviac poteší, keď sa dozvieme, že do dediny pribudlo ďalšie novorodeniatko. Na základe evidencie zisťujeme, že je Kulpín od vlani bohatší o 23 bábätiek. Avšak nebol ani jeden zápis o narodení dieťaťa v samom Kulpíne. Predsa ale v kulpínskej matrike narodených vlani bolo niekoľko zápisov o narodení detí v zahraničí. Bábätká prichádzajú na svet v pôrodnici v Novom Sade, tamtiež ich aj zapisujú do matriky narodených. Údaje o tom, že vlani do Kulpína pribudlo 23 ratolestí, nám poskytla detská ambulancia v Báčskom Petrovci. Vlani sa rodičia v Kulpíne tešili • ĽUDIA A UDALOSTI •

narodeniu 16 chlapčekov a 7 dievčat. Dievčatám dali mená Anastázia, Emília, Marijana, Nikolina, Petra (2-krát), Valentína. Chlapčekovia dostali tieto mená: Andrej (dvaja), Aleksa, Alexander, Branislav, Damjan, Daniel (dvaja), Dušan, Kristián, Michal, Nemanja, Ognjen, Peter, Vladimír a Živorad. Do matriky sobášených matrikárka vlani v kulpínskej Miestnej kancelárii zapísala 18 sobášov. Ženili a vydávali sa mladší i starší. Najstarší sobášený muž je narodený roku 1962 a najmladší roku 1995. Najstaršia žena, ktorá uzavrela manželstvo, je narodená roku 1968 a najmladšia roku 1997. Z územného hľadiska čisto kulpínskych sobášov

PRIADKY V LALITI. V minulosti priadky boli významnou pracovno-spoločenskou udalosťou. Tento tradičný slovenský zvyk a jeho súčasnejšiu obmenu zachovávajú v lalitskom Spolku žien Matkino srdce. Na družný večierok, usporiadaný vo štvrtok 18. januára, hostiteľky pozvali členky dvoch spolkov žien – z Báčskeho Petrovca a Hložian. V dome kultúry bolo prítomných približne 30 žien, ktoré v dobrej nálade vyšívali zástery, háčkovali obrúsky, plietli kapce a šály, robili úžitkové dekoračné predmety súčasnými technikami. Rovnako ako kedysi posedenie spestril spev ľudových piesní, vtipné príbehy, žarty a rozhovory o činnosti troch spolkov žien. Lalitské priadky v mene spolku priblížila Anna Hrnčiarová. Po práci nasledovala chutná večera – kačací paprikáš a ochutnávka tradičných koláčov, ktoré prichystali tak Laliťanky, ako aj ich hostky. jčg Foto: M. V.

bolo 7, 1 sobáš bol čisto silbašský a 2 petrovské, kým ďalší mladomanželia prišli z Kovilja, Ubu, Turije, Bieleho Blata. Do kulpínskej matriky zosnulých vlani bolo zapísaných 29 mien občanov, ktorí umreli v Kulpíne a boli tam aj zapísaní. Tento počet nie je však konečný, lebo treba pridať ešte tých občanov Kulpína, ktorí umreli v nemocnici v Novom Sade či v Sriemskej Kamenici alebo v zahraničí a boli pochovaní v rodisku. Úhrnný počet vlani pochovaných na kulpínskych cintorínoch je 46, z toho 27 mužov a 19 Spomienka na krásnu životnú chvíľu: žien. Najstarší zosnulý vlani manželstvo uzavreli mal 80 rokov (narodený Iva Valentíková a Goran Vukić r. 1937) a najmladší mal 12 rokov (narodený r. 2005). Naj- r. 1963). Údaje nám poskytla staršia zosnulá mala 98 rokov matrikárka a šéfka Miestnej (narodená r. 1919) a najmlad- kancelárie v Kulpíne Ľudmila šia mala 54 rokov (narodená Grňová. 6 – 7 /4789 – 4790/ 10. – 17. 2. 2018

Ľudia a udalosti MEDZI SLOVÁKMI V BÉKEŠSKEJ ČABE (2)

Revitalizácia už nie je možná Juraj Bartoš

didátov do miestnej slovenskej samosprávy, a potom aj do CSS. Našou úlohou je vybrať kvalitných ľudí, lebo v prvom cykle volieb menšinových samospráv (keď takéto spolky ešte nemali právo delegovať svojich zástupcov) sa tam dostávali aj ľudia, ktorí neboli slovenskej národnosti.“

edel som len toľko, že Michal Lásik (1956) vyštudoval odbor dejiny – filozofia na Univerzite Komenského v Bratislave. Po rokoch, teda roku 2012, keď som navštívil Békešskú Čabu (a 5. ročník Dolnozemského jarmoku), našiel som v ňom vzácneho spolubesedníka. Vtedy už bol zástupca riaditeľa čabianskeho Slovenského gymnázia a základnej školy, predseda Čabianskej organizácie Slovákov, predseda školského výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku... Roku 2016 Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí mu udelil Pamätnú medailu za celoživotné tvorivé výchovné a kultúrne aktivity v oblasti osvety, školstva, miestnej Michal Lásik a regionálnej kultúry Slovákov v Maďarsku. Mimochodom Aké formy práce uplatňuod roku 2014 pán Lásik je aj jete? predsedom Slovenskej samo„Máme 11 záujmových krúžsprávy župného mesta Békešská kov: od výšivkárskeho, cez dva Čaba. spevokoly, máme klub dôchodKedy a s akým cieľom ste cov, fungoval tu filmový klub... založili Čabiansku organizáciu Vlastníme túto budovu a vyuSlovákov (ČOS)? žívame ju tak, že sme založili „Keď začínala obroda, hneď po jednočlennú s. r. o. – okrem prevrate, keď začínali ožívať ci- toho, že vydávame priestory, vilné spolkové hnutia, roku 1990 máme tu dve veľké miestnosti, sme založili našu organizáciu.“ v ktorých sa stretávame a sú Čo je náplňou jej práce? tu aj izby pre turistov. To bol „My sme zaujímavá organizá- v Maďarsku, v národnostnom cia: fungujeme ako spolok, ktorý živote, prvý model, že z príjmov, má svoje registrované členstvo. ktoré takto získavame, financuČlenské poplatky si platí asi 300 jeme a podporujeme slovenskú členov. Zaumienili sme si pre- kultúru. Okrem toho máme vo dovšetkým zastupovať záujmy vlastníctve aj Slovenskú reštaua združovať tunajších Slovákov, ráciu. V prvých rokoch sme ju pretože v čase, keď sme sa zalo- prevádzkovali my, ale zistili sme, žili, vtedy v Maďarsku ešte len že lepšie bude, keď ju dáme do vznikal systém menšinových prenájmu, lebo v našich krusamospráv.“ hoch nemáme na to nadostač Ktoré sú konkrétne záujmy? odborníkov.“ „Ide nám predovšetkým o buAko tu vlastne pulzuje slodovanie školskej a kultúrnej venský život? autonómie a aby sme sa v rámci „Dom slovenskej kultúry je nej prezentovali aj tu v našom aj jednou z oblastných regimeste. Okrem toho pri voľbách onálnych filiálok CSS, čo znado Celoslovenskej samosprávy mená, že my okrem čabian(CSS) delegujeme svojich kan- skych Slovákov aj z financií CSS,

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

z rozpočtu samého mesta, tiež z rôznych projektov, podporujeme aj akcie okolitých obcí čabianskeho regiónu. Každý rok máme predpísané zvolať valné zhromaždenie. Spájame ho so slovenským plesom alebo bálom, kde sa stretnú naši členovia pri malej večeri vyfinancovanej z členského. Inak tieto priestory máme každodenne vyplnené. Stretávajú sa tu rôzne krúžky a dávame priestor aj rôznym výstavám fotografií a malieb. Spolupracujeme so Slovenským inštitútom v Budapešti, ktorý nám sprostredkúva svoje výstavy, ale sme otvorení aj pre maďarskú kultúru.“ Mali by ste záujem aj pre výstavy umelcov z Vojvodiny? „Áno. Je zaujímavá vec, že pred štyrmi – piatimi rokmi sa obnovila tzv. dolnozemská myšlienka; napríklad tohto roku máme 26 spoločných projektov s rumunskými a vojvodinskými Slovákmi. Povedal by som, že sme sa znovu našli po tých desaťročiach... Z našej iniciatívy bol obnovený aj časopis Dolnozemský Slovák.“ SME ÚSTUPČIVÍ Boli ste aj iniciátormi založenia Dolnozemského jarmoku, ktorý funguje ako putovná inštitúcia... „Áno, začali sme to my roku 2007 a navštevuje ho viactisíc ľudí.“ Akosi nás ale zarazilo, že sme počas otváracieho ceremoniálu 5. ročníka DJ nepočuli ani slovko po slovensky... „Robí sa to tak, lebo DJ je zároveň aj národnostný festival, ktorý nesie meno V pokoji v Békeši a pozývame naň aj iné národnosti. Keby sme hovorili po slovensky, museli by sme prekladať do troch – štyroch jazykov, a to by bolo zdĺhavé... My Slováci, žiaľbohu, to vám poviem, sme takí... ústupčiví. Možno je aj lepšie, že sme netlmočili, lebo tam odznelo, že

tunajší Slováci sú tak isto členmi slovenského, ako aj maďarského národa...“ Máte ešte dajaké zdroje príjmov, okrem už spomenutých? „Áno, keď sme postavili dom, maďarská vláda určila určitú sumu, ktorú dostávame dodnes cez CSS – to je vlastne najväčší zdroj našich príjmov. Okrem toho, najmä na spoločné projekty, získavame peniaze z grantov od Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí; z nich sme roku 1991 obnovili aj vydávanie Čabianskeho kalendára, ktorý bol prvýkrát vydaný roku 1920 a zanikol počas druhej svetovej vojny. V prvom období ho vydávala Evanjelická cirkev, aj prvé obnovené číslo sme vydali spolu s cirkvou, ale cirkev sa potom toho nejak vzdala, a tak ho už vydávame sami, ako aj mesačník Čabän. Je to taký štvorstranový informátor – dávame ho do škôl a iných inštitúcií.“ Koľko je tu vlastne Slovákov a aká je úroveň slovenčiny? „Čaba je také 67-tisícové mesto. U nás sa národnosť nikde neeviduje, takže my vlastne nevieme, koľko je nás Slovákov, ale podľa mojich odhadov je to ešte stále tretina obyvateľov Čaby. Mnohí ľudia už po slovensky ani nehovoria, ale predsa len majú nejaký vzťah, lebo majú slovenský pôvod. Na Slovensku hovoria, že sa treba revitalizovať, ale to už nepôjde.“ Tá medzera teda, kým ste nemali slovenské školy... „Ja vám poviem, čo urobila školská politika... Ako viete, do mlynčeka, kde sa mäso melie, tak to bolo, že doň dáme slovenské dieťa... Najkrajší príklad je, keď porovnáme Slovákov v Komlóši a Nadlaku, ktoré sú vzdialené ani 20 kilometrov a majú približne rovnaký počet obyvateľov; kedysi boli v spoločnom štáte, prevažne boli aj tam, aj tu roľníci, no a pozrite sa: Nadlak si zachoval svoj charakter, hoci Maďari hovoria, že Rumunsko zabíja a utláča národnosti; Komlóš, žiaľ, nie. V tomto jednoznačne má prsty Evanjelická cirkev v Maďarsku. Vy a Nadlačania máte šťastie v tom, že u vás cirkev nebola nástrojom asimilácie a u nás bola.“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

DETSKÝ KÚTIK

Privolávame sneh

Aká by to bola zima bez snehu? Budeme trpezliví a počkáme. Možno ho privoláme týmito krásnymi výkresmi. Zima je tu a my vieme, že je v tých zimných dňoch veľmi dôležité jesť ovocie a zeleninu, aby sme boli zdraví. Pozrite si na druhej strane, čo nám naši kamaráti odporúčajú na jedálnom lístku.

Oliver Fekete, 2. 1, a ZŠ 15. ok tóbra, Pivnic

Danuška

Nóra Tárnociová, 2. 1, ZŠ 15. ok tóbra, Pivnic a

Zima Prišla zima do mojej dediny. Všetko je pusté, lebo stromy viac nekvitnú a aj tráva už prestala rásť. Niektoré vtáky sa presťahujú do teplejších krajov, aby mohli prežiť. V zime je chladno, a preto sme všetci v teplých izbách. Keď vychádzame von, musíme sa teplejšie obliecť. Obliekame si zimný kabát, čiapku, rukavice a šál, aby sme neprechladli. Zima sa mi najviac páči, keď napadá sneh. Vtedy sa okolo nás všetko belie. Snehové vločky padajú z oblohy a prekryjú všetko. Potom deti vybehnú na ulicu, aby sa sánkovali, guľovali a robili snehuliaka. Aj ja sa rada hrávam na snehu. Mám nádej, že nám tejto zimy napadá ešte veľa snehu.

Zima v mojom kraji

Andrea Zemenová, 3. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

Elena Hlavatá, 3. 1, ZŠ maršala Tita, Padina

Denis Slávik, 2. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Prišla zima do môjho kraja a nemohol som sa dočkať, kedy napadá prvý sneh. A keď sa to stalo, môj brat a ja sme hneď vybehli von. Boli sme veľmi radi a celý deň sme sa vonku hrali a robili snehuliaka. V mojom kraji ľudia väčšinou oddychujú a deti sa vonku hrajú. Páči sa mi zima preto, že keď napadá sneh, môj kraj vyzerá, akoby bol prekrytý bielou plachtou a len z komínov vychádza sivý dym. Zvlášť je krásne, keď si ľudia vnútri ozdobia novoročný stromček a taktiež si ľudia ozdobujú domčeky. Vtedy sa rád večer prechádzam a pozerám, ktorý domček je krajší. Som smutný, keď sa skončí zima, ale viem, že sa na rok znovu vráti, a že sa znovu budeme sánkovať a guľovať. Boris Petrovič, 3. 1, ZŠ maršala Tita, Padina

Natali Kotvášová, 3. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

• DETSKÝ KÚTIK •

6 – 7 /4789 – 4790/ 10. – 17. 2. 2018

››› 21

DETSKÝ KÚTIK ›››

Lucia Kámaňová, 6-ročná, ZŠ 15. októbra, Pivnica Anna Gašková, 5. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Mateja Marčoková, 5. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Ivana Šmitová, 8. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč Una Dudková, 6-ročná, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Saňa Melichová, štvrtáčka, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

Viktória Macáková, 3. 2, ZŠ maršala Tita, Padina Daniel Kotuľač, štvrták, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

Mozaika

ROČNÍK XVII 10. – 17. februára 2018 ČÍSLO

222

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

NA KÁVE V CAT CAFFE ĽUBĽANA

Relax v spoločnosti mačiek Elena Šranková

Pätnásť drahokamov

ba milovníci mačiek sa rozhodnú popiť si kávu v spoločnosti týchto chlpatých miláčikov a vojsť do mačacej kaviarne Cat caffe v Ľubľane. A keď už vojdú, môžu tu relaxovať v spoločnosti mačiek, v tichom a peknom prostredí s jazzovou hudbou. Je to takmer bežná kaviareň, kde si môžete vypiť šálku kávy, kakaového kakaa alebo pohárik vína. Jediný rozdiel je v tom, že v tejto kaviarničke žijú mačky. Je to ich domov,

Mohla by som niečo ochutnať?

kde sa hrajú, jedia a spia. Možno sa pri nich skutočne uvoľniť a hrať sa s nimi, čo odoženie zlú energiu a vráti vám úsmev na tvár. Veď pohladenie mačiek je upokojujúce! V Cat caffe je všetko upravené tak, aby vyhovovalo potrebám mačiek. Majú tu stenový

Akoby v hojdačke

Z obsahu

Str. 2 Vo chvíľach oddychu

Najradšej mám škatule

polygón, čalúnený nábytok, ale i rôzne pomôcky na hru. Tie sú urobené tak, aby ich bolo možné upratať, keď mačky chcú mať pokoj. Kaviareň otvorili koncom februára roku 2015 a skutočnosť, že doteraz pretrvala a je spravidla plná hostí, nasvedčuje, že idea bola dobrá. Trend pochádza z Ďalekého východu, kde sa na začiatku deväťdesiatych rokov objavili prvé mačacie kaviarne. V mačacej kaviarni v Ľubľane, ktorá je v strede mesta, bývajú štyri mačky: Chilli, Meri, Nina a Rinka a traja kocúri Jonas, Marko a Nike. Kaviareň je určená pre všetkých milovníkov zvierat, najmä ak nemôžu z akéhokoľvek dôvodu mať domáce zvieratá. Je v nej 25 miest. Mačky sú tu najdôležitejšie, takže sa im hostia musia prispôsobiť a rešpektovať niektoré pravidlá. Pri vstupe do kaviarne je potrebné dezinfikovať si ruky a nevchádzať do nej v špinavých topánkach. Mačky Mačací bontón neslobodno ťahať za chvost, uši, ani srsť. Netreba ich vyrušovať, kým spia, ani si ich brať na ruky. Ak samy prídu k vám, je to v poriadku. Fotografovanie je žiaduce, ale bez blesku, ktorý škodí mačacím očiam. Mačky netreba kŕmiť, ani im

dovoliť, aby lízali vaše nápoje. Hluk je tiež zakázaný, ako i vstup všetkým ostatným zvieratám, vrátane mačiek. Keďže majitelia chcú informovať hostí o správnej starostlivosti o mačky, v kaviarni sú o tom k dispozícii knihy, časopisy a letáky. Dojmy návštevníkov sú pozitívne, zrejme sa im táto myšlienka páči. Ponuka nápojov je dobrá a hygie-

Ticho a pokojne Str. 6

Kráľovská torta Str. 8

na je tiež na vysokej úrovni. Bar je z hygienických dôvodov opatrený sklom. Posedenie v spoločnosti mačiek je príjemné, útulné, zaujímavé a zábavné. Ozajstný mačací raj.

Mozaika ŠPANIELSKE MESTÁ NA ZOZNAME UNESCO

Pätnásť drahokamov Oto Filip

aždý štát, každá oblasť, každé mesto či každá dedina má čosi špecifické. Ide len o to, ako to dokáže skrášliť, následne aj využiť. Niekde sa o to postarali dejiny úchvatnou architektúrou, inde súčasné podujatia, na treťom meste obsahy kultúrne, spolo-

vybrať, zmysluplné trávenie voľných dní, rôzne túry a koštovky, cesty po okolí za pamätihodnosťami, večerné a iné programy... Čiže nielen úmysel, ale aj Mapa najznámejších primeraná infraštruktúra chránených miest a ceny, široká ponuka a tradičná pohostinnosť sú tu- svetového kultúrneho dedičstva ristickým tromfom viacerých UNESCO, ktorá v belehradskom európskych krajín do nových Inštitúte Servantes prebiehala

Štyri motívy z Toleda

Historická Baeza

čenské, gastronomické, alebo ponuka a predaj pestrých lokálnych suvenírov. Súčasným turistom už dávno nestačí to základné: jedlo, nápoj a nocľah. Potrebujú i nadstavbu: vhodný dôvod, prečo sa niekam vôbec

Obľúbená destinácia – Salamanca

VČERA, DNES, ZAJTRA...

dní. Jednoznačne k nim patrí i Španielsko. Ukážkou toho, že jeho kultúrni dejatelia vedia, čo majú robiť, je výstava Pätnásť drahokamov Španielska, s podnázvom Španielske mestá na Zozname

V Segovii je veľa kvetov

v januári a začiatkom februára. Córdoba, Alcalá de Henares, Ávila, Baeza, Tarragona, Cáceres, Cuenca, Ibiza, Mérida, Toledo, Úbeda, Salamanca, San Cristóbal de La Laguna, Santiago de Compostela, Segovia. Každé z

nich je svojím spôsobom krásne. Niektoré hradmi, iné kvetmi, tretie pozíciou pri vode, ďalšie podujatiami, ktoré organizuje. Iste nie náhodou Španielsko patrí k turistickým veľmociam. Okrem všetkého iného aj pre skutočnosť, že je na súpiske štátov s najväčším počtom kultúrnych statkov zaradených do Zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO: globálneho uznania udeľovaného lokalitám osobitného významu, ktorých využitie, ochranu a zachovanie, prostredníctvom uvedeného titulu, uznávajú všetky národy sveta, bez ohľadu na to, kde sa tie krásy nachádzajú; čiže medzi 46 lokalitami Španielska, ktoré sú na tomto zozname, ich pätnásť alebo približne tretina, sú mestá špecifické a jedinečné. Na ich vznik a vývoj vplývali rozličné civilizácie, ktoré počas uplynulých storočí obývali príslušný polostrov a jeho okolie, nechávajúc mu do dedičstva tak pestré dejiny, ako aj architektúru či zvyky. Presne pred štvrťstoročím, v roku 1993, vznikla Skupina španielskych miest na Zozname kultúrneho dedičstva UNESCO, ako nezisková organizácia, spoločne pôsobiaca na pláne ochrany a promócie kultúrneho a historického dedičstva uvedených pätnástich miest. Je to nielen v záujme tamojšej kultúry a histórie, ale aj dnešného turizmu. Slovom, Španieli vedia, čo na tom pláne robia. A čo je ešte významnejšie – aj kedy.

Obkľúčený vodou – San Cristóbal de La Laguna

HLAS ĽUDU | 10. – 17. 2. 2018 • 6 – 7 /4789 – 4790/

CREPAJSKÝ FIAKER BEZMÁLA ŠTVRŤSTOROČNÝ

Kôň je Boží dar ľudstvu Ján Špringeľ

rabské príslovie z titulku patrične hodnotí význam koní v dejinách ľudstva. Register

do skoku. Dobrý kôň zaslúži, aby ho chlebom choval. Keď prejdeš míľu, postoj na chvíľu; keď prejdeš tri, koňom čelo

športy pred kolektívnymi, koňa pred futbalovou loptou. Crepaja, najjužnejšia dedina v okrese Kovačica, je práve taká. Počas Crepajského fiakra sa zoskupí toľ ko obecenstva za jeden deň, ako sa fanúšikov FK Vojvodina Cre- Crepajčanky paja nezoskupí v súčasnosti ani za niekoľko sezón. Konské záprahy s vyparádenými lipicanmi v nákladných autách od Subotice po Čačak smerujú do Crepaje v druhý

spoločenstva Crepaja Živojina Matejića a predsedu Športového zväzu obce Kovačica Jána Cicku o plánoch mestečka a združenia na tento rok vyplýva, že si jednoznačne vytýčili

Crepajčania

knihy Slovenské príslovia, porekadlá utri; keď prejdeš šesť, daj im jesť. a úslovia (Tatran, Bratislava 1975) Na jednom koni sa chleba neAdolfa Petra Zátureckého má len dorobíš. málo hesiel, ktoré sú početnejšie Na dobrého koňa netreba biča. od sentencie, kde sa spomína kôň. Vždy je zapriahnutý Pre zberateľa ľudovej slovesnosti ako kôň v gápli. sú tátoše na stupienku slávy, aj keď Veľa vrán pustí sa i do živésa v niektorých gnómach spomínajú ho koňa. iba okrajovo: Starého koňa je zle učiť (rajtovať). Prevrhol sa na mladých koňoch. Nepárne kone nedobre ťahajú. Zdurené kone, slabý voz, stará žena, mladý muž, čerta je tam dobre už. Každý Cigán svojho koňa chváli. Dva kone viaNádherné tátoše a parádne fiakre cej utiahnu ako jeden. Moc múch aj koňa zožerie. Ani kôň neťahá ako môže. A ďalších ľudových múdrostí o Kone, ktoré ovos dorábajú, koňoch je v zbierke Zátureckého na najmenej ho dorábajú. desiatky. O tom, že všetka ušľachKone za ovsom behajú a osly ho tilosť pochádza z koňa, ako hovorili dostávajú. Latinovia, najlepšie v Srbsku poznajú Alebo gazda koňa, aleCrepajčania. bo kôň gazdu zje. Je len málo mestečiek vo VojvoDaj kobyle obroku, pustí sa ti dine, ktoré uprednostňujú zvieracie

Letom - svetom navzdor košave

ako jednu z prvoradých úloh aj úpravu príliš schátraných miestností a tribún FK Vojvodina Crepaja. Sčasti sa spomínané renovovanie renomovaného štadiónu urobí už v tomto roku. A 25. výročie závažného srbského podujatia s medzinárodnou príchuťou o rok už, sľubujú, bude v plnom lesku. V takom, v akom sú i kráľovské kone, lipicany, ktoré Trojzáprah − krása kráľovských koní hrdo klus ajú pred preplnechystajú osláviť úctyhodné jubile- ným davom. Veď poprední aj drobní um: štvrťstoročie prvého podujatia majitelia týchto nenáročných a bystrých tátošov to s netrpezlivosťou na Uskrs 29. apríla 2019. Zo slov predsedu Rady Miestneho čakajú. (pravoslávny) veľkonočný sviatok 9. apríla tohto roku. Obyvatelia Crepaje a lokálna obecná samospráva sa ale už naplno

III

Mozaika ZLATÁ PRAHA

Nie 100-vežatá, ale 1 000-vežatá Danuška Berediová

o je Čechom zlatá Praha, Slovákom je Bratislava. No tentoraz o Prahe – hlavnom meste Českej republiky. Slovensko a Česko v januári tohto roku oslávili 25 rokov

Svätý Václav na koni

samostatnosti. Tohto roku je aj sté výročie vzniku Československa. V Česku sa v januári konali prezidentské voľby, na ktorých zvíťazil doterajší prezident Miloš Zeman. Vráťme sa však späť k mestu, ktoré sa okrem s prídavným menom zlatá, spája aj so stovežatá. Toto druhé ale veľmi nesedí, lebo v Prahe je viac ako 1 000 veží a nikdy nie sú všetky sčítané. V stredoveku veže znamenali slobodu, podľa čoho Praha bola veľmi slobodné mesto. A práve kvôli vežiam je zlatá. Najmä Karol IV. rozkázal všetky veže v Prahe pozlátiť, aby nepriateľ, ktorý prichádza, zďaleka videl

lesk mesta, a tak sa naľakal. Týmto chcel vyvolať aj obdiv u všetkých, ktorí prichádzali do Prahy. Niekto by zase možno povedal, že je zlatá podľa rovnakej farby piva, ale v tomto období pivo bolo omnoho tmavšie. Bolo v podobe kaše, jedlo sa lyžicou. Česi hovoria, že je to chlieb českého národa. Aj dnes je Praha veľ mi slobodné mesto. Primátorka Prahy Adriana Krnáčová je hrdá, lebo mesto Praha sa nachádza na šiestom mieste na svete podľa tolerancie a slobody. Samotné Česko sa považuje za veľmi slobodné a demokratické, lebo sú od roku 2006 v tejto krajine povolené homosexuálne manželstvá. Ďalšia zaujímavosť je, že gramotnosť obyvateľstva v Česku vynáša neuveriteľných 99 %. Praha dožila svoj najväčší rozkvet a rast počas vlády chýrečného vládcu Karola IV., ktorý žil v 14. storočí a ktorému Praha vďačí za dnešný výzor. Prahu tvoria nová a stará časť mesta. Hranicu medzi starým a novým mestom tvorí tzv. Prašná brána, v ktorej sa ešte v 14. storočí alchymisti pokúšali vyrobiť zlato, čo sa im nepodarilo. To, čo sa im predsa podarilo vyrobiť, bol pušný prach. Uvedená brána podľa neho dostala pomenovanie. Prejdením spod Prašnej brány sa vchádza do Celetnej ulice, ktorá je najstaršia v Prahe. V nej sa nachádza Mozartov dom, ktorý je dnes premenený na

REPORTÉRI

múzeum. Je menej známe, že Mozart väčšiu časť života strávil v Prahe viac ako vo Viedni. Lebo tu ľudia mali viac porozumenia pre jeho hudbu a pre jeho tvorbu. V tejto ulici sa nachádza aj Karlova univer zita, najstaršia univerzita v tejto časti Európy, ktorú založil Karol IV. Jeden z najzná- Prašná brána – hranica medzi starým mejších študentov a novým mestom tejto univerzity bol Nikola Tesla, ktorý tu ukončil ročia. Je aj najznámejšie, lebo tu jeden semester svojich štúdií. sa nachádzajú chýrečné hodiny Orloj, považované za symbol mesta. Astronomické hodiny sú ORLOJ Historické centrum mesta s je- postavené na východnú stranu dinečnou panorámou Pražského mestskej radnice v roku 1410. hradu (Hradčany) je pamiatkovou Podľa legendy ich skonštruorezerváciou UNESCO. Staro- val majster Hanuš a mestská mestské námestie je najstaršie vláda sa rozhodla, aby Hanuša námestie v Prahe, ešte z 10. sto- oslepila, aby neurobil ešte nie-

Týnsky chrám inšpiroval Walta Disneya

HLAS ĽUDU | 10. – 17. 2. 2018 • 6 – 7 /4789 – 4790/ kde také rovnaké, lebo chceli mať čosi jedinečné a zvláštne. Podľa legendy Česi tiež veria, že ak sa Orloj zastaví, čiže pokazí, ich národ postihne nejaký veľký smútok, čosi zlé. Preto sa usilujú, aby ho pravidelne udržovali, takže sa od roku 1410 tieto hodiny ešte nikdy nezastavili. Neskoršie boli nájdené určité historické spisy, podľa ktorých jeden matematik a jeden fyzik (Kadinský a Šindel) z Karlovej univerzity mali na starosti projektovať tieto hodiny. Na tomto námestí sa nachádza aj Týnsky chrám (Chrám Panny Márie pred Týnom). Na prvý pohľad, niekto kto prvýkrát navštívil Prahu, predsa má pocit, že tento Symbol Prahy – Orloj chrám dakde už videl. Zdá sa mu známy, lebo sa hovorí, že by Prahu zasiahla nejaká kaWalt Disney bol ním inšpirovaný tastrofa alebo by na ňu zaútočil pre všetky hrady v jeho rozpráv- nepriateľ, tak by sa Svätý Váckach. Ďalšia zaujímavosť je, že sú lav zobudil, socha by ožila a on na prvý pohľad jeho dve zvonice by ochránil mesto. Na tomto identické. Keď sa lepšie pozriete, námestí sa živý spálil český

vanejší komplex hradov na svete. Dnešný výzor Hradčanov je z obdobia Márie Terézie. Dnes sú aj sídlom prezidenta Českej republiky, a preto sa musí zladiť protokol a turizmus, hlavne, keď ide o bezpečnosť. Lebo cez Prahu denne prejde priemerne 10-tisíc turistov a takmer každý z nich navštívi aj Hradčany. KARLOV MOST Najdlhšia rieka v Česku, Vltava, cez Prahu preteká v dĺžke asi 30 km. Cez celú dĺžku Vltavy je 107 mostov, v Prahe ich je 18. Najznámejší a možno aj najkrajší z nich je Karlov most. Tento je vystavaný v blízkosti miesta, kde stál most, ktorý vystavala kráľovná Judita, ktorý bol prvý kamenný most v Česku, slúžil 130 rokov a nakoniec bol zbúraný počas povodní. Karol IV. A Karol sa rozhodol vystavať nový most. Na vhodné astrologické podmienky na výstavbu mosta čakal až 15 rokov, lebo bol veľmi poverčivý. To sa stalo v roku 1357, 9. 7. o 5.31 h. Práve tento čas mu vypočítali astrológovia, že tak bude trvať najdlhšie. Na moste je 31 skulptúr a na mieste,

kde je z mosta hodený Svätý Ján Nepomuk, ktorý nechcel prezradiť českému kráľovi Václavovi IV. spovedné tajomstvo kráľovnej, sa ľudia dotýkajú pre šťastie. Stačí zaželať si niečo, intenzívne myslieť na to, nikomu to nikdy neprezradiť (ani ak sa splní), môže byť iba

jedna žiadosť, musí byť pozitívna, nie materiálna a reálna. To nie je vždy ľahké. Dalai Lama povedal, aby sme boli šťastní, že sa nám všetky túžby nespĺňajú, lebo nikdy nevieme, čo je pre nás dobré. Ale cestovanie nám vždy dobre urobí.

Gastronomická miestna špecialita – veprové koleno

všimnete si, že je predsa jedna trochu masívnejšia, čiže väčšia a druhá menšia. Týmto sú predstavené dve postavy, postava ženy a postava muža. Druhé hlavné mestské námestie je Václavské namestie, ktoré dostalo pomenovanie podľa sochy svätého Václava na tomto námestí, ktorý jazdí na koni. Legenda hovorí, že ak

študent Ján Palach. Dvadsaťjedenročný študent sa zapálil na znak protestu proti vtedajšej vláde v roku 1969. O tejto správe sa nehovorilo 2 – 3 mesiace. Rádio Slobodná Európa ju prvý zverejnil, takže zaznela v celej Európe. Ďalším symbolom mesta sú určite Hradčany. Predstavujú najväčší, najstarší a najzacho-

Pohľad na mesto a Karlov most z Hradčanov

Mozaika INÍ PÍŠU: PAVOL RANKOV

Ticho a pokojne P

rvýkrát Elenu prebudil Patrikov kašeľ koncom leta. Chlapec sa pritom vôbec nezobudil, čo je u štvorročného dieťaťa celkom bežné. Pomyslela si, že prechladol, a spala ďalej. Ráno bol zdravý ako rybička. Asi po týždni sa nočný kašeľ opakoval. Určite je to astma, hovorila si, keď počúvala ťažké synovo oddychovanie. Nezaspala až do rána. Keďže sa záchvat opakoval aj nasledujúcu noc, zobrala Patrika k lekárke. Ako každá matka, aj Elena predpokladala, že doktorka pripíše chorobe jej dieťaťa mimoriadny význam. Bolo to však bežné vyšetrenie, ktoré ukázalo tuctovú diagnózu – alergia. Priedušky nie sú zahlienené ani mandľa zväčšená. Lekárka pokrčila plecami. Presťahujte sa do iného mesta alebo aspoň do inej štvrte, radila. Tu máte z jednej strany rafinériu a z druhej chemickú továreň. Ak by človek zostal v takýchto podmienkach zdravý, bolo by to v rozpore s prírodou. Patrikov kašeľ zmenil celý Elenin život. Nikdy sa poriadne nevyspala a v práci bývala podráždená. Deti, s ktorými chodil Patrik do škôlky, si prezerala pátravým pohľadom, akoby očakávala, že už-už odhalí bacilonosiča, ktorý ničí zdravie jej syna. Zdalo sa, že organizmus dieťaťa sa oslabuje. Chlapček bol chudý a bledý, ľahko sa unavil a jeho smutné očká pripomínali pohľad detí z krajín, kde zúri vojna. Záchvaty kašľa po čase nadobudli určitú pravidelnosť. Začínali medzi druhou a pol treťou a trvali tri štvrte hodiny. Niekedy sa chlapec zobudil a pýtal sa nešťastnej matky, kedy prestane jeho kašeľ, inokedy vzlykal a sľuboval, že on nechce kašľať, ale nevie sa zastaviť. Elena skúšala všetko. Vypýtala si od lekárky antibiotiká, potom kupovala drahé škandinávske sirupy a orientálne éterické oleje. Ktosi jej dokonca požičal elektrický prístroj, ktorý údajne dokázal liečiť suchý kašeľ špeciálnym tempom vlnenia. Kašeľ však neporazila. Neovplyvnilo ho dokonca ani počasie – ostrý zimný vzduch, jarné dažde, letné horúčavy. Elenino telo prijalo nový biorytmus. Pravidelne sa budila dve

hodiny po polnoci. Najprv ju zobúdzal synov kašeľ, neskôr, keď sa náhodou kašeľ o niekoľko minút oneskoril, očakávala ho už s otvorenými očami. Raz sa jej zdalo, že tesne pred vypuknutím Patrikovho záchvatu začula cez stenu cudzí kašeľ. Odŕhanie kohosi, kto tiež nemôže spať a trpí. Pocítila úľavu, už so svojimi starosťami nie je úplne sama. Keď však kašeľ, ktorý pravidelne predbiehal o niekoľko krátkych

okamihov Patrikov, počula desiaty alebo pätnásty raz, jej pocity sa zmenili. Dráždilo ju to a začala hľadať súvislosti. Čo ak zvuk zo susedného bytu jej syna zobudí, a on sa len preto rozkašle? Možno by spal pokojne ďalej. Bezprostredná následnosť dvoch kašľaní bola nevysvetliteľná. Čím úpornejšie nad záhadou premýšľala, tým viac sa stupňoval jej odpor k chorému človeku v susedstve. Snažila sa identifikovať, odkiaľ tlmený zvuk prichádza. Po čase, možno po niekoľkých týždňoch, si bola takmer istá, že v noci počuje obyvateľku bytu o poschodie nižšie. Bola to stará pani, ešte opustenejšia ako Elena. Keď sa sem Elena presťahovala, stará susedka sa snažila o zblíženie. Generačné bariéry a odlišné záujmy však zabránili, aby sa z niekoľkých rozhovorov vo výťahu a jabĺčok pre Patrika vyvinulo čo i len dobré susedstvo, keďže o priateľstve nemohlo byť ani reči. Teraz Elena starú susedku nenávidela. Podozrenie sa zmenilo na istotu – starenin kašeľ je príčinou synovej choroby. Čo však Elena mohla robiť? Celá jej hypotéza bola taká absurdná, že sa s ňou nemohla nikomu zdôveriť. Susedka nakazila malého Patrika. Cez stenu. A keby len nakazila, ona asi robila čosi oveľa horšie. Elene sa totiž

INÍ PÍŠU zdalo, že zatiaľ, čo Patrik neustále chradol, starena sa stáva čoraz čulejšou. Akoby presúvala svoju chorobu na chlapčeka. Elena bola zúfalá. Od týchto pocitov bol len kúsok k želaniu, aby sa všetko obrátilo, aby bol Patrik čoraz zdravší a starena čoraz viac chorá. Chlapec by sa mal vyliečiť a žena zo spodného poschodia by mala zomrieť. Elena sa bála svojich myšlienok. Zatiaľ, čo jej do uší vrážal niektorý zo synových záchvatov kašľa, myslela čoraz častejšie na stareninu smrť. To by bolo východisko. Napokon pochopila, že jej povinnosťou je zachrániť chlapca. Čakajúc na druhú hodinu nočnú, rodil sa v Eleninej hlave plán vraždy. Keď začula cez stenu tiché pokašliavanie, bola presvedčená, že by dokázala zabiť. Keď jej syn odpovedal vlnou zadúšajúceho kašľa, ľutovala, že to ešte neurobila. Asi rok a pol po tom, čo sa objavila Patrikova choroba, Elena už len čakala na vhodnú príležitosť. Taxíkom sa dopravila do prímestského parku. Po niekoľkých hodinách mala v košíku zopár bedlí a v igelitovom vrecúšku pod kabátom dve muchotrávky tigrované. Ich podobnosť by zmiatla každého začínajúceho hubára a Elene sotva niekto mohol dokázať, že ním nebola. Unaveného syna musela z lesa vyniesť na chrbte. Keď starene odovzdávala načistené a pokrájané huby, viackrát zdôraznila, že ich treba pripraviť a zjesť ešte dnes. Dokonca sa ponúkla, že ich pre susedku uvarí. Vďačná stará žena sa potešila obnoveniu dobrých vzťahov. Navrhla Elene, že jej občas môže postrážiť synčeka, je taký zlatý. V tú noc Elena nespala. Od strachu jej drkotali zuby a čelo zalieval studený pot. Čakala, kedy začuje krik spôsobený bolestivými kŕčmi. Bolo však ticho. Elena sa napokon zmierila s myšlienkou, že susedka huby nejedla. A možno ich nebude jesť ani zajtra. Tesne pred druhou predsa len začula, akoby v byte pod ňou čosi ťažké spadlo. Potom sa ozvalo chrčanie a vyľakané volanie. Starena potrebovala pomoc. Elena vstala a opäť si ľahla. Potom vyskočila a utekala

k telefónu. Vytočila číslo polície. Jachtala čosi o pokuse o vraždu a umierajúcej starene. Aspoň adresu povedala zrozumiteľne. Siréna policajného auta sa ozvala takmer okamžite. Elene preletela hlavou myšlienka, že policajti o všetkom vedeli. Čakali len na jej reakciu. Potom začula dupot na schodoch. Zobudil ju zvonček pri dverách. Bolo osem. Zmeškala do zamestnania. Potom si uvedomila, čo sa v noci stalo, takže na zamestnaní už vôbec nezáleží. Bála sa, čo bude s jej chlapčekom. Opäť sa ozval zvonček. Nemýlila sa, pred dverami stál policajt. Pozvala ho ďalej. Horúčkovito sa pokúšala spomenúť si, čo sa rozhodla tvrdiť. Samozrejme, prizná sa, že susedke dala huby, ale poprie, že by čo i len tušila, že je medzi nimi aj jedovatá. Nešťastná náhoda. Možno ju budú súdiť. Z nedbanlivosti, ale v dobrom úmysle, urobila hroznú vec. Policajt medziiným už začal rozprávať. Poďakoval jej za uvedomelý občiansky postoj, ktorý prejavila spoluprácou s políciou. Žiadny iný zo susedov im netelefonoval. Jej meno sa zachová v tajnosti. Oboch páchateľov lúpeže sa podarilo ihneď zadržať. Žiaľ, starenka nadránom skonala v nemocnici. Nie od škrtenia, či iného zranenia, ktoré jej tí surovci spôsobili, ale následkom šoku. Ako len mohla byť starká taká dôverčivá, že v nočných hodinách pustila do bytu dvoch neznámych mužov? Elena požiadala policajta, aby jej to ešte raz zopakoval. Súhlasila s ním, že pre vrahov starých bezbranných ľudí by mali obnoviť trest smrti. A rovnako aj pre vrahov detí, dodal odchádzajúci policajt. Pristavovala raňajky. Krájala sendviče a natierala ich maslom a medom. Potom si spomenula, koľko je hodín. Zatelefonovala šéfovi a ospravedlnila sa, že dnes nepríde. Nech jej vypíše dovolenku. Cítila zmätok, doznievajúci strach a zároveň únavu, či dokonca radosť. Patrik pokojne spí. Inokedy by bol o tomto čase už dávno v škôlke. Dnes však tichučko a pokojne leží v postieľke. (Ľudové noviny, 48/2017)

HLAS ĽUDU | 10. – 17. 2. 2018 • 6 – 7 /4789 – 4790/

(DUCHA)PLNKY

Výber: Oto Filip

Smiech je liek

Špinavé čistky

Pavol Janík

Medzi blondínkami:

Z éry pera

– Ahoj, kde si bola na dovolenke?

Nález Našiel som rým, neviem čo s ním. Koniec literatúry Viac sa počíta, ako číta. Génius Jeho slová boli múdrejšie ako on. Ideálna revolúcia Nežná knižná. Ideálny vzťah Priazeň jedna báseň. Kniha Schránka bez adresy. Poézia Reklamná kampaň na lásku. Nadradený literárny kritik Podľa jeho povelu píšu všetci novelu. Vek literatúry Éra pera. Opití básnici Prekliati a preliati.

– V San José... – Nehovorí sa San José, ale San Chosé. A kedy si tam bola? – V chúli... Príde chlap do hotela a chce si prenajať izbu. – Vaše meno?

Karikatúry: Tošo Borković (prvá cena na 39. súbehu karikatúry Pjer 2006)

– Nonononovák.

Zo zápisníka

Postrehy

– Jasné, Novák. – Nie. Nonononovák.

Čím je štát všemohúcejší, tým je občan bez– Ja viem, vy ste koktavý. mocnejší, tým je viac vydaný zvôli a vrtochom – Nie, môj otec bol koktavý a matrikár bol debil. svojho božstva. Dominik Tatarka Hovorí otec synovi: – Synu, ty si taký hlúpy, ako toto drevo.

Navštívte svojich priateľov prv, ako vymrú! Jan Burian Talentovaný človek vie, že má čo rozdávať, a rád sa o svoje nadanie podelí s ostatnými. Alexander Solženicyn

A poklope na stôl. Syn na to: – Otec, niekto klope. Manžel sa vráti unavený domov. Žene povie: – Ak by niekto volal, povedz, že nie som doma,

Dejiny nikdy nevyzerajú ako dejiny, ktoré prežívate. John Gardner

dobre?

Jediným životným handicapom býva nesprávny prístup k životu. O chvíľu skutočne zvoní telefón. Manželka ho Scott Hamilton zoberie a do slúchadla povie: – Nie, je doma... Manžel sa na ňu osopí: – Nerozumela si? Jasne som ti predsa vravel, že – Nehnevaj sa, miláčik, – skladá žena pokojne

Zrnká múdrosti Rečniť je podobné umenie ako viesť auto: najprv musíme vedieť ako zastaviť. Hubbard Nad výstrel z pištole sú horšie ľudské reči. Gribojedov Hovoriť o sebe menej, než zodpovedá skutočnosti, je hlúposť, a nie skromnosť. Mounier

Kat bol pri obeti vtedy, keď jej bolo najťažšie. Aleksandar Baljak

slúchadlo, – to nebolo pre teba... – Jožo, počul som, že si chlpatý po celom tele Jugoslav Vlahović

ako opica! – Božemôj, tá tvoja žena je ale klebetná...

10. – 16. 2. 2018

Nestranný ako katalóg. Bežal k nej prázdnou ulicou ako klobúk strhnutý vetrom: bez hlavy. Keby ľudia nevzdychali, svet by sa zadusil. Keď ti čosi spadne do oka, maj na mysli, že je to odrobinka kozmu. Ťažké časy! Naraz sa musíme zaobísť bez vecí, o ktorých naši dedovia ani nesnívali. Som príliš starý na to, aby som všetko vedel. Postupnosť vecí: 1. sentiment, 2. temperament, 3. moment, 4. lament, 5. aliment.

Z aforizmov

máš povedať, že nie som doma!

POČASIE

Julian Tuwim

Za toto, čo je dnes, nik nenesie vinu. Všetci sa o to pričinili. Vitomir Teofilović Uvoľnite sa, nehrozí nám žiadna budúcnosť! Vesna Denčić

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

1˚ | 4˚

-2˚| 6˚

0˚ | 7˚

0˚ | 6˚

0˚ | 5˚

-1˚ | 5˚

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

DIÉTY

IBA PRE LABUŽNÍKOV

VZŤAHY

Ako odolať Kráľovská hriešnym torta maškrtám?

a ceste k ideálnej váhe je sladké pre mnohé z vás najväčšou prekážkou. Ako sa odnaučiť od starých zvyklostí a odolať obľúbenej čokoládke? Ste závislá od mliečnej čokolády či krémešov? Tak asi poznáte výčitky potom, ako ste miesto malého kúska zjedli obrovskú porciu cukru a kalórií. Prečo to končí takto? Zajedáte emócie. Ak len máte chuť na niečo dobré, ale nie ste hladná, vaše jedenie je často vyvolané emóciami a tie sa spoja so spomienkami, ktoré vás prenesú do chvíľ, keď vám bolo lepšie. Keď vám je na duši ťažko, jete hlavne to, čím ste sa naučili odmeňovať, chrániť a uvoľniť. Ako z tohto kola von? Naučte sa na nové potešenie. S novou sladkosťou vás emócie zvyčajne nestiahnu šmýkačkou, po ktorej ste už leteli toľkokrát. Ľahšie sa odmieta nový neznámy nápadník ako milenec z minulosti. Ako však dosiahnuť, aby sme boli spokojné aj s novou alternatívou? Chce to plnohodnotnú náhradu. Ak máte chuť na čokoládu, no miesto toho si dáte banán alebo sušené ovocie, väčšinou zjete ten banán, balíček sušených hrozienok a nakoniec aj celú čokoládu. Nový pôžitok musí byť niečo, čo vám bude chutiť podobne, ako váš obľúbený dezert, ale súčasne to bude niečo iné. Dobrý tip: Skúste celozrnné palacinky či vafle, sekané orechy a ovocné jogurty. Miesto sladených nápojov pite čistú vodu ochutenú surovým ovocím. Uprednostňujte jednoduché sacharidy, napríklad med, ovocie, nesladené sušené ovocie, javorový sirup, melasu či kúsok horkej čokolády.

Suroviny: Na cesto: pohár (2 dl) cukru, pohár hrubej múky, pohár hladkej múky, 1 a ½ lyžice kypriaceho prášku, 1 a ½ lyžice sódy bikarbóny, ¾ pohára kakaa, 2 vajcia, pohár mlieka, ½ pohára oleja, 2 lyžice vanilínovej arómy, ½ pohára prevarenej vody a 50 g čiernej čokolády; Na tmavú plnku: 400 ml mlieka, čokoládový puding, 2 lyžice cukru, 2 lyžice múky, 50 g bielej čokolády, 50 g čiernej čokolády, 50 g masla; Na jasnú plnku: vanilínová krém šľahačka, 125 ml chladného mlieka, 125 g bielej čokolády, 125 g vyšľahanej šľahačky; Na polevu: 125 g čokolády na varenie, 70 g masla Takto sa to podarí: Cesto: Zmiešame najprv suché suroviny, a potom pridáme vyšľahané vajcia, mlieko, olej a roztopenú čokoládu. Nalejeme i vriacu vodu, dobre zmiešame a vylejeme do vymasteného a múkou vysypaného plechu. Pečieme asi 40 minút na 170 ̊C. Vychladnuté cesto rozrežeme na 3 časti. Tmavá plnka: Pudingový prášok, cukor a múku

Rýchla inšpirácia na Valentína:

zmiešame s trochu trochou mlieka a zavaríme do vriaceho zvyšného mlieka. Kým je puding horúci, pridáme margarín a obe nastrúhané čokolády. Dobre zmiešame a necháme vychladnúť. Jasná plnka: Vanilínovú krém šľahačku vyšľaháme s mliekom podľa návodu na vrecúšku a pridáme vyšľahanú šľahačku a roztopenú bielu čokoládu. Dobre zmiešame. Poleva: Vo vodnom kúpeli roztopíme čokoládu a maslo a dobre zmiešame. Prvé cesto natrieme tmavou plnkou, na plnku položíme druhé cesto, ktoré natrieme jasnou plnkou. Na jasnú plnku kladieme tretie cesto, ktoré polejeme polevou. Ľubovoľne ozdobíme. Zdroj: recepti.zena.blic.rs

ZDRAVIE A MY

Chodíte z práce unavení a vyčerpaní?

eviete, kde skôr skočiť? Cítite veľký tlak v práci? Chodíte stále unavení z práce a neviete to zmeniť? Skúste tri ranné rituály a budete sa čudovať, čo sa stane. Ak aj vy patríte k ľuďom, ktorých práca ubíja, nastavte si ráno tak, aby ste aspoň trochu uvoľnili napätie a stres a z tejto pozície budete lepšie čeliť tomu, čo sa počas dňa objaví. 1. Skúste meditačné uvoľnenie – zhlboka sa nadýchnite a myslite pritom na niečo príjemné... Naďalej dýchajte zhlboka, kým sa váš dych neupokojí. Tým sa spomalí srdcový tep i vysoký krvný tlak a stres dostanete pod kontrolu. 2. Pokračujte hneď druhým rituá-

lom – a to zavrite oči a predstavte si problém, ktorý vás ťaží v práci, ako sa mení pred vašimi očami na vyriešený... Vizualizácia, v ktorej premeníte zlé na dobré, pomáha získať odstup od problému a vaše ukotvenie v ňom. Vďaka tomu budete ľahšie nachádzať riešenia. 3. Na konci tohto rozjímania si dajte reálny malý cieľ, ktorý viete splniť, aby ste zmenili situáciu, ktorú práve prežívate. Napríklad – zajtra sa pokúsim odísť z práce o 15 minút skôr, alebo zajtra po práci budem cvičiť, pôjdem do kina a podobne... Jednoducho to, čo vám teraz chýba, snažte sa zakomponovať tak, aby ste sa necítili ešte viac pod tlakom. Čiže reálne malé cieliky. Ale každý deň jeden.

Mozaiku číslo 222 pripravil Oto Filip

VIII

by ste potešili svojho milovaného a dali mu najavo, že ho stále ľúbite, stačí niekedy iba málo: milé slová, srdiečko na zrkadle, malý darček, spoločná večera. V romantickej nálade. Chystáte večeru vo dvojici? Nezabudnite na sviečky, ktoré dodajú stolovaniu tú správnu romantickú náladu. Na dverách. Srdiečko alebo kvet na dverách spálne bude celý deň vášmu miláčikovi pripomínať, ako sa máte radi. Možno ho takéto jemné pripomenutie utvrdí v tom, že vám musí priniesť kyticu alebo pekný darček! Milé stolovanie. Kartička so srdcom priviazaná peknou mašličkou k ušku na obľúbenej šálke? Prečo nie, keď máte niekoho rady, treba mu to dať najavo. Vlastnoručne zabalené. Oblepte škatuľku od zápaliek ružovým papierom a navrch nalepte ešte červené srdiečko a milý odkaz. Dovnútra stačí vložiť dobrý bonbón, veď nejde o drahé dary, ale najmä o to, že ste nezabudli. K televízoru. Máte radi spoločné televízne večery pri filmoch či dobrých seriáloch? Na Valentína môžete tvrdý syr k vínu servírovať aj netradične v tvare srdiečok.

VÝROČNÝ KONCERT A JUBILEUM CHOREOGRAFKY RUŽENY ČERVENSKEJ V STAREJ PAZOVE

Úcta neúnavnému folklórnemu zanieteniu Anna Lešťanová

ľube: tancu, spevu, ľudospešný celovečerný koncert vým zvykom členov až štyroch detských a obyčajam. tanečných skupín pri Slo- A práve týmto venskom kultúrno-umeleckom sobotňajším spolku hrdinu Janka Čmelíka, k o n c e r t o m s ktorými neúnavne pracujú táto úspešná choreografka Ružena Červenská folkloristka a a nacvičovateľka Katarína Šašová, choreografka Na pamiatku spoločná fotografia odznel v sobotu 3. februára. A prá- svoju 60-ročMala som ja ľem eňiho frajera, ve týmto koncertom, usporiada- nú umeleckú prácu korunovala ktorú zatancovala mládežnícka nom v staropazovskej divadelnej malými a mladými pazovskými skupina, utvorila oslávenkyňa sále, si choreografka Červenská, tanečníkmi. Za pedagogickú a Červenská po 60 rokoch od vzniku oslovovaná vždy ako súdružka, folklórnu činnosť bola mnohojej prvej choreografie. pripomenula svoje dvojnásobné krát vyznamenaná. A aj teraz, K vzácnemu jubileu Červenpo nedávno osláskej zagratulovali a zároveň sa vených osemdesiajej poďakovali za jej veľký prítych narodeninách, spevok v oblasti kultúry v tomsúdružka Červento prostredí Libuška Lakatošoská rada pracuje s vá, predsedníčka, a Dragoslav deťmi, tvorí nové Bonđi v mene staropazovského choreografie a neMiestneho spoločenstva. V dojízištne pomáha vždy, mavom príhovore, ktorý bol často keď môže. Hovorí, Jedna bez druhej nemôžu: prerušovaný búrlivým potleskom, že je jej život veľmi Katarína Šašová (zľava) a Ružena Červenská súdružka Červenská si v krátkych zaujímavý a bohatý, čo sa týka folklórnej vystúpili: najmladšia skupina (deti črtách pripomenula spomienky tvorby. vo veku 3 až 6 rokov), mladšia na príchod do Starej Pazovy, na Na celovečer- (žiaci nižších ročníkov základ- učiteľskú kariéru, vďaka ktorej do Aj najmladšia detská tanečná nom sobotňajšom nej školy), staršia (žiaci vyšších života vyprevadila mnohé geneskupina mala čo ukázať programe pome- ročníkov) a najstaršia vzácne jubileum – 80 rokov života novanom Vo víre tanca vystúpili – mládežnícka skupia 60 rokov umeleckej práce. všetky štyri detské tanečné skupina (žiaci 7. a 8. ročníOsem krížikov na pleciach tejto ny, v ktorých je zo 100 členov. Po- ka a 1. ročníka stredznámej vojvodinskej choreograf- četné obecenstvo malo možnosť nej školy). Tanečné ky nevidieť, stále je optimistická, pozrieť si i novinky z ich čulej čin- výkony detských húževnatá, plná energie. Je veľ- nosti, tiež aktuálne choreografie skupín sprevádzal kou zanietenou folkloristkou a malých a tých trochu väčších ta- detský ľudový ordlhoročná práca najmä s deťmi nečníkov. Na oslavnom koncerte chester, ktorý pracuje ju napĺňa a obohapod vedením Alexeja cuje aj v tejto treMateráka, tentoraz tej kapitole života, v posilnenom zlo- Dobré zdravie a veľa elánu do ďalšej práce ako zvykneme vožení (lebo niektorí súdružke Červenskej popriala v mene lať dôchodcovské z členov orchestra i vedenia staropazovského slovenského roky. Sama začala tancovali) hudobník- spolku Libuška Lakatošová tancovať už ako semi spolkového orchestra pod rácie žiakov, na začiatky svojej umeleckej tvorby… demročné dievča v vedením Vladislava Forgáča. V záverečnej časti koncertu Báčskom Petrovci Detské tanečné skupiny SKUS a po príchode do hrdinu Janka Čmelíka sa vyznaču- vystúpili všetky detské skupiny Pazovy sa naplno jú nielen kvantitou, ale i kvalitou, s piesňou Po nábreží koník beží. Do venovala nielen o čom svedčia početné uznania prednesu tejto hymnickej piesučiteľskému povoz mnohých súťaží a festivalov. A ne, kde sa mnohým zajagali slzy laniu, ale aj svojej Mládežnícka tanečná skupina k náplni tohto oslavného koncer- v očiach, sa postupne pridávalo veľkej životnej zá- zatancovala aj jubilejnú choreografiu tu dokladáme, že choreografiu aj domáce obecenstvo.

• KULTÚRA •

6 – 7 /4789 – 4790/ 10. – 17. 2. 2018

Kultúra ZASADALA VYDAVATEĽSKÁ RADA SVC A HĽ

teľstvami, lebo väčšina tých nových kníh je výsledkom koprodukcie. „Konštatovať treba,“ povedal Valentík, „že v roku 2017 SVC malo z pokrajiny z 18 navrhnutých titulov finančne podporenú len jednu kniAnna Francistyová ných a potenciálnych tituloch zo hu, a z grantov Úradu pre Slovákov Slovenského vydavateľského centra. žijúcich v zahraničí tiež len jednu období obvyklých súvah a pláVladimír Valentík, riaditeľ SVC, knihu. Náhodou je to tá istá kniha nov analyzujúc realizované uznal, že pri súvahe minuloročnej – titul z ľudovej slovesnosti pre deti a naplánované mali si v piatok produkcie na nedávnej prvej akcii autorky Kataríny Mosnákovej-Bagľa2. februára v zasadacej sieni NRSNM z cyklu Zima s knihou v Hložanoch šovej.“ Na sklonku uplynulého roku čo povedať členovia sa ÚSŽZ rozhodol podVydavateľskej rady poriť niekoľko z tých Slovenského vydavatitulov, ktoré pôvodne teľského centra a NVU nepodporil, a tak sa Hlasu ľudu. Pracovak čitateľom aj v týchto lo sa v tesnom kvóre dňoch dostávajú nové a zasadnutie viedol knihy (autorov Ivana predseda VydavateľBagľaša, Zoroslava skej rady prof. Dr. Adam Speváka-Jesenského, Svetlík. Miroslava Dudka). ČleKonštatované bolo, novia rady sa pozastaže z Hlasu ľudu neboli vili pri väčšom pošte doručené materiály o kníh, ktoré vlani vyšli vydavateľských po- Márne členovia rady hľadali východisko z neblahej mimo edícií a mimo činoch. Na základe situácie vo vydávaní nových slovenských kníh... kompetencií tohto minuloročného plánu orgánu. Sú to tituly, prítomní evidovali z troch titulov aj sám bol prekvapený, koľko kníh ktorých rukopisy sa objavili počas vydaný jeden (Matematika od stre- v SVC vlani vydali. Je ich zo 15 a je roka a s pomerne bezproblémovým doveku po 18. storočie autora Jána to vraj ako v tých najlepších rokoch. procesom vydania vďaka finančnej Šimoniho), ale nevedno, či sa niečo Stalo sa to však iba vďaka dobrému účasti autorov alebo spoluvydavateplánuje vydať tohto roku. Preto sa ratingu tohto vydavateľstva a vďaka ľov. Predseda Svetlík však upozornil, hovorilo a diskutovalo iba o vyda- dobrým vzťahom s inými vydava- že by Vydavateľská rada mala byť

Neistota a otázniky

o tom informovaná už vtedy, nie iba pri súpise vydaných titulov. Pri evidovaní vydaného a plánovaného aj tentoraz členovia Vydavateľskej rady, čo je logické, posunuli niektoré nerealizované projekty do plánu na tento rok. Ak budú zhovievavejší členovia komisií pri posudzovaní žiadostí v rezortnom pokrajinskom sekretariáte a v ÚSŽZ, prípadne i vďaka finančnej pomoci samotných autorov, malo by v tomto roku v SVC pribudnúť možno aj viac ako 20 titulov v edíciách Živý prúd (7), Korene (2), Včielka (6), Bratislava (3), Mosty (1), Doktorské dizertácie (1), Akordeón (1) a niekoľko titulov mimo edícií. Počíta sa aj s ďalším vydávaním časopisov Nový život, Rovina a Zornička. Po dlhšej diskusii členovia Vydavateľskej rady SVC a HĽ uznali, že podmienky na vydávanie kníh v rečiach tradičných národnostných menšín vo Vojvodine sú podštandardné. Vydanie novej knihy vraj pomaly možno považovať za náhodu či šťastnú zhodu okolností. Tak ako to bolo napríklad na jar minulého roku, keď vďaka mimoriadnemu grantu Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a s podporou NRSNM odrazu vyšli štyri knihy z vydavateľského plánu SVC.

STARÁ PAZOVA

Program k 115. výročiu divadla Anna Lešťanová

vićová, ktorá aj moderovala tento program. V prednese krásneho slova lenovia Slovenského divadla VHV sa zúčastnili úspešní pazovskí mladí Stará Pazova, ktoré pôsobí v rám- recitátori: Jelena Ardalová, Andrej ci SKUS hrdinu Janka Čmelíka, na Simendić, Valentína Hudecová a Jana Hromnice – 2. februára si pripomenuli Rumanová. Kratší text z pera Vladimíra 115. výročie divadla Hurbana Vladimírova v tomto prostredí. Od – VHV prečítala Anna dávneho roku 1903, Horvátová, predsedkeď v Starej Pazoníčka Združenia pave bolo zahrané prvé zovských žien, a na divadelné predstaspestrenie programu venie v slovenskej zaspievala slovenskú reči, v tomto úspešľudovú pieseň. nom divadle bolo Na tomto podurealizovaných vyše jatí sa zúčastnili aj 300 premiér. predstavitelia Zväzu Po úvodnom preochotníkov Obce jave Libušky LakatoStará Pazova: Anđelšovej, predsedníčky Celý list o „zábave“ z roku ka Mali, predsedníčka 1903 prečítala Katarína spolku, príležitostný Zhromaždenia ochotVerešová program k 115. výníkov, a Petar Neranročiu divadla v tamojšom Klube džić, tajomník zväzu ochotníkov. VHV predviedli členovia Literárnej Medzi prítomnými divadelníkmi bol spoločnosti Ľudmily Hurbanovej, aj Janko Šarkézy, najlepší kultúrny ktorá pôsobí v rámci tohto spolku. jednotlivec za rok 2016. K 115. výročiu Spoločnosť vedie Anna Simono- pazovského divadelníctva príleži-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ky údaje súvisiace s každou premiérou či divadelnými reprízami (okrem tých najnovších). Hurbanovská korešpondencia uschovaná na Hurbanovskej fare v rámci Ústredného archívu SEAVC v Srbsku je studnička bez dna, z ktorej sa dajú čerpať mnohé údaje z našej slávnej divadelnej minulosti,“ poAnna Simonovićová s pazovskými vedala Verešová. Pre tento úspešnými recitátormi: (zľava) Jelenou program zvolila zaujímavý Ardalovou, Andrejom Simendićom, list (keď sestra Ľudmila písala Janou Rumanovou a Valentínou bratovi V. K. Hurbanovi do Hudecovou Záhrebu), ktorý aj prečítala. tostný prejav pripravila aj kronikárka Je to dôkaz o prvom slovenskom Katarína Verešová. divadelnom predstavení Testiná „Tohto roku sa dovŕši 140 rokov od do domu, spokojnosť von z domu narodenia Ľudmily Hurbanovej, na- usporiadanom rovno na Hromnice šej prvej divadelnej kronikárky, spi- pred 115. rokmi. sovateľky a spolu s Idou Roháčovou, V záverečnej časti programu preprvej pazovskej divadelnej herečky. mietané bolo divadelné predstaveJej kronika rovno pred dvadsiatimi nie z bohatých dejín tohto divadla, a rokmi bola digitálne spracovaná, to Nešťastná Kafína z roku 1985 autakže Staropazovčania odvtedy majú tora Jovana Jovanovića-Zmaja v réžii súčasným spôsobom zhrnuté všet- Miroslava Benku. • KULTÚRA •

STARÁ PAZOVA

obsadilo prvé miesto a získalo 4 Zlaté masky. Titul najlepšieho jednotlivca v oblasti kultúry za rok 2017 získala Ema Kočišová (vyhlásená bola za druhú recitátorku v Srbsku) a najúspešnejším kolektívom sa stalo novopazovské Ochotnícke divadlo Mirka Tatalovića-Ćiru za predstavenie Braćo i sestre v réžii Alexandra Anna Lešťanová Horvátová z tohto spolku. Okrem Janka Čmelíka (predstavenie Ad Baka, ktoré získalo mnohé uznania recitátorov a folkloristov diplomom infinitum). Tieto uznania dostali aj vý- na súťažiach. Plaketu Svetlost a dve špeciálorganizácii Zväzu ochotníkov a malou bronzovou medailou odme- tvarní dejatelia a spolky či združenia Obce Stará Pazova a za podpo- nili i výtvarných dejateľov – medzi občanov za účasť na republikových ne uznania za rok 2016 udelili za dlhoročný ry Obce nimi za úspech prehliadkach. príspevok Stará Pazova v uplynulých Diplom a malú v roz voji a tamojšieho dvoch rokoch zlatú plaketu výtvarnej Strediska pre aj Zoricu Svetlost za rok tvorby Ljilkultúru 31. Opavskú. 2017 za postup jane Čelijanuára v diDiplom a do republikokovićovej vadelnej sále vej prehliadky malú strie z Novej bolo slávnostbornú plaketu recitátorov a za Pazovy a né udelenie Svetlost vďazískané Zlaté Nikolajovi Plakety Svetka získaným diplomy udeliJavkinovi zo lost – najpreodmenám za li aj Andrejovi Starej Pazostížnejšieho rok 2016 na Simendićovi a vy. Plaketu obecného pokrajinských Eme Kočišovej. Svetlost a uznania v prehliadkach Titul najlepšieho Odmeny dostali V mene divadelného dve špeciálkultúre naj- Janko Šarkézy, najlepší re c i t á to rov jednotlivca v oblasti aj novopazov- súboru Ad infinitum ne uznania udelili aj Eme kultúry za rok 2017 skí divadelníci uznanie prijal Zdenko úspešnejším jednotlivec v oblasti za rok 2017 jednotlivcom kultúry za rok 2016 Kočišovej (no- získala Ema Kočišová za účasť na via- Uheli a kolektívom, siteľke Zlatého cerých divadelných udelili za dlhoročný príspevok v a to za uplynulé dva roky – 2016 a diplomu) v oblasti detskej divadelnej prehliadkach a ochotníci novobánov- rozvoji hudobnej tvorby ochotníkov 2017. Na stredajšej slávnosti udelili tvorby i SKUS hrdinu Janka Čmelíka a ského spolku za účasť na republikovej Banemu Lazovi Jovanovićovi zo Starej Pazovy a Sašovi Mazinjanovi úhrnne 91 odmien za dosiahnuté rovnomennej základnej škole (muzi- prehliadke hudobnej tvorby. Titul najlepšieho z Novej Pazovy. Na slávnosti odznel i kratší umejednotlivca v oblasti kultúry v roku 2016 lecký program a početných kulzískal herec Janko túrnych nadšencov v mene Obce Šarkézy zo Starej Pa- Stará Pazova pozdravil Željko Šolaja, zovy, dlhoročný člen náčelník spoločenských činností, a SD VHV, ktorý za svoje v mene tamojšieho zväzu tajomník skvelé výkony získal Petar Nerandžić. Uplynulé dva roky, početné uznania aj ako povedala Anđelka Mali, predsedako divadelník v iných níčka zhromaždenia Zväzu ochotsúboroch. Najúspeš- níkov Obce Stará Pazova, boli veľmi nejším kolektívom sa úspešné pre tamojších ochotníkov.

Odmenili najúspešnejších kultúrnych nadšencov

Časť odmenených kultúrnych nadšencov úspechy na pokrajinských a republikových prehliadkach, tiež za dlhoročnú prácu a veľký príspevok v rozvoji kultúry v Obci Stará Pazova. Diplom a malú bronzovú plaketu Svetlost 2016 za účasť na pokrajinskej prehliadke recitátorov získala Jelena Ardalová, za účasť na pokrajinskej prehliadke folklórnej tradície tiež SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Diplom a malú bronzovú plaketu Svetlost 2017 za účasť na pokrajinskej prehliadke recitátorov získala Valentína Hudecová, za účasť na pokrajinskej prehliadke detskej divadelnej tvorby súbor ZŠ hrdinu Janka Čmelíka a rovnomenný slovenský spolok, za účasť na pokrajinskej prehliadke folklórnej tradície i SKUS hrdinu Janka Čmelíka a Anna • KULTÚRA •

kál Annie), v oblasti hudobnej tvorby detí a hudobnej tvorby dospelých tiež SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Diplom a malú striebornú plaketu Svetlost za rok 2017 vďaka odmenám na pokrajinských prehliadkach recitátorov získala Jana Rumanová (nositeľka zlatého diplomu), v oblasti hudobnej tvorby detí Vojvodiny i SKUS hrdinu Janka Čmelíka, v oblasti hudobnej tvorby chórov a orchestrov i Zmiešaný spevácky zbor Tília. Diplom a malú zlatú plaketu Svetlost za rok 2016 a za účasť na republikovej prehliadke recitátorov udelili aj Andrejovi Simendićovi, za postup do republikovej prehliadky divadelnej tvorby a za získanú odmenu sa uznanie dostalo SD VHV pri SKUS hrdinu

Nositelia špeciálnych uznaní s predstaviteľmi zväzu ochotníkov stalo staropazovské SD VHV vďaka predstaveniu Ad infinutum v réžii Miroslava Kožíka a Miroslava Baka, ktoré na Festivale festivalov v Trebinji

Mnohí dosiahli výnimočné výsledky nielen na súťažiach od obecných po republikové, ale aj mimo hraníc našej krajiny.

6 – 7 /4789 – 4790/ 10. – 17. 2. 2018

Kultúra V CIRKEVNOM ZBORE KOVAČICA II

Prezentovali vzácne dielo Anička Chalupová

lovenská evanjelická augsburského vyznania cirkev v Srbsku v slove a v obrazoch je názov najnovšej publikácie, ktorú po prezentáciách v niekoľkých slovenských prostrediach v Báčke a Srieme predstavili čitateľom aj v Kovačici. V posledný januárový večer v sieni cirkevného zboru Kovačica II odznel bohatý duchovno-nábožný Z knižnej prezentácie: (zľava) Martin Bajza, večierok, v rámci ktorého Igor Feldy a Svetlana Vojnićová-Feldyová

kovačickí cirkevníci privítali hostí – manželov Svetlanu a Igora Feldyovcov, ktorí prezentovali vzácnu monografickú knihu o SEAVC v Srbsku. Táto bohato ilustrovaná kniha, ktorá je pokračovaním monografie z roku 1930 autora biskupa Adama Vereša, vyšla tlačou v druhej polovici uplynulého roku. Jej zostavovateľka Svetlana Vojnićová-Feldyová, evanjelická farárka v Soľanoch (Chorvátsko), sa

spolu s manželom a 33 ďalšími autormi – farármi z našich cirkevných zborov a fílií podieľala na jej obsahu bezmála celé desaťročie. Po úvodných slovách Martina Bajzu, farára CZ Kovačica II, účastníkom večierka sa príležitostným slovom Božím prihovoril najprv Igor Feldy, farár v Starej Pazove, ktorý touto príležitosťou hovoril o vzniku publikácie a vyzval aj vlastné deti, aby sa krátko zmienili o tom, ako prežívali to obdobie. Významnú publikáciu, ktorá je napísaná v slovenčine, v srbčine, nemčine a angličtine, predstavila jej zostavovateľka. Večierok prednesom príležitostných nábožných piesní obohatili členovia staršieho zmiešaného spevokolu a členky ženského cirkevno-zborového spevokolu pod vedením Jána Dišpitera.

KNIŽNÁ PREZENTÁCIA V JÁNOŠÍKU

Mnoho nových informácií Vladimír Hudec

ešporné služby Božie v Jánošíku v nedeľu 4. februára mali trochu inakšiu náplň než obvykle. Totižto domácim veriacim a hosťom z Hajdušice, Kovačice a Aradáča predstavili knihu Slovenská evanjelická cirkev augsburského vyznania v Srbsku v slove a obrazoch Svetlany Vojnićovej-Feldyovej. Prítomných veriacich na úvod pozdravil jánošícky farár Slađan Daniel Srdić, po čom dve pesničky zaspieval kovačický cirkevný spevokol Kresťanské srdcia. O knihe, ktorá je už predstavená vo viacerých cirkevných zboroch, hovorila zostavovateľka Svetlana Vojnićová-Feldyová a okrem iného povedala, že je vlastne pokračovaním knihy Slovenská evanjelická kresťanská a. v. cirkev v Kráľovstve Juhoslovanskom prvého biskupa Adama Vereša: „Na prebale a aj na obálke knihy je 33 krížov, ktoré symbolizujú 33 autorov textov. Niektoré sú pevné, iné sa zasa kolíšu, niektorým chýbajú jednotlivé časti... Tak je to aj s našimi zbormi. Niektoré stoja pevne, celé, silné a niektoré sú slabšie, a keď ich dáme spolu, pomôžeme im, aby obstáli.“ Zostavovateľka citovala aj prvé-

www.hl.rs

ho biskupa Adama Vereša, ktorý pred mnohými rokmi povedal: „Cirkev musí čím viac podporovať tlačené slovo a rozširovať ho medzi národom. Kňazstvo musí vedieť nielen svoju náboženskú, ale i národnú povinnosť – schádzať

sme na mnohé problémy. Napríklad sú dediny, v ktorých nie je farár mnoho rokov a nevedeli sme, kto o tých zboroch napíše príspevok. Niektorí farári zase majú fílie a v nich nie sú tak často. Bolo veľa takýchto prekážok, ale vďaka Bohu

Svetlana Vojnićová-Feldyová Jánošíčanom predstavila vzácnu knihu

Jánošícky kostol sa tešil hojnej návštevnosti

sa s národom, prednášať spolu s učiteľom o národnej minulosti, o našej národnej povinnosti, prítomnosti a o našej úlohe, čo sa budúcnosti týka.“ V pokračovaní Vojnićová-Feldyová pripomenula: „Keď sme pripravovali túto knihu, narazili

Informačno-politický týždenník

kniha je tu a príspevky z väčšiny našich dedín sú napísané. Veľmi mnoho informácií sa zistilo, ktoré predtým nikto nevedel. Niektorí farári išli na povaly a našli tam všelijaké nové dokumenty, o ktorých sa nevedelo, a niektoré informácie sú dokonca z toho dôvodu mož-

no inakšie ako v tej prvej knihe Adama Vereša.“ Odzneli aj slová doc. ThDr. Petra Gažíka, vedúceho Katedry cirkevných dejín Evanjelickej bohosloveckej fakulty v Bratislave, ktorý o. i. napísal: „Kniha dosvedčuje biblické a reformačno-evanjelické zakotvenie počtom neveľkého, no duchovne živého spoločenstva Slovákov vo Vojvodine, silu a živnosť luteránskej tradície v tomto prostredí.“ Celkom na záver podujatia autorka svojim hostiteľom odovzdala dve knihy, ako aj digitalizovanú kroniku Jánošíka na cédečku z Ústredného archívu SEAVC. Tento vydarený večierok ukončil kovačický spevokol ešte dvomi piesňami. • KULTÚRA •

K ŽIVOTNÉMU JUBILEU PAVLA TOMÁŠA ST.

Hudba je môj život Anička Chalupová

ňa 8. februára 2018 oslávil okrúhle životné jubileum hudobný odborník a pedagóg Pavel Tomáš st., ktorý neúnavnou prácou a láskou k hudbe vypestoval elitu dolnozemských hudobných znalcov a umelcov. Pri príležitosti jeho 60. narodenín sme ho požiadali o rozhovor, v ktorom nám prezradil kúsok zo svojho životného príbehu, z profesionálnych začiatkov, ale i cit pre krásu, emo-

a pracoval so skupinami Bohémi a s dievčenskou speváckou skupinou pri Hudobnej mládeži v Kovačici, nacvičoval aj MSS a ŽSS v Padine a v Jánošíku, v cirkevnom zbore v Kovačici viedol ženský komorný zbor Kresťanské srdcia, starší cirkevný spevokol a zmiešaný spevokol Prúdy, dievčenský cirkevný spevokol vo Vojlovici a starší spevokol v Hajdušici. V súčasnosti nacvičuje Komorný zbor Skala (založil ho roku 2012). V roku 1997 spolu s Pavlom Balážom vydal Pavel Tomáš st.

Vedúci orchestra so žiakmi, ktorí roku 2013 na republikovej súťaži v Novom Bečeji získali prvé miesto

mála 40-ročnej profesionálnej kariéry venoval sa predovšetkým práci s deťmi a mládežou. Založil festivaly Letí pieseň, letí (1991) a Pieseň je naša radosť (1992), z jeho iniciatívy rozšírili festival Rozspievané klenoty (pribudli nižšie ročníky). Dvakrát získal Októbrovú cenu Obce Kovačica, stal sa laureátom 44. ročníka prehliadky záujmovo-umeleckej činnosti pedagogických zamestnancov Chalupkovo Brezno na Slovensku. V súčasnosti učiteľ Pavel Tomáš st. pedagogicky pôsobí v Základnej škole Mladých pokolení, kde so svojimi žiakmi už šesťkrát získal prvé miesto na republikovej súťaži − z toho štyrikrát so žiackym orchestrom a dvakrát so žiackym zborom.

cionálnu hĺbku umenia, lásku zbierku slovenských ľudových k hudbe... piesní z Kovačice a Padiny Keď si Pavel Tomáš skončil základ- ja zaspievam. Počas svojej beznú školu v rodnej Kovačici, kde v tom období absolvoval i základné hudobné vzdelanie u učiteľa hudby Ondreja Miháľa. Po skončení nižšej hudobnej školy – Základnej umeleckej školy v Belehrade, štúdium pokračoval na Strednej hudobnej škole Kornelija Stankovića. Už ako 14-ročný mládenec hrával v známej vokálno-inštrumentálnej skupine Vzlet. V stredoškolskom Obľúbený učiteľ hudby ako vedúci detského speváckeho zboru, ktorý každoročne veku bol pri zrode sprevádza sólistov na festivale Letí pieseň, letí • KULTÚRA •

Ako chutí úspech? − Pre mňa ako pedagóga je to príjemný pocit, zvlášť keď vidím na deťoch tú radosť, ako cítia aj samy ten úspech a vidia, že naša spoločná práca má efekt. Ako hudobník sa pamätám na tie pekné pocity, ktoré som mal z hudobných večierkov, na ktorých som hrával. Ľudia boli spokojní a cestou domov zo zábavy ešte si pospevovali piesne, ktoré som im tam hral a spieval. Ako sa u vás zrodila láska k hudbe? − Zo začiatku to bola veľká a ťažká práca. Zvlášť v období môjho detstva od 6 do 9 rokov, keď mojím učiteľom hudobnej bol Ondrej Miháľ. Keby jeho nebolo, nebol by som dnes tým, čím som. Neskoršie som sa zamiloval do hudby tak, ako sa ,ryba chytá na háčik . Čím viac sa ryba snaží odtrhnúť, tým viac sa jej háčik vrezáva do tela. S ohľadom na to, že sa hudbou priamo zaoberám zhruba 45 rokov, môžem povedať, že hudba má obrovský odkaz. Chytá dušu človeka, ktorý cez ňu rozpráva. Zvlášť, keď ju máte komu podať, tak ako ja deťom. Je to tá dimenzia hudby, ktorú mám veľmi rád. Ktoré obdobie vášho života vám bolo najkrajšie? − Najkrajším obdobím bola práca s deťmi. Zároveň to bolo aj najkrajšou oblasťou pôsobenia. Aj popri tom, že som úspešne pracoval aj s dospelými, so spevokolmi, deti sú také, že ak im podáte priateľskú ruku, vrátia vám desaťnásobne, a opačne. Deťom sa najviac oplatí dávať. Je niečo, v čom by ste sa v budúcnosti chceli ešte vyskúšať, niečomu sa venovať? − V súčasnosti pracujem na detskej tvorbe, ktorej sa venujem dokonca viac ako tej knihe Keď si ja zaspievam, alebo hudobnému cédečku Bože veľký od večnosti. Bude to zbierka detských piesní, ktoré zbieram už bezmála 30 rokov. Keby pánboh dal, aby to uzrelo svetlo sveta, bol by som veľmi rád. To by azda bola bodka za celou mojou prácou.

6 – 7 /4789 – 4790/ 10. – 17. 2. 2018

Kultúra STARÁ PAZOVA

Samostatná výstava Rastislava Škulca Anna Lešťanová

ebruárovú výstavu v galérii staropazovského Strediska pre kultúru venovali akademickému maliarovi Rastislavovi Škulcovi (1962 Lug). Diplom získal v roku 1989 na Akadémii umení v Novom Sade, na výtvarnom odbore v triede profesora Jovana Rakidžića. Od roku 1989 je členom Združenia výtvarných umelcov Vojvodiny. Je jedným zo zakladateľov Strediska pre tvorivé angažovanie mladých Žltý dom (Žuta kuća), so Zoranom Pantelićom spoluzakladateľom skupiny Absolútne skulpturálne, pôsobiacej v rokoch 1990 – 1993, zakladateľom konceptu Absolútna frakcia 1996. Zúčastnil sa na početných výtvarných táboroch, z ktorých medzi najdôležitejšie zaradil: Sochárske

na verejnom priestore veľkú sochu. Škulec samostatne vystavoval 15-krát (v Novom Sade, Belehrade, Báčskom Petrovci...). Skutočnosť, že si jeho umelecké práce môžu do konca mesiaca pozrieť aj milovníci výtvarného umenia v Starej Pazove, je vlaňajšia septembrová odmena na tretej výstave Korene – výstave diel Traja akademickí maliari na otvorení výstavy: malého formátu umel(zľava) Marjan Karavla, Rastislav Škulec cov Slovákov žijúcich a Ján Agarský v Srbsku. Na tejto výstave usporiadanej práve sympózium Terra v Kikinde (1993), v Starej Pazove porota (Sava SteVýtvarné stretnutia stopami Paju panov, predseda, Ján Agarský, Jozef Jovanovića vo Vršci (2005), tábor Klátik a Ďula Šanta, členovia) udelila v Apatíne (2008), kde vypracoval cenu Škulcovi za počítačovú grafi-

ku. Získal aj ďalšie prestížne ceny (Cenu Karola Miloslava Lehotského na Bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku za najlepšiu výstavu v období rokov 2013 – 2015, Cenu Savu Šumanovića v roku 2017). O tvorbe a vystavených prácach tohto popredného umelca z Begeča na pondelkovej vernisáži (5. februára) hovoril Ján Agarský, akademický maliar zo Starej Pazovy, ktorý výstavu aj slávnostne otvoril. O vystavených obrazoch a grafikách v pazovskej galérii autor v príhovore okrem iného povedal: „Vytvárané sú z tých istých východiskových pozícií, ako aj sochy. Zriedka vystavované, moje maliarske aktivity pre mňa boli a zostali prednostne duchovnými cvičeniami s jasne vyjadrenými estetickými stavmi o charaktere a svete maliarstva dnes.“

RECENZIA

Človek v prvom pláne (Nový život, roč. 69, č. 11 – 12, 2017) Juraj Bartoš

i už náhodou, alebo (skôr) zámerne, len sa prvé číslo Nového života, ktoré vyšlo v tomto roku (a vskutku posledné vlaňajšie) venúva predovšetkým človekovi ponorenému do vlastnej šťavy, prihrievanej na nástrahách šedej súčasnosti. Už vstupný text Anny Boldockej-Grbićovej pod názvom Zemežlč s podtitulkom Rozjímanie o nás a pri príležitosti 500. výročia reformácie vyznieva ako akýsi requiem D dur. Autorka (márne, ale predsa?) upozorňuje na potrebu zmeny smeru Titanica. „Po rokoch systematického zaprašovania prostotou a antihodnotami zostáva dekadentné banalizovanie hodnôt a bilancovanie negatívnej selekcie.“ „Národnosť starne, odchádza mládza.“ „Hlúposť sa aj tak dávno presadila ako hybná univerzálna sila.“ „Stratili sme súdnosť.“ „Pripomínanie si 500. výročia reformácie si pýta akúsi vyššiu múdrosť!“ „Bolo by sa nám treba rýchle zreformovať... A to je na každom jednotlivcovi.“ Lenže

www.hl.rs

ako, keď: „Sme horkosť zemskej žlče! Súrne potrebujeme zemežlč!“ Známa chuť blenu sa ozve aj pri dotyku s ďalšou drámou Vladislavy Feketeovej Prežitie – Opstanak – Survival. Napísaná roku 2015 dostala sa – čítame v poznámke pod čiarou – do finále súťaže The Beverly Hills Screenplay Competition, v kategórii Stage Play; zatiaľ je preložená do angličtiny a srbčiny. Hovorí o (našich) ľuďoch, ktorým, zavaleným aktuálnou dobou, uniká zem pod nohami. Pod narastajúcou ťarchou sizyfovského kameňa víťazný pád do priepasti definitívneho odcudzenia je čoraz zjavnejší. Nuž prichodí zubami-nechtami zápasiť o holú existenciu; alebo proste zdrhnúť. Niekam. Hoci ani to nie je práve lyžica v mede. Keďže: „Oni majú dosť svojich. A teraz je všade veľká nezamestnanosť.“ „Lebo je to tak. Každý sa stará len o seba.“ Hrnčeky s hodnotami sú riadne pomiešané: „Robotu aj tak vždy dostali nejaké štetky. V tomto štáte nepotrebuješ rozum, ale... nech nepoviem...“ Atď. a pod. Tak dôverne známe veci. Pátranie po

Informačno-politický týždenník

svetle na konci tunela. Podané ako pohár perlivého vína, po ktorom zostáva trpkosť na jazyku. (Aj) pozorované číslo NŽ sa trošku omeškalo. Čo je lepšie, ako keby sme sa ho nedočkali. Neprečítali by sme v ňom rozhovor (chat) dvoch zjavne národne orientovaných osobností, publicistov Nebojšu Kuzmanovića (žije v Novom Sade) a Jána Jankoviča (z Bratislavy) na tému zadanú šéfredaktorkou NŽ: vzťah vzájomnosti a identity srbského a slovenského národa. Aj rubrika Pulzovanie literatúry pulzuje životom súčasného človeka. V jemnej pavučine zastaveného času stoja tu Súradnice, teda básne, respektíve kratučké záznamy Jána Labátha. Verše sňaté priamo z klinca osamelosti, napríklad v básni Bilancovanie: Jabloň v obloku / Hviezda v jabloni / Staré pondusové hodiny / V živote // V zovretej dlani / Prázdne leto / V usedavom plači / Svrček // Prievan v kozube / Úzkosť v záhrení / Poznávanie / V zabúdaní. A nie je to všetko, pokiaľ ide o poéziu. S gustom si podáme myšlienky zo studnice dvoch autorov ovenčených Nobelovou cenou za literatúru. Song Boba Dylana Blawin´ in the Wind a jeho znenie v slovenčine Len vietor to vie v preklade Ľubomíra Feldeka, a potom tri básne Vernera von Heidenstama pod spoločným titulkom Keď príde jar: zo švédčiny

ich preložil Milan Richter. Kvitujeme i úvahu Nebojšu Kuzmanovića Strach a chvenie. Týka sa riešenia otázky priesečníka života a smrti. Na autora úryvku z rozprávky Čo bol môj otec (v rubrike Texty a kontexty) vrhla svetlo Jarmila Hodoličová. K príspevku Zabudnutý slovenský vojvodinský spisovateľ Samuel Činčurák (1883 – 1952) pridala i súpis knižných vydaní tohto autora. Všímame si aj dva príspevky zo 61. Literárneho snemovania: Zuzana Čížiková: Ku konceptuálnej metafore v poézii Kataríny Hricovej; Marína Šimáková-Speváková: Prózy Pavla Vilikovského v srbčine. Autor recenzie Babylon ako príjemné miesto na život je Miroslav Keveždi. Zmieňuje sa o knihe trojrozhovorov Zdenky Valentovej-Belićovej (známych zo stránok v NŽ) Imigranti u Vavilonskoj kuli. Pozorované dvojčíslo NŽ je ilustrované prácami slovenských vojvodinských akademických výtvarníkov, o ktorých sa zmieňuje Vladimír Valentík v príspevku K 14. Bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku. Na záver spomeňme i dve básne Vita Markovića (Horisko a List) vo výbere a preklade Víťazoslava Hronca (na s. 2), ako i vsunutý prídavok – bibliografiu uverejnených príspevkov vo vlaňajšom 69. ročníku nášho jediného, ale stále kvalitného časopisu pre literatúru a kultúru Nový život. • KULTÚRA •

BÁČSKY PETROVEC

Prvý koncert Southlanders

SCÉNA

Jaroslav Čiep

Vladimír Čáni – gitara a husličky, Stanislav Baláž – sprievodný vokál, husličky a hrkálky, Jaroslav útače na sociálnych sieťach a aj správa Leporis – bicie, Jaroslav Brtka – sólová gitara a v našich novinách oznamovali, že nová Ján Brtka – basová gitara. Ostatné rockové skupiny vojvodinských Slovápetrovská slovenská dolnozemská skupina Southlanders usporiada svoj prvý koncert kov zväčša predvádzajú svoj repertoár po srbsky v sobotu 3. februára v sieni SVD v Petrovci. alebo po anglicky. Na rozdiel od nich „Juhoši“ Členovia skupiny, založenej v novembri 2016, alebo „Dolnozemci“, ako v preklade z angličtiny môže znieť ich meno, svoj repertoár predvádzajú výlučne po slovensky. Tak tomu bolo aj na ich prvom koncerte, kde dve a pol hodiny dobre zabávali obecenstvo. K humorne ladeným textom z pesničiek pridali aj viaceré humoristické scénky. Ich pesničky majú originálne texty šité na mieru našej slovenskej mentality vo Vojvodine. Texty vyzdvihujú naše súčasné reálie a neblahú finančnú situáciu, pre ktorú sa mnohí aj odsťahúvajú odtiaľto. Zobrazujú to aj názvy ich pesničiek, napr. Ide vlak, Anča, Mariena, Southlanders – poklona Murár, Sused po koncerte mi odoráva, Čo sa deje?, Ninto sa poctivo pripravili na toto vystúpeslnka, Hnusná nie. Na predohru si vytypovali zopár tvár, Hej, Džo, kratších klubových vystúpení, ako i Som blázon tvoj, účasť na javisku počas Vianočných Snívala som. trhov v Petrovci. Na svoj konAutorské skladby podčiarknuté cert si členohumorom a zahraničný rock and roll via skupiny odzneli v sobotu večer na koncerte Southlanders pomenovanom Naša Mara, možno Hosť Ondrej Maglovský pozvali aj hosaj z príležitosti práve doznievajúcich Hromníc. Na koncerte zazneli aj úpravy dobre tí. Najprv inštrumentál zahrali v spoločnosti známych svetových pesničiek z rockovej histó- virtuóza na harmonike Ondreja Maglovského. rie, ale aj zopár autorských skladieb. Publikum V osobitnej časti vystúpili Andrea Lačoková a malo možnosť zoznámiť sa so všetkými členmi LegoDuo, čiže Pavel a Vlasto Lehotskovci, neskôr skupiny Southlanders. Treba však pripomenúť, aj skupina Triomio, čiže Ivan Galamboš, Ondrej že to nie sú žiadni nováčikovia, ale starí vlci, čiže Pavčok a Miroslav Hemela. Každý z hostí sa ostrieľaní hudobníci: Vladimir Marušić – spev, obecenstvu predstavili dvoma pesničkami.

FEBRUÁROVÝ VZLET na redizajnovaných stranách prináša obsahy, ktoré určite zaujmú pozornosť čitateľov. Titulná strana je v znamení nadchádzajúceho Dňa zamilovaných, ktorému sme venovali aj niekoľko príspevkov. Je tu rozhovor s mladou vizážistkou Alexandrou Haškovou, ako i s Martinou Benkovou, ktorá vďaka svojej aktívnej účasti v YMCA Srbsko precestovala už hodnú časť Európy. Boli sme na výstave fotografií Petra Dešića a píšeme aj o úspechu žiaka kysáčskej školy na výtvarnom a literárnom súbehu v Novom Sade. Petrovskí gymnazisti nám tentoraz navrhujú knihy, ktoré by sme si mohli prečítať, a rubrika PC hry, samozrejme, ponúka návrh na hru, ktorú si môžeme zahrať. Slovom sme zavítali aj na Zlatý glóbus a komentujeme toalety celebrít. Literárno-výtvarná príloha Rozlety obsahuje poéziu autorov z Padiny, Kovačice a Selenče, ako aj prózu odmenenú na súťaži Čo dokáže pekné slovo. Čítajte nový Vzlet, sledujte nás na Facebooku a píšte nám na vzlet@hl.rs. • KULTÚRA •

Eyot nahrávali v Chicagu. Nišské kvarteto Eyot je jedinečným javom na súčasnej srbskej scéne a vo svojom prejave úspešne spája prvky džezovej, postrockovej a ambientnej hudby so špecifickým balkánskym prízvukom, energickými gitarami a elegantným klavírom. Títo hudobníci majú za sebou štyri albumy a ten posledný Innate nahrávali v štúdiu Electrical Audio v Chicagu, kde ich zvukovú produkciu mal na starosti známy Steve Albini. Úvodnou skladbou Veer vzdali hold archeologickému nálezisku Lepenski Vir. Dueto Hart – Bonamassa. Spolupráca medzi k al i fo r n s k o u soulovou divou Beth Hart a newyorským bluesrockovým gitaristom Joem Bonamassom rezultovala ich tretím spoločným vydaním Black Coffee. Uverejnený je videoklip titulnej piesne, ktorú v origináli nahrali Ike a Tina Turnerovci. Slayer pripravujú rozlúčku. Priekopníci amerického thrashmetalu Slayer oznámili, že v tomto roku odohrajú rozlúčkové svetové turné. Správa prekvapila fanúšikov a jednou z možných príčin je rozhodnutie frontmana Toma Arayu, aby sa venoval rodinnému životu. Posledný album Slayer pod názvom Repentless vyšiel roku 2015.

KONCERTY 10. februára, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Igralom (alternatívny rock/ blues, Niš) 11. februára, Dom mládeže v Belehrade: Norman Beaker Band (blues z Anglicka) 12. februára, Fabrika v Novom Sade: Pestilence (progresívny deathrash metal z Holandska) + Rebaelliun (Brazília), Violentor (Taliansko), Distillator (Holandsko) J. P-á

6 – 7 /4789 – 4790/ 10. – 17. 2. 2018

S. L.

Kultúra NEPREHLIADNITE

Výzvy z Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov • Výzva na koordinátorov celomenšinových festivalov vojvodinských Slovákov v roku 2018 Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov ako jeden zo spoluorganizátorov vyzýva kreatívnych, inovatívnych a skúsených záujemcov, aby navrhli tohtoročnú koncepciu celomenšinových festivalov vojvodinských Slovákov. Vyzývajú sa potenciálni koordinátori pre tieto podujatia: Folklórny festival Tancuj, tancuj... (máj), Festival slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč (október), Prehliadku slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín (október), Prehliadku slovenskej detskej divadelnej tvorby 3 x Ď (jún). Záujemcovia o post tohtoročného koordinátora buď jedného festivalu alebo niekoľkých, majú na adresu ÚKVS zaslať návrh plánu, ktorý bude obsahovať: koncepciu každého festivalu o ktorý sa uchádzajú, návrh na sprievodné podujatia, návrh tímu, ktorý bude zapojený do realizácie festivalu atď. • Výzva na dizajnové riešenie propagačného materiálu celomenšinových festivalov v roku 2018 Vyzývajú sa kreatívni a technicky zruční dizajnéri, aby vypracovali výtvarné riešenie nasledujúcich festivalov a prehliadok: 48. Folklórny festival Tancuj, tancuj... (máj), 25. Prehliadku detskej divadelnej tvorby 3 x Ď (jún), 49. Prehliadku slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín (október), 38. Festival populárnej hudby Zlatý kľúč (október) a 20. Festival populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí (december). Dodatočné informácie (napríklad i o podmienkach pre uchádzačov na výzvy) možno získať na webovej stránke ÚKVS a na telefónnom čísle: 021/54 55 70. Návrhy na obidve výzvy treba zaslať najneskoršie do 16. apríla 2018 na e-mail ofﬁce@slovackizavod.org.rs, alebo na adresu:

www.hl.rs

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov Njegošova 16/2/7 21 000 Novi Sad • Výzva na navrhovanie kandidátov na Cenu Pro Cultura Slovaca Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov (Srbsko), Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku (Maďarsko) a Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku (Rumunsko) – zriaďovatelia Ceny Pro Cultura Slovaca vyzývajú organizácie Slovákov žijúcich v zahraničí so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ako aj organizácie so sídlom v SR, ktoré majú vo svojom predmete činnosti problematiku Slovákov žijúcich v zahraničí, aby podľa priloženého Štatútu Ceny Pro Cultura Slovaca navrhli potenciálnych ocenených na rok 2018, a to najneskôr do 28. februára 2018 mailom na: oﬃce@ slovackizavod..org.rs, ustavprekulturu@gmail.com a následne aj v tlačenej podobe na adresu Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov (Njegoševa 16/2, 21000 Novi Sad, Srbsko). Cena Pro Cultura Slovaca sa udeľuje každoročne pri príležitosti Svetového dňa kultúrneho dedičstva (18. apríl) počnúc rokom 2018 za prínos v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov. Zriaďovatelia ceny môžu udeliť každoročne aj pamätné listy za prínos v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov. Cenu alebo pamätný list môžu získať fyzické osoby alebo právnické osoby z komunít dolnozemských Slovákov (Chorvátsko, Maďarsko, Rumunsko a Srbsko), alebo zo Slovenskej republiky, ak svojou činnosťou výrazne a dlhodobo prispeli k rozvoju slovenskej národnostnej kultúry na Dolnej zemi. Dodatočné informácie dostať v ÚKVS. Prihlášku na návrh Ceny si možno vyhľadať na portáli ÚKVS: http://www.slovackizavod.org.rs/ konkursi/pregled/16530

Informačno-politický týždenník

KRÁTKE SPRÁVY

Stará Pazova

Intenzívne prípravy na dve zhromaždenia. Pazovskí matičiari na zasadnutí Správnej rady MOMS v pondelok 5. februára v miestnostiach SKUS hrdinu Janka Čmelíka v rámci obsiahleho rokovacieho programu pripravili na schôdzu Zhromaždenia MOMS Stará Pazova správu o minuloročnej činnosti (spolu s ﬁnančnou) a plán práce na bežný rok (spolu s ﬁnančným). Uzavreli, že v roku 2017 tento matičný odbor dobre pracoval a pozitívne hospodáril. Rozmanitú činnosť si naplánovali aj na bežný rok a do rámcového programu zaradili premiéry kníh, stolnotenisový turnaj, turnaj v malom futbale a prednášky na národopisné témy. Výročná schôdza zhromaždenia MOMS bude koncom marca. Dôkladne prerokovali aj návrh na zmenu stanov Matice slovenskej v Srbsku, ktorý bude na rokovacom programe valného zhromaždenia MSS. Aj toto zasadnutie bude prebiehať v Starej Pazove (v ZŠ hrdinu Janka Čmelíka). Zvlášť zaujali pevné stanovisko k zmene troch článkov spomenutých matičných stanov. A. Lš.

Hložany

Štartovala Zima s knihou. Prvá akcia 11. ročníka cyklu knižných večierkov Slovenského vydavateľského centra Zima s knihou prebiehala v Hložanoch v pondelok 29. januára. Hostiteľmi boli Spolok žien Slovenka a MOMS Hložany. V rámci tradičnej akcie SVC prezentuje 20 kníh rôznych žánrov, ale ako zdôraznil riaditeľ SVC Vladimír Valentík, činnosť vydavateľstva aj vlani poznačil nedostatok ﬁnančných

prostriedkov. Počet vydaných kníh vraj začal klesať ešte pred dvomi rokmi. Na hložianskom kamarátení s knihou hostkou večierka bola spisovateľka Viera Benková, ktorá prezentovala svoje najnovšie dielo Tri ženy, dvaja muži a ja. Nadväzuje na jej publikáciu Päť ročných období a na ilustráciu úryvky z jej najnovšej knihy predniesli Miriam Murtínová a Anna Vršková. Aj tohto roku SVC plánuje prezentovať nové knižné vydania vo viacerých dedinách a mestách v Báčke, Srieme a Banáte a cyklus akcií ukončiť v Pivnici v rámci sprievodných podujatí festivalu DIDA. J. Č. G.

Selenča

Seminár pre učiteľov. V snahe neustáleho odborného zdokonaľovania učiteľských kádrov v ZŠ Jána Kollára v Selenči v nedeľu 4. februára prebiehal jednodňový seminár pre osvetových pracovníkov, odborných spolupracovníkov a riaditeľov základných škôl z Obce Báč. Absolvovalo ho 90 účastníkov, z čoho 29 boli z hostiteľskej selenčskej základnej školy v čele s riaditeľkou Katarínou Vrabčeniakovou. Pracovalo sa v troch skupinách. Spracované boli osobitné témy z oblasti správania sa v škole, prístupu k vyučovaniu a učeniu a z uplatnenia interaktívnych a digitálnych učebníc vo vyučovaní. Témy na spracovanie ponúkla a prednášateľov zabezpečila spoločnosť KLETT z Belehradu, ktorá sa venuje rozvoju vzdelávania. Selenčská škola bola aj tentoraz dobrým hostiteľom a okrem toho, že ponúkla svoje priestory na seminár, pre všetkých účastníkov zabezpečila občerstvenie. J. B.-Ď.

CHÝRNIK

KULPÍN. Na piatok 9. februára v Dome kultúry v Kulpíne o 19. hodine členovia divadelnej sekcie KUS Zvolen zahlásili premiéru predstavenia Konečná stanica autora Stanislava Štepku v réžii Alexandra Baka. PIVNICA. V priestoroch Komorného zboru Nádeje (Ulica Petra Drapšina 97) v sobotu 10. februára o 14. hodine bude prebiehať 8. seminár zborového spevu Nová

pieseň. Lektorom bude aj tentoraz hudobný odborník Dr. Juraj Súdi. A. F. KYSÁČ. Kultúrne centrum Kysáč v nedeľu 11. februára o 18. h usporiada 24. Kysáčsky spevník. Tradičné podujatie, na ktorom si Kysáčania vyberajú predstaviteľov na Stretnutie v pivnickom poli, bude vo veľkej sále KC. E. Š. • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 5. februára 2018 nás náhle a navždy opustila naša milovaná manželka, mama a stará mama

Potrebujem ohrievač Anna Horvátová

eď jeseň pomaly ustupuje pred zimou, pavučinkové vlákna poletujúce vo vzduchu príznačné pre teplú jeseň už zmiznú počas daždivých dní, to už vonia zimou. Vetrovky, kožuchy, rukavice, čiapky – všetko to v tom období príde vhod. Predstavte si, a vám nekúria! Každé ráno vstupujete do studených miestností. Tragédia! Budovu vypli (my tomu povieme srboslovensky „vykľúčili“) z energetickej siete, keďže si spotrebitelia nevyrovnali dlhy. A vykurovacie obdobie – grejna sezona (po srbsky) je v plnom prúde. V takých prípadoch jediným východiskom je zadovážiť si grejalicu. Ale to sú srbské slová, ktoré sme si osvojili ako naše. Ako je to však v slovenčine? Prístroj na ohrievanie vzduchu, vody je ohrievač. Prídavné meno je ohrievací, ide o slúžiaci na ohrievanie, ohrievajúci: ohrievacia plocha, pec, poduška, ohrievacie zariadenie. To postačí, kým teploty neklesnú pod bod mrazu. Dovtedy určite mestská tepláreň – gradska toplana odkrúti kohútiky a prostredníctvom teplovodov – toplovodov teplo zavíta k vám. Ak nie, dobre prídu i termoakumulačné (TA) – elektrické pece. Ak náhodou ešte nemáte nainštalované ústredné vykurovanie – centralno grejanje v srbčine, ktoré my voláme „centrálno hriatie“, uprednostnite teplovzdušné kúrenie, či kúrenie na teplý vzduch alebo podlahové – v srbčine podno grejanje.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS PETROVARADINRTV NS202, NSU202, NSL202 Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS PETROVARADIN-RTV NS202, NSU202, NSL202, Ul. patriarcha Rajačića 30a, Petrovaradín, na katastrálnej parcele číslo 820, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 2. februára 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-631/17, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

• KULTÚRA • OZNAMY •

ANNA ČÁNIOVÁ

rod. Andrášiková 14. 7. 1953 – 5. 2. 2018 z Báčskeho Petrovca

hlasludu.info www.hl.rs

S láskou si na Teba budú spomínať: manžel Ondrej, syn Ondrej s manželkou Annou a deťmi Miou a Matejom, dcéra Anna s manželom Jánom

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

SMUTNÁ SPOMIENKA na manžela

JÁNA KARDELISA 11. 9. 1953 – 9. 2. 2015 z Kysáča

PAVLOM CHLIPCOM 24. 1. 1953 – 24. 1. 2018 z Báčskeho Petrovca

S láskou si na Teba spomína manželka Anna

Susedovci

DROBNÉ OZNAMY

SMUTNÁ SPOMIENKA na otca a deda

TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou – ochraňuje pred vetrom, chladom, prachom. Je úsporou pri vykurovaní. Inštalujeme a opravujeme rolety, harmonika dvere, pásové záclony, siete proti hmyzu; tel.: 060/5088-433 a 025/5827-710. KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

JÁNA KARDELISA

1953 – 2015 – 2018 z Kysáča Spomienka na Teba nie je v slovách ani v slzách, ale navždy zostane v našich srdciach. Dcéra Jaroslava s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Dňa 9. februára 2018 uplynuli tri roky, čo nás opustil otec a dedo

JÁN KARDELIS 1953 – 2015 – 2018 z Kysáča

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

S láskou a úctou si na Teba spomína

6 – 7 /4789 – 4790/ 10. – 17. 2. 2018

dcéra Jasna s rodinou

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

s našou strynkou

na svojich najmilších

ANNOU ČÁNIOVOU

rod. Andrášikovou 14. 7. 1953 – 5. 2. 2018 z Báčskeho Petrovca

ZUZANU GUČOVÚ

ONDREJA GUČU st.

10. 2. 2017 – 10. 2. 2018

2003 – 2018

2004 – 2018

MARTINKU PÁLENKÁŠOVÚ 16. 8. 2017 − 3. 1. 2018

z Báčskeho Petrovca

Navždy zostaneš v našich spomienkach. Vladimír a Katarína Čániovci

ONDREJA GUČU ml.

Tí, ktorých milujeme, neodchádzajú, žijú v našich srdciach stále. Vaši najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA na

MÁRIU GAŠPAROVÚ

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

rod. Sľúkovú 10. 2. 2017 – 10. 2. 2018 z Báčskeho Petrovca

Bolesťou unavená tíško si zaspala, zanechajúc všetkých nás, ktorých si rada mala. Na Teba si s láskou spomínajú: dcéra Anna, zať Pavel, vnúčence Miroslav a Milotka a pravnúčence Janka a Marek

ROZLÚČKA A SPOMIENKA

BOŽENA SAVIĆOVÁ -BABIĆOVÁ

1956 – 2013 – 2018 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba spomínajú Tvoji najbližší

www.hl.rs

ZUZANA GUČOVÁ

MARTINKA PÁLENKÁŠOVÁ

1935 – 2017 – 2018

SMUTNÁ SPOMIENKA

DRAGUTIN-DRAGAN MIOČ

ROZLÚČKA

ZUZANU GUČOVÚ

rod. Babinkovú 1. 1. 1950 − 8. 2. 2008 z Hložian

Ťažko je aj po desiatich rokoch veriť, že nikdy viac nebudeme spolu. Aj naďalej smútime a spomíname si na Tvoju dobrotu. Zarmútení: manžel Ján a syn s rodinou

SPOMIENKA

rod. Šimonová 13. 11. 1954 – 10. 2. 2017 z Pivnice Žiaľ, Boba, že sa iba teraz lúčime s Tebou – až po roku Tvojej smrti (10. 2. 2017 Loznica), lebo túto neočakávanú a smutnú správu sme sa dozvedeli iba náhodou, koncom roka 2017. Budeme si spomínať na Teba, ako i na Mirciho pri našom tohtoročnom stretnutí gymnazistov Gymnázia Jána Kollára 1993/94. Spolužiaci zo 4. a triedy s triednym profesorom Fedorom Červenským

Informačno-politický týždenník

2017 – 2018

z Báčskeho Petrovca Po krátkom čase bolestí odišli ste v tichom spánku do večnosti, zostali po Vás len spomienky. Rodina Semartonská

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 8. februára 2018 uplynulo desať rokov, čo nie je s nami naša matka a nana

EVA LACKOVÁ rod. Jonášová 24. 11. 1935 – 8. 2. 2008 – 2018 z Kovačice

S láskou a úctou si na Teba spomínajú: dcéry Vlasta Marína LackováLenhartová s manželom Pavlom a Dušanka Petráková s manželom Pavlom a vnúčatá Ivana, Martin a Marek

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 6. februára 2018 uplynul rok, čo nie je s nami náš milovaný

na brata a ujka

MICHALA ČELOVSKÉHO

13. 10. 1950 – 13. 2. 2017 – 13. 2. 2018 z Petrovca rodom z Kulpína

PAVEL ČINČURÁK

Všetko zmizlo, len stopy Tvojej lásky a spomienky na predobré srdce nám zostali.

1948 – 2017 – 2018 z Báčskeho Petrovca

V srdciach si Ťa chránia, s láskou spomínajú a na Teba nezabúdajú

Na Teba nezabúdajú: sestra Anna, neter Aninka a synovec Janko s rodinami

Tvoji najmilší

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s naším otcom a starým otcom

s naším apim

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 12. februára 2018 uplynie štyridsať dní, čo nám do večnosti odišiel náš drahý manžel, otec a dedo

ANDREJ KARDELIS

12. 4. 1936 – 3. 1. 2018 zo Starej Pazovy

JÁNOM PONIGEROM 28. 10. 1951 – 29. 1. 2018 z Báčskeho Petrovca

Budeš nám veľmi chýbať.

Navždy zostaneš v našich srdciach. Syn Ján s rodinou

Vnučky Alexandra a Emília

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 6. februára 2018 uplynul rok, čo nás navždy opustila mama

ZUZANA ĎURIŠOVÁ 1942 – 2017 – 2018 z Hložian

Čas neúprosne plynie, rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí. S úctou si na Teba spomínajú

• OZNAMY •

S láskou a úctou v srdciach si ho uchovávajú: manželka Milica, synovia Želislav a Stefan a vnukovia Vladimír a Branislav

SPOMIENKA

Dňa 2. februára 2018 uplynulo desať rokov, čo nás navždy opustil môj manžel, náš otec a dedo

MICHAL BALÁŽ 1943 – 2008 – 2018 z Kulpína

Odišiel si tíško z nášho života, ale krásne spomienky v nás stále ostávajú, pretože ten, kto žije v našich srdciach, nikdy neumiera. syn Ján a nevesta Zdenka

Manželka Milosava s dcérami Jarmilou a Milotkou s rodinami

6 – 7 /4789 – 4790/ 10. – 17. 2. 2018

Oznamy Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad tel.: +381 21 487 46 14, 487 46 09, 487 43 36 ounz@vojvodinа.gov.rs Podľa článku 3. pokrajinského parlamentného uznesenia o pridelení rozpočtových prostriedkov organizáciám národnostných menšín – národnostných spoločenstiev (Úradný vestník APV, číslo 14/2015) Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá zverejňuje SÚBEH na dotácie organizáciám etnických spoločenstiev v Autonómnej pokrajine Vojvodine Súbeh je určený na spolufinancovanie bežnej činnosti, projektov a organizovanie podujatí, ako aj na obstaranie vybavenia a investičné vklady organizácií etnických spoločenstiev z územia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny roku 2018. I. ROZVRH PROSTRIEDKOV Súbeh je určený na celkovú sumu 30.000.000,00 dinárov, a to podľa národnostných spoločenstiev: Maďarské národnostné spoločenstvo 14.600.000,00 dinárov; chorvátske 3.000.000,00 dinárov; slovenské 3.000.000,00 dinárov; rumunské 2.220.000,00 dinárov; rómske 1.730.000,00 dinárov; rusínske 1.110.000,00 dinárov; bunjevské 1.000.000,00 dinárov; macedónske 630.000,00 dinárov; ukrajinské 390.000,00 dinárov; nemecké 280.000,00 dinárov; české 125.000,00 dinárov; čiernohorské 580.000,00 dinárov a iné národnostné spoločenstvá 1.335.000,00 dinárov II. PODMIENKY SÚBEHU Lehota podávania prihlášok je 5. marec 2018. • Na súbeh sa môžu prihlásiť výlučne registrované právnické osoby – organizácie a združenia etnických spoločenstiev so sídlom na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, ktorých činnosť spočíva na zachovávaní a pestovaní národnej a kultúrnej identity alebo ktorých činnosť spočíva na zachovávaní a zveľadení medzinárodnostnej tolerancie. • Na súbeh sa nemôžu prihlásiť priami a nepriami rozpočtoví užívatelia. • Nebudú sa rozoberať oneskorené a neúplné alebo nenáležite vyplnené prihlášky, prihlášky podané neoprávnenými osobami ani prihlášky, ktoré nie sú predmetom súbehu. • Nebudú sa rozoberať prihlášky podané aplikantmi, ktorým boli pridelené prostriedky na podklade predchádzajúcich súbehov sekretariátu, ktorí si nevyrovnali záväzky prevzaté tými súbehmi alebo nežiadali od sekretariátu načas predĺženie lehoty na realizáciu prostriedkov získaných na základe predchádzajúcich súbehov sekretariátu. • Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá si vyhradzuje právo žiadať si od podávateľa prihlášky, podľa potreby, dodatočnú dokumentáciu a informácie, alebo vyjsť na miesto samo, resp. určiť splnenie dodatkových podmienok na pridelenie prostriedkov. • Sekretariát nie je povinný zdôvodňovať svoje rozhodnutia. • Proti týmto rozhodnutiam sekretariátu nemožno uložiť opravný prostriedok. • Prihlášky a priložené doklady sa podávateľom nevracajú. III. SPÔSOB APLIKOVANIA • Prihlášky sa podávajú výlučne na súbehových tlačivách sekretariátu. Kompletnú súbehovú dokumentáciu s pokynmi a pravidlami si možno prevziať od pondelka 5. februára 2018 v miestnostiach sekretariátu alebo stiahnuť z webovej stránky www.puma.vojvodina.gov.rs. • K prihláške treba pripojiť: 1. oficiálny doklad o registrácii organizácie, 2. potvrdenie o daňovom identifikačnom čísle. • Prihlášky na súbeh sa podávajú v srbskom jazyku alebo jazyku národnostnej menšiny, ktorý sa úradne používa v Autonómnej pokrajine Vojvodine. • Podávateľ prihlášky, ktorému sa pridelia prostriedky na základe súbehu a nemá účet v správe trezoru, je povinný v určenej lehote otvoriť účet. Pod procedúrou sa rozumie podanie žiadosti príslušnému orgánu o otvorenie uvedeného účtu. • Prihlášky sa odovzdávajú: 1) osobne v spisovni pokrajinských orgánov správy v Novom Sade, 2) poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, 21 000 Nový Sad, Bulvár Mihajla Pupina 16, NA SÚBEH Výsledky súbehu sa zverejnia na oficiálnej webovej stránke sekretariátu. *********************************************************************************** Podľa článku 22 odsek 4 a v súlade s článkom 24 odsek 2 pokrajinského parlamentného uznesenia o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2018 (Úradný vestník APV, číslo 57/2017) a článku 3 pokrajinského parlamentného uznesenia o pridelení rozpočtových prostriedkov organizáciám národnostných menšín – národnostných spoločenstiev (Úradný vestník APV, číslo 14/2015) Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá SÚBEH na spolufinancovanie projektov zachovávania a pestovania medzinárodnostnej tolerancie vo Vojvodine v roku 2018 Súbeh je určený na spolufinancovanie programov, projektov a aktivít, ktoré majú za cieľ zachovávať a pestovať medzinárodnostnú toleranciu vo Vojvodine v roku 2018 v rámci projektu Afirmácia multikultúrnosti a tolerancie vo Vojvodine. Súbeh sa vypisuje na celkovú sumu 13.300.000,00 dinárov. I. ROZVRHNUTIE PROSTRIEDKOV Prostriedky sa prideľujú na spolufinancovanie programov, projektov a aktivít organizácií, združení a asociácií a iných subjektov, ktoré majú za cieľ afirmovať hodnoty multikultúrnej spoločnosti a zachovávať a pestovať medzinárodnostnú toleranciu vo Vojvodine v roku 2018 a sú určené: – na zveľaďovanie produkcie a produkciu televíznych a rozhlasových programov, webových prezentácií, iných foriem elektronických prezentácií, tlačených propagačných aktivít, aktivít v tlačených médiách a iných foriem mediálnych aktivít, – na vydávanie kníh, brožúr, časopisov a iných publikácií neziskového rázu, – na organizovanie seminárov, konferencií a iných foriem vedeckých a edukačných stretnutí, – na obstaranie vybavenia, vybavovanie a adaptáciu priestorov a investičné vklady, – na organizovanie kultúrnych, vzdelávacích, športových a iných podujatí. II. PODMIENKY SÚBEHU • Na súbeh sa môžu prihlásiť výlučne registrované právnické osoby – organizácie, združenia a asociácie a iné subjekty so sídlom na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, ktorých činnosť spočíva na zachovávaní medzinárodnostnej tolerancie, resp. organizácie, združenia a asociácie, ktorých programy, projekty alebo aktivity sú zamerané na zachovávanie a pestovanie medzinárodnostnej tolerancie v Autonómnej pokrajine Vojvodine. • Na súbeh sa môžu prihlásiť výlučne neziskové organizácie (združenia, asociácie, nadácie a základiny a iné neziskové organizácie). • Pri rozhodovaní o pridelení prostriedkov sa bude hodnotiť rozsah a význam podaného návrhu projektu, spôsob realizácie a konkrétne účinky, ktoré projekt dosiahne.

www.hl.rs

• Pri rozhodovaní o pridelení prostriedkov sa uprednostnia projekty, ktoré súvisia s vývojom, zachovávaním a pestovaním ducha medzinárodnostnej tolerancie mládeže. III. OSOBITNÉ PODMIENKY Verejné obstarávanie Ak sa na užívateľa prostriedkov z tohto súbehu vzťahuje regulatív zo zákona o verejných obstarávaniach, resp. ak sa prostriedky uskutočnené týmto súbehom budú používať na obstarávanie prác, statkov a služieb, a účasť verejných prostriedkov bude tvoriť viac ako 50 % hodnoty obstarania, užívateľ prostriedkov sa bude pokladať za objednávateľa a bude mať povinnosť uplatňovať zákon o verejnom obstaraní. IV. SPÔSOB APLIKOVANIA • Prihlášky sa podávajú v jednom exemplári výlučne na súbehových tlačivách sekretariátu. • Súbehovú dokumentáciu si možno vyzdvihnúť od 5. februára 2018 v miestnostiach sekretariátu alebo na webovej stránke www.puma.vojvodina.gov.rs. • Podávateľ môže podať iba jednu prihlášku na súbeh. • K prihláške treba pripojiť kópie nasledujúcich dokladov: – oficiálny dôkaz o registrácii organizácie (fotokópia rozhodnutia APR), – potvrdenie o daňovom identifikačnom čísle (DIČ). • Prihlášky na súbeh sa podávajú v srbskom jazyku alebo v jazykoch národnostných menšín, ktoré sa úradne používajú v Autonómnej pokrajine Vojvodine. • Prihlášky sa podávajú osobne v spisovni pokrajinských orgánov správy v Novom Sade (budova Pokrajinskej vlády) alebo sa zasielajú poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, 21 000 Nový Sad, Bulvár Mihajla Pupina 16 S označením: NA SÚBEH NA SPOLUFINANCOVANIE PROJEKTOV ZACHOVÁVANIA A PESTOVANIA MEDZINÁRODNOSTNEJ TOLERANCIE VO VOJVODINE • Súbeh je otvorený do 5. marca 2018 V. HODNOTENIE PROJEKTOV A ROZHODOVANIE O PRIDELENÍ PROSTRIEDKOV • Podané prihlášky rozoberá komisia, ktorú vymenúva pokrajinský tajomník pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá. • Komisia nebude rozoberať oneskorené a neúplné alebo nesprávne vyplnené prihlášky, prihlášky podané neoprávnenými osobami, nečitateľné alebo vyplnené grafitovou ceruzkou, ako ani prihlášky, ktoré nie sú predmetom súbehu. • Komisia nebude rozoberať prihlášky podávateľov, ktorým boli pridelené prostriedky na podklade predchádzajúcich súbehov sekretariátu, ktorí nesplnili prevzaté záväzky podľa týchto súbehov. • Komisia nebude rozoberať prihlášky priamych rozpočtových užívateľov. • Sekretariát si vyhradzuje právo žiadať si, podľa potreby, od podávateľa prihlášky dodatočnú dokumentáciu a informácie alebo vyjsť na miesto, resp. na pridelenie prostriedkov určiť splnenie dodatočných podmienok. • Rozhodnutie o pridelení prostriedkov schvaľuje pokrajinský tajomník na podklade návrhu súbehovej komisie. • Sekretariát rozoberie podané prihlášky a rozhodne o nich sukcesívne po uzavretie súbehu. • Sekretariát je nie povinný zdôvodňovať svoje rozhodnutia. • Rozhodnutie pokrajinského tajomníka je konečné a proti rozhodnutiu nemožno vzniesť opravný prostriedok. • Prihlášky a priložené doklady sa podávateľom nevracajú. • S podávateľmi prihlášok, ktorým boli povolené prostriedky, Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá uzatvára zmluvu o spolufinancovaní aktivít, na podklade ktorej sa prostriedky vyplatia. • Výsledky súbehu budú uverejnené na oficiálnej webovej stránke sekretariátu po ukončení súbehu. ******************************************************************************* Podľa článku 6 odsek 1 pokrajinského parlamentného uznesenia o pridelení rozpočtových prostriedkov orgánom a organizáciám, v ktorých práci sa úradne používajú jazyky a písma národnostných menšín národnostných spoločenstiev (Úradný vestník APV, č. 14/2015) a v súvislosti s pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2018 (Úradný vestník APV, č. 57/2017) Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá zverejňuje SÚBEH na pridelenie rozpočtových prostriedkov orgánom a organizáciám v Autonómnej pokrajine Vojvodine, v ktorých práci sa úradne používajú jazyky a písma národnostných menšín – národnostných spoločenstiev na rok 2018 Prostriedky v sume 9 500 000,00 dinárov sa pridelia z dôvodu zveľaďovania práva na úradné používanie jazykov a písem národnostných menšín – národnostných spoločenstiev v Autonómnej pokrajine Vojvodine. Právo účasti na súbehu majú: • orgány jednotiek lokálnej samosprávy z územia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, v ktorých sa štatútom mesta, resp. obce určilo úradné používanie jazykov a písem národnostných menšín – národnostných spoločenstiev na celom území jednotky lokálnej samosprávy alebo v sídlach na ich území, • miestne spoločenstvá na území miest a obcí z aliney jeden, • iné orgány, organizácie, služby a ustanovizne, užívatelia rozpočtových prostriedkov, ktoré majú sídlo na území lokálnej samosprávy alebo vykonávajú činnosť na území lokálnej samosprávy z aliney jeden. Prostriedky sa prideľujú na financovanie, resp. účasť vo financovaní: • trov vypracovania a umiestnenia tabúľ s názvom orgánov a organizácií; s názvom sídla a inými geografickými názvami na cestných smeroch; s názvom ulíc a námestí; ako aj s inými oznámeniami a výstrahami pre verejnosť napísanými aj v jazykoch národnostných menšín – národnostných spoločenstiev, ktoré sa úradne používajú v obci, meste alebo sídle • trov tlačenia dvojjazyčných alebo viacjazyčných tlačív, úradných vestníkov a iných verejných publikácií. Výška pridelených prostriedkov sa určuje podľa týchto kritérií: • počet jazykov a písem národnostných menšín – národnostných spoločenstiev, ktoré sa úradne používajú na celom území obce, mesta alebo sídla, • percentuálny pomer príslušníkov národnostných menšín – národnostných spoločenstiev, ktorých jazyky a písma sa úradne používajú v celkovom počte obyvateľov, podľa oficiálnych údajov Republikového štatistického ústavu z posledného sčítania obyvateľov, • celkové hmotné náklady potrebné na realizáciu aktivít, • jestvovanie iných zdrojov financovania aktivít, • kontinuita vo financovaní aktivít zo strany sekretariátu, resp. či sa prostriedky žiadajú prvýkrát. Lehota na zasielanie prihlášok na súbeh je do 5. marca 2018. Prihlášky na súbeh sa podávajú výlučne na súbehových tlačivách sekretariátu. Úplnú súbehovú dokumentáciu si možno prevziať v miestnostiach sekretariátu alebo stiahnuť z webovej stránky: www.puma.vojvodina.gov.rs. Prihlášky na súbeh sa odovzdávajú v srbskom jazyku alebo v jazyku národnostnej menšiny – národnostného spoločenstva, ktoré sa úradne používa v orgánoch Autonómnej pokrajiny Voj-

Informačno-politický týždenník

vodiny. Prihlášky sa odovzdávajú osobne v spisovni pokrajinských orgánov správy v Novom Sade (budova Pokrajinskej vlády) alebo sa zasielajú poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad. Prihlášky na súbeh sa zasielajú v dvoch vyhotoveniach a dvoma overenými vyhláseniami podpísanými oprávnenou osobou podávateľa prihlášky, ak sa na súbehu uchádza podľa jedného podkladu a ak sa súčasne uchádza na súbehu aj podľa iného podkladu, prihlášky sa doručujú v celkovo štyroch vyhotoveniach, so štyrmi overenými vyhláseniami. Oneskorené a neúplné prihlášky, ktorých nedostatok sa neodstránil ani po upozornení, ako ani prihlášky, ktoré nesúvisia so súbehom určeným účelmi alebo boli odovzdané neoprávnenými osobami, sa nebudú rozoberať. Užívateľ je povinný používať prostriedky len na účely, na aké boli pridelené a nestrovené prostriedky vrátiť do rozpočtu Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. Užívateľ je povinný zodpovedajúcim spôsobom vyzdvihnúť, že sa vo financovaní zúčastnil sekretariát. Užívateľ je povinný najneskôr po uplynutí kalendárneho roka odovzdať sekretariátu správu o trovení pridelených prostriedkov so zodpovedajúcou dokumentáciou. V prípade pochybnosti, že sa pridelené prostriedky v jednotlivých prípadoch neúčelovo použili, sekretariát začne konanie pred pokrajinským orgánom pre rozpočtovú inšpekciu z dôvodu kontroly zákonného a účelového používania prostriedkov. Ak sa zistí, že sa pridelené prostriedky v jednotlivých prípadoch neúčelovo použili, prihlášky tých užívateľov prostriedkov sa v budúcnosti nebudú rozoberať pri ich účasti na súbehu. Súbehový postup uskutočňuje komisia na rozoberanie prihlášok, ktorú zriaďuje pokrajinský tajomník. Komisia po rozobratí zaslaných prihlášok zostavuje zdôvodnený návrh na pridelenie prostriedkov podľa súbehu a doručuje ho pokrajinskému tajomníkovi. O pridelení prostriedkov užívateľom po uskutočnenom postupe rozhoduje pokrajinský tajomník rozhodnutím, ktoré je konečné. Rozhodnutie o pridelení prostriedkov sa uverejňuje na webovej stránke sekretariátu. *********************************************************************** Podľa článku 3 pokrajinského parlamentného uznesenia o pridelení rozpočtových prostriedkov organizáciám národnostných menšín – národnostných spoločenstiev (Úradný vestník APV, číslo 14/2015), Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá zverejňuje S Ú B E H na spolufinancovanie projektov zameraných na realizáciu afirmatívnych opatrení a procesov na integráciu Rómov na pokračovanie Dekády inklúzie Rómov v roku 2018 Súbeh je určený na spolufinancovanie projektov zameraných na realizáciu afirmatívnych opatrení a procesov na integráciu Rómov na pokračovanie Dekády inklúzie Rómov v roku 2018. I. ROZVRH PROSTRIEDKOV Súbeh sa vypisuje na celkovú sumu 1.900.000,00 dinárov. II. PODMIENKY SÚBEHU Lehota podávania prihlášok je 5. marec 2018. • Na súbeh sa môžu prihlásiť výlučne registrované právnické osoby – organizácie a združenia rómskeho národnostného spoločenstva so sídlom na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, ktorých činnosť spočíva na zachovaní a pestovaní národnej a kultúrnej identity alebo organizácie, ktorých činnosť je upriamená na realizáciu afirmatívnych opatrení a procesov na integráciu Rómov na pokračovanie Dekády inklúzie Rómov v roku 2018. • Oneskorené a neúplné alebo nenáležite vyplnené prihlášky, prihlášky podané neoprávnenými osobami a prihlášky, ktoré nie sú predmetom súbehu, sa nebudú rozoberať. • Prihlášky podané aplikantmi, ktorým sa pridelili prostriedky na podklade predchádzajúcich súbehov sekretariátu, ktorí si nevyrovnali záväzky prevzaté tými súbehmi alebo si nežiadali od sekretariátu načas, pred vypršaním lehoty prihlasovania na tento súbeh, predĺženie lehoty na realizáciu prostriedkov získaných na základe predchádzajúcich súbehov sekretariátu, sa nebudú rozoberať. • Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá si vyhradzuje právo žiadať si od podávateľa prihlášky podľa potreby dodatkové doklady a informácie, alebo vyjsť na miesto, resp. určiť splnenie dodatkových podmienok na pridelenie prostriedkov. • Sekretariát nie je povinný zdôvodňovať svoje rozhodnutia. • Proti týmto rozhodnutiam sekretariátu nemožno uložiť opravný prostriedok. • Prihlášky a priložené doklady sa podávateľom nevracajú. III. UPLATŇOVANIE ZÁKONA O VEREJNOM OBSTARANÍ Ak sa žiadateľ prostriedkov na tomto súbehu riadi ustanoveniami článku 2 odsek 1 bod 2 Zákona o verejnom obstaraní (Úradný vestník Republiky Srbsko, číslo 124/2012, 14/2015, 68/2015), resp. ak sa prostriedky uskutočnené týmto súbehom použijú na obstaranie prác, statkov alebo služieb a účasť týchto prostriedkov je viac ako 50 % v hodnote obstarania, užívateľ prostriedkov sa bude pokladať za objednávateľa a je povinný uplatňovať zákon o verejnom obstaraní. IV. SPÔSOB APLIKOVANIA • Prihlášky sa podávajú výlučne na súbehových tlačivách sekretariátu. Kompletnú súbehovú dokumentáciu s pokynmi a pravidlami možno si prevziať od 5. fabruára 2018 v miestnostiach sekretariátu alebo stiahnuť z webovej stránky www.puma.vojvodina.gov.rs. • K prihláške treba pripojiť: 1. oficiálny dôkaz o registrácii organizácie, 2. potvrdenie o daňovom identifikačnom čísle, 3. oficiálny dôkaz o otvorenom účte v banke. • Prihlášky na súbeh sa podávajú v srbskom jazyku alebo jazyku národnostnej menšiny, ktorý sa úradne používa v Autonómnej pokrajine Vojvodine. • Prihlášky sa podávajú osobne, odovzdaním v spisovni pokrajinských orgánov správy v Novom Sade (budova vlády APV) alebo sa zasielajú poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, 21 000 Nový Sad, Bulvár Mihajla Pupina 16, Na súbeh DEKÁDA RÓMOV 2018 Výsledky súbehu sa zverejnia na oficiálnej webovej stránke sekretariátu. POKRAJINSKÝ SEKRETARIÁT PRE VZDELÁVANIE, PREDPISY, SPRÁVU A NÁRODNOSTNÉ MENŠINY – NÁRODNOSTNÉ SPOLOČENSTVÁ

• OZNAMY •

Oznamy Poľnohospodárske družstvo JEDINSTVO Odžaci

Na dražbe sa budú predávať: 1. TRAKTOR MTZ 82 S LYŽICOU 2. HÚSENICOVÉ RÝPADLO BNT 110 3. VLEČKA ZMAJ 451 5 t 4. VLEČKA JEDNOOSOVINOVÁ 3 t 5. LYS PSK 350 CLAS-DOMINANT (2 kusy) 6. PNEUMATICKÁ SEJAČKA NA OBILNINY

7. ŤAHACÍ ATOMIZER MORAVA 1 500 l – 11 l 8. ROTAČNÁ KOSAČKA 1 650 9. TIFON – KONČAR 100 – 400 10. KOMBINÁTOR MAJEVICA 3 M 11. SUD 2 200 l STRIEKAČKA S DIGITÁLNYM ZARIADENÍM 12. BAZÉN NA MLIEKO S OHRIEVAČOM 300 l PROHROM 13. VÁHA NA MERANIE DOBYTKA 1 500 kg 14. VÁHA NA MERANIE 1 000 kg, 2 kusy 15. VLEČKA NA PREPRAVU DOBYTKA RUČNÁ VÝROBA 16. MLYN 17. MRVAČKA POLJOSTROJ 18. ELEKTRICKÝ ŽERIAV MINOR 250/1-8, 3 kusy 19. MECHANICKÝ REŤAZOVITÝ ŽERIAV (FLAŠINCUG) 2,5 t 20. RÁM ZA KULTIVÁTOR 1,5 M 21. ROZCHLADOVACÍ PRÍSTROJ, 2 kusy 22. ROZCHLADOVACIE VITRÍNY, 2 kusy 23. KOMPRESOR V ČASTIACH

24. LYŽICE + VYDLY NA HNOJIVO 25. DISKOVÉ KOLESÁ UŽŠIE 26. NOVÉ NÁHRADNÉ ČASTI (ANLASER, FILTER) 27. POTRUBIE NA ZAVLAŽOVANIE FI 110, 120, 125, 140 NA BK SÚSTAVU 28. KOLESÁ BK SÚSTAV 29. ELEMENTY SÚSTAV 30. POTRUBIE NA CENTER PIVOT – SEVER VALMONT FI 150 31. NOSIČI VEŽÍ A KONŠTRUKCIÍ Právo účasti na dražbe majú všetky právnické a fyzické osoby. Účasť na vkladoch sa platí vo výške 10 % na vylicitovanú cenu stroja, ktorý sa licituje. Daň z pridanej hodnoty je započítaná vo vylicitovanej cene. Kupec je povinný za vylicitovanú cenu zaplatiť a prevziať vylicitovaný prostriedok v lehote 7 dní. Na prostriedky pre verejnú licitáciu sa môže pozrieť 2 hodiny pred začiatkom a bližšie informácie sa môžu dostať na tel. 025/5742-232 a 062/803-62-02 od 8 do 14 hodiny.

Podľa článku 3 pravidiel pridelenia rozpočtových prostriedkov Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá na financovanie a spolufinancovanie programov a projektov v oblasti základného a stredného vzdelávania a výchovy v Autonómnej pokrajine Vojvodine (Úradný vestník APV, číslo 6/17) a v súvislosti v pokrajinským parlamentným uznesením о rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2018 (Úradný vestník APV, číslo 57/17) Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá zverejňuje

vacieho procesu stredného vzdelávania – na trovy organizovanej prepravy žiakov stredných škôl so sídlom v APV na Veľtrh vzdelávania, ktorý sa uskutoční v období 8. − 10. marca 2018 v Novom Sade. Podávateľ prihlášky spolu s prihláškou na súbeh musí odovzdať: 1) fotokópiu potvrdenia o daňovom identifikačnom čísle, 2) neviazanú ponuku – predbežný účet o cene prepravy žiakov na Veľtrh vzdelávania v Novom Sade s označeným počtom žiakov užívateľov služby.

SÚBEH NA FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE PROJEKTOV V OBLASTI ZVÝŠENIA KVALITY VÝCHOVNO-VZDELÁVACIEHO PROCESU STREDNÉHO VZDELÁVANIA – TROVY ORGANIZOVANEJ PREPRAVY ŽIAKOV STREDNÝCH ŠKÔL SO SÍDLOM V AP VOJVODINE NA VEĽTRH VZDELÁVANIA V NOVOM SADE NA ROK 2018

ROZHODOVANIE O ŽIADOSTIACH A SPÔSOB UCHÁDZANIA О pridelení prostriedkov užívateľom rozhoduje pokrajinský tajomník poverený úkonmi vzdelávania na návrh komisie pre uskutočnenie súbehu, ktorá rozoberá žiadosti. Kritériá pridelenia prostriedkov v súlade s článkom 11 bod 2 alinea 1, 2 a 5 Pravidiel pridelenia rozpočtových prostriedkov Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá na financovanie a spolufinancovanie programov a projektov v oblasti základného a stredného vzdelávania a výchovy v Autonómnej pokrajine Vojvodine sú: − veľkosť cieľovej skupiny, − stupeň zapojenia cieľovej skupiny, ktorej je projekt určený, − zapojenie partnerských inštitúcií do uskutočnenia projektu. Sekretariát si ponecháva právo od podávateľa žiadosti, podľa potreby, žiadať dodatočnú dokumentáciu alebo informáciu. Ak prihlášku podpisuje osoba podľa oprávnenia, nevyhnutné je dodať bezchybné oprávnenie podpisovať prihlášku.

Prihláška na súbeh sa podáva v písomnej podobe, na jednotnom tlačive, ktoré sa uverejňuje na internetovej stránke sekretariátu. Јedna právnická osoba môže podať len jednu prihlášku. Výsledky súbehu sa uverejňujú na internetovej stránke sekretariátu. Lehota na podávanie prihlášok na súbeh je 16. február 2018. Prihlášky s potrebnou dokumentáciou sa podávajú na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá. „Súbeh na trovy organizovanej prepravy žiakov na Veľtrh vzdelávania“ Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad Komisia nebude rozoberať: − neúplné prihlášky; − oneskorené prihlášky; − nedovolené prihlášky (prihlášky podané neoprávnenou osobou a subjektmi, ktoré nie sú určené súbehom); − prihlášky, ktoré sa nevzťahujú na súbehom určené účely; − prihlášky užívateľov, ktorí v predchádzajúcom období nezdokladovali minuté prostriedky finančnými a opisnými správami.

Na základe rozhodnutia Správnej rady z dňa 29. 1. 2018 PD Jedinstvo Odžaci, Somborska b. č., oznamuje predaj vyradených základných prostriedkov prostredníctvom

VEREJNEJ DRAŽBY

ktorá sa uskutoční 24. 2. 2018 o 10.00 h v rámci PD Jedinstvo Odžaci, Somborska b. č.

Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá v súlade s finančným plánom a finančnými možnosťami v rozpočtovom roku 2018 bude financovať a spolufinancovať projekty v oblasti zvýšenia kvality výchovno-vzdelávacieho procesu – náklady organizovanej prepravy žiakov stredných škôl so sídlom v APV na Veľtrh vzdelávania v Novom Sade na rok 2018 v sume 3.000.000,00 dinárov. Právo zúčastniť sa súbehu majú ustanovizne stredného vzdelania na území AP Vojvodiny, ktorých zakladateľkou je Republika Srbsko, autonómna pokrajina alebo jednotky lokálnej samosprávy. Uvedené prostriedky sú určené na zvýšenie kvality výchovno-vzdelá-

Podľa článku 3 pravidiel pridelenia rozpočtových prostriedkov na financovanie a spolufinancovanie modernizácie infraštruktúry ustanovizní základného a stredného vzdelávania a výchovy a žiackeho štandardu na území AP Vojvodiny (Úradný vestník APV, číslo 4/17) a článkom 3 pravidiel pridelenia rozpočtových finančných prostriedkov na financovanie a spolufinancovanie modernizácie infraštruktúry predškolských zariadení na území AP Vojvodiny (Úradný vestník APV, číslo 14/17) a v súvislosti s pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2018 (Úradný vestník APV, číslo 57/2017) Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá (ďalej: sekretariát) uverejňuje SÚBEH NA FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE REKONŠTRUKCIE, ADAPTÁCIE, SANÁCIE A INVESTIČNÚ ÚDRŽBU OBJEKTOV USTANOVIZNÍ ZÁKLADNÉHO, STREDNÉHO VZDELÁVANIA A VÝCHOVY, ŽIACKEHO ŠTANDARDU A PREDŠKOLSKÝCH USTANOVIZNÍ NA ÚZEMÍ AUTONÓMNEJ POKRAJINY VOJVODINY NA ROK 2018 Súbeh je otvorený do výšky finančných prostriedkov poskytnutých pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2018 (Úradný vestník APV, číslo 57/2017), a to na financovanie a spolufinancovanie rekonštrukcie, adaptácie, sanácie a údržby objektov ustanovizní v základnom a strednom vzdelávaní a výchove, žiackeho štandardu a predškolských ustanovizní na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny v celkovej výške 150.366.000,00 dinárov (na úrovni základného vzdelávania a výchovy 95.000,000.00 dinárov, na úrovni stredného vzdelávania a výchovy 33.800.000,00 dinárov, pre ustanovizne žiackeho štandardu 11.871.000,00 dinárov a pre predškolské ustanovizne 9.695.000,00 dinárov). Tieto prostriedky boli určené na práce rekonštrukcie, adaptácie, sanácie a na investičnú údržbu objektov ustanovizní v základnom a strednom vzdelávaní a výchove, žiackeho štandardu a predškolských ustanovizní v Autonómnej pokrajine Vojvodine, pre ktoré rozhodnutie o schválení výkonu prác vydáva orgán príslušný za vydávanie stavebných povolení na základe článku 145 odsek 1 Zákona o plánovaní a výstavbe (Úradný vestník RS, číslo 72/2009, 81/2009-oprava, 64/2010-uznesenie ÚS, 24/2011, 121/2012, 42/2013 uznesenie ÚS, 50/2013-uznesenie ÚS, 98/2013- uznesenie ÚS, 132/2014 a 145/2014. Prostriedky sa neprideľujú na financovanie a spolufinancovanie výkonu prác výstavby, rozšírenia a bežnej údržby objektov. Prostriedky sa neprideľujú na úkony, ktorých financovanie sa v plnej výške zabezpečilo z iných zdrojov. Je povolené podávať prihlášky na projekty, na ktorých realizáciu sa nezačal postup verejného obstarávania. Realizácia finančného záväzku sa vykoná v súlade s likvidnými kapacitami rozpočtu Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2018. PODMIENKY SÚBEHU 1.Žiadatelia Užívatelia, čo majú právo podieľať sa na rozvrhnutí finančných prostriedkov sú: – školy pre základné vzdelávanie a výchovu, školy pre stredné vzdelávanie a výchovu a ustanovizne žiackeho štandardu na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, ktorých zakladateľkou je Republika Srbsko, AP Vojvodina a jednotka lokálnej samosprávy;

• OZNAMY •

– jednotky lokálnej samosprávy (výhradne pre potreby predškolských zariadení) na území Vojvodiny. 2. Kritériá rozvrhnutia prostriedkov Kritériá rozvrhnutia finančných prostriedkov, v súlade s pravidlami o prideľovaní rozpočtových prostriedkov na financovanie a spolufinancovanie modernizácie infraštruktúry ustanovizní základného a stredného vzdelávania a výchovy a žiackeho štandardu na území AP Vojvodiny, ako aj Pravidlami prideľovania rozpočtových prostriedkov na financovanie a spolufinancovanie modernizácie infraštruktúry predškolských ustanovizní vo Vojvodine sú: 1. význam realizácie projektu vzhľadom na bezpečnosť žiakov, učiteľov a zamestnancov, ktorí používajú objekty; 2. význam uskutočnenia projektu vzhľadom na zabezpečenie kvalitných podmienok na pobyt a uskutočnenie výchovno-vzdelávacej práce; 3. finančná oprávnenosť projektu; 4. udržateľnosť projektu; 5. lokálny, resp. regionálny význam projektu; 6. aktivity, ktoré sú podniknuté s cieľom realizácie projektu (uprednostnia sa projekty, pre ktoré sa obstaralo rozhodnutie o povolení výkonu prác, ktoré vydáva orgán poverený vydávaním stavebného povolenia); 7. zabezpečené zdroje prostriedkov na uskutočnenie projektu (uprednostnia sa projekty, pre ktoré sa zabezpečili finančné prostriedky na spolufinancovanie z iných zdrojov). VŠEOBECNÉ SMERNICE SÚBEHU Ak je technicky možné realizovať projekt vo viacerých nezávislých fázach výkonu prác, musí užívateľ podať žiadosť so zrejme uvedenými fázami výkonu prác. Pripojený predbežný výmer a predbežný účet prác má byť s presne určeným množstvom prác a trhovými cenami, pretože tie finančné prostriedky budú užívateľovi prevedené v súlade s vykonaným postupom verejného obstarania (maximálne do schválenej výšky). Prebytky práce a nepredvídané práce sekretariát nebude môcť financovať. Po pridelení finančných prostriedkov v rámci súťaže a pred prevodom finančných prostriedkov bude užívateľ povinný: − podpísať zmluvu o pridelení rozpočtových prostriedkov so sekretariátom, ktorá bude upravovať vzájomné práva a povinnosti strán; − vykonať postup verejného obstarávania (pre výber uchádzačov je zodpovedný užívateľ a zodpovedná osoba v ňom); − predložiť fotokópiu bankovej záruky vybraných dodávateľov pre dobrý výkon úkonov; − angažovať účasť nezávislej osoby na vykonanie odborného dohľadu nad prácou; − doručiť rozhodnutie o schválení vykonávania prác vydané orgánom obecnej / mestskej správy poverenej vydávaním stavebných povolení. Užívateľ, ktorý sa o určitý projekt uchádzal aj inde, má právo podať prihlášku aj na predmetný súbeh, ak v čase podania prihlášky nebol a nemohol mať vedomosti o tom, či mu boli schválené finančné prostriedky na inom súbehu pre daný projekt. SPÔSOB PODÁVANIA ŽIADOSTÍ Žiadosti o pridelenie finančných prostriedkov treba podať na jednotnom súbehovom tlačive sekretariátu. Kompletnú súbehovú dokumentáciu je možné stiahnuť od 5.

Tlačivo − dotazník sa môže prebrať od 5. februára 2018 na úradnej webovej prezentácii Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá: www.puma.vojvodina.gov.rs. Informácie v súvislosti so súbehom možno dostať na tel. č.: 021/487-41-83, 48741-57.

2. 2018 z webovej stránky sekretariátu www.puma.vojvodina.gov.rs. Žiadosť má byť doručená poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá s poznámkou „Na súbeh – na financovanie a spolufinancovanie rekonštrukcie, adaptácie, sanácie a investičnej údržby objektov ustanovizní základného a stredného vzdelávania a výchovy, žiackeho štandardu a predškolských ustanovizní na území AP Vojvodiny na rok 2018“, Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad, alebo sa má podať osobne, podaním do spisovne pokrajinských orgánov v Novom Sade (prízemie budovy Pokrajinskej vlády). S prihláškou na súbeh treba priložiť: 1. kópiu technickej dokumentácie, na základe ktorej orgán zodpovedný za vydávanie stavebných povolení vydal rozhodnutie o povolení výkonu prác. V prípade, že ustanovizeň, ktorej zakladateľkou je AP Vojvodina, nezískala rozhodnutie o schválení stavebných prác, táto ustanovizeň predkladá kópiu technickej dokumentácie, na základe ktorej po získaní súhlasu na výkon prác Pokrajinskou vládou príslušný orgán vydá rozhodnutie o schválení výkonu prác; 2. kópiu rozhodnutia o schválení výkonu prác vydanú orgánom zodpovedným za vydávanie stavebných povolení. Ustanovizne, ktorej zakladateľkou je AP Vojvodina, ktoré nezískali rozhodnutie o schválení výkonu prác, predkladajú akt príslušného orgánu, ktorý potvrdzuje, že je dodaná technická dokumentácia kompletná a zodpovedajúca, na základe čoho sa po získaní súhlasu Pokrajinskej vlády na výkon prác vydá rozhodnutie o schválení výkonu prác; 3. predbežný výmer a predbežný účet prác podpísaný a overený zodpovedným projektantom (dokument nie starší ako šesť mesiacov, s očíslovanými stránkami, záväzne obsahujúci dátum vypracovania); 4. ak sa prostriedky zabezpečili aj z iných zdrojov (spolufinancovanie), dôkaz o zabezpečených prostriedkoch (zmluvy, rozhodnutie a podobne); 5. fotokópiu potvrdenia o daňovom identifikačnom čísle vzdelávacej ustanovizne, resp. za predškolské ustanovizne – jednotky miestnej samosprávy (zakladateľa ustanovizne). Lehota na podávanie prihlášok na súbeh je 2. 3. 2018. Sekretariát si vyhradzuje právo vyžiadať si od žiadateľa, ak je to potrebné, dodatočnú dokumentáciu a informácie, resp. na pridelenie prostriedkov určiť splnenie nevyhnutných podmienok. Komisia nebude rozoberať: − neúplné prihlášky; − oneskorené prihlášky (prihlášky podané po lehote stanovenej ako posledný deň súbehu); − nepovolené prihlášky (prihlášky, ktoré sú podané neoprávnenými osobami a subjektmi, ktoré nie sú stanovené súbehom); − prihlášky, ktoré nie sú spojené s určeným účelom súbehu; − prihlášky užívateľov, čo v predchádzajúcom období nepodali finančnými a naratívnymi správami neodôvodnili prostriedky pridelené z pokrajinského rozpočtu. Výsledky súbehu budú zverejnené na webovej stránke sekretariátu. Zainteresované osoby dodatočné informácie týkajúce sa realizácie tohto súbehu môžu získať v sekretariáte na tel. č.: 021/487 4614, 487 4609, 487 4336.

6 – 7 /4789 – 4790/ 10. – 17. 2. 2018

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 9. februára 19.30 Zostrih z festivalu Stretnutie v pivnickom poli z roku 2004, 2. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 11. februára 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra Utorok 13. februára 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Dúhovka 22.00 Agrosféra Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dobrý večer, Vojvodina. Vysielanie začne ako obvykle – ďalšou časťou zábavnovzdelávacieho seriálu pre deti Čaroslovník. V pokračovaní po prehľade aktualít v relácii Pulz mladých bude pozornosť upriamená na Deň sv. Valentína. Mládežníci sa zmienia o tom, aký majú vzťah k tomuto sviatku zamilovaných a nakoľko sú kreatívni v jeho oslave. Dúhovka. Nedeľné vysielanie bude tentoraz venované zakáľačkám. Novodobé zakáľačky sú inšie, ako tie voľakedajšie. Prerástli v podujatia, na ktorých možno ochutnať a kúpiť si tradičné zakáľačkové špeciality, súťažiť v ich výrobe, stretnúť tu starých známych, ale aj pobaviť sa pri ľudovej hudbe. V druhý februárový víkend Bieloblatčania a Šíďania usporadúvajú klobasiády. Tentoraz bude odvysielaný záznam zo 16. sriemskej zakáľačky v Šíde.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 9. februára – Mária Terézia, 1. časť Sobota 10. februára – Mária Terézia, 2. časť Pondelok 12. februára – Medzi náhrobnými kameňmi Utorok 13. februára – Princ z Perzie – Piesky času Streda 14. februára – Francúzsky bozk Štvrtok 15. februára – 50 odtieňov čiernej 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 11. februára 17.00 Film: A zasa tí Muppeti 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Hercules 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Marína Dýrová, režisérka predstavenia Divadla VHV Úplný Gogoľ

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 11. februára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Odznel 17. ročník Pavlovsko-hromničnej zábavy Galéria insitného umenia v roku za nami zaznamenala veľkú návštevnosť Utorok 13. februára 16.00 Prvý, jediný a posledný Čo dokáže pekné slovo? Film: Pani zima Piatok 16. februára 16.00 Z archívu: RTVOK

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 6/7 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) 15.00 16.00 16.05 16.30 17.00 18.05 19.00

19.30 20.00

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC

V tajničke je meno a priezvisko slovenského maliara narodeného 1965 v Hložanoch. Vystavuje samostatne a kolektívne, aj doma, aj v zahraničí.

Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia autorka: modelka veľký filmová AS 14.00 Dozvuky, denná informatívna ANNA 2. časť štátny popínavá a herečka Taliansko cucala režisérka HL DU Harcourt BIČIAtajničky rastlina relácia U Duvernay útvar Ľ Cooze ROVÁ Sobota osová 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, Rakúsko časť týždenná relácia na aktuálnu kostry tému americká bývalá bylina Nedeľa talianska Ivan 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí mena Cankar týždňa druh 12.00 Hudobné pozdravy zbalio obilniny (hov.) a blahoželania Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

síra

druh hydiny alt

mravouka tantal dával piť

lepidlo

predložka AS HL DU pravoslávny ĽU kňaz

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 11. februára 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 14. februára 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

ž. meno (dom.)

záškodnícka skupina ľudí

štát na čele s emirom

Ivan Krasko rok

tabuľa na vystavovanie exponátov opus (skr.)

muž. meno jeden z údov

abvolt 1. časť tajničky

dvojica muža a ženy

m. meno AS HL DU Toma ĽU Zdravković onaká

vpíšte ÁOL elektrón

ampér v poriadku (angl.)

dôverné oslovenie milej osoby

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 5 VODOROVNE: vetranie, Ivo, laik, naniesol, C, Aska, I, EK, Lo, op, noha, aut, Talmud, i, LO, zrak, raždie, A, O, ne, sa, prístavy, Alkar, an TAJNIČKA: VINCENT HLOŽNÍK

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 3 z čísla 3 Hlasu ľudu z 20. januára 2018 bolo: MICHAL GODRA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: JURAJ PUŠKÁR, Ul. Iva Lolu Ribara č. 75, 26 210 KOVAČICA. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

6 – 7 /4789 – 4790/ 10. – 17. 2. 2018

Šport Majú päť selekcií mladých hráčov PEKNÝ PRÍKLAD Z PIVNICKÉHO FK SLÁVIA

Ján Šuster

ho ročníka 2017/18 na pätnástich zápasoch mužstvo Slávie dosiahlo takúto bilanciu: 6 víťazstiev, 4 remízy, 5 prehier a získalo 22 bodov. Útočníci dali

súťaže. Pravda, mnoho bude závisieť od jarných výkonov, ktoré redminulú nedeľu v miestmôžu uspokojiť len vtedy, ak sa nostiach na ihrisku v Pivmužstvo dobre pripraví. Možno nici snemoval tamojší FK jesenná bilancia mohla byť aj Slávia za prítomnosti trochu lepšia, keby roz75 členov, fanúšikov hodcovia na niekoľkých a hostí. Prv, než začali zápasoch tak doma, ako pracovať, predseda FK aj na hosťovaniach, neSlávia Daniel Blatnický boli poškodili mužstvo vyzval prítomných, aby Slávie. minútkou ticha vzdali V minulom roku spráúctu fanúšikom a podva Slávie pokračovala porovateľom klubu, v úprave ihriska a obktorí sa pominuli vlani. jektov, ktoré teraz ozaj Správu o činnosti poslušne vyzerajú, poskydal predseda Blatnictujú dobré podmienky ký, ktorý zdôraznil, že pre hráčov a pohodlie lanský rok bol úspešný divákom. Finančnú tak na ihrisku, ako i v správu podal technický celkovej práci klubu. riaditeľ Slávie Rastislav Pracovné predsedníctvo počas podávania správ Slávia ako nováčik v Brňa, ktorý vyzdvihol, že novoutvorenej Somšetrili na všetkom. Klub borskej oblastnej lige na konci 19 gólov a obrana inkasovala najviac prostriedkov získal od majstrovského ročníka 2016/17 26. To Pivničanom postačilo Obce Báčska Palanka, z predaobsadila siedme miesto. V jarnej na 9. miesto s rovnakým poč- ných vstupeniek, členského, časti Brňa a spoluhráči vyhrali tom bodov, aký má Vojvodina výčapu, organizovania nočného päť zápasov, tri hrali nerozhodne z Tovariševa na siedmej priečke. turnaja v malom futbale a tura sedem prehrali, s gólovým Bodové saldo im dáva určitú naja pionierov, z nájomného pomerom 28 : 25. istotu, že sa nemusia obávať o vlastného objektu, ako i z príV jesennej časti majstrovské- to najhoršie, zostup do nižšej spevkov dobrodincov. Všetky

finančné poplatky a záväzky voči hráčom si Slávia vyrovnala do konca minulého roka a bilancia je pozitívna. Správu o činnosti mladších kategórií futbalistov podal podpredseda Dalibor Milec, zdôrazniac, že vo FK Slávia majú päť mladých selekcií. Naposledy sú to aj mladší dorastenci, s ktorými pracujú Ivan Kotiv, Miroslav Česko, Milan Grňa a Dalibor Milec. Najväčší úspech dosiahlo mužstvo pionierov (futbalisti narodení v rokoch 2005 a 2006), ktoré v Minimaxi lige Odžaci v roku 2017 získalo titul majstra a na turnaji vo Vršci dosiahlo pekný úspech. Na záver schôdze sa predseda D. Blatnický zavďačil všetkým dobrodincom, ktorí akýmkoľvek spôsobom pomohli Slávii, aby mohla úspešne pracovať. Hlavným cieľom v tomto roku je zachovať si status člena Somborskej oblastnej ligy, ale pokračovať aj v práci s mladšími kategóriami, organizovať turnaje, lebo je to najlepšia perspektíva klubu.

VÝROČNÁ PRACOVNÁ KONFERENCIA FK TATRA V KYSÁČI

Cieľom je postup Pavel Pálik

a prítomnosti viac ako štyridsať členov v nedeľu 4. februára 2018 bola výročná pracovná schôdza FK Tatra v Kysáči, ktorú úspešne viedol predseda Miroslav Folkman. O aktivitách v klube hovoril predseda, kým sa o výsledkoch na trávniku zmienil technický vedúci Michal Kohút, ktorý zdôraznil, že Tatra v majstrovskom ročníku 2016/17 ako nováčik v Novosadskej oblastnej lige obsadila 6. miesto s gólovým rozdielom 62 : 39 a 47 bodmi. Góly dali Tomljanović 17, Ćuk 10, Pekić 9... Trénerom bol Dragan Mišković. V jesennej časti majstrovskej sezóny 2017/18 Tatra pod taktovkou

www.hl.rs

trénera Vladimira Šponju obsadila prvé miesto s 38 bodmi a gólovým skóre 37 : 7. Góly dali Pekić 11, Tomljanović 8, Gadžić 6, Petrović 5... Šponja aj v jarnej časti bude viesť Kysáčanov. Vlani mužstvo Tatry zohralo 11 priateľských zápasov, osem vyhralo a tri prehralo. Tatra na tradičnom turnaji o Pohár MS Kysáč obsadila tretie miesto, lebo v semifinále ju prekonal Kulpín po kopaní penált, Tatra má za sebou úspešný rok kým potom domáci boli lepší od pivnickej Slávie 4 : 0. Na porazila Vojvodinu Bačko Gradište futbalovom memoriáli v Sirigu 2 : 1, a potom vo finále aj domáci Tatra bola najlepšia, keďže najprv Sirig 2 : 0.

Informačno-politický týždenník

Vo finančnej správe Folkman konštatoval, že vlaňajší rok klub skončil so suficitom v sume 80 497 dinárov. Členovia FK Tatra schválili všetky správy a pochválili prácu vedenia. O plánoch v tomto roku hovoril športový riaditeľ Aleksandar Stepanov. Podčiarkol, že je hlavným cieľom FK Tatra zostať na prvom mieste a postúpiť do Vojvodinskej ligy – južnej skupiny. Kysáčania majú nádej, že sa im to podarí, aj keď dobre vedia, že nebude ľahko. • ŠPORT •

PRVÝ ZÁPAS V KYSÁČI

Výhra skúsenejšieho TATRA – CEMENT 0 : 3 (0 : 1)

Pavel Pálik

užstvo Tatry s prípravami na jarnú časť majstrovstiev Novosadskej oblastnej ligy začalo 14. januára 2018, a už minulú nedeľu zohralo prvý priateľský zápas s beočínskym Cementom, členom Srbskej ligy – skupina Vojvodina. V Kysáči sa hralo akoby o body – rýchlo, bojovne a technicky veľmi pekne. Súperi boli hlavne rovnocenní v strede poľa, pekných kombinácií nechýbalo, no šancí nebolo mnoho, ale asi

200 divákov neobanovalo, lebo sledovalo dobrý zápas. Mužstvám žičilo chladné, ale slnečné počasie. Skúsenejší hostia predsa strelili tri góly. Po rýchlom protiútoku v 38. min. odcentrovanú loptu z pravej strany Soković z asi piatich metrov upravil do siete. Ten istý hráč v 65. min. odňal loptu domácim obrancom a pekne prehodil Munjasa – 0 : 2. V 85. min. loptu pod samú žrď upravil Ubović a stanovil výsledok zápasu. V 70. min. brankár Munjas zneškodnil strelu Stojisavljevića z penalty.

MINULÚ NEDEĽU V HLOŽANOCH

Dobrá previerka BUDÚCNOSŤ – INDEX 1 : 1 (0 : 0)

Nepríjemné zranenie: Luka Dragišić, brankár hložianskej Budúcnosti

Ján Murtín V prvom prípravnom zápase na nadchádzajúce jarné majstrovstvá Vojvodinskej ligy – severnej skupiny hložianska Budúcnosť uvítala novosadský Index, člena Vojvodinskej ligy – južnej skupiny. Na šmykľavom hložianskom trávniku sa po zaujímavej hre zrodila spravodlivá remíza. Obe mužstvá v prvom polčase nevyužili niekoľko šancí pred bránami. Novosadčania otvorili skóre zápasu v 66. minúte. Po úspešnej akcii Stojakovića vyrovnal Adámek v 77. min. presnou strelou z osemnástich metrov do pravej šibenice. • ŠPORT •

Tento zápas poznačila tragická zlomenina ruky domáceho brankára Dragišića v 24. min., ktorého po operácii očakáva dlhšie obdobie zotavenia sa. Prvého brankára vystriedal nováčik Ilić z Temerína. Zápas v Hložanoch dobre viedol domáci rozhodca Ľudovít Dudok. BUDÚCNOSŤ: Dragišić (Ilić), Medić, O. Štefek, Vinović, Ralević, Galonja, Adámek, Grujić, Josipović, D. Kovačević, Renić. Hrali aj: Gaćeša, D. Štefek, Pereza, Galović, Dugonjić, Đ. Kovačević, Stojaković. Ďalší zápas Budúcnosť zohrá s novosadským Kabelom. Foto: J. Pucovský

Z nedeľného zápasu v Kysáči

Tréneri Šponja (Tatra) a Milošević (Cement) poskytli príležitosť všetkým hráčom a môžu byť spokojní s tým, čo na trávniku produkovali. Zápas veľmi dobre viedol Grujić z Petrovaradína. TATRA: Kosturanov, Srnka,

Dražić, Berić, Samardžić, Petrović, Vučić, Gadžić, Milićević, Ćirić, Stojaković; hrali aj: Munjas, Ďurovka, Ožvát, Klaić, Vuković, Ábelovský, Budík Tatra teraz uhostí novosadský Index.

BASKETBALISTKY ZŠ T. G. MASARYKA V JÁNOŠÍKU na obecnej súťaži 26. januára 2018 v Seleuši obsadili prvé miesto a postúpili na oblastné majstrovstvá, ktoré budú vo Vršci. Jánošíčanky najprv v kvalifikácii vyhrali nad súperkami z Nikoliniec 20 : 1, a potom vo finálovom zápase boli lepšie aj od žiačok z Banátskeho Karlovca 18 : 11. Pod taktovkou profesorky Seleny Šterbovej (prvá sprava) tento úspech dosiahli: D. Jonášová, A. Hučková, A. Mrđová, A. Vanková, M. Megová (stoja zľava), M. Supeková, D. Vanková a D. Miucová (v drepe zľava). Je to jeden z najväčších úspechov v dejinách jánošíckeho školského športu. Naposledy jánošícki žiaci dosiahli úspech v dávnych sedemdesiatych rokoch. V roku 1970 stolní tenisti boli prví v obci, potom najlepší v južnom Banáte a naposledy piati na školskej olympiáde. O dva roky neskoršie úspech zopakovali aj hádzanárky, keď boli najlepšie v obci a štvrté v pokrajine. Z tých čias si spomenieme ešte na štvrté miesto Anny Brtkovej vo vrhu guľou a piate miesto Marieny Orgovánovej v skoku do diaľky, čo obe dosiahli na pokrajinských súťažiach. vlh Foto: z archívu školy 6 – 7 /4789 – 4790/ 10. – 17. 2. 2018

Šport V ŠÍDE ODMENILI NAJLEPŠÍCH ŠPORTOVCOV

Mária Tanciková stále dominuje Stanislav Stupavský

piatok 2. februára 2018 v Knižnici Simeona Piščevića v Šíde odovzdali odmeny a uznania najúspešnejším športovcom obce v roku 2017. Tradične organizátormi tohto podujatia boli Rádio Šíd a Obecný športový zväz Šíd, za pomoci Zhromaždenia obce Šíd. Organizátori udelili 14 odmien, ktoré laureátom odovzdali predseda Obce Šíd Predrag Vuković a riaditeľ Rádia Šíd Nikola Vidić. Najlepšia športovkyňa je znova Mária Tanciková, cyklistka šídskeho Cyklistického klubu Jednota, o ktorej moderátor povedal, že vo veľkej konkurencii predsa vynikala a komisia

Miloš Tiosavljević a Mária Tanciková

Cyklisti Jednoty získali ešte jednu cenu. Ženské mládežnícke družstvo vyhlásili za najúspešnejší ženský kolektív, lebo v ňom Všetci odmenení športovci Šídskej obce

sa ľahko rozhodla, že jej znova udelí najvyššie uznanie. Mária Tanciková je majsterkou Srbska v horskej cyklistike, reprezentantka Srbska a naša nádej na Balkaniádu, ktorá toho roku bude v našej krajine na nový úspech v cyklistike. Najlepším športovcom je Miloš Tiosavljević, člen šídskeho

Stolnotenisového klubu Partizan. Miloš so svojím klubom v druholigovej konkurencii vlani

Mária Tanciková s Predragom Vukovićom a Nikolom Vidićom

PRVÁ VOJVODINSKÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA

Ľahšie ako obvykle MLADOSŤ – ŽAK 4 : 0

Dve cyklistky mládežníckeho družstva CK Jednota

zaznamenal pozoruhodné výsledky a tiež je naša stolnotenisová nádej.

vynikajú tri mladé cyklistické nádeje, od ktorých v budúcnosti veľa očakávajú. Odmenu pre životné dielo dostal Spasoje Rudić, ktorý športu venoval viac ako 50 rokov svojho života, najprv ako športovec – futbalista, potom ako futbalový rozhodca a naposledy dlhé roky aktívne pracuje vo Futbalovej organizácii Sriemu.

OŽIL AJ MESTSKÝ ŠTADIÓN V ŠÍDE

Bez prehry so Somborčanmi: hráči Mladosti Pavel Bažík a Pavel Turan (zľava)

Samuel Medveď

etrovskí stolní tenisti a Somborčania vždy viedli tuhé súboje. Tentoraz to nebolo tak. Hráči domáceho STK Mladosť si poľahky pripísali na konto nové body. O prevahe hostiteľov hovorí aj skutočnosť, že hostia získali len dva sety, Balović s Bažíkom a Josić a Lomenom po jednom. Výsledky jednotlivých partií: Bažík – Balović 3 : 1, Turan –

www.hl.rs

Hilko 3 : 0, Lomen – Josić 3 : 1, štvorha: Lomen / Turan – Balović / Josić 3 : 0. Výsledky 8. kola: Partizan – STK NS 2011 1 : 4, Mladosť – ŽAK 4 : 0, Detelinara 2015 – Banatul 4 : 1, Bačka – Rapid 3 : 4, Sloga – Čarnojević 0 : 4. V 9. kole Mladosť bude hosťovať v Novom Sade, kde sa stretne s domácim tímom STK NS 2011. Foto: J. Pucovský

Informačno-politický týždenník

Odišiel tréner Matanović Lazar Pavković

utbalisti šídskeho mužstva Radnički 1. februára 2018 začali prípravy na jarnú časť majstrovstiev, kde ich očakáva húževnatý boj o záchranu v Srbskej lige – skupina Vojvodina. Pripomíname, že Šíďania prvú časť bojov o body skončili na predposlednom 15. mieste iba s deviatimi bodmi.

Na ihrisku Mestského štadióna v Šíde sa zoskupilo osemnásť futbalistov a prvý tréning viedol pomocný tréner Goran Vukmir. Podľa slov predsedu FK Radnički Milomira Uglješića v dohovore s trénerom Nenadom Matanovićom rozviazali zmluvu o jeho pôsobení v klube. V týchto dňoch bude známe, kto príde namiesto Matanovića na post šéfa odborného štábu. • ŠPORT •

V STAREJ PAZOVE ODMENILI VYNIKAJÚCICH ŠPORTOVCOV V ROKU 2017

Volejbalistky Jednoty tretíkrát najlepšie Matej Bzovský

ž tradične, 51-krát zaradom, v Starej Pazove vyhlásili najlepších na športovom poli v minulom roku. Slávnosť udeľovania vzácnych uznaní usporiadali v divadelnej sále za prítomnosti početných športovcov, milovníkov športu, tiež hostí, predstaviteľov spoločenského a hospodárskeho života obce. Prítomných pozdravil predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović, ktorý športovcom aj v nastávajúcom období poprial vrcholové výsledky a najlepším odovzdal uznania. Najlepším športovcom v roku 2017 je basketbalista Nikola Vuković, majster sveta reprezentácie Srbska v basketbale traja proti trom, člen mužstva Zemun. Naj-

Najlepší športovec: basketbalista Nikola Vuković (vpravo)

Najlepší v roku 2017

juniorka je strelkyňa Marija Malićová, ktorá s výberom Srbska získala striebornú medailu na Majstrovstvách Európy v Slovinsku, kým si zo súťaže nádejných športovcov v slovenskej Nitre

– Dunav, Volejbalový klub pazovskej Jednoty (muži), Hádzanársky klub Mladost Nová Pazova, strelecký tréner Saša Iker, Fitness klub Banovci Gym, futbalista Stefan Hajdin, kixboxer Bojan Džepina, strelec Pero Nedić, basketbalový odborník Dragan

Krstić, volejbalová trénerka Nataša Stojanovićová, Klub halového futbalu Nová Pazova, kým pre rozvoj školského športu odmenili Đorđa Grubića. Medius špeciálnu odmenu získal basketbalista v hre traja proti trom Marko Dugošija. Organizácia slávnostného udeľovania odmien najlepším športovcom, športovým pracovníkom a klubom aj tentoraz bola výnimočná, predovšetkým vďaka pričineniu sa RTV Stará Pazova a výdatnej Goran Rajković podpory Zhromaždenia (Združenie obce a Športového zväparaplegikov Fruška zu Stará Pazova. gora – Srem) Foto: Z. Milić

Tretíkrát najlepšie – basketbalistky pazovskej Jednoty

lepším športovým kolektívom sú priniesla dve medaily – striebornú volejbalistky pazovskej Jednoty, a bronzovú. ktoré toto uznanie dostali tretíVzácne uznania získali tiež vokrát, keďže vlani získalejbalistky Leposava li Superpohár Srbska Glušicová a Jovana a v majstrovstvách SuMirosavljevićová, perligy volejbalistiek volejbalista Jednoty obsadili druhé miesto. Tomo Micić, futbalista Mladšie dorastenky Omladinca z Nových VK Jednota sú odmeBánoviec Igor Ležajić, nené za opätovný tiFK Podunavac z Betul v majstrovstvách legiša pre masovosť Srbska. Pionierka VK v športe, najlepší šporMladost z Novej Pazo- Volejbalistka Jovana tový pracovník Milić vy Jovana Punišićová Mirosavljevićová Stojaković, tréneri Igor je najlepšia vo svojej Mitrović a Aleksandar kategórii, podobne ako aj mladší Roganović, Goran Rajković (Zdrudorastenec Marko Blanuša, člen ženie paraplegikov Fruška gora Karate klubu Front. Najlepšia – Srem), Šachový klub Banovci • ŠPORT •

ŠACH V ZÁKLADNEJ ŠKOLE BRATSTVO V ARADÁČI pustil hlboké korene. Už dlhší čas pracuje šachová sekcia pod taktovkou profesora Vladimira Jovanova a pravidelne organizujú aj školské majstrovstvá. Tohtoročné 16. majstrovstvá prebiehali 28. januára 2018. Zúčastnili sa úhrnne osemnásti žiaci od prvého po ôsmy ročník. Titul majstra školy získal Aleksej Bartoš. Druhé miesto obsadila Danica Trbićová, tretí bol Adrijan Csorba, štvrtý Mário Kokavský, piaty Boris Janiš, šiesty Filip Gál... vlh Foto: z archívu školy 6 – 7 /4789 – 4790/ 10. – 17. 2. 2018

Šport UZNANIE PROFESOROVI JÁNOVI LAČOKOVI Z KULPÍNA

Kým mi sily vystačia... Katarína Gažová

a sklonku minulého roka Jánovi Lačokovi, profesorovi telesnej výchovy na dôchodku, sa do rúk dostalo zaslúžené uznanie. V mene Volejbalového zväzu Vojvodiny mu udelili plaketu za veľký príspevok v práci a rozvoji volejbalového športu, ktorému sa venuje celých päťdesiat rokov. K veľkému jubileu sme mu srdečne zablahoželali a zároveň položili zopár otázok. „Volejbalu sa venujem od roku 1967, teda od gymnaziálnych čias v Petrovci. Veľký vplyv na mňa vtedy mal profesor Štefan Častven, ktorý nám žiakom vštepoval lásku k volejbalu, bol naším trénerom. Odvtedy až dodnes som stále v tomto športe. Roky som hrával v petrovskej Mladosti, neskoršie v Sriemskych Karlovciach, Gajdobre a v Maglići. Ako študent, potom už aj profesor telesnej výchovy, sústavne som sa kamarátil s volejbalom. Po získaní profesorského diplomu stal som sa trénerom petrovskej Mladosti,

najprv mužského tímu, neskoršie som pracoval aj so ženským družstvom. Okrem spomenutého profesora Častvena veľkú lásku k volejbalu mi vštepil aj profesor Samuel Boldocký, jeden z najlepších volejbalistov v tom období. S ním som spolu hrával v Maglići vtedy, keď sa v Petrovci volejbal nehrával. Niekoľko rokov som bol aj zväzovým volejbalovým rozhodcom, ale potom som sa znova vrátil k hre.“ Na otázku, čo mu v živote volejbal dal a čo vzal, pohotovo odpovedal, že mu tento šport dal mnoho – mnohé známosti a dobrých kamarátov vo všetkých častiach niekdajšej Juhoslávie. Bola to krásna, nenahraditeľná skúsenosť vďaka volejbalu. „V rokoch 1975 – 1976, keď som bol na vojenčine, trénoval som volejbal na Blede. V tom čase sa uskutočňovali celoarmádne volejbalové majstrovstvá na Ochride, a ja som ako telocvikár pripravoval mužstvo vojakov ľubľanskej armádnej oblasti na tieto súťaže. Teraz, keď všetko zvážim po päť-

Ján Lačok s uznaním Volejbalového zväzu Vojvodiny

desiatich rokoch, môžem úprimne uznať, že nebanujem, že som toľko svojho času venoval volejbalu. Všetko to by nebolo možné bez podpory a porozumenia mojich najbližších, kým som bol ešte slobodný a neskoršie, keď som si založil svoju rodinu. Zároveň ma volejbal v živote zbavoval emocionálneho napätia, napríklad i v takých situáciách, keď sme v napätí očakávali, potom aj získali veľmi dôležitý bod v zápase. Volejbal je v podstate šport

DRUHÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Zdolali silného súpera VK KULPÍN – VK PROLETER 3 : 0

K. Gažová

minulom kole zreňaninský Proleter zvíťazil nad vedúcim mužstvom Mladost z Novej Pazovy. Motivovaní víťazstvom hostia zo Zreňanina prišli do Kulpína hrať s veľkou nádejou na víťazstvo. Hráči Proletera hrali veľmi dobre, ale domáci ešte lepšie – počas celého zápasu boli úspešnejší. A tak zaslúžene presvedčivo vyhrali nad silným súperom výsledkom 3 : 0. Možno povedať, že bojovní Kulpínčania zohrali najlepší zápas v doterajšej časti sezóny. Veľkú radosť pripravili vernému obecenstvu, ktoré ich počas celého zápasu horlivo podporovalo. Výsledky jednotlivých setov zápasu v Kulpíne: 25 : 17, 25 : 23,

www.hl.rs

Hráči Kulpína v súboji s Proleterom vyťažili maximálny výkon

25 : 20. VK KULPÍN: Relota, Lekár, Jaško, Prodanović, Nemanja

Informačno-politický týždenník

Petrović, Zavaroš, Babić, Gajičić, Zima, Ćirić, Kisić, Jeftić a Rade Petrović

založený na emóciách. Tvrdím, že viac ako iné športy.“ V roku 2010 z iniciatívy kulpínskych hráčov, ktorí hrali v petrovskej Mladosti, založili Volejbalový klub Kulpín. Generácie hráčov v klube sa striedali a Ján Lačok je tam dodnes trénerom, vedúcim odborného štábu. Pracuje aj s pioniermi, chlapčenskou a dievčenskou skupinou a, samozrejme, s prvým mužstvom, ktoré hrá v Druhej volejbalovej lige Srbska. „Dnes sú iné generácie detí. My sme sa voľakedy venovali pohybu, hre, a to nám bolo významné. Dnešné deti mnoho času trávia pri počítačoch, málo sa venujú fyzickému pohybu. Zapájaním sa žiakov základnej školy do volejbalu sa snažíme tento stav zmeniť. Keď ide o prvé mužstvo VK Kulpín, myslím si, že jeho terajší hráči môžu hrať ešte niekoľko rokov. Sú v ňom niekoľkí starší hráči, máme aj viacerých mladých volejbalistov, ktorí musia získať potrebnú skúsenosť. Preto sa snažíme zapájať ich čím viac do hry na zápasoch.“ Na záver sme trénerovi Jánovi Lačokovi popriali ešte mnoho zdarných rokov vo volejbale. Zavďačil sa s pripomienkou, že v tomto športe zostane, kým mu na to sily vystačia. Ďalší zápas VK Kulpín zohrá v susednom Maglići. Výsledky 13. kola: Kulpín – Proleter 3 : 0, Mladost (T) – Maglić 3 : 1, Sombor – Partizan 3 : 0, Vojvodina NS Seme 2 – Hercegovina 3 : 2, Botafogo – Šíd 0 : 3, Dunav Vollej – Mladost (NP) 3 : 0.

1. Mladost (NP) 2. Kulpín 3. Vojvodina 4. Proleter 5. Dunav Vollej 6. Sombor 7. Mladost (T) 8. Partizan 9. Šíd 10. Hercegovina 11. Botafogo 12. Maglić

13 10 3 33 : 13 30 13 10 3 32 : 16 29 13 10 3 33 : 26 24 13 8 5 28 : 19 25 13 8 5 30 : 21 25 13 8 5 30 : 21 24 13 5 8 22 : 29 17 13 5 8 25 : 32 15 13 5 8 21 : 31 13 13 4 9 23 : 32 13 13 4 9 18 : 31 13 13 1 12 13 : 37 6 • ŠPORT •

Suverénna jazda na pretekoch

Igor pred štartom pretekov

Igor s najlepším srbským automobilovým pretekárom Dušanom Borkovićom

PRETEKÁR S PADINSKÝMI KOREŇMI VALCUJE

Igor Tešević – vicešampión Srbska Ján Špringeľ

ietajúci Banátčan Igor Tešević rozdrvuje súperov na motokárových dráhach bravúrnymi jazdami už takmer tretí rok za sebou. Pretekár s padinskými koreňmi sa po titule majstra Srbska v najmladšej kategórii kartingov už teší na ďalšiu cennú trofej: pohár pre vicešampióna štátu starších jazdcov. Talent v ňom nedriemal dlho. Upozornil na seba ctižiadosťou, vytrvalosťou. Zo zelenáča, ucháňa, uháňal v monoposte na plné obrátky. A stal sa z neho uchádzač o vavríny. Šampiónsky titul mu vlani ušiel o vlások. Druhé miesto v druhej triede pretekárov kartingu ho rozsmútilo, ale neovplyvnilo na jeho ceste k automobilovej špičke. Srbska a Európy. Striebro má ale príchuť zlata: Igor nechal za sebou jazdcov o dva-tri roky starších. Vlani z klubu v rodnom Vršci prestúpil do stajne renomovaného AMKK Crvena zvezda Belehrad. Malému – veľkému šampiónovi lichotia gratulácie na vyhlásení najlepších v Belehrade od predsedov svetovej a európskej automobilovej federácie. Už onedlho si poberie handry a pôjde na vandry, za tréningom a pretekmi na prestížnej motokárovej dráhe Lido di Jesolo. Dnes chýrečná Pista Azzurra neďaleko Benátok, zajtra možno už slávna Monza pri Miláne. Podobne ako Häkkinen, Räikkönen, Alonso, Montoya, Schumacher, Senna, Vettel či Prost. Aj oni začínali žiariť práve v kartingu. Zatiaľ obľúbený okruh nemá. Túži po víťazstvách tak na škvarových, ako aj asfaltových povrchoch. Keď jazdí, nezaťažuje sa ničím. Sústreďuje sa iba na zrýchlenie, predbiehanie a brzdenie, dáva si pozor na zákruty. Nevrhá sa do nebezpečenstva za každú cenu, neriskuje príliš, i keď má bláznovstvo rýchlosti rád. Fujazdí aj do osemdesiat kilometrov za hodinu na krátkych tratiach, na dlhších môže dosiahnuť aj oveľa vyššie tempo. Dosiaľ nepremýšľa veľa – ani o popularite, ani o sláve a takmer vôbec nie o peniazoch. Iba boduje v majstrovstvách rýchlou jazdou, mimo dráhy vľúdnosťou a slušnou výchovou.

Hodiny, desiatky, stovky hodín je Igor v kokpite rýchleho vozu za volantom. Relaxuje aktívne hraním tenisu s rovesníkmi či každodenným kondičným behom. Hovorí, že v tomto športe je dupľom potrebné mať fyzickú zdatnosť Igor a sestra Teševićovci so školákmi zo Samoša a psychickú odolnosť. Rallye mu neprirástlo k srdcu: túži o najsilnejšej kategórii pretekárskych áut. museli k tomu aj často siahnuť hlboko do vrecka. Je len otázkou času, kedy si vynikajúci borec Korene jeho záujmov o tento šport pramenia v rodine, keďže mu starý otec po otcovi bol Igor Tešević vykliesni cestu podobnú tej, akú má jeho dobrý kamarát zo susedného Pančeva rallye pretekárom. Lásku k motorom prebudil u neho otec, Dušan Borković. Dodnes je Igor horúcim favospoločne pozerali pred TV obrazovkou dnes už ritom, naším želiezkom v ohni. Medzičasom uvažuje, rozoberá a vidí cieľ. Igorovu vysnívanú formulu jeden. Otec Branislav a matka Taňa nemali skúsenosti s autošportom, Ako prvý. Snímky: autor ani finančné zázemie. Kým starých rodičov zo a z archívu rodiny Teševićovej Samoša a Padiny neraz obral o nervy, rodičia

MODERNIZMY 20. STOROČIA, NOVÁ STÁLA EXPOZÍCIA V GALÉRII MATICE SRBSKEJ V NOVOM SADE

Vasa Pomorišanac: Autoportrét s paletou (1932)

Petar Dobrović: Plachetnice v prístave (1935)

Milenko Šerban: Štyria priatelia (1939)

Pohľad celkový, celok súvislý Oto Filip

tom všetkom šlo najmä o jubileum. A ak by sa hľadal hlbší zmysel jubilejných pripomenutí, tie by sa určite mali sústrediť na zhodnotenie a prezentovanie skúseností a diel, vznikajúcich a formujúcich sa v rámci uplynulého rozvoja kultúry, konkrétne umenia. Takmer na záver vlaňajších osláv 160. výročia existencie Galéria Matice srbskej v Novom

Petar Lubarda: Durmitore (približne 1950)

Miodrag B. Protić: Zátišie (1956)

Sade nám venovala netradičný dar: novú stálu expozíciu menom Modernizmy 20. storočia. Najlepšie je však začať pohľadom dozadu, do obdobia povojnového, keď uvedená galéria začala upriamovať výraznejšiu pozornosť na získanie a vystavovanie diel patriacich k umeniu 20. storočia. Pred 65 rokmi, čiže v roku 1953 prvýkrát usporiadala Stojan Ćelić: Prechod (1955) stálu expozíciu, ktorá zahrnula maľby celý rad expozícií moderného a skulptúry prvej polovice umenia, rozšírenie fondu výkuminulého storočia. Pri- pom, darmi, legátmi. Až potiaľ, bližne pred štvrťstoročím, kým zo zozbieraného a zoskupepo ukončení sanácie bu- ného umeleckého materiálu z cedovy, v roku 1992, vznikol lého 20. storočia nevznikol súvislý, nový priestor na druhom síce nie kompletný celok. Je však poschodí budovy, urče- dostatočne jasný na mapovanie ný pre stálu zbierku diel najdôležitejších bodov rozvoja patriacich k prvej časti moderného a súčasného umenia počas storočia, ktoré je za nami. 20. storočia. Modernizmy v zbierke Galérie Inými slovami vtedy odštartoval veľký návrat Matice srbskej v období do roku 20. storočia do galérie, 1941 prednostne patria ideologic-

József Ács: Úsvit (1961)

Nikola Graovac: Umelcova manželka (1959)

kému jadru meštiackeho umenia, k vtedajšej intelektuálnej a triednej elite. Po 2. svetovej vojne sa ich príznačnosťou stala hlavne zložitosť, dokonca rozvetvenosť celej ich siete. Pre rôzne orientácie a umelecké prejavy, techniky a smery, strešný pojem modernizmus zahŕňa preto vlastne viac modernizmov, čiže viac modernistických vízií, predstáv, prejavov, konceptov. Vyznačujú sa raz evolučným pohybom, inokedy kontinuitou, potom kritickými postojmi a negáciami, revíziami „návratov“, „temnými“ fázami. Veď sa menili ideologické, štýlové a ideové hodnoty a prejavy, striedali zrážky a konflikty, cesty a snenie, výskumy a experimenty. Aby vznikli maľby a iné moderné diela, kvalitné a krásne, odolávajúce každej dobe, úspešne pretrvávajúce navzdor neúprosnému plynutiu času. Časť toho nevšedného pokladu je aj tu, pred nami.