Hlas 12 2018 by NVU Hlas ľudu

Prvý jarný deň Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 75 | 24. 3. 2018 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4795/



Z obsahu

24. 3. 2018 | 12 /4795/

Uzávierka čísla: 21. 3. 2018

Prvú verejnú diskusiu k predbežnému návrhu zákona o klimatickej zmene usporiadali 16. marca v Novom Sade. V Pokrajinskom ústave pre ochranu prírody úvodný výklad mal minister ochrany životného prostredia vo vláde Srbska Goran Trivan. Nový zákon má v tomto roku schváliť Zhromaždenie Srbska. J. Bartoš

Jedným z veľkých stavenísk, na ktorých sa tejto jari v Novom Sade nepretržite pracuje, je nový Žeželjov most. Svedčí o tom aj kladenie železničnej trate (na snímke). O. Filip

V rozprávkovom svete Pavla Dobšinského sa ocitli všetci prítomní v Knižnici Štefana Homolu v Báčskom Petrovci 16. marca, keď si príležitostným programom a otvorením výstavy kníh pripomenuli 190. výročie narodenia tohto národovca. J. Čiep

V piatok 16. marca v Zreňanine otvorili výstavu obrazov zreňaninského maliara Janka Laca, venovanú jeho 70. narodeninám a výročiu 25 rokov umeleckej tvorby. V. Hudec Na začiatku sezóny poľných prác v Kysáči dali dôraz na dopravné predpisy, ktorých by sa poľnohospodári mali pridržiavať, aby sa vyhli možným nehodám. Stretnutie predstaviteľa dopravnej polície Dragana Mićića (v strede) s poľnohospodármi usporiadali členovia Rady Miestneho spoločenstva a Klubu poľnohospodárov. E. Šranková

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Voda – kľúčový životodarný zdroj Z

náme je to už dávno: voda je pre život na Zemi kľúčová, nenahraditeľná, determinujúca všetky jeho sféry. Známe je však aj to, že situácia s ňou je celé roky zlá, tak keď ide o jej kvalitu, ako i kvantitu, tak globálne, ako i lokálne. Pre všetko, čo nám vzácna tekutina znamená, je to nesmierna škoda. Už i preto, že je málo tak čudesných atrakcií ako je kolobeh vody v prírode. Treba si zauvažovať len nad spájaním molekuly vody s inými, z čoho sa následne stane dažďová kvapka, snehová vločka, vodopád, súčasť ľadovca. Alebo spomenúť na jej púť, ktorá pokračuje do listov a korún stromov. Na vodu, blúdiacu kdesi v podzemí, pričom zvlažuje javiská jaskýň, alebo sa vyparí, aby v podobe oblaku putovala okolo zemegule. Voda je slovom život. A to nielen preto, že je ľudské telo v podstate z vody, ale i kvôli tomu, že táto vykúzli zo zeme stromy, kvety, obilné polia, preto, lebo poháňa turbíny, či nesie lode. Keď jej je málo, nastupujú obrovské problémy spôsobené suchom. Takéto trendy sú už tri desaťročia badateľné v afrických a juhoamerických tropických lesoch a v už suchých regiónoch, akými sa stáva južná Európa či západná časť Severnej Ameriky. Pre pokles hladiny riečnych tokov a miznutie ľadovcov už stovky miliónov ľudí trápi nedostatok vody, nielen pitnej. Od vody priamo závisí nielen zdravie a poľnohospodárstvo, ale aj výroba vôbec. Veď svet dennodenne spotrebováva miliardy litrov virtuálnej vody, čiže množstva, použitého k výrobku jedného produktu. Tak si šálka kávy žiada 140 litrov vody, dosť na celú jednu vaňu. Obliecť si texasky je akoby sa ponoriť do 11 000 litrov vody. Ak na stôl položíme kilogram hovädzieho, tak tam

TÝŽDEŇ ĽUDIA A UDALOSTI

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

pomyselne dáme až 15 497 litrov vody. Voda je teda dobrým sluhom, no aj o tomto živle platí, že vie byť ešte horším pánom. Dôkazom sú rôzne pohromy, najmä povodne. Tak isto obrovské množstvá vôd odpadových, na prečistenie ktorých Srbsko bude v dlhodobejšom horizonte potrebovať až niekoľko miliárd eur. Svoje o vode si vedia i obyvatelia viacerých miest u nás, ktorí celé roky zápasili či zápasia s rôznymi škodlivinami v nej. Príbeh o vode je príbehom o živote, o súčasnosti, o budúcnosti. Preto si netreba namáčať pero do vody a písať o nej len 22. marca. Skôr sa treba zamerať na snahy prestať sa v tejto oblasti rútiť do záhuby. Čím sa rozumie snažiť sa zabezpečiť ju, uvedomiť si, že pitná voda nie je žiadnou samozrejmosťou, zvýšiť kvalitu vôd, účinne riadiť vodné hospodárstvo, realizovať protipovodňové opatrenia. Lebo, ako uvádzajú Spojené národy, každý piaty obyvateľ sveta žije v oblastiach, kde je vody nedostatok. Vyše 2,2 milióna ľudí v rozvojových krajinách, hlavne detí, ročne zomiera na choroby spôsobené zdravotne nevyhovujúcou vodou. Pol druha miliardy ľudí na planéte nemá prístup k bezpečnej vode. Práve preto i potrebujeme akcie, ako Čistá voda pre zdravý svet, Počasie, klíma a voda v informačnom veku, Voda a katastrofy... Všetko to navzájom veľmi tesne súvisí. Azda rovnako tak ako i 22. marec – Svetový deň vody s 23. marcom – Svetovým meteorologickým dňom. Lebo sme všetci v podstate v jednom vreci. Čo znamená, že stále musíme rozpletať uzly, aby sme sa z neho včas a zdraví dostali. Oto Filip

V tomto čísle 5 Ako vyjsť zo závozu?

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec

12 Staré odrody zachovávajú starenky

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 19 Zima sa opäť vrátila, pšenica a jačmeň v dobrej kondícii

KULTÚRA 27 Obraz prezrádza temperament maliara

ŠPORT 43 Búrlivý finiš v Hložanoch Autor titulnej fotografie: Oto Filip 12 /4795/ 24. 3. 2018

Týždeň 

InPress

Obojstranný profit? Jasmina Pániková

ielen matriky z našich slovenských dedín, ale aj údaje z iných miest v našej krajine ukazujú, že nás je čoraz menej. Každoročne sa nielen v dedinách, ale aj v mestách rodí menej a menej detí. Z toho dôvodu Ministerstvo kultúry a informovania vlani zverejnilo súbeh na najlepší slogan, ktorý by mal prispieť k zvýšeniu natality. Áno, k zvýšeniu natality! V minulom mesiaci ministerstvo zverejnilo tie najlepšie a verejnosť ešte stále postavuje otázku, akú čarodejnú funkciu majú slogany, ktoré by mali zvýšiť počet občanov našej krajiny. A o jazykovej stránke sa radšej nebudeme vyjadrovať, keďže znejú akoby ich zostavovali 6-ročné deti. V súvise so zvýšením počtu občanov náš prezident avizoval opatrenia na podporu rodenia detí, ktoré budú platné od júla t. r. a budú sa vzťahovať na narodené deti po 1. januári 2019. Presnejšie, za prvé dieťa matky dostanú 100-tisíc dinárov jednorazovo, za druhé 10-tisíc din. počas dvoch rokov, za tretie dieťa 10 rokov po 12-tisíc din. mesačne a za štvrté 18-tisíc eur na obdobie 10 rokov. Povedal to prezident a my môžeme buď veriť a pochváliť vedenie štátu, že chce pomôcť rodičom, a tak „zachrániť našu krajinu pred zánikom“, alebo môžeme povedať, že by sa k riešeniu pozdvihnutia natality malo pristúpiť inými opatreniami. Napr. novými pracovnými miestami, lepšími podmienkami na prácu... Šancu na pracovné miesta podaktorí ešte aj majú, ale koľko je takých, ktorí tú šancu sotvaže dostanú? Čo má v takom prípade robiť napr. obyvateľ hociktorej banátskej dediny alebo mesta, kde sa roky nevkladá do nových pracovných miest? Zbaliť kufor a ísť za hranice, alebo uplatniť štátne opatrenia a profitovať na deťoch (ako si to určitá časť verejnosti vysvetľuje). A keď sa peniaze minú? Podaktorí budú odkázaní na sociálny príplatok a pravdepodobne sa stanú terčom kritík tej istej osoby, ktorá teraz propaguje zvýšenie natality a pred dvomi rokmi kritizovala užívateľov sociálnych príplatkov.

www.hl.rs

168 HODÍN

Brzdy nielen regionálne Oto Filip

eď už roky nemožno realizovať to, čo sa zjavne jednostranne nedá, zostáva venovať sa tomu, kde sú aspoň aké-také vyhliadky na úspech. K tomu prvému: 19. apríla uplynie celých päť rokov od podpísania prvej Bruselskej dohody o princípoch normalizácie vzťahov Belehradu a Prištiny, vtedajším premiérom Srbska Ivicom Dačićom a niekdajším predsedom vlády samovyhlásenej Republiky Kosovo Hashimom Thacím. Podstatou však je, že aj pol desaťročia po vzniku tohto základného dokumentu na urovnanie vzťahov sú mnohé otázky stále sporné. Medzi nimi najmä vznik Spoločenstva srbských obcí, ktorý albánska strana sústavne brzdí. Ten aj v uplynulých dňoch, keď sa pohľady zase upriamovali na Brusel, kde od pondelka do stredy prebiehalo nové kolo rokovaní na expertskej úrovni, ako úvod tých piatkových na najvyššej úrovni, stále akoby bol kdesi v nedohľadne. V sobotňajšom prejave nácii na tému Kosmetu prezident Aleksandar Vučić vyhlásil, že hoci už nič neverí ani Prištine, ani medzinárodným sprostredkovateľom,



bez dosiahnutia kompromisu nebude ani riešenia. Slová kritiky sa ušli aj Európskej únii pre to, lebo kosovským Albáncom stanovila podmienku regulovať hranice s Čiernou Horou, no nie i založiť Spoločenstvo srbských obcí, čo je záväzok jasne vyplývajúci z Bruselskej dohody. K tomu druhému, naznačenému už v prvej vete: celoštátne významnej téme alebo populačnému problému. Demografi u nás už dlho bijú na poplach. Nielenže starneme, ale nás je aj stále menej. Predvlani sa v Srbsku narodilo najmenej detí ešte od čias prvej svetovej vojny. V rokoch 2006 – 2016 počet obyvateľov klesol o 385 000 osôb a v roku 2016 len päť zo 169 obcí malo pozitívny prírastok obyvateľstva: Sjenica, Nový Sad, Preševo, Novi Pazar a Tutin. Zmieňujúc sa o odhadoch, že by pri takýchto trendoch Srbsko mohlo mať v roku 2060 len medzi 3,9 a 5,5 milióna obyvateľov a že by väčšina z nich mohla byť v dôchodcovskom veku, prezident Vučić uviedol, že vláda schválila serióznu stratégiu o populačnej politike, ako aj to, že schválil rozhodnutie o založení Rady prezidenta republiky pre populačnú politiku. Hovoriac

o opatreniach, ktorými štát bude podnecovať natalitu, podotkol, že ide o jednorazovú sumu 100 000 dinárov za prvé dieťa, 10 000 dinárov mesačne dva roky za druhé dieťa, 12 000 dinárov desať rokov za tretie dieťa, 18 000 eur, tiež desať rokov, za štvrté dieťa. Tieto opatrenia, na ktoré sa zo štátnej pokladnice vyčlení 12 miliónov eur, nadobudnú účinnosť 1. júla tohto roku. Pekné predsavzatie nebyť viacerých ale. Viacerí sú totiž skeptici, lebo štát aj predtým v tejto oblasti kadečo sľuboval, no sľuby nerealizoval. Iní sa sťažujú na meškanie platov tehotným a rodičkám, tretí vyčítajú to, že sú budúce matky vyňaté z možného zvýšenia platov vo verejnom úseku, problémom štvrtých je nedostatok miesta v jasliach, piatych trápi neporozumenie zamestnávateľov ohľadne pracovnej doby. Jedným z naj problémov je iste ekonomicky nestabilné prostredie, tak isto skutočnosť, že na pozitívne výsledky opatrení populačnej politiky najčastejšie treba čakať niekoľko rokov. Zdá sa, že zo všetkého uvedeného len času máme aký-taký dostatok. Za predpokladu, že ho zase v tejto sfére nepremrháme.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

ĐORĐE VUKMIROVIĆ, NÁMESTNÍK POKRAJINSKEJ TAJOMNÍČKY PRE KULTÚRU, VEREJNÉ INFORMOVANIE A VZŤAHY S NÁBOŽENSKÝMI SPOLOČENSTVAMI

Aspoň tri kritériá Oto Filip Ktorých pár kritérií by ste označili za základné pri financovaní menšinových médií? Je to naďalej krytie rozdielu medzi reálnou výrobnou, ako aj predajnou cenou výtlačkov jednotlivých titulov?

Informačno-politický týždenník

– Okrem uvedeného kritéria nemohli sme prehliadnuť ani ďalšie dve. Jedným z nich sú zdedené práva. Čiže jasné je, že vo chvíli, keď sme prešli na tento súčasný systém financovania, nebolo možné redukovať uvedené zdedené práva jednotlivých menšín, čo platí aj pre menšinové vy-

davateľstvá. To kritérium b o lo te da zachované. Druhým kritériom z dvoch, ktoré som v úvode spomínal, je početnosť národnostnej menšiny. Je totiž prirodzené, aby sa nejakým spôsobom výška finančných prostriedkov zlaďovala s počtom príslušníkov národnostnej menšiny, o informovanie ktorých v tejto sústave financovania konkrétne ide. • TÝŽDEŇ •

REAGOVANIE

Dementi na článok Veľa nezrovnalostí, uverejnený v HĽ zo dňa 17. marca 2018

ozorná rada si nezvolala riadne zasadnutie a niektorí pozvaní boli oboznámení, len aby prišli na rozhovor. Nebol ani rozposlaný denný poriadok a nebola informovaná ani tajomníčka, aby pripravila potrebné doklady na kontrolu. Členom predsedníctva bolo taktiež povedané zo strany predsedu Dozornej rady (DR), že ide o neformálny rozhovor „v Matici, alebo dokonca niekde pri obede“. Ohľadom Michala Speváka a Jána Kolára: tieto dve osoby boli Správnou radou a Zhromaždením MSS potvrdené ako delegáti na voľbách v roku 2017. Z toho dôvodu žiadna kauza neexistuje. Do komisií MSS ich zvolili predsedovia komisií, ktorých volila Správna rada (SR) MSS a nie vedenie MSS. Na tejto SR bol prítomný aj podpredseda MSS Jaroslav Čiep, takže o tom musel

vedieť. Iba ak ho pamäť neslúži, alebo ak je cieľom jeho článku niečo iné a nie informovanie o činnosti v MSS. Predseda DR neoboznámil tajomníčku a ani Ústredie MSS o svojich plánoch vykonať svoju povinnosť a skontrolovať hmotno-finančné hospodárenie. Z tohto dôvodu neboli pripravené potrebné doklady. Legislatívna komisia sa zhodla, že občianske združenie „Miestny výbor Petrovec Matice slovenskej v Srbsku“ (MVP) je nie rovnaké ako MOMS Petrovec. Aj kvôli nezrovnalosti v pomenovaní, aj kvôli tomu, že nemajú vo svojich právnych aktoch naznačené, že sú právnymi pokračovateľmi MOMS Petrovec. Prostriedky vo výške 40.000 RSD, ktoré prišli z Obce Báčsky Petrovec, nemali označenie a neboli určené

pre MOMS, ani pre MVP. Ústredie nemôže len tak, bez podkladov vyplácať, kto si ako žiada. Zhromaždenie v Hajdušici bolo právoplatné na základe rozhodnutia samotného zhromaždenia, taktiež znovu potvrdené na zhromaždení v Starej Pazove. Aj Legislatívna komisia je tejto mienky. Iba predseda DR si myslí, že jeho vôľa a ego sú nad vôľou najvyššieho telesa MSS, a tým je zhromaždenie. Nezávislá revízna komisia si stojí za svojou prácou. Doklady mala vybraté od účtovníka a z banky, takže jej správa je vierohodná. Doklady z MSS, ktoré sa nemohli nájsť, predseda MSS Ján Brtka ani neprijal, o čom svedčí zápisnica z odovzdávania funkcie predsedu MSS zo dňa 4. mája 2017. DR naposledy kontrolovala tieto knihy dňa 14. marca 2017, takže ak zmizli, stalo

DIGITÁLNE TECHNOLÓGIE A NOVÉ GENERÁCIE

Médiá prispôsobiť mladým Danuška Berediová

echnológia je niečo, čo sa absolútne stáva súčasťou nášho života. S touto skutočnosťou môžeme iba súhlasiť a akceptovať ju. Nové technológie a príchod internetu nám mnoho poskytli, ale otázka je aj, aké riziká nám priniesli. O tejto otázke a o tom, či nám digitálne technológie s omnoho väčšou ponukou mediálnych obsahov priniesli aj lepšiu kvalitu, sa hovorilo vo štvrtok 15. marca na okrúhlom stole Digitálne technológie a nové generácie v Média centre Vojvodiny. Na záver diskusie bolo, že sa verejné servisy musia prispôsobiť mladým, lebo je to publikum, ktoré strácajú. O tom hovorila Klara Kranjcová, hlavná a zodpovedná redaktorka mládežníckeho O rádia, ktoré patrí RTV. Podľa jej slov, v roku 2014, keď O rádio vzniklo, bol to • TÝŽDEŇ •

veľký krok dopredu pre verejný servis. „S cieľom splniť svoje poslanie v úplnosti, verejný servis by mal prvý uznať, že je mladšie publikum zanedbané, že je to publikum, ktoré stráca a že sa musí preorientovať na iné platformy, predovšetkým digitálne,“ povedala Kranjcová. Vyzdvihla tiež, že O rádio sa teraz

nachádza o päť krokov späť než bolo pred dvoma rokmi, lebo na rozvoj médií vplývajú zmena moci či zmena redaktorskej politiky. Dubravka Valićová-Nedeljkovićová, profesorka na Filozofickej fakulte v Novom Sade, hovorila o tom, že nové digitálne médiá sú hybridné, hyperlinkované a sú nevhodné pre

sa to medzi poslednou kontrolou DR a prebratia funkcie terajšieho predsedu. Len na okraj, knihy nezmizli, a účtovník MSS vyhlásil, že povedal predsedovi DR, kde sa nachádzajú, ale tento to ignoroval. Celý článok, ako aj ostatné články pána Čiepa ohľadom MSS, sú plné nepriateľstva voči MSS. To nie je problém sám osebe. Ale k tomu, keď sú, ako tento, založené na polopravdách a priamych klamoch a manipuláciách faktami, tak sa musíme pýtať na motív pána Čiepa, lebo chránenie dobrého mena MSS to nie je. Ohľadom údajného „šikanovania“ zamestnankýň ústredia sa ešte podrobnejšie vyjadríme, ale razantne to odmietame. Je normálne, aby zamestnávateľ mal prístup k matičnému počítaču, za ktorý je sám zodpovedný. Predsedníctvo MSS

ľudí nad 50 rokov. Avšak uzhodla sa na tom, že by sa mediálne obsahy mali prispôsobiť mladým, ktorí sú technologicky vyspelejší, ale že potom dôležitú úlohu má zohrať mediálna gramotnosť. „Sú technologicky vyspelejší, ale nevedia, čo znamená kriticky pozorovať obsah. Symbióza dospelosti a závislosti mladých od nových technológií by mohla dať jeden nový kreatívny obsah,“ vyhlásila Valićová-Nedeljkovićová. O tom, ako digitálne technológie vplývali na vytváranie nových mediálnych biznis modelov, hovoril Daško Milinović. S kolegom Mladenom Urdarevićom založili internetový rádio projekt Alarm. Predtým mali svoju reláciu na O rádiu, Rádiu B92 a AS rádiu. Tento model funguje takmer rok a pol a financovaný je iba prostredníctvom donácií poslucháčov. „Takýto biznis model by som neodporučil všetkým, lebo je príliš jedinečný, ale my sme sa v ňom vynašli,“ vyhlásil Milinović.

12 /4795/ 24. 3. 2018

Foto: pixabay.com

Týždeň Z 24. ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MATICE SLOVENSKEJ V SRBSKU

Ako vyjsť zo závozu? Katarína Verešová o trojhodinovej rozprave na predbežnej schôdzi Správnej rady Matice slovenskej v Srbsku zasadnutie Zhromaždenia MSS sa v ten istý deň, v sobotu 17. marca začalo s dvojhodinovým meškaním, o 13. hodine. V priestoroch ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove na tejto schôdzi sa zúčastnilo 63 delegátov zo 17 miestnych organizácií MSS. Správa o vlaňajšej činnosti Matice slovenskej v Srbsku bola schválená s pripomienkami, že bude doplnená prílohou o vlaňajšej práci matičných miestnych organizácií v jednotlivých prostrediach, ktorú ústredie predostrie na nasledu-

plán finančných príjmov prepísať z vlaňajšej finančnej správy zvýšenej o 5 %. Keďže rokovací program bol doplnený aj správou Dozornej rady MSS, informácie o kontrole práce orgánov a telies Matice a o hmotno-finančnom hospodárení predostrel Michal Šranka, predseda tejto rady. Po živšej debate o tom, ktoré a aké príslušnosti v práci mala a má mať táto matičná rada, správa tohto orgánu bola tiež schválená. Predmetom rozpravy bol aj návrh Stanov MS v Srbsku, ktorý bližšie vysvetlil právnik Vladislav Tárnoci. Keďže je v článku 28 navrhnuté, že sa počet členov zhromaždenia určuje na základe úradných evidencií z posledného

júcom zasadnutí zhromaždenia. Finančnú správu MSS na rok 2017 tiež schválili väčšinou hlasov. Návrhom plánu práce a finančného plánu MSS na tento rok delegáti venovali zvýšenú pozornosť, lebo si všimli, že plán práce treba doplniť aktivitami jednotlivých komisií. Napríklad Komisia pre kultúru by mala nadviazať tesnejšiu spoluprácu so slovenskými kultúrnymi ustanovizňami a spolkami a dopísať už dohodnuté aktivity a programy. Namiesto finančného plánu delegáti pre túto schôdzu v písomnej forme dostali len plán finančných prostriedkov potrebných na riadnu činnosť MSS (v sume 3 milióny dinárov) a po diskusii zhromaždenie sa uzhodlo

súpisu slovenského obyvateľstva v jednotlivých dedinách – mestách, na schôdzi odznel aj druhý návrh, aby sa počet delegátov do zhromaždenia určoval podľa počtu členov Matice. Avšak prvotný návrh bol podporený väčšinou hlasov. Počas debaty (často aj emotívnej) o takmer každom bode rokovacieho programu prelínali sa témy a aktuálne problémy súvisiace – priamo či nepriamo – s aktuálnou správou nezávislého revízora o finančnom hospodárení MSS v rokoch 2013 až 2016. V nej sa jednotlivo a chronologicky dokumentuje, že sa nepísal denník devízovej pokladnice a sčasti aj dinárovej pokladničnej

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Pracovné predsedníctvo Zhromaždenia Matice slovenskej v Srbsku

knihy, zvlášť keď sa trovili peniaze v hotovosti. Informácia o správe nezávislého revízora vytlačená 12. februára 2018 bola tiež na rokovacom programe tohto zasadnutia. Bývalá predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová delegátom zhromaždenia prečítala tvrdenie účtovníka z agentúry Dunav (ktorý viedol účtovníctvo v predchádzajúcom období), že cestovné príkazy jestvovali a finančné knihy

o jej svedomitom nakladaní matičnými peniazmi, ale informácia revízora o chybujúcich knihách bude odovzdaná na vyšetrenie. Napriek tomu, že predsedajúca Lakatošová debatu obmedzila na tri minúty, zasadnutie Zhromaždenia MSS trvalo tri hodiny. Najdlhšiu výnimku v minutáži spravil čestný predseda MSS Rastislav Surový, ktorý počas rokovania o pláne práce MSS podotkol, že

Z matičného zasadnutia v Starej Pazove

boli písané. Potom informovala, že odovzdávanie účtovných kníh novému predsedovi MSS Jánovi Brtkovi bolo vykonané v prítomnosti svedkov; vyslovila však obavu, že finančné knihy medzičasom zmizli a verí, že v príslušnej banke, ako aj na Úrade Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave existujú duplikáty. Nakoniec vyhlásila, že pokojne spáva, lebo nič protizákonne neutŕžila. Predsedajúca matičným zhromaždením Libuška Lakatošová ubezpečila Melegovú-Melichovú, že nik nepochybuje

sa vlani nik nespamätal dôstojne si pripomenúť 85. výročie Matice slovenskej v bývalej Juhoslávii a v Srbsku. Aby sa podobné nedopatrenia v tomto roku nestali, R. Surový sa najprv opýtal a potom navrhol: „Vieme my, koľko aktívnych členov a koľko miestnych organizácií má dnes Matica slovenská v Srbsku? Čo je vlastne základňa, na ktorej ona funguje? Ochotný som ponavštevovať tie prostredia, v ktorých matičná činnosť zaniká. Treba vyjsť zo závozu, do ktorého sme zliezli!“ • TÝŽDEŇ •

ZAČALA SA VEREJNÁ DISKUSIA O ZÁKONE O KLIMATICKEJ ZMENE

Nielen schváliť, ale aj uplatniť! Juraj Bartoš

rvú sesiu verejnej diskusie o predbežnom návrhu zákona o klimatickej zmene usporiadali na pôde Pokrajinského ústavu pre ochranu prírody v Novom Sade. Debata sa skončí 20. apríla, povedal minister ochrany životného prostredia Goran Trivan, otvárajúc podujatie, pri ktorom boli zástupcovia jednotlivých obcí a civilného úseku, inšpekčné služby... Zákon o klimatickej zmene bude mať váhu celospoločenského strategického dokumentu. Mal by zosúladiť domáce zákonodarstvo s právnymi smernicami Európskej únie a s Dohodou Spojených národov o zmene klímy podpísanou v Paríži roku 2015. Cieľom EÚ je znížiť emisie plynov so skleníkovým efektom na 80 % úrovne zaevidovanej roku 1990, čiže, prízvukoval minister Trivan, ide o „jeden z najvýznamnejších – systémových – zákonov, ktoré Srbsko schváli, lebo obsahuje súhrn opatrení a štandardov Európskej únie, ktoré je nutné uplatniť a dosiahnuť s cieľom znížiť emisie plynov so skleníkovým efektom“. Pripomenul, že sa na uplatnení zákona budú podieľať všetky segmenty spoločnosti, t. j. občania, inštitúcie a hospodárstvo. Budúci zákon stanoví systém monitoringu, informovania a verifikácie údajov, ako i ďalších informácií významných pre oblasť klimatických zmien a určí nasadenie tohto systému. Mal by byť kľúčom na udržateľné plánovanie a zníženie emisie plynov vytvárajúcich skleníkový efekt a mal by regulovať prispôsobenie pozmeneným klimatickým podmienkam. Ozrejmujúc stratégiu a plány srbskej vlády v oblasti čelenia klimatickým zmenám, respektíve ich prispôsobovaniu, Trivan pripomenul, že Srbsko je s ohľadom na polohu na planéte jedna z najzraniteľnejších oblastí. Musí urýchlene pripraviť adekvátne opatrenia, lebo: „Zmeny budú rýchle a budú sa urýchľovať; každý mesiac, každý rok, ktorý • TÝŽDEŇ •

V rámci prvej sesie verejnej debaty k návrhu zákona o klimatických zmenách 16. marca v Novom Sade hovoril Goran Trivan, minister ochrany životného prostredia

utratíme – bude drahý,“ podčiarkol minister a dodal: „Ani jedna spoločnosť nemôže spieť k pokroku bez spolupráce s civilným úsekom. Preto v tomto roku zabezpečíme dvakrát viac peňazí pre organizácie civilnej spoločnosti.“ Zároveň vyzval všetky organizácie a jednotlivcov, ktoré majú čo povedať o veci, aby maily s poznámkami, kritikami a návrhmi zaslali na príslušné ministerstvo. Osobitne zdôraznil, že otázku klimatickej zmeny je nutné začať riešiť razom a rázne: „Ak sme vskutku ustarostení nad planétou, nad biodiverzitou, máme právo hovoriť.“ Prisľúbil, že na ministerstve zvážia každú pripomienku a podčiarkol: „Nie je vec iba v schválení zákonov, lež v ich uplatnení. Zákony obchádzajú jednotlivci, skupiny a organizácie, preto musia existovať prísne sankcie aj pre fyzické, aj pre právnické osoby. Inšpekcia tu má úlohu číslo jeden.“ Minister Trivan sa kriticky zmienil aj o nedostatočnom zalesňovaní, rozhorčujúc sa, že dôvodom je – nedostatok sadeníc! Jednotlivé state návrhu budúceho zákona pri prvom jeho pretrase ozrejmila Danijela Božanićová, vedúca úseku pre kli-

matické zmeny v Ministerstve energetiky, rozvoja a ochrany životného prostredia. Hovorila o tom, akými spôsobmi sa zákon bude uplatňovať. Podčiarkla pritom, že podstata je v otvorenom informovaní o realizácii prijatých opatrení. Z toho dôvodu Ministerstvo ochrany životného prostredia bude každý rok do 15. novembra informovať o realizácii stratégie. Keďže zákon zakotví všeobecný záujem Srbska, je dôležité, aby sa k nemu dospelo prostredníctvom konsenzu

aj v Národnom zhromaždení Republiky Srbsko, ktoré ho má schváliť do konca tohto roka. Do diskusie sa prvý (s kritickými postrehmi a konkrétnymi návrhmi) zapojil predseda Ekologického hnutia Vrbasu Ratko Đurđevac. Upozornil na skutočnosť, že návrh zákona neurčuje odvracajúce tresty. Navrhol založenie medziúsekového telesa, ktoré by sprostredkovalo spoluprácu všetkých relevantných úsekov. Tvrdil, že inšpekcie sú často pod politickými vplyvmi, najmä keď sa jedná o spoločenský úsek a upozornil: „Máme oprávnené podozrenie, že ťažba dreva v Národnom parku Frušká hora sa nerealizuje v súlade so zákonom.“ Minister Trivan prisľúbil, že o týždeň-dva sa na to pozrie spolu s kolegami z ministerstva a dodal: „Možnože je v tom nejaké racionálne vysvetlenie.“ Predbežný zákon o klimatických zmenách prijala vláda Republiky Srbsko koncom roka 2017. Na jeho príprave sa podieľali vlády Srbska a Vojvodiny, Hospodárskej komory Srbska, verejných podnikov, Stála konferencia miest a obcí a organizácie civilnej spoločnosti. Nasledujúce kolá verejnej diskusie sa uskutočnia v Kragujevci (27. marca), Niši (30. 3.), Belehrade (3. apríla), Pirote (4. 4.), Prijepolji (16. 4.)...

Iný uhol reality

12 /4795/ 24. 3. 2018

Nikola Petkov

Týždeň OPÝTALI SME SA ZA VÁS: VELIBOR PEŠIĆ, PREDSEDA SPRÁVNEJ RADY ZDRUŽENIA SRBSKÉ VÍNO

Dobrý základ Оto Filip

celku to bolo bohaté a pestré podujatie, ktoré na sklonku februára zoskupilo v Belehrade približne 160 vystavovateľov z rôznych krajín. V poradí 9. Medzinárodný veľtrh vína, najväčší svojho druhu v Srbsku, bol v prvom rade príležitosťou zistiť, akým smerom sa uberá tunajšie vinárstvo. Nielen to. Predsedu Správnej rady Združenia Srbské víno Velibora Pešića sa bolo treba opýtať aj na čosi iné: V akej miere sú naše vína konkurencieschopné v porovnaní s vínami zahraničnými? – Povedal by som to tak, že sme my ako starý, istým spôsobom i mladý vinársky štát, určitou exotikou pre európsky

trh. Zvlášť, ak sa porovnávame s vinárskymi veľmocami, akými sú Francúzsko, Taliansko, Španielsko... Nazdávam sa, že máme viac šancí presadiť sa

na medzinárodnom trhu ako iní, najmä niektorými našimi autochtónnymi sortami. Napríklad región Župy s Prokupcom, s Crnom Tamjanikom a inými. Je tu aj Negotin, ako aj Probus na Fruškej hore. Vinársky trh je jednoducho taký, že každý milovník vína hľadá čosi autochtónne, zaujímavé. Máme aj zahraničné sorty, ktoré sú väčšinové u nás a tiež majú dobrý odbyt. Nazdávame sa, že vínu náš terroir, čiže súhrnný vplyv prírodných podmienok konkrétneho miesta na pestovanie viniča, ako i spôsob, akým ho chystáme, zabezpečuje akúsi špecifickú črtu. Toho sú si cudzinci vedomí, rovnako tak, ako aj tunajší konzumenti a kupujúci. Sme toho názoru, že naše víno jednoznačne patrí k tým lepším, nielen u nás. Stále

je lepšie a lepšie, potvrdením čoho sú aj ceny získané na medzinárodných súťažiach, tiež na súťažiach našich. Inými slovami my v medzinárodnej konkurencii môžeme byť rovnoprávni so všetkými inými výrobcami. Treba povedať aj to, že sme tohto roku, v pomere k roku predošlému, v súťaži o naše najlepšie vína, výrazne pokročili. Mali sme totiž pri hodnotení až o šesťdesiat vín viac ako vlani. Mám nádej, že takýto trend bude pokračovať. Dúfame tiež, že v rokoch pred nami čoraz viac našich vinárstiev bude účinkovať v súťaži o naj vína. Uzavrel by som tým, že tak vína v Srbsku, ako aj tie v okolitých krajinách čoraz viac napredujú, zvlášť keď ide o ich kvalitu. Zostáva nám ešte regulovať otázku množstiev, no aj to časom príde. Je podstatné, že máme dobrý základ, aby srbské vinohradníctvo a vinárstvo malo perspektívu nielen u nás, ale aj v rámcoch širších, medzinárodných.

HOSPODÁRSKE TRENDY (2)

Nové podniky a dielne О. Filip

o skutočnosti, že sa tunajšie hospodárstvo začalo zotavovať, netreba hneď vyvodzovať akési ďalekosiahle závery. Kríza je ešte stále hlboká a jej najlepším ukazovateľom je, že ľudia čoraz viac peňazí trovia na potraviny. To znamená, že im na všetky iné potreby zostáva stále menej. Priamy dôkaz ponúka aj jeden z novoročných prieskumov, v ktorom na otázku: Čo si sebe najviac prajete v roku 2018? až 63 percent opýtaných odpovedalo – väčší plat. Ďalšími najfrekventovanejšími odpoveďami boli odchod na dovolenku, výhra na lotérii a kúpa auta. A keď ide o odhady ohľadom toho, ako budú žiť v porovnaní s vlaňajškom, 53 percent respondentov sa nazdávalo, že rovnako ako vlani. Trochu lepšie ako odpoveď uviedlo 17 percent, trochu horšie 12 a oveľa horšie 9 percent anketovaných.

www.hl.rs

Jedným zo spôsobov, ako sa čelí ekonomickej kríze, je aj vstup do neistých vôd súkromného podnikania. Totiž už vyše štyroch rokov niet – alebo by aspoň nemalo byť – zamestnávania vo verejnom úseku, takže mnoho ľudí zostalo bez roboty: či už tých v tzv. štátnej službe alebo iných vo firmách, ktoré krachli. Preto sa mnohí z nich rozhodli odštartovať vlastný biznis, čo, samozrejme, vplýva aj na rast počtu nových podnikov a dielní. V druhom desaťročí tohto storočia svetlo sveta uzrelo najviac ich práve vlani. Počet novozaložených hospodárskych spoločností bol 8 795 s 34 651 podnikateľov. Inými slovami, počet základných hospodárskych subjektov (spoločnosti plus podnikatelia) bol 43 446, čo je o 3,3 percenta viac než v roku 2016. Najviac spoločností bolo založených v marci (948) a podnikateľov zaregistrovaných v máji (4 257). V roku 2017 bolo

Informačno-politický týždenník

z príslušných evidencií vymazaných 24 668 firiem. Z toho 2 936 podnikov a 21 732 dielní, čo je dvojnásobne menej ako napríklad v roku 2010. Celkovo, vyzdvihuje riaditeľ Agentúry pre hospodárske registre (APR) Zvonko Obradović, niekoľko rokov predtým sme mali medzi 105 000 a 110 000 hospodárskych spoločností a medzi 210 000 a 215 000 podnikateľov, čiže dokopy asi 330 000 hospodárskych subjektov. Kladné je, že ich počet v posledných troch rokoch prevýšil 360 000. Od roku 2013 sa priemerne ročne zakladalo približne 8 400 podnikov a zatváralo okolo 2 450. Na takéto pohyby vplývali aj niektoré opatrenia štátu. Predvlani, počas prvého Roku podnikateľstva, štát vyčlenil viac než 16 miliárd dinárov na podnecovanie nových súkromných prác. Šlo o prajné úvery a štátne stimuly rozpočtovými prostriedkami. Aj banky zmenšili

úroky, takže úvery boli lacnejšie. Podľa hospodárskeho experta prof. Milojka Arsića existujúce klady sú následkom uplatnenia zmenenej štátnej politiky, no zostáva vidieť, či toto zlepšenie bude trvalého rázu a či sa urýchli. Na skvalitnenie ekonomického ovzdušia vplývali i zmeny pri vydávaní stavebných povolení, pôsobenie inšpekčných služieb, regulatív trhu práce, zjednodušenie niektorých administračných postupov. Nebojša Atanacković, člen Sociálno-ekonomickej rady, zastupujúci zamestnávateľov, vraví, že je dôležité, aby štát viacerými spôsobmi podporil zotrvanie existujúcich firiem. Predovšetkým zmenšením daní a príspevkov na zárobky, ako i iných poplatkov, ktoré sú najväčšie v regióne. V takomto prípade sa i počet zanikajúcich spoločností iste zmenší. (V budúcom čísle: Ako dýcha sivá ekonomika) • TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti ZO ZASADNUTIA LOKÁLNEHO PARLAMENTU OBCE BÁČSKY PETROVEC

Predaj nehnuteľností a názvy ulíc Katarína Gažová

ýborníci Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec na prvom tohtoročnom a v poradí 18. zasadnutí (predošlé zasadnutie sa uskutočnilo 22. decembra 2017) v pondelok 19. marca prerokovali 38 bodov rokovacieho programu. Najviac pozornosti venovali predaju nehnuteľností vo verejnom vlastníctve obce (byty a stavebné pozemky), ako aj rozhodnutiu o určovaní názvov ulíc a námestí na území obce. Keď ide o nehnuteľnosti vo verejnom vlastníctve obce, ozrejmili, že na predaj sa ponúka 21 objektov. Z toho je 15 bytových jednotiek a ostatné sú stavebné pozemky. Výborníci diskutovali o tom, že uvedené nehnuteľnosti nie sú legalizované a položili otázku, ako sa potom môžu predávať. Náčelníčka obecnej správy Milina

Labáthová uviedla tlmočenie právneho zástupcu obce, že po kúpe tieto nehnuteľnosti majú legalizovať noví majitelia. Výborníci sa zaujímali aj o to, na aké účely sa plánujú použiť prostriedky z predaja týchto nehnuteľností. Odpoveď poskytol predseda Báčskopetrovskej obce Srđan Simić, ktorý povedal, že sú stanovené dva základné účely: vracanie prostriedkov samozdanenia a obecné projekty. Zmienil Z prvého tohtoročného zasadnutia sa aj o aktuálnom postupe legalizácie na území Obce Báčsky z územia jedného miestneho spoločenstva, alebo jedna tretina Petrovec. Značná časť zasadnutia ZO sa výborníkov ZO. Výborník Pavel vzťahovala na rozhodnutie o ur- Marčok podal amendement, aby čovaní názvov ulíc a námestí na sa tretia možnosť, teda tá, ktorá sa území obce. Odznelo vysvetlenie, vzťahuje na jednu tretinu výborníže iniciatívu k zmene názvu, ako kov ZO, zrušila, aby sa takým spôsa uvádza v zákone aj v štatúte sobom nezväčšovala právomoc obce, môže podať rada miestneho výborníkov. Tento amendement spoločenstva, 5 percent voličov výborníci hlasovaním schválili.

BÁČ

Založili Radu pre medzinacionálne vzťahy Juraj Berédi-Ďuky

Báči sa 14. marca stretli novozvolení členovia obecnej Rady pre medzinacionálne vzťahy. Bolo to prvé zakladajúce zasadnutie predstaviteľov menšinových národnostných spoločenstiev z územia Obce Báč, ktorí tvoria toto pracovné teleso. Rada ako samostatné pracovné teleso bola založená na základe rozhodnutia Zhromaždenia obce Báč a v jej zložení je po jeden predstaviteľ a jeho zástupca zo všetkých menšinových národnostných spoločenstiev, ako aj z väčšinového národa. Navrhli ich národnostné rady menšinových spoločenstiev a návrhy schválilo ZO Báč. Toto pracovné teleso počíta sedem členov a volí sa na • ĽUDIA A UDALOSTI •

štyri roky. Berédiho, predstaviteľa Slovákov. Pre prvé zasadnutie rady roko- Mandát zvolených trvá jeden rok vací program navrhli tajomníčka s podmienkou, že nemôžu byť ZO Báč Tanja Mijićová a jej zástupca Jaroslav Kutenič, ktorí zasadnutie aj viedli, a tiež by mali dozerať na prácu tohto pracovného telesa a pomáhať v práci spolu so zodpovedajúcimi odbornými službami Zhromaždenia obce. Prvé dva body rokovacieho programu sa vzťahovali na voľbu Zo zakladajúceho zasadnutia predsedu rady a jeho zástupcu. Za predsedu zvolili Bojana Vlajića, pred- znovu zvolení do týchto funkcií. staviteľa väčšinového srbského V rámci ďalšieho bodu prítomní národa, a za jeho zástupcu Juraja schválili rokovací poriadok Rady

Na rokovacom programe zasadnutia ďalej boli správy o minuloročnej práci a hospodárení a plány na tento rok ustanovizní, inštitúcií, podnikov a rád z územia obce, tiež obecných orgánov a všetkých štyroch miestnych spoločenstiev. Po zdôvodnení správ a plánov, ktoré podali riaditelia uvedených ustanovizní a iných subjektov, výborníci ich hlasovaním schválili. Schválili aj uznesenie o nadviazaní spolupráce medzi Obcou Báčsky Petrovec a Obcou Yeri z Cyperskej republiky. Po výborníckych otázkach na záver zasadnutia výborníci bez prítomnosti verejnosti prerokovali návrh a schválili rozhodnutie o organizácii a práci obecných orgánov vo vojnovom a mimoriadnom stave.

pre medzinacionálne vzťahy Obce Báč. Podľa rozhodnutia ZO Báč o utvorení tohto pracovného telesa podmienku mať svojho zástupcu v tomto telese splnili Srbi ako väčšinový národ so 46,75 percenta z celkového počtu obyvateľov Obce Báč podľa údajov z posledného sčítania obyvateľstva, Slováci s 19,75 percenta, Chorváti s 8,54, Maďari s 6,1, Rumuni s 3,5, Rómovia s 1,95 a Moslimovia s 1,33 percenta obyvateľov. Práca tohto pracovného telesa má byť v súlade so štatútom a ostatnými právnymi aktmi ZO Báč. Členovia by sa mali predovšetkým zameriavať na dozor v oblasti ochrany a uskutočňovania menšinových práv, na ich zveľaďovanie v oblasti vzdelávania, informovania, úradného používania jazyka a písma v Obci Báč. Podľa schváleného návrhu rokovacieho poriadku rady členovia by sa mali stretať podľa potreby a najmenej raz za tri mesiace.

12 /4795/ 24. 3. 2018

Ľudia a udalosti ZO ZHROMAŽDENIA OBCE PLANDIŠTE

ochrany prameňov na zásobovanie pitnou vodou v dedinách obce. Zhromažde nie schválilo aj program predaja stavebných pozemkov vo verejnom vlastníctve Obce Plandište na rok 2018, poskytlo súhlas k Štatútu predškolMiestna kancelária v Hajdušici pre podstatné skej ustanovizne zmenšenie objemu práce už takmer dva roky Srećno detinjstvo, pracuje iba dva dni v týždni vymenovalo odv obci, hoci nie každý deň, ale bornú komisiu na vypracovanie jeden, resp. dva dni v týždni. ročného programu ochrany, úpraVýborníci schválili aj program vy a používania poľnohospodárpoužívania prostriedkov z úhrady skej pôdy a schválilo rozhodnutie za používanie minerálnych suro- o doplnení zloženia Rady pre vín na území obce. Očakáva sa, že bezpečnosť obce. V súlade so z tohto zdroja, spolu s prenese- zákonom novými členmi tohto nými prostriedkami z minulého telesa sa stali všetci riaditelia roku, do obecnej pokladnice pri- základných škôl v obci, riaditeľ budne 3,7 milióna dinárov. Z toho predškolskej ustanovizne, školtri milióny použijú na dokončenie ský inšpektor a vedúci tímu pre kanalizácie v Plandišti a zvyšných ochranu obetí násilia v Stredisku 700-tisíc na výstavbu sanitárnej pre sociálnu prácu.

Takmer bez opozície Vladimír Hudec

Zhromaždení obce Plandište už takmer neexistuje opozícia. Na úvod zasadnutia v piatok 16. marca predseda Zhromaždenia obce Endre Szabo informoval, že výbornícka skupina LDP – LSV prestala pôsobiť. Výborníčka Vesna Jaćovićová, zvolená z listiny LDP, medzi dvomi zasadnutiami prestúpila totiž do Srbskej národnej strany a do výborníckej skupiny v čele so Srbskou pokrokovou stranou (SNS), v ktorej sa nachádzajú ešte aj výborníci skupiny občanov My môžeme, my chceme, ako aj Socialistickej strany Srbska. Tak sa stalo, že v opozícii zostal iba osamelý Marko Župunski z Ligy sociálnych demokratov Vojvodiny. Za daného pomeru síl sa zrej-

me ani nedala očakávať nejaká vážnejšia rozprava a na zasadnutí odzneli iba krátke prejavy spravodajcov k jednotlivým bodom, správa o mienke patričného pracovného telesa Zhromaždenia obce a uskutočnilo sa hlasovanie. Niekoľko minút pre každý jeden bod. Samozrejme, výborníci predložené dokumenty schválili jednohlasne a iba spomínaný osamelý opozičník sa zdržal hlasovania. Týmto spôsobom najprv schválili rozhodnutie o zmene organizácie obecnej správy, ktorá predpokladá ďalšie zmenšenie počtu matričných území, takže v obci zostali už iba tri so sídlom v Plandišti, Margite a Veľkej Grede. K tomu tretiemu patrí aj Hajdušica. Miestne kancelárie budú však naďalej fungovať vo všetkých dvanástich dedinách

V STAREJ PAZOVE A OKOLÍ

Lúpeže a zamknuté brány! Katarína Verešová

Starej Pazove zriedkavo vidieť dokorán otvorené brány a len v zopár domoch nemajú aj cez deň zamknuté. Pred návštevou sa treba telefonicky nahlásiť, z ulice pozvoniť, alebo búchať na dvere. Niektoré domy majú videokamery, alarmy, alebo ich strážia psy. Prečo je tomu tak? Už niekoľko rokov kolujú informácie, že nezvaní hostia dokážu majiteľa vyplašiť, postriekať ho spacím prostriedkom, alebo (oveľa častejšie) za neprítomnosti majiteľov do domu vniknú organizovaní lúpežníci. Robia to tak, že jeden z ulice monitoruje, či sa neobjaví náhodný chodec alebo majiteľ domu, a druhý preskočí ohradu, vyvalí dvere a ide kradnúť. Niekoľko takých prípadov bolo aj na Štedrý večer, na Silvestra a počas iných zimných sviatkov. Okradnutá domácnosť by okamžite mala zavolať na políciu, ktorá

www.hl.rs

Polícia oznámila, že u lúpežníkov našli vlamačské náčinie, pracovný odev a niektoré ukradnuté predmety. Pr e d n e d á v nom sa v Starej Pazove objavil nový spôsob krádeže. Zamestnanci Ministerstva Budova Policajnej stanice v Starej Pazove vnútorných vecí 10. marca zbavili o pár minút príde identifikovať slobody N. J. (21), ktorý drzým stopy. Príslušníci Ministerstva spôsobom nasilu odnímal ženám vnútorných vecí v Starej Pazove tašky priamo na ulici a rýchlo sa 27. januára tohto roku oznámili, potom vzdialil na bicykli. Taký príže operatívnou prácou prerušili pad sa pred mesiacom stal aj istej seriál vlámaní do súkromných pracovníčke školy, keď s taškou na domov a bytov. Staropazovčan S. bicykli prechádzala cez cestu na O. „tipoval“ domy spoluobčanov semafore. Potom na ústrednom a dozeral z ulice a Belehradčan námestí našla zahodenú tašku V. R. prehľadal skrine v obývač- s rozhádzanými predmetmi, ale kách a spálňach, kým majitelia bez peňaženky a bez osobných domov nakrátko vyšli niekam. dokladov. Podobných prípadov

Informačno-politický týždenník

bolo nedávno aj na zelenom trhu. Iný typ lúpežníkov vykráda neobývané domy, z ktorých odnášajú staré motory, železné, medené a mosadzné predmety. Stará Pazova sa v poslednom čase zaradila medzi mestá spomínané v novinových čiernych kronikách, keďže podľa údajov pazovskej Policajnej stanice vlani bolo identifikovaných 35 kriminálnych príbehov, ktoré spáchali maloleté osoby. Z toho, podľa slov Dragana Vranješa, zástupcu veliteľa PS v Starej Pazove, päť prípadov sa týka užívania a predaja drog. Ostatné sú krádeže, násilnícke správanie a bitky. V priebehu prvých dvoch mesiacov tohto roku mladiství chlapci spáchali tri trestné činy. Po zistení stôp po lúpeži policajní pracovníci radia obstarať si podľa možnosti videodozor, lebo zlodeji pri krádeži najčastejšie používajú rukavice. Iná možnosť je pred odchodom z domu poprosiť susedovcov, aby na dom občas dozreli. Zrejme sa minula tá doba, keď sme po stlačení kľučky otvorili uličné dvere a veselo zavolali: „Gazdovia, ste doma?“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA SLOVO S IGOROM UHLÍKOM

Úspešne sa uplatnil Danuška Berediová

podnikateľskú misiu. Mal svojimi priateľmi, ktorá krajina som tú česť pripravovať je mojím domovom, hovorím, gor Uhlík je pôvodom podnikateľské misie pre že obidve. Vnímam Srbsko a aj z Erdevíka. Na Slovensko pána prezidenta Andreja Slovensko ako svoju vlasť. neodišiel za prácou, ako Kisku už niekoľkokrát, Čo vám najviac chýba zo v posledných rokoch odcháako aj pre pána minis- Srbska? dzajú mnohí z Vojvodiny, tra Miroslava Lajčáka, − Žijeme v dobe rýchlych inforale keď sa zapísal na fakultu. pani ministerku Gabrielu mácií a internetu a vďaka nemu Vyštudoval na Katedre poliMatečnú atď. Zároveň sa vieme presunúť aj do tých častí tológie a európskych štúdií zabezpečujeme účasť sveta, kde sme nikdy neboli, čiže na Univerzite Konštantína firiem na národných vieme si kompenzovať veľa vecí. Filozofa v Nitre. Po skončení stánkoch počas rôznych Čo mi však chýba je bezprostredštúdia zostal na Slovensku medzinárodných veľtr- nosť ľudí zo Srbska, tá balkánska a teraz žije a pracuje v Bratihov v zahraničí. Nedáv- uvoľnenosť a pohoda. slave. Neľahká a zodpovedná no sme sa vrátili práca ho núti často cestovať. z najväčšieho Je však spokojný, lebo v SApotravinárskeho RIO chcel pracovať ešte ako veľtrhu v Dubaji. študent, a pritom sa uplatnil Cestujete do v odbore. V rozhovore sme mnohých krajín sa zamerali na jeho pracovné sveta. Mali ste úspechy a vzťah k rodisku. nejaké projekty Keď ste sa zapisovali na so Srbskom? vysokú školu na Slovensku, − So Srbskom Jeho práca a cestovanie idú ruka v ruke vedeli ste, že zostanete tam boli realizované žiť a pracovať? skôr menšie akti− Na moje rozhodnutie národného IT korporátu. Avšak vity, riešili sme spolupráce zapísať sa na vysokú školu na asi po roku a pol sa mi ozvali zo firiem a nejaké exportné Slovensku určite mala vplyv moja SARIO, či mám ešte stále záujem aktivity. Tento rok práve staršia sestra. Totiž ona mala v tom tam pracovať, nakoľko evidova- pripravujeme zopár akcií jasné, už asi od detstva, že chce li môj životopis. Tá správa ma na oboch stranách. V máji študovať a pracovať na Slovensku. veľmi potešila a hneď sme určili budeme na Veľtrhu techSo sestrou sme si veľmi blízki a prvý pohovor. Nakoniec som tých niky v Belehrade realizotým som aj ja postupne dospieval pohovorov absolvoval asi štyri, vať národný stánok Slok rozhodnutiu študovať v krajine a potom ma vzali. venskej republiky. V júni našich predkov. Myslím si, že už SARIO je príspevkovou organi- v Bratislave bude zasadať pri úvahách o vysokej škole som záciou Ministerstva hospodárstva medzivládna komisia mesi postupne začal osvojovať myš- Slovenskej republiky, financova- dzi Slovenskou republikou lienku života na Slovensku. Dnes nou zo zdrojov štátneho rozpoč- a Srbskom, v rámci ktorej Z najväčšieho potravinárskeho veľtrhu tu žijem už 8 rokov. Po ukončení tu, čiže som štátny zamestnanec. bude aj obchodné fórum. v Dubaji štúdia som nadobudol svoje prvé Misiou našej agentúry je nastaviť Plánujeme tam poskytnúť pracovné skúsenosti v medziná- a využiť všetky možnosti stimu- priestor slovenským obAké sú vaše ambície, kde seba rodnom IT korporáte. Bola to moja lačných prostriedkov na zvýšenie ciam na ich prezentáciu. A potom vidíte v budúcnosti? prvá zastávka, avšak nebol som prílivu zahraničných investorov na jeseň plánujeme obchodnú − Som ešte veľmi mladý, stále s tou prácou spokojný, nebola na Slovensku a zároveň podpo- misiu slovenských firiem do Srb- sa rozbieham a každodenne sa dostatočne dynamická a nemal riť slovenské firmy pri premene ska. učím novým veciam. Táto práca som pocit, že mi vie ponúknuť na vysoko výkonné subjekty Čo vás okrem rodiny ešte ma naučila veľa, napríklad to, že viac, napr. profesionálny rozvoj. a úspešné na globalizovanom spája so Srbskom? často musím vyjsť von zo svojej Kde momentálne pracujete svetovom trhu. Ja mám na starosti − Tak rodina určite, aj keď časť komfortnej zóny. Často musím a ako ste sa tam dostali? tú druhú časť – exportné aktivi- rodiny je už tiež na Slovensku. komunikovať s neznámymi ľuď− V súčasnosti pracujem v Slo- ty, teda pomáham slovenským Srbsko si veľmi vážim, je to krajina, mi, postaviť sa pred obecenstvo venskej agentúre pre rozvoj in- firmám prenikať na zahraničné kde som sa narodil a kde som a prezentovať Slovensko a jeho vestícií a obchodu (SARIO). Je to trhy, vyhľadávam im obchodných dospieval. V Srbsku som sa naučil investičný a obchodný potenciál. inštitúcia, v ktorej som chcel pra- partnerov, organizujeme rôzne rešpektovať tradície aj slovenské, Určite by som chcel nadobudnúť covať už ako študent. Po skončení akcie obchodného charakteru. aj srbské, naučil som sa rešpekto- veľa skúseností v oblasti medziškoly som posielal svoje životopi- Napríklad, keď vysoký štátny vať multikultúrnosť. Dnes sme už národného obchodu, a to využiť sy do rôznych firiem a inštitúcií. predstaviteľ SR ide na oficiálnu všetci hádam svedkami tej globál- do budúcna, a v tejto oblasti by Ako som už spomenul, tesne po návštevu do zahraničia, máme na nej migrácie, miešania národov. som rád aj pôsobil. škole ma vzali do jedného medzi- starosti podnikateľskú časť, tzv. Je zaujímavé, že keď sa bavím so Foto: z archívu I. U.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

12 /4795/ 24. 3. 2018

Ľudia a udalosti NA ŠTARTE POĽNÝCH PRÁC V KYSÁČI

O bezpečnosti v doprave Elena Šranková

mu počas jazdy. Predovšetkým preto, že sú poľnohospodárske stroje trochu iných rozmerov než iné vozidlá v doprave. Treba prihliadať aj na svetelnú signa-

iniciatívy Rady Miestneho spoločenstva Kysáč vo štvrtok 15. marca bola v Klube poľnohospodárov prednáška z oblasti bezpečnosti v doprave. Prítomných vyše tridsiatich poľnohospodárov privítal Vladimír Peťkovský, predseda Klubu poľnohospodárov. Z dopravnej Policajnej stanice Západ v Novom Sade na tomto stretnutí bol Dragan Mićić, zástupca veliteľa. Stredobodom pozornosti boli problémy týkajúce sa poľnohospodárskej me- Časť prítomných na štvrtkovom stretnutí chanizácie v doprave na začiatku sezóny poľných prác. lizáciu a dbať, aby stroje boli Na úvod stretnutia s kysáčskymi viditeľné, najmä v noci. Správna poľnohospodármi Mićić upozor- signalizácia je najdôležitejšia nil, že treba prihliadať na konzu- predovšetkým pre bezpečnosť máciu alkoholu, čiže vyhýbať sa samotných poľnohospodárov,

ale aj druhých účastníkov v doprave. Ako jeden z problémov na začiatku poľnohospodárskej sezóny predstaviteľ dopravnej polície spomenul motocyklistov. Na nich treba dávať pozor najmä pri vystupovaní z vedľajších poľných ciest na hlavné, lebo neraz jazdia veľkou rýchlosťou. Otázky prítomných sa vzťahovali na rotačné svetlá, čiže na ujasnenie, kedy majú byť zapojené. Ako bolo počuť, toto svetlo musí byť záväzne zapojené, keď traktor má hocijaký príves. Čo sa týka rozmerov poľnohospodárskych strojov, tolerancia zo strany dopravnej polície jestvuje, ale aj odporúčanie, aby sa čím viac jazdilo vedľajšími cestami a vyhýbalo sa hlavným cestám. Ak sa tomu nemožno vyhnúť,

treba dbať na bezpečnosť iných účastníkov v doprave. Keď ide o dopravné doklady, poľnohospodári zvyknú so sebou do poľa nosiť iba fotokópie. Ako však povedal Mićić, nikto im nemôže ručiť, že v takomto prípade nebudú trestaní. Predstaviteľ dopravnej polície prízvukoval aj problém vynášania blata, ako i iných predmetov a látok na cestu, čo je trestné. Poľnohospodári sú povinní očistiť to, čo traktorom alebo prívesným strojom vynesú na cestu. Prítomní boli mienky, že to nie je možné, najmä v sezóne poľných prác. Mali viacero návrhov, ako riešiť tento problém, ale sú si vedomí, že na to sú potrebné prostriedky a pomoc lokálnej samosprávy. Hovorilo sa aj o iných situáciách v doprave, ale sa upozornilo i na frekventovanosť nákladných vozidiel v Ulici vojvodinskej. Informovalo sa i o tom, ako sa správať a jazdiť v kruhovom objazde. Ako bolo počuť od predstaviteľa dopravnej polície, s kysáčskymi poľnohospodármi nie sú problémy. Napriek tomu sa dožadovali takéhoto stretnutia a rozhovoru, čo nebol prípad s občanmi a vedením okolitých dedín.

PRÍPRAVY NA JARNÉ PRÁCE PESTOVATEĽOV ZELENINY V STAREJ PAZOVE

Staré odrody zachovávajú starenky Katarína Verešová

arcové slniečko vylákalo staropazovských záhradkárov do záhrad, aby vykonali prípravy na jarnú sejbu. Pretože zima dlhšie trvala, v poľnohospodárskych lekárňach a na trhu je teraz podstatne živšie a keď teplota zeminy dosiahne optimálnu výšku, výsadba hriadok sa rozbehne naplno. V tomto roku sa väčší počet Anna Verešová ml. na trhu ovocinárov začal zaujímať o pestovanie krajových a starých od- prípravu moridla namáčaním rôd ovocných stromov a mnohí niektorých bylín alebo postrekozeleninári uvažujú o založení vaním srvátkou v ochrane proti ekologickej záhrady. Dôvodov chorobám alebo škodcom. Keďže pri organickom pestovana to majú viac než dosť, zvlášť, ní zeleniny treba vysiať zodpoveak pestujú ovocie a zeleninu pre svoje vnúčatá a deti, samozrejme, dajúce semiačka, biozáhradkári aj pre seba. Čoraz častejšie sa za- prostredníctvom internetu vyhľaujímajú alebo už vyskúšali vlastnú dávajú predavačov zodpoveda-

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

júceho osiva. Tí skúsenejší radia, že na vlastnú výrobu treba vyhľadať babky, ktoré trpezlivo zbierajú, sušia a vetrajú aj tie najdrobnejšie semiačka. Medzi také vytrvalé zberateľky patrí Anna Verešová zo Starej Pazovy. – Naša stará mama, trpezlivá zberateľka zeleninárskych odrôd, dlhé roky každoročne do vŕškov vysádza dvojročnú zeleninu, a tak zachováva tie odrody, ktoré pestovali ešte jej rodičia a svokra: mrkvu, petržlen, paštrnák, cibuľku a hlávkový šalát... Na reprodukciu zachováva aj jednoročné odrody paradajok, zelenej fazule, tekvíc a maku, – hovorí jej nevesta, pomocníčka a menovkyňa Anna Verešová, ktorá vo štvrtok na

pazovskom zelenom trhu v plátenných vrecúškach predáva semiačka „na lyžičku“. Verešovci si sami dopestujú cibuľovú sadzačku (arpadžík). Majú aj starodávny druh cesnaku a podobne, ako aj mnohé iné Staropazovčanky, sejú včasnú zelenú fazuľku, zvanú sriemska fazuľka. V sortimente semiačok starých odrôd vyníma sa zrelý bôb (po srbsky bobac), dosť zanedbaná zeleninová lahôdka. Počas rozhovoru s mladšou Annou Verešovou pohľad nám padol aj na vrecúška so semiačkami starých koreninových byliniek. Podľa jej slov u nich v záhrade dominuje bazalka pravá (bažalička), ktorá svojou vôňou dokáže vraj odohnať škodlivý hmyz, ak sa vysieva pri paradajkách, jahodách alebo pri kapustovitej zelenine. • ĽUDIA A UDALOSTI •

JAR V ZNAMENÍ REALIZÁCIE VEĽKÝCH PROJEKTOV

V ústrety budúcnosti Oto Filip

re absenciu času stavebné snahy dakedy pripomínajú túžbu splniť nemožné. Pravdepodobne je v tom uvedenom motív navyše, že už o rok, prípadne o tri, Nový Sad bude európskou metropolou mladých v roku 2019, ako aj kultúrnou Stavby rýchlo rastú aj v strede mesta metropolou Európy vára oslobodenia a Bulvára cára v roku 2021. Nové budovy, komplexy a in- Lazara sa dennodenne angažujú fraštruktúrne objekty vznikajú stovky robotníkov. Nemožno netakmer všade. Na tento mesiac spomenúť rast Pupinovho paláca je stanovené ukončenie novej v samom strede mesta či Mišebudovy Lekárskej služby prvej luk, kde sa buduje nová budova pomoci na Bulvári patriarchu Rádio-televízie Vojvodina. Mala Pavla. Na ďalšom bulvári, tentoraz by byť ukončená do polovice cára Lazara, prácam stavbárov budúceho roka. Stavba, o ktorej sa vzhľadom na dominuje Hudobná a baletná škola s koncertnou sieňou. Nový jej význam a výšku prostriedkov Sad bude bohatší aj o moderný – približne 50 miliónov eur – Vedecko-technologický park vo najviac rozpráva, je, samozrejme, Fruškohorskej ulici. Bude mať roz- nový Žeželjov most. Po ukončení lohu 30 000 metrov štvorcových, oboch oblúkoch a ich spojení z čoho Fakulta technických vied v strede Dunaja vlani nastúpili bude používať 10 000 metrov. Na ďalšie práce: upevnenie základov stavenisku nového obchodného prístupových ciest z oboch strán strediska Promenáda na rohu Bul- Dunaja. V marci stavbári začali

Práce na novom Žeželji nezastavil ani sneh

klásť i železničné trate z báčskej nom Koridore 10, je španielska a sriemskej strany, čiže postupne spoločnosť Azwi. Nový Žeželj sa napĺňajú prognózy, že by vlaky je mimoriadne dôležitý aj tým, mohli začať preže je v súčasnosti mávať cez nový jedným z kľúčomost na sklonku vých predpokladov tejto jari. realizácie strateAko je známe, gického projektu významný infrašrýchlotrate medzi truktúrny objekt Belehradom a Buvzniká spoločnýdapešťou. Výstavba mi silami a proszačala ešte v apríli triedkami Európ2012, no pre rôzne skej únie, ktorá príčiny, od politického nepochopedoň vložila 30,3 milióna eur, ako nia činiteľov na i ďalších 4,1 mirôznych úrovniach lióna na budovaniekdajšej moci po nie prístupových Žeriavy ako jedna zo dôvody finančné, súčasných dominánt ciest, Srbska, Vojtrvá takmer šesť Nového Sadu vodiny a Mesta rokov. Neboli to roky ľahké. Preto Nový Sad. Hlavným realizátorom prác na moste, nezostáva iné, len si priať, aby nachádzajúcom sa na medzi- v roku 2018 bol konečne celkom národne a celoštátne význam- ukončený a sfunkčnený.

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbum-bumbum-bum!

áva sa na známosť občianstvu našej krásnej (po)krajiny! Ctené občianstvo, niečo tu, ako aj z avióna vidno, nijako nie je v poriadku! Odkedy namiesto Martina na bielom koni chodí Matej, ba dokonca Jozef (nedajboh sa na ňom, na bielom tátošovi doterigá ešte aj Ďuro!) – odvtedy, čo namiesto bocianov na oblohe poletujú snehové vločky − otvorili sa aj Nášho Oči Štátu (NOŠ). Hneď za tým sa ozvali aj Nášho Ústa Štátu (NÚŠ). Ktoré NÚŠ rodiť a rodiť a ešte raz a znovu a zase rodiť a rodiť a len rodiť kážu! Aj to súrne • ĽUDIA A UDALOSTI •

a fest! Akceptujme s povestným pochopením výzvy NÚŠ, poctivé a iné občianky, poctiví a iní občania našej (po)krajiny, vo chvíli, keď už tuším tretí rok zaradom uhrýzame z manny s nálepkou 7 zlatých rokov! Kto si na ňu nespomína, nech sa hanbí, ´bo nie je patriot! Nuž veru, ctené občianstvo, neváhajme! Jar − aká je, taká je, zubatá je, ale je len naša, tu a teraz − zase zavítala na naše žírne polia, nuž neváhajme! Rukávy vysúkať − vysúkajme a do roboty sa posvätnej dajme! Aj to razom a s chuťou veľkou! Sadenice orechov behom-

-beh nakúpiť sa ponáhľajme. Aj to takých, aké kedysi dávno tu rástli a rodili, kým sa uličným blatom našich dedín husi a kačky brodili, kým matky po dvojo-trojo batoliat odrazu dojčili! V záujme zvýšenia natality k činu sa majme! Za navýšením vlastnej vitality orechovými alejami sa poberajme! Tie naše záhradôčky zanedbané deň a noc obrábajme! Nečakajme, nenechávajme všetko len na tie ženy, manželky, milenky i matere naše. Keď NÚŠ káž(u)e, i my sa muži, ak sa tu dajakí ešte nájdeme-najdú, majme k činu! Vlastným príkladom slúžme a teda − roďme

tiež! Rozšírme každú jednu rodinu o pár-dva-tri potomkov, pekných zdravých po reprodukcii čím skôr a čím tuhšie prahnúcich! Len bez výhovoriek, vážení občania! Netrepte, že kde a kedy to bolo, aby rodili aj muži! Čo nebolo, môže byť! Tu a teraz! Hneď a razom! Len treba chcieť! Mať výdrž a vôľu veľkú! Vzchopiť sa, dať hlavy a ruky a nohy a atď. dokopy! Takí dokopydaní my to určite a dozaista dokážeme! Nech kvíli, ľudia milí! Bez obáv a bez komplexu − venujme sa ihneď sexu! Bumbumbumbum-bumbumbum!

12 /4795/ 24. 3. 2018

Ľudia a udalosti ako aj akcia vysádzania stromov v decembri. Najviac peňazí získali z projektu Očisťme Srbsko. Na základe výsledkov volieb združenie bude v nasledujúcom období pracovať v tomto zložení: Jaroslav Čiep Je škoda, aby sa nerobilo viac. predseda Ján Makan, zástupca Sú to rôzne dôvody, prečo teraz predsedu Miroslav Kevenský, takologické združenie Zelení v odstúpim z tejto funkcie, hoci sa, jomníčka Mariena StankovićováObci Báčsky Petrovec pôso- pravdaže, nezriekam práce v zdru- -Kriváková, pokladníčka Milina bí už viac ako štvrťstoročie. žení. Cítim, že nemám nadostač síl, Krajčíková a členovia Milada StanKaždoročne okrem iného iniciujú aby som toto združenie viedla tak, kovićová, Jarmila Pálenkášová úpravu mestečka, výsadbu a Tatiana Milina Turanová. stromčekov a iné, pre spoloDozornú radu tvoria Dana čenské prostredie prospešné Zimová, Vladimír Zabunov akcie. Volebné zhromaždenie a Ján Lačok. usporiadali pred tromi rokmi, V aktuálnom roku petale pre mimoriadnu situáciu rovskí ekológovia chcú na tohtoročnom výročnom byť aktívnejší aj na socizhromaždení ekológovia záálnych sieťach, zviditeľroveň aj volili. Zasadnutie sa ňovať príkladné činy, ale uskutočnilo vo štvrtok 15. upozorňovať aj na nedomarca v sieni Turistickej orgapatrenia a divé skládky. nizácie Obce Báčsky Petrovec Jarnú úpravu Petrovca si pri trhovisku. naplánovali na sobotu 21. Doterajšia predsedníčka Vítanie hostí na výročnom zhromaždení apríla, keď sa pripomína združenia Mariena Stanko- Zelených v Petrovci Deň planéty Zem. Plánujú vićová-Kriváková privítala viac pozornosti venovať aj predstaviteľov združení a orga- ako by bolo treba,“ uviedla pred- Begeju, lebo sa jeho ekosystém nizácií, s ktorými roky dobre spo- sedníčka Stankovićová-Kriváková uzatvára a odumiera a už je z neho lupracujú, ako aj predstaviteľku na ozrejmenie situácie. skôr barina ako tečúca riečka. Ale hložianskej sesterskej organizácie Po voľbe pracovného pred- samotné koryto Begeja má na Ekos Vieru Turčanovú. Potom zdô- sedníctva na zasadnutí odznela starosti podnik Vode Vojvodine. vodnila, prečo budú nasledovať správa o činnosti za rok 2017 a jej Rozmýšľajú tiež o tom, ako zovoľby: „Chcem sa vzdať tejto funk- prislúchajúca finančná správa. šľachtiť areál rybníka vo Vrbare. cie, pretože si myslím, že nevlá- Jadrom aktivít Zelených bola jarná Všetky ročné aktivity zhrnuli do dzem, nestačím, nemôžem toľko úprava Petrovca, v ktorej účinko- sumy 170 000 dinárov. Ročné pracovať, koľko by bolo potrebné. valo takmer 100 dobrovoľníkov, členské v združení je 200 din.

EKOLOGICKÉ ZDRUŽENIE ZELENÍ PETROVEC

S novým vedením

LETMO

Oto Filip

Kominári

ominári vraj prinášajú šťastie. Možno to, že ho je stále menej, sa dá vysvetliť skutočnosťou, že i kominárov je až neprípustne málo. Vieme o tom z osobnej skúsenosti. Na služby jedného zo zriedkavých v Staropazovskej obci treba čakať aspoň niekoľko dní alebo i pár týždňov. Lebo neúraduje len v Starej Pazove, ale aj v Novej Pazove, Batajnici, inde. Lepšia situácia nie je ani inde. Odhaduje sa, že viac než pol druha milióna komínov alebo pecí, sporákov, kozubov a iných zdrojov tepla v Srbsku má na starosti len dvestopäťdesiat vyučených kominárov. Pôsobia v trinástich komunálnych podnikoch a v približne tridsiatich

www.hl.rs

majsterských dielňach. Možno si niekto myslí, že pre nich sa sezóna práve končí, no v normálnych pomeroch by sa onedlho mala len začať a mala by trvať od apríla do septembra. Pred novou vykurovacou sezónou treba totiž komíny vyčistiť, vypáliť, zrenovovať. U nás sa to najčastejšie robí, až keď sezóna začne, takže nie div, že si pre nedostatok odborníkov komíny mnohí čistia, ako vedia. Jedným z následkov takejto praxe je, že až šesťdesiat percent požiarov spôsobuje čistenie komínov podľa princípu pomôž si sám. Kominári v iných európskych štátoch sú majstri vážení, majú predpisy, odborné školy, licencie. Okrem odbornosti musia mať i povolenie pracovať a za nedodržanie stanovených predpisov im hrozia prísne tresty. Takýto prístup

Informačno-politický týždenník

je viacnásobne osožný: znemožňujú sa požiare, prispieva sa k energetickej účinnosti a k ochrane životného prostredia, čo znamená aj starostlivosť o zdravie obyvateľstva. U nás sa od kominárov žiada, aby dokázali pracovať na výške a v stiesnenom priestore, aby neboli chorí na alergie a pľúcne choroby, aby takisto mali povolenie. A hoci im je odmenou za to zvýhodnená pracovná stáž, bude ich málo dovtedy, kým sa nezlepšia podmienky práce a spoločenský rešpekt, kým sa mladým záujemcom neumožní školenie alebo aspoň odborné výcviky. Lebo do náplne ich práce spadá aj protipožiarna ochrana, bezpečnostné opatrenia, hygiena obývacích priestorov, sanovanie komínov. Toľko toho nebude ale robiť nik za pomerne málo peňazí.

ŠÍD

Ako sa zbaviť túlavých psov? Stanislav Stupavský

problémom túlavých psov v Šíde a v celej obci zápasia už dlho. V priebehu rokov sa ho pokúsili riešiť rôznymi spôsobmi. Najprv touto úlohou poverili zamestnanca Komunálneho podniku Standard, potom zase miestne spoločenstvá, ale problém sa nevyriešil, len sa väčšmi rozrastal. Organizovali aj akcie zabíjania túlavých psov v spolupráci s poľovníckymi spolkami a miestnymi spoločenstvami, ale ani to nepomohlo. Pred niekoľkými rokmi Verejný komunálny podnik Standard zariadil celú službu poverenú chytaním a umiestnením túlavých psov do improvizovaného azylu v Šíde. To fungovalo iba krátko, lebo VKP Standard musel zatvoriť azyl pre nevhodné podmienky pre zvieratá. Najkritickejšie miesta v meste sú dve veľké sídliská (Jelica Stanivuković a Východ), v ktorých sa psy potulujú vo veľkých svorkách a predstavujú nebezpečenstvo v prvom rade pre deti, ktoré tu chodia do školy a do škôlky. Zhromaždenie obce Šíd v minulých rokov zaplatilo aj početné odškodné ľuďom, ktorých pohrýzli túlavé psy, a to 80 000 až 200 000 din. na osobu. Členka Obecnej rady poverená touto problematikou Milena Petkovová oznámila, že sa problém konečne začal vážnejšie riešiť. Šídska obec podpísala zmluvu s Obcou Sriemska Mitrovica o spoločných aktivitách na odstránenie túlavých psov z ulíc, čo znamená, že VKP Standard všetky lapené psy umiestni do azylu v Sriemskej Mitrovici. Časom by sa mal vybudovať veľký azyl pre túlavé psy v Šíde, a potom tento záväzok znovu na seba preberie Šídska obec. • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA POHÁRIK ROZHOVORU S ANNOU FIĽKOVOU Z KOVAČICE

Jej zamatové kvety sú potešením pre oči Anička Chalupová

vyšívam už len občas a podstatne viac ovačičanka sa venujem Anna Fiľková napr. ručnej je pracovitá výrobe okrasžena. Dlhé roky ných vrecúšok každé ráno vstáva na levanduľu o piatej a cestuje za vhodných do prácou do Belehrašatníkových du, kde si, podobne skríň, tvorbe ako aj väčšina žien rôznych druz Kovačice a Padiny, hov kvetov zo zarába upratovazamatu a stuním bytov. Po práci žiek a podobv hlavnom meste ju Anna Fiľková ne. doma čaká podobKrásnymi ný scenár. No napriek všetkým výrobkami z vašich rúk sa môže povinnostiam, ktoré ju denne pochváliť nejedna domácnosť zaťažujú, vždy si nájde chvíľku v dedine a mimo nej. Aký máte pocit z toho? – Som rada, keď vidím, že sa to ľuďom páči. Početné vlastné ručné práce som darovala známym k meninám, narodeninám a pod. Aranžmánom a košíkom s kvetmi sa veľmi potešila aj Okrasné kabelky pre mladé dámy nejedna moja voľného času, ktorú venuje svojim ,panička’ v Belehrade. Všetkým ručným prácam. Nápady zvyčajne sa to páči. čerpá z internetu. Čo zhotovujete najradšej? Ako sa to všetko začalo? – Zhruba päť rokov sa zao– O ručné práce som sa zau- berám tvorbou týchto kvetov jímala už ako dieťa, a pôvodne sa to ale intenzívnejšie som začalo výrobou sa im začala venovať okrasných klobúako čerstvá členka čikov na ihly (ihelŽenského spolku, do ničky), ktoré som ktorého ma po prvýsa vtedy pokúsila krát pred tridsiatimi obohatiť kvetmi rokmi zaviedla vtedajzo stužky. Neskoršia horlivá aktivistka šie som si overila Anna Galátová. Vtedy techniku a začala som podobne ako aj som vyrábať aj iné členky vyšívala voňavé vrecúška posteľnú bielizeň, do skríň. V súplachty, vankúšiky, časnosti sa spolu obrusy a pod. Dnes s Annou Stanovou je to už o inom. Všetky zaoberám tvorbou tie veci sa dajú kúpiť obrazov, na ktov čínskych obcho- Obrazy z kvetov, rých sú nalepené doch, v súčasnosti ktoré nezvädnú zamatové kvety.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Zhruba povedané, všetko to mám rada a všetko, čo vidím, chcem vyskúšať a urobiť. Všetko sa mi páči, ale hlavne práca s tými kvetmi. Rozmýšľali ste náhodou o tom, že sa v budúcnosti pokúsite vyrobiť aj nejaké ručné práce Zamatové vankúšiky vhodné aj pre krajčírky z iných látok?

Takéto žartovné vecičky potešili majiteľov najkrajších krojov na tohtoročnom čajovom večierku Ženského spolku

– Plánujem sa vyskúšať v technike výroby papierových košíčkov a tiež rozmýšľam o výrobe suvenírov z odpadových kúskov dreva. K Veľkej noci som si stanovila cieľ, že vyrobím kraslice, vyšijem vzorky

Darček nazvaný Zdravá strava

na vajíčka. Nápadov mám za vrece, jednoducho sa pred tou tvorivou múzou neviem ubrániť, len keby som mala viac voľného času. Mám rada ručné práce, lebo pri nich relaxujem.

Jej kvety sú pastvou pre oči a dušu 12 /4795/ 24. 3. 2018

Ľudia a udalosti VO VOJLOVICKOM SLOVENSKOM EVANJELICKOM KOSTOLE

Dva roky bez sobáša Vladimír Hudec

– V

roku 2017 sme mali o troch zosnulých Slovákov z Vojlovice a Pančeva menej ako v roku predtým, – informoval nás vojlovický farár Branislav Kulík. – Rozlúčili sme sa s trinástimi našimi spoluobčanmi. Medzi nimi štyria boli šesťdesiatnici, ďalší štyria boli sedemdesiatnici a ostatní piati boli starší od osemdesiat rokov, teda umreli v pokročilom veku. Najstarší vlani zosnulý vojlovický Slovák bol 86-ročný Michal Kolárik a najmladší bol Ján Krištofík, ktorý sa dožil 64 rokov. Od vojlovického pána farára sa ďalej dozvedáme, že v roku za nami v Slovenskej evanjelickej cirkvi bolo pokrstených 8 osôb, všetko deti vo veku niekoľko mesiacov až dvoch rokov. Medzi vlani pokrstenými boli aj 4 deti, ktoré sa v tom istom

Malý Rastislav Kulík sa vlani potešil sestričke Alžbete, s ktorou spoločne oslávili Vianoce (Foto: Z rodinného archívu)

roku aj narodili. Okrem toho na sklonku roka sa narodilo ešte jedno slovenské dieťa, ktoré pravdepodobne bude pokrstené v tomto roku. Spolu teda vo Vojlovici pribudlo 5 novoro-

deniatok. Na druhej strane už dva roky za sebou vo vojlovickom slovenskom evanjelickom kostole sa nekonal sobáš. Keď ide o vojlovických Slovákov, treba

však poznamenať, že minulý rok bol vcelku veľmi chudobný z aspektu uzavierania nových manželstiev. Osudové áno vyslovili iba dve Slovenky, obe sa však vydali za Neslovákov. Z toho jeden manželský pár sa zosobášil iba pred matrikárom a druhý aj v pravoslávnom kostole v Banátskom Karlovci, kde rodina naďalej žije. – Ak aj zanedbáme fakt, že je málo cirkevných sobášov, musím však konštatovať, že je všeobecne málo slovenských sobášov. Problém je skôr v národnom rozmýšľaní ako v cirkevnom. Žijeme síce v zmiešanom prostredí, v ktorom máme aj národnostne zmiešané manželstvá a nemôžeme byť uzavretí, ibaže treba dbať o svojskosti a svojeti, nezrieknuť sa toho, čo máme, čo sme zdedili od našich predkov, – povedal na záver vojlovický farár Kulík.

IN MEMORIAM

Anna Gombárová 1941 – 2018

ysáčom sa 11. marca 2018 o ôsmej hodine ráno rozniesla smutná správa. Po dlhej a ťažkej chorobe prestalo biť srdce Anny Gombárovej, rodenej Grínovej, aktívnej a húževnatej bývalej tajomníčky Základnej organizácie Červeného kríža v Kysáči, ktorá túto funkciu vykonávala vyše 40 rokov. Narodila sa 31. marca 1941. Usmiata, zhovorčivá, s veľkým entuziazmom organizovala rôzne akcie, programy, projekty. Hoci podlomeného zdravia, nezanedbávala svoje povinnosti, vždy ju bolo vidieť v miestnostiach Červeného kríža. Najprv bola delegátkou v Mestskej organizácii, potom tajomníčkou ZOČK v Kysáči.

www.hl.rs

Dlho vykonávala aj funkciu predsedníčky Spolku kysáčskych žien. Zasadzovala sa za lepší a krajší Kysáč. Voľakedajší Spolok milovníkov kvetov a zelene mal z nej radosť. S čika Jovom hovorievali: Više zelenila, cveća – manje smeća! Tu sa ukázala ako výborná organizátorka, pedantná, šikovná, presná, pamätala si všetko do detailov a nadväzovala spoluprácu so školou, s mestskou organizáciou, spolkami, združeniami. Mávala na starosti aj program venovaný babkám

Informačno-politický týždenník

a dedkom Slnečná jeseň života – taký známy a tradičný v Kysáči. Ani jedna akcia dobrovoľného darcovstva krvi neprešla bez nej, ruky priložila aj k akciám delenia balíkov, pomoci utečencom, starým, chorým, chudobným, ohrozeným. Organizovala i rôzne výlety (na to si pamätajú zvlášť tí starší), návštevy kultúrno-historických pamiatok, kláštorov, Titovej hrobky a podobne. Za nezištné organizovanie, usilovnosť a vynikajúce výsledky v akciách získala najvyššie uznanie

– Medailu juhoslovanského Červeného kríža za zásluhy o národ. Roku 1993 dostala Októbrovú cenu Miestneho spoločenstva Kysáč. Od apríla 2014 bola čestnou členkou ZOČK v Kysáči. Ani vtedy nezabudla na Červený kríž, avšak zdravie jej nedovolilo maximálne sa venovať humanitárnej činnosti. Prinútená bola čím viac zostávať doma, čoraz väčšmi bola pripútaná k lôžku, aby sa 11. marca 2018 život entuziastky skončil. Odišla do večnosti obklopená kvetmi, ktoré tak veľmi milovala. Nech jej je ľahká rodná kysáčska zem! Anna Legíňová • ĽUDIA A UDALOSTI •

SO SLOVÁKMI V BÉKEŠSKEJ ČABE (7)

Vždy to závisí od vlády Juraj Bartoš

eď sme s Jánom Fuzikom hovorili (počas Dolnozemského jarmoku v Békešskej Čabe v septembri 2012), bol predsedom Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM), ktorá vtedy prevádzkovala úhrnne 12 inštitúcií. Sústreďuje sa predovšetkým na školy, v ktorých sa vyučuje (aj) po slovensky, ale dozerá aj na iné segmenty. Čo okrem už spomenutého má v kompetencii CSSM? „Máme v kompetencii aj medzinárodné vzťahy, pripomienkovanie zákonov a zastupovanie rôznych iných záujmov slovenskej menšiny v Maďarsku. Treba spomenúť, že isté kompetencie majú aj miestne samosprávy. Čabianska slovenská samospráva vlastní národopisný dom − je v jej majetku, dokonca doň už aj investovala: postavila sálu, v ktorej sú divadelné predstavenia a rôzne spoločenské podujatia. Samospráva vo Valkári prevádzkuje miestnu školu; je to jedinečné, lebo tam je bohatá miestna samospráva; takže sú tu rôzne možnosti...“ Existuje spolupráca medzi jednotlivými štátnymi samosprávami? „Máme veľmi úzku spoluprácu. Stretávame sa na rôznych rokovaniach, či už na ministerstve a na parlamentnom výbore, tiež pri rozhovoroch so zástupcami Európskej rady... Založili sme aj Združenie celoštátnych národnostných samospráv – tvoria ho predsedovia všetkých 13 celoštátnych samospráv a predsedajúci je teraz Chorvát.“ Čo majú spoločné a v čom sa líšia záujmy jednotlivých menšín? „Myslím si, že celkove sa nám záujmy zhodujú. Chceme zachovať kultúru, rozvíjať jazyk nakoľko sa dá... Samozrejme, naše podmienky alebo danosti sú rozdielne; napríklad polovica národností nemá školský systém (Ukrajinci, Arméni, Gréci), alebo nemajú vlastné osady; Rómovia sú celkom iný − sociálny − problém. Nemci, Slováci, Chorváti, Srbi, Rumuni a Slovinci majú školský systém, Bulhari a Poliaci sa orientujú na tzv. nedeľné školy, také doplnkové, ale aj tie sú už zahrnuté • ĽUDIA A UDALOSTI •

zákonom, takže ich štát financuje.“ V akej miere maďarský štát naskutku akceptuje požiadavky či pripomienky, návrhy Združenia celoštátnych národnostných samospráv? „Je to premenlivé. Vždy závisí od toho, aká je vláda, či ľavicová, či pravicová; my sa s každou, samozrejme, snažíme spolupracovať v čo najužšej miere. Tejto oblasti venujú pozornosť, to je fakt, ale je to rozdielne: v kultúrnej a školskej sfére viac, v politickej je to už ťažšie. Napríklad parlamentné zastúpenie je už zákonom regulované, ale reálne šance naň nie sú a my sme na to upozorňovali. Počet poslancov v maďarskom parlamente sa znížil z 385 na 200, možnosť dostali aj národnosti, čo doteraz nebolo, ale...

streďuje sa na kultúru), značnú podporu dostávame, ako všetci krajania, od Ministerstva školstva SR − formou hosťujúcich učiteľov, doškolení, rôznych táborov, Ján Fuzik škôl v prírode... Pravdaže, je tu i grantová pomoc z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. So všetkými týmito inštitúciami, ako i s niektorými ministerstvami Slovenskej republiky máme bežné kontakty. Máme tiež spoluprácu na úrovni Svetového združenia Slovákov s inými Slovákmi, najmä s dolnozemskými.“

Rozhovor Slovákov po maďarsky − pred Domom slovenskej kultúry v Békešskej Čabe

Teraz potrebujeme zhruba 15 000 hlasov na získanie parlamentného mandátu, to znamená 25 % slovenských hlasov, pokým v Rumunsku je to len 5 %. V zákone je ustanovenie, podľa ktorého od roku 2014 národnosť, ktorá nebude mať poslanca, bude mať v parlamente hovorcu, ktorý má právo na diskusiu, ale nemá hlasovacie právo.“ V akej miere je Slovákom v Maďarsku nápomocné Slovensko? „Myslím si, že vo veľkej miere: či už v diplomatickej oblasti (máme tu v Čabe slovenský konzulát a v Budapešti aj Veľvyslanectvo Slovenskej republiky a Slovenský inštitút (sú-

Ako niekto z Vojvodiny bol som prekvapený, že v rámci otváracieho ceremoniálu Dolnozemského jarmoku v Čabe nezaznelo ani slovo po slovensky; je to bežné, alebo...? „Je to smutné... Nemalo by to byť na jednom národnostnom podujatí, ale... stáva sa. Viete, ten stav menšín... slovenský jazyk sa stratil, po maďarsky sa hovorí aj v slovenských rodinách; stratili sme to, čo je u vás bežné, že sa komunikuje po slovensky. To je veľká strata. Iba tenká vrstva inteligencie, ktorá je stále tenšia, odovzdáva slovenčinu mladším, ako i neveľký počet

starších ľudí, ktorí sa ešte dohovoria po slovensky − nárečím, ale stredné generácie už nie. Osobne si spomínam, že sme sa ešte pred päťdesiatimi rokmi ako deti doma v Pilíši a Kestuci hrali po slovensky, ale prišla televízia a kino, tam už je všetko len po maďarsky...“ Dnes by sme tu už nenašli deti, ktoré sa rozprávajú po

slovensky? „Ony majú slovenčinu, štyri hodiny týždenne, naučia sa nejaké-tie básničky, ale aktívne už nehovoria po slovensky; ešte tam, kde je stará mama... Lenže už nežijú spolu veľké rodiny, kde aspoň ráno zaznel slovenský jazyk...“ Máte predstavu o tom, aká je asi budúcnosť Slovákov v Maďarsku s ohľadom na súčasný stav materinského jazyka? „Myslím si, že sme sa chopili možností, ktoré sa vytvorili. Avšak bežný rozvoj nám neprospieva. Globalizácia postihne všetkých, to sú veľké protichodné sily, takže robíme, čo sa dá, aby tie decká v školách počúvali a učili sa slovenskú reč, aby odchádzali na Slovensko, vytvárali si kontakty... Majú na dosah ruky nové médiá alebo aj trh práce, kde môžu využívať svoje znalosti slovenčiny, je to pre nich výhoda.“ Pani riaditeľka Pečeňová nám o. i. povedala, že aj od vás je na Slovensku veľa študentov a väčšina sa − na rozdiel od našich − vracia domov. Ako to vysvetľujete? „Myslím si, že to súvisí aj s hospodárskou situáciu. Ak sa pozeráme na Vojvodinu a Juhosláviu − tá bola kedysi pre nás západom. Teraz sú tie hospodárske pomery iné, ale ja si myslím, že aj tá väzba na kultúru je iná. My sme − treba si uznať − v špeciálnom postavení. Nás často aj na Slovensku, aj u vás považujú za Maďarov. Na Slovensku sa vždy k nám len tak opatrne približovali, lebo keby bojovali za nás, mali by problémy s Maďarmi u nich, takže my sme také zrkadlové menšiny, slovenská národnosť v Maďarsku a maďarská národnosť na Slovensku − je to také špeciálne postavenie.“

12 /4795/ 24. 3. 2018

DETSKÝ KÚTIK

Môj miláčik

Miláčikovia Tak veľmi sa chcete s nimi hrať a tráviť spolu čas. Radi o nich aj píšete a kreslíte ich. Sú to predsa vaši miláčikovia. Danuška

Igor Pavlov, 2. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

Obľúbené zviera Moje obľúbené zviera je mačka. Volá sa Miňo. Keď mi rodičia oznámili, že si môžem vybrať zviera, tak som si vybrala mačku. A brat jej dal meno Miňo. Miňo je mäkký ako pokrovec. Je sivý a má čierne pásiky. Oči má modrej farby. Spáva v škatuli. Ja mu dávam jesť, niekedy granuly a niekedy koštiale a piť mu dávam vodu a niekedy aj mlieko. Miňo chce, keď ho hladkám a keď mu dávam jesť. Má iba štyri mesiace a veľakrát ma poškriabal. Ja som Miňa zachránila, keď stará mama chcela mačku prehodiť cez dvere. Vyskočila som a Miňo mi zastal na hlavu. Neviem, čo by som robila, keby som ho nemala. Raz mi aj ušiel, ale sa aj vrátil. Miňo je super!

Môj psík Každé dieťa má novo ročnú žiadosť. Ja som si za želal od deda Mráza psíka. Nie je dô ležité, akej bude výšk y a akej far by. Chcem malé šteniatko, aby som mu venoval voľný čas a d aroval lásku. Kým sa mi táto žiado sť nesplní, chodím k dedovi, a t am sa hrám so psíkom Lakim. To je malá hrudka radosti, žltej farby. Má biele laby a maličk ý noštek. Vr tí chvostíkom, keď ma spozoruje a h neď dvíha labu na pozdrav. Je to múdr y psík, lebo keď mu hodím loptu, vždy ju prinesie späť. Už pr ehryzol tri lopty. Najviac miluje jesť mäso a hryzkať kosti. Práve takého psíka aj ja chcem. Dú fam, že sa mi žiadosť splní a že aj mňa onedlho bude vítať veselý pe s. Marko Ďurica, 3. 1, ZŠ maršala Tita, Pa dina

Mária Magdaléna Torňošová, 4. 1, ZŠ Mladých pokolení, Kovačica

Jana Jambrichová, 2. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč Saša Asodi, 2. 2, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Moje obľúbené zvier a je psík. Volá sa Boby a je hn edo-žltej farby. Nie je veľký. Je mojím domácim miláčikom. Keď prišie l k nám, bol ešte šteniatko. Poze ral sa na nás svojimi čiernymi gu ľat ými očkami. U nás sa mu páčilo. Všetci sme si ho obľúbili. Aj on ná s má veľmi rád. Na dvore má svo j drevený domček , v k torom sp áva. Stráži nám dvor vo dne a v noci. Svojím brechotom oznámi, ak niekto príde. Všetk ých rados tne víta. Boby ma rád odprev ádza do školy. Po ceste si hrd o vykračuje. Pri škole sa pozdrav íme. Čaká ma pri uličných dverách . Pohráme sa spolu a ja mu dám jes ť a vodu. On nie je vycvičený, nevie dať labku, ani preskočiť palicu. Môj Boby je obyčajný psík, ale vynikajúci a naširoko známy. Je to môj priateľ. Stráži ma a roz veseľuj e. Valentína Pajtášová , 4. 1, ZŠ Mladých pokolen í, Kovačica

Môj pes Každý z nás má svojho miláčika, či to bolo die ťa alebo dospelý. Takm er každá domácnosť má psíka. A dokonca hovorí sa, že je pes najväčším priateľo m človeka. Ozaj či je to pravda? Ja tiež mám miláčika , a to je môj pes. Volá sa Do na. Je zlato -bielej farby, ple mena zlatý retríver. Ja môjho psíka mám rada. Keď je teplé počasie, chod íme na prechádzku. Dona je veľmi múdra a poslúcha ma . Veľmi sa chce hrať s loptou. Večer, keď ideme dnu, veľm i jej je ľúto. Ľahne si pred dv erami a čaká do nového rán a. Som si istá, že ja a moja Do na ešte dlho budeme spolu tráviť spoločné chvíle. Anastázia Čapeľov á, 3. 1, ZŠ maršala Tita, Pa dina

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

AKTUÁLNE

Ročník XLVII 24. marca 2018 Číslo

6 /1960

Z PRODUKČNEJ BURZY

Najviac sa obchodovalo s kukuricou

Zima sa opäť vrátila, N pšenica a jačmeň v dobrej kondícii

Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade sa v dňoch 12. 3. – 16. 3. 2018 najviac obchodovalo s kukuricou. Finančný obrat bol pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom nižší o 1,66 % a tovarový o 8,92 %. Cena kukurice sa stabilizovala na úrovni od 17,00 do 17,30 din./kg bez DPH. Pri štandardnom obchodovaní jej cena bola 17,00 din./kg (18,70 din./kg s DPH), čo je pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 0,58 % menej. Výrazné množĽubica Sýkorová stvo kukurice s možnosťou bezplatného uskladnenia do polovice alebo konca Všetci už netrpezlivo čakáme, kedy k nám zavíta pravá jar. No momentálne poveternostné apríla sa ponúkalo v cenovom rozpätí podmienky ešte stále tomu nenasvedčujú. od 17,20 do 17,30 din./kg bez DPH. Podľa názoru odborníkov, poľnohospodárske kultúry posiate v jeseni sú najmä vo V uvedenom období sa pšenica Vojvodine v pomerne dobrom stave. na novosadskej burze ponúkala po 16,80 din./kg (18,48 din./kg s DPH), j keď zima bola mierna, výnosy. Z rovnakých dôvodov sa priame platby v závislosti čo je pri porovnaní s predchásneh počas silných mra- sa bude pestovať aj menej od druhu stimulov platia týmto dzajúcim týždňom o 3,07 % viac. zov porasty ochránil. V sóje, ktorá v minulom roku spôsobom: V rovnakom čase pred rokom jeseň bolo posiatych až 675 zaberala 230 000 ha. Naopak, – prémie za mlieko vo výške 7 sa predávala od 18,00 do 18,50 000 ha pšenice, čo je najviac slnečnica by sa mala pestovať din./l mlieka; základné stimuly din./kg bez DPH. za posledných dvadsať rokov. približne na 250 000 hektároch, na rastlinnú výrobu vo výške 4 Podobne ako kukurica, Takisto aj repka olejná bola v minulom roku to bolo na 200 000 din./ha; stimuly na kvalitné zlacnela aj sója. Predávala posiata na 52 000 ha, čo je na 000 ha. Opäť sa potvrdilo, že plemenné dojnice vo výške 25 sa po 44,70 din./kg (49,17 oveľa väčších plochách ako bez závlahových systémov pri 000 din./kus; stimuly na kvalitné din./kg s DPH). Pri v predchádzajúcich rokoch. terajších klimatických zmenách chovné kravy a býky vo výške porovnaní s predNapríklad v roku 2016 zaberala to nepôjde. 25 000 din./kus; pre kvalitné chádzajúcim týžlen 25 000 hektárov. ... chovné ovce a barany, kozy a dňom zlacnela Srbská vláda schválila vy- capy vo výške 7 000 din./kus; Aj tejto jari sa najviac bude o 0,67 %. ○ siať kukurica, sója a slnečnica. hlášku o rozdelení stimulov v pre kvalitné chovné prasnice a čiace kravy vo Kukurica bude posiata asi na poľnohospodárstve a rozvoji kančeky vo výške 10 000 din./ výške 20 000 900 000 hektároch, v minulom vidieka na rok 2018. Táto vyhláš- kus; pre sliepky ťažkého typu vo din./kus; stimuroku to bolo na 970 000 ha. Pri ka stanovuje výšku finančných výške 60 din./kus; pre sliepky ly na včelie úle vo porovnaní s predchádzajúcimi prostriedkov, druhov a maxi- ľahkého typu vo výške 100 výške 720 dinárov na rokmi je to oveľa menej, pretože málnych čiastok podľa typu din./kus; pre morky vo výške jeden úľ; stimuly na chov pod žltým zlatom sme mávali stimulov v poľnohospodárstve 300 din./kus; stimuly na výkrm konzumných rýb vo výške 10 aj viac ako milión hektárov. a rozvoji vidieka v rozpočtovom mladého hovädzieho dobytka vo din./kg dochovanej ryby; stimuJednou z príčin, prečo sa pes- roku 2018, v súlade so zákonom výške 10 000 din./kus; na výkrm ly na kravy na výkrm teliat vo tovatelia rozhodnú pestovať o poľnohospodárskych stimu- jahniat vo výške 2 000 din./kus; výške 10 000 din./kus; náhrada iné poľnohospodárske kultúry, loch a rozvoji vidieka a zákonom kozliat vo výške 2 000 din./kus; nákladov na skladovanie vo je aj minuloročné sucho, ktoré o rozpočte Republiky Srbsko na na výkrm ošípaných vo výške 1 verejných skladoch vo výške 40 zapríčinilo katastrofálne nízke rok 2018. Podľa tohto nariadenia 000 din./kus; stimuly na doj- % nákladov na skladovanie. ○

Z obsahu

Plochy pod konopou siatou sa každým rokom zväčšujú (3) Str. 2

Každý dinár sa zíde

Do vášho receptára Str. 3

Str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ALTERNATÍVNE PLODINY NA NAŠICH POLIACH

Plochy pod konopou siatou sa každým rokom zväčšujú (3) Ľubica Sýkorová VÝŽIVA A HNOJENIE Na živiny je konopa pomerne náročná. Vyžaduje ľahko prístupné formy živín. V literatúre sa uvádza, že pri úrode 10 ton stoniek/ha a 0,9 ton semena/ha sa z pôdy odoberie okolo 114 kg dusíka (N), 86 kg fosforu (P), 123 kg draslíka (K) a 245 kg vápnika (Ca). Popri makroživinách sú pre konopu dôležité aj mikroživiny (bór, mangán, meď a novšie aj selén). Pôda by mala byť dobre vyhnojená maštaľným hnojom a minerálnymi hnojivami. Čím je odroda vyššieho vzrastu, tým je náročnejšia na živiny. Pri hnojení dobre vyzretým maštaľným hnojom a močovkou sa môže aplikovať dávka 30 t/ha a aj viac. V prípade hnojenia porastov konopy maštaľným hnojom sa v minulosti odporúčalo letné až jesenné zapracovanie do pôdy strednou orbou. Močovka sa najlepšie využije, ak sa ňou hnojí počas rastu, pretože konopa má vtedy najvyššie nároky na dusík a draslík. Dávky priemyselných hnojív sa v minulosti aplikovali zásadne pred sejbou. Fosfor a draslík v plnej dávke na jeseň, dusík 40 − 60 % na jeseň a zvyšok na jar pred sejbou. Priemyselnými hnojivami sa konopa na list nehnojila, pretože by sa rastliny mohli poškodiť prilipnutím čiastočiek hnojív na chlpaté listy. Dusík sa v súčasnosti aplikuje systémom dvoch až troch dele-

ných dávok. Tretina až polovica dusíka sa aplikuje pred sejbou, zvyšok v jednej až v dvoch dávkach v liadkovej forme na list v období rýchleho rastu. Až polovica dusíka sa prijíma počas prvých troch týždňov po vzídení a zvyšok počas nasledujúcich dvoch mesiacov. Prehnojenie dusíkom má nepriaznivý vplyv na kvalitu vlákna. Vyššie dávky dusíka priaznivo vplývajú na zvýšenie počtu samičích kvetov v poraste. Na počet samičích kvetov vplýva aj zvýšená vlhkosť vzduchu. Zvýšené dávky draslíka, ako aj vyššie denné teploty či všeobecne stresy z pestovateľských podmienok pôsobia na počet samičích kvetov práve opačne. Fosfor urýchľuje dozrievanie semien a zvyšuje ich kvalitu, prispieva aj k zlepšeniu kvality vlákna. Fosfor je prijímaný rovnomerne, s vyššou mierou počas kvitnutia a tvorby semien. Konopa pestovaná na vlákno má menšiu potrebu fosforu, ako konopa pestovaná na oba účely alebo na semeno. Draslík sa najviac odčerpáva na začiatku rýchleho rastu. Pri hnojení priemyselnými hnojivami sa na stredných pôdach odporúča dávka 80 – 100 kg/ha N (pri príprave pôdy), okolo 30 kg/ ha P a 100 kg/ha K. OCHRANA Konopa obyčajne nepolieha a je pomerne odolná proti chorobám a škodcom. Na začiatku rastu rastie pomaly, vtedy je porast citlivý na zaburinenie. Preto pri jeho zakladaní musí

byť zabezpečené rýchle klíčenie a rovnomerné vzchádzanie rastlín. Okrem vytvorenia optimálnych pôdnych podmienok (optimálny termín, hĺbka sejby), dôležité je posiať zdravé osivo a vybrať vhodnú parcelu. Porasty so širšou medziriadkovou vzdialenosťou je žiaduce plečkovať, čo je možné spojiť s prihnojovaním. V období po zapojení porastu začína čoraz bujnejšie rastúca konopa potláčať rôzne buriny. Zaburinenosť polí, na ktorých sa pestuje konopa, je 3 až 4 ráz menšia ako po pšenici či kukurici. Ako sme už spomenuli, proti chorobám a škodcom sú porasty konopy zatiaľ pomerne odolné. Zo škodcov napádajúcich porasty konopy môžu byť významné voška konopná, skočka chmeľová, obaľovač konopný, húsenice mory gamy a vijačky kukuričnej, ako aj rôzne roztoče a strapky. U nás sa najčastejšie vyskytuje skočka chmeľová (srb. buvač, Psylliodes attenuate). Počas klíčenia a vzchádzania môžu škodiť drôtovce, pandravy, slimáky, ale aj hlodavce a vtáci. V minulosti sa na porastoch konopy vyskytovala pleseň konôp, fuzarióza konôp, hnedá škvrnitosť listov a septorióza konôp, no najnebezpečnejšími boli pleseň biela a pleseň sivá. ZBER Zber a spracovanie konopy závisí od toho, aký výsledný produkt požadujeme. Je to jedna z najdôležitejších častí pri výrobe kvalitného produk-

tu. Zistiť najvhodnejší čas na zber je úloha vyžadujúca určité skúsenosti. Pre výrobcu najťažšou pracovnou operáciou je samotný zber konopnej stonky a semena. Technologicky je zber riešený dvomi spôsobmi – adaptérmi pripevnenými na kombajn alebo žacími lištami. Vo svete sa za posledných pár rokov aj v tomto smere objavili zaujímavé technické riešenia, ktoré celý proces zberu zjednodušili a urýchlili. Napríklad v Čechách vyvinuli vlastné žacie zariadenie Clipper, ktoré sa pri zbere už osvedčilo. Clipper sa vyrába v dvoch základných modeloch a rozdiel medzi nimi je v počte žacích úrovní. Pri optimálnych podmienkach je zariadenie schopné dosiahnuť pracovný výkon až 5 ha/hod. V minulosti bežnou metódou zberu konopy na semeno bolo ručné sekanie, zväzovanie do snopov a skladanie snopov do krížov. Takto semeno pred mlátením dozrelo a uschlo. Dnes sa konopa na semeno zberá mechanizovane kombajnom. Rastliny sa sekajú v čase, keď sú semená v spodnej časti súkvetia samičích rastlín v plnej zrelosti a v hornej polovici súkvetia v mliečnej zrelosti. Najskôr dozrieva semeno na najnižších konároch a ako posledné na najvyšších. So zberom netreba meškať, lebo potom máme veľké straty – semeno vypadáva. Zber je potrebné robiť skoro ráno alebo za vlhkého počasia, keď semienka menej vypadávajú. Na zber semena je najvhodnejší obilný axiálny kombajn CASE IH, ale môžu sa používať aj iné axiálne kombajny. Kombajn umožňuje vysoké nastavenie žacej lišty, čo je potrebné na bezproblémový zber konopného semena. Konopa pestovaná na produkciu stoniek sa zberá asi za 120 dní po sejbe, to znamená v období kvitnutia, keď je 75 až 100 % samčích rastlín v polovici súkvetia. Pri zbere sa v tomto období dosiahne najvyššia úroda dlhého vlákna najlepšej akosti. Toto obdobie trvá 7 až 9 dní. Pretože v tak krátkom období často nemožno technicky zber zvládnuť, možno ho začať už v čase, keď 70 % samčích rastlín rozkvitne v polovici súkvetia a skončiť do troch až štyroch dní po plnom kvitnutí samčích rastlín. ○ (Pokračovanie nabudúce)

12 /4794/ 24. 3. 2018

FINANCOVANIE POĽNOHOSPODÁRSTVA ZA PODPORY ŠTÁTU

Každý dinár sa zíde

Oto Filip

o nízkej úrovni vkladov do výroby uviedol, že nedostatok vlastných obratových prostriedkov v poľnohospodárskych

netných prostriedkov meškajú. Istou útechou môže však byť skutočnosť, že v štátnej agrárnej pokladnici bude o sedem

podčiarkol pokrajinský tajomník pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo Vuk Radojević. Podotkol aj to, že sa v oblasti poľnohospodárstva bude pokračovať tempom z roku 2017, za plného rešpektovania začiatku uplatňovania IPARD programu. Na zhromaždení v Hospodárskej komore Vojvodiny účastníci vyzdvihli aj význam úverových liniek IPARD, skutočnosť, že sú podmienky zabezpečenia prostriedkov zo štátnych fondov, menovite Rozvojového fondu Vojvodiny, Záručného fondu či Pokrajinského fondu pre rozvoj poľnohospodárstva prajnejšie než v prípade úverov, ktoré poskytujú banky, tiež to, že sa časť prostriedkov vyčlení nielen na zavlažovanie, ale aj na obranu pred výčinmi počasia. Pozorujúc vcelku pozitívne je, že sa uvedené zoskupenie konalo práve začiatkom marca a že poskytlo prierez súčasných a plánovaných poľnohospodárskych opatrení. Tak isto to, že aspoň rámcovo naznačilo, s akými financiami poľnohospodári budú môcť v tomto roku počítať. Aj tento rok je jasné,

ez investícií to nejde. Nielen v celkovej ekonomike alebo pri zamestnávaní, ale ani v poľnohospodárstve. Vklady sú potrebné sťa soľ, zvlášť v situácii, ktorej dominantou je, že tunajšie pôdohospodárstvo vlani zasiahol celý rad problémov, vrátane toho najväčšieho – sucha. S cieľom zistiť, akú podporu v tomto roku možno očakávať od štátu, špecializovaný časopis pre dedinu a poľnohospodárstvo Poljoprivrednik usporiadal spolu s Hospodárskou komorou Vojvodiny (HKV) 9. marca v Novom Sade tematické zhromaždenie. Dominovali mu práve otázky financovania pôdohospodárstva v období O finančnej podpore vo Vojvodine hovoril pokrajinský tajomník pre poľnohospodárstvo Vuk Radojević pred nami. Podľa slov riaditeľky Dnevnik-Poljoprivrednika, a. s., Dr. gazdovstvách spôsobuje slabé percent viac prostriedkov ako Gordany Radovićovej, vyslo- uplatnenie agrárnej techniky, vlani. Z takmer tridsať miliárd vených na začiatku snemova- zvýšené výrobné náklady, ná- dinárov čosi nad 70 percent nia, termín je účelovo zvolený sledkom čoho sú menšie zisky. by sa malo odviesť na priame práve pred jarnou sejbou, aby Vychádzajúc z toho ako klad- platby poľnohospodárom a 18 né zhodnotil, že sa percent na opatrenia týkajúce sa podnikatelia okrem prostriedkov sa vidieckeho rozvoja. Časť a poľnohospoIPARD pokračuje so prostriedkov sa odvedie aj na dári poinformovšetkými domáci- úverovú podporu, časť na osovali o tom, čo mi programami fi- bitné stimuly. možno očakávať nancovania poľnoKeď ide o Vojvood štátu a ako hospodárstva, ako dinu, v pokrajinsa dostať k veľzladené opatrenia skom rozpočte sa mi potrebným republikovej a po- na rozvoj poľnoprostriedkom hospodárstva vlani krajinskej vlády. zabezpečujúcim Námestník mi- vyčlenilo približne kontinuitu a kvanistra poľnohospo- osem miliárd dinálitu tohtoročnej dárstva Dr. Nenad rov. V tomto roku výroby. Ukážkou Katanić uviedol, osobitné výhody záujmu o každý že nastupuje čas pri financovaní dinár bola i skuzlaďovania našich budú mať farmátočnosť, že sieň Riaditeľka Dnevnikpodporných opat- ri mladší od 40 HKV praskala vo Poljoprivrednika švíkoch. Okrem Dr. Gordana Radovićová rení so spoločnou rokov, ženy vo poľnohospodár- vidieckych prospredstaviteľov poľnohospodárskych druž- skou politikou EÚ. Do bežnej trediach, ako aj stiev, poradných služieb, poľ- reči preložené to znamená, že poľnohospodári Pohľad na IPARD podnety nohospodárskych škôl a celého poľnohospodári v tomto roku pracujúci v sťaradu iných účastníkov medzi budú môcť počítať so sumou 4 žených podmienzainteresovanými boli aj pred- 000 dinárov za hektár (najviac kach. Bude sa financovať aj že cesta od slov k skutkom stavitelia vyše tridsať lokálnych do 20 hektárov), so stimulmi rozvoj organickej výroby, kým nebude ani krátka, ani ľahká. v oblasti dobytkárstva, no nie sú strategickým rozhodnutím Na všetky potreby a nároky samospráv. S čím sa teda bude dať počí- aj so subvenciami za repro- z aspektu zveľaďovania výroby prostriedkov je stále málo, tať? Základné kontúry finanč- dukčný materiál, hnojivá... Keď vklady do zavlažovacích sústav. takže každý ten sľúbený dinár ných pomerov naznačil vo ide o odpoveď na základnú Celkovo ide o 38 projektov, sa viackrát obracia: tak ten, čo vstupnom prejave vo funkcii otázku kedy, odpoveď tentoraz ktoré by za dva alebo tri roky ho poskytuje, ako i ten, ku komu hostiteľa predseda HKV Bo- neprišla. Totiž, ako sa kvitovalo, mali umožniť, aby sa zavlažo- sa dostane. A zďaleka nie vždy ško Vučurević. Zmieňujúc sa dekréty o rozvrhovaní pod- valo nových 120 000 hektárov, a nie ku všetkým aj príde... ○

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Na ktorých škodcov si treba dať pozor na konci zimy a začiatkom jari? (2) Ing. Ján Tancik, PhD.

ktoré meria 2,5 – 3,5 mm. Chrobáky krytonosa repkového sú STONKOVÉ KRYTONOSY V REPKE tmavohnedé až čierne, obrastené OLEJNEJ krátkymi, sivými chĺpkami, a preKoncom prvej to je sfarbenie dekády marca pritela sivé. Krovky šlo k výraznému sú jemne ryhootepleniu a s ním vané. Telo imága aj k aktivácii niekrytonosa štvorktorých škodcov. zubého je obV repke sú to rastené jemnými stonkové krytonotmavými a svetlými chĺpkami, sy. Sú to dva druhy chrobákov z čeľade čo imágam dáva Curculionidae, a to strakatý vzhľad. Na krovkách pri krytonos repkový (Ceutorhynchus štítku sa nachádza napi, srb. velipravouhlá biela ka repičina pipa) škvrna. Chodidlá a krytonos štvor- Poškodenie stonky všetkých nôh sú zubý (Ceutorhyn- – nakladené vajíčka hrdzavo červené. chus pallidactylus, stonkových krytonosov Krytonos repkosrb. mala repičina (foto: J. Tancik) vý nemá červené pipa). Spomínané druhy kryto- nohy, sú čierne. nosov prezimujú v štádiu imága (k. repkový v pôde na minulo- AKÝ JE ROZDIEL V BIONÓMII ročných plochách pod repkou; A V ŠKODLIVOSTI? k. štvorzubý na trávnatých meImága oboch nosánikov naliedziach pod spadaným lístím tavajú do porastov repky skoro v okolí). Ich mortalitu počas zimy, na jar. Aktivujú sa pri teplote 10 obdobie, keď majú tendenciu opúšťať zimoviská a tiež obdobie, keď začínajú aktívne vyhľadávať porasty repky (letová aktivita) veľmi výrazne ovplyvňujú meteorologické podmienky. Medzi objavením sa prvých jedincov v porastoch a začiatkom obdobia kladenia vajíčok (či začiatkom obdobia intenzívneho kladenia), čo je najvhodnejší termín na Larva stonkového krytonosa aplikáciu insekticídov, môže byť v stonke (foto: J. T.) v niektorých rokoch dlhá doba. Je dôležité poznať a vedieť rozlíšiť tieto dva druhy, lebo sa odlišujú °C a zvýšený výskyt je pri teplosvojím vývojovým cyklom a škod- tách 12 – 15 °C. Pri oboch druhoch livosťou, a tým sú aj ochranné najprv nalietavajú do porastov opatrenia rozdielne. samčeky. A tu je prvý rozdiel: samičky k. repkového nalietavajú AKO ICH ROZLÍŠIŤ? skôr a čo je ešte dôležitejšie, Telo imága krytonosa repko- samičky k. repkového skôr začívého meria 3 − 4 mm a je väčšie najú klásť vajíčka. Zhruba 10 dní ako telo krytonosa štvorzubého, od začiatku náletov samčekov

normálne a nevznikajú na nich žiadne vonkajšie deformácie, ale pri silnom napadnutí môžu byť výrazne zoslabnuté. Priama škodlivosť krytonosa repkového je vyššia v porovnaní s krytonosom štvorzubým. Nepriama škodlivosť je rovnaká, poškodenia spôsobené larvami v stonkách vytvárajú priaznivé podmienky na fytopatogénne huby. Z rozdielov vo vývoji a škodlivosti týchto dvoch druhov vyplýva aj spôsob ich regulácie.

AKO URČIŤ POTREBU A TERMÍN OCHRANY? Základ na určenie potreby a termínu aplikácie insekticídov je monitoring stonkových krytonosov, no v prvom rade Krytonos štvorzubý na žltej treba zistiť, ktorý druh v populepovej doske (foto: J. T.) lácii dominuje. Nálet je možné pozorovať pomocou žltých vodasi polovica populácie samičiek ných misiek (Mörickeho misiek) začína klásť vajíčka. Samičky alebo pomocou žltých lepových krytonosa štvorzubého nalie- dosiek. Sledovania treba robiť tavajú do porastov neskoršie, na viacerých miestach v poraste, potrebujú vyššie teploty a klásť lebo pre rozdielne podmienky na vajíčka začínajú až tri týždne jednotlivých miestach sa môže od začiatku náletu samčekov. výskyt imág značne líšiť. Odber Nálet imág k. štvorzubého trvá vzoriek treba robiť dvakrát do podstatne dlhšie ako nálet imág týždňa (každé tri dni). Treba si k. repkového. uvedomiť, že táto metóda spoRozdielne je aj miesto, kde ľahlivo funguje len za stabilsamičky kladú ného slnečného vajíčka, čo spôpočasia. Ak je posobuje aj rozčasie premenlivé, diely vo výške často zamračené, škôd. Samičky počet chytených krytonosa repjedincov nemusí kového ich klazodpovedať reáldú do horných nej situácii. Vtedy častí stonky je dobre urobiť aj pod vegetačný vizuálne hodnotevrchol a samičky Imágo krytonosa štvorzubého nie. V poraste sa krytonosa štvor- (foto: Ing. Marek Seidenglanz) treba pohybovať zubého do listopomaly a opatrvých stoniek alebo do hlavnej ne, bez prudkých pohybov a dožilky na liste. Prvým symptómom týkania sa rastlín, tiež si treba napadnutia rastliny krytonosom dávať pozor na tienenie, lebo repkovým sú malé, lesklé, neskôr imága, ak sú vyrušené, okamžite bielo olemované otvory v ston- padajú z rastlín na pôdu, a tu kách. Počas predlžovania stoniek ich je pre ich sfarbenie veľmi sa v mieste otvorov vytvárajú ťažko zistiť. tenké ryhy, dochádza k zdureV literatúre sa udávajú rôzne niu a deformáciám. Typickým prahy škodlivosti. Pred nieprejavom je zakrpatenie, skrú- koľkými rokmi boli uvádzané canie a praskanie stoniek. Larvy výrazne rozdielne kritické čísk. štvorzubého sa vyvíjajú naj- la pre krytonosa repkového prv v listoch, potom v listových a štvorzubého. V posledných stonkách a neskoršie prenikajú rokoch sa najčastejšie uvádza, do stonky. Pretože sú rastliny že prah škodlivosti je 3 imága (1 poškodené neskoršie, vyvíjajú sa miska / 1 deň), alebo 2 imága

12 /4794/ 24. 3. 2018 ve z tohto dôvodu majú vo vyššej pôdu, aby sa zakuklili v pôde. sa v bežných podmiere poškode- Určitú dobu strávia na povrchu mienkach najlepné stonky fómo- pôdy – je to veľmi rizikové obšie osvedčujú invou hnilobou a dobie, lebo sa stávajú korisťou sekticídy s dlhšou čerňami. V tomto chrobákov z čeľade bystruškoreziduálnou účinje nebezpečnejší vité. Ako vidíme, spomínaní nosťou (kombinák. štvorzubý ako prírodní nepriatelia škodcov cie pyrethroidov k. repkový. vplývajú na zníženie populás organofosfátmi cie škodcov v ďalšom roku. či neonikotinoP R Í R O D N Í V roku pôsobenia neznižujú N E P R I A T E L I A škodlivosť. idmi). V poľných pokusoch, kde ŠKODCOV – AKO AKO VYUŽIŤ PRÍRODNÝCH je možné termín ICH VYUŽIŤ? aplikácie maxiVo veľkom poč- NEPRIATEĽOV ČO NAJLEPŠIE? málne spresniť te výskumných − treba ich poznať: poznať na základe podprác sa uvádza, obdobie ich aktivity a v tom Imágo krytonosa repkového robného moniže prírodní ne- čase neaplikovať insekticídy; (foto: M. S.) toringu, letovej priatelia škod− využitie preventívnych cov môžu mať opatrení: zistiť, aký majú vplyv aktivity a rozboru Larvy stonkových sa najpresnejšie určuje nie na úlovkov a nača- krytonosov v stonke repky významnú úlohu nielen na škodcov, ale aj ich základe počtu imág, ale počtu sovať ho tak, aby olejnej (foto: J. T.) v znížení počet- prírodných nepriateľov; − vlastne pomeru samičiek pri- nebol vo veľkom nosti populácií − aký je vplyv insekticídnych pravených na kladenie vajíčok. predstihu pred začiatkom ob- všetkých dôležitých škodcov. zásahov na dynamiku škodcov To znamená, že na toto určenie dobia kladenia vajíčok, vysokú V prácach sa uvádzajú údaje a ich prírodných nepriateľov treba vedieť nielen rozlíšiť jed- účinnosť vykazujú väčšinou o 80 % parazitácii lariev nie- z dlhodobého hľadiska. notlivé druhy, ale vedieť rozlíšiť všetky registrované insekticídy, ktorých škodcov. aj samčeka od samičky. Treba bez ohľadu na rozdiely v me- V ý z n a m n ý m i aj zistiť, či sú samičky pripra- chanizme účinku (pyrethroidy, prírodnými nevené na kladenie vajíčok, čiže neonikotinoidy, organofosfáty priateľmi sú pači sú v ich brušnej dutine zrelé a ich vzájomné kombinácie). razitoidy z radu vajíčka. V praxi je to dosť ná- Len v prípade, že je obdobie blanokrídlovce (Hymenoptera) ročné, tak sa využívajú a predátori − jednoduchšie spôsoby stanovenia termínu. chrobáky z čeľaAk dominuje v poraste de bystruškovité. k. repkový, aplikáciu Samičky parazitoidov kladú Veľmi poškodené stonky repky larvami treba vykonať 7 – 10 dní od začiatku náletu vajíčka do vají- stonkových krytonosov (foto: J. T.) imág. Ak dominuje vo čok alebo lariev veľkej miere k. štvorškodcov. Larvy parazitoida sa Aplikácia pesticídov by sa zubý, aplikáciu insekvyvíjajú v tele larvy škodcu a po mala plánovať tak, aby bola ticídu treba vykonať 14 dokončení vývoja usmrtia larvu účinná nielen na cieleného dní po zistení prvých Žlté vodné misky − slúžia na monitoring škodcu. Dospelé larvy škodcov škodcu, ale pokiaľ je možné stonkových krytonosov (foto: J. T.) imág v poraste. opúšťajú rastlinu, padajú na aj čo najmenej nepriaznivá pre prítomných prírodných nepriaVÝBER INSEKTICÍDOV kladenia vajíčok teľov. To vôbec nie je jednoduTermín aplikácie insekticídov veľmi roztiahnuté ché, lebo čas najväčšej letovej ovplyvňuje výslednú účinnosť (a k tomu docháaktivity dôležitých parazitoidov zásahu viac, než výber insek- dza v niektorých je v období pred kvitnutím až ticídu. V praxi dochádza často sezónach), u k. do konca kvitnutia. Napriek k predčasným aplikáciám, ktoré štvorzubého sa tomu je možné nájsť takzvané najmä na lokalitách (alebo ro- začínajú medzi „postrekové okná“ (obdobie, koch), kde (kedy) prevláda k. účinnosťou insekkeď je dopad na škodcov veľký štvorzubý, majú len malú účin- ticídov prejavovať a na prírodných nepriateľov nosť na výsledné napadnutie významné rozdiemalý). Pri súčasnom vyťažení porastov (nie vždy sa to ale ly. Rastliny poško- Žlté lepové dosky slúžia na monitoring agronómov nie je možné zispozná, pretože efekt prináša dené larvami kry- stonkových krytonosov (foto: J. T.) ťovať tieto termíny na základe druhá aplikácia v poradí). Prá- tonosov neskoršie vlastného monitoringu. ○

24. – 30. 3. 2018

POČASIE

priemerne za 3 dni na lepový pás pre oba druhy. Tieto čísla ešte neznamenajú, že sa hneď má vykonať aplikácia insekticídu. Správny termín aplikácie

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

5˚ | -1˚

7˚ | -1˚

11˚| 2˚

8˚ | 4˚

12˚ | 4˚

11˚ | 4˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

Nevyhovujúce podmienky na ich vývoj sú tuhé zimy a vysoké letné teploty nad 30 °C. Aktivita dospelcov zväčša končí v novembri pri poklese teplôt pod 5 °C. Samička kladie 1 – 3 ks bielych vajíčok do plodu, 7 – 13 kusov denne a za celý život môže naložiť 200 – 400 vajíčok. Štádium vajíčka trvá 3 dni. Samička preferuje plody, ktoré sa začínajú vyfarbovať, plody zelené a prezreté sú pre ňu neatraktívne. Za 3 dni sa z vajíčok liahnu larvy bielej farby. Sú beznohé, dorastajú do dĺžky 3,5 mm. Prechádzajú cez 3 vývojové stupne, štádium larvy trvá v závislosti od teploty 3 – 13 dní. Živia sa dužinou plodu. Kukla je dlhá 3 mm, hnedej farby, na jednom konci s drobnými výrastkami. Štádium kukly trvá 3 – 15 dní, kuklí sa vo vnútri plodu alebo v pôde. Reprodukcia je veľmi rýchla, charakteristická pre čeľaď Drosophilidae. Aj malá

populácia sa môže rýchlo namnožiť a spôsobiť vážne škody. Za rok môže mať až 15 generácií. Drosophila suzukii je polyfágny škodca, škodí na veľkom počte ovocných druhov. V miestach kladenia vajíčok a následného žeru lariev vo vnútri plodu dochádza k prepadávaniu a mäknutiu pletiva a rôznym škvrnitostiam. Neskôr dochádza k sekundárnej infekcii hubami, baktériami a následnej hnilobe plodov, ktoré sa stávajú nekonzumovateľné a nepredajné, podliehajú rýchlej hnilobe. Hospodárske škody sú veľmi vysoké. Preventívne opatrenia ochrany sú veľmi dôležité. Tu patrí dôsledná kontrola dovážaného tovaru, monitoring dospelcov − odchyty dospelcov prostredníctvom lapákov (žlté lepové dosky) s návnadou (napr. zmes octu a vína, jablčný ocot, zrelé banány, osladená voda s droždím a i. ), ktoré kladieme jeden mesiac pred začiatkom dozrievania ovocia. Kontrolu robíme raz za týždeň. Priame opatrenia spočívajú v odstraňovaní napadnutých plodov, pri silnom napadnutí úplná likvidácia produkcie. Insekticídna ochrana je veľmi náročná, pretože drozofila začína škodiť v čase, keď je náročné zabezpečiť insekticídne ošetrenie tak, aby bola dodržaná predpísaná čakacia ochranná lehota do konzumácie ošetrenej plodiny. 

môžeme sa pustiť do výsevu letničiek, ktoré nevyžadujú predpestovanie. Súčasne začíname s výsadbou cibuliek ľalií a hľúz georgín a mečíkov. Nezabúdame ani na trvalky, paprade a trávy. Pomaly sa pripravujeme na vysádzanie, presádzanie a delenie trvaliek. Dbajme na vhodné rozdelenie podľa doby kvetenstva, nech je záhradka po celý rok obsypaná kvetmi.

Prerezávame ruže, pričom skôr vysadené skrátime na 3 až 8 očiek, novo vysadené len na 3 očká. Po zimnom období sa robí zmladzovanie okrasných tráv. Ak už vidíme v spodnej časti trávy pučať mladé výhony, je najvyšší čas na jej zmladenie, ktoré urobíme tak, že celú suchú časť zrežeme nad povrchom zeme asi 5 až 10 cm. 

OVOCINÁRSTVO

Ovocná muška môže ohroziť domácu produkciu ovocia

Ľubica Sýkorová

Pred dvomi rokmi sme písali o novom nebezpečnom škodcovi všetkých druhov dozrievajúceho ovocia. V roku 2016 už boli zaznamenané významné škody, rok 2017 bol pre jeho šírenie veľmi nepriaznivý, no podľa odborníkov v tomto roku môžeme očakávať pomerne silný výskyt tohto škodcu.

silnej populácii ovocnej mušky dopomohla predovšetkým mierna zima. Drosophila suzukii (druh vínnej mušky, srb. voćna mušica) je ako sme už spomenuli relatívne nový, no veľmi nebezpečný škodca dozrievajúceho ovocia. V Európe sa v posledných rokoch inváznym spôsobom veľmi rýchlo šíri do nových oblastí. Tu spôsobuje obrovské škody na úrodách ovocia. Pochádza z východnej Ázie a v Európe muška bola po prvý raz zaregistrovaná v roku 2009 (v Španielsku, Taliansku a vo Francúzsku). V Srbsku sa prvýkrát vyskytla v roku 2014, v roku 2015 bola zaregistrovaná na troch lokalitách. Všeobecne väčšina druhov patriacich do rodu Drosophila nepatrí medzi škodlivé organizmy, pretože napádajú iba prezreté a hnijúce plody. Drozofily sú známe

pod ľudovým názvom ako napr. octové mušky, vínne mušky či pivné mušky. Larva D. suzukii je na prvý pohľad totožná s larvou vínnej mušky (Drosophila melanogaster). Zásadný rozdiel je ten, že D. suzukii napáda iba zdravé zrelé plody, kým vínna muška zakladá svoju populáciu na prezretom, hnijúcom ovocí alebo na mechanicky poškodených plodoch. Dospelé jedince D. suzukii majú charakteristické znaky čeľade Drosophilidae: sú to drobné mušky s jasne červenými očkami, majú krátke tykadlá, husto ochlpenú hlavu a hruď, sú žlto-hnedej farby. Odlišnosť od vínnej mušky je badateľná na dospelých samčekoch, ktorí majú čiernu bodku na vonkajšom okraji hrotu krídla. Dospelce prežívajú 3 – 9 týždňov, v tomto štádiu aj prezimujú. Pre ich vývoj je ideálna vysoká vzdušná vlhkosť.

PRIPOMÍNAME

Pomaly sa prebúdza aj okrasná záhrada Ľ. Sýkorová

Koniec marca a začiatok apríla je vhodným obdobím na vysádzanie okrasných drevín. Väčšinu z nich vysádzame rovnako hlboko, poprípade o niečo hlbšie, než rástli v škôlke. Výnimkou sú iba plytko koreniace dreviny − rododendrony, záhradné azalky, vresovce a ďalšie, ktoré by hlbšou výsadbou, najmä v ťažších pôdach trpeli vysilením pri zakoreňovaní.

ama má byť taká široká, aby sa korene rastlín pri zapustení neohýbali smerom nahor. Predtým ale ostriháme zaschnuté časti korienkov a drevinu dáme zhruba na 12 hodín do nádoby s vodou alebo riedkou ílovitou kašou. Ku koreňom vždy dávame lepšiu zem obohatenú

kompostom, zatiaľ čo vyhĺbenú spodinu dáme až na povrch. Po zasadení zem jemne utlačíme a dôkladne zalejeme. S hnojením sa rozhodne nebudeme ponáhľať a počkáme, až kým sa dreviny riadne zakorenia a začnú rásť. Ak nám už počasie dovolí,

12 /4794/ 24. 3. 2018 a kefka na jazyk odstránia aj baktérie, ktoré v ústach zostanú po vyčistení zubov. Ak nemáte istotu, zájdite k lekárovi.

ZDRAVIE A MY

Pssst! Ochorenia, za ktoré sa hanbíme (2.)

eď máme u lekára či v lekárni opísať symptómy problémov, ktoré sú veľmi intímne, nie je to príjemné. Ktoré zvládneme vyliečiť sami, a ktoré v žiadnom prípade? ZÁPCHA Symptómy: Bez silného tlačenia to vôbec nejde, stolica je tvrdá a veľká, nie častejšia ako trikrát do týždňa. Vtedy lekári hovoria o zápche. Príčiny: Príliš málo tekutín, vlákniny a pohybu. Zápchu môže spustiť aj časté potláčanie nut-

kania na stolicu. Čo pomôže? Okamžite dokážu pomôcť sušené marhule. Tí, ktorých to trápi, by mali vo všeobecnosti jesť veľa ovocia, zeleniny a vlákniny. Nezabúdajte tiež na dostatok pohybu a pitný režim. Pri dlhotrvajúcej zápche musíte ísť k lekárovi. ZÁPACH Z ÚST Symptómy: Je sotva možné zacítiť vlastný dych, preto si to tí, ktorých sa problém týka, často nevšimnú. Prezradiť vám to môže nepríjemná chuť alebo odťahova-

DOBRÉ RADY A NÁPADY

nie sa partnera počas rozhovoru. Samo osebe to nie je choroba, ale môže to byť príznakom iného zdravotného problému. Príčiny: V 85 % prípadov si postihnutí jednoducho len poriadne nečistia zuby. Baktérie začnú rozkladať zvyšky jedla medzi zubami, a to potom zapácha sírou alebo jemne kyslo. Smrad pripomínajúci odlakovač na nechty môže odkazovať aj na diabetes, zápach po rybacine zas na poruchu obličiek. Čo pomôže? Profesionálne čistenie zubov. Medzizubné kefky

HYPERHIDRÓZA Symptómy: Ak je to váš prípad, extrémne silno sa potíte na rukách, chodidlách a v podpazuší alebo aj na celom tele. Príčiny: Nervy, ktoré sú zodpovedné za ovládanie potných žliaz, reagujú nesprávne a úplne prehnane. Zatiaľ nie je jasné, čo túto chybnú reakciu spôsobuje. Vedci sa domnievajú, že extrémne potenie môže vyvolať aj stres či neistota. Čo pomôže? Lekár vám môže predpísať masti, ktoré upchávajú póry. Botox pomáha len na 6 mesiacov, potom musíte kúru opakovať. Potné žľazy si môžete dať odstrániť aj operačným zákrokom. 

TIPY

Jedzte tieto Nestíhate? Prestaňte robiť viac potraviny a uľaví vecí naraz! sa vám od bolesti v krku

olesť v krku dokáže pekne potrápiť. Niekedy je ťažké aj čokoľvek zjesť... Aké potraviny v takej chvíli jesť?

KOKOSOVÝ OLEJ Pomáha ničiť kvasinky, plesne a vírusy. Je protizápalový, takže zmierni bolesť a podráždenie hrdla. POLIEVKY Akákoľvek polievka vám pomôže pri bolesti hrdla. Polievky obsahujú veľa vitamínov a minerálov. CESNAK Je známy pre svoje protizápalové účinky. Pridajte ho do jedla alebo jedzte surový. ZELENÝ ČAJ Obsahuje dôležité antioxidanty, ktoré telu pomáhajú bojovať proti voľným radikálom. Tie sú zodpovedné za predčasné starnutie a civilizačné choroby. Okrem toho má aj antibakteriálne účinky. ŠKORICA Bojuje proti vírusom, baktériám a plesniam. Ide o prírodné antibiotikum. Zahreje celý organizmus, preto je ideálna pri nachladnutí a bolesti hrdla. Môžete ju skombinovať s medom a citrónom a liek je na svete. ZEMIAKOVÁ KAŠA Pridajte do nej cesnak, aby mala liečivý účinok... A pri bolesti v krku sa ľahko prehĺta. 

eľa ľudí má utkvelú predstavu, že na to, aby veci stíhali, musia robiť viac činností naraz. Na poradách počúvame na pol ucha a odpisujeme na e-maily. Popri varení telefonujeme, zároveň sledujeme televízny program aj sociálne siete. Zdá sa nám, že neodpísať okamžite na správu je neslušné, že v práci musíme okamžite riešiť všetky požiadavky našich kolegov a nadriadených a že členom našej rodiny stačí len časť našej pozornosti. Je to však naozaj tak?

je schopný riešiť viac ako jeden problém súčasne a pri jeho dlhodobom preťažovaní podobným spôsobom dochádza k poruchám krátkodobej a následne dlhodobej pamäti.

MULTITASKING – NEPRÍJEMNÝ FENOMÉN SÚČASNOSTI Slovo multitasking sa začalo používať v čase prvých počítačov a znamená simultánne vykonávanie viac než jedného programu. To isté sa očakáva aj od ľudí, ktorí by rovnako mali disponovať schopnosťou robiť viac vecí naraz. Do veľkej miery sú za to zodpovedné technológie, ktoré pútajú našu pozornosť. Informácie často prijímame paralelne a rovnako tak sa ich snažíme spracúvať a posielať ďalej. Čoraz viac vedcov a odborníkov na efektívnu prácu však tvrdí, že multitasking je ilúzia. Namiesto toho, aby zlepšoval našu efektivitu, spôsobuje nám len väčšie a väčšie problémy. Náš mozog v skutočnosti nie

DÔSLEDKY ROZTRIEŠTENEJ POZORNOSTI Podľa Eyela Ophira, neurovedca zo Standfordovej univerzity, je nemožné vykonávať viac operácií naraz. V skutočnosti ľudia pri multitaskingu len prepínajú medzi viacerými úlohami a mozgu nedávame dostatočné množstvo času na to, aby spracoval jednu úlohu. Neurológovia poukazujú aj na to, že pri tomto type správania dokonca dochádza v mozgu k výrazným zmenám. Súčasne môžeme robiť len tie veci, ktoré nevyžadujú sústredenie. To, že multitasking nie je efektívny, ukazujú aj viaceré prieskumy. Aj ten, ktorý ukazuje, ako dramaticky sa znižuje výkon tých programátorov, ktorí sú neustále vyrušovaní. Zdroj: zena.sme.sk

VII 25

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Banánová torta Suroviny: Na cesto: 4 vajcia, 4 lyžice cukru, 4 lyžice múky, pol kypriaceho prášku; Na plnenie: trochu lekváru, 3 banány; Na čokoládovo-jogurtovú plnku: 250 ml šľahačkovej smotany, 2 vanilínové cukry, 500 ml jogurtu (alebo 250 ml jogurtu a 250 smotany), 4 lyžice práškového cukru, 150 ml vody, balík želatíny, 200 g čokolády Takto sa to podarí: Upečieme cesto zo 4 vajec, podľa receptu, aký máme radi, v tortovej forme strednej veľkosti. Na upečené cesto rozotrieme lekvár, rozložíme banány, buď prerezané po dĺžke, alebo nakrájané na kolieska. Na banány nalejeme plnku. Plnka: Vyšľaháme šľahačku s vanilínovými cukrami

a dáme do chladničky. Jogurt s cukrom a vanilkou vymiešame v miske. Do vody dáme napučať želatínu, asi na 10 min. Potom mierne zahrejeme v mikrovlnke, aby sa roztopila, nie na vrelo. V malej miske roztopíme čokoládu a do nej zašľaháme mixérom želatínu a pridáme jogurtovú zmes. Znova prešľaháme mixérom a nakoniec jemne primiešame vyšľahanú šľahačku. Nalejeme na banány a dáme stuhnúť do chladničky. Vyzdobíme podľa fantázie. 

Tiramisu torta Suroviny: Na cesto: 6 vajec, 6 lyžíc cukru, 7 lyžíc polohrubej múky, lyžička kypriaceho prášku; Na plnku: 500 g mascarpone, 250 ml šľahačkovej smotany, 2 žĺtky, vanilínový cukor, 2 lyžice práškového cukru, trochu amaretta, trochu uvarenej kávy Takto sa to podarí: Cesto: Bielka s cukrom vyšľaháme na hustý sneh, primiešame žĺtky a opatrne preosiatu múku s kypriacim práškom. Pečieme v okrúhlej forme (priemer 24 cm) vystlanej papierom na pečenie pri teplote 160 °C asi 60 minút, alebo podľa skúsenosti s vašou rúrou. Upečené cesto vyberieme po chvíľke z formy a necháme vychladnúť. Plnka: 100 ml šľahačkovej smotany uvaríme so žĺtkami a 1 lyžicou cukru vo vodnom kúpeli. Za občasného

Mandľovo-karamelová torta s banánmi Suroviny: Na cesto: 6 vajec, 7 lyžíc cukru, 4 lyžice polohrubej, alebo špaldovej (alebo bezlepkovej) múky, 100 g mletých mandlí (alebo iných orechov), ½ kypriaceho prášku; Na karamel: 1 a ½ šálky cukru, 1/4 šálky vody, 180 ml šľahačkovej smotany; Na karamelovú plnku: 500 g mascarpone, 250 ml šľahačkovej smotany, 4 banány Takto sa to podarí: Cesto: Vyšľaháme bielky s cukrom na hustý sneh, krátko zašľaháme žĺtky a už len ručne zľahka primiešame preosiatu múku s kypriacim práškom a na záver mleté orechy. Pečieme vo forme vystlanej papierom na pečenie pri teplote 160 °C asi 60 minút, alebo podľa skúsenosti so svojou rúrou. Po upečení necháme postáť asi 20 minút vo forme, potom cesto vyberieme z formy a po úplnom vychladnutí prerežeme dvakrát. Karamel: Cukor s vodou varíme do rozpustenia, dáme trochu slabšie plyn a za občasného miešania necháme bublať asi 4 – 5 minút. V tejto fáze hmota na

chvíľu zhustne, treba miešať, kým sa začne karamelizovať (hnednúť). Hneď, ako je hmota svetlohnedá, dáme dole z tepla, prilejeme horúcu smotanu a ešte pár minút varíme. Necháme vychladnúť, najprv vo vodnom kúpeli, potom v chladničke. Karamelová plnka: Mascarpone vyšľaháme so šľahačkovou smotanou a na záver k hmote primiešame vychladený karamel. Na cesto natrieme tenšiu vrstvu plnky, rozložíme nakrájané kolieska banánov, prekryjeme ďalšou vrstvou plnky a druhým cestom. Postup zopakujeme. Tortu potrieme krémom a zdobíme podľa fantázie a dostupných surovín. 

Orechovo-čokoládová torta

miešania necháme vychladnúť. Mascarpone vyšľaháme spolu so šľahačkou a zvyšným cukrom na hustý krém. Ak máte radi sladké, môžete ešte pridať cukor, med, vanilku... K hmote už len ručne primiešame žĺtkovú hmotu. Cesto dvakrát prerežeme. Spodný plát polejeme (pokvapkáme) kávou a potrieme tretinou krému. Postup zopakujeme s ďalšími plátmi. Dáme stuhnúť minimálne na hodinu do chladničky, čím viac, tým lepšie. Vrch ozdobíme kakaom. 

Suroviny: Na cesto: 7 vajec, 7 lyžíc cukru, 5 lyžíc polohrubej múky, 5 lyžíc mletých orechov, ½ kypriaceho prášku; Na plnku: 250 ml šľahačkovej smotany, 250 g horkej čokolády, 125 g masla, 1 lyžica práškového cukru Takto sa to podarí: Cesto: Z bielok a polovice cukru vyšľaháme tuhý sneh. Žĺtky vyšľaháme s druhou polovicou cukru a primiešame k nim aj múku s kypriacim práškom. Obe hmoty spojíme a zľahka primiešame orechy. Cesto rozotrieme v okrúhlej forme (priemer 28 cm) vystlanej papierom na pečenie a pečieme asi 50 minút pri teplote 190 °C alebo podľa skúsenosti s vašou rúrou. Cesto sa lepšie krája, keď postojí cez noc. Plnka a poleva: Čokoládu so šľahačkou roztopíme nad parou. Polovicu hmoty dáme do chladničky na hodinku, dve. Druhú necháme chladnúť pri izbovej teplote.

Vyšľaháme zmäknuté maslo s práškovým cukrom a pridáme k nemu čokoládovú hmotu z chladničky. Vyšľaháme hladkú plnku. Cesto rozrežeme napoly a natrieme plnkou. Časť plnky necháme na potretie povrchu torty. Vrch torty polejeme polevou, ktorú sme nechladili. Nie je to klasická poleva, má hustejšiu konzistenciu. Necháme zľahka stiecť po okrajoch a rozotrieme. Tortu uskladňujeme v chladničke.  Zdroj: tortyodmamy.sme.sk

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 459 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Obraz prezrádza temperament maliara

Kultúra

SKICA PRE PORTRÉT ZREŇANINSKÉHO MALIARA JANKA LACA

Vladimír Hudec

čas. Predstavoval som si, ako by to namaľovali akvarelisti Grujica Lazarević a Zdravko Mandić, ktorí boli mojím vzorom. Vtedy som dostal chuť namaľovať to tak, ako to ja vidím. Namaľoval som, a tak sa začala moja maliarska púť. Trochu neskoršie Jankov Lacov obraz bol povšimnutý na výstave obrazov maliarov ochotníkov, rok neskoršie vystavil ďalší obraz.

trojný inžinier z povolania, ktorému je maliarstvo koníček. Takto v jednej vete o sebe povedal Zreňaninčan Janko Laco, keď sme ho prednedávnom navštívili. Tohto roku oslavuje dve významné jubileá: 70. narodeniny a 25 rokov zaoberania sa maliarstvom. Pri tej príležitosti v piatok 16. marca v Zreňanine otvorili výstavu jeho obrazov. – Mal som šťastie, že môj otec, ktorý bol profesor, veľmi pekne kreslil a naučil ma, ako mám hľadieť tak, aby som videl aj to, čo iní možno nevidia. Povedal mi, že všetci ľudia pozerajú, ale nevidia všetci všetko. Naučil ma aj základom akvarelu. V základnej škole som trochu kreslil, dostal som aj niekoľko žiackych odmien, Janko Laco najradšej maľuje ale na tom to zostalo. na výtvarných táboroch Neskoršie počas školenia a aj popri zamestnaní som na to – Vtedy som prvýkrát maľoval nemal času, – povedal nám na úvod na kvalitnom akvarelovom papieri, rozhovoru. ktorý som dostal od Zdravka ManRoku 1990 mal však dopravnú dića. Dovtedy som ani nevedel, čo nehodu a dlhší čas bol pripútaný znamená kvalitný papier. Za ten na lôžko. Toto nešťastie, ako sa obraz som od známeho maliara neskoršie ukázalo, bolo medzníkom Pala Dečova dostal odmenu, ktorá v jeho tvorbe. ma podnietila, aby som sa maliar– Zotavoval som sa v kúpeľoch stvu vážnejšie venoval a začal sa v Melenciach a cez okno som z v ňom i zdokonaľovať. Prišli ďalšie postele pozoroval, ako sa mení výstavy, odmeny... Dnes, keď som

už na dôchodku, maliarstvo mi je na prvom mieste. Maliar Laco má za sebou 33 samostatných výstav v Srbsku, Maďarsku, na Slovensku... a účasť na viac ako 60 spoločných výstavách. Nositeľom je viacerých uznaní, je členom Medzinárodného združenia akvarelistov, čestným členom Medzinárodnej akadémie vied a umení v Budapešti a nominovaný je na titul majstra akvarelu. Prevažne maľuje krajinky. – Najradšej maľujem nebo a vodu. Namaľovať dom alebo strom, to sa dá naučiť, ale namaľovať ovzdušie, v tom majstrom ste, alebo nie ste. Ak maľujete august, z obrazu musí žiariť teplo, a ak maľujete zimu, musí pozorovateľ pri ňom pocítiť ten chlad. U akvarelistov je však veľmi dôležitý papier. Papier vás stále trápi a súperíte s ním. Nikdy nie je rovnako homogénny, a preto je maľovanie na papieri veľká hra a skúška. Hlavný motív, napríklad nebo a vodu, namaľujem za dve hodiny a až keď sa to uschne, môžem dokresliť iné motívy. Ale tú základnú atmosféru musím namaľovať odrazu. Nemožno odkladať. Obraz je odzrkadlením temperamentu maliara. Akvarel netrpí náhle ťahy štetcom. Každý náhly ťah na obraze sa vidí a to nemožno napraviť. Janko Laco bol účastníkom vyše 100 výtvarných táborov v Srbsku

Krajinky sú mu nevyčerpateľnou inšpiráciou a zahraničí. Tábory sú miesto, kde najradšej tvorí. Je tam v spoločnosti rovnako zmýšľajúcich ľudí, mimo každodenných problémov, televízie, politiky. Po výstavách netúži. Vraj nemá viac potrebu dokazovať sa. K tomu každá výstava je spätá s nákladmi a vždy hrozí nebezpečenstvo, že sa obraz alebo rám poškodia. Výstavu, ktorú minulý týždeň v Zreňanine otvorili, zorganizoval na presviedčanie priateľov, aby takto verejne pripomenuli dve významné jubileá v jeho živote. A keď sme sa ho opýtali, aké má plány do budúcna, krátko odpovedal: – Neplánujem nič. Uvidíme, čo doba pred nami donesie. Foto: z archívu J. Laca

VÝSTAVA FOTOGRAFIÍ PETRA DEŠIĆA MÔJ SLOVENSKÝ PRÍBEH žije, hýbe sa, cestuje. Práve sa nachádza v Golubci (Obec Veliko Gradište). V tamojšej Ľudovej knižnici Veljka Dugoševića ju sprístupnili 12. marca a záujemcovia si ju môžu pozrieť do 26. marca. O fotografiách znázorňujúcich ľudí a odev 24 prostredí, v ktorých žijú Slováci, hovorila úradujúca riaditeľka knižnice Slavica Ilićová (na snímke Jasminy Glišićovej). O. i. podotkla, že fotografie sú malebné a nabádajú nás, aby sme sa bližšie oboznámili s kultúrou Slovákov. Dešić nám povedal, že na vernisáži bolo pomerne málo ľudí, predsa ho teší, že okienko do slovenského dedičstva pootvoril aj v srbskom prostredí a dodal, že jeho Slovenský príbeh čoskoro uvidia aj inde. Sám už začína fotografovať vo vojvodinských maďarských prostrediach, z čoho po čase vzíde ďalšia zaujímavá výstava. J. B. • KULTÚRA •

12 /4795/ 24. 3. 2018

Kultúra NOVINKY NA FESTIVALE DIDA 2018

Pribudla Cena Elenky Hložanovej Anna Francistyová

yprofilovaný Festival divadelných inscenácií dolnozemských autorov (DIDA) vo svojom 24. ročníku, ktorý štartoval práve v tento víkend, prináša úhrnne 14 divadelných inscenácií. Je tam 9 súťažných a 5 hosťujúcich predstavení a 4 z nich vznikli na základe nových textov, čím je splnená aj hlavná misia festivalu. Tých poslaní festivalu je však viac a pribúdajú aj ďalšie vďaka novinkám, ktoré prináša tento festivalový ročník. Ochotne nám ich predostrela Andrea Merníková, predsedníčka OD Janka Čemana v Pivnici, organizátora festivalu.

„Tohto roku sme doplnili pravidlá festivalu tým, že sme pridali ešte jednu cenu. Je to Cena Elenky Hložanovej, ktorá sa udeľuje za najúspešnejší nový text pre deti alebo dramatizáciu detského tex-

tu. Týmto spôsobom liť svoju cenu – Cenu chceme vzdať česť a obecenstva. Totiž po zachovať spomienku skončení predstavenia na Elenku Hložanovú všetci diváci vstupen(1962 – 2016), ktorá ku vhodia do jednej veľa rokov spolupraz dvoch pripravených covala s Divadlom škatúľ na východe zo Janka Čemana, písala siene: jedna je pridramatické texty pre pravená na pozitívne deti a mládež, inscenoohodnotenie a druhá vala detské predstavena negatívne. Osobitnia a bola pravidelnou ná komisia po každom účastníčkou seminára predstavení sčíta hlasy, Andrea Merníková dramatickej tvorby Pípercentuálne (podľa šeš? Píšem!, ktoré orgapočtu návštevníkov) nizuje OD Janka Čemana v Pivnici. každej inscenácii udelí známku Ináč aj tohto roku máme veľký počet a najlepšie ohodnotená inscenácia detských divadelných inscenácií, získa Cenu obecenstva.“ zo 14 inscenácií Tu je aj tretí nový moment 24. až 6 sú detské. festivalu DIDA: Dokonca sme „Novinkou je aj to, že od tohto im vyhranili ročníka budeme mať motto festivadva dni: stredu lu. Tohto roku je to názov románu 28. a štvrtok 29. Janka Čemana Nie každý vojak pušku nosí. Keďže jedno z posolstiev divadmarca.“ „Posudzova- la je aj to, aby sme sa sledujúc divacia komisia aj delnú hru zamysleli nad jeho tematohto roku pra- tikou, aj takto sme chceli motivovať cuje v rovnakom návštevníkov festivalu. Tentoraz ich zložení: Zuzana osloviť metaforou ,neobyčajného Tá r n o c i o v á , vojaka’. Literárny velikán, dokonca predsedníčka, i obeť 2. svetovej vojny Antoine de Dr. Zuzana Týrová a Vladimír Va- Saint-Exupéry, napísal: Vojak nie je lentík, členovia,“ hovorí naša spolu- mužom násilia. Nosí zbraň a riskuje besedníčka a hneď odhaľuje ďalšiu svoj život za chyby, ktoré nespôsobil. novinku: „Ale okrem odborníkov Vojnová tematika je aj v spomenuod tohto ročníka aj návštevníci tom románe Janka Čemana. Dnes festivalu budú mať možnosť ude- by sme sa nad týmto názvom mohli

zamyslieť a hľadať v ňom metaforu. Metaforu života. Metaforu dneška. Kto všetko môže byť bojovníkom? Môže to byť spisovateľ, herec, ba aj obyčajný človek, ktorý ako zbraň používa slovo. Slovo, ktoré má silu prekonať rozličné bariéry. Slovo, ktoré nám umožní opäť sa vrátiť k pozitívam života.“ K týmto silným slovám predsedníčky Merníkovej prikladáme ešte niekoľko informácií. Festival DIDA 2018 prebieha v Pivnici od 23. do 25. marca a po dvojdňovej prestávke od 28. marca do 1. apríla. Okrem hlavného programu má až 4 sprievodné podujatia: súťaž a vyhodnotenie pôvodných dramatických textov – divadelných hier (rôzne žánre), filmových scenárov (k dokumentárnemu alebo hranému filmu), poézie a prózy, výstavu plagátov účinkujúcich predstavení na festivale DIDA 2018 a zároveň súťaž o najkreatívnejší plagát, výstavu výtvarných prác žiakov ZŠ 15. októbra v Pivnici na tému Zážitok z divadla (s odmenením najkreatívnejších autorov) a knižný večierok Vítanie jari s knihou, tradičnú prezentáciu produkcie SVC z Petrovca. A ani to ešte nie je všetko, lebo agilní členovia OD Janka Čemana už pripravujú zborník Divadelné inscenácie dolnozemských autorov – DIDA Pivnica 1995 – 2019. Klobúk dolu pivnickým divadelným nadšencom.

TILDA NA ORAVE. Oravské kultúrne stredisko v rámci svojho festivalu 16. Oravské divadelné dni privítalo i Slovenské vojvodinské divadlo z Báčskeho Petrovca. S predstavením Tilda v réžii Kataríny Mišíkovej-Hitzingerovej členovia SVD vystúpili v Trstenej a v Dolnom Kubíne a na Slovensku pobudli 14. a 15. marca. Toto predstavenie sa ináč dostalo podľa mienky selektora medzi päť najlepších detských predstavení vo Vojvodine. Slovenské vojvodinské divadlo ako člen Spoločenstva profesionálnych divadiel Vojvodiny bude súťažiť s týmto predstavením o najlepšie detské predstavenie v pokrajine na Festivale profesionálnych divadiel Vojvodiny. Festival bude prebiehať v Národnom divadle Tošu Jovanovića v Zreňanine od 23. do 29. apríla. V. Krstovská

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

HLOŽIANSKI EXDIVADELNÍCI

Oprášili Statky-zmätky Juraj Bartoš

tiež hŕbku fotografií a hlavne si podebatovali o tu spomenutej a niekoľkých ďalších inscenáciách, v ktorých si zahrali spolu s inými ochotníkmi. Iniciátor stretnutia Juraj Fekete dokonca prečítal akúsi vtipnú story o tom, ako pochodili postavy z drámy, ktorú hložianski divadelníci za-

olo ich deväť a bol podvečer 10. marca 2018. Stretli sa v hložianskej kaviarni Pod lipami. V budove tzv. novej školy postavenej roku 1888. Aby oprášili spomienky na 20. marec 1988, keď v sále vyplnenej zvedavým publikom predviedli divadelnú hru Jozefa Gregora-Tajovského Statky-zmätky. Ondrej Stupavský-Endy (na farebnej snímke zľava), Anna Uramová (rod. Burčiarová), Mária Mravíková (rod. Lovásová), Elena Stupavská, Ondrej Murtín (vzadu vľavo), Mária Kolárová (rod. Balážová), Juraj Fekete, Juraj Záber z inscenácie Statky-zmätky (1988) Kuriš a Juraj Bartoš (z druhej strany fotoaparátu). hrali aj v Petrovci, Šíde, Kulpíne, Pozreli si videozáznam, ktorý Laliti – tam masívnu scénografiu onehdy urobil Juraj Stupavský, museli napratať cez okná, keďže

dvere v sále, v ktorej hrali, boli úzke... P r e č o pred 30 rokmi, ktoré ufrnkli V kaviarni Pod lipami si zaspomínali na divadelné časy ani rezké vtáča, siahli práve po Statkoch- Statky-zmätky ho vzkriesili, žiaľ, -zmätkoch? Preto, že renie definitívne; divadlo sa tu požisér (autor prítomného tom hralo sústavne osem rokov. textu) vo vtedy ešte čer- Režírovali aj Jaňa Urbančeková stvej publikácii Hložany (Jáááánošík) a herec profesionál z 1756 – 1986 prečítal, že Čelareva Miroslav Fábry (Pytačky prvé divadelné predsta- a Murlin Murlo). Lenže roku 1996 venie sa v Hložanoch hra- opona padla; spoza nej ešte roku lo roku 1913, a to práve 2006 vykukli žiaci na čele s režiStatky-zmätky (neskoršie sérom Janom Čánim z Petrovca. v Národnom kalendári na Usudzujúc podľa už dlhodobej rok 1935 našiel údaj, že (vedomej či nevedomej) politiky Tajovského Statky-zmätky vedenia Kultúrno-osvetového sa tam hrali roku 1911). spolku Jednota (nemožno si V dedine, ktorú preslá- tu nepoložiť otázku, či ozaj sú vili vynikajúci folkloristi, osveta iba folklór, tance, spev koncom osemdesiatych rokov a hudba?) hložiansky divadelný 20. storočia (akokoľvek predtým fénix je riadne mŕtvy. A je to čulý) divadelný život neexistoval. škoda.

KULTÚRNO-UMELECKÉ STREDISKO ZVOLEN KULPÍN

Ochotnícka ochota dáva výsledky Katarína Gažová

o februárovej divadelnej premiére v KUS Zvolen sa na plné obrátky začalo pracovať aj vo folklórnych sekciách. O tom, ako sa darí kulpínskym ochotníkom a o plánoch na tento rok sme hovorili s podpredsedom Vlastislavom Zelenákom. „Činnosť v KUS Zvolen sme takpovediac obnovili v novembri 2016. Upravili sme priestory, v ktorých pracujeme a konsolidovali členstvo. Aktívne pracujú divadelná sekcia a dve tanečné: detská a mládežnícka. S deťmi pracuje choreograf Zoroslav Zima a starších tanečníkov nacvičujú Zoroslav a Miroslav Zimovci. Začiatkom februára sme mali premiéru divadelnej inscenácie Konečná stanica autora Stanislava Štepku v réžii Alexandra Baka a na kulpínskom javisku sme ju zahrali • KULTÚRA •

začiatkom marca ešte Uvidíme, čo sa nám raz. S divadlom nás počas roka podarí renajbližšie čaká účasť alizovať. Spomenul by na festivale DIDA v som aj pozvania, ktoré Pivnici, kde vystupusme dostali na zájazdy jeme 25. marca. Ďalej do zahraničia. Spolu to budú hosťovačky so spolkom z Maglića do iných prostredí, máme pozvanie do Nemáme napríklad pomecka. Divadelníci zo zvanie do Petrovca. Slovinska hosťovali vlani A potom počas roka u nás, takže by sme mali účasť na Divadelnom mať odvetnú návštevu vavríne v Starej PaSlovinsku. Pozvaní sme zove, na Festivale aj na Slovensko. Všetko Zuzany Kardelisovej Mládežnícka folklórna skupina Zvolena v programe však závisí od prostriedv Kysáči.“ kov, ktorými budeme vlaňajších trojitých osláv v Kulpíne Folklórne zložky disponovať, či si tieto majú na tento rok tiež bohatý tanečníci chystajú novú choreo- zájazdy budeme môcť dovoliť. Bolo program. Detská skupina sa za- grafiu na Folklórny festival Tancuj, by to veľmi pekné a užitočné. Keď čiatkom roka zúčastnila v celo- tancuj... Obe tanečné skupiny tra- ide o budovu, v ktorej sídlime, rovečernom programe v škole Lazu dične účinkujú v galaprograme bili sme úpravu, ale strecha nám Kostića v Novom Sade. Chystajú sa Predslávnosťových dní v Kulpíne zostala. Tohto roku je rekonštrukcia na obecnú folklórnu prehliadku, na sklonku júla. strechy nevyhnutná a budeme sa „Práce a plánov máme hodne. snažiť to riešiť.“ potom to bude Zlatá brána. Starší 12 /4795/ 24. 3. 2018

Kultúra KOVAČICA V PETROVARADÍNE

Cieľ: dorobiť dobrobyt! Ján Špringeľ

Kovačického októbra a pred tromi týždňami sa šetci členovia Galézačala črtať konkrétnejrie insitného umenia šia predstava súčinnosti. v Kovačici budú mať Teraz je už spresnené, že viacročnú stálu predajnú výčasť výťažku z predaja stavu v priestoroch luxusnédiel usmernia na vedecké ho hotela Leopold I. v Petúčely z oblasti poľnohosrovaradíne. Za prítomnosti podárstva, o čom svedčí viac než plnej kongresovej aj konštatácia v slávnostsiene päťhviezdičkového ne podpísanej zmluve. turistického objektu na „Ako predseda ZdružePetrovaradínskej pevnos- Riaditeľka Anna Žolnajová-Barcová a manažér nia občanov Agrofinans ti salón 26 autorov a 57 Goran Puzić podpísali zmluvu o dlhoročnej ekonomik, v ktorom je umeleckých diel slávnostne spolupráci 50 členov, z čoho 22 dokotvoril 17. marca Zlatko torov vied, kvitujem, že Šimák, predseda Zhromažde- dzi Goranom Puzićom, dekanom práve insitní maliari z Kovačice nia obce Kovačica, zdôrazňujúc Fakulty podnikateľských štúdií vo patrili začiatkom druhej polovinetradičnú expozíciu na neob- Vršci, a Annou Žolnajovou-Barco- ce 20. storočia k priekopníkom vou, riaditeľkou Galérie insitného myšlienky, že popri namáhavej vyklom mieste. Idea o spolupráci vznikla me- umenia, počas minuloročného práci na roli si môžu svoj život

KNIŽNICA ŠTEFANA HOMOLU V PETROVCI

Rozprávkový Dobšinský Jaroslav Čiep

„N

iet krajších rozprávok, než tie, ktoré napíše sám život,“ prihovorila sa s Andersenovým výrokom na úvod vernisáže prichystanej výstavy kníh v Knižnici Štefana Homolu v Báčskom Petrovci úradujúca riaditeľka Anna Speváková v piatok 16. marca, a pridala: „Vitajte v ríši rozprávok.“ Výstavu v čitárni knižnice usporiadali pri príležitosti 190. výročia narodenia Pavla Dobšinského. Potom sa to roztočilo slovom, hudbou a scénkami. „Život píše rozprávky, my ich žijeme a Dobšinský sa rozhodol zozbierať ich. Rozprávky, ktoré čítali generácie pred nami, čítame ich aj my a ako sme si všimli, berú ich do rúk aj mladé prírastky,“ bolo počuť na večierku. Aj to, že Dobšinský bol majstrom slovenskej reči, a preto nie div, že aj jeho rozprávky u detí cibria zmysel pre krásnu reč, fantáziu. Práve pre tento jeho vzácny dar, ktorý nám daroval,

www.hl.rs

Z otvorenia výstavy o Pavlovi Dobšinskom v Petrovci

aj v petrovskej Knižnici Štefana Homolu sa rozhodli pripomenúť si jeho výročie narodenia. Na otvorení výstavy kníh Pavla Dobšinského v Petrovci si pripomenuli základné životné míľniky tohto erudovaného človeka. K tomu žiaci zo základnej školy a mladí divadelníci KUS Petrovská družina prítomným predviedli scénky z jeho rozprávok, či slovenských ľudových povestí. Nacvičili

Informačno-politický týždenník

ich profesorka slovenčiny Jarmila Pantelićová a Daniela Legíňová-Sabová. Slovom, čiže úryvkami z rozprávok sa prihovárali Anna Petrášová a Martina Benková. Na gitare k uvoľnenejšej nálade hral Boris Gabríni. Výstavu otvoril predseda Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec Ján Šuľan. Kto bol Dobšinský? Pavol Dobšinský (nar. 16. marca 1828 v Slavošovciach – umrel 22. októbra 1885

nielen spestriť vlastnou umeleckou prácou, ale aj zarobiť dodatočný peniaz,“ prízvukoval manažér Puzić. Podčiarkol, že sú tunajší Slováci jeho srdcovou záležitosťou: „Ide o usilovných, čestných občanov Srbska a k tomu i vynikajúcich umelcov, ktorých olejomaľby, maľby na skle a intarzie budú odteraz súčasťou prekrásneho vnútrajška hotela.“ Vyjadril tiež presvedčenie, že vďaka tejto predajnej výstave maľby členov Galérie insitného umenia budú krášliť ďalšie rezidencie svetových štátnikov a kozmopolitov. Vernisáž spestrili slovenskými ľudovými piesňami a nestarnúcimi svetovými melódiami otec a syn Emil Nemček starší a mladší z orchestra Rosička. Na pohostení nechýbali banátske dobroty, ktoré priniesla na Petrovaradínsku pevnosť dvadsaťčlenná výprava výtvarníkov.

v Drienčanoch) bol slovenský evanjelický kňaz, folklorista a zberateľ ľudovej slovesnosti, ktorý sa radí do obdobia romantizmu. Vzdelanie získal na gymnáziu v Rožňave a Miškovci a na Evanjelickom lýceu v Levoči. Neskôr pôsobil v Levoči ako asistent u evanjelického farára a etnografa a vďaka svojmu zamestnávateľovi sa začal venovať zbieraniu a vydávaniu slovenskej ľudovej slovesnosti. Pracoval aj ako pomocný redaktor v časopise Slovenské pohľady, neskôr ako kaplán, potom ako profesor slovenského jazyka a literatúry v Banskej Štiavnici, napokon v Drienčanoch pôsobil ako farár. Ťažisko jeho činnosti je vo folkloristike. Časopisecky publikoval folkloristické štúdie a zhrnul ich do knihy Úvahy o slovenských povestiach (1872). Sústavne zbieral a zapisoval piesne, príslovia, porekadlá, hádanky, hry, obyčaje a povery. Spolu s A. H. Škultétym zostavili a v roku 1858 – 1861 vydali súbor 64 rozprávok v šiestich zošitoch pod názvom Slovenské povesti. Krátko pred smrťou vydal 90 rozprávok vo ôsmich zošitoch pod názvom Prostonárodné slovenské povesti (1880 – 1883). Tieto zbierky sú základným a dodnes reprezentatívnym dielom slovenskej folkloristiky. • KULTÚRA •

V MÚZEU SÚČASNÉHO UMENIA VOJVODINY V NOVOM SADE

Pestrý vizuálny svet Oto Filip

Umelecká scéna, ktorej dominovali muži, podnietila Rosemarie rázne sa vzbúriť proti tomu zaujímavými spôsobmi. Občas

valita predovšetkým. Výstav, expozícií a iných akcií v známom novosadskom múzeu nie je tak veľa, no kladom je, že každú z nich možno označiť za hodnotnú, špecifickú a podnetnú. A keď súbežne prebiehajú dve, tak je i umelecký pôžitok dvojnásobný. Prvou je expozícia znázorňujúca rozmanitý opus a pestrý vizuálny svet Nemky Rosemarie Trockelovej. Tá sa s nemalou dávkou humoru a irónie dokáže priamo postaviť zoči-voči viacerým Rosemarie Trockelová: Portrét predpojatostiam a klišé, na ktoré ženy narážajú nielen v spo- i používaním dôkladne deštrukločnosti, ale aj vo svete umenia. tívnej metódy, na základe ktorej

ĎUROVKOVE PORTRÉTY V KOVAČICI. Akademický maliar Michal Ďurovka (1972) sa vo svojej doterajšej tvorbe venoval hlavne pestrofarebným abstrakciám, ale v priebehu rokov vytvoril aj veľký počet portrétov svojich priateľov, spolupracovníkov, známych a príbuzných. Po výstave Ďurovkových portrétov v Kysáči príležitosť pozrieť si obsiahlu kolekciu týchto kresieb (je ich vyše 300) majú aj Kovačičania vo výstavnom priestore v podkroví Galérie insitného umenia. Vytvorené rôznymi technikami, tieto portréty svedčia o kresliarskom talente kysáčskeho umelca, ktorý sa vyskúšal vo viacerých štýloch, a tak niektoré ľudské podobizne znázornil realistickým, iné expresívnym alebo karikaturálnym spôsobom. Na vernisáži 18. marca prítomných pozdravila riaditeľka GIU Anna Žolnajová- Barcová, o vystavených prácach hovoril výtvarný kritik Vladimír Valentík, prihovoril sa aj autor portrétov a výstavu otvorila akademická maliarka Rajna Krulj, ináč kolegyňa Michala Ďurovku z čias štúdií. Hudobné body predviedli členovia orchestra Rosička. Výstava v Kovačici potrvá do 27. apríla. Na fotografii je záber z vernisáže. S. L. • KULTÚRA •

každú odpoveď, ktorú objaví, mení do otázky, alebo ju dokonca anuluje. V bezmála každom jej diele tak tradičné, ako Katarina Ševićová, László Gergely: i nové vizuál- Výstraha − tentoraz nie v skutočnosti, ale na plátne ne médiá sústavne u pozorovateľa vzbudzujú Výstraha, je vlastne alternatívnou formou uličných demonštrácií. nečakané asociácie. Pod Výstrahou, druhým podu- Základom je obrovský, takmer tri jatím na rovnakom dejisku, ktoré metre vysoký megafón v podobe sa začalo 1. marca a potrvá do vajca, ktorý jedna skupina tlačí 1. apríla, sú autorsky podpísaní ulicami metropoly susedného Katarina Ševićová a László Ger- Maďarska, zasadzujúc sa za slogely. Spolupracovali doposiaľ už bodu prejavu a nebojácnosť. viackrát, zväčša realizujúc svoje Následne sa ich ďalšia skupina, umelecké projekty vo forme sku- oblečená do kožených kostýpiny objektov, pri ktorých sa ko- mov, snaží umlčať grotesknými najú performancie, kombinované pohybmi symbolizujúcimi moc. Veľa transformácií, veľa reáls textom a rozprávaním. Obaja majú záujem o alternatívne formy neho a imaginárneho, množstvo ponímania vecí, obaja skúmajú rozkolov a skvelý obraz dvoch spôsoby koexistencie rozličných skutočností v súčasnosti. Zárohlasov, vychádzajúc z príbehov veň dva pekné dôvody vydať o zrážkach medzi spoločnosťou sa čím skôr na prvé poschodie a jednotlivcom. Ich pouličné di- novosadského múzea sídliacevadlo, performancia usporiadaná ho neďaleko nábrežia Dunaja. na uliciach Budapešti s názvom

25 ROKOV ČINNOSTI MOMS V PADINE (1990 – 2015) je názov novej publikácie, ktorú vydalo vedenie Miestneho odboru Matice slovenskej v Padine na sklonku roku 2017. Kniha svedčí o bohatej činnosti padinských matičiarov vo všestrannom rozvoji kultúrneho a spoločenského života dediny, a to od obnovenia padinského MOMS, teda od 28. októbra 1990 až po súčasnosť. Zostavili ju Dušan Kereš (bývalý predseda MOMS), ktorý mal na starosti počítačovú prípravu textov a fotografií, a Ján Kolárik, aktuálny predseda MOMS v Padine. Kniha o štvrťstoročnom pôsobení padinského miestneho matičného odboru, ktorú lektorovala Želmíra Koláriková, vyšla v náklade 200 výtlačkov a ilustrovaná je fotografiami z archívu J. Kolárika a Zuzany Papovej. Vydanie publikácie finančne podporil Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá. A. Ch. 12 /4795/ 24. 3. 2018

Kultúra V KOLEKTÍVE KREATÍVNYCH AMATÉROV V KOVAČICI

Čulá činnosť láka mladých ľudí Anička Chalupová

olektív kreatívnych amatérov pôsobí ako mimovládne združenie od roku 2014. Realizoval už mnoho akcií, ktorými zveľadil a znásobil kultúrnu scénu v Kovačici. Okrem zachovania a rozvíjania divadelného umenia v týchto krážoch zámerom združenia je aj vytváranie podmienok na plnohodnotné a rafinované využívanie voľného času mladých ľudí. V piatok 9. marca v prenajatej miestnosti Domu kultúry 3. októbra členovia KOKRAM-u mali 5. výročnú schôdzu. Rokovali o svojej činnosti v uplynulom období, naplánovali si akcie a podujatia na aktuálny rok, prijali nových členov a pod. Predsedníčka združenia Darina Dudková pri tejto príležitosti zdôraznila, že je činnosť KOKRAM-u čoraz čulejšia a bohatšia. V uplynulom roku združenie realizovalo vyše 20 aktivít. Nacvičili dve divadelné predstavenia: komédiu O láske autora a režiséra Dragana Karlečíka a divadelnú hru Nový Protheus autora D. Karlečíka v réžii Svetlany Gaškovej. Vlani títo divadelníci boli dvakrát na zájazde na Slovensku: na 20. Festivale Aničky Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom a na 50. ročníku Palárikovej Rakovej v Čadci. Divadelné predstavenie Tma už známeho kovačického textára a režiséra Karlečíka bolo aktuálne aj v uplynulom období. K tomu prostredníctvom výstav umožnili mladým autorom a renomovaným výtvarníkom prezentovať svoju tvorbu, večierkami poézie a prózy si pripomenuli výročia domácich a svetových spisovateľov. Aj napriek finančným ťažkostiam, s ktorými zápasí väčšina spolkov a združení v našich slovenských prostrediach, KOKRAM hospodáril hlavne pozitívne. Vďaka dotáciám Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a ochote KIS Kysáč sa so svojou divadelnou tvorbou dostali aj za hranice nášho štátu.

Z marcovej výročnej schôdze (Foto: z archívu KOKRAM-u) Vlastnými prostriedkami a za pomoci sponzorov usporiadali rad aktivít, medzi ktorými je aj tradičný Charitatívny divadelný víkend. Tu naposledy zozbierali vyše 70 000 dinárov a odovzdali dvom ťažko chorým mladým ľuďom z Kovačickej obce. Keďže od začiatku aktuálneho roku platia nové podmienky používania miestností v kultúrnom dome, členovia tohto združenia sú prinútení prostriedkami z členského, ktoré ročne vynáša 1 800 dinárov, prispieť na platenie podnájmu (2 000 dinárov) a na účet za strovený elektrický prúd. To ich, samozrejme, neznechutí, aby pokračovali vo svojej činnosti a stanovili si presné ciele i na tento rok. Je tu aj oprava strechy nad miestnosťami, v ktorých sídlia. V týchto dňoch vypracovali projekty, ktorými sa uchádzajú o prostriedky na technické vybavenie divadelnej scény, začínajú nacvičovať nové divadelné predstavenie a premiéru na malej scéne si naplánovali na leto. V druhej polovici apríla, keď združenie oslávi 4. výročie pôsobenia, jeho členovia usporiadajú výstavu fotografií Velimira Brankovića z Kovačice. Okrem divadlu a výstavnej činnosti kokramovci sa venujú aj filmovému umeniu. Vážne „zahryzli“ do prípravy dokumentárneho filmu, ktorým oprášia spomienky na známy Kovačický proces.

OBECNÁ PREHLIADKA RECITÁTOROV V STAREJ PAZOVE

Deväť básní v slovenskej reči

SCÉNA Hendrixove doteraz neuverejnené nahrávky. Jeden z najvýznamnejších svetových gitaristov Jimi Hendrix (1942 – 1970) počas života vydal tri dlhohrajúce albumy so svojou skupinou The Jimi Hendrix Experience, ako aj jeden koncertný album so skupinou Band of Gypsys. Posmrtne mu však boli uverejnené početné albumy s rôznymi štúdiovými a koncertnými nahrávkami. Najnovšie vydanie pod názvom Both Sides of the Sky obsahuje predtým neuverejnené skladby, ktoré Jimi Hendrix nahral v období 1968 – 1970. Väčšinu týchto piesní Hendrix odohral spolu s basgitaristom Billym Coxom a bubeníkom Buddym Milesom (s ktorými založil Band of Gypsys). Album Both Sides of the Sky vlastne predstavuje záverečnú časť albumovej trilógie, obsahujúcej Hendrixove archívne nahrávky, ktorých úpravu mala na starosti jeho sestra Janie Hendrix spolu so známymi producentmi Eddiem Kramerom a Johnom McDermottom. Prvé dve časti tejto trilógie sú vydania Valleys of Neptune (2010) a People, Hell and Angels (2013).

Yo La Tengo ponúkajú alternatívu. Americká indie-rocková skupina Yo La Tengo pôsobí viac ako tri desaťročia, počas ktorých nadobudla kultový význam aj u nás. Majú nový album There’s a Riot Going On, o ktorom vydavateľ (Matador Records) hovorí, že ponúka alternatívu dnešnému svetu hnevu a zúfalstva. Yo La Tengo budú 12. mája koncertovať v belehradskom Dome mládeže.

Katarína Verešová

to: Marko Arsenijević, Natalija Galijašová, Selena Ilićová, Jana Rumanová, Sergej ekný počet mladých milovníkov Savić a Lora Meršaková; v kategórii žiakrásneho slova aj tohto roku vystúpil kov vyšších ročníkov postúpilo desať na obecnej prehliadke recitátorov recitátorov: Jelena Ardala, Anja Babív Starej Pazove. Odborná porota v zložeková, Aleksandra Bogićevićová, Nikola ní: Miodrag Petrović, herec SND z Nového Bosnić, Nađa Gavranovićová, Violeta Sadu, a Miruška Kočišová, dlhoročná Jovanovićová, Ana Miltenovićová, Ljubica herečka a nacvičovateľka recitátorov Ognjenovićová, Sonja Savićová a Andrej zo Starej Pazovy, vypočuli si v piatok 16. Simendić; v kategórii žiakov nižších marca v divadelnej sále 11 súťažiacich Jelena Ardala ročníkov ZŠ vyniklo a postúpilo ďalej predniesla báseň v najstaršej kategórii, 36 v strednej a 48 dvanásť recitátorov: Anđela AdamovićoBiela móda v najmladšej. vá, Tatiana Babinková, Nikola Vujnović, Valentína Šefčíka Do oblastnej prehliadky, ktorá preMarija Grbićová, Sonja Žunićová, Mia bieha cez víkend v Sriemskej Mitrovici, postúpilo 28 Jašová, Mia Krivošija, Nađa Mihajlovićová, David recitátorov. V kategórii dospelí zvolených je šesť, sú Simendić, Sofija Skorupanová a Sara Urukalová.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

KONCERTY 24. marca, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Phal:Angst (industrial postrock z Rakúska) + Tentacle Wizard (stoner / postmetal, NS) 29. marca, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Xover + Dalila Kayros (electro / experimental z Talianska) 29. marca, SKCNS v Novom Sade: Siberian Meat Grinder (crossover / thrash metal z Ruska) S. L. • KULTÚRA •

Kultúra • Oznamy VÝROČNÉ ZHROMAŽDENIE SKUS JEDNOTA V ŠÍDE

Pekné výsledky serióznej práce Stanislav Stupavský

lenovia Slovenského kultúrno-umeleckého spolku Jednota v Šíde na výročnom zhromaždení v nedeľu 18. marca schválili správu o činnosti v roku 2017 a o finančnom hospodárení v uplynulom roku. Zo správy o činnosti, ktorú podala tajomníčka spolku Nataša Kolárová, vďaka obsiahlej a úspešnej činnosti spolkárov v minulom roku vyplývajú dva momenty, ktoré všetkých zvlášť tešia. Predovšetkým je to založenie a úspešná práca skupiny najmladších spolkárov. Ide o súbor detí vo veku 4 až 7 rokov a v uplynulom roku viackrát vystupoval na príležitostných programoch a festivaloch. Vý-

sledkom serióznej práce je i to, že z tejto najmladšej skupiny spolkárov až štyria mladí speváci vystúpia na tohtoročnom detskom festivale piesní Keď si ja zaspievam. Druhý moment z výročnej správy, na ktorý sú členovia spolku hrdí, je práve úspešná organizácia festivalu detských piesní Keď si ja zaspievam. Tento festival prebieha v Šíde a vládne oň stále väčší záujem v celom Srieme. Správu o finančnom pôsobení podal predseda spolku Vladimír Čáni. Konštatoval, že spolok úspešne zdolal finančné úskalia a na konci roku 2017 na účte mal viac ako 1 000 dinárov, teda pozitívne saldo. Členovia spolku jednohlasne schválili podané správy a aj na tento rok si zaplánovali obsiahlu aktivitu.

Zaznamenávame do záznamníka – výročia si pripomíname alebo oslavujeme Anna Horvátová

apísať, zaznačiť, poznačiť: zaznamenať (si) potrebné údaje, zaznamenať si niečo do zošita, na margo; – technickými prostriedkami zachytiť: zaznamenať udalosť v tlači, zvukový prejav zaznamenaný na páse; – v publicistike dosiahnuť: zaznamenať zlepšený výkon, zaznamenať úspechy, víťazstvo... – v týchto a podobných prípadoch ide o správne použitie slovesa zaznamenať a nedokonavého tvaru zaznamenávať. Avšak medzi nami vojvodinskými Slovákmi sa nadmieru rozmohli podoby tohto slovesa, a to až do tej miery, že sme sa dostali do situácie, že všetko zaznamenávame. Aj to, čo treba, aj to, čo protirečí logike: zaznamenávame výročia tlače, nedávno aj Hlasu ľudu, životné jubileá, výročia narodenín, úmrtia, príchodu Slovákov na Dolnú zem, historické októbrové udalosti – dni oslobodenia atď., atď. Je pravda,

že sa v srbčine výročia obeležavaju, čo však neznamená, že je v slovenskom jazyku preklad „zaznamenať“ správny ekvivalent. Práveže nie. V slovenčine na oslavy rodinné, oslavy narodenín, oslávenie, oslavovanie mladosti, plnoletosti, rôznych výročí, Dňa Hlasu ľudu, Dňa obce je tu sloveso – osláviť, resp. nedokonavé oslavovať, význam ktorého určite všetci poznáme – a ak nie, odporúčam nazrieť aspoň do Krátkeho slovníka slovenského jazyka – a je to: – uctiť slávnosťou, urobiť oslavu: osláviť svoju päťdesiatku, osláviť víťazstvo; osláviť príchod vierozvestov; – prejaviť vrcholné uznanie, zahrnúť slávou: v diele oslávil hrdinstvo, vlasť. Spisovný jazyk ponúka ešte jednu možnosť na vyjadrenie toho našského „zaznamenať / zaznamenávať“; ide o sloveso pripomenúť (si): oživiť v pamäti, pripamätať: pripomenúť (si) výročie príchodu vierozvestov; pripomenula mu príhodu z detstva, pripomenuli si výročie príchodu Slovákov na Dolnú zem.

Výzva

na predloženie príspevkov na 62. Literárne snemovanie Slovenské vydavateľské centrum a časopis Nový život zverejňujú výzvu na predkladanie príspevkov na 62. literárne snemovanie, ktoré sa uskutoční 21. apríla 2018 v Báčskom Petrovci. Témy tohtoročného literárneho snemovania budú: Cestopis v slovenskej vojvodinskej literatúre a životné jubileá dvoch slovenských vojvodinských spisovateľov: Miroslava Demáka (70) a Tomáša Čelovského (60). Autorom, ktorí sa na snemovaní zúčastnia s príspevkom, budú uhradené cestovné trovy. Záujemcovia majú najneskôr do 10. apríla 2018 poslať prihlášky s uvedením názvu a abstraktom. Príspevky v plnom znení stačí priniesť na snemovanie, alebo zaslať e-mailom. Všetky prezentované príspevky budú zverejnené v časopise Nový život. Prihlášku treba poslať na adresu: zdenkavb@gmail. com.

KRÁTKE SPRÁVY

Stará Pazova

Koncert Stopami našich predkov. K 100. výročiu ukončenia prvej svetovej vojny v piatok 16. marca v divadelnej sále bol usporiadaný koncert grécko-srbského priateľstva, na ktorom hosťoval chór Umeleckého spolku Agios Mateos z Korfu. Okrem gréckych duchovných piesní chór zaspieval i niekoľko srbských vlasteneckých a ľudových piesní. Na koncerte vystúpil aj detský chór Srbského pravoslávneho patriarchátu Zvonce s duchovnými piesňami a cirkevný chór svätého Vladiku Nikolaja srbského z Novej Pazovy. Tento vydarený koncert zorganizovala Staropazovská obec v spolupráci s Patriarchátom Srbskej pravoslávnej cirkvi v Belehrade v rámci projektu Stopami našich predkov. Podľa počtu divákov možno konštatovať, že v posledných rokoch duchovné piesne v srbskej, slovenskej a v iných rečiach v priestoroch divadla alebo v kostoloch u Staropazovčanov vyvolávajú veľký záujem. K. V.

DROBNÉ OZNAMY TESNÍME (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou – ochraňuje pred vetrom, chladom, prachom. Je úsporou pri vykurovaní. Inštalujeme a opravujeme rolety, harmonika dvere, pásové záclony, siete proti hmyzu; tel.: 060/5088-433 a 025/5827-710. KUPUJEM staré a nové perie, alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278. • KULTÚRA • OZNAMY •

Slovenská spoločnosť

PSS SVIDNÍK, a. s.,

ktorá vyrába mäsostroje a pivovary

príjme zváračov TIG Viac info: www.pss-svidnik.sk info@pss-svidnik.sk

tel. č: +421 54 78 62 111

12 /4795/ 24. 3. 2018

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 23. marca 19.30 Zostrih z Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... z roku 2017, 4. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 25. marca 11.00 Dúhovka 11.30 Boh náš je láska Utorok 27. marca 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Dúhovka 22.00 Boh náš je láska Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dobrý večer, Vojvodina. Vysielanie sa začne ako obvykle zábavnovzdelávacím seriálom Čaroslovník. Po prehľade aktuálnych udalostí v Kumštárni bude hovoriť mladá výtvarníčka Andrea Merníková. Diváci sa dozvedia o úcte prejavenej Pavlovi Dobšinskému, spisovateľovi a zberateľovi ľudovej slovesnosti, pri príležitosti 190. výročia narodenia. Boh náš je láska. Náboženské vysielanie bude pozostávať z týchto príspevkov: Svetového dňa modlitieb, o cirkevnom zbore v Ľube, o novom detskom cédečku Hrdinovia viery a o Medzinárodnej konferencii, ktorú zorganizovali Slováci v Nadlaku pod názvom Úloha cirkvi v živote dolnozemských Slovákov.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 23. marca – Drive Sobota 24. marca – Návrh Pondelok 26. marca – Nebojsa Utorok 27. marca – Plavčík a Vratko Streda 28. marca – Železný Ján Štvrtok 29. marca – Popolvár, najväčší na svete

Nedeľa 25. marca 17.00 Film: Scooby Doo a mexická príšera 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Kliatba mesačného údolia 24.00 Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 25. marca 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Rozhovor s vytrvalostným bežcom Ivanom Máčajom Utorok 27. marca 16.00 Príprava na veľkonočné sviatky Prezentácia knižnej produkcie SVC v Kovačici Portréty Michala Ďurovku v Kovačici Piatok 30. marca 16.00 Z archívu: RTVOK Film: Pani Zima

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

TV STARÁ PAZOVA

TV OBCE KOVAČICA

Zvonimír Pudelka, akademický maliar

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 12 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla 7.00 7.30 8.00 8.05 8.30 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Servis Na dnešný deň Meniny Oznamy, hudba a reklamy Správy Hudba, servis Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie Správy Hudba a aktuality Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC

V tajničke je názov kresťanského sviatku, ktorý pripadá v nedeľu pred Veľkou nocou.

Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna autorka: ANNA relácia BIČIAROVÁ Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, 1. časť týždenná relácia na aktuálnu tajničky tému Nedeľa kratší 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí remeň týždňa 12.00 Hudobné pozdravy Ana a blahoželania Sasso Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

maľované lopatkovité vajíčka náčinie

19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 28. marca 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

okopkaj!

mesto v Taliansku

Dusík

európsky parlament

slnko (poet.) mäkké spoluhlásky

Goran Karan pôvab

o krátky čas

obvod

spojka

vitamín

ženské meno

vpíšte ANR

zbavil lámaním lietajúci hmyz

ocenenie

známy vynálezca

druh syra AS HL DU ĽU

S HLADU ĽU

mužské meno

Taliansko Nedeľa 25. marca

súhlas

sekunda

Loznica TELEVÍZIA PANČEVO

Eddie nepretržite 2. časť Murphy prúdiť tajničky

časť dňa zoznam adries

vpíšte PVK

pond

liter vpíšte ÁL

úplná

a podobne ad notam

okolkoval

dinár

zariadenie na klopanie

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 11 VODOROVNE: platidlo, rival, ek, et, K, sto, Krista, AA, Avram, B, b, íver, árenda, A, tona, šev, ild, m, nn, Leonardo, tvory, S, aaá, tkať TAJNIČKA: KRISTA BENDOVÁ

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 9 z čísla 9 Hlasu ľudu z 3. marca 2018 bolo: JOZEF MISTRÍK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: KATARÍNA STANOVÁ, Ul. Nikolu Teslu č. 95, 26 210 Kovačica. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

12 /4795/ 24. 3. 2018

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

SMUTNÁ SPOMIENKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

PAVEL KRIŽAN

MÁRIA KRIŽANOVÁ

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu ALKEMICA SOLUTIONS, s. s r. o., Bajči Žilinskog 7, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Doplnenie jestvujúceho procesu na recyklovanie bezpečného elektronického odpadu pred spracovaním postupom elektrolýzy, v jestvujúcom zariadení pre recykláciu bezpečného elektronického odpadu, ktorý sa nachádza v Ul. Bajči Žilinskog 7, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 4153/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

24. 6. 1934 – 13. 3. 2009 – 2018

z Báčskeho Petrovca S láskou a úctou si na Vás spomíname. Syn Ján s manželkou, vnuk Ján a vnučka Jana

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina OBEC BÁČSKY PETROVEC OBECNÁ RADA

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie

Podľa článku 34 Uznesenia o Obecnej rade Obce Báčsky Petrovec (Úradný vestník Obce Báčsky Petrovec, č. 12/2012) a článku 87 bod 8 Štatútu Obce Báčsky Petrovec – prečistený text (Úradný vestník Obce Báčsky Petrovec, č. 1/2014) ohľadom posúdenia návrhu záveru o zrušení verejnej výzvy na účasť na súbehu na spolufinancovania projektov na uskutočnenie verejného záujmu v oblasti verejného informovania na území Obce Báčsky Petrovec v roku 2018, Obecná rada Obce Báčsky Petrovec na svojom 45. zasadnutí, ktoré sa konalo 15. 3. 2018, jednohlasne schválila nasledujúci

Nositeľ projektu BS BLOK 41A, s. s r. o., Nový Belehrad, Bulvár Zorana Đinđića 81, splnomocnením nositeľa podniku MARURI, s. s r. o., Nový Sad, Ćirpanova číslo 1, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu čerpadlo na zásobovanie palivom výšky prízemie (P) v Novom Sade, Ul. patriarcha Pavla, na katastrálnej parcele číslo 7894, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

hlasludu.info www.hl.rs

www.hl.rs

Z Á V E R Z r u š u j e s a verejná výzva na účasť na súbehu na spolufinancovanie projektov na uskutočnenie verejného záujmu v oblasti verejného informovania na území Obce Báčsky Petrovec v roku 2018, číslo 016-4/34-2018, uverejnená na úradnej internetovej stránke Obce Báčsky Petrovec dňa 9. 3. 2018 a v týždenníku Hlas ľudu dňa 10. 3. 2018, v dôsledku formálnych a materiálnych nedostatkov.

Na základe článkov 4 a 94 Zákona o zamestnaných v autonómnych pokrajinách a jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS, č. 21/2016 a 113/2017), článku 3 a článku 11 Pravidiel o uskutočňovaní interného a verejného súbehu na obsadenie pracovných miest v autonómnych pokrajinách a v jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS, č. 95/2016), Obecná správa Obce Kovačica zverejňuje OZNÁMENIE O VEREJNOM SÚBEHU NA OBSADENIE VÝKONNÉHO PRACOVNÉHO MIESTA V OBECNEJ SPRÁVE KOVAČICA

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

Obecná správa Obce Kovačica oboznamuje, že je vypísaný verejný súbeh na obsadenie výkonného pracovného miesta: 1. Stavebný inšpektor, hodnosť spolupracovník, 1 vykonávateľ, na neurčitú dobu. Lehota na podávanie prihlášok je 15 (pätnásť) dní odo dňa zverejnenia oznámenia o vypísanom verejnom súbehu v denníku Dnevnik. Oznam o zverejnenom verejnom súbehu je na webovej stránke http://www.kovacica.org/dokumenti/konkursi a na oznamovacej tabuli Obecnej správy Obce Kovačica.

Informačno-politický týždenník

24. 7. 1936 – 8. 3. 2018

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s našou mamou a starkou

KATARÍNOU SĽÚKOVOU

rod. Labáthovou 1926 – 2018 z Petrovca S láskou a úctou si na Teba budeme spomínať. Odpočívaj tíško v pokoji. Tvoji: dcéra Katarína s manželom Jánom, vnučka Ľuboslava a vnuk Janko s rodinami

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s

ANNOU GOMBÁROVOU

rod. Grínovou 31. 3. 1941 – 11. 3. 2018 bývalou dlhoročnou tajomníčkou ZOČK v Kysáči a niekdajšou predsedníčkou Spolku kysáčskych žien, ako i aktivistkou Spolku milovníkov kvetov a zelene v Kysáči Zostaneš navždy v našich spomienkach. Na Tvoje humánne skutky nezabudneme.

Predsedníctvo ZOČK v Kysáči a Mestská organizácia ČK z Nového Sadu

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs • OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s ujom

PAVLOM SABOM 21. 7. 1962 – 17. 3. 2018 z Báčskeho Petrovca

Odišiel si bez slova rozlúčenia, tak náhle, že sa tomu ťažko verí...

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

PAVLOM SABOM 21. 7. 1962 – 17. 3. 2018 z Báčskeho Petrovca

Odišiel si bez slova rozlúčenia, tak náhle, že sa tomu ťažko verí... Rodina Červená

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s ujom

PAVLOM SABOM 21. 7. 1962 – 17. 3. 2018 z Báčskeho Petrovca

Odišiel si bez slova rozlúčenia, tak náhle, že sa tomu ťažko verí...

Rodiny Nosálová a Levárska

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s ujom

PAVLOM SABOM 21. 7. 1962 – 17. 3. 2018 z Báčskeho Petrovca

Odišiel si bez slova rozlúčenia, tak náhle, že sa tomu ťažko verí...

s ujom

PAVLOM SABOM 21. 7. 1962 – 17. 3. 2018 z Báčskeho Petrovca

Odišiel si bez slova rozlúčenia, tak náhle, že sa tomu ťažko verí... Rodina Zátrochová

S láskou si Teba spomíname. Tvoji najmilší

PAVLOM SABOM 21. 7. 1962 – 17. 3. 2018 z Báčskeho Petrovca

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Odišiel si bez slova rozlúčenia, tak náhle, že sa tomu ťažko verí... Rodina Zeremská

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s ujom

MARIENKA VALENTÍKOVÁ

PAVLOM SABOM 21. 7. 1962 – 17. 3. 2018 z Báčskeho Petrovca

Odišiel si bez slova rozlúčenia, tak náhle, že sa tomu ťažko verí...

Rodina Chalupková

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

ZUZANU HEMELOVÚ 1949 – 2011 − 2018 z Petrovca

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Rodina Menďanová

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

s ujom

rod. Struhárová 4. 8. 1980 – 28. 2. 2018 z Kulpína

S láskou a úctou si na Teba budú spomínať: teta, švagor, Marína a Stanislav s rodinou

SPOMIENKA Rodina Čelovská

BOĽAVÁ ROZLÚČKA so strýkom

PAVLOM SABOM 21. 7. 1962 – 17. 3. 2018 z Báčskeho Petrovca

MICHAL BENKA

25. 9. 1948 − 28. 3. 2016 z Kulpína

Odišiel si bez slova rozlúčenia, tak náhle, že sa tomu ťažko verí...

S láskou a úctou si na Teba spomínajú Rodina Sabová

Tvoji vnukovia Miroslav a Vladimír z Vršca

12 /4795/ 24. 3. 2018

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dr. ANDREJ MYJAVEC

6. 3. 1933 – 10. 3. 2015 – 2018 z Báčskeho Petrovca

ZUZANU HEMELOVÚ 1949 – 2011 − 2018 z Petrovca

MÁRIU KLINKOVÚ 1932 – 2011 − 2018 z Kysáča

Ťažko je naučiť sa žiť bez niekoho, kto v mojom živote znamenal tak mnoho. Na Vašu lásku a dobrotu si stále spomínam. Vaša vnučka Želka Mileusnićová

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Dňa 12. marca 2018 usnula naša matka

EVA OTAŠEVIĆOVÁ rod. Cicková 6. 5. 1936 – 12. 3. 2018 z Belehradu rodom z Kovačice

Na Tvoju lásku a dobrotu nikdy nezabudneme. Tvoji: dcéry Tatjana Otaševićová a Nataša Todorovićová, zať Vojislav a vnúčatá Milica a Petrašin

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s otcom, starým otcom a svokrom

BOĽAVÁ SPOMIENKA na mamu, starkú a svokru

Pusto a prázdno, ktoré zostalo po Tebe, nedá sa ničím nahradiť. Chýbajú nám Tvoja pomoc a rada, Tvoja veľká láska a dobrota. S láskou a úctou na neho spomínajú Jeho najbližší

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našu manželku, mamu a starkú po pätnástich rokoch

ZUZANU BENKOVÚ rod. Hricovú 1953 – 2003 – 2018 z Báčskeho Petrovca

Navždy budeš v našich spomienkach. Tvoji najbližší

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na brata a strýka

DANIEL CEROVSKÝ 15. 3. 1953 – 13. 3. 2018 z Báčskeho Petrovca

JURAJOM TURČANOM 8. 12. 1943 – 15. 3. 2018

ZUZANU TURČANOVÚ rod. Benkovú 24. 2. 1947 – 18. 7. 2013

JÁNA TURČANA 10. 3. 1975 – 5. 4. 2016

z Báčskeho Petrovca Osud nevráti to, čo nám vzal, zostali len spomienky a veľký žiaľ. Zarmútený syn a brat Juraj s rodinou

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Navždy zostaneš v našich srdciach a spomienkach. Zarmútení: manželka Mária, syn Daniel s manželkou Vierkou a vnúčatá Stanislav a Marína

• OZNAMY •

Šport Prvé jarné body SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

LIPAR – SLÁVIA 1 : 3 (1 : 2)

Ján Šuster

rvé hosťovanie pivnických futbalistov tejto jari bolo úspešné, keďže v Lipare prekonali rovnomenný domáci tím. Nepočetné obecenstvo v chladnom počasí a na klzkom trávniku sledovalo dobrý futbal, o čo sa postarali obe mužstvá. Už v 15. min. radosť hostí. Nímet prerušil akciu domáceho mužstva,

ne výsledku, znova v prospech Pivničanov. Benka dlhou prihrávkou uvoľnil J. Žigmunda, ktorý bol rýchlejší od brankára Vučinića a popod prihral J. Žigmundovi, neho loptu dorazil ktorý uvoľnil Sekeruša do prázdnej brány a sieť Lipara sa vlnila – – 1 : 2. 0 : 1. Napriek tomu, že Výhra v Lipare: Jozef Aj v druhom polmužstvo Slávie malo Žigmund (Slávia čase hostia nebezneustálu prevahu, do- Pivnica) pečne útočili, zahamácim sa v 25. min. dzovali šance, aby podarilo vyrovnať výsledok. Obrana v 70. min. Tešanović využil veľkú hostí zaváhala, využil to strelec chybu domácich obrancov a tretíMarčetić a bolo 1 : 1. krát poslal loptu za chrbát brankára Radosť Liparčanov netrvala dlho, Lipara Vučinića – 1 : 3. Do konca lebo už v 28. min. prišlo k zme- svoje príležitosti nevyužili Grňa,

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA ZÁPAD – SEVER

Zaslúžili si bod SLÁVIA – MLADOSŤ 0 : 1 (0 : 0) Ján Špringeľ

„N

ezaslúžili sme si výhru,“ úprimne zablahoželali trénerovi Slávie Adamovi Lupuovi za skvelý výkon jeho zverencov bývalí slávisti, stredopoliar Miroslav Ivanišević a lodivod Dejan Žarkov. „Táto porážka ma veľmi mrzí, ako dávno nejaká prehra, boli sme na dosah zaslúženého bodu,“ povedal predstaviteľom médií po konci merania síl tréner hostiteľov. Zhodou okolností Slávia a Mladosť zakončili jesennú časť majstrovstiev a rovnakí súperi ju aj začali. Na rozdiel od merania síl vo Vojlovici, kde v prvom polčase slávisti inkasovali poltucet gólov, v Kovačici futbalisti Slávie v ani jednom okamihu hry neboli podradným súperom. Na sklonku prvej štvrťhodine fanúšikovia si žiadali penaltu v prospech Slávie po zákroku v šestnástke nad pravým krídlom Jovnášom. Píšťalka rozhodcu Janjuša zostala nemá. Od 66. minúty hral domáci tím s hráčom menej; druhú žltú kartu dostal Čech. Ani v tých chvíľach sa slávisti nevzdali, keďže Válovec trafil brvno. Ochranca futbalových pravidiel ukázal na biely bod po zákroku Ďurkovského nad útočníkom Mladosti v pokutovom území v 85. minúte. Kapitán Mladenović trafil presne pre konečných – 0 : 1. • ŠPORT •

SLÁVIA: Kandić, Košút, Ďurkovský, Čech, D. Cicka, Válovec, Zloch, Jovnáš, Bartko, Garaj, Ďuriš; striedali: D. Svetlík, Milosrdný MLADOSŤ: Andrić, Mladenović, Janaćković, Krstin, Nikolić, Đurić, Stanković, Ivanišević, Đukanović, Blagojević, Andrić; Bojovný zápas: duel Vojlovičana striedali: Živkov, Miljević, Vasić, Nemanju Nikolića (vľavo) s Kovačičanom Jankom Válovcom Jakimovski, Repak

Kotiv a Vlastislav Kuchta, kým strelu Zorzića brankár domácich kryl. Rozhodca Aleksić z Karavukova žltými kartami potrestal Pivničanov Tešanovića a J. Žigmunda. SLÁVIA: Brňa, Vlastislav Kuchta, Benka, Grňa, Nímet, Kotiv, Sekeruš (Zorzić), Tešanović (Kutenič), M. Žigmund, J. Žigmund (Vladimír Kuchta), Ćorda V nedeľu o 15.30 hodine Slávia uvíta Vojvodinu z Tovariševa. Výsledky 17. kola: Krila Krajine – Kula 4 : 0, Hercegovac – Budućnost (P) 2 : 2, Budućnost (M) – Mladost 7 : 0, Crvenka – Rusín 4 : 0, Vojvodina – Hajduk junior 3 : 0, Lipar – Slávia 1 : 3, Stanišić – Stari grad 3 : 0. Slávia pocestuje v nedeľu 25. marca do susedného Idvora, kde sa zápas so silným Poletom začne o 16. hodine. Vojlovičania budú hrať v Glogonji s rovnomenným súperom. Výsledky 10. kola: Slávia – Mladosť (V) 0 : 1, Tempo – Glogonj 0 : 2, Spartak 1911 – Unirea 5 : 0, Pobeda – Omladinac 1927 0 : 1, Polet – Munidal 6 : 1. Slávistické vedenie najpravdepodobnejšie v sobotu 24. marca zorganizuje valné a volebné zhromaždenie.

DRUHÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Prehra aj doma

KULPÍN – DUNAV VOLLEJ 2 : 3 Katarína Gažová

erby Druhej ligy Srbska – severnej skupiny zohrali v sobotu 17. marca 2018 medzi domácim mužstvom a novosadským VK Dunav Vollej. Bol to kvalitný a do konca napínavý zápas. V prvých dvoch setoch Kulpínčania boli príliš nervózni, a preto urobili hodne chýb. V treťom a vo štvrtom sa naplno rozohrali a kvalitný súper nemal šancu. A už keď sa očakávalo, že VK Kulpín v piatom sete bude tiež úspešný a zvíťazí, nestalo sa tak. Skúsenej-

ší súper mal viac trpezlivosti a šťastia, zvíťazil v poslednom sete a zároveň i v zá- Skúsenejší Novosadčania premohli pase v kul- Kulpínčanov (na snímke) pínskej hale Výsledky 19. kola: Hercegovivýsledkom 2 : 3. Výsledky jednotlivých setov: 23 na – Proleter 3 : 1, Partizan – Šíd : 25, 16 : 25, 27 : 25, 26 : 24, 11 : 15. 3 : 2, Maglić – Mladost (NP) 1 : VK KULPÍN: Relota, Lekár, Ne- 3, Kulpín – Dunav Vollej 2 : 3, manja Petrović, Zavaroš, Jaško, Mladost (T) – Botafogo 3 : 1, Babić, Gajičić, Zima, Ćirić, Jeftić, Sombor – Vojvodina NS Seme 2 0 : 3. Rade Petrović, Hasík 12 /4795/ 24. 3. 2018

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Bez gólu sa vyhrať nemôže

NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Desať šancí, štyri góly TATRA – FUTOG 4 : 0 (1 : 0)

Ján Bokor Hladké výhry doma zaznamenali Partizan, BAK a Jedinstvo Stević. C. zvezda, Dunav a Strela prekvapili svojich hostiteľov a získali cenné body. Posledná Jabuka porazila favorizovanú Dolinu a zachovala si šance na záchranu. Výsledky 17. kola: Vojvodina (S) – C. zvezda 1 : 4, Partizan – Vojvodina (C) 5 : 0, Borac (S) – Dunav 1 : 3, BAK – Vulturul 3 : 0, Sloga – Strela 0 : 1, Jedinstvo (V) – Vojvodina (CC) 2 : 1, Jedinstvo Stević – Radnički 2 : 0, Jugoslavija – Dolina 1 : 0. JUGOSLAVIJA – DOLINA čila v rukách brankára Jugoslavije Simjanovića, ktorý sa stal hrdinom 1 : 0 (0 : 0) Na druhom hosťovaní zaradom zápasu. Dolina utŕžila nečakaKeď nedáš – dostanú prehru s posledným neš! Uplatnilo sa aj na mužstvom v tabuľke. tomto zápase. Domáci Hostia z Padiny boli útočník Mitrović z diaľomnoho lepším mužky kopol loptu, ktorá sa stvom, vytvorili si deodrazila od nerovnej siatku vyložených šancí, hracej plochy, zmenila ale útočníci ani jednu smer, oklamala Trkulju nepremenili. Bez gólu – 1 : 0. Bolo to všetko, čo sa vyhrať nemôže. domáci urobili na tomto zápase, aby získali V prvom polčase na veľmi nerovnom ihrisku vzácne body! Rozhodsa nič zaujímavé nediacovia v čele s Igorom lo, nuž sa skončil bez Jajićom z Pančeva veľBoris Ugrenović gólov. mi dobre splnili svoju bojuje o miesto úlohu. Po prestávke hostia v prvej zostave získali prevahu a priam DOLINA: Trkulja, je nepochopiteľné, že útočníci Koreň, Važić, Ugrenović, Dobrić, z množstva šancí nedali gól ani Mirko Rudić, Marko Rudić, Saša vtedy, keď boli zoči-voči s bran- Rudić, Cvetanović, Ilić, Mihajlović károm Jabučanov na dva-tri metre V nedeľu Dolina uvíta Jedinstvo od brány. Lopta najčastejšie kon- Stević z Kačareva.

SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Hetrik Aleksića BEČEJ – RADNIČKI (Š) 4 : 0 (1 : 0)

Lazar Pavković

hosťovania u lídra v Bečeji sa Šíďania vrátili so štyrmi gólmi v sieti brankára Mitrovića. Hetrikom sa vyznamenal mladý strelec Aleksić (15., 47. a 70. min.), kým výsledok uzavrel Jelić v 89. min. Pred 200 divákmi rozhodca Dragan Zorić z Kleku žltými kartami potrestal Dražića a Potkozarca (Bečej), Čavića a Đurkovića (Radnički). RADNIČKI (Š): Mitrović, Čavić

www.hl.rs

(Vasiljević), Nonković, Katanić (Bibić), Rnjak, Drča, Božić, Stojšić, Broćeta, Bošnjaković, Đurković (Balaško) Výsledky 17. kola: Mladost – Bratstvo 1 : 3, C. zvezda – Borac 1 : 2, Dinamo – Radnički (NP) 1 : 0, Bečej – Radnički (Š) 4 : 0, Odžaci – Dunav 5 : 1, Cement – Železničar 1 : 0, Omladinac – Radnički (SM) 1 : 3, Radnički (Z) – Bačka 2 : 1. V sobotu Radnički uvíta Dinamo 1945 z Pančeva.

Informačno-politický týždenník

Mužstvo Futogu v Kysáči inkasovalo „len“ štyri góly

Pavel Pálik

o veľmi chladnom a zamračenom počasí asi 150 divákov sledovalo dobrý výkon futbalistov Tatry. Domáci mali počas celého zápasu prevahu, ich víťazstvo v žiadnej chvíli nebolo ohrozené a otázne len bolo, koľko gólov inkasujú hostia z Futogu. Súper Kysáčanov pritom nemal ani len jednu výhľadnejšiu príležitosť. Mužstvo Tatry z desiatich šancí premenilo iba štyri. V 38. min. Vučić prenikol z ľavej strany a zboku presnou strelou prekonal Ribića. V 48. min. na 2 : 0 zvýšil Klaić, v 58. min. Milićević bol strelcom tretieho gólu a skóre uzavrel Vučić v 67. min.

Zápas v Kysáči viedol Nakomčić z Rumenky, ktorý žltými kartami potrestal Bekera a Sirara v radoch hostí. TATRA: Kosturanov, Srnka (Ďurovka), Dražić, Berić, Samardžija, Novaković, Klaić (Pekić), Gadžić (Budík), Milićević, Vučić, Vuković Výsledky 19. kola: Proleter – RFK Nový Sad 4 : 1, Bačka – Jedinstvo (G) 3 : 1, ŽSK – Omladinac 4 : 0, Tatra – Futog 4 : 0, Fr. partizan – Jedinstvo (R) 1 : 2, Sofex – Mladost 3 : 2, Petrovaradín – Sirig 2 : 2, Veternik – Vinogradar 0 : 0, TSK – Šajkaš 4 : 1. V nedeľu Tatra bude hrať o 15.30 hod. v susednej Rumenke s domácim Jedinstvom.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Neúspešný začiatok POTISJE – AŠK 3 : 0 (1 : 0)

Vladimír Gál

spešné výsledky z prípravného obdobia Aradáčania nepotvrdili na štarte jarnej časti majstrovstiev, keďže prehrali v dedine Knićanin. Prvú šancu pre AŠK nevyužil Gál, lebo kopal vedľa brány. Domácim sa prvý pokus vydaril v 41. min. Brankárovi Nebrigićovi vypadla lopta zacentrovaná z rohu, ktorú domáci hráč upravil do siete. Na začiatku druhého polčasu Potisje nevyužilo dve príležitosti. V 65. min. sa Koraćovi nepodarilo zastaviť kapitána domácich, ktorý

zvýšil výsledok. Po chybe obrany AŠK v 70. min. domáci stanovili konečný výsledok zápasu – 3 : 0. AŠK: Nebrigić, Životin, Birmanac, Korać, Striško, Matejin, Studen, Gál, Apostolović, Mijić, Ďuríček V nedeľu do Aradáča pricestuje vedúci Radnički 1911 z dediny Jaša Tomić. Výsledky 12. kola: Jedinstvo – OFK Klek 1 : 2, Zadrugar – OFK Gradnulica 3 : 0, Radnički 1911 – Tamiš 5 : 0, Potisje – AŠK 3 : 0, ŽFK Banat – Zlatica 3 : 2, MSK – OFK Stajićevo 1 : 2. • ŠPORT •

Halilović V Laćarku bez obáv z penalty VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

LSK – JEDNOTA 1 : 3 (0 : 1) Matej Bzovský

vedomujúc si skutočnosť, že v minulosti zažili nepríjemnosti na hosťovaniach v Laćarku a často utrácali body, Staropazovčania sa veľmi dobre pripravili na

Vážny prístup: Milutin Jelović (Jednota St. Pazova)

tento zápas. Líder tabuľky bol veľmi presvedčivý v súboji s mužstvom LSK, ktoré bolo posmelené výhrou na štarte jari v Kupinove a malo nádej, že môže nepríjemne prekvapiť najväčšieho favorita v boji o titul. Jednota však od začiatku zahrala naplno a v 18. min. sa ujala vedenia gólom Vukovića z jedenástky. Bol to aj jediný gól v prvom polčase, v ktorom spoľahlivý brankár Jovi-

šić nedovolil, aby domáci vážnejšie ohrozili jeho bránu. Keď Milenković v 67. min. zvýšil náskok na 0 : 2, hádam všetkým 150 divákom na tribúne bolo jasné, že body poputujú do Starej Pazovy. Veľmi dobrý Vuković v 85. min. svojím druhým gólom spečatil osud hostiteľov – 0 : 3. Dobrý pocit a veselú náladu v radoch hostí nemohol prekaziť ani gól domáceho hráča Roksu v 92. min. zápasu z penalty. Nepáči sa im len to, že jeden z najlepších hráčov Milenković je vylúčený v 80. min. po druhej žltej karte. To znamená, že tento pre Jednotu významný futbalista a najlepší aktér zápasu v Laćarku bude chýbať v domácom súboji s veľmi silným a ambicióznym Borcom zo Šajkaša, ktorý do St. Pazovy iste nepricestuje s bielou zástavou. Rozhodca Todić žlté karty ukázal domácim hráčom Oparušićovi a Roksovi, kým v radoch Jednoty iba Milenković je potrestaný červenou kartou. JEDNOTA: Jovišić, Delić (Zarić), Jelović (Bojbaša), Vasiljević, Matović, Begović, Vuković, Atanasijević, Milenković, Mrdaković, Đorđević (Stojaković)

DIEVČENSKÉ BASKETBALOVÉ DRUŽSTVO jánošíckej Základnej školy T. G. Masaryka na oblastnej súťaži v Kovine v konkurencii s omnoho väčšími školami z Opova, Crepaje, Belej Crkvy, Plandišta, Kovina, Pančeva a Vršca, obsadilo slušné 4. miesto. Jánošícke žiačky pod taktovkou profesorky telesnej výchovy Seleny Šterbovej najprv porazili družstvo Vršca 18 : 12, a potom utrpeli prehru s tímom Pančeva 15 : 32. Na snímke zľava stoja: Selena Šterbová, Anđela Mrđová, Dijana Jonášová, Anna Hučoková a Dejana Miucová; v drepe zľava: Andrea Vaneková, Mária Supeková, Anđela Buzášová, Darina Vaneková a Marinela Megová. vlh • ŠPORT •

SLOGA (E) – SREMAC 1 :0 (0 :0)

Rozhodca Miloš Negovanović zo Sriemskej Mitrovice pred 200 utbalisti Slogy zvíťazili nad bo- divákmi žltými kartami potrestal jovným a vytrvalým súperom Vukovića, B. Považana a Mikića z Vojky vďaka gólu Halilovića (Sloga), resp. Milojevića, Račića z jedenástky v 49. min. zápasu. a Matića (Sremac). SLOGA: NikoV prvom pollić, Đurkić, Vukočase mali Erdević, Džibrić, Havíčania prevalilović, Grković, hu, početné Cvijić, B. Povašance, ale nie žan (Smiljanić), aj dobrého kaMikić, Lovrić, noniera, ktorý Đurić by aspoň jedSloga teraz nu premenil. bude hrať s mePodobne to novkyňou v Tebolo aj v pomeríne. kračovaní, keď Výsledky 17. sa pred bránou kola: Borac (NS) ocitli Đurkić, – Hajduk (D) 2 : Cvijić, Grko1, Sloga (E) – Srević, B. Považan, mac 1 : 0, Index no nedokáza– Sloga (T) 0 : 1, li prekonať Borac (Š) – Kupivýborného novo 2 : 0, LSK brankára Star- Tri body z penalty: – Jednota 1 : 3, č e v i ć a . N a Alen Halilović (Sloga Erdevík) Jugović – Hajduk druhej strane sa viackrát vyznamenal aj do- (B) 2 : 1, Hajduk (Č) – Kabel 2 : máci strážca siete Nikolić, ktorý 3, Podunavac – Slavija 2 : 2. už v 10. min. zneškodnil penaltu Foto: J. Pucovský v prospech Sremca. Lazar Pavković

NA ZÁPASE V SELENČI

Úspešná odveta KRIVÁŇ – PANÓNIA 1 : 0 (1 : 0) Juraj Pucovský

utbalisti Kriváňa v tomto odvetnom prípravnom zápase v chladnom počasí a na rozbahnenom trávniku prekonali lalitskú Panóniu. Diváci videli iba jeden gól, ktorého autorom bol Krajinović. V prvom zápase v Laliti boli úspešnejší domáci hráči, keď vyhrali 2 : 1. KRIVÁŇ: Naď, Kočonda, Jovović, Doboš, M. Strehársky, B. Spasić, Krajinović, D. Spasić,

Pavlov, Vukojev, Soldat; striedali: Kocić, A. Strehársky, Buják, Ignjatović, Vladislav PANÓNIA: Valent, Mrdalj, Ďurčiansky, Terek, Stolić, Stojanović, Lamoš, M. Obradov, Šipka, Turčan, Z. Dobrić; striedali: Šinkarčuk, Brkin, A. Popović, A. Obradov, Hrnčiar Kriváň v nedeľu uhostí Slaviju z dediny Bođani a Panónia v sobotu pocestuje do Kuly na prvý jarný majstrovský zápas s domácim tímom KFK Kula.

12 /4795/ 24. 3. 2018

Šport Z MINULOROČNEJ ČINNOSTI KYSÁČSKYCH LOVCOV

Majú sa čím pochváliť Elena Šranková

ak ako všetky spolky a združenia, aj členovia Loveckého spolku Bažant v Kysáči prednedávnom snemovali. Okrem 25 členov tohto spolku na výročnom zasadnutí boli hostia z Kysáča, ako i z Kulpína, Rumenky a Čeneja. O minuloročnej činnosti sa zmienil Jaroslav Mojžiš, predseda LS Bažant, ktorý okrem iného spomenul, že koncom októbra Kúpeľňa 2017 zakončili práce s ústredným vykurovaním v poľovníckom dome. Podarilo sa im to za pomoci Miestneho spoločenstva Kysáč a kysáčskych

majstrov. Hodnota prác a spotrebovaného materiálu je 422 600 dinárov. Ešte predtým, v máji, na svojom objekte inštalovali poplachový systém, čo vyfinancovali z vlastných prostriedkov, ktoré získali prenajímaním izieb. Toho času totiž v loveckom dome majú 19 lôžok, tiež pekne vybavené kúpeľne. Potrebujú ešte tri matrace, aby túto časť objektu na turistickú ponuku celkom vybavili. Predseda Mojžiš hovorí, že v tomto roku stredobodom pozornosti bude renovovanie kuchyne, v ktorej chcú vynoviť elektrický prúd a nainštalovať obkladačky. Chcú tiež zmodernizovať kuchynskú linku a vybaviť kuchyňu elektrospotrebičmi.

Avšak, ako sa dozvedáme od Mojžiša, nebolo vlani všetko iba prospešné. Začiatkom novembra na ceste Kysáč – Rumenka jeden šofér Jedna z izieb v loveckom dome v Kysáči zrazil trofejného srnca, mal škodu na aute, za opravu o viac ako 100 kubických metov ktorej mu museli zaplatiť úhradu dreva, čo prihlásili v Policajnej v sume 85-tisíc dinárov. Trápili stanici Detelinara a očakávajú, ich aj iné problémy. Tak ako iným že sa vec vyšetrí. Napriek všetkému vlani hospolovcom, aj kysáčskym problémy spôsobujú nesvedomití občania. dárili pozitívne. Príjmy boli 612 Zákon o love zaväzuje poľovníkov, 289 dinárov, z čoho sa im zvýšilo aby zakladali remízy, vysádzali 16 624 dinárov. Pokladníkom je stromy, robili napájadlá, kŕmidlá Petko Vuković, kým je správcom a posedy. Avšak určitá skupina revíru Janko Agarský. S počtom ľudí im to všetko ničí. Lovcov zajacov vo svojom revíri kysáčski trápila i krádež dreva na loveckých lovci boli spokojní. Najmä preparcelách, na ktorých poľovníci to, keď majú na zreteli situáciu vysadili stromy pred 20 až 25 rok- v susedných dedinách. Bažantov mi. Zlodeji im stadiaľ ukradli 80 až opatrovali vo voliére, púšťali ich 100 stromov agátu, vŕby a jaseňa pred lovom a bolo ich aj v revíri, priemernej hrúbky 20 – 40 cm. takže každý poľovník mal dosť Odhadujú, že ich tak pripravili diviny na odstrel.

Z VÝROČNÉHO ZHROMAŽDENIA POĽOVNÍCKEHO SPOLKU FAZAN V KULPÍNE

Mládež nemá záujem Katarína Gažová

Spokojní sú predovšetkým so zvýšea prítomnosti svojich ním počtu zajacov členov a hostí kulpínv posledných dvoch ski poľovníci sumorokoch. vali vlaňajšiu činnosť. V pokračovaní Predseda Poľovníckeho stretnutia poľovníspolku Fazan Branislav kov a ich hostí predPlachtinský privítal všetseda Plachtinský kých a v pokračovaní informoval, ako je podal správu o činnosti, oblasť poľovníctva tiež plány na tento rok. upravená na úrovni Podľa jeho slov v uply- Správca poľovníckeho revíru Miroslav Stupavský, štátu uplatňovaním nulej sezóne, ktorú hod- predseda PS Fazan Branislav Plachtinský a pokladník piatich zákonov, notili na výročnom zhro- Andrej Širka (zľava) ktoré sú podľa maždení, nemali v spolku jeho názoru v rozväčšie vkladania. Podarilo sa im diviny. Na tieto práce využili pro- pore. Všetko to prináša ťažkosti vo kúpiť traktorovú kosačku, keďže striedky z Pokrajinského fondu fungovaní poľovníckych spolkov. majú priestranný trávnik vôkol pre rozvoj poľovníctva a tiež niečo Ide o zákon o poľovníctve, zákon poľovníckeho domu, a s malou urobili z vlastných prostriedkov. o zbraniach a nábojoch, zákon kosačkou by im ťažko bolo konať Celú sezónu aktívne pracovali vo o zverolekárstve, zákon o poľnopatričnú údržbu. Vkladali tiež do svojom revíri, čo sa odzrkadlilo aj hospodárskych pozemkoch a zákon poľovníckeho revíru, kde vybu- na zvýšenie počtu diviny. Každo- o domácich zvieratách. dovali posed, tiež napájadlá pre ročne začiatkom marca majú akciu Vo Fazane sa počet členov nedivinu, zopár kŕmidiel na chov sčítania diviny, a tak to bolo aj teraz. ustále znižuje. V tomto roku majú

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

36 členov, len malý počet z nich prejavuje potrebnú aktivitu a zapojuje sa do akcií spolku. Záujem mladých ľudí o poľovníctvo klesá, jedna z príčin takéhoto stavu je aj vysoké členské, do sto eur na jedného člena. Porovnávajúc so stavom pred desiatimi rokmi predseda povedal, že kulpínsky spolok vtedy mal až 65 členov. Miroslav Stupavský, správca poľovníckeho revíru, tiež podal správu, a v pokračovaní schôdze sa o finančnej situácii zmienil pokladník Andrej Širka. Vo finančnom pláne na tento rok je uvedená suma príjmov, ktorá prevyšuje viac ako dva milióny dinárov. V mene Dozornej rady hovoril Ján Lačok, a v podaných správach rada nepostrehla žiadne nedopatrenia. Následne za nového člena Správnej rady PS Fazan Kulpín zvolili Vladimíra Vidu a novým členom kulpínskeho spolku v Poľovníckom združení Petrovec sa stal pokladník Andrej Širka. Členské v tomto roku v kulpínskom poľovníckom spolku je 11-tisíc dinárov. Všetky správy a plány poľovníci bez pripomienok schválili. • ŠPORT •

Šancu Milana Adámeka (v bielom drese) v 12. min. zneškodnil Igor Leňa

Obrana Mladosti úspešne odolávala až do 97. minúty

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Búrlivý finiš v Hložanoch BUDÚCNOSŤ – MLADOSŤ 1 : 1 (0 : 0) Ján Murtín

risto divákov sledovalo zaujímavé obecné derby v Hložanoch. Na zablatenom trávniku všetci aktéri preukázali slušnú bojovnosť, keďže sa obe mužstvá z pätných žíl snažili vyhrať. Neistý a neobjektívny rozhodca Kristijan Čapo zo Subotice má veľké zásluhy, že sa to nepodarilo ani jednému tímu, lebo pískal asi pre niekoho tretieho?!

Babiak, Jakuš a Rupar. V spomenutej min. Ožvát pekne spracoval loptu, ktorú odrazil brankár Ivić, no Alempić ju vykopol z bránkovej čiary. V pokračovaní znova prví pohrozili Hložančania v 52. min., ale po centri Renića lopta prekvapila D. Kovačevića, ktorý ju zblízka zaslal tesne vedľa pravej žrde. Favorizovaní hostia hrozili z protiútokov, hlavne prostredníctvom Ilića a Pejčića. V 69. min. Pejčić

nosti Ilićovi, ktorý z troch metrov priniesol vedenie – 0 : 1. Do konca sme sledovali obrovské úsilie domácich aspoň o vyrovnanie výsledku. Veľkú

metrov prekonal dovtedy nezdolateľného Leňu – 1 : 1. V obetavom, ale férovom zápase rozhodca Čapo ukázal až sedem žltých kariet, ktorými potrestal Ralevića a O. Štefeka (Budúcnosť), resp. Neškovića, Severíniho, Babiaka, Ilića a Fábryho (Mladosť). BUDÚCNOSŤ: Ivić, Gaćeša, O. Štefek, Grujić, Alempić, Ralević, D. Kovačević (Vujinović), Đ. Ko-

Obe mužstvá nespokojné s rozhodovaním Kristijana Čapu

Strelec gólu FK Mladosť Strahinja Ilić (s loptou)

Už v 5. min. Adámek pekne prenikol zľava, no zaváhal a jeho strelu blokoval obetavý Jakuš. V 12. min. Adámek využil nedorozumenie Babiaka a Jakuša, ale keď sa našiel zoči-voči s brankárom Mladosti, víťazom bol výborný Leňa. Do 37. min. nebezpečnejší boli domáci, ale v šestnástke Petrovčanov kraľovali obetavý

ušiel pravou stranou a keď vkročil do šestnástky, vypálil, pozorný brankár Ivić odrazil loptu, lenže v ďalšom pokuse Ožvát netrafil bránu. V 75. min. do hry vošiel Exhložančan Kobilarov a o necelú minútku neskoršie nezadržateľne unikol pravou stranou, prihral tiež niekdajšiemu hráčovi Budúc-

šancu Vujinovića v 80. min. bravúrne zlikvidoval Leňa, po dvoch pokusoch Josipovića lopta minula bránu. Na opačnej strane nepresnú mušku mali najprv Đokić, potom aj Pejčić. V 84. min. slabý rozhodca Čapo nevidel alebo nechcel vidieť v šestnástke hrubý zákrok Zeljkovića nad Stojakovićom. Spravodlivosť prišla v 7. min. nadstaveného času, keď domáci využili výhodu, že mali hráča viac na ihrisku, lebo zranený Babiak bol mimo trávnika, na odrazenú loptu nabehol stopér Budúcnosti Alempić a prízemnou strelou z osemnástich

vačević (Stojaković), Josipović, Renić, Adámek (Dugonjić) MLADOSŤ: Leňa, Rupar, Babiak, Nešković, Jakuš, Zeljković, Ilić (Fábry), Severíni (Kobilarov), Pejčić, Ožvát, Pavlis (Đokić) Výsledky 17. kola: Tavankut – Bačka 4 : 1, Tekstilac – Radnički 1 : 1, Polet – Preporod 2 : 0, Budúcnosť – Mladosť 1 : 1, Mladost (A) – Sloga 2 : 1, Zadrugar – Srbobran 0 : 3, Mladost (T) – BSK 2 : 1. Budúcnosť v sobotu bude hosťovať v Čonoplji a Mladosť v nedeľu uvíta Polet z Karavukova. Foto: J. Pucovský

VÝSTAVA NA NÁMESTÍ SLOBODY V NOVOM SADE

Tanečné zábery pred novosadským hotelom Vojvodina

Hongkonská trojica

Tanec a marec Oto Filip

ystérium umeleckého tanca najlepšie vystihujú a znázorňujú výrazné osobnosti dokonalosťou vlastného pohybu a tela, ďaleko prevyšujúcich bežné priemery. Už vyše týždňa sa možno tešiť z toho, že po roku opäť nadišiel čas, keď sa napĺňa známe heslo: Belehrad je svet. Ten tanečný, zoskupený v druhej polovici marca a na začiatku apríla prostredníctvom podujatia, na ktorom nám iní môžu len závidieť. Počas jubilejného, 15. Belehradského festivalu tanca, úradne otvoreného 17. marca v Kongresovom stredisku Sava v Novom Belehrade vystúpením izraelskej spoločnosti Vertigo a pred-

Dvojica zo Sydney

Elegancia z Hongkongu

stavením Jeden, jeden a jeden choreografky Noy Wertheimovej, bude celkovo prezentovaných dvadsaťštyri choreografií pätnástich tanečných spoločností zo štrnástich krajín. Už svojím sloganom Metropola uvedené podujatie jasne dáva najavo, že je opäť strediskom umeleckého tanca nielen v regióne, ale aj širšie. Podľa jeho hybnej sily – Aje Jungovej, ktorá už pätnásť rokov organizuje jeden z najlepších tanečných festivalov vo svete, úloha festivalu je stále rovnaká – obecenstvu, ktoré sleduje umelecký tanec a každý rok prichádza s novými a veľkými očakávaniami a nárokmi, odhaliť čosi nové, čo doteraz ne(u)videlo. Tie dni v znamení tanca, pohybu nevyčerpateľne bohatého a krásne tajomného na lomných plochách stretov viditeľného a nevyspytateľného, žije okrem Belehradu i Nový Sad. Nielen prostredníctvom javísk, ale aj inak. Napríklad veľkoplošných fotografií z vystúpení (žiaľ, bez uvedenia autorov záberov), ktoré od 7. marca krášlia samotný stred mesta: Námestie slobody a panely pred hotelom Vojvodina. Akoby aj týmito akčnými snímkami vibrovalo mystérium tanca, tejto svojráznej lásky a záľuby aj na ďalekých rovnobežkách, skadiaľ sa nám tanečníci prihovárajú rečou univerzálnou. Mágiou ľudského tela, ktoré, rovnako ako aj snímka, ktorá nám ju približuje, žiaden podrobnejší popis nepotrebuje. Aj keď tam nie sú všetky účinkujúce

Skupina austrálskych tanečníkov

súbory, no len ich zopár, menovite Spoločenstvo hry zo Sydney a Balet z Hongkongu, to vôbec neprekáža. Lebo nás i tieto svojským spôsobom ponárajú do vlastných tvorivých ód a vôd, zvýrazňujúc pritom bytostné a naliehavé hĺbky života: pohybom, svetelnými efektmi, hudbou, fantáziou. Dostať sa k takej virtuozite si vyžaduje roky driny, talent, inteligenciu, sústredenie, plnú odovzdanosť, usilovnosť, úpornosť. V istom rozhovore zverejnenom v Politikinom Magazíne 28. februára Aja Jungová vraví, že je nielen fyzicky, ale i psychicky, mentálne, ťažko zaoberať sa tancom. Ten si totiž žiada pevné osobnosti, ľudí, ktorí sa v žiadnom prípade nevzdávajú. Korunu ich dlhoročného úsilia uvidia i tunajší milovníci umeleckého tanca, najmä v Belehrade a v Novom Sade. A je dobre, že sa to všetko deje práve v marci: aj kvôli jari, aj kvôli nevšedným zážitkom, aj kvôli nádejam a nám.

Súperenie

Bez ráznosti to nejde