Hlas 10 2017 by NVU Hlas ľudu

50 rokov Rádia Petrovec Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 74 | 11. 3. 2017 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4741/

Z obsahu

11. 3. 2017 | 10 /4741/

Uzávierka čísla: 8. 3. 2017

4 TÝŽDEŇ 5 Čoraz častejšie verbálne útoky na rokovaniach NRSNM 6 Most medzi školou a hospodárstvom 8 Nová energia

9 SLOVENSKO 9 Našich ľudí nájdete všade

10 ĽUDIA A UDALOSTI 11 Verejný záujem je lokalizovaný a „poslovenčený“ 14 Klobásy výnimočne chutili

Duálne vzdelávanie v našej krajine sa postupne uvádza od školského roku 2014/2015. Zatiaľ je realizácia programu úspešná, keďže žiaci majú možnosť získané teoretické vedomosti uplatniť priamo v moderných firmách. (s. 6 – 7) J. Pániková Foto: Bitlanders

18 Zachovávajú dobré zvyky

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Pestrejšie – veselšie

23 MOZAIKA 23 Sedím v kajaku a pádlujem životom 29 Počasie 30 Triky pre rýchly metabolizmus

31 KULTÚRA 32 Naberá nový dych 33 Aj tu sú naše konáre 34 Kultúrne dedičstvo na online platforme

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA

46 ŠPORT 48 Bez zmeny vedenia 50 Lepšie vrabec v hrsti 51 Každý za svojím cieľom Autorka titulnej fotografie: Vladimíra Dorčová-Valtnerová

V sobotu 4. marca 2017 sa v Galérii insitného umenia v Kovačici uskutočnilo 15. zasadnutie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, na ktorom jej členovia prerokovali a schválili 16 bodov rokovacieho poriadku. (s. 5) A. Chalupová Na Novosadskom veľtrhu to tento týždeň ozaj žije. Od pondelka do stredy prebiehal 12. Medzinárodný veľtrh vzdelávania, vo štvrtok sa začal 1. Veľtrh digitálnych komunikácií. Salón kníh a Art Expo sa tiež začali 6. marca a potrvajú do 12. marca. Na veľtrhu vzdelávania účinkovala aj Stredná námornícka škola z Kotoru (na snímke). (s. 31) O. Filip

Editoriál



ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

www.unsplash.com

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE

Poľovačky počas pôstu Istý srbský aforista zo známej belehradskej rozhlasovej stanice Dvestodvojky sa hádam nenahnevá, že zostane bezmenný v úvodníku. Jeho meno uniklo mimo uší, lebo zaúradovala chytrosť a dôvtipnosť krátkych výrokov o našej každodennosti.

raj „nesluší sa veľa klamať v období pôstu“, povedal aforista, narážajúc pritom na aktuálne predvolebné ovzdušie v Srbsku. Od 2. marca nám totiž aj oficiálne na podnose ponúkajú rad neprávd, rad nereálnych sľubov, rad verbálnych útokov na protikandidátov. Jednoducho: lož sa aj počas tejto predvolebnej kampane dostáva na výslnie, ale – na Balkáne nič nového… Podobne je to s agitáciami lídrov (menšinových) politických strán či predstaviteľov menšinových národnostných rád, za koho by mali hlasovať príslušníci národnostných spoločenstiev v prezidentských voľbách, ako pred niekoľkými dňami pozývali jednotliví predstavitelia bunevskej, či chorvátskej menšiny. Zo slovenských menšinových politických strán zatiaľ počuť iba tú najmladšiu, ktorá podporila kandidatúru aktuálneho srbského premiéra, čo, pravdaže, neprekvapilo. Kým však neagitujú a nepodporujú v mene všetkých príslušníkov tej alebo onej národnosti, resp. v mene národnostnej rady ako strešnej menšinovej inštitúcie, ako tomu bolo v prezidentských voľbách 2008, zatiaľ je to dobre. Iný aforizmus hovorí o voľbách v kontexte

vrhania bumerangu. Vraj tie sú ako krivý bumerang – hodíte do urny nádej na prosperitu a vždy sa vám vráti čoraz nižšia životná úroveň. Nízky životný štandard sa odzrkadľuje aj v negramotnosti. Preto aj zabolela informácia, ktorú priniesol denník Danas, o obsadení prvého miesta v Európe podľa počtu funkcionálne negramotných ľudí, čiže o tom, že viac ako milión ľudí v Srbsku nemá ukončenú základnú školu! Niektorých to páli viac, iných síce menej, keďže isté politické štruktúry tradične počítajú s hlasmi menej vzdelaných ľudí. Naše voľby môžeme pozorovať ako poľovačku na hlasy. Už niekoľko týždňov z domu do domu chodia stranícki aktivisti a lovia zaistené hlasy. Natískajú sa do rodinného súkromia. Aj do rozhodovania voličov, koho voliť, ktoré by malo zostať súkromnou záležitosťou každého jednotlivca. No k tomu sa naša spoločnosť ešte nedopracovala. Poľovačky sú vychytené v týchto krážoch, aj vedľa toho, že si všetci uvedomujeme platnosť Bismarkovho výroku, že ľudia nikdy neklamú tak, ako po poľovačke, počas vojny alebo pred voľbami. Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  10 /4741/ 11. 3. 2017

Týždeň 

InPress

Pod kobercom? Anna Francistyová

príchodom marca ožívajú priestory našich kultúrno-umeleckých spolkov. Skúšajú divadelníci, tanečníci, speváci. Na krok je DIDA, blížia sa obecné folklórne prehliadky, Folklórny festival Tancuj, tancuj..., Folklórne slávnosti pod Poľanou... Hop, stop! Detva? Vlani sme na Detve nemali žiaden náš folklórny súbor, lebo program 43. Krajanskej nedele zahŕňal iba účasť súborov zo zámoria a západnej Európy. My vojvodinskí Slováci sme však dostali prísľub od režiséra Fabišíka, že výnimočne v roku 2017 na 52. Folklórnych slávnostiach pod Poľanou v Detve vystúpia dva naše súbory: víťazi FFTT z rokov 2015 a 2016. Predvlani si vízum na Slovensko vytancovali Hložančania. A vlani? Spomínate si ešte na tú aféru z porušenia festivalových pravidiel v príprave 46. FFTT a pri hodnotení výkonu účastníkov? Víťaz nebol sporný (znovu zvíťazili Hložančania), ale otáznym sa stal práve súbor, ktorý z ďalších odmenených bude mať česť reprezentovať nás na prestížnom festivale. Oslovili sme vtedy (v júni 2016) kompetentných, ich mienky sme dostali, ale úradného oznámenia od organizačno-správnej rady sme sa dodnes nedočkali. Ani my, ani folklórna a kultúrna verejnosť. Teda: ospravedlnenia, ujasnenia, prípadne pokynov na zmenu pravidiel... Nedávno sme boli svedkami nemalej chyby pri udeľovaní prestížnych filmových oscarov. Pre jednu nesprávnu obálku posledných 90 sekúnd zatienilo nádheru celých 4 hodín priameho prenosu spektakulárnej filmovej udalosti. Ani sme sa dobre nevyspali, a tu je: ospravedlnenie adresované účastníkom ceremoniálu, tvorcom filmov, divákom na celom svete. Neobišlo sa to ani bez vyšetrenia situácie, prehodnocovania ďalšej spolupráce dlhoročných partnerov, pokynov na zmenu pravidiel, protokolu, trestov pre dvojicu zamestnancov v zákulisí ceremoniálu zodpovedných za vzniknutý incident... A kde je posúdenie nášho festivalového prehrešku? Pod kobercom?

www.hl.rs

168 HODÍN

Vrenie a bdenie Oto Filip

ažká, preťažká úloha objaviť štipku nádeje vo všetkom, čo tieto dni prinášajú. Akosi sa všetko začalo rútiť dolu svahom, naberajúc pritom až nebezpečnú rýchlosť. V susednej Bosne a Hercegovine svojrázna ústavná kríza, v ktorej haprujú nielen vzťahy medzi konštitučnými národmi a ich predákmi, ale aj komunikácia Medzinárodného súdneho dvora s vedením uvedenej krajiny. V Macedónsku zase kríza spôsobená (ne)možnosťou alebo neochotou zostaviť vládu. U nás stagnácia dialógu Prištiny a Belehradu, samozrejme, i stupňujúce sa predvolebné ovzdušie, príznačnosťou ktorého je parlament na viac ako mesačnej prestávke. A v boji o prvé kreslo na Andrićovom venci cieľ už začal svätiť všetky prostriedky. V duchu toho už hodne kandidátov neváha siahnuť po blate a hodiť ho na súperov, zaoberajúc sa pritom viac nimi, než vecami navonok prozaickými, ako je napríklad otázka prezidentských oprávnení, či nedajbože dáky program pôsobenia hlavy štátu v záujme budúcnosti.



Pred niekoľkými dňami na návšteve šiestich krajín regiónu vrátane Srbska pobudla vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová, v snahe preskúmať potenciálne balkánske mínové polia a zistiť, nakoľko je pevná ich oddanosť projektu spoločnej Európy. V Národnom zhromaždení Srbska, vyrušovaná provokáciami viacerých poslancov, hlavne z radov SRS, kvitovala, že máme zodpovednosť nielen za seba, ale aj za celý kontinent, ako i to, že je Európska únia neúplná dovtedy, kým sa i Srbsko nestane členom tejto rodiny. Pekné slová, avšak natoľko v disonancii so všetkým, čo sa práve deje. To, aký je skutočný obraz stavu ohľadom rozširovania EÚ na Balkáne, objasnila v pondelok v Bruseli, kde predsedala zasadnutiu ministrov zahraničných vecí a obrany členských štátov a kde sa kvitovalo, že súčasnú atmosféru v tejto časti Európy charakterizuje nárast napätia. Vo svojom vystúpení na tomto podujatí slovenský šéf diplomacie Miroslav Lajčák podotkol, že sa tomuto regiónu treba venovať viac a častejšie. Poznamenal, že sa celková situácia zhoršuje, a že treba

prejaviť viac politickej empatie, rozhodnosti a vyváženosti európskej politiky k jednotlivým krajinám. Slová sú však jedno, skutky čosi iné. Jedným z nich je utorkový pobyt albánskeho prezidenta Bujara Nishaniho v Bujanovci, ináč prvá návšteva prvej osobnosti Albánska v Srbsku po 69 rokoch. Náhoda, vzhľadom na čas a na to, kde pobudol? Ťažko. Nešťastie spravidla súvisí s ľuďmi a ako vraví porekadlo, nechodí po horách, ale po ľuďoch. Potvrdila to i posledná tragédia v Technicko-remontnom ústave v Kragujevci, kde výbuch 28. februára popoludní spôsobil smrť štyroch a zranenia dvadsaťpäť osôb. Ozaj ťažko vysvetliť príčiny takýchto tragédií, spôsobujúcich toľko obetí v neveľmi dlhom časovom úseku. Ohnisko záujmu sa z Kragujevca o pár dní presunulo na výsledky policajnej akcie Pluton. Počas nej príslušníci Ministerstva vnútorných vecí v približne dvadsiatich mestách Srbska zatkli okolo päťdesiat ľudí obvinených z prania peňazí, finančného kriminálu, korupcie, iných protizákonných praktík, ktorými spáchali škody rozpočtom a iným subjektom v sume 17,5 milióna eur. V prevažnej väčšine európskych krajín je prvý jarný mesiac spravidla pokojný a pekný. Nie však aj u nás.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

BRANISLAV KNEŽEVIĆ, RIADITEĽ TURISTICKEJ ORGANIZÁCIE MESTA NOVÝ SAD

Nový Sad pre všetkých Oto Filip

– Ako sa pokrajinská metropola chystá na turistické obdobie pred nami? – Príprava je veľmi dôležitá. Návštevníka musíte privítať s rôznymi zaujímavými údajmi a materiálmi, s turistickými sprievodcami, ktorí ovládajú svetové jazyky. Napríklad čínštinu a ruštinu, lebo sú návštevníci z týchto dvoch veľkých krajín

Informačno-politický týždenník

veľmi zaujímaví pre nás. Nový Sad je v každom prípade atraktívnou destináciou, ktorá ponúka aj pohľad na historické dedičstvo, aj rôzne podujatia, aj nákupné a iné túry. Vzhľadom na dve európske uznania, ktoré sme získali, dôraz bude práve na kultúre, ako aj na možnostiach pre mladých. Teraz je vhodná príležitosť, aby sme tie dve oblasti vylepšili. V záujme

toho v tomto roku zrealizujeme projekt Nový Sad pre všetkých, ktorý ponúkne rozmanité obsahy. Prvým cieľom je, aby si návštevníci predĺžili pobyt u nás. Teraz je priemer čosi viac ako dva nocľahy na turistu, čo iste možno zvýšiť. Jedným z objektov, na ktorom sa musíme viac angažovať, je historická Petrovaradínska pevnosť. Ide o to, aby sa stala lákavejšia turistom, čo si vyžaduje jej renováciu a úpravu. Pre nás je zaujímavý aj Rybársky ostrov, tiež sálaše neďaleko Nového Sadu. Máme riešiť veľa problémov, no najpodstatnejšie je, aby turistické destinácie a odvetvia pribúdali. Ide o to, aby návštevník mal možnosť tráviť aktívnu dovolenku, v čom tak Petrovaradínska pevnosť, ako i kultúra iste majú svoje miesto. • TÝŽDEŇ •

NA 15. ZASADNUTÍ NÁRODNOSTNEJ RADY SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY

utvorila komisia, ktorá by sa týmto problémom zaoberala a vyriešila ho. Na tejto schôdzi schválili i správu ÚKVS o súpise základných prostriedkov, drobného inventára, krátkodobých vkladaní, peňažných prostriedkov a záväzkov v roku 2016, ako i správu o hmotnom a finančnom hospodárení v roku 2016. Na zakultúry, pretože do tejto chvíle nie to súrne potrebujú, tiež podpora sadnutí zvolili Jarmilu Agársku za je vykryštalizované, akým spôso- činnosti všetkých mládežníckych novú členku Výkonnej rady NRSNM. bom sa bude realizovať. Informácie organizácií a združení, rozvíjanie a Skôr než sa členovia dopracovali o tom, čo robí Koordinácia NRNM prehlbovanie kontaktov a vzťahov s k poslednému bodu rokovacieho v oblasti vzdelávania, poskytla koor- lokálnou samosprávou a radami pre poriadku, zaujali kladné stanoviská dinátorka VPV Svetlana Zolňanová, medzinacionálne vzťahy a pod. Na k voľbe riaditeľov Knižnice Dosiktorá zdôraznila, že sa Koordinácia realizáciu všetkých aktivít a činností teja Obradovića v Starej Pazove NRNM zasadzuje aj o otvorenie výbor bude potrebovať 3.762.500 a Predškolskej ustanovizne Beotried s menším počtom žiakov, ako dinárov. čín, k návrhu nových vzdelávacích je stanovených 15. profilov na Gymnáziu Jána O pláne a programe Kollára so žiackym domoVPV sa kladne zmievom v Báčskom Petrovci, nila i členka NRSNM k návrhu plánu zápisu žiaLibuška Lakatošová, kov do Zdravotníckej školy ktorá, vzhľadom na 7. apríla v Novom Sade, to, že je financovatiež k odvolaniu a vymenonie profesorov, ktorí vaniu člena Rady Vysokej majú na starosti aj školy profesijných štúdií hodiny materinsképre vzdelávanie vychoho jazyka s prvkami vávateľov v Novom Sade, národnej kultúry, k návrhu člena Správnej plánované iba do Mnohé cynické a urážlivé slová a neprimerané správanie rady PU Poletarac, k návrhu konca školského členov strápňovali ovzdušie schôdze NRSNM členov Správnej rady PU roku 2016/2017, naVčielka v Báčskom Petrovci, stolila otázku, či sa môže ponechať Správe o činnosti v roku 2016, ako k listu Školskej správy Nového Sadu „finančný“ priestor, čiže zabezpečiť i plánu a programu NRSNM na tento venovaného otázke vyučovania prostriedky, ktorými by sa podporila rok, ktorý zdôvodnila hlava rady, slovenského jazyka s prvkami nápráca profesorov aj dlhšie ako je svoj hlas dala väčšina prítomných rodnej kultúry v ZŠ Ivana Gundulića to už naplánované. Predsedníčka členov NRSNM. Celkový rozpočet a ZŠ Đorđa Natoševića v Novom NRSNM A. Tomanová-Makanová NRSNM za rok 2016 tvoril zhruba Sade a pod. povedala, že „platy zamestnaných 32,4 milióny dinárov, z čoho z repubv oblasti vzdelávania by podľa zá- likovej pokladnice získala viac ako 18 PAMÄTNÝ DOM MARTINA JONÁŠA kona Národnostná rada nemohla miliónov, z pokrajinskej pokladnice Na schôdzi členovia slovenskej financovať“, a doložila, že to čoskoro vyše 6 a pol milióna, z lokálnych kultúrnej samosprávy zaujali stabude regulované Akčným plánom samospráv 2 milióny a zo Slovenska noviská okolo aktivít NRSNM zamestratégie pre vzdelávanie. bezmála 5 miliónov dinárov. Tohto rané na ďalšiu činnosť Pamätného Členovia rady väčšinou hlasov dali roku NRSNM plánuje s menším prí- domu Martina Jonáša, ktorý dodnes zelenú výročnej správe o činnosti, levom prostriedkov, zhruba s 26,7 nemá zamestnaného odborného ako i plánu a programu Výboru pre milióna dinárov. pracovníka a objekt je zamknutý. informovanie, ktorý ozrejmila jeho Národnostná rada viackrát opätovne predsedníčka Anna Jašková. VPI ÚKVS A NVU HLAS ĽUDU upozorňovala Kovačickú obec na v nasledujúcom období plánuje aj Členovia NRSNM väčšinou hlasov tento problém a na tomto zasadnutí naďalej podporovať médiá, tiež po- schválili i vlaňajšie výročné správy rozhodla, že opätovne vyzve všetdať nápomocnú ruku osobným a správy o hospodárení Ústavu pre ky zainteresované a kompetentné iniciatívam terajších a budúcich kultúru vojvodinských Slovákov strany, aby prispeli k riešeniu ponovinárov v ich úsilí zdokonaľovať a Novinovo-vydavateľskej ustano- stavenia uvedenej inštitúcie, teda sa doma a v zahraničí a pod. Na vizne Hlas ľudu, ktoré predostreli k zamestnaniu jedného odborného činnosť a aktivity VPI, respektíve ich riaditelia Anna Chrťanová-Les- pracovníka zodpovedného za stajeho komisií, bude potrebné vyčleniť kovac a Samuel Žiak. Čulá rozprava rostlivosť, odborné spracovanie a zhruba 2.406.000 dinárov. sa viedla najmä o hmotnom a fi- prezentáciu pozostalosti Martina Rada schválila aj výročnú sprá- nančnom stave tlačiarne HL PRINT Jonáša. V prípade, že v dohľadnom vu, plán a program práce Výboru pre a o jej zamestnaných. Pavel Surový čase nebude doriešená táto otázúradné používanie jazyka a písma, v súvislosti s tým poznamenal, že ka, NRSNM prehodnotí zmluvu, ktorú predostrel jeho predseda budova je v kritickom a zlom stave ktorou bol Dom Martina Jonáša Branislav Kulík. Medzi priority toh- a podmienky práce zamestnaných odovzdaný v roku 2013 do správy to výboru v aktuálnom roku patrí v tlačiarni sú na nízkej úrovni. Vla- Galérii insitného umenia v Kovačici podpora kapitálnych investícií v dimír Valentík v tomto kontexte a vlastnými silami sa pokúsi doriešiť lokálnych prostrediach, v ktorých podal návrh, aby sa z členov NRSNM tento problém.

Čoraz častejšie verbálne útoky na rokovaniach NRSNM Anička Chalupová

tredobodom pozornosti 15. zasadnutia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, ktoré sa uskutočnilo v prvú marcovú sobotu v Galérii insitného umenia v Kovačici, boli správy a plány NRSNM, jej štyroch výborov a ustanovizní ÚKVS a NVU Hlas ľudu. Členovia tohto nášho „parlamentu“ za viac ako štyri hodiny vo vášnivej a prevažne hlučnej atmosfére prerokovali a schválili 16 bodov rokovacieho poriadku. Po schválení zápisnice z minulého zasadnutia, keď predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová upozornila členov – predstaviteľov listiny Slováci vpred!, aby sa nevyjadrovali cinicky a urážlivo, správu o činnosti a financiách Výboru pre kultúru podal jeho predseda Ján Slávik. O nej sa kriticky zmienil Pavel Surový, ktorý pripomienkoval hlavne organizáciu a hospodárenie otváracieho programu Slovenských národných slávností 2016, počas ktorého, ako povedal, „nebolo skoro nič slovenské“. V diskusii o programe SNS Katarína Melegová-Melichová oponovala tvrdením, že „nie je možné, aby sa výročie 150 rokov divadla v Petrovci netýkalo slovenskej verejnosti“. Okrem toho prekvapila sa z nevedomosti Surového o matičnej práci, keďže, ako podotkla, „Matica so 6-tisíc eur organizuje a zabezpečuje nielen akcie športovým celkom, ale aj stretnutie učiteľov, matičné zhromaždenie...“. Inak VPK na svoju činnosť a aktivity plánuje stroviť celkovo 3.762.500 dinárov. Ako vyplynulo z prejavu predsedu Výboru pre vzdelávanie Jána Brnu, v tomto výbore si v roku 2017 stanovili tri základné ciele: zlepšenie kvality práce ustanovizní s národnostným významom, zlepšovanie vyučovania po slovensky a učenie materčiny, ako i podporovanie žiakov a učiteľov v učení materčiny a vo vyučovaní v materinskom jazyku. Jedna z najdôležitejších aktivít, podľa Brnových slov, bude tá, ktorá sa týka najlepšieho a najsprávnejšieho riešenia ohľadom vyučovania slovenčiny s prvkami národnej • TÝŽDEŇ •

10 /4741/ 11. 3. 2017

Týždeň K TÉME DUÁLNEHO VZDELÁVANIA

Most medzi školou a hospodárstvom Jasmina Pániková

rodnostné spoločenstvá Mihály Nyilas pre náš týždenník oceňuje, že sa doposiaľ hospodárstvo stretávalo s neadekvátnou pracovnou silou a odborníci, ktorí ukončili stredné odborné školy, nemali zamestnanie, lebo

mechanik. Jednou z nich je aj Elektrotechnická škola Mihajla Pupina v Novom Sade. Riaditeľ tejto školy Milan Vukobrat mieni, že sa všeobecne musí dať väčší dôraz na remeselnícke povolanie. „Naša škola štar-

aša krajina už roky zápasí s veľkou nezamestnanosťou, prevažne mladých ľudí. Podľa údajov Republikového štatistického ústavu v minulom roku v treťom kvartáli bolo 13,8 % nezamestnaných občanov starších ako 15 rokov, zatiaľ čo v rovnakom období v roku 2015 ten počet vynášal 16,6 %. Porovnávajúc údaje z rokov 2015 a 2016 vidieť, že sa miera nezamestnanosti pohybuje medzi 13,8 % a 21,3 %. Na nedávno uskutočnenom okrúhlom stole Vzdelávanie a trh práce minister školstva, vedy a technologického rozvoja Mladen Šarčević poznamenal, že na riešenie problému nezamestnanosti mladých je nevyhnutné zohľadniť potreby trhu a štátu a na základe toho vytvoriť mo- Mihály Nyilas, podpredseda Pokrajinskej vlády a pokrajinský tajomník pre vzdelávanie del duálneho a podnikateľského vzdelávania. Stratégiou absolvovali odbory, za ktorými tovala s elementmi duálneho rozvoja vzdelávania v Srbsku do neexistuje dopyt. „Vzťah medzi vzdelávania v školskom roku roku 2020 sa v rámci stredoškol- ekonomikou a vzdelávacím sys- 2014/2015 a vtedy bol záujem ského vzdelávania predvídajú témom je veľmi zlý. Neexistuje o remeslá žiakov a rodičov na aktivity súvisiace s majstrov- spojivo medzi nimi a práve tieto veľmi nízkej úrovni. V tom roku ským vzdelávaním, ponukou dva systémy by sa mali dopĺňať sme mali zhruba 20 žiakov, rovvzdelávacích odborov, po kto- a spolupracovať v záujme pro- nako aj v ďalšom, avšak v tomto rých je dopyt na trhu, ako aj so sperity celej spoločnosti,“ ho- roku máme 30, čiže jednu úplnú zapájaním zamestnávateľov vorí tajomník Nyilas. Pripomína, triedu. Žiaľ, žiaci a ich rodičia do procesu rozvoja a realizácie že model duálneho vzdelávania ešte stále nechápu remeslá ako stredoškolského vzdelávania. nie je veľkou novinkou na týchto možnosť rýchleho a jednoduV rámci projektu Reforma stred- priestoroch. Ono sa kedysi rea- chého zamestnania ihneď po ného odborného vzdelávania lizovalo v rámci tzv. odborných skončení školy. Preto je potrebv Srbsku, ktorý financuje vláda škôl v hospodárstve, ktoré boli né tento druh vzdelávania čím Spolkovej republiky Nemecko neskoršie, ako hovorí, zrušené viac propagovať a informovať a realizuje Nemecká organizácia kvázireformami. verejnosť o jeho prednostiach,“ pre medzinárodnú spoluprákonštatuje Vukobrat. cu GIZ v spolupráci s Minister- VO VOJVODINE Začiatok tohto pilotného prostvom školstva, vedy a techno- 5 ŠKÔL V SYSTÉME jektu neprešiel ľahkou cestou. logického rozvoja, v školskom DUÁLNEHO Ako riaditeľ Vukobrat povedal, roku 2014/2015 v stredných VZDELÁVANIA škola sa najprv musela ucháodborných školách štartoval Z celkovo 131 stredných škôl dzať na konkurze Ministerstva pilotný program duálneho vy- v AP Vojvodine, z ktorých je školstva a predostrieť dôkazy učovania. 75 odborných, duálny systém o partneroch, čiže spoločnosPodpredseda Pokrajinskej vzdelávania je zatiaľ uvedený tiach, v ktorých sa bude realizovlády a pokrajinský tajomník pre v piatich školách. Tie sú zame- vať praktická časť vyučovania. vzdelávanie, predpisy, správu rané na odbory zámočník – Konkrétne Elektrotechnická a národnostné menšiny – ná- zvárač, elektrikár a priemyselný škola M. Pupina spolupracuje

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

so spoločnosťou Energotehnika Južna Bačka, kde majú všetci žiaci z odboru elektrikár praktickú časť výučby. Týmto žiakom Energotehnika zabezpečila aj štipendiá. Výška štipendia závisí od známok a angažovania sa žiakov počas praktickej výučby. Od uvedenia elementov duálneho vzdelávania stredná Technická škola Milenka Verkića Nešu v Pećinciach spolupracuje so spoločnosťou Bosch, v ktorej sa v polovici júla minulého roku zamestnala prvá generácia žiakov odboru priemyselný technik. V spoločnosti Bosch potvrdili, že pokračujú v spolupráci aj v tomto školskom roku a ako aj doposiaľ zabezpečujú žiakom stravu, prepravu a štipendium. „Novinkou v našej škole je to, že sa nám podarilo zvýšiť počet dní praktického vyučovania. Teraz máme model 1 + 2 + 3, čo znamená, že v prvom ročníku raz v týždni majú praktickú časť v školských dielňach, kde ich chystáme na nasledujúci školský rok, v druhom ročníku sú dva dni v určitej firme a tri dni v škole. V záverečnom ročníku sú tri dni vo firme a iba dva dni v škole. Je to veľkým záväzkom aj pre samotné spoločnosti, lebo takýto systém si vyžaduje dobrú organizáciu realizácie celkovej praktickej výučby,“ hodnotí Vukobrat. ÚLOHA POKRAJINSKÉHO SEKRETARIÁTU PRE VZDELÁVANIE „Pri plánovaní zápisu žiakov do konkrétneho školského roku aj pokrajina má určité kompetencie, v rámci ktorých môže dať prínos k zavedeniu duálneho vzdelávania na území pokrajiny,“ hovorí tajomník Nyilas. Na svojom februárovom zasadnutí vláda poverila Pokrajinský • TÝŽDEŇ •

sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, aby pri plánovaní zápisu žiakov do prvého ročníka stredných škôl prednosť dali odborom, ktoré vyhovujú potrebám hospodárstva, ako aj profilom, pre ktoré školy zabezpečili kvalitné praktické vyučovanie v určitých spoločnostiach. Takisto pri hodnotení projektov na financovanie alebo spolufinancovanie nákupu vybavenia v škole sekretariát môže uprednostniť projekty, v ktorých sa nadviaže alebo vylepší spolupráca stredných škôl a spoločností. „Naším cieľom je posilniť hospodárstvo tak, že budeme mať odborníkov, pre ktorých spoločnosti nebudú vyčleňovať dodatočné prostriedky na ich zaúčanie, a zároveň našim deťom chceme pomôcť, aby si zvolili odbory, ktoré sú potrebné na trhu a ktoré im zabezpečia prácu,“ ozrejmuje pokrajinský tajomník. Na našu otázku, či je hospodárstvo v našej krajine dostatočne rozvinuté, aby vydržalo takýto proces vzdelávania, tajomník Nyilas odpovedá, že sú tieto dve sféry prepojené a závisia jedna od druhej. Mieni, že aj spoločnosti, aj školy musia byť otvorenejšie pre spoluprácu, ako aj lokálne samosprávy, ktoré sa rovnako tak musia zapojiť do propagovania duálneho vzdelávania a nadväzovania spolupráce medzi školami a spoločnosťami.

než zo samotnej teórie. MysDuálny systém sa postupne uvádza do vzdelím si, že práca v spoločnosti im umožní získať konkrétne lávacieho systému v našej vedomosti, ktoré neskoršie krajine. Roky sa remeslá budú uplatňovať.“ považovali za menejcenné Duálne vzdelávanie pozitíva väčšina sa orientovala ne hodnotí aj Anuca Petrášová na populárne odbory, po z Jánošíka. Mieni, že deti tak ktorých neexistuje dopyt. získavajú nielen pracovné Zatiaľ je orientované na trojročné vzdelanie, ale zručnosti, ale aj pracovné ako tajomník Mihály Nyinávyky. Aj keď prostredie, v ktorom žije, patrí medzi najlas povedal, ono sa ľahko nerozvinutejšie obce vo Vojvomôže rozšíriť na štvorročné dine, predsa verí, že existujú vzdelanie a takisto aj na spoločnosti, ktoré by spolu so vysoké, kde by sa vedoškolami participovali v tomto mosti získavali rovnako, programe. čiže v spolupráci s hospoV ZŠ T. G. Masaryka v Jádárstvom, t. j. s firmami. nošíku sme sa dozvedeli, že Nie je reálne, aby všetso žiakmi síce pracujú na ich ci boli remeselníci a takisto ani aby všetci boli profesionálnej orientácii, ale doktori vied. Informoinformácie o duálnom vzdelávaní v rámci toho nemajú Milan Vukobrat, riaditeľ vaním detí a rodičov by zaplánované. Ani v ZŠ Jána Elektrotechnickej školy Mihajla Pupina sa malo prispieť k tomu, Čajaka v Báčskom Petrovci za- v Novom Sade aby sme ako spoločnosť tiaľ neinformujú žiakov o tejto pochopili, že zmysel možnosti vzdelávania. Ako in- na schválenie nového zákona ukončenia školy nie je iba zísformovala riaditeľka petrovskej o vzdelávaní, a potom budú kať diplom, ale zamestnať sa. školy Vlasta Werleová, čakajú informovať žiakov.

Iný uhol reality

Nikola Petkov

ČO HOVORIA RODIČIA A ČO V ZÁKLADNÝCH ŠKOLÁCH? I keď tento systém začali podaktoré školy uplatňovať ešte v školskom roku 2014/2015, možno povedať, že sa vo verejnosti intenzívnejšie o ňom začalo hovoriť iba v minulom roku. Nie div, že mnohí rodičia ani nevedia o tomto spôsobe vzdelávania, alebo vedia o ňom iba čiastočne. Ján Lačok z Báčskeho Petrovca mieni, že ide o dobrý spôsob, aby sa získali vedomosti. „Žiakom, ktorí chodia do určitej odbornej školy, je takto umožnené, aby sa cez konkrétnu prácu v zodpovedajúcej spoločnosti naučili viac • TÝŽDEŇ •

10 /4741/ 11. 3. 2017

Týždeň NA OKRAJ PAMÄTI

Z predvolebného šafľa sa len tak „šaflí“ Juraj Bartoš

redsedníčka Zhromaždenia Srbska Maja Gojkovićová (konečne) 2. marca oznámila: prezidentské voľby v Srbsku budú v nedeľu 2. apríla. Prípadné druhé kolo bude nasledovať o dva týždne neskoršie. Až v polovici februára vedenie Srbskej pokrokovej strany (SNS) rozhodlo, že jej prezidentský kandidát je aktuálny premiér a hlava strany Aleksandar Vučić. Ľudová skúsenosť sa zase raz prejavila v plnej nádhere. I keď nie každému (kohútovi) rovnako znie úslovie: Kohút, ktorý predčasne kikiríka, končí v hrnci. Sotva ho ocení ako ľubozvučné odchádzajúci prezident Srbska Tomislav Nikolić a prívrženci jeho prezidentského diela. Pán Nikolić si totiž trúfol vyrukovať pred verejnosť s nápadom opätovného kandidovania na prezidentské kreslo prv než sa k tejto veci vyjadrila SNS. Tá istá, pri ktorej zakladaní uložil uholný kameň. Hneď po tom, čo spolu s Aleksandrom Vučićom preťal kmotrovské a stranícke puto s Vojislavom Šešeljom a Srbskou radikálnou stranou (SRS).

Ak si to starší voliči vôbec zachovali v blahej pamäti; mladší sa o závažnej skutočnosti sotva i dozvedeli... Cynici by povedali, že pána Nikolića draho stál špás, ktorého sa dopustil pri decembrovej návšteve Spojených arabských emirátov. Keď sa v Abu Dhabi – pred kamerami – vyskúšal v arabskom tanci. Znalci pomerov sa predsa domnievajú, že ho SNS „pustila dolu vodou“ preto, lebo je nútená hrať na kartu istoty. V obavách pred možnosťou prepustenia prezidentského postu niektorému z pribúdajúcich (potenciálnych) protikandidátov. Vuk Jeremić, Saša Janković, Boško Obradović, Vojislav Šešelj, Saša Radulović, Ljubiša Beli Preletačević, Nenad Čanak... Prepásli (teoretickú) možnosť dohodnúť sa, aby kandidoval iba jeden. Mnohí sú, podobne ako prv spomenutí, už celé desaťročia v kalných vodách politiky; bez zjavného pozitívneho výsledku. Podaktorí aj teraz predvolebnú kampaň vidia ako možnosť zvýšiť vlastný rating. Tak či onak, len pán Vučić v rozbiehajúcej sa predvolebnej kampani vo veľkom čerpá

zo zdrojov, ktoré má na dosah ruky z postu premiéra. Každý deň čosi slávnostne otvára, nuž sa v médiách vyskytuje neporovnateľne častejšie a dlhšie než jeho sokovia. Skrátka, z predvolebného šafľa sa už riadne „šaflí“ a bude sa „šafliť“ čoraz väčšmi, akože z neho bude len tak fŕkať nečistá pena zo stohov špinavého prádla. Čím viac bude vzájomného osočovania, tým menej sa dozvieme od prezidentských kandidátov, čo a akými spôsobmi z postu hlavy štátu mienia urobiť v prospech radových občanov, z ktorých drvivá väčšina deň čo deň zje viac sľubov než chleba. Aj (pod)priemernému voličovi (ak takí u nás vôbec sú; my sa predsa – a vo všetkom – cítime prevažne nadpriemerní a cítiť sa je u nás dávno dôležitejšie než naskutku sa mať) je totiž jasná práca (pred)volebného mechanizmu. Len či si uvedomí, konečne, že nezostáva iné, než rozhýbať sivú hmotu? Vari len nie je nezvládnuteľné bez emócií pouvažovať o tom, v kom sa doteraz, a koľko ráz, sklamal. Úprimne sa priznať, či si v čele štá-

tu, z ktorého (azda preto, že tu žili príma život) odchádzajú desiatky tisícov ľudí, praje zamračeného prezidenta. Alebo prezidenta s temnou minulosťou. Trebárs takého, ktorý zdrhne z hniezda, v ktorom sa operil. Či takého, ktorý vystrúha kyslú tvár a ziape na novinárov, len čo počuje „neprimeranú otázku“. Ktorému nijako neprekážali maniere jeho predchodcu. Ktorý povedzme Rusko nazýva matičkou, vysokým hosťom z Číny sa prihovára citáciami proroctva Tarabićovcov o tom, že prídu žltí ľudia a napijú sa vody z Moravy, ktorý tromi bozkami zaúča srbským obyčajam prezidentku Chorvátska etc. a pod. Ktorého, nakoľko nás pamäť nemýli, na tento post, taktiež, predložila práveže SNS. Konečne, nech si pán volič rozmyslí, či si praje prezidenta, pred ktorého počínaním bude tŕpnuť alebo sa priamo báť, alebo takého, za ktorého móresy, ak práve nebude naň hrdý, sa nebude hanbiť. Úloha ľahká, zároveň ťažká. V závislosti od toho, či je pán volič (a na ktorej strane) závislý. A pokiaľ mu siaha pamäť. A vnútorná tvár.

K 6. MEDZINÁRODNÝM DŇOM ENERGETIKY A INVESTÍCIÍ

Nová energia Oto Filip

olo ozaj potrebné, aby každý rok kvantitatívne, priam nepredstaviteľné množstvá rastlinných odpadov ľahli popolom, kým sme si konečne uvedomili, aké bohatstvo každý rok odchádza do dymu? Muselo dôjsť k tomu, že nás len prehnaný záujem zahraničných investorov začal upozorňovať na široké možnosti využitia veternej a solárnej energie, prípadne biopalív. Keďže však nikdy nie je neskoro, aj u nás sa, síce len v posledných rokoch, začal do prvého plánu presúvať trojlístok menom energetika, ekonomika a ekológia. O stratégii rozvoja energetiky, obnoviteľných a alternatívnych zdrojoch energie, o investíciách, recyklácii a celom súbore podobných otázok sa rokovalo 2. a 3. marca v Master stredisku Novosadského veľtrhu. Podujatie, ktoré vlastne bolo tematickým vstupom do 5.

www.hl.rs

marca, Dňa energetickej účinnosti, spoločne usporiadali Pokrajinský sekretariát pre energetiku, stavebníctvo a dopravu, Stredoeurópske rozvojové fórum (CEDEF) a Novosadský veľtrh ako hostiteľ. Otvárajúc ho podpredseda Pokrajinskej vlády Đorđe Milićević podotkol, že vláda APV na projekty vzťahujúce sa na obnoviteľné zdroje energie vyčlenila v tomto roku 175 miliónov dinárov nenávratných prostriedkov. K tomu treba pripočítať ďalších 90 miliónov zabezpečených prostredníctvom Správy pre kapitálové vklady. Upriamia ich na budovanie energeticky účinných budov − školy, nemocnice, škôlky... Podľa ministra baníctva a energetiky Aleksandra Antića, Srbsko po tridsaťročnej prestávke opäť začína budovať veľké energetické objekty. Antić sa nazdáva, že veľkým tromfom Vojvodiny môžu byť energetické zariadenia počítajúce s veternou

Informačno-politický týždenník

Z plenárnej schôdzky energiou, ako aj objekty používajúce palivá na základe biomasy, prípadne bioplynu. S nimi v plnej funkcii, ako aj s inými zariadeniami na výrobu elektrického prúdu a ďalších energií, kapacity Srbska sú v súčasnosti niekde na 24 percent z tých chýrečných 27 percent, aký by mal byť podiel obnoviteľných zdrojov v celkovej spotrebe energie v roku 2020. Počas dvoch dní na viacerých plenárnych schôdzkach, z ktorých prvá bola venovaná stratégii rozvoja energetiky na dlhšie dráhy, na desiatkach okrúhlych stolov, dielní a prezentácií, experti naši

a ďalší: z Nemecka, Rakúska, Talianska, Česka, USA, Čiernej Hory, si nielenže vymenili najaktuálnejšie poznatky, ale zároveň prezentovali mnohé možnosti, ako dosiahnuť lepšiu energetickú účinnosť, ako prísť po potrebné financie, na čom stavať a budovať verejno-súkromné partnerstvá, ako plnšie využívať ekonomické a ekologické možnosti. Všetko to podnietilo prvú osobnosť CEDEF prof. Dr. Anu Bovan kvitovať, že šlo o kvalitatívny krok vpred v porovnaní s vlaňajšími energetickými dňami prebiehajúcimi na rovnakom dejisku v Novom Sade. • TÝŽDEŇ •

Slovensko SEDEM OTÁZOK PRE SERVISNÉHO INŽINIERA DARKA ROŠKU

Našich ľudí nájdete všade Rastislav Boldocký

rdevíčan Darko Roška prišiel na Slovensko v septembri 1996. „V tom čase nikto z Erdevíka v Bratislave elektrotechniku neštudoval, a možno aj preto ma táto možnosť lákala,“ uvádza pre Hlas ľudu jeden z dôvodov svojho rozhodnutia. Po ukončení odboru automatizácia na Fakulte elektrotechniky a informatiky sa podobne ako viacerí spolužiaci zo Srbska zamestnal ako servisný technik vo firme venujúcej sa výrobe a prevádzke výherných automatov. Bola to cenná skúsenosť. „Spoznal som Slovensko lepšie, než som kedykoľvek predtým poznal Srbsko,“ poukazuje na jednu z výhod prvého zamestnania.

v švajčiarskej firme, ktorá vyrába záložné zdroje UPS. Určitý čas trávil aj vo Švajčiarsku a momentálne cestuje po svete ako servisný inžinier. Práca ho napĺňa, hoci sa po narodení syna Andreja snaží zahraničné cesty obmedzovať a viac sa venovať rodine.

Kedy ste si uvedomili, že tu zostanete žiť? „Každá cesta domov do Erdevíka ma utvrdzovala v tom, že, bohužiaľ, návrat do Erdevíka by bol mimoriadne náročný. Roky prežité v Bratislave ma predsa len zmenili, jednoducho som sa viac začal stotožňovať s

Aj tak s manželkou Jarmilou zatúžili po zmene. Rozhodli sa naozaj pre radikálnu a v roku 2008 skúsili šťastie v írskom Dubline. „Hlavným Rodinná pohoda: Darko s manželkou Jarmilou a synom Andrejom motívom bolo zdokonaliť si A ako je to s túžbou po domo- týmto spôsobom života. Od príangličtinu,“ hovorí Darko. Na „zelenom ostrove“ sa mu napriek ťažkos- ve? „K manželkiným rodičom do padného návratu ma dodatočne tiam s jazykom podarilo zohnať si Lalite je to päť hodín cesty, na odrádzala aj politická a ekonomická prácu v rovnakom odvetví, v ktorom austrálske pomery je to smiešna situácia v Srbsku. No a keďže sa sem pracoval v Bratislave. Pomohlo mu vzdialenosť,“ vysvetľuje. Navyše medzičasom presťahovala celá moja aj to, že v Írsku mohol počítať s jeho najbližšia rodina sa medzi- rodina, veľmi by som sa už ani nemal určitým zázemím – už dávnejšie časom presťahovala do Senca, ku komu vrátiť.“ Mali ste v rámci svojho zamesttam pracovali viacerí jeho priatelia takže putá so Srbskom sú čoraz slabšie, ale Erdevík vraj pre neho nania kontakty so Srbskom či aj rodinní príslušníci. Po dvoch rokoch sa v jeho živote určitým spôsobom navždy zostane bývalou Juhosláviou, respektíudiala ďalšia zmena, ešte zásadnej- domovom. „Aj napriek tomu, že ve ovplyvnil nejako pôvod vašu šia. „Daždivý Dublin sme vymenili na Slovensku už žijem dlhšie, než kariéru? „Kdekoľvek som bol, všade som za Sydney. Kompenzovali sme si som žil v Srbsku.“ Čo bolo pre vás na Slovensku ťažil z toho, že pochádzam zo Srbtak nedostatok slnka,“ smeje sa. V ska či bývalej Juhoslávie. Môj prvý Austrálii sa opäť dostal k osudo- najťažšie? „Asi obdobie počas bombardo- zamestnávateľ na Slovensku bol vým automatom. Zrejme aj vďaka pôvodu – majiteľom firmy bol totiž vania Srbska. Boli sme tu uväznení, z Mostaru. Ako som už spomíMacedónec. Ako dodáva, život u bez možnosti ísť domov. Najviac nal, v Austrálii som pracoval pre protinožcov bol úplne odlišný od ma trápila tá bezmocnosť. Nebola Macedónca. Vo Švajčiarsku som všetkého, čo predtým vyskúšal. S žiadna možnosť, ako pomôcť rodi- často ako jediný zo slovenských pozitívami aj negatívami. S manžel- ne, ak by to potrebovali. Našťastie, zamestnancov dokázal komunikou sa ho snažili užiť si naplno, ale na bratislavských internátoch v kovať s pracovníkmi vo výrobe. túžba za rodinou a domovom bola tom čase bolo veľa dolnozemských Viacerí z nich totiž pochádzali z čoraz silnejšia. „Po dvoch rokoch Slovákov, ktorí boli v podobnej bývalej Juhoslávie a neovládali sme prijali hádam najnáročnejšie situácii. Veľmi nás to zblížilo. Aj po anglický jazyk. Pridám ešte jeden zážitok. Počas rozhodnutie v živote a vrátili sa späť dvadsiatich rokoch sa s mnohými stretávam a často sme si bližší než jednej zo svojich služobných ciest na Slovensko,“ spomína. som sa v Abú Dabí v Spojených arabDarko dnes žije v Senci a pracuje s najbližšou rodinou.“ • SLOVENSKO •

ských emirátoch stretol so starším pánom z Chorvátska. Dali sme sa do reči a vysvitlo, že mal kamaráta v Erdevíku. Bol to môj otec. Našich ľudí nájdete všade. A všetci sú rovnakí – srdeční a bezprostrední.“ Čo považujete za svoj najväčší úspech? „To, že som šiel za svojím cieľom, že mám prácu, že mám krásnu rodinku, s ktorou si spokojne bývame v peknom dome, kde máme prvých susedov zo Silbaša a druhých zo Starej Pazovy. Aj že mám možnosť cestovať po svete a spoznávať nové kultúry. A hlavne, že sme s manželkou schopní žiť tak, aby nám nič nechýbalo, a nemusíme sa obávať, či zajtra budeme mať prácu alebo nie.“ Ľutujete niekedy, že ste odišli? „Boli časy, keď som ľutoval. Chýbali mi veselice, kamaráti z Erdevíka a najmä rodina. Časom som však našiel nový okruh ľudí, s ktorými sa cítim dobre. Navyše sa tí najbližší postupne presťahovali za mnou. Občas sa stále prichytím uvažovať o tom, aké by to bolo, keby som zo Srbska neodišiel. A že mi chýba krásny Erdevík, Frušká hora, miestni prívetiví ľudia. V takýchto chvíľach si ale rýchlo uvedomím, že tam by som sa veľmi ťažko presadil.“ Čo by sa muselo stať, aby ste sa vrátili? „Nad týmto som nikdy neuvažoval. Politická situácia v Srbsku je taká, že človek už ani nedúfa v to, že sa niečo zlepší. Srbsko vždy budem považovať za miesto, kam sa vždy budem rád vracať, ale doma som už tu – v Senci na Slovensku.“ Komu fandíte, keď hrajú Slovensko a Srbsko v nejakom športe? „Srbsku! V športe a hudbe som, a myslím si, že vždy aj zostanem – Srb. Tak teda, s výnimkou hokeja, vtedy som Slovák. Aj syn je ,zvezdaš‘, hoci si to ešte ani neuvedomuje (smiech).“ Foto: z archívu D. R.

10 /4741/ 11. 3. 2017

Ľudia a udalosti MEDZINÁRODNÉ DNI ENERGETIKY A INVESTÍCIÍ

Prezentácia mesta Nový Sad Danuška Berediová ový Sad bol aj tohto roku partnerským mestom Medzinárodných dní energetiky a investícií, ktoré sa konali 2. a 3. marca v Master stredisku. Na svojom stánku počas týchto dvoch dní predstavili potenciály v oblasti investícií a ener- Minister energetiky Aleksandar Antić getiky, a to projekty zo na stánku Mesta Nový Sad Stratégie udržateľného rozvoja Mesta Nový Sad do roku tituly, v roku 2019 bude Európskym 2020. Táto stratégia patrí medzi naj- mládežníckym hlavným mestom dôležitejšie dokumenty Mesta Nový a v roku 2021 Európskym hlavným Sad a obsahuje viac ako 160 pro- mestom kultúry. O investičných projektoch hovorijektov v hodnote 500 miliónov eur. Okrem investícií a energetiky la Marijana Dukićová-Mijatovićová, zameriava sa na otázky: odstránenie radkyňa primátora mesta Nový Sad chudoby, vzdelávanie, kultúru atď. pre investície a implementáciu straNový Sad už získal dva významné tegických projektov, ktorá podotkla,

že Nový Sad toho času má najaktuálnejšiu pracovnú zónu v Srbsku. V minulom roku boli implementované dva projekty a boli otvorené továrne Lear a Delphi, ktoré spolu zamestnávajú 3 000 robotníkov. Očakáva sa, že sa do roku 2018 dosiahne pracovná kapacita 5 000 robotníkov. Pokračuje sa aj s rozvíjaním pracovnej zóny Sever 4, ktorá má prilákať nových investorov. Vladimir Stojković, člen Mestskej rady pre komunálne veci, predstavil projekty týkajúce sa ochrany životného prostredia a energetickej účinnosti. V tejto oblasti najdôležitejšie sú projekty zavádzania regionálneho systému nakladania s odpadom, zväčšenie energetickej

ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE ŠÍD

V KYSÁČI

účinnosti objektov a adaptácia verejného osvetlenia. Šéf Kancelárie pre lokálny ekonomický rozvoj Mesta Nový Sad Goran Sečujski predstavil projekt, ktorý je možno finančne menej hodnotný, ale pre Nový Sad nie je menej dôležitý. Ide o stratégiu múdrych miest. V moderných mestách dnes vo svete žije viac ako 50 % obyvateľstva a odhaduje sa, že sa to percento bude stále zväčšovať. To však predstavuje výzvu pre všetky mestá. Počet obyvateľov mesta Nový Sad sa takisto stále zväčšuje, čo spôsobuje väčšie dopravné zápchy, nedostatok parkovacích miest, znečistenie vzduchu a pod. Moderné mestá tieto problémy riešia modernými spôsobmi. Preto sa koncept Smart Cities čoraz častejšie skloňuje aj v Novom Sade. Predstavuje vlastne prepájanie ľudských, fyzických a digitálnych zdrojov do jedného združenia, ktoré by malo uľahčiť život obyvateľom mesta. Na svete je už pilotná aplikácia, ktorá umožňuje platiť za autobusové lístky, taxík a parkovanie.

Schválili zdraženie Pokračuje úprava komunálnych bývalého služieb mládežníckeho domu N S Stanislav Stupavský

a desiatom zasadnutí šídskeho obecného parlamentu v utorok 28. februára rokovací program obsahoval iba 15 bodov, z ktorých prvé tri upútali väčšiu pozornosť výborníkov. Tieto body sa vzťahovali na plány práce troch verejných podnikov, a to VKP Vodovod, VKP Standard a VP Ústav pre urbanizmus. Zatiaľ čo Ústav pre urbanizmus vo svojich plánoch na rok 2017 mieni pokračovať v zachodených koľajach a s celkovými podmienkami pôsobenia je vcelku spokojný, ďalšie dva podniky v roku 2017 pripravujú pre občanov nepríjemné prekvapenia. Tie sa vzťahujú na zvýšenie cien komunálnych poplatkov. Vodovod svoj úmysel zvýšiť cenu vody odôvodnil tým, že sa v minulom roku zmenšila spotreba vody o viac ako 40 000 kubických metrov, čiže z 220 000 na 180 000, čo priamo vplývalo na cel-

www.hl.rs

kové hospodárske výsledky podniku v roku 2016. Zvýšenie poplatkov za vodu by malo túto „dieru“ zaplniť. Podnik Standard sa veľmi nesnažil zdôvodniť svoje plány týkajúce sa zvýšenia cien komunálnych služieb. Uviedli iba, že podľa zákona majú na to právo a pomôže im to, aby v tomto roku robili ešte úspešnejšie. Plány práce troch verejných podnikov na rok 2017 Zhromaždenie obce prijalo väčšinou hlasov. Z ostatných bodov rokovacieho programu ešte sa žiada vyzdvihnúť rozhodnutie, že Šídska obec vystúpi z dohody o spolupráci v oblasti regionálneho odkladania komunálneho odpadu v Obci Inđija a pristúpi k regionálnej dohode o odkladaní pevného odpadu s obcami Sriemska Mitrovica a Šabac na depónii pri dedine Jarak v Srieme. Ostatné body, ktoré výborníci schválili, sa vzťahovali na zlaďovanie predpisov so zákonmi.

Informačno-politický týždenník

Elena Šranková

renovovaním budovy bývalého mládežníckeho domu sa začalo v roku 2015, keď opravili krov a adaptovali vnútro objektu (elektroinštalatér- Druhá fáza renovovania ske, keramické, stolárske práce). Spomeňme, že roky opustený vzdelávanie Milana Petrovića so žiacmládežnícky dom začali renovovať na kym domovom informujú, že toho základe dohody o vzájomnej spolupráci času obstarávajú nábytok, ktorý sa podpísanej medzi Školou pre základné neskoršie má montovať. Vybudovali a stredné vzdelávanie Milana Petrovića aj altánok na letné aktivity a zriaďujú so žiackym domovom v Novom Sade i príjazdové cesty a dvor za objektom. a Miestnym spoločenstvom Kysáč. Ako hovoria, očakávajú, že sa s prácou Dohodu podpísali 1. novembra 2014 začne v tomto roku, najneskoršie od na obdobie 10 rokov. Ňou sa spome- jesene. V objekte sa bude realizovať nutá škola zaväzuje vykonať adaptáciu program denného pobytu pre deti a mládež, ako aj pre dospelé osoby priestoru a kryť komunálne výdavky. Zo Školy pre základné a stredné hatené v rozvoji. • ĽUDIA A UDALOSTI •

SKICOVANIE SÚČASNOSTI 50-ROČNÉHO RÁDIA PETROVEC

Verejný záujem je lokalizovaný a „poslovenčený“ Vladimíra Dorčová -Valtnerová

nujeme. Čiže ani v tomto ohľade sa aj trochu širšie. Pri pripravovaní takmer nič nezmenilo, alebo možno správ sa v poslednom čase zriekatrošku sa zmenilo na lepšie. Viete me regionálnych či štátnych správ ako to beží, keď ste pod lokálnou a maximálne sa sústreďujeme na samosprávou, musí sa dbať na to, to, aby sme urobili správy týkajúce čo a ako poviete o obecných vedúcich,. No a teraz sa na to nemusí až natoľko dbať. Pravdaže, počuť aj kritické tóny, ale v hraniciach slušnosti, novinárskeho etického kódexu a len keď je to vo verejnom záujme.“ Rádio Petrovec od samého začiatku a podnes plní funkciu lokálneho verejného servisu. Rovnako ako voľakedy pri zakladaní rozhlasu v čele s prvým šéfredaktorom A. Feketem a jeho nasledovníkmi A. Privratským, O. Jovankovičom, Novinársky trojlístok Rádia Petrovec: P. Litavským, P. Ceferom, (zľava) Tatiana Jašková, Ján Černák J. Adámekom, J. Grňom, a Miroslav Babiak

rísť v piatok napoludnie do redakcie petrovského rádia, akoby ste prišli na bojisko, ktorým hýbu nie vojenské povely, ale termíny uzávierky. Tie neponúkajú ani kávu, iba rad správ, rad slovenskej hudby, rad programu naživo pri voľbe hitu dňa. Traja novinári Rádia Petrovec sa striedajú v štúdiu, iba mrknú na vás: „Počkaj chvíľku, hneď sa ti venujeme!“ Vraj piatok – zlý začiatok, ale piatkové rozhovory s redaktorom Jánom Černákom v Rádiu Petrovec, ktoré 8. marca oslávilo 50. výročie, začali dobre, lebo v štarte zisťujeme, že privatizácia tohto lokálneho média má zatiaľ pozitívny priebeh. To je vždy dobrá správa, ak máme na zreteli, aký osud postihol iné lokálne médiá v našej krajine po privatizácii. „Rádio Petrovec sa ničím nelíši od rádia, ktoré fungovalo pred rokom, pred privatizáciou, čo znamená, že vysiela 24 hodín denne, má rovnakú programovú schému, má rovnaký počet zamestnancov, čiže troch novinárov, jedného technika a jednu účtovníčku, ktorá robí aj pre iné obecné ustanovizne. Jediná zmena, ku ktorej prišlo, je tá, že vo väčšej Technik Vladimír Petráš sa vždy pousiluje, miere hráme slovenské aby sa práca novinárov dobre počúvala pesničky, ako to bolo pred privatizáciou,“ kvituje kolega V. Valentíkom (počas šéfovania Černák. Vraj neexistujú žiadne po- ktorého toto rádio začalo vysielať litické a iné nátlaky na novinárov 24 hodín denne), K. Melegovoutejto redakcie, ktorá má za sebou -Melichovou a i. a s celou plejádou cestu od „obecného pougára“ po novinárov a spolupracovníkov, ani súčasné rádio. „Za posledný rok súčasnému trojlístku novinárov som nezažil, aby mi niekto roz- − Miroslavovi Babiakovi, Jánovi kázal, že niečo musím ísť robiť, Černákovi a Tatiane Jaškovej nealebo že niečo nesmiem urobiť,“ unikne žiadna téma lokálneho hovorí Černák a pokračuje: „Máme verejného významu. Dosvedčuje relatívne autonómnu redakciu, to aj Ján Černák: „Dôraz dávame na teda samostatne rozhodujeme, čo lokálne informácie, ktoré sa týkajú budeme sledovať a čomu sa neve- ľudí, ktorí žijú v našej obci a možno • ĽUDIA A UDALOSTI •

sa obyčajného občana, pretože to má význam robiť v lokálnom médiu. Každodenné informácie sú zamerané na lokálne obyvateľstvo, eventuálne širšie, keď ide o kultúru, resp. informácie o NRSNM, ÚKVS a o iných organizáciách, činnosť ktorých sa týka kultúry Slovákov.“ V Rádiu Petrovec je teda verejný záujem lokalizovaný priamo v prostredí a istým spôsobom „poslovenčený“ v pozitívnom zmysle slova, čo je v podstate samozrejmosťou, keďže toto lokálne rádio vzniklo ako slovenské. Petrovské. No v ňom, kde sa vzala, tu sa vzala – jedna Kovačičanka, novinárka Tatiana Jašková. „Keď poviem, že som z Kovačice, žijem v Novom Sade a pracujem v Petrovci, ľudia sa ma hneď opýtajú, ako je to možné, že som sa rozhodla pracovať v Petrovci, hoci prichádzam z Kovačice a pritom žijem vo veľkom meste. Ja im odpovedám, že môj odbor – žurnalistika – rozhodol tak, lebo študujem novinárstvo v Novom Sade a seba vidím v ňom. Prísť pracovať do Petrovca bolo pre mňa výzvou, nepoznala som ani prostredie, ani

ľudí, ale zotrvala som tu už rok. Mám výnimočných kolegov, ktorí mi od samého začiatku pomohli, aby som sa v tomto prostredí tak dobre cítila.“ Medzi tými, ktorí Tatiane pomáhajú, je aj dlhodobý novinár Miroslav Babiak. „Pri oslave jubilea Rádia Petrovec mám tak trochu aj trpký pocit, že nemôžeme 50. osláviť so všetkými ľuďmi, s ktorými som spolupracoval počas mojej viacdesaťročnej novinárskej práce v tomto médiu. Hádam sú oslavy jubileí takou príležitosťou, keď si zaspomíname na všetko a všetkých, takže som aj sám spomínal, a prišiel som na to, že – jaj, božemôj – veľa ich je... veľa je tých, ktorí už nie sú medzi nami...“ pokračuje novinár Miroslav Babiak v „meraní“ súčasného rozhlasového pulzu v smutnej tónine. Už niekoľko rokov dozadu sa v oblasti médií hovorí, že kto nie je na internete, akoby ani nebol. Vedia to aj v Rádiu Petrovec. „Kebyže sme nedržali krok s dobou, tak by sa asi nedalo už ani vysielať, keďže vedľa súčasnej vysielacej techniky ako v múzeu stojí starý magnetofón, na ktorom sa kedysi vysielalo. Terajší vysielač je starý, ale stará dobrá technika zatiaľ nesklamala,“ hovorí technik Vladimír Petráš. „Dobrá vec, ktorá sa stala po privatizácii, je tá, že sme legalizovali všetky softvéry, čiže tzv. pirátske programy u nás nie sú vítané. Pokiaľ hovoríme o digitálnej dobe, Radiopetrovec.com si môžete naladiť kedy len chcete, keďže priamy 0 – 24 h program vysielame aj na internete.“ Odchádzajúc z Rádia Petrovec si uvedomujeme, že žiadna káva nebola potrebná, šálka otvorených, sčasti emotívnych rozhovorov splnila očakávania z novinárskej návštevy. I keď sa návšteva obišla bez kávy, tá môže byť „výhovorkou“, aby sme si častejšie spolu sadli, takže vážení rozhlasoví kolegovia, na ďalšie roky a spoločné kávy!

10 /4741/ 11. 3. 2017

Ľudia a udalosti VO SVET(L)E EKOLÓGIE

Prečo a pre koho? Oto Filip

radiach Srbska Marko Šćiban a pokračuje: e z toho problém. Dokonca Tento január bol katastrofálny veľmi závažný. Na tohtoroč- pre vtáctvo, ktoré sa rozhodlo ný mimoriadne mrazivý ja- u nás stráviť zimu. Veľká časť sa nuár nedoplatili len ľudia, ale dokázala presunúť smerom na aj mnohé živočíchy, juh, no tie vtáky, čo najmä vtáctvo. Jeho zostali, nemali kam. populácia z približne Prakticky len vody 400 000 kusov v roku pri brehoch Jadran2013 klesla na priského, Čierneho bližne 250 000 tejto a Egejského mora zimy, uvádza predseda neboli pod ľadom. Spolku pre ochranu Urobili sme súpis a prieskum vtáctva vyše 200 000 kusov Srbska Milan Ružić. vtáctva, no všade, Dôvodov je mnoho: kde sme od 10. jaľad, mrazivé počasie, nuára do 1. februára sneh, vtáčia chrípka, boli, na Dunaji, pri Marko Šćiban nepochopenie... Drine, pri Morave, na − Žiaľ, nedokázabarinách a jazerách li sme mnohé z nich zachrániť nachádzali sme na tisíce mŕtvych vtedy, keď bolo kľúčové obdobie vtákov. V tom všetkom najsmuta keď tomu bol čas, − vraví národ- nejšie je to, že napriek takým ný koordinátor pre medzinárodné ťažkým prírodným podmienkam, zimné sčítanie vtáctva v mok- teda počasiu, poľovačka nebola

Záber z Cárskej bary: Koľko potrvá ten let?

zakázaná. Časť lovcov nerešpektovala ani poľovnícky kódex, ani Zákon o lovstve, z ktorého vyplýva, že by sa nesmelo poľovať vtedy, keď je teplota viac dní za sebou pod bodom mrazu. A takých dní v januári bolo hodne. No netreba zabúdať ani na tie skvelé prípady, keď vyšťaveným živočíchom mnohí občania a poľovníci prišli na pomoc, takže ich aspoň nakŕmili. Marko Šćiban vyzdvihuje, že by si s neserióznymi poľovníkmi v prvom rade mali dať rady ich

združenia, potom aj iní. Netreba zabúdať, že na úrodnú pôdu nepadol ani apel Spolku pre ochranu a prieskum vtáctva, v ktorom sa žiadalo, aby Správa pre lesy Ministerstva poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia vyhlásila dočasný zákaz poľovania. Táto správa napriek výzve schválila len príslušné odporúčanie. To v podmienkach, keď sa ani mnohé zákony nerešpektujú, vtáctvu veľmi nepomohlo. − Následkom bolo, že pre rôzne príčiny tisíce, ak nie aj desiatky tisíc kusov vtáctva uhynuli. V januári u nás v mokradiach trávi zimu okolo sto druhov vtáctva. Najväčší postih zasiahol divé husi, čajky, labute... − konštatuje Šćiban, ktorý si na tento, pre vtáctvo tragický január, bude ešte roky so smútkom spomínať. Pritom si zároveň a zjavne klásť otázku, pre čo a pre koho všetko úsilie, keď je toľko ľudí, ktorých ekologické zmýšľanie nesiaha ďalej od vlastného záujmu a nosa?

MESIAC BOJA PROTI RAKOVINE

Prednáška v Spolku kysáčskych žien

arec je Mesiacom boja pro- va. Ako úvodom pripomenula Kristina Nedeljkovićová, Zuzana ti rakovine. Počas neho Ľudmila Berediová-Stupavská, Martinková a Milinka Šmitová. sa verejnosti poukazuje o tomto druhu karcinómu sa Ako uviedla K. Nedeljkovićová, na možnosti prevenrakovina hrubého cie a kontroly choroby. čreva je vyliečiteľÚdaje hovoria, že počet ná choroba, ak sa s chorých na malígne náliečením začne nadory stále vzrastá, ako čas. Presná príčina aj počet úmrtí. V skupivzniku tohto malígne najčastejších príčin neho ochorenia nie umierania rakovina je je úplne jasná, hoci na druhom mieste, hneď sa vie, že vplývajú po chorobách srdca a dedičné faktory a krvných ciev. Každý faktory prostredia, rok sa v našej krajine ako i spôsob výživy diagnostikuje asi 36 000 a životného štýlu. Rinových prípadov malígzikovými faktormi nych chorôb a ročne na sú výživa bohatá na rakovinu zomrie okolo červené mäso a živo21 000 ľudí. číšne tuky, fajčenie, Majúc to na zreteli Z prednášky v Kysáči: včasné odhalenie choroby alkohol, obezita a zaručuje vyliečenie Spolok kysáčskych žien nedostatočná fyzicv stredu 1. marca zorganizoval menej hovorí i keď nie je zried- ká aktivity. Na tento druh rakoviny prednášku, na ktorej pozornosť kavým ochorením. Účastníčkami môže ochorieť každý, ale najčasvenovali rakovine hrubého čre- prednášky boli tri odborné sestry tejšie ľudia vo veku 50 až 74 rokov.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Na prednáške sa skrátka hovorilo aj o symptómoch rakoviny hrubého čreva a jej včasnom odhaľovaní, ktoré je predpokladom vyliečenia. Avšak okrem toho treba chodiť na pravidelné kontroly, správne sa stravovať, dbať na výber potravín, udržiavať požadovanú telesnú hmotnosť a byť fyzicky aktívni. Dôležité je tiež nefajčiť a ohraničiť pitie alkoholických nápojov. Treba spomenúť, že v Srbsku sa realizuje nacionálny program včasného odhaľovania rakoviny hrubého čreva, ktorý zahŕňa mužov a ženy od 50 do 74 rokov. Jednoduchým testom je možné odhaliť polypy, z ktorých môže vzniknúť rakovina. Testom možno odhaliť rakovinu v začiatočnej fáze, keď je liečba úspešná. Preto je potrebné odpovedať na pozvanie svojho lekára a vykonať prehliadku stolice. • ĽUDIA A UDALOSTI •

HLOŽANY

Cesty upravili včas Juraj Bartoš

Komunálneho podniku Gloakvalis. Robota sa darila jedna radosť, poľné cesty v priebehu dvoch dní zostali rovné ani dlaň. Darili sa i družné rozhovory pri spoločných obedoch v loveckom dome, v piatok pri guláši a v sobotu pri

ž dávno sa členom Združenia poľnohospodárov Hložany nepodarilo dať do poriadku poľné cesty tak skoro ako tohto roku. Naplno využili prajné počasie hneď na začiatku marca. V piatok a sobotu (3. a 4. februára) sa zaránky, v dobrej nálade, stretli na obvyklom mieste, na asfaltovej plošine (piste) pri silách poľnohospodárskeho družstva Agroplod. Po krátkom vecnom dohovore a občerstvení vyrazili vo všetkých smeroch za dedinu. V piatok 60 poľnohospodárov rozviezlo zeminu Potom zeminu naložiť na vlečky na úseky ciest „zdobené“ jamami a v sobotu približne taký fazuľovici. Po nedávnej vydarenej istý počet ľudí vyrazil do chotára sedliackej zábave ZP Hložany na traktoroch s tanierovými a kli- teda úspešne absolvovalo ďalší novými bránami, kombinátormi, bod vytýčeného programu práce grejdermi a zase tu bol i bager na bežný rok.

Najprv dohovor o tom, ako na to

Nakoniec obdivovať cestu, rovnú, až by ju mohli obsiať jarinami

NA SLOVO S KULPÍNSKYM POĽNOHOSPODÁROM

Paprika je najvýnosnejšia Katarína Gažová

ekné marcové počasie už láka poľnohospodárov von do poľa. Veď už veľmi intenzívne rozmýšľajú o jarnej sejbe. Mladý poľnohospodár z Kulpína Srđan Radosavljev si už naplánoval, čo bude pestovať tohto roku. Prevažne ide o kultúry, ktoré pestuje už zopár rokov, hoci tentoraz do osevného plánu zaradil aj jednu novú kultúru, ktorej sa niekoľko rokov dozadu nevenoval. „V jeseň sme zasiali tri jutrá pšenice. Rad rokov sme ju nepestovali, ale keďže prihnojujeme pôdu maštaľným hnojivom, rozhodli sme sa aj pre pšenicu. Hlavne je to kvôli tomu, že musíme striedať kultúry na plochách, ktoré sa prihnojujú maštaľným hnojivom, kde zvyčajne pestujeme papriku. Pretože sa tie plochy zalievajú, zem je nabitá • ĽUDIA A UDALOSTI •

a kvôli osevnému postupu pestujeme aj pšenicu. Kukuricu pestujeme každý rok a tohto roku plánujeme obsiať 25 jutár. Hlavne ju zvykneme uskladniť, teda nepredávame hneď, ale čakáme lepšiu cenu. Keď ide o kukuricu, spolupracujeme s podnikmi DEM Kulpín a Agrohemika a Zlatno zrno v Petrovci.“ Ako tvrdí Radosavljev, najspokojnejší bol s priemyselnou sladkou Srđan Radosavljev paprikou, ktorú pestuje sústavne už takých šesť − se- zisk je dobrý. Zmluvy na pestodem rokov na ploche desať jutár. vanie papriky podpisuje s petS paprikou je hodne roboty, musí rovským družstvom Zlatno zrno. sa zalievať a potrebné je mať aj Pri podpisovaní zmluvy sa hneď dosť pracovnej sily na oberačku. určí cena, ktorá sa po odovzdaní Hlavne chodia oberači z Bečeja úrody vypláca. „Podľa mojej mienky štát by a zo Srbobranu. No aj napriek tomu finančne je najvýnosnejšia. mal viac dbať na poľnohospoVkladania sú veľké, ale konečný dárov. Myslím si, že by nám mali

znovu vrátiť subvencie, aké sme mali skôr, tých 12-tisíc dinárov nám veľmi pomohlo. Toto, čo teraz dostávame po dvetisíc na palivo a dvetisíc po hektári pôdy, je veľmi málo. Vyžiť z poľnohospodárstva sa dá, ale iba v tom prípade, ak sa poľnohospodári venujú aj zeleninárstvu a nie iba tzv. suchým kultúram − pšenici, sóji a kukurici, kde sa nikdy vopred nevie, aká bude cena. Práve preto sa zaoberáme aj pestovaním papriky a tiež máme fóliovníky na ploche takých 300 štvorcových metrov, v ktorých pestujeme paradajky. Predávame ich tuná na lokálnej úrovni v obchodoch. Keď ide o papriku, už pri podpisovaní zmluvy vieme, aká cena bude pri vyplácaní. Vlani bola 35 din. a tohto roku 37 din. za kilogram.“ Plánované pestovanie poľnohospodárskych kultúr je dôležité, o čom svedčí aj príklad nášho spolubesedníka.

10 /4741/ 11. 3. 2017

Ľudia a udalosti NA 28. ARADÁČSKEJ KLOBASIÁDE

Na večierku nechýbala ani tradičná obľúbená súťaž v rýchlom jedení klobás. Tak ako aj obvykle šiesti jedáci mali za úlohu čím rýchlejšie zjesť a zaliať vodou dve klobásky. Súdiac podľa výsledku tohto roku miesto obsadil Martin Zahorec aby aj sami ochutnali klobásy, ktoré súťažiaci neboli veľmi naladení. a tretie Dávid Karkalík. V konkuren- boli v konkurencii o najlepšie, lebo Najrýchlejší bol hosť z Báčskeho cii hrubých klobás najúspešnejší boli podávané ako predjedlo na Petrovca Rastislav Bohuš, ktorý túto bol Adam Radlinský, ktorý okrem večeri. Okrem toho víťazné klobásy úlohu zdolal za 2 minúty a 2 sekundy, diplomu a pohára dostal aj čo je omnoho pomalšie od putovný pohár, ktorý počas doterajšieho rekordu nepreroka bude zdobiť jeho dom. konateľného šampióna v tejto Druhú cenu získala štipľavá neobvyklej disciplíne Pavla a tretiu sladká hrubá klobása Širokého, ktorý rovnakú úlohu z udiarne Janka Labáta. pred niekoľkými rokmi splnil Na rozdiel od predchádzajúza neuveriteľných 26 sekúnd. cich rokov organizátor upustil Návštevníkov potešila aj bood degustácie na tvári miesta, hatá tombola s celým radom čiže počas zábavy. Predseda hodnotných odmien, ktoré boli degustačnej komisie Juraj v súlade s charakterom poduJánošík vysvetlil, že to nedojatia. Medzi odmenami totiž volilo členom degustačnej dominovali krmivá a prídavky komisie a organizátorom, aby do krmiva, umelé hnojivá, ako sa venovali zábave. Okrem Adam Radlinský (vpravo) vyrobil najlepšiu aj reklamné balíky sponzotoho ostatní návštevníci ne- hrubú a Pavel Kokavský najlepšiu tenkú rov. Združenie sa postaralo prejavovali veľký záujem a klobásu o hodnotnú hlavnú odmenu nechceli sledovať samotnú a šťastnému výhercovi dadegustáciu, takže týmto činom boli zvlášť vystavené a ponúkané rovali kosačku na kosenie trávy. neboli o nič ukrátení. Rovnako ako prítomným na zábave, aby ich K dobrej nálade na večierku prispela neboli ukrátení ani o príležitosť, ochutnali a porovnali. aradáčska skupina Dúha.

Klobásy výnimočne chutili Vladimír Hudec

ilovníci obľúbenej vojvodinskej špeciality klobásy, ale aj chutného vína a dobrej slovenskej hudby sa v sobotu 4. marca zoskupili v Aradáči na tradičnej aradáčskej klobasiáde, ktorú už 28 rokov za sebou organizuje tamojšie združenie milovníkov klobás. Týždeň predtým členovia združenia zorganizovali degustáciu, na ktorej zvolili najlepšiu tenkú a najlepšiu hrubú aradáčsku klobásu. O titul sa uchádzalo 13 tenkých a 19 hrubých klobás. Ochutnávala ich a hodnotila degustačná komisia, ktorú tvorili sami členovia združenia. Hodnotili chuť, zloženie, vôňu a, pravdaže, spôsob, ako sú klobásy vyúdené. Komisia rozhodla, že najlepšiu tenkú klobásu vyrobil Pavel Kokavský. Druhé

POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO PETROVSKÁ KLOBÁSA V CHORVÁTSKU

Štipľavá petrovská v zahraničí Jaroslav Čiep

organizačnému tímu. Okrem odbornej komisie svoje hodnotenie o edzi početnými jedlami traprihlásených klobásach dičnej slovenskej ľudovej malo možnosť poskytkuchyne osobitné miesto núť aj zo 450 prítomných patrí petrovskej klobáse. Vyrába sa návštevníkov podujatia tu vždy rovnakým spôsobom odv Požiarnickom dome jakživa. Žiadne umevo Velikej. Diváci k lé konzervačné látky, tomu zvolili krásku len štipľavá domáca večierka a hodnotili paprika a soľ. Od roku aj úpravu stolov jed- Petrovčania počas prípravy svojho stola 2005 v Petrovci pôsonotlivých účastníkov. bí Poľnohospodárske V zábavnej časti programu petrovskej výpravy, podujatie družstvo Petrovská hostí zabávalo šesť hudob- v Slavónsku sa im páčilo, lebo klobása, čiže po srbných tamburášskych skupín. bolo zorganizované na vysokej sky Kulen. Jej členovia Členovia Poľnohospodár- úrovni. K tomu navštívili aj známu sa snažia označkovať skeho družstva Petrovská klo- vináreň Krauthaker v Kutjeve a tento výrobok a predbása výborne pochodili na nadviazali početné známosti s staviť ho aj v širších Vo Velikej takmer sto vzoriek klobás dráždilo tejto medzinárodnej súťaži ľuďmi, z ktorých si mnohí prajú rámcoch. Dokonca zmysly komisie a účastníkov; tretí vľavo absolútny v Chorvátsku, kde prihlásili 9 prísť do Petrovca a predstaviť sa už sa predstavili v Ru- víťaz Nikola Barišić vzoriek. Zlaté ocenenia získali na tunajších gastronomických munsku a na SlovenJaroslav Popović a Miroslav podujatiach. Predseda družstva Šampiónom tohtoročného festi- Demrovský, strieborné plakety Jaroslav Popović zároveň vyzdvisku. Najnovšie aj v Chorvátsku. V sobotu 4. marca sa uskutočnilo valu sa stal Nikola Barišić z Valpo- Ján Varga a Janko Kováč, kým hol, že „cieľom členov družstva je najväčšie chorvátske a 3. v poradí va. Veľké etno a gastro podujatie bronz si domov odniesli Ján väčšia komercializácia, ešte väčšia medzinárodné podujatie Festival otvoril župan požežsko-slavónsky Opavský, Daniel Spevák, Denis popularita, ale predovšetkým kulenove seke. Súťaž sa uskutoč- Alojz Tomašević, ktorý gratulo- Francisty, Ivan Labát a Jaroslav zachovanie a ochrana tradičného nila vo Velikej vedľa Požegy, vo val Vladimirovi Protićovi a jeho Čiep. Ako nám potvrdili členovia spôsobu výroby klobás“.

www.hl.rs

vinárskom údolí pod Papukom, a na nej súťažili výrobcovia klobás zo štyroch krajín s 97 vzorkami tejto špeciality – 9 zo Srbska, 5 z Maďarska, 2 z Bosny a Hercegoviny a 81 vzoriek klobás prihlásili domáci výrobcovia.

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

V ZÁUJME ZACHOVANIA ZELENE V KYSÁČI

Skvalitnili tri lokality Elena Šranková

a M. Kardelisa. Tam je toho času už vysadených 6 stromov: 3 javory horské a 3 jablone purpurové. Posadili aj 3 kríky vŕby rozmarínolistej a 270 cibuľovín kosatca (iris). Trávu vysiali na ploche bezmála 200 štvorcových metrov. Okrem toho namontovali dve parkové lavičky a dva drevené smetné koše. Na druhej lokalite, pri cintoríne a skládke odpadu,

niciatívu k ozeleneniu niektorých častí Kysáča pred dvomi rokmi podal Ján Pálik a ako dobrú ju podporil Verejný komunálny podnik Gradsko zelenilo. V tomto podniku vypracovali projekt, cieľom ktorého je zachovať a zveľadiť zeleň v Kysáči, všetko vo funkcii ochrany životného prostredia. Gradsko zelenilo bolo aj nositeľom prác. Prostriedky na tieto účely v hodnote dvoch miliónov dinárov vyčlenilo Mesto Nový Sad z rozpočtu. Ako informuje J. Pálik, projektom sú zahrnuté tri lokality. Prvá je autobusový kruhový objazd v severnej časti dediny, na križovatke ulíc Svätosávskej, V. Nové lavičky a koše na chodníku, Karadžića. M. Tepića ktorý vedie k cintorínu

* LETMO

Oto Filip

Stromoradie zo západnej časti cintorína

vedľa lokálnej cesty zo západnej strany cintorína, je vysadených 65 stromov javora horského. Na tretej lokalite − v Ulici slovenskej, od Ulice vojvodinskej po cintorín, je vysadených 13 stromov pagaštanu konského a 6 stromov moruše bielej previsnutej. Zasadené sú tu aj kry, a to 5 liesky najväčšej (purpurovej) a 350 ibišteka sýrskeho. Namontovaných je 5 nových parkových lavičiek a 4

Zo slov spolubesedníka sa ešte dozvedáme, že chodník a priekopy v Ulici slovenskej smerom k cintorínu mienia upraviť, čiže vyčistiť. Pravdepodobne to urobia v spolupráci s niektorým združením občanov. Tam je tiež potrebné opraviť staré lavičky. Inak v smere ozelenenia dediny sa pokračuje aj mimo tohto projektu. Miestne spoločenstvo totiž kúpilo 60 stromov líp, ktoré vysadili v spolupráci s poľovníkmi. Prevažnú časť vysadili pri poľovníckom dome a menšiu vedľa futbalového ihriska.

Rovnosť Oto Filip

náma myšlienka Georga Orwella: Všetci ľudia sú si rovní, no niektorí sú si rovnejší, platí dodnes. Ťažko totiž v praxi nájsť sféru, v ktorej by sa neobjavila a nepotvrdila. Takou sú napríklad dvojité štandardy nadnárodných spoločností v odbyte a v predaji rôznych tovarov, od potravín cez autá po informačné technológie, na východný (bývalé komunistické štáty) a západný trh. Podľa jedného z najnovších prieskumov v Českej republike viac od polovice potravinárskych produktov bolo v porovnaní s tými na nemeckom trhu menej kvalitné, no drahšie?! Podľa ďalšieho, no dávnejšieho zistenia, ktoré sa konalo na Slovensku v roku 2011 a financovala ho Európska komisia, z osem výrobkov, ktoré porovnávali vo Viedni a v Bratislave, len jeden bol rovnakej kvality. Ďalších sedem bolo tak kvalitnejších, • ĽUDIA A UDALOSTI •

ako aj vkusnejších vo Viedni. Politika dvojakého metra sa teda naďalej úspešne presadzuje v praxi. Spravidla na ňu doplácajú menej vplyvné štáty Európskej únie, ako sú Česká republika a Slovensko, Chorvátsko a Bulharsko. Na narúšanie jedného zo základných postulátov Európskej únie, ktorým je rovnosť, zrejme treba reagovať oveľa prísnejším zákonným regulatívom, vzťahujúcim sa na nutnosť všade uplatňovať rovnaké výrobné a predajné štandardy. A pritom, samozrejme, rešpektovať práva spotrebiteľov. Keď k nerovnováhe v kvalite produktov dochádza už medzi členmi únie, živo si možno predstaviť, aké všetko tovary sa z inokadiaľ dostávajú k nám. Všetko v duchu hesla: Každý produkt má svojho kupujúceho. To je ale v porovnaní s inými aspektmi, napríklad predaja potravín, kde priamo ide o zdravie konzumenta, najmenej podstatné.

Keď sa zasadené rozzelená, aj čakať na autobus bude príjemnejšie

drevené smetné koše. Všetko toto by malo prispieť tak ku krajšiemu výzoru spomenutých lokalít, ako i k zveľadeniu životného prostredia. Veď stromy filtrujú vzduch, ktorý dýchame, a „vyrábajú“ pre nás životodarný kyslík. Zároveň zo vzduchu odčerpávajú nebezpečný oxid uhličitý.

Na samotných Kysáčanoch zostáva, aby sa o vysadené stromy a kry do budúcna starali. Nateraz všetko vysadené je zachované a treba veriť, že tak i zostane. Veď stromy a zeleň sú pľúcami miest a dedín a ich význam pre ochranu životného prostredia je nemerateľný.

10 /4741/ 11. 3. 2017

Ľudia a udalosti SELENČA

Háčkovanie ako záľuba Juraj Berédi

áčkovanie − moja záľuba je názov výstavy, ktorú v etno priestore v Dome kultúry v Selenči nainštalovali členky Etno sekcie k sviatku žien. Výstava zapadla do roku, v ktorom si pripomíname stodvadsať rokov od narodenia Jána Čajaka mladšieho, ktorý sa narodil 18. júla 1897 v Selenči. Výstavu slávnostne otvorili v nedeľu 5. marca v popoludňajších hodinách. Na úvod programu sa prihovorila vedúca Etno sekcie Viera Strehárska, ktorá privítala v prvom rade ctiteľov ručných prác a zároveň aj členky sekcie. Obsah výstavy tvoria práce šestnástich vystavovateliek, ktoré sa venujú ručným prácam a väčšinou sú to členky sekcie. Niektoré sa pod práce podpísali, iné však svojvoľne zostali anonymné. Vystavené sú háčkované doplnky do domác-

nosti, odevné predmety, ako aj háčkované náhrdelníky, náušnice a iné. Zámerom výstavy je nielen zachovať vyhotovené predmety, ale vštepiť lásku k háčiku a niti mladším generáciám. Nasledoval kratší umelecký program v prednese detí z predškolskej ustanovizne a žiačok základnej školy.

Prítomným sa prihovoril zástupca predsedu Obce Báč Zdenko Kolár, ktorý pochválil neúnavnú prácu členiek a zdôraznil ich prínos k zachovaniu kultúry a tradície Slovákov na tomto území. Krátko sa prihovorila aj tajomníčka Asociácie slovenských spolkov žien

OSLÁVILI DEŇ ŽIEN. V klube invalidov a penzistov práce v Pivnici sa zorganizovali ženy dobrej vôle. Bolo ich spolu šestnásť v čele s iniciátorkou a organizátorkou oslavy Zuzanou Valihorovou, ktorá so svojím manželom uvarila fazuľu, upiekla tortu a zábava sa mohla začať. Ženy patrili do rôznych vekových skupín, boli tam aj mladšie, aj staršie. Ako Zuzana hovorí, doteraz to bolo ich tretie podujatie. Prečo by sa v klube schádzali iba chlapi? Veď ženy nemusia stále len pracovať, môžu sa aj ony občas pobaviť. Miestnosti majú dve, takže priestor im nechýba, iba ak nové tváre, povedali účastníčky oslavy. A. Č.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Mária Gašparovská a predsedníčka Spolku žien Pivnica Anna Valašeková. Medzi hosťami na výstave boli predstaviteľky spolkov žien z Báčskeho Petrovca, Pivnice a Lalite. Vedúca Strehárska na záver otvorenia výstavy všetkým hosťom odovzdala darčeky na pamiatku. Sprievodné tlačivo pre výstavu podľa návrhu Viery Strehárskej vyhotovil Juraj Berédi-Ďuky. Po otvorení výstavy vo veľkej sieni kultúrneho domu odznel

príležitostný program k Medzinárodnému dňu žien. Dejovú niť programu zostavila V. Strehárska. V programe sa zúčastnili škôlkari, žiaci základnej školy, mládežníci a dospelí; recitovalo sa, spievalo, tancovalo, boli predvedené scénky, odznelo primerané recitačné pásmo a literárna práca Anny Berediovej. Moderovala Malvína Zolňanová a technickú stránku realizácie mal na starosti Daniel Ober.

TRADIČNÉ, SIEDME V PORADÍ PRIADKY MOMS Hajdušica zorganizoval v piatok 3. marca. Aj tohto roku sa v matičnom etno dome stretli a príjemný večer strávili členovia MOMS, KUS Bratstvo a Združenia žien Oko (na fotografii). Sú to vlastne ľudia, ktorým slovenská kultúra a tradícia leží na srdci a ktorí na vlastných pleciach nesú kultúrny život Slovákov v tejto dedine. Trochu sa porozprávali, poklebetili si, pochutnali si na pečivách, pukancovej a varenej kukurici, dohovárali sa o budúcich aktivitách, zaspievali si na slovenskú ľudovú nôtu. O dobrú náladu sa postarali hudobníci Jaroslav Greksa a Vladimír Hraško. Kiežby takýchto stretnutí bolo viac a na nich viac mladších ľudí! Bol by to akiste podnet na ďalšie aktivity na zachovanie tradície, kultúry a vôbec identity Slovákov, ktorých je v tejto dedinke čoraz menej. vlh • ĽUDIA A UDALOSTI •

50 ROKOV RÁDIOKLUBU PETROVEC

V spojení s celým svetom Vladimír Lačok

nedeľu 5. marca členovia Rádioklubu Petrovec z Báčskeho Petrovca mali výročné zhromaždenie. Tento dátum si zvolili úmyselne, lebo toho dňa pred päťdesiatimi rokmi bol petrovský rádioklub založený. Hostí a členov na zasadnutí privítal predseda klubu Pavel Benka. Po prečítaní referátu venovaného tomuto významnému jubileu prítomných rádioamatérov pozdravili a k jubileu im zablahoželali: zástupca predsedu Obce Báčsky Petrovec Ján Brna, predseda Rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec Ján Rybovič, podpredseda Zväzu rádioamatérov Vojvodiny Staniša Zaklan a predseda Rádioklubu Nový Sad Milan Miljkovac. Zdôvodnenie správy o činnosti v minulom roku a plánu práce na bežný rok podal tajomník klubu Vladimír Lačok, zdôvodnenie záverečného účtu na rok 2016 a finančného plánu na rok

2017 podal pokladník Stanislav Struhár a správu Dozornej rady Karol Bartoš. Členovia klubu v minulom roku nadviazali 10 854 spojení s rádioamatérmi z celého sveta a zvlášť ich zaujali DX expedície na Pacifiku, v Indickom oceáne, na Antarktíde, v Karibskom a Čínskom mori. Na domácich, ale aj na

svetových súťažiach boli tradične medzi prvými. Každoročne sa zúčastňujú na oslavách Dňa Petrovca. Vlani zorganizovali stretnutie rádioamatérov na Dunaji, na ktoré pozvali svojich kolegov z Báčskej Palanky, Nového Sadu a z Chorvátska. Zúčastnili sa na 27. Medzinárodných stretnutiach v Holiciach v Česku a na 42. Stretnutiach Tatry 2016 na Slovensku. Koncom roka zorganizovali akciu

zriaďovania miestností klubu. V minulom roku hospodárili pozitívne. Najviac prostriedkov minuli na palivo pre elektrogenerátor a prepravu do Fruškej hory, odkiaľ súťažia. I keď sú evidentné skvelé výsledky, majú aj problémy, zvlášť s údržbou klubových miestností, na čo im prostriedky, ktoré dostávajú, teraz už len z obce, nepostačujú. Keď sa robila re-

konštrukcia komplexu, kde sa klub nachádza, peniaze pre rádioamatérov nezvýšili. V tomto roku budú pokračovať vo svojej činnosti a v spolupráci so Základnou školou Jána Čajaka sa znovu pokúsia animovať mladých a priblížiť im tento pekný koníček. Pokúsia sa zadovážiť aj novú techniku, lebo tá klubová je už zastaraná, takže na klubových súťažiach používajú súkromné vysielače a iné zariadenia. Počítajú s tým, že im v tomto pomôže aj obec, lebo rádioamatéri majú úlohy stanovené Zákonom o mimoriadnych udalostiach a Zákonom o obrane.

SOVA 02 V STAREJ PAZOVE. Druhý pazovský fotografický večer pod názvom SOVA 02 sa uskutočnil v nedeľu 5. marca vo vestibule divadelnej sály. Na fotovečierku sa zúčastnilo sedem autorov, ktorí s pomocou premietacieho prístroja početným návštevníkom ukázali svoje fotografie. Medzi nimi bol aj kolega Zoran Milić z mesačníka Pazovačko ogledalo, ktorý prezentoval portréty spoluobčanov, cez ktoré poukázal na tradíciu, obyčaje a vôbec životný štýl v tomto prostredí (ilustračná fotografia Z. Milića). Ideovou tvorkyňou týchto nevšedných podujatí je Vesna Radovićová a fotografické večery sa raz do mesiaca konajú za podpory Strediska pre kultúru a obecnej Kancelárie pre mladých. V druhej časti tohto marcového podujatia premietali kreslený film o vzniku fotografie. A. Lš.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

ujte a počujte, vzácni, pardon, vážni, prepáčte, vážení občania! Ktorý z vás občan má záujem o kandidáciu na budúci uvoľnený, to jest voľný post predikanta praktikanta (PP, čítať: pépé), ktorý post sa uvoľní odchodom aktuálneho, čoskoro precedentného, predikanta praktikanta do zaslúženej výslužby, nech sa prihlási u prítomného pougára! Užajrazomhneďazaraz! Prirodzene, nielen tak pre pekné oči. Nech neprichádza ako hus! Žiaduce je, aby potenciálny • ĽUDIA A UDALOSTI •

uchádzač alias kandidát sebou priniesol notárom zvieryhodnené DOOAVV − doklady o odbornom a vysokoškolskom vzdelaní, čiže: 1. potvrdenie o zaplatenom členskom úplat..., pardon poplatku v Správnej Našej Strane na bežný a budúce tri roky; 2. výmer o zápise na VFSP (Vysokú fakultu súkromnej proveniencie), diplom o ukončení VFSP bude možné dodať aj dodatočne, najneskoršie pred vypršaním predikantnepraktikantského aspoň štvorročného mandátu; 3. čerstvé potvrdenie od lekára

špecialistu, že má kratšie nervy a nevie sa usmievať, iba ak len tak, ako žaba, keď hrmí, čiže kyslo; 4. fotomateriály a/lebo videomateriály a iné vierohodné dokumenty, ktoré jasne dokladujú schopnosť kandidáta na PP (teda KNPP; čítať: káenpépé) zatancovať akýkoľvek exotický tanec a zaspievať pieseň Tri božteky len chcem ja, nechcem jeden, nechcem dva; 5. audio a/lebo videonahrávky, prípadne výstrižky príspevkov z tlače, ktoré − priamo z tváre miesta − absolútne jednoznačne potvrdzujú

schopnosť dotyčného KNPP klásť ostré otázky žurnalistom na tlačových konferenciách nielen počas predpredikantnepraktikantskej kampane, ale aj − a najmä − počas výkonu funkcie predikanta praktikanta − v durovej tónine. Veru tak, vážení. Neváhajte! Pouvažujte, zvážte a rozvážte a rozhodne sa rozhodnite kandidovať. Ak aj, prípadne, nezvíťazíte, nezúfajte. Aspoň sa zviditeľníte. Takí zviditeľnení, ľahšie vyrazíte. Akože inak, než − napred... Je tu, predsa, marec...!

10 /4741/ 11. 3. 2017

Ľudia a udalosti VÝSTAVA ZDRUŽENIA ŽIEN MATKINO SRDCE V LALITI

V objatí hýrivých farieb Juraj Pucovský

aliťanky, členky Združenia žien Matkino srdce sa nezriekajú peknej tradície. Aj tohto roku v ústrety 8. marcu, Medzinárodnému dňu žien a Veľkej noci usporiadali výstavu, aby tak znova potešili svojich spoluobčanov a hostí. Sála lalitského Domu kultúry v nedeľu popoludní 5. marca hýrila pestrými farbami vystavených ručných prác, obrazov, kvetín a v takýchto príležitostiach neodmysliteľných tort. Mnohí záujemcovia netrpezlivo čakali, kým ženy otvoria dvere, aby vstúpili medzi krásne exponáty a obstarali si kúsok sladkej dobroty – torty. Výstava bola tak nainštalovaná, že sa na početných návštevníkov z javiska usmievali desiatky bábok oblečených v kro-

joch a z papiera zhotovené vtáčiky len-len že veselo nezaštebotali. Všetko to obklopovali obrazy členky Združenia žien Matkino srdce Zuzany Hrnčiarovej, omaľované tekvičky, zaujímavé košíky a iné úžitkové Torty boli celé, len kým ženy neotvorili dvere! predmety zhotovené usilovnými rukami Lali- hneď tam ochutnať alebo domov si odniesť aspoň kúsok z dvoch ťaniek. Pri stole, kde ženy predávali šuškavých tort, lieskovcovej, dotorty, ktoré upiekli zdarma a zisk bošky, čokoládovej, čoko-moko z predaja sa vlial do ich spoločnej a Kataríny. O tom, že torty milovpokladnice, znova bolo najrušnej- níkom sladkostí chutili, svedčí aj šie. Hádam každý návštevník chcel fakt, že členkám ZŽ Matkino srdce

Kúpte si kvety...

ani tentoraz nezostalo nič, aby sa aspoň s jedným kúskom odvďačili členom svojich rodín. Výstavu žien navštívili nielen Laliťania, ale aj hostky z Odžakov. Každý, kto mal o to záujem, mohol si kúpiť aj kvety pre ženy k 8. marcu, prípadne na výsadbu do záhradky, alebo na ozdobu domu či bytu.

JUBILEJNÁ 60. ČAJANKA V KOVAČICI

Zachovávajú dobré zvyky Anička Chalupová

Kovačici usporiadal v roku 1957. ri príležitosti MedzinárodnéTohtoročné jubi- Členky ŽS očarili návštevníkov svojím krásnym spevom ho dňa žien v sobotu 4. marca lejné podujatie slávMedzi zvyklosti čajového večierka v Kovačici usporiadali 60. ročník nostne otvorili hymnickou piesňou zaspievali zmes slovenských ľudotradičnej čajanky, ktorú i tohto roku spolku Či to zvony zvonia... a príhovo- vých piesní. V druhej časti programu už dlhé roky patria aj rôzne spoloúspešne zorganizoval Ženský spolok rom Zuzany Jonášovej, predsedníčky sa predstavili hostky zo Slovenska, čenské hry a bohatá tombola, na v Kovačici. Ženského spolku, ktorá privítala členky Folklórnej skupiny Soľan- ktorú okrem krásnych ručných prác − V porovnaní s minuloročnou početných hostí tak z Kovačice a ka z Michaloviec, ktoré zaspievali členiek spolku prispeli i početní sponzori. akciou tohtoročný večieV párovom tanci najväčšmi zapôrok sa z hľadiska obsahu sobil tanečný pár z Kovačice Katarína veľmi nerozlišoval, z toho Lenhartová a Pavel Benka. Najkrajší jednoduchého dôvodu, že mužský kroj mal oblečený Peter Peťo to, čo je dobré – netreba Išky z Michaloviec zo Slovenska a meniť! – podčiarkla na odmenu za najkrajší ženský kroj úvod Katarína Lenhartodostala Kovačičanka Janka Jonává-Petríková, zástupkyňa šová. Príjemným osviežením tohto predsedníčky Ženského spoločensko-zábavného podujatia spolku. Ďalej povedala, boli v krásnych slovenských krojoch že podujatie pretrváva už oblečení školáci a stredoškoláci z 60 rokov a ľuďom sa páči, Kovačice. o čom svedčí z roka na rok Tanečné pódium stále plné roztancovaných hostí Na tradičnej čajanke v kovačickej väčší záujem návštevníkov, takže v jeho organizácii treba okolia, ako aj zo Slovenska. V rámci zmes zemplínskych a iných piesní. reštaurácii Červené víno nechýbala pokračovať. Prvé podujatie tohto prvej časti programu vystúpili členky K slávnostnému ovzdušiu prispela ani bohatá večera a tanec, kde na druhu, ktoré medzi ľuďmi vyvolalo speváckej skupiny pri ŽS, ktoré za aj známa kovačická rozhlasová spe- dobrú náladu hral padinský hudobmasovejší záujem, Ženský spolok v hudobného sprievodu Pavla Ďuriša váčka Zuzana Ďurišová-Plahetková. ník Vladimír Hudec.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

NA TRADIČNÝCH PRIADKACH V DOBANOVCIACH

Hostia z trinástich prostredí Katarína Verešová

predmetov, ako aj dve improvizované búdky s knihami a radami ajnovší slovenský kultúrny o zdravej výžive a domácimi stánok v Srbsku – Sloven- ekomydlami. ský dom v Dobanovciach Dobanovčania v čele s pred– bol v sobotu 4. sedom SKOS Šafárik marca plný natešeŽeljkom Čapeľom si ných žien, Sloveniek naozaj dajú záležať a a Srbiek, z trinástich s úprimným srdcom prostredí. Okrem uhostia každého Združenia žien Surnávštevníka, a to tačín, Združenia Sremikým spôsobom, na ce z Pećiniec a dvoch aký sme už pomaly podporovateliek zabudli: na dvore ženskej asociácie privítajú každého z Belehradu na priadprichádzajúceho, ky do Dobanoviec a potom ho veselo prišli členky sloven- Mária Sýkorová, odprevadia ku krásských spolkov žien predsedníčka Aktívu ne aranžovaným stoz Aradáča, Báčskej žien pri SKOS Šafárik lom plným starých, Palanky, Báčskeho v Dobanovciach pomaly zabudnuPetrovca, Boľoviec, Kysáča, Kul- tých pochúťok, včítane domápína, Pivnice, Starej Pazovy a Voj- ceho pomarančového džúsu. lovice. Členky Aktívu žien pri Slovenskom kultúrno-osvetovom spolku Šafárik z Dobanoviec sa spolu so sponzormi štedro postarali o pohostenie, hudbu a zábavu. Miestnosti dobanovského Slovenského národného Aradáčanky sa venovali výšivkám domu zdobila výstava starých a súčasných fo- Za sprievodu najstaršieho dobatografií, výstava ručných prác novského huslistu Adama Kulíka a makiet starých úžitkových a mladého pazovského hudob-

Željko Čapeľa s Pazovčankami • ĽUDIA A UDALOSTI •

Tanec na dobanovských priadkach

níka Mária Mitnavera vystúpili speváci: Pavel Kukučka, skupina pazovských žien a dobanovské

Skúsenosť a mladosť: Adam Kulík a Mário Mitnaver

Čapeľa, ktorý v uvítacom prejave zdôraznil, že ide o tradičné, v poradí 8. kultúrno-etnografické podujatie dobanovských snaživcov. Vo veselej nálade ženy sa na priadkach pekne porozprávali, vymenili si skúsenosti a obnovili staré známosti. Pravdaže, ako to už býva, vymenili si recepty na koláče a torty, ktoré hostiteľom priniesli do daru, ako aj na výborné slané jedlá, o ktoré sa postarala hlavná kuchárka Ružena Kohútová za pomoci ostatných členiek.

sólistky Marijana Vasiljevićová a Zuzana Snidová. Nálada bola dobrá a výber dvojaký: buď sa chytíte do tanca, alebo si sadnete k ručným prácam. Najusilovnejšie výšivkárky boli Aradáčanky, ktoré vyšívali obrúsky k Veľkej noci, ale aj Vojlovičanky, Pivničanky... Najvrtkejšie tanečníčky boli Pazovčanky, nielen preto, že boli najpočetnejšie, ale ako žartovne povedali: „Na Ženy z Báčskej Palanky pódiu dobanovského Predsedníčka dobanovského Slovenského národného domu sa najlepšie tancuje. Parket je Aktívu žien Mária Sýkorová zdôvyleštený, priestoru, koľko chceš, raznila, že je s návštevnosťou a veselú náladu znásobujú veľ- priadok mimoriadne spokojná. ké zrkadlá pozdĺž celej jednej Na podujatí sa zúčastnilo okolo strany sály.“ sto osôb, čo je na dnešné odcuPrítomných na priadkach po- dzené pomery naozaj znamenitý zdravil predseda SKOS Željko úspech. 10 /4741/ 11. 3. 2017

Ľudia a udalosti ZO ZDRUŽENIA DÔCHODCOV V PIVNICI

hajú utečencom. Prostredníctvom PIO fondu organizujú pobyty v kúpeľoch pre dôchodcov, ktorí to podľa mienky lekárov najväčšmi potrebujú. Keď ide o spoločenské akcie, dôchodcovia organizujú zábavy na Silvestra, ku Deň žien a pod. Nechýba tu ani hudba, a ako hovorí

Aleksandar Bikicki, tancujú i čardáš, i kolo. Pri dobrej večeri, kamarátení a hudbe často sa bavia do neskorých nočných hodín, dakedy aj do rána. Zábavy usporadúvajú v Loveckom družstve a v miestnostiach hasičov. Na zábavách býva približne 150 ľudí a často medzi sebou uvítajú i budúcich dôchodcov. Pravidelne organizujú aj výlety, tak napríklad boli v Subotici, v Banáte navštívili dom Mihajla Pupina, v Kovačici galériu, ranč v Bođanoch... Okrem toho sa v rámci Obecnej organizácie penzistov stretávajú raz ročne a spolupracujú s organizáciou penzistov z Chorvátska a Bosny a Hercegoviny. Navštevujú penzistov z iných dedín alebo medzi sebou privítajú hostí z Kysáča, Rumenky, Pazovy. Organizujú rôzne prezentácie, kde sa naučia mnohé nové veci. V združení majú dvoch lekárov, takže v budúcnosti by chceli usporadúvať prednášky z oblasti zdravotníctva a členovia by mohli prichádzať s otázkami, ktoré ich zaujímajú. Chceli by si takisto zariadiť miestnosť, kde by sa mohli každodenne stretávať pri káve a čaji.

v poslednom čase snúbenecké páry sa väčšinou vyjadrujú za to, aby obrad uzavretia manželstva prebiehal v srbskom jazyku, dokonca aj vtedy, keď obaja, nevesta i ženích, sú príslušníkmi slovenskej národnostnej menšiny. Údaje o počte zosnulých sme získali vo VKP Čistoća, ktorý vykonáva pohrebné služby. V roku 2016 na mestskom cintoríne bolo pochovaných 239 zosnulých, kým

v roku 2015 bolo pochovaných 261 občanov. Z cirkevnej matriky slovenského evanjelického cirkevného zboru v Starej Pazove sme dostali nasledujúce údaje: v tomto cirkevnom zbore v roku 2016 bolo pokrstených 40 osôb (33 detí a 7 dospelých), pokým v roku 2015 bolo pokrstených 44 osôb. Zosobášených bolo 12 párov (5 slovenských a 7 zmiešaných) a v roku predtým sa sobášilo 18 párov. Cirkevne pochovaných bolo 90 osôb – 46 mužov a 44 žien, kým v roku 2015 v staropazovskom cirkevnom zbore evidovali 113 zosnulých.

Pomáhajú sebe a iným Anna Čásarová

redseda pivnického Združenia penzistov Aleksandar Bikicki hovorí, že ich združenie patrí medzi najväčšie a najsilnejšie v obci. Majú 450 členov, ale neustále prichádzajú noví členovia. Členské je symbolické, a to 100 dinárov na celý rok. Organizácia funguje takmer 15 rokov. Funkciu predsedu Aleksandar Bikicki vykonáva Veselé chvíle na výlete už druhý mandát a okrem toho majú 9-členný výbor, tajom- penzistov patrí zaobstarávanie kuníka a pokladníka. Pred piatimi riva pre členov na 12 mesačných rokmi si zabezpečili miestnosť pre splátok. Takisto zabezpečujú údesekretariát. Dôležité je pripomenúť, niny, cestoviny, múku a podobné že všetci penzisti v tejto organizácii trvanlivé výrobky. Členovia vedenia združenia navštevujú chorých a majú životné poistenie. Každý rok si robia plán práce, pomáhajú chudobným. Organizujú ktorý obsahuje rôzne akcie. Medzi zbierkové akcie pre ľudí postihnuzákladné formy práce združenia tých živelnými pohromami a pomá-

LISTUJEME VO VLAŇAJŠEJ PAZOVSKEJ MATRIKE

Narodilo sa 199 detí Anna Lešťanová

daje o počte narodených v Starej Pazove majú v detskej ambulancii Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja, a to na základe otvorených zdravotných kartónov, keďže bábätká na svet prichádzajú v nemocniciach v Zemune, Belehrade, Sriemskej Mitrovici a v Novom Sade, kde ich aj evidujú v matri-

ke narodených. Vlani sa v Starej Pazove narodilo 199 detí, kým v roku 2015 prišlo na svet 185 novorodencov. V matrikárskom úrade uvádzajú, že v roku 2016 osudové áno vyslovilo 126 párov, čiže o 13 párov viac, než v roku 2015, keď manželstvo uzavrelo 113 párov. Z uvedeného počtu 10 sobášov vykonali v slovenskom jazyku. Ako informujú v tomto úrade,

NOVÍ HODNOSTÁRI. Vo štvrtok 2. marca novovymenovaný farár administrátor Jaroslav Javorník po prvýkrát vykonal bohoslužby v slovenskom evanjelickom cirkevnom zbore v Šíde. Kulpínsky farár Jaroslav Javorník bol totiž 17. februára vymenovaný za farára administrátora v šídskom cirkevnom zbore, ako i v prislúchajúcich fíliách v Bijeljine a vo Višnjićeve. V rámci bohoslužieb presbyteri a hodnostári šídskeho cirkevného zboru, ktorí boli zvolení na celocirkevnom konvente v januári, pred novým farárom zložili prísahu. Tak nová správa spolu s farárom prebrala od predkov mravný záväzok prispieť k zachovávaniu viery a slovenskej identity v tomto prostredí. St. S.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ZO SLOVINSKÉHO ZÁZNAMNÍKA (8)

Od role po lyžicu Oto Filip

bezpečné a kvalitné potravinové produkty. Mnohé z nich konzuodobne ako všetky iné člen- mentovi zabezpečujú i omnoho ské štáty Európskej únie, aj viac – kvalitu zďaleka presahujúSlovinsko má na bezpečnosti cu minimálne podmienky určené a kvalite potravín mimoriad- zákonom. ny záujem. Rovnako tak dbá o – Keď ide o Perutninu Ptuj ich čerstvosť, dobu trvanlivosti, Topiko, ktorá je lídrom vo výrospôsob výroby. Na dobe hydinového mäsa siahnutie uvedeného v Srbsku, pracujeme je priam nevyhnutná podľa štandardov, vysledovateľnosť výktoré sú stanoverobkov a výroby v poné na úrovni celej travinovom reťazci. grupácie a podľa Jednoducho povedané, všetkých európide o informácie o fáskych štandardov. zach výrobného proMy všetci zamestcesu, o produkte, alebo naní v Topiku sme aj o dodávateľovi, či si plne vedomí svosurovine, na základe jej zodpovednosti ktorej vznikol. Je to k samotnému spotregulované i európrebiteľovi. Preto sa skym zákonodarstvom, seriózne správame ktoré musia do bodky Hermina Šerona predovšetkým vo výrešpektovať všetci, ktorobe, aby konzument rí mienia obchodovať s potravi- našich produktov mal k dispozícii nami na trhu domácom alebo kvalitnú, bezpečnú a vysledovazahraničnom. Stanovené sú prís- teľnú potravinu. V Srbsku máme ne pravidlá ohľadne označenia niekoľko základných certifikávýrobkov, trhových štandardov tov, ako HACCP, Halal, ISO 22 alebo snáh o neustále zlepšo- 000. Veľmi podstatné je aj to,

V Hospodárskej komore Slovinska v Ľubľane

vanie bezpečnosti potravín v celom potravinovom reťazci. V najčastejšie silne prítomnej integrovanej reťazi výroby, o ktorej možno obrazne povedať, že sú všetky aspekty produkcie od role po lyžicu pod jednou strechou, spotrebiteľom sa zabezpečujú • ĽUDIA A UDALOSTI •

že je výroba v Topiku celkom organizovaná rovnako ako aj u nás v Ptuji, čo znamená, že je celý proces v našich rukách a celkom kontrolovateľný. Lebo len tak si môžeme byť istí, aký bude náš konečný výrobok. Pri chove brojlerov spolupracujeme

s kooperantmi. Títo musia splniť vysledovateľne – hydinové mäso tri podmienky: prebrať naše jed- EÚ pôvodu. Realizátorom aktivít nodňové kurčatá, používať naše bola ľubľanská organizácia Diakrmivá a realizovať chov hydiny log-si.net, cieľovými trhmi krajiny pod zverolekárskym dozorom. Je to nevyhnutné, keďže sa chceme vyhnúť nepríjemným situáciám. Lebo ak by sa nejaký nekvalitný produkt dostal na trh v našom balení, nikoho by nezaujímalo, ktorý farmár to spackal, ale Integrovaný reťaz výroby by z chyby obvinili Perutninu. Uzavriem tým, že niekdajšej Juhoslávie, okrem si len presadením zásady: Naše Chorvátska. Počas uplynulých farmy, naša kontrola môžeme byť troch rokov sa konali mnohé aktiistí, že je hydinové mäso kvalitné vity: vznikol web-portál, vytlačea bezpečné. Preto pracovníkom ná je brožúrka, prebiehali mnohé Topika vždy vyzdvihujem: Musíte dielne, zverejnené sú početné články v odborných a populárnych časopisoch a revue o kulinárstve či zdravom životnom štýle. Len v Srbsku sa konalo až dvesto koštoviek vo veľkých obchodných strediskách, v Bosne a HercePomer hydinového mäsa a produktov z neho govine stotridsať, v Macedónsku si uvedomiť vlastnú zodpoved- šesťdesiat... nosť k spotrebiteľovi, – podotýka Hospodársko-záujmové zdruHermina Šerona z Perutniny, kto- ženie slovinského mäsoprierá má na starosti Srbsko. myslu združujúce sedemnásť Systém kvality, bezpečnosti mäsopriemyselných spracovaa vysledovateľnosti potravín, teľských spoločností ešte od siahajúci od role po lyžicu, im- roku 2003 intenzívne organizuplementovaný v hydinárstve je početné promočné projekty Európskej únie, súdiac podľa týkajúce sa hydinového mäsa. rastu spotreby mäsa, sa teda Z aspektu rozšírenia trhu osoh ukázal ako plne účinný. V záujme z nich majú samotní Slovinci. presadenia takého prístupu aj No majú ho aj spotrebitelia z inde Hospodársko-záujmové iných krajín, a to pre možnosť združenie (GIZ) mäsopriemyslu konzumovať kvalitné hydinové Slovinska sa vo februári 2014 mäso a početné výrobky z neho. stalo nositeľom trojročného in- formatívno-promočného projek(V budúcom čísle: tu s názvom Kvalitne, bezpečne, Z Perutniny do Pivky) 10 /4741/ 11. 3. 2017

Čím by som chcela byť, keď narastiem Každý z nás už od malička rozmýšľa, čím by sa chcel stať, keď narastie. Niektorí chlapci chcú byť majstrami, traktoristami, učiteľmi... Dievčatá sa chcú stať balerínami, učiteľkami, predavačkami. Keď narastiem, chcela by som byť kaderníčkou. A to preto, že kaderníčka strihá vlasy a robí účesy. Mne sa to vždy páčilo. Chcela by som mať sama svoj kadernícky salón. Kaderníčke je potrebné: zrkadlo, stolička, sprcha na vlasy, uterák, gél, šampón, nožnice, hrebeň... Aby som bola kaderníčka, musím zakončiť školu pre kaderníčky. Tam sa naučím strihať a robiť všelijaké účesy. Keď narastiem, môže sa stať, že budem aj niečím iným. Anička Hlavčová, 2. 1, ZŠ maršala Tita v Padine

Mila Mitrovićová, prváčka, ZŠ Ivana Gundulića v Novom Sade Korina Povolná, ZŠ maršala Tita v Padine

Pestrejšie – veselšie Po chladnej zime nám prvé teplé slnečné lúče práve prídu vhod. Ihneď máme lepšiu náladu a ihneď sa nám svet zdá krajší a pestrejší. Tak aj vy, milé deti, nám tú náladu dotvárate svojimi pestrofarebnými výkresmi. V záhradkách sa s prvými teplými dňami objavujú aj prvé kvietky a tie nám tiež svojou vôňou pošteklia zmysly. Teplejšie počasie nám po dlhých chladných dňoch prinesie úsmevy na tvár a všetko vôkol nás sa nám zdá také iné, pestrejšie, veselšie, povzbudivejšie…

Petra Sýkorová, 2. a, ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci

Môj obľúbený predmet Začala sa škola. Počas prázdnin sme si oddýchli. A teraz s plnou silou a vôľou sa dávame znovu do učenia. Som siedmakom a môj obľúbený predmet sa nezmenil. Ešte stále je to telesná výchova. Na telesnej nemusím mnoho rozmýšľať, v ktorom roku sa niečo dialo a kde mám napísať ypsilon, ani aký vzorec používať v matematike a ani či mám zbalené učebnice. Na telesnú mi stačí iba úbor. Som rád, keď nám profesor povie, že ideme hrať basketbal, a ešte radšej, keď máme hrať futbal. Tu nemusím mať strach, či mám urobenú domácu úlohu, alebo či máme zajtra kontrolnú úlohu. Na konci roka viem, že z telesnej budem mať 5, a preto sa nemusím obávať. Telesná výchova je dobrý predmet pre naše telo a osoží aj nášmu zdraviu. Práve preto je telesná výchova môj najobľúbenejší predmet. Sebastián Ďurík, ZŠ Jána Kollára v Selenči

Jana Molnárová, 4. 2, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove

Iveta Gubečková, 4. 2, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove Jaroslav Danko, 2. a, ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Mozaika

ROČNÍK XVII 11. marca 2017 ČÍSLO

212

MAGAZÍNOVÁ PRÍLOHA

NA KUS REČI S MODERÁTORKOU ALENOU HERIBANOVOU

Sedím v kajaku a pádlujem životom Ján Špringeľ

keď budeš mať dosť, budeš šťastná a nebudeš túžiť po ďalších veciach. edzi najznámejšie televízne A to je najviac, čo dokázala do mňa autorky a moderátorky na svojím spôsobom ,zasadiť . Slovensku roky bezpochyby Na ktorých učiteľov a pedagógov si patrí Alena Heribanospomínate v tom najlepvá. Autorka populárnej šom, že vás veľa naučili? talkshow Anjeli stráž– Na profesorku deni (odvysielaných viac jepisu v strednej škole. ako 500 relácií) je v Profesorka Tomanková súčasnosti aj riadihovorila veľmi ticho, dá teľkou Slovenského sa povedať až nevýrazinštitútu vo Viedni. ne, ale na druhej strane Narodila sa v Piešsi vynútila vždy veľkú ťanoch, gymnázium pozornosť. Vždy nám skončila v Trenčíne, žila dávala odvahu do života, v Košiciach, študovala lebo to bolo v čase soa žije v Bratislave. Bok Alena Heribanová cializmu veľmi dôležité, po boku so známou pretože nás tam skôr moderátorkou, umeleckou dráhou dusili a s nami manipulovali. A práve kráča aj jej manžel Jozef (spisova- ona nám dávala taký zvláštny pocit, teľ) a dcéry Tamara (spisovateľka) a že sa máme usmievať, mať odvahu, Barbara (PR manažérka). Je autorkou, nebáť sa hovoriť svoj názor, nebáť sa spoluautorkou a editorkou troch kníh. Alena Heribanová navštívila Kovačicu v dňoch 20. a 21. februára, kde sa aktívne zúčastnila otváracieho ceremoniálu Svetového dňa materinského jazyka. Mesiac predtým v sídelnom rakúskom meste slávnostne otvorila výstavu olejomalieb z kolekcie Galérie Babka pod názvom Zimná Kovačica. Pani riaditeľka, kto sú hrdinovia vášho detstva, ktorých ľudí najviac obdivujete a prečo? – Okrem mojich rodičov a niektorých osobností obdivovala som a dodnes V Slovenskom inštitúte vo Viedni: si ctím moju babičku. U babičky som Veľký záujem o Zimnú Kovačicu bola do piatich rokov, lebo moji rodičia študovali. To úplne najrannejšie det- formovať vlastné myšlienky, a preto stvo mám spojené so svojou starou si ju strašne vážim. matkou, ktorá mala nekonečnú lásku Stále napísala na tabuľu, keď nám aj bezhraničnú trpezlivosť a ustavične vysvetľovala nejakú historickú udahovorila: ,Nie je bohatý ten, čo má veľa, losť: príčiny, priebeh, dôsledky. A zaale ten, čo má dosť. Vždy v živote si každým nám zdôrazňovala: všetko, uvedom, kedy máš dosť, a potom už čo v živote robíte, má svoje príčiny,

Z obsahu

NA CESTÁCH vy žijete ten priebeh, ale musíte si uvedomiť, že to má svoje dôsledky. A ona nás vlastne nenaučila iba dejiny, ona nás naučila ísť dejinami – všímať si svet okolo a rozmýšľať o ňom v súvislostiach. Zato som jej veľmi vďačná, lebo ten dejepis, to nebolo iba to, že sa dodnes môžem s ľuďmi o všetkom rozprávať poznaním dejepisu, ale to, že si uvedomujem, že všetko, čo sa deje, pramení niekde v tom, čo už bolo, a bude mať dôsledky v tom, čo príde. Ktorý pocit z vášho detstva ste si zachovali a čo pre vás znamená? – Nikdy v sebe nevykoreniť dušu dieťaťa. Neustále si v sebe pestujem to dieťa. Drobec je nepopísaný papier, to je terra incognita. Snažím sa, aby to zo mňa nevymizlo, aby som do smrti bola v duši niekde dieťaťom. Vaše srdcové záležitosti sú novinárstvo a moderovanie. Kedy ste v detstve zatúžili stať sa moderátorkou? – Úprimne povedané, nikdy som v tom detstve o žurnalistike nerozmýšľala. Pochádzala som z rodiny, kde mama bola učiteľkou dejepisu a otec cestoval veľa po svete, bol leteckým inžinierom. Boli krajiny, kde skupina našich odborníkov chodila opravovať lietadlá. Keď mi donášal z pyramídy kamienok, fotografie z Iránu, Jordánu a Iraku, tak mojím snom v spojení s tým, čo mama učila, bolo stať sa archeologičkou. Stále som túžila kopať, cestovať po svete a venovať sa histórii, ale nebolo to možné, lebo bola železná opona. Nebola veľká nádej, že by som sa mohla niekde uplatniť v tejto profesii, tak som študovala jazyky, prihlásila sa na základe toho na konkurz do televízie na hlásateľ>>>>>

Mecéni prešporských bálov Str. 4

Majiteľ železiarstva

Str. 6

Jadranská torta

Str. 8

Mozaika ale niečo osobné o sebe, niečo veľmi intímne, a vtedy vlastne ten rozhovor je príťažlivý pre toho diváka, lebo sa niečo dozvedá, dostáva emóciu. Hovoríte neraz, že dojatie je dôležitejšie od informácií...

>>>>>

ko kdekoľvek je. Ale to, čo má ten hosť pod kožou, to, čo má v srdci trošku, a to, keď dokáže ten moderátor otvoriť v ňom, tým, že je k nemu láskavý, trpezlivý, že mu nechá priestor, že mu nechá ten rytmus, že ho vie

ky, vybrali ma a až tam som sa rozhodla, že budem toto robiť po skončení vysokej školy. Je moderátor prvoradá či postranná figúra mediálneho výrobku? – Moderátor je veľmi dôležitý, aby udržal tempo debaty, aby zachoval zaujímavú tému, aby ťahal ten rozhovor niekde. Ale nie zaujímavý preto, aby hral hlavné husle. Moderátor má byť číslo dva a vtedy je číslo jeden. Ja ešte možno patrím k tej starej škole, kde bolo veľmi dôležité, aby moderátor umožnil svojmu hosťovi stať sa hviezdou, stať sa hlavným produktom. Snažila som sa vždy zostávať v úzadí a z toho môjho hosťa urobiť niečo pre diváka atraktívne. Čiže: neskákať do reči, nepresadzovať sa, nerePred začiatkom hlásenia alizovať to, čo všetko ja viem, ale skôr nechať rozprávať človeka, s – Dnes nie je dôležité infor- nejako pozitívne vyprovokovať k ktorým sa rozprávam ja. movať, zvesti sú všade, teraz nejakému rozprávaniu, tak to je Ako privábiť záujem, prebudiť je dôležité dať človekovi emó- asi to umenie, keď sa to podarí, pozornosť, byť jasná a popu- ciu, dať mu príbeh, dať mu niečo, tak vtedy ide rozhovor a program lárna, slovom, ako správnym smerom. ovládať remeslo poPozerajúc sa občas dobne vám, lebo ste na vašu reláciu Anjeli Je tu nesmierna tolerancia pre nejednu mladšiu strážni zdá sa mi, že kolegyňu či budúcu Čím vám učarila Kovačica? je vaším mottom – kolegyňu vzorom? – Kovačica mi učarila predovšetkým svojou energiou. kvalita má prednosť – Myslím si, že na Keď sa prechádzate Kovačicou, tak naozaj máte pocit, nad rýchlosťou... to nie je veľmi re- že to ozaj nie je homogénny priestor – jeden nejaký – Áno, je to veľcept, ale podstatné národ, ale že tu žijú a spolunažívajú Srbi, Slováci, Maďari korysosť slovenskej je jedno, aby sme a Rumuni. A to, že sa za celé roky dokázali udržať, svedčí televízie, ktorá nemá si v čase tohto 21. o tom, že je tu nesmierna tolerancia, že tu je tá oficiálna pocit, že vždy je najstoročia, ktoré je podpora nechať tých ľudí žiť v tých svojich tradíciách a dôležitejší komerčný pod tlakom konzumu v tej svojej rodnej reči, a to je najviac. Európa je stále efekt. Majú jednoa bulváru, uvedomili, taká vyvolená, to je taký vyvolený kontinent, kde tí ducho aj zo zákona že toto nie je imidž. ľudia dokážu žiť jeden s druhým. To si treba vážiť, aj úlohu predstavovať Byť moderátorkou Európsku úniu, aj myšlienky našej demokracie, ide o na T V obra zovke alebo TV hviezdou, to veľkú vec v porovnaní s iným svetom. ľudí, ktorí nie sú menie je imidž, ale tvrdé Výstava Zimná Kovačica z kolekcie Galérie Babka bola diálne známi, ale sú remeslo. od polovice januára do začiatku marca v Slovenskom zaujímaví a sú veľmi To znamená, že inštitúte vo Viedni veľmi navštevovaná rakúskymi náv- potrební pre nás, a každá tá jedna ľahká števníkmi. Našli tam to, čo málokedy v Rakúsku nájdu: preto sa v mojej reveta je podmienená nádhernú poetiku, úžasnú emóciu ľudského ducha. lácii zjavujú vedci, tvrdým vyhľadáva- Viedenčania hľadajú v olejomaľbách z Kovačice pekné matematici, astroním na Google, na rozprávkové obrazy života, to nie je striktné umenie, lógovia, fyzici, rôzne všelijakých zdrojoch ktoré nájdu v iných múzeách a galériách sídelného zameraní ľudia popri informácií, aby som mesta, ale je to niečo neobyčajné, unikátne. Pritom slávnych hviezdach. vedela o tom hosťovi nejde o stálych návštevníkov inštitútu. Na čo ste najviac čo najviac. Aby som hrdá vo vašej novirozmýšľala o tom, nárskej kariére? pre koho sa tá relácia vysiela, čo ho zohreje, čo ho poteší, čo – S veľkou pokorou si vážim čo ten divák očakáva, že divák ide si zapamätá. A to je asi tak len to, že mám možnosť, práve propo príbehu a potrebuje mať neja- troška recept na to, ako prilákať stredníctvom relácie Anjeli strážni kú zaujímavú zápletku. Ten môj toho diváka, lebo dnes sa človek stretnúť úžasne zaujímavých ľudí hosť nemôže hovoriť všeobecné dozvedá všade všetko, všetko je a rozprávať sa s nimi. Lebo keď sa veci, ktoré si nájde kdekoľvek, na webe alebo v médiách, všet- niekto na filmovom festivale, pred

alebo po hudobnom koncerte odfotografuje s celebritami, tak fajn, ale to, že ja mám možnosť s nimi sa rozprávať a že môžem otvoriť tú trinástu komnatu v nich, to je pre mňa veľký dar a za to som veľmi vďačná. S pokorou teda, nie som pyšná na to, ale veľmi som šťastná, že sa mi to darí. Naozaj sa dá povedať, že v tejto relácii bol Jeremy Irons, Omar Sharif, José Cura, Václav Havel a množstvo ďalších osobností, ktoré sa tam dobre cítili, a ktoré boli ochotné spojiť svoje meno s touto značkou, a za to som ja veľmi vďačná a veľmi si vážim. Koho by ste radi ešte privítali v Anjeloch strážnych z osobností Slovenska alebo svetových celebrít? – Ó, tak tých by bolo veľmi veľa, koho by som privítala. Napríklad som rozmýšľala, že ako by v takých Anjeloch strážnych rozprával o sebe Michail Gorbačov, lebo ním sa začala, dá sa povedať, nová éra. Nebyť toho, že oslabil veľký Sovietsky zväz svojou veľkolepou politikou perestrojky, tak obávam sa, že by nebolo ani búrania Berlínskeho múra, ani Lecha Vałęnsu a zmeny v Poľsku a ani pádu železnej opony v Československu, v Maďarsku a iných krajinách. Michail Gorbačov bol nezvyčajnou osobnosťou, ktorá vzišla z komunistického sovietskeho podhubia, ale bola táto veličina svojím spôsobom osvietená, nuž zaujímalo by ma interview s ním. A možno by mi lahodili aj také naše osobnosti, ktoré, bohužiaľ, už do vysielania nemôžem pozvať: Alexander Dubček, ktorý zasa pre nás – Československo – veľa znamenal ako muž. My spomíname Václava Havla a ďalších veľkých politikov, ktorí stáli pri našej zmene, ale to, že to začal v roku 1968 Alexander Dubček a že dvadsať rokov sedel za múrmi svojho domu a pracoval v lesnom podniku a zvážal lesné drevo, pričom bol typ osobnosti Olofa Palmeho alebo iných svetových politikov, tak ten by ma možno ešte zaujal. Máte víziu, ako bude práca novinára vyzerať o päť alebo desať rokov? – Novinári by mali byť svedomím úradnej – politiky, kultúry a všetkého. Mali by prinášať správy

HLAS ĽUDU | 11. 3. 2017 • 10 /4741/ čo najobjektívnejšie, nemali by keď vznikne krásne umelecké romantických románov pre ženy, osobne, alebo profesionálne to byť štvavé materiály, ale skôr dielo, lebo to robí ľudí lepšími. To, vôbec nie, mňa skôr oslovujú kni- veľa znamenajú? nechať na poslucháča, diváka či že sme lepší a lepší a že sa nám hy, ktoré sú viac faktografické, či – Pre mňa znamená veľa to, čitateľa, aby si urobil názor na chce žiť, aj keď sa nám niekedy už sú to nejaké biografie, autobio- keď ľudia sú k sebe tolerantní, základe informácie sám. ťažko žije – to je umenie. Teší grafie, alebo knihy, ktoré ťahajú majú sa radi a veria v lásku, vo Je toho čoraz viac, že novinári ma, aj keď vznikne krásny film: príbeh. Obľúbenou postavou mi vnútornú hybnú silu. Z toho mi a rôzne denníky, televízie sú je Nikola Tesla a práve mám najviac vychádza myšlienka z závislé od mecénov. To sú tí na nočnom stolíku rozčítanú čínskeho feng-shui: to, čo vidímocní, ktorí tvoria dejiny a knihu o ňom. me, a to, čo môžeme nahmatať, snažia sa tvoriť politiku, a V ktorom meste alebo štá- je tvar vecí a farba vecí, ale to, tí sa zase snažia tie médiá te by ste rada žili? A prečo čo skutočne dáva nášmu životu tvoriť na svoj obraz a novinári práve tam? zmysel, je očiam neviditeľné. A kvôli svojim príjmom to musia – Rada by som žila na Slo- vlastne ten život je o energii. To, poslúchať a od toho sa odvíja vensku, lebo mám veľmi blízko čo myslíme, to, ako sa správaniečo, čo vôbec nie je zdravé, k Rakúsku. Celá tá stredná me, to, čo máme v očiach, to, čo ale zase si myslím, že ako vždy Európa je veľmi zaujímavá a máme v srdci, to sme jednoduľudský rozum zvíťazí. krásna. Veď mi nemáme ze- cho my. Moderujete hodne večier- S Jeremym Ironsom metrasenia, tam dlho nie sú Na aké nové vaše projekty sa kov aj pre charitu... vojny, my nemáme prírodné môžu tešiť diváci STV, kde vás – Áno, je to taká moja srdcová bola som nedávno v kine pozrieť katastrofy ako majú záležitosť. Myslím si, že je dôleži- si dielo Psia duša. Je to je vlastne iné krajiny, my neté podať pomocnú ruku tým, ktorí o reinkarnácii psa a o tom, ako máme cunami, sme ju od nás najviac potrebujú. Ide aj sa ten pes zakaždým vracia k šť astní ľ udia na o pocit uspokojenia, že jednodu- človeku a ukazuje mu, ako vlastne šťastnom mieste, cho sme tu na tomto svete, aby tenhľa človek má byť, že má žiť takže si vážim, že sme sa delili. A šťastie je jediné, naplno a že si má ten život vážiť. môžem žiť tu i teraz. Obrázky insitných Patríte medzi umelcov Slovákov zo ženy s mimoriadSrbska ma tiež vedia nym vkusom v obpotešiť, je to rozpráv- liekaní. Aký je váš kovo. Človek sa naraz recept? cíti v takom svete, kde Asi byť sama sedobro víťazí nad zlom, bou, človek sa nemá S hereckou legendou Omarom Sharifom kde je pekne a príjem- tváriť na niekoho, ne, kde je teplo a svieti kto nie je. Tak je to jedno, či mám uvidíme tohto roku okrem vo slnko, takže umenie na sebe niečo športové, alebo vašej autorskej relácii, v Anjeloch ma blaží. džínsy s bielou košeľou, poprípade strážnych? Ktoré sú vaše najróbu, ale zakaždým sa človek má – Čo sa týka STV, tak máme Jedným z hosťov vo vysielaní bol lepšie vlastnosti? cítiť dobre a byť presvedčivý v takú dohodu, že zostávam iba pred rokmi i český prezident – Myslím si, že je to tom, čo má na sebe. pri Anjeloch strážnych, vzhľadom Václav Havel obzvlášť životný optiKtoré vlastnosti musí mať na to, že som riaditeľkou Slovenktoré sa delením rozmnožuje. A mizmus, ten ma zatiaľ neopúšťa. každý džentlmen? ského inštitútu vo Viedni, lebo preto charitatívne večierky moKde a ako trávite v Anjeloch strážnych mám veľkú derujem veľmi rada. voľný čas? možnosť predstaviť aj osobnosti Opíšte jedným slovom alebo – Moja práca je Rakúska pre Slovákov. Rovnako jednou vetou podstatu vášho mojím koníčkom. tak sa mi naskytuje príležitosť charakteru? Vo voľnom čase popredstavovať niektorých mo– Určite by tam bolo niečo aj pracujem veľmi jich kolegov, ktorých prácu zase diváci poznajú len cez tú prizmu ako disciplína, pracovitosť a rada. Po sobotách precíznosť, taký nejaký perfek- nahrávam svoju rediplomacie, ale nevedia o tom, cionizmus, lebo to sa dá spájať láciu, keďže som od aký majú ľudský rozmer. Relácia s tým, čo robím. Hoci nie som na pondelka do piatka je na jednej strane to, čo som to veľmi hrdá. vo Viedni. Ale keď robila predtým, ale môžem to si doprajem v lete, robiť trošku inak už aj z pozície Čo vás dokáže naštvať? – Naštve ma ľudská laxnosť, tak rada športutoho, čo je moja terajšia profesia. ľahostajnosť a neschopnosť pojem. Som ten typ Spolubesedníčkou jej bola A to je veru všetko, čo bude v môcť, lebo svet potrebuje, podľa človeka, ktorý si ide i Lenka Filipová televízii, ale vlastne budú tam mňa veľmi, lásku, solidaritu, tole- rád zaplávať, rada zaujímaví ľudia, ktorých máme ranciu a pomoc i záujem človeka lyžujem, rada sa prechádzam a – Mal by mať humor, veľkory- vytipovaných – napríklad parao človeka, zainteresovanosť do hýbem, lebo moja práca – to je sosť, mal by mať v sebe lásku, olympionikov a ľudí, ktorí vedeli toho. Preto ma tá cudzota straš- sedavé zamestnanie: ako kaja- mal by mať zdvorilosť a trpezli- prekonať svoj osud.  ne rozčuľuje. kár sedím v kajaku a pádlujem vosť. To sa tak narodí človek tým životom. gavalierom. A čo zase potešiť? Snímky: Archív Slovenského – Vie ma obveseliť napríklad Ktoré postoje, myšlienky Čo čítate z kníh a časopisov? inštitútu vo Viedni, archív veľa vecí, ktoré súvisia s umením, – Nie som veľmi veľký čitateľ a filozofické názory vám či už spolubesedníčky

III

Mozaika OD MÁRIE TERÉZIE PO IVU NESROVNALA

Mecéni prešporských bálov Andrea Speváková-Fejzovićová

ašlé časy akoby popretkávané zlatými niťami na šuchotavých šatách dám, potoky vína, tváre skryté pod maskami,

a Piacenzy a veľkovojvodkyne Toskánska. Bola to jediná žena, ktorá vládla na českom tróne. Známa aj ako Matka dvoch cisárov, táto panovníčka bola a je považovaná za jednu z najschopnejších a najvýznamnejších pa-

V bratislavskej Redute prebieha bál bálov

bontón a ruch palácov... Všetko novníkov svojej doby. Vďaka nej sa to neraz podnieti predstavivosť Prešporok (Bratislava) stal znáo romantickej dochvíľnosti, ako mym a čulým mestom, dejiskom aj neodolateľné želanie priamo veľkolepých podujatí a povestných nahliadnuť na bálov. bujaré zábavy, Oproti tomu či byť svedkom v Srbsku bálová takmer filmotradícia naplno vých príbehov nezažila. Dlhodávnej šľachty. dobé obdobie To h t o r o k u tureckej nadvlády si pripomínabálom nežičilo, me 300 rokov no snahy boli. od narodenia Nanajvýš šlo o Márie Terézie, spoločenské i cisárovnej Sväpolitické postatej ríše rímskej venie panovnínemeckého nákov a šľachty. roda, kráľovnej Zmienky o prvom Uhorska, Česbále na týchto ka, Chorvátska priestoroch sú a Slavó nsk a , z roku 1727 (Zearcivojvodkyne mun). Prvý nóbl Rakúska, voj- Úchvatná krása budovy, v ktorej bál usporiadal vodkyne Parmy sídli Slovenská filharmónia vo Viedni knieža

VČERA, DNES, ZAJTRA...

Miloš Obrenović (Svätosávsky bál, 1846). Na jeho objednávku bálovú štvorylku komponoval osobne Johann Strauss. Druhý ročník bálu mal až 3 000 hostí. Prvé záznamy o bále v Novom S a de p o chá- Laureáti: Pavol Hammel, dzajú tiež z 18. Gerard H. Meulensteen a Vincent Polaković storočia. Časom sa menil význam aj Je zrejmé, že bály mali svoje zlaté obdobie počas Rakúsko-uhor- podoba takýchto podujatí, záskej ríše. Turecké dobýjanie roveň boli sprístupnené širšej však prospelo Prešporku, lebo verejnosti. Kedysi ich usporadúvali počas celého sa bujaré krároka, neskoršie ľovské a šľachsa konali výlučne tické zábavy či vo fašiangovom oslav y sča sti období. Bratislapresunuli práve va sa tradície tam, do dnešnej prešporských Bratislavy. Prešbálov nevzdaporok sa totiž v la a úspešne ju 16. storočí stal obnovila. Tohto korunovačným roku sa konal mestom. RozXVI. reprezenkvet ale zažíva tačný bál hlavpráve za vlády ného mesta SloMárie Terézie, venskej republiky k torá k nemu – Bratislavský mala veľmi kladbál 2017. Mnohí ný vzťah. Tak sa ho považujú za prešporské bály slovenský bál stali povestnými bálov. Úroveň si špičkovými žúrzachováva dodrmi pre kráľovskú Historický Dom sv. Martina, žaním sa spolorodinu a jej hostí. korunovačný kostol kráľov, v ktorom boli korunovaní čenských protoDo druhej polo- viacerí panovníci, vrátane kolov, bontónu vice 19. storočia Márie Terézie a, samozrejme, tieto spoločenské podujatia boli uzatvorené, vy- nesmie chýbať ani príležitostná hradené pre aristokraciu a mest- bálová róba. Je však otvorený ský patriciát, ktorí sa zabávali pre každého. Už roky sa na jeho pri tom najlepšom prešporskom príprave a realizácii podieľajú riavíne. V každom prípade mali ohlas diteľ a umelecký šéf bálu Vladimír v celej ríši. Nie div, že v týchto Grežo a hlavný organizátor a prokončinách netratia na význame ducent s výhradnou licenciou na ani dnes a zachovávajú si nie- Bratislavský bál Vladimír Vondrák. „Bratislava je totiž v súčasnosti ktoré prvky tých najúžasnejších metropola, ktorá má veľký došľachtických zábav.

HLAS ĽUDU | 11. 3. 2017 • 10 /4741/

Dámske kvarteto víta hostí

sah už aj na svoje okolie. Tak ako má funkcie, ktoré sú funkciami hlavného mesta alebo medzinárodnej spolupráce, tak je jednou z jej úloh, aby bola kultúrnou

a spoločenskou metropolou. V tom prostredí množstva podujatí jednou z oblastí je práve spoločenský život a bál,“ mieni Vladimír Grežo. Bratislavský bál

vidí ako začiatok kultúrnej sezóny celého roku 2017. Tú správnu bálovú povznášajúcu atmosféru večera, podľa slov Vladimíra Vondráka, dokážu svojou ľudskosťou, humanitou vytvoriť iba hostia bálu, ľudia, ktorí vedia oceniť umenie, bontón a krásu, lebo práve „elegancia je jediná krása, ktorá nikdy nezovšednie“ (Audrey Hepburn). Súčasťou prestížneho podujatia je aj Čestná rada Bratislavského bálu zložená z popredných osobností spoločenského, kultúrneho či politického života. Hostiteľom bálu je primátor Bratislavy, v súčasnosti Ivo Nesrovnal. Neodmysliteľnými zložkami významného podujatia je tanečný debut mladých dám a pánov, či Bratislavská čučoriedka, výročná Cena Jú-

liusa Satinského. Tohto roku ju za zakladateľský počin získali Vincent Polakovič a Gerard H. Meulensteen, otcovia múzea moderného umenia na Dunaji – Danubiany a Pavol Hammel za výnimočný umelecký prínos do hudobnej kultúry. Šľachta kedysi obľubovala zábavy v maskách. Tieto boli príznačné aj pre bály. Veď kto by odolal čaru vášnivej tajuplnosti a možnosti aspoň na chvíľu

Otvárací tanec: primátor Ivo Nesrovnal s matkou

Pod maskami

skryť svoju identitu. Tradícia maškarných plesov siaha do 16. storočia, do Francúzka, no európska tradícia spočíva na karnevalovej tradícii Talianska. Práve preto, keď sa ručičky na hodinách o polnoci spoja, Bratislava posiela pozdrav Benátkam a čaro veľkého karnevalu sa rozhostí u hostí, vítajúc nový deň tancom pod maskami. Hosťom sa zároveň do rúk dostávajú prvé výtlačky Polnočného magazínu, ktorý vzniká práve počas bálu. Neraz sa hostia lúčia až na úsvite, záverečný valčík neznamená aj koniec zábavy. V prekrásnej bratislavskej Redute sa počas bálu na troch scénach striedajú súčasní umelci a tanečné bloky. Kedysi si šľachta na rôzne bály prinášala aj tance svojich krajov. Povráva sa, že taký odzemok skúsil možno aj Franz Liszt, ktorý bol častým hosťom prešporských bálov. ○

Pozdrav Benátkam

Snímky: ONe Air, BKIS Oto Filip

V zajatí tanca

Mozaika DUŠAN ŠIMKO

Majiteľ železiarstva B ol koniec apríla 1999. Mesto oproti pevnosti na náprotivnom brehu Dunaja bolo v horúčkovitom stave spôsobenom strachom a vzdorovitým zúfalstvom, že práve toto mesto, vzor pokojného spolunažívania Srbov s inými národnosťami, sa stalo cieľom trestnej výpravy generálov a strategických plánovačov, ktorí plnili s technokratickou spoľahlivosťou len to, čo im ich vlády nakázali, bez akejkoľvek vášne či podlosti. Jednoducho čistá vojna, ako sa patrí na končiace sa storočie v budúcej zjednotenej Európe. Alexa a Andrea strávili už tretiu noc vo funkcionalistickom hoteli s bombastickým názvom Neoplanta v Novom Sade. Kvílenie poplašných sirén ich donútilo viackrát zbehnúť do pivnice hotela, z ktorej bol napochytro vytvorený protiletecký kryt. V pivnici sedelo zopár hostí, tých, ktorí nestihli utiecť pred bombami a raketami NATO. Vlaky a autobusy nepremávali, ale všetci dúfali, že čoskoro budú môcť opustiť toto nebezpečné miesto. Po piatej hodine rannej sa ozvali sirény znova a Andrea navrhla, aby zostali v izbe: – Z balkóna sa môžeme prizerať na lietadlá. To je predsa úžasné divadlo. – To je nezmysel, lietadlá neuvidíš. Lietajú v bezpečnej výške, aby ich nemohla zasiahnuť protiletecká obrana, – vykríkol zúfalo Alexa. – Veď sme sem neprišli, aby sme obdivovali toto idiotské divadlo. Dobre vieš, že som sem prišiel kvôli dedovi. Odpusť, ale mňa zaujíma jeho osud, a nie to, čo sa deje dnes pred našimi očami. Odkedy začalo bombardovanie mesta, silou-mocou sa pokúšal presvedčiť Andreu, aby si najali taxikára, ktorý by ich odviezol na maďarskú hranicu do bezpečia. Po niekoľkých pokusoch to vzdal, lebo videl, že jeho úsilie je zbytočné.

Napriek tomu nechápal, ako je to možné, že Andrea očividne bez známky strachu, plná zvedavosti sedí v hotelovej izbe na peľasti obrovskej manželskej postele. Mala na sebe jarný plášť a okolo hrdla uviazanú šatku z umelého hodvábu, ktorú kúpila ihneď po príchode na autobusovej stanici v Novom Sade. V noci spali polooblečení, aby mohli v prípade potreby čím skôr opustiť hotelovú izbu. – Nebuď taký egoista. Možno osud tvojho deda súvisí s tým, čo ti teraz prišlo ako hlúpe divadlo, – Andrea vyslovila na svoju obranu to, čo Alexa vlastne tušil. Pozerala sa na neho vyzývavo. Zrazu sa mu páčila ešte viac ako hocikedy predtým. – Všetko je tu ako nočná mora. Tí ľudia sú úplne pobláznení. Včera v noci sa tisíce tlačili na moste, v rukách srbské zástavy a transparenty. Toľko zástav som ešte v živote nevidela. A zoči-voči možnej smrti ich pochytil akýsi tanec svätého Víta, jednoducho ošiaľ. Na šaty si pripli papier s terčom, skutočne je to nanajvýš čudné, tlačiť sa v anonymnej mase jeden na druhom a skandovať: nebojíme sa vás. Tí piloti sedia v úzkych kabínach a nevedia nič o tom, čo sa deje pod nimi. V každom prípade sú v bezpečí. Celý svet sa im zredukuje do palubnej obrazovky so zachyteným cieľom uprostred vlákienok digitálneho terča. Zvyšok už zariadi automatika. Filmová kamera poslušne nakrúti odpálenie rakety a následný zásah mosta. V nočných správach CNN budú záber palubnej kamery spomalene opakovať donekonečna. Hra ako v anglických puboch, kde sa hádžu šípky do cieľa a medzitým sa pije chladené pivo. Musíš uznať, že to má rad výhod. Ničenie a vraždenie sa pretaví do estetického aktu. Skoro ako nejaká videoinštalácia v Gugenheimovom múzeu. Alexa bol na jednej strane pre-

kvapený eufóriou ľudskej masy na moste, ale na druhej strane sa pred Andreou za svojich krajanov trochu hanbil. Dobre vedel, že vypukla hodina demagógov, ktorí šíria bludy o tvrdošijnom odpore a zbabelosti nepriateľa. Cez obed stáli obaja znova na balkóne. Andrea sa vykláňala cez zábradlie natoľko, že ju Alexa musel chytiť za plece a strhnúť nazad. Vystrúhala urazenú grimasu. V tom okamihu sa ozval strašný, uši trhajúci hvizd, akoby zázračná moc vysala všetok vzduch nad tichučko plynúcim Dunajom. Vysoký oblúk železničného mosta zahalil hustý dym a šľahajúce plamene strašnej explózie. Most sa chvel ako živá bytosť. Zrazu sa rozlomil a železné trámy padli do rieky. Vysokánska fontána zelenožltej vody vyšpľachla a pokračovala ako zemetrasná vlna k obom nábrežiam Dunaja. Po všetkom úžasnom rachote a tlakovej vlne, ktorá spôsobila rinčanie rozbitého skla v oknách hotela, nastalo mučivé ticho. Andrea mala ešte stále dlane pritisnuté na ušiach. S vytreštenými očami sa pozerala na smutné zvyšky železničného mosta. Ležali v rieke vztýčené kolmo nahor, pripomínali rebrá vyhynutého prajaštera. Alexa sa vyľakal, keď zbadal, že Andrea tichučko plače. Na tvári mala červené fľaky od rozčúlenia. Už si začínal robiť výčitky, že ju vôbec pozval na tento absurdný výlet po stopách starého otca, deda Maxu. – Neplač, z našej pochôdzky po minulosti starého otca sa teraz vďaka americkým bombám stane výlet do európskej budúcnosti. Tí hrdinovia postmoderny potrebovali štyri raketové útoky, aby ten most dali dole. Fakt pozoruhodné. Diaľničný Most slobody zničili prv, než sme prišli. Zasiahnutý silou dvoch rakiet humanistickej akcie Allied Force sa zlomil ako

Mozaiku číslo 212 pripravil Oto Filip

INÍ PÍŠU vianočná oblátka. To mi povedala recepčná a plakala tiež ako ty, drahá moja. Andrea bez prestania vzlykala. Alexa šiel do kúpeľne a doniesol jej pohár studenej vody. – Napi sa, to ti urobí dobre. Nechceš tabletku? Mám dačo proti bolesti hlavy. Andrea zavrtela hlavou. Stála ako bez ducha uprostred miestnosti. Navrhla mu: – Chcem ísť na čerstvý vzduch. Poďme dolu na ulicu k Dunaju. Chcem to vidieť zblízka. Alexa len prikývol na znak súhlasu. Na nábrežie sa mu nechcelo ísť, veď tí blázni mohli zhodiť ďalšiu bombu, to sa nikdy nevie, aké rozkazy majú tí neznámi piloti. A svieži vzduch teraz pravdepodobne pri Dunaji nebol. Nový Sad bol opakovanými leteckými útokmi postupne zbavený svojej pýchy, svojich mostov. Cesta na juh do Sriemu a na sever do Maďarska bola zahataná. Z rozbombardovanej rafinérie v štvrti Šangaj stúpal po dni k milosrdnému panónskemu nebu apokalyptický mrak. Na nábreží už stáli stovky ľudí, mlčky sa pozerali na dielo skazy. Pôsobili skleslo, takmer apaticky. Od rieky sa šíril štipľavý zápach. Andrea si zakryla nos a ústa staromódnou látkovou vreckovkou, ktorú jej dal Alexa. Pomaličky sa predrali až na samotný okraj nábrežia, aby mali lepší výhľad na most. Alexa držal Andreu za plecia a mal pocit, že sa mu všetko vymklo z rúk. Plánovaná návšteva dedovej rodnej dediny bola odložená a z rodiny zatiaľ nestretol nikoho. Musel si však priznať vlastnú vinu, lebo všetko utajil. Nikto nevedel, že príde do Báčky, a to ešte v spoločnosti svojej bývalej študentky. ○ (Úryvok z tretieho príbehu románu GUBBIO – Kniha udavačov, str. 120 – 124, Vydavateľstvo Edition Ryba, 2009)

HLAS ĽUDU | 11. 3. 2017 • 10 /4741/

(DUCHA)PLNKY

Výber: Oto Filip

Výroky o zdraví a chorobe

Smiech je liek – Veľmi rád si čítam severskú kriminálku, ale mám s ňou jeden zásadný problém. Neviem, či v izbe stojí páchateľ, alebo stolík z IKEA: – Vošiel do miestnosti a tam stál Vittsjó... – Pán doktor, môj manžel nie je normálny. Sedí v kresle a vypúšťa kolieska dymu. – Ale, milá pani, to je nevinná zábava každého fajčiara. – Dobre, ale môj muž vôbec nefajčí. – Aký je rozdiel medzi lupičom a futbalistom? Lupič vraví: – Peniaze, lebo strelím! A futbalista: – Peniaze, lebo nestrelím! Lady prijíma novú slúžku. Úvodný prejav končí slovami: – ... a raňajkovať sme zvyknutí o ôsmej. – Výborne! Ale keby som náhodou zaspala, tak na mňa nečakajte... – Pán doktor, povedzte mi, ale otvorene a jasne, nie po latinsky, čo to vlastne mám za chorobu. – Pridobre si žijete, ste pažravec, opilec a lenivec. – Ďakujem, a teraz mi to, prosím, povedzte zase po latinsky, aby som to mohol povedať manželke. Stojí o polnoci na kraji cesty chlapík a stopuje. Je búrka a autá sa nehrnú. Zrazu sa v diaľke predsa objavia svetlá auta, ktoré sa pomaličky, trochu strašidelne k nemu blížia... Je mu to čudné, ale auto je auto, a tak keď pri ňom zastaví, neváha a naskočí. Chce poďakovať vodičovi, ale s hrôzou zistí, že za volantom nikto nesedí! Strašne sa zľakne a ešte viac, keď sa auto dá zase pomaličky do pohybu. Vydesený chlapík okamžite vyskočí a beží preč. Zastaví sa až v najbližšej dedine. Tam vidí otvorenú krčmu, zapadne dovnútra, dá si dvojitú tequilu a všetkým prítomným hneď čerstvú historku vyrozpráva. Všetci ho ľutujú a obdivujú naraz. Asi po pol hodine sa otvoria dvere, dvaja premočení chlapíci vojdú dnu a objednajú si rum. Rozhliadnu sa okolo seba a uvidia nášho hrdinu. Pozrú sa na seba a jeden hovorí druhému: – Hej, pozri, to je ten debil, čo naskočil, keď sme tlačili tú našu pokazenú káru. Od zamestnávateľa mi prišlo upozornenie, že som posledný, kto ešte nevyplnil anonymný dotazník.

11. – 17. 3. 2017

POČASIE

Dostal som fľašu slivovice. Bál som sa, že ju na bicykli rozbijem, tak som ju radšej vypil. Spravil som dobre, päťkrát som cestou spadol.

Kto veľa pije na zdravie druhých, zničí si svoje. Človek, ktorého bolí zub, pokladá za šťastných všetkých, ktorých zuby nebolia. Dobré slovo uľavuje aj tam, kde lieky nepomáhajú. Zdravý človek má mnoho prianí, chorý

Belehrad, dobré ráno

len jedno. Choroba pricvála, ale iba pomaly sa odvlečie. Kto nebol chorý, nevie, čo znamená choroba, ale ani to, čo znamená zdravie. Liečiť možno často, uľahčovať niekedy, potešiť vždy.

Dušan Radović

Chráňte si zdravie. Niekde, na niektorom tajnom mieste, ďaleko od rodiny a roboty. Slnka niet. Zdá sa, že čaká na citrón, ktorého tiež niet. Nech sú nám lekári živí a zdraví! Nebyť ich, mnohí z nás by sa nemali pred kým vyzliecť, ani by nás nemal kto dotknúť. Belehrad nemá dostatočne remeselníkov. Keď sme kreslili budúcnosť, predstavovali

sme si ju bez kazov. Vy máte len takú hodnotu, koľko vás iní potrebujú. Keď zlodeji začnú chrániť to, čo nahonobili, nebude od nich väčších bojovníkov za poctivosť a proti zlodejčine. Aký to máte vkus? Je toľko krásnych mužov a žien a vy zbožňujete len seba.

Aforizmus (dvoj)týždňa

Ľudo Majer

Na Zemi žije viac ako sedem miliárd ľudí, ale stretnúť človeka je často problém.

Morality

Milan Kenda

Pre priebojného človeka je morálka dnes už len knižný pojem. Rátať ťa naučia v škole. Ale rátať so všetkým sa musíš naučiť sám. Nikdy sa nezabúda malá násobilka a veľké poníženie. Šikovní a úspešní po celý život hľadajú nové a nové – lichôtky. Každý nevychovanec sa ochotne ujme úlohy niekoho prevychovať. Literárny týždenník 9/10, 2015 Absolútna chudosť: Keď niekto dvakrát

musí skočiť do vody, aby raz čľapol. Keď sa niekto musí prebehúvať pod sprchou, aby zmokol. Keď žena zje čerešňovú kôstku a myslia si o nej, že je v šiestom mesiaci. Absolútny Škót: Pri ceste vlakom odloží do puzdra okuliare, keď nie je pekná krajina. Absolútny hudobný analfabet: Ten, kto si myslí, že kontrabas je antikoncepčný prostriedok. Absolútna nedôvera: Otvoriť ropovod a pozrieť sa doň, či ropa netečie v opačnom smere.

Povedali Móda je to, čo vychádza z módy. Vdovec, ktorý sa druhý raz ožení, si nezaslúžil, že si stratil ženu.

Cocteau Tuwim

Zo všetkých živočíchov len človek sa vie smiať, hoci má pre to najmenej dôvodov. Hemingway

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

3˚ | 10˚

2˚ | 10˚

3˚| 10˚

5˚ | 16˚

5˚ | 13˚

3˚ | 11˚

4˚ | 14˚

VII

Mozaika RADY A NÁPADY

Výber: Elena Šranková

IBA PRE LABUŽNÍKOV

RADY ZO ZDRAVOTNÍCTVA

Jadranská torta Suroviny: Na cesto: 180 g práškového cukru, 180 g múky, 60 g kakaa, 6 lyžíc oleja, 7 vajec; Na plnku: 8 dl mlieka, 210 g kryštálového cukru, 3 žĺtky, 150 g mletých nasucho opražených lieskových orechov, 450 g masla, 60 g kukuričného škrobu (gustin); Na šľahačku: 500 ml šľahačky, 2 stužovače šľahačky a 2 vanilínové cukre Takto sa to podarí: Cesto: Celé vajcia vyšľaháme s práškovým cukrom, pridáme múku s kakaom a olejom. Spolu dobre premiešame a cesto vylejeme do tortovej formy. Na spodok dáme papier na pečenie. Pečieme vo forme priemeru 28 cm. Upečený korpus necháme vychladnúť. Nasucho opražíme lieskové orechy a necháme vychladnúť. Plnka: Kryštálový cukor, kukuričný škrob a žĺtky rozmiešame v mlieku a za stáleho miešania uvaríme. Necháme vychladnúť, zakryjeme potravinárskou fóliou, aby sme nemuseli miešať, a necháme

Preberte sa zo zimnej depresie! vychladnúť. Nevytvorí sa tak koža. Maslo vymiešame a po častiach pridávame vychladnutý puding a nakoniec pridáme opražené lieskové orechy. Natrieme na vychladnutý korpus. Šľahačka: Šľahačku vyšľaháme dotuha so stužovačom, pridáme vanilínový cukor a natrieme na tortu. Ozdobíme podľa vlastnej fantázie. 

CHUDNUTIE

Triky pre rýchly metabolizmus

eď motor beží na plné obrátky, spotrebuje viac energie. Tak je to aj s metabolizmom. Keď ho poriadne rozprúdime, siahne aj do rezervných zásob a spotrebuje viac prebytočného tuku. Treba len vedieť, ako látkovú premenu povzbudiť. Spite dlhšie. Budík vám zvoní, ešte keď ste v hlbokom spánku? Nedospatý čas vám bude chýbať, a to má na chudnutie neblahé následky. Málo oddýchnutí ľudia majú celý deň pocit, že musia jesť. Nedostatok spánku rozhádže ich hormonálny systém. Choďte do postele tak skoro, aby ste spali aspoň 7 hodín. Rozhýbte sa. Nič nenaštartuje spaľo-

vanie lepšie ako pohyb. Nemusíte hneď zabehnúť kilometre, aj pri krátkej rozcvičke rozprúdite krvný obeh, a tým sa okysličí mozog i ostatné orgány. Zaraďte do svojho ranného režimu aj 10-minútový fitnes: jogu, strečing, gymnastiku, alebo len jednoducho bežte na mieste. Pite čaj. Vďaka kofeínu a cenným rastlinným látkam vás zelený čaj okamžite preberie. Japonskí vedci zistili, že po jeho vypití stúpa rýchlosť látkovej premeny až o 17 %. Na dosiahnutie zoštíhľujúceho efektu pite počas dňa aspoň 2, najlepšie 3 – 4 šálky po 150 ml. Na raňajky si dajte bielkoviny. Malo by ich obsahovať každé hlavné jedlo,

pretože vás nadlho zasýtia a udržia v pohybe svaly zodpovedné za látkovú premenu. Práve pri raňajkách nám často chýbajú. Preto vyskúšajte tieto tipy: K cereáliám si pridajte za hrsť orechov alebo chutných tekvicových semienok. Pod marmeládu si natrite veľa tvarohu. Pečivo si obložte vareným vajíčkom (bez masla). Chlieb s medom vymeňte za grécky jogurt s medom. Tukové bomby, ako sú jaternice, vymeňte za chudú šunku plnú  bielkovín. 

DOMÁCNOSŤ

Ako si uľahčiť umývanie okien

ni sa opäť predlžujú, slnko nám svieti do tváre a prebúdza nás k životu. A keď sa byt či dom leskne čistotou, jar už naozaj môže prísť... Vyčkajte na správny moment. Nikdy neumývajte okná na priamom slnku. Ak sklá uschnú prirýchlo, ostanú na nich nepekné pásy. Zveste záclony a závesy a operte ich. Väčšina z nich sa dá oprať v normálnom pracom programe s prostriedkom na jemnú bielizeň (alebo priamo určeným na pranie záclon a závesov). Práčku nenaplňte doplna. Oprané a ešte mokré ich zaveste tam, kam patria. Najprv umyte rámy, až potom sklá. Potrebujete vlažnú mydlovú vodu a vlhkú handru. Nechajte chvíľu pôsobiť,

a potom umyte dostatočným množstvom vody. Pri tuhších fľakoch na rámoch použite prostriedok na čistenie umelej hmoty z drogérie. Čisté sklá pre dobrý výhľad. Do 5 l vlažnej vody dajte 50 ml liehu. Dôležité: nikdy nepoužívajte horúcu vodu, inak vzniknú škaredé šmuhy. Keď sa u vás vnútri fajčí, pomôže aj pár kvapiek 10-percentného amoniaku na boj s nikotínovou clonou. Urobte to ako kobra. Okno čistite, akoby tadiaľ šiel had, to znamená, špongiou pohybujte z horného ľavého rohu do pravého, a potom nižšie a naspäť. Osušte gumenou stierkou a pokračujte takisto aj na ostatných oknách. Najprv vnútorná strana okna a potom vonkajšia.

VIII

Keď sa na druhý deň predsa objavia šmuhy... jednoducho ich vyšúchajte starou pančuchou. Avšak nie až po dvoch dňoch, to už sa tam mohol usadiť prach, ktorý by zapríčinil škrabance. Nezabudnite ani na parapet. A to na vonkajšie aj na vnútorné. Nepoužívajte však žiadne agresívne prostriedky, alebo prostriedky s brúsnymi prísadami. Takmer na všetky materiály sa hodí univerzálne čistidlo. Malé okná najlepšie očistíte jelenicou. Túto koženú handričku po očistení okien vyperte v troške slanej vody, aby ostala mäkká a hladká. Pritom ju nikdy nežmýkajte silno, inak sa poláme. Ak po dlhšej pauze v používaní ostane príliš tvrdá, jednoducho ju dobre namočte. 

aždý má občas zlý deň. Väčšinou sa nahromadia spolu s daždivým a pochmúrnym počasím za oknom. Privoďte si dobrú náladu už dnes a privítajte jar s úsmevom! Ste v práci a koniec pracovnej doby v nedohľadne? Ošúpte si pomaranč. Rakúski vedci nastriekali do miestnosti trochu pomarančovej vône a ľudia boli napriek prvotnému napätiu ihneď istejší. Ak ste nervózna, použite v práci sprej alebo aromatické sviečky. Ak to nie je možné, aspoň si ošúpte pomaranč alebo mandarínku. Na chvíľu vypnite. Telo i duša potrebujú občas vypnúť. Ak ste v jednom kolotoči, začnete byť podráždená. Odsuňte sa od pracovného stola, zavrite na minútu oči a v mysli si vybavte posledný príjemný víkend. Upracte si. Ak máte okolo seba hŕbu rozhádzaných vecí, vkráda sa vám do hlavy myšlienka: Nemám to pod kontrolou, som neschopná. Stačí pár minút a môžete to zmeniť. Dajte veci na kopu a pár z nich odložte do zásuvky. Aj také povrchné upratovanie vám môže zlepšiť náladu. Myslite rýchlejšie. Nemáte svoj deň a ešte vás aj vytočila kolegyňa? Zoberte si papier a za 30 sekúnd spíšte všetko, čo vás práve hnevá. Ponáhľajte sa a spíšte si tak dlhý zoznam, ako sa len dá. Rýchle myslenie vás rozptýli, aj keď má negatívny charakter a navyše sa pri ňom vyplavia hormóny šťastia. Vyzvite samu seba. Pokrčte papier a namierte ho na kôš. Trafili ste? Výborne! Tak ešte raz. 

Kultúra tice, ďalšou peknou správou z pondelka je oznámenie, že sa najnovším laureátom poprednej Ceny Savu Šumanovića stal akademický maliar a sochár Rastislav Škulec. Po Mire Brtkovej je Oto Filip Zoran Milošević poukázal na – Je to vlastne antológia bás- druhým umelcom z radov slovýznam vedomostí, vyzdvihujúc, nických osobností, lebo by an- venskej národnosti, ktorý získal zajstný sviatok fakúlt že je misia vzdelávania neúplná, tológia básní musela byť veľmi toto vysoké výtvarné uznanie. Utorok, deň druhý, prebiehaa škôl, kníh a obrazov, lite- ak neobsahuje aj výchovu, kým rozsiahla. V podstate najväčším rárnej a umeleckej tvorby. podpredseda pokrajinskej vlády básnikom v nej je Ján Ondruš, júci v znamení ilustrácií. O nich, Po roku tri podujatia opäť na Mihály Nyilas kvitoval, že veľtr- jediný básnik, ktorý si zaslúži o Festivale knižnej ilustrácie, o spolupráci s Bibiascéne, k nim i jedno nové: dva hové podujatia navštívi nou, o odmenených veľtrhy, z ktorých jeden tradič- i viac než osemtisíc žiaprácach sa zmienili ný – Smernice alebo Putokazi, kov stredných škôl. Za riaditeľ Banátskeho jeden nový – digitálnych ko- ich klad označil, že sa kultúrneho centra Raokrem rôznych iných dovan Vlahović, tretí segmentov programov tajomník Veľvyslanecbudú konať aj tematictva SR v Belehrade ké snemovania: napríMichal Hrušík, ktorý klad o násilí medzi rohosťujúcu bratislavvesníkmi alebo na tému skú výstavu aj otvoril, školských uniforiem. riaditeľ Bibiany Peter Hneď po otvorení sa Tvrdoň, riaditeľ Gamnohé dalo do rušnélérie Nadácie Babka ho pohybu: promócie, Pavel Babka, zaklaprezentácie, stretnutia, dateľka BookILL festu dohovory... Jednou z Senka Vlahović-Filipozoruhodných moNebojša Kuzmanović a Víťazoslav Hronec pov, predseda odbormentiek bolo udelenie autorského výtlačku Antológie Nobelovu cenu, na ktorú dva razy nej poroty Slobodan Ivkov. – Na BookILL feste sú práce slovenskej poézie Víťazoslavovi bol i nominovaný. V antológii je Minister Mladen Šarčević Hroncovi námestníkom pokra- okolo 220 básní, kým je básnikov autorov z 28 štátov. Z dvetisíc jinského tajomníka pre kultúru azda 100, – podčiarkuje Hronec. ilustrácií porota zvolila práce munikácií, Salón kníh a výstava a verejné informovanie NebojCesta z prízemia Master cen- 150 autorov. Druhou výstavou je tá, ktorá prišla umenia Art Expo. Celkom slušná šom Kuzmanovićom. Autor tra následne z bratislavskej Bibilancia na tento týždeň. viedla do jednej biany. Ide o práce Podujatia trojdňové, akým z konferenčných odmenené detsú veľtrhy, respektíve tie miestností na skou porotou dve ďalšie, celotýždenné, prvom podlaží, v období rokov otvoril v pondelok 6. marca kde pr v ýk rát 1993 – 2015, – minister vzdelávania, vedy udelili diplomy podčiarkuje Vlaa technologického rozvoja za kvalitu výhović-Filipov. Mladen Šarčević, podotýchovno-vzdeláNa záver slovo kajúc význam duálneho vacích inštitúdávame hosťovi: vzdelávania, menovite cií. V kategórii – Už skutočspolupráce škôl a hospostredných škôl nosť, že sme tu, dárskych spoločností, niejedným z lauresvedčí, že je spolen pre štát a ekonomiku, átov Diplomu lupráca Bibiany s no najmä pre budúcnosť s veľkou zlatou Banátskym kulmladých ľudí. Pred ním pomedailou sa sta- Peter Tvrdoň, túrnym strediszdravné prejavy v aule Maslo i Gymnázium riaditeľ Bibiany kom a s Nadáciou ter strediska Novosadského Jána Kollára so veľtrhu mal jeho riaditeľ žiackym domovom v Báčskom Babka dobrá. Zdá sa nám, že sa Slobodan Cvetković, ako Petrovci. Jeho riaditeľka Anna tento veľtrh v Novom Sade poaj primátor Nového Sadu Medveďová podotýka, že táto sunul kvalitatívne vyššie. Vyzerá Miloš Vučević, ktorý po- Predseda poroty Radovan Pejanović inštitúcia celé roky vkladá veľké to tu pekne. Chodíme pravidelne dotkol, že sa medzi dvoma a riaditeľka gymnázia Anna prostriedky a úsilie do moderni- na knižný veľtrh do Belehrasalónmi kníh mnohé veci Medveďová zácie výchovno-vzdelávacieho du, chodíme po slovenských týkajúce sa Nového Sadu zmenili podotýka, že uvedené dielo, procesu, do vybavenosti a upra- dedinách a myslím si, že sme na lepšie. Pokrajinský tajomník zachytávajúce vývoj slovenskej venosti školských priestorov, do v Srbsku ako doma, – vyzdvihuje pre vysokoškolské vzdelávanie poézie od 9. do 21. storočia, toho, aby všetko bolo v duchu Peter Tvrdoň, riaditeľ Bibiany. a vedeckovýskumnú činnosť chystal až 26 rokov. najvyšších štandardov. Do tre-

ŠTYRI PODUJATIA NA NOVOSADSKOM VEĽTRHU

Pohľady spätné a budúce

• KULTÚRA •

10 /4741/ 11. 3. 2017

Kultúra KUS ZVOLEN V KULPÍNE

Naberá nový dych Anna Francistyová

spev, tanec, smiech. Keby neboli tie nesplatené účty, bolo by to aj skôr. Prostriedkami z Báčskopetrovskej obce uhradili sa dlhy (aj dva roky neplatené účty za strovený plyn a

ebolo ľahko znovu rozprúdiť činnosť v Kultúrno-umeleckom stredisku Zvolen v Kulpíne, ale podarilo sa. Ticho nastalo v jeseň 2015 po odchode doterajšieho predsedu a umeleckého vedúceho do zahraničia. Hŕstka neúnavných zvolenovcov v čele s novým predsedom Vladimírom Zelenákom sa však vzchopila a aj pre prichádzajúce nové mladé generácie pripravuje čím lepšie podmienky na ochotnícku činnosť. Nedávna výzva o zápis nových členov priniesla sľubné výsledky: zapísalo sa zatiaľ 80 záujemcov. V zozname u tajomníčky Miliny Predseda Vladimír Zelenák Ďugovej-Krnáčovej je 45 detí, 25 vo vynovenom Zvolene mládežníkov a eviduje i rodinné vodu), donáciou z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí vymenené členské. – Len nech deti majú kde chodiť, sú laminátové podlahy, vylíčené deti sú mi najdôležitejšie. Budúcnosť miestnosti a múry z dvoru, v týchto si len tak zabezpečíme, – hovorí dňoch osviežená bude aj fasáda predseda Zelenák. – Ale záleží nám budovy spolku. Bol tu už aj majster aj na tom, aby sa znovu roztanco- sklár, na čerstvo vylíčené steny spolvali mládežníci, aby sme znovu mali kári nakreslili logá strediska. Treba divadlo, podľa možnosti aj detské renovovať i ďalšie priestory v tomto divadlo. Bude všetko... Znovu sa objekte, adaptovať strechu. Do týchbude zo Zvolenu ozývať hudba, to investícií sa zvolenovci pustia, keď

Z najmladších záujemcov o folklór sú dve tanečné skupiny

prídu ďalšie finančné ,injekcie‘. Počítajú s tou z obecného rozpočtu, ale o pomoc požiadali aj NRSNM, písali projekty aj do pokrajiny. Priestory na skúšky sú však pripravené. – Dali sme si za úlohu záväzne sa zúčastniť na tohtoročných festivaloch Tancuj, tancuj... a Zlatá brána, vystúpiť na Predslávnosťových dňoch v Kulpíne a obnoviť tradičné zvolenovské celovečerné programy: Tá kulpínska vež a Štefanský program, – spresňuje plány náš spolubesedník. A dokladá: – V dohovore s vedúcimi tanečných skupín dôraz bude na pôvodnom folklóre, preto by som aj takto poprosil spoluobčanov, aby nám priniesli kroje, ktoré zostali u bývalých tanečníkov. Skôr mal Zvolen po 10

Z PROGRAMU KUS PETROVSKÁ DRUŽINA

Svadobníci – len veselo Jaroslav Čiep

„B

áťa Paľo a ňaňa Mara Vás povolávajú na oddávky,“ rozchýrilo sa po Petrovci v týchto dňoch. Ale aby mohli urobiť svadbu, ako sa to patrí, spolkári najprv museli poriadne poupratovať všelijaký nakopený odpad a prach na javisku a okolo neho v Slovenskom vojvodinskom divadle. Ten je po majstroch, ktorí tam donedávna majstrovali. A keď poupratovali, povysávali a vyutierali, tak tam v nedeľu večer 5. marca v tom najkrajšom svetle prezentovali vlastný program zoskupenému obecenstvu, čiže svadobným hosťom. Tí si z pohodlia kresiel užili pekný, akoby na mieru ušitý folklórny

www.hl.rs

Záber z programu Dostáľi sťe peknvo pozdraveňja!

program. A nielen folklórny, ale aj s množstvom dramatických a národopisných prvkov.

Informačno-politický týždenník

Aktivisti Kultúrno-umeleckého spolku Petrovská družina sa na sklonku minulého roku dobre

kartúnok a kašmerínok, ale teraz ich je tu len zopár... Vedúci KUS Zvolen sú smelí, ale aj reálni. Vedia, že pozvaniam zo zahraničia tohto roku nebudú môcť vyhovieť, ale radosť majú z toho, že majú dve detské tanečné skupiny, mládežnícku skupinu, že v apríli, resp. v máji začnú s prípravou novej veselohry divadelníci, že si vybrali predstaviteľa na tohtoročné Stretnutie v pivnickom poli. Už koncom marca sa vyskúšajú v úlohe hostiteľov: uvítajú Medzibrodské kočovné divadlo zo Slovenska s predstavením Páračky u babky Justíny. Medzičasom zahlásili pracovnú akciu na úpravu dvora a ďalších miestností vo Zvolene. Pri hudbe a vo veselej nálade. Tak ako to tu vždy bývalo. prichystali, a potom aj primerane oslávili 125 rokov ochotníckeho spolkárenia v Petrovci. Okrem početných vystúpení a reprezentovania svojho mestečka v krajine a v zahraničí, či na rôznych festivaloch, na sklonku minulého roka skĺbili svoje nacvičené choreografie, zmesi piesní a divadielka všetkých vekových skupín pôsobiacich v spolku pod šikovnou taktovkou predsedníčky Daniely Legíňovej-Sabovej. Pomenovali ho Dostáľi sťe peknvo pozdraveňja! Keďže program bol skutočne na vysokej umeleckej úrovni, bola by veľká škoda prezentovať ho iba raz. K tomu bol aj veľký záujem o tento program, takže sa petrovskí ochotníci rozhodli zopakovať ho znova. A neprestrelili, lebo návštevníci ich odmenili veľkým potleskom a domov odišli s plným srdcom a s krásnym umeleckým zážitkom. • KULTÚRA •

NA SLOVÍČKO S PROFESOROM JAROSLAVOM ČUKANOM

Aj tu sú naše konáre Danuška Berediová

rof. PhDr. Jaroslav Čukan, CSc., z Katedry manažmentu kultúry a turizmu FF UKF z Nitry, so svojimi kolegami minulý týždeň strávili v Erdevíku. V rozhovore s ním sme sa dozvedeli, že dôvodom ich príchodu je začiatok práce na novom výskume. Povedzte nám viac o tomto projekte. – V roku 2016 sme získali grant na projekt Mapovanie a hodnotenie kultúrneho potenciálu Slovákov na Dolnej zemi, súčasný stav. Urobili sme si vlastnú metodiku, podľa ktorej mapujeme, a potom hodnotíme. V prvom rade sú to: kultúrne dedičstvo, kultúrne organizácie a inštitúcie, kultúrne podujatia, infraštruktúra a ľudské zdroje. Mapujeme tiež a hodnotíme kultúrnu krajinu – čo Slováci vo Vojvodine vytvo-

rili a kde sú ich stopy (chotárne názvy, časti dediny, ktoré informujú o tom, že tu žijú Slováci), kultúrne tradície, ktoré Slováci zachovávajú teraz. Alebo prípadne, ak už nezachovávajú, tak kedy sa s touto tradíciou prestalo. Hľadáme, čo je všeobecne rozšírené, ale aj také, čo je zvláštne. Druhou časťou výskumu je hodnotenie. – My sme tu štyria a máme rozdelené témy, ktoré spracúvame. Toto je jedna časť výskumu – mapovanie, a potom nás čaká ešte zložitejšia robota, všetko musíme dať do písomnej podoby, do odborného textu, a iba potom nasleduje analýza. A to: silné stránky, slabé

stránky, príležitosti a ohrozenia. Hodnotíme vlastne, kde to všetko smeruje a aké sú možnosti. Každú dedinu hodnotíme zvlášť, kultúrny potenciál v jednotlivých regiónoch a v jednotlivých štátoch. Lebo v každom štáte je iná legislatíva, iné podmienky, iná organizácia, iné financovanie. Tento výskum sa vzťahuje iba na Vojvodinu, či na celú Dolnú zem? – My sme dostali tento projekt na 4 štáty, kde sú slovenské minority: Maďarsko, Chorvátsko, Srbsko a Rumunsko. Chorvátsko sme už urobili. Je to projekt na 4 roky. Pri všetkej skromnosti neviem si predstaviť, že na Slovensku bude niekto,

V ÚSTAVE PRE KULTÚRU VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV

Blues koncert ako novinka D. Berediová

ochod na sny, Básnik bez slov, Priateľom... – striedali sa pesničky kapely Blues Generation v piatok večer 3. marca v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov. Skupina pochádza zo Slovenska, jej sídlo je v Banskej Bystrici. Po prvýkrát vystúpili v Srbsku a bolo to aj ich prvé vystúpenie v zahraničí. Hrajú blues a blues-rock. ÚKVS toto podujatie zaraďuje do aktivít v rámci medzinárodnej spolupráce. Skupinu tvoria: Jozef Fábik (spieva a hrá na gitare, zároveň je aj autor textov a hudby), Vlado Síč (basgitara), Andrej Síč (bicie nástroje) a Gary Halmkan (sólová gitara). Kapela vznikla z iniciatívy basgitaristu, ktorý je i jej manažérom. Vystriedali niekoľko sólových gitaristov, kým si • KULTÚRA •

V repertoári majú vlastné skladby, ale i legendárnu klasiku z tohto hudobného žánra

nepadli do oka s Garym, ktorý sa do Banskej Bystrice prisťahoval z Anglicka. Blues Generation sa volajú preto, lebo v skupine sú dve generácie, a to otec a syn – Vlado a Andrej Síčovci. V tomto zložení skupina existuje dva roky

a ešte nemajú veľa skúseností s vystupovaním. Nemajú ani cédečko, ale, podľa ich slov, je otázne, koľko je ono vlastne dôležité a či sa vôbec opláca. Plánujú nahrávanie niektorých piesní v demo forme, ktoré by

kto tak dobre bude poznať situáciu slovenských národnostných menšín v týchto štyroch štátoch. Lebo my nebudeme poznať iba jeden štát, ale všetky 4 a budeme môcť porovnávať. Tento náš materiál by tiež mal byť jedným z dôležitých východísk k tomu, aby sa prostriedky zo Slovenska rozdeľovali aspoň trochu spravodlivo, aby išli tam, kde je najväčší potenciál. Ako využijete túto analýzu a výsledky, ku ktorým ste prišli? – Tento materiál chceme využiť pre našich študentov, aby slúžil pre výučbu etnickej problematiky, o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Na Slovensku je mimoriadne nízke vedomie príslušníkov slovenského národa o slovenských národnostných menšinách v zahraničí. Jeden z hlavných dôvodov je to, že slovenský národ je stále menej a menej vzdelaný, takže kvôli výučbe a popularizácii slovenských menšín v zahraničí chceme pozdvihnúť vedomie na Slovensku o tom, že aj tu my máme svoje konáre. na vystúpeniach predávali obecenstvu za symbolickú cenu, aby im zostalo na pamiatku. „Od svojich šestnástich rokov sa venujem komponovaniu piesní a mám ich hodnú zásobu. Piesne vznikajú na popud nejakej životnej udalosti alebo nálady. Nie som nejaký profesionálny skladateľ, aby som si sadol ako remeselník a spravil pieseň. Musí ma to najprv napadnúť. Zaujímavé je, že vždycky sa mi najprv rodí v hlave hudba a až potom text k nej,“ hovorí Jozef, autor a frontman kapely. Nie sú vyslovene bluesová skupina. Vo svojich piesňach chcú dostať bluesový feeling. Okrem autorských piesní v repertoári majú i bluesový štandard. A tak v piatok večer obecenstvu zahrali aj legendárnu klasiku: Cold black night, Nobody knows you when you´re down, Walking blues, Hey Joe... Táto kapela v piatok večer vystúpila ešte v Rusínskom kultúrnom centre v Novom Sade a v sobotu 4. marca mali koncert v Crepaji.

10 /4741/ 11. 3. 2017

Kultúra ZDRUŽENIE PETROVSKÝCH VÝTVARNÝCH UMELCOV

Vojvodinský tábor v Petrovci Jaroslav Čiep

etrovskí umelci radi vítajú kamarátov z iných prostredí. Neraz sme sledovali ich výtvarné tábory pre deti alebo dospelých v rámci osláv Dňa Petrovca, ale aj inokedy. Združenie petrovských výtvarných umelcov s podporou Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá zorganizovalo ďalší tábor výtvarníkov z územia Vojvodiny, zvlášť zo slovenských prostredí. Celodenný výtvarný tábor prebiehal v sobotu 4. marca v miestnostiach Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec a v priľahlom nádvorí či parku. Zúčastnili sa na ňom výtvarníci z Padiny, Kovačice, Dobanoviec, Pivnice, Kysáča, Kulpína, Hložian, Maglića, Surčína a hostitelia Petrovčania. Súhrnne ich bolo zo 20 a ďalší domáci umelci ako logistická podpora podujatia. Predsedníčka Združenia petrovských výtvarných umelcov Mária Ivičiaková nám povedala, že ide o pro-

tábore je väčšina účastníčok“. Predtým, ako si vysúkali rukávy a dali sa do práce, výtvarníci si minútkou ticha spomenuli na práve zosnulú členku petrovského združenia Jasminu Šepšiovú z Hložian. Aby sa výtvarníkom ľahšie pracovalo, ZPVU pre všetkých účastníkov zabezpečilo plátno, olejové farby, olej, terpentín, stojan. Štetce si každý priniesol svoje, ako aj paletu a ostatné pomôcky. Téma malieb bola ľubovoľná. Organizátor hosťom zabezpečil i občerstvenie, obed a spoločne navštívili Galériu Zuzky Medveďovej, kde si prezreli práce z bienále slovenských výtvarníkov amatérov.

Na úvod privítanie a spoločné zoznamovanie jekt, ktorý si naplánovali ešte vlani, ale keďže peniaze získali len koncom roku, čakali, aby sa trochu oteplilo, lebo vtedy sa aj umelcom lepšie pracuje. „Nápomocnú ruku v organizovaní tohto podujatia nám poskytli Marci Ďuriš, predseda Obecnej organizácie invalidov práce v Kovačici, a Željko Čapeľa, predseda Slovenského kultúrno-osvetového spolku Šafárik v Dobanovciach,“ podotkla pri spoločnom vzájomnom zoznamovaní sa

výtvarníkov v Petrovci predsedníčka Ivičiaková. Vyzdvihla tiež, že „toto naše tvorenie a kamarátenie vyznie k ôsmim narodeninám nášho združenia, ako i k oslave Dňa žien, keďže, ako Príjemná nálada, inšpirácia na plátne vidieť, na tomto a družba výtvarníkov

STARÁ PAZOVA

Kultúrne dedičstvo na online platforme Anna Lešťanová

rednáškou prof. Dr. Milana Popadića z Filozofickej fakulty Univerzity v Belehrade na tému kultúrneho dedičstva, ktorá bola vo štvrtok 2. marca v sieni staropazovskej Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića, sa oficiálne začala realizácia projektu Virtuálne múzeum spoločenstva Obce Stará Pazova. Na tomto nevšednom a pekne navštívenom podujatí sa hovorilo o ideách, plánovaných aktivitách a očakávaných výsledkoch projektu, totiž o tom, ako zachrániť a zachovať lokálne kultúrne dedičstvo prostredníctvom virtuálneho múzea a v nedostatku takejto inštitúcie. Tento projekt je jeden z desiatich víťazných projektov súbehu Klub Superste v organizácii Erste banky a Nadácie Dukokino. Jeho autorkou

www.hl.rs

je Gordana Milanovićová zo Starej Pazovy, historička umenia a manažérka v kultúre. Spolu s kolegyňami – spolupracovníčkami na projekte Dušankou Gojićovou, Mirou Čonkičovou a Jovanou Fušarovou založili Stredisko pre výskum a promóciu kultúrneho dedičstva HeriTag so zámerom poukázať práve na význam lokálneho kultúrneho dedičstva, ktoré je v nedostatku múzea marginalizované. Ako bolo počuť na tomto tematickom večierku, v pláne je vytvoriť online platformu, ktorá bude miestom, kde občania budú môcť predstavovať vo virtuálnom priestore všetko to, čo považujú za svoje lokálne kultúrne dedičstvo. „Naplánované máme i edukačné dielne na území celej Staropazovskej obce, na ktorých sa budeme usilovať odpovedať na otázky typu: Čo je to naše lokálne dedičstvo, ako ho

Informačno-politický týždenník

Gordana Milanovićová (stojí) počas úvodného príhovoru spoznať, interpretovať a zachovať? Diskutovať budeme i o tom, na čo nesmieme zabudnúť a ktoré hodnoty chceme zachrániť... V spolupráci s občanmi obce sa pousilujeme nájsť odpovede a od nich bude závisieť, aký tvar virtuálne múzeum spoločenstva dostane,“ povedala G. Milanovićová. Koordinátorka projektu Dušanka Gojićová hovorila o hlavných aktivitách tohto odborného tímu. Občania obce budú mať teda možnosť navrhnúť na predstavovanie do virtuálneho múzea pomníky, architektonické objekty, umelecko-historické a etnografické predmety, staré remeslá atď., ktoré považujú za

súčasť lokálnej identity a kultúry. Keďže je Obec Stará Pazova multikultúrnym prostredím, projekt je zameraný na vytvorenie atmosféry, v ktorej sa uctievajú a zachovávajú tieto kultúrne rozličnosti. O tom, že Stará Pazova sa má čím pochváliť, hovoril Milivoj Kovačević, tamojší milovník starožitností a skúmateľ dejín Pazovy. Na zachovávanie zvykov a obyčají tamojších Slovákov poukázali členky Združenia pazovských žien pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka, a to ľudovým krojom, ručnými prácami a typickými starodávnymi jedlami. Začiatkom októbra tohto roku by virtuálne múzeum malo byť dostupné všetkým. • KULTÚRA •

PREMIÉRA DETSKÉHO DIVADELNÉHO PREDSTAVENIA V STAREJ PAZOVE

Deti z Pavlovskej ulice A. Lešťanová

alých a veľkých milovníkov Tálie členovia divadelnej sekcie staropazovskej Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka príjemne prekvapili s ďalším divadelným predstavením, ktorého premiéra bola v sobotu 4. marca v divadelnej sále. Pre tento školský rok si zvolili známu predlohu maďarského autora Ferenca Molnára Chlapci z Pavlovskej ulice. Avšak svoje divadelné predstavenie, ktoré sa nekončí šťastne ako väčšina divadiel, nazvali Deti z Pavlovskej ulice. Réžiu podpisujú štyria profesori – Anička Balážová, Lýdia Gedeľovská, Katarína Hricová a Ivan Ječmen. Profesor Ječmen nám povedal, že si zvolili dosť ťažkú úlohu, nacvičiť predstavenie, ktoré nemá taký šťastný koniec, a hlavným zámerom im

Detské konflikty s pedagogickým poučením

bolo „naučiť deti vyjadriť svoje emócie“. V predstavení sa hovorí o príbehu dvoch skupín detí – Pavlovcov (všetci z Pavlovskej ulice) a Červených. Pavlovci si našli ihrisko, lebo im nebolo dovolené hrať sa v škole po hodinách.

STARÁ PAZOVA

Viac recitátorov A. Lešťanová

organizácii Zväzu ochotníkov Obce Stará Pazova sa v piatok 3. marca v staropazovskej divadelnej sále uskutočnila obecná prehliadka recitátorov. Zúčastnilo sa na nej 97 recitátorov vo všetkých troch vekových kategóriách. Najviac ich bolo v mladšej (47) a v strednej vekovej skupine (43), najmenej v staršej skupine (7). Do oblastnej prehliadky recitátorov, ktorá bude v dňoch tohto víkendu v Sriemskej Mitrovici, postúpilo 28 recitátorov. Z mladšej vekovej skupiny do ďalšieho súťaženia v prednese krásneho slova podľa rozhodnutia poroty v zložení: Miodrag Petrović, herec SND v Novom Sade, a Miruška Kočišová, dlhoročná recitátorka zo Starej Pazovy, odcestuje 10 recitátorov. Medzi nimi sú aj Mia Jašová a Martin Fábry, žiaci ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove, s ktorými pracovali Lýdia • KULTÚRA •

Gedeľovská a Miruška Stošićová. Zo strednej vekovej skupiny do oblastnej prehliadky postúpilo 11 recitátorov a medzi nimi aj Andrej Simendić, žiak slovenskej základnej školy, a Valentína Hudecová, ktorá vystúpila v mene SKUS hrdinu Janka Čmelíka. S Andrejom v príprave prednesu pracovala L. Gedeľovská, s Valentínou Anna Simonovićová. Zo staršej vekovej skupiny postúpili všetci siedmi recitátori, a medzi nimi aj Ema Kočišová a Jana Rumanová, ktoré na prehliadke predstavovali slovenský spolok. S Emou pracovala M. Kočišová a s Janou A. Simonovićová. Na tohtoročnej prehliadke recitátorov bolo viac účastníkov, ale, ako uviedol M. Petrović, badať pokles kvality prednesu, lebo sa s recitátormi nepracovalo nadostač. Zároveň sugeroval recitátorom a ich pedagógom, aby venovali viac pozornosti výberu básní, ktoré musia v prednese rozumieť a pocítiť.

Dozvedeli sa o ňom aj Červení, skupina pozostávajúca z dosť násilných chlapcov, ktorí sa pokúšajú odcudziť im ho. Prichádza ku konfliktom, ale na konci všetci pochopia, kde ich to násilie priviedlo a že sa tak netreba správať. Je to najdôležitejším pedagogickým odkazom tohto divadla. V početnom 16-člennom súbore hrajú žiaci vyšších ročníkov. Sú

tam i debutanti – tretina nových hercov, čo je dobrý spôsob, ako udržať kvalitu v súbore: mladší sa učia od skúsenejších a osvedčených hercov. Ďalšou zaujímavosťou tohto predstavenia je obsadenie postáv, lebo niektoré dievčatá hrajú chlapcov: veru nie je ľahko, keď napríklad 12-ročné dievča má zahrať rolu chlapca. Hneď po premiére s výkonom malých hercov profesor I. Ječmen bol spokojný. Predstavenie Deti z Pavlovskej ulice pripravovali od októbra minulého roku, teda nie od začiatku nového školského roka. O tom, prečo tak bolo, nám spolubesedník povedal: „S minulým predstavením – muzikálom Annie sme obsadili prvé miesto vo Vojvodine. V očakávaní republikovej prehliadky detskej divadelnej tvorby sme sa nepustili do nového projektu. Medzitým sa táto prehliadka neuskutočnila – s odôvodnením, že nie sú peniaze – a my sme celý mesiac stratili vo vyčkávaní.“ Technickú podporu škole v realizácii tohto sľubného divadelného predstavenia poskytol SKUS hrdinu Janka Čmelíka.

T VORIVÉ DIELNE ŽIAKOV prebiehali v uplynulom týždni v Základnej škole maršala Tita v Padine. Dom kultúry Michala Babinku v čele s riaditeľkou Aničkou Elchekhovou a v spolupráci s padinskou školou usporiadal dve dielne pre žiakov nižších ročníkov, ktorí sa za podpory svojich triednych učiteliek učili technikou dekupáž ozdobiť poháre na zaváranie zelenín, ovocia a pod. Tvorivú dielňu viedla Zuzana Masaryková, majiteľka etno domu v Padine. Najpočetnejšími účastníkmi dielní boli členovia Detského folklórneho súboru Holubička s vedúcou Annou Halajovou, ktorí sa často zúčastňujú na užitočných akciách v dedine. Darčeky, akými sú i tieto ozdobené poháre a iné predmety zo skla, účastníci dielní odovzdali 8. marca užívateľkám služieb v Dome pre seniorov Fénix k Medzinárodnému dňu žien. A. Ch. 10 /4741/ 11. 3. 2017

Kultúra ZIMA S KNIHOU V NAŠICH PROSTREDIACH

V Padine dôraz na tvorbu pre deti Elenka Ďurišová

becná knižnica Kovačica – oddelenie v Padine a Základná škola maršala Tita usporiadali tradičné stretnutie s novými slovenskými knihami v piatok 3. marca. Aj tohto roku bol v Padine veľký záujem o novinky zo Slovenského

vydavateľského centra a stredobodom pozornosti bola tvorba pre deti. Na oslave kníh hostí a obecenstvo hrou na flaute privítala Danka Marušníková. Nataša Petrovičová prečítala svoju odmenenú prácu na literárnom súbehu Čo dokáže pekné slovo, autorskou prácou sa predstavila aj Anabela Muminovičová. Ivana

Megová a Vlastislav Srnka prítomných zaviedli do časti knihy Motúzy múzy Zuzy spisovateľky Moniky Necpálovej. Spisovateľka potrebovala pomoc, aby knihu vymotala z motúzov, a potom prezradila tajomstvo o tom, ako kniha vznikla. Aneta Lomenová hovorila o svojej knihe Náš dedo je huncút, z ktorej poviedku prečítala

V Kovačici aj divadelná scénka Anička Chalupová

o prezentácii najnovších titulov SVC v Padine 10. cyklus akcií Zima s knihou pokračoval v Obecnej knižnici Kovačica. Po príhovore Slobodana Stevanovského, úradujúceho riaditeľa OKK, Vladimír Valentík, riaditeľ SVC, predstavil minuloročnú produkciu a s potešením kvitoval, že medzi osvedčenými spisovateľmi sa zjavili aj nové mladé spisovateľské perá. Medzi novými autorkami, ktoré

boli aj hostkami večierka v Kovačici, sú Aneta Lomenová a Monika Necpálová. Úryvky z ich tvorby prostredníctvom malého divadielka predniesli žiaci 4. ročníka kovačickej základnej školy, ktorých nacvičili učiteľky Anna Kukučková a Alžbeta Chrťanová. O ich vzhľad, najmä mejkap, sa postarala profe-

sorka Marína Bírešová. Medzi čerstvo vytlačenými a v kovačickej knižnici

V Petrovci pribudlo divadelníctvo Jaroslav Čiep

o Spolku petrovských žien v pondelok 6. marca zavítali predstavitelia SVC s kufrom kníh z vlaňajšej produkcie, ako aj dve ďalšie dámy – jedna spisovateľka a jedna prekladateľka. Hostí privítala predsedníčka SPŽ Mária Gašparovská. „Kníh je relatívne veľa, hoci, ak si spomeniete, predvlani ich bolo ešte viac, až 24. Vlani bol oveľa ťažší rok

ako bežne, od osamostatnenia vydavateľskej činnosti hádam aj najťažší rok a uvidíme, aký bude tento jubilejný desiaty. Nevyzerá veľmi sľubne, ale budeme sa snažiť a ako aj doteraz poslanie budeme spĺňať. Okrem toho, že SVC tohto roku oslavuje 10 rokov založenia, tiež je toto 10 podujatie Zima s knihou,“ uviedol na úvod riaditeľ SVC V. Valentík a podotkol, že z príležitosti novosadského Salónu kníh vydali aj tri ďalšie tituly. Do vlani

k najpočetnejším knihám v produkcii pre deti priradili aj knihu Zoroslava Jesenského Ide T-Rex, ako aj ďalšie knihy: Antológiu slovenskej poézie zostavovateľa Víťazoslava Hronca a K dejinám divadla v Petrovci 1866 – 2016, ktorú spolu s Dušanom Bajinom autorsky podpisuje V. Valentík. Prekladateľka Katarína Pucovská z Kulpína na petrovskom večierku priblížila život a literárnu činnosť Daniela Pixiadesa, ktorého knihu

Vanesa Marková. Riaditeľ SVC Vladimír Valentík predstavil ďalšie nové knihy a premiéru na tejto padinskej akcii mala aj Antológia slovenskej poézie zostavovateľa Víťazoslava Hronca. Program moderovala Elenka Ďurišová. Za udelené knihy zo SVC knihovníčky Eva Taubertová a Zdenka Obšustová sa hosťom zavďačili fotomonografiou Michala Kevického a Zuzany Papovej. Zároveň si pripomenuli nemalý príspevok nedávno zosnulej učiteľky Z. Papovej na poli umenia a kultúry v tomto prostredí. prezentovanými vydaniami SVC bola aj Antológia slovenskej vojvodinskej poézie zostavovateľa Víťazoslava Hronca, kniha Päť ročných období autorky Viery Benkovej a predstavený bol aj prvý ročník ročenky Slovenský svetový kalendár. Literárny večierok moderovala Anička Tomášová. Na záver podujatia sa uskutočnila tvorivá dielňa pre deti a po ochutnávke torty, ktorú pripravili hostitelia, si prítomní mohli poobzerať a kúpiť všetky prezentované a spomenuté knihy v rámci tohto večierka. básní Toky preložila do slovenčiny. Spisovateľka Viera Benková hovorila o svojich rodičoch, o rodnom dome a iných zaujímavostiach z vlastného detstva, ktoré zachytila aj vo svojej autobiografickej knihe Päť ročných období. Úryvok z jej knihy prečítala Anna Hansmanová. Pozornosť na Zime s knihou v Petrovci na záver upriamili aj na dlhoročnú jazykovú redaktorku SVC, čiže „ich najvernejšiu čitateľku“, Zuzanu Medveďovú-Koruniakovú, ktorá za posledných 10 rokov jazykovo upravovala viac ako 200 knižných titulov.

V Novom Sade v znamení ženského pera Jarmila Struhárová

arcový večierok novosadských matičiarov v stredu 1. marca vyznel ako oslava nových kníh. Riaditeľ SVC Vladimír Valentík sa pritom postaral o to, aby na večierku boli prítomné štyri autorky so svojimi najnovšími knihami, a to Viera Benková, Aneta Lomenová, Mária Vršková a Monika Necpálová. Knihy týchto autoriek majú spoločnú niť: týkajú sa detstva alebo sú písané pre deti. V. Valentík predstavil knižnú produkciu SVC v

www.hl.rs

minulom roku, pričom zdôraznil, že prostriedky z dotácií boli malé, postačili len na tlačiarenské trovy a nie aj na autorské honoráre. Avšak plánované nové knihy tlačou vyšli. Potom poetka a spisovateľka V. Benková hovorila o svojej najnovšej knihe autobiografických próz s dôrazom, že súčasnosť má ešte dopísať. A. Lomenová okrem iného spomenula, že písať začala už ako študentka, a to rozprávky, verše a eseje, ktoré uverejňovala v časopisoch. Čoskoro vraj plánuje napísať aj druhú knihu a pri tejto príležitosti prečítala vtipnú poviedku zo svojej prvotiny, ktorá sa obecenstvu

Informačno-politický týždenník

veľmi páčila. Mladá spisovateľka a redaktorka detského časopisu Zornička M. Vršková obecenstvu prezradila, ako sa zo Slovenska dostala do Starej Pazovy, kde už dlhšie žije, a tiež prečítala úryvok z predstavenej knihy. M. Necpálová, novinárka, divadelníčka a autorka televízneho seriálu pre deti Písmenkovo, predstavila svoju knihu a na ukážku prečítala poviedku o fotografii a fotografovaní. Všetkým hostkám večierka predsedníčka novosadského MOMS Jarmila Struhárová sa poďakovala, že prispeli k rozvíjaniu jazyka a kultúry u našich čitateľov, najmä u detí. • KULTÚRA •

LITERÁRNY VEČIEROK V KULPÍNE

Vysťahovalectvo ako neľahké rozhodnutie Katarína Gažová

polok kulpínskych žien a MOMS Kulpín usporiadali v utorok 7. marca literárny večierok pomenovaný Kanadskí Slováci a ich dediny snov. Hosťom podujatia bol Ondrej Miháľ z Toronta. Aj napriek sychravému marcovému počasiu na večierku v slávnostnom salóne vedľajšej budovy Veľkého kaštieľa bolo hodne návštevníkov. Prítomných,

menovite hostí v mene organizátorov privítala predsedníčka SKŽ Katarína Zorňanová a predseda MOMS Kulpín Pavel Gaža. Životopis Ondreja Miháľa, publicistu, fotografa a autora multimediálnych projektov prítomným priblížila Viera Dorčová-Babiaková. Literárny večierok bol zameraný na predstavenie najnovšej knihy Ondreja Miháľa Silbaš dedina snov / Budúci rok ideme domov a na staršiu publikáciu Vojvodinskí Slováci v Kanade, ktorá vyšla

v roku 2012 a v Kulpíne ešte O knihách Ondreja Miháľa (v strede) nebola pred- a o kulpínskych súvislostiach v nich stavená. V nej sa širšie hovorí o vysťahovalectve to o kulpínskych rodinách a ich a opísané sú aj niektoré kulpínske osudoch. Druhá časť večierka rodiny, ktoré tiež odišli do Kana- patrila prednáške hosťa, autora dy. Obe knihy v kratších črtách spomenutých kníh O. Miháľa, sprítomnila Katarína Pucovská, ktorý rozsiahlejšie a chronoloktorá podotkla, že matka Ondreja gicky hovoril o vysťahovalectve Miháľa je pôvodom z Kulpína. Slovákov do Kanady, a potom V. Dorčová-Babiaková a K. Pu- aj konkrétne o odchode svojej covská prečítali úryvky z knihy rodiny a živote v tom ďalekom Vojvodinskí Slováci v Kanade, a svete.

ZO SPOLKU PETROVSKÝCH ŽIEN

Nápomocné pri každej príležitosti Jaroslav Čiep

rkadlom nielen každej domácnosti, ale aj širšej spoločnosti, je aj to, koľko vlastných síl, ochoty a práceschopnosti vložia

zhromaždenia SPŽ úspešne viedla podpredsedníčka spolku Drahotína Dorčová. Členky SPŽ tak ako v minulých rokoch, ani vlani nechýbali takmer pri žiadnom spoločenskom, hu-

Predstavili bohatú vlaňajšiu aktivitu a o nič menej obsiahle plány na bežný rok

ženské ruky. V utorok večer 28. februára sa uskutočnilo výročné zasadnutie zhromaždenia Spolku petrovských žien. Na úvod zasadnutia zaspievala spolková spevácka skupina Petrovčanky za harmonikového sprievodu Zdenka Makovníka. Zasadnutie • KULTÚRA •

manitárnom alebo inom podujatí v dedine, ba aj v širšom regióne. Petrovské ženy do svojho „opisu spolkovej práce“ vlani zaradili aj spoluprácu s inými prostrediami, rôzne programy, vzdelávanie, etnografické výstavy. Nezabudli ani na družbu s inými spolkami,

spev, zábavy, posedenia pri čaji a iné podujatia. Všetky aktivity sa v správe o vlaňajšej činnosti pokúsila ozrejmiť predsedníčka SPŽ Mária Gašparovská. Tohtoročná činnosť petrovských žien bude rovnako bohatá. Azda už i preto, že si v aktuálnom roku pripomínajú 15 rokov obnovenej činnosti svojho spolku. V ochotníckej spolkovej práci mienia pokračovať zabehanými chodníčkami, ale chystajú aj určité novinky. Na zasadnutí podporili napr. iniciatívu dať pamätnú tabuľu na dom Adely Greisingerovej, niekdajšej dlhoročnej predsedníčky Spolku žien v Petrovci. Tým skôr, že tohto roku je 150 rokov od jej narodenia. Dom Greisingerovcov dnes obýva VKP Progres. Výročné zhromaždenie spolkárky využili, aby udelili spolkové ocenenia. Čestnou členkou sa stala Katarína Arňašová a diplomy za dlhoročnú činnosť získali Katarína Hlaváčová a Zuzana Víziová. Pekný darček – unikátnu ručne vyhotovenú bábiku v petrovskom kroji spolku pri tejto príležitosti venovala Želmíra Legíňová.

Na aktivity petrovských žien je právom hrdé celé prostredie. Na zasadnutí to potvrdili predstavitelia lokálnej moci Srđan Simić a Ján Rybovič, ako aj matičiari v čele s Katarínou Melegovou-Melichovou. Aj sesterské organizácie v Hložanoch a Kulpíne, v mene ktorých sa prihovorili Viera Miškovicová a Katarína Zorňanová. Zasadnutie svojou prítomnosťou poctili aj miestny evanjelický farár Ján Vida a predsedovia spolkov poľnohospodárov, výtvarníkov a požiarnikov.

KRÁTKE SPRÁVY

Dobanovce

Knižný večierok. Dve publikácie boli vo štvrtok 2. marca predstavené v Slovenskom národnom dome v Dobanovciach. Belehradská farárka SEAVC Anna Petrovićová hovorila o svojej knihe SEAVC u SRBIJI / SEAVC v Srbsku písanú v srbskom a slovenskom jazyku a Ondrej Miháľ, silbašský rodák žijúci v Kanade, predstavil svoje najnovšie spomienkové dielo Silbaš dedina snov / Budúci rok ideme domov. Záujem o tieto knižne zhrnuté dokumenty bol slušný; na tomto večierku sa zúčastnilo okolo päťdesiat návštevníkov. O organizáciu sa postarali SKOS Šafárik a MOMS v Dobanovciach. K. V. / Ž. Č.

10 /4741/ 11. 3. 2017

Kultúra HLOŽANY

Veľké plány matičiarov Juraj Bartoš

tradičných koncertov Báčanská jar a Jesenné listy, ako aj prednáškovú činnosť. Naplánovali až tri výstavy: prvá ponúkne fotografie z minulosti dediny, druhá bude súvisieť s posviackou evanjelického kostola a tretia chce priblížiť významné osobnosti z Hložian. Plán práce zahrnuje i založenie historicko-archívnej a literárnej sekcie, obnovenie divadelnej činnosti, tiež usporiadanie dvoch výtvarných táborov (v spolupráci s miestnymi združeniami ekológov a výtvarníkov). Na tieto podujatia, zakotvili vo finančnom pláne, potrebujú 415 000 dinárov. Odzneli aj príhovory viacerých hostí. Predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová-Melichová hostiteľom odovzdala balík kníh a predsedníčka miestneho Spolku žien Slovenka Viera Miškovicová o. i. povedala, že by lepšie bolo naplánovať menej aktivít, „aby sa kvalitne zrealizovali; lebo na ne treba ľudí“.

slanca Slovenskej republiky. V októbri spolu s miestnym združením výtvarníkov odie je novinka, že z 228 štartovali výtvarnú dielňu pre členov Miestneho odžiakov základnej školy, ktorá boru Matice slovenskej by čoskoro mala pokračovať. v Hložanoch so zaplateným Z celkovej sumy vlaňajšieho poplatkom za rok 2016 sa na tenkého rozpočtu 88 468 divýročnej schôdzi zhromaždenárov sa zvýšilo 12 622 din. nia (zase) zúčastnilo menej Vlani MOMS Hložany neznež desať percent. Podstatne organizoval tri tradičné kulväčší dojem na prítomných túrno-umelecké programy. (väčšinu, ako obvykle, tvorili Mária Bartošová-Korčoková (zľava), Zato jeho vedenie vyrukovalo hostia) zanechali náročné Ondrej Stupavský-Endy, Ondrej Zahorec s náročným plánom práce plány, ktoré si na bežný rok a Miriam Murtínová vytýčili hložianski matičiari. Prítom- s erbom Hložian (uložená je v trezore na rok 2017. Ten predpokladá usponých v kaviarni Pod lipami privítala Pošty Srbska). Vlani v júli matičiari, s riadanie literárneho večierka Z pera predsedníčka MOMS Hložany Mária podporou Miestneho spoločenstva hložianskych autorov a vydanie dvoch Bartošová-Korčoková. Schôdzu viedol Hložany, KP Gloakvalis a sponzorov, kníh: fotomonografie Hložany 4 predseda pracovného predsedníctva zorganizovali úspešný tradičný tur- a zbierky básní Zuzany Galambošovej. Ondrej Zahorec. Správy o činnosti naj v malom futbale o Pohár veľvy- Do plánu opäť zaradili i organizáciu a financiách za uplynulý rok, ako i plán práce a finančný plán na bežný rok, MARCOVÚ VÝSTAVU v staropazovskej galérii ktoré predostrel, vo štvrtok 2. marca Strediska pre kultúru venovali tamojšiemu akadostali jednohlasnú podporu. demickému maliarovi Sinišovi Popovi (1962). MOMS Hložany roku 2016 v rámSlávnostné otvorenie výstavy pod názvom Retroci osláv Dňa Hložian participoval spektíva usporiadali v pondelok 6. marca a tentoraz pri oslavách 260. výročia príchodu galéria bola primalá pre početných návštevníkov, Slovákov. Pri tej príležitosti sprektorí prejavili záujem o diela tohto známeho vádzkovali matičnú knižnicu v niekpazovského umelca. Po úvodných slovách akadajšej družstevnej budove v centre demického maliara Marjana Karavlu, odborného dediny, kde nachystali aj výstavu spolupracovníka strediska pre výtvarné umenie, Knihy hložianskych autorov a v Dome výstavu otvorila novinárka Tanja Uroševićová, kultúry pripravili výstavu starých ktorá už rad rokov sleduje výtvarný tábor Cosmic hložianskych fotografií zo zbierky art vo Vojke a tým aj tvorbu Popova. Pazovskému Ondreja Stupavského Endyho. Pri obecenstvu sa autor predstavuje olejomaľbami, príležitosti jubilea dediny MOMS kresbami a sochami, za ktoré dostal aj početné Hložany a Spolok petrovských filauznania na pokrajinských prehliadkach na Palići. Na fotografii: (zľava) Tanja Uroševićová, Stevan Korać telistov vydali príležitostnú obálku (výstavu spestril svojimi básňami), Siniša Popov a Marjan Karavla. a na hložianskej pošte sa 6. mája A. Lš. 2016 používala poštová pečiatka

POZNÁMKA

Katalógy J. Bartoš

ermín katalóg sa, pravdaže, vzťahuje na usporiadaný zoznam, súpis prvkov istej konkrétnej množiny. Tu hovoríme o katalógoch k výtvarným výstavám. Tieto majú za úlohu informovať o výstavách v období ich verejnej prezentácie, zároveň je ich cieľom (azda i dôležitejším) sprostredkovať relevantné informácie záujemcom aj po väčšom časovom odstupe, povedzme v prípade odborných výskumov a pod.

www.hl.rs

Výtvarné katalógy obvykle na titulnej strane uvádzajú meno a priezvisko vystavovateľa, názov konkrétnej výstavy a jednu alebo niekoľko reprodukcií z predostretej kolekcie. Je tam najčastejšie i názov usporiadateľa výstavy (inštitúcie, ustanovizne, organizácie a pod.), názov (často i presná adresa) konkrétneho priestoru (galérie), v ktorom je výstava nainštalovaná, taktiež termín výstavy (odkedy – dokedy je prístupná) alebo i presný čas vernisáže. Kvalitný katalóg okrem reprodukcií niekoľko vystavených exponátov obsahuje úplný zoznam (názvy) vystavených diel (obrazov, skulptúr alebo iných výtvorov, ktoré tvoria konkrétnu výstavu) a takmer spra-

Informačno-politický týždenník

vidla obsahuje i názvy výtvarníckych techník, akými sú jednotlivé exponáty vyhotovené, tiež rok ich vzniku a dimenzie (výška a šírka). Žiaduca je a najčastejšie i krátka zmienka o konkrétnej výstave (recenzia), ako aj stručné údaje o autorovi (alebo autoroch, ak ide o kolektívnu výstavu) vystavených exponátov, prípadne jeho (alebo ich) podobizeň. Konečne, organickou súčasťou katalógu je impresum (často umiestnené na poslednej strane obálky). Obyčajne obsahuje základné údaje o subjekte, ktorý výstavu usporadúva, a iné vzácne doplnkové informácie: meno a priezvisko výstavy a textu (textov) v katalógu, meno a priezvisko autora fotografií (reprodukcií), dizajnu, grafickej a technickej úpravy

a iných spolupracovníkov. Sem sa tiež vsúvajú informácie o tlačiarni, ktorá katalóg vytlačila, o jeho náklade, o subjektoch, ktoré výstavu podporili etc. Katalóg k nedávnej výstave Svetlany Miháľovej, ktorý riaditeľ Kultúrneho centra Kysáč poslal autorovi tohto textu, obsahuje (iba) meno a priezvisko autorky vystavených obrazov, 5 vzorne označených reprodukcií, stručné údaje o výtvarníčke v srbčine a slovenčine, plus jej podobizeň. S ohľadom na smutnú skutočnosť, že KCK k dvom inak zrejme tiež kvalitným výstavám (fotografií) vlani v októbri žiaden katalóg nevydalo, už aj takýto, neúplný katalóg možno považovať za pokrok. Viac vôle, menej durenia a bude to lepšie. • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy

„Odhovor“, „uhovor“, „odhovoriť“ Anna horvátová

poslednom čase nejako priveľmi „uhovárame“, „odhovárame“, poskytujeme „odhovory“. A vieme vôbec, kam s tým všetkým spejeme? To z tej jazykovej, gramatickej stránky. Keď „odhovárame“, my vlastne neodhovárame. Lebo nejde nám o to, presvedčiť niekoho, aby upustil od úmyslu, čo je aj zmysel spisovného slova odhovoriť, teda odradiť, čo vidieť aj na príkladoch: odradil ju od cesty, odradili nás, aby sme šli k moru... Nič z toho nechceme vyjadriť. Ale v neznalosti, nedbalosti, ľahostajnosti voči slovenskému jazyku – žeby až takej?! – my tými srbsko-slovenskými slovami odpovedáme, poskytujeme odpoveď. A znovu sme urobili ďalší prehrešok! Odgovor v srbčine nie je „odhovor“ v slovenčine (také slovo v tomto význame dokonca ani neexistuje, iba ako rozkazovací spôsob slovesa odhovoriť: Odhovor Jana od cesty!).

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

Rečové reagovanie na otázku alebo iný prejav je odpoveď alebo replika; odpoveď v polemike, ostrá replika. Odhovoriť je iba odradiť. Srbskému odgovoriti v slovenčine zodpovedá odpovedať, či rečovo reagovať na otázku alebo iný prejav – dať odpoveď, odvetiť. A odpovedať môžeme zdvorilo, vyhýbavo, ale aj odseknúť, odvrknúť. Alebo neodpovedať: nik nedal odpoveď, nik neodvetil na otázku. Srbskému ugovor v slovenčine zodpovedá zmluva, dohoda. To srbsko-slovenské a nejasné „podpísať uhovor“, „uhovoriť“, ktoré celkom mechanicky používame, spisovne po slovensky je uzavrieť / podpísať zmluvu; takže zmluva hospodárska, pracovná, mierová sa uzaviera, podpisuje, ratifikuje. „Ugovor o delu“ je zmluva o diele. Slovko zmluva nám nie je ani také neznáme, veď určite všetci poznáme Starú a Novú zmluvu, či Starý a Nový zákon v Biblii.

NOVÝ SAD. Na piatok 10. marca o 18. hodine v ÚKVS zahlásili ďalšiu akciu v rámci cyklu podujatí Zima s knihou.

Na tomto knižnom večierku zorganizovanom spolu so SVC osobitné miesto má najnovšia kniha Dušana Bajina a Vladimíra Valentíka K dejinám divadla v Petrovci 1866 – 2016. KYSÁČ. KUS Vladimíra Mičátka usporiada v sobotu 11. marca o 19. hodine v Slovenskom národnom dome literárny večierok venovaný ženám. Hostkou bude spisovateľka Mária Streicherová zo Slovenskej republiky. a. f.

ALBATROS, spol. s r. o. VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektov komplexu stanice na zásobovanie palivom (SSG) Novi Sad 3, výšky P, Ul. braće Ribnikara, na katastrálnych parcelách čísla 7804/2, 7804/3, 7804/1 a 7805, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu AS Naftový priemysel Srbska, Nový Sad, Narodnog fronta 12 Nositeľ projektu AS Naftový priemysel Srbska, Nový Sad, Narodnog fronta 12, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie

• KULTÚRA • OZNAMY •

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 24. 2. 2017 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Prípojkového diaľkového vedenia 220 kV, č. 254, Pančevo 2 – Zreňanin 2, uvádzanie do PRP 220/35 kV Vladimirovac (VE Alibunár), nositeľa projektu Elektromreže Srbije, AS Belehrad, Belehrad, Ul. kneza Miloša č. 11. Rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu

CHÝRNIK

BÁČSKY PETROVEC. Na piatok 10. marca o 15. hodine v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci zahlásená bola prezentácia Príručky pre učiteľov matematiky a prírodných vied autora Jána Šimoniho a výročné zhromaždenie Asociácie slovenských pedagógov.

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Mliečany 61 , 92901 Dunajská Streda

Nositeľ projektu EPS, s. s r. o., Sriemska Kamenica, Ul. Slavka Rodića č. 49, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Recyklácia (reprovýroba) opotrebovaných tonerových kaziet pre xeroxové aparáty, ink-džet cartridgov a rybonových pásov v jestvujúcej prevádzke na skladovanie a tretmán bezpečného odpadu – opotrebovaných tonerových kaziet z laserových tlačiarničiek, ktorá sa nachádza v Ul. Slavka Rodića č. 49, v Sriemskej Kamenici, na katastrálnej parcele číslo 4162/8, k. o. Sriemska Kamenica, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 7. marca 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-34/17, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Prijme vodičov na kamión, potrebné oprávnenie CE, lekárske potvrdenie, karta do tachografu

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu

Kontak: uher@albatros-group.sk Telefón: +421908084200

projektu Výstavba objektov komplexu stanice na zásobovanie palivom (SSG) Novi Sad 3, výšky P, Ul. braće Ribnikara, na katastrálnych parcelách čísla 7804/2, 7804/3, 7804/1 a 7805, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 2. marca 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501851/16, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Nositeľ projektu KOLOSEUM GRADNJA, s. s r. o., Nový Sad, Žitni trg číslo 7, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektu komplexu stanice na zásobovanie palivom výšky P, Državni put IB reda 21, Ruma – Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 4310/1, k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

10 /4741/ 11. 3. 2017

Oznamy DROBNÝ OZNAM

POSLEDNÝ POZDRAV

NA PREDAJ servisované, zachované domáce spotrebiče a b i e l a te c h n i k a v Báčskom Petrovci; bližšie informácie na tel. č.: 064/2051445

Vrškovci, Križanovci, Madackovci, Ďurovkovci, Gašparovićovci, Mešiovci, Surovci, Klinkovci a susedy: Horvátová, Pixiadesová, Naďová, Hrnjačká, Zuzana Ďurovková, Anna Ďurovková a Darinka Čapeľová

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektu komplexu stanice na zásobovanie palivom (SSG) Novi Sad 11, výšky P, na rohu Bulvára cára Lazara a Ul. podgorička, na katastrálnych parcelách čísla 3922/15 a 3922/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad, nositeľa projektu AS Naftový priemysel Srbska, Nový Sad, Narodnog fronta 12 Nositeľ projektu AS Naftový priemysel Srbska, Nový Sad, Narodnog fronta 12, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektu komplexu stanice na zásobovanie palivom (SSG) Novi Sad 11, výšky P, na rohu Bulvára cára Lazara a Ul. podgorička, na katastrálnych parcelách čísla 3922/15 a 3922/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 2. marca 2017 schválila rozhodnutie číslo VI501-848/16, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2039_02 NS_Novi_Sad_ Jovana_Dučića Nositeľ projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1 ž, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2039_02 NS_Novi_Sad_Jovana_Dučića, na Bulvári Jovana Dučića 13, na katastrálnej parcele číslo 7770/15, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 1. marca 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-727/16, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

www.hl.rs

JÁNOVI CHRŤANOVI 22. 6. 1942 – 22. 2. 2017 z Kysáča

rod. Litavskej 1947 – 2017 z Kysáča

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

manželovi

MÁRII SLÁDOKOVEJ

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovajú susedovci z Ulice J. Jesenského:

hlasludu.info www.hl.rs

POSLEDNÉ ZBOHOM

susede

Len kyticu kvetov na hrob Ti môžem dať, za Tvoju dobrotu ďakovať a na Teba s láskou spomínať. Manželka Elena

ROZLÚČKA

s manželom a otcom

JÁNOM ZÁTROCHOM

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

15. 1. 1947 – 3. 3. 2017 z Hložian

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu UNION-MEDIC, s. s r. o., Nový Sad, Ul. arhimandrita Jovana Rajića číslo 2, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výroba (sekundárne balenie) farmaceutických výrobkov, v prízemí (v pivnici) stavebno-podnikateľskej budovy (objekt vyznačený číslom 1 v listine nehnuteľností), Ul. arhimandrita Jovana Rajića číslo 2, na katastrálnej parcele číslo 8987, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Prázdno je tam, kde znel Tvoj hlas, spomienka na Teba zostáva v nás. Márne Ťa naše oči všade hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Tvoja manželka a synovia Ján a Jaroslav s manželkami

POSLEDNÁ ROZLÚČKA so starkým

JÁNOM ZÁTROCHOM 15. 1. 1947 – 3. 3. 2017 z Hložian

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu N-COPY, s. s r. o., Nový Sad, Gavrila Principa číslo 22, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Zariadenie – Dielňa na repasovanie odpadových kaziet pre laserové tlačiarničky – Skladovanie a tretmán bezpečného odpadu, v Ul. Gavrila Principa číslo 22, na katastrálnej parcele číslo 7737/11, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Informačno-politický týždenník

Budeme si na Teba vždy spomínať. Nikdy na Teba nezabudneme. Tvoje vnúčatá:

Ján, Andrea, Tina a Irena

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs • OZNAMY •

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA s otcom a starkým

JÁNOM CHRŤANOM 22. 6. 1942 – 22. 2. 2017 z Kysáča

Utíchlo srdce, utíchol bôľ a hlas. Mal si rád život a všetkých nás. Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Syn Miloslav s manželkou Melániou a deťmi Martinom, Valentínou a Sandrou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s otcom, starkým a prastarkým

JÁNOM CHRŤANOM 22. 6. 1942 – 22. 2. 2017 z Kysáča

Čas plynie ako tichej rieky prúd, kto Ťa mal rád, nemôže zabudnúť. Tak ako voda svojím tokom plynie, krásna spomienka na Teba nikdy nepominie. Dcéra Mária Makanová s manželom a synmi Jaroslavom s manželkou, Miroslavom s manželkou a dcérou Lárou

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA s otcom a starkým

JÁNOM CHRŤANOM 22. 6. 1942 – 22. 2. 2017 z Kysáča

Nič už nie je tak, ako bolo predtým. Všade okolo chýba Tvoj hlas, mal si rád život, my Teba a Ty nás. Dcéra Elena Privizerová s manželom Štefanom a dcérami Lýdiou a Danielou

• OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SPOMIENKA

s manželom

JÁNOM ČERVENÝM

ADRIJANA ŽIHLAVSKÁ

1984 – 2006 – 2017 z Pivnice

Tichú a trvalú spomienku si na Teba navždy zachovávame. Rodičia Michal a Jarmila a sestra Sandra s rodinou

27. 1. 1947 – 1. 3. 2017 z Kulpína

Život vyhasol bez posledných slov rozlúčky. Osud bol krutý, žiaľ ešte väčší. Pusto a prázdno, ktoré zostalo po Tebe, nedá sa ničím nahradiť. Chýbajú mi Tvoje kroky, Tvoja pomoc a rada, Tvoja veľká láska a dobrota. Zarmútená manželka Zuzka

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s otcom

JÁNOM ČERVENÝM

27. 1. 1947 – 1. 3. 2017 z Kulpína

Utíchol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohol s nami žiť. Milovali sme Ťa, Ty si miloval nás, tú lásku v srdci nezničí ani čas. Dcéra Zuzana Činčuráková s manželom Zlatkom a vnúčatá Boris a Vaňa

SMUTNÁ ROZLÚČKA

1947 – 2017 z Kulpína

Kto zahladí smútok, čo nás tlačí, kto stíši srdce, čo je v plači? Kto zotrie slzy, čo tvárou tečú, kto zahojí rany, čo bolia a pečú? Dcéra Jaroslava Brtková s manželom Zoroslavom a vnúčatá Zoroslav a Aneta

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s dedom

so svatom

JÁNOM ČERVENÝM 1947 – 2017 z Kulpína

S láskou si na neho budú spomínať vnúčatá: Boris, Vaňa, Zoroslav a Aneta

S úctou si budeme spomínať. Svatovci Brtkovci

10 /4741/ 11. 3. 2017

Oznamy SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželom

s otcom a starkým

PAVLOM KOVÁČOM

ZUZANA SVETLÍKOVÁ

10. 7. 1926 – 9. 3. 2005 – 2017

14. 5. 1956 – 1. 3. 2017 z Báčskeho Petrovca

ADAM SVETLÍK

8. 10. 1920 – 18. 11. 1998 – 2017 z Aradáča

S večnou rozpomienkou na svojich rodičov a starých rodičov

Po krátkom čase bolesti odišiel si v tichom spánku do večnosti. Bol to osud alebo sila čo Tvoj život náhle ukrátila?!

Ich najmilší: syn Adam, dcéra Suzana a vnúčatá Peđo, Jaroslava a Ivana

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 12. marca 2017 uplynie rok, čo nás náhle a navždy opustila naša drahá mama, svokra a starká

Navždy zostaneš v našich srdciach.

Tichú a trvalú spomienku si zachováme a s úctou a láskou na Teba vždy spomínať budeme. Odpočívaj v pokoji. Sestra Mária s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

6. 10. 1946 – 7. 3. 2016 Ing. elektrotechniky

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 27. februára 2017 nás navždy opustil náš otec a apko

ZUZANA VOZÁROVÁ rod. Menďanová 1950 – 2015 – 2017

PAVEL VOZÁR

7. 1948 – 27. 2. 2017

z Kysáča

z Kovačice

www.hl.rs

14. 5. 1956 – 1. 3. 2017 z Báčskeho Petrovca

Brat Ján s manželkou

DUŠANA MARTINOVIĆA

Trvalú spomienku na ich lásku, dobrotu a starostlivosť si v srdci zachováva

PAVLOM KOVÁČOM

14. 5. 1956 – 1. 3. 2017 z Báčskeho Petrovca

na milovaných rodičov

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s mojím drahým bratom a ujom

PAVLOM KOVÁČOM

SMUTNÁ SPOMIENKA

dcéra Jasmina s manželom Ondrejom a deťmi Darkou a Andrejom

s bratom

Tvoji: dcéra, syn s manželkou, vnučka a vnukovia

rod. Šifelovú 6. 1948 – 30. 9. 2014

S úctou si na Teba bude spomínať

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

rod. Demrovská 6. 8. 1934 – 12. 3. 2016 – 2017 z Báčskeho Petrovca

MÁRIU MARTINOVIĆOVÚ

Utíchol Tvoj hlas, srdce prestalo biť, nebolo lieku, aby si mohol s nami žiť. Milovali sme Ťa, Ty si miloval nás, tú lásku v srdci nezničí ani čas.

Manželka Zuzana

ZUZANA KIŠGECIOVÁ

Už len kyticu kvetov z lásky na hrob Ti môžeme dať, za všetko dobré ďakovať a s láskou si na Teba spomínať.

14. 5. 1956 – 1. 3. 2017 z Petrovca

dcéra Anička

Informačno-politický týždenník

Zarmútení: syn Ján s manželkou Annou a deťmi Jánom a Jurajom a dcéra Mária Šmitová s manželom Pavlom a deťmi Pavlom a Marínou • OZNAMY •

POSLEDNÉ ZBOHOM

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

milovanej sestre

s otcom a starkým

KATARÍNE DEVIĆOVEJ

PAVLOM KOVÁČOM 14. 5. 1956 – 1. 3. 2017 z Báčskeho Petrovca

rod. Maglovskej 23. 3. 1944 – 1. 3. 2017 z Nového Sadu rodom z Kulpína

Zomrela si, sestra moja milá, v detstve sme spolu všeličo prežili. Teraz, keď nás rozlúčil života čas, s nádejou vo večnosť stretneme sa zas. S veľkým zármutkom a bôľom v srdci s Tebou sa lúči Tvoja sestra Anna Detková s rodinou

Utíchlo srdce, utíchol hlas, mal si rád život a všetkých nás. Bol to osud alebo sila, čo Tvoj život náhle ukrátila? Zavrel si oči, srdce prestalo biť, aj keď si tak veľmi chcel ešte žiť.

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA s milovanou

ANNOU BLAŽIĆOVOU rod. Zvarcovou 30. 11. 1939 – 5. 3. 2017

Spoločné chvíle a krásne spomienky navždy zostanú uchované v našich srdciach. Zarmútení:

dcéra Vesna, zať Thomas a vnúčatá Thomas, Stefanie, Paul, Michael, Stefan a Tobias

POSLEDNÝ POZDRAV svatovi

PAVLOVI KOVÁČOVI 14. 5. 1956 – 1. 3. 2017 z Petrovca

Tichú spomienku si na Teba zachovajú svatovci Fabokovci

POSLEDNÝ POZDRAV švagrovi

PAVLOVI KOVÁČOVI 14. 5. 1956 – 1. 3. 2017 z Petrovca

Na Tvoju lásku a starostlivosť nikdy nezabudnú Tvoji najmilší: Miroslava, Vladimír, Svetlana, Siniša a Boris

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo dvadsať rokov odvtedy, čo nás opustila naša

ANNA LABÁTOVÁ – FEKETEOVÁ

ANNA LUKÁČOVÁ

1950 – 1997 – 2017 z Báčskeho Petrovca

1942 – 2000 – 2017 z Báčskeho Petrovca Trvalú spomienku na ňu si zachovávajú

S láskou na Teba spomínajú:

Anna a Vladimír

SPOMIENKA

manžel, dcéra a syn s rodinami

POSLEDNÝ POZDRAV

Dňa 10. marca 2017 uplynulo dvadsať smutných rokov, čo nás navždy opustil náš milovaný manžel, otec a starý otec

nášmu otcovi, starému otcovi a prastarému otcovi

JÁN PLACHTINSKÝ

JÁNOVI JONÁŠOVI

1943 – 1997 – 2017 z Kulpína

29. 7. 1928 – 3. 3. 2017 z Kovačice

Spomienky zostanú navždy. Ján Širka s rodinou, Štefan Širka s rodinou, Anna Lomianska s rodinou a rodiny Gedeľovská a Bovdišová • OZNAMY •

Tichú a trvalú spomienku si naň zachovávajú Jeho najmilší

S úctou a láskou si na Teba budeme stále spomínať. Tvoji najmilší

10 /4741/ 11. 3. 2017

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 10. marca 19.30 K Medzinárodnému dňu žien 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 12. marca 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra Utorok 14. marca 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Agrosféra Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dúhovka. Vysielanie bude venované cirkevnému spevokolu v Kovačici, ktorý oslávil osemdesiat rokov pôsobenia. Spomienky na jeho začiatky, ako aj súčasný stav sprítomnia členovia a vedúci tohto najstaršieho spevokolu na tomto území. Agrosféra. Druhá časť nedeľného bloku bude upriamená na nadchádzajúcu jarnú sejbu, teda na to, ako sa poľnohospodári v našich prostrediach pripravujú na sejbu, čo a koľko budú siať. Bude sa hovoriť aj o dobytkárstve a vinohradníctve. Ako obvykle, nevystanú užitočné informácie pre poľnohospodárov.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 10. marca – Medzi náhrobnými kameňmi Sobota 11. marca – Admirál Pondelok 13. marca – Looper – Nájomný zabijak Utorok 14. marca – Magor v podnájme Streda 15. marca – Bratia Štvrtok 16. marca – Rysavá jalovica 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 12. marca 17.00 Film: Nosáčik 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Zafírovomodrá 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Rozhovor o výročnom zasadnutí hložianskych rybárov

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 12. marca 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Tradičné slovenské jedlá (Ženský spolok Kovačica) Literárno-poetický večierok Duša básnika Utorok 14. marca 16.00 Zima s knihou zavítala aj do Kovačickej obce Rozhovor s Alenou Heribanovou Jubilejná 60. čajanka v Kovačici Piatok 17. marca 16.00 Festival Letí pieseň, letí 2011 Film: Šerif za mrežami

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 10 RÁDIO PETROVEC

RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko niekdajšieho riaditeľa kulpínskej školy, ktorý bol aj riaditeľom petrovského gymnázia. Bol aktivistom v spoločenskom a kultúrnom živote, najmä v divadelníctve (1906 – 1959). autorka: ANNA potlesk BIČIAROVÁ

hore

evanjelický výrobky nástroj z pálenej na obvod vytváranie (skr.) hliny dlabanie

krátky humor

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. 1. časť

hŕba (hovor. expr.)

55 (rímskym)

meter

druh stavebného materiálu

7.00

Nedeľa 12. marca Repríza relácie Dobrý deň

Streda 15. marca 13.00 Dobrý deň, kolážová relácia

druh ubytovne

citoslovce západ

plemeno psa

6 (rím.)

odlišná, druhá

2. časť tajničky

veľryba (srb.)

vpíšte AS HL DU C L K ĽU Pančevo

bližšie (op.)

vpíšte PEČAĎ

2. a 3. samohl.

pokladnice (hov. zast.)

spojka

možno, azda TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

roztrhaná kniha (expr. zdrob.)

volt roh (zdrob.)

tajničky

TELEVÍZIA PANČEVO

alt

vrznutie

úplne AS HL DU presne ĽU podložka

kelvin vpíšte SLZ vpíšte ÍD

kreslením zobrazí jazda dolu

spojka

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 9 VODOROVNE: Belehrad, opera, ME, joga, peň, ocho, kar, VA, paril, a, polako, lietala, l, ome, S, žo, Milan, Ind, tata, ekipa, ah, NASA, oka TAJNIČKA: DEŇ ŽIEN

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 7 z čísla 7 Hlasu ľudu z 18. februára 2017 bolo: PAVOL HOROV. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: JURAJ LITAVSKÝ, Ul. Janka Čmelíka č. 98, 23 207 ARADÁČ. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

10 /4741/ 11. 3. 2017

Šport Bude lepšie s novým tímom? STAROPAZOVČANIA PRED JARNOU ODVETOU

Matej Bzovský

o vyzeralo ďaleko v tuhej zime, predsa len rýchlo prišlo. V sobotu staropazovská Jednota začne jarnú sezónu o body s Veternikom. V chudobnej jesennej časti z pätnástich zápasov Pazovčania získali len 23 bodov. Optimisti sľubujú, že jar bude úspešnejšia, lebo do mužstva prišlo až dvanásť posíl, ale o prípadnom titule v Jednote nemôžu ani len snívať. Veď Mladost má až pätnásťbodový náskok?! Mnohí mienia, že toto mužstvo treba chystať na nasledujúcu se-

Polet vzletnejší

tvrtého a piateho marca Kovačičania zohrali štvrtý a piaty priateľský zápas pred štartom jarnej časti šampionátu a zažili druhú a tretiu prehru. V Jabuke Jugoslavija vyhrala nad Sláviou 4 : 0 (0 : 0), kým Polet v Idvore porazil slávistov 3 : 0 (1 : 0). Sériu prípravných duelov skončili futbalisti z Kovačice bez remízy; dve víťazstvá, tri prehry. „Apelujem na fanúšikov Slávie, aby mali trpezlivosť, prídu aj výhry. Prvé víťazstvo po dvoch prehrách, ktoré nebolia, by malo prísť už na

povrchu urobili dve chyby, dostali sme dva rýchle a navyše lacné góly. Po dvoch ľahšie zranených hráčoch sme nemali ani vôľu hrať. Pripomínam, že sme odcestovali iba s dvoma náhradníkmi.“ SLÁVIA: Trbojević, Jovnáš, Ďuriš, Malinović, Zupković, D. Čížik, Ćirić, S. Karna, P. Čížik, I. Karna, Gigović, striedali brankár Králik a Đurić Keďže chceli vyhovieť žiadosti vedeniu Poleta, aby sa plánovaný zápas Slávie a Idvorčanov zohral v rodnej dedine Mihajla Pupina, fanúšikovia z Kovačice museli za dobrým futbalom vycestovať do susedstva. Tréner Miljković hodnotí zápas aj napriek prehre pozitívne. V Idvore najprv skúšal Gigović oblúčikom prekabátiť Pustinjakovića. Onedlho potom Pavel Čížik vypálil

diaľkový šíp, jeho bývalý spoluhráč z Doliny zázračne vyrazil z pravého horného rohu – do rohu. Vzápätí S. Karna trafil brvno. V 19. min. hostitelia sa ujali vedenia: po prízemnom centre Moldovana z ľavej strany presný bol nabiehajúci Stojković – 1 : 0. Vyrovnať mohol Gigović: len okamih sekundy chýbal, aby zachytil po prihrávke Válovca center Igora Karnu. Po zmene strán stredopoliar Poletu mieril z voľného kopu z dvadsiatich metrov presne: Trbojević sa stačil iba prstami dotknúť pozmetanej pavučiny brány Slávie – 2 : 0. Skóre uzavrel skúsený driblér Vukosavljev – prekľučkoval aj strážcu siete a mieril pre konečných 3 : 0. SLÁVIA: Trbojević, Jovnáš, Ďuriš, Malinović, Stojković, Válovec (Ćirić), S. Karna, P. Čížik (D. Čížik), I. Karna, Gigović (V. Dudáš), Đurić

zónu 2017/18, ale sa hneď vynára ďalšia otázka: Či títo hráči zostanú pokope? Bolo by dobre, keby stredný útočník Lazar Cvejić, ktorý hrával na Slovensku v mužstvách Podbrezová a Šamorín, zostal aj po skončení jari. A s ním aj ďalší nováčikovia: Nenad Matić (Voždovac), Marijan Filipović (Radnički Belehrad), Stefan Strelecká posila: Živković (Podunavac Lazar Cvejić Tišma Boľovce), Srđan (Jednota St. Pazova)

DVE PREHRY SLÁVISTOV, KTORÉ NEUSTAROSŤUJÚ

Ján Špringeľ

Žeželj (Radnički Nová Pazova), Stevan Radanović, Rade Pejić, Dušan Ivković, Aleksandar Bajić, Branimir Kostić (Inđija), Danilo Milenković (GSP Poštar Belehrad) a Blagoje Novaković (BASK Belehrad). V odbornom štábe je takmer všetko po starom. Milan Vujasin je prvým trénerom

už piatu sezónu bez viditeľných dobrých výsledkov. Jeho asistent je mladý odborník Vladimir Livaja (trénoval dorastencov), ktorý podľa prvých náznakov bude mať epizódnu úlohu, hoci skvalitňuje tréningový proces. Práve v odbornom štábe sa očakávali radikálnejšie zmeny, ale s „hluchými“ je ťažko sa rozprávať. Prípravné zápasy vari veľa nesľubujú. Obrana Jednoty na ôsmich zápasoch inkasovala až 18 gólov, chýba jej kvalitný stopér a viaceré pokusy s hráčmi na tomto poste sa zatiaľ nevydarili. Výsledky možno netreba vážnejšie pochopiť, ale sa nad nimi treba predsa zamyslieť. Jednota mala generálku minulú sobotu, keď porazila príliš slabého sriemskeho ligistu, Jadran Golubinci 4 : 0 (2 : 0), a o góly sa rozdelili Cvejić 2, Milenković a Pejić.

majstrovskom skrížení zbrane s Kozarou, kandidátom na postup do vyššej súťaže. Začali sme prípravy najmenej dva týždne neskoršie od plánovaného, neskoršie sme začali aj hľadať kvalitné posily. Hráči sa sťažujú na takzvané ťažké nohy, ale v tejto fáze príprav je to u všetkých tímov podobné,“ úprimný je tréner kovačického klubu Saša Miljković. Prvý polčas na meraní síl v Jabuke hrali slávisti podľa lodivoda na žiaducej úrovni: „Trávnik na ihrisku Jugoslavije je v katastrofálnom stave. Po prestávke moji zverenci vďaka nerovnému

PRED JARNÝM POKRAČOVANÍM V SOMBORSKEJ OBLASTNEJ LIGE

Obavy prítomné, ale... Samuel Medveď

nedeľu 12. marca 2017 pokračujú v jarnej súťaži aj futbalisti petrovskej Mladosti. V jeseň to bolo príma, lebo modrí z Vrbarovej neprehrali ani jeden zápas, a preto sú v čele ligovej tabuľky. Mladosť štartuje v Pivnici. Čo povedať? Určite ľahko nebude! Nebude ľahko ani v ostatných kolách, keďže má Mladosť v jarnej časti o jeden zápas za chotárom viac. Veľmi horúco bude už v 18. kole, keď Petrovčania

www.hl.rs

pocestujú do Báčskeho Brestovca. Tamojší BSK v jeseň ukázal veľmi kvalitnú hru v Petrovci, hoci „modrí“ zvíťazili 2 : 1. Uvidíme, ako to bude na hosťovaní. Mladosť bude hosťovať aj v Ruskom Kerestúre. Rusín vždy býval tvrdým súperom aj v priateľských zápasoch. A čo povedať o nedávnom superligistovi z Kuly? Hajduk, ktorý po rozpade začal od nuly, určite sa chce vrátiť do starých koľají. V prípravnom období Mladosť zohrala šesť zápasov. Tri remizovala

Informačno-politický týždenník

s Jedinstvom Rumenka, ŽSK Žabalj a Fruškogorski partizan Bukovac identickým výsledkom 1 : 1. Prehrala tiež tri zápasy, a to s novosadskou C. zvezdou 1 : 4, báčskotopolským TSC 1 : 3 a Omladincom Stepanovićevo 1 : 2. Ako vidieť, Mladosť nevyhrala ani jeden zápas?! Možno je to dobre, možno nie... Petrovský tím hrá očividne slabšie ako v minulom roku. Je to jasné mnohým. Videli sme to aj na poslednom zápase s Bukovčanmi, keď bol veľký „prievan“ v zadných radoch. Azda

bude chýbať Nemanja Kajtez. Veľa sa za posledný mesiac odohralo v klube. Na Slovensko nedávno zo súkromných dôvodov odišiel aj Pavel Ožvát. Tam na trojmesačnom pracovnom pobyte bol i brankár Igor Leňa. Klub opustil Milan Vlaisavljević. Ako posily sa v poslednej chvíli zjavili stredopoliar Marko Babić a útočník Nenad Kobilarov. Mal by tu byť aj nováčik z Podgorice Vukčević, ktorý hrá na poste stredného záložníka, ale naňho tréner Sladojević ešte nepočíta, keďže pre zranenie dlhšie abstinoval. Mnohí očakávajú dobrý výkon aj od mladého Kulpínčana Valentíka. Niektorí hráči Mladosti nie sú vo forme. Ale predsa treba m ať trpezlivosť a nezvoniť na poplach pred zápasom v Pivnici! • ŠPORT •

PRÍPRAVNÉ ZÁPASY HAJDUŠICKÝCH FUTBALISTOV

druhej strane vďaka chybe domáceho obrancu Gorana Stojkovského, ktorý sa zahrával pred vlastnou bránou, hostia v polovici a zaslúžene druhého polčasu vyhrali 3 : 1, prekonali Melicha, Hajdušičaa potom si do konca nia tentoraz zápasu vedeli zav kompletchovať náskok. nej zostave HA JDUŠIC A: Dávid Marko (v bielom drese) boli rovno- sa zotavil zo zranenia Melich, Folťan, cenným súĐukić, Maliar, M. perom. Dokonca možno povedať, že Mršić, Marko, Pomorišac, Petrović, v jednotlivých častiach zápasu, najmä Spasovski, A. Lipták, Janković; hrali v druhom polčase boli lepší a nebez- aj Z. Lipták, I. Mršić, Radović, Hrudpečnejší. Vytvorili si niekoľko výhľad- ka, G. Stojkovski, Barbulović ných príležitostí, ale ich zmrhali. Na Foto: V. Maliar

Očakávali silnejší Vršac HAJDUŠICA – VOJVODINA 0 : 1 (0 : 0) Vladimír Hudec

sobotu 4. marca 2017 Hajdušičania si v rámci príprav na nadchádzajúce majstrovstvá mali zmerať sily s mládežníckym celkom republikového ligistu Vršac. Vo vedení klubu očakávali silnú skúšku, avšak namiesto toho do Hajdušice prišlo mužstvo FK Radnički, ktoré v jesennej časti majstrovstiev v Druhej juhobanátskej lige – východnej skupine bolo posledné so šiestimi bodmi.

Hostia z Vršca počas zimnej prestávky nezískali lepšiu formu, a preto ani na tomto zápase neboli rovnocenným súperom domácim futbalistom, ktorí presvedčivo vyhrali 9 : 1. V nasledujúci deň Hajdušičania mali omnoho vážnejšiu skúšku. Na vlastnom ihrisku zohrali odvetný zápas s Vojvodinou zo Seleuša, ktorá jeseň v Prvej juhobanátskej lige ukončila na treťom mieste. Na rozdiel od zápasu pred dvoma týždňami, keď Seleušania boli omnoho lepší

NEPEKNÉ CHVÍLE NA KYSÁČSKOM IHRISKU

Hostia z Čeneja naháňali rozhodcu! TATRA – ŽELEZNIČAR 1 : 0 (0 : 0) Pavel Pálik

inulý víkend Tatra zohrala dva prípravné zápasy. V sobotu Kysáčania porazili Čenej výsledkom 5 : 1 (3 : 0). Domáci mali počas celého zápasu prevahu, ktorú korunovali piatimi gólmi. Strelci boli Pekić 2, Stakić, Tomljanović a Daniel Ožvát pre Tatru, resp. Milošev pre Čenej. V 75. min. rozhodca Artić z Nového Sadu prerušil zápas, lebo

ho hosťujúci hráči začali naháňať po ihrisku, keďže si mysleli, že im nesprávne prerušil útok pre údajné postavenie mimo hry?! V nedeľu v Kysáči hosťoval novosadský Železničar. Obe mužstvá hrali rýchlo, tvrdo a technicky na pozoruhodnej úrovni. Novosadčania sa bránili a zo zriedkavých protiútokov sa pokúsili niečo urobiť. Preto sa domácim ťažko hralo, mali určitú prevahu, ale nie aj mnoho šancí, ktoré

k tomu nevedeli využiť. V 19. min. Ćuk hlavou z piatich metrov trafil žrď. Konečne v 49. min. rýchly protiútok Stakić skončil efektným, zistilo sa i víťazným gólom. Vo finiši domáci nevyužili ešte tri pekné príležitosti, kým sa Novosadčania do pravej šance takmer ani nedostali. Predsa tréneri Mišković (Tatra) a Ćetković (Železničar) môžu byť spokojní s výkonom svojich futbalistov. Zápas sledovalo asi 100 divákov a viedol ho Novosadčan Artić.

V PIVNICI SA RADOVALI HOSTIA

V SÚBOJI LALIŤANOV A SELENČANOV

SLÁVIA – KULA 0 : 1 (0 : 0)

PANÓNIA – KRIVÁŇ 1 : 1 (0 : 0)

Ján Šuster

Juraj Pucovský

TATRA: Subašić, Srnka, Ábelovský, Petrović, Dražić, Stakić, Mihajlović, Ćuk, Tomljanović, Vasiljev, Petrović a hrali aj: Munjas, Funtík, Daniel Ožvát, Jambrich, Martinko, Misini, Surový, Melich, Vučković V stredu Tatra mala naplánovanú odvetu so Sutjeskou v Báčskom Dobrom Polji, v sobotu hrá doma s novosadským FK Centar a v nedeľu do Kysáča pricestuje RFK Nový Sad.

Na záver prehra Remíza v odvete

kolo 100 divákov v Pivnici sledovalo posledný prípravný zápas Slávie. Obe mužstvá podali dobrý výkon. Na konci sa radovali hostia z Kuly, ktorí dosiahli víťazný gól vo finiši zápasu. Tréner domácich Mladen Prole vyskúšal všetkých hráčov, ktorí prišli na ihrisko. V prvom polčase sa hralo omnoho lepšie, keď bolo viac striel na bránu, dobrých zákrokov brankárov, veľký počet šancí... Hostia mali veľké šťastie, keď J. Žigmund loboval brankára, no lopta sa odrazila od žrde. V druhom polčase hostia mali viac z hry. SLÁVIA: Brňa, Vlad. Kuchta, Benka, Záskalický, M. Žigmund, Tešanović, Kojičić, Petrović, J. Žigmund, Drinčić, Novićević a v druhom polčase hrali: Šuster, Kotiv, Čolović, Vlast. Kuchta, Babić, Milec Zápas dorastencov: Slávia – Krila Krajine Báčska Palanka 0 : 6. Program 16. kola Somborskej oblastnej ligy, v nedeľu 12. marca o 14.30 hodine: Hercegovac – Törekvés, Budućnost – Polet, Borac – Šikara, BSK – Mladost (K), ŽAK – Lipar, Slávia – Mladosť (P), Krila Krajine – Rusín. • ŠPORT •

alitskí a selenčskí futbalisti aj v tomto prípravnom období zohrali dva priateľské zápasy. Prvý v Selenči sa skončil presvedčivým víťazstvom domáceho Kriváňa 4 : 0 (2 : 0), keď sa o góly rozdelili Spasić, Kutenič, Salijević a Krajinović. Obe mužstvá nevyužili ešte niekoľko núkajúcich sa príležitostí. Odveta bola minulú nedeľu v Laliti. Zápas sa hral v chladnom a sychravom počasí pred malým počtom divákov. Prvý polčas sa skončil nerozhodne 0 : 0. Po obrátke každé mužstvo raz prekonalo brankárov Valenta a Naďa. Selenčania otvorili skóre zápasu gólom Sklabinského v 60. min. a vyrovnal v 72. min. kapitán domácich Lazić z jedenástky, ktorú hostia zavinili nad jediným nováčikom v radoch Panónie Ivanom Mogušom. PANÓNIA: Valent, M. Obradov (Ďurčian-

sky), Lj. Dobrić, Stolić (Šipka), Lazić (A. Popović), Stojanović, A. O bradov, Strelec pre Kriváň: Šinkarčuk (Z. Andrej Sklabinský Dobrić), Majera (vpredu s loptou) (Stoisavljević), Turčan, Terek (Moguš) KRIVÁŇ: Kocić (Naď), A. Strehársky, Lipták, Lučar, Deljanin, Nikić, Gašparovský, Kutenič, Pavlov (Kocić), Sklabinský, Kočonda Laliťanom toto boli dosiaľ jediné dva prípravné zápasy. Selenčania okrem duelov s Panóniou remizovali so Sláviou v Pivnici 3 : 3, kým prehrali doma s deronjským Omladincom 2 : 3 a na hosťovaní v Tovariševe s domácou Vojvodinou 2 : 4. Mužstvo Panónie tretí prípravný zápas bude hrať v nedeľu v dedine Telečka s rovnomenným domácim mužstvom.

10 /4741/ 11. 3. 2017

Šport ZASADALO ZHROMAŽDENIE ŠACHISTOV KULPÍNA

Bez zmeny vedenia Katarína Gažová

ýročné zasadnutie Šachového klubu Kulpín bolo zároveň aj volebné. Na ďalšie dvojročné obdobie predsedom zostal Dušan Vida, tajomníkom Radoslav Kolarski a pokladníkom Ján Zelenák. Správna a Dozorná rada klubu zostali tiež v doterajšom zložení. Do miestností základnej školy v sobotu 4. marca 2017 prišiel menší počet šachistov, ale i hostia z Kulpína, Petrovca a Maglića. Keď hodnotil vlaňajšiu prácu, predseda ŠK Kulpín Dušan Vida spomenul rôzne súťaže, v ktorých účinkovali

členovia klubu. Pripomenul aj prácu s deťmi, čím si klub spĺňa jedno zo základných zameraní: prípravu mladých kádrov, ktoré zaručujú obstátie ŠK Kulpín. Dospelí šachisti hrali v 1. kole pohárovej súťaže v Kulpíne, keď podľahli ŠK Zmajevo, ktorý postúpil ďalej. V Medziobecnej lige Vrbas – Báčsky Petrovec – Báč – Báčska Palanka súťažilo osem klubov a Kulpín skončil na treťom mieste. Kulpín sa tiež zúčastnil na viacerých turnajoch doma a mimo svojho prostredia, v Hložanoch a Báčskom Petrovci. Počas Predslávnosťových dní v Kulpíne vlani ŠK Kulpín zorganizoval úspešný

NA KONCI PRÍPRAVNÉHO OBDOBIA V PADINE

Dolina očakáva lepšiu jar Ján Bokor

adinská Dolina, ktorá zimuje na poslednom mieste Vojvodinskej ligy – východnej skupiny bez jediného bodu na konte, počas zimného obdobia urobila kádrové zmeny, ktoré by jej mali priniesť lepšie výsledky. Nový tréner Nikola Marjanović je spokojný s tým, čo sa v prípravách urobilo, a verí, že hráči splnia jeho úlohy. Keďže pomocný tréner Ján Šuľa nečakane odišiel z klubu, vedenie na jeho miesto vymenovalo Pavla Brezníka, ktorý má na starosti i mladšie kategórie hráčov. Dvaja tréneri zatiaľ dobre spolupracujú. Nedostatok peňazí podmienil, aby cezpoľní hráči trénovali v Belehrade a domáci na ihrisku v Padine. Hráči zo strany prichádzali na zápasy počas víkendu a domáci hrali tie stredtýždňa. Či sa tento pokus šetrenia peňazí oplatí, uvidíme počas majstrovstiev. DOLINA – JEDINSTVO 1 : 3 (1 : 2) Na tomto stredajšom zápase hrali prevažne domáci hráči. Mladí futbalisti Doliny ešte raz zaplatili daň vlastnej neskúsenosti a zápas s tímom z Kačareva prehrali.

www.hl.rs

Domáci prostredníctvom Matuľu strelili prvý gól. Skúsení hostia využili chyby domácich a gólmi Atanasova, Okuku a Basarića obrátili výsledok. DOLINA: Trkulja (Holík), D. Labát, Kutálek, Bančov, Durgala, Koreň, Hlavča, Ugrenović, Ilić, Milićev, Matuľa; striedali Plvan, Paul BORAC – DOLINA 1 : 1 (1 : 0) Generálka Doliny na hosťovaní v Starčeve sa vydarila. Dolina viac ukázala od hostiteľov. Hostia mali územnú prevahu, vytvárali si šance, ale na prestávku sa odišlo s náskokom Borca. Výsledok dobrého zápasu uzavrel Mihajlović. DOLINA: Trkulja, Važić, Koreň, Kevdžija, Cvetanović, Mihajlović, Bančov, Anđelić, Matuľa, M. Rudić, S. Rudić; hrali aj: Milićev, Ugrenović, Durgala Predseda Doliny Ondrej Sabo povedal, že prípravy prebiehali podľa plánu, snažili sa urobiť všetko s cieľom, aby jar bola lepšia a úspešnejšia od jesene. Dolina prvý jarný zápas o body zohrá v nedeľu doma so Slobodou z dediny Novi Kozarci. Kovačičania uvítajú Kozaru B. V. Selo.

Informačno-politický týždenník

Na mladých svet zostáva: členovia Šachovej sekcie ŠK Kulpín

medziobecný turnaj. Do konca roka bol ešte celý rad súťaží. Vedúci Šachovej sekcie ŠK Kulpín Radoslav Kolarski podal správu o práci a súťažiach mladých šachistov. Do sekcie sa prihlásilo vlani vyše dvadsať žiakov všetkých ročníkov Základnej školy Jána Amosa Komenského v Kulpíne. Aktívne pracovalo pätnásť žiakov, ktorí sa zúčastnili na početných šachových turnajoch a súťažiach: Svätosávskom šachovom turnaji v Kulpíne, obecnom šachovom turnaji v Maglići, šachovom turnaji pre žiakov základných škôl v Petrovci, skupinovej regionálnej

šachovej súťaži v Kaći a rade ďalších. Mladí kulpínski šachisti dosahovali pekné výsledky. Klub vlani hospodáril pozitívne, čo bolo počuť z finančnej správy, ktorú prečítal predseda. Správy a plány práce schválili. V diskusii prácu klubu pochválil aj predseda Športového zväzu Obce B. Petrovec Siniša Stanivuk. Predseda D. Vida hovoril aj o novelizácii štatútu klubu, ktorý zosúladili s novým Zákonom o športe. Po zasadnutí a spoločnej večeri nasledoval rýchloťahový šachový turnaj.

SLÁVNOSTNÉ PRIJATIE VOLEJBALISTIEK JEDNOTY. Predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović v stredu 1. marca 2017 v budove ZO usporiadal slávnostné prijatie pre volejbalistky tamojšej Jednoty – víťazky 51. súťaže o Pohár Srbska a ešte raz im zagratuloval k veľkému triumfu 19. februára (na snímke). Podľa slov Radinovića toto je najväčší úspech jedného športového kolektívu z územia Staropazovskej obce. Zároveň hráčkam Jednoty, členom odborného štábu a trénerovi Jovovi Cakovićovi odovzdal darčeky. Staropazovské zlaté volejbalistky dostali retiazky a náušnice, čo ich nesmierne potešilo. V mene družstva Jednoty sa poďakoval predseda Bogdan Mamuzić a o. i. povedal, že Obec Stará Pazova patrí medzi tie lokálne samosprávy, ktoré venujú veľkú pozornosť a podporujú nielen volejbal, ale šport vcelku. Slávnostného prijatia sa zúčastnili aj Velibor Katić, náčelník Oddelenia pre šport a mládež, a Goran Jović, predseda ZO Stará Pazova. A. Lš. • ŠPORT •

VÝROČNÉ ZASADNUTIE FK BUDÚCNOSŤ

Športový areál hrdosťou Hložian tich klubov obsadili šieste miesto. Tých najmladších utbalový klub hložianskej futbalistov, zapojených do Budúcnosti má za sebou je- Báčskopalanskej ligy, veden z najúspešnejších rokov die niekdajší brankár Ján v 90-ročných dejinách, ktoré si pri- Hrubík. Mladšia skupina pomenuli práve vlani. Kvitovali to (ročníky 2007, 2008, 2009) dvadsiati členovia klubu (z celkove šesť zápasov vyhrala, jeden 33 so zaplateným členským) a ich remizovala a sedem prehrahostia na výročnom zasadnutí la. Staršia skupina (ročníky 28. februára 2017 v hložianskej 2004, 2005, 2006) jeden zápas vyhrala, dva remizovala kaviarni Pod lipami. Po prívete predsedu Budúcnosti a šesť prehrala. Druhý hložiansky klub Ondreja Korčoka o minuloročnej činnosti hovoril tajomník Sta- Jednota pod vedením tré- Jesenné zápasy fanúšikovia Budúcnosti nislav Srnka. Najprv pripomenul, nera Michala Koruniaka sledovali z novej tribúny že Budúcnosť majstrovskú sezónu v sezóne 2015/16 obsadil 2015/16 v Novosadsko-sriemskej druhé miesto v MOL Báčska Pa- nezanikla a aký bude jej osud, lige skončila na štvrtom mieste so lanka – druhej triedy, ale novú ukáže čas. Veteráni Budúcnosti 43 bodmi. Jeseň v novoutvorenej súťaž v jeseň z viacerých dôvo- boli menej aktívni ako v predVojvodinskej lige – severnej skupi- dov nezačal! Jednota formálne chádzajúcich rokoch, trénovali, zriedkavejšie hrali zápasy a v máji ne pre zverencov trétretíkrát uhostili starých pánov nera Sinišu Stanivuka z Ostrova pri Piešťanoch. bola ešte úspešnejVlaňajší rok zostane pamätný šia, lebo zakotvili na zvlášť podľa toho, že vedľa krásne druhom mieste s päťupraveného trávnika dokončili bodovým mankom výstavbu športovej haly, nových za vedúcim FK Bečej šatní a tribúny pre divákov. Vytvo1918. V pohárovej rili sa tak lepšie podmienky aj pre súťaži na území FZ prácu FK Budúcnosť. Sombor hložianske Účtovník Juraj Takáč podal fimužstvo v semifinále nančnú správu, z ktorej vidno, vyradil FK Stanišić. že klub mal vlani príjmy v sume Paralelne s prvým 1 194 758 dinárov, z čoho Obec mužstvom hrali aj Báčsky Petrovec poskytla z rozmladší dorastenci a počtu 940 738 dinárov a takmer pod vedením Zora255 000 dinárov zabezpečili dobna Rodića v Mestskej rodinci. Výdavky boli 1 241 768 lige Nového Sadu Z tréningu najmladších hráčov dinárov, takže strata činí 47 010 pod dozorom Jána Hrubíka v konkurencii desiaJuraj Pucovský

V NEDEĽU V HLOŽANOCH HOSŤUJE BEČEJ

Prípravy sľubujú veľa... BUDÚCNOSŤ – SOFEX 2 : 1 (1 : 1) Ján Murtin

generálke pred pokračovaním majstrovstiev Hložančania ukázali, že sú pripravení na jarné vzrušujúce zápasy. S veľkým nasadením sa pustili súperi do seba, akoby šlo o život a nie priateľský zápas. V 4. min. Ilić zmeškal na center Adámeka a v 6. min. Đurikin bravúrne kryl strelu Sekulića. V 11. min. v súboji strážcu siete Sofexa • ŠPORT •

a Sekulića víťazom bol hráč domácich, ktorý parádnym oblúčikom matoval Futočana – 1 : 0. Domáci aj v pokračovaní tlačili hostí, Živojinov trafil ľavú žrď, Ilić dvakrát mieril tesne vedľa brány... V 34. min. po chybe obrancov domácich hostia vyrovnali na 1 : 1. Do konca polčasu Sekulić dvakrát nastrelil brvno. V druhom polčase hostia ešte väčšmi priostrili hru, čo im neistý rozhodca Batez toleroval a zner-

vózňoval asi 150 divákov. Skvelý brankár Đurikin v pokračovaní zlikvidoval strely Adámeka, Sekulića, Ćetkovića... Na opačnej strane aj Čobrda v 76. min. vyrazil na roh strelu Čilića hlavou zblízka. V 80. min. obranca Sofexu brutálne zastavil prienik Sekulića v trestnom území a správne nariadenú jedenástku premenil Malidžan – 2 : 1. BUDÚCNOSŤ: Kosturanov, Latinović, Štefek, Ćetković, Dorić, Ardalić, Adámek, Janić, Ilić, Ži-

dinárov. Správu o práci, finančnú správu v roku 2016, plán práce a finančný plán na rok 2017 (plánujú sa príjmy v sume 3 500 000 dinárov), členovia klubu jednoznačne schválili. Podporili aj rozhodnutie o zladení Štatútu FK Budúcnosť s novým Zákonom o športe. Na zasadnutí sa krátko prihovoril námestník predsedu Obce Báčsky Petrovec pre šport a spoločenské činnosti Srđan Stojanović zdôrazniac, že v roku 2017 nie sú zmenšené prostriedky pre športové aktivity. Povedal, že budú podporovať dobre organizované športové kluby, ktoré pracujú aj s mladšími kategóriami športovcov a pritom dosahujú dobré výsledky. Predsedu Rady Miestneho spoločenstva Hložany Jána Bohuša znovu potešila skutočnosť, že všetky hložianske združenia a spolky dobre navzájom spolupracujú, čo sa prejavilo aj počas výstavby športového areálu, na ktorý Hložančania môžu byť právom hrdí. Konštatoval, že sa v správe o činnosti dosť skromne povedalo o 90. výročí pôsobenia FK Budúcnosť. Zároveň navrhol vedeniu klubu, aby kontaktovalo so školou Jozefa Marčoka Dragutina, lebo sú žiaci, ktorých je, žiaľ, neustále menej i v Hložanoch, budúcnosťou FK Budúcnosť. vojinov, Sekulić; striedali Čobrda, Rodić, Galonja, Fábry, Malidžan Výsledky kontrolných zápasov Budúcnosti sú viac než sľubné, lebo i minulý týždeň Hložančania najprv rozdrvili Jedinstvo Rumenka 9 : 0 (4 : 0), gólmi Sekulića 3, Petrovića 2, Krstića 2, Ardalića a Živojinova, a potom gólom Sekulića porazili ČSK Pivara 1 : 0. Tréner Siniša Stanivuk ladil formu pre nedeľné derby majstrovstiev s lídrom Bečejom 1918 o 14.30 hodine, no uvidíme, ako to všetko dopadne do konca majstrovstiev. Starší fanúšikovia Budúcnosti zo skúsenosti hovoria, že keď boli úspešné výsledky v prípravách, v boji o body sa mužstvu nedarilo. Kiežby tentoraz nemali pravdu!

10 /4741/ 11. 3. 2017

Šport PRVÁ LIGA SRBSKA

Lepšie vrabec v hrsti... ODŽACI – OFK BELEHRAD 0 : 0

Juraj Pucovský

ni čierne mračná, náhly, veľký pokles teploty a chladný dáždik takmer počas celého zápasu neodradili takmer 800 divákov, aby obsadili nové tribúny Mestského štadióna v Odžakoch. Derby predposledného a posledného mužstva v tabuľke neprinieslo očakávaný, dobrý futbal. Obe mužstvá hrali obozretne, strážili predovšetkým svoju bránu a menej mysleli o tom, ako dať gól. Hrali tak, aby neprehrali zápas, držiac sa toho známeho: lepšie vrabec v hrsti... Kedysi známe a kvalitné mužstvo z belehradskej Karaburmy prvé pohrozilo prostredníctvom Zlatkovića, ale sa Kronić nedal prekvapiť. Domáci opätovali dvoma akciami, no Tutnjević nebol presný zo štrnástich metrov, a potom brankár Vukliš bol rýchlejší od kapitána Đorovića. Aj v druhom polčase prví pohrozili „romantici“, no Gojkov v 57. min. zo sľubnej pozície zboku netrafil loptou ani len na bránu. Druhý pokus Tutnjevića tiež nepriniesol ovocie. V 66. min. už dobre uzimení diváci videli najkrajší okamih na zápase. Náhradník Vujović ostro vypálil z ľavej

Náhradník Vladimir Vujović (druhý zľava v červenom) presne namieril v 66. min., ale brankár Goran Vukliš parádne vyboxoval loptu nad brvno

strany z vyše dvadsiatich metrov, ale Vukliš atraktívne vyboxoval loptu z horného rohu. V poslednej štvrťhodine na nerovný trávnik tréner hostí Ljubiša Stamenković poslal aj svojich dvoch hráčov najzvučnejších mien, Mrdakovića a Luku, ale k zmene výsledku neprišlo. Bezgólová remíza neuspokojila ani jedno mužstvo, ale konkurentov o zostup akiste, lebo tak Odžačania, ako aj Belehradčania nedosiahli posun v tabuľke.

DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

ODŽACI: Kronić, Svitić, Ponjević, Perišić, Mudreša, Tiodorović, Tutnjević, Stanković, Galić (Matijašević), Jović (Matijević), Đorović (Vujović) Výsledky 16. kola: BSK – Sinđelić 1 : 1, Budućnost – Kolubara 0 : 0, Odžaci – OFK Belehrad 0 : 0, Radnički – Jagodina 0 : 1, Inđija – ČSK Pivara 0 : 0, Proleter – Dinamo 1 : 2, Sloboda – Mačva 1 : 1, Zemun – Bežanija 1 : 1.

VEĽKÉ ZMENY V ŠÍDSKOM FK RADNIČKI

Kulpínčania tretí Nový tréner Nikola Bala VK KULPÍN – VK ŠÍD 3 : 0

Katarína Gažová

ďaka presvedčivej výhre nad Šíďanmi volejbalisti Kulpína sa ocitli na tretej priečke tabuľky. Od začiatku zápasu domáci hrali zodpovedne, dobre a obetavo. Potešili tak svojich početných fanúšikov na tribúne. Tréner mužstva Ján Lačok umožnil každému hráčovi ukázať svoje hráčske kvality. Výsledky jednotlivých setov: 25 : 17, 25 : 17 a 25 : 21. VK KULPÍN: Relota, Lekár, Petrović, Stančul, Babić, Benka, Stojanović, Zima, Zavaroš, Ćirić Na nasledujúci víkend VK Kulpín hosťuje vo Vršci, kde si sily zmeria s vedúcim VK Banat. Kulpínčania budú mať možnosť zahrať si volejbal v prekrásnej hale Milenijum. Výsledky 17. kola: Mladost (NP) – Hercegovina 3 : 2, Dunav

www.hl.rs

volej – Mladost (T) 3 : 1, Kulpín – Šíd 3 : 0, Vojvodina NS seme 2 – Banat 0 : 3, Proleter – Sombor 3 : 0, Kikinda – Botafogo 0 : 3.

Banat Dunav volej Kulpín Hercegovina Šíd Vojvodina Proleter Mladost (NP) Sombor Mladost (T) Botafogo Kikinda

17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17

17 13 10 9 9 8 8 7 7 7 5 2

0 4 7 8 8 9 9 10 10 10 12 15

51 : 8 41 : 23 34 : 30 36 : 31 36 : 30 36 : 33 35 : 36 32 : 36 27 : 36 28 : 40 23 : 43 14 : 47

Informačno-politický týždenník

47 37 27 29 28 26 26 22 21 18 13 9

Lazar Pavković

arnú časť majstrovstiev v Srbskej lige – skupina Vojvodina šídsky FK Radnički začína s novým tímom. Vedenie klubu v čele s predsedom Milomirom Uglješićom v zimnej prestávke nechcelo len doplniť svoje rady, ale priviedlo kompletný tím. Medzi nováčikmi je iste najznámejší brankár Srđan Žakula z novosadskej Vojvodiny. Okrem neho prišli aj: Marko Radić (BASK Belehrad), Marko Labović (Odžaci), Vladimir Pajković (Avala Belehrad), Miloš Mačužić (Hajduk Belehrad), Milivoje Mušikić (OFK Bačka Báčska Palanka), Darko Boričić (Dragačevo Guča), Nemanja Draganović (Sremac Vojka) a Ivan Gluhović (Donji Srem Pećinci). V čele odborného štábu je i nový tréner Nikola Bala. Tento kedysi dobrý kanonier

ako tréner postúpil s bijeljinským Radnikom do Premijer ligy BaH, viedol fočanskú Sutjesku, pracoval aj v padinskej Doline. Šíďania jesennú časť majstrovstiev skončili na poslednom mieste s jedenástimi bodmi, koľko má aj predposledná novosadská C. zvezda, a preto nový tím Radničkého očakáva neľahká úloha v boji o záchranu. V prípravnom období šídski futbalisti zohrali šesť zápasov; porazili Hajduk Divoš 2 : 0, Sloven Ruma 2 : 1, remizovali s OFK Belehrad 0 : 0, Drinou Zvornik 2 : 2, Sinđelićom Gibarac 1 : 1 a prehrali s borčanským BSK 0 : 2. Tréner Bala vyskúšal všetkých hráčov, ktorí sa uchádzajú o dres prvej jedenástky, a Šíďania od zápasu s Bačkou v Subotici začínajú boj o záchranu v tomto stupni súťaže. • ŠPORT •

Z tlačenice sa zrodila nula: Odžaci – OFK Belehrad 0 : 0

Hložianska Budúcnosť sa pokúsi zastaviť Bečej...

FUTBALOVÁ JAR SA ROZBIEHA

Každý za svojím cieľom Juraj Pucovský

rípravy väčšiny mužstiev z našich dedín a miest, ktoré tejto zimy sťažovali nízke teploty a hodne snehu, sú skončené, alebo finišujú. Po Superlige Srbska a Prvej lige Srbska boj o body v jarnej odvete sa tohto víkendu začne aj vo viacerých nižších súťažiach. Vari najzaujímavejšie pre našich milovníkov futbalu bude v Hložanoch, kde sa stretnú dve najlepšie mužstvá jesene vo Vojvodinskej lige – severnej skupine. Domáca Budúcnosť uvíta veľmi posilnený Bečej a pokúsi sa ho druhý raz v sezóne poraziť. Staropazovská Jednota vo Vojvodinskej lige – južnej skupine uhostí Veternik, ale zverenci trénera Milana Vujasina nemôžu rozmýšľať o postupe, lebo vedúca Mladost Bački Jarak má veľký bodový náskok. V tej istej spoločnosti erdevícka Sloga pocestuje do Nového Sadu na súboj s domácim Borcom. Napokon do tretice v tomto istom stupni súťaže, ale vo Vojvodinskej lige – východnej skupine, padinská Dolina takmer s úplne novým tímom a novým trénerom Nikolom

Kovačičan Vlastislav Dudáš (vpravo) sa vrátil na trávnik

Marjanovićom jar odštartuje od nuly, lebo v jeseni všetkých pätnásť zápasov prehrala?! Ťažká úloha očakáva aj kovačickú Sláviu tiež s novým trénerom Sašom Miljkovićom a viacerými nováčikmi, lebo majstrovskú odvetu dočkala na predposlednom mieste so štrnástimi bodmi. Dolina v nedeľu uhostí Slobodu z dediny Novi Kozarci, kým do Kovačice pricestuje jesenný vicemajster, Kozara Banatsko Novo Selo. Futbalová jar sa v nedeľu začína aj v Somborskej oblastnej lige. Pozornosť upúta predovšetkým derby domácej Slávie a petrovskej Mladosti na ihrisku v Pivnici, kde sa očakáva veľký počet divákov v hľadisku. Podľa správ, ktoré máme, jesenný majster z Vrbary v prípravnom období nevyhral ani jeden zápas, trikrát remizoval a rovno toľko zápasov prehral. To však nemusí nič znamenať, keď začnú boje o body... Ostatné mužstvá finišujú prípravy, odhodlané v jarnej odvete úspešne vykročiť za svojím cieľom. Snímky: autor, J. Bokor, P. Pálik, J. Špringeľ

Z jesenného zápasu vo Vrbare Mladosť – Slávia 3 : 2

Podali pekný výkon: Dolina – Unirea 2 : 1

Pred bránou novosadského Železničara na zápase s Tatrou v Kysáči – 1 : 0

Lalitská Panónia a selenčský Kriváň začnú jarné majstrovstvá neskoršie

Čítajte Hlas ľudu!

Ročné predplatné:

Polročné predplatné:

2.600,00 din.

1.300,00 din.

Noviny si môžete objednať prostredníctvom:    

webovej stránky www.hl.rs/objednavka/ mailovej adresy nvuhlasludu@hl.rs telefónneho čísla 021 47 20 840 kolportérov

Aj v roku 2017 Hlas ľudu informuje o vás a vás.