Hlas 12 2017 by NVU Hlas ľudu

V Kovačici behom za zdravím Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 74 | 25. 3. 2017 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4743/

Z obsahu

25. 3. 2017 | 12 /4743/

Uzávierka čísla: 22. 3. 2017

4 TÝŽDEŇ 4 Sám proti všetkým 5 Týka sa všetkých nás 6 Problémy populačnej politiky

10 VOĽBY 10 Voľby bez kontroly

11 SLOVENSKO 11 Slovensko sa vyrovnáva s traumami z minulosti

12 ĽUDIA A UDALOSTI 12 Štandard možno ani neexistuje

V dňoch 17. až 18. marca v Rumunsku, v Nadlaku, prebiehala 9. Medzinárodná konferencia na tému Národopisné aspekty v kultúre dolnozemských Slovákov. Zároveň udelili Cenu Ondreja Štefanka. (s. 31) K. Melegová-Melichová

15 Chce sa vyskúšať v ovocinárstve 20 Bohatá činnosť, čulá spolupráca

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Marcové slniečko

23 OBZORY 25 150 divadelných rokov a smelých krokov 28 Deti vlastne nemožno oklamať 29 Z tmy k svetlu

31 KULTÚRA 32 Ambiciózna a kreatívna predsedníčka

Tlačiareň HL PRINT v Báčskom Petrovci by sa mala dožiť okrúhlej stovky o dva roky. Jej zamestnanci sa z blížiaceho jubilea nie veľmi tešia. Tvrdia, že robia veľa, zarábajú málo a nie je im jasné, ako ich podnik hospodári so schodkami. (s. 8 – 9) J. Bartoš

33 Musí byť niečo medzi riadkami 34 Večné témy, ktoré hýbu človekom od nepamäti

39 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA

46 ŠPORT 47 Vo Vrbare radosť 50 Šťastná Kula 51 Chvál do povál! Autor titulnej fotografie: Ján Špringeľ

Po prvýkrát hostiteľkami výročného zhromaždenia Asociácie slovenských spolkov žien, ktoré bolo v sobotu 18. marca v miestnostiach Klubu VHV, boli členky Združenia pazovských žien, programovej formy pri tamojšom SKUS hrdinu Janka Čmelíka. (s. 18) A. Lešťanová

Editoriál



ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

www.pixabay.com

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE

Hádzanie kockami Ešte pred 500 rokmi európsky právnik, politik a humanista Thomas More napísal, že sa politika nedá prinavrátiť k dobrým mravom. A je tomu naskutku tak!

latnosť tohto výroku potvrdzujú každodenné udalosti a akcie týkajúce sa aktuálnej predvolebnej kampane. Vydieranie a podmieňovanie sú neodvratnou súčasťou života predvolebných svišťov. Jedni vydierajú a podmieňujú, iní sú týmito úkonmi zasiahnutí. Kdekoľvek sa obrátiš, počuješ to isté: „Ak nechceš zostať bez roboty, musíš ísť na míting!“ Alebo: „Ak si praješ, aby občianske združenie, v ktorom pôsobíš, dostalo prostriedky na konkurze, musíš byť ,istý hlas’!“ Atď. Tak je tomu v Novom Sade, Lugu, Maglići, Kovačici... Takéto a podobné „neodbytné ponuky“ dostávajú ktovie koľkí občania s voličským právom. Je to normálne? Pravdaže nie je, lebo takéto spôsoby zasahujú priamo do základného práva človeka – byť slobodný. Ale koho to v Srbsku zaujíma?! Rovnako nie je logické, aby práve tí ľudia, ktorí podplácajú voličov, aby sa zúčastňovali na predvolebných konvenciách či okrúžkovali konkrétne poradové číslo na volebnom zozname (lebo počas vlády ich kandidáta náš štát prosperoval), húfne odchádzajú do zahraničia. Vari je prirodzené zutekať z krajiny, v ktorej to majú na ružiach ustlané? Súčasná politika je o osobnom záujme a zisku, menej o logike. O logike nie je ani rozdeľovanie verejných funkcií, týkajúce sa aj lokálnych samospráv, pokrajinských a

republikových inštitúcií; ani menšinové sa nemôžu vždy pochváliť rozumnými riešeniami. Niektorí politici, alebo ľudia všeobecne, poukazujú na to. Naposledy vo verejnosti v súvislosti s nelogickosťou v „kádrovaní“ skloňovali meno farmaceutky, ktorá sa na poslednej schôdzi NRSNM 18. februára t. r. stala členkou Výkonnej rady NRSNM a poverili ju oblasťou informovania. V obehu kritiky na účet kádrových riešení v slovenských inštitúciách boli aj iné funkcie a iné povolania. Kritici niekedy majú pravdu, inokedy nie. Veď kto často hádže kockami, máva niekedy šťastnú ruku. Lenže práve najhlasnejší z nich zabudli, že sa niečo zmeniť môže iba postupne, začnúc upratovaním vo vlastnom dvore, vo vlastných radoch, dokonca aj v pokrajinských rámcoch. Vrátiť dobré mravy do politiky sa sotva podarí, lebo politikom, ostrieľaným či práve dozrievajúcim, sudičky zabudli do vienka cností prideliť základnú kultúru, slušnosť a zodpovednosť za vlastné skutky a prejavy. Svedčia o tom, okrem iného, zasadnutia všetkých možných parlamentov v našej krajine. Zrejme kultúra výmeny názorov ešte dlho zostane neznámou v kontexte našej politickej spoločnosti. Lebo politikov nezaujíma, že človek svoju veľkosť prejavuje vtedy, keď neútočí na ľudí neokrôchanými slovami, i keď nesúhlasí s ich odlišnými názormi. Vladimíra Dorčová-Valtnerová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  12 /4743/ 25. 3. 2017

Týždeň 

InPress

Sám proti všetkým Jasmina Pániková

o uskutočnenia prezidentských volieb už nezostalo veľa dní. Môžeme začať odpočítavať dni... Ak vôbec máme vôľu na také niečo. Nebyť bilbordov, plagátov a podaktorých mítingov (pardon, už je čoraz populárnejšie slovo konvencia, nie míting), možno by sme ani nemali pocit, že je čoskoro pred nami taký dôležitý deň. Dôležitá epizóda v politickom živote našej krajiny, ktorej koniec scenára už, pravdepodobne, všetci predpokladáme. Zvykli sme si, že pred každými voľbami sme mali televízne debaty, prezentovanie programov a teraz? Takmer nič. Áno, televízne duely možno budú v druhom kole volieb, keď budeme mať iba dvoch potenciálnych prezidentov. Keď iba trochu pouvažujeme, taký svojrázny duel mohol byť aj teraz, keďže máme z jednej strany aktuálneho premiéra a z druhej všetkých iných kandidátov. Každý z nich v prejavoch záväzne spomína, aby občania z tých či oných dôvodov nehlasovali za premiéra. Premiér to hodnotí ako neférový spôsob kampane a pokračuje v tom, čo sľúbil – že sa prezidentskou kampaňou bude zaoberať vo voľnom čase. A áno, zaoberá sa. Dopoludnia navštevuje továrne, otvára nové prevádzky, telocvične a v predvečerných hodinách zavíta medzi občanov. Sľúbiť väčšie penzie, poprosiť o trpezlivosť a uznať, že sú teraz on a ostatní kandidáti asi vyrovnaní. Ozaj, ako? Majú aj jeho súperi možnosť viesť kampaň 24 hodín denne? Dúfajme, že po voľbách zistíme, aj koľko peňazí strovil každý z nich. Koľko štátnych peňazí (ako sme si zvykli počuť NAŠICH peňazí) a koľko od darcov. Súdiac podľa angažovania spoločností, najviac prostriedkov na to mali Vučić a Jeremić, ktorí si na pomoc zavolali izraelskú, resp. americkú spoločnosť. Čím drahšia kampaň, tým väčšia šanca na víťazstvo?

www.hl.rs

168 HODÍN

(Ne)všedné dni jarné Oto Filip

onečne jedna pekná správa, nesúvisiaca ani s politikou, ani s ekonomikou, ani s cudzinou...V pondelok k nám konečne zavítala jar. Prinášajúca hrejivé slnko a romanticky sfarbené spomienky, pripomínajúca budúce slávnosti a bežnú prácu, človeka s jasnejšou a naladenejšou mysľou, takisto s chuťou na svetlejšie farby prírody a odevu. Život sa aj na okolí prebúdza a žmurká do slnka, naznačujúc, že prežitá krása môže roky rokúce pretrvávať v nás. To však, čo je mimo príchodu jari bežné, je jednotvárny sled dní, z ktorých si každý môže odkrojiť to, čo ho zaujíma. A o nové správy – žiadna núdza. Premiér Aleksandar Vučić pobudol v polovici marca v Nemecku, kde od hostiteľky, kancelárky Angely Merkelovej získal uznanie za realizáciu dôležitých reforiem. Netreba ale prehliadnuť ani jej slová, že občianska spoločnosť musí byť aktívnym a významným partnerom vlády, ako i tie, že musí existovať aj sloboda médií a verejného prejavu. Podľa Vučića je ešte veľa toho, čo treba urobiť, pričom načim hľadieť do budúcnosti, nie do minulosti. Po Nemecku ďalšou zastávkou



premiéra bolo Sarajevo, vlastne snemovanie premiérov krajín západného Balkánu, na ktorom títo nielenže konštatovali európsku perspektívu regiónu, ale aj definovali spoločné iniciatívy k samitu v rámci berlínskeho procesu, ktorý sa v júli má konať v Terste. Z aspektu formy bolo to vydarené stretnutie, na ktorom premiéri naznačili nádej, že sa aj v týchto krážoch možno dá inak a lepšie žiť. Spokojnosť pre skutočnosť, že sa predsedovia vlád tunajších krajín prvýkrát stretli v regióne, tlmočil aj eurokomisár pre otázky rozšírenia Johannes Hahn, slovami, že nie je pravda, ako si jednotlivci myslia, že západný Balkán nenapredoval. Je pokrok, zvlášť keď ide o eurointegráciu, podotkol. V rovine reálnej je jasné, že ako záťaž pretrvávajú viaceré problémy, ktoré v posledných týždňoch riadne skomplikovali vzťahy Prištiny a Belehradu. Na prvom mieste je to iniciatíva k vzniku Vojska Kosova, čo je v rozpore s bruselskými dohodami a zmluvou s NATO. Kosovský predák Hashim Thaci s touto iniciatívou na Západe práve nepochodil, no naďalej vyhlasuje, že sa k tomu dostanú, a to za podpory medzinárodného spoločenstva. Ak sa pre Srbov tragické marcové udalosti

v roku 2004 udiali v situácii, keď kosovské Bezpečnostné jednotky boli oveľa skromnejšie a menej vyzbrojené ako dnes, nie je ťažko predpokladať, čo by Vojsko Kosova znamenalo z aspektu nátlaku na nealbánske obyvateľstvo, predovšetkým na Srbov. Druhým kameňom úrazu je Deklarácia o prerušení dialógu Belehradu a Prištiny, ktorá vznikla v Prištine. Tretím je žiadosť o odňatie majetku Srbska, o čom albánska strana nikdy nechcela rokovať v Bruseli, tvrdiac, že niet potreby na uvedenú tému sa rozprávať. Jasné je, že rozhodnutie kosovskej vlády schválené na tajnej schôdzi začiatkom marca, ktorým sa všetok nehnuteľný majetok registrovaný na SFRJ, Srbsko a Autonómnu pokrajinu Kosovo a Metóchiu registruje na samoproklamovaný štát Kosovo, je nielen nelegálne, ale aj v hlbokom rozpore so zásadami medzinárodného práva. Ďalšou spornou záležitosťou je otvorenie nového špeciálneho oddelenia pre súdne procesy so Srbmi. Keď sa k tomu pridajú slová prištinských predákov ohľadom účasti alebo neúčasti srbského obyvateľstva na Kosove v aprílových prezidentských voľbách, tak je jasné, že sa ani jar, napriek skvelému začiatku, neobíde bez nových chmúrnych dní.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

BORIVOJ ŽIVANOVIĆ, VINÁR, SRIEMSKE KARLOVCE

Hýbe sa to v dobrom smere Oto Filip – Ako hodnotíte možnosti rozvoja vínneho turizmu v mestečku pri Dunaji? – Dobre je, že sa ľudia orientujú na turizmus, lebo im tento umožňuje zárobok, istý, pravidelný a každodenný prílev finančných prostriedkov. Aj vinári by sa mali viac a veľmi

Informačno-politický týždenník

angažovať v tejto oblasti. My v Sriemskych Karlovciach sme sa nesprávali vždy tak: napríklad pred takými ôsmimi či desiatimi rokmi sa vínnym turizmom u nás nezaoberal vážne azda nik. A dnes je tu už niekoľko známych vínnych

pivníc a vinární, ako sú Kiš, Dulka, Alex, Bajilo... Je prinajmenšom sedem alebo osem tých, o ktorých mnohí ľudia už počuli, čo z aspektu rozvoja vínneho turizmu považujem za veľmi dobré. • TÝŽDEŇ •

ČO PREDSTAVUJE KAPITOLA 27 A PREČO JE DÔLEŽITÁ?

Týka sa všetkých nás Danuška Berediová

apitola 27, ktorá sa vzťahuje na životné prostredie, v prístupových rokovaniach s Európskou úniou je jednou z najkomplexnejších, najnáročnejších a najdrahších. Obsahuje dve tretiny predpisov a štandardov, ktoré treba uskladniť s EÚ. Environmentálna politika EÚ sa realizuje prostredníctvom nasledujúcich sektorových oblastí: horizontálna oblasť (všeobecné politické ustanovenia); kvalita vzduchu; klimatické zmeny; nakladanie s odpadom; nakladanie s vodami; ochrana prírody a biodiverzity; kontrola priemyselného znečisťovania a riadenie rizík; kontrola chemických látok a GMO; kontrola hluku; ochrana obyvateľstva a spolupráca s tretími krajinami. Ešte sa nevie, kedy by sa táto kapitola mohla otvoriť, ale sa vie, že náš rokovací tím je vyzvaný, aby pripravil svoju rokovaciu pozíciu. Aj preto sa v stredu 15. marca v Média stredisku Nezávislého spolku novinárov Vojvodiny uskutočnila panelová diskusia pod názvom Čo predstavuje Kapitola 27 a prečo je

dôležitá?. Na nej sa zúčastnila Jova- roku v súvislosti s Kapitolou 27. Vyna Dragićová, tajomníčka Koalície pracovanie správ sleduje tematický 27, Dr. Slobodan Puzović, zástupca rámec, aký má aj Európska komisia riaditeľa Pokrajinského ústavu pre pri svojej výročnej správe o pokroku ochranu prírody, Dragana Ratko- a podľa tej štruktúry sú spracované vićová, redaktorka relácie Pod staklenim zvonom Rádia Nový Sad a Milisav Pajević, novinár a redaktor magazínu EKOlist. Moderátorkou bola Maja Pavlicová, predsedníčka Združenia novinárov Eko vest, ktoré aj organizovalo túto panelovú diskusiu. Cieľom diskusie Účastníci panelovej diskusie bolo poukázať, kde sa nachádzame v tejto oblasti a aké oblasti, ktoré sa týkajú tejto kapitoly. sú nám perspektívy. Preto z európskych inštitúcií dostali Inak Koalícia 27 je neformálna sieť reakciu, že sú pre nich takéto správy organizácií civilnej spoločnosti, ktorá veľmi užitočné. Keď ide o minulý rok, zmeny boli zoskupuje 11 organizácií zo Srbska. Vznikla v roku 2014, keď sa aj začali pomalé a minimálne a dodatočne prístupové rokovania s EÚ. Urobili už ich vlani spomalili voľby. V správe sa tretiu správu, tentoraz pod názvom hovorí o tom, že do horizontálneho Ešte v príprave, v ktorej predstavili ich zákonodarstva zakotvili Zelený fond, nezávislý pohľad na kľúčové zmeny, ktorý mal začať pôsobiť 1. januára ktoré sa udiali v predchádzajúcom t. r., čo sa ešte neudialo. Vo veci

K 22. MARCU – SVETOVÉMU DŇU VODY

Brodenie nasucho Oto Filip

re mnoho dôvodov boj o dostatok kvalitných vôd je bojom o existenciu a budúcnosť. Lebo voda môže byť aj bohatstvom Srbska, je i ropou 21. storočia, tak isto vlastníctvom pánov sveta. Pod to, že bohatstvom môže byť, no stále ním nie je, sa podpisuje okolnosť, že naše liečivé vody, minerálne pramene a kúpele celé desaťročia chybne používame, devastujeme a ničíme. A vonkoncom v takých praktikách nie sme sami vo svete. Roky rýchlo plynú, problémy sa hromadia a neriešia, takže treba oveľa častejšie ako doteraz namáčať pero do vody a upozorňovať, že je to s ňou zlé a speje k ešte horšiemu. Jasne a hlasne, ľudstvu hrozí smäd. Jeden z najväčších globálnych riskov v rokoch pred nami umocňuje aj zložité kríženie rôznorodých činite• TÝŽDEŇ •

ľov: demografickej nestability, rastu chudoby, vrtošivých klimatických zmien, ekonomickej stagnácie... Spojené národy upozorňujú, že už v roku 2030 deficit vody môže stúpnuť až na 40 percent. Samozrejme, ak sa nebude zveľaďovať údržba a nezracionalizuje využitie jej vzácnych prameňov. Je pravda, že je vody všade: od nášho tela po prírodu. Ale viac než 97 percent jej úhrnných množstiev je v oceánoch. Z okolo 2,5 percenta sviežej sladkej vody je približne 70 percent zmrazenej v ľadovcoch, skromná časť je v jazerách, riekach a povrchových prameňoch, kým takmer 30 percent z tejto kategórie možno zaradiť do podzemných prameňov. Keď ide o Srbsko, z indikátorov kvality povrchových vôd (SWQI), siahajúcich od veľmi zlých po výborné, vyplýva, že je z celkového

počtu vzoriek zo všetkých vodných tokov v kategórii veľmi zlý až 79 percent vzoriek z územia Vojvodiny. Agentúra pre ochranu životného prostredia, ktorá tento prieskum robila v rokoch 1998 – 2013, poukazuje i na zlý stav kvality vôd kanálov a riek v pokrajine. To je však len vrchol ľadovca. Jedným z najčastejších príčin zamorenia životného prostredia je neadekvátna kanalizačná infraštruktúra, vrátane čistenia odpadových vôd. Množstvá komunálnych odpadových vôd sú hlavne v sfére odhadov, takže nie sú konkrétne údaje o množstvách vypustených nečistených, ani o tom, koľko sa z komunálnych odpadových vôd prečisťuje. Z indikátorov účinnosti zdrojov si možno všimnúť spoločnú charakteristiku verejných vodárenských podnikov. Pre nekvalitné, často opotrebované systémy

klimatických zmien došlo k zmenám v pozitívnom zmysle, lebo sa začalo s vypracovaním Nacionálnej stratégie na boj proti klimatickým zmenám a táto koalícia je časťou pracovnej skupiny, ktorá ju vypracováva. Momentálne sa mešká s aktivitami, lebo sa čaká ratifikácia Klimatickej dohody z Paríža. Údaje z roku 2011 hovoria, že je na reguláciu oblasti ochrany životného prostredia potrebné 10,6 miliardy eur. Jovana Dragićová prízvukovala, že sa tieto prostriedky nesmú vnímať ako výdavok, ale ako investícia. Slobodan Puzović prízvukoval, že otvorenie kapitoly znamená iba štart a že sa s výzvami stretneme v rokoch, ktoré nasledujú. Podľa neho kľúčová výzva bude nedostatok financií, ako aj skutočnosť, že budeme musieť žiadať, aby nám EÚ pre tie najdrahšie oblasti dovolila derogáciu vykonávania aj do roku 2030. Dragana Ratkovićová povedala, že by sa na témy životného prostredia v médiách mal dávať väčší dôraz, lebo sa týkajú všetkých občanov a od nich nám závisí budúcnosť aj zdravie. dochádza k nemalým stratám vôd. Na porovnanie: vodárenský podnik v Mníchove je až 2,7-krát účinnejší od podobných podnikov u nás. Riaditeľ Inštitútu Jaroslava Černého Milan Dimkić upozorňuje, že už tridsať rokov Srbsko nevkladá dostatočne do vodného hospodárstva. Následkom je, že na začiatok liečenia našich vôd, vodných tokov a vodovodov dvanásta už odbila. Pre urovnanie a riešenie uvedených a podobných problémov finančne najnáročnejšou kapitolou v prístupovom procese bude práve dvadsaťsedmička. Odhady sa rôznia, no často počuť údaj, že si prispôsobenie európskym ekologickým štandardom vyžiada viac než jedenásť miliárd eur. A z toho by sa len na čistenie odpadových vôd mala upriamiť aspoň polovica sumy. Nielen moc záujmov, ale i moc vody bude hýbať svetom v rokoch pred nami. Veď sú stabilita, mier a existencia štátov a vôbec planéty založené nielen na potravinách, alebo energii, ale najmä na vode. A tej je stále málo.

12 /4743/ 25. 3. 2017

Týždeň DEMOGRAFICKÉ TRENDY (2)

rozvrhu obyvateľstva, prístupnosti a účinnosti zdravotnej ochrany, tiež vládnuceho systému hodnôt, tak isto už dlhotrvajúceho nedostatku existenčnej perspektívy pre veľkú časť populácie. Ak sa však niekto pri zlých hmotných podmienkach a chudobe, ako hlavných príčinách demografických pohybov, pristaví a povie, že aj vo veľmi skromných predvojnových a dávnejších časoch niekZ Dunajského parku v Novom Sade: aby detských kočíkov a detí bolo stále viac dajšie rodiny mali veľa detí, odpoveď na túto nič, už o niekoľko rokov sa bu- dilemu je. Treba ju hľadať v tom, deme diviť, čo nás to zastihlo, že niekdajšia rodina bola založená prečo niet mladých, – konštatuje, na patriarchálnych princípoch podčiarkujúc, že sa ťažko vrátia prísnej hierarchie, s jasnou deľbou tí, ktorí sa rozhodli pokračovať v úloh podľa veku a rodu, opierakariére v zahraničí. júca sa pritom o systém jasných Z uvedených údajov, poznatkov a na dnešok nepredstaviteľných a skúseností je jasné, že problém hodnôt. K jej transformácii došpopulačnej politiky nie je len lo v prvej polovici 20. storočia, problémom drasticky zmenšenej pričom hybnou silou premien natality. Je to aj problém stálych neboli ani vojny, ani chudoba, a trvalých migrácií, neúmerného ale ideológia modernizácie. Jej

základným mottom, najmä neskoršie, v období socializmu, bolo tzv. vymanenie nielen jedinca, ale aj celej spoločnosti spod okov tradície. Znamenalo to zmeny aj v spôsobe hospodárenia a využívania statkov, aj vo vzťahu k viere a cirkvi, aj v oblasti manželstva a rodinných vzťahov, aj v postupnom vystriedaní konceptu kontroly pôrodnosti humánnejším konceptom plánovania rodiny. Korunou postupného rastu slobôd v doméne rodiny bola Ústava z roku 1974. Najmä preto, lebo proklamovala zásadu slobodného rodičovstva – práva na slobodu lásky, kontracepciu a sterilizáciu, oplodnenie, prerušenie tehotenstva a právo na narodenie dieťaťa – uvádza vyššia vedecká spolupracovníčka v Etnografickom inštitúte SANU Aleksandra Pavićevićová. Háčik však bol v tom, že uvedené zásady a práva nemali podporu sociálnych a iných opatrení, ktorými by sa reálne zlepšilo postavenie žien a detí a ktorými by sa výrazne podporila rodina ako základná bunka spoločnosti. Na následky nebolo treba dlho čakať. Pre depopulačné procesy Juhoslávia veľmi rýchlo prišla o príznačnosti štátu s vysokou natalitou obyvateľstva. (V budúcom čísle: Manželstvo v kríze?)

v Srbsku, mali podobné názory. Všetci radili, že ak niekto má príležitosť odísť, nech odíde, lebo každá skúsenosť nás obohacuje. Ale aby vedel, prečo ide, aby mal presne definovaný cieľ. Aby najprv pouvažoval nad tým, či ten presne definovaný cieľ nemôže náhodou dosiahnuť aj tu, a prečo to nie je možné tu. Pred odchodom si však treba rozmyslieť o aspektoch porovnávania života tu a tam, lebo tie sú očividné iba po odsťahovaní. Treba sa vyhnúť porovnávaniu cestovania do iných krajín so životom v zahraničí, lebo keď cestujeme, máme peniaze a čas pre zábavu. Treba vedieť, že prostredie, do ktorého sa odchádza, nie je o nič lepšie než to, ktoré sa opúšťa, a že cesta k úspechu vôbec nie je ľahšia. Bojan Kovač, ktorý sa do Srbska vrátil zo Spojených štátov, potvrdil, že Amerika poskytuje viac možností, ale to má aj svoju cenu. A to napríklad každý deň stráviť

aj 2 hodiny v tranzite. Podľa neho v Srbsku má viac času pre seba, pre kamarátov a na pracovnom pláne je menšia konkurencia a sú väčšie šance byť prvý v niečom. Svetlana Ranisavljevićová, ktorá žila viac ako 30 rokov v Spojených štátoch, povedala, že mladí predsa dnes majú väčšiu možnosť informovať sa o všetkom, ako v čase, keď ona odchádzala. Mladým odporúčala nerozmýšľať o materiálnom ako o vrchole života, ale realizovať svoj život. Mnohí ako prednosti vyzdvihovali pomalší spôsob života a bezpečnosť u nás alebo kvalitu potravín. To sú veci, ktoré si všímame, keď ich už nemáme. Jedno zo zaujímavých porovnaní bolo aj to, že sa tu žije, aby sa robilo, a tam sa robí, aby sa žilo. Väčšina bola mienky, že ak sa v zahraničí niečo nové naučí, tomuto štátu treba aj niečo vrátiť, lebo si treba predstaviť, čo sa stane, ak všetci odídu.

Problémy populačnej politiky Oto Filip

tázky, týkajúce sa životného veku obyvateľstva, konkrétne jeho starnutie a nízka natalita, netrápia len Srbsko. Z údajov Svetovej banky vyplýva, že je Japonsko s 26 percent obyvateľstva vo veku nad 65 rokov svetovým lídrom v počte seniorov. U nás je populácia v uvedenom veku zastúpená na 17 percent. Podľa prieskumov Spojených národov, od roku 2015 do roku 2030, sa počet obyvateľov šesťdesiatročných a starších zvýši až o 56 percent. Pre demografické problémy je príznačné, že môžu vzniknúť oveľa rýchlejšie než sa dajú urovnať. Sú totiž späté s celým radom javov a oblastí iných: ekonomickou situáciou, zamestnávaním, zdravotnou ochranou, vzdelávaním… Predseda SANU Vladimir Kostić uvádza, že netreba pestovať ilúzie, že sa tieto problémy dajú riešiť rýchlo a ľahko. Aj za predpokladu, že by sa im vážne pristúpilo už dnes, kladné účinky najlepších opatrení možno pocítiť len za také desaťročie. – Ale ak teraz nepodnikneme

IGNITE PREZENTÁCIA NA TÉMU ODCHODU ĽUDÍ ZO SRBSKA

Zostať, alebo odísť? Danuška Berediová

no, ľudia rozmýšľajú o odchode zo Srbska. Predsa váhajú: Zostať, či odísť? Každý má svoje dôvody za a proti. Mnohí, bohužiaľ, už aj odišli. Možno po určitom čase aj oni zaváhajú: Zostať, či vrátiť sa domov? V stredu večer 15. marca v priestoroch lode Zepelin bola zaujímavá prezentácia na aktuálnu tému odchodu ľudí z našej krajiny. Organizátormi Ignite večierka bolo združenie Biznisnova – Stredisko pre proaktívne podnikanie a Americký kútik v Novom Sade. Ingnite je vlastne globálne hnutie organizovania rýchlych a krátkych prezentácií s cieľom inšpirovať a predstaviť

www.hl.rs

nové idey obecenstvu v neformálnom prostredí. Prítomní si vypočuli skúsenosti niekoľkých našincov, ktorí žili alebo ešte stále žijú v zahraničí, ako aj cudzincov, ktorí trvalo alebo dočasne žijú v našej krajine. Hovorili o tom, čo ich udržalo v Srbsku, ale aj čo ich prinútilo odísť. Všetkých, ktorí sa vrátili do Srbska, sa pýtajú: Prečo si sa vrátil? A ten, ktorý sa vrátil, to nevie vysvetliť. Nemajú rovnaké perspektívy, nemajú rovnaké skúsenosti a niektoré veci sa jednoducho nemôžu ozrejmiť. Všetko, čo máme tu, nemáme tam a opačne. Každý z rečníkov večierka má svoj vlastný príbeh, svoje dôvody. Avšak tí, ktorí sa vrátili a žijú

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

OZNÁMENIE NRSNM

K podmienkam na získanie štipendia vlády SR na akademický rok 2017/2018

a návrh Výkonnej rady NRSNM Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny na svojom zasadnutí zo dňa 28. 2. 2015 rozhodla, aby sa pri získavaní odporúčania na štipendium vlády SR na akademický rok 2016/2017 uprednostňovali kandidáti, ktorí spĺňajú nasledujúce kritériá: – občania Srbska slovenského pôvodu, – priemerný prospech počas celého školenia v strednej škole viac ako 4.00 alebo počas štúdia viac ako 8.00, – zvolený študijný odbor. 1. maturantom stredných škôl sa prospech vypočíta sčítaním strednej známky z 1., 2., 3. ročníka a polrok zo 4. ročníka a vydelí 4. 2. ukončeným stredoškolákom sa prospech vypočíta sčítaním strednej známky z 1., 2., 3. a 4. ročníka a známky z maturitnej skúšky a vydelí 5. 3. študentom 1. a 2. ročníka sa prospech vypočíta sčítaním strednej známky z 1., 2., 3. a 4. ročníka a známky z maturitnej skúšky a vydelí 5. Potom sa pripočíta prospech zo študijných výsledkov z potvrdenia z fakulty a vydelí 2. 4. pre uchádzačov o štipendium na magisterské štúdium sa budú brať do úvahy študijné výsledky z bakalárskeho štúdia. 5. pre uchádzačov o štipendium na doktorandské štúdium sa budú brať do úvahy študijné výsledky z magisterského štúdia. Prednosť získajú kandidáti, ktorí nadobudli základné alebo stredné vzdelanie v slovenskom jazyku alebo absolvovali hodiny • TÝŽDEŇ •

slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry takto:

slovenčiny treba odovzdať v papierovej forme na Národnostnú radu, Bulvár Mihajla Pupina 1/4, – výučba v slovenskej triede v Nový Sad, do 20. mája. ZŠ 3 body (dokladovať vysvedOneskorené a neúplné pričením), hlášky nedostanú súhlas krajan– výučba v slovenskej triede skej organizácie. Rozhodnuv SŠ 3 body, tím vlády SR – absolvo- POTREBNÉ DOKLADY sa neudeľuje vanie hodín K ŽIADOSTI O POSKYTNUTIE štipendium na sl ove nčiny ŠTIPENDIÍ VLÁDY SR SÚ zubné lekárs p r v k a m i NA STRÁNKE stvo, farmáciu národnej kul- WWW.VLADNESTIPENDIA.SK a právo a udelí túry v ZŠ 2 sa 20 štipenbody (dokladovať vysvedčením), dií na magisterské štúdium a – absolvovanie hodín sloven- 2 štipendiá na doktorandské činy s prvkami národnej kultúry štúdium. Od akademického roku v SŠ 2 body. 2016/2017 sa štipendium udeV prípade, že viac kandidátov ľuje na všeobecné lekárstvo bude mať rovnaký počet bodov, (číslo študijného odboru 7.1.1.) uprednostnia sa kandidáti, ktorí – základné štúdium a lekárstvo sú držiteľmi diplomov z kultúrnych podujatí na pokrajinskej, republikovej alebo medzinárodnej úrovni a z podujatí, ktoré organizuje Národnostná rada a ďalšie inštitúcie Slovákov s cieľom zachovať svoju národnostnú identitu (dokladovať overenou kópiou diplomu). Komisia môže prihliadať na sociálny status rodiny pri udelení 2 odporúčaní. Kandidátom budú pridelené body (za prospech maximálne 50 bodov za absolvovanie výučby v slovenskej triede 3 body a za absolvovanie výučby slovenčiny s prvkami národnej kultúry maximálne 2 body) a na základe získaných bodov sa formuje poradovník. Prihlášky je potrebné odovzdať elektronicky na www.vladnestipendia.sk od 29. marca a najneskôr do 30. mája. Overené kópie diplomov z kultúrnych podujatí a vysvedNikola čení o zakončení slovenskej ZŠ Petkov a SŠ / absolvovaných hodinách

(číslo študijného odboru 7.1.2. – 7.1.28.) – doktorandské štúdium a od roku 2017/2018 aj učiteľstvo slovenského jazyka v kombinácii so všeobecnovzdelávacími predmetmi vrátane cudzích jazykov (Učiteľstvo, vychovávateľstvo a pedagogické vedy / 1.1.1 – 1.1.10). Pre uchádzačov zo Srbska bude poskytnutá možnosť absolvovať Intenzívny kurz slovenského jazyka a odborných predmetov so zameraním na zlepšenie komunikačných schopností potrebných na zvládnutie vysokoškolského štúdia v slovenskom jazyku. Pre vybraných uchádzačov bude bezplatný kurz organizovaný ÚJOP UK. Prihlášky možno podať iba v elektronickej podobe priamo na stránke www.eduabroad.sk.

Iný uhol reality

12 /4743/ 25. 3. 2017

Týždeň CHMÁRY NAD VÝZNAMNÝM SLOVENSKÝM PODNIKOM

Tlačiareň HL PRINT tlačí straty; ale prečo? Juraj Bartoš

hruba pred mesiacom sme sa chystali zájsť do „petrovskej tlačiarne“. S cieľom poinformovať verejnosť o tom, v akých podmienkach sa tlačí náš týždenník, knihy a iné produkty. S nepríjemným pocitom viny, že sme tam nezašli skôr, kým lomcovala surová zima. Dopočulo sa nám, že tlačiareň sa pozmenila na ľadovňu, že ústredné vykurovanie nefunguje, že popraskali radiátory a vodovod, že zamestnanci nemôžu používať ani toalety, ani umyváreň... Len odrazu správa ako hrom z jasného neba: tlačiareň má miliónové schodky! Prichodí teda ísť na vec z iného uhla. Prostredníctvom nášho Budova Tlačiarne HL PRINT týždenníka sme verejnosť už informovali o tom, že Novinovo- kladateľom, majiteľom a zároveň -vydavateľská ustanovizeň Hlas jediným členom THLP je NVU HĽ ľudu (ďalej NVU HĽ) roku 2014 so sídlom v Novom Sade, ktorá ako kúpila Tlačiareň Neografiu, s. s r. základný kapitál zložila sto (100) dio., v konkurze – za 13.300.000,00 nárov. Na základe platného Zákona dinárov. NVU HĽ na tento účel o hospodárskych spoločnostiach je o. i. určené dvojdomé riadenie spoločnosťou, ktorej orgánmi sú: zhromaždenie, dozorná rada a riaditeľ. V úlohe zhromaždenia vystupuje zákonný zástupca člena spoločnosti, čiže riaditeľ NVU HĽ Samuel Žiak. On z postu zhromaždenia vymenoval Dozornú radu v zložení: predseda Juraj Červenák, Pavel Zima Bojan Višić a Ján Šimák, členovia, investovala vlastné prostriedky, a na post riaditeľa THLP nasadil hovorí jej riaditeľ Samuel Žiak, Bojana Višića, ktorý predtým mal a dodáva, že predtým skutočnú výborné výsledky na prechádzajúhodnotu tlačiarne znalci vyčíslili cich pracoviskách (naposledy bol na 800 000 eur. Čiže „petrovská generálnym riaditeľom v známom tlačiareň“ bola 29. 7. 2014 zapí- novosadskom podniku Budućnost, saná do Registra hospodárskych s. s r. o., pre grafickú činnosť). subjektov v Agentúre pre hospodárske registre ako Štamparija HL AKO VZNIKLI STRATY? Na otázku z medzititulku si nePRINT, društvo sa ograničenom odgovornošću Bački Petrovac. dovolíme odpovedať jednoznačTlačiareň HL PRINT (ďalej: THLP) ne. Tu prezentujeme zistenia na je teda z právneho hľadiska spo- základe dokladov, do ktorých sme ločnosť s ručením obmedzeným (s. mali možnosť nahliadnuť, ako i s r. o.), čo je zakotvené aj v zakla- rozhovorov s riaditeľom tlačiarne dateľskom akte z 24. 7. 2014. Za- a našej ustanovizne. Hovorili sme

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

aj s viacerými zamestnancami vo výrobných halách THLP; im by sme chceli dať slovo inokedy. Vo výročnej správe o podnikaní roku 2016 podpísanej riaditeľom Bojanom Višićom sa o. i. uvádza: „Tlačiareň HL PRINT má schodok v sume 5.880.000,00 dinárov. Najväčšie zvýšenie ostatných podnikateľských výdavkov sa javí pri vonkajších službách (tlač obálok, plastifikovanie, zlatotlač, UV lak), v sume 3.748.000,00 din. v dôsledku nemožnosti práce v tlačiarni, a ostatné trovy vo výške 1.737.000,00 din. sa vzťahujú na služby údržby strojov, prémie poistenia a ostatné trovy.“ V pondelok 13. marca t. r. riaditeľ NVU HĽ Samuel Žiak upovedomil riaditeľa THLP Bojana Višića o tom, že súdny znalec, ktorého zaangažoval, aby preskúmal hospodárenie tlačiarne, zistil, že táto roku 2016 utrpela škodu v hodnote 3.639.039,97 dinárov. V závere správy súdna znalkyňa ekonomicko-finančné-

Samuel Žiak

ho odboru Željka Laganin o. i. uviedla: „Predchádzajúca analýza hospodárenia ukazuje, že na konto vykonaných prác, za ktoré bolo zaplatené v hotovosti počas roku 2016, v operatívno-účtovníckej evidencii Tlačiareň HL PRINT tými istými peniazmi, ktoré boli zaplatené na bežný účet formou zisku maloobchodu – kníhkupectva, boli uzatvorené ešte raz záväzky iných podnikateľských partnerov, pre taktiež vykonané služby tlačenia.“ Súdna znalkyňa sa pri analýze sústredila na vyúčtovanie a platby v hotovosti za práce, o ktorých sa

riaditeľ Višić s komitentmi prevažne dohodol ústne. V správe súdnej znalkyne sa tiež uvádza: „Časť takto získaných peňažných prostriedkov v internej pokladnici bola použitá na zakrytie určitých trov v podnikateľskej spoločnosti, ktoré sa nevtesnali do legálnych peňažných tokov, ako je spotreba paliva, trovy za niektoré dielce na výstroj a opravy, platby za nadčasovú prácu a iné. Zvyšné peniaze získané takýmto podnikaním boli usmernené na účet podnikateľskej spoločnosti vo forme zisku maloobchodu – kníhkupectva. V tejto časti podnikania boli konštatované mimo podnikania v sivej emisii aj isté úkony na škodu Tlačiarne HL PRINT, s. s r. o.“ Hoci riaditeľ Žiak roku 2015 dal hospodárenie NVU HĽ, ako i jej dcérskych firiem (THLP a Slovenského vydavateľského centra) skontrolovať nezávislému revízorovi, vlani sa obrátil na súdnu znalkyňu, „lebo mal signály, že boli uzavierané zmluvy na škodu tlačiarne“. Ako hovorí, na to ho upozornili „istí pracovníci tlačiarne“ v polovici roku 2016 a dodáva, že v správe riaditeľa Višića neboli vykázané niektoré práce, ktoré tlačiareň absolvovala v uplynulom roku, čím sú vlastne predostreté straty vyššie. Inak revízor na hospodárenie v predchádzajúcom období nemal žiadne výhrady. NEDÔVERA, OBVINENIA... O to väčšmi a nepríjemnejšie bol prekvapený riaditeľ tlačiarne Višić, keď dostal do rúk nález súdnej znalkyne. Hovorí, že sa snažil hájiť záujmy firmy a ochrániť robotníkov tak, že stále riadne dostávajú platy, a pripomína, že sú situácie, keď podnik musí prijať aj menej výhodné ponuky, aby si zachoval komitentov. Višić sa dokonca domnieva, že „Žiak bol zneužitý zo strany jeho (Višićových – pozn. J. B.) najbližších spolupracovníčok“. Ozrejmujúc hospodárenie THLP podčiarkuje, že tlačiareň naprieky ťažkým podmienkam dodáva na trh kvalitné produkty, prevažne knihy, a to aj renomovaných vyda• TÝŽDEŇ •

vateľov. Vraví, že od začiatku práce podnes tlačiareň odviedla práce úhrnne za približne 1.067.000 eur; koľko činil brutto obrat, a ocenil, že jeho osobný podiel vynáša asi 800.000 eur. Pripomína, že vlani v júni zmenšili počet zamestnaných z 28 na 18 – v dôsledku zníženého obratu a „istých problémov v podnikaní“. V novembri 2016 vraj uviedli minimálne mzdy, s cieľom prekonať nevýhodnú finančnú situáciu. Podčiarkuje, že THLP platí zakladateľke NVU HĽ nájomné vo výške 783 eur. V súvise s mankom 5.880.000,00 din. riaditeľ Višić hovorí: „Účtovníctvo si urobilo robotu, do ktorej som sa sám nikdy nemiešal, a roku 2015 bol vykázaný minimálny zisk. Revízor Global audit, ktorého angažovala NVU HĽ, skonštatoval, že v hospodárení neexistovali žiadne nesprávnosti. V súvise s mínusom podotýkam, že som roku 2015 písomne upovedomil Dozornú radu o nízkej cene tlačenia Hlasu ľudu. Dopracovali sme sa k malej korekcii cien v období 21. 5. 2015 – 22. 4. 2016 a 22. 4. 2016 bolo zverejnené verejné obstarávanie, tá cena klesla, a tak aj táto vec čiastočne vplývala na dlh.“ Riaditeľ THLP sa domnieva, že najviac na zvýšenie dlhu vplývali celkové pohyby na tlačiarenskom trhu, ako i tuhá zima, keďže niektoré práce vraj proste nemohli zrealizovať v dôsledku mimoriadne nízkych teplôt: „Ceny tlače klesli a ja som podnikol kroky na zníženie výdavkov: prepustením zamestnancov sme ušetrili cca 2 milióny din. Vlani som Dozornej rade navrhol isté kroky na odstránenie problému a stratégiu podnikania na nadchádzajúce obdobie: zníženie alebo zrušenie nájomného, pokúsiť sa dosiahnuť súhlas AP Vojvodiny na založenie tlačiarne, čo by nám umožnilo získať dotácie, ako napríklad dostáva tlačiareň Fórum. Pripomínam, že sme len v dôsledku zastaranosti CTP zariadenia na osvetlenie platní za rok utrácali 20 000 eur, čiže novým zariadením by sme značne ušetrili. Ako štvrté som predostrel návrh, aby prišlo k centralizácii tlače slovenských vydaní NVU HĽ, NRSNM, Matice slovenskej v Srbsku, Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, SVC a iných subjektov, keďže ide o slovenskú tlačiareň. Navrhol som tiež, aby sa urgovalo, aby nám ako menšinovej tlačiarni Ústav pre učebnice v Belehrade umožnil tlačenie menšinových učebníc, • TÝŽDEŇ •

ako aj zlepšenie koordinácie medzi majiteľom a samotnou tlačiarňou s cieľom dopracovať sa po čím výhodnejšie ceny v procese vypísania verejných obstarávaní. Kompetentný orgán v tomto zmysle zatiaľ nepodnikol nič.“ Samuel Žiak tvrdí opačne: vraj Bojana Višića upozornil na nezrovnalosti a navrhol mu, aby zvolal

Nebezpečenstvo číha zo stropu

mojich blízkych spolupracovníkov, podčiarkujúc, že chcem vedieť, čo a akým spôsobom sa niekomu dáva.“ Višić zjavne vzrušený hovorí, že ak Dozorná rada akceptuje jeho poznámky a sugescie, je ochotný odstúpiť z postu riaditeľa THLP a „čestne odovzdať funkciu človekovi, ktorý naďalej bude riadiť firmu“. V utorok riaditeľ NVU HĽ potvrdil, že celú záležitosť postúpil pred vyšetrovacie orgány. Zaujímalo nás, aké sú očakávania oboch riaditeľov ohľadne pokračovania a záveru nepríjemnej kauzy. Bojan Višić: „Môj záver ohľadne všetkého, čo sa deje, že bez ohľadu na všetko, vrátane istej malomyseľnosti ľudí oboch strán, treba nájsť spoločný jazyk, spoločnú cestu k uzdraveniu tejto tlačiarne a bez ohľadu na politickú príslušnosť chrániť záujmy slovenskej tlačiarne. Ako jej riaditeľ apelujem na všetky inštitúcie, aby nám pomohli zachovať jej integritu. Osobne som pripravený rezignovať, ak kompetentný orgán mieni, že svoju prácu nevykonávam dobre.“ Samuel Žiak: „Ako sa skončí? Tlačiareň bude aj ďalej fungovať. Keď ide o kádrové obsadenie, budeme musieť meniť, t. j. „resetovať“, ako povedal jeden z členov DR.“ Hlava NVU HĽ nám nakoniec ukázala list súdnej znalkyne Laganinovej, v ktorom ho o. i. upovedomuje: „Základná vec, ktorej sa poverená osoba nesmela

zasadnutie dozornej rady, s cieľom riešiť problém, ale že to oslovený odmietol (mimochodom, tento orgán predsa mohol a vari aj mal zvolať jeho predseda)... Keď už dohorelo až po nechty, v nedeľu 20. marca 2017 sa členovia Dozornej rady THLP predsa stretli a boli pri tom aj obaja riaditelia. Bojan Višić hovorí, že chcel dokázať, že neobstoja argumenty v správe súdnej znalkyne, avšak schôdza bola vraj prerušená a mala by čoskoro pokračovať. Podčiarkuje, že ohľadne práce súdnej znalkyne bol upovedomený „ako posledný“. Vraj že jeho advokát správu označil ako „právne neopodstatnenú“. Preto predostrel Dozornej rade a riaditeľovi NVU HĽ svoje suges- V knihárni je to ešte ako-tak... cie a pripomienky: „Žiadal som, aby sa nepresné dopustiť, je: práca na čierno. Samotúdaje v správe korigovali a opravili ná skutočnosť, že to voviedol do na základe predostretých argu- praxe od začiatku práce, je problém mentov a daných skutočností, bez daňového utajenia a malverzácií.“ toho, aby som vplýval na mienku súdnej znalkyne. Dodnes mi nie VLASTNÍCTVO je jasné, kto a akým spôsobom – KAMEŇ ÚRAZU poskytol tie údaje, spýtal som sa Inak treba vedieť, že NVU HĽ je to aj na zasadnutí Dozornej rady, síce zapísaná ako používateľ poale odpoveď som nedostal. Som zemku a tlačiarne v „gruntovnici“, dokonca pripravený začať aj súdne teda v obecných pozemkových konanie. Oboznámil som s tým aj knihách, avšak v katastri sa ako po-

užívateľ ešte stále uvádza tlačiareň Neografia, s. s r. o. Tento kameň úrazu vraj brzdí akékoľvek možnosti NVU HĽ uchádzať sa o projektové prostriedky. Prirodzene v tomto smere má zviazané ruky aj sama tlačiareň, ktorá funguje v podmienkach pod psa. V tejto súvislosti Samuel Žiak hovorí, že „v tejto chvíli na základe dôkazov, že tú budovu staval Hlas ľudu, teda ani nie na základe kúpy, žiadame o právo vlastníctva, a rozhodnutie o tom má schváliť Obec Báčsky Petrovec“. S obecnými orgánmi, hovorí, mali rozhovory, „kým ešte predsedom obce bol Pavel Marčok, ale nestretli sme sa s porozumením. Teraz sme znovu spustili ten proces... Keďže ide o spoločenský majetok, vlastníctvo nad ním by malo byť pridelené tomu, kto tlačiareň staval“. Budova tlačiarne, presnejšie veľká časť výrobného priestoru je zdevastovaná. Krov na niekoľkých miestach premoká, vykurovanie nefunguje, niekde číha nebezpečenstvo zo stropu, z ktorého môžu padnúť kusy na robotníkov, inde elektrické káble majú kontakt s navlhnutými stenami a povalou, na viacerých miestach padá omietka, okná sú staré, tesnenie je zlé, staré stroje nie sú funkčné, tie, ktoré sa používajú, sa čoraz viac kazia... Nakoľko sa dozvedáme, Tlačiareň HL PRINT doteraz z vlastných prostriedkov iba omaľovala niektoré miestnosti. Jej riaditeľ Bojan Višić hovorí, že nemá prostriedky na náročnejšiu reštauráciu a nemôže sa uchádzať ani o projektové prostriedky, keďže nie je majiteľom budovy. Riaditeľ NVU HĽ tvrdí: „Keďže sme do celého projektu nastúpili na základe rozhodnutia NRSNM, do údržby budovy má investovať celá naša národnosť, keďže ide o majetok, ktorý má slúžiť celej národnosti.“ Zároveň spresňuje, že by na tomto pláne mala popracovať NRSNM, ktorá je, podľa jeho názoru, s problémom oboznámená, ale zatiaľ nepodnikla nič. Predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová potvrdila, že rada sa tlačiarňou osobitne nezaoberala po tom, čo ju kúpila NVU HĽ, a dodala, že od nikoho nedostala konkrétny návrh, aby sa o jej problémoch rokovalo na schôdzach rady.

12 /4743/ 25. 3. 2017

Voľby K NADCHÁDZAJÚCIM PREZIDENTSKÝM VOĽBÁM

Voľby bez kontroly Jasmina Pániková

už nepotrebujeme dozor zahraničných expertov? Z poslednej správy misie OBSE o vlaňajších parlamentných voľbách vidieť, že pozorovatelia priebeh volieb neocenili veľmi pozitívne. „Aj keď volebná administratíva svoje povinnosti vykonávala účinne a mala dôveru voličov, nastoľuje sa otázka, akým spôsobom riešila

me svedkami najkratšej kampane v dejinách prezidentských volieb v našej krajine. Tvrdia to mnohí analytici, politici, dokonca aj samotní kandidáti. A majú pravdu. Predsedníčka Národného zhromaždenia Srbska Maja Gojkovićová voľby vypísala 2. marca, teda mesiac pred samotnými voľbami. O celé dva týždne žrebovaním bolo určené poradie kandidátov, ktoré je nasledujúce: Saša Janković, Vuk Jeremić, Miroslav Parović, Saša Radulović, Luka Maksimović, Aleksandar Vučić, Boško Obradović, Vojislav Šešelj, Aleksandar Popović, Milan Stamatović a Nenad Čanak. V pondelok 20. marca Republiková volebná komisia schválila rozhodnutie o tvare a vzhľade hlasovacích lístkov, ktoré Ešte stále potrebujeme kontrolu budú tlačené aj v jazykoch národnostných menšín, a to sťažnosti, ktoré boli podané po podľa toho, ktoré jazyky sú v da- voľbách a spôsobe spracovania nej obci v úradnom používaní. výsledkov. Základné občianske Vidieť, že sa prípravy začali, práva boli uctievané, ale zauale v akej miere prebieha pro- jaté informovanie v médiách, ces prípravy dohľadu na voľby? nespravodlivá prednosť, ktorú Všeobecne je známe, že je pred- zabezpečuje status vládnucej volebné a volebné obdobie po- strany a nejasné rozhraničenie hodlné na manipulovanie tak s štátnych a straníckych aktivít, financiami, ako aj so samotnými rozkolísali rovnosť možností vo občanmi. volebnej súťaži,“ uvádza sa v spráTENTORAZ BEZ OBSE ve misie OBSE z 29. júla 2016. Od pádu vlády Slobodana Mi- Takisto upozornili, že existovali loševića dodnes nadchádzajúce nedostatočne jasné pravidlá o prezidentské voľby budú prvé, podaní a vyhlásení volebných na ktoré v úplnosti nebude do- listín, neúčinné opatrenia proti hliadať pozorovateľská skupi- zneužitiu verejných zdrojov na na Organizácie pre bezpečnosť realizáciu kampane, nedostatoča spoluprácu v Európe (OBSE). ne presné predpisy súvisiace s Budú síce prítomní, ale ako ob- financovaním volebnej kampane, medzená skupina, ktorá nebude neexistencia sankcií a pod. mať pozorovateľov na volebných Počas minuloročných volieb miestach, ako to bolo doposiaľ. médiá zabezpečovali rovnakú Mohlo by to znamenať, že demok- dĺžku termínov pre všetkých kanracia v našej krajine dosiahla tú didátov, ale ako OBSE uvádza, akvysokú, požadovanú úroveň a že tivity vlády a vládnucej strany boli

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

dominujúcou témou v informovaní o volebnej kampani v rámci informatívneho programu. Takisto analytické a kritické informovanie „vo vplyvných televíznych programoch s nacionálnym krytím bolo obmedzené, čiastočne pre prítomnú autocenzúru, ktorá je výsledkom politického vplyvu na sektor médií“.

KTO BUDE MAŤ DOZOR NAD VOĽBAMI? Hore uvedeným a ďalším nedopatreniam, na ktoré OBSE upozorňovala po voľbách aj v roku 2008, 2012 a 2014, by sa možno v určitej miere vyhlo, keby sme mali dozornú radu na sledovanie prezidentských volieb. Národné zhromaždenie ani tentoraz nesplnilo svoj zákonný záväzok a neformovalo toto teleso. Predsedníčka parlamentu Maja Gojkovićová, určujúc prestávku v práci parlamentu (1. marca t. r.), vyhlásila, že je Zákon o voľbe národných poslancov zmenený a už neobsahuje tú zložku. Medzitým, v zákone, ktorý nie je zmenený od roku 2011, sa v článku 99 uvádza, že dozorná rada vykonáva všeobecný dohľad nad aktivitami politických strán, kandidátov a nad médiami počas volebných aktivít. V ďalšom článku sa uvádzajú povinnosti tejto rady, avšak od roku 2000 aj

napriek tomu, že sme mali veľa volieb, ani jedno vedenie štátu neformovalo túto radu. Otázne je aj v akej miere bude voľby sledovať Regulačné teleso pre elektronické médiá (REM). REM totiž neschválilo osobitné rozhodnutie o sledovaní prezidentských volieb, ale dozor budú vykonávať podľa prihlášok občanov o spozorovaných nepravidelnostiach. Ak máme na zreteli, že REM ešte stále nevypracovalo správu o minuloročných voľbách, nastoľuje sa otázka, kedy (a či vôbec) budeme mať aj správu o tohtoročných voľbách, keďže, ako tvrdia, neexistuje zákonná lehota, v ktorej ju musia zverejniť. Svoju úlohu vo volebnom procese má mať aj Agentúra boja proti korupcii. Aj keď funguje v neúplnej kapacite (ešte stále nemá riaditeľa a iba 6 z predpísaných 9 členov), na svojej webovej stránke zverejnila, že od samotného začiatku kampane spozorovala nepravidelnosti, ktoré sa vzťahujú na podaktorých politikov a ich aktivity – delenie pomoci finančne znevýhodneným občanom, organizovanie bezplatných lekárskych prehliadok atď. Článok 29 Zákona o Agentúre boja proti korupcii jasne uvádza, že funkcionár nemôže využívať na propagáciu politických strán, čiže politických subjektov, verejné prostriedky, zhromaždenia a stretnutia, na ktorých sa zúčastňuje ako funkcionár. Takisto je povinný jednoznačne dať najavo, či prezentuje mienku orgánu, v ktorom vykonáva verejnú funkciu, alebo mienku strany, čiže politického subjektu. Sme svedkami, že podaktorí kandidáti mali „kampaň pred kampaňou“, presnejšie omnoho skôr, než boli vypísané voľby. Podľa všetkého agentúra už mala reagovať v súlade so svojou právomocou a podniknúť konkrétne kroky, nie iba všimnúť si určité nepravidelnosti. Reagovať pohotovo, nie ako REM, ktoré sa rozhodlo zakázať isté predvolebné video až po jeho niekoľkotýždňovom vysielaní. • VOĽBY •

Slovensko MEČIAROVE AMNESTIE PRED ZRUŠENÍM

Slovensko sa vyrovnáva s traumami z minulosti Rastislav Boldocký

oci v to už hádam nikto nedúfal, kontroverzné Mečiarove amnestie sa predsa len podľa všetkého podarí zrušiť. Viedlo by to k vyšetreniu prípadu zavlečenia syna bývalého prezidenta Michala Kováča do Rakúska, ale zrejme aj kauzy Technopol, ktorá s ním súvisí. Konečne by sa tým uzavrela jedna z najtemnejších kapitol v novodobej histórii Slovenska. Únos z 31. augusta 1995 dodnes máta slovenskú spoločnosť. Michal Kováč mladší bol na ceste zo Svätého Jura do Bratislavy, keď jeho Mercedes zablokovali dva Seaty. Vybehli z nich muži v kuklách a násilím ho vtiahli do jedného z nich. „Po tom, čo sa počas jazdy smerom na Vajnory Michal Kováč pokúsil vyskočiť z auta, udierali ho päsťami po tvári, paralyzátorom mu dávali elektrošoky na pohlavný úd a násilím ho prinútili vypiť z dvoch fliaš whisky, čím ho uviedli do stavu opitosti,“ píše sa v obžalobe,

Michal Kováč ml. po únose

nikdy nepodanej. V tomto stave ho ďalší členovia tímu dopravili do Hainburgu. Na základe anonymného telefonátu ho objavili rakúski policajti. Celej udalosti však predchádzali dve závažné veci. Jednou bol čoraz hlbší konflikt medzi vtedajším premiérom Vladimírom Mečiarom a prezidentom Michalom Kováčom. Hoci obaja boli pôvodne členmi vládneho Hnutia za demokratické Slovensko, hlava štátu sa postupne začala stavať Mečiarovi do opozície. Druhou udalosťou bola kauza Technopol, pri ktorej došlo

k sprenevere väčšieho množstva peňazí a v ktorej mal figurovať aj prezidentov syn. Na Kováča mladšieho bol dokonca vydaný aj medzinárodný zatykač. A práve to mohlo byť jedným z dôvodov jeho zavlečenia do cudziny. Keďže vyšetrovanie Technopolu bežalo na Slovensku, miestne zákony neumožňovali jeho vydanie do zahraničia. Hneď po zavlečení sa objavili teórie, že prsty v celej akcii mala Slovenská informačná služba na čele s vtedajším šéfom Ivanom Lexom. Týmto spôsobom údajne chceli odovzdať mladšieho Kováča zahraničným vyšetrovateľom a týmto spôsobom prostredníctvom syna medzinárodne zdiskreditovať prezidenta. Napätie sa dodatočne zvýšilo v apríli 1996, keď v horiacom aute zahynul jeden z kľúčových svedkov Robert Remiáš. Vyšetrovanie naznačovalo, že štát má naozaj prsty v únose aj v Remiášovej vražde. Vtedajší prokurátor Michal Serbin obvinil 13 ľudí vrátane Ivana Lexu. Ibaže do

prípadu zasiahol Vladimír Mečiar. Keď Michalovi Kováčovi uplynul v roku 1998 mandát, prešli na neho ako premiéra prezidentské právomoci. Využil ich, aby udelil sporné amnestie na celý prípad. Na druhej strane prezident Kováč ešte predtým udelil milosť svojmu synovi a ďalším podozrivým v kauze Technopol. Hoci za posledných dvadsať rokov bolo viac pokusov o zrušenie amnestií, nikdy sa nenašlo dodatočne politickej vôle k tomuto kroku. Čo sa teda zmenilo? V prvom rade nálady v spoločnosti. Kauza sa prvý raz oživila v pamätiach Slovákov po vlaňajšej smrti Michala Kováča. Ďalším impulzom bola premiéra mimoriadne sledovaného filmu Únos, inšpirovaným týmito udalosťami. S návrhom na zrušenie amnestií do parlamentu prišla najprv opozícia, potom však s vlastným návrhom prišla aj vláda. Keďže je na schválenie potrebnej legislatívy potrebná ústavná väčšina, potrebné je nájsť kompromis medzi dvoma návrhmi. Ale vyzerá to tak, že už v najbližších dňoch sa podarí zrušiť tak amnestie, ako aj milosť. Samozrejme, to bude len prvý krok. Stále je otázne, či sa podarí prípad vyšetriť a vinníkov potrestať… Foto: PLUS 7 DNÍ

V BRATISLAVE ROKOVALI MINISTRI PRÁCE SLOVENSKA A SRBSKA

Potreba komunikácie R. Boldocký

lovensko a Srbsko potrebujú intenzívnejšie komunikovať pri riešení otázok problematického zamestnávania srbských občanov na Slovensku. Takýto je záver minulotýždňových rokovaní v Bratislave medzi slovenským ministrom práce Jánom Richterom a jeho srbským rezortným kolegom Aleksandrom Vulinom. „Výsledkom nášho spoločného rokovania bola potreba buď prijať nový dokument, alebo minimálne rozšíriť memorandum o spolupráci, kde budú jasne definované postupy, zodpovednosť a komunikácia, vzájomné informovanie o vysielaných pracovníkoch na Slovensku, prípadne o občanoch Srbska, ktorí majú záujem na Slovensku pracovať,“ in• SLOVENSKO •

formoval Richter po rokovaniach. Ako ďalej pripustil, občania Srbska prichádzajúci na Slovensko pracovať sú často podvedení, pričom za najväčší problému označil agentúry dočasného zamestnávania. „Falšujú základné dokumenty, ktoré súvisia so zamestnávaním občanov Srbska na Slovensku,“ zdôraznil Richter. Ako príklad uviedol spoločnosť Largo Slovakia, ktorá podľa neho vytvorila v Maďarsku svoju filiálku Largo Hungaria a v Srbsku filiálku Largo Plus Serbia. „Podľa predbežných informácií minimálne 680 zamestnancom sprostredkovala príchod na územie Slovenska, najmä pre firmu Samsung, s tým, že v Maďarsku sfalšovali všetky dokumenty, ktoré súvisia s ich sociálnym zabezpečením,“ povedal minister.

Spoločnosť Largo reagovala ešte v deň, keď ju slovenský minister Richter Ján Richter a Aleksandar Vulin obvinil. „Largo Slovakia nezakladalo v Ma- otázok vojnových veteránov a ďarsku žiadnu svoju filiálku, ako sociálnych vecí Srbska Aleksandar to mylne tvrdí minister. Rovnako Vulin poukázal na to, že občania tak nikdy naša spoločnosť nefalšo- Srbska pri odchode za prácou do vala dokumenty občanov Srbska. zahraničia často nevedia, kam idú a Všetky kontrolované osoby, ktoré čo ich tam čaká. Týmto spôsobom na Slovensku boli cez Largo, mali sa podľa neho porušuje srbský potrebné doklady v poriadku a zo zákon, aj zákony v tých krajinách, strany kontrolujúcich subjektov kam Srbi odchádzajú. „Pracujú nanedošlo ku konštatovaniam, o čierno, nemajú sociálne poistenie ktorých hovoril minister Richter,“ a týmto sa poškodzuje ako štát tvrdia v spoločnosti Largo Slovakia. Srbsko aj Slovensko,“ povedal. Foto: TASR Minister práce, zamestnanosti, 12 /4743/ 25. 3. 2017

Ľudia a udalosti ANKETA: AKÝ JE NÁŠ ŽIVOTNÝ ŠTANDARD?

smutné, že je taká skutočnosť u nás Slovákov na Dolnej zemi. Mnohí už opustili rodisko z toho dôvodu, že si v zahraničí našli dobrú prácu, lepší život. V súčasnosti žijem na Slovensku a mám sa tu finančne plienok pre vnučku a vôbec všet- lepšie, ale domov ma láka. Keď kého, čo potrebujú. Nemôžem ide o potraviny, hygienické propovedať, že nie som spokojná striedky a iné veci, v predajniach so životom. Spokojná som, lebo na Slovensku sú ceny omnoho výsom sa už tak nauhodnejšie ako u nás čila, zvykla som si v Srbsku. Nižšie ceny tak žiť. Zachovaný a vyšší plat – je to odev zo zahraničia matematika, ktorá sa kupujeme na trhu. nedá vysvetliť. SloSú to naozaj pekné venský štát v nás vidí a zväčša kvalitné odborných, šikovveci, kým si topánných a usilovných ky za výhodné ceny majstrov, dáva nám zriedkakedy kúpipotrebné úvery, me aj v predajniach. dobre nám zaplatia Keďže sú nám platy za našu prácu, môženízke, musíme si do me si dovoliť aj to, čo rodinnej poklad- Andrej Širka u nás bol luxus − nice privyrobiť aj výlety, dovolenky inak. Kým ja chodím za prácou pri mori a iné. U nás v Srbsku sa raz týždenne do Belehradu, man- nikto nepousiloval, aby zastavil žel Ján sa vynachádza v práci na odchod ľudí do zahraničia, aby stavbách a pod. Okrem nás dvoch zamestnal ľudí, vystaval továrne, do nášho rodinného rozpočtu aby mladých zdržal doma... je to prispieva aj dcéra Miluška, ktorá proste iba boj o stoličky! má tiež nízky plat. Najviac peňazí minieme na účty, ktoré sú vyššie Andrej Širka, poľnohospodár než jeden plat. Okrem toho sa z Padiny: − Ako žijeme? Ja si myslím, zaoberáme aj poľnohospodár- že štandard možno ani neexistuje. stvom a z peňazí, ktoré dostaneme Nemôžem povedať, že žijeme, skôr z predaja kukurice, si kúpime veci živoríme! Kupujeme len to základné, do domu, ktoré čo potrebujeme ako nahradia staré stravu. Pomaličky sa a pokazené. Pri už aj telefónu, elekkúpe a inštalácii trického prúdu a vody ústredného vybudeme musieť zriekkurovacieho sysnuť. V dome žijeme tému sme si napr. traja − ja, manželka pomohli úvermi. a syn, a to z príjmov, Štyri roky sme ktoré nie sú bohvieapotom museli ké. Pri mori sme boli veľmi sporiť, aby v roku 1989 a 2009 sme mohli akoa teraz plánujeme, -tak vyžiť. Ťažko že pôjdeme v roku je. V minulosti 2019. V priemere je to Jaroslav Stano z jedného platu každých desať rokov. žili traja členoMyslíte si, že z aktuálvia rodiny a v súčasnosti tri platy neho platu v Srbsku môže niekto nestačia na normálny život. vyžiť? Mám 24 rokov pracovnej stáže, 52 rokov života, preskákal Jaroslav Stano, Kovačičan pra- som v živote kadečo, mám rôzne cujúci na Slovensku: − Za prácou skúsenosti, ale nevidím seba a svoju do zahraničia som odišiel pred rodinu v budúcnosti. Mnohí obdvomi rokmi. V rodisku niet za- čania, nielen my, videli sme niečo, bezpečenej existencie, nemohol čo bolo, ale nevidíme nič, čo by sa som svojou prácou zarobiť ani na malo stať, aby bolo lepšie. základné účty a o nejakých odvoFotky: zo súkromných doch na dane − ani rozmýšľať. Je to albumov

Štandard možno ani neexistuje Anička Chalupová

a ako sa zásobujú, ako sa pasujú s nedostatkom peňazí a pod.

nes nemusíme cestovať do Afriky, aby sme videli, aký Febrónia Veňarská, dôchodkykrutý vie byť život. Stačí sa ňa z Kovačice: − V dôchodku som len pozrieť okolo seba. Za chu- už 10 rokov a za ten čas sa môj dobnú krajinu sa životný štandard považuje tá, ktorá znížil. Zásobujem má nízky index sa na trhu alebo v ľudského rozvoja, predajni s tovarom nízku zamestnaširokej spotreby, nosť, vysokú úmrtktorá z času na čas nosť a veľmi nízky ponúka tovar za výcelkový životný hodnejšie ceny. Aj štandard. Neexisvtedy si kúpim len tuje však žiadna tie základné potraobjektívna definíviny, múku, cukor, cia chudobnej kraolej, tiež prací prájiny, jej duch však šok, z mäsa kupustraší už niekoľko jem iba kurčacie. Febrónia Veňarská rokov aj v Srbsku, s najmladšou vnučkou Najčastejšie dosť v každom našom peňazí miniem na prostredí. Aktuálny životný štan- kurivo a na dovolenku sa mi, žiaľ, dard občanov Kovačickej obce je nezvýši. omnoho nižší ako bol pred niekoľkými desaťročiami. Je veľký rozdiel Anna Ďurišová, zamestnaná medzi tým, čo sme si mohli dovoliť v Dome zdravia v Kovačici: − Stredkúpiť a ako sme žili vtedy a ako ná spoločenská vrstva už hádam žijeme dnes. Domáci rozpočet je ani neexistuje. Bohatí sú čoraz preto často dôvodom hádok v ro- bohatší a chudobní sú stále chudinných a manželských vzťahoch. dobnejší. Plat máme, aj ja, aj manObyvateľov je čoraz menej, odchá- žel, minimálny − 20 000 dinárov, dzajú za (lepšou) prácou do zahra- čo nie je normálne. Zásobujeme ničia. Stovkám obyvateľov nebolo sa vo veľkých kovačických preľahko zmieriť sa so dajniach iba vtedy, situáciou, že ľudia, keď je niektorý tovar ktorí boli po celý na akcii. Obyčajne život naučení prachodíme na nákupy covať, zrazu prišli v piatok, keď si na celý o prácu, a potom týždeň zadovážime po dlhšom čase, iba to najzákladnejkeď si nedokázali šie. Ovocie kupujeme nájsť inú prácu na trhu, a to napr. 3 kg vo svojom prospomarančov za 200 tredí, odišli preč. dinárov, na banány Tí, ktorí zostali, mám tiež dakedy podľahli nebezchuť, ale ich radšej pečenstvu, ktoré Anna Ďurišová kúpim malej vnučide ruka v ruke ke. Nemôžem poves neúspešným dať, že sme hladní, hľadaním práce. Niektorí sa, žiaľ, ale nie sme ani sýti. Ošípané nekŕuspokojili s nízkym životným mime, tak musíme šetriť aj na kúpu štandardom, s chudobou, stali sa mäsa, na ktoré treba vyčleniť až apatickí, pasívni... V rámci tejto do 30 000 dinárov. Vždy kupujeme ankety sme sa dozvedeli o tom, väčšiu ošípanú, aby sme mohli aký je aktuálny životný štandard polovicu dať synovi Jankovi a jeho občanov Kovačickej obce v po- rodine. Keďže je nezamestnaný, rovnaní s uplynulými rokmi, kde tak im pomáhame aj pri kúpe

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

S PETROM ĐURĐEVIĆOM, PAZOVSKÝM NOTÁROM

Overovaním dokladov zaistená väčšia právna istota Anna Lešťanová

prvým marcom nadobudol platnosť nový zákon, na základe ktorého sa podpisy, rukopisy a kópie môžu overiť iba u notára. To sa vzťahovalo aj na podpisy, ktoré sa zbierali na podporu kandidátov v nadchádzajúcich aprílových prezidentských voľbách. V Srbsku notárske práce vyko náva 162 notárov, ale ešte stále jestvuje 12 prostredí, v ktorých notárov nemajú. V týchto prostrediach overovanie dokladov naďalej budú vykonávať súdy a obecné orgány správy. Petar Đurđević Pre územie Zák ladného súdu v Starej Pazove sú vymenovaní dvaja notári – Sava Dedajić a Petar Đurđević, ktorí majú splnomocnenie overovateľov dokladov. Obaja pracujú v Starej Pazove a ich kancelárie sú otvorené od 9. do 17. hodiny, takže zákazníci si doklady

môžu overiť aj v popoludňajších hodinách, čo doteraz nebolo možné, či už v súdoch, alebo v obecných správach. Tentoraz sme navštívili notársku kanceláriu Petra Đurđevića, ktorý na úvod povedal − o čom sme sa aj sami presvedčili − že žiaden veľký stisk nebýva a nečaká sa

pre vykonanú prácu. Overovanie dokladov nie je späté s územnou príslušnosťou žiadateľa, čo znamená, že niekto z Belehradu alebo Nového Sadu svoje doklady môže overiť napr. u pazovských notárov, alebo opačne − niekto z Pazovy môže odísť do iného mesta. Đurđević hovorí, že notári nikdy neoveria doklady, ktoré môžu uškodiť zákazníkovi, a ďalej uviedol, že notár aj vlastným majetkom zodpovedá za to, čo urobil, a že sú si tejto veľkej zodpovednosti vedomí jeho kolegovia. „Poznám takmer všetkých notárov v Srbsku a mienim, že sú nanajvýš

Na doplnenie

dlhšie ako 10 až 15 minút. Všetko sa teda vykonáva na jednom mieste a podľa slov spolubesedníka Đurđevića okrem toho, že sa u notára môžu overiť podpisy, rukopisy a kópie, úloha notára je zákazníkom poskytnúť aj právnu radu a garantovať právnu istotu

V Hlase ľudu číslo 11, na strane 10, v príspevku Kataríny Gažovej pod názvom Voľby v Hložanoch budú v máji v druhom odseku sa uvádza: „Pavel Marčok pripomenul, že obec vedie súdny proces s bývalým riaditeľom komunálneho podniku, ktorý bol obvinený z poškodenia obecného rozpočtu.“ K tejto vete treba pridať ďalšiu v znení: „Predseda Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić na pripomienku P. Marčoka odpovedal takto: − Obec nežalovala nikoho a nevedie proti nikomu súdny proces, ale naopak, obec žaloval bývalý riaditeľ komunálneho podniku z Maglića.“ Prosíme čitateľov, aby si text v tomto zmysle doplnili. K. G.

Voľby v Lugu Miroslav Gašpar

predvečer prezidentských volieb v našej krajine, v Lugu v druhú marcovú nedeľu prebiehali lokálne voľby na členov Rady Miestneho spoločenstva. Prihlásení boli šiesti kandidáti a z toho počtu sa volili piati členovia RMS. Zapísaných bolo úhrnne 614 oprávnených voličov, ale sa vo voľbách zú• ĽUDIA A UDALOSTI •

zodpovední a odovzdaní svojej práci, kde sa všetko vykonáva zákonným spôsobom.“ V tejto pazovskej notárskej kancelárii sú tak organizovaní, aby zverenú prácu vykonávali kvalitne a včasne. V Starej Pazove sa úradne rovnoprávne používa srbský a slovenský jazyk a notári sú povinní zákazníka upozorniť, že má právo danú službu dostať, resp. vykonať v materinskom jazyku. Ako uviedol spolubesedník, nikto zatiaľ nežiadal, aby verejné doklady boli napísané po slovensky, hoci na overenie mali prinesené doklady po slovensky. – Ide o novú profesiu v Srbsku, ktorá prispela k zmenšeniu počtu sporov. Notár je v mnohých prípadoch, ako som už povedal, poradcom, lebo vykonáva i dedičské konania. Vždy sa snaží usmerniť ľudí na to, čo je pre nich dobré v danej situácii, − prízvukoval notár Đurđević.

častnilo iba 29,8% voličov, čiže o novom zložení Miestneho spoločenstva hlasmi rozhodlo 180 Lužanov. Najviac hlasov (116) získal doterajší predseda Rady Miestneho spoločenstva Kristián Urban a do RMS sa dostali aj Pavel Ziman, ktorý získal 101 hlasov, Miloslav Kolár-Fico (93), Pavel Kolár (86), a Zlatko Kolár (75). V lokálnych voľbách v Lugu kandidovala aj

KRÁTKE SPRÁVY

Binguľa Olgica Kukučková, ale sa do RMS Lug nedostala, keďže získala najmenší počet hlasov (58). Výsledky volieb boli oficiálne zverejnené uplynulý štvrtok (16. marca) a od nedele 19. marca má najstarší člen nového zloženia Rady Miestneho spoločenstva Lug v sedemdňovej lehote zvolať konštitutívne zasadnutie, na ktorom zvolia nového predsedu RMS Lug.

Chodník. V dňoch 10. až 13. marca binguľskí ochotníci usilovne pracovali. Zorganizovali dobrovoľnú pracovnú akciu, v ktorej sa zúčastnilo asi dvadsať mužov. Výsledkom pracovnej akcie je nový vybetónovaný chodník pred budovou Slovenského kultúrno-umeleckého spolku Milana Rastislava Štefánika. Finančné prostriedky na kúpu potrebného materiálu zabezpečilo Miestne spoločenstvo Binguľa. D. B.

12 /4743/ 25. 3. 2017

Ľudia a udalosti LOVECKÝ SPOLOK HLOŽANY

Vlani vymenili strechu Juraj Bartoš

ovecký spolok Hložany úhrnne počíta 60 členov, čiže je ich o 5 menej než vlani. Na výročnej schôdzi zhromaždenia spolku skonštatovali, že vlani splnili prevažnú časť naplánovaných záväzkov. Prítomní súhlasili so záverom, že „dobre pracovali aj ako Lovecký spolok Hložany, aj ako členovia Loveckého združenia Petrovec“. Kriticky sa zmienili o tom, že neexistuje záujem najmladších, a to vraj hlavne z toho dôvodu, že nie je presne definovaný program práce s poľovníckym dorastom. Keďže členovia dorastu, ktorí by sa neskoršie chceli stať aktívnymi členmi LS, neboli zvýhodnení, Správna rada vlani rozhodla, že mládežníci, ktorí budú členmi loveckého dorastu od predškolského a školského veku, sa budú môcť stať riadnymi členmi LS, keď

Pracovné predsedníctvo na výročnej schôdzi zhromaždenia LS Hložany

dovŕšia 18 rokov, bez ohľadu na to, či sú stredoškoláci, alebo študujú na vysokých školách. Okrem poľovačiek a bežných akcií hložianski poľovníci v druhej polovici v roku 2016 zrekonštruovali krov loveckého domu, tiež uzavreli bočnú terasu, čím získali viac priestoru na sálu, ktorá teraz má kapacitu 200 miest na sedenie. Celková investícia vraj vynášala 1,8

ARADÁČSKI POĽNOHOSPODÁRI ROVNALI CESTY. Akciu tak ako v minulých rokoch zorganizovala Komisia pre poľnohospodárstvo Miestneho spoločenstva Aradáč. Pracovalo sa dva dni. Najprv v pondelok 13. marca cesty rovnali ťažkými bránami a v akcii sa zúčastnilo 23 poľnohospodárov s vlastnými strojmi. O tri dni neskoršie, čiže 16. marca, zorganizovali ďalšiu akciu, keď sa podujali nasypať zeminu do priehlbín a väčších jám na cestách, ktoré nebolo možné vyrovnať inak. V tejto druhej akcii sa zúčastnilo 20 poľnohospodárov s traktormi, vlečkami a inými strojmi. Ukázalo sa, že tieto akcie sú viacnásobne významné. Okrem toho, že sa po rovných cestách dá rýchlejšie jazdiť, predchádza sa viaznutiu a prípadným nehodám počas jazdy po rozmočených cestách. Okrem toho vodiči traktorov nebudú musieť obchádzať hlboké výmole plné vody, a tým robiť škody na porastoch. V dobrovoľnom požiarnickom spolku zdôrazňujú, že rovné cesty sú veľmi dôležité aj z protipožiarneho aspektu, keďže sa po takých cestách ľahšie dostanú k prípadnému požiaru v chotári. vlh Foto: F. Šťastný

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

milióna dinárov, s tým, že „suma nie je konečná, keďže práce nie sú ukončené a teda nie je ani všetko zaplatené“. Práce na rekonštrukcii zverili novosadskému podniku Bonus stan, pomáhali však nielen členovia LS, ale aj miestny Komunálny podnik Gloakvalis a niektorí iní jednotlivci. Z obec-

ného rozpočtu na spomenutý účel získali 100 000 din., Miestne spoločenstvo Hložany pridalo 250 000 a prispeli aj viacerí sponzori. Ako bolo povedané, plánovali aj maľovať vnútorné steny loveckého domu, ale nemali nadostač peňazí, takže túto časť plánu nezrealizovali. Na výročnej schôdzi zhromaždenia LS Hložany v sobotu 18. marca odznela správa o práci spolku a jeho Správnej rady v uplynulom roku. Okrem toho tajomník Ondrej Chlpka nám poskytol aj ďalšie údaje, z ktorých tu niektoré uvedieme. Poľovníci sa aj v uplynulom roku zúčastnili na oslave Dňa Hložian: usporiadali tradičnú súťaž v streľbe do asfaltových terčov. Usporiadali aj loveckú zábavu a súťaž Lovecký kotlík; obe podujatia boli dobre navštívené. Spolok aj vlani pokračoval v sústreďovaní a ochrane fotografií svedčiacich o jeho činnosti. Snímka: O. Chlpka

AKCIA ROVNANIA POĽNÝCH CIEST V BÁČSKOM PETROVCI je už viac ako 30 rokov svojráznym sviatkom. V nej sa pravidelne zúčastňuje zo 300 poľnohospodárov so svojimi traktormi a prívesnými strojmi. Už tri desaťročia si domáci poľnohospodári plne uvedomujú užitočnosť tejto akcie. Opraty pri organizovaní rovnania ciest drží vedenie spolu s aktivistami Klubu poľnohospodárov Báčsky Petrovec. Ani tohto roku, keď dostali oznámenie na domácu adresu, poľnohospodárov nebolo treba presviedčať, ani ťahať za rukáv. Nové cesty v chotári nielenže sú naorané, ale aj rovné a možno po nich pohodlne jazdiť. Najprv v piatok 17. marca naorávali, o deň neskôr, v sobotu ráno sa účastníci s prívesnými strojmi rozdelili do skupín a chytili sa rovnať cesty v jednotlivých častiach chotára. Organizátor prichystal raňajky, občerstvenie a spoločný obed pre všetkých účastníkov. O povestnej masovosti petrovských poľnohospodárov v akcii rovnania ciest sa na vlastné oči prišli presvedčiť aj viacerí funkcionári – námestník pokrajinského tajomníka pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo Vladimir Krsmanović, ako aj predseda Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić so spolupracovníkmi. J. Č-p • ĽUDIA A UDALOSTI •

MLADÝ HAJDUŠICKÝ POĽNOHOSPODÁR ANDREJ VŔBA

Chce sa vyskúšať v ovocinárstve Vladimír Hudec

a zistili sme, že je to rentabilná výroba. Zvlášť dobrú cenu má ajdušičan Andrej Vŕba spolu odroda carmen, ktorá dozrieva, s otcom Milkom a bratom keď iných hrušiek niet na trhu. Igorom obrábajú zo Našli ste už kupca 400 hektárov pôdy, na ktona svoje výrobky? rej pestujú hlavne tradičné − Ešte je privčas plodiny: kukuricu, sóju, pšeo tom rozmýšľať. Hojnicu, slnečnicu. Väčšina z tých nejšiu úrodu možno 400 hektárov je prenajatá očakávať až o 3 − 4 štátna pôda. Okrem toho už roky. No predtým, než dlhší čas sa venujú včelársme sa rozhodli založiť stvu a Andrej pred niekoľkýovocný sad, informomi rokmi prejavil záujem aj vali sme sa u skúseo ovocinárstvo, keď na dvoch ných ovocinárov aj menších pozemkoch v deo predaji. Ubezpečili dine vysadil hrušky. K tým, nás, že predaj nie je teraz už dvojročným sadom problém. Jestvuje v uplynulých dňoch pribudol Bude z toho slušný profit, presvedčený však aj rezervný vaďalší. Na pozemku rozlohy je Andrej Vŕba (vľavo) riant pre prípad, že 1,2 hektára vysadil hrušky sa hrušky nepredajú odrody carmen a williamsova. v Hajdušici, nuž očakávame, že – pálenka. Hruškovica má tiež Prečo ste sa rozhodli na ten- aj preto sa následkom pred- dobrú cenu. Je síce pravda, že to krok, keďže máte komplet- nostného nájmu štátnej pôdy si tá výroba vyžaduje registráciu nú modernú mechanizáciu na výmery dodatočne zmenšia. destilérie, angažovanie technorastlinnú výrobu, z ktorej je Z tých dôvodov som sa chcel lóga a splnenie iných podmieslušný profit? vyskúšať v niektorej inej inten- nok, ale si myslím, že to nebude − Pôdy, najmä tej štátnej, je zívnej výrobe, ktorá prinesie zisk až taký problém. čoraz menej a ak sa uskutoční na malej ploche. plán výstavby farmy ošípaných Prečo práve hrušky? nemeckej spoločnosti Teniz, − Trochu sme sa informovali

bude jej ešte menej. K tomu počuť, že sa plánuje výstavba niekoľkých elektrární na biomasu a jedna z nich by mala byť práve

KULPÍNSKI POĽNOHOSPODÁRI ROVNALI CESTY. Tradičnú akciu rovnania poľných ciest usporiadalo Združenie poľnohospodárov Kulpína v sobotu 18. marca. Do práce sa zapojilo 50 poľnohospodárov s traktormi a prívesnými strojmi. Poľnohospodári − účastníci akcie, ktorým záleží na úprave chotára a rovných cestách, ktoré im počas roka chránia mechanizáciu, sa zhromaždili v centre dediny vedľa mlyna. Po rozdelení sa do štyroch skupín nasmerovali do rôznych častí kulpínskeho a sčasti aj iných chotárov: prvá skupina do časti zvanej Šaševi 1 a 2, druhá do časti Šovské 1 a 2, tretia na Heneriku a tá štvrtá ku kanálu. Hoci sobotňajšie ráno bolo sychravé, kulpínski poľnohospodári usilovne pracovali a úspešne skončili akciu. Po práci sa stretli pri spoločnom obede v Poľovníckom dome. K. G. • ĽUDIA A UDALOSTI •

V ovocnom sade je v sezóne dosť práce. Vystačíte na všetko a k tomu aj obhospodáriť ostatnú pôdu? − Asi nie. V sezóne rezu stromov a oberačky pravdepodobne budeme musieť angažovať robotníkov. Verím, že ich nájdeme. Myslím si však, že s rokmi sa budem tejto práci aj sám viac venovať, tým skôr, že očakávame, ako som už povedal, že pôdy na prenajímanie v budúcnosti bude čoraz menej. Aké máte plány s ovocinárstvom do budúcna? − Už na rok plánujem plochy pod hruškami zväčšiť o ďalších pol druha jutra a môj brat tiež vysadí dve jutrá. Spolu teda budeme mať 7 jutár, čo už sú slušné výmery, a treba začať uvažovať aj o nejakej malej mraziarni na uskladnenie našich výrobkov, aby sme ich predávali vtedy, keď na trhu majú najlepšiu cenu. Od rentability závisí, či túto výrobu budeme naďalej rozširovať.

AKCIA ROVNANIA POĽNÝCH CIEST v organizácii Klubu poľnohospodárov v Kysáči prebiehala v sobotu 18. marca. Ako hovorí predseda klubu Vladimír Peťkovský, tohto roku sa zúčastnilo 105 poľnohospodárov a 99 traktorov rozdelených do 9 skupín. Urovnali 250 km ciest v kysáčskom, stepanovskom, rumenskom a čenejskom chotári. Akcia sa uskutočnila v sobotu, ale už v piatok siedmi účastníci naorávali niektoré kritické úseky. V prípade defektu na strojoch odbornú pomoc poskytli servis motorových vozidiel Milo a majstri Michal Jambrich a Ljubiša Ramai. Pre všetkých ochotných účastníkov akcie, ktorí si sami hradili palivo, chutnú fazuľu na večeru uvaril Pavel Kováč. Poľnohospodári pripomínajú, aby sme všetci chránili cesty a nevyhadzovali odpad do chotára. M. Ď. 12 /4743/ 25. 3. 2017

Ľudia a udalosti VO VEĽKOM POŽIARI V KULPÍNE

Zhoreli metláreň, laboratórium... Anna Francistyová

na výrobu metiel v rozlohe 300 štvorcových metrov, farbiareň, dielňa na opravu strojov, sušiareň na metly, linka na výrobu peliet z cirokových zvyškov, šopa so skladom materiálu na výrobu peliet, kotolňa, dve kancelárie, kuchyňa, dve jedálne, toalety a v hornej časti objektu uskladnené hotové metly (v tej chvíli asi 50 000 kusov). Rodinná továreň RaJ sa výrobe metiel venuje už takmer 20

a necelé dve hodiny vo veľkom požiari, ktorý vzplanul v Kulpíne okolo tretej hodine nadránom vo štvrtok 16. marca, zhorela do tla továreň na výrobu metiel RaJ majiteľa Rastislava Nosáľa z Petrovca. Ničivé plamene pohltili i časť objektov podniku DEM majiteľov Jarmily a Michala Dovičinovcov susediace s metlárňou. V hasení a lokalizovaní požiaru sa angažovali hasičské jednotky z Báčskeho Petrovca, Báčskej Palanky, Nového Sadu a Vrbasu, ale takmer 1 000 štvorcových metrov výrobného a podnikateľského priestoru metlárne RaJ pri kulpínskom k análi podľahlo ohňu. „Nič sa nedalo zachrániť...“ po- Dovčera sa tu denne vyrábalo 3 000 metiel... vedal nám vtedy nešťastný majiteľ Nosáľ. Takmer odrazu vzplanul rokov. Toho času tu bolo zamestvraj oheň v dĺžke okolo 90 met- naných 50 stálych i sezónnych rov a do tla zhorelo: prevádzka robotníkov, robilo sa na plné

obrátky – denne sa vyprodukovalo 3 000 metiel – a celý kontingent výroby bol určený na zahraničný trh. Katastrofálny požiar tento istý podnik zasiahol aj pred ôsmimi rokmi, keď tiež nočnou hodinou vo februári 2009 zhorela kompletná súkromná tová- Totálne zničené priestory reň RaJ vtedy V podniku na spracovanie poľsídliaca v Báčskom Petrovci na Ulici Martina Hrubíka... Malo- nohospodárskych výrobkov DEM letý podpaľač si vtedy odpykal tiež škody vyčíslili na viac ako polročný trest vo výchovno- 340-tisíc eur. V úplne zničenom objekte zhorelo kompletné labo-nápravnom zariadení. Príčiny požiaru aj tentoraz ratórium s príslušnými vybaveniavyšetrujú odborné orgány. mi a skladmi vzoriek, kancelárie Majiteľ metlárne R. Nosáľ spoločných služieb s dokumenškody odhaduje na viac ako táciou, sklad hotových výrobkov 300-tisíc eur. Keďže sklad ci- a dielňa. Na ďalšom objekte je roku požiar nezasiahol, a ako poškodená strešná konštrukcia. nám v týchto dňoch povedal: Majitelia oboch podnikov sa dlho „Pri metlách zostávam!“, po- budú spamätúvať z tohto nekračujú vo výrobe v improvi- šťastia, ale, ako povedala Jarmila zovaných podmienkach (v garáži Dovičinová, našťastie, že nikto zo rodinného domu) a v prevádzke zamestnancov v tomto veľkom požiari nebol zranený. kolegu metlára v Selenči.

V KULTÚRNOM CENTRE KYSÁČ

Poškodili fotografie krojov Jasmina Pániková

odľa informácií, ktoré nám poskytol Pavel Surový, riaditeľ Kultúrneho centra Kysáč, zatiaľ neznámy páchateľ pravdepodobne v nedeľu 19. marca vošiel do miestností centra a poškodil 6 fotografií, ktoré boli nainštalované v rámci výstavy krojov. Škoda zatiaľ nie je odhadnutá a celkový prípad vyšetruje novosadská polícia. Podľa slov P. Surového zamestnanec Kultúrneho centra Miroslav Marčok v nedeľu v popoludňajších hodinách zastihol v centre rozdriapané a neznámym predmetom poškodené fotografie, ktoré deň predtým boli v pôvod-

www.hl.rs

nom stave. „Zavolali sme políciu, ktorá spísala zápisnicu a začala vyšetrovať prípad,“ hovorí riaditeľ centra. Zdôrazňuje, že sa páchateľ nevlámal do miestností, ale si dvere odomkol a z toho dôvodu odovzdali polícii zoznam osôb, ktoré majú kľúč od Kultúrneho centra. „Keď som preberal funkciu riaditeľa centra, povedané bolo, že kľúč má 5 − 6 osôb, no teraz sa zistilo, že ich majú 12 − 13 ľudia. Niektorí, ktorí pracovali napr. v rádiu, vrátili kľúče, iní zase nie. Z toho dôvodu sme sa rozhodli, že vymeníme všetky zámky. V centre máme nainštalované kamery, ale páchateľ sa pravdepodobne vlámal dnu, keď pre

Informačno-politický týždenník

dopravnú nehodu v centre Kysáča takmer 4 hodiny nebol elektrický prúd, takže kamerové záznamy neexistujú,“ hovorí. V pondelok 20. marca zasadala Správna rada Kultúrneho centra Kysáč a ako sme sa od riaditeľa Surového dozvedeli, členovia rady rozhodli, že okrem toho, že vymenia všetky zámky, mienia opravným rozpočtom vyčleniť peniaze na generátor, ktorý zabezpečí fungovanie kamier aj v prípade výpadku elektriny. „Podľa novej systematizácie budeme mať aj údržbára a iba

on bude odomkýnať centrum a už sa nestane, že bude možné vyrobiť si kópiu kľúča,“ zdôrazňuje Surový. Foto: P. Surový • ĽUDIA A UDALOSTI •

ZLOZVYKY NAŠE KAŽDODENNÉ

Kam s odpadom? Dilema, alebo... Vladimír Hudec

odpadu končí vedľa ciest a na iných nevhodných miestach. Jedným z drastických príkladov úpornosti občanov v skladovaní odpadu na nevhodnom mieste je veľká nelegálna skládka vedľa cesty Vršac − Zreňanin pri dedinke Sutjeska, ktorá pretrváva napriek početným pokusom lokálnych orgánov o zrušenie. Vlani napríklad vykopali garád, aby znemožnili prístup. K tomu postavili dve veľké tabule s upozornením, že je odkladať odpad prísne zakázané. Pre nesvedomitých občanov to však nestačilo a na mieste, kde končí garád, sa čoskoro objavili prvé vrecia

rbsko, vlastne celý západný Balkán je naďaleko známy zlým postojom ku komunálnemu odpadu a nelegálnymi skládkami na každom kroku, hlavne vedľa ciest. Neraz na pekne pokosenej tráve vedľa cesty vidieť vrece, ktoré niekto len tak mimochodom vyhodil z auta a túlavé psy alebo líšky ho roztrhali a obsah rozhádzali po okolí. Pekne pokosená tráva už nepôsobí ani zblízka tak pekne. Jedným zo základných predpokladov na zrušenie nelegálnych skládok je organizovaný zber a nakladanie s odpadom. Dlho plánované vytváranie regionálnych skládok, kde by sa odpad separoval a recykloval, sa ešte stále neujalo. Predsa už vari vo všetkých obciach majú organizovaný zber odpadu, ktorý komunálnici odnášajú na legálne obecné skládky. Hoci sa s tými skládkami lokál- Niekto sa odpadu zbavil neďaleko ne komunálne podniky hajdušického cintorína a Domu smútku trápia ako vedia, aspoň odpad z celej obce odchádza na s odpadom. Jedno (hádam na znak jedno miesto. Tak by vlastne malo protestu?!) skončilo aj v samom byť, ale stále sme svedkami, že časť garáde?! Neuveriteľné. Onedlho

Vleklý problém s odpadom pri Sutjeske pretrváva desaťročia

na tom mieste znovu zaúradoval bager, takže teraz je toho odpadu menej, ale nebol úplne odstránený. Podobne je aj v Hajdušici. Napriek tomu, že už takmer dvadsať rokov, najprv Miestne spoločenstvo, a v posledných rokoch komunálny podnik odváža odpad, dve nelegálne skládky − jedna vedľa magistrálnej cesty, druhá na pasienku, na ktorom je už dávno rizikové pásť dobytok − nie a nie zmiznúť zo zemského povrchu. Uviedli sme tieto dve dediny, hoci podobných príkladov vidieť v každej vojvodinskej dedine. Prečo je tomu tak, ťažko povedať, tým skôr, ako sme už povedali, že organizovaný zber odpadu funguje takmer v celej Vojvodine. K tomu je ľahšie odpad odložiť do vreca alebo do smetiaka a v stanovený

deň ho vyniesť pred dom, odkiaľ ho komunálnici odvezú, ako ho autom voziť mimo dediny a pritom riskovať, že ťa niekto bude vidieť a odsudzovať. Nedávno sme síce na zasadnutí zhromaždenia Plandištskej obce počuli, že občania odmietajú platiť úhradu za odvoz odpadu. Žeby tá vskutku symbolická úhrada (aspoň v tejto obci – necelé 3 dináre na štvorcový meter bytového priestoru) bola až takou veľkou prekážkou, alebo je v otázke iba povaha našich ľudí, ktorí sa ťažko zriekajú zlozvykov? Tak či onak, zdá sa, že veľa vody pretečie Dunajom, až si všetci v týchto balkánskych krážoch uvedomia, že zdravé, pekné a čisté okolie sme zdedili od predkov a bolo by žiaduce, aby sme rovnaké zanechali potomkom.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbum-bumbum-bumbumbum!

áva sa na známosť, že v pondelok nám zase prišla jar. S ňou i obligátna jarná únava a bežná potreba po jarnom upratovaní. Azda je teraz všetkým jasné, s akou prozreteľnosťou prednedávnom predsedníčka parlamentu Srbska pani Maja Gojkovićová poslala poslancov domov, len čo sa začalo jarné zasadnutie. No povedzte: ako by to vyzeralo, keby pred tévékamerami dajme tomu driemali; takže je hádam všetkým jasné, že chýrečný ťah hlavy parlamentu nemá nič spoločné s pokusom pozastaviť • ĽUDIA A UDALOSTI •

jeho prácu v období predvolebnej kampane. Akože jarná únava nemá nič spoločné s prvými jarnými dňami. Prichodí mi tiež oboznámiť ctenú verejnosť aj s krištáľovo jasne vydedukovaným uzáverom pokrokového pána poslanca Vladimira Đukanovića, ktorý v role kolumnistu alias autora stĺpčeka v denníku Blesk opozičným kandidátom na prezidenta pripisuje bananizovanie, pardon, banalizovanie domácej politickej scény. Vyčítajúc postave Bieleho Prelietavca z Mladenovca vtipnosť, tvrdí, že tá „je užitočná,

ale vedno, kde jej je miesto“. No iste, ale parLament je predsa do ďalšieho uzavretý... S ohľadom na skutočnosť, že čo nevidieť budeme mať volebný chichot, pardon, volebné ticho, poďme sa prešaltovať na nie tak ďalekú apolitickú koľaj. Ktosi kdesi vyrukoval s informáciou, že cena jedného kilogramu kvalitnej šunky je rovnaká ako cena erotickej pomôcky menom vibrátor. Pred kúpou niektorého z týchto dvoch tovarov nie je od veci uvedomiť si, že šunka má kratšiu dobu trvanlivosti a spravidla slúži

iba na jednorazové použitie. Ďalší dojíma..., prepáčte, zaujímavý článok, osobitne pre dámy, zverejnil Blesk. Zo žien sa už môžu znovu stať panny! Hymenoplastika robí zázraky. V našej krajine za 500 až 1 000 eur chirurgovia dokážu pozošívať zvyšky panenskej blany, a tak dámam prinavrátiť stratenú dievčenskú cnosť. Buďme úprimní a spýtajme sa, komu v tejto súvislosti nenapadne otázka, kedy sa k slovu − konečne − prihlási politikoplastika? Bumbumbum!

12 /4743/ 25. 3. 2017

Ľudia a udalosti Z VÝROČNÉHO ZHROMAŽDENIA ASOCIÁCIE SLOVENSKÝCH SPOLKOV ŽIEN V STAREJ PAZOVE

Pokračujú v aktivitách za zachovanie slovenskej identity Anna Lešťanová

o prvom úspešnom desaťročí, ktoré si členky Asociácie slovenských spolkov žien (ASSŽ) pripomenuli vlani, hostiteľkami výročného zhromaždenia usporiadaného v sobotu 18. marca po prvýkrát boli členky Združenia pazovských žien, programovej formy pri SKUS

Členky ASSŽ najprv schválili správu o činnosti a finančnú správu za rok 2016. Dôkladnú správu o čulej činnosti asociácie v minulom roku podala Mária Gašparovská, tajomníčka, ktorá okrem iného povedala, že „rok 2016 bol plodným a k tomu jubilejným rokom pre ASSŽ. Vďaka patrí všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom podporujú činnosť ASSŽ

projekt výroby krojovaných bábik ako suvenírov. S cieľom uskladniť majetok asociácie a archívov, ako aj na usporadúvanie zasadnutí, v pláne je zabezpečiť miestnosti pre potreby ASSŽ a vybavenie nábytkom tohto nového priestoru. Na rokovacom programe mali aj určenie členského na bežný rok. Na zasadnutí schválili, že namiesto doterajších 70 din. členské na rok 2017 bude 100 din. V súvislosti s organizáciou recitačných súťaží

O ozaj trefný záverečný bod sa postarala Vera Bažaľová z Lugu, ktorá prečítala báseň venovanú matke a k tomu pekne zaspievala. V aule Slovenského národného domu Pazovčanky pri tejto príležitosti nainštalovali minivýstavu slovenského ľudového odevu spätú s nadchádzajúcimi veľkonočnými sviatkami. O priebehu výročného zhromaždenia sa pozitívne zmienila predsedníčka ASSŽ Miškovicová, ktorá povedala, že je veľmi

Libuška Lakatošová (stojí) privítala členky

hrdinu Janka Čmelíka. V mene slovenského spolku pôsobiaceho v Pazove členky ASSŽ – predstaviteľky združení, spolkov a aktívov žien, ako aj členky Správnej a Dozornej rady v miestnostiach Klubu VHV pozdravila predsedníčka spolku Libuška Lakatošová. Na privítanie odznel i kratší umelecký program, v ktorom sa zúčastnil operný spevák Boris Babík a recitátorky Valentína Hudecová, Jana Rumanová a Ema Kočišová, ktoré budú tento spolok reprezentovať na pokrajinskej recitačnej súťaži, ako aj Anna Simonovićová, predsedníčka Literárnej spoločnosti Ľudmily Hurbanovej. Na výročnom zhromaždení ASSŽ sa zúčastnili členky spolkov žien zo 17 prostredí (Aradáča, Báčskej Palanky, Báčskeho Petrovca, Bieleho Blata, Dobanoviec, Hložian, Kovačice, Kulpína, Kysáča, Lalite, Lugu, Padiny, Vojlovice, Pivnice, Selenče, Silbaša, Starej Pazovy), ktoré prerokovali desať bodov rokovacieho programu. Po vymenovaní pracovného predsedníctva a overovateliek zápisnice výročné zhromaždenie viedla Anna Balážová.

www.hl.rs

a vďaka patrí aj našej predsedníčke, ktorá vypracúva projekty a nájde modus, aby boli úspešné“. O tom, že Členky ASSŽ na výročnom zhromaždení v Starej Pazove sa i v minulom roku v ASSŽ správne a racionálne hospodárilo, hovorila Ka- konštatovali, že je čoraz menší počet spokojná s realizáciou zasadnutia, tarína Zorňanová, pokladníčka. Plán súťažiacich recitátoriek na regionál- v rámci ktorého odzneli dobré dispráce a finančný plán na rok 2017, nych súťaženiach, a preto vyzvali kusie a návrhy a členky sa otvorene ktoré na zasadnutí ženy, ktoré majú rozprávali o viacerých témach. schválili, ozrejmila vlohy, aby sa zapoAby členky Združenia pazovViera Miškovicojili do súťaže. Víťaz- ských žien boli ako vždy výnimočvá, predsedníčka ky finálovej súťaže nými hostiteľkami, nápomocnú ASSŽ. Ako uviedpredstavujú ASSŽ ruku podali tak spolok, ako aj Obec la v pláne práce, na medzinárodnej Stará Pazova. Všetky prítomné „ASSŽ bude posúťaži Vansovej členky asociácie na pamiatku dokračovať s aktivitaLomnička v Ban- stali malé darčeky z tohto prostremi na zachovávaní skej Bystrici a na dia. Okrem toho zo staropazovskej slovenskej reči, súťaži Naša Van- lokálnej samosprávy prisľúbili i kultúry a tradície sovej Lomnička v určité finančné prostriedky na Slovákov žijúcich Starej Ľubovni. činnosť asociácie. Zatiaľ najväčvo Vojvodine. Na Na výročnom šiu podporu v realizácii aktivít a rok 2017 sú nazhromaždení ASSŽ projektov asociácia má zo strany plánované už zav Starej Pazove vy- NRSNM, ÚSŽZ, niektorých pokrachodené aktivity Vera Bažaľová z Lugu ženám pracovali kalendár jinských sekretariátov, Báčskopeta realizácia aktivít zaspievala a zarecitovala aktivít a podujatí rovskej a Kovačickej obce. vyplývajúcich z projektov“. Tentoraz spolkov žien a aktualizovali zoznam Členky ASSŽ by koncom leta, do plánu práce zaradili dielne výro- spolkov. Kalendár aktivít a podujatí resp. začiatkom jesene mali znovu by venčeka pre mladuchu (party), bude sprístupnený záujemcom aj zavítať do Pazovy, lebo si spolu projekt spoločnej výstavy v Štátnej na webovej stránke ASSŽ. Zhro- s aktivistkami tohto združenia vedeckej knižnici v Banskej Bystrici maždenie prebiehalo v pracovnej naplánovali spoločný výlet na počas súťaže Vansovej Lomnička, tiež a nadovšetko príjemnej atmosfére. hroznovú oberačku.

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ZÁKLADNÁ ŠKOLA JÁNA ČAJAKA V PETROVCI

Humanita v srdciach žiakov Jaroslav Čiep

recitovali, spievali, hrali tým, čo sa nám núka, nestačíme si na hudobných nástro- všímať a sústrediť sa na ľudí okolo áto veta pravdijoch, predviedli diva- nás. Tí, ktorí našu pomoc a pozorvá je, život skrýva delné scénky a tanečné nosť potrebujú nemajú na to, aby rôzne taje. Rýchlo čísla, od ľudodaj sa k nám, pomôževých po moderme Vám, pomôžeme né a baletné. Na Vám... Týmto mottom úvod večierka sa začínalo pozvasa prihovorila nie, ktoré verejnosti riaditeľka školy rozposlala Základná Vlasta Werleová, škola Jána Čajaka ktorá povedala: Mladé tanečníčky v tanci v Báčskom Petrovci „Tento program s baletnými prvkami v ústrety tradičnésme s radosťou mu humanitárnemu programu. pripravili, a tak ukázali, že V minulých rokoch ho zvyčajne vieme pomáhať a robiť doborganizovali v rámci Detského ré skutky.“ K tomu riaditeľka týždňa v októbri, ale tentoraz ho ešte uviedla: „V dnešnej mo- Veselé medvedíky oduševnili obecenstvo výnimočne zorganizovali inokedy, dernej uponáhľanej dobe čiže vo štvrtok 16. marca 2017. v urýchlenom kolobehu života si zaplatili pozornosť okolia. Je len Školský program sa uskutočnil zaplavení rôznymi technickými na nás, či si ich všimneme alebo v sieni Slovenského vojvodinského komunikáciami, farebnými rekla- nie. My učitelia našej školy preto divadla. Žiaci v hodinovom podujatí mami, bilbordmi, očarení všetkým vedieme našich žiakov k citlivosti na

vnímanie detí a spolužiakov okolo seba. Pomoc druhým nám nie je ľahostajná. Týmto programom už štvrtý rok zaradom vyjadrujeme skutok lásky, štedrosti, dobročinnosti. Veď nemusíme pomôcť každému, ale každý z nás môže pomôcť niekomu.“ Spoločnými silami žiaci a učitelia Základnej školy Jána Čajaka v Báčskom Petrovci prichystali dobročinný program s cieľom pomôcť tým žiakom, ktorým je finančná pomoc nevyhnutná. Vstup na program bol voľný, ale prítomní rodičia a spoluobčania prejavili svoju štedrosť tým, že venovali dobrovoľné príspevky na podporu petrovských žiakov. Na programe a aj neskôr v škole sa nazbieralo viac ako 25 000 dinárov. Tieto prostriedky použijú na podporu žiakov, ktorí pomoc potrebujú. Kúpia im buď odev a knihy, alebo zaplatia výlety.

PIVNICA

Motorkári plní nápadov Anna Čásarová

otoklub Muggers Riders v Pivnici v polovici marca usporiadal prvú zimnú zábavu, ktorá prilákala veľký počet účastníkov, tak z Pivnice, ako aj z iných miest. Na motozábave sa zúčastnilo približne 150 ľudí a hostia prišli z pätnástich motoklubov, napr. z Báčskej Palanky, Zmajeva, Temerínu, Subotice, Ruského Kerestúra, Kuly... Niektorí prišli i zo zahraničia, z Chorvátska. Keďže nebolo veľmi chladno, tí odvážnejší prišli na motorkách. Cieľom organizátorov bolo, aby sa motokluby kamarátili aj cez zimu. Na zábave hrala skupina Nešto između, s ktorou pivnickí motorkári spolupracujú už viac ako desať rokov. Okrem zimnej zábavy pivnickí motorkári sa pustili do roboty, s cieľom potešiť najmladších a ukázať, že nezabúdajú ani na svojich najmenších spoluobčanov. Pustili • ĽUDIA A UDALOSTI •

sa teda do zariaďovania detského ihriska. Sandra Merníková, členka motoklubu, potvrdila, že to nerobia iba pre deti členov, ale pre všetky deti, ktoré sa chcú hrať. Dobrovoľníci začali pracovať na úprave ihriska, zabezpečili aj financie a práca môže pokračovať. Zatiaľ kúpili tobogan a namontovali kolotoče.

Detské ihrisko iste poteší najmladších Pivničanov

A o tom, že tým nevyčerpali všetky idey, ktoré do budúcna mienia realizovať, svedčia plány na najbližšie obdobie. Predovšetkým chcú

vysadiť stromy vo dvore a ofarbiť ohradu, ale nie je vylúčené, že sa rozhodnú realizovať ešte niektorú z pekných a užitočných ideí..

PRVÁ TOHTOROČNÁ AKCIA DOBROVOĽNÉHO DARCOVSTVA KRVI v Selenči prebiehala v pondelok 20. marca. Akciu spoločne zorganizovali Obecná organizácia Červeného kríža v Báči, Miestna organizácia ČK v Selenči a Ústav pre transfuziológiu krvi v Novom Sade, za nezištnej pomoci sponzorov. Svoje priestory aj tentoraz poskytla ZŠ Jána Kollára. V akcii sa zúčastnilo osemnásť občanov Selenče, krv však darovalo šestnásť, lebo dvoch darcov odmietli z oprávnených dôvodov. Selenčania vždy prejavujú záujem o tieto akcie a medzi nimi sú takí, ktorí krv darovali viac ako stokrát alebo sú už celkom blízko tomuto číslu. Na fotke sú dobrovoľní J. B-di darcovia Selenčania: (zľava) Daniel Sľúka, Ján Zajac a Ján Malina. 12 /4743/ 25. 3. 2017

Ľudia a udalosti Z VÝROČNÉHO ZASADNUTIA SPOLKU KYSÁČSKYCH ŽIEN

Bohatá činnosť, čulá spolupráca Michal Ďurovka

a výročnom zasadnutí Spolku kysáčskych žien v stredu 15. marca v miestnostiach Knižnice Michala Babinku predsedníčka Ľudmila Berediová-Stupavská ozrejmila vlaňajšie aktivity. V správe

večierky venované Roku Svetozára Hurbana-Vajanského, 85. narodeninám spisovateľa Daniela Pixiadesa a 65. výročiu smrti Eržiky Mičátkovej. Stánok s ponukou gastro špecialít a ručných prác mali v rámci početných podujatí, ako sú: Novosadská jar, Dni Hložian, Noc múzeí v Novom Sade,

Predsedníčka podala správu o bohatej činnosti spolku

o činnosti uviedla, že aj minuloročná činnosť spolku bola popretkávaná bohatou spoluprácou s inými inštitúciami, organizáciami a inými subjektmi. Usporiadali tradičné posedenie Zima s knihou, literárne

Čenej v máji, Čaro višieň v Silbaši, DFF Zlatá brána v Kysáči, Krajanský dvor v rámci 51. FS Pod Poľanou na Detve, Jarmok umenia počas SNS v B. Petrovci, Gitariáda v Kysáči, Etno jarmok v Kovačici, Sladký deň

v Bielom Blate, 8. veľtrh výtvorov dedinských žien vo Vojvodine v Zreňanine, Novosadská jeseň, Vianočné trhy v Kysáči a Báčskom Petrovci... Zúčastnili sa i na Tortiáde v Aradáči, na Bajšianskych priadkach, krojovej zábave v Laliti, na Festivale zvykov a obyčají v Aradáči, na Festivale krojov v Kysáči... Získali i Októbrovú cenu MS Kysáč a vysťahovali sa z Ferkovho domu. Finančnú správu podala pokladníčka Mária Čemanová, ktorá skonštatovala, že hospodárili pozitívne. Najviac si privyrobili na Dni kysáčskej sármy, avšak bez sponzorov by to nebolo ono, lebo výdavky sú veľké. Členské na tento rok je 300 dinárov. Keď ide o plán práce na rok 2017, už realizovali podujatie Zima s knihou, večierok venovaný prezentácii knihy Silbaš dedina snov / Budúci rok ideme domov Ondreja Miháľa z Kanady, zúčastnili sa na dekupáž dielni, zorganizovali prednášku venovanú prevencii rakoviny hrubého čreva a plánujú ešte niekoľko prednášok zo zdravotníctva. Samozrejme, so

25. – 31. 3. 2017

POČASIE

TRH V SELENČI sa od utorka 14. marca nachádza na novej lokalite. Spoločne o tom rozhodli predseda Obce Báč Dragan Stašević, predstavitelia Miestneho spoločenstva Selenča a riaditeľ selenčského podniku Slovan-Progres Juraj Bocka. Novým trhovým priestorom je odteraz Sládkovičova 25, kde donedávna sídlila časť podniku Slovan-Progres. Doterajšia lokalita trhu v strede dediny nevyhovovala celkom, lebo obmedzovala nehatenú premávku motorových vozidiel, takže sa už dlhšie uvažovalo o premiestnení. A po presťahovaní časti podniku Slovan-Progres sa naskytla príležitosť tento priestor využiť práve pre trhovisko. Občania Selenče a predavači na trhu si budú musieť zvykať na novú lokalitu a nové podmienky, ktoré budú platiť na tomto priestore. Dozerať na disciplínu a dodržiavanie stanovených trhových pravidiel bude komunálny pracovník Daniel Ober. J. B-di

svojou ponukou jedál a ručných prác sa zúčastnia na rôznych podujatiach. Miestne spoločenstvo spolku darovalo päť 15-litrových hrncov na sármu. Deň kysáčskej sármy plánujú usporiadať v prvú nedeľu v septembri. Výročné snemovanie spevom skrášlila predsedníčka Berediová-Stupavská a recitovali Anna Asodiová, Zorica Pavlovová a Elena Surová. Nechýbali ani pozdravné príhovory hostí a pohostenie v podobe slaných a sladkých špecialít členiek spolku.

 KRÁTKE SPRÁVY Stará Pazova Piate výročie Strediska pre hemodialýzu v Dome zdravia Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja v Starej Pazove si v pondelok 20. marca pripomenuli pracovne. Keď ho pred piatimi rokmi otvorili, bolo to druhé stredisko tohto druhu na území Sriemu. Toho času v ňom poskytujú služby 42 pacientom s nefunkčnými či chorými obličkami z obcí Stará Pazova a Inđija. Podľa slov Dr. Aleksandra Omerovića, riaditeľa DZ, Stredisko pre hemodialýzu pracuje v dvoch zmenách a jestvujúce kapacity sú maximálne využité. Keďže sa počet chorých na obličky zväčšuje, plánujú v spolupráci s lokálnou samosprávou túto službu premiestniť a vybudovať novú modernú budovu. O pacientov v stredisku sa starajú traja lekári a 14 zdravotných sestier a po absolvovaní špecializácie sa im pripoja ďalší dvaja lekári. Nedávno do tohto strediska pribudli dva nové prístroje na dialýzu a do konca roka je v pláne kúpa i ďalších. A. Lš.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

9˚ | 18˚

5˚ | 12˚

3˚| 15˚

7˚ | 18˚

9˚ | 19˚

2˚ | 16˚

1˚ | 10˚

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ZO SLOVINSKÉHO ZÁZNAMNÍKA (10)

Jedinečná kráska – Postojnská jaskyňa Oto Filip

s úsmevom prihovorila: – Viem, že ste novipomienkam na niekdajšie časy nári. Nafoťte si niekoľko sa vyhnúť nedalo. Už pred záberov, ale tak, aby si vstupom do areálu Postojnto iní nevšimli. Lebo by skej jaskyne film sa začal odvíjať v opačnom prípade došlo dozadu. Presnejšie, do čias zákk erupcii zábleskov, čo ladnej školy, keď sme sa v duchu by stalagmitom mohlo vtedajšieho hesla: (S)Poznaj vlasť, uškodiť... aby si ju väčšmi miloval, vybrali na Aj keď je len niekoľko niekoľkodňový zájazd do Slovinkilometrov jaskyne otvoska. Jasné, ten sa nemohol obísť rených pre verejnosť, je bez návštevy Bledu a Bohinju, ako to najviac zo všetkých aj Postojnskej jaskyne. jaskýň na svete. SamoHmlisté spomienky začali ustuzrejme, Postojnská jaspovať pred prvým poznatkom po Spoločná fotka výpravy pred vstupom kyňa by nebola tým, čím príchode. Za krásu sa totiž platí. Na do jubilujúcej svetovej atraktivity je, nebyť skutočnosti, že vstup do jaskyne treba z vrecka dať je domovom niekoľkých – Ani náhodou sa nevykláňajte jedincov veľmi zriedkavého endvadsaťštyri eur – za nás to na- telia zo Srbska, ako aj ústretovosť šťastie reguloval usporiadateľ po- vedenia, predovšetkým riaditeľa z neho, ani nevstávajte! demického živočícha s latinským Pochopili sme prečo, keď sa vlak názvom proteus anguinus. Je totiž bytu – za profesionálne vyrobený Marjana Batagelja a zamestnancov jaskyne. Bavili sme sa vydal na dlhú púť podzemím. Na jediným miestom na svete, kde fotografický portrét celkom dobre, zvlášť jednotlivých úsekoch ostré hrany tieto neveľmi pôvabné tzv. človečie v samej jame ďalších s dievčatami, ktoré nás sedem eur. Jedinou rybičky žijú a kde ich sprevádzali. Aby sme výhodou ponuky bolo občas možno vidieť. sa o pár mesiacov preto, že fotka záujemcu Po niekoľkých peksvedčili o tom, že je svet čakala už pri odchode ných hodinách stráskutočne malý, keď sme z jaskyne. Zahraniční vených v Postojnskej sa opäť s nimi stretli na turisti tie snímky kujame, plní zážitkov, slovinskom stánku na povali húfne, z nás ale sčasti aj smútku, že Medzinárodnom veľtrlen niektorí. Spôsobil sa všetko krásne raz hu turizmu v Belehrade. to priam badateľný predsa musí skončiť, Kráľovná svetových rozdiel v životnom nasadáme do autojaskýň, ako Postojnsku štandarde, tiež skubusu. Dlhá cesta a kojamu neraz nazývajú, točnosť, že šlo o po- Riaditeľ Marjan lobeh všedných dní Sprievodkyňa nevšednou lokalitou: tohto roku oslavuje sledný deň zájazdu, Batagelj opäť pred nami. No šarmantná Zvezdana presne dve storočia, takže to málo peňazí uvedomujeme si a sme v peňaženkách každý asi chcel odkedy sa stala slovinskou a sve- skál boli vzdialené len pár desia- spokojní hlavne pre poznatok, minúť na kúpu nejakého darčeka tovou turistickou atrakciou. Vyše tok centimetrov od našich hláv. že aj keď so Slovinskom už pár alebo suveníru, prípadne na ob- dvadsať kilometrov dlhý krasový Jediný, kto sa jaskynný systém, vytvorený pod- proti tejto výčerstvenie pri návrate. Samozrejme, najväčší dojem na zemnou riečkou Pivka, je priam zve prehrešil nás nechal veľký pútač na vstu- úchvatne krásny, odhaľujúci, že a na svojrázne pe do hotela Postojnska jama s aj príroda vie byť nádherným maj- dobrodružnápisom Vitajte u nás, milí pria- strom. Prvé elektrické osvetlenie stvo odvážil, v jaskyni bolo bol fotore nainštalované portér Martin pred 145 rok- Candir: mi, čiže v roku – Nie sme 1872, v rovna- tu každý deň. kom čase bol A nedokázal v jaskyni na- som odolať inštalovaný aj toľkej kráse..., Bez mostíkov by to nešlo turistický vláčik. − ospravedlNastupujeme ňujúco konštatoval. Keď sme vy- desaťročí nie sme v jednom štáte, doň so slovami stúpili z vláčika a vydali sa na pešiu predsa sme si zostali blízki. A to je sprievodkyne túru úzkymi spletitými jaskynnými to najpodstatnejšie. Zvezdany Po- chodníkmi, kde je prísny zákaz Príroda ako najlepší autor povićovej: fotiť, naša sprievodkyňa sa nám K o n i e c

• ĽUDIA A UDALOSTI •

12 /4743/ 25. 3. 2017

Láska k mame Láska je najkrajší cit na svete. Šťastný je človek, ktorý zažil lásku, či voči mame, bratovi, otcovi, kamarátovi, dievčaťu… Kým som sa ešte nenarodil, moja mama ma čakala s veľkou radosťou a láskou. Medzi nami sa vytvorilo puto, ktoré sa nedá zničiť. Láska k mojej mame je milá, trvajúca, nesebecká… Moja mama má srdce pre nás troch, preto sa aj my usilujeme milovať ju tak ako aj ona nás. Mám ju rád, i keď sa pohádame, i keď sa vykričí na mňa. Usilujem sa jej to ukázať vždy, keď môžem. Páčia sa mi jej hnedé oči, usilovné ruky a jej veľké srdce. Ona sa snaží, aby zo mňa vyrástol poriadny chlapec, a keď ostarie, ja sa budem usilovať vrátiť jej to takou istou láskou a pozornosťou. Láska voči mame je jedna na svete, pre ňu si v srdci vytvoríme osobitné miesto a tu si ju zachováme navždy. Simon Macko, šiestak, ZŠ Nestora Žučného v Laliti

Marcové slniečko

Vladimír Supek, ôsmak, ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku

Keď sa nám ukáže marcové slniečko, cítime sa omnoho veselšie. Pomaly sa aj príroda zobúdza zo zimného spánku a teší sa na slnečné teplejšie dni. Pekné počasie vyláka aj vás, kamaráti, von, aby ste sa po dlhej zime zahrali vonku. Vtedy sa už po ulici počuje veselý detský smiech a radosť. Slniečko a jeho teplo prebúdza v nás dobrú náladu a pekné city a, pravdaže, z nich ten najkrajší je láska. Aj my vám, milé deti, peknú náladu dotvoríme vydarenými prácami, ktoré si nájdete na hlasľudovskej strane venovanej vám.

Denis Šuster, šesťročný, Pivnica

Láska je všade Chceš bez lásky byť? Prepáč, bez nej sa nedá žiť. Láska je tu vždy a stále. Nech si to uvedomí tvoje srdce malé. Netreba jej na to zvláštne dni, Tu je hociktorý deň v týždni. A keď ju konečne pocítiš, všetky jej tajomstvá rozlúštiš. Láska... voči mamke a otcovi, láska... voči dievčaťu a chlapcovi, láska... voči psíkovi a mačičke, láska... voči dedovi a mamičke. Vidíš? Láska je všade. Skrýva sa aj v tom jednom pohľade. Vidíš? Láska je navzájom všade. Tu je aj pri tej najhoršej zvade. Vidíš? Bez nej sa nedá žiť! Len ju treba chrániť a o ňu sa boriť.

Diana Pudelková, 2. 1, ZŠ 15. októbra v Pivnici

Igor Sklabinský, šesťročný, Pivnica

Anita Turčanová, siedmačka, ZŠ Nestora Žučného v Laliti

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK • •

Obzory

Z obsahu Fekete – odporca turkokapitalizmu

str. 2

Vyskočil som z tých topánok a obul si nové str. 4 – 5 Fantastické, mytologické, erotické

Nový Sad 25. 3. 2017 Ročník XXXIV Číslo 3/392

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

str. 8

POÉZIA

Všetko závisí od slov, od spôsobu, akým sa šteká... (Víťazoslav Hronec: Suvom iglom / Suchou ihlou. Smederevska pesnička jesen : Smederevo 2016) keď sa zamestnal vo vtedajšom našom vydavateľstve) pomenovaná So, ali pesak, lani v októbri v Smedereve a bol to vlastne výber z jeho dovtedajšej prebiehal už tradičný 47. Me- básnickej tvorby, ktorá vyšla v edícii Kairos dzinárodný festival poézie, na Robotníckej univerzity Radivoja Ćirpanoktorom sa zúčastnil aj náš po- vića v Novom Sade. predný spisovateľ a básnik Víťazoslav Ďalšia Hroncova kniha Mlin za kafu vyšla Hronec (1944). V rámci tohto vo Vydavateľstve Bratstvo a jedprestížneho festivalu poézie už nota v roku 1983 v Novom Sade, rad rokov zakaždým vydajú päť a bol to tiež výber po slovensky kníh buď v pôvodnom srbskom písaných básní preložených jazyku, alebo preložené verše do srbčiny, ale boli pridané aj z istého cudzieho jazyka. Najbásne písané po srbsky. novšie v edícii Smederevskej Tretia kniha pod názvom básnickej jesene Meridijani vyšla Strma ravan vyšla v roku 1996 aj bilingválna zbierka básní pod v známom Vydavateľstve KOV názvom Suvom iglom / Suchou vo Vršci, kde bol redaktorom ihlou Víťazoslava Hronca. vydania Petru Krdu a bola to Ide o istý veľmi prísny výber zbierka, ktorá už celá bola napíz jeho veršov, o čom sa autor, saná po srbsky, obsahovala 28 Víťazoslav a zároveň aj prekladateľ svojich básní. Po osemnástich rokoch Hronec básní, prizná, že každý jeho nový táto „srbská“ básnická zbierka (foto: O. Filip) výber z vlastnej poézie je čoraz v jeho vlastnom preklade vyšla menší a menší, pretože je stále kritickejší po slovensky ako Príkre svahy vo Vydavaa kritickejší voči sebe. Tento výber vznikol teľstve Spolku slovenských spisovateľov ešte v roku 2011, na vydanie čakal celých v Bratislave roku 2014. päť rokov a urobený je s prihliadnutím na srbskú básnickú tradíciu. Túto stručnú novinovú glosu To neznamená, že sa v knihe o najnovšej knihe Suvom iglom nachádzajú nielen básne na/ Suchou ihlou Víťazoslava písané po srbsky, ich je tam Hronca si dovolíme ukončiť najmenej, ale ide o básne, citátom posudku o básnikovej ktoré by mali nejako rezonotvorbe, ktorý napísal spisovavať so srbskou básnickou trateľ a profesor Mladen Šukalo: díciou, aby boli zrozumiteľné. Podľa Hronca pociťovanie Básne sú vyberané prakticky minulého v terajšom sa prezo všetkých jeho doterajších javuje v hlbokom uchopovaní básnických zbierok a zachytásveta, v ktorom sa naše zážitky vajú viac ako 40-ročné jeho nemenia, ako sa nemenia ani poetické obdobie, aj keď Hrotie podstaty, prameniace z nás, nec už niekoľko rokov básne i ústiace v nás zároveň. Najmä viac nepíše. preto, lebo aj po nás – pre neIstou zaujímavosťou je fakt, že básnik jaké budúce pokolenia – zostanú mozaiky, Víťazoslav Hronec v takmer každom de- podobné tým v Heraklei. saťročí pripravil na vydanie jednu knihu, teda výber, čiže preklad vlastných básní POZNÁMKA: V titulku sú použité verše do srbčiny. z básne Treba sa postaviť na stoličku V. Prvá taká bola ešte v roku 1971 (hneď Hronca. Martin Prebudila

DRUHÝ PRÍCHOD Ach, moja kráľovná, Priveľmi smútiš za tými nádhernými časmi, Keď všetci túžili len po tebe. Tie roky sú už preč, pani, A nikdy viac sa nevrátia: Telo ti schátralo, Koža ti zvráskavela, Všetky zmyselné sily tohto sveta Už rozochvievajú iné telá. A predsa (vieš o tom?), Tvoj čas sa ešte neminul: Niektoré mäsá si vôbec neochutnala, Z niektorých prameňov si ešte nikdy nepila, Skrze teba sa ani veštba nesplnila. Pohrdni svojou samotou, pani, Nie ťa je hodna: Obloha sa vysypala hviezdami Len kvôli tebe. Vystúp z prázdnej komnaty, Pozri hore a čítaj: Ak sa v tom vyznáš – Prostučké je to. Potom už budeš vedieť, Čo ďalej robiť, pani.

ДРУГИ ДОЛАЗАК Е, моја краљице. Ти би и даље да те свако пожели Ко у она твоја блистава времена. Нема тога више, господарице, Нити ће тога више бити: Тело ти је оронуло, Кожа ти се збрчкала, Све плотне силе овога света У дослуху су већ с другим телима. Па ипак (знаш ли то?) Твоје време још није истекло: Нека меса ниси још ни окусила, С извора неких ниси још ни пила, Нити собом речено испунила. Презри своју самоћу, господарице, Није те достојна: Небо се осуло ко никад Све тебе ради. Изиђи из пусте ложнице, Погледај горе и читај: Ко уме – проста су то слова. После ћеш већ знати Шта ти је чинити, госпо.

DIVADLO

25. 3. 2017 • 12 /4743/

Neprehliadnuť, alebo: Treba sa na to pozrieť!

Fekete – odporca turkokapitalizmu Ján Čáni Maj nejm iz Crni, Đorđe Crni... Aj em handrd prsent hirou, hirou from evri senčeri... Let mi tel ju maj amejzing stori...

24/II

akto, dobrých 200 rokov po prvej premiére predlohy Istvána Baloga Cserny György alebo Obsadenie Belehradu Turkami o svojej najnovšej inscenácii Fekete v Újvidéki Színház (premiéra bola 4. februára 2017) píšu jej tvorcovia. Pôvodne je Cserny György typickou rytierskou drámou uctievajúcou postuláty romantického svetonázoru. Ide teda o sentimentálnu heroickú poému, veriacu v mýty či hrdinské skutky junákov, bohatierov. Priekopník maďarskej dramatickej spisby István Balog svoju hru písal v čase, keď ešte stále v Srbsku prebiehala Prvá vzbura a keď bol najaktuálnejším srbským hrdinom – voždom práve Karađorđe. Jej prvé scénické predvedenie bolo 15. septembra 1812 v Pešti. Inscenácia mala obrovský úspech, ale neslávnu dohru. Po jej treťom uvedení bola zakázaná ako príliš provokatívna – anarchistická. Pripomeňme, že šlo o gloriﬁkáciu odrodilca, podoﬁciera vlastnej armády. Dokonca šlo aj o otcovraha, zločinca... čierneho. Z dobových prameňov sa o prvej premiére dozvedáme, že po jej zákaze peštianski Srbi Baloga častovali na každom kroku, prízvukujúc pritom, že to všetko ide na účet Čierneho Đerđa – Đurka. Pripomeňme ešte i skutočnosť, že šlo o najstaršiu zachovanú maďarskú spevohru. Hudbu napísal 14-ročný Rothkrepf Mátray Gábor, neskôr uctie-

vaný akademik, a ako hlavná protagonistka tu vystúpila prvá maďarská operná speváčka Déryné Széppataki Róza, ktorá niektoré pasáže spievala dokonca po srbsky. Neskôr hru uviedli v Segedíne, či v Novom Sade. A to po

srbsky. Jej prekladateľom bol Joakim Vujić, nestor srbského divadelníctva, priamo účinkujúci pri jej prvom peštianskom naštudovaní. Dokonca tento sa v jej prvom srbskom vydaní uvádza ako jej autor.

dopĺňajú až na niekoľko zaujímavých spôsobov. Pôvodná predloha bola prepísaná dokonca dvakrát. Autorom prvej adaptácie bol Ferenc Németh, ktorý naivný romantický duch vzbury posunul do sféry postdramatického divadelného výrazu, pri ktorom predloha stráca svoju dominantu v prospech súčasnej interakcie hľadiska a javiska. Róbert Lénárd, ako umelecký vedúci súboru, túto adaptáciu ešte konkrétnejšie dopracoval k vytýčenému cieľu, ktorý nepozná mýty a hrdinov. Mýtus sa tak stáva vtipom. Hrdina tarantínovskou ﬁgúrou – pózou, popkultúrnym intertextom, historickým hororom a iróniou. Vznešená dráma je tu komédiou. Boľavou pravdou, pri ktorej umrieš zo smiechu! Režisér Žanko Tomić, podporujúc smernice súboru, v

Uvedenú inscenačnú tradíciu, ktorá svoje posledné predvedenie v maďarskom Národnom divadle – Nemzeti Színház – vročila do roku 1857, jej poslední tvorcovia

inscenácii už Čierneho nevidí ako samotára, vydedenca. Usmerňuje protagonistu, ako aj celý súbor k paródii! Je čierna komédia prikláňajúca sa k známej nám ﬂoskule,

predlohe so spevom a streľbou! A tancovať, spievať, ale aj strieľať ovládal súbor na výbornú! Sám režisér po premiére Fekete hovorí takto: „Nemyslím si dobre o vzburách, to je z priloženého viac než jasné. Ak je v otázke násilie, ono pre mňa nemá žiaden zmysel. Ja môžem apelovať iba na to, aby sme boli múdrejší, civilizovanejší. Verili v duchovné hodnoty a nielen v ideológiu peňazí.“ Osobitne však pútal bývalý laureát Sterijovej ceny Árpád Mészáros; vďaka Mészárosovmu impresívnemu herectvu Čierneho už vidíme nielen ako junáka, ale predovšetkým ako politika. V jeho predvedení

Karađorđe miluje predovšetkým boj a zbrane. Všetko mu je na dosah! Pričom sa predsa len pýta, či je v súčasnej globálnej spotrebiteľskej spoločnosti možná revolúcia? Môžeme dnes niečo zmeniť? Je v supermarkete, ako našej základnej bunke existencie čas a priestor na obrat, prevrat, zlom?! K uvedenému ešte mienka samotného protagonistu: Čo sa môže zmeniť v dnešnej spotrebiteľskej spoločnosti? V spotrebiteľskej spoločnosti chudobní túžia byť bohatí. Ak aj zvíťazia, čo sa zmení? Oni budú bohatí, ale aj naďalej niektorí zostanú chudobní. Nielen pre uvedené, do priazne divadelným fanúšikom odporúčam najnovšiu premiéru Újvidéki Színház Fekete. Oplatí sa! Uvidíme tu naše 21. storočie očami osemnásteho. Pričom je to neopakovateľná, hurigánska, veselá, bezstarostná, bizarná vidina dneška. Na spôsob Monty Python’s! Foto: www.uvszinhaz.com

PUBLIKÁCIE

HLAS ĽUDU • OBZORY

150 divadelných rokov a smelých krokov (Dušan Bajin – Vladimír Valentík: K dejinám divadla v Petrovci 1866 – 2016. Slovenské vydavateľské centrum : Báčsky Petrovec 2016)

Anna Horvátová

„U

zblížila s dedinčanmi a ich životným prostredím a stala sa jeho vzácnou súčasťou. Nešlo to však ľahko. Ľud prácu vzdelancov zľahčoval, podceňoval a pokladal ju za zbytočnú, neproduktívnu a v konečnom dôsledku zamierenú proti záujmom

robotného sedliaka. Práca sedliakov aj napriek tomu tento ľud zasahovala a on ju, hoci aj mimovoľne, ale predsa prijímal.“ A tak už 27. augusta 1866 ochotná mládež zahrala prvé divadelné predstavenie v Petrovci. Druhé predstavenie bolo o necelé tri mesiace, 14. októbra. A o ďalších divadelných predstaveniach sa dozvedáme zo state Začiatky ochotníckeho divadla v Báčskom Petrovci, pokračujúc staťami Petrovské ochotnícke divadlo v medzivojnovom období a Petrovské ochotnícke divadlo po druhej svetovej vojne. A práve v Začiatkoch... spomenúť treba, že tak ako v iných sférach umenia či života, aj tu sa konštatuje: „Význam petrovských divadelných predstavení mal dopad aj na okolité slovenské dediny. Neraz poslúžili ako vzor menej skúseným hercom

a režisérom z iných osád.“ (Kiežby sa takéto mienky o Petrovci a Petrovčanoch, a spomínajú to mnohí, ktorí boli svedkami prosperity a moderného Petrovca, zachovali aj podnes.) Všetky texty sú dokumentované dobovými fotkami divadelníkov, ilustráciami, portrétmi učiteľov – režisérov, aby sa čím vernejšie priblížil duch doby, v ktorej pôsobili. Dôkladne a priam minuciózne sú spracované aj ďalšie roky, ktoré vlastne už naznačujú názvy príspevkov: Päťdesiate roky v petrovskom divadelnom kontexte, Petrovské ochotnícke divadlo v šesťdesiatych rokoch, Sedemdesiate roky v petrovskom divadle, Osemdesiate roky a presah do celoštátneho významu, Deväťdesiate roky v petrovskom divadle, Petrovské divadlo v novom miléniu a aj Petrovské divadlo v posledných rokoch. Potom je podaný prehľad divadelných inscenácií v Slovenskom vojvodinskom divadle od roku 2003 (teda od založenia) po súčasnosť. Chvályhodné je aj vypracovanie tabuľky predstavení petrovských divadelníkov v rokoch 1866 – 2016, z čoho možno usúdiť o kontinuálnej, ba bohatej divadelnej činnosti, do ktorej boli zapojené desiatky a desiatky ochotníkov, divadelných umelcov. Tu sa proste natíska spomenúť, že hodne údajov poskytol týždenník Hlas ľudu, ktorý ako posol doby neprehliadol žiadnu premiéru, ani činnosť v tejto aj peknej, aj zaznávanej, aj zošľachťujúcej, aj nedocenenej oblasti umenia. Uvedené sú mená hercov, režisérov, ktoré aj tento titul ochráni pred zabudnutím, názvy premiér a presné dáta a časové údaje.

25/III

ž takmer tri storočia od príchodu na Dolnú zem predstavuje ochotnícke divadlo – popri cirkvi a školstve, jeden zo základných pilierov národnej a kultúrnej identity vojvodinských Slovákov. (...) Osobitné miesto v tomto „kultúrnom priesečníku“ však patrí ochotníckemu divadlu. Takmer pol druha storočia od prvej divadelnej premiéry ochotnícke divadlo v Báčskom Petrovci má svoju pevnú pozíciu, nielen v rámci amatérskej divadelnej komunity v bývalej Juhoslávii, ale aj svoju špeciﬁckú tvár a predovšetkým svoj obrovský význam pre uchovanie slovenskej identity v Srbsku.“ Sú to úvodné slová knihy Dušana Bajina a Vladimíra Valentíka K dejinám divadla v Petrovci 1866 – 2016, Pri príležitosti 150. výročia divadelnej tradície, vo vydaní Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci. S vročením 2016, ladené k 150. výročiu divadelnej tradície. V úvodnej časti je podané viac-menej všetko, čo treba vedieť o dejinách a začiatkoch divadelníctva. Tak sa dozvedáme, že „svoju pečať na tomto divadle zanechali takmer dve desiatky vyštudovaných režisérov, dramaturgov a hercov slovenskej národnosti“. Ako i že „svoj nesporný vplyv majú aj akademickí maliari, ktorí v spolupráci s divadelníkmi dávajú špeciﬁckú vizuálnu tvár divadelným produkciám a posúvajú ich na úroveň, o ktorej by sa už na prvý pohľad nedalo hovoriť ako o amatérskej“. K tomuto sa pridajú slovenskí autori

divadelných hier, „ktorí sa svojou bohatou dramatickou činnosťou rovnocenne zaslúžili nielen o uchovanie ochotníckeho divadla, ale aj o jeho nesporný umelecký rast“. Bez hercov to zrejme nepôjde, preto ich snaha je tiež nemerateľná. Ale keď svetlo sveta uzrie takéto dielo, ktoré čerpá zo 150-ročnej tradície, treba uznať, stálo to zato, aj venovať voľný čas skúškam, aj sa obetovať niekedy nad svoje sily. Tak sa píšu dejiny. Aj divadla, ktorému začiatky nežičili. Divadlo bolo dokonca aj svojráznym rozptýlením, či útekom od problémov, ktoré strpčovali život našim predkom po príchode na tieto pusté dolnozemské priestranstvá. Aj napriek pohŕdaniu a priľnutiu k pôde. „(...) Už v prvých rokoch pobytu Slovákov v novej vlasti sa zachovali zvesti, že zem bola síce úrodná, ale ceny pšenice a kukurice boli veľmi nízke a často ich bol problém vôbec predať. Osvietenci z radov miestnych Slovákov radili ľudu, aby sa nevenoval výhradne poľnohospodárstvu, ale aby sa učil remeslám, prípadne dával svoje deti študovať. Psychológia tunajšieho ľudu však nepripúšťala možnosť opustiť poľnohospodársky chlebík, lebo by sa jednotlivec tým sám diskreditoval, marginalizoval a odcudzil v očiach iných. Preto až do začiatku dvadsiateho storočia sa len ojedinele stalo, že sedliacky chlapec išiel do škôl. Situácia sa začala meniť až po vydaní Tolerančného patentu, keď sa vzdelanci zo Slovenska mohli uchádzať o učiteľské miesto na Dolnej zemi, alebo sa stať kňazmi v evanjelických cirkevných zboroch. Väčšina z nich sa

U ME N IE

25. 3. 2017 • 12 /4743/

SLOVO MÁ: RASTISLAV ŠKULEC, AKADEMICKÝ MALIAR A SOCHÁR, NOSITEĽ CENY SAVU ŠUMANOVIĆA

Vyskočil som z tých topánok a obul si nové Oto Filip

ať svoj a svojský pohľad na život a v súlade s ním si vytvoriť aj osobitný výtvarný prejav. Plávať vlastným prúdom. Aktívne a nepretržite pôsobiť na našej kultúrnej scéne vyše troch desaťročí, a pritom zdolať obdivuhodnú tvorivú cestu. Meniť

26/IV

Laureát Rastislav Škulec

materiály, médiá, techniky, spôsoby prístupu k vlastným dielam, témam, námetom. O akademickom maliarovi a sochárovi Rastislavovi Škulcovi (Lug 1962) možno rozprávať ešte dlho, tak do hĺbky, ako aj do šírky, bez toho, aby pozorovateľ objasnil čo len všetky základné kontúry a premisy jeho diela. Lebo je dynamické, výrazne poznačené jeho osobnými postojmi a skutkami, spravidla nové a inovatívne, opierajúce sa o raz o iróniu, inokedy o čierny humor či nadsádzku. Aj o začiatky bez deﬁnitívneho konca, o skulptúru ako priestorové dianie či udalosť, o dvojsmernú komunikáciu, o aktívny postoj k pozorovateľovi, o prehodnocovanie ustálených hodnôt, o odpor proti deštrukcii a rúcaniu overeného systému hodnôt, o racionalizmus, geo-

metriu, konštruktivizmus. Nad menia nuansy väzba, čo kritik všetkým z uvedeného, či nad do občas troSava Stepanov inými teoretickými postulátmi chu sivšieho krásne vystihol. umenia, sa najnovší, po rade či tmavšieho, To je zároveň i tá devätnásty laureát popred- no v podstate stála inšpirácia. A nej Ceny za výtvarné umenie je stále všetvšetky materiály Savu Šumanovića, nezamýšľa ko rovnaké. sú dobré, keď sa mnoho. Na stretnutí s nami Moja cesta dajú obrábať. novinármi, bezprostredne pred bola určená Vy ste ešte prijatím významnej ceny, ako- už na začiatpočas štúdií poby len mávol rukou nad tým, ku. Viem, kam chopili, že obraz idem. Idem nie je možno to pritom konštatujúc: – Nie je moje alebo na mne si za svojím pravé, takže ste to deﬁnovať. Umenie je ume- cieľom, stále sa presunuli na nie. Moje je tvoriť… vpred, pričom skulptúru… Pod tlakom chronickej ab- sa všetko iné – Nielen na sencie času a náporu iných stáva samé skulptúru, ale kolegov, tiež sa domáhajúcich osebe. potom aj na inrozhovoru s laureátom, rýchlo štalácie, perforpadla i tá prvá otázka: Jednou z mancie. Ako aj Narodili ste sa v Srieme, v príznačností každý iný mladý Lugu, Sava Šumanović je zase vašej tvorby človek, skúšal zo Šídu. Stačili ste uvažovať je striedanie som to, čo sa Po udelení ceny aj o nejakých sriemskych i kombinovami zapáčilo. Môj nasledoval príhovor súradniciach? nie rôznych temperament je – Ani nie. No pri príležitosti materiálov: železa, dreva, taký, že mi ešte v časoch štúdií výstavy Sto rokov umenia v terakoty… maliarstvo šlo hladko a ľahko. Srbsku vyšiel veľký katalóg. – Nie je zlý, či mrcha materiál. Skutočne sa mi darilo, no po Pod Š boli tam mená Šerban, Každý materiál je teda dobrý. čase sa javilo presýtenie. Začal Šumanović, Škulec. Všetci traja Čiže nie som z tých autorov, som uvažovať, že čosi treba sme zo Sriemu. Šumanović, ktorí výlučne tvoria v kameni, zmeniť, keďže som seba v maľktorého cenu som dostal, alebo v dreve, prípadne v žele- be viac nevidel. Na začiatkoch je veľký umelec, ktorý sa moje maľby kritinepatrí len Sriemu, ale kom páčili. Po čase i Srbsku, aj do oveľa širsom však vyskočil ších rámcov. Známe je, z tých topánok a kto sú doterajší nositelia obul si nové. Potom tejto ceny: veľké, alebo prišlo sochárstvo, naše najvýznamnejšie akosi samo osebe. umelecké osobnosti... Nemožno sa neJa som akosi ani nehúopýtať: čím vás natal, že sa ocitnem v ich pĺňa pedagogická spoločnosti. práca? Vraví sa, že Za vami je ozaj posú deti úprimné, zoruhodný tvorivý obvnímajúce svet lúk, vznikajúci celé tri taký, aký je, na desaťročia. V ňom si rozdiel od nás Pri udelení Ceny výtvarným kritikom Savom Stepanovom a riaditeľom nemožno nevšimnúť tú dospelých, ktorí Novosadského veľtrhu Slobodanom vašu spoločenskú anho často vidíme Cvetkovićom gažovanosť, svojrázne skreslene? odpovede na pomery, ktoré ze. To, čo mám, čo mi vyhovuje, – Tej robote som sa začal nás drvili… dá sa kombinovať a obrábať, to venovať z existenčných dô– Nuž, žijeme v šťastných ča- je vlastne to, čo potrebujem. vodov. Muselo sa z niečoho soch, samozrejme, v úvodzov- V našej spoločnosti dominuje žiť. Medzitým, keď som sa už kách. Od samotného začiatku, deštrukcia. Potom je umenie do tej vody hodil, bolo treba odkedy som sa začal umením tou druhou, konštruktívnou i plávať. Je to dobré a ide mi zaoberať – stále to isté. Len sa líniou. To je ten dialóg, tá to. S deťmi je pekne robiť.

UM ENI E

HLAS ĽUDU • OBZORY Sú tam i prekvapenia, občas i veľký stres, no nikdy som si to nevyčítal. Dôsledný sebe a tvorbe, onedlho po udelení poprednej ceny, vyzdvihuje: – Keď robím, hlavne rozmýšľam o svojej práci, o tom, ako táto na koho vplýva, o tom, ako sa tým, čo cítim a na čo myslím, dotknúť iných ľudí... Ceny nie sú účelom našej práce a nášho života. Jediným úspechom v umení nie je získať cenu, ale pracovať, uspokojiť svoje želania, priania, túžby. To sa však nie vždy plne podarí...

– Rastislav Škulec sa na našej umeleckej scéne zjavil ako mladý sochár, ktorý úplne pocítil senzibilitu tej doby pri konci

xxx Rastislav Škulec, tá nevyčerpateľná studnica tém, úvah, či súvah na rozhovor. Vraví medziiným to, čo je nad slnko jasné z jeho úhrnného diela: že mu je inšpiráciou nielen to, kde, ale aj ako žijeme. Ako sa v zdôvodnení trojčlennej odbornej poroty uvádza, tá si zvlášť všimla a vyzdvihla jeho

Remix 97, 2010

70. a na začiatku 80. rokov, tak vo svete, ako aj v umení. Je jedným z reprezentantov toho prúdu juhoslovanského sochárstva, ktoré odvtedy nesie názov nová skulptúra. Už v časoch pred vojnami a všeobecnou deštrukciou v rokoch deväťdesiatych ponúkal konštruktivistický odkaz. Tak, že to vtedajšiu skulptúru líšilo od iných odkazov v dobovom umení, lebo sa prvýkrát v našom umení nové tendencie zjavili skôr v skulptúre, ako v maľbe. Už ten jeho začiatok pred troma desaťročiami bol mimoriadne významný a zaujímavý. Odvtedy sa umenie Rastislava Škulca sústavne vyvíjalo. Nevystavoval často, no kedykoľvek sa zjavil, vždy to bol dôsledný rozvoj základnej idey, ktorú realizoval ako sochár, – vyzdvihuje predseda odbornej poroty a výtvarný kritik Sava Stepanov. Uvádza, že jeho dve posledné výstavy, ktoré mal v Galérii Zuzky Medveďovej v Petrovci a v Múzeu súčasného umenia v Novom Sade, ktorá bola retrospektívna, ukázali, že

27/V

inovatívny sochársky postoj, diela, ktoré menili dovtedajší status skulptúry relativizovaním základného trojitého vzťahu materiál – masa – priestor, skulptúru, ktorá sa rozčleňovala a približovala statusu inštalácie, šíriac sa do priestoru stotožneného so samotnou skutočnosťou.

Absolútne skulpturálne: Bez názvu, 1990

ide o veľmi vážneho umelca, tia. Z úlomkov skutočnosti on ktorý po všetky tieto roky za robil alebo robí umenie: veľmi nami bol a zostal na vysokej blízke tomu, čo sa nám stáva, úrovni. To aj bolo rozhodujúce a práve preto je mimoriadne zaradiť ho do kruhu hodnotné, – vyzdvihuje Sava našich najznámej- Stepanov. ších umelcov, v ktoKustódka Suzana Vuksarom sú aj Miodrag novićová, ktorá stála pri jeho B. Protić, aj Mrđan retrospektívnej výstave Remix. Bajić, aj Vladimir Veličković, aj všetci iní velikáni tunajšieho moderného umenia. – Mne sú veľmi zaujímavé j e h o ú v a hy o vlastnom umení, z ktorých možno vyčítať podstatu, alebo duch jeho tvorby. Očividne ide o umelca, ktorý si je úplne vedomý doby a diania vôkol seba a ktorý na základe toho plne organizuje vlastné pôsobenie v umení. Keď ide o jeho používanie rôznych materiálov, možno povedať, Môj novoročný bonus, 2013 že je to vlastne podstatou novej skulptúry, rozbíjajúcej predsudky o skulptúre Refresh. Restart. Skulptúry, ako o jednom kuse, o ucelenej inštalácie a iné 1988 – 2013, forme. Postupne sa začali ro- prebiehajúcej pred pár rokmi biť inštalácie, čo znamená, že v Múzeu súčasného umenia skulptúra začala vstupovať do Vojvodiny v Novom Sade, hodnotí, že sú kríza, konflikt a katarzia Škulcovým pracovným materiálom. A že by bez tej permanentnej krízy ani nebolo tej umeleckej práce Rastislava Škulca, akú poznáme. Za túto mu ako pozorovatelia musíme byť stále vďační. Okrem iného aj za poznatok, že je i umenie spôsobom životného boja, alebo za to, že sme i my, alebo by sme aspoň nimi mali byť, aktívnymi aktérNezomiera mi doby, ktorú práve sa navždy (1988 – 1989) žijeme. A na ktorú, priestoru, dobývať skutočnosť. podľa vlastných možností Ruka v ruke s tým u Škulca ide a schopností, i samotní vplýo používanie rôznych, neraz vame. neumeleckých materiálov. Vo včasných prácach Rastislava Snímky prác: z retrospektívnej Škulca možno objaviť napríklad výstavy v Múzeu súčasného kombináciu železa, tehly a lís- umenia Vojvodiny v Novom Sade

I NT E RV IE W

25. 3. 2017 • 12 /4743/

PRI OPÄTOVNOM POHÁRI ROZHOVORU S JÁNOM ŽOLNAJOM, HERCOM A SPISOVATEĽOM PRE DETI

Deti vlastne nemožno oklamať Vladimíra Dorčová-Valtnerová

vyjadrovaniu. Hral som trola a kreslo. Kolegovia hrali duchov. Totálny zmätok v ána Žolnaja (1973) hlave. Akoby sme hrali kresz Kov a č i c e (r e s p. lený ﬁlm naživo. Vtedy som z Nového Sadu) nepocítil i čaro detského pubtreba obzvlášť lika. Vreskot, predstavovať. Kto by si smiech a nevšimol herca, ktorý si tlieskanie v do tej miery naštudupreplnenej je hereckú rolu, že sa divadelnej aj v skutočnom živote sále mi úplne „pozabudne“ a poneučarilo. Ony cháva si povahový kosv to úplne tým, či masku, zväčša verili. Neuves nádychom humoru. riteľné! UveNiežeby sa mu nepádomil som si, čila skutočná, vlastná že deti vlastživotná úloha, jemu ne nemožno totiž srdce rastie, keď oklamať. AleJán Žolnaj – autor a hlavný protagonista rozdáva úprimný smiech bo si v tom, TV seriálu pre deti Čaroslovník a šťastie. V posledných alebo nie mesiacoch sa činí na poli Fedorom Popovom, Jánom si. Deti nepotrebujú druhé rozhlasových a televíznych Čánim, Dušanom Bajinom, freelance povolanie, okrem vysielaní pre deti, a preto Sinišom Bosančićom a iný- toho, aby boli deťmi. Začal sme ho poprosili na kus reči. mi, čo zapríčinilo, aby sa ma som skúmať fenomén takého zmocnila láska k umeleckému druhu vyjadrovania. Freelancerom nie ste, lebo prejavu. Dlho som študoval zamestnanie máte, ale ste a analyzoval každú úlohu, Aj Zornička má podiel na freelancer v umení, najmä ktorú som hral. Pozorne som lákaní k detskému obecenv tom, ktoré oslovuje deti. sledoval, ako na môj herecký stvu. Nie hviezda (či aj ona?), Odkiaľ takéto pohnútky venovať svoj umelecký – herecký a spisovateľský – talent práve deťom? – Freelancer v tom pravom zmysle slova síce nie som, ale mám pocit, že je to, ak už nie primárnym, tak určite sekundárnym povolaním takmer každého z nás, ktorí tu žijeme. Niekto to robí schuti, niekto pretože to proste musí. Ja som asi z tých prvých – robím to z vnútorných pohnútok a pocitu vnútorného pokoja, či vlastne výkon reaguje obecenstvo. ale časopis pre deti, kde nepokoja. To moje prvé po- Pokúšal som sa zdokonaliť. pravidelne uverejňujete volanie je web administrátor. K predstaveniam pre deti niekoľko rokov, a webová Zakotvil som v Novom Sade, ma prilákal režisér Ján Čáni, stránka časopisu... vo ﬁrme, ktorá pracuje pre- keď sme roku 2004 v Sloven– Asi v období, keď sme važne na internete. Upieram skom vojvodinskom divadle pripravovali Duchovplnú rozzrak do monitoru už asi sto inscenovali Duchovplnú roz- právku, oslovil ma vtedajší rokov. Zdá sa mi, že už po- právku Miloša Janoušeka. šéfredaktor časopisu pre trebujem i okuliare, čo si, Bolo to niečo úplne nové deti Zornička, môj kamarát samozrejme, nechcem uznať, pre mňa. Úplne iný prístup k Pavel Matúch, aby som využil

28/VI

aspoň nie nahlas. Čo sa týka umenia, začalo sa to s divadlom. Mal som šťastie, že som spolupracoval s našimi najlepšími režisérmi: Jánom Makanom,

to moje prvé zamestnanie a vypracoval webovú stránku pre časopis. Samozrejme, že som výzvu prijal s pôžitkom, lebo tak som sa k umeniu pre deti mohol priblížiť i cez novú, digitálnu formu vyjadrovania, ku ktorej mám blízko. Malo to dobrú ozvenu. Neskoršie sme sa dali do takého zvláštneho projektu – digitalizácie časopisu. Všetky čísla (od roku 1939 po rok 2014) sme skenovali a urobili z toho archív, ktorý je online prístupný všetkým práve na webovej stránke Zorničky. Potom ma, ten istý Pavel, nahovoril, aby som do Zorničky začal i prispievať. Aj tú výzvu som prijal s radosťou a vymyslel som si rubriku Počítajte na počítač, kde som sa pokúsil cez také minirozprávky zaujímavým spôsobom priblížiť deťom svet počítačov. Zaujalo ma to. Po čase som sa opovážil napísať i poviedku. Potom ešte jednu, potom ešte zopár, až som sa nakoniec zúčastnil i v literárnych súbehoch časopisu Zornička. Za poviedku Izabela sa mi podarilo uchmatnúť prvú cenu, čo zmocnelo vo mne vôľu v tom pokračovať . Vymyslel som si novú rubriku – Čaroslovník, v ktorej v každom čísle spracúvam deťom menej známe slovká, taktiež vo forme minirozprávok. Snažím sa, aby každá bola ladená deťom, blízkym a zrozumiteľným humorom. Zatiaľ ma to veľmi baví. Robí mi to dobre. V rozprávke o Červenej čiapočke, v knihe, ktorú som prednedávnom mala v rukách, o vlkovi píšu ako o „pažravcovi nenásytnému“, a vlastne tak nám prichodí, že aj z vás akoby sa stal pozitívny „pažravec nenásytný“,

HU DB A

HLAS ĽUDU • OBZORY

V ÚSTRETY KONCERTU SKUPINY SWANS V BELEHRADE

Z tmy k svetlu Stevan Lenhart

ultová americká avantrocková skupina Swans bude 25. marca 2017 koncertovať v belehradskom Dome mládeže v rámci turné, na ktorom prezentujú aktuálny album The Glowing Man. Hostkou im bude newyorská umelkyňa Little Annie. Tento koncert, ktorý sa v domácich alternatívno-hudobných kruhoch už považuje za udalosť roka, sa realizuje v spoločnej organizácii Domu mládeže a Bad Music for Bad People. Zakladateľ skupiny Swans, spevák a gitarista Michal Gira je pôvodom z Európy a po príchode do USA a presťahovaní sa z mesta Los Angeles do New York bol najprv členom skupiny Circus Mort. Roku 1982 založil Swans a v tom istom roku im vyšiel prvý minialbum. Prvé dve dlhohrajúce vydania Filth (1983) a Cop (198 4) obsahovali ťažké a pomalé, výrazne drsné skladby s nihilisticko - ma sochistickou poetikou. Boli to vlastne začiatky industrial-rockového a in dustrial-metalového hudobného štýlu, ktorý neskoršie rozpracúvali početné mladšie formácie (napr. Slab!, Godﬂesh, The Young Gods atď.). Roku 1985 do Swans prichádza speváčka Jarboe, ktorá melodickým prejavom významne ovplyvňuje zvuk skupiny a spolu s Girom v určitom období tvorila autorské jadro. Na vynikajúcom albume Children of God (1987) nahrali vzrušujúce balansovanie medzi zvukovou

brutalitou a melodickosťou, tematicky odrážajúce blúdenie v temných priestoroch človekovho vnútra, ale tiež

katarzné vzlietanie do úplne čistých, svetelných oblastí. Nasledovalo obdobie, v ktorom sa v skupine Swans striedali viacerí hudobníci, prejav nadobudol pestrosť

Blind (1996) priniesli viac ambientných a experimentálnych zvukových prvkov, pokým sám názov vydania Swans Are Dead (1997) označil dočasný zánik skupiny. V období nečinnosti Swans Gira sa venoval vlastnému hudobnému vydavateľstvu Young God Records, hral v projekte The Angels of Light a tiež sólové koncerty – v máji 2004 vystupoval v Dome mládeže v Belehrade. Po dlhej prestávke Swans sa prinavrátili na scénu roku 2010 vydaním albumu My Father Will Guide Me up a Rope to the Sky, ktorý spolu s ďalšími tromi vydaniami v podstate pokračuje tam, kde sa pred rokmi zastalo. Či už sa to v hudobných recenziách bude menovať experimentálny rock, postrock alebo noiserock, na tom už vôbec nezáleží, lebo Swans sa dnes vznášajú ponad všetky rámce

s použitím akustických nástrojov a rôznych experimentálnych nahrávok. Michael Gira a Jarboe v určitom období tvorili aj v rámci spoločného projektu Skin (neskoršie The World of Skin). Albumy Swans The Great Annihilator (1995) a Soundtracks for the

a hranice, vyžarujúc silnú zvukovú a duchovnú energiu. Belehradský koncert je príležitosťou pocítiť ju. V dnešnom zložení Swans hrajú Michael Gira, Norman Westberg, Christoph Hahn, Phil Puleo, Christopher Pravdica a Paul Wallﬁsch.

29/VII

lebo ste sa z printu (a webu) presťahovali aj do rozhlasu a TV. Vlastne vďaka vám pred niekoľkými mesiacmi a ešte stále vznikajú nové vysielania pre deti – rozhlasová Rozprávková prestávka a televízny Čaroslovník, ktorý práve premiéroval. – Rozhlas i TV sú v tomto prípade taktiež späté so Zorničkou. Najprv som sa pokúsil experimentovať s rozhlasom a spolu so Sinišom Bosančićom, Damirom Paluškom, Miroslavom Babiakom a Hanou Majerovou sme sa pohli do takého audiodobrodružstva, ktoré sa volá Rozprávková prestávka. Nahrali sme päť audiorozprávok pre slovenskú redakciu RTV Vojvodina, ale takým zvláštnym spôsobom, akoby šlo o audiokreslené ﬁlmy. Ide vlastne o poviedky rôznych autorov, ktoré zvíťazili práve na literárnych súbehoch časopisu Zornička. Urobil som výber takých, ktoré boli najvhodnejšie pre rozhlasovú formu. Mám pocit, že to dobre dopadlo, keďže nás oslovili, aby sme urobili i pokračovanie. Následne som sa opovážil vyskúšať i v TV. Pozvali ma, aby som sa zúčastnil na nahrávaní TV seriálu pre deti Mäkké F. Napísal som miniscénky, v ktorých som bol i hercom, a to potom bolo vsunuté do seriálu. Inšpirovalo ma to. Uvedomil som si, že vlastne už mám materiál na ďalší seriál – Čaroslovník. Televíznu podobu mojej rubriky v časopise Zornička. Aj sa to podarilo. Vznikol nový zábavno-vzdelávací TV seriál pre deti. Práve sa vysiela. Môžete ho sledovať každý piatok o 20. hodine na RTVV 2, ako súčasť kolážovej relácie Dobrý večer, Vojvodina. Odvysielaných bude 40 epizód počas 10 mesiacov. Každá epizóda trvá asi sedem dynamických minút. Zaplnená je kopou animácií v komickom ovzduší. Za lubom mám realizáciu aj ďalších ideí, týkajúcich sa umenia pre deti, čiže v tom umeleckom freelance sa pokúsim zotrvať i naďalej, a ak niekto z toho všetkého bude mať pôžitok tiež, moje vnútorné poslanie je splnené.

KOM IK S

25. 3. 2017 • 12 /4743/

Fantastické, mytologické, erotické (Petar Meseldžija – Dušan Vukojev: Esmeralda i druge priče. Rosencrantz : Maglić, Nový Sad 2012) Stevan Lenhart

30/VIII

ovosadský autor Petar Meseldžija (1965) bol v priebehu 80. rokov dvadsiateho storočia určite jedným z najtalentovanejších kresliarov v oblasti juhoslovanského komiksu. Zdokonaľoval sa v kresliarskom štúdiu Forum – Marketprint (v ktorom ináč pôsobil aj Kysáčan Pavel Koza), vytvoril humoristické komiksy Krampi a Kreker Kid, tiež spolupracoval na populárnom seriáli Tarzan, avšak roku 1991 sa presťahoval do Holandska, kde žije aj dnes a prepletajúcich so súčasnosťou a úspešne pracuje ako ilustrátor budúcnosťou. Meseldžija svoje imaginárne svety vytvára detaila maliar. S cieľom zachovať od zabud- nými realistickými kresbami, v nutia staršie diela vojvodinské- ktorých badať vplyv novosadho komiksu, vydavateľstvo Rosencrantz v predchádzajúcich rokoch uverejnilo niekoľko kvalitne tlačených albumov tunajších autorov. Jedným z nich je zbierka Esmeralda i druge priče, obsahujúca 7 epizód Petra Meseldžiju, z ktorých štyri vznikli podľa scenárov Dušana Vukojeva, pokým ostatné tri sú samostatné kresliarove diela. Ide o práce z obdobia 1983 – 1990, odzrkadľujúce vtedajší Meseldžijov záujem o fantastickosť a mytológiu s odmeranou dávkou erotiky. Hrdinovia týchto svojráznych komiksových Z epizódy rozprávok sú osamelí Asteroid odbačenih rytieri a bojovníci, pôvabné heroíny a horské víly, čarodejníci, obri skej školy Baneho Kerca, ale a škriatkovia, striedavo obý- tiež (podľa mienky skúseného vajúci náš a niektoré iné svety znalca deviateho umenia Sibina v dávnych časoch, občas sa Slavkovića) vplyv španielskeho

komiksu, ktorý vidieť z voľnej montáže kreslených kompozícií. Epizódy v zbierke Esmeralda i druge priče boli zrejme inšpirované rôznymi legendami a fantastickými rozprávkami, ku ktorým Meseldžija (a scenárista Vukojev) pridali dôvtipné záverečné pointy (ako je tomu napr. v epizóde Asteroid odbačenih). Do týchto v podstate dobrodružných príbehov sú zakomponované časté dynamické obrazy epických bojov medzi dávnymi vojskami, keď sa bojovalo v pancieroch so štítmi, mečmi a obrovskými sekerami. Efektne doplnené prvkami humoru a erotiky, tieto komiksy pripomínajú skutočnosť, že niekdajšia Juhoslávia bola významným bodom na mape deviateho umenia. Vydanie Esmeralda i druge priče má 56 strán a luxusný pevný obal, obsahuje predslov z pera chorvátskeho teoretika komiksu Sašu Paprića a doplnené je ukážkami z pracovných

Z epizódy Neverstvo

Z epizódy Čuvar istine

verzií niektorých neuverejnených epizód Petra Meseldžiju. *** Vydavateľstvo Rosencrantz vydalo ešte jeden komiksový album s prácami Petra Meseldžiju – Krampi / Kreker Kid (2014). Ide o zbierku epizód z dvoch kreslených seriálov, pre ktoré scenár tiež písal Dušan Vukojev. Seriál Krampi kedysi vychádzal v časopise Stripoteka, najprv v krátkej podobe komiksových pásov, neskoršie aj v trochu dlhších epizódach, ktorých hlavnou postavou bol karikaturálny prehistorický človek Krampi. Druhý seriál Kreker Kid bol pôvodne vypracovaný pre časopis Stripoteka, ale uverejnený bol neskoršie v časopise Neven. Tento komiks prinášal humoristické dobrodružstvá trapera, ktorý bol v určitom zmysle paródiou populárneho kresleného hrdinu Komandanta Marka.

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra Témou konferencie národopisné témy V NADLAKU

Katarína Melegová-Melichová

odvážnym, ktorý riskuje vlastné za Výboru NRSR pre obranu a bezpečnosť, Mgr. Lukáša Parízeka, štátneho dobro spoločnej veci.“ Na Annu Tomanovú-Makanovú tajomníka Ministerstva zahranič dňoch 17. a 18. marca v Rulaudatio predniesol doc. PhDr. Mi- ných vecí a európskych záležitostí munsku, v Nadlaku, prebiehala chal Babiak, PhD., ktorý okrem iného SR, Jána Gábora, veľvyslanca SR 9. Medzinárodná konferencia, povedal: „Aristoteles skúmajúc vo v Bukurešti, Jarka Furika, poslanca tentoraz na tému Národopisné assvojej Poetike hlavne tragédiu zistil, DZSČR v parlamente Rumunska, pekty v kultúre dolnozemských Slováže len čin môže človeka priviesť Iustina Cioncu, predsedu Župnej kov. K téme 45 príspevkov prihlásilo k tragédii alebo sa jej vyhnúť. Čin, rady v Arade, Jána Varšu, predsedu 49 účastníkov z Rumunska, Srbska, skutok, konanie je základom deja ÚSŽZ, Vladimíra Skalského, predseMaďarska a zo Slovenska a a ten zasa základom nielen toh- du SZSZ, Adriana Miroslava Merku, na konferencii odznelo 34 to dramatického žánru, ale aj predsedu DZSČR, a medzi hosťami referátov 39 autorov. Všetky rozlučovací bod, podľa ktorého boli aj Igor Furdík, generálny konpríspevky budú zaradené dokážeme rozlíšiť šťastie a ne- zul SR v Békešskej Čabe, Katarína do zborníka, ktorý vyjde do šťastie človeka. A pri pohľade Slobodová-Novaková, dekanka budúcoročnej konferencie. na to, čo Anna Tomanová-Maka- Filozofickej fakulty Univerzity sv. Na tohtoročnej sa do rúk nová dokázala urobiť, presadiť, Cyrila a Metoda v Trnave, Peter účastníkom dostal takmer ako dokázala – pomôžem si Mička, prodekan Filozofickej fakulty 300-stranový zborník z mimetaforou z Goetheho Fausta Univerzity Mateja Bela v Banskej nuloročnej konferencie Di– obrobiť a postarať sa o svoj Bystrici, Michal Lásik, predseda vadelné múzy na Dolnej zemi. kúsok záhrady pridelenej jej Čabianskej organizácie Slovákov, Ako je už zvykom, začiatok na starosť, postarať sa o svoj Anna Medveďová, riaditeľka GJK so konferencie patril slávnostkúsok sveta, vesmíru, ktorý žiackym domovom v Petrovci, Edita nému odovzdaniu Ceny Onjej bol určený k starostlivosti Pečeňová, riaditeľka Slovenského dreja Štefanka. V tomto roku – nezostáva mi iné, ako zložiť gymnázia, ZŠ, materskej školy a koporota v zložení: predseda klobúk a pokloniť sa tejto prá- légia v Békešskej Čabe atď. Ivan Miroslav Ambruš a čleci a tomuto činu. Činu, ktorý Zo Srbska svoje referáty prednovia Dagmar Mária Anoca, musí dokázať človeka urobiť niesli: Katarína Melegová-Melichová Alžbeta Hollerová-Račková, šťastným.“ – Národopisné témy v Našom živote Katarína Melegová-MeliNásledne odmeneným odo- a Národnom (Ľudovom) kalendári chová, Tatiana Štefanková, Laureátky Ceny Ondreja Štefanka vzdali Cenu Ondreja Štefanka. v matičných rokoch 1933 – 1948, Michal Babiak a Pavel Hlás- na rok 2017 Anna Rău-Lehotská a Anna Obe prítomné laureátky sa prof. Dr. Michal Harpáň – Kam patrí nik 25. februára rozhodla Tomanová-Makanová poďakovali, kým J. Labáthovi orálna (ústna) literatúra?, Vladimír Cenu Ondreja Štefanka za usporiadatelia Cenu udelia 24. Valentík – Národopisné prvky vo výpríspevok k rozvoju a propagácii V laudatiu na Annu Rău-Lehotskú marca t. r. v Novom Sade v NRSNM, tvarnej tvorbe K. M. Lehotského, Zuzky slovenskej literatúry tvorenej v slo- doc. PaedDr. Patrik Šenkár, PhD., pretože sa pre zdravotné problémy Medveďovej a súčasných slovenských venskom zahraničnom svete udeliť uvádza: „Dostredivou hybnou si- tohto slávnostného činu nemohol akademických maliarov v Srbsku, Jánovi Labáthovi zo Srbska a Anne lou toho všetkého ľudskéMgr. Miroslav Pap – KultúrRău-Lehotskej z Rumunska a za ho – teda dcérou, sestrou, ny potenciál slovenských enpríspevok k rozvoju, organizovaniu manželkou, matkou, ale aj kláv vo Vojvodine, Mgr. Anna a diverzifikovaniu kultúrneho života prozaičkou, poetkou, redakSéčová-Pintírová – Muzeálna a spolkovej činnosti v slovenskom torkou, korektorkou, učiteľvýstava Za horami, za dolazahraničnom svete Anne Tomano- kou, prekladateľkou: teda mi – tri storočia Slovákov vo vej-Makanovej zo Srbska. ženou, akousi novodobou Vojvodine a Mgr. Marijan PavLaudatio na J. Labátha pred- bohyňou Kálí s viacerými lov – Etnologická výskumná niesla predsedníčka MSS Katarína symbolickými rukami, je činnosť v Ústave pre kultúru Melegová-Melichová, ktorá o. i. práve Anna Rău-Lehotská. vojvodinských Slovákov. povedala: „... dnes, keď je každý náš Indická bohyňa Kálí predZáverom prítomní v diskudeň poznačený ďalšími výdobyt- stavuje princíp večnosti dusii vyjadrili potešenie z toho, kami vedy, a najmä techniky, keď chovného vývoja, tajuplnú Vstupný referát ku konferencii predniesol že konferencia podstatne sa človek dopracúva k doposiaľ mocnosť času, odhaľujúc prof. PhDr. Ján Botík, DrSc. prispeje k prehĺbeniu poznatnedosiahnuteľným poznatkom z pritom (ne)možnosti lineárkov z oblasti zadanej témy. vesmíru, keď najrelevantnejším neho plynutia existencie. Pomáha zúčastniť. Ceremoniál moderovala Konferenciu finančne podporili jeho cieľom je mať zo všetkého úprimným, oddaným a hľadajúcim. generálna tajomníčka DZSČR Bian- Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana zisk, keď v našej každodennosti Za svoje pokladá vykonané správne ca Unc. Krasku, Demokratický zväz Slovákov panuje odcudzenosť; svet poézie, činy, prekonávajúc všetky prekážky Pracovná časť konferencie sa za- a Čechov v Rumunsku, Župná rada prózy, tepla, blízkosti, či útočiska je z aspektu inšpirujúcich zručností. čala príhovormi hostí: PhDr. Antona v Arade a Úrad pre Slovákov žijúcich odsunutý na okraj záujmu spoloč- Je spontánne uctievaná každým Hrnka, CSc., poslanca a predsedu v zahraničí.

• KULTÚRA •

nosti, kýmkoľvek sa v ňom nenájde materiál pre bulvár, a tak aj zvýšený záujem čitateľskej, diváckej či poslucháčskej obce. Nám však, ktorí sme vyrastali a žili s umením, aj v súčasnosti verše Jána Labátha... sú nielen svetom krásneho slova, ale aj posolstvom zachovávať ich v našej každodennosti a vedieť a môcť sa k nim utiekať.“

12 /4743/ 25. 3. 2017

Kultúra V ČELE NOVÉHO MLADÉHO TÍMU V PRÍPRAVE FESTIVALU DIDA

Ambiciózna a kreatívna predsedníčka Anna Čásarová

ZMENY A NOVINKY Zaujímalo nás, či sú nejaké zmeny v príprave a obsahu 23. festivalu DIDA. – Podľa mojej mienky je najväčšou zmenou, že tohto roku do organizácie festivalu zapojili nových mladých ochotných ľudí, ktorí s už

rípravu tohtoročného festivalu DIDA v Pivnici z postu predsedníčky organizačného výboru koordinuje Ma. Andrea Merníková z Pivnice. Keď sme sa s ňou stretli, podala nám informácie nielen o svojej činnosti, ale aj o náplni festivalu, ktorého začiatok je v piatok 24. marca. Andrea skončila Akadémiu umení v Novom Sade, smer grafická komunikácia a master štúdium na tej istej akadémii v oblasti plagátu. Pod vedením profesora Darka Vukovića vypracovala záverečnú prácu Ozvena zaniknutých Andrea Merníková podnikov starej Juhoslávie a úspešne ju obhájila v Ústave pre skúseným a známym organizačným kultúru vojvodinských Slovákov, tímom festivalu úspešne spoluprakde bola usporiadaná aj výstava cujú a navrhujú, ako festival zlepšiť, plagátov – súčasť jej master práce. – hovorí naša spolubesedníčka Pracuje v Rádio-televízii Vojvodina a dokladá: –Novinkou, ktorá by od ako grafická dizajnérka. Rada sa tohto roku mala byť pravidelným zúčastňuje na rôznych súbehoch z sprievodným podujatím, je Výstava oblasti grafického dizajnu, kde jej a konkurz plagátov účinkujúcich práce boli viackrát aj odmenené. Je predstavení na festivale DIDA. Plagát autorkou loga Ústavu pre kultúru je prvým kontaktom divadla s pubvojvodinských Slovákov, dvakrát likom, on prvý predstavuje nápady vypracovala grafický vizuál pre a témy predstavení, preto by mal Divadelný vavrín, spolupracovala s byť rovnako kvalitne vypracovaný, Divadlom mladých v Novom Sade, ako i samotné predstavenie. Táto výstava bude mať súťažs NRSNM a inými inštitúciami. Jej najnovším úspechom je, že jej ná- ný charakter a na záver festivalu vrh plagátu zvíťazil na súťaži pre vyhlásia a odmenia autorov najplagát Festivalu profesionálnych kreatívnejších plagátov. V komisii majú odborníkov a spolu s Andreou divadiel Vojvodiny. Andrein prvý oficiálny kontakt o cenách budú rozhodovať aj Nina s Ochotníckym divadlom Janka Miljušová, grafická dizajnérka z NoČemana bol v roku 2013, keď sa v vého Sadu, a Mgr. Miroslav Pap, rámci semináru Píšeš? Píšem! zú- Pivničan, doktorand v štúdiu kulčastnila v dielni grafického dizajnu turológie. Organizátori majú nádej, pod vedením Stanislava Králika, že pridaním tejto novej súťažnej absolventa Akadémie umení v Ban- kategórie motivujú výtvarných skej Bystrici. Ako sama hovorí, po a kreatívnych ochotníkov, aby pre ukončení seminára pokračovala svoje divadelné súbory vypracovali ochotnícky a s veľkou láskou k di- nové plagáty. Chcú tiež poukázať vadlu, umeniu a ku svojej dedine na to, že naše ochotnícke súbory pomáhať divadlu tým, v čom je (nielen divadelné) nie sú kompletné najviac zručná – dizajnom. Od- iba s hercami a režisérmi, ale je vtedy rada zhotovuje plagáty pre potrebné spolupracovať s tvorivými predstavenia tohto divadla, ako ľuďmi vo svojom prostredí a vyprai propagačné materiály pre festival covať kvalitné plagáty, scénografie, DIDA a pre seminár Píšeš? Píšem!. kostýmy, hudbu a ostatné prvky,

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ktoré tvoria určitý pripravovaný program. Druhou novinkou v príprave tohtoročného festivalu DIDA je, že bol vypísaný súbeh na nové texty pre seminár Píšeš? Píšem!. Z prijatých prác komisia v zložení: Katarína Mišíková-Hitzingerová, predsedníčka, Ján Chalupka a Ján Privizer, členovia, vyberie najlepšie a na záver festivalu zverejnia, ktoré sú to dramatické predlohy. Tie sa potom budú na seminári v auguste spracúvať. Týmto spôsobom chcú spojiť tieto dve podujatia. Viac sa venovali i propagovaniu a prezentácii festivalu DIDA nielen v tradičných médiách, ale aj na webovej a facebookovej stránke. Čo sa týka repertoáru 23. festivalu DIDA, v súťažnej časti je sedem predstavení (po dve z Vojlovice a Pivnice, po jednom z Aradáča, Kysáča a Kovačice) a prihlásené sú tri detské predstavenia (zo Starej Pazovy, Iloka a Pivnice). Mimo súťaže sú tri 3 hosťujúce predstavenia (dve zo Slovenskej republiky a jedno zo Starej Pazovy). Do sprievodných podujatí aj tohto roku zaradili akciu

SVC Vítanie jari s knihou, kde bude predstavená nová knižná produkcia. Štvrtým sprievodným podujatím je výstava Anna Franková – Dejiny pre súčasnosť. Pripravená je v spolupráci s organizáciou Otvorená komunikácia a Domom Anny Frankovej a na otvorení sú angažovaní aj žiaci Základnej školy 15. októbra. Andrea pripomína, že Pivnica je šieste prostredie v Srbsku, kde sa táto výstava organizuje. Na záver sme sa našu spolubesedníčku opýtali, ako sa jej darí vo funkcii predsedníčky. – Ťažko v tejto chvíli odpovedať, – povedala nám, – lebo byť predsedníčkou organizačného výboru festivalu tohto rozmeru nie je len o tom, že treba celé podujatie úspešne zorganizovať, ale aj postarať sa o to, aby sa festival zrealizoval tak, ako sme si naplánovali, a aby na záver bolo spokojné obecenstvo, účastníci, aj my organizátori. Veríme, že i 23. ročník festivalu DIDA bude úspešný, a to aj vďaka omladenému tímu OD Janka Čemana v čele s predsedníčkou Andreou Merníkovou, ktorý ho zorganizoval. Foto: z archívu A. M.

MONOGRAFIA O VÝZNAMNOM SOCHÁROVI SLOBODANOVI KOJIĆOVI

Prvá a vzácna Oto Filip

veľkými osobnosťami je to takmer spravidla tak: monografie o nich sa oveľa zriedkavejšie dostávajú na svetlo sveta než publikácie o omnoho menej významných autoroch, spravidla netrpiacich na skromnosť, prípadne na reálne hodnotenie seba. Skutočnosť, že je vydavateľom monografie Kojić Slobodan Skulptura autora Savu Stepanova Stredisko súčasného umenia Čiernej Hory sídliace v Podgorici, pripomína zase známe ponaučenie, že azda nik nie je prorokom vo vlastnom meste či dedine. Dalo sa to medzi riadkami vyčítať

aj počas toho pondelka, keď po udelení Ceny Savu Šumanovića Rastislavovi Škulcovi v rámci akcie Art Expo nasledovala prezentácia monografie Kojić na rovnakom dejisku: v aule Master strediska Novosadského veľtrhu v Novom Sade. Zvlášť zo slov znalcov Kojićovho diela a jeho priam nemerateľného prínosu k vzniku, existencii a zveľaďovaniu Internacionálneho sympózia veľkej skulptúry v terakote Terra v Kikinde, ktorý založil a v čele ktorého je od roku 1982. Toto významné podujatie, ktoré sa úspešne etablovalo aj v širších medzinárodných umeleckých rámcoch, nemalo vždy všetko • KULTÚRA •

LITERATOUR V NOVOM SADE

Musí byť niečo medzi riadkami Danuška Berediová

Komenského v Bratislave, kde momentálne pôsobí ako interná Novom Sade sa uskutočdoktorandka na Katedre slovennil 8. LiteraTOUR, kde boli skej literatúry a literárnej vedy. predstavené dve debutujúV rokoch 2008 – 2011 získala ce autorky zo Slovenska – Soňa štyrikrát po sebe prémiu v liteUríková a Zuzana Šmatláková, rárnej súťaži Poviedka. Divadlo predstaviteľky mladých Šesť najmladšej gepé zinscenovalo nerácie. Obe v roku 2009 jej sa etablovali v poviedku Krajina súťaži Poviedka. a prezentovalo ju Zároveň obe na viacerých feszískali Prémiu tivaloch. Zbierka Ivana Krasku poviedok Exit je a Cenu Nadácie jej debutom. Tatra banky za Moderátorka umenie – mladý sa spisovateľky tvorca. Hosťom pýtala na minubol aj Koloman lé literárne okolKertész Baga- Soňa Uríková, Marta Součková a Zuzana Šmatláková nosti, ktoré ich la, vydavateľ doviedli k písamladých slovenských talentov filmovú scenáristiku a dramatur- niu. Rozprávali sa o literárnych a predseda OZ literárnyklub. giu na Vysokej škole múzických súťažiach a Soňa ich zhodnotila, sk. Posedenie moderovala prof. umení v Bratislave. Zvíťazila vo že pre ňu boli prínosné, veľmi Marta Součková. viacerých literárnych súťažiach motivujúce a že pre mladého LiteraTOUR realizuje OZ lite- (Poviedka, Jašíkove Kysuce, Me- autora môžu byť určitým potvrrárnyklub.sk vďaka Fondu na dziriadky). V roku 2015 debutova- dením. Na otázku, či vzdelanie podporu umenia, v rámci kto- la zbierkou poviedok Živé ploty. vplývalo na ich písanie, Zuzana, rého slovenskí spisovatelia naZuzana Šmatláková (1988) po- keďže vyštudovala slovenčinu, vštevujú študentov slovakistiky chádza z Oponíc. Vyštudovala povedala, že sa to nemôže naučiť. v európskych metropolách. Klub slovenský jazyk a literatúru na „Talent a téma nestačia, musí byť je spoluvyhlasovateľom literár- Filozofickej fakulte Univerzity niečo medzi riadkami,“ povedala

Šmatláková. Mladé autorky poradili študentom, ako sa pustiť do písania. Soňa radila, aby čítali a programovo analyzovali texty, ktoré sa im páčia ako čitateľovi. Keď začnú písať, aby si našli niekoho, kto im to pozrie, a potom, aby svoje práce odosielali na súťaže. Podľa Zuzany každému textu treba pristupovať individuálne a v rámci neho vyčleňovať to dobré a menej dobré. A písať tak, akoby to bolo prvýkrát v živote, akoby to bolo to najlepšie, čo urobíme, a neťažiť z toho, že bolo úspechov predtým.

na ružiach ustlané. Vidieť to aj zo skutočnosti, že dodnes nemá vlastné múzeum, čo je ešte stále skúška, ktorú treba úspešne zdolať. Možno na sklonku tohto roku. Slobodan Kojić (Kikinda 1944) študoval a hodnosť magistra získal na belehradskej Fakulte výtvarných umení, v triede prof. Miodraga Popovića. Vystavovať začal v roku 1971 a okrem sochárstva sa zaoberá aj pedagogickou činnosťou od roku 1974. Nielen v rodnej Kikinde, ale aj na Fakulte výtvarných umení v Cetinji, kde ako riadny profesor pôsobil do vlani. Je nositeľom početných cien a uznaní, vrátane Ceny Savu Šumanovića,

ry. Aby na základe vyrovnaného vzťahu medzi materiálom, masou a priestorom budoval svoje formy, tak tie horizontálne, ako i tie vertikálne, v ktorých sú zakomponované i jeho pocity. A Svetlana Mladenov celkom oprávnene kvitovala, že Kikinda mala šťastie ocitnúť sa v ohnisku záujmov, aktivity a tvorivosti umelca, akým je Slobodan Kojić. Treba povedať, že rovnako tak ako aj my máme šťastie mať autora s takým opusom, dielami, ktoré raz uvidíš a azda nikdy viac na ne nezabudneš. Lebo sú svedectvom prírody, nás v nej a predovšetkým hliny, spájajúcej predkov s potomkami.

• KULTÚRA •

nych súťaží Poviedka, Básne a Román. V stredu 15. marca navštívili Katedru slavistiky v Belehrade a o deň neskoršie Oddelenie slovakistiky v Novom Sade. Soňa Uríková (1988) je z Považskej Bystrice. Absolvovala

Ceny Zlaté oko za Zmieňujúc sa rok 1994 získanej o jeho tvorbe, kriza najlepšiu výtička Vesna Majher stavu, Ceny Iskry podčiarkla, že je kultúry Vojvodiny, táto mnohoraká: Októbrovej ceny je sochárom, peKik indy... Mal dagógom, promotérom, organizátodesiatky samostatných výstav, rom, čo sa všetko jeho skulptúry prelína a zjednoa pomníky krášcuje v bohatej lia mnohé verejné a tvorivej osobpriestory nielen nosti umelca zriedv Srbsku alebo kavej senzibility, v Republike Srbúpornosti a enerskej, ale aj v Kórei, Podpis autora gie. Ktorý prvý ďalšie sú v múzez našich sochárov ách, zbierkach a v galériách v na- využíval terakotu ako základný šej krajine i v zahraničí. materiál pre rozmerné skulptú-

12 /4743/ 25. 3. 2017

Kultúra MALIAR PAVEL HAJKO OSLAVUJE ŽIVOTNÉ JUBILEUM – 65 ROKOV

Večné témy, ktoré hýbu človekom od nepamäti Anička Chalupová

avel Hajko je, podobne ako Jonáš, Chalupová a iné známe mená kovačickej insity, významná osobnosť insitného umenia, nielen na domácej pôde, ale vôbec medzi vojvodinskými Slovákmi a aj širšie. V týchto dňoch – 25. marca 2017 – oslavuje životné jubileum: 65. narodeniny. Na palete kovačickej umeleckej mnohorakosti, kde sa zhmotňujú celoživotné úsilia maliarov, ich výtvarné vyznania a emócie, vyznieva aj tvorba tohto kovačického insitného maliara – monumentalistu, ktorý sa výtvarným umením zaoberá už viac ako 45 rokov. Po prvýkrát vystavoval v roku 1974 na kolektívnej výstave v Kovačici. Od polovice sedemdesiatych rokov 20. storočia jeho hlavným maliarskym motívom bol kohút ako symbol života, boja a lásky. Jeho obrazy vyžarujú erotikou. Okrem olejomalieb robil aj výkresy a maľoval aj na skle. V roku 1981 sa stal členom Združenia kovačických insitných maliarov. Jeho pohľad na tvorbu, tak súčasnú, ako i uplynulú, je podnes originálny, obrazný a optimistický. O svojich maliarskych začiatkoch hovorí: – Moje výtvarné začiatky boli ešte v základnej škole, keď nám učiteľka hovorila, čo máme namaľovať. Ja som maľoval to, čo som chcel, preto som mal z výtvarnej kultúry iba známku 3. Stretával som sa s obrazmi, ktoré iní namaľovali, ale vtedy som ešte nevedel, čo je to insita. Bol som jednoduchý, obraz sa mi páčil, alebo sa mi nepáčil. Moje prvé namaľované obrazy som odniesol pánovi Martinovi Jonášovi, kovačickému insitnému maliarovi, aby mi povedal, čo je to, čo maľujem. Či je to insita alebo nie? Odpovedal mi: Paľko, maľuj aj naďalej! Bola to dobrá rada, ktorá ma inšpirovala tvoriť ďalej. Na začiatku vo vašej výtvarnej poetike pretrvávali maky a krajinky, neskoršie ste začali maľovať kohúta a erotiku. Čo vplývalo na vznik inej tematiky? – Počas mojich 45 rokov tvorby

www.hl.rs

sa veľa zmenilo na mojich obra- medzi poetickými realistami. zoch, od tematiky až po moje roz- Ktoré to boli realistické prvky mýšľanie: čo namaľovať na obraz? vo vašej tvorbe? Boli to najprv krajinky. Vtedy som – Kým som maľoval krajinky, vytvoril až päť obrazov za jeden bol som realistom, ale ma to dlho deň. Najprv som maľoval motív nebavilo. Chcel som maľovať boja dobra a zla. svoje idey a svoje Maľoval som mak rozmýšľanie, chcel ako symbol zla, drosom sa rozlišovať gy. Po niekoľkých od iných maliarokoch som začal rov, ktorí maľovali maľovať boj dobra život na dedine. a zla, ako boj medzi Maľoval som tiež líškou a kohútom. život na dedine, ale V deväťdesiatych život taký, aký ho rokoch bola erotija vidím, príbehy, ka, ktorá sa zjavila ktoré ešte nikto celkom náhodou. nenamaľoval, ako Maľoval som zimu sú erotika v poli a snehové záveje, a všetko to, čo sa ktoré sa veľmi postávalo pri práci so dobali na ženu z ženami v poli. Jubilant Pavel Hajko rozšírenými nohaKde hľadáte mi. Práve vtedy sa témy pre svoje mi vynoril nápad, aby som na- výtvarné diela? maľoval jednu výstavu na erotickú – Ak budem sedieť doma a čakať tému. Keďže je kohút mužský na ideu, čo maľovať, tak tie témy symbol, nebolo mi ťažko k nemu budú chudobné. Aby som pridodať aj nahú ženu a obraz bol šiel na ideu, čo namaľovať, treba

Maliar medzi svojimi obrazmi, ktoré sú unikátne, svojrázne… hotový. Najnovšie obrazy sú na tému príchod: odkiaľ prichádzame a kde odchádzame. Sú to témy o tej poslednej ceste, kde nám budú vymerané naše skutky, naše cesty na zemi a podobne. Koncom roku 2010 vás kritici definovali ako expresionistu

Informačno-politický týždenník

mnoho čítať, cestovať, pozorovať a ísť na prechádzky, kde sa dá mnoho vidieť. Treba tiež chodiť na maliarske plénery, kde sa dá mnoho naučiť a dozvedieť. Keď ide o napredovanie jedného výtvarníka, čo je z vášho hľadiska dôležitejšie: talent, s

ktorým sa rodíme, alebo vysoké vzdelanie? – Keď mi hovorili, že mám talent na maľovanie, hovoril som, že talentu neverím a rovnako ani vzdelaniu na vysokej škole. Maliara umelca formuje robota, robota a len robota. Každý maliar musí mať svoj cieľ, ku ktorému tiahne dlhá cesta. Mnohí maliari si myslia, že sa za 10 rokov môže dosiahnuť všetko. No veľmi sa mýlia. V maliarstve 10 rokov neznamená nič. Za ten čas si nevytvoria ani svoje meno, originalitu, podľa ktorej by ich poznali. Ako reagujete na kritiky? – Na kritiku reagujem tak, že všetkých vypočujem a robím si ďalej tak, ako myslím. Ak by som počúval druhých ľudí, tak by som to nebol ja. Počúvať kritiku možno by mi pomohlo v živote, ale nie aj v mojom rozmýšľaní. Čo je podľa vašej mienky v súčasnosti protipólom vo výtvarnom umení? – Extrémom dnešnej doby je moderné umenie, kde nevieš, ako máš ten obraz zavesiť. Môžeš ho postaviť, ako ty chceš. Na pléneri som sa raz stretol s akademickým maliarom, ktorý namaľoval obraz, na ktorom podnes neviem, čo bolo znázornené. Dal si ho pred seba a rozmýšľal, aké meno dá maľbe. Nakoniec ho pomenoval: Diera do vetra. Dnes môže byť moderný umelec každý. To je pre mňa extrémom výtvarnej tvorby. Ako by ste zhodnotili svoje výtvarné umenie v období, keď ste začínali, a teraz v súčasnosti? – Keď som začínal maľovať, život bol ľahší, ale pre začiatočníkov to bolo ťažšie. Teraz sa začiatočníci vynachádzajú ľahšie, lebo cez počítač sa môžu dozvedieť o všetkom, čo chcú vedieť. My sme sa výtvarníctvu museli sami naučiť alebo dozvedieť od iných maliarov. Ak nám chceli prezradiť svoje skúsenosti... V minulosti moje maliarstvo bolo amatérske, chápal som ho ako záľubu a dnes sa mu venujem profesionálne, lebo od roku 1995 žijem len z maliarstva. Vašou prvou profesiou bolo • KULTÚRA •

stolárstvo. Táto práca vám na začiatku dodávala alebo nejakým spôsobom odoberala z vašej výtvarnej tvorby? – Aj podnes ma stolárstvo baví rovnako ako maliarstvo. Keď si chcem oddýchnuť od maľovania, idem do dielne, kde si robím všeličo, čo mi treba k mojej práci

obrazy aj pre seba. Váš ateliér sa nachádza v roAko popri tvorbe zvládate dinnom dome, v ktorom žijete každodenné problémy bežného s manželkou Evou. Kto sú ešte života? okrem vašich vnučiek Ivony a – Ak si človek dobre naplánuje, Iskry verní obdivovatelia vašej tak tvorbe nehrozia žiadne pre- práce a návštevníci vášho umekážky. V reálnom živote človek leckého ateliéru? musí mať času na všetko: prácu, oddych, zábavu, dovolenku, prechádzku a iné. U nás zväčša platí pravidlo: Apko, „Umenie je to, keď môžeš svoju ty nerobíš nikde, tak ty môžeš to ideu prezentovať obecenstvu a a ono... Čo je pre vás urobiť to tak, aby to ľudia videli, výtvarné umeohmatali, prečítali, počuli a pod.“ nie? – Výtvarníctvo v maliarstve. Neskoršie sa znovu mi znamená to, že robím robovrátim k obrazom, takže ma sto- tu, ktorú mám rád. I keď som sa k nej dostal kedysi iba náhodou. lárstvo len dopĺňa. Kedy sa vám najlepšie tvorí? Náhodou sa stávajú tie najlepšie Olejomaľba Zlatá brána (2017) – Najlepšie sa mi maľuje v zime, veci... Výtvarné umenie mi dáva keď nieto inej roboty. Na jar už možnosť stretávať sa s mnohý– Do môjho ateliéru chodia zväčtreba ísť do vinice, záhrady a stále mi ľuďmi, maliarmi, s ktorými si ša turisti, ktorých je stále menej je aj inej práce. V lete si užijem môžem navzájom vymeniť skú- a menej, ale obrazy obdivujú aj prestávku, počas ktorej tvorím senosti. Okrem toho ponúka mi obyčajní ľudia, ktorí videli moje zväčša na maliarskych pléneroch, časté cestovania, spoznávania sa obrazy niekde na výstave alebo kde si oddýchnem a namaľujem so známymi osobnosťami a pod. na internete.

Koľko ste doteraz absolvovali výstav svojej tvorby? – Poviem vám pravdu: neviem. Viem, že ich bolo mnoho. Ja ani nechcem vedieť, koľko bolo výstav. To je len číslo. Usilujem sa vždy usporiadať výstavy len s novými obrazmi. Aké je vaše predsavzatie do ďalších rokov? – Do budúcna by som chcel vydať knihu, monografiu, ak sa mi podarí. Skoro som to mal, ale zlyhal dohovor s potenciálnym sponzorom. Mám nádej, že sa čoskoro zjaví niekto, kto by finančne podporil aj takýto tvar mojej práce.

K VÝSTAVE ČEDOMIRA VASIĆA V MÚZEU SÚČASNÉHO UMENIA VOJVODINY

roku 1973. V tých rokoch sa mu blízkym stáva aj konceptuálne umenie. Po pobyte v USA, na Kalifornskej univerzite v Santa Barbare a v Los Angeles v rokoch 1975/1976, rozsah vlastných tvorivých záujmov

tejšie prebratých z dejín, ktorými znázorňuje vlastný kritický vzťah k fenoménom súčasným. Je nielen citlivým pozorovateľom sveta, ale i vedomým kritikom duchu a ovzdušia tejto našej krízovej

už podnecovaním zaoberať sa odkazmi a významom niekdajších historických udalostí, ako aj ich presahmi na dnešok. To, že všetko vzniká, trvá a mizne, badať najmä z menlivého obrazu Niet predstavenia, špeciálne prichystaného pre túto výstavu. Ide o možný odkaz alebo aj o súčasné repliky obrazu Veľké národné zhromaždenie v Novom Sade 25. novembra 1918 autora Anasta-

rozšíril aj na video, umenie počítačové, vôbec na nové médiá. Časom sa prikláňa k postmodernistickej maľbe, ukážkou čoho bola najmä jeho samostatná výstava v Galérii Kolarcovej národnej univerzity v roku 1987. V snahe zdolať normálne umenie v nenormálnych časoch, siaha aj po priestorových inštaláciách, založených na motívoch najčas-

doby. Badať to aj z výstavy, ktorá sa v Novom Sade začala na sklonku prvej dekády marca, podujatia koncipovaného ako stručná a koncízna retrospektíva Vasićovej doterajšej tvorby. Exponátov na nej nie je veľa, no možno povedať, že sú viaceré pre jeho opus priam medzníkové. Pozvanie na cestu návštevníka mimoriadne uspokojí a obohatí

sa Bocarića, ktorý je umiestnený pár desiatok metrov ďalej od cyklu obrazov Čedomira Vasića na túto tému. Hlavných aktérov obrazov na nich nevidieť, kým sa nezaujme potrebný uhol pohľadu. Je to vlastne autorov cieľ, poukázať nám, že to platí aj pre dejiny. Totiž že nie vždy v nich vidíme to, čo by sme mali. A o ponaučeniach ani nehovoriac...

Pozvanie na cestu Oto Filip

i už zhodou rôznych náhod, alebo skôr úmyslov, no tento výtvarný marec v Novom Sade prebieha v znamení tvorby laureátov poprednej Ceny Savu Šumanovića. Niekoľko dní po odovzdaní tej najnovšej nášmu akademickému maliarovi a sochárovi Rastislavovi Škulcovi dvere Múzea súčasného umenia Vojvodiny sa dokorán otvorili tvorbe predvlaňajšieho laureáta prof. Čedomira Vasića (Belehrad 1948). Vystavuje od roku 1969, tak doma, ako aj v zahraničí, zverejňuje odborné a teoretické práce z oblasti vizuálnych umení od roku 1973. Pôsobil ako profesor maľby a kreslenia na Fakulte výtvarných umení a bol i rektorom belehradskej Univerzity umenia. Prvú samostatnú výstavu, ktorej dominovali maľby s mestskými každodennými motívmi, mal v dávnom • KULTÚRA •

Toto vyzdvihol na záver Pavel Hajko, jubilant a maliar s výnimočnou variabilitou vo svojej tvorbe. Do ďalších rokov mu okrem dobrého zdravia a pohodovej mysle prajeme ešte mnoho inšpirácií a tvorivých prejavov.

12 /4743/ 25. 3. 2017

Kultúra RECENZIA NOVÝ ŽIVOT ČÍSLO 1 – 2/2017

Absencia poézie Juraj Bartoš

rednedávnom sa čitatelia Nového života dočkali prvého tohtoročného čísla, t. j. dvojčísla. Náš časopis pre literatúru a kultúru, síce označovaný ako mesačník, predsa len aj v tomto roku bude vychádzať raz za dva mesiace. Na dôvody „čudnej“ periodicity sa patrí posvietiť osobitne. Tu iba letmo nakukneme do jeho obsahu, ktorý opäť ponúka zaujímavé čítanie, s malým postrehom: už dávnejšie v NŽ nebola taká zjavná absencia poézie ako teraz. V rozsiahlej úvahe (s funkciou úvodníka) Melanchólia z písania a písanie z melanchólie Mária Myjavcová tlmočí vlastné po-

nímanie tvorivého písania z aspektu osobnej sebarealizácie. Šéfredaktorka Zdenka Valentová-Belićová voviedla dvoch znamenitých súčasných kultúrnych dejateľov (zo Srbska a Slovenska) do témy kultúrnej identity z hľadiska literatúry, respektíve umenia. Čiže chatový rozhovor medzi Muharemom Bazduljom a Máriusom Kopcsayom Literatúra a umenie nás vychovávajú k empatii je tiež ozajstnou pochúťkou. Tri prózy kvitujem(e) v rubrike Pulzovanie literatúry: Bezbrehosť Annamárie Boldockej-Grbićovej (pozostáva zo štyroch kratších

MIESTNY ODBOR MATICE SLOVENSKEJ BÁČSKY PETROVEC

V ústrety voľbám Jaroslav Čiep

sedníčka Katarína Melegová-Melichová. V nej uvádza, že „MOMS Petrovec svojimi aktivitami podstatne prispel do kultúrnej mozaiky svojho prostredia, a hoci sa nám aj nepodarilo realizovať všetky

d 2. marca 2016, keď v Dome MSS Ľudovíta Mišíka mali výročné zhromaždenie členovia MOMS Petrovec, uplynul ďalší rok. Zároveň uplynuli aj štyri roky, odkedy bola zvolená aktuálna Správna rada tohto – podľa počtu členov – najpočetnejšieho MOMS pôsobiaceho v rámci Matice slovenskej v Srbsku. V stredu 15. marca sa stretli členovia SR MOMS Petrovec a pohovorili si o aktivitách, ktoré zrealizovali vlani, prediskutovali aktuality v MSS a naplánovali si prácu na aktuálny rok. V najbližšom čase bude treba prichystať Z literárnej besedy venovanej výročné a zároveň volebné spisovateľke Xénii Mučajiovej zasadnutie petrovských matičiarov. zaplánované akcie, ale program Zároveň navrhli jednotlivcov na ku Dňu Petrovca si vyžiadal veľmi uznania MSS v roku 2017. veľa času a príprav. Ani v tomto Správu o činnosti MOMS Petro- roku sa nám nepodarilo zozbierať vec za rok 2016 prichystala pred- vo všetkých petrovských uliciach

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

celkov), ovenčenej víťazným vavrínom na vlaňajšej súťaži NŽ; Cez most malý žltý domček Muharema Bazdulja a Fotografka Máriusa Kopcsaya. Vedecký tón sledovanému číslu NŽ udáva zhrnutie dizertačnej práce Ivana Bagľaša Osobnosť, základné psychické potreby a motivácia ako prediktory well-beingu v pracovnom a akademickom prostredí. V recenzii Zdarné piate ročné obdobie spisovateľky Benkovej sa Etela Farkašová zmieňuje o najnovšej zbierke próz Viery Benkovej Päť ročných období. Dozvuky z vlaňajšieho 60. literárneho snemovania činia príspevky Adama Svetlíka Prozaická tvorba pre dospelých Zoroslava Jesenského a Zuzany Čížikovej

Šesťdesiatiny Zoroslava Jesenského. Do tretice je tu i správa o vlaňajšej súťaži NŽ Nakúkanie pod latku slovenskej literatúry; v mene komisie sa pod ňu podpísala Zdenka Valentová-Belićová. Dvojčíslo NŽ 1 – 2 sa začína básňou Vojaci Božidara Timotijevića v preklade Víťazoslava Hronca. Je ilustrované reprodukciami výstavy prác malého formátu umelcov Slovákov žijúcich v Srbsku Korene 2 (21. decembra 2016 – 20. januára 2017 v Galérii výtvarného umenia Pamätnej zbierky Rajka Mamuzića v Novom Sade). Titulná strana je opatrená výsekom z obrazu Anny Andrejićovej (rod. Boťanskej) odmeneného 1. cenou na spomenutej výstave, o ktorej sa zmieňuje Sava Stepanov v krátkom texte Zakoreňovanie Koreňov. Poslednú stranu obálky vypĺňajú reprodukcie štyroch kníh z vlaňajšej produkcie Slovenského vydavateľského centra.

matičné členské, aj napriek tomu, že sa do toho pustili mladí aktivisti. Predsa však v tejto oblasti kvitujeme nápravu, lebo matičné členské si za rok 2016 vyplatilo 1 419 členov a posledným členom je Miroslav Hendl pod poradovým číslom 5 146“. Aj v roku 2016 sa petrovským matičiarom v činnosti dostalo podpory jednak z lokálnej samosprávy pre ich tradičné podujatia, akými sú Festival vážnej hudby Jarné nôty, Deň obce, festival Spievajže si, spievaj a literárne večierky, jednak z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, správu a národnostné spoločenstvá. Nemenej je hodná vďaky podpora, ktorá sa im dostáva od miestnych podnikateľov aj napriek nepriaznivej ekonomickej situácii, za čo sa im matičiari snažia odvďačiť svojou prácou na obohacovaní kultúrneho života.

V rámci vlaňajšej činnosti petrovských matičiarov nemožno nespomenúť vydarenú literárnu besedu so spisovateľkou Xéniou Mučajiovou, program pri odhaľovaní sochy Mateja Čániho, prezentáciu knihy Mr. Pavla Lomianskeho Známka – okno do sveta s podtitulom 40 rokov Spolku filatelistov v Báčskom Petrovci 1975 – 2015. Aj program ku Dňu Petrovca Zakorenení v časoch, ktorý obsahoval aj dokumentárny film venovaný petrovským jubilantom, 17. Cyrilo-metodský večierok, aktívnu účasť v organizácii 55. Slovenských národných slávností a program ku Dňu obce pod názvom Jesenná duma. Z 20. festivalu Jarné nôty vydali CD a na matičný turnaj v malom futbale do Hložian vyslali svoje mužstvo. Matičnú vydavateľskú činnosť Petrovčania predstavili v Hložanoch, účinkovali aj v oslave 150. výročia divadelníctva a podporili Koncert slovenských zborov. Na záver roka MOMS Petrovec usporiadal prednášku zo zdravotníctva a večierok venovaný Dr. Jurajovi Gučovi. Všetky tieto aktivity petrovských matičiarov v roku 2016 obsiahla finančná čiastka v hodnote zhruba 370-tisíc dinárov. • KULTÚRA •

ZDRUŽENIE PETROVSKÝCH VÝTVARNÝCH UMELCOV

Aj naďalej v čele s Ivičiakovou J. Čiep

druženie petrovských výtvarných umelcov sa už etablovalo nielen v petrovskom lokálnom prostredí, ale aj širšie, a občas o ich práci možno počuť aj v zahraničí. Od založenia tohto združenia uplynulo osem rokov. Svoje „narodeniny“ si petrovskí umelci pripomenuli na internej oslave asi pred mesiacom. V miestnostiach Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec, kde majú aj vlastný kútik a výstavnú sieň, miestni umelci v piatok 17. marca usporiadali výročné a volebné zasadnutie. Na úvod, po minútke ticha venovanej zosnulej členke Jasmine Šepšiovej, doterajšia predsedníčka ZPVU Mária Ivičiaková podala krátky prehľad činnosti združenia od jeho založenia, ktorá sa už veru rozrástla. Umelci sa sústavne snažia organizovať výstavy a výtvarné tábory, dielne a

Vedenie ZPVU v období 2017 – 2021 s predsedníčkou Máriou Ivičiakovou (tretia sprava)

prednášky, účinkujú v kultúrnych a spoločenských podujatiach, v humanitárnych, pracovných akciách a akciách ochrany životného prostredia. I vlaňajšia činnosť ZPVU nadväzovala na tie z predchádzajúcich rokov. Umelci si najprv zvolili pracovné predsedníctvo a overovateľov zápisnice a zasadnutie zhromaždenia potom pokračovalo s predsedom Vladimírom Levárskym.

Prečítané boli a schválené zápisnice z minulého riadneho, ako i mimoriadneho zasadnutia zhromaždenia, potom správa za roky 2013 – 2016 a finančná správa za rok 2016, vrátane správy Dozornej rady a inventúrnej komisie. V najkratšom možno povedať, že činnosť združenia bola nanajvýš obsiahla aj napriek skromným finančným prostriedkom, ktoré im boli k dispozícii.

V druhej časti zasadnutia sa konala voľba vedenia združenia, a to verejným hlasovaním. Prítomní členovia zhromaždenia ZPVU vlastne akceptovali návrh Správnej rady, a tak po verejnom hlasovaní predsedníčkou ZPVU aj v mandátnom období rokov 2017 – 2021 zostala Mária Ivičiaková, podpredsedom sa stal Savo Spremo, tajomníčkou Vlasta Triašková a pokladníčkou Katarína Legíňová. Správnu radu tvoria, spolu s uvedenými, ďalší traja členovia: Anna Struhárová, Mária Struhárová a Ondrej Ivičiak. Dozorná rada bude pracovať v zložení: Ruth Petrášová, Samuel Legíň a Vladimír Levársky. Po voľbách petrovskí umelci schválili predložený plán práce a finančný plán ZPVU na rok 2017. Výšku členského na aktuálny rok určili rovnakú ako aj vlani a v predchádzajúcich rokoch, teda 500 dinárov pre dospelých a 250 dinárov pre mladistvých. Na záver plodnú prácu petrovským umelcom v nadchádzajúcom období v mene Rady Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec poprial zástupca predsedu Ján Lačok.

VALNÉ ZHROMAŽDENIE SKUS JEDNOTA ŠÍD

Pracovalo sa na dvoch úsekoch Stanislav Stupavský

nedeľu 19. marca v miestnostiach Slovenského domu v Šíde prebiehalo riadne výročné a valné zhromaždenie SKUS Jednota. Za prítomnosti pekného počtu spolkárov správu o činnosti spolku v roku 2016 predniesla predsedníčka spolku Blaženka Dierčanová. V obsiahlej správe bolo miesta aj pre pekné veci, ale aj pre momenty, na ktoré by sa chcelo čím skôr zabudnúť. Činnosť sa konala na dvoch základných úsekoch, a to bola práca s ochotníkmi a úprava Slovenského domu. Keď ide o folklór, tu pôsobí aj najmladšia skupina, v ktorej sú deti predškolského veku, teda tie do sedem rokov. Skupina je početná a na ňu sú všetci veľmi hrdí, lebo v nej vidia budúcnosť folklórnej činnosti v spolku. Najmladšia členka tejto • KULTÚRA •

Nové vedenie spolku

skupiny má iba tri roky. Detská a mládežnícka folklórna skupina sa pravidelne zúčastňovali na prehliadkach a boli i účastníkmi festivalov Tancuj, tancuj... a Zlatá brána. Odchodom učiteľky Anny Kovárovej-Filkovej na materskú dovolenku detská divadelná skupina zostala bez vedúcej, a

tak jej činnosť v druhej polovici minulého roku klesla. Práce na upravovaní miestností v Slovenskom dome pokračovali a táto rekonštrukcia trvá už viac rokov. Vlani boli ukončené práce v miestnostiach v podkroví, kde sú šatne, kancelárie a jedna miestnosť pre MOMS Šíd.

V správe o finančnom pôsobení spolku v minulom roku, ktorú podal Samuel Šinka, sa píše, že si spolok zabezpečil trochu viac ako 1 032 000 dinárov a celkové trovy boli viac ako 1 024 000 dinárov. To znamená, že na začiatku tohto roku v pokladnici bolo asi 8 000 dinárov. V diskusii sa členovia spolku pozitívne vyjadrili o činnosti spolku v minulom roku, a potom podľa stanov spolku zhromaždenie zvolilo novú Správnu radu, v ktorej je týchto jedenásť členov: Blaženka Dierčanová, Nataša Kolárová, Anna Farkašová, Alen Feltán, Vladimír Čáni, Danko Čipkár, Ján Čipkár, Vladimír Peška, Stanislav Dierčan, Benjamín Chovan a Darko Mravík. Nové vedenie spolku na svojom prvom zasadnutí zvolí predsedu, podpredsedu, tajomníka a pokladníka spolku.

12 /4743/ 25. 3. 2017

Kultúra Z VÝROČNÉHO ZHROMAŽDENIA ZVÄZU OCHOTNÍKOV OBCE STARÁ PAZOVA

Entuziazmus sa pomaly stráca Anna Lešťanová

sa pomaly stráca. Kultúrni nadšenci sú unavení, nie z väz ochotníkov práce v spolkoch, či zdruObce Stará Pazoženiach, ktorú majú radi, va pozostáva z 21 a preto sa jej z celého srdca členiek a jeho zakladavenujú, ale z celkového poteľom je – ako vidieť stavenia a nahromadeného z oficiálneho názvu nepochopenia zo strany za– samotná obec. Na kladateľky. základe detailne spraPodľa slov Anđelky Mali, covaných a v správach predsedníčky Zhromaždenia podaných vlaňajších Zväzu ochotníkov Obce Stavýsledkov práce ochotrá Pazova, ochotníci zo Staníci by mali byť celkom Petar Nerandžić, tajomník zväzu, Anđelka Mali, ropazovskej obce dosahujú spokojní. Predsa, ako predsedníčka zhromaždenia Zväzu ochotníkov, pozoruhodné výsledky na konštatovali na vý- a Vladislav Pop, predseda Správnej rady zväzu všetkých úrovniach súťaže, ročnom zhromaždení, ale v poslednom čase najväčktoré sa konalo v pondelok 20. hrdinu Janka Čmeíka, ich entu- ším problémom je nedostatok marca v miestnostiach SKUS ziazmus pre nedostatok peňazí financií, a to vďaka nerealizova-

ným rozpočtovým prostriedkom. Na výročnom zhromaždení sa zúčastnilo 14 predstaviteľov členiek zväzu a aj napriek neblahej celkovej situácii schválili všetky ponúknuté materiály: správu o minuloročnej činnosti spolu s finančnou správou a plán a program práce s finančným plánom na bežný rok. Na pondelkovom zhromaždení prítomní vymenovali dve komisie: prvá má navštíviť všetkých 21 členiek a zhodnotiť, ako a kde pracujú, druhá zavíta k predsedovi obce na dohovor, v snahe zlepšiť postavenie ochotníkov, ktorí sa zasadzujú iba o to, čo im patrí.

ZÁJAZD PAZOVSKÝCH DIVADELNÍKOV

Deti z Pavlovskej ulice na oravskom festivale A. Lešťanová

lenovia Divadelnej sekcie staropazovskej Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka po úspešnej premiére začiatkom mesiaca v dňoch 15. až 17. marca absolvovali už aj prvý zahraničný zájazd. S najnovším predstavením Ferenca Molnára Deti z Pavlovskej ulice v réžii štyroch profesorov: Aničky Balážovej, Lýdie Gedeľovskej, Kataríny Hricovej a Ivana Ječmena sa zúčastnili na 15. Kubínskych divadelných dňoch. Oravský festival divadla a umeleckého slova sa uskutočnil v dňoch 16. – 18. marca v Mestskom kultúrnom stredisku v Dolnom Kubíne a v Kultúrnom dome v Rabči. Divákom ponúkol deväť inscenácií v podaní regionálnych divadelných a recitačných súborov. Slovákom zo Srbska – žiakom divadelnej sekcie ZŠ hrdinu J. Čmelíka javisko patrilo v prvý divadelný deň. Divadelníci zo Srbska ako hosťujúci zahraničný súbor na Kubínskych divadelných

www.hl.rs

dňoch podali skvelý výkon. Počas trojdňového pobytu na Slovensku školský divadelný súbor si obzrel aj Oravský hrad. V realizácii tejto cesty a účasti na festivale sa pričinili Obec Stará Pazova, NRSNM a SKUS hrdinu Janka Čmelíka, s ktorým rovnomenná škola má dobrú spoluprácu. Foto: Katarína Hricová

Po vystúpení v Dolnom Kubíne

MLÁDEŽNÍCKA ASOCIÁCIA PLAY sa aktívne zapája do organizácie kultúrneho života v Selenči. Doteraz zorganizovala premietanie niekoľko filmov pre deti a dospelých a najnovšie – v sobotu 18. marca – usporiadali hosťovanie členov Ochotníckeho divadla Janka Čemana z Pivnice s divadelnou hrou Dievča, ktoré písalo autora Samuela Gašperca. Štrnásťčlenný kolektív z Pivnice vďaka režisérke Kataríne Mišíkovej-Hitzingerovej zo Slovenska stvárnil toto divadelné predstavenie na text, ktorý vznikol na motívy knihy Denník Anny Frankovej. Vďaka nim sa aj diváci v Selenči mohli dozvedieť o krutom osude židovského dievčaťa a jej rodiny počas druhej svetovej vojny. Obecenstvo za skvelý herecký výkon Pivničanov odmenilo zaslúženým potleskom. Toto ich predstavenie je zaradené i do programu 23. festivalu DIDA. J. B-di

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy

„Čo paničíš bespotrebne!“ Anna Horvátová

niektorých situáciách vieme byť skutočne nemožní. Ako obvykle, nastupuje zmätkovanie, ak sa veci nevyvíjajú podľa plánu. Akoby sa svet rútil do katastrofy a my podľahneme panike. A čo s tou panikou? Patrí to slovo do spisovnej slovenčiny? Panika áno a aj po srbsky ide o rovnako znejúce slovo – panika. V oboch jazykoch to rovnako aj vyslovíme. Upriamime sa tu na slovenskú podobu; panika je, ako vieme, zmätok spôsobený masovým zdesením. Ešte

tieto synonymá vystihujú tú stratu duševného pokoja: nepokoj, nepokojnosť – ide o stav duševného napätia; neistota − medzi ľuďmi sa zmocňuje neistota; tréma – pocit neistoty pred verejným vystúpením (predstavte si teraz ten pocit pred skúškou, uf!). Keď ide o veľké narušenie normálneho chodu života, hodí sa slovko chaos – spôsobiť chaos v doprave; mať chaos v hlave; poplach – náhly zmätok, zmätenie; zhon, rozruch, trma-vrma – pred bránkou vznikla trma-vrma; nesúlad – v manželstve; blázinec (viete, o čo ide v tomto

Výzva

na predloženie príspevkov na 61. Literárne snemovanie Slovenské vydavateľské centrum a časopis Nový život zverejňujú výzvu na predloženie príspevkov na 61. literárne snemovanie, ktoré sa uskutoční 22. apríla 2017. Témy tohtoročného literárneho snemovania budú: Srbsko-slovenské literárne styky a Životné jubileá troch slovenských vojvodinských spisovateľov: Pavla Grňu (80), Márie Kotvášovej-Jonášovej (60) a Kataríny Hricovej (50). Autorom, ktorí sa v snemovaní

zúčastnia s príspevkom, budú uhradené cestovné trovy a autorom zo zahraničia aj ubytovanie. Prosíme vás, aby ste čím skôr a najneskôr do 10. apríla poslali návrhy na príspevky – presný názov a abstrakt. Príspevky v plnom znení stačí priniesť na snemovanie alebo zaslať e-mailom. Všetky prezentované príspevky budú zverejnené v časopise Nový život. Prihlášku poslať na adresu: zdenkavb@gmail.com.

vlh PIVNICA. Osemdňový Festival Divadelných inscenácií dolnozemských autorov v Pivnici

OZNAMUJE verejné nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu HIP-Petrohemija, Pančevo – v reštrukturalizácii, Ulica spoljnostarčevačka č. 82, Pančevo, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba pomocného objektu na prečisťovanie vypusteného vzduchu zo sušiarne v rámci FSK pre potreby prevádzky na výrobu styrén-butadiénového

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Strieška ľahko zápalných tekutín, v komplexe HINS, a. s., v konkurze, Ul. prímorská 86, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 394/3, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad Nositeľ projektu STEP TRANS, s. s r. o., Nový Sad, Ul. prímorská 86, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Strieška ľahko zápalných tekutín, v komplexe HINS, a. s., v konkurze, Ul. prímorská 86, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 394/3, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 16. marca 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-51/17, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

zmätok, šíriteľ paniky; spanikárený. Šírenie paniky je čo iné, ak nie panikárstvo. Čo s tým nepodarkom – „bespotrebne“; vyslovujúce s „ň“?! Srbské slovo je bespotrebno, prídavné meno bespotreban a v slovenčine máme tieto náhrady (a všetkým našim príslušníkom slovenského jazykového spoločenstva dobre známe): nepotrebný, zbytočný, daromný, márny: nepotrebná vec, nepotrebná reč! Príslovkou nepotrebne − alebo zbytočne, daromne, márne – vystihneme to „bespotrebne“!

CHÝRNIK

ARADÁČ. Žiaci Základnej školy Bratstvo v Aradáči každoročne dosahujú pozoruhodné výsledky na recitačných súťažiach. Tohto roku na obecnej súťaži, ktorá bola koncom februára v Zreňanine, v kategórii žiakov nižších ročníkov do oblastnej súťaže v Čoke postúpila Jana Greksová, žiačka 4. ročníka, ktorú nacvičila učiteľka Soňa Zahorcová. V konkurencii žiakov vyšších ročníkov do ďalšieho recitačného kola postúpili: piatak Filip Gál, šiestačka Mariana Mikuľová a ôsmačka Martina Bartošová. Nacvičila ich profesorka Jaroslava Števková.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04)

• KULTÚRA • OZNAMY •

prípade – my tomu povieme po srbsko-slovensky: „lúdnica“, s dlhým ú a ň, v podstate je to srbské slovo ludnica) atď. Iná situácia je pri slovese „paničiť“; ide o poslovenčené srbské slovo paničiti a jeho náhrada v spisovnej slovenčine je takmer rovnaká: panikáriť, panikárčiť, teda robiť, vyvolávať paniku, zmätkovať. No a napomenúť sa môže takto: „Prestaň panikáriť, veď sa nič nestalo!“ Ten, čo spôsobuje paniku a podlieha jej, je panikár, žena panikárka; prídavné meno panikársky: človek, ktorý robí

prebieha od piatka 24. do nedele 26. marca a od štvrtka 30. marca do nedele 2. apríla. Štvrtok je znovu vyhradený pre detské predstavenia. Okrem nich do súťažnej časti festivalu je zaradených 7 predstavení a diváci si budú môcť pozrieť i tri hosťujúce inscenácie. Organizátori do programu tradičného divadelného podujatia DIDA zaradili aj štyri sprievodné podujatia. HLOŽANY. Spolok žien Slovenka usporiada v pondelok 27. marca prezentáciu knihy Činnosť Spolku žien v Hložanoch 2005 – 2015. Najprv (o 18.00) na poschodí Domu kultúry bude otvorená výstava Šálky a v pokračovaní (o 18.30) v kaviarni Pod lipami odznie spomenutá prezentácia. a. f.

kaučukovníka (SBR), na katastrálnej parcele č. 1780, k. o. Srpski Elemir. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) a v miestnostiach Mestskej správy Mesta Zreňanin, na Námestí slobody č. 10, do 20. 4. 2017. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej Štúdii o odhade vplyvov na adresu sekretariátu. Verejná rozprava a prezentácia budú 21. 4. 2017 v budove vlády AP Vojvodiny (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h.

12 /4743/ 25. 3. 2017

Oznamy DROBNÉ OZNAMY VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

ALBATROS, spol. s r. o. Mliečany 61 , 92901 Dunajská Streda

Prijme vodičov na kamión, potrebné oprávnenie CE, lekárske potvrdenie, karta do tachografu Kontak: uher@albatros-group.sk Telefón: +421908084200

T E S N Í M E (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433. NA PREDAJ servisované, zachované domáce spotrebiče a biela technika v Báčskom Petrovci; bližšie informácie na tel. č.: 064/2051445. NA PREDAJ dom v Kulpíne, v Ulici maršala Tita 71. Hlásiť sa na tel. č.: 063/8876674. PREDÁM šrotovník („daráľovník“) a mrvačku so šrotovníkom; tel.: 062/762-940.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu NEPI REAL ESTATE PROJECT ONE, s. s r. o., Nový Belehrad, Bulvár Milutina Milankovića číslo 9ž, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba podnikateľského objektu – obchodné stredisko NEPI ONE, výšky pivnica, prízemie, poschodie (Su + P + 1) do pivnice, prízemia a troch poschodí (Su + P + 3), na rohu Bulvára cára Lazara a Bulvára oslobodenia, na katastrálnej parcele číslo 900/18, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Bulvár Mihajla Pupina 16, 21000 Nový Sad tel.: +381 21 487 46 14, 487 43 48, 487 43 36, ounz@vojvodina.gov.rs Podľa článku 3 Pravidiel o pridelení rozpočtových prostriedkov Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá na financovanie a spolufinancovanie modernizácie infraštruktúry predškolských ustanovizní na území AP Vojvodiny číslo 128-451-1412/2017 z 13. 3. 2017, a v súvislosti s pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2017 (Úradný vestník APV, číslo 69/16), Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá (ďalej: sekretariát) vypisuje SÚBEH NA FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE VYPRACOVANIA TECHNICKEJ DOKUMENTÁCIE PRE POTREBY PREDŠKOLSKÝCH USTANOVIZNÍ NA ÚZEMÍ AP VOJVODINY NA ROK 2017 Súbeh sa vypisuje na sumu prostriedkov zabezpečených pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2017 (Úradný vestník APV, č. 69/16), a to: na financovanie vypracovania technickej dokumentácie pre potreby predškolských ustanovizní na území AP Vojvodiny v celkovej sume 3.200.000,00 dinárov. Pod pojmom vypracovanie technickej dokumentácie sa rozumie vypracovanie technickej dokumentácie, ktorá je v súlade s platnými právnymi predpismi, ktorými sa upravuje oblasť plánovania a výstavby, nevyhnutnými na vydávanie aktov príslušného orgánu, ktorým sa povoľuje stavanie nových objektov alebo vykonávanie prác na jestvujúcich objektoch, ktoré používajú predškolské ustanovizne na území AP Vojvodiny, respektíve: – ideové riešenie; – ideový projekt s príslušným elaborátom (pre potreby vydávania rozhodnutia o povolení vykonávania prác − rekonštrukcia, adaptácia, sanácia); – projekt na stavebné povolenie s príslušnými elaborátmi; – projekt na realizáciu s príslušnými elaborátmi; – projekt realizovaného objektu s príslušnými elaborátmi; – technický opis a zoznam prác na uskutočnenie prác na investičnej údržbe; – iná technická dokumentácia, ktorá je v súlade s platnými právnymi predpismi, ktorými sa upravuje oblasť plánovania a výstavby, potrebná na realizáciu plánovaného projektu. Finančné záväzky sa budú realizovať v súlade s likvidnými možnosťami rozpočtu Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2017. PODMIENKY SÚBEHU 1. Podávatelia žiadosti Užívatelia, ktorí majú právo zúčastniť sa rozvrhnutia prostriedkov, sú jednotky lokálnej samosprávy na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. 2. Kritériá rozvrhnutia prostriedkov Kritériá rozvrhnutia prostriedkov podľa pravidiel o rozvrhnutí rozpočtových prostriedkov Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá na financovanie a spolufinancovanie modernizácie infraštruktúry predškolských ustanovizní na území AP Vojvodiny sú: 1. význam uskutočnenia projektu pre bezpečnosť detí, vychovávateľov a zamestnancov, ktorí používajú objekty, 2. význam uskutočnenia projektu na zabezpečenie kvalitných podmienok na pobyt a výchovno-vzdelávaciu prácu, 3. finančná oprávnenosť projektu, 4. udržateľnosť projektu, 5. aktivity, ktoré sú podniknuté s cieľom uskutočniť projekt, 6. zabezpečené zdroje prostriedkov na uskutočnenie projektu. SPÔSOB PODÁVANIA ŽIADOSTI Žiadosti na pridelenie prostriedkov sa podávajú na jednotnom súbehovom tlačive sekretariátu. Kompletné súbehové doklady možno prebrať od 15. marca 2017 na webovej adrese sekretariátu www.puma.vojvodina.gov.rs. Žiadosti sa zasielajú poštou na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, s označením: „Pre súbeh – na financovanie vypracovania technickej dokumentácie pre potreby predškolských ustanovizní na území AP Vojvodiny na rok 2017“, Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad, alebo sa odovzdávajú osobne, podávaním v spisovni pokrajinských orgánov správy v Novom Sade (v prízemí budovy pokrajinskej vlády). Spolu s prihláškou na súbeh podávajú sa projektové úlohy, rozhodnutie správnej rady predškolskej ustanovizne o začatí aktivít v súvislosti s uskutočnením projektu, ponuka − predbežný účet na vypracovanie technickej dokumentácie (obstaraná obchodnou spoločnosťou, inou právnickou osobou, resp. podnikateľmi, ktorí sú zapísaní do registra obchodných subjektov), doterajšia dostupná dokumentácia na uskutočnenie plánovaného projektu (ak taká dokumentácia jestvuje) a fotokópia potvrdenia o daňovom identiﬁkačnom čísle jednotky lokálnej samosprávy. Lehota podávania prihlášok na súbeh je 13. apríl 2017. Sekretariát si ponecháva právo od podávateľa žiadosti, ak je to potrebné, žiadať dodatočnú dokumentáciu a informácie, resp. na pridelenie prostriedkov určiť splnenie potrebných podmienok. Komisia nebude rozoberať: – neúplné prihlášky, – oneskorené prihlášky (prihlášky zaslané po uplynutí lehoty, ktorá je označená ako posledný deň súbehu), – nedovolené prihlášky (prihlášky podané neoprávenou osobou a subjektmi, ktoré nie sú určené v súbehu), – prihlášky, ktoré sa nevzťahujú na súbehom určené účely, – prihlášky užívateľov, ktorí v prechádzajúcom období nezdokladovali prostriedky pridelené pokrajinským rozpočtom naratívnymi a finančnými správami. Výsledky súbehu budú uverejnené na internetovej prezentácii sekretariátu. Záujemcovia môžu dostať dodatočné informácie v súvislosti s uskutočnením súbehu v sekretariáte na telefónne čísla: 021/487 46 14, 487 43 48, 487 43 36.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA so synom

SMUTNÁ ROZLÚČKA s bratom a ujom

s manželom

PAVLOM POLIAKOM

29. 3. 1960 – 15. 3. 2017 z Kovačice

Utíchlo srdce, utíchol bôľ a hlas. Mal si rád život a všetkých nás. Nech ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Zarmútení rodičia

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s otcom

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s bratom

Tíško si žil, tíško si odišiel. Len pekné spomienky na Teba zostanú navždy s nami. Sestra s rodinou

Zarmútená manželka Zuzana

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

s otcom a starým otcom

na našich rodičov

PAVLOM POLIAKOM

29. 3. 1960 – 15. 3. 2017 z Kovačice

Syn Želko

20. 10. 1933 – 9. 3. 2017 z Petrovca

Život vyhasol bez posledných slov rozlúčky. Pusto a prázdno, ktoré zostalo po Tebe, nedá sa ničím nahradiť. Chýbajú mi Tvoje kroky, pomoc a rada, Tvoja veľká láska a dobrota.

PAVLOM POLIAKOM

Zaplakali oči, zaplakalo srdce bôľom, keď sme Ti navždy dali zbohom. Hoci si odišiel a niet Ťa medzi nami, v našich srdciach, otecko drahý, zostaneš žiť navždy s nami.

ONDREJOM UŠIAKOM

29. 3. 1960 – 15. 3. 2017 z Kovačice

ANNU VRBACKÚ

rod. Kocmanovú 1923 – 1995 – 2017

Nič už nie je tak, ako bolo predtým. Všade okolo chýba Tvoj hlas. Mal si rád život, my Teba a Ty nás. Skromný vo svojom živote a veľký vo svojej láske a dobrote.

JÁNA VRBACKÉHO

1921 – 2008 – 2017

z Petrovca

Dcéra Lýdia, zať Silvester a vnučky Ivonka a Iskra Hajkovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

Uplynulo päť rokov, čo nás opustila naša milá manželka, mama a manka

Dcéra Katarína, vnučka Mária s manželom Milem a pravnúčatá Sára a Janko

SMUTNÁ SPOMIENKA

Spomíname si na 27. marec 2016, keď náš milovaný manžel, otec a dedko tíško usnul a presťahoval sa do večnosti

PAVLOM POLIAKOM 29. 3. 1960 – 15. 3. 2017 z Kovačice

Bolesťou unavený tíško si zaspal, zanechajúc všetkých nás, čo si rád mal. Len kyticu kvetov na hrob Ti môžeme dať a spokojný spánok Ti priať. Zarmútená sestra Mária Siromová s manželom Jánom a synom Jankom • OZNAMY •

MÁRIA KOVÁČOVÁ

Dr. PAVEL BÁĎONSKÝ

1939 – 2012 – 2017 z Petrovca rodom z Aradáča

S láskou a úctou

5. 1. 1940 – 27. 3. 2016 oftalmológ z Báčskej Palanky

najmilší 12 /4743/ 25. 3. 2017

Tvoji najmilší

Oznamy POSLEDNÁ ROZLÚČKA s krstným

SMUTNÁ ROZLÚČKA s manželom a otcom

JÁNOM TRABAKOM

1927 – 2017 z Báčskeho Petrovca S úctou si na neho trvalú pamiatku zachová rodina Hlaváčová

BOĽAVÁ SPOMIENKA

MÁRIA ORGOVÁNOVÁPETRÁŠOVÁ

hlasludu.info www.hl.rs

23. 3. 1957 – 6. 1. 2017 z Kulpína

Pri príležitosti nedožitých 60. narodenín s úctou a láskou si na Teba spomíname a spomienku na Tvoju dobrotivosť si natrvalo uschovávame v našich srdciach.

JÁNOM TRABAKOM 27. 8. 1927 – 13. 3. 2017 z Báčskeho Petrovca

S veľkým zármutkom a bôľom v srdci s Tebou sa lúčia a na Teba nikdy nezabudnú manželka Katarína, syn Ján a nevesta Zuzana

Rodiny Detková z Nového Sadu a Skeledžićová zo Švajčiarska

SMUTNÁ SPOMIENKA

ANNA ZIMANOVÁ rod. Gedeľovská 1935 – 2010 – 2017

Zarmútení najmilší:

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 17. marca 2017 nás navždy opustil náš otec a starý otec

ONDREJ ZIMAN

31. 5. 1939 – 17. 3. 2017

SPOMIENKA

k nedožitým 60. narodeninám

MÁRIA ORGOVÁNOVÁPETRÁŠOVÁ 1957 – 2017

z Petrovca

dcéra Anna, zať Vladimír, vnúčatá Miroslava a Stanislava s manželom Shanom

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 17. marca 2017 nás navždy opustil náš otec a starý otec

Aj keď nie si tu, si stále s nami. Anička, Svetlana, Zaga a Jovanka

Oznamujte v Hlase ľudu ANNA ZIMANOVÁ rod. Gedeľovská 1935 – 2010 – 2017

ONDREJ ZIMAN

31. 5. 1939 – 17. 3. 2017

z Petrovca Zarmútení najmilší: dcéra Milina s manželom Milenkom, vnukovia Srđan a Jovan s manželkou Annou a pravnúčatá Jovana a Anja

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

na mamu a starkú pri na otca a starkého príležitosti 40. výročia úmrtia

JÁNA ČELOVSKÉHO

KATARÍNU ČELOVSKÚ

1923 – 1984 z Kulpína

Na rozlúčku s milovaným otcom, starým otcom a prastarým otcom

TICHÁ SPOMIENKA

MIROSLAVA TORDAJIHO

1947 – 2004 − 2017 z Báčskeho Petrovca

S láskou na Teba spomíname. Tvoji najmilší

POSLEDNÁ ROZLÚČKA so svatom

JÁNOM ZÁTROCHOM 15. 1. 1947 – 3. 3. 2017 z Hložian

S úctou na Teba budeme spomínať. Svatovci Kuštrovci

SMUTNÁ SPOMIENKA na

LASLA FABIANA 2. 5. 1959 – 24. 3. 2012 – 2017 z Petrovca

Čas plynie, ale spomienky a žiaľ v srdciach zostávajú. Tvoji najbližší

• OZNAMY •

SAMUELOM MIKLOVICOM

MICHALA JÁNA ČELOVSKÉHO ČELOVSKÉHO 1941 – 2008 z B. Petrovca

rod. Hrnčiarovú 1924 – 1977 z Kulpína Často si na Vás spomínam. Stále ste v mojich myšlienkach.

na manžela, otca a starého otca

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na brata

1923 – 2017 z Báčskeho Petrovca

1943 – 1975 z Kulpína

Dcéra a sestra s rodinou Kto žije v srdciach tých, ktorých opustil, ten neumrel.

SMUTNÁ ROZLÚČKA s prastarým otcom

Dcéra Viera a vnučky Miroslava a Jasna s rodinami

SAMUELOM MIKLOVICOM

1923 – 2017 z Báčskeho Petrovca

TICHÁ SPOMIENKA

Dňa 20. marca 2017 uplynulo dvadsaťpäť rokov od smrti našej mamy, starkej a prastarkej

Spomienku na Teba večne v srdci budú nosiť Tvoje pravnučky: Stanislava, Marína, Miroslava a Helenka

LUCIJE TRBAROVEJ

1931 – 1992 – 2017 z Báčskeho Petrovca

SPOMIENKA

ANNA MAJEROVÁ

1923 – 1987 – 2017 z Báčskeho Petrovca Spomíname si na Teba každodenne a pri každej príležitosti – si stále s nami.

Tichú spomienku jej venujú: syn Josip s manželkou a deťmi Sabínou a Ivanom s rodinami

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Synovia Ľuboslav a Svetoslav s rodinami a najbližšia rodina

s bratom a ujom

POSLEDNÉ ZBOHOM

PAVLOM KOPČOKOM

susedovi

7. 2. 1945 – 7. 3. 2017 z Báčskeho Petrovca

PAVLOVI KOVÁČOVI

1956 – 2017 z Báčskeho Petrovca

S veľkým zármutkom a bôľom v srdci s Tebou sa lúči

S úctou si na Teba budú spomínať susedovci

12 /4743/ 25. 3. 2017

sestra Zuzana s rodinou

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 24. marca 19.30 Kde žijú, čo robia? – reportáž o živote Slovákov v Sombore 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 26. marca 11.00 Písmenkovo 11.30 Boh náš je láska Utorok 28. marca 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTVV titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Boh náš je láska Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Písmenkovo Dobrý večer, Vojvodina. V pravidelnom piatkovom bloku pozornosť bude najprv venovaná najmladším: v Čaroslovníku sa im vysvetlí, čo to je baobab. V pokračovaní okrem iného budú odvysielané príspevky o Novosadskej jari, o zhotovovaní odžackých pestrofarebných koláčikov, o porade na tému Pestovanie alternatívnych plodín a o prvom kovačickom polmaratóne. Boh náš je láska. Druhá časť nedeľného bloku bude upriamená na pôstne obdobie a na Svetový deň modlitieb. O tom, ako sa opravujú kostolné hodiny, rozpovie kovačický majster a o aktuálnom stave v lalitskom cirkevnom zbore sa zmienia tamojší členovia.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 24. marca – Búrka Sobota 25. marca – Divoká noc Pondelok 27. marca – Včera sme si boli cudzí Utorok 28. marca – Légia Streda 29. marca – Láska po taliansky Štvrtok 30. marca – Horali 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 26. marca 17.00 Film: Scooby-Doo v tábore duchov 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Protiklady sa priťahujú 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Rozhovor o akcii rovnania ciest v Petrovci

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 26. marca 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Tradičné slovenské jedlá (Ženský spolok Kovačica) Utorok 28. marca 16.00 Univerzitný spevácky zbor Mladosť z B. Bystrice koncertoval v Kovačici a v Padine Kovačica bude obohatená o ešte jedno podujatie Aktivity dôchodcov v jarnom období Piatok 31. marca 16.00 Festival Letí pieseň, letí 2012 Film: Šerif za mrežami

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 12 RÁDIO PETROVEC

RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko evanjelického kňaza, ktorý bol i dramatikom a spisovateľom (1879 – 1912). autorka: ANNA 2. časť BIČIA- tajničky ROVÁ

krajiny na Jozef venoval staré pravidelne sumerské karát východe Ignác čítajú mesto

spojka

náradie na hojdanie

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. obriadi

kelvin

(hovor.)

upravenie občas pracoval na krosnách

ratovanie

lítium

tona

mladý výhonok drevín

TELEVÍZIA PANČEVO

vpíšte ÝN

Nedeľa 26. marca Repríza relácie Dobrý deň

AS HL DU ĽU

7.00

Streda 29. marca 13.00 Dobrý deň, kolážová relácia

pond rest in peace

sprostredkovaná tlačou

vpíšte PRAJAL

elektrický (el.) ženské meno

lovenie

north pole (kniž.) ženské meno vpíšte AAL slovný vtip (hov.)

mužské meno TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

onak (op.) číslo

volt vejár (srb.)

dusík vpíšte GS

1. časť tajničky

ad notam

podobnosť, obdoba solmiz. slab.

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 11 VODOROVNE: veselica, ikebana, Er, Evika, radnica, Ana, či, B, b, rokada, emirat, R, Nana, Ír, klk, Ivan, otac, asi, VE, il, av, árenda, A TAJNIČKA: VIERA BENKOVÁ

kantautor Dedić

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 9 z čísla 9 Hlasu ľudu zo 4. marca 2017 bolo: DEŇ ŽIEN. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: PAULÍNA SABOVÁ, Ul. 14. VÚSB č. 29/3, 21 470 BÁČSKY PETROVEC. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

12 /4743/ 25. 3. 2017

Šport Vôľa bola, ale šťastie nie! DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

KULPÍN − SOMBOR 2 : 3 Katarína Gažová

o, čoho sa vo VK Kulpín obávali, sa stalo v sobotu 18. marca. Kulpínčania zápas s hosťujúcim VK Sombor prehrali na domácej palubovke. Príčinou prehry boli v prvom rade chyby, ktoré domáci robili príliš často. Predtým zvíťazili nad dovtedy neporaziteľným mužstvom Banat vo Vršci a tento zápas

doma si zobrali na príliš ľahkú váhu. Už na začiatku zápasu domáci hrali sebavedome, hoci mužstvo bolo oslabené neprítomnosťou kvalitného hráča Sinišu Petrušića. Prvý set Kulpínčania vyhrali 25 : 18, aj v druhom viedli. Pri výsledku 9 : 5 pre Kulpín nastala prelomová chvíľa a domáci začali strácať body. Druhý set prehrali výsledkom 22 : 25, a potom v pokračovaní tejto série aj tretí v pomere 24

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

: 26. No zasa v štvrtom sete Kulpín hral dobre a ľahko zvíťazil 25 : 20. V piatom sete sa domáci ujali vedenia, hrali dobre, ale namiesto toho, aby Pred domácim obecenstvom slabo: v takom rytme pokračo- kulpínski volejbalisti v akcii so súperom vali a víťazstvom skončili zo Somboru zápas, zasa urobili celý rad chýb, čo ich priviedlo k prehre Stojanović, Zavaroš, Stančul, Lačok V nasledujúcom kole si VK Kulpín posledného setu, aj celého zápasu. VK KULPÍN: Relota, Lekár, Pet- zmeria sily s VK Botafogo v Novom rović, Babić, Benka, Zima, Ćirić, Sade.

Trpezlivosťou k bodom

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Vladimír Hudec

GRADNULICA – AŠK 3 : 3 (0 : 0)

BANAT – HAJDUŠICA 0 : 2 (0 : 1)

a štarte jarnej časti majstrovstiev Hajdušičanom výhra v Ilandži znamenala prípojku v boji o vrch tabuľky a domácemu celku vzácne body o záchranu. Preto nedeľňajší zápas, v ktorom domáci mali viac príležitostí, ale hostia dali góly a zaslúžene vyhrali, bol tvrdý. Domáci sa už v 10. min. mohli ujať vedenia, ibaže Melich strelu z asi siedmich metrov bravúrne zneškodnil. Aj v pokračovaní sa hralo viac pred bránou hostí, ktorí sa z protiútokov snažili ohroziť domáceho brankára. To sa im podarilo v 22. min., keď Folťan unikol po pravej strane, prihral osamelému Spasovskému v šestnástke, ktorý loptu usmernil do siete. V 36. min. útočník domácich vybehol sám pred brankára Melicha, ale tento znova potvrdil svoje kvality. Ku koncu polčasu Radović z okraja šestnástky pekne strelil, ale trafil brvno a lopta skončila vedľa bránkovej čiary. Prvých dvadsať minút pokračovania patrilo domácim, ale sa hostia šikovne bránili a všetky útoky zneškodňovali na okraji trestného územia. Postupne však získali rovnováhu a ešte jedným gólom Spasovského po asistencii Marka v 72. min. si zaistili tri body. V 83. min. rozhodca útočníkovi Banatu B. Jankovovi ukázal červenú kartu, lebo bez lopty udrel Milana Mršića. Druhú žltú, a potom červenú dostal aj Dávid Marko, lebo nadával vylúčenému domácemu hráčovi. Do konca zápasu sme zaznamenali ešte jednu peknú príležitosť

www.hl.rs

domáceho mužstva. Lopta kopnutá z ľavej strany prekonala Melicha, ale sa domáci útočník pri opačnej žrdi nevynašiel a výsledok zostal nezmenený. HAJDUŠICA: Melich, Folťan, Đukić, Maliar, M. Mršić, Marko, Pomorišac, Petrović, Radović (I. Mršić), A. Lipták (G. Stojkovski), Spasovski Hajdušičania po tejto výhre majú 25 bodov, postúpili o dve priečky a nachádzajú sa na 4. mieste v tabuľke.

V hrsti mali tri... Vladimír Gál

utbalisti AŠK v prvom kole jarnej časti majstrovstiev v nedeľu 12. marca prehrali doma s OFK Stajićevo 0 : 2 a minulú nedeľu v Zreňanine s mužstvom Gradnulica získali bod, aj keď v hrsti mali všetky tri! Diváci v prvom polčase namiesto futbalu pozerali nepotrebne ostrú

SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Vďaka Šveljovi ľahko RADNIČKI (Š) – BRATSTVO 1946 0 : 2 (0 : 0) Lazar Pavković

íďania tentoraz narazili na veľmi kvalitné mužstvo z Prigrevice a v prvej časti dosť úspešne odolávali častým útokom na bránu dobrého brankára Srđana Žakulu. Hostia hneď po prvom hvizde veľmi dobrého rozhodcu Nikolu Petrovića zo Šajkaša prejavili svoj cieľ – víťazstvo, čo sa im ľahko aj podarilo. Prvý gól na zápase dal Nosković v 68. min., ktorému prihral najlepší hráč zápasu Šveljo. K presvedčivému víťazstvu významne prispel práve nezastaviteľný a skúsený Šveljo, ktorého domáci hráč Gluhović v 82. min. hodil na trávnik a rozhodca

Informačno-politický týždenník

Petrović odpískal penaltu. Presný bol Grabež – 0 : 2. Žlté karty dostali Rodić, Mušikić, Mačužić, Puškaš (Radnički), Vejnović, Popović, Grabež (Bratstvo). RADNIČKI (Š): Žakula, Rodić, Mušikić, Draganović, Puškaš, Mačužić, Gluhović, Plavanski (Grumić), Tomić, Boričić, Považan Výsledky 17. kola: C. zvezda – Omladinac 1 : 1, Borac – Radnički (Z) 2 : 0, Dunav – TSC 1 : 0, Cement – Železničar 1 : 2, Sloga – Bačka 0 : 0, Radnički (Š) – Bratstvo 1946 0 : 2, Radnički (NP) bol voľný. V sobotu šídsky Radnički bude hosťovať u lídra Omladinca v Nových Bánovciach.

hru a početné údery po nohách. Domáci boli o štipku lepší, mali dve šance a hostia ani jednu. O tom, ako sa hralo, svedčí aj nebezpečný zákrok domáceho obrancu na Nenina, ktorý mu nezostal dlžný, a obaja dostali červenú kartu. Druhý polčas bol úplný opak prvému, plný zvratov a pre infarkt fanúšikov. Už v 50. min. domáci obranca po prihrávke z rohového kopu vyrazil loptu na okraj šestnástky, odkiaľ Vesin silným volejom zaslal loptu do siete bezmocného brankára. O päť minút neskoršie domáci vyrovnali, a potom sa hostia znova ujali vedenia. Mijić strelil z voľného kopu do brankára, ktorý loptu vypustil, čo využil Birmanac a zaslal ju do siete 1 : 2. Po tomto góle domáci prebrali iniciatívu, avšak Mijić prebehol celú domácu obranu, prihral Maksimovićovi, a tento zvýšil náskok AŠK. Ani po tomto góle domáci nestrácali nádej, a to sa im oplatilo, keď po chybe Apostolovića skorigovali výsledok na 2 : 3. V 88. min. tiež po chybe Apostolovića aj vyrovnali, a zápas sa skončil spravodlivou remízou. AŠK: Eötvös, Životin, Vesin, Prodanović, Ďuríček, Apostolović, Nenin, Maksimović, Birmanac (Novaković), Mijić, Korać Aradáčania po 14. kole majú 13 bodov a nachádzajú sa na 10. mieste v tabuľke. V nedeľu na Kopove uvítajú mužstvo Zadrugar z Lazareva. • ŠPORT •

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Vo Vrbare radosť MLADOSŤ – ŽAK 1 : 0 (0 : 0) Samuel Medveď

ladosť tohto roku ešte nebola vyhrala. Tak bolo v prípravnom období, keď sa hľadala nová tvár mužstva, ktoré v zimnej prestávke zostalo okyptené o niekoľkých hráčov, ktorí udávali pekný tón hry modrých v jeseni. V zimných prípravách to všetko neklapalo. To vlastne nie je ani také podstatné ako skutočnosť, že v prvom majstrovskom zápase jari Mladosť v Pivnici aj napriek tomu, že mala v prvej časti zápasu náskok 2 : 0, v druhom polčase musela doháňať výsledok a bojovať o bod. Do zápasu so somborským ŽAK-om Mladosť vošla s plným nasadením. Už od začiatku dala najavo, že chce tento zápas vyhrať. Somborčania sa od prvej minúty sústredili na obranu svojej brány. Ako nám povedal v jednej chvíli obranca Smiljanovski, ŽAK prišiel do Petrovca v oslabení, chýbali mu až šiesti hráči a na lavičke nemal žiadneho náhradníka. No hostia ukázali, že sa vedia dobre brániť.

Mladosť zapracovala, hrala rýchlo, počas celého zápasu útočne a hostia len ojedinele zaútočili na bránu Fejdiho. Bol to celkove veľmi dynamický zápas, v ktorom modrí hrali približne tak ako vlani. V úvode zápasu pokusy mal Trojanović, no dvakrát zaslal loptu nad brvno. Mladosť útočila hlavne z pravej strany, kde rýchly Torbica prenikal. Na ľavej strane hral hlavne Kaňa, ktorý v 20. min. dobre cielil. V 30. min. došlo k vážnejšiemu zraneniu kapitána Pavlisa, ktorý mal predtým dobrú šancu skórovať. V 41. min. domáci mali šancu, ale Sladojević z voľného kopu nič neurobil. Do druhého polčasu Mladosť vošla ešte odhodlanejšia dosiahnuť čím skôr gól. To sa jej nedarilo, lebo hostia bránili svoju sieť so všetkými hráčmi. Útočili domáci, ale sieť sa nevlnila, lebo Torbica a Rupar trafili brvno. V 72. min. Severíni uvoľnil Kaňu, hostia ho v šestnástke nedovolene zastavili a rozhodca Dejan Naď z Ruského Kerestúra ukázal na biely bod.

Penaltu kopal najskúsenejší Slobodan Sladojević, ale lopta trafila pravú žrď. Najlepšia príležitosť bola premrhaná. Predsa v 88. min. Vrbara sa radovala. Rupar sa ocitol pred bránou, pokúsil sa hlavičkovať, potom sa lopta dostala k pravej žrdi, kde Babiak dobre

reagoval, poklonil sa a bolo 1 : 0. MLADOSŤ: Fejdi, Pavlis (Fábry), Babiak, Sladojević, Rupar, Jakuš (Vukčević), Torbica, Babić (Kobilarov), Trojanović, Severíni, Kaňa

Budinski dobre odcentroval, Vlad. Kuchta slabo zakročil a Tešović zblízka prekonal Brňu – 1 : 2. V 68. min. bol dosiahnutý konečný výsledok zápasu. Vtedy Kojičić z takých 25 metrov zaslal ostrú a presnú strelu nad múr domácich a lopta Petrović ju zaslal pred bránu, kde skončila v ľavom hornom rohu sa vyšmykla z rúk brankára Orosa brány bezmocného Orosa – 1 : 3. a Kojičić ju dorazil do prázdnej Chceme pripomenúť, že v mužstve siete – 0 : 1. Do Slávie úspeškonca polčasu ne debutoval sa vyznamenal v majstrovaj Brňa, ktorý skom zápase zastavil strely Rastislav ZáKatonu, Branskalický. kovića a nato S L ÁV I A : Tešović hlavou Brňa, Vlad. prehodil bránu. Kuchta (BaV 47. min. bić), Benka, znova radosť Ro ganović, Pivničanov. NoZásk alický, vićević z autu Naladený strelec: Vladimir Kojičić Tešanović, Kovhodil loptu (Slávia Pivnica) tiv, Novićević, pred bránu, Vlast. Kuchta Hardimu sa nepodarilo zachytiť ju (Krnjajić), Petrović (Drinčić), a Kojičić druhý raz rozvlnil sieť Oro- Kojičić sa – 0 : 2. Domáci v 49. min. založili Výsledky 17. kola: Krila Krarýchly protiútok z pravej strany, jine – Hajduk junior 2 : 0, Rusín

– Slávia 1 : 3, Mladosť (P) – ŽAK 1 : 0, Lipar – BSK 0 : 3, Mladost (K) – Borac 3 : 2, Šikara – Budućnost 1 : 1, Polet – Hercegovac 3 : 0, Törekvés – Stari grad 3 : 3. V 18. kole o 15. hodine sa stretnú: Hajduk junior – Törekvés, Stari grad – Polet, Hercegovac – Šikara, Budućnost – Mladost (K), Borac – Lipar, BSK – Mladosť (P), ŽAK – Rusín, Slávia – Krila Krajine. Tabuľka: 1. Mladosť (P) 45 bodov, 2. BSK 44, 3. ŽAK 29, 4. Krila Krajine 28, 5. Rusín 28, 6. Hajduk junior 27, 7. Slávia 26... 13. Lipar 18, 14. Budućnost 14, 15. Polet 11, 16. Borac 8 bodov. Minulú sobotu na ihrisku Slávie sa kombinované mužstvo domácich v priateľskom zápase stretlo so susednou Bačkou z Despotova. Zvíťazili Pivničania 4 : 3 gólmi Panića 2, Čolovića a J. Žigmunda. SLÁVIA: Šuster, Keravica, Vachula, M. Žigmund, Doroški, J. Žigmund, Nímet, Čolović, Pintír, Panić, Kalko; striedali: Blažek, Činčurák, Nikolić, Brna

Tri góly Kojičića RUSÍN – SLÁVIA 1 : 3 (0 : 1) Ján Šuster Po celých šesťdesiatich rokoch futbalisti pivnickej Slávie zohrali majstrovský zápas v Ruskom Kerestúre, a pred asi 200 divákmi, značná časť bola z Pivnice, produkovali dobrý výkon a vyhrali. Úspech hostí je tým väčší, lebo hrali bez bratov Žigmundovcov a Nímeta, ktorí mali žlté karty. Prví pohrozili hostia v 6. min., ale Vlast. Kuchta nevedel využiť šancu pred bránou. V 15. min. Roganović odkopol loptu od svojej brány. O dve min. neskoršie Novićević hlavičkoval ponad bránu a v 20. min. brankár Oros zastavil strelu Kojičića. V 24. min. nevyšiel volej domácemu Đukanovićovi. V 40. min. radosť hostí. Novićević vhodil loptu na trávnik z autu, • ŠPORT •

Hráč Mladosti Darko Babiak v 88. min. hlavou prekonal brankára Somborčanov Milovića – 1 : 0

Foto: J. Pucovský

12 /4743/ 25. 3. 2017

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Vracia sa dobrá nálada Ján Bokor Polovicu zápasov vyhrali domáce mužstvá a štyri sa skončili nerozhodne. Siete sa nevlnili iba v Plandišti. Remíza v Perlezi priniesla hádzanársky výsledok, vedúce Dinamo 1945 v Pančeve prevýšilo Vrščanov a Kozara susedovcov z Kikindy. Radnički Sutjeska zle pochodil v Padine. Výsledky 17. kola: Jedinstvo (BK) – Budućnost (SC) 1 : 1, Sloga – Sloboda 0 : 0, Dolina – Radnički (S) 2 : 0, Vojvodina 1928 – Polet 5 : 5, Dinamo 1945 – Vršac United 5 : 0, Jedinstvo (NB) – Radnički (K) 5 : 0, Proleter – Slávia 1 : 1, Kozara – ŽAK 3 : 0. Program 18. kola: Budućnost (SC) – Kozara, ŽAK – Proleter (BK), Slávia – Jedinstvo (NB), Radnički – Dinamo 1945, Vršac United – Vojvodina 1928, Polet – Dolina, Radnički (S) – Sloga, Sloboda – Jedinstvo (BK). DOLINA – RADNIČKI (S) 2 : 0 (1 : 0)

o druhej výhre zaradom začala sa vracať dobrá nálada na ihrisko Doliny. Tribúna je čoraz plnšia a z hľadiska sa častejšie počuje potlesk. V stretnutí s dobrým mužstvom z neďalekej dediny Sutjeska hráči Doliny produkovali dobrý výkon, z ktorého sa zrodilo zaslúžené víťazstvo. Hostia boli tvrdým orieškom, lebo neprišli do Padiny prehrať. Dolina

prvá zaútočila a veľmi rýchlo sa ujala vedenia gólom Sašu Rudića. Výborný stredopoliar domácich dočkal odrazenú loptu a prudkou strelou z hranice šestnástky rozvlnil sieť bezmocného brankára Marića. Hneď potom brankárovi hostí vypadla lopta rovno na kopačku Matuľu, ktorý šancu nevyužil. Hostia sa postupne zbavili tlaku, zaútočili na bránu Trkulju, ale obrancovia Cvetanović, Kevdžija, Važić a Koreň prerušovali dobré akcie súpera. Najzrelšiu šancu predsa ne-

Nadstavený – nečas! PROLETER – SLÁVIA 1 : 1 (0 : 1)

pred zápasom, prijal by som ho. Tesne pred úvodným hvizdom sa zranil ojne bodov zmarila Slávia Pavel Čížik, nemohol som počítať v jesennej časti majstrovstiev ani s maródmi Jovnášom a Miod2016/17 v poslednej štvrťho- ragom. Disciplinárna komisia FZ dine hry alebo aj v záverečných Vojvodiny rozhodla, že Igor Karna zohrá znovu v slávistickom drese až v siedmom kole. Z oprávnených príčin chýbali Válovec, S. Dudáš, Stanojković a Đurić. Bez okteta futbalistov a takmer s prázdnou lavičkou náhradníkov sa nám zo vždy horúceho trávnika Proletera podarilo vydolovať bod,“ spokojStrelec gólu Gigović (modrý dres) hral s ný bol po zápase Proleterom výborne tréner Slávie Saša sekundách zápasu. Nebolo inak Miljković. Kormidelník Kovačičanov tvrdí, ani v druhom jarnom kole v Banátskom Karlovci. Slávisti inkasovali gól že pokým rozhodca Rašković z Pančeva dovolil hosťom hrať, Slávia v nadstavenom (ne)čase. „Keby mi niekto ponúkol bod bola lepším súperom. Gigovićov gól Ján Špringeľ

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

využil mladý kapitán Doliny Bančov, keďže brankár Radničkého jeho krásny lob chytil. Po prestávke Padinčania hrali premyslenejšie a nebezpeč- Skúsený stredný záložník: Markica Važić nejšie s nervóznymi (Dolina Padina) a provokujúcimi hosťa17 14 2 1 58 : 7 mi. Najprv Matuľa kopol vedľa brány. Dinamo 1945 Už v nasledujúcom útoku dobre Kozara 17 13 1 3 46 : 13 uvoľnil Cvetanovića, ktorého faulovali Budućnost (SC) 17 9 5 3 32 : 16 v šestnástke. Správnu jedenástku Polet 17 8 4 5 42 : 28 premenil Marko Rudić a Dolina od Vršac United 17 8 3 6 26 : 26 55. min. viedla 2 : 0. Rozhodca MiJedinstvo (NB) 17 7 4 6 28 : 27 lošević začal vypúšťať opraty z rúk Radnički (K) 17 8 1 8 28 : 27 a bol tolerantnejší voči správaniu sa Vojvodina 1928 17 7 3 7 30 : 24 hostí. V nervóznom finiši najhoršie 17 7 3 7 32 : 30 pochodil Nikola Mihajlović, ktorý Radnički (S) po druhej žltej karte musel opustiť Proleter 17 6 4 7 18 : 25 trávnik. V poslednej min. sa Marko Jedinstvo (BK) 17 6 2 9 30 : 31 Rudić ocitol sám pred bránou, ale ŽAK 17 6 2 9 24 : 36 nebol presný. Sloboda 17 5 3 9 20 : 29 DOLINA: Trkulja, Koreň, Važić, Sloga 17 4 4 9 22 : 44 Matuľa (Durgala), M. Rudić, S. RuSlávia 17 4 3 10 26 : 45 dić, Bančov, Mihajlović, Kevdžija, Dolina 17 2 0 15 10 : 64 Anđelić, Cvetanović v 37. min. zastavila ruka obrancu domácich. Spomínaný ostrostrelec triafal presne z pokutového bodu 0 : 1. Obranca hostiteľov nedovoleným zákrokom fauloval goleádora Gigovića, ale píšťalka ochrancu pravidiel zostala nemá. „Opak je pravdou od vyhlášok Karlovčanov pre športový denník. Aspoň tri červené karty mali vidieť kapitán Miković a dvaja stredopoliari Proletera. Pri vyrovnávajúcom góle sudca nepískal faul nad Ďurišom,“ presvedčený je Miljković.

44 40 32 28 27 25 25 24 24 22 20 20 18 16 15 6

V prvej minúte nadstaveného času sa po krídelnom centre lopty v tlačenici zmocnil Tomić a stanovil konečný výsledok − 1 : 1. SLÁVIA: Trbojević, D. Čížik, Malinović, V. Dudáš, S. Karna, Garaj, Ďuriš, Ćirić, Zupković, Gigović, Stojković V boji o ligovú záchranu bude Kovačičanom každý zápas rozhodujúci. V 18. kole si Slávia doma skríži zbrane s Jedinstvom Nový Bečej. Zápas sa hrá 26. marca o 15. hodine.

TRETIE MIESTA PRE PADINSKÝCH ŠACHISTOV. Dorast čerstvo založeného Šachového centra Padina zaznamenal prvé úspechy. V sobotu 18. marca 2017 vo Vršci uskutočnili oblastnú súťaž južného Banátu v šachu pre žiakov základných škôl. Medzi početnými účastníkmi boli aj mladučkí šachisti základnej školy z Crepaje a padinskí školáci Marko a Saša Valentovci (stoja zľava), členovia ŠC Padina, ktorí obsadili 3. miesto v konkurencii jednotlivcov. Tak si mladučkí šachisti Valentovci vybojovali účasť na republikovej súťaži, ktorá bude 30. apríla v Belehrade. Srdečne gratulujeme! A. Ch. • ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

(T) 3 : 1, Mladost (A) – Sloga 0 : 0. Program 18. kola: Polet – Mladost (A), Sloga – Bačka, Mladost (T) – Srbobran, a Dokića v raZadrugar – Bečej, doch hostí. Potisje – Vrbas, BUDÚCNOSŤ: Budúcnosť – TaČobrda, Dokić, vankut, Tekstilac Štefek, Ćetko– Tisa, Subotica – vić, Latinović, Radnički. Rodić, Adámek, Tabuľka: 1. BeJanić, Krstić, Žičej 1918 44 bovojinov, Sekulić dov, 2. Sloga 39, Výsledky 17. Mohol sa presláviť: Nemanja 3. Budúcnosť 37..., kola: Radnički Krstić (Budúcnosť Hložany) 6. Zadrugar 25..., – Polet 1 : 1, Tisa 8. Radnički 23, 9. – Subotica 4 : 1, Tavankut – Tek- Polet 22..., Vrbas 17, 14. Mlastilac 1 : 0, Vrbas – Budúcnosť 0 : dost (A) 16, 15. Tekstilac 15, 16. 0, Bečej – Potisje 3 : 0, Srbobran Subotica 3 body. – Zadrugar 2 : 2, Bačka – Mladost Foto: J. Pucovský

Nula gólov – dva body! VRBAS – BUDÚCNOSŤ 0 : 0 Ján Murtin

o bezgólovej remíze s vedúcim Bečejom futbalisti hložianskej Budúcnosti hrali nerozhodne aj s Vrbasom. Zo 200 divákov minulú sobotu na štadióne Šlajz tiež nevidelo gól. Tak si hložianske mužstvo aj v druhom jarnom kole pripísalo na svoje konto iba bod. Hostia hrali lepšie od domácich a chýbalo im trochu aj šťastie. Dve obrovské šance v prvom polčase zahodil Krstić, ktorý sa ocitol sám pred domácim brankárom Jovi-

čićom, ale tento bol úspešnejší. Podobnú príležitosť v druhom polčase nevyužil ani Štefek. Už po povestných hodoch lopty z autu Latinovića, tesne vedľa brány hlavičkovali Ćetković, Rodić a Janić. V 90. min. domáci ľavokrídelník Simić prepásol jedinú šancu Vrbasu, aby svojmu tímu zabezpečil tri cenné body. To sa nestalo vďaka skvelému zákroku mladého brankára Hložančanov Juliána Čobrdu. Rozhodca Goran Zinaja žltými kartami potrestal štyroch domácich hráčov, ako aj Latinovića

Hetrik Považana

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Pozrú sa realite do očí?

SLOGA – HAJDUK 3 : 1 (2 : 0) Lazar Pavković

LSK – JEDNOTA 2 : 1 (0 : 1) Matej Bzovský

ž v druhom jarnom kole Jednota sa potkla. V zimnom prestupovom termíne, keď prišlo viacero kvalitných hráčov, vedenie pazovského klubu, ktoré tvoria traja − štyria entuziasti, opanoval optimizmus. Ba čo viac, rozmýšľali aj o tom, že by mohli dohoniť vedúcu Mladost Bački Jarak, ktorá už po druhom jarnom kole má náskok 18 bodov nad Pazovčanmi! V tejto chvíli vari nemožno rátať ani s obsadením druhého miesta, ktoré možno prinesie barážové zápasy na zaplnenie 16. miesta v Srbskej lige – skupina Vojvodina. Vráťme sa však na posily. Všetkým je jasné, že sú Pejić, Ivković, Milenković, Kostić a Cvejić kvalitní hráči, veľké posily, ale kde znova škrípe? Vedia to aj vrabce na konároch, že odborné vedenie vo FK Jednota nefunguje najlepšie. Nepopierame, že je Milan Vujasin dobrým a usilovným odborníkom, ale vedie mužstvo už bezmála päť rokov a výsledky vystávajú. Prednedávnom do práce s hráčmi zapojili aj mladého trénera Vladimira Livaju z Inđije, na tréningoch sa dobre pracuje, ale chýba čerstvejšie ovzdušie, alebo, ako to hovoria ľudia, že „každá nová metla lepšie zametá...“. Prečo sa na tomto, možno aj nepopulárnom pláne nič nepodniká, nemáme sa koho v klube opýtať. Predseda klubu Miljan Stojaković by musel o týchto faktoch viac rozmýšľať, lebo tvrdohlavosť iba škodí dobrému menu klubu! Pravda je, že predseda vyčleňuje vlastné prostriedky, ale to • ŠPORT •

nemôže byť žiadnym ospravedlnením pre vytrvalosť. Fanúšikovia otvorene hľadajú zmenu na odbornom pláne, ale ich hlas nikto nechce počuť. Po výhre nad slabým Veternikom právom sa očakávalo víťazstvo v Laćarku nad domácim LSK. Namiesto toho hráči Jednoty so zvesenými hlavami opustili hraciu plochu nedeľňajšieho, oveľa obetavejšieho domáceho mužstva. Žiadnym ospravedlnením nemôže byť zranenie Milenkovića už v úvode zápasu. Z lavice Jednoty prišiel zlý ťah, keďže tohto dobrého útočníka vystriedal obranca Matić, kým dovtedy nebezpečného Pejića posunuli do stredu ihriska, kde sa vôbec nevynachádza. V útoku hostí bol úplný zmätok, nebolo žiadnej užitočnej akcie, a tak sa nemohol zachovať náskok z prvej časti po peknom góle Jelovića. Domáci LSK v 54. min. vyrovnal z bieleho bodu a v 75. min. po chybe kompletnej obrany Jednoty oveľa obetavejší a svornejší hráči mužstva LSK si zabezpečili predsa zaslúženú výhru. JEDNOTA: Jovišić, Pejić, Žeželj (Novaković), Jelović, Bošković, Popović, Milenković (Matić), Kostić, Cvejić, Galić, Bajić (Ivković) Výsledky 17. kola: Hajduk-Podunavac – Kabel 1 : 3, Index – Mladost 0 : 1, Sremac – Sofex 2 : 0, Hajduk (Č) – Slavija 1 : 1, ŽSK – Borac 1 : 4, Sloga – Hajduk (B) 3 : 1, LSK – Jednota 2 : 1, Veternik – Kupinovo 1 : 1. Program 18. kola: Kabel – Veternik, Kupinovo – LSK, Jednota – Sloga, Hajduk (B) – ŽSK, Borac – Hajduk (Č), Slavija – Sremac, Sofex – Index, Mladost – Hajduk-Podunavac.

utbalisti Slogy v súboji s Beščanmi dominovali ihriskom. Už prvá akcia v 10. min. je skončená pekným gólom Považana. Fanúšikovia domácich nečakali dlho na novú radosť, ktorú Krásny hetrik: Boris im pripravil Považan (Sloga Erdevík) druhým gólom Považan, tentoraz z penalty v 19. min. zápasu. Aj v druhom polčase domáci pokračovali v dobrom výkone. Ešte raz sa vyznamenal Považan, ktorý v 66. min. tretíkrát prinútil brankára Hajduka Milinovića, aby vyberal loptu zo svojej siete. Krásny hetrik tohto vynikajúceho futbalistu. Po vysokom náskoku domáci sa trochu uvoľnili, nuž hostia z Bešky v 88. min. prostredníctvom Subotina iba zjemnili porážku. Zápas v Erdevíku sledovalo 300 divákov, viedol ho Dejan Ilić z Novej Pazovy a žlté karty dostali: Milić, Bojanić, Bartić (Sloga), Mitrović, Orošić, Pavković, Jovanov (Hajduk); červenú kartu dostal Curaković (Hajduk). SLOGA: Tojagić, Kovačević, Bojanić, Cvijić, Bertić, Milić, Simeunović (Teoﬁlović), Považan (Babić), Gačić (Sladojević), Glumčević, Pešić Foto: J. Pucovský

12 /4743/ 25. 3. 2017

Šport PRVÁ LIGA SRBSKA

Šťastná Kula ODŽACI – JAGODINA 2 : 0 (0 : 0) Juraj Pucovský

odarilo sa súperom Odžačanov pravdepodobne ich natrvalo vyhostiť z Mestského štadióna vďaka pripomienkam, že sú na odžackom trávniku „nehumánne“ podmienky na hru! Tak zverenci trénera Gorana Lazarevića zápas s niekdajším superligistom z Jagodiny zohrali na štadióne v Kule, kde kedysi hrával domáci Hajduk. Pravdepodobne aj všetky ostatné zápasy do konca majstrovstiev FK Odžaci bude hrať na tomto, predsa kvalitnejšom trávniku. Odžačania v pochmúrnom sobotňajšom počasí zahrali útočne, lebo im iba výhra konvenovala v boji o záchranu s mužstvom, ktoré má teraz iba o dva body viac od nich. Prvý pokus Pobulića v 20. min. sa nevydaril, aby o niekoľko min. neskoršie strela Potkozarca spoza šestnástky skončila v náručí brankára Stamenkovića. Hostia v prvom

polčase prakticky ani neohrozili bránu domáceho kapitána Kronića, ak nerátame nepresnú strelu Miloševića z diaľky.

ho Odžačania v zime doviedli z radov báčskopalanského OFK Bačka. Vujović zacentroval z rohu, pred bránou najvyššie vyskočil Galić a hlavou trafil sieť – 1 : 0. Ešte sa hŕstka Odžačanov na tribúne, predsa tam bolo najviac milovníkov futbalu z Kuly, Ruského Kerestúra, Crvenky, Lalite..., neprestala radovať a výsledok bol 2 : 0. V 57. min. znova Vujović

Robustný Mladen Galić (s rukami nad hlavou) sa raduje prvému majstrovskému gólu v drese Odžačanov

Po obrátke domáci pred 250 divákmi zosilnili tempo a konečne v 52. min. Galić dokázal, prečo

zaútočil z pravej strany, uvoľnil Galića, ktorý tentoraz nohou trafil sieť bezmocného Stamenkovića.

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Na začiatku – neúspech! TATRA – OFK FUTOG 0 : 1 (0 : 1) Pavel Pálik

Pjevac žltou kartou potrestal Karanoatranci sa už na štarvića (4). te jarnej časti potkli, V 54. min. obrakeď v Kysáči nevedeli na hostí darovala prekonať tvrdé mužstvo loptu domácim, ale z Futogu. Domáci mali vo Pekić nepotrebne väčšej časti miernu prevanožnicami chcel hu v strede ihriska, ale si trafiť prázdnu brápred bránou nepripravili nu, no strelil vedľa. žiadnu šancu. Hostia sa A potom v 66. min. zamerali na obranu, hrali domáci Vasiljev na tvrdo, obetavo a z protičiare trestného úzeútokov sa pokúšali niečo mia hruďou prihral urobiť. Za to dostali až šesť náhradníkovi hosžltých kariet, ale sa im to Tvrdo hrajúce mužstvo Futogu (prúžkované tí Stevkićovi, ktorý oplatilo. Je zaujímavé, že dresy) si odnieslo body z Kysáča darček využil a dal v 52. min. hráč Futogu víťazný gól. Baračanin (číslo 6), ktorý už mal domácim útočníkom, ale na všeZápas v Kysáči sledovalo asi žltú kartu, urobil hrubý faul nad obecné prekvapenie rozhodca 200 divákov, viedol ho Pjevac

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Do konca zápasu viac gólov nebolo, ale vzrušenia nechýbali, najmä v radoch hostiteľov, ktorí od 76. min. zostali bez strojcu oboch gólov. Vladimira Vujovića, ktorý na trávnik vykročil na začiatku druhého polčasu, rozhodca Stamenković z Belehradu pre dve žlté karty predčasne poslal pod sprchy. Hráči Jagodiny v poslednej štvrťhodine aj s hráčom viac na trávniku nedokázali ohroziť zaslúženú výhru Odžačanov, ktorým sa prvýkrát na trávniku v Kule pošťastilo. ODŽACI: Kronić, Ponjević, Veselinović, Babić, Mudreša, Tiodorović, Potkozarac (Vujović), Mijailović (Jović), Galić, Pobulić (Tutnjević), Matijević Výsledky 18. kola: Inđija – Sinđelić 1 : 1, ČSK Pivara – OFK Belehrad 1 : 1, BSK – Budućnost 3 : 0, Odžaci – Jagodina 2 : 0, Kolubara – Dinamo 1 : 1, Proleter – Mačva 0 : 2, Zemun – Sloboda 2 : 1, Radnički – Bežanija, zápas odročili. Program 19. kola: Zemun – Inđija, Sloboda – Proleter, Mačva – Radnički, Bežanija – Kolubara, Dinamo – Odžaci, Jagodina – BSK, Budućnost – ČSK Pivara, OFK Belehrad – Sinđelić.

z Temerína, ktorý žltými kartami potrestal Baračanina, Karanovića, Bekera, Kresoju, Sirara a Vukanca, všetkých z radov Futogu. TATRA: Subašić, Daniel Ožvát (Klaić), Pekić, Srnka, Petrović, Dražić, Vasiljev (Vučković), Stakić, Misini (Mihajlović), Tomljanović, Ćuk Výsledky 16. kola: Vinogradar – Miletić 1 : 2, Bačka – Sirig 1 : 1, Titel – Jedinstvo 0 : 6, Omladinac – Mladost 1 : 2, Šajkaš – TSK 2 : 2, Jugović – Borac 4 : 1, Proleter – Petrovaradín 0 : 1, Tatra – OFK Futog 0 : 1. Program 17. kola: OFK Futog – Proleter, Mladost – Titel, Tatra – Vinogradar, Petrovaradín – Jugović, Borac – Šajkaš, TSK – Omladinac, Jedinstvo – Bačka, Sirig – Miletić. Zápasy sa začnú o 15.30 hodine. Tabuľka: 1. Borac 42 bodov, 2. Jugović 33..., 9. Tatra 21..., 15. Miletić 15, 16. Titel 1 bod. • ŠPORT •

Úspešní spoluorganizátori: predseda Obce Kovačica Milan Garašević (vľavo) v družnom rozhovore s členom ARK Maratonko Michalom Šuľom

Dvestošesť účastníkov polmaratónu a štvrťmaratónu: tlačenica na štarte

Šampión prvého Kovačického polmaratónu: Miloš Milovanović v cieli

VYNIKAJÚCA ORGANIZÁCIA KOVAČICKÉHO POLMARATÓNU

Chvál do povál! Ján Špringeľ

„B

ulík by sa nesmierne tešil,“ s úsmevom a úľavou po úspešnej organizácii prvého polmaratónu vraví, ukazujúc na neďalekú bustu najlepšieho kovačického atléta 20. storočia hlava atletickej rodiny Šuľovej, Michal. Čerstvý majster Srbska v behu

sionálov tridsiatka dobrovoľníkov a rovnaký počet motoristov z dvoch motoklubov, desiatky pracovníkov z pohotovostnej služby a policajtov, ďalej maliarov, pracovníkov ZŠ, spolkárok a iných obyvateľov obce,

Tridsiatka motoristov z Debeljače a Kovačice medzi dobrovoľníkmi

Dobrovoľníčky udeľovali medaily oblečené v maďarskom, srbskom, rumunskom a slovenskom kroji Radosť kovačického veterána Jána Žolnaja po absolvovanom prvom Kovačickom polmaratóne na 6 hodín (11. marca v Belehrade: 75 km 740 m; druhý výsledok Srbska všetkých čias) Michal Šuľa spolu s Ľuboslavom Lenhartom, Veskom Anđelkovićom a ďalšou dvadsiatkou členov ARK Maratonko zažiaril(i) v usporiadaní medzinárodného podujatia pod sloganom Nie je naivné bežať! za účasti atlétov a rekreantov z celého Srbska, ale i Bosny a Hercegoviny aj Slovenska. Neboli sami: pomáhala so znalosťou profe-

ktorí sa darčekmi najúspešnejších v rôznych kategóriách či pohostením pričinili o úspech športovo-turistickej akcie. V neposlednom rade podiel na propagande majú aj novinári, kameramani a strižňa z RTVOK. Maratonko by polmaratón nebol úspešne zorganizoval ani bez spoluorganizátorov: lokálnej samosprávy a Turistickej organizácie Obce Kovačica. Slová uznania za prvotriednu akciu a novú kovačickú atrakciu nešetril ani vedúci štvorčlennej slovenskej výpravy Ján Muráň z Bratislavy. Dokopy cieľom dobehlo 206 atlétov a re-

Pozdrav, úsmev a – opreteky s časom

kreantov, z čoho 148 v polmaratóne a 58 v štvrťmaratóne. Víťaz Miloš Milovanović (AK Dinamo Pančevo) odfujazdil 21 km skvelým časom 1:12;45, jeho brat Marko bol ako vicešampión o tri minúty pomalší. Aj víťaz štvrťmaratónu dobehol rýchlo, spod 35 minút na asfaltke Kovačica – Debeljača – Kovačica. Prezident Atletického zväzu srbských extrémnych behov Boban Pantović presviedča, že by výsledky

Dvaja čihi, jeden hota: záber z rohu ulíc Maršala Tita a Janka Čmelíka účastníkov oboch behov boli o tridsať sekúnd až minútu rýchlejšie nebyť silnej košavy, s ktorou bojovali atléti na rovine medzi mestečkami. Počasie sa umúdrilo iba hodinu pred štartom, od polnoci nepretržite pršalo. Počas slávnostného otvorenia nekaždodenného podujatia predseda Obce Kovačica Milan Garašević

vyhlásil, že sa teší, že renovované námestie sa otvorilo práve športovým podujatím v umelecky renomovanom stredisku insity. A pozval účastníkov polmaratónu na ďalšiu akciu na mieste štartu a cieľu: už 26. marca (staro)nové námestie bude prvý raz hýriť pestrosťou farieb, štetcov a malieb. Cieľ Kovačického polmaratónu č l e n ov i a ARK Maratonko doslova a do písmena splnili: Kovačica aj vďaka výbornej organizácii Najmladší bude mať a najúspešnejší na druhom Kovačičania: polmaratósúrodenci ne aspoň Stanislav a Sabína o polovicu Suchánekovci viac účastníkov, členov klubu už čoskoro pribudne. Atletika získala nových fanúšikov medzi obyvateľmi juhobanátskej obce, ktorí nešetrili dlane a povzbudzovali bežcov už na prvom podujatí v oboch mestečkách.

KNIŽNÉ VYDANIA HLASU ĽUDU 1. Andrej Čipkár: Prečo???, rozprávky pre deti, cena 300 din; 2. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké, alebo striptíz, poviedky pre tínejdžerov, cena 500 din. 3. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din. 4. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din.

5. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2000 din. 6. Anna Horvátová: Jazykové omyly 2, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu a výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 7. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená učiteľom matematiky a prírodných vied, cena 800 din.

Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu  na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84  na e-mail: nvu@hl.rs, filipova@hl.rs  alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a Báčskom Petrovci (021/22-80-042).