Hlas 06 2017 by NVU Hlas ľudu

Aj v Padine kohútiky zrána spievajú Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 74 | 11. 2. 2017 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4737/

Z obsahu

11. 2. 2017 | 6 /4737/

Uzávierka čísla: 8. 2. 2017

4 TÝŽDEŇ 5 Zjavné narušenie nášho trhu práce 7 Prísne pokuty vyvolávajú autocenzúru 8 Tá správna orientácia

9 SLOVENSKO 9 Príchody a návraty

10 ĽUDIA A UDALOSTI 10 Hajdušica bez matrikára 12 Práca, do ktorej sa nechytá každý

Základný problém nedostatku kádrov v zdravotníctve nie je vo väčšom počte lekárov, ktorí odchádzajú do zahraničia, ale viacročné chybné kádrové plánovanie. (s. 5) V. Dorčová-Valtnerová Foto: Pixabay

19 Chýbajú mladšie členky

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Čaro zimy

23 MOZAIKA 23 U Kolárovcov v Celji 26 Najväčšie pole zrúcanín antického sveta 30 Výborné závitky

31 KULTÚRA 32 Čítajú prevažne deti a ženy

O úspešnom pôsobení Knižnice Štefana Homolu v Báčskom Petrovci svedčia čísla v štatistike pri ročnom bilancovaní, ale aj príjemná nálada v knižnom stánku, kde si užívatelia na vchodových dverách takmer kľučku podávajú. (s. 33) A. Francistyová

35 Prvá zahraničná réžia 36 Hodnota nielen dokumentárna

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 46 Nevztýčili bielu zástavu! 50 Nad Panóniou svitá... 51 Ako chutí prehra? Autor titulnej fotografie: Petar Dešić

V sobotu 4. februára Spolok žien Ruža v Aradáči usporiadal 19. Tortiádu, zábavu, na ktorej svoje malé sladké umelecké diela predstavilo 16 šikovných tortárok. (s. 15) V. Hudec

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

•

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE

Bublina (ne)istej súčasnosti Bublina vratkej súčasnosti, ešte neistejšej budúcnosti dávno praskla. U nás, v regióne, vo svete, všade prevláda neistota. V niektorých častiach sveta bezpečnosť nikdy ani nejestvovala.

konomická a existenčná neistota v Srbsku prekvitá. Ukazovateľom toho sú príliš časté vysťahovania mládeže, dokonca celých rodín. Našinci smerujú do sveta k vysnívanému lepšiemu životu. Možno ho nájdu, a možno sa v labyrinte náhodných, osudových a plánovaných situácií, skutkov a citov stratia. Záruka neexistuje. Podobne odchádzajú aj z iných európskych krajín. Vo veci vysťahovania nie sme teda osamelým ostrovom na tejto zemeguli, lebo každý človek má v sebe vtáčika-letáčika, ktorý túži odletieť za spokojnejším a dôstojnejším životom. Niekedy je tento náš sťahovavý vtáčik spokojný v „klietke“, pokúšajúc sa vždy a stále vylepšiť podmienky pre seba a svojich najbližších tam, kde hlboko vykopal základy svojho domu. Ľudia odchádzajú, utekajú z našej krajiny. Spoločnosť či štát sa nevie vyrovnať s odlevom pracovnej sily a mozgov. Áno, často o tom čítame v tlači a na internete. Ale áno! Aj z malých rozhlasových a TV škatúľ kričí na nás táto skutočnosť. No prečo však nepovieme aj z mosta do prosta: haló, Panónske

more ešte stále má svojich námorníkov! Tu sme! Kormidelníci možno zlyhávajú, ale plavbu rozbúreným morom neraz zachránili práve námorníci. Hovorí sa, že nad rozliatym mliekom škoda plakať. Radšej tú energiu využime na nás. Na nás, ktorí tu zostávame. Ešte po troche (pracovných) síl máme, aj rozumu by sa našlo. Kto povedal, že tu zostávajú len starí a nevládni? Dennodenné príklady nás zatiaľ usvedčujú, že sme ešte tu všelijakí. Že žijeme a tvoríme. Budujeme lepší život, nakoľko nás sily slúžia. Ak to znamená, že musíme čoraz viac skutočných a pomyslených mostov budovať, spolupracovať na lokálnej, ale aj globálnej úrovni, tak nech sa stane! Veď šíre diale nie sú tie isté diaľky ako kedysi. Kilometre sú kratšie, digitálne svety ich ešte skracujú. Neplačme teda nad rozliatym mliekom a už vôbec nie nad prasknutou bublinou. My sami sme nemohli zabrániť jej prasknutiu. Ale môžeme využiť hlasné prááásk na prebudenie. Je na nás, či budeme nečinne sedieť v rozpakoch, alebo sa zaktivizujeme. Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs. 6 /4737/ 11. 2. 2017

Týždeň

InPress

16 HOD N

Protesty a testy

Na ostrí noža

Jasmina Pániková

urphy by mohol jasať. Jeho myšlienku o tom, že ak sa čosi môže pokaziť, tak sa skutočne aj pokazí, takmer tragicky potvrdili diania po neúspešnom stredajšom kole bruselského dialógu Belehradu a Prištiny na najvyššej úrovni. Po nich, v duchu svojich známych verbálnych praktík, kosovský predák Hashim Thací vyzval EÚ a NATO, aby varovali Srbsko pred, ako uviedol, vyvolaním konfliktu na Kosove a v regióne, obviňujúc pritom Belehrad z podnecovania medzietnickej neznášanlivosti v severnom Kosove. Tam sa zase zhromaždili stovky Srbov, ktorí zareagovali na správy o zvýšenej policajnej prítomnosti riadenej zo strany kosovských úradov. Po dvoch dňoch, keď situácia bola akoby na ostrí noža, nebezpečne blízko nečakanému možnému výbuchu, rozvaha našťastie predsa prevládla. Možno to zistiť aj zo skutočnosti, že betónový múr, ktorý postavili Srbi v severnej Kosovskej Mitrovici a ktorý taktiež spôsobil napätie medzi Prištinou a Belehradom, bol

Oto Filip

eď v určitej krajine občania vyjdú na ulice a začnú verejne preukazovať svoju nespokojnosť, znamená to iba jedno: niečo nefunguje tak, ako by malo. Nemáme teraz na mysli masové protesty v susednom Rumunsku. Máme aj my svoje, na domácej pôde. Na ulicu, presnejšie pred novosadský súd, vyšli najprv policajti. Tí sa dožadujú prísnejších trestov pre previnilcov, znemožnenia podmienečného trestu pre tých, ktorí zaútočili na policajtov, väčšiu ochranu atď. Kedysi bolo zaužívané povedať: „Policajt ťa ochráni.“ a dnes policajti hľadajú záchranu. Úlohy sa drasticky zmenili. O deň neskoršie v Belehrade protestovali kombi prepravcovia. Oni síce nežiadajú ochranu od previnilcov, ale možno povedať, že pred novým zákonom, ktorý by mal byť právoplatný od 12. februára. Novým Zákonom o preprave cestujúcich a cestnej doprave sa dovoľuje prepravovať cestujúcich iba v 9- a viacsedadlových kombíkoch. V našej krajine je podľa niektorých údajov registrovaných 40-tisíc dopravných prostriedkov so 6 až 8 sedadiel, ktoré Ministerstvo dopravy považuje za osobné vozidlá a z toho dôvodu nemôžu komerčne prepravovať cestujúcich. Prepravcovia sa opytujú, prečo im pri registrovaní vozidla neboli povedané pravidlá týkajúce sa prepravy. Namiesto toho, ako hovoria, štát zobral peniaze a teraz im zoberie aj prácu. Prirodzene sa nastoľuje otázka, kto teraz bude ochraňovať práva všetkých občanov, keďže aktuálny ochranca podal demisiu? Saša Janković už určitý čas avizoval, že ak bude kandidovať na miesto hlavy štátu (poznámka: hlava štátu je prezident, nie premiér, ako je to teraz u nás), odstúpi z funkcie ochrancu občanov. Ako hovorí, chce prinavrátiť zmysel inštitúcii prezidenta. Postavil si ťažkú úlohu, lebo... Vieme...

www.hl.rs

v nedeľu zbúraný. Výstavba nového, síce nižšieho, múra pri srbskej strane rieky Ibar a úprava priestoru a pásma pre chodcov vôkol mosta sa, na základe dohody medzi kosovským ministerstvom pre územné plánovanie v čele s Feratom Šaljom a primátorom severnej Mitrovice Goranom Rakićom, začala v utorok. Únijná šéfka diplomacie Federica Mogheriniová sa kladne vyjadrila o dohode o spornom múre, odkazujúc, že lídri v regióne prejavujú smelosť búrať múry a koncentrovať sa na budovanie mostov. Tenzie, ktoré sa v istej chvíli vystupňovali do tej miery, že niektorí zahraniční pozorovatelia a novinári začali skloňovať aj slovo či spojenie vojna na Kosove, sa našťastie utlmili. Jasné je však, že sú horúce vyhlášky dosť upriamené aj k domácemu publiku: u nás sa prezidentské voľby blížia, na Kosove zase opozícia čoraz častejšie protestuje proti bezmocnosti vlády vydobyť inakšiu pozíciu Kosova vo svete. A o útlme v bruselskom dialógu možno kvitovať, že je podmienený najmä tým, že začína ísť do tuhého. Do konkrétnych opat-

rení načim reálne začrieť a práve tam sa majú lámať najväčšie ľady nepochopenia. Na ukážku: Belehrad chápe Spoločenstvo srbských obcí ako inštitúciu s reálnou náplňou práv a záväzkov, Priština zase len ako akúsi mimovládnu asociáciu. A podobných možných kameňov úrazu je veľa. Najhoršie na tom všetkom nie sú ale politici, ale ľudia žijúci na Kosove, cez chrbát ktorých kosovskí politici, vrátane špeciálnych jednotiek ROSU, čoraz častejšie testujú, pokiaľ môžu zájsť. Útechou vo všetkom, čo sa stáva, môžu byť slová sociológa prof. Dr. Vladimira Goatiho (Transparentnosť Srbsko), ktorý je presvedčený o tom, že k vojne nedôjde. Nie preto, že by na Balkáne nebolo dostatočne podnetov, ale predovšetkým preto, že medzinárodné spoločenstvo vie, s kým má do činenia. A vie aj to, čo všetko predošlé zrážky v týchto končinách spôsobili. No lavírovať ďalej na ostrí noža v každom prípade stupňuje obavy, že sa na ňom dakto môže aj porezať, chtiac či nechtiac.

JEDNA OSOBNOS JEDNA OT ZKA

Mr. SLOBODAN CVETKOVIĆ, GENERÁLNY RIADITEĽ NOVOSADSKÉHO VEĽTRHU

Hybná sila podnikania Oto Filip – Ako by ste zhodnotili význam kon resov ho turizmu pre podnikanie Novosadsk ho ve trhu – Ide o mimoriadne dôležitú zložku nášho úhrnného pôsobenia. Netreba zabúdať, že s terajšími kapacitami realizujeme vyše stosedemdesiat udalostí ročne, čo prakticky znamená, že Kongresové stredisko je obsadené viac ako tristo dní. Uvedené stredisko je motorom, hybnou silou aj lokálne-

Informačno-politický týždenník

ho priemyslu, tak turistického, ako i pohostinského, a viacerých iných. Je teda čímsi, čo treba podporovať od úrovne mesta po úroveň štátu, čo sa i realizuje, keďže s nimi máme ozaj dobrú spoluprácu. Pri sumovaní vlaňajších hospodárskych výsledkov sme oznámili, že existuje tzv. multiplikátor. Ten znamená, že na každý dinár vložený do kongresového turizmu prostredníctvom veľtrhovej činnosti mestu zostáva v rôznych formách medzi sedem a pätnásť dinárov. Čiže bez kongresového turizmu by naša veľtr-

hová činnosť bola značne užšia, neúplná. Hoci je jeho priamy finančný vplyv na celkové podnikateľské výsledky dosť skromný a odhadujem, že sa pohybuje okolo desať percent celkového obratu, predsa má veľký nepriamy význam. Ide o to, že podnecuje základnú činnosť, čo je jeho úlohou. Povedané inak, zvyšuje kapacity všetkých iných zložiek nášho veľtrhového pôsobenia. •T

•

Týždeň ODCHOD LEKÁROV ZA PRÁCOU DO ZAHRANIČIA

Zjavné narušenie nášho trhu práce Vladimíra Dorčová -Valtnerová

dchod srbských lekárov za prácou do zahraničia nie je javom od včera. Aj obyčajný pozorovateľ už dávnejšie pochopil, že ani v oblasti zdravotníctva nejde všetko ani po masle. Jedným z výrazných problémov je nedostatok lekárskych kádrov, o čom médiá často informujú. Predseda Regionálnej lekárskej komory Vojvodiny (RLKV) Dr. Tomislav Stantić hovorí, že základný problém nedostatku kádrov v zdravotníctve nespôsobili početní lekári, odchádzajúci do zahraničia, ale viacročné chybné kádrové plánovanie. – V Srbsku je paradoxná situácia: na úrade práce je okolo 2 000 lekárov, ale existuje deficit pediatrov, gynekológov a rádiológov. Lekárskym fakultám sa nedarí sledovať potreby trhu. Najmä zápisovú politiku na lekárske fakulty vedie a schvaľuje Ministerstvo školstva a nie Ministerstvo zdravotníctva, so zjavnou nekoordináciou aktivít dvoch ministerstiev, – konštatuje Stantić a dodáva: – V predchádzajúcich rokoch sme mali aj zákaz schvaľovania špecializácií, ako aj sťaženú procedúru pre zamestnávanie lekárov. Všetko to spôsobilo deficit jednotlivých špecializácií, s neprajnou vekovou štruktúrou lekárov. Očividné je narušenie trhu Dr. Daniela Pa práce lekárov, sčasti aj pre odchod lekárov do zahraničia, ale ešte viac pre nezosúladenú politiku zamestnávania lekárov. Každý lekár, ktorý je členom Lekárskej komory Srbska alebo Regionálnej lekárskej komory Vojvodiny (RLKV), v prípade, že nebol trestaný alebo stíhaný •T

•

kompetentnými orgánmi komory, má právo na získanie certifikátu dobrej praxe. Tento dokument je nevyhnutný v prípade záujmu lekárov o prácu v zahraničí. Vlani RLKV vydala 152 certifikátov, kým na úrovni celého Srbska ide o pomerne vyššie číslo – okolo 950. – Okrem Nemecka lekári odchádzajú aj do Spojených arabských emirátov a do škandinávskych krajín, lebo tam sú veľmi dobre platení. V neďalekej minulosti najčastejšie odchádzali rádiológovia a anestéziológovia. Teraz sú na prvom mieste lekári všeobecnej prace, a potom aj špecialisti chirurgie a internej medicíny, – hovorí Dr. Tomislav Stantić, predseda RLKV. D VODY NA OD HODY SA R ZNIA Mladá lekárka Dr. Daniela Pašićová z Kulpína za prácou do nemeckého Kulmbachu odišla pred dvomi rokmi. – Rozhodla som sa pre Nemecko, pretože je tam náš diplom uznaný. Na odchod ma podnietila potreba po zdokonaľovaní, špecializácii a aj materiálna položka, – hovorí Pašićová, ktorá sa v súčasnosti nachádza na špecializácii v odbore neurológie. – Predtým som doma v Srbsku jeden rok pracovala ako všeobecný lekár a na dedine. Teraz pracujem vo veľkej klinike a ako špecialistka, takže je to celkom ićová iný štýl práce. V každom prípade tu je lepšie v tom zmysle, že sa diagnostika rýchlo vykoná a pacient diagnózu dostane rýchlo, čím lekár môže účinne pôsobiť pri liečení. To je predovšetkým dôležité pri ťažkých ochoreniach. V Srbsku sa musí omnoho viac čakať na diagnostiku a tým sa utráca cenný čas, – hovorí naša

spolubesedníčka. Dr. Predrag Đurić z Maglića, inak špecialista epidemiológie, ktorý sa pred rokom s celou rodinou vysťahoval do Veľkej Británie, pracoval kedysi ako lekár

Dr. Tomislav Stantić

Domu zdravia Báčsky Petrovec, potom na Lekárskej fakulte v Novom Sade a v Inštitúte pre verejné zdravie Vojvodiny. – Po niekoľkých rokoch spolupráce s Programom pre rozvoj Spojených národov dostal som príležitosť, aby som sa stal prednášateľom na jednej britskej univerzite. Prednášam globálne zdravie a ďalšie predmety, zároveň pracujem na projektoch v Gruzínsku, Lotyšsku a Moldavsku, – hovorí Đurić o dôvodoch svojho odchodu, ale aj odchodu celej jeho rodiny. – Rozhodnúť sa o odchode nie je ľahko, lebo predsa za sebou nechávate určitých milých ľudí, prostredie, v ktorom ste sa narodili a vyrastali a s ktorým vás viaže veľa pekných spomienok. To rozhodnutie sa vytváralo postupne a skúsenosť v medzinárodnej organizácii k tomu iba prispela, – spovedá sa Đurić. – Vlastne ani neexistoval jeden veľký dôvod, ale tisíce malých, ktoré sa každým dňom stávali početnejšími. Môžem ich sumovať do niekoľkých viet. V Srbsku je nemožné byť nezávislým intelektuálom – čímkoľvek sa človek zaoberá, od

neho sa požaduje, aby sa komusi priklonil alebo aby odstúpil. Z druhej strany, každý kontakt so štátnou správou v Srbsku, od ministerstva po poštové okienko, je prameň frustrácií. Človek musí enormnú energiu vložiť do periférnych vecí, namiesto do základných, čiže tých, v ktorých je dobrý. Jednoducho, v Srbsku nebolo príležitosti pre profesionálny rozvoj a rast. Pre človeka, ktorý nechce ohýbať chrbát, všetky dvere zostávajú zatvorené. Z druhej strany Srbsko nie je ideálne prostredie pre dospievanie dieťaťa, majúc na zreteli všadeprítomný nacionalizmus, klerikalizmus spoločnosti, revíziu dejín, tabloidizáciu a reality-záciu, rodinkárstvo, materiálnu a fyzickú neistotu a stupeň kvality vzdelávania, či zdravotnej a sociálnej ochrany. PARALELY V ZDRAVOTN TVE N S A V ZAHRANIČ Postavenie zdravotných pracovníkov v Srbsku nie je najlepšie, v zahraničí je lepšie. Asi takto by sme mohli skĺbiť dve odpovede dvoch spolubesedníkov, ktorí sa rozhodli životné šťastie hľadať za hranicami našej krajiny. – V Srbsku je postavenie lekárov katastrofálne a ponižujúce, – tvrdí Predrag Đurić. – Na vedúce miesta v najväčšom počte prípadov neprichádzajú špičkoví odborníci, ale prisluhovači. Tak je tomu roky, pretrváva to celé desaťročia. Preto zdravotný systém ťažko funguje, a funguje iba preto, že ešte stále je veľa čestných zdravotných pracovníkov, ktorí sa doslova obetujú pre svoju prácu. Najväčší počet ich bojuje o holú existenciu. Ťažko potom očakávať, že jeden taký systém môže napredovať. Đurić hovorí, že sa aj v Británii zdravotníci sťažujú na podobné

6 /4737/ 11. 2. 2017

>>>

Týždeň >>>

problémy – že mnoho robia, že ich je málo a požiadavky pacientov narastajú, pričom sú aj neadekvátne platení. – Britský systém je doslova závislý na zahraničných zdravotníkoch, lebo pravdepodobne sa Briti neradi rozhodujú robiť takú ťažkú, zodpovednú a nedostatočne váženú robotu. Ako aj v Srbsku – máte obrovskú zodpovednosť a ruky sú vám zviazané. Predsa, tu v Británii, na rozdiel od Srbska, človek môže žiť slobodne, hoci skromne, neplytvá energiou na rôznych okienkach. Za celý ten čas, odkedy sme tu, len jeden jediný raz som videl ,okienko’. Daniela Pašićová hovorí, že si doteraz ani neuvedomila, že v súčasnosti v Srbsku je nedostatok

anestézia) a za prácu ste lepšie zaplatení. Myslím si, že je to dôvod, prečo mladí odchádzajú. Pritom sa perfektne naučia ešte jeden jazyk. Keď vás napríklad uznajú v Nemecku, môžete pracovať v celej Európe, a to je veľká výhoda. A domov sa vždy môžeme vrátiť…

Dr. Predra

urić

pracovníkov v zdravotníctve. – Viem, že mnohí odchádzajú, lebo som aj ja osobne mnohým pomohla. V zahraničí je dobré to, že sa v rámci nemocníc ponúkajú všelijaké prednášky a kurzy na zdokonaľovanie (ultrazvuk, urgentná medicína, reanimácie,

TREND IGR I PRA OVNEJ SILY Prednedávnom srbské médiá priniesli informáciu, že v Nemecku do konca roka 2020 v oblasti lekárskej starostlivosti bude potrebných takmer 220-tisíc kvalifikovaných pracovníkov, čo otvára dvere našim zdravotníkom. V dôsledku toho v Srbsku otvorili zastupiteľstvo istej nemeckej kompánie, ktorej úlohou bude zamestnávanie pracovníkov zo

Srbska v Nemecku, a to predovšetkým lekárov, zdravotných technikov a sestier. – Vo svete existuje globalizovaný trh práce. Ťažko sa znemožňujú migrácie pracovnej sily. Ide o trend, ktorý v budúcnosti bude oveľa výraznejší, – komentuje predseda RLKV Tomislav Stantić. – Takých agentúr alebo zastupiteľstiev, ktoré inak pracujú podľa pozitívnych zákonných predpisov, bude čoraz viac. To, čo štát môže urobiť, sa týka stimulačných opatrení pre ľahšie zamestnávanie, ako aj poskytovania špecializácií mladým lekárom, poskytovania úverov na bývanie, lepšej koordinácie zápisovej politiky na lekárskych fakultách. Foto: z archívu spolubesedníkov

NOVOSADSKÍ ŠTUDENTI ZASE VYJADRUJÚ NESPOKOJNOSŤ

Jedna stravovňa a tisíce študentov? Jasmina Pániková

miestnené neďaleko Dunaja, Petrovaradínskej pevnosti a centra mesta, kapacity Novosadskej univerzity roky vyhovovali počtu študujúcich a zamestnaných. S rozvojom nových odborov prirodzene rástol aj počet študentov a zamestnancov a priestor sa stával čoraz menším. Vedenie univerzity zvážilo, že súčasné objekty už nepostačia na umiestnenie takmer 50-tisíc študentov a 5-tisíc zamestnaných a už je čoraz menej aj priestoru na dobudovanie nových objektov v súčasnom kampuse. Jeho rozhodnutím by sa študentský areál mal rozšíriť aj na priestory niekdajšej Kasárne Dr. Rudolfa Arčibalda Rajsa. Medzitým, Čo bude na jedálnom lístku zmeny sa budú diať aj v sa- vo verejnej aráži motnom súčasnom areáli. Územným plánovaním sa dentského kultúrneho centra predvída aj rúcanie tzv. malej s podzemnou garážou. To bolo jedálne, kde by sa mala vystavať dôvodom, aby 2. februára štutrojposchodová budova Štu- denti Novosadskej univerzity

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

a Študentské hnutie Nový Sad protestovali pred uvedenou jedálňou. Najviac ich trápi, že zatvorením malej jedálne budú odkázaní iba na jednu. Na webovej stránke Študentského centra Nový Sad sa uvádza, že 1. februára znovu začala robiť malá jedáleň, ale ako možno počuť, je to iba dočasne. V Študentskom hnutí Nový Sad hovoria, že dostali potvrdenie o rúcaní jedálne, a ako uvádzajú, budovanie novej nie je naplánované. „Organizovali sme protest a protestný pochod, ktorý smeroval k študentskej správe, kde nás prijali riaditeľ a jeho zástupca. Dozvedeli sme sa, že malú jedáleň definitívne zrúcajú. Oni sa ohradzujú voči tomu rozhodnutiu a tvrdia, že nemôžu vplývať na nový plán rekonštrukcie kampusu, čiže hovoria, že to nie je v ich

kompetencii. Takisto niekoľkokrát zdôraznili, že jedáleň bude zrúcaná, ale nikto nezostane hladný. My sa s tým nezhodujeme, keďže sa v žiadnom pláne neuvádza výstavba novej. Aj naďalej budeme vyjadrovať svoju nespokojnosť. Spomeňme si, ako skoncovala jedáleň pri Dunajskom parku. Otvárali ju, zatvárali, ako problém uvádzali technické problémy a nedostatok zamestnaných, a potom ju raz navždy zatvorili,“ povedali predstavitelia Študentského hnutia Nový Sad. Roky sa ako problém v rámci univerzitného komplexu uvádza aj nedostatok parkovacích miest. Verejný podnik Urbanizam uvádza, že tam chýba okolo 2 000 miest. Nespokojní študenti konštatujú, že majitelia áut si v budúcnosti budú môcť vyberať miesto na parkovanie, zatiaľ čo tí, ktorí budú chcieť jesť, budú namiesto voľby jedálne niekoľko hodín čakať pred jednou jedinou, ktorá im zostane. Foto: z archívu Študentského hnutia Nový Sad •T

•

ZODPOVEDNÝ REDAKTOR RÁDIA 021 SLOBODAN KRAJNOVIĆ MIENI

Prísne pokuty vyvolávajú autocenzúru Jasmina Pániková

édiá, ktoré sa v našej krajine zaoberajú témami, o ktorých sa zväčša mlčí, možno takmer napočítať na prstoch jednej ruky. Medzi nimi je niekoľko celoštátnych a niekoľko lokálnych médií, kam patrí aj novosadské Rádio 021, v rámci ktorého funguje aj portál 021. Toto médium sa asi pred týždňom stalo jedným z 5 najlepších informačných portálov v Srbsku a pred niekoľkými týždňami ho rozsudok súdu zaradil aj medzi médiá, ktorým prisúdili najvyššiu možnú pokutu. Práve to nás podnietilo, aby sme sa stretli so zodpovedným redaktorom Rádia 021 Slobodanom Krajnovićom. Na čo sa vzťahujú posledné dva rozsudky, ktoré vyvolali pomerne veľký rozruch vo verejnosti? – Prvý rozsudok sa vzťahuje na analytický text o policajtoch, ktorí pracujú ako súkromní ochrankári v novosadských nočných kluboch. Podnetom na tento text bola vražda policajta, ktorého zavraždil druhý policajt služobnou zbraňou a počas ich pracovania v nočnom klube. Nás žalovali dvaja policajti, ktorí rozpoznali seba na videonahrávke, ktorá bola použitá ako ilustrácia. Na videu v služobnom odeve pred vchodom do klubu stoja dvaja policajti, za ktorých sa môže predpokladať, že tam pracujú a zneužívajú svoju právomoc. V texte sme mali vyhlásenie policajného syndikátu, majiteľa klubu, ale vyhlásenie Ministerstva vnútorných vecí sme nedostali. Nepovedali nám, kto boli tí policajti, takže sme mená ani neuviedli. Nech sme aj na vine, ale je celkom nespravodlivo určiť maximálnu pokutu za jeden novinársky investigatívny text. Druhý rozsudok sa vzťahuje na použitie fotografie, pre ktorú sme mali ústne povolenie od autorky fotografie, ktorá sa po určitom čase rozhodla, že nás bude žalovať. Sú to dva právoplatné rozsudky, proti ktorým sme podali sťažnosti. Postúpené sú na apelačný súd a ten môže potvrdiť rozsudok, celkom anulovať rozsudok, znížiť •T

•

pokutu alebo vrátiť súdne konanie na začiatok. Akokoľvek postúpi, nám ide iba o jedno – ukázať, že sú pokuty drakonické. Aká je výška oboch pokút? – Opakujem, že sme podali sťažnosť proti rozsudku, takže sa suma aj môže zmeniť, ale zatiaľ je to 800-tisíc dinárov. Bolí nás to, že je to maximálna pokuta. Preto sme vyšli do verejnosti. Ak mohol NIN, ktorý mal pokutu 300-tisíc dinárov, tak môžeme aj my s 800-tisíc, ibaže my sme v celkom inom postavení. Máte na mysli to, že ste lokálne médium? – Pravdaže. Ak priemerný plat v našej krajine vynáša okolo 48-tisíc dinárov, hoci vieme, že v médiách to nie je ani približne, a ak máte zaplatiť platy a dane pre 10 za-

mestnaných, to je aj naďalej menej ako 800-tisíc. Stručne povedané, ak by zajtra druhostupňový súd potvrdil tie rozsudky, ja by som mal obetovať 1,5-mesačný rozpočet na platy a v podmienkach takého trhu, ktorý je mimo Belehradu a má ohraničené možnosti, je to nemožné. Plátame náš rozpočet, ako len vieme, pritom vždy dbajúc na platenie všetkých daní. Súd pozerá na všetky médiá rovnako... – Áno, ale to nesmie byť tak. Médiá v Belehrade a mimo neho nie sú v rovnakom postavení. V Belehrade z reklamy môžu získať milióny a ani to im nepostačí na nehatenú prácu. Médium v nejakej menšej alebo malej obci nemôže na to ani len pomyslieť. Nedávno

v Apatíne lokálnemu rádiu prisúdili platiť 700-tisíc din. pokutu. Mali 5 zamestnancov, ktorí, aby si zachránili pracovné miesto, zobrali hotovostný úver a spolu s vysokým úrokom splácali vyše roka a žili na okraji existencie. V takej situácii sa môže ocitnúť každé lokálne médium. Včera v Apatíne, dnes v Novom Sade, zajtra v Báčskom Petrovci alebo v Kovačici. Ako takáto situácia môže vplývať na celkovú redakciu? – Takýto rozvoj situácie posúva dozadu lokálne médiá a redaktorov a novinárov núti na autocenzúru. Pri každom texte zvažujú, či pre určitú vetu pôjdu na súd alebo nie. Novinári v našej redakcii sa cítia zle z tejto situácie. Myslia si, že mali výborný text, naplnili verejný záujem, ozrejmili niečo pre dobro tohto mesta, pokúsili sa demistifikovať tému, ktorá bola tabu, a súd to všetko zničil. Ako po tom všetkom môže novinár vykonávať svoju prácu profesionálne? Chce pracovať v záujme občanov, robí za smiešny plat, a potom ho sudca, ktorý sa nechce zaoberať podstatou problému, jednoducho zničí. Médiá musia hľadať spôsoby, ako zaplatiť pokuty a prežiť v podmienkach zdevastovaného hospodárstva a všeobecnej biedy, a ako také sa často ocitnú v právomoci lokálnych mocnárov, ktorí s nimi môžu robiť čokoľvek chcú.

Iný uhol reality

Nikola Petkov 6 /4737/ 11. 2. 2017

Týždeň K PROJEKTU ROZUMIEME MÉDIÁM?

Tá správna orientácia Oto Filip

situácii, keď mediálna scéna deň čo deň zápasí s náročnejšími pomermi a problémami a žurnalistické pôsobenie v médiách sa z niekdajšieho lukratívneho povolania scvrklo na sféru, do ktorej vstupujú len skutoční milovníci slova printového, rozhlasového alebo televízneho, jasnejšie sú všetky kádrové a iné obavy o budúcnosť prostriedkov hromadného informovania. Vniesť trochu jasna do tejto oblasti, a pritom podporiť mediálnu gramotnosť si ako prvé ciele vytýčili autori a aktéri projektu Rozumieme médiám?. Zaň v prvom rade treba poďakovať Asociácii médií Srbska, ktorá bola iniciátorkou, a podpore Ministerstva kultúry a informovania. Projekt, ktorého mediálnymi partnermi sú významné spoločnosti, ako Ringier Axel Springer, Adria Media Group a Color Press Group a šesť televíznych spoločností, členov Novej siete Srbska, sa začal v októbri vlani a skončí sa v prvom kvartáli tohto roku. Obsahuje päť základných aktivít. Prvou boli októbrové prednášky na tému Rozumieš médiám?, druhou, ktorá prebiehala v novembri a decembri, súťažný súbeh pre žiakov pozostávajúci v príprave príspevkov, od lokálnych správ po reklamné výzvy. V januári pre žiakov vyšších ročníkov základných škôl v šiestich mestách – Zreňanine, Obrenovci, Loznici, Vranji, Paraćine a Valjeve – boli usporiadané tvorivé dielne v lokálnych televíziách, na základe čoho v tomto mesiaci prebieha odmeňovacia súťaž v príprave televíznych príspevkov. Záverečnou fázou je návšteva víťaza súťaže vo viacerých mediálnych spoločnostiach v Belehrade s cieľom zistiť, ako sú organizované, ako sa v nich pracuje, čo všetko si mediálne pôsobenie žiada. Výkonná riaditeľka Asociácie médií Dalila Ljubičićová podotýka, že je cieľom projektu,

www.hl.rs

pozostávajúceho z prednášok, ankiet a dielní, zvýšiť úroveň mediálnej gramotnosti, informovať žiakov o tom, na čo tá je a na aké

Dalila Ljubiči

účely sa im v živote zíde. – Ide o to, aby sme ich naučili lepšie sa orientovať v mediálnom svete a prispeli k tomu, aby tým pravým spôsobom schvaľovali rozhodnutia, pričom by nemali

sú vystavení. Gordana Novakovićová, generálna tajomníčka Rady pre tlač, osobitne poukazuje na význam jazykových štandardov, ktoré sa musia rešpektovať, ako i informovania adeptov o tom, ktoré obsahy sú akceptovateľné. No i ako spoznať tie iné, za ktorými by novinári, rešpektujúci kódex, nesmeli stáť. – Zaujalo nás najmä to, čo je v úzadí správ, aký je rozdiel medzi článkom a reklamou, čo je v komunikovaní prípustné a čo nie, kam siahajú hranice súkromia, čo je pravda a čo lož. Tak zneli odpovede viacerých anketovaných

Veselin Simonovi

byť natoľko ovplyvnení všelijakými mediálnymi obsahmi, ktoré sa im ponúkajú, – vraví Ljubičićová. Jedna z prednášateliek Mr. Tamara Pupovac poukazuje na skutočnosť, že v školských programoch väčšiny členiek Európskej únie mediálna gramotnosť už je. Predovšetkým s cieľom, aby trinásťroční žiaci vedeli vnímať náplň a kvalitu mediálnych obsahov, ktorým

In ormačno politický týždenník

Zoran Veličkovi

žiakov siedmeho ročníka, účinkujúcich v projekte. Slovom, skvelá idea ozrejmujúca mladým ľuďom niektoré aspekty sveta, v ktorom žijú, a to, čo reálne môžu očakávať v budúcnosti. Už teraz je zjavné, že by po prvom, tzv. pilotnom projekte, mali nastúpiť

ďalšie, usporiadané Ministerstvom školstva. Lebo problémov v médiách je neúrekom a treba byť riadne mediálne gramotný, aby sa vedelo odlíšiť žito od kúkoľa. Nezaznávajúc opodstatnenosť a význam projektu, dlhoročný šéfredaktor a terajší riaditeľ popredného denníka a internetového portálu v Srbsku menom Blic Veselin Simonović má zároveň isté obavy z toho, čo sa stane, keď mediálne gramotní žiaci neskoršie narazia na skutočný mediálny život a prax. Strach vôbec nie je bezdôvodný. Rada pre tlač pred niekoľkými dňami totiž kvitovala, že sa novinársky kódex omnoho častejšie nerešpektoval vlani ako predvlani. Vo ôsmich celoštátnych denníkoch bolo až 5 477 príspevkov, v ktorých bolo narušené jedno alebo viac ustanovení uvedeného kódexu. Riaditeľ Rádio-televízie Vranje Zoran Veličković práve súčasný, neblahý stav médií vidí ako podnet venovať sa širšie, sústavne a viac mediálnej gramotnosti. Aj to čím skôr, už v základnej škole, napríklad tak, ako to dnes praktizujú v Európskej únii. • TÝŽDEŇ •

Slovensko VOJVODINSKÍ SLOVÁCI V TÝCHTO DŇOCH REZONOVALI V SLOVENSKÝCH MÉDIÁCH

Príchody a návraty Rastislav Boldocký

vysokú školu, zároveň však poukazuje na pokles počtu slovenských tried. „Dnes veľa ľudí odchádza pracovať za hranice, najmä na Slovensko. Počet slovenských tried klesol z troch na dve a máme i jednu srbskú triedu,“ cituje Slovenka riaditeľku Annu Medveďovú. Na záver reportáže časopis upozorňuje, že spomienka na

Mateja Čániho nerezonuje len na Dolnej zemi, ale aj na Slovensku. Jeho potomkovia totiž dodnes hrdo zachovávajú spomienku na svojho prapradedka. Najmladším je len desaťročný Jakubko Krman-Čáni. Vojvodinu v týchto dňoch navštívil aj redaktor Rozhlasu a televízie Slovenska Ivan Janko. Vo svojich príspevkoch z Kovačice sa zameral najmä na súčasnosť a čoraz častejšiu migráciu tunajších Slovákov na Slovensko. „Odchádzajú kompletné triedy, čiže v slovenskej triede nám v priemere každý rok ukončí okolo 30 žiakov. Odíde 25,“ cituje RTVS riaditeľku gymnázia Tatianu Brtkovú. Ivan Janko však zdôrazňuje, že Kovačičania neodchádzajú na Slovensko len na vysokú školu, ale čoraz častejšie aj na strednú. „Slováci žijú v Kovačici už viac ako 200 rokov a mnohé generácie z nich v krajine svojich predkov nikdy neboli. Na Slovensku navyše väčšina z nich nemala ani len príbuzných. Dnes tam má každý niekoho,“ uvádza RTVS na záver svojej reportáže.

zimu. Klimatológ Pavel Faško však v tom nevidí nič nezvyčajné. „Toto je také obdobie, ktoré zvykne v ročnom vývoji teploty vzduchu existovať,“ uviedol pre televíziu Markíza. „Oteplí sa medzi hlavným vrcholením zimy,

ktoré býva obyčajne v období medzi 15. – 25. januárom, a potom sekundárnym vrcholením zimy, ktoré býva okolo 10. februára. A v tomto roku sa to celkom pekne podarilo.“ oto: SITA

dišli pred takmer tristo rokmi a teraz sa postupne vracajú. Takto by sa dalo zhrnúť informovanie slovenských médií o vojvodinských Slovákoch v týchto dňoch. Reportáž o Pivnici a Petrovci priniesol časopis Slovenka, zatiaľ čo príspevok o Kovačici odvysielali verejnoprávny rozhlas aj televízia. „V polovici 18. storočia hrdlačil na poli v Málinci Matej Čáni. I keď nevzdelaný, no múdry a chytrý chlap nájde v sebe odvahu vzoprieť sa svojmu osudu. Počul od pocestných, že dole, na južnej zemi je veľa úrodnej pôdy ležiacej ladom,“ začína svoju reportáž pod názvom Zasľúbená zem Alžbeta Remiášová. Časopis Slovenka sa skôr zameriava na históriu tunajších Slovákov. V prípade Pivnice život a zvyky z minulosti približuje cez príbeh Zuzany Pudelkovej. „Moji predkovia a predkovia môjho muža Michala prišli sem okolo roku 1790 z myjavských kopaníc,“ cituje manželku kamenára a insitnú maliarku Slovenka, ktorá

O našincoch v časopise Slovenka

sa netají tým, že jej vzorom bola Zuzana Chalupová. Pokiaľ ide o Petrovec, autorka oceňuje úroveň slovenčiny študentov miestneho gymnázia, a cez rozhovor s riaditeľkou Annou Medveďovou približuje niektoré úspechy, ale aj problémy školy. Ako zdôrazňuje časopis, až sedemdesiat percent absolventov gymnázia končí

PREČO SA POČASIE POČAS TEJTO ZIMY NESIE V ZNAMENÍ EXTRÉMOV?

Padali rekordy R. Boldocký

xtrémy počasia, s akými sa často nestretávame. Podobne ako aj v ďalších častiach Európy Slovensko zažilo jeden z najchladnejších januárov od začiatku merania, aby potom v priebehu niekoľko dní zavládlo takmer jarné počasie. Podľa klimatológov však takéto výkyvy nie sú až takým veľkým prekvapením. Podľa meteorológov Slovensko zažilo najchladnejší január za posledných tridsať rokov. V regiónoch Trenčianskeho, Nitrianskeho a Banskobystrického • SLOVENSKO •

kraja dokonca išlo o najchladnejší január od druhej svetovej vojny. Padali aj teplotné rekordy. V Oravskej Lesnej poklesla minimálna teplota vzduchu na - 35,5 °C (dňa 8. januára 2017). V uvedený deň pod - 30 °C klesla teplota aj na staniciach Zázrivá, Párnica, Liesek, Dudince a Červený Kláštor. Z kotlinových polôh bola najnižšia priemerná mesačná teplota - 10,4 °C na stanici Brezno. Zaujímavé je, že už začiatkom februára dorazilo enormné oteplenie. Teploty sa vyšplhali aj na pätnásť stupňov Celzia a počasie skôr pripomínalo jar ako

6 /4737/ 11. 2. 2017

Ľudia a udalosti PODPREDSEDA POKRAJINSKEJ VLÁDY V BÁČSKOM PETROVCI

Realizovať projekty, využiť potenciály Jaroslav Čiep

o štvrtok 2. februára Obec Báčsky Petrovec navštívil podpredseda vlády Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a pokrajinský tajomník pre hospodárstvo a turizmus Ivan Đoković. Pracovné stretnutie s predsedom obce Srđanom Simićom sa uskutočnilo v

rovskej lokálnej samosprávy na rok 2017, presnejšie projektov v oblasti infraštruktúry, získanie stimulácií a ozrejmenie možností na zlepšenie spolupráce v budúcnosti. Na tlačovej besede, ktorú usporiadali po skončení stretnutia, účastníci uviedli, že predseda obce Simić a jeho spolupracovníci

Továreň na výrobu dr tov Lampone v Petrovci

Z tlačovej besedy v Zhromaždení obce

malej sále Zhromaždenia obce. Na stretnutí sa zúčastnila pokrajinská poslankyňa Dr. Tatiana Vujačićová a spolupracovníci predsedu obce. Cieľom návštevy, ako aj pracovného stretnutia, bola prezentácia plánov a programov práce pet-

bližšie oboznámili pokrajinského tajomníka Đokovića s potenciálmi a možnosťami Obce Báčsky Petrovec v oblasti hospodárstva a cestovného ruchu. Cieľom je, aby sa už v tomto roku za pomoci súbehov a subvencií realizova-

li niektoré z už vypracovaných obecných projektov. Pri príležitosti prvej oficiálnej návštevy Báčskeho Petrovca podpredseda vlády AP Vojvodiny a pokrajinský tajomník Ivan Đoković v spoločnosti hostiteľov navštívil továreň Lampone, s. s r. o., v priemyselnej štvrti, ktorá sa zaoberá výrobou drôtov a drôtených výrobkov, nití, plotov, brán, kovových káblov a podobne. V spoločnosti majiteľa a riaditeľa továrne Zorana Malinića absolvovali krátku obhliadku prevádzky a vzhliadli

výkonnosť a potenciály továrne. Táto továreň začala s prácou roku 1996 v Novom Sade. Po viacerých zmenách Lampone sa roku 2008 presťahovala do Petrovca. V súčasnosti zamestnáva zo 70 robotníkov a okrem administratívnej budovy sú tam aj tri výrobné haly a päť skladov na skladovanie surovín a hotových výrobkov. Podpredseda pokrajinskej vlády predtým pobudol v Báčskom Petrovci 20. januára 2017, keď navštívil Podnikateľské a inovačné stredisko.

ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE PANDIŠTE

Hajdušica bez matrikára Vladimír Hudec

a rokovacom programe desiateho zasadnutia Zhromaždenia obce Plandište v pondelok 6. februára bolo 7 bodov, ktoré výborníci schválili bez rozpravy. Medzi nimi bolo aj rozhodnutie o zmene rozhodnutia o organizácii obecnej správy, ktorým sa, ako to zdôvodnila náčelníčka obecnej správy Aleksandra Odavićová-Maková, tento dokument zlaďuje s rozhodnutím o matričných územiach schváleným na poslednom minuloročnom zasadnutí ZO. Uvedeným rozhodnutím sa totiž namiesto doterajších 10 ustanovilo 8 matričných území

www.hl.rs

na území obce. V súlade s tým o. i. aj Hajdušica zostala bez matričného úradu, ktorý je pripojený úradu v susednej dedine Stari Lec. Schválenie tohto rozhodnutia je zdôvodnené potrebou zladenia so zákonom o matrikách, ale aj nutnosťou prispôsobiť sa skutočnému stavu v teréne, keďže po odchode do dôchodku jednotlivých matrikárov pre zákaz zamestnávania nemohli zamestnať nových. Do dôchodku odišla aj hajdušická matrikárka a nového nesmeli zamestnať, takže ju už vyše dvoch rokov zastupuje matrikár zo Starého Leca. Treba však povedať, že navrhovatelia a výborníci týmto zanedbali pred-

In ormačno politický týždenník

pisy z oblasti úradného používania jazyka a písma národnostných menšín, podľa ktorých príslušníci menšín majú právo aj na služby matrikára v materinskom jazyku. Tým skôr, že v tejto obci okrem srbského v úradnom používaní je aj slovenský, maďarský, rumunský a macedónsky jazyk. Výborníci na zasadnutí ďalej schválili zmeny zakladateľského aktu a Štatútu VP Polet, ktoré sú výsledkom zmluvy o prenose zakladateľských práv medzi Republikou Srbsko a Obcou Plandište. Týmto činom je vlastne ukončená viacročná práca na definovaní statusu tohto podniku.

– Obec je znovu zakladateľom podniku, rovnako ako to bolo v dávnom roku 1974, keď bol podnik založený. Za posledných päť rokov bolo mnoho turbulencií a dilem, či je Polet štátny alebo obecný, ale aj obáv, že by mohol byť privatizovaný. Teraz je Polet znovu svoj na svojom a bude sa snažiť čím lepšie vykonávať zverené práce, ktorým pribudnú aj niektoré nové. Vyžiada si to aj nových robotníkov a verím, že napriek zákazu zamestnávania všetko predsa riešime tak, aby sa neodzrkadlilo v kvalite služieb, – vyhlásil po zasadnutí predseda obce Jovan Repac. • UDIA A UDALOSTI •

HLOŽANY

Čoskoro s nútenou správou? Juraj Bartoš

iete si predstaviť, že pracujete napríklad v úrade alebo komunálnom podniku, kde o vašom plate či o finančnom zabezpečení vášho zamestnávateľa rozhoduje lokálna samospráva? V situácii, keď sa vo vašej dedine blížia voľby do Rady Miestneho spoločenstva. Nuž si vás predvolajú „do obce“. Na rozhovor, o ktorého téme neviete nič. Iba ak šípite, ak veríte tomu, čo sa aj inak už dávnejšie povráva: že budete môcť zostať na svojom poste, len ak splníte malú podmienku. Ak totiž dokážete, že sa viete podpísať, aj to vlastnoručným podpisom na správnom mieste. Kdesi nad čiarou prístupnej listiny. Čím získate členstvo v strane, ktorá rozhoduje, s nepatrnými výnimkami, o všetkom. A teda aj o vašom ďalšom osude. Čo teda urobíte? Podpíšete a stiahnete na seba vahan nepriazne svojich doterajších partajných kolegov alebo, ak ste doteraz v žiadnej strane neboli, aspoň „komplimenty“

svojich spoluobčanov, známych a príbuzných: Ph, vzdal/a sa; nevydržal/a; merkuje si stoličku! Iste zaváhate (právom). Najmä ak ste radu „nad zlato“ okrem jej autora počuli iba vy a štyri steny: „Vysvetli im, že ide o tvoje pracovné miesto...“ Nátlaky, hrozby, strach a bodľačie podobného druhu vystrkujú spod straníckeho plášťa svoje ohavné hlaviská paralelne so schúlenými hlávkami februárových snežienok. Najmä tam, kde sa ešte furt neuskutočnili voľby do rád miestnych spoločenstiev. Ako napríklad v prípade Hložian, o čom sme písali v Hlase ľudu (v číslach 3, 4 a 5). Dovoľme si (kým ešte smieme?) malú rekapituláciu. Voľby na členov Rady Miestneho spoločenstva boli avizované na nedeľu 22. januára, ale sa nekonali. Lebo niekoľkí členovia päťčlennej volebnej komisie (ďalej: VK) niekoľko dní pred uvedeným dátumom z členstva vo VK odstúpili. Predtým členovia VK urobili všetko, čo bolo treba, aby sa voľby mohli konať. Avšak po rezignovaní členov VK

do Miestneho spoločenstva Hložany prišiel list. Ním Radu MS z vyšších polôh (obce) informovali, že dovtedajšia VK už neexistuje, a tak ani voľby zrealizovať nemôže. RMS dostala za úlohu navrhnúť novú zostavu VK. Vykonala si ju súrnym spôsobom: ako zvyčajne – za zavretými dverami, bez očí verejnosti alias médií. Obyčajný občan nemusí byť extra vnímavý na to, aby vytušil, že kde sa kúdolí, iste aj vzbĺkne. Na schôdzu Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec zvolanú súrnym spôsobom sa v stredu 18. januára nedostavili (ajhľa, „zázrak!“) výborníci koalície pri moci. Následkom absencie kvóra schôdza sa nekonala, a tak nová volebná komisia nebola vymenovaná. Iba naivní (ak takí ešte vôbec sú na tomto šmykľavom ľade, na ktorom sa občania a veruže i štát neraz pošmykli), prípadne, uverili, že na 10. schôdzi lokálneho parlamentu v pondelok 30. januára vymenujú novú VK a určia nový dátum volieb do RMS Hložany. Túto záležitosť zostavovatelia návrhu rokovacieho

KYSÁČ

TV prijímač pre penzistov Elena Šranková

Miestnej organizácii starobných penzistov v Kysáči sa v stredu 1. februára stretlo vedenie tejto organizácie s predstaviteľmi Rady Miestneho spoločenstva. Dôvodom stretnutia bola donácia v tvare TV prijímača a pokladničnej skrine, ktoré predstavitelia RMS odovzdali penzistom. Televízor a patričné príslušenstvo Rada MS zabezpečila za pomoci súkromných darcov, ale aj z vlastných zdrojov. Predstavitelia Miestneho spoločenstva Miloslav Chrťan, predseda RMS, a Janko Pavlov pri tejto príležitosti informovali, že donácie plánujú odovzdať aj Spolku kysáčskych žien, ŠRS Smuđ a všetkým spolkom, ktoré • SLOVENSKO •

ich požiadali o to, čo najsúrnejšie potrebujú. Penzisti sa týmto novinkám potešili. Ako povedali, TV najviac prispeje k spríjemneniu chvíľ počas hodín služby, keď

členovia vedenia zbierajú členské alebo si tam penzisti objednávajú tovar za zvýhodnené ceny a pod. Ako informoval Pavel Medveď, predseda MO penzistov, vlani

poriadku vôbec nezaradili a návrh v tomto zmysle výborníka z Hložian, aby otázku volieb v Hložanoch zaradili náhradne, väčšinová koalícia svojimi hlasmi zamietla. Hložančania neuspeli ani s výborníckymi otázkami k pálčivej téme. V Hložanoch sa všade, kde sa „na hŕbe“ ocitne zopár Hložančanov, hovorí o budúcej nútenej správe, keďže 26. februára vyprší mandát terajším deviatim členom RMS Hložany. Neformálna diskusia najčastejšie smeruje k záveru, že cieľom „obce“ je odňať občanom Hložian Komunálny podnik Gloakvalis. Oslovení členovia pôvodnej volebnej komisie na našu otázku, prečo rezignovali, majú krátku odpoveď: Nechcem o tom hovoriť. Vari týmto spôsobom chcú povedať, že podali demisie s radosťou a z vlastného presvedčenia? Alebo, skôr, pod nátlakmi? Občania Hložian počínanie výborníkov väčšinovej koalície v ZO Báčsky Petrovec pociťujú ako prst v oku. O to sa, povedia vám podaktorí, vlastnou spupnosťou pričinili ich predchodcovia. Uvidíme, čo z toho vzíde, vravia „nezúčastnení“. A dilemy z úvodnej časti nášho príspevku? Tie nelomcujú (iba) ľuďmi v Hložanoch.

dobre spolupracovali s Radou MS, najmä keď sa organizovali pracovné akcie. V minulom roku mali 241 členov a výročnú schôdzu si naplánovali na koniec marca. Inak v dome, v ktorom sídli organizácia starobných penzistov, svoj stánok majú aj invalidi práce a Miestna organizácia Červeného kríža; skôr to bol hasičský dom.

DAR JAPONSKA. Vo štvrtok 2. februára predstaviteľ japonského veľvyslanectva v Belehrade odovzdal predsedovi Šídskej obce a riaditeľom verejných podnikov a ustanovizní kľúče troch vozidiel: sanitky, cisterny na pitnú vodu a smetiarskeho voza. Pri tej príležitosti prvý tajomník japonského veľvyslanectva v Belehrade Jamata Masajoši povedal, že pre neho je osobitnou cťou, že môže odovzdať tento dar, ktorý má v prvom rade migrantom v troch šídskych strediskách umožniť lepší a zdravší pobyt, ale pomôže aj ostatným občanom. Sanitku budú používať v dome zdravia, cisternu na pitnú vodu vo VK Vodovod a smetiarsky voz vo VKP Standard. Hodnota donácie je 185 000 eur. Medzi prítomnými bol štátny tajomník Ministerstva pre prácu a zamestnávanie, bojovnícke a sociálne otázky Nenad Ivanišević, St. S. predseda Šídskej obce Predrag Vuković a riaditelia verejných podnikov a ustanovizní. 6 /4737/ 11. 2. 2017

Ľudia a udalosti Z TURISTICKEJ ORGANIZÁCIE OBCE STARÁ PAZOVA

Rozvíjať turistický potenciál obce Anna Lešťanová

roku za nami v Turistickej organizácii Obce Stará Pazova pracovali nielen na zveľaďovaní činnosti, ale aj na analýze všetkých segmentov svojho okruhu pôsobnosti. Zhodnotili, že Staropazovská obec má dobrý turistický potenciál, o čom svedčia početné ukazovatele. Ako hovorí Dragana Zorićová-Stanojkovićová, riaditeľka TO Obce Stará Pazova, na základe pobytového poplatku (zaplateného do obecného rozpočtu) zistili, že v roku 2016 na tomto území mali pekný počet prenocovaní (30 925). Napr. v roku 2011 tento počet bol 20 286, v roku 2012 – 23 760, v roku 2013 – 25 065. Pre zamestnancov v TO Obce Stará Pazova minulý rok bol jeden z úspešnejších. Pod heslom Divan je kićeni Srem táto TO sa spolu s TO Sriemu pekne predstavila na Veľtrhu turizmu v Belehrade. Práve teraz prebiehajú intenzívne prípravy na

Dragana Zori ová Stanojkovi ová

tohtoročný veľtrh, ktorý sa uskutoční od 23. do 26. februára. Podľa slov riaditeľky vlaňajšie vystúpenie na Veľtrhu turizmu bolo oveľa efektnejšie než v uplynulých rokoch. V roku 2016 uskutočnili početné dielne, prezentácie a významným segmentom určite bola gastronomická

ponuka regiónu. Okrem tradičných podujatí realizovaných v roku za nami pribudli aj niektoré nové, ktoré sa uskutočnili po prvý raz a ktoré veľmi úspešne prezentovali nielen Staropazovskú obec, ale aj celý región. – TO Obce Stará astro Srem patrí medzi vydarenejšie Pazova bola v máji vlaňajšie podujatia jednou z organizátoriek podujatia Šesť storočí de- Okrem toho obecná TO úspešne diny Vojky. Potom v júli a auguste predstavila turistickú ponuku obce nasledovala regata Rieka, ktorej na dvoch európskych veľtrhoch účastníci sa po prvýkrát plavili turizmu – v Grécku a na Slovensku. Spoločné vystúpenia TO Sriemu za hranice nášho štátu, do maďarského Segedínu. V septembri a Vojvodiny sú dôkazom dobrej sme v Novej Pazove zorganizovali spolupráce a prinášajú dobré podujatie Gastro Srem, kde sme cez výsledky. V tomto roku okrem bohatú gastronomickú, kultúrnu bežných aktivít plánujú ukončiť a turistickú ponuku spojili tradičnú úpravu webovej stránky, vypraa súčasnú dobu, – vyzdvihla ria- covať promomateriál a turistickú diteľka Zorićová-Stanojkovićová. mapu obce.

ŠÍD

Práca, do ktorej sa nechytá každý Stanislav Stupavský

že ani túlavého psa nebolo vidieť na ulici, zamestnanci Standardu erejný komunálny podnik usilovne vyprázdňovali smetné Standard v Šíde patrí me- koše a odvážali odpad z domácdzi podniky, ktoré vo svojej ností, alebo kosili trávu v parkoch pôsobnosti majú prevažne tie a zametali ulice. Svojej práce sa nepopulárne práce, ktorým sa nevzdávajú, ani keď letnú homnohí ľudia vyhýbajú. Spomeň- rúčavu vystrieda búrka, ani keď me iba práce na údržbe parkov zima okuje ulice ľadom a teploa chodníkov, služby ta klesne hlboko pod údržby hrobov a pobod mrazu. Hovoríme chovávania, ako aj to v presvedčení, že si služby odvozu smetí zaslúžili aspoň toľko, z domácnosti. K vykoaby sa na nich nezanávaniu a výsledkom budlo. tejto práce ľudia sú V tomto kolektíve zväčša kritickí a vždy od založenia a dodnes, majú pripomienky, že čiže viac ako 35 rokov, tú alebo inú službu na prácach, o ktoré sa, nevykonali podľa ich pravdaže, ľudia nikdy predstáv. Pozrime sa netrhali, ako je odvávšak na tieto práce Miško Kolár žanie smetí špeciz aspektu ich vykoálnym smetiarskym návateľov, čiže robotníkov tohto autom, pracovali a pracujú traja verejného podniku. zamestnanci. Jeden z nich, Ján Keď v lete slnko pálilo natoľko, Čipkár, bol prvým šoférom tohto

www.hl.rs

In ormačno politický týždenník

voza a dnes je už roky na dôchodku. Nikdy sa nesťažoval, že prácu nemôže zdolať, dokonca ani vtedy, keď sám bol šoférom i pomocným robotníkom. Na starosti mal mesto Šíd a kontajnery vo všetkých tunajších podnikoch, ktorých vtedy bolo ozaj veľa. Keď predsa sám nestačil na všetky práce, na pomoc mu prišiel kolega šofér Miško Kolár. Po odchode Jána Čipkára do dô- Ján Kopčok chodku a prerušení práce veľkého počtu podnikov, Miško Kolár pracoval sám až do minulého roku, keď sa situácia v Šíde podstatne zmenila následkom príchodu veľkého počtu migrantov. Práce na odvoze smetí sa zväčšili, ako povedala riaditeľka VP Standard Slavica Sremac,

o 20 %. Miško Kolár ich nemohol vykonávať sám, takže dostal pomoc. Zamestnali nového šoféra Jána Kopčoka, ktorý teraz spolu s Miškom robí v dvoch zmenách. Najviac práce majú práve v migračných strediskách v Šíde, Adaševciach a Principovci. Pre Miška a Jána veľká pomoc prišla v pondelok 30. januára, keď Americká agentúra USAID podniku darovala 10 veľkých kontajnerov na pevný odpad. Kontajnery budú umiestnené predovšetkým v strediskách pre migrantov, ako aj v meste Šíd. O svojej práci Miško a Ján hovoria, že je ťažká, ale keď vidia, ako sa trápia migranti, ktorých je v šídskych centrách v tejto chvíli viac ako 2 000, sú šťastní, že im aspoň v niečom môžu pomôcť. • UDIA A UDALOSTI •

V TÝCHTO DŇOCH V BIELOM BLATE

Vyčíňali túlavé psy Vladimír Hudec Darko Sládeček

týchto dňoch sa na spoločenských sieťach zjavili znepokojujúce fotografie roztrhaných klietok a zahrdúsených, dokonca aj zohavených králikov vo dvore rodiny Godovej v Bielom Blate. Údajne to nie ojedinelý prípad. V tú istú noc niečo vraj zaútočilo aj na králiky rodiny Csonkovej a niekoľko dní či týždňov predtým aj u Kováčovcov, Tomkovcov, Sojakovcov, Sládečkovcov, Poliakovcov. Kto, resp. čo to bolo, nik nevie. Počuť mienky, že na vine sú šakaly, Tenký dr t na klietke nebol ktorých je v chotári mnoho, prekážkou pre psov avšak poľovníci ubezpečujú, že šakaly do dediny predsa len nezo železa a drôtu vyhotovili nové vstupujú. Väčšia pravdepodobnosť klietky pre králiky. Umiestnili ich je, že na králiky útočia túlavé psy, vo dvore ohradenom drôtenou ktorých je v dedine tiež mnoho. ohradou. Pes alebo psy roztrhli V rodine Godovej si vlani v lete ohradu, ako aj drôtové klietky s

* LETMO

Nápady P

eniaze sú nielen platidlom, ale i najdrahším tovarom. Ako aj v prípade každého iného, čím ich je menej, tým je po nich väčší dopyt. A v tom už žiadne medze takmer neexistujú. Jedna z bánk núka úvery na akýkoľvek plat, iná zase vymyslela kategóriu predschválenie úverov. Úradník tretej už z dverí oznamuje možnosť zobrať si úver v hotovosti, pričom vybavenie formalít trvá azda toľko, koľko i vyfajčenie jednej cigarety. V istom obchode v prvom susedstve Dnevnika v Novom Sade, kde predavačka mala za malú colu inkasovať 52 dinárov, s ťažkým srdcom zobrala len päťdesiat, koľko zákazník mal drobných vo vrecku. Keďže mu nemala vydať z dvojtisícky, veľavýznamne pozrela naň s upozornením: Dlžíte mi dva dináre. Predtým sa inému úporne pokúšala predať akýsi menší hygienický doplnok, a to namiesto pár desiatok dinárov, koľko mu mala vydať. V Starej Pazove sa nedávno objavil oznam, ponúkajúci • UDIA A UDALOSTI •

Oto Filip

možnosť nákupu pre každého, kto prejaví záujem. Čohokoľvek z obchodu, trhu, pizzerie, cukrárne... Na Železničnej stanici v Novom Sade v období najtuhších mrazov istý chlapík čakal na príchody vlakov, aby potom ponúkal cestujúcim krémy na tvár a ruky. Ľudia sa, slovom, vynachádzajú, ako vedia. Nuž – kríza ako kríza, povedal by ktosi. Asi to predsa celkom nebude tak. V jednom z najnovších prieskumov verejnej mienky až štyridsať percent anketovaných vyhlásilo, že žije horšie ako predtým. Počet tých, čo sa vyjadrili opačne, bol badateľne menší. V ďalšom prieskume za kľúčový problém, na ktorý by si mali najviac posvietiť politici, opýtaní označili životný štandard a nezamestnanosť. Sľubov a plánov politikov je síce veľa, peňazí však stále menej. Okrem núdze dá sa preto predpokladať i pribúdanie nápadov, ako prísť k tomu, okolo čoho sa točí existencia každého z nás: ich menej, naša viac.

psov, ktorých chytia, iba sterilizujú a vrátia späť do dediny, lebo nemajú podmienky na ich trvalé ubytovanie. MS viac od toho nemôže urobiť, tým skôr, že je zakázané túlavé psy zabíjať, ako sa to robilo kedysi. Problém túlavých psov však Tento králik mal to š astie, že je klietka nie je príznačný vyhotovená zo silnejšieho materiálu iba pre Biele Blato. králikmi. Ako vidieť, pokúsili sa S týmto problémom zápasí celé dostať aj do klietok vyhotovených Srbsko, rovnako dediny, ako aj urzo silnejšieho materiálu, ale sa im bánne prostredia. Zapríčiňujú ho to našťastie nepodarilo, inak by hlavne nesvedomití občania, ktorí škoda bola ešte väčšia. sa svojich psov zbavia tak, že ich – V dedine je mnoho psov na vypustia na ulicu. Omnoho horšie uliciach. Komunálnici ich síce je, že sa podobným spôsobom chodia chytať, ale mám dojem, občania zbavia aj šteniec, ktoré, že sú to psy, ktorých gazdovia keď sú malé, sú milé, predstavujú púšťajú voľne behať po ulici. radosť pre deti, ale keď narastú, Predpokladám, že tie psy sú stanú sa záťažou, ktorej sa treba krotkejšie a ľahšie ich je chytiť. zbaviť. Najľahšie (a najlacnejšie) Na druhej strane túlavé psy bez je vystaviť ich na milosť a nemigazdu akoby boli prefíkanejšie, losť surovým zákonom prírodnej vycítia nebezpečenstvo a zute- selekcie. Biele Blato má tú nekajú pred komunálnikmi. Je to výhodu, že sa nachádza mimo veľký problém, ktorý treba súrne hlavnej cesty, nuž ľudia jednoduriešiť, predovšetkým v záujme cho odbočia z hlavnej cesty, pod bezpečnosti detí, – povedala nám rúškom noci vypustia psa alebo Gabriela Godová, vo dvore ktorej štence v blízkosti dediny a hybaj vyčíňali túlavé psy. preč. Počítajú asi s tým, že si psy V Miestnom spoločenstve nám či štence v dedine nájdu nového povedali, že sú si vedomí problé- gazdu. Občas sa tak i stane, ale mu, a preto pravidelne pozývajú najčastejšie nie je tak a z tých Zoohygienickú službu VKP Čistoća milých šteniatok vyrastú krvilačné i zelenilo zo Zreňaninu, avšak keď zvery, ktoré v boji o vlastný život zamestnanci prídu, o psoch ani pri nedostatku stravy neváhajú chýru, ani slychu. Akoby vraj niečo zaútočiť na bezmocné domáce vycítili a schovali sa do bezpečia. zvieratá a hydinu. Našťastie, ešte Keď prednedávnom tam boli, chy- nezaútočili na ľudí. tili jedného psa. V podniku však foto: z archívu rodiny Godovej

KRÁTKE SPRÁVY

Pivnica Dostali uhlie. Po chladných januárových dňoch mnohí Pivničania, medzi nimi aj penzisti, zostali bez kuriva. Miestny výbor penzistov v Pivnici, ktorý pôsobí v rámci Obecného združenia penzistov B. Palanka, v polovici januára začal prijímať objednávky na kurivo na tento rok. Podľa slov pokladníka Stevana Ćosića za desať dní sa prihlásilo okolo 50 penzistov. Podmienkou je vyplatená prvá splátka, pokým zvyšnú sumu zaplatia v nasledujúcich desiatich mesiacoch. Prvé množstvo uhlia prišlo koncom januára, ďalšie začiatkom februára a za päť dní okolo 40 domácností dostalo kurivo. Zásobovanie drevom je ešte stále nedostatočné, lebo dodávatelia pre sneh nemôžu drevo previezť z lesa k prepravcom. J. Š. 6 /4737/ 11. 2. 2017

Ľudia a udalosti Z KLUBU POĽNOHOSPODÁROV V PETROVCI

založili Združenie pestovateľov malín Bački malinari. Členovia združenia sú prevažne mladí ľudia, ale aj skúsení starší poľnohospodári, a to nielen z Kucury, ale aj zo Savinho Sela, Kuly, Zmajeva, Báčskeho Petrovca Bački malinari z Kucury, hovorí, že v a ďalších miest,“ povedal Grešak posledných rokoch aj v Báčke rastie v piatok 3. februára na 4. zimnej záujem o pestovanie malín. Hlavným prednáške v Klube poľnohospodárov v Báčskom Petrovci. „Vo Vojvodine sa najviac pestujú odrody Polka a Polana. Ich výhodou je, že nepotrebujú oporu. Rastú ako vzpriamený alebo mierne ovisnutý poloker a v prvom roku jedna sadenica urodí 500 až 900 g, v druhom a ďalších rokoch 2 – 2,5 kg. Vzrastá záujem o pestovanie malín Maliny sa sadia od polovice novembra do polovice dôvodom je to, že si nevyžadujú marca v radoch vo vzdialenosti 30 príliš veľkú investíciu, ani príliš veľa – 35 cm medzi rastlinami a 2,5 do 3 práce a prinášajú zárobok. „Vzhľa- m medzi radmi. Vyžadujú si pôdu dom na to, že mnohí poľnohospodári s dostatočným obsahom živín, huprejavili záujem o produkciu malín, musu a vlahy. U nás sa zber koná od pestovatelia sa vo vlastnom záujme júla do neskorej jesene, do prvých zorganizovali a 13. októbra 2016 mrazov,“ vysvetlil Grešak.

Čoraz viac pestovateľov malín Jaroslav Čiep

aliny patria medzi najznámejšie a najviac vyvážané druhy ovocia v Srbsku. Hľadané sú v celom svete pre svoju farbu a jedinečnú chuť. Donedávna bolo počuť hlavne o pestovateľoch z centrálneho Srbska, avšak aj na úrodnej vojvodinskej rovine sa okrem klasických plodín v poslednom čase začala expanzia tohto „červeného zlata“. Podľa štatistík Igor rešak spred piatich – šiestich rokov až 90 % u nás dopestovaných malín je odrody North American Willamette. Ďalšie druhy

sú Meeker, Promise a Gradina. Maliny sa pestujú na malých rodinných gazdovstvách, na menších plochách rozlohy v priemere 0,5 ha a zber sa koná ručne. Odhaduje sa, že v Srbsku sa maliny doteraz pestovali na viac ako 16-tisíc hektároch. Takmer 90 % dopestovaných malín je zmrazených vo veľkých skladoch a len 10 % sa používa na spracovanie alebo predaj v maloobchode. Až 93 % malín zo Srbska sa vyváža v zmrazenom stave. Prevažná časť produkcie sa exportuje na západoeurópsky trh a do Ruska. Igor Grešak, predseda Združenia

PIVNICA

Nové poznatky pre poľnohospodárov Anna Čásarová

stredu 1. februára sa uskutočnili prednášky v miestnostiach speváckeho zboru Nádeje a v miestnostiach združenia poľnohospodárov v Pivnici. Organizátorom podujatia bol Michal Pap. Hovorilo sa o témach, ktoré sú vždy aktuálne v našich krajoch, a to je poľnohospodárstvo a zeleninárstvo. Záujem o prednášky bol veľký, lebo sa dané témy týkajú takmer každého dedinského človeka. Na prednáškach hovorili odborníci z viacerých firiem. Predstaviteľ firmy Superior z Velikej Plany predovšetkým uviedol, že žijeme v dobe veľkých agroklimatických zmien a že v tej súvislosti výroba zeleniny nie je vôbec ľahká práca. Výrobcom poradil urobiť analýzu pôdy a k tomu pôdu pred výsadbou vždy kvalitne pripraviť. Prihnojovanie by sa malo robiť na jar a v jesennom období. Drahé, ale prospešné je hnojivo Agroblen spolu s hydrogélom. Ďalším krokom je zabezpečenie dobrého certifikovaného semena. Pri pestovaní papriky je veľmi dôležitá aj teplota, pretože pri teplote 25 – 30 stupňov Celzia narastie za 7 až 10 dní, pri 20 – 25 stupňov narastie za 12 až 20 dní, kým pri teplote 10 – 12 stupňov narastie za 30 až 40 dní. Pri skleníkoch je dôležité i v zime otvoriť skleník a vetrať. Zalievanie musí byť dostatočné, aby voda prenikla až do hĺbky. Známe je, že bylinky nemajú sviatky a potrebujú stálu starostlivosť. Priesadu treba

www.hl.rs

uchovávať v malých „kontajneroch“, čiže nádobách, lebo tak sa viac zeme udrží na koreni a ľahšie sa ujme po presadení. Ľudia často robia chyby, keď pri presádzaní otrasú zem, lebo rastlina tak utratí výživné látky. Ideálna hustota papriky by mala byť 15 až 20 cm. Ľudia sa tu mýlia, keď rastliny nahusto zasadia v presvedčení, že tak získajú väčšiu úrodu. Zalievanie je veľmi významné a musí sa neustále sledovať. Dobrá striekačka – úspora v peňaženke. Medzi druhy papriky, ktoré možno pestovať, patria Amanda, Ceca, Slonovo uvo, Silvija, Alisa, Green field, Delfina (nová odroda s hrubou kôrou), Prizrenka (dobrá na ajvar)... Prednášajúci uviedol, že biele papriky rodia viac než tmavozelené a zmienil sa i o niektorých chorobách. Druhým prednášateľom bol predstaviteľ firmy Elton Corporation, d. o. o., so sídlom v Aténach, ktorá v Srbsku pracuje od roku 2002. Zmienil sa o hnojive Harvest s veľkým obsahom fosforu, ktoré sa môže použiť vo výrobe zeleniny, ovocia a ozdobných rastlín. Nie je veľmi drahé a môže sa objednať aj rýchlou poštou. Tretím prednášateľom bol predstaviteľ firmy Agritalia. Sústredil sa na novinky, a to na organické hnojivo a biopesticídy. Zdôraznil, že výrobok Panorama Bio Plus vplýva na lepšiu výživu rastliny a používa sa v kvapkovej závlahe. Ide o prírodné baktérie v tvare prachu, ktoré sa veľmi dobre ukázali v ovocinárstve a zeleninárstve, ale môžu sa používať hocikde inde.

In ormačno politický týždenník

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Klobása est 2017. Organizačný výbor, ktorý vymenovalo Miestne spoločenstvo Báčsky Petrovec, pozýva na druhý Medzinárodný festival klobás – Klobásafest 2017, ktorý bude v sobotu 18. februára vo Vrbare. Záujemcovia sa môžu zúčastniť ako členovia súťažiaceho tímu, ako predajcovia vlastných výrobkov, alebo ako návštevníci, ktorí hlasovaním zhodnotia kvalitu vyrobených klobás. Záujemcovia o účasť v súťaži o najlepšiu čerstvú klobásu sa môžu prihlásiť v MS Petrovec osobne alebo na tel. číslo: 021/780-032. Tlačivo prihlášky a detaily o festivale si možno stiahnuť z webovej stránky www. petrovec.org.rs. Štartovný poplatok pre tím je 7 000 dinárov. Priestor na predajné stánky vo Vrbare si možno objednať v obecnej Turistickej organizácii osobne alebo na tel. číslo: 021/780-478. Program Klobásafestu 2017 začne o 10.30 a potrvá do nočných hodín. Udeľovanie diplomov a ocenení je naplánované na 15. hodinu. Organizátori pozývajú všetkých, aby sa prišli pobaviť, zaspievať si a zatancovať, zahrať tombolu a niečo aj vyhrať, súťažiť a ochutnať klobásky, škvarky a iné zabíjačkové dobroty. J. Č. • UDIA A UDALOSTI •

Z 19. ARADÁČSKEJ TORTIÁDY

Najlepšie z najlepších Vladimír Hudec

aradáčskej mládežníckej sieni v sobotu 4. februára bolo veselo. Dôvodom bola 19. aradáčska tortiáda, ktorá aj tentoraz zoskupila členky početných ženských združení z celej Vojvodiny. Okrem členiek hostiteľského Spolku žien Ruža a ďalších aradáčskych združení, Asociácie žien a Harmónie, do Aradáča prišli Mentolová torta v tvare hrnca s polievkou členky spolkov žien z Báčskeho z Jánošíka dostala najviac hlasov prítomných Petrovca, Bieleho Blata, Dobano- Doboška učarila porote tak chu ou, ako aj jednoduchým, ale pekným vzhľadom a získala viec, Hajdušice, Hožian, Jánošíka, Kovačice, Dobanoviec titul najlepšej aradáčskej torty Kovačice, Kulpína, Padiny, Vojloa Vojlovice. Porota vice, Pivnice a Stazostavená z predrej Pazovy. Svojou staviteliek všetkých prítomnosťou prítomných spolkov najviac bodov dala Aradáčanky poctorte cappuccino, tili predstavitelia ktorú urobila Zuzana Veľvyslanectva SloJonášová v mene kovenskej republiky vačického spolku žien. v Belehrade, ako Iba 5 bodov menej aj predstavitelia a druhé miesto získala miestnej správy šachová torta z kuchya lokálnej samone Hajdušičanky Rozásprávy. lie Hudecovej a tretia Prítomných pobola torta Egypt Anny zdravila predsed- Sv tý anjel získal titul najkrajšej Petrovičovej z PadiKovačičanky priniesli tortu cappuccino níčka Spolku žien aradáčskej torty ny. Hlasovali aj všetci a získali titul najkrajšej torty na tortiáde Ruža Mária Viliačiprítomní v sieni a najstarých dobre známych, alebo ková a prihovoril sa aj tretí tajomník vo Veľvyslanectve SR v Beleh- podľa modernejších receptov, rade Michal Hrušík. Dobrú náladu klasického obdĺžnikovitého či svojím spevom zahlásili chýrečné okrúhleho tvaru, ako aj rôznych neštandardných tvarov. O titul najaradáčske meškárky. V hlavnej úlohe na večierku krajšej a najchutnejšej aradáčskej boli, pravdaže, torty: dobošová, sa uchádzalo spolu 10 tort. Porota Londýn, cherry, Capri, svätý anjel, hodnotiaca ich vzhľad, zloženie vymyslená, veľvyslanec, snickers, a chuť na prvé miesto umiestnila

Skvelé tortárky, predstaviteľky spolkov a odmenené účastníčky

Na zábave bolo veselo ako vždy

Neli, čoko-moko, šachová, mentolová, Egypt, ovocná, cappuccino a hamburger. Pripravené podľa • UDIA A UDALOSTI •

kráľovnú tort – Dobošku, ktorú vyhotovila Zuzana Števková. Táto torta podľa mienky poroty bola aj

najkrajšia z aradáčskych tort, ibaže propozície súťaže nakladajú, že jedna torta nemôže vyhrať v oboch kategóriách, takže za najkrajšiu vyhlásili tortu svätý anjel Ruženky Gálovej. V súťaži o najkrajšiu tortu na večierku sa domácim pripojili aj torty z Padiny, Jánošíka, Hajdušice,

viac hlasov dali mentolovej torte v nekaždodennom tvare hrnca s polievkou Jánošíčanky Ľudmily Gábrišovej. Druhá bola kovačická a tretia padinská torta. Bez chutnej večere, bohatej tomboly to ani tentoraz neprešlo a o dobrú náladu sa postaral hudobník Jano Zvara-Moco.

6 /4737/ 11. 2. 2017

Ľudia a udalosti K SVETOVÉMU DŇU MOKRADÍ

Nenahraditeľné (aj) pre život človeka Oto Filip

štyri roky uplynie presne polstoročie odvtedy, čo v iránskom Ramsare 2. februára 1971 podpísali Dohovor o mokradiach, čiže Ramsarskú konvenciu o ochrane biodiverzity a špeciálnych biotopov. Jedným z prvoradých cieľov dokumentu pripomínajúceho význam mokradí je spomaliť alebo zastaviť ich úbytok, ako aj

Riaditeľka Biljana Panjkovi ová

zbytočné využívanie, následkom ktorého je zníženie počtu mnohých druhov vodných vtákov. Mokrade sú významné nielen pre vtáctvo, ale aj pre iné živočíchy, rastliny

Tohtoročné pripomínanie Svea najmä človeka. Sú totiž prírodnou ochranou pred katastrofami. Exper- tového dňa mokradí usporiadané ti Spojených národov odhadujú, že Pokrajinským ústavom pre ochraaž deväťdesiat percent prírodných nu prírody za spolupráce s Mipohrôm priamo alebo nepriamo nisterstvom poľnohospodárstva súvisí s vodou. Len za posledné dve desaťročia, od roku 1996 do roku 2015, až 1,35 milióna ľudí prišlo o život v rôznych pohromách, ktoré súviseli s klimatickými zmenami, poveternostnými podmienkami, záplavami, cyklónmi, suchom... Zrejme z toho dôvodu je ústredným mottom tohtoročných osláv významného environmentálneho svetového dňa Význam mokradí pre znižovanie rizika prírodných pohrôm. – Odhaduje sa, že sa Z podujatia k Svetovému dňu mokradí všetky riziká týkajúce sa prírodných katastrof zdvojnásobili a ochrany životného prostredia, počas posledných tridsaťpäť rokov, Pokrajinským sekretariátom pre čo vyzdvihuje význam mokradí urbanizmus a ochranu životného ako prírodnej ochrany. Napriek prostredia a Ústavom pre ochranu tomu mokrade však miznú. Od prírody Srbska prebiehalo v znaroku 1700 dodnes až sedemde- mení rozmanitého programu. siatsedem percent mokradí zmizlo Jeho aktérmi, alebo aspoň poa len v období posledných sto zorovateľmi boli aj predstaviterokov šesťdesiatštyri percent, – vy- lia desiatich ramsarských oblastí, zdvihuje riaditeľka Pokrajinského koľko ich v Srbsku je, z čoho osem ústavu pre ochranu prírody Dr. vo Vojvodine, správcovia chráneBiljana Panjkovićová. ných oblastí, študenti prírodných

vied, predstavitelia ekologických organizácií. Po vstupnej uvítacej časti azda najzaujímavejšia bola nasledujúca, odborná časť programu, pozostávajúca z troch prezentácií. Na prvej z nich Mr. Nikola Stojnić (Pokrajinský ústav pre ochranu prírody) hovoril o význame ramsarských oblastí pre ochranu vtáctva v Srbsku, na druhej sa Jelena Dučićová (Ministerstvo poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia) zmienila o význame chránenia a udržateľného riadenia mokradí, kým si na tretej Mr. Danko Jović (Ústav pre ochranu prírody Srbska) posvietil na mokrade v juhovýchodnom Srbsku. Dokladom skutočnosti, že toho 2. februára skutočne všetko bolo v znamení úcty k prírode, je i výstava Zreňaninčanov Predraga Kostina a Danila Đekovića menom Naša rozprávka o prírode, otvorená v Pokrajinskom ústave pre ochranu prírody. Je ozaj jedinečná a pútavá a treba si ju v každom prípade pozrieť. Potrvá do 22. februára.

IN MEMORIAM

Goran Puača 1959 – 2017

okujúca správa z Futogu prišla 1. februára: v Inštitúte pre srdcové ochorenia v Sriemskej Kamenici zomrel dipl. inžinier technológie Goran Puača, predseda a iniciátor založenia Združenia Futocká kapusta. Muž, ktorý sa mierou vrchovatou pričinil o afirmáciu dnes už široko-ďaleko známeho brandu. Narodil sa 4. júna 1959 a svoje najlepšie roky života venoval výskumu, pestovaniu a propagácii obľúbenej zeleniny.

www.hl.rs

Popri práci na neveľkom poľnohospodárskom gazdovstve sa ochotnícky (bez finančných úhrad) so znalosťami a spôsobmi profesionála venoval spoločenskej činnosti. Bol zakladateľom hnutia Slow Food, podpredsedom Asociácie poľnohospodárov a predsedom Správnej rady Zväzu Original Srbsko (zoskupuje výrobcov všetkých výrobkov s chráneným označením pôvodu v krajine). Pričinil sa o dobré meno Futo-

In ormačno politický týždenník

gu a množstvo uznaní a cien, ktoré získalo Združenie Futocká kapusta. Futocká kapusta sa predovšetkým jeho zásluhou – ako jediná zelenina s chráneným geografickým pôvodom v Srbsku – pestuje čoraz viac aj mimo našej krajiny. Naposledy sa približne 20 % tohto produktu odpredá na trhu krajín Európskej únie, predovšetkým v Nemecku, Rakúsku, Švédsku; konzumujú ho aj v Austrálii a na Novom

Zélande. Goran Puača bol pochovaný v piatok 3. februára na ústrednom cintoríne vo Futogu. Predtým Spolok agrárnych novinárov (DAN) usporiadal spomienkovú slávnosť. Na ňom si o. i. pripomenuli, že Goran Puača stál aj pri zrode už tradičného podujatia Futoška kupusijada. Mnohí si naň budeme spomínať ako na zadumaného, skromného, tichého, striedmeho muža, ktorý sa, len čo sa začalo hovoriť o kapuste, vo chvíli pozmenil na elokventného, argumentmi vyzbrojeného zápalistého rečníka s jemným úsmevom. J. B. • UDIA A UDALOSTI •

Z DEDINY MLETEJ VODY

Spomienky na zimné radovánky Anička Chalupová

vyplnených slamou, že doslova praskal vo švíkoch. Okrem toho v mysli sa jej vynára teplá sedliacka izba s petrolejovou lampou, ktorá umocňovala pohodu pokojného zimného večera. Okolo nej sedeli členovia rodiny a rozprávali si zaujímavé príbehy

imné obdobie, najmä december a január, má svoje čaro, ktoré vyniká v spoločenských radovánkach. Tešia sa mu najmä deti, ale aj dospelí, ktorí sa pritom Na priadky chodili dievky každý deň, po dve – tri v skupinkách často v spomienkach vracajú do bezstarostného detstva. Vynára sa im obraz denizovali pre celé rodiny, sa dali do spevu a tanca. Najzadiny mletej vody a v nej alebo len pre dievčence ujímavejšie bolo hádam vtedy, malé učupené domčeky a chlapcov, bývali v zime, keď sme z priadok šli domov a zasypané snehom, presne keď sa vonku nedalo nič keď nás chlapci nezbedníci nataké, aké majster maliar robiť. Bola to vtedy naj- háňali, – hovorí 76-ročná Anna Ján Bačúr žiarlivo stráži vo milšia zábava. Domáci Válovcová a dodáva i to, že v tých svojej obrazárni. Na zvuk nás hneď po zvítaní po- chvíľach lietali kolovraty na všetky vŕzgajúceho snehu pod usádzali v upratanej izbe strany, len ráno si ich dievčence sánkami a veselý výskot na lavičky rozmiestnené ukradomky utekali nájsť. detí si dodnes spomína okolo teplej murovanej Počas dlhých zimných večerov 86-ročná Padinčanka Anna sedliackej pece. Priniesli sa vždy žiadala väčšia spoločnosť. Šostáková. sme si kolovraty, na kto- V minulosti v Padine boli obľúbené – To boli časy! V minurých sme priadli, niektoré tzv. sedačky, na ktoré sa chodievalosti boli väčšie zimy, nie dievčatá plietli, vyšívali lo najčastejšie k susedovcom. Keď ako dnes. Toľko snehu, Susedy Anna Válovcová (zľava) a Anna Šostáková a pod. Chlapci nám na nastal súmrak a dedina stíchla, koľko si pamätajú moji priadky prinášali cukríky v niektorom dome sa zoskupili vrstovníci a tí trochu mladší, mož- a rozprávky z dedinského života. alebo nejaké koláče, ktoré na- nielen tri – štyri rodiny, ale aj neno už nikdy nezažijeme! Pamätám Spomienky na zimné radovánky piekli ich mamy. Boli to kvasené pozvaní návštevníci, ktorí boli rovsa, že zimné radovánky na ulici v minulosti na chvíľu oživila aj buchničky, tekvicové, zemiakové, nako milo vítaní. V takých chvíľach lákali nielen deti, ale aj tých trochu suseda Anna Válovcová. kapustové gerhene a iné. Gazdiná sa venovali ručným prácam a rozstarších, – hovorí Šostáková. – V – Voľakedy nebolo televízorov záväzne na stôl dala uvarenú slad- hovorom o rodinných udalostiach, minulosti snehom zasypaný brie- a rádioprijímačov, tak sme netr- kú kukuricu posypanú makom. problémoch, rozprávali si príhody žok poľa Havelov a Petrášov bol pezlivo čakali a veľmi sa tešili na Chlapci si sadali za stôl ku kartám z mladosti, vojny a sem-tam padla taký plný sánkovačov na vreciach priadky. Priadky, ktoré sa orga- zahrať si partiu duráka, neskoršie aj nejaká dedinská klebeta.

POU ÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbum-bumbum-bumbum!

obre, dobre, vážení; prosím o stlmenie vášho jediného zdroja nespokojnosti v dnešných dňoch, ktorým zdrojom je náhle oteplenie, ktorým nás častoval február, práve vo chvíli, keď sme si zvykli na hlboký mínus. Namiesto ošúchanej otázky, ktorou otravujete – čo a kedy urobí aktuálna koalícia pri hrnci alias pri moci pre nás – radšej sa spýtajme, čo my sami môžeme urobiť pre lepšie a krajšie zajtra našej krajiny a nášho potomstva v prípade, že tu dáke ešte zostane. • UDIA A UDALOSTI •

Prečo by sme sa, vážení, nezamestnávali dákou tvorivou činnosťou? Takou, ktorá povedie k Ešte Väčšiemu Pokroku (EVP), než je Pokrok, ktorý priviali Aktuálne Pokrokové Vetry, a z ktorého si práve, ach, uhrýzame? Zoberme si príklad, priatelia, z našej milovanej EPS Distribucije, čiže z Distribúcie Elektrohospodárstva Srbska. Ktorá EPSD, to jest jej zamestnanci, zrejme predovšetkým tí, čo hlavnejší, dali hlavy dokopy a vrhli sa – na vypracovanie zlepšovateľských návrhov. Zlepákov.

Aspoň tak môže vyplývať z písania Blesku. Vraj, že po tom, čo sa z EPSD na adresy občanov dostali astronomické účty (a či sa mali dostať gastronomické recepty?!), nasledovala vraj nová chladná sprcha. Už aj to je super vynález, či nie?! Dáte si chladnú sprchu, vyjdete do studeného dňa a ešte chladiacejšej noci – a je vám fajn. Zimu si – následne studenej sprchy – ani nevšimnete. Lež o inej položke z repertoára EPSD je tu reč. Aj jej zamestnanci pocítili nedávne desaťpercentné

zníženie zárobkov. Ale nehundrali; mali sa k činu. A pomohli si. Aspoň tak tvrdí Blesk v čísle z 3. februára. Vraj vysoké šarže v EPSD prišli na to, ako si zvýšiť príjmy. Proste si odchod, pardon, príchod na pracovisko evidovali ako úradnú cestu. Čo je, všakáno, celkom logické. Lebo sa do práce naskutku chodí – úradne. Keď zohľadníme fakt, že vraj diéty EPSD za jediný deň vynášali mizerných 750 000 din., či vôbec možno a treba reagovať inak, než zatlieskať za skvelý zlepšovateľský vynález? Bumbum!

6 /4737/ 11. 2. 2017

Ľudia a udalosti

SOVA 01 – pazovské fotovečery Anna Lešťanová

rvý pazovský fotografický večer pod názvom SOVA 01 sa uskutočnil v nedeľu 5. februára v miestnej galérii a v organizácii Kancelárie pre mladých a Strediska pre kultúru. Cieľom tohto prvého z radu naplánovaných programov je zoskupiť milovníkov fotografie, podporiť najmä mladých autorov, aby sa predstavili verejnosti a prišli si vymeniť skúsenosti s inými. Na prvom fotovečierku sa zúčastnilo 8 autorov, prevažne z územia Staropazovskej obce. Za pomoci premietacieho prístroja návštevníkom ukázali svoje fotografie, o ktorých sa v skratke aj

zmienili: kde a kedy vznikli, ktorý fotoaparát a techniky použili, v čom sú kvality, resp. nedostatky daných fotografií... Ako povedala fotografka Vesna Radovićová z Novej Pazovy, jedna z iniciátoriek usporadúvania týchto nevšedných podujatí v Starej Pazove, autori, ktorí sa zúčastnili na prvom večierku, majú rozdielny prístup k fotografii, k zachytávaniu tém, no prvoradým cieľom podujatia je edukovať mladých, ako urobiť kvalitný fotografický záznam. Podľa slov Jeleny Cetinovej, zástupkyne koordinátorky Kancelárie pre mladých, do budúcna plánujú usporiadať aj fotografické

Milovníci otogra e v Starej Pazove

dielne. Zároveň uvažujú o založení fotoskupiny Obce Stará Pazova, ktorá by sa so svojimi

ZO SPOLKU KULPÍNSKYCH ŽIEN

Krása krojov nezaniká Katarína Gažová

ko potvrdila predsedníčka Spolku kulpínskych žien Katarína Zorňanová, ich vlaňajšiu činnosť poznačili dve jubileá: desaťročnica podujatia Svadba voľakedy a dnes, tiež desaťročnica družby s partnerskou Riečkou zo Slovenska. Okrem toho sa nezištne venovali obnoveniu krojov vo svojej etno zbierke. „Počas prvého polroka sme sa venovali predovšetkým zbieraniu materiálu pre brožúrku, ktorú sme spolu s MOMS Kulpín a MS Kulpín pripravili k desiatemu výročiu priateľstva s Riečanmi. Spomenutá brožúrka bola prezentovaná koncom júla, keď sme oslávili Deň Kulpína, desiate výročie nášho podujatia a k tomu prebiehali i tradičné Predslávnosťové dni v Kulpíne. Počas tých trojitých osláv sme my ženy spolu so združením Terra pripravili otvárací program. Ženy usporiadali tiež tortiádu, mali sme stánky na tému svadby z nášho prostredia a vďaka hosťom aj z iných prostredí. Pripravili sme aj etno výstavu v našich miestnostiach na nádvorí Muzeálneho komplexu. Bola to výstava čepcov, ručníkov a starodávnych ketení.“ V spolupráci s Turistickou organizáciou Obce B. Petrovec členky kulpínskeho spolku sa zúčastnili na Veľtrhu turizmu v Budapešti a pobudli aj na Dňoch Nitry na Slovensku a na etno veľtrhu v Belehrade. Z každého podujatia si priniesli užitočné skúsenosti a pekné spomienky. Počas SNS v Petrovci ako členky ASSŽ účinkovali v príprave a realizácii spoločnej etno výstavy. V septembri sa v organizácii asociácie zapojili

www.hl.rs

kolektívnymi prácami potom mohla zúčastniť i na vážnejších udalostiach v oblasti fotografie.

sme sa, pravdaže, vrátili s darčekom – tortou od našich kamarátov z Riečky.“ Minulý rok spolkárky mali dobrú spoluprácu najmä so združeniami Terra a Objatie, ale aj so základnou školou, múzeom a inými združeniami, spolkami, organizáciami. Koncom roka sa zúčastnili na výročnom stretnutí združenia Objatie, a potom na zdobení stromčeka v centre Kulpína v organizácii Terry, čo bolo pekným ukončením kalendárneho a pracovného roka. Medzi plány na rok 2017 zaradili vypracovanie party pre mladuchu podľa starodávneho vzoru, pokračovanie v obnovovaní tradičných kulpínskych krojov, obliekanie bábik do krojov.

KRÁTKE SPRÁVY

Erdevík

Z minuloročnej jubilejnej svadby v Kulpíne

do praktických dielní usporiadaných v Starej Pazove. Niektoré kroje v zbierke spolku boli obnovené dopracovaním výšiviek, čomu sa tiež venovali s veľkou láskou. „S radosťou si spomíname na pobyt v Riečke a na účasť v súťaži v pečení kysnutých koláčov. Vlani ten zájazd mal osobitnú váhu, lebo sme si pripomínali desiate výročie krásneho priateľstva. V Riečke tiež bola prezentovaná kulpínska brožúrka a darovali sme im aj symbolickú tortu, na ktorú sme napísali Kulpín – Riečka, desať rokov priateľstva. Do Kulpína

In ormačno politický týždenník

Rybací bál. Prvá sobota vo februári v Slovenskom kultúrno-osvetovom spolku je tradične vyhradená pre Rybací bál. Tentoraz sa uskutočnil v sobotu 4. februára a bola to prvá udalosť v tomto roku, ktorú spolkári naplánovali v januári na oslave 110. výročia založenia spolku. Táto tradičná zábava v znamení rýb sa konala v Erdevíku už 56. raz. Prvý Rybací bál usporiadali v roku 1961. Na večeru ochotníci pripravili rybací paprikáš, pečeného kapra, údeného kapra, dezert a nechýbalo ani erdevícke vínko. Po večeri nasledovala bohatá tombola a hlavná cena bol – kapor. Na dobrú náladu hrala erdevícka skupina XL band. Napriek sústavnému klesaniu počtu Slovákov v Erdevíku a zlej ekonomickej situácii, počet hostí bol pozoruhodný a rybací večierok bol naozaj vydarený. D. B-ová • UDIA A UDALOSTI •

SPOLOK ŽIEN MOMS BÁČSKA PALANKA

Neskoršie, okolo siedmej, prišli muži, zahrali si karty alebo šachy, porozprávali sa a okolo deviatej sa priadky rozchádzali. Ko ko členiek má vá spolok – Na začiatku nás bolo veľmi veľa, teraz je nás asi pätnásť. NieJuraj Bartoš ktoré prestali chodievať na naše stretnutia, lebo pocítili roky, iné z polok žien v Báčskej Palanke iných príčin. My, ktoré sme zotrvali, vznikol roku 1931 ako spolok sme tu... uvidíme, dokedy. Zle je to, českých a slovenských žien, že niet mladých žien a dievčeniec, informuje nás úvodom rozhovoru ktoré by sa naučili chodiť medzi Darina Valachová, predsedníčnás. Mali sme tu ako najmladšiu ka terajšieho SŽ, ktorý pôsobí v členku Adelu Krošlákovú, ako drurámci Miestneho odboru Matice háčka chodievala sem so svojou slovenskej. Ako hovorí, tomu tak starou mamou, naučila sa vyšívať bolo až po rok 1956, kým nám štát a darí sa jej to veľmi dobre. nezobral Slovenský dom. MimoČím sa e te zaoberáte chodom, pôvodný slovenský dom – Pred šiestimi rokmi sme sa bol v tzv. Reselyovom dome (na začali zaoberať papierovým pletenáprotivnej strane evanjelického ním; pred nami to nerobievali ani kostola). v jednom ženskom spolku. Mali Čo spôsobil ťah štátu, ktorý sme desaťkrát dielňu, na ktorú ste spomenuli, a koľko trvala Záber z januárových priadok v Slovenskom dome sme pozvali aj ženy z iných spolnútená prestávka? kov, aby sa spolu s nami učili tejto – Vtedy úplne zanikla činnosť práci; prišli nám aj Spolku žien. Slováci sa potom sa nám podarilo zoskuz Chorvátska. Mali obrátili k cirkvi, založili si povedz- piť tunajších Slovákov. Aj vlani ste usporiasme taktiež dielňu me cirkevný spevokol. Veľká časť vyšívania naopak kníh zo Slovenského domu bola dali vianočný novoihlou. prenesená na faru, a tak boli za- ročný a ve konočný Kde a ako prechránené. Tie knihy sa v súčasnosti program? – Nie. Už niekoľko rozentujete svoje nachádzajú v terajšom Slovenskom výrobky? dome. Zo starých národných kalen- kov ich nepriprávame. – Odchádzame dárov sme sa dozvedeli, že spolok Bolo povedané, že to pravidelne na Slov tom prvom období organizoval nerobíme dobre; začali venské národné prednášky zo zdravotníctva a pod., to robiť iní, mladší, prislávnosti v Petrovci, tiež rôzne programy. S cieľom pravili nejaké divadielpredstavujeme naše nadviazať na činnosť, ktorá bola ko, ale nestačil im dych, výrobky aj doma, v roku 1956 prerušená, obnovili takže sa teraz nedeje rámci podujatia sme Spolok žien ako súčasť MOMS nič. My sme napríklad vždy na Zelený štvrtok Etno šor v Báčskej Báčska Palanka roku 2005. vyfarbovali vajíčka. KažPalanke; chýbali sme Aký bol druhý začiatok – Najprv sme sa len tak stretá- dé dieťa, ktoré prišlo na Darina Valachová (z ava) a ária Lati ko na vla aj ej tu vlani, lebo sme v ten istý deň boli vali... Keďže sme spolok obnovili veľkonočný program, výstave kraslíc v Hložanoch na Veľvyslanectve na Tri krále, už k Veľkej noci roku dostalo vajíčko a malo každý utorok počas celého roka, Slovenskej republiky v rámci Dňa 2005 sme usporiadali výstavu z toho radosť. Čím sa Spolok žien zaoberá v večer na podkroví v Slovenskom otvorených dverí. ručných prác. V tom istom roku dome. V zimnom období robies časnosti Ako sa darí odbyt sme pripravili program pre deti k – Stretávame sa pravidelne vame priadky, začínajú sa pred– Ako som spomenula, prvé peich obľúbeným dňom – Mikuláša náškou a pozývame si na niaze sme získali z predaja koláčov. a Lucky; mali sme i ne tri spolky. Pravdaže, aj Za ne sme kúpili plátno a cverny na primerané divadielko naše členky odchádzajú vyšívanie, keď sme predali výšivky, a naše členky upiekli na priadky k nim. nakúpili sme materiál na háčkovakoláče. Jednu časť Ale už akiste nepra- nie a tak dokola. Všetko, čo robíme sme dali deťom a diete... zo spolkových peňazí, robíme pre ďalšiu sme predali, – Naše ženy nikdy ne- spolok; pre seba si každá robí z aby sme potom začali priadli, lebo väčšinou boli vlastného materiálu. Naše výrobky s pravidelnými aktiviúradníčky, alebo pracovali ponúkame na výstavách, lenže tami a stretnutiami. vo fabrikách. Priadky bý- viazne predaj, lebo nie sú peniaze. Potom sme prichysvali len popoludní, keď Chcem len dodať, že sa usilujeme tali program vianočsa mamy a staré mamy vždy robiť i niečo nové, napríklad ný, novoročný a veľvrátili z práce a doma po- to papierové pletenie, ktoré teraz konočný, neskoršie upratovali... Mama zobrala uplatňujú vari vo všetkých nasme zorganizovali aj deti a šli. Ženy háčkovali, šich ženských spolkoch. Myslím tortiádu. Hlavne sme štrikovali, vyšívali, necu- si, že fungujeme dobre, lebo sa o chceli robiť pre deti, vali (plietli), dievčence sa všetkom spoločne dohovárame. lebo s nimi prišli aj kážka z produkcie báčskopalanských Sloveniek tiež učili ručným prácam. rodičia a známi, a tak

Chýbajú mladšie členky

• Ľ DIA A

DALOSTI •

6 /4737/ 11. 2. 2017

Ľudia a udalosti Z KYSÁČSKEJ MATRIKY

38 : 83 Elena Šranková

Kysáči sa vlani narodilo 38 detí, evidovali 25 sobášov a umrelo 83 Kysáčanov. V porovnaní s rokom 2015 je to o 2 deti viac a o 1 zosnulého viac. Evidovaných sobášov bolo o 8 viac. Z údajov o novonarodených deťoch, ktoré nám poskytli v kysáčskej ambulancii, zisťujeme, že sa v roku 2016 narodilo 21 dievčeniec a 17 chlapcov. V rodinách, kde sa narodili dcéry, rodičia sa rozhodli pre mená: Jana (dve rodiny), Ester, Anastasija, Mihaela, Tatjana, Mia, Lidia, Noemi Milana, Gizela, Lena, Anja, Leona, Lorena, Dunja, Aleksandra Saška, Maja, Sanja, Mirjana, Mila a Nina. Tam, kde sa potešili mužskému potomkovi, rodičia sa rozhodli pre mená: Vuk a David (po dve rodiny), Mateja, Uroš, Viktor, Atila, Michal, Mateo, Nemanja, Goran, Sergej, Andrej, Luka, Teodor a Alexander. V roku 2015 sa narodilo 36 detí, v roku 2014 – 43, v roku 2013 – 34, v roku 2012 – 47.

Matrikárka Vlasta Brnová vlani do kysáčskej matriky narodených urobila 19 náhradných zápisov. Ide o deti narodené mimo Srbska, ale aj

Sobá v Kysáči

o dospelých narodených v bývalých juhoslovanských republikách. Keď si totiž robili nové osobné preukazy, urobili si aj záznam do matriky narodených. V matrike zosnulých v roku 2016 zaevidovali 59 Kysáčanov a rok predtým 65. Zvláštne je, že

Z KOVAČICKEJ A PADINSKEJ MATRIKY

Viac tradičných mien Anička Chalupová

plynul ešte jeden rok a na začiatku nového, ako zvyčajne, listujeme v matrikách. S matrikárkami v Padine a Kovačici sme konštatovali, že sa situácia, keď ide o narodené deti a sobáše, líši: v Kovačici sa narodilo viac detí ako v roku predtým, kým v Padine je novorodencov menej ako v roku 2015. Od matrikárky Zuzany Kotvášovej, vedúcej Miestnej kancelárie v Padine, sme sa dozvedeli, že v roku 2016 na svet prišlo 43 novorodeniatok, čo je o 12 detí menej než v roku 2015. Medzi narodenými v uplynulom roku bolo 18 chlapcov a 25 dievčat. Deti dostali mená: Novak, Ruth Alexandria, Teodor, Ivan, Ján, Darija, Maša, Lidija, Helena, Marina, Laura, Adrijan, Aleks, Peter, Rut, Milica, Nanni Zalia... V padinskej matrike narodených v

www.hl.rs

vlani bolo viac násilných smrtí než predvlani. Treba pripomenúť, že sa do matriky úmrtí zapisujú tí, čo umreli v Kysáči, kým v Dome smútku zapisujú všetkých pochovaných. Keď ide o tie najkrajšie údaje, o počet zosobášených Kysáčanov, v roku 2015 mali 17 záznamov, z čoho boli 3 náhradné zápisy. V roku 2016 bol

väčší počet zosobášených. Zápisov bolo 25, ale svadieb bolo 22, lebo znovu boli 3 náhradné zápisy dvojíc zosobášených v zahraničí. Vo viacerých prípadoch si Kysáčania priviedli nevesty z iných prostredí než opačne. Mladuchy doviedli Gnjilana. Nevesty boli z Padiny, len jedna prišla z Bosny a Hercegoviny – Republiky Srbskej). V roku 2016 v Kovačici bolo 53 uzavretých manželstiev, z toho 15 zmiešaných, 15 sobášov, kde boli obaja manželia Slováci, a niekoľko sobášov, kde manželia pochádzajú z iných miest: Crepaje, Uzdinu, Farkaždinu, Debeljače, Padiny, Samoša...

roku 2016 je aj 5 zápisov detí narodených v zahraničí. Podľa slov Vesny Svetlíkovej, matrikárky na obecnom úrade v Kovačici, v roku za nami sa v pôrodniciach v Pančeve, Zreňanine a Belehrade narodilo 58 detí, z toho 28 chlapcov a 30 dievčat. Rodičia deťom dali väčšinou netradičné mená, ale aj tie slovenské mená: Andrej, Katarína, Pavel, Mária, Martin a Tomáš. V padinskej matrike v roku za nami bolo zazna- Najv č ou rados ou pre Darinu a Jána menaných 22 sobášov. Z Benkovcov z Kovačice je ich synček Ján toho počtu v Padine bolo 21 sobášov a jedno manželstvo bolo Najmladšia sobášená osoba bola uzavreté v Slovenskej republike. narodená roku 1996, pokým najDo knihy sobášených sú zapísaní staršia mala 47 rokov. predovšetkým Padinčania, ale sú V porovnaní s rokom 2015 v uplytu aj ženísi z Kovačice, Čelareva a nulom roku v Padine bolo menej

Informačno-politický týždenník

z Báčskeho Petrovca, Nového Sadu, Veterniku, Gospođiniec, ale aj zo Slovenska a Rumunska. Ženíchov si priviedli z Kovilja a Kulpína. Zosobášených manželských párov, kde obaja boli Kysáčania, bolo 14. Tri páry z 22 zosobášených v Kysáči odišli žiť na Slovensko. V Dome smútku, kde nám údaje poskytla Zuzana Kyseľová, sú zapísaní všetci, čo vlani boli pochovaní v Kysáči a zomreli teda aj mimo dediny, buď v nemocnici, alebo v iných dedinách. Je ich 83. Lanského roku zomrelo viac mužov (49) než žien (34). Najmladšou zosnulou bola Anna Miháľová, narodená 5. apríla 1967, a najmladším zosnulým Nikola Stojčić, narodený 18. júna 2000. Najstaršími zosnulými vlani boli: Petra Đorđevićová, narodená 24. októbra 1924, a Michal Martiš, narodený 30. septembra 1925. V januári, februári a marci 2016 bolo v Kysáči po 6 pohrebov, v apríli a decembri po 9, v máji 8, v júni a októbri po 7, v júli 14, v auguste 3, v septembri 2 a v novembri 5. Posledného zosnulého v minulom roku Pavla Kulíka (rod. 27. apríla 1956) pochovali 1. januára 2017. V roku 2015 zomrelo 82 občanov, v roku 2014 – 70, v roku 2013 – 87 a v roku 2012 – 88. tých, ktorí opustili tuzemský život. Zosnulo 70 osôb, z toho 38 mužov a 32 žien. Najstarší Padinčan Ondrej Petráš, ktorý zomrel v roku 2016, bol narodený v roku 1919, pokým sa najstaršia občianka Padiny Kata Nemčeková, rod. Šimáková, dožila 90 rokov. Keď ide o najnovšie údaje, najstarší živí Padinčania v roku 2017 sú Martin Bílek narodený 24. novembra 1919, pokým najstaršia Padinčanka je Eva Dišpiterová, rod. Brngárová, nar. 22. marca 1921. Údaje z Domu smútku v Kovačici nasvedčujú, že podobne ako v uplynulých rokoch aj vlani bolo viac smútku než radosti. Na večný odpočinok v Kovačici vyprevadili 118 osôb. Zomrelo spolu 62 žien, z ktorých najstaršia bola narodená roku 1923. Najstarší zosnulý občan Kovačice bol narodený roku 1926. V nemocniciach v Pančeve, Belehrade, Belej Crkve, Novom Sade, Kovine a v Sriemskej Kamenici zosnulo úhrnne 37 Kovačičanov. • Ľ DIA A

DALOSTI •

ZO SLOVINSKÉHO ZÁZNAMNÍKA (4)

víno aj my exportujeme. Našou archívnou miestnosťou. O ňu sa stratégiou je v prvom rade vyrobiť výdatnou mierou pričinil náš nietoľko, aby sme vyhoveli potrebám kdajší starosta Ornik. Bol veľkým slovinského trhu. To, čo sa zvýši, milovníkom a zberateľom vín a už čiže čo nevypijeme my, vyváža- roky pred druhou svetovou vojnou me, – vyzdvihuje riaditeľ pivnice vytušil, že sa nad Európou zbiehajú vojnové mračná. Preto do jednej lašský rizling, sauvignon blanc, žltý Ptujska klet Vinko Mandulj. So someliérom Francom Brodn- väčšej miestnosti dal svoje najmuškát, pinot sivý a biely, chardonnay, rýnsky rizling. Z vín červených jakom sa vyberáme na prechádzku lepšie, najkvalitnejšie vína. Dvere, by som spomenul modré pinot, jednou z troch pivníc, koľko ich ktoré do nej viedli, dal zamurovať a modrú frankovku, ktorá sa v tomto je v tomto slovinskom mesteč- zamaskoval ich veľkým dreveným ku. Chodíme popri obrovských sudom. Jasné je, urobil to preto, dubových sudoch, ktoré sú už aby nevolaní hostia nezistili, aký v pokročilom veku: niektoré majú až osemdesiat, iné vyše šesťdesiat rokov, tie novšie necelé polstoročie. Možno v nich uskladniť 1,25 milióna litrov vína. Starú pivnicu vybudoval istý obchodník s vínom približne pred dvoma storočiami, presnejšie v roku 1821. Niektoré časti sú dobudované neskoršie. – Zaujímavé je, že majiteľom pivnice v rokoch 1920 – 1945 bol primátor mesta Ptuj pán Ornik. Keď ide Franc Brodnjak o podmienky, teplota je tu konštantná, okolo desať stupregióne začala pestovať už v roku ňov, keď sú vonku najväčšie 1777. Najstaršia je však lokálna horúčavy, tu sa vyšplhá na odroda žametovka, o ktorej sa po- pätnásť stupňov. Na návštevu vráva, že jej vinič má už 450 rokov všetkých troch pivníc by ste a patrí k tým zriedkavým, ktoré potrebovali niekoľko hodín. Pred sudom objemu prežili mor viniča. U nás v Slovinsku Ich celková dĺžka je totiž vyše dvadsa tisíc litrov je ročná spotreba vína približne dvoch kilometrov. Naše sudy štyridsať litrov na obyvateľa. Veľká majú obrovskú kapacitu: najväčší poklad je tu skrytý. Rozpráva sa, spotreba je v krajinách s dlhou z nich je v pivnici v rámci Ptujskej že v tejto miestnosti boli vína dotradíciou výroby, ako Francúzsko a pevnosti a má objem viac než konca z roku 1862. V súčasnosti je v tejto archívnej miestnosti okolo sedemtisíc fliaš z ročníkov 1917, 1919, 1921, 1923..., ako aj všetky ročníky vyrobené po roku 1945. Archívne vína máme aj inde: vcelku viac než 170 000 fliaš, čo je jedna z najväčších zbierok v tejto časti Európy, – podčiarkuje Franc. Na otázku, ktoré z nich je najlepšie, odpovedá: – Také vlastne neexistuje. Lebo keby bolo, po ňom by iste nastal nevídaný dopyt. Preto o tom, ktoré víno je najlepšie, nikdy nerozprávame. No môžem vám prezradiť toľko, že k najlepším ročníkom v archíve možno zaradiť vína z rokov 1957 a 1971. Takisto vyniká ročník 1983, o ktorom niektorí dokonca tvrdia, V miestnosti kde vína možno ko tova že je najlepším vínom minulého Španielsko, no stúpa aj na nových štyridsaťtisíc litrov. Na jeho výrobu storočia v tejto oblasti... – uzavrel trhoch, ako Čína, Kórea alebo USA. potrebovali dvanásť kubických Franc. Štatisticky, najviac vína sa vypije metrov dreva: jeho veľkosť sa rov(V budúcom čísle: vo Francúzsku, no i Spojené štáty ná veľkosti takej trochu menšej Prečo práve hydinárstvo ) majú veľmi vysokú spotrebu, kde garsónky. Veľmi sa hrdíme našou

Archív pod zemou Oto Filip

eď sme kedysi, pred mnohými rokmi, ako študenti v Bratislave objavili krásu vinárne Veľkí Františkáni, už na začiatku nás uchvátila skutočnosť, že ide o celý rad podzemných historických miestností. Samozrejme, na pohostinské účely prispôsobených a pekne upravených, priam ideálnych na večerné a nočné zábavy pri dobrom jedle, hudbe a víne. Stali sa našou obľúbenou destináciou už aj preto, že vedúcim bol petrovský rodák, pán Kopčok, ak pamäť neklame. Vítal nás vždy srdečne, s príslovečným porozumením, zaujímajúc sa, čo nového doma. A ak dakoho dobrá nálada a chvíľky umocnené hudbou povzniesli natoľko, že minul viac, než práve mal vo vreckách, nerobil z toho žiadnu vedu. Platobné karty a kreditky v tých rokoch síce neexistovali, nuž nezostalo iné, ako piť na dlh, tzv. sekeru. Tú sme si následne vyplatili o niekoľko dní, keď prišlo ďalšie štipko, alebo nám zaslali peniaze z domu. Tento nostalgický návrat do minulosti spôsobili prvé chvíle strávené v podzemných chodbách a labyrintoch ptujských pivníc na začiatku prvého zimného mesiaca decembra. Viacerí z nás si len vtedy vlastne uvedomili, že mnohé z predtým videných pivníc boli skromné v porovnaní s tými v Ptuji. Akoby existoval ešte jeden, paralelný podzemný svet v mestečku pri rieke Dráve. Desiatky tisíc fliaš vína všetkých možných ročníkov, obrovské sudy objemu od desaťtisíc až po dvadsaťdvatisíc litrov: je to obrovské bohatstvo, zvlášť keď ide o vína archívne. Nie div: veď táto časť Slovinska s vínom žije nie stovky, ale niekoľko tisíc rokov. – V našich pivniciach sa ročne vyrába viac ako milión litrov vína. Nešlo by to bez úplného odovzdania, bez lásky, povedal by som až vášne našich zamestnancov k vinohradníctvu. Máme, spolu s kooperantmi k dispozícii približne tristo hektárov vinohradov, k tomu aj päťdesiat hektárov vlastných. Vyrábame graševinu, • Ľ DIA A

DALOSTI •

6 /4737/ 11. 2. 2017

Zaujímav prázdninov zážitky Zimné prázdniny som strávil na Slovensku. Navštívil som tam aj výstavu rakiet a vesmírnych lodí. Bol som aj v kine, hral som sa hru telefón. Veselá zábava bola, keď sme sa s priateľom guľovali a robili sme si aj iglu. Zimné prázdniny som strávil veľmi pekne, ale krátko trvali.

Pavel Trnovsk ý 2. ZŠ mar ala Tita v Padine Pavel Tordaj 2.

ZŠ mar ala Tita v Padine

Zlatko Dubovský 2. ZŠ mar ala Tita v Padine

Čaro zimy

Zimn prázdniny Veľmi som sa tešil zimným prázdninám a nastavajúcim sviatkom počas prázdnin. Sviatky boli krásne a ja som dostal mnoho darčekov. S mojím bratom sme sa hrali s hračkami, ktoré sme dostali. Veľmi som sa potešil, keď napadal sneh. Hneď som poprosil otca, nech nám prichystá sánky. Dohodol som sa s kamarátmi, že sa pôjdeme sánkovať a spúšťať z kopca. Bolo nám tam veľmi pekne. Na tom kopci bolo veľa detí a všetci sa zabávali. Mne sa prázdniny veľmi páčili, ale už som sa tešil, kedy pôjdeme do školy a uvidím svojich spolužiakov a pani učiteľku.

Január nám priniesol mnoho radosti pre deti. Priatelia z Padiny boli veľmi usilovní a aj slovom, aj kresbami nám priblížili kúsok prázdninových zimných chvíľ. To čaro zimy, keď je krajina pod bielou perinou, je prekrásne. A vtedy sa deti tešia na zimné snehové radovánky, hry na snehu. V prácach znázorňujúcich zimnú idylu sa môžete kochať aj v tomto vašom a našom kútiku. Majte sa krásne v krásach zimy! Ivona Širková 2. ZŠ mar ala Tita v Padine

Daniel iak 2. ZŠ mar ala Tita v Padine

Simon Delić 2.

ZŠ mar ala Tita v Padine

Iveta Bokorová 1. ZŠ mar ala Tita v Padine

Ako som strávil prázdniny Veľmi som sa potešil, keď nastali zimné prázdniny. Začali Vianocami. Ten sviatok mám veľmi rád, pretože sa vtedy dostávajú darčeky. Prvé dni prázdnin som oddychoval. Cez prázdniny sme sa často stretávali s príbuznými. Ja som sa veľmi rád hrával s kamarátmi. V posledný týždeň nám napadal sneh, tak sme sa aj hrali na snehu. Tri týždne rýchlo uplynuli a znovu sme v škole. Tina Havranová 2.

www.hl.rs

ZŠ mar ala Tita v Padine

Informačno-politický týždenník

Janko Kotvá 2. 1 ZŠ mar ala Tita v Padine

• DETSK K TIK • •

Mozaika

ROČNÍK XVII 11. februára 2017 ČÍSLO

211

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

NA CESTÁCH

Z REPORTÉRSKEJ KAPSY

Z obsahu

U Kolárovcov v Celji Milina Vrtunská

nych dôvodov, bola cesta dlhá. Avšak stretnutie s Kolárovcami bolo zážitkom osebe. Oň sa chcem podeliť s čitateľmi. x x x

tam sme si vymenili prvé kurtoázne vety. – Nebývame síce ďaleko, ale kto nepozná Celje, sa natrápi, kým nás nájde, – vysvetľuje kľučkujúc ulicami. Netrvalo dlho, a už sme tam. V príjemnej obytnej štvrti, pred oku lahodiacim prízemným domom obtočeným zeleňou, príbytkom Kolárovcov. Víta ma v ňom Zlatkova manželka Mária, vnuk Enej a mladšia dcéra Marína. – Mariena, naša staršia dcéra, Enejova mama, príde neskoršie, – vysvetľujú rodičia.

dea o reportáži, ktorú, hľa, predkladám pred čitateľa, sa zrodila na stretnutiach s kamarátmi z redakcie Hlasu ľudu, ktoré dávajú osobitný šarm mojim návštevám Úlomok z telefonického dohovoru Nového Sadu. Môjho mesta. Napriek so Zlatkom. tomu, že som sa narodila v Kysáči, bez ohľadu na ahasverovské potulky svetom, len v Novom Sade sa cítim doma. Víťazoslav Hronec Tie priateľské stretnutia majú dlhú tradíciu a pokrstil ich – tak trochu surrealisticky – vtedajší Spomienka tichá v duši mi stále tleje, doyen, teraz už nebohý, Ján Cicka-Cile. OMPOK. Pamätám šťastie rozliate v lone Báčky. x x x Skratka názvu voľakeOko mi smutné slzy do zeme seje: dajšej mládežníckej Netrvalo dlho – a už sme lúčim sa s tebou, sen vymyslenej hračky. organizácie, ako alúzia sa rozhovorili, ako starí znána to, že na nich vládne mi. Možno k tomu prispela aj Uragán šťastia, padol som v tvoje sily, dobrá vôľa a smiech, aj veková blízkosť, ale predoživot som roky žil tam, kde slnko hreje, napriek tomu, že medzi všetkým bezprostrednosť účastníkmi niet mládežmojich hostiteľov. išiel som cestou, keď hromy divo bili. níkov. Niežeby každého z Najprv si zaspomínajú na nás netlačili aj problémy, žiacke roky v Petrovci, kde A teraz v žiali spomínam zašlé časy... ale vzácne chvíle škosa zrodila aj ich láska. Kývam na zbohom. Za vlakom len pustá trať... da pokaziť vzájomným – Do tých čias datuje aj Ó, nikdy, nikdy nenájdem takej krásy sťažovaním sa. Nuž radmoje priateľstvo s Víťom šej si urobíme pohodu. Hroncom, – pripomína domohyly túžob, ktoré som nesmel milovať. Najvernejší: Oto, Anna, máci pán. – Okrem iného Marka. A na tých našich nás spájalo aj to, že sme (1960) stretnutiach sa veru zromladistvé rojčenie obaja dia aj vzácne idey. Raz vyjadrovali veršami. Niekedy tak Víťo Hronec, ktorý dokonca aj štvorručne, ako sa nám občas – keď nie je príliš zaby tomu povedali klaviristi. Pravda, – Poznáte Celje? neprázdnený písaním – tiež pripojí, len Víťazoslav z nás dvoch vyrástol – Veru nie. povedal: – Nuž prídem po vás pred ob- na eminentného básnika. – Môj spolužiak z petrovských chodný dom Merkur, na vchode do Zaujímalo ma, či sa aj Víťo na to žiackych dní Zlatko Kolár, ktorého mesta, aby ste neblúdili. Odtiaľ pôj- pamätá. Znovu zaúradoval telefón. z mladistvých záletov do poézie deme k nám. Síce nie promptne, ale o niekoľko poznajú čitatelia Hlasu ľudu a Nodní neskoršie. vého života, žije v Celji. Čo keby si – Pravdaže sa pamätám. Raz, keď x x x ho navštívila? Našinec vo svete je sme boli na výlete na Palići, Zlatko a vďačná téma, navyše Zlatko je zaSo Zlatkom Kolárom som sa teda ja sme sa zabávali tak, že sme strieujímavá a všestranná osoba. zoznámila na parkovisku Merkuru. Od idey po realizáciu, z rôz- Tam som si presadla do jeho auta a >>>>>

ÚRYVOK Z NENÁVRATOV

Najväčšie pole zrúcanín antického sveta Str. 4

Zábery jasné a krásne

Str. 6

Výborné závitky

Str. 8

Mozaika >>>>> davo hovorili verše, ktoré navzájom nadväzovali. Tak vznikla spoločná báseň. A veľmi dobre sa pamätám aj na to, ako som sa s petrovskými spolužiakmi, na konci prvej triedy gymnázia, rozlúčil. Keď sme sa vracali z exkurzie v Ochride koncom júna 1960, ja som zostúpil v Starej Pazove, kam sa moja mama v tú jar presťahovala, a oni pokračovali do Petrovca. Svojim spolužiakom a našej dojímavej rozlúčke na staropazovskej železničnej stanici som venoval báseň, ktorú som pomenoval Úryvok z nenávratov. Prvé písmená v každom verši tej básne zhora nadol tvoria slovko spolužiakom. PETROVEC – CELJE, VIA BOROVO Rozhovor s Kolárovcami pokračuje za prikrytým stolom. Darmo sa bránim, vysvetľujúc, že som obedovala. – Hádam ma neodmietnete? – vraví pani Kolárová, kým spolu s dcérou ponúkajú jedlo a nápoje. Pravda, domácich neradno

Keďže som nemal podmienky na dlhé školenie, zapísal som sa do odbornej školy pre obchodníka, odbor obuv. Alternatívne sme mali vyučovanie a prax. Vyučovanie bolo v Novom Sade a prax v Petrovci. Povedľa obchodu, v

Rodinná fotografia s Marienou (celkom sprava)

ktorom som robil, každodenne prechádzali gymnazistky a jedna z nich sa mi veľmi zapáčila. To je, hľa, táto moja Mária.

Vojvodinčan v Celji

uraziť. A navyše, slané rožky, ktoré Mária práve vybrala z rúry, tak krásne rozvoniavajú... Zaujíma ma, ako sa rodina ocitla v Celji. – Najprv bolo Borovo, Celje prišlo potom, – vysvetľujú jedným hlasom moji spolubesedníci. Zlatko: – A vrátim sa ešte raz na začiatok, teda do Petrovca.

dievča, sme pomenovali Marína, – zažartuje otec. Mária, Mariena, Marína. Tri pekné slovenské mená, v dome, v ktorom sa chráni slovenskosť, aj napriek tomu, že rodina dávno odišla zo slovenského prostredia.

– Keď si sa mi zaliečal, vravieval si mi Marienka moja, – pripomína Mária, tváriac sa urazene. Manželia sa na seba usmejú, a potom ešte vysvetlia: – Preto sme našej staršej dcére dali meno Mariena. – A aby som mal doma trio M, toto naše mladšie, tu prítomné

– Doma sme nedostali zamestnanie, nuž sme sa rozhodli skúsiť šťastie inde. V Borove, priemyselnom gigante pri Vukovári, mladý pár privítali s otvorenou náručou. Obidvaja dostali zamestnanie, ubytovanie, podmienky na odborné zdokonaľovanie, miesto v škôlke pre deti bolo samozrejmosťou. Boli to pre mladú rodinu krásne časy. – Napriek tomu, že sme na pracovisku boli maximálne angažovaní, vďaka dobrej organizácii života v Kombináte Borovo, mali sme nadostač času venovať sa aj deťom, aj záľubám, – spomínajú si Kolárovci. – A ani domov, k našim do Hložian a do Petrovca, nebolo ďaleko. Zlatko sa popri zamestnaní ďalej vzdelával. Nielenže vyštudoval ekonómiu, ale urobil v tej oblasti aj magisterskú skúšku. V súlade s postupovaním na štúdiách dostával sa na čoraz zodpovednejšie pracovné miesta. Mária sa v popoludňajších hodinách venovala rodine, Marienka medzičasom dostala sestričku. Čo si mladá rodina mohla ešte poželať? Len aby všetko trvalo. Žiaľ, netrvalo. Prišla pohroma.

Vojna. Raz, keď Kolárovci odišli na pár dní navštíviť svojich v Hložanoch a Petrovci, na spiatočnej ceste s hrôzou zistili – že sa viac nemajú kam vrátiť. Stali sa utečencami. – Boli to ťažké časy, neradno jatriť v starých ranách. Chvalabohu, že naša rodina zostala pokope, a že znovu máme svoj dom. A ako sa rodina ocitla v Celji? Tá otázka sa, nevdojak, znovu natíska. – Istým spôsobom tiež vďaka Borovu. Po ťažkých rokoch utečeneckého života sa mi podarilo získať pracovné miesto organizátora predajní obuvi Borova, ktoré zostali v Slovinsku, v rámci Borovo Trade-a. Zamestnanie dostala aj manželka, nuž sme po dlhom čase znovu začali žiť normálnym životom. Zaujíma ma, kde sa Kolárovci cítia doma. V Petrovci, v Hložanoch, vo Vukovári, či v Celji? Mária a Zlatko odpovedajú bez rozmýšľania, navzájom sa dopĺňajúc: – Tam, kde sme všetci spolu. – Dlho sa nám cnelo za Vukovárom, ale teraz sme už doma v Celji. Najmä odvtedy, ako máme túto našu radosť, vnuka Eneja. – A teraz sa, hľa, vopred tešíme ešte jednému vnúčaťu, – povie matka, pozrúc sa s láskou na dcéru, čia zaokrúhlená figúra prezrádza skorý príchod nového člena rodiny. xxx Vonku sa už zotmelo, medzičasom Marína so svojím snúbencom odišla do ich spoločného domu, vystriedala ju Mariena, ktorú Enej už netrpezlivo očakával – a ja som si uvedomila, že je na prechádzku Celjom už neskoro. Veď rozhovor so zhovorčivým a erudovaným Zlatkom bol ešte stále v plnom prúde. PÍSANIE AKO KONÍČEK Napriek úspešnej profesionálnej kariére Zlatko sa nikdy nezriekol svojho koníčka z mladosti, písania. Rodinu živil predávaním obuvi, najprv ako obchodník, potom ako manažér, tiež ako riaditeľ – a vlastný duch písaním.

HLAS ĽUDU | 11. 2. 2017 • 06 /4737/ – Písal som články do novín, tak do tých, čo sme vydávali v rámci podniku, pod názvom Predavačka, ako aj do Hlasu ľudu. Ešte viac som básnil. Napriek tomu, že mi Michal Babinka radil nebásniť... Dopisoval som si s ním na tú tému prostredníctvom Hlasu ľudu. Nedal som sa znechutiť, veď svet nepozostáva len z veličín. Pedantný Zlatko prináša dôkazy o angažovaní v doméne svojho koníčka. Zviazané ročenky podnikových novín Predavačka, v nich početné príspevky s podpisom Z. K., rovnako v Hlase ľudu, vlastnú básnickú zbierku Vysoké topole, podnikovú zbierku básní, reportáží a aforizmov viacerých autorov Jesene vôkol nás, štvrté vydanie a bibliofíliu vlastnej básne Do Vukovaru prijdi, zbierky aforizmov, pod ktoré sa podpisuje ako redaktor, bibliofíliu básne Človek bez ľavej nohy Víťazoslava Hronca v dvanástich jazykoch, pod ktorou je podpísaný ako vydavateľ... Pravdepodobne som niečo aj vynechala. No všimla som si, že je pod viacerými textami, tiež pod poetickými fotografiami, podpísaná Marína Kolárová. – Otcov gén sa presadil aj u našej mladšej dcéry, – vysvetľuje matka. Na záver návštevy ma hostitelia zavedú do domácej galérie, ktorá je istým spôsobom aj spomienkovou izbou – a možno ju nazvať, prečo nie, aj slovenskou. Olejomaľby slovenských a iných autorov, rodinné fotografie, starodávne nástenné hodiny, vnukove výkresy venované starým rodičom, fotografie Máriiných a Zlatkových rodičov v spoločnom ráme, v ktorom bolo predtým pravdepodobne zrkadlo. Spomienky na rodiská, na školenie v Petrovci, na Borovo a Vukovár, na nedávne oslavy päťdesiateho výročia spoločného života. Bohatého, netypického života manželského páru Márie a Zlatka, s ich ratolesťami Marienou, Marínou a Enejom. POST SCRIPTUM Nuž ako zakončiť reportáž o netypickej rodine, ak nie netypicky? Záznamom o mestečku, v ktorom tá rodina žije, na konci

namiesto na začiatku textu, ako to býva zvykom. Priznám sa, že som pri prvej návšteve Celje takrečeno nevidela. Kvôli úplnému zážitku som tam jednoducho musela odísť ešte raz. Celjskými ulicami som pochodovala predpoludním, keď

opýtať sa ho, odkiaľ pochádza. – Z Báčskeho Monoštoru pri Sombore. Ďalší dôkaz, že je svet malý! Stevan Ivić sa vďačne dovolil vyfotografovať pre Hlas ľudu. – Samozrejme, – povedal, keď som ho o to požiadala, – veď sme

Rodinná fotografia s Marínou (v strede)

tam život pulzuje najintenzívnejšie. Písal sa ôsmy december 2016, a na každom kroku reklamy už avizovali blížiace sa sviatky. Keď mi mimoidúci, ktorého som požiadala o pomoc pri orientácii, odpovedal slovinčinou s prímesami srbčiny, zažiadalo sa mi

predsa naši, Vojvodinčania. V Celji žijem síce už dlhší čas, ale doma sa cítim len na našej šírej rovine. Do objektívu som ho zachytila povedľa bronzovej statuy známeho celjského fotografa českého pôvodu Josipa Pelikana. Druhou slávnou osobou, ktorej

mesto Celje venovalo bronzovú statuu, je Alma Karlin, náruživá cestovateľka, reportérka, polyglotka, spisovateľka a zberateľka. Postavili ju na primerané miesto, neďaleko železničnej stanice. Pravdaže, s kufrom v ruke. Slávnej spoluobčianke v mestskom múzeu postavili aj stálu výstavu. Len tam si človek uvedomí, o akú výnimočnú osobu vskutku išlo. Mladá žena precestovala pol sveta sama vtedy, keď to bolo neporovnateľne väčšie dobrodružstvo ako dnes; 24. novembra 1919 vycestovala z Celja, kam sa vrátila až roku 1928. V tom desaťročí navštívila Severnú a Južnú Ameriku, Áziu, pobudla v Austrálii, na Novom Zélande a v Japonsku. Nejedno európske mesto poznala už predtým. Najlepšie Štajerský Hradec a Londýn, kde študovala jazyky. Osem naraz. Písala v dvoch, v angličtine a nemčine, ktorým jazykom hovorili aj doma. Písaním si zarábala na živobytie. Bola mladá, pekná a slávna. A ako to neraz býva, pri konci života, zhodou nepriaznivých okolností, zostala sama, zabudnutá a chudobná. Bronzová statua vedľa celjskej železničnej stanice a mestská muzeálna zbierka sú poctou Post mortem. ○

Pred železničnou stanicou v Celji

III

Mozaika CESTA Z ISTANBULU DO EFEZU

REPORTÉRI

Najväčšie pole zrúcanín antického sveta Miroslav Demák

de vládol pokoj a poriadok, takže sa turisti priam hmýrili po všetkých kútoch tohto zaujímavého štátu. Je to krajina rozľahlá, rozmanitá, s obyvateľstvom, ktoré je zmeskou rás a národov. Na čo netreba nikdy zabúdať ‒ na území žiadnej inej krajiny sa nevystriedalo tak veľa národov, štátnych útvarov a celých civilizácií, ako práve na tomto priestore. Hodne z tejto

ri svojej druhej návšteve Turecka som sa z Istanbulu ďalej nedostal. I keď som v jedinom meste na svete, ktoré leží na dvoch svetadieloch, bol aj počas svojej prvej návštevy tejto krajiny, štyri dni na toto mega mesto sú aj tak príliš málo. A každým rokom sa mi rovnaký časový úsek bude zdať čoraz kratší. Jednak preto, že s pribúdajúcimi rokmi za deň dokážem toho obísť menej, a aj preto, že Istanbul rastie priam neuveriteľným tempom. Každý rok v ňom pribudne takmer 300-tisíc obyvateľov. Za dva roky sa Istanbul zväčší viac než o celú jednu Bratislavu. Našťastie sme počas mojej prvej návštevy Turecka, na ktorú som sa podujal spolu s dvadsiatkou Toto sú múry najstaršej Tróje slovenských vydavateľov a kníhkupcov, strávili v tejto bohatej minulosti možno vidieť krajine dlhší čas a cestu po vý- v istanbulskom archeologickom znamných mestách niekdajšej múzeu. Nás však oveľa viac lákala starogréckej Malej Ázie sme mali cesta na západné pobrežie Malej zorganizovanú. Ázie, na miesta, kde stála Trója a Medzi mojimi dvomi návštevami slávne grécke mestá: Pergamon, sa aj v Turecku časy hodne zmenili. Smirna, Efez (po grécky Efesos), Od Atatürka to bol výrazne seku- Milét a Halikarnas. Všetky sme lárny štát, ale islam aj tu naberá na nemali čas obísť, ale tie, ktoré sa sile a vplyve. Moja prvá návšteva nám navštíviť podarilo, sme si sa konala presne počas pôstneho skutočne „vychutnali“. mesiaca ramadánu (alebo ak chceNajprv sme navštívili tak dnes, te, ramazánu). Napriek tomu sme ako i v archaických dobách priam na každom kroku videli celé rodiny, mýtickú Tróju. Mesto, ktoré bolo ako si aj počas dňa neodopierajú dlho považované za výmysel a jeho pochúťky svojej bohatej kuchyne. existencia bola spochybňovaná, Dnes by sme ich už videli o hodne rovnako ako tvrdenie, že autorom menej. Aj mužov verejne popíja- Iliady a Odysey je jeden autor, muž júcich pálenku, ktorú nazývajú menom Homér. Mnohí vedci tvrdili, raky, je iste pomenej. Najhoršie že tieto dva preslávené eposy sú však je, že sa veľké turecké mestá, výsledkom kolektívnej ľudovej tvopredovšetkým Istanbul a Ankara, rivosti a vznikali niekoľko stáročí. čoraz častejšie objavujú v správach K tomuto názoru ich priviedol v pro teroristických útokoch. Našťastie, vom rade rozsah oboch diel. Iliadu my sme tam boli v časoch, keď vša- tvorí 15 693 a Odyseu 12 110 ver-

šov. Dnešné rozbory však takmer s istotou tvrdia, že oba spevy sú dielom jedného autora, ktorý podľa všetkého pochádzal z okolia Smirny, čo dokladajú početnými nárečovými prvkami v Homérovom diele, ktoré boli typické práve pre túto oblasť. Trója je dnes prispôsobená predovšetkým turistom. Budova so stálou výstavou sprostredkúvajúcou niekoľkotisícročné dejiny tohto mesta (v ktorom „Homérova“ Trója je len jedným z deviatich na sebe postavených miest), početné stánky so suvenírmi, obrovský drevený kôň, v akom sa achájski bojovníci mali skryť, a tak preniknúť za nedobytné hradby, upravené chodníky... Bolo by to hodne gýčové, keby na vás nepôsobila autenticita priestoru, o ktorom v prvých dvoch veršoch Iliady ‒ citujem ich v preklade Miloslava Okála ‒ písal Homér: O hneve Achilla Péléovca mi, bohyňa, spievaj, hneve zhubnom, čo Achájcom spôsobil mnoho starostí... Ďalšie starogrécke mesto, ktoré sme na našej ceste navštívili, bol Pergamon. V porovnaní s Trójou je to síce mesto s kratšou a menej opisovanou históriou, ale to, čo sa z neho zachovalo do dnešných dní, je neporovnateľne väčšie a zaujímavejšie. Zrúcaniny Pergamonu sa vypínajú na kopci nad tureckým mestom Bergama. Od Akropoly na samom vrcholci skalnatého kopca až dolu takmer k dnešnému mestu môžete obdivovať pozostatky tak po starých Grékoch, ako aj po Rimanoch. Pergamon bol samostatným gréckym mestským štátom až do roku 133, keď ho jeho kráľ Atallos III. po svojej smrti odkázal Rímskej republike.

V Pergamone môžete obdivovať celkom zachovalé pozostatky Trajanovho chrámu, už menej zachovalé pozostatky slávnej pergamonskej knižnice a miesto, kde kedysi stál chýrečný Pergamonský oltár. Ten dnes môžete v plnej (zrekonštruovanej) kráse nájsť v Berlíne, kde pre neho postavili osobitné Pergamonské oddelenie Štátnych múzeí. A tak ma v Pergamone nadchlo predovšetkým impozantné divadlo, z ktorého je nádherný pohľad na mesto. Ešte krajší je na zapadajúce slnko, ale na to sme už nečakali, lebo sme sa ponáhľali na najväčšie pole antických zrúcanín, do Efezu. Efez, bývalé hlavné mesto Iónie a neskôr rímskej provincie Ázia (čím bol podstatne dlhšie než Pergamon), respektíve to, čo sa tam z neho dodnes zachovalo, sa rozprestiera na ploche „dvanástich golfových ihrísk“ plné zrúcanín a jedovatých hadov na okraji páchnucich močarísk. Keď ho v polovici 19. storočia navštívil slávny spisovateľ Prosper Merimée, napísal o ňom, že „v Efeze je toľko pamiatok ako v Ríme. Všetky sú však beznádejne spustnuté. Napriek tomu pôsobia úchvatným dojmom, keď uvážime osamelosť miesta, lebo tu nenájdete ani dvadsať obyvateľov, somáre a dromedáre do toho počítajúc“. Našťastie, dnes sú zrúcaniny Efezu očistené, v hodnej miere zrekonštruované a sprístupnené návštevníkom. Keby to tak nebolo, bola by to nesmierna škoda. Podľa legendy vznikol Efez „krátko po trójskej vojne“. Založiť ho mal Androklos spolu s mužmi z ostrova Samos, aspoň to hovorí legenda. Androklos bol syn posledného aténskeho kráľa Kodra. O tom však treba vážne pochybovať, lebo zakladateľov otec existoval iba v mýtoch. Mesto však bolo vybudované a stalo sa jedným z najvýznamnejších miest Iónie. Za svoj rozmach vďačil Efez najmä obchodníkom, ktorí mali k dispozícii jeden z najbezpečnejších prístavov

HLAS ĽUDU | 11. 2. 2017 • 06 /4737/ v Malej Ázii. Ten nebol vybudovaný V každom prípade je doložené, že dva rady s dvadsiatimi stĺpmi (Par- zobral pôvodné plány chrámu, lebo priamo pri pobreží Egejského mora, prvé rukopisy Iliady a Odysey sa tenón v Aténach ich má iba 17). uznal, že na nich „nie je možné nič ale na rieke Kaystros. (Rád by som zachovali práve v Efeze. Narodil sa Stĺpy boli vysoké 18 metrov a na vylepšiť“. Problém však nastal, keď vedel, či jeho meno má súvis s menom v ňom aj slávny filozof Herakleitos nich bol prvýkrát vôbec použitý Alexander navrhol, že zaplatí všetrieky Istros, respektíve Ister, čiže s (dedič kráľovského titulu, ktorého nový typ stĺpov s ozdobnejšou ky náklady na znovuvybudovanie dnešným Dunajom.) O Kaystrose sa však zriekol v prospech brata), hlavicou nazývaný iónsky. Chrám chrámu podľa pôvodných plánov. Homér napísal, že na ňom „lietali básnik Hiponax, maliar Parrha- stavali asi 120 rokov a dokončili Žiadal totiž, aby na chráme bolo napravo, naľavo labute s dlhými sios. V Efeze žil aj najznámejší ho koncom 5. storočia pred naším napísané jeho meno. Občania Efezu krkmi, perím sa pýšiac“. Lenže táto grécky maliar Apelles, istý čas letopočtom. Presný rok dodnes sa rozhodli Alexandra odmietnuť rieka bola, aj keď o viac nebol zistený. Svo- a svoj chrám vybudovať na vlastnež tisícročie neskôr, jou nádherou t ak né náklady. Bolo však treba nájsť aj príčinou konečného prevyšoval ostatné spôsob, ako tým odmietnutím zániku Efezu. So sebou grécke chrámy, že bol neuraziť Alexandra. Našiel sa však prinášala (a dodnes vyhlásený za tretí div šikovný Efežan, ktorý Alexandrovi prináša) toľko piesku, sveta. Filón ho opísal odkázal, že sa „nepatrí, aby boh že sa jeho nánosmi slovami: „Kto ho raz dával dary inému bohovi“, a to postupne zanieslo jej uvidel, presvedčil sa, zabralo. Alexander sa neurazil. ústie, a umelé kanály, že nebo a zem si vyDnes z niekdajšieho divu sveta, ktoré tam boli vykomenili miesta...“ Bol dokonca nie na mieste, kde Artemipané, a to celú oblasť tak uctievaný, že si din chrám pôvodne stál, nájdete ječasom zmenilo na v ňom, tak ako v Del- den jediný stĺp. Je pravdepodobné, pusté močariny. fách, ukladali štátne že aj ten poskladali (pre turistov?) Predtým však Efez poklady nielen Gréci z pozostatkov niekoľkých stĺpov. zažíval svoje veľké z Malej Ázie, ale aj Môžete síce vidieť aj ostatné stĺpy, chvíle, ktoré sa, žiaľ, Peržania. ale to vám treba zájsť do Istanstriedali aj s početJeho výnimočnosť bulu, a tam, v chráme Hagia Sofia nými nešťastiami. Z divadla je krásny pohľad na zapadajúce slnko, ktoré sa mu vš ak st ala stoja ešte aj dnes v plnej svojej Zo začiatku bol krá- však divákom nesvietilo do očí. V antickom Grécku sa osudnou. Ak možno nádhere. Skôr než ich odniesli do ľovstvom. Posledného totiž divadelné predstavenia začínali ráno na úsvite. veriť súdobým dokla- Konštantínopolu, mesto a chrám kráľa však zvrhli už v 7. storočí pred osobný maliar macedónskych dom, v deň narodenia Alexandra spustošili Góti v roku 263. Ďalšia naším letopočtom. V tej dobe prijali kráľov Filipa a Alexandra. Jeho Macedónskeho (malo sa to stať 21. pohroma prišla roku 426, keď cisár v Efeze také skvelé zákony, že si maľby boli oslavované už počas júla 356 rokov pred n. l.) muž meno Teodósius II. vydal dekrét o zbúraní ich prišiel preštudovať Solón, jeden maliarovho života, ale slávny- Hérostratos chrám zapálil – aby sa všetkých pohanských chrámov. zo „siedmich gréckych mudrcov“, mi sa stali aj odmeny, ktoré za tak zapísal do dejín. Herostratos Dielo skazy potom dokončilo silné ktorý podľa ich vzoru potom vy- ne dostával. Za obraz Alexander bol za tento čin odsúdený na smrť, zemetrasenie, ktoré chrám úplne pracoval zákony pre Atény. Neskôr metajúci blesky mu vyplatili 20 ale to občanom Efezu nestačilo. zbúralo. Ešteže sa jeho stĺpy zaEfez často uznával zvrchovanú moc talentov. Aby sme si túto sumu Spoločne rozhodli, že jeho meno chovali v Hagia Sofii. silnejších ríš, ktoré sa na tomto vedeli predstaviť, O Artemis by som území striedali. Efežania však často treba si uvedomiť, že však poznamenal ešte vedeli aj správne vyjednávať so Atény za usporiadaniečo. Starí Gréci ju posilnejším nepriateľom. Počas ob- nie všeaténskych hier važovali za takú krásnu, dobia tzv. tyranie zamierila na Efez počas peloponézskej že svoju krásu nemusela silná armáda lýdskeho kráľa Kré- vojny zaplatili spolu 5 dokazovať. Dokonca vôza. Toho, čo si zle vysvetlil veštbu talentov. bec nemusela súťažiť z Delf, ktorá mu predpovedala, „že V Efeze stál štadión s Hérou, Afroditou a zničí veľkú ríšu“. On však nakoniec pre 30-tisíc a len o čosi Aténou, keď trójsky princ zničil vlastne svoju vlastnú. Vte- menšie divadlo, do Paris prisúdil prvenstvo dajší efezský tyran Pindaros dal od ktorého sa zmestilo Afrodite, čo nakoniec mestskej brány natiahnuť lano až až 25-tisíc divákov. viedlo k trójskej vojne. k Artemidinmu chrámu a vyhlásil Mali tam najprv jedŽiaľ, žiadna z gréckych mesto za súčasť „nedotknuteľného no námestie (agoru), sôch znázorňujúca Arúzemia bohyne“. Zároveň uznali a potom, dokonca dve, temis sa nezachovala Kréza za ochrancu chrámu a mes- gymnáziá, akropolu. v originálnej podobe. ta a ten nielen ušetril mesto, ale Neskôr, v dobe vlády Všetko, čo dnes môžeprispel aj hojnými darmi na chrám. Rimanov, tu postavili Pozostatky Hadriánovho chrámu z obdobia me vidieť v múzeách, sú nadvlády Rimanov. Budovaním kostolov chceli cisári Potom tam prišli Peržania, neskôr Hadriánov chrám, Traiba (viac-menej slabé) ukázať, že sa stali bohmi. Macedónci a nakoniec Rimania. jánovu fontánu, chrám rímske kópie bohyne, Život v meste však bežal ďalej. boha Serapisa, Celsovu knižnicu sa musí na večné časy vymazať ktorú oni už nazývali Dianou. Zo všetkých mien, ktoré sa zo (dnes najčastejšie fotografovanú z pamäti ľudstva. Lenže rečník Podľa najnovších meraní podstarého Efezu zachovali dodnes, budovu v Efeze). Toto všetko však a historik Theopompos toto meno zemné vody postupujú každým sú viac ako mená panovníkov zná- zatienil Artemidin chrám, tretí to zapísal. Ech, keby to bola jediná rokom o meter ďalej, a tak dolné me mená filozofov a umelcov. div sveta. chyba historikov... časti bývalého Efezu postupne Efežania za svojho označovali aj Atremidin chrám bol najväčší Chrám dal znovu postaviť Ale- znova menia na močiar. Ak ich Homéra, ale tu im konkuruje ešte v celom gréckom svete. Vpredu mal xander Macedónsky svojmu archi- chcete vidieť, mali by ste sa pozo desať iných gréckych miest. dva rady po 8 stĺpov a po bokoch tektovi Deinokratovi. Ten však iba náhľať. ○

Mozaika

VO FOTO-SVETE JELENY IVANOVIĆOVEJ

Momentky jasné a vzácne Oto Filip

otografie ideí, fotografie historické, fotografie epické, divadelné, dokumentárne… Každý profesionálny autor má pole, ktoré ho láka. Najpodstatnejšie vo všetkom azda je, že najlepšie snímky vznikajú najčastejšie tam, kde sa čosi deje: či už v našich končinách, alebo na vzdialených svetových rovnobežkách. Badať to aj z autorskej výstavy Jeleny Ivanovićovej, prebiehajúcej od decembra do februára v rámci Winter-festu. Na nej v srdci Nového Sadu jej zábery z ďalekých kútov sveta pútali pozornosť mnohých Novosadčanov, ale aj turistov. Lebo sú pestré, mnohovravné, jasné a krásne, často sústredené práve na tvár objektu,

na ktorej sa odzrkadľujú všetky vrásky osudu. Zo životopisu tejto mladej autorky, ktorá účinkovala aj na výstave v rámci fotoreportérskeho nového roku, prebiehajúcej od konca decembra do polovice januára v Múzeu Vojvodiny, len niekoľko základných údajov. Narodila sa rovno pred troma desaťročiami, teda v roku 1987 v Inđiji, študovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte, aby si počas štúdií obľúbila dokumentárnu fotografiu. Odvtedy nebolo treba veľa a už sa onedlho zamestnala ako fotoreportérka v mediálnej spoločnosti Ringier Axel Springer. Znamenalo to fotiť pre Blic, NIN, Puls, iné tituly. Po roku zdokonaľovania, ktorý strávila v USA, pokračovala v práci ako freelance fotografka pre Exit festival, Noc múzeí, Cinema city, Pages

Mozaiku číslo 211 pripravil Oto Filip

magazine... Veľa rôznych médií, úloh, no aj nových skúseností. Slovom, fotografka mladá, no už s vyhraneným a špecifickým tvorivým rukopisom, opierajúcim sa v prvom rade o dokumentárny záber ako základ osobného a širšieho poznania iných krajov, svetov a mravov. ○

HLAS ĽUDU | 11. 2. 2017 • 06 /4737/

(DUCHA)PLNKY

Výber: Oto Filip

Smiech je liek

Vypadnuté z O. K.

Profesor upozorňuje študenta: – Pán kolega, nemôžete spať počas mojej prednášky! – Možno by som aj mohol, keby ste boli trochu tichší...

Aj maličkosť dokáže potešiť, Len aby ťa poznal aj on... preto sa mnohí tešia aj zo seba. Viete, kde sú príčiny všetkých Ak chcete pochopiť lásku, vašich neúspechov? V zrkadle. objímte ružu. Znesiteľní sú všetci. Aj keď Ak chcete, aby ľuďom na vás niektorí len zo sveta. naozaj záležalo, požičajte si od Zázraky sa dejú len tam, kde nich peniaze. im niekto uverí. Ak je čas veličina, prečo ho Všetky cesty vedú do cieľa. je vždy málo? A niektoré dokonca aj naspäť. Ak niekoho zaujíma vaše Všimli ste si niekedy, že v umevnútro, môže to byť aj patológ. ní je na začiatku um? Autá sú ako ľudia – tiež priVšetko sa dá... len nie s kažveľa slopú a húlia. dým... Až keď niekto zažne, mnohým Viem, že raz umriem, ale verte dôjde, že bola tma. mi, budem si chýbať... Čo ťa nezabije, to ťa posilní! V najťažšej chvíli som v sebe Napríklad taká klobása... pozbieral odvahu a... vyhodil som Dnes som stál v rade na Ondrej Kalamár ju von! Prečo sa vlastne bojíme buodpovede, lebo otázky ešte neprišli. dúcnosti, keď aj tak príde? Dnes je deň bez mobilného telefónu. Idem to hneď zavolať všetkým známym. Ráno je vraj múdrejšie ako večera, tak prečo, dofrasa, neustúpi? Rozmýšľam, prečo keď niekto nevie, čo so sebou, chce to robiť so mnou. Skutočne poPredvolebná kampaň v skratke: všetky dozrievavý človek neverí ani hovná kričia, že tu niečo smrdí. Prežil som ďalší koniec sveta, dofrasa, nie sám sebe. Som veľmi tolerantný človek. Dokážem som ja už náhodou nesmrteľný? Priateľ je ten, čo sa bezvýhradne tolerovať všetsmeje aj s tebou, nielen ky svoje nedostatky. na tebe. Sú ľudia, ktorí sú pohádaní Hľadajúc nekonečno doaj s ozvenou. šiel som len po osmičku Včera som našiel odvahu. a položil som to. Na dnešok. Večer je jeden z najlepších Ilustrácie: nápadov dňa. Daniel Hevier V núdzi poznáš priateľa.

al som na pohotovosť...

– Chcela by som si vyskúšať tie šaty vo výklade... – Nech sa páči, ale nemyslíte si, že by bolo predsa len lepšie v kabínke? al som na pohotovosť...

– Ktoré zviera je najprítulnejšie? – ??? – Pytón. Keď ťa objíme, už ťa nepustí! al som na pohotovosť...

Peniaze nie sú všetko. Treba mať aj alibi. al som na pohotovosť...

– Viete, čo je opatrnosť? – Keď slimák brzdí v zákrute. al som na pohotovosť...

V časoch dávnejších opýtali sa sedliaka, či by radšej šiel do vojny alebo do dôchodku. – Jasné – do vojny. – A to prečo? – No z vojny sa niekto aj vráti živý! al som na pohotovosť...

11. – 17. 2. 2017

POČASIE

Deň pred svadbou otec zavolá syna a blahoželá mu k najšťastnejšiemu dňu v živote. – Ale, otec, svadba je len zajtra! – Viem ja čo rozprávam, syn môj! – znela odpoveď otca.

Ondrej Kalamár

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

-1˚ | 4˚

-4˚ | 1˚

-3˚| 3˚

-4˚ | 2˚

-2˚ | 3˚

-4˚ | 1˚

-2˚ | 1˚

VII

Mozaika Výber: Elena Šranková

RADY A NÁPADY

IBA PRE LABUŽNÍKOV

TIPY A TRIKY

Výborné závitky Suroviny: Na cesto: 450 g hladkej múky, 200 g masla, 200 g jemného tvarohu, 100 g kryštálového cukru, 2 žĺtky, kôra z 1 citróna, štipka soli; Na náplň: 2 bielky, 350 g mletých orechov, 1 vanilínový cukor, 2 – 3 lyžice kryštálového cukru Takto sa to podarí: Cesto: Maslo vymiešame s cukrom a žĺtkami do peny. Pridáme tvaroh (osvedčilo sa i mascarpone) s citrónovou kôrou a dobre premiešame. Prisypeme múku so štipkou soli a vypracujeme cesto. Vypracované cesto zabalíme do potravinárskej fólie a necháme 30 minút odpočinúť. Náplň: Vidličkou zmiešame bielky s oboma druhmi cukru, prisypeme orechy a premiešame. Časť závitkov možno naplniť makovou plnkou, ktorú si pripravíme rovnako ako orechovú. Odpočinuté cesto po častiach rozvaľkáme natenko (2 – 3 mm). Okrúhlou vykrajovačkou vykrajujeme kolieska. Z náplne si rukou vytvarujeme malé valčeky,

ktoré umiestnime do stredu kolieska. Následne si kraje kolieska preložíme do stredu cez plnku tak, aby sa prekrývali, v strede popritláčame vidličkou, čím zároveň vznikne ozdobný pruh. Závitky uložíme na plech s papierom na pečenie a upečieme na 200ºC. Keď okraje začnú ružovieť, sú upečené. Po vychladnutí posypeme práškovým cukrom. ○

VECI, KTORÉ STE O MLIEKU NEVEDELI

Takmer dokonalá potravina

akto označujú mlieko odborníci. Zabezpečuje organizmu všetko, čo potrebuje. Obsahuje v primeranom množstve a vyváženom pomere všetky základné živiny a esenciálne látky, ako: – bielkoviny – kazeín (82 %), v ktorom je viazaná prevažná časť aminokyselín mlieka a vápnik, laktalbumín a laktoglobulín (12 %), sú svojím zložením veľmi podobné krvným bielkovinám; – mliečny tuk – v porovnaní s inými živočíšnymi tukmi je veľmi dobre stráviteľný, z 12 hlavných mastných kyselín v mlieku sa iba 3 podieľajú na tvorbe rizikového LDL cholesterolu, ostatné sa podieľajú na znižovaní telesného tuku, zneškodňujú niektoré vírusy a choroboplodné baktérie; – sacharidy – mliečny cukor (lak-

tóza) ako najvýznamnejší sacharid mlieka je ľahko stráviteľný a dobrý zdroj energie, skladá sa z glukózy a galaktózy, ktorá je u detí potrebná pre vývoj mozgu a nervových tkanív; – minerálne látky – obsahuje všetkých 14 potrebných vo výžive človeka, no osobitne dôležitý je vysoký obsah vápnika a fosforu, ich vzájomná väzba je dôležitá pre tvorbu kostí a zubov; – vitamíny – napríklad v tuku rozpustné A, D, E a K; – vyše 60 rôznych enzýmov a iných biologicky aktívnych látok s protirakovinovými, antimikróbnymi, antisklerotickými a imunostimulačnými vlastnosťami. Vedeli ste, že… ... v kostiach a zuboch je až 99 %

vápnika a 85 % fosforu z celkového obsahu v organizme. ... z mlieka a mliečnych výrobkov získava človek 50 – 60 % svojej potreby vápnika, zo zeleniny len okolo 11 % a z obilnín 10 %. ... pri odtučnení mlieka na 2 % sa zníži energetický obsah o 22 %, obsah cholesterolu o 43 % a obsah celkového tuku klesne na 48 %. ... u žien, ktoré v mladosti pravidelne pili mlieko, bola hustota kostí vyššia ako u žien, ktoré ho pili nepravidelne, pričom podstatnejšie ako množstvo vypitého mlieka bola pravidelnosť jeho príjmu. ... tetrapakové obaly sú vhodnejšie ako plastové, ale pre čerstvé mlieko je najvhodnejšie sklo, ktorého nevýhodnou je zas prienik svetla, čo môžu urýchliť procesy rozkladu živín. ○

Máte málo tvarohu do plnky?

ačali ste piecť a zrazu vám chýba tvaroh do plnky? Ľahká pomoc. Existujú totiž dva spôsoby, ako si poradiť. Pri prvom stačí v šupe uvariť jeden väčší alebo dva menšie zemiaky, ošúpať a po vychladnutí najemno postrúhať. Zemiak potom primiešame do 250 g tvarohu, ktorý získa jemnejšiu konzistenciu a bude ho viac. Druhý spôsob je vyrobiť si vlastný tvaroh. Presne 1 liter mlieka nalejeme do hrnca a pridáme 1 lyžicu citrónovej šťavy. Premiešame a počkáme 10 minút, až sa mlieko začne zrážať. Potom pomaly začneme mlieko ohrievať na 65 °C, rozhodne by nemalo vrieť. Zmes premiešame iba raz, aby sa neprichytila odspodu. Po dosiahnutí požadovanej teploty odstavíme a zmes prelejeme cez sitko vystlané gázou. Necháme dôkladne odkvapkať a domáci tvaroh je na svete. Malé upozornenie: Čím viac citrónovej šťavy pridáte, tým bude výsledný tvaroh suchší a hrudkovitejší. ○

ZDRAVIE A MY

Máte alergiu na chlad?

ádcha, kašeľ, vyrážky či opuchy. Čo sa to vlastne deje?! Možno máte alergiu na chlad. Najdôležitejšie príznak y: Dráždivý kašeľ; slzenie; pálenie sliznice v nosohltane; plný nos; kýchanie; dýchavičnosť; tvorba svrbivých pupencov, takzvaná žihľavka; zblednuté prsty; zápal

očných spojoviek. Naj tipy na prevenciu: Vyhýbajte sa prudkým zmenám teploty; v zime a v mrazoch sa dobre obliekajte, noste šál, rukavice aj čiapku; pred odchodom z domu nezabudnite na ochranný krém na tvár a ruky; nefajčite; pravidelne športujte; otužujte sa, sprchujte sa striedavo teplou a studenou

VIII

vodou. Začnite v teplejších mesiacoch a zimu môžete prežiť bez problémov; pri podozrení na chladovú alergiu navštívte praktického lekára, ktorý vás môže poslať na alergiologické vyšetrenie; navštevujte soľné jaskyne, využívajte soľné roztoky, pri nádche si preplachujte nos sprejom s morskou vodou alebo slanou minerálkou.

Ako sa lieči? Liečba je podobná ako pri iných alergiách. Podávajú sa lieky na alergiu, tzv. antihistaminiká vo vyšších dávkach. V niektorých prípadoch lekár nasadí aj kortikoidy a pri infekciách sa nasadia antibiotiká. Dobrou pomocou je postihnuté miesto na koži natierať krémom s obsahom glukánov.

○

Kultúra Stále väčší záujem ĎALŠÍ SEMINÁR ZBOROVÉHO SPEVU V PIVNICI

Maja Kubincová

sobotu 4. februára prebiehal siedmy ročník seminára zborového spevu Nová pieseň v Pivnici. Organizátorkami i tentoraz boli členky Komorného

hudobných dielní a na záver odznela prezentácia spracovaných piesní. Účastníci za pomoci Dr. Juraja Súdiho tentoraz spracovali nasledujúce piesne: Zbor Židov z opery Nabucco (G. Verdi), Veľká noc (J. Súdi) a Jas, jas, jas

Z pracovného ovzdušia

Vďaka dlhoročnému koordinátorovi zboru Nádeje a koordinátorom bol Dr. Juraj Súdi. Seminár bol zložený z dvoch

(neznámy autor). Na tomto hudobnom školení bolo prítomných 90 účastníkov z celej Vojvodiny,

a to: zo Selenče, Starej Pazovy, Šídu, Boľoviec, Padiny, Kovačice, Aradáča, Báčskeho Petrovca a, pravdaže, z Pivnice. Aj siedmy seminár bol jednodňový, aby sa nemusela riešiť otázka ubytovania účastníkov. Organizáciu seminára majú na starosti členky KZ Nádeje, ale im pomáhajú i pivnické podniky a tohto roku akciu podporila i Obec Báčska Palanka. Hostiteľský komorný zbor má výbornú spoluprácu i so Základnou ško-

lou 15. októbra v Pivnici. Každý rok zašlú do školy pozvánku na seminár. Podľa ohlasu vidieť, ako záujem detí o zborový spev z roka na rok rastie. Ale čoraz väčší záujem majú nielen deti, ale i dospelí. Počas seminára v miestnostiach KZ Nádeje panovala pracovná, ale i tvorivá a veselá nálada a aj v prestávkach bolo príjemne a veselo. Hostiteľky si aj tentoraz prichvaľujú záujem o tento seminár a jeho úspešný priebeh.

VALNÉ ZHROMAŽDENIE NOVOSADSKÝCH MATIČIAROV

O činnosti a pietna spomienka Danica Vŕbová

ovosadskí matičiari tradične zasadajú každú prvú stredu v mesiaci. Tak bolo i v stredu 1. februára, keď zorganizovali valné zhromaždenie. Večierok, ktorý moderovala predsedníčka novosadského MOMS Jarmila Struhárová, otvorili speváci Miešaného speváckeho zboru pôsobiaceho pri novosadskej cirkvi a SKC Pavla Jozefa Šafárika matičnou hymnou Po nábreží. Rokovacie teleso v zložení: Jarmila Struhárová, predsedníčka MOMS, Jaroslav Boldocký, pokladník, Danica Vŕbová, tajomníčka, a Katarína Tótová, predsedníčka Dozornej rady, podali a prerokovali správu o minuloročnej činnosti a prítomným prečítali správu schválenú na zasadnutí Správnej rady. Aktivity MOMS v roku 2016 • K LT RA •

priblížila Jarmila Struhárová. Toto zhromaždenie venované bolo i pamiatke nedávno zosnulých horlivých matičiarov, šafárikovcov, cirkevníkov a národovcov Jaroslava Feldyho a

Martina Klátika. Vďaka Rubrike v slovenskej reči RTV na večierku boli premietané videá s nahrávkami zosnulého majstra Klátika. Miešaný spevácky zbor zaspieval ďalšiu pieseň a Elena Surová pre-

čítala novoročné želanie. Eduard Klátik, syn Martina Klátika, hovoril o osobnosti svojho otca a početní ctitelia jeho pamiatky sa prihovorili auditóriu. Katarína Melegová-Melichová, predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku, sa poďakovala novosadským matičiarom za ich zotrvávanie v práci a hovorila i o aktuálnych problémoch slovenského ľudu v Srbsku, o tom, že treba usmerňovať matičnú činnosť na mladých. Toto zasadnutie svojou prítomnosťou poctili aj čestný predseda MSS Rastislav Surový s manželkou Elenou, Ján Slávik, predseda Výboru pre informovanie NRSNM, Anna Balážová, predsedníčka MSS pre Sriem, farári Vladimír Obšust a Igor Feldy a ďalší. Foto: z archívu MOMS Nový Sad

6 /4737/ 11. 2. 2017

Kultúra S KNIHOVNÍČKOU ALENOU UHLÁRIKOVOU

Čítajú prevažne deti a ženy Elena Šranková

ysáčska Knižnica Michala Babinku patrí do Mestskej knižnice v Novom Sade. Knihovníčkou je Alena Uhláriková a od nej sa dozvedáme, koľko členov vlani mali a čo Kysáčania najviac čítali. Aká bola trukt ra členov knižnice v roku 2 16 – V minulom roku sme v knižnici mali 300 členov. Najpočetnejšie medzi čitateľmi boli deti do 14 rokov. Tých bolo 137. Zamestnaných sa začlenilo 50, stredoškolákov 28, študentov 18 a penzistov 29. V kategórii, kde sú domáce, nezamestnaní a poľnohospodári, bolo 41 začlenených. Dokopy členovia prečítali 3 284 kníh. Ktor knihy va i členovia najviac čítali – Deti okrem povinného domáceho čítania najviac čítali knihy: Pipi dlhá pančucha, Slovenské ľudové rozprávky, Spajdervik, dobrodružné romány a knihy pre tínedžerov. Dospelí, kde najviac čítajú ženy, hľadajú väčšinou ľahkú literatúru – knihy Jeleny Bačićovej-Alimpićovej, Vesny Dedićovej, Nicholasa Sparksa, Danielle Steelovej, Jojo Moyesovej, Nory Robertsovej, Amandy Quickovej, Alexandry Potterovej, Sidney Sheldonovej... Je však záujem aj o odbornú literatúru z oblasti psy-

chológie, filozofie a medicíny. Ako prebieha zadovažovanie nových kníh – Vlani do kysáčskej knižnice bolo kúpených a darovaných 518 kníh. Z toho bolo v srbskom jazyku 131 kníh pre dospelých a 98 pre deti. Keď ide o slovenské tituly, pre dospelých pribudlo 154 a pre deti 135

knihy prečítali po slovensky. Do knižnice pravidelne dostávame časopisy a periodiká: Hlas ľudu, Vzlet, Zorničku, Rovinu, Nový život, Dnevnik, Politikin zabavnik, Neven a občas aj niektoré iné – Bazar, Gloriu, Blic ženu. Ko ko vyná a člensk a kedy je najvýhodnej ie začleni sa

Na večierku venovanom . narodeninám spisovate a Daniela Pi iadesa udelili knihy knihovníčke Alene hlárikovej

nových kníh. Treba povedať, že zo Slovenského vydavateľského centra pravidelne dostávame vydania tunajších autorov a trochu ťažšie to ide so zásobovaním knihami, ktoré by si priali hlavne čitateľky. Tie sa dopytujú na spisovateľky, akými sú Táňa Keleová-Vasilková a Danielle Steelová. Rady by si tieto

– Členské aj vlani zostalo nezmenené a vynáša 300 dinárov pre deti do 14 rokov, 500 dinárov pre dospelých, kým rodinné členské je 700 dinárov. Platí rok od dátumu zápisu. Deti vo veku 6 a 7 rokov, občania nad 70 rokov, osoby s postihnutím, chronicky choré osoby, užívatelia domácej starostlivosti,

ženy na materskej dovolenke majú právo na bezplatné členské. Treba to využiť a stať sa členom knižnice, lebo každý si tu nájde niečo pre seba. Výhody sú aj pri kolektívnom začleňovaní: desaťčlenná skupina žiakov, ako i zamestnaných v škole má členské za 200 dinárov a pre dvadsaťčlennú skupinu iných zamestnaných členské je 250 dinárov. Študenti, ktorí prinesú študentský preukaz, majú 50-percentnú zľavu. V priebehu roka mávame akcie, keď všetkým členom umožňujeme zápis s 50-percentnou zľavou, o čom ich načas informujeme. Je to počas trvania Salónu a Veľtrhu kníh, v Deň Mesta Nový Sad, v Deň Mestskej knižnice, počas Detského týždňa a podobne. Čitateľom skutočne vychádzame v ústrety aj z tej materiálnej strany. V knižnici sa uskutoč uj aj viacer podujatia s kým najlep ie spolupracujete – Máme skutočne dobrú spoluprácu s PU Lienka a so ZŠ Ľudovíta Štúra, lebo deti kolektívne navštevujú knižnicu. So Spolkom kysáčskych žien v knižnici organizujeme literárne večierky, prednášky a výstavy. Občas v knižnici prednášku zorganizujú aj z Domu zdravia. Najvernej ích a najusilovnejích čitate ov aj odme ujete – Každý rok naj-čitateľom udeľujeme ďakovný list, a to dvom dospelým a dvom deťom. Aj vlani bolo tak. Takýmto spôsobom sa snažíme aktivovať najmä deti, poukázať im, že je knižnica nielen miestnosť na vypožičanie kníh.

V OBECNEJ KNIŽNICI V KOVAČICI

Prezentovaná nová literárna tvorba Anička Chalupová

očas roka Obecná knižnica v Kovačici okrem toho, že vypožičiava knihy, organizuje aj rôzne kultúrno-vzdelávacie a výchovné podujatia, ako sú počítačové kurzy, tematické výstavy, tvorivé dielne pre deti a mládež, literárne súťaže, tiež besedy o knihách a pod. V piatok 3. februára tu odznela premiéra knihy Klackalica autora Lazara Lauševa, spisovateľa z Idvoru. Po úvodných slovách Slobodana Stevanovského, úradujúceho

www.hl.rs

riaditeľa knižnice, a Alžbety Hriešikovej, predsedníčky Združenia Mihajla Pupina Idvorského, o literárnej tvorbe Lauševa hovorila recenzentka Mirijana Nikolićová. Prečítala aj niekoľko jeho najnovších básní. Spisovateľ Lazar Laušev v predchádzajúcich rokoch zverejnil tri zbierky poézie: Breza, Zajaši vetar a Na krilima vetra a ako spoluautor literárne prispel do zbierok: Detelina sa četiri lista a ProBásnik a spisovate Lazar Lau ev z Idvoru nađene pesme.

Informačno-politický týždenník

V rámci spomenutej piatkovej literárnej slávnosti sa uskutočnila aj prezentácia zborníka literárnych prác Poetický chlieb ako duša, ktorú na sklonku roku 2016 vydalo Obecné združenie penzistov Kovačica. Zborník obsahuje tvorbu 23 autorov z Kovačice a Zreňaninu v štyroch rečiach komunít, ktoré žijú na tomto území. Úryvky z tejto knihy čítali: Đurica Krstin, Jarmila Diňová, Eržika Pilmajerová a Zuzana Čížiková. • K LT RA •

UPLYNULÝ ROK V KNIŽNICI ŠTEFANA HOMOLU V PETROVCI

Len nech kniha nezostáva na polici Anna Francistyová

šte stále sme v období ročných súvah a s takým cieľom sme sa zastavili aj v Knižnici Štefana Homolu v Petrovci. S riaditeľkou Jarmilou Stojimirovićovou sme spoločne pozreli do spätného zrkadla tejto inštitúcie. Spravidla pri podobných príležitostiach hľadáme a nachádzame ukazovatele, ktoré odzrkadľujú najnovšiu vysťahovaleckú vlnu našich spoluobčanov na Slovensko. Nájdeme ich aj tu? – Veru nie. V roku 2016 bolo vydaných 621 členských kariet a ten počet s nepatrnými odchýlkami je náš viacročný priemerný počet zapísaných členov. Pritom takmer na 90 percent každá z týchto členských kariet je vlastne rodinné členské, lebo na tú jednu si prichádzajú vypožičať knihy či časopisy dvaja, traja alebo i viacerí členovia rodiny. Je to teda aj 1 500 pravidelných užívateľov služieb našej knižnice. Veľmi málo je takých členských lístkov, ktoré používa len ten jeden zapísaný člen: sú to iba penzisti alebo ľudia, ktorí žijú sami. Najviac sme mali žiakov do 14 rokov – 253 – s tým, že predškolákom a prvákom dávame členské lístky zdarma. Vlani sme mali zapísaných i 59 žiakov stredných škôl, 23 študentov, 181 zamestnaných, pomerne dosť aj penzistov – 84. Odkiaľ sú členovia vašej knižnice, ktorú mnohí podľa jej niekdajšieho názvu stále volajú obecná? – Už dávno presiahla hranice našej obce: naši členovia sú nielen z dedín Báčskopetrovskej obce, teda z Petrovca, Kulpína, Hložian a Maglića, ale aj z Nového Sadu, Selenče, Pivnice, Silbaša, Kysáča, Ravného Sela, Báčskej Palanky, Kovačice, zo Starej Pazovy. Ko ko bolo vlani vypožičaných, predpokladáme, že aj prečítaných kníh z vášho fondu? – Naša štatistika hovorí, že • K LT RA •

takmer 20-tisíc: presnejšie 19 555. Dospelí vlani prečítali takmer 12-tisíc kníh, deti takmer 8-tisíc. Najviac sa číta beletria (15 865 kníh), ale aj encyklopédie (1 867), knihy o umení (459)... Pri knihách, ktoré prečítali deti, je napríklad

Riadite ka knižnice Jarmila Stojimirovićová

veľa encyklopédií. V poslednom čase kvitujeme tento trend, deti chcú získať všeobecné poznatky a môžu to práve vďaka početným kvalitným publikáciám tohto žánru, ktoré sme si zadovážili aj v slovenčine (o rastlinách, zvieratách, dinosauroch...). Z tých spomenutých takmer 20-tisíc vypožičaných kníh 10 707 titulov bolo v slovenčine, 8 809 v srbčine a 39 v cudzích jazykoch (angličtina a nemčina). Veľký je záujem aj o časopisy a rôzne periodiká. Na časopisy zo Slovenska získavame prostriedky z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Iste predpokladáte, čo je s populárnou knihou, keď sa dlhšie nevracia späť... – My sme si vedomí, že naše knihy kolujú medzi kolegami, priateľkami, známymi. Keď si teda niekto vypožičia dobrú knihu, po prečítaní dá ešte niekomu prečítať, a len potom sa nám vráti. Nás to môže len tešiť: nám je cieľ, aby sa kniha čítala, aby nezostávala na polici. Čo už ak ročná štatistika o počte užívateľov našich služieb nebude na sto percent presná... Ináč naše čísla o vlaňajšku hovoria,

že tu bolo vyše 10-tisíc návštevníkov, ktorým bola poskytnutá nejaká služba: či už vypožičané knihy, alebo len daná požadovaná informácia. Nielen kvôli zvedavým deťom, ale i kvôli dospelým: vynovujete si knižničný fond? – Pravdaže. Vlani nám pribudlo do knižnice 1 483 kníh, z toho je 1 149 získaných darom, zvyšný počet je kúpený z prostriedkov obce a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Snažili sme sa čím viac kníh kupovať zo Slovenska, lebo naši čitatelia sledujú avíza nových kníh a dožadujú sa ich čím skôr v našej knižnici. Srbské knihy dostávame prevažne z Ministerstva kultúry ako výkup, vlani to bolo 403 titulov. Sú to knihy, ktoré by si knižnica sama nemohla kúpiť. Ale kupujeme aj zo srbských vydavateľstiev. Veľa nám ľudia nové knihy donášajú, hlavne sú to jednotlivci, ale aj inštitúcie: napríklad Matica slovenská v Srbsku. Knižnica už dávno nie je len miesto, kde sa vypožičiavajú knihy... – Áno. Výstavy sme v uplynulom roku mali 3, prednášky 4, kolektívnych návštev sme mali 19 a iných aktivít 43. Sledovalo ich 1 117 návštevníkov. Medzi tie „iné“ aktivity patria predovšetkým dielne pre našich najmladších návštevníkov, ktoré viedla divadelníčka Monika Necpálová zo Slovenska. Boli to Rozprávky z klobúka a Atramentové rozprávky, ale aj ďalšie zaujímavé akcie, kde deti dokonca varili lekvár, piekli chlieb, robili rybaciu nátierku a všetko to bolo prepojené s knihami, čítaním, tvorením, divadielkom. Pre veľký záujem museli sme utvoriť dve skupiny detí podľa vekových kategórií. Rodičia sa aj naďalej zaujímajú o tieto dielne, ochotní sú dokonca aj finančne pomôcť pri ich realizácii. Budeme sa snažiť aj tohto roku im vyjsť v ústrety. Nemáme však na to adekvátny priestor, lebo podľa pravidiel museli by

sme mať osobitné miesto pre detské knihy a pre detskú čitáreň. My tieto akcie robíme v hlavnej čitárni, využívame i letné javisko na dvore – prispôsobujeme sa teda, ako sa dá. A boli v roku 2 16 aj al ie aktivity Knižnice Štefana Homolu... – Angažovali sme sa pri organizácii 2. stretnutia knihovníkov, ktoré usporadúva komisia pre knižničnú činnosť Výboru pre kultúru NRSNM, pomohli sme pri inštalovaní výstavy Tri storočia Slovákov v Múzeu Vojvodiny v Novom Sade. Práve som poslala na Slovensko najnovšie žiacke práce do súťaže Ex libris a do 31. marca trvá literárno-výtvarná súťaž našej knižnice. Musíme konštatovať, že zhodou okolností – materská dovolenka – toho času ste tu na celú činnosť tejto veľkej knižnice len vy a jedna knihovníčka... – Áno, momentálne máme len jednu knihovníčku. Ospravedlňujeme sa návštevníkom, že knižnica už dlhší čas robí len od 9. do 16. hodiny. Dúfam, že sa čoskoro dostaneme do normálneho pracovného času. Ale naši čitatelia sú ústretoví. Poďakovali sme sa riaditeľke za poskytnuté informácie a od Stanislavy Valentíkovej sme sa dozvedeli, že knihovníčky okrem vydávania kníh čitateľom denne spracúvajú a katalogizujú nové knihy, robia štatistiku – od dennej po ročnú, absolvujú akreditované semináre kvôli zdokonaľovaniu sa v oblasti knihovníctva. Keď sa to však všetko robí s láskou – dokladáme náš postreh – namiesto znakov únavy z tvárí zamestnankýň tejto petrovskej knižnice stále sála ochota a úsmev. A to oceňujú milovníci kníh, preto si neraz navzájom takmer podávajú kľučku na vchodových dverách tohto kultúrneho stánku.

6 /4737/ 11. 2. 2017

Foto: z archívu spolubesedníčky

Kultúra SIEDME SVETOVÉ BIENÁLE ŠTUDENTSKÉHO PLAGÁTU

Výtvarnosť a odkaz Oto Filip

tvárať sa svetu, sledovať súčasné planetárne trendy, porovnávať sa s inými... Takéto predsavzatia a ciele pravdepodobne stáli pri zrode Svetového

Ví azný pla át

bienále študentského plagátu, ktorého siedme vydanie, zorganizované Katedrou pre grafické komunikácie Akadémie umení odštartovalo 2. februára (potrvá

do 3. marca) v Múzeu súčasného najlepších 100 plagátia poroty. Prvú umenia Vojvodiny v Novom Sade. tov. V podstate temacenu získal plaOtvoril ho dekan Akadémie ume- ticky prednostne ide gát, ktorý má ní Siniša Bokan, podčiarkujúc jeho o angažovaný plagát, angažovaný význam, otvorenosť a skutoč- o spracovanie tém, sociálny ráz. nosť, že je vhodným spôsobom ktoré sú študentom Tieto práce sú komunikovania s podobnými blízke, pričom treba akosi najsilnejvysokoškolskými inštitúciami mať na zreteli napríšie, s najnápadna všetkých svetových rovno- klad to, že v Číne majú nejším odkabežkách. inakšie spoločenské zom. Druhá Predseda organizačného vý- problémy, ako my tu a tretia cena b o r u p r o f. v Európe, či sú celkom iný Attila Kapitáv USA. Vípríbeh. Druhá ny z Katedry ťazný plagát cena, ktorá s náz vom pre grafickú poputuje do komunikáciu Babuška je Prof. Attila Kapitány Číny, je ozaj vyzdvihuje, že zo susednérapsódiou eszáujem o bieho Maďarska. Autorom tetiky, čímsi, čo je najaktuálnejnále sústavne je Kristóf Szabó. Druhú šie v súčasnej poetike plagátu. stúpa, rovnako cenu získal študent Kai- Tretiu cenu, zdá sa mi, prvýkrát tak, ako aj jeho xiang Xiao z Číny, tretiu získal hudobný plagát. Som rád, dobré meno Luka Prstojević z našej že ide o nášho študenta a že to vo svete. akadémie... – uvádza zhodnotila medzinárodná porota, – Študenti prof. Kapitány. ktorej členovia pracujú nezávisle Jeho kolega, prof. od seba. nám zaslaBranislav Dobanovački Čo iné uzavrieť, než to, že sú li viac než 2 200 prác. Tie Prof. Branislav Dobanovački tak isto poukazuje na bienále Akadémie umení – raz fakt, že je každé ďalšie plagátu, na ďalší rok fotografie sú z takmer – ozajstným sviatkom. Tak pre jej päťdesiat krajín, zo všetkých bienále lepšie od predošlého. svetadielov. Z nich sa do užšie– Mojím základným dojmom je, pedagógov, účinkujúcich a štuho výberu dostalo 300, kým na že prácam tentoraz dominuje vý- dentov, no aj pre všetkých mivýstave bude prezentovaných tvarnosť. Badať to aj z rozhodnu- lovníkov tohto druhu umenia.

V BRATISLAVE

Obrázky z Kovačice Anička Chalupová

Malej galérii Bibiany, Medzinárodného domu umenia pre deti v Bratislave, na sklonku januára slávnostne otvorili prvú samostatnú výstavu obrazov autorky Kláry Babkovej z Kovačice. Výstava Obrázky z Kovačice obsahuje obrazy rôznych formátov insitnej maliarky Kláry Babkovej, ktorá sa maľovaním začala zaoberať v polovici 90. rokov minulého storočia. Jej maliarske výjavy sú umiestnené prevažne mimo idylickej dediny, kde drobné biele domčeky s vyčnievajúcou kostolnou

www.hl.rs

Autorka Klára Babková pred budovou Bibiany

Informačno-politický týždenník

vežou na horizonte spájajú rovinu s belasým nebom. V popredí obrazu sú sedliaci, zvieratká, príroda... Maľované príbehy tejto kovačickej výtvarníčky za prítomnosti milovníkov insity, medzi ktorými bol i Ján Varšo, pred- Jeden z vystavených obrazov: Snežienky seda Úradu pre Slo- sa zobúdzajú zo zimného spánku... vákov žijúcich v zahraničí, slávnostne sprístupnil v Japonsku, Nemecku, FrancúzPeter Tvrdoň, riaditeľ Bibiany. ku, USA a i v niektorých mesVýstava obrazov Kláry Babko- tách na Slovensku, bude v Bravej, ktorej tvorbu už obdivovali tislave otvorená do 5. marca. milovníci výtvarného umenia • K LT RA •

STARÁ PAZOVA

Výročie divadla s Kysáčanmi Anna Lešťanová

a Hromnice 2. februára 1903 bola v Starej Pazove (v krčme u Martina Kiršnera) zahraná prvá „divadelná zábava v slovenskej reči“ s divadelnou hrou Testiná do domu – spokojnosť von z domu. Odvtedy v tomto úspešnom divadle odznelo viac ako 300 divadelných premiér, ktoré svedčia o jeho nepretržitej práci. členovia tamojšieho SD VHV pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka si 114. výročie staropazovského slovenského divadelníctva pripomenuli v piatok 3. februára, keď na javisku v divadelnej sále vystúpili hostia z Kysáča.

Zámka škripí v podaní kysáčskych divadelníkov na pazovskom javisku

Pre milovníkov divadla ochotníci Kultúrneho centra Kysáč zahrali divadelnú hru Zámka škripí autora Vladimíra Hurbana Vladimírova v réžii Svetlany Gaškovej. „Tohto roku sme sa v spolku rozhodli na výročie divadla zavolať hostí z Kysáča, a to z dvoch dôvodov: že s nimi máme dobrú spoluprácu, a preto, že v repertoári majú divadelné predstavenie Zámka škripí, teda nacvičili divadlo podľa predlohy nášho evanjelického kňaza, dramatika a publicistu,“ povedal Alexander Bako, podpredseda spolku hrdinu J. Čmelíka v Starej Pazove. Obe aktuálne predstavenia pazovského Slovenského divadla VHV – Ad infinitum a Maratónci bežia čestné kolo – boli zahrané v decembri lanského roku v rámci 23. Memoriálu Juraja Ondríka.

NA KUS REČI S ALEXANDROM BAKOM ZO STAREJ PAZOVY

Prvá zahraničná réžia A. Lešťanová

ko herec, ale i ako režisér Staropazovčan Alexander Bako dosahuje pekné úspechy v oblasti divadelníctva. Najnovšie je režisérom slovinského

prvá repríza – v Kultúrnom spolku Stična. Najznámejšiu komédiu talianskeho majstra veselohier Carla Goldoniho podala divadelná skupina Drzne in lepi. Ako nám povedal režisér Bako, s členmi skupiny na tomto diva-

Ale ander Bako (v strede) s hereckým s borom

divadelného predstavenia Sluga dveh gospodarjev (Sluha dvoch pánov), ktorého premiéra bola 28. januára – a na druhý deň aj • K LT RA •

delnom predstavení intenzívne pracovali od októbra minulého roku. Ináč toto je jeho prvá zahraničná réžia, s ktorou je nesmier-

ne spokojný. Hoci si vraj vždy myslel, že jeho zahraničný režijný debut bude niekde na Slovensku. Z predstavenia v Stične „S mladším divadelným súborom pozostávajúcim z de- ky v roku 2016 v Starej Pazove. Keďže hostia zo Slovinska na viatich hercov, z čoho sú štyria debutanti, sa mi dobre spolu- prehliadku pricestovali skôr, mali pracovalo. Po konzultáciách možnosť pozrieť si aj tamojšie s vedením divadla predlohu predstavenie SD VHV autora Dusom zvolil ja, lebo commedia šana Kovačevića Maratónci bežia dell’arte je žánrovo vďačná aj čestné kolo v réžii A. Baka, ktoré pre tento herecký súbor,“ po- bolo posledné predstavenie v súvedal A. Bako. Pripomenul tiež, ťažnej časti. Svojou dlhoročnou že pred dvomi rokmi divadelné a dobrou prácou tento pazovský predstavenie Francisa Vebera režisér a herec zapôsobil teda Večera budala (Večera bláznov) i na divadelné vedenie v Stične, staropazovského KUS Branka ktoré ho oslovilo, aby sa ujal reRadičevića – tiež v jeho réžii – sa žisérskej taktovky v ich súbore. zúčastnilo na festivale v Stične. A. Bako prízvukoval, že v tejto Pritom táto slovinská divadelná spolupráci budú na obojstranné skupina zahrala svoje divadelné potešenie pokračovať aj naďalej. predstavenie (Hamlet) v rámci slávnostného zatvorenia májovej Foto: z archívu A. Baka pokrajinskej divadelnej prehliad6 /4737/ 11. 2. 2017

Kultúra ŠTART JUBILUJÚCEHO VYDAVATEĽSKÉHO PODUJATIA

Zima s knihou v Banskej Bystrici Andrej Meleg

lovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci tohto roku organizuje 10. ročník akcie Zima s knihou. Tohtoročné podujatie prekročilo hranice Srbska a začalo trochu neobvykle: na Slovensku, v priestoroch Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici. Počas programu riaditeľ SVC Vladimír Valentík predstavil minuloročnú produkciu vydavateľstva. Osobitný dôraz bol daný na knihu Detstvo našich predkov Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej, jánošíckej rodáčky, ktorá teraz žije v Očovej. O knihe sa zmienili aj

etnologička Zuzana Drugová, samotná autorka K. Mosnáková-Bagľašová a početnému obecenstvu sa prihovorila i riaditeľka knižnice Oľga Lauková. Pekný príležitostný program, ktorý prichystali pracovníčky Štátnej vedeckej knižnice, moderovala Veronika Uhríková. Zuzana Drugová o publikácii okrem iného povedala: „Táto kniha sumarizuje detský folklór v Jánošíku na základe spracovania výsledkov výskumu autorky v Jánošíku, aj na základe jeho porovnania s vybranou odbornou literatúrou k danej téme na Slovensku i v prostredí dolnozemských Slovákov. Výsledkom sú doposiaľ známe prvky detského folklóru

v Jánošíku (región Banát v Srbsku).“ V rámci návštevy Štátnej vedeckej knižnice Vladimír Valentík a Oľga Lauková podpísali ďalšiu zmluvu o spolupráci ŠVK a rôznych inštitúcií, spolkov a združení zo Srbska, pri ktorej by koordinátorom bolo Slovenské vydavateľské centrum. Ako každý rok, aj tentoraz podujatie Zima s knihou finančne podporí Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku a jej Výbor pre kultúru.

Predstavená bola i kniha Kataríny osnákovej-Ba a ovej

PUBLIKÁCIE MÚZEA SÚČASNÉHO UMENIA VOJVODINY (1969 –2016)

Hodnota nielen dokumentárna Oto Filip

– K

edy a ako by na jednom mieste zostali evidované všetky tie maľby, kresby, sochy, iné objekty, výstavy..., nebyť publikácií, katalógov, monografií? – sprevádzaný touto voľne parafrázovanou myšlienkou riaditeľa Múzea súčasného umenia Vojvodiny maliara Radovana Jokića návštevník výstavy publikácií získal dosť podnetov uvažovať o umení v čase a v priestore, či o tom, ako si ho chránime alebo na čo si z toho-ktorého diela a prečo spomíname. K Dňu uvedeného múzea – 1. februáru jeho pracovníci nainštalovali zaujímavú expozíciu vydaní, ktoré svetlo sveta uzreli medzi rokom 1969 a 2016. Tematicky zahŕňa štyri charakteristické obdobia jeho približne polstoročnej existencie. Prvé tri sú: Budovanie (1969 – 1990), Existencia alebo Pretrvanie (1990 – 2005), Obrat – Budúcnosť kontinuity (2005 – 2015). Ako určitá štúdia prípadu sú tu aj vydania múzea publikované vlani, ktoré možno považovať za štvrtú zložku podujatia. Z viac ako 350 katalógov výstav, štúdií, monografií, časopisov a prehľadov, ktoré vychádzali v náklade

www.hl.rs

Radovan Jokić

od tristo kusov do tisíc exemplárov, na vstupe do múzea je chronologicky vystavených zo dvesto z nich.

Informačno-politický týždenník

Medzi inými aj publikácie o Mire Brtkovej a Rastislavovi Škulcovi (na snímke). Vyšší kustód Vladimir Mitrović na otázku, čím sa líši minulosť od dneška, podotýka najmä súčasné technické vymoženosti: – Dnes katalógy vznikajú neporovnateľne ľahšie ako v rokoch šesťdesiatych alebo sedemdesiatych. Vtedy na príprave jedného bolo angažovaných aj zo desať až pätnásť odborníkov rôznych profilov, nehovoriac o tom, že sa takéto vydania netlačili len v Novom Sade, ale pomerne často aj v Belehrade či Vršci... Tie neznázorňujú len vývin súčasného umenia, lež i premeny

Vladimir

itrović

grafického, prípadne knižného dizajnu. Osobitne pútavé sú publikácie od roku 2000, odkedy svetlo sveta uzrelo viac než sedemdesiat rôznych titulov, zaoberajúcich sa medziiným tvorivými opusmi Katalin Ladik, Nikolu Džafa, Rašu Todosijevića, Uroša Đurića, Dragana Rakića, Miry Brtkovej, Marije Dragojlovićovej... Svojrázna prechádzka dielami, z ktorých nám niektoré síce utkveli v pamäti, no väčšinu pohltilo zabudnutie. Aby nám výtvarné publikácie, našťastie, opäť umožnili kochať sa v ich obrazoch. A je skutočne dobre, že tá možnosť potrvá celý február a marec. • K LT RA •

ENZIA

Na spôsob lexikónu (SEAVC u SRBIJI / SEAVC v Srbsku. Belehrad 2016)

Juraj Bartoš

o zrejmým cieľom priblížiť Slovenskú evanjelickú augsburského vyznania cirkev v Srbsku vydala vlani zborová farárka Anna Petrovićová dvojrečovú publikáciu SEAVC u SRBIJI / SEAVC v Srbsku. Ako sa uvádza na prvej z celkove 170 očíslovaných strán, vydanie obsahuje „základné informácie o SEAVC v Srbsku s prekladom do slovenského jazyka“. Z impresa sa dozvedáme, že vlastný text preložila a redigovala autorka, ktorá zároveň graficky stvárnila obálku. Ako spoluvydavateľ figuruje Slovenská evanjelická a. v. cirkev v Srbsku – farnosť Belehrad. Texty lektorovali a korigovali Anna Hrková a Miljana Stepanoska, vydavateľské recenzie napísali Ján Vinkovič, Pavel Sklenár a Vladimír Valent. Tech-

nickú prípravu odviedla tlačiareň Akademija v Belehrade, ktorá roku 2016 knihu vytlačila v náklade 500 exemplárov. Pozo rov a n á publikácia na spôsob lexikónu podáva základné údaje o SEAVC, ozrejmuje podstatu jej existencie, čiže zviditeľňuje ju pred očami širšej verejnosti, ktorá má, alebo by mohla mať záujem o to, čo táto cirkev má spoločné a čím sa líši od iných cirkví. Prvú časť tvoria texty v srbčine (cyrilikou), druhú fotopríloha (fotografie evanjelických kostolov a modlitebníc, tiež podobizne farárov) a tretiu preklad pôvodného textu do slovenčiny.

V krátkom vstupnom príspevku biskup SEAVC Samuel Vrbovský konštatuje, že táto cirkev „je súčasťou veľkej rodiny evanjelických cirkví západného kresťanstva, ktorého spiritualita je založená na učení reformátora Martina Luthera v 16. storočí“. V stati Úvodom sú v hrubých črtách dané informácie o nasťahovaní Slovákov na územie dnešnej Vojvodiny „hlavne v troch časových etapách, v rokoch 1690 – 1710, 1711 – 1740 a 1740 – 1790“. Bez uvedenia prameňov, v ktorých sú takto vymedzené obdobia. V časti Dejiny je daný prehľad významných dátumov a udalostí z dejín luteránskej cirkvi, respektíve SEAVC v Juhoslávii a následne v Srbsku. Charakteristika SEAVC v Srbsku je názov state, ktorá objasňuje zásady jej duchovnosti. Stručný

V UNDERGROUND ROCK MUSIC CLUBE V PADINE

Hudobné a filmové večierky Anička Chalupová

uplynulom roku členovia občianskeho združenia Underground Rock Music Club v Padine realizovali niekoľko zaujímavých akcií, medzi ktoré patria aj projekcie filmov. Partia mladých padinských nadšencov, ktorú tvoria: Daniel Cicka, Martin Hlavatý, Vladimír Povolný a Denis Galas, už dlhší čas spolupracuje a od konca októbra 2016 sa rozhodla dať niektoré veci do pohybu. Ide tu najmä o kultúrne diania, v ktorých vidia realizáciu všetkých dobrých myšlienok, nápadov a predstáv zainteresovaných mladých ľudí. Okrem hudobných večierkov (naposledy koncertovala hudobná kapela High Nation • K LT RA •

Sensation a belehradský hudobník Nemanja Cvijetić) a výstavy Petkov a Koza (Karikatúra a komiks, v Underground klube bola sprístupnená do 27. januára), každý štvrtok sa v klube premietajú študentské a amatérske filmy. Sú to hlavne krátke filmy, ktoré boli prezentované počas bratislavského festivalu študentských filmov Áčko v roku 2012 a 2013. S premietaním filmov začali už v prvej polovici januára a podľa Pútač akcie slov hlavných autorov akcie plánujú v tom pokračovať ground Rock Music Clube v Padidovtedy, kým o ne bude záujem. ne bude večierok hudby a vína, Ďalšou akciou pre všetkých ktorý sa uskutoční 11. februára. mladých návštevníkov v Under-

prehľad orgánov poskytuje časť Usporiadanie SEAVC v Srbsku. Organizácia SEAVC v Srbsku je názov najrozsiahlejšej časti pozorovanej publikácie. Tu sa zhustene podávajú informácie o založení a veľkosti jednotlivých cirkevných zborov a ich fílií v Báčke, Banáte a Srieme, taktiež sa uvádzajú mená duchovných, ktorí sa o ne starajú. Stať Farári SEAVC v Srbsku obsahuje medailóniky, kratučké životopisy biskupa a 22 kňazov. Z názvov záverečných častí jasne vyplýva, o čom hovoria: Misia a vízia SEAVC v Srbsku; Cirkevné sviatky SEAVC v Srbsku; Lutherova ruža. Konečne, kvitujeme i mapu Mgr. Juraja Maju, znázorňujúcu, v ktorých obdobiach vznikli jednotlivé cirkevné zbory SEAVC v Srbsku, ako i vzácny adresár s kontaktmi na Biskupský úrad SEAVC v Srbsku, na všetky zbory a fílie Báčskeho, Banátskeho a Sriemskeho seniorátu, tiež na Nemecký seniorát. Vzácnu publikáciu uzaviera prehľad použitých zdrojov a literatúry.

H RNIK

KYS Č. V nedeľu 12. februára o 19. hodine v Slovenskom národnom dome KUS Vladimíra Mičátka organizuje Valentínsky večierok. Básne zamerané na ľúbostnú tematiku budú čítať autori: Jana Domoniová, Aneta Lomenová, Michal Ďurovka, Michal Vrška a Michal Francisty. Po programe bude čajanka a sekcia ručných prác usporiada príležitostnú predajnú výstavu prác. KYS Č. V piatok 17. februára o 18. hodine v Slovenskom národnom dome KUS Vladimíra Mičátka organizuje posedenie so spisovateľom Pavlom Grňom z príležitosti osláv jeho 80. narodenín.

6 /4737/ 11. 2. 2017

E. Š.

Kultúra

„Ukľúč práčku!“ Anna Horvátová

„U

kľúč televízor!“; „Ako mám ukľúčiť práčku?“; „Vykľúč svetlo.“; „Ukľúč...“ Ale vari nie: „Vykľúč!“ A iba tak sa striedajú rozkazy, čo kedy treba a či netreba „ukľúčiť“ alebo zase „vykľúčiť“. Tieto slovesá veru spôsobujú aj dilemu, ako ich písať, či predponu „vy-“ s ypsilonom, alebo to nechať bez ypsilonu! A keďže to vyslovíme s mäkkým „ľ“, dobre by bolo aj to zdôrazniť, a tiež dlhé „ú“ – predsa majú slovenský prízvuk. Samé trampoty s tými slovami! Len šťastie, že tieto dve slovesá vari ani nenachádzame v písanej podobe. A znovu narážame na ten istý obrovský problém: to nie sú slovenské slová! Sme si toho vôbec vedomí! Sú to poslovenčené slová, odvodené od srbských slovies uključiti a isključiti. Namiesto týchto prekladových nepodarkov použime slovenské slovesá zapnúť a vypnúť.

Zapn možno časti oblečenia. Ale zapnúť je aj zapojením na zdroj energie uviesť do činnosti, opačne vypnúť: zapnúť varič, práčku, motor; zapnúť si rádio. Zapnúť naplno je podať maximálny výkon. A keď myšlienku, odkaz, vetu pochopíme, môžeme povedať: Už nám to zaplo. Slovesom vypn vyjadrujeme to, čo srbským isključiti; teda odpojením zdroja energie prerušiť činnosť: vypnúť prúd, vypnúť motor, vypnúť rádio. Okrem toho ním zdôrazňujeme povedzme napnúť a vyformovať do žiadaného tvaru: vypnúť lyže, ale aj záclony. Aj vypnúť hruď, brucho, teda vysunúť smerom dopredu alebo hore. Dokonca aj nám by sa bolo treba občas vypnúť, teda prerušiť prácu, keď nás premáha únava. So zvratným „sa“ sa to tiež môže použiť: práčka sa automaticky vypla; alebo vypli sa do vrcholného výkonu, vystupňovali teda svoje sily, úsilie.

Výzva na dizajnov

PRV TOHTOROČN V STAV v staropazovskej galérii Strediska pre kultúru venovali Viktoriji Tamaši-Babić (1976), akademickej maliarke z Nového Sadu. Výstavu jej obrazov pod názvom Autogram V. T.-B. v pondelok 6. februára slávnostne otvoril Marjan Karavla, akademický maliar zo Starej Pazovy, odborný spolupracovník Strediska pre výtvarné umenie. Okrem iného povedal: „Viktorija sa pazovskému obecenstvu predstavuje dvomi cyklami obrazov, a tak sme galériu podelili na dve časti: je tu expresívna krajinka, maľovaná krátkymi energickými ťahmi a abstraktné artefakty, obrazy ako fotopodoby.“ Akademická maliarka žije a pracuje vo svojom ateliéri Matisse v Novom Sade a doteraz usporiadala 14 samostatných výstav v Srbsku a v zahraničí. Zúčastnila sa na viac ako 15 humanitárnych akciách, kolektívnych výstavách obrazov a výtvarných táboroch. Jej samostatná výstava v Starej Pazove bude otvorená do 1. marca. Na snímke: Marjan Karavla a Viktorija Tamaši-Babić na vernisáži. A. Lš.

Výzva na koordinátorov

rie enie propa ačn ho materiálu celomen inových festivalov v roku 2 1

celomen inových festivalov vojvodinských Slovákov v roku 2 1

Organizátori celomenšinových prehliadok vojvodinských Slovákov si aj tohto roku dali za cieľ zhotoviť kvalitný a originálny propagačný materiál. Z toho dôvodu vyzývajú dizajnérov, grafikov, výtvarníkov a všetkých tých, ktorí majú k dizajnu blízko, aby sa zúčastnili v tvorbe tohtoročnej vizuálnej identity festivalov. Presnejšie ide o . Folkl rny festival Tancuj tancuj... (máj 2017), 2 . Prehliadku detskej divadelnej tvorby (jún 2017), . Prehliadku slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín (október 2017), . Festival populárnej hudby Zlatý k č (október 2017) a 19. Festival populárnej hudby pre deti Letí piese letí (december 2017). Podmienky: – potrebné je zaslať originálny a doposiaľ nezverejnený návrh plagátu a pozvánky; – návrhy majú byť inšpirované prehliadkami; – uchádzači si môžu zvoliť iba jeden festival alebo môžu poslať návrhy na viacero festivalov; – uchádzači môžu posielať neobmedzený počet návrhov; – návrhy treba zaslať v pdf alebo jpeg formáte. Návrhy zasielajte na e-mail: o ce slovackizavod.or .rs najneskôr do 1 . apríla 2 1 pre všetky festivaly alebo na adresu: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov Njegošova 16/2/7 21 000 Nový Sad

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov ako jeden zo spoluorganizátorov vyzýva kreatívnych, inovatívnych a skúsených záujemcov, aby navrhli tohtoročnú koncepciu celomenšinových festivalov vojvodinských Slovákov. Hľadáme koordinátorov pre festivaly: Folkl rny festival Tancuj tancuj... (máj) Prehliadka slovenskej detskej divadelnej tvorby (jún), Festival slovenskej populárnej hudby Zlatý k č (október) Prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín (október). Záujemcovia o post tohtoročného koordinátora buď jednej prehliadky, alebo niekoľkých majú na adresu ÚKVS zaslať návrh plánu, ktorý bude obsahovať: koncepciu každej prehliadky, o ktorú sa uchádzajú, návrh na sprievodné podujatia, návrh tímu, ktorý bude zapojený do realizácie prehliadky atď. Originálna a jedinečná koncepcia má priniesť kvalitný, nový rozmer každému z uvedených celomenšinových podujatí. Podmienky: – potrebné je zaslať originálnu a jedinečnú koncepciu každej prehliadky; – uchádzači si môžu zvoliť iba jednu prehliadku alebo môžu poslať návrhy na viac festivalov; – uchádzači môžu posielať neobmedzený počet návrhov. Návrhy treba zaslať na e-mail: office@slovackizavod.org.rs najneskôr do 1 . apríla 2 1 pre všetky festivaly alebo na adresu: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov Njegošova 16/2/7 21 000 Nový Sad

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• K LT RA •

Oznamy Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie predpisy správu a národnostn men iny – národnostn spoločenstvá Podľa článku 3 Pravidiel o pridelení rozpočtových prostriedkov Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá na financovanie a spolufinancovanie programov a projektov v oblasti základného a stredného vzdelávania a výchovy v Autonómnej pokrajine Vojvodine (Úradný vestník APV, č. 6/17) a v súvislosti s pokrajinským parlamentným uznesením о rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2017 (Úradný vestník APV, č. 69/16), pokrajinský tajomník pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá vypisuje S BEH NA FINAN OVANIE A SPOL FINAN OVANIE PROJEKTOV V OBLASTI ZV ŠENIA KVALITY V HOVNO-VZDEL VA IEHO PRO ES STREDN HO VZDEL VANIA – TROVY ORGANIZOVANEJ PREPRAVY IAKOV STREDN H ŠK L SO S DLO V AP VOJVODINE NA VEĽTRH VZDEL VANIA V NOVO SADE NA ROK 2 1 Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá v súlade s finančným plánom a finančnými možnosťami v rozpočtovom roku 2017 budú financovať a spolufinancovať projekty v oblasti zvýšenia kvality výchovno-vzdelávacieho procesu – náklady organizovanej prepravy žiakov stredných škôl so sídlom v APV na Veľtrh vzdelávania v Novom Sade na rok 2017 v sume . . dinárov. Právo zúčastniť sa na súbehu majú ustanovizne stredného vzdelania na území AP Vojvodiny, ktorých zakladateľkou je Republika Srbsko, autonómna pokrajina alebo jednotky lokálnej samosprávy. Uvedené prostriedky sú určené na zvýšenie kvality výchovno-vzdelávacieho procesu stredného vzdelávania – na trovy organizovanej prepravy žiakov stredných škôl so sídlom v APV na Veľtrh vzdelávania, ktorý sa uskutoční v období 6. – 8. marca 2017 v Novom Sade. Podávateľ prihlášky spolu s prihláškou na súbeh musí odovzdať: fotokópiu potvrdenia o daňovom identifikačnom čísle, neviazanú ponuku – predbežný účet o cene prepravy žiakov na Veľtrh vzdelávania v Novom Sade s označeným počtom žiakov užívateľov služieb. ROZHODOVANIE O IADOSTIA H A SP SOB H DZANIA О pridelení prostriedkov užívateľom rozhoduje pokrajinský tajomník poverený vzdelávaním na návrh Komisie pre uskutočnenie súbehu, ktorá rozoberá došlé žiadosti. Kritériá pridelenia prostriedkov v súlade s článkom 11 bod 2 odseky 1, 2 a 5 Pravidiel pridelenia rozpočtových prostriedkov Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá na financovanie a spolufinancovanie programov a projektov v oblasti základného a stredného vzdelávania a výchovy v Autonómnej pokrajine Vojvodine sú: – veľkosť cieľovej skupiny, – stupeň zapojenia cieľovej skupiny, ktorej je projekt určený, – zapojenie partnerských inštitúcií do uskutočnenia projektu. Sekretariát si ponecháva právo od podávateľa žiadosti, podľa potreby, žiadať dodatočnú dokumentáciu alebo informáciu. Prihláška na súbeh sa podáva v písomnej podobe, na jednotnom tlačive, ktoré sa neuverejňuje na internetovej stránke sekretariátu. edna právnická osoba m že poda len jednu prihlá ku. Výsledky súbehu sa uverejňujú na internetovej stránke sekretariátu. Lehota na podávanie prihlá ok s behu je 21. február 2 1 . Prihlášky s potrebnou dokumentáciou sa podávajú na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá s označením: Súbeh na trovy organizovanej prepravy žiakov na Veľtrh vzdelávania, Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad Komisia nebude rozoberať: neúplné prihlášky, oneskorené prihlášky, nedovolené prihlášky (prihlášky podané neoprávnenou osobou a subjektmi, ktoré nie sú určené súbehom), prihlášky, ktoré sa nevzťahujú na súbehom určené účely, prihlášky užívateľov, ktorí v predchádzajúcom období nezdokladovali minuté prostriedky finančnými a opisnými správami. Tlačivo – dotazník sa môže prebrať z dňa . februára 2 1 z úradnej webovej prezentácie Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá: www.puma.vojvodina. ov.rs. Informácie v súvislosti so súbehom možno dostať na telefónnych číslach: 021/487 41 83, 487 41 57.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZN ENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po vypracovaní Št die o odhade vplyvov na životn prostredie Nositeľ projektu VP Elektromreže Srbije, Belehrad, Ul. kneza Miloša č. 11, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Prípojkového diaľkového vedenia 220 kV č. 254 Pančevo 2 – Zreňanin 2, uvádzanie do PRP 220/35 kV Vladimirovac (VE Alibunár). Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZN ENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu EPS, s. s r. o., Sriemska Kamenica, Ul. Slavka Rodića č. 49, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Recyklácia (reprovýroba) opotrebovaných tonerových kaziet pre xeroxové aparáty, ink-džet cartridgov a ribbon pásov v jestvujúcej prevádzke pre skladovanie a tretmán bezpečného odpadu – opotrebovaných tonerových kaziet z laserových tlačiarničiek, ktorá sa nachádza v Ul. Slavka Rodića č. 49, v Sriemskej Kamenici, na katastrálnej parcele číslo 4162/8, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZN ENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2187_01 NS_Novi_Sad_Novosadski_sajam_2 Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Ul. omladinskih brigada č. 21, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2187_01 NS_Novi_Sad_Novosadski_sajam_2, Ul. hajduk Veljkova číslo 11, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 7540/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 31. januára 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-808/16, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04)

OZN ENIE o schválení rozhodnutia o neuskutočnite nosti vypracovania Št die o odhade vplyvov na životn prostredie

OZNA JE verejn nahliadnutie do Št die o odhade vplyvov na životn prostredie

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 3. 2. 2017 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie piesku z koryta rieky Dunaj od km 1233 + 800 do km 1234 + 800, na k. p. č. 6774, k. o. Kovilj, ZO Nový Sad, a k. p. č. 3369/1, k. o. Čortanovci, ZO Inđija, nositeľa projektu Naftahem s. s r. o., Sriemska Kamenica, Ul. vojvodu Putnika č. 79. Rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

• OZNA Y •

Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, Blok Prerada, Ulica narodnog fronta č. 12, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia sústavy kanalizácie a zariadenia na tretmán odpadových vôd v RNS, na k. p. č. 2555/1, 14, 42 a 16; 2556/3; 2498/18, 29, 30 a 32, k. o. Nový Sad III. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), do 16. 3. 2017. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii o odhade vplyvov na adresu sekretariátu. Verejná rozprava a prezentácia budú 17. 3. 2017 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h.

6 /4737/ 11. 2. 2017

Oznamy Firma

AGROCROP, a. s.,

prijme zamestnancov na prácu s traktorom, zber a spracovanie úrody

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Potrebné vodičské oprávnenie skupiny B alebo T.

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

V prípade záujmu ozvite sa na mail: marek.macaj@agromacaj.sk alebo telefón: +421 905 732 961

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZN ENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

OZN ENIE o schválení rozhodnutia v postupe aktualizovania Št die o odhade vplyvov na životn prostredie

Nositeľ projektu AS NOVOSADSKI SAJAM, Nový Sad, Hajduk Veljkova číslo 11, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba vnútornej plynovej inštalácie a tepelnej kotolne v rámci jestvujúceho priestoru s cieľom vykurovania v Novom Sade, Ul. Branka Bajića číslo 11, na katastrálnej parcele číslo 6460, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 23. 1. 2017 schválil rozhodnutie, že je nositeľ projektu Regionálna depónia, s. s r. o., v Subotici, Námestie Lazara Nešića č. 1, povinný aktualizovať jestvujúcu Štúdiu o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba Regionálnej depónie v Subotici, na katastrálnej parcele č. 2635, k. o. Bikovo, ZO Subotica. Rozhodnutie možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10. do 14. h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia oznámenia.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZN ENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu STEP TRANS, s. s r. o., Nový Sad, Ul. prímorská 86, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Strieška ľahko zápalných tekutín, v komplexe HINS, a. s., v konkurze, Ul. prímorská 86, na katastrálnej parcele číslo 394/3, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 2. marca 2017. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 3. marca 2017 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

OZN ENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU180, NSL180 NS-Rumenačka II Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NSU180, NSL180 NS-Rumenačka II, Ul. rumenački put číslo 2, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3395, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 2. februára 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-842/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, čísla 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZN ENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS – Laze Nančića NS138, NSU138, NSL138

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS – Laze Nančića NS138, NSU138, NSL138, Ul. Laze Nančića č. 47, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3129/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 30. januára 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-659/16, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS136, NSU136, NSL136 NS-Rumenačka (MERKUR), Ul. rumenačka 150, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3849/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 2. februára 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-849/16, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určovaní rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNA Y •

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

POSLEDN POZDRAV

svojmu manželovi a otcovi

OZN ENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu

PAVLOVI FERKOVI

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU241, NSO241 NS-Pracovná zóna Sever, v rámci pracovnej zóny Sever 4, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 892/4, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

1 . . 19 – 1. 2. 2 1 z Kysáča

S láskou a ctou si v na ich srdciach natrvalo zachováme spomienky na Tvoju dobrotu a lásku.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, čísla 135/04 a 36/09) zverejňuje

Manželka Zuzana, synovia Feďko so snúbenkou Leposavou a Zdenko so snúbenkou Milotkou

OZN ENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2090_01 NS_Petrovaradin_2 Nositeľ projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2090_01 NS_Petrovaradin_2, v Ulici Kostu Nađa číslo 21, v Petrovaradíne, na katastrálnej parcele číslo 341/1, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 31. januára 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-809/16, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, čísla 135/04 a 36/09) zverejňuje OZN ENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2253_02 NS_Nový_Sad_Bazar Nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2253_02 NS_Nový_Sad_Bazar, Bulvár Mihajla Pupina 1, na katastrálnej parcele číslo 223/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 31. januára 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-720/16, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

POSLEDN POZDRAV

hlasludu.info www.hl.rs

PAVLOVI FERKOVI

19 – 2 1 z Kysáča

S ctou a láskou na neho budeme spomína . Susedovci: (bývalí Rastislav a Elena Surovci), Zuzana Zorňanová, Zuzana Lašanová, Miháľovci, Kováčovci, Ďurovkovci, Mira Stefanović, Michal Francisty, Mária Pixiadesová, Chrťanovci st., Ján Chrťan, Vrankovci, Zuzana Martinková, Vladimír Chrťan a Ján Ferko

SPO IENKA

na manželku mamu a stark

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZN ENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2034_01 NS_Bulevar_Cara_Lazara Nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2034_01 NS_Bulevar_Cara_Lazara, na Bulvári cára Lazára 81, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 3931/26, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 2. februára 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-810/16, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

• OZNA Y •

ANN KARDELISOV 2

9–2 1 z Kulpína

iarila z Teba láska a dobrota bude nám chýba do konca života. Tvoji najmilší

6 /4737/ 11. 2. 2017

Oznamy S

TN SPO IENKA

D a 9. februára 2 1 uplynuli dva roky čo nie je so mnou m j manžel

TN A BOĽAV ROZL ČKA s milovaným

VLADI RO HAL PKO

J N KARDELIS

manželka Anna

SPO IENKA

Tich a trval spomienku na Teba si v srdciach navždy zachovaj manželka Katarína, syn Miroslav, syn Vladimír s manželkou Milotou a vnuk Vladimír

POSLEDN POZDRAV bratovi

TN SPO IENKA

na manžela a syna

PAVLA KOL RA

2 . 6. 19 – . 2. 2 1 z Báčskeho Petrovca

11. 9. 19 – 9. 2. 2 1 – 2 1 z Kysáča

Tich spomienku si na Teba stále zachováva a s ctou si na Teba spomína

19 2 – 2 12 – 2 1 z Báčskeho Petrovca

Ten večný pokoj Ti prajeme a na Teba nikdy nezabudneme. Tvoje: manželka a matka

TN SPO IENKA

D a 11. februára 2 1 je tomu p rokov čo ma navždy opustil m j otec

PAVEL KOL R

VLADI ROVI HAL PKOVI

J N KARDELIS 19

–2 1 –2 1 z Kysáča

Čas plynie sm tok zostáva a na Teba si stále spomína

2 . 6. 19 – . 2. 2 1 z Báčskeho Petrovca

Tich a trval spomienku na Teba si v srdci navždy zachová

dcéra Jaroslava s rodinou

TN SPO IENKA

plynuli dva roky čo nás navždy opustil otec a dedo

BOĽAV SPO IENKA

D a 6. februára 2 1 uplynulo p bo avých rokov čo nie je medzi nami ná

–2 1 –2 1 z Kysáča

Osud Ti nedoprial s nami dlh ie by ale v na ich srdciach bude stále ži .

www.hl.rs

VLADI R FEJDI

– 2 12 – 2 1 z Petrovca

Čas plynie ale spomienka je stále živá.

Dcéra Jasna s rodinou

Nič už nie je tak ako bolo predtým. V ade okolo chýba Tvoj hlas mal si rád život my Teba a Ty nás. Skromný a láskavý si bol vo svojom živote a ve ký vo svojej láske a dobrote. Čas plynie ako tichej rieky pr d kto a mal rád nem že zabudn .

brat Daniel s rodinou

J N KARDELIS 19

19 2 – 2 12 – 2 1 z Báčskeho Petrovca

Informačno-politický týždenník

Tvoji najmilší

Dcéra Mariena

TN SPO IENKA

na piate výročie smrti ná ho otca a deda

PAVLA KOL RA

19 2 – 2 12 – 2 1 z Báčskeho Petrovca

Spoločn chvíle a krásne spomienky navždy zostan uchovan v na ich srdciach. Dcéra Blažena s rodinou

• OZNA Y •

TN SPO IENKA

POSLEDN ROZL ČKA

na moju manželku

s na ím otcom svokrom a dedkom

ARK RA ZOV

1 . . 19 – . 2. 2 1 zo Silba a

PAVLO

LEG O

1 . 11. 19 9 – . 2. 2 1 z Kysáča

Len kyticu kvetov na hrob Ti m žem da za Tvoju dobrotu akova a na Teba s láskou spomína . Tvoj zarmútený manžel

Tvoj odchod zanechal prázdnotu v na ich srdciach. akujeme Ti za Tvoju lásku a dobrotu ktorou si nás zah al.

TN ROZL ČKA

s mamou starkou a prababkou

Zarmútení: dcéra Jaroslava, syn Miloslav, nevesta Iveta a vnukovia Igor, Martin a Pavel

Z ZANO ČASTVENOVO 1929 – 2 1 z Petrovca

otca

TN SPO IENKA na milovaných matku

brata

Tich a trval spomienku si zachovaj Tvoji najbližší

TO S

TN ROZL ČKA A SPO IENKA

ŠA HRIEŠIKA ANN HRIEŠIKOV TO

2 . 9. 1929 – . . 19

rod. Haviarov . . 19 1 – 1 . 2. 2 16

–

ŠA HRIEŠIKA ŠKA

1 . . 19 6 – 2 . 1. 199 ilovala som Vás Vy ste milovali m a t lásku v srdci nezničí ani čas. Anna Harmádová s rodinou Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, čísla 135/04 a 36/09) zverejňuje

Z ZANA ČASTVENOV

J RAJ ČASTVEN

1929 – 2 1

192 – 2 1

z Petrovca Na Va u starostlivos a lásku nikdy nezabudn Daninka, Martin, Emuška a Danko • OZNA Y •

OZN ENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2493_01 NS_Sirig_Neoplanta Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. omladinskih brigada č. 21, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2493_01 NS_Sirig_Neoplanta, na katastrálnej parcele číslo 2203/3, k. o. Čenej, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 6. februára 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-847/16, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

6 /4737/ 11. 2. 2017

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 10. februára 19.30 Polhodinka z Festivalu nových slovenských lyrických piesní Kulpín 2006, 2. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 12. februára 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra Utorok 14. februára 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Agrosféra Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dobrý večer, Vojvodina. V pravidelnom bloku budú okrem iného odvysielané príspevky o podujatí Zima s knihou v Kysáči, o tradičnej aradáčskej tortiáde a o seminári zborového spevu v Pivnici. Agrosféra bude upriamená na roľnícke, zeleninárske a ovocinárske témy. Bude sa hovoriť o situácii na plochách pod pšenicou, o vplyve januárových nízkych denných teplôt na ovocné sady a o produkcii zeleniny v chránených priestoroch. Náplňou vysielania budú aj ďalšie užitočné informácie pre výrobcov.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16,00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15,30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16,00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17,15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 10. februára – Ťažký zločin Sobota 11. februára – Život po živote, 1. časť Pondelok 13. februára – Vojenská akadémia Utorok 14. februára – Znovu nájdené šťastie Streda 15. februára – Vesmírni kovboji Štvrtok 16. februára – Chodník cez Dunaj 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 12. februára 17.00 Film: Posledný jednorožec 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Život po živote, 2. časť 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

In ormačno politický týždenník

Ján Šimoni, predseda MOMS Selenča

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 12. februára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Tradičné slovenské jedlá (Ženský spolok Padina) Utorok 14. februára 16.00 Valentínsky večierok na gymnáziu Aj kvetmi možno vyjadriť city Svätý Trifun – patrón vinohradníkov Obyčajne neobyčajná žena Piatok 17. februára 16.00 Zvláštny a originálny koníček Divadelné predstavenie: Ženba a vydaj

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 6 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC

V tajničke je meno a priezvisko slovenského spisovateľa, publicistu, literárneho kritika a politika (1847 – 1916).

Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

autorka: ANNA snemo- 3. časť BIČIAvanie tajničky ROVÁ

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

Evita Peron

druh obuvi

kladný citový vzťah

konečne doručovateľ správy vpíšte LOE

TELEVÍZIA PANČEVO

AS HL DU nezmysel ĽU

Nedeľa 12. februára 20.10 Repríza relácie Dobrý deň

AS oddieľal HL DU 2. časť ĽU tajn.

dlhá samohl. north

spojka mužské meno

neveľká

sekaním

karát

autoškola pohorie pri Bg

vpíšte HK

zákl. jed. dĺžky

vpíšte AŤ

vpíšte VÝM polomer

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

romb

1. časť tajničky

citoslovce

Streda 15. februára 12.15 Dobrý deň, kolážová relácia

orgán posielať súhlas zraku (náb.)

e-mail písmeno (srb.) M

veľa, mnoho

epický (skr.) ž. meno

Španielsko

majstrovstvá Európy vpíšte HRI

rod. mesto Pána Ježiša koniec modlitby

vpíšte RJK

dinár

prišlo na svet, ... sa

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 5 VODOROVNE: klauzula, revolvér, ako, aa, e, Ján Bažík, Ar, vdova, net, ave, ňam, ara, O, pral, N, pleva, Ra, rata, bon, eta, bosá, la, atlas TAJNIČKA: JÁN BAŽÍK

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 3 z čísla 3 Hlasu ľudu z 21. januára 2017 bolo: RUDO MORIC. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: ALENA PEŠKOVÁ, Ul. republiková č. 62, 21 412 HLOŽANY. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

6 /4737/ 11. 2. 2017

Šport Nevztýčili bielu zástavu! NAPRIEK JESENNÉMU NEÚSPECHU VO FK DOLINA

Padinčanov úplne obrátili chrbát klubu, nechceli nič pomôcť.

Ján Bokor

o dvanástich rokoch veľkých úspechov, ktoré dotiahli až do Prvej ligy Srbska, koleso dejín v padinskej Doline sa začalo otáčať v opačnom smere. Všetko sa začalo rútiť dolu kopcom po náhlej smrti nenahraditeľného predsedu Miroslava Kováča. Jeho spolupracovníci, kamaráti nesplnili sľub, že udržia Dolinu vo vysokej súťaži – v Srbskej lige – skupina Vojvodina. Vedenie v čele s novým predsedom Ondrejom Hedim nemalo nadostač síl, vôle a nakoniec ani peňazí zachovať dobré meno klubu a zachrániť ho pred zostupom. Aj keď mala dobrých hráčov, Dolina na konci sezóny 2015/2016 skončila na poslednom mieste Srbskej ligy – skupina Vojvodina a zostúpila do Vojvodinskej ligy – východnej skupiny. Hneď po neúspešných majstrovstvách usporiadali schôdzu Zhromaždenia FK Dolina iba s jedným bodom rokovacieho programu, a to – kolektívna demisia Správnej rady. Vtedajší predseda O. Hedi takéto rozhodnutie zdôvodnil tým, že sa členovia rady „unavili“ a navrhujú, aby klub viedol niekto iný. Kto to mal byť, na tom zasadnutí sa nezvedelo?! KL B HROZIL Z NIK Východisko z patovej situácie sa hľadalo na ďalšom zasadnutí milovníkov futbalu v Padine. Klubu hrozil zánik, muselo sa niečo robiť, lebo letná prestávka plynula a rýchlo sa blížila nová súťaž. Našli šalamúnske riešenie, aby klub po volebné zasadnutie viedla trojčlenná komisia v čele s Igorom Glavačom. Už pri preberaní klubu noví ľudia narážali na rad organizačných problémov. Z miestností cez noc boli odnesené vitríny a náradie, počítač, práčka, sušičky, bufet zostal bez televízora a kuchynského riadu... Vraj, kto kúpil, má si právo vziať! Najhoršie bolo to, že hráčom dali výpustky a väčšina odišla z klubu. Pokladnica bola prázdna a veritelia pýtali svoje. Nové vedenie Doliny plátalo medzery a vytváralo podmienky na zapojenie sa do súťaže. Noví ľudia robili, ako mohli a vedeli. Bývalí skúsení členovia vedenia

www.hl.rs

DOČASN VEDENIE Nové, dočasné vedenie v čele s I. Glavačom organizačne postavilo klub na nohy a nebolo veľa

Tr ner Doliny Nikola arjanović problémov. Dolina sa zapojila do súťaže po tom, ako predtým úspešne zorganizovala I. Memoriál Miroslava Kováča-Koviho. Ľudia, ktorí mali

Ján Šuľa neudržal opraty vo svojich rukách a nevedel nájsť východisko z galiby... Nakoniec si na pomoc pozval kamaráta Nikolu Marjanovića, niekdajšieho hráča belehradského Partizana a skúseného trénera viacerých domácich a zahraničných klubov. Neprinieslo to žiaden posun k lepšiemu, ani úspech, lebo medzi hráčmi prišlo k rozkolu! Väčšina prestala trénovať a pravidelne prichádzať na zápasy. Raz neprišli domáci, inokedy zasa cezpoľní hráči. Na dvoch posledných zápasoch v mužstve boli len desiati hráči, lebo nemali toho jedenásteho!? Problémy boli aj s rozhodcami, ktorí pískali na škodu Doliny. Narušili sa aj spoje medzi obecným FZ a orgánmi, ktoré vedú súťaž. Prinieslo to katastrofálne výsledky, ktoré Dolina ešte nezažila, keď prehrala všetkých 15 zápasov vo Vojvodinskej lige – východnej skupine a s nulou na konte skončila na poslednom mieste jesene. S cieľom zastaviť ďalší úpadok klubu koncom roka 2016 usporiadali volebné zhromaždenie, na ktorom uvoľnili dočasné vedenie a zvolili novú správu FK Dolina. Na rokovací

bojovať do konca majstrovstiev. Rozprávali sa s domácimi hráčmi, od nich žiadali, aby boli jednotnejší a vytrvalejší. Všetkých doterajších cezpoľných hráčov uvoľnili a dali im výpustky. Vedenie urobilo obrovské zmeny v hráčskom kádri. Trénerom je Nikola Marjanović a pomáhať mu bude Ján Šuľa. Zo strany prišli hráči, ktorých N. Marjanović už trénoval a majú skúsenosti z klubov, ktoré boli v podobnej situácii, v akej je teraz Dolina. Sú to: Saša Rudić, Marko Rudić, Nikola Mihajlović, Srđan Cvetanović (LSK Laćarak), Darko Anđelić (Borac Ostružnica), Dejan Kevdžija (Jedinstvo Surčin), Markica Važić (FK Sovljak neďaleko Ubu), brankár Uroš Radonjić, Aleksandar Ilić, Aleksandar Milić, Dávid a Martin Labátovci (Pobeda Samoš), ako aj Dejan Trkulja. Z domácich hráčov, ktorí hrali aj v jeseň, trénujú: Durgala, Bílek, Ugrenović, Koreň, Matuľa, Bančov, Paul, Šimek, Kutálek a Hlavča. Prípravy Doliny odštartovali 21. januára 2017 a tréner N. Marjanović je spokojný s dochádzkou futbalistov, ktorých vyskúša na kontrolných zápasoch. Padinčania prví zohrajú 11. februára doma s Borcom zo Starčeva. Potom budú nasledovať skúšky s tímom Mladost Banatski Despotovac, Spartakom Debeljača, Jedinstvom Kačarevo

V Padine sa usilovne tr nuje a čo bude na jar uvidíme... zabezpečiť hráčov, si nesplnili úlohy, ako sa patrí. Zvlášť zlyhal riaditeľ klubu Ljuba Francuz, ktorý prišiel z Barandy. Doviedol nekvalitných hráčov, a to sa najviac videlo minulej jesene. V kádri sa ocitli aj domáci dorastenci, ktorí dovtedy nehrali v takej silnej konkurencii. Za neskúsenosť doplácali na zápasoch, ktoré zaradom prehrávali. Ani tréner

Informačno-politický týždenník

program sa dostali všetky problémy, ktoré sa v jeseň vyskytli. V diskusii sa kriticky hovorilo o všetkom zlom a padli návrhy, ako zlepšiť povážlivý stav v klube. ZNOVA NOV T Najnovšie vedenie v čele s predsedom Ondrejom Sabom nemieni vztýčiť bielu zástavu, ale chce naplno

a generálka bude odveta v Starčeve s Borcom 5. marca 2017. Padinčania sa náležite pripravujú a veria porekadlu, „že nádej posledná umiera“. Aj keď to potichu vyslovujú, predsa veria, že môžu zostať v súťaži, čo by bol naozaj husársky kúsok! Snímky: Foto video Centar Padina • ŠPORT •

Z FUTBALOVÉHO ŽIVOTA OBCE KOVAČICA

skupine bojovať s novým trénerom. Do Futbalového klubu Slávia sa vrátil Saša Miljković z Glogonju. Lodivodom slávistov bol niekoľko týždňov v lete 2013. Fanúšikom Slávie sa vryl do pamäti ako cvičiteľ o prestupe zle urobený, netrestá a Kovačice, sa roky nedá, ale ani Tempa: zvrátil so svojimi zverensa klub, ale sa považuje za trestný netreba porovnávať, akcentuje cami zo Sefkerinu 12. mája 2013 čin pre človeka, ktorý vykonáva Perović: výsledok v prospech jeho mužstva. registrácie.“ „Musia si aj kluby pôsobiace na Kovačičania vyhrávali doma v prvej Líder FZO Kovačica – Opovo území našej obce byť vedomé, že časti hry 2 : 0 a po prestávke Tempo prízvukuje, že západná časť hral plným tempom a zaslújužného Banátu nemá vo svožene zvíťazil tromi gólmi jich šíkoch veľa futbalových zaradom. Na prvom zraze aktivistov: 3. februára v šatni Slávie „Rozhodcovia sa dajú naposa prvý zjavil kapitán Pavel čítať takmer na prstoch jedČížik a onedlho aj jedenásť nej ruky. Aj napriek semináru, jeho spoluhráčov. Štart príktorý pred necelými dvoma pravy vedenie klubu trikrát rokmi prebiehal na ihrisku FK posúvalo z poslednej neSlávia a v zasadacej sieni PRS dele januára na prvý febRelax. Podľa počtu klubov – a je ruárový piatok. Jarná časť ich jedenásť na území dvoch majstrovstiev štartuje 11. obcí – nemáme dostatok ani a 12. marca. delegátov. Predstavitelia na Zo Slávie okrem trénera zápasoch nehodnotia iba vý- Odhodlaní do boja o záchranu: kapitán Zlatka Mršulova odišiel aj Pavel Čížik (v avo) a tr ner Sa a iljković kon rozhodcov a organizáciu spoľahlivý stopér: zápasov. Často sú nápomocnou lokálna samospráva nemôže všetko „Mitić prestúpil do Borca Starrukou klubom zo svojich prostredí, financovať. Je hodne iných súčas- čevo. Bude tam tvoriť stopérsku vedia ohodnotiť, ktorí hráči zo sle- ných problémov vo financovaní od dvojicu s Hornungom, takisto býdujúcich tímov sú kvalitní, preniesť športových.“ valým slávistom. Do 5. februára to trénerovi klubu zo svojho mesta nezaznamenala Slávia ďalšie zmeny a tým mu aj pomôcť v príprave na SL VISTI ŠTARTOVALI v kádre,“ oboznámil futbalovú vemajstrovské zápasy.“ S PR PRAVO rejnosť v mestečku insity Ján Cicka, Rozpočet pre šport na územiach Kovačičania budú o záchranu tajomník FZO Kovačica – Opovo. dvoch susedných obcí, Pančeva vo Vojvodinskej lige – východnej

Začiatok bez plných obrátok Ján Špringeľ

„P

restupové obdobie vo futbale pre naše kluby trvá do 17. februára. Prvý zahraničný prestup vo vlastných miestnostiach sme zaznamenali v januári. Výborného hráča Filipa Ilisića z Borca Sakule zlanárili manažéri futbalového klubu z Nórska,“ komentuje úvodný prestupový týždeň Ján Cicka, tajomník Futbalového zväzu obcí Kovačica – Opovo v kancelárii zväzu v Kovačici. H BAJ AKTIVISTI Predseda FZO Predrag Perović zdôrazňuje, že sa práca v úradovni na Ulici maršala Tita 11/I nerozoznáva veľmi od roboty v iných podobných zväzoch. Okrem jedného závažného detailu: „Jediné, v čom sa líšime od mestských futbalových združení Belehradu, Nového Sadu, Kragujevca či Nišu, je, že nemáme zamestnaného profesionála. Registrovanie a iné záležitosti vo futbale musí mať poverená osoba v malíčku. Podľa najnovšieho, ak je napríklad zápis

STAROPAZOVČANIA ZAČALI S PRÍPRAVNÝMI ZÁPASMI

Veľa hráčov, slabší účinok Matej Bzovský

o viacerých zimných tréningoch na pokračovanie majstrovstiev vo Vojvodinskej lige – južnej skupine futbalisti Jednoty začali sériu kontrolných zápasov v hľadaní kostry mužstva, ktoré sa predstaví staropazovským futbalovým labužníkom v prvom zápase jari 11. marca s mužstvom Veternika. Od majstrovskej obrátky priaz- Nov nivci Jednoty očakávajú pre- a Bla dovšetkým skvelejšie výkony mužstva a lepšie výsledky, ktoré prispejú k posunutiu na vyššie priečky, lebo ôsma pozícia v jeseň priniesla veľké rozčarovanie a už vtedy rozlúčku s titulom. • ŠPORT •

prišli do klubu. Mnohí si už teraz položili otázku, či posily zostanú pohromade aj na leto. Na túto otázku zatiaľ nieto odpovedí ani od predsedu Miljana Stojakovića, a preto sú obavy, že sa znova bude pátrať po posilách a vytvárať nové mužstvo. Tejto zimy do Jednoty prišlo veľa hráčov. Súdiac podľa prvých dvoch prípravných zápasov, nieposily: Branimir Kostić arijan Filipović ktorí si chcú vyskúšať iba vlastné možnosti! oje Novaković (stoja z ava) Prvý skúšobný zápas Druhá časť majstrovstiev môže s republikovým ligistom Dunapriniesť viac optimizmu a nádej, že vom zo Starých Bánoviec priniesol nasledujúca sezóna bude omnoho prehru bez rozčarovania, lebo suúspešnejšia s hráčmi, ktorí v tomto sedia majú silný celok, ktorý sa na zimnom prestupovom termíne jar bude uchádzať o titul majstra.

Prehra 0 : 1 prišla vo vyrovnanom výkone a veľa nevyužitých šancí na oboch stranách. Tréner Milan Vujasin vyskúšal viacero hráčov a už na tomto zápase bolo jasné, že niektorí budú nadbytok v kádri. Druhý zápas v Rume so sriemskym ligistom Slovenom priniesol gólovú úrodu, priam hádzanársky výsledok 5 : 5. V prvom polčase Jednota viedla 4 : 2, zmeny v pokračovaní zaujímavého zápasu priniesli slabiny v obrane hostí, ktorej chýba spoľahlivejší stopér. Góly pre Jednotu dali Milenković 2, Cvejić, Kostić a Galić. JEDNOTA v Rume hrala v zložení: Duvnjak, Jovanović, Novaković, Stamenić Filipović Jelović ilenković Galić vejić Kostić Bajić; striedali: Jovišić, Živanović, Kovačević okić Ivković Ja o Suba ić Ro anović Po stredajšom zápase s prvoligovou Inđijou Jednota sa v sobotu stretne s mužstvom Prvý máj Ruma.

6 /4737/ 11. 2. 2017

Šport ZŠR KARAS BÁČSKY PETROVEC

Nejde len o lov rýb Jaroslav Čiep

ktorá tiež súťažila v Prvej vojvodinskej lige. Oba celky zakotvili petrovských rybárov združe- na druhej priečke. Medzi seniormi ných do spolku Karas nikdy v hodnotení jednotlivcov Krajčík nešlo iba o to, či niekto chytil obsadil 4., Čapeľa 7. a Diviak 10. rybu a akú. Už celé desaťročia je miesto. U pionierov šampiónom ligy a majstrom Vojvodiny sa stal Martin Turčan, Ján Abrahám bol 4., Miroslav Meleg 5. a Samuel Benka 6. Títo súťažiaci v roku 2016 pre Karas získali 14 zlatých, 16 strieborných a 14 bronzových medailí a ešte viac pohárov. Časť získaných medailí Predseda združenia Samuel Kondač (v avo) a pohárov vyložili aj a pokladník Rastislav Gr a na svojom výročnom to aj vzájomné kamarátenie, relax zhromaždení v sobotu 4. februára v prírode... Okrem toho, že karasov- 2017 v miestnostiach Klubu poľnoci radi chodievajú chytať ryby na hospodárov, kde sa v posledných kanál vedľa Petrovca, už dlhý rad rokoch pravidelne stretajú, aby rokov súťažia aj v prestížnej lige sumarizovali uplynulé obdobie. a dokazujú, že ryby predsa vedia Predseda združenia petrovských uloviť. Tak tomu bolo aj v roku 2016. rybárov Samuel Kondač v správe Rybári petrovského Karasa vlani o vlaňajšej činnosti vyzdvihol: „Zdrusúťažili v dvoch vekových kategó- ženie počítalo 129 členov a predali riách mužskej konkurencie. Okrem sme 81 povolení na rybačku. Orgaprvej zostavy dospelých karasovcov, nizovali sme školu rybolovu ako ktorú na súťažiach v Prvej vojvodin- aj každý rok, ktorú sme na kanáli skej lige tvorili Ján Krajčík, Pavel úspešne skončili, tak teoretickú, ako Čapeľa a Jaroslav Diviak, mali aj i praktickú časť. Starší členovia spolu pioniersku zostavu do 14 rokov, s mladšími sa zúčastnili početných

spe ní pionieri Združenia portových rybárov Karas

akcií, aby sme si upravili našu chatu a breh kanála. Naši členovia sa počas celého roka zúčastňovali početných turnajov v love rýb udicou a pohárových súťaží. Výsledky sú evidentné

k dispozícii malo čosi menej ako 225-tisíc dinárov, z čoho 208-tisíc minuli na riadnu činnosť. V mene Dozornej rady o správnosti účtovania sa vyjadril jej člen Pavel Kolár. V aktuálnom roku ZŠR Karas svoje aktivity a financie plánuje na úrovni minulého roka. Po schválení predostretých správ a plánov petrovskí rybári sa zhodli, že aj v roku 2017 členský poplatok zostane 500 dinárov. Rybárske povolenia stoja 6 000 dinárov, kým pionieri, seniori nad Pavel Kolár oznámil že na rok treba 65 rokov a ženy platia zor anizova volebn zhromaždenie o polovicu menej. Závea poháre a medaily svedčia o tom, rom karasovcom zablahoželali aj že dobre pracujeme.“ hostia, a potom si už všetci nabeZdruženie rybárov podľa fi- rali z rybacej polievky, ktorú uvaril nančnej správy, ktorú podal po- Vladimír Dudáš spolu s Ondrejom kladník združenia Rastislav Grňa, Melichom.

DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Sľubný začiatok Katarína Gažová VK K LP N – VK VOJVODINA II : 2 V sobotu 28. januára volejbalisti Kulpína na domácej palubovke zohrali jeden z najvzrušujúcejších zápasov v majstrovstvách. Na začiatku Kulpínčania zapôsobili strnule, lebo hrali bez dvoch dôležitých hráčov – Očenáša a Lekára. V prvom sete robili dosť chýb, čo sa ukázalo aj na výsledku. V druhom sete súperi navzájom získavali body, pokiaľ neistý rozhodca pri výsledku 21 : 21 dve lopty namiesto Kulpínu odovzdal Vojvodine. Ten jeho krok veľmi rozhneval domácich hráčov a fanúšikov. Vtedy Kulpínčania zahrali na výbornú a zvíťazili všetky

www.hl.rs

tri sety nad kvalitným súperom, v ktorom je väčšina hráčov v zložení juniorskej reprezentácie Srbska. V piatom sete kvalitné mužstvo Vojvodiny viedlo 7 : 2, ale vtedy tréner Ján Lačok posmelil svoje mužstvo, ktoré zahralo najlepšie a prvé získalo 15 bodov. Nakoniec na potešenie okolo 120 divákov, hráčov, vedenia Volejbalisti Kulpína v akcii klubu zvíťazili domáci, lebo takpovediac nechali srdce na Benka Zima irić Stojanović Zavaro Lačok palubovke. Výsledky jednotlivých setov: 16 : 25, 23 : 25, 27 : 25, 25 : 22, 15 : 11. K LP N – HER EGOVINA : Volejbalisti Kulpína aj druhý záVK K LP N: Relota Petru ić pas v jarnej časti majstrovstiev Borović Stančul Petrović Babić

Informačno-politický týždenník

presvedčivo zvíťazili. V sobotu 4. februára zasa v Kulpíne ich súperom bol VK Hercegovina z Ravného Topolovca. Počas celého zápasu Kulpínčania hrali presvedčivo, takže sa víťaz črtal od samého začiatku zápasu. Keďže tréner Ján Lačok dal šancu každému hráčovi, všetci sa aj zaslúžili o výhru. V setoch to bolo takto: 25 : 19, 25 : 21, 25 : 19. VK K LP N: Relota Lekár Stančul Petrović Babić Zima irić Stojanović Zavaro Lačok Benka VK Kulpín teraz bude hosťovať v Novom Sade, kde ho uhostí VK Dunav volej. • ŠPORT •

VÝROČNÁ KONFERENCIA FK MLADOSŤ PETROVEC

Bol to jeden z úspešnejších rokov Samuel Medveď

e to už tradícia, že je práve február mesiac, keď naše športové kluby bilancujú celoročnú činnosť. Tak v sobotu 4. februára 2017 aj petrovskí futbalisti zasadali a zvážili dosiahnuté výsledky na trávniku a mimo neho. Minútkou ticha venovanou všetkým športovcom a priaznivcom futbalu sa začala sobotňajšia výročná konferencia klubu. Potom odzneli riporty o činnosti klubu v minulom roku, tak o prvom mužstve, ako aj o práci mladších kategórií, finančná správa a hovorilo sa aj o plánoch na tento rok. FK Mladosť, ako to povedal čelný človek Ján Pavlis, minulý rok začala prípravy 26. januára s dvomi posilami, Slobodanom Sladojevićom a Stanislavom Haškom a sedemnástimi hráčmi z domáceho prostredia. Mužstvo trénovalo na pomocnom ihrisku vo Vrbare, v telocvični ZŠ J. Čajaka a v posilňovni Stena. Na konci majstrovskej sezóny 2015/16 v Oblastnej lige ÚFZ Nový Sad Petrovčania obsadili veľmi slušné štvrté miesto. V letnej prestávke Mladosť ukončila poldruharočnú spoluprácu s trénerom Mirkom Jovanovićom, ktorý veľa toho urobil, skvalitnil výkony modrých, a preto nie div, že sa mnohým veľmi páčilo, ako Mladosť pôsobila na trávniku i minulej jesene. Mužstvo viedol Slobodan Sladojević a keď bol na ihrisku, na lavičke kormidlo držal Ján Jakuš. Klub sa posilnil navrátilcom zo Šídu Pavlom Ožvátom, prišiel aj Nenad Dragin z Nového Sadu a odišiel iba Svetozar Mijin. V NOVEJ LIGE Minulej jesene Mladosť hrala v Somborskej oblastnej lige, kde jej mnohí súperi boli neznámi. Z pätnástich zápasov modrí až trinásť vyhrali, dva remizovali a stali sa jesennými majstrami. Na jar nebude ľahko. Kapitán Pavlis a spoluhráči majú o jedno hosťovanie viac než v jeseň. Veľmi významný bude aj zápas v Báčskom Brestovci s domácim mužstvom BSK, ktoré v jeseň v Petrovci hralo výborne • ŠPORT •

a teraz má iba o tri body menej od Mladosti. Iste bude zaujímavo aj na štadióne bývalého superligistu v Kule... Vlani v apríli zápas Mladosť – Stari grad natáčala i TV Vojvodina, konkrétne šlo o vysielanie Državni

vať sám, individuálne. Máľach na konci povedal, že bude trénovať na vlastnú zodpovednosť. Potom prišlo k zraneniu! Samozrejme, že dnešné vedenie nemá s tým nič spoločné, preto prostredníctvom advokáta podalo sťažnosť apelač-

vekových skupín, pracuje počas celého roka. Štyri vekové skupiny a mladší dorastenci aj súťažia. Od minulého roka v škole pracujú traja tréneri, ako i tréner juniorov. Pre každú vekovú skupinu si založili Radu rodičov, ktorá sa stará o jej fungovanie a financovanie. Mladšie kategórie sú zapojené do Futbalového zväzu Báčska Palanka, ale keďže je vo Futbalovom zväze Nového Sadu organizácia lepšia, niektoré vekové skupiny (spojené po dve) od minulej jesene súťažia práve tam. V B. Palanke hrá iba jedna skupina a je otázne, či tam zostane aj na jar. Konkurencia je veľmi silná, detí je čoraz menej, no možno povedať, že aj napriek tomu práca s mladšími kategóriami dobre funguje. Svedčí o tom účasť na súťažiach doma, ale i v zahraničí, na Slovensku a v Maďarsku. Aj v Petrovci zorgaVo FK lados pracuj aj na stabilizovaní nančnej situácie nizovali silné turnaje v rámci Dňa Petrovca a SNS, a tak FŠ Mladosť posao. Klub má aj svoju internetovú nému súdu a teraz očakávajú, ako získala dobré meno. stránku, ktorú sleduje viac ako 800 sa spor rieši. Pavel Spevák sa osobitne zmienil pozorovateľov. O hospodárení klubu hovoril Ja- o spolupráci s martinským MŠK Predseda klubu Ján Pavlis sa roslav Chalupka. Spomenul, koľko Fomat, ktorý uhostil petrovských poďakoval mnohým sponzorom a prostriedkov získali z obce, z do- chlapcov, hosťoval aj v Petrovci donátorom, ktorí akokoľvek pomáa priniesol domácim hali. Na konci spomenul aj plány na užitočné darčeky pre tento rok. Do začiatku sezóny budú klub, deti a futbalovú musieť zrekonštruovať v šatniach školu, za čo mu patrí odvod vody, čo nariadila aj sanitná veľká vďaka. Samoinšpektorka, tiež aj steny, keďže je zrejme, že by sa Petv nich veľká vlaha. Do leta plánujú rovčania chceli Marna ihrisku vybudovať nový modertinčanom odvďačiť ný zavlažovací systém. Pracujú za nemalú pozornosť i na definitívnom stabilizovaní a odcestovať na Slofinančnej situácie v klube, keďže vensko, na turnaj, čo sa im v minulom roku s príchodom tohto vedenia pred troma rokmi boli veľké dlhy, a teraz nepodarilo. je manko iba zo 20 000 dinárov. Mladosť v jarnej Z hráčov prvej jedenástky na sch dzi boli Potom predseda klubu spome- iba Pavel Severíni a Pavel Ožvát (z ava) časti majstrovstiev nul ten najväčší problém klubu, odštartuje 19. marca o ktorom sa posledne hovorilo nácií, z predaja lístkov, z bufetu... 2017 v Pivnici s domácou Sláviou. v kuloároch. Petrovský klub prehral Výdavky boli hlavne na vyplácanie Dovtedy si vedenie naplánovalo súdny spor s bývalým hráčom rozhodcov, poplatky futbalovému zohrať niekoľko prípravných záKarolom Máľachom, ktorý zaža- zväzu, rôzne opravy, na zabez- pasov. Po sobotňajšej prehre s loval FK Mladosť pre zranenie na pečenie paliva, kúpu chladničky novosadskou C. zvezdou 1 : 4 na tréningu. Podľa informácií tento pre potreby bufetu, tiež nového rade sú zápasy s Omladincom zo hráč prišiel na tréning a požiadal televízneho prijímača... Stepanovićeva, s báčskotopolským vtedajšieho trénera Karakaša, aby TSC, tiež hosťovanie vo Futbalotrénoval s mužstvom. Tento od- SPOL PR A S ŠK FO AT vom stredisku FZ Srbska v Starej mietol hráčovu žiadosť, keďže bol Stručný riport o práci Futbalo- Pazove, kde Mladosť bude hrať spomínaný hráč dlhšie zranený. vej školy FK Mladosť podal Pavel s dosiaľ ešte neznámym súperom. Karakaš zdôraznil, že môže tréno- Spevák. Futbalová škola má šesť 6 /4737/ 11. 2. 2017

Šport JESEŇ LALIŤANOV V MEDZIOBECNEJ LIGE SOMBOR – DRUHEJ TRIEDY

Nad Panóniou svitá... Juraj Pucovský

triedy, S. Erdeljanovi patrí veľká vďaka. ú ľudia, na ktorých si pamäA tak 28. augusta 2016 nové, táme podľa dobrých skut- mladé mužstvo Panónie, v ktorom kov. Jedným z nich vo fut- sú všetci hráči domáci Laliťania, balovom športe odcestovalo do Lalite je bezpoSonty, kde podchyby Stevan KTO KOĽKO HRAL ľahlo Dinamu 3 : 2, Erdeljan, takmer Všetkých desať zápasov keď domáci víťazštyri desaťročia hrali brankár Valent, Šipka, ný gól strelili v 85. prítomný vo FK Lazić, Turčan a Z. Dobrić. min. Zverenci mlaPanónia ako hráč O zápas menej v nohách dého trénera Midorastu, seniorov majú Stojanović a A. Obra- lana Marjanovića a veteránov, ale dov. Osem zápasov zohrali: v jeseň prehrali i tréner pionierov Lj. Dobrić, Ďurčiansky, Stoi- ešte štyri zápasy, a prvého tímu. savljević a M. Obradov. Ďalej v Sombore ich Práve Stevan po nasledujú: Šinkarčuk (7), Te- prekonal Metalac poldruharočnej rek (6), Stolić (5) a Majera (3). 2 : 1, aj keď od 4. nútenej prestávmin. viedli gólom ke v auguste Miroslava Tereka 2015 zoskupil mladých lalitských 0 : 1, Jedinstvo v Ribareve bolo chlapcov, začal s nimi pracovať úspešnejšie tiež 2 : 1, a to vďaka

Šanca Stojanovića (6) na zápase s KFK Kulou – 1 : 2

s jediným cieľom, aby oživil čin- gólu Krpjana v 90. min., kým do nosť seniorského mužstva a znova tretice v Laliti identickým výsledho zapojil do riadnej kom 2 : 1 vyhral KFK súťaže. Žiaľ, pre neho Kula, a to gólom Vasipriam životnej žiadosti DVAJA lića v 88. min! Jedinú sa nedočkal, lebo ho PO TRI GÓLY prehru dvojgólovým náhla a nečakaná smrť Dvaja hráči, Te- výsledkom kapitán v petrovskej Vrbare rek a Stoisavljević Lazić a spoluhráči utŕ13. marca 2016 v tom po trikrát trafili sie- žili doma s jesenným znemožnila. Za všetko te súperov, Z. Dob- majstrom Partizanom to, čo urobil s mladým rić a Majera sa dva z Kupusiny 2 : 0. Ktovie, mužstvom za tých nie- razy zapísali medzi aký by bol koniec, keby koľko mesiacov, ktoré strelcov, kým raz postranný rozhodca sa minulej jesene zapo- trafili Šinkarčuk Ivan Čapko a hlavný jilo do Medziobecnej a Turčan. sudca Marko Keković ligy Sombor – druhej neboli uznali gól v 38.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

min. aspoň z trojmetrového postavenia mimo hry strelca Mufića! Lalitské mužstvo štyri zápasy

slednom 10. mieste so siedmimi bodmi, nám akoby napovedalo, že to bola neúspešná jeseň. Hráči, vedenie a ani skutoční fanúšikovia to neprijali tak. Dobre vedia, odkiaľ začínajú, pravdaže, od nuly, keďže hrozilo nebezpečenstvo, že Laliť na dlhšie obdobie alebo, nedajboh, navždy zostane bez

Terek (9 v modrom) a Šinkarčuk pred bránou Rastiny – 1 : 1

zohralo nerozhodne. Prvý 0 : 0 so organizovaného futbalu! Sú však Sportom v Bezdane, keď útočníci radi, že nad Panóniou svitá nový deň, najmä vďaka hostí zmrhali mnotým mladým chlapho šancí, potom BEZ ČERVENEJ com, poväčšine ešte doma s Rastinou holobriadkom a ľu1918 1 : 1. Druhý KARTY bod z hosťovania Na desiatich zápasoch ďom – dobrodinsi Panónia priniesla rozhodcovia potrestali com, ktorí ich podz dediny Kolut, kde hráčov Panónie šiestimi porujú. Výsledky sa zápas skončil 3 : žltými kartami; Turčan prídu s časom, zís3, pričom domáci dostal dve, Terek, Lj. Dob- kanou skúsenosťou, viedli 1 : 0, hostia rić, A. Obradov a Ďurčian- vďaka pravidelným obrátili na 1 : 3, ale ky po jednej. Ale nikomu tréningom a futbavo finiši nešťastne neukázali červenú kartu! lovému dozrievaniu mladých hráčov. poľavili. Na tomto Treba len vydržať zápase hráč Jedinstva Orsić zastrčil rozhodcu Ivu v nohách, pri robení prvých, ešte Kutiho, ktorý spadol na trávnik, stále neistých krokov. ale k prerušeniu zápasu neprišlo?! Napokon v poslednom kole štvrtá 10 8 2 0 46 : 5 26 remíza v Laliti, keď po náskoku Partizan mužstva Dinamo z Báčskeho Bregu Dinamo (S) 10 6 2 2 24 : 15 20 v prvom polčase 0 : 2 mladý hráč 10 6 1 3 28 : 11 19 Andrej Majera, ktorý dovtedy na Jedinstvo (R) deviatich zápasoch na trávniku Rastina l918 10 5 1 4 24 : 22 16 strávil vcelku iba 21 minút, v druKFK Kula 10 4 3 3 24 : 17 15 hom polčase vďaka dvom krásnym Metalac 10 4 3 3 20 : 17 15 gólom vyrovnal na 2 : 2. Jedinú výhru Panónia dosiahla Dinamo (S) 10 4 2 4 24 : 14 14 v 2. kole, keď prekonala 1 : 0 tím 10 3 3 4 13 : 18 12 Telečka z rovnomennej dediny. Sport Z množstva šancí jedinú v 63. min. Jedinstvo (K) 10 3 1 6 14 : 29 10 premenil krásnym volejom Zvonko 10 1 4 5 12 : 17 7 Šinkarčuk. Pri pohľade na tabuľku, Panónia kde Panónia zimuje na predpo- Telečka 10 0 0 10 1 : 64 0 • ŠPORT •

Mužstvo Mladosti na prvom hosťovaní v Báčskom Gračci: (stoja zľava) Jakuš, Pavlis, Fábry, Ožvát, Trojanović, Leňa, tréner Jakuš, (v drepe zľava) Torbica, Milenković, Kaňa, Sladojević, Pereza, Očoveji

Gól Milenkovića (zaklonený hráčom číslo 18) na zápase Borac – Mladosť 1 : 3

MLADOSŤ MÁ VEĽMI ÚSPEŠNÚ JESEŇ ZA SEBOU

Ako chutí prehra? Juraj Pucovský

utbalisti petrovskej Mladosti o tom nemôžu hovoriť, lebo minulej jesene v novoutvorenej Somborskej oblastnej lige nezažili žiaden neúspech! Hoci sa Mladosť dostala do takmer celkom neznámej spoločnosti – v bohatých dejinách nikdy nehrala s väčšinou klubov najmä z obcí Apatin, Sombor, Kula a Odžaci – veľmi pekne, možno nad očakávanie, sa jej darilo. Petrovčania si z pätnástich zápasov na konto zapísali trinásť cenných víťazstiev, dva nerozhodné výsledky a nulu prehier, nuž prvé miesto po prvej etape bolo samozrejmosťou. Nechýbalo mnoho, aby Mladosť dosiahla všetky víťazstvá, ale o to sa predsa namiesto jej hráčov postarali neobjektívni rozhodcovia na zápasoch so ŽAK-om v Sombore a mužstvom Krila Krajine v Báčskej Palanke. Nieto žiadnych pochybností, že mimoriadne úspešná bilancia potešila tak hráčov a všetkých v klube, ako aj fanúšikov, ktorí sledujú zápasy petrovských futbalistov. Hriala im duše a srdcia aj počas tejto ukrutne chladnej zimy. Neveríme, že je futbalista Mladosti, člen vedenia či fanúšik, ktorý by nechcel, aby sa víťazná reťaz v pokračovaní predĺžila o ďalšie ohnivká. Nuž práve preto vo FK Mladosť robia všetko, aby jarnú odvetu dočkali celkom pripravení, pracujú na organizačnom poli klubu a získaniu dobrej formy mužstva. Predseda, hráč a kapitán Petrovčanov Ján Pavlis nám povedal, že sa na jar pokúsia pokračovať tam, kde v jeseni zastali. Cieľom je aj ďalej

vyhrávať zápasy a ak sa im to podarí, získať titul majstra! Prípravy Mladosti odštartovali 30. januára 2017, ktoré vedie tréner – hráč Slobodan Sladojević a na striedačke bude ako i v jeseň sedieť Ján Jakuš. Výpustku si zatiaľ zobral iba Nemanja Kajtez, ktorý sa vrátil do radov FK Kulpín. Mladosť posilnil Vladimir Dević, doterajší člen FK Fruškogorski partizan z Bukovca, a v klube plánujú príchod ešte jedného – dvoch hráčov. Petrovčania zohrali už aj prvý prípravný zápas na pomocnom ihrisku vo Vrbare s novosadskou C. zvezdou. Novosadčania, ktorí hrajú v Srbskej lige – skupina Vojvodina vyhrali 4 : 1 (gól dal Trojanović), ale sa domáci nezahanbili, tým skôr, že hostia hrajú o dva stupne vyššie a majú zatiaľ omnoho viac tréningov v nohách.

Gól hráča Borca Čankovića z penalty, ktorým skorigoval náskok Petrovčanov na 1 : 2

Takto prekonal Nemanja Kajtez brankára Kruščićanov Juliana Čobrdu na zápase Mladosť – Mladost 4 : 1

Opora obrany: Jaroslav Jakuš (v bielom úbore vo výskoku)

Pavel Ožvát (prvý zľava v modrom) v nezastaviteľnom útoku...

Igor Kaňa (celkom vľavo) dobre prihráva, ale vie aj trafiť sieť

Stále s Mladosťou, aj na tribúne v B. Gračci

21 470 Báčsky Petrovec Ul. XIV. VÚSB 4-6 tel.: +381 (0)21/780-618 tel.: +381 (0)21/780-619 fax: +381 (0)21/780-291 hlprintbp@gmail.com

www.hlprint.rs

Fotosadzba Ofsetová tlač Knihárske spracovanie Výroba obalu