Hlas 07 2017

Kombinované poľnohospodárstvo v Starej Pazove

Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 74 | 18. 2. 2017 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4738/

7

Z obsahu

18. 2. 2017 | 7 /4738/

Uzávierka čísla: 13. 2. 2017

4 TÝŽDEŇ 5 Zviditeľňuje menej viditeľných 6 Podstatná je príprava 7 Ľudia čušia – fučia a kohút na streche

8 ĽUDIA A UDALOSTI 12 Príklad usilovnej a svornej rodiny 14 Budú poľovať na to, čo sami vychovajú 16 Z poľa do sveta

22 DETSKÝ KÚTIK

Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny v tomto roku po prvýkrát udelil novinársku cenu pre novinára, ktorý tvorí v jazyku (svojho) národnostného spoločenstva. Je táto cena v prospech alebo na úkor „menšinových“ novinárov? (s. 5) J. Pániková

22 Jemný ľudský cit

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Po prvýkrát nenávratné prostriedky pre mladých poľnohospodárov 24 Žeby sa poľnohospodárstvo neoplácalo?

26 Škodcovia jarného jačmeňa a jarnej pšenice (1)

31 KULTÚRA 31 Majeru poctili Brezňania 34 Našej kultúre treba konštruktívna

Učiteľ, spisovateľ a redaktor Pavel Grňa 19. februára na Zuzany oslávi úctyhodné životné jubileum. Keď sme ho v ústrety 80. narodeninám navštívili, zistili sme, že je verným čitateľom Hlasu ľudu od prvého čísla. (s. 32 – 33) A. Francistyová

kritika a sebakritika 37 Slovenčina po tridsiatich rokoch

38 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 49 Naša láska k športu bola úprimná 50 Chcú nabrať dobrý dych 51 Bečej, Budúcnosť, Sloga a bodka!

Autorka titulnej fotografie: Anna Lešťanová

Podľa mienky Kulpínčanov životný štandard v našej krajine je na nízkej úrovni a obyčajnému človekovi príjmy postačujú iba na základné životné potreby. Ani na budúcnosť sa nedívajú cez ružové okuliare. (s. 9) K. Gažová

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

•

•

Sťažené východiská Zvyk je stále železnou košeľou. Aj v prípade ujatého názoru, že písanie o ktoromkoľvek štáte treba začať jeho históriou. Zvlášť to platí pre štátne sviatky.

V

strede týždňa sme teda oslávili Deň štátnosti ako najdôležitejší národný sviatok od začiatku tohto storočia, zároveň i historický 15. február.

V prvom rade ako prejav úcty k spomienkam na dva dôležité segmenty tunajších dejín: Prvé srbské povstanie proti Osmanskej ríši (14. 2. 1804 –7. 10. 1813) a schválenie Sretenskej ústavy 15. februára 1835, považovanej za symbol vzniku moderného srbského štátu.

Dejiny sú v podstate vzácnou záležitosťou, zvlášť ak sa vie čerpať z ich ponaučení. Tie tunajšie, najčastejšie tragické a komplikované, zostanú ešte dlho ako úrodná pôda na mnohé výskumy, na hľadanie, odhaľovanie a objavovanie súvislostí, no i na výčitky, prečo sa vtedy rozhodlo tak a nie inak... Je jasné, že je po boji každý generálom, no oveľa viac od takýchto úvah predmetom záujmu obyvateľov a politikov sa stáva dnešok a zajtrajšok. Čo nás v ňom čaká a ako sa prispôsobiť tomu prostredníctvom najvyššieho právneho aktu štátu?

Vraví sa, že je najlepšou ústavou tá, ktorá (pre) trvá. V takomto kontexte je to Ústava USA ako najstaršia na svete. Právni experti mienia, že je predpokladom vzniku dnešnej kvalitnej ústavy jej právny obsah a zladenosť siahajúca k dokonalosti, čo prakticky znamená, že by mala byť vzorom celej právnej sústave a nižším právnickým aktom. Druhý činiteľ sa vzťahuje na život, ktorý upravuje, na konkrétnu spoločnosť a štát. Čiže ide o to, aby bola adekvátna dosiahnutému stupňu vývinu a politic-

kým pomerom, zároveň ale i smernicou celkového rozvoja.

Terajšia Ústava Srbska, schválená v Národnom zhromaždení v roku 2006, sa akosi stáva tesná pre prebiehajúce alebo očakávané zmeny. Okrem reálnej vnútropolitickej situácie je tu i vonkajší činiteľ. Pôvodne šlo o predsavzatie Belehradu meniť do konca tohto roka Ústavu v časti vzťahujúcej sa na justíciu, no keďže sa lehoty z Akčného plánu pre prístupovú kapitolu 23 posunuli, možné je, že najvyšší právny akt i tento rok prežije v existujúcej podobe. Zmeny ústavy ako potreba vyplývajúca z európskej cesty nemusia byť natoľko naliehavé, vzhľadom na to, kde práve na tej ceste sme. Inými slovami, ešte veľa vody pretečie dolu Dunajom, kým sa do ústavy bude musieť vnášať tzv. integračná klauzula, čiže zverenie časti suverénnych práv Európskej únii, ako i ustanovenia umožňujúce občanom EÚ aktívne a pasívne voličské právo v Srbsku pri voľbách do Európskeho parlamentu.

To, čo akosi najviac znepokojuje, je žitie v stálom procese volania po ústavnej revízii, ktoré nám vytvára falošný obraz, že zmenou najvyššieho štátneho aktu budeme automaticky žiť lepšie.

Nebudeme. Aspoň nie potiaľ, kým úspešne nezdoláme potrebné reformy a nedáme jasné odpovede na už dnes vyhrotené dilemy, vzťahujúce sa napríklad na to, v akom štáte a spoločnosti aj chceme, aj môžeme reálne žiť. A nie vždy to závisí len od nás.

Oto Filip

Čítajte nás aj na www.hl.rs.

7 /4738/ 18. 2. 2017

3

Týždeň

InPress

Americký sen v Srbsku Jasmina Pániková

U

vedený titulok by sa v našej krajine mohol stať realitou – sľubuje nezávislá kandidátka na prezidenta Daniela Sremcová.

Okrem toho, že je zatiaľ prvou ženou, ktorá bude kandidovať, takisto je prvou, ktorá potenciál v rozvoji krajiny vidí v jej diaspóre.

Belehradčanka, ktorá vyrastala v Amerike a je predsedníčkou Srbského inštitútu vo Washingtone, mieni, že je správna chvíľa využiť novú americkú administratívu. Ak sa titulky podaktorých bulvárnych novín ukážu ako správne, že aktuálny prezident Spojených štátov amerických má v sebe aj srbskú krv a ak prerobí v ňom patriotický gén... Ihneď zabudneme na arabskú dobrosrdečnosť, Belehrad na vode a pod. Avšak ani aktuálna kandidátka nemôže odpútať pozornosť od Emirátov. Vraj v našej krajine budeme mať malý Dubaj. Aj v Obci Báčska Topola je dedina Malý Belehrad, ktorá s Belehradom nemá nič spoločné. Ozaj, ako by vyzeral ten srbský malý Dubaj?

Výrok, ktorý sa už stal ošúchaným, ale ktorého sa každý kandidát drží zubami a nechtami, je zastavenie straníckeho zamestnávania.

Sľubuje to aj kandidátka Daniela Sremcová, Vuk Jeremić, Saša Janković... Sľubovali to aj kandidáti pred terajšou vládnucou stranou, sľubovalo to aj aktuálne vedenie štátu, a potom zrazu šok! Oznámenie, že určitá persóna je zamestnaná podľa politickej línie. Pravdaže, nebolo to vyjadrené týmito slovami. Vraj, je to splnenie sľubu vládnucej koalície, že zamestná člena určitej strany.

Keďže schopnosti novozamestnanej osoby nám nie sú známe, nebudeme o nich hovoriť. Musíme povedať, že niektorí občania tejto krajiny ešte stále veria, že sa ľudia zamestnávajú na základe vedomostí a nie politických sľubov.

4

www.hl.rs

HOD N

Takmer všetko naopak Oto Filip

V

prípade Kosova nie je to nič nezvyčajné: takmer všetkých v súvislosti s ním najčastejšie ťaží pocit, že veci zďaleka nedopadli podľa predstáv a túžob. Zvlášť to platí pre založenie Spoločenstva srbských obcí, ktoré napriek bruselským dohodám dávnejšie stopol kosovský Ústavný súd.

Pár dní po zbúraní múru pri rieke Ibar a na začiatku stavby nového, vedenie Kosova v čele s Hashimom Thaçim oznámilo, že odštartuje vznik uvedeného spoločenstva. Háčik je ale v tom, že sa v Prištine nazdávajú, že by jeho štatút mali písať albánski právnici, kým podľa Bruselskej dohody jeho autormi majú byť Srbi žijúci na Kosmete. To, že čert najčastejšie väzí v detailoch, sa vidí i podľa toho, že albánski poprední činitelia žiadajú, aby sa rešpektovali stanoviská Ústavného súdu Kosova, ktorý s viacerými plánovanými ustanoveniami budúceho spoločenstva nesúhlasí. Dokonca ministerka poverená dialógom Edita Tahiri oznamuje, že so Spoločenstvom srbských obcí (ZSO)

EDNA OSO NOS

netreba počítať, kým existujú tzv. paralelné štruktúry Srbska na Kosmete.

Aj v ideálnom prípade medzi plánmi a realitou je aspoň päť krokov. Prvým je schválenie Dekrétu o ZSO vládou Kosova, druhým potvrdenie dekrétu Ústavným súdom, čím by sa spoločenstvo zakomponovalo do právnej sústavy, tretím vypracovanie predbežného návrhu štatútu riadiacim tímom pozostávajúcim zo štyroch Srbov a jeho zaslanie do Bruselu, štvrtým zlaďovanie detailov štatútu delegáciami Belehradu a Prištiny, piatym zakladateľské zhromaždenie ZSO. V súvislosti s Kosovom oveľa silnejšie od tejto staronovej témy zarezonovali dve ďalšie správy: prvá je z francúzskeho mesta Colmar, kde Apelačný súd rozhodol, že sa o vydaní Srbsku Ramuša Haradinaja, obvineného z vojnových zločinov, vyjadrí 2. marca. Ďalšia sa zase týka neskrývaných plánov Prištiny zmeniť svoje bezpečnostné jednotky na Vojsko Kosova, čo je nebezpečné zahrávanie sa so stabilitou regiónu, k tomu v priamej kolízii s Rezolúciou

1244 Spojených národov. Jedinou kotvou nádeje je skutočnosť, že jedenásť poslancov Srbskej listiny nemieni na schôdzi kosovského parlamentu hlasovať za vznik ozbrojených síl Kosova.

Silná rétorika, verejné prejavy nespokojnosti dvoch strán, politické zneužívanie pomerov, zatiaľ kontrolované zrážky naznačujúce, že sa mnohé mení do svojho protikladu: dobré plány do zlej reality, odzbrojenie do zbytočného vyzbrojovania, porozumenie do konfliktov, konštruktívne ovzdušie do zbytočnej nenávisti... Následkom je vznik situácie, za ktorú sa skôr možno hanbiť, ako by sa ňou mohlo hrdiť. Celkový systém je asi celé roky posunutý, prípadne zle nastavený. Presnejšie pre niektorých, ktorí z toho vedia dobre ťažiť, veľmi dobre nastavený. Kam to ale už v blízkej budúcnosti povedie – nevedno. Netreba však zabúdať na upozornenie eurokomisára pre susedskú politiku a rokovania o rozšírení Johannesa Hahna, že netreba veľa, čiže stačí len iskierka, aby v tejto časti Balkánu zase vzbĺkol požiar.

EDNA OTÁZKA

Mr. ALEKSANDAR DRAGIŠIĆ, RIADITEĽ ÚSTAVU PRE OCHRANU PRÍRODY SRBSKA

Bude ich jedenásť Oto Filip – Aký je dnešný počet ramsarských oblastí v Srbsku – Doteraz je u nás vyhlásených desať týchto oblastí, z čoho osem je vo Vojvodine. Jedenástou sa má stať Národný park Đerdap, ktorý je už nominovaný. Postup pokračuje, takže očakávame, že

Informačno-politický týždenník

uvedený status získa v tomto roku. Vcelku by sme tak mali 63 819 hektárov chránených ramsarských oblastí. Jasné je, že tieto mokrade majú obrovský význam pre živočíšne druhy, ktoré ich obývajú, zvlášť pre tie, ktoré sú ohrozené. Okrem Đerdapu zistili sme, že je u nás až šesťdesiatosem pásiem, ktoré by

si v budúcnosti mohli nárokovať na status chránených oblastí. Práve zisťujeme, ktoré z nich majú najreálnejšie predpoklady na ramsarskú nomináciu v nadchádzajúcom období.

•T

DE

•

O NOVEJ NOVINÁRSKEJ CENE NDNV

Zviditeľňuje menej viditeľných Jasmina Pániková

N

ezávislý spolok novinárov Vojvodiny v tomto roku, presnejšie 27. januára, po prvýkrát udelil výročnú cenu novinárovi, ktorý píše alebo informuje v jazyku národnostného spoločenstva. Dostal ju István Bozo, ktorý sa vo verejnom živote vojvodinských Maďarov zjavil pred zhruba tromi rokmi, keď verejne poukázal na prešľapy v subotickom Národnom divadle.

Verejnosť schválila takýto počin nezávislého spolku, ale takisto sa nastolila otázka, či je potrebné ustanoviť osobitnú cenu pre tzv. menšinových novinárov? V čom je rozdiel medzi novinárom, ktorý tvorí v srbskom jazyku, a tým, ktorý patrí do jedného z menšinových spoločenstiev? Aj jedným, aj druhým záleží na pravdivosti, profesionalite a objektívnosti.

Problémy, ktoré sú témami ich príspevkov, sú rovnaké aj vo väčšinovom spoločenstve, aj v menšinovom.

PRE O E STANO ENÁ NO Á ENA „Cena NDNV, určená pre novinárov, ktorí píšu v jazykoch národnostných spoločenstiev, je založená tohto roku na návrh našich kolegov Vladimíry Dorčovej-Valtnerovej a Borisa Vargu,“ hovorí Nedim Sejdinović, predseda Nezávislého spolku novinárov Vojvodiny. „Úprimne, na začiatku sme mali dilemu, či cena nebude trochu segregačná. Či rozdeľovaním, čiže založením novej ceny, robíme opak hodnotám, o ktoré sa zakladáme – uctievanie ľudských a menšinových práv a interkultúrnosť. Po dlhšom uvažovaní a konzultáciách sme pochopili, že predsa potrebujeme túto cenu. Ona neznamená, že v budúcnosti tzv. hlavnú výročnú cenu NDNV nebudú dostávať •T

DE

•

asminka Duli ová (Foto: Hrvatsko kulturno vijeće)

aj „menšinoví“ novinári a autori. Cena znamená, že s osobitnou pozornosťou budeme sledovať diania na menšinovom mediálnom poli a zviditeľňovať dobrých novinárov a prezentovať ich širšej spoločnosti,“ ozrejmuje Sejdinović.

O SI O ENE MYSLIA TZ . MENŠINO NO INÁRI „Určite je rozhodnutie o udeľovaní tejto novinárskej ceny schválené s dobrým úmyslom,“ mieni Miroslav Gašpar, novinár slovenskej redakcie Rádia Nový Sad. Podľa neho taká cena, ako aj všetky iné, by mali byť motiváciou pre novinárov svoju prácu vykonávať profesionálne.

Túto cenu pozitívne hodnotí aj Jasminka Dulićová, zodpovedná redaktorka týždenníka Hrvatska riječ. „Mienim, že je potrebné mať takúto cenu z dôvodu väčšej viditeľnosti menšín. Je dobre známe, že v našej krajine, v médiách v srbskom jazyku sa o menšinách nehovorí príliš často. Ak aj áno, tak je to vo väčšine viazané o určité incidenty, konflikty a menej je afirmatívnych správ. Skutočnosť,

že verejne odmenili príslušníka menšinového spoločenstva, je správa, ktorá produkuje ďalšie, otvára témy o menšinových médiách.“ Jeden z iniciátorov založenia ceny Boris Varga hovorí, že sa počas posledných rokov veľa hovorilo o tejto cene, keďže bol problém v nerovnomernom postavení a zaobchádzaní s novinármi. „Novinári, ktorí písali v srbskom jazyku, mali práva na všetky ceny v Srbsku a vo Vojvodine, zatiaľ čo médiá, ktoré informujú v jazykoch národnostných menšín, mali všetky demokratické záväzky, od uctievania zákona po etický kódex novinárov a nemali právo na profesionálnu cenu. Médiá

oris ar a (Foto: Ruske slovo)

v jazykoch národnostných spoločenstiev sa často pejoratívne nazývajú menšinovými médiami a oceňujú sa mimo korpusu médií, čo aj je na prvý pohľad určitý druh segregácie. Aj keď v našej pokrajine existujú 3 – 4 novinárske združenia, ani jedno, okrem NDNV, sa nezaoberalo cenami za profesionálnu prácu novinárov v médiách národnostných spoločenstiev.“ SE RE Á IA ALE O SPÁ ANIE Ak sa všetci novinári venúva-

jú témam, ktoré sú okolo nás a ktoré tešia alebo trápia čitateľov, poslucháčov a divákov, prečo potrebujeme osobitné ceny pre väčšinu a menšinu?

Nedáva sa tým impulz, aby sa vytvárali určité medzery medzi novinármi?

Zodpovedná redaktorka Hrvatskej riječi mieni, že médiá v menšinovom jazyku sú prirodzene zamerané na svoje spoločenstvo a tým aj určitým spôsobom oddelené od iných. „Väčšinou sa zaoberáme témami z nášho spoločenstva, ale takisto spracúvame aj všeobecné témy z uhla menšín, takže ani nemožno hovoriť, že sú menšinové médiá všeobecne uzatvorené. Samozrejme, nie sú všetky menšiny rovnaké a v niektorých je viditeľnejšia getoizácia. Nachádzame a zviditeľňujeme témy, ktorými sa médiá v srbskom jazyku nezaoberajú, a poskytujeme priestor tým, ktorí nie sú prítomní v iných médiách. A kolegovia zo srbských médií to môžu využiť, ak ich dané témy zaujímajú, čo, žiaľ, nie je časté,“ hovorí. Podľa jej mienky témy, ktoré spracúvajú menšiny, a teda aj nová cena môžu iba spájať novinárov a zapájať ich do celoštátnych rámcov. Rovnakú mienku má aj novinár M. Gašpar. Myslí si, že je paradoxné, aby novinárov rozdeľovali ceny. Tie by ich podľa neho mali spájať.

B. Varga na záver konštatuje, že všetci profesionálni novinári, ktorí chcú chrániť verejný záujem, sa rovnako vystavujú riziku.

Aj novinári v médiách národnostných spoločenstiev sa neraz ocitnú v konflikte s lokálnymi a politickými mocnármi, a pritom ich snaha a výsledky často zostávajú nepovšimnuté. Niet divu, že v samotných redakciách vznikala určitá podoba apatie, ktorá by touto cenou mala byť aspoň sčasti prekonaná.

7 /4738/ 18. 2. 2017

5

Týždeň OPÝTALI SME SA ZA VÁS: GORDANA JANKOVIĆOVÁ, VEDÚCA ODDELENIA PRE MÉDIÁ MISIE OBSE V SRBSKU

Podstatná je príprava Oto Filip

O

zapájaní mladých ľudí do pôsobenia mediálnej sféry, o tom, čo podnikať, aby rozumeli obsahom, ktoré sa im ponúkajú, o reálnom a skreslenom obraze skutočnosti a viacerých iných témach a dilemách sa hovorilo v rámci projektu Rozumieš médiám?, ktorého iniciátorkou

bola Asociácia médií Srbska. Bol to dobrý podnet opýtať sa vedúcu Oddelenia pre médiá Misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v Srbsku Gordanu Jankovićovú: – o podnikať aby sa mladí stali pravidelnými konzument-

V ÚSTRETY 6. MEDZINÁRODNÝM DŇOM ENERGETIKY A INVESTÍCIÍ

Dobré načasovanie Oto Filip

D

ve podujatia v dvoch našich najväčších mestách – Belehrade a v Novom Sade – a obidve dobre načasované. Prvým je Veľtrh turizmu, ktorý sa bude konať na sklonku februára, druhým zase Medzinárodné dni energetiky a investícií v Master stredisku Novosadského veľtrhu. Pôvodným termínom uvedených dní bolo rozhranie októbra a novembra, kým už pár posledných rokov novým je začiatok marca. Nejde len o to, aby sa konali v podvečer 5. marca – Svetového dňa energetickej účinnosti, ale i o to, že sa štart meteorologickej jari javí ako oveľa lepší termín na ústretové ročné plánovanie energetických predsavzatí, opatrení a potrieb.

Trend je známy. Energia by mala byť vyrobená s najnižšou cenou a najnižším ekologickým dopadom, spotrebiteľovi dopravená načas, bezpečne a spoľahlivo, využívaná vo sfére zdrojov, jej doprave a spotrebe čo najúčinnejšie.

Dosiahnutie nevyhnutnej istoty v získavaní energetických zdrojov, kvalitnejšie zabezpečenie všetkých spotrebiteľov palivami a energiou, orientácia energetického hospodárstva na účinné a ekologicky pozitívne technológie výroby elektrickej energie, vyššie využívanie

6

www.hl.rs

obnoviteľných a druhotných zdrojov energie, zavádzanie energeticky úsporných výrobných technológií a spotrebičov, postupné zníženie energetickej náročnosti a absolútnej spotreby energie sú cieľmi, pod ktoré sa podpisuje azda každá krajina, ktorej záleží na vlastnej budúcnosti.

Riadiac sa uvedenými globálnymi trendmi, na marcových dňoch energetiky (2. a 3. marca), spoločne usporiadaných Novosadským veľtrhom, Pokrajinským sekretariátom pre energetiku, stavebníctvo a dopravu a Stredoeurópskym rozvojovým fórom (CEDEF), reálne treba očakávať nové poznatky o energetickej účinnosti, obnoviteľných zdrojoch energie, o stavebníctve a ochrane životného prostredia, o stratégii rozvoja energie, o rozvojovo-výskumných programoch a projektoch. Zámerom je aj zviditeľniť toto podujatie v medzinárodných rámcoch, tak isto nadviazať priame kontakty so zahraničnými investormi.

Pokrajinský tajomník pre energetiku Nenad Grbić vyzdvihuje vedomostný aspekt podujatia, ako je informovanie o nových energetických výdobytkoch a technológiách, no i prínos k dosiahnutiu energetickej nezávislosti a bezpečnosti, vrátane lepšieho využívania obnoviteľných zdrojov.

Informačno-politický týždenník

mi toho čo im pon kaj naše m diá – Naši mladí sú zbehlí vo využívaní sociálnych sietí, rozumejú internetu a pohybom vo virtuálnom svete.

Možno povedať, že sa prostredníctvom toho vlastne učia, ako debatovať, ako rešpektovať odlišný názor. Pravdou je však, že oni nie sú stálymi konzumentmi tunajších mediálnych obsahov.

Preto treba čosi širšie podnikať na ich prezentovaní a propagovaní. Je to veľmi dôležité. Určité publikum musí, slovom, vyrásť do

konzumentov mediálnych obsahov. Zaujímavé sú výskumy, ktoré robilo BBC. Táto spoločnosť už od vzniku kanálu mala hlavné publikum vo veku od 45 do 60 alebo 70 rokov. Spravidla to bol rovnaký alebo veľmi približný počet ľudí.

My sme si vždy kládli otázku: Ako to dosiahli? Podstatou je, že publikum včas chystali, pripravovali, aby vyrástlo tak, aby mohlo rozumieť určitým obsahom, bolo zainteresované o tieto. Keď ide o nás, potrebujeme viac projektov, ako je tento Asociácie médií Srbska o mediálnej gramotnosti. Preto sa pokúsime zoskupiť zainteresovaných s cieľom, aby sa títo medzi sebou dohodli, ako sa dostať do škôl a zapojiť do projektov čoraz väčší počet žiakov.

Netreba zabúdať, že sa rok 2020, v ktorom podiel energie z týchto zdrojov v jej celkovej spotrebe má stúpiť na 27 percent, veľmi rýchlo blíži. V rámci nedávneho pobytu v Master stredisku Novosadského veľtrhu, kde účinkovala v práci programovej rady podujatia, predsedníčka CEDEF Ana Bovan osobitne podčiarkla skutočnosť, že vlaňajšie dni energetiky a investícií zoskupili okolo dve tisíce účastníkov z desiatich krajín, že sa v ich rámci konalo tridsať rôznych udalostí – konferencií, dielní, okrúhlych stolov, prezentácií – na ktorých rečnilo približne stodvadsať expertov. Boli tam,

samozrejme, i predstavitelia desiatok spoločností, štátnych a regionálnych ministerstiev. Podľa nej témy na nadchádzajúcich marcových dňoch budú v duchu súčasných svetových trendov, príznačnosťou ktorých je tesná spätosť energetiky s ekonomikou a investíciami, tiež s ekológiou.

Srbsko v tom všetkom má mnoho potenciálov, dôležitých nielen pre energetiku, ale aj pre vznik nových pracovných príležitostí a odstránenie evidentných rozdielov medzi mestskými a vidieckymi prostrediami. Čiže nejde len o aspekt hospodársky, ale aj o aspekt sociálny a rozvojový.

NO Á NÁMESTN KA POKRA INSKOM SEKRETARIÁTE. Milinka Chrťanová je nová úradujúca námestníčka pokrajinského tajomníka pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá.

Chrťanovú, inak členku politickej strany Slováci vpred!, ktorá je na pokrajinskej úrovni v koalícii so Srbskou pokrokovou stranou (SNS), do funkcie vymenovali v utorok 7. februára na schôdzi pokrajinskej vlády. Vyštudovala na VŠMU v Bratislave bábkoherectvo. Táto Kysáčanka desať rokov pôsobila v novinárskej oblasti v Slovenskej redakcii Rádia Nový Sad. Za sebou má skúsenosť z členstva v odborných porotách v recitačných súťažiach, literárno-recitačno-divadelných dielní a režírovania tieňohry.

Red. Foto: E. Š.

•T

DE

•

NA OKRAJI PAMÄTI

Ľudia čušia – fučia a kohút na streche Juraj Bartoš

Z

abúdanie je prirodzené, dá sa s tým však niečo robiť. Takýto a na desiatky iných titulkov sa vynorí, keď skúsite „googlovať“ prvé slovo tejto vety. Nasledujú, pravdaže, stovky rád, ako (za)bojovať proti pekelnému Alzheimerovi.

Nikdy som tak dobre nepamätal, ako teraz dobre zabúdam.

Osobne túto sentenciu mám furt po ruke, priznám sa, práve v obave zo stretnutia tretieho druhu s dobiedzavým pánom Alzheimerom. Obdivujem tých (mnohých), ktorí takýto problém nemajú, alebo, čo je zrejme častejší prípad, proste sa k nemu nepriznávajú. Kebyže ich naskutku slúžila slonia pamäť, zrejme by ju uplatnili. Hoci nie je vylúčené, že to ne(u)robia – s predbežným úmyslom.

Po dlhočiznom úvode poďme k jadru veci.

Tento text vznikal, respektíve vznikol dva dni pred sviatkom Srbskej pravoslávnej cirkvi známym ako Sretenje, ktorý roku 2001 bol vyhlásený aj za štátny sviatok Republiky Srbsko – Deň štátnosti. Ako sám povedal, náš aktuálny premiér a predseda Srbskej pokrokovej strany Aleksandar Vučić 15. februára mal oznámiť kandidáta SNS na blížiace sa voľby prezidenta Srbska. Po odstúpení Čiernej Hory zo súštátia roku 2006 sa naša krajina pechorí s horou problémov širokého spektra. Z ktorých aktuálna koalícia v čele so SNS a Socialistickou stranou Srbska – čo právom, čo bez dôvodov – obviňuje svojich predchodcov.

Volebná kampaň sa úradne ani nezačala a v dolných polohách už len tak vrie. Správy z prostredí, v ktorých (by) sa mali uskutočniť voľby do rád miestnych spoločenstiev, sú, bez preháňania, dramatické.

Možno si už teraz predstaviť, ako •T

DE

•

to bude vyzerať, len čo sa rozbehne peletón s prezidentskými kandidátmi. Ako sme už písali, voľby do Rady MS v Hložanoch avizované na 22. januára sa neuskutočnili. Niekoľkí členovia volebnej komisie podali demisiu, výborníci väčšinovej koalície v Zhromaždení obce Báčsky Petrovec sa nedostavili na mimoriadnu schôdzu, na ktorej mali vymenovať novú zostavu volebnej komisie a na nasledujúcej najbližšej schôdzi predseda ZO túto záležitosť jednoducho nezaradil do rokovacieho programu (?!), takže nevedno, kedy vlastne tie voľby budú; čoraz hlasnejšie sa skloňuje syntagma nútená správa.

Na členov volebnej komisie vraj boli konané nátlaky zo strany „politických štruktúr“. Tak aspoň „revoltovaní občania Hložian“ napísali v informácii, ktorú zaslali do NRSNM. Ak si len ľudia nevymýšľajú, občanov Hložian, ako i niektorých iných dedín, v ktorých by sa čoskoro mali konať voľby miestnych richtárstiev, telefonátmi prenasledujú príslušníci najmasovejšej a neustále počtom členov narastajúcej strany s otázkami, či budú hlasovať za SNS a pod.

Anonymní autori z Kovačice (ako uvádzajú, v strachu z represálií) zaslali list prezidentom a premiérom Srbska a Slovenska a ďalším vysokým funkcionárom na Slovensku, v ktorom upozorňujú na rôzne nezrovnalosti, „podvody a krádeže“ zo strany terajších predákov lokálnej samosprávy. Do NRSNM dostali aj ďalší anonym – z Pivnice. V ňom sa hovorí, ako pred voľbami do Rady MS v tejto dedine údajne prichádzali agitovať funkcionári SNS z Báčskej Palanky a Nového Sadu, ba údajne ich vraj navštívil aj premiérov brat... Médiá o podobných veciach informujú aj z iných prostredí. Nie div, že občania bez politického prifarbenia sú znechutení. Je však zarážajúce (alebo ani nie?), že, ako sa hovorí, čušia a fučia.

Podľa čínskeho horoskopu 28. januára nastúpil nový vládca roka Kohút; ten by mal vládnuť do 15. februára 2018. Je vraj nekonfliktný, dobrosrdečný etc.

Avšak vie byť aj márnomyseľný a neústupný. Na jednom z početných portálov, ktoré sa zaoberajú rečou hviezd, sa uvádza, že Kohút, o ktorom je reč, je síce pracovitý, úprimný a pod., „no sám nerád prijíma kritiku“.

Okrem toho vraj „chce byť obdivovaný, vážený a uznávaný“.

Háčik môže byť v tom, že „jeho spojencom a spoluvládcom na rok 2017 bude yinový Oheň“ a „v tomto spojení sa nám predstaví ako jeden z najnepochopiteľnejších a najvýstrednejších vládcov celého 60-ročného cyklu“.

Slovom, červený kohút akoby už bol, alebo aj je na streche, kým sa babka, t. j. „babky“ pokojne češú... Jáj... takmer som pozabudol: žeby ľudia (vrátane predákov strany, ktorej hlava sa pýta „na všetko“ – úvodzovky tu asi nemajú miesto) zabudli, na čom stroskotal niekdajší Zväz komunistov Juhoslávie a čiastočne aj tzv. žltá strana? Na čom inom, než na prehnanej masovosti spomenutých politických zoskupení a márnomyseľnosti vlastných vodcov? Nie sú jediní, ktorí pozabudli (ach, ten pán Alzheimer!) na heslo, ktoré ľudia pripisujú buď srbskému kniežaťu Milošovi, juhoslovanskému kráľovi Petrovi, alebo najväčšiemu synovi juhoslovanských národov a národností súdruhovi Titovi: „Priťahuj, priťahuj, a keď vidíš, že národ mlčí, vtedy povoľ!“ Kým nie je pozde, milý drozde...

Iný uhol reality

Nikola Petkov 7 /4738/ 18. 2. 2017

7

Ľudia a udalosti ZO ZHROMAŽENIA OBCE STARÁ PAZOVA

Vymenovali novú riaditeľku knižnice Anna Lešťanová

V

poradí 11. zasadnutie Zhromaždenia obce Stará Pazova, ktoré sa konalo v piatok 10. februára vo veľkej zasadačke tzv.

Bielej budovy, trvalo iba hodinu.

Na ňom výborníci schválili finančné plány miestnych spoločenstiev Stará Pazova, Vojka, Belegiš a Surduk. Konkrétne pre MS Stará Pazova príjmy a výdavky v roku 2017 sú stanovené v sume 20 miliónov dinárov, o polovicu menej je určené miestnym spoločenstvám Vojka a Belegiš a sedem miliónov MS Surduk.

Na piatkovom zasadnutí výborníci schválili zmenu rozhodnutia o spôsobe financovania programov organizácií a združení občanov, ako aj rozhodnutie o pridelení rozpočtových prostriedkov cirkvám a náboženským spoločenstvám

iba na základe verejného ktorom si budú protirečiť vysoká súbehu. Väčšinou hlasov politika, mienky lídrov strán, ale výborníci schválili Lokálny má byť telesom, ktoré schvaľuje akčný plán pre mladých rozhodnutia späté výlučne so na obdobie rokov 2017 – záujmami danej obce. A ďalej uviedol: „Ako ste si mohli všim2020, ako aj rozhodnutie o pripojení Obce Stará Panúť, čoraz väčší počet výbornízova k Národnej asociácii kov zisťuje, že tu skutočne ide o rozhodnutia, ktoré prispievajú kancelárií pre mladých.

Keď ide o kádrové otázk zveľadeniu a rozvoju našej ky, namiesto doterajšej obce a k získaniu statusu mesta. riaditeľky Ľudovej knižnice Musím vyjadriť spokojnosť s Dositeja Obradovića v Statým, že sme dnes nemali ani rej Pazove Nataše Filipovej, jeden hlas proti schváleným ktorá podala demisiu, za bodom rokovacieho programu. novú úradujúcu riaditeľ- Staropazovskí výborníci počas hlasovania Evidujeme iba zdržané hlasy ku vymenovali Draganu niektorých výborníkov, ktorí sú Milašovú, právničku z Novej Pazovy. opozičnej Srbskej radikálnej strany si vedomí, že nás všetkých zvolili Treba poznamenať, že na tejto (SRS), čo doteraz nezvykli robiť. občania a že máme pracovať v ich schôdzi všetky body rokovacieho Na margo toho predseda ZO Stará záujme, t. j. pri niektorých veciach programu boli schválené bez roz- Pazova Goran Jović povedal, že významných pre obec sa musíme pravy a väčšinou hlasov výborníkov. obecný parlament jednej lokálnej zjednotiť,“ zdôraznil predseda ZO Za niektoré hlasovali aj výborníci samosprávy nemá byť miestom, na Jović.

ČLENOVIA RMS KYSÁČ A CV S PREDSTAVITEĽMI LISJA

počuť i to, že nemienia robiť nátlak, ako ho nerobili ani doteraz, a nebudú preberať pohrebné služby bez spolupráce a dohovoru s miestnymi spoločenstvami a občanmi. Snažili sa aj dokázať, že je neopodstatnená fáma, ktorá sa šíri ohľadom cien a služieb podniku Lisje.

Keďže sa záležitosť nei to, aby sa na účely spravovania riešila ani na zasadnutí cintorína prostredníctvom VKP 6. februára, Miestne spoInformatika platilo mesačne 200 ločenstvo bude naďalej dinárov na domácnosť. vykonávať pohrebné služCirkevný výbor sa hneď po by. Občania, ktorí niekoho týchto rozhodnutiach dal do vyprevádzajú na večný práce. O ich početných aktiviodpočinok, majú priniesť tách na tomto pláne a stretnutiach s predstaviteľmi Mesta Z pondelkov ho zasadnutia v priestoroch vyplatené šeky Informatiky a nemajú iných finančných Nový Sad, Mestskej správy pre Miestneho spoločenstva výdavkov týkajúcich sa sakomunálne práce a iných kommotného činu pochovávania. Podľa petentných inštitúcií na pondel- a je majetkom Mesta Nový Sad. Riaditeľ VKP Lisje Vladimir Đa- slov Branka Predojevića, podpredkovom zasadnutí hovoril Michal Ďurovka, koordinátor RMS a CV. ković sa na pondelkovom zasad- sedu RMS, prechodné obdobie Ako však skonštatoval, ich úsilie nutí v Kysáči odvolával na mest- preberania pohrebných služieb dodnes neurodilo plodom. Hlavnou ské Rozhodnutie o komunálnej buď zo strany CV alebo Lisja ešte príčinou, prečo sa táto záležitosť činnosti spravovania cintorínov potrvá. Členovia Rady MS a CV dodnes neriešila, je to, že podľa a pohrebných službách. Podľa tohto naďalej mienia vytrvale vyhľadávať zmien a doplnkov Zákona o ko- rozhodnutia podnik Lisje spravuje zákonné formy a možnosti ako munálnych činnostiach nemožno mestské cintoríny, ku ktorým patrí aj dodržať rozhodnutie zhromaždenia pohrebné služby zveriť cirkvám kysáčsky. Ako však riaditeľ povedal, občanov a spravovanie kysáčskeho a cirkevným spoločenstvám, ak nie proces preberania ingerencií je cintorína zveriť cirkevnému výboru. sú majiteľmi pozemku, na ktorom dlhotrvajúci a vyžaduje si nielen Ich nasledujúcou aktivitou bude je cintorín. Nateraz je pozemok cin- čas, ale aj prostriedky a ľudstvo. Od stretnutie s predstaviteľmi Mestskej torína v Kysáči v procese reštitúcie predstaviteľov podniku Lisje bolo správy pre komunálne práce.

Stredobodom pozornosti pohrebné služby Elena Šranková

V

Kysáči v pondelok 6. februára bolo zasadnutie členov Rady Miestneho spoločenstva Kysáč a cirkevného výboru s predstaviteľmi Verejného komunálneho podniku Lisje z Nového Sadu. Hovorilo sa o spravovaní kysáčskeho cintorína.

Rozhovor bol konštruktívny, i keď sa veci neposunuli veľmi dopredu.

Avšak občania sa nateraz nemusia obávať žiadnych zmien, lebo Miestne spoločenstvo bude naďalej vykonávať túto komunálnu činnosť, čiže pochovávať nebožtíkov, rovnako ako doteraz. Spomeňme, že touto témou sa v Kysáči zamestnávajú od júna 2013. Najprv Rada MS zverila práce spravovania cintorína cirkevnému výboru, v ktorom sú predstavitelia cirkví a náboženských spoločenstiev. Na zhromaždení občanov 29. septembra 2013 rozhodli rovnako, ako

8

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

•

DIA A

DALOSTI •

O ŽIVOTNOM ŠTANDARDE OBČANOV

Nádej na lepší život len minimálna Katarína Gažová

Na otázku, nakoľko je reálne zostane. Ale verte, mnoho toho my sú také, aké sú, takže koľko očakávať zlepšenie životného nezostane. O kupovaní odevu mám, toľko si môžem rozvrhnúť občanmi Kulpína sme sa roz- štandardu občanov v roku 2017, alebo nábytku nemôžem ani ho- a musí mi stačiť na celý mesiac. právali o tom, aký je v tomto ekonómovia voriť. Niežeby som Kupujem základné veci potrebné prostredí životný štandard. odpovedajú, že si to nechcel kúpiť, v domácnosti, predovšetkým Zistili sme, že sa ťažko žije, mla- zvýšenie prieba naopak, ale si to potraviny. Mám dojem, že stále dí nemajú zamestnanie, a preto merného platu jednoducho nemô- kupujem rovnako, ani menej, veľká väčšina odchádza za lepším treba očakávať žem dovoliť, keďže ani viac. K tomu napríklad na životom do zahraničia, hlavne na už v marci. máme taký nízky žiSlovensko. Stredné a najstaršie „Minimálvotný štandard. Už generácie občanov majú príjmy na hodinová celé roky je to tak, postačujúce iba na základné život- mzda sa od no predsa verím, né potreby a bez kúpy na splátky začiatku roka že sa nám štandard by ich život bol ešte ťažší. Výhľady zvýšila o 9 dizlepší. Keďže to pona zlepšenie životného štandar- nárov. Úradná trebuje čas, musíme du už v tomto roku sú podľa ich štatistika ukabyť trpezliví. zuje, že sa platy Milina Ďugováv súkromnom Milina Ďugová-Krnáčová -Krnáčová: – Mysúseku zvyšujú. lím si, že máme minimálny životný Nasleduje zvýšenie príjmov aj vo verejnom sek- štandard. Pracujem v obchode s tore, takže sa zvýši aj priemerný oblečením a inými potrebami, taplat v Srbsku,“ odkazuje riaditeľ kže mám kontakt s občanmi a viRepublikového štatistického ústa- dím, akú máme kúpnu silu. Málo Zuzana Zimová vu Miladin Kovačević a prináša N1. je takých občanov, ktorí si môžu Čo si o životnom štandarde dovoliť kúpiť napríklad odevné oblečenie už nemíňame, čo myslia občania Kulpína? predmety za hotové peniaze. máme, to nosíme. Zmenu na Milorad Kolarski: – Som pen- Väčšina kupuje na splátky, lebo lepšie necítime, náš štandard je zista invalid a o našom životnom je to pre nich roky rovnaký, hoci štandarde môžem povedať, že výhodnejšie by sme chceli, aby veľmi klesol. Peniaze, ktoré mô- a ľahšie znesisa niečo zlepšilo žeme minúť, dávame hlavne na teľné pre ich a aby sa nám ľahstravu, lebo účty sa musia tiež rodinný rozšie žilo.

Milorad Kolarski zaplatiť. My penzisti sme v tom počet. Nové Vlastislav naozaj dôslední a hneď ako do- oblečenie sa Zelenák: – Žimienky minimálne. Štatistické staneme peniaze, vyplatíme účty, kupuje hlavvotný štandard údaje však hovoria inak. a potom žijeme z toho, čo nám ne k narodeniväčšiny občanov nám, svadbám je podľa mňa níza podobným ky. My robotníci príležitostiam, žijeme ozaj ťažteda bežne si ko. Z príjmov, aké to občania máme, môžeme ani nemôžu si dovoliť iba to dovoliť. Pracuzákladné: zaplajeme, aby sme tiť účty a kúpiť Vlastislav Zelenák mohli zaplatiť nevyhnutné účty a vyškoliť potraviny a iné deti, lebo aj to si vyžaduje značné výrobky do domácnosti. Ak niečo výdavky. Všeličo by sme si priali zostane, môžeme rozmýšľať aj o mať v živote, alebo si dovoliť aj inom. Ale nemôžeme si dovoliť niečo navyše, ale nedá sa. Už dlho žiaden luxus, len tak skromne. je štandard u nás nízky, platy sú Nejaké kultúrne obsahy si môtiež nízke a už ani neverím, že by žeme dovoliť sledovať iba tu na sa niečo mohlo zmeniť na lepšie, lokálnej úrovni, inde nie, lebo lebo sme z roka na rok stále na ani cestovať si veľmi nemôžeme tom rovnako. dovoliť. Predsa verím, že sa niečo Zuzana Zimová: – V dnešnej zmení a budeme žiť inak. Nič iné Kúpna sila a životný štandard občanov Kulpína je na nízkej dobe sa nám žije ťažko. Som nám nezostáva, len žiť v nádeji úrovni, zimné mesiace sú najťažšie... penzistka a dôchodcovské príj- na lepší a pohodlnejší život.

S

•

DIA A

DALOSTI •

7 /4738/ 18. 2. 2017

9

Ľudia a udalosti Z ČINNOSTI TURISTICKEJ ORGANIZÁCIE OBCE KOVAČICA

Predstavili sa na veľtrhu v Bratislave Anička Chalupová

T

uristická organizácia Obce Kovačica sa i tohto roku zúčastnila a prezentovala aktivity na 23. Veľtrhu cestovného ruchu ITF Slovakiatour 2017, najväčšom podujatí tohto druhu v regióne strednej Európy.

Na veľtrhu v Bratislave, ktorého sa zúčastnilo vyše 350 vystavovateľov z 22 krajín sveta, okrem Srbska boli aj vystavovatelia z iných štátov tohto regiónu, z Bosny a Hercegoviny, Bulharska, Čiernej Hory, Chorvátska, Maďarska a Slovinska. Toto veľtrhové podujatie, podľa záverečnej správy ITF Slovakiatour, navštívilo 69 386 návštevníkov, ktorí prejavili aktívny záujem o produkty cestovného ruchu Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. Pod jej strechou svoj vlastný stánok mala aj Turistická organizácia Obce Kovačica v čele s

Na spoločnom stánku TO ojvodiny na ITF Slovakiatour

úradujúcou riaditeľkou Draganou Latvoljeovou, ktorá predstavila turistické, kultúrne, športové a sezónne podujatia tejto multietnickej obce.

V prvý deň veľtrhu spoločný stánok TO Vojvodiny a Belehradu navštívili vzácni hostia, medzi ktorými boli aj Šani Dermaku, veľvyslanec Republiky Srbsko v

Bratislave, a Ivan Đoković, podpredseda pokrajinskej vlády a pokrajinský tajomník pre hospodárstvo a turizmus. Vo výstavisku Incheba sa súbežne s prestížnym veľtrhom cestovného ruchu uskutočnila 24. výstava Poľovníctvo a oddych, ako i 9. výstava Wellness a Fitnes. Okrem komplexného prehľadu dovoleniek v obľúbe-

ných destináciách na celom svete návštevníkom boli ponúknuté aj iné obsahy, sprievodné programy, venované odbornej i širokej verejnosti. Medzi nich patril aj festival cestovateľských filmov a fotografií Bubo Bál – Camera Slovakia, na ktorom účastníci prezentovali fotografie a filmy o cestách po všetkých kontinentoch.

Na veľtrhu ITF Slovakiatour 2017 sa po prvýkrát zúčastnila aj Turistická organizácia Srbska, kým na spoločnom stánku TO Vojvodiny a Belehradu svoju turistickú ponuku prezentovalo aj ďalších 10 obcí a miest z Vojvodiny – Nový Sad, Báč, Báčsky Petrovec, akvapark Petroland, Báčska Palanka, Nový Bečej, Temerín, Šíd, Stará Pazova, TO Niš, Turistická prizma, Project Feel Serbia a TO Republiky Srbskej.

Foto: z archívu TOOK

UTEČENCI V OBJEKTÍVE ŠPANIELSKEHO FOTOREPORTÉRA MARKOSA MORENA

Núdzový východ Oto Filip

T

ie dnešné zložité, náročné, až tragické časy. Najlepšie to vedia milióny vyhnancov, priamych svedkov najväčšej humanitárnej krízy od ukončenia druhej svetovej vojny. V posledných desaťročiach ich počet stúpol až na 65 miliónov osôb. Ľudí, snažiacich sa utiecť od biedy, vojen, prenasledovania, chorôb, hladu, nenávisti...

Celkovú drámu ich osudov možno objaviť v záberoch španielskeho fotografa Markosa Morena, ktoré sú od polovice januára vystavené v galérii Inštitútu Servantes v Belehrade.

– Snaha upútať pozornosť verejnosti ma priviedla k fotografii, táto zase k fotoreportérstvu. Foťák som teda zobral prvýkrát do rúk v roku 2004. Nielen preto, aby som ukázal, čo sa stáva v mojom okolí, ale i kvôli vzbure proti jednej uspanej, apatickej spoločnosti. Po štyroch

10

www.hl.rs

rokoch túlania s fotoaparátom narazil som na osoby, ktoré nemajú čo stratiť, lebo už prišli o všetko. Sú to ľudia bez dokladov, ktoré volajú migrantmi, imigrantmi, utečencami... Pre mňa nie sú nič z toho, sú jednoducho ľudia snažiaci sa utiecť od zla... – uvádza Moreno v katalógu k výstave pomenovanej Núdzový východ.

Jej základným námetom je priam neuveriteľná tragédia migrantov v Gibraltárskej úžine, v prielive širokom 14,4 kilometra, ktoré delia Afriku od Európy, život biedny od možnosti dostať sa k tomu lepšiemu. Každý rok sa túto hranicu pokúša zdolať asi päťtisíc utečencov. Pre mnohých je to cesta priamo do smrti.

V snahe priblížiť nám ich osud Moreno trávil celé dni a noci s nimi na člnoch, svedčiac pritom o ich tvárach plných neistoty a nádeje, zároveň účinkujúc aj vo viacerých záchranných akciách.

Informačno-politický týždenník

Na ceste do neznáma

– V konečnom dôsledku aj dnes som veľmi blízko tým ľuďom, ktorí sa pokúšajú zdolať prieliv. Môžem povedať, že je to jedno z najťažších, najkrajších a najintenzívnejších skúseností, ktoré som zažil ako fotoreportér a vôbec v živote, – vyzdvihuje.

Markos Moreno (1974) je v súčasnosti korešpondentom viacerých tlačových agentúr: AFP, Getty Images, Associated Press, denníku El Pais. Je laureátom viacerých španielskych štátnych cien za novinárstvo. Okrem migrantov

námetmi jeho doterajších výstav boli India, Maroko, Kuba...

Za jeden z najkrajších momentov svojho fotoreportérskeho pôsobenia označil nedávnu žiadosť o priateľstvo na Facebooku zo strany istého černocha. Ten mu zaslal súkromný odkaz, v ktorom napísal, že ho len chce úprimne pozdraviť. Na otázku, či je z Maroka, odpovedal, že je už v španielskej Almerii a že ho sám Moreno dostal z vody, v ktorej sa už topil. Svet je zrejme malý. A aj dobro sa dobrým odpláca. Zväčša.

•

DIA A

DALOSTI •

NOVÁ HLOŽIANSKA KAVIAREŇ TULIP

Oáza pohody štát vráti 70 % daní, respektíve odvodov za premiérový rok. S čím môžu rátať návštevníci kaviarne Tulip? Dvaja príjemní spoločníci striedavo odpovedajú, navzájom sa dopĺňajú.

Taňa: „Kaviarničku sme zariadili podľa trendu videného vo viacerých európskych krajinách vrátane Slovenska, základom ktorého je

Juraj Bartoš

T

vujeme aj smoothie a milkshake (ovocné a mliečne koktaily).“ Pavel: „Pivá máme zahraničné, konkrétne belgické a anglické, ale aj domáce, vyrobené v malých remeselníckych pivovaroch. Neskoršie obstaráme aj rozlievané vína.“ Aby podnik, ako je kaviareň, začal pracovať na plné obrátky, to chce čas, kvalitnú ponuku a hostí s primeranými platobnými schopnosťami.

Január (známy ako „najdlhší“ mesiac v roku) sme mali ľadový. Ulice bývali vyľudnené; nie div, že Taňa v Tulipe sedela sama alebo s Pavlom, od štvrtej popoludní do deviatej (okrem utorka, keď je kaviareň zavretá). Len čo sa vraj ortuť v teplomeroch posunula trochu vyššie, v Tulipe zaraz bolo živšie; občas nebolo miesta pre všetkých záujemcov; už sem prichádzajú totiž aj hostia z Petrovca. Ceny sú, s ohľadom na kvalitu ponuky, primerané. Zrejme tých šesť stolov

oľko ľudí odchádza na Slovensko s cieľom nájsť si tam dáku prácu a azda aj zostať, že je priam rarita, keď niekto zo Srbska, kto tam nielen študoval, ale istý čas aj žil, sa vráti sem. Práve pre návrat sa vlani rozhodli dvaja mladí ľudia s vysokoškolskými diplomami.

Tatiana Imreková z Pivnice a Pavel Miškovic z Hložian. Hovorili sme s nimi v ich novej kaviarni Tulip, kde koncom decembra 2016 privítali prvých návštevníkov.

Podnik, ktorý už teraz je a zrejme ešte len bude fundamentálne iný než ostatné tohto druhu.

Pavel vyštudoval učiteľský odbor – matematiku a zemepis, Taňa získala diplom inžinierky ekonómie. Po ukončení štúdia zostali päť rokov v Bratislave. Pavel pra- Pavel a Taňa: dvaja udia jeden sen coval v korporáciách, ako IBM a Henkel, Taňa v banke. kvalitná odrodová káva a kvalitné Vlani zdvihli kotvy a vrátili sa do craft pivá. Môžete si sem prísť rodiska. Pavel sa zamestnal v zák- prečítať knihu, porozprávať sa ladnej škole v Kulpíne a Tatiana... pri normálnej hudbe, dať si čaj, Pred poldruhamesiacom v Hloža- povedzme s domácimi koláčmi noch „skočila do studenej vody“. z kvalitných surovín.

Tak, reku, ako funguje Tulip? Čí je Máme sypané čaje z vlastne podnik? Pavel je stručný: rôznych krajín: kla„Tatiana tu pracuje a manažuje.“ sický zelený a čierny Manažérka a zároveň zatiaľ jediná z Indie a Číny, taktiež čaje s príchuťami, a zamestnankyňa spresňuje: „Áno, ale v podstate je tu zapo- podávame tiež čaje jená celá rodina. Podnik vznikol zo sušeného ovocia a na základe myšlienky o rodinnom zeleniny; africký tradičbiznise. Snažili sme sa takmer ný čaj rooibos, šafran a všetko urobiť sami. Pavlov otec podobné kombinácie.

Samuel pomohol pri stavebných Pokiaľ ide o kávy, sortiprácach a mama Vierka vybavila ment zahrnuje espresso bland, teda zmes administratívne záležitosti.“ Neveľká vzdušná svetlá miest- dvoch zásadne čerstvo nosť s neveľkým pultom v úzadí, zomletých káv, teraz pred ktorým praská ohník v krbe, indickej a brazílskej.“ Manaž rka i barmanka v jednej osobe Pavel: „Plánujeme s peknými fotozábermi visiacimi na stenách poskytuje intímne každý mesiac či dva ovzdušie pohody. Firma Tulip je, ponúknuť novú odrodu; začiatkom onedlho už nebude stačiť. Preto vravia mladí podnikatelia, založe- marca by to mala byť nikaragujská si v letnom období záujemcovia budú môcť posedieť aj vonku, ná skôr. Bez finančných podnetov káva.“ Taňa: „Ponuka zahrnuje aj džúsy. na terase, a mal by pribudnúť aj na zamestnávanie mladých ľudí či na zakladanie rodinných podnikov. Nie z obchodu, ale tie, ktoré z kútik pre deti.

Všetko je to pekné, azda i perIba čo, vravia, rátajú s tým, že im ovocia odšťavujeme tuná. Pripra•

DIA A

DALOSTI •

spektívne, len je, reku, zároveň aj divné: všetci sa rútia na Horniaky, nazdávajúc sa, že na nich tam čaká med a mlieko a vy... v protismere.

Prečo?

Pavel: „Nevedel som sa začleniť do korporátneho života. Tam je pracovná doba od deviatej do štvrtej – piatej; kým prídeme domov, je čoskoro večer. Nezvykli sme si ani na bývanie v byte; obaja sme predsa zvyknutí na väčší priestor, na voľnejší pohyb. Necítili sme sa vo vlastnej koži. Áno, ľudia odchádzajú s dosť naivnou predstavou, že tam je všetko vysnívané, že za mesiac zarobia 700 – 800 eur...

Lenže keď prídu tam, zistia, že ak chcú byť sami, za nájomné treba zaplatiť 400 – 500 eur, pravdaže, musia sa i stravovať, čo-to aj kúpiť, a tak zistia, že im veľa nezvýši.“ Taňa: „Nemohla som si predstaviť, že – keby sme chceli plánovať rodinu – máme bývať v dákom trojizbovom byte. Priestor je pre človeka dôležitý, a keď ste z dediny, zistíte, že ten systém v meste funguje celkom inak. Navyše sme mali predstavu, že chceme urobiť niečo svoje, a tak sme sa vrátili.“ Po návrate, hovorí Pavel, mal šťastie. V Kulpíne práve potrebovali učiteľa matematiky; prednedávnom tam začal vyučovať aj zemepis. Pýtame sa ho, či si privyrobí poskytovaním doučovacích hodín? „Som nešťastný z toho, že deti až v takej miere využívajú súkromné hodiny. Už som viackrát hovoril rodičom, aby radšej sami pracovali s deťmi, než by ich posielali ku mne na súkromné hodiny.

Nakoľko je mi známe, predsa veľká väčšina mojich žiakov chodí na doučovacie hodiny.

Myslím si, že to nie je dobre, lebo sú aj iné možnosti, ako sú riadne doplnkové hodiny v škole. Avšak stáva sa, že mi žiaci povedia: Nemôžeme zostať na doplnkovej hodine, lebo máme ísť na súkromné...?!“ To už je ale iná téma. S príjemnou chuťou zeleného čaju s jazmínovými kvetmi opúšťame oázu pohody. S prianím, aby obstála a rástla.

7 /4738/ 18. 2. 2017

11

Ľudia a udalosti FOLŤANOVCI ZO STAREJ PAZOVY

Príklad usilovnej a svornej rodiny Anna Lešťanová

pre chov zvierat, a preto často hovorím, že som anželia Zdenka a Miroslav skôr dobytkár ako roľFolťanovci zo Starej Pazovy ník, – vysvetlil Miroslav nemajú veľké gazdovstvo, Folťan. ale žijú z poľnohospodárstva, ktoFolťanovci sú záré kombinujú s dobytkárstvom stancami konzumoa zeleninárstvom. Obrábajú okolo vania zdravej výživy, 25 hektárov pôdy, tak vlastnej, ako a preto zeleninu vo aj tej, čo berú do árendy. Všetko, čo svojich záhradách dopestujú a vychovajú a nestrovia pestujú predovšetvo svojej štvorčlennej rodine, včíkým pre potreby tane hydiny, juncov a ošípaných, svojej domácnosti. predávajú svojim stálym zákazPredajú len to, čo sa níkom. Miroslav je povolaním zvýši. veterinársky technik, ale sa touto Ako všetci mladí ľudia, aj oni majú veľa plánov do budúcnosti. Medzi ne zaradili tentoraz zväčšenie Folťanovci počas kampane vyberania počtu kačíc, pretože cukrovej repy v poslednom čase ktorá prízvukovala, o ne vládne že pri dobrej orgaozaj veľký zá- Nový Z land nizácii práce stačia ujem. im neučaril Zdenka a Miroslav pri deninách Vedomosti vhodných na výdatn zimn raňajky Po uzavretí manželstva odísť i na dovolenveterinárneho v roku 1999 Zdenka a Mi- ku k moru alebo na prebrali tovar. Vedia, že každý náš technika Miroslav roslav deväť mesiacov po- kratší výlet. – Všetky výrobok je vždy rovnako dobrej uplatňuje iba na budli na Novom Zélande, práce vykonávame s kvality, a dôverujú nám, čo je azda svojich zvieratách. kde Miroslav má bratran- chuťou a vždy, keď i najpodstatnejšie. Zákazníkov S kolegami sa kon- ca. Nebol to len turistic- nám je potrebná pomáme nadostač. V chove domá- zultuje a vymieňa si ký pobyt, lebo obaja tam moc, sú tu naše dve cich zvierat sa usilujeme zachovať skúsenosti. O sebe i pracovali. „Skúsili sme aj deti – dcéra Mária Deti tiež pom žu keď treba nielen kontinuitu, ale ju aj zve- zvyčajne hovorí, že ten cudzí svet, už nás viac (13) a syn Filip (10), prácou nezaoberal. Orientoval sa ľaďovať v súlade s možnosťami. je jednoducho sed- neláka, takže sme sa roz- – doložila Zdenka, teda výlučne na rastlinnú výrobu V blízkej budúcnosti plánujeme liakom. hodli predsa len vrátiť do ktorá ináč zakončila a dobytkárstvo. Jeho pravou ru- kúpiť do maštale 10 – 12 teliatok, Folťanovci vlast- Pazovy a pracovať na svo- strednú krajčírsku kou a oporou je manželka Zdenka. na ktoré sa všetci tešíme. Vlani nia mechanizáciu jom majetku,“ poznamenali školu, ale týmto povolaním sa takmer – Už z toho, že som sa rozhodol sme napríklad vychovali 11 býkov, potrebnú na obrá- Folťanovci. nikdy nezaoberala. pre strednú veterinárnu školu, 30 ošípaných a značné množstvo banie pôdy a všetky Keďže dobrý vidieť, že mám rád zvieratá. Doma rozličnej hydiny. Poľnohospodárhlas ďaleko pobežne chováme ošípané, junce ske kultúry, ako je kukurica, sója, čuť, dozvedeli (skôr sme mali aj kozy), králiky jačmeň, slnečnica, pestujeme sme sa, – hoci Zdenka nerada o tom rozpráva – že je i dobrou tortárkou a hlavne majsterkou na dobošky.

Manželia Folťanovci sú hliev je takmer vždy plný ošípaných mladí a šikovní práce vykonávajú hlavne sami. ľudia, ktorí sa z roka na rok usiluPracujú počas celého roka, a tak jú zveľaďovať a rozširovať svoju prácu. si zarábajú na dôstojný život.

Foto: autorka – Človek musí pracovať a musí sa a z archívu Folťanovcov v práci usilovať, – hovorí Zdenka, Domáce králiky – ob ben zvieratká v rodine

M

12

www.hl.rs

a hydinu: husi, kačice, sliepky, morky. To, čo sa zvýši, predávame... Nechodíme však na trh, lebo máme stálych zákazníkov, ktorí prichádzajú k nám domov, aby si

Informačno-politický týždenník

•

DIA A

DALOSTI •

NA 4. FESTIVALE KLOBÁS A DOMÁCEJ PÁLENKY V BIELOM BLATE

Bohatá ponuka údenín Vladimír Hudec

V

predložiť posudzovacej komisii na hodnotenie. Presný recept sme nezistili, lebo ten sa rozlišuje z dediny do dediny, od jedného majstra k druhému. Pokým jedni používajú viac papriky, iní väčšmi dôverujú koreniu. Jedni mienia, že klobása je najlepšia, keď sa vyrobí z mäsa z celého brava, druhí zasa robia klobásy iba z tzv. odpadového mäsa, doplneného napr. mäsom z pliecka. Tretí zasa menia, že mäso z pliecka nepatrí do klobás. Jedni používajú výlučne slaninu z chrbta,

Komisia okrem chute hodnotila aj postup výroby klobás, ako aj upravenosť pracovného ovzdušia.

Nemala to zrejme ľahké a nakoniec rozhodla, že ceny zostanú doma, čiže v Bielom Blate a okolí. Za najlepšiu vyhlásili klobásu, ktorú vyrobil tím Radeho Gligorića zo susedného Stajićeva, druhú cenu získal tím Batu Simića, tiež zo Aj staropazovskí pajtáši na svojom stánku Stajićeva, a tretiu ženský pripravili koštovku

šetky cesty milovníkov klobás, iných zabíjačkových výrobkov a domácej pálenky v sobotu 11. februára viedli do Bieleho Blata, kde tamojšie Združenie kuchárov ochotníkov spolu s Miestnym spoločenstvom zorganizovalo 4. Festival klobás a domácej pálenky.

Návštevnosť tohto podujatia bola vskutku nad očakávanie. Niekoľko tisíc ľudí z celej Vojvodiny, Belehradu, a kto to vie, možno aj kvalitná, ale vlaňajšie boli kvalitz iných južnejších miest si prišlo nejšie. Komisia v každej kategórii pozrieť túto nekaždodennú výstavu odmenila tri najlepšie pálenky, rôznych údenín – tenkých klobás, spolu bolo teda 33 odmenených. hrubých klobás (kulenov), šunky, Nezaháľali ani členovia Združeslaniny, krkovičky, tlačenky... A nie nia bieloblatských dobytkárov, ktorí iba pozrieť, ale aj ochutnať a veru návštevníkom, najmä tým mladším aj kúpiť. Na svoje si k tomu prišli a tým z mesta, ukázali kompletný aj milovníci dobrej domácej pálenpostup dedinskej zabíjačky, od ky a vína, tiež tradičných koláčov obárania po vyprážanie škvarkov. z receptárov starých mám. Všade O škvarky vládol zvyčajne veľký zározvoniavala pražená klobása a ujem, tým skôr, že boli z mangalice, špeciality z roštu. Jedni predávali, plemena svíň, mäso ktorých vraj iní zasa kupovali, tretí čo-to zjedli neobsahuje cholesterol. Celkoa vypili. Všetko to v záujme povú prácu si síce trochu obľahčili, pularizácie dedinských hodnôt, lebo sviňu neopaľovali slamou, zachovania obyčají a tradičných ako to robili skôr, pretože vraj balíreceptov, rozvoja vidieckeho tukovanú slamu nemožno tak dobre rizmu, pričom nie je zanedbateľná Víťazi s členmi komisie (v strede) a predsedom organizačného rozložiť po svini ako nebalíkovanú, ani tá komerčná stránka podujatia, výboru Istvánom Pozsárom (vpravo) ktorú dnes už nikto nemá, v dôsledkeďže mnohí Bieloblatčania, ale aj ku čoho hrozí nebezpečenstvo, že celok zostavený z členiek združenia iní účastníci mali kuchárov ochotníkov z Bieleho príležitosť predáBlata, ktoré si zvolili záhadné vať svoje výrobky, pomenovanie My nemôžeme a tak si doplniť bez klobás. rodinný rozpočet.

Medzičasom v Dome kultúNávštevníci mali ry ďalšia degustačná komisia príležitosť na tvári hodnotila domácu pálenku. miesta vidieť, ako O titul najlepšej sa uchádzalo vzniká klobása, 176 vzoriek domácej pálenky ktorá je vskutku rozvrhnutých do jedenástich obľúbeným jedkategórií – marhuľové, molom na týchto rušové, broskyňové, dulové, priestranstvách. figové, hroznové, višňové, jablDemonštrovalo kové, slivkové, hruškové, poto 42 celkov z ceJaroslav Rybovič (vľavo): kým osobitnú kategóriu tvorili lej Vojvodiny, k Takto sa m so dodatočne vymieša celkom netradičné pálenky, tomu jeden tím ieloblatskí dobytkári mienia ako sú jahodové, malinové, že sviňu je ahšie obariť a potom iba z Rumunska. Boli tu Petrovčania, Kovačičania, Kulpín- iní zasa len podbrušinu... Väčšina trnkové, dyňové, orechové, trochu opáliť plynom čania, Staropazovčania, Aradáčania, verí moderným delom na nadie- medové... Všetci sa zhodli, že Vojlovičania a, pravdaže, niekoľko vanie klobás, avšak Petrovčania, kvalita pálenky závisí od povemiestnych celkov. Každý tím mal za ako aj Aradáčania nadievajú pri- ternostných podmienok, v akých začne nekontrolovane horieť a koža úlohu z 5 kg mäsa, ktoré zabezpečil spôsobeným strojom na mletie ovocie zrelo. Keďže minulý rok svine zhorí. Slovom, všetci, ktorých organizátor, vyrobiť klobásu podľa mäsa. Petrovčan Jaroslav Rybovič bol daždivý a bolo menej slnka, to zaujíma, sa o týchto prácach vlastnej receptúry, a potom po vysvetľuje, že je to možno ťažšie ovocie obsahovalo menej cukru, mohli čo-to aj naučiť.

Foto: autor, T. Gulyás, 30 cm surovej a pečenej klobásky a zdĺhavejšie, ale sa vraj tak mäso čo sa prejavilo aj v kvalite pálenky.

M. Nedeljkov Niežeby tohtoročná pálenka nebola na vkusne aranžovanom tanieri dodatočne vymieša.

•

DIA A

DALOSTI •

7 /4738/ 18. 2. 2017

13

Ľudia a udalosti V POĽOVNÍCKOM SPOLKU VOJLOVICA

Chcú poľovať na to, čo sami vychovajú Vladimír Hudec

do voliéry a keď naplnia 17 – 18 týždňov, vypustíme ich do prírody.

Vlani napríklad susedovci zo Staroľovnícky spolok Vojlovičeva z podobnej voliéry do prírody ca pôsobí ako pobočka vypustil 800 dospelých bažantov.

Poľovníckeho združenia Taký odchov bažantov je podľa Pančevo a nakladá s revírom slov nášho spolubesedníka viacrozlohy 2 000 hektárov, v ktonásobne výhodný. rom je najviac bažantov. Srnčej – Tým spôsobom si v revíri zadiviny takmer nieto a zajace bezpečíme nadostač bažantov, aby nelovili už dva roky, lebo ich sme každú nedeľu počas lovnej je čoraz menej. Vyskytujú sa sezóny mali úlovok, čo sa nám aj diviaky, ale tie sa hlavne o voli re vojlovickí po ovníci vychovaj teraz nie vždy podarí. K tomu bažanty aby mali na čo po ovať zdržiavajú v rítskej časti chourčitý počet predáme iným spoltára vedľa Dunaja, ktorá patrí navrátilec z Nemecka Vojislav Sto- kom, ktoré takýto objekt nemajú, VP Srbijašume, kde je poľovať za- jiljković. a čo-to si zarobíme aj z lovného kázané. Vďaka blízkosti Dunaja – Vojislav je milovníkom prírody turizmu. Niektorí poľovníci chcú lovisko je bohaté na prechodnú a kamarátenia a záhradu zrejme napríklad ísť do prírody a zastreliť pernatú divinu, predovšetkým na nepotrebuje, nuž ju poskytol poľov- bažanta, ale z rôznych dôvodov sa divé kačice a divé husi. Škodcov, níkom, za čo sme mu veľmi vďační. V nemôžu zúčastniť na tých pravidelčiže šakalov, líšok a jazvecov je jednej časti záhrady aj sám chová pár ných nedeľných poľovačkách. To vo vojlovickom revíri tiež mnoho. divných svíň a často tam trávi voľné sú najčastejšie podnikatelia, ktorí Vlani si vojlovickí poľovníci vy- chvíle, – hovorí predseda vojlovic- sa s nami dohodnú, aby sme im za stavali voliéru pre bažanty rozlohy kých poľovníkov Jaroslav Marek. – Vo určitý poplatok z voliéry vypustili ur1 000 štvorcových metrov. Peniaze voliére už teraz máme 20 sliepočiek čitý počet bažantov, ktoré sa potom v sume 400-tisíc dinárov získali a 6 bažantov, ale plánujeme pustiť vyberú loviť. Koľko zastrelia, toľko zaz pokrajinských fondov a voliéru aj ďalšie. Po čase mienime vyberať platia. Pre nich pôžitok z poľovačky, postavili v záhrade, ktorú im zdarma vajcia a v inkubátore liahnuť malé, pre nás peniaze. Niektoré spolky už na používanie poskytol penzista, ktoré, keď zosilnejú, vrátime späť s tým majú dobrú skúsenosť. Takéto voliéry zatiaľ nemajú len dva spolky zo združenia. Okrem toho už tohto

P

* LETMO

Oto Filip

Zlaďovanie Oto Filip

Z

ladiť príjmy s výdavkami, realitu s plánmi, príchody s odchodmi... Život akoby bol kolotočom neustáleho prispôsobovania sa. Téma týkajúca sa zlaďovania, poplatkov a nedoplatkov sa akosi nastolila sama, keď v nedeľu prišiel pracovník Elektrodistribúcie zaregistrovať spotrebu prúdu. Zapísal, čo mal, s komentárom: – Dal som tu aj dátum, aby ste neboli vy na vine...

– Prečo by som vôbec mal byť ja na vine za to, že ste vy prišli až 5. februára? Žiadna konkrétna odpoveď okrem zašomrania: Ľudia sú rôzni, neprišla.

Jasné je, že účty treba platiť, rovnako tak, ako je jasné, že nie je dĺžka každého mesiaca pri tom vyberaní poplatkov rovnaká. Jasné je i to, že sa chyby stávajú: raz úmyselné, inokedy iné.

14

www.hl.rs

Zladenie si nepýtajú len záležitosti, týkajúce sa platieb, ale aj veci iné, ktoré by museli byť logické. Ak sa napríklad popoludní vydáš z Nového Sadu do Belehradu, tak cestovný poriadok uvádza, že medzinárodný rýchlik, prichádzajúci z Budapešti, má z Nového Sadu odchod o 14.57.

Regionálny osobák do Belehradu odchádza o jedenásť minút neskoršie.

Potom nastupuje takmer približne poldruhahodinová prestávka v premávke, čo je problémom menším.

Tým väčším je, že meškanie vlaku medzinárodného spravidla nik na stanici neoznámi, až kým neodíde vlak osobný. Potom neostáva iné, než čakať desiatky minút či hodinu na oneskorené alebo ďalšie spojenie.

Zlaďovanie je zrejme nielen záležitosťou logiky, ale i ochoty. Podľa toho, ako sme na tom, zdá sa, že absentuje oboje. Aj keď má, aj keď nemá, žiaľ, čoraz častejšie.

Informačno-politický týždenník

roku na úrovni združenia plánujeme v Omoljici vystavať reprodukčné stredisko pre divé svine, ktoré potom mienime vypúšťať do prírody a loviť.

Skôr spolok mal vlastný poľovnícky dom, avšak v deväťdesiatych rokoch minulého storočia pre nahromadené dlhy Mestská správa Pančevo im dom vzala. Pred niekoľkými rokmi dostali miestnosti v budove starej ambulancie, kde sídli aj vojlovický MOMS a združenie penzistov.

– Tie priestory sú príliš v zlom stave a vyžadujú si dôkladnú úpravu, od strechy po pivnicu, aby sa dali naplno používať, – hovorí ďalej náš spolubesedník. – Podobne ako sme vystavali voliéru, mienime sa aj teraz uchádzať o peniaze a od toho, či ich dostaneme, závisí, kedy s úpravou začneme. Nateraz sa tam stretáme iba pred poľovačkou, vypíšeme si povolenia na lov, dohovárame sa.

Raz, prípadne dvakrát mesačne sa tam stretneme, niečo si uvaríme a zabavíme sa. Na masovejšie podujatia, ako je napríklad pravidelný hon na škodcov koncom februára a spoločný obed po ňom, používame sieň požiarnického spolku, – vysvetlil predseda vojlovických poľovníkov.

V ÚSTRETY KLOBÁSAFESTU V PETROVCI

Je to o horkej, čiže štipľavej Jaroslav Čiep

H

oci sa dlho špekulovalo o tom, či sa v organizácii medzinárodného festivalu klobás v Petrovci predovšetkým z finančných dôvodov bude pokračovať, Klobásafest 2017 sa predsa uskutoční. Aj tohto roku podujatie zorganizuje vedenie Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec a finančne ho zabezpečí Báčskopetrovská obec. Prednedávnom to potvrdili aj dvaja čelní ľudia Rybovič a Simić. Nateraz aj predpoveď počasia napovedá, že bude príjemne v sobotu 18. februára, a preto organizátor vyzval všetkých, aby neváhali a prišli do Petrovca účinkovať v súťaži, alebo iba tak sa pobaviť a koštovať z tých dobrých a lepších klobás, škvarkov

a ostatného, čo sa tam bude ponúkať.

Na prvom vlaňajšom Klobásafeste v konkurencii 25 nielen miestnych, ale aj cezpoľných a viacerých zahraničných účastníkov zvíťazil tím autoservisu Mercedes Benz Triaška. Čiaže tohto roku bude najviac chutiť? Príďte v sobotu napoludnie do petrovskej Vrbary a presvedčite sa sami.

•

DIA A

DALOSTI •

Z ČINNOSTI ŽENSKÉHO SPOLKU V KOVAČICI

V ústrety jubilejnému podujatiu Anička Chalupová

Ž

enský spolok v Kovačici v uplynulom roku realizoval súhrnne 72 aktivít, na ktoré sú ženy veľmi hrdé. V minulých rokoch, zvlášť odkedy je založená lokálna turistická organizácia, ktorá okrem iného ponúka návštevy výstav ženských ručných prác, Ženský spolok v Kovačici navštívilo niekoľko stovák turistov, milovníkov tradičných zvykov a obyčají, a záujem prejavili aj predstavitelia regionálnych médií.

Po januárových sviatkoch kovačické ženy v populárnom televíznom vysielaní Praktična žena okrem krásnych výšiviek

prezentovali prípravu heroviek, starodávnej sladkej pochúťky, ktorú kedysi chystali naše staré mamy. Ďalšou tohtoročnou aktivitou Ženského spolku, ktorý v júli oslávi svoje 97. narodeniny, bola účasť na 19. aradáčskej tortiáde, kde s cappuccino tortou získali titul najkrajšej Členky Ženského spolku na jednom torty. V týchto dňoch z piatkových posedení sa naplno chystajú na nové aktivity. Z príležitosti 8. mar- čoraz väčší počet milovníkov tohto ca, Medzinárodného dňa žien, druhu zábavy, nielen z domova, v sobotu 4. marca usporiadajú ale aj zo zahraničia. Okrem hostí jubilejnú 60. čajanku, tradičnú z banátskych spolkov žien na akciu, ktorá z roka na rok láka jubilejnom podujatí sa zúčastnia

DETSKÉ PODUJATIE SRBSKO V RYTME EURÓPY V PETROVCI

Druhá výberová súťaž Jaroslav Čiep

N

ajmasovejšie detské podujatie, ktorá sa v Srbsku uskutočňuje už 7 rokov za podpory veľvyslanectiev európskych Traja častníci a or anizátori podujatia štátov, ktoré tu Srbsko v rytme Eur py v Petrovci majú svoje zastupiteľstvá, prebieha pod názvom Jana Jovankovičová ako tanečSrbija u ritmu Evrope. Vlani sa na níčky a Luka Lukić ako spevák.

Vlani Petrovčania na súťaži ňom po prvýkrát zúčastnili aj žiaci z Obce Báčsky Petrovec, spievali po grécky a predstavokeď v júni súťažili v Ćupriji. Lo- vali Cyprus a tohto roku na súkálna samospráva sa rozhodla ťaži v Sombore budú zastupovať naďalej podporovať účasť žia- Švédsko. Okrem Petrovčanov súťažiť budú aj žiaci z Nišu, Vrbasu, kov, a tak sa v pondelok 30.

Temerínu, Srbobranu, Trstenika, januára v aule Základnej školy Soko Banje, Sriemskej Mitrovice, Jána Čajaka v Báčskom Petrovci Nového Pazaru, Subotice a ďaluskutočnila druhá výberová ších prostredí. súťaž. Žiaci zo základných škôl Cieľom tohto podujatia je poda gymnázia predviedli svoje porovanie, rozvíjanie, spoznáspevácke a tanečné talenty pred vanie a zachovávanie mladých členmi poroty. Vlani predsa bol talentov v Srbsku, promócia inväčší záujem o súťaž a podľa slov terkultúrnosti a tolerancie, rodovýkonného riaditeľa podujatia vej rovnosti, uctievanie ľudských Igora Karadarevića ďalej postú- práv, rozmanitosti, spolupráce pili traja súťažiaci z petrovského a nepretržitého vzdelávania. gymnázia – Irena Struhárová a •

DIA A

DALOSTI •

členovia Folklórnej skupiny Soľanka z Michaloviec, ktorí podobne ako vlani prispejú k dobrej nálade.

Podľa slov Zuzany Jonášovej, predsedníčky ŽS, k zvyklostiam tejto akcie okrem hudby, spevu a tanca patria aj rôzne spoločenské hry a bohatá tombola. Ženský spolok v Kovačici v polovici marca usporiada výročnú schôdzu, na ktorej odznie správa o činnosti a finančná správa za uplynulý rok, ako aj plán a program práce na nasledujúce obdobie.

VALENTÍNSKY VEČIEROK V KYSÁČI

Verše okorenené čajom Elena Šranková

Č

lenovia KUS Vladimíra Mičátka aj tohto roku usporiadali Valentínsky večierok, keď sa v nedeľu 12. februára v Slovenskom národnom dome venovali krásnemu slovu.

Predseda spolku Michal Francisty informoval prítomných o osobnosti

ale i prózu prezentovali autori: Jana Domoniová, Aneta Lomenová, Michal Vrška, Michal Ďurovka a M. Francisty.

O tom, kedy začínali písať, kde zverejnili svoje príspevky, ale aj o iných zaujímavostiach sa prítomní niečo viac dozvedeli prostredníctvom ich rozhovoru s predsedom Francistym.

Večierok prebiehal v nevšednej sláv-

Na večierku (z ava): Michal Francisty Michal rška Aneta Lomenová ana Domoniová a Michal urovka

svätého Valentína, ako i o tom, prečo sa 14. február oslavuje ako sviatok zamilovaných. O to, aby atmosféra na večierku bola slávnostná a zvláštna, sa postaral aj tým spôsobom, že z Anglicka a Škótska priniesol čaj, ktorý sa podával s mliekom a pečivom.

Prečítal i niekoľko ľúbostných básní a na úvod jednu zarecitovala Elena Surová. Potom na večierku svoje básne,

nostnej atmosfére, akú môžu vyčariť len láska a krásne hovorené slovo.

Nakoniec účastníci Valentínskeho večierka dostali darčeky, ktoré im odovzdala Zuzana Očenášová-Žabková.

Pri tejto príležitosti sekcia ručných prác KUS V. Mičátka usporiadala výstavu príležitostných prác vhodných ako darčeky k sviatku zamilovaných.

7 /4738/ 18. 2. 2017

15

Ľudia a udalosti S KOVAČICKOU ŠÚPOLIARKOU EVOU BABKOVOU

Z poľa do sveta Anička Chalupová

K

ovačičanka Eva Babková je pôvabná a tvorivá dáma, ktorá sa ani v dôchodku nenudí.

Narodila sa roku 1949 v Kovačici, kde absolvovala základné vzdelanie. Neskoršie sa vydala, narodila tri deti a začala pre rodinu zarábať ako upratovačka v Belehrade. Po bezmála štyridsaťročnom pracovnom veku si užíva dôchodcovské dni, ktoré sa snaží využiť tvorivo a osožne.

Ešte kým bola zamestnaná, rada sa zaoberala ručnými prácami, ako vyšívanie, Eva abková pletenie, maľovanie, ale predovšetkým sa však zamilovala do práce so šúpolím.

Prečo práve bábiky zo š polia – Keď môj manžel Pavel začal vyrábať všelijaké zaujímavé vecičky zo slamy, začala som si hľadať

šúpolia. Jednu takú bábiku venovala mojej mladšej dcére Maríne a ja som ju zvedavosti rozmontovala, lebo som chcela vidieť, akým spôsobom je vyrobená. A tak sa to potom začalo. Bolo to pred viac ako tridsiatimi rokmi.

Tieto tradičn bábiky typick pre Kovačicu sa ako darček dostali nielen do mnohých miest vo vtedajšej uhoslávii ale aj do r znych k tov sveta.

Mali stanoven výšku ve kosť a vzh ad hlavičky. y ste to nedodržali. Prečo – Mne nevyhovovalo, že všetky bábiky museli byť rovnaké.

Preto som sa rozhodla ísť vlastnou cestou, čo znamená, že moje bábiky nie sú rovnaké ako vojaci.

Každá z nich je inakšia, originálna. Prvé bábiky som ponúkla do Galérie Babka a odvtedy som ich vyhotovila na tisíce.

plynie približne hodina a pol až je na svete nová š polienka zobrazuj ca napríklad svadobný pár a družičky

podobný koníček. K odpovedi na otázku, čo by to mohlo byť, dopracovala som sa po návšteve u majstra maliara Martina Jonáša a jeho manželky Zuzany, ktorá už vtedy bola známa podľa bábik zo

16

www.hl.rs

e práca so š polím technicky náročná – Nie je náročná. Samotnej výrobe predchádza zber a príprava šúpolia. V minulosti, keď sme chodili pomáhať uskladniť

Informačno-politický týždenník

Š po ov dámy v krojoch

kukuricu do sýpok u Siromovcov, – rôzne kytičky, čipky, pridám kotak som sa mimochodom, počas šíky, vozíky a rôzne náradie, ktoré čistenia kukurice, zásobila šúpolím mi kedysi vyrábal manžel Pavel a na dlhšie obdobie. Dodnes z neho teraz ho vyrábam sama. čerpám, ale občas, keď idem v Kde ste vystavovali svoje práce jeseň do vinice, aj tam si natrhám a s akým spechom čerstvé šúpolie z vyzretých kláskov – Moje práce sa predovšetkým kukurice. Nazbieram si ho na celý mohli nájsť v Galérii Babka, ale aj rok. Predtým než začnem vyrá- v hoteli Park, kým ešte bol v prebať bábiky, operiem šúpolie vo vádzke, kde ich ponúkali turistom a vode. Pracujem s hosťom na obdiv. mokrým šúpolím, Bábiky boli vystahotovú bábiku v vené aj na rôzlete ani nemusím nych výstavných špeciálne nechať miestach v Belehvysušiť, lebo sa rade, Novom Sade a v iných väčších teplé počasie o mestách, odcesto postará ešte počas práce. Výtovali aj do zahraroba postavičky ničia, na Slovensa začína kostrou, sko, do Nemecka, ktorá je z drôtu. Španielska a iných Tú obalím a vyštátov. Za najväčší úspech považupchám šúpolím a pevne zviažem jem radosť z poniťou. Hlavičku hľadu na spokojných zákazníkov, z z pečenej hliny obalím šúpolím, Muž s tra ačom zo slamy potešenia osoby, urobím oči, prilektorá bábiku dopím vlasy z konopy, alebo jej dám stane do daru. pokrývku na hlavu. Postup výroby o plánujete na najbližšie mužskej postavičky je trošku ná- obdobie – Vždy ma láka niečo nové. ročnejší a dlhší.

Ak t my s zast pen vo Okrem výroby šúpoľových bábik vašej tvorbe vyskúšala som sa v spracovaní ob– Spracovala som náboženské razov zo suchých listov a kvietkov, témy – Betlehem, Adama a Evu pri pokúsila som sa robiť jeden druh jabloni, tiež rada spracúvam témy, mozaiky a teraz rozmýšľam, ako by ako svadba, spracovanie konôp, som mohla obohatiť vlastnú tvorspracovanie vlny a pod. bu trieskami z dreva. Samozrejme, So š polím kombinujete aj bábiky zo šúpolia mienim vyrábať nejak in materiály naďalej, aj Babkovi som sľúbila, že – Vyhotovenú bábiku neskoršie mu ešte do výstavných priestorov ozdobím tematickými látkami pod- vyhotovím mladú nevestu a ženíľa zadania a prilepím jej doplnky cha...

•

DIA A

DALOSTI •

NA FESTIVALE LÁSKY KRÁSNE OBRÁZKY

Nie je to len slovo Oto Filip

A

k by sa robila paralela tejto so zimou vlaňajšou, tak je tá súčasná v Novom Sade z hľadiska obsahu neporovnateľne pestrejšia a plnšia. Priniesla napríklad Winter fest s početnými kultúrno -ume leckými, najmä hudobnými, výstavnými a inými obsahmi, je tu Ľadový les v Dunajskom parku, viaceré podujatia tradičné, no i jed- Od srdca k srdcu

Darko Dozet: o štvorici – niekto pešo niekto v kočíku

PO

no šité predovšetkým na mieru 14. februára, Valentína alebo Trifuna, lásky alebo vína. Či oboch spolu.

Je to Festival lásky, ktorý do sveta a pozornosti Novosadčanov a návštevníkov vyštartoval 3. februára, čiže približne vtedy, keď sme sa začali zotavovať z kru- aroslav Pap: Spolu tých januárových mrazov. Usporiadali ho Color Gorana Hadžića, Aleksandra Press Group a Ninamedia na Milutinovića...

Láska zrejme nie je len skutok ústrednom mestskom námestí, kde dominujú stánky s gastro- alebo slovo. Je aj omnoho viac – myšlienka, univerzálny životný pocit, zážitok, krásna momentka, je čosi, čím žije a kvôli čomu žije svet. Škod a l e n , že celkovo jej je akosi málo.

Práve preto potrebujeme občas i zábery podobné tým na Festivale lásky.

Radivoj Hadži : Takto lepšie vidieť Ak nie pre špecialitami, rôznymi druhmi iné, tak aspoň preto, aby vína, suvenírmi, no i ešte čosi: sme si uvedomili jej nespokrásne zábery fotoreportérov četné a nekonečné podoby.

Jaroslava Papa, Darka Dozeta,

ÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbumbum-bumbumbum!

O

znamuje sa občanom, aby sa mali na pozore; zvolebnieva sa zase a znova! Kandidát na prezidenta pán Vuk Jeremić pred dvoma týždňami vyhlásil, aby občania rozhodli, či sa máme dobre alebo zle. Podľa môjho s(ú) kromného názoru je nám tak dobre, že už lepšie ani nemôže byť; tak nám aj treba. Predsa žijem v obave, že nám čoskoro začne byť ešte – na nepoznanie – lepšie!

Poďme predsa na staré dobré, pardon, drobné správy.

•

DIA A

DALOSTI •

V Národnom zhromaždení Srbska zúri akože neznáma odstredivá sila. Doteraz (ak informácia už nie je zastaraná a počet sa nezvýšil) až 14 poslancov nezbedná centrifúga vytrhla z lona ich pôvodných politických strán a šmarila ich do koryta s mútnou vodou tzv. nezávislosti.

Neutonú? Čínsky gigant Alibaba vraj plánuje zriadiť podnikateľsko-distribučné stredisko v Európe. Podľa denníka Blesk prichádzajú do úvahy Srbsko, Chorvátsko a Maďarsko. Aké máme

šťastie, neprekvapme sa, ak k nám namiesto Alibabu vhupne jeho 40 kamarátov…

Pred takými 14 dňami Blesk nastolil otázku: Či Trump v Amerike uvedie diktatúru? Akože – či? Hádam – kedy? V Brazílii tiež vládne chaos; krajina sa ocitla na okraji anarchie a nemá kto zvolať: Brazílčania, vpred!

V Belehrade na vode (zase ten Blesk!) toť zničili bombu z druhej svetovej vojny váhy 250 kg. Explózia to bola riadna, takže je konečne

jasné, že objekty v Savamale zničil práve dotyčný výbuch! Kto neverí, je proti Nevídanému Pokroku. Za ktorým NP sa valíme krok za krokom: jeden vpred, dva dozadu.

Záverom čerstvá, ale hrozná správa. Vraj v Bgd na vode usporiadajú seminár s témou Ako znemožniť pranie peňazí! Apelujem na KO (Kompetentné Orgány), aby zasiahli rázne a razom. Kto to tam zbrojí proti čistučkým peniazom?

Von s pravdou; aj to razom!

Bumbumbum!

7 /4738/ 18. 2. 2017

17

Ľudia a udalosti V KRÁĽOVSKOM PALÁCI GÖDÖLŐ

pracovný stôl a krb sú originálne. Údaje o nich tiež: „Mramorový stôl sa podarilo vrátiť z istej tunajšej krčmy a krb – ten po vojne objavili dolu na prízemí, celý rozbitý...“ Čoskoro nás ohúri vraj druhá najžatva, ale aj vôňa pečených gašta- väčšia miestnosť kaštieľa veľká 165 nov vznášajúca sa z ďalšej, zimnej štvorcových metrov (iba konica je maľby. Z obrazu rodiny znamenitej priestrannejšia), nasleduje však vládkyne Márie-Terézie v susednej schladenie v známom štýle: „Keď komnate proste sála duch doby, máme na zreteli, v akých šatách ktorej sama patrila. Umocňuje ich dámy tancovali, skôr bola tesná.“ Konečne oddecentný spriechádzame na vodca krátkou návštevu samej rodinnou biograkráľovnej Sissi. Ak fiou cisárovnej. nás, reku, prijme...

Mária-Terézia vraj Namiesto jej urmala jedenásť čite príjemného dcér a piatich hlasu, ktorý musel synov; osem detí dokonale ladiť s zomrelo vo veľjej očarujúcou mi mladom veku. tvárou, počujeme Nasleduje zlatý nášho elokventklinček: „Jej dcéra ného informátoKarolína porodila ra: „Kráľovná mala až 18 detí!“ na poschodí päť V miestnosti, izieb a na prízemí ktorá slúžila ako jedáleň, sa dozve- Krá ovná Alžbeta zvaná Sissi tri. Jej komnaty si zachovali obľúbedáme, že kuchynú fialovú farbu ňa zásadne bola umiestnená mimo hlavnej stav- kráľovnej, inak vysokej 172 cenby, aby táto, v prípade požiaru, timetrov, ktorá si aj po narodení nevzbĺkla. Čo kuchyňa?! Mali ich štyroch detí zachovala svojich deväť! „Nie preto, že jedli príliš veľa, 42 kilogramov. Predstavte si, že ale preto, že v každej v lete, v deň sobáša, na tú a takú kuchyni sa chystal iný dámu navliekli šaty vážiace 16 druh jedál: polievky, kg... Služobníctvo sem vchádzapredjedlá, hlavné jedlá lo výlučne cez tamtie diskrétne atď.,“ informuje nás uzučké dvierka.“ A už sme v prahlasom tichého sluhu covni kráľovnej, ktorá vraj ovládala z 18. storočia náš zná- jedenásť jazykov, medzi nimi aj my, kým obdivujeme maďarský – na úrovni materčiny, dve originálne skrine. t. j. nemčiny. Uši sa sústreďujú Na poschodí, v in- na slová vzácneho spoločníka a tímnej izbe Františ- oči na obraz, na ktorom sú mladí ka Jozefa počúvame snúbenci: „Ona mala 16 rokov, on ďalšie zaujímavosti 23; na ďalších vidíte ich tri deti; a obdivujeme ďalší štvrté chýba; umrelo v druhom obraz. Na ňom po- roku života... Kráľovná Sissi mala znávame chýrečný 15 vnúčeniec; posledná vnučka manželský pár počas zomrela roku 1994. Pravnukov je sobáša v Budíne a za veľa a všetci sa rozbehli do sveta, odmenu dostaneme iba jedna rodina sa vrátila a žije novú perličku: „Maliar ho maľoval v Maďarsku. Tam je, hľa, stolička, celých päť rokov. Namiesto svojho na ktorej sedávala, keď si česala podpisu namaľoval naň aj vlastnú vlasy dlhé až po päty.“ Ach... Smel hlavu. Pravdaže ju ukryl; nájdete by som zaprisahať, že medzi poju? Pomôžem vám: má bradu a vzdychmi som začul aj vlastný...

O chvíľku sa už dívam na podofúzy a pôsobí ako duch...“ Vizuálnu hádanku po chvíli rozpakov viacerí bizne Grasalkovičovcov, a potom úspešne riešime. Kráľovskými krok- nás všetkých v ďalšej neveľkej mi stúpame ďalej a podlaha pod miestnosti zaujmú originálne nohami tichučko, ale vytrvale vŕz- šaty z obdobia Márie-Terézie. Sú ga. Ocitáme sa v pracovni, v ktorej pod sklom, perfektne zachované;

Chutný koktail s trpkým záverom Juraj Bartoš

P

1771 pochovaný. V období Rakúsko-uhorskej monarchie tento rozkošný kaštieľ bol obľúbeným miestom odpočinku kráľovnej Alžbety Bavorskej, známej ako Sissi.

Mimochodom Anton Grasalkovič sa narodil roku 1694 v Mojmírovciach pri Nitre a do slovenských dejín sa zapísal najmä tým, že osídľoval Slovákov na svojich majetkoch v okolí Budapešti, uzavierajúc s nimi osobitné zmluvy.

Keď cisárovná Mária-Terézia naložila osídľovanie pustatín a málo zaľudnených oblastí na Dolnej zemi, v Báčke a Banáte, svojho dovtedajšieho radcu grófa Grasalkoviča vymenovala za predsedu uhorskej komory. Zámok v Gedeľove časom utrpel značné ujmy na svojej nádhere a bohatstve. V prvej svetovej vojne ho vylúpilo rumunské vojsko a počas druhej svetovej vojny sa tadiaľ prehnalo vojsko Wehrmachtu, a potom aj Červená armáda. Do tretice ho zasiahlo obdobie socializmu.

Po druhej svetovej vojne v ňom

red dvoma rokmi sa mi naskytla príležitosť absolvovať nezabudnuteľnú trojdňovú exkurziu do Budapešti a jej okolia. Záznamy z hlavného mesta Maďarska zostali na stránkach Hlasu ľudu. Nie všetky. So skupinou zdravotníkov vedených pánom doktorom Sándorom Šankom Totišasegim z Bajše sme 15. februára 2015 mali na programe návštevu najväčšieho barokového kaštieľa v Maďarsku. Necelých 30 kilometrov do mesta Gedeľov alias Gödöllő sme po diaľnici M3 zvládli za takú polhodinku.

Náš mikrobus sa zastavil v strede mesta, ktorého 35 000 obyvateľov sa dozaista hrdí úchvatným kráľovským kaštieľom. Na jeho vchode si na nás počkali dve nie práve príjemné správy. Prvá: pred nami sú dve skupiny; bude sa čakať. Druhá, horšia: vnútri sa fotiť nesmie.

Nič sa nedá robiť. Vyjdeme na nádvorie, ale na rozsiahly trávnik si netrúfneme. Je odmäk. Konečne: pristupuje k nám uhladený sprievodca, ani vystrihnutý z dobového filmu. Ticho, ale zreteľne, chrlí údaje o zámku. Po maďarsky.

Istá pani z našej výpravy prekladá...

Királyi kastély Gödöllő dal postaviť jeden z najvýznamnejších uhorských šľachticov 18. storočia Anton Grasalkovič alias Antal Grassalkovich.

Stavbu, ktorej pôdorys v podobe dvojitého Poh ad na hlavný vchod do krá ovsk ho písmena U navrhol kaštie a v ede ove András Mayerhoffer, dokončili roku 1735. Neskoršie sa bola kasáreň sovietskej armády, vraj „štýl Gödöllő“ stal vzorom pre neskoršie poslúžil ako domov pre celý rad iných zámkov na území dôchodcov... Jeho obnovenie sa vtedajšieho Rakúsko-Uhorska. začalo roku 1986 a verejnosti bol Sám Anton Grasalkovič dal posta- v plnej kráse sprístupnený presne viť aj dnešný prezidentský palác v po desiatich rokoch.

Bratislave, podieľal sa na barokovej Uši pozorne počúvajú, ale prestavbe Bratislavského hradu a oči lipnú na šiestich obrazoch v vyfinancoval i výstavbu niekoľkých priestrannej barokovej predsieni. kláštorov a zámkov vrátane toho v Štyri z nich znázorňujú ročné obmaďarskom Čemeri, kde bol roku dobia. Osobne ma oslovuje letná

18

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

•

DIA A

DALOSTI •

nie div, že ešte roku 1916 boli použité, ak som dobre počul – pri korunovácii posledného uhorského kráľa Karola IV. A je tu ďalšia pikoška: „Odborníci uzavreli, že v nich nemožno sedieť, možné je iba chodiť alebo stáť!“ Ja by som sa v nich vedel aj uvelebiť, len keby som smel fotiť!

To by tak bolo: kaštieľ bez zbraní. Ó, koľkí z nás zhíkli, len čo sme sa ocitli v miestnosti, ktorá nás vrátila o dve storočia dozadu. „Aj sám Grasalkovič mal síce naskutku veľkú zbierku zbraní, avšak celá táto kolekcia, počítajúca zo 300 exponátov, pochádza zo zbrojnice istého bohatého budínskeho advokáta.“ Najstarší a najvzácnejší je, vraví, budzogáň zo 16. storočia, nájdený v bahne Dunaja...

Na rozlúčku nám náš šarmantný sprievodca, ktorý svoje krátke vecné výklady okoreňuje vtipný-

mi poznámcesty medzi k a m i , roz prístavom a práva príbeh hotelom stúo smutnom pal oproti istý konci krásnej muž. Keď sa Sissi. Krídla pri dámach zamuchy by tu potácal, drgol v tejto chvíli do kráľovnej a určite zazneli šiel ďalej, okoani vrtuľník; loidúcim sa také je ticho, mohlo zdať, že Detail na barokovej veži do ktorého má pod klobús krá ovskou korunou a erbom švihajú krátkom. Zdvihli ke, mnou navyše krátené vety kráľovnú, tá sa im kráľovsky porozprávača. ďakovala – vo viacerých rečiach.

Roku 1898, 10. septembra, sa Až keď sa dostali na loď, a keď táto tuzemský život kráľovnej Alžbety, vyrazila z prístavu, kráľovnej prišlo zvanej Sissi skončil v švajčiarskej zle. Omdlela. Povolili jej opasok Ženeve. Tragicky. Hoci pricesto- a vtom objavili uzučkú bodnú vala inkognito, kompletná švaj- ranu tesne pri srdci. Neskoršie sa čiarska tlač informovala o jej prí- ukázalo, že útočník použil pilník s chode. Cestovala bez akejkoľvek tromi ostriami... Keď zistili, že pred ochranky, spoločnosť jej robila len sebou majú kráľovnú, otočili loď, istá maďarská grófka. V polovici zaniesli Sissi do hotela, v ktorom

aj dokonala; ten hotel stojí tam dodnes a izba, v ktorej umrela, je v ňom najdrahšia. „Vraha čoskoro lapili; vo Švajčiarsku už vtedy neexistoval trest smrti, odsúdený bol na doživotné väzenie, ale sám sa v cele obesil. Nie je legenda, ale pravda pravdivá: v deň, keď sa kráľovná vydala na osudovú cestu, napísala list, v ktorom uviedla, že si praje, aby sa jej duša, keď príde tomu čas, pobrala z tohto sveta, odišla maličkou dieročkou.“ Keď príbeh doznel, zmocnila sa nás chúlostivá nálada. Pri návrate do Budapešti namiesto džavotu pútnikov bolo počuť iba jednotvárne vrňanie motora mikrobusu. Večerný pohár vína mal akúsi trpkú chuť. Nehovoriac o nasledujúcom dni, keď sme sa definitívne vrátili do šedej skutočnosti. Domov.

Z YMCA SRBSKO V BÁČSKOM PETROVCI

Hlas mladých v Spojených národoch Jaroslav Čiep

A

ktivisti YMCA Serbia v Báčskom Petrovci pôsobia nielen v miestnych rámcoch, ale sa zapájajú aj do širších aktivít. Je to pochopiteľné, keďže ide o pobočku celosvetového združenia YMCA (Young Men‘s Christian

ohľadom klimatických zmien, na konferenciách venovaných environmentalistike a európskym regiónom. Zároveň sa školili na európskych a celosvetových seminároch.

Petrovská rodáčka Ivana Ilićová po skončení štúdia marketingovej komunikácie a reklamy na

YM A dele ácii na E OSO f re OSN boli štyria mládežníci z alkánu medzi nimi Ivana Ili ová a Martina it zová ( . a 3. sprava)

Association), ktorá má na všetkých kontinentoch spolu okolo 10 miliónov členov.

Ako predstavitelia YMCA petrovskí mladí lídri už pobudli v Spojených národoch na podujatiach •

DIA A

DALOSTI •

Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre určitý čas bola riaditeľkou Slovenského vojvodinského divadla a v súčasnosti je generálnou tajomníčkou YMCA Serbia. Začiatkom tohto roku spolu s Martinou

Vitézovou mala česť vystupovať sa zaoberali témami, ktoré sa na pôde OSN v New Yorku v USA. týkajú mladých, predovšetkým Dostala totiž možnosť uzavrieť z ekonomickej a sociálnej obsvetové fórum, na ktoré ich pozval lasti. Spracovali sa témy zamestpredseda Ekonomickej a sociál- návania, životného prostredia, nej rady OSN poľnohospodárFrederic Mustva, rodovej siiwa Makarovnosti a ako mure Shava. znížiť chudobu.

– Bolo to Všetky patria celosvetové do udržateľnéfórum mlaho kódu, ktoré dých ECOformulovali SOC, ktoré Spojené národy. sa týkalo gloOsobne som sa bálnych ekozapájala do tém nomických týkajúcich sa Ivana Ili ová na p de a sociálnych OSN v New Yorku zamestnávania problémov, mladých, – vya konalo sa 30. a 31. januára svetlila Ivana náplň konferen2017 v sídle OSN. Svetová YMCA cie a doložila: – Z OSN pozvali naň tiež deleguje svojich členov. predstaviteľov všetkých štátov Na samotnom pódiu nás bolo – zo Srbska sa zúčastnil minister 7 a bolo aj ďalších poslucháčov Udovičić – a predstaviteľov svetov publiku. Organizátor ma vyzval, vých mládežníckych organizácií. aby som na tomto fóre mala vlast- Osobne som sedela som medzi ný príspevok. Bola som poctená, predstaviteľmi vlády USA a Anže organizátor môj prejav zaradil glicka, lebo zorganizovali to tak, ako zatvárací, čo bolo po prvýkrát, aby mladí mali priamy kontakt že jeden mládežník uzatvoril toto s vedúcimi svetovými politikmi. významné podujatie, – povedala Ivana Ilićová.

– Počas tých dvoch dní sme Foto: z archívu YMCA Serbia 7 /4738/ 18. 2. 2017

19

Ľudia a udalosti ÚDAJE Z KULPÍNSKEJ MATRIKY NEPOTEŠIA

Čoraz menej detského smiechu počtu nových obyvateľov. Medzi novorodencami v roku 2016 bolo deväť dievčat a osem chlapcov. Keď rodičom blahoželáme k narodeniu dieťaťa, zvyčajne mu prajeme, aby bolo živé a zdravé, a prvá otázka

iba jedno dievčatko má tradičné meno – Anna. Ostatné dievčatká Miestnej kancelárii v Kulpíne sa volajú Beata, Lena (2), Michaela, vlani mali práce stále dosť.

Mateja, Nora, Timotea a Tea. Chlapci Matrikárka a šéfka Miestnej dostali mená: Andrej, Aleksa, Alekkancelárie Ľudmila Grňová sa rovsej, Darián, Filip, Milan, Nebojša nako ako v minulých rokoch a Stefan. Ako podotkla najčastejšie venovala overonaša spolubesedníčka, vaniu podpisov, zmlúv, odpikulpínska matrika narosov. Okrem toho priprávala dených je prázdna, nie je výpisy z matrík, ktoré občania v nej ani jeden zápis. Na potrebovali pri výrobe novépríčine je to, že kulpínske ho osobného preukazu alebo bábätká prichádzajú na iných dokladov. Nás tentoraz svet v pôrodnici v Novom zaujíma stav matriky narodeSade, kde ich aj zapisujú ných, matriky sobášených do matriky. Údaje o novoa nakoniec aj tej najsmutrodencoch poskytuje detnejšej, ktorá eviduje úmrtia ská ambulancia v Petrovobčanov. ci, kde zdravotné sestry, „Najradostnejšia udalosť kulpínskej šk lke z enerácie na eneráciu ktoré ošetrujú bábätká, v rodine je iste narodenie eviduj menší počet detí majú presné údaje o počnového člena. Vlani v Kulpíne te narodených v každom nebolo mnoho takých prípadov, znie, aké meno mu dajú,“ povedala prostredí z územia obce. lebo do dediny pribudlo 17 detí. matrikárka Grňová.

Pred matrikárku vlani predstúpilo Porovnávajúc údaje z minulých Vlani narodené kulpínske deti 11 párov budúcich novomanželov, rokov, keď sa narodilo 20 a vyše detí, – ako aj tie v predošlých rokoch – čo je pre Kulpín veľmi malý počet. teraz môžeme hovoriť o poklese dostali väčšinou moderné mená, V matrike sobášených v minulých Katarína Gažová

V

rokoch ten počet bol zväčša väčší ako 20. „Keď analyzujeme vekovú štruktúru, prichádzame k údajom, že ženísi vstupujúci do manželstva boli narodení v rokoch 1979 až 1992, čiže mali 24 až 37 rokov, čo znamená, že v priemere boli 30-roční. Mladuchy boli mladšie a rozpätie ročníkov sa pohybovalo od 1983 po 1993, teda mali priemerne 28 rokov.

Z uzavretých manželstiev dve boli čisto kulpínske. Možno spomenúť aj to, že ženísi prišli z Petrovca, Hložian, Silbaša, a mladé nevesty z Paragov, Odžakov, Maglića, Petrovca a Silbaša,“ vraví matrikárka.

V minulom roku na slovenskom a na pravoslávnom cintoríne v Kulpíne bolo pochovaných 36 občanov: 15 žien a 21 mužov.

Najstaršia zosnulá Kulpínčanka vlani bola Katarína Maglovská, narodená roku 1924, ktorá sa dožila 92 rokov. Z mužov najstarší zosnulý bol Samuel Gazdík, narodený roku 1927, ktorý sa dožil necelých 90 rokov. Najmladšia zosnulá bola Mária Vidová, narodená roku 1951, ktorá sa dožila 65 rokov. Najmladší zosnulý Ján Babiak bol narodený roku 1968 a umrel ako 48-ročný.

VO VOJLOVICI VLANI

Štyri novorodeniatka, šestnásť pohrebov Vladimír Hudec

V

ojlovica je jediným mestským miestnym spoločenstvom medzi dedinami, v ktorých žijú vojvodinskí Slováci. Už dávno je súčasťou mesta Pančevo a nemá vlastného matrikára. Z toho dôvodu jediným miestom, na ktorom sme mohli dostať aspoň orientačné údaje o demografických pohyboch medzi vojlovickými Slovákmi, je farský úrad vojlovického slovenského evanjelického cirkevného zboru.

– Vlani sme síce pokrstili 8 osôb, z toho počtu 3 boli v dospelom veku, a 5 detí, ale iba dve sú aj narodené v roku 2016, pokým sú ďalšie tri pokrstené podľa pravoslávneho zvyku, čiže keď dovŕšili rok života, – informuje nás pán farár vojlovický Branislav Kulík. – Okrem toho narodené sú ešte dve deti, jedno v čistej slovenskej rodine na sklonku minulého roku a bude pokrstené 19. februára tohto roku, pokým jedno

20

www.hl.rs

dieťa je zo zmiešaného manželstva, všetko zmiešané manželstvá uzaktoré, keďže matka je Čiernohorka, vierané výlučne pred občianskym bude pokrstené, keď dovŕši rok matrikárom. Nepoznám ani jedno života. Vo Vojlovici sa vlani uzavreté manželteda vlani narodili 4 stvo dvoch Slovákov. slovenské deti, presne Zoznam zosnulých toľko ako aj predvlani. vojlovických Slovákov Jestvuje síce možnosť, je omnoho dlhší, ale že sa možno aj v meste predsa len podstatnarodilo dieťa v nejane kratší ako v roku kej slovenskej rodine predtým. Vlani totiž alebo v zmiešanom umrelo 16 vojlovicmanželstve so slovenkých Slovákov (9 žien ským pôvodom, ktoa 7 mužov), takmer ré nie je zapojené do o polovicu menej ako cirkvi, ale o tom údaje v roku 2015, keď umrenemáme. O nič leplo 31 Slovákov. K tomu šia situácia nie je ani Miroslavovi a Daniele vlani nebolo až tak Holokovcom sa vlani keď ide o uzavieranie mnoho predčasných narodilo tretie dieťa a nových manželstiev, Martinovi a Andrejovi úmrtí ako predvlani. aspoň keď ide o cir- sestrička Anna Vo veku, keď zvyčajne kevné sobáše. Vlani povieme, že je privčas sme totiž v cirkvi nezosobášili ani na umieranie, čiže v siedmom dejeden manželský pár. To zrejme saťročí a v mladšom veku umreli neznamená, že sa Slováci vôbec iba traja vlani zosnulí. Všetci ostatní neženili či nevydávali, ibaže sú to boli starší od 70 rokov. Najstaršia

Informačno-politický týždenník

medzi nimi bola 86-ročná Anna Stupavská a najmladšia 44-ročná Zorica Jovanovová.

Na počet Slovákov v jednotlivých dedinách vo Vojvodine čoraz väčšmi vplývajú aj migračné procesy a masový odchod práceschopných Slovákov za prácou na Slovensko.

Vojlovica však nepatrí medzi také dediny.

– Nemožno povedať, že odtiaľto mladí vôbec neodchádzajú do zahraničia, ale neodchádzajú až tak masovo ako z niektorých iných dedín, – hovorí pán farár Kulík. – Na to asi vplýva blízkosť miest Pančeva a Belehradu, ktoré poskytujú omnoho viac pracovných príležitostí ako inde. K tomu Pančevo má dobré spojenie s Belehradom, buď autobusom, alebo vlakom, takže nie je problém cestovať do práce.

Predsa táto skutočnosť, že sa mladí majú kde zamestnať, sa v matrikách neprejavuje vo väčšom počte detí.

•

DIA A

DALOSTI •

ZO SLOVINSKÉHO ZÁZNAMNÍKA (5)

Prečo práve hydinárstvo?

Oto Filip

A

prečo nie? Povedal by pravdepodobne milovník hydinového mäsa. Odpoveď na otázku nastolenú v titulku je ale oveľa komplexnejšia, než je vkus bežného konzumenta. Keď Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) pred dvoma rokmi uviedla prognózy svetových potravinárskych komodít do roku 2023, nezabudla podčiarknuť, že spotreba hydiny prekoná v tomto období spotrebu bravčového mäsa. Inými slovami nahradí ho na pozícii najkonzumovanejšieho mäsového produktu.

Je viac dôvodov vplývajúcich na takýto trend. Jedným z rozhodujúcich je ekonomická povaha výroby a spracovania hydinového mäsa, ktoré je medzi najperspek-

o výrobnej prevádzke

tívnejšími v európskom potravinárskom priemysle. V Európe, vlastne v Európskej únii je dobytčie krmivo takmer všade rovnaké. Má tzv. integrované zloženie založené na kukurici, pšenici, sóji, čiastočne i na rastlinných tukoch, ku ktorým sa pridávajú vitamíny a minerály. Takýmto spôsobom krmivo je všade vyrovnanej kvality. Vďaka tomu za menej ako štyridsať dní kurča napríklad získa potrebnú váhu od dvoch do dvoch čiarka dva kilogramu. Pre svoje nutritívne vlastnosti, ekologickú výrobu a ekonomickú udržateľnosť takáto výroba je lákavá. Aby kurča nadobudlo váhu jeden

kilogram, dnes potrebuje menej od 1,8 kilogramu krmiva. Pred sto rokmi to bolo až päť kilogramov stravy na uvedenú váhu. Zaujímavé sú aj porovnania s inými odvetviami mäsospracovateľského priemyslu.

V dobytkárstve sa na výrobu jedného kilogramu mäsa spot- Hermina Šerona rebuje až osem kilogramov surovín, vo výrobe ošípaných tri kilogramy.

Vzhľadom na skutočnosť, že sa počet obyvateľov planéty počas budúcich tridsiatich rokov pravdepodobne zvýši až o takmer dve miliardy osôb, jasné je, aké to nároky kladie na potravinársky priemysel. Slovom, bude treba maximálne využívať všetky prístupné zdroje a technológie. Podľa priemernej spotreby hydinové mäso je v súčasnosti na druhom mieste, s tým, že tá spotreba výrazne stúpa. Sú odhady, že integrovaní výrobcovia hydiny zaoberajúci sa širokou výrobou, teda od vajec, po kompletné potraviny, budú v budúcnosti

edna z výrobných budov

•

DIA A

DALOSTI •

najintenzívnejšími a optimálne organizovanými výrobcami potravinárskych produktov živočíšne - Produkcia je plne automatizovaná ho pôvodu.

Už teraz sú náznaky, že tredí hydinové mäso považuje za v optimizácii výroby mäso druhej triedy, na prvej pozícii produkciu hydinového je, zvlášť v období rôznych sviatkov mäsa možno porovnávať a sláv, prasacina, prípadne jahňacis výrobou áut, ktorá je na, v Slovinsku je to celkom inak. technologicky, výrobne Zaujímavú, no pravdivú anekdotu a produktívne najsofis- vyrozprávala jedna z vedúcich tikovanejším svetovým Perutniny, pani Hermina Šeron, poverená trhom v Srbsku: priemyslom.

– Keďže je môj manžel Srb, osláMožno za najlepšiu ukážku výhod a možností vili sme po sobáši najprv moje hydinárskeho priemyslu Vianoce 25. decembra. Potom v 21. storočí možno po- prišli na rad tie pravoslávne. Privažovať správanie istého investič- chystala som všetko od výmyslu ného fondu z Ruska. Ten pôvodne sveta, vrátane mnohých špecialít v Slovinsku kúpil oceliarne. Nedáv- z hydiny, no zdá sa, že som v tom no však kúpil i 77 percent účastín urobila i veľkú chybu. Totiž pár spoločnosti Perutnina Ptuj, ktorá je hodín pred príchodom hostí na

Pre novinárov zo Srbska mnoho nových poznatkov a sk seností

najväčším výrobcom hydinového mäsa v regióne. Oceľ vystriedala hydina. Medziiným aj preto, že je obrat kapitálu pri tomto druhu mäsa oveľa rýchlejší ako pri ktoromkoľvek inom.

Ako aj pre očakávanie, že sa dopyt po hydinovom mäse do roku 2030 zvýši až o 60 percent. Svoju rolu vo všetkom má aj zmena spôsobu života a stravovacích návykov, orientácia na zdravú výživu, celý rad iných činiteľov.

Na rozdiel od Srbska, kde sa v nejednom pros-

Vianoce manžel prišiel s otázkou: A kde je prasa? Jasné je, že sme si ho nejako zabezpečili, lebo by sa bez neho sviatok nepovažoval za vydarený. Najzaujímavejšie však bolo, že takmer všetci hostia, aj tí od nás, aj príslušníci jeho rodiny, hlavne konzumovali a nadchýnali sa hydinovými dobrotami. Na prasa si pritom ani nespomenuli.

No na jedálničku vždy musí byť...

Nuž čo: Iný kraj, iný mrav. Podstatné je ale to, aby si navzájom neprotirečili, ani neprekážali.

(V budúcom čísle: Perutnina – líder v re i ne)

7 /4738/ 18. 2. 2017

21

Tajomstvo školskej lavice Prišla som do školy, sadla som si do druhej lavice. Práve sme mali mať hodinu slovenského jazyka. Sadla si ku mne moja priateľka a začala sa hodina. Odrazu prišiel Kataríne lístok. Písalo tam takto: Milá Katarína, mám Ťa veľmi rád a chcel by som prečítať jednu knihu s Tebou, ktorá sa menuje Tajomst vo školskej lavice. Andrej Kat arína mu na papierik napísala: Prídem do knižnice o piatej večer.

Keď Katarína prišla, Andrej už bol tam. Prečítali si knihu a začali sa rozprávať.

– Ako sa máš?

– Mám sa dobre.

– Milujem Ťa!

– Aj ja Teba!

No tak sa rozprávali a zamilovali sa jeden do druhého. A tak si naša Katarína a Andrej sadli do tajomnej, ľúbostnej lavice.

Moja najlepšia kamarátka

emný udský cit Láska je ten jemný cit k osobe, ktorú miluješ.

Je jedinečný a často sa z tej zamilovanosti cítiš ako v oblakoch. Celý svet sa ti zdá krásny a farebný a vznášajúci sa. Snívaš s otvorenými očami a osoba, ktorú miluješ, je pre teba očarujúca. Zamilovaný si po uši a keď stretneš svoju lásku, trasú sa ti kolená, a ani nevieš, čo povedať. Jemný cit lásky spája ľudí vo dvojice, ktoré už keď sa im pohľady stretnú, vedia, čo ten druhý myslí, čo cíti, čo potrebuje.

Láska robí život krajším a dáva milujúcim silu prekonať všetky prekážky. Je výnimočná, silná a krásna.

Natália Daničeková a Ma dal na Kaňová ZŠ ána Kollára v Selenči Andrej Dudáš

Láska Čo tá láska asi je? Najkrajší cit, ktorý nás môže trafiť v celom svete? Pocit radosti, šťastia, alebo pocit bolesti, pocit, že sa nám srdce rozpukne na veľa drobných kusov.

Pocit prázdnoty. Každý si myslí iné o láske. Pre niekoho je to obyčajná hra a niek to vloží do toho celý svoj život. Láska

22

www.hl.rs

.

ZŠ udovíta Št ra v Kysáči

je, keď miluješ niekoho celým srdcom. Rozmýšľaš o ňom v škole, doma, na ulici, keď vstávaš a keď ideš spať... Nie je láska, keď niekoho miluješ kvôli majetku, kvôli tomu, aké má postavenie a moc. Ona príde, keď sa o nej najmenej rozmýšľa. Keď nebudete ani dúfať, že on / ona príde a stane sa časťou vášho života.

Ale láska vie aj bolieť. To vám môžem povedať, pretože som

Informačno-politický týždenník

Mám niekoľko kamarátok, ktoré sú výnimočné každá svojím spôsobom, ale iba jedna z nich vyniká. Dokonca ona ovplyvnila môj život.

Moja najlepšia kamarátka nie je ako ostatné dievčence. Neposmieva sa, nenadáva, nehnevá sa a vždy je ochotná pomôcť hocikomu. Aj keď niečomu v škole nerozumiem, rada mi to vysvetlí a pomôže. Kamarátim sa s ňou od prvého ročníka. Je výborná žiačka a jej obľúbenými predmetmi sú biológia a matematika.

Má rada ružovú a modrú farbu.

Keď bola v nemocnici, všetkým nám veľmi chýbala, lebo bez nej nie sme úplná trieda. Nemohli sme sa dočkať toho dňa, kedy vyzdravie, aby sme mohli byť všetci spolu a porozprávať sa o všetkom, čo sa udialo, kým ona nebola v škole.

Práve preto, že je taká výnimočná a moja najlepšia kamarátka, nechcela by som nikdy stratiť jej priateľstvo.

Melani Provodovská . a ZŠ ána Kollára v Selenči

aj ja sama citlivá. Poznám aj niektorých ľudí, ktorí sú silnejší a ľahšie to prežijú. Ale viem, že aj v ich srdci je pocit bolesti a utrpenia. Život treba žiť plnými pľúcami. Každú šancu treba využiť, každý deň, minútu, sekundu treba využiť a nájsť si toho človeka, ktor ý pôjde po tej životnej ceste s vami.

Matea Provodovská ZŠ ána Kollára v Selenči

• DETSK KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník 18. februára 2017 Číslo

4 /1934/

AKTUÁLNE

Po prvýkrát nenávratné prostriedky pre mladých poľnohospodárov Ľubica Sýkorová Minulý týždeň vláda Srbska schválila nariadenie, podľa ktorého bude na priame vyplatenie subvencií na rok 2017 vyčlenených 18,67 miliardy dinárov. V tomto roku sa nezmenila prémia za mlieko, ktorá zostáva vo výške 7 dinárov za liter. Nezmenila sa ani suma podporných prostriedkov pre rastlinnú výrobu – 2 000 din./ha plus 2 000 din./ha za palivo. Najviac peňazí dostanú dobytkári. Novinkou je, že po prvýkrát podporné prostriedky dostanú aj mladí poľnohospodári z rurálnych oblastí.

N

ovým nariadením vlády je na prémie za mlieko určených 3,4 miliardy dinárov, na rastlinnú výrobu 3,68 miliardy, na dotácie na chov hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, kôz, hydiny a rýb 5,2 miliardy dinárov. Stimul na chovný hovädzí dobytok je 25 000 din./kus a na chovné ošípané 10 000 din./ks, chovné kozy a ovce 7 000 din./kus, sliepky od 60 do 100 din./ kus, morky 300 din./kus.

Zvyšuje sa aj podpora pre včelárov, konkrétne za jeden úľ zo 600 na 720 dinárov.

Subvencie v tomto roku kryjú

takmer kompletnú živočíšnu výrobu. Stimul sa bude dávať na kvalitné mliekové plemená kráv, kvalitné mäsové plemená (kravy aj býky), na kravy určené na reprodukciu, taktiež na plemenné ovce a barany, kozy, capy, ošípané, teľce, včely, sliepky, morky, ryby…

V roku 2017 Ministerstvo poľnohospodárstva bude aktívne podporovať mladých farmárov najmä z okrajových a nerozvinutých oblastí.

Stimul pre mladých poľnohospodárov do 40. roku života bude v maximálnej výške 10 000 eur, z ktorých

75 % bude nenávratná časť.

Podmienkou je, že musia byť prihlásení v PIO fonde. ...

V tomto roku je pre poľnohospodárskych výrobcov pripravená ešte jedna novinka. Na základe rozhodnutia Ministerstva poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia Srbska registrované poľnohospodárske gazdovstvá, u ktorých nedošlo ku žiadnym zmenám, sa v tomto a budúcom roku nemusia znovu registrovať.

Na základe analýzy bolo zistené, že len pri veľmi malom

počte gazdovstiev, ktoré obnovujú registráciu každý rok, sa niečo zmenilo. Tak teda v roku 2017 a 2018 – ak nedošlo ku žiadnym zmenám – registrácia poľnohospodárskych gazdovstiev, ktoré sa už nachádzajú v registri, sa nemusí obnovovať.

Dnes máme v Srbsku 350 850 registrovaných poľnohospodárskych gazdovstiev.

Týmto rozhodnutím ministerstva sa aspoň čiastočne pre poľnohospodárskych výrobcov zjednodušili povinnosti spojené s byrokraciou. Často sa stávalo, že poľnohospodár jednoducho zabudol registrovať svoje gazdovstvo a následne stratil nárok na subvencie. Teraz sa to nemôže stať, pretože gazdovstvo, ktoré neprihlási zmeny, automaticky zostáva v registri poľnohospodárskych gazdovstiev a má nárok na subvencie. ○

Z obsahu Život v hľadaní okamihov

Str. 2

S rezom broskýň sa netreba ponáhľať Str. 5

Pestovanie malín v skleníkoch (2) Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

NA POSEDENÍ U POĽNOHOSPODÁRSKEJ RODINY ZAHORCOVEJ V ARADÁČI

Žeby sa poľnohospodárstvo neoplácalo?

Od roku 2018 pôdu v Srbsku subvencie aj pre minerálne hnojivo, takže pokojne môžu hodiť budú môcť kupovať aj cudzinci? nie koľko môžu, ale koľko je – Myslím si, že to netreba avel Zahorec ml. patrí potrebné. Okrem toho dostanú dovoliť, – kategorický je Pavel medzi poprednejších poľsubvencie vo výške 350 až 450 mladší. – Čo budú naši ľudia nohospodárov v Aradáči. eur po hektári v závislosti od robiť?

Spolu so svojím otcom, tiež toho, čo sejú. A ak je pôda veľmi – Podľa mňa by sme sa mali Pavlom, obhospodária okolo znečistená rôznymi chemickými uzrieť na Maďarov a Slovákov, 230 jutár pôdy, z čoho je asi prípravkami, štát majiteľovi ktorí sa od toho ubránili tak, že polovica vlastnej, ostatná zaplatí 800 eur po hektári, určili kto a za akých podmienok je prenajatá. Okrem toho sa aby tú pôdu iba zoral a nie- môže kúpiť, ale aj prenajať pôdu. zaoberajú aj poskytovaním koľko rokov ju nepoužíval. Maďari napríklad určili, že zem služieb svojim spoluobčaV Rakúsku napríklad dobyt- nemôže kúpiť nikto, kto má nom, predovšetkým zber kári, kým vychovajú junca, bydlisko ďalej od 20 km a okrem úrody, a hovoria, že z tej dostanú subvencie okolo toho najmenej 10 rokov musí mať práce majú najlepší zisk.

800 eur. Chovateľa potom bydlisko tam, kde je pôda.

Pestujú hlavne plodiny, Skôr ste sa zaoberali aj dobytvonkoncom nezaujíma, za ktorým sa v aradáčskom akú cenu ho predá. Nuž kárstvom, ale ste sa tej práce chotári darí, čiže kukuricu, a keď ho predá za 1,9 eura/ vzdali. Prečo? pšenicu a slnečnicu. Skúsili kg, koľko v tejto chvíli stoja – Z dobytkárstva niet zárobku, vraj pestovať aj sóju, ale junce, spolu so subvenciami ale ani voľného času. Dobytku z toho mali iba straty.

– Chceli sme skúsiť, lebo Keď robíme, tak robíme, a keď oddychujeme, dostane zaň 2 000 eur. Aký treba zaželať dobré ráno a dobrú by to musel byť býk u nás, noc, byť vždy doma, nikde nemôsme sa dozvedeli, že spo- tak oddychujeme: Pavel Zahorec (vľavo) so aby si zaň dostal 2 000 eur?! žete odísť, nič vidieť, – hovoria medzi štandardných kultúr, svojím otcom, tiež Pavlom Čo si myslíte o subvenci- ako jeden naši spolubesedníci. ktoré sa pestujú vo Vojvo– Ani v rastlinnej výrobe nie je dine, sója sa najviac opláca, malé plochy, nemôžete z toho ách v Srbsku?

– To nie sú subvencie. Z toho ľahko. Aj my sme často špinaví ale sa nám nedarilo. Neviem, zisku aj žiť, aj vkladať do výroby. prečo. Skúšali aj iní, no nikto sa Musí sa teda obrábať najmenej my nemáme nič a nemusia ich a keď je potrebné, pracujeme nepochválil bohvieakou úrodou. sto jutár, aby z toho mohla rodina ani dávať. Veď iba osivo kuku- po celé dni, často aj neskoro rice do jedného hektára stojí do noci, ale keď príde leto, môJednoducho v Aradáči sa sóji pokojne žiť.

– Dnes veru nie je žem si dovoliť aspoň nedarí, – hovorí Pavel mesiac oddychovať.

V akom stave je pšenica po ako skôr, keď si si za Ešte nebol rok, aby dlhotrvajúcich januárových su- dva vagóny kukurice mohol kúpiť nové auto sme neboli pri mori chých mrazoch? a spravidla aj v zime – Pšenica, ktorá je zasiata a keď aj tých desať niekam odcestujeme. začiatkom októbra, je v dobrom hektárov, koľko bol A dobytok to nedovolí. stave. V slušnom stave sú aj po- maximum, postačilo Mám dojem, že ste rasty zasiate do konca októbra, na slušný život, – nadspokojní s prácou, ktoavšak so pšenicou zasiatou väzuje na otázku Pavel rú robíte, a s výsledkaneskoršie je to príliš zle. Alebo Zahorec starší.

Chodíte často po mi tej práce. vôbec nevzišla, alebo vyrástol – Ja by som nešiel iba lístok – dva, nestihla sa Európe a sledujete gazdovi robiť ani za odnožiť a nikto nevie, čo z toho tamojšie príležitosti neviem aký plat. Som bude. Nedávno som počul údaj, v poľnohospodárstve. sám svoj gazda. Keď že pšenicou je v Srbsku obsia- Môžete porovnať siturobíme, tak robíme od tych 450-tisíc hektárov. Z toho áciu tam a u nás?

– V Európe sa uplat- Zahorcovci si v týchto dňoch kúpili nový kombajn, nuž svitu do mraku, a keď asi polovica porastov je údajne oddychujeme, tak skuv príliš zlom stave, čiže úroda ňuje skutočne moder- tento starý treba poumývať a pripraviť na predaj točne oddychujeme. Aj bude buď vážne zredukovaná, né poľnohospodárstvo, alebo sa bude musieť preorať ktoré si vyžaduje veľké vklady. omnoho viac. Nemal by som nič keď zisk nie je taký, aký by mal a siať niečo iné. My sme našu Poľnohospodári v našej krajine proti, aby povedali, že peniaze byť a aký majú naši kolegovia pšenicu zasiali načas a je v dob- v žiadnom prípade by to nemohli určené na subvencie usmernia na západe, nemôžeme sa ani rom stave, zvlášť tá, ktorú sme finančne vydržať. V Nemecku však na výstavbu nejakej detskej sťažovať. Zisk predsa len máme po sejbe aj povalcovali. Vždy štát subvencuje palivo, ktoré je kliniky alebo tomu podobné. a môžeme z neho celkom slušne robíme tak, že najprv sejeme tým omnoho lacnejšie a nezaťa- Tými subvenciami štát ponižuje žiť, – konštatuje na záver rozpšenicu, a až potom zberáme žuje výrobné náklady tak ako u sedliaka, ktorý v tejto krajine bol hovoru Pavel Zahorec mladší a s ním súhlasí aj jeho otec. ○ nás. Poľnohospodári dostávajú ponižovaný vždy. kukuricu, ktorej nezaškodí, ak dlhšie zostane v poli.

V médiách sa poľnohospodári často sťažujú, že sa poľnohospodárstvo neopláca. Čo vy na to?

– Že by sa neoplácalo? Poľnohospodári sú zvyknutí sťažovať sa. Opláca sa, ibaže ak obrábate

Vladimír Hudec

P

24

II

4 3

PREDRAG KOSTIN A JEHO PRÍBEH O PRÍRODE

Život v hľadaní okamihov Oto Filip

zentovať prírodné krásy nezvyčajným spôsobom, jeho fotografií presakuje snímkami živočíchov v ich čosi hlbšie ako fasáda obyprírodnom prostredí, ktočajného živočíšneho ré je ťažko sveta. Ten súbor fotografií, p r í s t u p n é Na klzkom ľade vystavený od 2. februára obyčajným príbehu o prírode je i skutočnosť, v Pokrajinskom ústave pre ľuďom. ochranu prírody, je úprim– Záľuba ako vaša že ho podporil i časopis National nou výpoveďou, výberom si vyžaduje veľa Geographic.

– Máte v tvorbe aj nejaký vzor? zaujímavých momentov trpezlivosti, úpor– Ním je Jaroslav Pap, náš najz kúzelných zákutí, ktoré nosti, prostriedkov, mohol odhaliť len ten, kto času... Nie vám je väčší a najlepší fotograf prírody. svet prírody ozaj a úprimniekedy ľúto, že Výnimočný človek a fotograf, ne miluje. Natoľko, že ako ste sa dali do tohto ktorý mi v mnohých veciach poZreňaninčan Predrag Kostin druhu svojrázneho mohol svojimi radami. Jaroslav je tvár, Jaroslav je cár. deň čo deň, snímka za snímdobrodružstva?

– Otázka na záver: Čím sa podkou buduje súbory zábe– Iste nie je. Tie rov o okamihoch okolitého fotografie vôkol nás ľa vás líšia fotografi kvalitní od sveta. Pripomínajú nám, že sú hodné každej tých, ktorých je najviac a ktorí krásu netreba hľadať kdesi Predrag Kostin chvíle zriekania sa, najčastejšie len cvakajú?

– Máte pravdu: ozaj veľa ľudí v ďalekom neznáme, keďže včasného vstávania, je i tu, pár desiatok chodenia po bahne, nočného dnes fotí. No kvalita snímok zákilometrov od nás. stanovania. Fotografie prírody si visí hlavne od príprav, od toho, Mnoho pekných závyžadujú mnoho plánoberov, svojou komvania, znalostí zvykov pozíciou, náladou, zvierat. Živočíchy môestetickým vnemom žete najľahšie vyfotiť ďaleko prekračujúcich v tej časovej chvíli, hranice všednosti. keď sa k nim najľahNo ako aj každý iný šie dokážete dostať. príbeh, aj ten jeho Všetky z nich majú svoj fotoreportérsky má životný cyklus, ktorý aj svoj podnet a prieprebieha pravidelne, beh: či už s nami, alebo bez – Kedy ste vlastne Odhalenie nás. My sme tu, aby vstúpili do sveta fosme si ho všimli tak, Zvedavými očami tografie? fické vybavenie, kopu času, ktorý aby sme ich pritom som vtedy nemal. nevyrušovali. aký kto má prístup k foteniu. Ja Napriek viacerým – Vystavovali ste aj skôr... výstavám a uzna– Je to pravda. Toto je moja to jednoducho robím z lásky. niam nepovažujem siedma výstava a bez falošnej Mám nejaké-tie vzory, mám ešte sa za profesionála. skromnosti môžem povedať, pred vznikom záberu v hlave to, Tým je dakto, koho že ide o jednu z najkvalitnej- ako by mal vyzerať. Potom si za fotografia živí. Ja ších tohto druhu v Srbsku. Ide tým vytýčeným cieľom idem. Sú som povolaním o podujatia náročné, tým aj fotografi, ktorí radi fotia krajinky, technik, zamestna- o poznanie zriedkavejšie ako iní zase uprednostňujú predmený v Naftovom prie- iné. Dokladom kvality môjho ty, tretí sú najradšej v ateliéri.

Príznačné pre fotografiu prírody mysle Srbje, že tam niet opravnej. Keď sa ska, pritom zviera na chvíľu ukáže, musíš byť človekom, plne prichystaný na to, zachytiť Vo chvíľach oddychu ktorého okamih jeho existencie. Iste mu príroda nemôžeš povedať: ,Otoč sa tak – Odvtedy uplynulo desať ro- nadovšetko láka. a tak, nastav mi profil.ʻ Pravé kov, no treba povedať aj to, že – Ten váš fotografický chvíle sú teda zriedkavé a jesa ňou intenzívne zaoberám po- príbeh je ozaj pútavý... dinečné. Vyžadujú si obrovskú sledných šesť rokov. Na začiatku – Snažím sa priblížiť úpornosť, ako aj znalosť biológie, som sa upriamoval na iné druhy ľuďom ten svet prírody, spôsobu správania sa diviny. No fotografie, no nemožno neskon- ktorý nás obkolesuje, všetko úsilie a jeho výsledok ozaj štatovať, že príroda a živočíchy ktorý bezdôvodne zanestoja za to. ○ vždy boli súčasťou môjho života. dbávame. A pritom pre- Ruch v hniezde

Z

Už dávnejšie som sa im chcel plne venovať, no musel dozrieť čas na to. Tento druh fotenia si žiada inakšie, špeciálne fotogra-

III

25

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia jarného jačmeňa a jarnej pšenice (1)

Ing. Ján Tancik, PhD.

Rastliny jarných obilnín sú napádané rovnako ako ozimné obilniny tými istými druhmi škodcov.

Rozdiel je v nebezpečenstve, ktoré predstavujú pre jednu alebo druhú skupinu obilnín.

N

iektoré druhy škodcov viac problémov spôsobujú na oziminách a niektoré zasa na jarinách. Škodcovia, ktorí predstavujú väčšie nebezpečenstvo pre jariny, sú: kohútiky, skočky, zunčavka jačmenná, byľomor sedlový, obaľovač obilný a zelenuška žltopása.

Rovnaké nebezpečenstvo pre jariny aj oziminy predstavujú vošky a strapky, kým jariny sú menej napádané cikádami, hrbáčom obilným a kvetárkou obilnou. To však neznamená, že na jarinách sa nevyskytujú a neškodia. V tomto článku sa budeme venovať druhom, ktoré pre jariny predstavujú väčšie nebezpečenstvo.

SKOČKY Na obilninách sa vyskytujú a škodia tri druhy skočiek (srb. buvači): skočka obilná (srb. žuto-prugasti žitni buvač) Phyllotreta vittula, skočka steblová Chaetocnema aridula a skočka dreňová Chaetocnema hortensis (Chrysomelidae, Coleoptera).

V strednej Európe sa najviac vyskytuje skočka obilná. Škodí v štádiu imága na jar a na jeseň vyžieraním malých dierok do listov. Skočka steblová a skočka dreňová škodia aj v štádiu imága, podobne ako skočka obilná.

Väčšie škody však zapríčiňujú larvy na jar. Vžierajú sa do listových pošiev a do stebla, kde v dreni vyžierajú chodbičku. Ak sú napadnuté mladé rastliny, ktoré ešte neodnožili, obyčajne zahynú. Ak sú napadnuté rastliny, ktoré už odnožili, zahynie iba napadnuté steblo. Napadnuté rastliny sa slabšie vyvíjajú a majú nižšiu úrodu. Skočky najväčšie škody zapríčiňujú na mladých rastlinách za teplého a suchého počasia na jar a na jeseň.

26

SKOČKA OBILNÁ Imágo prezimuje na medziach, v hrabanke, pod odpadnutým lístím. Aktivácia imág začína koncom marca – začiatkom apríla.

Najprv sa živia na rôznych kapustovitých rastlinách a neskoršie migrujú na obilniny. Po oplodnení samičky kladú vajíčka do pôdy. Vyliahnuté larvy sa živia korienkami hostiteľských rastlín.

Larvy sa kuklia v pôde a imága

obilninách sa chrobáky objavujú v máji. Po oplodnení samičky kladú vajíčka na rastliny alebo na pôdu blízko rastlín. Vyliahnuté larvy sa vžierajú do listových pošiev a do stebla a vyžierajú v dreni chodbičky, ktoré sú dlhé ako celé internódium. Niekedy prehryzú kolienko a vytvárajú chodbičku aj v následnom internódiu.

V jednom internódiu môžu byť aj tri larvy. Vývin lariev trvá len tri

Poškodenie zapríčinené imágami skočiek (foto: J. Kičiňová) sa liahnu koncom júna a v júli.

Po vyliahnutí sa krátko živia na obilninách a neskôr odchádzajú do zimných úkrytov.

Skočka obilná škodí na pšenici, jačmeni, ovse a kukurici. Škodlivé štádium je imágo, ktoré poškodzuje listy vyhrýzaním krátkych čiarok medzi paralelnými nervami hostiteľskej rastliny, čo má za následok zníženie asimilačnej plochy a vädnutie rastlín.

SKOČKA STEBLOVÁ A SKOČKA DREŇOVÁ Bionómia oboch druhov je veľmi podobná. Imágo prezimuje v pôde v rôznych úkrytoch. Na

IV

týždne. Dospelé larvy opúšťajú steblá a v pôde sa kuklia. Vyliahnuté imága sa v jeseni živia na trávach a vzídených obilninách.

OCHRANA Z preventívnych agrotechnických opatrení v ochrane obilnín proti skočkám významné sú sejba v optimálnom termíne a pri správnej hĺbke osiva. Významné je aj ničenie burín najmä z čeľade lipnicovité (Poaceae), na ktorých sa živia imága po prezimovaní.

Chemické opatrenia proti týmto škodcom sa zriedka používajú.

Aplikácia insekticídov by sa mala použiť iba po prekročení prahu

ekonomickej škodlivosti, a to je v prípade zistenia 25 – 65 chrobákov na 1 m2 v jeseň alebo na jar pred fázou steblovania obilnín.

KOHÚTIKY V strednej Európe na obilninách škodia tri druhy kohútikov: kohútik pestrý (srb. žitna pijavica) Oulema melanopus, kohútik modrý Oulema gallaeciana a kohútik Oulema duftschmidi (Chrysomelidae, Coleoptera). Posledný druh je menej známy a je morfologicky a bionómiou veľmi podobný kohútikovi modrému. Pre prax nemá význam ich rozlišovať.

Kohútiky sú významní škodcovia obilnín najmä pšenice a jačmeňa. Kohútik modrý škodí aj na ovse. Jarné obilniny sú citlivejšie na poškodenia ako oziminy. Škodia aj imága, aj larvy na podobný spôsob, vyžieraním úzkych pásikov na listoch. Rozdiel v poškodení je v tom, že imága prehryznú aj vrchný, aj spodný epidermis listu, a tak je list roztrhnutý, ale zväčša tieto poškodenia sú krátke, nie sú na celom liste.

Larvy vyžierajú pletivá na liste medzi nervami, ale nepoškodzujú spodnú pokožku listu. Škodlivosť lariev je oveľa významnejšia ako škodlivosť imág. Žer lariev a imág môže byť taký intenzívny, že sú zničené celé listy a rastliny hynú.

V kalamitných rokoch môžu znížiť úrodu aj o 25 – 50 %. Napadnuté rastliny predčasne dozrievajú.

Pri jarnom jačmeni prichádza k zníženiu počtu zŕn v klase a HTZ (hmotnosti tisíc zŕn), čo ovplyvňuje nielen kvantitu, ale aj kvalitu úrody. Znižuje výnos, ale aj kvalitu sladovníckeho jačmeňa. Podobne je to aj pri pšenici – znižuje nielen výnos, ale aj pekárenskú kvalitu zrna. Škodlivosť kohútikov je väčšia v rokoch, keď je jar suchá a teplá v období kladenia vajíčok a v nasledujúcom období nie sú prudké dažde a nízke teploty. Väčšie zníženie úrody je v rokoch, keď je v čase dozrievania úrody teplo a sucho. ○ (Pokračovanie)

4 3

OVOCINÁRSTVO

S rezom broskýň sa netreba ponáhľať

Ľubica Sýkorová

Stromy broskýň v prvých rokoch po vysadení bujne rastú, ale pritom skoro začínajú rodiť a v období rodivosti produkujú veľmi veľa kvetných púčikov. Veľké úrody stromy nadmerne vyčerpávajú, v dôsledku čoho sa nedožívajú vysokého veku. Nežiaducemu vyčerpávaniu predchádzame redukciou nadmernej násady rezom.

Z

18. – 24. 2. 2017

POČASIE

a najvhodnejší termín pre rez broskyňových stromov sa považuje obdobie 14 dní pred začiatkom kvitnutia. Začína sa pučaním a končí začiatkom kvitnutia.

Môžeme bez obáv rezať aj v období kvitnutia, čo je oveľa vhodnejšie ako priveľmi skorý rez (január, február), keď ešte nemôžeme rozlíšiť zdravé od namrznutých púčikov.

Okrem toho v tomto období môžu prísť ešte silné mrazy, ktoré ponechané púčiky zničia, alebo aspoň značne redukujú. Je potvrdené, že stromy rezané v zimnom období sú najviac postihnuté glejotokovou rakovinou, ktorá spôsobuje veľké škody.

Základný jarný rez sa odporúča pri všetkých tvaroch pri mladých aj rodiacich stromoch doplniť letným rezom v priebehu vegetácie.

Dlhý rez znižuje náročnosť na ľudskú prácu a vytvára podmienky na uplatňovanie mechanizácie. Pri tomto spôsobe rezu ponechávame na rodivosť obyčajne 5 alebo 6 jednoročných výhonkov na jeden meter dĺžky polokostrového konára. Ostatné jednoročné výhonky, ako aj odrodené konáriky odstraňujeme z materského konára od základu. Ponechané výhonky neskracujeme, necháme ich zarodiť.

Po odrodení ich odstraňujeme od základu. Je to obyčajne pri jarnom reze v nasledujúcom roku.

Namiesto nich vyberieme nové jednoročné výhonky, ktoré narástli v priebehu uplynulej vegetácie.

Tento proces sa každoročne opakuje.

Vzhľadom na to, že broskyňové stromy často trpia glejotokom a nedožívajú sa spravidla vysokého veku, mnohí pestovatelia nemajú

odvahu pristúpiť k hlbšiemu zmladzovaniu stromov. Tieto obavy nie sú opodstatnené, lebo broskyňové stromy majú veľmi dobrú regeneračnú schopnosť. Pokiaľ má strom zdravý kmeň a kostrové konáre, môžeme zmladiť aj konáre, ktoré sú hrubšie ako 50 mm. Pod miestom zrezania treba ponechať slabší konárik alebo jednoročný výhonok, ktorý zabezpečí pokračovanie rastu zmladeného konára. Tieto zásahy sa majú robiť iba v období

prúdenia miazgy, t. j. od kvitnutia do polovice augusta.

Každá rana je bránou k infekcii, preto každú väčšiu ranu na kmeni a na kostrových konároch dôkladne ošetríme. Rany po skracovaní jednoročných výhonkov nemusíme ošetriť.

VEDELI STE? – Ak vynecháte letný rez, vytvoria sa kvetné puky v horných častiach letorastov, čo má za následok, že

FEBRUÁR VO VINICI

Za priaznivého počasia začíname s prácami Ľ. Sýkorová

V

o februári obyčajne začíname s rezom viniča. Po obschnutí pôdy môžeme koncom mesiaca začať s odkrývaním krov a začneme s rezom. Skôr než prikročíme k vlastnému rezu, presvedčíme sa, ako vinič

prezimoval. Kontrolujeme to tak, že rozrežeme púčiky viacerých kultivarov.

Keď sú po rozrezaní pekné, zelené, kry prezimovali dobre, sú zdravé a môžeme rezať normálnym spôsobom. Ak sú vo vnútri hnedé, až čierne, znamená to, že púčik zmrzol alebo sa pri zakrytí v pôde zaparil. Podľa stupňa poškode-

strom vyrastie do výšky a dôjde k vyholovaniu rodivého obrastu.

– Broskyniam vyhovuje otvorená kotlovitá koruna s tromi, maximálne štyrmi základnými kostrovými konármi.

– Broskyňový strom dlhšie vydrží, keď na ňom každoročne necháte čo najmenej starého dreva.

– Každý rok na kostrových konároch skracujte rodivé jednoročné výhonky o polovicu až o dve tretiny celkovej dĺžky. Na kostrovom konári režte vždy na vonkajší púčik, zamedzíte tak prehusteniu koruny.

– Staré, suché a poškodené drevo odstraňujte až po zdravé. Strom je správne orezaný, ak mu odstránite 60 až 70 % kvetných pukov.

– Termín rezu je veľmi dôležitý, čím neskoršie, tým lepšie. Ideálne je, keď režete v teplejšom počasí v období kvitnutia.

– Letný rez je veľmi vhodný, najmä v období, keď minimálna hrúbka letorastu dosahuje hrúbku ceruzky. Rezom skracujte tieto letorasty asi o jednu tretinu až polovicu dĺžky. Tenšie letorasty si nevšímajte.

– Nezabudnite, že práve letným rezom pomáhate stromu vytvoriť rodivý obrast čo najbližšie ku kostrovému konáru, ktorý potom prinesie úrodu. ○ nia sa rozhodneme pre spôsob rezu.

Pri väčšom poškodení volíme dlhší rez, pri menšom rez kratší, resp. normálny.

Ak zmrzlo väčšie percento púčikov, odporúča sa s rezom počkať až do obdobia nalievania púčikov, keď sa stupeň poškodenia ľahšie zistí.

Ponechané ťažne jednoročného dreva priväzujeme k opore. Netreba zabudnúť ani na opravu drôtenky, drôty opornej konštrukcie treba napnúť.

Rez viniča by sme mali dokončiť približne do polovice marca (v závislosti od počasia). Správnym rezom možno zaistiť dlhodobú dobrú kondíciu výsadby. ○

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

0˚ | 10˚

4˚ | 12˚

6˚| 10˚

5˚ | 15˚

5˚ | 17˚

7˚ | 17˚

6˚ | 15˚

V

27

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OVOCINÁRSTVO

Pestovanie malín v skleníkoch (2) Ľubica Sýkorová

PRÍPRAVA SKLENÍKA Aby teplota v skleníku dosahovala 20 °C aj v období, keď sú vonkajšie teploty veľmi nízke, potrebné je mať v skleníku zdroj tepla. Počas neskorej jari sú zase potrebné chladiace prístroje a ventilátory, taktiež zdroj čistej vody s nízkym obsahom minerálnych solí, dávkovač hnojiva, zavlažovací systém, pôdny substrát, črepníky s obsahom najmenej 13 litrov.

Iné potrebné elementy, ktoré nie sú záväzné, sú zdroje svetla pre podporovanie rastu, fólie na zamedzenie rastu burín a priameho kontaktu črepníkov so zemou, ako aj inštrumenty na meranie teploty a vlhkosti.

Vlhkosť závisí od toho, či je podlaha skleníka betónová, alebo je nasypaný štrk. Betónová podlaha oveľa viac absorbuje vlahu, preto je potrebné ju počas dňa prskať vodou, aby sa udržala dostatočná vlhkosť vzduchu. Relatívna vlhkosť vzduchu v skleníkoch pre pestovanie malín sa pohybuje od 65 do 75 %.

Skleník je ideálne prostredie pre rozvoj škodcov a chorôb.

Preto je potrebné ešte pred donesením sadeníc malín skleník detailne očistiť a odstrániť rastlinné zvyšky. Počas leta, ak sa v skleníku nenachádzajú iné rastliny (buriny, okrasné rastliny a pod.), udržiavaním teploty nad 40 °C a vlhkosti vzduchu spod 50 % v trvaní 3 – 4 dni, môžeme efektívne zničiť mnohé insekty.

VZDIALENOSŤ ČREPNÍKOV Črepníky majú byť od seba vzdialené 0,6 metra. Minimálna vzdialenosť medzi radmi sa pohybuje od 1,6 do 1,8 metra pre raz rodiace odrody a 1,25 metra pre dvakrát rodiace od-

28

rody. Menšia vzdialenosť môže priniesť väčšie výnosy, ale zároveň sa zvyšuje riziko výskytu chorôb. Nevyhnutné je nechať okolo jedného metra voľného priestoru z obidvoch vonkajších strán, aby sme zabezpečili dostatok miesta pri zbere.

sku pestovala vo fóliovníkoch na ploche 6 hektárov.

VÝBER SADIVOVÉHO MATERIÁLU Zabezpečenie vysoko kvalitného bezvírusového sadivového

KRÁTKE JEDNOROČNÉ VÝHONKY (KOREŇOVÉ SADENICE Z MATERSKÝCH RASTLÍN) Jednoročné krátke výhonky sú sadenice s koreňovým systémom, ktoré rástli v prvom roku a vybraté sú z pôdy, pretože v jeseni prešli do obdobia pokoja. Sadenice sa skracujú na

materiálu je dôležitý krok pre úspešnú výrobu malín. Sadenice treba kupovať od preverených výrobcov, podľa možnosti zo škôlky, ktorá predáva bezvírusové certifikované sadenice. Sadenice dopestované v poľných podmienkach vždy môžu byť napadnuté rôznymi chorobami, najčastejšie hubou Verticillium albo-atrum, ktorá zapríčiňuje vädnutie.

Z doterajších skúseností pestovateľov odrody, ktorých plody sú veľmi kvalitné pri pestovaní na otvorenom, nedávajú rovnako dobré výsledky pri pestovaní v skleníkoch. U nás sa pri tomto spôsobe pestovania osvedčila remontantná odroda Heritage, ktorá sa vyznačuje veľkými sýtočervenými plodmi. Dužina je pevnejšia s aromatickou chuťou, rodivosť je veľmi vysoká a pravidelná. V roku 2016 sa v Srb-

dĺžku od 30 do 45 cm od koreňa a skladujú sa až do jarného predaja. Toto je štandardný spôsob presádzania malín.

Krátke jednoročné výhonky vyžadujú črepníky s objemom väčším od 13 litrov, pretože majú veľké korene. Všetka energia rastlín je práve v koreňoch, preto je vhodné zachovať čo najväčší koreňový systém bez poškodenia. Výhodou krátkych jednoročných výhonkov je to, že nie sú citlivé na jarné mrazy, takže sa môžu presadiť do črepníkov a nechať v jarnom období vonku. Najdôležitejšie je zamedziť vysušeniu koreňového systému pred presádzaním. Ponáranie koreňov do vody tesne pred a počas výsadby pomôže rehydratácii koreňa a zabezpečí potrebnú vlahu.

Jediným nedostatkom jednoročných krátkych výhonkov

VI

je to, že už boli jednu sezónu v poľných podmienkach, kde mohli byť infikované chorobami alebo napadnuté škodcami.

V každom prípade, pre takto vyrobené sadenice je nemožné zabezpečiť stopercentnú istotu, že sú zdravé, preto je nevyhnutná podrobná kontrola výhonkov.

DLHÉ JEDNOROČNÉ VÝHONKY Výhonky už strávili jednu vegetačnú sezónu v poli, a pretože už prešli obdobie pokoja pri nízkych teplotách, sú pripravené rodiť po presadení. Výhodou dlhých výhonkov je to, že úrodu prinášajú v tom istom roku, keď boli presadené. Plnú rodivosť tieto maliny prinášajú až v druhom roku, pretože v prvom roku všetku silu dlhé výhonky usmerňujú predovšetkým ku koreňom, ktoré boli pri vyberaní poškodené.

Dôležitou operáciou je pomalé zahrievanie skleníka hneď po presádzaní dlhých výhonkov. Pri vyberaní z pôdy stratia veľkú časť svojho koreňového systému, ktorý im slúži pre absorpciu vody a výživných látok a v ktorom sa hromadia výživné látky pre rozvoj rastliny. Z toho dôvodu rastlina vyžaduje určitý čas pre obnovenie poškodeného koreňového systému a pre začiatok normálneho rastu a rodivosti.

Ak sa skleník veľmi zahreje, dochádza k rýchlemu pučaniu a rastu nadzemnej časti rastliny, čo je pre malý koreň náročné. V tom prípade môže dôjsť k odumretiu nového tkaniva a ak výhonky začnú rodiť, koreňový systém nebude môcť zásobovať nadzemnú časť výživnými látkami, následkom čoho dochádza k predčasnému vädnutiu. Aby sme sa tomu vyhli, dlhé výhonky treba vniesť do skleníka a v priebehu 3 – 4 dní je potrebné udržiavať teplotu na 10 °C cez deň a aj v noci. Potom môžeme skleník postupne zahrievať, a to o pár stupňov každé 3 – 4 dni tak, aby sme v priebehu dvoch týždňov ustálili teplotu na 13 °C počas noci a na 21 °C ○ cez deň.

(Pokračovanie)

4 3

TIPY A TRIKY

VEĽKÁ OČISTNÁ KÚRA PRE ZDRAVIE

Detox skončil, čo ďalej?

Prechod z detoxu do normálneho života býva pre mnohých katastrofou, pretože sa snažia dohnať to, čo počas posledných dní zameškali. Ak chcete svojmu organizmu ublížiť, pokračujte. Ale máme aj lepšie riešenia. Prechod by mal byť plynulý. Postupne do jedálneho lístka pridávajte potraviny, ktoré bežne konzumujete, ale skúste sa v prvých dňoch vyhnúť bielej múke a cukru. Ak vám tento zvyk vydrží aj ďalšie dni, máte vyhraté.

Zásadité verzus kyslé prostredie. Aby bolo acidobázické hospodárenie vyrovnané, telo potrebuje 2/3 zásad a 1/3 kyselín. Ľudské telo funguje v zásaditom pásme, pričom si udržuje hodnotu pH v krvi 7,36 až 7,44. Najjednoduchším spôsobom určenia obsahu kyseliny v telesných tekutinách je určenie pH v moči. Jeho ideálna

hodnota je 7,4 až 7,5, bežná hodnota je, žiaľ, často okolo 5,5. Na kontrolu pH sú vhodné lakmusové papieriky s priloženou farebnou škálou a mierkou aj s desatinami na presné vyhodnotenie reakcie.

Ako zistím svoje pH? V lekárni si zakúpite spomínané diagnostické prúžky na analýzu moču. Slúžia na stanovenie nasledujúcich 10 parametrov v moči: leukocyty, glukóza, bilirubín, ketóny, špecifická hmotnosť, krv, pH, bielkoviny, urobilinogén, dusitany. Sme to, čo jeme. Naša strava je prevažne kyselinotvorná, pretože obsahuje veľa mäsa, údenín, bieleho cukru, konzervovaných výrobkov a sladených bublinkových nápojov.

Medzi kyselinotvorné a najviac škodlivé potraviny patria hlavne tzv. biele jedy – mlieko, múka, cukor a všetky výrobky z týchto surovín. Pri dlhodobom prekysle-

ní organizmu sa odoberá vápnik z kostí, čo vedie k ich rednutiu.

Vápnik okrem iného zabezpečuje aj funkčnosť svalov. Pri jeho nedostatku vzniká svalová únava, znížená pohyblivosť, chronická únava a znižuje sa funkcia imunitného systému. Čiže čím menej škodlivín do tela prijímame, tým väčšie sú šance na uzdravenie.

Kyselinotvorné jedlá: mäso a mäsové výrobky, cukor, umelé sladidlá, produkty z bielej múky, káva, čierny čaj, lieky, instantné jedlá, ocot, mlieko a výrobky z neho, fermentované produkty; Zásadité jedlá: výhonky, klíčky, mladý zelený jačmeň, spirulina, mladá pšenica, olivový olej, pohánka, zelenina, ryby, ovocie (avokádo, grapefruit, banán, kyslé čerešne, kokosový orech, citrón a limetka), strukoviny, orechy, tofu. ○

ZDRAVÉ RAŇAJKY

Čo sú quinoa a pšeno?

Q

UINOA. Čím je pre nás pšenica, tým je pre Južnú Ameriku quinoa.

Nenáročná plodina sa pestuje vďaka svojej odolnosti vo vysokohorských oblastiach už viac ako šesťtisíc rokov.

Starí Inkovia ju nazývali matka zrno a považovali ju za posvätnú. S obľubou z nej kvasili pálenku s názvom chica. Drobné guľaté zrná, ktoré pripomínajú lúpané proso alebo kuskus, sú semenami rastliny chenopodium quinoa. Podobne ako z pohánky alebo amarantu z nej možno získať múku, ale botanicky nepatrí do čeľade lipnicovitých medzi klasické obilniny. Výhodou pseudo obilnín je, že neobsahujú lepok, a preto sú vhodné pre tých, ktorí trpia celiakiou. Keby ste sa stali vegetariánom, bude vaším stálym problémom a nočnou morou dostatočný prísun aminokyselín.

S quinoou sa však nemusíte báť – vysokým obsahom týchto látok sa približuje sóji. Významný podiel aminokyseliny hystidín je dôležitý vo výžive dojčiat a malých detí.

PŠENO. Pšeno je výživná požívatina, ľahko stráviteľná. Je veľmi sýta a jej súčasťou sú látky, z ktorých pri zažívaní vzniká teplo. Obsahuje priaznivý pomer bielkovín (12 %), tukov (4 %) a sacharidov (68 %) (10 dag pšena obsahuje 1 490 kJ, to znamená, že je vý-

živnejšie ako rovnaké množstvo napríklad zemiakov). Neobsahuje lepok, preto je vhodné pre celiatikov. Je taktiež vhodné pre chudokrvných ľudí pre vysoký obsah železa (Fe), spevňuje kosti, svojou nutričnou hodnotou sa pšeno vyrovná ovseným vločkám. Pšeno ako zásaditá obilnina sa používa aj pri žalúdočných problémoch spôsobených prekyslením. Čínska medicína odporúča pšeno pri chorobách pankreasu a sleziny. ○

VII

Zbavte práčku špiny a zápachu!

A

by vám práčka dobre slúžila, potrebuje pravidelnú starostlivosť. Iba prášok na to nestačí. Väčšina gazdiniek nepoužíva zmäkčovače vody, nečistí pravidelne filter a dávkovací priestor je plný nánosov usadeného prášku a aviváže.

Filter. Najzákladnejším krokom v starostlivosti je pravidelné čistenie filtra. Nie je to nič zložité. Každá práčka však vyžaduje iný postup.

Odporúča sa teda pracovať podľa návodu priloženého k práčke.

Nečistoty usadené vo filtri by sa mali odstrániť každé tri mesiace.

Predídete tak poškodeniu filtra a prípadným poruchám.

Dávkovací šuflík. Netreba ho čistiť po každom praní, ale určite nič nepokazíte, keď ho budete čistiť raz mesačne. Usadeniny vo vnútri šuflíka nespôsobia poruchu práčky, ale nánosy vodného kameňa môžu na oblečení zanechávať nepekné fľaky. Častým čistením tiež predídete množeniu baktérií a plesní, ktoré môžu za nepríjemný zápach.

Bubon. Môžete ho vyčistiť špeciálnymi prostriedkami, ktoré použijete pri vyváracom programe.

Podobnú službu vám urobí aj hrnček obyčajného octu či kyselina citrónová. Pri tomto spôsobe čistenia nezabudnite do bubna práčky vložiť starú handru alebo plienku, ktorá nečistoty počas prania pohltí.

Zbavíte sa tak usadeného vodného kameňa a predĺžite životnosť práčky. Takto čistiť práčku odporúčame aspoň raz za 3 mesiace. Ak periete denne, potom radšej bubon vyčistite špeciálnym prípravkom každý mesiac.

Zmäkčovač: dôležitá vec alebo reklamný trik? Zmäkčovanie vody nie je iba výmyslom televíznych reklám. Zmäkčovače je dobré používať v menšej miere i vtedy, ak máte mäkkú vodu. Predídete tak nepríjemným anorganickým usadeninám, ktoré môžu zničiť čerpadlo práčky či zafarbiť vašu bielizeň. ○

29

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

Mrkvový koláč

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Koláčiky z arašidového masla

Suroviny: 227 g masla, 227 g arašidového masla, 128 g bieleho cukru, 128 g hnedého cukru, 2 vajcia, 320 g múky, 1 lyžička kypriaceho prášku, ½ lyžičky soli, 1 a ½ lyžičky jedlej sódy bikarbóny, 1 lyžička vanilínového extraktu Takto sa to podarí: Zmiešame maslo, arašidové maslo, biely a hnedý cukor a primiešame vajcia. V druhej nádo-

be zmiešame múku, kypriaci prášok, sódu bikarbónu a soľ.

Zjednotíme to a dáme na 1 hodinu do chladničky. Cesto rozdelíme na guľky (asi 32 ks).

Každú guľku pritlačíme vidličkou a vytvarujeme koláčik.

Pečieme v predhriatej rúre na 190 °C asi 10 min. alebo kým ○ nezačnú hnednúť.

Foto: E. Šranková

Biele arašidové trojuholníky

Suroviny: 50 ml vody, 200 g cukru, 200 g sušeného mlieka, 120 g margarínu, 100 g bielej čokolády, 100 g arašidov (kikiriki) Takto sa to podarí: Zmiešame cukor a vodu a necháme prevrieť 3 minúty. Pridáme margarín a

keď sa roztopí, pridáme i čokoládu. Zložíme zo sporáka a dobre zmiešame. Pridáme sušené mlieko a šľaháme mixérom asi 2 minúty. Pridáme nasekané arašidy, zmiešame a vyhrnieme do trojuholníkovej formy. ○

Suroviny: Na cesto: 2 poháre hladkej múky, 2 poháre cukru, 2 lyžičky kypriaceho prášku alebo sódy bikarbóny, 2 lyžičky škorice, 1 lyžička soli, 3 poháre strúhanej mrkvy, 4 vajcia, 1 a pol pohára oleja, 1 a pol pohára nasekaných orechov; Na plnku: 2 balenia krémového syra, 110 g masla, 250 g cukru, 1 lyžica vanilínového extraktu, polovica pohára nasekaných orechov Takto sa to podarí: Cesto: Zmiešame cukor a žĺtky a pridáme ďalšie suroviny. Nakoniec primiešame sneh z bielkov a dobre zmiešame. Cesto vylejeme do vymastenej a hrubou múkou vysypanej tortovej formy s priemerom 24 cm. Pečieme

orientačne 40 minút na 180 ˚C. Skontrolujeme špáradlom, či je cesto upečené. Keď torta vychladne, rozrežeme ju na tri časti. Plnka: Vymiešame z uvedených surovín v poradí cukor, maslo, krémový syr, vanilínový extrakt a orechy. Plnku rozdelíme tak, aby sme mali aj na potretie vrchnej časti torty. ○

Cheesecake Suroviny: Na cesto: 300 g mletých Plazma keksov, 5 lyžíc mlieka, 180 g masla (margarínu); Na bielu plnku: 450 g Ella tvarohu s 0 % tuku, 1 vrecúško kremfixu, 1 vanilínový cukor, 1 želatínu (10 g), 50 ml vody na želatínu, ½ l sladkej smotany, 220 g práškového cukru; Na ovocnú plnku: 450 g červeného ovocia (čerstvého alebo mrazeného), 100 ml vody, 1 želatína (10 g), 50 ml vody na želatínu a 4 lyžice cukru Takto sa to podarí: Cesto: Do nádoby vysypeme mleté keksy a zalejeme mliekom a roztopeným maslom (margarínom). Dobre vymiešame alebo vyšľaháme mixérom. Cesto je dosť drobivé, a preto ho natlačíme do formy priemeru 26 cm.

Necháme v chladničke, kým urobíme plnky. Ovocná plnka: Ovocie varíme s vodou a cukrom asi 10 až 15 minút. Želatínu si pripravíme podľa návodu na vrecúšku a necháme 10 minút napučiť. Dáme do nádobky a zohrievame, kým nezačne vrieť. Pridáme do ovocia, ktoré sme zložili zo sporáka. Ovocnú plnku necháme vychladnúť. Biela

plnka: Sladkú smotanu vyšľaháme mixérom a pridáme kremfix.

Neskoršie pridáme tvaroh, vanilínový a práškový cukor. Želatínu pripravíme podľa návodu na vrecúšku a necháme napučiť.

Potom zohrejeme do bodu vrenia (nesmie vrieť). Rozmiešame želatínu s trochu bielej plnky a pridáme do zvyšnej plnky.

Mixérom vyšľaháme. Na cesto, ktoré vyberieme z chladničky, natrieme bielu plnku. Vychladnutú ovocnú plnku vylejeme na bielu plnku a cheesecake necháme v chladničke 6 – 8 hodín. ○ Foto: E. Šranková

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 434 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

30

VIII

Kultúra Majeru poctili Brezňania VEĽKÉ UZNANIE PRE NÁŠHO REŽISÉRA

Jaroslav Čiep

vitelia štátnej správy a samosprávy, ako aj občania mesta sa a významné úspechy, ale pre- zoznámili s ôsmimi životnými dovšetkým za múdrosť, ľud- príbehmi osobností, ktorým sa za skosť a vieru v dobro ocenili tvorivé činy a významné úspechy v Brezne osem osobností. Tými- poďakovali veľkým potleskom. to slovami Monika Prof. Mgr. ĽuDolňanová začína boslav Majera (3.

Premiéry Ľ. Majeru v svoj text o sláv11. 1951) štúdium DSJCH v Brezne: Jozef nostnom zasadnutí divadelnej réžie Gregor-Tajovský: Hriech Mestského zastupia b s o l vova l n a (1985), Dušan Kovačević: teľstva v Brezne pri VŠMU v Bratislave Zberné stredisko (1989), príležitosti 72. výroku 1975 a režíJozef Gregor-Tajovský: ročia oslobodenia roval viac ako 150 Hriech (1993), Robert mesta. Prebiehalo hier národnej a Anderson: Som Herbert v piatok 27. januára svetovej klasickej (2001), František Švant2017, keď sa takto i súčasnej dramaner: Kňaz (2009), Katarína poďakovali osobtickej spisby, bábMišíková: Zabudla som nostiam za záslužkové hry a vyše 100 (2010) a Miloš Nikolić: nú činnosť v roku rozhlasových hier.

Kováči (2015).

2016. Primátor ToRežíroval v mnomáš Abel odovzdal hýc h m e s t á c h ocenenie siedmim laureátom a v Srbsku, v bývalej Juhoslávii udelil jedno in memoriam za a na Slovensku. Svoju režijnovynikajúce tvorivé výsledky, roz- -umeleckú tvorbu prezentoval voj a zveľadenie mesta, šírenie na scénach v mnohých štátoch jeho dobrého mena doma či v Európy, aj v Egypte a Kanade. zahraničí.

Dvojhodinový program slávnostného mestského zastupi- POZNÁMKA teľstva v sále hotela Ďumbier spestrili vystúpením domáce kolektívy, Spevácky zbor mesta Brezna, dychová hudba Mostárenka a s ukážkou hry Kováči sa predstavili členovia Divadelného súboru Jána Chalupku mesta Brezno. Cenu primátora mesta Juraj Bartoš udelili Ľubici Bacušanovej-Vičanovej, Lukášovi Kučerákovi repáčia mi vážení čitatelia, a Jozefovi Medveďovi, Cenu že v prítomnom príspevku mesta Brezno Ingrid Poliakovej, vychádzam z osobných skúDychovej hudbe Mostárenka a seností. Pred niekoľkými dňami Štefanovi Libičovi, titul Čestný sa mailom ozvala istá pani učiobčan mesta Brezna získal Ľu- teľka zo základnej školy v Seboslav Majera a in memoriam lenči. S veľkou správou a malou Jozef Medveď. prosbou. Vraj s istou kolegyňou Najprestížnejšie ocenenie chcú so žiakmi ako divadielko Brezna sa do rúk renomované- nacvičiť rozhlasovú hru Duška ho režiséra Ľuboslava Majeru Radovića Kapitán John Peoplefox. z Báčskeho Petrovca dostalo za Žiaľ, nemôžem jej zaslať preklad významnú prácu a spoluprá- tejto krásnej hry v elektronickej cu s ochotníckym Divadelným podobe, lebo som ho ťukal na súborom Jána Chalupku mesta písacom stroji... Šarvanci, s ktorýBrezno. Práve predseda súboru mi sme Peoplefoxa stvárnili pred Gabriel Obernauer Ľuboslava viac než dvoma desaťročiami, už Majeru navrhol na ocenenie. majú svoje detváky a zavše, keď Pri tejto príležitosti vzácni hos- sa stretneme, pocítime hrejivý tia, zástupcovia mesta, predsta- pocit spolupatričnosti.

Z

Ľuboslav Majera, čestný občan Brezna

Vytvoril si osobitý provokačný režijný rukopis, ktorého aktuálnosť a tvorivá svojbytnosť bola ocenená množstvom prestížnych ocenení. Majera je profesorom na Akadémii umení v Novom Sade a na Katedre dramaturgie, réžie a teatrológie Fakulty dramatických

umení AU v Banskej Bystrici. Je nositeľom spoločenských vyznamenaní: Októbrovej ceny mesta Kikinda a Báčskeho Petrovca, republikového odznaku Zlatna značka za razvoj kulture a Medaily Daniela Gabriela Licharda.

Foto: Stanislav Spáč (MsÚ)

K materčine – cez divadelný lesík

P

• K LTÚRA •

Poďme ale k jadru veci. Na všetky strany sa u nás lamentuje nad neutešenou skutočnosťou.

Aktuálne sú húfne odchody ľudí (nielen) zo slovenských prostredí v Srbsku na Slovensko. Zároveň čoraz zjavnejšie nám, ktorí sa, zatiaľ, čelom vzad nepoberáme, uniká materinská reč. Spisovnú slovenčinu, ktorú si drvivá väčšina nás tunajších Slovákov vlastne nikdy dôkladne neosvojila, urýchlene kazíme nenáležitými slovami a syntagmami.

Sme svedkami skutočnosti, že v niektorých školách niektoré učiteľky prípadne učitelia vynakladajú nadštandardné úsilie na to, aby žiaci po slovensky hovorili (a písali) čím lepšie. Pracujú s deťmi aj mimo povinných hodín slovenčiny: nacvičujú s

nimi prednesy básní či krátkych próz, respektíve divadelné hry.

Vytvárajú zázemie, z ktorého môžu čerpať spolky, ktoré popri folklóre pestujú aj divadlo. Takže po dlhšom zátiší na prehliadke detských divadelných inscenácií v Starej Pazove sme opäť mali bohatú žatvu. Nemožno si ale nevšimnúť, že sú prostredia, v ktorých divadelný život povedal dobrú noc. Nedbajú oň spolky, ani školy, učitelia a učiteľky slovenčiny... Hoci vieme, že deti (sa) hrajú radi a pri tvorivej hre, akou príprava divadelnej inscenácie i recitácie naskutku je, sa im materinský jazyk dostane hlbšie pod kožu. Ibaže mnohým, ktorí by ich trebárs cez divadelný lesík mali viesť k prameňu slovenskosti, chýba vzácna iskra. Prečo?

7 /4738/ 18. 2. 2017

31

Kultúra NA NÁVŠTEVE U JUBILANTA PAVLA GRŇU V KYSÁČI

Ty mňa viac vidieť nebudeš...

Anna Francistyová

V

ústrety blížiacim sa 80. narodeninám učiteľa, spisovateľa, redaktora, matičiara, ale i herca a režiséra Pavla Grňu strávili sme s naším spolubesedníkom príjemné nedeľné poobedie.

Pripomenuli sme si jeho zbierky Jarabý vtáčik, Dve Marky a Jurko, Stred sveta, Zrenie, román Prázdniny v poli, redigovanie Pionierov, spisovateľské začiatky v gymnaziálnom Sládkoviči, príspevky v magazíne Rovina, 208 televíznych scénok v seriáli Susedovci v TV Petrovec, učiteľovanie v Kysáči, Aradáči, Petrovci, Novom Sade...

Ale príležitostnú návštevu s gratuláciou k narodeninám, ktoré oslávi na Zuzany 19. februára, predovšetkým si zapamätáme vďaka jeho spomienkam a životným perličkám...

– Moji rodičia boli sedliaci, pred vojnou, aj počas vojny boli na sálaši bíreši, a tak sme aj my deti bývali na sálaši. Keby bolo všetko v poriadku, keby nebola vojna, tak by som chodil do maďarskej školy. Ale bolo všetko inak... Dokonca som prvú triedu opakoval.

Bolo to takto. Čas letel a ja som sa nepýtal do školy. K tomu moji dvaja strýkovia, otcovi bratia, mňa malého nezbedníka strašili školou: Počkaj, keď ťa učiteľ zatvorí do kasni... A tak som sa ja školy bál...

Ale v jednu sobotu ma otec chytil za ruku a pešo sme šli zo sálašu do Tankosićeva do školy. Vyučovanie sa konalo vonku, pod dvomi lipami boli lavice, lebo v učebniach boli natierači. Prišli sme práve počas prestávky. Otec ma nechal a odišiel. Deti sa hrali, ale ja som tam nikoho nepoznal. Keď učiteľka zatlieskala rukami, všetci si sadali do lavíc. Ja som si sadol do prvej, pred učiteľku. A urobil som chybu. Od malička som bol taký, že som sa tlačil dopredu aj tam, kde nebolo načim... Učiteľka mi pred všetkými povedala, že tu nemám sedieť a poslala ma do poslednej lavice. Nepáčilo sa mi to a bol som už vtedy urazený. Potom sa situácia ešte viac zahrotila: Len čo som si sadol, učiteľka ma zavolala

32

www.hl.rs

znovu dopredu k sebe. Začala mi rozprávať o škole, ale odrazu mi položila ruku na hlavu a opýtala sa ma: ,A ty hádam máš aj frajerku? Lebo máš dlhé vlasy.’ Deti sa začali smiať, aj ona sa smiala.

Nechcela mi ukrivdiť, chcela sa len zažartovať, ale ja som ten jej žart nepochopil. Cítil som sa veľmi trápne. Vtedy som si všimol, že všetci ostatní chlapci sú vystrihaní, len uši im trčia. Učiteľka mi ešte povedala, nech ma otec odvedie holičovi, aby ma ostrihal a taký nech zajtra prídem do školy. A ja som si pomyslel: Len ty spusť ruku

rodičov ktorí neposielali deti do školy.

– Vedeli sme o tých trestoch, našťastie, nič také sa nekonalo.

Asi preto, že sme boli na sálaši.

Ale už tej zimy, keď nebola vonku robota, po štvrtej poobede, keď sa zapálila lampa, začala sa moja súkromná škola: rodičia mi čítali z Biblických histórií, mať mi čítala aj rozprávky z kalendára, z Hlasu ľudu. A do písanky, ktorú mi otec kúpil, som písal kolmé čiarky, krúžky, prvé písmená. Potom však prišla choroba. Veľa detí vtedy zomrelo na šarlach, my v Kysáči sme tomu

S Hlasom udu od prv ho čísla

z mojej hlavy, ty mňa viac vidieť nebudeš. Tak aj bolo: vydržal som len tú jednu hodinu a keď prišla ďalšia prestávka, zobral som si taštičku a – krížom domov na sálaš.

Mama sa prekvapila: ,Už je hotová škola?’ ,Hotová.’ Ale otca som sa bál, tak som sa hneď dal do roboty v stajni. Otec však nereagoval tak, ako som sa obával. Keď som mu smelo povedal: Ja do školy nepôjdem, radšej sa obesím, – nenamietal. Ja som na školu naozaj ešte nebol pripravený: nepoznal som tam absolútne nikoho, na sálaši sa mi nikdy nestalo, že sa na mne niekto smial, šok som mal aj z toho, že sa jedna autorita tak zachovala voči mne... Tak som ja ten rok do školy nešiel.

Ale nemohli ste večne trucovať. eď boli aj tresty pre

Informačno-politický týždenník

vraveli záškrt. Aj ja som ochorel.

Raz som si spod stromu vzal dve jablká a zjedol som ich. Vedel som už vtedy, že ich treba pred jedením umyť, ale neviem, prečo som to vtedy neurobil. Strašne ma to však potom trápilo, lebo som si myslel, že som preto tak veľmi ochorel.

Museli so mnou utekať do dediny.

V ambulancii bola pani doktorka Števková z Petrovca. V poslednej chvíli mi dala injekciu. Keď som sa na tej studenej posteli pomaly dostával z mdlôb, počul som, ako sa moja mať žaluje doktorke, že by som mal chodiť do školy, ale nechcem. Vtedy doktorka zavolala pani učiteľku, jej dobrú známu a tá ma hneď, keďže mi už bolo lepšie, odviedla do svojej triedy.

Bolo to v škole v centre Kysáča.

Tam som videl aj jedného nášho

príbuzného. Učiteľka sa mi pekne prihovárala, ukazovala mi obrázky domácich zvierat na stenách. Vtedy som sa rozhodol, že do školy teraz už pôjdem. Ale ešte som trucoval: Nepoviem ani slovko. Keď sme však prišli k obrázkom koní, preriekol som sa: rozrozprával som sa o koňoch na sálaši. A odvtedy už stále rozprávam.

– Aj veľa, – zapojila sa do nášho rozhovoru učiteľova manželka.

Vo veselej nálade urobili sme si tortovú prestávku, a potom sme pokračovali v oficiálnom rozhovore.

A kto bola tá pani učite ka – Dobre, že ste sa spýtali. Bola to Anna Ededyová, rodená Páliková.

Bola to dobrá učiteľka, učila ma celý rok. Keď prišli prázdniny, tak sme celú jej rodinu boli vyprevadiť na železničnú stanicu v Kysáči.

Odchádzali s ďalšími rodinami z Petrovca, Kulpína a Kysáča na Slovensko. To bola tá akcia Mať volá. A tento príbeh má aj pokračovanie. Mnoho rokov neskoršie, keď som bol námestníkom riaditeľa základnej školy v Kysáči, prišla raz za mnou kolegyňa Viera Porubská s prosbou, aby som upravil rozvrh hodín na piatok a pondelok tak, aby ju niekto zastúpil, lebo chce navštíviť chorú priateľku na Slovensku. ,A kto je tá priateľka?’ ,Nemôžeš ju ty poznať, ona odišla odtiaľto ešte 1946 alebo 1947: Anna Ededyová.’ ,Ako by som nepoznal, veď to bola moja prvá učiteľka.’ V momente sa mi vyrojili spomienky, a hneď tej noci som jej napísal list. Viera ho zobrala, ale mojej pani učiteľke ho už odovzdať nemohla, lebo ju nezastihla živú. A ten môj list vraj potom čítali na Slávičom údolí, kde ju pochovali alebo pri rozlúčke v jej škole. Taký je život...

Mali ste či máte s rodencov – Mal som 10 rokov staršieho brata Juraja, zomrel takmer 80-ročný. My Grňovci sme boli všetci Ďurovia, ja som náhodou Paľo, lebo som mal staršieho brata.

Apko – otcov otec – bol Ďuro, jeho otec – praapko – sa volali Ďuro, aj praapkov otec bol Ďuro. Brat sa oženil, mali chlapca, normálne, že je Ďuro. Žije v Petrovci. Ja som sa oženil, ale keďže som vždy bol nejako mimo – ja mám dcéru. Ale keby som mal chlapca, neviem, či by sa volal Ďuro... Ale istý čas som aj ja bol Ďuro. Keď som chodil do • K LTÚRA •

školy v Petrovci, chodieval som cez leto do družstva okopávať alebo čo bolo treba. Robil tam aj môj otec. On bol Ďuro, tak nemôže byť, že sa ja volám inak, však? Najprv som dokola opakoval, že som ja Paľo, ale potom sa mi to zapáčilo.

A tak môj starší brat bol Ďuro Grňa v Kysáči a ja Ďurko v Petrovci...

A mal som ešte jedného brata, Janka. Chudáčik, už ako malý zomrel na ten nešťastný záškrt.

Ako sa cítite v tomto životnom jubileu.

– Cítim sa ako 80-ročný. Nebyť chorôb, bolo by to celkom dobre. Žijem ako každý penzista. Ale veľmi ma zasiahlo to, že dobre nevidím. Práve kvôli tej zriedkavej nevyliečiteľnej chorobe, ktorá mi postupne berie zrak, som sa predčasne z učiteľského postu dostal do invalidnej penzie. A penzistom som už 25 rokov. Nemôžem už ani

čítať, ani písať. Pomocou okuliarov a lupy vidím len veľké písmená, teda napríklad v Hlase ľudu titulky, potom mi manželka prečíta, čo ma zaujíma. Trpím preto veľmi. Tento môj hendikep si nahrádzam sledovaním slovenských televíznych programov. Neraz počujem slová a slovné väzby, za ktoré som ja v škole dostával slabšie známky, lebo to bol srbizmus. Všimnem si, aj keď tí na Slovensku rozprávajú ako my Kysáčania, len my sme slovo štreka v spisovnom prejave nesmeli používať. No ale tak bolo voľakedy. idíme Hlas udu na stole a spomínali ste že vám z neho rodičia čítali na sálaši v príprave na školu.

– Ja som jeden z vašich najstarších čitateľov v Kysáči. Mám všetky čísla Hlasu ľudu, od toho prvého s hviezdičkou. Teší ma, že si ho

ZIMA S KNIHOU V KYSÁČI

Knihy venované rodičom a dedovi Elena Šranková

D

novými titulmi sú najpočetnejšie knihy pre deti, v ktorých je naša budúcnosť, ako i to, že do našej literatúry pribudla nová mladá

esiaty, jubilejný raz členky Spolku kysáčskych žien v Kysáči usporiadali podujatie Zima s knihou. Pravdaže, v spolupráci so Slovenským vydavateľským centrom v Báčskom Petrovci.

Podujatie, na ktorom bol veľký počet prítomných, aj tentoraz bolo v Knižnici Michala Babinku.

I tentoraz predstavili knihy, ktoré v uplynulom roku vydali v tomto vydavateľstve, a osobitný dôraz bol na novom titule skúsenej spisovateľky Viery Benkovej Päť Na večierku prítomných pozdravila udmila erediová-Stupavská ročných období a začínajúcej Anety Lomenovej z Kysáča autorka. Riaditeľ Valentík pripomeNáš dedo je huncút. Ako povedal nul i to, že minuloročnú produkciu Vladimír Valentík, riaditeľ SVC, vlani predstavia v prostrediach, kde žijú vydali šesť titulov a Národný kalen- Slováci, vďaka podpore NRSNM a dár 2017. Avšak s minuloročným najmä jeho Výboru pre kultúru.

Autorka knihy Päť ročných období vročením z rôznych príčin, hlavne finančných, vyjde ešte päť kníh. V. Benková tak ako vždy zaujala S potešením konštatoval, že medzi pozornosť prítomných. Najmä to• K LTÚRA •

každý týždeň môžem kúpiť, s ním sa aj teším, aj hnevám. Sú v ňom aj pekné články, s obsahom som spokojný, ale mne ako dlhoročnému čitateľovi prekáža, že Hlas ľudu už nie je ako skôr – noviny, ale že je to časopis. Myslím na ten drahý papier, ktorý používate. Ale všetko sa mení.

K S udovíta Mičátka do Zuzansk ho pro ramu zaradil aj body k oslave vašich narodenín.

– Neviem, nakoľko sa to vie, ale medzi zatiaľ poslednými mojimi prácami, je text pre pieseň Kysáčska, ktorú Ondrej Maglovský skomponoval a naša spevácka skupina ju nacvičila. Potešilo ma, keď v istých srbských novinách napísali, že aj Nový Sad by chcel takú hymnu. Teraz sme s Ondrom urobili aj pieseň Orgovány, ktorá tiež odznie na tomto večierku.

Mičátkovci si zvolili aj niekoľko uto knihou splnila sľub daný svojej 85-ročnej mame, že ju jedného dňa pravdivo opíše. Hovorila o svojom pátraní po tom, ako sa rodičia, matka s Čičmian, zo Slovenska, a otec z Petrovca ocitli a spoznali vo Francúzsku. Informovala skrátka aj o novom rukopise, Čičmianskej ságe. Kysáčska mladá spisovateľka A. Lomenová svoj debut venovala dedovi Jánovi Lomenovi, jeho nedožitej osemdesiatke. Zbierku dokonca i pomenovala podľa poviedky, v ktorej opísala zážitky s ním a z detstva.

Poviedky sú realistické, okrem dvoch personifikovaných, a týkajú sa jej detstva so sestrou a chvíľ, ktoré spolu prežívali. Do svojho debutu zaradila i poviedky, ktoré posielala na súbehy Zorničky. Niektoré z nich boli odmenené alebo pochválené. Kniha je adresovaná deťom do 12 rokov a je v nej 13 poviedok, ktoré tvorila asi tri roky. Ako Aneta povedala, pri vznikaní zbierky sa ako začínajúca autorka mnoho toho dozvedela od skúsených spisovateľov. Tvoriť začala ako študentka a svoje prvotiny uverejňovala v študentskom časopise Čar(b)ológ. Písať ju podnietila profesorka Hodoličová, ktorá ju posmelila poslať rukopisy na vyda-

scénok zo Susedovcov, z mojich príležitostných textov k Zlatej bráne. Ďakujem im za to. ráťme sa ešte do školy. y ste učite triednej výučby ale ako absolvent politol ie s hodnosťou kapitána prvej triedy učili ste vo vyšších ročníkoch a na ymnáziách obranu a ochranu. Mnoho žiakov si iste na vás pam tá.

– Viete, na tomto svete vládne nespravodlivosť. Napríklad aj v tejto situácii: učiteľ si pamätá krajnosti – výborných žiakov a veľmi zlých. Na tých ostatných zabudne.

Keď sa mi prihovorí niekto na ulici, že som ho učil, neviem, kde ho zaradiť. Najprv si v pamäti otvorím tieto dva šuflíky... Ale napriek tomu teší ma, že moji bývalí žiaci na mňa nezabudli a že kvôli mne nezanevreli na školu. Tak ako ja kedysi.

Aneta Lomenová

nie, vyskúšať sa a zviditeľniť sa na literárnom poli. Úryvky z predstavených kníh prečítali Ľudmila Berediová-Stupavská, predsedníčka SKŽ, Andrea a Aneta Lomenové a Daniela Đukićová.

Ináč aj tohto roku sa podujatie Zima s knihou začalo v Kysáči, i keď odštartovalo za hranicami, v Banskej Bystrici, čím dostalo medzinárodný ráz. Medzi prítomnými na večierku v Kysáči boli Rastislav Surový, predseda MOMS a čestný predseda MSJ, Ján Slávik, predseda Výboru pre kultúru NRSNM, Anna Páliková-Kunčáková, superintendentka AMC, a Michal Francisty, predseda KUS Vladimíra Mičátka.

Pri tejto príležitosti zo SVC odovzdali knihy kysáčskej knižnici a usporiadali i predajnú výstavu kníh. Kysáčske spolkárky prichystali bohaté občerstvenie.

7 /4738/ 18. 2. 2017

33

Kultúra ROZHOVOR S ORGANIZÁTORKOU SVD MIROSLAVOU BLAŽIĆOVOU

Našej kultúre treba konštruktívna kritika a sebakritika Vladimíra Dorčová-Valtnerová

O

nieto. Ale je to naozaj pravda? Ja mám dojem, že peňazí ešte jesto, ale problém sú priority. Problém je to, čo poznáme / akceptujeme, že je podstatné a do čoho treba vkladať. Verím, že keď sa začneme zodpovednejšie správať a vkladať do opravdivých hodnôt, rýchlo zistíme, že ani reality programy a pod. blbosti nie sú to, čo si národ žiada... Kultúrne potreby

d kultúrnych pracovníkov sa vždy, neprávom, očakáva prejav najvyššej solidarity a šetrenia v časoch, keď sa šetriť musí, a u nás sú stále prítomné tieto časy. No opasky u kultúrnych pracovníkov, o kultúre ani nehovoriac, sú už príliš stiahnuté. O tejto, ale aj o iných „boľavých“ kultúrnych témach sme sa rozprávali s Miroslavou Blažićovou, organizátorkou Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci.

Aj vy máte pocit že zrejme tí ktorí by to nemali akoby zab daj že ak nevkladáme do kult ry (duchovne materiálne nančne kádrovo technicky a inak) národ zakrpatieva...

– Do kultúry sa vkladá, keď ľuďom záleží na kultúre a keď sú si vedomí, že vkladať do kultúry má všeobecne pozitívny vplyv na spoločnosť. Vkladanie do kultúry na dlhšie dráhy sa vždy oplácalo. My nemáme to Miroslava laži ová šťastie. Ako niekto môže vkla- (na stoličke v zadí): Poďme spolu dať do niečoho, v čom nevidí darmožráčiť význam, na čom mu nezáleží, k čomu nemá vzťah a/alebo tomu u ľudí / v ľude sa vytvárajú, a to je nerozumie? Netreba zabúdať, že už proces. Treba len definovať, ktoré sú viac ako 25 rokov žijeme v spoločnosti, naše priority. Keď ide o ľudí, ktorí žijú v ktorej kultúra mala aj negatívnu z kultúry, stretávam sa s dvomi druhmi: konotáciu, v spoločnosti, v ktorej tými, ktorí celkom dobre žijú z kultúry politikárčenie, populizmus a trash sú / umenia a je ich málo, a tými, ktorí miera, mainstream. Veľmi dlho ľudia majú len na základné životné potreby, žijú s presvedčením, že je kultúra teda ako väčšina obyvateľov Srbska. určená pre úzky kruh ľudí (a preto je) Obyčajne si prácu týchto druhých nepodstatná, až nebezpečná. Lenže nevšíma takmer nikto a traduje sa, problém je zložitejší, lebo kultúra sme že keďže robia aj napriek tomu, že sú my. S kultúrou žijeme, čiže v kultúre biedne platení, je to v poriadku, ale žijeme. Kultúra je všetko. To nie je len mohli by ešte trošku viac robiť. Je tu umenie, ktorému nemusíme rozumieť. ešte jeden problém: mnohí mienia, To je aj vzťah k sebe a napr. k vlastné- a také idey prichádzajú aj od ľudí, ktorí mu zdraviu, spôsob, ako sa správame by nás mali podporovať aj morálne, aj k okoliu, k vlastnej minulosti a súčas- materiálne, že ľudia, ktorí sa zaoberajú nosti, spôsob, ako sa správame jeden kultúrou, resp. umelci sú darmožráči, ku druhému, a aj spôsob obliekania, tí, čo trovia peniaze a nerobia nič. Ja stravovania sa a pod. Nepoviem nič teda takých pozývam do divadla. Nech nové, keď poviem, že kríza v kultúre darmožráčime spolu.

Kult ra aj umenie by nemala signalizuje oveľa vážnejší problém – krízu spoločnosti. Ale tu nejde len byť lacná vec ktor možno k piť o krízu z materiálnej stránky, ale vše- v čínskom obchode avšak mala by obecne. Môže to byť jednoduchá byť dostupná všetkým čiže v čšine. o je pod a vás (slovenská vojvodinvýhovorka, že je kríza, tak na kultúru

34

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ská) kult ra resp. umenie a v akom je postavení v s časnosti – V slovenskej vojvodinskej kultúre dominujú festivaly v krojoch, kde sa tancuje a spieva. Keď sa povie slovenská vojvodinská kultúra, myslí sa na pestré kroje, babičkine koláče, folklór a evokovanie života v minulosti na maľbách, etno domoch a výstavách.

A to je v poriadku, ale možno ani nie, ak je to jediné, čo si vážime, že máme. A nemáme len to, ale máme dojem, že máme, a to treba korigovať. Musíme porozmýšľať, kde robíme chybu, keď o Slovákoch iní majú obraz ako o sympatických dedinčanoch v krojoch, ktorí odolávajú modernej dobe.

Nehovorím to spamäti: všimnite si, aký obraz o Slovákoch majú napríklad obyvatelia Belehradu, a ten obraz o nás dostávajú práve ďakujúc nám, čiže tomu, čo im ponúkame ako obraz o sebe. Prednedávnom som počula úprimné oduševnenie profesora etnológie z Belehradu, ktorý zistil, že Slováci majú divadelné festivaly, teda, že hrajú divadlo, a prečo sa tým nehrdia viac, pýtal sa, prečo? V slovenskej vojvodinskej kultúre treba teda dať prednosť prítomnosti / súčasnosti akákoľvek ona je.

Slovenskej vojvodinskej kultúre treba dobrá, kvalitná konštruktívna kritika a sebakritika. Slovenskej vojvodinskej kultúre treba menej márnomyseľnosti a viac spolupráce, úcty a solidarity medzi nami.

A najdôležitejšie: v slovenskej vojvodinskej kultúre treba dať prioritu vzdelaným odborníkom a umelcom.

Slovenská vojvodinská kultúra ešte je, lebo sú tu ľudia – jednotlivci, ktorí v kultúre pracujú napriek všetkému a všetkým, a mám dojem, že si ich a ich úsilie málo vážime. Nič ľahšie ako hľadať v druhých chybu a nič nerobiť... Profesionálna práca v kultúre by nemala mať negatívnu konotáciu.

Podľa mňa treba podporovať profesionalizáciu v kultúre. Práca ochotníkov je geniálna, sú to ľudia, ktorí veľmi veľa znamenajú a veľa toho urobili pre slovenskú kultúru, ale treba ísť ďalej, hľadať viac, posúvať sa, uplatňovať nové vedomosti. To, že nedôverujeme kultúrnym inštitúciám a ich pracovní-

kom, je recidíva z minulosti a vplýva na pretrvávanie antagonizmu profesionálnej a ochotníckej práce v kultúre, ktorý neviem prečo ešte tolerujeme.

Veď jesto miesto pre nás všetkých. ž takmer desaťročie pracujete ako kult rna pracovníčka – or anizátorka v S D dokonca spolupracujete aj s M zeom vojvodinských Slovákov. Počas toho obdobia sa v S D vystriedalo nieko ko riadite ov nieko ko lokálnych a iných vedení ale akoby počas celej existencie profesionálnej divadelnej inštit cie Slovákov v Srbsku divadlo zostávalo mimo zorn ho uhla tých ktorí rozhoduj o jeho osude či tých ktorí by mali byť priamo zainteresovaní o jeho rozvoj. No ono aj okrem toho zotrváva. Ako sa vy dívate na t to konštatáciu obyčajn ho pozorovate a – Spomínaný antagonizums je viditeľný vo vzťahu k SVD ako k profesionálnemu divadlu. Mám dojem, že základný problém je v jednom: v peniazoch. SVD proti ochotníkom... To som vždy považovala za sprosté. SVD je založené, aby spĺňalo určitú funkciu.

Ono malo slovenské divadelníctvo posunúť o stupienok vyššie. Profesionálna práca v divadle znamená predsa iné záväzky, iný prístup k práci a iné výsledky. A to sa však neuskutočnilo podľa toho, aké boli predstavy. Ono možno nefunguje tak, ako to na začiatku bolo plánované, ale funguje. Tak ako sa v danej chvíli dá. Mám dojem, že každý, kto sa zaujíma o SVD, má svoju verziu toho, ako sa má robiť, a považuje ju za jedinú správnu. Ale tak sa nepomôže divadlu. Treba, vzhľadom na situáciu, bez ambícií o vlastnej pravde, hľadať riešenie, ako a čo ďalej. Kým divadelníci majú ambivalentný vzťah k SVD (nenávidia nás, ale neodmietajú spoluprácu s nami, až im imponuje, keď ich pozveme, aby robili u nás), tých, ktorí rozhodujú a financujú SVD, divadlo nezaujíma. Oni nemajú vzťah k divadlu, nechodia do divadla. Pre nich je ono najzaujímavejšie, keď sa odvoláva aktuálny a volí nový riaditeľ. V podstate pre túto inštitúciu je najlepšie, keď sa o nej málo diskutuje a keď nás nechajú na pokoji robiť si svoju robotu...

Foto: z archívu M. B. • K LTÚRA •

NA KUS REČI S JÁNOM ČECHOM Z KOVAČICE

Ešte mnoho toho sa máme naučiť Anička Chalupová

B

ude tomu bezmála polstoročie, čo sa Kovačičan Ján Čech začal zaoberať zberateľstvom insitnej tvorby. V jednom z našich rozhovorov nám prezradil, že ho ku zberateľstvu prilákal doyen kovačickej insity Martin Jonáš.

– Zberateľstvom som sa začal zaoberať v rokoch 1983 – 1985.

Martin Jonáš mi naozaj dal nejaké pokyny, ale najviac mi v zberateľstve pomohol Ivan Melicherčík zo Slovenska, s ktorým som už predtým ako riaditeľ Domu kultúry spolupracoval a dával mu rôzne informácie o kovačickom maliarstve a maliaroch.

Práve počas tých 15 rokov, kým som bol vedúcim DK, som sa naučil milovať obrazy. Keď som odišiel z DK, mal som iba päť obrazov, ale už vtedy som mal vôľu robiť výstavy, organizovať vernisáže a pod. V tom mi veľmi pomáhali maliari Zuzana Chalupová a Martin Jonáš, ktorý mi aj poskytoval obrazy na výstavy a často bol aj mojím hosťom na výstavách. Pravda je, že sa už bezmála 50 rokov zaoberám zberateľstvom a kontaktujem s maliarmi, lebo oni sú moja duchovná náplň. Výsledkom toho je aj skutočnosť, že som za tie roky prišiel k počtu vyše 100 obrazov.

Náhodou som sa dostal aj k priestoru pre moju súkromnú galériu, ktorú som na námet Ivana Melicherčíka pomenoval Spomienky v rámoch.

Vystavené obrazy v galérii nie sú na predaj. Potrebné je vedieť odolať tomu, nepredať obraz vtedy, keď ti niekto ponúka peknú sumu peňazí.

Som rád, keď vidím návštevníkov prekvapených, príjemne vzrušených z obdivu obrazov, zvlášť keď sa zaujímajú o veľkú najtvorivejšiu, najkvalitnejšiu kovačickú trojku, ktorú tvorili Jonáš, Chalupová a Kňazovic. Musím spomenúť aj Palušku, ktorý je jeden zo zakladateľov, ale, žiaľ, veľmi málo obrazov si zachoval. Jeho obrazy boli také pekné, oslovujúce, že sa mu každý podarilo predať. Preto by som zdôraznil, že práve tá spomínaná kovačická trojka bola najsilnejšia; ona tvorí najväčšiu časť mojej zbierky.

Zatiaľ sa v Kovačici nenarodili silnejší maliari, ktorí by sa vyrovnali tejto maliarskej trojke, – uvažuje popredný kovačický zberateľ. oli ste riadite om Domu kult ry v rokoch keď sa kovačická • K LTÚRA •

insita dostávala do druhej fázy totiž keď insita vo výtvarnom umení vrcholila nielen v Kovačici ale aj v celej vtedajšej uhoslávii. tedy al riu ktorá pracovala ešte pod strechou DK navštevovali a kupovali si tu obrazy významn svetov osobnosti. omu alebo komu m žeme vďačiť za to že bolo tomu tak – Počas môjho pôsobenia v DK (1969 –1985) a predĺžilo sa to aj potom, tam do roku 1990 minulého storočia, kovačické maliarstvo vrcholilo. Vtedy sa písali encyklopédie o svetových maliaroch, medzi ktorými boli mená našich insitných maliarov Martina Palušku (1913 – 1984), Martina Jonáša (1924 – 1996), Zuzany Chalupovej (1925 – 2001) a Jána Kňazovica (1925 – 1985).

Okrem toho v tých rokoch, keď bola veľká Juhoslávia, všetci diplomati boli sústredení v Belehrade, ktorí často navštevovali kovačických maliarov. Kovačica im bola zaujímavá tým, že sa tu stretli s Jonášom, Chalupovou, kúpili si ich obrazy, a tak sa stalo, že aj stovky diplomatov počas jedného mesiaca prišli do Kovačice za insitou. Vtedy sa niektorí maliari, ktorí si mysleli, že môžu žiť z maliarstva, oddelili od galérie.

Zanechali svoju predchádzajúcu prácu a rozhodli sa žiť z výtvarnej tvorby: napríklad Jonáš sa vzdal poľnohospodárstva, Chalupová tiež dovtedy hrdlačila v poli. K maliarom do ateliérov v tých časoch chodili vysoké osobnosti, diplomati, hospodárski vedúci atď. Dnes je iná situácia, naši maliari sa takpovediac dali na cestu po Slovensku a núkajú svoje výstavy. Na rozdiel od tých 3 – 4 starších maliarov, ktorí získali slávu a ku ktorým hostia chodili, čakali v rade, aby sa s nimi aspoň porozprávali... Myslím si, že je to nedôstojné pre umenie, mali by dočkať trochu, aby dozreli ako umelci a aby ich neskoršie kultúrne ustanovizne alebo kultúrni dejatelia lákali, že im usporiadajú výstavu, vyhotovia katalóg, pripravia monografiu a pod. Všetci naši maliari utekajú za peniazmi a tak pochopili aj galériu, ktorú považujú za svoj podnik, svoju komerčnú ustanovizeň, ktorá im má predať obrazy, zarobiť a dať peniaze.

Iba vtedy je galéria dobrá. Myslím si, že tu robia chybu, vzdialili sa od

umenia a menia sa na remeselníkov.

Od dev ťdesiatych rokov až podnes akoby záujem o insitu na trhu klesal a práve vtedy začali vznikať s kromn ateli ry a al rie. Prečo – Deväťdesiate roky nám boli osudové, lebo spomínaná maliarska reprezentačná skupinka maliarov začala ochabovať, slabla. Do roku 2000 zomreli Jonáš a Kňazovic, v roku 2000 zomrela Chalupová.

Fakticky vtedy Kovačica stratila ten opravdivý maliarsky imidž. Pamätám sa, že ešte počas môjho vedenia DK prišiel Jonáš s návrhom, aby DK založil maliarsku sekciu mladých maliarov. Návrh som predostrel môjmu spolupracovníkovi Tomášovi Hriešikovi, s ktorým sme neskoršie

vypísali súbeh, a tak vznikla sekcia pre mladých maliarov, ktorí sa už na začiatku maliarskeho pôsobenia rozhodli, že budú len maľovať.

S ohľadom na to, že život je dosť drahý, boli nútení mnoho maľovať.

A keď maliar maľuje veľa obrazov, vtedy namaľuje aj dosť slabých, nekvalitných. Keď sa obraz maľuje pomaly, z lásky a s premýšľaním o tom, čo sa maľuje, tak je jasné, že ten maliar maľuje preto, lebo má tú prácu rád, a nie preto, že napr. zajtra má mať komerčnú výstavu a potrebuje mať na nej tridsiatku obrazov.

Mienim, že ten prívlastok svetový, ktorý maliari používajú pri prezentácii svojej tvorby, je iba ich vlastné hodnotenie a nie hodnotenie širšej verejnosti. To všetko znehodnocuje kvalitu kovačickej insity a práve v tomto všetkom by sa mala GIU čo najlepšie vynájsť. Aj ona pohla s prácou tak, ako voda tečie: prijala veľa mladých maliarov, s ktorými

by sa mala najprv zaoberať nejaká výtvarná sekcia pri Dome kultúry 3. októbra, a potom po určitom si čase z nich vybrať najlepších maliarov a zapojiť do činnosti Galérie insitného umenia. minulosti ste práve vy boli iniciátorom aby do fondu al rie maliar každý rok venoval jednu kvalitn výtvarn prácu a aby sa al ria stala samostatnou inštit ciou. aším pričinením si onáš halupová a Kňazovic zasl žili štátnu penziu. o si myslíte o s časnej situácii v insite a o činnosti Turistickej or anizácie Obce Kovačica ktorá sa medziiným stará i o to aby turistov prilákala do I a do s kromných al rií a ateli rov – Základnou pohnútkou ľudí, ktorí prichádzajú do Kovačice, je práve maliarstvo. Je to galéria, sú to maliari. Preto aj galéria, ktorá má vynikajúci fond obrazov, musí byť stále čistá, upravená... Musí sa veľmi dbať, aby hostia z Kovačice odišli spokojní. Som rád, že som sa pred siedmimi mesiacmi do rozvoja turistiky zapojil aj ja so svojou výstavnou zbierkou Spomienky v rámoch. Návšteve turistov sa všetci rovnako tešíme, ale by bolo dobre, aby sa tu trošku prihliadalo na to základné, čo im treba ponúknuť.

Turistov treba v Kovačici prilákať tak, aby tu strávili celý deň, ponúknuť im okrem obrazov aj kvalitné menu v reštaurácii a pod. Doteraz je to organizované iba skromne a ak chceme rozvíjať opravdivú, aspoň jednodňovú turistiku, tak sa tu musíme inak pričiniť. K takej situácii priviedli aj sami maliari, sú jeden voči druhému netaktní, nekamarátski, nekolegiálni. Napríklad jeden z najväčších obrazov v Kovačici autora Jána Glózika, obraz, ktorý znázorňuje príchod Slovákov do Kovačice, zo závisti niektorých maliarov v uplynulom roku bol vyradený z programu galérie a skrytý spred očí verejnosti. Mienim, že je tu na vine najviac sama inštitúcia, i riaditeľka galérie, ktorá sa povzniesla nad to a dovolila, aby sa to stalo. V podstate ten obraz bol náš, hovoril o nás, o našom sťahovaní. Hanba pre celú Kovačicu! Mnoho toho sa musíme ešte učiť, musíme spolupracovať, navzájom sa tolerovať a uctievať sa.

7 /4738/ 18. 2. 2017

35

Kultúra ODBORNÍCI O KOVAČICKO-PADINSKEJ SKUPINE MALIAROV

Hovory o insite Rastislav Boldocký

A

ko sa menila kovačicko-padinská skupina? Aké je jej postavenie v rámci umenia?

Aká je vlastne definícia pojmu insita? Na tieto otázky hľadali 10. februára odpovede odborníci na medzinárodnom kolokviu Hovory o insite. Výstupom z podujatia v bratislavskom Slovenskom národnom múzeu by mal byť aj zborník referátov. „Jedným z našich hlavných cieľov je zadefinovať pojem insita,“

KNIŽNÁ PREMIÉRA V SILBAŠI

vysvetlila pre Hlas ľudu Jarmila Gerbocová, kurátorka krajanských zbierok Slovenského národného múzea – Historického múzea, ktorá mala akciu na starosti. Ako vysvetlila, pod pojmom „insitný“ môžeme chápať detinský, neškolený, neskúsený, nevinný. Práve preto je podľa nej potrebné bližšie ho vymedziť. Za podnetné označila aj ďalšie témy a osobne ju vraj zaujali porovnania medzi insitou a flámskymi maliarmi z 19. storočia.

Kolokvium sa konalo v rámci výstavy Čaro imaginácie a v prvom

rade sa zameralo na minulosť, súčasnosť aj budúcnosť kovačicko-padinskej skupiny. O jej vývoji a transformáciách hovoril Vladimír Valentík, výtvarný kritik a riaditeľ SVC v Petrovci. Zdôraznil pritom, že autentický prejav členov kovačickej školy insity podmienený dedinským prostredím a ľudovou tradíciou sa v priebehu polstoročného trvania predsa menil. Vysvetľuje to najmä tým, že sa menili aj podmienky života maliarov. „Zatiaľ čo zakladateľská generácia kovačických umelcov mala spravidla štyri ročníky základnej školy, tvrdo pracovala v poli a mimo rodnej dediny sa dostali len vo výnimočných prípadoch, súčasní maliari vyrastali a formovali sa už v urbánnejších podmienkach života s bohatšou

spoločenskou komunikáciou a s lepším základom vo výtvarnom vzdelávaní na základných a stredných školách,“ zdôraznil. Podľa neho postupná transformácia bude čoraz badateľnejšia. Účastníkov kolokvia v príhovoroch pozdravili aj predstavitelia Veľvyslanectva Republiky Srbsko v Bratislave, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) či Svetového združenia Slovákov v zahraničí.

Riaditeľ SNM – Historického múzea Peter Bárta napr. zdôraznil, že pre neho – ako človeka, ktorý vyrastal v meste – už výstava Čaro imaginácie bola ako prechádzka v inom „časopriestore“. V pracovnej časti odzneli prejavy renomovaných kurátorov a teoretikov výtvarného umenia.

vaná spomienkam na tradície, ktoré, poznamenal autor, v zámorí chýbali hlavne jeho rodičom a v širšom kontexte vôbec prvej generácii emigrantov.

Miháľ sa tu opieral o nahrávky, a potom aj videozáznamy, ktoré emigráciu“. Na túto urobil v Silbaši počas chúlostivú tému si, návratov v období na príklade vlastnej 1972 – 2012. Medzi rodiny, posvietil pránimi je aj niekoľko nave v najnovšej knihe, ktorá fakticky má dva Prezentácia novej knihy v starodávnej sedliackej chyži hrávok slovenských ľudových piesní jeho názvy. Prvý – Silbaš dedina snov svedčí o vzťahu au- do rodnej dediny nevrátil a zomrel, matky, ktoré si početní prítomní s tora k rodnej dedine. Rodisko totiž práve keď sa prezentovaná kniha pôžitkom vypočuli. Kniha obsahuje vari každý emigrant pociťuje ako tlačila na Slovensku; Ondrejova viac než 400 fotografií, povedal domov, po ktorom vždy túži. Z tej matka sa pominula pred 16 rokmi... Ondrej Miháľ, ktorý s rodičmi odiPrvá časť knihy vraj hovorí o tom, šiel do Kanady roku 1966. V nej túžby (v tomto prípade Ondrejovho otca) vyplynul druhý názov. Ten ako sa pred 50 rokmi emigrovalo autor hovorí aj o vlastnom vzťahu k vraj vetu Budúci rok ideme domov zo Silbaša a celkove z Vojvodiny. materskej krajine, t. j. k Slovensku. používal veľmi často; nikdy sa ale Druhá časť (Rok na dedine) je veno-

Ako emigrovali Miháľovci Juraj Bartoš

V

Slovenskom etno dome v Silbaši prezentovali najnovšiu publikáciu Ondreja Miháľa, silbašského rodáka žijúceho v Kanade. O knihe Silbaš dedina snov / Budúci rok ideme domov (v sobotu večer 11. februára) okrem autora, v role moderátorky vydareného večierka hovorila aj hostiteľka, majiteľka etno domu Milina Sklabinská. Prv než sa začala knižná prezentácia, v prednej izbe Zuzana Sklabinská usporiadala ukážkové priadky. Dievčence a ženy, členky miestneho Aktívu žien roztočili kolovraty, ukázali, ako sa kedysi priadlo, vyšívali, háčkovali a zaspievali slovenské ľudové pesničky.

O niekdajších priadkach znalecky hovorila Kysáčanka Ľudmila Berediová-Stupavská a na harmonike hral mladý silbašský kantor Vladimír Zima z Kulpína.

Mnohým, predovšetkým Silbašanom je známe, že predseda Kanadského slovenského inštitútu Ondrej Miháľ doteraz vydal viac kníh, okrem iných aj dvojrečový titul Vojvodinskí Slováci v Kanade (v slovenčine a angličtine). V nej, ako teraz sám povedal, „účelovo vynechal osobný pohľad na

36

www.hl.rs

DEDINA SNO A KYSÁ I. Príbuzní Ondreja Miháľa pochádzajú aj z Kysáča, nuž jeho knihu Silbaš dedina snov / Budúci rok ideme domov predstavili i v Spolku kysáčskych žien. Prezentovali ju v nedeľu 12. februára v Knižnici Michala Babinku. Prítomných na večierku vítali vykrojovaní autor publikácie a Ľudmila Berediová-Stupavská, predsedníčka SKŽ (na snímke). Prostredníctvom ich rozhovoru sa prítomní dozvedeli fakty zo životopisu autora publikácie, ako i mnohé zaujímavosti z odchodu do Kanady, zo života v ďalekej krajine, o komunikácii s tunajšími príbuznými a návratoch do vlasti. Večierok spestril spev, ako i nahrávky piesní autorovej matky Márie Čelovskej, ktorá bola rozhlasovou speváčkou. Do rozhovoru s autorom sa zapojili aj návštevníci večierka a najmä tí, čo majú príbuzných v Kanade alebo v Spojených štátoch amerických.

E. Š.

Informačno-politický týždenník

• K LTÚRA •

V STAROPAZOVSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE BOŠKA PALKOVLJEVIĆA-PINKIHO

Slovenčina po tridsiatich rokoch Anna Lešťanová

O

d tohto školského roku v staropazovskej ZŠ Boška Palkovljevića-Pinkiho sa koná výučba slovenčiny ako fakultatívneho predmetu. Ako nám povedala riaditeľka školy Zorica Jovičićová, výučba slovenčiny sa realizuje opäť po tridsiatich rokoch. Tieto hodiny má na starosti profesor Alexander Ćirković, ktorému sme položili niekoľko otázok.

Kedy sa začala výučba slovenčiny a aký je záujem žiakov – Výučba slovenčiny sa v tejto škole začala začiatkom novembra minulého roku, lebo sa čakalo na výsledky anketovania rodičov, ktoré sa konalo v septembri. Keďže počet záujemcov o slovenský jazyk bol dosť veľký, ďalší krok bola žiadosť o povolenie z ministerstva a otázka financovania. Pri tomto bode sa z rôznych dôvodov trochu viac stálo. Na konci to dopadlo tak, že financovanie na tento rok prebrala NRSNM, za čo veľmi ďakujeme a dúfame, že od nasledujúceho školského roku výučba tohto predmetu bude financovaná a zabezpečená priamo z Ministerstva vzdelávania.

Veľkou pomocou rodičom od Národnostnej rady sú i učebnice, ktoré naši žiaci dostali zdarma.

Toho času sa slovenčinu s prvkami národnej kultúry učí 26 žiakov, ku ktorým sa však pridávajú aj ďalší. Sú to ich spolužiaci a kamaráti, ktorí od nich počuli, ako vyzerajú a prebiehajú tieto hodiny. Je to kladným signálom pre našu školu a pevne verím, že v septembri na týchto hodinách privítame mnohých nových žiakov. Vyučovanie teraz prebieha v dvoch skupinách. Mladšiu tvoria žiaci od prvého po štvrtý ročník, kde dominujú prváci a druháci, a staršiu žiaci vyšších ročníkov, z ktorých je najviac šiestakov.

Ako často s tieto hodiny v rozvrhu hodín a aká je ich náplň – Hodiny slovenčiny mávam ako dvojhodinový blok raz v týždni so staršou a s mladšou • K LTÚRA •

skupinou. Žiakom sa na týchto hodinách nesmierne páči. Stáva sa, že niektorí žiaci zo staršej skupiny prídu navštíviť aj svojich mladších ,kolegov’ a zavítajú k nám na hodinu, keď im to voľný čas a iné školské povinnosti dovolia. Obsahovo sú tieto hodiny veľmi pestré. Žiaci sa tu okrem

a toleranciu, a čo je veľmi dôležité, chráni národné povedomie a cítenie.

Do akej miery títo žiaci poznaj slovenský jazyk – Väčšinou sú to deti zo zmiešaných manželstiev, ale sú tam aj deti z čisto slovenských, ale i z čisto srbských rodín. Aj ovlá-

iaci staršej skupiny s profesorom Alexandrom irkovi om

samotného jazyka, čítania a písania učia aj o kultúre, tradícii, zvykoch a obyčajach Slovákov vo Vojvodine a na Slovensku.

V tom zároveň spočíva hlavný význam a účel tohto predmetu, ktorý podporuje multikultúrnosť

danie jazyka je preto na rozličnej úrovni. Pracuje sa preto kombinovane a parciálne. Žiakom, ktorí jazyk slabšie poznajú alebo po slovensky vôbec nehovoria, venujem viac pozornosti, aby si jazyk osvojili a vybudovali ho na

dobrých základoch. Žiaci, ktorí sa doma rozprávajú po slovensky, ale nárečím, sa na týchto hodinách zoznamujú so spisovnou slovenčinou, gramatikou, pravopisom a literatúrou. Avšak to, čo zjednocuje všetky tieto deti, je ich vôľa, odhodlanosť a rozhodnutie navštevovať hodiny slovenčiny, ktoré pre nasýtenosť školského rozvrhu síce bývajú v trochu nešikovných termínoch: ako predhodina alebo posledné dve hodiny. To však nie je neprekonateľná prekážka pre našich mladých slovenčinárov. o týchto žiakov najviac na hodinách slovenčiny zaujíma – Mladším žiakom sa veľmi páčia detské ľudové pesničky, hry a učebná látka súvisiaca s národnou tradíciou. V decembri silno na nich zapôsobili Ježiško, Mikuláš či Lucka, o ktorých sme sa na hodinách slovenčiny učili.

Kreslené filmy sú ich obľúbenou pochúťkou, a teraz už povinnou zložkou takmer každej hodiny.

Starších žiakov napríklad zaujali povesti o Jánošíkovi, či dejiny alebo krásy Slovenska, s ktorými sa zoznámili cez prezentácie a filmy, ktoré v škole pozeráme. Ako aj všade, gramatika a pravopis sú tie menej obľúbené veci. Avšak pracujeme postupne, navzájom si pomáhame, radíme sa. Snažíme sa spraviť všetko, aby sa nálada a postoj žiakov, ktorí robia svoje prvé nesmelé kroky do sveta ypsilonov a vybraných slov, mohli stotožniť s názvom učebnice, ktorú používame: Z gramatiky nemám strach.

FE R ÁRO ZLET píše o talentovaných mladých ľuďoch a školských akciách v našich prostrediach, multikultúrnom projekte Karpatské paralely a o vystúpení stand-upového komika v Padine. O aktualitách a zaujímavostiach z oblasti informačných technológií a videohier sa hovorí v rubrikách Info-svet (tentoraz o Veľtrhu spotrebnej elektroniky CES 2017) a PC hry (Detention), tiež možno čítať o filmovom umení (La La Land, Preacher) a súčasnej pop-rockovej a alternatívnej hudbe (Ariana Grande, Kralj Čačka, Bicikl). Literárno-výtvarná príloha Rozlety obsahuje nové literárne a výtvarné práce našich mladých autorov, ako aj recenziu nového románu francúzskeho spisovateľa Michela Houellebecqa a výber zo súčasnej slovenskej poézie (Hana Košková). Na titulnej strane je fotografia baziliky Sagrada Familia v Barcelone, ktorá je zároveň témou osobitnej reportáže, nechýbajú ani Jazykové poučky, móda, enigmatika, dva komiksy, vtipy a iné zaujímavosti. Čítajte Vzlet!

S. L. 7 /4738/ 18. 2. 2017

37

Kultúra • Oznamy

Pre mňa nepostojíš!

Anna Horvátová

A

ko aktívni používatelia slovensko-srbského bilingvizmu si zriedkakedy uvedomíme, že prípadov miešania slovenčiny so srbčinou je neúrekom. Výsledkom toho je množstvo nenáležitých poslovenčených srbských slov, ktoré sú v našej kontaktovej jazykovej situácii dennodenne prítomné. Takými sú i našské slovesá postojí a nepostojí, resp. postoja, nepostoja.

V bohatej slovnej zásobe spisovnej slovenčiny nachádzame slovesá postáť, postáť si, a ich význam je nasledujúci: – postáť si, zastaviť sa, ostať chvíľu stáť: pri prechádzke občas postál, postál (si) so susedom na ulici, postála chvíľu pred zrkadlom; – ostať stáť, nesadnúť si: nesadnem si, postojím; – v spojeniach nechať postáť, obyčajne potraviny, nechať určitý čas na pokoji, nehýbať: do paradajok pridáme soľ a necháme postáť, cesto musí trochu postáť, aby odmäklo; a nedokonavý tvar postávať: ľudia postávajú pred vchodom do kostola. V bežnej hovorovej slovenčine, našej vojvodinskej, sa zjavujú aj takéto tvary, ktorým venujeme tu pozornosť: „Proti bláznovstvu nepostojí liek.“; „Z tejto krízy nepostojí východisko.“; „V dedine postojí málo koní.“; „Vlkolaci a strigy postoja

SM TNÁ SPOMIENKA

len v rozprávkach.“; „Pre mňa Anča nepostojí, tak ma naštvala.“ – vo všetkých príkladoch ide o tvar prítomného času 3. osoby jednotného a množného čísla, hoci sa vyskytujú aj tvary 1. a 2. osoby jednotného a množného čísla, a to: „Ty pre mňa nepostojíš, neznášam ťa.“; „Tak dávno sme vás nevideli, vy postojíte?“ Tieto tvary sa do našskej slovenčiny dostali zo srbčiny, zo slova postojati, čo v slovenčine znamená: jestvovať, existovať, vyskytovať sa, byť na svete a v zápornom tvare treba použiť tieto tvary: nie je, nie s , niet, nieto.

Vyjadrujeme nimi vlastne zmysel, že sa niečo vyskytuje alebo nevyskytuje, že ho možno alebo nemožno nájsť, vidieť, že niečo existuje alebo neexistuje a pod. Náležitá podoba uvedených viet náležite vyznie takto: „Proti bláznovstvu nie je liek.“; „Z tejto krízy neexistuje východisko.“; „V dedine je len málo koní.“; „Vlkolaci a strigy sú len v rozprávkach.“; „Pre mňa Anča neexistuje, tak ma naštvala.“ Zaužívané frazeologické spojenie „odkedy svet postojí“, väčšinou v spojení takto zle ešte nebolo, je typický prípad doslovného prekladu srbského spojenia otkad svet postoji, čo v slovenčine vyjadríme takto: odkedy je svet svetom, odkedy svet svetom stojí.

plynuli dva roky čo ma opustil m j manžel

H –

SM TNÁ SPOMIENKA

. . . .

– z Padiny

S láskou a ctou si na Teba stále spomínam.

Manželka Mariena

SM TNÁ SPOMIENKA

plynuli dva roky čo nás navždy opustil náš drahý otec a starý otec

DRO N OZNAM PRI MEM na byt v Novom Sade jednu študentku. Hlásiť sa na tel. číslo: 064/1972-361.

ÁN KA – RA O

H –

ÁN KA – RA O

. . . .

– z Padiny

na báčina

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

ÁNA H K – RA A – – z Padiny

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

O A Á SPOMIENKA HR –

ERKA KO Á

Zarmútený manžel Pavel www.hl.rs

Vladimír Hučka s manželkou a deťmi

Dcéra Mariena, zať Vladimír a vnúčatá Marína a Vladimír

SM TNÁ SPOMIENKA

Dňa . februára uplynuli dva roky čo nás opustil náš otec a starý otec

SPOMIENKA

plynulo sedem smutných rokov čo nás opustila

ERKA HR KO Á

4. . 4 . .

– z Aradáča

Tá rana v srdci bolí a zabudn ť nedovolí.

Osud nevráti to čo mi vzal.

Zostali mi len spomienky a ve ký žia .

Sedem smutných rokov žijem bez Teba.

38

Spomienky nebledn .

S láskou si na Teba spomína

Ten večný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky na Teba si zachovávame.

–

4. . 4 . .

– z Aradáča

Silnejšia od lásky a v le do života bola smrť ktorá a od nás odtrhla. srdciach a nosíme a nikdy na Teba nezabudneme.

Syn Paľko, nevesta Anka a vnúčatá Paľko a Marienka

Informačno-politický týždenník

H –

ÁN KA – RA O

. . . .

– z Padiny

Na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudneme.

Navždy zostaneš v našich srdciach a spomienkach.

Dcéra Jana, zať Pavel a vnuk Pavel

• K LTÚRA • OZNAMY •

Oznamy POSLEDN Z OHOM mojej jedinej sestre

Z ZANE LE ÁRSKE

rod. hrčekovej . . 3 – . . z áčskeho Petrovca Sestra moja Tvoj odchod k našim rodičom a ankovi prerušil dlhodob mlčanie a uvažovanie prepletan b om a sm tkom ktor vyp ňali život náš...

Teraz keď nás rozl čil života čas s nádejou vo večnosť stretneme sa zas.

Tvoja sestra Marka s dcérou Sandrou a manželom Brankom

SM TNÁ SPOMIENKA

Dňa . februára uplynuli dva roky čo nás opustil náš otec a starý otec

SM TNÁ SPOMIENKA

plynuli dva roky čo ma navždy opustil milovaný manžel

SM TNÁ SPOMIENKA

plynuli dva roky čo sa cestou bez návratu pobral drahý ocko a dedo

PA EL APE A

PA EL APE A

3. . 43 – 4. .

– zo Starej Pazovy rodom z Dobanoviec

tíchlo srdce utíchol hlas mal si rád život a všetkých nás. ol to osud alebo sila čo Tvoj život náhle ukrátila Zavrel si oči srdce prestalo biť aj keď si ešte tak ve mi chcel žiť.

Stále na Teba myslím a v srdci a nosím.

Manželka Zuzana Čapeľová

SM TNÁ SPOMIENKA

plynuli dva roky čo nás nenávratne opustil drahý ocko a dedo

3. . 43 – 4. .

– zo Starej Pazovy rodom z Dobanoviec

tíchlo srdce utíchol hlas ten ktorý tešil nás.

Tvoj veselý spev čo

krášlil náš dom vo vánku vtáčieho spevu Teba čujeme v ňom.

Syn Zlatko Čapeľa a vnuk Marcel z Nemecka

SM TNÁ SPOMIENKA na

PA EL APE A ÁN H KA – RA O . . . .

– z Padiny

–

Osud Ti nedoprial s nami byť ale v našich srdciach budeš navždy žiť.

Dcéra Vesna, zať Martin a vnučky Mia a Martina

SM TNÁ SPOMIENKA na brata

ÁNA H K – RA A – – z Padiny

plynuli dva roky čo si m žeme len spomínať na spoločn chvíle a krásne spomienky ktor navždy zostan v našich srdciach.

S láskou si na Teba spomíname.

Brat Pavel s manželkou Máriou a deťmi

• OZNAMY •

PA LA APE

3. . 43 – 4. .

– zo Starej Pazovy rodom z Dobanoviec

Stíchla jeho veselá pieseň a m kký jemný hlas ten ktorý dušou darcovskou okrieval všetkých nás. hybuj nám Tvoje rady slová pieseň. našich srdciach sa t li tieseň.

Dcéra Ruženka Štorková s manželom Uve a vnučka Anita z Nemecka

SM TNÁ SPOMIENKA na

3. . 43 – 4. .

– zo Starej Pazovy rodom z Dobanoviec

snul si a nerozl čil si sa ani s piesňou ani s nami.

Pekn spomienky na Teba si zachováva Stevo Baďura s manželkou Zuzanou a synmi Olim a Denisom z Nemecka

SM TNÁ SPOMIENKA na

PA LA APE

PA LA APE

3. . 43 – 4. .

– zo Starej Pazovy rodom z Dobanoviec

Odišiel si rýchlo bez rozl čky. Iba pekn spomienky si na Teba uschovávame.

Rodiny: Kardelisová, Čemanová, Peťkovská, Domoniová a Pixiadesová z Kysáča

3. . 43 – 4. .

– zo Starej Pazovy rodom z Dobanoviec

ečný pokoj Ti prajeme a krásne spomienky na Teba si zachovávame.

Rodiny: Vitízová, Čapeľová, Krajčiová, Nikolićová a Pavlovićová z Dobanoviec a Georgijevová z Nemecka

7 /4738/ 18. 2. 2017

39

Oznamy Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie predpisy správu a národnostn menšiny – národnostn spoločenstvá vypisuje:

jazyka (maďarský, rumunský, slovenský, rusínsky a chorvátsky) a jazykovej kultúry pre žiakov základných škôl, ktorí sa vzdelávajú v materinskom jazyku.

SÚ EH NA FINAN O ANIE A SPOL FINAN O ANIE PRO RAMO A PRO EKTO O LASTI ZÁKLADN HO A STREDN HO ZDELÁ ANIA AP O ODINE NA ROK

PODMIENKY SÚ EH Právo zúčastniť sa súbehu majú základné školy, hostitelia súťaží, so sídlom na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, a to na organizáciu a realizáciu obvodných a medziobvodných súťaží zo znalosti jazyka (maďarský, rumunský, slovenský, rusínsky a chorvátsky) a jazykovej kultúry pre žiakov základných škôl, ktorí sa vzdelávajú v materinskom jazyku.

Pri určovaní výšky prostriedkov na pridelenie uplatňujú sa nasledujúce kritériá: 1. či odpovedali na tému programu / projektov, 2. vplyv navrhnutého programu / projektov, 3. kompetentnosť navrhovateľa a doterajšia skúsenosť, 4. k prihláške na súbeh sa záväzne pripája fotokópia potvrdenia o daňovom identifikačnom čísle. edna právnická osoba m že podať najviac jednu prihlášku. ___________________________________________________________ SÚ EH NA FINAN O ANIE A SPOL FINAN O ANIE O STARANIA YA ENIA PRE ZÁKLADN ŠKOLY KTOR MA Ú STAT S ERE NE ZNAN H OR ANIZÁTORO AKTI T FORMÁLNEHO ZÁKLADN HO ZDELÁ ANIA DOSPEL H NA ÚZEM A TON MNE POKRA INY O ODINY NA ROK Súbeh sa vypisuje na financovanie a spolufinancovanie obstarania vybavenia pre základné školy, ktoré majú status verejne uznaných organizátorov aktivít formálneho základného vzdelávania na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2017.

Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá (ďalej: sekretariát) bude v súlade s finančným plánom a finančnými možnosťami v rozpočtovom roku 2017 financovať a spolufinancovať programy a projekty v oblasti základného a stredného vzdelania na území AP Vojvodiny v sume 4. . dinárov.

ROZ RHN TIE PROSTRIEDKO A) stanovizne základn ho a stredn ho vzdelávania a Re ionálne centrá profesionálneho rozvoja zamestnancov vo vzdelávaní 1. pre programy a projekty základného vzdelania – . 4 . dinárov, 2. pre programy a projekty stredného vzdelania – 3. . dinárov. ) Združenia 1. pre programy a projekty na úrovni základného vzdelania – . . dinárov, 2. pre programy a projekty na úrovni stredného vzdelania – . . dinárov.

Právo zúčastniť sa na súbehu majú ustanovizne základného i stredného vzdelania na území AP Vojvodiny, ktorých zakladateľkou je Republika Srbsko, autonómna pokrajina alebo jednotka lokálnej samosprávy a regionálne centrá profesionálneho rozvoja zamestnancov vo vzdelávaní so sídlom na území AP Vojvodiny, ako aj združenia so sídlom na území AP Vojvodiny, ktoré si ako jeden z cieľov združovania štatútom určili aktivity v oblasti vzdelávania.

Uvedené prostriedky sú určené pre tieto priority: 1. modernizáciu výchovno-vzdelávacej práce, 2. zosúladenie vzdelania s potrebami trhu práce, 3. pestovanie multikultúrnosti / interkultúrnosti a tradície, materinského jazyka príslušníkov národnostných menšín – národnostných spoločenstiev, 4. podpora inkluzívneho vzdelávania a prevencie včasného opúšťania formálneho vzdelania, 5. podnecovanie mimoškolských aktivít.

Pri určovaní výšky prostriedkov na pridelenie uplatňujú sa nasledujúce kritériá: 1. či odpovedali na tému programu / projektu, 2. vplyv navrhnutého programu / projektu, 3. kompetentnosť navrhovateľa a doterajšia skúsenosť.

PODMIENKY SÚ EH : Spolu s prihláškou na súbeh podáva sa nasledujúca dokumentácia: 1. fotokópia rozhodnutia o zápise do registra v agentúre obchodných registrov pre združenia, 2. fotokópia potvrdenia o daňovom identifikačnom čísle, 3. fotokópia výpisu zo stanov združenia alebo zakladateľského aktu (v ktorom je určené, že sa ciele združenia uskutočňujú v oblasti, ktorá je určená súbehom), overená združením.

Sekretariát z úradnej povinnosti zhromaždí údaje o skutočnostiach z bodu 1 a 2 tohto článku, okrem ak stránka vyslovene vyhlási, že si tieto údaje obstará sama. edna právnická osoba m že podať najviac dve prihlášky. ___________________________________________________________ SÚ EH NA SPOL FINAN O ANIE PRO RAMO A PRO EKTO O LASTI SILNENIA AZYKO H KOMPETEN I IAKO ZÁKLADN H ŠK L AP O ODINE NA ROK Súbeh sa vypisuje na spolufinancovanie programov a projektov v oblasti silnenia jazykových kompetencií žiakov základných škôl v Autonómnej pokrajine Vojvodine.

ROZ RHO ANIE PROSTRIEDKO Súbeh sa vypisuje na celkovú sumu 350.000,00 dinárov na programy a projekty v oblasti silnenia jazykových kompetencií žiakov základných škôl v Autonómnej pokrajine Vojvodine.

Prostriedky sa prideľujú na spolufinancovanie programov a projektov v oblasti silnenia jazykových kompetencií žiakov základných škôl v Autonómnej pokrajine Vojvodine, najmä na: organizáciu a realizáciu obvodných a medziobvodných súťaží zo znalosti

40

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ROZ RHN TIE PROSTRIEDKO Súbeh sa vypisuje na sumu 950.000,00 dinárov, zabezpečených pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2017, na financovanie a spolufinancovanie obstarania vybavenia pre základné školy, ktoré majú status verejne uznaných organizátorov aktivít formálneho základného vzdelávania na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2017.

PODMIENKY SÚ EH Užívatelia, ktorí majú právo zúčastniť sa v rozvrhovaní prostriedkov, sú základné školy na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, ktorých zakladateľkou je Republika Srbsko, AP Vojvodina a jednotka lokálnej samosprávy a ktoré majú status verejne uznaných organizátorov aktivít formálneho základného vzdelávania dospelých, resp. majú rozhodnutie sekretariátu, že splnili predpisom určené podmienky na výkon činnosti formálneho základného vzdelávania dospelých.

Užívateľ sa môže uchádzať najviac po sumu 100.000,00 dinárov.

Užívateľ je povinný pri obstaraní vybavenia konať podľa ustanovení Zákona o verejnom obstaraní.

Pri určovaní výšky prostriedkov na pridelenie uplatňujú sa tieto kritériá: – význam plánovaného vkladania do vybavenia s cieľom zvýšiť kvalitu a modernizáciu výkonu výučby, – nevyhnutnosť vybavenia pre organizovanie výkonu výučby, – počet navštevovateľov školy – počet konečných užívateľov, – stupeň vyvinutosti jednotky lokálnej samosprávy, na území ktorej sa nachádza vzdelávacia ustanovizeň, – jestvovanie iných zdrojov financovania obstarania vybavenia, – obstaranie vybavenia, ktoré sa môže prevažne realizovať v bežnom rozpočtovom roku. edna ustanovizeň podáva len jedno s behov tlačivo.

K prihláške na súbeh sa pripája nasledujúca dokumentácia: 1. fotokópia potvrdenia o daňovom identifikačnom čísle, 2. ponuka bez záväzkov – predbežný účet na obstaranie vybavenia (kalkulácia obstarania vybavenia). ___________________________________________________________ SÚ EH NA FINAN O ANIE A SPOL FINAN O ANIE ZÁKLADN H A STREDN H ŠK L AP KTOR REALIZ Ú D O AZY NÚ ROK Súbeh sa vypisuje na financovanie a spolufinancovanie základných a stredných škôl v APV, ktoré realizujú dvojjazyčnú výučbu v roku 2017.

ROZ RHN TIE PROSTRIEDKO Súbeh sa vypisuje na financovanie a spolufinancovanie základných a stredných škôl v APV, ktoré realizujú dvojjazyčnú výučbu v roku 2017 (ďalej: dvojjazyčné školy) v sume 4.560.000,00 dinárov, a to:

• OZNAMY •

Oznamy 1) na základné vzdelávanie – programové trovy na realizáciu dvojjazyčnej výučby (financovanie vykonávateľov, ktorí realizujú dvojjazyčnú výučbu, trovy materiálu na vzdelávanie, odborné uspôsobovanie zamestnancov – školenie učiteľského kádra v krajine a zahraničí, trovy obstarania odbornej literatúry a didaktického materiálu, ako aj všetky iné trovy na realizáciu dvojjazyčnej výučby 1.235.000,00 dinárov, – obstaranie vybavenia vo funkcii dvojjazyčnej výučby 950.000,00 dinárov.

2) na stredné vzdelávanie – programové trovy vo funkcii realizácie dvojjazyčnej výučby (financovanie vykonávateľov, ktorí realizujú dvojjazyčnú výučbu, trovy materiálu na vzdelávanie, odborné uspôsobovanie zamestnancov – školenie učiteľského kádra v krajine a zahraničí, trovy obstarania odbornej literatúry a didaktického materiálu, ročné členské pre licenciu Cambridge strediska a členské pre medzinárodnú maturitu – IB, ako aj všetky iné trovy vo funkcii realizácie dvojjazyčnej výučby 1.805.000,00 dinárov, – obstaranie vybavenia na dvojjazyčnú výučbu 570.000,00 dinárov.

– jestvovanie iných zdrojov financovania programových aktivít, resp. projektov, – úspešná realizácia pridelených prostriedkov z rozpočtu AP Vojvodiny v predchádzajúcich rokoch s doručenou správou a dôkazmi o účelovom a zákonnom užívaní rozpočtových prostriedkov, – že programovú aktivitu a projekt možno prevažne realizovať v bežnom rozpočtovom roku.

Podávateľ prihlášky má k prihláške pripojiť: – fotokópiu potvrdenia o daňovom identifikačnom čísle. ___________________________________________________________ SÚ EH NA S EN O ANIE PREPRA Y IAKO STREDN H ŠK L NA ÚZEM AP O ODINY NA ROK Súbeh sa vypisuje na sumu prostriedkov zabezpečených pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2017 na osobitnej časti sekretariátu na subvencovanie prepravy žiakov stredných škôl v AP Vojvodine na rok 2017.

PODMIENKY SÚ EH Právo na pridelenie prostriedkov majú ustanovizne základného a stredného vzdelávania, ktoré získali súhlas Ministerstva školstva, vedy a technologického rozvoja (ďalej: ministerstvo) na realizáciu dvojjazyčnej výučby.

ROZ RHN TIE PROSTRIEDKO Súbeh sa vypisuje na sumu prostriedkov zabezpečených pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2017 na osobitnej časti sekretariátu na subvencovanie prepravy žiakov stredných škôl v AP Vojvodine na rok 2017 v celkovej sume 183 000 000,00 dinárov.

Užívateľ je povinný pri obstarávaní služieb a zariadenia dodržať postup v súlade s ustanoveniami Zákona o verejných obstarávaniach.

Pri určovaní sumy prostriedkov na programové trovy vo funkcii uskutočnenia dvojjazyčnej výučby sa budú uplatňovať nasledujúce kritériá: – počet učiteľov, ktorí sa zúčastňujú v dvojjazyčnej výučbe, – počet žiakov v dvojjazyčnej výučbe, – opodstatnenosť v zmysle ďalšieho rozvoja dvojjazyčnej výučby.

Pri určovaní výšky prostriedkov na obstaranie vybavenia vo funkcii realizácie dvojjazyčnej výučby sa budú uplatňovať nasledujúce kritériá: – počet dvojjazyčných tried, – počet vyučovacích predmetov, ktoré sa vyučujú dvojjazyčne.

K prihláške na súbeh sa pripája nasledujúca povinná dokumentácia: – fotokópia aktu, ktorou sa preukazuje získaný súhlas ministerstva, – neviazaná ponuka – predbežný účet na programové trovy, obstaranie vybavenia (kalkulácia trov). ___________________________________________________________ SÚ EH NA PRIDELENIE ROZPO TO H PROSTRIEDKO NA FINAN OANIE A SPOL FINAN O ANIE PRO RAMO H AKTI T A PRO EKTO NA Z ŠENIE K ALITY IA KEHO ŠTANDARD NA ÚZEM A TON MNE POKRA INY O ODINY ROK Súbeh sa vypisuje na financovanie a spolufinancovanie programových aktivít a projektov na zvýšenie kvality žiackeho štandardu na území AP Vojvodiny v roku 2017.

ROZ RHN TIE PROSTRIEDKO Súbeh sa vypisuje na financovanie a spolufinancovanie programových aktivít a projektov na zvýšenie kvality žiackeho štandardu na území AP Vojvodiny v roku 2017 na celkovú sumu . . dinárov. Prostriedky sú určené na: – organizovanie stretnutí žiackych domovov v AP Vojvodine, – realizáciu programov a projektov v oblasti vzdelávania a výchovy, kultúry, umenia a športu, – realizáciu rôznych podujatí, – uvedenie a zachovávanie HACCP a ISO štandardov v ustanovizniach žiackeho štandardu, – uskutočnenie iných programových aktivít a projektov vo funkcii zvýšenia úrovne žiackeho štandardu.

PODMIENKY SÚ EH Právo účasti na súbehu majú ustanovizne žiackeho štandardu – domovy žiakov stredných škôl, školy so žiackymi domovmi, špeciálne školy so žiackymi domovmi, žiacke strediská, žiacke letoviská a žiacke kultúrne strediská na území AP Vojvodiny, ktorých zakladateľkou je Republika Srbsko, resp. AP Vojvodina.

Rozvrhnutie prostriedkov sa koná na základe týchto kritérií: – význam programových aktivít, resp. projektov na rozvoj žiackeho štandardu v AP Vojvodine, – počet účastníkov v programových aktivitách a projektoch, – stupeň vyspelosti jednotky lokálnej samosprávy, na území ktorej sa nachádza ustanovizeň žiackeho štandardu,

• OZNAMY •

PODMIENKY SÚ EH Užívatelia, ktorí majú právo zúčastniť sa v rozvrhovaní prostriedkov, sú obce a mestá na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny.

Kritériá na rozvrhovanie prostriedkov Kritériá rozvrhovania prostriedkov podľa Pravidiel o podmienkach subvencovania prepravy žiakov stredných škôl v AP Vojvodine sú: – počet žiakov stredných škôl z územia obce alebo mesta, ktorí každodenne cestujú z bydliska do školy; – relácia prepravy, – stupeň vyvinutosti obce alebo mesta v Autonómnej pokrajine Vojvodine, určený aktom vlády Republiky Srbsko, – možnosť financovania z obecného / mestského rozpočtu.

Podávateľ prihlášky spolu s prihláškou má dodať: Prílohu číslo 1 a 1a – tabuľka o kalkuláciách nákladov prepravy žiakov stredných škôl spolu s cenníkom mesačných žiackych lístkov, Prílohu číslo 2 – tabuľka so základnými údajmi v súvislosti so subvencovaním prepravy žiakov stredných škôl, Prílohu číslo 3 – zoznam žiakov – cestujúcich stredných škôl v medzimestskej doprave v školskom roku 2016/2017 na území obce / mesta, Prílohu číslo 4 – finančný plán subvencovania prepravy žiakov stredných škôl v obci / meste s odhadom potrebných prostriedkov na rok 2017, Prílohu číslo 5 – fotokópia potvrdenia o daňovom identifikačnom čísle. ___________________________________________________________ SPOLO N PODMIENKY PRE ŠETKY SÚ EHY ROZHODO ANIE O IADOSTIA H A SP SO PRIHLASO ANIA Lehota podávania prihlášok na s beh je 3. marec .

O pridelení prostriedkov užívateľom rozhoduje pokrajinský tajomník poverený úkonmi vzdelávania na návrh Komisie pre uskutočnenie súbehu, ktorá rozoberá došlé žiadosti. Sekretariát si ponecháva právo od podávateľa žiadosti, ak je to potrebné, žiadať dodatočnú dokumentáciu alebo informácie.

Komisia nebude rozoberať: neúplné prihlášky, oneskorené prihlášky, nedovolené prihlášky (prihlášky podané osobami, ktoré sú neoprávnené, a subjektmi, ktoré sú určené súbehom), prihlášky, ktoré sa nevzťahujú na súbehom určené účely, prihlášky užívateľov, ktorí v predchádzajúcom období nepodali opisné a finančné správy, programy, resp. projekty, ktoré sa vo väčšej miere nemôžu uskutočniť počas bežného rozpočtového roka.

Výsledky súbehu sa uverejnia na internetovej stránke sekretariátu.

Prihláška na súbeh sa podáva v písomnej podobe, na jednotnom tlačive, ktoré je uverejnené na internetovej stránke sekretariátu. Tlačivo dotazníka možno stiahnuť z oficiálnej webovej prezentácie sekretariátu z 3. februára : www.puma.vojvodina.gov.rs.

Prihlášky sa podávajú: 1) osobne odovzdávaním v spisovni pokrajinských orgánov správy v Novom Sade; 2) poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, 21 000 Nový Sad, Bulvár Mihajla Pupina 16, s označením s behu na ktorý sa podáva prihláška.

7 /4738/ 18. 2. 2017

41

Oznamy Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá vypisuje: ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– SÚ EH na dotácie or anizáciám etnických spoločenstiev v Auton mnej pokrajine ojvodine Súbeh sa vypisuje na spolufinancovanie bežnej činnosti, projektov a organizovanie podujatí, ako aj na obstaranie vybavenia a investičné vklady organizácií etnických spoločenstiev z územia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny roku 2017.

I. ROZ RH PROSTRIEDKO Súbeh sa vypisuje na celkovú sumu . . dinárov, a to podľa národnostných spoločenstiev: Maďarské národnostné spoločenstvo 14.600.000,00 dinárov; chorvátske 3.000.000,00 dinárov; slovenské 3.000.000,00 dinárov; rumunské 2.220.000,00 dinárov; rómske 1.730.000,00 dinárov; rusínske 1.110.000,00 dinárov; bunevské 1.000.000,00 dinárov; macedónske 630.000,00 dinárov; ukrajinské 390.000,00 dinárov; nemecké 280.000,00 dinárov; české 125.000,00 dinárov; aškalské 95.000,00 dinárov; egyptské 95.000,00 dinárov; grécke 95.000,00 dinárov; čiernohorské 580.000,00 dinárov a iné národnostné spoločenstvá 1.000.000,00 dinárov.

II. PODMIENKY SÚ EH Lehota podávania prihlášok je 3. marec .

• Na súbeh sa môžu prihlásiť výlučne registrované právnické osoby – organizácie a združenia etnických spoločenstiev so sídlom na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, ktorých činnosť spočíva na zachovávaní a pestovaní národnej a kultúrnej identity, alebo ktorých činnosť spočíva na zachovávaní a zveľaďovaní medzinárodnostnej tolerancie.

• Na súbeh sa nemôžu prihlásiť priami a nepriami rozpočtoví užívatelia.

• Nebudú sa rozoberať oneskorené a neúplné alebo nenáležite vyplnené prihlášky, prihlášky podané neoprávnenými osobami ani prihlášky, ktoré nie sú predmetom súbehu.

• Nebudú sa rozoberať prihlášky podané aplikantmi, ktorým boli pridelené prostriedky na podklade predchádzajúcich súbehov sekretariátu, ktorí si nesplnili záväzky prevzaté tými súbehmi alebo nežiadali od sekretariátu načas predĺženie lehoty na realizáciu prostriedkov získaných na základe predchádzajúcich súbehov sekretariátu.

• Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá si vyhradzuje právo žiadať si od podávateľa prihlášky, podľa potreby, dodatočnú dokumentáciu a informácie, alebo navštíviť dané miesto, resp. určiť splnenie dodatkových podmienok na pridelenie prostriedkov.

• Sekretariát nie je povinný zdôvodňovať svoje rozhodnutia.

• Proti týmto rozhodnutiam sekretariátu nemožno uložiť opravný prostriedok.

• Prihlášky a priložené doklady sa podávateľom nevracajú.

III. SP SO APLIKO ANIA Prihlášky sa podávajú výlučne na súbehových tlačivách sekretariátu. Kompletnú súbehovú dokumentáciu s pokynmi a pravidlami si možno prevziať od pondelka . februára v miestnostiach sekretariátu alebo stiahnuť z webovej adresy: www.puma.vojvodina.gov.rs.

K prihláške sa záväzne má pripojiť: 1. oficiálny doklad o registrácii organizácie, 2. potvrdenie o daňovom identifikačnom čísle, 3. oficiálny dôkaz o otvorenom účte v Správe trezoru s označením jednotného čísla užívateľa verejných prostriedkov v správe (JČ UVP). _________________________________________________________ SÚ EH na spolu nancovanie projektov zachovávania a pestovania medzinárodnostnej tolerancie vo ojvodine v roku Súbeh sa vypisuje na spolufinancovanie programov, projektov a aktivít, ktoré majú za cieľ zachovávanie a pestovanie medzinárodnostnej tolerancie vo Vojvodine v roku 2017 v rámci projektu Afirmácia multikultúrnosti a tolerancie vo Vojvodine.

Súbeh sa vypisuje na celkovú sumu 4 dinárov.

I. ROZ RHN TIE PROSTRIEDKO

42

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Prostriedky sa prideľujú na spolufinancovanie programov, projektov a aktivít organizácií, združení a asociácií a iných subjektov, ktoré majú za cieľ afirmovať hodnoty multikultúrnej spoločnosti a zachovávať a pestovať medzinárodnostnú toleranciu vo Vojvodine v roku 2017 a sú určené najmä: • na zveľaďovanie produkcie a produkciu televíznych a rozhlasových programov, webových prezentácií, iných foriem elektronických prezentácií, tlačených propagačných aktivít, aktivít v tlačených médiách a iných foriem mediálnych aktivít, • na vydávanie kníh, brožúr, časopisov alebo iných publikácií neziskového rázu, • na organizovanie seminárov, konferencií a iných foriem vedeckých a edukačných stretnutí, • na obstaranie vybavenia, vybavovanie a adaptáciu priestorov a investičné vklady, • na organizovanie kultúrnych, vzdelávacích, športových a iných podujatí.

II. PODMIENKY SÚ EH • Na súbeh sa môžu prihlásiť výlučne registrované právnické osoby – organizácie, združenia, asociácie a iné subjekty so sídlom na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, ktorých činnosť spočíva na zachovávaní medzinárodnostnej tolerancie, resp. organizácie, združenia a asociácie, ktorých programy, projekty alebo aktivity sú zamerané na zachovávanie a pestovanie medzinárodnostnej tolerancie v Autonómnej pokrajine Vojvodine.

• Na súbeh sa môžu prihlásiť výlučne neziskové organizácie (združenia, asociácie, nadácie a základiny a iné neziskové organizácie).

• Pri rozhodovaní o pridelení prostriedkov sa bude hodnotiť rozsah a význam podaného návrhu projektu, spôsob realizácie a konkrétne účinky, ktoré projekt dosiahne.

• Pri rozhodovaní o pridelení prostriedkov sa uprednostnia projekty, ktoré súvisia s vývojom, zachovávaním a pestovaním ducha medzinárodnostnej tolerancie mládeže.

III. OSO ITN PODMIENKY Verejné obstarávanie Ak sa na užívateľa prostriedkov z tohto súbehu vzťahuje regulatív Zákona o verejných obstarávaniach, resp. ak sa prostriedky uskutočnené týmto súbehom budú používať za obstarávanie prác, statkov a služieb a účasť verejných prostriedkov bude tvoriť viac ako 50 % hodnoty obstarania, užívateľ prostriedkov sa bude pokladať za objednávateľa a bude mať povinnosť uplatňovať Zákon o verejnom obstaraní.

I . SP SO APLIKO ANIA Prihlášky sa podávajú v jednom exemplári výlučne na súbehových tlačivách sekretariátu.

Súbehovú dokumentáciu si možno vyzdvihnúť od . februára v miestnostiach sekretariátu alebo na webovej adrese: www.puma.vojvodina. gov.rs.

Podávateľ môže podať iba jednu prihlášku na súbeh.

K prihláške sa záväzne pripájajú kópie nasledujúcich dokladov: 1. oficiálny dôkaz o registrácii organizácie (rozhodnutie AOR), 2. potvrdenie o daňovom identifikačnom čísle (DIČ), 3. oficiálny dôkaz o otvorenom účte v Správe trezoru. . HODNOTENIE PRO EKTO A ROZHODO ANIE O PRIDELEN PROSTRIEDKO • Podané prihlášky rozoberá komisia, ktorú vymenúva pokrajinský tajomník pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá.

• Komisia nebude rozoberať oneskorené a neúplné alebo nesprávne vyplnené prihlášky, prihlášky podané neoprávnenými osobami, prihlášky nečitateľne alebo vyplnené grafitovou ceruzkou, ako ani prihlášky, ktoré nie sú predmetom súbehu.

• Komisia nebude rozoberať prihlášky podávateľov, ktorým boli pridelené prostriedky na podklade predchádzajúcich súbehov sekretariátu, ktorí nesplnili prevzaté záväzky podľa týchto súbehov.

• Komisia nebude rozoberať prihlášky priamych rozpočtových užívateľov.

• Sekretariát si vyhradzuje právo žiadať si, podľa potreby, od podávateľa prihlášky dodatočnú dokumentáciu a informácie alebo navštíviť určené miesto, resp. na pridelenie prostriedkov určiť splnenie dodatočných podmienok.

• Rozhodnutie o pridelení prostriedkov schvaľuje pokrajinský tajomník na podklade návrhu súbehovej komisie.

• Sekretariát je nie povinný zdôvodňovať svoje rozhodnutia.

• Rozhodnutie pokrajinského tajomníka je konečné a proti rozhodnutiu nemožno vzniesť opravný prostriedok.

• OZNAMY •

• Prihlášky a priložené doklady sa podávateľom nevracajú.

• S podávateľmi prihlášok, ktorým boli povolené prostriedky, Pokrajinský sekretariát vzdelávania, predpisov, správy a národnostných menšín – národnostných spoločenstiev uzatvára zmluvu o spolufinancovaní aktivít, na podklade ktorej sa prostriedky vyplatia.

• Výsledky súbehu budú uverejnené na oficiálnej webovej stránke sekretariátu po ukončení súbehu. _________________________________________________________

Súbehový postup uskutočňuje komisia na rozoberanie prihlášok, ktorú zriaďuje pokrajinský tajomník. Komisia po rozobratí zaslaných prihlášok zostavuje zdôvodnený návrh na pridelenie prostriedkov podľa súbehu a doručuje ho pokrajinskému tajomníkovi.

O pridelení prostriedkov užívateľom po uskutočnenom postupe rozhoduje pokrajinský tajomník rozhodnutím, ktoré je konečné. Rozhodnutie o pridelení prostriedkov sa uverejňuje na webovej stránke sekretariátu. _________________________________________________________

SÚ EH na pridelenie rozpočtových prostriedkov or ánom a or anizáciám v Auton mnej pokrajine ojvodine v ktorých práci sa radne používaj jazyky a písma národnostných menšín – národnostných spoločenstiev na rok Prostriedky v sume dinárov sa pridelia z dôvodu zveľaďovania práva na úradné používanie jazykov a písem národnostných menšín – národnostných spoločenstiev v Autonómnej pokrajine Vojvodine.

Právo časti na s behu maj : orgány jednotiek lokálnej samosprávy z územia Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, v ktorých sa štatútom mesta, resp. obce určilo úradné používanie jazykov a písem národnostných menšín – národnostných spoločenstiev na celom území jednotky lokálnej samosprávy alebo v sídlach na ich území, miestne spoločenstvá na území miest a obcí, z odseku jeden, iné orgány, organizácie, služby a ustanovizne, užívatelia rozpočtových prostriedkov, ktorí majú sídlo na území lokálnej samosprávy alebo ktorí vykonávajú činnosť na území lokálnej samosprávy, z odseku jeden.

Prostriedky sa pride uj na financovanie, resp. účasť vo financovaní: • uspôsobovania zamestnancov v orgánoch a organizáciách používať jazyk národnostnej menšiny – národnostného spoločenstva, ktorý sa úradne používa, najmä zamestnancov na pracovných miestach, na ktorých sa uskutočňuje styk so zákazníkmi (účasť na kurzoch, seminároch a iných podujatiach usporiadaných s tým zámerom), a na rozvoj systému elektronickej správy pre prácu vo viacjazyčných podmienkach; • trov vypracovania a umiestnenia tabúľ s názvom orgánov a organizácií; názvom sídla a inými geografickými názvami na cestných smeroch; názvom ulíc a námestí; ako aj s inými oznámeniami a výstrahami pre verejnosť napísanými aj v jazykoch národnostných menšín – národnostných spoločenstiev, ktoré sa úradne používajú v obci, meste alebo sídle, a trov tlačenia dvojjazyčných alebo viacjazyčných tlačív, úradných vestníkov a iných verejných publikácií. ýška pridelených prostriedkov sa určuje podľa týchto kritérií: • počet jazykov a písem národnostných menšín – národnostných spoločenstiev, ktoré sa úradne používajú na celom území obce, mesta alebo sídla, • percentuálny pomer príslušníkov národnostných menšín – národnostných spoločenstiev, ktorých jazyky a písma sa úradne používajú v celkovom počte obyvateľov, podľa oficiálnych údajov Republikového štatistického ústavu z posledného sčítania obyvateľov, • celkové hmotné náklady potrebné na realizáciu aktivít, • jestvovanie iných zdrojov financovania aktivít, kontinuita vo financovaní aktivít zo strany sekretariátu, resp. či sa prostriedky žiadajú prvýkrát.

Lehota na zasielanie prihlášok na súbeh je do 3. marca .

Prihlášky na súbeh sa podávajú výlučne na súbehových tlačivách sekretariátu. Úplnú súbehovú dokumentáciu si možno prevziať v miestnostiach sekretariátu alebo stiahnuť z webovej stránky: www.puma.vojvodina.gov.rs.

Prihlášky na súbeh sa zasielajú vo dvoch vyhotoveniach a s dvoma overenými vyhláseniami podpísanými oprávnenou osobou podávateľa prihlášky, ak sa na súbehu uchádza podľa jedného podkladu a ak sa súčasne uchádza na súbehu aj podľa iného podkladu, prihlášky sa doručujú v celkovo štyroch vyhotoveniach a so štyrmi overenými vyhláseniami.

Nebudú sa rozoberať oneskorené alebo neúplné prihlášky, ktorých nedostatok sa neodstránil ani po upozornení, ako ani prihlášky, ktoré nesúvisia so súbehom určenými účelmi alebo boli odovzdané neoprávnenými osobami.

Užívateľ je povinný používať prostriedky len na účely, na aké boli pridelené a nestrovené prostriedky vrátiť do rozpočtu Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. Užívateľ je povinný zodpovedajúcim spôsobom vyzdvihnúť, že sa vo financovaní zúčastnil sekretariát. Užívateľ je povinný najneskôr po uplynutie kalendárneho roka odovzdať sekretariátu správu o trovení pridelených prostriedkov so zodpovedajúcou dokumentáciou. V prípade pochybností, že sa pridelené prostriedky v jednotlivých prípadoch neúčelovo použili, sekretariát začne konanie pred pokrajinským orgánom pre rozpočtovú inšpekciu z dôvodu kontroly zákonného a účelového používania prostriedkov. Ak sa zistí, že sa pridelené prostriedky v jednotlivých prípadoch neúčelovo použili, prihlášky tých užívateľov prostriedkov nebudú sa v budúcnosti rozoberať pri ich účasti na súbehu.

S Ú E H na spolu nancovanie projektov zameraných na realizáciu a rmatívnych opatrení a procesov na inte ráciu R mov pre pokračovanie Dekády inkl zie R mov v roku Súbeh sa vypisuje na spolufinancovanie projektov zameraných na realizáciu afirmatívnych opatrení a procesov na integráciu Rómov pre pokračovanie Dekády inklúzie Rómov v roku 2017.

I. ROZ RH PROSTRIEDKO Súbeh sa vypisuje na celkovú sumu . . dinárov.

II. PODMIENKY SÚ EH Lehota podávania prihlášok je 3. marec .

• Na súbeh sa môžu prihlásiť výlučne registrované právnické osoby – organizácie a združenia rómskeho národnostného spoločenstva so sídlom na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, ktorých činnosť spočíva na zachovaní a pestovaní národnej a kultúrnej identity, alebo organizácie, ktorých činnosť je upriamená na realizáciu afirmatívnych opatrení a procesov na integráciu Rómov pre pokračovanie Dekády inklúzie Rómov v roku 2017.

• Nebudú sa rozoberať oneskorené a neúplné alebo nenáležite vyplnené prihlášky, prihlášky podané neoprávnenými osobami, ako ani prihlášky, ktoré nie sú predmetom súbehu.

• Nebudú sa rozoberať prihlášky podané aplikantmi, ktorým sa pridelili prostriedky na podklade predchádzajúcich súbehov sekretariátu, ktorí si nesplnili záväzky prevzaté tými súbehmi alebo si nežiadali od sekretariátu načas, pred vypršaním lehoty prihlasovania na tento súbeh, predĺženie lehoty na realizáciu prostriedkov získaných na základe predchádzajúcich súbehov sekretariátu.

• Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá si vyhradzuje právo žiadať si od podávateľa prihlášky, podľa potreby, dodatkové doklady a informácie, alebo navštíviť určené miesto, resp. určiť splnenie dodatkových podmienok na pridelenie prostriedkov.

• Sekretariát nie je povinný zdôvodňovať svoje rozhodnutia.

• Proti týmto rozhodnutiam sekretariátu nemožno uložiť opravný prostriedok.

• Prihlášky a priložené doklady sa podávateľom nevracajú.

III. PLAT O ANIE ZÁKONA O ERE NOM O STARAN Ak sa žiadateľ prostriedkov na tomto súbehu riadi ustanoveniami článku 2 odsek 1 bod 2) Zákona o verejnom obstaraní (Úradný vestník RS, číslo 124/2012, 14/2015, 68/2015), resp. ak sa prostriedky uskutočnené týmto súbehom použijú na obstaranie prác, statkov alebo služieb a účasť týchto prostriedkov je viac ako 50 % v hodnote obstarania, užívateľ prostriedkov sa bude pokladať za objednávateľa a je povinný uplatňovať Zákon o verejnom obstaraní.

I . SP SO APLIKO ANIA Prihlášky sa podávajú výlučne na súbehových tlačivách sekretariátu. Kompletnú súbehovú dokumentáciu s pokynmi a pravidlami možno si prevziať v miestnostiach sekretariátu alebo stiahnuť z webovej adresy www.puma.vojvodina.gov.rs od . februára .

K prihláške treba záväzne pripojiť: 1. oficiálny dôkaz o registrácii organizácie, 2. potvrdenie o daňovom identifikačnom čísle, 3. oficiálny dôkaz o otvorenom účte v Správe trezoru s označením jednotného čísla užívateľa verejných prostriedkov v Správe trezoru (JČ UVP).

Výsledky súbehu sa zverejnia na oficiálnej webovej adrese sekretariátu. ________________________________________________________ Prihlášky na súbeh sa odovzdávajú v srbskom jazyku alebo v jazyku národnostného spoločenstva, ktorý sa úradne používa v Autonómnej pokrajine Vojvodine.

Prihlášky sa odovzdávajú osobne, odovzdaním v spisovni pokrajinských orgánov správy v Novom Sade (budova pokrajinskej vlády) alebo sa zasielajú poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie predpisy správu a národnostn menšiny – národnostn spoločenstvá

Nový Sad ulvár Mihajla Pupina s označením s behu pre ktorý sa odovzdáva prihláška.

Súbehy sú otvorené do 3. marca .

• OZNAMY •

7 /4738/ 18. 2. 2017

43

RTV Panoráma TELE ZIA O

ODINA

.3 .

Piatok 17. februára Stredosvetčania Dobrý večer, Vojvodina

. .3 .

Nedeľa 19. februára Dúhovka Vysielanie pre dedinu Dotyky

.

.3

Utorok 21. februára Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom

.

Pondelok – sobota Denník

.3

TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok Vysielanie pre dedinu

. . . . .

Sobota Dobrý večer, Vojvodina Paleta Pondelok Dotyky Utorok Paleta Dúhovka

Dotyky. Rodinný magazín tohto roku jubiluje. Pri príležitosti 25. výročia Dotykov diváci si spomenú na 29. február 1992 – deň, keď bol tento magazín odvysielaný prvýkrát.

www.hl.rs

SAD 3

Predpoludňajší pro ram Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 . .3 .

. . . . .3

Sobota Správy Envirosféra Správy Týždeň Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší pro ram Slovenská ľudová hudba (sobota) .

Správy .

Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16,00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 3 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) Motívy (nedeľa) .

Rozhlasové noviny 17,15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) 4.4

3.

Dúhovka prinesie televízny portrét z roku 2007 pod názvom Písanie ako sviatok venovaný Pavlovi Grňovi, spisovateľovi pre deti, učiteľovi na dôchodku, kysáčskemu rodákovi, a to práve v deň jeho 80. narodenín.

Je to spomienka na jeho životnú a literárnu dráhu, ale aj svojrázne svedectvo dobových snažení a udalostí v kultúrnospoločenskom živote Kysáča.

44

RÁDIO NO

4.

Nočný pro ram Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

T PETRO E Pondelok – sobota . Začiatok vysielania .3 Zahraničný denník . Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty . Zvon, spravodajská relácia . Kreslený film . Hit dňa, Reklamy . Filmy: Piatok 17. februára – Smrtiaci roj Sobota 18. februára – Som agent Pondelok 20. februára – Útek do Mexika Utorok 21. februára – Smrtonosný dopad, 1. časť Streda 22. februára – Smrtonosný dopad, 2. časť Štvrtok 23. februára – Ďaleko je do neba .4 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 3. Záver vysielania Nedeľa 19. februára Film: Snehulienka a sedem trpaslíkov .3 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí . Zvon, prehľad udalostí týždňa . Kolážová relácia Nedeľa s vami . Film: V očiach vraha 4. Záver vysielania

3.

Nedeľa S vami a pre vás

S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí.

V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Každý pondelok Hudobný mix

.

Každý piatok Výber z programu TV Kovačica

.

Každú sobotu Výber z programu TV Pančevo

T STARÁ PAZO A Utorok – sobota Správy Správy

E KO A I A

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

.

.

.

Nedeľa 19. februára Kronika týždňa Slovo na týždeň Tradičné slovenské jedlá (Ženský spolok Padina) Utorok 21. februára Šikovné ruky žien dokážu vyhotoviť všelijaké umelecké diela Odborné prednášky pre poľnohospodárov pokračujú O aktivitách dôchodcov Piatok 24. februára Festival Letí pieseň, letí 2016 Divadelné predstavenie: Učené ženy

.

.

. .

T O

Samuel Snida z Petrovca odmenený vinár

RÁDIO KO A I A Na modrej vlne – každý pracovný deň . Správy z regiónu .3 Stalo sa na dnešný deň . Správy z Kovačickej obce . Hlas ľudu ponúka (každý piatok) . Kalendárium . Udalosti dňa . Citáty do vrecka . Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra .

Zaujímavosti zo sveta .3 Humor . Správy z Kovačickej obce . Zaujímavosti zo sveta . Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra . Citáty do vrecka .4 Poézia • RT PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 7 RÁDIO PETRO E

RÁDIO STARÁ PAZO A Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) . Denník, informatívne vysielanie . Hudba .3 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy . Správy . Zvončeky, detské vysielanie .3 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla . Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova .3 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie . Správy . Hudba a aktuality .3 Oznamy, hudba a reklamy

NO OSADSKÁ TELE ZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RT PANORÁMA •

Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

tajničke je meno a priezvisko slovensk ho básnika a prekladate a ( 4– ). autorka: ANNA 1. časť BIČIA- tajničky ROVÁ

lemovaním urobil

2. časť tajnička

druh kra

ampér

to 2. a 1. samohl.

rastlina

oddane

Nedeľa 19. februára Repríza relácie Dobrý deň

nula

Streda 22. februára 13.00 Dobrý deň, kolážová relácia

spevácky hlas

peniaze (srb. slang.)

S HLA DU ĽU

rieka v Rusku

pracovníci v laboratóriu

obvil

7.00

automat súhlas podobný človeku

vodca kmeňa, rodu

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00.

Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. liečivá

TELE ZIA PAN E O

predl. v

speváčka Novaković

slonova kosť

obloha

5 (rím.)

maliarska doštička na farby

alumíniová fólia

pozostatok zo st. čias

podobenstvo rieka a pohorie v Rusku

spojka

opyt. zámeno liter T O ODINY pro ram vysiela na nasleduj cich kanáloch: pre zemie Nov ho Sadu na 4 . pre zemie Subotice na 4 . a pre zemie ršca na 3 .

Pro ram v slovenskej reči sa vysiela na Druhom pro rame RÁDIO NO SAD Pro ram v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej d žke a . MHz T PETRO E Pro ram sa vysiela na kanáli www.tvpetrovec.com RÁDIO PETRO E Pro ram sa vysiela na vlnovej d žke .4 MHz TELE ZIA O E KO A I A Pro ram sa vysiela na kanáli RÁDIO O E KO A I A Pro ram sa vysiela na vlnovej d žke 3 MHz RÁDIO STARÁ PAZO A Pro ram v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej d žke . MHz T STARÁ PAZO A Pro ram v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblov ho operátora na kanáli TELE ZIA PAN E O Pro ram sa vysiela na kanáli 3 NO OSADSKÁ TELE ZIA Pro ram sa vysiela na kanáli

ž. meno

obvod

tesla

vpíšte ORA národ. oslob. boj

odborník v etike

opyt. zámeno

skelet tona

karát

čin, úkon

ROZLÚŠTENIE KR O KY SLO ODORO NE: Svetozár napokon ej posol malá i á nonsens sekal k hk Avala uým ať r ep ME etlehem amen rjk narodilo TA NI KA: S ETOZÁR H R AN A ANSK

povieval

Správne rozl štenie KR O KY 4 z čísla 4 Hlasu udu z . januára bolo: ER IKA MI ÁTKO Á. Odmenu – knižn vydanie z produkcie N Hlas udu za správne rozl štenie uvedenej krížovky získala: O ANA RY ÁRSKA l. ajakova č. 4 4 SELEN A. LAHO ELÁME. Správne rozl štenia aj naďalej zasielajte DO DN ODO D A YDANIA NAŠI H NO N na adresu: N Hlas udu ulvár oslobodenia poštový priečinok 34 Nový Sad PRE KR O K alebo mailom na adresu: obsustova hl.rs

7 /4738/ 18. 2. 2017

45

Šport NA ZHROMAŽDENÍ FZ VOJVODINY PEKNÁ SPRÁVA

Mažićovi strieborná medaila Matej Bzovský

V

staropazovskom stredisku FZ Srbska v piatok 10. februára 2017 usporiadali 3. zhromaždenie FZ Vojvodiny za prítomnosti 54 delegátov, tiež početných hostí, medzi nimi aj predsedu FZ Srbska Slavišu Kokezu a čestného predsedu Tomislava Karadžića.

Zo zasadnutia v Starej Pazove: predseda FZ Srbska Slaviša Kokeza (prvý z ava) Na rokovacom programe medziiným boli plány práce na rok 2017, o ktorých informoval predseda pokrajinského zväzu Dragan Simović. Prioritné úlohy sú: organizovať súťaže v kompetencii FZV, hmotne silnieť kluby za spolupráce lokálnych samospráv a dobrodincov, uschopniť a zaškoliť členov organizácií rozhodcov a trénerov, práca s mladými futbalistami, zveľadiť ich súťaže a podnietiť rozvoj futbalovej infraštruktúry. Delegáti schválili aj Štatút FZV zladený s ustanoveniami Zákona o športe, aktmi FZ Srbska a predpismi Republiky Srbska.

V priebehu zasadnutia predseda Simović oznámil radostnú správu: „Práve som dostal informáciu, že nášho vynikajúceho medzinárodného rozhodcu Milorada Mažića prezident republiky Tomislav Nikolić odmenil Striebornou medailou za zásluhy, ktoré mu odovzdal v Deň štátnosti na Andrićovom venci.“

HRAJÚ UŽ AJ KOVAČIČANIA

Košava karty miešala SLÁ IA – OSLA I A : ( : ) Ján Špringeľ

„K

eby som neveril, že Kovačičania môžu zostať vo Vojvodinskej lige – východnej skupine, nebral by som horúce žezlo trénera slávistov,“ rázne odpovedal onedlho 50-ročný Glogonjčan Saša Miljković, nový kouč kovačického mužstva.

46

www.hl.rs

„Začali sme s prípravami 3. februára. Trénujeme v tejto fáze každodenne. Maximálne nám v ústrety vyšlo aj Podnikateľsko-rekreačné stredisko Relax. Využívame plaváreň aj posilňovňu. Desať dní po prvom zraze sme zohrali prvý prípravný zápas,“ spokojný je Miljković. „Zatiaľ z klubu odišiel stopér Mitić. Nad ďalším skvelým obrancom Radenkovićom visí otáznik.

Bratia Dudášovci prisľúbili vedeniu, že od 13. februára si znovu oblečú slávistický dres. Deň predtým som mal na prvom prípravnom stretnutí s Jabukou presvedčiť sa v kvality kvinteta Belehradčanov – po jedného stopéra, ľavého obrancu a útočníka, ako i dvoch stredopoliarov,“ zdôrazňuje nový cvičiteľ Slávie.

Meranie síl medzi Sláviou a Jugoslavijou prebiehalo za silnej košavy. V úvodných minútach mali územnú prevahu Jabučania, členovia Prvej juhobanátskej ligy.

Domáci však prvú príležitosť na zmenu skóre využili. Po centre z rohového kopu kapitána P. Čížika v šestnástke hostí najvynaliezavejší bol najvyšší na trávniku stopér Stefan Zupković z Belehradu – 1 : 0.

Studenú sprchu málopočetným fanúšikom hostiteľov pripravil stredopoliar Jugoslavije Uroš Mladenović. Sefkerinčan v službách jabuckého klubu strelil gól diaľkovým diagonálnym oblúčikom vystreleným takmer pri postrannej čiare – 1 : 1.

Výsledok zápasu uzavrel Belehradčan Rastko – 2 : 1.

PRVÝ PRÍPRAVNÝ ZÁPAS V KYSÁČI

Novosadčania sú silnejší

TATRA – ORA (NS) : ( : 3) Pavel Pálik

T

atranci začali prípravy 29. januára 2017 a v nedeľu zohrali prvý priateľský zápas. V prvej polhodine domáci dobre čelili omnoho silnejšiemu súperovi z Nového Sadu, ale potom strácali sily a robili chyby. Rýchli útočníci to dobre využili a dvoma gólmi Marića a Bogavca hostia získali trojgólový náskok.

Po zmene strán mužstvo Borca dominovalo na trávniku a ďalšie dva góly strelil Stanković. V 80. min. mladý Daniel Ožvát po sólovom úniku vyrazil pred brankára, ale strelil vedľa brvna.

Tréner hostí Vaso Orlović môže byť spokojný s tým, čo ukázali jeho zverenci. Tréner Tatry Dragan Mišković videl možnosti nováčikov Vasiljeva, Stakića, Pekića, Ćuka, Vučkovića a Tomića, ktorí budú dobré posily, ale treba pracovať na ich kondičnej pripravenosti a súhre mužstva.

TATRA: Munjas Srnka Mihajlovi Petrovi Ábelovský asiljev Draži Martinko Tomljanovi Staki Peki hrali aj: Subaši uk Daniel Ožvát ambrich učkovi Klai Tomi Dančo Ožvát Misini

Informačno-politický týždenník

PREHRA V BÁČSKEJ PALANKE

Najslabší výkon KRILA KRA INE – Ján Murtin

DÚ NOS

: ( : )

V

treťom prípravnom zápase hložianski futbalisti podali najslabší výkon v poslednom čase. Za 90 min. hry iba nováčik Dokić z Čelareva zaslal strelu na bránu Palančanov.

Mužstvo hostiteľov sa ujalo vedenia v 21. min. zo správne odpískanej jedenástky a druhý gól padol v 53. min. po peknom protiútoku.

DÚ NOS : Kosturanov (Ljubiči – obrda) Latinovi Štefek Doki alonja ani Kobilarov Krsti Malidžan Ili Adámek striedali: Ardali Rodi etkovi ivojinov Fábry

PRVÁ SKÚŠKA PADINČANOV

Važić zahodil penaltu DOLINA – ORA (S) : ( : ) Ján Bokor

V

rámci príprav na jarnú časť majstrovstiev Dolina zohrala prvý kontrolný zápas. Vo veternom, ale slnečnom počasí skupine divákov sa predstavili kandidáti na jedenástku, ktorú očakáva ťažká jar.

Hráči sa snažili ospravedlniť dôveru trénera Nikolu Marjanovića. V prvom polčase hra bola na dobrej úrovni. Dolina bola bližšie k vedeniu, ale nováčik Važić nevyužil jedenástku, lebo brankár Starčeva Topić, ktorý kedysi strážil sieť Padinčanov, zastavil strelu.

Po prestávke Matuľa a náhradníci D. Labát, Paul, Ugrenović sa ocitli zoči-voči s brankárom, ale ho neprekonali. Neúčinnosť sa domácim vypomstila, keďže hostia v závere strelili víťazný gól.

DOLINA: Trkulja Kevdžija vetanovi Koreň aži Mihajlovi ančov I. An eli Ili Dur ala Matu a hrali aj: Dávid a Martin Labátovci renovi ančov II. Paul Kutálek Hlavča chýbali Saša a Marko Rudi ovci

PRÍPRAVNÝ ZÁPAS SUSEDOVCOV VO VRBARE

Oba góly z jedenástok MLADOS – EDINST O : ( : ) Samuel Medveď

N

a pomocnom ihrisku vo Vrbare Mladosť zohrala ďalší prípravný zápas so susedmi z Rumenky.

Videli sme niekoľko dobrých zábleskov, ale výkon Mladosti nebol na úrovni, ktorú sme sledovali v jeseni.

Je to celkom normálne, lebo Petrovčania trénujú krátky čas. Jedinstvo hralo celkom slušne. Niekoľkokrát domáci brankár Leňa dobrými zákrokmi zachraňoval svoju sieť. Na druhej strane dobre dvakrát kopal na bránu Rumenčanov Kaňa, potom aj Milenković.

Góly padli z jedenástok. Najprv Jedinstvo v 78. min. z pokutového kopu dosiahlo vedenie 0 : 1 a v samom finiši Jakuš tiež z bieleho bodu vsietil – 1 : 1.

MLADOS : Leňa Mili evi akuš Fábry Rupar abiak Kaňa Severíni Ožvát Trojanovi Pavlis hrali aj: Pereza alentík Torbica Milenkovi • ŠPORT •

HLOŽANČANIA UŽ HRAJÚ PRÍPRAVNÉ ZÁPASY

Plán sa musí splniť Ján Murtin

S

prípravami na jarnú časť Hložančania začali už 22. januára 2017, najprv v novej športovej hale. Tréner Siniša Stanivuk disponuje všetkými hráčmi z jesennej sezóny, okrem Andreja Vučkovića, ktorý prestúpil do Bečeja, najväčšieho konkurenta v boji o titul. Nové tváre sú zatiaľ Stevan Galonja z temerínskej Slogy, Uroš Petrović z Nového Sadu, brankár Julián Čobrda, Pivničan, ktorý minulej jesene chránil sieť Mladosti v Kruščići a traja domáci mládežníci: Miroslav Mravík, Ján Šepši a Ivan Fábry. Pre choroby a záväzky na fakulte spočiatku bola slabšia prítomnosť hráčov na tréningoch, ale tréner Stanivuk hovorí, že plán príprav splnia.

SLA I A – DÚ NOS : ( : ) Prvý prípravný zápas Budúcnosť zohrala v sobotu 4. februára na novosadskej Salajke. Ťažký trávnik a ťažké nohy hráčov oboch mužstiev neboli príčinou uspokojivého výkonu pre asi 30 divákov. V rovnocennej hre domáci sa ujali vedenia v 31. min., ale o tri min. neskoršie Živojinov strelou z 15 – 16 metrov vyrovnal na 1 : 1. Do konca polčasu Adámek, Petrović a Kobilarov nevyužili pekné šance.

V pokračovaní hostia dominovali, ale jediný gól až v 76. min. strelil Lalatović, ktorému prihral Latinović. Predtým a po góle príležitosti nevyužili Mravík, Ardalić, Krstić a až trikrát Malidžan. Aj domáci párkrát skúšali schopnosti mladého Čobrdu, ktorý sa nedal prekvapiť.

DÚ NOS : Kosturanov Latinovi Štefek etkovi Zečevi

Dobre sa ukazuje: ulián obrda nový brankár FK ud cnosť

alonja Kobilarov Lalatovi Petrovi ivojinov Adámek v druhom polčase hrali aj: obrda Mravík Rodi Krsti Ardali Malidžan Šepši STARI RAD – DÚ NOS :3( : ) Pred asi 50 divákmi omladené mužstvo Hložančanov v Báčskej Palanke 8. februára prekonalo skúsených domácich. Hostia už

v prvom polčase okrem dvoch strelených gólov nevyužili viacero šancí, ale ich často v útokoch znemožňoval v podozrivých situáciách domáci rozhodca Mudrinski.

Prvý a tretí gól dal Adámek, kým na 0 : 2 zvýšil nováčik Petrović po sólovom úniku. Mužstvu Stari grad sa podarilo iba skorigovať na 1 : 2 z prísne odpískanej jedenástky. Brankár Čobrda v druhom polčase vôbec nemal robotu. O víťazovi rozhodla lepšia kondičná pripravenosť a kvalita hostí z Hložian.

DÚ NOS : obrda Fábry Zečevi etkovi Rodi Ardali Petrovi Lalatovi ivojinov ani Adámek striedali Šepši Štefek Latinovi Foto: J. Pucovský

FUTBALISTI HAJDUŠICE ZAČALI S PRÍPRAVAMI

obsadilo jedno z prvých troch miest v tabuľke. Chcel by som, aby to bolo aspoň druhé miesto, ktoré ručí baráž o postup Vladimír Hudec behať. Má aj určitú výhodu, lebo Janković z Plandišta do vyššej ligy. Konsú tréningy omnoho ťažšie, a keď sa mi nateraz (piatok kurencia však bude utbalová lopta v Hajdušici sa po hráči vybehnú na trávnik, budú 10. februára) vôbec omnoho silnejšia zimnej prestávke rozkotúľala 5. môcť ľahšie utekať. S príchodom nehlásil a neviem, či ako v jeseň, lebo sa februára, keď tréner Milorad hráčov na tréningy som nateraz mám s ním počítať aj hlavní konkurenti Mršić zoskupil futbalistov. K dis- spokojný. Neprídu nikdy všetci, alebo nie.“ o vrch tabuľky, predopozícii má 22 hráPodľa plánu všetkým Dunav z Bačov. Jediný nováčik práce straténátskej Palanky a Kav mužstve je niekraš Kuštilj významne ga Hajdušice dajší hráč Hajdušice tréningy mali posilnili. Líder tabuľNemanja Kocevski. k aždý deň ky, Vojvodina z CrveAmbici zny: Okrem neho tréner s jednou prenej Crkvy nám ušla až Milorad Mrši tr ner FK bude môcť počítať stávkou a kým Hajdušica osem bodov, ale ak aj s Dejanom Petrosa toto číslo zahráme naplno, ani vićom z Plandišta, novín dostane k čitateľom, to nie je nedosiahnuteľné.“ ktorý pre nesprávnu Hajdušičania sa po jesennej časčiže 15. februára zohrajú aj registráciu v jeseň prvý kontrolný zápas s voj- ti majstrovstiev nachádzajú na nemal právo hrať, vodinským ligistom, Slogou šiestom mieste a majú 22 bodov, a mužstvu sa priz Pandišta, a potom už budú koľko má aj piaty Borac Vračev pojil aj Jovan Radak kombinovať tréningy a zá- Gaj. Tretí Potporanj a štvrtý Dunav z Vršca, ktorý nehral pasy. Naplánovali si spolu majú iba o bod viac, pokým prvá zo zdravotných dô- Hajdušickí futbalisti na prvom tohtoročnom tr nin u 9 priateľských zápasov: s Vojvodina a druhý Borac Veliko vodov. tímom Budućnost z Ali- Središte majú 30, resp. 29 bodov. „Prípravy sú v tejto chvíli kondič- ale priemer je 10 až 12 hráčov na bunára, Jánošíkom, Vojvodinou Jarná časť majstrovstiev sa začne né a iba máličko robíme s loptou,“ tréningu. Musíme trochu tolerovať zo Seleuša, mládežníckym celkom 19. marca a Hajdušičania odštartujú hovorí tréner hajdušických fut- aj to, že chlapci majú i pracovné republikového ligistu FK Vršac v Ilandži, kde sa stretnú s tamojším balistov. „Pracujeme na pomoc- povinnosti, ako i povinnosti v škole. a ďalšími súpermi.

Banatom. nom ihrisku, ktoré je príliš ťažké Doteraz však všetci boli aspoň „Myslím si, že máme jedno z kvaa rozmočené, ale sa dá na ňom na jednom tréningu. Iba útočník litnejších mužstiev v lige, súce, aby Foto: V. Maliar

Trielia medzi prvú trojku

F

• ŠPORT •

7 /4738/ 18. 2. 2017

47

Šport KNIHA HISTÓRIE, REKORDOV A RARÍT NAJPOPULÁRNEJŠIEHO ŠPORTU

Futbalový dekameron – 10 000 zaujímavostí o futbale Samuel Medveď

TIS LO PEL HO Kto bol najlepší? Tak ako dnes mnohí debatujú, kto je lepší, Argentínčan Lionel Messi, či Portugalčan Cristiano Ronaldo, aj v minulosti boli rôzne názory a mienky o tom. Bezpochyby sa predsa najviac spomínali mená Brazílčana Pelého, potom i Argentínčana Maradonu. Ideálne zostavy boli vždy subjektívne mienky mnohých odborníkov a laikov, tak v Európe, ako i v Južnej Amerike. Zaujímavé

Bajevića, Slavena Zambatu a Slobodana Santrača. Tento posledný utbal nemá len dve tváre, ale bol aj nositeľom bronzovej kodesaťtisíc. Presne toľko je aj zaupačky, lebo vtedy ako hráč OFK jímavostí o tejto hre, zhrnutých Belehrad v majstrovskom ročníku v knihe, o ktorej píšeme. Je tomu 1971 /72 nastrieľal 33 gólov. Josip už tridsať rokov, odkedy vyšla táto Skoblar v ligových súťažiach, tak kniha. Bolo to roku 1987, keď brav Juhoslávii, ako i v Nemecku a vo tislavské slovenské telovýchovné Francúzsku dosiahol najviac gólov. vydavateľstvo Šport vydalo knihu Z ešte starších hráčov sa tu spoFutbalový dekameron – 10 000 mínajú Blagoje-Moša Marjanović zaujímavostí o futbale, autora, špora Franjo Matošić. Marjanović bol tového novinára Jána Feketeho. prvý, ktorý u nás dosiahol viac než Publikácia je aj v terajších časoch tisíc gólov. veľmi zaujímavá a pútavá na Chýrečný Pelé dal svoj čítanie, hoci sa odo dňa, ako tisíci gól roku 1979 proti uzrela svetlo sveta, vo futbale celku Vasco da Gama v dreveľa toho nového udialo. Nové se Santosa. Lopta z tohto štadióny, futbal silne prenikol zápasu hneď pocestovala aj do Afriky či Ázie. Zrodili sa do futbalového múzea, ktoré nové futbalové mená na týchto sa nachádza v rámci futbapriestranstvách. Futbalová inlového giganta, štadióna fraštruktúra je zmodernizovaná.

Maracaná.

Vystavali množstvo futbalových Z kanonierov z Českosloštadiónov, takže už nemožno venska najlepší bol Josef hovoriť, že je najväčší futbaloBican, kým po ňom Slovák vý chrám chýrečná brazílska Jozef Adamec. V európskych Maracaná, či škótsky štadión rámcoch sú tu ešte Portuv Glasgowe. O najchýrečnejšom galčan Eusébio, Rakúšan európskom futbalovom chráme Pel : Pre mňa je futbalová lopta plniacim Krankl, Holanďan Johan sa predsa hovorilo o londýn- perom ktorým možno písať básne.

Cruyff, Bulhar Žekov, Poliak skom Wembley štadióne.

Szarmach... Kráľovská koruna Mnohé štadióny sú dnes pre najlepšieho strelca predsa veľký počet chuligánov upravené, je povedať, že v ideálnych zosta- patrí Nemcovi Gerdovi Müllerovi. obmedzili, zmenšili ich kapacitu vách sa nenachádza meno najlep- Málokto mal taký čuch na góly ako tribún, predovšetkým z bezpeč- šieho futbalistu z našich priestorov tento Nemec. Jeho góly možno nostných dôvodov. Spomínaná Dragana Džajića, kým Zvonimir neboli pekné, ale neraz boli rozhoMaracaná v sedemdesiatych rokoch Monsider zo Záhrebu brankára dujúce a vošli do histórie futbalu. mala kapacitu 178 000 a na začiatku Franju Glazera a Zlatka Čajkovskéosemdesiatych rokov to bolo už ho zaradil do ideálneho mužstva. PANTELI PREK APIL MARI A len 155 000. Toho času jej kapacita Jednoznačne väčšina Leva Jašina Najrýchlejšie góly? Góly v prje určite menšia. Dnes sú mnohé považuje za najlepšieho brankára. vých minútach zápasu? Vraví sa, niekdajšie štadióny zbúrané, kluby Španieli si zasa myslia, že je to že usilovnosť prináša ruže. Za najsi vystavali nové, modernejšie, kde ich krajan Zamora, Angličania si rýchlejší gól vo futbalovej histórii je miesta iba na sedenie. O obraze veľmi vážia Banksa, v Brazílii je to sa oficiálne považuje ten, ktoideálneho štadióna sa píše už v tej- Gilmar, v bývalom Československu rý dosiahol Jim Fryatts v zápase to knihe. A hovorí sa, že budúcnosť Plánička či Ivo Viktor..., Grosics je anglickej štvrtej divízie Bradford prinesie jeho ozelenenie a ozdra- Maďarom najlepší rovnako tak, ako – Tranmere v roku 1964. Hneď venie. Bude okolo neho viac zelene aj Nemcom Sepp Maier. Mená Di po otvorení hry kopol loptu na a kvetov, množstvo ekologických Stefána, Bózsika, Kubalu, Puskása, súperovu bránu a tá na všeobecné aparatúr na zachytávanie škodli- Bobby Charltona, Beckenbauera, prekvapenie skončila v súperovej vých odpadových látok, smogu, Cruyffa, Masopusta, Hidegkutyho, sieti. Na rozhodcových hodinkách prachu a hluku. Namontované Eusébia... sa v európskych štátoch ubehlo len štyri sekundy. Takýchto prístroje na produkciu ozónu, pri- s úctou vyslovovali. gólov bolo ináč už aj v súčasnosti. jateľnej temperatúry a vlhkosti, Keď ide o najlepších strelcov Mnohí si možno spomínajú, že aj aj vtedy, ak nebude zastrešený. v publikácii, Ján Fekete uvádza u nás v Subotici pred niekoľkými Štadióny musia byť oázami krásy, i mená kanonierov z bývalej Ju- rokmi v zápase ženských celkov oddychu, pokoja a príjemného hoslávie. A to predovšetkým Boru padol podobný gól. rozptýlenia.

Kostića, Milana Galića, Dušana Keď ide o góly z druhej stra-

F

48

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Titulná strana knihy ána Feketeho

ny ihriska, nemôžeme si nespomenúť práve zápas z roku 1980, keď v Niši hrali domáci Radnički a mostarský Velež. Domáci, vtedy i reprezentačný brankár Dragan Pantelić vykopol loptu z vlastnej šestnástky tak ďaleko, že spadla za hranicu trestného územia súpera a odtiaľ skočila veľkým oblúkom až do brány, ktorú chránil Enver Marić, tiež reprezentant! Pantelićov gól z výkopu bol už jeho štvrtým v sezóne. Dve kolá predtým totiž v stretnutí s OFK Belehrad využil tri jedenástky. Toto tiež (pričom jednu ešte ako brankár aj chytil!) a stal sa najlepším strelcom mužstva. Jeho všetci spoluhráči mali na konte dovedna iba osem gólov!

Keď ide o gólové rekordy, spomína sa aj zápas z MS v Nemecku roku 1974, keď reprezentácia Juhoslávie porazila Zair 9 : 0. Na druhej strane máme tiež také trochu nezvyčajné úrody gólov, a to tiež z našich krajov, z Macedónska.

Totiž veľkým škandálom bol finiš oblastných futbalových majstrovstiev Ochridského obvodu. O prvé miesto bojovali Ilinden a Debarica a svoje zápasy vyhrali rekordnými výsledkami. Ilinden zdolal súpera 139 : 0 a Debarica svojho 87 : 0.

Futbalový zväz Macedónska potom vyriekol veľmi prísne verdikty, hráčov a funkcionárov doživotne dištancoval z futbalu.

V tejto knihe Jána Feketeho sú ešte mnohé rarity a nezvyčajné futbalové udalosti. Možno si prečítať niečo aj v súvislosti s celosvetovými futbalovými dianiami. V závere sa spomínajú ešte mnohé obmeny futbalu: nohejbal, potom halový futbal, anglický a brazílsky autofutbal, motofutbal, thajský trunkball, španielsky futbal na corride...

• ŠPORT •

SO ŠÍĎANOM SAMUELOM KOLÁROM NAJVIAC O VOLEJBALE

Naša láska k športu bola úprimná Stanislav Stupavský

šie trénovať volejbal s mužstvom dôstojníkov. Po návrate z vojenčiny amuela Kolára, sedemdesiat- zamestnal sa ako obchodník v dvaročného čulého starca sme predajni Centropromet v dedine našli medzi kvetmi v obývačke Jamena, asi 35 kilometrov od Šídu, rodinného domu v Šíde, ktoré tam a takto sa to začalo: priniesla jeho manželka Radojka, „Stretol som sa tam s viacerými aby nepomrzli tejto zimy, a tak mladými ľuďmi, s ktorými sme vytvorila svojráznu malú bota- trávili voľný čas. Rozhodli sme sa nickú záhradu. Na otázku, čo robí, hrať volejbal na voľnom priestore povedal: pri školskej budove, darilo sa nám „Práve sme moja to, hoci sme ponad manželka a ja začali sieť prehadzovali obzerať albumy, v futbalovú loptu. nich staré fotograV roku 1966 som fie, aby sme si spoodcestoval na Slomenuli na chvíle z vensko, odkiaľ som našej mladosti. A priniesol opravdivú tá bola, verte mi, volejbalovú loptu. krásna! Pravdaže, Vďaka veľkej vôli, Prv mužstvo K raničar po založení v roku hádam i preto, že ale aj tomu, že sme Samuel Kolár stojí tretí z ava (dres číslo ) sme aj sami boli mali pravú volejmladí.“ balovú loptu, už v mohla odradiť! Vďaka príspevku dobre, ale už v nasledujúcom roku Nechceli sme roku 1967 v sme Obecného ZOFK v sume vtedajších 1968 získalo titul majstra a postúSamuela veľmi vy- Samuel Kolár dnes Jamene založili VK 50 000 dinárov, mužstvo Graničara pilo do Prvej vojvodinskej ligy. rušovať v jeho spoGraničar. Prvý zá- sa vydalo na cestu do Banátu. Z Vtedy klub zaangažoval prvého mienkach, iba sme ho usmernili pas sme hrali s VK Mladost z Marti- Jameny do Morovića na trakto- odborného trénera Jovana Jankona jednu, aj dnes jemu veľmi milú niec, potom aj so šídskou milíciou. rovej vlečke, z Morovića do Šídu vića, prišli nové posily a mužstvo tému, a to je šport, predovšetkým Ďalší súperi nám vlakom, kde až desať sa stabilizovalo v lige. Trvalo to tak volejbal, ktorému venoval najkraj- boli z Chorvátska, hodín čakali na vlak, do roku 1972, keď sa podľa nových šie roky svojej mladosti. ktorý ich prepravil do pravidiel volejbal nemohol hrávať mužstvá Drenovci „Volejbal som si obľúbil už v a Strošinci.“ Belehradu, odkiaľ sa na otvorených ihriskách, ale v sále. škole, keď sme sa na hodinách autobusom odviezli Keďže Jamena nemala telocvičňu, Neskoršie prišla telesnej výchovy u profesora Žarka vážna ponuka, kedo Zreňanina. Tá ces- zápasy najprv hrali v priestoroch Petrovića v Obchodnej škole v ďže VK Graničar pota trvala viac ako 24 STV Partizan v Šíde, potom v sále Šíde stretli s týmto športom. Už zvali na kvalifikačný ZŠ Sriemskeho frontu, napokon v hodín! predtým nás s ním zoznámili mladí turnaj pre doplneČo sa dialo v Zre- šídskej športovej hale. Pre nedovolejbalisti staropazovskej Jedno- nie Vojvodinskej ňanine? statok peňazí, lebo nemali ani na ty, ktorí vtedy boli žiakmi našej ligy. Samuel Kolár „Na turnaji hralo cestu do Šídu, kde hrávali domáce školy, jedinej pre obchodníkov si spomína, že vtedy osem mužstiev; z zápasy, VK Graničar roku 1975 v Srieme. Až dodnes si pamätám nebolo tej sily, ktorá Kovina, Bočara, Ba- zanikol. ich mená; boli to Michal Sládek, by ich od účasti na Michal Lešťan ako žiak vaništa, Ravného „Dnes v Šíde pôsobí päť volejbaPavel Poliovka, Bane Bukurecki a turnaji v Zreňanine v Šíde Topolovca, my a ešte lových klubov. Občas odídem na Michal Lešťan, ktorétri, na ktoré si teraz zápas, ale som rozčarovaný. Mladí ho fotografiu mám nemôžem spomenúť. ľudia prídu sledovať volejbal, na vo svojom albume.

Pravdaže, my sme boli tribúne v rukách držia mobilné Bolo to v rokoch 1960 unavení z cesty a v súlade telefóny, pozerajú do nich, ťukajú, a 1961,“ veľmi bystro s tým boli aj naše výkony. namiesto toho, aby fanúšikovali si spomína Samuel.

Hneď v prvom zápase sme svojim hráčom. Naša láska k športu Pazovčania boli sa stretli s víťazom Ravnim bola úprimná, ale na tie časy nám šídskym chlapcom Topolovcom, a potom sme zostali iba pekné spomienky.“ vzormi a svojráznyprehrali aj ďalšie dva zápaPo týchto slovách sme sa rozmi učiteľmi volejbalu. sy. O krátky čas nám ozná- lúčili so Samuelom Kolárom v Žiaci vtedy hrávali iba mili, že sa formuje Druhá rodinnom dome v Šíde a nechali priateľské zápasy v vojvodinská liga, tentoraz ho s jeho rojčivými myšlienkami na škole. V rokoch 1964 sme kvalifikáciu úspešne niektoré iné, preňho krajšie časy. a 1965 sa Samuel Kozdolali a postúpili.“ lár ocitol na vojenčiPrvú sezónu v novej lige Snímky: autor a z albumu Samuel je druhý v bloku ne, a tam začal vážnej- Zo zápasu v roku mužstvo Graničara hralo S. Kolára

S

• ŠPORT •

7 /4738/ 18. 2. 2017

49

Šport MUŽSTVO SELENČSKÉHO KRIVÁŇA V JESENI NA ŠIESTOM MIESTE

Chcú nabrať dobrý dych Juraj Pucovský

depodobne nie je reálnym odzrkadlením o neúspešnom skončení súkvality mužstva, v ktoperenia s pivnickou Sláviou rom je väčšina domá- Priebojný: Dominik Alexy o postup cich hráčov zo Selendo novoutvoče. Skôr by sa mohlo povedať, že kojní, že z hlavného prameňa renej Somborje výsledkom nešťastnej zhody financovania, z rozpočtu Obce skej oblastnej Báč vlani dostaokolností, preligy v sezóne li o 180 839 60 dovšetkým na PIATI TRIAFALI 2015/16 se posledných V jeseň sa do listiny strelcov dinárov menej lenčský Kriváň dvoch zápa- zapísali piati hráči Kriváňa: Pavlov ako v roku 2015, nové majstrovsoch jesene. (8 gólov), Nikić (3), Kutenič (2), a to bez žiadnestvá začal výho, správneho Keby z nich Salijević (2) a Medić (1). borne. Minulej a prijateľného vyťažili maxijesene z prvých zdôvodnenia! mum, ako sa troch zápasov Prípravy na jarnú časť majpodľa priebehu súbojov črtazískal sedem lo, kriváňovci by sa vyrovnali strovstiev Medziobecnej ligy bodov z mož- Úspešný zásah brankára Kriváňa Pavla Naďa Báčska Palanka – v počte bodov ných deväť, prvá trieda, sa zas Neštínom a Nahoci dvakrát za sebou hral na fiasko – 4 : 0. čnú v nedeľu 12. šou hviezdou na ihriskách súperov. februára. Hráčsky Tretia tretina jesennej sezóny druhom a treťom Najprv pred kriváňovcami zlo- sa začala mimoriadne cenným mieste. káder zostal požila zbraň Naša hviezda kope od jesene, v Silbaši 2 : 1, hoci od OSEMNÁSTI HRALI do tréningového 54. min. hostia dohráprocesu mienia Všetkých deväť jesenných zápasov hrali A. Strehársky, Kočonda, vali bez vylúčeného Deljanin, Lučar, Pavlov a Salijević. Osemkrát na trávnik vybehli zapojiť i troch Spasića, ktorý si do Naď, Nikić, Kutenič a Sklabinský. Po sedem zápasov na konte svojich mladších konca jesene už viac majú Alexy, M. Strehársky a Jovović, Gašparovský hral päť ráz, futbalistov, ktorí neobliekol tričko muž- Lipták štyri súboje, Medić tri zápasy a raz sa na trávniku objavili vyrástli v pionierstva. Potom už podľa Spasić a Kocić. skom mužstve tradície Selenčania zaKriváňa. Pr vé hrali dobre v Maglići, kde získali a zaslúženým víťazstvom nad dva jarné zápasy Zlepšenie výbod v opravdivej spŕške gólov – 3 tímom Budućnost z dediny Para- konov mužstva s Našou hviezdou : 3. Do tretice a Maglićom zoge 2 : 0, z Obrovca si a náprava repuKriváň pred hrajú doma Kriváň priniesol bod tácie z jesene Zaisťuje obranu: Alen Strehársky svojím obea v prípade plné(1 : 1), získaný s do- budú hlavnými censtvom mácim Borcom, ale cieľmi futbalistov Kriváňa, ktorí ho zisku Selenčania môžu očakápo dlhšom vzhľadom na zmr- chcú v jarnej časti nabrať dob- vať pekný posun smerom nahor. čase hral hané šance, rý dych. Cesta O tom, že sa tak nestane, nechcú majstrovský dvoch hráčov PENALTY – 4 : 3 za stúpaním na ani rozmýšľať! zápas so suviac po preRozhodcovia na de- vyššie priečky sednou báčstávke, nevy- viatich zápasoch naria- v tabuľke zo 6. Budućnost 9 7 0 2 20 : 11 21 skou Tvrđaužitú penaltu dili štyri penalty proti miesta po jese9 5 2 2 21 : 7 17 vou a zvíťazil Nikića, to sa Selenčanom: strelci ni pre zverencov Neštín 3 : 2. považuje za Tvrđavy a Neštína trénera Draga- Naša hviezda 9 5 2 2 17 : 8 17 Potom n e ú s p e c h . prekonali Naďa, kým n a J o v o v i ć a 9 4 3 2 19 : 13 15 nasledovali Najlepší strelec: V p o s l e d - Silbašan a Tovarišan nebude ľahká, Maglić tri zápasy, Darko Pavlov (na lopte) nom 9. kole netrafili. V prospech lebo majú iba Vojvodina 9 5 0 4 19 : 15 15 z ktorých sa najväčšie roz- Kriváňa boli tri penalty: o osem bodov 9 3 3 3 16 : 18 12 na konto selenčského mužstva čarovanie, prehra doma 1 Nikić s Tvrđavou obe viac od posled- Kriváň dostal iba bod. V 4. kole priš- : 2 s novogajdobranským premenil, ale s Borcom nej Tvrđavy. Naj- Borac 9 3 2 4 14 : 19 11 la prehra v Kulpíne s domácim mužstvom Soko, keď do- v Obrovci trafil žrď. viac preto, že sa Soko 9 3 1 5 8 : 17 10 mužstvom 4 : 3, aby o týždeň mácim vo veľkej miere aj v klube nemôžu neskoršie v tvrdom boji Neš- šťastena obrátila chrbát.

9 1 2 6 14 : 28 5 pochváliť so stabilnou finančnou Kulpín tín odniesol bod zo Selenče – 1 Šieste miesto Kriváňa prav- situáciou. V Kriváni nie sú spo- Tvrđava 9 1 1 7 10 : 22 4

P

50

www.hl.rs

: 1. Na hosťovaní v Tovariševe hostia akoby nepochopili vážne domácu Vojvodinu, podcenili jej mužstvo a zažili opravdivé

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

FK Budúcnosť v jeseň 2016: tréner Stanivuk, Kosturanov, Krstić, Latinović, Lalatović, Malidžan, Rodić, Ljubičić, pomocný tréner Hataľa (v úzadí), Zečević, Tucakov, Horvát (stoja zľava), Kovačević, Ardalić, V. Živojinov, Štefek, Sekulić, Adámek, Vučković, Ćetković (v drepe zľava)

V útoku: D. Ćetković, M. Latinović, N. Krstić (zľava)

NA VOJVODINSKOM FUTBALOVOM „SEVERE“ BUDE PEKELNÁ JAR

Bečej, Budúcnosť, Sloga a bodka!

Juraj Pucovský

prístup k záväzkom a solídne výkony Budúcnosti priniesli pekný ložiansku Budúcnosť v dô- úspech – titul vicemajstra jesesledku reorganizácie fut- ne. Prvý Bečej, ktorého Hložanbalových súťaží v pokrajine čania porazili na jeho trávniku z Novosadsko-sriemskej ligy pre- už v 1. kole 2 : 1, zoskupil o päť bodov (vcelku 40) viac od nich; na treťom mieste je Sloga z Čonoplje, ktorá je podľa počtu bodov (35) vyrovnaná s vicemajstrom.

Zimná prestávka je už preč, mužstvá začali s prípravami na jarnú odvetu, Hložančania trénujú od 22. januára 2017, robia plány ako najlepšie hrať, splniť vlastné ciele Pevná obrana: O. Štefek (3), S. Sekulić (11), a priania fanúšikov.

N. Krstić (2) a brankár D. Kosturanov pred Súdiac podľa toho, Odžačanom G. Ognjenovićom (v bielom drese) čo sme videli v jeseni, na vojvodinskom sťahovali do novoutvorenej Voj- futbalovom „severe“ sa na jar môže vodinskej ligy – severnej skupiny. očakávať pekelný boj o titul majVedenie klubu, trénera Sinišu Stanivuka a jeho zverencov v novej spoločnosti dočkala väčšina neznámych súperov, najmä z územia obcí Subotica, Sombor, Apatin a Odžaci, keďže s mnohými z nich dosiaľ nikdy nehrali.

Dobrá príprava, veľký výber kvalitných hráčov, vážny

H

Sedemmíľovým krokom: Dušan Lalatović

nosť, Sloga a bodka! Práve týmto poradím. Neveríme, že štvrtý Srbobran (27 bodov) tu má nejakú šancu. Možno iba vtedy, ak tri spomenuté mužstvá úplne poľavia, čo je priam neuveriteľné, lebo podľa správ všetci sa patrične posilnili. Čo rozhodne o tom, kto postúpi do Srbskej ligy – skupina Vojvodina?

Bude to najlepšie organizovaný klub, kvalita mužstva, Nekompromisný poctivo a zaslúžev obrane: Slavko Rodić ne získané body na trávniku alebo, ako sa to u nás často povráva (v čom je hodne pravdy, ktorú ťažko Posledná prekážka dokázať), postúpi tím výdatne súperom: brankár Dejan podporený zo strany?! V kuloároch Kosturanov počuť, že je také niečo možné aj na jar v tejto lige!

stra. Nového majstra treba hľadať práve medzi trojkou najlepších v prvej etape: teda Bečej, Budúc-

Je čas na Spoločensko-zábavný časopis pre mládež

Ročné predplatné:

400,00 din.

Polročné predplatné:

200,00 din.

Časopis si môžete objednať prostredníctvom:  webovej stránky www.vzlet.rs/predplatne/  mailovej adresy vzlet@hl.rs  telefónneho čísla 021 47 20 840  kolportérov

Čítajte Vzlet!