Hlas 11 2017 by NVU Hlas ľudu

Šumanovićova cena Škulcovi Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 74 | 18. 3. 2017 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4742/

Z obsahu

4 TÝŽDEŇ 4 Nevyliečené rany 6 Národnostná rada rázne proti odbornosti 7 Tromfy sú tu

8 VOĽBY 8 Nuansy predvolebných sľubov v kocke

10 ĽUDIA A UDALOSTI 11 Žijeme v dobe blogov

18. 3. 2017 | 11 /4742/

Uzávierka čísla: 15. 3. 2017

Večierok venovaný srbskému spisovateľovi Radomirovi Andrićovi na pôde petrovského gymnázia odznel vo štvrtok 9. marca 2017 z príležitosti vydania knihy, čiže výberu jeho básní Až na jednu vec v preklade do slovenčiny. (s. 33) J. Čiep

13 Maliny v marci 19 To dokáže zariadiť iba život

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Bez lásky sa nedá žiť

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 GlobalGAP – štandard na zlepšenie konkurencieschopnosti 24 Ochrana repky ozimnej proti škodcom v jarnom období 27 V marci ožíva aj okrasná záhrada

31 KULTÚRA

V Slávnostnej sieni petrovského gymnázia v piatok 10. marca bolo výročné zhromaždenie Asociácie slovenských pedagógov. Zároveň bola predstavená nová príručka Jána Šimoniho, venovaná učiteľom matematiky a prírodných vied. (s. 32) A. Francistyová

31 Maestro modernej skulptúry 34 Neveští nič dobrého 36 Básnik môjho rodu bez Hložian

40 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA

46 ŠPORT 49 Cvendžalo brvno brány domácich 50 Najlepší Zornička a Fagan 51 Tentoraz aj kolkári z Padiny a Pančeva Autor titulnej fotografie: Oto Filip

Insitné dáždniky je názov výstavy, ktorú v sobotu 11. marca 2017 na nádvorí Galérie insitného umenia v Kovačici zorganizovalo Kreatívne centrum pre turizmus, umenie a kultúru. Na snímke medzi exponátmi je novozaložená mužská spevácka skupina Bardánsky furman. (s. 35) A. Chalupová

Editoriál



ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Foto: VK Partizan

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

Celý tím ako jedna noha! Futbal je v Srbsku najpopulárnejší šport a vodné pólo najchudobnejší. Znie paradoxne, ale celkom pravdivo. Ak chceme súdiť podľa výsledkov na domácej a medzinárodnej scéne, malo by to byť práve opačne.

utbalisti sa nemôžu pochváliť vynikajúcimi úspechmi. Pamätný je európsky a svetový titul belehradského tímu Crvena zvezda, európske finále s Realom, niekoľko druhých, tretích, štvrtých miest na MS, ME a olympijský triumf národného mužstva v Ríme 1960. Na druhej strane máme kopu vynikajúcich výsledkov vodných pólistov. Sme vodnopólová veľmoc, veď je reprezentácia Srbska aj teraz aktuálny majster Európy a sveta, olympijský víťaz z Ria de Janeiro, najlepšia v Svetovej lige a Svetovom pohári. Keď máme všetko toto na zreteli, ťažko pochopiť, že náš najúspešnejší športový kolektív, belehradský VK Partizan, pracuje, lepšie povedané živorí v katastrofálne zlej, kritickej a povážlivej hmotnej situácii. Viackrát na to upozornil športovú verejnosť sedemnásobný majster Európy, ktorý získal i 27 domácich majstrovských titulov, 25-krát triumfoval v pohárovej súťaži, bol najlepší v Len pohári, Pohári víťaza pohárov... Partizan celé desaťročia bol a je jedinečná liaheň našich najlepších vodných pólistov, ktorú dávno založil legendárny tréner Vlaho Orlić. Veď okrem toho, že sa najviac pričinili o vrcholné výsledky svojho klubu, mnohí z nich rozhodujúco prispeli k úspechom národného mužstva, ale sa podieľali i na európskych triumfoch Bečeja, C. zvezdy, Radničkého Kragujevac... Nech sa vie aj to, že z trinástich „zlatých“ z Ria až dvanásti vyrástli ako hráči vo VK Partizan! Dnes sú, žiaľ, Filip Filipović, Duško Pijetlović, Dušan Mandić a tréner Vladimir Vujasinović hlavné opory talianskeho Pro Recca,

najtrofejnejšieho svetového klubu. Hráčom nie je ľahko každodenne trénovať, hrať zápasy a rozmýšľať o problémoch, ktoré ich trápia. Je nepochopiteľné a neprípustné, že hráči VK Partizan často nemajú k dispozícii bazén s teplou vodou, nech nehovoríme o hromadení účtov, nevyplatených štipendiách a platoch?! Na otázku, koľko by VK Partizan potreboval peňazí, jeho predseda, kedysi chýrečný brankár Aleksandar Šoštar tvrdí, že je to 300 000 až 350 000 eur ročne. To by stačilo na krytie trov hráčov, trénerov, troch súťaží: Prvej A ligy Srbska, Jadranskej ligy a Ligy majstrov Európy. A práve teraz nám môže byť jasné, prečo je vodné pólo najchudobnejší šport. Porovnávajúc to s futbalom, uzavierame, že VK Partizan potrebuje približne toľko peňazí na celoročnú činnosť, koľko FK Partizan, resp. C. zvezda zaplatia za jednu nohu nie bohvieako kvalitného futbalistu zo zahraničia. Angažmán jedného Brazílčana, Francúza alebo futbalistu z Afriky či Ázie naše najlepšie kluby stojí 300- – 400-tisíc eur, plus takmer toľko aj pre ročný plat s prémiami! Vyplýva teda, že jeden VK Partizan, športový gigant, pravidelný účastník Ligy majstrov a svojrázna „továreň na odchov vynikajúcich vodných pólistov“, má hodnotu jednej nohy priemerného, nie veľmi kvalitného zahraničného futbalistu! Preto je jasné, že si Partizan a ostatné domáce kluby zasluhujú podporu štátu. Lebo ak vodnopólovú loptu potopíme na dno bazénov, nevieme, či sa politici o niekoľko rokov budú môcť pýšiť cudzím perím na vychýrených belehradských balkónoch!

Juraj Pucovský

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  11 /4742/ 18. 3. 2017

Týždeň 

InPress

Cap(y) v zrkadle

Nevyliečené rany Oto Filip

Juraj Bartoš

eď cap capa v zrkadle zbadá / hotová je bitka, zvada... Takto začína istá básnička pre deti (veľké i malé). Kedysi (pra)dávno prišla ku mne z časopisu Slniečko. Spolu s komickou kresbou. Autor na nej zachytil výjav prameniaci zo záverečných veršov, ktoré znejú takto: V tom búšil do zrkadla, chrap / i zahynul cudzí cap! Pozerám televízny záznam z poslednej schôdze (hm, keby už konečne bola posledná) nášho „malého parLamentu“ alias NRSNM. Muž, ktorý je známy tým, že hovorí aj vtedy, keď dohovoril a už hovoria iní, opäť hovorí; bezcitne prerušuje hovoriacu osobu. Len tak búši... Nevdojak sa mi pred očami vynára malý sympatický obrážtek. Na ňom capík, pred ním črepiny rozbitého zrkadla. Pani predsedníčka dáva na hlasovanie návrh. Hlasuje zaň menej členov než treba. Čo ne/urobí? Prirodzene, búši do zrkadla. Dá zavolať dnu niekoho, kto vyšiel von, a velí – hlasovať znova a zase. Črepiny fŕkajú na všetky strany. Ako keď predsedníčka Národného zhromaždenia Srbska oznámi prestávku („bez konca“), iba takú polhodinku po začiatku zasadnutia. Kým odchádza na konzultácie do vlády, črepiny len tak rinčia. Ako keď hlava Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec jednostaj melie všeličo, namiesto toho, aby na jednoduchú otázku dal jednoduchú a jasnú odpoveď. Nie. Nevie, alebo trucuje, a tak verejnosti zostáva neznámy podávateľ návrhu na členov volebnej komisie. Zato je tu známy sympatický obrážtek s capíkom... Pravdaže, všetko toto a ešte habadej podobných príkladov možno vyznieva ako malá milá groteska. V podstate ale naznačuje vŕštek ľadovej kryhy. Na ktorej si hovieme, ani na hnilom konári (aj) my vojvodinskí Slováci. Tí teda, ktorí azda pookriali pri teple hesla Slováci vpred! a nepobrali sa čelom vzad, na rozdiel od mnohých, ktorí to už majú za sebou...

www.hl.rs

168 HODÍN

ie je to dané len tým, že na Balkáne niektoré voľby prešli, kým iné sú takmer za rohom. Skôr treba povedať, že v tejto časti Európy atmosféra hustne pre viaceré lokálne, regionálne, no i globálne geopolitické siločiary, proti ktorým nik nie je imúnny. Pred niekoľkými dňami to kvitoval aj predseda Európskej rady Donald Tusk slovami, že sa situácia, menovite napätie a deľby dostali spod kontroly, čiastočne aj pre zasahovanie zahraničných činiteľov, snažiacich sa rozšíriť pásma vlastného vplyvu. Nejde len o ústavnú krízu v Macedónsku, o ruské inklinovanie alebo aj zasahovanie do Čiernej Hory, či o diania v Bosne a Hercegovine, skadiaľ prišla azda jediná kladná správa. Najvyšší súdny dvor v Haagu odmietol totiž žiadosť Bakira Izetbegovića o revíziu niekdajšieho rozhodnutia, týkajúceho sa oslobodzujúceho rozsudku pre Srbsko, neprávom obvineného z genocídy. O novú dávku krízy sa v známom štýle postarala Priština, kde kosovský parlament schválil rezolúciou, ktorou sa žiada bezpodmienečné oslobodenie bývalého kosovského premiéra a jedného z lídrov tzv.



OVK Ramuša Haradinaja. Pritom uvedený parlament žiada prerušenie dialógu Prištiny s Belehradom až do chvíle vyslobodenia Haradinaja. Aby zlo nechodilo samo, je tu aj čoraz častejšie volanie po založení vojska Kosova. Kosovský parlament jednohlasne nedávno rozhodol, že návrh na transformovanie bezpečnostných síl Kosova do vojska postúpi ďalej. Vzhľadom na to, že ide o zjavné narúšanie tak Rezolúcie Bezpečnostnej rady Spojených národov 1244, ako aj samotnej Ústavy Kosova, v pondelok v Belehrade zasadala naša Rada pre národnú bezpečnosť s cieľom rozanalyzovať najnovšiu situáciu. Možno je vo všetkom najzaujímavejšie to, že kosovskí lídri, spravidla sa domáhajúci maxima možného, posmelení viacročnou bezpodmienečnou podporou západných spojencov, prvýkrát od vyhlásenia tzv. nezávislosti nepochodili u doterajších mentorov. Tak Hashím Thací na zmenu bezpečnostných síl do Vojska Kosova má podporu doma, včítane opozície, nie však aj v USA či NATO. Prostredníctvom veľvyslanectva v Prištine z Washingtonu prišlo upozornenie, že USA preskúmajú bilaterálnu spoluprácu v prípade, že by

sa zmenil mandát Kosovských bezpečnostných síl, kým vedenie NATO tlmočí znepokojenie nad vývojom situácie. Aj keď je u nás nemálo tých, ktorí sa snažia vytĺcť politický kapitál z uvedenej jedinečnej situácie, najpravdepodobnejšie nejde ani o výsledok lobbingu Belehradu u veľkých síl, ani o následok telefonických konzultácií a konfrontácií na horúcej linke Belehrad – Priština, ani o to, že je na svete od roku 1999 Rezolúcia 1244, ktorú treba stále rešpektovať. Príčiny sú podľa všetkého oveľa prozaickejšie. Jednak poučenie z nie tak dávnych dianí v tejto časti Európy, jednak ocenenie Západu, že Balkán okrem minulých, stále nie celkom zaliečených rán, nepotrebuje nové. Čiže ďalšia destabilizácia regiónu, už dostatočne otraseného nacionalizmami, slabými inštitúciami a nedokončenými štátmi, by viedla nevedno kam. No k lepšej bezpečnosti a pokoju iste nie. Práve preto na najnovšie trendy netreba reagovať víťazoslávne, ale ich načim akceptovať s potrebnou rozvahou a prichystanými východiskami, opierajúcimi sa o reálne možné. Z neplodného hašterenia, pletiek a intríg osohu vždy málo, zvlášť na Balkáne.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

VLADAN VUKOSAVLJEVIĆ, MINISTER KULTÚRY A INFORMOVANIA SRBSKA

Zistiť klady a zápory Oto Filip

– V akej fáze je vypracovanie novej Stratégie rozvoja systému verejného informovania? – V týchto dňoch má vzniknúť ucelená pracovná skupina pre

Informačno-politický týždenník

vypracovanie novej mediálnej stratégie, ktorú by sme mali vypracovať asi do polovice júna. Známe je, že tej minulej lehota vypršala v roku 2016. Nová mediálna stratégia by

mala byť dobrou príležitosťou na to, aby sa zistilo, čo sme prepásli v uplynulom období, kde sa javili nedostatky, ako ich prekonať. Do jej vypracovania zapojíme početné združenia, asociácie, skupiny, organizácie, jasné, že aj predstaviteľov mimovládneho úseku. S tým cieľom, aby poukázali na to, čo bolo alebo je dobre, či na to, o čom sa nazdávajú, že nebolo vydarené. Usporiadame širokú verejnú rozpravu a svoje návrhy prezentujeme verejnosti. Myslím si, že to bude dobrá príležitosť na zdokonaľovanie predpisov v mediálnej oblasti. • TÝŽDEŇ •

NA 11. SCHÔDZI VÝBORU PRE VZDELÁVANIE NRSNM

Chce to spoločný nástup Juraj Bartoš

iac než tri hodiny minuli členovia Výboru pre vzdelávanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny na absolvovanie 9 bodov 11. schôdze. Osobitne si posvietili, podobne ako v decembri na 10. schôdzi, najmä na Zákon o základoch sústavy vzdelávania a výchovy, respektíve na Akčný plán z oblasti vzdelávania ku Kapitole 23. Opäť sa ako najtvrdší oriešok ukázalo hľadanie cesty k riešeniu problémov súvisiacich s aktuálnym stavom slovenčiny v školách, ktorý sa vlani nepodarilo úplne rozlúsknuť. V decembri VPV navrhol, aby sa problém v školách, v ktorých sa len malé skupiny žiakov vyučujú slovenčinu, riešil spôsobom kombinovaných skupín alebo diaľkovým učením. Teraz skonštatovali, že pre učenie na diaľku nie sú podmienky. Štátne štruktúry vraj proti takému spôsobu vyučovania materinského jazyka námietky nemajú, ale nemienia ho hmotne podporiť, takže sa členovia výboru uzhodli, že do konca marca navštívia novosadské školy. Spolu s učiteľmi slovenčiny sa už v apríli pokúsia zabezpečiť minimálny počet žiakov (15) pre

Zvládnu neľahkú úlohu? Záber z utorkovej schôdze VPV NRSNM.

slovenské triedy v jednotlivých školách. Ak sa to nepodarí, pokúsia sa spolu s rodičmi dohodnúť výučbu tohto predmetu pre žiakov viacerých škôl v tej škole, ktorá im najviac vyhovuje, tak ako to robia príslušníci rusínskeho spoločenstva (bez výhovoriek, že cestovanie deťom komplikuje život). VPV v tomto zmysle vyzve k maximálnej spolupráci učiteľov, matičiarov, médiá a najmä rodičov.

Na utorkovej schôdzi (14. marca) sa členovia VPV oboznámili aj s programovou schémou a finančným plánom NRSNM v oblasti vzdelávania na rok 2017. Skonštatovali tiež, že sa v piatich novosadských základných školách slovenčina prestala vyučovať, keďže učiteľka Viera Fedelová čerpá zdravotnú dovolenku. V dvoch školách tento predmet bude vyučovať Martina Bartošová. S cieľom, aby problém riešili úplne,

zašlú listy riaditeľom ostatných troch škôl a oslovia aj školskú správu v Novom Sade. Dohodli sa taktiež, že na webovej stránke NRSNM hneď zverejnia súbeh na vládne štipendiá Slovenskej republiky na akademický rok 2017 / 2018. Koncom marca slovenskú komunitu v Srbsku navštívi štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky Lukáš Parízek. Členovia výboru sa uzhodli na štyroch konkrétnych bodoch, v rámci ktorých prezentujú aktuálnu problematiku v oblasti vzdelávania: » trvalé doriešenie postavenie materinského jazyka s prvkami národnej kultúry s možnosťou založenia skupín na úrovni prvého cyklu s piatimi a viacerými žiakmi; » účasť predstaviteľov národnostných rád pri vypracovaní zákonných predpisov; » možnosť organizovania dvojjazyčného vyučovania v školách len so súhlasom národnostnej rady; » angažovanie školského radcu pre slovenské školy, ktorý absolvoval odborné vzdelanie v slovenskej reči (nie iba s dôkazom, že ovláda jazyk). Nesporné je, že – ako podotkla Anna Šilerová – žiaci majú právo na vyučovanie materinského jazyka. V praxi je to, pravdaže, bez skutočného záujmu štátu ťažšie zabezpečiť. Samuel Čelovský na príklade osvetového inšpektora (ktorého kedysi robil Mr. Samuel Fekete) upozornil, aké je ťažké prinavrátiť to, čo raz menšiny stratia.

HLAS ĽUDU POZÝVA NA OKRÚHLY STÔL

Pestovanie alternatívnych plodín a zelenín

ovinovo-vydavateľská ustanovizeň Hlas ľudu v spolupráci so Strediskom pre organickú výrobu Selenča v piatok 24. marca 2017 v Selenči (miestnosti Strediska v suteréne Business centra) o 12.00 zorganizuje okrúhly stôl Pestovanie alternatívnych plodín a zelenín. Účastníkmi okrúhleho stola • TÝŽDEŇ •

budú prof. Dr. Ján Turan, riaditeľ Inštitútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo v Novom Sade, Dr. Vladimír Sýkora, vedúci Oddelenia alternatívnych kultúr a organickej výroby Inštitútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo v Novom Sade, a Dr. Janko Červenský, vedúci Oddelenia pre zeleninárstvo Inšti-

tútu pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo v Novom Sade. Okrúhly stôl bude moderovať redaktorka prílohy Poľnohospodárske rozhľady v týždenníku Hlas ľudu Ľubica Sýkorová. NVU Hlas ľudu okrúhly stôl organizuje ako prvý z cyklu okrúhlych stolov, ktorými sa ustanovizeň priamo zapája do spoločenského diania, v ktorom hlavnú rolu zohrávajú príslušníci slovenskej komunity, čiže naši čitatelia, ale

zároveň zviditeľňuje činnosť ustanovizne a jej vydania. Vážení čitatelia, pozývame vás, aby ste sa zúčastnili na tomto podujatí. V prípade, že ste znemožnení osobne byť prítomní a máte konkrétne otázky ohľadom uvedenej témy, zašlite nám otázky na office@hl.rs a my za vás zistíme odpoveď. Tešíme sa na stretnutie s vami!

11 /4742/ 18. 3. 2017

NVU Hlas ľudu

Týždeň DEMOGRAFICKÉ TRENDY (1)

Je nás stále menej Oto Filip

ozornejší čitateľ dennej tlače si pred niekoľkými dňami mohol všimnúť články, upozorňujúce na to, že mnohým vyvinutým, ale aj stredne rozvinutým, prípadne rozvojovým štátom hrozí skutočná demografická katastrofa. S cieľom zastaviť úbytok obyvateľstva a podnietiť príchod nových obyvateľov na svet, viaceré z nich sa rozhodli uplatňovať nie veľmi konvenčné metódy. Tak je v Dánsku aktuálna výzva: Ak nechcete mať dieťa kvôli sebe, urobte to kvôli Dánsku. V Japonsku, kde natalita sústavne klesá ešte od roku 1975, skupina študentov sa dopracovala k skonštruovaniu bábätka – robota, úlohou ktorého je prichystať páry na budúce rodičovské úlohy. V Singapure, ktorý má najnižšiu stopu natality na svete – 0,87 – tamojšie vedenie každý rok stroví až 1,6 miliardy dolárov na programy,

ktoré majú ľudí presvedčiť, aby mali viac detí. Skromná natalita trápi aj Španielsko, Taliansko, Rusko, no aj Srbsko. Len od začiatku tohto storočia štát prišiel o pol milióna obyvateľov. Podľa posledného sčítania obyvateľstva v Srbsku, v obrovskej väčšine z približne 190 lokálnych samospráv, v 160 je negatívny prírodný prírastok. Každý rok Srbsko opustí približne 15 000 osôb. Prvá osobnosť Srbskej akadémie vied a umení (SANU) Vladimir Kostić vyzdvihuje, že Srbsko exportuje vlastnú budúcnosť. Totiž účasť vysokovzdelaných kádrov v rámci tých, ktorí odchádzajú zo štátu, je až jedenásťkrát vyššia než bola v 70. rokoch minulého storočia. Na nedávnej vedeckej konferencii v SANU pod názvom K lepšej demografickej budúcnosti Srbska podotkol, že je demografický problém Srbska problémom všetkých problémov a že všetky iné problé-

my vyplývajú z neho. Ešte od roku 1930 sa v Srbsku rodí menej detí, než ich je potrebných na prostú reprodukciu. Ako Kostić uviedol, z toho netreba obviňovať ženy, ale treba viniť početné spoločenské, sociálne, politicko-historické činitele. Údaj ďalší: okolo 130 000 osôb u nás ročne zmení bydlisko. Na tieto interné migrácie sa častejšie rozhodujú ženy ako muži, zväčša vo veku 33 rokov. Priemerná staroba obyvateľstva je takmer 43 rokov, podľa čoho sme na šiestom mieste v Európe. Toto sú len niektoré aspekty populačnej politiky, naznačujúcej potrebu, aby sa aj štát konečne začal starať o vlastné obyvateľstvo a jeho obnovenie. Veď demografi často vyzdvihujú, že na prostú reprodukciu obyvateľstva treba 2,14 dieťaťa na jednu rodinu. U nás je však situácia taká, že je vo väčšine rodín: v ich 764 546 z 1 476 105 len jedno dieťa. Počet rodín so štyrmi, piatimi alebo šiestimi deťmi nie je vyšší od jedného percenta. Necelých 600 000 rodín, presnejšie 591 114, má dve deti, kým len 99 638 rodičov má po tri deti. Takmer každá tretia rodina je bez-

detná. Najväčší počet takýchto manželských párov je vo vidieckych prostrediach. V mestách je každý štvrtý manželský pár bez detí. Ešte niekoľko štatistických údajov. Vzhľadom na skutočnosť, že v Srbsku každá žena priemerne rodí 1,36 dieťaťa, netreba sa diviť, že sme každý rok chudobnejší o približne 35 000 obyvateľov, a že sa ich počet medzi dvoma sčítaniami (2002 – 2011) zmenšil o 377 335 osôb. V Srbsku sa ročne uzavrie približne 36 000 manželstiev, s tým, že dámy vstupujú do stavu manželského v priemere vo veku 28, muži vo veku 31 rokov. Z výsledkov sčítania obyvateľstva sa možno dozvedieť i to, že každá tretia žena narodená v osemdesiatych rokoch 20. storočia nemá dieťa. Najväčší počet ich, každá druhá, žije v Belehrade. Povšimnutiahodný demografický údaj najmä preto, že príchod prvého dieťaťa na svet vo štvrtom desaťročí života týmto matkám znižuje šance zase odísť do pôrodnice... (V budúcom čísle: Problémy populačnej politiky)

KOMENTÁR Z VLASTNÉHO VRECKA

Národnostná rada rázne proti odbornosti

utorok 7. marca 2017 v TV Petrovec pozerám rozsiahly, mám dojem, že aj objektívny, zostrih nedávneho kovačického zasadnutia tejto našej najvyššej inštitúcie. Vlastne jeho druhú časť, prvú som si „vychutnal“ včera. NEUVERITEĽNÉ. Som zdesený. Na čo sa to podobá? Tie tváre, tie slová, tí ľudia. Ako hlboko morálne a intelektuálne, pod trinásťročným vedením Anny Tomanovej-Makanovej, klesla táto inštitúcia. Do Výkonnej rady vládnuca koalícia práve zvolila (podľa všetkého neregulárnym spôsobom) pani Jarmilu Agársku. Pomaly už sto rokov fungujem v rámcoch tejto menšiny a jej kultúry, predovšetkým práve v oblasti písaného slova, ale som o dotyčnej dáme, popri všetkej úcte, nikdy nepočul. A poverená je práve oblasťou INFORMOVANIA v materinskej reči. Nuž vygúglim si jej kvalifikácie

www.hl.rs

a kompetencie na tento post. A čo nenájdem. Pani Agárska je farmaceutická technička. Očakávam, že v najkratšom čase vládnuca koalícia v NRSNM väčšinou hlasov rozhodne, že sa naši novinári do budúcna majú prednostne venúvať liečivám a liekom, ich pripravovaniu, baleniu a aplikovaniu a hľadať si uplatnenie, nuž kde inde, vo verejných a nemocničných lekárňach, výdajniach zdravotníckych potrieb, vo farmaceutickom priemysle... Posvieťme si, tentoraz iba letmo, na túto veselú koaličnú chásku: predsedníčka Výkonnej rady NRSNM (aj tzv. Matice slovenskej v Srbsku) – stredná škola. Predseda Výboru pre kultúru NRSNM – elektroinštalatér. Pozrime sa na zloženie Výkonnej rady. Je to skrytá kamera? Na podpredsedov NRSNM. Dokonca na celkovú štruktúru väčšinovej koalície v Národnostnej

Informačno-politický týždenník

rade. Aké tam exempláre možno nájsť. Nikto nevie, v čom sa to oni vlastne vyznajú. A prečo tam vlastne sedia a nehanebne a na rozkaz dvíhajú ruky (aha, veď som nechtiac dal aj odpoveď). Bývalí akože politici. Ten-ktorý zvetraný intelektuál. Maska, rúško na prekrytie uvedených smutných skutočností. Poskytujú alibi lajdáctvu a diletantizmu. Niektorí z nich si viac ako desať rokov ani raz verejne neotvorili ústa, ale dokážu čiperne a dokonca so zjavným entuziazmom, ráznym dvíhaním ruky, podporiť každý, čo i najzvrhlejší návrh väčšinového zoskupenia. To je, v najkratšom, aktuálny neveselý obraz našej slovenskej „vedúcej“, hlboko zdegenerovanej a zdegradovanej inštitúcie. Úbohý to výsledok politického kšeftárenia na bez prestávky fungujúcom a dynamickom blšom trhu v zákulisiach Národnostnej

rady. Stranícky vygenerovanej negatívnej selekcie. Na tomto mieste si dovolím odcitovať slová prvého predsedu Matice slovenskej v Juhoslávii, vzácneho Dr. Jána Bulíka z roku 1932: „My nemôžeme zavážiť číselne, ale len svojou dobrou kvalitou. Keď si svojou statočnosťou a vyspelosťou vybojujeme rešpekt pred ostatnými, nebude tej moci, ktorá by nás premohla, ktorá by nás zničila.“ Takáto NRSNM, akú ju dnes vidíme, predovšetkým jej najužšie vedenie, je urážkou a sprznením spomienky Dr. Jána Bulíka a ostatných významných postáv našej minulosti, ale aj hanbou nás, jej súčasníkov. Preto potrebujeme súrne zmeny, potrebujeme nových ľudí a novú politiku, politiku ľudských a odborných kvalít, jasných pravidiel a čistých rúk. Zoroslav Spevák • TÝŽDEŇ •

TURIZMUS AKO ZISK

Tromfy sú tu Oto Filip

e už dlhšie známe, že sú naše ročné príjmy z turizmu viacnásobne skromnejšie ako vo viacerých štátoch v okolí, akými sú napríklad Chorvátsko či Grécko. No s potešením treba kvitovať, že sa v posledných rokoch toto odvetvie, napriek kríze, nielen zotavuje, ale i rozmáha. Ukázal to aj nedávny Medzinárodný veľtrh turizmu, podujatie lokálne a globálne, domáce a medzinárodné, úspešné a pútavé. Na ňom medzi-

iným bol prezentovaný údaj, že vlaňajšie devízové turistické príjmy Srbska azda prvýkrát prevýšili miliardu eur. A kým je v Európe ročný turistický rast dvojpercentný, vo svete štvorpercentný, u nás je v posledných troch rokoch dokonca až desaťpercentný. Máme mnohé prírodné krásy: hory, rieky, jazerá, jaskyne, kvalitné kúpele, mnohé termálne pramene, dobrú pozíciu, rozpráva sa, že sme ako národ veľmi pohostinní, ako aj to, že turisti vo svete čoraz častejšie hľadajú

OPÝTALI SME SA ZA VÁS: Prof. Dr. MIROSLAV KOPEČNI

Vážne meškáme O. Filip

eden z expertov, ktorí nedávno aktívne účinkovali v odborných sn e m ov ania ch v rámci Dní energetiky a investícií v Novom Sade, bol aj prof. Dr. Miroslav Kopečni: popredný vedec, celé roky pôsobiaci vo Vinči, náš niekdajší veľvyslanec v Bratislave a zakladateľ Asociácie pre udržateľný rozvoj (ASOR). Čiže naslovovzatý odborník na energetiku, ktorého sa bolo treba opýtať: – V akej miere využívame možnosti, ktoré máme v oblasti obnoviteľných zdrojov energie? – Omnoho menej, než sa to v médiách uvádza, omnoho menej, než sa v televíznych vysielaniach neraz prezentuje. Naše potenciály sú oveľa väčšie. Vždy, keď sa o obnoviteľných zdrojoch energie rozprávam s cudzincami, títo sa divia, prečo na uvedenom pláne toľko meškáme. Keď takéto meškanie konštatujem, som toho názoru, že to rozprávam na základe argumentov. Máme záväzok, ktorý neraz podotýkajú aj úradní činitelia, že by sme mali dosiahnuť 27 percent energie z obnoviteľných • TÝŽDEŇ •

zdrojov v celkovej energetickej spotrebe do roku 2020. Ľudia, ktorí sa uvedenou oblasťou zaoberajú profesionálne, si dnes myslia, že je to takmer nemožné zvládnuť v takej krátkej lehote. Náš štát teda vážne mešká vo využívaní obnoviteľných energetických zdrojov. Neraz zvyknem povedať, že je výhodou Srbska, že má nielen Novaka Đokovića, ale aj obrovské zásoby biomasy, zvlášť vo Vojvodine. Akýsi svetový priemer jej podielu, keď ide o obnoviteľné zdroje energie, je približne dvadsať percent. U nás je to šesťdesiatštyri percent. Z toho asi polovica, takých tridsaťpäť percent pochádza z pôdohospodárstva, z rolí Vojvodiny a vôbec Srbska. Tento potenciál využívame veľmi málo, alebo ho nevyužívame vôbec. Opodstatňuje sa to nedostatkom poznatkov, nevedomosťou, absenciou prostriedkov, čo možno pripustiť. To, čo ale nemôžem pripustiť, je, že sa nedokážeme spojiť so svetom: či už ide o zahraničných investorov, alebo o využívanie fondov, ktoré sa nám aj z Európy núkajú, no my ich ešte stále nevieme využívať.

nové destinácie. Je to šanca, ktorú netreba prepásť. No vyžaduje si viac spolupráce s inými krajinami regiónu, u nás však lepšie služby, objekty a infraštruktúru, ako aj úpornú prácu. Lebo nie je všetko len v tom mať more. Štát čosi v uvedenom smere už začal podnikať prostredníctvom dovolenkových poukážok pre domácich hostí. Na otvorení Veľtrhu turizmu v Belehrade premiér Aleksandar Vučić uviedol, že je pôvodcom tohto nápadu vlastne slovenský premiér Robert Fico, ktorý sa tiež zamýšľal nad tým, ako prilákať tamojších turistov, aby dovolenky viac trávili doma – na Slovensku. Tak vzniklo jadro, ktoré sme prispôsobili našim pomerom, a výsledky sú tu, podotkol. Je to však len začiatok cesty, ktorej cieľom je, aby sa o niekoľko rokov devízové turistické príjmy vyšplhali k sume dve miliardy eur ročne. Z údajov rezortného ministerstva vyplýva, že v tomto roku očakávame tri milióny turistov, z čoho asi polovicu zahraničných. Cez Srbsko, podľa údajov pohra-

ničnej polície, vlani precestovalo až 25 miliónov cudzincov. Pobyt u nás prihlásilo 1,6 milióna, alebo len šesť percent. Ponúknuť návštevníkom lepšie služby a nové obsahy, prijateľné balíky a pobyty, spolupracujúc pritom s inými turistickými pracovníkmi v regióne, je možnosťou, aby náš turizmus dosahoval oveľa viac než dnes. Možno to dosiahnuť aj tak, že viac prilákame turistov z Číny a Ruska, ktorých počet u nás tiež začal stúpať. Ďalším možným tromfom je skutočnosť, že si mnohí svetoví turisti už riadne vychutnali najznámejšie turistické destinácie. Čiže lákajú ich tie nové. Sú odhady, že až tretina svetových turistov bude v súčasnosti mať namierené do širšieho regiónu Stredomoria. Konkrétne do vyše dvadsiatich krajín, ktoré sú alebo pri pobreží Stredozemného mora, alebo neveľmi vzdialené od neho. Môže to veľa znamenať aj pre nás. Samozrejme, ak sa dokážeme chopiť takejto príležitosti tým pravým spôsobom.

Iný uhol reality

Nikola Petkov 11 /4742/ 18. 3. 2017

Voľby PREZIDENTSKÍ KANDIDÁTI V SRBSKU

Nuansy predvolebných sľubov v kocke Vladimíra Dorčová-Valtnerová

rezidentské voľby v Srbsku sú už čoskoro tu. V nedeľu 12. marca o polnoci vypršala lehota na prihlasovanie prezidentských kandidátov. O kreslo hlavy štátu by sa malo uchádzať 11 kandidátov. Tak teda 2. apríla budeme voliť nového prezidenta, ktorý, pripomenieme, je súčasťou výkonnej moci v Saša Janković krajine a ktorého mandát trvá 5 rokov. V Ústave Republiky Srbsko, ktorá určuje mandát prezidenta v trvaní 5 rokov, zakotvené sú aj jeho právomoci (č. 112). Prezident totiž predstavuje RS v krajine a v zahraničí, dekrétom vyhlasuje zákony v súlade s Ústavou, navrhuje Národnému zhromaždeniu kandidáta na predsedu vlády a iných nositeľov funkcií, vymenúva a odvoláva veľvyslancov RS, udeľuje milosť a vyznamenania, velí armáde a pod. ALEKSANDAR VUČIĆ Kampaň aktuálneho premiéra Aleksandra Vučića sa realizuje pod heslom Rýchlejšie, silnejšie, Aleksandar Vučić lepšie. Jeho kandidatúru navrhla koalícia zoskupená okolo SNS – SPS, SDS, JS, PUPS, PS, SPO, PSS a SVM. Vučićovým cieľom je moderné, zriadené, európske Srbsko a európsky životný štandard pre jeho občanov. „Naša politika je silné a ekonomicky silné Srbsko, čo znamená aj politicky silné a vojensky silné, ktoré vie chrániť srbský národ kdekoľvek žije,“ povedal Vučić pred týždňom na predvolebnom mítingu v Čačku.

www.hl.rs

SAŠA JANKOVIĆ Nedávneho ochrancu občanov Sašu Jankovića, ktorý po tom, čo zahlásil svoju kandidatúru, podal demisiu na uvedenú funkciu, kandidovala občianska skupina

Vuk Jeremić

Za Srbsko bez strachu. Kampaň vedie pod heslom Ľudia, ktorých čakáme, sme my, zasadzujúc sa o „prinavrátenie zmyslu inštitúciám“. Na predvolebných mítingoch ako občiansky kandidát sľubuje právnu istotu, sociálnu spravodlivosť, európske hodnoty, občiansku demokraciu, voľný trh, slobodné médiá, lokálnu samosprávu – hodnoty, ktoré sú proklamované v Ústave RS. VOJISLAV ŠEŠELJ Kandidát Srbskej radikálnej strany Vojislav Šešelj hovorí, že v „kampani vedie dvojitý boj – aby znemožnil Vuka Jeremića a Sašu Jankovića, aby sa dostali do druhého kola“, a dodal, že v druhom kole jeho základnou úlohou je zvíťaziť nad Aleksandrom Vučićom. „Dôležité je zvíťaziť v prezidentských voľbách, aby nezvíťazil Vučić, lebo potom všetka moc bude koncentrovaná v jedných rukách,“ povedal Šešelj. V kampani zároveň sľubuje, že ako srbský prezident sa prísne bude zasadzovať o uctievanie Ústavy a zákonov. VUK JEREMIĆ Vuk Jeremić ponúka program, v ktorom tvrdí, že bude „prezi-

Informačno-politický týždenník

dentom zmien a nie udržovania aktuálneho systému“. Hovorí o troch základoch zmien. Prvý z nich je národná jednota v najdôležitejších otázkach, akými sú účinný bezpečnostný systém, vládnutie práva a budovanie silných inštitúcií, súčasné vzdelávanie, Vojislav Šešelj sociálna spravodlivosť, aktívna kultúrna politika a kvalitné médiá a i. Druhým sú úplné slobody a rovnaké šance pre všetkých a v treťom bode sa zasadzuje o dobré vzťahy s EÚ, USA, Ruskom a Čínou. BOŠKO OBRADOVIĆ Kandidát Srbského hnutia Dveri Boško Obradović pri odovzdávaní podpisov podpory vyhlásil, že „od

Boško Obradović

tejto chvíle sme bližší k víťazstvu nad kriminalitou, korupciou a klamstvami režimu Aleksandra

Vučića“. V kampani sľubuje, že ekonomika bude v službách otvárania nových pracovných miest v domácej výrobe, že sa srbský podnikateľ a poľnohospodár dostane do prvého plánu. Tvrdí, že ako budúci prezident nastolí poriadok a vráti dôstojnosť srbskému robotníkovi. „Nikdy viac nebudeme peniaze z nášho rozpočtu hádzať na zahraničných investorov, ktorí prichádzajú do

Srbska, aby svoj profit vyniesli do zahraničia,“ sľubuje Obradović. SAŠA RADULOVIĆ Lídra hnutia Už bolo dosť Sašu Radulovića k prezidentskej kandidatúre viedol netradičný motív. Podľa písania na webovej stránke jeho hnutia, „on nekandidoval, aby si sadol do kresla na Andrićovom venci“, keďže ho to kreslo nezaujíma. „Saša Radulović kandidoval, aby zvýšil volebnú účasť, keď sa ukázalo, že druhým dvom kandidátom sa nepodarilo animovať najširšie voličské teleso. Účasť vo voľbách je kľúčová na týchto voľbách. Od nej závisí, či bude druhého kola alebo nie. Druhé kolo nás vedie k strategickému cieľu, a to je víťazstvo nad Vučićom,“ uvádza sa na stránke dostajebilo.rs. Podľa neho „v situácii, v ktorej neexistuje jeden spoločný kandidát opozície, víťazstvo sa do• VOĽBY •

Voľby siahne veľkou účasťou voličov vo voľbách“. ALEKSANDAR POPOVIĆ Na návrh Demokratickej strany Srbska (DSS) kandidátom na prezidentský post sa stal aj Aleksandar Popović. V prípade, že sa stane prezidentom, „bude bojovať o inakšie Srbsko, v ktorom deti, ktoré sa teraz rodia, jedného dňa budú aj Saša Radulović žiť“. Sloganom jeho kampane je Človek predovšetkým. „V tejto pretendentmi na funkciu prezikampani bojujeme o inakšie Srb- denta štátu, a preto budem trvať sko, Srbsko, ktoré bude slobodné, na doriešení problému mojej o Srbsko, ktoré bude spravodlivé, generácie a zastavení odlevu o Srbsko, v ktorom bude každý mozgov zo Srbska,“ povedal pri mať bezplatné vzdelávanie, právo, odovzdávaní kandidatúry minulý aby bol zdravý, právo, aby zo svo- týždeň.

Aleksandar Popović

jej práce normálne žil,“ povedal Popović v Belehrade.

NENAD ČANAK Republiková volebná komisia potvrdila aj kandidatúru Nenada Čanka, ktorého navrhla Liga sociálnych demokratov Vojvodiny. Vo svojej predvolebnej činnosti stále pripomína dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu kandidovať v týchto voľbách. „Kandidoval som, pretože mienim, že v tejto chvíli je potrebné povedať pravdy, o ktorých si nie som istý,

MILAN STAMATOVIĆ Predseda Obce Čajetina Milan Stamatović v predvolebnej kampani hlása ochranu národného a štátneho majetku. „Z národa sme začali, spolu s národom budeme bojovať do konca, aby sme zachovali tradičné hodnoty,“ povedal Stamatović po odovzdaní viac ako 13 500 podpi- Milan Stamatović sov na podporu jeho kandidatúry niekoľko hodín pred že sú druhí kandidáti pripravení uzávierkou odovzdávania kan- hovoriť. To sú Kosovo, lustrácia, celistvosť Bosny a Hercegoviny, didatúr. životná úroveň a decentralizácia, a o tom sa v Srbsku mlčí a MIROSLAV PAROVIĆ Kandidát Národného slobodár- preto ma LSV kandidovala za skeho hnutia Miroslav Parović po prezidenta,“ prízvukoval Čanak tom, čo Republikovej volebnej pri odovzdávaní podpisov na komisii dodal chýbajúce podpisy podporu kandidatúry. podpory, začiatkom týždňa sa predsa stal jedným z 11 prezi- LUKA MAKSIMOVIĆ dentských kandidátov. Patrí k alias najmladším kandidátom v týchto LJUBIŠA PRELETAČEVIĆ BELI Najmladší (má iba 26 rokov) prezidentských voľbách. „Mám 33 rokov a som medzi najmladšími a „najexotickejší“ kandidát na • VOĽBY •

prezidenta je Luka Mladenović z Mladenovca, vo verejnosti známy ako Ljubiša Preletačević Beli. „Fiktívny“ politik Beli, ktorý sa na vlaňajších lokálnych voľbách dostal do lokálneho parlamentu

Miroslav Parović

v rodisku, je aj na týchto voľbách senzáciou (či paródiou). Okolo jeho kandidatúry a odovzdania podpisov na podporu RIK-u sa zdvihol kúdoľ prachu, no po rôznych peripetiách sa predsa dostáva medzi prezidentských kandidátov, ktorého navrhla občianska skupina. Heslo jeho kampane je Chudoba Nenad Čanak vracia úder (Sirotinja uzvraća udarac). Beli vyhlásil, že nevie, aké sú šance, aby sa stal prezidentom, ale prvé, čo by ako prezident urobil, by bolo vysťahovanie z vily na Dedinji, ktorú

politickej scény, ako je to v prípade zatiaľ posledného kandidáta na prezidentský post, alebo nie, v tomto prehľade sme sa pokúsili v kocke (podľa poradia schválenia RIK-om) predstaviť hlavné črty kampaní do chvíle uzávierky našich novín schválených prezidentských kandidátov. Exaktné sú však dôležité dátumy, ktoré sa týkajú procedúry realizácie volieb. Konečné poradie poradových čísel prezidentských kandidátov na spoločnom zozname bude totiž známe najneskôr 17. marca o polnoci. Inak kandidáti si to mohli rozmyslieť do 16. marca o polnoci, dokedy mali šancu stiahnuť alebo vzdať sa

kandidatúry. Predvolebné ticho sa začína 30. marca o polnoci a potrvá do zatvorenia volebných miest 2. apríla o 20.00. Ak príde k druhému kolu volieb,

Ljubiša Preletačević Beli

by venoval študentom, a „ja by som s prvou dámou odišiel do nejakého bytu“.

pravdepodobne sa uskutoční vo Veľkonočnú nedeľu 16. apríla.

DÔLEŽITÉ DÁTUMY Či ide o karikovanie celkovej 11 /4742/ 18. 3. 2017

Foto: www.mc.rs, www.n1info.com

Ľudia a udalosti ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE BÁČSKY PETROVEC

Bod týkajúci sa miestnych volieb v Hložanoch bol predposledný a rozvíril hladinu na zasadnutí. Voľby v MS Hložany plánované na 22. február 2017 neboli realizované, takže predseda ZO Ján samozdanenia občanom, ako aj na schválili správu a plán práce Domu Šuľan vyniesol nové uznesenie, otázku komasácie. Výborník Spasoje zdravia a následne z funkcie úradu- podľa ktorého sa voľby realizujú Prodanov poukázal na skutočnosť, júcej riaditeľky uvoľnili, a potom za 21. mája 2017. Informoval tiež, že je že uplynulo už takých päť mesiacov riaditeľku na obdobie štyroch rokov formovaná nová Komisia pre uskuodvtedy, čo zvolili novú točnenie volieb na členov Komisiu pre komasáciu Rady MS Hložany, ktorú v Petrovci a doteraz do navrhla obecná Komisia Zhromaždenia obce neprišpre kádrové otázky a prala žiadna správa o jej práci. covné vzťahy. Návrh, ktorý Pavel Marčok pripomenul, predostrel Ján Bohuš, aby že obec vedie súdny proces volebná komisia zostala s bývalým riaditeľom kov takom zložení ako predmunálneho podniku, ktorý tým, čo navrhla doterajšia bol obvinený z poškodenia RMS Hložany, nebol akcepobecného rozpočtu. tovaný, pretože nedostal V pokračovaní schôdze potrebný počet hlasov boli schválené správy Ján Pavlis, úradujúci riaditeľ Turistickej výborníkov. Následne bol o práci a finančnom hos- organizácie za rečníckym pultom počas diskusie návrh nového zloženia vopodárení za rok 2016: VKP na pondelkovom zasadnutí lebnej komisie schválený. Progres, VP pre KBP KoBudú ju tvoriť: Ján Huďan, munalac Maglić a PU Včielka Báčsky vymenovali Dr. Annu Boldockú- predseda komisie, Hana Dorčová, Petrovec. Keď ide o Turistickú orga- -Ilićovú. Výborníci schválili aj správu zástupca predsedu komisie, Mária nizáciu Obce B. Petrovec, niektoré o práci a plán práce Strediska pre Topoľská, Pavel Šranka, Ivana Murúdaje z predložených správ ozrejmil sociálnu prácu. Úradujúca riadi- tínová, Saša Rebić, Jaroslav Pagáč, úradujúci riaditeľ Ján Pavlis. Sprá- teľka Biljana Drakulićová ozrejmila Nikola Gostović, Zdenka Dimitrov vu a plán práce TO zhromaždenie prípravy na výstavbu novej budovy a Ján Kráľovský, členovia komisie schválilo. Bez diskusie výborníci strediska. a ich zástupcovia.

Voľby v Hložanoch budú v máji Katarína Gažová

dalo sa, že zasadnutie báčskopetrovského lokálneho parlamentu v pondelok 13. marca bude vcelku prebiehať v pokojnom tóne. Zo začiatku to tak aj bolo. Výborníci schválili niektoré body rokovacieho poriadku takmer bez diskusie. Predposledný bod sa však týkal volieb v Miestnom spoločenstve Hložany a vtedy sa rozprúdila veľmi ostrá diskusia. Predseda Zhromaždenia obce Ján Šuľan oznámil, že miestne voľby v Hložanoch budú 21. mája 2017. Výborníci hlasovaním schválili nové zloženie Komisie pre uskutočnenie volieb na členov Rady MS Hložany. Bez diskusie ZO schválilo Program práce Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec na rok 2017 a Správu o práci Obecnej správy Obce B. Petrovec za rok 2016. V súvislosti so Správou o práci právneho zastupiteľstva Obce B. Petrovec za rok 2016 výborníci sa v diskusii zamerali hlavne na otázku vracania prostriedkov

SLOVO DALO SLOVO: DUŠKO RADIŠIĆ, NÁMESTNÍK PRIMÁTORA ZREŇANINU

Budovy hlcú energiu Oto Filip

ovnako ako je Master stredisko Novosadského veľtrhu a Nový Sad už pár rokov dejiskom marcových Dní energetiky a investícií, Zreňanin je pár rokov mestom − partnerom uvedeného podujatia. Celkom pekný podnet zistiť príčiny toho na zreňaninskom stánku, konkrétne u Duška Radišića, námestníka primátora povereného lokálnym spoločensko-ekonomickým rozvojom. Čo vás podnietilo, aký motív máte byť partnerským mestom Dní energetiky? − Mesto Zreňanin je jedným z mála miest či lokálnych samospráv, kde je vlani ukončená a daná do prevádzky bioplynová elektráreň. Cieľom nám je dopracovať sa k účinnému kúreniu v meste, vypracovať systém, aby tak bytové budovy, ako aj verejné objekty, boli energeticky čím účinnejšie. Z tohto aspektu je veľtrh priam ideálnym miestom na

www.hl.rs

hľadanie súkromných partnerov, ktorí by v súlade s prostriedkami, s ktorými mesto nakladá a ktoré sú limitované, mohli vypracovať spoločné projekty. Ide teda o to, aby naše objekty boli energeticky čím účinnejšie, ako aj o čím prajnejšie zabezpečenie zdrojov energií na vykurovanie. Známe je, že sú najväčšími spotrebiteľmi energie vlastne budovy. Čo by ste označili za najväčšiu energetickú skúšku? − Najväčším problémom je zabezpečiť čím prajnejšie prostriedky pre občanov, najmä na opravu či rekonštrukciu starých budov, v ktorých je veľa bytov. Treba teda zabezpečiť výhodnejšie úvery, možno sčasti aj niektoré nenávratné prostriedky, čo na základe budúcich projektov dokáže zabezpečiť len štát, napríklad z európskych prostriedkov. Žiada sa vbudovať izoláciu na budovách, vymeniť staré okná, všetko v záujme lepšej tepelnej izolácie. Ide možno až o sedemtisíc bytov. Problémom

Informačno-politický týždenník

obyvateľov, tak v Zreňanine, ako aj v iných mestách, je vysoká cena energií. Ceny bude možné znížiť, len keď obytné budovy budú v lepšom stave a keď sa zabezpečia lacnejšie energie. My máme aj priania, aj nápady. No hľadáme partnerov, s tým cieľom, aby naša mestská tepláreň pracovala na lacnejší zdroj, akým je napríklad biomasa. Takisto veľkým problémom a položkou v rozpočte sú prostriedky odvádzané na vyhrievanie verejných budov, ktoré sú tiež energeticky neúčinné. Aj tu sa snažíme na základe modelu verejno-súkromného partnerstva zabezpečiť prostriedky, ktoré by súkromný partner investoval. Následne by nasledujúcich desať až pätnásť rokov platila rovnaká cena. Ale potom by prostriedky vyčleňované z rozpočtu boli omnoho menšie.

Vzhľadom na záujem Slovenska o energetiku, mali ste nejaké styky na tomto pláne? − Spolupracovali sme so spoločnosťou Energokontrols. Zvolených je štyri či päť objektov, v ktorých je bez žiadnej úhrady, na základe donácie vlády Slovenska, inštalované potrubné zariadenie, ktoré sa dnes používa na praktické meranie ozaj dodaného množstva elektrickej energie. Vyzdvihol by som aj to, že mesto Zreňanin vkladá veľké úsilie do riešenia otázok súvisiacich s vodou. Problémom je najmä čistička odpadových vôd, čo by sme tiež chceli riešiť na základe modelu verejno-súkromného partnerstva. Máme o to zainteresované firmy zo Slovenska. Mali sme príležitosť pobudnúť na Slovensku a pozrieť sa na jedno zariadenie v Nitre, ktoré je podľa veľkosti podobné tomu, aké potrebuje Zreňanin. Zistili sme, ako funguje a myslím si, že spoločnosť, ktorá ho vyrobila, je medzi tými, čo sa uchádzajú o robotu u nás. Onedlho máme zvoliť realizátora prác ohľadne čističky. Čiže je možnosť, že budeme spolupracovať so slovenskou spoločnosťou na uvedenom pláne. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z DESIATEJ BLOGOPEN KONFERENCIE V NOVOM SADE

Žijeme v dobe blogov sa afirmuje blogovanie. Cieľom konferencie bolo poskytnúť konkrétne a sociálnych sieťach každá a užitočné informácie na posilnepiata osoba už bola bloger, nie blogov a vytvorenie nových, alebo je bloger, alebo sa podporiť vytváranie podmienok chce stať blogerom. Žijeme v dobe na budovanie online kariéry a podporiť blogosféru blogov a v dobe online a digitálnu spoločbohov,“ týmito slovami nosť. Moderátorka začala svoju úvodnú Tatjana Vehovec reč Tatjana Vehovec, porovnala, ako to blogerka (Mooshema) bolo pred desiatimi a spoluzakladateľka rokmi, keď sa slovo Blog Open-u. Tohto blog muselo nieroku sa konferencia koľkokrát zopakoBlog Open konala devať, aby si ho sposiatykrát, a to na Novolubesedník mohol sadskom veľtrhu. zapamätať, a že sa V Master stredisku teraz aspoň nemusí 9. marca konferenciu vysvetľovať, čo je otvoril riaditeľ Noto blog. vosadského veľtrhu Úspešná blogerka Irina Miloše Slobodan Cvetković. Branislava Antovićová vićová a Dunja VuPo desiatich rokoch BlogOpen zhodnotil predchádza- jičićová z agentúry BPG, ktorá sa júce desaťročie v blogosfére, od zaoberá spoluprácou s blogermi a starých a dodnes trvajúcich blogov influencermi, predstavili exkluzívpo nové, ktoré medzičasom vznik- ne výsledky prvého regionálneho li, zmenili a rozvinuli blogerskú výskumu blogosféry #Blogometar. sféru, typy blogov a spôsoby, ako Výskum začali v roku 2015 a v roku Danuška Berediová

„N

2016 prišli k prvým výsledkom, ktoré boli teraz po prvýkrát verejne prezentované. Vzhľadom na to, že sa táto oblasť rapídne šíri a rozvíja, niektoré výsledky Blogy ako predmet výskumu: sa v súčasnosti trochu líšia. Vý- (sprava) Dunja Vujičićová skumom bolo zahrnutých 701 a Irina Miloševićová blogerov z krajín bývalej SFRJ. Podľa tejto agentúry blogeri sú dnes úspešní blogeri a blogerky: brandy, aj ich blogy sú brandy; blo- Branislava Antovićová (Brana‘s Divigeri produkujú najväčšie množstvo ne World), Vladimir Stanković (Deda užívateľského obsahu, aký sa dnes Bor), Milica Radovićová (IT konekt), dá nájsť na internete. Zaujímavé sú Petar Vojinović (Tango Six), Angenapr. výsledky, že 59 % blogerov lina Radulovićová (Mamin svet), sú ženy, že jedna tretina blogerov Mirjana Mimica (Mahlat) a Goran má vysokoškolské vzdelanie, že Mirković (Kakav je film?). blogeri majú medzi 30 a 40 rokov, Okrem prednášok skúsených blopre väčšinu blogerov je to koníček, gerov v druhý deň konferencie boli ženy viac motivuje láska k písaniu, organizované dielne o blogovaní kým mužov zisk alebo viditeľnosť a panelové diskusie o aktuálnych na internete atď. témach v oblasti blogosféry, sociJe to povolanie, alebo koníček; čo álnych sietí, digitálnej spoločnosti vlastne znamená písanie denníka a e-štátu. V sobotu sa na záver na internete? Robia to ľudia nečinní, konferencie zúčastnili aj dnešné egocentrici, alebo ľudia, ktorí túžia hviezdy internetu, a to autori znápo pozornosti? Zmenili blogy ich mych blogov: Zorannah, Yasserautorov alebo čitateľov a aký majú stain, Njuz.net, Nichim izazvan, dnes vplyv? Na tieto otázky odpove- Ja sam Staša, Zombijana a Urban de na vlastných príkladoch poskytli fitness.

ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE PLANDIŠTE

Obec ako spoluzakladateľ Ústavu pre urbanizmus Vojvodiny Vladimír Hudec

vodom 11. zasadnutia Zhromaždenia obce Plandište vo štvrtok 9. marca výborníci schválili demisiu výborníka Milana Selakovića, ktorý sa v období medzi dvomi zasadnutiami stal úradujúcim riaditeľom VP Polet. V pokračovaní väčšinou hlasov schválili rozhodnutie, na základe ktorého sa obec stala spoluzakladateľom VP Ústav pre urbanizmus Vojvodiny. Predseda obce Jovan Repac povedal, že to je pre obec veľmi významné už aj preto, že táto malá a nevyvinutá lokálna samospráva nemá ani peňazí, ani kvalitné kádre na územné a urbanistické plánovanie. • ĽUDIA A UDALOSTI •

− V súlade s tým práce v oblasti územného a urbanistického plánovania, ochrany životného prostredia a iné odborné práce, pre ktoré bol založený, Ústav bude vykonávať aj pre potreby našej obce. Tým budeme v omnoho lepšom postavení než obce, ktoré takéto rozhodnutie neschvália, − konštatoval predseda obce Repac. Zhromaždenie väčšinou hlasov (iba dvaja opoziční výborníci z radov LSV, resp. LDP boli zdržaní) schválilo program hospodárenia komunálneho VP Polet. V súvislosti s tým úradujúci riaditeľ Milan Selaković poukázal na niektoré problémy, ktoré významne zaťažujú prácu podniku a týkajú sa čítania

spotreby plynu na plynomeroch, ktoré sa v obytných budovách nachádzajú v bytoch a občania sami prihlasujú spotrebu. Ťažko však povedať, či prihlásia skutočnú spotrebu, alebo koľko im zodpovedá. Okrem toho − podľa jeho slov − podnik v nastávajúcom období bude nútený vymeniť väčšinu plynomerov na území obce, lebo sú staré a nemožno pre ne dostať certifikát o správnosti. K tomu všetky tie plynomery merajú spotrebu hlavne na úkor podniku. − Podobne je to aj s vodomermi, ktoré sú, zvlášť na dedinách, často nevhodne udržiavané a na mnohých miestach sa naši robotníci

z rôznych dôvodov nemôžu k nim dostať a zistiť spotrebu. Keď potom napíšu približnú spotrebu, občania sa sťažujú, že napísali viac a z toho sú problémy. Mnohí občania sa divne správajú, keď si sami zmenšujú účty, takže napríklad nezaplatia úhradu za odvoz odpadu, lebo za to vraj nechcú platiť a tomu podobne. Na druhej strane iba za doručenie účtov občanom my ročne pošte platíme 2 milióny dinárov. Inak to nejde, lebo v prípade žaloby súd uznáva, že účet bol doručený iba ak bol zaslaný ako doporučená zásielka. Vcelku teda ide o dosť zlú situáciu, s ktorou sa musíme vážne chytiť za pasy, − povedal o. i. Milan Selaković.

11 /4742/ 18. 3. 2017

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

Tímy zo Strediska pre sociálnu prácu navštevujú miestne spoločenstvá Anna Lešťanová

rámci realizácie pilotného projektu tím Strediska pre sociálnu prácu vo štvrtok 9. marca pobudol v staropazovskom Miestnom spoločenstve so zámerom zoznámiť občanov s ich právami v poskytovaní služieb v oblasti sociálnej ochrany. Tohto mesiaca odborné tímy strediska navštívia všetky miestne spoločenstvá z územia Staropazovskej obce a počas týchto pracovných stretnutí občanom priblížia spôsob práce tejto ustanovizne. Podľa slov Rady Žugićovej, riaditeľky Strediska pre sociálnu prácu, po ukončení pilotného projektu v teréne zmapujú aktuálnu situáciu v oblasti sociálnej ochrany v obci. – Toto je prvý raz, že zamestnanci strediska pracovne navštívili MS Stará Pazova. Občania sú

* LETMO

V staropazovskom MS: (zľava) Ana Pejovićová-Stankovićová, Svetlana Markovićová, Tamara Đorđevićová a Svetislav Subotić

nejako zvyknutí, aby všetky svoje problémy či otázky adresovali najprv Miestnemu spoločenstvu. Prvoradým cieľom tohto pilotného projektu je pomôcť občanom v uskutočňovaní ich práv v oblas-

ti sociálnej ochrany. Mnohí ľudia o svojich právach ani nevedia, nie sú nadostač informovaní, alebo jednoducho nepríjemne im je zaklopať na dvere Strediska pre sociálnu prácu a spýtať sa o tom, čo ich trápi, – povedal

Svetislav Subotić, predseda Výkonného výboru Rady MS Stará Pazova. Oblasť sociálnej ochrany je veľmi citlivá, zahrnuje prácu s dôvernými informáciami, ale dá sa povedať, že Pazovčanov s malými príjmami najviac trápia problémy finančného rázu, napr. nemožnosť platenia účtov za elektrinu, nemožnosť kúpy ohrevu či dokonca liekov, hradenie výdavkov prepravy na nemocničné vyšetrenia. Mnohí potrebujú jednorazovú peňažnú pomoc na kúpu školských potrieb pre žiakov a sú aj také prípady, že občania nemajú z čoho zaplatiť ani poplatky za najzákladnejšie osobné doklady – osobný preukaz a zdravotnú knižku. Podľa slov Subotića takéto pracovné stretnutia sa budú usporadúvať raz do mesiaca, a to v koordinácii s Obcou Stará Pazova.

Oto Filip

Knihy

daj priam neuveriteľný: zo sto ľudí v Európe len traja majú zvyk čítať. Situácia u nás nie je o nič lepšia. Sociológ Ratko Božović to vysvetľuje skutočnosťou, že je kniha dnes vlastne pridlávená inými médiami. Aj skutočnosťou, že človek v transformácii nie je ani slobodnou bytosťou, ani pánom vlastného času, takže vlastne ani nemá času na čítanie. Ani na nedávnom Veľtrhu vzdelávania či Salóne kníh v Master stredisku Novosadského veľtrhu sa ľudia netrhali o knihy. Na stánku Rádio-televízie Srbska, kde boli knihy rôznych žánrov, od odborných po tie populárne, po kúpe istej knihy v polovici veľtrhu predajca prezradil, že vlastne šlo o prvý nákup počas troch dní. Na stánkoch iných podobná situácia. Veľa žiakov, málo kupujúcich. Zjavný následok ne-

www.hl.rs

záujmu, štandardu, vlastne faktu, že sú ceny kníh u nás neprípustne vysoké. A akcie skromné, takže zľavy nikoho veľmi nemotivovali. V takýchto pomeroch, keď treba deti zvykať na knihu a mnohých prinavrátiť k čítaniu, kladným skutkom bolo rozhodnutie vedenia Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny vyčleniť 2,6 milióna dinárov na to, aby žiaci 67 stredných škôl vo Vojvodine mohli navštíviť Veľtrh vzdelávania, Salón kníh a iné podujatia. Je to však len prvý krok na dlhej ceste, do ktorej sa musia zapojiť mnohí. Okrem škôl a rodiny, aj iné inštitúcie, vydavatelia alebo kníhkupectvá. Bez ich spoločného pôsobenia, súhry, nás štatistiky o rok môžu zase nemilo prekvapiť údajmi o tom, koľko vlastne (ne) čítame.

Informačno-politický týždenník

PARK (NE)DOSTATOČNE OSVETLENÝ. Miestne spoločenstvo Stará Pazova v spolupráci s tamojším VKP Čistoća sa stará o pouličné osvetlenie a osvetlenie verejných plôch. Po oznámení občanov zamestnanci Čistoće odchádzajú do terénu, aby vymenili žiarovky na stĺpoch pouličného osvetlenia, alebo vykonali iné práce. Mnohí Pazovčania však mienia, že mestský park nie je dostatočne osvetlený a že údajne jedna časť osvetlenia v parku spravidla nefunguje. Na položenú otázku nám odpovedal Svetislav Subotić, predseda VV Rady MS. Ako uviedol, v parku je inštalovaných okolo sto žiaroviek, po dve na každom kandelábri, a v piatok 10. marca nesvietili iba dve. „Usilujeme sa, aby v mestskom parku všetko maximálne dobre fungovalo, od osvetlenia a verejnej studne po detský mobiliár. Zároveň apelujeme na občanov, aby v prípade, ak zistia, že niečo z verejnej infraštruktúry nefunguje, oznámili daný problém,“ vyhlásil predseda Subotić. A. Lš. • ĽUDIA A UDALOSTI •

U ŽIGOVCOV V STAREJ PAZOVE

Maliny v marci Anna Lešťanová

bateľnej pôdy, namiesto pre pestovanie obilnín rozhodli sa pre pestovanie malín. Na ideu venovať sa výrobe ovocia prišla

ajexkluzívnejší srbský výrobok malina spôsobuje vraj problémy výrobcom, lebo hodná časť vlaňajšej úrody zostala uskladnená v zásobách a čoskoro prichádzajú i nové plody, bolo počuť, − ako preniesli médiá − na tohtoročnom Kopaonik biznis fóre. Bez ohľadu na uvedené, manželia Ján a Slobodanka Žigovci zo Starej Pazovy sa rozhodli zväčšiť výrobu tohto obľúbeného ovocia. Ján a Slobodanka Žigovci sú hrdí na svoje maliny Pestovanie malín ako malý rodinný Slobodanka, ktorá do biznis začali v jePazovy prišla z Paraseň roku 2015 na gov, dediny, v ktorej sa pozemku rozlohy 10 mnohí poľnohospodári árov. Investície vraj zaoberajú pestovaním nie sú veľké a zisk malín a celkom sa im z predaja je solídny. darí. Pred dvomi rokmi, Preto sa začiatkom keď im do rodiny primarca tohto roku budli dvojičky, manžerozhodli vysadiť lia Žigovci sa rozhodli ďalšie maliny na začať pestovať maliny, jutre pôdy, ktorú a tak prispieť do rodinzobrali do árendy. ného rozpočtu. Okrem Spolu vysadili 4 500 toho Ján pracuje ako sadeníc malín odrokovosústružník u istého dy Polana. pazovského súkromOdroda Polana Keďže vlastnia s bohatými plodmi ného podnikateľa a príliš málo obrájeho manželka sa stará

Rozširujú sortiment: pozemok pod jahodami • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z tohtoročnej marcovej akcie vysádzania malín

nielen o deti a domácnosť, ale malú výrobu zväčšili, tohto roku aj o početné domáce zvieratá – očakávame aj väčšiu úrodu. Teraz ošípané, sliepky, sme vo fáze registrokozy... vania poľnohospo– Na rozdiel dárskeho gazdovstva, od prvých sadelebo iba tak budeme níc, tieto maliny mať možnosť maliny sme kúpili v Ratuskladňovať v mrakove. Peniaze ziarni, – akcentovala vložené do výSlobodanka Žigová. Ako uviedli naši roby malín sa spolubesedníci, odr ýchlo vrátia, o čom sme sa aj roda Polana je vysoko sami presvedčili úrodná a rodí na jeduž vlani, – hovorí noročných výhonoch. Ján Žiga. O to, aby Plody sú veľké, atraksa čerstvé kvalittívnej červenej farby né maliny čím a vynikajúcej chuti. rýchlejšie dostali O samotnom procek zákazníkom, se pestovania malín Takto vyzerali maliny sa postarala Slo- u Žigovcov vlani vedomosti získavabodanka. Dopyt v októbri jú hlavne prostredbol veľmi dobrý níctvom internetu. a predávala ich na trhu nielen Okrem malín v minulom roku v Starej Pazove, ale aj v Novej menšiu plochu v záhrade za domom vysadili jahodami odrody Alba. Je veľmi populárna a nevyžaduje si zvláštnu starostlivosť. Do tretice Žigovci v rámci svojho malého rodinného biznisu plánujú vysadiť aj určité množstvo sadeníc černíc. V Starej Pazove pestovanie malín na väčších plochách nie je rozšírené. Pazovčania ich prevažne pestujú len v záhradách pre potreby svojej domácnosti. V okolitých dedinách, zvlášť v Golubinciach a vo Vojke, konkurencia je oveľa silnejšia. Hoci vlaňajšia výroba malín bola pokusná, Žigovci v pestoMedzi novými sadenicami vaní uplatnili odborné rady a agrotechnické opatrenia. ZabezPazove, Inđiji, Batajnici, Zemune. pečili aj nevyhnutnú zavlažovaciu – Od polovice júla do prvého sústavu. mrazu začiatkom novembra maliny oberáme každý druhý deň. Foto: autorka Vzhľadom na to, že sme našu a z archívu Žigovcov 11 /4742/ 18. 3. 2017

Ľudia a udalosti CESTIČKAMI SLAVÓNSKYCH VÍN

U Krauthakera kapustu neokopávajú... Jaroslav Čiep

takmer všetkých kultúrach a náboženstvách víno je radosť, o ktorú sa bohovia delia s ľuďmi. Dionýzovu púť dobývania sveta vínom možno nájsť napr. aj na slnečných svahoch Psunja, Ravne Gore, Papuku, Krndije, Požeškej hory a Dilja, kde úrodné vinice uzatvárajú jedinečný priestor zelených údolí, ktorý ešte Rimania nazvali Vallis Aurea, čiže Zlatá dolina. Začiatkom marca sa nám naskytla jedinečná príležitosť navštíviť časť tejto Zlatej doliny, kde azda „potokmi tečie“ známa graševina, vrcholné biele víno z maličkej Kutiny, umiestnenej

Krauthakerove fajnové vína a petrovská štipľavá klobása

nejších vinárov v krajine. Roku 1992 zasadil svoje vinohrady a

Aj námestie v Kutjeve v znamení vinohradníctva

na miernych svahoch Papuka a Krndije. Tamojšia prvá vínna pivnica pochádza z roku 1232. Už pri vchode do Kutjeva vidieť, že mestečko žije z vína a pre víno. Všade okolo veľké vinohrady a v strede mesta obecný dom a na ňom veľký erb. V erbe, pravdaže, veľký strapec hrozna. Návštevníci si tam nemôžu nevšimnúť veľký sud a vedľa neho záhradku s 24 štepmi vínnej révy, ktoré symbolizujú 24 združených výrobcov vína z Kutjeva. Azda najznámejšia z nich je vináreň Krauthaker, ktorú sme navštívili a kde sme ochutnali z toho najchýrečnejšieho chorvátskeho moku. Inžinier agronómie a enológ Vlado Krauthaker je v súčasnosti jedným z najúspeš-

www.hl.rs

vystaval vínnu pivnicu. Odvtedy svoju výrobu iba zveľaďoval a technológiu výroby vína len

Výklad vín v slavónskej vinárni

Informačno-politický týždenník

tohto podniku. Deväť desatín vyrobených vín sú biele a ďalšiu desatinu tvoria červené vína. Takmer dve tretiny vín v ich pivniciach tvorí graševina a v menšej miere aj chardonnay, sauvignon, pinot gris a zelenac, alebo aj červené cabernet sauvignon, syrah, merlot a pinot noir. Do 17 krajín sveta vyvážajú 25 značiek vína. Počas trojhodinovej obchôdzky Krauthakerových pivníc a vinárne mali sme možnosť ochutnať viaceré druhy. Boli to klasické i pozdnejšie zbery, tiež vína, ktoré v poslednom čase vyrábajú ekologickým spôso-

skvalitňoval. O tom svedčia medaily z prestížnych svetových súťaží na stenách reprezentačného objektu. Už aj prechádzka pivnicami v Kutjeve je jedinečným zážitkom. Zvlášť keď vám domáci všetko dopodrobna vysvetlí a ukáže dozrievajúce vína v drevených či nerezových sudoch. Krauthakerovci Na desiatky tisícov hektolitrov graševiny majú uskladne- vyvážajú do zahraničia ných takmer milión litrov bieleho a červeného vína. bom, tzv. biovína. Neboli by V súčasnosti obrábajú 110 ha sme my tým, čím sme, keby sme vinohradov a majú 70 zamest- pritom nevytiahli naše štipľavé nancov, ktorí šíria dobré meno klobásy, ktoré práve Petrovčania z družstva Petrovská klobása priniesli na súťaž Kulenove seke vo Velikej. Pod kutjevské vína petrovská klobása chutila fantasticky. Dosvedčili to aj domáci a prisľúbili, že opätujú návštevu. Úprava priľahlých pivničných priestorov u Krauthakerovcov je príbeh o sebe. Návštevníkov už z príchodu vítajú staré drevené sudy, ktorým zmenili účel a teraz slúžia ako sedacie garnitúry. Okrem toho mnohé z barique sudov sú omaľované, pôvodom z výtvarných táborov. Tie pre umelcov Krauthakerovci pravidelne organizujú na svojom majetku. • ĽUDIA A UDALOSTI •

SELENČA

Privítali nórskeho veľvyslanca Juraj Berédi Centre pre organickú výrobu v Selenči 2. marca privítali veľvyslanca Nórskeho kráľovstva v Srbsku Arne Sanes Bjorstada s manželkou. Návšteva veľvyslanca vyplynula zo sku-

v Selenči a zároveň financuje jeho činnosť. Ide o zatiaľ jedinečný inkubátor tohto druhu v Srbsku. Nórsko financuje celkový projekt s cieľom záujemcom priblížiť základy organickej výroby, a tak zvýšiť šance na zamestnanie, zvlášť mladých ľudí a vidieckych

točnosti, že Nórsko financovalo založenie Farm inkubátora pre organickú výrobu v rámci Strediska pre organickú výrobu

žien. V inkubátore účastníci majú zabezpečené všetko potrebné na jeden výrobný cyklus, od organického semena, ochranných

prostriedkov, mechanizácie, po rady odborníkov a výkup dopestovaných výrobkov. Vzácneho hosťa v stredisku privítal riaditeľ Jozef Gašparovský so spolupracovníkmi a doterajšími

účastníkmi projektu. Vo svojom prejave riaditeľ sa predovšetkým poďakoval Nórsku za doterajšiu podporu a zdôraznil význam realizovaného projektu.

Z VÝROČNÉHO ZASADNUTIA VINÁROV KULPÍNA

Úspešní ako vždy Katarína Gažová

ko aj v uplynulých rokoch, aj vlani sa Spolok vinohradníkov a vinárov venoval bežným aktivitám. Členovia spolku sa stretávali na rôznych spoločných akciách, kde si vymieňali skúsenosti, navzájom si pomáhali v práci vo vinohrade a vo vínnych pivniciach, alebo spoločne účinkovali na rôznych podujatiach. O minuloročných aktivitách a plánoch združenia na tento rok sa hovorilo na výročnom zasadnutí v sobotu 11. marca v Poľovníckom dome v Kulpíne. Začiatkom roka sa stretávali u jednotlivých členov, aby vybrali vzorky vína, s ktorými sa spolok zúčastní na súťažení v Temeríne. Súťažilo tam až 20 vzoriek vína kulpínskeho združenia a domov si priniesli pozoruhodné ocenenia: dve zlaté, šesť strieborných a • ĽUDIA A UDALOSTI •

deväť bronzových medailí. Deň patróna vinohradníkov sv. Trifuna vlani oslávili vo vinohrade Daniela Čelovského a výročnú schôdzu usporiadali v rybárskej chatke vedľa kanála. V marci minulého roku vinohradníci sa začali náležitejšie priprávať na organizovanie svojho tradičného, inak jubilejného desiateho podujatia Veľká noc v Kulpíne. Usporiadali ho veľmi úspešne v Poľovníckom dome v Kulpíne a do súťaže mali prihlásený rekordný počet vín a klobás. Súhrnne mali v súťaži 127 vzoriek vína, väčšinou zo zahraničia: Česka, Chorvátska, Slovenska. Do súťaže bolo takisto zaradených až 86 vzoriek klobás. Z ďalších aktivít združenia možno spomenúť účasť na podujatí Dni zeleniny v Hložanoch, kde v júli súťažili vo varení fazule, ako aj účasť v súťaži vo varení kotlíkového paprikáša

Spolupracovníčka strediska Nikolina Pupavac za pomoci videoprezentácie vzácnemu hosťovi predstavila doterajšiu činnosť strediska, ako aj výsledky dosiahnuté v rámci projektu. Veľvyslanec Nórska Arne Sanes Bjorstad vo svojom príhovore takisto zdôraznil význam projektov tohto druhu a výroby zdravotne neškodných potravín, po ktorých stúpa dopyt na trhu.

Potom si všetci spolu obzreli plochy, kde sa rozprestiera Farm inkubátor v Selenči. Je to pozemok veľkosti asi desať hektárov, ktorý je v úplnosti prispôsobený organickej výrobe. Pozemok je rozdelený na niekoľko celkov a výroba prebieha na otvorenom priestore a vo dvoch fóliovníkoch.

počas Predslávnosťových dní v Kulpíne. Počas minulého roka členovia spolku jednotlivo alebo skupinovo obchádzali vinohrady, navzájom si poskytovali rady a sugescie pri pestovaní viniča a pri výrobe vína. Radili sa, aj keď išlo o orezávanie viniča, ochranu vinohradu, striekanie, oberačku, pretočenie vína. Taká súdržná práca priniesla pekné výsledky a možno povedať, že rok 2016 bol rokom bohatej kvalitnej úrody hrozna, čo sa odzrkadlilo i na kvalite vína. Plány na rok 2017 sú podobné ako tie realizované vlani. Ani tohto roku nevynechajú tradičné podujatie Spolku vinohradníkov a vinárov Veľká noc v Kulpíne, ktoré je naplánované na Veľkonočnú nedeľu 16. apríla.

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Návšteva. Veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku Dagmar Repčeková v piatok 10. marca navštívila Báčsky Petrovec. Témou rozhovorov s predstaviteľmi lokálnej samosprávy v Zhromaždení obce Báčsky Petrovec boli možnosti a konkrétne projekty na zveľadenie srbsko-slovenskej hospodárskej spolupráce. Okrem toho zavítala do strediska YMCA, kde sa rozprávala s mládežníkmi o ďalšej spolupráci, ako aj o postavení mládeže v tejto organizácii a komunite. Pri tejto príležitosti veľvyslankyňa Repčeková podporila iniciatívu k otvoreniu kreatívneho centra pre deti. J. Č-p

11 /4742/ 18. 3. 2017

Ľudia a udalosti MOMS HLOŽANY

Pomník pre magistra? Juraj Bartoš

matičiar Pavel Murtín povedal: „Hanba je, aby sme boli ľahostajní voči magistrovmu hrobu. Svojho času som túto otázku nastolil a bol som zahriaknutý, že on má svoj majetok... Navrhujem,

álokto ho v Hložanoch oslovil plným menom a priezviskom. Keď jeho spoluobčania povedali magister, bolo (a zostalo) zrejmé, že hovoria o Mr. Samuelovi Feketemu (1934). Niekdajší profesor srbochorvátskeho jazyka, učiteľ a riaditeľ základnej školy v rodných Hložanoch, spolkár, matičiar, školský inšpektor, divadelný režisér, autor niekoľkých kníh, zodpovedný redaktor troch publikácií o Hložanoch a čo všetko ešte nie, sa pominul 12. septembra 2011. Vlani si mnohí povšimli, že tradičné Mr. Samuel Fekete programy, Báčanská jar a Jesenné listy, ktoré založil magister, aby sa magistrovi postavil pomník sa nekonali... Jeho meno sa sklo- z nájomného za pôdu, ktorú mal, ňovalo aj na nedávnej výročnej a ktorá nemá nového majiteľa, schôdzi Miestneho odboru Matice kýmkoľvek súd nerozhodne o tom, slovenskej v Hložanoch, predse- kto je jej dedičom. Nemusí to byť dom ktorého bol od obnovenia až neviem aký nádherný pamätník, kým nezomrel. Najstarší hložiansky ale ten človek si zaslúžil, aby sme

TRADIČNÁ ČAJANKA v organizácii kysáčskych penzistov invalidov práce sa uskutočnila v piatok 10. marca v sieni Slovenského národného domu. Početných prítomných penzistov a predstaviteľov iných spolkov, klubov a organizácií privítal Ján Vitéz, predseda Výkonného výboru Združenia penzistov invalidov práce. Pri chutnom čaji a voľných rozhovoroch nechýbali ani príhovory hostí, miestneho farára Ondreja Marčoka, spisovateľa Pavla Grňu, vychovávateľky Zuzany Očenášovej-Žabkovej, stolára Pavla Grňu a predstaviteľky EMC Zuzany Macákovej. O rozmanité slané a sladké dobroty sa postarali všetky prítomné ženy a bohaté odmeny v tombole zabezpečili tak penzisti, ako i početní sponzori, nuž o zábavu bolo postarané, lebo všetci prítomní získali zaujímavé darčeky. M. Ď-ka

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

sa o to postarali. Myslím si, že Matica je tu najkompetentnejšia. Najlepšie by bolo, keby niekoho tým poverilo Miestne spoločenstvo Hložany...“ Odchádzajúci predseda Rady Miestneho spoločenstva Hložany Ján Bohuš v tejto súvislosti podotkol, že by sa vec dala riešiť aj súkromnými príspevkami, a dodal: „Idea ako taká je dobrá. Netreba zabúdať na takých ľudí, akým bol Mr. Samuel Fekete. Ale s majetkom my nakladať nemôžeme...“ Navrhol, aby MOMS písomný návrh v tomto zmysle podal na Radu MS, a pripomenul: „Tu je aj Komunálny podnik Gloakvalis, o ktorý bojujeme každým dňom, nechceme si ho dať, ani si ho nedáme. Keďže Miestne spoločenstvo nemá svoje príjmy, aby dávalo donácie združeniam, vyčlenili sme prostriedky, ktoré bude mať na starosti pán Valo, riaditeľ Gloakvalisu. Nevidím, že by sa nedalo z tých prostriedkov

aspoň časť zabezpečiť aj na takýto účel.“ Ako je známe, Mr. Fekete si rodinu nezaložil, bol bezdetný a potenciálni dediči zatiaľ majetkovoprávne záležitosti súdne nedoriešili. Zem, ktorú vlastnil, ako sa hovorí, neutečie, istá hložianska rodina ju vraj obrába. Brána rodinného domu, v ktorom býval a zomrel Mr. Fekete, v Ulici Michala Pagáča je stále zamknutá a v dedine sú rozdielne mienky ohľadne návrhu, o ktorom tu bola reč. Sotva je niekto, kto neuzná, že magister Fekete bol neúnavný organizátor kultúrnych podujatí v Hložanoch. Mnohí sa pamätajú na to, ako ho počas dedinských osláv, festivalu Tancuj, tancuj... či rôznych jubileí angažovali pri koncipovaní príležitostných programov a na prípravu primeraných oslavných textov, tzv. referátov; aj to, že im nenapadlo pozvať ho trebárs na návštevu partnerského mesta Holíč... Sú však aj takí, ktorí poukazujú na skutočnosť, že magister, ako skutočný individualista, nevytvoril pevný kruh ľudí, ktorí by dedinskú kultúru – spoločne – posunuli na vyššiu úroveň.

AKCIA KOVAČICKÝCH A PADINSKÝCH POĽNOHOSPODÁROV. Prvé slnečné marcové dni vyvábili poľnohospodárov v Kovačickej obci do poľa, aby spoločnými silami urovnali cesty v chotároch, kde vlastnia alebo obrábajú pôdu. Do akcie rovnania poľných ciest v Kovačici sa zapojilo viac ako 90 poľnohospodárov, ktorí sa so svojimi traktormi a prívesmi pustili do práce včasráno 3. marca. Zhromaždili sa na nádvorí Miestneho spoločenstva, kde ich privítal predseda obce Milan Garašević, ktorý okrem finančnej podpory v mene obce ponúkol poľnohospodárom aj osobitné prostriedky na zadováženie paliva. Potom sa účastníci akcie, ktorú organizovalo Združenie poľnohospodárov Kovačičania, rozdelili do skupín a namierili do všetkých častí kovačického chotára a iných chotárov. V sobotu 4. marca poľné cesty rovnali aj padinskí poľnohospodári. Ráno pri Poľovníckom spolku Zajac a pri tzv. Jahodárni sa zoskupil pekný počet poľnohospodárov, ktorí sa neskoršie so svojimi strojmi vybrali do chotára. Po úspešne vykonanej práci účastníci každej z akcií sa vďaka organizátorom stretli pri spoločnom obede. A. Ch. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZO STRETNUTIA V KOVAČICI

Vzácny poklad v srdci ukrytý Anička Chalupová

dievča, nacvičovateľka slovenských ľudových piesní. eodmysliteľnou súčasťou − Ešte si pamätám na chvíľu, keď dlhých zimných večerov kesme sa spoznali. Sedeli sme pri dysi boli páračky a priadky, jednej kovačickej studni a Marka na ktorých sa pravidelne stretávali nás učila spievať piesne Povedz mi ženy a dospievajúce dievčatá. Po ruža a Hrešila mňa moja mať. Nedokončení práce gazdiná vždy skoršie, ako dospievajúce dievky, ponúkla priadky vínom a starosme každý rok v auguste dávnymi koláčmi, ktoré vďaka chodili na oslavu do Araštyrom Kovačičankám pretrvádáča, kde sme si to naše vajú dodnes. priateľstvo upevňovali. Štyri kamarátky sa poznajú Po rokoch sme sa všetky a kamarátia viac ako 60 rokov, vydali, založili si rodiny. V rady si každoročne pripomísúčasnosti som domácou, najú starodávne priadky a iné ale aj po toľkých rokoch spoločenské udalosti, oživujúc naše spoločné záujmy pritom staré ľudové kroje, krása priateľstvo pretrváva. ne slovenské ľudové piesne a Veľmi si vážime jedna starodávne gastronomické podruhú a vždy, keď máme chúťky. Sú to Eva Čechová, rod. príležitosť, cestujeme Litavská, Alžbeta Plazinićová, Priateľstvo potrebuje každý človek. Šťastné sú na stretnutia cirkevnírod. Litavská, Katarína Bole- tieto priateľky, ktoré si ho našli pred 60 rokmi. kov, do kúpeľov a pod. rácová, rod. Benková, a Mária Raz – dvakrát v roku sa Kováčová, rod. Števková, pôvodom sebe a svojim záľubám. Medzi tie stretneme u jednej z nás a keď sa Aradáčanka, teraz Kovačičanka, záľuby patrí okrem iného pečenie ma domáci opýtajú, kam idem, ktorá sa s troma priateľkami prvý- starodávnych koláčov, pri ktorých odpovedám, že idem s mojimi krát stretla ako žiačka 8. triedy pri sa porozprávame, vymieňame si re- kamarátkami na priadky, – podpríležitosti slávnostného otvorenia cepty a plánujeme nové stretnutie. čiarkla Bolerácová. novej základnej školy v Kovačici. Ani som nesnívala, že moja životná Prvé tohtoročné „priadky“ uspoAni nesnívala, že ju život znovu púť bude pevne spätá s Kovači- riadali začiatkom marca u Alžbezavedie do Kovačice, kde si neskor- cou a s týmito tromi mne milými ty Plazinićovej, ktorá sa na túto šie založila rodinu a ako učiteľka osobami, − vysvetlila profesorka príležitosť chystala od rána. Keď srbského jazyka v kovačickej škole Kováčová, o ktorej Katarína Bole- poupratovala, čakala na kamarátky, pôsobila celých 35 rokov. rácová hovorí, že bola sympatické aby prišli a strávili celý deň spolu.

− Moje detstvo bolo späté s tromi kamarátkami, s ktorými som sa počas toľkých rokov priatelila, i keď možno menej ako teraz, keď som na dôchodku a mám viac voľného času. Teraz sme všetky štyri v rokoch, keď už máme vnúčatá a môžeme sa viac venovať

– Tentoraz sme sa rozhodli nachystať starodávne koláče, aké sa kedysi nosili na svadby. Na také príležitosti sa najviac chystali herovky, trúbaľky, makové a orechové kífličky, pukance a iné. Takéto koláče sa v súčasnosti zriedkakedy pripravujú, len z času na čas nimi potešíme domácich, alebo prekvapíme účastníkov tradičných podujatí, ako sú matičné zábavy, čajové večierky, Detská svadba a iné, – povedala hostiteľka Plazinićová. O svoje gastronomické dedičstvo a skúsenosti sa pri tejto príležitosti s nami podelila domáca Eva Čechová, ktorá nám prezradila aradáčsky recept na prípravu starodávnych heroviek. – Mám rada herovky, ktoré v minulosti boli neodmysliteľnou pochúťkou na každej svadbe. Pripravíme si ich takto: Z 10 žĺtkov, štipky soli, 1 lyžice cukru, 5 lyžíc tuhej pálenky, 200 ml smotany a mäkkej múky (typ 400) vypracujeme hladké cesto, ktoré rozdelíme na 35 kúskov. Neskoršie ich tenko rozvaľkáme a pokrájame na pásy, ktoré ľubovoľne zvinieme a dáme do vyhriateho tuku upražiť do zlata. Upražené vyberieme a posypeme práškovým cukrom. Kamarátky Evka, Eržika, Marka a Katka po celý život boli a dodnes zostali jedna druhej oporou. Vždy sa držali spolu, tak v tých najťažších a menej šťastných chvíľach, ako aj pri tých najkrajších a najveselších príležitostiach.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

olo nás jedenásť... Akíže zbojníci; vážení, ja som to nepovedal. Ja som mal na ume, v čase minulom, aktuálnych kandidátov na prezidenta, s perspektívou v čase budúcom, keď totiž príde chvíľa, že, ako v onej reality šou, môže byť iba jeden. Ktorý? To veru závisí od vás a len od vás, t. j. od nás, vážení voliči, ktorí sa voľky-nevoľky, hnaní žitia nevôľou v nedeľu zaránky alebo až udrie na poludňajší či večerný zvon, poberieme k volebným urnám, aby sme tam, skrytí pred verejnosťou, ktorá sa konečne zase raz − ako vždy, keď nastane volieb čas − o nás, • ĽUDIA A UDALOSTI •

o vaše zdravie aspoň na chvíľočku zaujímať bude, teda aby sme tam a vtedy nehu čiže priazeň svoju voličskú odovzdali favoritovi srdca svojho okrúžkovaním čísla pred jeho cteným menom. Ktoré číslo nám bude známe už v piatok, po losovaní, ktoré svojím vnútorným napätím vysoko prevýši/šilo vyčkávanie dajme tomu na odpoveď, kedy sa národní poslanci vrátia do lavíc Národného zhromaždenia, ktoré ani dobre nezohriali a zazvonilo na prestávku. Neviem ako vy, ja ale dilemu ohľadne otázky komu nehu alias

priazeň svoju voličskú dám, nemám žiadnu. Keď si tak zasurfujem na vlnách našich slobodných a nezávislých televízií a ponakúkam na pestré stránky našej nadovšetko slobodnej nezávislej a objektívnej tlače, a tobôž, keď sa mrknem do chladničky, ktorá mimo volebného obdobia zíva ani hladný lev a teraz sa mi z nej, rovnako ako z vopred spomenutých a celého radu nespomenutých médií, až ju občas predsa len otvorím, usmieva inak vážna tvár človeka, ktorého sa prichodí pýtať sa na všetko, od ktorého naskutku možno očakávať

všetko, ale ozaj všetko, teda aj to, čo očakávať nemožno. No a tak si líham a vstávam s pokojnou mysľou človeka, ktorému je všetko nad slnko jasné, akože je jasná krajšia a lahodnejšia budúcnosť, ktorá už-už klope na dvere − na okienko, že hej, kamarát, spíš, alebo nespíš; či ma dnuka pustíš...? Pravdaže pustím, čože by som ťa nepustil, milá myšlienočka, ba dovolím si zdôveriť sa s tvojím cteným obsahom aj pred pougárom načúvajúcej občianskej obci. Že totiž dobre viem, za koho hlasovať nebudem. A vy? Bubumbum!

11 /4742/ 18. 3. 2017

Ľudia a udalosti Z VÝROČNEJ VOLEBNEJ SCHÔDZE SŽ SLOVENKA

Robia dedine dobré meno Juraj Bartoš

ladko plynula výročná volebná schôdza Spolku žien Slovenka v Hložanoch. Zvolili vedenie na čele s doterajšou predsedníčkou Vierou Miškovicovou, ktorá privítala hostí a po voľbách pracovného predsedníctva prečítala správu o činnosti na rok 2016. Bola síce rozsiahla, ale aj činnosť SŽS i vlani bola mimoriadne bohatá. V súlade s nastoleným tempom a výkonnosťou si ženy aj na bežný rok vytýčili náročný plán aktivít, ako i finančný plán. Podobne ako v predchádzajúcich rokoch aj roku 2016 členky SŽS vyvinuli pestrú činnosť a žali úspechy na viacerých poliach. Usporiadali celý rad prednášok, dielní a výstav, na ktorých sa predstavili rôznymi výrobkami (bábkami, veľkonočnými a vianočnými aranžmánmi a pod.) nielen doma, ale aj na viacerých podujatiach mimo dediny: v Petrovci, Novom Sade, Belehrade, Aradáči, Kovačici, Selenči, Laliti, Iloku, Silbaši, Pivnici... V Mužlji na výstave obsahujúcej asi 6 000 vystavených predmetov obsadili 3. miesto za ukážku dekoračných predmetov a častí hložianskeho

KYSÁČSKI STAROBNÍ PENZISTI

kroja. Varili mydlo, trepali konope, sa 47 674 din. a finančný plán na rok vypekali koláče a najmä torty, daril 2017 počíta s prílevom cca 469 174 sa im predaj na výstavách i v stán- din. Ako skonštatovala Zuzana Gaku so suvenírmi, ktorý premiestnili z parku pri futbalovom ihrisku na nádvorie reštaurácie Pod lipami. Zúčastnili sa na skrášľovaní svojej dediny i pri jej oslavách, zbierali knihy a darovali ich matičnej knižnici, pozreli si divadelné predstavenia v Novom Sade a Petrovci. Miriam Murtínová zase raz bola úspešná v prednese krásneho slova na Vansovej Lom- Spevácka skupina SŽ Slovenka ničke. Zbierali materiály pre knihu, v ktorej zhrnú prvé lambošová ml., Dozorná rada nedesaťročie pôsobenia obnoveného mala pripomienky na nakladanie s spolku. Chceli by ju odprezentovať financiami. už v marci. Prítomné členky SŽS akceptovali Tajomníčka Jelena Červenáková návrh Správnej rady (zo schôdze 6. oboznámila prítomných aj s ďalšími marca) a zvolili (staro)nové vedenie: akciami zakotvenými v rozsiahlom predsedníčkou sa stala (čiže zostapláne práce na rok 2017. Vlani sa na la) Viera Miškovicová, tajomníčkou účet SŽS úhrnne dostalo 274 659 di- naďalej je Jelena Červenáková a ponárov, povedala pokladníčka Zuzana kladníčkou Zuzana Šranková. Do Šranková, podávajúc správu o hos- Správnej rady zvolili: Máriu Franpodárení v uplynulom roku. Zvýšilo cistyovú, Miriam Murtínovú, Annu

Fábryovú a Máriu Galambošovú. Členkami Dozornej rady sa stali: Anna Hnilicová, Zuzana Galambošová ml. a Anna Hataľová. Členský poplatok aj na rok 2017 obnáša 300 dinárov. Predsedníčka Miškovicová udelila ďakovné listiny za úspešnú činnosť Márii Baďanovej, Anne Čipkárovej a Zuzane Fábryovej. Na začiatku schôdze minútou ticha vzdali poctu zosnulým členkám SŽS Anne Parkániovej a Jasmine Šepšovej. Hneď potom zvolili pracovné predsedníctvo pod vedením Anny Hnilicovej, ktorá schôdzu viedla v príjemnom ozduší kaviarne Pod lipami. V pondelok večer 13. marca medzi hosťami boli predstavitelia 11 miestnych spolkov a združení občanov. Prihovorili sa: Samuel Valo (riaditeľ KP Gloakvalis), Ondrej Bartoš (Združenie poľnohospodárov Hložany) a Ján Haška (v mene penzistov). Prv než si prisadli k spoločnej večeri a družnému rozhovoru, prítomní si vypočuli dve ľudové piesne. Zaspievali ich členky speváckej skupiny SŽS. Potleskmi odmenili aj Miriam Murtínovú za umelecký prednes básne Žena Anny Vodičkovej.

s večerou a hudbou a tiež navštevovali zábavy v iných dedinách. Zo správy pokladníčky Márie Madackej vyplynulo, že hospodárili pozitívne a poskytovali finančnú pomoc aj iným organizáciám. Predseda Dozornej rady lekársku pomoc, tiež za Ján Zaťko povedal, že to, aby starí ľudia nemukladne zhodnotili vlaseli celý deň čakať na ňajšiu činnosť a hosporad v ambulancii. Aj za dárenie združenia. Stolepší život vnúčat, detí lár Pavel Grňa odovzdal a seba samých. To, čo bolo najzaujímavejšie, Predseda Združenia penzistov Nového Sadu Momo darček, stoličku v podobe srdca, novinárke je informácia o novom Čolaković a predsedníctvo starobných penzistov televízneho vysielania dome penzistov v Kysá- Kysáča Dodati život godinama. či, ktorého projektová dokumentácia je toho času na realizovali akciu navštevovania Nasledovalo kamarátenie a zábava analýze. No a nasledujúce výročné penzistov s malými príjmami, kto- so živou hudbou a tancom. Na zhromaždenie by sa malo usku- rým odovzdali balíky s potravina- posedení kysáčskych starobných točniť v novom dome penzistov. mi. Organizovali početné akcie penzistov sa zúčastnili i kamaráti z Zo správy o vlaňajšej činnosti, zriaďovania trávnikov, verejných Nového Sadu, z Telepu, Rumenky, ktorú prečítala tajomníčka Suzana plôch, líčili a spiľovali stromy, tiež Futogu, Stepanovićeva, BegeKalmárová, vidieť, že mali bohatú sa angažovali okolo výroby elek- ča, Báčskeho Petrovca, Hložian, činnosť. Okrem zásobovania po- tronických zdravotných knižiek... Pivnice, Starej Pazovy, Čurugu a travinami za zvýhodnené ceny Realizovali kamarátske posedenia Gospođiniec.

O rok v novom dome penzistov Michal Ďurovka

ýročné zasadnutie Miestnej organizácie starobných penzistov Kysáča bolo v sobotu 11. marca v reštaurácii FK Tatra. Početných členov tejto organizácie a hostí, tak z Kysáča, ako i zo Združenia penzistov Nového Sadu, z Poštanskej 3, privítal predseda starobných penzistov Pavel Medveď. Prítomným sa prihovoril z novosadského združenia Momo Čolaković, ktorý vyzval všetkých penzistov k jednote. Hovoril o otázke vzťahu voči starým ľuďom, o násilí v rodine, o ukrytej diskriminácii v rodine a zdôraznil, že musia bojovať, aj keď ide o zdravotníctvo a rýchlu

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

NÁHODNÉ STRETNUTIE PO 33 ROKOCH

To dokáže zariadiť iba život Vladimír Hudec

som sa aj nahlas opýtal. Jožko mi však vysvetlil, že je Slovák z Pivnice, a že to Maďar je jeho priezvisko. To dokáže iba život zariadiť. Medzi toľkými ľuďmi z celého sveta stretnúť

ameraman RTVV Jozef Maďar a Vojlovičan Mirko Beracka nemajú veľa toho spoločného. Žijú v rozličných častiach Vojvodiny a zaoberajú sa rozličnými prácami. Vedia síce o sebe, ale sa nestretajú často. Ale predsa majú niečo spoločné. Život to pred 33 rokmi tak zariadil, že boli nepriamymi účastníkmi, každý vo svojom odbore, 14. Zimných olympijských hier v Sarajeve, kde sa zoznámili. Prednedávnom sa po dlhšom čase stretli v Aradáči na tortiáde a zaspomínali si Jozef Maďar (vľavo) a Mirko Beracka na dávne stretnutie a svoju sa po 33 rokoch stretli v Aradáči účasť na podujatí, pre ktoré v roku Slováka z Vojvodiny! To stretnutie 1984 žila celá Juhoslávia. pre mňa mnoho znamenalo, i keď − Bol som vtedy študentom štvr- nám záväzky nedovoľovali, aby sme tého ročníka akadémie v Belehrade sa neskoršie stretali a kamarátili. a spolu s dvomi kolegami nás vyslali − Spomínam si aj ja na to stretnudo Sarajeva vypomáhať pri realizácii tie. Prišiel som do strediska pod prenosov a programov v televíznom nejakým silným dojmom z Trebestredisku JRT, čiže Juhoslovanskej vića, kde bola PTT veža. Nuž a práve rádio-televízie. Televízne strediská, v tých dňoch napadalo toľko snehu, ktoré vtedy pôsobili v rámci JRT − TV že buldozér musel pred nami čistiť Belehrad, TV Nový Sad, TV Záhreb, cestu, aby sme sa mohli dostať k TV Sarajevo..., − prenášali iné uda- veži a späť. losti a JRT potrebovala šikovných − Svojráznym paradoxom bolo, kameramanov, aby kryli udalosti, že tri dni pred začiatkom Olympiády ktoré tieto strediská nemohli kryť. sneh vôbec nepadal a vojsko sa Tak sme sa my traja študenti dostali s veľkým vypätím síl snažilo pripraviť do novinárskeho sídla Dobrinje. dráhy na preteky. Dokonca, nakoľko Bolo to nové televízne stredisko sa pamätám, z Rakúska začali robiť vybudované pre priame prenosy nátlak, aby sa Olympiáda presťahoz Olympiády. V ľavom krídle bola vala k nim. Keď však potom začalo umiestnená americká televízia ABC snežiť, neprestávalo, − nadväzuje a v pravom JRT. Beracka. Na druhej strane Mirko Beracka − PTT veža bola vysoká vyše 100 práve v tom čase bol na vojenčine metrov a hore mala iba platforv Sarajeve, a to v jednotke, kto- mu, z ktorej sme nahrávali, − porej bol zverený systém spojení na kračuje vo vysvetľovaní Maďar. − Do Olympiáde. 70-metrovej výšky sme šli výťahom, − Pracoval som u riaditeľa tele- ale ďalej sa dalo iba pešo, po rebríku. vízneho strediska a počas jednej Z tej veže som robil priamy preprestávky sme si Jožko a ja náho- nos otváracieho programu. Signál dou sadli jeden vedľa druhého na okrem JRT prebrala aj ABC, ktorá nejakú drevenú lavičku. Dali sme tam nemala svoju kameru a kamerasa do rozhovoru, pravdaže, po srb- mana. Spomínam si, že o. i. prebrali sky, a po čase sme sa aj zoznámili. aj môj minútový záber panorámy Povedal: ,Ja sam Jozef Maďar. V Sarajeva a celej tej oblasti, takže tej chvíli som si pohútal: ,Toto by som už vtedy, ako študent štvrtémohol byť Slovák. Avšak bolo ho ročníka, dosiahol sledovanosť mi divné to Maďar. ,Ako to Slovák programu, akú som už nikdy viac a Maďar?’ pomyslel som si, a potom nedosiahol a kdežeby prekonal. • ĽUDIA A UDALOSTI •

Počítalo sa totiž, že otvorenie Olympijských hier sledovala asi miliarda ľudí. S Mirkom sme sa neskoršie nestretali často. Iba ak mimochodom. On bol hlavne v kancelárii, a ja som, pravdaže, behal po teréne a do strediska som chodil iba po úlohy od riaditeľa. Jozef Maďar si ďalej spomína, že sa počas Olympiády zoznámil s mnohými novinármi, medzi nimi aj s legendami športového novinárstva JRT Božom Sušecom, Draganom Nikitovićom, Mladenom Delićom, Milkou Babovićovou..., ale aj s kolegami zo Slovenska, Česka, Ruska, Ukrajiny. − Domáci novinári ma dokonca vodili k sebe domov na obed. Pomáhal som im, aby sa ľahšie dorozumeli s kolegami zo Slovenska, ktorí boli u nich ubytovaní, takže sme často celý deň boli spolu.

robiť na Olympiádu, mala veľkú ozvenu v mojej Pivnici. Moji Pivničania boli hrdí, že aj niekto z ich dediny bude priamym účastníkom tej veľkej udalosti. Sarajevo mi učarilo natoľko, že som pod vplyvom všetkých tých dojmov začal uvažovať, že sa tam presťahujem žiť. To sa však nestalo, avšak keď vypukla vojna, dal by som ruku do ohňa, že na to mesto nik ani ruku nezdvihne. Bol som veľmi sklamaný z toho, čo sa tam neskoršie udialo. Zostali iba pekné spomienky. Odvtedy, hľa, uplynulo 33 rokov. S Mirkom sme sa tuším pred týmto stretli ešte len raz, aj keď som ja na mojich potulkách po Vojvodine nahrával skutočne všeličo. Koľko len priadok, oblievačiek, festivalov, a mnohých iných podujatí vo všetkých slovenských vojvodinských dedinách, včítane Vojlovice. A nie iba slovenských, lebo som mnoho robil aj pre srbskú redakciu Televízie Vojvodina, s ktorou sme obišli takmer celú krajinu a značnú časť sveta. Mám z toho aj také nekaždodenné zážitky, ako je napríklad nahrávanie panorámy z lietadla, ale asi najviac mi v pamäti utkvelo nahrávanie siene v jednej

Spomienka na Sarajevo: Jozef Maďar ako mladý kameraman

− Aj ja som často stretal známych novinárov a všetci sa mi na nejakom diplome podpísali na pamiatku, − hovorí Beracka. – Bol to pre mňa zvláštny zážitok, tým skôr, že som si ja ako veliteľ ladil službu tak, aby som bol voľný vo večerných hodinách, keď sa v olympijskej dedine usporadúvali rôzne zábavy, na ktoré som pravidelne odchádzal. Na pobyt v Sarajeve obaja majú pekné spomienky. − Ľudia boli veľmi prívetiví. Na každom kroku sa opytovali, či niečo potrebujeme, mysliac, pravda, že sme turisti. Správa o tom, že idem

jaskyni. Jaskyňa ako jaskyňa, a v nej sieň podobná mnohým iným, avšak háčik bol v tom, že sa do jaskyne mohlo dostať iba plazením úzkou a nízkou chodbou. Urobil som to tak, že som kameru zabalil do plastového vreca a priviazal si ju k nohe, a spôsobom, akému nás naučili vo vojsku, odplazil sa do jaskyne. Keď som nahral, čo som chcel, rovnakým spôsobom späť, − spomína si na záver Jozef Maďar, ktorý v tomto roku oslávi 40 rokov kamarátenia s kamerou. Foto: autor a z archívu J. Maďara

11 /4742/ 18. 3. 2017

Ľudia a udalosti V ROKU ZA NAMI V ARADÁČI

Zoznam zosnulých znovu najdlhší Vladimír Hudec

vákov − 16 žien a 13 mužov, čiže o jeden menej ako v roku 2015. roka na rok v Aradáči konNajstaršia medzi nimi a zároveň štatujeme omnoho väčšiu aj najstaršia vlani zosnulá Aradáúmrtnosť od načanka bola 93-ročná tality. Tak bolo aj vlaZuzana Gálová a najni, ibaže v porovnaní mladší bol 56-ročný s predchádzajúcimi rokĎuro Jančo. Najstarší mi pomer počtu zosnuzosnulý Slovák bol lých a narodených je 88-ročný Jano Gál trochu prajnejší, keďže a najmladšia Anna sa narodilo až o deväť Deáková. novorodeniatok viac Minulý rok v Aradáako v roku 2015. Poďme či zostane v pamäti však radom. podľa toho, že rozAradáčsky matrikár diel počtu zosnulých Siniša Kaluđerski poa počtu narodených sledný údaj v živote detí nie je až taký veľčloveka – deň smrti ký ako mnoho rokov do matriky zosnulých predtým. Od zdravotzapísal k menu 32 Ara- Po mnohých rokoch sa medzi aradáčskymi Slovákmi nej sestry v zreňanindáčanov, čiže o tri me- narodili dvojičky: Andrea a Andrej Godovci so skom dome zdravia nej ako v roku 2015. šťastnými rodičmi Emilom a Annou Kataríny Srdanovovej Z toho 18 zosnulých sa dozvedáme, že sa bolo žien a 14 mužov. Väčšina z aj zapísali do matrík zosnulých. vlani narodilo 27 detí, 14 dievčenich bola v pokročilom veku, čiže Z osobnej evidencie Anny Za- niec a 13 chlapcov. Z toho však vo ôsmom, deviatom a desiatom horcovej o zosnulých aradáč- iba 4 deti sú slovenské a ešte dve desaťročí života. Tým sa však skych Slovákoch sa dozvedáme, sú zo zmiešaných manželstiev zoznam zosnulých Aradáčanov že vlani umrelo 29 tunajších Slo- slovensko-srbských, resp. slo-

nekončí. Náš spolubesedník odhaduje, že ešte zo 20 až 25 obyvateľov Aradáča sa so životom rozlúčilo v nemocniciach, kde ich

MLADÉ KULPÍNSKE MAMY slnečné počasie na začiatku marca využili na prechádzku so svojimi bábätkami. Musíme uznať, že takýto sympatický obraz nevidieť často na uliciach Kulpína. Novorodeniatok je čoraz menej, veď vlani ich v tomto prostredí pribudlo iba sedemnásť. Práve preto sme využili príležitosť a vyfotili sme mladé mamy počas prechádzky s ratolesťami v kočíkoch. Prechádzky prospievajú v prvom rade bábätkám, ale aj mamičkám, ktoré sa počas družnej prechádzky pekne porozprávajú a poradia jedna druhej, ako najlepšie opatrovať deti. Pred náš objektív si zastali: (sprava) Daniela Melichová, Alena Čapeľová s kamarátkou a Taňa Radosavljevová. K. G.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

vensko-maďarských. Vlani sa po mnohých rokoch medzi aradáčskymi Slovákmi narodili aj dvojičky Andrej a Andrea Godovci. Do matriky sobášených aradáčsky matrikár vlani zapísal 7 manželských párov. Z toho dva zápisy sú iba prenesené z rodiska dvoch manželských párov v Bosne a Hercegovine a ostatných 5 sú novozaložené rodiny. Medzi nimi nieto ani jedného čistého slovenského manželstva, pokým sú tri zmiešané, a v nich jeden z manželov je Slovák, a dve sú čisté srbské. Ani tieto údaje však nie sú úplné, lebo podľa odhadov Sinišu Kaluđerského asi päť manželstiev bolo uzavretých pred matrikárom v meste, resp. na mieste svadobnej veselice, o čom náš spolubesedník nemá presné údaje. Vcelku však v dedine veľkosti Aradáča je príliš málo nových manželstiev, čo z demografického hľadiska neveští veľa dobrého. Foto: z rodinného albumu rodiny Godovej

SÚŤAŽ MISLIŠA 2017 V STAREJ PAZOVE. S cieľom popularizovať matematiku matematický spolok Archimedes v Belehrade pred 12 rokmi začal organizovať súťaž pod názvom Misliša, ktorá pozostáva z dvoch úrovní – základnej a finálovej, čiže republikovej. Súťaž sa každoročne usporadúva druhý štvrtok v marci v celom Srbsku. V Staropazovskej obci súťaž zorganizovali 9. marca vo všetkých základných školách, kým pre žiakov stredných škôl to bolo vo veľkej sieni tzv. Bielej budovy, kde sa zúčastnilo okolo 30 žiakov Gymnázia Branka Radičevića a 40 žiakov Ekonomicko-obchodnej školy Vuka Karadžića. Výsledky budú známe o mesiac a na finálovú súťaž do Belehradu odcestujú žiaci, ktorí získajú 100 bodov. A. Lš. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZO SLOVINSKÉHO ZÁZNAMNÍKA (9)

Z Perutniny do Pivky Oto Filip

sociácia je možno trochu pritiahnutá za vlasy, no je v nej hodne pravdy. Ešte v časoch štúdia žurnalistiky v Bratislave vysokoškolskí učitelia nám podstatné náležitosti jednotlivých žánrov

ktorí sa zodpovedne a s láskou starajú o zabezpečenie najvyšších štandardov v príprave jedál, ako aj o ich distribuovanie do viac než dvadsiatich krajín sveta. Člen správy Pivka hydinárstvo a riaditeľ Delamaris Kal Aleksander Debevec vraví: − Pivka je prvým

Predstavitelia vedenia Pivky a Delamarisu

označovali písmenom P. Tak správa a jediným podnikom v Slovinsku, musí mať štyri P: kto, čo, kde, kedy, ktorý vlastní až dva certifikáty tá rozšírená päť P − uvedené štyri Vyššia kvalita. Za to môže ďakovať a ešte prečo, základným P komen- kŕmnej zmesi obohatenej omega 3 táru musí byť postoj. Uvažujúc mastnými kyselinami z prírodného o tom, napadlo mi, že aj viacdňový pobyt v Slovinsku pozostával v podstate z troch P: Perutniny, Pivky a Postojnskej jaskyne. Keď sa človek s odstupom času začne dívať dozadu, uvedomí si, že je všetko osudom nastavené asi tak, že sa tie pekné chvíle končia práve vtedy, keď si ich začne užívať plnými dúškami. Platí to aj o pobyte v Ptuji. Len čo sme jeho krásy začali naplno vychutnávať, už aj bolo treba zase nasadnúť do autobusu a vycestovať Lákavé už na prvý pohľad do iných končín Slovinska. Do ďalšej destinácie, čiže do prameňa (prostredníctvom chovu), skupiny Pivka. Je to popredný ako aj antioxidantom selén, čo výrobca tak hydinového mäsa, všetko vplýva na kvalitu mäsa... ako i hotových jedál z kuraciny Znamená to, že sa kurčatá, na a rýb, ako sú Pivka, Njami, De- rozdiel od iných výrobcov, chovajú lamaris. Prvým heslom, ktorým v nedotknutej prírode, hlavne vo sa riadi, je: Každý deň čosi dobré. Vipavskom údolí a v Krasi, ktoré V záujme zdravých, bezpečných sú vzdialené od priemyselných a chutných potravín Pivka združuje stredísk, ktoré by mohli zamoriť až päťsto spolupracovníkov zo vzduch, pôdu či vodu. Slovinska, Chorvátska a Srbska, A riaditeľ Marketingu Skupiny • ĽUDIA A UDALOSTI •

Pivka Damjan Oblak podčiarkuje: − Už piaty rok za sebou Pivka jediná získala Osobitné uznanie za bezpečné mäsové výrobky. Pár rybacích špecialít Zvlášť by som chcel vyzdvihnúť uznanie za ponu- tribučné stredisko rozlohy takmer ku mäsa na trhu, ako i skutočnosť, 500 štvorcových metrov. Vďaka že sme získali najviac medailí za tomu, ako i lepšej logistike, Pivka kvalitu. Máme päť Šampiónov si zabezpečila nielen rozšírenie získaných na AGRE 2016 v Gornjej objemu podnikania na trhu SrbRadgone, kde sme získali aj sedem ska, ale aj širšiu ponuku výrobkov. zlatých medailí za mäsové výrobky. Konkrétne tunajšiemu spotrebiPivka sa tým dostala do popredia teľovi opäť po rokoch ponúkla produkty Delamarisu, ktoré v Srbsku dovtedy bolo dostať len vo vybraných obchodoch a v oveľa menšom množstve. Netreba zabúdať, že sa príprava rybacích jedál Delamaris opiera až o takmer 140-ročnú tradíciu, siahajúcu až do ďalekého roku 1879. Tak ako aj tie hydinové, aj tieto výrobky, chystané bez konzervansov, bez aditívov a bez gluZ ponuky Delamarisu ténu, sa vďaka novým medzi všetkými výrobcami po- poznatkom a rozvoju, ako aj najtravín a nápojov na AGRE 2016. modernejšej technológii, právom Na vysvetlenie: uznanie Šampión zaraďujú k vrcholnej gastronómii. znamená, že získala zlaté medaily tri roky za sebou, čiže v rokoch 2014, 2015 a 2016. Po d o b n e a k o aj Perutnina, aj Pivka, ktorá úhrnne zamestnáva 330 pracovníkov, sa presadila na trhu Srbska, a to vyše desaťročia. Podnik Pivka-S, s. s r. o., je aktívny od roku 2005. Známa chuť: Njami Založila ho Pivka s 90 percent účastín, kým riaditeľ Mi- Čo iné skonštatovať, než to: Kto lutin Nikić má 10 percent akcií. vie, ten vie. Čo do bodky platí tak Základným cieľom spoločnosti je pre Perutninu, ako aj pre Pivku. distribuovať a predávať výrobky (Dokončenie v budúcom čísle: Pivky na tunajšom trhu. V roku Jedinečná kráska 2010 uvedená firma otvorila v No– Postojnská jaskyňa) vých Bánovciach nové sklady a dis11 /4742/ 18. 3. 2017

Láska

jšie. Ja najväčšiu lásku Láska je pre mňa niečo najkra a bračekom. Láska je, aj cítim voči mojej mame, otcovi spolu obedujeme. Mama keď mama uvarí obed a všetci rený z lásky. Láska je cit, uva stále hovorí, že ten obed je čo najkrajšie na svete. nie je to ktorý sa nemôže opísať, m okolo domu: umývam Ja mojej mame z lásky pomáha m do obchodu po chlieb. poháre, utieram prach a chodí á a povie mi, že som ja jej ozk Moja mama ma potom pob otcovi: kŕmime ošípané, láska. Láska je, aj keď pomáham dvore. Keď prídem zo pasieme husi, robíme niečo na bračekov, pretože cítim školy, najprv pobozkám svojich , že mám takú rodinu, tný bratskú lásku. Veľmi som šťas ou. a ona je pre mňa jedinou lásk

Darinka Slivková , ZŠ maršala Tita 2. 2, v Padine

Dajana Cabuková, šesťročná, Pivnica

Martin Benka, šiestak, tora Žučného v Laliti Nes ZŠ

Obraz mojej mamy

Bez lásky sa nedá žiť

Marína Šagová, 4. 2, ve ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazo

Keď ste sa, milé deti, v písaní a v kreslení inšpirovali láskou k mame, k sviatku žien, iste ste si uvedomili tú skutočnosť, že láska je všade vôkol nás a bez nej sa nedá. Cítite lásku k rodičom, starým rodičom alebo k milovanému dievčaťu, chlapcovi. A môže to byť aj láska k vášmu miláčikovi: mačičke, psíkovi. Láska je jedinečný cit a treba si ho chrániť ako najväčší drahokam. O láske bolo napísané mnoho a ešte aj bude. Vy ste sa, kamaráti, tiež vyjadrili o kráse toho vznešeného citu svojráznym spôsobom.

Úsmev mojej mamy je taký krásny, že si ho v každej chvíli môžem predstaviť, a hneď akoby som bola v inom svete. Jej objatie nežnými rukami ako páperie cítim i v zime, i v lete. Svojím jemným hlasom mi vždy rozpráva múdre slová. Spieva veľmi krásne ako slávik. Biele zuby ako perly ozdobujú jej milú tvár. Milujem, keď si svoje líca červené ako ruža oprie o moje. Mamkinu vôňu vždy možno pocítiť, je ako keď na jar kvitnú kvietk y na veľkých lúkach. Keď príde tá tichá noc, zaspieva mi skvelú pieseň a pohladí ma nežnými rukami. Moja mama je pre mňa najvzácnejším pokladom na zemi. Anna Pavlovová, 6. a, ZŠ Jána Kollára v Selenči

Pavel Tordaji, 2. 3, ZŠ maršala Tita v Padine Jana Trnovská, 2. 2, ZŠ maršala Tita v Padine

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Peter Kámaň, šesťročný, Pivnica • DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLVI 18. marca 2017 Číslo

6 /1936/

Z PRODUKČNEJ BURZY

Rastie cena sóje Ľ. Sýkorová

AKTUÁLNE

a Produkčnej burze v Novom Sade bola v dňoch 6. 3. − 10. 3. 2017 zaznamenaná zaujímavá situácia. Na začiatku týždňa sa s poľnohospodárskymi komoditami obchodovalo veľmi intenzívne, no ku koncu týždňa sa obchodovanie zmiernilo. Dôvodom bolo zníženie ceny kukurice a intenzívny rast ceny sóje. Pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom tovarový obrat bol nižší o 4,66 %, no finančný obrat bol väčší až o 64,69 %. Na novosadskej burze je aj naďalej pomerne stabilná cena pšenice. Jej priemerná cena bola v uvedenom období 18,49 din./kg (20,34 Ľubica Sýkorová din./kg s DPH). Pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom Takmer pred desiatimi rokmi – v decembri 2008 − predstavitelia USAID Agnajväčší cenový skok bol zaznamenaný pri robiznis projektu začali v Srbsku s realizáciou projektu na podporu domácich sóji. Predávala sa po 47,51 din./kg (52,27 poľnohospodárskych združení, družstiev a firiem, ktoré sa zaoberajú primárnou din./kg s DPH), čo je o 1,09 % viac. Obpoľnohospodárskou výrobou a spracovaním, pri dodržiavaní medzinárodných štanchodovalo sa aj so sójovými výliskami dardov kvality GlobalGAP a ISO. so 44-percentným obsahom bielkovín a ich cena bola 48,60 din./kg (58,32 GlobalGAP je medzinárodne ovocia a zeleniny a farnes je pre výrobcov potravín neustálou výzvou uznávaný súbor farmárskych mári chovajúci zvieratá din./kg s DPH). pestovať bezpečné a štandardov venovaných dobrým / ryby na produkciu poKukurica so 16,1- a 16,2-percentzdravé produkty zodpovedným praktikám v poľnohospodár- travín pre ľudskú spotrebu nou vlhkosťou sa predávala po spôsobom. Tlaky od zákazníkov, stve (GAP). Pre zákazníkov a potrebujú GlobalGAP certifi15,80 din./kg (16,00 din./kg maloobchodníkov a legislatívy maloobchodníkov je certifikát káciu. Bez nej nemôžu byť ich bez DPH). vytvorili nové požiadavky na GlobalGAP uistením sa, že po- produkty skladované týmito Cena minerálneho hnojifarmárov a pestovateľov. Stále traviny dosahujú akceptovateľ- maloobchodníkmi. GlobalGAP je va SAN bola v uvedenom viac sa od nich požaduje, aby nú úroveň bezpečnosti a kvality súkromne organizovaný systém období 28,00 din./kg používali produkčné techniky, a boli produkované prijateľne zaistenia kvality, ktorý definuje (30,80 bez DPH). ○ ktoré znižujú dopad poľnohos- rešpektujúc zdravie, bezpečnosť štandardy pre proces certifi-

GlobalGAP – štandard na zlepšenie konkurencieschopnosti

podárstva na životné prostredie (pôdu a vodu), aby znížili používanie chemikálií a efektívne využívali prírodné zdroje, pri súčasnej ochrane blahobytu pracovníkov, farmárskych zvierat a vodného života. Schopnosť preukázať angažovanosť na dobrých poľnohospodárskych a rybárskych praktikách sa stáva podstatnou pre vstup na trh.

a blahobyt pracovníkov, životné prostredie a s ohľadom na zdravie zvierat. Bez takéhoto uistenia sa farmári môžu mať zakázaný vstup na trhy. GlobalGAP sa stáva povinným štandardom, nakoľko väčšina európskych maloobchodníkov ju dnes vyžaduje ako dôkaz dobrých praktík v poľnohospodárstve a rybárstve. Producenti

kácie na celom svete. Je širší ako HACCP štandard, ktorý je povinný na trhu Európskej únie. Pokým HACCP sleduje potraviny od fabrického spracovania po ich distribúciu k spotrebiteľom, GlobalGAP zabezpečuje kvalitu poľnohospodárskych výrobkov po ich fabrické spracovanie. Aj v Srbsku sa väčšina certifikovaných domácich výrobcov

rozhodla pre GlobalGAP štandard, pretože aj keď ešte stále domáce obchodné reťazce nevyžadujú tento štandard, je len otázkou času (dva – tri roky), kedy tomu tak bude. ○

Z obsahu Život ukazovať takým, akým je Str. 3

Pestovanie sóje

Pestovanie malín v skleníkoch (4) Str. 4

Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Ochrana repky ozimnej proti škodcom v jarnom období (1)

Ján Tancik, Marek Seidenglanz, Eva Hrudová, Pavel Kolařík, Jiří Havel, Jiří Rotrekl, Pavel Tóth, Jana Poslušná, Eva Plachká

STONKOVÉ KRYTONOSY Larvy krytonosov, ktoré sa u nás bežne nachádzajú v poškodených stonkách repky, patria k trom druhom: k. štvorzubý (Ceutorhynchus pallidactylus), k. repkový (C. napi) a krytonos (C. sulcicolis). Súčasne s nimi môžu sa v stonkách, a to predovšetkým v spodných častiach, vyskytovať aj značne odlišné larvy skočky repkovej (sú to larvy vyliahnuté z vajíčok nakladených v jeseň a na jar). Všetky spomínané druhy krytonosov prezimujú v štádiu imága (k. repkový v pôde na minuloročných plochách pod repkou; k. štvorzubý na trávnatých medziach pod opadaným lístím v okolí). Ich mortalitu počas zimy, obdobie, keď majú tendenciu opúšťať zimoviská, a tiež obdobie, keď začínajú aktívne vyhľadávať porasty repky (letová aktivita), veľmi výrazne ovplyvňujú meteorologické podmienky. Medzi objavením sa prvých jedincov v porastoch a začiatkom obdobia kladenia vajíčok (či začiatkom obdobia intenzívneho kladenia), čo je najvhodnejší termín pre aplikáciu insekticídov, môže byť v niektorých rokoch dlhý čas. Termín aplikácie insekticídov ovplyvňuje výslednú účinnosť zásahu viac než výber insekticídu. Je vhodné overiť si pomocou monitoringu letové aktivity (aspoň 3 žlté misky na jednu lokalitu, kontrolovať každé 3 dni), ak je výskyt chrobákov nad prahom škodlivosti a aké druhy sa v miskách nachytali (či je tam len jeden druh a či sú tam jednotlivé druhy zastúpené viac-menej vyrovnane). Ak je

zaznamenaný výskyt nad prahom škodlivosti, treba určiť vhodný termín na aplikáciu insekticídu a vybrať vhodný insekticíd. Pri voľbe termínu je možné riadiť sa pomerne jednoduchými pravidlami. V praxi dochádza často k predčasným aplikáciám, ktoré najmä na lokalitách (alebo rokoch), kde (kedy) prevláda k. štvorzubý, majú len malú účinnosť na výsledné napadnutie porastov (nie vždy sa to ale pozná, pretože efekt prináša druhá aplikácia v poradí). Práve z tohto dôvodu sa v bežných podmienkach najlepšie osvedčujú insekticídy s dlhšou reziduálnou účinnosťou (kombinácie pyrethroidov s organofosfátmi či neonikotinoidmi). V poľných pokusoch, kde je možné termín aplikácie max. spresniť na základe podrobného monitoringu letovej aktivity a rozboru úlovkov a načasovať ho tak, aby nebol vo veľkom predstihu pred začiatkom obdobia kladenia vajíčok, vykazujú vysokú účinnosť väčšinou všetky registrované insekticídy bez ohľadu na rozdiely v mechanizme účinku (pyrethroidy, neonikotinoidy, organofosfáty a ich vzájomné kombinácie). Len v prípade, že je obdobie kladenia vajíčok veľmi roztiahnuté, a k tomu prichádza v niektorých sezónach, u k. štvorzubého sa začínajú medzi účinnosťou insekticídov prejavovať významné rozdiely. Rastliny poškodené larvami krytonosov neskoršie majú vo vyššej miere poškodené stonky fomovou hnilobou a čerňami. V tomto je nebezpečnejší k. štvorzubý ako k. repkový. Z viacerých výskumných prác vyplýva, že prirodzení nepriatelia (parazitoidy – lumkovité, predátori – bystruškovité) môžu mať v znižovaní hustoty populácie všetkých dôležitých škodcov

veľký význam. Preto by malo byť snahou každého agronóma naplánovať prípadné aplikácie tak, aby boli nielen účinné proti cielenému škodcovi, ale ak je to možné, čo najmenej nepriaznivé pre prítomných prirodzených nepriateľov. To nie je vôbec jednoduché, lebo v čase najvyššej letovej aktivity dôležitých parazitoidov prakticky všetkých jarných škodcov patrí do obdobia pred začiatkom kvitnutia až počas celého obdobia kvitnutia. Napriek tomu možno pri plánovaní jednotlivých aplikácií (na jednotlivých škodcov) nájsť takzvané „postrekové okná“ (obdobie, keď je dopad postreku na škodcov veľký a na prirodzených nepriateľov malý). BLYSKÁČIK REPKOVÝ Blyskáčik patrí medzi najdôležitejších škodcov ozimnej repky. Dospelci poškodzujú a často aj ničia puky. Pri teplotách pôdy 7 – 10 °C opúšťajú dospelci zimoviská. K hromadnému preletu imág blyskáčika repkového do porastov repky dochádza pri teplotách vzduchu nad 13,5 °C. Imága spôsobujú najväčšie škody za chladného počasia v období pred kvitnutím, keď repka pomaly rozkvitá. Škody však spôsobuje i pri postupnom dlhom kvitnutí repky na vetvách. Stopky po opadaných pukoch či poškodené puky sú v celom súkvetí nepravidelne rozmiestnené. Dôsledkom je nepravidelné nasádzanie kvetov a neskôr šešúľ. Poškodenia je možné zameniť s poškodením suchom alebo neskorými mrazmi. České a slovenské populácie blyskáčikov vykazujú rezistenciu proti pyrethroidom. S insekticídmi zo skupiny pyrethroidov registrovanými v dávkach do 10 gramov účinnej látky (ú. l.)/ ha (lambda-cyhalothrin, al-

fa-cypermethrin, gamma-cyhalothrin, zeta-cypermethrin) sa nedá dosiahnuť uspokojivá účinnosť. Hodnoty LD90 (dávka potrebná na zničenie 90 % jedincov v populácii vyjadrená v gramoch ú. l./ha) sú pre veľkú väčšinu populácií blyskáčikov vyššie než registrované dávky (vyjadrené tiež v g ú. l./ha). S pyrethroidmi registrovanými do repky vo výrazne vyšších dávkach (cypermethrin: 25 g ú. l./ha a predovšetkým etofenprox: 57,5 g ú. l./ ha a tau-fluvalinate: 48 g ú. l./ha) je to často komplikovanejšie. I keď rovnaké dávky rôznych pyretroidov vyvolajú približne rovnakú mortalitu v jednej konkrétnej populácii, poľná účinnosť jednotlivých pyrethroidných insekticídov sa výrazne líši, keď sa odlišujú dávkami, v ktorých sú registrované ich účinné látky. Z výskumného hľadiska je záver striktný: úplne vylúčiť všetky pyrethroidy z ďalšieho využívania v ochrane proti blyskáčikom v repke olejnej. Bohužiaľ, znepokojivé sú výsledky korelačných analýz, ktoré indikujú vzájomnú pozitívnu väzbu medzi rezistenciou blyskáčika k pyrethroidom (lambda-cyhalothrin) a zníženou citlivosťou k neonikotinoidom (thiacloprid). Výsledky naznačujú, že rezistencia k pyrethroidom ťahá dolu i citlivosť k neonikotinoidom. To je veľmi nepríjemné v skupine, ktorá je vnímaná ako alternatíva za zlyhávajúce pyrethroidy. A iná plnohodnotná alternatíva v skutočnosti nie je. Organofosfáty (chlorpyrifos-ethyl, chlorpyrifos-methyl, malathion), pymetrozine a indoxacarb sú toxické pre včely a ich využitie v repke je preto do značnej miery limitované. A nič ○ nového na obzore. (Pokračovanie)

18. 3. 2017 • 11 /4742/

VO SVETE PRÍRODY DANILA ĐEKOVIĆA

Život ukazovať takým, akým je Oto Filip

ak ako aj každý iný autor, aj on má svoje obľúbené témy a oblasti. Danilo Đeković svoje poznanie a znalosť prírody tlmočí návštevníkovi spôsobom pútavým a jedinečným. Fotografie a momentky špecifické, na ktoré sa musel dôkladne pripraviť, keďže v teréne je neskoro objavovať Ameriku. Skôr sa musí cvakať spúšť v tom pravom okamihu, aby sa neprišlo o správnu príležitosť

Zajačia hygiena

– Nie je. Som promrazu, o zdolávanie prekážok, o movaným ekonómom, chodenia do mokradí, štveranie zamestnaným v Repubsa po stromoch. To všetko si likovom fonde zdravotvyžaduje aj dostatok času, hoci ného poistenia. V Srbsku vám nič pritom nezaručuje, že ťažko možno vyžiť z tohbudete mať dobrú snímku. to druhu snímok. Nakoľ– Kde hlavne fotíte vaše záko mi je známe, je len bery? jeden alebo sú možno – Vzhľadom na to, že som zo dvaja profesionáli, ktorí Zreňaninu, väčšina fotografií to dokážu. Fotografiu vznikla v okolí mesta. Sú tam môžem označiť za svoj veľmi vďačné destinácie na fotografovanie prírody. Ide o oblasť, koníček, za čosi, čo ma teší, vyvoláva spokojktorou prechádzajú štyri veľké nosť vo mne. rieky, o mesto obkolesené prí– Kedy sa rodnými rezerváciami, pri ktorom vlastne začala sú až štyri chránené územia: od tá vaša veľká Cárskej bary po Rusandu. Mňa Danilo Đeković (druhý sprava) pri láska? osobne zvlášť zaujíma vtáctvo. otvorení výstavy Naša rozprávka – Bolo to o prírode Preto spolupracujem s mnohými inštitúciami a spolkami, ktoré sa pred ôsmimi rokmi, takže je to veľká, stále trvajúca láska. zaoberajú jeho ochranou. nedávna výstava v po- Fotografovanie je možno spô– Na záver: vystavovali ste aj krajinskom Ústave pre sob, aby človek prinútil seba predtým? ochranu prírody akousi chodiť stále viac súvahou toho, na čom do prírody. Snímsom sa angažoval v roka v tom všetkom koch uplynulých. nemusí byť výlučný – Prečo práve príroda ako cieľ. Cieľom je skôr základný námet? pobyt v prírode. Keď sa ten však zveční pekným záberom, o to lepšie. – Okrem trpezlivosti, čo si tento druh fotenia žiada? – Na rozdiel od tých iných oblastí Na tenkých nohách...

a čas. Lebo opravnej ani pózovania pri zvieratách niet. Odborníci neraz vravia, že niektoré dnešné farebné fotografie trpia zaužívanými, obohranými stereotypmi. O jeho snímke to neplatí. Ona je lákavá, vizuálne vychováva, vyvoláva v nás pocit krásna. Je vlastne takým umeleckým dielkom. Nie je vlastne najvýsostnejším a najprestížnejším špecifikom fotografie to, aby Svorný pár priblížila zvedavému pozorovateľovi všetko, čo sa – Najlepšiu odpoveď na to v danej chvíli objektívu ponúka? získate, keď sa pozriete na moje Prírodu napríklad. Fotografia síce zábery. K prírode ma to ťahá nedokáže vyjadriť vzťahy tak ako ešte od čias raného detstva. Je človek, no fotograf ich, ak má byť jeho výpoveď presvedčivá a pravdivá, musí poznať. Zvlášť tie, ktoré vládnu v prírode. Inak je len náhodným turistom, ktorý sa nechal uniesť exotikou bez ladu a skladu. – Na úvod, je fotografovanie vaším povolaním? O chvíľu sa začne let

ide o jeden z najnáročnejších druhov fotografie. Treba naň mať obrovskú lásku, úpornú oddanosť a odovzdanosť, tiež pomerne drahé vybavenie. Okrem všetkého uvedeného ide občas aj o veľké psychické a fyzické vypätie a úsilie, čím mám na mysli fotenie v extrémnych podmienkach. Ide o chodenie pri teplotách hlboko pod bodom

Pristátie

III

– V takomto rozsahu ani nie, keďže som sa doteraz ani veľmi nezaujímal, ani neuchádzal o to, dokonca ani neúčinkujem na rôznych súbehoch. To nedávne podujatie v novosadskom ústave s názvom Naša rozprávka o prírode bolo vlastne autorskou výstavou dvoch ľudí, ktorí sa priatelia ešte od čias detstva, ktorí majú rovnakú záľubu, ktorých spája veľká láska k prírode. My si robíme svoje, fotíme, a pritom máme radosť z toho. No uvidíme, či sa nám otvoria ešte niektoré dvere, či raz možno prestúpime aj do profesionálov. Nikdy sa nevie. No radi by sme sa prírode venovali aj hlbšie, aj viac, znázorňujúc ju práve takú, akou je: ○ bohatou a krásnou.

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

RASTLINNÁ VÝROBA

Pestovanie sóje Ľubica Sýkorová

Sója patrí z biologického zaradenia medzi strukoviny, no z hľadiska hospodárskej systematiky a použitia je zaradená medzi olejniny. Svojím zložením a možnosťami využitia zaujíma osobitné postavenie v ľudskej výžive a je dôležitou surovinou krmovinárskeho priemyslu. Vo svete sa radí medzi tzv. strategické plodiny. PÔDA Na pestovanie sóje je dôležitý výber úrodných pôd najvhodnejšieho typu, pretože práve pôda najvýraznejšie ovplyvňuje úrodu sóje. Zároveň je veľmi dôležitý vyrovnaný vodný a vzdušný režim, ale aj celý systém hospodárenia na pôde. Sója vyžaduje hlboké, priepustné, stredne ťažké, hlinité štruktúrne pôdy s dobrým obsahom humusu a s priaznivou pôdnou reakciou, ktoré poskytujú optimálne podmienky pre rozvoj a činnosť nitrogénnych baktérií. Nevyhovujú jej ťažké, ílovité, zamokrené a zhutnené pôdy. VODA Sója je teplomilná rastlina, plodina krátkeho dňa. V období

klíčenia je veľmi náročná na vlahu. Najväčší vplyv a riziko na úrody sóje má nedostatok alebo nepriaznivé rozdelenie zrážok v rozhodujúcich vývojových a reprodukčných fázach – v čase kvitnutia, tvorby strukov a semien. Vhodnú pestovateľskú oblasť charakterizuje ročný úhrn zrážok 550 – 700 mm. V suchých oblastiach je potrebné počítať s využívaním doplnkových závlah. FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE VÝŠKU ÚRODY Aj keď má sója vysoké požiadavky na živiny, je plodinou, kde je možné využívať redukované dávky hnojív. Dobre reaguje na starú silu pôdy, čo výrazne prispieva k ekonomike jej pestovania. Obsah humusu v pôde je možné zvýšiť pestovaním obilnín a po-

nechaním slamy po zbere na poli alebo využívaním zeleného hnojenia. Špecifickou operáciou pri pestovaní sóje je inokulácia osiva, preparátom rhizobiálnej kultúry. Na využitie symbiotického efektu pri pestovaní strukovín je potrebné inokulovať (očkovať) osivo príslušným druhom rizóbií (hrčkotvorné baktérie), a to najmä na pôdach, na ktorých sa dlhší čas daná strukovina nepestovala. Prednosťou je dlhšia doba využitia asimilačnej plochy listov a fixácia vzdušného dusíka. Odráža sa to na tvorbe väčšieho počtu strukov a semien na rastline, a tým aj na vyššiu

produkcii po hektári. Ako sme už spomenuli, sója sa vyznačuje schopnosťou viazať vzdušný dusík prostredníctvom hrčkotvorných baktérií. Je schopná viazať zo vzduchu ročne v priemere 60 kg/ha dusíka. Zvyšovaním dávok N-hnojív sa redukuje činnosť rhizobií, hrčky sa prestávajú tvoriť a účinok inokulácie osiva sa výrazne obmedzuje. Na prekonanie začiatočného obdobia tzv. hladového rastu sóje, t. j. obdobia približne 12. až 24. deň po vzídení, keď sa fixácia dusíka zo vzduchu ešte nezačala a keď rastlinky vybavujú svoj koreňový systém hrčkami, k čomu potrebujú zvýšené množstvo všetkých živín (najmä N), odporúča sa i v prípade inokulácie osiva použiť pri zaradení po obilnine tzv. štartovaciu dávku dusíka v množstve 40 – 60 kg/ha. Ak sa inokulácia nerobí, dávky dusíka by mali byť 60 – 100 kg/ha. Štartovacia dávka dusíka sa aplikuje 1 až 2 týždne pred sejbou. Potreba hnojenia fosforečnými a draselnými hnojivami je nižšia ako pri obilninách. Sója je taktiež veľmi citlivá na zaburinenie v priebehu celej vegetácie. Vysokú úrodu semena sóje môže dať len čistý porast bez burín. Chemická ochrana tvorí významný, až 25-percentný podiel celkových nákladov na pestovanie sóje. Úspory je možné dosiahnuť voľbou správneho chemického prípravku. SÓJA AKO VÝBORNÁ PREDPLODINA Sója je výborným prerušovačom obilného sledu a veľmi vhodnou predplodinou najmä pre pšenicu. Vďaka fixácii vzdušného dusíka (N) zostáva v pôde po sóji časť fixovaného dusíka aj pre následnú plodinu (podľa niektorých údajov až 50 kg N/ ha). Súčasne dokáže využívať živiny (najmä fosfor P) z menej prístupných foriem a z väčšieho pôdneho profilu. Mohutný koreňový systém chráni štruktúru pôdy a robí ju ľahšie priepustnou pre vodu a korene následných plodín a zlepšuje fyzikálne vlastnosti pôdy. Po sóji sa zvyšuje úroda obilnín, najmä pšenice o 0,6 až 1,0 t/ha. Samotná sója na predplodinu nie je zvlášť citlivá. Najvhodnejšími predplodinami sú hnojené okopaniny, najmä cukrová repa

18. 3. 2017 • 11 /4742/ a kukurica (ak nehrozí nebezpečenstvo zostatkov herbicídov na báze atrazínu a sulfonilmočoviny, srb. sulfonilurea), no v osevných postupoch sa najčastejšie zaraďuje medzi dve obilniny. Nevhodnými predplodinami sú slnečnica a repka olejná, pretože ich napádajú rovnaké choroby. Je menej citlivá na pestovanie po sebe. DÔLEŽITÁ JE AJ SPRÁVNA AGROTECHNIKA Sója je citlivá na nesprávnu a nedôslednú základnú prípravu pôdy. Kvalitná príprava pôdy je podmienkou rovnomerného klíčenia, vzchádzania a výšky porastu. Vyrovnaný porast bude následne rovnomerne dozrievať a prinesie kvalitnejšiu úrodu. Dôležitou podmienkou sejby

je, aby bola pôda dostatočne vyhriata, a to je okolo 10 °C. Pretože v čase vzchádzania znesie aj slabý mínus (- 3, - 4 °C), môže sa siať skôr ako kukurica. Najčastejšie je to v apríli, s tým, že odrody s dlhším vegetačným obdobím (II. skupina) sa sejú začiatkom apríla a ostatné v priebehu mesiaca. Sója klíči pri minimálnej teplote 6 – 7 °C, vzchádza pri teplote 8 až 10 °C, kvitne pri 17 – 18 °C. Najoptimálnejšia teplota pre jej rast je od 20 do 25 °C. Seje sa do hĺbky 3 – 5 cm. Je dôležité dodržať rovnakú hĺbku, pretože pri veľmi plytkej sejbe trpia vzchádzajúce rastliny suchom a poškodzujú ich herbicídy a vtáky, kým pri hlbokej sejbe porast vzchádza obyčajne horšie a nerovnomerne. Optimálna rýchlosť pohybu pneumatickej

PRIPOMÍNAME

V marci ožíva aj okrasná záhrada Ľ. Sýkorová

Jarné práce sa naplno rozbiehajú aj v okrasnej záhrade. Príroda sa začína zo dňa na deň prebúdzať. Skutočný príchod jari nám oznamujú rozkvitnuté cibuľoviny – modrice, scily, tulipány, šafrany i hlaváčiky, prvosienky, z drevín lieska, forzítia, drieň...

18. – 24. 3. 2017

POČASIE

predlžovaním slnečného svitu začína ožívať okrasná záhrada. Striedanie slniečka s jarnými dažďami je optimálna príležitosť na jarné hnojenie pôdy. V tomto čase budeme vyberať z pomaly rozpustných fosforečných a draselných hnojív, môžeme používať aj osvedčené kombinované hnojivá. Okrasné kríky a záhony s trvalkami prihnojujeme aj odležaným kompostom. Po skončení mrazov môžeme postupne odstraňovať zimnú nástielku na trvalkách, ružiach a

ďalších okrasných drevinách. Zo záhonov trvaliek tiež odstránime všetky zaschnuté časti rastlín a kvety vytiahnuté mrazom jemne zatlačíme, aby im nezaschli korene. Nezabúdame ani na skalku. Už kvitne rad alpiniek, ktoré treba prihnojiť kompostom a tiež upraviť okolie, aby zažiarili v plnej kráse. Súčasne si pripravíme miesto na výsadbu nových rastliniek a vytipujeme trsy, ktoré bude treba rozsadiť. Za priaznivého počasia môžeme začať s výsevom otužilých letničiek na otvorený záhon.

sejačky je 6 km/hod. Optimálny počet rastlín na hektár je základom dobrej úrody. Hustou sejbou sa zvyšuje nebezpečenstvo políha-

nia rastlín, napadnutie rastlín chorobami a taktiež rastliny sú menej odolné proti suchu. V prípade redšieho výsevu rastliny intenzívnejšie odnožujú, no spodné struky sú veľmi nízko, čo spôsobuje straty pri zbere. Pre odrody II. skupiny zrenia sa odporúča 350 000 – 400 000 rastlín/ha, pre odrody I. skupiny 400 000 – 450 000 rastlín/ha a pre odrody 0 skupiny zrenia 500 000 rastlín/ha. O úrode sóje a jej kvalite okrem uvedených faktorov rozhoduje v neposlednom rade aj stupeň mechanizácie a kvalita zberu, vrátane pozberovej úpravy úrody. Na zber je vhodné využívať nové moderné kombajny s predĺženým žacím stolom, ktoré znižujú zberové straty. ○

Podľa klimatických podmienok vysievame od marca až do mája nevädzu, nechtík, zvonček, mak, margarétku a i. V prípade, že vybraný záhon ešte nemáme pripravený na výsev, predpestujeme si najprv rastlinky na výsevnom záhone. Semená vysievame do pripravenej pôdy s dostatkom živín, najčastejšie do riadkov vzdialených podľa veľkosti dospelých rastlín vo vzdialenosti 20 až 40 cm. Do ľahkej pôdy sejeme redšie, do ťažkej uprednostňujeme hustejší výsev. Aj keď musíme počítať s prípadným vyjednotením, volíme taký výsev, aby vzídené rastlinky neboli zbytočne prehustené. Hĺbku výsevu prispôsobíme veľkosti semena, najmenšie semienka vôbec nezahŕňame, ale iba pritlačíme napr. doskou. Pred plným nástupom vegetačného obdobia urobíme rez okrasných kríkov kvitnúcich v lete a na jeseň na nových výhonoch. Je to napríklad hortenzia, budleja, letný tavoľník a väčšina odrôd ruží s výnimkou popínavých, sadových alebo bo-

tanických. So strihaním kríkov kvitnúcich na jar na vlaňajších výhonoch radšej počkáme, až odkvitnú. V opačnom prípade sa vystavíme nebezpečenstvu, že odstránime časti, na ktorých bude najviac kvetov. Do tejto skupiny drevín patrí napr. zlatý dážď, jazmín, a na jar kvitnúce tavoľníky. Kríkom a stromom, ktorých kvetenstvá nájdeme na krátkych postranných výhonoch vyrastajúcich zo starého dreva, ako je napríklad hloh, drieň, kalina, dráč a ďalšie, skracujeme v tomto čase len dlhé a hrubé výhony. Podporíme tým tvorbu postranných výhonov a nasadenie kvetenstva v budúcom roku. Ešte pred vypučaním treba zostrihať stále zelené živé ploty, ktoré už dosiahli tretinu predpokladanej výšky. Ide predovšetkým o tis. Ak máme živý plot z krušpánu, práve teraz nastal najvhodnejší čas na jeho tvarovanie. V každom prípade však tvarujeme takým spôsobom, aby spodná časť plota bola o 10 až 20 cm širšia než horná. Staršie živé ploty príliš nehnojíme. ○

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

4˚ | 13˚

6˚ | 14˚

10˚| 19˚

10˚ | 20˚

5˚ | 17˚

3˚ | 11˚

4˚ | 10˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OVOCINÁRSTVO

a počas zamračených dní aktívnejšie ako včely. Ak neprebehne kvalitné opelenie počas kvitnutia, plody sa budú rozpadať a nebudú vhodné na predaj. Čmeliaky používané na opeľovanie sú pomerne krotké a neštípu, ak nie sú vyprovokované.

Pestovanie malín v skleníkoch (4) Ľubica Sýkorová PODMIENKY NA PESTOVANIE V SKLENÍKU Po skončení obdobia zimného pokoja s potrebnými nízkymi teplotami – čo je obyčajne koncom januára – rastliny sa môžu preniesť do skleníka. Zo začiatku teplotu treba udržiavať na úrovni 10 °C v noci a ponad 18 °C cez deň. Dodatočné osvetlenie nie je potrebné. No ak ho už máme, je vhodné použiť ho, čím sa urýchli zber o niekoľko týždňov a aj úroda môže byť vyššia o 20 až 30 %. No dodatočné osvetlenie je výdavok navyše, ktorý môže byť vyšší od zisku. Určite sa ho neoplatí zavádzať iba kvôli malinám, ktoré znesú aj slabšie osvetlenie v porovnaní s ostatnými poľnohospodárskymi druhmi, ktoré sa pestujú v skleníkoch. Darí sa im aj v chladnejších podmienkach. Optimálna teplota pre fotosyntézu maliny sa pohybuje okolo 22 °C. Po preložení do skleníka rastliny sa ukladajú na vzdialenosť od 1,7 do 1,8 metra medzi radmi (menšia vzdialenosť pre dvakrát rodiace odrody). Krátke a zlomené výhonky sa odstraňujú. V črepníku sa nechávajú tri až štyri rastlinky, ktoré sa pripevňujú na oporu v tvare písmena I alebo T. Dôležité je, aby bočné rodiace vetvičky boli dobre podopreté. Viazanie výhonkov do tvaru písmena V nie je efektívny spôsob využitia priestoru v skleníku. Inštaláciou lacných pôdnych ventilátorov sa môže zabezpečiť dobrá cirkulácia vzduchu okolo rastlín, najmä v miestach, kde sa môže vlhkosť vyskytovať vo zvýšenej miere. Relatívnu vlhkosť (RV) musíme udržiavať na úrovni od 65 do 75 %. Nižšia relatívna vlhkosť podmieňuje výskyt roztočov, ale aj nekvalitné opeľovanie. Viac ako 90-percentná relatívna

vlhkosť zase zapríčiňuje vznik sivej hniloby plodov a taktiež zlé opeľovanie. Pri plnom olistení malín v skleníku treba zabezpečiť teplotu v noci 13 °C a cez deň 21 °C. Pretože počas vytvárania a rozvoja plodov rodiace bočné vetvičky sú ťažké a ohýbajú sa, nevyhnutne potrebujú oporu. Skracovanie a viazanie rodiacich výhonkov vplýva na rast výhonkov, kvalitu plodov, ich počet, citlivosť na choroby, ľahkosť

zberu. Malina dobre reaguje na rez (skracovanie výhonkov) a vyväzovanie výhonkov, ale tieto opatrenia sú pomerne drahé a vyžadujú veľa času. Pestovatelia sa musia sami rozhodnúť. Pre oporný systém je vhodný plastický drôt. Pevný je ako kovový, ale je oveľa ľahší, čím je jednoduchšia aj manipulácia s ním. Oporné stĺpy by mali byť zo zvyčajných materiálov, opora v tvare I z drevených alebo kovových stĺpov, priemernej dĺžky 2,1 metra. PRÍPRAVA NOVÝCH JEDNOROČNÝCH VÝHONKOV Počas zberu nové jednoročné výhonky budú vyrastať z koreňového systému. Môžu vyrásť počas prvého roku do výšky až 4,5 metra. Z toho dôvodu sa mu-

sia skrátiť alebo treba odstrániť celý výhonok, ktorý predstavuje konkurenciu pre dvojročné výhonky, ktoré prinášajú úrodu. Jednoročné výhonky sa odstraňujú v úrovni pôdy v črepníkoch a ponechávajú sa štyri zdravé jednoročné výhonky na nasledujúci rok, alebo sa odstraňuje celá generácia nových výhonkov a necháva sa rásť až druhá generácia. Treba odstrániť aj najnižšie a aj najvyššie výhonky a nechať len výhonky

s priemerom 1,25 cm. Najmenšie výhonky by boli veľmi slabé a najvyššie by potrebovali dlhšie obdobie pokoja. Na štyroch ponechaných výhonkoch treba skrátiť vrcholy, ak pred zberom narastú do výšky asi jeden meter. Toto opatrenie dočasne pozastaví ich rast, čo umožní ľahší zber. Po určitom čase na výhonkoch pod miestom skrátenia sa zjavia nové púčiky a výhonky budú pokračovať v raste. V teplých a slnečných podmienkach sa výhonky budú musieť skracovať aj niekoľkokrát, možno aj každé tri týždne. OPEĽOVANIE Maliny začínajú kvitnúť po piatich až ôsmich týždňoch od prenesenia do skleníka. Na opeľovanie sa používajú čmeliaky, pretože sú pri nižších teplotách

VODA Väčšina rastlín je citlivá na chlór, sodík (nátrium) a bór. Preto je vhodné vodu používanú na zavlažovanie odniesť na analýzu. Optimálna pH pre maliny by sa mala pohybovať od 6,0 do 6,5. Zavlažovanie je vtedy správne, keď sa v črepníkoch v oblasti koreňového systému nenachádzajú suché miesta a keď voda rovnomerne presakuje cez celý črepník. Ak sa pokračuje so zavlažovaním aj po tom, keď už vyteká z črepníka, vyplavuje sa zároveň aj hnojivo. VÝŽIVA Výživné látky sa zabezpečujú používaním granulovaných hnojív. Pre malé množstvo pôdy a časté zalievanie rastlinám v črepníkoch je potrebný iný prístup. Najlepšie je kombinovať pomaly pôsobiace hnojivá, ktoré sa pridávajú do pôdneho substrátu a dodávanie vodorozpustných hnojív cez zavlažovací systém. Malinám najlepšie zodpovedajú hnojivá s vyšším obsahom dusíka v pomere na fosfor a draslík. Kvôli tomu môže byť potrebné použitie dvoch rozličných roztokov hnojív, aby sa dosiahla rovnováha medzi dusíkom a ostatnými výživnými látkami. OCHRANA PRED CHOROBAMI A ŠKODCAMI Kým sú rastliny v skleníku, treba ich raz týždenne kontrolovať. Problémy s najväčším počtom insektov – škodcov je možné riešiť opatreniami biologickej ochrany, ako aj starostlivou pravidelnou kontrolou. Najväčší problém pri skleníkovom pestovaní malín predstavuje druh roztočov, ktorý sa však môže zničiť použitím roztočov predátorov. ○ (Pokračovanie)

18. 3. 2017 • 11 /4742/

RODIČOVSTVO

Kariéra alebo rodina?

yť stopercentná matka alebo si upevniť postavenie v zamestnaní, či dokázať, že žena naozaj zvláda viacero vecí súčasne? Priam hamletovská otázka. Nechýba úspešnej žene dom plný detí alebo matke na plný úväzok jej vlastná sebarealizácia? Prečo ženy myslia viac na druhých a prečo je sebarealizácia taká dôležitá? My ženy sme prispôsobivejšie Prečo sa ženy jednoduchšie a častejšie vzdajú svojej kariéry a nasledujú muža? V rozhodovaní ženy sa uplatňujú aj emocionálne motívy. Láska, zodpovednosť, odhad do budúcnosti, pragmatická prispôsobivosť, nedostatok egoizmu, ochota obetovať niečo pre spoločný ži-

vot, či menší záujem o kariéru. A možno len funguje princíp múdrejší ustúpi. Rodina či kariéra, čo je pre nás dôležitejšie? – Obidve, ale čo uprednostníme, je výsledkom rozhodnutia na základe osobnostného nastavenia, sociálnej a emočnej zrelosti, životných skúseností, biologických možností, náhody či príležitosti. Žena často musí spájať zamestnanie s rodinou, čo dokáže výborne. Špecifickým prípadom je budovanie kariéry s cieľom dosiahnuť pozíciu, moc, finančný príjem. Súťaženie s ostatnými o želaný cieľ je náročné a vyžaduje veľa životnej energie. Keby sme dali rodinu a kariéru na váhy, boli by v rovnováhe?

– Ak chápeme sebarealizáciu ako možnosť uplatniť nadanie, potreby a ciele, tak určite. Veď sebarealizáciou je napríklad i charita či dobrovoľnícka činnosť, ktorá sa nemusí spájať s kariérou. Mnohé matky vidia svoju sebarealizáciu práve v rodinnom živote. Sebarealizácia zvyšuje pocit užitočnosti – Aké sú najčastejšie dôvody sebarealizácie popri materstve? Nájsť sa ich dá hneď niekoľko – peniaze navyše, realizácia popri materských povinnostiach, chuť rásť a posúvať sa, získavanie nových zručností a schopností.

Je na to popri výchove detí čas? – Predstavte si, že by ste namiesto televízie čítali knihy. Jedna mesačne sa pri dieťati dá. To je 12 kníh ročne. Keby ste si z každej poznamenali iba 3 myšlienky, ktoré vás zaujali, ročne ich máte 36. Ak sa ešte zaviažete použiť aspoň jeden poznatok z každej knihy pre svoj život, budete vo vytváraní svojho úspechu ďaleko pred ostatnými. Je to len na vás. Prečo je sebarealizácia dôležitá? – Ak sa nerealizujeme v niečom, čo máme radi a čo nás napĺňa, budeme mať pocit zbytočnosti. Ale ak na sebe a svojom raste pracujeme, vieme, čo robíme, prečo a za čím smerujeme. Smerovanie za cieľom nám dáva pocit užitočnosti i dôležitosti. Ten dáva silu prekonávať menšie prekážky a uspieť. Posilňuje nám sebadôveru a sebavedomie a rastie viera, že uspejeme aj vo veľkom. 

NAŠTARTUJTE SA TÝMITO ŽIVOTABUDIČMI!

Potraviny, ktoré rýchlo zaženú jarnú únavu

e nespravodlivé, že keď sa po dlhom zimnom spánku všetko prebúdza k životu, na nás zaútočí jarná únava. Existujú však potraviny, ktoré nás z tejto nepríjemnej letargie dokážu prebrať. Štipľavé jedlo. Pikantné kuracie krídelká sú pochúťka, ktorej mnohí z nás ťažko odolávajú. Dajte si však pozor, aby ste si ich nedali na noc, pretože by sa vám mohlo zle zaspávať, najmä ak trpíte pálením záhy. No počas dňa, keď budete mať dosť času štipľavé jedlo poriadne stráviť, môžete sa tešiť na slušný energetický kopanec. Čaj so ženšenom. Kým sú bylinkové čaje dobré skôr na upokojenie, ženšen je iný. Niektoré sme naň citlivejšie a po jeho konzumácii necítime potrebu spať a zvýši sa nám krvný tlak. Salámy a údené mäsá. Tieto mäsové výrobky nepatria práve medzi najzdravšie, takže

ich jedzte s mierou. Je však pravda, že obsahujú vysoké hladiny tyramínu, ktorý posiela signály do mozgu a ten zostáva v strehu. Zrelé syry. Vysoké množstvo aminokyselín, ktoré sú v nich obsiahnuté, nás udržia bdelé. Mliečna čokoláda. Normál-

na tabuľka obsahuje tyrozín, ktorý sa v tele premieňa na dopamín, čo je stimulátor. Ten môže vyvolať bdelosť a určitý nepokoj. Ak sa teda potrebujete prebrať, čokoláda je ideálna. Ale pred spaním si ju radšej nedávajte. Ďalšie tipy, ako prekonať

únavu – skúste čerstvé bylinky na tanieri – medvedí cesnak, žihľavu, mladú púpavu – aktívny pohyb vám zabezpečí dobrú kondíciu a zaženie únavu – jedzte viac ovocia a zeleniny 

RADY A TRIKY

zopakujte, slúži aj ako prevencia pred zachytávaním ďalších nečistôt na žehliacej ploche.

Ako predĺžiť trvanlivosť syra v chladničke? Keď syr uložíte do chladničky zabalený do potravinárskej fólie, je možné, že skoro ho napadne pleseň a môžete ho vyhodiť. Aby ste predĺžili jeho trvácnosť, zabaľte syr do plátenného obrúska, ktorý vopred navlhčíte vínnym octom.

Lepiaca páska pomôže kvetom aj šnúrkam. S lepiacou páskou sa dá robiť aj viac, než len niečo zlepovať. Keď kvietku vo váze padá hlavička, oblepenie kúskom lepiacej pásky sa postará o to, aby držala ešte chvíľu rovno. Na miesto, kde sú roztrúsené črepiny, prilepte lepiacu pásku, a potom odlepte strhnutím. Črepiny ostanú poprilepované na páske. Rozstrapkané šnúrky do topánok oblepte malým kúskom lepiacej pásky, poslúži ako vhodná prvá pomoc. Kúsok lepiacej pásky nalepte na stenu tam, kde chcete zatĺcť klinec. V okolí dierky sa vďaka lepiacej páske neroztrúsi omietka.

Potrebujete konečne vyčistiť svoju žehličku? Aj na žehliacej ploche sa usádza špina, ktorá môže pri žehlení dokonca zničiť bielizeň. Preto ju treba pravidelne čistiť. Ako na to? Vysypte na žehliacu plochu dostatočné množstvo soli. Vypnite funkciu pary a zahrejte žehličku na najvyššiu teplotu. Zahriatou žehličkou prechádzajte po soli, zachytí všetky nečistoty zo žehliacej plochy. Raz za čas tento postup

Kúsok pásky pretiahnite medzi klávesmi. Pozachytávajú sa na nej prach a nečistoty. 

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Pečeňové fašírky

Bravčová pečeň so smotanou

Suroviny: 800 g bravčovej alebo teľacej pečene, 2 zemiaky, 2 cibule, 4 lyžice oleja, 2 strúčiky cesnaku, trochu vňate, 2 vajcia, 150 g omrvín, soľ, čierne korenie, olej na oprážanie Takto sa to podarí: Pečeň umyjeme, zemiaky ošúpeme a zomelieme na mäsovom strojčeku. Nadrobno nakrájame cibuľu a dusíme, aby zmäkla. Keď trochu vychladne pridáme cibuľu k pečeni. Pridáme nadrobno

Suroviny: 700 g bravčovej pečene, 3 cibule, 1 dl oleja, 2 dl smotany, 1 lyžička horčice, múka, soľ a čierne korenie Takto sa to podarí: Pečeň nakrájame na tenké rezne. Nadrobno nakrájame cibuľu a dusíme na oleji, aby zmäkla. Rezne pečene

obalíme v múke a nakladieme na udusenú cibuľu. Podlejeme s trochu teplej vody, pridáme horčicu a dusíme asi 15 minút. Všetko prelejeme rozmiešanou smotanou, posolíme a dusíme ešte 5 minút. Podávame s varenými zemiakmi alebo ryžou. 

Sviatočné vajcia Suroviny: 4 vajcia uvarené natvrdo, 60 g šunky, 100 g údeného syra tofu, 100 g majonézy, 1 lyžica masla, 1 lyžica smotany, soľ Takto sa to podarí: Vajcia rozkrojíme na polovice a vy-

berieme žĺtky. Polovicu z nich rozmiešame s majonézou, maslom a smotanou. Dochutíme soľou. Šunku a tofu nakrájame nadrobno a naplníme nimi vajcia. Prelejeme ich majonézou a posypeme zvyškom žĺtkov. 

Mramorové rezy Suroviny: Na biele cesto: 8 bielkov, 10 lyžíc práškového cukru, 5 lyžíc polohrubej múky, 5 lyžíc hrubej múky, 1/2 kypriaceho prášku, 2 lyžice oleja; Na tmavé cesto: 8 žĺtkov, 10 lyžíc práškového cukru, 1 dl horúcej vody, 2 lyžice oleja, 2 lyžice kakaa, 10 lyžíc polohrubej múky, 1/2 kypriaceho prášku; Na plnku: marhuľový kompót, 1,5 vanilínového pudingu, 1 margarín a 200 g práškového cukru; čokoládová poleva Takto sa to podarí: Vajíčka si rozdelíme do dvoch misiek. Biele cesto: Vyšľaháme bielky na sneh, pridáme cukor, došľaháme dotuha, pridáme olej a nakoniec múku zmiešanú s kypriacim práškom. Tmavé cesto: Vyšľaháme žĺtky s cukrom, zašľaháme vodu (nie vriacu), olej a pridáme múku s kakaom a s kypriacim práškom. Zmiešame. Na plech vystlaný papierom na pečenie robíme šachovnicovo lyžicou

nakrájanú vňať, pretlačený cesnak, vajcia, soľ, čierne korenie a 50 g omrvín. Dobre zmiešame a necháme zmes nakrátko na chladnom mieste. Z hmoty formujeme fašírky (pomôže, ak si ruky namočíme vo vode). Obalíme v omrvinách a vysmážame na vriacom oleji.  Recepty nám zaslala Paulína Sabová z Báčskeho Petrovca

Jablkovo-makový koláč Suroviny: 1 kg jabĺk, 550 g práškového cukru, 6 vajec, 2 dl oleja, 2 dl vody, 300 g polohrubej múky, 150 g mletého / nemletého maku, 1/2 balíčka kypriaceho prášku, čokoládová poleva Takto sa to podarí: Očistené jablká pokrájame na kúsky a podusíme so 100 g cukru. Žĺtky vymiešame s 300 g cukru, postupne zamiešame olej, vodu, múku s kypriacim práškom. Nakoniec zapracujeme sneh z bielkov. V mise

vymiešame mak, 150 g cukru a asi tretinu cesta. Podusené jablká rovnomerne rozložíme na dno plechu vyloženého papierom na pečenie. Na jablká rozotrieme makové cesto a na to zvyšok cesta. Pečieme na 175 C̊ asi 45 minút. Po vychladnutí vyklopíme a na jablká dáme čokoládovú polevu. Recepty nám zaslala Jarmila Struhárová z Nového Sadu

Ružové rezy bez múky

kôpky z polovice bieleho cesta. Medzi to vylejeme tmavé cesto a na vrch ešte na hnedé lyžicou dáme kôpky bieleho cesta. Pečieme pri teplote 190 °C. Keď sa nelepí na špáradlo, tak je upečené. Plnka: Trochou šťavy z marhuľového kompótu pokvapkáme piškótu. Zvyšok kompótu rozmixujeme. Do marhúľ pridáme 1,5 vanilínového pudingu a uvaríme. Necháme vychladnúť. Vymiešame margarín s 200 g práškového cukru a postupne pridávame vychladnutú kašu. Plnku natrieme na vychladený koláč a polejeme čokoládovou polevou. Nakrájame po širšej časti plechu, aby vynikol mramor, nožom namočeným do horúcej vody. 

Suroviny: Na cesto: 4 balíčky jahodového pudingu, 7 vajec, 150 g kryštálového cukru, 1/2 balíčka kypriaceho prášku; Na plnku: 250 g margarínu, 150 g práškového cukru, 1 jahodový puding, 2 jahodové kompóty, šťava z jahodových kompótov; Na potretie: 1 pohár jahodového džemu; Na posypanie: 1 čokoláda Takto sa to podarí: Cesto: Celé vajcia rozšľaháme s kryštálovým cukrom do tuhšej peny. Primiešame kypriaci prášok a 4 pudingy. Na plech (30 x 40 cm s vyšším okrajom) dáme papier na pečenie. Vylejeme cesto a pečieme asi 30 minút na 170 °C. Upečené cesto za horúca vyklopíme na dosku a stiahneme papier. Necháme vychladnúť. Plnka: Z kompó-

tovej šťavy a 1 balíčka pudingu uvaríme želatínu. Necháme ju vychladnúť úplne do studena. Margarín vyšľaháme s práškovým cukrom. Pridáme želatínu, ktorú sme uvarili z kompótovej šťavy a pudingu a vytvoríme jednoliaty krém. Studené cesto natrieme jahodovým džemom. Poukladáme naň prerezané jahody z kompótu. Potrieme krémom (bude to náročnejšie, lebo sa šmýka po džeme) a posypeme postrúhanou čokoládou. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 436 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra AKADEMICKÝ MALIAR A SOCHÁR RASTISLAV ŠKULEC LAUREÁTOM CENY SAVU ŠUMANOVIĆA

Maestro modernej skulptúry Oto Filip

inštaláciami. Rastislav Škulec bezpochyby teda patrí k najvýraznejším predstaviteľom tunajšej novej skulptúry a jeho celkový tvorivý opus je výrazne osobný, poznačený hlboko precítenými postojmi a skutkami. Po prijatí Ceny Savu Šumanovića v aule veľtrhového Master strediska laureát Škulec podotkol, že o cenách, kým pracuje, neuvažuje. – Keď robím, hlavne rozmýšľam o svojej práci, o tom, ako ona na koho vplýva, o tom, ako sa tým, čo cítim a na čo myslím, môžem dotknúť iných ľudí... Keď som bol študentom, dostával som mnoho uznaní a cien: aj za maľby, aj za kresby, aj za skulptúry. Moje prvé vystúpenie bolo, kým som ešte bol študentom, v roku 1986 na výstave, ktorá nebola študentská. Vtedy som bol v spoločnosti Rašu Todosijevića, čo mi veľmi imponovalo. A aj teraz som sa nejakým spôsobom zase ocitol v jeho spoločnosti, čo mi naďalej imponuje. Ceny nie sú účelom našej práce a nášho života. Jediným úspechom v umení nie je získať cenu, ale pracovať, uspokojiť svoje želania, priania, túžby, čo sa nie vždy plne podarí...

mimoriadne vysokej úrovni, – vyzdvihol ielen napísané, ale predseda odbornej aj v železe, dreve, poroty a výtvarný kritik terakote a iných Sava Stepanov. materiáloch vytvorené – V zdôvodnení ceny, zostáva. Rovnako tak, ako ktoré prečítala členi uplynulá novosadská výka poroty a riaditeľka stava umenia Art-Expo, na Galérie Bel Art Vesna ktorú si ešte dlho budeme Latinovićová, sa uváspomínať. Predovšetkým dza, že ide o autora, pre skutočnosť, že na nej ktorý je na našej výakademickému maliarovi tvarnej scéne prítomRastislavovi Škulcovi (Lug ný tridsať rokov. Jeho 1962) odovzdali popredtvorivé dobrodružstvo nú Cenu za výtvarné umesa začalo v pohnutých nie Savu Šumanovića. časoch deväťdesiatych Tie základné údaje zo rokov minulého storoživotopisu laureáta: dipčia, čo zrejme vplývalo lom získal v roku 1989 na aj na osobné vnímanie Akadémii umení v Novom umenia ako spôsobu Sade v triede profesora Laureátovi Rastislavovi Škulcovi (v strede) životného boja. Šlo tiež Jovana Rakidžića, od roku Cenu Savu Šumanovića odovzdali kritik Sava o prejav vzdoru proti 1989 je členom Združe- Stepanov (zľava) a riaditeľ Novosadského neľahkej dobe: na zania výtvarných umelcov veľtrhu Slobodan Cvetković čiatku obrazmi, následVojvodiny. Je jedným zo ne najmä skulptúrami zakladateľov Strediska pre tvo- vždy to bol dôsledný rozvoj poznačenými racionalizmom, rivé angažovanie mladých Žltý základnej idey, ktorú realizoval geometriou, vypracovanými dom, so Zoranom Pantelićom ako sochár. A vždy to bolo na z rôznych materiálov, ako aj spoluzakladateľom skupiny Absolútne skulpturálne, pôsobiacej v rokoch 1990 – 1993. Je zaklaporota vybrala 130 básnikov zo dateľom konceptu Absolútne Srbska, Macedónska, Slovinska, frakcia 1996. Švédska, Bosny a Hercegovi– Škulec je už dlho na našej ny, Chorvátska, Čiernej Hory umeleckej scéne, na ktorej sa a Česka. Básnici z ďalších krajín zjavil ako mladý sochár, ktorý účinkovali prostredníctvom faúplne pocítil senzibilitu tej doby, cebooku. tak vo svete, ako aj v umení. Tento básnický festival je Zaradil sa do toho prúdu juhosúťažného rázu. Konečné rozslovanského sochárstva, ktoré hodnutie o cenách priniesla odvtedy nesie názov nová skulppäťčlenná porota v zložení: Zotúra. Už v časoch pred vojnami ran Đerić, Goran Ibrajter, Radoa všeobecnou deštrukciou v rovan Vlahović, Franja Petrinović koch deväťdesiatych ponúkal a Simon Grabovac, predseda, konštruktivistický odkaz. To vtektorý správu o cenách prečítal dajšiu skulptúru líšilo od iných v nedeľu popoludní. Porota sa rozhodla udeliť ceny za básne: odkazov v dobovom umení, lebo NA 8. EURÓPSKOM FACEBOOKOVOM BÁSNIC- Tonimu Perdićovi z Belehradu, Zlatkovi Kraljićovi sa prvýkrát v našom umení nové KOM FESTIVALE (prebiehal na práve skončenom zo Slovinska, Marijane Kumbar z Izraela a špeciálnu tendencie zjavili skôr v skulptúre Salóne kníh v Novom Sade 11. a 12. marca) účinko- cenu za báseň Škvrnka okrídlená našej mladej poetke ako v maľbe. Už ten jeho začiavalo 500 básnikov z 21 krajín. Organizátormi akcie aj Kataríne Mosnákovej-Bagľašovej, ktorá v súčasnosti tok bol mimoriadne významný tohto roku boli Banátske kultúrne centrum v Novom žije na Slovensku. Je to skutočne pozoruhodný a zaujímavý. Odvtedy sa umeMiloševe a Novosadský veľtrh. Celú organizáciu úspech vo veľmi silnej a početnej medzinárodnej nie Rastislava Škulca sústavne tohto masového podujatia realizoval tím vedený konkurencii. Všetkým štyrom oceneným básnikom vyvíjalo, hoci bol nenápadným Radovanom Vlahovićom a Senkou Vlahovićovou-Fili- vydajú samostatné zbierky básní. Na snímke: Časť vystavovateľom. Nevystavoval povou. Po prvom posudzovacom kole medzinárodná účastníkov. V. V. často, no kedykoľvek sa zjavil,

• KULTÚRA •

11 /4742/ 18. 3. 2017

Kultúra V PETROVCI DVE AKCIE PRE UČITEĽOV

Aj matematika má svoju históriu Anna Francistyová

Prítomní bez rozpravy jednohlasne schválili i finančnú správu (podala ju Katarína Slavková) a správu Dozornej rady (Zuzana Maglovská). Ako zdôraznila predsedníčka M. Andrášiková, záujemcovia si všetky

PRINT v Báčskom Petrovci) je priamym pokračovaním jeho príručky Pri prameňoch matematiky vydanej o 40 osvetových pracovníkov sa v roku 2012. Na prvé predstavovanie zúčastnilo v piatok 10. marca v novej príručky prišli učitelia mateSlávnostnej sieni petrovského matiky, informatiky, techniky, ale gymnázia na výročnej schôdzi Asoi chémie, slovenského ciácie slovenských jazyka, triednej výpedagógov a v poučby a dejepisu, ako kračovaní sledovai študent dejepisu lo prezentáciu novej z Kysáča, Kovačice, Papríručky pre učiteľov diny, Selenče, Kulpína, matematiky a príHložian a z Petrovca. rodných vied MateO tejto vyše 360-stranomatika od stredoveku vej učebnej pomôcke po 18. storočie autora hovoril profesor maJána Šimoniho. tematiky vo výslužbe Správu o aktiviz Petrovca Juraj Lačok tách ASP v roku 2016 a prítomným skrátka a návrh plánu činpriblížil všetkých 10 kanosti v tomto roku Plány ASP, ktoré sú v súlade s vlani realizovanými akciami, pitol, „napísaných zaujív prvej časti tohto predostrela predsedníčka Mária Andrášiková mavo a pútavo“. Potom učiteľského stretnutia podala predsedníčka ASP Mária spomenuté materiály môžu vyhľadať o jednej matematickej konštante Andrášiková. Skonštatovala, že aj na webovej stránke www.aus.org.rs. –Ludolfovom čísle, čiže pí prednášku V pokračovaní sa všetci prítom- mal Dr. Đura Paunić z Prírodovednonapriek obavám uplynulý rok bol pre túto neziskovú organizáciu predsa ní dostali do sveta matematiky. -matematickej fakulty Univerzity úspešný. Vyšliapanými chodníčkami Najnovšia príručka pre učiteľov v Novom Sade. Časť dejín matematiky spracomienia ísť aj ďalej a do akej mie- matematiky a prírodných vied Mary sa plánované semináre, žiacke tematika od stredoveku po 18. storo- vaných v prezentovanej príručke a učiteľské akcie vydaria, závisí aj čie autora Jána Šimoniho (vydaná priblížil prítomným kolegom aj od odpovedí na podané projekty v edícii Praktik NVU Hlasu ľudu ako sám autor Ján Šimoni, profesor so žiadosťami o finančnú podporu. 5. zväzok, vytlačená v Tlačiarni HL matematiky vo výslužbe, zo Selenče.

ZIMA S KNIHOU V ÚKVS

Vzácna a použiteľná kniha Danuška Berediová

„A

ko sa z vojvodinského sedliaka stal Homo ludens? Vďaka ktorému máme 150-ročnú divadelnú tradíciu, vďaka ktorému máme dnes profesionálne divadlo a vďaka ktorému máme túto knihu,“ je to otázka, ktorá viedla Dušana Bajina pri písaní svojej dizertačnej práce. Akcia z cyklu Zima s knihou tohto roku v Novom Sade prebiehala trikrát. Po Múzeu Vojvodiny a MOMS-e Nový Sad v piatok 10. marca odznela v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov. Predstavená bola kniha, na ktorú

www.hl.rs

Na treťom novosadskom večierku: (zľava) Vladimír Valentík, Dušan Bajin, Anna Chrťanová-Leskovac a Ľuboslav Majera

sa dlho čakalo, a podľa slov Vladimíra Valentíka ona je bodkou alebo predbodkou k oslavám 150. výročia divadelníctva v Petrovci. Je to kniha K dejinám divadla

Informačno-politický týždenník

v Petrovci 1866 – 2016 autorov Dušana Bajina a Vladimíra Valentíka. Táto kniha by nevznikla bez dôkladného výskumu tejto problematiky a práce Dušana Bajina,

Autor príručky Ján Šimoni: „Aký si dieťa vypestuje vzťah k matematike, závisí už od vychovávateľov, a potom od učiteľov triednej výučby.“

Tak ako i jeho kolega J. Lačok prejav doplnil anekdotami a matematickými historkami, vďaka ktorým si matematické problémy žiaci ľahšie zapamätajú. Zdôraznil, že „matematika je dnes na vysokom stupni rozvoja, ale už onedlho aj to bude prekonané, lebo aj táto veda sa stále mení a obohacuje“. Autor sa poďakoval tímu, ktorý mu pomohol pri príprave knihy a po niekoľko jej exemplárov odovzdal predstaviteľom škôl, v ktorých sa vyučuje aj po slovensky. lebo toto bolo témou jeho dizertačnej práce, ktorá ďakujúc kvalite a významu dostala aj svoju knižnú podobu. Spoluautor Vladimír Valentík pochválil, že Bajin veľmi výstižne definoval spoločenské ovzdušie pri každej stati. To ovzdušie vždy vplýva na to, čo sa bude diať na javisku, a je to významný a vzácny zdroj k ďalšiemu výskumu. Zároveň vyjadril obavy, či to nie je vlastne všetko, čo môžeme zistiť o petrovskom divadelníctve. Recenzentom knihy, ale najprv školiteľom dizertačnej práce bol režisér Ľuboslav Majera, ktorý vyzdvihol, že táto práca má aj praktický význam, je použiteľná, lebo je to jediný doktorát o tom, čo sa dialo počas 150 rokov v jednom slovenskom prostredí v rámci Dolnej zeme. Významná je aj pre budúce generácie, ktoré túto tému budú mať, ako povedal Ľ. Majera, spracovanú na jednej hŕbe. • KULTÚRA •

VEČIEROK RADOMIROVI ANDRIĆOVI V PETROVCI

Poézia vsiakla do gymnaziálnej mládeže Jaroslav Čiep

adomir Andrić (1944) je nielen jeden z renomovaných srbských básnikov, ale aj predseda Združenia spisovateľov

významných srbských literátov, ďalších srbských a slovenských spisovateľov, vydavateľov a vedúcich kultúrnych inštitúcií. Navrstvený večierok a prezentáciu knihy prichystala a moderovala

R. Andrića, hovorili prekladatelia knihy Miroslav Demák a Martin Prebudila. Spomenuli aj ďalšie vydania, ktoré vznikli v rámci tejto spolupráce, a načrtli ďalšie plány na tomto poli. Demák sem priniesol aj zborník z Dunajských elégií pre všetkých autorov zo

predniesol a prečítal niektoré zo svojich pôvodných básní a ochotne odpovedal na otázky žiakov. Tie sa týkali postavenia básnika v súčasnosti, či je náhodou v rodinnom vzťahu s nobelovcom Ivom Andrićom a ako vnímal renomovaných spisovateľov na

Z prezentácie na petrovskom gymnáziu; autor Radomir Andrić je druhý zľava

Srbska. Intenzívna družba tohto združenia so Spolkom slovenských spisovateľov v Bratislave trvá už viac ako päť rokov a kto iný by bol spojivom v tejto spolupráci, ak nie slovenskí spisovatelia z Vojvodiny? Výraznou manifestáciou srbsko-slovenskej spolupráce na poli literatúry je aj vydanie výberu, čiže knihy básní R. Andrića po slovensky. Kniha vyšla na sklonku minulého roka na Slovensku a vydal ju Spolok slovenských spisovateľov v spolupráci so Slovenským vydavateľským centrom v Báčskom Petrovci. Prezentácia knihy Až na jednu vec (2016) popredného srbského spisovateľa R. Andrića sa konala 9. marca 2017 v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Petrovci. Riaditeľka Anna Medveďová okrem váženého hosťa na gymnaziálnej pôde privítala aj riaditeľa Knižnice Matice srbskej v Novom Sade Selimira Radulovića a riaditeľa Srbského národného divadla Zorana Đerića, tiež • KULTÚRA •

profesorka Annamária Boldocká-Grbićová a v rámci neho odzneli biografické črty o autorovi a žiačky a mládežníčky čítali z prekladov básní prítomného spisovateľa do slovenčiny. Prezentáciu spestrili i viacerými hudobnými bodmi. O tom, ako je možné robiť preklady a ako sa im pracovalo pri vyberaní a prekladaní z poézie

Okrem žiakov večierok sledovali i významní srbskí a slovenskí spisovatelia a kultúrni pracovníci

Srbska, ktorí majú príspevok, a predstavil slovensko-srbský literárny kalendár. V mene spoluvydavateľa knihy sa žiakom prihovoril aj riaditeľ SVC Vladimír Valentík a svoj posudok o Andrićovej poézii prečítal S. Radulović. Samotný autor tiež

začiatku svojej literárnej dráhy. Pri večierku ďalšieho utužovania srbsko-slovenských literárnych a kultúrnych stykov v Petrovci členmi Združenia spisovateľov Srbska sa stali aj našinci: vydavateľ V. Valentík a spisovateľ a prekladateľ M. Prebudila.

JEDNÝM Z NAJKRAJŠÍCH PREKVAPENÍ, objaveným na stánku vydavateľstva Prometej na uplynulom Salóne kníh v Novom Sade, bol pútavý titul v slovenčine. Menovite ide o knihu Život v tesných topánkach Dušana Kovačevića, ktorú do slovenčiny preložil Ján Jankovič, a v nakladateľstve ktorého aj uzrela svetlo sveta. Obsahuje tri drámy: Život v tesných topánkach, Kmotrovia a Generálna skúška samovraždy, tiež Doslov. K vydaniu približne 200-stranovej knihy významnou mierou prispeli tak Spolok Srbov na Slovensku, sídliaci v Bratislave, ako aj novosadské vydavateľstvo Prometej. Na snímke je titulná a posledná strana obálky Kovačovićovho diela. O. F. 11 /4742/ 18. 3. 2017

Kultúra

Hajdušickí tanečníci na vlaňajšom Folklórnom festivale Tancuj, tancuj... v Hložanoch

NÁLADA NA VOLEBNOM ZHROMAŽDENÍ KUS BRATSTVO V HAJDUŠICI

Neveští nič dobrého Vladimír Hudec

a prítomnosti zo 30 členov Kultúrno-umeleckého spolku Bratstvo v Hajdušici v sobotu 11. marca prebiehalo valné a volebné zhromaždenie spolku, na ktorom schválili finančnú správu a zvolili nové vedenie. Svojráznym paradoxom je, že sa hovorilo hlavne o spôsobe trovenia peňazí a o kádrových riešeniach, pokým základné poslanie spolku, čiže pestovanie slovenských ľudových spevov, tancov a tradícií – kvôli čomu spolok aj jestvuje – bolo spomenuté iba mimochodom. Po podaní finančnej správy (pripravil ju dlhoročný predseda spolku Mišo Hrudka) sa viedla dosť ostrá rozprava.

Pokým jedni predsedovi zazlievali, že rozhodoval sám a neradil sa s Výkonným výborom v trovení prostriedkov, iní komentovali, že jednotlivé práce na rekonštrukcii domu neboli nevyhnutné a že tie peniaze bolo treba radšej stroviť na tú základnú činnosť, prípadne zájazdy do iných dedín alebo na Slovensko. Tretí zasa zazlievali predsedovi, že strovil všetko a novému predsedovi nenechal ani dinára... Bolo však počuť aj zmierňujúce tóny o tom, že vykonané práce bolo potrebné zrealizovať, že sú tým zlepšené pracovné podmienky, čo môže iba prospieť budúcej činnosti spolku. Napokon prítomní správu jednohlasne schválili. Príliš trápna situácia však vznikla

pri voľbe nového vedenia. Po takmer polhodinovom hádaní, vzájomnom obviňovaní, ba aj urážkach, prišlo sa ku kompromisnému riešeniu – svojráznemu spoju mladosti a skúsenosti. Za nového predsedu spolku bol zvolený mladučký Nenad Folťan a po boku mu bude dlhoročná členka spolku Paulína Blanková, ktorá je zvolená za podpredsedníčku. Tajomníkom zostal Vladimír Hudec a členmi VV sa stali ešte aj Miroslav Mamojka, Ivana Hrudková, Mišo Hrudka, Vladimír Hraško, ktorý zároveň bude aj umeleckým vedúcim, Jaroslav Greksa a Igor Cesnak. Spolok vlani kvitoval činnosť podobnú tej v predchádzajúcich rokoch. V spolku pôsobili ženská spevácka a tanečná skupina, ktoré s choreografiou Vladimíra Hraška Na rohu pri studni vystúpili na obecnej, oblastnej a pokrajinskej folklórnej prehliadke, tiež FF Tancuj, tancuj... a na festivale V aradáčskom šírom poli. So srbským

spolkom Biseri zorganizovali spoločný koncert z príležitosti dedinských osláv, na ktorom uvítali folklórne súbory z obce a zo susedného Rumunska. A to vlastne bolo všetko. Síl a peňazí na viac nebolo. Základný problém spolku je nedostatočný záujem mladých o tanec, ale aj spevákov zvlášť o spev v mužskej speváckej skupine. Ináč vlani na budove Slovenského domu, stánku KUS Bratstvo, boli vykonané významné rekonštrukčné práce. Vďaka dotácii NRSNM pribudli nové sociálne zariadenia, okrem toho opotrebované vchodové dvere vystriedali plastovými a vyhotovená bola nová ohrada. Jednu miestnosť rozlohy 25 m2 v úzadí domu postúpili mládežníckemu združeniu Kasper, ktoré ju za finančnej podpory obce dôkladne upravilo tak, aby sa tam mladí mohli stretávať. Foto: J. Pániková

V ÚSTRETY PODUJATIU SRBSKO V RYTME EURÓPY

Obec Báč predstavuje Selenčanka Juraj Berédi

agdaléna Kaňová je žiačkou 6. ročníka Základnej školy Jána Kollára v Selenči. Je výbornou žiačkou a venuje sa aj hudbe, spevu a tancu. V žiackom orchestri Orchestrík hrá na cimbale, ako speváčka vystupuje ako sólistka a v duete so sestrou Margarétou. Spievala na festivaloch Magdaléna Kaňová ako cimbalistka v Rumunsku, v Nadlaku, a v Kovačici na detskom a v zahraničí a či už ako speváčka festivale Letí pieseň, letí. Má už aj alebo hudobníčka najčastejšie vyniekoľko ocenení z vystúpení doma

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

stupuje vo svojom selenčskom kroji. Jej veselá povaha a zvedavosť ju priviedli i na súťaž do Báča, kde sa volil predstaviteľ Báčskej obce v podujatí Srbsko v rytme Európy. Keďže to bola šanca vyskúšať sa a prejaviť svoje vedomosti, schopnosti a talent, neváhala dlho. Výberová súťaž prebiehala ešte v januári a v konkurencii bolo 36 uchádzačov. Netušila, že by mohla zvíťaziť, preto bola príjemne prekvapená, keď odborná porota vyhlásila práve ju

za víťazku výberového konania. Tak Magdaléna bude v júni v Sombore, kde bude tohto roku prebiehať podujatie Srbsko v rytme Európy, predstavovať svoju obec. Zaspieva pieseň v dánskom jazyku, lebo je Dánsko v tejto súťaži pridelené Obci Báč. Prípravy prebiehajú naplno, s Magdalénou pracuje tím vrcholných odborníkov z oblastí sólového spevu, moderných tancov a folklóru. Mladá speváčka zo Selenče pristúpila k tejto úlohe veľmi svedomite, lebo si uvedomuje, že to nie je len súťaž, ale aj promócia interkultúrnosti, tolerancie, rodovej rovnosti, uctievania ľudských práv a rozmanitostí. • KULTÚRA •

V KOVAČICI

spektívnu výstavu, v ktorej autor znázorňuje rozvoj svojej výtvarnej tvorby od konca 70. rokov minulého storočia dodnes. Najstarším obrazom na výstave je olejomaľba uplynulom roku na Medzi- Kopáč, ktorú namaľoval roku 1977. Anička Chalupová národnom festivale ekolo– To boli moje prvé kroky v ma druhú marcovú sobotu gického a turistického filmu liarstve, v insite a som rád, že som v Kovačici bol sviatok v Bosne a Hercegovine získal si tento obraz zachránil. Neskoršie umenia. V rámci dvoch cenu Zlatý javor. som maľoval niečo iné, čo nie je nevšedných príležitostných predmetom tejto výstavy. Tvoriť podujatí obdivovateľom inKRAJINA SNOV v štýle insity som po krátkom čase sity boli sprístupnené dve Vo výstavných priesto- znovu pokračoval a tvorím aj dnes, bohaté a zaujímavé výstavy roch GIU v tú istú sobotu – vysvetlil Štefan Varga. obrazov padinských a kovaslávnostne otvorili expozíciu Okrem autora výstavy v úvodčických maliarov. obrazov Krajina snov autora nej časti akcie všetkým hosťom a Štefana Vargu, insitného milovníkom insity sa prihovorila Z otvorenia výstavy obrazov v Galérii INSITNÉ DÁŽDNIKY maliara z Kovačice, ktorý aj Mária Raspirová, riaditeľka GIU, insitného umenia Na nádvorí Galérie insitz tejto príležitosti prichys- kým o oboch výstavách sa zmienila ného umenia pod holým nebom Projekt, ktorý sa zameriava predo- tal 30 olejomalieb. Ide o retro- kunsthistorička umenia Jarmila 11. marca slávnostne otvorili vý- všetkým na záchraĆendićová. stavu obrazov Insitné dáždniky nu kovačickej insity K slávnostnejautorov z Kovačice a Padiny. Na a zdôraznenie jej šiemu ovzdušiu na výzvu organizátora – Kreatívne- hodnoty, podporili oboch podujatiach ho centra pre turizmus, umenie Úrad pre Slovákov slovenskými ľudoa kultúru v Kovačici do projektu žijúcich v zahraničí v vými piesňami za sa zapojili maliari: Pavel Hajko, Bratislave, Ministerhudobného sprieMária Hlavatá, Martin Pap, Zuzana stvo hospodárstva, vodu profesora Jána Vereská, Pavel Cicka, Ján Žolnaj turizmu a telekoDišpitera prispela a Štefan Varga a po prvýkrát svo- munikácií Republiky Dievčenská spevácka ju tvorbu prezentovala aj Ivana Srbsko a Turistická skupina Perla a noSvetlíková, členka KCTUK. Je to už organizácia Srbska. vozaložená Mužská druhý projekt KCTUK, ktorý podľa Sprievodnou akciou spevácka skupina slov Pavla Sampora, predsedu výstavy bola prezenBardánsky furman, združenia, v nadchádzajúcom ob- tácia krátkeho filmu Nekaždodenná a jedinečná výstava Insitné dáždniky ktoré nacvičujú Tatiadobí bude pokračovať pod názvom Jedinečná krajina v pútala pozornosť nielen autorov, ale aj ďalších na Jašková a Milinka Cestovanie insitných dáždnikov. blízkosti nás, ktorý v milovníkov umenia Čížiková.

Dve akcie na oslavu umenia

HOSTIA ZO SLOVENSKA VO VOJVODINE

Keď zaspieva akademický zbor Juraj Berédi

plynulý týždeň – od nedele 12. do soboty 18. marca – v našich prostrediach na zájazde pobudol Spevácky zbor Mladosť, ktorý pôsobí na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Vystúpil v Selenči, Báčskom Petrovci – na gymnáziu a v základnej škole, v Sombore, Kovačici a v Padine. Spevácky zbor Mladosť pôsobí pri PF UMB od roku 1969 a na zájazde vo Vojvodine pobudol so svojím dlhoročným úspešným umeleckým vedúcim a dirigentom prof. PaedDr. Milanom Pazúrikom, CSc. Počas svojho úspešného pôsobenia zbor získal mnohé prestížne ocenenia na vystúpe• KULTÚRA •

Na začiatku zájazdu bolo vystúpenie v Selenči

niach a súťažiach na Slovensku a v zahraničí. Na začiatku tohto vojvodinského turné bol koncert troch hudobno-speváckych telies v Stredisku pre organickú výrobu v Selenči.

Vystúpili hostia z Banskej Bystrice a hostiteľ – Komorný zbor Zvony a detský orchester Orchestrík. Zbory zaspievali niekoľko primeraných a obecenstvu dobre známych skladieb a spracovaných

ľudových pesničiek, kým Orchestrík sa predstavil štandardným repertoárom, za ktorý už získal vzácne ocenenia. V zbore Mladosť spieva i Selenčanka Leonóra Súdiová, študentka na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. Vedúci Komorného Zboru Zvony Dr. Juraj Súdi na koncerte privítal aj hostí z PF UMB v sprievode zboru, a to: Ing. Ladislava Mončeka, kvestora, a doc. PaedDr. Petra Juriska PhD., prodekana pre medzinárodnú spoluprácu a vzťahy s verejnosťou. Obecenstvo účastníkov za skvelý prednes odmenilo zaslúženým potleskom. Na záver koncertu všetci účastníci koncertu zaspievali pieseň Otcova roľa, čo silne zapôsobilo tak na divákov, ako i na účastníkov.

11 /4742/ 18. 3. 2017

Kultúra OBEC BÁČSKY PETROVEC

Básnik môjho rodu bez Hložian Jaroslav Čiep

becná súťaž recitátorov je prvý stupienok súťaže mladých recitátorov z celej krajiny. Pre Obec Báčsky Petrovec ju spravidla usporadúva Slovenské vojvodinské divadlo. Tohtoročné kolo súťaže Básnik môjho rodu zorganizovali vo štvrtok 9. marca vo veľkej sieni SVD. Na rozdiel od niektorých predchádzajúcich rokov, keď súťažiacich bolo aj nad 50, tohto roku súťažilo 30: 14 žiakov nižších ročníkov ZŠ, 5 žiakov vyšších ročníkov ZŠ a 11 gymnazistov. Aj tento počet je predsa uspokojujúci, keďže vlani súťažilo iba 22 žiakov z Petrovca, Kulpína a Hložian. Niekoľko rokov bolo cítiť absenciu Maglićanov. Tí sa prinavrátili, ale tohto roku chybovali hložianski žiaci. Hodnotiaca porota pracovala v zložení: Milina Florianová (predsedníčka), Katarína Melegová-Melichová a Jaňa Urbančeková-Fejzulahiová (členky). Porota mala za úlohu z každej vekovej skupiny vybrať štyroch najúspešnejších, ktorí postupujú do oblastnej recitačnej súťaže v Báči. V prvej skupine žiakov od 1. po 4. ročník základnej školy súťažilo 14 žiakov a postúpili: z Petrovca druháčka Xénia Vujačićová, štvrtáčka Anabela Myjavcová, štvrták Milan Hansman a z Kulpína štvrták Zoran Mitić. S petrovskými žiakmi pracovala Miluška Anušiaková-Majerová

Postupujúci žiaci zo základných škôl s úradujúcou riaditeľkou SVD Janou Urbančekovou-Fejzulahiovou

a s kulpínskym žiakom Tatiana Kováčová. V kategórii vyšších ročníkov základnej školy aj tohto roku bolo najmenej súťažiacich.

Súťažilo 5 dievčat, všetky recitátorky sú zo ZŠ Jána Čajaka v Báčskom Petrovci a nacvičovala ich M. Anušiaková-Majerová.

Ďalej postúpili: piatačka Marcela Gániová a ôsmačky Mia Balážová, Sandra Todorovićová a Dajana Melegová. V najstaršej vekovej skupine súťažili žiaci stredných škôl, ktorých bolo na javisku 11. Ďalej postúpili žiaci Gymnázia Jána Kollára v Petrovci: druháci Emília Jana Pálešová z Erdevíka, Jovan Pošta z Báčskej Palanky a Anđela Selaková z Rumenky a štvrtáčka Andrea Horvatová z Nového Sadu. Treba pripomenúť, že na rozdiel od žiakov ZŠ, kde v najväčšej miere žiaci recitovali po slovensky, u gymnazistov boli v prevahe prednesy po srbsky. Recitátorku Pálešovú na súťaž prichystala profesorka Marta Pavčoková a súťažiacich po srbsky profesorka Helena Despićová. Pre všetkých 12 najlepších recitátorov organizátor zabezpečil primerané darčeky. Súťaž moderovala Marína Turčanová.

MARCOVÝ VZLET prináša príspevky o speváčke Anne Berédiovej zo Selenče, literárno-divadelnom večierku v kovačickej knižnici, Medzinárodnom dni materinského jazyka v Selenči a Šíde, študentskom časopise Čar(b)ológ, štúdiách na Slovensku, lyžiarskom stredisku Park Snow Donovaly, cestovaní na sever Európy a o pomoci opusteným zvieratám. O aktualitách a zaujímavostiach z oblasti informačných technológií a videohier sa hovorí v rubrikách Info-svet (témou v tomto čísle sú možnosti zárobku cez internet) a PC hry (Night in the Woods), tiež možno čítať o filmovom umení (Zrodenie hrdinu – Hacksaw Ridge, Santa Maria della Salute, Quarry) a súčasnej pop-rockovej a alternatívnej hudbe (Imagine Dragons, Bonobo, koncert Dropkick Murphys / Slapshot, prehľad metalových albumov). Literárno-výtvarná príloha Rozlety obsahuje nové literárne a výtvarné práce našich mladých autorov, ako aj recenziu románu nórskeho spisovateľa Joa Nesbøho a výber zo súčasnej slovenskej poézie (Jozef Klátik). Sú tu i rubriky Vaša tvorba, Jazykové poučky, móda, enigmatika, tiež vtipy, dva komiksy a iné zaujímavosti… S. L. Čítajte Vzlet!

SELENČSKÍ ŠKÔLKARI KU DŇU ŽIEN. Na programe Predškolskej ustanovizne Kolibrík 9. marca vo veľkej sieni Domu kultúry v Selenči po príhovoroch vychovávateliek Ľudmily Čapandovej a Jasminy Kováčovej vystúpili všetky skupiny škôlkarov so svojimi vychovávateľkami. Na javisku sa spievalo, tancovalo, recitovalo, predvedené boli aj scénky a na záver si na javisku deti a vychovávateľky spoločne zaspievali. Mamy, staré mamy a ostatní diváci každé vystúpenie odmenili potleskom. Z technickej strany program pomohol realizovať Daniel Ober. J. B-di

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

V PAZOVSKEJ KNIŽNICI

Žiaci a Nušić Anna Lešťanová

nislavovi Nušićovi mal profesor Đurđević. Hovoril najmä o postavách v literárnych dielach tohto veľkého srbského komédiografa, ktorý písal aj drámy, tragédie,

a počesť Branislava Nušića (1864 –1938), známeho srbského spisovateľa, dramatika a satirika v staropazovskej Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića sa vo štvrtok 9. marca konal zaujímavý literárno-divadelný večierok. Hosťami boli členovia divadelnej sekcie ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v čele s režisérom, profesorom srbského jazyka Savom Đurdevićom. V mene organi- Súbor predstavenia Kirija zátora podujatia divákov a hostí privítala Nataša romány, poviedky a poéziu. Na Filipová, knihovníčka – porad- ukážku z Nušićovej tvorby člekyňa a kratšiu prednášku o Bra- novia školskej divadelnej sekcie

zahrali v srbskom jazyku svoje najnovšie divadelné predstavenie – jednoaktovku Kirija. Ako nám povedal Đurđević, bolo to ich po svätosávskej oslave v škole druhé vystúpenie. „Chceme ešte trochu dopracovať úvodnú časť predstavenia a zúčastníme sa s ním 25. marca na obecnej prehliadke detskej divadelnej tvorby. Bude to naše premiérové vystúpenie,“ vyhlásil režisér. Po vlaňajšom predstavení Analfabet S. Đurđević si i pre túto sezónu zvolil Nušićovo dielo. Téma divadla Kirija zaujala početné obecenstvo v pazovskej knižnici. Ide o príbeh, keď sa otec

ŽIACI VYŠŠÍCH ROČNÍKOV ZŠ ĽUDOVÍTA ŠTÚRA V KYSÁČI koncom februára navštívili Múzeum Vojvodiny v Novom Sade a pozreli si výnimočnú výstavu pod názvom Za horami, za dolami – Tri storočia Slovákov vo Vojvodine. Anna Séčová-Pintírová, vyššia kustódka múzea, žiakom odborne a zaujímavo predstavila početné exponáty. Hoci návšteva trvala krátko, žiaci mali možnosť i samostatne si pozrieť to, čo ich najviac zaujíma. Veľká väčšina žiakov bola teraz prvýkrát v Múzeu Vojvodiny. Kysáčskych žiakov viedli Štefan Varga, profesor dejepisu, Rastislav Surový, bývalý učiteľ dejepisu v tejto škole a čestný predseda MSS, a Janko Pálik ml., predseda Komisie pre kultúru a informovanie Rady Miestneho spoločenstva Kysáč. Na snímke Kristiána Tordaja sú kysáčski návštevníci pred vchodom do múzea. r. s. • KULTÚRA •

Profesor Sava Đurđević

pokúša zachrániť a utajiť pred deťmi materiálny krach rodiny. Na tomto divadelnom predstavení malí herci v čele s režisérom (podľa idey Radoslava Zlatana Dorića) pracujú od začiatku školského roku 2016/2017 a veľmi dobre sa im darí. V predstavení hrajú žiaci vyšších ročníkov: Marko Klátik, Ivana Šagová, Mia Verešová, Katarína Gubečková, Boris Kišgeci, Aleksa Damjanović, Alexej Materák, Ivor Šaš a Boris Potran. Pod režijnou taktovkou profesora Đurđevića je toto už siedme žiacke predstavenie.

K MEDZINÁRODNÉMU DŇU ŽIEN príležitostné programy škôlkarov a školákov sa uskutočnili aj v Kovačickej obci. V Základnej škole maršala Tita v Padine triedni učitelia so svojimi žiakmi básňami, piesňami a tancom prispeli k tomuto sviatku, školopovinné deti z kovačickej ZŠ Mladých pokolení predviedli tiež pestrý program na javisku Domu kultúry 3. októbra. Vystúpili s programom, ktorý zahŕňal hudobné, tanečné, literárne a divadelné prvky. Predtým v predpoludňajších hodinách s bohatým programom na rovnakom mieste vystúpili aj deti z Predškolskej ustanovizne Kolibrík v Kovačici. Deti z PU Kolibrík, oddelení v Padine, pre svoje mamy pripravili krásne darčeky a potešili ich príležitostným programom: spevom, tancom a prednesom krásneho slova. Na snímke: Pesničkou a básničkou sa mamám prihovorili aj padinskí škôlkari. A. Ch. 11 /4742/ 18. 3. 2017

Kultúra LITERÁRNY VEČIEROK S MÁRIOU STREICHEROVOU

Povedz mi slovo a ja ti poviem báseň Michal Ďurovka

príbuzných, zbieranie konvaliniek či fialiek... To je mozaika zážitkov, ekaždodenný večierok poézie obrazov, pocitov, ktoré v nej zosa uskutočnil v sobotu 11. stanú navždy. Pracovala v sfére marca v KUS Vladimíra Mičátka kultúry, reklamy a v oblasti public v Kysáči. Predstavili na ňom poetku, relations. Svojou prácou pomáhaspisovateľku a fotola ľuďom vytvárať grafku zo Slovenska harmonický pohľad Máriu Streicherovú, na seba, ich vnútorktorá striedavo žije ný dizajn, a hľadať v Pezinku a v Šúriešenia v situácitovciach. Večierok ách, v ktorých sa moderoval Michal potrebovali zorienFrancisty, predsetovať. V súčasnosti da spolku, a básne poskytuje služby v okrem autorky čítaoblasti osobnostli: Zorica Pavlovová, ných analýz. Popri Anna Asodiová, Anesvojej tvorivej práci ta Lomenová a Anna v zamestnaní sa v Drieňovská. minulosti venovala Prítomní mali Mária Streicherová aj výtvarnej tvorbe. možnosť dozvedieť Ďalšou jej záľubou sa mnohé zaujímavosti zo života je fotografovanie. Časť fotografií poetky, ktorú s Bojnicami spája prítomní mali možnosť pozrieť si život od jej narodenia. Od roku 1956 aj na večierku v Kysáči za pomodo roku 1987 boli jej bydliskom. Ľu- ci videobeamu. Zvlášť aktívne sa dia, bližší i vzdialenejší, prostredie, venuje písaniu situačno-akčnej a bližšie i vzdialenejšie, škôlka, neskôr insitnej poézie a prózy každodenzákladná deväťročná škola, knižni- ného života. Píše aj črty o živote, ca, kino, zámok, zoologická, kúpele, malé zamyslenia a blogy. Nateraz kúpalisko... ale aj okolité kopanice. vydala knihu poézie S vyše päťÚdolia, roličky na Podskalnom, či na desiatkou na krku a asi 800 básní Ploštinách, Vendelinko, Bohátka... zverejnila na jej webovej stránke: prechádzky pod lipkami, posedenie basne.atelierzun.com. na terase v kúpeľoch, návštevy u Mária Streicherová obvykle robí

Darček pre hostku

čítačky z jej básničkového webu. Keďže v Slovenskom národnom dome nebolo pripojenie na internet, urobila si prípravu v tlačenej podobe. Účastníci si mohli vybrať z nachystaných 64 slov a každému, kto povedal zvolené slovo, prečítala niektorú z jej básní, v ktorej sa

nachádzalo spomínané slovo. Tým večierok získal jedinečné čaro, keďže každý prítomný dostal svojrázny darček, jemu prečítanú báseň. Na záver aj samotná autorka dostala darček: knihu o Kysáči a unikátne vypracovanú kyticu kvetov z dielne Zuzany Očenášovej-Žabkovej.

 CHÝRNIK NOVÝ SAD. Tradičná krojová zábava v Šafáriku sa uskutoční v sobotu 18. marca v SKC P. J. Šafárika (Ulica Vuka Karadžića 2 a) v Novom Sade. Na dobrú náladu a do tanca bude hrať skupina Brand band. a. l-á

SÓLISTI DONSKÉHO KOZÁCKEHO CHÓRU VOLNIJ DON po polroku znovu zavítali do Kysáča. Vo štvrtok 9. marca v sieni Slovenského národného domu ich privítali Ján Slávik, podpredseda MOMS Kysáč, a Michal Francisty, predseda KUS Vladimíra Mičátka. Skupinu predstavil ich manažér zo Slovenska Branislav Becher. Na koncerte tradičných ľudových piesní Donských kozákov z Rostova nad Donom z Ruska, vzdialeného 3 000 km, v tradičných ľudových krojoch účinkovali sólisti Kolina Piatova, Aljona Nikoličova, Grigorij Polovinka a Alexander Džalašov. S ruským bajanom, balalajkou, rytmickými nástrojmi a jedinečnými hlasmi zaspievali piesne rodného kraja z 15. storočia a najznámejšie ruské piesne o láske, vojne, živote. Mnohopočetní diváci z Kysáča a okolia mali neopakovateľnú možnosť kochať sa v kvalitnom koncerte, ktorý bol súčasťou medzinárodného turné. Po koncertoch v Poľsku, Česku a na Slovensku, v Srbsku ho usporiadali i v Sriemskych Karlovciach, Pančeve a Belehrade. M. Ď-ka

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

23. festival DIDA 2017 Pivnica 24. marca – 2. apríla

Program Piatok 24. marca 18.00 Slávnostné otvorenie festivalu DIDA 2017 Výstava: Ana Frank – Istorija za sadašnjost Výstava: Plagáty účinkujúcich divadiel Ochotnícke divadlo Janka Čemana, Pivnica Dievča, ktoré písalo Autor: Samuel Gašparec Réžia: Katarína MišíkováHitzingerová Sobota 25. marca 16.30 Vítanie jari s knihou Predstavenie knižnej produkcie SVC, Báčsky Petrovec (v miestnostiach Klubu poľnohospodárov) 18.00 Kolektív kreatívnych amatérov – KOKRAM, Kovačica Tma Autor a réžia: Dragan Karlečík

20.00 Medzibrodské kočovné divadlo, Medzibrod (Slovenská republika) Páračky u babky Justíny Laureát festivalu Palárikova Raková, Čadca Autor: Kamil Žiška Réžia: Tomáš Pohorelec Nedeľa 26. marca 18.00 Jednotlivec – Ján Salčák, Pivnica Memento Mori Autorský projekt 20.00 Občianske združenie TisArt a DS Daxner, Tisovec (Slovenská republika) Boh masakra Autorka: Yasmina Reza Réžia: Jakub Mudrák Štvrtok 30. marca 16.00 ZŠ hrdinu Janka Čmelíka a SKUS hrdinu Janka Čmelíka, Stará Pazova Deti z Pavlovskej ulice

Autor: Ferenc Molnár Réžia: Anička Balážová, Ivan Ječmen, Katarína Hricová a Lýdia Gedeľovská 17.30 Ochotnícke divadlo Janka Čemana, Pivnica Dovoľ, a poviem ti niečo pekné Autorka: Elena Hložanová Réžia: Mária Knoppová 18.30 Matica slovenská Ilok a SKOS Ľudovíta Štúra, Ilok Šípová Ruženka (o akej ste nečítali) Autorka: Boženka Dasovićová Réžia: Tamara Pucovská a Alexander Knapček Piatok 31. marca 18.00 KC Aradáč, Divadelná sekcia Branislava Vierga, Aradáč Levinec Autor a réžia: Jano Hrubík 20.00 Ochotnícke divadlo pri KC Kysáč, Kysáč

Zámka škripí Autor: Vladimír Hurban Vladimírov Réžia: Svetlana Gašková a Ján Privizer Sobota 1. apríla 18.00 SKOS Detvan, Vojlovica Pán Doktor Autor: Slobodan Simić Réžia: Vladana Cvijanovićová 20.00 SKOS Detvan, Vojlovica Futúrum lásky Autorka a réžia: Tereza Veberová-Oravcová Nedeľa 2. apríla 20.00 Vyhodnotenie a záver festivalu DIDA 2017 Hosťujúce predstavenie AP Mirko Tatalović-Ćira, Nová Pazova Braćo i sestre Autor: Duško M. Petrović Réžia: Alexander Bako

„Salagácia“, „jagorčevina“, „heljda“ Anna Horvátová

áme chuť na biele kúsky, sladké a voňavé, s takou zvláštnou chuťou. Ale trápi nás aj únavný, vyčerpávajúci kašeľ. Aj chlieb by sme mohli upiecť. Alebo aspoň rožky. Aké to len chutné koláče boli, keď nám mamy a starké predložili na tanieri. A aj keby sme chceli upiecť koláč, narazíme na problém, ako si zaobstarať ten prášok, ktorý má silný, až odporný zápach; vieme totiž,

• KULTÚRA •

ako sa on volá?! Tak čo sa teda dáva do cesta pri miesení, keď pečieme tie plátky, či ako my voláme platne na bielu pitu? Po našsky je to „salagácia“, v srbčine je to ledeni kvasac. Ale ak si ten zapáchajúci prášok chceme zadovážiť povedzme na Slovensku?! Chemické pomenovanie je hydrogenuhličitan amónny, lebo sa teplom rozkladá na oxid uhličitý, amoniak a vodu, čím vytvára bublinky v ceste. Prášok, ktorý sa pri pečení pridáva do cesta a má

podobnú funkciu ako kypriaci prášok alebo sóda bikarbóna, je teda salajka alebo jelenia soľ či cukrárske droždie. Deťom sa odporúča na zjemnenie alebo zastavenie kašľa sirup od jagorčevine. Tak nám poradia aj zdravotnícki pracovníci, aj v lekárňach. Tento srbský výraz má, samozrejme, aj svoj slovenský ekvivalent – táto včasná jarná rastlina so žltým kvetom je prvosienka; a máme prvosienkový čaj, prvosienkový sirup.

Milovníkov zdravej výživy iste osloví heljdino brašno. Vidieť to aj v predajniach – jasné, je to múka, ale aká? Ide o rastlinu, ktorej semeno slúži na prípravu jedál alebo ako krmivo. Heljda je po slovensky pohánka. Pochádzajúci, či urobený z pohánky je pohánkový: pohánkové lány, polia, pohánková slama, pohánkový med, pohánková kaša, pohánková polievka, pohánkové osúchy, pohánkové pivo a pohánková múka.

11 /4742/ 18. 3. 2017

Kultúra • Oznamy IN MEMORIAM

VÝZVA Z ÚKVS

Ďalší seminár o spoločenskom protokole

Samuel Miklovic 6. 9. 1923 – 13. 3. 2017

o veku nedožitých 94 rokov v pondelok 13. marca 2017 svoje pero odišiel brúsiť na druhý svet publicista, prekladateľ a redaktor Samuel Miklovic z Báčskeho Petrovca. Náš doteraz najstarší žijúci novinár S. Miklovic sa narodil 6. septembra 1923 v Petrovci z otca Emila a matky Anny, rod. Sýkorovej. Základnú školu a gymnázium skončil v rodisku, kde bol činný v školskom krúžku Sládkovič. Od augusta po november 1944 bol na nútenej práci v Szentesi a Csongráde v Maďarsku a od decembra 1944 v Nemecku. Od mája do konca októbra 1945 čakal na repatriáciu v Marseille vo Francúzsku. Zmaturoval po skončení vojny. Ako diaľkový študent sa zapísal aj na Právnickú fakultu, ale množstvo práce, do ktorej sa pustil, ho znemožnilo pokračovať v štúdiách. Po návrate z vojenčiny sa natrvalo rozhodol pokračovať v práci v novinárčení, kam nastúpil ešte ako stredoškolák písaním do Slovenskej jednoty v Budapešti. Roku 1946 sa zamestnal v redakcii Hlasu ľudu, roku 1949 stál medzi zakladateľmi Slovenskej redakcie Novosadského rozhlasu. Popri práci v Hlase ľudu S. Miklovic 17 rokov pracoval ako hlavný a zodpovedný redaktor Pionierov, resp. Našich pionierov, 13 rokov viedol úsek detskej literatúry vo vydavateľstve Kultúra a pôsobil aj ako hlavný a zodpovedný redaktor ilustrovaného mesačníka Rozhľady. Do konca pracovnej doby pracoval v redakcii Hlasu ľudu, odkiaľ v júli roku 1983 odišiel do dôchodku. Samuel Miklovic najviac písal reportáže, humoresky, novinárske články a najmä prekladal.

Jeho prekladateľská práca svedčí o veľkom eláne. Preložil zo 50 kníh, najmä detskej literatúry zo srbochorvátčiny, slovinčiny a češtiny. Zostavoval aj novoročné programy pre Novosadský rozhlas, humoristické relácie pre Petrovský rozhlas, ako aj televízne zábavno-humoristické hry. Zostavil viac ročníkov Ľudového kalendára a publikoval knihy: Pero na návetrí (1977), Petrovské pohľadnice (1995, spolu s V. Benkovou), Petrovské pohľadnice 2 (2000) a naposledy aj knihu Begejovec na dereši s podnázvom Kocúrkovčiny z veľkej dediny (2010). V rukopise mu zostalo dielo Zajatci boha Marsa. Medzi koníčky S. Miklovica patrí divadlo a šport. Divadelne bol činný viac ako 15 rokov: v divadelnej sekcii FK Slávia, v bábkovom divadle Sokolskej jednoty a v Slovenskom ústrednom ochotníckom divadle, kde zohral zo 15 premiér. Aktívne sa zaoberal aj rybačkou. Bol zakladateľom Spolku športových rybárov v Petrovci (1956) a prvých desať rokov jeho predsedom. Za svoju prácu S. Miklovic bol vyznamenaný Radom práce so strieborným vencom, Medailou zásluh za národ, Pamätnou medailou Obce Báčsky Petrovec, získal aj viacero plakiet a dostala sa mu aj Cena za životné dielo Združenia novinárov Vojvodiny (1984) a Cena Hlasu ľudu (1994). Pohreb Samuela Miklovica sa konal v utorok 14. marca 2017 na petrovskom cintoríne. Česť jeho pamiatke! J. Č-p

DROBNÉ OZNAMY TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433. NA PREDAJ servisované, zachované domáce spotrebiče a biela technika v Báčskom Petrovci; bližšie informácie na tel. č.: 064/2051445. NA PREDAJ dom v Kulpíne, v Ulici maršala Tita 71. Hlásiť sa na tel. č.: 063/8876674.

www.hl.rs

KVS vyzýva predstaviteľov miestnych spoločenstiev, riaditeľov materských, základných, stredných a vysokých škôl, predsedov, resp. riaditeľov slovenských kultúrnych ustanovizní a spolkov a iných záujemcov, aby sa prihlásili na druhú časť edukačného seminára Spoločenský protokol a jeho uplatnenie v praxi. Seminár sa bude konať 25. marca 2017 v ÚKVS ako pokračovanie prvej časti seminára, ktorá sa konala v novembri 2016 v ÚKVS. Odborne ho bude viesť doktor pedagogiky PaedDr. Ján Pavlík zo Slovenskej republiky, renomovaný odborník pre spoločenský a diplomatický protokol na úrovni samosprávy. Ochotne odpovie na všetky otázky týkajúce sa etikety a protokolu. Počas seminára bude priestor aj na voľné diskusie. Na seminári sa budú rozoberať nasledujúce témy: reprezentácia mesta a obce uplatňovaním spoločenského protokolu, účasť na podujatiach, protokol pri prijímaní návštev, protokol pri občianskych obradoch a jubileách, problematika rétoriky, zasadací poriadok, vizitky a pod. Ďalšie témy je možné doplniť alebo prispôsobiť podľa požiadaviek účastníkov. Cieľom seminára je oboznámiť záujemcov so základnými princípmi protokolárneho správania vo všetkých jeho sférach, zachovaním dobrého mena organizácie, ale aj osobného imidžu pri súkromných a verejných prejavoch. Záujemcovia sa môžu prihlásiť telefonicky na číslo: 021/545 570, prostredníctvom mailu: office@slovackizavod.org.rs alebo osobne v ÚKVS (Njegošova 16/2/7, Nový Sad), najneskôr do 20. marca 2017. Seminár sa uskutoční v sobotu 25. marca 2017 v Novom Sade v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov (Ulica Njegošova 16/2).

ALBATROS, spol. s r. o. VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

Informačno-politický týždenník

Mliečany 61 , 92901 Dunajská Streda

Prijme vodičov na kamión, potrebné oprávnenie CE, lekárske potvrdenie, karta do tachografu Kontak: uher@albatros-group.sk Telefón: +421908084200

• KULTÚRA • OZNAMY •

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu AS NOVOSADSKI SAJAM, Nový Sad, Hajduk Veljkova číslo 11, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba vnútornej plynovej inštalácie a tepelnej kotolne v rámci jestvujúceho priestoru, s cieľom vykurovať v Novom Sade, Ul. Branka Bajića číslo 11, na katastrálnej parcele číslo 6460, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 9. marca 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-50137/17, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

SAMUELOVI BENKOVI

11. 4. 1951 – 6. 3. 2017 z Petrovca

S úctou si na neho budú spomínať rodiny Menďanová a Zeremská

S úctou a láskou si na Teba budeme spomínať. Rodina Trabaková

POSLEDNÝ POZDRAV

SMUTNÁ SPOMIENKA

švagrovi

na švagra

SAMUELA BENKU

SAMUELOVI BENKOVI

11. 4. 1951 – 6. 3. 2017 z Báčskeho Petrovca

11. 4. 1951 – 6. 3. 2017 z Petrovca

Dňa 16. marca 2017 uplynuli ťažké a boľavé tri roky, čo umrel nenahraditeľný manžel a ocko

20. 9. 1932 – 16. 3. 2014 – 16. 3. 2017 z Nového Sadu

švagrovi

SAMUELOM BENKOM

BOLESTIVÁ SPOMIENKA

MICHAL KUKUČKA

POSLEDNÝ POZDRAV

so švagrom

S úctou a láskou si na Teba budeme stále spomínať.

Ten večný pokoj Ti prajeme a na Teba nikdy nezabudneme.

Rodiny Kuštrová a Zátrochová

Za ním smútia a v srdciach si spomienku na neho zachovávajú zarmútená manželka Anna a dcéra Zdenka s manželom Predragom

Rodiny Chalupková a Čelovská

SPOMIENKA na

SMUTNÁ SPOMIENKA na našu starkú

EVU BABKOVÚ

KATARÍNU MÁĽACHOVÚ

10. 10. 1941 – 16. 3. 2015 – 2017

rod. Chorvátovú 8. 8. 1922 – 17. 3. 2007 – 17. 3. 2017 z Báčskeho Petrovca Uplynulo desať rokov, čo nie si s nami, ale v našich spomienkach ešte stále žiješ. Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachováva vnuk Ján s rodinou

MIROSLAVA BABKU z Kovačice

16. 12. 1965 – 18. 7. 2012 – 2017

Počuť ešte smutné akordy odchodu, v diaľke popraskané putá... Spod nebeskej klenby sálajú hviezdy lásku, úprimnosť, starostlivosť... Nikdy na Vás nezabudnú

Vaši najmilší

Oznamujte v Hlase ľudu l 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 l inzercia@hl.rs • OZNAMY •

hlasludu.info www.hl.rs 11 /4742/ 18. 3. 2017

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA s manželom

BOĽAVÁ ROZLÚČKA so starkým

SAMUELOM BENKOM

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratom a ujom

SAMUELOM BENKOM

11. 4. 1951 – 6. 3. 2017

JÁNOM ČERVENÝM

11. 4. 1951 – 6. 3. 2017

z Báčskeho Petrovca

27. 1. 1947 – 1. 3. 2017 z Kulpína

z Báčskeho Petrovca Odišiel si preč, mňa to teraz bolí, opustil si tento svet aj proti Tvojej vôli. Neúplná cesta, prerušená púť, pusto a prázdno nedá sa ničím nahradiť. Chýbajú mi Tvoje kroky, hlas a pomoc, Tvoja veľká láska a dobrota... Zarmútená manželka Anna

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s otcom

Od života pre seba nič si nežiadal, všetko len pre svoje vnúčatá a rodinu, svoje zlaté srdce celé si nám dal, večný pokoj nech dá Ti Boh za odmenu. Tvoje vnúčatá: Igor, Maja, Boris a Darko

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s otcom

Ten večný pokoj Ti prajeme a spomienky na Teba si zachováme. Sestra Anna Čipkárová, Vladko Čipkár a Milinka Lačoková s rodinou

POSLEDNÝ POZDRAV bratovi a strýkovi

SAMUELOM BENKOM

JÁNOVI ČERVENÉMU

11. 4. 1951 – 6. 3. 2017

11. 4. 1951 – 6. 3. 2017 z Petrovca

27. 1. 1947 – 1. 3. 2017

z B. Petrovca

z Kulpína Nič už nie je tak, ako bolo predtým. Všade okolo chýba Tvoj hlas. Mal si rád život, my Teba a Ty nás. Skromný a láskavý vo svojom živote a veľký vo svojej láske a dobrote. Dcéra Jaroslava Červená s manželom Jaroslavom a vnúčatá Igor a Boris

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Stíchlo srdce Tvojej šľachetnej bytosti, ktoré pre nás najdrahším pokladom bolo, nás si tu zanechal v zármutku, bolesti, len vďačná spomienka, otecko drahý, na Tvoju lásku ako drahokam zostala... Dcéra Natália Nosálová s manželom Martinom a vnúčatá Maja a Darko

POSLEDNÝ POZDRAV svatovi

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu ECO-LOGISTICA, s. s r. o., Nový Sad, Seljačkih buna číslo 43/IV, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Dočasný sklad pevného nebezpečného a bezpečného odpadu vo Futogu, Ul. železnička, na katastrálnej parcele číslo 992, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 10. apríla 2017. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písanej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 11. apríla 2017 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110A, Nový Sad, o 12.00 h.

www.hl.rs

S láskou a úctou si na neho bude spomínať brat Pavel s manželkou, synom Jaroslavom a dcérou Milinou s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynul smutný rok, čo nás navždy opustila naša milovaná manželka, mama a starká

SAMUELOVI BENKOVI

ZUZANA CHRŤANOVÁ

11. 4. 1951 – 6. 3. 2017 z Petrovca

S láskou si budú spomínať

Informačno-politický týždenník

svatovci Červenovci z Kulpína

rod. Bažaľová 1943 – 2016 – 2017 z Kysáča

I keď Pán pretrhol života niť, v našich spomienkach si zostala navždy žiť. S úctou a láskou: manžel Pavel a syn Miloslav a dcéra Jaroslava s rodinami • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

s milovanou sestrou

Dňa 16. marca 2017 uplynulo sedem boľavých rokov, čo ma opustil môj drahý apko

KATARÍNOU DEVIĆOVOU rod. Maglovskou 21. 3. 1944 – 1. 3. 2017 z Nového Sadu rodom z Kulpína

MARCI BERACKA 1. 10. 1929 – 16. 3. 2010 – 16. 3. 2017 z Vojlovice

S veľkým zármutkom a bôľom v srdci s Tebou sa lúči a na Teba nikdy nezabudne Tvoj brat Michal Maglovský s manželkou a dcérou Zuzkou Tomićovou s rodinou z Kulpína

SMUTNÁ SPOMIENKA Sedem rokov prešlo, apko, bez Teba. Bôľ na duši zostáva − a ťarcha na srdci nie je ľahšia. Príď mi aspoň vo sne a poteš svojho syna Tvojimi slovami. Povedz, ako ďalej nech kráčam v tomto mojom živote − plnom ťarchy. Pozdrav mi moju mamku, ktorá hneď po Tebe zosnula. Odpočívajte v pokoji, moji milí rodičia. Navždy zarmútený Váš syn Mirko

PAVEL PAVLÍNI

8. 11. 1959 – 18. 3. 2016 – 18. 3. 2017 z Báčskeho Petrovca Je tomu rok, čo zavrel oči, ktoré sa na nás dennodenne pozerali. Zamĺkli ústa, ktoré sa nám prihovárali. Ustali ruky, ktoré rady pracovali. Bol skromný v živote, veľký vo svojej láske a dobrote. Už ho neprebudí slnko ani krásny deň, na našom cintoríne sníva svoj večný sen. Manželka Anna, syn Pavel a dcéra Sabína

POSLEDNÝ POZDRAV

POSLEDNÉ ZBOHOM

dlhoročnému pracovníkovi

JÁNOVI ZÁTROCHOVI

15. 1. 1947 – 3. 3. 2017 z Hložian

SAMUELOVI MIKLOVICOVI novinárovi na dôchodku 6. 9. 1923 – 13. 3. 2017 z Báčskeho Petrovca

Odišiel si zo života do sveta spomienok. S Tebou sa lúčia susedovci: Grňovci, Čipkárovci, Hrubíkovci, Kováčovci, Mackovci, Bartošovci, Kukučková, Sýkorovci, Sudickovci, Činčurákovci, Parkániovci, Šrankovci a Kyseľovci

• OZNAMY •

S vďakou a úctou si trvalú pamiatku na neho zachová kolektív Hlasu ľudu

11 /4742/ 18. 3. 2017

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 17. marca 19.30 Festival Divadelných inscenácií dolnozemských autorov, reportáž z podujatia DIDA 2016 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 19. marca 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu 21.00 Dotyky Utorok 21. marca 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Vysielanie pre dedinu Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Pondelok 9.00 Dotyky Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dúhovka bude venovaná nedávno zosnulému novinárovi, publicistovi a prekladateľovi Samuelovi Miklovicovi, ktorý celý pracovný vek strávil v redakcii Hlasu ľudu. Najviac písal reportáže, humoresky a najmä prekladal. Odmenený bol početnými cenami. Dotyky – Rodinný magazín bude venovaný Folklórnemu súboru Klasy v Starej Pazove, ktorý oslavuje štvrťstoročie pôsobenia; teda pazovským folkloristom – tanečníkom, hudobníkom, spevákom, bývalým a terajším členom súboru, ich rodinám, kamarátom, ako i milovníkom slovenského folklóru.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 17. marca – Svätý Sobota 18. marca – Už sme tam? Pondelok 20. marca – Training day Utorok 21. marca – V pazúroch medveďa Streda 22. marca – Strašná haluz Štvrtok 23. marca – Báthoryčka, krvavá grófka 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 19. marca 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Tradičné slovenské jedlá (Ženský spolok Padina) Utorok 21. marca 16.00 Svetový deň modlitieb si pripomenuli aj v cirkevných zboroch v Kovačici a Padine Kultúrno-umelecký program škôlkarov ku Dňu žien Vzletovci po 46 rokoch Piatok 24. marca 16.00 Festival Rozspievané klenoty 2010 Film: Panna zázračnica

Nedeľa 19. marca 17.00 Film: Krištof Kolumbus 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Tak si predstav 24.00 Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

TV OBCE KOVAČICA

Ján Šimoni, autor príručky z matematiky

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 11 RÁDIO PETROVEC

RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko poetky, spisovateľky pre deti, prozaičky, novinárky a publicistky narodenej roku 1939 v Báčskom Petrovci. autorka: ANNA tajnička obrazovka selén BIČIA(srb.) ROVÁ

druh lavica čierneho dreva (zdrob.)

podnikavosť, trik podnetnosť (srb. slang.) Rakúsko

zábava

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. orientálny Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. spôsob

prvé písmeno

úpravy kvetov

Eva (hypokr.) ž. meno (zdrob.)

erbium

mesto na čiernoh. prímorí

budova metskej správy

TELEVÍZIA PANČEVO 7.00

Nedeľa 19. marca Repríza relácie Dobrý deň

Streda 22. marca 13.00 Dobrý deň, kolážová relácia

častica vpíšte ORA

speváčka Nikolić

2. písmeno abecedy

ťah v šachu (srb.)

dinár

malta (srb.)

romb

štát na čele s emirom (srb.)

plemeno obyvateľ Írska Taliansko

román E. Zolu chem. prvok Sn

približne, okolo

otec (srb.) nepriepustná horlina elektrón

Venezuela

lovecké družstvo

prenájom zeme

augsburské vyznanie

ampér alt

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 10 VODOROVNE: anekdota, Pavel, V, LV, rákoš, armatúra, uch, motel, Z, VI, iná, clk, kit, pečaď, ei, asi, ak, K, navlas, nakreslí, ak, zjazd TAJNIČKA: PAVEL CESNAK

zem na obrábanie

spisovateľ Krasko

chlpy TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

Bor

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 8 z čísla 8 Hlasu ľudu z 25. februára 2017 bolo: JAROSLAV VLČEK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: KATARÍNA STANOVÁ, Ul. Nikolu Teslu č. 95, 26 210 KOVAČICA. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

11 /4742/ 18. 3. 2017

Šport Porazili neporaziteľných Vrščanov! DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

BANAT – KULPÍN 1 : 3

– Kikinda 3 : 1, Botafogo – Proleter 0 : 3, Banat – Kulpín 1 : 3, Šíd – Dunav volej 0 : 3, Mladost (T) – Mladost (NP) 1 : 3.

Katarína Gažová

ulpínčania nikdy doteraz nehrali pred početnejším obecenstvom ako minulý víkend vo Vršci v prekrásnej hale Milenijum. A práve tu sa im podarilo zdolať najsilnejšieho súpera, domáci VK Banat. Ako zhodnotil predseda VK Kulpín Todor Radanov, bol to najlepší výkon Kulpínčanov v tejto sezóne. A to preto, že je v mužstve veľmi dobrá nálada, všetci sa navzájom uctievajú a podporujú. Aj tento zápas zverenci trénera Jána Lačoka začali v takej uvoľnenej nálade, bez nervozity, v peknom ovzduší, a to všetko pozitívne vplývalo aj na ich výkon. VK Banat doteraz vyhral všetkých 17 zápasov, a preto sa zdalo, že je neporaziteľný. Túto skutočnosť na poslednom zápase Kulpínčania vyvrátili. A to

Foto: z archívu VK Kulpín

Kulpínčania v hale Milenijum vo Vršci po víťazstve nad domácim mužstvom Banat

celkom zaslúžene. Výsledky jednotlivých setov: 22 : 25, 17 : 25, 25 : 15, 16 : 25. VK KULPÍN: Relota, Lekár, Petrušić, Petrović, Babić, Benka, Zima, Ćirić, Stančul, Zavaroš,

Lačok, Kurjakov Na nasledujúci víkend, v sobotu 18. marca 2017, si v Kulpíne sily zmerajú domáci Kulpín a kvalitné, bojovné mužstvo VK Sombor. Výsledky 18. kola: Hercegovina

Banat Dunav volej Kulpín Hercegovina Proleter Šíd Vojvodina Mladost (NP) Sombor Mladost (T) Botafogo Kikinda

18 18 18 18 18 18 17 18 17 18 18 18

17 14 11 10 9 9 8 8 7 7 5 2

1 4 7 8 9 9 9 10 10 11 13 16

52 : 11 44 : 23 37 : 31 39 : 32 38 : 36 36 : 33 36 : 33 35 : 37 27 : 36 29 : 43 23 : 46 15 : 50

47 40 30 32 29 28 26 25 21 18 13 9

MLADÍ FUTBALISTI DOLINY ODUŠEVNILI V KAČAREVE

Záruka budúcich úspechov Ján Bokor

ž sedem rokov najmladší futbalisti južného Banátu zimu trávia v športovej hale v Kačareve, kde prebieha Zimná liga v halovom futbale. Stále tam hrajú aj členovia padinskej FŠ Dolina. Padinčania vždy na seba upútali pozornosť a získavali odmeny. Mužstvo Doliny, generácia 2003, Najnovšia Zimná liga získalo titul v Kačareve Kačarevo 2017 priniesla najmladším futbalistom Doliny naj- 2006 chýviac radosti a úspechov. Padinčania bal iba krok oduševnili divákov v Kačareve, lebo a jeden gól, hrali prím a potešili najmä svojich aby získala trénerov a rodičov. Pod vedením no- bronz. Dolina vých trénerov, Pavla Brezníka a Ivana zápas o tretie Poničana, súťažili štyri generácie, miesto s Jea to ročníky 2003, 2004, 2006 a 2007. d i n s t v o m V tímoch úhrnne bolo 39 chlapcov K a č a r e v o prehrala 1 : a jedno dievča – Iveta Hudecová. Zo štyroch účinkujúcich len gene- 0, skončila rácia 2007 nepostúpila zo základnej na štvrtom skupiny a nehrala zápasy o najvyššie mieste bez Sebastián Čapeľa, umiestnenie a odmeny. Generácii medailí. To, najlepší brankár

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

čo sa nepodarilo spomenutým dvom mužstvám, vynahradili ďalšie dve generácie. Chlapci narodení v roku 2003 vo finále porazili Mundial z Pančeva 1 : 0, získali pohár a zlaté medaily. Najlepším hráčom generácie 2003 je člen Doliny Pavel Čížik, ktorému odovzdali sošku. Najlepšie bolo aj mužstvo Doliny, Ešte viac úspechov zožala generácia 2004, ktoré vo finále generácia 2004. Po finálo- rozdrvilo domáce Jedinstvo 5 : 0 vom zápase Dolina – Jedinstvo Kačarevo 5 : 0 padinskí chlapci sa medailami. Soška pre najlepšieho ovenčili víťazným pohárom a zlatými hráča generácie 2004 sa dostala do rúk Davida Delića a odmenili aj najlepšieho brankára Sebastiána Čapeľu. Sústavná práca s mladšími kategóriami prináša plody a je zárukou budúcich úspechov padinského futbalu. Treba len zotrvať v namáhavej práci s mladými, talentovanými hráčmi, ktorí prevažne za pomoci svojich rodičov trénujú a odchádzajú na turnaje David Delić, Pavel Čížik, a súťaže počas celého najlepší hráč najlepší hráč roka. generácie 2004 generácie 2003 • ŠPORT •

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Veľké zvraty výsledku SLÁVIA – MLADOSŤ 3 : 3 (0 : 2)

strela Drinčića z voľného kopu trafila múr Mladosti. V 35. min. M. Žigmund o dlhšom čase v Pivnici si v maj- vykopol strelu Kobilarova z prázdnej strovskom zápase zmerali sily brány. V 37. min. a 40. min. sa vyznadomáca Slávia a petrovská Mla- menal brankár Brňa, keď kryl strely Kobilarova a Sevedosť. Zo 350 divákov, ríniho. Po rohovom medzi ktorými bolo kope v 44. min. Brňa hodne Petrovčanov, odrazil loptu a Drapozeralo kvalitný gin ju zblízka zaslal futbal v predvededo siete – 0: 2. ní oboch mužstiev. Už v úvode druhej Škoda, že sa do časti v 47. min. a 49. pekného ovzdušia min. brankár Brňa nevtesnal rozhodca kryl strely Kobilarova Latinović z Báčskej a Fábryho. Domáci Palanky, ktorý posa dostali k slovu čas celého zápasu v 52. min., lebo sa výdatne nadŕžal hosNovićević na ľavej ťom. Zdá sa nám, že Obrátil výsledok: Đorđe strane zbavil niekoľnajväčšiu chybu uro- Babić (Slávia Pivnica) kých súperov, pobil, keď prísne odpískal jedenástku v prospech Mladosti, tom z trestného územia vrátil loptu a preto ho diváci po skončení zápasu nabiehajúcemu Tešanovićovi, ktorý vypískali a vyprevadili nepeknými prekonal Leňu. Zosilnili potom tempo Pivničania, v 60. min. sa prejavil opäť slovami. Prví sa radovali hostia z Petrovca Novićević, prízemne odcentroval už v 7. min., keď kardinálnu chy- a náhradník Babić výsledok vyrovnal. bu obrany Slávie využil Kobilarov O tri min. neskoršie J. Žigmund odbea popod vybiehajúceho Brňu trafil hol pravou stranou svojmu strážcovi, sieť – 0 : 1. Domáci pohrozili v 19. prihral pred bránu Mladosti, kde min., keď J. Žigmund zameškal na najrýchlejší bol Babić a rutinovane prihrávku Kojičića, potom v 25. min. prekonal Leňu – 3 : 2. Ján Šuster

V 67. min. hostia boli v protiútoku, lopta doletela pred bránu Slávie, odkiaľ ju obrancovia vykopli zo skrumáže, ale na veľké prekvapenie rozhodca odpískal jedenástku?! Vyvolalo to revoltu domácich hráčov a fanúšikov, ale Pavlis penaltu premenil na konečný výsledok 3 : 3. V 76. min. po veľkej tlačenici pred bránou Mladosti niekoľkí hráči oboch mužstiev sa ocitli na trávniku. Brankár Leňa odstrčil M. Žigmunda, ktorý mu to vrátil, a Latinović po konzultácii s pomocníkom Bosnićom oboch hráčov vylúčil. K tomu žlté karty na zápase dostali M. Žigmund, J. Žigmund, Nímet u domácich, Rupar a Kobilarov v radoch Mladosti. SLÁVIA: Brňa, Vlad. Kuchta, Benka, Roganović, M. Žigmund, Tešanović (Petrović), Drinčić (Babić), Novićević (Záskalický), J. Žigmund, Nímet, Kojičić MLADOSŤ: Leňa, Rupar, Trojanović, Babiak, Kaňa, Kobilarov (Fejdi), Dragin (Torbica), Pavlis, Fábry, Severíni, Sladojević Výsledky 16. kola: Hajduk junior – Stari grad 0 : 3, Hercegovac – Törekvés 0 : 3, Budućnost – Polet 2 : 0, Borac – Šikara 0 : 0,

BSK – Mladost (K) 2 : 0, ŽAK – Lipar 1 : 0, Slávia – Mladosť (P) 3 : 3, Krila Krajine – Rusín 1 : 2. Program 17. kola: Krila Krajine – Hajduk junior, Rusín – Slávia, Mladosť (P) – ŽAK, Lipar – BSK, Mladost (K) – Borac, Šikara – Budućnost, Polet – Hercegovac, Törekvés – Stari grad.

Mladosť (P) BSK ŽAK Rusín Hajduk junior Krila Krajine Slávia Šikara Hercegovac Mladosť (K) Törekvés Stari grad Lipar Budućnost Polet Borac

16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16

13 3 0 46 : 17 13 2 1 50 : 8 9 2 5 34 : 22 8 4 4 29 : 20 9 0 7 32 : 28 7 4 5 29 : 17 6 5 5 31 : 28 6 3 7 23 : 24 6 2 8 19 : 32 5 4 7 24 : 36 5 3 8 28 : 24 4 6 6 18 : 24 5 3 8 20 : 27 3 4 9 17 : 31 15 10 9 : 36 22 12 22 : 57

42 41 29 28 27 25 23 21 20 19 18 18 18 13 8 8

AJ KYSÁČANIA TERAZ O BODY

Obetavosť a súhra sľubujú... TATRA – RFK NOVÝ SAD 6 : 0 (3 : 0) Pavel Pálik

enerálka sa futbalistom Tatry vydarila. Nielenže vysoko vyhrali nad RFK Nový Sad 6 : 0 (3 : 0), ale hrali rýchlo, technicky vyspelo, bojovne a účinne. Skrátka povedané, fŕkalo perie bojovných a sympatických „kanárikov“ z Detelinary. Obe mužstvá hrali akoby o body. Hostia presvedčivo prehrali, ale do konca zápasu hrali naplno, mali aj niekoľko šancí, no obrana Tatry v čele s Ivanom Srnkom nedovolila žiadne prekvapenie. Môžeme povedať, že všetky časti domáceho tímu fungovali bezchybne a ak takto Kysáčania budú hrať aj v nedeľu s mužstvom OFK Futog, iste si na konto zapíšu prvé • ŠPORT •

tri cenné jarné body. Divákom sa zvlášť páčila obetavosť a súhra mužstva Tatry. Góly pre Tatru dali Stakić v 10. min., Ćuk v 19. min., Stakić v 21. min., Ćuk v 73. min., Tomljanović v 76. min. a Martinko v 86. min. Zápas sledovalo asi 100 divákov a veľmi dobre ho viedol Novosadčan Gaćinović. TATRA: Subašić, Ábelovský, Misini, Petrović, Srnka, Dražić, Vasiljev, Tomljanović, Stakić, Pekić, Ćuk; striedali: Mun- Ivan Srnka (vľavo) bol oporou obrany Tatry

jas, Jambrich, Martinko, Vučković, Mihajlović, Klaić, Melich, Surový V stredu 8. marca Tatra hrala v dedine Bačko Dobro Polje a pre mnohých nečakane zvíťazila nad Sutjeskou 4 : 1, keď góly dali Ćuk, Pekić, Stakić a Tomljanović. V sobotu 11. marca Tatra uvítala novosadský FK Centar a podľahla v pomere 2 : 3. Góly pre domácich strelili Stakić a Ábelovský. Program 16. kola Novosadskej oblastnej ligy, 18. a 19. marca o 15.30 hodine: Omladinac – Mladost, Šajkaš – TSK, Jugović – Borac, Vinogradar – Miletić, Bačka – Sirig, Titel – Jedinstvo, Proleter – Petrovaradín, Tatra – OFK Futog.

11 /4742/ 18. 3. 2017

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Prvá trojka v Padine Ján Bokor

Na štarte jari vedúce pančevské Dinamo 1945 porazilo minimálne hostiteľa v Nakove. Druhá Kozara v Kovačici poriadne naplnila sieť Slávie. Radnički Kovin v banátskom derby premohol Proleter Banatski Karlovac. Po dlhom pôste padinská Dolina vyhrala prvý zápas nad Slobodou z dediny Novi Kozarci. Výsledky 16. kola: Budućnost – ŽAK 5 : 1, Slávia – Kozara 1 : 5, Radnički (K) – Proleter (BK) 2 : 0, Vršac united – Jedinstvo (NB) 4 : 1, Polet – Dinamo 1 : 4, Radnički (S) – Vojvodina 1 : 0, Dolina – Sloboda 2 : 1, Jedinstvo (BK) – Sloga 4 : 1. DOLINA – SLOBODA 2 : 1 (2 : 1) Vynovené mužstvo padinskej Doliny potvrdilo skutočnosť, že v jarnej časti nebude prehrávať toľko, ako v jeseni. Už na prvom zápase jari sa videlo, že

do klubu prišli skúsení a kvalitní hráči. Obetavosť a vôľa priniesli domácim prvú majstrovskú výhru?! Najvernejší fanúšikovia Doliny nemokli nadarmo, lebo sledovali na

klzkom trávniku dobrý Po prestávke mužvýkon súperov. V 8. min. stvá pokračovali v pohostia z dediny Novi Komalšom tempe a viac zarci prvýkrát podľahli taktizovali. Dolina netlaku hostiteľov, keď strelvyžila zrelšie šance. To com gólu bol Saša Rudić. sa jej mohlo vypomRadosť domácich narušila stiť, lebo súper v závere prísna penalta, ktorú v 12. zakladal nebezpečné min. nariadil rozhodca Draprotiútoky. Nebezpečgan Milanović pre mužný hrotový útočník M. stvo Kozary a Gavrilović Rudić prenikol do šestvyrovnal – 1 : 1. Domácim nástky, obrancovia ho faulovali, ale z penalty sa to nepáčilo, ale ich ani neznechutilo. Pokračonebolo nič. V posledvali v rýchlych útokoch Strelec víťazného ných minútach sa lopa čoskoro, už v 14. min., gólu: Marko Rudić ta odrážala od žrde, Marko Rudić dobre mieril (Dolina Padina) obrancov Slobody, no a rozvlnil sieť bezmocného brankára – výsledok sa nezmenil. 2 : 1. Do polčasu vysoký Anđelić hlavou DOLINA: Trkulja, Koreň, Važić, trafil sieť, rozhodca gól anuloval pre Matuľa, M. Rudić, S. Rudić, Bančov, údajný faul nad brankárom, čo znova Mihajlović, Kevdžija, Anđelić (Durrevoltovalo domácich fanúšikov. gala), Cvetanović

Pred súperom kúzlil rozhodca SLÁVIA – KOZARA 1 : 5 (1 : 2) Ján Špringeľ

prvej štvrťhodine mali domáci jemnú prevahu. Najlepšiu príležitosť o úvodný gól zmaril Gigović. V 17. min. po zákroku obrancu Slávie nad útočníkom hostí neprávom pískal penaltu „ochranca pravidiel“ Nemanja Milosavljević z Kovina. Z bieleho bodu trafil presne Bjelanović – 0 : 1. V polovici polčasu najprv hlavný režisér frašky udelil žltú kartu D. Čížikovi a vzápätí červenú I. Karnovi,

pričom spolu s postranným rozhodcom nevideli filmovanie a teatrálny pád M. Bunića. V 25. min. už bolo 0 : 2, po prieniku a centrovanej lopte I. Kneževića z pravej strany nabehol D. Knežević a z hranice malého štvorca znásobil výsledok. Netrvalo dlho, kým z voľného kopu projektil P. Čížika z dvadsiatich metrov neskončil v strede siete za prekvapeným brankárom Atlagićom – 1 : 2. Po zmene strán diaľkovými šípmi skúšali dvakrát P. Čížik a raz Gigović. Z podobných akcií prízemnými stre-

KOVAČICKÝ POLMARATÓN V NEDEĽU 19. MARCA

Nie je naivné bežať J. Špringeľ

rvý Kovačický polmaratón pod sloganom Nie je naivné bežať odštartuje v nedeľu 19. marca o 10. hodine zo stredu mesta na renovovanom námestí. S cieľom promovať túto nekaždodennú udalosť predstaviteľ Rekreačného atletického klubu Maratonko Ľuboslav Lenhart pobudol poslednú februárovú sobotu na stánku Turistickej organizácie Obce Kovačica, kde záujemcom o polmaratón na Veľtrhu cestovného ruchu v Belehrade podal dôkladné informácie o spomínanej turisticko-športovej akcii a atrakcii. Dráha je rovná, s minimálnym počtom otočiek – ideálna na dosahovanie osobných rekordov. Aspoň polovica členov domáceho

www.hl.rs

lami mierili do brány domácich dvakrát Ostojić a raz Ivanović. Podarilo by sa to vicemajstrovi jesene nebyť výborných zákrokov Trbojevića. Brankár Slávie predsa tretí gól prijal v 52. min. Po peknej prihrávke z ľavej strany pokutového územia vsietil pätou gól zblízka I. Knežević – 1 : 3. Milan Bunić zvýšil päť minút neskoršie na 1 : 4 strelou z pravej strany v šestnástke do pravého rohu brankára hostiteľov. Skóre zápasu stanovil druhým nádherným gólom I. Knežević v 78. min.; po centri B.

klubu sa behu nezúčastní, lebo sa bude podieľať na organizácii, aby si hostia z Kovačice odniesli dobrý dojem o hostiteľovi vytrvalostného behu. „Dvadsaťjeden kilometrov bude bežať asi dvesto rekreantov zo Srbska a bývalej Juhoslávie, bežcov na stredné a dlhé trate, ako i vytrvalostných bežcov, dvakrát tou istou dráhou: od stredu Kovačice až po Debeljaču a späť novšou bližšou asfaltovou cestou,“ zdôrazňuje Lenhart. Dvadsiatka členov čerstvého domáceho atletického klubu za spolupráce s lokálnou samosprávou a Turistickou organizáciou Obce Kovačica nemala ľahkú rolu zorganizovať náročné podujatie. Záujemcovia o beh sa môžu prihlásiť aj tesne pred Kovačickým polmaratónom. Víťazov čakajú bohaté odmeny a všetkých účastníkov vytrvalostného behu aj účastnícke medaily a obed v ZŠ Mladých pokolení. Prví, ktorí sa prihlásili v úvodných týždňoch, do daru dostali aj tričko. Menej zdatní či slabšie pripravení sa môžu zúčastniť aj štvrťmaratónu. Cieľ Kovačického polmaratónu je podľa slov ultramaratónca Michala Šuľu promócia atletiky, behu a zdravého spôsobu života.

Informačno-politický týždenník

Bunića z rohového kopu zachytil loptu volejom útočník hostí a vsietil parádny gól – 1 : 5. Kozara v tejto sezóne rozdrvila Sláviu, keďže v Banátskom Velikom Sele bolo 4 : 0 v prospech červených. SLÁVIA: Trbojević, Jovnáš (Válovec), D. Čížik, Ďuriš (V. Dudáš), S. Karna, I. Karna, P. Čížik, Ćirić (Ambruš), Zupković, Gigović, Stojković Na súboj s Proleterom odídu Kvačičania bez najväčšej posily v zimnom prestupovom období. Bude chýbať potrestaný Igor Karna. Na búrlivom zápase v Kovačici v 2. jesennom kole bol Proleter úspešnejší od slávistov – porazil hostiteľov 0 : 1.

SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Úspešný debut Mađarevića BAČKA – RADNIČKI (Š) 0 : 1 (0 : 0) Lazar Pavković

a štadióne Pri somborskej bráne v Subotici pred 200 divákmi mužstvo šídskeho Radničkého začalo úspešný boj o záchranu. Hostia zo Sriemu gólom Boričića v 67. min. prekonali domácu Bačku 1 : 0. Rozhodca Kedžo z Nového Sadu žltými kartami potrestal Bursaća (Bačka), Vukovića a Gluhonića (Radnički), kým červenú kartu v 89. min. dostal hosť Labović. RADNIČKI: Žakula, Mušikić, Draganović, Vuković, Puškaš (Jovanović), Mačužić, Labović, Gluhović, Boričić, Považan (Tomić), Rodić V piatok, necelých 24 hodín pred hosťovaním v Subotici, vedenie FK Radnički trénera Nikolu Balu, ktorý prišiel v zimnej prestávke a viedol celkové prípravy, vystriedalo Vladimirom Mađarevićom. Aj to je správa pre novinovú rubriku Neuveriteľné, ale pravdivé!

• ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Cvendžalo brvno brány domácich BUDÚCNOSŤ – BEČEJ 0 : 0 Ján Murtin

rozhodca pískal problematický faul pre hostí na 18 metrov od brány Budúcnosti. Po voľnom kope Đuričina lopta trafila Ćetkovića do ruky, Bečanović ukázal na biely bod a žltú kartu udelil Ardalićovi, vraj pre úmyselné

Živkovom netrafil nechránenú sieť. V druhom polčase sme sledovali ešte väčší boj, znovu hostia v 49. min. a 52. min. skúšali pozornosť Kosturanova. V 54. min. šikovný Đuričin nastrelil brvno a odrazenú loptu

utbalisti Budúcnosti zložili vážnu skúšku, lebo odolali viacerým pokušeniam a s najkvalitnejším mužstvom súťaže zostali neporazení. Napriek tomu, že pre karty a zranenia nemohol počítať na najlepšiu zostavu, tréner Siniša Stanivuk majstrovsky určil taktiku s dôrazom na zosilnenú obranu, čo značne znemožnilo hru súpera z krídelných pozícií. Iskry začali fŕkať už pred prvým hvizdom rozhodcu Aleks a n d r a B e - Hráč Bečeja Nemanja Stanojev (číslo 5) v 23. min. z pokutového kopu čanovića zo trafil brvno brány Dejana Kosturanova Somboru, lebo hostia pricestovali s modro-bielou hranie rukou v trestnom území?! Je vykopol Latinović spred nabiehasúpravou, v akej domáce zápasy to údaj zo zápisnice. Loptu zobral júceho Vučkovića. Domáci krídelný útočník Sekulić hrá Budúcnosť. Predstaviteľ Beče- skúsený Stanojev, ktorý oklamal ja Milorad Rakić zdôvodnil, že sa Kosturanova, ale trafil brvno brány v 74. min. a 78. min. mohol prekonať im prihlásená žlto-čierna súprava domácich, takže zostalo 0 : 0. Posled- Živkova, aby po sľubných prienikoch ných desať minút prvého polčasu Ilića hostia dvakrát hrubo faulovali neuschla pre poruchu sušičky. Skúšanie síl súperov netrvalo sa domáci zbavili tlaku, začali hrať hložianskeho útočníka. Najslabší dlho, lebo iniciatívnejší hostia často presilovku a výsledkom boli šance aktér zápasu, rozhodca Bečanović ohrozovali Kosturanova, v 12. min. Ilića, Sekulića, Ardalića, po autoch za to nikoho nepotrestal, ale žlté Rahić nastrelil brvno a zo zopár Latinovića. Najväčšiu šancu v 45. karty ukázal až siedmim domácim podozrivých voľných kopov hostia min. zahodil Janić, keď po nedoro- hráčom: Krstićovi, Ardalićovi, Ilićovi, nemali presnú mušku. V 22. min. zumení zadákov hostí s brankárom Ćetkovićovi, Štefekovi, Latinovićovi

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Ľahko k prvým bodom JEDNOTA – VETERNIK 3 : 0 (2 : 0)

Matej Bzovský

ednota v jarnej premiére v chladnom počasí za prítomnosti hŕstky divákov ľahko získala prvé body v pokračovaní majstrovstiev. Od štartu až po posledný hvizd rozhodcu Negovanovića zo Sriemskej Mitrovice futbalisti z predmestia Nového Sadu hrali podradnú úlohu. Už v prvých desiatich minútach hry • ŠPORT •

domáci mali až štyri vyložené šance, ale iba jednu premenil Lazar Cvejić. Bývalý hráč slovenských klubov Podbrezová a Šamorín po rohovom kope dôrazne hlavičkoval do siete bezmocného, ináč veľmi dobrého brankára Veternika Zakariju. V 21. min. sa stredný útočník domácich znova zapísal do listiny strelcov; tentoraz šikovne využil prihrávku Pejića z pravej strany a lopta

sa druhý raz ocitla v rohu brány opäť bezmocného Zakariju. Do ukončenia polčasu hostia len dvakrát strelili na bránu domácich, ale Lazara Jovišića vážnejšie neohrozili. Aj v druhom polčase domáci dominovali ihriskom, úplne zatlačili brániacich sa hostí na ich polovicu ihriska. Z početných šancí Cvejić využil iba jednu, zaznamenal hetrik a domácim fanúšikom sa predstavil

a Sekulićovi, kým v radoch hostí „ožltol“ iba kapitán Dabižljević. Na konci sa zrodila spravodlivá remíza napriek tomu, že mnohí očakávali výhru favorizovaných hostí, ktorí zostali dlžní hložianskym milovníkom futbalu. BUDÚCNOSŤ: Kosturanov, Krstić, Štefek, Ćetković, Latinović, Ardalić, Adámek (Dokić), Janić, Ilić (Petrović), Živojinov (Galonja), Sekulić Výsledky 16. kola: Polet – Sloga 0 : 3, Mladost (T) – OFK Mladost (A) 2 : 2, Zadrugar – Bačka 4 : 1, Potisje – Srbobran 1 : 1, Budúcnosť – Bečej 0 : 0, Tekstilac – OFK Vrbas 0 : 0, Subotica – Tavankut 2 : 1, Radnički – Tisa 1 : 0. Foto: J. Pucovský

Bečej 1918 Sloga Budúcnosť Srbobran Tisa Zadrugar Radnički Potisje (-1) Bačka Polet Mladost (T) Tavankut Vrbas Mladost (A) Tekstilac Subotica

16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16 16

13 12 11 8 7 7 6 6 6 6 5 5 4 4 4 1

2 1 2 2 3 2 4 4 4 5 3 6 4 6 4 6 3 7 3 7 3 8 1 10 4 8 3 9 3 9 0 15

51 : 7 34 : 14 37 : 12 25 : 17 32 : 21 36 : 27 20 : 25 23 : 20 25 : 30 23 : 31 21 : 32 23 : 32 13 : 22 23 : 38 13 : 34 10 : 47

41 38 36 28 25 24 22 21 21 21 18 16 16 15 15 3

v prajnom svetle. JEDNOTA: Jovišić, Pejić, Žeželj, Jelović, Bošković, Popović, Milenković, Kostić, Cvejić, Galić (Bajić), Ivković (Matić) Výsledky 16. kola: Kabel – Kupinovo 2 : 2, Jednota – Veternik 3 : 0, Hajduk (B) – LSK 3 : 0, Borac – Sloga 3 : 1, Slavija – ŽSK 1 : 2, Sofex – Hajduk (Č) 3 : 3, Mladost – Sremac 3 : 2, Hajduk-Podunavac – Index 3 : 1. Program 17. kola: Hajduk-Podunavac – Kabel, Index – Mladost, Sremac – Sofex, Hajduk (Č) – Slavija, ŽSK – Borac, Sloga – Hajduk (B), LSK – Jednota, Veternik – Kupinovo.

11 /4742/ 18. 3. 2017

Šport PRVÁ LIGA SRBSKA

Bod k bodu... BUDUĆNOST – ODŽACI 1 : 1 (0 : 0) Juraj Pucovský

omáci Dobanovčania boli favoritmi v tomto zápase, ale sa im nepodarilo prekonať dobrých Odžačanov, ktorí húževnato bojujú o záchranu. Zápas dvoch debutantov v tomto stupni súťaže sa skončil rovnako (1 : 1), ako ten v jeseň, keď Odžaci uhostili súpera v Báčskej Palanke. V prvom polčase 300 divákov videlo bojovný futbal a lopta sa najviac kotúľala v strede ihriska.

Obe mužstvá sa viac starali o to, aby kožená neskončila v ich sieti, než sa snažili streliť gól. Takmer jedinú príležitosť mali domáci v 24. min., keď brankár hostí Kronić odrazil loptu, na ktorú nabehol Dobrijević a rozvlnil sieť – 1 : 0. Dobanovčania boli v pokračovaní lepším mužstvom, nevyužili niekoľko šancí Đušić, Subotić a Dobrijević. Presne po jednej hodine hry, v 60. min., prišlo k vyrovnaniu výsledku. Náhradník

Prepustil miesto strelcovi: Ilija Tutnjević (FK Odžaci)

Pobulić sa zmocnil lopty a silnou strelou prekonal bezmocného Smiljanića – 1 : 1. Tak Odžačania získali druhý jarný bod a posunuli sa o jedno miesto vyššie v tabuľke. ODŽACI: Kronić, Svitić, Perišić, Mudreša, Ponjević, Tiodorović, Tutnjević (Pobulić), Stanković, Matijević, Vujović (Potkozarac), Matijašević (Mijailović) Výsledky 17. kola: Sinđelić – ČSK Pivara 3 : 1, OFK Belehrad – BSK 0 : 1, Mačva – Zemun 2 : 1, Budućnost – Odžaci 1 : 1, Sloboda – Inđija 1 : 2, Jagodina – Kolubara 3 : 0, Dinamo – Radnički 3 : 2, Bežanija – Proleter 3 : 1. V sobotu v Odžakoch bude hosťovať Jagodina.

SKONČILA SA SÚŤAŽ KOLKÁROV V PADINE

Najlepší Zornička a Fagan Ján Bokor

V konkurencii munastupujú aj celky zo susednej žov sa zúčastnilo deKovačice. olkári Doliny počas zimy Novinkou tohtoročných hier sať mužstiev. Domáci svoje dráhy venujú rekre- bolo to, že sa zápasy mužov boli i tentoraz dobrí antom. Rekreačno-športové a žien hrali paralelne. V konku- hostitelia, titul víťaza hry v Padine už tradične prilákajú rencii žien sa zúčastnilo deväť prepustili Kovačičadružstiev. Medzi najskú- nom, mužstvu Fagan, senejšie patria Kosmos ktoré vo vzrušujúcom a Rybárky, ktoré sa zúčast- finále porazilo Kolorňujú od založenia turnaja. -plus. Podobne ako Najstaršie družstvá sú Ve- aj v ženskej konkuteránky a Spolok žien Pa- rencii robotníci mädina. Zo súkromných pod- siarstva M-Kováč-M nikov pozornosť upútajú v boji o bronz prehrali M-Kováč-M a PK Ljavroš. V s mužstvom Crno- Víťazné mužstvo Fagan z Kovačice posledných rokoch sú veľ- -beli, ktoré je stálym mi úspešné Zornička a All účastníkom turnaja kolkárov mužstvá Skubidubi, Metal-Elkov, Stars. Tentoraz debutovali od začiatku. Bez odmien zostali PK Ljavroš I. a II., Agát a Kolkárske nádeje. Kuglašice. Najlepšia hráčka turŠtyri najnaja je Mária Ľavrošolepšie družvá a medzi mužmi Ján stvá zohraĎurík. Diplomy, poháli zápasy re a medaily v mene o konečné organizátora, KK Doumiestnenie. lina, najlepším odoV boji o trevzdal predseda Pavel Družstvo Zornička sa ani v roku 2017 tie miesto nezrieklo titulu RŠH v Padine Beška-Marić. Potom skúsenejšie všetci účastníci odišli Rybárky podo reštaurácie Holle, veľký počet záujemcov. S rov- razili veľmi dobrý kde pri chutnej večenakým zápalom kolky zrážajú celok M-Kováč-M ri a slovenskej hudbe muži a ženy. Mužstvá a družstvá a získali bronzové v Padine veľmi obľúbesi formujú ľubovoľne kamaráti, medaily. Znova zvínej selenčskej kapely robotníci podnikov a členovia ťazila Zornička, ktorá Maks strávili príjemný spolkov. Okrem domácich Pa- vo finále bola lepšia Družstvu žien M-Kováč-M, práve ako aj ich kolegom, dinčanov posledne na dráhach od družstva All Stars. chýbal iba krôčik k získaniu medaily večer.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •

Víťazné tímy RŠH 2017 Okno a Annamária

Martin Chrťan (v drepe druhý zľava) v tíme KMV Fagan

ROBOTNÍCKO-ŠPORTOVÉ HRY V KOVAČICI

Tentoraz aj kolkári z Pančeva a Padiny Anička Chalupová

olkársky klub Slávia sa i tohto roku podpísal pod organizáciu Robotníckych športových hier v Kovačici. Od druhej polovice januára do začiatku marca 2017 húževnate zápasilo šestnásť mužských tímov: Elkov-Metal, Penzioneri, PK Ljavroš, Ćirovci, Pekara Niki, In Auto, Pančevački luzeri, KMV Fagan, Okno, a ženských družstiev: Penzistky, Sestričky, Jánošík, Čertice, Zvončice a Annamária. V sobotu 10. marca 2017 v reštaurácii Športovo-rekreačného strediska Slávia usporiadali kolkársky bál, na ktorom organizátor udelil odmeny najlepším kolkárom a kolkárskym celkom. Za prítomnosti vyše stovky účastníkov a milovníkov kolkárskeho športu organizátor slávnostne udelil ďakovné listy, medaily a poháre najlepším. Tohto roku v konkurencii mužov prvé miesto získal tím Okno, druhý bol KMV Fagan a tretiu priečku si vybojoval PK Ljavroš. V súťaži ženských družstiev Annamária je na prvom mieste, druhé sú Zvončice a Čertice zakotvili na treťom mieste. Najlepšie výsledky na súťaži mužstiev

Pozornosť fanúšikov upútali aj najmladší kolkári; sú to súrodenci rodiny Markovej (stoja zľava): Ivana (14 rokov), sesternica Tamara Milosavljevićová (13), Alenka (15), Kristián (10) a najmladšia, šesťročná Blaženka

dosiahli kolkári Zoran Milosavljević (1. miesto), Michal Benka (2. miesto) a Želko Čerňoš (3. miesto), kým tri najúspešnejšie kolkárky boli Zita Tokaiová (1. miesto), Zuzana Tomanová (2. miesto) a Anna Bírešová (3. miesto).

Zita Tokaiová kolky začala triafať už ako žiačka základnej školy. Milica Sretenovićová (stojí druhá zľava), Aktívnejšie sa členka družstva Čertice týmto športom zaoberá od roku 1990, naposledy šport ju veľmi začal zaujímať vďaka sa stala aj kolkárskou rozhodkyňou. mame Evke, ktorá má kolkárstvo Tento šport odporúča všetkým, ktorí už dlhé roky „pod nechtom“. Milica len po troch rokoch trénovania zamajú od 7 do 77 rokov. „Každý človek potrebuje aspoň znamenala pozoruhodné výsledky, trošku fyzickej aktivity. Teší ma, že ktoré jej o rok budú ešte väčším v Kovačici máme dorast, a mám motívom, aby zápasila v rámci RŠH. nádej, že mladých kolkárov bude Na druhom mieste zakotvila Anna ešte viac. Túžim po novej kolkárni Bírešová, kým sa mladučká Ivana a mám nádej, že sa zbavíme starého Marková pochválila tretím miestom. Aj tohto roku medzi sebou súťažili presvedčenia, že je kolkárstvo „krčmový šport“. Olympijským športom kolkári jednotlivých ulíc a diplomy snáď nie je, ale máme najlepších sa dostali najlepším družstvám z ulíc kolkárov, ktorí získali hŕbu medailí. Nové námestie a Family z Kovačice, RŠH majú v našej obci dlhú tradíciu a Športovej z Padiny. Najúspešnejšiu a mám nádej, že to tak aj zotrvá kolkársku dvojicu tvorili Zuzana Šipická a Martin Strakúšek, na druv budúcnosti,“ avizovala Tokaiová. V jednotliveckej konkurencii hom mieste boli Anna Kucháriková mužov Martin Chrťan zrazil najviac a Martin Strakúšek a do tretice sa vykolkov, na druhom mieste bol Zoran znamenal pár Katarína Durkovićová Mihajlović a Ďuro Čala obsadil tretie a Dragan Rakić. Martin Diňa a Želimír Hriešik miesto. V súťaži žien najúspešnejšia bola mládežníčka Milica Sreteno- v mene organizátora KK Slávia udelili vićová, ktorá sa na RŠH zúčastnila aj špeciálnu odmenu, ktorá sa dostala druhýkrát. Ako nám povedala, tento do rúk najmladším kolkárom, Tamare Milosavljevićovej a Kristiánovi Markovi. Najlepšími „rybármi“ v zápasoch boli Jano Brtka a Mária Cicková. Po udelení odmien nasledovala zábavná časť, v ktorej hudobníci Jaroslav Glózik a Jaroslav Nemček vábili kolkárov na tanečné pódium. Momentka z februárových zápasov v rámci RŠH 2017

Je čas na Spoločensko-zábavný časopis pre mládež

Ročné predplatné:

400,00 din. Polročné predplatné:

200,00 din.

Časopis si môžete objednať prostredníctvom:  webovej stránky www.vzlet.rs/predplatne/  mailovej adresy vzlet@hl.rs  telefónneho čísla 021 47 20 840  kolportérov

Čítajte Vzlet!