Hlas 09 2017 by NVU Hlas ľudu

Vidiny a úskalia vysťahovalectva Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 74 | 4. 3. 2017 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4740/



Z obsahu

4. 3. 2017 | 9 /4740/

Uzávierka čísla: 1. 3. 2017

4 TÝŽDEŇ 4 Klop, klop: koho podporíte? 5 Zaostrené na záväzky 7 Urýchliť tempo

8 SLOVENSKO 8 Sedemdesiat rokov skúseností

9 NA PULZE DNÍ 9 Odsúdení na odnárodnenie? 12

ĽUDIA A UDALOSTI

13 Urči si trasu cez Sriem

Tradičné spoločensko-labužnícke podujatie Víno, hudba, klobása sa uskutočnilo uplynulý víkend v Padine. Na snímke sú členovia posudzovacej komisie, ktorá hodnotila kvalitu vína: (zľava) Martin Ďuriš, Katarína Petrášová a Ján Husárik. (s. 19) A. Chalupová

15 Rastie záujem o pestovanie ovocia 18 Vyznamenania pre hasičov 22 DETSKÝ KÚTIK 22 Pozornosť žene

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Kvalitu potravín bude zabezpečovať Národný úrad pre bezpečnosť potravín 24 Začínajú jarné poľné práce 27 Pred sejbou robíme skúšku klíčivosti

31 KULTÚRA 34 (Ne)dáme o sebe vedieť

Selenčou sa uplynulý víkend rozliehal spev nekaždodenných slávikov, čiže malých spevákov a hudobníkov na hudobnom podujatí Selenčské sláviky. Na snímke: Andrea Javorníková. (s. 31) J. Berédi

36 Karikatúra naša (nevšedná) 37 Vzletovský entuziazmus neklesá

41 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA

46 ŠPORT 46 Dočkali sa radosti 48 Rapsódia v modrom 51 Na jar v jesennom rytme Autorka titulnej fotografie: Anna Francistyová

Kultúrne centrum Kysáč v spolupráci s MOMS usporiadalo samostatnú výstavu akademickej maliarky Svetlany Miháľovej, ktorou začalo kultúrnu sezónu v roku 2017. Na snímke: (zľava) Milinka Chrťanová, Pavel Surový, Svetlana Miháľová a Tatjana Banjanin. (s. 33) E. Šranková

Editoriál



ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Foto: Pixabay

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE

Rovnoprávnosť a úcta nad hmotné dary

Medzinárodný deň žien je iba jedným dňom v roku, keď si pripomíname boj za ženské práva. Nemali by sme zabudnúť, že ten boj sa nezakončil začiatkom minulého storočia. Boj stále trvá.

ropagovať rodovú rovnosť by sme mali každý deň, nie iba raz v roku. Takisto úctu k ženám by sme mali prejavovať dennodenne, nie iba zopár hodín. I keď nemáme v úmysle podrobne opakovať, za čo sa zakladali ženy a čo vybojovali, predsa nemožno nespomenúť, že kedysi Medzinárodný deň žien znamenal oveľa viac, než darovanie kvetov. Bol to deň oslavy vymanenia sa z pút patriarchálnej spoločnosti a koniec zaobchádzania so ženami ako s druhoradými občanmi. Po toľkých rokoch, keď hovoríme o rodovej rovnosti a presvedčujeme seba a všetkých vôkol nás, že sú ženy a muži rovnoprávni, zdá sa, akoby sme sa občas vracali na začiatok. Nie tak zriedkavo počuť o prípadoch žien, ktoré určité stereotypy ponárajú čoraz hlbšie do patriarchálneho systému. Tak ako kedysi Klára Zetkinová bojovala o lepšie sociálne postavenie zamestnaných žien a žien všeobecne, tak aj ženy v súčasnosti bojujú o svoje práva. Právo pracovať, šoférovať, voľne sa pohybovať a i. sú v niektorých krajinách ešte stále ťažko dosiahnuteľným cieľom. V dohode OSN o politických právach žien z roku 1952 sa hovorí, že ženy majú mať vo všetkých voľbách právo voliť za rovna-

kých podmienok ako muži, bez akejkoľvek diskriminácie. Toto pravidlo ani dnes nie je dodržiavané v mnohých konzervatívnych krajinách. I keď v našej krajine nemožno hovoriť o takých drastických obmedzeniach, predsa sa nastoľuje otázka, v akej miere sú spoločnosť a legislatíva na strane žien. Spomeňme si napr. na ženy, ktoré sú obete rodinného a partnerského násilia. Áno, existuje zákon, ktorý by mal chrániť obete násilia, ale aj ten má určité nedostatky. V prípade evidovaného násilia v rodine polícia nemala právo zadržať násilníka. Obete vo väčšine prípadov boli ubytované v bezpečných ženských domovoch a násilník zostával doma. S týmto by sa malo skoncovať schválením nového Zákona o boji proti násiliu v rodine, ktorý by mal byť platný od 1. júna. Podľa tohto zákona polícia bude mať právo zadržať násilníka vo väzení a obeť zostane v rodinnom dome, bez ohľadu na to, kto je majiteľom domu. I keď medzi našimi poslancami často neexistuje konsenzus, dúfajme, že sa v tejto veci uzhodnú a že násilníkom zašlú silný odkaz. Rovnako silný, aký kedysi svetu zaslali Klára Zetkinová a iné bojovníčky za práva žien.

Jasmina Pániková

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  9 /4740/ 4. 3. 2017

Týždeň 

InPress

Klop, klop: Koho podporíte? Jasmina Pániková

„P

rosíme straníckych aktivistov, aby nezvonili na dvere a nevyrušovali obyvateľov!“ Takéto a podobné oznámenia čoraz častejšie možno vidieť na dverách budov vo väčších mestách. Neprekvapí nás, ak si aj obyvatelia dedín podobné odkazy zalepia na vchody do svojich domov. Stranícki poslíčkovia majú zase rovnaký scenár. Rovnako ako aj minulý rok. „Dobrý deň, my sme z XX strany, zaujíma nás, či podporíš (úcta k neznámej osobe, čo to je?) nášho XX.“ Keby sa celkový príbeh skončil iba týmito otázkami, ani by sme nemohli povedať, že ide o skutočné narúšanie súkromia. Ibaže politické strany prenikajú čoraz hlbšie a k dispozícii majú úplné údaje o občanoch. Jedinečné číslo občana, počet členov v domácnosti, údaje o pracovnom mieste... Ako? Odkiaľ? Však z oficiálnych volebných zoznamov a podľa všetkého zaúradoval niekto aj v iných orgánoch. Na toto upozorňuje aj poverenec pre informácie verejného významu Rodoljub Šabić, ktorý hovorí, že občania nemajú žiadny záväzok poskytnúť hociktorú informáciu a upozorňuje, že je zakázané používať údaje z volebných zoznamov na iné účely. Ibaže, kto si všíma poverencove slová... V čase vzniku týchto riadkov vypísanie prezidentských volieb bolo avizované na štvrtok 2. marca. Vraj by sa mali uskutočniť 2. apríla. Avšak dátum na vypísanie parlamentných ešte budeme čakať. Ak sa vôbec uskutočnia. Možno práve preto stranícki aktivisti neúnavne navštevujú celé Srbsko, aby zistili, či sa oplatí riskovať, alebo nie. Ak sú výsledky dobré – ideme do toho! Ak nie – nejaký dôvod si už vymyslia a predvedú nám divadielko o neuskutočnení parlamentných volieb. Však herectvo majú už dávno absolvované.

www.hl.rs

168 HODÍN

Mnoho nástrah, málo kladov Oto Filip

ielen žiaden človek, ale ani žiaden štát nie je ostrov. Aj keď každý z nich má občas opodstatnenú alebo bezdôvodnú chuť dopriať si aspoň chvíľku samoty. Nie vždy sa to však podarí. Keď ide o náš vlastný ostrov, stali sme sa bohatší o poznanie, že sa mimoriadne parlamentné voľby – našťastie – onedlho konať nebudú. Po nich, za existujúceho pomeru parlamentných síl a pri takom množstve úloh, spoločným menovateľom ktorých má byť stabilita, reformy a ekonomický rozvoj, vlastne neexistuje potreba. Pohľad inde a do šírky prezradí zase, že si svet ďalej pozorne všíma, najmä na pôde Bezpečnostnej rady Spojených národov, čo sa (ne)deje v súvislosti s Kosmetom, kde dialóg Prištiny s Belehradom už riadne hapruje. V správe generálneho tajomníka OSN sa to kvituje slovami, že oddanosť Belehradu a Prištiny napredovaniu dialógu klesá, čím sa stupňuje nebezpečenstvo, že proces normalizácie bude stagnovať. Azda jediná pozitívna správa, ktorá z Kosmetu nedávno prišla, je tá, že lídrovi Občianskej iniciatívy



SDP Oliverovi Ivanovićovi bolo umožnené väzenie klasické vystriedať tým domácim. Rozhodla o tom medzinárodná Súdna rada Eulexu Základného súdu v Kosovskej Mitrovici. Na svoje si prišli aj zástancovia hesla Čím horšie, tým lepšie. Okrem Bakira Izetbegovića, člena Predsedníctva Bosny a Hercegoviny, a jeho snáh o neopodstatnenú revíziu desaťročie starého oslobodzujúceho rozsudku, týkajúceho sa Srbska, či skôr o demontáž daytonskej Bosny a Hercegoviny, medzi nich sa zaradil i líder SDA Sandžaku Sulejman Ugljanin: nielenže hosťoval u Thacího v Prištine, ale mu aj blahoželal k budovaniu štátu. Deň čo deň je jasnejšie, že si Bakir Izetbegović už dávnejšie bol vedomý skutočnosti, že jeho správanie spôsobí politické zemetrasenie v beztak nestabilnej susednej Bosne a Hercegovine, ako aj to, že si ani Medzinárodný súdny dvor v Haagu nevie veľmi dať rady s horúcim zemiakom, prichádzajúcim zo Sarajeva. Ukážkou toho sú správy, že sa haagsky súd rozhodol požiadať, aby sa o žiadosti o revíziu každý z troch členov Predsedníctva Bosny a Hercegoviny vyjadril zvlášť.

Keby mračná nad okolím nehustli takou rýchlosťou, akú práve nabrali, asi by sa oveľa väčšia pozornosť venovala dvom pozitívnym správam. V pondelok sa v Bruseli konala v poradí piata Medzivládna konferencia EÚ a Srbska, na ktorej sú otvorené dve nové kapitoly: číslo 20 (podnikateľstvo a priemyselná politika), ako aj číslo 26 (vzdelávanie a kultúra). Celkovo je doteraz otvorených osem, kým sú dočasne uzavreté dve prístupové kapitoly. Podľa ministerky Jadranky Joksimovićovej otváranie kapitol je ukážkou solídnej dynamiky a podnetom na ešte intenzívnejšiu prácu na reformách. Druhá správa prišla zo stretnutia premiéra Aleksandra Vučića a vedúceho Misie MMF Jamesa Ruffa, ktorý pobudol v Srbsku na tzv. technickej návšteve. Ten sa kladne zmienil o výsledkoch, ktoré vláda Srbska dosiahla vlani vo všetkých oblastiach dohodnutých reforiem, zvlášť vo fiškálnej politike. Kiežby sa čosi z toho pozitívneho oveľa rýchlejšie prenášalo aj na iné segmenty tunajších spoločenských a hospodárskych pomerov, ako aj na celkové ovzdušie. Pritom zvolebnievanie ešte len naberá na intenzite.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

PAVLE RADULOVIĆ, MINISTER UDRŽATEĽNÉHO ROZVOJA A TURIZMU ČIERNEJ HORY

To najlepšie, čo máme Oto Filip

– Ktoré budú hlavné oblasti či smery ďalšej turistickej spolupráce Belehradu a Podgorice, označovanej ako model pre iných? – Predovšetkým chcem vyzdvihnúť, že ako osobitnú poctu

Informačno-politický týždenník

chápem skutočnosť, že je Čierna Hora, prvýkrát v novších dejinách, partnerskou krajinou Srbska na Medzinárodnom veľtrhu turizmu v Belehrade. Nás tu teda zoskupil turizmus, v ktorom vzťahy dvoch krajín môžu slúžiť príkladom. V prvom

rade treba vyzdvihnúť spoločný turistický produkt alebo ponuku dvoch krajín, ktorá by mala návštevníkovi ponúknuť to najlepšie, čo máme. Podotkol by som aj vznik brožúrky vypracovanej dvoma hospodárskymi komorami. Hlavne obsahuje možnosti, vzťahujúce sa na extrémne, čiže adrenalínové športy, na cyklistiku, horolezectvo, na jeep-rally, na mnohé iné spôsoby, ako tráviť dovolenkový a voľný čas. Je ozaj veľa túr, siahajúcich od mora až po nebo, veľa turistických výrobkov špecifických pre obidve krajiny, ponúkajúcich to najlepšie z nich. • TÝŽDEŇ •

EUROINTEGRÁCIA A OTÁZKA NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN V SRBSKU

Zaostrené na záväzky Oto Filip

ovnako tak, ako i eurointegrácia, aj postavenie národnostných menšín sa stalo neprehliadnuteľnou súčasťou tunajšej politiky. Je to dobre: tak pre ich vzájomnú podmienenosť a súvislosť, ako aj pre otváranie nových spôsobov využitia komplexného integračného procesu i na zveľadenie pozície národnostných menšín. Hoci sa účastníci nedávneho okrúhleho stola, usporiadaného Strediskom pre regionalizmus za podpory Hanns Seidel nadácie Z prvého panelu okrúhleho stola v Novom Sade, pôvodne pláno- v novosadskom hoteli Prezident vali upriamiť na možné prekáž- Suzany Paunovićovej, riaditeľky ky a podmieňovania na ceste Kancelárie pre ľudské a menšiSrbska smerom k Európskej únii zo strany susedných krajín, ako Chorvátsko, Rumunsko či Bulharsko, rozprava sa však nedala vtesnať len do takýchto úzkych rámcov. To je následok pomerov, potrieb, situácie, tiež okolnosti, na Čo nového v eurointegrácii? ktoré poukázala hlavná negociátorka Tanja Miš- nové práva, Roberta Sepiho, čevićová. Ide totiž o to, že práva námestníka ombudsmana pre národnostných menšín boli neprípustne dlho zanedbávané, čo inými slovami znamená, že jesto čo doháňať. Z troch tematických panelov s názvami Práva menšín vo svetle EÚ integrácie Srbska – normatívny rámec a prax, Pohľad zo susedstva, ako i Pohľad z uhla národnostných menšín, ten prvý bol dôkladným prierezom súčasnej eurointegračnej chvíle. Ukázali to nielen prejavy usporiadateľov Aleksandra Popova a Lutza Kobera, ale aj predstaviteľov štátnych inštitúcií – Ivana Bošnjaka, štátneho tajomníka v Ministerstve štátnej správy, Tanje Miščevićovej, vedúcej tímu rokujúceho s EÚ, Účastníci rôzni, zámer spoločný • TÝŽDEŇ •

o pobyte európskej expertnej misie v Srbsku, ohniskom záujmu ktorej je vzdelávanie, vrátane otázok súvisiacich s učebnicami, ako aj informovanie, konkrétne následky privatizácie na mediálnu sféru. Robert Sepi veľmi dôkladne, bod po bode vysvetlil, prečo je plnenie európskych záväzkov natoľko komplikované, vyzdvihujúc pritom, že je v našom prípade nemožné jednoducho a bez veľkých zmien prebrať hlavné európske právne systémy a postuláty. O rozsahu záväzkov hovorila aj Suzana Paunovićová, keď

národnostné menšiny, a Gorana Bašića zo Siete pre interkultúrnosť. Vo vstupnom prejave a v rozprave Tanja M iščevićová sa zvlášť zamerala na okolnosti vzniku Druhý panel sa začal pohľadmi a v ý z n a m zo susedného Chorvátska Akčného plánu pre menšiny, hodnotiac uviedla, že Akčný plán pre reho ako výsledok kompromisov alizáciu práv národnostných zainteresovaných. Hovorila aj menšín obsahuje až stodvadsať aktivít, ktoré na starosti má okolo sedemdesiat realizátorov: inštitúcií, orgánov, organizácií, telies... Podstatou všetkého je teda objaviť a presadiť taký systém, ktorý všetkým zabezpečí rovnaké práva: na dnes, ale aj na zajtra. Práve preto je pôsobenie mnohých spoločenských a politických dejateľov sústavne zaostrené na stanovené integračné a menšinové záväzky. Svedčiace o tom, že nie náhodou prístupová Kapitola 23 bola otvorená medzi prvými, alebo to, že je už teraz veľmi pravdepodobné, že bude uzavretá medzi poslednými. 9 /4740/ 4. 3. 2017

Týždeň KONZULTÁCIE O INFORMOVANÍ V REČIACH NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN

Chce to väčšmi zohľadniť mienku menšín Juraj Bartoš

týkajú informovania vôbec a teda aj menšinového. Prvá časť konzultačných rozhovorov sa niesla v znamení témy Menšinové informovanie v procese

onzultačnú schôdzu o téme Informovanie v menšinových jazykoch v kontexte európskej integrácie – Kapitola 23 usporiadala Vojvodinská iniciatíva pre EÚ v spolupráci s Nezávislým spolkom novinárov Vojvodiny. S cieľom oboznámiť sa s doterajšou prácou predprístupových rokovaní v oblasti menšinového informovania (s fókusom na Kapitolu 23) a vypracovania novej mediálnej stratégie, hovorili predstavitelia štátnych inštitúcií, respektíve telies vlády Srbska, ako i civilného Účastníci prvého zasadnutia úseku, národnostných rád a ustanovizní v Media centre Voj- európskej integrácie, ku ktorej sa vodiny v Novom Sade v utorok vyjadrili piati úvodnikári. Misia 28. februára. Ako povedali, len Organizácie pre bezpečnosť a sponedávno sa im do rúk dostali prvé luprácu v Európe, čiže jej mediálne správy týkajúce sa plnenia Akčné- oddelenie, povedala Ljiljana Breho plánu ku Kapitole 23. berina, pomáha štátnym orgánom Podujatie naznačilo rozdiely v a civilným organizáciám Srbska na chápaní prístupu k strategickým otázkam a tlmočenia doterajšej činnosti. Jednotliví diskutéri poukázali na skutočnosť, že v nedávnej privatizácii z mediálnej scény zmizlo viac médií, predovšetkým lokálnych rozhlasov, ktoré informovali (aj) v rečiach národnostných menšín. Na povrch taktiež vyplávala mienka, že aktuálny spôsob (do)financovania médií informujúcich (aj) v rečiach národnostných menšín, ktoré zatiaľ vzdorujú novým, nie príliš žičlivým podmienkam, je kontroverzný a rozdielne sa odzrkadľuje na pôsobenie týchto médií. Správny je postreh moderátora schôdze Nedima Sejdinovića, predsedu NSNV, ktorý úvodom Úvodnikári druhej časti porady poznamenal: „Nepoviem nič nové, keď poviem, že menšinové jeho ceste k Európskej únii, ktorá informovanie doteraz bolo viac zahrnuje aj informatívnu reformu, predmetom medzistraníckych čiže oblasť médií. Vyjadrila usporozhovorov, než serióznej argu- kojenie nad zviditeľňovaním tohto mentovanej verejnej rozpravy.“ procesu a prínosu mimovládnych Čo je, dodal, osobitne dôležité organizácií na tomto pláne. Ako aj pri napĺňaní Kapitoly 23, ale aj referovala Anna Tomanová-Maniektorých iných kapitol, ktoré sa kanová, predsedníčka NRSNM,

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

všetky národnostné menšiny sa podieľali pri vypracovaní akčného plánu, určili sadu spoločných otvorených otázok, ako i záležitostí špecifických pre jednotlivé rady. Hovorila aj o štatistike, ktorá navráva, že „akčný plán má 11 oblastí, má 115 programových aktivít; z tých 115 programových aktivít národnostné rady majú možnosť a právo napísať správy k 20 aktivitám“. Zasadzovala sa aj za hmatateľnejšie zapojenie národnostných rád do prípravy dokumentov týkajúcich sa predprístupových rokovaní. O. i. poukázala na to, že v oblasti informovania a kultúry je 11 aktivít a rady môžu písať správy iba o dvoch aktivitách. Náčelníčka oddelenia Ochrancu občanov pre práva národnostných menšín Violeta Ćorićová povedala, že od roku 2007 existujú rozdielne

správy a rozdielne stanoviská, z skonfrontovaných rozpráv, ktoré zrejme neviedli k riešeniu, s ktorým by boli spokojní všetci účastníci. Preto sa vraj rozhodli na dodržovanie predpisov, ktoré „veľmi presne definujú ochranu informovania v jazykoch národnostných menšín“.

Okrem iného, dodala, vytýčili záväzok pre sprivatizované médiá, aby pokračovali v uplatňovaní rovnakej programovej schémy. Radca v Kancelárii pre ľudské a menšinové práva vlády RS Vlado Radulović ozrejmil metódy práce, pričom podčiarkol: „Naším cieľom je naozaj predstaviť stav taký, aký naskutku je, a v tomto sú našimi partnermi národnostné rady.“ O. i. poznamenal, že nie všetky národnostné rady zaslali požadované správy a podporili návrh Tomanovej-Makanovej smerujúci k zjavnejšiemu zapojeniu menšín. Mediálna expertka Zsuzsanna Szerencsésová poznamenala, že v priebehu 15 rokov reforiem v Srbsku „otázka informovania v jazykoch národnostných menšín nezískala potrebnú a nevyhnutnú pozornosť účastníkov kreovania riešení v procese mediálnej transformácie; táto otázka bola marginalizovaná, považovaná za vedľajšiu. Takýto vzťah sa odzrkadlil aj na riešenia v novom zákonodarstve, ktoré má veľa nedopovedaných riešení“. Druhá časť porady pomenovaná Menšinové informovanie v doterajšom procese rokovaní s EÚ – realizácia akčných plánov svedčila, že v praktickej rovine je situácia menej ružová než v oblasti nedokonalej legislatívy. K problémom v tejto sfére sa vyjadrili: Milan Antonijević z postu koordinátora pracovnej skupiny Národného konventu o EÚ pre Kapitolu 23, Slobodan Arežina – člen tímu Srbska pre rokovanie o Kapitole 10, Petar Žmah – z medziúsekovej skupiny Národného konventu o EÚ pre slobodu vyjadrovania a médiá (dotkol sa kapitol 5, 8, 10, 23, 28 a 32). Žmah poukázal na viac nezrealizovaných úloh a Vladimíra Dorčová-Valtnerová, zodpovedná redaktorka Hlasu ľudu, hovorila o nátlakoch na novinárov (dožadujúc sa ich zmenšenia), ako i o favorizovaní jedných médií na úkor iných. Osobitne prízvukovala potrebu diskusie, a potom aj vsunúť do mediálnej stratégie otázku kvality pozorovaných médií, ako i záležitosť online médií. Majúc na zreteli poznámku Nedima Sejdinovića, že pri napĺňaní akčného plánu „prevažuje dojem, že ide o vypĺňanie krížovky“, zostáva otázne, či konzultačná porada splní svoj cieľ. • TÝŽDEŇ •

V PALÁCI SRBSKA PREZENTOVALI DRUHÚ SPRÁVU O REALIZÁCII AKČNÉHO PLÁNU PRE MENŠINY

Urýchliť tempo Oto Filip

ten piatok 24. februára sa sieň Paláca Srbska na Novom Belehrade stala dejiskom už dlhšie očakávanej prezentácie druhej Správy o realizácii Akčného plánu pre uskutočnenie práv národnostných menšín. Početných predstaviteľov štátnej správy, národnostných rád, súdnictva, regulatórnych telies, rôznych orgánov a inštitúcií riaditeľka Kancelárie pre ľudské a menšinové práva Suzana Paunovićová poinformovala o dvoch základných skutočnostiach. Tou prvou je, že sú stanovené záväzky úspešne realizované, alebo sa práve realizujú na 67 percent (18 percent je realizovaných čiastočne, kým je pätnásť percent nerealizovaných), kým je druhou údaj, že je z republikového rozpočtu na tento rok vyčlenených

Účastníci piatkového stretnutia: Za reálny obraz stavu

Nemalo by sa zabúdať, že sme prvú správu preložili do jedenástich menšinových rečí a že sú tieto preklady na stránke Kancelárie pre ľudské a menšinové práva. Znamená to, že príslušníci národ-

ktoré zo 120 aktivít sú v akej fáze, či v miere realizované zo strany inštitúcií, subjektov a orgánov, ktoré ich majú na starosti. Základné príznačnosti aktivít vyplynuli aj z dvoch prezentácií, zaoberajúcich sa jedenástimi kapitolami akčného plánu, a tým, čo sa z nich zdolalo a čo nie. Suzana Paunovićová konkrétne poukázala aj na to, ktoré národnostné rady a inštitúcie neplnili v minulom období svoje záväzky

a predsavzatia. V mene kancelárie sľúbila, že sa vynasnažia zintenzívniť činnosť a dobehnúť zameškané, spôsobené hlavne nutnosťou zladiť viacúsekové pôsobenie rôznych inštitúcií a orgánov, ktoré vo vlastnej pracovnej agende majú oblasť ochrany menšinových práv. V neveľmi dlhej rozprave predstavitelia niekoľkých národnostných rád poukázali na viaceré problémy súvisiace s vypracovaním a schválením učebníc v rečiach menšín, tiež učebných osnov, ako aj s kritériami a metodológiou získavania potrebných údajov. Osobitne akcentovali potrebu, aby tieto boli presné a precízne a odzrkadľovali reálny stav a prax. Ďalšia, v poradí tretia správa, ktorej náplňou bude prvý tohtoročný kvartál, by mala uzrieť svetlo sveta a byť následne sprístupnená verejnosti koncom marca alebo začiatkom apríla.

Iný uhol reality Predstavitelia viacerých národnostných rád

245 miliónov dinárov na činnosť národnostných rád menšín. – Keď ide o Akčný plán pre menšiny, musíme mať na zreteli to, že ide o dokument, v realizácii ktorého účinkuje viac než sedemdesiat rozličných organizácií a inštitúcií, že je do celého tohto procesu zapojená nielen vláda, respektíve ministerstvá, ale aj nezávislé telesá, národnostné rady národnostných menšín, civilný úsek. A takýto spôsob jeho verejnej prezentácie znamená zároveň možnosť poinformovať o jeho obsahu aj širšiu verejnosť. • TÝŽDEŇ •

nostných menšín majú možnosť zistiť, čo sa práve stáva, keď ide o zveľaďovanie ich postavenia a činnosť na tomto pláne. Som toho názoru, že je zveľadenie pozície národnostných menšín a vzájomná tolerancia v spoločnom záujme, – podotkla Suzana Paunovićová tesne pred začiatkom prezentácie. Druhá správa o Akčnom pláne pre menšiny, zaoberajúca sa tretím a štvrtým vlaňajším kvartálom, je rozsiahly, takmer 250-stranový dokument, obsahujúci množstvo údajov o tom,

Nikola Petkov 9 /4740/ 4. 3. 2017

Slovensko PR ČLÁNOK CHYSTÁTE SA NA SLOVENSKO ŠTUDOVAŤ? SKÚSTE PEDAGOGICKÚ FAKULTU UNIVERZITY KOMENSKÉHO

Sedemdesiat rokov skúseností Prečo študovať na Pedagogickej fakulte UK?

akademických predmetov a v odbo- my špeciálnej pedagogiky majú a profesor v odboroch sociálna re učiteľstva umelecko-výchovných na našej fakulte dlhoročnú tradíciu práca, špeciálna pedagogika, oda výchovných predmetov, ktoré sa a najširšiu ponuku v rámci Slovenska. borová didaktika a logopédia. Realizujeme domáce aj zahraničné e to prvá slovenská pedagogická ponúkajú ako kombinované študijné V odbore špeciálna pedagogika výskumné aktivity, pričom fakulta založená v r. 1946, svoje programy. Okrem štúdia slovenského môžu študenti absolvovať je našou snahou, aby faponukové portfólio buduje už jazyka a literatúry máme študijné v rámci pregraduálneho kulta a jej pracovníci 70 rokov a patrí medzi najväčšie programy anglického, nemeckého aj postgraduálneho jazyka a románskych štúdia rozmanitú boli zapojení do čo pedagogické fakulty. jazykov – francúz- škálu špecializácií, najväčšieho počtu Vďaka bohatej histórii projektov. Máme štiny, taliančiny a počnúc orientámôže dnes fakulta disdôstojné personálšpanielčiny. Máme ciou na zmyslové, ponovať vynikajúcim aj štúdium učiteľstva telesné a mentálne obsadenie v popersonálnym zabezdobe garantov štupedagogiky, tiež štú- ne znevýhodnenia, pečením v podobe dijných programov, dium sociálnej peda- ako aj problematiku medzinárodne rešpekgogiky a vychováva- vzdelávania detí s poruprofesorov, docentov tovaných profesorov, teľstva. V umelecky chami správania, komunia ostatných pedagógov. docentov, vedcov, orientovaných odbo- kácie a tiež detí s autizmom, ale aj Pracuje u nás pomerne veľa mlai svetovo známych roch naši pedagógo- problematiku vzdelávania nadaných dých pedagógov, vrátane docentov umelcov, laureátov via, známi u nás aj vo a talentovaných. Štúdium v odbo- a profesorov. Na fakulte pôsobia mnohých medzinásvete, na špičkovej re liečebná pedagogika je oriento- aj koordinátori pre študentov so rodných ocenení. Títo Dekanka Alica Vančová úrovni pripravujú bu- vané na terapeutickú prácu najmä zdravotným znevýhodnením, ktopracujú na 7 ústavoch a 15 katedrách fakulty a sú garanciou dúcich učiteľov hudby a výtvarnej s detskou klientelou a jeho absolventi rým ponúka služby a pomoc fakulttoho, že máme pestrú ponuku kvalit- edukácie. Študenti a pedagógovia pracujú najmä v zdravotníckych za- né Centrum pomoci pre študentov týchto odborov nás represo špeciálnymi vzdeláných študijných programov. vacími potrebami. Pri Fakulta plní úlohy v oblasti prípra- zentujú vďaka výtvarným Termín podania prihlášky pre I. a II. stupeň jednotlivých katedrách vy pedagógov a iných odborníkov prácam i hudobným reapôsobia psychologická, pre pracovné pozície najmä v ob- lizáciám, známy a aktívny štúdia: 31. marec 2017 sociálna a špeciálnolasti školstva, zdravotníctva a soci- je spevácky zbor Comenius. Termín konania talentových prijímacích Na našich katedrách -pedagogická poradňa. álnych služieb a tiež rozvíja študijné skúšok: 15. – 19. mája 2017 Pedagogickí aj veprogramy, vedu a výskum v oblasti zabezpečujúcich učiteľdeckovýskumní prapedagogických, humanitných a spo- stvo histórie a učiteľstvo Termín konania písomných prijímacích skúšok: covníci našich katedier ločenských vied. Na I. a II. stupni etickej a občianskej výcho- 12. – 16. júna 2017 a výskumných ústavov štúdia má akreditovaných 81 štu- vy vyučujú známe odborspolu so svojimi študijných programov v 10 študijných né kapacity a absolventi aj Poplatok za prijímacie konanie: 60 eur dentmi pracujú na odboroch. Ponúka denné i externé týchto katedier sú žiadanýštúdium. Právo udeľovať titul Bc. má mi na trhu práce. Katedra nemeckého riadeniach, prípadne v špecializo- vedecko-výskumných domácich aj priznané v 23 študijných programoch jazyka a literatúry, ako aj katedra vaných sociálnych zariadeniach. zahraničných projektoch. Tak pedennej a 18 programoch externej románskych jazykov má okrem uči- Absolventi sociálnej práce preuka- dagógovia, ako aj študenti využíformy štúdia. Titul Mgr. môže ude- teľských študijných programov aj zujú dobré schopnosti v práci so vajú granty učiteľskej aj študentskej ľovať v 22 študijných programoch neučiteľské odbory: románske jazyky sociálnym klientom, ale aj v mana- mobility. Fakulta je aktívne zapojená dennej a 17 programoch externej a kultúry, nemecký jazyk v interkul- žovaní sociálnych zariadení. Všetky do viacerých európskych i mimoeformy štúdia. Fakulta spolu ponúka túrnej a transkultúrnej komuniká- študijné programy a ich študenti urópskych programov podporujúmajú zabezpečenú cich zahraničné mobility študentov 192 kombinovaných a 36 jednopred- cii, ktoré vychádzajú kvalifikovanú pe- všetkých stupňov. Tieto programy metových študijných programov. z požiadaviek pradagogickú alebo medzinárodnej výmeny a spolupráce V rámci spolupráce s ostatnými fa- covného trhu. Ako Dôležité kontakty odbornú prax. každoročne umožňujú mnohým z rakultami UK máme otvorené spoločné jediná pedagogická To, že fakulta dov našich študentov bakalárskeho, študijné programy učiteľského typu fakulta na Sloven- www.fedu.uniba.sk ponúka kvalitné, magisterského i doktorandského s Prírodovedeckou fakultou, Evan- sku pripravujeme Študijné oddelenie: pestré a zaujímavé stupňa študovať alebo absolvovať jelickou bohosloveckou fakultou odborníkov pre ob- +421 2 492 87 124, štúdium, sa odzr- odbornú alebo vedeckú stáž v zahraa Fakultou telovýchovy a športu. lasť patopsychológie +421 2 492 87 115-118 kadľuje aj v záujme ničí. Na fakulte študujú i zahraniční Absolventi I. a II. stupňa majú mož- a psychológie pre uchádzačov. Dlho- študenti a pôsobia hosťujúci zahranosť pokračovať aj na III. stupni štúdia prácu kariérové- so@fedu.uniba.sk dobo sa na štúdium niční vysokoškolskí učitelia a vedeckí v 8 študijných odboroch, dennou ho poradcu jedaj externou formou vo viacerých notlivcov s rôznym postihnutím. hlási vysoký počet záujemcov a mno- pracovníci. Fakulta študentom ponúŠtúdium logopédie je v priestore hí z nich majú vynikajúci študijný ka okrem širokej palety rozmanitých jazykových verziách. študijných programov aj služby V ponuke študijných programov Slovenska jediné a má vybudova- priemer zo strednej školy. Fakulta má právo udeľovať ve- vlastnej akademickej knižnice a sú najpočetnejšie zastúpené študij- né významné vedecko-výskumné né programy v odbore učiteľstva zázemie. Študijný odbor a progra- decko-pedagogický titul docent Centra informačných technológií.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• SLOVENSKO •

Na pulze dní Odsúdení na odnárodnenie? S ONDREJOM MIHÁĽOM, KANADSKÝM SLOVÁKOM

Juraj Bartoš

anada sa pre mnohých Slovákov, nielen z niekdajšieho Československa, ale aj z bývalej Juhoslávie stala zasľúbenou krajinou. Azda niet vysťahovalca z Vojvodiny, ktorý, respektíve ktorého rodičia tam neodchádzali kvôli peniazom, so záväzným predsavzatím vrátiť sa čím skôr domov. Drvivá väčšina predsa zostala tam, vychutnávajúc v Kanade koktail usporiadaného života a nostalgie za rodným krajom. Menej než málo je tých, ktorí o živote vysťahovalcov zanechali trvalé svedectvo. Čoskoro, t. j. 5. augusta sa dovŕši presne 50 rokov odvtedy, čo Ondreja Miháľa, narodeného v Silbaši 16. januára 1956, odvial osud hentam za „veľkú mláku“. Žije v Toronte a vracia sa sem častejšie než mnohí, málokedy bez dôvodu. Teraz je tu aj kvôli prezentácii svojej najnovšej publikácie. Pomenoval ju Silbaš dedina snov / Budúci rok ideme domov. Vyšla vlani nákladom Kanadského slovenského inštitútu, ktorého je O. Miháľ predsedom. Kultúrny dejateľ, starostlivý zberateľ historických faktov, vášnivý a zručný fotograf, žurnalista, presbyter, organizátor výstav fotografií (videli ich na Slovensku, v Srbsku, Rakúsku a Kanade) hovoriacich o živote vojvodinských Slovákov (ktorých výber vyšiel knižne ako Úvahy v zrkadle času), je zároveň autorom ďalších vzácnych dvojrečových kníh (vyšli po slovensky v angličtine): Slováci v Kanade svojimi očami (2003), Vojvodinskí Slováci v Kanade (2005), Zanikajúca krása slovenských domov vo Vojvodine (2008), Slovenský folklór v Kanade a Náboženský život Slovákov v Kanade (2012). Tento muž skutkov taktiež preložil do angličtiny dielo Gustáva Maršalla Petrovského Spod závejov amerických. • NA PULZE DNÍ •

zhruba pol druha roka predtým, loďou. Čo vám hovoril o svojej ceste? „Nič. Iba to, že nemal peniaze, že na lodi nič nerobil, že cesta trvala tri týždne a že sa nudil. Keď prišiel do New Yorku, na stanici čakal autobus a dáky Srb tam chodil hore-dolu, keď videl na otcovom kufri juhoslovanskú visačku, prihovoril sa, spýtal sa otca, či je hladný, a dal mu plnú tašku jabĺk na cestu do Detroitu a Windsoru. To je všetko, čo viem o jeho ceste.“ Na prezentácii knihy ste vraveli, že sa otec mienil vrátiť... „Otec odišiel v apríli 1966 a mal prísť do žatvy. Ale neprišiel, poslal peniaze, aby to urobil niekto iný. Neprišiel ani v zime, lebo v januári 1967, pri príležitosti storočnice Kanady, tamojšie vrchnosti vyhlásili, že všetci, ktorí sú tam, môžu požiadať o trvalý pobyt. Otcovej žiadosti vyhoveli, takže čoskoro pozval aj nás do Kanady.“ S akým pocitom ste odchádzali? „Stále tam bola tá mytológia, že ideme len dočasne. V mojom vedomí bolo, že idem vidieť otca a na jeseň sa vrátim do školy v Silbaši. Odišli sme so štyrmi kuframi a doma mi zostali všetky Kanade roku 1966/67. Obsahuje slovenská ju údajne predstavila v moje zbierky motýľov, starých obrovské množstvo informácií, deviatich dedinách; pán Rastislav peňazí, známok, zápalkových a ale prvých sto strán je o tom, ako Surový mi o nej vždy hovorí, ale cigaretových krabíc, komiksov... Svätopluk prekvital v Kanade, čo nemám žiadnu fotografiu, takže Keď sme už boli v Kanade, padlo som ja nemohol pochopiť, lebo neviem, či ju okrem Petrovca da- rozhodnutie, že sa nebudeme Svätopluk tam nikdy nebol! Ale kde inde vôbec videli. Roku 2005 vracať v tom roku, ale – na budúci o evanjelikoch v Kanade tam boli potom z tých rešeršov vzišla kniha. rok. Budúce roky pribúdali a až len dve strany a o Slovároku 1970, keď sa mama koch z Vojvodiny, myslím nahnevala na otca kvôli si, že len jeden riadok. To tomu, že sa náš majetok ma veľmi naštvalo, to bola Dnes je zjavné, že sa veľa Slovákov v Silbaši zneužíva, so sestaká diskriminácia... Roku trou lietadlom odišla do 2001, keď sme robili veľ- v Kanade nehlási k Slovákom. Silbaša, predala dom a kú výstavu v Bratislave na peniaze zostali tu, čo bola 235 paneloch o tom, čo obrovská chyba, lebo sa Slováci robili odvtedy, keď prišli Účelovo som v nej vynechal prí- potom z ,Miháľ-banky’ požičiavado Kanady, až po rok 2001, teraz beh našej rodiny, čiže, v najnovšej lo na svadby a podobne. Dlžníci už zosnulý Ján Kopčok prišiel s knihe je reč o emigrácii z pohľadu nám síce peniaze vrátili, ale v nápadom urobiť na základe nej Miháľovcov.“ Titovej Juhoslávii dinár odišiel knihu o vojvodinských Slovákoch do prdele; otec nijako nechcel s tým, že on to bude financovať. MALO TO BYŤ DOČASNE pochopiť, že dinár utráca hodSľuby sa sľubujú, blázni sa radujú Vy ste do Kanady odcestova- notu...“ a život šiel ďalej. Šli sme do toho s li lietadlom a váš otec odišiel >>>

S Ondrejom Miháľom, bez zábran, hovoríme o jeho knihách a rodine, o Kanade a tam žijúcich Slovákoch. Prečo ste sa rozhodli napísať (aj) knihu Silbaš dedina snov? „Moja prvá kniha (Slováci v Kanade svojimi očami) zviditeľňuje starších, prostých Slovákov, ktorí prišli do Kanady za prácou, lebo o nich v historických knihách neexistovalo takmer nič. Pán Kiršbán napísal prvú knihu o Slovákoch v

veľkým elánom, ale nešlo to ľahko, lebo sa nebolo o čo opierať, keďže vojvodinskí Slováci o sebe nič nepísali. Navštívil som mnohých Slovákov na farmách a do prvej knihy som zaradil interview s 20 ľuďmi. Niektorí o tej dobe nechceli rozprávať. Ich deti aj chcú, ale vedia veľmi málo, a to, čo vedia, má ďaleko od reality. Výstava roku 2004 bola urobená aj tu, ako putovná, ibaže v menšom rozsahu. Tunajšia Matica

9 /4740/ 4. 3. 2017

Na pulze dní >>> Aké bolo stretnutie s Kanadou z uhla vtedajšieho piataka? „V škole nikto nevedel po srbsky, ani po slovensky. Chodil som na hodiny angličtiny; učil ma stroj. Mašina mi dávala úlohy, nahrávala odpovede a kým s nimi nebola spokojná, nemohol som ísť ďalej, musel som opakovať látku... Po dvoch školských hodinách ma poslali na iné predmety.“ Ako sa vám darilo? „Zle. Zažíval som stres na stres. V Silbaši som bol vynikajúci žiak a tam som sa ocitol v situácii, keď nič nerozumiem. Prvé tri mesiace boli hrozné. Druhý polrok to bolo už trošku lepšie. Po roku sme kúpili dom a presťahovali sa z východnej časti Toronta do západnej; tu žili Pucovskovci z Kulpína a s ich dcérou Vierkou sme boli v tej istej triede; veľmi mi pomohla v 6. ročníku, takže to bolo stále lepšie. Školu som zakončil šťastne. Tam sa úspech vyjadruje percentami a môj bol čosi nad 73 %.“ Odišli ste do krajiny, v ktorej platili a platia celkom odlišné normy než u nás. Ako sa so zjavnými rozdielmi vyrovnávali naši ľudia? „Môj otec mal v Kanade problémy z toho, že bol nasiaknutý silbašským spôsobom života. Keďže stále rozmýšľal o tom, že ,budúci rok ideme domov’, pre neho platili ,silbašské zákony’. Nechtiac pochopiť kanadské zákony, často si vytváral vlastné. Načo sa vraj bude učiť po anglicky, keď pôjde domov... Stávalo sa, že to, čo zarobil, dakedy vyúčtoval až o pol roka, lebo vraj ,takto mi dajú aj ďalšiu robotu’. Keď firma, ktorá mu dlhovala, zbankrotovala, prepadli mu peniaze.“ Na čo si prišelci v Kanade najťažšie zvykali, čo im chýbalo? „Pravdaže všetkým chýbal spoločenský život, na ktorý si zvykli doma, lebo čas v Kanade mal väčšiu hodnotu a Kanaďania sa vždy na všetko pozerali cez peniaze.“ Z KANADY NA SLOVENSKO Po ukončení strednej školy získali ste aj vysokoškolské vzdelanie. Kde ste pracovali? „Na Polytechnickej univerzite v Toronte, keďže škola vtedy bola

www.hl.rs

ešte temer zdarma, zapísal som sa hneď na tri odbory: počítačovú technológiu, marketing a manažment. Po piatich rokoch som získal naraz tri diplomy a jeden Degree (vyšší stupeň vzdelania; pozn. J. B.). Štúdiá som ukončil v ,správnej chvíli’. V období depresie a desaťpercentnej nezamestnanosti pravdaže bolo ťažko nájsť robotu, keďže firmy prepúšťali ľudí. Našťastie, roku 1979 na trh začali prerážať počítače. Do obdobia mikropočítačov

ných organizácií. Z toho prišlo prvý rok 200-tisíc korún, druhý rok 500-tisíc, tretí rok 250-tisíc a štvrtý rok – nič; peniaze išli na Maticu, ale tam aj zostali.“ Majú kanadskí Slováci kultúrno-umelecké spolky? „Mali, ale nemajú. V tridsiatych rokoch 20. storočia, keď americké spolky prestali podporovať Slovákov v Kanade, títo si začali zakladať vlastné spolky a delili sa podľa náboženstva a podľa politickej orientácie. Spolky mali za úlohu učiť slovenčinu, priprávať divadelné predstavenia, spájať Slovákov a mali zároveň fungovať ako poisťovne. Nemali však mandát štátnej inštitúcie. Po 2. svetovej vojne sa vzťahy vyostrili a do spolkov sa začala vmešovať politika. Zostalo iba niekoľko kultúrnych buniek, ktorých činnosť sa zredukovala na organizáciu piknikov.“ Ako sú v súčasnosti organizovaní vojvodinskí Slováci? „Organizovaní sú slabo, iba v záujmových spolkoch, alebo v bunkách niekdajších organizácií, ktoré zanikli: Kanadská slovenská liga má sedem buniek: v Toronte, Hamiltone, Vancouveri, Montreale a ešte dvoch mestách. Stretávajú sa dvakrát v roku, urobia si večeru, zaspievajú Hej, Slováci, a tým to končí. Spolky sa nikdy

vážilo, znížilo rozpočet...“ Koľko je úhrnne Slovákov v Kanade a koľko je ich z Vojvodiny? „Podľa posledného súpisu oficiálne sa 69-tisíc občanov hlási, že vie po slovensky, je 80-tisíc Čechoslovákov, 90-tisíc Čechov a asi 200-tisíc ľudí sa už nevyjadrujú ako Slováci, hoci majú slovenské korene. Mienim, že v súčasnosti je 5- až 10-tisíc potomkov Slovákov odtiaľto; je to už tretia – štvrtá generácia z Vojvodiny, či niekdajšej Juhoslávie. Nemali svoju osobitnú organizáciu, až do roku 1984, keď založili Klub dolnozemských Slovákov Vojvodina so sídlom v Toronte.“ Majú slovenské deti v Kanade možnosť učiť sa slovenský jazyk v školách? „Slováci evanjelici sa snažili mať slovenskú školu vo Windsore v päťdesiatych rokoch 20. storočia. Fungovala rok − dva. V Toronte pri Masarykovom inštitúte, ktorý vlastnili Česi a Slováci, bola československá škola... Nie je problém stvoriť školu, problém je naučiť sa slovenčinu v cudzej krajine, lebo slovenčina je komplikovaný jazyk...“ Takže to vedie – kam? „Po prvé: je ťažké v cudzine naučiť sa ho, lebo neexistuje systém, ktorý by umožnil nausom sa pustil, keď to bolo ešte čiť sa slovenčinu ľahko ako iné ,v plienkach’. Ako zamestnanec jazyky. Po druhé: slovenčina je najväčšej firmy v Kanade Georg starý jazyk a starý jazyk sa nikto Westerman dobre som aj zarábal. nechce učiť. To som hovoril aj na Roku 1993 som odišiel na SloSlovensku, lebo oni stále obviňuvensko a zamestnal som sa v jú nás, že zabúdame hovoriť po Matici slovenskej. V tom čase slovensky, a ja im hovorím – to tlačiareň Neografiu a jej 2 000 je váš problém. Ak chcete, aby sa zamestnancov prezident Vladimír ľudia jazyk naučili, treba aby bol Mečiar dal Matici. Bolo treprístupný.“ ba prepúšťať, lebo peniaSú aj staršie a ťažšie jazyky než slovenčina a ze vtedy už neboli. Nikto Slovenský folklór v Kanade ešte ľudia sa ich učia. V Srbto nechcel riešiť, tak mi predseda MS Jozef Markuš stále existuje, lebo neexistuje ja- sku obstála temer tri dal za úlohu posúdiť kva- zyková bariéra. storočia... litu zamestnancov. Roku „Áno, u vás sa udržuje, 1995 ma Markuš poprosil, ale koľko peňazí to stojí...?“ aby som zoskupil Slovákov pre nebudovali, iba prežívali. Dnes Aká je vlastne politika kanadbudúce organizácie v Toronte, je zjavné, že sa veľa Slovákov ského štátu voči národnostným New Yorku a Argentíne. Tak sme v Kanade nehlási k Slovákom. menšinám? v Toronte založili Kanadské slo- Deti priam nenávidia svojich „Chcete slovenskú školu? Tak venské informačné centrum, ale rodičov, lebo venovali veľa času si ju zaplaťte. Keď si to zaplatíte, jeho mandát bol celkom iný než Slovensku, slovenskej myšlienke tak to máte!“ má terajší Kanadský slovenský a nevenovali sa im, vlastným Slovom, Kanada nemá dotáinštitút, kde ma zvolili za predse- deťom. Deti sa pozerajú na to cie pre menšiny? du. Štát vyčlenil 2 milióny korún tak, že Slovensko dnes na nich „Nemá. Kanada nemá menšiny. pre každú z troch novozalože- kašle. Namiesto toho, aby si ich Má len národnosti, ktoré si môžu

Informačno-politický týždenník

• NA PULZE DNÍ •

robiť, čo len chcú, keď si zaplatia. Židia majú krásne školy, prekvitajú, ale okrem židovských iné školy nie sú, nerátajúc francúzske, keďže je francúzština jeden z dvoch štátnych jazykov.“

mali trochu viac škôl. Zoskupili sme sa s ideou prezentovať slovenskú identitu vojvodinských Slovákov, ukázať naše tance, piesne a kroje, keďže máme iné dejiny ako Slováci zo Slovenska. Usporadúvali sme zábavy krojové ČO SI ZAPLATÍTE, TO MÁTE a tortové, tiež zabíjačky, stretávali Sú Židia na tom lepšie hmotsme sa aspoň dvakrát v roku. To ne, alebo ide o lepší vzťah k prekvitalo asi tak od roku 1986 vlastnému jazyku? po 2005, keď tí ľudia začali star„Majú ten vzťah a asi majú aj núť a vymierať a deti sa slovenpeniaze a sú pripravení ským hodnotám nemali ako stroviť ich na školenie. naučiť, keďže to kanadský Ale majú aj styk s Izraeštát ani materská krajina Deti sa slovenským hodnotám nepodporujú. Jediná akcia, lom, pokým Slovensko sa pozerá na to zahraničie nemali ako naučiť, keďže to ka- ktorá sa ešte stále usporaako na dojnú kravu. Ibaže dúva každý rok, je slovenský tá krava mlieko dávno nadský štát ani materská krajina piknik. Stretáva sa pri ňom stratila. Viete, koľko na- nepodporujú. 60 – 120 ľudí.“ príklad Nemecko dáva Aká je jeho náplň? na zahraničných Nemcov? Bilión „Piknik je výlet a obed v prírode. „Nie je všetko len v peniazoch. dolárov! Slovensko očakáva, že to Čo si myslíte, prečo v 60. či 70. Problém je v tom, že ani jedna sa urobí z neba.“ rokoch zaniklo divadlo v Silbaši, slovenská organizácia nevlastní Okrem Kanadskej slovenskej hoci tam počas nasledujúcich 30 žiaden pozemok, na ktorom by ligy v Kanade pôsobí aj Kanad- rokov bolo lepšie než predtým? si ho urobili. V 70. rokoch si evanský slovenský inštitút, s vami na Prišla televízia a zabila divadlo aj jelici kúpili kus pôdy s trávnikom, čele. Čo sú jeho ciele? pomenovali ho Štefánik a tam sa tu, aj v Kanade.“ „Náš mandát je len zachovávať Spomenuli ste i slovenský fol- stretávali. Lenže sa ukázalo, že históriu Slovákov v Kanade. Zbie- klór. Kto ho v Kanade pestuje? treba veľa platiť za údržbu a dane, rame všetky dokumenty, platne, „Slovenský filmy, fotografie, knihy, a potom sa folklór v Kanade snažíme robiť výskumy, vydávať ešte stále exisknihy, usporadúvať výstavy, a tam tuje, lebo neeto končí. Pôvodne bol založený xistuje jazyková roku 1994/95 Maticou slovenskou, bariéra. Je pestrý, s federálnou pôsobnosťou. Lenže preto na rozdiel keď nie sú peniaze, nie je možné od divadla, je robiť, takže teraz pôsobíme len vítaný aj na oslav Toronte a robíme dobrovoľne; vách kanadských, v Kanade je všetko dobrovoľné.“ či na anglických Čím sa Slováci v Kanade pre- festivaloch. Slodovšetkým prezentujú? venský folklór „Usporadúvajú výstavy, potom pestujú súbory sú tu divadlá, spevokoly, oslavy v Toronte, Monvýročí, akým je povedzme ju- treale, Windsore bileum založenia Kanady... Náš a v Calgary. Keď inštitút vydal knihu k 75. výročiu si zaplatia, tak slovenského folklóru. V tomto odchádzajú aj roku Kanadská slovenská liga na Detvu.“ oslávi 85. výročie založenia...“ Ako sú orgaAké divadelné inscenácie hrá- nizované, ako sa vajú Slováci v Kanade? financujú? „Divadlo tam začalo zanikať „Dnešné folpo roku 1955 s nástupom tele- klórne súbory vízie. Predtým sa, od roku 1930, fungujú na zásadách ochotníctva. tak to po 5 – 6 rokoch predali. Kahrali každý rok aspoň dve − tri Zaplatia si za výrobu krojov, zapla- tolíci mali rovnaký problém; jedine predstavenia po slovensky. Na- tia si choreografa, tiež prepravu komunisti si ponechali dáku pôdu, cvičovali ich viaceré organizácie. na vystúpenia a fungujú – super. keď sa rozpadli, tak tam torontská Teraz sa ešte ako-tak divadlo snaží Z rozpočtu mesta, provincie ani bunka zriadila Slovenské kultúrne robiť Dušan Tót, bývalý farár našej štátu, pravdaže, nedostanú nič...“ centrum (teraz je to už súčasťou evanjelickej cirkvi v Toronte, ktorý Čo je Klub Vojvodina? mesta). Raz do roka si to prenaje vlastne povolaním herec. Činí „Založili ho nadšenci z Vojvodi- jímame za 500 dolárov na šesť sa aj nové divadlo, t. j. Slováci, ny, keď už trošku dozreli tí, ktorí hodín, koľko trvá piknik. Na úvod • ĽUDIA A UDALOSTI •

ktorí v deväťdesiatych rokoch 20. storočia prišli zo Slovenska. Nacvičia novú hru každé dva − tri roky, pokým česká komunita má divadlo stále.“ Kanadskí Česi sa viac starajú o svoj jazyk než tamojší Slováci...? „Česi tam boli vždy bohatí; Slováci prišli chudobní...“ Nuž ale po toľkých desaťročiach vari len nezostali chudobní?

sa urobia bohoslužby, potom si ľudia berú jedlo, obedujeme, porozprávame sa, zaspievame si... Býva tam dobrá nálada. Kým na piknik prichádzalo 200 – 300 ľudí, tak býval aj folklórny súbor.“ Kedy sa vás dočkali zbierky, ktoré ste ako chlapec nechali v Silbaši? „Nikdy. Prvý raz som sa vrátil do rodnej dediny roku 1972, ale už som v našom dome nenašiel nič z môjho detstva; všetko zmizlo, všetko... Naposledy som tu bol pred piatimi rokmi. Do roku 1978 sme chodievali pravidelne každé dva roky, neskoršie, keď už sme so sestrou dospeli, len podľa potreby; ja som dochádzal najčastejšie, ale v období 1995 – 2003 som tu vôbec nebol.” Otec sa nikdy nedožil toho „budúceho roku“. Prečo? „Má to taký smutný záver... Mama zomrela roku 2001 a otec o päť rokov neskoršie naozaj chcel ísť späť do Srbska. Uvažoval o tom, s kým z najbližšej rodiny by býval, alebo popri ktorom bratovi či sestre by mohol kúpiť dom, a najmä, kto by sa oň do istej miery staral. Vybavili sme pas, ktorý nikdy nebol použitý, taktiež doklady týkajúce sa dedičstva. Všetko bolo vybavené, ibaže otec sa nijako nepodujal zavolať rodine a zistiť, čo oni na jeho návrh. Lebo nechcel počuť odpoveď, a tak nakoniec neodišiel, hoci sme kúpili aj letenku. Letel som sem iba ja, porozprával som sa s jeho súrodencami... Povedali, že nechcú, aby sa vrátil.“ Aká je vaša mienka o súčasnej slovenskej komunite v Srbsku? „Nie som šťastný z toho, že to tu ide dolu vodou, rovnako ako aj tam u nás. Nie preto, že sa stráca jazyk, ale preto, že sa tento štát nestará o svojich občanov. Keď ide o Slovákov a vaše kultúrne organizácie, je problém, že sa, podľa môjho názoru, príliš veľa peňazí usmerňuje na zbytočné veci.“ Ako vnímate súčasnú rodnú dedinu? „Silbaš je dnes, z môjho hľadiska, zomierajúca dedina, lebo Obec Báčska Palanka je slabá, aby sa starala aj sama o seba, nie to o dediny, ktoré k nej patria, a neviem ani či má o to záujem.

9 /4740/ 4. 3. 2017

Ľudia a udalosti ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD

Rumenka dostane Kultúrne centrum Elena Šranková

časti, sa najprv zmienil Dalibor Rožić, člen Mestskej rady pre kultúru. Opoziční výborníci mali poznámky, že sa správa schvaľuje s veľkým oneskorením, lebo správy nepodávali každý rok, ale až po piatich. Finančnú správu a položky výdavkov v hodnote 51,22 milióna dinárov ohodnotili ako povrchné. Primátor Miloš Vučević pred zasadnutím povedal, že Nový Sad za uplynulých šesť mesiacov na tento projekt dostal štyrikrát viac prostriedkov, než vložil počas kandidatúry za spomenutých päť rokov. Spomenul, že

v decembri 2016 zabezpečili 100 miliónov z republikového rozpočtu a v tomto roku ďalších 117. Nepočítal pritom prostriedky, o ktoré sa budú uchádzať na pokrajinských súbehoch, a tie, čo dostanú z fondov EÚ a od súkromných partnerov. Ako povedal, pre neho je najzaujímavejší projekt Čínskej štvrte a pokračovanie výstavby Hudobno-baletnej školy s prvou koncertnou dvoranou v Novom Sade. Informoval, že sa s desiatimi projektmi uchádzali v európskych fondoch. Okrem týchto bodov výborníci na schôdzi schválili niekoľko podrobných regulačných plánov, ako i rozhodnutie o doplnení zakladateľského aktu VKP Čistoća. Povolili tiež Verejnému mestskému dopravnému podniku (JGSP) používať nehnuteľnosti na lokalite Medzimestskej autobusovej stanice. Ani toto zasadnutie Zhromaždenia mesta Nový Sad neprešlo bez kádrových zmien. Novým členom Komisie pre plány sa stal Radonja Dabetić a tajomníčkou komisie je Nada Milićová. Riaditeľom Turistickej organizácie Mesta Nový Sad sa stal Branislav Knežević.

podárskej univerzity v Nitre, ktorá patrí k najrenomovanejším vedeckým inštitúciám zaoberajúcim sa skúmaním fenoménu a politiky rurálneho rozvoja v Európe. Práve vedci z tejto univerzity, s ktorou máme podpísanú dohodu o spolupráci, nám pomohli, aby sme stanovili náplň činnosti a vypracovali projekt s názvom Regionálny brand Báčky, ktorý má pozitívne vplývať na vidiecky rozvoj. Týmto projektom sme chceli pomôcť malým výrobcom z vidieckych prostredí prekonať dva veľké problémy. Prvým je zviditeľnenie ich výroby. Dokonca i vtedy, keď sa vyznačuje veľmi vysokou kvalitou, nie je dostatoč-

ne povšimnutá ani v mestách, ani na trhu. Druhou záležitosťou je rozšírenie možností odbytu, keďže malí výrobcovia, napriek tomu, že dosahujú kvalitné výsledky, nemajú veľké množstvo produktov, ktoré by im umožnili presadiť sa vo veľkých obchodných reťazcoch. Chceli sme ich zoskupiť a pridelením značky Regionálny brand Báčky umožniť im istú viditeľnosť, legitimitu na trhu. Všetko v záujme ich spoločného promovania na rôznych podujatiach. V druhej fáze projektu šlo aj o vznik spoločného elektronického portálu, prostredníctvom ktorého môžu ľahšie prezentovať svoju výrobu, realizovať odbyt a predávať svoje produkty.

a zasadnutí Zhromaždenia mesta Nový Sad v piatok 24. februára prerokovali 15 bodov rokovacieho programu. Výborníci značnú pozornosť venovali dvom bodom. Prvým z nich bol návrh na založenie Kultúrneho centra Rumenka v Rumenke. Druhým bola správa o práci organizačného výboru, ktorý realizoval iniciatívu ku kandidovaniu Mesta Nový Sad na Európske hlavné mesto kultúry 2021. Ako bolo počuť, Ustanovizeň pre kultúru a vzdelávanie Kultúrne centrum Rumenka sa zakladá s cieľom organizovať a zveľadiť kultúrny život v tejto dedine v blízkosti Nového Sadu. Program práce zamerajú na realizovanie rozmanitých kultúrnych aktivít, a to pre príslušníkov všetkých národnostných spoločenstiev žijúcich v Rumenke a pre všetky vekové kategórie. Dlhodobým cieľom založenia KC je, aby Rumenka pomocou kvalitného a rôznorodého programu zaujala zaslúžené miesto na kultúrnej mape Vojvodiny a Srbska. Opoziční výborníci v diskusii po-

Nový Sad – Európske hlavné mesto kultúry 2021

vedali, že sú plánované výdavky pre správnu a dozornú radu KC, v ktorom budú traja zamestnaní, príliš vysoké. Vyjadrili mienku, že je založenie tohto centra dobrým krokom k decentralizácii kultúrnych obsahov, ale i to, že sú takéto obsahy potrebné aj v sídliskách Liman a Novo naselje. Keď ide o činnosť organizačného výboru pre realizáciu iniciatívy, aby Mesto Nový Sad kandidovalo na Európske hlavné mesto kultúry 2021, správa sa vzťahovala na obdobie rokov 2011 – 2016. O správe, v ktorej sú napočítané všetky aktivity, včítane finančnej

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: NEMANJA STAROVIĆ, RIADITEĽ REGIONÁLNEJ ROZVOJOVEJ AGENTÚRY BÁČKA

Treba sa zviditeľniť

Oto Filip

edným z aktívnych účastníkov nedávneho snemovania o možnostiach rozvoja celkového, vrátane vínneho turizmu, ktoré sa konalo v Sriemskych Karlovciach, bol i riaditeľ Regionálnej rozvojovej agentúry Báčka Nemanja Starović. Hovoril o význame regionálnych značiek tejto oblasti, taktiež o skúsenostiach získaných od iných. Samozrejme, aj o tom, čo znamená podnikanie na vidieku, čo podnietilo otázku: − Ako hodnotíte pôsobenie agentúry, v čele ktorej ste,

www.hl.rs

v záujme napredovania vidieka? − Oblasťou, do ktorej sme sa chceli zapojiť, je práve vidiecky rozvoj, ktorému sa v Srbsku nevenuje dostatočná pozornosť. Povedal by som, že celkový rozvoj dediny nemusí vždy nutne korešpondovať s rozvojom poľnohospodárskej výroby. Často sa dokonca stáva, že je práve agroekonomika v rozpore so zásadami rurálneho rozvoja, lebo toto odvetvie dakedy priam diktuje vyľudňovanie dedín, dovoz jednotlivých potravín z cudziny. Na rozdiel od toho vidiecky rozvoj trvá na rozvoji dedín. My sme využívali skúsenosti Slovenskej poľnohos-

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

39. MEDZINÁRODNÝ VEĽTRH TURIZMU V BELEHRADE

Urči si trasu cez Sriem Anna Lešťanová

od heslom Užite si to načas vo štvrtok 23. februára v Belehrade otvorili štvordňový 39. Medzinárodný veľtrh turizmu. V šiestich halách belehradského veľtrhu sa tohto roku predstavilo okolo 1 100 vystavovateľov z 56 štátov a partnerskou krajinou bola Čierna Hora. Po tretíkrát na tomto veľtrhu spoločne vystúpili turistické organizácie z miest a obcí Sriemu, ktoré propagovali túto časť Vojvodiny ako jedinečnú turistickú destináciu. Pod heslom Divan je kićeni Srem bohatú turistickú ponuku pre oddych, šport, zábavu a rekreáciu na stánku mali obce Inđija, Irig, Pećinci, Ruma, Sriemske Karlovce, Stará Pazova, Šíd, ako aj mesto Sriemska Mitrovica s odkazom Urči si trasu cez Sriem... Na stánku veľkosti okolo 100 štvorcových metrov sa predstavili v rámci priestoru Turistickej organizácie Vojvodiny. V porovnaní s vlaňajším rokom úprava a koncepcia stánku bola celkom inakšia a tentoraz trefne

Anna Očovajová zo Starej Pazovy na veľtrhu

dotvorila všetko to, čo je späté s týmto regiónom, jeho špecifickosti a rozličnosti. Turistickí pracovníci zo Sriemu pripravili spoločný promočný materiál, kde v piatich brožúrkach ozrejmili kultúrno-historické dedičstvo, • ĽUDIA A UDALOSTI •

ekoturizmus a možnosti rozvoja vidieka a etnoturizmu. Tu je i kompletný kalendár podujatí, ktoré sa majú realizovať počas roka 2017. Nevynechali ani náboženské objekty v Srieme, ktoré tiež môžu byť zaujímavé pre turistov. Okrem tohto pripravili osobitný balík ponuky obsahujúci výletné miesta a pohostinské objekty pre každú obec, resp. mesto, takže si každý veľmi ľahko môže určiť svoju vlastnú trasu cez Sriem. V prvý deň veľtrhu na stánku Sriemcov usporiadali kratšiu prezentáciu s umeleckým program, kde vystúpila spevácko-hudobná Z prezentácie v prvý veľtrhový deň skupina Vrelo z Rumy. Pre návštevníkov sriemskeho stánku počas štyroch veľtrhových dní prebiehala odmeňovacia súťaž, v ktorej návštevníci mohli vyhrať výlet pre dve osoby, vstupenky na rôzne programy, plavbu loďkou a pod. Odmeny zabezpečili pohostinské objekty a samotné turistické organizácie. K celkovej atmosfére prispela aj rozmanitá gastronomická po- Pohľad na stánok sriemskych obcí nuka.

Početní návštevníci, ktorí sa pristavili pri stánku Obce Stará Pazova, mali možnosť sledovať, ako Anna Očovajová, známa pazovská insitná maliarka, maľuje ozdobné taniere. Súbežne s veľtrhom turizmu prebiehali ďalšie tri podujatia: Medzinárodný veľtrh zariadení pre hotelierstvo a pohostinstvo HORECA, Veľtrh vína BeoWine a Veľtrh suvenírov Navštívte Srbsko.

NA NÁVŠTEVE TURECKA spolu so skupinou ďalších poľnohospodárov zo Srbska od 9. do 12. februára pobudli aj šiesti Selenčania. Do tejto skupiny sa dostali vďaka záujmu o poľnohospodársku mechanizáciu, traktory, ktoré na našom trhu ponúka práve turecká továreň na výrobu traktorov Hattat a ktoré sú cenovo výhodné vzhľadom na ich silu, ale aj na priemernú veľkosť pozemkov v súkromnom vlastníctve. Záujemcov do Turecka zaviedol podnik VPG z Nového Sadu, ktorý na našom trhu sprostredkuje predaj traktorov tureckého výrobcu. Účastníci zájazdu mali možnosť sledovať celý výrobný proces a nakoniec na tvári miesta aj vyskúšať nové traktory. Zo Selenče do Turecka cestovali: Jozef Slonka, Zlatko Gašparovský, Michal Kutenič, Vladimír Čapeľa, Štefan Daniček a Vladimír Trusina, ktorí sa domov vrátili plní pozitívnych dojmov a očarení tým, čo videli. Okrem továrne skupina mala možnosť pozrieť si aj Istanbul. J. B-di 9 /4740/ 4. 3. 2017

Ľudia a udalosti KLUB POĽNOHOSPODÁROV BÁČSKY PETROVEC

Zabehanými cestičkami Jaroslav Čiep

že v zimnom období od januára do hospodárení uviedol, že uskumarca zorganizovali navštívené točnili obrat viac ako 730-tisíc lub poľnohospodárov v Petrov- prednášky a obnovili aj Pavlovskú dinárov a do tohto roku preniesli ci od februára predminulého zábavu. Rovnanie poľných ciest zo 234-tisíc din. Správy Dozornej roku spravuje vedenie v čele klub organizuje už viac ako 30 s predsedom Jankom Kováčom. rokov, takže získané skúsenosti Tradičné výročné zhromaždenie z predchádzajúceho obdobia poľnohospodárov sa iste pomohli, že sa uskutočnilo v sobotu aj vlaňajšia akcia 18. 25. februára v priestoa 19. marca vydarila, roch loveckého domu lebo sa zúčastnilo Lesík. viac ako 500 ľudí. Po privítaní hosPoľnohospodári tí z Hložian, Kysáboli aktívni aj počas ča a Selenče, ako nového podujatia aj predstaviteľov poKlobasiáda, ako i v litického a spoločenrámci Dňa Petrovského života Petrovca ca, kde ich tímy prítomní venovali misúťažili vo výrobe Z výročného zhromaždenia nútku ticha pamiatke čerstvých klobás na troch zosnulých a ovenčili sa aj me- rady a disciplinárnej komisie počlenov klubu, ktorí dailami. Počas Slo- dali Samuel Oros a Jaroslav Ušiak, umreli medzi dvoma venských národných ktorí podotkli, že v práci klubu zasadnutiami. Ná- Janko Kováč slávností na nádvorí nebolo nedopatrení. sledne zhromaždeklubu zorganizovali Keď ide o aktuálny rok 2017, nie rozhodlo, že zasadnutiu bude zábavu s hudbou a baraním pap- predseda Kováč ozrejmil, že zimné predsedať Pavel Severíni. rikášom. prednášky organizujú od polovice V správe o činnosti Klubu poľnoPokladník Gabriel Paulíny v januára. Aj tohto roku sa dobre hospodárov na rok 2016 sa uvádza, správe o vlaňajšom finančnom zabávali na Pavlovskej zábave

a na druhom medzinárodnom festivale klobás v Petrovci, kde skupina mladých členov podľa mienky obecenstva získala druhé miesto. Akcia rovnania ciest aj tohto roku bude dvojdňová, asi koncom marca, čo závisí od počasia. Ak finančné možnosti dovolia, plánujú prekryť strechu na klube, čo sa im nepodarilo uskutočniť vlani. Zhromaždenie schválilo, aby sa novými čestnými členmi Klubu poľnohospodárov Báčsky Petrovec stali: Pavel Tancik, Pavel Tordaji (Pr vomájová), Pavel Pucovský, Ján Diňa, Daniel Kopčok a Ján Ďurovka z Kysáča. Na záver sa prihovorili aj hostia: predseda obce Srđan Simić, predseda Rady MS Ján Rybovič, predsedníčka Spolku petrovských žien Mária Gašparovská a hosť z Kysáča Ján Ďurovka. Po zasadnutí sa poľnohospodári bavili pri chutnom paprikáši, ktorý prichystal kuchár Vladimír Dudáš s pomocníkmi.

Z AKTIVÍT KLUBU KULPÍNČANOV

Nezištne pracujú pre svoje prostredie Katarína Gažová

a sklonku februára členovia správy Klubu Kulpínčanov sa stretli s cieľom stanoviť plány združenia a spôsoby ich realizácie. Ideí a nápadov odznelo neúrekom, po nich nasleduje trpezlivá práca. Predseda Klubu Kulpínčanov Pavel Zima oboznámil členov, že je pripravená ďalšia, v poradí jedenásta busta. Ide o bustu Lazu Dunđerského, ktorú stvárnil sochár Dr. Vladimir Jokanović a do aleje významných osobností z dejín Kulpína, teda do Parku Stratimirovićovcov, má byť umiestnená v polovici apríla. Prípravy v súvislosti s touto aktivitou klubu sa už rozbehli naplno. Člen správy klubu Miloš Vlaov pripomenul, že práve vtedy si pripomenú dva významné dátumy súvisiace s touto osobnosťou: 140. výročie narodenia a storočnica

www.hl.rs

úmrtia Lazu Dunđerského, takže postavenie busty bude mať historické opodstatnenie. Nasledujúca aktivita, ktorú zaradili medzi plány klubu na tento rok, je úprava Parku Stratimirovićovcov, v ktorom je aleja významných osobností. Úprava tohto priestoru je náročná a vyžaduje si hodne finančných prostriedkov. Na tieto účely bude potrebná pomoc donátorov, aby sa tento priestor mohol dôkladne upraviť a aby sa stal príjemným miestom v centre, tak pre Kulpínčanov, ako aj pre turistov. Todor Radanov informoval správu klubu, že sa v Kulpíne pripravuje zaujímavá výstava. Ide o výstavu starších typov Vlani do aleje v Kulpíne pribudla počítačov a plánované je, že busta Đorđa Đoku Dunđerského bude umiestnená v dolnej časti veľkého kaštieľa. Táto nezvy- ka záujemcov aj z radov mladšej čajná technická výstava iste prilá- populácie.

Informačno-politický týždenník

Okrem najnovšej busty v aleji je v pláne nainštalovať osobitné tabuľky ku každej buste. Na nich budú koncízne napísané dve − tri vety o osobnosti, ktorej busta zdobí kulpínsku aleju, v slovenčine, srbčine a angličtine. Takýmto spôsobom sa hostia zblízka a zďaleka budú môcť informovať o významných osobnostiach z minulosti Kulpína. V priebehu sú aj prípravy na modelovanie busty Jána Amosa Komenského, ktorá bude umiestnená v areáli rovnomennej základnej školy. Klub Kulpínčanov prispeje k tomu, aby sa aj toto dielo realizovalo. Členovia správy Klubu Kulpínčanov hovorili aj o vypracovaní sochy väčších rozmerov, ktorá by symbolizovala sťahovanie Srbov a Slovákov do Kulpína, ako aj ich dlhoročné spolužitie na tomto území. Tento projekt je síce náročný, ale predsa uskutočniteľný. • ĽUDIA A UDALOSTI •

LICITÁCIA ŠTÁTNEJ PÔDY V KOVAČICI

V ponuke omnoho menšie plochy Anička Chalupová

utorok 21. februára tohto roku sa v sieni Miestneho spoločenstva Kovačica uskutočnila prvá verejná licitácia štátnej pôdy na rok 2017. Tentoraz v ponuke bolo veľmi málo obrábateľnej pôdy, iba niekoľko desiatok hektárov, viac bolo pastvísk a lúk. Zhruba 1 600 ha štátnej pôdy bolo podľa práva prednostného nájmu prenajatých dobytkárom v Kovačickej obci, kým niekoľko tisíc hektárov pôdy, podľa zákona o reštitúcii, bolo vrátených majiteľom, vysvetlil Jozef Haviar, odborný spolupracovník Oddelenia pre poľnohospodárstvo obecnej správy v Kovačici. − Prevažnú časť štátnej pôdy ponúkanej na licitácii do prenájmu tvorili pozemky v katastrálnej obci Samoš a o niečo menej ponúkanej pôdy bolo v Kovačici,

Debeljači, Uzdine a Idvore. V Samoši je prenajatých zhruba 40 ha ornej pôdy, kým v Crepaji je všetka obrábateľná pôda rozdelená dobytkárom, a to fyzickým osobám a dvom veľkým farmám Fotos, ktoré sa zaoberajú chovom dojníc a ošípaných. Zvyšná pôda bola predmetom licitácie, pričom prevažnú časť tvorili pastviská a iba niekoľko desiatok hektárov bola obrábateľná pôda. Aký bol tohtoročný záujem poľnohospodárov? − Záujem bol očakávane menší, lebo bolo menej pôdy. Parcely boli menšie a nenachádzali sa celé na jednom mieste. Napr. o jeden balík, ktorý obsahoval o čosi viac ako 10 ha, sa zaujímali menší poľnohospodári, ako aj v uplynulom roku, keď bolo omnoho viac takej pôdy a samým tým aj viac záujemcov. Tentoraz na licitáciu prišlo asi 30 poľnohospodárov,

Jozef Haviar (zľava) so spolupracovníkom Marinkom Miladinovićom

ktorí sa zaujímali o nájom ornej pôdy, takže sa akcia rýchlo skončila. Licitácia prebiehala pokojne, bez akýchkoľvek incidentov a nedorozumení. Aké boli ceny licitovanej pôdy? − Priemerná cena bola vlastne začiatočná cena prenájmu, ktorá bola čosi viac ako 277 eur za hektár, s tým, že to bola pôda 2.

triedy. Cena pôdy 1. triedy bola o niečo vyššia. Najviac bolo pôdy 3. triedy, ktorá je prenajatá za 250 eur hektár. V týchto dňoch v obecnom Oddelení pre poľnohospodárstvo naplno bežia prípravy na nový ročný program, na základe ktorého sa čoskoro uskutoční licitácia na obdobie rokov 2017/2018.

KYSÁČ

Rastie záujem o pestovanie ovocia Elena Šranková

ajitelia škôlky PlantFactory, s. s r. o., v stredu 22. februára v Kysáči zoskupili záujemcov o pestovanie ovocia a zorganizovali užitočnú a zaujímavú prednášku. Súdiac podľa počtu prítomných, najmä mladých, záujem o ovocinárstvo jestvuje. O tom, či je ono udržateľné a najmä výnosné, hovoril prof. Dr. Zoran Keserović z Poľnohospodárskej fakulty v Novom Sade. Oboznámil prítomných s najnovšími technológiami v pestovaní jabĺk, hrušiek, čerešieň a iného ovocia. Hovoril i o pravidlách, ktoré sa musia uplatniť pri zakladaní a vysádzaní ovocného sadu, lebo chyby sú neprípustné. Predstaviteľka Pokrajinského fondu pre rozvoj poľnohospodárstva Sandra Sogićová-Mojsilovićová informovala o súbehoch na udelenie úverov. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Najmä úverov na vysádzanie viacročných sadeníc ovocia a vinohradu, ale aj na kúpu ochranných sietí, výstavbu skladovacích objektov a novej mechanizácie. Ako bolo počuť, možno sa uchádzať o viac úverových línií. Ináč škôlka PlantFactory majiteľov Michala Privizera a Jána Ďurovku ponúka knip a let it grow najvyspelejšie sadenice ja-

bĺk, ktoré zabezpečujú výrobcom rýchlu úrodu a vysoké výnosy. Spolupracujú so serióznou talianskou škôlkou, ktorá zaručuje kvalitu. Ako bolo počuť, toho času sa mnohí výrobcovia obilnín orientujú na ovocinárstvo, hoci je tá cesta pre nich neznáma. Podľa slov M. Privizera, ktorý má veľa skúseností v tejto oblasti, majitelia škôlky sa každému klientovi

snažia zabezpečiť logistiku pri zakladaní ovocného sadu, tiež vybaviť dokumentáciu, aby sa mohol uchádzať o úvery vo fondoch, a to v Pokrajinskom fonde pre rozvoj, Pokrajinskom sekretariáte pre poľnohospodárstvo a Správe pre agrárne platby pri Ministerstve poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia. V škôlke PlantFactory majú tri svetovo najpopulárnejšie odrody: golden delicious Reinders, gala a granny smith. Ide o hľadané odrody tak na európskom, ako i na ruskom trhu. Cieľom škôlky je založiť v okolí Kysáča, kde je dosť záujemcov o ovocinárstvo, silné ovocinárske družstvo podľa talianskeho vzoru, čo by prispelo k zníženiu trov a k spoločnému nastupovaniu na trhu. Preto s prednáškami, podobnými stredajšej, mienia pokračovať naďalej. Foto: z archívu M. Privizera

9 /4740/ 4. 3. 2017

Ľudia a udalosti BÁČSKY PETROVEC

Vítaná akcia Očisťme svet Jaroslav Čiep

Lenže... trhovisko nie je len ohradená časť. Už o vlaňajšej zmene vedenia roky aj z druhej strany manažmentu Verejno-koBegeja, predovšetkým munálneho podniku Progres na rozšírenej vozovke v Báčskom Petrovci nasledovali pred skladom, parkujú určité zmeny. Predovšetkým sa nákladné autá naložené to týka komunikácie podniku so drevom na predaj a ich zákazníkmi. Občania na domové vodiči poctivo platia poadresy dostali oznámeplatok za predaj nie, že sa podnik mieni správe trhoviszaoberať zberom a seka. Problém Osožná akcia komunálneho podniku parovaním komunálje v tom, že s neho odpadu vo väčšej cieľom obsadiť čím výhod- len trochu silnejší vietor a všetok miere ako doteraz. Je nejšie miesto predajcovia odpad zakončí v Begeji. Svedčí o to logické, keďže petdreva prichádzajú do Pet- tom aj fotografia, na ktorej vidieť, rovská skládka „praská rovca už vo štvrtok a do že je voda v Begeji znečistená vo švíkoch“, neraz tu večera sú tam „našpikova- všelijakým odpadom. Výzvu riešiť vzbĺkne oheň a toxický ní“ jeden vedľa druhého. problém s košmi neadresujeme dym doslova otravuje Pravdaže, tam vo svojich iba komunálnikom, ale aj Miestobčanov. Keďže je dávvozidlách aj prespia, aj nemu spoločenstvu a obecnej no sľubovaná regionálobedujú. Preto po sebe správe, ktoré by sa mali starať o to, na skládka v Novom zanechajú hŕby plasto- aby si Petrovec zachoval povesť Sade ešte stále v „pre- Súčasný stav v strede Petrovca vedľa trhoviska vého odpadu, ktoré by čistého mestečka. Lebo tomu natálnom období“, namožno ochotne odložili v súčasnosti tak nie je, a zvlášť skutku možno povedať, že ide o lo- no býva v piatok. Po uplynutí do košov, ale tie nikde v okolí centrum Petrovca, skôr ako jeho gický a racionálny krok miestnych otváracích hodín ohradenú časť až do 300-metrovej vzdialenosti okrajové časti, je plný rôzneho komunálnikov. Petrovčania dostali trhoviska pozametajú a vyčistia. jednoducho nejestvujú. Stačí čo odpadu.

aj kalendár s označenými dňami, kedy progresovci budú odvážať plastovú ambaláž, kedy papier či lístie a ostatný odpad s podrobným návodom, ako ho treba prichystať a vyniesť pred dom. Zatiaľ sa akcia dobre zabeháva. Trhové dni v Petrovci sú v utorok a v piatok, pričom zvlášť ruš-

JÁNOŠÍK

Detské ihrisko terčom vandalov Vladimír Hudec

škody je sklamanie a znechutenie z toho, že si jednotlivci nevážia dobré skutky a nové hodnoty, ktoré sa vytvárajú. Tým skôr, že ide o objekty vystavané pre deti, ktoré by všetkým mali byť vzácne a ktoré z ihriska mali vskutku veľkú radosť. Inak ihrisko je vybudované na mieste starého cintorína, ktoré mnoho rokov stálo zaburinené

eden alebo viacerí nezodpovední, predpokladá sa, že mladí ľudia, pod rúškom noci v polovici mesiaca svoju nadbytočnú energiu vyliali a nahromadenú zlosť vyvŕšili na dvoch toboganoch na vlani vystavanom detskom ihrisku. Jeden vytrhli z ložiska a na druhom nohou prerazili dieru, takže oba ležia nepoužiteľné. Od predsedu jánošíckeho Miestneho spoločenstva Ivana Listmajera sme sa dozvedeli, že tým spôsobili škodu v sume zo 30-tisíc dinárov, koľko stáli tieto dva tobogany, avšak omnoho väčšie od hmotnej Vandali spôsobili, že tieto tobogany už nie sú použiteľné

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Ihrisko iste bude znova obľúbeným miestom na hru detí

a dedine neslúžilo ku cti. S návrhom vystúpili sami rodičia, ktorí usporiadali zbierku nevyhnutných prostriedkov a mnohé práce na úprave priestoru vykonali dobrovoľne a zdarma. Neskoršie sa do akcie zapojilo Miestne spoločenstvo,

ktoré aj v tomto roku plánuje ďalšie práce na ihrisku a v parku vedľa. Vcelku je to teraz pekne upravený priestor, ktorý treba zveľaďovať, a nie takto búrať. Polícia ihneď po nahlásení činu vykonala obhliadku celého priestoru. Jánošíčania, ktorí aj na spoločenských sieťach prejavili svoje pohoršenie, očakávajú, že polícia rýchlo zistí páchateľov. • ĽUDIA A UDALOSTI •

SPOLOK FILATELISTOV BÁČSKY PETROVEC

So staronovým vedením Jaroslav Čiep

na rok 2017 s prislúchajúcimi finančnými ukazovateľmi. Ako povedali, vlani SFBP zaznamenal ďalšie chvályhodné výsledky a

a domáci členovia. Pre obe výstavy prichystali aj primerané katalógy a nechýbala ani burza zberateľov. Petrovskí filatelisti svoje zbierky vystavovali v Apatíne. Ján Rybársky v rumunskom Temešvári získal strieborné ocenenie. Vlani takisto prezentovali knihu Známka – okno do sveta, kde sú ozrejmené 40-ročné dejiny spolku filatelistov, k tomu udelili

polok petrovských filatelistov v nasledujúcom štvorročnom období naďalej pôsobí so staronovým vedením. Rozhodli tak na výročnom, resp. volebnom zasadnutí zhromaždenia spolku v pondelok 20. februára v čitárni Knižnice Štefana Homolu, kde sa bežne stretá- Z otvorenia výročného a volebného zhromaždenie petrovských filatelistov vajú. Vo voľbách uskutočnených úspechy. Filatelisti sa na výročnom zasadnutí petrov- pravidelne stretávali skí filatelisti do vedenia zvolili dvakrát do mesiaca, vyrovnakú zostavu ako v minulom mieňali si známky a zámandáte. Za predsedu zvolili sobovali sa známkami a Mr. Pavla Lomianskeho, za pod- iným filatelistickým mapredsedu Jána Rybárskeho, za teriálom. V rámci osláv tajomníka Rastislava Speváka Dňa Petrovca uspoa za pokladníka a distributéra riadali 5. Dni filatelie Fedora Červenského, ktorý sa v Petrovca. Na SNS 2016 doplnkových voľbách pre úmrtie usporiadali 12. medzidoterajšieho predsedu Dr. An- národnú filatelistickú dreja Myjavca stal i predsedom výstavu Petrovec fila čestného súdu spolku. 2016, na ktorej svoje Malá ukážka z vydaných tlačovín spolku Predtým filatelisti na zasadnutí exponáty vystavovali posúdili a schválili správu o čin- hostia zo Slovenska, Republi- príležitostné jubilejné uznania nosti a finančnú správu spolku na ky Srbskej, ZFV, ZFS, filatelisti z – plakety a ďakovné listiny. V roku rok 2016, ako aj program práce priateľského spolku z Apatína 2016 súhrnne vydali 11 príleži-

tostných vydaní s oficiálnymi poštovými pečiatkami. Tie sa týkali 135. výročia úmrtia Štefana Homolu, 110. výročia narodenia Michala Topoľského, 95 rokov od narodenia Paľa Saba Bohuša, 260 rokov od príchodu Slovákov do Hložian, 125. výročia založenia Dobrovoľného hasičského spolku, 150. výročia divadla v Petrovci, 185 rokov od úmrtia Juraja Rohoniho a 85 rokov od smrti Adama Vereša. Ostatné vydania sa týkali filatelistických výstav v Petrovci. Uvedené aktivity filatelisti, vrátane ich numizmatickej sekcie, realizovali s necelými 60-tisícami dinárov. Aktivity spolku ani v aktuálnom roku nepoľavia, hoci v našej krajine situácia vonkoncom neprospieva filatelii a agilnosť svojich členov využijú na prípravu ďalších výstav a vydaní. So skromnými hmotnými prostriedkami a stredne veľkým počtom členov – 25 – spolok nielen pretrváva v domácom prostredí, ale uskutočňuje nadpriemerné úspechy, zachovávajúc a zveľaďujúc tak svoje renomé a tradíciu.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbumbumbumbum! Oznamuje sa občanom, že sa Združenie pougárov (Zépé) ohrádza aj sa dištancuje od jednotlivých svojich nekorektných členov, ktorí NČ sa so skľučujúcou skutočnosťou, že nemôžu dostať vyšší plat, vyrovnávajú hravým využívaním, t. j. zneužitím možnosti robiť alias bubnovať viac. Zépé taktiež, s patričnou hrdosťou a patričnejším zadosťučinením, verejnosti dáva na vedomie, že podaktorí pougári, vedome či nevedomky, sa šikovne vyhýbajú meču cenzúry nadstavením štítu so štítkom Seba• ĽUDIA A UDALOSTI •

cenzúra. Radostná správa prichádza z postu budúceho bývalého pána premiéra (BBPP). Ako uvádza Blesk, pán Vučić povedal, že sa v tomto roku značnejšie zvýšia platy vo verejnom úseku. Určite to nemá nič spoločné s prezidentskými voľbami avizovanými na 2. apríla. Tak veru, ľudkovia boží! Sľuby sú sľuby; radujme sa – veseľme sa... Ako všetci pokrokoví voliči. A ignorujme titulky typu: Opozícia v panike, kto je Vučićov trojan... Však je to čistá provokácia − singulár

namiesto plurálu?! Poďme, vážení, do nižších polôh. Mnohí sa sťažujete, že vás mnohí obťažujú mnohými predvolebnými telefonátmi, že vám tuj-tuj brnkajú domov aj v nočnej hodine, že či, hát, budete hlasovať za budúceho víťaza. No veru, vážení, trošku viac zodpovednosti by vám na tele a na duši neublížilo. Prosím! Zavolajte sami. Vari len viete, kam. Napred, voliči! Z mesta Kraljeva Blesk hlási, že tamojší občania viac naháňajú niekoho, kto im vybaví miesto pre

hrobku, než pracovné miesto. Div sa mi svete! Ľudia sú proste realisti: je im jasné, kam sa skôr možno dostať. Na záver odmena, jednodvebubnovania zdarma pre toho, kto pomôže pougárom prenajať lietadlo za 200 eur (trebárs podľa návodu samotného BBPP) s cieľom pougárskej kampane v ústrety nasledujúcim, akýmkoľvek, voľbám; však aj po aprílových hádam len dáke, a skoro, budú... Bumbumbumbum!

9 /4740/ 4. 3. 2017

Ľudia a udalosti MAČKARE 2017 V GOLUBINCIACH

Pestrý karnevalový sprievod Anna Lešťanová

Podujatie organizuje chorvátsky Kultúrno-osvetový spolok Tomislav, za podpory obecnej Turistickej organizácie, a hlavným patrónom je Obec Stará Pazova.

a tradičnom podujatí Mačkare občania Golubiniec znázorňujú starodávne magicko-náboženské obrady, na ktoré si s veľkým nadšením chystajú primerané masky. Tohtoročné, v poradí siedme Mačkare trvali štyri dni, od 24. do 27. februára. V rámci tohto z roka na rok čoraz populárnejšieho podujatia prebiehal i maškarný bál a karneval. Ako povedal Vlatko Ćaćić, predseda organizačného výboru, ide o jedinečné podujatie, na ktoré sa občania Golubiniec pripravujú počas celého roka. Mačkare sa stali svojráz- Z masiek pre dospelých najväčšmi nym brandom Golubiniec. zapôsobili Tom a Jerry

V sobotu v miestnej športovej hale usporiadali maškarný bál, ktorý bol súťažného rázu, kým v nedeľu hlavnými ulicami Golubiniec tiahol karnevalový Organizátor sprievod. Vlatko Ćaćić Zo s k u p i l na stovky maskovaných detí a dospelých nielen z tejto dediny, ale aj zo širšieho okolia. Zahraniční hostia pricestovali z Maďarska a Chorvátska.

V kategórii detských masiek zvíťazila Bábika

V ozaj silnej konkurencii súťažili masky od výmyslu sveta. V kategórii detských masiek zvíťazila maska Bábika a v kategórii dospelých Tom a Jerry. Tvorcovia masiek sa zriekli peňažných odmien v prospech päťročného Stojana Radeku zo Starej Pazovy, čím podujatie nadobudlo humanitárny ráz.

SELENČA

Vyznamenania pre hasičov Juraj Berédi

a nedávnom výročnom a volebnom zasadnutí si členovia selenčského Dobrovoľného hasičského spolku zvolili nové vedenie. Práve keď naplno prebiehali prípravy na tradičný Fašiangový bál, ktorý organizuje tento spolok, dostali peknú, neočakávanú správu z Požiarnického zväzu Srbska z Belehradu. Ide o rozhodnutie, ktoré podpísal predseda tohto zväzu Dragan Mihajlović a ktoré znie, že traja členovia sa pri príležitosti 105 rokov jestvovania tohto spolku stali nositeľmi vyznamenania Jeho kráľovskej výsosti princa Tomislava Karađorđevića tretieho stupňa. Toto vyznamenanie za úspešnú dlhoročnú činnosť a prínos k zachovaniu a pôsobeniu spolku dostali Ján Ralbovský, Ján Švec a Ján Horvát. Na Fašiangovom bále v sobotu

www.hl.rs

25. februára predseda Daniel Durandzi privítal členov spolku, ako aj hostí: tajomníka Požiarnického zväzu Vojvodiny Miroslava Milanovića, tajomníčku Požiarnického zväzu mesta Nový Sad Ljubicu Krnjaićovú, veliteľa požiarnickej jednotky mesta Nový Sad Mirka Ilića a predstaviteľov požiarnických spolkov, s ktorými selenčský spolok má tradičnú spoluprácu. Potom nasledovalo odovzdávanie vyznamenaní. Ján Ralbovský z oprávnených dôvodov neprišiel osobne prijať vyznamenanie, Ján Švec a Ján Horvát sa zúčastnili na podujatí. Veliteľ selenčskej požiarnickej roty Ján Horvát potom prítomným predstavil nový výstroj, ktorý nedávno kúpili, a to dva obleky pre požiarnikov, ktoré sú ohňovzdorné a vodovzdorné, takže sa dajú použiť pri hasení požiarov tak na otvorenom, ako aj v uzavretom priestore.

Informačno-politický týždenník

Slávnostná chvíľa pre selenčských hasičov: Ján Horvát (vľavo) preberá vyznamenanie

Po oficiálnej časti bálu nasledovala zábava pri hudbe skupiny Leopol bend zo Se-

lenče a pri vlastnej dychovej hudbe do skorých ranných hodín.

KRÁTKE SPRÁVY

Binguľa Rybací bál. Ako je v Binguli dávno zvykom, aj tohto roku binguľskí ochotníci usporiadali tradičný Rybací bál. Keďže sa im nepodarilo usporiadať ho skôr a venovať Máriám, realizovali ho v sobotu 18. februára a venovali Zuzanám. Na bále podávali večeru, ktorú si prítomní mohli vopred objednať,

a to rybaciu polievku, pečenú rybu (kapra) a šalát. Po bohatej večeri nasledovala tanečná zábava, ktorá trvala do ranných hodín. Za prítomnosti početných hostí, tak z Bingule, ako i z okolitých dedín − Erdevíka, Šídu, Lugu a Ľuby, na dobrú náladu hral domáci KIKI band. D. B. • ĽUDIA A UDALOSTI •

CHUŤOVÁ OLYMPIÁDA V PADINE

Podujatie Víno, hudba, klobása odznelo 23-krát Anička Chalupová

nábreží. nielen najlepšie Tohto roku súťažilo 8 výrobcov chutila, ale aj iestny odbor Matice slo- vín. Komisia poverená výberom pekne vyzerala, Časť odmenených výrobcov: (zľava) Gustáv venskej v Padine bol i tohto najkvalitnejšieho vína na tom- voňala a bola Štaub (prvá cena za klobásu), Zdenko Petráš roku hlavným to podujatí, ktorá dobre vyúdená, (prvá cena za víno) a Juraj Šiška usporiadateľom trapracovala v zlože- tento rok vyrobil (tretia cena za klobásu) dičného spoločenskoní Martin Ďuriš, Ján Gustáv Štaub z -zábavného podujatia Husárik a Katarína Padiny, na druhom mieste za- titul sa dostal do rúk Anny HalaVíno, hudba, klobása, Petrášová, dbala na kotvil Pavel Petráš z Padiny a na jovej z Padiny. Okrem toho dvom ktoré prilákalo veľký sympatickým padinským mativzhľad, vôňu a chuť treťom Juraj Šiška z Kovačice. počet hostí z Padiny vína. Podľa rozhodNa podujatí nechýbala ani voľ- čiarkam Anne Kolárikovej a Zuzaa okolia. ne Melišovej udelili nutia členov V sobotu 25. februprimerané darčeky. komisie titul ára v sieni padinskej Svojimi humornými najlepšieho reštaurácie Hole sa scénkami účastníkov výrobcu vína po 23. raz zhromaždili akcie úspešne zabavili získal Zdenko najlepší výrobcovia Anna Širková a SnežaPetráš, druhú vína a klobás, milovna Garafiátová, známe cenu udelili níci slovenskej ľudo- Titul najsympatickejšej Pavlovi Karasopadinské herečky. dámy získala vej hudby a dobrej Na zábave nevystala vi a tretiu MiroPadinčanka Anna zábavy. Po uvítacích Halajová ani bohatá tombola, slavovi Kukučslovách a príležitostv ktorej účinkovali kovi, všetkým nej básni, ktorú predniesol Janko z Padiny. vari všetci prítomní. Humor je liek pre dušu: Snežana Garaﬁátová Kolárik, člen Výkonného výboru Na tradičnom podujatí O titul najchutnejšej klo- a Anna Širková MOMS v Padine, účastníci podu- básy sa uchádzali deviati Víno, hudba, klobájatia a hostia matičiari, ktorí prišli výrobcovia tejto domácej špe- ba najsympatickejšej účastníčky sa v Padine sa podávala chutná zo susednej Kovačice, Vojlovice, ciality. Komisia v tejto kategórii večierka. Podľa rozhodnutia troj- večera a dobrá zábava, kde do Bieleho Blata a Hajdušice, spo- pracovala v zložení Zlatko Šimák, člennej komisie, ktorá pracovala tanca hrali kovačickí hudobločne zaspievali hymnickú pieseň Dušan Babinec a Saša Radović. v zložení Pavel Baláž, Vladimír níci Jaroslav Glózik a Jaroslav Matice slovenskej v Srbsku Po Podľa ich mienky klobásu, ktorá Hudec a Ondrej Suchánek, tento Nemček.

STARÁ PAZOVA

Vínový bál Anna Lešťanová

rvý vínový bál v organizácii staropazovského Združenia vinárov a vinohradníkov sa uskutočnil v sobotu 25. februára v Klube VHV SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Po úvodných slovách Olivera Tóta, predsedu združenia, vínový bál slávnostne príhovorom a prednesom krásneho slova otvoril známy pazovský vinár a vinohradník Juraj Kubečka. Otváraciu časť zaujímavými výrokmi o víne spestril Veno Nechvátal, kým viac o súťaži o naj-vína (v troch kategóriách) povedal Željko • ĽUDIA A UDALOSTI •

Bohinc, someliér sriemsky. Svoje vína na hodnotenie odbornej porote v zložení prof. Dr. Vlado Kovač, technologička Maja Popovićová a someliéri Željko Bohinc a Bojan Kvrgić priniesli vinári a vinohradníci zo Starej Pazovy, Kulpína, Kysáča, Bajše a Novej Pazovy. O najlepšie vína sa uchádzalo úhrnne 41 vzoriek vín (20 bielych, 13 červených a 8 ružových). Podľa rozhodnutia poroty najlepšie biele vína vyrobili Adam Lacković a Atila Totđerđ z Bajše a vináreň Kosanović zo Starej Pazovy. V kategórii červených vín prvé tri miesta obsadili vína Juraja Kubečku zo Starej Pazovy a vinárne Kosanović (merlot 2015 a merlot 2016),

Z otvorenia vínového bálu kým v kategórii ružových vín prvé miesto obsadili vináreň Kosanović, Zdenko Chrťan z Kysáča a Zlatko Dolinaj zo Starej Pazovy. Ako bolo počuť v oficiálnej časti programu, tamojší vinári a vinohradníci sa chcú edukovať a uplatňovať rady odborníkov pri výrobe

vína, o čom svedčí údaj, že tentoraz súťažili ozaj dobré vína. Dobre je takisto, že sa hodne mladých ľudí zapája do tohto združenia. Organizácia prvého vínového bálu prebiehala za podpory Obce Stará Pazova a Miestneho spoločenstva Stará Pazova.

9 /4740/ 4. 3. 2017

Ľudia a udalosti JÁNOŠÍK

Smutná demografická štatistika Vladimír Hudec

ánošícka matrikárka Veronka Chrťanová vlani zosobášila štyri snúbenecké páry. V dvoch prípadoch šlo o Jánošíčanov a v ďalších dvoch mladucha bola Jánošíčanka a ženích z Kovačice, resp. Jermenoviec. Z tých štyroch manželských párov iba Jaroslav Halabrín so svojou manželkou Valentínou zostali žiť v Jánošíku, pokým ostatné tri žijú v Kovačici, Vršci, resp. susedných Jermenovciach. Týmto sa zoznam Jánošíčanov, ktorí vlani uzavreli manželstvo, nekončí, ibaže ostatní boli zapísaní do matriky sobášených tam, kde sa zosobášili a usporiadali svadobnú veselicu. O nič lepšia situácia nie je ani keď ide o novorodeniatka. Vlani sa totiž novorodeniatku tešili iba v dvoch

jánošíckych rodinách. tejto smutnej štatisKolárikovcom sa natike doložíme údarodil Lukáš a Staňovje, že v poslednom com Júlia, teda chlapec čase mnohí, prea dievča. važne mladí ľudia, Najdlhší je zoznam tak jednotlivci, ako zosnulých. Jánošíčania aj celé rodiny odišli sa vlani rozlúčili s 19 za istejším a dôstojspoluobčanmi – 12 nejším životom na Slovensko. K tomu mužmi a 7 ženami. Najmladší vlani zosnulý matrikárka uviedbol 55-ročný Martin la, že si doklady na osvedčenie Slováka Cesnak. V pomerne mladom veku 60 až 68 žijúceho v zahranirokov umreli ešte štyria čí vybavujú aj ďalší Jánošíčania, pokým os- Valentína a Jaroslav občania Jánošíka a tatní zosnulí boli starší Halabrínovci zostali žiť iných častí krajiny, od 70 rokov. Najstaršia v rodnej dedine ktorí majú slovenský medzi nimi bola 98-ročná Kata List- pôvod, čo znamená, že aj oni majú pomajerová, ktorá v tej chvíli bola aj hľad upriamený do pravlasti predkov. najstaršou obyvateľkou Jánošíka. K Od jánošíckej matrikárky Veronky

Z ČINNOSTI KYSÁČSKEJ MIESTNEJ KANCELÁRIE

Dostupnejšie výpisy z matrík Elena Šranková

preukazy. I keď lehota na výmenu starých papierových preukazov Miestnej kancelárii v Kysáči si za biometrické, aj tých trvalých, občania denne vybavujú roz- bola do konca roka 2016, mnohí ličné záležitosti, včítane veľmi to nestačili urobiť. Preto musia prísť aktuálnych dokladov potrebných do miestnej kancelárie, lebo na na osvedčenie Slováka žijúceho výmenu preukazu potrebujú výpis v zahraničí. z matriky narodených a osvedčenie Ako informuje matrikárka Vlas- o občianstve. ta Brnová, vlani až 234 občanov Kysáčska matrikárka informuje požiadalo o vydanie osvedčenia aj o tom, že ľudia narodení vo vojnových rokoch 1941 až 1944, ale čiastočne aj v roku 1940, majú záznamy v maďarskom jazyku, lebo celá kniha je v maďarčine. Mnohí si už skôr prepísali tie zápisy do úradného jazyka a písma. Avšak tí, ktorí to neurobili Budova Miestneho spoločenstva a menia si staré a Miestnej kancelárie osobné preukao národnej príslušnosti potrebné zy, môžu to vykonať teraz. Pravdaže, na získanie osvedčenia Slováka len ak to chcú, inak nie sú povinní to žijúceho v zahraničí. Aj v tomto robiť. Ak však nechcú, aby ich meno roku je záujem o tieto doklady veľký. a mená rodičov zostali v maďarskej Okrem toho matrikárka má mnoho podobe, zmeny môžu vybaviť v odpráce aj z toho dôvodu, že si občania delení pre občianske stavy v Novom ešte stále obstarávajú nové osobné Sade (odsek za građanska stanja

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Novi Sad). Je to bezplatné. Matrikári, a tak i kysáčska, vnášajú všetky údaje z kníh matriky, ako i knihy občanov do elektronickej databázy. Lehota na ukončenie tejto práce bola do konca roka 2016, avšak v takých rozsiahlych miestnych kanceláriách, akou je i kysáčska, práca nebola zakončená. Najstaršia kniha v kysáčskej matrike je totiž z roku 1895. Spolubesedníčka ujasňuje, že matrikárom najprv naložili vniesť všetky údaje. Potom im ministerstvo určilo úsek, aby vnášali údaje od roku 2017 dozadu 100 rokov, teda do roku 1917. Spomenutý časový

Chrťanovej sa ešte dozvedáme, že Jánošík v súlade s rozhodnutím obecného zhromaždenia od prvého januára 2017 nemá svoje vlastné matričné územie, ale spolu so susednou dedinou Lokve tvoria jedno matričné územie so sídlom v Lokve. To inými slovami znamená, že všetky zmeny v živote Jánošíčanov, ktoré sa udejú v dedine, budú zapísané do matrík v Lokve. Keďže sa deti už dávno rodia v pôrodniciach a tam sa aj zapisujú do matriky narodených, v Lokve bude zapisovaný hlavne ten posledný údaj v živote každého človeka, čiže deň úmrtia tých, ktorí zomrú doma, ako aj údaje o sobáši pred matrikárom v Jánošíku. Organizácia práce sa (aspoň nateraz) nemení, čiže matrikárka aj naďalej pracuje v Jánošíku, takže si Jánošíčania všetky občianske záležitosti v jej kompetencii budú môcť vybaviť vo svojej dedine. Foto: z albumu rodiny Halabrínovej úsek rozdelili na ďalšie dva úseky. Prvý sa vzťahuje na roky, odkedy sa začali viesť občianske knihy, a do roku 1946. Druhý časový úsek je od roku 1946 dodnes. Kysáčska matrikárka sa pochválila, že v časovom úseku rokov 1946 až 2017 mala 10 580 záznamov a zostalo jej vniesť ešte takých 17 percent záznamov z rokov 1917 − 1946. Keď všetky tieto údaje budú v databáze, ktorá je napojená na centrálny register, v ktorom sú všetky tri matriky: narodených, sobášených a zosnulých, práca matrikárov bude omnoho ľahšia. Bude to výhodnejšie i pre občanov, lebo si v meste bydliska budú môcť vybrať výpisy zo všetkých troch matrík pre seba, svojich najbližších a predkov. Vybavia si to veľmi ľahko a rýchlo, bez ohľadu na to, kde sú narodení.

Z erdevíckej matriky Ú daje z erdevíckej matriky za rok 2016 sú podobné ako aj v iných dedinách. Najviac zápisov je o zosnulých, kým narodených detí a sobášov je menej. Novorodeniatok v roku 2016 v Erdevíku bolo 18, z toho 9 dievčat (pár blíženiec) a 9 chlapcov. Dievčatá dostali mená: Kataleja, Dunja, Zorana, Milica, Viktorija, Naďa, Ana, Nikolija a Anastasija. Pre chlapcov rodičia zvolili mená: Aleksa, Petar, Novak, Jovan, Veljko, Marko, Denis, Nemanja

a Filip. Uzavretých manželstiev bolo spolu 16, z toho 5 zmiešaných a 2 slovenské. Nakoniec tie najsmutnejšie údaje. Evidovaných úmrtí v Erdevíku vlani bolo 39, ale podľa matrikárky Dany Savićovej ten počet je okolo 100, lebo mnohí umreli v nemocnici v Sr. Mitrovici, Sr. Kamenici, Novom Sade atď., a preto neboli tu zaevidovaní. Najstaršia zosnulá bola narodená v roku 1923 a najmladší zosnulý v roku 1968. D. B-ová • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZO SLOVINSKÉHO ZÁZNAMNÍKA (7)

Kvalita je prvoradá Oto Filip

najrizikovejších potravinárskych putujú do predajproduktov rastlinného pôvodu ní a k zákazníkom. dravej výžive a kvalite a bez- sa u nás dostala múka, ovocné Aby však všetko pečnosti potravín v členských šťavy, cukor, kukurica, tabak... bolo ako načim, je štátoch Európskej únie venu- Najnebezpečnejšie boli výrobky tu kontrola kvalijú sústavnú pozornosť. Produkty živočíšneho pôvodu, takže zvero- ty, v ktorej pôsobí majú osobitné označenia kvality, lekárska inšpekcia bola prinútená viac ako päťdesiat buď európske alebo národné. stiahnuť z trhu viac ako tristo ton ľudí. Títo kontrolujú Tie sa pravidelne kontrolujú, mäsa a údenín, okolo jedenásť vzorky vo všetkých tiež certifikujú nezávislými cer- ton vajec, vyše šesť ton rýb... fázach výrobného tifikačnými orgánmi. Ukážkou Údaje skutočne znepokojujúce, procesu: na farmách rozličných spôsobov ochrany tým skôr, že nekvalitné výrobky jednodňové kurča- Certifikáty sú vizitkou kvality potravinárskych produktov sú priamo ohrozujú zdravie spot- tá, v prípade kŕmeurópske schémy rebiteľov. nych zmesí každú zložku, ktorá svojom pracovisku. Naša služa symboly kvality. – Všetky riziká sa sa dostáva k nám, v záverečnej ba kontroly kvality týždenne Také je napríklad musia obmedziť na fáze vykŕmené kurčatá. Pomoc informuje vedenie o situácii na chránené označenie minimum. Práve pre- nám poskytujú i naše vlastné la- začiatku, vo výrobnom procese pôvodu (PDO – Proto trváme na dôklad- boratóriá, mikrotected designation nej hygiene vo všet- biologické a cheof origin), chránené kých fázach výroby, mické, v ktorých zemepisné označeod vstupu na praco- sa realizuje viac nie (PGI – protected visko po odchod z hál, než sto analýz geographical indi– podotkol jeden denne. Uplatňucations), zaručená z našich sprievodcov jeme európsky tradičná špecificpri návšteve ptujskej systém kontroly kosť (TSG – tradiPerutniny. kvality HACCP, čo tional speciality – Chcela by som vy- znamená, že môRiaditeľka Brigita guaranteed), prízdvihnúť, že Perutni- žeme urobiť rozVindiš Zelenko padne organický na Ptuj stopercentne bor procesu od chov alebo pestovanie (Organic garantuje kvalitu výrobkov. Je to role po lyžicu za farming). Členské štáty majú nielen potreba, ale aj náš záväzok dve hodiny. Ob- V záujme kvality: systém HACCP i svoje národné schémy kvali- k dlhej tradícii. V roku 2015 sme razne povedané, ty, Slovinsko napríklad Izbranu totiž oslávili 110 rokov existencie to znamená, že vieme, z ktorého a pri jeho ukončení. Následkom kakovost, symbolizujúcu vyššiu našej spoločnosti, čo sú ozaj úcty- vajca vyšlo kurča, ktoré odchá- takého prístupu sú početné cerkvalitu. hodné dejiny. Ako vám je známe, dza na pulty predajní. Máme tifikáty, ktoré sme získali, – vyKeby aspoň približne rovnaká máme integrovaný systém výro- viac druhov kontroly: vnútornú, zdvihuje Brigita Vindiš Zelenko, prax platila aj u nás, iste by sa by. Ten sa začína od vajec, pokra- v rámci našej skupiny, ako aj riaditeľka služby kvality a riadenia nestalo, že sa na základe vonkajšiu. Každý deň okolia v Perutnine Ptuj. Po všetkom vypočutom nerozhodnutí troch inšpekcií pri spracovaní výrobMinisterstva poľnohospokov a v jatkách býva prekvapilo nás, že podnikajú dárstva a ochrany životosem štátnych zve- ešte niečo, tiež v záujme kvality. ného okolia – poľnohosrolekárskych inšpek- Hermina Šerona, ktorá má na podárskej, zverolekárskej torov kontrolujúcich starosti trh v Srbsku, čiže desiatky a fitosanitnej – ktoré vlani všetky fázy výroby. predajní Perutniny v Belehrade, od 1. januára do konca Na mesačnej úrovni Novom Sade a inde, má totiž roka realizovali približne máme orgány, ktoré vo zvyku zamiešať sa z času na stotisíc pravidelných alebo sa starajú o certifiká- čas medzi kupujúcich a dať sa mimoriadnych kontrol, ty, potvrdzujúce, že s nimi do reči. Nielen preto, aby muselo z trhu stiahnuť ozaj robíme tak ako skontrolovala, aký prístup k závyše 720 ton potravín načim. Aj to najpod- kazníkovi majú predajcovia, ale a 54 ton nápojov. Pretostatnejšie: kontrola predovšetkým kvôli tomu, aby že výrobcovia nerešpekkvality u nás pôsobí zistila, čo spotrebiteľov motivuje, tovali postup skúmania Návštevníci tiež musia mať ochranné odevy nezávisle. Za svoju aby kupovali práve hydinové kvality, alebo predajcovia prácu a nálezy zodpo- výrobky Perutniny. Veď nie nanedbali na to, že vypršala lehota čuje kŕmnymi zmesami, ktoré vedá priamo predsedovi správy, darmo sa vraví, že keď sa chce trvanlivosti. Iné produkty boli sami vyrábame. Máme vlastnú a nie vedúcemu výroby. Každý a vie, všetko sa môže... zase neadekvátne deklarované, logistiku a vlastnú distribúciu náš zamestnanec ukončil škole(V budúcom čísle: prípadne nespĺňali niektoré iné všetkého: krmív, kurčiat, ako aj nie o kontrole kvality, aby vedel, Od role po lyžicu) stanovené nároky. Do skupiny iných výrobkov, ktoré od nás čo má sledovať, na čo dbať na

• ĽUDIA A UDALOSTI •

9 /4740/ 4. 3. 2017

Premenená princezná Kde bolo, tam bolo, za siedmimi horami žil jeden kráľ, ktorý mal krásnu dcéru. Jedného dňa prišiel zlý čarodejník a pýtal si princeznú za ženu. Kráľ sa nahneval a začal kričať na čarodejníka. Čarodejník bol nahnevaný, lebo to, čo hľadal, nedostal. Krásnu princeznú zaklial, premenil ju na divú mačku a hneď zmizol. Princezná utiekla do lesa. V nasledujúci deň prišiel mladý poľovník a videl divú mačku. Divá mačka sa zľakla a vyšplhala sa na strom. Nacielil pušku do mačky. Ona zrazu prehovorila, že ju zlý čarodejník premenil na divú mačku, ale že ak ju princ pobozká, tá kliatba zmizne. Divá mačka zišla zo stromu a pobozkala princa. Vtedy aj kliatba zmizla. Šli do kráľovstva a kráľ sa poďakoval poľovníkovi a za odmenu mu dal dcéru za ženu. Zostrojili krásnu svadbu a žili šťastne, až kým nezomreli. Melita Dobríková a Verica Nikolićová, ZŠ Jána Kollára v Selenči

Anna Ďurčíková, 4. 1, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove

Pozornosť žene

Klaudia Hudecová, 4. 2, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove

Začiatkom marca si pripomíname sviatok žien. Každá žena si vtedy zaslúži pozornosť a aspoň jeden jediný kvietok alebo inú maličkosť, ktorou sa jej najbližší poďakujú za všetku lásku, obetavosť a námahu, ktorú vynakladá počas celého roka každučičký deň. Každá žena je krásna svojským spôsobom a v srdci nosí nehu a lásku, ktorú vie tak nezištne rozdávať. Preto, milé deti, 8. marca nezabudnite na svoju mamu, starú mamu, tetku, príbuznú a, samozrejme, pani učiteľku a na všetky tie ženy, ktoré vám v živote znamenajú mnoho. Prekvapte ich malou pozornosťou, veď si to zaslúžia, a, verte, veľmi ich to poteší, že ste na nich nezabudli v ten sviatočný deň.

Martina Sklabinská, 6-ročná, škôlkarka, Kulpín

Nina Marčoková, 7. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Iveta Gubečková, 4. 2, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove

www.hl.rs

Moja mama Keď prídem domov zo školy, mama ma objíme, pobozká a s úsmevom na tvári zaželá mi dobrý deň. Volá sa Vlasta. Moja mama je nízka. Má modré oči, plavé vlasy. Má tridsaťdva rokov. Je dobrá kuchárka, jej jedlá sú vždy najchutnejšie. Mama predáva na trhu ovocie a zeleninu. S mamou sa hráme: na kaderníčky, lekárky, Človeče, nehnevaj sa... Vždy sa veľmi potešíme, keď mama schystá nejaké prekvapenie. Ideme spolu na výlet. Mama všetok svoj čas venuje mne a sestre. Ona vždy hovorí, že sme my dve jej život. Keď príde večer, mama nám číta rozprávky a pobozká nás na dobrú noc. Moja mama je najlepšia na celom svete. Marína Šagová, 4. 2 ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLVI 4. marca 2017 Číslo

5 /1935/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Vyššia cena kukurice a sóje

AKTUÁLNE

Kvalitu potravín bude zabezpečovať N Národný úrad pre bezpečnosť potravín

Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 20. do 24. februára 2017 bol zaznamenaný vyšší dopyt po niektorých poľnohospodárskych komoditách, v dôsledku čoho vzrástli aj ich ceny. Zvýšený dopyt bol najmä po kukurici a sóji. V uvedenom čase pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom bol tovarový obrat vyšší až o 255,48 % (najväčší v tomto roku), finančný obrat bol väčší o 149,00 %. Kukurica dosiahla v tejto sezóne najvyššie cenové maximum – 16,80 din./kg bez DPH. Jej priemerná cena bola 16,39 din./kg (18,03 Ľubica Sýkorová s DPH), čo je pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 1,79 % viac. O kvalite (alebo aj ne-kvalite) nielen domácich, ale aj zahraničných potravín sa Na novosadskej burze v uvedenom píše neustále. Čo všetko konzumujeme, ani sami veľakrát nevieme. Ako zabezpečase bola drahšia aj sója. Pri porovnaní čiť, aby sme si konzumáciou potravín neublížili? V dnešnom čase je to dosť zložité. s predchádzajúcim týždňom jej cena V obchodoch nás z pultov lákajú pekne zabalené, ale veľa ráz až nebezpečné produkty. vzrástla o 1,17 %. Predávala sa po j keď v Srbsku máme sa na národnej úrovni bude rebiteľov pred rizikami 46,74 din./kg (51,41 din/kg s DPH); Zákon o bezpečnosti po- zaoberať hodnotením rizika v potravinovom reťazci. pri porovnaní s jej cenou po žatve travín, ktorý bol schvá- a stanovením štandardov pre Do oblasti jeho právomocí táto poľnohospodárska komodita lený v roku 2009, odborníci bezpečnosť potravín v Srbsku. patria: bezpečnosť potrazdražela až o 17,70 %. upozorňujú, že je najvyšší čas, Pracovná skupina, ktorá má vín a krmív, výživa, zdravie Na Produkčnej burze sa v aby sa doplnil. Obsahuje veľa vytvoriť Úrad pre bezpečnosť a dobré životné podmienky uvedenom čase obchodovalo nedostatkov, prísne pravidlá sa potravín, bola založená koncom zvierat, ochrana rastlín, zdravie aj s minerálnym hnojivom časom menia v súlade s požia- minulého roka. rastlín. Európski spotrebitelia, SAN, ktorého cena bola davkami dovozcov a domácich Takéto Úrady pre bezpeč- pokiaľ ide o riziká v potravino28,00 din./kg (30,80 s výrobcov, pre ktorých je však nosť potravín sú vytvorené už vom reťazci, patria vďaka to○ DPH). najdôležitejší zisk, veľakrát vo všetkých krajinách Európ- muto úradu medzi najlepšie

na úkor kvality a bezpečnosti potravín. Aby systém bezpečnosti potravín bol aj u nás v úplnosti funkčný, potrebné je založiť Národný úrad pre bezpečnosť potravín, ako aj Národné referenčné laboratórium. Tieto dve dôležité inštitúcie by mali začať s prácou v máji tohto roku. Úrad pre bezpečnosť potravín

skej únie. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) poskytuje nezávislé odborné poradenstvo o rizikách súvisiacich s potravinami. EFSA informuje o existujúcich a vznikajúcich potravinových rizikách. Toto poradenstvo je podkladom pre právne predpisy, pravidlá a tvorbu politík v EÚ, čím pomáha chrániť spot-

chránených a informovaných spotrebiteľov. ... Jar je predo dvermi a s ňou aj mnohé problémy. Jedným z nich je, ako vyfinancovať jarnú sejbu. Podľa odhadu odborníkov tohtoročná sejba bude len o niečo drahšia pri porovnaní s minuloročnou. Cena osiva zostáva viac-menej rovnaká,

no zdraželo palivo. To je pri porovnaní s jeho minuloročnou cenou o 17,2 % drahšie. Ostatné výdavky sú na úrovni minuloročných a minerálne hnojivo NPK je dokonca lacnejšie. ○

Z obsahu Otváranie nových exportných ciest Str. 3

Škodcovia jarného jačmeňa a jarnej pšenice (2) Str. 4

Do vášho receptára Str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ODPORÚČANIA ODBORNÍKOV

Začínajú sa jarné poľné práce

Ľubica Sýkorová

Marec je mesiacom prebúdzania sa prírody, symbolom nového začiatku. Aj Slovania slávili kedysi nový rok v marci, pri jarnej rovnodennosti. V tomto mesiaci začíname s poľnými prácami, pre každého pestovateľa sa práve teraz začína nová pestovateľská sezóna.

arné práce začínajú urovnaním povrchu pôdy. Táto operácia je dôležitá z hľadiska likvidácie burín, čo je napr. pri ekologickom pestovaní plodín základnou zásadou. Začína sa so sejbou jarných obilnín a cukrovej repy. CUKROVÁ REPA Odborníci z novosadského inštitútu odporúčajú čo najskoršiu sejbu, a to je v prvej dekáde marca. To znamená, keď teplota pôdy v hĺbke siatia bude 3 – 4 °C. Oneskorenou sejbou sa značne znižujú výnosy. Nemalú úlohu zohráva aj hustota porastu, ktorej optimum je 80 000 až 100 000 rastlín na hektár. Znížením počtu rastlín výnosy môžu byť nižšie aj o 40 %, takisto nižšiu úrodu budeme mať aj pri veľmi vysokom počte rastlín na hektár. Najväčšie chyby pri pestovaní cukrovej repy sa robia pri hnojení. Nesprávnym hnojením (čo znamená nedostatočným hnojením alebo prehnojením) NPK hnojivami znižujú sa úrody od 2,8 do 5,3 t/ha, znižuje sa obsah cukru od 0,3 do 0,8 % a využitie cukru môže byť nižšie až o 7,2 %. Aby sme vedeli, koľko hnojiva máme aplikovať, nevyhnutné je urobiť rozbor pôdy. Potrebné množstvo dusíka na jar sa musí aplikovať ešte pred sejbou, pretože pokusmi bolo zistené, že prihnojenie repy počas vegetácie zapríčinilo nižšie výnosy a horšiu kvalitu koreňov. Prihnojenie sa môže robiť len vtedy, keď porasty repy zavlažujeme, čo sa u nás robí len vo veľmi zriedkavých prípadoch. Posiať treba odrody odolné proti rizománii. OBILNINY Kto ešte nestihol prvý raz prihnojiť obilniny, teraz je tomu najvyšší čas. To bolo potrebné

urobiť od 15. februára do začiatku marca. V období od 15. marca do 15. apríla pšenica prijme 40 – 60 kg čistého dusíka po hektári. V čase, keď sú rastliny vo fáze odnožovania, koreňový systém ešte nie je dobre vyvinutý a siaha do hĺbky 50 – 70 cm. Sekundárny koreňový systém sa iba rozvíja. Preto je veľmi dôležité, aby pšenica práve v tom období mala k dispozícii dostatok dusíka. SLNEČNICA Na parcele, kde sa pestovala slnečnica, ďalšiu môžeme pestovať až o štyri až päť rokov. Optimálny termín sejby je koniec

marca – druhá dekáda apríla. KUKURICA Pestovateľom kukurice odborníci odporúčajú pestovať najmenej dva – tri hybridy. Ponuka hybridov je každý rok veľmi bohatá. Stupeň využitia genetického potenciálu úrodnosti je veľmi rozličný a najviac závisí od agroekologických podmienok a použitia zodpovedajúcich agrotechnických opatrení. Medzi najlepšie predplodiny kukurice patria obilniny. Kukuricu netreba pestovať v monokultúre, nielen kvôli výskytu burín, ale aj rôznych škodcov. Sejba kukurice u nás začína

obyčajne vtedy, keď sa teplota pôdy v hĺbke sejby ustáli na 10 °C, čiže koncom prvej dekády apríla. Najvyššie výnosy sa dosahujú, ak sa počet rastlín/ ha pri stredne skorých a stredne neskorých hybridoch pohybuje od 45 000 – 65 000 a pri skorých hybridoch od 60 000 do 75 000 rastlín/ha. Jednou z podmienok dosiahnutia dobrých úrod je aj kvalita semena, ktoré musí spĺňať určité normy, a to je: klíčivosť musí byť minimálne 90 %, čistota semena minimálne 98 %, vlhkosť maximálne 13 %. SÓJA Kto chce siať sóju, musí vedieť, aký význam má kvalitná predsejbová príprava pôdy. Termín sejby (apríl) závisí od teploty pôdy – v hĺbke 4 – 5 ○ cm má byť 10 °C.

VÝŽIVA RASTLÍN

Jarné hnojenie ozimných obilnín Ľ. Sýkorová

Výživa obilnín v jarnom období je závislá od viacerých faktorov. Okrem zaradenia v osevnom postupe sú to poveternostné podmienky prostredia, obsah živín v pôde a stav porastov po prezimovaní. Keďže fosforom a draslíkom sa hnojí v rámci predsejbovej prípravy pôdy, najväčšia pozornosť v jarnom období sa venuje dusíkatej výžive.

nojenie ozimných obilnín dusíkatými hnojivami je v našej klimatickej oblasti veľmi dôležité a nevyhnutné agrotechnické opatrenie. Treba pripomenúť, že dusíkaté zložky z rôznych foriem minerálnych hnojív v rovnakom množstve aktívnej látky sú rovnako hodnotné. Dôležité je uviesť, že jeden kilogram aktívnej látky dusíka (NO3) z močoviny (srb. UREA) je o 20 % lacnejší v porovnaní s jedným kilogramom dusíka z hnojiva AN a až o 25 – 30 % lacnejší, ako jeden kilogram dusíka z hnojiva KAN. Močovina sa môže používať pre všetky plodiny pestované na

pôdach s neutrálnou a zásaditou (alkalickou) reakciou, čo znamená, že hodnota pH musí byť 7 a viac. Väčšina pôd v našej oblasti sú neutrálne alebo alkalické, iba na menších plochách v povodí Dunaja bola zaznamenaná slabo kyslá reakcia. Na kyslých pôdach nie je vhodné aplikovať močovinu, ale dusíkaté hnojivá AN alebo KAN. Najpresnejšie a najdôkladnejšie určovanie množstva hnojiva potrebného na prihnojenie je možné len na základe analýzy N-min pôdy na obsah minerálneho dusíka. Viacročné skúsenosti potvrdzujú, že najskôr sa hnoja najrozvinutejšie porasty a len o 10 – 15 až 20 dní

porasty slabšie, ktoré boli neskoro posiate. Dodržiavaním takéhoto spôsobu práce sa zabezpečujú minimálne straty dusíka z hnojív, pretože porasty v dobrom stave majú už dobre vyvinutý koreňový systém, ktorý môže oveľa efektívnejšie prijať dusík z pôdy, čo nie je možné v prípade slabších porastov. Na jednorazové prihnojenie je potrebné aplikovať do 70 kg/ha aktívnej látky dusíka. To zodpovedá množstvu asi 150 kg/ ha močoviny. Väčšie množstvá sa musia rozdeliť na dve dávky. Prvá dávka sa aplikuje vo februári alebo začiatkom marca a druhá sa robí ○ o 15 až 20 dní.

4. 3. 2017 • 9 /4740/

PRÍBEH O VOJVODINSKOM VÍNE

Otváranie nových exportných ciest Oto Filip

Bol to pekný spôsob pripomenúť si 14. február, deň lásky a vína. Tribúna alebo skôr konferencia o exporte vojvodinského vína na trh krajín Európskej únie zoskupila v ten utorok v miestnostiach Vinárne Živanovićovcov v Sriemskych Karlovciach priamych výrobcov, usporiadateľov podujatia – predstaviteľov Delegácie EÚ v Srbsku a EU Info Pointu Nový Sad – ako aj zástupcov pokrajinských inštitúcií, hospodárskych a turistických pracovníkov Vojvodiny a Sriemskych Karloviec a tiež predstaviteľov Chorvátskej hospodárskej komory.

o pozdravných, prípadne vstupných prejavoch Milisava Milinkovića (EU Info Point Nový Sad) Karla-Heinza

000 dolárov. Tunajšie vína najväčšmi chutili konzumentom v Chorvátsku, Slovinsku a Rakúsku. Na význam združovania

Z konferencie v Sriemskych Karlovciach: naši a zahraniční predstavitelia

Vogela (atašé Delegácie EÚ výrobcov, viaceré chorvátske v Srbsku), ktorý sa kladne zmienil skúsenosti z prístupového proo kvalite tunajších vín, a Željka cesu v oblasti exportu, ako aj Dvožaka (Pokrajinský sekreta- na možnosti v tejto oblasti, riát pre hospodárstvo a turiz- ktoré prinesie členstvo v únii, mus) nasledovala pracovná časť poukázala Božica Markovićová snemovania. Otvorila ju tajomníčka Združenia pre pohostinstvo a turizmus Hospodárskej komory Vojvodiny Dragica Samardžićová. Prezentovala nielen konkrétne údaje o vývoze vín Kopa nových poznatkov na európsky trh, ale i predpoklady a podmienky z Chorvátskej hospodárskej koexportu, vrátane pravidiel schvá- mory. Viacerí účastníci hovorili o lených na základe Zákona o víne. význame získania regionálnych Vlani z vývozu vína Srbsko brandov, o spätosti vínneho zinkasovalo 4 370 000 dolárov, turizmu a celkových potenciálov z čoho Vojvodina v členských Sriemskych Karloviec, o nutnosti štátoch Európskej únie 750 ďalej investovať do tejto oblasti.

v Karlovciach Samardžija osobitne poukázal na skutočnosť, že sa aj u nás kultúra pitia tohto nápoja mení k lepšiemu. Totiž aj v bežnej kaviarni si návštevník čoraz zriedkavejšie objednáva vínny strik, lebo radšej siahne po značke nejakého uznávaného vína. Na konferencii v Karlovciach všetci jej účastníci prostredníctvom diskusných príspevkov

Novinár Petar Samardžija, autor Vojvodinského vínneho sprievodcu, hovoril o spoločenskom postoji k vinohradníctvu, ktorý siahal od plného nepochopenia v období pred niekoľkými desaťročiami, k intenzívnej podpore v poslednom desaťročí. V samotných Sriemskych Karlovciach vinárstvo kedysi takmer vymizlo, aby sa v súčasnosti zota- Pár priamych výrobcov vilo natoľko, že ho reprezentuje približne dvadsať a výmeny skúseností zvlášť renomovaných výrobcov. poukázali na význam spoloč– Návrat k viniču sa seriózne ného pôsobenia všetkých zazačal a od roku interesovaných 2008 jeho vysádzas cieľom zveľanie výrazne prevýďovať tunajšie šilo vyklčovanie... vinohradníctvo Naša krajina sa a vinárstvo, tým zase dostáva do i otváranie nosvetového domových exportných va vína, v ktorom ciest. Perspekv minulosti mala tívy vinárstva sú významné miesto. jasné, čo možno Nemusíme viac piť zistiť i podľa údacudzie slnko uväzja, že v poradí nené vo fľašiach. ôsmy MedzináS potešením môrodný veľtrh vína žeme kvitovať, že Beowine zoskupil sa len za približne uplynulý víkend desať rokov naše vyše stopäťdesiat vína stali lepšími vystavovateľov než kedykoľvek Obálka Samardžijovho z dvanástich krapredtým, že je sprievodcu jín, z čoho mnoho priečka ich kvalinašich. Vo všetty vysoko nad vínami z našej kom netreba zabúdať ani na blízkej minulosti... – vyzdvihuje skutočnosť, že je práve Vojvodina Samardžija v predslove svojho prvým regiónom v Srbsku, ktorý sprievodcu. Ten sa na takmer sa stal členom Asociácie vínnych tristo stranách nezaoberá len regiónov Európy. A práve toto jednotlivými sortami vína, ale členstvo zaväzuje k rýchlejšiemu aj otázkami rajonizácie vino- napredovaniu nášho vinohradhradníctva, vínnou etiketou, níctva, nielen toho pri Fruškej súhrou jedla a vína... Na tribúne hore. ○

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia jarného jačmeňa a jarnej pšenice (2)

Ing. Ján Tancik, PhD.

OCHRANA PRED KOHÚTIKMI Z agrotechnických opatrení významné je vyhýbať sa pestovaniu obilnín po obilninách. Skorá sejba jarných obilnín znižuje škody. Vyvážená výživa je tiež dôležitá, lebo zvýšené hnojenie dusíkom zvyšuje plodnosť samičiek. Pestovanie odolných odrôd je jedna z najperspektívnejších metód ochrany. Odolnejšie sú odrody úzkolisté s tuhými listami ako odrody širokolisté s mäkkými listami. Vyššiu schopnosť tolerancie majú neskoré odrody v porovnaní dlhé len 2 mm, čierno sfarbené, so skorými odrodami. lesklé. Dospelá larva prezimuje Chemická ochrana sa môže vy- za listovými pošvami a vo vnútri konať aj proti imágam, aj proti stebiel obilnín. Kuklí sa na jar larvám, no proti imágam sa robí a prvá generácia múch lieta od zriedka. Mala by sa vykonať vtedy, konca apríla do začiatku júna. keď vo fáze odnožovania zistíme Samičky kladú vajíčka na mladé 8 a viac imág/m2 pri výške rastlín rastliny vo fáze 2 – 3 listov, takéto 0,2 – 0,3 m. Chemická ochrana sa rastliny poskytujú larvám najlepnajviac robí proti larvám. Účinnosť šie podmienky na ich vývoj. Larvy tejto ochrany je vysoká vtedy, ak sa urobí v správnom termíne. Treba ju vykonať v čase masového liahnutia lariev, čiže kým sú larvy mladé. Staršie larvy sú odolnejšie proti insekticídom, lebo majú telo pokryté slizom. Aj v ob- Imágo kohútika pestrého a poškodené listy dobí, keď sa vyskytujú staršie larvy, škody sú prenikajú do rastových vrcholov už zapríčinené a na ochranu je rastlín. Cicaním a vylučovaním neskoro. Prah škodlivosti je 0,6 látok, ktoré sú toxické pre rastlinu, larvy a vajíčka na jedno steblo. zapríčiňujú deformáciu rastlín. Výber insekticídov na postrek je Na poškodených rastlinách oduveľký, odporúča sa tiež striedať mierajú centrálne listy a dajú sa prípravky rôznych skupín pes- ľahko vytiahnuť. Na báze listov ticídov. sú viditeľné hniloby a čiastočne aj larvy. Rastliny bez odnoží hynú ZUNČAVKA JAČMENNÁ a odnožené rastliny tvoria mnoho Dospelé jedince zunčavky jač- postranných výhonkov, ktoré len mennej (srb. švedska mušica) zriedka tvoria steblá. Oscinella frit (Chloropidae, DipNapadnutie je väčšie na skoro tera) sú malé mušky. Ich telo je vysiatych oziminách a neskoro vy-

siatych jarných obilninách. Druhá generácia múch lieta od konca júna do konca augusta a tretia od augusta do konca októbra. Samičky druhej generácie kladú vajíčka za pošvy mladých listov alebo na klasy. Vyliahnuté larvy sa živia základmi kvetov, ak klasy nie sú úplne vyvinuté, čo spôsobuje po vyklasení hluchosť hornej časti klasu. Larvy sa živia aj na kláskoch a spôsobujú zasychanie a žltnutie klasov. Larvy sa tiež môžu živiť na zrnách v mliečnej zrelosti, keď klásky zostávajú čiastočne alebo úplne prázdne. Tento symptóm sa nazýva vybielenie klasov. Okrem zníženia výnosu spôsobuje aj zníženie nutričnej a technologickej kvality zŕn a tiež nižšiu klíčivosť osiva na napadnutých rastlinách. Larvy tretej generácie škodia rovnakým spôsobom ako larvy prvej generácie; má tri generácie počas roka, jednotlivé generácie sa často prekrývajú. PODMIENKY, KTORÉ VYHOVUJÚ ŠKODCOVI Zunčavka škodí najmä na skoro vysiatych oziminách a neskoro vysiatych jarných obilninách. Väčšie škody spôsobuje v rokoch, keď kvôli dlhej zime príprava pôdy a sejba meškajú, a potom nastúpi teplé počasie, čo sa často v posledných rokoch stáva. Zunčavke tiež vyhovuje vlhkejšie prostredie. Väčšie škody sú v teplých rokoch.

OCHRANA Z agrotechnických opatrení sa odporúča neskorá sejba ozimín a skorá sejba jarín. Na lokalitách, kde sa tento škodca pravidelne vyskytuje, sa odporúča zakladať hustejšie porasty. Odporúča sa podporiť aj rýchly vývoj obilnín v skorých fázach, aby rastliny čím skôr prekonali kritické štádium pri napadnutí (2 – 4 listy). Zníženie počtu rastlín spôsobené larvami prvej a tretej generácie sa dá kompenzovať podporou odnožovania, agrotechnickými zásahmi, prihnojovaním a aplikáciou morforegulátorov. PRIAMA OCHRANA Problém pri priamej ochrane je dlhý čas kladenia vajíčok a skrytý spôsob života lariev. Nálet imág môžeme sledovať buď šmýkaním, alebo pomocou modrých lepových dosiek alebo modrých vodných misiek. Chemická ochrana je rentabilná za predpokladu 5 % napadnutia odnoží počas odnožovania alebo pri 10 % napadnutí zŕn v poraste. Pri napadnutí jarín 1. generáciou lariev vo výške 10 – 15 % môžeme predpokladať škodlivý výskyt druhej generácie. Chemická ochrana proti 1. generácii škodcu sa vykonáva pred nakladením vajíčok vo fáze po vzídení do fázy 2 – 3 listov a proti 2. generácii 7 dní po vyklasení hlavného stebla. Ošetrenie je vhodné zopakovať po 8 – 10 dňoch. Používajú sa pyrethroidy a organofosfát chlorpyrifos. ZELENUŠKA ŽLTOPÁSA Zelenuška žltopása (srb. žuta žitna stabljikina mušica) – Chlorops pumilionis (Chloropidae, Diptera) je malá mucha, ktorá má dve generácie do roka. Prvá generácia lariev škodí na jar na jarnej a ozimnej pšenici a na jarnom jačmeni. Imága lietajú od konca apríla do začiatku júna, samičky kladú vajíčka na horné listy. Vyliahnuté larvy prenikajú ku steblu pod klasom, do ktorého vyhrýzajú ryhu smerom dole, až k najbližšiemu kolienku, čo spôsobuje zastavenie rastu rastliny, klas zostáva úplne alebo čiastočne v listovej pošve. Klas na napadnutej rastline je buď prázdny, alebo obsahuje zle vyvinuté zrná. V prípade zvýšeného výskytu spôsobuje zníženie úrody o 10 – 20 %. Škodlivé výskyty sú len lokálne. OCHRANA Z agrotechnických opatrení od-

4. 3. 2017 • 9 /4740/ porúča sa neskorá sejba ozimín a skorá sejba jarín a podporiť rýchly vývoj rastlín v jarnom období. Vyrovnané hnojenie fosforom a draslíkom zvyšuje odolnosť rastlín proti napadnutiu zelenuškou. Odporúča sa ničiť aj pýr plazivý a výdrv ozimín. PRIAMA OCHRANA Na jar treba kontrolovať výskyt imág a nakladených vajíčok v poraste. Výskyt imág sledujeme šmýkaním. Prah škodlivosti je 50 imág chytených pri 100 smykoch. Výskyt vajíčok a lariev v poraste kontrolujeme v druhej polovici mája a ak sa na 10 odnožiach zistí viac ako jedno vajíčko, alebo ak sa na 100 steblách zistí 10 vajíčok, treba robiť ochranu. Ochrana sa vykonáva v máji alebo v júni. Využívajú sa insekticídy, ktoré sa používajú proti zunčavke jačmennej, čiže pyrethroidy. BYĽOMOR SEDLOVÝ Byľomor sedlový (srb. sedlasta mušica) – Haplodiplosis marginata (Cecidomyiidae, Diptera) je malý komár, ktorý prezimuje v štádiu larvy v pôde. Samičky lietajú od polovice mája do polovice júna a kladú vajíčka na horné listy pozdĺž žilnatiny. Vyliahnuté larvy prenikajú za listovú pošvu a usadzujú sa nad predposledným alebo posledným kolienkom a vytvárajú tu sedlovité hálky. Steblá sa na tých miestach často lámu. Počas vlhkého počasia poškodené miesta zahnívajú. Klasy a zrná v klase sa zle vyvíjajú, čo má vplyv na zníženie úrody o 20 – 50 %. Tento škodca viac ohrozuje jariny ako oziminy, a to najviac jarný jačmeň.

4. – 10. 3. 2017

POČASIE

OCHRANA Z preventívnych opatrení v regiónoch, kde sa tento škodca často vyskytuje, treba dodržiavať osevný postup, nevysievať obilniny po sebe a prednostne vysievať oziminy ako jariny a tiež pšenicu ako jačmeň. Aj jariny, aj oziminy treba vysievať v skorých termínoch. Dôležité je aj udržiavanie

porastu v dobrom kondičnom sta- OBAĽOVAČ OBILNÝ ve a dôsledne ničiť pýr. Intenzívne Obaľovač obilný (srb. žitna stabobrábanie pôdy nemá vplyv na lova osa) – Cnephasia pumicana zníženie populácie lariev v pôde, (pygmeus) (Totrtricidae, Lepidoppretože sú larvy veľmi pohyblivé. Nálet imág sledujeme pomocou žltých vodných misiek alebo žltých alebo bielych lepových dosiek. Populačnú hustotu škodcu môžeme zistiť aj sledovaním počtu nakladených vajíčok na steblách. Prah škodlivosti je, keď zistíme v priemere 10 imág na jednu misku alebo lepovú dosku na deň, a tiež, ak zistíme Larvy byľomora sedlového a hálky na steble vajíčka na 20 % kontrolovaných rastlín. Pri prekročení tera) je škodca, ktorý škodí len prahu škodlivosti robíme ošetrenia v niektorých rokoch, obyčajne len s povolenými prípravkami. Ozimná na okrajoch polí. Pri premnožení pšenica je menej napádaná, a pre- môže škodiť na celej ploche. Je to obvykle je dostatočné ošetriť polyfág, ale škodí najmä na obilnilen okraje porastov na rozdiel od nách, a to viac na jarinách ako na jarného jačmeňa, kde je obvykle oziminách. Je to malý motýľ, ktorý prezimuje v štádiu larvy prvého potrebné ošetriť celú plochu.

instaru pod kôrou stromov. Na jar aktivované larvy spriadajú vlákno, čo im umožňuje byť vetrom zanesené na polia obilnín už od začiatku mája. Najprv na listoch larvy vyhrýzajú úzke pásiky, neskôr okienkujú listy a ohrýzajú okraje listov. Prenikajú k pazuchám listov až do listových pošiev a poškodzujú aj klas, ktorý sa tu nachádza. Poškodzujú aj klásky. Staršie larvy prehryznú steblo 60 – 80 cm pred klasom, čo spôsobuje beloklasosť a hluchosť klasov. Znižuje sa výnos a znehodnocuje zrno. Väčšie napadnutie je v rokoch, keď je veterné počasie počas migrácie lariev (začiatok mája). OCHRANA Sledujeme výskyt lariev a poškodenia mladými larvami od začiatku mája. Keď zistíme prvé poškodenia, ošetríme okraje porastov. Využívajú sa prípravky ako pri zunčavke jačmennej. ○ (foto: J. Tancik)

PRIPOMÍNAME

Pred sejbou robíme test klíčivosti Ľubica Sýkorová

aždá rastlina potrebuje na zdarné vyklíčenie a rast určitý priestor. Často používame metódu hustejšieho výsevu a následného pletia, ktorá však nie je pre väčšie záhony príliš ideálna. Ak tu vysejeme rastliny príliš husto, budeme mať zbytočne veľa práce, nehľadiac na to, že niektoré dovážané semená sú dosť drahé. Preto je dobré si pred vlastným výsevom vyskúšať klíčivosť, a to najmä na starších alebo vlastnoručne vypestovaných semenách. Podľa veľkosti stačí náhodne vybrať 10 až 30 semienok a tie rozložiť na tanierik s namočeným (najlepšie v destilovanej vode) filtračným

papierom alebo vatou. Potom ich prikryjeme priehľadnou miskou alebo igelitovým vreckom a uložíme v miestnosti na svetlom mieste – nie však na slnku, pretože sa nesmú zapariť ani zaschnúť pri teplote 20 až 25 °C. Podľa množstva vyklíčených semien si vypočítame percento klíčivosti. Ak je výsledok testu 75 % vyklíčených semien, môžeme ich použiť na bežnú sejbu. Pri klíčivosti od 75 do 50 % je osivo ešte stále použiteľné, ale vysievame ho hustejšie. Výsledok pod 50 % znamená nízku kvalitu a bude lepšie, ak si zadovážime nové osivo. Výnimku v tomto prípade tvoria veľmi vzácne semená rastlín, ktorým budeme musieť venovať väčšiu starostlivosť. ○

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

5˚ | 18˚

6˚ | 18˚

4˚| 16˚

5˚ | 14˚

2˚ | 11˚

1˚ | 12˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OVOCINÁRSTVO

Pestovanie malín v skleníkoch (3) Ľubica Sýkorová

PRESÁDZANIE SADENÍC DO ČREPNÍKOV Pri presádzaní sadeníc do črepníkov je veľmi dôležité použiť dobre osušený substrát, bohatý na organické látky, so zodpovedajúcou pH hodnotou a dostatkom výživných látok. Malinám sa najlepšie darí v substráte s pH hodnotou medzi 5,5 a 6,5. Väčšina malín sa nebude dobre rozvíjať v pôde, ktorej hodnota pH je nižšia od 5,5, kým v pôde s pH vyššou od 7,0

nemajú dostatok železa nevyhnutného pre rozvoj rastlín. Počas prvých týždňov po presadení sa rastlinám musí zabezpečiť dostatok vlahy. V prvej výrobnej sezóne sa môžu pestovať v črepníkoch na otvorenom, preto je dôležité mať zdroj vody v blízkosti, aby sa rastliny nevysušili. Vyparovanie vody z črepníka a zadržanie vlhkosti zabezpečí niekoľkocentimetrová vrstva kompostu na povrchu črepníka. Týmto opatrením sa taktiež môžu zredukovať problémy s hubovými chorobami a škodcami. VÝBER ČREPNÍKOV A SUBSTRÁTU Existuje veľa spôsobov pestovania malín v črepníkoch. Niektorí pestovatelia používajú črepníky s obsahom 13, 22 alebo 31 litrov, no iní zase

presádzajú sadenice priamo do vriec s rašelinou cez otvory vopred pripravené. Najmenšie odporúčané črepníky, v ktorých je dostatok priestoru na rozvoj koreňového systému a na rast výhonkov, sú nádoby s obsahom 13 litrov. S nimi môžu pestovatelia aj ľahšie manipulovať pri vnášaní alebo vynášaní zo skleníka. OŠETROVANIE V PRVOM ROKU Počas prvej sezóny sa rastliny môžu presadiť do črepníkov a nechajú sa rásť na otvorenom.

V tomto prípade je ochrana pred chorobami a škodcami jednoduchšia v porovnaní s ochranou vo fóliovníkoch a skleníkoch. Črepníky musia byť na slnečnom mieste uložené v smere sever – juh, ale chránené pred vetrom. Pôda musí byť pokrytá, aby sa zabránilo rastu burín, a musí byť inštalovaný kvapkový závlahový systém. Ak je to možné, črepníky treba umiestniť v blízkosti skleníka, aby sa nemuseli nosiť ďaleko, keď ich bude treba sťahovať dnu. Treba ponechať dostatok miesta medzi radmi (2,5 – 3 m), aby aj spodné časti rastlín mali dostatok slnka. Ak sú výhonky blízko vedľa seba, z nižších púčikov po prenesení do skleníka nevyrastú bočné rodiace vetvičky. Pretože výhonky v prvom roku rastú na otvorenom, je potrebné priviazať ich o podporné kolíky, aby

ich nedolámal vietor. V prvom roku pri pestovaní na otvorenom, ale aj vo vysokých tuneloch problémy so škodcami a chorobami by mali byť minimálne. No rastliny sa musia kontrolovať aspoň raz za týždeň. Vhodné je použitie feromónových lapačov a rozstrekovačov, ktoré znižujú napadnutie a kladenie vajíčok muchy malinovej do kvetov a mladých plodov. Medzi nebezpečných škodcov patrí červený pavúčik – roztoč, listové vošky a pod. Bežné opatrenia ochrany pred chorobami a škodcami sa môžu používať vtedy, keď sú rastliny na otvorenom. Ako sme už spomenuli, maliny treba kontrolovať raz týždenne a taktiež pravidelne odstraňovať buriny, ktoré prípadne začali rásť. Tie, ktoré rastú v črepníkoch, predstavujú pre maliny konkurenciu, pretože im odoberajú vodu a výživné látky. Priťahujú aj škodcov a choroby. ZAVLAŽOVANIE A HNOJENIE Počas slnečných dní črepníky treba pravidelne kontrolovať, aby nedošlo k vysušeniu, pretože maliny sú na nedostatok vlahy veľmi citlivé. Počas teplých slnečných alebo veterných dní črepníky musíme zalievať viackrát za deň. Kým sú rastliny vonku, potrebné je hnojiť ich najmenej raz týždenne, a to vodorozpustnými hnojivami alebo cez závlahový systém. OŠETROVANIE NA KONCI VEGETÁCIE Na začiatku jesene treba zmenšiť dávky vody a hnojiva, aby sa spomalil rast nových listov, ktoré by boli citlivé na chlad. Rastliny netreba veľa zalievať, ale nesmieme ani dovoliť, aby sa zem v črepníkoch vysušila. V októbri, počas opadania a po opadnutí listov, črepníky je

potrebné k sebe priblížiť a okolo nich umiestniť baly slamy, aby sme ich ochránili pred nízkymi teplotami. Koreň je na nízke teploty citlivejší ako rastlina. Dlhšie trvajúce teploty pod - 6 °C môžu zapríčiniť zmrznutie koreňa aj niektorých rastlín v črepníkoch postavených priamo na zemi. Všetky črepníky treba presťahovať do skleníka koncom decembra alebo aj skôr, ak sa očakávajú teploty nižšie ako - 6 °C . V tom prípade rastliny treba premiestniť do nezahriateho skleníka alebo miestnosti do konca decembra, aby rastliny mohli prejsť cez obdobie odpočinku nevyhnutné pre normálny nástup obdobia aktívneho rastu. OBDOBIE POKOJA Napr. rastliny odrody Tulameen si vyžadujú obdobie pokoja v dĺžke trvania okolo 800 hodín pri teplotách od - 2 °C do + 5 °C. Ak rastlina neprejde vegetačným pokojom, na výhonkoch sa nevytvoria púčiky, alebo vyrastie a plody bude mať len niekoľko vrchných vedľajších rodiacich vetvičiek. Aby sme zabezpečili dostatočný počet hodín s nízkou teplotou, rastliny musíme premiestniť do chladiarne (v ktorej sa nachádza iné ovocie kvôli tvorbe plynu etylénu) na osem týždňov pred presťahovaním do zahriatych skleníkov. Ak sa spoliehame na prírodný chlad a jesenné teploty sú mierne, môže sa stať, že obdobie pokoja nenastúpi vtedy, keď to vyhovuje pestovateľovi. Púčiky na hrubších výhonkoch, ako aj na spodných častiach výhonkov taktiež potrebujú dlhšie obdobie chladu (1 000 hodín) v porovnaní s púčikmi na tenkých výhonkoch alebo na ich vrchoch. Ak je skleník prázdny, črepníky sa tu môžu premiestniť priamo pred skončením obdobia pokoja. No teplota tu nesmie dosiahnuť viac ako + 5 °C. Aj počas studených slnečných dní v jeseni teplota v skleníku sa môže veľmi rýchlo zvýšiť nad 5 °C, čo je pre potrebný zimný pokoj rastlín veľmi škodlivé. ○ (Pokračovanie)

4. 3. 2017 • 9 /4740/ ZDRAVIE A MY

DOMÁCNOSŤ

Ako šetrne vyčistiť Nádcha, bolesť, mikrovlnnú rúru? únava? Toto vám pomôže!

ento lacný a jednoduchý trik zatočí so špinou za pár minút! Do misky nakrájajte plátky z citróna, zalejte ich vodou a položte do mikrovlnnej rúry. Zapnite mikrovlnnú rúru a uveďte do varu. Potom vypnite a nechajte misku s vodou a citrónom ešte chvíľu dnu, aby sa mastnota a usadeniny dali hub-

kou alebo mäkkou utierkou ľahko odstrániť. Ako bonus prevoniate celý byt príjemnou citrónovou vôňou. 

PLESNE ČI ZAŽLTNUTÁ VAŇA?

S týmito trikmi bude kúpeľňa žiariť ako nová

eďže kúpeľňa patrí medzi najpoužívanejšie miestnosti, venujte jej špeciálnu pozornosť a všímajte si aj miesta, ktoré prehliadate. 1. Nemilosrdné triedenie. Pred upratovaním kúpeľne ju treba vypratať od zbytočností, ktoré uvoľnia stiesnený priestor. Pri triedení kozmetiky vyhoďte zvyšky starých krémov či rozbitých očných tieňov. Pri vyraďovaní starých uterákov nemajte zľutovanie – diery totiž nie sú príťažlivé. 2. Pohár na kefky. Vaňu a dlážku vydrhnete vždy, zrkadlo vyčistíte tiež, ale čo taký pohárik na kefky? Ten dôkladne vyčistite od usadenej vody a neželaných baktérií, ktoré sa v ňom držia. 3. Sprchový záves. Na zažltnutý záves, ktorý nechcete vyhodiť, použite prípravky, ktoré ho vydezinfikujú aj vybielia. Ak ho môžete prať v práčke, urobte tak. Počas pracieho cyklu pridajte pol šálky sódy bikarbóny. Záves bude ako nový! 4. Sprchovacia hlavica. Tečie vám voda tenučkým prúdom, prípadne

až netečie? Môže to byť spôsobené usadeninami v hlavici. Ak sa to dá, odmontujte hlavicu na sprche. Nastriekajte čistiaci prípravok, ktorý odstraňuje hrdzu a vodný kameň. Nechajte ho pôsobiť, a potom opláchnite vodou. Zvyšky vodného kameňa odstráňte špongiou. 5. Zbavte sa plesne! Vlhkosť a teplo vytvára ideálne podmienky na ich výskyt. Najjednoduchšie je použiť čistiaci a dezinfekčný prípravok, ktorý nastriekate na pleseň a necháte pôsobiť. Neškrabte kefou nasucho. Tým spóry plesní rozvírite a prenesiete na ďalšie miesta alebo sa ich dokonca nadýchate. 6. Zažltnutá vaňa? Voňavý kúpeľ v zažltnutej a špinavej vani nie je veľmi príjemný. Aby ste si ho vychutnali ako králi, udržujte vaňu v čistote. Hlavne nepoužívajte kefu, pretože by ste ju mohli poškriabať. Najspoľahlivejším riešením je použiť čistiaci prípravok vhodný práve do kúpeľne, napríklad na báze tekutého piesku. Pri umývaní vane či kúpeľne čistiacim prípravkom vetrajte a chráňte si ruky gumenými rukavicami. 

ečie vám z nosa, bolí vás hlava, srdce, ste unavené a slabé? Tu sú tipy, ako pookriať a zbaviť sa ťažkostí. Máte doma inhalátor? Porazte virózu, nádchu, upchaný nos a kašeľ. Rýchlo, jednoducho a v pohodlí domova! Skúsili ste už všetko možné, no stále kašlete a nemôžete dýchať? Možno ste tak trochu pozabudli na starú dobrú inhaláciu. Spoľahlivo a účinne uľaví pri chorobách dýchacích ciest. Ako je to správne. Dnes už môžete inhalovať pomocou moderných prístrojov, ktorých obsluha je nenáročná a proces inhalácie bezpečný a maximálne efektívny. Kvalitný inhalačný prístroj, ktorý rozprašuje aerosól so stredne veľkými časticami, vám prinesie to správne inhalovanie. Samovoľným vdychovaním pary izbovej teploty sa cez náustok alebo masku dostanú mikročastice inhalovaného roztoku rovno k pľúcnym mechúrikom. Domáci inhalátor je určite užitočná investícia. Predýchajte chorobu! Inhalačná liečba pomáha pri kašli zo suchého vzduchu, uľaví astmatikom i alergikom. Rýchlejšie s ňou prekonáte bežnú nádchu i prejavy chrípky. Skorým nastolením pod-

pornej inhalačnej liečby sa môžete vyhnúť nasadeniu antibiotík, ak by sa choroba rozvinula. Ako inhalačný roztok možno použiť bežné liečivé minerálne vody vhodné na inhalovanie. Keď vás bolí hlava. Príčiny bývajú rôzne. Môže to byť zo stresu a z napätia, zo zmeny tlaku, z alkoholu. Čo vám pomôže? Vypnite všetko, čo vyrába hluk: práčku, rádio, umývačku... Ľahnite si na chrbát a zatvorte oči. Dýchajte zhlboka a zamerajte sa len na svoj dych. Lepšie sa uvoľníte a bolesť hlavy sa ľahšie zmierni. Pite veľa tekutín, najlepšie vody. Nie však naraz, ale po dúškoch postupne, aby mala čas sa vstrebať. Zabudnite na kávu, kolu, sladené malinovky a čierny čaj. Všetky odvádzajú vodu z tela, vy ju však potrebujete do tela prijať. Pomáha masáž hlavy aj odblokovanie chrbtice. Dobré je stláčanie bodov v hornej polovici chrbta aj na hlave. Ak cítite, že vás začína bolieť hlava, pritlačte si palcom koreň nosa trikrát po sebe. Výborné sú aj krúživé pohyby na spánkoch. Klasický studený obklad hlavy tiež nie je na zahodenie a niekedy pomôže dať si za lyžicu domáceho lekváru. 

RADY A NÁPADY

Ako vyšľahať perfektný sneh z bielkov?

● Bielky z úplne čerstvých vajec majú tendenciu počas šľahania vytvárať malé hrudky. Predísť sa im dá tak, že sneh šľaháme so štipkou soli, prípadne s trochou kryštálového cukru. ● Ideálna teplota bielkov na vyšľahanie tuhého snehu je 20 °C. ● Sneh nikdy nešľaháme dopredu, pretože časom stráca na objeme, vlhne a prestáva držať tvar. ● Ak má sneh dlhšie držať tvar, je lepšie použiť kryštálový cukor, pri práškovom sneh rýchlejšie redne. ● Na šľahanie používame sklenenú nádobu, v hliníkovej či v kovovej získa neprirodzenú farbu. 

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Cesnakové paličky

Zemiakové guľky

Suroviny: 500 g hladkej múky, 250 ml smotany na šľahanie, 1 kypriaci prášok, 100 g masla, 50 g bravčovej masti, 50 g margarínu na pečenie, 250 g údeného syra, ½ lyžičky soli, 2 lyžičky grilovacieho korenia, 4 strúčiky cesnaku, 1 žĺtok; Na potretie: 1 vajce; Na posypanie: rasca, semienka podľa chuti Takto sa to podarí: V miske zmiešame smotanu s tukom (maslom, margarínom a masťou), pridáme pretlačený cesnak, žĺtok a najemno nastrúhaný syr. Premiešame a postupne pridávame múku s kypriacim práškom, soľ, korenie a vypracujeme vláčne cesto. Ak sa cesto zdá príliš riedke, pridáme ešte trochu múky. Cesto preložíme na pracovnú dosku (netreba dosku posypávať múkou) a rozvaľkáme na plát

Suroviny: 1 kg očistených zemiakov, 100 g hladkej múky, 100 g polohrubej múky, ¾ ly žice soli, podľa chuti domáca údená prerastaná slanina Takto sa to podarí: Očistené zemiaky pokrájame, zalejeme vodou tak, aby boli zakryté, osolíme a dáme variť. Medzitým si nakrájame slaninku na kocky a spražíme ju. Keď sú zemiaky uvarené, popučíme ich vo vode. Pridáme preosiatu múku a zapracujeme do zemiakov. Vytvorí sa jemná kaša, ktorú zakryjeme a necháme asi 10 – 15 min. postáť. Zatiaľ sa múka zavarí v horúcich zemiakoch. Ruky

si trochu naolejujeme, aby sa zemiaky nelepili na ruky, a urobíme si šúľok. Z neho po čiastkach vytvarujeme guľky. Guľky hádžeme do pripravenej misky. Na guľky vysypeme opraženú slaninku a v miske pretrasieme, aby sa guľky omastili. K tomu podávame  kyslé mlieko. Foto: E. Šranková

hrubý 3 – 5 mm. Cesto je najlepšie vaľkať cez mikroténové vrecko. Z cesta vykrajujeme tyčinky. Vajíčko rozmiešame s trochou soli (soľ môžeme vynechať) a touto zmesou potrieme tyčinky a posypeme semienkami alebo rascou (prípadne kombináciou oboch). Pečieme vo vyhriatej rúre na plechu vystlanom papierom na pečenie. Pri teplote 200 C ̊ pečieme, kým tyčinky nie sú na povrchu zlatisté. Foto: http://tojenapad. dobrenoviny.sk 

Chocolate Banana Bread

Záviny zo štrúdľového cesta

Suroviny: 3 zrelé banány, 2 vajcia, 145 g jogurtu, 120 g medu, 1 lyžička vanilínového extraktu, 1 lyžička sódy bikarbóny, 175 g hladkej múky, 65 g kakaa, 100 g čokolády (nakrájanej na kúsočky) Takto sa to podarí: V mise vidličkou rozpučíme banány, pridáme vyšľahané vajcia, jogurt, med, vanilínový extrakt a sódu bikarbónu. Všetko dobre premiešame. Pridáme múku a kakao a dobre zmiešame. Primiešame kúsky čokolády. Vylejeme do formy na pečenie 8 x 22 cm. Predhrejeme rúru

Suroviny: 500 g štrúdľového cesta (tenkých kôr); Na prvú plnku: 3 vajcia, ½ l jogurtu, 1,5 pohárika krupice, 1 pohárik oleja (použijeme smotanový pohárik), 2 balíčky vanilínového cukru, 1 kypriaci prášok; Na druhú plnku: 150 g mletého maku, 150 g mletých orechov, 3 väčšie jablká, cukru podľa chuti a asi 1/5 l mlieka Takto sa to podarí: Prvá plnka: Všetky suroviny vyšľaháme mixérom a necháme v chladničke asi hodinu. Medzitým zomelieme mak a orechy, očistíme a nastrúhame jablká. Mak sparíme vriacim mliekom (asi s 3 dl), aj orechy (asi s 2 dl mlieka). Do orechov možno pridať aj trochu mletých keksov.

na 180 C̊ a pečieme asi 45 min. (alebo kým nevytiahneme čisté špáradlo z chlebíka). Čas pečenia závisí od typu rúry, preto treba pozorne koláč sledovať. Necháme vychladnúť 15 min. a môžeme vychutnávať.  Foto: E. Šranková

Jablká očistíme a nastrúhame a do tejto plnky môžeme pridať i hrozienka. Podľa chuti do každej plnky pridáme cukor. Štrúdľové cesto rozdelíme na 3 časti, čo bude asi 3 x 5 kôr. Každé cesto (kôru) potrieme prvou plnkou (jogurtovou). Na horné cesto dávame druhú plnku: mak alebo orechy alebo jablká. Zvinieme do rolády a dávame na plech vystlaný papierom na pečenie. Pečieme asi 40 minút na 180 °C. Foto: http://www.kuvajmo-blogovski.com 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 435 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Znovu sa ohlásili Selenčské sláviky V POSLEDNÝ FEBRUÁROVÝ VÍKEND

Juraj Berédi

nizácii koncertov vždy pomáhajú rodičia účastníkov a početní sponzori, a tohto roku pomoc poskytli aj: NRSNM, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Miestne spoločenstvo Selenča a Obec Báč. Koncerty sledovali početné médiá, ktoré informujú v slovenskom jazyku, a javisko v Dome kultúry bolo i tentoraz osobitne upravené. O vydarených koncertoch svedčili usmiate a spokojné tváre účastníkov, ale i divákov, ktorí mali príležitosť zažiť ďalší krásny kultúrny zážitok.

de o dva nesúťažné koncerty, ktoré už tradične spoločne a každoročne organizujú Komorný zbor Zvony a Základná škola Jána Kollára v Selenči. Na koncertoch malí a nádejní speváci spievajú ľudovú pesničku a na túto príležitosť sú oblečení v ľudovom kroji zo svojho prostredia. Tentoraz koncerty prebiehali v Dome kultúry v Selenči v sobotu 25. a v nedeľu 26. februára a o účasť vládol Spievala aj Michaela Čapandová veľký záujem tak dievčat, ako aj chlapcov: prihlásilo sa predstaviteľka NRSNM Svetlana 58 účastníkov a okrem sólis- Zolňanová, čestný predseda MSS Rastislav Surový s manželkou a okrem Selenčanov medzi divákmi boli aj návštevníci z okolitých prostredí a dokonca i od Selenče vzdialených Slankamenských Vinohradov. Je to naozaj chvályhodné, že o koncerty vládne veľký záujem nielen u spevákov, ale i u divákov, ktorí dokážu veľkú sieň Domu kultúry vyplniť do posledného miesta a nešetria dlane odmeniť každého účastníka. Oba koncerty moderovala Mária Trusinová a na úvod koncertov báseň Spev zarecitoval Alen Slonka. Organizátori pre účastníkov zabezpečili diplomy Príjemne prekvapilo i spevavé dueto Igor Malina a spomienkové darčeky. V orga- Dajana a Davorin Gašparovskovci tov boli aj duetá. Najmladšia účastníčka Dajana Pavlovová má iba päť rokov a tohto roku sa prihlásili aj cezpoľní účastníci, a to z Pivnice a Lalite. Všetkých spevákov sprevádzal školský orchester Orchestrík, spevákov a hudobníkov pripravil profesor hudobnej kultúry Dr. Juraj Súdi a svoj údel na príprave spevákov a recitátorov má aj Renáta Súdiová. Tieto tradičné koncerty sú príležitosť prejaviť hudobný talent, ukázať krásny a hodnotný kroj a môžu byť príkladom, ako bojovať o zachovanie slovenskej identity a vštepovať lásku deťom k ľudovému spevu a kroju. Koncerty navštívili aj predseda Obce Báč Dragan Stašević, V nedeľu vystúpila staršia skupina spevákov • KULTÚRA •

9 /4740/ 4. 3. 2017

Kultúra BESEDA S AUTOROM ONDREJOM MIHÁĽOM

Odchody, sny o návrate, spomienky Anna Francistyová

starší si už na mnohé veci z tých dávnych čias ani nespomínajú. Prítomných zaujali konštatácie o tom, že Kanada kedysi verbovala bohatých Slovákov na veľké farmy, že tam boli potom veľmi vážení, o tom, ako sa žilo bez telefónov, že list domov cestoval aj 10 rokov, o tom, ako sa v Kanade žije dnes. Tunajších cirkevníkov zaujímalo, i koľko

rodisku Ondreja Miháľa, silbašského rodáka žijúceho v Kanade, vo štvrtok 23. februára v cirkevnej sieni prebiehala ďalšia prezentácia jeho najnovšej knihy Silbaš dedina snov / Budúci rok ideme domov. Nebola to však repríza premiéry z 11. februára v Slovenskom etno dome, bola to prednáška alebo skôr beseda autora O. Miháľa. Podnetom mu boli všetky tri jeho knihy venované vysťahovalectvu a komunitám vojvodinských Slovákov v Kanade: Vojvodinskí Slováci v Kanade, Náboženský život Slovákov v Kanade a už spomínaná kniha Silbaš dedina snov / Budúci rok ideme domov. K náplni kultúrneho večierka prispeli i spoluobčania publicistu a Nespočetne veľa príbehov aj v tejto najnovšej knihe: autor Ondrej Miháľ fotoreportéra O. Miháľa so silbašskou farárkou Jasminou otázkami nielen o osude Kotasovou-Medveďovou jeho rodiny po vysťahovaní do Kanady, ale i o ďalších Slovákov evanjelikov v Kanade záležitostiach. Autor uznal, že sa chodí do kostola, ako sa cirkevné mu tieto témy do kníh nespraco- zbory financujú. Ochotne im vali ľahko, lebo ľudia o odchode odpovedal, že na Vianoce zo z rodiska neradi rozprávajú a tí 50 ľudí, ale počas roka menej.

Večierok obohatil dvomi piesňami cirkevný spevokol

Najmladšie generácie vraj málo chodia do kostola, lebo už nevedia po slovensky. Evanjelické cirkevné zbory si v pôsobení pomáhajú organizovaním bazárov, kde predávajú i vyhľadávané slovenské vojvodinské klobásy. Početných návštevníkov na večierku v cirkevnej sieni v Silbaši, ale i Ondreja Miháľa, ktorý sa rád vracia do svojho rodiska, privítala pani farárka Jasmina Kotasová-Medveďová. Primeranou básňou o nostalgii za domovom večierok doplnila cirkevníčka Katarína Širková a dvomi piesňami cirkevný spevokol za sprievodu kantora Vladimíra Zimu z Kulpína.

VÝROČNÉ ZHROMAŽDENIE MOMS ŠÍD

V pláne literárne večierky Stanislav Stupavský

a výročnom zhromaždení MOMS Šíd vo štvrtok 23. februára v Slovenskom dome správu o činnosti tohto miestneho matičného odboru v roku 2016 podala predsedníčka Nataša Kolárová. Zo všetkých aktivít osobitne vyzdvihla: predstavovanie petrovského gymnázia budúcim stredoškolákom pri konci minulého školského roku, organizáciu programu k výročiu Karola Kuzmányho, účasť na niekoľkých programoch v rámci Slovenských národných slávností

www.hl.rs

Po zasadnutí: spoločná fotograﬁa do archívu a na pamiatku

a zvlášť podujatie k 71. výročiu založenia MOMS Šíd. Členovia zhro-

Informačno-politický týždenník

maždenia sa vyjadrili, že s takouto činnosťou MOMS môže byť úplne

Aj pri tejto príležitosti si prítomní vypočuli nahrávky starodávnych silbašských piesní, ktoré autorovi pomohli do kníh preniesť úskalia a dôsledky niekoľkých vysťahovaleckých vĺn vojvodinských Slovákov do zámoria. Boli tu i piesne v prednese jeho mamy Márie, ktorá bola i rozhlasová speváčka a v Kanade viedla cirkevný ženský krúžok. Po skončení úradnej časti návštevníci živo debatovali s autorom nad fotografiami v jeho knihách, ale aj nad archívom istej niekdajšej fotografky (spoluobčanom známej ako tetinka), ktorý zachránil vďaka starým negatívom nájdeným na povale jej domu v Silbaši. spokojný a treba sa snažiť takú aktivitu zachovať aj v tomto roku. V roku 2017 základná činnosť matičiarov bude upriamená na organizovanie literárnych večierkov, prezentáciu jednej knihy a na založenie športového turnaja venovaného Samuelovi Zorjanovi, bývalému predsedovi MOMS Šíd, ktorý konajúc povinnosti v športe nešťastne zahynul v júli 2015. Analyzujúc správu o činnosti a plán práce, členovia MOMS uzavreli, že realizácia nových plánov bude závisieť od finančných prostriedkov, ktoré sa MOMS-u podarí zabezpečiť pre svoju činnosť. • KULTÚRA •

VÝSTAVA SVETLANY MIHÁĽOVEJ V KYSÁČI

Reálny svet a jeho problémy Elena Šranková

slovenského spoločenstva, štátu či kontinentu, preto, lebo jej univerzálnou rečou sú kreslené postavy, ktoré všetci dobre poznáme, a preto, lebo podstatu skrýva v rozprávkach, ktoré máme dešifrovať, – povedal Surový. Výstavu svojou prítomnosťou poctili a prítomným sa prihovorili predstaviteľky pokrajinskej ad-

Slovenskom národnom dome v Kysáči v piatok 24. februára otvorili samostatnú výstavu akademickej maliarky Svetlany Miháľovej. Výstavu usporiadalo Kultúrne centrum Kysáč v spolupráci s MOMS Kysáč. Po privítaní hostí Pavel Surový, riaditeľ Kultúrneho centra Kysáč, povedal, že KC začína touto vernisážou svoju kultúrnu sezónu v roku 2017 z viacerých dôvodov. – Svetlana Miháľová je magisterka Svetlana Miháľová: Dve umenia z Kysáča a je naša Slovenka. Jej všestranná ministratívy: Milinka Chrťanová, tvorba a filozofia umenia sa dia- úradujúca námestníčka pokrajinmetrálne líšia od iných vojvodin- ského tajomníka pre vzdelávanie, ských umelcov. Ide o zaujímavú predpisy, správu a národnostné tému, ktorá presahuje hranice menšiny – národnostné spoločen-

K FOTOGRAFIÁM SRĐANA VELJOVIĆA

Cestovanie v čase Oto Filip

e to príbeh o ňom, ale aj o nás, no najviac o pohnutej dobe na sklonku nedávneho 20. storočia. Výstava snímok fotografa a kultúrneho pracovníka Srđana Veljovića (1968) s názvom Devedesete (Deväťdesiate) prebiehajúca v belehradskej galérii Artget od 9. februára do 9. marca opäť potvrdzuje jeho špecifickú autorskú pozíciu, budovanú takmer dve posledné desaťročia. Celé roky je totiž jej príznačnosťou intenzívne sledovanie a dokumentovanie rozličných foriem kultúrneho, mestského, spoločensko-aktivistického života Belehradu, ako aj Srbska, či regiónu. Je to vlastne svojrázna fotografická kronika udalostí, javov a situácií spoločnosti vystavenej dramatickým zmenám. Takýto jeho projekt, ktorý vznikal od • KULTÚRA •

Keď Juhoslávia prestávala existovať

roku 1987 do roku 2000, je istým spôsobom nielen osobnou spoveďou o tom všetkom, čo sme žili, zažili a prežili, no možno ešte viac snahou, napriek všetkému, obja-

názoru Kataríny Rusnákovej, kurátorky výstavy, autorke sa podarilo spojiť osobné a politické aspekty, ktoré významovo presahujú do širších spoločensko-politických kontextov globalizovaného sveta. Miháľová vystavovala aj v Poľsku, Anglicku a Holandsku a v Srbsku.

stvá, a Tatjana Banjanin, námestníčka pokrajinského tajomníka pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami. Autorka výstavy sa poďakovala organizátorom, hosťom a prítomným milovníkom umenia, ktorí si so záujmom pozreli vystavované olejomaľby. Svetlana Miháľová sa narodila 8. marca 1976 v Snehulienka a dve mačky Novom Sade. V Z tejto príležitosti Kultúrne cenroku 2005 na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela trum Kysáč za podpory mesta v Banskej Bystrici vyštudovala Nový Sad vydalo katalóg, v ktoslovenský jazyk, literatúru a rom sú tak vystavované olejovýtvarnú výchovu. V roku 2011 na maľby, ako i v skratke zmapovaná Akadémii umení, tiež v B. Bystrici, životná dráha a umelecká kariéra vyštudovala maľbu a digitálne autorky výstavy. Výstava bola otvorená do neumenie. Prvú samostatnú výstavu mala v Nitre v roku 2012. Podľa dele 26. februára.

viť spôsob ako obstáť, možno i zostať normálny v tých pohnutých rokoch. Práve v časoch, keď sa dolu vodou rútil celý politický a spoločenský systém, včítane hodnôt, predtým celé Pri nábreží Dunaja: Nový Sad bez mostov desaťročia bu- v septembri 1999 dovaných mnohými generáciami. Tak vznikol sa už stávalo jasné, že spoločný dokument, alebo skôr svedectvo štát (SFRJ) prestáva existovať, či o vyslovene traumatickej dobe. študentské protesty na sklonku Preto na výstave možno objaviť roku 1996. Nie náhodou základom výstavy tematicky rôzne zábery: aj z riadneho vojenského života tesne pred sú zábery týkajúce sa armády: tej vypuknutím vojen, aj z civilného našej (JĽA), pochádzajúce z rokov života vo vojenských pomeroch, 1987 – 1988, ako aj vojska nášho aj z občianskych protestov, aj zo bojujúceho proti vojskám NATO života pod bombami NATO pak- v roku 1999. Snímky naznačujúce tu, aj z chvíľ osláv po ukončení obrovské rozdiely, ktoré sa udiali bombardovania. Na záberoch za čosi viac ako desaťročie, pritom sú zvečnené aj viaceré zlomové ale i skutočnosť, že čosi zostáva situácie toho obdobia: 9. marec stále nemenné. Napríklad boj o zá1991, hraničný kameň medzi Srb- ujmy či moc. A tých v uvedených skom a Albánskom na hore Prok- rokoch bolo toľko, že sa vo všetletije nafotený v máji 1991, keď kých ozaj ťažko dalo vynájsť. 9 /4740/ 4. 3. 2017

Kultúra PODNET NA VYDANIE KNIHY SEAVC V SRBSKU

(Ne)dáme o sebe vedieť ska s úmyslom, aby nám finančne pomohli. Mali sme pripravený balík žiadostí a obávali sme sa, ako nás prijmú. Boli sme však milo prekvapení, keď nás privítali so slovami: ,Konečne, že niekto k nám aj zo Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi prišiel’ ,“ zaspomínala si belehradská pani farárka. Podľa jej slov vysvitlo, že mnohé cirkevné spoločenstvá na tento úrad často chodia so žiadosťami,

1930 po dobu súčasnú), pazovského farára Igora Feldyho, archivára ÚA SEAVC v Srbsku, a iných koleo premiére knihy SEAVC v Srbsku gov. Kniha je uvedená v srbskom 27. septembra 2016 na Veľvyjazyku a v pokračovaní je preklad slanectve Slovenskej republiky v slovenskej reči. Predslov napísal v Belehrade a po jej predstavovaní biskup Samuel Vrbovský. 14. februára 2017 v Múzeu Vojvodiny Autorka knihy Petrovićová v Stav Novom Sade toto vzácne encyklorej Pazove tiež spomenula, že okrem pedické dielo zostavovateľky Anny knihy Adama Vereša uverejnenej Petrovićovej, farárky belehradského ešte v roku 1930 (s nedávnym rezboru Slovenskej evanjelickej a. printovým vydaním pazovského cirv. cirkvi v Srbsku, bolo s veľkým kevného zboru), záujmom prezentoštvorrečovou brované 23. februára na žúrkou Ondreja biblickom večierku Peťkovského a slov Starej Pazove. venskej brožúrky O tom, že táto skupiny autorov k niha finančne Farári v SEAVC, podporená Riadi„my vlastne iné teľstvom pre spoknihy ani nemáluprácu s cirkvami me“. A všetky tieto a náboženskými knihy boli písané spoločenstvami Milen v slovenskej nisterstva spravodlireči. Tak potom vosti Republiky Srbako o Slovenskej sko vyvolala krásny evanjelickej a. v. ohlas, svedčí nielen cirkvi v Srbsku recenzia Juraja Bar- Belehradská farárka na biblickom večierku v Starej Pazove môžu vecne vetoša v týždenníku Hlasu ľudu, ale aj recenzia protođa- len zo SEAVC nie. Sľúbili podporu, dieť Neslováci?! Autorka týchto riadkov (ktorá kona Radomira Rakića na webovej ale s jednou prosbou: pretože o SEstránke Srbskej pravoslávnej cirkvi. AVC žiadne údaje nemajú, navrhli v srbčine práve z týchto dôvodov V Starej Pazove po nábožných najprv peňažne podporiť knihu napísala multikonfesionálnu knihu piesňach chóru Tília belehradská o SEAVC v srbčine. A tak sa vlastne Stara Pazova i sveštenici), podobne zborová farárka Anna Petrovićo- začala tvrdá a „sladká“ tvorivá práce ako aj všetci tí, ktorí žijú vo viacnavá najprv predniesla príležitostnú belehradskej farárky, ktorá mala cionálnom prostredí, dobre vedia, kázeň ku dňu Lazara, a potom prí- pred sebou časovo krátky tvorivý ako je ťažko vysvetľovať dejiny tomným ujasnila, ako sa zrodila idea „limit“ a historické údaje spojiť so vojvodinských Slovákov a najmä súčasným stavom v každom cir- luteránsku vieru, ináč veľmi uznánapísať túto knihu. „V našom cirkevnom zbore sme kevnom zbore. Nápomocnú ruku vanú v celom svete, najmä v Eurósa rozhodli, že navštívime Riaditeľ- mala od seniorov, samozrejme, pe. O tom, koľko sme v podstate stvo pre spoluprácu s cirkevnými i od solianskej farárky Svetlany zatvorení do seba a nedáme o sebe a náboženskými spoločenstvami Vojnićovej-Feldyovej (ktorá chystá vedieť, môže poslúžiť aj článok Päť pri Ministerstve spravodlivosti Srb- objemnejšie dielo o SEAVC od roku storočí Reformácie (Pet vekova ReforKatarína Verešová

V OBECNEJ KNIŽNICI V KOVAČICI

Vyskúšajte si svoju kreativitu Anička Chalupová

becná knižnica v Kovačici okrem vypožičiavania krásnej, odbornej, detskej a inej literatúry organizuje literárne besedy, tvorivé dielne pre najmladších, každoročne ku Svetovému dňu knihy usporiada literárnu súťaž.

www.hl.rs

Podobne je tomu aj tohto roku. Na sklonku januára 2017 Obecná knižnica Kovačica vyhlásila 9. ročník obecnej literárnej a počítačovej súťaže tvorcov v srbskom jazyku a v jazykoch národnostných menšín: slovenskom, maďarskom a rumunskom, pre žiakov základných škôl, gymnázia, študentov a dospelých.

Informačno-politický týždenník

Poslaním tejto súťaže je podporovať, rozvíjať a prezentovať literárnu tvorbu a kreativitu. V prvej a druhej kategórii, so svojou poéziou a prózou, súťažia žiaci nižších a vyšších ročníkov základných škôl, kým si v tretej kategórii svoje počítačovo-literárne vlohy môžu vyskúšať dospelí a mládež. Témy tohtoročnej

macije, týždenník Vreme, Belehrad 24. 12. 2015, č. 1303, s. 35), v ktorom teológ Nikola Knežević v interview s Jelenou Jorgančevićovou hovorí o Martinovi Lutherovi a význame reformácie kresťanstva: „Vieme, že procesy Reformácie zohrali významnú úlohu pri utváraní súčasnej európskej spoločnosti, moderných a národných spoločenstiev, ekonomických modelov a, ako som už spomenul, v rozvoji ľudských práv. Protestantský princíp individuálnosti posilnil slobodu jednotlivca a tým afirmoval slobodu vôbec, kým princíp všeobecného kňazstva vplýval na rovnosť všetkých ľudí.“ Na otázku v časopise Vreme: „V našich médiách protestantskí predstavitelia sú veľmi málo zastúpení. A niekedy sa k nim ťažko pristupuje. Ako vysvetľujete tú, nazvime to: neprítomnosť v mediálnom priestore?“, Knežević odpovedá: „Keď ide o tradičné protestantské cirkvi v Srbsku, tie sú homogénne a príliš hermetické a uzatvorené. Protestantských farárov možno vidieť na niektorých stretnutiach, ktoré organizuje štát alebo Srbská pravoslávna cirkev, na niektorých ekumenických zasadnutiach a prakticky nikde inde... Je dosť farárov, reformovaných, luteránskych, ktorí vôbec nehovoria po srbsky, alebo hovoria tak, že sú si neistí, keď vystupujú pred verejnosťou. S výnimkou niekoľkých farárov, ktorí sú komunikatívni a chcú spolupracovať.“ V rámci tej túžby spolupracovať so štátnymi orgánmi vyšla aj táto publikácia, ako aj ďalšia – ako zahlásil pazovský kňaz Igor Feldy na biblickom večierku – oveľa objemnejšia z pera Svetlany Vojnićovej-Feldyovej. Cieľom týchto mladých farárok je práve k 500. výročiu Reformácie informovať verejnosť o Evanjelickej cirkvi, ktorá sa hlási k učeniu Martina Luthera.

súťaže sú: Staré rozprávky z Banátu, Kto vidí, ten aj verí; nech hovorí ten, ktorý má čo povedať – Mihajlo Pupin, To najsladšie nakoniec a ľubovoľná téma. Práce, ktoré posúdi odborná komisia a v každej kategórii najúspešnejším udelí tri hlavné ceny, treba zaslať najneskoršie do 3. apríla na mailovú adresu Obecnej knižnice v Kovačici: biblioteka.kovacica@ gmail.com. Slávnostné vyhodnotenie a vyhlásenie výsledkov sa uskutoční 23. apríla na Svetový deň knihy a autorských práv. • KULTÚRA •

V KULTÚRNOM CENTRE BEGEČ

Kniha o smrti, výstava o živote Juraj Bartoš

Všetkým všetko bolo jasnejšie, keď Aleksandra Kolarová vecne sprítomnila prezentované dielo.

iektoré knihy nie je práve jednoduché predstaviť. Najmä ak nie sú po vôli vrchnostiam, pomyslí si teraz, právom, čitateľ. V tomto prípade ide predsa o dačo iné. Organizátori večierka v Kultúrnom centre Begeč uvažovali správne. Po prezentácii čerstvej publikácie Marije Vasićovej Kada Bog zažmuri (Nový Sad 2017) nasledovala výstava obrazov Sonje Papugovej-Anđelićovej. Mnohí, keď nie všetci z asi Aleksandra Kolarová a Marija Vasićová 70 účastníkov kvalitného a podnetného kultúrneho podujatia, sa vrátili domov s Dozvedeli sme sa, že Vasićovej pocitom potreby preosiať doj- kniha je hrozivé svedectvo o my, ktoré ich zaplavili v sobotu tragickej novosadskej razii v 25. februára. A najmä hlbšie sa januári 1942, v ktorej príslušnízamyslieť nad aktuálnou sú- ci okupantského maďarského časnosťou a tým, čo prináša vojska surovo zavraždili a pod budúcnosť, ktorá často nesie zľadovatenú hladinu Dunaja nanálepku už videnej minulosti. pratali viac než 1 500 ľudí; medzi Vítajúc prítomných Plamenka nimi aj deti. Prezentované dielo Laćarcová, predsedníčka Správ- literárnymi a dokumentárnymi nej rady KC Begeč, sa priznala, že prostriedkami sprítomňuje poju kniha hlboko dojala, a tak „aby sledné kroky pätnásť skutočných sa ľudia nerozišli uplakaní“, orga- osôb na ceste pod ľad. Kolarová nizátori sa rozhodli usporiadať pri čítaní jedného z príbehov výstavu obrazov, „aby ste videli, čo je to, čo je silnejšie od smrti“. Záverom krátkeho prívetu dodala: „Myslím si, že žijeme v najhoršom možnom čase a že kniha vyšla v najlepšej možnej chvíli, proste, aby sme sa navzájom opomenuli, aby sme nezabudli, že každých 50 – 60 – 70 rokov sa nám opakuje rovnaká Sonja Papugová-Anđelićová: Anjel, situácia, keď sa enkaustika, 55 x 45 cm nám zratúvajú ľudia, keď sa nachádzame na len horko-ťažko udržala slzy v zopár krokov od ľadu; presne očiach. Samej autorke sa pri čítaní taký pocit mám.“ úryvku skotúľali dolu tvárou... • KULTÚRA •

Slzy dozaista pálili aj hrdlá mnohých prítomných. Slová z knihy ani čoby ľudí šmarili uprostred oného dupľom ľadového januára, priamo na križovatku života a smrti. Predstavujúc rozsahom neveľké, určite ale významné dielo begečskej rodáčky Marije Vasićovej, Kolarová o. i. povedala: „Kniha, ktorá je výsledkom jej osobných výskumov, je vlastne priesečníkom lásky

obrazov Sonje Papugovej-Anđelićovej, narodenej vo Vukovári r. 1969, ktorá v istom období žila v Dánsku. Tam mala štyri samostatné výstavy, vrátane tej vo Veľvyslanectve Srbska v Kodani. Vlani jej práce videli návštevníci niekoľkých kolektívnych výstav a jednu z nich zaradili aj do expozície 17. prehliadky výtvarných umelcov amatérov Vojvodiny (v novembri, na Palići). Hľadajúc spojivo medzi chúlostivým ovzduším prezentovanej knihy a svetlými tónmi vystavených obrazov Rastislav Škulec povedal, že „kým je čo len jeden človek, je i nádej“. Ohľadne predstavenej a jej podobným knihám vyslovil názor, že je síce možné, že sa následne k slovu dostane zlo a nenávisť, avšak „treba povedať: aha, to je príklad na to, ako netreba konať“. Rastislav Škulec a Sonja Papugová-Anđelićová Sústreďujúc sa na výstavu voči deťom, lásky svojej begečskej spoluobčianky voči ľuďom, lásky o. i. povedal: voči obetiam ne„Ľudia, ktorí sa orientujú na šťastia a zla.“ Sama abstrakciu, sú dobrí znalci žiVasićová o. i. pod- vota a prírody. Pozorujúc tieto čiarkla: „Kniha je ve- obrazy, všimnete si, že ide o novaná mojim de- asociácie na rôzne organické ťom, mojim žiakom formy – skaly, koraly, podvodný a môjmu otcovi; svet, staré haluzie a staré lístie, je spojivom medzi kamene... Upomínajú nás na tými, ktorí odišli, a tých, ktorí strádali, a na tých, tými, ktorí prichá- ktorí zostali; pripomínajúc nám dzajú.“ Spomenula nový zrod... Tak je to v prírode, taktiež, že ju k napí- ako aj v ľudskom živote, všetko saniu otrasného sve- sa točí, obnovuje sa... Tak je to dectva podnietila aj s obrazmi Sonje Papugovejsmutná skutočnosť: -Anđelićovej, ktorá stýba farby, takmer zapadnuté a potom aj obrazy o sile a vitálstopy po bolestnej nosti prírody.“ Škulec taktiež temnej udalosti v ozrejmil históriu maliarskej techsamotnom Novom Sade. niky enkaustiky, maľovania rozŤažké emócie aspoň čiastočne taveným maliarskym voskom. stlmil umelecký zážitok z výstavy 9 /4740/ 4. 3. 2017

Kultúra RECENZIA

Karikatúra naša (nevšedná) (Ján Kišgeci: Ares petrovský. Báčsky Petrovec : Matica slovenská v Srbsku, 2016)

Jaroslav Čiep

„Č

o je karikatúra? Kto je Samuel Arňaš, známy ako ARES?“ opytuje sa Dr. Ján Kišgeci v úvode ešte farbou voňajúcej knihy, ktorá sa nám dostala do rúk. Hneď nato možno dočítať, že odpoveď na prvú otázku ľahko nájdeme v modernom guglení v slovníkoch a encyklopédiách. Ale odpoveď na druhú otázku sa svojím zhrnutím poznatkov do jednej publikácie pokúsil dať zostavovateľ Kišgeci. Údaje o Aresovi našiel v Báčskom Petrovci u príslušníkov rodiny Samuela Arňaša v Ulici Jána Husa, čiže Drozdiarskej. Samuel Arňaš-Ares sa narodil 24. januára 1955 v Petrovci, kde zakončil základnú a strednú grafickú školu. Pracoval v petrovskej tlačiarni ako sadzač, desať rokov ako technický redaktor slovenských vydaní AS Kultúra. Ako výrazný a veľmi

zdatný portrétny karikaturista prispieval do periodickej tlače politickými portrétnymi karikatúrami. Neskoršie prešiel ku kreslenému politickému humoru ako pravidelný prispievateľ do slovenských novín a časopisov – Petrovské noviny, Rovina, Zornička, Hlas ľudu, ako i do Národného kalendára. Od roku 2002 tvoril v Báčskom Petrovci ako art-karikaturista a ilustrátor, kde mal aj dve samostatné výstavy svojich karikatúr, ilustrácií a komiksov v roku 2006 a 2009. Žiaľ, ako uvádza Ján Kišgeci, neúprosná a predčasná smrť (19. marca 2010) odniesla jedného z najtalentovanejších Petrovčanov, ktorého sme ani nestačili dokonale objaviť, adekvátne oceniť a odmeniť. Kišgeci sa to pokúša post mortem touto knihou, ktorá je azda prvá monografia karikatúr dolnozemského Slováka.

Úvodom knihy Ares petrovský je prezentovaných viacero portrétnych a rodinných fotografií z Arňašovho súkromného albumu. Potom sa Kišgeci pokúsil vysvetliť podstatu karikatúry od Aresa antického po Aresa petrovského, po čom už nasledujú originálne, invenčné a duchaplné karikatúry a komiksy, rozdelené do viacerých skupín. Jadro knihy teda tvoria Aresove

METAMORFÓZY POÉZIE

Duša básnika Elenka Ďurišová

becná knižnica Kovačica – oddelenie v Padine usporiadala v miestnostiach občianskeho združenia Underground Rock Music Club v nedeľu 26. februára literárno-hudobný večierok pod názvom Duša básnika. Prvá návšteva knižnice v Undergrounde priniesla pozitívne dojmy tak návštevníkom, ako i účinkujúcim. Hlasy duší básnikov sa ozývali cez interpretácie členov literárnej a recitačnej sekcie knižnice: Aničky Strehovskej, Elenky Ďurišovej, Martiny Valentovej, Janka Hološa a Miroslava Halabrína. Prítomní si vypočuli tie najkrajšie ľúbostné slová svetových, slovenských a srbských básnikov. Nie iba napísané slová prispievali k estetickému

www.hl.rs

Záber z večierka poézie: Janko Hološ, Miroslav Halabrín, Vlastimír Povolný, Martina Valentová a Martin Labát

zážitku, ale aj sám interiér klubu a rozmiestnenie recitátorov,

Informačno-politický týždenník

ktoré im umožnilo, aby splynuli s obecenstvom – zároveň sa stali

karikatúry politické, spoločenské (komunálne), humoristické, poetické, zábery z Petrovských novín a časopisu Rovina v rámci seriálu Tie naše móresy, tiež karikatúry portrétne, filozofické, propagačné. Na dôvažok sú zahrnuté aj ilustrácie viacerých článkov pre deti. Záver knihy patrí tomu, čo písali iní o Aresovi. Hodnotenia ilustračnej a karikaturistickej práce Samuela Arňaša v knihe sú z pera Mr. Pavla Čániho, Anny Dudášovej, Jarmily Pálenkášovej, Vladimíra Valentíka, Pavla Matúcha a Jána Hlaváča. Knihu Ares petrovský – umelecké dielo Samuela Arňaša editora Jána Kišgeciho vydala Matica slovenská v Srbsku roku 2017 s vročením 2016. Je to 7. zväzok v edícii Matičné portréty. V tejto edícii sa Ján Kišgeci podpisuje aj za ďalšie dve fotomonografie venované umelcom: ako 1. zväzok vyšla jeho publikácia Petrovec & Ivan Križan: emotívna prechádzka ulicami a uličkami Petrovca a petrovského chotára (2011) a ako 4. zväzok kniha Petrovec Vladimíra Urbančeka (2013). interpretmi a recipientmi. Ako hostia vystúpili členovia skupiny Arsenovo zrkadlo Martin Labát a Daniel Cicka a vlastnou tvorbou sa prihovoril Vlastimír Povolný. Hudobníci si pripravili príležitostné skladby a premietané boli klipy poetizovaného siedmeho umenia. Prítomným bola teda poézia sprostredkovaná cez niekoľko transformácií. Na záver sa slovami vďaky prihovorila knihovníčka Zdenka Obšustová. Podľa počtu prítomných mohli by sme konštatovať, že poézia ešte stále vie vzbudiť záujem, i keď sa sama nachádza v existenčnej kríze. Knižnica pracuje v prospech prózy, ale podobnými spôsobmi aj na popularizácii poézie, ktorá je náročná pre spisovateľov, ako aj pre čitateľov. Veríme, že po tomto vydarenom večierku spolupráca občianskeho združenia Underground Rock Music Club a knižnicou ešte zosilnie. Foto: Z. Obšustová • KULTÚRA •

NA HUDOBNEJ SCÉNE V KOVAČICI

Vzletovský entuziazmus neklesá Anička Chalupová

ších. Podnes sa pamätá i na svoj prvý výstup na tanečnej zábave v Padine. – Prvé pocity z toho výstupu, kde bolo prítomných 300 až 500 účastníkov, boli výborné a krásne už samým tým, že každú našu pieseň publikum odmenilo veľkým potleskom. Kon-

plynulo čosi viac ako 45 rokov odvtedy, čo v Kovačici vznikla jedna z najznámejších a najúspešnejších hudobných skupín, ktorú pomenovali podľa nášho mládežníckeho časopisu Vzlet. Pri jej zrode stáli mladí hudobní snaživci Ján a Pavel Nemčekovci, Martin Benka, Duško Etemović a Dragiša Matić. Zo začiatku skupina Vzlet pôsobila pod strechou Domu kultúry Z premiéry cédečka Rodný dom v roku 2002; na fotke je časť členov, 3. októbra, kde jej člektorí kedysi hrali v skupine Vzlet novia na hudobných Rodný dom. Boli to prevažne zábav- a Vesna Chalupovci a iní. Technickú nástrojoch sprevádzali né piesne, ktoré vznikli ešte v 70. úpravu piesní mal na starosti Želina programoch sólistov, rokoch minulého storočia. Ďalšie mír Suchánek, mladší člen rodiny spevácke a folklórne dve cédečká s novými skladbami Suchánekovej, ktorý podobne ako skupiny. vzletovci nahrali v roku 2013. Autor- jeho otec Juraj má tiež veľmi blízko Neskoršie vzletovci V januári tohto roku svetlo sveta uzreli ďalšie skladby na cédečkách Slováci a Hviezda lásky; mi piesní sú Juraj Suchánek, Jaroslav k hudbe. Okrem komponovaniu začali zabávať mládež na snímke: (zľava) Juraj, Želimír a Michal Chalupa a Michal Suchánek, ktorý piesní pre deti a mládež venuje sa na tanečných zábavách, Suchánekovci aj folklórnej činnosti. Jeho vrstovníci o ich vzniku hovorí: kde okrem slovenských – Ďalších nových 30 piesní sme sú ešte „ako-tak“ činní na hudobnom ľudových piesní skupina hrala aj certy sme organizovali počas celého aktuálnu zábavnú hudbu. Vzhľadom roku pri rôznych príležitostiach, ako nahrali pred štyrmi rokmi. Na jed- poli, ale záujem mladších generácií na ich veľkú popularitu v tom čase 8. marec – Deň žien, 1. máj – Sviatok nom cédečku sú zábavné piesne o hudobnú činnosť podľa jeho slov práce, 29. november a na druhom sa nachádzajú piesne akoby z roka na rok klesala. – V našom prostredí je ešte zopár – Deň republiky, k na ľudovú nôtu. Ani vtedy sme nieoslavám Kovačického ktoré veci okolo vydania albumov amatérov, ktorí sa zaoberajú hudoktóbra a pod. Často nezakončili, lebo nám člen skupiny bou, ale ju nemajú kde prezentovať. boli vstupenky vypre- Jaroslav Chalupa odišiel za prácou Nemajú organizáciu, v rámci ktorej dané do posledného na Slovensko. Jeho príchod domov by sa stretali, nacvičovali, tvorili hudbu a ktorá by miesta. Dokonca ich jednoducho sa stávalo, že zádržala všetkých ujem o koncert pokope. V mibol nad očakávanulosti, keď môj nie, a potom sme otec a strýko hrali, museli v ten istý tvorili a vystupovečer koncert zoKovačickí vzletovci ako hostia v Báčskom Petrovci pakovať. Tie konvali, bola celkom na oslave 30 rokov Hlasu ľudu iná situácia. Dnes certy ľudí lákali, mladí medzi sebola to príležitosť bou kontaktujú ich mnohí porovnávali s anglickou vyjsť z domu a platilo to pre vianajviac cez sporock and roll skupinou The Beatles. ceré vekové skupiny. Vystupovali ločenské siete, Roky ich najväčšieho rozkvetu boli sme nielen v Kovačici, ale aj širšie. facebook, twitter, poznačené početnými koncertmi, Napríklad v roku 1974 sme vyobdivovateľov a milovníkov hud- stúpili v slávnostnom programe Jedno z najznámejších zložení skupiny Vzlet v 70. rokoch: instagram, stále menej sa medzi by často potešili novými vlastnými v rámci summitu Hnutia nezú- (zľava) Duško Etemović, Martin Benka, Ján Nemček a Juraj Suchánek sebou stretajú, skladbami, svojou tvorbou oboha- častnených krajín v Belehrade, covali dolnozemskú hudobnú scénu. účinkovali sme v známom chorvát- začiatkom tohto roku bola príležitosť, a tak strácajú záujem o niečo pekPočas rokov sa v skupine vystriedalo skom televíznom vysielaní Kviskoteka aby sme konečne tie nové piesne né a užitočné, ako je tanec, hudba mnoho hudobníkov, z ktorých azda a pod. Toho bolo naozaj veľmi veľa, pustili do života, prezentovali ich a spev, – podčiarkol na záver Želimír. najdlhšie pretrvávajú bratia Juraj nedá sa to proste všetko ani napočí- verejnosti pod menami Hviezda Pevne však verí, že tento dočasný lásky a Slováci. hudobný útlm v mestečku insity a Michal Suchánekovci, gitaristi a vo- tať, –spomína vzletovec Juraj. Vznik dvoch posledných céde- čoskoro zanikne a že takých vzlekálni sólisti. Juraj, frontman skupiny, Skupina Vzlet svoju úspešnú si pri tejto príležitosti spomenul aj na 18-ročnú kariéru skončila v roku čiek hlasom a technickou prácou tovcov v budúcnosti ešte bude. početných spolupracovníkov, vokál- 1989. Po 30 rokoch sa jej členom podporili aj niekoľkí obdivovatelia Foto: autorka a z archívu nych sólistov, napríklad na Zuzanu podarilo vydať cédečko a kazetu Vzletu a milovníci ich hudby – Paskupiny Vzlet Gajanovú, Katarínu Paraskovú a ďal- s vlastnými skladbami s názvom vel Ďuriš, Anka Naďová, Želimír • KULTÚRA •

9 /4740/ 4. 3. 2017

Kultúra V DOME KULTÚRY 3. OKTÓBRA V KOVAČICI

Ožili struny starého cimbalu Anička Chalupová

– Kým som hrával v súboroch na Slovensku, začal som tónom harmoniky, flauty, gi- si všímať cimbal, a potom som tary a klavísa zaúčal na ňom ra, ktoré sa Nie som neCimbal v Kovačici i hrať. ozývajú z učebjaký odborník na Keď ide o dejiny cimbalovej ní, kde prebiecimbal, ale keďže hudby v Kovačici, zo záznaha vyučovanie mov sa dozvedáme, že takmer vo Vojvodine ešte žiakov Nižšej pred viac ako 215 rokmi si Slo- stále nemáme hudobnej školy váci na Dolnú zem do Kovačice odborníkov cimJosifa Marinkookrem iného sebou priniesli balistov, rozhodol vića v Zreňanine, i hudobné nástroje z pravlasti. som sa, že kým oddelenia v KoDo konca 70. rokov minulého ich nebudeme vačici, v týchto storočia v hudobnom živote mať, svoje zákdňoch pribudli Kovačičanov pretrvávali najmä ladné teoretické zvuky cimbalu, sláčikové hudby, ktoré obsa- poznatky a skúse- Kovačický cimbal ožíva. Na snímke: (zľava) Katarína Petríkováktorý po dlhých hovali husle, violu, kontrabas nosti prenesiem Lenhartová, Jaroslav Kováč a Pavel Tomáš ml. rokoch znovu a najmä cimbal, ktorý sa do na ďalších priazzískal svojich hartovej sú dvaja žiaci vyšších nom zistil, že sa organizuje škola kovačického Domu kultúry nivcov tohto inpriaznivcov. ročníkov kovačickej základnej cimbalu v Kovačici. Neváhal som štrumentu. Dôledostal vďaka cimbalistovi Z iniciatívy školy, Martin Torňoš a Jaroslav ani trošku a hneď som sa prihlážité je, keď ho už Pavlovi Nemčekovi. Hrou na dvoch KovačiKováč, ktorý nám prezradil, sil, – podotkol mladý nádejný máme, aby sme cimbale rôzne spoločenské čaniek, Anny že sympatie k cimbalu má už cimbalista. ho do budúcna podujatia a svadby spríjemňoŠirkovej a Jardávno. Podľa slov organizátorov prvá mohli využívať vali aj cimbalisti Michal Čech, mily Jonášovej – Pri návšteve Slovenska mi časť školy cimbalu bude trvať v rôznych hudobTanasije Stojanović a iní. bol v uplynulom ných príležitos- cimbal vždy pripútal pozornosť. do polovice roka, neskoršie roku usporiadatiach, – zdôraznil S nadšením som aj u nás na budú pokračovať. Do prednáný benefičný koncert. Získa- profesor Tomáš. rôznych koncertoch sledoval šok plánujú zapojiť i odborné prostriedky boli určené na Účastníkmi školy cimbalu šikovných cimbalistov. Potešil níkov cimbalu zo Slovenska. opravu starého nefunkčného okrem Kataríny Petríkovej-Len- som sa, keď som prednedáv- cimbalu, ktorý stál dlhé roky zapadnutý prachom v kultúrnom dome. Po úspešnej akcii a opraLETMO Oto Filip ve cimbalu úradujúca riaditeľka tamojšej kultúrnej ustanovizne Katarína Petríková-Lenhartová sa rozhodla, že cimbal netreba znovu odpratať niekde do kúta, ale vdýchnuť mu nový život: niekoho na ňom naučiť hrať. šetci máme radi divadlo, no nie v našom dome. Priam ukážkový prípad (ne)transparentnosti sa – V novembri uplynulého roku Tak asi znel refrén vstupnej piesne niekdajšieho udial v piatok, pri jednom z významných snemovaní sa zrodila idea, aby náš Dom kulpopulárneho televízneho seriálu Pozorište u kući. o ochrane menšín v Paláci Srbska v Novom Belehrade. túry v spolupráci s profesorom Predstavenia sú rôzne, niektoré sa ale opakujú. Zásad- Po prezentáciách na túto tému, ktoré si pozreli desiatPavlom Tomášom ml. usporiadal ne ľudia sú zástancami kritiky, ako často podčiarkujú, ky predstaviteľov rôznych štátnych, parlamentných základný nácvik na cimbale. zvlášť tej konštruktívnej, ale zväčša len dovtedy, a iných inštitúcií, orgánov a organizácií, ako aj pár Keďže bolo najviac záujemcov kým sa jej ostrie neupriami na nich. Treba otvorene desiatok novinárov, na otázku jedného z novinárov, z radov školopovinných detí, poukazovať na chyby! Koľkokrát len táto dôrazne či by mu mohol prezentácie na chvíľu požičať, aby si rozhodli sme sa, že zorganizu- omieľaná veta odznela na rôznych zasadnutiach, ich prehodil do svojho prenosného počítača, mladík jeme školu cimbalu, ktorá sa stretnutiach, snemovaniach, konferenciách. A bude − prezentér suverénne a zvysoka odpovedal: hneď po zimných prázdninách, rezonovať až dovtedy, kým nepríde k lámaniu chleba – Nedá sa to, nie je to verejné... teda v druhej polovici januára a k prípadnému odhaleniu niektorých špinavostí, – Tak čo tu potom všetci robíme? toho roku, naplno rozbehla, v čom prsty neraz majú práve hlásatelia uvedených Jasné je, že na to mladík už nemohol mať žiaden – povedala nám úradujúca ria- populárnych a populistických hesiel. komentár. diteľka DK. Jedným z prvých kréd tejto doby je transparentAj transparentnosti sa zrejme treba učiť. No Profesor Pavel Tomáš ml. sa už nosť, otvorenosť, nehatený prístup k informáciám vyzerá to zle, keď je aj príkladov a potrebnej dlhé roky venuje hre na husliach, verejného významu. Ako sa realizuje, najlepšie vie praxe na takéto školenie ozaj málo. Natoľko, že viole a kontrabase a cimbalom povereník, starajúci sa o túto oblasť. A nie div, že otvorenosť spravidla zostáva dosť v úzadí v posa začal vážnejšie zaoberať iba neustále upozorňuje, že zďaleka nie všetky informácie rovnaní so záujmom či obavou o vlastnú kariéru. neskoršie. sú chránené.



Transparentnosť

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

STARÁ PAZOVA

Zuzanská zábava s hosťami z Boľoviec Anna Lešťanová

lenovia SKUS hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove v nedeľu 26. februára v divadelnej sále usporiadali tradičnú Zuzanskú zábavu. V dvojhodinovom programe vystúpili interpreti slovenských ľudových piesní všet-

deme mať aj úspešnú premiéru v Batajnici, kým sa nevytvoria adekvátne podmienky na prácu u nás,“ povedal Maglovský. Aktuálnu situáciu v Sládkoviči nám vyrozprával tamojší aktivista Pavel Kukučka, ktorý prišiel podporiť tak Pazovčanov, ako aj svojich spoluobčanov v realizácii Zuzanskej zábavy. Povedal nám, že momentálne majú veľkú pauzu, no nie preto, že nemá kto robiť, ale preto, že nemajú kde robiť.

čené, hoci mali byť už dávno hotové. Rekonštrukcia nášho kultúrneho stánku teda nie je finalizovaná a teraz tam nejestvujú podmienky na žiadnu činnosť. Inštalovaná je iba improvizovaná strecha.

Humoristické scénky v podaní Boľovčanov: (zľava) Janko Maglovský a Ďurko Benko

Lea Jašová

kých generácií. Program otvorila päťročná Lea Jašová, ktorej lásku k spevu určite vštepili rodičia – osvedčení speváci Anna a Zdenko Jašovci, tiež účastníci tohto tradičného podujatia. Na zábave venovanej nielen Irena Domoniová a slovenský ľudový orchester SKUS h. Janka Čmelíka Zuzanám, ale aj všetkým milovníkom slovenských ľudových pies„Práce na sanácii strechy Domu Ochotníci slovenského spolku ní, vystúpili aj: spevácka skupina kultúry ešte stále nie sú zakon- Sládkovič – konkrétne členovia Združenia pazovských žien, Anna Horvátová, Irena Domoniová, Mária Rumanová, Zuzana Kováčová, PO STOPÁCH STAREJ Maja Gedeľovská, Ján a Katarína FOTOGRAFIE. Presný dátum jej vzniku sa nedá Šagovci a Boris Babík za sprievodu zistiť, môže sa len predposlovenského ľudového orchestra kladať, že to bolo koncom spolku pod vedením Vladislava roku 1946, prípadne zaForgáča. čiatkom roku 1947. Na S piatimi krátkymi humofotografii sú šídski matiristickými scénkami program čiari, ktorí sa chceli odfotiť spestrili a početné obecenstvo s novinami Hlas ľudu, ktoré rozosmiali Boľovčania – členovia vtedy po prvý raz dostali do divadelnej sekcie KUS SládkoMiestneho odboru Matice vič: Janko Maglovský a Ďurko slovenskej a vôbec do Šídu. Benko. Obaja sú členmi i boľovŽiví účastníci tejto udalosti ského BAG teátra, ktorý pripravuvravia, že to bola pre nich je nové divadelné predstavenie veľká slávnosť. Prvýkrát sa Kovači, a to v spolupráci s batajstretli so slovenskými nonickým divadlom PAB (Pozorište vinami, ktoré vychádzajú amatera Batajnice). v našej krajine a píšu o uda„Vypožičali nám ich scénu, tam lostiach vzťahujúcich sa na pravidelne mávame skúšky a toto prostredie. veríme, že my Boľovčania bu• KULTÚRA •

detskej tanečnej skupiny majú skúšky v telocvični. Nie je to najšťastnejšie riešenie, lebo v hale dolu napríklad chlapci hrajú basketbal alebo volejbal a hore v galérii prebiehajú folklórne skúšky. Ostatné skupiny tanečníkov toho času nepracujú,“ zdôveril sa P. Kukučka. Ináč tohtoročná Zuzanská zábava v Starej Pazove mala humanitárny ráz a peňažné prostriedky zo vstupeniek venovali na liečbu chlapčeka Stevana Radeku zo Starej Pazovy.

9 /4740/ 4. 3. 2017

St. S.

Kultúra

Komemorácia Anna Horvátová

našom vojvodinskom slovenskom jazyku máme ujaté aj slovo „komemorácia“. Akoby aj nie, veď aj v srbčine máme to isté slovo – komemoracija, takže nám bolo ľahko dodať trochu slovenskosti a už je to v poriadku! Ale ani také prifarbené neprináleží k slovnému fondu spisovnej slovenčiny. Ten čin je vlastne spomienka, spomínanie si na zosnulého a vzdávanie pocty. A prídavné meno je spomienkový: spomienková slávnosť – na oslavu, na pamiatku niekoho, niečoho. Ani spomienková próza, memoárová nám nie je neznáma. A tak sa aj v slovenskom jazyku namiesto „komemorácie“ má použiť spojenie spomienková slávnosť. Možno nás zmýli, že slávnosť! Ale skutočne ide o slávnosť na

pamiatku zosnulého, na ktorej si spomíname na všetky dobré skutky nebožtíka a zároveň vzdávame poctu aj jeho pozostalej rodine. Veď samým slovom spomienka vyjadrujeme pripamätanie si, oživenie v pamäti, rozpomienku; spomienky na rodičov, starých rodičov, na priateľov, na domov, na mladosť sú iste veľmi časté. Môžeme mať na niekoho alebo na niečo pekné, ale i zlé, trápne spomienky. Venúvame niekomu vďačnú, avšak aj trápnu spomienku. Preto tie nepríjemné spomienky treba zaháňať. Do spomienok sa občas aj ponoríme, alebo v spomienkach zaletíme niekam. Slovo „komemorácia“ sa síce nachádza v Slovníku cudzích slov, ale s označením, že je zriedkavé, knižné. A ako vhodné sa uvádzajú slovká: spomienka, pamiatka.

Výzva

na predloženie príspevkov na 61. Literárne snemovanie Slovenské vydavateľské centrum a časopis Nový život zverejňujú výzvu na predloženie príspevkov na 61. literárne snemovanie, ktoré sa uskutoční 22. apríla 2017. Témy tohtoročného literárneho snemovania budú: Srbsko-slovenské literárne styky a Životné jubileá troch slovenských vojvodinských spisovateľov: Pavla Grňu (80), Márie Kotvášovej-Jonášovej (60) a Kataríny Hricovej (50).

Autorom, ktorí sa v snemovaní zúčastnia s príspevkom, budú uhradené cestovné trovy a autorom zo zahraničia aj ubytovanie. Prosíme vás, aby ste čím skôr a najneskôr do 10. apríla poslali návrhy na príspevky – presný názov a abstrakt. Príspevky v plnom znení stačí priniesť na snemovanie alebo zaslať e-mailom. Všetky prezentované príspevky budú zverejnené v časopise Nový život. Prihlášku poslať na adresu: zdenkavb@gmail.com.

Výzva

na účasť v hereckom ateliéri pre deti a mládež Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vyzýva mladé talenty, ktoré majú sklony k herectvu alebo majú záujem o divadelníctvo, aby sa prihlásili na divadelné umelecké dielne. Cieľom seminára je oboznámiť aktívnych a potenciálnych mladých divadelníkov zo slovenských vojvodinských prostredí so základnými princípmi hereckej činnosti, a tým zabezpečiť kvalitné divadelné predstavenia, rozšíriť zoznam detských divadelných súborov v našich prostrediach a získať predovšetkým kvalitné herecké výkony. Na seminári by sa deti naučili základom hereckej práce, osvojili si základy hlasovej techniky a javiskového pohybu a spoznali by sa so zložkami tvorby divadelnej inscenácie. Počas dielní by účastníci pripravili ukážkový výstup z toho, čo sa naučili. S hercami bude pracovať profesionálna herečka zo Slovenska Monika Necpálová.

www.hl.rs

Na seminár sa môžu prihlásiť aktívni herci, začiatočníci alebo záujemcovia bez skúseností. Dielne sú určené pre záujemcov od 7 do 25 rokov a prebiehať budú počas víkendu (sobota – nedeľa) v miestnostiach ÚKVS. Prihlásiť sa môžete vyplnením prihlášky, ktorú nájdete na webovej stránke ÚKVS http://www. slovackizavod.org.rs/konkursi/pregled/15522 a zaslaním na e-mail: office@slovackizavod.org.rs alebo poštou na adresu: Zavod za kulturu vojvođanskih Slovaka Njegoševa 16/2/7 21 000 Novi Sad Prihláste sa najneskôr do 25. marca 2017. Viac informácií získate v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov na telefónnom čísle: 021/ 545 570.

Informačno-politický týždenník

Narodeniny a výročia v marci 2017 8. marca 1967 začala úradne vysielať Rozhlasová stanica Petrovec. (Blahoželáme k 50. výročiu pôsobenia.) 11. marca 1932 na Slovensku, v Novej Vieske, sa narodil Ján Ondruš (vlastným menom Ján Ondrus), slovenský básnik a prekladateľ. Zomrel 7. novembra 2000 v Stupave. (Pripomíname si 85. výročie narodenia.) 18. marca 1962 v Bratislave zomrel Ľudo Ondrejov (vlastným menom Ľudovít Mistrík), slovenský básnik a prozaik. Narodil sa 19. októbra 1901 v dnešnom Chorvátsku, v dedinke Slanje. (Pripomíname si 55. výročie smrti.) 22. marca 1987 v Novom Sade zomrela Anna Majerová, spisovateľka, redaktorka časopisu pre deti Naši pionieri, neskoršie Pionieri, zostavovateľka čítaniek pre nižšie ročníky základnej školy, učiteľka v Selenči a Báčskom Petrovci. Narodila sa 21. novembra 1923 v Petrovci. (Pripomíname si 30. výročie smrti.) 23. marca 1862 sa v Petrovci narodil Gustáv Maršall Petrovský, prozaik, publicista a novinár. Po emigrácii do USA pracoval tam v početných printových redakciách a bol aj predsedom Matice slovenskej v Amerike. Zomrel 15. júna 1916 v Chicagu. (Pripomíname si 155. výročie narodenia.) 25. marca 1952 sa narodil kovačický insitný maliar Pavel Hajko. (Blahoželáme k 65. narodeninám.)

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. Združenie petrovských výtvarných umelcov za podpory Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá v sobotu 4. marca zorganizuje výtvarný tábor výtvarníkov zo slovenských prostredí z územia Vojvodiny. Téma malieb je ľubovoľná. Treba si priniesť iba štetce, paletu a ostatné pomôcky. BÁČSKY PETROVEC. V nedeľu 5. marca o 19. hodine vo veľkej sieni Slovenského vojvodinského divadla odznie celovečerný program Kultúrno-umeleckého spolku Petrovská družina pod názvom Dostáľi sťe peknvo pozdraveňja, ktorý prichystali pri príležitosti 125 rokov spolkovej činnosti v Petrovci. Petrovskí ochotníci pozývajú všetkých a sľubujú krásny umelecký zážitok. J. Č. • KULTÚRA •

Oznamy PONUKA PRÁCE

ALBATROS, spol. s r. o.

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

Mliečany 61 , 92901 Dunajská Streda

NA SLOVENSKU

PAVLOM TURČANOM

V MESTÁCH – MADUNICE, SENEC, BECKOV, SEREĎ skladový a manipulačný pracovník pracuje sa 8 – 12 hodín, 4 – 6 dní v týždni KONTAKT: Personálna agentúra GAZU SK. V prípade záujmu o prácu na Slovensku nás kontaktujte +421918/113-816; zitaskanderova@gmail.com

Prijme vodičov na kamión, potrebné oprávnenie CE, lekárske potvrdenie, karta do tachografu Kontak: uher@albatros-group.sk Telefón: +421908084200

Oznamujte v Hlase ľudu VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

24. 10. 1941 – 15. 2. 2017 z Petrovca

S láskou a úctou budeme na Teba spomínať. Manželka a syn

SMUTNÁ ROZLÚČKA

021/ 47-20-840

ZUZANA PAPOVÁ

a 021/47-20-844

1934 – 2017 z Padiny

inzercia@hl.rs Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

hlasludu.info www.hl.rs

Navždy zostaneš v našich srdciach. Synovec Pavel Hric s rodinou z Petrovca

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu C.I.A.K., s. s r. o., Nový Sad, Ul. prímorská č. 86, podal tomuto orgánu žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Objekt na skladovanie nebezpečného odpadu, v Novom Sade, Ul. prímorská č. 86, na katastrálnej parcele číslo 385/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 23. februára 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-12/17, o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Nositeľ projektu EUROKANT, s. s r. o., Nový Sad, Subotička č. 6, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie na skladovanie a tretmán vlastného a ostatného plastického odpadu, vo výrobnom objekte na výrobu kant pások pre drevný priemysel, Ul. rumenački put číslo 52b, na katastrálnej parcele číslo 2394/3, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 3. apríla 2017. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 4. apríla 2017 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 12.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2383_05 NS_Novi_Sad_Sajlovo

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS166, NSU166, NSL166-Bul. vojvode Stepe II (IDEA), na Bulvári vojvodu Stepu 32, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 10753/19, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 28. marca 2017. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 29. marca 2017 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 11.00 h.

Nositeľ projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1 ž, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2383_05 NS_Novi_Sad_Sajlovo, v Ulici XXIII, Sajlovo, na katastrálnej parcele číslo 9127/18, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 22. februára 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-819/16, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

• OZNAMY •

9 /4740/ 4. 3. 2017

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

s bratom, strýkom a ujom

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou drahou

Tichú a trvalú spomienku si zachováme a s úctou a láskou na Teba vždy spomínať budeme. Odpočívaj v pokoji. Rodina Durgalová z Petrovca

bratia a sestry s rodinami

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s triednou profesorkou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s andikou

Zuzka a Ján

SMUTNÁ SPOMIENKA

Sú tomu dva roky, čo sme sa rozlúčili s našou najbližšou

ANNOU HLAVÁČOVOU

PAVEL KRIVÁK

24. 7. 1948 – 4. 3. 2015 – 2017 z Báčskeho Petrovca

1019 – 1987 – 2017 z Báčskeho Petrovca

Na Tvoju dobrotu nezabúdame a s láskou si na Teba spomíname. Dcéra Zuzka a vnučka Anna

www.hl.rs

Mária, Natália a Pavel Litavskovci z Petrovca

POSLEDNÝ POZDRAV našej príbuznej

ZUZANE PAPOVEJ

Na Teba si s láskou a úctou stále spomíname. Sestra, manžel, syn a dcéra s rodinou

Informačno-politický týždenník

rod. Lačokovej 27. 12. 1934 – 20. 2. 2017 z Padiny

Život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná.

Zostalo nám už len spomínať na spoločne prežité chvíle.

Rodiny Koláriková a Šimáková

SPOMIENKA

Ten večný pokoj Ti prajeme a na Teba nikdy nezabudneme.

rod. Lačokovou 27. 12. 1934 – 20. 2. 2017 z Padiny

rod. Lačokovou 1934 – 2017 z Padiny

Dňa 9. marca 2017 uplynie tridsať rokov, čo nás navždy opustil náš otec a starý otec

rod. Lačokovej 27. 12. 1934 – 20. 2. 2017 z Padiny rodom z Petrovca

ZUZANOU PAPOVOU

I keď Pán pretrhol života niť, v našich spomienkach budete večne žiť.

ZUZANE PAPOVEJ

27. 12. 1934 – 20. 2. 2017 profesorkou z Padiny rodom z Petrovca

1941 – 2017 z Petrovca

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovajú

tete

ZUZANOU PAPOVOU

PAVLOM TURČANOM

Odpočívaj v pokoji.

POSLEDNÝ POZDRAV

Zarmútená rodina Hediová

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou sestrou a tetou

ZUZANOU GUČOVOU

rod. Sľúkovou 24. 5. 1935 – 10. 2. 2017 z Báčskeho Petrovca

Tichú a trvalú spomienku si na Teba navždy zachovajú: bratia Ján a Samuel s rodinami a deti s rodinami po zosnulom bratovi Pavlovi

• OZNAMY •

ROZLÚČKA

s dlhodobou spolupracovníčkou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

na matku

MICHALOM HAŠKOM

ANNU HAŠKOVÚ

s otcom

SMUTNÁ SPOMIENKA na mamiku

ZUZANOU PAPOVOU 1934 – 2017 z Padiny

24. 10. 1937 – 19. 2. 2017

Vďaka za nezištnú pomoc. Redakcia programov v slovenskej reči Rádio-televízie Vojvodina

rod. Madackú 1939 – 1984 – 2017

ZUZANU MADACKÚ

rod. Lašanovú 1917 – 1999 – 2017

z Kulpína Čas plynie, ale spomienky na Vás navždy zostanú v našich srdciach.

SMUTNÁ ROZLÚČKA A SPOMIENKA

Vaši najbližší

SMUTNÁ SPOMIENKA

na rodičov a starých rodičov

ANNA VALOVÁ

rod. Mravíková 7. 6. 1964 – 4. 3. 2007 z Hložian

ZUZANU VEŇARSKÚ rod. Galátovú 1. 1931 – 17. 2. 2017

z Kovačice

MICHALA VEŇARSKÉHO

12. 2. 1929 – 20. 3. 2012

Už len kyticu kvetov z lásky Vám na hrob môžeme dať, modlitbu tichú odriekať, za všetko dobré ďakovať a s láskou si na Vás spomínať. Smútia a spomínajú: dcéra Zuzana s manželom Stojanom Stojkovovci, syn Michal s manželkou Ankou Veňarskovci a dcéra Mária Babková s rodinami

SPOMIENKA

na manžela, otca a starkého

JURAJA ČORBU

1952 – 2004 – 2017 z Kysáča

Nič už nie je tak, ako bolo predtým. Čas plynie ako tichej rieky prúd, kto Ťa mal rád, nemôže zabudnúť. Manželka Zuzana, synovia Vladimír s dcérou, Rastislav s rodinou a dcéra Elenka s rodinou • OZNAMY •

Stále je ťažko a smutno nám všetkým, nič už nie je také, ako bolo predtým. Všade okolo chýba aj po desiatich rokoch Tvoj hlas. Mala si rada život, my Teba a Ty nás. Skromná a láskavá si bola vo svojom živote a veľká vo svojej láske a dobrote. Čas plynie ako tichej rieky prúd, kto Ťa mal rád, nemôže zabudnúť. Tak ako voda svojím tokom plynie, krásna spomienka na Teba nikdy nepominie.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom, apkom a praapkom

Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našich nenahraditeľných rodičov a starých rodičov

PAVLOM KOLÁROM 28. 3. 1934 – 17. 2. 2017 z Petrovca

ZUZANU MACÁKOVÚ

JÁNA MACÁKA

rod. Mešiovú 29. 12. 1921 24. 3. 1924 – 26. 2. 2006 – 22. 12. 2010 z Kysáča

Hlboký zármutok zostáva za tým, kto navždy opustil nás... Zarmútená manželka, dcéra a syn s rodinami

„A tak teraz, na čože by som očakával, ó, Pane? Ten, na koho sa nadejem, si Ty.“ Žalm 39,8 S láskou si spomínajú: dcéra Zuzana s manželom Michalom a vnukovia Michal, Ján a Pavel Ďurovkovci 9 /4740/ 4. 3. 2017

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 3. marca 19.30 Kde žijú, čo robia? – reportáž o živote Slovákov v Čelareve 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 5. marca 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov Utorok 7. marca 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Vysielanie pre penzistov Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dobrý večer, Vojvodina. V relácii budú okrem iného odvysielané príspevky o kvetoch v ústrety Dňu žien, o tradičnom koncerte Selenčské sláviky a o výstave prác akademickej maliarky Svetlany Miháľovej. Dúhovka prináša dokumentárnu reportáž pod názvom Aj svet je malý pre rádioamatérov. Rádioklub Petrovec pôsobí už 50 rokov. Založený bol 5. marca v roku 1967. Jeho členovia oslávili jubileum i pred desiatimi rokmi.

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

www.hl.rs

Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 3. marca – Špina Sobota 4. marca – Osem ohrozených Pondelok 6. marca – Muži, ktorí nenávidia ženy Utorok 7. marca – Ťažko ho zabiť Streda 8. marca – Superhrdina Štvrtok 9. marca – Zhŕňajova nevesta 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 5. marca 17.00 Film: Aladinova zázračná lampa 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Únos 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

TV PETROVEC

Informačno-politický týždenník

Hrubíkovci, víťazi Klobásafestu v Petrovci

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 5. marca 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Tradičné slovenské jedlá (Ženský spolok Padina) Materinská moja reč, aká si mi milá Utorok 7. marca 16.00 Literárno-poetický večierok Duša básnika Rokovali dôchodcovia z Obce Kovačica Čajanka v Kovačici tohto roku jubiluje Piatok 10. marca 16.00 Festival Letí pieseň, letí 2010 Divadelné predstavenie: Ľalie poľné

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 9 RÁDIO PETROVEC

RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je názov sviatku, ktorý oslavujeme 8. marca. autorka: ANNA viedol BIČIAboj ROVÁ

druh

časový detskej Alžbeta úsek stavebnice (hypokr.)

Severná 1. časť

citoslovce rádius a Južná... tajničky

hlavné mesto Srbska Majstrovstvá Európy

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. spevohra

analógia spílený strom živelná pohroma

druh meditácie a cvičenia pohrebná hostina

vpíšte O CH O

TELEVÍZIA PANČEVO 7.00

Nedeľa 5. marca Repríza relácie Dobrý deň

vystavoval pare

Valjevo alt

Loznica

neskoršie

pomaly (srb.) ž. meno

Peru

letela

Streda 8. marca 13.00 Dobrý deň, kolážová relácia

liter AS HL DU 2. časť ĽU tajničky vpíšte ŽO

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

najdlhšia rieka v Pakistane

úsilie síra

vpíšte OME

útok

m. meno obchodný reťazec

otec

Pančevo

citoslovce

pretekárske družstvo americký kozmický program

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 8 VODOROVNE: pozoruje, obohatil, Verona, a, ara, Aja, Hana, Ivo, ač, sklad, kuco, l, Jaroslav, A, Ante, l, Pazar, KČ, Aki, Ante, Nole, sok TAJNIČKA: JAROSLAV VLČEK

kyslík

st. jednotka hmotnosti

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 6 z čísla 6 Hlasu ľudu z 11. februára 2017 bolo: SVETOZÁR HURBAN VAJANSKÝ. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: MALVÍNA SABADOŠOVÁ, Ul. Janka Jesenského č. 107, 21 211 KYSÁČ. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

9 /4740/ 4. 3. 2017

Šport PADINČANIA ZAČALI VYHRÁVAŤ

Dočkali sa radosti! Ján Bokor

rámci príprav na jarné majstrovstvá Dolina si za súperov zvolila susedovcov z Debeljače a Uzdina, ktorí sú členmi Druhej juhobanátskej ligy – severná sku-

pina. Voľakedy Spartak a Unirea hrávali vo Vojvodinskej lige a boli tvrdí rivali padinskej Doline. Časy sa zmenili, stretnutia susedovcov boli zriedkavé. Uplynulo viac ako desaťročie, aby sa tieto mužstvá teraz stretli hoci aj v priateľských

PREHRA A VÝHRA SLÁVIE V PRÍPRAVNÝCH ZÁPASOCH

Viac starostí ako radosti SLÁVIA – ŽELEZNIČAR 0 : 4 (0 : 2) Ján Špringeľ

o domácej výhre nad Jugoslavijou Jabuka (2 : 1) slávisti na dvoch ďalších kontrolných dueloch neoslnili. Nový zápas ako hostitelia hrali Kovačičania s mimoriadne silným súperom Železničarom. Srbský ligista z Pančeva zaslúžene vyhral 4 : 0 (2 : 0). Bol omnoho presvedčivejší vo všetkých elementoch futbalovej hry: tech- Štvorka s trojkou: Pavel nika, rýchlosť, taktika, vytrvalosť, Čížik (vpravo) stráži obranu štandardné situácie, silná lavička, a nebezpečne strieľa z voľných motivácia... Pre Pančevčanov hrá kopov veľa niekdajších hráčov Doliny z čias, o priečku pohotovejší. Miljković keď bola v Prvej lige Srbska a Srbskej ale zdôrazňuje, že fanúšikovia lige – skupina Vojvodina (brankár Je- s kvalitou hry Slávie musia byť vtić, Nedučić, Trifunović, Spaskovski, trpezliví, lebo slávisti začali tréKovačević a iní). Slávia hrala v zostave: novať s bezmála dvojtýždňovým Trbojević, Malinović, Pavel Čížik, oneskorením od rivalov. Slávia Jovnáš, Zupković, Daniel Čížik, v Starom Tamiši hrala v zostaVálovec, Ćirić, Stefan Karna, Igor ve: Trbojević, Malinović, Pavel Karna, Gigović; striedali: Králik, Čížik, Zupković, Daniel Čížik, Miodrag, Ambruš, Macanović, Garaj, Ambruš, Đurić Pred zápasom Slávia – Želez- Stefan Karna, Igor Karna, Giničar sa čakalo polhodinu na roz- gović; striedali: Králik, Garaj, hodcu, kým na meraní síl Stari Vlastislav Dudáš, Jovnáš, VáloTamiš – Slávia jeden polčas na vec. Chýbali z oprávnených príčin domácich hráčov, ktorí sú za- nováčik Dalibor Stojković, ako mestnaní aj v nedeľu poobede. aj zranení Stanojković a Ćirić. Posledný duel pred začiatKovačičania porazili hostiteľov minimálnym výsledkom 1 : 0. Po kom jarnej časti majstrovstiev protiútoku a centrovanej lopte Vojvodinskej ligy – východnej presne hlavičkoval ostrostrelec skupiny zohrá Slávia na vlastnom slávistov Gigović v 58. minúte – 0 trávniku 5. marca s Poletom Idvor. : 1. Hoci vyhrali nad súperom ako Idvorčania zlanárili ako najväčšiu hostia, tréner Slávie Saša Miljković posilu na poste trénera a brankára nie je spokojný s výkonom svojich legendárneho ochrancu siete zverencov. Hovorí, že Kovačičania Danila Pustinjakovića a dosiaľ môžu a musia do začiatku jar- v prípravách neprehrali žiaden nej časti šampionátu byť aspoň zápas.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

súbojoch. Starší milovníci futbalu v troch susedných dedinách si spomenuli na zlaté časy, keď sa v Debeljači, Padine a Uzdine hrával lákavý futbal. DOLINA – SPARTAK 6 : 0 (1 : 0) V sobotu so Spartakom z Debeljače tréner Nikola Marjanović preveril schopnosti Kapitán Doliny Marián Bančov (v červenom hráčov, ktorí prišli z Be- drese) v súboji s obrancom Unirey lehradu. Ukázalo sa, že ide o kvalitných jednotlivcov, ktorí dobrú úroveň, ale vo vyrovnanom budú dobrými posilami v nadchá- prvom polčase nebolo gólov. Po prestávke hostia z protiútodzajúcich majstrovstvách. Mužstvo Doliny svoju územnú prevahu ku prví vsietili prostredníctvom vyjadrilo gólmi v druhom polčase. Vulišića. Dolina rýchlo obrátila výDarko Anđelić dal tri góly a rovno sledok. Vyrovnal Bančov z penalty toľko vsietil aj debutant Marko a výhru domácim priniesol Durgala. V týchto dvoch zápasoch N. Rudić. Na túto výhru sa v Padine čakalo od augusta minulého roku. Marjanović a jeho nový pomocník Spartak je na prvom mieste vo svo- Pavel Brezník vyskúšali všetkých jej súťaži, kuje plány o postupe do hráčov. Sú to brankári Trkulja a HoPrvej juhobanátskej ligy, ale predsa lík, ako aj hráči v poli: Kevdžija, podľahol naladeným Padinčanom. Bílek, Koreň, Važić, Mihajlović, Bančov, Anđelić, Ilić, Matuľa, Labát, Ugrenović, Milićev, ŠiDOLINA – UNIREA 2 : 1 (0 : 0) V mužstve Doliny v nedeľu hrali mek, Hlavča, Cvetanović, Plvan, náhradníci. Sú to prevažne domáci Kutálek, bratia Saša a Marko Rudorastenci, ktorí si aj v jeseň ob- dićovci. Po stredajšom zápase s Jedinliekali dres prvej jedenástky. Zlé skúsenosti, keďže nezískali ani stvom Kačarevo v nedeľu Dolina len bod, ich neznechutili a mladí bude mať generálku v odvetnom chlapci prejavujú čoraz viac ve- zápase s Borcom v Starčeve. V jardomostí a odvahy. Je zrejmé, že ných majstrovstvách štart bude 12. sa rýchlo učia a zaznamenávajú marca doma s mužstvom Sloboda pokrok. Zápas s Uzdinčanmi mal Novi Kozarci.

DVE PREHRY PETROVČANOV

Keď ubudne koncentrácie... MLADOSŤ – TSC 1 : 3 (1 : 1)

Samuel Medveď

ostia z Báčskej Topoly po druhýkrát hosťovali v petrovskej Vrbare. Člen Srbskej ligy – skupina Vojvodina aj tentoraz v stredu 22. februára zahral veľmi dobre, ale k víťazstvu prišiel len vo finiši zápasu, keď domácim ubudlo koncentrácie. Pri treťom góle, ktorý padol po rohovom kope, domáci akoby zadriemali. Dovtedy Mladosť hrala dobre. Síce Topolčania sa prví ujali vedenia,

ale Mladosť vyrovnala na 1 : 1 z jedenástky gólom Pavlisa. MLADOSŤ: Fejdi, Fábry, Babiak, Jakuš, Rupar, Severíni, Torbica, Pavlis, Dragin, Trojanović, Kaňa; hrali ešte: Jokić, Pereza, Miličević, Valentík, Milenković V nedeľu Mladosť po prvýkrát v tomto v prípravnom období hrala za chotárom, a to v neďalekom Stepanovićeve. Domáci Omladinac bol lepší a zvíťazil 2 : 1 (1 : 1). Jediný gól pre Mladosť dal nováčik Kobilarov. • ŠPORT •

TRI PRÍPRAVNÉ ZÁPASY PIVNIČANOV

V druhom polčase obaja tréneri poslali na trávnik všetkých náhradníkov, diváci videli mnoho šancí na oboch stranách, no vďaka nepresnosti útočníkov a dobrým zásahom bojovne, zaubrankárov padol iba jejímavo, videli den gól. Kutenič z pravej sme mnoho strany zblízka prekonal striel na brádomáceho brankára Šusny, dobré zátera – 3 : 3. kroky branSLÁVIA: Brňa, M. károv a až Nový predseda pivnického Žigmund, Tešanović, šesť gólov. FK Slávia Daniel Blatnický: Nímet, Vlad. Kuchta, Vedenia sa „Vytvorili sme dobré Drinčić, Kotiv, Kojičić, ujali domáci podmienky na prípravy J. Žigmund, Krnjajić, po peknej ak- mužstva!“ Novićević; hrali aj: Šuscii útočného ter, Petrović, Záskalický, radu a presnom zásahu Novićevića Vlast. Kuchta, Čolović v 12. min. O desať min. neskoršie KRIVÁŇ: Kocić, A. Strehársky, nováčik Kojičić ľavačkou z hranice Kočonda, Deljanin, Lučar, Nikić, trestného územia trafil pravý horný Alexy, Kutenič, Pavlov, Spasić, roh brány Kocića – 2 : 0. Salijević; striedali: Naď, Lipták, V 35. min. rozhodca Valášek odpís- Malina, Krajinović, Buják, Medić, kal jedenástku v prospech Kriváňa, Jovović ktorú Spasić premenil. V 41. min. po V predzápase po dlhšom čase rýchlom protiútoku Salijević druhý- hrali dorastenci domácich; zmerali si krát poslal loptu do brány Brňu – 2 : sily s rovesníkmi superligového OFK 2. V poslednej min. prvého polčasu Bačka z Báčskej Palanky. Výsledok Novićević bol rýchlejší od Kocića, bol 1 : 4 a jediný gól pre domácich zblízka rozvlnil jeho sieť – 3 : 2. dal Čobrda.

Prole zostal na lavičke SLÁVIA – KRIVÁŇ 3 : 3 (3 : 2) Ján Šuster

prípravách pivnických futbalistov na jarné majstrovstvá nás informoval nový predseda FK Slávia Daniel Blatnický. S tréningami začali v prvých dňoch februára na ihrisku v Pivnici pod vedením doterajšieho a skúseného trénera Mladena Proleho, lebo sú s jeho prácou v klube spokojní. Dochádzka na štyri tréningy v týždni nie je ideálna, lebo sú jednotliví hráči zamestnaní alebo chodia do škôl, takže nemôžu riadne trénovať. Keď však prídu, svedomite a usilovne plnia všetky úlohy trénera. V súpiske mužstva FK Slávia sú títo hráči: brankári Brňa a Šuster, Michal a Jozef Žigmundovci, Novićević, Vladimír a Vlastislav Kuchtovci, Krnjajić, Babić, Drinčić, Roganović, Petrović, Benka, Kotiv, Nímet, Čolović, Milec a nováčikovia Tešanović z Vrbasu a Kojičić z dediny Ravno Selo, ako aj

dvaja domáci dorastenci, Záskalický a Sič. Sláviu tejto zimy opustili Zarin, Jušković a Mirković. Pivnické mužstvo dosiaľ zohralo tri prípravné zápasy. Najprv v Pivnici hosťovala Sutjeska B. D. Polje a výsledok zápasu bol 1 : 0 v prospech domácich, keď jediný gól dal Krnjajić. O týždeň neskoršie Slávia uhostila Budućnost zo Savinho Sela. Výsledok bol 2 : 0 pre domácich a góly dali Krnjajić a Babić. Minulú nedeľu sa po dlhšom čase v priateľskom zápase v Pivnici stretli domáci futbalisti a hostia zo Selenče. Rivali sa rozišli s nerozhodným výsledkom 3 : 3 (3 : 2). Tréneri Prole a Jovović na zápase vyskúšali všetkých hráčov s ktorými počítajú v jarnej odvete. Zápas sledovalo asi 200 divákov, medzi ktorými pekný počet bol zo Selenče. Diváci odišli spokojní s tým, čo im predviedli súperi na tomto zápase. Futbalisti oboch mužstiev hrali

NEÚSPECH KYSÁČANOV

Dva rozdielne polčasy TATRA – SUTJESKA 2 : 4 (1 : 1) Pavel Pálik

nedeľu tatranci zohrali ďalší prípravný zápas so Sutjeskou z dediny Bačko Dobro Polje a prehrali 2 : 4 (1 : 1). Boli to dva rozličné polčasy. V prvom domáci častejšie útočili a mali aj viac šancí. Predsa, v 14. min. sa hostia ujali vedenia, keď po rýchlom protiútoku Pljuco vsietil gól. O dve min. neskoršie Ćuk zo skrumáže z piatich metrov

strelil do brvna. V 33. min. obranca hostí fauloval Ćuka v trestnom území a Pekić premenil jedenástku – 1 : 1. Po zmene strán tréner Tatry vymenil viacerých hráčov, čo umožnilo hosťom prebrať hru a gólmi Komazeca (60. min.), Glumca (65. min.) a Srnku (vlastný gól v 89. min.) si zabezpečili zaslúženú výhru. Kysáčania druhý gól dali v 79. min., keď Petrović realizoval jedenástku. Zápas v Kysáči sledovalo asi 100 divákov

a výborne ho viedol Pjevac z Temerína. TAT R A : Subašić, Srnka, Ábelovský, Po faule nad Ćukom rozhodca Pjevac odpískal Petrović, Mi- penaltu, ktorú v 33. min. využil Pekić – 1 : 1 hajlović, DraV sobotu Tatra uvíta Čenej a v nežić, Ćuk, Pekić, Vučković, Vasiljev, Stakić; striedali: Munjas, Daniel deľu do Kysáča pricestuje novosadOžvát, Martinko, Dančo Ožvát, ský Železničar. Zápasy sa začnú o 15. Jambrich, Surový, Melich, Funtík hodine.

DRUHÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Begečania sa prešmykli... STK MLADOSŤ – ČARDA KOD BRAŠE 3 : 4

Samuel Medveď

novu to bol ako infarktový zápas, ktorý trval takmer tri hodiny. Mladosť na začiatku viedla 2 : 1, o čo sa postarali Lomen a Turan. Títo dvaja boli blízko víťazstvu aj v štvorhre. Hoci • ŠPORT •

hostia viedli 0 : 2, Lomenovi a Turanovi sa podarilo vyrovnať. Lenže na konci Begečania Dumnić a Kebdžija tesne vyhrali. Keby tu domáci získali body a náskok 3 : 1, pravdepodobne by vyhrali zápas, vzhľadom na to, že Turan porazil Dumnića. Výsledky zápasov: Šramka – Dumnić 0 : 3,

Lomen – Kebdžija 3 : 0, Turan – Stanić 3 : 2; štvorhra Lomen / Turan – Kebdžija / Dumnić 2 : 3, Bažík – Kebdžija 0 : 3, Turan – Dumnić 3 : 1, Lomen – Stanić 2 : 3. STK ROHAM – STK MLADOSŤ 4 : 1 Predminulý štvrtok v odročenom kole Petrovčania hrali v Novej Crnji a prehrali pomerne hladko od vždy naladeného veterána Cvetkovića a jeho spoluhráčov. Výsledky zápasov: Cvetković – Lomen 3 : 0, Milivojević – Turan 3 : 1, Soti – Bažík 3 : 0; štvorhra Soti / Milivojević – Lomen / Turan 1 : 3, Cvetković – Turan 3 : 1. 9 /4740/ 4. 3. 2017

Šport O FINÁLE PO FINÁLE

Rapsódia v modrom Oto Filip

v modrých dresoch až 6 : 0 na sety. Pritom je Vizura trojnásobným nooci nebol prvý, zrejme nebude siteľom pohára, o ktorý sa bojovalo, ani posledný toho druhu, no kým sa pančevské Dinamo oň uchánedávny volejbalový pohárový dzalo azda už siedmy- či ôsmykrát. staropazovský víkend mal v sebe To ale už patrí do športových čosi neopakovateľné. Hviezdnu dejín, no nikdy nie je od veci pripohru, ktorá pripomenula iný klub, mínať si úspechy, alebo sa pritom síce aj iný šport, pre pozrieť i dopredu. ktorú si hádzanári Najlepšia hráčka turMetaloplastiky zo naja Nina Jakićová Šabca získali prímeno skromne na úvod pohráči z inej planéty. znamenáva, že najBašić, Isaković, Vujoprv treba blahoželať vić, Portner, Vuković, dievčatám Jednoty k Cvetković a Mrkonja obetavosti, k tomu, si natoľko na parkete že srdce vložili do rozumeli, že s obrovhry, čo rezultovalo ským nadhľadom a jej kvalitou. prevahou a priam „Snažili sme sa a milimetrovou predali do toho úspechu cíznosťou v kombidosť, takže som v tejnáciách rúcali všetky to chvíli ozaj šťastná,“ prekážky pred sebou, vyzdvihuje. presvedčivo víťaziac Zoran Gajić, prvá Na otázku, či sa nad inými, tak na osobnosť Volejbalového dámsky volejbal akodomácej pôde, ako zväzu Srbska si sťahuje z metropoaj na medzinárodnej scéne, až do ly do provincie, vraví: „Nazdávam dvojnásobného víťazstva v Pohári sa, že je to pravda. Dosť mladých majstrov na úrovni starého konti- dievčat trénuje u nás. Práve kvôli nentu. Ak pamäť neklame, dialo sa úspechom, ktoré dosahujeme, sa to rovno pred troma desaťročiami. aj čoraz väčší počet detí zaujíma a zapisuje do našich volejbalových škôl,“ konštatuje.

Im patrí budúcnosť: budúce volejbalistky

sa ženský volejbal uberá vpred: „Jasné je, že som s tempom spokojný. Tento volejbal je na vysokej technickej a taktickej úrovni. Je to veľmi moderná, veľmi kvalitná volejbalová hra. Rozdiel medzi našimi hráčkami, napríklad Jednoty a špičkovými svetovými tímami je najmä vo fyzickej príprave a vo výške. No v prípade Starej Pazovy je evidentná veľká vložená práca trénera či trénerov, čo sa, samozrejme, prejavuje v kvalite hry. Keď ide o to, kde sídli špičkový ženský volejbal, tak sme vždy mali takú situáciu, že to bolo v rôznych mestách Srbska, pričom sa akosi sťahuje z jedného do druhého. Stará Pazova je známym mestom volejbalu, no Pančevo je relatívne nový príbeh v ňom...“

Do tretice a na záver bolo sa treba opýtať aj kapitánku Jednoty Saru Sakradžijovú na jej dojmy: „Som rada, že sme si zrealizovali to, čo sme si naplánovali na túto sezónu. Tak isto preto, že sme po sobotňajšom zápase s Vizurou, ktorý bol finále pred finále, nepoľavili a že sme dokázali vniesť novú dávku energie. Výsledkom bola výhra, tiež by som chcela vyzdvihnúť skvelú atmosféru a veľkú podporu početných divákov...“ Je to logické a jasné: keď sa všetky kamienky mozaiky poskladajú tak ako načim, aj volejbalová rapsódia v modrom nadchýna stále viac. S veľkou pravdepodobnosťou, že prinesie nové víťazstvá a nové úspechy tak hráčkam pazovskej Jednoty, ako i nám.

DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Výhra v Turiji VK MLADOST – VK KULPÍN 2 : 3 Katarína Gažová

V Kapitánka Sara Sakradžijová

Čosi z takej vervy a takého chápania hry poznačilo aj presvedčivé víťazstvo volejbalistiek Jednoty v hale Park, najprv v sobotu nad belehradskou Vizurou, potom aj v nedeľnom súboji s pančevským Dinamom. Žiaden prehratý set, presvedčivé výhry volejbalistiek

www.hl.rs

Najlepšia: Nina Jakićová

Predsedu Volejbalového zväzu Srbska Zorana Gajića sa bolo treba opýtať na čosi iné. Napríklad na to, ako je spokojný so smerom, ktorým

Informačno-politický týždenník

olejbalisti Kulpína v piatok 24. februára odcestovali do Turije, kde hrali zápas s VK Mladost a zvíťazili výsledkom 3 : 2. V prvých dvoch setoch Kulpínčania dominovali a poľahky získali náskok 2 : 0. V treťom sete prevaha hostí trvala po výsledok 20 : 15, keď sa už očakávalo, že sa blíži koniec zápasu a presvedčivé víťazstvo Kulpína sa črtalo... Ale ako sa to hovorí: Človek mieni, pánboh zmení. Hráči VK Kulpín urobili rad chýb za sebou a aj napriek trom podaniam, vďaka ktorým mohli ukončiť zápas, tretí set prehrali výsledkom 31 : 29. Podobne bolo

aj vo štvrtom sete, Kulpínčania vyhrávali a pri výsledku 20 : 17 začali robiť chyby, čo pridalo elán súperovi, a tak Mladost aj túto časť zápasu vyhrala. Kulpínčania sa potom vzchopili, zahrali tak, ako najlepšie vedia, a zápas vyhrali. Volejbalisti Kulpína majú silné podania a vtedy robia najviac chýb. Na tomto zápase urobili až 24 chýb. Výsledky jednotlivých setov: 19 : 25, 23 : 25, 31 : 29, 25 : 23, 12 : 15. VK KULPÍN: Relota, Lekár, Petrušić, Borović, Petrović, Benka, Babić, Zima, Ćirić, Stančul, Zavaroš, Lačok Nasledujúci zápas VK Kulpín zohrá doma v piatok 3. marca so súperom VK Šíd. • ŠPORT •

VO FK JÁNOŠÍK NEUVAŽUJÚ O POSTUPE, ALE...

Každú šancu využijú Vladimír Hudec

postúpiť. Hráme, aby sme hrali futbal a obstáli ako klub, pričom sa snažíme predviesť dobrý futbal a zaznamenať čím lepšie výsledky. Ak sa nám v tom podarí, získať titul majstra a postúpiť, pravdaže, šancu využijeme. Je pravda, že vo vyššej lige sú aj náklady väčšie a prostriedky, ktoré teraz dostávame z obecného rozpočtu, postačia iba na krytie trov tejto súťaže. Obec prostredníctvom Športového zväzu však klubom udeľuje prostriedky podľa toho, v ktorom stupni súťa-

utbalový klub Jánošík už roky súťaží v tej najnižšej súťaži, v Medziobecnej lige Alibunár – Plandište. Aj keď patrí medzi lepšie a organizovanejšie kluby v tom stupni, nedarí sa mu postúpiť a hrať v kvalitnejšej spoločnosti. Tak tomu bolo aj uplynulej jesene, keď vyhrali nad všetkými súpermi a prehrali iba od lídra, mužstva Graničar z Miletićeva, ktoré jesennú časť skončilo bez prehry. Jánošíčania na konci v konkurencii ôsmich celkov obsadili druhé miesto s osemnástimi bodmi a pomerom daných a prijatých gólov 23 : 10. Podľa slov Vladislava Staňa, člena správy jánošíckeho klubu, už niekoľko rokov sú prinútení upustiť od zásady, že kostru mužstva musia tvoriť domáci hráči. „Mnohí chlapci, ktorí by mohli hrať futbal, odišli za prácou a školením aj na Slovensko, takže sme z núdze Jánošícke futbalové nádeje s trénerom museli doviesť cezpoľných Brankom Vašalićom hráčov z Banátskeho Karlovca, Ilandže, Alibunára, Plandišta... žia, takže by sme aj my v prípade Našťastie, nemáme s nimi vážnejšie postupu dostali viac peňazí. Verím, výdavky, ibaže im platíme cestovné že by sme s určitými dodatočnými náklady.“ peniazmi z iných zdrojov to mohli O prípadnom postupe do vyššej zvládnuť.“ ligy náš spolubesedník hovorí: S cieľom vytvoriť si vlastný hráč„Nemáme žiadny imperatív sky káder vo Futbalovom klube

Mužstvo Jánošíka na konci vlaňajších majstrovstiev; aj tejto jari bude hrať v takmer nepozmenenej zostave

Jánošík od minulej jari pracuje aj futbalová škola. Pod taktovkou skúseného futbalového pedagóga Branka Vašalića z Plandišta, ktorý roky úspešne pracoval v Hajdušici, do futbalových tajomstiev sa zaúča 30 chlapcov a dievčeniec vo veku 7 až 14 rokov z Jánošíka, ale aj dvoch susedných dedín, Jermenoviec a Lokve, v ktorých nemajú futbalové kolektívy, takže podľa nepísaného pravidla talentovaní futbalisti sa zapájajú do jánošíckeho klubu. „My ich považujeme za našich, bez nich by ani prvé mužstvo už dávno nefungovalo, a tak teraz očakávame aj od týchto chlapcov, že sa jedného dňa pripoja k prvému mužstvu,“ hovorí Staňo. Nie sú zapojení ani do jednej súťaže, lebo sú tam mužstvá rozvrhnuté podľa ročníkov a my ani

v jednej vekovej kategórii nemôžeme nazbierať nadostač detí pre jedno mužstvo. Hrávajú však priateľské zápasy v okolí, odchádzajú na turnaje. V tejto chvíli pracujú v školskej telocvični a keď ohreje slnko, vybehnú na ihrisko. Na leto sa im pokúsime zorganizovať kratší pobyt, akože prípravy mimo domu, napríklad na Vršackom brehu alebo v Deliblatskej piesočine.“ Futbalový klub Jánošík tohto roku oslávi 80. výročie svojho založenia. Ústredné oslavy si naplánovali na polovicu júna, keď si zavolajú kluby z Hajdušice a Padiny, s ktorými v prvých rokoch po založení, ale aj neskoršie vždy mali dobré vzťahy. Zápasy zohrajú prvé mužstvá, veteráni, ale aj tí najmladší futbalisti. Po bohatom programe bude nasledovať slávnostná akadémia, na ktorej si pripomenú 80-ročné dejiny klubu a potom, pravdaže, kamarátenie domácich, ich hostí; dnešných, bývalých a budúcich futbalistov.

PRÍPRAVNÝ ZÁPAS ZOHRALI HAJDUŠIČANIA A JÁNOŠÍČANIA

Forma stúpa HAJDUŠICA – VOJVODINA 1 : 3 (0 : 1) Vladimír Hudec

ajdušičania zohrali prvý zápas tejto jari na vlastnej pôde. Uhostili celok Vojvodina zo Seleuša, člena Prvej juhobanátskej ligy. Hostia boli lepší, počas celého zápasu mali miernu prevahu a zaslúžene vyhrali. Treba však povedať, že domáci nehrali v najsilnejšej zostave, keďže vystali niekoľkí zranení alebo z iných dôvodov neprítomní hráči. Jediný gól pre domácich dal Janković v 60. min., a hostia v prvom polčase nevyužili jedenástku. JÁNOŠÍK – HAJDUŠICA 0 : 5 (0 : 2) V nedeľu v Jánošíku priateľský zápas zo• ŠPORT •

prvým gólom v drese prvého mužstva mladý Ilija Mršić. Po zmene strán Hajdušičania, ktorí aj na tomto zápase hrali podstatne oslabení, dali ešte tri góly. Okrem Mršića dvakrát trafil A. Lipták, Radović a Pomorišac to urobili raz. Teší návrat Janka Hrudku, ktorý zohral posledných 25 minút. HAJDUŠICA: Z. Lipták, Barbulović, Đukić, M. Mršić, Častejšie sa hralo pred bránou Jánošíka, ktorú z núdze strážil Folťan (Stojkovski), Petveterán Ján Privratský rović, Pomorišac, I. Mršić (Hrudka), A. Lipták, Janhrali starí známi, Jánošíčania a Hajdušičania. ković, Radović Domácim to bol prvý zápas, pokým hostia JÁNOŠÍK: Privratský, Melich, Živanov, trénujú už takmer mesiac a za sebou majú Šterba, Staňo, V. Prokić, D. Prokić, Lotrean, aj tri zápasy. Videlo sa to aj na tomto zápase, Jakimov, Đorđijevski, Caran; striedali: Jankeďže domáci útokom Hajdušice čelili iba v ković, Pavlović prvej polhodinke. Sieť Jánošíka načal svojím Foto: V. Maliar 9 /4740/ 4. 3. 2017

Šport KULPÍNSKI POĽOVNÍCI SUMOVALI VLAŇAJŠIU PRÁCU

Mladých poľovníkov čoraz menej Katarína Gažová

mi klubmi a inými hospodárskymi subjektmi z územia Miestneho spo kulpínskom Poľovníckom dome ločenstva Kulpín. v sobotu 25. februára prebiehala Poľovnícky dom je k dispozícii schôdza zhromaždenia Poľovvšetkým na usporadúvanie rôznych níckeho spolku Fazan. Ako aj podujatí. Poľovníci sa venujú roky predtým, snemovanie i lovnej turistike a ubytovacie poľovníkov sa vyznačovalo kapacity v tomto objekte bohatou návštevnosťou tak prispievajú aj k rozvoju dehostí, medzi nimi aj tých zo dinskej turistiky. Predseda Slovenska, ako aj domácich poukázal i na skutočnosť, že členov. Predseda PS Fazan Braentuziazmus v spolku klesá, nislav Plachtinský prízvukoval, medzi členstvom je čoraz že za posledný rok v spolku menej mladých poľovníkov. nemajú ani jedného nového Vysvetlil to tak, že vládne člena a vôbec mladých ľudí Výročná schôdza PS Fazan v Kulpíne: Miroslav apatia, a tiež pripomenul, Stupavský, správca revíru, Branislav Plachtinský, je v ich členstve málo. že hodne mladých odchádza Predseda v správe o práci predseda spolku, Marko Govorčin, tajomník, pracovať a žiť do zahraničia. spolku za uplynulý rok pripo- a Andrej Širka, pokladník (zľava) V plánoch na tento rok si menul, že okrem finančných ťažkostí pracovné akcie podľa vypracovaného medziiným vytýčili aj priprávanie sa tiež trápili so zabezpečením čím plánu. Venovali sa aj ďalším aktivitám remíz a zalesňovanie viacerých plôch výhodnejších miest pre divinu, za- súvisiacim s tradíciou poľovníctva v chotári pre divinu. Všetko to budú lesňovaním v lovnom revíri, ochra- v Kulpíne: usporiadali prvomájové robiť, aby sa divina, hlavne srny a nou a chovom diviny. Poukázal i na stretnutie (prvomájový budíček), sú- zajace, ktorých je v revíri čoraz menej, skutočnosť, že v ich revíri je čoraz ťaž vo varení poľovníckeho paprikáša, zdržiavali na tomto priestore. menej vtáctva − jarabíc, hrdličiek, aj rôzne prednášky. Spolupracovali so V mene komisie pre chov a ochravrabcov. Aj ostatnej diviny je menej, všetkými združeniami, športový- nu diviny správu podal správca lov-

hoci poľovníci dbajú o tieto zvieratá, chovajú ich, napájajú a chránia od dravej zveriny, ktorej je aj v ich revíri čoraz viac. Kulpínski poľovníci usilovne pracovali celý rok, organizovali

ného revíru Miroslav Stupavský. Poukázal na skutočnosť, že v uplynulom období bolo v tomto revíri hodne dravcov, a tak sa im podarilo odstreliť 51 líšok a dvoch šakalov. Finančnú správu, ktorá svedčila o dobrom a pozitívnom hospodárení spolku, podal pokladník Andrej Širka. Predseda Dozornej rady Vladimír Vida potvrdil, že žiadnych nedopatrení v práci spolku nebolo. Okrem správ tiež predostreli aj plány práce, ktoré členovia schválili. Záverom zhromaždenia sa prihovorili hostia. Zo Slovenska boli prítomní poľovníci Jaroslav Kríž a kulpínsky rodák Pavel Danko. Jaroslav Kríž, dlhoročný poľovník, v príhovore pochválil prácu kulpínskych poľovníkov a predsedovi spolku Fazan Branislavovi Plachtinskému odovzdal darček – jelenie rohy. Z hostí sa tiež prihovoril Petar Žigić, poľovník z Pivnice. Po úradnej časti zasadnutia si účastníci výročnej schôdze posedeli v družnom rozhovore pri chutnom srnčom paprikáši.

Z VÝROČNEJ SCHÔDZE HLOŽIANSKYCH RYBÁROV

Chatou bude spravovať Gloakvalis Juraj Bartoš

privítal predseda ZŠRŠ Samuel Valo. Vyslovil spokojnosť s tým, ako združenie v uplynulom roku fungovalo, bez ohľadu na stenčený prílev financií. Osobitne podčiarkol vynikajúcu prácu

(lovili ryby na kanáli) dosiahli lepšie výsledky než seniori (ktorí súťažili a výročnej schôdzi Združenia pri Dunaji). športových rybárov Šaran v HloSprávu súťažnej komisie predostrel žanoch sa v poslednú februárovú Rastislav Kukučka. Z nej vyplynulo, nedeľu zišlo 32 prítomže sa hložianski rybári vlani ných členov z celkového zúčastnili na 12 pohárových počtu 53. Prakticky bez súťažiach; z toho dve absolvodiskusie schválili správali v zahraničí: v chorvátskom vy o vlaňajšej činnosti Iloku a v Želiezovciach na Sloa hospodárení. Tak isto vensku. Najviac sa im darilo prijali aj návrh plánu v Kulpíne − obsadili 3. miesto. práce a finančný plán Za úspech možno považovať na rok 2017. Diskusia aj 4. miesto Anny Jakušovej sa rozprúdila, až keď sa na majstrovstvách Vojvodiny, na rad dostala otázka kde nastúpil aj seniorský celok. rybárskej chaty pri Du- Prítomných privítal predseda ZŠRŠ Samuel Valo Juniori súťažili v Lige Vojvodiny naji, ktorú pred 10 roka Martina Kukučková sa uchámi dali do prenájmu súkromnému s dorastom. Práve o práci s deťmi, t. dzala o reprezentačnú udicu. Už celé podnikateľovi. Členovia ZŠRŠ prijali j. o škole rybolovu podrobne infor- desaťročie funguje aj tím, ktorý sa návrh, aby starostlivosť o tento objekt movala tajomníčka združenia Mária zúčastňuje skutočného rybárskeho prevzal miestny Komunálny podnik Dudková. Ako povedala, príjemne maratónu, lovu na kapre, ktorý trvá Gloakvalis. prekvapili najmä deti nižších ročníkov 24 ba až 100 hodín v kuse. Predseda Prítomných, medzi ktorými boli základnej školy. Zdôraznila tiež, že Samuel Valo s kamarátom Igorom predstavitelia rybárskych združení o spoluprácu so školou a dôkladné Síčom z Kulpína sú viacnásobní víťazi z iných dedín a viacerých združení oboznámenie žiakov s lovom rýb a majitelia vzácnych trofejí. Niektoré si občanov Hložian (nie aj predstavitelia na udicu sa pričinil najmä učiteľ Ján prítomní mohli pozrieť na malej výstadedinského a obecného vedenia), Stupavský, takže na súťaži ZŠRŠ deti ve nainštalovanej na stole, pri ktorom

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

sedelo pracovné predsedníctvo. Účtovník Juraj Takáč oboznámil prítomných, že výdavky združenia roku 2016 tvorili 415 245 dinárov a prísun 325 381 din., čiže, schodok tvorí 89 863 din. Dozorná rada neevidovala žiadne finančné nedopatrenia, konštatoval Ján Greksa. Finančný plán na bežný rok počíta s menším rozpočtom než vlani (iba 225 000 din.). V súvislosti s rybárskou chatou pri Dunaji, ktorú ZŠRŠ dalo do prenájmu Ivanovi Hrubíkovi. Vraj nájomca má dlh vyše dvoch miliónov dinárov voči Verejnému vodohospodárskemu podniku Vode Vojvodine. Predseda Valo predostrel návrh (neprítomného) predsedu Rady Miestneho spoločenstva Jána Bohuša, aby združenie chatu postúpilo na spravovanie hložianskemu KP Gloakvalis (ktorého riaditeľom je predseda ZŠRŠ Samuel Valo). Rybári súhlasili s týmto, ako aj s návrhom, aby túto záležitosť ďalej riešilo predsedníctvo v čele so Samuelom Valom, Ján Bohuš a Ivan Hrubík. Jednohlasne schválili návrh, aby členské aj na rok 2017 zostalo 500 dinárov. • ŠPORT •

Druhý gól Igora Novićevića (11) na zápase Slávia – Rusín 2 : 0

Brankár Rastislav Brňa chytal na všetkých pätnástich zápasoch jesene

VO FK SLÁVIA SI NEŽELAJÚ VEĽA

Na jar v jesennom rytme Juraj Pucovský

laňajší rok, ktorý sa v Pivnici niesol v znamení 90. výročia FK Slávia, bol pre tamojších futbalistov celkom úspešný. Pivnické mužstvo najprv na jar získalo titul majstra v Medziobecnej lige Báčska Palanka – prvej triedy v sezóne 2015/2016. Slávii to umožnilo postup do novozaloženej Somborskej oblastnej ligy, v ktorej ju dočkali dve tretiny nových klubov z územia Michal Žigmund (s loptou) a Pavel Ožvát obcí Apatin, Odžaci, Kula a Sombor. na zápase Mladosť – Slávia 3 : 2 To znamenalo, že museli bojovať o body s neznámymi mužstvami alebo sa zostal Mladen Prole z dediny Bačko Dobro Polje, opäť po viac ako šiestich desaťročiach v maj- ktorý dobre pozná možnosti každého hráča. strovstvách stretli s kerestúrskym Rusínom, V mužstve Slávie tejto zimy neprišlo k veľkým zmenám. Odišli Zarin do Rakúska, Jušković sa Poletom zo Sivca či somborským ŽAK-om. Slávia v jeseň celkom čestne obstála v no- vrátil do radov FK Iskra Kucura a Mirković posilnil vej súťaži, lebo zimuje na siedmom mieste Budućnost Parage. Nové mená sú Tešanović v konkurencii šestnástich mužstiev. Možno sa (OFK Vrbas), Kojičić (Proleter Ravno Selo) a dvaja Brňa a spoluhráči mohli vyšvihnúť aj o stupie- domáci dorastenci, Záskalický a Sič. Tejto zimy po niekoľkých rokoch začal hrať nok – dva vyššie, keby ich rozhodcovia neboli poškodili na niektorých zápasoch. Nad tým aj dorast Slávie, čo je dobre, najmä preto, ak však nehorekujú, ale plánujú a konajú tak, aby v novej sezóne aj súťaž mládežníkov bude v jarnej odvete pokračovali v jesennom rytme. povinná. Keď vieme, že v klube trénuje pod Ak nepostúpia vyššie, nechceli by ani zostúpiť dozorom Dalibora Mileca, Miroslava Česku a Ivana Kotiva asi 60 pionierov a pionierok, tak z terajšej celkom uspokojivej pozície. Pravdaže, úspech im môže priniesť iba dobrá by v Slávii o budúcich futbalistov prvého tímu príprava, o ktorú sa už stará nedávno zvolené nemala byť núdza. vedenie v čele s novým predsedom Danielom Blatnickým. Dobre je, že trénerom mužstva

• ŠPORT •

Aj my podporujeme futbalistov Slávie

Šanca Jozefa Žigmunda (10) na zápase s Rusínom

Kto najvyššie vyskočí?

9 /4740/ 4. 3. 2017

Osvieženie hráčov Slávie v páľave

Pionieri Slávie s pohárom, ktorý získali seniori

V TÝCHTO DŇOCH VYCHÁDZAJÚ TLAČOU NOVÉ KNIHY SLOVENSKÉHO VYDAVATEĽSKÉHO CENTRA

Slovenské vydavateľské centrum, s. r. o. XIV. VÚSB 4 – 6 21 470 Báčsky Petrovec Republika Srbsko (+381) (0)21 780 159 svcentrum@stcable.rs www.svcentrum.com www.zornicka.com

TRADIČNÝ A NAJVÄČŠÍ VYDAVATEĽ SLOVENSKEJ LITERATÚRY V SRBSKU