Hlas 08 2017 by NVU Hlas ľudu

Ján Triaška Báčsky Petrovec

Víťazi Klobásafestu v Petrovci

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 74 | 25. 2. 2017 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4739/

Z obsahu

25. 2. 2017 | 8 /4739/

Uzávierka čísla: 22. 2. 2017

4 TÝŽDEŇ 4 Nielen čas melie nás 5 Mandát predsedu zostal obmedzený 7 Úcta k materinskej reči

8 SLOVENSKO 8 Kryštálová Piata loď

9 ĽUDIA A UDALOSTI 11 Najmanažér v zdravotníctve za rok 2016 12 Nieto zlej klobásy

V Slovenskom národnom dome v Kysáči v sobotu 18. februára zasadalo Zhromaždenie Matice slovenskej v Srbsku. Prítomných bolo 69 delegátov z dvadsiatich MOMS. Hlavnou témou bola novelizácia Stanov MSS. (s. 5) E. Šranková

19 Slovenské priadky v etno dome

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Zima prináša skvelé veci

23 OBZORY 23 Dočítať do konca 28 Intertextualita – čo to je? 29 Toky, prúdy, víry...

31 KULTÚRA 33 V druhom polroku aj slovenčina 34 Kultúrne zdroje sú neadekvátne

Premiéra knihy Jazykové omyly 2 – Z jazykovej kultúry vojvodinských Slovákov autorky Anny Horvátovej, ktorá vyšla v rámci NVU Hlas ľudu, bola v pondelok 20. februára v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci. (s. 31) K. Gažová

prispôsobené odvetviu turistiky 35 Roky nie sú prekážkou

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA 46 ŠPORT 47 Vyznať sa v tlačenici 48 Založili Šachové centrum Padina 51 Zlatá medaila zlatým volejbalistkám Autor titulnej fotografie: Jaroslav Čiep

Príležitostným programom v Slávnostnej sieni Obce Kovačica, neskoršie v aule ZŠ Mladých pokolení a záverečným ceremoniálom v Galérii Babka v Kovačici v utorok 21. februára 2017 si pripomenuli Medzinárodný deň materinského jazyka. (s. 7) A. Chalupová

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

•

www.unsplash.com

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE

Naše volebné obzory Národnostné spoločenstvá, podobne ako tie väčšinové, majú svojich begov. Dokonca aj takých, ktorí by radi, a to čím skôr, vystriedali súčasných.

šakáno a pochopiteľne, na takom systéme sú založené aj mnohé štátne zriadenia, ktoré síce nesú prívlastok demokratický, ale vládne tam silná ruka jedného človeka. Vidieť to z aktuálneho cirkusu, pardon, situácie v súvislosti s nadchádzajúcimi prezidentskými (o čom píšeme na strane 4) – a logika vecí nakladá – pravdepodobne aj parlamentnými voľbami. V prípade teda, že nepríde k rotácii funkcií, ako to býva napr. v Rusku. Predvídať je však ťažko, veď politika je druhé najstaršie remeslo na svete, v ktorom pravidlá veľmi neplatia, podobne ako ani v tom prvom… Nechajme však vysokú politiku bokom. Máme totiž pred sebou aj iné tohtoročné voľby. Matičné, ktoré by mali byť dakedy na jar, ale už teraz u mnohých prebúdzajú zvedavosť, a to nielen novinársku. Vieme, kto kreslo hlavy MSS neobsadí, keďže uplynulý víkend (píšeme o tom na strane 5) neprišlo k zmene stanov tejto neziskovej občianskej mimovládnej organizácie, pomocou ktorej by sa vymazal odsek obmedzujúci voľbu predsedu najviac dvakrát za sebou. Odsek zostal, čo je v podstate asi dobre. Voľby sú

vymyslené na to, aby sa veci menili, posúvali, rozvíjali. Ľudská múdrosť, prameniaca z viactisícročnej skúsenosti v oblasti štátneho zriadenia a riadenia štátu, cisárstva, kmeňa atď., priniesla inštitúciu volieb a spolu s ňou aj štvorročný, resp. päťročný mandát, prípadne dva. Funkcia volieb je totiž legitimačná, stabilizačná, aktivizačná, kontrolná. Na to netreba zabúdať. Ani v prípade matičných volieb, ktoré zrejme budú využité na „prípravu terénu“ na voľby do národnostných rád národnostných menšín v roku 2018. Voľby však – hociktoré, hocijaké – samy o sebe nemusia znamenať a následne priniesť stabilizáciu, po ktorej naša komunita už naozaj túži. Aj si ju zaslúži. Čoskoro totiž zistíme, čo prinesú voľby do „jednotnej inštitúcie Slovákov žijúcich v Republike Srbsko“, v ktorej badať nejednotnosť a animozity, sčasti aj stranícku politiku, ktorá sa chce dostať do MSS. Aj toto vlastne hovorí o nadmernej politizácii inštitúcií. Všetkých. Spolitizovaná je dokonca aj inštitúcia obyčajného, všedného života. A nevidieť tomu koniec, ani stabilizáciu na obzore. Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs. 8 /4739/ 25. 2. 2017

Týždeň

InPress

ODÍN

Letí, letí

Nielen čas melie nás

Oto Filip

Jasmina Pániková

ietadlo plné cestujúcich a dvaja piloti, ktorí sa nevedia dohodnúť, kam nasmerovať lietadlo. Na lietadle nepíše ani Novak Đoković, ani Vlade Divac, iba Serbia 2017... Reklama pre našu leteckú spoločnosť to nie je, ale určitým druhom reklamy je. Na takýto druh predvolebného videoklipu prišiel tím zhromaždený okolo ešte stále aktuálneho premiéra Vučića (alebo aj on sám prišiel na to). Počas minulých rokov premiér často hovoril o našej leteckej spoločnosti ako o najrozvinutejšej spoločnosti v regióne. Dokonca aj na svojom twitterovom účte propagoval túto spoločnosť a let medzi Belehradom a New Yorkom, takže nie div, že je aj jeho video nahrané práve v lietadle. Ibaže nevieme ktorej spoločnosti spomínané lietadlo patrí. Ak porovnáme zatiaľ zverejnené predvolebné videá, musíme skonštatovať, že toto najnovšie vyzerá profesionálne. Na úrovni. Šešelj prvý zverejnil video, ale, uznajme, nemá okolo seba veľmi kreatívnych ľudí. Podobne ako aj Jeremić. Zábery z mítingov v štýle „sľubujem lepšiu budúcnosť...“ – už videné. Možno aj trochu lacné? A potom zrazu doletí Serbia 2017, plná cestujúcich a s ňou aj otázka: Ozaj, koľko stojí prenájom lietadla? Ako náš premiér hovorí, a on nikdy neklame, prenájom stál od 200 do 400 eur. Zdarma! Prečo prenajímať siene na oslavy? Prenajmeme si lietadlo! Ako sme už naznačili, lietadlo je plné cestujúcich (vraj, štatistom platili po 15 eur) a premiér hovorí, že je naša krajina rozdelená dvom osobám – prezidentovi a premiérovi a ak táto dvojica bude viesť krajinu v rozličných smeroch, neudržíme stabilný kurz. Čo sa skrýva za touto myšlienkou? Je možné, že dvaja politici, z rovnakej strany, hlásajúci rovnaké ideály, odrazu zmenili smer pohybovania? Po rozhovore dvoch lídrov prezident povedal, že sú on a premiér jedna idea v dvoch osobách (?) a že budú spoločne viesť krajinu. Kam? Dúfajme, že nie takým smerom ako piloti v spomínanom videu.

www.hl.rs

ikdy nepovedz nikdy. Ďalšiu ukážku opodstatnenia uvedeného tvrdenia možno vidieť v jednomyseľnom rozhodnutí najprv Predsedníctva (14. februára), následne i Hlavného výboru Srbskej pokrokovej strany (17. februára) podporiť kandidatúru aktuálneho premiéra Aleksandra Vučića na pozíciu hlavy štátu. Svoje rozhodnutie uchádzať sa o post prezidenta zdôvodnil pevným presvedčením, že Srbsko potrebuje prácu, stabilitu, investície, nové cesty a nové nemocnice, budúcnosť. Nepriame náznaky takejto jeho orientácie sa dali skôr vytušiť, než byť o nich rezolútne presvedčený už od chvíle, keď predseda vlády vyrukoval s názorom, že si nevie predstaviť ďalšie pôsobenie v pomeroch, ak na nadchádzajúcich prezidentských voľbách zvíťazí ktosi z opozičných radov. Moc chutí rôzne a s rôznou intenzitou, takže pri novom rozdelení politických kariet najväčšmi zostal zaskočený súčasný prezident Tomislav Nikolić. Počítajúc azda najviac s podporou Moskvy, dobrých pár dní trval na dohovore s Vučićom, pričom nebolo celkom jasné, či o vstupe do volebnej

súťaže, či o výške prípadného odškodného, napríklad v podobe funkcie vedúceho strany, premiérskeho alebo vicepremiérskeho miesta vo vláde, alebo v nejakej inej rovine. Začiatkom týždňa sa dokonca objavili informácie, že sa Nikolić v prípade, že nedosiahne dohodu s Vučićom, pokúsi získať druhý prezidentský mandát ako nestranícky kandidát. Veľa jasného alebo definitívneho do všetkého nevnieslo ani spoločné pondelkové oznámenie prezidenta a premiéra. V tom istom čase členovia vládnucej koalície unisónno opakovali podporu svojmu kandidátovi naznačujúc, že medzi nimi niet ani nebude rozkol. Čokoľvek a akokoľvek, pred nami sú rušné dni, ktoré zrejme budú poznačené preskupovaním síl, údermi očakávanými a podpásovými, reálnymi a inými kauzami a aférami, ako je tá, v ktorej by hlavnú rolu mal mať primátor Belehradu Siniša Mali. Velimir Ilić sa rozhodol podporiť Vuka Jeremića, Dragan Šutanovac zase Sašu Jankovića. Donedávny ochranca občanov Janković v nedeľu odštaroval predvolebnú kampaň v Belehrade sľubom, že sa mieni dožadovať toho, aby Ústava platila pre všetkých rovnako a aby sme

žili v štáte, ktorého úradníci budú zodpovedať pred zákonom a nie pred súdom strany. Či pre stupňujúci sa predvolebný ruch u nás, či pre motívy iné, no člen Predsedníctva Bosny a Hercegoviny Bakir Izetbegović oznámil pred týždňom, že v mene štátu, na čo vlastne nemá právo, odovzdá žiadosť o revíziu oslobodzujúceho rozsudku vyneseného pred desaťročím po žalobe Bosny a Hercegoviny, ktorá, ako je známe, Srbsko obvinila z genocídy. Úmyselné a neústavné provokovanie veľmi vážnej krízy nielen v susednom štáte, ale aj v regióne. Bývalý člen právnického tímu Srbska v súdnom procese, ktorý sa konal na základe obžaloby Bosny a Hercegoviny, Tibor Varadi je toho názoru, že je veľmi málo pravdepodobné, že oznámená žiadosť o revíziu bude akceptovaná Medzinárodným súdom spravodlivosti v Haagu. Zvlášť vzhľadom na veľmi komplikovaný postup. A je tu i skutočnosť, že ťažko možno očakávať nejaké nové zásadné dôkazy. Hra o čas alebo o nový pomer síl? Nech je čokoľvek, ani jedno z uvedeného nevyzerá sľubne. Ibaže nikomu v nijakom prípade nebude nudno.

JEDNA OSOBNOS , JEDNA OT ZKA

BOŽICA MARKOVIĆOVÁ, RIADITEĽKA ÚSEKU PRE POĽNOHOSPODÁRSTVO, POTRAVINÁRSKY PRIEMYSEL A LESNÍCTVO CHORVÁTSKEJ HOSPODÁRSKEJ KOMORY

Združovanie je výhodou Oto Filip

– o by ste odporúčali našim vinárom s cie om zlepši ich pozíciu na trhu – To, čo naša prax ukázala, je, že je veľmi dôležité združovanie výrobcov. My v Chorvátskej hospodárskej komore máme strešné

Informačno-politický týždenník

združenie vinárov pomenované Vinárstvo Chorvátska, ktorého členmi sú výrobcovia tak veľkí alebo strední, ako aj tí menší. Vzniklo v roku 2011, pri konci prístupového procesu,

ktorý u nás odštartoval v roku 2005. Cieľom združenia je hájenie záujmov smerom k regulátorovi a k príslušným telesám v Chorvátsku, ako sú napríklad ministerstvá. To, čo je pre vinársky úsek tiež dôležité, je, že sú viacerí členovia nášho združenia alebo ich reprezentačné teleso zároveň i členmi príslušných európskych združení. Podotkla by som aj významnú možnosť financovania takto organizovaných výrobcov, vyplývajúcu z rámcov spoločnej európskej poľnohospodárskej politiky. Výrobcovia združení prostredníctvom výrobných organizácií alebo klastrov sú teda zvýhodnení pri získavaní prostriedkov z európskych fondov. •T

•

NA 10. ZASADNUTÍ POKRAJINSKÉHO ZHROMAŽDENIA

Jednu zrušili, druhú založili Jasmina Pániková

a prvom tohtoročnom pracovnom zasadnutí pokrajinského parlamentu pozornosť poslancov bola upriamená na dva kľúčové body – schválenie rozhodnutia o zrušení Fondu pre podporu investícií vo Vojvodine a schválenie rozhodnutia o založení Rozvojovej agentúry Vojvodiny. Doterajší fond poslanci zrušili 88 hlasmi a 78 hlasmi podporili založenie agentúry. Počas 13 rokov, koľko fungoval Fond pre podporu investícií, realizovaných bolo na desiatky významných investícií na území pokrajiny, a tak zohral dôležitú úlohu v rozvoji Vojvodiny. Pripomenul to predseda Zhromaždenia

APV István Pásztor, vratné prostriedky, podľa ktorého nová na celý proces bude agentúra bude mať dohliadať Zhromažoveľa širšie spektrum denie rozvojovej činností. „Agentúra agentúry, ktoré tvobude realizovať porí pokrajinská vláda, litiku vlády, presneja riadne výročné správy budeme zašie, bude navrhovať príslušné opatrenia sielať kompetentným a uskutočňovať rozvýborom a Zhrovojovú politiku, ktorá maždeniu APV na je vo fókuse pokrajin- „Agentúra by mala schválenie,“ vyhlásil skej vlády,“ povedal začať fungovať Mirović konštatujúc, Pásztor. že transparentnejzačiatkom mája,“ Predseda pokrajin- avizuje predseda ší spôsob nemohol skej vlády Igor Miro- pokrajinskej vlády. vymyslieť. vić spôsob budúceho Kde existuje viacefungovania agentúry oceňuje ro strán, tam je aj viac názorov, taako najtransparentnejší možný. kže aj ohľadom týchto rozhodnutí „Budeme mať vypísané konkurzy, boli poslanci rozdelení. V mene sekretariáty budú udeľovať nená- poslaneckej skupiny Demokratic-

kej strany Nenad Borović ocenil, že je rozvoj pokrajiny viac než seriózna úloha, ktorá by nemala byť poverená iba pokrajinskou vládou. „Moc bude jednoznačne v rukách jednotlivcov z vlády a Zhromaždenie bude marginalizované,“ povedal Borović. Rovnakej mienky bol aj Đurađ Jakšić (SRS). Podľa neho okruh pôsobnosti sa prelína s kompetenciami jednotlivých sekretariátov – pre regionálny rozvoj, poľnohospodárstvo a turizmus. Radikáli sú toho názoru, že občania Vojvodiny zo založenia novej agentúry nebudú mať žiadny osoh. „Známe sú nám mizerné výsledky agentúr a enormné platy zamestnaných, ktoré financovali daňoví poplatníci. V našej krajine pôsobí viac ako 200 rôznych agentúr a v prípade ich zrušenia by sa na ročnej úrovni ušetrilo viac ako 850 miliónov eur,“ skonštatoval Jakšić.

V KYSÁČI ZASADALO ZHROMAŽDENIE MSS

Mandát predsedu zostal obmedzený Elena Šranková

Slovenskom národnom dome v Kysáči v sobotu 18. februára bolo zasadnutie Zhromaždenia Matice slovenskej v Srbsku. Stredobodom pozornosti matičných delegátov boli zmeny matičných stanov. Navrhnutých bolo 13 zmien a na podnet banátskych matičiarov sa hlasovalo aj o návrhu, aby Správna rada MSS zasadala najmenej štyrikrát v roku. Väčšina však rozhodla, aby to zostalo ako doteraz, čiže najmenej dvakrát ročne. Nakoniec z 13 navrhnutých schválili 12 zmien Stanov MSS. Neschválili iba to, aby sa zo stanov vymazal odsek (v článku 53 odsek 4), ktorý hovorí, že sa predseda Matice môže voliť najviac dvakrát za sebou. To znamená, že funkcia predsedu Matice aj naďalej zostáva obmedzená na dva mandáty. Stanovisko banátskych MOMS, ktoré nesúhlasia s tým, aby sa spomenutý odsek vymazal, v Kysáči prezentovali Vladimír Hudec, predseda MOMS Hajdušica, a Pavel Baláž, podpredseda MSS pre Banát. Podľa slov Jána Kriváka, predsedu MOMS Belehrad, aj tamojší matičiari sú toho stanoviska, že predseda •T

•

Matice sa môže voliť najviac dvakrát členov zmenší na menej ako desať. za sebou. Podľa slov hložianskeho Výmena názorov sa rozprúdila matičiara Juraja Červenáka každý okolo návrhu, aby MOMS bola má právo byť volený a má právo samostatnou právnickou osobou voliť. s určitými výnimkami. Nakoniec sa – Preto nikoho netreba obme- uzhodli a schválili, aby stanovami dzovať, aby na funkciu predsedu kandidoval aj tretí raz. Tým skôr, že spolky a združenia nemajú kandidátov na čelných ľudí, lebo sa ľudia vyhýbajú záväzkom, za ktoré si užijú iba kritiky, – povedal Červenák. Stanovisko staropazovského MOMS prezentovala Libuška Lakatošová, ktorá povedala, že podľa ich mienky predseda Matice môže byť maximálne dva mandáty. Zuzana Medveďová-Koruniaková, matičiarka Prítomní delegáti na Zhromaždení z Báčskeho Petrovca, bola tej MSS v Kysáči mienky, že by sa mal vymazať článok, ktorým sa obmedzuje bolo určené, že MOMS má právo mandát predsedu. Uviedla príklad organizovať sa ako samostatná Asociácie slovenských spolkov žien, právnická osoba. To znamená, že kde vyškrtli dva mandáty, pretože sa o tom matičiari rozhodnú v rámci nás je čoraz menej. svojich miestnych odborov. MOMS, Ostatné navrhnuté zmeny ktoré sú samostatnými právnicschválili s menšími korekciami, ku kými osobami, majú v súlade so ktorým sa v diskusii dopracovali. stanovami MSS schváliť vlastný Jednoznačne súhlasili, aby v sta- štatút o organizácii a práci. Penovách viac nepísalo, že MOMS ňažné prostriedky MOMS, ktoré zaniká v prípade, že sa počet jeho nie sú organizované ako právnická

osoba, budú na účte a podúčte Matice, otvoreného pre potreby tých MOMS. Dilemy vyvolal návrh na zmenu stanov v časti venovanej podpredsedom MSS. Nakoniec sa uzhodli, aby predseda MSS z listiny zvolených šiestich podpredsedov určoval troch z regiónu Báčka, Banát a Sriem, ako i zástupcu predsedu. Predsedu Matice v prípade potreby bude zastupovať zástupca predsedu. Na konci zasadnutia sa prihovorila Dagmar Repčeková, veľvyslankyňa SR v Srbsku. Poznamenala, že sú názory o ďalšom volebnom období rôzne: – Keď je niekto dobrý, mal by byť predsedom ďalej, ale Stanovy MS na Slovensku tiež majú dve volebné obdobia a tak je to zaužívané aj vo svete. Podľa jej mienky Katarína Melegová-Melichová robila dobre, dostala medzinárodné uznanie a jej práca je na Slovensku dobre hodnotená. Veľvyslankyňa Repčeková mieni, že ak bude budúci predseda múdry, zvolí si ju za prvého podpredsedu alebo zástupcu a uzavrela: – Možno, že by to bola tá ruka, ktorú by sme tu chceli vidieť, pretože delíme sa na tábory a aký to má význam?!

8 /4739/ 25. 2. 2017

Týždeň SLOVO DALO SLOVO: ŽELJKO DVOŽAK, NÁČELNÍK PRE TURIZMUS, POKRAJINSKÝ SEKRETARIÁT PRE HOSPODÁRSTVO A TURIZMUS

Máme víziu, máme i stratégiu Oto Filip

dovolenke a rekreácii najlepšie neuvažovať v lete, ale už teraz. Podnetom na to môže byť i práve prebiehajúci Medzinárodný veľtrh turizmu v Belehrade, rovnako tak i početné iné obsahy a destinácie, ktoré nám cestovné kancelárie a turistickí pracovníci ponúkajú. Podobne iným, aj Vojvodina má množstvo toho, čo si návštevník môže dopriať. Preto do nej chodí stále viac turistov, rozhodnutých pocítiť jej srdce, spoznať ľudí, zvyky, tradíciu, kultúru, minulosť a súčasnosť. Slovom a stručne – uchádzačov o nevšedné zážitky. Možno tie ponuky skonkretizova , roztriedi – znie prvá otázka adresovaná náčelníkovi pre turizmus Pokrajinského sekretariátu pre hospodárstvo a turizmus Željkovi Dvožakovi.

– Vo Vojvodine sú tematické celky, ako je Dunaj, Frušká hora, Deliblatská piesočina, Palićské jazero. Keďže podobné destinácie nie sú len u nás, to, čo by som osobne najviac vyzdvihol ako náš potenciál, je jej kanálová sieť, priam uliata na rozvoj nautického turizmu. Takú sieť nemá nik iný ani v susedstve, pravdepodobne ani v Európe. Tá môže mať aj svoj termálny príbeh, ktorý si, ale, žiada veľké vklady. A ke ide o prístup k turizmu – Netreba, ani nesmieme dovoliť, aby sa Vojvodina stala tranzitnou turistickou oblasťou. Aby sa nám stávali také situácie, že cruisery prídu, pristavia sa v našom prístave, no pritom nikto nevystúpi z nich. Aj cykloturizmus je potenciálom pokrajiny, lebo sú tu viaceré dôležité trasy. No musíme sa dopracovať k takým obsahom, na základe ktorých návštevníci pobudnú trochu dlhšie u nás. Na-

ším veľkým tromfom, o ktorom sa ale inde pomerne málo vie, je gastronómia, naše špeciality. Znamená to, že v takmer všetkom, čo na tomto pláne robíme, štartujeme vlastne od začiatku. Možno je práve v tom naša šanca. Lebo Vojvodina má svoju dušu, má svoju multikultúrnosť, má iné výhody, produkty. Aj potraviny, či tunajšie kvalitné vína či iné ponuky môžu prispieť k tomu, aby sa hosť u nás zdržal napríklad o deň dlhšie než pôvodne plánoval. Sú to tie strate ick smernice – Celá politika nášho sekretariátu je upriamená na to, aby sme prilákali návštevníkov, aby si u nás predĺžili pobyt. Čiže aby sme neboli len destináciou víkendovou. Nazdávam sa, že sa naši turistickí pracovníci musia s tým cieľom združovať s turistickými pracovníkmi z centrálneho Srbska. I preto, lebo sa zmenili zvyky návštevníkov. Málo je totiž tých, ktorí sa rozhodnú stráviť celých desať dní na jednom mieste. Musia na to mať skutočne vážny dôvod. To však otvára nové šance tunajšie-

EURÓPSKA ORIENTÁCIA OBČANOV SRBSKA

Sínusoidy podpory O. Filip

ransformačný proces sa začal u nás ešte pred rokmi, roky ešte potrvá, no dobre je, že napriek všetkým prekážkam pokračuje. A že sa v eurointegrácii vlastne sústavne zrkadlia mnohé spoločenské reformy a snahy. Najnovší prieskum verejnej mienky, prebiehajúci v tretej dekáde decembra 2016, možno v uvedenom kontexte chápať ako ďalší test našich integračných výsledkov, ale i postojov Európskej únie k Srbku. To prvé a základné: napriek viacerým nepriazňam okolností a osudu, podpora vstupu Srbska do EÚ stúpla. Inak povedané, v prípade súčasného referenda za Európu je 47 percent respondentov, kým odporcov eurointegrácie je 29 percent. V júni 2016 sa za vstup vyjadrilo 41 percent, proti

www.hl.rs

nemu 24 percent anketovaných. Možno je jedným z najzaujímavejších údajov ten, že až 57 percent respondentov nevedelo vyčleniť udalosť, ktorú by v prístupovom procese vlani označili ako najdôležitejšiu. Pre jedenásť percent obyvateľov to bolo otváranie prístupových kapitol, pre päť percent samotné prístupové rokovania. Po štyri percentá opýtaných buď neuviedli žiadnu udalosť, alebo sa nazdávajú, že je to chorvátska blokáda otvárania prístupových kapitol, dialóg Belehradu a Prištiny, prípadne stretnutia Aleksandra Vučića s inými štátnikmi. Viac než každý tretí opýtaný – ich 37 percent – si myslí, že vstup Srbska do Európskej únie spomaľuje alebo komplikuje politika stáleho podmieňovania zo strany EÚ, prípadne neschopnosť tunajšieho vedenia: 14 percent.

Informačno-politický týždenník

Keď však ide o klady Európskej únie, tu už tradične dominuje trojlístok: lepšie možnosti zamestnať sa, lepšia budúcnosť mladých ľudí, ako aj možnosť nehateného cestovania v rámci samotnej únie. Napriek uvedomeniu si všetkých výhod vstupu, takmer polovica opýtaných (49 percent) neprejavila ochotu ešte sa istý čas zriekať a mať pritom naštrbený štandard. Každý tretí sa vyjadril k tomu neutrálne, kým len osemnásť percent jednoznačne tlmočilo ochotu naďalej sa obetovať v záujme vstupu. Štyridsaťpäť percent opýtaných vie, že je otvorených viac prístupových kapitol, ďalších dvadsaťsedem percent uviedlo, že sa začali rokovania o vstupe do únie. Tradične vysoká, tentoraz 64-percentná je podpora reformám, ktoré treba predovšetkým

mu zdravotníckemu a kúpeľnému turizmu, ktoré majú aj kádre, aj možnosti. A čo s lokalitami inými – Definitívne mienim, že Vojvodina má potenciál a zdroje. Musíme mať aj dobrý marketing, aby sme z toho ťažili, aby turisticky ožilo všetko, čo sa dá. Máte príklad Skorenovca, kde ľudia svojou neuveriteľnou energiou dokázali priviesť veľký počet maďarských turistov. Máme i svoje bohaté dejiny, tiež skúsenosti, z ktorých musíme vyvodiť poučenia. V turizme nestačí len inštalovať oznamovaciu tabuľu a na základe toho mieniť, že hosť príde. Ten musí mať aj obsah, ktorý ho priláka. Je tu i Nový Sad ako vždy atraktívna destinácia. Uzavrel by som tým, že máme víziu, máme stratégiu, no máme sa aj čo učiť, aj od iných. Vyzdvihol by som i to, že sa turistickí pracovníci v posledných rokoch, vlastnými silami a skromnými prostriedkami, stali autormi a aktérmi atraktívneho turistického príbehu. Ten dokázal rozšíriť a skvalitniť turistickú ponuku Vojvodiny. realizovať kvôli nám samotným. Po šestnásť percent opýtaných sa nazdáva, že sú najdôležitejšie reformy zdravotnej sústavy a boj proti korupcii, štrnásť percent uviedlo na prvom mieste reformu súdnictva, po desať percent dalo svoj hlas reforme poľnohospodárstva a reforme vzdelávacej sústavy. To, čo sa už tradične opakuje v prieskumoch, je skreslená percepcia verejnej mienky ohľadom toho, kto sú najväčší donátori Srbska. Na prvom mieste sa už roky uvádza Rusko, hoci primát v tom patrí EÚ. Ešte stále je dosť slabá aj informovanosť o konkrétnych projektoch vyfinancovaných úniou. Počulo o nich len 27 percent anketovaných, zväčša o tých v oblasti ochrany životného prostredia, rozvoja zdravotníctva a rozvoja súkromného úseku. Okrem Srbska modelom krajiny, v ktorej by respondenti najčastejšie chceli žiť, sú Nemecko (24 percent), Švajčiarsko (23 percent) a Rusko (19 percent). •T

•

MEDZINÁRODNÝ DEŇ MATERINSKÉHO JAZYKA V KOVAČICI

Úcta k materinskej reči Anička Chalupová

okrúhly stôl na tému Kultúra a pestovanie jazyka národnostných menšín. Po uvítacích príhovoroch zakladateľa Nadácie Babka Pavla Babku a predsedu Kovačickej obce Milana Garaševića a príležitostnom

inštitútu SANU. Slova sa ujali aj predstavitelia Nacionálnej komisie stredná oslava MedzinárodnéSrbska pre spoluprácu s UNESCO, ho dňa materinského jazyka kabinetu ministerky bez kresla v Srbsku sa už tradične koná poverenej európskou integráciou, v Kovačici, kde sa rôznymi kultúrnoPokrajinského sekretariátu pre -vzdelávacími podujatiakultúru, verejné inmi pripomína význam formovanie a vzťaa dôležitosť materinhy s náboženskými ského jazyka. Podobne spoločenstvami a tomu bolo aj v utorok 21. iní. Pri tejto príležifebruára t. r., keď Galéria tosti Dagmar RepčeBabka pripravila bohatý ková, veľvyslankyňa príležitostný program. SR v Belehrade, poPod záštitou Vladana chválila úsilie Pavla Vukosavljevića, ministra Babku, jeho galérie kultúry a informovania a výstavy, ktoré puRepubliky Srbska, Titujú po celom svebora Navracsicsa, člena Oslavu svojou prítomnos ou poctila aj Da mar te a na ktoré môže Európskej komisie, Dag- Repčeková, veľvyslankyňa Slovenskej republiky byť celé Srbsko a mar Repčekovej, veľ- v Srbsku (prvá zľava) Slovensko hrdé. vyslankyne Slovenskej K tomu podotkla: republiky v Belehrade, a Milana programe v podaní dievčenskej „Materinský jazyk je jazyk, ktorý Garaševića, predsedu Obce Kovači- speváckej skupiny kovačické- zjednocuje, a preto chcem, aby ca, sa uskutočnil 17. ročník tejto kul- ho gymnázia o uvedenej téme to bolo naším heslom, aby sme túrnej akcie na podporu jazykovej hovorili Danijela Filipovićová zo ho svätili a rozvíjali cez umenie z rozmanitosti. Podujatie sa začalo Strediska pre nehmotné kultúrne generácie na generáciu.“ v zasadacej sieni Zhromaždenia dedičstvo Republiky Srbska, ktoré obce Kovačica. Za prítomnosti vy- pôsobí v rámci Etnografického sokých štátnych hostí z domácej múzea v Belehrade, a Dr. Gordana pôdy a zo Slovenska sa uskutočnil Blagojevićová z Etnografického

AL RIA INSITN O UMENIA V KOVAČICI získala najvyššie štátne v y znamenanie – Rad Karađorđovej hviezdy prvého stupňa. Pri príležitosti Dňa štátnosti 15. februára t. r. srbský prezident Tomislav Nikolić udelil najvyššie vyznamenanie GIU v Kovačici za osobitné zásluhy v prezentovaní Srbska a jeho občanov, ako aj za dosiahnuté výsledky v kultúrnej činnosti, zvlášť v oblasti maliarstva. Vyznamenanie na sretenskej oslave prijala Mária Raspirová, riaditeľka GIU, pre ktorú je to potvrdením dlhoročnej úspešnej práce insitných maliarov z Kovačice, ale zároveň i záväzkom, aby pracovali ešte viac a stali sa úspešnejšími. Okrem GIU toto vyznamenanie sa dostalo do rúk aj Olympijského komitétu Srbska a Paraolympijského komitétu Srbska. A. Ch. •T

•

Táto nevšedná oslava pokračovala v Základnej škole Mladých pokolení v Kovačici, kde usporiadali výstavu žiackych prác na tému ľudového kroja a príležitostný program v jazykoch národnostných spoločenstiev, v rámci ktorého bolo prečítané aj posolstvo Iriny Bokovej, generálnej riaditeľky UNESCO. Presne napoludnie sa v Galérii Babka uskutočnil záverečný ceremoniál, v rámci ktorého riaditeľka Slovenského inštitútu pre kultúru vo Viedni Alena Heribanová otvorila bohatú expozíciu obrazov Panónska miniatúra. Pri tejto príležitosti Marián Tkáč, predseda Matice slovenskej na Slovensku, slávnostne udelil Cenu za životné dielo insitnej maliarke Eve Husárikovej z Kovačice. K slávnostnejšiemu ovzdušiu podujatia prispeli speváci – členovia Detskej svadby, ktorí v hudobnom sprievode Jána Dišpitera zaspievali zmes príležitostných slovenských ľudových piesní, a členky Ženského cirkevného zboru Kovačica II zaspievali pieseň o materinskom jazyku. V popoludňajších hodinách hostia a účastníci programu navštívili evanjelický kostol a Spomienkový dom Martina Jonáša.

Iný uhol reality

Nikola Petkov 8 /4739/ 25. 2. 2017

Slovensko SLOVENSKÉ MINISTERSTVO PRÁCE SA PRI KONTROLÁCH ZAMERIA NA PODNIKY, V KTORÝCH PRACUJÚ CUDZINCI. NAJMÄ ZO SRBSKA.

Výbušná reportáž o ilegálnej práci Rastislav Boldocký

oriadny rozruch vyvolal na Slovensku článok srbského novinára Dragana Krsnika, ktorý sa tajne zamestnal v galantskom závode kórejskej spoločnosti Samsung. Ministerstvo práce v reakcii na reportáž dokonca avizovalo zvýšené kontroly vo firmách, ktoré zamestnávajú cudzincov. Dragan Krsnik strávil na Slovensku tri mesiace a v časopise Nedeljnik podrobne opísal, čím všetkým musia prejsť Srbi, keď sa rozhodnú pracovať na Slovensku. Podľa neho všeobecnú, nie však pracovnú zmluvu podpíšu len s domácou agentúrou, ktorej kompetencie končia už na území Srbska, a potom ich na starosť preberá agentúra z Európskej únie. Ako ďalej tvrdí, ľudia netušia, do ktorej fabriky ich táto umiestni. On konkrétne skončil v galantskom Samsungu. Cestoval pritom na turistické víza, pričom poistenie mal len na jediný týždeň. Život v Galante bol – jemne po-

vedané – neľahký. Spolu s krajanmi musel za mizernú výplatu – 2,2 eura za hodinu – pracovať dvanásť hodín denne. Stávali o pol piatej ráno, robili ťažkú prácu za pásom, prestávky nemali zaplatené. Často tiež čelili šikanovaniu a za najmenší priestupok im hrozilo prepustenie. Obzvlášť zlé podmienky vraj boli aj na ubytovni. O reportáži časopisu Nedeljnik ako prvý informoval bratislavský Denník N, ktorý tým spustil menšiu lavínu. Článok postupne prebrali takmer všetky médiá, k situácii sa vyjadrili viacerí politickí pozorovatelia a analytici. Vo veľkom sa skloňovali slovné spojenia ako „nelegálna práca“, „neľudské podmienky“, či dokonca „novodobé otroctvo“. Ozval sa aj Samsung so všeobecným vyhlásením, že tvrdenia prešetrí, a následne zareagovalo aj ministerstvo práce. Šéf rezortu Ján Richter uviedol na tlačovej besede, že kontroly úradov sa viac zamerajú na firmy, v ktorých sú zamestnaní cudzinci. „Kontroly sú vykonávané

priebežne, ale teraz sa zameriavame muto typu zamestnávania. Máme hlavne na firmy, v ktorých sú cudzí pripravených viacero akcií,“ zdôštátni príslušníci, hlavne raznil Ján Richter. Miz tretích krajín, lebo tam nister sa chce navyše sa javí, že ten problém osobitne zamerať na je najväčší,“ zdôraznil Srbsko a na tlačovej Richter. Ako dodal, konferencii avizoval, v súčasnosti oficiálne že sa plánuje stretnúť pôsobí na Slovensku asi aj so srbským veľvy6-tisíc občanov Srbska slancom. „Môžu byť a väčšinou ide o ľudí, stovky srbských obktorí sú zamestnaní pročanov, ktorí sú na stredníctvom agentúr území Slovenska nedočasného zamestna- Minister Ján Richter legálne zamestnaní.“ nia (ADZ). Ako vieme, za Práve tieto agentúry podľa mi- prácou na Slovensko odchádza nistra sú problematické. Vlani úrady aj veľa vojvodinských Slovákov. urobili 26-tisíc kontrol zameraných V drvivej väčšine prípadov je ich na nelegálne zamestnávanie. Poda- právne postavenie o poznanie leprilo sa odhaliť vyše tisíc zamestná- šie, keďže preukaz zahraničného vateľov, ktorí načierno zamestnávali Slováka umožňuje zamestnať sa asi 3-tisíc ľudí. Boli medzi nimi aj legálne. Mimochodom, záujem cudzinci – 138 Srbov, 51 Ukrajincov, o tento dokument stúpa. Ako in16 Vietnamcov, šesť Macedóncov. formovala Slovenská televízia, zatiaľ „Gro porušení, dokonca niekde až čo napríklad v roku 2012 o preukaz 90 percent, sa realizovalo v ADZ. celkovo požiadalo 600 ľudí, vlani to Preto aj naše zameranie bude v na- bolo 2 600. sledujúcom období smerovať k toFoto: Wikipédia

SLOVENSKÝ FILM BODOVAL NA PRESTÍŽNOM BERLÍNSKOM FILMOVOM FESTIVALE

Kryštálová Piata loď R. Boldocký

medveďa za víťazstvo v detskej kategórii Generation Kplus. Ide o veľký úspech, keďže sa do tejto kategórie každoročne prihlási vyše sto filmov a nie je vôbec jednodu-

ére samostatnosti slovenský film sa ešte nikdy tak výrazne nepresadil na berlínskom filmovom festivale. Z tohtoročného Berlinale si významné ocenenie odniesla snímka Ivety Grófovej Piata loď a veľký úspech zožala aj poľská režisérka Agniezska Holland s filmom Cez kosti mŕtvych, ktorý sčasti financovali aj Slováci. Piata loď je príbeh malej Jarky, ktorej matka nezvláda rodičovské povinnosti Sc na z lmu Piata loď a ktorá sa nebezpečnou hrou na rodinu snaží napraviť svet ché prebojovať sa do festivalového dospelých. Adaptácia rovnomenné- programu. Slovenská premiéra filmu ho románu Moniky Kompaníkovej je naplánovaná na 16. marca. si z Berlinale odniesla Kryštálového Poľská režisérka Agniezska Hol-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

land vyštudovala pražskú FAMU a širšej slovenskej verejnosti je známa najmä vďaka tomu, že sa v roku 2009 režijne podieľala na poľsko-slovensko-českej koprodukcii Jánošík – Pravdivá história. Slováci sa produkčne podieľali aj na jej najnovšej snímke Cez kosti mŕtvych, ktorá si z Berlína odniesla Strieborného medveďa – Cenu Alfreda Bauera za hraný film, ktorý odkrýva nové perspektívy filmového umenia. Dráma s prvkami trileru i čierneho humoru sa točí okolo záhadných úmrtí papalášov v česko-poľskom pohraničí. Berlínske ocenenia sú dôkazom, že slovenský film sa čoraz razantnejšie hlási o slovo. Len nedávno sa do kín dostala divácky úspešná

komédia Všetko alebo nič, pritom marec bude mesiacom viacerých dlho očakávaných premiér. Hneď na začiatku mesiaca sa do kín dostane snímka Únos inšpirovaná politickými udalosťami z deväťdesiatych rokov minulého storočia a únosom syna prezidenta Michala Kováča do Rakúska. Určite bude podnetný aj dokument Roberta Kirchhoffa o rómskom holokauste. Diváci sa navyše v marci môžu tešiť aj na slovensko-české koprodukcie. V prvom rade je to film Masaryk o Jánovi Masarykovi, synovi československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka. Nemenej zaujímavá bude aj dráma s prvkami komédie Baba z ľadu v hlavnej role so Zuzanou Kronerovou. Foto: filmpiatalod.sk • SLOVENSKO •

Ľudia a udalosti ZO ZASADNUTIA LOKÁLNEHO PARLAMENTU V KOVAČICI

Vymenovali riaditeľa Domu kultúry 3. októbra Anička Chalupová

a 8. zasadnutí Zhromaždenia obce Kovačica v utorok 14. februára výborníci prerokovali 16 bodov rokovacieho programu. Najväčšiu pozornosť na zasadnutí vyvolal návrh rozhodnutia o zadlžení obce. Ide o sumu 49 miliónov dinárov na kapitálové investície stanovené rozhodnutím o rozpočte Obce Kovačica na rok 2017. Z uvedených prostriedkov sa majú financovať tieto investície: rekonštrukcia Domu kultúry Michala Babinku v Padine, výstavba továrne vody v Kovačici a asfaltovanie ulíc v Debeljači a Samoši. V rozprave o tomto bode najčastejšie sa k slovu hlásili Miroslav Krišan, šéf opozičnej výborníckej skupiny Demokratickej strany, a Milan Garašević, predseda Kovačickej obce. V druhom bode výborníci schválili rozhodnutie, ktorým je určený maximálny počet zamestnaných (264) na neurčitú dobu v systéme

lokálnej samosprávy Obce Kovačica. V tejto súvislosti sa najviac diskutovalo o malom počte zamestnaných v Galérii insitného umenia v Kovačici s osobitným dôrazom na Spomienkový dom Záber zo zasadnutia Martina Jonáša. V pokračovaní výborníci dali s. s r. o, Pančevo. Agentúra bude zelenú rozhodnutiu o komunálnej utvorená so zámerom zlepšiť regiinšpekcii a k tomu svojim hlasom onálny rozvoj miest, dedín a obcí podporili predsedu a členov no- Pančevo, Kovačica, Opovo, Vršac, voutvorenej komisie pre realizáciu Alibunár, Kovin, Bela Crkva a Plansúbehu na voľbu riaditeľov vo dište. Ďalej prerokovali a schválili verejných podnikoch v Kovačickej správu o stanovení trhovej hodobci. Predsedom komisie sa stal noty nehnuteľností a zariadení Zdenko Sokol a členmi sú Srđan verejných podnikov a verejných Krampa, Vensan Novković, Tereza komunálnych podnikov v obci. Výborníci podporili aj elaborát a štúAnđelovićová a Ivana Sváková. V ďalšom bode februárového diu o opodstatnenosti spoločnézasadnutia ZO schválili návrh tex- ho zabezpečovania komunálnych tu zmluvy o založení Regionálnej činností v obci. Okrem programu rozvojovej agentúry Južný Banát, podnikania VKP Elán v Kovačici na

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE STARÁ PAZOVA

Dominovali programy práce a finančné plány Anna Lešťanová

ýborníci Zhromaždenia obce Stará Pazova sa v utorok 21. februára druhý raz v priebehu mesiaca stretli vo veľkej zasadačke tzv. Bielej budovy. Ústrednými bodmi rokovacieho programu boli programy práce a finančné plány ustanovizní a podnikov, ktorých zakladateľom je obec. Na schôdzi sa zúčastnilo 40 výborníkov zo spolu 48. Keďže sa toho času na území Staropazovskej obce konajú početné humanitárne akcie, s cieľom pomôcť v liečbe päťročnému Stojanovi Radekovi zo Starej Pazovy, Goran Jović, predseda ZO, • UDIA A UDALOSTI •

vyzval výborníkov a vôbec ľudí dobrej vôle, aby sa zapojili a pomohli v súlade s možnosťami. Tentoraz sa svojej mesačnej výborníckej úhrady v prospech Stojanovej liečby verejne zriekol Dragan Raksandić, Programy práce zaujali výborníkov výborník Srbskej radikálnej a Starých Bánovciach, takže úhrnne strany (SRS). Na návrh Obecnej rady rokovací pozostával z osemnástich bodov, program 12. zasadnutia staropa- ktoré výborníci prerokovali pozovského lokálneho parlamentu merne rýchlo. Po rozprave väčšinou hlasov boli bol doplnený tromi bodmi, vzťahujúcimi sa na schválenie programu schválené programy práce a finančpráce a finančného plánu Strediska né plány Ľudovej knižnice Dositeja pre sociálnu prácu na rok 2017 Obradovića, Strediska pre kultúru a na určenie názvov ulíc v Surduku Stará Pazova, Turistickej organizá-

aktuálny rok výborníci rokovali o začiatočnej likvidačnej bilancii, čiže o finančnej správe VP Direkcia pre výstavbu Obce Kovačica na obdobie od 1. januára do 31. decembra 2016. Na zasadnutí lokálneho parlamentu za nového riaditeľa Domu kultúry 3. októbra v Kovačici zvolili Jána Tomáša z Kovačice. Riaditeľom Domu kultúry Mitu Živkova Lalu v Crepaji sa rozhodnutím ZO stal Nikola Kosovac z Crepaje. Do Rady pre bezpečnosť Obce Kovačica za člena zvolili Nenada Stanisavljevića z Kovačice, predstaviteľa Základného súdu Pančevo. Novým členom Správnej rady Turistickej organizácie Obce Kovačica sa stal Bojan Novaković z Debeljače a väčšinou hlasov výborníkov koalície pri moci (opozičná strana pred hlasovaním opustila zasadnutie) podporu získal aj návrh na voľbu novej predsedníčky Dozornej rady Galérie insitného umenia, ktorou sa stala Dragana Kračunová z Kovačice. Novými členmi školského výboru ZŠ maršala Tita sa stali Želimír Babinec z Kovačice a Anna Halajová z Padiny.

cie Obce Stará Pazova, Červeného kríža Stará Pazova, PU Poletarac Stará Pazova, PU Radost Nové Bánovce, Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja (imperatívom pre všetkých je zdravotníctvo, a preto sa žiada, aby lokálna samospráva vyčleňovala ešte viac prostriedkov na túto ustanovizeň) a Strediska pre sociálnu prácu. Zelenú dostali aj finančné plány niektorých miestnych spoločenstiev, na základe ktorých je napr. pre MS Nová Pazova z obecného rozpočtu plánovaných 20 miliónov dinárov, MS Golubinci 10 miliónov dinárov a miestne spoločenstvá Staré a Nové Bánovce by mali dostať po 15 miliónov dinárov. Na zasadnutí sa zúčastnil aj Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, so spolupracovníkmi.

8 /4739/ 25. 2. 2017

Ľudia a udalosti Z KANCELÁRIE PRE MLADÝCH OBCE STARÁ PAZOVA

Schválili akčný plán do roku 2020 Anna Lešťanová

nadchádzajúcom období všetky aktivity Kancelárie pre mladých Obce Stará Pazova, ktorá sa prednedávnom stala 78. členom Národnej asociácie kancelárií pre mladých, budú vyplývať zo strategických cieľov stanovených Lokálnym akčným plánom pre mladých na obdobie rokov 2017 – 2020. Zhromaždenie obce tento plán schválilo na zasadnutí 10. februára. Jelena Cetinová, zástupkyňa koordinátorky staropazovskej kancelárie, povedala, že tento strategický dokument vznikol počas lanského roka a v jeho vypracovaní sa zúčastnila 16-členná pracovná skupina pozostávajúca z predstaviteľov miestnych inštitúcií a ustanovizní, obecného oddelenia pre šport a mládež

LETMO

Oto Filip

Straty

redaj mäsa na ulici. Pašovanie údenín z Maďarska. Nevydávanie účtov. Neplatenie poplatkov či daní. Štyri z mnohých možností, ako sa prejavuje sivá ekonomika. Pre niekoho zisk, pre všetkých iných, vrátane štátu, obrovská strata. Na istej konferencii o hospodárskych reformách v Srbsku jeden z expertov poukázal na skutočnosť, že by štát mohol mať o desiatky miliónov dinárov viac v rozpočte, keby dokázal aspoň paušálne zdaňovať predajcov na trhoch, ako je tzv. Najlon, Bubanj potok, Kalenić, Zemun... Podľa slov štátneho tajomníka v Ministerstve štátnej správy Željka Ožegovića odhaduje sa, že sa podiel sivej ekonomiky vyšplhal až na tridsať percent hrubého národného dôchodku. Inými slovami štát prichádza o takmer osem miliónov eur denne pre rôzne aktivity prebiehajúce v nelegálnom pásme. S cieľom spieť k stredoeurópskemu priemeru, kde je účasť sivej ekonomiky okolo dvadsať percent, pred

www.hl.rs

a kancelárie pre mladých. – Počas prípravy Lokálneho akčného plánu uskutočnili sme prieskum o potrebách mladých, na základe čoho sme plán potom finalizovali. Prieskum sme vykonali prostredníctvom anketovania mladých vo veku 18 až 30 rokov z územia Staropazovskej obce. Mladých najviac trápi nezamestnanosť a mienia, že jedným z východísk je samozamestnávanie, čiže podnikanie a vlastný biznis, – vysvetľuje Cetinová a dodáva, že medzi anketovanými boli i mladí vzdelaní ľudia, ktorí očakávajú zamestnanie v podnikoch, lebo majú svoj cieľ a vedia, čo chcú. Lokálny akčný plán pre mladých zahrnuje štyri strategické ciele, pričom zamestnávanie je na prvom mieste. Nasleduje aktivizmus, bezpečnosť mladých a spolupráca medzi úsekmi.

necelými dvoma rokmi svetlo sveta uzrel Akčný plán boja proti sivej ekonomike, taktiež Zákon o inšpekčnom dozore. Ale na plné uplatnenie zákonov bolo treba čakať celý rok, keďže odštartovalo len v apríli 2016. Jasné je, že bez rešpektovania zákonov, transparentnosti pôsobenia inšpekcií, lepšej koordinácie s inými inštitúciami poverenými týmto bojom, ako sú súdnictvo a polícia, bude ťažko meniť povedomie občanov o tom, čo nelegálna ekonomika znamená. Alebo aj o tom, čo všetko spôsobuje nelegálna konkurencia tým, ktorí rešpektujú slovo zákona. Pravdou je, že sa úspešne začala odmeňovacia súťaž Zober účet a vyhraj, no je to len jeden z prvých krokov v dobrom smere. Aj všetky iné musia mať oveľa širšiu spoločenskú, právnu, zákonnú, mravnú a každú inú podporu než majú dnes. Bez nej sa počas ďalších dvoch či troch rokov podiel sivej ekonomiky nezredukuje na 26 percent hrubého národného produktu, čo je vytýčené ako jedno z hlavných spoločenských predsavzatí rokov 2017 a 2018. Tie sú totiž vyhlásené za roky boja proti sivej ekonomike.

Informačno-politický týždenník

Jelena etinová

Vzhľadom na to, že kancelária pre mladých nemôže priamo vplývať na zamestnávanie, predsa prostredníctvom rozličných dielní, napr. pre začiatočníkov v biznise, počítačových kurzov, dielní cudzích jazykov (angličtiny, nemčiny a španielčiny) mladým chce pomôcť, aby sa ľahšie vynašli v hľadaní roboty. – Naša kancelária má dobrú spoluprácu s Národnou službou pre zamestnávanie a spoločne organizujeme niektoré programy, – uviedla spolubesedníčka. Podľa jej slov pre mladých je významný aj aktivizmus, ktorý zahrnuje kultúru a umenie, dobrovoľníctvo, kreatívne trávenie voľného času, informovanosť a vzdelávanie, šport a občiansku výchovu. Bezpečnosť mladých je zameraná hlavne na zdravie mladých ľudí,

sociálne otázky, násilie, ale i na citlivé skupiny v spoločnosti, ako sú mladí hatení v intelektuálnom rozvoji a mladí s postihnutím. Spolupráca medzi úsekmi ako štvrtý strategický cieľ znamená spoluprácu medzi inštitúciami a ustanovizňami, ktoré priamo alebo nepriamo pracujú s mladými ľuďmi. – Pripojenie k Národnej asociácii kancelárií pre mladých ako mimovládnej, nestraníckej a neprofitovej organizácii, ktorá pôsobí od roku 2015, pre Kanceláriu pre mladých Obce Stará Pazova má mnohoraký význam. Predovšetkým z hľadiska poskytovania právnej a technickej pomoci vo zveľaďovaní sústavy mládežníckej politiky, ako aj v uskutočňovaní spoločných záujmov obcí a miest, – prízvukovala Cetinová.

KR TKE SPR V

Kovačica Výročn zasadnutie Memoriálneho strediska Dr. Jána Bulíka sa uskutočnilo 30. januára v sieni Miestneho spoločenstva Kovačica. V správe o činnosti strediska v uplynulom roku 2016 predseda Ján Dišpiter medziiným podotkol, že sú chvályhodné snahy členov strediska, ktorí namiesto plánovaných sedem úspešne realizovali až tridsať rozmanitých aktivít. Okrem finančnej správy členovia schválili aj plán práce na aktuálny rok, do ktorého zaradili realizáciu zhruba 15 aktivít. Okrem tradičných podujatí, ako Detská svadba, členovia Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka v druhej časti roka plánujú zorganizovať novú akciu – súťaž vo varení a jedení bryndzových halušiek. A. Ch. • UDIA A UDALOSTI •

DR. ALEKSANDAR OMEROVIĆ, RIADITEĽ STAROPAZOVSKÉHO DOMU ZDRAVIA

Najmanažér v zdravotníctve za rok 2016 Anna Lešťanová

edzinárodná asociácia zdravotníckych ustanovizní so sídlom v Londýne vyhlásila Dr. Aleksandra Omerovića, riaditeľa Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja v Starej Pazove, za najmanažéra v zdravotníctve za rok 2016 v regióne, ktorý tvoria Srbsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Macedónsko a Čierna Hora. Uznanie mu slávnostne odovzdajú 28. marca v Londýne. Uvedená asociácia sa inak zaoberá sledovaním rozvoja zdravotníckych ustanovizní, hodnotí zvyšovanie kvality ich práce a služieb, porovnáva dĺžku čakania pacientov na prehliadky a iné parametre. – Nikdy neviete, kto sleduje a hodnotí vašu prácu. V Medzinárodnej asociácii zdravotníckych ustanovizní sa dopracovali k údajom, že sa nám podarilo o 32 percent zveľadiť kvalitu našej práce v porovnaní s predminulým rokom. Táto cena veľmi zaväzuje

Dr. Aleksandar Omerović

a vôbec som netušil, že sa stanem jej nositeľom. Od chvíle, keď ma vymenovali za riaditeľa domu zdravia, vynakladám úsilie, aby ustanovizeň pracovala v súlade so súčasnou dobou. Takisto aby dom zdravia s ambulanciami bol vždy čistý a upravený, bez ohľadu na to, či ide o ordinácie, čakárne alebo iné miestnosti. Naše objekty sú pomerne staré, čo si vyžaduje intenzívne a relatívne časté vykonávanie rozličných infraštruktúrnych prác, – poznamenal Dr. Omerović a doložil, že dom zdravia disponuje

16 objektmi a 9 ambulanciami na tých v nemedicínskom úseku, území obce. Chvályhodné je aj to, avšak na prácu to nijako nevplýva že toho času ani v jednom objekte a medzi zamestnancami vládne netreba líčiť alebo niečo opraviť. porozumenie a kolegiálnosť. V tomto roku predsa plánu– Podľa štatistických údajov jú niektoré práce, ako je napr. v januári sme v dome zdravia dôkladná rekonštrukcia labora- evidovali okolo 1 800 pacientov tórnej služby v Novej Pazove či denne. Každý lekár mal v priemere výmena okien a dverí v hlavnej budove v Starej Pazove. V týchto dňoch vypísali tender na kúpu ultrazvukového prístroja a spolu s lokálnou samosprávou začali obstarávanie jednej z dvoch plánovaných sa- lavná budova staropazovsk ho domu zdravia nitiek. Riaditeľ Omerović hovorí, že 47 pacientov a jeho norma je napr. staropazovský dom zdravia hos- 35. Celý kolektív v minulom mepodári pozitívne, nemá žiadne siaci, keď sme mali nadpriemernú finančné problémy, ani dlhy a účty návštevnosť chorých, sa usiloval pravidelne a načas spláca. Príjmy maximálne každému pomôcť, – zamestnaných sú skromné, najmä zdôraznil riaditeľ Omerović.

SELENČA

Snemovali poľnohospodári Juraj Berédi

o štvrtok 16. februára sa na výročnom zasadnutí v sieni Hasičského domu stretla väčšina členov Klubu poľnohospodárov Selenča, ako aj hostia z klubov poľnohospodárov z Báčskeho Petrovca, Hložian a Kysáča, s ktorými selenčský klub spolupracuje a udržiava dobré priateľské vzťahy. Poľnohospodári medzi sebou privítali aj zástupcu predsedu Báčskej obce Zdenka Kolára, predsedu Rady Miestneho spoločenstva Selenča Jozefa Alexyho a tajomníčku MS Selenča Želmíru Kolárovú. Zasadnutie malo štyri body rokovacieho programu, predovšetkým to boli správy o minuloročnej činnosti a návrh plánu práce na bežný rok. Správu o vlaňajšej činnosti a finančnú správu podal • UDIA A UDALOSTI •

Predseda Klubu po nohospodárov Ján Trusina podal správu o práci

predseda Ján Trusina. Členovia klubu sa v minulom roku v spolupráci s Miestnym spoločenstvom Selenča zúčastnili v organizácii akcie rovnania poľných ciest, v ktorej bolo asi 55 občanov; väčšinou členov klubu. Finančných prostriedkov, keďže ide o nezis-

kové združenie občanov, nebolo mnoho a podstatné prostriedky získali z donácií, od sponzorov, ako aj z rozpočtu obce. Nebola to veľká suma, ale postačila na minimálnu činnosť. Plány na bežný rok sú znovu stanovené v rámci finančných

možností, ako aj v rámci zákonom povolenej činnosti. Členovia sa plánujú aj tento rok zúčastniť v akcii rovnania poľných ciest, ale sú ochotní pomôcť všade inde, kde ich pozvú a kde ich pomoc budú potrebovať. V minulom roku klub počítal tridsaťpäť členov a na začiatku tohto roku pribudlo nových jedenásť členov, takže sa klub rozrastá a záujem o členstvo a činnosť klubu stúpa. Začiatkom tohto roku sa piati členovia klubu zúčastnili v štyroch akciách odpratávania snehu v dedine. Touto prácou ich poveril báčsky Verejný komunálny podnik Tvrđava a Miestne spoločenstvo Selenča. Selenčania boli spokojní s vykonanými službami, lebo už od skorých ranných hodín sa mohli nehatene pohybovať po dedine, a to nielen chodci, ale aj motorové vozidlá. Vedenie klubu teší skutočnosť, že záujem o klub a jeho činnosť stúpa. Dokonca veď sú dvere stále otvorené pre nových členov, ako aj pre návrhy na zlepšenie činnosti.

8 /4739/ 25. 2. 2017

Ľudia a udalosti SKRÍŽILI SME ZBRANE SRIEMSKYCH, BANÁTSKYCH A BÁČSKYCH KLOBÁSKAROV

Nieto zlej klobásy

Vladimír Hudec

klobáse dať dušu, nejakú tretiu dimenziu... Za susedným stolom klobásy podľa vlastnej receptúry vyrábali Pazovskí pajtáši. Pavel Čemerský nám povedal, že vo výrobe klobás používajú kvalitné bravčové mäso, hlavne z pliecka, a pridajú aj určité množstvo chrbtovej slaniny. − Niežeby sa do klobás nemohlo dať aj mäso zo stehna, ibaže spravidla je vyhradené na údenie. Pravdaže, do klobás možno dať aj mäso

lobásy − petrovské, pivnické, vojlovické, kovačické, erdevícke, bieloblatské, aradáčske... Každý sa chváli tou svojou a tvrdí, že je najlepšia, jedinečná. Na nedávnom Festivale klobás v Bielom Blate zbrane si skrížilo 43 majstrov na výrobu tejto obľúbenej pochúťky, medzi nimi aj petrovskí, staropazovskí, kovačickí, aradáčski, vojlovickí, kulpínski klobáskari. Niektorí z nich nám prezradili tajomstvá, ktorými sa riadia pri výrobe klobás. Kulpínčan Branislav Kuštra nie je mäsiar, ale má rád klobásy a ich výrobe sa, ako hovorí, venuje s veľkou vášňou. − My klobásy vyrábane výlučne z bravčového mäsa. Najlepšie je použiť mäso z celého brava, − vysvetľuje. − Z brava, ktorého sme určili na klobásy, nenecháme ani sviečkovicu, ani šunku, Bez chutn ho aradáčskeho vína ani slaninu. Ja osobne niet ani aradáčskej klobásy do klobás nedám iba chrbtovú z krkovičky a chrbtice. Hrubé kloslaninu a hlavu. Základné prísady básy, čiže kulen, sa však záväzne sú paprika, soľ, cesnak, rasca. vyrábajú z kvalitného mäsa a od toho, aké mäso sa použije, závisí kvalita klobásy. Údime výlučne tvrdým drevom − bukovým, morušovým, agátovým a dobré je aj višňové. Drevo musí byť suché, lebo dym zo surového dreva je kyslý a pokazí klobásu. Od toho, ktorým drevom údite, závisí aj farba klobás. Moruša dá klobásam tmavšiu farbu, agát bledšiu a buk čosi pomedzi. Rušno bolo aj na stánku Vojlovickej družiny. Pokým jedni návštevníkom ponúkali výrobky, ktoré priniesli na degustáciu a predaj, hlavný majster Michal Spišiak usilovne miešal mäso na klobásu. Veselí Vojlovičania − Dobrú klobásu nemožno vyNa kvalitu klobás veľmi môže robiť bez kvalitného mäsa, prevplývať kvalita papriky a veľmi dovšetkým zo zadného stehna a dôležité je údenie. Údime výlučne karé, čiže po našsky karmenádle, špánkovým drevom, ale výlučne − hovorí Spišiak, – pokým napr. drevom, nie pilinou. Niet žiadnych mäso z pliecka treba nechať na alternatív. Niet teda žiadnych sármu, guláš a podobne. Najlepšia tajomstiev, ibaže možno treba tej klobása a kulen sa vyrobí z mäsa

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Staropazovčania sa venovali nadievaniu a nedbali mnoho na náš objektív

vyše 200-kilogramového brava, ešte lepšie keď to je niekoľkoročná prasnica alebo kanec. Z takých svíň je mäso skutočne zrelé a kvalitné. Avšak chute sa rôznia v každej dedine a v každej rodine. Konkrétne ja na 10 kg mäsa pridám po 2 percentá papriky a soli, po 0,3 percenta rasce, cesnaku a korenia a trochu cukru pre farbu. Údime výlučne tvrdým drevom, každý druhý deň, päť- − šesťkrát studeným dymom, čo znamená, že oheň

klobásu rovnako ako ju pripravujú doma pre vlastné potreby. − V Aradáči už tiež vyrábajú štipľavé klobásy, ale my do klobás pridávame výlučne sladkú papriku, − hovorí. − Okrem toho pridávame ešte soľ, korenie, rascu a trochu domáceho, teda nie sušeného, cesnaku. Rozmiešané mäso necháme, aby hodinu odstálo a iba potom nadievame. Tuná sme klobásu vyrobili z mäsa, aké nám dali, avšak u nás doma klobásu priprávame z mäsa, ktoré poodkrajujeme, keď modelujeme šunku alebo slaninu, tiež mäsa, ktoré nepoužijeme na rezne a na iné účely odložené

Klobáse treba da tretiu dimenziu, mieni Kulpínčan Branislav Kuštra (v strede)

zakladáme vedľa a do udiarne s klobásami odvádzame iba dym. Nakoniec musím povedať, že nejestvuje zlá klobása, iba dobrá a lepšia, slanšia a menej slaná, viac alebo menej štipľavá. Aradáčan Pavel Kokavský na bieloblatskej klobasiáde pripravil

do mrazničky. K tomu záväzne necháme na údenie najmenej dve šunky a často aj viac. Nuž keď to všetko necháme, zostane 50 až 70 kg mäsa, čo, pravdaže, závisí od veľkosti a počtu bravov, ktoré zabíjame, − vysvetlil Pavel Kokavský. • UDIA A UDALOSTI •

KLOBÁSAFEST 2017 V BÁČSKOM PETROVCI

Najšikovnejší boli Hrubíkovci Jaroslav Čiep

Po tom, čo súťažné tímy súhlasili s prísahou, ktorú prečítali moderátorky Andrea Lačoková a Margarita Benková, súťaž mohla začať. Veľa zdaru na začiatku

edzinárodný festival klobás v Báčskom Petrovci v tomto roku po druhýkrát zorganizovala Rada Miestneho spoločenstva Petrovec v spolupráci s obcou, Turistickou organizáciou, Spolkom petrovských žien a nočným klubom Vrbara. Hoci sa dlho špekulovalo o tom, či sa Tím A rohemika predovšetkým z finančných dôvodov s festiva- podujatia účastníkom poprial aj lom bude pokračovať, Klobásafest predseda RMS Báčsky Petrovec 2017 sa predsa uskutočnil. V so- Ján Rybovič. „Na začiatku sme

lenovia hodnotiacej komisie

botu 18. februára sa do športovo- mali malé problémy s inšpekciou, -rekreačného a mládežníckeho ktorá nám tu bola, takže nie sme areálu Vrbara zhrnulo množstvo až tak veselí, ako by sme mali účastníkov a divákov. Hoci je Vr- byť, ale budeme...“ poznamenal bara priestranná, bolo vidieť, že už aj miesta pre súťažiacich je primálo a že sú stiesnení. Ani to však neprekážalo dobrej nálade, ktorú si priniesli nielen domáci, ale aj súťažiaci z Kulpína, Hložian, Maglića, Kysáča, Nového Sadu, Belehradu, Aradáča, Totovho Sela, Nadlaku v Rumunsku a Martina zo Slovenskej republiky. Festival otvoril predseda Báčskopetrovskej obce Losovanie odmien v tombole Srđan Simić. • UDIA A UDALOSTI •

Szenario, Haška tím, Abrahám, Radun Avia, Bratranci, ZZ Kulen, Klub poľnohospodárov, Farma Horvát, RAM a Duletova družina. Podľa slov členov komisie všetky klobásy, ktoré hodnotili, boli výborné a o víťazoch rozhodovali iba maličkosti. Okrem týchto ocenení organizátor účinkujúcim tímom

petrovský richtár. O najlepšiu klobásu súťažili štvorčlenné tímy, ktoré z 10 kg mäsa mali zhotoviť klobásy tradičným spôsobom. Smažené čerstvé klobásy hodnotila komisia v zložení: Janko Kováč, Ondrej Benka, Ján Tancik, Ján Hansman a Samuel Kondač. Podľa ich rozhodnutia na tohtoročnom Klobásafeste Škvarky treba sústavne mieša , aby sa neprichytili v konkurencii 32 domácich a zahraničných udelil aj strieborné a bronzové účastníkov zvíťazil rodinný tím diplomy, ale i viaceré špeciálne Hrubíkovcov z Petrovca. Druhé ocenenia. Udelili aj diplomy za miesto získal tím Agrohemika najupravenejší, najmladší, naja tretie miesto si rovnoprávne krajší, najveselší, najelegantnejší, najusilovnejší, najorganizovanejší, najautentickejší, najtriezvejší tím, ako aj za najchutnejšie škvarky. Svoj posudok dalo aj obecenstvo, ktoré svojím hlasom zároveň účinkovalo aj v žrebovaní početných odmien Ponuku údenín zredukovala sanitná inšpekcia v tombole. Cenu obecenstva získal rozdelili celky NS seme a Miestne tím Sejketrans, druhé miesto zísspoločenstvo Maglić. Ďalšie zlaté kal Klub poľnohospodárov a tretie diplomy získali ZMK Aradáč, Caffe Bratranci. Vyrobené smažené dobroty pošteklili zmysly prítomných v mládežníckom a športovom areáli Vrbara, kde sa mohli najesť, aj si podľa chuti vypiť a dobre sa pobaviť pri hudbe skupiny Maks zo Selenče. K tomu usilovné spolkárky priamo na tvári miesta vyprážali škvarky. Petrovská klobása sa už storočia chystá rovnakým spôsobom. Bez umelých príchutí a kadejakých prímesí, iba mäso, domáca paprika, soľ, rasca a cesnak, teda podľa všetkých štandardov súčasného zdravého stravovania. Azda preto všetkým tak veľmi chutí. 8 /4739/ 25. 2. 2017

Ľudia a udalosti ŠÍD

Sriemska klobasiáda a zakáľačka Stanislav Stupavský

vený Guinnessov rekord a celky sa chystali prekonať ho na tejto klobasiáde, a ktorá sa teraz stala druhotriednou akciou, sa zú-

ru a Starého Gradu na Hvare z C h o r vát s k a a zo Sevnicov zo Slovinsk a. Okrem toho sa zúčastnili hostia z Turije, Srbobranu, Báčskeho Petrovca, Nového Sadu a iných miest v Srbsku. Počasie tomuto zimnému podujatiu žičilo, takže právom možno povedať, že táto klobasiáda

sobotu a nedeľu 11. a 12. februára v športovej sieni a v miestnostiach Slovenského domu v Šíde prebiehala tradičná Sriemska klobasiáda a zakáľačka. Podujatie sa začalo o 11. hodine, keď sa 18 tímov pustilo Kolbas club z B kešskej aby do vážnej práce pripraviť najchutnejťazný celok Agrošidu spracoval šiu čerstvú klobásu. za 4 minúty 24 sekúnd a celok zo Odborná porota rozSrbobranu mäso spracoval za hodla, že najchutnej4 minúty 45 sekúnd. šiu klobásu vyrobila V rýchlom jedení sviežich a prvé miesto zís- elok A rošidu zví azil v rýchlom smažených klobás, ktoré trakala skupina Jovicu spracovaní m sa dične prebiehalo v športovej Burojevića zo Šídu, druhé miesto obsadil celok Kolbas častnili iba dva súťažné celky: sieni, súťažilo 10 pretekárov. Víťazom sa stal club z Békešskej Čaby v Maďarsku zo Srbobranu a zo Ljubiša Popović a tretie miesto získal celok Metlika Šídu. Dôvod je ten, zo Srbobranu, ako povedal ktorý 600 gramov predseda orgaklobás zjedol za 4 nizačného výminúty 6 sekúnd. boru Stanislav Program prvéDierčan, že z ho dňa uzavreli príkazu obecudelením pohánej veterinárrov a pamätných nej inšpekcie listín víťazom namiesto traa účastníkom dičného rozoklobasiády. berania brava Medzinárodný a spracovania charakter podu- erstvo vyprážan škvarky vždy mäsa realizovali jatia zabezpečili prilákajú ve ký počet milovníkov iba spracova- Ljubiša Popović zo tejto zabíjačkovej špeciality hostia z Nových nie mäsa z už Srbobranu, ví az Tím Jovicu Burojevića (sprava) Zámkov zo Slorozobratého v rýchlom jedení klobás pripravil najchutnejšiu čerstvú venska, Békešskej prilákala doteraz najväčší počet brava. klobásu Mäso z jedného brava ví- Čaby z Maďarska, zo Samobo- návštevníkov. Druhý deň klobasiády bol ako zo Slovinska. Víťazom na odmenu vždy venovaný súťaži o najkvalitodovzdali poháre. nejšiu údenú klobásu. Odborná Medzičasom – zatiaľ čo súťažné porota pracovala v zložení Lazar skupiny vyrábali klobásy – pred Bošnjaković a Milorad Popović, športovou sieňou sa diali iné zauobaja profesori na Technologickej jímavosti. Tím Ladislava Baraňaya fakulte v Novom Sade, a Rastislav z Nových Zámkov na Slovensku Struhár zo Šídu. Do súťaže sa pripravil bryndzové halušky, na prihlásilo 29 účastníkov. Tentoraz ktorých si pochutnali početní sa súťaž niesla v znamení rodiny návštevníci. Hostia zo SrbobLemajić, keďže prvú cenu získal ranu predstavili pripravovanie Konstantin Lemajić a tretie miesto jedál starodávnym spôsobom obsadil Predrag Lemajić zo Šídu. v hlinených nádobách, ako aj Majiteľ vzorky číslo 24, ktorý získal starý spôsob prípravy škvarkov. druhú cenu, sa nezjavil na odoHostia zo Starého Gradu na Hvare vzdávaní cien. v Chorvátsku priniesli a ponúkali Program klobasiády uzavreli jedlá z morských plodov. tradičnou veselicou a kultúrnoV súťaži, ktorá vždy doteraz -zábavným programom v Slopatrila k ústredným dianiam na O bryndzov halušky na klobasiáde venskom dome. podujatí, lebo v nej bol ustano- sa postarali hostia z Nových Zámkov

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• UDIA A UDALOSTI •

NA VINÁRSKOM BÁLE V ARADÁČI VYHLÁSILI NAJLEPŠIE ARADÁČSKE VÍNA

sledku častých dažďov muselo častejšie postrekovať, − hovorí mladý vinohradník Albert Čeman, ktorý spolu s otcom Adamom získal tri odmeny. − Počasie vplývalo na zníženie úrody, ktorá podľa mojich odhadov bola asi o 30 percent nižšia ako rok predtým. Nehovoriť o tom, že v jednotlivých častiach chotára ľadovec úplne zničil úrodu a inom vinohradníckom Vladimír Hudec vinohradníci naoberali kraji. V súťaži bolo priiba toľko hrozna, aby ak ako je to už tradíciou v Ara- hlásených spolu 31 vín, mohli vypáliť pálené. dáči, v sobotu pred sv. Valentí- z čoho 21 bielych a 10 Predsa tam, kde urodilo, nom, ochrancom zaľúbených, červených. Keďže bolo hrozno bolo kvalitné, a sv. Trifunom, ochrancom vino- prihlásené iba jedno ruobsahovalo dosť cukhradov, Spolok vinohradníkov a žové víno, v tejto kategóru a mohlo sa z neho vinárov v tejto dedine 11. februára rii tohto roku nevyhlásili vyrobiť dobré víno. Bol zorganizoval vinársky bál, na kto- najlepšie. som aj členom komisie, Degustačná komisia, rom vyhlásili najlepšie aradáčske ktorá hodnotila biele vína v roku 2017. Predtým zorga- ktorú tvorili sami vinári, nizovali 30. degustáciu, na ktorej členovia združenia, roz- Tohtoroční ví azi: (z ava) Pavel Jančo, Pavel Labát, vína, a môžem povedať, že 10 vín, ktoré sa ochutnávali a hodnotili kvalitu a hodla, že najlepšie biele Albert eman, Ján rubík, Adam eman dostali do finále, boli chuť tohtoročných vín, ale sa aj ka- víno vyrobil Ján Hrubík, vín zvíťazilo víno z piv- skutočne vyrovnanej kvality, o marátili, komennice Alberta Čemana, čom vari najlepšie svedčí fakt, tovali, vymieňali druhé bolo víno Jána že rozdiel medzi prvým a tretím si skúsenosti. Hrubíka, pokým tretia bol iba 0,25 bodu. A že mnoho Pr av i d l a m i cena v oboch konku- závisí od kvality hrozna, ale aj spolku sú starenciách sa dostala do od procesu výroby, svedčí údaj, novené tri karúk Adama Čemana. že víno rýnsky rizling vyrobené tegórie vína − Osobitná komisia, z rovnakej odrody hrozna, ale od biele, červené ktorá počas roka ob- dvoch majiteľov, obsadilo druhé a ružové (rosé), chádzala vinohrady miesto, ale aj predposledné. ktoré má byť a všímala si ich upraTreba povedať, že 25-ročný Alvyrobené vývenosť a ošetrovanie bert Čeman sa vedľa otca Adama lučne z hrozna viniča, zhodnotila, že zaúča do tajomstiev vinohraddopestovaného sa to vlani najlepšie níctva, čiže je mu nápomocnou v aradáčskom darilo Pavlovi Jančovi, rukou. Prezradil nám, že v tejto chotári. To znamená, že titul Vo svojom vinohrade, ktorý je vyhlásený za najupravenejší, za čo sa mu dostala práci mieni pokračovať a výmery odmena za najupra- pod viničom rozširovať. n a j l e p š i e h o rodina Pavla Janča vlani privítala účastníkov oberačky venejší vinohrad. aradáčskeho − Minulý rok bol pre vinohradFoto: K. Gažová vína nemôže získať víno vyrobené pokým Pavel Labát získal druhú a portál I love ZR z hrozna kúpeného v niektorom cenu. V konkurencii červených níkov veľmi ťažký, lebo sa v dô-

Počasie úrodu zredukovalo, kvalite hrozna prospelo

KULPÍNSKI VINOHRADNÍCI SI UCTILI SVOJHO PATRÓNA

Vo vinohrade u Plachtinskovcov Katarína Gažová

a svätého Trifuna 14. februára pestovatelia viniča a výrobcovia vína odchádzajú do vinohradov. Takýmto spôsobom si uctia patróna vinohradníkov a vinárov, ochrancu vinohradov. Podobná tradícia pretrváva aj v Spolku vinohradníkov a vinárov v Kulpíne. Každý rok sa na svätého Trifuna organizovane Posv tenie vinohradu u Plachtinskovcov: (z ava) Lazar Majstorović, Jaroslav Javorník a Branislav Plachtinský • UDIA A UDALOSTI •

vyberú do vinohradu niektorého zo svojich členov. V ten deň prosia sv. Trifuna o priazeň modlitbami a prvým rezom viničných krov. Túto tradíciu kulpínski vinári dodržali aj tohto roku. Tentoraz pobudli vo vinohrade svojho d l h o ro č n é h o

člena Branislava Plachtinského. Jeho vinohrad posvätil kulpínsky pravoslávny farár, prezviter Lazar Majstorović. Pri tomto čine posvätenia sa zúčastnil aj evanjelický farár Jaroslav Javorník. Odchodom do vinohradu, jeho posvätením a prvým rezom viniča aj kulpínski vinohradníci preukázali priazeň svojmu patrónovi sv. Trifunovi. Za prítomnosti členov spolku a hostí sa vinári kamarátili v družnom rozhovore a pri občerstvení, ktoré pripravili domáci.

8 /4739/ 25. 2. 2017

Foto: www.kulpin.net

Ľudia a udalosti SELENČA

Hasiči zvolili nové vedenie spolku Juraj Berédi

nedeľu 12. februára selenčskí hasiči usporiadali výročné a zároveň volebné zasadnutie. Ako je zvykom, na zasadnutí podali súvahu minuloročnej činnosti a uvažovali o plánoch na bežný rok. Snemovanie hasičov sa začalo minútkou ticha, ktorou si spomenuli na dvoch svojich členov, ktorí zomreli v minulom roku, a to Juraja Berédiho a Jozefa Šveca. Prítomných na zasadnutí privítal predseda spolku Ján Švec, ktorý zároveň navrhol členov pracovného predsedníctva, čo prítomní jednohlasne schválili. Tak sa začala pracovná časť snemovania. Po voľbe pracovného predsedníctva predseda tohto pracovného telesa Anton Trusina prebral vedenie zasadnutia a začalo sa s realizáciu vopred schváleného rokovacieho programu. Najprv sa slova ujal predseda spolku Ján Švec, ktorý sa zmienil o minuloročnej činnosti a o plánoch spolku na nasledujúce obdobie. V správe uviedol, že jeho správu doplnia správy ostatných členov spolku, ktorí majú na starosti jednotlivé činnosti a služby. Tak

sa veliteľ roty Ján Horvát v správe zmienil o minuloročnej činnosti. Hovoril o tom, že sa hasiči zúčastnili v súťažiach, akciách, či na kultúrnych podujatiach, aj v dedine, aj v ostatných spolkoch, s ktorými majú dobré priateľské vzťahy. V minulom roku hasiči nezasahovali pri hasení požiarov, lebo požiarov väčšieho rozsahu v dedine nebolo. Plány na tento rok sú náročné, ale budú zladené s finančnými možnosťami spolku. Získané finanč- Doterajší predseda spolku Ján Švec podal správu o vlaňajšej práci né prostriedky z rôznych zdrojov mienia vložiť do kúpy nevyhnu- musia prispôsobiť prostriedkom, sledovalo, členovia si zvolili nového tých zariadení, ktoré buď majú, ale akými budú disponovať. Správu predsedu, tajomníka a pokladnísú opotrebované, alebo v spolku Dozornej rady podal Jozef Provo- ka, ako aj ich zástupcov. Novým chýbajú. dovský, ktorý iba potvrdil všetko to, predsedom spolku sa stal Daniel Finančnú správu podal pokladník čo bolo v správach uvedené. Všetky Durandzi a jeho zástupcom je Ján Daniel Durandzi, ktorý uzavrel, že správy boli schválené. Švec. Funkciu tajomníka zverili Anhasiči dobre hospodárili s finančNasledovala volebná časť zasad- tonovi Trusinovi a jeho zástupcom nými prostriedkami, o čom svedčí nutia, keď členovia spolku mali je Martin Radič. Veliteľom roty naaj pozitívne koncoročné saldo na zvoliť novú jedenásťčlennú správnu ďalej zostane Ján Horvát, kým jeho ich účte. To však neznamená, že a následne aj trojčlennú dozornú zástupcom bude Jozef Provodovský. prostriedky stačili kryť všetko, čo by radu. Navrhnutých bolo spolu trinásť Novým pokladníkom je Ján Fodor si hasiči želali, ale sa snažili predo- kandidátov a do rady sa dostali tí, ml. a domovníkom Pavel Sklabinský. všetkým vyfinancovať to, čo v danej ktorí získali dôveru väčšiny voličov Činnosť spolku v novom roku sa situácii bolo prioritou. na zasadnutí. Hlasovanie bolo tajné, začne tradičným hasičským fašianKeď ide o plány, v novom roku prostredníctvom hlasovacích lístkov. govým bálom, ktorý usporiadajú konštatovali, že zdrojov finančných Novozvolení členovia vedenia budú v sobotu 25. februára pre členov prostriedkov je čoraz menej a suma spravovať spolok nasledujúce štyri spolku a pre všetkých, ktorí sa chcú je čoraz menšia, takže sa v spolku roky. Na zasadnutí, ktoré potom na- pekne pobaviť.

MAŠKARNÁ BESIEDKA PETROVSKÝCH ŽIAKOV

Za odmenu účasť na novosadskej Maškaráde Jaroslav Čiep

ajlepšou motiváciou pre žiakov, aby kreatívne pristúpili k tvoreniu masiek, je možnosť účasti na tradičnej Maškaráde v Novom Sade. Azda aj preto v petrovskej Základnej škole Jána Čajaka vo fašiangovom období nechýba veselá karnevalová nálada. Pre žiakov je skutočným potešením, keď môžu spolu s rodičmi alebo aj inými príbuznými vytvoriť originálne masky rôznych filmových či komixových postáv, alebo sa preobliecť do zvláštneho oblečenia rôznych zaujímavých povolaní.

www.hl.rs

V ústrety tohtoročnej 22. novosadskej Maškaráde Detský zväz v petrovskej základnej škole v piatok 10. februára pre žiakov nižších ročníkov prichystal maškarnú besiedku. Na podujatí sa namaľovaní alebo v kostýmoch zúčastnili aj profesori a žiaci vyšších ročníkov, ktorí mali na starosti plynulý chod besiedky, ktorej úvodný kratší program mala na starosti profesorka Jarmila Pantelićová. Najprv zaspieval žiacky chór, a potom moderátorky hovorili o fašiangovom období a tiež odzneli aj humorné hádanky. Žiakov nacvičila profesorka Olja Bukvićová.

Informačno-politický týždenník

Nasledovala prehliadka masiek a besiedka pod maskami, ktorá sa aj tohto roku vyda- Komisii nebolo ahko rozhodnú , rila. Aula školy bola ktor sú najkrajšie a najori inálnejšie preplnená. Komisia, v ktorej boli profe- februára v Novom Sade. Zároveň sorky Daniela Triašková a Elena odmenili najkreatívnejšie triedy. Na novosadskom maškarnom Lončarová, Zdeno Lončar z Múzea vojvodinských Slovákov a Anna Le- karnevale v organizácii Vojvogíňová, predstaviteľka Rady rodi- dinského múzea, kde sprievod čov, ako aj predstaviteľky žiackeho masiek defiluje ulicami mesta, parlamentu Lana Žilićová a Marína petrovskí žiaci už niekoľko rokov Krnáčová, vybrala 20 najoriginál- dozadu zabodovali svojou originejších a najpôsobivejších masiek, nalitou a neraz získali aj hlavné ktoré budú reprezentovať školu 24. ocenenia. • UDIA A UDALOSTI •

PETROVSKÉ MATRIKY 2016

96 nebožtíkov, čo je o tri menej ako rok predtým, ale aj o 25 menej ako v roku 2014. Vlani bolo pochovaných 48 mužov a 48 žien. Okrem Petrovčanov z miestnej kaplnky na posledný odpočinok vyprevadili aj 36 vlani narodených slovenčina nie je tívny, lebo v roku predtým sobášov dve Novosadčanky, jedného Kulmaterinským jazykom pre 9 detí. Naj- bolo len 17, čo je stále malý počet pínčana a jednu zosnulú, ktorá žila častejšie mužské meno u chlapcov je sobášov napr. v porovnaní s rokom v Zemune. Pochovaní sú aj dvaja Dušan, Dávid a Nebojša, a to každé 2013, keď ich bolo 33. Prevažný počet zosnulí, ktorí žili a zomreli mimo v dvoch prípadoch. K tomu rodičia párov, ktoré pred matrikárkou pod- Petrovca. K počtu pochovaných na novorodencom vlani dali petrovskom cintoríne treba 80 aj dvojité mená Vladimír pripočítať aj manželský pár, Alex, Teo Jaroslav, ako aj ktorý umrel vlani v Petrov60 mená Adam, Martin, Paci, ale obaja manželia sú vel, Štefan, Darko, Aleksa spopolnení a odpočívajú 40 a Miloš. na novosadskom cintoríne. 20 Najpopulárnejšie meno Vlani najviac pohrebov pre dievčatá vlani bolo (14) bolo v októbri a (12) 0 Anna a Petra. Nájdeme v januári. Najmenej poh2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 ho v dvoch rodinách. rebov (4) bolo v novem23 31 24 21 25 35 21 15 chlapci K tomu pribudla jedna bri. Najviac mužov (po 6) 27 38 28 21 29 25 21 dievčatá 15 Katarína, tiež u nás menej umrelo v marci a v októbri, 38 58 62 49 46 64 46 36 spolu tradičné mená Ema, Jana, kým najmenej (1) v júni. Lucia, Lýdia, Michaela, Prehľad počtu narodených detí v Petrovci 2009 – 2016 Najviac žien (8) umrelo Mia, Helena, Agnes, Mov júni a najmenej (1) v nonika, Tina, Beáta, Ksenija, Anastasi- písali manželskú prísahu vernosti, vembri. Slovenský pôvod malo 80 ja, Anđelija, Sandra a Kristína. Už tvoria Petrovčania, pre ktorých je nebožtíkov a umrelo i 16 Neslodávnejšie sme si povšimli, že kým slovenčina materinským jazykom. vákov. Najvyššieho veku sa dožili sa dievčatám už roky dávajú hlavne Okrem toho sú tu aj zmiešané, ako Zuzana Kriváková, rod. Bendová u nás menej zaužívané mená, pre- aj neslovenské manželstvá. Matrikár- (1922), a Samuel Červený (1925), važne jednoslabičné a dvojslabičné, ka Triašková k tomu vydala zo 200 kým si najmenej požili Ján Turčan pri chlapcoch sa rodičia častejšie osvedčení o slovenskom pôvode (1975) a Anna Labátová, rod. Vrrozhodujú pre tradičné mená. ľuďom, ktorí chcú natrvalo opustiť bovská (1966). Na obecnom úrade matrikárka našu krajinu a s celými rodinami Výkaz z matrík zverejnil aj farár Mária Triašková do matriky narode- odchádzajú za prácou do zahraničia. v evanjelickom zbore v Petrovci Ján ných v roku 2016 vniesla ďalších 15 Do matriky zomretých v roku 2016 Vida. Podľa týchto údajov v roku náhradných zápisov vzťahujúcich matrikárka vniesla 65 zápisov. Vzťa- 2016 pokrstili 39 detí (23 dievčat sa na deti a dospelých, potomkov hujú sa na zosnulých priamo v Pet- a 16 chlapcov), zosobášili 19 párov Petrovčanov žijúcich v zahraničí. rovci, ako aj na nebožtíkov, ktorí (16 evanjelických a 3 zmiešané) V matrike sobášených vlani je 24 umreli v nemocnici v inom meste a k večnému odpočinku vyprezápisov, plus 7 náhradných zápisov alebo niekde inde. O tom, že je vadili 68 Petrovčanov (36 mužov zosobášených mimo územia Petrovca zosnulých viac, svedčí evidencia Ko- a 32 žien). v minulých rokoch. Jedine tento údaj munálneho podniku Progres. Vlani Prirodzený pokles počtu Petrovv celkovom prehľade roka je pozi- na petrovskom cintoríne pochovali čanov v roku 2016 je 62 osôb.

Úpadok sústavne pokračuje Jaroslav Čiep

omyselná krivka prehľadu demografických pohybov v Báčskom Petrovci z roka na rok sústavne klesá. Už vlani sme písali, že na jedného novorodenca umrú aspoň dvaja občania a že taký stav, konštantný negatívny prirodzený prírastok, pretrváva desaťročia. Keď ide o vlaňajší rok, s poľutovaním musíme konštatovať, že stav prejavujúci sa v pomere jeden ku dvom sa už skôr približuje k pomeru jeden ku trom. Alebo presnejšie v roku 2016 do petrovských domácností pribudlo iba 36 novorodencov a na cintoríne pribudlo 96 nových hrobiek. V roku 2016 sa v Petrovci nenarodilo ani jedno dieťa; čiže nik z budúcich Petrovčanov nebude mať v rodnom liste napísané, že je narodením Petrovčan, lež Novosadčan, lebo sa všetky deti narodili v novosadskej pôrodnici Betanija. Údaje o tom, koľko novorodencov pribudlo v Petrovci v roku 2016, nám poskytli v detskej ambulancii Domu zdravia. V evidenčnom zozname majú zapísané, že sa vlani narodilo 36 detí – 21 dievčat a 15 chlapcov. Z toho 35 rodín je petrovských a jedna rodina sa so štvormesačným bábätkom neskôr presťahovala z Báča do Petrovca. Je to až o 10 novorodencov menej ako v roku 2015, či v roku 2013, keď sa narodilo po 46 detí, ale aj o 28 detí menej v porovnaní s rokom 2014, keď v Petrovci pribudlo 64 detí. Zo spolu

POU

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum! A ký sme my len divný národ, t. j. tunajší ľud. Divíme sa všeličomu. Napríklad úsudku programového riaditeľa organizácie Transparentnost Srbija Nemanju Nenadića. Podľa ktorého v Srbsku neexistujú jasné a pevné pravidlá o tom, čo funkcionári smú robiť počas velebnej, pardon, volebnej kampane. Pritom zo skutočnosti, že nie sú ani žiadne pravidlá, ktoré určujú, čo spomenutí v priebehu volebnej kampane robiť nesmú, vyplýva zhola jasne, že im je − všetko dovolené. Aj vystupovania v TV vysielaniach z postu držiteľov • UDIA A UDALOSTI •

verejných funkcií s apetítom na prezidentskú tortičku... Vajatali hory, porodili myš. Náš pán prezident Tomislav Nikolić upustil od nápadu znovu kandidovať na post prezidenta. Zrejme si zobral k srdcu dobrú radu prvej dámy, pani Dragice Nikolićovej. Podľa ktorej rady sú dôležitejšie veci od kandidovania jej manžela. Napríklad výstavba detského ihriska v Kragujevci, kde je primátorom ich syn, pán Radomir. Ktorý, mimochodom, podporil kandidáciu pána Aleksandra Vučića. V situácii, keď možno pána premiéra

Vučića trápi (aj) otázka, čo ak pán Nikolić, povedzme, na znak protestu ohľadne dobrovoľného vzdania opätovného kandidovania začne hladovku(?!), hosťoval vo vysielaní RTS. Podaktorí sa čudujú, že náš pán premiér (ak len dobre v Novosadskej novinárskej škole počítali a ak správne preniesol denník Dnes) počas rozhovoru prerušil novinárku Oliveru Jovićevićovú 45-krát a ešte k tomu, vraj, na ňu „verbálne zaútočil 29-krát“. Čudujú sa neprávom. Naša kolegyňa si totiž zabudla navliecť rukavičky, ba nekládla ani len − pokrokové otázky.

Starosti pred oficiálnym štartom predvolebnej karavány neobchádzajú ani opozíciu. Hoci opozičným kandidátom, pánom Vukovi Jeremićovi a Sašovi Jankovićovi, opoziční lídri radia, aby v záujme navýšenia šancí na víťazstvo jeden z nich odstúpil, ani jeden zatiaľ (a sotva i neskoršie) nehodlá odstúpiť. Zdá sa, že zo skromnosti realizáciu starého dobrého úslovia, podľa ktorého Múdrejší ustúpi, džentlmensky ponechávajú jeden druhému. Voličom zostáva dilema: čo ak predsa niektorý (teda múdrejší) odstúpi? Bumbumbum!

8 /4739/ 25. 2. 2017

Ľudia a udalosti V KULPÍNSKEJ ZÁKLADNEJ ŠKOLE

Valentín ako tematická inšpirácia Katarína Gažová

ematický deň pre žiakov ôsmeho ročníka v Deň svätého Valentína pripravili učitelia Základnej školy Jána Amosa Komenského v spolupráci s predstaviteľmi Muzeálneho komplexu v Kulpíne. V ten deň výučba bola koncipovaná spôsobom, že každé učivo dali do súvislosti s láskou a zamilovanosťou. Každý profesor mal vyučovaciu hodinu naplánovať tak, aby sa na povrch všetkých poznatkov dostala láska. Na návrh školskej pedagogičky Zagorky Marinkovićovej učitelia kulpínskej školy sa zhodli, že každý mesiac jeden deň venujú niektorej zaujímavej téme. Na hodinách sa teda spracúvajú plánované vyučovacie jednotky prispôsobené danej téme. Na sv. Valentína napríklad pedagogička múzea Dragana Vujaklijová v spolupráci s učiteľom

Kulpínski smaci si pripomenuli Deň sv. Valentína: na fotke s peda o ičkou Za orkou Marinkovićovou (prvá sprava)

zemepisu a pedagogičkou školy koncipovala vyučovaciu hodinu na tému Rieka Tisa, ktorú prispôsobili rozprávke o láske. Prezentácia obsahovala tak geografické pojmy, ako aj iné charakteristiky, ktoré potvrdili, že táto rieka je hodná pozornosti. Cez legendy o

veľkom dobyvateľovi Atillovi Hunskom, strome tise, ktorý nazývajú aj stromom lásky, ako aj prírodnému fenoménu − kvitnutiu rieky Tisy, žiaci sa cez živú reč a obraz naučili čosi viac o druhej veľkej rieke v Srbsku. Tisa preteká cez päť štátov, a tak spája ľudí. Zasa v

EKOS HLOŽANY

Peňazí málo, dobrej vôle veľa Juraj Bartoš

(najviac, 40 000 din., z rozpočtu Obce Báčsky Petrovec), našťastie im čosi zvýšilo na účte z roku 2015. O väčšine vlaňajších podujatí ekosovcov sme sústavne informovali

a výročnej schôdzi zhromaždenia Združenia ekológov Ekos v Hložanoch sa hovorilo o vlaňajšej činnosti, ako aj o plánoch na bežný rok. Údaje, na základe ktorých vznikol tento článok, sú zo správy o vlaňajšej činnosti (podal ju Ondrej Stupavský-Endy), ako aj z finančného plánu na rok 2017 (predostrela ho Zuzana Žemberiová). Dodatočné informácie poskytla predsedníčka Ekos Viera Turčanová, ktorá v piatok 17. februára privítala početných prítomných v kaviarni Pod lipami. Ekosovci vštepujú de om správny vz ah Hložianski ekológovia k prírode. Záber z vlaňajšieho výletu majú za sebou ďalší úspeš- ku kanálu. ný rok, hoci mali k dobru tenký v našom týždenníku. Okrem toho rozpočet. Manko peňazí nahradili na návrh Ekosu sa hložianska ZŠ nadbytkom dobrej vôle. Na činnosť Jozefa Marčoka Dragutina zapojila minuli iba 104 578 din., pričom ich do kampane, ktorej cieľom je boj príjmy vlani boli len 92 286 dinárov proti ničeniu zelených plôch, t. j.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

za ich zväčšenie, ktorú naštartovala nezisková organizácia Posadi drvo − sačuvaj planetu (Zasaď strom − zachráň planétu) z Kucury. Členovia Ekos aj vlani vysádzali sadenice a starali sa o stromy, ktoré zasadili predtým. Zapájali sa do miestnych podujatí, ako Deň Hložian, Deň kvetín či Deň zeleniny. Ako vždy spolupracovali s inými tamojšími združeniami. Spolu so Združením poľnohospodárov sa Ekos pričinil o zber toxickej ambaláže. V septembri usporiadali výstavu detských výtvarných prác v ZŠ, ktoré vznikli v rámci Eko dňa. V novembri vysádzali sadenice a kríky v centre dediny, v decembri povedľa cesty vedúcej k loveckému domu (spolu s Komunálnym podnikom Gloakvalis). Aj na bežný rok si Združenie ekológov Ekos naplánovalo početné, fakticky už tradičné aktivity. V súlade s nimi predpokladaný rozpočet

Kulpíne žijú dva národy − Slováci a Srbi, ktorí tu dlho rokov spolunažívajú, čo na hodine ilustrovali folklórnym vystúpením žiakov Slovákov, členov KUS Zvolen, a žiakov Srbov zo spolku Stefana Stratimirovića. Takýmto spôsobom chceli poukázať, že príroda spája ľudí bez ohľadu na to, akou rečou hovoria. Rieky, hory, jazerá nesú v sebe krásu, ktorá ako most spája ľudí a zbližuje ich teplom a láskou. Túto hodinu venovanú láske doplnili prednesom piesní o láske, ktoré žiaci zaspievali s učiteľkou hudobnej kultúry. Na sv. Valentína každá vyučovacia hodina hovorila o láske a tá sa dala vyjadriť aj matematicky, aj fyzicky, aj chemicky, aj na hodinách nemčiny, srbčiny či náboženstva a každá bola pre žiakov i pre učiteľov zaujímavá a nezvyčajná. Foto: z archívu múzea (sprítomnila ho Zuzana Žemberiová) počíta s prílevom 470 000 din. Ak z rozpočtu obce „kvapne“ 200 000 din., z pokrajinských sekretariátov 50 000, z rezortného ministerstva 80 000..., tak symbolické členské poplatky (300 din. pre dospelých a 100 din. pre maloletých) poslúžia len ako vzácna záloha. V úvode výročného stretnutia ekológov odznel kratší program. Študentka slovenčiny Monika Bažaľová prečítala výroky o prírode a predniesla i primeranú báseň. Pod jej vedením mladší členovia združenia nacvičili a predviedli divadielko o tom, ako sa húsenica mení na motýľa. Hložianski prváci zložili ekologickú prísahu a dostali členské preukazy. Predsedníčka sa poďakovala sponzorom a udelila uznania: ďakovné listiny Jadranke Marčokovej, zakladateľke a majiteľke časopisu Ekolist, tiež Jasminke Činčurákovej-Galambošovej, členke Ekos a novinárke Rádia Nový Sad. Verejné pochválenie sa ušlo KP Gloakvalis, ako i rodinám Jána a Márie Dudkovcov, Zoltána a Márie Kiráľovcov a Pavla Šepráka, ktoré pred svojimi domami zasadili tri a viac sadeníc. • UDIA A UDALOSTI •

SILBAŠ

Slovenské priadky v etno dome Juraj Bartoš

ítajúc na slovenských priadkach v Slovenskom etno dome v Silbaši početných prítomných, jeho majiteľka Milina Sklabinská ozrejmila, že cieľom večierka je nasadiť náladu, akú zažívali naši predkovia. Snaha vžiť sa do jednej z krásnych slovenských obyčají nevyšla nazmar, vydarila sa na výbornú. Priadok a priadkarov tu bolo habadej: z Petrovca, Selenče, Kysáča, Nového Sadu... Hviezdou večera nesporne bol silbašský rodák Ondrej Miháľ žijúci v kanadskom Toronte. Neprišiel s prázdnou rukou: keď kolovrátky dopriadli pekné slovo, rozdelil hŕbu exemplárov svojej najnovšej knihy Silbaš dedina snov / Budúci rok ideme domov. O prezentácii vzácnej publikácie na silbašských priadkach sme písali v predchádzajúcom čísle Hlasu ľudu. Tu si sprítomníme, čo o slovenských priadkach hovorila hostka z Kysáča, matičná aktivistka

Ľudmila Berediová-Stupavská. v sukniach, ktoré sa ľahko perú: „My sme sem prišli na priadky. očkavých, bobavých, kartúnkach. Zakúpili sme si dom u Sklabinskov- Kto chodil na priadky? Dievčence a cov; obyčajne sa zakúpila prenia chiža a pitvor a do zaňej chiži sa potom utiahli starší...“ Šibneme pohľadom po predizbe omaľovanej ako voľakedy a ozaj, ani čo by sme sa vrátili do rokov mladosti či detstva: stôl pod zrkadlom prikrytý bielym vyšívaným obrusom, popravená starodávna posteľ, skriňa, skrinka, na stenách zavesené parádne sedliacke sukne, staré hodiny a skvost − storočná parta... Časť účastníkov slovenských priadok Hostia uvelebení na troch v Slovenskom etno dome v Silbaši lavičkách, na stoličkách, či stojac temer ako bociany na jed- chlapci, keď už absolvovali spoveď, nej nohe, načúvajú obrazom, ktoré teda konfirmáciu; už dvanásťročné svojimi slovami maľuje rozprávačka. boli dievky. Lebo sa do osemnástky „Na priadky dievky chodievali museli vydať; po 18. už boli povav tiftínových ružavých blúzkach a žované za staré dievky.“

A už si vieme predstaviť vyfintené staršie dievky; tie sedávali pod zrkadlom; mali už frajerov a boli na vydaj. Tie mladšie sedávali pri peci a pri dverách, aby sa mali k činu, až bude treba, a aby poslúžili ako méty chlapčenských fígľov. Počúvame o tom, ako sa priadlo, ako sa mládež bavila, oddávala poverám... Ako priadky priadli nemé nite, či hádali, skade prídu mládenci, ako mládenci dievkam robili podfuky... Ako si spolu zatancovali a zaspievali. V etno dome Sklabinskovcov sa večer 11. februára netancovalo (veď tam bola ohromná tlačenica), zato ale zazneli slovenské pesničky pri harmonike, na ktorej zručne hral Kulpínčan a silbašský kantor Vladimír Zima. Slovom, bolo veselo, ba i veselšie, pri chutnom víne a ostrej pálenke, ktorá, v rozumnej miere, bola poruke zarovno s údeninami a rôznymi múčnikmi. Pravdaže, si mnohí pochutili aj na varenej kukurici s makom a pukancoch. Ako na ozajstných priadkach.

STARÁ PAZOVA

Priadky s vydarenou prednáškou Anna Lešťanová

jeho narodenia, resp. úmrtia. Na ilustráciu lenky Združenia pazovverše z bohatého ských žien pri SKUS hrdinu opusu Vajanského Janka Čmelíka usporiaprečítali Mária Hrebídali v pondelok 20. februára ková, Anna Balážová tradičné priadky. Tohtoročné a Anna Slamajová. V stretnutie v Klube VHV bolo v ústrety 8. marcu Neporadí deviate. chvátal prítomným Staropazovčanky tentoraz ženám zavinšoval k pozvali hostky z piatich deich sviatku azda tým dín, s ktorými rozvíjajú peknajkrajším spôsobom nú a úspešnú spoluprácu. Na – prednesom krásnepriadkach v Pazove boli členho slova. ky Združenia žien z Báčskej Šikovné ženské Palanky, Združenia žien pri Z úvodnej časti: zľava Anna Slamajová, Anna ruky na priadkach v MOMS z chorvátskeho Iloka, Balážová, Veno Nechvátal a Anna Horvátová Pazove zhotovovali Združenia žien Matkino srdce pekné ručné práce, z Lalite, Spolku žien Ruža z Aradáča Pazova, mal Veno Nechvátal, profe- no tentoraz zvýšenú pozornosť a Ženskej odbočky SKUS Detvan sor slovenského jazyka a literatúry venovali vypletaniu pupčokov na z Vojlovice. V mene hostiteliek na dôchodku. Pútavým spôsobom prusľakoch – častiach slovenského ženám zdarnú prácu zaželala a hovoril o Hurbanovcoch a najmä o ľudového kroja. srdečne ich v tomto prostredí priví- živote a diele Svetozára HurbanaAko zvyčajne, na priadkach vládla tala Anna Horvátová, predsedníčka -Vajanského (1847 – 1916), sloven- dobrá nálada a okolo 60 prítomského spisovateľa, publicistu, lite- ných sa pekne zabávalo. Nechýbala pazovského združenia. Zaujímavú prednášku, ktorá od- rárneho kritika. Týmto spôsobom ani bohatá ponuka tradičných staznela v spolupráci s MOMS Stará si Pazovčania pripomenuli výročie ropazovských jedál. Na stole okrem

• ĽUDIA A UDALOSTI •

V Klube VHV rozvoniavala chutná varená kukurica slaných a sladkých jedál rozvoniavala aj varená kukurica posypaná makom, ktorá sa odjakživa považuje za neoddeliteľnú súčasť priadok. Keďže Združenie pazovských žien má výnimočne dobrú spoluprácu s miestnym matičným odborom, predsedníčka pazovských matičiarov Anna Balážová predstaviteľkám združení či spolkov žien na pamiatku odovzdala knihu Dejiny MS v Starej Pazove 1862 – 2015, ktorú vydal MOMS.

8 /4739/ 25. 2. 2017

Ľudia a udalosti KOVAČICA

K 80. výročiu vzniku cirkevného spevokolu Anička Chalupová

sa neskoršie vyvinulo niekoľko iných cirkevných speváckych zborov, ktoré pôsobia v rámci cirkevných zborov Kovačica I a Kovačica II. Dňa 16. februára 1937 na farskom úrade v Kovačici sa zoskupilo okolo 40 dospelých mužov s cieľom založiť cirkevný spevokol. Jozef Janiš, vte-

ajstarší cirkevný spevokol Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Kovačici si tohto roku pripomína osemdesiat rokov svojej činnosti. Pri tejto príležitosti si členovia cirkevných zborov Kovačica I a Kovačica II, kovačickí matičiari a členovia Memoriálneho centra Dr. Janka Bulíka pietnou spomienkou na kovačickom cintoríne16. februára uctili pamiatku na Ondreja Miháľa, jedného zo zakladateľov a prvých vedúcich prvého cirkevného spevokolu v dedine Ženský cirkevný spevokol s farárom Karolom insity. halupkom v 70. rokoch minulého storočia Cirkevný spevokol v Kovačicici sa považuje za najstarší dajší senior banátsky, a Ondrej Miháľ, cirkevný spevokol v Banátskom senio- riaditeľ školy a kantor, túto iniciatívu ráte. Existujú údaje, že pri cirkvi najprv už na štarte podporili a ujali sa úlohy pôsobil mužský cirkevný spevokol, z vedúcich novozaloženého spevokolu. ktorého sa neskoršie vyvinuli niektoré Predsedom spevokolu sa stal Juraj iné spevácke telesá a ďalšie spevokoly Mikuš, Ondrej Miháľ prvým a Jozef v Kovačici. Z pôvodného spevokolu Šifel druhým dirigentom. Dušou

Časť zmiešaného cirkevného spevokolu Z Kovačica I s kantorom Jánom Nemčekom na vlaňajšom adventnom koncerte spevokolu bol Ondrej Miháľ, ktorý viedol knihu členov spevokolu až do roku 1942, keď spevokol oslávil svoje piate výročie. Zaznamenané je, že vtedy v spevokole účinkovalo až 54 mužov. Riaditeľ školy Ondrej Miháľ už po príchode do Kovačice v roku 1919 ako mladý učiteľ vštepoval nielen žiakom, ale aj občanom lásku k hudbe. Kovačický spevokol nacvičoval štvorhlasne spievať a vďaka pôsobeniu Ondreja Miháľa, ktoré poznačilo tie roky, nasledovalo obdobie kultúrneho vývinu dediny na hudobnom poli. Po jeho odstúpení spevokol viedli zboroví kantori Ján Nemček st. a Ján Paluška. V roku 1966 vznikol dievčenský spevokol, ktorý pod vedením Jána

Bartoša nacvičoval trojhlasné piesne. Neskoršie vyrástol na ženský spevokol, a potom spolu s mužským utvorili zmiešané hudobné teleso, ktoré sa stalo známym evanjelickému svetu aj za hranicami vtedajšej Juhoslávie. Podľa údajov z monografie Kovačica 1802 − 2002 tento spevokol svojimi výstupmi príjemne zapôsobil v Slovinsku, Poľsku a v Česku v roku 1976. V takomto zložení vystúpil neskoršie na stretnutiach spevokolov v Petrovci roku 1981, Starej Pazove 1991, Padine 1998 a v iných slovenských prostrediach. V aktuálnom roku zbor oslávi okrúhle jubileum – 80. výročie svojho pôsobenia. Po ukončení svojho pôsobenia v spevokole Ján Bartoš, bývalý kantor, funkciu odovzdal Jánovi Nemčekovi ml., súčasnému zborovému kantorovi. Spevokol dodnes pôsobí pod menom Dr. Janka Bulíka. oto: z archívu J. Nemčeka a SEAVC v Kovačici

DUCHOVNO-NÁBOŽNÝ VEČIEROK V KYSÁČI

Pri čaji s cirkevníkmi z Pivnice Elena Šranková

o štvrtok 16. februára v miestnostiach kysáčskej fary veriaci kysáčskeho slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru usporiadali tradičný duchovno-nábožný večierok, známy ako čajový. Na posedení sa aj tentoraz zúčastnili cezpoľní hostia. Bol to pivnický velebný pán farár Ján Zahorec s manželkou, ktorý poslúžil zvesťou slova Božieho, ako aj predstaviteľky Oltárneho krúžku žien pivnického evanjelického cirkevného zboru. Podujatie svojou prítomnosťou poctili i Anna Páliková-Kunčáko-

www.hl.rs

Počas zvesti hosťujúceho pivnického farára

Na večierku spievali duchovné piesne: Mária Petríková

vá, superintendentka EMC, a Vinko Stojaković, kysáčsky pravoslávny kňaz. Na večierku boli i predsta-

Informačno-politický týždenník

vitelia kultúrno-spoločenských ustanovizní, spolkov, združení a organizácií. Všetkých privítal domáci farár Ondrej Marčok. Na večierku v Kysáči predstavili i činnosť pivnického Oltárneho krúžku žien, a to Zdenka Kámaňová, presbyterka, a Katarína Týrová, vedúca krúžku. Nechýbali príležitostné príhovory, básne, pozdravy a zaujímavé prejavy

prítomných na večierku. Zároveň sa podával chutný čaj. Na posilnenie tela usilovné cirkevníčky napiekli slané a sladké pečivá. Zaspieval i kysáčsky cirkevný spevokol pod taktovkou velebnej pani farárky Dariny Marčokovej. Spievali sa i spoločné piesne, všetko s cieľom duchovného posilnenia hosťujúcich a kysáčskych veriacich. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZO SLOVINSKÉHO ZÁZNAMNÍKA (6)

Perutnina – líder v regióne Oto Filip

Podľa údajov tamojšieho Štatis- mestnancov – teraz ich je približ- dvadsiatej pozícii podľa počtu tického úradu členovia slovin- ne 3 700 – pokým sa i realizácia zamestnancov. dísť, vidieť, počuť, zažiť, no ských domácností najviac peňazí taktiež takmer strojnásobila: zo Pre vysoký stupeň samozánajmä ochutnať. Toto po- míňajú na prepravu a komuni- 100 miliónov na takmer 300 mi- sobovania slovinského obyvasledné sa zvlášť vzťahuje na kácie (19 percent), o čosi menej liónov eur, koľko by sa malo do- teľstva hydinovým mäsom, čiže návštevu ptujskej Perutniny, stále na potraviny a nealko nápotesný domáci trh, napredujúcej je (14 percent). Perutnina sa zvlášť potravinárskej Na rekreáciu, v poslednom čase spoločnosti. kultúru, vzderázne orientuje na Okrem dlhej, lávanie, reštauinternacionalizáciu vyše storočrácie a hotely podnikania a intennej tradície, odvádzajú 13 zívny export. Preto pre ňu je prípercent prosprodukty predáva až značné to, že triedkov, kým v dvadsiatich piatich podľa objemu n a bý va n i e štátoch, ktoré možrealizovaných a rôzne enerno rozdeliť do troch príjmov v súgie vyčleňujú kategórií. Prvým je časnosti je 11 percent príjtzv. domáci trh, čiže lídrom v slomov. štáty s výrobnými vinskom poNapriek celprevádzkami a obtravinárskom kovému trendu Reklama veľa znamená jektmi, ako Slovinsko, p r i e m y s l e . Prvá osobnosť Perutniny zdražovania Chorvátsko, Srbsko Hlavne vďaka Tibor imonka potravín spoloč- siahnuť v tomto roku. Ako vedúci a Bosna a Hercegovina. Druhou tomu, že veľmi nosť Perutnina vla- potravinársky koncern Perutninu skupinou sú štáty s predajnými pružne zareagovala a dokázala sa ni realizovala predaj v sume až reprezentuje až dvadsať spoloč- jednotkami: Rakúsko, Rumunsko prispôsobiť rýchlym a komplex- 260 miliónov eur. Za posledných ností v siedmich ným zmenám, tak na poštátoch: okrem travinárskom trhu, ako materskej krajii na trhu hydinového ny Slovinska sú mäsa. Ide vlastne o to, to Chorvátsko, že si čoraz širšia výroba Bosna a Hercegoa čoraz silnejšie nátlaky vina, Srbsko, Racien v mäsopriemysle kúsko, Macedónvyžadujú tak koncepčsko a Rumunsko. né, ako i technologické V polovici z nich zmeny. je Perutnina ve– Integrovaní výrobdúcim výrobcom covia hydinového mäsa, zdravých, bezku ktorým patrí aj Pepečných a kvarutnina Ptuj, vyrábajúci Schéma súčasnej výroby litných potravín všetko, od vajec po hohydinového pô- Ukážky niektorých produktov tové produkty, sa v budúcnosti dvadsať rokov sa stala potravinár- vodu. Na uvedestanú najoptimálnejšie organizo- skym lídrom v regióne, dokladom ných trhoch sú implementované a Macedónsko, treťou zase kľúčové vanými výrobcami produktov ži- čoho je i údaj, že len v tomto domáce integrované procesy exportné trhy, ako Čierna Hora, vočíšneho pôvodu, – vyzdvihuje storočí strojnásobila počet za- výroby v systémoch KVS (kva- Veľká Británia, Kosmet, Švajčiarriaditeľ správy ptujskej spoločlita, bezpečnosť, sko, Taliansko, Švédsko... Predstanosti Tibor Šimonka. Podstatou je transparentnosť). vu, o aký objem výroby ozaj ide, teda to, že v budúcnosti najväčšiu Keď ide o úhrnné možno najlepšie získať z údajov, časť spotreby obsadia potraviny slovinské rám- že na všetkých trhoch Perutnina vyprodukované v takýchto reťazce, Perutnina je ročne predá približne 80 miliónov coch, čo okrem špičkovej kvality podľa celkových kilogramov hydinového mäsa a má umožniť, ba garantovať aj príjmov na 27. po- rôznych výrobkov z hydiny. To nízke ceny. zícii spoločností prakticky znamená, že jej produkty Zaujímavé je, že na rozdiel s najväčšou rea- dennodenne kupuje viac než dva od Srbska, kde domácnosti jedlizáciou. Zároveň milióny spotrebiteľov. noznačne najviac prostriedkov je štrnásta medzi odvádzajú na stravu, v Slovinsku multinacionálnymi (V budúcom čísle: je štruktúra výdavkov inakšia. Od kvality k certi kátom spoločnosťami a na Kvalita je prvoradá)

• ĽUDIA A UDALOSTI •

8 /4739/ 25. 2. 2017

Hry na snehu

Ema Čížiková, 3. 1, Z Mladých pokolení v Kovačici

Mateja Petráš, 2. 2, Z maršala Tita v Padine

Sen Bola tichá a pekná noc. Nemohla som spať, vyšla som von. Hviezdy krásne svietili na nočnej oblohe. Videla som ženu spať na ulici o polnoci. Bolo mi to divné, tak som sa ju opýtala: „Čo robíte tu v noci?“ Ona povedala: „Spievam pieseň.“ Započúvala som sa lepšie a počula som ju spievať a zrazu som začala byť ospalá. Divná žena sa ma opýtala: „Dievčatko, prečo ty nespíš?“ Povedala som: „Nemohla som spať.“ Iba sa usmiala a pokračovala v piesni. Už sa mi veľmi chcelo spať, tak som sa vrátila do postele. Ráno som sa zobudila a myslela som si, že to bol len sen. Ale, bol to sen? Odvtedy každú noc počujem tú ženu spievať. Eleon ra Abelovská, 3. 1, Z Bratstvo v Aradáči

Zima prináša skvelé veci Takú zimu, aká je táto, si deti veľmi pochvaľujú. Táto zima priniesla veľa snehu a radosti. Tie skvelé veci, ktorými potešila najmladších, sú zasnežené prázdniny, na ktoré si s radosťou spomínajú, a potom aj veselé hry na snehu. Taká bola sánkovačka, stavanie snehuliaka, guľovačka, robenie anjelov a na ľade je to kĺzanie, korčuľovanie, hokej. Sú to samé skvelé hry, ktoré možno zažiť iba počas tuhej zimy bohatej na sneh. O samých skvelých veciach, ktoré zima priniesla, nám napísali a namaľovali kamaráti z Kovačice a Padiny. Medzi skvelé veci patrí i snívanie o niečom nezvyčajnom, ako nám napísala i žiačka z Aradáča. Kochajte sa v kráse vydarených slohových prác a výkresov na tému zimy.

Natali Kotvášová, 2. 2, Z maršala Tita v Padine

Darinka Slivková, 2. 2, Z maršala Tita v Padine

.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Táto príhoda sa stala jedného dňa, keď som bol u starej mamy. Včasráno som počul, ako mi stará mama šepká do ucha, aby som vstal a nakukol cez okno, že ma tam čaká prekvapenie. Hneď som skočil k oknu. Bolo to ozajstné prekvapenie. Sneh. Bolo ho veľa a ešte stále padal. Hneď som sa obliekol a vybehol von. Bolo mi nudno hrať sa sám, tak som si zavolal bratranca Daniela. Zábava na snehu bola výborná: sánkovali sme sa, guľovali a nakoniec sme urobili snehuliaka. Ten bol prekrásny. Dali sme mu oči, ústa, šál, hrniec na hlavu a mrkvu ako nos. Zábava na snehu nám uplynula rýchlo a takí vyčerpaní sme vošli dnu, až sme zaspali. Nasledujúce ráno, keď sme vstali, mali sme čo vidieť. Snehuliak ostal bez nosa. Niekto bol určite v noci hladný. Zima nám prináša veľa skvelých vecí a ja si neviem vybrať, čo je z toho najlepšie. Janko Bíreš, 3. 1 , Z Mladých pokolení v Kovačici

Ivana Čuvárová, 3. 1, Z Mladých pokolení v Kovačici

Valentína Pajtášová, 3. 1, Z Mladých pokolení v Kovačici

• DETSK KÚTIK • •

Obzory

Z obsahu Neoprávnené opakovanie chýb str. 2 Súčasný režisér vo ﬁlme a televízii už vôbec nie je ederico ellini str. 4 – 5 Ten magický graﬁcký príbeh

Nový Sad 25. 2. 2017 Ročník IV Číslo 2/391

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

str. 8

RECENZIA

očíta do konca (Marta Součková: Do poslednej bodky. Modrý Peter : Levoča 2015) lam sa Součková vyjadruje ako ítajúc recenzie literárprísnejšia krinych diel v rôznych tička). novinách a časopiKniha Do posoch často sa nemožslednej bodky no zbaviť dojmu, že recenzent obsahuje 47 písal buď priveľmi aﬁrmatívne, Součkovej realebo negatívne pod vplyvom cenzií (celkovo jeho osobných známostí s auvšak dodnes torom diela, náklonnosti či napísala takmer 500 kritík) averzie voči určitým smerom uverejnených v období 1987 a témam alebo proste – 2015 v Dotykoch, z jeho neschopnosti Smene, Literárnom a nesmelosti byť natýždenníku, Romdostač kritický alebo boide, Knižnej reúprimný voči iným. vue, Kultúrnom Subjektívno-objekživote a v časopitívna a esejistická soch RAK (Revue povaha recenzie ako aktuálnej kultúry) žánru však umožňuje a Glosolália. Nierecenzentovi vyjadktoré recenzie sa rovať sa nadostač zaoberajú prózaotvorene a tvorivo mi zahraničných – od jeho talentu, autorov (Margaerudície a duchaplret At oodová, nosti (a celého radu ack Kerouac, Ian iných charakteristík) McE an, Olga ToMarta oučková (1963) vyštudovala slovenský závisí kvalita písanékarczuková a iní), jazyk a literatúru – anglický jazyk a literatúru na UK ho posudku, ktorý by ale prevažná časť v Bratislave. e profesorkou slovenskej literatúry na mal autorovi určitého hovorí o slovenskej PU v Prešove, v súčasnosti pôsobí ako lektorka na diela poskytnúť konliteratúre. SoučkoUniverzity v Novom Sade. e autorkou monograﬁí štruktívnu kritiku a vá píše o dielach Personálna téma v prozaickom texte (2001) a P(r)ózy čitateľovi poukázať známych starších po roku 1989 (2009), editorkou výberov Jozef Cíger na jestvovanie alebo slovenských proHronský. Prózy (2008) a Milo Urban. Prózy (2013) a absenciu umeleckých zaikov (Pavel Hrúz, desiatich zborníkov z medzinárodných konferenhodnôt. Na nás saán ohanides, cií o slovenskej literatúre po roku 1989 a 2000. mých zostáva rozhodRudolf Sloboda, Spolupracovala i na kolektívnom projekte Slovník núť sa, nakoľko budePeter aroš, Duslovenských spisovate ov (ed. V. Mikula, 1999, 2005). me recenzentovi dôšan Mitana, DuV roku 2016 bola e ternou redaktorkou časopisu verovať a považovať šan Dušek), tiež o Romboid. Niekoľko recenzií uverejnila aj v Hlase ho za spoľahlivého knihách generácie, ľudu a pripravila niekoľko rozhovorov so slovenskými posudzovateľa literárktorá nastúpila v spisovateľmi pre mládežnícky časopis Vzlet. nych diel a dokonca či 90. rokoch dvadjeho te tom budeme oto: archív M. Součkovej siateho storočia vôbec venúvať pozor( ana Bodnárová, nosť a čas. že aj sama kedysi prešla za- Peter Pišťanek, Balla, VeroV úvode k svojej zbierke čiatočníckou tvorbou (takúto nika ikulová, Marek Vadas, recenzií Do poslednej bodky férovosť jej prístupu k vlastnej Márius Kopcsay, Michal HvoMarta Součková poznamená- tvorbe by si určite mali vážiť recký), ako aj o prozaikoch, va, že k niektorým jej včasným najmä autori, voči ktorých die- ktorí knižne debutovali až po Stevan Lenhart

kritikám by sa dnes radšej nepriznala, lebo s odstupom času si uvedomuje ich naivitu a nedostatky. Predsa sa rozhodla do tohto výberu zaradiť aj tie niektoré (podľa jej mienky) menej presvedčivé te ty z minulosti, podávajúc tak zároveň chronologický prehľad jej vlastného vývinu v oblasti recenzistiky a neskrývajúc prirodzenú skutočnosť,

roku 2000 (Agda Bavi Pain a Viťo Staviarsky a najmä ženskí autori, akými sú Uršuľa Kovalyk, Monika Kompaníková, Lucia Piussi, Ivana Dobrakovová, Zuska Kepplová a Petra Soukupová). Recenzentka Součková sa neprikláňa k žiadnym trendom a o pozorovaných dielach nepíše pod vplyvom mienok iných kritikov – každú knihu vníma ako výrazne osobný zážitok, interpretuje te t a vyrieši jeho záhady so zrejmým čitateľským zápalom, argumentovane kritizuje vtedy, keď je presvedčená, že treba kritizovať. Čítajúc dané prózy vedie dialógy s ich autormi a postavami, kladie im (a sebe a nám) rôzne otázky a snaží sa tvorivo prekonať dilemy, ktoré sa spravidla javia pri interpretácii a hodnotení literárnych diel. Po dôkladnom dočítaní vyjadruje vlastnú mienku, ktorá sa nemusí vždy a všetkým pozdávať a nie vždy je v súlade s názormi literárnej verejnosti a iných recenzentov (Součková tak napr. problematizuje literárne a umelecké prvky v románe Petra aroša ilodar slučka alebo v románe Pavla Rankova Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy)). A práve inakšia mienka otvára priestor na výmenu názorov a diskusiu o podstate a odkazoch literatúry a umenia (aj v tom je, pravda, význam recenzistiky). Akokoľvek sa o určitom literárnom diele vyjadrí (afirmatívne alebo negatívne), recenzent by v každom prípade mal dané dielo dočítať do konca. Čiže: do poslednej bodky...

DIVADLO

25. 2. 2017 • 8 /4739/

S MIROSLAVOM ÁBRYM PO ROKU IVOTA PREDSTAVENIA N

eoprávnené opakovanie chýb (Divadelné predstavenie Na rini uprija. Réžia: Kokan Mladenovi , Srbské národné divadlo, Nový Sad) Annamária o o ká

24/II

i ová

ebyže nebolo koryto rieky, bol by to kypiaci kotol, hlavne aj tak je scénograﬁcký rukopis Marije Kalabi ovej, málo je povedať – premyslený. Avšak ide o Andri a a je to most – ako hlavný protagonista vznášajúci sa nad vymletým riečiskom Driny. Nie však, samozrejme, ako symbol spájania, ale ako symbol našich delieb. Pýta si to celé politicky angažované divadlo Ani nie, skôr antickú tragédiu posunutú do ideových polôh absurdnej drámy Výberový ansámbl Kokana Mladenovi a tvorí tu zasa – u tohto režiséra po tretíkrát – Miroslav ábry. Podľa slov kritiky jedine Miroslav ábry (ako Alihodža) a Radoje Čupi (ako orkan) hrajú tak autenticky a presvedčivo, že sa práve ich bravúrami predstavenie najviac priblížilo Andri ovmu majstrovstvu. Protagonista Miroslav ábry hovorí: – Veľmi sa ma týka, či sú ľudia spokojní, a či sa zasa ich týka to, čo my robíme na scéne. Netreba za celým týmto predstavením hľadať politický angažmán, politické pozadie, to ma nezaujíma. Či teda brať to celé ako veľkú provokáciu, robiť z neho nejaký veľký rozruch, senzáciu... Toto je veľmi dobré predstavenie, lebo to robil Kokan a ľudia ho chcú. Predstavenie už takmer rok žije, hráme ho v plnom nasadení a hľadisko je vždy do posledného miesta vyplnené, diváci neprestávajú mať oň záujem. Snáď i preto, že ansámbel je fenomenálny, moji kolegovia sú super a každý si urobil úlohu ma imálne, stopercentne. Kokan vie, čo

chce, a ako dokonca každý režisér, má svojich hercov. Hercov si pestuje ako kvety. Ansámbel akoby bol číhal na režisérsku optiku Mladenovi a, vyprovokovaný aj jeho zámerom urobiť zo skalnej knihy (predsa áno, Miroslav ) i divadelnú senzáciu. Kronika celého tohto sveta sa nám v scénografii otvára ako kniha, aj takto sa dá konotovať. Kosé boky,

Záber z predstavenia

strany, čo obrubujú rieku, tvoria jej nábrežia, ale je to i lievik. Treba sa zžiť s vodou, ktorá tečie a do ktorej vraj nemožno dvakrát vkročiť,

ktorou je vyplnená, technicky náročná scéna. Nikdy doteraz vari neboli títo herci takí presvedčiví, na momenty šlo o realistickú, ale zasa i štylizovanú hru. Používajúc pritom symbolistickú a asymbolickú rekvizitu. (Napríklad stoly, ktoré sú aj stavebný materiál mostu, aj kolac , aj stoly ako krčmové stoly.) Nebolo tu vedľajších postáv. Vrátane

ini u

tanec, keďže každý z hercov je budúca m tvola – nebožtík, ktorý čaká na svoj rad. A na svoj úmrtný lístok s naznačeným vročením smrti, ktorý sa po každej individuálnej smrti hádže do proscénia. Po vyrieknutí monológu za mikrofónom. Dramaturgické zásahy Svetislava ovanova na zrejmý režisérsky podnet sú najvypuklejšie tam, kde Andri rozprávanie pôvodne knižne končí. Navyše to, že je tu Andri prepracovaný, je zámer. Andri a s osudmi Višegradu pod tureckou nadvládou a pod Rakúsko-Uhorskom títo dvaja prehlbujú. Celý príbeh dop ňajú udalosťami z novších dejín, posúvajú bližších k nám.

i a (foto: snp.org.rs)

mosta, boli tu len hlavní protagonisti. M tvi viac, než živí. Keďže hlavný motív je smrť. A celým scénickým pohybom silno dominuje aj posmrtný

Osudy Srbov a Turkov kompletujú Chorvátmi. Efektná je hudba hraná naživo dvoma vynikajúcimi hudobníkmi (Árpád Bakos

HLAS

TVORBA

UDU • OBZORY

a Balša Pešikan) na ľavom brehu rieky, podporujúca rytmus hercov a synchronizovaná s celým dianím na javisku. Hudba s nadhľadom. Hudba je živý organizmus, aj ona je hlavný protagonista svojej doby, a potom zam kne a na večnosť m tvymi sa ozýva. Núka chronologický a príčinný fragmentárny sled dejinných udalostí. Od sazu po elektronickú gitaru. Srší to inštinktami a príkrou energiou. Cez dialógy, autentické modlitby, repliky po turecky, nemecky, maďarsky. Cez traMiroslav Fábry gickosť etúd z deako Alihodža väťdesiatych rokov (foto: snp.org.rs) sa opakuje dilema, v podobe andri ovského je konečne o tom. Už pri prmementa: Trpieť, či páchať vých rozhovoroch s režisérom sa dalo vycítiť, čo bol jeho násilie Z trpiteľa páchateľ Absurdne sa cyklicky opaku- prvotný zámer, keď hovorí, je neoprávnené opakovanie že kontinuita zla je niečo, čo nás neustále zaujíma. Prajechýb.

JÁN LITVÁK

Celkom vpredu Dvaja priatelia, Zoltán a Picúr, viezli sa autom horskou krajinou. Rozhodli sa urobiť piknik. Vyhliadli si vhodné miesto a zaparkovali. Zo starého Citro nu s handrovou strechou vybrali predné sedadlá, ako to mali vo zvyku, a pohodlne sa usalašili, zasunutí hlboko v lone prírody. Kochali sa nádhernou scenériou okolitých kopcov, jedli a spomínali na všetko, čo ich v živote postretlo. Zanedlho pri nich zastavilo ďalšie auto a potom ďalšie. Nečudovali sa, že na také okúzľujúce miesto sa trúsia ďalší ľudia, boli hrdí, že ho objavili ako prví. Už sa im ani nechcelo pokračovať v ceste, nikam sa neponáhľali tak ako ďalší prichádzajúci, ktorí posedávali a ponevierali sa po okolí. Boli to všakovakí hipisáci a záhaľka bola ich prirodzenou aktivitou. Kde sa vzali, tu sa vzali, odniekadiaľ sa vynorili žongléri a začali žonglovať. Zhromaždilo sa tu množstvo mužov, žien a detí, jedli, pili, fajčili, hrali sa so psami. Nazbierali sa ich tu stovky. Keď sa deň nachýlil k večeru, a na oblohu sa vyhupol mesiac, na lúke sa bez akýchkoľvek prieťahov začal koncert. Zoltán s Picúrom boli už trochu podgurážení, ale zostali až do konca. Neoľutovali. Sedeli celkom vpredu.

Idyla Čoraz dlhšie sa chystám opísať krátky výjav z Bubanešváru v Orise, ktorá je považovaná za najchudobnejšie končiny Indie. Počas štrajku sme tu hodiny čakali na autobus, ktorý by nás dopravil na pobrežie Bengálskeho zálivu, kde sú vlny vysoké ako domy. Keď sa do nich človek hodí, stane sa iba ich bezmocnou hračkou. Neďaleko autobusovej zastávky si v poludňajšej páľave starec a starena čarovným spôsobom založili oheň, rozostavili rajnice a po slede jednoduchých úkonov napokon z mliečnej emulzie starena naberačkou vylovila niekoľko zlatých hrudiek. Potom emulziu vyliali, nenáhlivo zbalili otlčené náčinie a odobrali sa po ceste, nad ktorou sa v horúčave zachvieval zvetraný prach premiešaný s dymom a jatrivými živočíšnymi vôňami.

heň hovorí

me si spolu s ním, aby toto predstavenie upozornilo na to, že sa tento cyklus zla na našich končinách neskončil... Možno nám ponaučenie prinesie samotný epilóg (rovnako ako i prológ), v ktorom sa zjavujú ozbrojené deti v maskáčoch. Aboličné náveštie blízkej budúcej vojny. Takmer prevraveli replikou: Samo vas posmatramo Čiže, bojme sa vlastných detí, čľapkajúcich opätovne vo vode

Výber z knihy ána Litváka ivorodka ovky a udí (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2005)

25/III

Keby sa i nalievalo lievikom do hlavy – ponaučenia niet – a to je pointa. Miroslav ábry: – To stretnutie s Andri om... to je veľmi zaujímavé. e všeobecne známe, že Andri a nechcú ani jedni, ani tí druhí, je všeobecne známe, kto urobil Andri grad... e všeobecne známe, aká je to relácia, jednoducho... My sa nikdy nič nenaučíme, to je katastrofa – to, ako sa veci nedajú urovnať, predstavenie

Niekedy sa zdá, že z povier a pranostík zostane len polovičná h bka popola, keď ich preverí oheň, smiech blesku, svetlo sálajúce z drevených sál a jaskýň za vekmi. A jas, najtichší sprievodca m kvymi krajinami temnoty, nás od pohľadu do prázdna oslobodzuje len na chvíľu oslepenia. Aj Medard – ako medveď labu do medu – dal ruku do ohňa len za to, že počasie je práve také, aké sme si ho vymeditovali. roda pripomína leto, ktoré je v nej obsiahnuté. Tak, ako sa pripomenú predpovede dávnych prorokov, keď nastane ich čas, vynoria sa aj obrazy krajín s trvalo krásnym počasím, kde ľudia s odvahou poľujú na jantárový, karamelový med a bez náhlenia zbierajú palivové drevo a potom si v hlinenej nádobe farby medi pripravujú jediné každodenné jedlo. A vravia ohňu: edno jedlo jedzme. A oheň každému z nich odpovedá: edno jedlo jedz. Med.

I NT E RV IE

25. 2. 2017 • 8 /4739/

ROZHOVOR SO SINI OM BOSANČI OM, RE IS ROM NA VO NE NOHE

účasný režisér vo ﬁlme a televízii už v bec nie je ederico ellini Vladimíra o ová a n ová

akmer päťdesiatnik Siniša Bosanči z Magli a, filmový a televízny režisér na voľnej nohe, našej umeleckej obci nie je neznámy. Má za sebou kus práce v oblasti filmovej a televíznej réžie u nás a na Slovensku, no zároveň na medzinárodnej úrovni v oblasti reklamy, korporátnych filmov a animovaných 3D reklamných šotov. Z jeho novšieho režisérskeho opusu obzvlášť treba spomenúť dokumentárny film ce ové ticho z roku 2015, ktorý urobil pre Vojenský historický ústav v Bratislave. Magli ania, ale aj Petrovčania ho často stretávajú, či kedysi možno aj častejšie, bicyklovať sa po spomínaných dedinách, vnímajúc krásu (architektonickú a inú), ktorá akoby z našich dedín pomaly vyprchala. Často ho stretnete aj na autobusovej zastávke, Siniša totiž žije na relácii Magli – Nový Sad. Aj preto sa ľahko zastaví v petrovskom divadelnom klube, či v (režijných) krčmových kuloároch Nového Sadu. Veď treba byť vždy na tepe diania Režisér Bosanči je človek, ktorý má čo povedať svojím umením, no ako sám hovorí, ešte nedokázal nájsť te t, ktorý ho trafí . Ale zato perfektne nachádza spôsoby, ako motivovať členov svojho umeleckého tímu. Určite toto a mnohé iné osobné charakteristiky sa v ňom formovali ešte počas štúdií na Slovensku, vďaka ktorému získal všeobecný, ale aj špeciálny profesijný nadhľad, ktorý s pribúdaním rokov iba rozširuje. iniša, filmovú a TV réžiu ste vyštudovali pred viac ako dvadsiatimi rokmi v Bratislave Ako si spomínate na študent ské časy? – Zdá sa mi, že som celkom náhodou odišiel študovať na

Slovensko. Najprv som v júni 1990 odišiel na prijímačky na ﬁlmovú réžiu do Belehradu s presvedčením, že ma prijmú, hoci som nevykonal žiadnu prípravu na prijímačky. Samozrejme, hneď v prvom kole som vypadol. Potom som však zistil, že prijímacie skúšky na V M v Bratislave prebiehajú vo februári,

bol dekanom ﬁlmovej fakulty V M a najznámejší európsky režisér etnoﬁlmov s rómskou tematikou, ktorý nahrával aj v Deronjoch, tu bol aj Stanislav Párnický, profesor teórie réžie a režisér, ktorého matkou bola ilocká Slovenka, profesorka slovenčiny, čiže dvaja – traja členovia komisie hovorili alebo rozumeli

Žobrácky život umelcov: iniša Bosanči

a povedal som si, že v prípade, že ma nezoberú do Bratislavy, opäť v júni vyskúšam šťastie v Belehrade. Vtedy som totiž bol trucovitý, že sa stoj čo stoj dostanem na štúdium réžie. Našťastie, že som mal aj veľkú podporu v rodine, takže som odišiel do Bratislavy, bez znalosti slovenského jazyka, teraz so serióznymi prípravami, avšak šťastie ma opäť sprevádzalo, keďže v tom roku triedu formoval profesor ubomír Kocka, a to mu bola vlastne prvá trieda, ktorého predkovia pochádzajúci z vojvodinskej Pivnice sa v 40. rokoch minulého storočia vrátili na Slovensko. Keďže často navštevoval Vojvodinu a Belehrad, vedel perfektne po srbsky, čiže srbochorvátsky, čo bolo pre mňa výhodou, keďže mi dovolil ústnu časť prijímačiek skladať v srbčine. V prijímacej komisii sedeli aj Martin Slivka, vtedy

srbčine. Z takých 120 uchádzačov o štúdium ﬁlmovej a TV réžie vtedy zobrali iba piatich, medzi nimi aj mňa, a dokonca som nebol ani na poslednom mieste. Tuším sa komisii páčila skutočnosť, že niekto taký drzý, akým som ja bol, sa opovážil uchádzať o štúdium réžie enže ani alej nešlo ako po masle – No tu sa môj študentský život nezačína lahodne, lebo sa písal rok 1991, pokrajina mi sľúbila štipendium, ale keď som v septembri prišiel do Bratislavy, zistil som, že vtedajšie Československo pretrhlo všetky štátne vzťahy s našou S R a že ja nemám žiadne štipendium. Našťastie, kýmkoľvek trvalo doriešenie môjho statusu, a to trvalo niekoľko mesiacov, vedenie fakulty mi povolilo navštevovať prednášky, hoci mi známky nemohli zapísať

do inde u. V tom období som bol každodenným hosťom na slovenskom ministerstve školstva, lebo som očakával pomoc zo srbskej strany, ktorá aj prišla vo forme listu vtedajšieho ministra školstva. V ňom sa písalo (parafrázujem): Vážený pán minister Pišút, teraz situácia nie je najlepšia, ale myslím si, že sa v priebehu času bude môcť niečo vybaviť, takže, prosím Vás, dovoľte nášmu mladíkovi, aby študoval. Koniec parafrázovaného citátu. Bolo to ako z filmu Miloša ormana, keď človeka na mesiaci na vozíku tlačí žena, keď odchádzajú k singapurskému liečiteľovi, ktorý rukami vyberá orgány a operuje a keď asi desiaty v rade na operáciu si všimne, že ten lekár vlastne falzifikuje (lažira) krv, a to za pomoci špongie a červenej farby. Čiže aj tomu desiatemu v rade, aj mne, bolo jasné, čo ma tam čaká, ale nemôžem vyjsť z radu. Na konci ma podmienečne prijali, všetko sa doriešilo a roku 1995 som ukončil základné štúdiá filmovej a TV réžie. o svojimi študentskými filmami, konkrétne s jedným, ste mali veľké úspechy na me dzinárodných estivaloch – Môj najúspešnejší študentský film sa volal Kalvária. Tento film obišiel medzinárodné študentské festivaly v Mníchove, Augsburgu, Tel Avive, Potsdame časť na týchto festivaloch pre mňa predstavovalo velikánsku skúsenosť. Predstavte si, keď vám v treťom ročníku štúdií škola umožní účinkovať na veľkom študentskom festivale v Mníchove, na ktorom v porote sedia im enders a Samuel uller. úto mi je, že som nebol na všetkých festivaloch, na ktorých sa film premietal. Ž A AV J o vás vtedy a čo teraz láka a inšpiruje v réžii?

HLAS

INTERVI E

UDU • OBZORY

– a som podľa prírody ma- ovenčený cenou za najlepšiu dramaturg, kolega a kamarát nažér. Rád spájam ľudí. Ukázalo rozhlasovú detskú drámu z Rádia Nový Sad s otázkou, či sa, že to, čo som intuitívne na Medzinárodnom esti by som režíroval rádiodrámu. myslel, že filmová réžia je, to vale rozhlasových hier pre Pristal som, a tak som začal sa mi počas štúdia potvrdi- deti a mládež Pri Ae uo spolupracovať s Rádiom Nový lo. Režisér totiž nie je nejaký v Bratislave Z druhej strany Sad, čiže robiť tri drámy ročne. zvláštny umelec, aspoň nie vo možno kvitova , že máte pek Asi vlani mi Slobodan Govorčin, filmovom a televíznom umení, ný, užitočný, kvalitný rozhla autor drámy pre deti Bajkva a zvlášť nie v súčasnosti. Mož- sový projekt za sebou, a to za dečakva o patkakvama, pono to bolo inak núkol spoluprácu, v čase, keď bolo a ukázalo sa, že sme viac autorského vykonali dobrú vec, filmu a viac osobkeď sme vyšli von zo ného výrazu. Ale štúdia a celé vysiednes filmový a telanie sme nahrali za levízny režisér je jeden deň v príromanažér. Človek, de, pri Dunaji, čiže ktorý vie rozpov autentickom proznať pravé čítanie stredí, kde sa odo(štivo) a zoskupiť hráva dej. Možno správny tím okolo sme práve preto seba, ktorý vynezískali grand pri na Z nahrávania Rozprávkovej prestávky v ádiu sie celkovú ideu. Slovensku. NeobjaPetrovec v novembri iniša Bosanči Koľkokoľvek sa vili sme teplú vodu, sedí v úzadí veď tak robia aj iné my pokúšame odpútať od tzv. amerického v spolupráci so slovenským veľké mediálne podniky, napr. modelu nahrávania filmu, on časopisom pre deti Zornička BBC. Predtým než sa dostala predsa dávno prišiel a hlboko a Jánom Žolnajom de o Roz- na bratislavský festival, dráma sa zakorenil do európskej fil- právkovú prestávku s výbe bola aj súčasťou najväčšieho eumovej pôdy. Ten model totiž rom najúspešnejších poviedok rópskeho festivalu Pri Europe umožňuje niekomu, kto nahráva pre deti z jej minuloročných v Berlíne a bola nominovaná film, aby sa mu aspoň vrátili súbehov na poviedku a báseň, v kategórii najlepšia rozhlasová základné vložené prostriedky, pretavených do rozhlasovej dráma. aby nemusel predávať dom, knihy Keď ide o audiorozprávky čo sa v podstate niekoľkým – Počas môjho štúdia sa (teda nie o rozhlasovú drámu), postmoderným či supermoder- vedelo, že ľudia sa na jednej ktoré sme nahrávali v spoluným režisérom v juhovýchodnej Európe aj udialo. Nemyslím si teda, že súčasný režisér vo filme alebo televízii je ederico ellini. Tak sa viac nerobí

KA P A A AJ P Prednedávnom, asi v no vembri lanského roku, ste P

Autentické prostredie prinieslo grand pri na lovensku z nahrávania rozhlasovej drámy Bajkva za akva o a kakva a

strane zaoberajú ﬁlmom a televíziou a na druhej divadlom a rozhlasom. a som nikdy nerobil divadelnú drámu, ani divadlo, nie som si istý, že by som to vedel robiť. Podobne by som si nikdy nebol pomyslel, že budem robiť rozhlasovú drámu. A robil som. Pred asi dvomi – tromi rokmi ma oslovil

práci s ánom olnajom... Ach, jaj, ano (smiech) Tak tu som bol iba prísediaci režisér, lebo ano mal všetko v hlave, vedel presne, čo chce, ale hádam potreboval pri sebe skúsenejšiu ruku, ako poistku. Okrem toho, ako režisér spolupracujem aj v projekte nahrávania edukačného seri-

Aká je réžia v súčasnosti v konte te vašej pro esionálnej práce v TV a rozhlasových vodách ? i sa jej postuláty s odstupom času, odkedy ste študovali, menia? Aká je teda réžia dneška? – Drahšia (smiech). Vzťah k filmu sa určite mení, ale vždy e istovali dva modely – európsky, resp. autorský film a americký, resp. priemyselný film, ktorý pestuje hlavne Holly ood a jeho minipodniky po celom svete. My v Srbsku musíme veľmi dlho a veľa rozmýšľať o tom, čo napíšeme ako scenár, lebo sme veľmi obmedzení malým filmovým finančným rozpočtom. Lebo s 300-tisíc eur, aké sú naše rozpočty, nenahráš tar Trek.. Vypadneš smiešny. Smiešni vypadáme aj vtedy, keď nahrávame prestrelku revolverov v Belehrade. V prvom rade to ani nie je morálne z našej strany, lebo kto sú tí uličníci, o ktorých ja mám písať a snívať To nie je môj svet. Inak ja osobne som ako režisér iba živoril. Buď som nemal smelosti, alebo som nenašiel vhodnú tému, ktorú by som spracoval. Hm, ako by som sa inak vyjadril... Našiel som v literatúre tému, ale to nie je film. Nie každá kniha je prichystaná pre film, ani by nemala byť. Alebo je možno všetko toto, o čom hovorím, iba výhovorka. oto: Orfej Skutelis a án olnaj

27/V

V súčasnosti preberáme modely západného sveta aj v zmysle ormy zamestnania Vy ste totiž celý svoj pra covný vek režisér na voľnej nohe Ako prežívate deň ako reelancer v rbsku? – Voľakedy v Magli i žila sirota Dimče, s bochníkom chleba pod pazuchou, ktorý aj vedľa svojho hendikepu vždy bol veselého ducha. Podobne žijeme my umelci na voľnej nohe Ale žarty bokom. a sa nesťažujem, skôr môžem povedať, že som sa vedome obetoval pre túto prácu. Blíži sa moja päťdesiatka (o rok, pozn. a.), ale ešte nemienim zatvoriť umelecký kohútik.

álu pre deti Mäkké F v rámci Rádio-televízie Vojvodina, ale, žiaľ, zatiaľ je nahraná iba jedna epizóda, keďže ide o hranú TV drámu, ktorá si vyžaduje vysoké náklady, a peňazí niet. Avšak v apríli začíname s nahrávaním druhej epizódy. koda, že mnohí, aj lokálni podnikatelia, aj konkrétne mediálne inštitúcie či redakcie zatiaľ nepochopili význam tohto seriálu a v rámci svojich možností a kompetencií nepomohli v jeho realizácii, ako napríklad čo pomohlo petrovské gymnázium, ktoré dokorán otvorilo svoje dvere pre našu ekipu, alebo inštitúcie, akými sú NRSNM a pokrajinský, resp. republikový rezortný sekretariát, resp. ministerstvo, ktoré dali ﬁnančnú injekciu.

RECE N ZIA

25. 2. 2017 • 8 /4739/

nterte tualita čo to je? (Marína imáková-Speváková: Podoby intertextuality v tvorbe Víťazoslava Hronca. Vojvodinská akadémia vied a umení : Nový Sad 2015)

Zuzana Čížiková

28/VI

iterárnovedný debut literárnej vedkyne a kritičky, docentky na novosadskej slovakistike Maríny Šimákovej-Spevákovej Podoby intertextuality v tvorbe Víťazoslava Hronca (2015) by sme mohli označiť celým radom kvalifikujúcich prívlastkov, ako sú nevšedný čin, pozoruhodný výkon, prínosná publikácia a pod., ale keďže takéto kvalifikácie pomaly prechádzajú do klišé a budia podozrenie, uvedieme presné dôvody, prečo je táto publikácia hodná našej pozornosti. Po prvé, autorka dokázala, že sa voľbou správnej výskumnej literárnovednej metodológie každé dielo (aj to, čo sa pokladá za nezrozumiteľné, nečitateľné, hermetické, nelogické a pod.) dá analyzovať a interpretovať, a po druhé, publikácia je príkladom metodologicky presnej a čistej práce, aj formálne dôsledne premyslenej a štruktúrovanej (titulné kapitoly sú: Vstup do problematiky s metodologickými východiskami, nasledujú Hroncove básnické východiská, Knihy próz, Chronológia, Nakoniec, Záver, Literatúra a srbské a anglické resumé), čím sa e aktnosť literárnej vedy u nás svojráznym spôsobom obnovuje. Týmto vlastne nadväzuje na ten prúd literárnokritického bádania v našom literárnovednom konte te, ktorý označujeme ako scientistický a ktorý svojou monografiou o Michalovi Babinkovi ustanovil Michal Harpáň (myslíme tu predovšetkým na oporu v jednej metodológii, upriamenosť a sústredenosť na literárny te t a jeho štruktúru a znakovú podstatu, argumentované a literárnym te tom zdôvodnené tvrdenia podložené prenikavou sémantickou interpretáciou a pod.). Určitým spôsobom

predstavuje druhú, povedzme objektívnejšiu stranu nášho súčasného literárnovedného bádania na akademickej pôde – ako pendant prevažne esejisticky zameranému literárnokritickému čítaniu literatúry (Babiak, Svetlík, Čížiková). Druhovo, žánrovo a tematicky impozantné literárne dielo Víťazoslava Hronca malo veľa interpretov a posudzovateľov Hronec sa stal aj pre imákovú-Spevákovú tak trochu obsesívnou výskumnou témou (od záverečnej diplomovej práce cez magisterskú prácu po doktorskú dizertáciu, ktorá predstavuje upravený r u ko p i s t e j t o knihy, a preto aj vyšla v edícii Doktorské dizertácie Nadácie akademika Bogumila Hrabaka VAVU), čo zase dokazuje, že aj napriek tisícom popísaných hárkov hodnotné a významovo navrstvené dielo je možné stále nanovo objavovať a interpretovať. Šimáková-Speváková si ako metodologický základ zvolila knihu Dubravky Orai ovej-Toli ovej Teória citačných relácií (Teorija citatnosti, 1990), kde sa medzite tové vzťahy dôkladne systematizujú, klasiﬁkujú s ohľadom na funkciu a význam v te te a citovanie chápe aj ako všeobecnejšie ponímaný princíp, ktorým sa dá zastrešiť napr. literárny smer alebo umelecké obdobie. Práve jasné a prehľadné, teoreticky presné východisko tejto knihy autorke poslúžilo ako chrbtová kosť na hermeneuticky dôkladný, ba minuciózny výklad celého Hroncovho literárneho opusu so zreteľom na literárne druhy (poézia, próza, esejistika) a žánre (lyrické básne, cykly, po-

viedky / novely, román, denník a i.), na literárne obdobia či smery (obdobie moderny a postmoderny, s presahom k tzv. hyperrealizmu), na literárny kánon či klasiku modernej svetovej literatúry (Eliot, Pound, Perse a i.) a tradíciu (slovenskú vojvodinskú, slovenskú, srbskú a svetovú literatúru). Interte tualita sa ukázala ako ten správny kľúč na odomknutie všetkých týchto dvier. Kto si knihu zoberie do rúk (pre náročnosť p ro b lema t i k y a komple nosť samotného výskumného materiálu, ktorý by sa tiež mal poznať, netrúfame si odporúčať ju širokému okruhu čitateľov, ale jej príjemcovia môžu byť slovakisti a záujemcovia o slovenskú vojvodinskú literatúru z radov širšej kultúrnej verejnosti), už sa nebude pýtať: Čo je to interte tualita Dovolíme si tu odcitovať deﬁníciu interte tuality v užšom význame ako vzťah konkrétneho literárneho te tu aspoň k jednému inému, aj neliterárnemu, staršiemu te tu, ktorý sa prejavuje priamo v tomto konkrétnom te te a podieľa sa na jeho významovej výstavbe z Hyperlexikónu literárnovedných pojmov Ústavu svetovej literatúry SAV1, kde sa v závere hesla ako príklad na stále aktuálnu výskumnú problematiku uvádza aj táto kniha. Čitateľ monograﬁe, aj ten menej erudovaný, získava tak obraz osnovy, v rôznych smeroch sa rozbiehajúceho a na viacerých úrovniach štruktúrovaného tkaniva Hroncovho monumentálneho diela. Tieto väzby, vzťahy, nadväznosti, odkazy, citáty a pod. sú také navrstvené a navzájom pre-

1 Dostupné na: http://hyperle ikon.sav.sk/sk/pojem/zobrazit/paradigmy/14/interte tualita. 20. 1. 2017.

pojené, že ich interpretka s právom považuje za primárnu charakteristiku Hroncovej poetiky a jeho autorského idiolektu. Netreba osobitne zdôrazňovať, že radový čitateľ by nikdy neodhalil všetky tieto súvislosti a citátové odkazy, literárna vedkyňa a kritička práve preto nezapiera v sebe ani vnímavú, zvedavú, a tak trochu podráždenú čitateľku, ktorá chce vedieť, o čom to je, a nebojí sa skočiť či vzlietnuť a na túto dobrodružnú cestu pobáda i čitateľa. Autorka cestou výkladu, interpretácie a analýzy ako predte tov, protote tov, tak i pôvodného te tu dôkladne usúvzťažňuje všetky zložky Hroncovho diela sugestívne nám zdieľa autorský zámer v tom-ktorom siahaní za nejakým citátom. Autorkino pohybovanie sa v priestore Hroncovho literárneho diela je suverénne a presvedčivé, odkazuje, už samotnou témou knihy, na Hroncovu bohatú lektúru a jej poznanie všetkých sekundárnych te tov siaha až po také špecifiká, akým je napríklad i zistenie chýb v autorovom poznámkovom aparáte. V skoro nepriehľadnom mori citátov rôznych typov sa autorka často odvoláva na autocitáty samotného autora v jeho poznámkach, kritických te toch, denníkoch autocitáty podobne ako pravé / priame citáty majú najčastejšie objasňujúcu funkciu, ale často i mystifikujú tvorcu a proces tvorenia – u Hronca je to najvýraznejšie v otázke autorstva a pripisovania vlastných denníkov Vladimírovi Lutrovovi. Okrem takýchto pravých a ľahšie dešifrovateľných citačných odkazov autorka identifikuje aj utajené (šifrované) citáty, ktoré sa v umeleckom te te nielen ťažšie postrehnú, ale aj ťažšie významovo usúvzťažnia. Podobná je situácia aj s neúplnými (alúzia, parafráza) a falošnými citátmi. Presné

HLAS

KNI HY

UDU • OBZORY

Toky, prúdy, víry... (Daniel Pi iades: Toky. SVC : Báčsky Petrovec 2016)

Viera Benková

lani v edícii Mosty v Slovenskom vydavateľskom centre vyšiel výber z poetickej srbskej tvorby slovenského a kanadského spisovateľa Daniela Pi iadesa k 85. narodeninám autora pod názvom Toky. Básne zo srbčiny preložila, snažiac sa zachovať autorskú autentickosť, Katarína Pucovská, ktorá sa osvedčila v prekladateľskej práci už pred niekoľkými rokmi prekladom Pi iadesovej poézie v zbierke Zbrázdené nebo (SVC, 2014) a spomienkovej prózy Zápisky bez poradia, ktorú autor písal počas dlhoročných e ilových rokov v tejto bohatej, krásnej krajine jazier, zimy, leta, lesov a ľudí. Zápisky bez poradia vyšli v srbčine (a tak boli aj napísané) v renomovanom novosadskom vydavateľstve Prometej a jednotlivé kapitoly boli predtým zverejnené aj po slovensky v našej vojvodinskej tlači, ako aj v rumunskom literárnom časopise Naše snahy plus. Literárny kritik a spisovateľ Víťazoslav Hronec, dobrý znalec slovenskej dolnozemskej tvorby v Chrestomatii slovenskej vojvodinskej poézie (2010) o básnickom diele Daniela Pi iadesa okrem iného hovorí: eho srbské básne hovoria o tých istých veciach súčasného človeka, ako aj jeho slovenské juvenílie z päťdesiatych a šesťdesiatych rokov. Tento človek vo všetkom, čo sa človeka týka, objavuje čosi podstatné i spoločné, dosahuje teda určité antropologické konštanty, vlastné človeku ako takému. Nie je schopný urobiť z toho veľkú poéziu , ale týmito svojimi vlastnosťami dodatočne koriguje populistické tendencie v našej poézii z obdobia, kým ešte žil v našich končinách. V prvej polovici sedemdesiatych rokov výber z jeho básní Vlnenie nevyšiel v pôvodnej podobe, lebo vtedajšia literárna kritika na ten globalizačný aspekt jeho poetiky nedovidela. Možno sa autorovi Danielovi Pi iadesovi krivdilo, keď sa jeho

začiatočné verše porovnávali s lyrikou vtedy a neskôr úspešnejšieho jeho súčasníka Michala Babinku avšak z pohľadu dneška mnoho toho by sa dalo v Pi iadesovej tvorbe vysvetliť, najmä jeho viera v povojnového človeka obnovy, no poeta nepodľahol úplne tomuto presvedčeniu. Po prvom rozčarovaní z marazmu doby začal písať subjektívnu lyriku, a ani po odchode z Čiernej Hory, kde tiež niekoľko rokov pracoval a žil, v Kanade sa neodmlčal. Pridal sa do radov tamojších tzv. juhoslovanských básnikov, do Literárnej družiny Desanky Maksimovi ovej, pôsobil ako učiteľ, robotník a novinár a svojou pevnou vierou v človeka dokazoval, že i v e ile sa dá prežiť a tvoriť, ak to človek má v sebe. Tamojšie básne písal sťa dlhý subjektívny denníkový záznam o sebe, ako to bolo aj na začiatku jeho literárnej tvorby, kým ešte žil vo Vojvodine a vtedajšej uhoslávii. eho lyrické dielo tým nestratilo typický pi iadesovský habit. Toky sú teda slovenský výber zo srbskej poézie, iste iba fragmentárna časť preložených básní písaných v srbčine, aj to nám však umožňuje plnšie nahliadnuť do tvorivej dielne básnika, ktorý v roku 1974 odišiel natrvalo žiť do Kanady. Odvtedy sa ako slovenský autor do našich časopisov nehlásil a ak aj, tak iba ojedinele alebo ho naša literárna verejnosť zaraďovala iba do ojedinelých výberov, akoby naň pozabudla. Pi iades však aj v tom ďalekom svete nepretrhol lyrickú pupočnú niť s rodiskom – písal aj ďalej a na rodisko spomínal nostalgicky, až melancholicky roztúžene s vedomím, že sa doň môže navracať iba svojou tvorbou... V Kanade bol aktívny i ako slovenský učiteľ pri evanjelickej cirkvi, tiež novinár a kultúrny dejateľ, čo sa

dozvedáme z jeho prozaických Zápiskov bez poradia. V Klube juhoslovanských e ilových autorov Desanky Maksimovi ovej sa Pi iades ako autor veľmi dobre cítil a tu vydávali i mnohé poetické výbery tamojších srbských, chorvátskych či slovinských autorov, v ktorých je zastúpená aj srbská poézia Daniela Pi iadesa. Knižný v ýber To k y p r e m ň a ako poetku pôs o b í s kô r a ko Prúdy alebo Víry, lebo Pi iadesova zdanlivo pokojná poézia je sťa prúd vody, vskutku plná spodných vírov a veľmi dynamická . Má vš ak aj silný nostalgický podtón človeka navracajúceho sa k trvalým hodnotám ľudstva, pretože je rozčarovaný z prevratných zmien súčasnosti (dnešná neúcta k tradícii, ku morálnym kresťanským koreňom a pod.). Avšak keď píše o sebe, je to pravý lyrik. Nielen slovenský čitateľ, ale aj naša literárna kritika, ktorá takmer nemala možnosť zoznámiť sa s Pi iadesovou tvorbou po roku 1974, bude mať na základe takýchto výberov ucelenejší pohľad na jeho poetické a i prozaické dielo, ktoré prezrádza, že ide o distingovaného autora, ktorý už na začiatku svojho debutu akoby chcel modelovať nastupujúci nový svet a veril v jeho vývoj. Po určitom čase sklamanie básnika bolo veľmi boľavé a trpké, čo vidieť aj z jeho literárnych diel, ktoré napísal v Kanade. Toky sú sťa lyrické reminiscencie básnika, ktorý svojou lýrou i slovenskou (alebo lepšie povedané slovanskou) dušou v nostalgických chvíľach neistoty a sklamania z modernej neempatickej doby, ktorá globalizáciou ochudobňuje národné a najmä ľudské duchovné hodnoty, pokúša sa nájsť z tejto odcudzenosti cestu k človeku, k jeho tvorivej podstate a ľudskosti.

29/VII

úvodné významové definovanie aj ostatných pojmov (metacitát, podte t, protote t a i.) umožňuje ľahšie sledovanie autorkinho výkladu cez významový labyrint Hroncovho diela. Podobne ako výskumný materiál aj samotná metate tová operácia výkladu má mnoho referencií a poznámok iba sústredené čítanie môže významovo navrstvovať, nielen primárny umelecký te t, ku ktorému sa, obohatení novou interpretáciou, vraciame, ale i samotné kritické čítanie a písanie imákovej-Spevákovej. Umelecké dielo vníma ako znak, a tak vlastne aj interte tualitu interpretuje ako ontologický a semiotický problém. Aj keď sa primárne interte tualita môže zdať iba formálnou stránkou druhotného textu, ako hodnotu tejto knihy vnímame jej zameranosť na významové súvislosti. Citačné relácie analyzuje a interpretuje s dôrazom na ich funkciu a sémantiku. ediné problematické miesto v predkladanej publikácii vidíme v tom, že téma interte tuality nedávala autorke dostatočný priestor na a iologické potvrdenie jednotlivých Hroncových diel. Autorka v závere síce zdôrazňuje potvrdenie hlavnej tézy, že interte tualita nie je len literárny postup, sémantický a ontologický princíp tvorby, ale i estetická norma, miera umeleckej pôsobivosti literárneho diela (s. 2) a teda i miera hodnoty, ktorú však čitateľ musí generovať z neustále sa rozbiehajúceho a navrstvujúceho sa literárneho a literárnovedného te tu. A teraz si môžeme privolať všetky tie kvalifikujúce slová z úvodu recenzie a naše argumenty a dovoliť si ešte raz potvrdiť, že monografia Maríny imákovej-Spevákovej o interte tualite v diele Víťazoslava Hronca je nepochybne prínosným dielom v našom literárnovednom konte te a domnievame sa (čo môže potvrdiť len čas), že svojou problematikou, metodológiou, výsledkami výskumu a spôsobom ich prezentácie v mnohom prerastá domáci konte t.

VÝSTAV Y

25. 2. 2017 • 8 /4739/

PICASSO – VÝBER PRÁC Z VOLLARD SUITE V DOME LEGÁTOV V BELEHRADE

Ten magický graﬁcký príbeh Oto Filip

sa už predtým do dejín umenia zapísal tým, že v roku 1901 bol usporiadateľom prvej parížskej výstavy prác vtedy ešte neveľmi známeho Pabla Picassa. Počas niekoľkých ďalších rokov na-

lani Dalí, v tomto roku Picasso. Za nevšednú príležitosť prezentovať Belehradčanom a návštevníkom štátnej metropoly diela dvoch veľkých osobností svetového výtvarného umenia belehradský Dom legátov vďačí v prvom rade úspešnej spolupráci so slovinskou galériou Kos. Priatelia: Umelec a jeho pes Práce španielskeho maliara a sochára Pabla kupoval jeho obrazy z Modrej Picassa (1881 – 1973) v krásnom, a Červenej fázy, dištancujúc sa reprezentačnom vydaní, s tvo- zároveň od kubizmu, ktorého rivými výjavmi predstihujúcimi Picasso bol spoluzakladateľom. všetku fantáziu. Samozrejme, i Po rokoch známy galerista získal s jeho neprehliadnuteľnou té- od veľkého maliara cyklus Volmou lásky, ale aj s námetmi inými lard Suite výmenou za maľby Cézanna a Renoira. Keď Vollard v roku 1939 umrel na následky dopravnej nehody, Vollard Suite kúpil v roku 1940, ako časť jeho dedičstva, ďalší galerista Henri Petiet. Predaj prvého seriálu vypracovaného na papieri a podpísaného Picassom sa začal v roku 1950. Tematicky Vollard Suite obsahuje dvadsaťsedem listov s rozličnými námetmi, ako aj sedemdesiattri listov v piatich tematických celkoch. Najväčšou

30/VIII

Jedna z pozvánok do zázračného sveta graﬁky

na známych grafických listoch: koridou a cirkusom, mužmi a ženami vo chvíľach milostných, v momentoch konfliktov, dilem, zrážok, vášne. A za všetkým, sťa opona alebo strecha, nevšedný príbeh. Treba ho začať údajom, že Vollard Suite, považovaný za ústredný seriál grafických prác v opuse popredného svetového umelca, obsahuje sto grafických listov, ktoré vznikali v rokoch 1930 – 1937. Za zrod možno vďačiť návrhu majiteľa galérie a vydavateľa Ambroisa Vollarda (1867 – 1939) Picassovi. Vallard

a Slepý Minotaurus. Medzi listami sú aj tri Vollardove portréty. Hoci maliarstvo a sochárstvo bolo základnou tvorivou parketou Pabla Picassa, jeho genialitu badať aj z iných techník a médií, ktorými sa zaoberal: od graﬁky, cez printy, po divadelný dizajn a ﬁlmové podujatia. Boj alebo vášeň? Návštevníci známej belehradskej galérie v Ulici kneza Mihajla majú mož- riaditeľa a kurátora slovinskej nosť pozrieť si do prvých dní aprí- galérie Kos Leona Pogelšeka charakteristikou veľkého počtu vystavených prác sú neoklasické zložky a témy, pri znázorňovaní ktorých Picasso používal rôzne techniky: od suchej ihly po lito-

Akt ženy, ktorá sedí

la (výstava trvá od 19. 1. 2017 do 5. 4. 2017) až 84 prác z cyklu graﬁky, ale aj plagáty, taniere, litograﬁe veľkého mága, ktorý celé desaťročia dennodenne žil a dýchal umením. Podľa slov

Kohút: V jednoduchosti je krása

je Skulptorov ateliér (46 listov), ktorý je svojráznym Picassovým denníkom z tých rokov. Názvami iných štyroch sú Boj za lásku, Rembrandt, Minotaurus

Z cyklu o Minotaurovi

Vo chvíľach oddychu: Ženy ako večná inšpirácia

graﬁu. Aj preto tie nespútane dýchajú slobodou, tvorivosťou, priam ukážkovým majstrovstvom v spracovaní námetu. Sťa nevšedná graﬁcká symfónia, jasne naznačujúca, že najväčší zostávajú najväčšími aj po odchode a mnohých rokoch. Veď nie náhodou je Picasso umelcom, o ktorom sa najviac debatovalo v storočí, ktoré sme nie tak dávno navždy nechali za sebou.

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra Jazykové poučky pre každého PREMIÉRA NOVEJ PUBLIKÁCIE NVU HLAS ĽUDU

Katarína Gažová

nihu Jazykové omyly 2 − Z jazykovej kultúry vojvodinských Slovákov Novinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu vydala v roku 2016. Autorkou publikácie o jazyku je Anna Horvátová, jazyková redaktorka v spomenutej ustanovizni. Premiéra knihy bola v pondelok 20. februára v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Petrovci za prítomnosti početných záujemcov. V rámci knižného večierka venovaného publikácii Jazykové omyly 2 bolo povedané, že je kniha cenným kamienkom v zachovaní spisovnej slovenčiny nás vojvodinských Slovákov, ktorí dennodenne zápasíme s rôznymi jazykovými nedopatreniami a prehreškami voči spisovnej slovenčine. O novej publikácii NVU Hlas ľudu sa v mene vydavateľa knihy zmienil riaditeľ NVU Hlas ľudu Samuel Žiak, tiež zodpovedná redaktorka Hlasu ľudu Vladimíra

Z početných hostí na knižnom večierku sa prítomným prihovorili: nová úradujúca námestníčka pokrajinského tajomníka pre vzdelávanie, predpisy, správu a Dorčová-Valtnerová a zodpovedný Jazykové omyly vyšli v edícii národnostné menšiny – národredaktor mládežníckeho časopisu Praktik, zväzok 4. Redaktorom nostné spoločenstvá Milinka Vzlet Stevan Lenhart, ktorý na- vydania je Michal Ďuga, jej vy- Chrťanová, predsedníčka Matice písal recenziu k tejto publikácii. danie v mene Vydavateľskej rady slovenskej v Srbsku Katarína Pri tejto príležiMelegová-Melichová, potosti pripomenul, krajinský poslanec Pavel že prvé Jazykové Surový a riaditeľ SVC Vlaomyly tejto autorky dimír Valentík. Na pôde vyšli v roku 2013. petrovského gymnázia v Najnovšiu knihu na mene kolektívu GJK všetcestu k čitateľom kých na večierku privítala príhovorom vypreprofesorka Marta Pavčovadil riaditeľ NVU ková. Hlas ľudu Samuel V hudobnej časti podŽiak. Poprial knihe ujatia vystúpili: Samuel veľmi dlhú cestu a Kováč, Iveta Kováčová aby sa dostala do a Vladimír Zima. Knižný rúk všetkých tých, Jazykové omyly na cestu k čitateľom vyprevadil riaditeľ večierok moderovali: ktorí ju potrebujú, NVU Hlas ľudu Samuel Žiak stojí zľava sedia autorka Anna Speváková, Martia aj tých, ktorí si ani Anna Horvátová a recenzent Stevan Lenhart na Benková, Alexandra a a sprava zodpovedná redaktorka Hlasu ľudu nemyslia, že im je Vladimíra Dorčová-Valtnerová Marína Horvátové. Okrem potrebná. Zdôrazvážnych slov bolo počuť nil pritom, že kniha je výsledkom odsúhlasil Adam Svetlík, grafickým i trochu žartovných úryvkov z tímovej práce viacerých zamest- redaktorom bol Miroslav Dobro- publikácie Jazykové omyly 2. Na nancov ustanovizne, a poprial ňovský, jazykovú úpravu mala záver večierka sa autorka Anna autorke a jej spolupracovníkom na starosti Mária Domoniová a Horvátová poďakovala prítomaj naďalej veľa tvorivej energie a publikáciu vytlačila Tlačiareň HL ným za účasť a darovala im svoju nových kníh. PRINT v Báčskom Petrovci. novú knihu s venovaním.

K OSEMDESIATKE PAVLA GRŇU

Večierok mičátkovským spôsobom Elena Šranková

ultúrno-umelecký spolok Vladimíra Mičátka v piatok 17. februára v Kysáči usporiadal narodeninový literárny večierok k osemdesiatke Pavla Grňu. Početní návštevníci, ktorí na večierok prišli nielen z Kysáča, poctili tak oslávenca, ktorý nezištne dával seba pre svoje prostredie. Svojráznym spôsobom, akým to vedia iba mičátkovci, na večierku si posvietili na životnú, ale aj tvorivú dráhu tohto kysáčskeho učiteľa, spisovateľa, redaktora, matičiara, herca a režiséra. Blahoželali mu najmladší škôlkari, ktorým je vlastne krstným otcom, lebo dal meno Lienka kysáčskej škôlke. Napísal i škôlkarskú hymnu, ktorú zaspievali, a ktorú zhudobnila Ľudmila Berediová-Stupavská. Spevom mu gratulovali spevácke skupiny KC, pre ktoré napísal dedinskú hym• KULTÚRA •

Z príležitostného večierka k narodeninám Pavla rňu

nu Kysáčska, a najnovšie i pieseň Orgovány. Obe zhudobnil Ondrej Maglovský, ktorý sa na večierku zmienil o spolupráci s jubilantom. Známi Susedovci z televízneho seriálu Anna Pavlovová a Michal Ivičiak z tejto príležitosti zreprízovali jednu z 208 vydarených epizód. Samozrejme, nevystali úryvky z poviedok spisovateľa a úvodníkov, ktoré písal do bulletinov pre Zlatú bránu. Tie prečítali

Michal Francisty, predseda KUS V. Mičátka, Zuzana Očenášová-Žabková a Anna Asodiová. Tak ako to vždy robieva, zaujímavým spôsobom, počas večierka sa prihováral i dojatý jubilant. Rozprával o známych trampotách zo školských čias, ale hovoril aj o písaní televíznych scénok, o tom, ako vznikali spomenuté piesne, a o ďalších perličkách z jeho života. Manželka Mária a dcéra Mária

Andrášiková ako prvé gratulovali k úctyhodnému jubileu manželovi a otcovi, a potom sa v blahoprianiach striedali nielen prítomní, ale prostredníctvom listov aj mnohí z tých, čo nemohli prísť na večierok a osobne mu potriasť pravicu. Carving majster Pavel Chrťan pripravil pre oslávenca narodeninový tekvicovo-zeleninový aranžmán a nechybovali ani narodeninové torty. Vyvrcholením oslavy bola pieseň Starý náš, starý náš, ktorú jubilantovi zaspievali spevácke skupiny a všetci prítomní. Ako povedala M. Andrášiková, Pavel Grňa je významným kamienkom v mozaike kysáčskeho kultúrneho života, ale i v kultúre vojvodinských Slovákov. A preto treba pochváliť KUS V. Mičátka, že mu k jubileu pripravil nezabudnuteľný večierok. O to sa v najväčšej miere postarali M. Francisty a Z. Očenášová-Žabková.

8 /4739/ 25. 2. 2017

Kultúra VEČIEROK S KNIHOU V NOVOM SADE

Knižný segment slovenskej kultúry Elena Šranková

Múzeu Vojvodiny v Novom Sade v utorok 14. februára bol Večierok s knihou, v rámci ktorého predstavili knižný segment kultúry vojvodinských Slovákov. Večierok zorganizovali v spolupráci so Slovenským vydavateľským centrom v Báčskom Petrovci a belehradským zborom Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku. Bol jedným z radu sprievodných podujatí organizovaných počas trvania tematickej výstavy Tri storočia Slovákov vo Vojvodine. O knihe SEAVC u Srbiji / SEAVC v Srbsku, ktorá vyšla v auguste minulého roku, hovorila redaktorka Mgr. Anna Petrovićová, farárka v zbore SEAVC Belehrad. Informovala, že je publikácia dvojrečová a vydali ju i v srbčine so

zámerom zoznámiť širšiu verejnosť s učením Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku. Poukázali v nej na korene SEAVC, ako i na jej organizáciu – na to, kde sa nachádzajú cirkevné, ale i filiálne a diasporálne zbory. V knihe sú biografie všetkých aktívnych farárov a nevystala ani vzácna fotografická príloha. Ako redaktorka Petrovićová povedala, ide o publiká- O knižnej tvorbe Slovákov vo Vojvodine: ciu, ktorú SEAVC vydala zľava Vieročka ípková, M r. Anna Petrovi po mnohých rokoch, a Vladimír Valentík a avizovala i pripravoVladimír Valentík, riaditeľ SVC. vanú monografiu tejto cirkvi. Ukážku z kníh, ktoré Slovenské Predstavil toto vydavateľstvo, vydavateľské centrum z Báčskeho hovoril o edíciách a vydavateľPetrovca vydalo v priebehu uply- ských tradíciách Slovákov na nulých desiatich rokov, pripravil týchto priestoroch. Informoval,

ZIMA S KNIHOU V HLOŽANOCH

A s dámou zo Slovenska ného posedenia kúpila pútavým vecným výkladom o svojej vlaňajšej produkpráci medzi vojvocii Slovenského dinskými Slovákmi, vydavateľského o tom, ako začala pícentra v Báčskom sať pre deti (poviedky Petrovci hovoril jeho uverejňovala najprv riaditeľ Vladimír Valenv časopise Zornička). tík v Hložanoch v kaAj o svojich skúseviarni Pod lipami, kde nostiach a práci s 13. februára tamojší deťmi, najmä v PivSpolok žien Slovenka nici a Lugu. Zdôverila v spolupráci s petrovsa, že tvorba pre deti, ským vydavateľstvom literárna tvorba je jej usporiadalo tradičný večierok Zima s kni- Viera Miškovicová, Vladimír Valentík, Monika Necpálová „srdcovým tajoma Anna Vršková na večierku v Hložanoch stvom“. Zdôraznila, hou. Pripomenul, že že všetky príbehy zaknihy, ktoré si Hložančanky a Hložančania mohli po- vojvodinských Slovákov. Prišla kotvené v jej knižke Motúzy múzy zrieť, a potom aj kúpiť, predstavia sem v rámci česko-slovensko- Zuzy vznikli v priamom kontakte na Novosadskom salóne, ktorý -srbského projektu Challeging s tunajšími deťmi, a o. i. dodala: „Obsahujú kopu náučných vecí. sa začne 6. marca. Prítomných Barriers a pôsobila tu (lepšie poprivítala predsedníčka SŽS Viera vedané pôsobí) ako novinárka, Každý príbeh končí pozitívne a Miškovicová, medzi nimi aj Mo- divadelníčka (režisérka, herečka, nádejne. Nečerpala som z dávnej niku Necpálovú zo Slovenska. kostymérka etc.) a naposledy aj minulosti, ani nehľadela do ďalekej budúcnosti. V zachytených Táto dáma je už niekoľko rokov ako spisovateľka. Necpálová si účastníkov príjem- príbehoch nejde všetko hladko, prítomná v kultúrnom živote Juraj Bartoš

.hl.rs

Informačno-politický týždenník

že k založeniu organizovanej vydavateľskej činnosti vojvodinských Slovákov prišlo 11. januára 1920, keď v Petrovci založili akciovú spoločnosť Juhoslovenský nakladateľský spolok. SVC pokračuje v tých tradíciách. Ako povedal, vydávať menšinovú literatúru je ekonomicky veľmi náročné. Napriek tomu v SVC v priebehu 10 rokov vydali takmer 200 slovenských titulov a podarilo sa im to ová i napriek nevýhodným podmienkam na vydávanie kníh v menšinovom jazyku. Večierok s knihou moderovala Vieročka Šípková, kustódka a spolupracovníčka pre marketing Múzea Vojvodiny. nie je všetko med lízať. Príbehy poukazujú na neľahkú cestu detstvom...“ Necpálová vyjadrila aj vlastný názor na súčasné vzdelávanie a výchovu detí: „Mám dojem, že v dnešnom školstve zaostáva oblasť umení... Ak sa chceme baviť o tolerancii a vôbec o inováciách, musí sa to začínať jednotlivcom.“ Prv než prečítala prózu z jej novej knihy Garderóba LML, hovorila aj o tom, ako vznikol rozhlasový seriál Rozprávky z klobúka, divadelné predstavenie Soľ nad zlato a jej autorské televízne vzdelávacie vysielanie (pravdaže, na spôsob zábavy) Písmenkovo. Recenziu o Motúzoch múzy Zuzy Moniky Necpálovej z pera Zoroslava Speváka prečítala Jasminka Činčuráková-Galambošová. Posudok Zuzany Drugovej o knihe Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej Detstvo našich predkov sprostredkovala Anna Vršková a recenziu z Literárneho týždenníka autorky Etely Farkašovej na knihu Viery Benkovej Päť ročných období prezentovala Miriam Murtínová. Avizovaná hostka, spisovateľka Viera Benková neprišla zo zdravotných dôvodov. • KULTÚRA •

ZÁKLADNÁ ŠKOLA V MAGLIĆI

V druhom polroku aj slovenčina Jaroslav Čiep

ním slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry, ako fakultatívny ákladná škola Žarka Zrenjanina predmet, ktorý financuje Národv Maglići začala s prácou roku nostná rada slovenskej národnost1949 v miestnostiach starej ško- nej menšiny. Tá nám sľúbila, že ly s 236 žiakmi v štyroch ročníkoch. zadováži aj učebnice. Zatiaľ máme dohodnuté vyučovanie Najväčší počet žiakov iba do konca tohto škol– 543 v 17 triedach – ského roka. Na základe mala v roku 1964. Práca ankety z predchádzav novej školskej budove júceho obdobia mali (1 380 m2) začala vo sme 16 záujemcov a februári 1984 a roku vytvorili sme skupiny zo 1997 k nej pristavali aj žiakov nižších a vyšších športovú halu rozlohy ročníkov. Teraz, keď sa 1 169 m2. V škole podto rozchýrilo, záujemľa plánu na aktuálny cov je aj viac, nielen zo školský rok pracuje 34 zmiešaných manželzamestnancov, z toho stiev, ale aj zo srbských 21 profesorov. Do školy Riaditeľka školy momentálne chodí 182 Darinka Milanovi ová rodín. Slovenčinu učí Sabína Jovanovićová, žiakov rozvrhnutých nateraz záujem stúpa a keďže je do 9 tried. Novinka v aktuálnom druhom to fakultatívny predmet, známka školskom polroku v maglićskej škole zo slovenčiny sa nezaraďuje do je slovenčina. Riaditeľka školy Darin- priemernej známky žiakov.“ Riaditeľka Milanovićová sa vyjadka Milanovićová nám to priblížila: „Najaktuálnejšie je to, že sme rila aj na tému zimných prázdnin a v druhom polroku začali s vyučova- začiatku druhého polroku.

Vykreslené priečelie ma li skej školy

„Druhý polrok v Základnej škole Žarka Zrenjanina v Maglići začal podľa kalendára Ministerstva vzdelávania – v pondelok 16. januára. Keďže sme v zimnom období, v ktorom sú časté chrípkové ochorenia žiakov a učiteľov, zatiaľ sme s dochádzkou žiakov spokojní. Pred koncom prvého polroku sa možno aj zdalo, že bude nejakých väčších problémov, ale začali prázdniny, takže v období, keď boli najnižšie teploty, chorobám sme sa vyhli a žiaci zdraví prišli do školy na začiatok druhého polroku.“ Na otázku o vynovení a vykurovaní školy nám spolubesedníčka povedala: „Zimné prázdniny sme využili na to, aby sme vylíčili priestory

na predĺžený pobyt a vybavili ho novými žinenkami. V jednej učebni sme vymenili laminát, takže teraz máme kvalitnejšie podmienky práce v predĺženom pobyte a v druhom ročníku. Keď ide o vykurovanie, naša škola sa vyhrieva prírodným plynom. Školu sme museli vykurovať i počas prázdnin pre veľké mínusy: nesmeli sme riskovať, aby neprišlo k poruchám v systéme. Počas prázdnin sme organizovali niektoré doplnkové hodiny. V športovej hale, ktorá je súčasťou školy, v organizácii miestnych aktívnych športovcov pred koncom prázdnin doznel turnaj v malom futbale, kde ako najmladší účinkovali aj naši žiaci, teda bavili sa i športom,“ dozvedeli sme sa od riaditeľky.

ZDRUŽENIE PETROVSKÝCH VÝTVARNÝCH UMELCOV

Rado Van Ladomerský v Petrovci J. Čiep

Báčskom Petrovci vo štvrtok 16. februára otvorili samostatnú výstavu umeleckých diel umelca zo Slovenska Rada Van Ladomerského. Obrazy tohto špecifického umelca narodeného v Prešove roku 1972 mali možnosť v novembri minulého roku pozrieť si Kovačičania v Galérii insitného umenia, potom v januári tohto roku Novosadčania v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov. Do tretice sa Rado Van Ladomerský výberom zo svojej tvorby predstavil aj Petrovčanom. K realizácii výstavy prišlo tak, že riaditeľka Galérie insitného umenia v Kovačici Mária Raspírová • KULTÚRA •

oslovila predsedníčku Združenia petrovských výtvarných umelcov Máriu Ivičiakovú o spoluprácu. Petrovčania vystreli nápomocnú ruku, a tak 20 obrazov tohto umelca zo Slovenska vystavili v miestnostiach Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec. O tom na vernisáži Petrovsko-slovensko-kovačická hovorili vedúce ženy spolupráca: zľava Mária Ivičiaková, petrovských umelcov Rado Van Ladomerský a Mária Raspírová a kovačickej galérie. Pekným slovom sa návštevníkom že prevažnú časť svojho detstva prihovorila Anna Hansmanová strávil v Stropkove, kde sa vďaka a o svojej umeleckej ceste a za- rodičom dostal k maľovaniu a meraniach hovoril samotný autor externe navštevoval umeleckú Rado Van Ladomerský. Vysvetlil, školu. Neskoršie sa začal venovať

portrétom a štýlu pop-art a venuje sa aj insitnému umeniu. Ako dieťa Ladomerský mal rád kreslené rozprávky, z čoho neskoršie vznikli a vznikajú postavičky, ktoré pomenoval Familie Perlenschlips. V jeho maľbách ony navštevujú rôzne miesta a žijú svoj veselý a harmonický život. Pri týchto radostiach im spoločnosť robia ich domáci miláčikovia. Výstavu v Petrovci otvorila predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová. Podľa slov Márie Raspírovej obrazy Rada Van Ladomerského v Petrovci pobudnú zhruba jeden mesiac, a potom by sa mali podľa záujmu presťahovať do ďalších slovenských prostredí.

8 /4739/ 25. 2. 2017

Kultúra ROZHOVOR S DOKTORANDOM NA KATEDRE KULTUROLÓGIE FF V NITRE MIROSLAVOM PAPOM

Kultúrne zdroje sú neadekvátne prispôsobené odvetviu turistiky Vladimíra Dorčová-Valtnerová

ultúrne dedičstvo Slovákov žijúcich vo Vojvodine je bezpochyby ohromné. Často však nastoľujeme otázku, v akom stave sa ono nachádza, ako si ho teda ochraňujeme, využívame a prezentujeme. S doktorandom na Katedre kulturológie Filozofickej fakulty v Nitre Miroslavom Papom sme hovorili o tom, nakoľko sme schopní ako národnostné spoločenstvo využiť potenciál toho dedičstva, ktoré je aj odrazom celkovej sociálnej a ekonomickej situácie v štáte, v ktorom žijeme. V rámci svojho štúdia mapujete kultúrny potenciál vojvodinských Slovákov. Ako vy de nujete kultúrny potenciál a aký je teda náš potenciál? – Vojvodina sa historicky viaže k multikultúrnym spoločenským útvarom a prakticky slovenská minorita v inoetnickom obkľúčení nadobudla a vytvorila si určité kultúrne hodnoty reflektujúce jej vlastnú kultúru. Aj napriek akulturačným procesom zo strany majoritného spoločenstva si Slováci dokázali udržať vlastný kultúrny charakter, často členený, nie rovnomerne rozmiestnený. Kultúrny potenciál podľa najnovšej klasifikácie všeobecne platného modelu, ktorý vytvoril kolektív Katedry manažmentu kultúry a turizmu v Nitre, delíme na kultúrne dedičstvo, kultúrne organizácie a inštitúcie, kultúrne podujatia a produkty, kultúrnu infraštruktúru a ľudské zdroje v kultúrnom sektore. Ide o súhrn kultúrnych hodnôt – kultúrnych javov, aj ich jednotlivých zložiek. Každá časť modelu kultúrneho potenciálu je nenahraditeľná, špecifická, jedinečná a charakterizuje etnickú identitu. Kultúrny potenciál vojvodinských Slovákov je často diverzifikovaný a ovplyvnený demografickými a socioekonomickými faktormi, v súčasnosti aj globalizačnými vlnami. Stratégie využívania kultúrneho potenciálu vojvodinských Slovákov by sa mali v oveľa väčšom

www.hl.rs

meradle stať súčasťou koncepcií rozvoja slovenských lokalít. Ak máme na mysli dva rozdielne pojmy – kultúrny potenciál a kultúrny kapitál, pričom kultúrny kapitál re ektuje dodatočnú hodnotu, čiže hodnotu, kvalitu či úroveň toho potenciálu, aké je miesto kultúry Slovákov vo Vojvodine v kultúrnom systéme Srbska? – Slovenskú kultúru v systéme kultúry Srbska tvoria všetky časti kultúrneho potenciálu, čím dávajú na vedomie, že sme, kto sme a prečo sme. So štátnou politikou sa vojvodinskí Slováci dostali do dnešného štádia, ktoré je v porovnaní s ostatnými štátmi Dolnej zeme na vyššej úrovni. Samozrejme, reflektujeme aj mierne akulturačné procesy multietnickej spoločnosti, ktoré sú do určitej miery obmedzené, preto sa kultúrny potenciál, kultúrne hodnoty môžu zachovávať, vytvárať a prezentovať. Ale sme svedkovia aj napätej situácie, omnoho silnejšieho politického vplyvu, ktorý, dúfam, že nenadobudne vyššiu hodnotu. Žiaľ, tento ,vplyv’ vytvára jedine negatívny obraz, reflektujúci súčasné hodnoty. Vojvodinskí Slováci sa v súčasnosti stretajú s viacerými problémami v rámci kultúrneho systému v Srbsku. Podľa môjho subjektívneho hľadiska závažným problémom sú migrácie prevažne mladšej populácie. Odchod slovenskej populácie hlavne do materského štátu vytvára negatívne vplyvy vo viacerých faktoroch. Odchádzajú práve tie generácie, ktoré sú schopné kultúrnej a biologickej reprodukcie. Medzi nimi sú práve ľudia, ktorí boli činní v kultúre, ale ich odchodom sa mení často štruktúra v rôznych inštitúciách

Informačno-politický týždenník

a organizáciách, neraz ich nemá kto nahradiť. Samozrejme, tieto socioekonomické a politické faktory ovplyvnili, ale, žiaľ, ešte aj výrazne ovplyvnia kultúru. V porovnaní s inými menšinami chýbajú tu ešte aj odborné školy, ktoré by dopĺňali kultúrny sektor ľudskými zdrojmi. TREBA SPR STUPNI SÁLA E U nás sa mnoho hovorí na tému vidieckeho cestovného ruchu a do tej oblasti zrejme zapadá aj termín kultúrny potenciál. Ako využiť náš kultúrny potenciál v cestovnom ruchu? – J e d ný m z dôležitých druhov cestovného ruchu je práve kultúrny a kultúrno-poznávací cestovný ruch. Zámerom každého účastníka je navštíviť a spoznať kultúru cieľovej destinácie a uspokojiť vlastné duchovné potreby. Kultúrny cestovný ruch je jedným z najrýchlejšie rastúcich ekonomických segmentov, na ktorom nie je možné uplatniť ekonomické zákonitosti a princípy. Slovenské minoritné spoločenstvá vo Vojvodine disponujú bohatými kultúrnymi zdrojmi často neadekvátne prispôsobenými odvetviu cestovného ruchu. Jedným z predpokladov kultúrneho cestovného ruchu je hmotné a nehmotné kultúrne dedičstvo reprezentujúce určité etnikum. V kontexte vojvodinských Slovákov ide predovšetkým o veľmi rozvinutú časť kultúry, ktorá je prezentovaná na početných festivaloch, workshopoch, seminároch, výstavách a pod. S kultúrnymi podujatiami úzko súvisia kultúrne inštitúcie a organizácie, ale aj kultúrna infraštruktúra a ľudské zdroje v kultúrnom sektore. Rovnako v kultúrnom potenciáli vojvodinských Slovákov

nechýbajú ani podujatia späté s divadelnou inscenačnou tvorbou a literárnou tvorbou. Tradičná architektúra a kultúrna krajina majú veľký význam z viacerých dôvodov. Predovšetkým sú jedným z reprezentantov minoritnej kultúry v inoetnickom obkľúčení. V poslednom čase si kompetentní začínajú uvedomovať ich význam a sme svedkami nárastu zrekonštruovaných objektov ľudovej architektúry. Absentujúcou časťou minoritnej ľudovej architektúry sú sálaše, ktoré dokumentujú agrárny charakter obyvateľstva, preto by bolo potrebné ich sprístupniť návštevníkom. Prvé snahy o sprístupnenie daných objektov vidíme v majoritnom spoločenstve a výsledkom je dobrý impulz k prilákaniu návštevníkov. Možno by práve to mohla byť motivácia aj pre vojvodinských Slovákov. Vieme zužitkovať našu kultúru, čiže vieme ju predstaviť tým, ktorí ju nepoznajú? Poznáme spôsoby, ako prísť s našou kultúrou na chuť iným – ovládame marketin ? – Úlohou marketingu v kultúre podľa mnohých odborníkov nie je prispôsobiť ponuku požiadavkám trhu, ale prilákať spotrebiteľov k už existujúcemu produktu. Významnú funkciu zohrávajú práve kultúrne organizácie a inštitúcie, ktoré sú úzko späté s cestovným ruchom. Mnohí tvorcovia ponuky v kultúrnom sektore si často neuvedomujú, že produkt nie je iba pre domácich obyvateľov. Často si neuvedomujeme a dokonca ani nemáme emocionálny vzťah ku kultúrnemu produktu. Odbornosť personálu v odbore cestovného ruchu tiež je priemerná. Súčasnú situáciu v tomto odvetví môžeme komplexne vnímať ako prirodzenú zmenu odzrkadľujúcu súčasný stav aktívneho cestovného ruchu v Srbsku a Vojvodine, ktorý sa realizuje predovšetkým v silno rozvinutých strediskách a destináciách. Dotácie na rozvoj minoritných lokalít s cieľom rozvoja cestovného ruchu sú minimálne. oto: z archívu M. P. • KULTÚRA •

KUS PETROVSKÁ DRUŽINA BÁČSKY PETROVEC

Pri rozprúdenej činnosti nevystali úspechy Jaroslav Čiep

uplynulom desaťročí činnosť Kultúrno-umeleckého spolku Petrovská družina v Báčskom Petrovci bola akosi učičíkaná na dávnejších vavrínoch, ale v poslednom čase bolo badať snahu o jej nápravu, rozprúdenie a zveľadenie. Vedeniu spolku sa to v minulom roku celkom darilo: nielenže sa zväčšil počet aktívnych ochotníkov, ale sústavná kvalitná práca so skupinami priniesla výsledky. Do Petrovca sa prinavrátili celomenšinové ocenenia, ktoré akosi chybovali dlhé desaťročie. Petrovskí spolkári vlani zožali pekné úspechy na festivaloch aj bez finančnej podpory z Miestneho spoločenstva, iba so základným finančným prídelom z lokálneho rozpočtu, ktoré vonkoncom nepostačuje na systematickejšiu prácu so súborom a jeho prezentáciou doma a v širšom okolí. Spolkový ročný rozpočet skôr postačuje iba na číre prežitie a nebyť ochoty a entuziazmu hŕstky nadšencov, sotva by sa dosiahli také výnimočné výsledky. O tom, ako sa pracovalo v spolku, sme sa dozvedeli v piatok 17. februára na výročnom zasadnutí zhromaždenia

Z výročn ho zasadnutia petrovských spolkárov KUS Petrovská družina. Daniela Legíňová-Sabová, ktorú na predsednícky post vymenovala Správna rada v apríli 2016, v správe o vlaňajšej činnosti uviedla, že všetky plánované aktivity v roku 2016 úspešne zrealizovali. Spolok aj vlani mal činné viaceré skupiny. Mladšiu detskú tanečnú, divadelnú a spevácku skupinu vedú Daniela Legíňová-Sabová a Milina Sýkorová, staršiu detskú tanečnú skupinu a skupinu seniorov má na starosti Pavel Pavlíni a s mládežníckou tanečnou skupinou pracoval Ján Kováč. Korepetítormi KUS

Petrovská družina sú Ján Andrášik a Zdenko Makovník. Novozaložená skupina tanečníkov seniorov si na Folklórnom festivale Tancuj, tancuj... v Hložanoch vytancovala 3. Miesto, a tak postúpila na detviansky festival v Slovenskej republike. Na Detskom folklórnom festivale Zlatá brána v Kysáči spolok reprezentovali mladšia detská a tanečná skupina, staršia detská tanečná skupina a detský orchester. Najmladší tanečníci získali zlatú plaketu a stali sa laureátmi festivalu. Takto sa im dostala česť predstavovať

vojvodinských Slovákov na Detskom folklórnom festivale v Dulovciach na Slovensku, kam by mali odcestovať v lete tohto roku. Tanečníci a speváci Petrovskej družiny vystúpili aj na početných podujatiach v Petrovci, Zmajeve a v zahraničí. Spolok sa podieľal ako spoluorganizátor festivalu Spievajže si, spievaj. Pri príležitosti osláv 125 rokov pôsobenia Petrovská družina v novembri minulého roku zorganizovala vydarený celovečerný program, na ktorom vystúpili všetky sekcie a sólisti. Mládežnícka tanečná skupina sa vlani predstavila svadobnými zvykmi i na festivale v Nitre, mladšia a staršia detská tanečná skupina sa zúčastnili na Zemplínskych slávnostiach v Michalovciach. Na zhromaždení bolo počuť, že spolok vlani hospodáril skromne (550-tisíc din.), ale bez strát, a že je majetok spolku napokon dobre a presne evidovaný. Pre aktuálny rok si naplánovali rozpočet v hodnote 790-tisíc dinárov. Členské v roku 2017 zostalo 300 din. pre dospelých a 150 din. pre deti a mládež. Spolok Petrovská družina má dobré základy a narastá záujem o jeho činnosť. Spolkári veria, že budú pokračovať s dobrými výsledkami a že sa im tohto roku podarí obnoviť detský orchester. Podpredsedníčka spolku Milina Sýkorová v pláne na tento rok oznámila, že verejnosť môže očakávať nové tanečné choreografie, detské hry, divadelné predstavenia a zmesi ľudových piesní petrovských ochotníkov.

VETERÁNI SKC P. J. ŠAFÁRIKA ZNOVU AKTÍVNI

Roky nie sú prekážkou Jasmina Pániková

az člen folklórnej skupiny – vždy člen folklórnej skupiny. S týmto výrokom by sa určite zhodol každý terajší či bývalý člen folklórneho súboru. Zhodli by sa aj bývalí členovia novosadského SKC P. J. Šafárika, z ktorých sa niekoľkí zase dali dokopy a obnovili činnosť šafárikovských veteránov. Skupinu tvoria členovia, ktorí boli aktívni ešte v 70. rokoch minulého storočia. Ako aj vtedy, aj teraz je to zmiešaná skupina Slovákov a Neslovákov, ktorých viaže láska k slovenskému tancu a piesni. Aj keď v podaktorých zboroch tzv. skupiny veteránov tvoria aj mladší členovia, v Šafáriku to nie je prípadom. Navštívili sme ich na skúške • KULT RA •

a presvedčili sa, že skupinu skutočne tvoria starší členovia, ktorým vôľa do tanca nechýbala ani v jednej chvíli. Ako nám pri tej príležitosti povedal Vladimír Ďurovka, časté stretnutia v miestnostiach Šafárika vyprodukovali, aby sa zopár členov rozhodlo znovu obnoviť skupinu a, samozrejme, činnosť. Členka terajšej skupiny, ktorá bola aj členkou prvej obnovenej tanečnej, Tatiana Kriváková-Amidžićová hovorí, že sa rozhodli, aby sa zatiaľ neučili nové tance, ale si pripomenuli staré. „Po obnovení tanečnej skupiny začiatkom 70. rokov sme ihneď mali aj novú choreografiu. Autorom bol Milan Hvižďák zo Zvolena, ktorý nás nacvičil choreografiu Šarišský tanec a súčasne sme sa učili aj choreografiu Karola Lačoka. Našťastie,

spomenuli sme si, ako sme kedysi tancovali náš prvý tanec a pustli sme sa do roboty.“ Vrátiť sa po mnohých ro- Prvá choreo ra a je znovu aktuálna koch medzi aktívnych tanečníkov určite nie je si tanečníci zvolili takéto tempo. ľahko. Ako nám Kriváková-Amidžićo- Ako sme sa dozvedeli, chceli by sa vá povedala, vidieť, že niektorí z čle- zúčastniť na Stretnutí veteránov nov nemajú tanečnú kondíciu, je folklóru Spomenar v Žitišti, ktoré to pre nich trochu namáhavo, ale by malo byť koncom marca alebo nie až natoľko, že by to nemohli začiatkom apríla. Miestnosti SKC P. J. zvládnuť. Dokonca, o tom sme sa Šafárika sú im k dispozícii, orchester aj presvedčili na ich skúške. Trochu a kroje takisto, takže nechýba nič rozcvička, trochu tanec, prestávka iné, než nevzdávať sa a pokračovať a znovu do roboty. Nie náhodou v zabehanom rytme. 8 /4739/ 25. 2. 2017

Kultúra RE

ENZIA

Dialógy s tradíciou (Dra an amović: Mäkké jadro. Srpska književna zadru a, Belehrad 01 , vytlačil L PRINT, Báčsky Petrovec)

Oto Filip

e to kniha rozsahom neveľká – čosi nad 110 strán, obsahom však mimoriadne zaujímavá. Práve za ten sa jej autor Dragan Hamović vo veľmi silnej konkurencii – vyše tristo básnických zbierok, z ktorých sa do najužšieho výberu dostalo päť – stal najnovším, 64. nositeľom Zmajovej ceny, azda najstaršej básnickej literárnej ceny v Srbsku. Slávnostne mu ju odovzdali na Deň Matice srbskej 16. februára v Novom Sade. Najlepšia vlaňajšia zbierka poézie, ktorú autor skromne pomenoval Básne so sprievodnou rozprávkou, sa začína prózou menom Domáca výchova. Neveľká prvá spomienka s názvom Vstup do dvora je vlastne vyznaním o tom, že človekove korene, kamkoľvek sa pohol alebo odišiel, zostávajú tam, kde si prvýkrát uvedomil vlastnú existenciu a plynutie času. Sedem spomienok alebo skôr esejí

na štart. Posledná z nich s názvom Mama a to neviditeľné, charakteristická tým, že Hamović v nej konštatuje, že ľudí tvoria ich zodpovednosti. Priamy následok detského zistenia skutočnosti, že rodičia majú mimo doma a dvora i iné, nielen tie rodičovské, pridelené úlohy a povinnosti: v škole, či v nemocnici. Druhou zložkou zbierky sú Jadrá, rozdelené tiež do siedmich cyklov. Lákavá básnická prechádzka minulosťou, časom a priestorom, občas popretkávaná vlastnými úvahami o poézii, spomienkach, vlastnom poslaní. Tak prózu Sviatok v žalári začína myšlienkou, že sa aj chládok môže stať domovom, ak sme väznení medzi svojimi. V ďalšej Prekliata a moja

kvituje, že spomienky zaväzujú, taktiež to, že je táto krajina prekliata, ale moja. Okrem niektorých biografických prvkov príznačnosťou celej tejto časti zbierky je vlastne jej poetický nádych, príznačný napríklad i pre tvorbu Crnjanského alebo Dedinca. Mäkké jadro, považované za vrchol Hamovićovej tvorby, je pozorne koncepčne vypracované, s aspoň dvanástimi nosnými kvalitnými básňami. Jeho osobitnou hodnotou je obojstranná spätosť tém celonárodných s najintímnejšími témami osobnými. Tvorivá cesta k tomu bola dosť kľukatá, poznačená mnohými dilemami a dramatickými prerodmi. Jedným z výsledkov je, že to osobné,

povedzme autopoetické záznamy a príbehy z vlastného domu, v širšom kontexte nadobúdajú univerzálnu dimenziu. Dragana Hamovića možno označiť za autora vlastniaceho výrazné kulturologické a národné povedomie, ktorý v tej národnej, duchovnej, kultúrnej a literárnej tradícii pomerne dlho hľadal vlastné miesto, aby ho svojou poslednou zbierkou dokázal veľmi úspešne objaviť. Najmä ako svoj špecifický lyrický hlas s veľmi citlivými nuansami v tónine a celkovom prejave tak, že sa intímna rodinná tradícia prepletá s čímsi, čo sú kľúčové národné duchovné hodnoty. Je to na vlne jedného z tvrdení viacerých teoretikov nazdávajúcich sa, že niet významnej poézie, ktorá by nebola spätá s kľúčovými duchovnými a národnými symbolmi. V takomto zmysle odmenenú Hamovićovu zbierku možno pozorovať alebo i čítať ako drámu cieľavedomého dobývania jednotlivých aspektov srbskej kultúry a tradície. Namiesto záveru: Zmajova cena poputovala do tých pravých rúk a Mäkké jadro ako vysoký poetický štandard zostáva i ako veľmi kvalitné jadro súčasnej srbskej poézie.

ZASADAL ORGANIZAČNÝ VÝBOR FESTIVALU DIDA 2017

Nový termín prihlášok pre účastníkov Maja Kubincová

sobotu 18. februára bolo prvé tohtoročné zasadnutie členov organizačného výboru 23. festivalu Divadelných inscenácií dolnozemských autorov (DIDA) v Pivnici. Zasadnutie prebiehalo pod vedením predsedníčky organizačného výboru Andrey Merníkovej, predsedu Komisie pre marketing Vladimíra Brňu a koordinátora festivalu Vladimíra Kolára. Členovia výboru okrem iného schválili rozhodnutie o predĺžení lehoty prihlášok na účasť súborov na 23. ročníku festivalu DIDA (pôvodne určenej do 17. februára). Prihlášky možno poslať do 27. februára 2017. Festival DIDA s početnými sprievodnými

www.hl.rs

podujatiami bude prebiehať od 24. marca do 2. apríla. Na tomto zasadnutí si divadelníci pripomenuli, že v rámci 8. ročníka seminára Píšeš? Píšem!, ktorý bude prebiehať v auguste, OD Janka Čemana vyhlásilo 2. ročník súťaže pôvodných dramatických textov – divadelných hier (rôzne žánre) a scenárov k dokumentárnemu a hranému filmu. Súťaž je určená pre autorov bez vekového obmedzenia a môžu sa na nej zúčastniť s príspevkami, ktoré neboli dosiaľ publikované. Diela

Informačno-politický týždenník

súťažia v nasledujúcich žánrových kategóriách: dramatický text pre činohru, rozhlasový text, muzikál, filmový scenár – dokumentárny film, filmový scenár – hraný film, dramatický text pre deti inscenovaný dospelými a dramatický text pre deti inscenovaný deťmi.

Práce sa prijímajú do 15. marca 2017. Po uzávierke súťaže odborná porota vyhodnotí autorské prace a rozhodne o umiestnení najlepších prác v jednotlivých kategóriách. Všetci účastníci dostanú pozvanie na slávnostné vyhodnotenie súťaže, ktoré sa uskutoční v rámci 23. festivalu DIDA – v nedeľu 2. apríla. Víťazné texty budú realizované v rámci 8. ročníka seminára Píšeš? Píšem!, ktorý sa uskutoční od 13. do 20. augusta v priestoroch OD Janka Čemana v Pivnici. • KULT RA •

FILM NÁVRAT V STAREJ PAZOVE

Internacionálny herecký súbor Anna Lešťanová

známeho herca Milorada Mandića Mandu a prvý film Dubravky Miredpremiéra domáceho filmu jatovićovej po 14-ročnej hereckej Návrat (The Return, Povratak) prestávke a predstavuje jej svojrázny bola v utorok 21. februára návrat do srbského filmu. Vo filme v staropazovskej divadelnej sále hrá aj Radivoje Raša Bukvić, herec, a po nej v ten istý ktorý robí kariéru vo deň i slávnostná svete, Vesna Stanojepremiéra v belehvićová, profesorka radskom Stredisku herectva v LondýSava. Film je debune, rocková legenda tantské dielo sceBora Đorđević, Rada náristu a režiséra Đuričin, Marko Adžić, Predraga Jakšića Gorjana Janjićová, zo Starej Pazovy. ako aj staropazovHlavnú úlohu skí herci Mária Chlevo filme hrá Lazar bianová, Alexander Rockwood, kanadBako a Vladimir Predra Jakšić, ský herec srbského scenárista a režis r Kerkez. Originálnu pôvodu, ktorému hudbu skomponoval je toto 109. film v kariére a prvý Saša Milošević a producentom je v Srbsku a v srbskom jazyku. Okrem Miodrag Jakšić. neho sú tam i veľké herecké mená Film je svojráznou psychologickou Hollywoodu: John Savage (s hlav- štúdiou, vyrozprávanou v trilerskom nými úlohami vo filmoch Vlasy, žánri a hovorí o príchode navrátilca Lovec jeleňov, Krstný otec 3 a ešte po 40 rokoch do rodiska, v ktorom vo vyše 100 filmoch), Michael Pare a viac nemá nikoho svojho. Za ním z Nick Mancuso. Návrat je posledným Ameriky prichádzajú jeho priatelia projektom predčasne zosnulého so zámerom presvedčiť ho, aby sa

as hereck ho súboru pred pazovským obecenstvom

vrátil späť. Tým sa malá dedina vo Vojvodine (v okolí Sombora, kde je film nakrúcaný) stáva veľmi živým prostredím. Pred prvou utorkovou projekciou v Starej Pazove sa početným milovníkom kinematografie predstavila časť hereckého súboru: hlavný aktér filmu Lazar Rockwood, John Savage, niektorí domáci a traja staropazovskí herci, ako i režisér a producent. Potom nasledovala tlačová beseda v predsieni. Po nahrávaní filmu v roku 2015 nasledovala postproduk-

PIES OU A PO ZIOU VZDALI OLD L SKE. V Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici k 14. februáru – Dňu zamilovaných bol príležitostný žiacky program. Dievčenský spevácky zbor pod taktovkou profesora hudby Pavla Tomáša ml. predniesol niekoľko piesní v rečiach národnostných menšín, ktoré žijú v Obci Kovačica, a sólistky výberom piesní poukázali na cudzie jazyky, ktoré sa vyučujú v gymnáziu. K slávnostnému ovzdušiu prispel aj školský orchester v zložení: Jana Galasová, Tijana Nemogová, Ivana Čížiková, Gabriela Feketyová, Dušana Babincová, Sabína Sucháneková, Ivan Cicka a Pavel Litavský. Mladí literáti Maja Bećirovićová, Kinga Kinčešová, Anelia Babucová, Ivan Cicka, Polina Marková, Kristina Krecu, Sabína Tomášová a Isidora Marinkovićová básňami o láske pookriali dušu nejedného milovníka pekného slova. V rámci programu sa predstavili aj hostia, manželia Munćanovci z Pančeva, Jasmina a Damir. O konferenciersky prednes sa postarali gymnazisti Hana Čížiková, A. Ch. Sergio Valentin Radu a Alexandra Čížiková. • KULT RA •

cia a v tomto roku film začína „žiť“ na veľkom plátne. Ako povedal P. Jakšić, s realizovaným projektom je spokojný a herecký súbor teraz čaká malé turné v Srbsku. Odbornú mienku v každom prípade dajú znalci kinematografie, lebo sa už v blízkej budúcnosti zúčastní na viacerých zahraničných festivaloch. Prvé dozvuky sú veľmi pozitívne, lebo Návrat je nahraný (v srbskom a anglickom jazyku) údajne nie na „prvú loptu“, v čom je jeho najväčšia hodnota. Trvá 90 minút.

VO VESTIBULE STAROPAZOVSKEJ DIVADELNEJ S L v piatok 17. februára otvorili výstavu obrazov a unikátnych prác Zorice Jovičićovej zo Zemunu pod názvom Retrospektíva. Výstavu otvorila a tvorbu autorky návštevníkom predstavila historička umenia Jovana Stojanovićová. Maliarstvo je vraj Z. Jovičićovej (1952) „veľkou a večnou láskou“, zaoberá sa ním vyše 35 rokov a zdokonaľovala sa v ňom aj v zahraničí. „Zorica Jovičićová je multidisciplinárnou výtvarnou umelkyňou: vytvára aj ozdobné predmety a šperky z prirodzených materiálov, akými sú hlina, kameň, krištáľ, koža, vlna, a tvorí i kolekcie odevných predmetov,“ povedala okrem iného výtvarná odborníčka. Organizátorom výstavy otvorenej do konca mesiaca je Stredisko pre kultúru Stará Pazova. Na fotografii: (zľava) Jovana Stojanovićová a Zorica Jovičićová. A. Lš. 8 /4739/ 25. 2. 2017

Kultúra

Da sme vedeli...

IN MEMORIAM

Profesorka Zuzana Papová

Anna Horvátová „... že počas sviatkov bude také škaredé počasie, zostali by sme doma.“ Žiaľ, táto vetná konštrukcia je ešte jedným odzrkadlením toho, že nám je srbčina bližšia ako náš materinský jazyk, čo sme veru už nespočetnekrát postrehli. Poslovenčené konštrukcie typu: „Da viem, že profesor bude mať dobrú náladu, pôjdem na skúšku.“; alebo: „Da mi je len vedieť, kto zasahoval do môjho textu?!“ vznikli ako výsledok miešania sa dvoch blízkych jazykov, keďže je známe, že my dolnozemskí Slováci máme sklony perfektne sa prispôsobiť aj za cenu toho, že to nejde v náš prospech. Týmito doslovnými prekladmi srbských konštrukcií da mi je znati..., a trochu silnejšej da mi je samo znati... aj v slovenčine, aj v srbčine vyjadrujeme tak želanie, ako i podmienku. Srbské slovo „da“ v slovenčine je cudzie, treba ho vystriedať jednoduchou a všetkým Slovákom tak dobre známou spojkou keby. Pod-

LIST

raďovacia spojka uvádza podmienkovú vetu s významom neistej alebo neuskutočnenej podmienky, pričom možno použiť aj ak by: „Keby / ak by ste súhlasili, prišli by sme k vám.“; „Keby bol dával pozor, nebol by sa zranil.“; podmienkovú vetu s významom krajnej podmienky keby aj, aj keby, i keby, ani keby: „Keby ste si aj napísali prácu, už je neskoro.“; prípustkovú vetu hoci by: „Nebude sa báť, i keby bola sama.“; podmetovú s významom želania alebo výzvy: „Bolo by dobre, keby pršalo.“ a nie populárnu: „Bolo by dobre, da pršalo.“; predmetovú s významom želania, výzvy: „Boli by sme radi, keby sa to už nestalo.“; prirovnávaciu: „Cíti sa, ako keby ho zbili.“; expresívne, v prípade potreby: „Keby nie mňa, program by sa nevydaril.“ a nie „Da som ja nebola, program by sa nevydaril.“; uvádza želaciu funkciu: „Keby toľko nerozprávala...“ a nie: „Da toľko nerozprávala...“, a v zdvorilostných formulách: „Keby ste boli takí dobrí...“

1934 – 2017

pondelok 20. februára 2017 vo veku 82 rokov v Padine zomrela Zuzana Papová, profesorka na dôchodku, spisovateľka, etnologička a matičiarka. Zuzana Papová (rod. Lačoková) sa narodila 27. decembra 1934 v Báčskom Petrovci, kde absolvovala základné vzdelanie a učiteľskú školu. Neskoršie ako mladá učiteľka v ZŠ maršala Tita v Padine vyštudovala ruský jazyk a literatúru na Filologickej fakulte v Belehrade. Celý svoj pracovný vek strávila v padinskej základnej škole, kde vyučovala mnohé generácie žiakov a vštepila im lásku k ruštine. Dlhé roky so žiakmi nacvičovala divadelné predstavenia, prednes krásneho slova, slovenské ľudové tance, písala do Letopisu školy. Okrem toho sa venovala rozvoju spoločenského a kultúrneho života v Padine. V 80. rokoch minulého storočia spolupracovala s TV Nový Sad, kde ako scenáristka a organizátorka pomáhala pri nahrávaní dokumentárnych filmov o starých zvykoch a obyčajach v Padine. Stála pri zrode Etno domu v Padine, bola horlivá členka Matice slovenskej v Srbsku,

ITATE OV

Kamarátky hložianske Príbeh vyrozprávala: Anna Farkašová

tyri verné kamarátky od malička, teraz aj kamarátky a kmotry: Katka, Anka, Zuzka a Anka. Spoločne sme sa hrávali, za jedným stolom jedávali, aj spolu spávali, ak bola potreba. Neskôr každú nedeľu v Lesíku alebo v tanečnej sále tancovali, spievali. Skôr sme vedeli spievať ako rozprávať, skôr tancovať ako behať. Keď zahrali hložianski chlapci valčík, štvorka otvárala tanec okolo celej sály (spomína

www.hl.rs

ako členka Výkonného výboru MOMS v Padine sa zúčastnila v mnohých matičných akciách. Svojou zberateľskou činnosťou ako jedna z autorov prispela k obsahu publikácie o Padine (1806 – 2006), do zborníka prác Školstvo v Padine (1806 – 2011) napísala texty o dejinách školstva, o školskej knižnici, svojimi zápismi obohatila dejiny detského divadla v padinskej ZŠ, písala do Padinských zvonov. S Michalom Kevickým je spoluautorkou fotomonografie Padiny Okamih pre večnosť, ktorá bola verejnosti predstavená v roku 2016. Na smútočnom zhromaždení, ktoré sa v utorok 21. februára konalo v ZŠ maršala Tita, zazneli prejavy jej kolegov a spolupracovníkov plné úprimných a nepredstieraných ocenení jej ľudských vlastností, zberateľského a literárneho zápalu a scenáristických a organizačných schopností. Profesorka Papová bola dobrosrdečná, dávala rady, žila pre Padinu a jej Padinčanov. Po tomto smútočnom zhromaždení bola pochovaná na padinskom cintoríne. Česť jej pamiatke! A. Ch.

aj penzista muzikant) a končila čardášom. Po našom. Na každej svadbe štvorka tancovala cez celú cestu pred muzikou tú hložiansku Aničku šafárovú. Do strednej školy sme spolu chodievali: na jednom bicykli dve, na druhom dve – aby sa usporilo. A bicykel to bol mužský, ledva sme vysadli a hybaj do Petrovca. V pondelok bolo najhoršie: hneď sme odpovedali fyziku, a to všetky štyri – ako hovorieval profesor – aby sme sa nehádali. Anna na chmeľovej zábave sólo spievala, vo folklóre tancovala, od malička to bolo skvelé dievča. Už

Informačno-politický týždenník

osemročná varila rezance a pirohy, ponáhľala sa aj s vydajom. Ako 41-ročná sa stala naozajstnou mamičkou (hložianskou – nie starká). Zuzka sa za ňou trochu neskoršie vydala, teší sa z dcér a má aj vnučky. Katka sa tiež stala mamička, pred rokom. Vzala si Ďura a teraz sa už spolu tešia z malého vnúčika. Druhá Anka, t. j. štvrtá kamarátka, má tiež krásnych synov a nevestičky. Víta ich a vyprevádza, iste sa dočká aj detského plaču vnúčikov. Každý vek má svoje krásy: jeden radosť a druhý ťarchu a biele vlasy. Keď sa teraz stretneme, je to

2- − 3-krát do roka, popíjame si kávičku, aj šampanské, lebo vždy máme čo oslavovať. Spomíname na to, čo bolo, aby sa nezabudlo, hovoríme si o tom, čo sa kde deje, na ktorej hospode. Spomíname: Vieš, keď si prišla pred rokom na bicykli a vrátila si sa domov pešo? Ale netáraj, to sa ti snívalo. Veď sme sa dohodli, že si povieme, kde chybíme, keď budeme „zábudľavé“. Žijeme si v tichu, pomaly, ako môžeme. Ďakujeme Pánu Bohu za dary života: rodinu, lásku a pokoj v dome. To aj všetkým prajeme. Koľko dáš, toľko máš – to bolo naše motto. (Redakčne krátené) • KULT RA •

Kultúra • Oznamy

H RNIK

KYSÁČ. Tretie reprízové predvedenie VHV drámy Vinica zreje v réžii Michala Babiaka a v produkcii Slovenského vojvodinského divadla v Petrovci bolo v sobotu 18. februára v Kysáči. V sieni Kultúrneho centra Kysáč si ho pozrelo zo 150 divákov.

za sprievodu detského orchestra ZŠ J. Kollára a Komorného zboru Zvony viac ako 60 mladých spevákov zo Selenče, ako i deti z Pivnice a Lalite. Vstupné je dobrovoľný príspevok.

KYSÁČ. Na piatok 24. februára o 19. hodine v miestnostiach Slovenského národného domu Kultúrne centrum Kysáč v spolupráci s MOMS Kysáč avizovali otvorenie samostatnej výstavy prác akademickej maliarky Svetlany Miháľovej.

NOV SAD. V rámci akcie Zima s knihou novosadský MOMS usporiada v stredu 1. marca o 19. hodine v malej sieni SKC P. J. Šafárika literárny večierok. Riaditeľ SVC Vladimír Valentík predstaví nové vydania a na večierku sa zúčastnia aj niektoré autorky nových titulov.

a. f.

Správna rada MOMS Nový Sad

SELENČA. V dňoch víkendu 25. a 26. februára v Dome kultúry v Selenči o 19. hodine budú koncerty slovenských ľudových piesní Selenčské sláviky. Koncerty nemajú súťažný ráz a na javisku vystúpi

NOV SAD. Koncert rockovej skupiny Blues generation z Ružomberka (Slovenská republika) bude v piatok 3. marca o 19. hodine v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov. a. f.

J. B-di

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výrobnopodnikateľský objekt zlievarne farebných kovov, v Novom Sade, v Ulici Veliki rit 9a, na katastrálnej parcele číslo 11, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad, nositeľa projekt DIP, s. s r. o., Nový Sad, Temerínska 30 Nositeľ projekt DIP, s. s r. o., Nový Sad, Temerínska 30, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výrobno-podnikateľský objekt zlievarne farebných kovov, v Novom Sade, v Ulici Veliki rit 9a, na katastrálnej parcele číslo 11, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 14. februára 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-760/16, ktorým je daný súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Triedička second-hand textilu / Logistický park SENEC, SR Ponúkame: • stabilné zamestnanie (trvalý pracovný pomer) • práca na 1 zmenu (pondelok – piatok: 7.15 – 15.45) • miesto práce: Logistický park, Diaľničná cesta 2, Senec • stravné Iístky, pitný režim, zľava na nákup v predajniach 30 % • vhodné aj pre absolventov škôl (SOU, SŠ) Plat: • 450 eur brutto základ • 100 – 300 eur brutto výkonnostný bonus • 140 eur brutto dochádzkový bonus

TOTAL 590 – 890 eur brutto / mes. Náplň práce: • triedenie použitého textilu do kategórií • príprava tovaru pre predajne, práca na výkon • manipulácia s textilom, obuvou a doplnkami

Kontakt : frankova.Iucia@textilehouse.sk +421 902 912 410

hlasludu.info www.hl.rs

ALBATROS, spol. s r. o. VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Mliečany 61 , 92901 Dunajská Streda

Prijme vodičov na kamión, potrebné oprávnenie CE, lekárske potvrdenie, karta do tachografu

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Kontak: uher@albatros-group.sk Telefón: +421908084200

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. Milutina Milankovića č. 12, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2391_01 NS_Sremska_Kamenica_2, Ul. Karađorđeva číslo 5, na katastrálnej parcele číslo 4807/1, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 20. marca 2017. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 21. marca 2017 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 11.00 h.

• KULTÚRA • OZNAMY •

Podnik KODAR INŽENJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. Milutina Milankovića č. 12, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2378_01 NS_Novi_Sad_Univereksport, Ul. futoški put 93 c, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 1771/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 20. marca 2017. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 21. marca 2017 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 12.00 h.

8 /4739/ 25. 2. 2017

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA Klesla ruka, ktorá tak rada pracovala, zm kli ústa, ktoré slovami hladili, oči, ktoré sa tak milo pozerali, sa navždy zavreli.

PAĽO PETRÁK 23. 12. 1950 – 23. 2. 2012 z Boľoviec

Odchádzam za svetlom, kdesi v diaľke splyniem s ním. Tým, ktorých milujem, na cestu posvietim. Tak krátko išiel som s vami, hľa, tu sa cesty delia a vtáci nad hlavou mi pieseň nedospievali.

Navždy na Teba spomínať budú: manželka Verona, dcéry Anna Petrovićová a Verona Ábelovská-Petráková s rodinami

SPOMIENKA

na brata

Uplynulo desať rokov odvtedy, čo nás navždy opustil náš

JÁN BAŽ K

1957 – 2007 – 2017 profesor z Báčskeho Petrovca

JÁNA DANKU

1954 – 2006 – 2017 z Petrovca

Žiješ v našich spomienkach. Tvoji: Katarína, Ján a Taňa

sestra Anna s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

na mamu a starú mamu

a na otca a starého otca

ZUZANU KRIVÁKOVÚ

PAVLA KRIVÁKA

4. 5. 1919 – 9. 3. 1987 – 2017 27. 7. 1922 – 18. 2. 2016 – 2017 z Báčskeho Petrovca Čas plynie, ale spomienka na Vás zostáva v našich srdciach. S úctou a láskou na Vás spomínajú: dcéra Mária, vnukovia Pavel a Ján a vnučka Mária s rodinami

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2192_02 NS_ Futog_2

s mamou, starkou a mamičkou

na otca, starkého a apka

na brata, uja a starého uja

ZUZANOU UČOVOU

ONDREJA UČU

Nositeľ projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 12, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2192_02 NS_Futog_2, v Ulici cára Lazara 215, na katastrálnej parcele číslo 4631, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 17. februára 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-818/16, ktorým je daný súhlas k predmetovej štúdii. S cieľom oboznámenia zainteresovanej verejnosti text rozhodnutia sa zverejňuje v úplnosti: Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2067_04 NS_Novi_ Sad_Branka_Ćopića Nositeľ projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 12, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS2067_04 NS_Novi_Sad_Branka_Ćopića, Ul. Branka Ćopića 122, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2421/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 17. februára 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-820/16, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

SMUTNÁ SPOMIENKA

rod. Sľúkovou 24. 5. 1935 – 10. 2. 2017

2003 – 2017

2004 – 2017

z Báčskeho Petrovca To, že sa rana zahojí, je len klamné zdanie, v srdciach bolesť zostáva. Na Vás nikdy nezabudnú

Vaši najbližší

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

hlasludu.info www.hl.rs • OZNAMY •

Oznamy SPOMIENKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s mamičkou

JÁNA BAŽ KA

1957 – 2007 – 2017 profesora a riaditeľa

S úctou na Teba spomíname. Kolektív ZŠ Jozefa Marčoka Dragutina v Hložanoch

BOĽAVÁ SPOMIENKA na nevestu

MAR NU JAMBRI HOVÚ rod. Drieňovskú 10. 7. 1982 – 24. 2. 2015 – 2017 z Kysáča

Uplynuli dva roky, slzy skoro vyschli, ale srdce stále bolí. Svokra Elena

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s mamou

ZUZANOU UČOVOU

rod. Sľúkovou 24. 5. 1935 – 10. 2. 2017 z Báčskeho Petrovca

Už len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať, za všetko krásne ďakovať a s láskou v srdci si na Teba spomínať. Tvoje pravnúčence Janka a Marek

BOĽAVÁ ROZLÚČKA so starkou

rod. Sľúkovou 24. 5. 1935 – 10. 2. 2017 z Báčskeho Petrovca Kto zotrie slzy, čo tvárou tečú? Kto zahojí rany, čo bolia a pečú? Smutný je Tvoj dom, prázdno je v ňom, len cestička k hrobu vedie von. Na Teba nikdy nezabudnú Tvoja dcéra Anna a zať Pavel

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 11. februára 2017 sme a vyprevadili na Tvoju poslednú cestu

ZUZANOU UČOVOU

rod. Sľúkovou 24. 5. 1935 – 10. 2. 2017 z Báčskeho Petrovca

ZUZANA UČOVÁ

rod. Sľúková 1935 – 2017 z Báčskeho Petrovca

BOĽAVÁ SPOMIENKA na

MAR NU JAMBRI HOVÚ 10. 7. 1982 – 24. 2. 2015 – 2017 z Kysáča

V jednom okamihu zmizlo všetko, aj pekné chvíle, ktoré sme prežívali spolu. Vladimír, Svetlana a Kristián Jambrichovci

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s naším susedom

PAVLOM ČINČURÁKOM

1948 – 2017 z Báčskeho Petrovca

S úctou si vždy na neho budú spomínať susedovci z ulíc Lipovej, I. L. Ribara a Kuzmányho

• OZNAMY •

Bolesťou unavená tíško si zaspala, zanechajúc všetkých nás, ktorých si rada mala. Za všetky tie Tvoje trápenia a bolesti, nech Ti dá Pán Boh večnej milosti. Na Tvoju lásku a dobrotu nezabudnú Tvoji: Mirko a Milotka

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 6. februára 2017 po ťažkej chorobe navždy nás opustil môj manžel, náš otec a starý otec

Tichú a trvalú spomienku si na Teba navždy zachovajú rodiny Častvenová a Semartonská

SMUTNÁ ROZLÚČKA so svatkou

ZUZANOU UČOVOU

PAVEL ČINČURÁK

rod. Sľúkovou 24. 5. 1935 – 10. 2. 2017 z Báčskeho Petrovca

10. 11. 1948 – 6. 2. 2017 z Báčskeho Petrovca

hýbaš nám veľmi, ale osud bol krutý. Navždy zostaneš v našich srdciach a spomienkach. Manželka Anna, syn Zoroslav, dcéra Nataša, zať Darko a vnučka Ema

Po krátkom čase bolestí odišla si v tichom spánku do večnosti, zostali po Tebe len spomienky. S Tebou sa lúčia svatovci Pálenkášovci 8 /4739/ 25. 2. 2017

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratom

MI HALOM ČELOVSK M

ONDREJ MARKO

13. 10. 1950 – 13. 2. 2017 z Petrovca rodom z Kulpína

1955 – 2017 z Hložian

Čas plynie, ale spomienky na Teba navždy zostanú v našich srdciach. Zarmútení: manželka Mária, syn Vladimír a dcéra Daniela s manželom Ondrejom

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s naším svatom

Utíchlo srdce, utíchol bôľ a hlas. Mal si rád život a všetkých nás. Nech a v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Sestra Anna Lačoková

SMUTNÁ ROZLÚČKA s ujkom

MI HALOM ČELOVSK M

ONDREJOM MARKOM

13. 10. 1950 – 13. 2. 2017 z Petrovca rodom z Kulpína

1955 – 2017 z Hložian

S úctou si Teba budeme vždy spomínať.

Večne budeš žiť v našich srdciach. Smútok a bôľ za Tebou nikdy nevymiznú.

Svatovci Triaškovci a Dýrovci

POSLEDN POZDRAV strýkovi

Aninka Jakušová s rodinou

SPOMIENKA

Dňa 21. februára 2017 uplynul rok, čo s nami nie je manžel, otec a starý otec

VLADIM ROVI HALUPKOVI

JANKO USTER 27. 8. 1954 – 21. 2. 2016 z Pivnice

24. 6. 1948 – 3. 2. 2017 z Báčskeho Petrovca

Tichú a trvalú spomienku na Teba si v srdci navždy zachová Jaroslav s rodinou

www.hl.rs

Len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a s láskou na Teba spomínať. Zarmútení: manželka Miluška, dcéra Jarmila a syn Janko s rodinami

Informačno-politický týždenník

SMUTNÁ ROZLÚČKA s ujkom

MI HALOM ČELOVSK M 13. 10. 1950 – 13. 2. 2017 z Petrovca rodom z Kulpína

Zostalo veľké ticho, mnoho krásnych spomienok na naše spoločné chvíle, na naše spolunažívanie. Janko a Tatiana

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratrancom

MI HALOM ČELOVSK M 13. 10. 1950 – 13. 2. 2017 z Petrovca rodom z Kulpína

I keď Pán pretrhol života niť, v našich spomienkach zostaneš navždy žiť. Sesternica Marka Speváková s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo dva a pol roka, čo nás opustil milovaný manžel, otec a dedko

JÁN SLIVKA

16. 9. 1947 – 20. 9. 2014 2017 z Padiny

Smútok a ticho dolieha na môj dom, veľmi mi chýbaš, manžel môj, v ňom. Len ten, kto stratil, koho mal rád, pochopí, čo je bolesť a žiaľ. Nikdy na Teba nezabudnú: Tvoji: manželka Zuzana, deti a vnúčatá • OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s milovaným manželom

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

JÁNOM ROHÁRIKOM

Zarmútená manželka Katarína

SMUTNÁ ROZLÚČKA s milovaným otcom

Zomrel si, brat môj milý, spolu sme v detstve všeličo prežili. Teraz, keď nás rozlúčil života čas, s nádejou vo večnosť stretneme sa zas. Nikdy na Teba nezabudne

... Kiežby bolo možné naspäť vrátiť čas, vyznať Ti, čo všetko znamenala si pre nás, zahladiť jazvy a všetko dobré Ti len priať... V nás žiješ, pokým žijeme my: manžel Paľo, dcéra Zuzana, vnukovia Ivek a Janko

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s milovaným otcom

s priateľom

JÁNOM ROHÁRIKOM

26. 5. 1954 – 11. 2. 2017 z Padiny

Drahý otecko, len raz v živote si nás zarmútil. Bolo to v tej chvíli, keď si nás navždy opustil.

26. 5. 1954 – 11. 2. 2017 z Padiny

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachová priateľ Ján Matuľa s rodinou

Zarmútení: syn Ján s manželkou Lýdiou a dcérou Eminou

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynuli dva roky, čo nás opustila manželka a matka

rod. Čížiková 1948 – 2013 – 2017 z Aradáča

SMUTNÁ ROZLÚČKA

26. 5. 1954 – 11. 2. 2017 z Padiny

Syn Miroslav s manželkou Katarínou a vnúčatá Saša a Sára

ZUZANA LITAVSKÁ

Tvoja sestra Zuzana Slivková s deťmi a vnúčatami

JÁNOM ROHÁRIKOM

Život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná. S úctou si na Teba budeme spomínať...

Dňa 16. februára 2017 uplynuli štyri roky, čo túto časnosť opustila naša nenahraditeľná

26. 5. 1954 – 11. 2. 2017 z Padiny

Kto zahojí rany, čo bolia, pečú? Kto zotrie slzy, čo po tvári tečú? Manžel môj, veľký smútok zaľahol na náš dom, veľmi mi je ťažko bez Teba v ňom.

SMUTNÁ SPOMIENKA

s mojím bratom

SMUTNÁ SPOMIENKA na starkú

na starkého

na strýka

na otca

MÁRIU MENĎANOVÚ

JÁNA MENĎANA

ŽELOSLAVA MENĎANA

BRANISLAVA MENĎANAKARA

ZUZANA SPEVÁKOVÁ 23. 3. 1947 – 25. 2. 2015 – 25. 2. 2017

Spomienky neblednú...

rod. Turi 1912 – 1982

1916 – 1987

1943 – 1994

S láskou na Teba spomínajú: manžel Pavel, dcéra Zuzana a syn Pavel s rodinami • OZNAMY •

z Báčskeho Petrovca S láskou si na Vás spomína

1948 – 2016 Po Tvojej smrti už viac nič nie je ako bolo. Karolína s rodinou

8 /4739/ 25. 2. 2017

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA Piatok 24. februára 1 .30 Kde žijú, čo robia? – reportáž o živote Slovákov vo Vršci 0.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 26. februára 11.00 Písmenkovo 11.30 Boh náš je láska Utorok 28. februára 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 1 .30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 1 .00 Denník

R DIO NOV SAD 3 Predpoludňajší pro ram Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota .00 Správy .30 Aspekty .00 Správy Týždeň .00 .0 .00 .0 .30 1 . 1 .00 1 .0

TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 1.30 Boh náš je láska Sobota . Dobrý večer, Vojvodina 11. 0 Paleta Utorok 1 .10 Paleta 1 .00 Dúhovka Dobrý večer, Vojvodina. V pravidelnom bloku okrem iného budú odvysielané príspevky zo schôdze zhromaždenia Matice slovenskej v Srbsku, z večierka venovaného životnému jubileu spisovateľa Pavla Grňu v Kysáči a z druhého medzinárodného Klobásafestu v Petrovci. Písmenkovo. Témou predposlednej časti seriálu je rozhlas. Pri rozhovore v kovačickom rozhlase s redaktorkou Aničkou Tomášovou sa Písmenko rozhodlo prekonať strach z mikrofónu. V padinskej Základnej škole maršala Tita šikovní žiaci usporiadali špeciálne školské rozhlasové vysielanie.

www.hl.rs

1 .30 1 .00 1 .00 1 .1

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti Popoludňajší pro ram Slovenská ľudová hudba (sobota) Správy Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) Motívy (nedeľa) Rozhlasové noviny Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)

Nočný pro ram 3.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) .00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

TV PETROVE

TV OB E KOVA I A

Pondelok – sobota 1 . Začiatok vysielania 1 .30 Zahraničný denník 1 . 0 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 1 .00 Zvon, spravodajská relácia 1 .1 Kreslený film 1 . 0 Hit dňa, Reklamy 0.00 Filmy: Piatok 24. februára – Kohút na víne Sobota 25. februára – Tajomstvo múmie Pondelok 27. februára – Veľký záťah Utorok 28. februára – Žoldnieri spravodlivosti Streda 1. marca – Smrtiaci vírus Štvrtok 2. marca – Zbojnícky tanec 1. Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 3.00 Záver vysielania

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 26. februára 1 .00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Tradičné slovenské jedlá (Ženský spolok v Kovačici) Oslava Medzinárodného dňa materinského jazyka v Kovačici

Nedeľa 26. februára 1 .00 Film: Princezná a škriatok 1 .30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 1 .00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 0.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami .00 Film: Unesený .00 Záver vysielania

Každú sobotu 1 .1 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 1 .00 Správy .00 Správy

Informačno-politický týždenník

R DIO KOVA I A

1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Piatok 3. marca 1 .00 Festival Rozspievané klenoty 2016 Divadelné predstavenie: Ženba a vydaj

Každý pondelok 0.00 Hudobný mix Každý piatok 1 .1 Výber z programu TV Kovačica

TV STAR PAZOVA

Utorok 28. februára 1 .00 Matičiari z južného Banátu v Kovačici usporiadali stretnutie s predsedom MSSR Mariánom Tkáčom Prednáška pre poľnohospodárov o aktuálnych súbehoch rezortného sekretariátu a Fondu pre rozvoj poľnohospodárstva APV Podujatie Víno, hudba, klobásy po 23-krát

Ivana Ilićová, tajomníčka MZ M A Srbsko

1 1

Na modrej vlne – každý pracovný deň .0 Správy z regiónu .30 Stalo sa na dnešný deň .00 Správy z Kovačickej obce .10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) . 0 Kalendárium . Udalosti dňa . Citáty do vrecka .00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra .1 Zaujímavosti zo sveta .30 Humor .00 Správy z Kovačickej obce .10 Zaujímavosti zo sveta .1 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra . 0 Citáty do vrecka . 0 Poézia • RTV PANOR MA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 8 R DIO PETROVE

R DIO STAR PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 1 .00 Správy 1 .0 Zvončeky, detské vysielanie 1 .30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSK TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANOR MA •

Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko slovensk ho a česk ho literárneho historika (1 0 – 1 30). autorka: srbské ANNA nátura oberanie mužské značka BIČIAlepidla meno ROVÁ

zranenie zatajil

Jozef Ignác

ženské meno

vníma, hľadí

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. urobil Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00.

bohatým alt pohorie pri Belehrade

mesto v Taliansku svätá (arab.) značka auta

druh papagája

TELEVÍZIA PAN EVO

ženské meno

Nedeľa 26. februára Repríza relácie Dobrý deň

vpíšte AČ

7.00

Streda 1. marca 13.00 Dobrý deň, kolážová relácia

AS HL DU ĽU

spisovateľ Andrić skelet

skladisko spôsobil urážku vpíšte KUCO Japonsko (srb.)

liter

2. časť tajničky

Leskovac

1. časť tajničky ampér

TV VOJVODIN pro ram vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nov ho Sadu na ., pre územie Subotice na 0. a pre územie Vršca na 3 . Pro ram v slovenskej reči sa vysiela na Druhom pro rame R DIO NOV SAD Pro ram v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej d žke 100 a 10 .1 M z TV PETROVE Pro ram sa vysiela na kanáli www.tvpetrovec.com R DIO PETROVE Pro ram sa vysiela na vlnovej d žke 1. M z TELEVÍZIA OB E KOVA I A Pro ram sa vysiela na kanáli R DIO OB E KOVA I A Pro ram sa vysiela na vlnovej d žke 3, M z R DIO STAR PAZOVA Pro ram v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej d žke 1. M z TV STAR PAZOVA Pro ram v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblov ho operátora na kanáli 0 TELEVÍZIA PAN EVO Pro ram sa vysiela na kanáli 3 NOVOSADSK TELEVÍZIA Pro ram sa vysiela na kanáli 0

predložka

dalm. m. meno opyt. zámeno

Karel Čapek Nový Sad

mesto Novi ... meno speváka Rahimovského prímeno Novaka Đokovića

ROZL ŠTENIE KRÍ OVK ÍSLO VODOROVNE: pohlavár, aloa, ono, verne, Ob, omotal, O, lova, alt, V, nebo, parabola, ale, Ural, l, Lara, O, etik, NOB, t, kostra, akt, vial TAJNI KA: PAVOL OROV

meno premiéra Markovića elektrón

liter opyt zámeno

RIVAL

Správne rozlúštenie KRÍ OVK z čísla lasu udu zo . februára 01 bolo: J N BA ÍK. Odmenu – knižn vydanie z produkcie NVU las udu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: JARMILA VALENTÍKOV , Ul. melíkova č. 1, 1 PIVNI A. BLA O EL ME. Správne rozlúštenia aj na alej zasielajte DO DNÍ ODO D A V DANIA NAŠI NOVÍN na adresu: NVU las udu, Bulvár oslobodenia 1 V, poštový priečinok 3 , 1 000 Nový Sad, PRE KRÍ OVKU, alebo mailom na adresu: obsustova hl.rs

8 /4739/ 25. 2. 2017

Šport Hrali dve jedenástky Sľubná hra len spočiatku F D V CHLADNOM POČASÍ V KYSÁČI

V PADINE HOSTIA OBRÁTILI VÝSLEDOK

TATRA – JEDINSTVO (R) : 0 ( : 0) Pavel Pálik

tim novým hráčom, a môžeme konštatovať, že sa títo nezahanbili. utbalisti Tatry v druhom Po obrátke vo vyrovnanej hre prípravnom zápase zahrali bolo niekoľko šancí na oboch straomnoho lepšie ako s Borcom nách, domáci využili ešte dve, a zaslúžene vysoko vyhrali. Tréner hostia z Rumenky ani jednu. V 78. Mišković vyskúšal až 23 hráčov, min. Boris Surový, ktorý má iba pätnásť rokov, dobre sledoval protiútok Daniela Ožváta a odcentrovanú loptu volejom upravil do siete. Skóre uzavrel v 89. min. pekným gólom Daniel Ožvát. Vo v e ľ m i chladnom počasí zápas sleSusedovci z Rumenky nemohli úspešne čeli dovalo asi 50 hráčom Tatry divákov a dobv prvej časti hrala jedna jedenást- re ho viedol Saša Samac z Futogu. ka, v druhej druhá a každá vyhrala TATRA: Munjas, Srnka, Mihaj2 : 0. lović, Stakić, Petrović, Dražić, Domáci mali od začiatku preva- Vasiljev, Jovanović, Ćuk, Pekić, hu, hrali organizovanejšie, pripra- Tomjanović v druhom polčase vili si celý rad šancí, nováčik Ćuk hrali: Subašić, Jambrich, Funtík, v 16. a 18. min. dve aj realizoval. Martinko, Klaić, Todorić (Dančo Po prestávke smelý počin trénera Ožvát), Misini, Tomić, Daniel Tatry, ktorý dal šancu až dvanás- Ožvát, Surový, Melich

DOLINA – MLADOST : ( : 1) Ján Bokor

ruhý prípravný zápas priniesol dobrý výkon Doliny len v prvom polčase. Uzimení diváci videli sľubnú hru hlavne pred bránou súpera z Banátskeho Mnoh útoky Doliny brankár Despotovca. Mladosti úspešne zastavil Dobre organizované útoky prinášali množstvo ale rozhodca uznal gól. Po prestávke tréner Doliny Nikola šancí, domáci strieľali na bránu zo všetkých pozícií, ale lopta nechcela Marjanović vymenil veľký počet do siete veľmi dobrého brankára hráčov. Títo svoju šancu nevyužili, hostí, ktorý má veľké zásluhy, že lebo skúsení hráči hostí obrátili viackrát nekapituloval. Lopta dva- výsledok vo svoj prospech. Vynikrát opečiatkovala aj brvno... Svoje kajúci Novaković dvoma gólmi šance využil len Mário Matuľa, obrátil výsledok a Mitrović potvrdil ktorý dvakrát prekonal brankára úspech Mladosti. DOLINA: Trkulja, Kevdžija, veMladosti a divákom dal nádej, že konečne budú vidieť výhru. tanović, Koreň, Dur ala, Važić, Zriedkavý protiútok začal Novako- Mihajlović, S. Rudić, Bančov, Mavić a umožnil Rajićovi skorigovať tu a, An elić striedali: olík, Bílek, výsledok. Brankár Trkulja tvrdil, že U renović, Šimek, Plvan, lavča, loptu chytil pred bránkovou čiarou, Ilić, Milićev, D. Labát, Kutálek

IN MEMORIAM

Károly Vig 1937 – 2017

ivot je často nepredvídavý, nezriedka nespravodlivý, trápny a ukrutný. Nikdy nevieme, čo nám prináša deň a čo noc. Podobne je to aj v prípade nášho dlhoročného dopisovateľa K. Viga z Erdevíka. Najmenej mesiac sme pokúšali skontaktovať sa s ním telefonicky, aby sme sa dohovorili o ďalšej spolupráci, zablahoželali mu k 80. narodeninám, ktoré mal osláviť na Zuzany. Telefón ustavične cengal, ale slúchadlo nikto nebral do ruky. Pomysleli sme si, že odišiel k súrodencom do Puly či Osijeku, ako to často robil počas zimy. Záhada je odhadnutá vtedy, keď

www.hl.rs

z Erdevíka prišla smutná správa: 12. februára umrel Károly Vig! V rodine Vigovej sa 19. februára 1937 narodil synček Károly, ktorý v útlom veku prežil druhú svetovú vojnu. Avšak následky vojny navždy poznačili život vyrastajúceho chlapčeka. Mladučký a zvedavý Károly spolu s dvoma kamarátmi našli po vojne bombu, s ktorou sa hrali neďaleko Erdevíka. Výbušnina explodovala, kamarátov zavraždila a on stratil pravú ruku a pravé oko. Nevídaná tragédia nebola pre-

Informačno-politický týždenník

kážkou, aby Károly Vig zakončil základnú školu v rodisku a strednú poľnohospodársku školu v Iloku. Pracoval ako tajomník v Združení civilných invalidov vojny v Sriemskej Mitrovici. Po odchode do dôchodku bol predsedom Združenia invalidov v Erdevíku. Károly Vig odmladi mal priam vášnivý vzťah k športu, a preto začal písať o športových udalostiach v Erdevíku. Spoľahlivým spolupracovníkom Hlasu ľudu bol najmenej päťdesiat rokov. Naši čitatelia roky čítali jeho správy zo zápasov chýrečných hádzanárok Partizana, futbalového mužstva Slogy, ale vedel napísať aj o každodenných udalostiach zo života Erdevíčanov. Roky jeho príspevky

zverejňovali aj novosadský Dnevnik, Sremske novine, Halo Srem Bečmen, Sport a Sportski žurnal. Teraz, keď zamĺkol hlas, zmeravel pohľad a vypadla ceruza z ruky K. Viga, zostala akási prázdnota a clivota v dušiach tých, s ktorými toľké roky spolupracoval. Už nikdy viac nevytočíme jeho telefonické číslo každý pondelok večer, aby nám podal správu zo zápasu. Nadovšetko, aby nám tak ľudsky, kolegiálne, kamarátsky vyrozprával, čo nového v Erdevíku, ako sa majú a žijú jeho spoluobčania. Károly Vig, ktorého telesné pozostatky uložili na erdevíckom cintoríne do rodnej zeme 18. februára, bol človekom, s ktorým sme veľmi pekne a dlho spolupracovali. Preto mu patrí naša večná vďaka! D. B. – J. P-ský • ŠPORT •

SLÁVIA SKOMPLETIZOVALA ZOSTAVU PRE „DRUHÝ POLČAS“

Vyznať sa v tlačenici Ján Špringeľ

edem nových futbalistov kovačického klubu v jarnej časti majstrovstiev Vojvodinskej ligy – východnej skupiny bude bojovať o vytúženú záchranu. V modrom drese nastúpia v druhej časti tri páry bratov. Posledný týždeň bol pre slávistov búrlivý – mimo trávnika. Slávia 16. februára nezohrala prípravný zápas v Kovačici s mládežníkmi OFK Belehrad, keďže sa „romantici“ nevrátili z príprav na Tare. Dres v súčasnosti najlepšieho klubu v obci si aspoň do konca júna nebudú obliekať stopéri Mitić (prestúpil do Borca Sakule) a Radenković (hľadá si klub a má za lubom profesionálne hrať malý futbal), stredopoliar Čolak (vrátil sa do Vojvodiny Crepaja) a obranca Sachter (Spartak Debeljača).

Po výborne zorganizovanej a nanajvýš konštruktívnej schôdzi zhromaždenia sa meškalo so začiatkom príprav (3. februára) a v hodine dvanástej sa hľadali posily. Novými futbalistami v mestečku insity sú univerzálny hráč z Belehradu Nikola Ambuš, stopér Marko Macanović (Brodarac Belehrad), pravý stopér Dalibor Stojković (Borac Sakule), stopér z Belehradu Stefan Zupković, stredopoliar Rastko Đurić (GSP Polet Belehrad) a bratia – záložník Igor Karna a ľavý postranný Stefan Karna. K bratom z Dobanoviec bude mať tréner Saša Miljković zo staronových hráčov k dispozícii aj domácich súrodencov Dudášovcov – útočníka Stanislava a útočného stredného záložníka Vlastislava. Z futbalistov, ktorí si obliekali modrý dres v jesennej časti šampionátu na trávniku a na lavičke

HLOŽANČANIA SA PREDSTAVILI AJ NA SVOJOM IHRISKU

Prvý zápas doma BUD

NOS – KABEL 1 : 0 (1 : 0)

Ján Murtin

inulý týždeň Budúcnosť zohrala dva prípravné zápasy. V nedeľu v Hložanoch hosťoval novosadský Kabel a bola to príležitosť, aby sa hložianski futbalisti prvýkrát predstavili domácemu obecenstvu. Mužstvo Budúcnosti pred 100 divákmi podalo slušný výkon. K tomu sa pričinili aj viac než bojovní hostia, ktorí sú už vo forme a môžu očakávať úspešný boj o titul vo Vojvodinskej lige – južnej skupine. Od začiatku sa hralo naplno, ne-

kompromisne, takže rozhodca Dudok nemal ľahkú prácu. Už v 7. min. Štefek odňal loptu súperovi, uvoľnil Ilića, ktorý prekabátil dvoch zadákov a z hranice trestného územia trafil ľavý horný roh brány Kabela – 1 : 0. Aj v pokračovaní domáci mali kontrolu na trávniku a hostia hrozili pozornému Kosturanovovi hlavne z voľných kopov. Na druhej strane Malidžan, Ilić a Krstić boli často faulovaní, ale domácim sa z voľných kopov nedarilo zvýšiť výsledok. V ďalšom priebehu zápasu hostia

BEZ VÍŤAZA VO VRBARE

Ešte jedna remíza MLADOS – SK 1 : 1 (0 : 0) Samuel Medveď

alší prípravný zápas Mladosť hrala minulú sobotu na hlavnom ihrisku vo Vrbare. Hosťoval vojvodinský ligista zo Žablja. Bol to dobrý zápas, v ktorom Mladosť hrala lepšie. Fanúšikovia mali možnosť • ŠPORT •

vidieť v drese domácich aj dvoch nováčikov, Babića a Kobilarova. Práve krídelný útočník Nenad Kobilarov, ktorý prišiel z hložianskej Budúcnosti, bol strelcom prvého gólu na zápase. Hosťom sa vo finiši podarilo z jedenástky vyrovnať. MLADOS : Fejdi, Fábry, Ba-

vodný l Slávie v tomto roku vsietil Zupković na zápase s Ju oslavijou (modrý dres číslo 1 , druhý sprava) náhradníkov, fanúšikovia Slávie budú aj ďalej držať palce strážcom siete Trbojevićovi a Králikovi, ako aj hráčom mimo malého obdĺžnika Malinovićovi, Gigovićovi, Miodragovi, Stanojkovićovi, Ćirićovi, bratom Čížikovcom – Pavlovi a Danielovi, Válovcovi, Jovnášovi, Tomovi, Čechovi, Petrákovi, Jaškovi a Garajovi. Lodivod Miljković počíta aj s mládežníkmi Slávie, ktorí v prvom tíme Kovačičanov nezohrali ani jeden zápas. „Po dvoch už zohratých prípravných zápasoch na vlastnom trávniku s Jugoslavijou Jabuka (2 : 1) a Že-

lezničarom Pančevo (22. februára) hráme ešte 26. v Starom Tamiši s rovnomenným súperom a týždeň pred začiatkom majstrovstiev, v nedeľu 5. marca, pricestuje do Kovačice Polet Idvor. Prvého marca ako hostitelia alebo hostia si takisto skrížime zbrane, súpera ale ešte hľadáme. V tých zápasoch by sme už mali prejaviť aj kvalitu, ktorú si bude vyžadovať prvé jarné meranie síl s vicemajstrom jesene – Kozarou Banatsko Veliko Selo 12. marca na slávistickom štadióne,“ informuje fanúšikov Slávie jej cvičiteľ Miljković.

mali viac loptu na nosnažili aspoň vyrovnať hách, ale domáci zosilvýsledok. neli svoje rady a ostraBUD NOS : žitá obrana nedovolila Kosturanov, Latinoprekonať pozorného vić, Štefek, Ćetković, Čobrdu. Domáci kríDorić, Galonja, Ilić, delní útočníci Krstić Janić, Malidžan, Živojinov, Krstić; striedali: a Adámek pripravili dve šance Petrovićovi, obrda, Rodić, Ardaktorý predsa zameškal lić, Adámek, Lalatov nabiehaní na odcenvić, Petrović trovanú loptu. V stredu 15. februáV 84. min. sa v skrura Budúcnosť v Begeči máži ťažšie zranil agil- asto faulovaný: v nerovnocennom záný Latinović, skončil Nemanja pase deklasovala dona pohotovosti, nohu Krstić (Budúcnos mácu Báčku 13 : 0 (3 : mu dali do sadry a isté ložany) 0). Ilić a Lalatović dali je, že nebude hrať na po štyri góly, Ardalić začiatku jarnej časti majstrovstiev. a Živojinov trafili dvakrát a Latinović Desiati domáci hráči odolali do kon- dal jeden gól. ca Novosadčanom, ktorí sa márne Foto: J. Pucovský biak, Jakuš, Babić, Severíni, Torbica, Pavlis, Dra in, Trojanović, Kaňa, hrali aj: Kobilarov, Milenković, Marjanović, Ožvát, Rupar, Valentík, Pereza Okrem už spomenutých nováčikov, zo susedného Kulpína prišiel mladý Valentík a z Maglića sa vrátil Marjanović, ktorý hral v Petrovci ako dorastenec. Ako je už známe, POSILA Z LO IAN: Nenad Kobilarov klub opustili Kajtez a tiež v akcii Milan Vlaisavljević. Dević z Foto: J. Pucovský Bukovca neposilní rady modrých. 8 /4739/ 25. 2. 2017

Šport V DEDINE MLETEJ VODY

Založili Šachové centrum Padina Anička Chalupová

Valenta ml., Pavel Cicka (tajomník) a Pavel Povolný. Podpredsedom odľa údajov z monografie ŠCP sa stal Paul Taubert. Podľa o Padine v roku 1962 v Padine slov predsedu Petroviča sedemzaložili Telovýchovný sponásti členovia novozaloženého lok Dolina, v rámci ktorého boli ŠCP sa, vďaka povoleniu vedenia futbalová, volejbalová, stolnotepadinského MS a Obce Kovačinisová a šachová sekcia. O štyri ca, pravidelne stretávajú každý roky neskoršie sa z tohto spolku pondelok a štvrtok od 19. hodiny zrodil Športový spolok Dolina, v miestnosti MS Padina. ktorý podobne „Do tej miestako i mnohé iné nosti sme si spolky vo svojich priniesli starú dejinách často skriňu, do ktorej zápasil s mnohýsi odkladáme mi problémami svoje osobné a s neadekvátnyšachové tabule, mi pracovnými figúrky a hodipodmienkami. ny. Máme pláMnohé sekcie ny, máme vôľu, len horko-ťažko dobrých šachisprežívali a nietov... Najprv sa ktoré, medzi musíme postarať ktoré patrí aj o finančnú podšachová, potom as členov padinsk ho šachov ho centra s predsedom Jánom poru, vypracui zanikli. jeme projekty, Petrovičom (stojí prvý sprava) Po niekoľkoFoto: ŠCP aby sme mohli ročnom odmlľahšie fungovať. čaní milovníci šachu v Padine založiť šachový klub v Padine, Predovšetkým potrebujeme zákakoby sa prebudili a odnedávna no konečne sa to zrealizovalo na ladné veci, ktoré by mal mať jeden znovu začali pôsobiť. V druhej zakladajúcom zhromaždení dňa šachový klub, a to sú šachovnice, polovici januára sa v Miestnom 17. januára t. r., keď je jednohlasne figúrky, hodiny, športová súprava spoločenstve Padina zoskupila zvolené vedenie nového šachové- pre hráčov, stoly, svoje miestnoshŕstka milovníkov tohto športu a ho klubu,“ avizoval Ján Petrovič. ti...“ uvažuje predseda ŠCP. založila si Šachové centrum PadiZakladateľmi Šachového centra Záujem o šach v Padine je veľký, na. Predsedom tohto združenia sa Padina okrem Jána Petroviča sú o čom svedčí skoro každodenný stal Padinčan Ján Petrovič, ktorý aj Martin Hedi (pokladník), Ján nábor nových členov. Centrum

o tejto kráľovskej hre tvrdí, že je to rozhovor a súboj dvoch ľudí, ktorí sa vďaka hre stanú veľmi blízki a venujú si navzájom svoj čas. „Všetci súčasní členovia tunajšieho novozaloženého klubu sa aj v minulosti poznali, vedeli jedni o druhých hlavne to, že pestujú lásku k šachu. Viacerí z nich mali ideu znovu oživiť šach a

padinských šachistov tvoria členovia od 12 do 60 rokov, kým vek najpočetnejších členov je v priemere od 30 do 40 rokov. Hlavným plánom a zámerom ŠCP je, podľa slov predsedu Petroviča, zabezpečiť podmienky pre organizáciu šachovej aktivity, zväčšiť počet šachistov v prostredí, rozviť šachové vedomosti medzi členmi a zvlášť medzi najmladšími, profesionalizovať prácu v ŠCP, podporovať a rozvíjať talenty a posilňovať športovú morálku a športový duch medzi členmi. Zvlášť zdôraznil, že sa klub v nadchádzajúcom období bude zasadzovať aj o to, aby čím viac trénovali, hrali, dosahovali čím lepšie výsledky, organizovali turnaje, vyškolili vlastných rozhodcov a trénerov, prilákali čoraz väčší počet mladých členov, zorganizovali šachovú školu pre najmladších, založili šachovú knižnicu, vystavali šachovnicu na otvorenom a pod. V marci bežného roku Šachové centrum Padina sa plánuje zaregistrovať v Šachovom zväze Vojvodiny a od mája t. r. zapojiť sa aj do riadnych súťaží.

PRÍPRAVY HAJDUŠICKÝCH FUTBALISTOV

ší a pripravenejší tím z Hajdušice úplne dominoval ihriskom a vytvoril si celý rad šancí, z ktorých strelci využili iba dve. Od polovice BUDUĆNOST – AJDUŠI A : ( : ) polčasu domáci hrali s desiatimi hráčmi, lebo vidieť aj štyri pekné góly. VeVladimír Hudec rozhodca ukázal červedenia sa ujali domáci hráči nú Brošteancovi preto, o desaťdňových kondičných po nepozornosti obrancov že mu nadával. prípravách hajdušickí futba- hostí. Po tomto góle hostia Góly pre Hajdušicu listi začali hrať aj priateľské prebrali iniciatívu, onedlho vsietili Radović tri a Janzápasy. Najprv minulú stredu vyrovnali, a potom sa aj ujaković. v Plandišti utŕžili porážku od voj- li vedenia. V závere polčasu AJDUŠI A: Mevodinského ligistu, domácej Slogy však dovolili domácim, aby lich, ukić, Fol an, M. 2 : 4, a v nedeľu v Alibunári porazili vyrovnali. V polovici prvého Dra oslav Radović (v modrom drese) potvrdil Mršić, Marko, Maliar, člena Prvej juhobanátskej ligy, polčasu sa zranil Marko, ktorý dobrú streleckú formu Pomorišac, Petrović, určitý čas bude mimo ihriska domácu Budućnost. A. Lipták, Radović, V prvej časti zápasu, kým ešte a pripojí sa Spasovskému, ktorý vplývať na ich pripravenosť na Kocevski hrali aj: Janković, I. bolo síl, striedali sa šance na sa tiež zranil na minulom zápase. jarnú časť majstrovstiev, ktorá sa Mršić, Z. Lipták, Barbulović oboch stranách a málopočetní Podľa mienky trénera Mršića tie- začne 19. marca. Po zmene strán omnoho mladuzimení diváci mali príležitosť to zranenia by nemali vážnejšie Foto: V. Maliar

V Alibunári naplno

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

V ŠÍDE ZVOLILI NAJLEPŠÍCH ŠPORTOVCOV ROKA 2016

Mária Tanciková bez konkurencie Stanislav Stupavský

sieni Zhromaždenia obce Šíd v piatok 10. februára 2017 Rádio Šíd a lokálna samospráva usporiadali slávnosť, na ktorej vyhlásili a odmenili najlepších športovcov v minulom roku. Športovcov a početných hostí najprv pozdravil predseda Obce Šíd Predrag Vuković, ktorý povedal, že je hrdý na viac ako päťdesiat športových kolektívov, lebo mnohé zaznamenávajú výsledky

Mária Tanciková, najlepšia športovkyňa v roku 01

K Jednota, najlepšie mlad športov družstvo

oran Smolić, športovec roka v Šíde Všetci laureáti za rok 01 nielen lokálneho významu, ale sú úspešné aj na štátnej a medziná- znamenal mimoriadne výsledky rodnej úrovni. a stal sa reprezentantom cyklisAj tentoraz slávnosť prebiehala tickej reprezentácie Srbska. v znamení úspechov členov šídŠportovkyňou roka 2016 sa skeho Cyklistického klubu Jedno- stala mladá cyklistka CK Jednota ta. Ale predsa je Mária Tanciková, športovcom roka o ktorej moderáv mužskej kontor programu pokurencii kajakár vedal: „Mária TanKajakárskeho kluciková v minulom bu Filipa Višnjića roku dosiahla vyz Višnjićeva Gonikajúce výsledky. ran Smolić, ktorý Veľa času by bolo úspešne kráča po treba, aby som ich stopách svojich všetky napočítal. p re d c h o d c o v, Keď sa povie, že Branislava Heje panovníčkou melu a bratov Vihorskej cyklistiky dovićovcov, tiež v Srbsku, to stačí odmeňovaných na ozrejmenie výtitulom najlepsledkov tejto mlašieho športovca Slobodan Radovanović, dej športovkyne najúspešnejší športový roka. Goran v mia je celkom jasné, nulom roku za- pracovník • ŠPORT •

že je pred ňou skvelá kariéra.“ Žiadnej dilemy nebolo ani vtedy, keď vyhlasovali najlepšie mladé ženské družstvo v roku 2016. Titul zaslúžene získali cyklistky –mladšie dorastenky CK Jednota: Mária Tanciková, Jovana

Radovanovićová a Emilija Đačaninová, ktoré dosiahli také výsledky, že sa nemohlo stať, aby neboli najlepšie v uplynulom roku. Laureátom je aj Slobodan Radovanović, predseda a tréner CK Jednota, ktorého vyhlásili za najúspešnejšieho športového pracovníka v roku 2016. Najlepší mužský tím vlani je Volejbalový klub Šíd, kým rovnaké uznanie v ženskej konkurencii získal šídsky Volejbalový klub Max. Miestne spoločenstvo Binguľa je odmenené za dobré výsledky dosiahnuté v rozvoji športu na dedine. Ocenenie za životné dielo sa tentoraz dostalo do rúk Milana Kotarlića, niekdajšieho hádzanára HK Partizan zo Šídu.

DRUHÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Dve prehry Mladosti Samuel Medveď

ve prehry utŕžili stolní tenisti petrovskej Mladosti. Najprv v Báčskej Topole prehrali v bojovnom zápase s domácimi 4 : 0, a potom i o deň neskoršie v ZŠ Jána Čajaka s celkom Kanjiže 1 : 4. Výsledky partií v B. Topole: Me-

lik – Šramka 3 : 0, Fa yás – Lomen 3 : 1, E ri – Bažík 3 : štvorhra Fa yás E ri – Bažík Šramka 3 : . Výsledky partií s Kanjižou: Lomen – Miszk lci 1 : 3, Šramka – Szor ye 1 : 3, Turan – Na yn methy 3 : 1 štvorhra Turan Lomen – Szor ye Miszk lci 1 : 3, Lomen – Szor ye 1 : 3.

8 /4739/ 25. 2. 2017

Šport NEZABUDNUTEĽNÉ CHVÍLE V STAROPAZOVSKEJ HALE PARK

Nepustili súperky pred seba Matej Bzovský

rásna, nevídaná, divácka kulisa v staropazovskej hale Park privítala a sprevádzala volejbalistky Jednoty v ich tretej finálovej účasti v boji o Pohár VZ Srbska. Asi 1 500 volejbalových fanúšikov sa tešilo na hymnu Srbska, potom nevídaný ruch, búrlivé potlesky, ktoré jasne podnecovali domáce hráčky na ceste k ich druhému poháru. Prvý získali vlani v súťaži o super pohár Srbska. V sobotňajšom úvodnom stretnutí s trojnásobným nositeľom vzácneho pohára, družstvom Vizura, tentoraz, ako aj predtým v majstrovstvách nepustili veľmi dobré súperky pred seba, práve ako i vo finále v trochu ľahšom súboji s pančevským Dinamom. Pazovčanky zároveň dokázali, že sú v tejto chvíli najúspešnejším volejbalovým kolektívom v krajine, čo majú potvrdiť aj v play-off superligovej súťaže. Zápas Jednota – Vizura bol predčasné finále! Vyhrala Jednota 3 : 0

(25 : 14, 25 : 23, 25 : 21) v urputnom boji o každý bod, pričom domáce predsa boli lepšie. Pančevské Dinamo porazilo subotický Spartak 3 : 1. To domácim prinieslo trochu ľahšiu úlohu vo finále, ale nie menej zodpovednosti. Finále sa skončilo rovnakým výsledkom v prospech Jednoty 3 : 0 (25 : 17, 25 : 21, 25 : 20), aj keď im veľký význam občas akoby zviazal ruky. V oboch zápasoch domáce hráčky hýrili nepretržitou aktivitou, z lavice ich viedol veľký mág, tréner Jovo Caković, posmeľoval ich, aby boli sebavedomé, motivované, vždy im veril a tieto mu všetko vrátili dobrými výsledkami. „Asi žiadny tréner nie je nikdy stopercentne spokojný s formou hráčok, ale musím povedať, že naše dievčatá robia obrovský pokrok, badať ich snahu a vôľu,“ skonštatoval tréner Caković. „Aj vo finále, ako i predtým hráčky vytvorili skvelú atmosféru a husársky kúsok si vyparatili v záverečnom zápase, ktorý bol rovnako ťažký ako aj predchádzajúci, lebo

hrali pod tlakom, čo si vyžiadalo maximálne úsilie. Keď bolo najpotrebnejšie, pridali sme v agresivite, v dobrom podávaní, v bloku, a tak umlčali obetavo hrajúce a celkom solídne súperky.“ Za najlepšiu hráčku vyhlásili domácu Ninu Jakićovú, ktorá medziiným zdôraznila: „Chceli sme na významnej súťaži zabojovať aj o túto medailu, nakoniec je to sen každého Volejbalistky Jednoty (v modrom) športovca. Pozor, moje podania presvedčivo získali Pohár Srbska môžem pochváliť, ale aj výbornú formu spoluhráčok, fyzicky a psy- všetko bezchybne fungovalo. Záverom ešte aj toto: z VK Jedchicky sme výborne pripravené, máme tiež takého učiteľa, ktorý nota, v ktorom sa organizovane má podiel na našich doterajších a profesionálne pracuje, adresujú apel lokálnej samospráve, a budúcich úspechoch.“ Slávnosť pokračovala udelením aby Stará Pazova dostala novú ostatných uznaní, tiež kapitánke volejbalovú halu. Tradícia tohDinama, kým zlaté medaily hráč- to obľúbeného športu v meste, kam Jednoty odovzdali predseda výnimočné výsledky tiež priam Obce Stará Pazova Đorđe Radino- zaväzujú, keďže sa terajšia sieň vić, vedúci klubu Bogdan Mamuzić. akosi záhadne zmenšila a už dávno Pre výbornú organizáciu tretieho nespĺňa požiadavky superligovej finále o Pohár Srbska uznania zís- súťaže. Foto: O. Filip kali hostitelia, lebo počas zápasov

DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Kulpínčanom sa nedarilo VK DUNAV VOLEJ – VK KULPÍN 3 : 1

Katarína Gažová

retí zápas v druhej časti majstrovstiev hrali Kulpínčania v sobotu 11. februára vo veľkej sieni ŠPS Vojvodina v Novom Sade s mužstvom Dunav Volej. Nedarilo sa im tak ako v prvých dvoch zápasoch, ktoré vyhrali. Tento tretí sa skončil prehrou. Už v prvom sete sa im nedarilo, ale predsa vyrovnali na 23 : 23, no nakoniec predsa zhodou okolností prehrali. V druhom sete Kulpínčania viedli 10 : 1 a namiesto toho, aby v takom dobrom začiatočnom tempe dotiahli túto časť zápasu do konca, robili chybu za chybou a tak aj tento druhý set prehrali. V treťom sete sa konečne hostia z Kulpína vzchopili a zahrali, ako

www.hl.rs

Na kulpínskej palubovke bolo horúco: zo sobotňajšieho zápasu s tímom Mladost

najlepšie vedia, takže presvedčivo vyhrali. Po výhre v treťom sete sa dalo očakávať, že aj ten štvrtý zvíťazia. Ale mužstvo Kulpína zasa robilo chyby a vlastne možno povedať, že si sami zavinili prehru. Dunav Volej je druhoumiestnené mužstvo na tabuľke a počas zápasu nerobilo

Informačno-politický týždenník

toľko chýb ako VK Kulpín, čo sa odzrkadlilo aj na konečnom výsledku v Novom Sade. Výsledky jednotlivých setov: 25 : 23, 25 : 21, 20 : 25, 25 : 19. VK KULPÍN: Relota, Petrušić, Lekár, Stojanović, Benka, Babić, Petrović, Zima, Ćirić, Stančul, Zavaroš

KULPÍN − MLADOST 0 : 3 VK Kulpín 18. februára privítal VK Mladost z Novej Pazovy. V prvej časti majstrovstiev Kulpínčania na hosťovaní hrali veľmi dobre, bojovne a zvíťazili výsledkom 3 : 0. No tentoraz v Kulpíne sa im VK Mladost revanšoval. Kulpínčania začali hrať uvoľnene a sebaisto. V prvých dvoch setoch do polovice hry mali prevahu, a potom sa začal celý rad chýb. Pazovčanom sa dobre darilo a víťazstvo si zaslúžili. V tejto lige predsa nieto slabšie mužstvá a každá chyba sa trestá. Kulpínčanov neospravedlňuje ani to, že hrali bez dvoch dôležitých hráčov – Babića a Očenáša, lebo v mužstve sú aj ostatní kvalitní hráči. Zostáva im vytrvalo trénovať, aby v Turiji 24. februára dosiahli lepší výsledok. Výsledky jednotlivých setov: 16 : 25, 21 : 25, 15 : 25. VK KULPÍN: Relota, Petrušić, Lekár, Stojanović, Borović, Petrović, Benka, Zima, Ćirić, Zavaroš, Stančul • ŠPORT •

Družstvo Jednoty s členmi odborného štábu a trénerom Jovom Cakovićom (stojí prvý zľava)

Zo sobotňajšieho zápasu Jednota – Vizura 3 : 0

DVOJDŇOVÝ SVIATOK VOLEJBALU V STAREJ PAZOVE

Zlatá medaila zlatým volejbalistkám Matej Bzovský

inulý víkend v staropazovskej hale Park za prítomnosti asi 1 500 divákov, ktorí pripravili nevídanú choreografiu, sa skončilo tohtoročné

Pazovčanky teraz zaútočia na ďalší titul – chcú byť najlepšie aj v superligovej súťaži. Na zápasoch v lige bezpečne obsadili prvé miesto, ale to musia potvrdiť aj v play-off. Nikto nepochybuje, že sa im aj táto koruna dostane do rúk, ako

Kapitánke Jednoty Sare Sakradžijovej pohár odovzdal predseda VZ Srbska Zoran Gajić Bod hráčok Jednoty na zápase s Vizurou finále o Pohár Srbska volejba- výsledok vytrvalej a usilovnej práce listiek. Tentoraz sa o trofej uchá- v čele s výnimočným trénerom Jovom Cakovićom. Keď dzali viacnásobný k tomuto pridáme aj majster Srbska, beúspech mladších kalehradská Vizura, detiek Jednoty, ktoré pančevské Dinamo, tiež zasadli na trón subotický Spartak najlepších v Srbsku, a domáca Jednota. tak je jasné, že sa zaPo tejto veľkolečali meniť volejbalové pej športovej udadejiny na tomto sriemlosti zostane zlatými skom území. A všetko písmenami zaznasa začalo v dávnom menané, že staroparoku 1952, keď stazovské volejbalistky ropazovské dievčatá získali veľký pohár získali v Skopje prvý a zlaté medaily Votitul najlepších v Julejbalového zväzu Najlepšia hráčka hoslávii. V análoch je Srbska v tejto ma- turnaja Nina tiež zapísané, že volejsovej súťaži. Svorné Jakićová (Jednota)

Úspešný blok domácich vo finále s Pančevčankami

balisti Jednoty boli presne pätnásť rokov nepretržite členmi elitnej juhoslovanskej súťaže. Posledný úspech v staropazovskom chráme volejbalu predsa

trochu zatienil predošlé, ak máme na zreteli, že sa táto hra zmodernizovala, nadobudla na dynamike a technike v prehadzovaní lopty ponad sieť. A tak 51. súťaž o Pohár Srbska po trojnásobnom triumfe Vizury dostala nového víťaza a potvrdenie, že volejbalistky Jednoty dozreli pre veľké diela a budú pokračovať v závideniahodnej tradícii tejto peknej športovej činnosti v meste biznisu a športu, v ktorom sa tejto oblasti života venuje veľká pozornosť. Foto: O. Filip

Radosť pazovských hráčok

KNIŽNÉ VYDANIA HLASU ĽUDU 1. Andrej Čipkár: Prečo???, rozprávky pre deti, cena 300 din. 2. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké, alebo striptíz, poviedky pre tínejdžerov, cena 500 din. 3. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din.

4. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din. 5. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2000 din.

Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu  na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84  na e-mail: nvu@hl.rs, filipova@hl.rs  alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a Báčskom Petrovci (021/22-80-042).