Hlas 10 2018 by NVU Hlas ľudu

Uznanie maliarovi Bačúrovi Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 75 | 10. 3. 2018 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4793/



Z obsahu

10. 3. 2018 | 10 /4793/

Posledný raz terajší členovia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny hlasovali zdvihnutím rúk – na 18. schôdzi 3. marca v Novom Sade. Prípadné schôdze NRSNM po októbrové voľby národnostných rád budú – telefonické. Uzavreli aj, že odteraz Slovenské národné slávnosti v Petrovci sa budú konať počas druhého augustového víkendu. J. Bartoš

Pri dobrej nálade, mysli a dobrodružnej tradičnej zábave pod názvom Čajanka sa stretli Kovačičanky, ich priateľky a hostia z okolitých banátskych prostredí v sobotu 3. marca v Kovačici. A. Chalupová

Uzávierka čísla: 7. 3. 2018

Tri podujatia súbežne prebiehajú v druhej polovici týždňa v hale Master, aule a Kongresovom stredisku Novosadského veľtrhu: Medzinárodný veľtrh kníh, Medzinárodná výstava umenia Art expo, ako i Veľtrh vzdelávania Smerovky. Na snímke je záber z tlačovky k uvedeným trom podujatiam. O. Filip

S cieľom zviditeľniť pôsobenie Múzea vojvodinských Slovákov podľa pokynov riaditeľky Anny Séčovej-Pintírovej nedávno začali prezentovať jednotlivé exponáty zo svojho fondu prostredníctvom sociálnej siete. Je tam aj tento mužský kabátik s inventúrnym číslom 5. A. Francistyová

O tom, ako sa pracovalo v Kultúrnoumeleckom spolku Petrovská družina v Báčskom Petrovci vlani a čo budú robiť tohto roku, hovorilo sa v nedeľu 4. marca na výročnom zasadnutí. J. Čiep

Editoriál

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Belehrad a Bratislava U ž starí Rimania vedeli, že časy sa menia a my v nich. Aj že každá doba akosi zákonite so sebou nesie zmeny a skúšky, na ktoré treba primerane a včas reagovať, hľadať na ne tie pravé odpovede a východiská, vyvodzovať z nich závery a ponaučenia, prispôsobovať sa daným okolnostiam a pomerom. Platí to dodnes, aj v diplomacii. Práve preto je dobre, keď sú jednotlivé dni naplnené aj osožnými medzištátnymi stretnutiami a rokovaniami, dialógom na vysokej úrovni medzi poprednými predstaviteľmi nadštandardne a historicky priateľských krajín, akými sú konkrétne Srbsko a Slovensko. Do kategórie uvedených dní a dianí jednoznačne patria aj pondelok popoludní a utorok predpoludním, keď na návšteve Srbska v čele slovenskej delegácie pobudol úradujúci minister zahraničných vecí a štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (MZVaEZ SR) Ivan Korčok. Za necelých dvadsaťštyri hodín, v rámci veľmi intenzívneho pobytu a programu u nás – súbežne aj zájazdu do krajín západného Balkánu, v rámci ktorého po Srbsku navštívil aj Albánsko – v Belehrade mal celý rad stretnutí: pracovné rokovania s prvým podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí Ivicom Dačićom, s predsedníčkou vlády Srbska Anou Brnabićovou, s predsedom Výboru Národného zhromaždenia Srbska (NZS) pre eurointegráciu Nenadom Čankom a predsedom Výboru NZS pre zahraničnú politiku Žarkom Obradovićom, s predstaviteľmi mimovládnych organizácií, s ministerkou pre európsku integráciu Jadrankou Joksimovićovou, s ktorou v utorok podpísal i Memorandum o porozumení medzi MZVaEZ SR a MEI. V pondelok podvečer sa na Zastupiteľskom úrade SR v Novom Belehrade konala i slávnostná udalosť, priamo sa týkajúca nás krajanov. Totiž popredný diplomat a hosť zo Slovenska Ivan Korčok odovzdal Striebornú plaketu MZVaEZ SR insitnému umelcovi Jánovi Bačúrovi za celoživotné dielo a pri príležitosti jeho nie tak dávno oslávenej životnej osemdesiatky.

V tomto čísle TÝŽDEŇ 6 Zelená budúcnosť Srbska

ĽUDIA A UDALOSTI Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Na záver pobytu úradujúci minister a štátny tajomník Ivan Korčok mal i prednášku a diskusiu so študentmi na pôde Fakulty politických vied na tému Budúcnosť EÚ – pohľad Slovenska a Srbska. Pozorujúc celkovo a stručne možno povedať, že početným rozhovorom a stretnutiam dominovali tri oblasti: posúdenie rozvetvených bilaterálnych vzťahov historicky a súčasne blízkych Bratislavy a Belehradu, na konto ktorých odznelo, že sú nadštandardné a že v ich politickej sfére nie sú žiadne otvorené otázky. Aj to, že treba zintenzívniť spoluprácu v ekonomickej sfére, napríklad v oblasti energetiky a infraštruktúry. Druhou je oblasť európskej integrácie, kde sa Bratislava zasadzuje za pokračovanie nášho eurointegračného procesu a úsilia, ako aj za naplnenie očakávaní, ktoré EÚ od uchádzačov na členstvo, teda aj od Srbska, má. Pri rozbore tretej otázky, situácie v regióne, v popredí, samozrejme, bola otázka Kosova. V súvislosti s týmto minister Dačić vyzdvihol, že Srbsko hľadá dohodu v záujme všetkých, v záujme mieru a stability tak v regióne, ako aj v Európe, kým úradujúci šéf slovenskej diplomacie Korčok tlmočil presvedčenie, že Srbsko má záujem nájsť riešenie, ktoré bude akceptovateľné tak pre Belehrad, ako aj pre Prištinu. Naši vysokí činitelia na stretnutiach vyjadrili aj vďaku vláde Slovenska za pevné stanovisko, vzťahujúce sa na zachovanie územnej integrity Srbska, ako aj na neuznávanie jednostranne vyhlásenej nezávislosti Kosova. Čím iným uzavrieť tento stručný pohľad na uplynulý, významný dialóg na vysokej úrovni, než konštatáciou, že sa aj v Belehrade opäť potvrdilo, že sú si dve krajiny, Srbsko a Slovensko – ktoré v tomto roku oslávia i storočnicu nadviazania diplomatických vzťahov – skutočne nielen historicky, ale aj v súčasnosti veľmi priateľské a blízke. Dokladom toho je aj sústavne stúpajúci trend ich vzájomných vzťahov. Dve metropoly si vždy majú čo povedať, poradiť, navzájom si pomôcť: tak Bratislava Belehradu, ako aj Belehrad Bratislave. Oto Filip

15 Karafiáty pre dámy

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 19 Jarná sejba opäť drahšia

KULTÚRA 30 Dobré výsledky – väčšie plány

ŠPORT 43 Strmhlavý pád Odžačanov! Autor titulnej fotografie: Oto Filip 10 /4793/ 10. 3. 2018

Týždeň 

InPress

Víťazstvá a prehry

Nielen raz ročne

Oto Filip

Jasmina Pániková

tomto týždni oslavujeme Medzinárodný deň žien. O tom, prečo a kedy sa začal oslavovať, tentoraz nebudeme hovoriť. Je to viac-menej známe. Známe je aj to, že mnohé ženy každodenne trpia určitý druh násilia – v rodine, v práci, vo verejnosti. Niektoré, žiaľ, prídu aj o život. V našej krajine od začiatku tohto roku v partnerských vzťahoch o život prišlo osem žien. Aj napriek tomu, že sa v minulom roku presadil nový zákon, ktorý sa aspoň vtedy začal ukazovať ako dobrý mechanizmus na zamedzovanie násilia, v tomto roku údaje z čiernych kroník hovoria niečo iné. Trochu menej známe je aj to, že násilie netrpia iba ženy (alebo deti), ale aj tí, ktorí o tom informujú. Podľa organizácie Reportéri bez hraníc, novinári, ktorí sa zakladajú za práva žien, trpia určitý druh násilia – vyhrážajú sa im cyber útokmi, väzením, smrťou. Ako uvádzajú v správe, v rokoch 2016 – 2017 v 20 krajinách evidovali 60 prípadov porušovania práv novinárov, ktorí sa venovali problematike práv žien. Také prípady pravdepodobne máme aj v našej krajine. To, čo je dennodenne viditeľné v podaktorých našich novinách, je porušovanie práv na súkromie členov rodiny obetí násilia. V mori príkladov vyniká aj istý denník, ktorý každodenne rozoberá vraždu istej speváčky, nešetriac pritom city jej rodičov a malej dcéry. Bez ohľadu na to, že Rada pre tlač už mnohokrát upozornila denník ohľadom porušovania Kódexu novinárov Srbska, vedenie novín si to nevšíma a pokračuje v zabehanom, neuvažujúc o tom, že čoskoro dcéra spomínanej zavraždenej ženy dospeje a bude schopná vyhľadať si na internete všeličo. A čo sa dozvie? Kopu šokujúcich správ o svojej rodine, z ktorých veľká časť slúži iba na to, aby prilákala čitateľov a predala noviny. Položme si otázku, a nie iba v tomto týždni, keď vyzdvihujeme ženy viac než obvykle, či to stojí za to? Je veľký náklad alebo iný materiálny zisk dôležitejší od ľudského citu?

www.hl.rs

168 HODÍN

ielen život, šport, veda či čosi štvrté, ale aj politika pozostáva z nich. Víťazstvá a prehry. Alebo byť raz hore, potom zase dolu, nádejať sa i prehrávať, klesať a vstávať. V nedeľu sa šťastena usmiala najmä na našu Ivanu Španovićovú, ktorá získala prvú zlatú medailu pre Srbsko birminghamským letom do diaľky dlhým až 6,96 metrov. Nemálo dôvodov na spokojnosť v nedeľu večer mala i Srbská pokroková strana a jej kandidáti v Belehrade, Bore, Aranđelovci a Sevojne, ktorí na riadnych lokálnych voľbách zvíťazili v súťaži o mestskú, prípadne obecnú moc. Listina menom Aleksandar Vučić – Pretože milujeme Belehrad! presvedčivo zvíťazila na nedeľnom vyjadrovaní voličov. Podľa slov nositeľa listiny, predsedu SNS a prezidenta Srbska Vučića, je to najlepší výsledok, aký kedy uvedená strana dosiahla v Belehrade. Ide o 44,99 percenta hlasov voličov, čo znamená, že bude mať absolútnu väčšinu: 64 z celkových



110 výborníkov v mestskom parlamente. Doň sa dostali ešte len tri listiny: Dragan Đilas – Belehrad rozhoduje, ľudia víťazia s 18,93 percenta hlasov (26 mandátov), Aleksandar Šapić – Primátor s 9,01 percenta (11 mandátov) a listina Ivica Dačić – SPS – Dragan Marković-Palma – JS, ktorá získala 6,13 percenta hlasov (9 mandátov). Treba ešte uviesť, že právo hlasu v Belehrade malo 1 606 931 voličov, že na voľbách súťažilo 24 volebných listín, že sa volilo na 1 185 miestach a že sa hlasovania zúčastnilo 51,3 percenta oprávnených voličov. Veľmi slabé výsledky mala koalícia zoskupená okolo Demokratickej strany s názvom Aby sme oslobodili Belehrad: len 18 286 hlasov. Dlho očakávané voľby sú za nami, štvrtý marec vystriedal piaty a ďalšie po ňom, čo znamená, že sa život, po riadnom zvolebnievaní, vracia do bežných koľají. Čo znamená, že je dosť času vyvodiť poučenia najmä tými, ktorým sa pri hlasovaní nedarilo. Politiku postupne strieda ekonomika, ktorej tohtoročný štart je opäť sľubný. Rast hrubého spo-

ločenského produktu (HDP) bol v januári 4,2 percenta, na prvý kvartál sa plánuje 3,9 percenta, na úrovni roka 3,5 percenta. – Musíme omnoho viac strategickým spôsobom pracovať, aby sme realizovali naplánovaných 3,5 percenta, – odkazuje premiérka Ana Brnabićová so známym sľubom, že by úspešné pokračovanie stanoveným tempom znamenalo rast platov a dôchodkov pred koncom roka. O hospodárstve sa od 4. do 7. marca debatovalo aj na jubilejnom, v poradí 25. Kopaonik biznis fóre, ktorý tento rok zoskupil rekordných tisíc účastníkov. Srbský Davos, ako toto snemovanie inak nazývajú, sa začal špeciálnou udalosťou s názvom Digitálna ekonomika – šanca, aby sa Srbsko ocitlo medzi vedúcimi štátmi. Ústrednou témou fóra bolo Čo po fiškálnej konsolidácii: Ako fiškálnu stabilitu opatreniami ekonomickej politiky zmeniť do udržateľného rastu a rozvoja? Tá dilema zrejme bude sprevádzať tunajšiu ekonomiku po celý tento rok. Nečakané prekvapenia totiž vôbec nie sú vylúčené. Treba si len spomenúť na rok vlaňajší. Ktože povedal to známe: Nikdy nepovedz nikdy?

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

Prof. Dr. DUŠAN NIKOLIĆ, REKTOR UNIVERZITY V NOVOM SADE

Mnoho nových programov Oto Filip Pre Univerzitu v Novom Sade je príznačné veľké množstvo rôznych študijných programov. Ktoré by ste zo súčasných a nových vyzdvihli? – Na štrnástich fakultách máme takmer štyristo akreditovaných študijných programov. Výučbu organizujeme taktiež na úrovni rektorátu, a to v oblasti interdisciplinárnych a multidisciplinárnych štúdií. Novinky, ktoré máme, sa hlavne vzťahujú na

Informačno-politický týždenník

úsek informačných technológií. Fakulta technických vied bola veľmi invenčná v tomto zmysle. Tak isto máme nové študijné programy v tejto oblasti aj na Technickej univerzite Mihajla Pupina v Zreňanine. Nové študijné odbory sú i na Prírodovedno-matematickej fakulte. S uspokojením môžem kvitovať, že sme aj my v rektoráte podnikli isté úsilie a uviedli nové študijné programy

interdisciplinárneho druhu. Tieto sú veľmi dôležité pre spoluprácu s inými univerzitami, tak u nás, ako aj v zahraničí. Medzi inými sme uviedli študijný program vinohradníctvo a vinárstvo, kde sme dokázali realizovať syntézu vedomostí, ktoré sa na základných štúdiách získavajú sčasti na Technologickej fakulte, sčasti na Poľnohospodárskej fakulte. Som toho názoru, že je tá nadstavba, ktorú študenti budú mať na úrovni univerzity, veľmi dôležitá, lebo je akosi prirodzené, aby sme spojili čosi, čo je ladný prírodný celok. • TÝŽDEŇ •

18. SCHÔDZA NRSNM

súbehu týždenník Hlas ľudu má už druhého úradujúceho zodpovedného redaktora, lebo nikto neprejavil záujem o kedysi uznávanú funkciu. Napodiv (?) nikto nenarušil ticho ani po strohých a priam výstražných slovách likovú radu pre národnostné menšiny hmotného a finančného hospodárenia riaditeľa Žiaka týkajúcich sa tlačiarne o posunutí termínu SNS na dni druhého NRSNM. Jedine správu nezávislého HL Print: „Veľké trampoty a starosti víkendu v auguste. revízora krátko odôvodnila predsed- sme mali s našou tlačiarňou, teda so níčka rady. Skonštatovala, že revízor na spoločnosťou, ktorú sme založili, aby TROCHU ISKIER pôde NRSNM pobudol vyše mesiaca prevádzkovala majetok, ktorý máme Inak na začiatku schôdze bolo prí- a uzavrel, že „rada účelovo a v súlade v Petrovci; žiaľ, to nám skrachovalo, to tomných 16 členov, neskoršie prišiel aj so zákonom míňala prostriedky“. sa nám nepodarilo.“ Všetky predostresedemnásty. Najprv, bez poté materiály týkajúce sa NVU známok, schválili zápisnice zo HĽ a jej vydaní prítomní bez 16. a 17. (telefonickej) schôdze. slov a mihnutia schválili. Bez diskusie sa obišli aj 2., 3. a Hlasmi 13 členov za novú 4. bod rokovacieho programu, členku Správnej rady NVU Hlas takže zelenú expresne dostali ľudu a zároveň i jej predsedníči výročné správy za rok 2017, ku zvolili Katarínu Melegovúrespektíve plány a programy -Melichovú, nedávnu predpráce na rok 2018 výborov sedníčku Matice slovenskej pre kultúru, vzdelávanie a inv Srbsku a bývalú novinárku formovanie. Kratšiu výmenu týždenníka Hlas ľudu. Navrhla mienok sme sledovali, keď ju VR NRSNM. Priamo na 18. sa na rad dostali rovnaké záschôdzi namiesto Pavla Zimu, Je to akési (s)mútne(é)... Záber z poslednej (?!) ležitosti týkajúce sa Výboru ktorý zo spomenutých postov pre úradné používanie jazyka pracovnej schôdze tretej zostavy NRSNM odstúpil (a nikoho z prítoma písma (VPÚPJAP). Jeho predseda Hlasmi všetkých prítomných členov ných nezaujímalo prečo), Vladimír Branislav Kulík upovedomil prítom- schválili sa i materiály predostreté Valentík navrhol Branislava Kulíka, ných: „Tu stojí môj podpis a nemali Ústavom pre kultúru vojvodinských ktorý pri vyjadrovaní získal iba 3 hlasy. sme svojho predstaviteľa na schôdzi Slovákov, vrátane požiadavky na V rámci bodu 15 rokovacieho prograVýkonnej rady (VR).“ Sám vraj pozvaný 400 000 dinárov pomoci. Ako infor- mu hlasmi všetkých 17 prítomných sa nebol a Ján Paul, člen VR poverený movala riaditeľka ÚKVS Anna Chrťa- novou členkou Dozornej rady Múzea kompetenciami tohto výboru, sa už nová-Leskovcová, priestor, v ktorom vojvodinských Slovákov stala Vierodlhšie nezúčastňuje práce NRSNM ústav teraz sídli, po reštitúcii patrí slava Struhárová, profesorka biológie a VR. „Ďalšie kroky podnikneme v rámci novým majiteľom. Tí vraj od januára na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom zákonných možností,“ povedal Kulík, 2017 navýšili nájomné na 350 eur za Petrovci. O štyri hlasy menej dostali znechutený tým, že fakticky nemal kto mesiac, plus dane; predtým nájomné kritériá na získanie štipendií vlády Sloopodstatniť požiadavky tohto výboru. bolo 6 000 din. za mesiac. Pokrajinská venskej republiky na akademický rok P. Marčok povedal, že VR pôvodný vláda nemôže ústavu uhradiť potrebné 2018/2019. Ozrejmila ich koordinátorka návrh neschválila, lebo: „Vlani výbor (vyššie) prostriedky a trvá na nájdení Výboru pre vzdelávanie NRSNM Svetmal 3,5 milióna dinárov a teraz chce priestoru, „do ktorého sa nemusí inves- lana Zolňanová. Na záver sledovanej 8; ani NR nedostala viac, len ak menej tovať“. Taký v Novom Sade neexistuje, schôdze rada poskytla kladnú mienku peňazí. VR sa správala zodpovedne.“ tvrdila riaditeľka, a dodala, že všetky na voľbu riaditeľov základných škôl i o Pod bodom 6 bola výročná správa lehoty na vysťahovanie ÚKVS vypršali kvalite nových učebníc. Pozitívne sa NRSNM za rok 2017; prijali ju bez dis- 1. marca. Spomenula i septembrové vyjadrila aj o pláne zápisu do 1. ročníka kusie. Ohľadne predostretého plánu rozhovory s biskupom SEAVC, ktoré sa Gymnázia Jána Kollára v Petrovci a aj a programu práce, ktorý tiež prijali skončili bez dohody o tom, aby ústav o niekoľkých ďalších bodoch rokovajednohlasne, Igor Feldy sa opýtal, „či sa mohol používať priestory, v ktorých cieho programu. schválilo, že členovia rady môžu byť prí- pôsobí SKC Pavla Jozefa Šafárika a noPredsedníčka NRSNM informovala slušníci politických strán“. Predsedníčka vosadský MOMS. I. Feldy poznamenal, členov, že koncom júna – začiatkom júla rady odpovedala: „Očakáva sa čoskoro že tie priestory na prácu NRSNM nie budú vypísané voľby do národnostverejná rozprava o novelizácii zákona sú vyhovujúce. Sedemnástimi hlasmi ných rád, ktoré by sa mali uskutočniť o národnostných menšinách; teda, čo za NRSNM prijala správy o činnosti v októbri t. r. Apelovala na Slovákov bude v návrhu, ktorý Ministerstvo pre a financiách ÚKVS za rok 2017, ako v Srbsku, aby sa zapísali do osobitných štátnu správu a lokálnu samosprávu i plán a program práce na aktuálny rok. voličských zoznamov. Zopakovala, že ponúkne verejnosti, uvidíme, čo vlast18. schôdza bola posledná pracovne bude v návrhu, ktorý pôjde pred REČ MLČANIA ná. Pred SNS usporiadajú slávnostnú poslancov republikového parlamentu.“ Nikým nepohol ani krátky výklad ria- a v prípade potreby siahnu po teleNikto z prítomných si nepýtal slovo diteľa NVU Hlas ľudu Samuela Žiaka vo fonických schôdzach. Inak začiatok ani ohľadne bodov 8, 9 a 10, takže funkcii odôvodnenia správy o činnosti a sobotnej schôdze NRSNM meškal jednohlasnú podporu dostali sprá- hospodárení v uplynulom roku, respek- takmer celú hodinu, lebo sa jej člevy o súpise základných prostried- tíve plánu a programu práce NVU HĽ, nom z Kovačice pokazilo auto. Nositeľ kov, drobného inventára, peňažných týždenníka Hlas ľudu a časopisu Vzlet, listiny Slováci vpred! Pavel Surový v prostriedkov a záväzkov v roku 2017, tiež finančného plánu na rok 2018. piatok mailom informoval médiá, že ako i správa týkajúca sa vlaňajšieho O. i. spomenul, že po zopakovanom nedostali včas všetky materiály...

Dovidenia, na slávnostnej! Juraj Bartoš

semnásta? Tá práve vyrástla z detských topánočiek, mohlo (by) napadnúť niekomu nápaditému. Dospela, zastala si na vlastné nohy a pevným krokom vykročí v ústrety lepšej budúcnosti... Veď hej! Kebyže nie je reč o 18. schôdzi Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku (NRSNM), ktorú sme v sobotu pred týždňom 3. marca sledovali v tesnej zasadačke Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov (ÚKVS). A na ktorej sa uzhodli, že sa odteraz Slovenské národné slávnosti (SNS) v Báčskom Petrovci budú konať v druhý augustový víkend. Bola to zároveň posledná pracovná schôdza nášho „parlamentu“ v terajšej (tretej) zostave, podčiarkla jej predsedníčka Anna Tomanová-Makanová, vítajúc prítomných, medzi ktorými zase neboli členovia „opozície“, respektíve skupiny z listiny Slováci vpred! Návrhu na zmenu termínu SNS – náhradne zaradenému ako 18. bod rokovacieho programu – venovali najviac času. Ako povedala predsedníčka Tomanová-Makanová, o posunutie SNS z prvého augustového víkendu žiadala Matica slovenská v Srbsku (MSS). Svoj návrh opodstatnila tým, že 4. augusta v susednom Chorvátsku oslavujú tzv. pamätný deň Oluje, a tak nie je v poriadku, „keď počujeme sirény a máme oslavovať náš jediný národnostný sviatok“. S návrhom sa vraj zhoduje aj tretí spoluorganizátor – vedenie Báčskopetrovskej obce. V diskusii bolo počuť rozdielne mienky. Tak napríklad Ján Slávik navrhol, aby sa SNS konali až v tretí augustový víkend. Pavel Marčok najprv navrhol usporiadať Slávnosti v posledný júlový víkend, potom sa zasadzoval o zachovanie terajšieho termínu, s tým, aby sa SNS posunuli len vtedy, ak by mali byť 4. augusta. Katarína Melegová-Melichová upozornila, že len dva razy bol termín SNS posunutý a „zle sme pochodili“. Podotkla, že by bolo dobre, aby sa termín menil každý rok. Podľa Zuzany Lenhartovej Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Belehrade informovalo, že začiatkom augusta trvá kolektívna dovolenka štátnych funkcionárov SR, nuž je doterajší termín nevhodný. Hoci odznelo viac návrhov, nakoniec sa hlasovalo len za návrh MSS. Uzhodli sa tiež, že NRSNM upovedomí Repub• TÝŽDEŇ •

10 /4793/ 10. 3. 2018

Týždeň K 25. VÝROČIU SLOVENSKEJ SAMOSTATNOSTI (5)

Základ pre budúcnosť Oto Filip Aj keď tie roky skutočne rýchlo letia, dobré je, že všetko kladné dosiahnuté počas nich zostáva ako pevný základ pre budúcnosť. Čo znamená, že po oslavách treba upierať pohľady aj do budúcnosti. Práve z tohto dôvodu sme veľvyslankyni Slovenskej republiky v Srbsku pani Dagmar Repčekovej položili otázku: Čo si Slovensku prajete k ďalšiemu jubileu podobného druhu? – Slovensku do ďalších dvadsaťpäť rokov určite prajem európsku prítomnosť. Myslím si, že Slovensko členstvom v Európskej únii získalo veľmi mnoho: nielen to, čo obyčajne hovoria − harmonizáciu štandardov, otvorenie nových trhov. Získalo aj ducha Európy, európske myslenie, neuzatváranie sa samého do seba, čo je niekedy problém slovenskej menšiny tu. Ide o to, že sa nesnaží vnímať srbské problémy ako celok a vlastné problémy v rámci srb-

Veľvyslankyňa Dagmar Repčeková

ských problémov, ale vníma len svoje vlastné problémy v rámci Srbska. My sme dnes veľmi horúci bojovník za zmeny v Európskej únii, za udržateľnosť európskeho projektu. Máme veľmi dobrých ľudí na postoch, ktorí v tomto smere pôsobia, na čele s naším štátnym tajomníkom. Veľa ľudí bojuje dnes proti globalizácii. Táto má svoje mínusy a svoje plusy, ale nás naučí rozmýšľať aj o tom, že

nemáme myslieť len na seba, na svoju dedinu a na svoje mesto, ale že musíme rozmýšľať aj pre budúcnosť. Dlhodobé riešenia sú vždy schvaľované na úrovni centra. My sa na to musíme sústrediť: aby tie riešenia na úrovni centra mali potom dopad aj na tú našu rodinu, aj na tú našu obec, na to naše mesto. Pokojný rozchod Česka a Slovenska je pre mnohých vo svete, zvlášť po všetkých tragických skúsenostiach, ktoré sme mali tu na Balkáne, dodnes pekný príbeh alebo príklad ako možno úspešne riešiť vzájomné spory? – obraciame sa s otázkou na veľvyslankyňu Českej republiky v Srbsku pani Ivanu Hlavsovú: – Iste. Aj my ako Česká republika oslavujeme 25 rokov a najviac sa teším tomu, že jubileum môžeme so Slovenskom osláviť spoločne. A že po tých dvadsiatich piatich rokoch môžeme povedať, že sú naše vzťahy vynikajúce. Vždy, od samotného začiatku boli nadštandardné. To rozdelenie prebiehalo

Z OTVORENIA MEDZINÁRODNÝCH DNÍ ENERGETIKY A INVESTÍCIÍ V NOVOM SADE

Zelená budúcnosť Srbska Danuška Berediová

iedme Medzinárodné dni energetiky a investícií trvali dva dni, 1. a 2. marca na Novosadskom veľtrhu. Otvoril ich minister baníctva a energetiky Radomir Antić. Dni energetiky a investícií sú najväčším fórom pre domáce a zahraničné projekty a patria medzi najvýznamnejšie v našej krajine. Cieľmi takýchto podujatí je dosahovanie energetickej nezávislosti a bezpečnosti a významnejšie používanie obnoviteľných zdrojov energie. Témy, o ktorých sa hovorilo počas dvoch dní tejto udalosti, zjednocovali energetiku, investície a ekonomiku. Tomu svedčila aj prítomnosť Európskej banky pre obnovu a rozvoj a tohto roku po

www.hl.rs

prvýkrát bol prítomný aj Inštitút pre energetiku juhovýchodnej Európy. Na paneloch a konferenciách účinkovali experti z 12 krajín. Toto podujatie spoločne organizovali Pokrajinský sekretariát pre energetiku, stavebníctvo a dopravu, Centrálno-európske fórum pre rozvoj – CEDEF a Novosadský veľtrh. Mesto partner Dní energetiky a investícií bol Nový Sad a priateľské mesto Zreňanin. Nenad Grbić, pokrajinský tajomník pre energetiku, stavebníctvo a dopravu, na otvorení zahlásil, že ústrednou témou dvoch dní udalosti má byť energetická účinnosť so svojimi modelmi financovania. Tohto roku novou témou bola aj zelená budúcnosť Srbska, majúc na zreteli silu a perspektívu ve-

Informačno-politický týždenník

Minister baníctva a energetiky Radomir Antić

terných parkov na území Vojvodiny. Grbić vyhlásil, že viac ako 90 percent veterných parkov sa bude nachádzať práve na území Vojvodiny. Na otvorení minister Antić hovoril o prebiehajúcich projektoch

Veľvyslankyňa Ivana Hlavsová

veľmi hladko a veľmi rýchlo, nenechalo po sebe žiadne problémy, žiadne pocity krívd. Od začiatku spolupracujeme, podporujeme sa vzájomne. Som toho názoru, že po tom, čo sme vstúpili do Európskej únie spoločne, aj do schengenského priestoru spoločne, že hranice zase v podstate už neexistujú. Medzi Čechmi a Slovákmi sú natoľko dobré vzťahy, aké len môžu byť. Do ďalších 25 rokov nám prajem, aby sme pokračovali v takých dobrých vzájomných vzťahoch, v ich pozitívnom rozvoji tak, ako to bolo počas uplynulých 25 rokov.

v energetike, do ktorých je vložené vyše tri miliárd eur. Povedal, že je to najväčší investičný cyklus v energetike za posledné štyri desaťročia v našej krajine. Vo výstavbe je prvý veľký energetický objekt na vytváranie elektrickej energie v Kostolci – nový blok B3. Vkladá sa do obnoviteľných zdrojov energie (to sú najčastejšie súkromné projekty a najviac je ich v banátskej oblasti) a do projektov pre ochranu životného prostredia. Tieto projekty sú dôležité, okrem iného aj pre dosiahnutie cieľa, aby do roku 2020 v rámci našej spotreby bolo 27 percent z obnoviteľných zdrojov energie. Minister v tom zmysle povedal, že tento rok bude prelomový, lebo očakáva, že do siete bude daných 25 percent energie z obnoviteľných zdrojov. „Očakávam, že v sieti budeme mať projekt Alibunár so silou 42 MW, Kovačica 105 MW a najväčší veterný park Čibuk so silou 157 MW,“ povedal Antić. • TÝŽDEŇ •

SKONČIL SA 46. FEST V BELEHRADE

SPOJILI ŠPORT A KULTÚRU

Nesporný význam Prešovský Tatran vo filmovom regióne vyzbieral knihy pre Stevan Lenhart

aždý rok si počas trvania belehradského medzinárodného filmového festivalu pripomenieme skutočnosť, že naša krajina je predsa viditeľným bodom na mape kultúry a umenia a že aspoň v tejto oblasti sa môžeme cítiť rovnoprávnou súčasťou sveta. Je to najmä vďaka základom položeným začiatkom 70. rokov minulého storočia, keď vznik FEST-u bol priam revolučnou kultúrnou udalosťou, premietali sa tu filmy, aké nebolo možné pozerať za Železnou oponou a chodievali sem významní herci a režiséri zo Západu a z Východu, čo umožnilo vybudovať festivalové renomé a tradíciu,

Ederlezi Rising (Foto: FEST Press)

ktoré sú dodnes nedosiahnuteľné pre väčšinu podobných podujatí v okolitom regióne. Tohtoročný (v poradí 46.) FEST trval od 23. februára do 4. marca a nadšencom siedmeho umenia ponúkol vyše 400 projekcií (z čoho 116 premiér), tak aktuálnych hollywoodskych hitov a významných diel európskej a svetovej kinematografie, ako aj prezentácie najnovších domácich filmov, dokumentárne filmy, ale aj menej známe, žánrové a alternatívne umelecké výtvory. Na otvorení festivalu sa prihovoril svetoznámy maďarský režisér István Szabó, ktorý prijal osobitné uznanie Belehradský víťaz za prínos v oblasti filmového umenia a spomenul si na svojich srbských priateľov Dušana Makavejeva, Ljubišu Samardžića a Evu Ras. Najlepším filmom v Hlavnom súťažiacom programe sa stal The Charmer dánskeho režiséra iránskeho pôvodu Milada Alamiho, • TÝŽDEŇ •

ktorý tiež získal cenu za najlepší scenár (spolu s Ingeborg Topsøe). Táto psychologická dráma o mužovi z Iránu, ktorý sa snaží nájsť si ženu v Dánsku, a tak si zabezpečiť vlastný pobyt v tejto krajine, podľa mienky festivalovej poroty zladila všetky aspekty filmovej estetiky presvedčivým príbehom a komplexným podaním hlavnej postavy. Veľký záujem vzbudila kategória Srbský film a v rámci nej grand prix získal titul Ederlezi Rising, ktorý porota označila ako inovačný a smelý krok vpred v oblasti srbského filmu, zároveň precízne a profesionálne realizované dielo. Ide o sci-fi príbeh časovo umiestnený do ďalšej budúcnosti, keď multinacionálna korporácia podnikne prvú misiu na Alfa Kentauri, na ktorú vyšle kozmonauta Milutina a za partnerku mu pridelí ženského androida menom Nimani. Tento film získal aj cenu za najlepšiu réžiu (Lazar Bodroža) a herecké stvárnenie ženskej (Džesika Stojadinović-Stoya) a mužskej postavy (Sebastian Cavazza). Ďalší súťažiaci program Hranice obsahoval subverzné a kontroverzné arthouse filmy, ktoré posúvajú hranice v tematickom a estetickom zmysle. V tejto konkurencii hlavnú cenu získal Hitlerov Hollywood nemeckého režiséra Rüdigera Suchslanda, hovoriaci o najtemnejšom období filmovej tvorby v nacistickom Nemecku. Osobitnú cenu za životné dielo a prínos v rámci domácej kinematografie získala herečka Neda Arnerić, ktorá nezabudnuteľnými rolami označila päť desaťročí tunajšej filmovej tvorby. Podľa slov umeleckého riaditeľa festivalu Jugoslava Pantelića nasledujúci 47. FEST sa začína organizovať už dnes, nie na nasledujúci týždeň. Len takýmto spôsobom práce totiž možno zachovať význam a vplyv, aký FEST mal počas jestvovania Juhoslávie a aký dnes znovu má v tomto regióne.

Slovákov vo Vojvodine Danuška Berediová

redstavitelia hádzanárskeho klubu Tatran Prešov z Prešova v utorok 6. marca v priestoroch NRSNM odovzdali knihy

Slovenskí hádzanári do Srbska priniesli viac ako 350 kníh

pre Slovákov žijúcich v Srbsku. Tradíciu vyzbierania kníh tento klub začal vlani v Chorvátsku, v Našiciach, keď odovzdali knihy tamojšej slovenskej menšine. Viac ako 350 kníh spoločne vyzbierali fanúšikovia hádzanej z Prešova a vyšší územný celok Prešov.

Prítomných privítal tajomník NRSNM Ladislav Čáni a koordinátorka Výboru pre vzdelávanie NRSNM Svetlana Zolňanová a poďakovali sa, že si hostia z Prešova spomenuli na Slovákov vo Vojvodine a sľúbili, že knihy posunú do slovenských škôl a slovenských knižníc. Odovzdania kníh sa zúčastnili prezident klubu Tatran Prešov Miloslav Chmeliar, generálny manažér klubu Milan Benický, 3. tajomníčka na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade Barbora Galovićová, ktoré túto akciu sprostredkovalo. Prítomní boli aj predstavitelia Hádzanárskeho klubu Vojvodina, ktorý je spolu s Tatranom časťou regionálnej SEHA ligy.

Iný uhol reality

10 /4793/ 10. 3. 2018

Nikola Petkov

Týždeň IN MEMORIAM

Xénia Mučajiová 1940 – 2018

lhoročná riaditeľka Predškolskej ustanovizne Včielka v Báčskom Petrovci, vychovávateľka a spisovateľka pre deti Xénia Mučajiová, rod. Plančáková, po zákernej chorobe dokonala svoju tuzemskú púť v sobotu 24. februára 2018 v novosadskej nemocnici. V Petrovci Xéniu Mučajiovú oslovovali jednoducho Senka a vždy bolo dojímavé stretnutie tejto usmievavej ženy so svojimi známymi, ale aj so svojimi odchovancami. V domácom prostredí radi privítali uctievanú spisovateľku, zároveň tichú a pokornú ženu. Xénia Mučajiová sa narodila v Ruskom Kerestúre 8. septembra 1940. Bola autorkou pre deti, píšucou po slovensky i v materinskom jazyku – po rusínsky. Vyškolila sa za vychovávateľku a pôsobila vo svojom odbore v ro-

disku, a potom od roku 1966 aj v Báčskom Petrovci, kde dve desaťročia pracovala aj ako riaditeľka materskej školy. Do dôchodku odišla roku 1996. Dlhé roky žila a tvorila po boku manžela, už tiež nebohého, Pavla Mučajiho (1929 – 2014), spisovateľa, profesora a riaditeľa na petrovskom gymnáziu. V manželstve mali dve deti: dcéru Alexandru, vyd. Čapeľovú (1963), a syna Pavla (1968). V literárnej tvorbe sa venovala predovšetkým krátkym poviedkam, za ktoré na literárnych súbehoch získala viacero cien. Ide o poviedky dôvtipné a pre čitateľov (nielen malých) aj veľmi zaujímavé. Tie najkrajšie zozbierala a vydala knižne vo Vydavateľstve Obzor v Novom Sade roku 1974 pod

titulkom Zázračný zvonček. Xénia Mučajiová vo vydavateľstve Ruske slovo v Novom Sade po rusínsky v roku 1977 vydala aj zbierku próz pre deti Гвиздочки ходжа по жеми. Naposledy Mučajiová verejne oslávila svoje 75. narodeniny. Vtedy jej Základná škola Jána Čajaka v spolupráci s MOMS Petrovec a Spolkom petrovských žien v podvečer Medzinárodného dňa žien 2016 v aule petrovskej školy prichystali večierok venovaný životnému jubileu. Ešte si živo spomíname, že sa žiaci so zvedavosťou opytovali spisovateľku, aké ju osudové cesty priviedli do Petrovca, ako zvládla jazykové prekážky na začiatku v povolaní, čo je to „oboda“, či tam aj sama chodievala... Ale boli zvedaví aj na literárne témy, odkiaľ čerpá inšpi-

ráciu, ako sa dopĺňala s literárne tvoriacim manželom Pavlom. Spisovateľka a vychovávateľka Mučajiová trpezlivo a vyberanými slovami pokojne odpovedala na ich početné otázky. V piatok 2. marca 2018 predpoludním sa v Predškolskej ustanovizni Včielka konalo kondolenčné posedenie na počesť tejto vychovávateľky a spisovateľky. Po minútke ticha sa najbližšej rodine, jej bývalým kolegyniam a ctiteľom prihovorila riaditeľka Zuzana Pašićová. Príležitostnými slovami sa pokúsila zmapovať, čo Xénia Mučajiová aj v súčasnosti znamená pre škôlkarov. Veršami sa s nebohou rozlúčila i vychovávateľka Zora Sokolovićová a hrou na husliach žiak Dávid Fiala. Popoludní sa konal pohreb. Xéniu Mučajiovú na jej poslednú cestu vyprevadil petrovský farár Ján Vida. Nech jej je večná sláva! Jaroslav Čiep

PO VRAŽDE INVESTIGATÍVNEHO NOVINÁRA SA NA SLOVENSKU SKLOŇUJE AJ SLOVNÉ SPOJENIE „PREDČASNÉ VOĽBY“

demisiu považuje za morálny čin. Robert Kaliňák, naopak, výzvy na odstúpenie ignoruje. Ako tvrdí, najprv chce vyšetriť vraždu novinára. V tomto má Troškovej a šéfa krízového zjavne aj podporu premanažmentu a bezpečnosti miéra Fica. štátu na Úrade vlády SR ViliaNátlak na vládu doma Jasaňa. Obaja síce svoje datočne vygradoval pozície opustili do ukončeaj prezident Andrej nia vyšetrovania, ale na upoKiska. Ten vo svojom kojenie situácie to zďaleka Ľudia už viackrát vyšli do ulíc protestovať prejave ako jediné výnestačilo. Ľudia už viackrát (Foto: TASR) chodisko z politickej vyšli do ulíc pripomenúť si pamiatku dvoch mladých ľudí, ale len ministrovi, ale aj celej strane krízy označil zásadnú rekonštrukaj protestovať proti prepojeniu Sme – sociálna demokracia na ciu vlády, alebo predčasné voľby. čele s premiérom Robertom Fi- Premiérova odpoveď nenechala štátu aj mafie. Hneď po vražde sa objavili hlasy com. Kaliňák je totiž ich nominant. na seba dlho čakať. Najprv obvinil volajúce po odstúpení ministra Most-Híd sa teda v skutočnosti Kisku, že mu prejav písali v zahranivnútra Roberta Kaliňáka a policaj- vyhráža pádom vlády. Tretí koa- čí, a potom ho spojil s americkým ného prezidenta Tibora Gašpara. A ličný partner, národniari zo SNS miliardárom maďarského pôvodu postupne silneli. S požiadavkou na avizovali, že do sporu nebudú Georgom Sorosom. Podľa viaceodchod šéfa rezortu vnútra prišla zasahovať a zvyšní dvaja partneri rých analytikov je v takejto situácii nielen opozícia, ale predložila ju vo vláde si ho musia urovnať sami. pád vlády len otázkou času. Zdá sa však, že Smer nemá v Pokiaľ ide o vysvetlenie vraždy aj jedna z troch koaličných strán – Most-Híd. „Pokiaľ Robert Kali- úmysle svojich ministrov obetovať. Jána a Martiny, zatiaľ žiadny zlom ňák neodstúpi, tak odstúpim ja,“ Výnimkou je šéf rezortu kultúry nenastal. Polícia v rámci vyšetrovyhrážala sa ministerka spravodli- Marek Maďarič, ktorý odstúpil na vania „mafiánskej stopy“ zadržala vosti Lucia Žitňanská, nominantka základe vlastného rozhodnutia. viacerých Talianov žijúcich na práve strany Most-Híd. Výzvy – Ako vysvetlil, oblasť žurnalisti- Slovensku, ale hneď na to ich aj samozrejme – nie sú adresované ky patrí pod jeho rezort a preto prepustila.

Padne vláda? Rastislav Boldocký

rotesty, obvinenia, demisie, dokonca aj hrozba rozpadu vlády. Vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej spustila vlnu politického napätia a nespokojnosti a v danom okamihu nie je jasné, koho a čo všetko táto vlna odplaví. Po pôvodnom šoku zo skutočnosti, že na Slovensku, členskej krajine Európskej únie sa vraždia novinári, v spoločnosti mimoriadne zarezonoval aj možný motív vraždy – Ján Kuciak sa vo svojom poslednom, nedokončenom článku venoval údajnému zneužívaniu eurofondov a poľnohospodárskych dotácií zo strany kalábrijskej mafie na východnom Slovensku. Článok zverejnili viaceré médiá a podľa neho podozriví Taliani mali kontakty aj s vysokými štátnymi funkcionármi vrátane hlavnej štátnej radkyne Márie

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti ZASADALA RADA MS KULPÍN

Málo možností na prosperitu Katarína Gažová

iestne vedenie Kulpína na svojej marcovej schôdzi vymenovalo novú členku RMS, tiež schválilo správy o práci v minulom roku a plány práce na rok 2018. Zasadnutie sa uskutočnilo v piatok 2. marca v miestnostiach Miestneho spoločenstva. Doterajšia členka Rady MS Ľudmila Grňová podala demisiu na uvedenú funkciu z dôvodu zmeny bydliska. Namiesto nej za členku bola vymenovaná Daniela Čelovská z Kulpína. Vlani sa v dedine prioritne konali iba tie bežné práce, predovšetkým pre zmenšenie finančných prostriedkov, ktoré MS dostáva z obecnej úrovne. Prostriedky sa hlavne usmerňovali na údržbu budovy Miestneho spoločenstva, údržbu parkov a centra

Mnoho problémov trápi Kulpínčanov a jedným z nich sú zničené asfaltky, ako aj táto v hlavnej ulici

dediny, ako aj na financovanie práce MS a realizáciu jeho programu práce. Pre nedostatok finančných prostriedkov aktivity

PETROVSKÍ ŽIACI NA VÝLETE V ŽUPKOVE. Vlani v októbri predstavitelia Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci, Obce Župkov zo Slovenskej republiky a miestnej základnej školy podpísali partnerskú zmluvu. Župkovčania už viackrát hosťovali na Slávnostiach v Petrovci a vlani v máji u nich pobudli učitelia z Petrovca. Po podpísaní zmluvy na rad prišli aj žiaci: 13 petrovských žiakov a 3 pedagógovia od 13. do 16. februára 2018 pobudli na pracovnej návšteve v Župkove (foto pred miestnou školou). Tu sa zoznámili s tamojšou školskou praxou priamo na hodinách a podnikli výlety do bližšieho okolia, kde si obzreli Bojnický hrad, navštívili kino v Žiari nad Hronom, poprechádzali sa po Kľakovskej doline... Žiaci zo Župkova návštevu opätujú už v máji okolo Dňa Petrovca. J. Č. Foto: z archívu školy • ĽUDIA A UDALOSTI •

na ukončení kanalizácie a na adaptácii budovy MS v centre nepokračovali a všetky menšie aktivity sa prispôsobovali finančným možnostiam MS. Z prác naplánovaných na rok 2017 bola vybudovaná ohra-

da okolo depónie stavebného odpadu, tzv. Žigovej jamy, kde VKP Progres postavil bránu a videodozor. Pokračovalo sa s prácami na pravoslávnom dome smútku. S cieľom zmenšiť výdavky na organizáciu celodedinských podujatí počas leta, vlani sa tri podujatia: Deň Kulpína, Predslávnosťové dni v Kulpíne a Svadba voľakedy a dnes zlúčili do dvojdňových aktivít na sklonku júla. MS Kulpín minulý rok malo k dispozícii iba niečo vyše dvoch miliónov dinárov, ktoré usmernili do najnevyhnutnejších aktivít. V roku 2018 sa miestne vedenie bude snažiť v rámci svojich možností poskytovať pomoc kulpínskym združeniam v organizovaní kultúrnych a športových podujatí, cirkvám, v spolupráci s Muzeálnym komplexom a Turistickou organizáciou, a to s cieľom prezentovať Kulpín a obec. Naplánované finančné prostriedky sú v sume 2 329 000,00 din. a v rovnakej sume sú plánované aj výdavky. Rada MS Kulpín uvedené správy a plány schválila.

ŽIACI A UČITELIA ZÁKLADNEJ ŠKOLY T. G. MASARYKA V JÁNOŠÍKU od 13. do 17. februára pobudli na Slovensku. Na návštevu svojim rovesníkom na Myjavu odcestovalo 20 žiakov, ktorí boli ubytovaní v rodinách detí, ktoré v septembri minulého roku pobudli v Jánošíku. Sprevádzali ich piati učitelia jánošíckej školy. Hostitelia pre svojich hostí pripravili početné aktivity – lyžovanie (na fotografii), plávanie v bazéne, fašiangový bál, návštevu Bratislavy, odchod do kina… Na druhej strane učitelia Martina Berzová a Jaroslav Halabrín za pomoci siedmačky Snežany Miucovej pre svojich hostiteľov pripravili tradičné srbské jedlá – sármu a gibanicu. Tento zájazd na Myjavu kompletne vyfinancovalo mesto Myjava v čele s primátorom Pavlom Halabrínom, ktoré je zbratané s Jánošíkom. vlh Foto: z archívu školy 10 /4793/ 10. 3. 2018

Ľudia a udalosti HLOŽIANSKI PENZISTI A INVALIDI PRÁCE

Vždy ochotní prispieť Juraj Bartoš

inútou ticha na znak pocty zosnulým členom začali výročnú schôdzu členovia Miestnej organizácie penzistov a invalidov práce v Hložanoch. V nedeľu 25. februára sa v kaviarni Pod lipami zase stretli v hojnom počte. Privítal ich predseda starobných penzistov Ján Haška. Správu o vlaňajšej činnosti a plán práce na bežný rok podala tajomníčka Zuzana Turóciová. Finančné záležitosti ozrejmil pokladník Pavel Baďan. Aj vlani sa hložianski penzisti a invalidi práce v rámci možností zapojili do úpravy svojej dediny vrátane vysádzania stromov, podieľali sa na oslavách Dňa Hložian, spolupracovali s ostatnými tamojšími združeniami občanov a spolkami. Usporiadali aj niekoľko tradičných

LETMO

Cudzie

Oto Filip

ávod je v podstate jednoduchý: správaj sa k cudziemu rovnako zodpovedne ako ku svojmu a problémov bude omnoho menej. Nové švajčiarske vlaky, populárne Flirty, ktoré sú len pár rokov v prevádzke, postupne prichádzajú o zlomky svojej krásy. Či skôr čistoty. V prvom rade pre pasažierov, ktorí neveľmi dbajú na modré plátenné sediská. Azda žiaden z nich by doma na sedačke nenechal veľké škvrny, fľaky z ovocia, ani by na ne neodkladal mokré rukavice a čiapky. Kúsok viny nesú i pracovníci železníc, ktorí sa v prvých mesiacoch hygiene vo vlakoch venovali azda viac ako dnes. To, že je zvyk železnou košeľou, badať najmä na správaní sa monopolných verejných podnikov, menovite železníc. Niektorým ich skutkom ozaj ťažko rozumieť. Napríklad tomu, prečo celé dni nerobí, alebo viac nerobí než robí informačný pult na novosadskej železničnej stanici. Možno sa pristaviť aj pri jednotlivých kádrových

www.hl.rs

stretnutí, urobili si výlet k Dunaju pri Begeči spolu s kolegami z Báčskeho Petrovca, Kulpína a Maglića. Pripravili 20 vianočných balíkov pre starších členov, nakupovali uhlie, drevo a potraviny za výhodnejšie ceny... „Doteraz sme mali pomoc Miestneho spoločenstva Hložany a sponzorov, dúfame, že tak bude aj naďalej,“ skonštatovala tajomníčka Turóciová. Dodala, že členské aj na tento rok zostane 400 dinárov a že si už od začiatku roka u predsedu Hašku možno zapísať uhlie a drevo každý pondelok počas trhových hodín v kaviarni Pod lipami. Rovnaké aktivity ako vlani si penzisti a invalidi práce naplánovali aj na bežný rok. Netaja sa nádejou, že by radi mali aj vlastné miestnosti a väčší rozpočet. Roku 2017 invalidi práce mali k dispozícii iba 33 180 dinárov a aj

posunoch a presunoch. Istú výpravkyňu vlakov bývajúcu v Inđiji, ktorá dlhé roky robila v Starej Pazove, presunuli do Nového Sadu. Jej kolegyňu zase z Nového Sadu dali do Inđije. Obojstranná nespokojnosť, vrátane toho, že sú i náklady na cestovanie podstatne vyššie, ako by mohli byť. A takýchto ťahov je v poslednom čase viac. Pritom železnice nemusia byť podnikom monopolným. V iných štátoch rôzne relácie, okrem štátnej, prevádzkujú i viaceré súkromné železničné spoločnosti. Pritom navzájom súťažia tak, že pasažierom ponúkajú mnohé výhody: lepšie ceny, internetové pripojenie, reštaurácie, zladené odchody a príchody. Heslom je, aby sa cestujúci vo vlaku cítil ako doma. Aby v ňom mohol aj relaxovať, aj pracovať, alebo si iným spôsobom skrátiť čas cestovania. Cudzie je síce cudzie, no neznamená to, že ho treba vopred odmietať. Skôr sa z neho dá mnohé naučiť. A dalo by sa uplatniť i u nás.

Informačno-politický týždenník

Hlavy prifarbené striebornou patinou ťažkých rokov. Záber z výročnej schôdze penzistov a invalidov práce v Hložanoch.

z toho mála sa im zvýšilo 2 466 din. Rozpočet starobných penzistov vlani obnášal 101 000 din.; v pokladnici im zostalo 6 215 din. a na žírovom účte 44 517 din. Vo finančnom pláne na rok 2018 stanovili, že celkové príjmy (bez uvedenia zdrojov) by mali byť 191 000 din., čo by im umožnilo ešte plynulejšiu a rozvetvenejšiu činnosť. Tú vlaňajšiu aj pri minimálnych nákladoch ohodnotili ako dobrú nielen oni sami, ale aj ich kolegovia zo susedných organizácií dôchodcov a zástupcovia viacerých hložianskych občianskych združení, s ktorými si po hodinovej schôdzi prisadli k skromnému občerstveniu. V rámci príhovorov hostí Ján Činčurák z Kulpína podčiarkol, že odvtedy, čo kulpínski penzisti majú

vlastné miestnosti, sa stretávajú častejšie, a poprial aj svojim hostiteľom, aby im pribudol vlastný priestor. Zuzana Hmiráková z Petrovca podotkla, že bez penzisov a členiek SŽ Slovenka by Hložany neboli tak pekne upravené. Hložiansky richtár Pavel Žembery zhodnotil, že ich práca je ozaj na úrovni, a Ondrej Stupavský očakával, že príde aj predseda Obce Báčsky Petrovec... Predsedníčka SŽS Viera Miškovicová skonštatovala, že najmladší občania Hložian odchádzajú a najstarší zostávajú a zdôraznila, že hložianski penzisti a invalidi práce s minimálnymi prostriedkami robia nie málo. Dodali by sme, že sa neexponujú, ale kedykoľvek a kdekoľvek sú ochotní priložiť ruky k dobrému dielu.

STARÁ PAZOVA

Prednášky o škodlivom žiarení Anna Lešťanová

lenovia Ekologického hnutia Eko san Obce Stará Pazova počas zimného obdobia organizujú prednášky a semináre. Posledné dva februárové dni v miestnostiach hnutia usporiadali edukatívne prednášky na tému Škodlivé žiarenia vôkol nás a naše zdravie. Okrem toho, že si vypočuli prednášku o druhoch škodlivého žiarenia, prítomní mali možnosť aj prakticky vidieť, ako sa koná meranie žiarenia v priestore a ako žiari napr. mobilný telefón, ktorý je tiež jeho zdrojom. Dozvedeli

sa aj, aké sú možnosti ochrany, s dôrazom na priestor, v ktorom trávime najviac času. Ako uviedla Mirjana Domoniová, predsedníčka staropazovského Ekologického hnutia Eko san, ktorá má oprávnenie v mene združenia vykonávať detekciu škodlivých žiarení v pracovnom a stavebnom priestore, tieto prednášky nemajú za cieľ vyvolávať strach, ale predovšetkým vplývať na povedomie ľudí, že vôkol nás sú energie, ktorých existenciu si možno ani neuvedomujeme a ktorých škodlivé pôsobenie práve vďaka poznatkom môžeme zmenšiť, resp. sa im v značnej miere aj vyhnúť. • ĽUDIA A UDALOSTI •

VÝROČNÁ SCHÔDZA HLOŽIANSKEHO EKOS

Na záver sa prihovorili aj hostia, menovite Pavel Žembery, predseda Rady MS Hložany, penzista Ján Haška, požiarnik Vladimír Krasnec... Miroslav Pavčok podotkol, že poľovníci sú aj Ekos dostal uznanie aj od Matice 300 dinárov, žiaci a mládež do ekológovia, starajú sa o chotár; slovenskej v Srbsku. Účtovník Ju- 18 rokov 100 din. Správy a plá- chceli by – spolu s členmi Ekosu raj Takáč podal finančnú správu. ny prítomní prijali jednohlasne. – zasadiť 300 sadeníc, ale: Je zaujímavé, že na účte „Problém je, že sa klčujú Ekosu zostalo až 48 037 din. lesíky a ubúda diviny; Príjmy boli 89 833 din., výloproblém je – pozemok...“ hy 66 214 a z roku 2016 im Samuel Rojka povedal, zostalo 25 237 din. A to v že sa poľnohospodári nepriaznivej hmotnej situádožadujú, aby sa odber cii..., ktorú by radi prekonať. toxickej ambaláže konal Preto by sme chceli mať nie jeden, ale aspoň dva 510 000 din. v rozpočte, dni. Turčanová povedala, povedal Ondrej Stupavskýže to síce nie je možné, -Endy, keď podal finančný ale že ju budú môcť na plán na rok 2018. Mienia ich určené miesto priniesť minúť na aktivity stanovené aj deň skôr, než po ňu Peknými slovami sa predstavili hložianski plánom práce, ktorý tiež príde kamión. Odznel aj prečítal O. Stupavský. Zahr- prváci, teraz už najmladší ekológovia návrh, aby vrecia na sklanuje už tradičné podujatia: dovanie toxického odvysádzanie a údržbu stromov, Potom predsedníčka Turčanová padu ľudia dostali s predstihom; akcie venované ekologickým udelila ďakovné listiny: Ondre- predsedníčka odpovedala, že sa dátumom (Deň planéty, Deň le- jovi Stupavskému-Endymu ako o to pokúsili, ale zatiaľ ani to nie sov, Deň vôd...), prednášky atď. ekológovi roka, Pavlovi Balcovi za je možné. Dodala tiež, že eko Prostredníctvom nich chcú pes- hmotnú podporu. Profesorka slo- schránka je zavesená na vchotovať aktívny vzťah k otázkam venčiny Anna Huďanová nebola dových dverách Komunálneho ekológie, najmä žiakov a mladých prítomná; uznanie za spoluprácu podniku Gloakvalis. Možno v nej ľudí. Ako bolo povedané, členské (prípravu žiackych programov) jej nechať písané odkazy s návrhmi, zostáva nepozmenené: dospelí odovzdajú inokedy. kritikami, pochváleniami.

Je ich málo, ale sa činia Juraj Bartoš

druženie ekológov Ekos v Hložanoch absolvovalo výročnú schôdzu zhromaždenia v posledný februárový večer. Večierok sa začal tradičným krátkym programom žiakov 1. triedy ZŠ Jozefa Marčoka-Dragutina. Keď im po zložení ekologického sľubu predsedníčka Ekosu odovzdala členské lístky a čokoládky, deti s rodičmi odišli domov a odrazu zostalo veľa prázdnych stoličiek. Na schôdzi z 32 členov zostalo len zo desať, plus niekoľko hostí. Možno to tá zima, skonštatovala hlava Ekosu, a podala správu o vlaňajšej, tradične dynamickej činnosti. Napriek tomu, že ju, ako povedala, ovplyvnila nepriaznivá hmotná situácia a nezáujem občanov o ekologické problémy. Taxatívne napočítala všetky akcie Ekosu v roku 2017 a poďakovala sa všetkým, ktorí hložianskym ekológom pomohli finančne a inak, pripomínajúc, že vlani

Z VÝROČNEJ SCHÔDZE KOVAČICKÝCH PENZISTOV

Zvolili nové vedenie Anička Chalupová

sieni Miestneho spoločenstva Kovačica sa vo štvrtok 1. marca uskutočnila výročná schôdza kovačických penzistov. Zasadnutie otvorila a viedla Mária Babincová, ktorá po minútke ticha venovanej zosnulým členom podala správu o minuloročnej práci MOP. Aktivity v 2017 roku boli zamerané predovšetkým na zadováženie ohrevu na splátky, charitatívne akcie a výlety. Niektorým penzistom s nízkymi príjmami sa naskytla príležitosť bezplatne alebo za výhodnú cenu a na splátky pobudnúť v kúpeľoch. V uplynulom roku MOP podporila vydanie dvoch publikácií autorov Evy Pavićevićovej a Đuricu Krstina, dôchodcov a kovačických • ĽUDIA A UDALOSTI •

literátov. O športových úspechoch a aktivitách penzistov v uplynulom roku prítomných na zasadnutí informovali Anna Biskupovićová a Božidar Kračunov. Nechýbali ani informácie o vlaňajších úspechoch a činnosti 15-členného speváckeho zboru penzistov Viva la musica. Zo správy o finančnom hospodárení, ktorú podal pokladník Pavel Toman, vyznelo, že MOP hospodáril pozitívne. Okrem z členských príspevkov prostriedky na činnosť penzistov zabezpečila Obec Kovačica. V pláne práce na bežný rok vedenie penzistov uviedlo, že sa podobne ako doteraz mienia zasadzovať o zachovanie a rozšírenie už tradičných akcií a plánujú aj družné posedenia penzistov s te-

Momentka z výročného zasadnutia MOP

matickým zameraním. V súvislosti s plánovanými aktivitami na rok 2018 vyznel i návrh na založenie klubu penzistov, v ktorom by sa členovia mohli denne stretávať. Keď ide o rekreačné aktivity, vedenie mieni zadovážiť senior karty a zľavy na vstupné do bazénov kovačického Relaxu. V druhej časti zasadnutia kovačickí penzisti zvolili nové vedenie. Funkciu predsedníčky MOP bude

zastávať Mária Babincová, za jej zástupcu zvolili Adama Barcu, kým úlohu tajomníka bude naďalej vykonávať Samuel Kráľovský. Dôveru dali aj doterajšiemu pokladníkovi Pavlovi Tomanovi. K slávnostnejšiemu ovzdušiu výročného zasadnutia kovačického MOP prispeli členovia SZP Viva La Musica, ktorí pod taktovkou vedúcej Alžbety Hriešikovej zaspievali zmes príležitostných piesní.

10 /4793/ 10. 3. 2018

Ľudia a udalosti NA SLOVO S METEOROLÓGOM ALBERTOM RUMANOM

Kde sa podel sneh po kolená? Danuška Berediová

neh koncom februára niekoho prekvapil, niekoho nie. Určite potešil deti, ktoré by si však priali, aby ho bolo viac. Na viac snehu si spomínajú iba staršie ge-

Albert Ruman

nerácie. Koho sneh neprekvapil, ani teploty nižšie ako - 15 °C, určite ho zarazí predpoveď meteorológov, že nás v nasledujúcich dňoch očakávajú teploty vyššie ako + 15 °C. O „oneskorenom“ snehu vo februári a nových javoch vyvolaných klimatickými zmenami rozprávali sme sa s Albertom Rumanom, diplomovaným fyzikom – meteorológom, zamestnaným v Hydrometeorologickom ústave Srbska, ktorý sa zaoberá klimatickými zmenami. Mladšie generácie „sneh vyše kolien“ poznajú iba z rozprávania rodičov či starých rodičov. Prečo ho sami nemohli zažiť? − Čo sa týka snehových zrážok, bolo ich aj tejto zimy, a to 30 − 40 cm, čo nie je málo. To závisí od globálnej cirkulácie vzduchu, ktorá sa najčastejšie sleduje na Atlantickom oceáne. Teraz sa cirkulácia pohybovala južnou trasou, vlhko usmernila do našich krajov, pričom zo severu prenikol chladný vzduch a výsledkom boli výnimočne veľké zrážky. Avšak zrážok a snehu je definitívne menej, lebo je globálna cirkulácia posunutá na otepľovanie. V minulosti sa vedelo, že v zime bude chladno a bude veľa snehu, čo bolo samozrejmosťou, čiže bol to ustálený jav. Vplývali na zmenu toho aj klimatické zmeny? − Jasné, že vplývali. Zmenili sa

www.hl.rs

trasy cirkulácie vzduchu. Ale na tieto veci sa treba pozerať globálne. V prvom rade z Arktídy ubudlo veľa ľadu, čo narúša tak morskú, ako aj cirkuláciu vzduchu. Okrem toho veľký význam má aj ľudský faktor. Stačí sa pozrieť iba na Vojvodinu a pochopiť, že človek veľmi zmenil životné prostredie. Spomeniem iba, že stále redukujeme lesy, ktoré majú dôležitú úlohu, lebo dokážu spomaliť silné vetry a počas tepelných vĺn znižujú teploty. Zmenili sme nejaké prírodné toky. Následky týchto zmien pocítime, hoci nie hneď. Nevďačné je predvídať, ale svetové globálne numerické modely, ktoré dávajú prognózy a ktoré sú veľmi dobre vyvinuté, ukazujú trend rastu teplôt v každom mesiaci v roku, zvlášť od rokov 2030 − 2040. Letá budú teplejšie, s trendom poklesu zrážok, a zimy budú miernejšie, s možnými extrémami trvajúcimi niekoľko dní. Zdá sa, že sme ozajstnú zimu pocítili iba pred jej koncom. Je aj to následkom klimatických zmien? − Toto sa stáva, lebo je v lete a v jeseň teplejšie. Atmosféra absorbuje hodne teploty, akumuluje sa veľké množstvo energie, cirkulácia vzduchu nad oceánmi nedovoľuje

Informačno-politický týždenník

prienik studeného vzduchu zo Sibíri, a tak sa môže stať, že sa zima ,oneskorí’. Čo ešte patrí medzi očividné následky klimatických zmien? − Hlavnými ukazovateľmi klimatických zmien na našom území sú zmeny extrémov – z teplého do

modelov sa predvída, že asi po roku 2040 ľad v lete celkom zmizne a v zime sa formuje iba malá nová vrstva, ktorá nebude taká silná ako pôvodná. V Grónsku sa tiež topí ľad. Dôsledky toho sa prejavia ešte silnejšie a budú sa aplikovať na ešte väčšie amplitúdy. Liek existuje, ale ho ešte stále nepoužívame. Ako tento sneh koncom februára vplýval na siatiny? − Tento sneh bol veľmi užitočný, zvlášť pre pšenicu a jačmeň, lebo sme mali veľmi nízke teploty,

Projekcia numerických svetových klimatických modelov: stredné sezónne teploty vzduchu pre mesiace jún, júl a august do roku 2100. Tendencia rastu teplôt je očividná.

chladného počasia, zo suchého počasia do silných dažďov a pod. Menia sa priemery amplitúd. Jeden z veľmi extrémnych rokov bol rok 2012, keď po tuhej zime nastúpilo veľké sucho. A takých výkyvov ešte len bude. Čo sa týka globálnej úrovne, Severný pól trpí najviac, lebo zostal bez 15 až 20 % ľadu, čo vôbec nie je málo. Jednoducho, narušená je energetická rovnováha. Doteraz ľadu ubúdalo iba v lete, teraz už aj v zime. Podľa už spomenutých

v Sombore až - 26 ºC. Niekoľko centimetrov snehu stačí ochrániť siatiny pred nízkymi teplotami, lebo sneh je veľmi dobrý tepelný izolátor. Na druhej strane sneh bude veľmi užitočný aj pre kultúry, ktoré sa budú siať na jar, lebo zanechá hodne zimnej vlhkosti významnej na klíčenie. Sneh prišiel v poslednej chvíli, inak by porasty vymrzli. V štarte by to mohlo sľubovať dobrú úrodu, samozrejme, ak sa splnia aj všetky ostatné podmienky.

SNEHULIAK. Každú zimu v Čmelíkovej ulici v Selenči vyrastie panák – snehuliak, ktorý zvyčajne zapôsobí svojou veľkosťou a vyvoláva obdiv detí i dospelých. Tradične ho postaví Ján Kiš za pomoci členov najbližšej rodiny, susedovcov, príbuzných, priateľov a známych. Je z toho celá paráda. Najdôležitejší je však výsledok a spokojnosť samého ideového tvorcu tohto impozantného snehuliaka, ktorý veselo zdraví všetkých svojich obdivovateľov a náhodných okoloidúcich. J. B.-Ď. • ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

V SPOLKU ŽIEN V PADINE

Anna Lešťanová

Anička Chalupová

Čoraz lepšia kvalita vín

organizácii star o p a z ov s ké h o Združenia vinárov a vinohradníkov v sobotu 3. marca v Klube VHV SKUS hrdinu Janka Čmelíka sa uskutočnila štvrtá koštovka vín. Po Željko Bohinc (stojí v strede) s hosťami úvodných slovách Jan- a hostiteľmi podujatia ka Majorského, podpredsedu združenia, ktorý patrí aj vo výrobe vína postúpili v tom medzi najlepších tamojších vinárov správnom smere. Tentoraz sa podľa a vinohradníkov mladšej generácie, rozhodnutia odborníkov, vďaka svopríležitostnými slovami podujatie jej výnimočnej kvalite, do popredia podporil Igor Feldy, farár staro- vysunuli červené vína. Na marcovej koštovke sa zoskupili pazovský. Viac o vínach – spolu bolo odo- aj početní cezpoľní hostia z Belehvzdaných 26 vzoriek, rozdelených radu, Vlasotiniec a Subotice. Medzi do troch kategórií: 10 bielych, 9 nimi boli aj Lila Ražnatovićová, prvá červených a 7 ružových – hovoril a dodnes jediná vínna rytierka v Željko Bohinc, someliér sriemsky. Srbsku, veľvyslankyňa vínnej kultúry Predovšetkým konštatoval, že je pre Macedónsko, Čiernu Horu a kvalita pazovských vín z roka na rok celý Balkán, a akademik Rodoljub lepšia, čo nesmierne teší aj samotné Čučulović, vínny rytier. Zaujímazdruženie, ktoré v uplynulých ro- vými výrokmi o víne a prednesom koch pracovalo hlavne na edukácii krásneho slova v záverečnej časvinohradníkov a vinárov. Ako bolo ti oficiálneho programu vystúpil počuť, Staropazovčania v pestovaní Veno Nechvátal, tamojší profesor svojich vinohradov, ktoré sa naj- na dôchodku. Potom nasledovala častejšie nachádzajú v neďalekých koštovka vína a družné rozhovory Slankamenských Vinohradoch, ako členov združenia a ich hostí.

Stále bohatšia činnosť

ktuálny rok 2018 v Spolku žien v Padine sa nesie v znamení 15. výročia obnovenej činnosti. Vo svojich dejinách spolok má už vypísaných na stovky strán, ktoré sú svedectvom toho, čo za Momentka z výročnej schôdze uplynulých pätnásť rokov jeho členky dosiahli. Na výročnom Okrem početných tematických zasadnutí, ktoré sa uskutočnilo výstav a iných akcií padinské ženy v prvej polovici februára, padinský sa v minulých rokoch osvedčili ako spolok analyzoval a bilancoval výborné organizátorky tradičného podujatia Jej Výsosť tekvica – jedlo svoju činnosť. Napriek skutočnosti, že spolková a liek, ktoré sa v novembri dožije činnosť v mnohých našich slo- svojho 10. výročia. V uplynulom venských dedinách zaznamenáva roku padinský Spolok žien pozipokles, padinské ženy sa svojimi tívne hospodáril, do pokladnice pracovitými rukami snažia zacho- sa z projektov vlialo zhruba 350 vať to, čo im predkovia nechali do 000 dinárov. V pláne na bežný rok je už zakresvienka. V správe o činnosti v uplynulom roku, ktorú podala Elenka lené vydanie publikácie Starodávny Haníková, predsedníčka SŽ v Padi- padinský kroj, ktorá by mala uzrieť ne, sa uvádza, že spolková lanská svetlo sveta v septembri t. r., keď sa činnosť bola mimoriadne bohatá, bude konať ústredná oslava 15 rorealizovali vyše 40 aktivít, z toho kov od obnovenia činnosti spolku. Po oficiálnej časti výročného v niektorých boli priamym orgazasadnutia nasledovala družba nizátorom, v iných zasa poskytli nesebeckú pomoc. Od začiatku členiek a ich hostí, kde spoločne roka bolo niekoľko podujatí, kto- evokovali spomienky na začiatky rými sa spolok môže pochváliť. činnosti.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbum-bumbum-bum!

hohó! Počuli ste? Americký prezident sa vyznamenal ďalším vyhlásením, ktoré sa, ako zlý chýr, počuje ďalej než dobrý. Podľa neho „obchodné vojny“ sú dobré. Pravdaže sú. Pre tých, ktorí majú s čím obchodovať. Im patrí smotánka, ostatným sa uleznú – trumpoty. Aj Naši Činitelia sa činia. Vraj náš prezident a rovnako náš prvý podpremiér alias minister zahraničia vyhlásili, že (tak isto) náš štát vyšle na voľby do nijakovskynijako našich Spojených štátov amerických, akože inak než našich – Pozor-pozor! – po• ĽUDIA A UDALOSTI •

zorovateľov! Amíci už len tak šalejú, panikária, nevedia, čo robiť! Nie je vylúčené, že následne ohromenia z údivu nad tu spomenutými vyhláseniami robiť nič ani nebudú. A teda ani voliť, takže im, môžbyť, v prezidentskom sedle azda i pol druha desaťročia, keď nie aj viac, zostane pán Trump (tak im aj treba!). Následne čoho opäťznovuazase nie je nemožné, že aj Naši si povedať − povedia, že keď môže pán Trump (a Naša Anna tiež), prečo by sme nemohli aj my (tak aj nám treba) jazdiť ďalej?!

Akokoľvek, len svetu sa blýska na lepšie časy. Ruský prezident Putin toť (čo nijako nesúvisí s prípravami na prezidentské voľby v bratskej krajine) prezentoval nové mocné ruské zbrane. Samozrejme, v záujme planetárneho mieru a pokoja. A pekného-krásneho, ba bratského spolunažívania. Zato u nás sa definitívne schyľuje k vojne. Predseda vyššieho súdu v Bgd. sudca Aleksandar Vu..., pardon, Stepanović vyhlásil vojnu vysokej korupcii. Žeby nám z bratskej krajiny prisľúbili nové mocné zbrane?

Istému tunajšiemu pánovi popovi a pánovi učiteľovi náboženstva polícia v dedine Mrčajevci vraj z osobného auta, ktorým sa viezli... niekam, odcudzila cca 27 gra..., pardon, kilogramov narkotík. Čo iné im zostalo, než povedať: Co Bůh činí, vše dobré jest. Alebo tak nejak. Môžbyť to nebude mať jednoduché ani dvanásťročná Milica Petrovićová, ktorá hrou na husliach v Hamburgu získala 1. cenu na prestížnej medzinárodnej súťaži Stage for kids festival. Známa tým, že vyhrávajúc v chýrečnej Bgd Ulici kneza Mihaila hovorila, že nežobre, ale koncertuje. Čo, keď jej zavítajú daňovníci?! Bumbum!

10 /4793/ 10. 3. 2018

Ľudia a udalosti DVOJITÁ VÝSTAVA ZŽ MATKINO SRDCE V LALITI

Torty pre maškrtníkov Juraj Pucovský

obvyklom termíne, niekoľko dní pred 8. marcom, Medzinárodnom dni žien a Veľkou nocou, členky Združenia žien Matkino srdce v lalitskom Dome kultúry 4. marca 2018 usporiadali dvojitú výstavu. Tieto dva sviatky sa akosi prelínajú, lebo ich okrem iného spája láska medzi ľuďmi, poznačené sú usilovnosťou a ženskou obrazotvornosťou. Laliťanky zvedavým očiam návštevníkov ponúkli viac ako 200 rôznorodých šálok na kávu, čaj a iné nápoje, ktoré priniesli z vlastných zbierok. Javisko okrášlili krojovanými bábkami a vyšívanými nástennými kuchárkami s vtipnými veršíkmi, ktoré v minulosti vo svojej kuchyni mala na stene hádam každá lalitská gazdinka. Členky ZŽ Matkino srdce aj

Jana Miksádová sa každoročne predstavuje zaujímavými výrobkami z papiera

tentoraz vyzvali všetkých záujemcov, aby predstavili predmety, ktoré zhotovujú hlavne vo voľnom čase. Tak Ružena Žiaková priniesla obrazy, omaľované fľaše a šamlíky, Jana Miksádová dokázala, že sa už dobre zasvätila

do výroby rôznych predmetov z papiera, vhodných aj na každodenné použitie v domácnostiach, Marína Párnická ponúkla viacero druhov pestrých kvetov dopestovaných vo fóliovníku a predmety zhotovené techni-

kou dekupáže, domácke kozmetické prostriedky Kataríny Ďurčianskej rozvoňali sálu, kým Vlasta Labusová z Odžakov vystavila pletené, háčkované a šité predmety a jej spoluobčianka Zdenka Tereková priniesla množstvo napečených slaných a sladkých dobrôt. Osobitný záujem návštevníkov vyvolali makety Miroslava Farkaša, ktorý zhotovil slovenský evanjelický kostol v Laliti, vlastný dom, sedliacky dvor... Laliťanky aj tentoraz pre maškrtníkov napiekli sedem tort: šuškavú, dobošku, puslicu, čoko-moko, plazmovú, malinovú a Katarínu. Čo nevidieť, všetky sa predali do posledného kúska, lebo ZŽ Matkino srdce má už dobre zohraný tím tortárok, ktoré vedia, ako v takýchto príležitostiach vyhovieť chuťovým zmyslom ich zákazníkov. Po občerstvení sa kávou či čajom návštevníci si mohli kúpiť a odniesť domov čerstvé rezané kvety, ale i tie v črepníkoch. Muži tak potešili svoje manželky ku Dňu žien alebo jednoducho skrášlili svoj dom.

NÁVŠTEVA V SPOLKU KULPÍNSKYCH ŽIEN

Pazovčania a Belania Katarína Gažová MODLITBY PRE SURINAMKY. Svetový deň modlitieb je celosvetové ekumenické hnutie, ktoré oslavuje tento deň prvý piatok v marci vo viac ako 170 krajinách. Cieľom je združovať ženy rôznych rás, kultúr a tradícií, rozširovať ich povedomie o iných krajinách, spolucítiť s problémami iných a modliť sa s nimi a pre ne. Svetový deň modlitieb 2018 organizovali ženy zo Surinamu, krajiny v severovýchodnej časti Južnej Ameriky, pod heslom: „Boh videl, že všetko, čo stvoril, bolo veľmi dobré.“ Aj v Báčskom Petrovci sa veľa rokov aktívne zapájajú do tohto podujatia. Tak bolo aj tohto roku, keď v čele s evanj. farárom Jánom Vidom a kantorom Pavlom Očovejim spoločne v kostole v piatok 2. marca apelovali: „Neseďme so založenými rukami, ale urobme všetko, čo je v našich silách, aby sme uchovali túto planétu pre ďalšie generácie. Šírme povedomie, že každý z nás nesie zodpovednosť za to, aby chránil životné prostredie.“ Po ukončení podujatia cirkevná správa v podvečer Dňa žien všetkým prítomným ženám darovala kvety v črepníku a družba pokračovala na čajovom večierku na novej fare. J. Č.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ulpínske spolkárky v sobotu 24. februára vo svojich miestnostiach v Muzeálnom komplexe privítali vzácnu návštevu. Boli to hostia zo Starej Pazovy, ktorí do Kulpína priviedli svojich hostí z obce Belá pri Žiline. Predsedníčka Spolku kulpínskych žien Katarína Zorňanová po srdečných uvítacích slovách v krátkych črtách ozrejmila pätnásťročné pôsobenie obnoveného spolku a aktivity, ktorým sa členky venujú. V mene hostí zo Starej Pazovy, medzi ktorými boli aj predstaviteľky tamojšieho združenia žien, spolku a ďalší, sa prihovorila predsedníčka SKUS hrdinu Janka Čmelíka Libuška Lakatošová, ktorá pochválila spo-

luprácu medzi Kulpínom a Starou Pazovou. Ján Filip, Staropazovčan žijúci na Slovensku a vedúci zájazdu, sa prihovoril v mene hostí zo Slovenska. Medzi nimi bol aj starosta obce Belá Matúš Krajči, ktorému Zorňanová darovala kuchársku knihu tohto spolku Bez raňajok ani krok. Po príchode do Muzeálneho komplexu hostia si v sprievode hostiteliek pozreli stále expozície kulpínskeho múzea. Po obchôdzke sa zoskupili v príjemných miestnostiach kulpínskych spolkárok, ktoré pripravili občerstvenie. V družnom rozhovore sa navzájom zoznámili a nejedna hostka si kúpila kuchárku kulpínskeho spolku, kde si našla aj recept na chutné rožky, na ktorých si predtým pochutnali. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ODZNEL 61. ROČNÍK ČAJOVÉHO VEČIERKA V KOVAČICI

Karafiáty pre dámy Anička Chalupová

z Padiny, Crepaje, Uzdinu, Hajdušice a Jánošíka, ako aj všetkým prítomným, prihovorila Zuzana Jonášová, predsedníčka Ženského spolku. Podujatie sa oficiálne začalo hymnickou piesňou spolku Či to zvony zvonia… a nasledoval príležitostný program, v ktorom vystúpili členky dievčen-

ri príležitosti Medzinárodného dňa žien v sobotu 3. marca v Kovačici sa zhromaždili milovníci známej tradičnej akcie Ženského spolku, ktorá od roku 1957 pretrváva pod názvom Čajanka. Po uvítaní hostí, kde už pri vchode každá hostka dostala karafiát – symbol MDŽ, v sieni reštaurácie Červené víno sa rozprúdila veselá zábava. Na úvod tohto kultúrno-spoločenského a predovšetkým Na tanečnom pódiu nechýbalo tanečníkov zábavného podujatia sa hostiteľkám a ich skej speváckej skupiny Perla pri hostkám, členkám spolkov žien Kreatívnom centre pre turizmus,

umenie a kultúru v Kovačici, ktoré za hudobného sprievodu padinského ľudového orchestra zaspie- Milým prekvapením na podujatí vali slovenské bola mládež v slovenských ľudových krojoch ľudové piesne. Program bol spestrený básňami Vzácnym skvostom podujatia autorky Evy Pavićevićo- bola bohatá a pestrá prehliadka vej, kovačickej poetky tradičných krojov, ktoré prezentovali nielen dospelí, ale aj tí a spolkárky. K tradícii tohto pod- najmladší účastníci podujatia. ujatia už dlhé roky pat- Podľa rozhodnutia komisie, ktorú ria aj rôzne spoločenské tvorili členky spolku, najkrajšie hry a bohatá tombola, kovačické kroje mali oblečené do ktorej okrem počet- Jaroslav Kováč a Želmíra Brezných sponzorov prispe- níková. Na tradičnom podujatí koli spolkárky krásnymi ručnými prácami. V vačických žien nechýbala ani párovom tanci najviac bohatá večera a tanec, kde na šťastia mal tanečný pár dobrú náladu hrali kovačickí huz Kovačice, ktorý tvorili Martin dobníci Veselí Jánovia – Dišpiter Torňoš ml. a Maržena Žiaková. a Suchánek.

SELENČA

Výstava a program k 8. marcu Juraj Berédi-Ďuky

nedeľu 4. marca sa Selenčania mohli kochať v kráse ručných prác na výstave, ktorú tradične k 8. marcu pripravujú členky Etno sekcie vo svojom priestore v dome kultúry. Etno sekcia pracuje v rámci MOMS Selenča. Tohtoročnú výstavu pomenovali Krása výšivky na obruse. Výstava je venovaná zároveň aj jubileu 260 rokov založenia Selenče a jubileu Etno sekcie, ktorá tohto roku oslavuje 35 rokov pôsobenia. Výstavu otvorila a hostí privítala vedúca sekcie Viera Strehárska, ktorá pripomenula, že exponáty, ktorých na výstave bolo vyše päťdesiat, poskytlo dvadsať žien, prevažne členiek sekcie. Obrusy sú vypracované rôznymi technikami, ručne i strojom, a na nich sú rôzne vzory, hlavne pestré • ĽUDIA A UDALOSTI •

kvety. Na obrusoch rôznych veľkostí a tvarov sa prejavila zručnosť, ovládanie techniky vyšívania a obrazotvornosť výšivkárky, ktorej sa všetky tieto elementy podarilo spojiť do nádherného celku. Vystavené boli aj obrusy, ktoré vypracovali ešte babky alebo staré babky, či až prababky, a ktoré už roky stoja v skriniach majiteliek ako krásna pamiatka na Z otvorenia výstavy vyšívaných obrusov predkov. V kratšom otváracom programe sedníčka Spolku žien zo Silbaša účinkovali deti z predškolskej Katarína Ušjaková, predsedníčka ustanovizne a žiaci základnej Rady Miestneho spoločenstva školy, ktorí predniesli primerané Selenča Katarína Vrabčeniaková básne, piesne a literárne pásmo, a zástupca predsedu Obce Báč hlavne texty venované Medzi- Zdenko Kolár. Pre výstavu bol národnému dňu žien. V rámci pripravený aj sprievodný a proprogramu sa prihovorili aj hostia: pagačný materiál, ktorý spoločv mene hostiek na výstave pred- ne pripravili Viera Strehárska,

vedúca Etno sekcie, a Juraj Berédi-Ďuky. Pri príležitosti jubilea vedúca Etno sekcie Strehárska predstaviteľkám selenčských ustanovizní odovzdala primerané uznania za dlhoročnú úspešnú spoluprácu. Program, ktorý potom nasledoval v kultúrnom dome, a ktorý tiež tradične venujú 8. marcu, spoločne pripravili Etno sekcia, základná škola a predškolská ustanovizeň. V programe sa predstavili škôlkari, školáci a detský orchester Orchestrík, dievčenská spevácka skupina kultúrno-umeleckého spolku a sólistka Anna Berédiová. Program prilákal veľký počet divákov, ktorí sa takmer nevmestili do sály.

10 /4793/ 10. 3. 2018

Ľudia a udalosti NEÚPROSNÉ DEMOGRAFICKÉ POHYBY V JÁNOŠÍKU

Mortalitou a migráciami ohrozená dedina Vladimír Hudec

daje o demografických pohyboch v Jánošíku sú vskutku ohromujúce a nesľubujú nič dobrého. Najmä keď ide o migrácie. Podľa údajov, ktoré nám poskytla jánošícka matrikárka Veronka Chrťanová, vlani sa v tejto juhobanátskej dedine novorodeniatku potešili v piatich rodinách, čo je o tri viac ako v roku 2016. Narodili sa dvaja Vilijemovia, Alen, Sára a Adelka, čiže traja chlapci a dve dievčence. Zoznam zosnulých bol však aj vlani, ako aj roky predtým, viacnásobne dlhší. Jánošíčania sa vlani navždy rozlúčili s 18 svojimi spoluobčanmi. Svojráznou kuriozitou je, že medzi zosnulými boli iba tri ženy

a všetci ostatní boli muži. Okrem toho takmer polovica zosnulých – ôsmi, boli v pomerne mladom veku, čiže v šiestom a siedmom desaťročí života, pokým ostatní boli sedemdesiatnici a osemdesiatnici. Najmladší bol Malej Adelke sa vlani potešil jánošícky farár 50-ročný Vladimír Petráš Slađan Daniel Srdić s manželkou Annou a najstaršia 84-ročná Zuza- a synom Danielom na Piktorová. Jánošícka matrikárka vlani so- Takmer nieto dňa, aby sa dedinou bášila dva snúbenecké páry, ale nerozšírila správa, že niekto odiani jeden pár nezostal žiť v tejto šiel za prácou na Slovensko, alebo dedine, ale sa ihneď presťahoval si vybavuje doklady na získanie do Plandišta, resp. Jermenoviec. Aj krajanského preukazu s rovnakým tento údaj svedčí o tom, že migrácie zámerom – odísť za lepším, ale spolu s mortalitou vážne vplývajú predovšetkým istejším životom. na počet obyvateľov v Jánošíku. Presné údaje o tom, koľko občanov

SPEVOKOLY EMC V NEMECKU

Účasť na pôstnej akcii Bayernského okresu Elena Šranková

a začiatku pôstneho obdobia sa Bayernský okres v Nemecku pripája k pôstnej aktivite pod názvom Stáť pri niekom, zaručiť sa za niekoho. Už 25 rokov si z tejto príležitosti pozývajú nejakú cirkev, hlavne spevokol, ktorý slúži spevom, informáciami a prezentuje i nejaký projekt sociálnej služby. Tentoraz pozvanie zaslali do Evanjelickej metodistickej cirkvi v Srbsku. Ako hovorí Anna Páliková-Kunčáková, superintendentka, predtým, než odcestovali do Nemecka, organizátor ich dvakrát navštívil, aby sa presvedčil o projekte členov tejto cirkvi vo Vrbase, kde každú sobotu varia 60 až 80 obedov pre sociálne ohrozených a bezdomovcov. Prípravy na odchod do Evanjelickej cirkvi v Nemecku, v Laufe, v EMC trvali takmer dva mesiace. Pred samotným odchodom (21. februára) dva spevokoly usporiadali koncert (generálnu skúšku)

www.hl.rs

Vystúpenie spevokolu Glória v Laufe (Foto: z archívu EMC) a predstavili sa širšiemu kysáčskemu obecenstvu. Spevokol Glória nacvičil Ondrej Maglovský a mládežnícky novosadsko-kysáčsky spevokol Nera Skeledžija. Po návrate z Nemecka, kde pobudli od 22. do 25. februára, v rámci nedeľných večerných (4. marca) služieb

Informačno-politický týždenník

v Kysáči informovali o tom, ako sa v Nemecku predstavili a premietali fotografie a videozáznamy z cesty. Úvodom Kunčáková informovala, že za touto aktivitou stáli Bayernská evanjelická cirkev, Výbor pre vzťahy s južnou a východnou Európou a ekumenické vzťahy. Je to v súlade

v tejto chvíli žije v Jánošíku a koľkí sú za hranicami, poskytol nám Pavel Chrťan, ktorého Miestne spoločenstvo poverilo údržbou cintorína. Pri vyberaní úhrady za svoju prácu si všetko presne značil, a tak dospel k ohromujúcim údajom. V dedine, ktorá podľa sčítania obyvateľov v roku 2002 mala 1 171 obyvateľov, dnes žije iba 689 osôb, z čoho 96 detí pod 18 rokov. Za necelých 16 rokov sa teda počet obyvateľov zmenšil o 483, čiže o 41 percent. Tomu na vine je predovšetkým mortalita roky dominujúca nad natalitou, ale aj migrácie. V spomínanom období sa totiž mnohí Jánošíčania presťahovali do susedných Jermenoviec. Pri poslednom sčítaní tam žilo 70 Slovákov, z čoho prevažná väčšina práve Jánošíčanov, hoci v posledných rokoch cesty mnohých Jánošíčanov vedú na Slovensko. Podľa údajov Pavla Chrťana, v zahraničí, prevažne na Slovensku sa toho času nachádza 110 občanov tejto dediny, v ktorej je vyše 40 domov, v ktorých nikto nežije. Údaje na zamyslenie.

s podpísaným dokumentom o spoločenstve evanjelických cirkví Európy, čo vo svete funguje omnoho viac ako u nás. Ako bolo počuť, v Nemecku pobudla 50-členná výprava metodistov. V sobotu predpoludním 24. februára navštívili kostol v Laufe a pozreli si mesto. Popoludní sa s hostiteľmi navzájom oboznámili s činnosťou a projektmi svojich cirkví a pracovali v troch skupinách. Stredobodom pozornosti bola chudoba a kuchyne pre sociálne ohrozených, migranti a svedectvo viery. Večer na koncerte vystúpili i dva domáce, nemecké spevokoly. V nedeľu sa zúčastnili na spoločných bohoslužbách. Od účastníkov tohto zájazdu do Nemecka bolo počuť iba pochvalné slová. Ako povedal Ján Slávik, napriek obavám, ako sa dorozumejú s hostiteľmi, komunikácia nepredstavovala žiaden problém. Ondrej Maglovský pochválil vystúpenia tunajších spevokolov a na neho ako hudobníka zapôsobilo tamojšie vštepovanie lásky k cirkevnej hudbe mladším generáciám a spontánnosť pri výstupoch. Na Vladimíra Sabu silný dojem zanechala úcta, ktorá sa dostala spevokolu Glória, keď spieval pieseň Pokoj vám pri vchode zástupu farárov do kostola. Mládežníckemu spevokolu sa takáto česť dostala počas podávania Večere Pánovej. • ĽUDIA A UDALOSTI •

SO SLOVÁKMI V BÉKEŠSKEJ ČABE (5)

Zužujú sa možnosti Juraj Bartoš

októbri 2015 prvé štvrťstoročie činnosti oslávil Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku so sídlom v Békešskej Čabe. Slováci si vedecko-výskumnú inštitúciu založili (z iniciatívy genetika Mateja Šipického) ako prvá tamojšia národnostná menšina, na čo sú právom hrdí. Počas Dolnozemského jarmoku v Čabe roku 2012 pohľad nám upútal stánok s hŕbou kníh so slovenskými i maďarskými názvami. Pani Magdaléna Laczová, vtedajšia sekretárka VÚSM, ktorá stála za pultom, nám vďačne odpovedala na otázky. Kedy vznikol VÚSM? „Výskumný ústav bol založený roku 1990 a jeho zakladateľom bol Zväz Slovákov v Maďarsku. Odvtedy podstúpil rôzne zmeny a od roku 2001 ho prevádzkuje Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku; hospodársky patríme k nej, ale pracujeme samostatne.“ Čo je náplňou práce ústavu? „Zameriava sa na výskum histórie, kultúry, národopisu a jazyka Slovákov v Maďarsku, na ich minulosť a súčasnú situáciu. To vo veľkej miere závisí aj od toho, koho máme za riaditeľa alebo riaditeľku; keď je na čele jazykovedec, tak slovenský jazyk je najdôležitejší, keď sme mali riaditeľa etnografa, tak bola najdôležitejšia etnografia. Zásadne sa zaoberáme sociologickým výskumom, organizujeme národopisné tábory, konferencie (niekedy je to historická konferencia, niekedy národopisná, inokedy interdisciplinárna), pravdaže, významná je aj vydavateľská činnosť.“ Máte predstavu o tom, koľko kníh vydal ústav od založenia? „Vydali sme päťdesiat kníh, a to najmä tu, v Békešskej Čabe. Na začiatku činnosti sme vydávali naše knihy aj v Budapešti, teraz hlavne tu. Ale zužujú sa možnosti. Boli totiž také obdo• ĽUDIA A UDALOSTI •

Aký je, podľa vášho názoru, jazyk Slovákov žijúcich v Maďarsku? „Musíme povedať, že po slovensky hovorí už len staršia generácia; asimilácia je veľmi silná. Samozrejme, že sa snažíme, aby sa slovenský jazyk čím viac zachoval, Magdaléna Laczová ale sa vytráca. Veľkú úlohu pri zachovaní majú val tábory (vždy v inej lokalite školy. Ľudia, dospelí aj deti, v Maďarsku), ktoré sa týkali jamajú slovenskú identitu, len zyka a etnografie, teraz sú to už tá strata jazyka je generačne interdisciplinárne tábory a pre financie ich organizujeme len veľká.“ V čom tá identita spočíva? každý druhý rok. Snažíme sa „V tom, že ľudia majú starých získané materiály aj vydať.“ Pomáha vám finančne Slorodičov Slovákov, jedia slovenské jedlá, majú slovenské zvyky vensko? „Samozrejme, zúčastňujeme sa na konkurzoch, najmä Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, a aj dostaneme prostriedky, ale z Maďarska dostaneme na jedno vydanie 100 000 forintov, to je 300 eur. Z toho nemožno vydať knihu, hoci by sme vyhľadali najlacnejšiu tlačiareň.“ Aké priority má VÚSM v budúcnosti? „Už roky a roky plánujeme výskum slovenských priezvisk, lebo ľudia ako starnú, majú čoraz väčší záujem spoznať svoje korene, odkiaľ prišli, čo znamená ich meno... Chce to teda genealogické výskumy, ale na to nemáme kádre. Tento výskum by bol veľmi zaujímavý a veľmi Nielen čabianske klobásy, ale aj slovenský jazyk; záber by sme ho chceli uskutočniť.“

bia, keď sme vydali aj sedem kníh za rok, ale vlani sme vydali iba tri. To tá hospodárska kríza...“ Koľko zamestnancov má ústav a aké sú ich profesionálne profily? „Sme tu piati a máme dvoch jazykovedcov, jednu kulturologičku, jedného historika, ja som sekretárka a máme aj knihovníčku. Každý z nás je pôvodne pedagógom vyššieho stupňa alebo gymnázia, teda pracovali sme v škole.“ Ste teda trvale zamestnaní v ústave, alebo na určitú dobu...? „Áno, sme riadnymi zamestnancami ústavu.“ Počet je stále rovnaký, alebo sa menil? „Keď bol ústav založený, boli tu iba traja zamestnaní a riaditeľkou bola univerzitná

z Dolnozemského jarmoku v Békešskej Čabe roku 2012

profesorka Anna Divičanová, etnologička, kulturologička a slovakistka. Ondrej Krupa bol etnograf (zomrel roku 2015 – pozn. J. B.) a vedeckým tajomníkom Ján Chlebnický. Ústav sa postupne rozvíjal, prišla som ja ako sekretárka, historik Ján Gomboš, žiaľ, zomrel pomerne mladý, teraz máme mladého historika, volá sa József Demmel, a riaditeľkou je kulturologička Anna Kováčová.“

(na Vianoce a na Veľkú noc), tie sa nevytratili ako jazyk. Rodiny teda zachovávajú slovenskú kultúru, nielenže jedia čabiansku klobásu; len jazyk už neovládame tak, ako by sme mali.“ Vari už mladí ľudia neovládajú ani texty slovenských piesní? „Tí, ktorí sa učia v škole alebo chodia do spolkov, tí ich ovládajú, ale to nie je väčšina... Ústav každoročne organizo-

Poznámka: V čísle 9 (3. 3. 2018) na s.17 Hlasu ľudu sme uverejnili druhú časť rozhovoru (Útlak ich podlomil, nie aj zlomil) s riaditeľkou Slovenského gymnázia, ZŠ, materskej školy a kolégia v Békešskej Čabe Editou Pečeňovou; prvá časť vyšla v č. 8 (24. 2.: Slovenčinu sa učia v škole, nie doma). Bolo to 4., nie (ako sme chybne uviedli v nadtitulku) 3. pokračovanie seriálu So Slovákmi v Békešskej Čabe.

10 /4793/ 10. 3. 2018

DETSKÝ KÚTIK

Mamám k 8. marcu K 8. marcu takto potešili svoje mamy naše kamarátky a naši kamaráti z Padiny, Pivnice a Jánošíka. Ako ste vy prekvapili vaše mamky? Lukáš Červený, 6-ročný, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Miško Imrek, 6-ročný, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Danuška

Teodóra Čobrdová, 6-ročná, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Monika Šusterová, 6-ročná, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Alexandra Končeková, 3. 1, ZŠ maršala Tita, Padina

Mária Supková, siedmačka, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Sára Zahorcová, 6-ročná, ZŠ 15. októbra, Pivnica

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLVII 10. marca 2018 Číslo

5 /1959

Z PRODUKČNEJ BURZY

Kukurica drahšia

Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch 26. 2. – 2. 3. 2018 bol pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom tovarový obrat nižší o 11,39 % a finančný obrat o 19,57 %. Obchodovalo sa predovšetkým s kukuricou a so pšenicou, pri ktorých sa zároveň ponúkala možnosť bezplatného uskladnenia od 30 do 45 dní. Cena kukurice sa pohybovala od 15,80 do 15,90 din./kg bez DPH (s možnosťou bezplatného uskladnenia do konca marca). Kvôli zvýšenému dopytu po tejto poľnohospodárskej komodite išla hore aj jej cena. PredĽubica Sýkorová pokladá sa, že už čoskoro sa začne s jej intenzívnejším vývozom po Dunaji Koncom februára a začiatkom marca to na našich poliach vyzeralo ako uprostred do zahraničia. pravej zimy – bohatá snehová pokrývka všade vôkol nás. Podľa nádhernej scenérie V uvedenom období sa najviac obchodovalo so pšenicou. Jej cena len málokto by si pomyslel, že jarná sejba je už predo dvermi. Podľa predpovede bola 16,20 din./kg s možnosťou meteorológov v budúcom období nás očakávajú oveľa vyššie teploty, ale s častými bezplatného skladovania do dažďovými prehánkami. konca marca. Na novosadskej burze sa obodľa zverejnených úda- marec, ešte stále sa nevie, za registrované poľnohospochodovalo aj so sójou (s možjov Družstevného zväzu akú cenu sa bude predávať dárske gazdovstvá, u ktorých nosťou bezplatného uskladVojvodiny tohtoročná nafta poľnohospodárom. Ešte nedošlo ku žiadnym zmenám, nenia do konca marca a do jarná sejba bude pri porovnaní na začiatku februára vyhlásil sa ani v tomto roku nemusia polovice apríla), cena ktorej s tou minuloročnou drahšia minister poľnohospodárstva znovu registrovať. Na záklabola 44,80 din./kg (49,28 o 4 až 6 %. Vlani cena osiva Srbska Branislav Nedimović, de analýzy bolo zistené, že s DPH). Aj na svetových burbola viac-menej rovnaká ako že dotácie v tomto roku budú len pri veľmi malom počte zách kukurica zdražela v predchádzajúcom roku, no vyplatené ešte pred jarnou gazdovstiev, ktoré obnovujú – v Chicagu o 3,27 %, palivo bolo drahšie o 17,2 %. sejbou, a to 1. marca. Zdôraznil, registráciu každý rok, sa niev Paríži o 1,14 %. V Ostatné výdavky boli na úrovni že štát bude dávať dotácie vo čo zmenilo. A ak ani v roku Chicagu zdražeminuloročných a minerálne výške 4 000 dinárov po hektári 2018 teda nedošlo ku žiadnym la aj pšenica o hnojivo NPK bolo dokonca na kúpu paliva za zvýhodnené zmenám, registrácie poľnohos12,02 % a sója lacnejšie. A čo nás čaká v ceny. Bolo navrhnuté, aby táto podárskych gazdovstiev, ktoré gazdovstvo, o 2,46 %. ○

AKTUÁLNE

Jarná sejba opäť drahšia P

tomto roku? Zdraženie najviac pocítia poľnohospodári, ktorí sa rozhodnú pestovať sóju, pretože osivo sóje zdraželo o štvrtinu. V tomto roku je jeho cena 125 din./kg, v minulom to bolo 100 din./kg. Drahšie sú aj pesticídy a umelé hnojivo. Najväčšia časť výdavkov, tak ako každý rok, ide na palivo. A aj napriek tomu, že tu už máme

zelená nafta bola lacnejšia o 25 dinárov po litri od normálnej ceny a aby sa mohla kúpiť na všetkých čerpacích staniciach. Je začiatok marca a konkrétnejšie informácie z ministerstva ešte stále nie sú zverejnené. ... Od minulého roku na základe rozhodnutia Ministerstva poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia Srbska

sa už nachádzajú v registri, sa nemusia obnovovať. Týmto rozhodnutím sa aspoň čiastočne pre poľnohospodárskych výrobcov zjednodušili povinnosti spojené s byrokraciou. Často sa stávalo, že poľnohospodár jednoducho zabudol registrovať svoje gazdovstvo a následne stratil nárok na subvencie. Teraz sa to nemôže stať, pretože

ktoré neprihlási zmeny, automaticky zostáva v registri poľnohospodárskych gazdovstiev a má nárok na subvencie. Žiadosti o stimule pre rastlinnú výrobu (2 000 din./ha) sa podávajú od 1. marca do 30. apríla 2018 na Ministerstve financií, Správe pre trezor. ○

Z obsahu Plochy pod konopou siatou sa každým rokom zväčšujú (2) Str. 2

Vinárstvo je expanzívne odvetvie

Ako sa starať o klíviu? Str. 3

Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ALTERNATÍVNE PLODINY NA NAŠICH POLIACH

Plochy pod konopou siatou sa každým rokom zväčšujú (2) Ľubica Sýkorová ZARADENIE V OSEVNOM POSTUPE Konopa nie je náročná na zaradenie v osevnom postupe. Najvhodnejšími predplodinami sú rastliny, ktoré zanechávajú pôdu čistú, kyprú, dobre zásobenú živinami, najmä dusíkom (N). Sú to okopaniny hnojené maštaľným hnojom (zemiaky, repa), kukurica, ďatelinoviny, strukoviny, lucerna. Môže sa tiež bežne zaradiť medzi dve obilniny. Dobre znáša aj niekoľkoročné pestovanie po sebe (ale len v prípade, ak pozemok nie je zamorený škodcami a chorobami). Konopa je dobrou predplodinou na náročné poľnohospodárske kultúry, zeleninu či liečivé rastliny, pretože pôdu zanecháva hlboko skyprenú, čistú a v dobrom stave. Na dobre pripravenej pôde (kyprej a vlhkej) koreň konôp rastie priamo do hĺbky 40 až 50 cm a v hlbokých pôdach preniká až do hĺbky 2 m. Silná koreňová sústava konopy sa vyznačuje nesmierne bohatou symbiózou s pôdnou mikroflórou. Tento priaznivý efekt sa dosahuje práve pri opakovanom pestovaní konopy po sebe. PREDSEJBOVÁ PRÍPRAVA Konopu je možné pestovať na

vlákno, semeno a v poslednom čase sa čoraz častejšie spomína produkcia konôp ako hmoty na energetické účely. Podľa účelu sa riadi aj spôsob pestovania. Na dosiahnutie dobrých výnosov jednou z podmienok je dôkladná príprava pôdy. Význam starostlivo pripravenej pôdy priamo vyplýva z biologických a morfologických vlastností rastliny, ktoré vyžadujú zabezpečenie vysokých požiadaviek na vodný, vzdušný režim a obsah živín. Po sejbe treba myslieť na slabý začiatočný rozvoj koreňovej sústavy a citlivosť na zaburinenie. Po zbere predplodiny by sa ihneď mala urobiť podmietka. Podľa možnosti by bolo vhodné aplikovať maštaľný hnoj, ktorý sa zaorie. Jesenná orba by sa mala urobiť čo najskôr na hĺbku 25 – 30 cm. Oneskorenie orby o 1 – 2 mesiace znižuje úrodu stoniek a semena o 15 % a aj viac. Preto jesennú hlbokú orbu treba robiť približne štyri týždne pred príchodom mrazov. Cez zimu pôdu treba nechať v hrubej brázde. Úplne nevhodná je jarná orba, keď boli zaznamenané nižšie úrody až o 45 %. Jarná príprava je v podstate rovnaká ako pri ostatných jarných plodinách − urovnať povrch pôdy a zlepšiť vodný a vzdušný režim v pôde, vytvoriť

podmienky na kvalitné uloženie osiva, znížiť nebezpečenstvo vodnej a veternej erózie, podľa časových podmienok odburiniť pôdu, podľa potrieb zapracovať do pôdy minerálne hnojivá. Tieto úlohy sú zabezpečované rôznym počtom operácií, pričom z hľadiska pôdnej úrodnosti a ekonomiky je najvhodnejší ich minimálny počet. Klasický postup predsejbovej prípravy pôdy predstavuje štyri základné obrábacie operácie: smykovanie, bránenie, kyprenie a valcovanie (utužovanie). Tesne pred sejbou treba pôdu kultivátorom prevzdušniť a zbaviť buriny, čím sa pripraví osivové lôžko na sejbu. SEJBA Semeno konopy pre vysoký obsah olejov a surových proteínov veľmi rýchlo stráca klíčivosť, preto sejeme iba osivo z predchádzajúcej žatvy. Konopa patrí k skoršie siatym jarinám, no vysieva sa až vtedy, keď už nehrozia trvalejšie jarné prízemné mrazy. V našich podmienkach sa seje zvyčajne od začiatku (konopa pestovaná na vlákno) do konca apríla (v závislosti od účelu pestovania). Semeno klíči už pri teplote 1 – 2 °C, ale so sejbou začíname až vtedy, keď teplota pôdy dosiahne aspoň 7 – 9 °C. Za priaznivých podmienok

sa seje skôr, aby vyrástli rastliny bohaté na dlhé vlákna, prípadne aby vysoká konopa na semeno včas dozrela. V stredne ťažkej pôde a v dobrých pôdnych podmienkach je hĺbka sejby 2 − 4 cm, ak je sucho, vtedy sejeme hlbšie 3 − 6 cm. Pri veľmi vysokom obsahu organickej hmoty hĺbka sejby je 2 − 3 cm. Konopa na vlákno sa seje na hĺbku 3 – 5 cm. V prípade sucha je vhodné valcovanie. Zo skúseností pestovateľov, ak sa po sejbe vytvorí silný pôdny prísušok, je potrebné jeho rozrušenie za použitia ježkových valcov, prípadne prútovými alebo ľahkými bránami natupo, najmä na stredných a ľahších pôdach. Za ideálnych podmienok môže porast konopy vyklíčiť a vzísť v priebehu jedného týždňa. Pri pestovaní konopy na vlákno je cieľom dopestovať vysoké a slabé jedince, ktoré majú nízky podiel nežiaduceho olistenia a poskytujú veľký výťažok dlhého vlákna, čím zároveň umožňujú bezproblémový zber. Podľa výsledkov našich šľachtiteľov optimálna hustota konopy na vlákno je 225 klíčiacich zŕn/m2 , čo predstavuje okolo 45 kg semena/ha, no v praxi sa odporúča 50 – 75 kg/ha. Konopa na vlákno sa seje na šírku riadkov 12,5 − 25,0 cm. Pri pestovaní konopy na semeno v závislosti od spôsobu zberu sa zrno seje na šírku medziriadkov 40 − 70 cm s výsevom 5 − 25 kg/ha. Pri 70 cm šírke medziriadkov je žiaducou konečná vzdialenosť rastlín v riadku 25 − 30 cm, keď sa rastlinám poskytuje náležitý priestor na ich želanú mohutnosť. Práve pri takomto spone sa aj v minulosti dosahovala najvyššia biologická hodnota dopestovaných semien konopy. Rastlinám konopy pri ich pestovaní na semeno sa nielen v minulosti, ale aj dnes zaštipujú vrcholčeky samičích rastlín, aby jedince v poraste čím viac odnožovali. Pre zabránenie cudzoopeleniu inou odrodou konopy je izolačná vzdialenosť pri množiteľských porastoch konopy 1 000 m. Pri pestovaní konopy s kombinovaným úžitkom, t. j. na vlákno i semeno zároveň, sa seje na šírku medziriadkov 30 − 35 cm, prípadne i viac, pričom je cieľom dosiahnutie hustoty rastlín 200 ks/m2. Výsevok sa pohybuje okolo 40 kg/ha. ○ (Pokračovanie nabudúce)

10 /4793/ 10. 3. 2018

SLOVO DALO SLOVO: PODPREDSEDA POKRAJINSKEJ VLÁDY A POKRAJINSKÝ TAJOMNÍK PRE HOSPODÁRSTVO A TURIZMUS IVAN ĐOKOVIĆ

Vinárstvo je expanzívne odvetvie hospodárstvo a turizmus zorganizovali svoj stánok a poskytli e síce o štyri roky mladším im možnosť prezentovať sa na bratom Veľtrhu suvenírov, no ňom. Hoci sa rozprávame na v podstate ho už prerástol. V samotnom začiatku podujatia, poradí 9. Medzinárodný veľtrh zdá sa mi, že sa takýto prístup vína, prebiehajúci súbežne a spôsob osvedčil. Podotkol by s jubilejným 40. Medzinárod- som, že je združovanie vinárov ným veľtrhom turizmu a 13. zákonným záväzkom podľa Pravidiel o klasifikácií Veľtrhom suvenírov, vín. Čo znamená, že sa zoskupil od 22. do 24. výrobcovia aj združujú februára v Belehrade práve s cieľom získať až 160 vystavovateľov geografické označenie z jedenástich krajín, pôvodu ich výrobkov. čím sa stal najväčším Máme významných podujatím svojho druvinárov, významné vihu v Srbsku a jedným nárstva, dostali sme výz najdôležitejších aj znamné medzinárodné v regióne. Počet cela iné ceny v uplynulom kom primeraný výzobdobí. namu vinohradníctva Podpredseda To znamená, že sa aj a vinárstva, ktoré sú vlády Ivan vo svete stávame čoraz v súčasnosti jednými Đoković známejšími... z najexpanzívnejších − Postupne sa ako Fruškohorhospodárskych odvetví u nás. A keďže je združovanie aktuál- ské, Subotické a Vršacké pásmo nym trendom nielen v politike, dostávame na mapu dôležitých ale aj v ekonomike, nečudo, že svetových vínových destinácií. obrovskú väčšinu návštevníkov S naším zemepisným pôvodom, veľtrhovej haly 3 upútal vkusne ako i s kvalitou vína, ktorú dekorovaný priestor s názvom dosahujeme, nielenže môžeVinári Vojvodiny. Konali sa v me nastupovať a vystupovať ňom nielen koštovky, ale aj na medzinárodnom trhu, ale udelenie cien víťazom súťaže sme tam už aj známi. A vinárBeowine Challenge Cup. V pre- stvo totiž bude jave k výrobcom, našim a zahra- ťahúnom aj pre ničným, ako aj k návštevníkom, turizmus, trapodpredseda pokrajinskej vlády dičných výroba pokrajinský tajomník pre cov, umelecké hospodárstvo a turizmus Ivan staré remeslá, Đoković skonštatoval, že za vôbec ekonominecelé dve desaťročia vinárstvo ku. Práve víno a vinohradníctvo v Srbsku a v AP je jedným z najVojvodine zaujali významné lepších atrakmiesto na svetovej vínnej mape. tívnych mechaToto je zrejme novinka. Vidieť nizmov, ktorý totiž toľko vojvodinských vý- dokáže prilákať robcov vína na jednom stánku? platobne vyso− prihovárame sa podpredse- ko schopných Z koštoviek dovi pokrajinskej vlády Ivanovi zákazníkov. To so sebou nesie i zvýšenú spotĐokovićovi. − Vinári sú, povedal by som, rebu niektorých iných výrobkov. trochu márnomyseľní, takže Uzavriem teda, že je podstatné je často ťažko zoskupiť ich na združovanie vinárov s tým, aby takomto podujatí. Pokúsili sme sa zrealizovali tri zlaté K v ekosa poskytnúť im subvencie, nomike: kvalita, kontinuita, aby každý z nich nastúpil sa- kvantita. Práve združovaním mostatne, no keď sme zistili, s cieľom získať kvalitu a oznaže to nepôjde ľahko, tak sme čenie pôvodu, združovaním aj ako Pokrajinský sekretariát pre v zmysle rastu kapacít a tým

Oto Filip

i kvantity vín určených na trh, kontinuovaným trvaním na kvalite a jej udržaniu dokážeme vyťažiť maximum z vínneho a turistického príbehu. Táto prezentácia vojvodinských vín sa koná v tom pravom čase, viac ako týždeň po 14.

približne desaťročie alebo za takých pätnásť rokov, s našim vinárstvom skutočne stali poznateľní na zahraničnom trhu. Dokladom toho sú i viaceré prestížne uznania, ktoré sme dostali. Všetko to potvrdzuje, že sú akékoľvek skúsenosti

Vojvodinský stánok zoskupil vyše dvadsať známych výrobcov februári. V akej miere nám pri zveľaďovaní vinárstva môžu osožiť skúsenosti iných? Alebo je medzi nami konkurencia? − Všetko, čo sa deje na

vínnej scéne Srbska a Vojvodiny, nasvedčuje, že postupne a pomaly prekonávame krajiny, konkurujúce nám v tomto pásme. Musíme uznať, že sme aspoň v tej forme moderného vinárstva, v malých vinárstvach, v malých vinohradoch, predsa noví. No musíme uznať i to, že sme sa dosť rýchlo, za

III

vítané a osožné, no aj to, že sme už nadobudli poznatky a vedomosti v tejto oblasti. Tieto nám dnes umožňujú, aby sme sa aj bez cudzích skúsenosti úspešne plavili na trhoch Európy a sveta. Súbežne s rastom výroby stúpa, skvalitňuje sa i spôsob konzumácie čarovného nápoja, akým je víno... − Aj celková kultúra pitia vína, rozoznávania sort a ich kvality sa stali a stávajú prístupné aj bežnému občanovi, bežnému spotrebiteľovi. To prispieva k rastu celkovej kultúrnej kapacity občanov, tiež k reputácii spoločnosti. Aj vinársky bontón, orientácia na gastronómiu a uznávanie kvality vín prináša istú novú dimenziu konzumnej kultúry. Po všetkých tých škaredých udalostiach, ktoré sa nám pár desaťročí diali, znovu sa stávame súčasťou osvietených, moderných národov. Konkrétne v zmysle gastronómie, turizmu, vínnej kultúry a vôbec toho priemyslu, ktorý sa zakladá na pôžitkoch. ○

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Na ktorých škodcov si treba dať pozor na konci zimy a začiatkom jari? Ing. Ján Tancik, PhD. Sme na začiatku marca, zima ešte síce nepovedala posledné slovo, ale v prípade oteplenia môžeme mať problémy s niektorými škodcami.

a obilninách je to hrbáč obilný, ktorý prezimuje v štádiu larvy v pôde v porastoch obilnín. Koncom zimy – začiatkom jari, hneď po oteplení larvy poškodzujú listy obilnín zvláštnym spôsobom – tak, že ich rozžujú a mäkké pletivo vysajú. Na listoch zostáva neporušená iba listová žilnatina, ktorá sa skrúti, uschne a pripomína chuchvalce. V porastoch cesnaku v tomto období sa aktivuje fúzavka cesnaková. Je to mucha, ktorá prezimuje v štádiu imága. Aktivuje sa skoro na jar a nálet trvá až do apríla. Samičky kladú vajíčka už vo februári, aj keď je porast prekrytý snehom a teploty vzduchu sú okolo 0 °C a teploty pôdy pod nulou. Rastliny vtedy majú vyvinuté 2 – 3 listy. A do tretice do porastov repky olejnej, hneď po prvom oteplení nalietavajú stonkové krytonosy, ktorých samičky kladú vajíčka do stoniek repky. V tomto článku uvádzame krátku charakteristiku týchto škodcov a spôsoby ochrany proti nim. HRBÁČ OBILNÝ Hrbáč obilný (srb. žitni bauljar) – Zabrus tenebrionides, Coleoptera, Carabidae, je významný škodca obilnín už niekoľko desaťročí. Každoročne sa v strednej Európe proti tomuto škodcovi vykonávajú postreky na väčších alebo menších plochách. Je známe, že

škodí na porastoch v monokultúre alebo na porastoch z opakovanej sejby obilnín, tiež napáda porasty na pozemkoch, ktoré sú v blízkosti polí, na ktorých sa v minulých rokoch vo väčšej miere vyskytoval tento škodca. Imágo hrbáča má telo smolovo-hnedej až smolovo-čiernej farby, dlhé 14 – 16 mm. Larvy v dospelosti sú dlhé 30 – 35 mm, sú belavej farby s tmavohnedou hlavou. Majú tri páry hrudných nôh, ktoré sú silné, hrabavé. VÝVOJOVÝ CYKLUS A ŠKODLIVOSŤ Hrbáč obilný prezimuje v štádiu larvy v pôde v hĺbke 30 – 40 cm. Na jar hneď po oteplení larvy poškodzujú listy obilnín zvláštnym spôsobom – listy rozžujú a mäkké pletivo vysajú. Na listoch zostáva neporušená iba listová žilnatina, ktorá sa krúti, uschne a pripomína chuchvalce. Takéto poškodenia larvy zapríčiňujú až do mája, potom dospelé larvy zaliezajú na dno svojich chodbičiek a zakuklia sa. Chrobáky sa objavujú až koncom júna. Cez deň sú v úkrytoch a ich aktivita začína večer. Živia sa kvetmi a zrnami v mliečnej zrelosti. Poškodzujú pšenicu, jačmeň, veľmi zriedka ovos. V júli a auguste sa chrobáky pária a samičky kladú vajíčka na dno vyhrabanej chodbičky v pôde, kde boli pestované obilniny. Larvy sa liahnu po 2 – 3 týždňoch,

migrujú a vyhrabávajú si kolmé chodbičky. Tieto opúšťajú len v noci a do chodbičiek zaťahujú listy obilnín. Listy poškodzujú rovnakým spôsobom ako na jar. V žere larvy pokračujú až do prvých mrazov, potom sa stiahnu do hĺbky 30 – 40 cm a prezimujú. PODMIENKY, KTORÉ VYHOVUJÚ ŠKODCOVI K masovému výskytu hrbáča obilného najviac napomáha nesprávna agrotechnika. Najväčší vplyv má opakovaná sejba obilnín viac rokov po sebe, čiže pestovanie v monokultúre. Hrabáč obilný je škodca obilnín v monokultúre a v takýchto podmienkach pravidelne zapríčiňuje veľké škody a môže aj úplne zničiť porast. Masovému výskytu hrbáča dopomáha aj neskorá sejba, oneskorený zber slamy a oneskorene vykonaná podmietka. Okrem nesprávnej agrotechniky na zvýšený výskyt hrbáča obilného majú vplyv aj poveternostné podmienky v auguste a septembri. Počas týchto mesiacov sa imága nachádzajú v pôde v hĺbke 10 – 40 cm, v letnej diapauze. Keď sú v tomto období vysoké teploty a dlhotrvajúce sucho, imága neskoršie opúšťajú pôdu, čo negatívne vplýva na vývojový cyklus škodcu. Samičky nerado kladú vajíčka do suchej pôdy a ak aj nakladú, väčšina z nich uhynie.

Skrátka, suché počasie v lete a na začiatku jesene má negatívny vplyv na vývoj a populačnú hustotu tohto škodcu. SYMPTÓMY POŠKODENIA A ŠKODLIVOSŤ Hrbáč obilný škodí v štádiu larvy a imága. Prítomnosť lariev škodcu v mladých porastoch obilnín v jeseň a na jar sa veľmi ľahko zisťuje na základe charakteristických poškodení listov larvami (opísané sú v časti vývojový cyklus). Dobre sú viditeľné rozžuvané listy mladých rastlín, ktoré sa sušia a nadobúdajú sivú farbu. Tieto príznaky vidieť v porastoch už od konca októbra – začiatku novembra. Larvy sú aktívne večer, sú veľmi žravé a aktívne do prvých mrazov, keď migrujú hlbšie do pôdy. Oteplením na jar znovu začínajú byť aktívne a škody zapríčiňujú až do konca svojho vývoja. Larvy spôsobujú znižovanie počtu rastlín a odnoží na jednotku plochy. V prípade väčšieho výskytu a dlhšieho obdobia aktivity porasty môžu byť aj úplne zničené. Imága znižujú počet zŕn v klase. OCHRANA Agrotechnické spôsoby ochrany majú veľký význam v ochrane porastov proti tomuto škodcovi a dodržiavanie vhodných agrotechnických opatrení môže úplne vylúčiť chemickú ochranu. Dodržiavanie osevného postupu predstavuje najvýznamnejšie opatrenie. Odporúča sa striedať obilniny so strukovinami a repou.

10 /4793/ 10. 3. 2018 Ďalšie významné agrotechnické opatrenia sú: načas a kvalitne vykonaná žatva, bez strát, treba zabezpečiť odvoz slamy, hneď po žatve a načas vykonať podmietku. Podmietku robíme krížom na smer sejby, čím obmedzíme samičky v kladení vajíčok. Ničenie výdrvu je tiež významné opatrenie. Bránením ničíme nielen buriny, ale aj imága a nakladené vajíčka. CHEMICKÁ OCHRANA PROTI LARVÁM Chemickými insekticídmi zasahujeme proti larvám hrbáča obilného na jeseň alebo na jar v porastoch, v ktorých bola použitá nesprávna agrotechnika. Preto takéto porasty treba pravidelne kontrolovať na jar, hneď po oteplení. Hranica škodlivosti je 2 – 3 larvy na m2 v porastoch vo fáze vzchádzania. Opodstatnenosť chemickej ochrany môžeme stanoviť aj na základe počtu poškodených rastlín na m2. Na jeseň sa chemická ochrana odporúča robiť vtedy, ak je v poraste pšenice 5 – 7 poškodených rastlín na m2 a v porastoch jačmeňa 7 – 10 poškodených rastlín. Na jar v oziminách je to 7 – 12 poškodených rastlín na m2 a v jarinách 5 – 7. Je dôležité aplikáciu vykonať načas, kým ešte larvy nezapríčinili významné škody. Väčšia účinnosť insekticídov sa dosahuje, keď postreky urobíme vo večerných hodinách, keď larvy vyliezajú zo svojich chodieb. Použiť treba 500 litrov postrekovej kvapaliny na hektár.

10. – 16. 3. 2018

POČASIE

FÚZAVKA CESNAKOVÁ Fuzávka cesnaková (srb. muva belog luka) – Suillia lurida, Heleomyzidae: Diptera je mucha, ktorá má telo hnedej farby, dlhé 8 – 10 mm. Krídla má sivohnedé, priezračné, s dvomi priečnymi tmavohnedými pásikmi. Prezimuje v štádiu imága. Aktivuje sa skoro na jar a nálet trvá až do apríla. Samičky kladú vajíčka už vo februári, aj vtedy, keď je porast prekrytý snehom a teploty

vzduchu sú okolo 0 °C a teploty pôdy pod nulou. Rastliny vtedy majú vyvinuté 2 – 3 listy. Samičky kladú vajíčka na rastliny alebo na pôdu v blízkosti rastliny, pritom

globálneho otepľovania, keď sú časté mierne zimy (v decembri a januári teploty nie sú pod 0 °C) môže byť tento škodca aktívny aj v týchto zimných mesiacoch,

Na jar – začiatkom vegetácie treba kontrolovať porasty obilnín, zvlášť, ak sú vysiate po obilninách

preferujú kladenie vajíčok na najvyvinutejšie rastliny. Pri teplotách okolo 7 °C sa larvy z vajíčka liahnu o dva týždne a zavrtávajú sa medzi listy cesnaku, následne prenikajú do cibule. V jednej rastline sa vyvíja len jedna larva. Masové liahnutie lariev je v marci a vývoj trvá 25 – 35 dní. Dospelé larvy odchádzajú do pôdy, kde sa kuklia. Štádium kukly trvá jeden mesiac a vyletené imága v júni prechádzajú do diapauzy. Škodca má jednu generáciu za rok. Fúzavka cesnaková škodí nielen cesnaku, ale aj cibuli. Hospodársky významné škody zapríčiňuje na mladých rastlinách z jesennej sadby. Larva najprv poškodzuje základ najmladšieho centrálneho listu, ktorý žltne a stáča sa. Veľmi ľahko sa takto poškodený list vyťahuje z rastliny. Larvy sa potom spúšťajú dole stonkou do cibule, poškodzujú najprv stonku, potom aj cibuľu. Stonka je mäkká a cibule zahnívajú. EKOLÓGIA Fúzavka cesnaková sa aktivuje veľmi skoro na jar už pri teplote vzduchu 0 °C. V podmienkach

čo bolo zaznamenané aj vo Vojvodine. V takomto prípade treba sledovať škodcu aj v tomto období, najlepšie pomocou žltých vodných misiek s lákadlom a v prípade silného výskytu aj zasahovať.

cesnak pestovať čo najďalej od vlaňajších plôch. Odrody jarného cesnaku vysádzané na jar nie sú napádané týmto škodcom. Z nechemických spôsobov ochrany je významné zakrytie rastlín sieťami alebo netkanou textíliou počas náletu múch. Toto opatrenie je potrebné vykonať skoro na jar pri prvom oteplení a porast nechať zakrytý až do konca apríla. Chemická ochrana je opodstatnená, ak sa zistí, že sa v poraste vyskytuje 10 % a viac napadnutých rastlín. Aplikácia insekticídov sa vykonáva na jar v čase náletu múch, kým samičky ešte nenakládli vajíčka. Obdobie letu múch sa môže zistiť pomocou návnad, ktoré sa pripravujú z extraktu cesnaku, cukru a octu. Žlté vodné misky naplnené týmto lákadlom sa umiestňujú do porastov cibule už vo februári. V regiónoch, kde sa tento škodca vyskytuje, často treba aplikáciu vykonať hneď ako sa zistí výskyt múch. Pretože nálet trvá dlhšiu dobu, po 10 dňoch treba aplikáciu zo-

Žltú vodnú misku na sledovanie náletu fúzavky cesnakovej dávame do porastu koncom februára, aj v prípade, ak je ešte sneh

OCHRANA Z preventívnych agrotechnických opatrení sa škody môžu znížiť skorou sadbou na jeseň, pretože väčšie rastliny sú odolnejšie. Podobne neskorá sejba na jar môže výrazne znížiť napadnutie rastlín. Odporúča sa

pakovať. Účinné sú prípravky na báze chlorpyrifosa, dimetoátu a diazinónu. Pri postreku treba použiť viac vody. Insekticídy sa aplikujú aj vo forme zálievky, ktorá sa vykonáva len raz, 14 dní po prvom oteplení. ○ Foto: J. Tancik

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

17˚ | 5˚

21˚ | 9˚

18˚| 6˚

11˚ | 4˚

11˚ | 5˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

PRIPOMÍNAME

S príchodom marca začínajú práce aj v okrasnej záhrade

Ľubica Sýkorová

Je začiatok marca a v tomto čase jarné práce sa naplno rozbiehajú aj v našich okrasných záhradkách. Príroda sa začína zo dňa na deň prebúdzať. Rozkvitnuté drobné cibuľoviny, prvosienky, liesky či forzítie nám oznamujú skutočný príchod jari.

predlžovaním slnečného svitu začína ožívať okrasná záhrada. Striedanie slnečných lúčov s jarnými dažďami je optimálny čas na jarné hnojenie pôdy. V tomto čase budeme vyberať z pomaly rozpustných fosforečných a draselných hnojív. Okrem širokého spektra špeciálnych prípravkov sa dajú s úspechom používať aj osvedčené kombinované hnojivá. Okrasné kríky a záhony s trvalkami ešte pohnojíme odležaným kompostom. Po skončení mrazov môžeme postupne odstraňovať zimnú nástielku na trvalkách, ružiach a ďalších okrasných drevinách. Odstránenú čečinu nemusíme okamžite likvidovať, počasie býva nevyspytateľné a niekedy sa nám ešte môže hodiť. Pri zvlášť citlivých rastlinách ich určite ešte využijeme pri neskorých holomrazoch. Zo záhonov trvaliek tiež odstránime všetky zaschnuté časti rastlín a kvety vytiahnuté mrazom jemne zatlačíme, aby

im nezaschli korene. Nezabúdame ani na skalku. Rôzne alpinky potrebujú prihnojiť kompostom a tiež upraviť okolie, aby zažiarili v plnej kráse. Súčasne si pripravíme miesto na výsadbu nových rastliniek a vytipujeme trsy, ktoré bude treba rozsadiť. Do studených alebo poloteplých parenísk vysievame letničky, ktoré majú dlhšiu vegetačnú dobu. Sú to napríklad niektoré druhy letných margarét, astry, aksamietnica, čínsky klinček, slamienka a ďalšie. Za priaznivého počasia môžeme začať i s výsevom otužilých letničiek na otvorený záhon. Podľa klimatických podmienok vysievame od marca až do mája nevädzu, nechtík, zvonček, mak, margarétku a i. Semená vysievame do pripravenej pôdy s dostatkom živín, najčastejšie do riadkov vzdialených podľa veľkosti dospelých rastlín vo vzdialenosti 20 až 40 cm. Do ľahkej pôdy sejeme redšie, do ťažkej uprednostňujeme hustejší výsev. Aj keď musíme počítať s

prípadným vyjednotením, volíme taký výsev, aby vzídené rastlinky neboli zbytočne prehustené. Hĺbku výsevu prispôsobíme veľkosti semena, najmenšie semienka vôbec nezahŕňame, ale iba pritlačíme doskou. Pred plným nástupom vegetačného obdobia urobíme rez okrasných kríkov kvitnúcich v lete a na jeseň na nových výhonoch. Je to napríklad hortenzia, budleja či väčšina odrôd ruží s výnimkou popínavých, sadových alebo botanických. S krátením kríkov kvitnúcich na jar na vlaňajších výhonoch radšej počkáme, až odkvitnú. V opačnom prípade sa vystavíme nebezpečenstvu, že odstránime časti, na ktorých bude najviac kvetov. Do tejto skupiny drevín patrí zlatý dážď, jazmín a na jar kvitnúce tavoľníky. Kríkom a stromom, ktorých kvetenstvá nájdeme na krátkych postranných výhonoch vyrastajúcich zo starého dreva, ako napríklad hloh, drieň, dráč a ďalšie skracujeme v tomto čase len dlhé a hrubé

IZBOVÉ KVETY

Ako sa starať o klíviu? Ľ. Sýkorová

lívia (Clivia) je bohato kvitnúca izbová rastlina, ktorá má rada v zime chladnejšie miesto. V byte jej musíme vybrať svetlé miesto, nie však priame slnečné lúče. Kvitne vo februári až máji, zakvitne však aj niekoľkokrát v roku. V období rastu musí mať stále vlhký koreňový bal. Pozor − nie však premokrený, pretože má citlivé korene, ktoré neznášajú trvalé vlhko. Klívie nikdy nepremiestňujme a neotáčajme. Aby bohato kvitla, potrebuje od septembra do januára obdobie oddychu. V tomto období má byť na chladnom až mierne teplom mieste (15 – 18 °C), polievame ju iba tak, aby nevyschol koreňový bal a zásadne ju neprihnojujeme. Ak je na

chladnom mieste, netreba ju polievať skoro vôbec. Po tomto období opäť začneme zvyšovať zálievku a od júla každé dva týždne ju hnojíme. Počas rastu listov a vývoja kvetov ju treba občas rosiť. Po období odpočinku sa pod listami tvoria kvety. Najjedovatejšou časťou tejto obľúbenej izbovej rastliny, ktorá patrí do čeľade amarylkovitých, je jej cibuľa, ale jedovatá je celá. Klíviu ohrozujú hlavne škodcovia. Ide o vlnatky, ktoré sedia medzi listami v blízkosti koreňa. Miesta natierame roztokom mazľavého mydla a alkoholu a nakoniec rastlinu opláchneme čistou vodou. Ak sa málo polieva, vädnú listy a naopak – pri nadmernej zálievke hnednú konce listov. Pri nadbytku slnečných lúčov listy žltnú a neskôr na nich vznikajú hnedé fľaky. 

výhony. Podporíme tým tvorbu postranných výhonov a nasadenie kvetenstva v budúcom roku. Ak je pôda trochu obschnutá, môžeme začať s výsadbou ruží. Sadíme ich na voľné slnečné miesto s hlinitou pôdou dobre zásobenou humusom. Pred vysadením ich treba na jeden deň namočiť do vody. Príliš dlhé korene skrátime, aby sa v jame neohýbali. Miesto štepenia má byť po vysadení v hĺbke 2 až 5 cm v pôde. Potom skrátime výhonky na dve až tri očká a rastliny na niekoľko týždňov prihrnieme zeminou. Keď začnú ruže na záhone vyháňať, teda začnú sa im púčiky nalievať a sfarbovať do červena, zeminu od rastlín odhrnieme a rastliny prihnojíme. Pri veľmi silne rastúcich kultivaroch alebo keď pestujeme jednotlivé ruže v trvalkovom záhone netreba skracovať výhonky. Stromčekové ruže skracujeme menej ako záhonové a veľkokveté, pričom dbáme na správny tvar koruny. Ešte pred vypučaním treba zostrihať stále zelené živé ploty, ktoré už dosiahli tretinu predpokladanej výšky. Ide predovšetkým o tis. Ak máme živý plot z krušpánu, práve teraz nastal najvhodnejší čas na jeho tvarovanie. V každom prípade však tvarujeme takým spôsobom, aby spodná časť plota bola o 10 až 20 cm širšia než horná. Podporíme tým jeho kompaktnosť a súčasne doprajeme jednotlivým výhonkom približne rovnaké osvietenie. Staršie živé ploty príliš nehnojíme. 

10 /4793/ 10. 3. 2018

ZDRAVIE A MY

Pssst! Ochorenia, za ktoré sa hanbíme (1.)

eď máme u lekára či v lekárni opísať symptómy problémov, ktoré sú veľmi intímne, nie je to príjemné. Ktoré zvládneme vyliečiť sami a ktoré v žiadnom prípade? HEMOROIDY „Tak veľmi to svrbí.“ Symptómy: Svrbenie, mokvanie a krvácanie konečníka. Nie je to nič hrozné, znamená to, že vám praskla žilka. Príčiny: Vznikajú, keď sa v pletencoch žíl blízko análneho otvoru zhromaždí krv. Spúšťačom môže byť oslabené spojivové tkanivo, nadváha, tehotenstvo alebo príliš silné tlačenie pri stolici. Čo pomôže? S týmto treba ísť vždy k lekárovi, v skorých štádiách

sa dá choroba veľmi dobre riešiť. Neskôr sa hemoroidy liečia sklerotizáciou či podviazaním (elastickou ligatúrou). PLYNATOSŤ „Stále som nafúknutá.“ Symptómy: V bruchu nám rachotí a vzduch z čreva sa pokúša dostať von. Ak vetry potlačíte, riskujete bolesti brucha. Ak nie, vzniknú trápne zvuky a ešte aj smrad. Príčiny: Často je príčinou príliš veľa vlákniny. Je síce zdravá, ale ak jej jeme príliš veľa, zaťažuje črevo. Na vine môže byť aj rýchle jedenie, pretože vtedy prehĺtame vzduch. Zriedkavo za to môže aj neznášanlivosť nejakej potraviny alebo črevné ochorenie.

TIPY A TRIKY

Čo pomôže? Väčšinou pomôže pomalšie jesť, obmedziť konzumáciu vlákniny a nerozprávať pri žuvaní. Upokojujúco pôsobí rasca, mäta, aníz a fenikel. Ak sa to nezlepší, mali by ste zájsť k lekárovi, pretože niekedy sú za tým aj žlčové cesty či pankreas. GENITÁLNY HERPES „Svrbí a páli ma to tam.“ Symptómy: Typické príznaky sú dráždivé pľuzgiere, bolestivé svrbenie či pálenie v oblasti genitálií a análneho otvoru. Príčiny: Infekcia je celosvetovo jednou z najčastejších pohlavných chorôb. Prenáša sa nechráneným sexom. Pôvodcom je vírus herpes simplex príbuzný s vírusom spôsobujúcim aj opar na perách.

DOBRÉ RADY – VEĽKÁ POMOC

Jedlá sóda dokáže veci, Tieto veci o akých sa vám ani je lepšie nesnívalo vyhodiť

edlá sóda má neuveriteľne široké využitie a dokáže nahradiť veľa čistiacich a dezodoračných prostriedkov.

ZVIERATÁ 1. Odstrániť zápach zo zvieracích a mačacích pelechov dokážete rýchlo, ak posypete pelech sódou, počkáte 15 minút a povysávate. 2. Sódu použite aj pri zvieracích toaletách. Keď budete meniť podstielku, nasypte na dno vrstvu sódy a až potom dajte podstielku. PRE MAMIČKY 1. Detské fľaše vyčistíte teplou vodou s pridaním lyžičky sódy. Pretrepte a vypláchnite. Na dôkladnejšie čistenie nechajte sódu vo fľaši cez noc. 2. Na hračky použite 4 lyžice sódy v 1 litri vody a poumývajte ich. Textilné hračky stačí poprá-

šiť sódou a po 15 minútach vyprášiť. Ak máte veľa textilných hračiek, vložte ich do návlečky od vankúša, nasypte dnu trochu sódy a všetko pretrepte. Potom vytrepať. UPRATOVANIE 1. Popolníky vyčistíte tak, že na vlhkú handričku pridáte sódu a popolník ňou vytriete. 2. Zápach z kobercov a čalúneného nábytku odstránite poprášením povrchu sódou, počkáte aspoň 15 minút a povysávate. 3. Výborne čistí vane, sprchy, drez a keramické povrchy. Zmiešajte sódu s malým množstvom octu. Vzniknutú pastu naneste na hubku a čistite ako s čistiacim prípravkom. 4. Vynikajúco vyčistí mop. Ponorte cez noc mop do vedra s vodou, v ktorej ste rozpustili niekoľko lyžíc sódy. 

iektoré veci používame pridlho a hoci vyzerajú stále v pohode, už dávno nám viac škodia ako pomáhajú. Zbavte sa ich čím skôr. STARÉ PLASTOVÉ NÁDOBY NA JEDLO Prejdite si svoju zbierku nádobiek z plastu, do ktorých dávate jedlo. Vyhoďte všetky vyrobené z číreho tvrdého plastu, ktoré sú označené identifikačným číselným kódom 7 alebo značkou „pc“ (polykarbonát). To sú nádoby, ktoré môžu obsahovať BPA (Bisfenol A). Je dobré vyhodiť aj zdeformované či poničené nádoby. BPA sa dnes už väčšinou nepoužíva, ale práve staré nádoby ho môžu obsahovať. A čím viac ich budete umývať v umývačke riadu, tým väčšia bude pravdepodobnosť,

Čo pomôže? Kto už raz vírus dostal, nezbaví sa ho. Preto sa choroba nedá vyliečiť. Liekmi je možné riešiť len následky. Pľuzgieriky sa väčšinou samy zahoja po dvoch až troch týždňoch. Oslabený imunitný systém, stres, infekčné choroby alebo podráždenie pokožky môžu opäť spôsobiť prepuknutie choroby. Často však vírus drieme v tele roky bez akýchkoľvek prejavov. VAGINÁLNA PLESEŇ „Tam dolu nie je všetko v poriadku.“ Symptómy: Svrbenie a pálenie pyskov a vo vagíne, niekedy aj žltkastý, nezvyčajne silný a drobivý výtok, ktorý môže zapáchať. Príčiny: Väčšinou je ňou kvasinka Candida Albicans. Stres, antibiotiká, prehnaná hygiena či hormonálne výkyvy môžu obranyschopnosť vaginálnej sliznice natoľko oslabiť, že dôjde k prepuknutiu infekcie. Čo pomôže? Voľnopredajné prípravky z lekárne. Ak sa to po troch dňoch nezlepší, navštívte lekára.  že sa BPA bude uvoľňovať. Aj pri ohreve jedla v týchto nádobách v mikrovlnnej rúre sa môžu uvoľňovať škodlivé látky do jedla. OSVIEŽOVAČE VZDUCHU Ak váš osviežovač vzduchu obsahuje ftaláty (používajú sa preto, že prípravky vďaka nim voňajú dlhšie), tak pri väčších dávkach majú škodlivé účinky na reprodukciu či vývoj. Tieto výrobky sú chemické voňavky, ktoré vypúšťate do vzduchu. Je omnoho zdravšie odstrániť príčinu zápachu, než ho zakrývať chemikáliami.

STARÉ ZUBNÉ KEFKY Okrem toho, že pri starých zubných kefkách štetinky už nedokážu očistiť náš chrup ako by mali, na nich sa hromadia baktérie a tie naozaj nerobia nášmu zdraviu dobre. 

VII 25

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Banánový koláč so šľahačkou

Hovädzia roštenka na horčici

Suroviny: 50 g masla, 150 g práškového cukru, 4 vajcia, 20 g horkej čokolády, 2 lyžice mlieka, 2 lyžice kakaa, 80 g strúhanky, 130 g polohrubej múky, 1/2 balíčka kypriaceho prášku, 4 lyžice jahodového džemu; Na plnku: 400 ml mlieka, 70 g hladkej múky, 100 g masla, 100 g práškového cukru, 60 g bielej čokolády, 3 banány, 3 plátky želatíny; Na ozdobu: 500 ml smotany na šľahanie, 2 balíčky stužovača šľahačky Takto sa to podarí: Cesto: Zmäknuté maslo vymiešame s práškovým cukrom a žĺtkami do peny. Pridáme nastrúhanú čokoládu, mlieko, kakaový prášok, strúhanku, múku zmiešanú s kypriacim práškom a nakoniec zľahka vmiešame tuhý sneh z bielkov. Cesto vylejeme na

Suroviny: 750 g hovädzej roštenky, 100 g hladkej múky, 70 g tuku, cibuľa, podľa chuti mleté čierne korenie, soľ, horčica Takto sa to podarí: Roštenku nakrájame na rezne, okraje narežeme a naklepeme. Osolíme, okoreníme a z oboch strán natrieme horčicou. Obalíme v múke. Na horúcom tuku opečieme z oboch strán.

V inej nádobe speníme cibuľu, pridáme opečené mäso, podlejeme a dusíme do mäkka. 

Tvarohový koláč s hrozienkami

plech vystlaný papierom na pečenie a vložíme piecť do vyhriatej rúry na 180 °C. Plnka: V mlieku rozmiešame múku a z tejto zmesi uvaríme hustú kašu. Maslo vymiešame s práškovým cukrom a vymiešame s kašou. Pridáme nastrúhanú čokoládu, podľa návodu pripravenú želatínu a na väčšie kúsky nakrájané banány. Smotanu vyšľaháme dotuha spolu so stužovačom. Vychladnuté cesto potrieme jahodovým džemom, banánovou plnkou a nakoniec ozdobíme šľahačkou. 

Domáca krtková torta

Suroviny: Na cesto: 300 g polohrubej múky, 100 g hladkej múky, 20 g droždia, 120 ml mlieka, vajce, 80 g masla, 80 g práškového cukru, vanilínový cukor; Na plnku: 5 vajec, 2 vanilínové pudingy, 100 g masla, 700 g mäkkého tvarohu, 150 g práškového cukru, 2 vanilínové cukry, 100 ml mlieka, 100 g hrozienka Takto sa to podarí: Do vlažného mlieka rozmrvíme droždie a necháme ho vykysnúť. Maslo vymiešame s práškovým a vanilínovým cukrom. V miske premiešame polohrubú a hladkú múku, vykysnutý kvások, vajíčko a vymiešané maslo s

cukrom. Vypracujeme hladké cesto, ktoré rozvaľkáme na pomúčenej doske. Pomocou valčeka ho preložíme na vymastený a múkou vysypaný plech. Plnka: V miske zmiešame mäkké maslo, práškový a vanilínový cukor. Pridáme tvaroh, vajcia, polovicu hrozienok a v mlieku rozmiešaný puding. Plnku natrieme na pripravené cesto a navrch pozapichujeme hrozienka. Koláč dáme piecť do vyhriatej rúry na 180 °C a pečieme ho približne 55 minút. Vychladnutý koláč posypeme práškovým cukrom alebo polejeme polevou. 

Suroviny: Na cesto: 4 vajcia, 160 g cukru, 140 g hladkej múky, 15 g kakaa, lyžička kypriaceho prášku, 50 ml oleja, 10 kvapiek rumovej arómy; Na plnku: 3 banány, 2 hrste jahôd, 250 ml mlieka, vanilínový puding, 250 g tvarohu, vanilínový cukor, kyslá smotana, šľahačková smotana, 75 g čokoládových hoblín Takto sa to podarí: Cesto: Bielka vyšľaháme s cukrom. Postupne pridávame žĺtky, olej a podľa chuti pár kvapiek rumovej arómy. Na záver primiešame múku s kypriacim práškom a kakaom. Pečieme asi 25 minút pri 170 °C. Keď upečené cesto vychladne, lyžičkou vydlabeme stred a odložíme. Prekrojené

banány naukladáme na spodok cesta a na to dáme jahody. Plnka: Uvaríme puding s mliekom podľa návodu na vrecúšku a necháme vychladnúť. Tvaroh vymiešame s vanilínovým cukrom, pridáme kyslú smotanu a vychladnutý puding. Pridáme čokoládové hobliny a na záver zľahka primiešame vyšľahanú šľahačku. Krém natrieme na ovocie. Plnku posypeme mrveničkou z vydlabanej torty.  Zdroj: dobruchut.azet.sk

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 459 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Na ceste zviditeľňovania činnosti

Kultúra

V MÚZEU VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV

Anna Francistyová

o nástupe do funkcie riaditeľky Múzea vojvodinských Slovákov Anna Séčová-Pintírová v decembrovom rozhovore pre Hlas ľudu ako jeden zo smerov svojho pôsobenia zdôraznila zviditeľnenie činnosti múzea. Práve kvitujeme prezentovanie jednotlivých exponátov z múzea prostredníctvom sociálnej siete Facebook. Opýtali sme sa riaditeľku, ako je sama spokojná s touto akciou? „Je to iba maličký krok v tom smere. A rozhodli sme sa naň preto, lebo vieme, že pre našu prácu je veľmi dôležitý digitálny marketing, ktorý je takmer nevyhnutný v dnešnej dobe. Tieto občasné ukážky z nášho fondu sa aj takýmto spôsobom dostávajú do povedomia verejnosti a teší nás, keď ľudia reagujú na ne. Keď nám napíšu nejaký komentár, tým prispejú k poznaniu zbierkových predmetov.“ V tom zviditeľňovaní MVS, čiže v

jeho svojráznej medializácii môžeme očakávať aj ďalšie kroky? „Ďalším krokom bude zviditeľňovanie našej databázy na našej webovej stránke, kde si návštevníci budú môcť prezrieť fond múzea, ako i umiestnenie dotykovej obrazovky (touch screenu) v našich priestoroch, kde si tiež budú môcť vyhľadávať zbierkové predmety. Takéto prezentácie sú bežné v podobných ustanovizniach a veľmi uľahčujú prácu študentom, odborníkom a ostatným, ktorí sa zaujímajú o kultúrne dedičstvo.“ Pri našom predchádzajúcom stretnutí ste vyzvali zainteresovaných, aby svoje dedičstvo darovali múzeu, či už sú to súčasti odevu, interiérové textílie, predmety z domácnosti, fotografie, dokumenty. Pribudlo vám odvtedy do múzea niečo? „Zatiaľ nie, no dúfame, že v budúcnosti akvizície budú bežné, že si ľudia uvedomia fakt, že kultúrne dedičstvo

Z VÝTVARNÉHO TURNÉ JÁNA BAČÚRA NA SLOVENSKU

Schody života aj v ďalších prostrediach Anička Chalupová

nsitný maliar Ján Bačúr z Padiny za 67 rokov svojej výtvarníckej tvorby vytvoril pozoruhodné dielo, ktoré poznajú vo viacerých krajinách. Jeho obrazy poznajú v desiatkach svetových miest, napríklad v Paríži, Londýne, Melbourne, Seville, Lisabone, Washingtone, Madride, Mníchove, Salzburgu, Stuttgarte, Mexico City, Prahe, Bratislave a takmer vo všetkých väčších mestách na Slovensku. V dňoch 26. až 28. februára 2018 majster štetca Ján Bačúr absolvoval ďalšie tri samostatné výstavy. V poradí 60. expozícia obrazov symbolického názvu Schody života sprístupnená je milovníkom výtvarného umenia v Nitre, v galérii Na schodoch, ktorú slávnostne otvoril Dr. Ján Varšo, predseda ÚSŽZ. Už 27. februára obrazom tohto padinského maliara sa tešili obyvatelia obce Dolná Strehová, • KULTÚRA •

skadiaľ padinská rodina Bačúrovcov pochádza. Výstava, ktorá obsahuje 24 obrazov, skrášlila výstavnú miestnosť galérie Kaštieľ

sa chráni v múzeu odborne spracované a uložené v depozite. Samozrejme, zbierkové predmety sa môžu zainteresovaným sprístupniť iba v priestoroch múzea, čiže nič sa nesmie vypožičiavať alebo niekomu inému darovať, predať. Na to je zákon, ktorý aj my uplatňujeme.“ Črtajú sa aj nejaké konkrétne plány v pôsobení MVS? Minule ste spomínali zveľadenie v odbornom segmente. „Odborná práca sa tu koná bežne, teda to spracovanie zbierkových predmetov. Je to najdôležitejšia práca a zaberá nám dosť času. Chceli sme jej však udať rýchlejšie tempo, a to tak, že by sme prijali praktikantov, ktorí by sa u nás mohli jeden rok odborne zdokonaľovať cez Národnú službu pre zamestnávanie. Zatiaľ sa nám však nepodarilo nájsť mladých skončených odborníkov: kunsthistorika, historika či etnológa.“ Bude nás tešiť, ak týmto príspevkom pomôžeme tejto našej kultúrnej inštitúcii v snahe kádrovo zosilnieť. je nainštalovaná v priestrannej sieni Kultúrneho domu v Pôtri. Expozíciu obrazov dopĺňa aj dokumentačná výstava Kovačica – mekka svetovej insity autorov Zuzany Drugovej a Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka. Na všetkých troch vernisážach, ktoré sa uskutočnili v slávnostnom ovzduší a za hojného počtu návštevníkov, sa okrem autora a jeho manželky Rozálie zúčastnili aj Pavel Babka a Pavel Baláž z Kovačice.

Výstavu Schody života v Pôtri slávnostne otvoril známy slovenský publicista Ján Jančovic (Foto: z archívu J. Bačúra) majiteľa Imra Madacha a slávnostne ju sprístupnil Ing. Dušan Máliš, starosta obce Dolná Strehová. Do tretice patrí 62. samostatná výstava obrazov Jána Bačúra, ktorá

Všetky tri výstavy na Slovensku budú sprístupnené na obdiv milovníkom výtvarného umenia do polovice marca aktuálneho roku.

Dievča z Banátu, olejomaľba, 78 x 55 cm (Zuzka Medveďová), Múzeum vojvodinských Slovákov, Báčsky Petrovec, inv. č. 27 (Foto: z archívu MVS) Tým skôr, že podľa slov riaditeľky Séčovej-Pintírovej odborná práca v múzeu je zaujímavá, zodpovedná, ale dáva človeku i priestor na zdokonaľovanie ustanovizne a samého seba.

KRÁTKE SPRÁVY

Nový Sad Elektronická výstava o Jánovi Kollárovi. V tomto roku si pripomíname 225. výročie narodenia významného slovenského spisovateľa, básnika, predstaviteľa slovenského a českého národného obrodenia, autora myšlienky o slovanskej vzájomnosti, jazykovedca, profesora slovanskej archeológie a evanjelického kňaza Jána Kollára (1793 – 1852). Pri tejto príležitosti Knižnica Matice srbskej pripravila elektronickú výstavu dokumentov zo svojich knižných zbierok a predstavuje súpis diel a literatúry so signatúrami. Elektronický katalóg, 266. v poradí, prezentuje výber z diel Jána Kollára a literatúru o ňom a na obrazovke je nainštalovaný od 1. do 21. marca vo verejnom katalógu Knižnice Matice srbskej. Autorkou výstavy je Daniela Lomenová, knihovníčka v Oddelení katalogizácie a bibliografie v Knižnici Matice srbskej, a redaktor Selimir Radulović. Elektronický katalóg výstavy si záujemcovia môžu pozrieť aj na webovej stránke Knižnice Matice srbskej (http://www.bms.ns.ac. rs/izlozbe/izlozba272.pdf) a prečítať si o tom na http://www.bms.ns.ac.rs/ bmslat109.htm. D. L.

10 /4793/ 10. 3. 2018

Kultúra DVA JARNÉ VEĽTRHY A JEDNA VÝSTAVA NA NOVOSADSKOM VEĽTRHU

Od literatúry po umenie Oto Filip

ielen Belehrad má Medzinárodný knižný veľtrh. Od tohto roku pripojil sa mu i Nový Sad. Z doterajšieho Salónu kníh – čo bol vskutku pekný názov knižného podujatia – sa tento rok stal Veľtrh kníh. Inakšia síce forma, no podstatné je, že obsah zostal rovnaký: bohatá ponuka vydaní, vyhlásenie Ceny Lazu Kostića, Facebook básnický festival, BookIll fest v organizácii Banátskeho kultúrneho strediska, Deň knižníc a knihovníkov, celý rad vizuálnych a iných udalostí, ktorých návštevníci boli svedkami od stredy 7. marca, prípadne budú do pondelka 12. marca. Ako istá nadstavba k zložkám doterajším pribudli nielen noví vystavovatelia, ale i viaceré nové programové segmenty: Mesto vo fókuse, prezentácia Andrićovho inštitútu, výstava Stefan Prvovenčani v literatúre a historiografii. Inými slovami povedané, ide o necelý týždeň prebiehajúci v znamení kníh, akcií, posedení so spisova-

teľmi, návštev domov, v ktorých Čím sa im umožnilo lepšie sa vhĺžili viacerí z nich. biť do rozboru školských top tém Keďže kultúra často ide ruka − duálne vzdelávanie alebo afirv ruke so vzdelávaním, na prísluš- movanie vzdelávania celoživotnom veľtrhu menom ného. Kým vlani Smerovky, ktorý trval v ohnisku pozorod štvrtka do soboty, nosti boli i témy, prezentovalo sa asi ako rovnošaty tristo profilov naa rovesnícke násišich a zahraničných lie, v tomto roku je vzdelávacích inštipozornosť upriatúcií. Podpredseda mená na otázky Pokrajinskej vlády a týkajúce sa verejpokrajinský tajomného zdravia, PISA ník pre vzdelávanie, testov a významu predpisy, správu informovania a národnostné menstredoškolákov. šiny – národnostné Už z uvedeného spoločenstvá Mihá- Mihály Nyilas je jasné, že podly Nyilas vyzdvihuje, ujatie v spolupráže sekretariát, v čele ktorého je, ci s Ministerstvom vzdelávania, už druhý rok na základe súbe- vedy a technologického rozvoja, hov zabezpečuje prostriedky na s Pokrajinskou vládou a Mestom organizovanú prepravu žiakov Nový Sad i tohto roku malo nielen vojvodinských stredných škôl na bohatú náplň, ale súbežne výuvedené podujatie. V tomto roku znamne prispelo k prezentovaniu šlo o sumu 2,8 milióna dinárov, čo a promovaniu konceptu vzdelávaumožnilo, aby približne 5 000 žia- nia pre všetkých, ako aj k ľahšej kov a okolo 400 ich pedagógov zo orientácii budúcich študentov 71 škôl pricestovalo na Smerovky. stredných a vysokých škôl.

Medzinárodná výstava umenia Art Expo zase prezentovala nielen umelcov, galérie, viaceré tematické výstavy, obrazy, sochy a starožitnosti, maliarov akademických, školených alebo samoukých, ale aj šírku ich záujmov a schopností. Čerešničkou na torte bolo nielen 20. vyhlásenie laureáta prestížnej Ceny Savu Šumanovića, ale aj premiérová Výstava japonskej skulptúry z opusu Strediska pre výtvarné a úžitkové umenie Tera v Kikinde. Prvá tohto druhu nielen v Novom Sade, Vojvodine a Srbsku, ale podľa všetkého aj v Európe. Veď umenie je univerzálna reč, podobná esperantu, blízka každému, kto ju ovláda alebo má o ňu záujem. A chce si dôkladnejšie pozrieť ponukový list súčasných výtvarných pozoruhodností. Tohtoročné Art Expo v tomto zmysle tradične prinieslo pestré menu. Určené každému, komu niečo znamená, aby sa mu umenie prihováralo novými dielami, formami a rečou. A to v ktorejkoľvek z podôb a polôh.

PADINSKÉ ĽUDOVÉ ZVYKY PREDSTAVILI V KYSÁČI

Obyčaje naživo Elena Šranková

Slovenskom národnom dome v Kysáči v sobotu 3. marca predstavili publikáciu Padinské ľudové zvyky a obyčaje autorov Jána Kolárika a Zuzany Papovej. Organizátorom večierka bola Mestská knižnica v Novom Sade, pobočka Michala Babinku v Kysáči, a spoluorganizátormi boli KUS Vladimíra Mičátka a MOMS v Kysáči. Po tom, čo skrátka predstavil čerstvú knihu, autor Kolárik ujasnil, že sú dôvody, prečo ju po padinskej premiére predstavujú práve v Kysáči. Po prvé preto, že počas školenia býval v Kysáči, po druhé preto, že tak ako v Padine

www.hl.rs

i v Kysáči sú ľudia dobrí a dobrosrdeční a po tretie preto, že kysáčska knižnica nesie meno padinského básnika Michala Babinku. Autor prečítal i posudok o publikácii z pera literárnej vedkyne a kritičky Dr. Zuzany Čížikovej. V rámci predstavovania knihy nevystal ani príležitostný program, počas ktorého zaujímavým spôsobom prezentovali niektoré padinské zvyky a obyčaje opísané v knihe. Program moderovala Želmíra Koláriková. Návštevníci programu v Kysáči pozorne sledovali jednotlivé príhovory a výstupy, pochvalne sa zmienili o predstavovaní knihy a domov si odniesli pekné umelecké zážitky. Medzi prítomnými boli Ján

Informačno-politický týždenník

Záber z podujatia v Kysáči

Slávik, predseda Výboru pre kultúru NRSNM, Rastislav Surový, predseda MOMS Kysáč, Michal Francisty, predseda KUS Vladi-

míra Mičátka, Alena Uhláriková, knihovníčka, a Anna Vozárová, riaditeľka kysáčskej základnej školy. • KULTÚRA •

ZIMA S KNIHOU V PETROVCI

Spolkárky, Jesenský a Benková Jaroslav Čiep

pondelok 5. marca sa už tradičné podujatie Slovenského vydavateľského centra Zima s knihou presunula aj do Báčskeho Petrovca. V spolupráci so Spolkom petrovských žien v miestnostiach spolku usporiadali ďalší literárny večierok. Už rad rokov predstavitelia SVC a miestni autori, ktorým v predchádzajúcom období vyšla publikácia v tomto vydavateľstve, prichádzajú sa tunajším spolkárkam predstaviť s najnovšími titulmi kníh. Lebo nejedna z nich preferuje aj čítanie krásnej literatúry. Tohto roku predsedníčka SPŽ Mária Gašparovská privítala riaditeľa SVC

Zima s knihou 2018 v Petrovci

Vladimíra Valentíka, tiež spisovateľa pre deti Zoroslava Speváka-Jesenského, ako aj Svetlušu Hlaváčovú, ktorá prvá prečítala časti z recenzie na knihu Spolok

petrovských žien vo fotografii 2002 – 2017. Táto publikácia tiež vyšla pod rúškom SVC. Autor Spevák-Jesenský sa takmer tri desaťročia odmlčal, ale v po-

slednom čase akoby literárne „explodoval“ a teraz tvorí ostošesť. O tom svedčí časopisecká tvorba, kniha próz Ide T-Rex, ale aj jedna v tlači. Ďalšie tri rukopisy práve na večierku odovzdal vydavateľovi. Viera Benková sa z organizačných nedopatrení nezúčastnila na večierku, ale jej knihu Tri ženy, dvaja muži a ja... (vydanie Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave v spolupráci s petrovským vydavateľstvom) predstavil Valentík a Gašparovská prečítala úryvok z nej. Slovo bolo aj o ďalších knihách z vlaňajšej produkcie a úryvky z nich prečítali spolkárky Katarína Rašetová, Anna Hansmanová a Zuzana Medveďová-Koruniaková.

ZIMA S KNIHOU V KULPÍNE

Príjemný literárny večierok v múzeu Katarína Gažová

lovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci, MOMS v Kulpíne a Spolok kulpínskych žien v stredu 28. februára v priestoroch Múzea Vojvodiny v Kulpíne usporiadali vydarený literárny večierok v rámci tradičnej akcie Zima s knihou. S názvom podujatia naplno ladil chladný a zasnežený februárový podvečer, ktorý však neodradil návštevníkov a milovníkov literárnej produkcie. Po Kataríne Zorňanovej, predsedníčke Spolku kulpínskych žien, prítomným sa prihovoril predseda Matice slovenskej v Srbsku Ján Brtka. Vlaňajšiu knižnú produkciu SVC predstavil riaditeľ Vladimír Valentík. Vlani tu vydali až 19 kníh a o niektorých z nich riaditeľ SVC hovoril bližšie. Spisovateľka Viera Benková pútavo hovorila o svojom najnovšom románe, auto• KULTÚRA •

biografickej próze Tri ženy, dvaja muži a ja… Spoluvydavateľmi sú Spolok slovenských spisovateľov a SVC. Katarína Pucovská z Kulpína prítomným na večierku priblížila dielo Daniela Pixiadesa, kysáčskeho rodáka a kulpínskeho učiteľa, žijúceho v Kanade. Ukážku z jeho poézie po slovensky a po

srbsky čítali súrodenci Iris a Zoran Mitićovci, ako i Pucovská. Literárny večie- Verše Daniela Pixiadesa rok moderovala čítali Zoran a Iris Mitićovci Viera Dorčová-Babiaková. Návštevníkom rozdelili a v ponuke bola aj predajná výnajnovšie knihy Daniela Pixiadesa stava kníh SVC.

VEČIEROK O BELEHRADSKÝCH POMNÍKOCH. Ďalší zaujímavý literárny večierok v oslavujúcej 140-ročnej staropazovskej Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića sa konal vo štvrtok 1. marca. Mnohým Pazovčanom je Belehrad aj geograficky, aj srdcu veľmi blízky. Často niekoho čakali na námestí pri „koňovi“ alebo sa pozerali na Sávu a Dunaj pri pomníku Víťaz. A každý z pamätihodností hlavného mesta skrýva početné povesti (napr. ako a prečo vznikli, kto im určil miesto postavenia...) a anekdoty. O belehradských pomníkoch na večierku v sieni knižnice hovorila a povesti priblížila Neda Kovačevićová, autorka knihy Beogradski spomenarnik. Rozhovor so spisovateľkou a historičkou viedol Miloš Lazić, riaditeľ RTV Stará Pazova (na fotografii), kým o hudobné čísla sa postarali žiaci Hudobnej školy Ljubinka Lazića z Vojky. A. Lš.

10 /4793/ 10. 3. 2018

Kultúra KUS PETROVSKÁ DRUŽINA BÁČSKY PETROVEC

Dobré výsledky – väčšie plány Jaroslav Čiep

ybnou silou v Kultúrno-umeleckom spolku Petrovská družina sú jej aktívne sekcie, ktoré pracujú po celý rok a prezentujú svoju činnosť všade tam, kde môžu a ako im dovoľujú financie, ktoré prevažne získavajú z lokálnej samosprávy. Pred rokom sme evidovali, že sústavná kvalitná práca v spolku sa viacnásobne oplatila a priniesla aj výsledky, keď sa spolkári i z celomenšinových súťaží vracali s oceneniami. V takej práci treba pokračovať a ešte viac ju zveľaďovať. Bolo to počuť aj v nedeľu 4. marca na výročnom zhromaždení, kde bilancovali rok 2017 a vytýčili si

tancov a spevov, staršia skupina detí prekonala aj oblastnú prehliadku v Čelareve a postúpila do pokrajinskej prehliadky vo Vrbase. Vystúpili i na početných podujatiach v Petrovci, na Zlatej bráne v Kysáči, v Lugu, v Dulovciach, sólisti na speváckych festivaloch v Nadlaku (Simona Sýkorová tu obsadila 3. miesto) a v Pivnici (Margarita Benková). Aj starší spolkári zabodovali. V Hložanoch na FF Tancuj, tancuj... si vyslúžili titul vicešampiónov festivalu a vystupovali aj v Kulpíne, Petrovci a na Detve. Mladí spolkoví divadelníci moderovali galakoncerty v Petrovci, program v Novom Sade a svoju prácu korunovali inscenovaním predstavenia Za horami, za dolami, behá Maťko za bláznami. Starší diva-

Predsedníčka spolku Daniela Legíňová-Sabová (stojí) počas príhovoru na výročnej schôdzi plány na aktuálny rok. Všetkých spolkárov, ale predovšetkým početných hostí z iných petrovských spolkov a združení, ako i zo správy obce a Miestneho spoločenstva na domácej pôde privítala predsedníčka Daniela Legíňová-Sabová. V pokračovaní si spolkári zvolili pracovné predsedníctvo, ktoré pracovalo v čele s Katarínou Melegovou-Melichovou. V obsiahlej a údajmi o vlaňajšej aktivite „nabitej“ správe sme sa dozvedeli, že aj vlani aktívne pracovali mladšia detská tanečná skupina, detská a divadelná skupina dospelých pod vedením Legíňovej-Sabovej, staršia detská tanečná skupina a skupina seniorov, ktoré mal na starosti Pavel Pavlíni. Pracovali aj mladšia a staršia detská spevácka skupina pod vedením Miliny Sýkorovej a Slovenky Benkovej-Martinkovej. Korepetítormi KUS Petrovská družina aj vlani boli Zdenko Makovník a Ján Andrášik. Na rozdiel od minulých rokov v spolku nebolo aktivít mládežníckej tanečnej skupiny a detského orchestra. Mladšia a staršia detská tanečná a spevácka skupina úspešne účinkovali na obecnej prehliadke

www.hl.rs

delníci si zahrali scénky na galaprograme SNS a nahrali novoročný program pre TV Petrovec. Petrovskí spolkári vlani prezentovali verejnosti etnografickú výstavu Brázdami našej minulosti, zorganizovali Chmeľovú zábavu, hosťovali v televíznej relácii Dotyky, spolupracovali s inými spolkami, upratovali svoje okolie, zbierali členské pre MOMS Petrovec a boli spoluorganizátormi festivalu Spievajže si, spievaj. Na zasadnutí sme sa dozvedeli, že ich finančný obrat v roku 2017 bol 503-tisíc dinárov, čo je o 50-tisíc din. menej ako predvlani; tiež, že nebolo finančných nedopatrení a že majetok spolku pravidelne a presne evidujú. Na aktuálny rok si naplánovali rozpočet v hodnote zhruba 790-tisíc din. Členské aj v roku 2018 zostalo 300 din. pre dospelých a 150 din. pre mladistvých členov spolku. Na záver petrovským spolkárom chuti do ďalšej práce popriali viacerí prítomní hostia. Sami si popriali obnoviť prácu s detským orchestrom, nové tanečné choreografie, detské hry, divadelné predstavenia a zmesi ľudových piesní.

Informačno-politický týždenník

SCÉNA

Anton a Hevi Hipi Bejbi. Gitarista skupiny Partibrejkers Nebojša Antonijević, známejší ako Anton alebo „balkánsky Keith Richards“, si vlani založil novú skupinu, v ktorej spolu s ním hrajú gitarista Robert Telčer a bubeník Darko Kurjak (obidvaja ex Partibrejkers), ako aj basgitarista Dušan Ševarlić (Eva Braun, Veliki prezir). Anton i Hevi Hipi Bejbi nedávno vydali prvý album pod názvom Rečeno, učinjeno ili ne, od toga sve zavisi! (vydavateľstvo Odličan hrčak) a nahrali videoklip k piesni Suvišni. Väčšina hudobných kritikov sa zhoduje v tom, že zvuk novej Antonovej skupiny predstavuje čistý, vybrúsený, tvrdý rock. Festival srbského podzemia 4. Tohtoročný Festival srbského podzemia bude usporiadaný 16. a 17. marca v priestore SKCNS Fabrika v Novom Sade (na rozdiel od predchádzajúcich troch ročníkov, ktoré sa konali v Belehrade). Prvý festivalový večer bude venovaný hudobným štýlom dark, gothic a electrorock a vystupovať budú Umbra, Sputnik, Asphalt Chant, DJ Akasha a DJ Nenad Bekvalac, pokým druhý večer na programe budú koncerty metalových a HC / punkových skupín Dead Joker, Alitor, Putrid Blood, Ashen Epitaph, Hill, Gunsale, Dishumanity, The Valley, Fast As We Go Far, First Flame a Dok7. Súčasťou podujatia bude výstava výtvarných prác undergroundových umelcov. Festival spoločne organizujú MH Concerts / Serbian Hellbangers a SKCNS Fabrika.

KONCERTY 10. marca, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Stiff Buscemi (stoner / postrock) + Lazar (psychedelický postrock) + Schoomar 12. marca, Dom mládeže v Belehrade: Monday Blues 15. marca, SKCNS Fabrika v Novom Sade: Vodka Juniors (punkrock z Grécka) + Shoplifters (postpunk, NS) + Fyn (dolfyn rock, NS) 16. marca, Pub Lazino tele v Novom Sade: Artan Lili 16. marca, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Schimnik (experimentálny synth / ambient) S. L. • KULTÚRA •

Výročia v marci 2018

IN MEMORIAM

Miroslav Šarkézy 1944 – 2018

o kratšej chorobe 3. marca 2018 v 73. roku života umrel Miroslav Šarkézy, bývalý dlhoročný predseda SKUS hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove. Pochovaný bol 5. marca na pazovskom cintoríne. Ako pracovník podniku Inex-Lifam za predsedu spolku prišiel v čase delegačného systému spravovania, na začiatku roku 1977. Svojimi organizačnými schopnosťami a s citom podnecovať umelecké hodnoty rozvetvených tvarov kultúrno-umeleckej činnosti pazovských Slovákov dokázal povzbudiť v ľuďoch to najlepšie, čo im vrodené talenty nadelili. Za deväť rokov Šarkézyho vedenia staropazovská scéna Divadla VHV pravidelne postupovala nielen na pokrajinské, ale často aj na zväzové prehliadky v Trebinji s kompletne vybaveným technickým personálom. Tanečné súbory vtedy začali pestovať pôvodný pazovský folklór, speváci a hudobníci na festivaloch dôstojne

reprezentovali originalitu pazovského spevu a mladí poeti zoskupení v Literárnom krúžku prostredníctvom Auróry oduševnene rozmnožovali svoje literárne prvotiny. Bola to, hovoria mnohí ľudia, zlatá doba láskyplnej ochotníckej kultúrnej tvorivosti v tomto sriemskom mestečku. Miroslav Šarkézy sa vždy postaral o hmotný základ, takže sa často cestovalo aj na Slovensko: Podpolianske slávnosti, družobné styky s Púchovom, Partizánskym, Liptovským Hrádkom... Za jeho vedenia bola obnovená detská prehliadka divadelnej tvorivosti, ktorá sa dodnes organizuje, teraz pod názvom 3 x Ď. Miroslav Šarkézy ako výborný koordinátor veľký kus seba vsadil do intenzívnej vzájomnej spolupráce vojvodinských Slovákov na kultúrnom poli. Česť jeho pamiatke. K. V.

e samozrejmé, keď do nákupného zoznamu pridáme „pastu za zuby“. Aj „kefičku za zuby“. Predsa treba dbať na hygienu. Ani „prášku za prania“ nie je nikdy nazvyš. Lenže v týchto prípadoch znovu zabúdame na spisovnú slovenčinu. Povieme si, veď je dôležité, aby sme boli čistí, nie to ešte aj dbať na vyjadrovanie, prášok je prášok aj tak... Lež týmto sami sebe podmývame nohy. Veď akože inak, tak sa vraj z ničoho nič asimilujeme. No však nie z ničoho nič. Sami si to zapríčiňujeme. „Pasta za zuby“ je doslovný preklad srbskej konštrukcie pasta za zube. Zato ale tie doslovné preklady neobstoja v spisovnej slovenčine. Ten polotuhý hygienický prostriedok na čistenie alebo natieranie je v slovenčine tiež pasta, ale: pasta na zuby alebo zubná pasta; pasta na parkety... • KULTÚRA •

16. marca 1828 na Slovensku, v Slavošovciach, sa narodil Pavol Dobšinský, folklorista, redaktor, básnik, prekladateľ a zberateľ ľudovej slovesnosti. Zomrel 22. októbra 1885 v Drienčanoch. (Pripomíname si 90. výročie narodenia.) 18. marca 1883 v Padine sa narodil Jozef Holúbek, spisovateľ, prekladateľ a právnik. (Pripomíname si 135. výročie narodenia.) 27. marca 1888 na Slovensku, v Mošovciach, sa narodil Samuel Štarke, národno-kultúrny dejateľ dolnozemských Slovákov, jeden zo zakladateľov Slovenského gymnázia v Báčskom Petrovci, biskup Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Juhoslávii a predseda Matice slovenskej v Juhoslávii. Zomrel 6. apríla 1959 v Bratislave. (Pripomíname si 130. výročie narodenia.) 27. marca 1893 v Iloku sa narodila Blanka Fábryová, publicistka, prekladateľka, divadelníčka a účastníčka ženského hnutia. (Pripomíname si 125. výročie narodenia.) 28. marca 1843 v Rumunsku, v Sinnicolau Mare, sa narodil Félix Kutlík, prozaik, učiteľ, publicista, dramatik, národnopolitický dejateľ a evanjelický farár v Silbaši a Kulpíne. Zomrel 30. júna 1890 v Kulpíne. (Pripomíname si 175. výročie narodenia.)

„Pasta za zuby“, „kréma“, „prášok za prania“... Anna Horvátová

15. marca 1923 v Česku, v Prahe, zomrel Jozef Viktor Rohoň, paleontológ, lekár a univerzitný profesor, prvý organizátor divadelných predstavení v Petrovci. (Pripomíname si 95. výročie smrti.)

Pasty sú vlastne krémy. Aj tu robíme chybu, keďže nepoužijeme slovo mužského rodu, ale tak ako je to v srbčine, v ženskom rode – „tá kréma“. V našom jazyku je ten polotuhý, mazľavý prípravok na čistenie topánok, alebo polotuhý hygienický alebo kozmetický prostriedok ten krém: krém na čistenie topánok, krém na topánky, krém na ruky, krém na zuby. Natierame sa preto krémom, nie „krémou“. „Kefka za zuby“ je kefka na zuby alebo zubná kefka. Tie malé čiastočky hmoty, bez ktorých sa nevieme hnúť, sú prášky. A znovu zápasíme s predložkami, aj tu narážame na nesprávne použitie predložky „za“. Tu len predložka „na“ je správna, alebo prídavné meno. „Prášok za prania“ je prášok na pranie alebo s prídavným menom prací − pracie prostriedky, pracie mydlo.

28. marca 1888 na Slovensku, v Mošovciach, sa narodil Karol Lilge, staropazovský učiteľ a autor monografie o Starej Pazove. (Pripomíname si 130. výročie narodenia.) 31. marca 1998 v Petrovci zomrel Ľubomír Častven, novinár, prekladateľ, erudovaný znalec filozofie a básnik. Písal hlavne haiku poéziu, ktorú uverejňoval v rozhlase a časopisecky. Tlačou mu vyšla bibliofília pod názvom Haiku a jeho poézia je zaradená i do dvoch panorám juhoslovanskej haiku poézie. Narodil sa 9. októbra 1959 v Novom Sade. (Pripomíname si 20. výročie smrti.)

CHÝRNIK

KYSÁČ. Kultúrno-umelecký spolok Vladimíra Mičátka k Medzinárodnému dňu žien v nedeľu 11. marca o 18. hodine v Slovenskom národnom dome usporiada koncert Slovenky BenkovejE. Š. -Martinkovej.

10 /4793/ 10. 3. 2018

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 9. marca 19.30 Zostrih z Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... z roku 2017, 2. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 11. marca 11.00 Dúhovka 11.30 Agrosféra Utorok 13. marca 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Dúhovka 22.00 Agrosféra Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dobrý večer, Vojvodina. Vysielanie sa začne zábavnovzdelávacím seriálom Čaroslovník. V pokračovaní vo vysielaní Spektrum s hosťami v štúdiu sa bude hovoriť o prípravách na festival Divadelných inscenácií dolnozemských autorov, ktorý aj tohto roku bude v ustálenom termíne prebiehať v Pivnici. Dúhovka bude venovaná životnému jubileu – 75. narodeninám Jána Čecha, bývalého riaditeľa kovačického Domu kultúry. V súčasnosti je majiteľom rozsiahlej zbierky obrazov insitných maliarov. Na rozvetvenú a úspešnú činnosť ochotníkov Domu kultúry počas 16 rokov, kým bol riaditeľom tejto kultúrnej ustanovizne, si okrem samého jubilanta zaspomínajú bývalí a terajší ochotníci.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 9. marca – Skrytý nepriateľ Sobota 10. marca – Smrtiaca liečba Pondelok 12. marca – Novembrový muž Utorok 13. marca – Asterix a Obelix kontra Cézar Streda 14. marca – Maggie Štvrtok 15. marca – 12 podmienok dedičstva – Nekompromisný odkaz 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 11. marca 17.00 Film: Scooby Doo a duch bosorky 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Nebezpečné pokušenie 24.00 Záver vysielania

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 11. marca 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň V Kovačici, v organizácii ŽS odznel tradičný čajový večierok Baletka z Padiny žne úspechy Utorok 13. marca 16.00 Svetový deň modlitieb Padinčanky si v tomto roku pripomínajú 15. výročie obnovenej činnosti Kreslený film: Stratený syn Piatok 16. marca 16.00 Z archívu: RTVOK Film: Martinko Klingáč

RÁDIO KOVAČICA

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň Každý piatok 16.00 Správy z Kovačickej obce 18.15 Výber z programu 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý TV Kovačica piatok) 16.20 Kalendárium Každú sobotu 16.25 Udalosti dňa 18.15 Výber z programu 16.55 Citáty do vrecka TV Pančevo 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka Pavel Tordaji, kooperant Sústavy 18.40 Poézia Petrovec • RTV PANORÁMA • Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

TV STARÁ PAZOVA

TV OBCE KOVAČICA

KRÍŽOVKA ČÍSLO 10 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) 15.00 16.00 16.05 16.30 17.00 18.05 19.00

19.30 20.00

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla

Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC

V tajničke je názov sviatku, ktorý v roku 1910 v Kodani presadila nemecká socialistka Klára Zetkinová.

Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia autorka: rieka nórsky Ľ HLA 14.00 Dozvuky, denná informatívna ANNA divadelný ženské vo UD S prsník bohužiaľ BIČIAodborník meno relácia Francúzska Španielsko jazyk U ROVÁ Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, patrí tajnička týždenná relácia na aktuálnu ose tému samohlásky Nedeľa invisible vážiaci 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí mail tonu týždňa nadzemné 12.00 Hudobné pozdravy hádka časti a blahoželania rastlín Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

spojka

vpíšte RĽ

orgány zraku elektrón

talianska TV

drvenie

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 11. marca 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 14. marca 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

priemyselný podnik na výrobu liehu

North

osobné zámeno mužské meno

kyslík

Electronic ARTS

vydavateľ

vnútri vyhĺbený diplomatické oznámenie

vpíšte ÍNI

číselný údaj nadmorskej výšky

príbuzní

obvod vpil Vlade Divac

nula vpíšte ABO

Agneza (dom.)

častica

predložka

AS šmýkačka HL DU Nórsko ĽU zrodila sa

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 9 VODOROVNE: Jagodina, onakvý, K, Zé, LO, KO, embargo, firma, PJ, mazanina, I, DL, kus, ska, teta, to, zabil, rasa, ae, íl, sin, o, katafalk TAJNIČKA: JOZEF MISTRÍK

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 6/7 z čísla 6 – 7 Hlasu ľudu z 10. – 17. februára 2018 bolo: JÁN CHLPKA. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: JARMILA HAJKOVÁ, Ul. Jána Jonáša č. 26, 26 210 Kovačica. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

10 /4793/ 10. 3. 2018

t ,

j ,

a . d

Oznamy REPUBLIKA SRBSKO, AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA, OBEC BÁČSKY PETROVEC, OBECNÁ RADA OBCE BÁČSKY PETROVEC Podľa článku 19 Zákona o verejnom informovaní a médiách (Úradný vestník RS, č. 83/14, 58/15 a 12/2016 − autentické tlmočenie), článkov 95 až 97 Výnosu o pravidlách udelenia štátnej pomoci (Úradný vestník RS, č. 13/2010, 100/2011, 91/2012, 37/2013, 97/2013 a 119/14), článku 4 Pravidiel o spolufinancovaní projektov na uskutočnenie verejného záujmu v oblasti verejného informovania (Úradný vestník RS, č. 126/14 a 8/2017 – prečistený text), článku 8 Pravidiel o spolufinancovaní projektov na uskutočnenie verejného záujmu v oblasti verejného informovania na území Obce Báčsky Petrovec, článku 16 odsek 1 bod 37 a článku 87 Štatútu Obce Báčsky Petrovec (Úradný vestník Obce Báčsky Petrovec, č. 1/2014 – prečistený text) a uznesenia o rozpočte Obce Báčsky Petrovec na rok 2018 (Úradný vestník Obce Báčsky Petrovec, č. 10 a/2017), Obecná rada Obce Báčsky Petrovec zasiela V E R E J N Ú V Ý Z V U NA ÚČASŤ NA SÚBEHU NA SPOLUFINANCOVANIE PROJEKTOV NA USKUTOČNENIE VEREJNÉHO ZÁUJMU V OBLASTI VEREJNÉHO INFORMOVANIA NA ÚZEMÍ OBCE BÁČSKY PETROVEC V ROKU 2018 I. ÚČELOVÉ PROSTRIEDKY NA USKUTOČNENIE VEREJNÉHO ZÁUJMU Súbeh na spolufinancovanie projektov na uskutočnenie verejného záujmu v oblasti verejného informovania na území Obce Báčsky Petrovec v roku 2018 (ďalej iba: súbeh) sa zverejňuje na spolufinancovanie projektov výroby mediálnych obsahov, ktorými sa uskutočňuje verejný záujem v oblasti verejného informovania na území Obce Báčsky Petrovec. Predmet súbehu je spolufinancovanie projektov výroby mediálnych obsahov z oblasti verejného informovania, ktoré prispejú k pravdivému, nestrannému, skorému a úplnému informovaniu všetkých občanov na území Obce Báčsky Petrovec; k ochrane a rozvoju ľudských práv a demokracii; k zveľadeniu právneho a sociálneho štátu; k slobodnému rozvoju osobnosti a ochrane detí a mládeže; k rozvoju hospodárskych aktivít, kultúrnej a umeleckej tvorby (informovanie o významných hospodárskych, kultúrnych, športových a iných aktivitách v Obci Báčsky Petrovec); k pestovaniu priateľstva s inými krajinami v regióne; k rozvoju vzdelania, vedy, športu (športové podujatia) a fyzickej kultúry; k rozvoju poľnohospodárstva, k ochrane životného prostredia a zdravia ľudí; k zveľadeniu mediálneho a novinárskeho profesionalizmu a iných mediálnych obsahov, ktoré prispievajú k uspokojeniu informačných potrieb občanov a k obsahom zo všetkých oblastí života, bez diskriminácie, mediálnej gramotnosti, rozvíjania tolerancie a rovnoprávnosti, ako i k zvýšeniu kvality informovania osôb so zdravotným postihnutím a príslušníkov národnostných menšín. II. SUMA PROSTRIEDKOV URČENÁ NA SÚBEH Výška prostriedkov plánovaných na spolufinancovanie projektov mediálnych obsahov z oblasti verejného informovania na území obce Báčsky Petrovec v roku 2018 vynáša 4.000.000,00 dinárov. Obec Báčsky Petrovec používateľom na základe súbehu povolí prostriedky v súlade s článkom 95 až 97 Výnosu o pravidlách udelenia štátnej pomoci (Úradný vestník RS, č. 13/2010, 100/2011, 91/2012, 37/2013, 97/2013 a 119/14) podľa pravidiel na udelenie štátnej pomoci malej hodnoty (de minimis štátna pomoc). Najnižšia suma prostriedkov, ktorú možno schváliť na základe projektu, vynáša 100.000,00 dinárov. Najvyššia suma prostriedkov na základe projektu vynáša 1.500.000,00 dinárov. Účastník súbehu na spolufinancovanie projektov výroby mediálnych obsahov pre tlačené médiá, rozhlas, televíziu, internetové médiá a novinové agentúry môže podať žiadosť o spolufinancovanie najviac do 80 % hodnoty projektu. Účastník súbehu, ktorému boli udelené prostriedky na projekt, môže sa počas toho istého kalendárneho roka zúčastniť aj na inom súbehu na spolufinancovanie, s rovnakým projektom, pričom úhrnne udelené prostriedky nesmú prevyšovať 80 % hodnoty projektu. Súbeh sa zverejňuje na spolufinancovanie projektov, ktorých realizácia bude trvať do 31. 12. 2018. III. PRÁVO ÚČASTI Na súbehu sa môžu zúčastniť: 1) vydavateľ média, ktorého médium je zapísané v Registri médií, ktorý sa vedie v Agentúre pre obchodné registre; 2) právnická osoba, resp. podnikateľ zaoberajúci sa výrobou mediálnych obsahov, ktorý má dôkaz, že sa spolufinancovaný mediálny obsah realizuje prostredníctvom média, ktoré je zapísané v Registri médií. Právo účasti na súbehu nemajú vydavatelia, ktorí sa financujú z verejných príjmov. Právo účasti na súbehu nemajú osoby, ktoré v predchádzajúcom období získali prostriedky určené projektom spolufinancovania a načas a v predpísanej forme nepodali naratívnu a finančnú správu o realizácii projektu, ako i osoby, pri ktorých sa zistí, že prostriedky trovili neúčelovo. Účastník súbehu sa môže uchádzať iba s jedným projektom. Ak je účastník súbehu vydavateľom viacerých médií, na súbehu sa môže zúčastniť s jedným projektom pre každé médium. Pod projektom sa rozumie programový celok alebo časť celku (žánrový a dobový), ktorým sa prispeje k uskutočneniu verejného záujmu v súlade so zákonom. IV. KRITÉRIÁ HODNOTENIA PROJEKTU Projekty prihlásené na súbeh sa hodnotia podľa meradla, na základe ktorého sú navrhnuté projektové aktivity vhodné na uskutočnenie všeobecného verejného záujmu v oblasti verejného informovania, v zmysle článku 15 Zákona o verejnom informovaní a médiách, v súlade s článkom 18 Pravidiel o spolufinancovaní projektov na uskutočnenie verejného záujmu v oblasti verejného informovania. Kritériá, na základe ktorých sa budú hodnotiť projekty prihlásené na súbeh, sú: 1. meradlo, podľa ktorého je projektová aktivita vhodná na uskutočnenie verejného záujmu v oblasti verejného informovania; 2. meradlo poskytovania väčšej záruky oddanosti profesionálnym a etickým mediálnym štandardom. Na základe kritériá z odseku 2 bod 1 sa osobitne hodnotí: 1. Význam projektu z hľadiska: • uskutočnenia verejného záujmu v oblasti verejného informovania; • uskutočnenia účelu súbehu; • zladenosti projektu s reálnymi problémami, potrebami a prioritami cieľových skupín; • identifikovaných a presne definovaných potrieb cieľových skupín; • zastúpenia inovačných elementov v projekte a novinársko-výskumnom prístupe. 2. Vplyv a realizovateľnosť z hľadiska: • zladenia plánovaných aktivít s cieľmi, očakávanými výsledkami a potrebami cieľových skupín; • stupňa vplyvu projektu na kvalitu informovania cieľovej skupiny; • merateľnosti indikátorov, ktoré umožňujú sledovanie realizácie projektu; • rozpracovania a realizovateľnosti plánu uskutočnenia projektu; • stupňa rozvojovej a finančnej udržateľnosti projektu (pozitívne účinky projektu pokračujú aj po ukončení podpory). 3. Kapacity z hľadiska: • stupňa organizačných a riadiacich schopností navrhovateľa projektu; • nevyhnutných zdrojov na realizáciu projektu; • odborných a profesionálnych referencií navrhovateľa projektu, ktoré zodpovedajú navrhnutým cieľom a aktivitám projektu. 4. Rozpočet a oprávnenie nákladov z hľadiska: • presnosti a rozpracovania rozpočtu projektu, ktorý poukazuje na zladenosť plánovaných nákladov s projektovými aktivitami; • ekonomickej oprávnenosti návrhu rozpočtu vzhľadom na zámer a projektové aktivity. Na základe kritérií z odseku 2 bod 2 osobitne sa hodnotí: 1. či účastníkovi súbehu boli uložené opatrenia štátnymi orgánmi, regulačnými telesami alebo telesami samoregulácie za posledný rok v dôsledku porušenia profesionálnych a etických štandardov; 2. dôkaz o tom, že sú po uložení trestov alebo opatrení podniknuté aktivity, ktoré sú zárukou, že sa podobný prípad nezopakuje. Špecifické kritériá na zhodnotenie projektov sú: 1. aktualita témy: • slobodný rozvoj osobnosti a ochrana detí a mládeže, ekonomicky a sociálne zraniteľných a citlivých spoločenských skupín; • zachovanie kultúrneho dedičstva a pestovanie tradície a jazyka; • rozvoj kultúrnej a umeleckej tvorby;

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• rozvoj vzdelávania; • rozvoj vedy; • rozvoj športu; • rozvoj hospodárstva, poľnohospodárstva a turistiky; • ochrana a zlepšenie životného prostredia a komunálnej infraštruktúry; • ochrana a zlepšenie zdravia ľudí; • uskutočnenie spoločného a všeobecného záujmu prostredníctvom aktivít a práce orgánov lokálnej samosprávy; 2. zóna servisov – obsluhovanie má zabezpečiť vysielanie rozhlasových alebo televíznych programov, resp. distribúciu tlačeného materiálu na území Obce Báčsky Petrovec. Osobitné kritériá na zhodnotenie projektov: 1. dostupnosť (krytie frekvenciou a distribúcia) mediálnych obsahov väčšiemu počtu užívateľov, predovšetkým na území Obce Báčsky Petrovec; 2. originálnosť a význam projektu pre užívateľov Obce Báčsky Petrovec. Zhodnotenie projektov podaných na súbeh a návrh na rozdelenie prostriedkov (s odôvodnením) koná odborná komisia, ktorú rozhodnutím vymenúva vedúci orgánu, ktorý zverejnil súbeh. V. DOKUMENTÁCIA Účastník súbehu je povinný doručiť nasledujúcu dokumentáciu: 1. vyplnené a overené Tlačivo 1: • Tlačivo 1 – Prihláška na projektové spolufinancovanie z oblasti verejného informovania; • Tlačivo 1a – Rozpočet projektu. Tlačivo 1 – Prihláška na projektové spolufinancovanie z oblasti verejného informovania a Tlačivo 1a – Rozpočet projektu, ktoré možno stiahnuť z internetovej stránky Obce Báčsky Petrovec − www.backipetrovac.rs. 2. Kópie nasledujúcich dokumentov: • rozhodnutie o registrácii právnickej osoby alebo podnikateľa v Agentúre pre obchodné registre; • rozhodnutia o registrácii verejného oznamovacieho prostriedku v Agentúre pre obchodné registre; • potvrdenie o daňovom identifikačnom čísle – DIČ; • potvrdenie Národnej banky Republiky Srbsko, že nemá evidované podklady a príkazy v nútenej platbe (nemá zablokovaný účet); • povolenie na vysielanie rozhlasového alebo TV programu vydané regulačným telesom; • krátke životopisy hlavných účastníkov projektu (najviac 3 účastníkov); • overená vyhláška o technickej vybavenosti na realizáciu projektu; • overená vyhláška / súhlas média (alebo viac), že programový obsah bude vysielaný / zverejnený v tom médiu (záväzné je iba pre právnické osoby a podnikateľov registrovaných na produkciu televízneho a rozhlasového programu); • overený dôkaz o vysielaní rozhlasového alebo/a televízneho programu, resp. distribúcii tlačeného média na území Obce Báčsky Petrovec; • overená vyhláška účastníka súbehu, že proti nemu nie sú vyrieknuté opatrenia zo strany štátnych orgánov, regulačných telies alebo telies samoregulácie za posledný rok v dôsledku porušenia profesionálnych a etických štandardov; • overená vyhláška účastníka súbehu o tom, že po uložení trestov alebo opatrení boli podniknuté aktivity, ktoré sú zárukou, že sa podobný prípad nezopakuje. Tlačivo 1 – Prihláška na projektové spolufinancovanie z oblasti verejného informovania a Tlačivo 1a – Rozpočet projektu sa podávajú v štyroch vyhotoveniach a ostatná dokumentácia sa podáva v jednom vyhotovení. VI. LEHOTY A VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE Súbeh bude zverejnený na internetovej stránke Obce Báčsky Petrovec a v týždenníku Hlas ľudu. Prihlášky na súbeh sa podávajú v lehote dvadsať (20) dní odo dňa zverejnenia v týždenníku Hlas ľudu a na internetovej stránke www.backipetrovac.rs. Načas nedoručené prihlášky a prihlášky na nezodpovedajúcom tlačive sa nebudú rozoberať. Účastník súbehu, ktorý podal projekt s neúplnou alebo nepresne vyplnenou dokumentáciou, sa oboznamuje, aby nedostatok odstránil v náhradnej lehote. Projekt účastníka súbehu, ktorý v náhradnej lehote nedoručí požadovanú dokumentáciu, sa nebude posudzovať. Účastníkovi súbehu, ktorý nepodal ani jeden predpísaný dokument, uvedený vo verejnej výzve na účasť na súbehu, okrem tlačiva prihlášky, nedoručuje sa oznámenie o odstránení nedostatkov. Prihlášky treba zaslať v tlačenej forme, v uzavretej obálke, odovzdaním na podateľni Obce Báčsky Petrovec alebo poštou na adresu Obec Báčsky Petrovec, Kollárova č. 6, 21 470 Báčsky Petrovec, s označením: Na verejnú výzvu na účasť na súbehu na spolufinancovanie projektov v oblasti verejného informovania – Neotvárať. Súbehový materiál sa nevracia. Uznesenie o rozdelení prostriedkov sa vynáša vo forme rozhodnutia, najneskoršie v lehote 90 dní odo dňa zverejnenia súbehu. Orgán, ktorý vypísal súbeh, doručuje skenované rozhodnutie každému účastníkovi súbehu v elektronickej forme a zverejňuje ho na internetovej stránke www.backipetrovac.rs. Ak je rozhodnutím o udelení prostriedkov pre jednotlivého užívateľa určená menšia suma od požadovanej v prihláške, užívateľ prostriedkov je povinný doručiť novú špecifikáciu trov v súlade s udelenými prostriedkami. Na základe rozhodnutia predseda Obce Báčsky Petrovec uzavrie zmluvu s každým užívateľom prostriedkov, ktorá je podkladom na sledovanie realizácie spolufinancovania projektu. Užívateľ prostriedkov je povinný správu o realizácii strovených prostriedkov doručiť v lehote 15 dní od ukončenia projektu na vyplnenom a overenom Tlačive 2 (naratívna a finančná správa), ktorá sa doručuje v tlačenej forme, tiež materiálne dôkazy o realizácii a distribúcii (vysielaní) projektového obsahu. Tlačivo 2 (naratívna a finančná správa o realizácii projektu) možno stiahnuť z internetovej stránky Obce Báčsky Petrovec www.backipetrovac.rs. Užívateľ je povinný ospravedlniť celkový rozpočet projektu, resp. prostriedky získané prostredníctvom súbehu, ale aj vlastné prostriedky vo výške minimálne 20 % z celkového rozpočtu projektu. VII. SÚBEHOVÁ KOMISIA Hodnotenie projektov predložených na súbeh a návrh o rozdelení prostriedkov s odôvodnením koná súbehová komisia na zhodnotenie projektov (ďalej: komisia). Členov komisie vymenúva predseda Obce Báčsky Petrovec. Uznesenie o vymenovaní komisie sa vynáša vo forme rozhodnutia a zverejňuje sa na oficiálnej internetovej stránke Obce Báčsky Petrovec. Rozhodnutím o vymenovaní členov komisie určujú sa ich práva a záväzky. VIII. VÝZVA NA ÚČASŤ V PRÁCI KOMISIE Podľa článku 24 odseky 3 až 5 Zákona o verejnom informovaní a médiách (Úradný vestník RS, č. 83/14, 58/15 a 12/2016 – autentické tlmočenie) a článkov 19, 20 a 21 Pravidiel o spolufinancovaní projektov na uskutočnenie verejného záujmu v oblasti verejného informovania (Úradný vestník RS, č. 126/2014 a 8/2017), predseda Obce Báčsky Petrovec zasiela verejnú výzvu združeniam novinárov а mediálnym združeniam, ktorí majú záujem o prácu v komisii, aby v lehote 20 dní odo dňa zverejnenia súbehu doručili svoje návrhy na členov komisie. S návrhom na členov komisie potrebné je doručiť aj dôkaz o registrácii v Registri združení a krátke životopisy navrhnutých členov. Vyzývajú sa mediálni odborníci zainteresovaní za účasť v práci komisie, aby navrhli členov komisie. Navrhnuté osoby by nemali byť v konflikte záujmov a vykonávať verejnú funkciu v súlade s pravidlami o boji proti korupcii. Právo na navrhovanie členov majú novinárske a mediálne združenia, ktoré sú registrované najmenej tri roky pred dátumov zverejnenia súbehu. Lehota na podanie návrhu kandidátov je 20 dní odo dňa zverejnenia súbehu. Návrh doručiť v písanej forme na adresu: Obec Báčsky Petrovec, Ulica Kollárova č. 6, 21 470 Báčsky Petrovec, s označením: Pre verejnú výzvu na účasť na súbehu na spolufinancovanie projektov v oblasti verejného informovania – návrh na komisiu alebo odovzdať osobne na podateľni Obce Báčsky Petrovec. IX. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE Dodatočné informácie možno dostať v pracovné dní od 8.00 do 15.00 hodiny na telefónne číslo 021/780-378 (klapka 222).

• OZNAMY •

DROBNÝ OZNAM T E S N Í M E (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou – ochraňuje pred vetrom, chladom, prachom. Je úsporou pri v ykurovaní. Inštalujeme a opravujeme rolety, harmonika dvere, pásové záclony, siete proti hmyzu; tel.: 060/5088-433 a 025/5827-710.

SMUTNÁ SPOMIENKA

ANNA LABÁTOVÁFEKETEOVÁ

1942 – 2000 – 2018 z Báčskeho Petrovca

Trvalú spomienku na ňu si zachovávajú Anna a Vladimír

EMS – Construct bv Spoločnosť s viac ako 20 ročnou pôsobnosťou na európskom trhu práce hľadá skúsených pracovníkov so slovenským, chorvátskym, maďarským, alebo iným EÚ pasom pre dlhodobé projekty v Holandsku a v Belgicku. Bez poplatkov ponúkame výborné platové podmienky. Hľadáme tieto zamestnania: Tesár, znalosť DOKA,PERI,MATAB systém Tradičný tesár Železiar Betonár Zvárač Tig/Mig/Mag s certifikátom Sadrokartonista Stolár

Maliar Murár Stavebný zámočník Pokrývač Montážnik na prácu v interiéri Čašník – čašníčka Kuchár – kuchárka

Hovoríme po srbsky, chorvátsky, slovensky, anglicky, nemecky. Kontakt: Karol Baláž mob.: 00421905478199 tel.: 004214427044 0031246453138 e-mail: k.balaz@ems-construct.sk

Katarína Macharová mob.: 00421911110100 tel.: 004214427044 e-mail: k.macharova@ems-construct.sk

Nenad Duspara, telefonicky po 15.00 hod. mob.: 0038163587107 e-mail: k.balaz@ems-construct.sk

• OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA s našou susedou

SPOMIENKA na brata

DARINKOU CECHMAJSTROVOU 16. 5. 1953 – 26. 2. 2018 z Petrovca

Na Teba si s úctou budú spomínať susedovci

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

JÁNA DANKU

1954 – 2006 – 2018 z Báčskeho Petrovca V srdci si Ťa chráni, s láskou spomína a na Teba nezabúda sestra Anna s rodinou

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade daného stavu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Stanoja Stanojevića, Ul. Stanoja Stanojevića číslo 5, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 729/32, k. o. Nový Sad VI, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Služba pre spoločné činnosti Mesta Nový Sad OZNÁMENIE o zverejnenom verejnom súbehu na obsadenie výkonnej funkcie na neurčitú dobu v Službe pre spoločné činnosti Mesta Nový Sad 1. Pracovné miesto: Telefonista, Oddelenie pre údržbu prístrojov a výstroja – 1 vykonávateľ, osoba s invaliditou, ktorá sa zamestnáva pod všeobecnými podmienkami. Text Verejného súbehu na obsadenie uvedenej funkcie možno prevziať z internetovej stránke Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

10 /4793/ 10. 3. 2018

Oznamy POSLEDNÝ POZDRAV

mojej jedinej a najmilšej sestre

BOĽAVÁ SPOMIENKA na manžela

POSLEDNÝ POZDRAV mojej mame

SAMUELA BENKU

ZUZKE BENKOVEJ

6. 3. 2017 – 6. 3. 2018

DARINKE CECHMAJSTROVEJ 16. 5. 1953 – 26. 2. 2018 z Petrovca

Branka

SPOMIENKA

Smútok a ticho dolieha na môj dom, veľmi mi chýbaš, manžel môj, v ňom. Život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná. S láskou si na Teba spomína manželka Anna

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 6. marca 2018 sme si pripomenuli prvé výročie, čo nás navždy opustil náš drahý otec a starký

ADRIJANA ŽIHLAVSKÁ

1984 – 2006 – 2018 z Pivnice

Bolo to len veľké sklamanie, že čas rany vylieči, on nás len s raneným srdom ďalej žiť naučí. Rodičia Michal a Jarmila a sestra Sandra s manželom a dcérami Adrijanou a Katarínou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

www.hl.rs

Tvoja dcéra Marína s manželom Mirkom

SMUTNÁ ROZLÚČKA so sesternicou

ZUZKOU BENKOVOU

11. 4. 1951 – 6. 3. 2017 – 6. 3. 2018 holič z Báčskeho Petrovca Zlaté slnko za hory zašlo, súmrak ticho padá do polí, srdce Tvoje dobré večný pokoj našlo. Ťažko je bez Teba, smutno je nám všetkým, nič už nie je také, ako bolo predtým... Dcéra Jaroslava Červená s manželom Jaroslavom a vnukovia Igor a Boris

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 6. marca 2018 uplynul rok, čo nás navždy opustil náš milovaný oco a starký

23. 5. 1948 – 20. 2. 2018 z Kovačice

Večnú spomienku si na Teba zachová Pavel Cicka s manželkou a rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našu manželku, matku a starú matku

SAMUEL BENKA 11. 4. 1951 – 6. 3. 2017 – 6. 3. 2018 z Petrovca

4. 4. 1934 − 10. 2. 2018 z Pivnice

Zarmútení: manželka Katarína, syn Štefan s manželkou Julkou, vnučka Iveta s manželom Danielom a vnučka Lýdia

Len kratučký čas nie si medzi nami a mne tak už ohromne chýbaš...

SAMUEL BENKA

ONDREJ DURGALA

Pusto a prázdno, ktoré zostalo po Tebe, nedá sa ničím nahradiť. Chýbajú nám Tvoje kroky, pomoc a rada, Tvoja veľká láska a dobrota.

23. 5. 1948 – 20. 2. 2018 z Kovačice

ZUZANU SPEVÁKOVÚ

23. 3. 1947 – 25. 2. 2015 – 2018 z Báčskeho Petrovca

To, že rana sa zahojí, je len klamné zdanie. V srdciach nám bolesť zostala

a tiché spomínanie. Čas plynie, smútok zostáva, tá strata v srdci bolieť neprestáva.

Dcéra Natalija Nosálová s manželom Martinom a vnúčatá Maja a Darko

Informačno-politický týždenník

Spomínajú:

manžel Pavel, dcéra Zuzana a syn Pavel s rodinami

• OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

MARIENKA VALENTÍKOVÁ

rod. Struhárová 4. 8. 1980 – 28. 2. 2018

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať

manžel Darko a synovia Filip, Peter a Aleksa

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s prababkou

MÁRIOU KOROŠOVOU

rod. Struhárová 4. 8. 1980 – 28. 2. 2018

1936 – 2018

S láskou si na Teba budeme spomínať.

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať

Pravnúčatá Pavel, Iveta a Ján

mama a oco Struhárovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMÚTNÁ ROZLÚČKA

so sesternicou

so sestrou a tetou

MÁRIOU KOROŠOVOU

MARIENKOU VALENTÍKOVOU

rod. Kováčovou 29. 2. 1936 – 27. 2. 2018 z Báčskeho Petrovca

1980 – 2018 z Kulpína

MARIENKA VALENTÍKOVÁ rod. Struhárová 4. 8. 1980 – 28. 2. 2018

S láskou a úctou si na Teba bude spomínať brat Ján s rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Náhle a nečakane nás opustila naša drahá

Tvoj život vyhasol akoby bol odviaty vetrom. A tak si chcela žiť!

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia.

Navždy Ťa budem uchovávať v spomienkach. Bratranec Vladimír Hudec s rodinou

Tvoja sestra Anna Ďugová s rodinou

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

so starkou

so starkou a babkou

MARIENKA VALENTÍK

MÁRIOU KOROŠOVOU

1980 – 2018 z Kulpína

Odišla si tak náhle, že ťažko sa tomu verí... Navždy si Ťa zachovajú v spomienkach rodiny: Juríková, Ededyová, Petrášová a Báďonská • OZNAMY •

1936 – 2018 z Petrovca

Dotĺklo srdce, ktoré sme milovali, klesli ruky, čo usilovne pracovali, zhasli oči, stíchol hlas, vďaka Ti za všetko od nás.

MÁRIOU KOROŠOVOU 1936 – 2018

S láskou si na Teba budeme spomínať. Vnúčatá Ľuboslava, Ján, Jaroslav a Stanislava

Tvoji:

vnuk Ján s manželkou Marienou a deťmi Ivetkou a Janíkom

10 /4793/ 10. 3. 2018

Oznamy POSLEDNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

POSLEDNÉ ZBOHOM

drahej synovcovej manželke

MÁRIA KOROŠOVÁ rod. Kováčová 29. 2. 1936 – 27. 2. 2018

PAVEL KOROŠ

19. 8. 1925 – 11. 10. 1982

IVANE VINDIŠOVEJKRIŽANOVEJ 23. 1. 1980 – 2. 3. 2018 z Báčskeho Petrovca

z Báčskeho Petrovca S láskou a úctou si na Vás spomínajú: dcéry Mariena, Anna a Milota s rodinami

POSLEDNÝ POZDRAV

KATARÍNA BABIAKOVÁ rod. Zimanová 1930 – 2018 z Báčskeho Petrovca

Ako sa rozlúčiť s Tvojou tuzemskou prítomnosťou, vždy milou tvárou a peknými slovami?! Ako v sebe niesť: už nikdy viac s Tebou, drahá naša... Iba s roniacimi slzami, rozorvanou dušou, pekným kvietkom, odriekajúc modlitbu možno sa priblížiť k Tvojej žiarivej a teraz predčasne zhasnutej svieci života. S láskou a veľkým zármutkom s Tebou sa lúčia strýko Samuel s manželkou Zuzanou Križanovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA

„Zažiari svetlo spravodlivému a radosť tým, čo sú úprimného srdca.“

Žalm 97,11

Veríme, že náruč nášho Pána jej priniesla večný pokoj.

Dňa 26. februára 2018 náhle a tíško v Pánu usnula a dňa 28. februára bola na petrovskom cintoríne pochovaná naša milovaná matka, stará matka a svokra

Sestry a bratia v Pánovi

SMUTNÁ ROZLÚČKA

XÉNIA MUČAJIOVÁ 8. 9. 1940 – 24. 2. 2018 z Báčskeho Petrovca

Čas pomaly plynie, rana v srdciach bolí a zabudnúť nedovolí. Vďační sme za Tvoju lásku, ktorou si nás viedla až do posledného času. Dcéra Alexandra so synom a syn Pavel s rodinou

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

DARINKA CECHMAJSTROVÁ 16. 5. 1953 – 26. 2. 2018 z Petrovca

V tichosti večného pokoja sprevádza Ťa naša láska, úcta a vďaka, ktoré sú silnejšie od zabudnutia. Zarmútení: syn Pavel a dcéra Darinka s rodinami • OZNAMY •

Šport Nasledujúci zápas Kulpínčania zohrajú v Novej Pazove s vedúcim mužstvom Mladost. Výsledky 17. kola: Partizan – Proleter 3 : 1, Maglić – Hercegovina 0 : 3, Kulpín – Šíd 1 : 3, Mladost (T) – Mladost (NP) 1 : 3, Sombor – Dunav Vollej 3 : 1, Vojvodina NS Seme 2 – Botafogo 3 : 0.

DRUHÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Nemali svoj deň KULPÍN – ŠÍD 1 : 3

Katarína Gažová

olejbalové mužstvo Kulpína v sobotu 3. marca 2018 doma privítalo súpera zo Šídu. Aj napriek tomu, že hostia prišli so šiestimi hráčmi, predsa zvíťazili nad domácimi. Sú to starší, skúsení volejbalisti a počas zápasu sa to videlo. Kulpínčania sa snažili, ale sa im nič nedarilo, pričom možno povedať, že ich rozhodcovia poškodili. Dvaja hráči VK Kulpín mali zdravotné ťažkosti, čo tiež iste prispelo k nečakanej prehre na domácej palubovke. Zverenci trénera Jána Lačoka jednoducho nemali svoj deň. Bola to prvá prehra Kulpína s VK Šíd. Výsledky jednotlivých setov:

Zo zápasu Kulpín – Šíd 1 : 3 23 : 25, 22 : 25, 25 : 18, 20 : 25. VK KULPÍN: Relota, Lekár, Nemanja Petrović, Jaško, Pro-

danović, Zavaroš, Babić, Gajičić, Zima, Ćirić, Kisić, Jeftić, Rade Petrović

1. Mladost (NP) 2. Kulpín 3. Vojvodina 4. Dunav Vollej 5. Sombor 6. Proleter 7. Partizan 8. Mladost (T) 9. Hercegovina 10. Šíd 11. Botafogo 12. Maglić

17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17 17

14 12 11 11 11 10 9 6 6 6 4 1

3 5 6 6 6 7 8 11 11 11 13 16

45 : 14 39 : 25 40 : 33 40 : 25 39 : 28 35 : 26 37 : 35 29 : 40 32 : 40 28 : 41 19 : 43 16 : 49

42 34 30 34 32 31 27 20 19 17 13 6

DRUHÝ KOVAČICKÝ POLMARATÓN 7. APRÍLA 2018

Príbehy pred rozbehmi Ján Špringeľ

esiac pred začiatkom druhého Kovačického polmaratónu prichádza do mestečka insity 9. marca podporiť skvelú bežeckú akciu a atrakciu Ivan Máčaj. Stupavčan, inak rodák z Levíc, ktorý na Majstrovstvách sveta v behu na 24 hodín v Turíne roku v 2015 získal fantastickým výkonom štvrté miesto. Bývalý basketbalista odfujazdil dráhu od Belehradu po Prokuplje (258,333 km) úctyhodným výkonom – iba za jeden deň. Slovenský reprezentant prichádza do Kovačice s kamarátom zo srbskej reprezentácie Michalom Šuľom. Záhorácky Zátopek a banátsky Mihalić v sídelnom meste 10. marca zabehnú na deviatom v poradí Maratóne maratónov. Najvyššiemu medzi najrýchlejšími Máčajovi je Ada Ciganlija viac než známa: je držiteľom rekordu pri „belehradskom mori“ v behu na 12 hodín. Túto dráhu zasa prekonal podobne rozprávkovým výkonom – za 140 km, sťaby od • ŠPORT •

novosadského Mostu slobody po stred maďarského Segedína za pol dňa. Deň skôr sa reprezentanti dvoch krajín stretnú s predstaviteľmi organizátorov druhého Kovačického polmaratónu z hostiteľského Atletického a rekreačného klubu Maratonko, predstaviteľmi lokálnej samosprávy a Turistickej organizácie Obce Kovačica. Ultravytrvalecké esá majú za sebou hodne štartov na podobných podujatiach, ale už i povšimnutiahodných organizačných skúseností Z prvého Kovačického polmaratónu z ľahkej atletiky. Druhý Kovačický polmaratón pomenovaný Nie je naivné ratón (raz z Kovačice do mestečka bežať bude prebiehať v sobotu 7. jarmokov a späť; 10,55 km). Desať apríla. Štart a cieľ sú ako i vlani: minút neskôr štartuje aj novinka na novom námestí medzi novým na maratóne – Detský beh. S cieľom, aby sa čoraz viac parkom a budovou Zhromaždenia obce Kovačica. O 11. hodine nadšencov do kráľovnej športov štartujú dve disciplíny, ktoré boli zapojilo do behov, organizátori na programe aj vlani: polmaratón znížili o 200 dinárov vlaňajšiu cenu (dvakrát trasou Kovačica – Debelja- štartovného (tohto roku bude 1 ča – Kovačica; 21,1 km) a štvrťma- 000 din.). Najneskoršia registrácia

je 4. apríla. Skôr prihlásení okrem bežeckých medailí dostanú v balíku i originálne bežecké tričko. Základným cieľom maratónu je zvýšiť bežeckú kultúru v Kovačickej obci, prilákať k zdravému spôsobu trávenia voľného času desiatky čerstvých bežcov. Prvým víťazom Kovačického maratónu je Miloš Milovanović (AK Dinamo Pančevo) s veľmi dobrým časom 1 : 12,43. Podľa hodnotenia Bobana Pantovića, predsedu Atletického zväzu srbských extrémnych behov, prvý Kovačický polmaratón zorganizovali na výbornú: „Z roka na rok pribúda miest v Srbsku, ktoré sa hrdia organizáciou podobných bežeckých akcií. Málokto má až takú bežeckú základňu, akou je Kovačická obec. Lebo zámerom zaoberania sa rekreáciou je, aby sme boli zdravší a užitočnejší sociálnej komunite.“

10 /4793/ 10. 3. 2018

Šport JESENNÝ MAJSTER VOJVODINSKEJ LIGY – SEVERNEJ SKUPINY

Bez generálnej skúšky Samuel Medveď

hladné počasie a sneh znemožnili aj petrovských modrých, aby v nedeľu zohrali naplánovaný zápas s Jedinstvom v susednej Rumenke, ktorý mal byť generálnou skúškou pred prvým majstrovským

Mladosť v uplynulom prípravnom období zohrala päť priateľských zápasov. Štyri hrala na pomocnom ihrisku vo Vrbare a jediný raz hosťovala v Stepanovićeve. Prekonala Fruškogorski partizan z Bukovca 4 : 0, Sofex z Futogu 3 : 1, Iskru z Kucury 3 : 1, s Omladincom v Stepanovićeve

Z mužstva Mladosti odišli len brankár Šurlan (stojí prvý sprava) a Kuntić (prvý zľava v drepe)

zápasom v nedeľu doma vo Vrbare s menovkyňou z Apatína. Preto tréner Mladosti Slobodan Sladojević svojich zverencov odviedol na tréningy do športovej haly a znova sa vrátili na trávnik do Vrbary iba v dňoch končiaceho sa týždňa.

remizovala 2 : 2 a doma prehrala s Hajdukom z Čurugu 0 : 2. Rady petrovského mužstva opustili spoľahlivý stredopoliar Kuntić (odišiel hrať do Maďarska) a náhradný brankár Šurlan sa vrátil do novosadského FK Proleter. V tíme je znova Beronja, trénuje aj

Dragin a prišiel aj nováčik Pejčić zo slovenskej Detvy, ktorý by mal úspešne nahradiť Kuntića. Prípravné obdobie neabsolvoval Kaňa, lebo pracuje dočasne na Slovensku, ale by od 2. jarného kola a zápasu s Budúcnosťou v Hložanoch znova mal úspešne viesť útok Mladosti. Jarná časť bude pre Mladosť a jej fanúšikov určite zaujímavá, napínavá, ale veľmi ťažká. Spolu s Petrovčanmi

1. Mladosť (P) 2. Srbobran 3. Tisa 4. Radnički 5. Potisje 6. BSK 7. Sloga 8. Polet 9. Mladost (T) 10. Budúcnosť 11. Tavankut 12. Zadrugar 13. Preporod 14. Bačka 15. Tekstilac 16. Mladost (A)

15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15

11 10 9 8 7 7 5 5 5 5 5 4 4 4 3 2

2 2 34 : 10 4 1 24 : 5 5 1 34 : 9 3 4 27 : 18 5 3 25 : 17 1 7 40 : 41 5 5 31 : 27 4 6 22 : 20 3 7 21 : 23 3 7 20 : 24 2 8 18 : 29 4 7 28 : 33 3 8 25 : 31 0 11 18 : 30 3 9 11 : 40 4 9 13 : 34

35 34 32 27 26 22 20 19 18 18 17 16 15 12 12 10

V tabuľke sú aj výsledky FK Potisje Kanjiža, ktoré vystúpilo zo súťaže.

V TOMTO PRÍPRAVNOM OBDOBÍ

Len dva zápasy BEŽANIJA – RADNIČKI (Š) 1 : 1 (1 : 1)

Lazar Pavković

elkom nové mužstvo šídskeho FK Radnički pod vedením nového trénera Božu Đurkovića v tomto prípravnom období zohralo len dva priateľské zápasy. Šíďanov najprv na vlastnom trávniku prekonal tím Budućnost z Mladenova výsledkom 2 : 0. Súboj s mužstvom juniorov belehradského prvoligistu Bežanija sa skončil nerozhodne 1 : 1 (1 : 1). Strelcom za domácich bol Bojić v 17. min. a vyrovnal Drča v 35. min. Treba po-

www.hl.rs

vedať, že vedenie Radničkého odmietlo ponuky viacerých klubov, aby zohrali vzájomné prípravné zápasy. Zostal v bráne Šíďanov: brankár RADNIČKI: Mitrović, Nenad Mitrović (Foto: J. Pucovský) Rnjak, Katanić, Zorić, Čavić, Stojšić, Bošnjaković, Drča, Radničkého mohli sledovať a poĐurković, Dmitrović, Broćeta; smeľovať mladých domácich futstriedali: Balaško, Mileusnić, Jo- balistov, čo dosiaľ nebolo možné! Zbadáme, či sa novému mužstvu vanović, Božičić Šíďanov očakáva mimoriadne podarí zachrániť si status člena ťažká jar, lebo v jeseni získali iba Srbskej ligy – skupina Vojvodina. V prvom jarnom kole Radnički deväť bodov. Milovníci futbalu v Šíde netrpezlivo očakávajú za- v sobotu 10. marca 2018 uvíta čiatok jari, aby konečne na ihrisku mužstvo FK Odžaci.

Informačno-politický týždenník

o prvé miesto budú bojovať hlavne mužstvá Srbobranu a Tisy z Adorjanu, ktorá sa po vystúpení z ligy Potisja z Kanjiže dostala na druhú priečku v tabuľke a má len o bod menej od Mladosti, práve ako aj Srbobran. Program 16. kola: Bačka Pačir – BSK B. Brestovac, Srbobran – Mladost Turija, Sloga Čonoplja – Zadrugar S. Miletić, Preporod Novi Žednik – Budúcnosť Hložany, Tisa Adorjan – Polet Karavukovo, Tavankut – Tekstilac Odžaci, voľný je Radnički Sombor. Zápasy sa začnú o 14.30 hodine. Foto: J. Pucovský

1. Mladosť (P) 2. Tisa 3. Srbobran 4. Radnički 5. BSK 6. Sloga 7. Polet 8. Budúcnosť 9. Zadrugar 10. Tavankut 11. Mladost (T) 12. Preporod 13. Bačka 14. Tekstilac 15. Mladost (A)

14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14 14

10 9 9 8 7 5 5 5 4 5 4 4 4 3 2

2 2 32 : 10 4 1 33 : 8 4 1 22 : 5 3 3 27 : 16 1 6 39 : 36 5 4 30 : 25 3 6 20 : 18 2 7 19 : 23 4 6 28 : 32 1 8 16 : 27 3 7 19 : 22 3 7 24 : 29 0 10 18 : 29 3 8 11 : 37 3 9 11 : 32

32 31 31 27 22 20 18 17 16 16 15 15 12 12 9

Tabuľka po vymazaní jesenných výsledkov mužstva FK Potisje z Kanjiže. Tabuľka Srbskej ligy – skupina Vojvodina po prvej časti majstrovstiev:

1. Bečej 2. Dinamo 3. Omladinac 4. Cement 5. Bratstvo 6. Borac 7. Radnički (Z) 8. Železničar 9. Odžaci (-3) 10. Mladost 11. Radn. (NP) 12. C. zvezda 13. Bačka 14. Dunav 15. Radnički (Š) 16. Radn. (SM)

15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15

10 10 9 9 8 8 8 7 8 6 6 3 2 2 3 0

0 1 48 : 9 1 4 24 : 7 3 3 26 : 16 1 5 25 : 18 3 4 26 : 12 3 4 23 : 16 0 7 23 : 22 2 6 19 : 14 1 6 20 : 21 4 5 22 : 24 1 8 18 : 22 4 8 17 : 29 5 8 14 : 26 4 9 16 : 28 0 12 12 : 46 2 13 8 : 28

42 31 30 28 27 27 24 23 22 22 19 13 11 10 9 2

• ŠPORT •

STAROPAZOVČANIA PRIPRAVENÍ NA JARNÚ SÚŤAŽ

Netreba zanedbať ani ostatných súperov, lebo je liga dosť silná, všetci majú svoje plány a predsavzatia. Jarná sezóna bude pre Jednotu ozaj ťažká, aj keď sa s posilami, ktoré jej tejto zimy pribudli, konečne ráta s postupom do Srbskej ligy – skupina Vojvodina. V opačnom prípade by to bola katastrofa pred oslavami stého výročia futbalu na tejto sriemskej rovine.

S posilami do vyššej ligy Matej Bzovský

utbaloví labužníci v Srieme s veľkým záujmom očakávajú pokračovanie majstrovstiev vo Vojvodinskej lige – južnej skupiny. To, čo vo FK Jednota mohli urobiť v extrémnych zimných podmienkach v závere príprav, predsa úspešne zdolali. Túlalo sa mužstvo z ihriska na ihrisko tak v tréningovom cykle, ako i pri zohrávaní kontrolných zápasov, lebo si chcelo zachovať od snehu a dažďa rozmočenú vlastnú hraciu plochu. Tak posledný prípravný zápas Pazovčania zohrali na ihrisku s umelou plochou FK Brodarac v Belehrade, a to vo večerných hodinách. Stretli sa s mužstvom Balkan z Mirijeva a zvíťazili 3 : 0 gólmi Vukovića 2 a Vasiljevića. Jednota sa v tomto záverečnom prípravnom zápase predstavila v zložení: Jovišić, Živković, Rebić, Atanacković, Matović, Vasiljević, Stojaković, Vuković, Mrdaković, Begović, Ivković. Striedali: Milinović, Delić, Bojbaša, Zarić, Đorđević, Cvejić, Denić, Milašinović. Nehrali

Od nich sa očakáva veľa − zimné akvizície staropazovskej Jednoty Stojanović, ktorý sa zotavuje zo zranenia na tréningu, tiež Jelović a Milenković pre zaujatosť. Záverečná skúška priniesla väčšiu spokojnosť pred prvým jarným zápasom o body s posilneným Jugovićom z Kaća. Súhra mužstva ešte nie je na žiaducej úrovni, ale, ako nám prezradil tréner Dragan Perišić, to by nemalo byť veľkým problémom. Ide predsa o kvalitných a skúsených hráčov Jednoty,

ktorí hrávali vo vyšších súťažiach a v zahraničí. Podľa jeho mienky všetko príde na svoje už po prvom, sobotňajšom zápase. Ďalší zápas Jednota zohrá v Laćarku s domácim mužstvom LSK, ktoré jej v minulosti vedelo pripraviť nepríjemné prekvapenia. A po treťom súboji s Borcom zo Šajkaša a zvlášť po 5. jarnom kole a dueli s erdevíckou Slogou doma situácia bude asi jasnejšia.

1. Jednota 2. Sloga (E) 3. Borac (Š) 4. Hajduk (D) 5. Sloga (T) 6. Kabel 7. Hajduk (Č) 8. Borac (NS) 9. Podunavac 10. Jugović 11. Index 12. LSK 13. Hajduk (B) 14. Sremac 15. Slavija 16. Kupinovo

15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15

10 11 9 8 8 7 7 7 5 4 3 4 4 3 3 2

5 0 36 : 9 2 2 31 : 9 5 1 38 : 21 3 4 24 : 20 3 4 21 : 20 5 3 24 : 18 3 5 24 : 18 2 6 19 : 14 3 7 21 : 21 3 8 21 : 29 5 7 14 : 19 2 9 27 : 36 1 10 14 : 23 3 9 16 : 32 2 10 14 : 37 3 10 11 : 30

35 35 32 27 27 26 24 23 18 15 14 14 13 12 11 9

Tabuľka Vojvodinskej ligy – južnej skupiny po jesennej časti majstrovstiev 2017/18.

POSLEDNÁ SKÚŠKA ERDEVÍČANOV

Dva góly na snehu

SLOGA – RUDAR (V) 1 : 1 (0 : 1)

Lazar Pavković

utbalisti erdevíckej Slogy maximálne využili prípravné obdobie, usilovne a svedomite pracovali s cieľom dobre sa pripraviť na pokračovanie majstrovstiev vo Vojvodinskej lige – južnej skupine. Mužstvo zohralo viacero priateľských zápasov s tímami rozličnej kvality, od sriemskych ligistov až po prvoligistov. • ŠPORT •

Minulú nedeľu Sloga mala v Erdevíku poslednú skúšku s mužstvom Rudar z Vrdnika, V pätách Pazovčanov: mužstvo erdevíckej Slogy (Foto: J. Pucovský) člena Sriemskej futbalovej ligy. Zápas v Erdevíku sledovalo Teofilović, Bojanić, Šarić, Zápas sa skončil nerozhodne 1 : 1 (0 : 1). Strelcom prvého gólu 50 divákov a viedol ho Predrag Smiljanić, D. Považan; hrali aj: B. Považan, Grković, Halilona zápase bol hosť Trišić v 25. Stević zo Šídu. SLOGA: Nikolić, Đurić, Ma- vić, Kovačević, Cvijić, Đurkić min. a domáci vyrovnali v 85. min. prostredníctvom Grkovića. tić, Mikić, Vuković, Doknić, 10 /4793/ 10. 3. 2018

Šport LALITSKÁ PANÓNIA V JESENI ZÍSKALA LEN OSEM BODOV

Fanúšikovia čakali viac

nuž neprekvapila prehra 2 : 0, v Svilojeve domáci Törekvés dal jediný gól, bolo 1 : 0, po voľnom kope v 66. min. Veľmi čudný zápas diváci videli v Sombore, kde domáca Šikara v prvom polčase viedla priam neuveriteľných 5 : 0. V pokračovaní Panónia skori-

Traﬁl iba raz: Miroslav Terek

govala na 5 : 3 a mohla možno získať aspoň bod! Dve výhry – málo: mužstvo lalitskej Panónie Je viacero príčin pre chudobnejšiu bilanciu od toho, Juraj Pucovský výhry, dve remízy a štyri prehry prehra s Metalcom PENALTY čo výkony a výsledky s negatívnym gólovým skóre (17 3 : 5 rozčarovala Rozhodcovia pís- mužstva Panónie v príšte raz sa potvrdilo, že sú : 21) neuspokojili fanúšikov, ktorí najmä preto, že pravnom období sľupriateľské zápasy jedno očakávali lepší úspech! hostia od 48. min. kali v prospech Pa- bovali. Treba vedieť, a majstrovské niečo celkom Mužstvo Panónie si všetkých mali hráča menej nónie dve penalty. že na väčšine zápasov iné. Dokázali to minulej jesene aj osem bodov, ktoré stačili iba na na trávniku, keďže Staletović na zápase nehrali traja bratia futbalisti lalitskej rozhodca Predrag s Metalcom bol pres- Dobrićovci pre rodinnú Panónie v MeVujić z Kuly vylúčil ný, kým Popović tra- tragédiu, trikrát chýbal DVADSIATI V TÍME dziobecnej lige Ogrizovića, ale de- fil brankára Telečky. aj kapitán Lazić, lebo sa Všetkých osem jesenných zápasov hrali: branSombor – druhej siati Somborčania Hráči Šikary Đurišić ženil, príliš sklamal aj kár Valent, M. Obradov, Šipka, A. Obradov, Stolić triedy. Laliťania dokázali trikrát a Krstić premenili obe bombasticky zahlasopočas letných a Majera. Nasledujú: Stojanović, Staletović, Terek, prekonať brankára penalty proti Panó- vaný nováčik Staletopríprav zohrali až Turčan a Moguš po sedem zápasov. Šesťkrát Valenta. Napokon nii a utočník FK Sport vić... Keď ku všetkému sedem zápasov, na trávnik vybehol Jovanović, päť zápasov hral sa tím trénera Mi- Mihajlović v Bezdane pridáme nepravidelné z ktorých päť vy- kapitán Lazić, štyri A. Popović, trikrát si kopačky lana Marjanovića tiež prekonal Valenta. trénovanie a skutočhrali (boli najlepší obuli Lj. Dobrić, Z. Dobrić, Lamoš, kým po dva dočkal prvej výhry nosť, že tréner Marjana turnaji v dedi- zápasy majú v nohách S. Dobrić, Ďurčiansky až v siedmom zápase a po 720 ne Bođani), raz a Šinkarčuk. minútach hry, keď v Laliti kapitulovala Telečka 2 : 0. Úspešný bol 7. miesto v kon- aj záver s Dinamom zo Sonty – 4 kurencii deviatich : 3. Mužstvo hostí pricestovalo s tímov, vybojovalo desiatimi hráčmi, pre zranenie na domácom ih- ďalšieho futbalistu koniec na risku, kým trávniku dočkali iba deviati, sa z troch PRVÝ ale domáceho hosťovaní súpera a favrátilo bez STRELEC zisku. Dve re- MOGUŠ núšikov držali mízy v Laliti: Najlepším strelcom v napätí do pos KFK Kulou 3 je Ivan Moguš (6 gó- slednej chvíle Traja proti jednému: Lazić, A. Obradov a Šipka (zľava : 3 a Graniča- lov), Lazić trafil trikrát, zápasu. v červenom) Najlepší strelec: Ivan Moguš (s loptou) rom z Riđice po dva góly dali StaZo všetkých 2 : 2 prišli tak, letović a Turčan, kým troch hosťova- nović občas mal na tréningu iba hrali nerozhodne a prehrali len že domáci viedli päťkrát, ale sa siete súpera vlnili ní sa mužstvo dvoch – troch hráčov, lepšie sa so selenčským Kriváňom 2 : 4 hostia zakaždým vyrovna- raz po strelách Lamo- Panónie vrátilo ani nedalo. Tak futbalisti Panónie vo finále 1. Memoriálu bratov li. Kuľanom sa to tretíkrát ša, Stojanovića, M. s prázdnymi ru- premrhali príležitosť dokázať sa, Erdeljanovcov. Prvá časť maj- podarilo v 88. min. a hráči Obradova a Tereka. kami. V Bezda- lebo, tvrdíme, už dávno v tejto strovskej sezóny 2017/18 nebola z Riđice si bod vybojovali ne im chýbali lige nebola taká slabá konkuani zďaleka taká úspešná. Dve v 90. min. zápasu. Domáca až šiesti hráči, rencia!

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

Nikdy viac spolu – mužstvo FK Odžaci z jesene 2017

TAK JE TO, KEĎ NIETO PEŇAZÍ

Strmhlavý pád Odžačanov! Juraj Pucovský

d neúspechu k úspechu vedie cesta dlhá. Od úspechu k neúspechu je iba jeden krok! Toto staré židovské porekadlo veľmi drsne zasiahlo FK Odžaci, ktorý tejto zimy zažil strmhlavý pád. Mladší odžacký klub, založený roku 1969, cestou úspechu vykročil v sezóne 2012/13, keď získal titul majstra v najnižšom stupni Zostal sám: Milojko Erić súťaže, v Medziobecnej lige Sombor. Rok za rokom postupoval cez Somborskú oblastnú ligu, po prvej sezóne v lete roku 2017 Báčsku ligu, Srbskú ligu – skupina vypadol z Prvej ligy Srbska. Ťažko Vojvodina až do Prvej ligy Srbska bolo Odžačanom súperiť s beleh(druhý stupeň súťaže v krajine), radskými klubmi, ale aj s Mačvou, kde hral v sezóne 2016/17. Slobodou, Jagodinou, Dinamom Všetky tieto úspechy sú späté s menom podnikateľa, dobrodinca FK Odžaci Milojka Erića. Boli to časy najväčších úspechov odžackého futbalu, ktorými sa nemôže pochváliť ani omnoho známejší OSC či povojnový Tekstilac, ktorý na budúci rok oslávi sté výročie Ako ďalej – tréner Vukašin Živković pôsobenia. a lekár Ljubomir Milenković (sprava) Život, a tak aj šport nás nezriedka presvedčili, že všetko pekné (V), Radničkim (P), ČSK Pivarou... môže trvať veľmi krátko. Podob- Odžačania sa ocitli v špecificne to bolo aj s FK Odžaci, ktorý kých, sťažených, nehovoriac o

V dejinách nášho futbalu sme takýto prípad nemali. Po piatich výhrach prišli neúspechy, síce so silnými mužstvami: Cementom v Beočíne, Bratstvom, Bečejom a Borcom doma, hromadili sa aj finančné problémy (hovorí sa o dlhu tri až päť miliónov dinárov) a pomoci odnikiaľ. Zunovalo to aj M. Erićovi, ktorý opustil klub.

nerovnoprávnych podmienkach so súpermi, lebo im patričné orgány nedovolili hrať doma, na Mestskom štadióne. Postarali sa o to tréneri belehradských klubov tvrdeniami, že na kedysi jednom z najlepších trávnikov v rámci veľkej Juhoslávie sú „nehumánne podmienky pre hru“! Je pravda, že Obec Odžaci, ktorá kúpila štadión, neurobila nadostač na jeho úprave (okrem výstavby novej tribúny) a čiastočne vylepšenia trávnika, ale tvrdíme, že sa tam predsa mohli hrať zápasy Prvej ligy Srbska! FK Odžaci nemal pochopenie, ani podporu Mladen Veselinović (vpravo) nikoho, niežeby fut- zostal hrať v tretej lige balových fór Vojvodiny a Srbska, takže sa jeho mužstvo potĺkalo od V zimnom období sa FK Odžaci Báčskej Palanky, cez Čelarevo nepodarilo finančne konsolidoaž po Kulu, kde zohralo väčšinu vať. Preto svoje miesto v Srbskej zápasov ako hostiteľ. lige – skupina Vojvodina prePodobne bolo aj minulej je- pustil FK Hajduk junior z Kuly, sene v Srbskej lige – skupina ktorý má splatiť dlhy do leta. Vojvodina, keď Odžačania prvé Odžačania budú hrať namiesto domáce zápasy hrali v Kule. Kuľanov v Somborskej oblastnej Odžačanov k tomu potrestali lige. Strmhlavý pád Odžačanov odňatím troch bodov (najprv o dva stupne nižšie nepotešil ich to bolo až deväť) pre údajne do- prívržencov, ale sa mu v daných hovorený výsledok s ČSK Pivara, okolnostiach ani nedalo vyhnúť! ktorý neznášal žiadne sankcie?!

METROPOLY V SUSEDSTVE: BUDAPEŠŤ

Tu zastal čas: stanica Keleti PU

V trende: Converse shop

Bohatá ponuka liehovín

Paríž východu Oto Filip

rísť, vidieť a zažiť si nemusí žiadať veľa: len trochu peňazí a oveľa viac ochoty. Zvlášť v prípade Budapešti, ktorá leží približne dve hodiny a čosi jazdy autom od Subotice. Vlakom je to síce neporovnateľne dlhšie, no pre milovníkov nostalgie útechou môže byť príchod na Východnú železničnú stanicu Keleti PU, na ktorej akoby už dávno zastal čas. Stručne, Budapešť je mestom histórie a kontrastov. Veď je na európskej mape neveľký počet miest s takou jedinečnou

Každý zarába, ako vie

Bezdomovci: sú v mnohých podchodoch

polohou a bohatými dejinami, aké má metropola susedného Maďarska. Pre všetko, čo návštevníkovi ponúka, niekedy sa jej právom hovorí Paríž východu. Pozostáva z dvoch častí: Budína na pravom nábreží Dunaja a Pešti ležiacej na protiľahlej strane, ktoré sa spojili do Budapešti v roku 1873. Dejiny Budína siahajú až do staroveku, keď tam Rimania zriadili vojenský tábor, kým peštianska časť mesta má pôvod v rímskej osade z 1. storočia nášho letopočtu. Neskôr sa stala rušným obchodným strediskom. Pretrváva to dodnes, svedectvom čoho je jej najznámejšia časť Ulica Váci (Váci utca) spravidla sa hemžiaca nakupujúcimi turistami a miestnymi. Jedným z neodmysliteľných symbolov Budapešti je aj najstaršie metro v kontinentálnej časti Európy, s ktorého stavbou sa začalo v roku 1895. Tak isto viaceré pozoruhodné mosty spájajúce Budín a Pešť, z ktorých je najstarší Reťazový most, pochádzajúci z rokov 1839 – 49. Nemožno nespomenúť historickú budovu parlamentu, Námestie hrdinov, 140 metrov vysoký Gellértov vrch v Budíne, z ktorého je krásny výhľad na mesto... V Pešti neradno obísť budovu Opery a takmer sto metrov vysokú Baziliku svätého Štefana, ktorá je jedným z najväčších chrámov v tejto časti Európy.

Jeden zo známych budapeštianskych mostov

Jeden z najznámejších hotelov: Astoria V Budapešti sa často nečakaným spôsobom striedajú dejiny so súčasnosťou, luxusné obchody s podchodmi s bezdomovcami, moderné s tradičným, turisti s miestnymi... Slovom, oplatí sa ju navštíviť, podľa možnosti nielen raz, lebo je okrem mnohých zaujímavostí spravidla plná aj prekvapení.

Najznámejšia Váci ulica