Hlas 13 14 2018 by NVU Hlas ľudu

Pokojné veľkonočné sviatky Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník www.hlasludu.info ROČNÍK 74 | 31. 3. – 7. 4. 2018 | CENA 100 DIN www.hl.rs

/4796 – 4797/

13 – 14



Z obsahu

31. 3. – 7. 4. 2018 | 13 – 14 /4796 – 4797/ Uzávierka čísla: 28. 3. 2018

Veľká noc patrí k najväčším kresťanským udalostiam, keď po štyridsaťdňovom pôste nastáva čas hodovania a veselosti. Veľká noc je pohyblivý sviatok, oslavuje sa vždy v období medzi 22. marcom až 25. aprílom, prípadne vždy na prvý víkend po splne, ktorý bol po 21. marci. Ak spln pripadne na nedeľu, veľkonočné sviatky sa konajú ďalší víkend. Ľ. Sýkorová

Tradičné ekologické, turistické a hospodárske podujatie Novosadská jar prebiehalo od 20. do 24. marca v Športovo-podnikateľskom stredisku Vojvodina. Aj tohto roku dominovali rozmanité kvety. O. Filip

V Pivnici v piatok 23. marca slávnostne otvorili 24. ročník festivalu Divadelných inscenácií dolnozemských autorov. DIDA 2018 počas ôsmich divadelných dní ponúka divákom až 14 predstavení. Prvé súťažné bola práve piatková premiéra pivnických ochotníkov Tajomný šepot v réžii Jaroslava Šimona. A. Francistyová

Členky Asociácie slovenských spolkov žien Srbska 24. marca na svojom výročnom zhromaždení v Starej Pazove jednoznačne schválili kalendár podujatí a všetky aktivity, ktorými sa verejnosti prezentujú vo svojich prostrediach, na Slovenských národných slávnostiach a v zahraničí. K. Verešová

Krojové ručne vyšívané košele − modrá, červená, zelená, fialová, sú vždy originálne. Práve také vyšíva Kysáčanka Jaroslava Gašparovićová. Začala sa tomu venovať, keď synovia začali tancovať vo folklóre. Potom vyšívanie stálo trochu bokom a najnovšie sa k tejto záľube vrátila. E. Šranková

Editoriál

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

N. Petkov

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

Kosovský horor sa stupňuje N ecelý týždeň po tom, čo prezident Aleksandar Vučić navštívil Spojené štáty americké (zhodou okolností práve vtedy tam bol aj prezident sebaproklamovaného Kosova Hashim Thaçi), musel rozväzovať nový kosovský uzol. V južnej srbskej pokrajine sa totiž v pondelok zomlel riadny horor. Na rozdiel od „hlavných hercov“ režiséri „filmu“, ktorí sa v ten istý deň točili v programoch domácich televízií (a stále ich možno vyhľadať na internete) zostali opäť v zákulisí. Príslušníci kosovskej polície popoludní 26. marca vtrhli do zasadačky budovy známej ako Mitrovački dvor v Kosovskej Mitrovici. S putami na rukách z nej vytiahli riaditeľa Kancelárie pre Kosovo a Metóchiu Marka Đurića. Vhupli s hrmotom a vreskom, nešetriac oplzlými slovami, obuškami a hlavňami automatických pušiek mlátili hlava-nehlava účastníkov rozhovoru v rámci dialógu o Kosove a Metóchii. Úhrnne bolo poranených 32 ľudí, z čoho šesť osôb vážnejšie, oznámili z tamojšej nemocnice. Medzi nimi boli aj srbskí poslanci v kosovskom parlamente a členovia vlády. Najviac zarážajúci bol potupujúci spôsob, akým príslušníci jednotiek ROSU vliekli po ulici M. Đurića, ani čo by mali v rukách kriminálnika a nie úradnú, štátnu osobu. Prezident Vučić už v pondelok večer oboznámil verejnosť, že neobstoja „argumenty“ kosovských funkcionárov, ktorí tvrdili, že Đurić bol zatknutý (v ten istý deň, po vypočutí pred sudcom aj prepustený) preto, lebo nerešpektoval ich zákaz vstupu do Kosova. Riaditeľ Kancelárie pre KaM včas poslal oznámenie o svojej návšteve Kosovskej Mitrovice, čo na základe existujúcej dohody stačilo na to, aby nemusel prísť alternatívnou cestou. Srbský prezident, ako aj jeho generálny tajomník Nikola Selaković označili zbesilé počínanie kosovskej polície za teroristický akt. Prezident Vučić sa obrátil verejnosti prostredníctvom televízie. O. i. povedal: „Tu boli spáchané viaceré trestné činy a očakávam od prokuratúry pre organizovaný kriminál, aby

DO POZORNOSTI Vážení čitatelia, nasledujúce číslo novín (č. 15) kvôli veľkonočným sviatkom vyjde v sobotu 14. apríla 2018. Redakcia Hlasu ľudu

V tomto čísle TÝŽDEŇ

Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

KULTÚRA

7 Korelácie nielen umelecké Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec

podnikla, čo treba.“ So zjavným rozhorčením skonštatoval, že z Európskej únie vyzývajú „obidve strany“ k zdržanlivosti, pýtajúc sa: „A čo sme my to urobili, či sme my ponižovali, alebo oni bili našich novinárov a muža, ktorý je hlavný rokujúci v bruselskom dialógu?“ Pripomenul, že v rovnošatách kosovskej polície boli fakticky teroristi, ktorí vraj „konali s priamym súhlasom Eulexu; toho istého Eulexu, ktorému ani nenapadne preskúmať, ako bol zavraždený Oliver Ivanović alebo prečo je zatknutý Milorad Zajić“. V utorok večer pricestovala do Belehradu vysoká zástupkyňa Európskej únie pre zahraničnú politiku a bezpečnosť Federica Mogheriniová. V rozhovore s prezidentom Vučićom vyjadrila poľutovanie nad pondelkovou udalosťou. Povedala, že sa to nesmie zopakovať a odkázala, že Brusel ráta so zachovaním pokoja, s múdrym a zdržaným prístupom k veci. Spoločne uzavreli, že je národný a štátny záujem Srbska zachovať stabilitu, mier a pokrok na ceste do Európskej únie a uzhodli sa na tom, aby sa vynašli nové spôsoby, ako pokračovať v práci a ako pokojnou cestou prekonať problémy medzi Belehradom a Prištinou. Zástupcovia Srbskej listiny, ktorá participuje v kosovskom zhromaždení, v utorok pobudli v Belehrade a po rozhovore s prezidentom Vučićom oznámili, že sa rozhodli odstúpiť z vlády Kosova. Ako povedali, 20. apríla založia Spoločenstvo srbských obcí, čo je inak záväzok Kosova určený zmluvou uzavretou medzi Belehradom a Prištinou ešte pred piatimi rokmi. Na stredu, keď vznikal tento text, zástupcovia desiatich kosovských obcí so srbskou väčšinou avizovali schôdzu v tej istej budove, v ktorej v pondelok došlo k nevídanému incidentu. Minister vo vláde Kosova Pal Ljekaj vyhlásil, že členovia Srbskej listiny môžu byť zatknutí v prípade, že jednostranne založia Spoločenstvo srbských obcí... Čo nám to hovorí? Juraj Bartoš

ĽUDIA A UDALOSTI 13 Vzácna životná skúsenosť

VEĽKONOČNÝ KALEIDOSKOP 27 Mládenci si brali ketene od dievok

32 Vplyv srbčiny tu musí byť, je to prirodzené

ŠPORT 49 Srb, Macedónec a Slovinec najrýchlejší Autor titulnej fotografie: Juraj Bartoš

13 – 14 /4796 – 4797/ 31. 3. – 7. 4. 2018

Týždeň 

InPress

Rozširuje sa listina? Jasmina Pániková

j keď sa tento týždeň začal nemilou udalosťou na Kosove, ktorá dodatočne rozkolísala aj tak slabé srbsko-kosovské vzťahy, do verejnosti sa dostali aj trochu optimistickejšie správy a tie nám prišli z Republikového štatistického úradu. Samozrejme, týka sa to výšky platov, o ktorých sme sa už niekoľkokrát zmieňovali. Nový systém výpočtu platov, ktorý avizovali od začiatku roka, ukázal, že sme v tomto januári mali o 46 eur väčší plat než to bolo v rovnakom mesiaci minulého roku. Priemerne vynášal 422 eur, a to najmä vďaka tomu, že domáca mena zosilnela. Ibaže nebol úrad prvý, ktorý zverejnil túto správu. Akoby aj mohol vedľa prezidenta, akého máme my, ktorý v každej chvíli má všetky údaje štátnych inštitúcií. On už niekoľko dní skôr vedel, že sa platy zvýšili „o takmer 45 eur“, ako aj to, že do konca roka bude priemerný plat 480 eur. Ibaže ak zvyšovanie cien bude aj naďalej pokračovať, sotvaže niekto pocíti výhodu zvýšeného platu, rovnako aj terajšie 45-eurové navýšenie. Ohľadom avizovaného rastu platov sa minister financií zatiaľ nevyjadril. Začiatkom marca vyhlásil, že vzhľadom na hrubý domáci produkt podmienky na zvýšenie platov neexistujú. Ako vtedy povedal, zvýšenie by bolo bez jeho súhlasu a na otázku, či by aj naďalej zostal v takej vláde, ktorá nerešpektuje jeho rozhodnutia, minister nechcel odpovedať. Čoskoro sa dozvieme, kto si zachoval kreslo a kto sa s ním rozlúči. Prvá na zozname budúcich bývalých ministrov je, vraj, ministerka stavebníctva, dopravy a infraštruktúry. Neraz bola označená ako osoba, ktorá využíva funkciu na sebapromóciu, ktorá sa príliš zapletá do oblastí, ktoré nie sú v jej kompetencii a viditeľné boli aj iskry, ktoré lietali medzi ministerkou a premiérkou. Zoznam, vraj, obsahuje aj iné mená, no známe je, že je prezidentova posledná, takže zostáva iba čakať, kto vyletí a kto vlietne do novej vlády.

www.hl.rs

168 HODÍN

Niečo a nič Oto Filip

ázory sa rôznia. Pre väčšinu je udalosťou týždňa zatknutie Marka Đurića. Pre niektorých zase nedávne podpísanie zmluvy o koncesii belehradského letiska Nikolu Teslu na 25 rokov s francúzskou leteckou spoločnosťou Vans Airports. Zo štyroch uchádzajúcich sa spoločností uvedená ponúkla 501 miliónov eur s investičným záväzkom 712 miliónov eur. Z prvej sumy sa do rozpočtu dostane 417 miliónov, kým sa malým účastinárom má odviesť 84 miliónov eur. Zmluva o koncesii zahrnuje financovanie, riadenie infraštruktúry letiska, jeho údržbu, rozvoj prostredníctvom výstavby a rekonštrukcie, ako aj modernizáciu tejto leteckej dopravnej tepny. O francúzskej spoločnosti len toľko, že pôsobí na 35 letiskách na troch svetadieloch, že jej služby používa 157 miliónov pasažierov, že ročne mala 1,4 miliardy eur príjmov. Plánuje z nášho letiska urobiť stredobod regiónu strednej a východnej Európy. Viacerých iných možno najviac potešila správa o pondelkovej slávnosti usporiadanej pri príležitosti ukončenia rekonštrukcie



subotickej synagógy, na ktorej prezident Srbska a premiér susedného Maďarska Aleksandar Vučić a Viktor Orban boli špeciálnymi hosťami. Rekonštrukcia sa začala v roku 2012, čiže 110 rokov po jej vybudovaní. Spoločnými silami mesta Subotica, pokrajinskej a republikovej vlády sú v etapách obnovené vonkajšie časti fasády, kým úpravu interiéru financovala vláda Maďarska sumou 1,6 milióna eur. Obnovenie prekrásnej budovy nepotešilo len príslušníkov židovského spoločenstva, ale aj všetkých, ktorým táto mimoriadna stavebná krásavica a drahokam secesného staviteľstva prirástla k srdcu. Keď už o stavby ide, treba spomenúť aj Žeželjov most, na ktorom v pondelok za účasti vysokých činiteľov Európskej únie a Delegácie EÚ v Srbsku, vlády Srbska a pokrajinskej vlády prebiehala prvá dlho očakávaná, zatiaľ len skúšobná, jazda vlakom na relácii Nový Sad – Petrovaradín. U stúpencov eurointegrácie najviac zarezonovali slová premiérky Any Brnabićovej o tom, že Srbsko je v rámci rokovaní s Európskou úniou v tejto chvíli pripravené otvoriť až päť ďalších prístupových kapitol. V tomto

kontexte podotkla význam pokračovania uplatnenia začatých reforiem, čo je v prvom rade v záujme skvalitnenia žitia občanov Srbska. Z udalostí, ktoré by si mohli nárokovať na titul rozčarovanie týždňa, na prvom mieste je piatkové bruselské stretnutie prezidenta Srbska Aleksandra Vučića so šéfkou európskej diplomacie Federicou Mogheriniovou a kosovským prezidentom Hashimom Thaçim. Hoci očakávané s vystupňovanými nádejami v podstate neprinieslo nič ani nové, tobôž nie prevratné. Prezident Vučić s ľútosťou kvitoval, že nikto nemôže očakávať, že Srbsko poprie seba len preto, aby niektorí boli spokojní. Za to, že sa počas uplynulých piatich rokov nerealizovalo šesť článkov Bruselskej dohody týkajúcich sa Spoločenstva srbských obcí, obvinil nielen Albáncov, ale aj EÚ, ktorá je tiež podpisovateľom uvedenej dohody. A o tom, ako Priština pristupuje k dohode a vlastným záväzkom, najlepšie svedčí veľavravná provokácia. Kosovský premiér Ramush Haradinaj totiž vyhlásil, že nemal času prečítať si poldruhastranovú dohodu! Akýkoľvek komentár je zbytočný.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

IGOR MARTINOVIĆ, HNUTIE ZALESŇOVATEĽOV, NOVÝ SAD

Je to poslanie Oto Filip Keďže ste dobrovoľníkom pri rôznych ekologických akciách, môžete povedať, čo vás vlastne prilákalo k prírode? – Možno najviac okolnosť, že som zo Sriemskych Karloviec, v okolí ktorých je príroda nádherná. Na jednej strane je Fruš-

Informačno-politický týždenník

ká hora, na tej druhej Dunaj. Láka má hlavne možnosť osožného pôsobenia vo svojom lokálnom prostredí, kde by som mal mať predpoklady, ako prostriedky a potrebný materiál, aby som mohol čosi podniknúť. Ide mi o ochranu prírody pred za-

morením, pred invazívnymi druhmi. Všetkými opatreniami v smere ochrany životného prostredia súčasne upravujeme priestor aj na lepšie výsledky v turizme. Je to v záujme samotnej prírody, no i mojich spoluobčanov, napríklad rybárov, ktorí budú môcť chvíle voľna častejšie tráviť pri rieke. Ide aj o to, aby sme mali nielen čistejšiu vodu, ale aj čistejšie lesy, pôdu či vzduch, ktoré budú k dispozícii našim deťom. Je to poslanie, ktoré ma napĺňa. • TÝŽDEŇ •

REAGOVANIA

Reagovanie na zverejnený článok pod názvom Veľa nezrovnalostí

texte pod názvom Veľa nezrovnalostí vášho „novinára“ Jaroslava Čiepa je plno nezrovnalostí a neprávd, ktoré nestoja. Mienim, že štýl písania HĽ nie je „bulvárska, žltá“ tlač, ale objektívne informovať svojich čitateľov. Osobné postrehy a mienky novinára nemajú miesta, ak síce niekto chce tak písať, tak nech si založí svoje noviny a píše do nemoty o všetkom, ale nie z peňazí daňových poplatníkov. No poďme radom. Píše sa o zasadnutí Dozornej rady, ktoré vôbec nebolo. Každé

zasadnutie musí mať ak nie iné, tak určený rokovací poriadok. To nebolo nijaké zasadnutie, ale debatný klub niekoľkých členov Dozornej rady a trvalo takmer 3 hodiny. Diskutovalo sa o všetkom a ničom, podľa princípu ideme nikam a späť. Spomínajú sa mená Michala Speváka a Jána Kolára a tzv. „pivnická kauza“. Žiadna kauza nebola. Ani doteraz sme nedostali odpoveď na zásadovú otázku: Kto tieto mená dal na zoznam delegátov? Zhromaždenie pripravovalo vtedajšie vedenie a

adresa na opýtanie sú oni! Chcel by sa iba opýtať vášho „novinára“ J. Čiepa: S ktorým právom a kto ho pozval na debatu, keď ani rokovací poriadok nebol a keď nikto z úradujúcich osôb v Matici nebol prítomný? Opytujem sa ďalej: Ako sa originálne dokumenty o majetku (zemi) v Nových Karlovciach, kde Matica mala nárok na vrátenie, našli v súkromí Jaroslava Čiepa? Vie sa o tom, koľko je peňazí stratené a čo by tie peniaze, resp. vrátený majetok znamenali pre fungovanie Matice?!

Ináč na záver taktiež ak by mi „novinár“ mohol povedať, kde je originálna zápisnica zo zakladajúceho Zhromaždenia FK SŠK Petrovec? (Založený 1923 tohto roku jubiluje.) A čo sa týka spomenutých, nech len poviem: som členom Legislatívnej komisie a J. Kolár člen Dozornej rady. V nádeji, že naše reagovanie zverejníte, s úctou M. Spevák J. Kolár V Petrovci 19. 3. 2018

Hansmanovej, ktorá vedie pokladňu, a tajomníčke Zdenke Chalupkovej plne dôverovala. Verím, že aj moji predchodcovia, lebo prvá je v MSS zamestnaná od roku 2005, druhá od roku 2007 a doteraz s ich dôveryhodnosťou nik problémy nemal. 4. Čo sa týka správy oprávneného účtovníka, aj bývalý aj terajší účtovník MSS – majiteľ Agentúry Dunav Karol Bartoš sa vyjadril ku uvedenej kontrole. Jeho vyhlášku zasielam do redakcie v integrálnom znení. V nej okrem iného stojí: „Správa o kontrole dokumentácie v uvedenom období, keď ste Vy vykonávali funkciu predsedníčky MSS, je selektívna, neúplná, z mne neznámych príčin vystalo uvedenie kompletnej dokumentácie, ktorá existuje, ale zrejme nebola zohľadnená z neznámych príčin, zvlášť čo sa týka trovenia devíz pre potreby riadnej činnosti Matice, devízových ciest, miezd a podobne...“ Keďže aj účtovník, aj zamestnankyne vedia, že do-

kumentácia bola v MSS (o čom svedčia aj zachované duplikáty a vyúčtovania na ÚSŽZ), ak ju niekto odcudzil, alebo zničil, je na vyšetrovacích orgánoch, aby zistili kto a z akých dôvodov to spáchal. MOMS Petrovec sa aj ďalej bude venovať matičnej práci bez intríg a zákerností. Tak to robili petrovskí matičiari od obnovenia MSJ / MSS, tak sa správali pri zbieraní prostriedkov na kúpu matičného domu, z takých pohnútok doň kúpili klavír, ozvučenie, videoprojektor, tri pece (jedna v miestnosti MOMS a dve v Štefánikovej sieni), tak sa správali v akcii zapisovania Petrovčanov do osobitného voličského zoznamu na voľbu NRSNM, každoročne platia do ústredia časť z členského, počínali si a budú počínať snaživo pri každom podujatí, ku ktorému ruky priložia. Ocenili by, keby taký postoj bol obojstranný.

Cisárove nové šaty

ementi na článok Veľa nezrovnalostí... zverejnené na strane 5 v HĽ zo dňa 24. marca t. r. si žiada niekoľko spresnení: 1. MOMS Petrovec aj podľa rozhodnutia Agentúry pre hospodárske registre je MOMS Petrovec a nie MVP, o čom posielame do redakcie fotokópiu spomenutého dokladu. O registrácii ako samostatnej právnickej osoby MOMS Petrovec rozhodol na Zhromaždení MOMS 4. apríla 2017. Zdá sa, že sa chce MOMS Petrovec vyradiť takýmto spôsobom z Matice, čo Matici a matičnej práci neprospeje. 2. Keď ide o 40.000 dinárov z Obce Báčsky Petrovec na 25. Festival Spievajže si, spievaj, pán predseda MSS vedel, lebo bol o tom informovaný, že sú to prostriedky na spomenuté podujatie, lebo tieto boli zmluvou č. 016-1/139-2017-21 z 11. mája 2017 aj na to určené a poukázané 26. decembra 2017 na trezorový účet MSS na základe požiadavky • TÝŽDEŇ •

MOMS Petrovec. Pán predseda Brtka na tom festivale MOMS Petrovec aj bol 29. decembra a bol to už 25. ročník podujatia, ktoré petrovskí matičiari organizujú. Prvýkrát sa však stalo od obnovenia MSS, že Ústredie MSS nepoukázalo prostriedky MOMS, ktoré mu na základe realizovaného projektu patria. Pán predseda najprv tvrdil, že nám tie prostriedky z Obce poukázal a teraz Predsedníctvo MSS verejne priznáva, že nám ich nedali (str. 5 v HĽ zo dňa 24. marca). 3. Doklady aj tie archívne, aj tie finančné pán Brtka pri preberaní funkcie prijal, lebo sa v zápisnici presne uvádza, koľko v ktorej pokladnici bolo prostriedkov, a to sa uviedlo na základe finančných dokladov. Keby tam bolo niečo z dokumentácie chýbalo, bolo by sa to konštatovalo v zápisnici. Nikdy som kľúče od skrine, kde sa doklady držali, nemala, ani nepotrebovala, lebo som zamestnankyniam Kataríne

K. Melegová-Melichová

13 – 14 /4796 – 4797/ 31. 3. – 7. 4. 2018

Týždeň FINANCOVANIE AKTIVÍT NÁRODNOSTNÝCH RÁD NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN

Vyčlenené 60 miliónov dinárov Danuška Berediová

redseda pokrajinskej vlády Igor Mirović a podpredseda vlády a pokrajinský tajomník pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Mihály Nyilas 21. marca udelili zmluvy predstaviteľom národnostných rád národnostných menšín, ktoré majú registrované sídlo na území Vojvodiny, na financovanie aktivít v roku 2018. Na tieto účely vyčlenili 60,1 milióna dinárov, z čoho 47,1 milióna dinárov na pravidelnú činnosť a 13 miliónov na rozvojovú činnosť. Prostriedky dostalo 15 národnostných rád: maďarská, slovenská, chorvátska, rumunská,

rusínska, rómska, čiernohorská, bunevská, macedónska, ukrajinská, nemecká, česká, egyptská, aškalijská a grécka národnostná menšina. Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny dostala na pravidelnú činnosť 5.514.272 dinárov a na rozvojovú činnosť 1.264.800 dinárov. Podľa slov Anny Tomanovej-Makanovej, predsedníč- Predstavitelia národnostných rád ky NRSNM, prostriedky vyčle- pri pečiatkovaní zmlúv nené na rozvojovú činnosť budú môcť používať ustanovizne, novizne Hlas ľudu, s pokrajinou ktorých je Národnostná rada zakla- je spoluzakladateľom Gymnázia dateľom alebo spoluzakladateľom. Jána Kollára so žiackym domovom V prípade slovenskej národnostnej v Báčskom Petrovci, s Obcou Báčmenšiny, NRSNM je zakladateľom sky Petrovec je spoluzakladateľom iba Novinovo-vydavateľskej usta- Múzea vojvodinských Slovákov

a s lokálnou samosprávou je spoluzakladateľom Galérie insitného umenia v Kovačici. Vyčlenená suma je rovnaká ako aj vlani. Mirović povedal, že v roku 2018 na konkurzy na podporu aktivít národnostných rád sú prostriedky zvýšené o päť percent a dodal, že v budúcnosti budú ešte vyššie. Nyilas vyhlásil, že viacročná prax udeľovania prostriedkov pre aktivity národnostných rád je potvrdením úsilia Pokrajinskej vlády zachovávať a zveľaďovať postavenie národnostných spoločenstiev vo Vojvodine.

HLBOKÁ POLITICKÁ KRÍZA NA SLOVENSKU PRINIESLA REKONŠTRUKCIU VLÁDY

Peter Pellegrini novým premiérom Rastislav Boldocký

edna z najväčších politických kríz v dejinách samostatného Slovenska, ktorú odštartovala vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, mala pomerne nečakaný záver. Po masových demonštráciách, tvrdých slovách, podozreniach z prepojenia politických špičiek s mafiou sa žiadna revolúcia nekonala. Ani len predčasné voľby – Slovensko má práve nového premiéra a zopár kľúčových ministrov. V týchto dňoch poslanci parlamentu vyslovili dôveru kabinetu Petra Pellegriniho. V napätej atmosfére sa kompromis nerodil ľahko. Kľúčová bola zmena postoja koaličnej strany Most-Híd, tá nakoniec ustúpila od požiadavky na predčasné voľby a súhlasila s rozsiahlou rekonštrukciou vlády. Politickí analytici teraz môžu len špekulovať o tom, nakoľko za zmenu názoru môže stretnutie medzi šéfom Mostu

www.hl.rs

Peter Pellegrini: „Budem robiť všetko pre to, aby Slovensko napredovalo, aby bolo modernou prosperujúcou krajinou.“ (Foto: Matej Kalina)

Bélom Bugárom a kontroverzným lobistom Mariánom Kočnerom. Ako totiž vyšlo najavo, dvojica sa stretla v čase zúriacej politickej krízy, a nie hocikde – ale na exotických Maldivoch! V čom teda spočíval kompromis? Okrem dlhodobo kritizovaného ministra vnútra Roberta Kaliňáka, odstúpil aj premiér Fico a zmeny sa udiali aj na postoch ministrov spravodlivosti, zdravot-

Informačno-politický týždenník

níctva a kultúry, ako aj na pozícii podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Ale úplne ako po masle to nešlo. Peter Pellegrini najprv do funkcie ministra vnútra navrhol šéfa služobného úradu na ministerstve zdravotníctva Jozefa Ráža, syna známeho speváka. Prezident Andrej Kiska však videl v jeho osobe problém a nedal novej vláde zelenú. Vyzeralo to na pokračovanie politického napätia, ale nič také sa neudialo, naopak, veci nabrali rýchly spád. Nový premiér prišiel s ďalším návrhom – na šéfa kľúčového rezortu vnútra navrhol doterajšieho ministra zdravotníctva Tomáša Druckera. Hlava štátu tentoraz už – aj keď s výhradami – súhlasila s Pellegriniho nominantmi. Cesta k hlasovaniu o dôvere novej vláde v parlamente, kde koaličné strany majú väčšinu, tak bola otvorená. Namiesto Druckera bude novou ministerkou zdravotníctva doterajšia štátna tajomníčka rezortu Andrea Kalavská, Petra Pellegriniho zasa vo funkcii podpredsedu

vlády pre investície a informatizáciu vystrieda Richard Raši, neúspešný kandidát strany Smer na košického župana vo vlaňajších voľbách. Minister spravodlivosti bude jeden z najvplyvnejších politikov Mostu-Híd Gábor Gál, zatiaľ čo rezort kultúry dostane pod palec ďalšia žena – Ľubica Laššáková, doterajšia krajská šéfka Smeru v Banskej Bystrici. Opozícia novú vládu v štarte kritizovala. „Ešte dva roky tu bude vládnuť mafia,“ volil tvrdé slová líder OĽaNO Igor Matovič, narážajúc na viaceré korupčné kauzy. Podpredseda liberálov zo SaS Ľubomír Galko ironicky pomenoval vládu ako „Fico 4.0“. Chcel tým naznačiť, že Peter Pellegrini bude len bábkou v ruke svojho straníckeho šéfa Roberta Fica. Napriek ostrým slovám sú však ďalšie zmeny nepravdepodobné. Aj preto, že ustal aj tlak ulice – organizátori masových demonštrácií sa po dohode o rekonštrukcii vlády rozhodli zrušiť kľúčový bratislavský protest. • TÝŽDEŇ •

SPOLOČNÁ SLOVENSKÁ A ČESKÁ VÝSTAVA V BELEHRADSKOM MÚZEU VEDY A TECHNIKY

Korelácie nielen umelecké Oto Filip

oci bol utorok a počasie ďaleko od katalógového, približne sto ľudí si prišlo pozrieť štart spoločnej slovenskej a českej výstavy Korelácie – šperk – sklo − keramika, ktorej slovenskú časť organizovalo Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Belehrade

v prvom rade pozostáva z tvorby štúdia Dechem, ktorého hlavným výstavným kusom je sklárska pec v skutočnej veľkosti. No sú tam i rôzne iné druhy chýrečného českého skla, od úžitkového po ozdobné. Podujatie sa akosi už od vernisáže nesie v znamení čísla sto: nie toľko pre počet návštevníkov na slávnostnom otvorení, ktorých

Veľký záujem bol aj o sklársku pec

spolu s bratislavskou Vysokou školou výtvarných umení, menovite Katedrou úžitkového umenia. Prezentovaný výber prác bezpochyby možno označiť za reprezentatívnu vzorku katedrovej tvorby z posledných rokov. Vlastne miesto v ňom majú tak šperky, ako aj keramické úžitkové predmety, tiež nápojové sklo, vytvorené v limitovaných sériách. Česká časť expozície

azda bolo i o čosi viac, koľko pre skutočnosť, že je organizované pri príležitosti stého výročia vzniku Československa. – Toto je prvá akcia v tomto roku, ktorú spolu so slovenskou ambasádou organizuje česká, a to na znak úcty k stému výročiu vzniku Československa. Je to tak, že sa vlády Česka a Slovenska dohodli, že uvedené jubileum môžeme

Oprava

externá spolupracovníčka Hlasu ľudu som kompletný materiál na zasadnutie nedostala, prečo mi bolo ťažko sledovať túto zložitú schôdzu. V mene novinárskej profesie prosím, aby sa pozvania na zasadnutia takéhoto typu zasielali včas a priamo do redakcie Hlasu ľudu. Osobne si totiž myslím, že bez oficiálneho pozvania s rokovacím programom a sprievodným materiálom predstavitelia verejného informovania by sa ani nemuseli zúčastniť na zasadnutí. K. Verešová

Ako mi pripomenuli dvaja členovia Matice slovenskej v Srbsku, v článku Ako vyjsť zo závozu? (Hlas ľudu zo dňa 24. 3. 2018 na strane 6) sa mi ako autorke článku stala chyba, lebo som napísala, že správa Dozornej rady bola schválená. Faktom je (ako mi povedali), že správa Dozornej rady nebola schválená, lebo má byť doplnená finančnou správou. Ospravedlňujem sa a prosím čitateľov, aby si chybu v tom zmysle opravili. Musím však poznamenať, že ako • TÝŽDEŇ •

Veľvyslankyne Ivana Hlavsová (vľavo) a Dagmar Repčeková (vpravo) a riaditeľ Múzea vedy a techniky Rifat Kulenović

oslavovať spoločne. Preto v zahraničí k nemu prebieha celý rad akcií. Prvá akcia v Srbsku je kultúrneho rázu, teda táto výstava skla. Druhá sa bude konať na konci mája. Pôjde o konferenciu o histórii československo-juhoslovanských vzťahov. Treťou bude výstava archívnych materiálov v Archíve Juhoslávie k 28. októbru, keď je presne deň toho stého výročia. Súčasne oslavujeme i storočnicu nadviazania diplomatických vzťahov s vtedajším Kráľovstvom Srbov, Chorvátov a Slovincov – podčiarkuje veľvyslankyňa Českej republiky v Belehrade pani Ivana Hlavsová. Niektoré z uvedených faktov podčiarkla aj vo vstupnom, pozdravnom prívete na začiatku slávnostného otvorenia výstavy. Okrem toho podotkla i skutočnosť, že je Česká republika jedným z najznámejších výrobcov umeleckého a iných druhov skla vo svete. Po nej sa slova ujala veľvy-

slankyňa Slovenskej republiky v Srbsku pani Dagmar Repčeková. Vyzdvihla, že jej pozornosť v prvom rade upútala skutočnosť, že všetky vystavené exponáty, hoci sú zo skla, porcelánu a keramiky, sálajú akýmsi teplom, súladom, jemnocitom. Každý z nich vlastne rozpráva svoj príbeh. A v každom vystavenom kúsku zostalo i čosi z autora: tak jeho nadanie, ako i časť duše. Korelácie, ten výstižný názov podujatia, sa zrejme dá tlmočiť vo viacerých rovinách. Aj v tej umeleckej, odkazujúcej na hľadanie rôznych vzájomných vzťahov medzi prezentovanými dielami, médiami a generáciami, či medzi umením a úžitkovým umením, prípadne medzi dizajnom a tvorbou voľnou. A sú tu aj súvzťažnosti iné. Predovšetkým historické, od tej či tých storočníc po všetky alebo všetko iné, čo blízke a priateľské krajiny spájalo či spája aj dnes.

Iný uhol reality

Nikola Petkov 13 – 14 /4796 – 4797/ 31. 3. – 7. 4. 2018

Týždeň OPÝTALI SME SA ZA VÁS: MILOŠ JURIŠIĆ, ZBERATEĽ A FOTOGRAF

Hodnotné svedectvá Oto Filip

akmer celý február v galérii Artget Kultúrneho strediska Belehradu prebiehala zaujímavá výstava menom Foto-zbierka Miloša Jurišića. Šlo o zábery z jeho súkromnej expozície, ktorú celé roky dopĺňa novými snímkami získanými na rôznych aukciách, trhoch, búrkach, sústredeniach zberateľov, výmenou a predajom... Jurišić sa ešte od svojho šestnásteho roku života zaoberá fotografiou, pričom mu je srdcovou záležitosťou architektúra, menovite architektúra Belehradu. Bol to podnet na otázku: Ako sa vlastne začali písať fotografické dejiny Belehradu? – Tieto sú v každom prípade potrebné, aby sme ho lepšie mohli (pre)skúmať a poznať. Vždy opakujem, že je Belehrad v urbanistickom zmysle slova vlastné mladé mesto. Ten dnešný

v podstate vznikol kdesi v polovici 19. storočia. Prvé zachované budovy sú z roku 1827. Potom je tu Konak kneginje Ljubice z roku 1830, budova, kde je dnes Pedagogické múzeum orientačne z roku 1837. Ani pre takéto krátke dejiny nemáme dostatok prameňov: archívy boli ničené

tak v prvej, ako aj v druhej svetovej vojne a fotografie v chudobnom Srbsku neboli také časté. Počas prvej vojny medzi Srbskom a Tureckom v rokoch 1876 − 1877 do Srbska prišiel ruský fotograf Ivan Roman, ktorý nám ponechal hodnotné svedectvá tak Belehradu, ako aj Srbska. Predtým Belehrad ako prvý a úradne najviac fotografoval Anastas Jovanović, veľká osobnosť tunajšej kultúry 19. storočia. Patril k naším prvým fotografom. Bol i vynálezcom, ktorý sa venoval tzv. stereofotografii. Hneď čo sa od Vuka Karadžića dozvedel, že sa do Viedne dostal ten vynález, čiže stereofotografia, odchádza tam, stretáva sa s fotografom, ktorého poprosil, aby mu požičal fotografický prístroj, aby urobil skúšobné zábery. Namiesto toho

ten aparát zaniesol k majstrovi, kde ho rozložil, aby pochopil princíp fungovania. Fotoaparát vrátil a urobil svoj vlastný, ktorý sa, žiaľ, nezachoval. Stereofotografia bola veľmi populárna ešte v polovici 19. storočia, čo je takmer neuveriteľné. Ide o to, že keď sa pozeráte cez osobitný prístroj veľmi jednoduchej konštrukcie cez dve oddelené okná, dívate sa paralelne na dve rovnaké, takmer identické fotografie nafotené v takmer rovnakej chvíli. Medzi nimi sú nepatrné rozdiely. Tým nadobúdate dojem istej trojdimenzionálnosti. Tento virtuálny zážitok bol veľmi populárny od roku 1850 až do obdobia po skončení 1. svetovej vojny. Anastas Jovanović vyfotil i prvé stereozábery Viedne. V roku 1860 nafotil aj veľmi hodnotné panorámy hlavného mesta, ktoré sú dnes chránené v zbierkach Múzea mesta Belehrad.

HOSPODÁRSKE TRENDY (3)

Ako dýcha sivá ekonomika O. Filip

tručná odpoveď na otázku či konštatáciu vyslovenú v titulku by pokojne mohla znieť: tak ako nemá. Čiže neraz aj plnými pľúcami. Boj proti nej trvá celé roky. Isté výsledky sa pritom dosiahli, ukážkou čoho je rast rozpočtových príjmov. Keďže sú jeho rezultáty ale veľmi slabé na samotnom trhu práce, už dávnejšie možno počuť údaj o tom, že státisíce ľudí pracujú načierno. Na uvedenú skutočnosť poukázal na jednej z medzinárodných konferencií, ktorá nedávno prebiehala vo Viedni, minister financií Dušan Vujović slovami: – V Srbsku existuje veľký počet ľudí, najmenej 300 000 osôb, ktorí ilegálne dostávajú plat, čiže bez toho, aby boli zaplatené potrebné dane a príspevky. V prípade dosiahnutia

www.hl.rs

spoločenského súhlasu, že všetci majú platiť dane, mohli by sme ich znížiť, tak isto i príspevky na platy a pritom by sa nezmenšili príjmy do rozpočtu. Odvody na zárobky sa vo väčšine krajín v tejto časti Európy pohybujú vo výške od 60 do 80 percent. Výnimkou je susedné Maďarsko, kde sú dane a príspevky až 93 percent netto zárobku robotníka, a to v prípade, že nemá členov rodiny, ktorých financuje. Prípadne sú, pre viaceré daňové zľavy, 70 percent, ak vydržiava dvoch členov rodiny. U nás sa na dane a príspevky odvádza 64 percent platu, v Chorvátsku 62, v Slovinsku, na Slovensku a v Českej republike po 74 percent, v Macedónsku len 47 percent, v Bulharsku 52 percent. Odhadovaný objem sivej ekonomiky v krajinách regiónu strednej a južnej Európy siaha od 15

Informačno-politický týždenník

percent hrubého spoločenského produktu (BDP), koľký bol v roku 2016 v Českej republike, až do 32 percent, aký bol v susednom Bulharsku. Pri vrchole takejto negatívnej súpisky je aj Srbsko, kde sivá ekonomika tridsiatimi percentami účinkuje v hrubom spoločenskom produkte. Priemer pre krajiny nášho pásma je 24 percent, čo prakticky znamená, že ide približne o každý štvrtý dinár. Na zredukovanie práce načierno nestačí len zmenšiť odvody hospodárskych subjektov, – čím sa zároveň ľahšie lákajú investori a prispieva k rastu zamestnanosti – no potrebné je aj to, aby daňové a inšpekčné služby prinútili zamestnávateľov pôsobiť v legálnych tokoch. Mnohí z nich sa vyhýbajú záväzkom rôznymi spôsobmi. Jedným z najfrekventovanejších je, že robotníka síce

prihlásia, no len časť platu mu usmerňujú na účet. Tú druhú dostáva v hotovosti, z ruky do ruky, čo je tiež jedna z možností, ako neplatiť dane a príspevky na skutočne vyplatenú sumu. Aj väčšia ponuka pracovných príležitostí by taktiež mohla riešiť problém práce načierno, lebo by tí, ktorí boli prinútení tak robiť, mohli v prípade potreby odísť k inému zamestnávateľovi. Treba uviesť aj to, že je u nás dosť zaužívané jednostranné chápanie daní ako zbytočnej finančnej záťaže. Pritom sa zabúda, že práve tieto umožňujú, vlastne znamenajú investície do verejných nákladov, ako napríklad inovácie, vzdelávanie, veda... Do celého radu oblastí, ktoré môžu podnecovať hospodársky rast. (V budúcom čísle: Hľadanie východísk) • TÝŽDEŇ •

Gratulácie

• GRATULÁCIE •

13 – 14 /4796 – 4797/ 31. 3. – 7. 4. 2018

Ľudia a udalosti PIC BÁČSKY PETROVEC

Infodeň pre podnikateľov Jaroslav Čiep

Ďalší program, ktorý financuje EuPodnikateľskom a inovačrópska únia cez innom stredisku v Báčskom štitút, je program Petrovci v stredu 21. marca IPARD. Zameraný usporiadali Infodeň s cieľom je predovšetkým podnikateľom a predstaviteľom na registrované malých a stredných podnikov poľnohospodárprezentovať údaje dôležité na ske majetky a ich ďalšie pôsobenie. podniky, ktoré „Zámerom tohto seminára, Účastníci Infodňa v podnikateľskom centri pôsobia v oblasti ktorý naše centrum zorganizopoľnohospodárvalo s podnikateľským inkubástva. Týmto spôsotorom z Nového Sadu a Európ- sa týka životného veku,“ vysvetlila bom je možné získať prostriedky skym centrom, pobočka v Novom Jana Zabunovová a pokračovala: v sume 50-tisíc až 2 milióny eur Sade, je predstaviť programy, „Ďalej sme mali nefinančný ná- s podmienkou, že 50 percent ktoré financuje Európska únia. stroj, ktorý sa menuje BAS. Cez hodnoty podnikateľ či právnický Išlo predovšetkým o predstave- neho si podnikatelia a malé a subjekt je povinný vyfinancovať nie programu Erasmus, ktorý je stredné podniky môžu zabezpe- z vlastných prostriedkov alebo určený mladým podnikateľom. čiť konzultanta, tiež mentora na z prostriedkov, ktoré nie sú z To znamená, že tu ide nielen o rozvoj svojho produktu alebo na európskych fondov. podnikateľov, ktorí sú vekovo rozvoj svojej služby. Eventuálne Na otázku, koho pozvali na mladí, ale aj o podnikateľov, ktorí môže ísť o zavedenie určitých tento seminár, Zabunovová odpodnikajú najviac do troch rokov, certifikátov, ISO štandardov a povedala: „Oslovili sme v prvom ale môžu mať aj do 60 rokov, čo podobne.“ rade podnikateľov z našej databá-

zy spolupracovníkov, miestnych podnikateľov a podnikateľky, tiež akcionárov rozvojovej agentúry Vojvodiny, tzv. freelancerov, začiatočníkov, alebo tých, ktorí rozmýšľajú o rozbehnutí svojho biznisu. To tesne súvisí s novým konceptom Podnikateľského a inovačného centra, ktorým ho zmeníme z biznis inkubátora na co-working priestor. Znamená to využitie spoločných priestorov, alebo určených priestorov na to, aby sa ľudia stretávali, vymieňali si názory. Je to viac nasmerované na digitálnych nomádov, či freelancerov, ktorí ani nemusia byť z našej obce.“ Na seminári, o ktorý vládol pekný záujem, prítomní sa mohli poinformovať, ako začať či posilniť už existujúci biznis. Od školiteľov Biljany Vidukovej a Vladimira Nikića sa dozvedeli aj o možnostiach zdokonaľovania mladých v zahraničí a zoznámili sa so spôsobmi, ako sa úspešne uchádzať o rozvojové prostriedky. Dozvedeli sa takisto o možnostiach práce cez Európsku podnikateľskú sieť (EEN).

O BEZPEČNOSTI V KYSÁČI

Nevyhnutné je koordinované pôsobenie Elena Šranková

iniciatívy Rady Miestneho spoločenstva Kysáč v stredu 21. marca usporiadali okrúhly stôl na tému Bezpečnosť v osídlení Kysáč. Na stretnutí boli tak predstavitelia Ministerstva vnútorných vecí, mestskej správy pre hospodárstvo, mestskej hájnickej služby, ako i Miestneho spoločenstva Kysáč, kysáčskych požiarnikov, Klubu poľnohospodárov a lovcov. Podľa slov Jána Marčoka, predsedu RMS, stretnutie sa uskutočnilo s cieľom zhodnotiť bezpečnostnú situáciu v dedine a najmä v chotári, a oboznámiť sa s činnosťou hájnickej služby Nového Sadu, ktorú vlani založili. Predstavitelia RMS na zasadnutí poukázali, že sa stávajú krádeže, v prvom rade poľnohospodárskych výrobkov v kysáčskom chotári a na pozemkoch Poľovníckeho spolku

www.hl.rs

Budova Miestneho spoločenstva Kysáč

Bažant. Dragan Stanivuk, vedúci úseku Hájnickej služby Nového Sadu, predstavil činnosť a príslušnosti tejto služby. Hovoril aj o procedúre, ktorá nasleduje po tom, čo bol vykonaný trestný čin na súkromných plochách, ako i o tom, čo sú povinné urobiť súkromné osoby, hájnická služba a republikový inšpektor pre poľnohospodársku pôdu. Upozornil zvlášť na to, že je dôležité vyfotografovať miesto činu so

Informačno-politický týždenník

špecifickosťami okolia, lebo to je významný materiálny dôkaz pred súdom. Predstavitelia Klubu poľnohospodárov upozornili najmä na krádeže dreva, rýb a diviny, pričom sa používa nelegálna zbraň, čo je prítomné už takých desať rokov. Ðorđe Sokić, dôstojník Policajnej správy Nový Sad, prízvukoval, že je prihlásenie trestného činu podmienkou, aby začali pôsobiť služby a aby Kysáč uprednostnili ako terén na sle-

dovanie páchateľa a konkrétnu akciu. Vyzval všetkých, aby bez strachu prihlásili tých, čo páchajú trestné činy. Saša Bilinović, náčelník Mestskej správy pre hospodárstvo, ponúkol pomoc v tom zmysle, že by sa konalo hliadkovanie vozidlami tejto mestskej správy. Predostrel aj plán aktivít úpravy poľných ciest a budovania striasacích dráh, čo by pomohlo poľnohospodárom v práci. Podpredseda RMS Ján Pálik na problém bezpečnosti upozornil z hľadiska Dobrovoľného požiarnického spolku, ktorého členovia kryjú príliš veľké územie a majú zastarané technické vybavenie. Nakoniec sa všetci uzhodli, že je v prospech bezpečnosti nevyhnutná spoločná, koordinovaná akcia všetkých prítomných služieb s cieľom odhaliť páchateľov trestných činov a zamedziť krádeže. • ĽUDIA A UDALOSTI •

UZIMENÁ NOVOSADSKÁ JAR

Krása neďaleko snehu Oto Filip

va paralelné svety vzdialené len pár desiatok metrov od seba. Vonku, pred Športovo-podnikateľským strediskom Vojvodina kopy snehu, na prvom poschodí kvety a iné zázraky prírody v plnej kráse. Novosadská jar, usporiadaná Hnutím zalesňovateľov Nového Sadu a prebiehajúca od 20. do 24. marca, opäť zoskupila celý rad vystavovateľov kvetov, sadeníc, medu, potravín, oblečenia, výrobkov starých remesiel... Nosným heslom tohtoročného ekologického, turistického a hospodárskeho podujatia bolo Príroda na recept. Hoci nás sneh prekvapil, keď sme to najmenej čakali, ku kladom Novosadskej jari patrí práve termín, v ktorom sa podujatie

LETMO

Osoh

ú ľudia, ktorí z ničoho dokážu stvoriť niečo. Rovnako tak sú ľudia, ktorí niečo dokážu premeniť na nič. Zvlášť v obchodovaní. Pri nedávnej návšteve istej novosadskej predajne s fotopotrebami, baterkami a nabíjačkami, predavač sa posťažoval, že o jednu z nabíjačiek, veľmi kvalitnú a pomerne lacnú, je ozaj veľký záujem. − Keby ich bolo, za pár týždňov by som azda predal i sto kusov. Žiaľ, v celom Srbsku ich zostalo len šesť. Neviem, či je na vine výrobca alebo distribútor, no zjavné je komótne správanie sa. Akoby ich trh a lehoty nezaujímali. Distribútor sa zmohol len na sľub, že mi presunie sem tých pár kusov, ktoré zostali nepredané v Belehrade a v Niši. Niektorí ľudia sú evidentne leniví zohnúť sa a pozbierať peniaze, hoci im ležia priamo pri nohách, − posťažoval sa. Tým krajším prípadom je, keď sa vie spojiť osožné s potrebným. Okrem výstavnej, odbornej, kultúrno-umeleckej zložky sa na nedávnej Novosadskej jari v Športovo-pod• ĽUDIA A UDALOSTI •

Kvety v plnej kráse

Produkty starých remesiel

konalo. Netreba totiž zabúdať, že z tých piatich dní až štyri patria do kalendária významných medzinárodných dní. A všetky navzájom súvisia. Dvadsiateho marca je Svetový deň šťastia, o deň neskoršie Svetový deň

Oto Filip

nikateľskom stredisku Vojvodina konala kopa akcií ekologického rázu. Chvályhodné je, že priamymi účastníkmi viacerých z nich boli deti, od ktorých v konečnom dôsledku závisí, v akom svete budú v budúcnosti žiť. Rovnako tak treba vyzdvihnúť akciu podpísanú Združením občanov Inžinieri ochrany životného prostredia. Na ich stánku sa totiž dalo desať kilogramov starého papiera vymeniť za jednu sadenicu kvetov, šesťdesiat kilogramov za jednu sadenicu stromu. Noviny, ktoré by sa beztak ocitli v kontajneroch, sa uvedeným spôsobom stali vstupenkou, aby si dakto skrášlil byt, okno, chodbu, balkón, priedomie, dvor... Nehoriac o osožnosti tejto akcie. Netreba totiž zabúdať ani na ekvivalenty. Vlastne na to, že recyklácia jednej tony starého papiera znamená zachovanie 17 stromov, 4 200 kW elektrického prúdu, 32 000 litrov vody, 1 400 litrov paliva. A nič z uvedeného nemáme nazvyš...

lesov. Za ním Svetový deň vody a nakoniec 23. marca Svetový meteorologický deň. Za ďalšie dôležité pozitívum už tradičnej Novosadskej jari treba tak isto považovať pestrosť programov, od prednášok, cez dielne, po rôzne environmentálne akcie. Účastníkmi mnohých boli práve deti, ktoré sa cez hru učili, čím pre nás príroda je a ako sa k nej treba správať. Slovom, v dňoch, keď pre vrtochy počasia von z bytov a domov vychádzali len tí, čo museli, populárny SPENS bol oázou farieb, nálady, ruchu, kvetov a kopy iných maličkostí skrášľujúcich bežné dni. Pre takýto jeho ráz je i vysta-

vovateľov a účinkujúcich rok čo rok viac. A Novosadská jar sa už dávnejšie stala uznávanou značkou, vzorom pre podobné akcie, ktoré v súčasnosti prebiehajú vo viacerých mestách v Srbsku, ako aj v Čiernej Hore či v Bosne a Hercegovine. Zaujímavé obsahy z rôznych oblastí, ako sú hortikultúra, ekológia, záhradná architektúra, pestovanie starých a umeleckých remesiel právom lákajú príslušníkov všetkých generácií, od žiakov po seniorov. Medziiným aj preto, že naznačujú, že sa onedlho budeme tešiť nie z jari uzimenej, ale tej skutočnej. Plnej krásy, kvetov, slnka…

KRÁTKE SPRÁVY

Báčsky Petrovec Voľby v Spolku petrovských žien. Po voľbách v pondelok 12. marca predsedníčkou spolku zostala Mária Gašparovská, podpredsedníčkou sa stala Katarína Rašetová, tajomníčkou Mariena Hašková, zástupkyňou tajomníčky Anna Hansmanová, pokladníčkou Anna Mučajiová, členkami vedenia sú Anna Dudášová, Anna Ponigerová, Anna Rybovičová a Miluša Hendlová. To sú členky Správnej rady a do Dozornej rady za predsedníčku zvolili Máriu Šrankovú a za členov Boženu Kyseľovú a Juraja Slavku. xxx Cyperčania. Dvanásť žiakov, tri profesorky a riaditeľka Gymnázia sv. Antónia z Limassolu na Cypre pricestovali na výmennú návštevu

do Petrovca, kde pobudli od 17. do 20. marca. Tu majú nadviazanú družbu s Gymnáziom Jána Kollára so žiackym domovom. Tá sa začala na podnet veľvyslanca Cyperskej republiky v Srbsku Constantinosa Eliadesa, ktorý bol patrónom žiakom účinkujúcim na súťaži Srbsko v rytme Európy. Vlani petrovskí gymnazisti navštívili mesto Limassol a tamojšiu strednú školu. Hostia z Cypru navštívili aj Belehrad, kde ich prijal veľvyslanec Cypru. Predstavitelia petrovského gymnázia svojim hosťom ukázali evanjelický chrám, najstarší dom, výstavy v Spolku petrovských žien a v Galérii Zuzky Medveďovej a mali aj prijatie u predstaviteľov lokálnej samosprávy. Okrem toho Cyperčania sa úprimne tešili aj zo snehu, veď len zriedkavo majú možnosť vychutnať si zimné radovánky. J. Č-p

13 – 14 /4796 – 4797/ 31. 3. – 7. 4. 2018

Ľudia a udalosti ZELENINÁRSTVO AKO POVOLANIE

Práca, pri ktorej duša oddychuje Katarína Verešová

skôr, že školili deti. Miroslav krátku dobu pracoval aj na Slovensku, Mária sa doškolila na geronto ošetrovateľku, ale zamestnanie

núdzi sa človek všeličomu naučí, aj tomu, na čo predtým nebol odborne pripravený. Príroda a práca pod holým nebom človeka v núdzi dokonale osvieži a zušľachtí. Presvedčili sa o tom mnohí ľudia preddôchodkového veku, ktorí v posledných rokoch, bez vlastného pričinenia, zostali bez zamestnania a bez príjmov na základné živobytie. V takej situácii sa ocitla aj rodina Diovčošová zo Starej Pazovy. Pred pätnástimi rokmi Miroslav Diovčoš spolu s ostat- Mária Diovčošová vo fóliovníku nými kolegami zamestnanými v podniku Inex Diana zostal na nedostala. Keď sa ich starší syn ulici. O pár rokov neskoršie bez zamestnal, rodičom kúpil fóliovpráce, ako technologický zvyšok, ník. Namontovali ho do záhrady, zostala aj jeho manželka Mária založili si poľnohospodárske gazDiovčošová, ktorá pracovala v PM dovstvo a začali záhradníčiť: Napredak. Situácia ich teda nútila „Keď sme pred piatimi rokmi finančne sa vynachádzať, tým z predaja prvého šalátu na zele-

nom trhu zarobili prvých dvetisíc dinárov, boli sme nesmierne šťastní,“ spomína si so slzami v očiach na vtedajšie takmer bezvýchodiskové obdobie Mária Diovčošová, ktorú tunajšia slovenská divadelná verejnosť pozná ako dlhoročnú výbornú herečku Slovenského divadla VHV pri SKUS hrdinu Janka Čmelíka. V súčasnosti sa na tvár Márie Diovčošovej úsmev konečne vrátil, a to taký, aký kedysi žiaril na divadelných skúškach. Za sebou má síce aj operáciu ľadvín, ale ako hovorí, ani to jej neprekáža, aby vyklíčenú zeleninu opatrovala poctivo, v čistých záhonoch, pravdaže, spolu s manželom, ktorý sa medzičasom zamestnal u istého pazovského súkromníka. Okrem kúska zeme vo vlastnej záhrade prenajali si a obrábajú aj cudzie záhrady, k tomu majú jutro zeme na Banstole, vysadené viničom

a ovocnými stromami. Na predaj ponúkajú aj ovocie s medom z vlastného včelína. „Trvalo to dosť dlho, kým si ľudia na novopazovskej tržnici nezvykli na naše kvalitné výrobky dopestované v pareniskách, fóliovníkoch a pod holým nebom. Teraz je to už ľahšie. Zákazníci vedia, že osvedčené odrody zeleniny, najčastejšie dopestované organickým spôsobom z vlastných alebo iných kvalitných semiačok, dôkladne okopávané, prospievajú zdraviu a majú vynikajúcu chuť a vôňu. My ponúkame také paradajky, uhorky a zvlášť teraz aktuálny ľadový šalát. Vlastnoručne dopestované semiačka tohto šalátu si chránim ako oči v hlave,“ – hovorí známa usilovná zeleninárka Mária Diovčošová. Na otázku, či sa zo zeleninárstva dá normálne žiť, odpovedá kladne a dokladá: „Keď pracujem v záhrade, duša mi oddychuje!“

Z VÝROČNÉHO ZASADNUTIA MO PENZISTOV V PETROVCI

Pomôž si, človeče... Jaroslav Čiep

lani sa dovŕšilo presne 70 rokov odvtedy, čo v petrovskom prostredí začala pôsobiť organizácia penzistov, ktorú založili 26. septembra 1947. Táto organizácia sa už dlho rokov činí, aby si penzisti, ich členovia, za výhodných podmienok a na splátky mohli zadovážiť uhlie a drevo, bravčové mäso, ako aj svieže kurčatá. Svojim členom ponúkajú možnosť uzavrieť životné poistenie, kde v prípade úrazu penzisti dostávajú odškodné a v prípade úmrtia ich deti pri organizovaní pohrebu majú možnosť úhrady výdavkov. Miestna organizácia penzistov v Petrovci usporiadala valné zhromaždenie v piatok 23. marca vo svojom sídle, čiže v Dome penzistov v strede mesta. Ako býva zvykom, hostí z partner-

www.hl.rs

ských organizácií a zo susedných prostredí privítala predsedníčka MO penzistov Zuzana Hmiráková. Všetci prítomní minútkou ticha vzdali poctu členom zosnulým v období medzi dvoma výročnými zasadnutiami. O aktivitách v minulom roku uviedli, že sa petrovskí penzisti pravidelne stretávali vo svojich miestnostiach v utorok, piatok a v nedeľu. Keď bolo pekné počasie, organizovali výlety na begečskú čárdu a do Jagodiny, pre svojich členov zabezpečovali aj lekárske vyšetrenia a zapojili sa aj do projektu obecnej Rady pre rodovú rovnosť. Aktívni boli aj počas Dňa Petrovca a Slávností, keď varili paprikáš a súťažili v šachu, v šípkach (pikado) a v biliarde. Boli aj na 1. jesennom poľnohospodárskom veľtrhu v Petrovci. Je im však ľúto, že z objektívnych príčin nemohli

Informačno-politický týždenník

Z výročného zasadnutia v Dome penzistov v Petrovci

medzi seba na viacdňovú návštevu prijať delegáciu seniorov z Nitry. Podľa správy pokladníčky Zuzany Valentovej v pokladnici vlani mali obrat v hodnote takmer 550 000 din. a ďalších 300 000 din. cez žírový účet. Členské naďalej zostalo 200 din. V minulom roku členské si zaplatilo 602 petrovských dôchodcov a aj tohto roku už do polovice marca mali v evidenčnej knihe zapísaných 450 členov. Vcelku sú teda spokojní so zapájaním sa penzistov do práce tejto organizácie.

Plány penzistov na bežný rok sú podobné ako tie vlaňajšie. Na zasadnutí bolo počuť aj obsažnú diskusiu, v ktorej vytýčili možnosti lepšieho informovania členov. O početných užitočných informáciách sa petrovskí penzisti majú možnosť dozvedieť z informačnej tabule pri vchode do miestností penzistov. Užitočnú prácu MOP v Petrovci pochválili aj predstavitelia MOP z Hložian, Kulpína, Maglića, ako i z Obecnej organizácie penzistov v Báčskopetrovskej obci. Na záver namiesto Jána Nosáľa za člena Výkonného výboru petrovskí penzisti zvolili Jána Paulíniho. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ARADÁČANKA SUZANA KOKAVSKÁ O POBYTE V ČÍNE

Vzácna životná skúsenosť Vladimír Hudec

mesiace žila a pracovala v meste Škola, v ktorej pracovala, je súFuzhou, ktoré je hlavným mestom kromná, elitná. Chodia do nej deti o, že niekto odišiel za prácou prímorskej pokrajiny na juhový- bohatých ľudí. do zahraničia, už nie je žiadna chode provincie Fujian. Mesto – Deti však neboli elitné, – hovorí novinka, ale keď sa dievčina má vyše 7 miliónov obyvateľov. Suzana. – Jedna skupina naozaj bola za zárobkom vyberie do ďalekej – Infraštruktúru majú veľmi poslušná, pokým v ostatných boli Číny, to už nie je až také obvyklé. dobrú, predovšetkým cesty deti veľmi nezbedné. A nemôžeš Za takým dobrodružstvom sa a trate. Doprava je však príbeh im nič, lebo rodičia sú vonku pred v októbri minulého roku vybrala sám osebe. Číňania majú veľmi učebňou a prostredníctvom kamier mladá Aradáčanka Suzana Kokav- mnoho áut a mnohí jazdia na všetko pozorujú. Ak sa im nepáči, ská, novinárka lokálnych novín motocykloch, čiže skútZrenjanin, v ktorých okrem iného roch. Jazdia doslova ako redigovala stranu v slovenskom chcú. Nikdy neviete, odjazyku. kiaľ sa vám objaví skúter. – Päť rokov som pracovala na Neraz som sa presvedčila, určitú dobu a keď som si uvedomi- že vodiči nerešpektujú la, že ma nemienia zamestnať na červenú na semafore, ale neurčitú dobu, začala som hľadať som napodiv nevidela ani spôsob, ako odísť do zahraničia. jednu nehodu. Možno aj V tom pátraní po príležitosti som preto, že vodiči na seba prostredníctvom internetu nad- vytrubujú. Vo Fuzhou je viazala kontakt s istým človekom naozaj čo vidieť, od archiz Číny, ktorý mi povedal, že mi tektúry a naďalej. Na každej môže pomôcť. O krátky čas sa mi budove niečo píše, ale neozvali zo školy a ponúkli prácu viem čo, lebo je vypísané Selfi so skupinou detí profesorky angličtiny. Sľúbili mi ich písmom. Najväčšmi na mesačný plat 1 200 eur. Neváhala mňa zapôsobila železnica. Jazdíte ako sa správate k deťom, vypíšu ich som a už o päť dní, čiže 5. októbra rýchlosťou vyše 200 km/h a nezo školy. Ale ani som nechcela byť minulého roku som odcestovala. máte dojem, že sa pohybujete prísna. V rozhovore s deťmi som Mala som zostať 14 mesiacov, tak rýchlo. Neverila som, kým zistila, že potrebujú trochu pozorale vydržala som iba dva, lebo som na diaľnici vedľa trate nevi- nosti, lebo od rána do večera sú som dostala iba 400 eur. v nejakej škole, a niektorí z nich Pokúsila som sa opýtať, sú na hodinách angličtiny iba prečo len tak málo, ale preto, že ich prinútili rodičia. som sa nemohla doroNa všetko si ako-tak zvykla, zumieť, lebo po anglicky hoci na stravu nie. vedeli iba toľko, koľko – Strava vari tvorila najhoršiu im zodpovedalo. Vtedy časť môjho pobytu v Číne. Keď som sa rozhodla, že už som prišla, všetko mi akosi nezostanem. Veď za tie divne voňalo. Rýchlu stravu peniaze môžem robiť (Fast food) majú na každom aj doma. To prakticky kroku a všade to vonia rovznamená, že som si nako. Okrem toho používajú z prvého platu zaplatila veľmi mnoho korenín, najmä cestu do Číny a z druhé- Navštívila aj Hongkong a pešo cez most prešla korenie a kari (zmes) a jedlá ho spätný lístok domov, do Shenzhenu (v úzadí) sú veľmi štipľavé. Z tých dôvo– hovorí Suzana. dov som sa stravovala hlavne – Získala som dojem, že je kul- dela autá, ktoré sa pohybovali doma, sama som si varila. Žila som túra žitia v Číne na nízkej úrovni. omnoho pomalšie od vlaku. Páči na zeleninovej polievke a jedla Zvlášť mi prekážalo, akým spôso- sa mi napríklad Hongkong. Trikrát som výlučne biele kurčacie mäso, bom sa rozprávajú. Kričia, akoby som bola aj v Shenzhene, ktorý lebo som si bola istá, čo jem. V sa hádali. Predsa mám dojem, že je vzdialený 1 000 km a je cel- mäsiarstve som síce videla všelisú úprimní. Buď majú radi bielych kom inakší, omnoho vyvinutejší, jaké mäsá, okrem iného aj nejaké ľudí, alebo nemajú, a tak sa voči omnoho viac ľudí tam rozumie pomarančovej farby. Neviem, čo nim aj správajú. Buď sú dobrosr- po anglicky. Tam som stretla aj to bolo, a predavači mi nevedeli deční, alebo zazerajú. Nejestvuje mnoho bielych ľudí, pokým ich vysvetliť, lebo nevedeli po anglicky. stred, aby sa napríklad tvárili, že ťa vo Fuzhou bolo pomerne málo Možno som bola trochu ovplyvnená majú radi, a vlastne je to naopak. a pozerajú na nich ako na zázrak. povedačkami o tom, že Číňania Táto mladá Aradáčanka dva Zvlášť na ženy. jedia psie mäso. Strašné mi bolo

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Takto sa čínskym písmom píše Suzana

napríklad aj to, že vedľa objektu rýchlej stravy stáli klietky s králikmi, kačicami a inými zvieratami, ktoré na tvári miesta zabíjali a čistili pre zákazníkov. Aj nápoje boli príliš divné. Spomínam si, že raz istý kolega častoval a doniesol nápoj, ktorý je v Číne veľmi populárny. Moča sa to volá. Nechutilo mi veľmi, ale sa dalo vypiť. Keď som vypila, na dne pohára som videla kúsky želé, uvarené žito, sušené hrozienka, bielu a čiernu čokoládu. Povedali mi, že to je mlieko s čajom. Nostalgia je niečo, čo trápi asi každého, kto nadlho odíde z domu. – Po troch týždňoch mi už začal chýbať domov a rodina, čo trvalo asi dva týždne. Potom som určitý čas bola pokojná, a potom znovu nostalgia, a to práve vo chvíli, keď som bola nespokojná s platom, takže možno aj to vplývalo, že som sa tak rýchlo zbalila a vrátila domov. Najväčšiu chybu som urobila, keď som súhlasila, aby mi zamestnávatelia vybavili pracovné vízum, čomu sa oni úporne vyhýbali. Uvedomila som si, že ma klamú, a to sa mi veľmi nepáčilo. Bolo to dokonca aj nebezpečné. Dozvedela som sa, že istý mládenec zo Srbska, ktorý tiež robil bez víza, skončil vo väzení, kde ho psychicky a fyzicky týrali. Vtedy som si povedala: Suzana, ty do väzenia nepôjdeš. Skúsenosti z pobytu v Číne má také aj onaké, no Suzana neobanovala, že tam šla. – Bola to pre mňa jedna veľká životná skúsenosť. Nebyť toho, asi by som Čínu nikdy nevidela. Okrem toho práca v škole mi pomohla zdokonaliť si znalosť anglického jazyka. Rada cestujem a určite by som odišla znova, ibaže by som teraz už vedela, čo ma tam čaká a možno by som sa trochu inak pripravila, – povedala na záver.

13 – 14 /4796 – 4797/ 31. 3. – 7. 4. 2018

Ľudia a udalosti SNEMOVALI KYSÁČSKI POŽIARNICI

Zvolili nové vedenie Elena Šranková

sobotu 24. marca v Kultúrnom centre Kysáč bolo mimoriadne volebné zhromaždenie kysáčskych požiarnikov. Za predsedu zvolili Miroslava Filipova, podpredsedom je Vladimír Zaťko a delegátkou v Požiarnickom zväze Nového Sadu je Veronika Tordajová.

Zo správy o minuloročnej práci, ktorú prečítala tajomníčka Tordajová, vyplynulo, že sa vlani venovali najmä oprave vozidiel. Snažili sa zabezpečiť prostriedky aj na sanáciu strechy, ktorá premoká. Zabezpečovali početné kultúrne podujatia a na jednom z nich mali aj ukážkové cvičenie. Súťažili v gastronomických súťažiach a zúčastnili sa aj na niektorých Miroslav Filipov

súťažiach v Pivnici, Zreňanine a Rumenke a všade dosiahli pek-

né úspechy. Súťažili aj v kvíze vedomostí. Mali 10 pracovných akcií na úpravu svojho domu a okolia. Zo správy pokladníka Vladimíra Križana vyplynulo, že hospodárili dobre. Z príjmov, ktoré dosiahli takmer 475-tisíc, zvýšilo sa 2 670 din. Aj správa Dozornej rady, ktorú podpísal Ján Grňa, potvrdila, že sa financiami nakladalo správne. Prítomných pozdravili predstavitelia RMS Ján Marčok, predseda, a Vladimír Sabo, predseda komisie pre vzťahy s cirkvami, náboženskými spoločnosťami a združeniami občanov. Na záver zasadnutia Ljubica Krnjajićová, tajomníčka Požiarnického zväzu Nového Sadu a predsedníčka Požiarnického zväzu Vojvodiny, požiarnikom odovzdala zaslúžené plakety, odznaky a diplomy.

Diplomy Požiarnického zväzu Vojvodiny v rukách odmenených

31. 3. – 6. 4. 2018

POČASIE

K mimoriadnym voľbám prišlo preto, že prednedávnom umrel Ján Hloška, dlhoročný člen a predseda dobrovoľného požiarnického spolku (DPS). Po tom, čo zvolili nových čelných ľudí, kysáčski hasiči pokračovali v práci výročného zhromaždenia. Na snemovaní okrem členov spolku boli predstavitelia viacerých požiarnických spolkov, ako i kysáčskych inštitúcií, združení a Miestneho spoločenstva. V čele pracovného predsedníctva bol Dušan Francisty. Tak, ako je to zvykom, zamerali sa na analýzu vlaňajšej činnosti a stanovenie plánov na tento rok.

podujatiach v Novom Sade. Ako každý rok, aj vlani organizovali pohotovostnú službu počas žatvy. Intervenovali pri 10 požiaroch, v čom sa zúčastnilo 35 hasičov. Účinkovali tiež na 7 súťažiach s desiatimi mužstvami a dosiahli pekné výsledky. Nakoniec apelovali na príslušné inštitúcie, aby pomohli dobrovoľným hasičským spolkom v čoraz ťažšej situácii. Správu Jaroslava Funtíka, veliteľa DPS, o práci operačného velenia v roku 2017 a plán na tento rok prečítala Elena Tordajová. Zo správy sa prítomní dozvedeli, že kysáčski hasiči účinkovali na

POŽIAR V KYSÁČI. V pondelok 26. marca okolo pol piatej ráno v domácnosti Michala a Miliny Madackovcov v Ulici Janka Čmelíka v Kysáči vzplanul požiar. Intervenovali novosadskí a kysáčski požiarnici. Potom až do predvečerných hodín Madackovcom pri odstraňovaní následkov požiaru pomáhali susedovci, príbuzní a priatelia. Požiar zasiahol pomocné objekty, v ktorých mali kuchyňu a kúpeľňu, dielňu, garáž a sklad na kurivo. Fasáda domu je v dôsledku vysokej temperatúry tiež poškodená a na dome popukali okná. V požiari je značne poškodený i traktor, ktorý nie je ich vlastníctvom, ale bol u Michala na oprave. „Auto som zachránil, ale traktor som už nestačil, lebo sa požiar rozšíril. Zostal som aj bez kompletného hodnotného náčinia na opravu traktorov. Všetko, čo som mal, s čím som robil, zhorelo,“ hovorí Michal Madacký. Príčiny požiaru nateraz nie sú známe. Našťastie, požiar nezasiahol susedné domy a nikto nebol zranený. E. Š.

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

17˚ | 8˚

16˚ | 8˚

13˚| 5˚

20˚ | 6˚

24˚ | 10˚

20˚ | 11˚

18˚ | 9˚

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

S VOJLOVICKÝM FARÁROM BRANISLAVOM KULÍKOM NA NÁRODNOSTNÉ TÉMY

Národnosť si nemôžeme zmeniť Vladimír Hudec

rozhovore s Dr. Branislavom Kulíkom, farárom vojlovickým, podpredsedom Matice slovenskej v Srbsku a predsedom Výboru pre úradné používanie jazyka a písma NRSNM, dotkli sme sa aj témy uctievania a zachovávania národnostnej identity vojvodinských Slovákov. – Slováci v Srbsku sa ocitli v dosť zaujímavej historickej situácii, aká sa nám doteraz nestávala, alebo aspoň nie v takých rozmeroch. Vždy sme mali ľudí, nielen elitu, ale aj pospolitý ľud, ktorí bojovali za seba, za svoje postavenie a práva, ktorí hynuli za to, aby ich deti mohli byť Slováci. Dnes prichádzame do situácie, že ich potomkovia nielenže odhadzujú svoju slovenskosť, ale na to nahovárajú aj tých, ktorí chcú zostať pri tom, čo zdedili, čo ich robí príslušníkmi nášho etnika. Je zaujímavé, ako sa zmenil náš svetonázor, že nám vôbec nie je dôležité prejaviť sa národne alebo cez vierovyznanie. Nikto sa nám nevyhráža, že nás zabije, vyhostí, spáli majetok..., a predsa prichádza ku katastrofálnej asimilácii. Neviem, kedy sme v dejinách dobrovoľne – či učení ľudia, či pospolitý národ – odhadzovali sami seba. Pravdaže, nie

stopercentne, ale prechádza to do väčšiny. A to je problém. Náš spolubesedník ďalej konštatuje, že dnes už ťažko nájdete ľudí pod 30 rokov ochotných niečo obetovať za to, že sú Slováci. – Aj naďalej sa budú síce vyjadrovať ako Slováci, dajú si deti do slovenskej školy, ale iba, ak ich to nebude stáť dodatočných peňazí a času, – rozhorčený je Kulík. – Napríklad v Kysáči sme chodili do slovenskej škôlky a školy, mali slovenský folklór, divadlo... Aj dnes všetko to je, ibaže niektorí moji spolužiaci, ktorí Dr. Branislav Kulík takto vyrastali, ma presviedčajú, že si deti treba zapisovať rodičia nevedia, či ich dieťa pôjde do srbských škôl a že slovenskú na konfirmáciu, lebo trénuje triedu a aj škôlku treba zrušiť. gymnastiku a termíny tréningov Nie síce všetci, ale určitá skupi- sa kryjú s hodinami náboženstva. na, ktorá nie je malá. Výsledok Tretí váhajú, lebo ich syn v terje aj ten, že v kysáčskej škôlke míne konfirmácie má futbalový prvýkrát v dejinách bude jedna turnaj v Taliansku. Takých príklaslovenská a dve srbské skupiny, dov je mnoho vo všetkých našich pričom v srbských skupinách 60 prostrediach. Nech nehovorím percent detí budú Slováci. Vo o tom, že dnes všetky doklady Vojlovici v základnej škole máme môžeme dostať po slovensky, 80 detí slovenského pôvodu, ale ale to nevyužívame. Chcem veriť, slovenskej triedy niet. Iba nepo- dokonca ako farár musím veriť, vinné hodiny slovenčiny. Keď že ľudia podvedome vedia, že som sa jedného rodiča opýtal, to, čo robia, nie je dobre. Prečo prečo si dieťa nezapísal aspoň na je tomu tak, naozaj neviem. Či tie hodiny, odpovedal: Prepáčte je to ľahostajnosť, nedostatok pán farár, ale to je naša vec. Ďalší zodpovednosti, či nejaký strach,

VEĽKONOČNÝ BAZÁR v Starej Pazove usporiadali na Kvetnú nedeľu 25. marca. Prízemie Slovenského národného domu bolo tesné pre všetkých, ktorí prejavili záujem vystaviť na pultoch svoje ručné práce alebo sa prišli pozrieť a nakúpiť pestré ozdoby a pochúťky na nadchádzajúci kresťanský sviatok. Tematicky ladené predmety a ozdoby k Veľkej noci prezentovalo 36 vystavovateľov v Klube VHV v bývalej sieni presbytéria a vo foyeri Slovenského národného domu. Najväčšia tlačenica bola napoludnie po službách Božích, keď na výstavu prišli cirkevníci a s nimi „paničky“ so svojimi košíčkami. K. V. • ĽUDIA A UDALOSTI •

cesta menšieho odporu, osobné záujmy... Neviem! Hovoríme, že v škole, v spolkoch, v Matici... sa deťom vštepuje aj láska voči slovenskosti. Z tohto vyplýva, že to všetko bola a je márna snaha? – Nebola a nie je. Aj keď skromné, výsledky sú, a to treba robiť aj ďalej. Treba o tom hovoriť. Možno efekty nebudú v tej istej chvíli, na to treba čas. V niektorých slovenských spolkoch nie je napríklad dôležité, ako sa deti medzi sebou rozprávajú. Vraj dôležité je, že pestujú slovenský folklór. Práve naopak. Dôležité je, aby sa deti medzi sebou rozprávali po slovensky a na to ich treba upozorňovať. Veď človek, ktorý nechce seba, končí zúfalstvom. Normálne je milovať seba a čím sme. Byť súčasťou slovenského národa je to, čím sme my. To nemôžeme zaprieť. Môžeme si meniť povolanie alebo šaty, ktoré nosíme, ale národnosť v žiadnom prípade nie.

KRÁTKE SPRÁVY

Selenča Darcovstvo. Prvú tohtoročnú akciu darcovstva krvi v Selenči usporiadali v piatok 23. marca v miestnostiach základnej školy. Podľa slov Štefana Tomšíka z Miestnej organizácie Červeného kríža v akcii sa zúčastnili dvadsiati občania, ale krv darovali iba pätnásti, lebo piatich pracovníci Ústavu pre transfúziu krvi z Nového Sadu odmietli z rôznych príčin. Prihlásili sa aj dvaja noví darcovia, a to Michal Čapanda a Erka Farkašová. Podľa slov Nedeljka Gutešu z Obecnej organizácie Červeného kríža v Báči počet darcov krvi v Selenči sa ustálil na takých tridsať. Dôvod poklesu počtu určite je aj odchod Selenčanov na dočasnú prácu do zahraničia. Akciu spoločne zorganizovali MO Červeného Kríža v Selenči, Obecná organizácia Červeného kríža z Báča a ústav. Rôznymi spôsobmi akciu podporili sponzori. J. B.-Ď.

13 – 14 /4796 – 4797/ 31. 3. – 7. 4. 2018

Ľudia a udalosti VEĽKONOČNÁ NEDEĽA V KULPÍNE

VEĽKONOČNÉ SVIATKY V PADINE

Sviatok vína a klobás Tma na javisku Katarína Gažová

hlásených až 100 vzoriek vína a 70 vzoriek domácej klobásy. radičné veľkonočné pod- Súťaž aj tohto roku bude medziujatie Veľká noc v Kulpíne národného rázu. Zapojili sa totiž 2018 sa začalo už na Kvetnú záujemcovia z Česka, Slovenska, nedeľu, keď členovia Združenia Chorvátska. vinárov a vinohradníkov, ako Vzorky vína a klobás hodnotia odborné komisie. Výsledky budú úradne zverejnené na Veľkonočnú nedeľu 1. apríla o 17. hodine v priestoroch Poľovníckeho domu, kde vyhlásia najúspešnejších výrobcov vína a klobás a odovzdajú im ceny. Do poduVeľká noc v Kulpíne ponúka bohatý jatia budú zaravýber kvalitných vín dené aj perličky v tvare kultúrnoorganizátori podujatia, v miest- -umeleckých výstupov dománostiach Poľovníckeho domu cich ochotníkov. Na záver bude prijímali súťažné vzorky vína verejná degustácia vzoriek vína a klobás. a klobás. Ako nás informoval vedúci Organizátori sa tešia návšteve tohtoročného podujatia Bra- domácich aj hostí z bližšieho nislav Kuštra, do súťaže je pri- a ďalšieho okolia.

Z vlaňajšej veľkonočnej výstavy v organizácii Spolku žien

Elenka Ďurišová

eľkonočné sviatky v Padine tohto roku poznačí tma na kultúrnom pláne. Tradičné veľkonočné výstavy, ktoré každoročne zaujali návštevníkov pestrým a bohatým obsahom, tentoraz sa neuskutočnia. Napriek tomu, že sa niektorí ľudia s minimálnou podporou z roka na rok snažia pozdvihnúť kultúru a umenie v dedine, nedostatok priestoru na podujatia je hlavnou príčinou zrušenia plánovaného

veľkonočného programu. Keď sa na situáciu pozrieme optimisticky, uzrieme druhú stranu medaily. Naši prídu domov spoza hraníc a aspoň na niekoľko dní je v dedine rušnejšie. Kresťanské sviatky aj do kostola privedú väčší počet veriacich ako inokedy. Tí šťastní, ktorých najmladší chodia do škôlky, majú možnosť navštíviť predajnú výstavu. Môžeme teda uzavrieť, že Padinčania si užijú krásne veľkonočné sviatky doma, v kruhu rodiny a priateľov.

HLOŽANY

Výstava s nádychom zimnej jari Juraj Bartoš

ýty slnečný jas zahalil dedinu do zlata. Ibaže sa sneh na hložianskych uliciach topil len pomaly. Lebo zima nie a nie pustiť jar zo zubov ani v poslednú marcovú − Kvetnú nedeľu. V sále hasičského domu zato bolo celkom príjemne. Už predpoludním otvorili 5. výstavu Výstavu otvorili hložianski škôlkari jarných veľkonočných s vychovávateľkami aranžmánov a kraslíc. Zorganizoval ju Spolok žien níčka SŽS Viera Miškovicová: „Verím, že týmto podporíme aj Slovenka v Hložanoch. Prítomných privítala predsed- oslavy veľkonočných sviatkov

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

v každej našej domácnosti, lebo je to predsa naša tradícia.“ Výstavu oslavujúcu jar do života uviedli rozšantení hložianski škôlkari a ich vychovávateľky Zuzana Korčoková a Anna M u č a j i ov á p e s ničkami a veršami o zajkoch, kuriatkach i kvetoch, čiže o tradičných symboloch jari a Veľkej noci. Rôzne suverníry, koláče, torty, medovníky a iné vkusné vecičky návštevníkom za výhodné ceny okrem členiek

Pestrá ponuka zo Silbaša

SŽS ponúkali aj petrovské Združenie MY, Spolok kulpínskych žien, Spolok pivnických žien, silbašský Aktív žien, Anita Struhárová z Lugu, Alenka Buzeková z Báčskeho Petrovca, Snežana Drljačová a Michal Supek z Čelareva, Branislava Murtínová, Elena Turóciová-Franková a Andrea Zátrochová z Hložian. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ŠPECIFIKÁ VEĽKONOČNÝCH SVIATKOV V KOVAČICI

Oblievačka bez šibačky Ján Špringeľ

v pondelok zorganizovať priateľské skríženie zbraní s atraktívnymi súpermi.

zda ani jedna slovenská dedina nemá toľko po svete roztrúsených veľkonočných Z PRIESKUMU MEDZI výtvarných artefaktov ako Kova- KOVAČIČANKAMI čica. Už viac ako osem desaťročí V ankete medzi desiatkami ubudlo od chvíle, keď Ján Sokol obyvateliek Kovačice vo veku a Martin Paluška začali maľovať sedemdesiat až osemdesiat roči kresliť. Vďaka tejto dvojici v tro- kov všetky povedali, že šibačka chu konzervatívnom prostredí sa ako forma veľkonočnej tradície začala sága o insitnom umení. Vzniklo tak veľa nádherných diel, na ktorých sú zachytené príbehy, zvyky a obyčaje Slovákov z Banátu od Kvetnej nedele až po oblievačku na Veľkonočný pondelok. Verejne rozprávať o cirkevných sviatkoch za čias socializmu nebolo v Kovačici zvykom. V rodinách sa Vianoce a Veľká noc v tej dobe oslavovali, Dievky na Veľkonočný pondelok ale skôr tajne ako zjavne. Od konca minulého storočia ani za čias ich detstva v dedine opak je pravdou. nejestvovala, iba oblievačka. Zvláštnosťou veľkonočných Oblievali – najčastejšie vedrami sviatkov v Kovačici občas sú aj naplnenými studenou vodou – jarmoky v Debeljači, ktoré sa vo Veľkonočný pondelok chlapci od konca 19. storočia tradič- a mládenci svoje frajerky, kamane konajú v posledný piatok rátky, susedky, sestry a iné dievv marci. Veľa Kovačičanov (a čatá, v jemnejšej podobe staré Padinčanov) vo Veľkonočný pondelok (Drugi dan Uskrsa) trávi čas v susednej Crepaji na podujatí, ktoré zoskupuje milovníkov a chovateľov koní, kochajúc sa v kráse kráľovských koní – lipicanov a parádnych fiakrov z celého Srbska. Pre Veľkonočnú nedeľu v prvej polovici 20. storočia Eva Nemčeková so svojimi kraslicami boli príznačné futbalové priateľské zápasy. Ko- mamy, krstné mamy a v škole vačica je opantaná futbalovou spolužiačky. Chodilo sa na koloptou a touto hrou hier oddáv- čoch s harmonikárom – mešna, viac ako sto rokov, a preto károm. Dievčence sa ukryli, ale sa vedenie klubov snažilo na tak, aby ich mládenci vždy našli Veľkonočnú nedeľu prípadne a tie im zasa oplácali oblievanie • ĽUDIA A UDALOSTI •

v utorok. Dnešné formy oblievania sa konajú hrnčekom vody, plastovou fľašou, príručnou menšou striekačkou, no najčastejšie rozprašova- Maliarka Eva Husáriková pred svojou maľbou čom, prí- Oblievačka padne voňavkou. Oblievači skôr natierať vápnom ovocné stromy. dostávali iba veľkonočné Zväčša sa v ten deň (alebo aj vajíčka, dnes okrem kraslíc skôr) varí huspenina – studenie od bližšej rodiny prijmú a tradičným farbivom – cibui peniaze, ako i čokolá- ľovými šupkami sa okrášľujú dové vajíčka. Do kostola vajcia. Neskôr sa začali farbiť sa v pondelok na služby v chemických farbách, dodatočBožie pred obedom a na ne pribudli i iné ozdobné formy nešporné služby (večjer- (poznáčke). Dnes sa mnohé Koňa) chodilo v parádnych vačičanky venujú umeleckému krojoch, deň predtým, vo zdobeniu kraslíc rôznymi spôVeľkonočnú nedeľu, sa v minulosti chodilo v čistom čiernom, v súčasnosti v tmavšom sviatočnom oblečení. Na Kvetnú nedeľu sa do kostola šlo v čiernom oblečení s bielymi vytlačenými kvetmi. Týždeň pred Veľkou nocou, kým boli muži poľnohospo- Kovačičanky na Veľkonočnú nedeľu dári na roli, ženy doma čistili, bielili, sobmi a sú v tom mimoriadne zručné a úspešné. upratovali. Keď ide o sladkosti, v minuPopolcová streda sa v Kovačici výlučne menovala Ška- losti sa chystali hlavne drobné koláčiky, v súčasnosti i torty. redá s(t)reda. Na Zelený štvrtok sa Okrem huspeniny a vajíčok, veľdo kostola chodilo na spoveď. konočných dobrôt a sladkých Dodnes je zachovaná oby- lakôt vo Veľkonočnú nedeľu čaj vo Veľkonočný piatok jesť na sviatočnom stole voľakedy pukance, v minulosti na stole nechýbala ani klobása, šunka nechýbali ani nadlacké ha- a chren. Jarmočníci organizujú vo svialušky s makom alebo zemiaky varené v šupke – krumple točnú nedeľu predaj hračiek, s kožkou. Návštevy príbuzných deti počas veľkonočných dní v ten deň neboli vo zvyku, len o vychádzali v minulosti do prídva a tri dni neskoršie boli však rody, hrali sa prevažne na ulici, kde bolo napríklad hojdačiek samozrejmosťou. Na Bielu sobotu je zvykom neúrekom.

13 – 14 /4796 – 4797/ 31. 3. – 7. 4. 2018

Ľudia a udalosti Z VÝROČNÉHO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA ASOCIÁCIE SLOVENSKÝCH SPOLKOV ŽIEN

Jednoznačne za rôznorodosť podujatí Katarína Verešová

sociácia slovenských spolkov žien v Srbsku je veľmi aktívna a produktívna. Za sebou má hodne zaujímavých akcií, do ktorých sa zapojil slušný počet aktivistiek, takže teraz patrí medzi tunajšie najaktívnejšie slovenské združenia. O tom svedčí aj správa o minuloročnej činnosti ASSŽ a kalendár aktivít. Na výročnom zhromaždení tejto asociácie, ktoré sa uskutočnilo v sobotu 24. marca v Starej Pazove (v Klube VHV Slovenského národného domu), Mária Gašparovská, tajomníčka ASSŽ, čítajúc správu o minuloročnej činnosti venovala pozornosť každému detailu z krásneho počtu podujatí, ktoré slovenské ženy z 23 spolkov predostreli verejnosti. Bolo to na rozličných schôdzach, jarmokoch, priadkach, dňoch a večierkoch venovaných zelenine, ovociu, špecifickým druhom jedál, ku ktorým patrili výstavy ručných prác a gastronomické špeciality. Pozoruhodný je fakt, že sa Asociácia slovenských spolkov žien venuje aj prednesu krásneho slova prostredníctvom súťaže recitátorov a prezentácií žien schopných uverejňovať vlastné diela alebo editovať pri vydaní zborníkov či monografií.

Táto ženská asociácia vlani nakladala so sumou 417-tisíc dinárov, z ktorých minula približne 332-tisíc, takže zostal aj zvyšok na bežný rok. Finančný plán na bežný rok obsahuje príjmy a výdavky v sume 555-tisíc dinárov. Počítajú s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave, Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny a (zatiaľ) obcí Báčsky Petrovec a Stará Pazova. V diskusii na túto tému odznelo, že by sa aj iné obce mohli finančne pridať k podpore tejto asociácie s tým, aby sa na príslušné obecné služby obrátila sama predsedníčka spolku v prostredí, v ktorom pôsobí. Hovoriac o súťaži recitátoriek, Viera Miškovicová, predsedníčka ASSŽ, povedala: „Regionálne súťaže v prednese poézie a prózy pre ženy budú prebiehať v marci a apríli a finálová súťaž je zaplánovaná na polovicu apríla. Regionálna súťaž pre Báčku bude v Hložanoch a pre Banát v Padine. Finálová súťaž bude v polovici apríla v Báčskom Petrovci v priestoroch Matice slovenskej v Srbsku. Vzhľadom na stále menší počet súťažiacich recitátoriek, aj v tomto roku sa umožní účasť všetkým záujemkyniam o recitovanie, bez ohľadu na to, či už súťažili a či sú členkami spolkov žien.“ V súvislosti s prihlasovaním nových knižných vydaní slovenských

Zo zasadnutia ASSŽ v Starej Pazove

autoriek zo svojho prostredia Mária Gašparovská trvala na tom, aby sa mená autoriek prihlásili čím skôr, kvôli tomu, že pri prezentácii každú knihu treba prečítať, – a najneskoršie do júla tohto roku. Bolo reči aj o účasti na Krajanskom dvore počas Podpolianskych slávností na Detve. Pretože ÚSŽZ schválil projekt tejto asociácie a sumu 1 600 eur, návrhy menších ženských spolkov treba doručiť v stanovenej dobe s tým, že 3 spolky so zodpovedajúcou prezentáciou majú navrhnúť po dve ženy – čiže z tohto projektu sa bude hradiť účasť šiestim predstaviteľkám z troch dedín. Okrem humanitárneho bazára na Slovenskom veľvyslanectve v Belehrade zaplánované je aj omaľovanie tekvíc v Padine a spoločný výlet do Erdevíka v období dozrievania hrozna. Členské zostalo nezmenené, sto dinárov na osobu.

POUGÁR

Na zasadnutí bolo prítomných 51 členiek zo všetkých prostredí, okrem Bieleho Blata, ktoré sa predbežne ospravedlnili. Prítomné členky minútou ticha vzdali poctu zosnulej ľubskej predsedníčky Spolku žien Ljiljane Sládekovej, ktorú nahradí Snežana Rumanová. Povzbudzujúce slová na úvod výročného zhromaždenia vyslovili: Libuška Lakatošová, republiková poslankyňa a predsedníčka SKUS hrdinu Janka Čmelíka, Anna Horvátová, predsedníčka pazovskej ženskej asociácie, Svetlana Vojnićová-Feldyová, solianska farárka, a Boris Babík, predseda Rady Miestneho spoločenstva Stará Pazova a operný spevák zaspieval pieseň Pod tým naším okenečkom. Výročné zhromaždenie viedla Anna Balážová, tajomníčka pazovskej ženskej asociácie a predsedníčka MOMS Stará Pazova. Všetky body rokovacieho programu boli schválené jednohlasne.

Juraj Bartoš

Bumbumbum-bumbum-bum! Po tom, čo prednedávnom v zhromaždení takzvaného kosovského štátu znovu a zase poslanci osviežili schôdzu slzotvorným plynom, prezident Hashim Thaci vyhlásil, že slzotvorný plyn v zhromaždení vysiela do sveta zlý obraz o Kosove. Aký omyl! Práveže vysiela (a ešte ako!) verný obraz. Priam na zaplakanie. Iná je vec, že EÚ a tzv. západný svet sú na slzotvorné obrazy nad tým, čo sa deje (nielen) v Kosove, často imúnni. Aspoň kým medveď nezatancuje hopáky aj pred ich dvermi. U nás je, našťastie, situácia cel-

www.hl.rs

kom stabilná. Napovedá tomu aj avizovaná rekonštrukcia inak Perfektnej vlády, ktorá po rekonštrukcii dozaista bude ešte Perfektnejšia. Kým naši lodivodovia (prepáčia mi plurál) neprídu na to, že potrebujeme vlastne vládu Najperfektnejšiu. A po prvej oznámia aj jej druhú rekonštrukciu? Na Slovensku sa rekonštrukcia vlády začala zmenou premiéra. Namiesto nedávneho Roberta Fica prezident Andrej Kiska vymenoval nového. Je ním Peter Pellegriny. Počas nedávnej tlačovky, keď vyberal z vrecka mobil, čerstvému

Informačno-politický týždenník

premiérovi na stôl vypadlo – ako uviedli podaktoré médiá – „podozrivé vrecúško“. Premiér ozrejmil, že v ňom nebol žiaden biely prášok, lež špáradlo. Hm, žeby už na štarte mal plné zuby...? Údajne 653 000 ľudí vo Vojvodine pije vodu s arzénom. Ale len tak potajomky – inkognito, aby im štát nešvacol daň z pridanej kvality. Zato ale vraj súd vyrubil pokutu vo výške 108 000 dinárov Józsefovi L. z Debeljače. Iba preto, že sa (ešte v roku 2016!) na bicykli neviezol sám. Policajti zistili, že tam bolo aj 2,12 promile alkoholu v krvi jazdca.

Podľa vlastného priznania, keď počul, koľko ho bude stáť tá jazda, Jožkovi napadlo, že ide o žart. „Neriadil som lietadlo, lež bicykel...“ Povedal... Môžbyť nepovedal, ale si iste hútal, že nabudúce bude radšej šoférovať letúň; veď tam hore mu sotva niekto skontroluje promile... Počuli ste? Vraj 60 miliónov Číňanov trpí na poruchy sna. Najčastejšie v dôsledku tlaku na pracovnom mieste. Aby potom človek pochopil našich nezamestnaných, ktorí sa ženú za prácou v zahraničí... Aj za cenu, že budú trpieť poruchami sna! Bumbum! • ĽUDIA A UDALOSTI •

S JAROSLAVOU GAŠPAROVIĆOVOU Z KYSÁČA

Záľuba, pri ktorej čerpá sily Elena Šranková

keď sa zdá, že sa o zachovanie našich krojov starajú hlavne staršie ženy, v praxi možno nájsť aj inakšie prípady. Dokazuje to Kysáčanka Jaroslava Gašparovićová, ktorá vyšíva slovenské košele. Kedy ste začali vyšívať vzorky, ktoré zdobia mužskú časť kroja? „Moji synovia ako malí tancovali vo folklóre a nemohla som im nájsť zodpovedajúce košele. Pre mladšieho syna Janka sa mi podarilo nájsť starodávnu vyšitú košeľu, len som ju trochu pooprávala. Neskoršie sa zapojil do folklóru starší syn Saša, takže sme potrebovali ešte jednu košeľu. Trochu som sa nad tým vyšívaním zamyslela a konštatovala som, že je to nie až taký veľký kumšt, že to zvládnem.“ Aj predtým ste rada vyšívali? „Ešte v škole, na hodinách domácnosti, som mala rada vyšívanie, ale tam sme sa učili vyšívať na krížiky a na ťahavo. Tak, ako naše mamy vyšívali kuchárky, som nikdy nevyšívala. Zvládnuť ažúr, čo sa robí pri košeliach, mi pomohli už nebohá mamička Mária Očenášová.“ Začali ste teda vyšívať pre vlastné potreby. Potom sa to zapáčilo aj iným? „Áno, keď som vyšila košeľu pre syna, zapáčilo sa to susede Kulíkovej a jej synovi Milanovi bola košeľa súrne potrebná. Preto som sa usilovne dala do roboty, aby som košeľu zakončila, keď ju potreboval. Neskoršie som vyšívanie odsunula akosi bokom, málo som sa mu venovala. V popredí boli domáce roboty, záväzky okolo detí. Iba keď chlapci odrástli a začali chodiť do poľa, mala som trochu viac času a pustila som sa do tejto roboty intenzívnejšie.“ Dnes vyšívate aj na objednávku? „Áno, toho času mám i objednávky. Môžem zato vďačiť facebookovej stránke, kde som zverejnila, že to robím. Onedlho • ĽUDIA A UDALOSTI •

prišli dve objednávky, čo ma potešilo, lebo som si myslela, že to nikoho nebude zaujímať. Aj domáci mi neraz dovrávali, načo sa trápim s vyšívaním? Musím však povedať, že pri tejto práci oddychujem, a k tomu sa mi to aj veľmi páči. Keď si sadnem do kresla a zapojím rádioprijímač,

už musela dokupovať. Ten sa si formovala sama, lebo mi nikto prvý rozpredá, takže treba na- nevedel poradiť. Musím uznať, trafiť, kedy ho majú v predaji. že sa zákazníci veľmi ani nepýMienim, že s hodvábnymi niťami tajú na cenu. Avšak finančná nebude problém ani potom, pomoc do domácnosti dobre keď mi minú zásoby. Vzorky príde. Toho času plánujem zo hlavne preberám zo starých košieľ, ktoré si vypožičiam, alebo aj z tkaných uterákov a obrusov, eventuálne ich trochu korigujem. Robím aj tak, že kombinujem vzorky z viacerých košieľ.“ Robíte aj iné ručné práce? „Teraz iba košele, lebo vyšívané obrúsky alebo iné veci sa už menej prestierajú. Teraz sa u Číňanov dajú kúpiť rozličné veci a kto má záľubu v háčkovaní, tak si Jaroslava Gašparovićová radšej prestiera háčzabudnem na všetko, čo ma kované ručné práce. trápi.“ Dnešné ženy dokonca Ako je to s hodvábnymi ni- majú menej času na Pri práci, ktorá je i svojráznym oddychom takéto veci, nie iba ťami a mustrami? „Vyšíva sa na panamu a jesto na vyšívanie, ale aj na pranie a zárobku kúpiť k Veľkej noci sedemapolročnej vnučke Naomi jej viac druhov. Treba kúpiť tú žehlenie vyšívaných vec.“ správnu, aby tkanie panamy Je ešte stále záujem o slo- Ele jazdecké čižmy.“ bolo rovnaké aj zvisle, aj vo- venské vyšívané košele? Za aký čas vyšijete vzorky dorovne. Len potom sa výšivka „Toho času končím košeľu pre pre jednu košeľu? nedeformuje. Doteraz som si dospelého zákazníka a mám „Košeľu nemožno vyšiť narýchlo, lebo sa pri ponáhľaní robia chyby. Pri páraní sa stráca nielen čas, ale sa poškodí aj hodváb, takže treba mať trpezlivosť pri vyšívaní. Niekedy príde až k nejakému nepríjemnému pocitu, keď sa veľmi dlho robí, takže na vyšitie veľkej košele potrebujem taký mesiac. Keď však treba posúriť, vyjdem v ústrety zákazníkovi.“ Máte aj nejaké iné záľuby? „Čo sa týka iných ručných prác, skúšala som štrikovať, aj háčkovať, ale nemám z toho taký pôžitok. V poslednom čase Fialová a červená, jedna krajšia od druhej (Foto: z archívu spolubesedníčky) veľmi rada čítam knihy, čomu sa venujem po tých robotách, panamu kupovala v Novom už objednanú ďalšiu, detskú. ktoré musí vykonať každá domáSade, ale naposledy ju nemali, Mnohí sa zaujímajú a väčšinou ca. Musím uznať, že ma domáci takže som už i objednávala. sa rozhodnú pre vzorku, ktorú radi odmenia v každodenných S hodvábmi nateraz nemám už videli, alebo to jednoducho prácach, aby som sa mohla veproblém. Mám zásoby od mamy, nechajú na mňa, aby som vyšila novať tomu, čo mi poskytuje ale napríklad biely hodváb som podľa svojho vkusu. Cenu som pokoj a robí radosť.“ 13 – 14 /4796 – 4797/ 31. 3. – 7. 4. 2018

Ľudia a udalosti V LALITI VIAC NARODENÝCH, MENEJ SOBÁŠENÝCH

Pred oltár predstúpil jeden pár Juraj Pucovský

demografických údajov týkajúcich sa Lalite počas vlaňajšieho roku najviac potešilo zvýšenie počtu novorodeniatok. Zdravotná sestra v dedinskej ambulancii Sanja Popovićová nám prečítala mená jedenástich nových obyvateľov dediny, čo je až o sedem viac ako v roku 2016. Sú to dievčatká: Lana Macková, Sofija Stepanovová, Ivana Demiterová, Jovana Ivanićová a chlapci: Mihajlo Malivuk, Mihajlo Valent, Róbert Smišek, Zvonko Bačik, Stefan Tica, Filip Nikolić a Viktor Šimek. Štyrom rodinám sa narodilo prvé dieťa, šiestim pribudol druhý potomok, kým sa Filip, piaty v poradí, pripojil trom bratom a sestričke. Ťažko povedať, ako to s natalitou v Laliti bude v rokoch pred nami, keďže lalitská matrikárka Zuzana Párnická vlani zosobášila

Novomanželia Sandra a Igor Hrnčiarovci po sobáši v lalitskom kostole iba tri snúbenecké dvojice, čo je o sedem uzavretých manželstiev

VEĽKONOČNÝ ZAJAČIK. V nedeľu 25. marca v slovenskom evanjelickom kostole a v miestnostiach Kultúrno-umeleckého spolku Juraja Jánošíka v Bijeljine sa udiala slávnosť, ktorej sa potešili v prvom rade tí najmladší. Administrátorka slovenského cirkevného zboru v Bijeljine farárka Anna Petrovićová najprv v kostole vykonala slávnostné bohoslužby s prisluhovaním Večere Pánovej. Po bohoslužbách cirkevníci a spolkári pre tých najmladších pripravili veľkonočné balíky, ktoré deťom odovzdala farárka Petrovićová. Podľa slov kurátora cirkevného zboru Milana Grňu bola to jedna z prvých aktivít, ktoré v tomto roku spoločne plánujú bijeljinskí Slováci prostredníctvom slovenského cirkevného zboru a Kultúrno-umeleckého spolku Juraja Jánošíka. St. S.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

menej ako rok predtým. Zobrali sa: Igor Hrnčiar a Sandra Kováčová z Ruského Kerestúra, Igor Múdry a Renata Párnická, Živojin Lazić a Ankica Panićová z Bijeljiny. Lalitská matrikárka Párnická znova najčastejšie siahala po knihe zosnulých, do ktorej pribudlo 22 nových mien, o tri viac ako v roku 2016, ale o päť menej ako v roku 2015. Medzi zosnulými je dvanásť mužov a desať žien, pričom viac ako polovica sa narodila v rokoch 1950 až 1968 minulého storočia. Pätnásti zomreli doma, ostatní v nemocniciach v Sombore, Sriemskej Kamenici a v Belehrade. Najstarší zosnulý Samuel Macko sa narodil roku 1923 a najmladšia Branka Dob-

rićová bola narodená roku 1991 a umrela v belehradskej nemocnici. V dedine bol vlani zavraždený Selenčan Jozef Sabo, narodený roku 1967. Laliťou otriasla aj smutná správa o dopravnej nehode, v ktorej neďaleko Subotice v autohavárii o život prišla Božena Párnická, narodená roku 1968. Z troch občianskych sobášov iba jeden potvrdili aj v slovenskom evanjelickom kostole, kde pred oltár predstúpili mladomanželia Sandra a Igor Hrnčiarovci. Rok predtým v kostole bolo päť sobášov. Lalitská farárka Viera Bátoriová vlani pokrstila dve dievčatká a dvoch chlapcov, čo je predsa dvojnásobne viac ako v roku 2016; sú to: Lana Macková, Ivana Demiterová, Mihajlo Valent a Róbert Smišek. Na záver aj o tom najsmutnejšom. Vlani na evanjelickom cintoríne na večný odpočinok vyprevadili šestnástich Laliťanov, desiatich mužov a šesť žien. V porovnaní s rokom 2016 farárka Bátoriová v roku 2017 vykonala o štyri pohrebné počestnosti viac.

PIVNIČANIA V SLOVINSKU. Na pozvanie evanjelikov zo Slovinska 36 cirkevníkov a členov cirkevného spevokolu z Pivnice v dňoch 16. až 18. marca navštívilo Moravské Toplice v Slovinsku. Cirkevníci sa zúčastnili na stretnutí Združenia žien Evangeličanka, kde predstavili Pivnicu, pivnický cirkevný zbor a zvlášť sa predstavil Oltárny krúžok žien. Ako uviedla účastníčka zájazdu Jarmila Čobrdová, spolupráca pivnického Oltárneho krúžku žien so slovinským združením žien Evangeličanka pretrváva od roku 2011. Konštatuje, že táto návšteva bola ešte jeden schodík vo výbornej spolupráci a vzájomných priateľských vzťahoch. Pivnický spevokol vystúpil v Moravských Topliciach, kde mal hodinový koncert, tiež na nedeľných bohoslužbách v Puconciach − najstaršom evanjelickom chráme Božom v Slovinsku. A. Č. • ĽUDIA A UDALOSTI •

SO SLOVÁKMI V BÉKEŠSKEJ ČABE (8)

Málo je tých, ktorí o nás vedia viac Juraj Bartoš

získali sme ich od maďarskej a slo- meste, ktoré bolo znovuzaložené venskej vlády, tiež od holandskej Slovákmi takmer pred 300 rokmi, rganizácia čabianskych nadácie. Prestavbou a nadstav- aby väčšinové obyvateľstvo vedelo Slovákov je civilná verejnobou sme získali tento trojfunkčný o tom, kto sú Slováci a aké hodnoty -prospešná organizácia. Jej domček. Má teda funkciu hotela, sem priniesli a aké hodnoty odoúlohou je zachovávať identitu, prepotom reštaurácie a slúži aj slo- vzdali tu žijúcemu obyvateľstvu. dovšetkým slovenský jazyk. Úraduvenským spolkom.“ Tieto hodnoty sú už dávno integjúcou predsedníčkou a riaditeľkou Hovoríte domček, ale toto je rované; naši ľudia si na Dolniakoch Domu slovenskej kultúry (DSK) vytvorili svojráznu kultúru, inú, ako riadna budova...? v Békešskej Čabe dlho bola „Je tu úžitkový zastrešený ju poznáme na Slovensku. Preto Anna Ištvánová (1955 − 2014), priestor veľkosti 800 štvor- je tiež dôležité, aby aj Slováci na profesorka slovenského jazycových metrov. Sme tu už Slovensku vedeli o nás, kto sme ka a literatúry (vysokoškolský sedemnásty rok a prvý raz a čo robíme...“ diplom získala na Filozofickej sme sa dostali do krízovéČo si myslíte: vedia Slováci fakulte Univerzity Komenského ho postavenia teraz, keď na Slovensku viac o Slovákoch v Bratislave). Keď sme sa s ňou hospodárstvo nevynáša ni- mimo jeho hraníc, než pred dvopočas 5. ročníka Dolnozemskékomu. Nemôžeme zaplatiť mi − tromi desaťročiami? ho jarmoku rozprávali, bola už všetky dane a iné poplat„Viete čo? Mňa, ktorá som pred veľmi chorá, čo ale nijako nedala ky a doteraz nám penzión 20 − 30 rokmi študovala v Bratina sebe vidieť. Spýtali sme sa a reštaurácia prinášali toľko slave, pokladali za Maďarku. Ako ju, pravdaže, najprv na to, ako peňazí, že sme z nich doká- vás pokladali za Srbov, rumunvznikol Dolnozemský jarmok. zali vykurovať a nasvietiť aj ských Slovákov za Rumunov atď. „V Dome slovenskej kultúry Keď sme povedali, že sme Slováci kultúrne prostredie.“ (DSK) pracuje 12 skupín, ktoré Anna Ištvánová (1955 − 2014) bola Ktoré spolky pôsobia z Maďarska, tak sa nad tým čudosa zaoberajú rôznymi činnos- dušou Domu slovenskej kultúry v rámci vašej ČOS? vali, okrem niektorých, akým bol ťami a všetky odchádzajú na „Organizácia čabianskych pán Ján Syrácky, ktorý chodieval rôzne festivaly, všeličo sme videli... problémy, a tak sa cielene šlo na Slovákov je zaregistrovaná v súde za nami do internátu a pomáhal Nápad založiť Festival dolnozem- jazyk a na prácu s učiteľmi − ako a zastrešuje malé spolky, ktoré nám, ak sme niečo potrebovali, ských Slovákov bol môj. Pod poj- vychovávať deti v duchu sloven- v súde nie sú zaregistrované, ale hoci sme my poberali štipendium mom Dolná zem nemyslím len na činy, tiež v oblasti kultúry. Na zaBékešskú Čabu a okolie, ale myslím čiatku sme mali šesť spoločných na starú Dolnú zem, ktorá existo- projektov a teraz je ich nad dvadvala v Uhorsku, teda vrátane nad- sať. Aj Úrad pre Slovákov žijúcich lackých a vojvodinských Slovákov. v zahraničí to stojí menej, keď O takomto podujatí sme hovorili, namiesto do troch štátov dá do odkedy sa stretávame s predsta- jedného; takto sme sa dopracovali viteľmi jednotlivých slovenských aj k tomuto jarmoku.“ komunít. Bola to dobrá iniciatíva, Ako funguje ČOS a ako vznikol lebo sme sa uzhodli, aby sa festi- Dom slovenskej kultúry? val každý rok konal v inom štáte. „Za socializmu Čabianska orgaVlani (teda r. 2011, pozn. J. B.) nás nizácia Slovákov mala 600 podpízavolali do Bratislavy a prišlo tam saných členov. Po prevrate som veľmi veľa záujemcov, čomu sme nástojila na tom, aby všetci členosa, samozrejme, veľmi tešili. U nás via, ktorí súhlasia s našimi cieľmi v tomto roku festival organizujeme a podmienkami, podpísali vstup piatykrát. Keď totiž toto podujatie do organizácie a vtedy sme klesli hosťovalo inde, tunajší ľudia si na 300 členov, čo neznamená, že žiadali, aby sme festival v našom sme stratili 300 ľudí; medzi nimi Pohľad na DSK z nádvoria; v úzadí veža veľkého regióne robili v septembri. Na- niektorí boli podpísaní aj dva- evanjelického kostola zvali sme ho Békében Békésben krát, lebo pracovali v dvoch alebo Nemzetiségi Fesztivál čiže: Bekeš viacerých skupinách. Teraz každý vyvíjajú samostatnú činnosť. Je tu od maďarského štátu. Určite sme − v pokoji a mieri žijeme. Nielen rok ľudia podpisujú členské listiny tanečná skupina, spevácka sku- s tým, že tu dolu existujeme, obozmy Slováci, k tomu sa pridávajú a okrem toho zaplatia členské, pina, citaristi, výtvarníci... Máme námili mnoho Slovákov, ale okrem aj Nemci, Srbi, Poliaci, Rumuni.“ ktoré nie je vysoké. Potom roku dva výšivkárske krúžky; výšivkári niekoľkých ľudí zoznámiť sa s naKedy sa začali styky a čím 1995 mestská samospráva dala do vyhrali najvyššiu celoštátnu cenu. šou kultúrou väčšina neprejavila boli umožnené prehĺbenejšie daru tento dom Zväzu Slovákov Naša organizácia zabezpečuje záujem. Zapamätali si iba toľko, intenzívnejšie kontakty medzi v Maďarsku. Dom bol ošarpaný, všetkým všetky potrebné pod- že „tam žijú nejakí Slováci, ktorí Slovákmi v Maďarsku, Rumun- starý, začali sme ho obnovovať mienky na nehatená prácu. Na hovoria nejakým slovenským násku a Srbsku? a keď sme sa zaregistrovali, ZSM prvom mieste nám ide o zacho- rečím miešaným s maďarčinou“ „Dakedy sme sa stretávali so nám ho dal do vlastníctva. Neskor- vanie tradičných hodnôt aj pre atď. Odborníci áno, tí o nás vedia Slovákmi aj v Rumunsku, aj vo šie sme dokúpili pozemok, začali budúce generácie. Veľmi je dôle- viac, ale obyčajných ľudí, ktorí Vojvodine, lenže v Rumunsku to sme zháňať peniaze na prestavbu: žité v takomto rozrastajúcom sa vedia o nás viac, tých je málo.“

• ĽUDIA A UDALOSTI •

hatil niekdajší prezident Ceausescu, u vás potom prišla tá vojna, tak to všetko prestalo. Roku 1995 sme podpísali novú zmluvu, obnovili sme vydávanie časopisu Dolnozemský Slovák, vydali sme niekoľko kníh... Tak sa to začalo... Zistili sme, že Slováci v zahraničí majú podobné, takmer rovnaké

13 – 14 /4796 – 4797/ 31. 3. – 7. 4. 2018

Veľká noc

Viktor Sucháni, druhák, ZŠ Savu Šumanovića, Binguľa

Viktória Dubovská, prváčka, ZŠ Savu Šumanovića, Binguľa

Anđela Farkašová, tretiačka, ZŠ Savu Šumanovića, Binguľa

Anja Horvátová, tretiačka, ZŠ Savu Šumanovića, Binguľ

ka, Željana Ivanovićová, tretiač a ZŠ Savu Šumanovića, Binguľ

Ivan Chrťan, 5. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč

1, Andrea Macáková, 7. sáč Ky ra, ZŠ Ľudovíta Štú

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Monika Bálintová , 5. 1, ZŠ Ľudovíta Štúr a, Kysáč

• DETSKÝ KÚTIK• ••

OSOBITNÁ PRÍLOHA • 31. 3. – 7. 4. 2018

Veľkonočný pozdrav

milosti Božej svätíme opätovné radostné veľkonočné sviatky. Veľká noc pre kresťanov je Veľkou preto, lebo jej veľkosť spočíva v jedinečnosti Kristovho vzkriesenia, ktorým bola prekonaná zákonitosť smrti a vybojované bolo veľké víťazstvo života. Kristovo vzkriesenie u kresťanov v každom čase budí živú nádej vo vlastné vzkriesenie a večný život. Ježišovo zasľúbenie, ktoré dal svojim učeníkom, „pretože ja žijem, aj vy budete žiť“, zostáva Jeho trvalým zasľúbením pre kresťanov všetkých čias a uisťuje ich o tom, že všetci patríme Jemu, že sme Jeho vlastným ľudom a dedičmi Jeho kráľovstva. Je preto celkom pochopiteľné, že nielen Pánovi učeníci, a neskoršie prví kresťania, hovorili medzi sebou o vzkriesení Ježišovom, ale aj my o Ňom hovoríme, a tiež kresťanská cirkev od prvej Veľkej noci až po dnes neprestáva hlásať: Kristus žije! Ak sa všetky slová povedané Pánom Ježišom Kristom a Jeho

skutky vo zvesti cirkvi stávajú evanjeliom, to je len preto, lebo smerujú k premoženiu smrti, znamenajú oslobodenie človeka, ktoré je dosvedčené Pánovým vzkriesením. Keď je reč o Ježišovom vzkriesení, kde sú zhromaždení veriaci v Jeho mene, On je vždy, ako zasľúbil, uprostred nich. Prináša pokoj do duše rozbúrenej bolesťami, prináša pokoj lásky do sŕdc ľudských, oddelených od seba neláskou, prináša pokoj zmierenia medzi rozvadenými, prináša pokoj radosti tým, čo v smútku nevideli východisko zo svojho postavenia. Vzkriesený Kristus nielen hovorí: „Pokoj vám“, ale pokoj aj dáva. A po prijatí vzkrieseného Krista, nielen naše srdcia sú naplnené pokojom, ale aj naše skutky sa stávajú k pokoju smerujúcimi. Od Kristovho hrobu, ktorý nemohol navždy zadržať živého Ježiša, odchádzame do života s posolstvom pokoja. Kristus, ktorý priniesol pokoj svojim učeníkom, je nám vzorom, aby sme prijali, niesli

a tvorili pokoj všetkým ľuďom. Stretnutie sa so Živým a život dávajúcim a Božskú moc naplno dokazujúcim Kristom naľakalo najprv učeníkov pri prázdnom Kristovom hrobe. Božie zjavenie sa človeku v akýchkoľvek znameniach vždy vyvolávalo strach a bázeň. Tak to bolo aj s Pánovými učeníkmi. Nevedeli pochopiť, čo sa im to ponúka. Ľahšie by im bolo pochopiť, že pred sebou majú len Kristovho Ducha. Ale u Krista nejde len o videnie, o duchovné zážitky, ale o celý život. Preto Pán Ježiš sa im ukazuje ako skutočne živý, ako skutočne telesný, ktorý je Pánom nad telom a hmotou. Prečo sa v evanjeliách tak prízvukuje telesnosť Pána Ježiša Krista po vzkriesení? Je to preto, aby sa kresťania varovali viery v preludy v každom ohľade. Kristus nebol a nie je preludom, lež skutočnosťou. Len živý a vzkriesený Kristus môže byť našou spásou. Kristovo vzkriesenie nebolo nepripravené a neoznámené. Pán Ježiš

kým chodil po izraelskej zemi často svojim učeníkom o tomto hovoril. Preto kresťanská zvesť, ktorá bola evanjeliom pre ľudstvo, sa mohla súčasne opierať o zasľúbenia zo Starej zmluvy, podľa ktorých aj utrpenie Kristovo, aj víťazstvo nad smrťou bolo určené Božou vôľou. Kristus musel umrieť a v tretí deň vstať z mŕtvych. Ale zatiaľ, čo zvesť o Mesiášovi bola pôvodne hlásaná len židovskému národu, zvesť evanjelia znela a znie celým svetom, lebo v mene Ježišovom sa hlása pokánie na odpustenie hriechov v celom kresťanskom svete. Evanjelium je preto také radostné, že to, čo sa stalo uprostred jedného národa, platí pre všetkých, ktorí chcú prijať Krista do svojho srdca ako svojho Vykupiteľa a Spasiteľa a činiť pokánie. Všetkým Vám, bratia a sestry, želám požehnané prežitie veľkonočných sviatkov a úprimnú radosť z Pánovho vzkriesenia. Samuel Vrbovský, biskup

VEĽKONOČNÉ ZVYKY A OBYČAJE V STAREJ PAZOVE

Spomienky na paničky a oblievačky Katarína Verešová

redstavujúc zvyky a obyčaje staropazovských Slovákov nemožno sa vyhnúť obrázkom v reprezentatívnych slovenských vojvodinských knihách o paničkách na Kvetnú nedeľu. Tak sa úplne náhodou reprezentujúc Starú Pazovu ako hlavná panička zjavuje dnes trinásťročné dievča Dejna Domoniová (knihy: Slovenská evanjelická augsburského vyznania cirkev v Srbsku, roč. 2017, s. 244; Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, roč. 2012, s. 345; Opština Stara Pazova, roč. 2013. s. 48...) a raz sa s bratom Darenom zjavila aj na titulnej strane Hlasu ľudu. O Dejnin dokonalý detský kroj sa postarala matka Danuša a zvlášť babka Katarína Domoniová. Práve rodinku Domoniovú sme zámerne navštívili v predvečer veľkonočných sviatkov, aby sme zistili, aké si radosti plánujú v najväčší kresťanský sviatok. Dejnina mama Danuša (rod. Dolinajová) povedala, že plánujú nachystať okrem torty 7 − 8 druhov drobných koláčov zozbieraných zo starorodičovských a internetových receptúr. Keďže je Danuša z povolania kvetinárkou, zaranžuje veľkonočné košíčky, len keby jarné slniečko v jarnej podobe už raz zasvietilo. V predvečer Kvetnej nedele nachystali vajíčka pre druhé paničky, na Veľký piatok budú tradične po pazovsky postiť so zemiakovým šalátom a pukancami (možno ani ryba nevystane). Na Bielu sobotu budú jesť studenia (huspeninu) a usilovne pripravovať sladkosti a slávnostný nedeľný obed, aby na Veľkú noc šli do kostola, tak ako sa patrí v tejto tradične kresťanskej rodine. Pretože v tejto rodine v zhode a láske žijú tri generácie, využili sme príležitosť, aby nám naj-

Zlatko a Danuša Domoniovci s dcérou Dejnou a so synom Darenom

a oblievari už klopali na dvere. Vtedy nebolo možné skryť sa.“ Keď v rokoch deväťdesiatych niekto vymyslel, že mládenci nie pešo, ale na traktore majú ísť oblievať, Pavlovi Domonimu sa podarilo, práve keď jeho syn Zlatko bol mládencom, na oblievačky chodiť ako šofér traktora: „Bolo mi chladno, aj čo som sedel v kabíne. Niektorí kamaráti ma veru povolali na občerstvenie. Nie, v dospelom veku som žiadnu ženu neoblial,“ uznáva vážne Pavel Domoni. S manželkou Katarínou v tých rokoch dospelosti narýchlo pozháňali lavičky a klobúky pre synových kamarátov. Nevesta Danuša si spomenula, že aj jej vyvolený, keďže sa dlho zabávali, chodieval ju s kamarátmi na Veľkonočný pondelok polievať obľúbeným parfumom, ktorý tiež do dnešných dní v rodinke rozvoniava.

starší člen rodiny vyrozprával, Potom sa rozvírili spomienky ako to bolo voľakedy. na roky, keď oblievari pešo s ob„Na povale viničnej chalupy jednaným hudcom, ale záväzne ešte stále chránim vedro s nad- aj s klobúkom na hlave, chodili pisom Nech žijú Novosveťania, z domu do domu tam, kde je s ktorým som za mladi s mo- súce dievča na vydaj. Na jeden jimi ,šoranmi’ (občanmi kraja detail si teta Katarína spomeNov ý svet) chodieval na Veľ konočný pondelok po polnoci na oblievačky a s nimi som prvý raz odišiel aj do domu mojej vyvolenej Kataríny, rodenej Turanovej. Kamarát s hrnčekom polial moju milú vodou a ja som sa osmelil navoňavkovať jej hrdielko voňavkou. To Dejna ako panička so starými rodičmi Domoniovcami vlastne znamenalo, že ju milujem. A ona nula: „Akže oblievari nadišli na Veľkonočné tancovačky − to mi rozvoniava domácnosť do otvorené uličné dvere, museli bola paráda. V rokoch šesťdesiadnešných dní ako manželka,“ ten dom preskočiť (lebo už rých- tych a sedemdesiatych bývali s mladistvou červeňou na líci lejší oblievari v tom dome práve v Slovenskom národnom dome, nám prezradil Pavel Domoni. boli), a potom sa sem vrátiť. v aktívoch, a to v stredu, piatok, Jeho manželka Katka veselo Mládenci si súpisky robili na sobotu a nedeľu – presnejšie podotkla: „A to, že som na teba tanci. Dievkam sa aj to stalo, že tam, kde mladí dostali inforžmurkla, to si neprezradil?!“ z tanca sa ani nestihli prezliecť, mácie vypísané na bezdánoch

HLAS ĽUDU | 31. 3. – 7. 4. 2018 • 13 – 14 /4796 – 4797/ (betónových stĺpoch nad artézskou studňou). Keď ich syn Zlatko vyrástol, v nešťastných rokoch deväťdesiatych, už to bolo ináč. Mladí sa stretávali zriedkavejšie v kaviarničkách, častejšie v súkromných domoch a dohováranie sa o oblievačskej šnúre bolo po polnoci na ulici. Na Kvetnú nedeľu sa odjakživa tešili deti. V sobotu pred Kvetnou nedeľou deti do košíčka zbierali trávu a také trávnaté košíčky poroznášali rodičom a starým rodičom. Mladá gazdinka Danuša si spomína, že jej dedo Kočiš hovoril: „Ak ste bývali dobré deti, do košíčka vám zajko nadelí sladkosti a ak nie, do košíčka vloží len upletený bičík!“ Podobne ako aj v ostatných pazovských slovenských ro-

hrade a na poli bude práce dosť (veď ide o poprednú poľnohospodársku rodinu), Domoniovci sa pripravujú na tieto radostné kresťanské dni. Sú zvedaví, či tohto roku k nim po prvý raz prídu oblievači, lebo vďaka fotografickým objektívom často prezentovaná pazovská panička Dejna pomaly vyrastá. Má trinásť rokov, je aktívnou členkou FS Klasy SKUS hrdinu Janka Čmelíka a práve dnešní mladuškí chlapci – spolkári zachovávajú pazovské obyčaje. Sedemročný Daren na starorodičovskú a rodičovskú veľkonočnú radosť bude musieť ešte zopár rôčkov počkať.

Katarína Domoniová (rod. Turanová) pred kostolom na Veľký piatok (prvá sprava)

dinách, aj u Domoniovcov sa rodinka dôkladne pripravuje

na veľkonočné sviatky. I keď po prudkom mraze a snehu v zá-

Foto: z rodinného archívu Domoniovcov

SPOMIENKY HAJDUŠIČANKY EVY HRAŠKOVEJ NA ZAŠLÉ ČASY

Už nič nie je ako predtým Vladimír Hudec

va Hrašková, 88-ročná Hajdušičanka, jánošícka rodáčka, je dnes jednou z najstarších občanov Hajdušice. Navštívili sme ju a zaspomínali si na zašlé časy, na veľkonočné sviatky, ilečky, tance. – Nepamätám sa veľmi, ako tomu bolo na Veľkú noc, kým som bola pri mame, – povedala nám. – Bola som mladá, a to ma veľmi nebavilo. Keď som sa vydala, tak som si zariadila po svojom. Na Veľkú noc som uvarila studenia a sármu. Napiekla som koláče. Predtým sa mnoho pekávalo kysnuté cesto. Ja som obyčajne upiekla boľovskvo koláča (závin z kysnutého rozťahovaného cesta s masťou, pozn. vlh), medovníky, dvojaké oblátky, orechový koláč. Na Veľký piatok sa, pravdaže, chodilo do kostola. Kostol bol plný. Dievky v čiernom stáli pred oltárom. Na Bielu sobotu sme záväzne líčili stromy vápnom. Bez farbených vajec to, pravdaže, neprešlo. Ja som farbila tak, že som najprv na vajce zalepila kvet, a potom

vsunula vajcia do ponožky a vari- za dedinou, kde sa hrával futbal la vo vode s cibuľovými šupkami. a vedľa ihriska sme sa ilečkuvali, Také krásne boli... Ani farbu sme spievali sme si a tancovali. nepotrebovali. Zažila aj oblievačky. V pamäti Starká Hrašková si ešte spomí- jej utkvelo bratovo figliarstvo. na, že počas veľkonočného pôstu – Povedal nám, že nás chce v dedine nebolo počuť hudbu. schovať pred oblievačmi a skryl Tance neboli, nenás do stohu kuchodilo sa do kuričia. Avšak krčmy a ani na keď prišli obilečky. Do kostola lievači, odložil sa ženy obliekali snop a ukázal do čierneho. Po im, kde sa naVeľkej noci však chádzame. Obbolo veselo. Tanliali nás tak, že ce bývali v krčme sme boli mokré u Pilichov. do nitky. – N a Ve ľ k ú Naša spolubesedníčka bola noc, ale aj inoa aj dnes je horlik e d y, d i e v k y vyobliekané do vou veriacou. Už slávnostného ako dievka pravidelne chodila kroja sa popo- Eva Hrašková: – Keď som do kostola. Svoj ludní dve p o sa vydala, tak som si dve pochytali veľkonočné sviatky zariadila postoj nezaprela pod ruky a pre- po svojom. ani pre rodičov, chádzali jednou ktorí po tom, čo ulicou hore, druhou dolu. Ľudia im syn zahynul vo vojne, zmenili sedeli na ulici a obdivovali nás, vieru. Keď sa však vydala, z roako sme hrdo vyobliekané. Mož- dinných dôvodov do kostola no nás aj ohovárali. Ktovie. Z pre- chodila len občasne, keď jej to chádzky sme odchádzali na pažiť rodinné povinnosti dovoľovali.

III

Úplne však prestala odchádzať na služby Božie, keď jej to už zdravotný stav nedovoľoval. Predsa bez slova Božieho nikdy nebola. V nedeľu poobede ju pravidelne navštevovali kamarátky, povedali jej, ktoré piesne sa na službách spievali a spolu si ich prespievali. Spomína si, že tak v Jánošíku, ako aj v Hajdušici odjakživa bolo zvykom, že sa príbuzní a priatelia v nedeľu popoludní navštevovali, raz u jedných, inokedy u druhých, kamarátili sa, ale si zároveň odspievali niekoľko nábožných piesní. – Ja som aj počas komunistov chodievala do kostola. Nebránili nám, ale tí, čo boli komunisti, veru nesmeli. Aj môj syn, ktorý vtedy bol v strane, nesmel sa sobášiť v kostole. Bolo mi to veľmi ľúto, ale čo sa dá robiť. Taká doba bola. Nikdy by som neprestala chodiť do kostola, len keby som vládala. Ale už nevládzem. Žiaľ, mnohí dnes do kostola nechodia. Deti nedbajú. Všetko sa obrátilo naopak. Už nič nie je ako predtým, – povedala nám ešte so slzou v oku starká Hrašková.

VEĽKÁ NOC V BÁČSKOM PETROVCI

Spomienky z mladosti Kataríny Balážovej Jaroslav Čiep

na Petrovec. Keď prišla Popolcová streda, tak už sme mali v mysli len Veľkú noc. Sviatky sa iste primerane oslávili aj pravidelným odchodom do kostola... – Cirkevné sviatky sa veľmi uctievali. Najprv boli pôstne nedele, to sa veľmi uznávalo a svätilo. Dievky chodili do kostola. Rozdelené boli Novošorky, Rášťanky, Psiarčanky,

chýbať to, čo sa v mnohých domácnostiach aj dodnes zachovalo pri tejto príležitosti. Pre Veľkú noc sa chystali tradičné jedlá. V stredu sa pripravovalo. Na Veľký piatok sa postilo, a na Veľkonočnú nedeľu a v pondelok sme na stole mali šódrovku (kyslú polievku), varenú nôžku, studenia (huspeninu), varené vajcia. Na stole nechýbali ani vínko a pálenka, ale ani kysnutý makový

vôli tomu, aby sme sa dozvedeli, ako sa v Petrovci kedysi oslavovali veľkonočné sviatky, zašli sme do domu vedľa miestnej základnej školy. Býva tam Katarína Balážová (1937), teraz už vdova po smrti manžela Samuela roku 2014, ale už od mladosti agilná spolkárka a speváčka v početných speváckych skupinách: v Braňovej družine, pri bojovníkoch, v cirkevnom spevokole, v Spolku petrovských žien. Hoci už aj vekom hnaná a trochu aj utiahnutá doma, predsa kde môže, tam vďačne prikladá ruky a svoje vedomosti. Dlhé roky je činná v Oltárnom krúžku žien a v ženskom spolku, od skôr aj v Červenom kríži, v Matici a v kultúrno-umeleckom spolku. Svoj pracovný vek – 33 rokov odpracovala v petrovskej tlačiarni a teraz je na dôchodku. Keďže sme v období veľkonočných sviatkov, poprosili sme našu spolubesedníčku, aby si zaspomínala na časy svojho detstva a mladosti, na medzivojnové obdobia Katarína Balážová a ukážka, ako sa pri veľkonočných v Petrovci. sviatkoch stolovalo v Petrovci – Narodila som sa v rodine Boldockej, v rodine remeselníkov. Otec Drozdiarčanky, Vrškárčanky,... všetky koláč, alebo aj svadobné prepletané, bol mäsiarom a starý otec čižmárom. upravené a vyparádené v sukniach. herovky. Torty sa nerobili. Vajcia sa Vyrastala som so staršou sestrou Tie boli najprv čierne, až potom na varili s cibuľou a cviklou, aby dostali Emíliou. Keď ide o Veľkú farbu. Aby boli zelené, tak sa noc a tradíciu u Petrovpridala tráva. čanov v období týchto Do domu prichádzali aj sviatkov, kedysi nebolo oblievači... rozdielu medzi bohatším – Áno, oblievači prišli v ponsvetom a chudobnejšími. delok ráno. U nás sa nevylieChudobnejší ľudia žili chuvali vedrá vody na dievky, dobnejším životom, ale skôr tak skromnejšie. Boli aj aj bohatší s majetkom si šibačky. Ale nechodievalo uctievali tých, čo prichása s voňavkami ako dnes. dzali k nim pracovať. Boli si Hostia boli pekne privítaní, jeden druhému potrební. pohostenie sa nevynášalo von Tak potom aj deti vyrastali. na dvor, ale sa pozvali dnu Aký bol výzor Pet- K Veľkej noci pre výklad v Spolku petrovských a oblievačov sa ponúklo tým, žien prichystala aj medovníkové ozdobené rovca? čo sme mali na stole. Zväčša baranča – Pri príchode jari demládenec, kde mal frajerku, dina musela byť a aj bola celkom Veľkonočný pondelok aj v jasnejších tam išiel s niekoľkými kamarátmi, zriadená a upravená. Gazdovia mali odtieňoch, aj v bielych sukniach. ako partia. zriadené domy, ale aj chudobnejší A boli pošorované a stáli pred laviOsobitným sviatkom bola aj si vykalili (vybielili) domy, s modrým cami. Mládenci všetci boli na chvore. spoveď. okrajom, aj dvory boli upravené a Celá dedina sa poberala do kostola. – Pravdaže, deti na Zelený štvrtok stromčeky pri tejto príležitosti s vápAko to bolo v domácnosti? šli ku spovedi. Dnes je to už inak, nom potreli. Bol to krásny pohľad – Ani v domácnostiach nesmelo v Petrovci aj tohto roku deti pôjdu

ku spovedi týždeň po Veľkej noci. Kedysi sa vo všetkých cirkevných zboroch práve v tento deň konala konfirmácia. Aj detí bolo viac. Bola to pre nás skutočná radosť a boli sme veľmi hrdí, že sme vyšli spoveď. V tieto sviatky sa myslelo na celú rodinu. Zväčša už prišla jar a ľudia vyšli von zo svojich domov. – V nedeľu a na Veľkonočný pondelok sa pre deti robili krutilá. Tie boli na konci dediny pri jamách, alebo pri mlyne. Nebolo ich veľa, iba dve, tri. V noci sa zakopal stĺp, hore sa pribili dve priečky, na ktoré sa potom pripevnilo koleso. Na koleso sa zavesili štverne. Bola to radosť pre deti. Koleso sa poháňalo tak, že niekto z dospelých s pripevnenými palicami na koleso tlačil, a tak sa krútilo. Všetci rodičia a starí rodičia sedeli v rade a deti si sadli do štverní a sa krútili. Pamätám sa, že sa robili aj hajšovky, tam, kde boli väčšie stromy. Hajšovkala sa predovšetkým mládež. Mládenci hojdali dievky, tak sa zabávali. Potom sa večer mládež prechádzala ulicou a spoločne si vyspevovali. Ako hodnotíte v súčasnosti zachovanie veľkonočných tradícií v Petrovci? – Tie niekdajšie tradície sa postupne vytrácajú a aj sa zmenili. Postupne po druhej svetovej vojne, keď cirkev zostala bokom, ale aj neskôr a v súčasnosti sa kadečo celkom zmenilo. Nielen doma u ľudí, ale aj v cirkevnom zbore. Predsa som rada, že sú aj v Petrovci ľudia, ktorým záleží na zachovaní našich tradícií. Ste známa ako speváčka, ktorá oprašuje starodávne pesničky a pokúšate sa ich zachovať pred zabudnutím a preniesť starodávne tradície aj na mladších. Na koniec nám ešte prezraďte, odkiaľ to máte, kto vplýval na váš záujem o spev? – Spievať som začala ešte ako veľmi mladá. Počúvala som najprv, ako spieva moja mama. V škole ma moji učitelia Miškovic, Boldocký, Pavelka a profesor Rapoš podnecovali k tomu, lebo videli, že sa mi to darí a mám o to záujem.

HLAS ĽUDU | 31. 3. – 7. 4. 2018 • 13 – 14 /4796 – 4797/

SPOMIENKY NA VEĽKONOČNÉ SVIATKY V KULPÍNE

Mládenci si brali ketene od dievok Katarína Gažová

a mládež sa šla poobliekať do právala. Niektoré z tých zvykov slávnostného a šla do kostola. sa zachovali dodnes, niektoré ulpínske dievky sa s radosťou „Pred veľkonočnými sviatkami už zanikli. chystali na veľkonočné obliesa obyčajne šili nové kroje, zväčša „Záväzne sa varilo studenia. Už vačky. V ústreto boli krásne naškrobe- v Zelený štvrtok sme si namočili ty veľkonočným né šlingerky. Obliekali mäso, ktoré sme plánovali variť. sviatkom usilovne sme si ich potom vo Veľ- Studenia sa postavilo v piatok, prali a žehlili sedkonočný pondelok do aby sa pomaly a dlho varilo. Vteliacke sukne a najkostola aj dopoludnia, aj dy, na Veľký piatok sme dopoludmä ketene či zápopoludní. Bol to veľký nia šli do kostola, a potom sme už stery. Na tie dávne sviatok pre celú dedinu. chystali veľkonočné dobroty, tiež dievčenské chvíle si Tak sme sa parádili a hr- nesmeli chýbať makové rezance spomína aj Zuzana dili v ten deň do a nemastená rezanŠimová, dlhoročná kostola, potom cová polievka s členka Spolku kulpo kostole aj na cesnakom. K tomu pínskych žien. Ako korzo do centra bola ešte kókaná hovorí, ľudia vtedy Kulpína. Ketekukurica a také mali bližšie k sebe skromnejšie koláče. ne, ktoré nám a viac prejavovali mládenci počas Torty sa vtedy ešte priateľstvo, susedoblievačiek zoveľmi nechystali. stvo, príbuzenstvo Kulpínski mládenci oblievači s keteňami od dievok: brali, sme si po Z drobných kolá(zľava) Samuel Jurík, Pavel Kantár, Ján Šimo, než v dnešnej dobe. sviatkoch pýtali čov to boli zliepaPavel Kantár a (dolu leží) Samuel Kuštra „My dievky sme (Foto: z archívu Spolku kulpínskych žien) späť. Taká bola né koláčiky, plásty, sa veľmi tešili na tradícia, ktorá lekvárové rolády Veľkú noc a najmä na Veľkonočný Potom keď mládenci dievky však časom zanikla. Boli a p odobne. Na pondelok, ktorý je aj dňom tra- obliali, domáci ich povolali k po- to pekné časy, keď sa ľudia veľkonočné sviatky dičných oblievačiek. Už od rána hosteniu. Ponúkli ich pálenkou viac medzi sebou bavili Zuzana Šimová sa, pravdaže, farsme čakali na oblievačov, a na- alebo vínom a dievčatá drobnými a cirkevné sviatky uznávali bili varené vajíčka. chystané oprané a naškrobené koláčmi. Všetko sa to dialo na a svätili.“ Vtedy ešte neboli také parádne ketene už boli prestreté v izbe. dvore, a tak sa striedala jedna Počas veľkonočných sviatkov farby ako dnes. Ale aby tie vajká Skupiny mládencov oblievačov skupina mládencov za druhou, sa chystali aj tradičné dobroty. boli pekné farebné, varili sme chodili po uliciach na kočoch ale- až kým neprišiel čas ísť do kos- Čo sa chystalo, varilo a podávalo, ich v cibuľových šupkách alebo bo pešo. Niektorí sa zoskupili ešte tola. Vtedy sa oblievačky končili teta Zuzana Šimová tiež vyroz- v orechových kôrach. A aby boli večer pred oblievačkou aj okrášlené, na vajce sme a vo veselej nálade potom priložili nejakú zelinku, ako ráno išli do domácností, kolocier alebo ďatelinku. Pokde mali dievky. Zväčša tom sme to vajko zaviazali cestou spievali za spriedo priesvitných ženských vodu harmonikára. Každá pančúch, a tak sme ho varili sme netrpezlivo čakali na v tej ofarbenej vode. Keď ich príchod, ale bola taká sa vajcia uvarili, na miesobyčaj, že sme sa niekam te, kde bola zelinka, zostal na dvore skryli. Mládenci bledý odtlačok ako ozdoba. preskočili bránu, a potom Okrem varených vajec sa sa rozbehli dievky hľadať. podávala varená klobása Vtedy na dvore boli kopaa šunka uvarená v studení. né studne. Keď nás chlapPočas sviatkov sa potom ci našli, priviedli nás ku viac nevarilo. Jedlo sa to, studni, načreli za vedro čo bolo nachystané skôr. vody a vyšuchli na nás. Chodilo sa do kostola, scháMy sme pišťali, kričali, ale dzala sa rodina, susedovci zároveň sa aj tešili, že na a priatelia. Tak bolo tomu nás mládenci nezabudli, aj v mojej Zomborskej ulizvlášť ak medzi nimi bol ci. Spolu sme trávili tieto ten srdcu najbližší. Tí šikrásne veľkonočné, ako aj kovnejší potom rýchlo všetky ostatné sviatky počas zbehli do izby a pobrali Vlani tradíciu oblievačiek obnovili kulpínski mládenci KUS Zvolen roku.“

nachystané ketene, ktoré si obviazali okolo pása, takže sa stalo, že jeden mládenec ich na sebe mal aj niekoľko.“

VERICA DELIĆOVÁ Z ERDEVÍKA

Jej kreativita už nebude čakať iba sviatky

Tohto roku vytvorila celú zajačiu rodinu

Danuška Berediová

šovala, teraz šije zajačkov a kto vie, kam ju jej kreativita zavedie. ri prvom pohľade na túto K veľkonočným sviatkom veľkonočnú dekoráciu dalo ste tohto roku vytvorili rôzne by sa povedať, že ruky, dekorácie. Ako sa rozvíjala táto ktoré ju vyrobili, idea: pletenie sú veľmi skúsené. kombinovať so Hlavne keď ide šitím? o šitie. Verica De„ Najpr v som lićová z Erdevíka plietla iba košíčsi však priznáva, ky. Potom som raz že so šitím má najk Veľkej noci na menej skúseností. vrch košíka uplietTechniku pletenia la aj zajkovu hlavu. predmetov z noDo toho košíka sa vinových prútikov mohli uložiť vajíčmá však v malom ka a vyzerali, ako prste. S manželom keby boli v zajkosa zaoberajú včevom lone. Potom lárstvom a pred Kreatívna Verica som si rozmyslela, niekoľkými rokmi že prečo by som Verica navrhla darčekové balenie hlavu zajaca nezošila? A tak som ich medu. Bola to pletara – sta- začala šiť. Vlastne učiť sa šiť. Tohto rodávny úľ, ktorý uplietla, o čom roku som robila košíčky, venčesme už písali. Tento nápad vylep- ky a šila som zajačky. Tieto veci

som aj predávala a prekvapila som sa, že napriek tomu, že sú zajace najdrahšie, práve tie som najviac predala.“ Koľko asi času potrebujte, aby ste zhotovili jedného zajaca? „Asi celé poobedie a večer. Možno by som stihla vyrobiť aj dva, keby som celý deň nič iné nerobila. Najprv ho musím vystrihnúť, tvarovať, potom naplniť

Veľkonočný veniec

vatelínom, a potom šiť. Niečo môžem strojom, niečo musím ručne a medzičasom mi napadne, ktoré farby a látky budem kombinovať. Na internete som hľadala iba triky, ktoré by mi pomohli, aby som si uľahčila šitie, lebo priznám sa,

Začala s košíkmi

Verica šije zajace, ale aj takéto pekné zajačice

neviem šiť. Ideí mám nadostač, na to internet nepotrebujem. Teraz som si urobila šablóny na šitie, už to ide rýchlejšie, ale ešte stále sa učím. Nešetrím vatelín, chcem, aby boli mäkké, lebo sú predovšetkým pre deti. Preto som sa rozhodla nepoužívať materiály, napr. drevo, aby sa dieťa náhodou nepopichalo alebo si nejako neuškodilo. Chcem, aby to boli riadne hračky pre deti.“ Čo si myslíte, kam vás zavedie vaša kreativita? „Známi už očakávajú, čo nové urobím ku každým blížiacim sa sviatkom. Teraz už zo zábavy zase niečo nové skúšam. Tohto roku mi s vyrábaním zajacov pomáhala jedna kamarátka a už spolu uvažujeme, že by sme s týmto pokračovali a týmto princípom začali šiť bábiky. V tom prípade by sme vymysleli aj nejaké balenie a ponúkli na predaj. Prečo by sme čakali zase Veľkú noc?“ Foto: z archívu V. Delićovej

HLAS ĽUDU | 31. 3. – 7. 4. 2018 • 13 – 14 /4796 – 4797/

VEĽKONOČNÉ INŠPIRÁCIE

Sviatky jari vítame veselými farbami Ľubica Sýkorová Po dlhej zime prináša jar sviežu zeleň, pestré kvety a jemné vône. Ožíva príroda, záhrady, balkóny či terasy. Sviatky jari – Veľká noc – je príležitosťou na znásobenie tejto jarnej krásy aranžovaním rôznych kvetov spolu s tradičnými vajíčkami, barančekmi, kuriatkami a zajačikmi. Atmosféra radosti, novej sily a nového života neodmysliteľne patrí k veľkonočným sviatkom.

a túto príležitosť si môžeme pripraviť množstvo pôsobiv ých dekorácií, fantázii sa medze nekladú. Ich zhotovenie je celkom nenáročné, postačí nám len trochu citu a materiál, ktorý máme všade na dosah. Jednou z ozdôb je určite aj veľkonočný venček a záleží len od každého, akú farebnú kombináciu si zvolíme. Jednou z možností, ako si vyzdobiť interiér, je urobiť aranž-

ich, a potom namaľovať. Aj s trochou lepidla a tenkej vlny alebo špagátu môžeme vyčarovať originálne kraslice. Natrite vajíčko lepidlom a opatrne okolo neho omotajte vlnu. Začnite na najširšom mieste vajíčka.

najkrajší vtedy, keď je naplnený životom. Nápady na dekorácie nemusia byť vždy zložité. Existujú aj menšie a n e náp a dn ejšie ozdoby, s ktorými si domov prinesieme veľkonočný nádych. Nezabudnime na veľkonočné dekorácie na stôl, medzi ktoré patria aj kraslice. Existujú rôzne tipy, ako pripraviť vajíčka na Veľkú noc. Tradičný spôsob je vyfúkať

VEĽKÁ NOC AJ NA DVORE Veľkonočná výzdoba sa zväčša orientuje na naše príbytky, teda na interiér. No prečo nedopriať peknú veľkonočnú atmosféru aj exteriéru? Dvor, záhrada či terasa si iste zaslúžia trochu pozornosti a nejaké-tie veľkonočné dekorá-

mán postavený na kontrastoch červenej, žltej a modrej farby. Do prúteného košíka dáme žlté a modré kraslice, k tomu priložíme výrazný prvok napr. červené tulipány. Ďalej už len umiestňujeme farebné doplnky z dvoch najvýraznejších farieb. Drevené výrobky z prírodných materiálov dodávajú celému aranžmánu vidiecky charakter. V záhrade si môžeme narezať niekoľko konárikov čerešne alebo vŕby, či zlatovky (zlatý dážď). Domov je

VII

cie. Pritom naozaj nemusí ísť o nič náročné. Na niektoré stromčeky alebo kríčky môžeme povešať veľkonočné vajíčka. Treba voliť také, ktoré vydržia aj nepriazeň počasia, preto sú vhodné skôr umelé vajíčka, prípadne aj vyfúknuté zdobené technikou, ktorá odolá najmä dažďu. Obľúbené sú aj rôzne slamené a drevené ozdoby v podobe rôznych zvieratiek, ako zajac, sliepka či kohút. Tie možno pekne zakomponovať do záhrady alebo na terasu. A tiež slamené alebo košíky z prútia, do ktorých možno naaranžovať rôzne kvety, vajíčka a iné ozdoby. Jarné kvietky posadené v pekných kvetináčoch takisto krásne ozdobia či už dvor, terasu alebo balkóny. Ak ich chceme mať vo veľkonočnom duchu, stačí do kvetináča zapichnúť zopár ozdobených vajíčok na špajdli alebo iné veľkonočné dekorácie. Aj samotný kvetináč môže byť veľkonočne ozdobený, previazaný veľkonočnou alebo aspoň peknou farebnou stužkou. Nechajme sa uniesť veľkonočnou tradíciou, ktorá prináša veľké množstvo možností, ako tieto sviatky osláviť. Dôležité je, že ich strávime v kruhu našich najbližších a priateľov. Foto: pixabay

DO VÁŠHO VEĽKONOČNÉHO RECEPTÁRA

Medová bábovka Suroviny: 50 g masla, 150 g práškového cukru, 5 vajec, 170 g medu, 4 lyžice rumu, podľa chuti mletej škorice, citrónová kôra, kypriaci prášok, 10 g droždia, 150 g hrubej múky, 50 g hrozienok, 50 g vlašských orechov, 50 g lieskových orieškov Takto sa to podarí: Maslo vymiešame so žĺtkami a s cukrom, pridáme škoricu, strúhanú kôru z citróna, rum, roztopený med a rozmrvené droždie. Všetko dobre premiešame, až kým sa masa nespení a mierne nezhustne. Pridáme múku zmiešanú s kypriacim práškom, umyté hrozienka, posekané vlašské a lieskové orechy a nakoniec sneh z bielkov. Bábovkovú

formu vymastíme, vysypeme múkou a zmes do nej vylejeme. Pečieme pri teplote 160 °C asi 45 až 50 minút. Po upečení posypeme práškovým cukrom. Môžeme piecť aj v mafinových formičkách. Foto: //dobruchut.azet.sk/

Čokoládová torta Suroviny: Na cesto: 8 vajec, 8 lyžíc cukru, 6 lyžíc múky, 5 lyžíc kakaa (alebo Nesquiku a pod.), ½ balenia kypriaceho prášku, štipka soli; Na plnku: liter mlieka, 4 čokoládové pudingy, 150 g čokolády na varenie, 6 lyžíc cukru, 250 g margarínu; Na čokoládovú polevu: 150 g čokolády na varenie, 70 g margarínu; Ostatné suroviny: ½ litra sladkej smotany, 300 g marmelády (marhuľovej, šípkovej) Takto sa to podarí: Cesto: Žĺtky vyšľaháme s cukrom do penista a postupne pridáme múku zmiešanú s kakaom (Nesquikom alebo iným) a kypriacim práškom. Osobitne vyšľaháme sneh z bielkov a pridáme štipku soli. Penu z bielkov zľahka primiešame do žĺtkov, zmiešame vareškou a vylejeme na plech natretý margarínom a vysypaný múkou. Pečieme vo vyhriatej rúre na 170 °C asi 35 minút. Doba pečenia je orientačná, treba preveriť špáradlom. Keď cesto vychladne, prekrojíme ho vodorovne na 3 časti. Plnka: V 3 dl mlieka rozmiešame pudingové prášky s cukrom. Zvyšné mlieko dáme zovrieť a doň zavaríme pudingové prášky s cukrom, ktoré sme rozmiešali v mlieku. Keď dostaneme želanú hustotu, zlo-

Africká torta Suroviny: Na cesto: 7 vajec, 7 lyžíc cukru, 7 lyžíc múky, kypriaci prášok; Na plazmovú plnku: margarín, 250 g práškového cukru, 3 žĺtky, 300 g mletých Plazma keksov, 2 dl pomarančovej alebo inakšej šťavy; Na pudingovú plnku: 6 dl mlieka, 250 g cukru, 3 vanilínové pudingy, žĺtok, margarín; Na čokoládovú polevu: 100 g čokolády, 3 lyžice oleja; Na šľahačku: 2 – 3 šľahačky, voda alebo mlieko, cukor; Ešte potrebujeme: 800 – 1 000 g malín, balenie detských piškót Takto sa to podarí: Cesto: Vyšľaháme bielky na tuhý sneh a pridávame cukor. Potom pridáme žĺtky a nakoniec múku a kypriaci prášok. Dobre premiešame a vyhrnieme na pomastený a pomúčený plech (40 x 27 cm), alebo na plech vystlatý papierom na pečenie. Pečieme na 180 ºC asi 20 – 30 minút. Plazmová plnka: Margarín vymiešame s práškovým cukrom, pridáme žĺtky, i Plazma keksy a šťavu. Dobre zmiešame. Pudingová plnka: Vymiešame práškové pudingy s cukrom. Z mlieka odlejeme trochu do pudingových práškov a cukru. Dobre vymiešame a túto zmes vyhrnieme do zvyšného vriaceho mlieka.

Jogurtová torta žíme zo sporáka a pridáme čokoládu nalámanú na kúsky. Po 5 minútach vyšľaháme mixérom. Necháme vychladnúť a občas premiešame. Do vychladnutého pudingu primiešame margarín a vyšľaháme. Plnku rozdelíme na 2 časti. Ostatné: Sladkú smotanu vyšľaháme dotuha a tiež rozdelíme na dve časti. Čokoládová poleva: roztopíme rozlámanú čokoládu a pridáme margarín nakrájaný na lístky. Dobre zmiešame. Prvé cesto dáme na tácku, natrieme tenkou vrstvou marmelády, na ktorú najprv natrieme čokoládovú plnku, a potom vyšľahanú sladkú smotanu. Zľahka pritlačíme a postup zopakujeme, kým máme cestá, marmeládu, plnku a smotanu. Na 15 minút pritlačíme tortu, aby krajšie vyzerala. Čokoládovou polevou polejeme povrch torty a vyzdobíme vyšľahanou smotanou. Ak chceme väčšiu tortu, množstvo surovín zvýšime o polovicu.

Suroviny: Na cesto: 6 vajec, 6 lyžíc cukru, 1 lyžica oleja, 5 lyžíc múky, 1 lyžica kakaa; Na plnku: ½ l sladkej smotany, 3 želatíny, 6 lyžíc vody, ½ l jogurtu, 200 g práškového cukru, 2 vanilínové cukre, trochu ovocia (ananás, višne, maliny, jahody). Na ozdobenie: sladká smotana alebo čokoládová poleva Takto sa to podarí: Cesto: Vyšľaháme bielky a za stáleho šľahania postupne pridávame cukor. Keď dostaneme tuhý sneh, pridáme žĺtky, múku, kakao a olej. Dobre zmiešame, vylejeme na plech vystlaný papierom a pečieme asi 1 hodinu na 150 °C. Preverujeme špáradlom, či je cesto upečené. Keď vychladne, prekrojíme ho vodorovne. Plnka: Vyšľaháme sladkú smotanu so 100 g práškového cukru. Polovicu jogurtu (2,5 dl) zmiešame so 100 g práškového cukru a vanilínovými cukrami. Želatínu roztopenú vo vode zohrejeme (netreba, aby prevrela) a pomaly lievame do jogurtu, ktorý sme predtým zmiešali s cukrom a vanilínovými cukrami. Šľaháme mixérom,

Prílohu pripravila: Anna Francistyová

Miešame, kým puding nezhustne do želanej hustoty. Do vlažnej (letnej) plnky pridáme žĺtok a margarín a dobre zmiešame. Čokoládová poleva: Roztopíme čokoládu, pridáme olej a dobre zmiešame. Šľahačka: Vyšľaháme šľahačku podľa návodu na balení alebo vlastného receptu, s mliekom alebo vodou a cukrom. Na cesto natierame najprv plazmovú (keksovú) plnku, potom polovicu pudingovej plnky. Na pudingovú plnku naukladáme detské piškóty. Ak na ne dávame svieže maliny, tak piškóty môžeme pofŕkať mliekom. Ak dávame zmrazené maliny, tak netreba. Na maliny vyhrnieme druhú polovicu pudingovej plnky. Túto plnku potrieme čokoládovou polevou a tortu nakoniec vyzdobíme šľahačkou.

VIII

kým nezhustne. Keď zhustne, dolejeme zvyšný jogurt (2,5 dl) a vyšľahanú sladkú smotanu. Pridáme ovocie podľa vlastnej chuti, najlepšie ananás. Môžu byť aj višne, maliny alebo jahody, ktoré netreba zašľahať, iba zľahka primiešať, aby zostali celé. Hlbšiu nádobu veľkosti upečeného cesta obložíme celofánom (aj boky) a na spodok dáme prvé cesto. Naň vyhrnieme a rozotrieme plnku a odhora dáme druhé cesto. Odložíme do chladničky cez noc. Na druhý deň preložíme na tácku a odhora ľubovoľne ozdobíme vyšľahanou sladkou smotanou, na ktorú nastrúhame čokoládu. Môžeme ozdobiť aj čokoládovou polevou.

Kultúra Bohatý divadelný sviatok V PIVNICI SA ZAČAL 24. FESTIVAL DIDA

Anna Francistyová Jarmila Čobrdová

nainštalovaná je výstava výtvarných prác žiakov Základnej školy 15. októbra v Pivnici Zážitok z divadla. Je to ďalšie pokračovanie úspešnej spolupráce OD Janka Čemana a miestnej základnej školy. O tohtoročnej akcii na vernisáži hovoril profesor výtvarnej

radičný a spravidla dvojvíkendový festival Divadelných inscenácií dolnozemských autorov tentoraz v Pivnici bude prebiehať počas ôsmich dní. Otvorili ho v piatok 23. marca a už prvý víkend predurčil bohatú a novinkami osvieženú náplň tohto tradičného divadelného sviatku. V modrej sieni pri vchode do divadelnej sály otvorili najprv dve príležitostné výstavy. Po príhovore Kvetoslavy Imrekovej-Šusterovej o Výstave plagátov účinkujúcich predstavení na festivale DIDA 2018, ktorá je Piatková vernisáž dvoch výstav zároveň aj súťažou o najkreatívnejší plagát, hovorila kultúry v pivnickej škole Mgr. art. Andrea Merníková, predsedníčka Zvonimír Pudelka, ArtD. Spolu organizačného výboru festivalu s kolegyňou Bc. art. Vericou TaDIDA 2018. Práve z jej iniciatívy nackovićovou sa postarali o náplň sa vlani prvýkrát na tomto pod- tohto krásneho sprievodného

Zo stretnutia s novými knihami (Foto: Vesna Kámaňová)

ujatí uskutočnila takáto výstava. Štrnásť tohto roku účinkujúcich inscenácií dopĺňa 11 plagátov, ktoré zhodnotí komisia v zložení: Ma. Andrea Merníková, Mgr. Vlasta Bolehradská a Mgr. Miroslav Pap. Na záverečnom programe festivalu DIDA – v nedeľu 1. apríla – organizátori udelia ceny trom autorom najkreatívnejších plagátov. Výstavu plagátov si návštevníci môžu pozrieť počas celého festivalu v predsieni divadla. V spomenutej modrej sieni • KULTÚRA •

podujatia. Autormi prác sú žiaci všetkých ročníkov pivnickej základnej školy a rôznymi technikami stvárnili to, ako sami vnímajú a pozorujú divadelný svet a umenie. Aj tieto práce súťažia a komisia v zložení: Verica Tanackovićová, Andrea Merníková a Zvonimír Pudelka vybrala medzičasom šesť najkrajších. Vyhlásenie odmenených prác bolo totiž naplánované na štvrtok 29. marca, keďže tento deň (ako aj streda 28. marca) sú na festivale vyhranené pre detské

ochotníkov a zároveň režisérsky debut skvelého pivnického herca Jaroslava Šimona. Na divákov predstavenie zapôsobilo presvedčivým výkonom hercov, aj silným predstavenia. Na spomenutej piat- odkazom predstavenia. kovej slávnosti výstavu žiackych V sobotu 24. marca v Pivnici prác slávnostne otvorila riaditeľka bolo usporiadané Vítanie jari s ZŠ 15. októbra Tatiana Naďová. knihou. V rámci tohto festivaloNasledovalo slávnostné otvore- vého sprievodného podujatia boli nie festivalu DIDA. Na javisku pred predstavené knihy z najnovšej divadelným auditóriom o bohatej produkcie SVC, ako i kniha Filip náplni a novinkách podujatia Lašut (1945 – 2012), pocta divadelhovorili Kristína Ďurčian- nému fotografovi, ktorej autormi ska a Andrea Merníková. sú: Mišo Kováč, Katarina ŠulganoZdôraznili, že tohto roku vá a Michal Lašut. Potom pivnickí v repertoári festivalu je tretiaci, ktorých prichystala učiúhrnne 14 divadelných teľka Tatiana Kolárová, predviedli inscenácií, z ktorých je 9 praktickú ukážku hier z knihy súťažných a 5 hosťujú- Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej cich. Z tých súťažných až Enike benike krikel bé. Nasledovalo 6 sú detské, pritom sú tu až predstavenie a krstiny prvej knihy 4 nové texty. Je tu i Cena veršov Sedel som raz na múriku Elenky Hložanovej, Cena Zoroslava Jesenského. Pivnickí obecenstva, 4 sprievodné žiaci dostali ako odmenu pekný akcie. Radosť z detských darček nových kníh. Po skončeinscenácií prejavila v prí- ní programu prítomných čakalo hovore aj Anna Tomanová- sladké prekvapenie v podobe -Makanová, predsedníčka koláčikov. NRSNM. Branislav Šušnica, Nasledovalo nesúťažné predpredseda Obce Báčska Palanka, stavenie Záhoráckeho divadla zo zdôraznil podporu obce dedine Senice. Hostia zo Slovenska zahrali Pivnica, ktorá bude aj naďalej pôvodnú modernú bábkovú hru pokračovať. Festival DIDA 2018 autora Ivana A. Fodora Janíček slávnostne otvoril Dr. Nebojša Okúsánek Nenásytný, spracovanú Kuzmanović, zástupca pokra- podľa slovenskej ľudovej rozprávjinského tajomníka pre kultúru, ky Janko Polienko, alebo českej verejné informovanie a vzťahy pohádky Otesánek. Nedeľa pats náboženskými spoločenstvami. rila Petrovčanom a Kulpínčanom. Divadlo VHV Petrovec sa predstavilo festivalovému obecenstvu nesúťažnou hrou umelcov z programu Na stojáka Úplný Gogoľ v réžii Maríny Dýrovej. KUS Zvolen predviedol druhé súťažné predstavenie prvého víkendu 24. festivalu DIDA, hru Konečná staniZáhorácke divadlo zo Slovenska ca autora Stanisla(Foto: Anna Milcová) va Štepku v réžii Po slávnostnom otvorení fes- Alexandra Baka. tivalu prvú súťažnú inscenáciu Aj na ďalších päť festivalových predviedol domáci divadelný sú- dní organizátor OD Janka Čemabor – Ochotnícke divadlo Janka na s početnými podporovateľmi Čemana. Zahrali komédiu Tajomný pripravil rad divadelných lahôdok. šepot autora Václava Šuplatu. Ré- Vyhodnotenie v nedeľu 1. apríla žiu, dramaturgiu a úpravu textu obohatí Tilda z repertoára SVD mal na starosti Jaroslav Šimon. autorky a režisérky Kataríny MiBola to premiéra pivnických šíkovej-Hitzingerovej.

13 – 14 /4796 – 4797/ 31. 3. – 7. 4. 2018

Kultúra NA SLOVO S LEKTORKOU ĽUDMILOU LIPTÁKOVOU

Vplyv srbčiny tu musí byť, je to prirodzené Danuška Berediová

lovenský jazyk a literatúra sa okrem v základných a stredných školách v našej krajine vyučuje aj na Katedre slavistiky Filologickej fakulty v Belehrade a na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade. V rámci oboch fakúlt pôsobí aj lektorát slovenského jazyka a kultúry, kde pracujú lektori zo Slovenska. Vysiela ich Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Ľudmila Liptáková je od začiatku akademického roka novou lektorkou v Novom Sade. Čo je vašou úlohou ako lektora slovenského jazyka a kultúry? „Úlohou lektora je propagovať slovenský jazyk a kultúru, ale závisí to od špecifík daného pracoviska. Nový Sad je špecifický tým, že je jediným lektorátom, pokiaľ viem, kde je Oddelenie slovakistiky, na ktorom sa slovenský jazyk študuje ako materinský jazyk. Požiadavkou Oddelenia slovakistiky bolo, aby lektor bol vysokoškolský profesor a mal špecializáciu z lingvistiky, takže ja vyučujem lingvistické disciplíny. Snažím sa vzdelávať študentov a ponúkať im možnosť konfrontovať svoje jazykové znalosti z teoretického a praktického ovládania vojvodinskej slovenčiny so slovenčinou vo väčšinovom prostredí na Slovensku. Samozrejme, venujem sa študentom aj v rámci mimovyučovacích aktivít. Práve teraz organizačne pripravujem prednášky kolegov z Prešovskej univerzity, ktoré sa na oddelení uskutočnia v apríli. Mojou pracovnou náplňou sú aj jazykové korektúry textov a som nápomocná pri všetkých aktivitách, ktoré súvisia s činnosťou Oddelenia slovakistiky FF UNS.“ Jeden celý semester máte za sebou, aké sú vaše dojmy? „Veľmi dobré. Prišla som tu do veľmi pozitívnej pracovnej i ľudskej atmosféry. Kolegovia sú veľmi profesionálni a zároveň ústretoví. Je to dôležitá podmienka, aby sa človeku dobre pracovalo. Navyše,

www.hl.rs

lektor predsa len prichádza do iného plní aj na Slovensku. Toto je pre mňa prostredia, na aké je zvyknutý. Na asi najväčšie poznanie.“ Slovensku mám odpracovaných 31 Ako vám potom v tomto konrokov praxe na vysokej škole, takže texte znie naša slovenčina? to bola pre mňa veľká zmena. Kole„Spisovný jazyk je prestížna variegovia mi pomohli vo všetkom, prijali ta slovenčiny ako národného jazyka ma medzi seba ako svoju a ja sa a mal by sa, samozrejme, používať na oddelení od začiatku cítim ako v oficiálnej, najmä písanej a odbordoma. Takisto sa mi veľmi dobre pra- nej, komunikácii. Bežná hovorená cuje so študentmi. Užívam si trochu reč reprezentuje uvoľnenejšiu štaniné podmienky výučby, lebo predsa dardnú varietu slovenčiny. Tak ako je je tu menej študentov a menšie vo Vojvodine silný slovensko-srbský skupiny, na aké bilingvizmus, tak je som zvyknutá zo napríklad na SloSlovenska. Výhovensku tzv. pasívdou výučby na odny slovensko-česdelení teda je to, že ký bilingvizmus. To je veľmi intenzívna. spolužitie sa preNapríklad, učím javilo a stále prejavuje aj v jazyku, skupinu piatich prvákov, s ktorými napr. vo vzájomv tomto semestri nom ovplyvňovamám týždenne ní slovnej zásoby, šesť vyučovacích najmä v neformálhodín. Aj v zimnej komunikácii. To, čo počujem vo nom semestri to bolo podobné a na Vojvodine v bežkonci bol u študennej hovorenej tov viditeľný veľký reči, pravda, nie progres v teoretic- Cíti sa tu ako doma je vždy spisovná kých znalostiach slovenčina, ale je i praktických zručnostiach. A navyše, to, povedala by som, vojvodinský vaje dosť času na diskusiu, veď práve riant štandardnej či subštandardnej to má byť zmyslom vysokoškolského variety slovenského jazyka. Pochoštúdia.“ piteľne a prirodzene je vaša podoba Mali ste doteraz nejaké styky slovenčiny ovplyvnená srbčinou. so Srbskom či so Slovákmi z Voj- Jednoducho to, že vy aktívne ovládate dva jazyky a dennodenne nimi vodiny? „Priame a intenzívne kontakty komunikujete, sa musí prejaviť vo som nemala, ani so Srbskom, ani vzájomnom ovplyvňovaní sa týchto s vojvodinskými Slovákmi. Moje jazykových kódov. Najdôležitejšie informácie boli dosť hmlisté. Až tu je, aby sa používateľ slovenčiny pri som začala spoznávať aj prostredie, bežnej komunikácii cítil komfortne, aj komunitu a život vojvodinských aby nebol zneisťovaný otázkami, či Slovákov, ich kultúru a jazyk, a to sa vyjadruje takzvane správne vo vnímam veľmi pozitívne. Mám veľký svojom vlastnom materinskom jaobdiv a úctu k tomu, že sa kultúrny zyku. Ale v oficiálnej komunikácii by a jazykový slovenský živel udržal sa normy kodifikovanej slovenčiny v takej podobe a v takej intenzite, mali dodržiavať, aj keď tu prirodzene vrátane vysokoškolského štúdia jestvuje isté napätie medzi spisovslovakistiky. Hlboko to na mňa za- nou slovenčinou a vojvodinským pôsobilo, aké je to úžasné, že mimo jazykovým úzom, resp. normami väčšinového jazykového územia vojvodinskej slovenčiny.“ takto slovenčina funguje, autoČomu sa ešte venujete v rámci nómne a so zrealizovaním všetkých svojej lingvistickej práce? jazykových funkcií, ktoré slovenčina „Lingvistike sa venujem jednak

Informačno-politický týždenník

vo výučbe, ale aj vo výskume. Od svojej dizertačnej práce, ktorú som robila na slovotvornú tému, venujem sa intenzívnejšie výskumom slovotvorby. Skúmala som napríklad okazionalizmy v hovorenej komunikácii detí i dospelých. Okazionalizmy sú príležitostné slová, ktoré nie sú súčasťou jazyka, ale vznikajú ad hoc ako súčasť komunikácie v danej situácii. Tak ako autori tvoria zámerne tieto slová v umeleckých dielach, tak aj my hovoriaci v spontánnej komunikácii vytvoríme takéto slová. Osobitne takéto slová tvoria deti. U nich to má inú funkciu, lebo to nerobia zámerne, ale preto, že nemajú ešte osvojenú potrebnú slovnú zásobu. Deti intenzívne poznávajú svet a potrebujú pomenovať rôzne javy, a keď nemajú pomenovanie k dispozícii, tak si ho aktuálne vytvoria. Bez toho, aby si to uvedomovali, dokážu deti vytvoriť slovo podľa pravidiel slovenskej slovotvorby. Tento proces nám naznačuje, že niektoré jazykové dispozície sú pravdepodobne vrodené alebo sú súčasťou nejakého jazykového mechanizmu, ktorý deti majú uložený v jazykovom vedomí, ale, samozrejme, potrebujú aj vplyv jazykového prostredia. Zachytila a analyzovala som množstvo takých slov, ako príklad môžem uviesť slovo bábätkáreň. Dieťa nemalo vo svojej slovnej zásobe slovo pôrodnica, tak ju v aktuálnom kontexte pomenovalo bábätkáreň. Na tomto príklade vidíme, ako dieťa spontánne a nevedome použilo tú slovotvornú príponu, ktorá sa v slovenčine používa na tvorenie názvov miesta. Pre mňa bolo zaujímavé sledovať detskú slovotvorbu, nielen jazykové procesy, ale aj myšlienkové, čo je vlastne za tým, keď dieťa vytvorí nové slovo práve takýmto spôsobom. Okrem slovotvornej oblasti sa v súvislosti s profilom Pedagogickej fakulty, na ktorej pôsobím na Prešovskej univerzite, v posledných rokoch venujem aj didaktike slovenského jazyka a výskumom kognitívnej stimulácie žiaka prostredníctvom učiva materinského jazyka.“ • KULTÚRA •

TRI UZNANIA K ŽIVOTNÉMU JUBILEU INSITNÉHO MALIARA JÁNA BAČÚRA

Koruna dlhoročnej tvorby Oto Filip

mojej dlhodobej maliarskej roboty. Ľudia si všimli, koľko toho som urobil pre moju Padinu, mojich Slovákov. Preto podali žiadosť, a to nie ich málo, ale až päť inštitúcií, aby sa moje pôsobenie ocenilo. Zaslali ju prezidentovi Vučićovi do Belehradu, ktorý sa za pomoci komisií, na základe žiadosti a môjho životopisu, rozhodol oceniť jedného maliara, Slováka, uznaním, aké doposiaľ nikto iný nedostal. Neraz o vás vravia, Ján Bačúr že ste maliarom Padiny. Ktoré sú však tie témy, ktoré sú vám osobne veľmi blízke? – Nepovedal by som, že som maliarom len Padiny, lebo cez moje

maliarstve a v živote vytvoril až toľko, že má plné právo byť hrdý a mať zdravé sebavedomie. Veci nazýva pravým menom, pritom na spovedajúceho pôsobiac akosi uspokojujúcim dojmom, rovnako tak, ako i mnohé jeho obrazy: pestré a pútavé, plné jedinečných príbehov. O Jánovi Bačúrovi (Padina 1937) je známe takmer všetko. O maliarskom talente zdedenom po matke, o Rodisku ako dlhodobom motíve jeho obrazov, o kronikárstve, záľubách, plánoch. Teraz však nejde o to. Padinský maestro Ján Bačúr pri príležitosti životného jubilea – osemdesiatky, ktorú oslávil 22. októbra vlani, získal až tri vysoké ocenenia. Prvým je Pamätná medaila Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) za prínos k národnému povedomiu a kultúrnej identite Slovákov žijúcich v zahraničí v oblasti umenia, ktorú mu na sklonku októbra odovzdal predseda ÚSŽZ Ján Varšo. Uznanie druhé: pri príležitosti 15. februára, Dňa Bačúrovci s úradujúcim šéfom slovenskej diplomacie a štátnym tajomníkom MZVaEZ SR štátnosti SrbIvanom Korčokom a veľvyslankyňou Slovenskej ska, prezident republiky v Belehrade Dagmar Repčekovou Aleksandar Vučić ho vyznamenal Striebornou obrazy možno uvidieť celý Banát, medailou za výnimočné zásluhy celú Vojvodinu. A tými robotami, v kultúrnych činnostiach, zvlášť v ob- ktoré som maľoval, sa zaoberali aj lasti maliarstva. Ocenenie tretie: na mnohí iní ľudia, nielen tí v Padine. No návrh Veľvyslanectva SR v Belehrade dôležitejšie je, že som moju Padinu úradujúci minister zahraničných maľoval už od dávneho roku 1950, vecí a štátny tajomník Ministerstva keď som začínal. Už vtedy som si zahraničných vecí a európskych zále- zvolil istú smerovku, ktorú som žitostí Slovenskej republiky (MZVaEZ pomenoval Rodisko. Zostal som jej SR) Ivan Korčok mu udelil 5. marca verný až dodnes. Zaoberal som sa Striebornú plaketu MZVaEZ za ce- tým ako moji predkovia, ktorí sem loživotné dielo. A azda je logické, prišli pred viac než dvoma storože sa vtedajšie marcové stretnutie čiami, žili na tejto banátskej pôde na pôde Zastupiteľského úradu SR v časoch, keď založili slovenskú v Belehrade začalo práve otázkou: Padinu. To ma zaujalo, lebo som si Zriedkavo sa stáva, že náš ume- všimol, že to nikto nemaľuje. Ani lec – maliar získa až tri vysoké tú moju Padinu, ktorá mizne a je uznania v rozpätí len niekoľkých každým dňom inakšia a inakšia. mesiacov. Potešilo vás to? Azda mi nejaká vyššia sila naložila – Akoby nie. Veď je to koruna maľovať ten náš národ, zvyky, tie • KULTÚRA •

dávne časy, ktoré už uplynuli, keď sa robilo bez mechanizácie. Zvečniť túto novú dobu poznačenú mechanizáciou, technikou som ponechal mladým maliarom. Označujú vás i za kronikára, najmä maliarstva... – Áno, okrem maliarstva uvádzajú mi aj to ako povolanie či poslanie. Na svojej maliarskej púti som si všimol, že nikto nezaznamenáva tie naše kultúrne a výtvarné udalosti, najmä výstavy. Tým, že som bol matrikárom 35 rokov, kde sa tiež venuje dennodenná pozornosť údajom, začal som sa venovať i kronikárstvu. No v prvom rade za to kronikárstvo môžem vďačiť matke, po ktorej som zdedil nielen maliarske nadanie, ale aj pedantnosť. Veľa toho sa už nazbieralo. Mám 35 kníh veľkého formátu. Každý rok nová kniha, obsahujúca všetko, čo sa udeje od januára do decembra, pribúda. Dokopy je to približne desaťtisíc strán a pätnásťtisíc fotografií. Všetky udalosti späté s maliarstvom, hlavne tie, v ktorých

Na Slovensku som na sklonku februára mal až tri výstavy: 26. februára bola vernisáž v Nitre, 27. v Dolnej Strehovej, skadiaľ pochádzajú Bačúrove korene, a 28. februára, tá už spomínaná v Pôtri. Pred týmito tromi podujatiami sa konala obrovská (prierezová) výstava Schody života, ktorá štartovala 15. januára 2018 vo veľkej Dvorane Ministerstva kultúry v Bratislave. Bolo na nej osemdesiat obrazov symbolizujúcich mojich osemdesiat rokov života. Vzhľadom na vek osobne ste sa poznali s mnohými ikonami našej insity? – Keďže som do strednej školy chodil v Kovačici, tam som sa zoznámil so staršími, už afirmovanými maliarmi, akými boli Paluška, Sokol, Bíreš, starý Boboš. Neskoršie sa im pripojili Jonáš, Kňazovic, Chalupová... V tých rokoch sme dosť často boli spolu, stretával som sa s nimi. Práve oni ma posmelili, aby som robil olejomaľby. Vtedy som si totiž ceruzkou robil skice a maľoval temperou. Radili mi vyskúšať sa v olejomaľbe. Bolo to čosi nové pre mňa, no rýchlo som ju zdolal. A dnes som rád, že som uspel preniesť tú minulosť na moje plátna, na tých 2 756 namaľovaných obrazov. O každom z nich vediem presnú evidenciu. Na záver: Čo by ste odkázali mladým maliarom? – Jesto ich dosť, ďakovať Pánu Bohu, čo znamená, že maliarstvo

Pohľad na výstavu na pôde Veľvyslanectva SR v Belehrade

som účinkoval, sú tam. Všetko od A po Z. Zrejme máte i údaj, koľko bolo tých výstav dokopy. Pri najnovšej z nich, tu na pôde ambasády sa práve rozprávame... – Akoby nie. Tie údaje si starostlivo a pozorne zaznamenávam. Na tvorivom konte mám 62 samostatných výstav. Ostatná bola nedávno v Pôtri.

nezahynie ani v Padine, ani v Kovačici. Odkázal by som im, aby sústavne maľovali, lebo sa s každým novým obrazom získava na kvalite. Tak isto to, aby boli v prvom rade ľudia. Čiže aby sa vedeli navzájom vypočuť, aby sa neurážali, nepodceňovali, aby neohovárali jeden druhého. Slovom, aby boli dobrí ľudia, ktorí vedia pomôcť aj inému.

13 – 14 /4796 – 4797/ 31. 3. – 7. 4. 2018

Kultúra FINÁLE FOLKLÓRNEJ SÚŤAŽE STV ZEM SPIEVA

Zvíťazil mladučký interpret z Terchovej Anna Francistyová

tešením konštatovali: „Dýchol na nás Balkán, slovenský Balkán v tom najlepšom zmysle slova.“ Členovia SKOS Detvan vystúpili v súťažnej časti ako poslední – s poradovým číslo desať. Boli

zdôraznili hrdosť z toho, že sa v Srbsku tak ušľachtilo pracuje na zachovávaní folklórnych tradícií.

na podporu favoritov v spomenutom finále Zem spieva prišlo až 80 697. Najviac ich dostal, teda víťazom 2. série folklórnej šou Zem spieva sa stal mladučký hudobník a spevák Martin Repáň z Terchovej. Už po vystúpení tohto 15-ročného folkloristu v semifinále odborníci ho nazvali prirodzeným folklórnym šoumenom, zdravo sebavedomým interpretom a interpretom exhibicionistom. V sobotňajšom vystúpení svoj spev dopĺňal hrou na heligónke a na ďalších hudobných nástrojoch ho sprevádzali súrodenci. Bol to dôkaz, ako sa v tejto rodine zachovávajú folklórne tradície a prenášajú na mladšie generácie. Okrem peňažných darčekov víťaz získal aj miestenku v celosvetovom turné po všetkých slovenských komunitách. Na záver nám prichodí ešte raz konštatovať prínos tohto televízneho formátu STV vo zviditeľnení nielen folklóru, ale aj života Slovákov v Srbsku. Takéto niečo už dávno bolo na Slovensku potrebné urobiť, aby

ovnako ako diváci na Slovensku, aj televízne auditórium v Srbsku s veľkým záujmom ROZHODOVALI ESEMESKY sledovalo v sobotu 24. marca naVo finále súťaže Zem spieva živo veľké finále 2. ročokrem Selenčanky níka folklórnej šou SloAnny Berédiovej venskej televízie Zem a SKOS Detvan spieva. Medzi desiatimi z Pančeva (jedinajlepšími folklórnymi ných predstavisúbormi a jednotlivteľov Slovákov zo cami zo všetkých rezahraničia) vystúgiónov Slovenska a zo pili aj: FS Nadšenci slovenského zahraničia z Trenčína, tanečboli aj Anna Berédiová ná skupina Bardzo Selenče a členovia fa, spevák Martin SKOS Detvan z Pančeva. Repáň, FS VranovOhromný úspech, čan z Vranova nad akým je už postup v Topľou, FS Poľasilnej celoslovenskej na z Jarabiny, FS folklórnej súťaži až do Borievka z Košíc, finále, predstavitelia speváčka Martina vojvodinských SlováŤasková-Kanošokov potvrdili perfektvá a FS Podžiaran ným a premysleným Vzácna spomienka na účasť vo veľkej folklórnej šou: (zľava) z Papradna. O vívystúpením aj v jej Anna Berédiová, Peter Marcin a Annina sesternica Katarína ťazovi rozhodovali Trusinová, ktorá na javisku doplnila selenčskú svadobnú záverečnej časti. iba diváci svojimi scénku Speváčka sólistka SMS hlasmi a naši Anna Berédiová vystúpila ako dôstojným vyvrcholením ve- predstavitelia sa znovu museli druhá, a to so svadobným re- čera, a to nielen preto, že svoje spoľahnúť iba na divácke auditópertoárom. Krátko s ňou spieval vystúpenie zakonaj herec Peter Marcin. V tejto čili hymnickom relácii mal úlohu lokálpatriota, piesňou Po nábrektorý vďaka dokrútkam z terénu ží, ktorú spievalo od začiatku tejto šou televíznej celé auditórium. verejnosti predstavoval túto našu Svoje sobotňajšie skvelú speváčku. Členovia dvoch vystúpenie detvaodborných porôt tentoraz vôbec novci usporiadali nemohli vplývať na výsledok ako narodeninovú súťaže, ale pri vyjadreniach o jed- oslavu spolku, lebo notlivých vystúpeniach znovu bol založený práve potvrdili, že má Anna krásnu 23. marca 1975. farbu hlasu, dokonca ideálny hlas Oslávencom, teda na ľudový spev a pochválili jej 43-ročným Detvanádherný kroj. Osobitne zdôraz- nom bol v tomto folnili skutočnosť, že neprispôsobila klórno-scénickom svoje vystúpenia prvoplánové- bode lokálpatriota mu diváckemu úspechu, lebo vojlovického spolku spievala aj pomalé piesne. Jej moderátor Roman prejav bol vraj skromný, aj keď Bomboš. Do finálo- Narodeninová oslava SKOS Detvan v znamení pôvodného folklóru a s nevyhnutnou tortou spievala niečo veselšie. Predsa vého programu Vojpredviedla krásny repertoár, lovičania zaradili rezké pôvodné rium na Slovensku. Ináč v jednej vojvodinských Slovákov stále ozdobný a veľmi podmanivý slovenské tance a piesne a znovu chvíli člen poroty Imrich Béreš niekto neobjavoval a následne spev. Anna aj tentoraz mala mi- to malo silnú energiu. Pri ich fol- prezradil, že práve naši finalisti sa neprekvapoval nad úrovňou moriadny hudobný sprievod, klórnom vystúpení zahrali žilky doteraz vždy dostali najviac ese- ich slovenčiny a slovenskosti. a to pod vedením Ondreja Mag- do tanca aj divákom. Odborníci mesiek... Ako aj tentoraz povedali lovského. Pri slovách chvály na v ňom videli veľkú a čistú dušu, moderátori, každá esemeska má Foto: z archívu A. Berédiovej adresu orchestra odborníci s po- veľké a otvorené slovenské srdce, cenu zlata. Nuž a tých esemesiek a SKOS Detvan

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

KOMORNÝ ZBOR MUSICA VIVA BÁČSKY PETROVEC

Plány sú, ale ako ich vykryť? Jaroslav Čiep

omorný zbor Musica viva v Báčskom Petrovci si naplánoval rôzne aktivity na aktuálny rok 2018. Podľa slov vedúcej zboru Marieny Stankovićovej-Krivákovej zbor svoju prácu v tomto roku plánuje podľa už zachodeného rozvrhu. Aj tohto roku sa zúčastní na programoch v organizácii MOMS Petrovec, na cirkevných chrámových koncertoch, pri oslavách významných dátumov Báčskopetrovskej obce, na výstavách v Galérii Zuzky Medveďovej, na programoch v rámci SNS a na iných kultúrnych podujatiach. Usporiada ďalší koncert z príležitosti Dňa Petrovca venovaný sviatku mestečka. V spolupráci s ÚKVS zorganizuje tradičné podujatie – 11. Stretnutie slovenských zborov z Vojvodiny, na ktorom očakávajú účasť zborov z Nového Sadu, Starej Pazovy, Selenče, Pivnice, Kovačice, Petrovca a z Bratislavy zo Slovenska. Na pozvanie Speváckeho zboru mesta Brezno začiatkom júla plánujú vycestovať do Slovenskej republiky, kde sa zúčastnia v Cyrilo-metodskom

koncerte v Brezne. V podjeseň vystúpia na koncerte ku Dňu Senty v rovnomennom meste, odkiaľ si aj v minulých rokoch priniesli pekné spomienky. Na

ruári účinkovali na seminári zborového spevu v Pivnici. O tomto a o tom, čo sa dialo v petrovskom speváckom zbore Musica viva vlani, sa podrob-

Z vystúpenia Komorného zboru Musica viva v novembri 2017 na Koncerte zborov v Petrovci

december prichystajú Vianočný koncert zboru, kde vystúpia aj hostia. Takto v rozhovore pre naše noviny v najkratšom zhrnula aktivity zboru v aktuálnom roku jej vedúca. Inak postrehli sme, že členky zboru už vo feb-

nejšie hovorilo a diskutovalo na výročnom zasadnutí, ktoré Správna rada KZMV zvolala na piatok 23. marca do hudobného kabinetu ZŠ Jána Čajaka v Petrovci. Z množstva pozvaných hostí svojou prítomnosťou ich

poctili predstaviteľky MOMS Petrovec a Spolku petrovských žien Katarína Melegová-Melichová a Katarína Rašetová, ktoré zboru popriali, aby sa im plány uskutočnili. Dirigentka a vedúca zboru Mariena Stankovićová-Kriváková v správe o činnosti v roku 2017 kvitovala, že zbor si vlani pripomenul 17 rokov pôsobenia, sústavne pracoval, nacvičil zo 10 nových piesní, s ktorými vystupoval na rôznych programoch. Úhrnne vlani vystúpil 18-krát. Samostatne usporiadal koncert z príležitosti Dňa Petrovca a zorganizoval spoločný koncert slovenských zborov po 10-krát za sebou. Činnosť zboru bola štandardná a zápasí aj so štandardnými problémami – finančnými (ale napriek tomu realizovali všetky plánované programy, vrátane zájazdu do Telgártu v Slovenskej republike na 23. festival viachlasného chrámového a ľudového spevu Ozveny staroslovienčiny pod Kráľovou hoľou v júli 2017) a so slabším záujmom o aktívny zborový spev. Inak práca dirigentky aj naďalej zostala dobrovoľnícka.

VÝROČIE SKUPINY TRAG

Spomienkový koncert v Kysáči Elena Šranková

sobotu 24. marca v rámci Party weekendu v Caffe T v Kysáči vystúpila skupina Trag. Spolu s prítomnými si pripomenuli 40. výročie založenia skupiny. O tom, ako to vlastne bolo v tých dávnych rokoch, keď skupina vznikla, nám trochu viac porozprával bubeník Vladimír Kozov. Z jeho slov vyplynulo, Skupina Trag • KULTÚRA •

že skupina prvýkrát vystúpila v januári 1977. Pôsobila do roku 1986 a vystriedali sa v nej početní hudobníci. Počas pôsobenia nahrali viaceré skladby p re s l ove n s k ú produkciu Rádia Nový Sad a vystupovali na festivale Zlatý kľúč, vtedy Súťaž o slovenskú hudobnú tvorbu Selenča –Petrovec. I keď sa členovia, čo

v Tragu hrali do konca, pobrali svojou cestou, nikdy sa neprestali stretávať. V sobotu v Kysáči Trag hral v zložení, v ktorom najdlhšie pôsobil: Pavel Cerovský, Pavel Danko, Dragan Mišćević a Vladimír Kozov. Predstavili sa svojimi autorskými piesňami: Ty si všetko, čo mi život dáva, Čo si to našla vo mne a Striptizeta. Aj zahraničnými, ale i domácimi piesňami zo svojho starého repertoáru. Tragovci si predsavzali, že sa takto budú stretať a hrať každý rok. Iste by z toho mali radosť nielen oni sami, ale aj ctitelia ich hudby.

13 – 14 /4796 – 4797/ 31. 3. – 7. 4. 2018

Kultúra NA NEDÁVNOM VEĽTRHU VZDELÁVANIA V NOVOM SADE ÚČINKOVALI AJ PREDSTAVITELIA BANSKOBYSTRICKEJ UNIVERZITY MATEJA BELA (UMB)

Iniciatíva obojstranne prospešná Oto Filip

spolupracujeme na unikátnej mož- ce možno zaradiť nosti, teda na dvojitom študijnom aj metodické kurové najčastejšie poteší. Platí programe. zy, ktoré ešte pred to aj pre stretnutie s predstaTáto možnosť sa asi neobmedzí rokmi prebiehali viteľmi Univerzity Mateja Bela, len na Nový Sad? na vašej univerzite ktorá istým spôsobom mala pre– Podobné študijné programy a na ktoré chodili miéru na marcovom Veľtrhu vzde- chceme rozvíjať aj na Belehradskej naši pedagógolávania v Novom Sade. Šesť fakúlt, univerzite. UMB podpísala a rea- via... približne 6 000 lizuje dohodu – Presne tak, študentov, neo spolupráci ako hovoríte. Tu sa spočetne možs uvedenou vytvorili tie predností študovať univer zitou. poklady, že aj vaši Niekoľko krás Banskej Bystrice rôzne odbory Znamená to, vzdelaní ľudia nás na nich. O príže všetky fakul- poznajú. Vytvoril sa priestor pre v anglickom jazyku. Otvárame sa chode a zaty majú svojich pedagogické vzdelávanie, v oblasti teda smerom do sveta. Máme početčiatkoch partnerov v Srb- vzdelávania v slovenskom jazyku, vo ných študentov zo zahraničia, čo je s p o l u p rá ce sku, dochádza sfére rozvíjania kultúry a podobne. z môjho pohľadu dlhodobá úspešs inštitúciak výmenám štu- Toto všetko má početné pozitívne ná stratégia. Nielen v súvislosti so Výprava z UMB v Novom Sade: Srbskom, ale aj s Ukrajinou, alebo aj mi v Srbsku doc. Rastislav Kazanský (sprava) dentov v rámci stránky. v mene účinprogramu EraAj vo sfére vysokého školstva s inými štátmi západného Balkánu. kujúcich hostí rozpráva doc. PhDr. smus alebo aj iných štipendijných je evidentná konkurencia. To zna- Máme študentov z rôznych krajín. Rastislav Kazanský, PhD., MBA, programov, čiže na rôznych úrov- mená i potrebu sústavne hľadať Medzi inými aj zo stredoázijských republík, dokonca z Uzbekistanu, vedúci Katedry bezpečnostných niach vrátane úrovne profesijnej tu čosi nové, akreditovať sa... štúdií Fakulty politických vied a me- nachádzame veľmi plodné uplatne– Keď ide o akreditácie, dochádza Kazachstanu. Máme i študentov dzinárodných vzťahov. nie. Tá spolupráca sa naozaj rozvíja k inovácii študijných programov, z Francúzska či Brazílie, čo je tiež Čím vám je zaujímavé tunajšie a chceme ju rozvíjať aj naďalej. tieto sa modernizujú. Poskytujeme prejavom dobrého mena našej prostredie? Zaiste k začiatkom tej spoluprá- dokonca možnosť vzdelávania aj univerzity. – Môžem povedať tak trochu osobne, že keď sme päť rokov do- OBLASTNÁ SÚŤAŽ RECITÁTOROV V BÁČI zadu sem prvýkrát prišli s kolegami z našej fakulty na gymnázium v Báčskom Petrovci, chceli sme skúsiť osloviť našich krajanov, či by pre nich bolo zaujímavé študovať Jaroslav Čiep Prednesy recitátorov hodnotila nacvičila a pripravila Miluška Anuu nás. Nakoniec sa nám táto inikomisia, v ktorej nebol nik, kto šiaková-Majerová. ciatíva ukázala obojstranne veľmi Báči v sobotu 17. a v nedeľu ovláda slovenčinu, čo je neobvyklé V kategórii stredoškolskej mláprospešná. Naša spolupráca sa stala 18. marca prebiehala oblast- pre túto úroveň súťaže, ale aj nie deže na pokrajine budú súťažiť rozsiahlejšou. Nielen na tej úrovni: ná súťaž Básnik rodu môjho. V celkom férový prístup k recitáto- aj prváčka Valentína Hudecová študenti a vysoká škola či fakulta, tomto kole právo súťažiť získalo rom. Predsa podľa rozhodnutia a tretiačka Emília-Jana Pálešová, ale aj s fakultami v Srbsku. Dnes aj dvanásť žiakov roztriedených členov hodnotiacej komisie do ktorým mentorkou je profesorka s kolegami z Fakulty politických do troch kategórií z Obce Báčsky pokrajinskej súťaže sa kvalifikovali Marta Pavčoková. Obe sú žiačky a právnických vied z Nového Sadu Petrovec. i štvrtáčka Tatiana Filipovićová a Gymnázia Jána Kollára so žiackym šiestačka Marcela Gániová z Báč- domovom. skeho Petrovca, žiačky Základnej Pokrajinská súťaž sa uskutoční v školy Jána Čajaka. Obe k súťaži dňoch 20. až 22. apríla v Sečnji. KRÁTKE SPRÁVY

Zabodovali aj petrovskí recitátori

Sriemska Mitrovica

Oblastná prehliadka recitátorov Sriemu prebiehala 24. a 25. marca v Sriemskej Mitrovici. Zo 115 recitátorov odborná porota v zložení: Miodrag Petrović, Anna Chrťanová-Leskovac a Živka Matićová do pokrajinskej prehliadky v Sečnji zvolili 41 recitátorov. Z najmladších recitátorov zo Starej

www.hl.rs

Pazovy postúpili: Anđela Adamovićová, Tatiana Babinková, Anđelija Elezová, Mia Jašová, Mia Krivošija, Nađa Mihajlovićová a David Simendić; spomedzi žiakov vyšších ročníkov: Jelena Ardala, Anja Babíková, Nađa Gavranovićová, Ljubica Ognjenovićová a Andrej Simendić a z najstarších recitátorov: Selena Ilićová, Lora Meršaková a Jana Rumanová.

Informačno-politický týždenník

CHÝRNIK

NOVÝ SAD. Oddelenie slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade usporiada prednášky prof. PhDr. Daniely Slančovej, CSc., z Inštitútu slovakistiky a mediálnych štúdií Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove, Slovenská republika. Profesorka Slančová sa v prednáškach bude venovať týmto

témam: Jazyk v ranom období vývinu slovensky hovoriacich detí a Športový komunikačný register ako jedna z foriem existencie súčasnej slovenčiny. Prednášky budú vo štvrtok 19. apríla o 9.00 na Oddelení slovakistiky FF UNS v seminárnej knižnici č. 237. Ľ. L. • KULTÚRA •

Gratulácie

Svojim občanom, čitateľom Hlasu ľudu a všetkým ľuďom dobrej vôle prajeme príjemné prežitie veľkonočných sviatkov plných pohody a spokojnosti

Miestne spoločenstvo

KYSÁČ

Príjemné prežitie veľkonočných sviatkov www.hlasludu.info www.hl.rs

• GRATULÁCIE •

13 – 14 /4796 – 4797/ 31. 3. – 7. 4. 2018

Gratulácie

Svojim spoluobčanom a všetkým veriacim, ktorí Veľkú noc oslavujú podľa gregoriánskeho a juliánskeho kalendára, šťastné a radostné veľkonočné sviatky želá

Својим суграђанима и свим верницима који обележавају Ускрс по грегоријанском и јулијанском календару, срећне и радосне ускршње празнике жели

Obec Báčsky Petrovec a predseda obce Srđan Simić

Општина Бачки Петровац и председник општине Срђан Симић

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• GRATULÁCIE •

Gratulácie Občanom Kovačickej obce, ako aj všetkým ľuďom dobrej vôle požehnané, radostné a pokojné prežitie veľkonočných sviatkov, mnoho zdravia, rodinnej pohody a pracovných úspechov prajú

Obec Kovačica predseda obce Milan Garašević Zhromaždenie obce Kovačica predseda Zhromaždenia obce dipl. právnik Zlatko Šimák

• GRATULÁCIE •

13 – 14 /4796 – 4797/ 31. 3. – 7. 4. 2018

Kultúra • Oznamy SCÉNA Byrne podnecuje optimizmus. Známy predovšetk ým ako zakladateľ kultových Talking Heads, americký hudobník škótskeho pôvodu David Byrne sa už takmer tri desaťročia naplno venúva sólovej kariére. Jeho najnovší album American Utopia (Vydavateľstvo Nonesuch Records) je inšpirovaný rôznymi príbehmi, správami a ideami, ktoré podnecujú optimizmus. Toto vydanie je súčasťou väčšieho multimediálneho projektu, hlásajúceho pozitívne myšlienky aj napriek politickým konfliktom a ekologickým problémom. Vydaniu predchádzala pieseň Everybody’s Coming to My House, ktorú Byrne nahral spolu s Brianom Enom.

Tri desaťročia Zvoncekovej bilježnice. Srbská punkrocková skupina Zvoncekova bilježnica z Aranđelovca si v tomto roku pripomína 30 rokov tvorby. Táto nekaždodenná formácia pod vedením speváka Tozzu Rabassu sa nikdy nedožila veľkej popularity, ale si vytrvalosťou a zvláštnym ironicko-kritickým prejavom v priebehu rokov získala verných fanúšikov. Okrúhle výročie oslávia na koncertnom miniturné, ktoré sa začína 30. marca v Novom Sade (v priestore Pub Lazino tele). Zároveň prezentujú aktuálny album ’Beš muziku uz koju ne može da se igra, z ktorého vynikla pieseň Samo pravo.

KONCERTY 30. marca, Apolo v Pančeve: Horns Up metal, punk, rock festival Vol. 2 3. apríla, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Blind Youth (modern HC z Nemecka) + Become As One (HC / punk, NS) + Against the Odds (punkrock, NS) 5. apríla, SKCNS Fabrika v Novom Sade: Supersuckers (garage rock z USA) + DMT (punkrock, NS) S. L.

www.hl.rs

Kto je teraz na vlasti?! Anna Horvátová

j haníme, aj chválime, aj... tých na „vlasti“. Ľuďom ťažko uhovieť, jednému sme po vôli, iní do nás zazerajú. Taká je ľudská nátura. A také je aj naše svedomie a vedomie. Ak sa v srbčine slovom vlast vyjadruje spravovanie štátu alebo nejakého spoločenského celku, to neznamená, že aj slovenčina to pripúšťa. Vlasť v slovenčine významovo nezodpovedá slovu vlast v srbčine. Poďme sa pozrieť na význam slovenského slova vlasť: je to rodná krajina, domovina, otčina. Láska ku žene sa porovnáva s láskou k vlasti, keď býva silná. Lásku k vlasti prejavuje vlastenec, patriot, oddaný vlasti, a pripravený na obranu vlasti. Vlasť je aj miesto pôvodu, povedzme staré Grécko je vlasťou európskej kultúry.

„Vlasť“ vo význame vlast nič neznamená. V slovenčine tomuto slovu zodpovedá ekvivalent moc, čo ale nemožno stotožniť so srbským moć. A tiež vláda, vládnutie. Tak okrem tej základnej neurčitej číslovky moc v zmysle veľa, mnoho, opak čomu je málo, moc je vlastne spravovanie štátu, nejakého celku, vláda, vládnutie, napr.: politická moc, ujať sa moci, uchopiť sa moci. A tak je to aj s tými, ktorí sú pri moci. Pozrime si ešte niektoré významy: − prirodzená sila: moc prírody, liečivá moc rastlín; − vyššia moc alebo nepredvídané okolnosti a božský zásah; − schopnosť, možnosť niečo (u)robiť či neurobiť a nie je to v mojej, ľudskej moci; − mať, stratiť moc nad niečím (schopnosť niekoho ovládať); − vojenská sila je ozbrojená, branná moc.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NSU253, NSL253 NS PARTIZANSKA, na jestvujúcom objekte na Ul. Sentandrejski put, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3343/6, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 26. marca 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-125/18, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určení rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS Klisa 3, Ul. Sentandrejski put 147 b, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 84/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 26. marca 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-108/18, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie a o určení rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS Klisa 3

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej NS Stanoja Stanojevića Podnik Telenor Common Operation, s. s r. o., Belehrad, po splnomocnení nositeľa projektu TELENOR, s. s r. o., Nový Belehrad, Omladinskih brigada 90, podal tomuto orgánu žiadosť o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NS Stanoja Stanojevića, Ul. Stanoja Stanojevića číslo 5, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 729/32, k. o. Nový Sad VI, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 26. marca 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-109/18, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie a o určení rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Informačno-politický týždenník

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

• KULTÚRA • OZNAMY •

DROBNÝ OZNAM T E S N Í M E (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433.

SMUTNÁ SPOMIENKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA na milovanú dcérku

KATARÍNU BENŠOVÚ

PAVEL KRIŽAN

24. 6. 1934 – 13. 3. 2009 – 2018

1963 – 2017 – 2018 z Hložian

MÁRIA KRIŽANOVÁ 24. 7. 1936 – 8. 3. 2018

z Báčskeho Petrovca S láskou a úctou si na Vás spomíname.

Syn Ján s manželkou, vnuk Ján a vnučka Jana s rodinou

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Spoločná ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ALEKSIĆ so spolupracovníkmi, Nový Sad, Grčkoškolska 1, splnomocnením nositeľa projektu VKP ČISTOĆA, Nový Sad, Sentandrejski put 3, podala žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Dvorna reczkláciu so sprievodnou infraštruktúrou, na katastrálnej parcele číslo 113/1, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 19. marca 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-763/17, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Obláčik bielučký plaví sa po nebi, ktorým smerom pôjde, ktože to povie mi? Ak pôjdeš, obláčik, nad našou dedinou, vezmi môj vrelý pozdrav so sebou. A keď ťa obťaží slza plná bôľom, nechaj ju tichučko nad dcérkiným hrobom. Zarmútená mama

Oznámenie o Verejnom súbehu Obecná správa obce Stará Pazova vyhlasuje Verejný súbeh na obsadenie pracovných miest v obecnej správe Obce Stará Pazova. Text súbehu sa uverejňuje na webovej stránke Obce Stará Pazova: www.starapazova.rs

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 25 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2039_04 NS_Novi_Sad_Bulevar_Jovana_Dučića

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie

Podnik KODAR INŽINJERING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu VIP MOBILE, s. s r. o., Nový Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1 ž, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS2039_04 NS_Novi_Sad_Bulevar_Jovana_Dučića, Bulvár Jovana Dučića 1, na katastrálnej parcele číslo 7770/31, k. o. Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 22. marca 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-96/18, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS 229, NSU 229, NSL 229, NSO 229 NS-PMF Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS 229, NSU 229, NSL 229, NSO 229 NS-PMF, Námestie Dositeja Obradovića 3, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 3660/6, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 21. marca 2018 schválila rozhodnutie číslo VI-501-84/18, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdne konanie v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

• OZNAMY •

Splnomocnený orgán oboznamuje verejnosť, že 20. 3. 2018 schválil rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Určovanie odvodeného stavu a pokračovanie exploatácie plynu na exploatačných poliach Melenci – ložisko Pt2-1, Pt2-2, Pt2-3, PI-1, PI-2, PI-2-1, PI-3, PI-3-1 a PI-4, nositeľa projektu NIS, a. s., Nový Sad, Ul. narodnog fronta č. 12, Nový Sad. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu je schválené na základe návrhu rozhodnutia, ktoré je súčasťou správy Technickej komisie, ako i nahliadnutím do doručenej dokumentácie, v ktorej sa konštatovalo, že predmetový projekt svojou realizáciou nebude negatívne vplývať na životné prostredie, ak sa dodržia predpísané ochranné opatrenia. Kvôli ochrane činiteľa životného prostredia, nositeľ projektu je povinný zabezpečiť podmienky a realizovať opatrenia definované kapitolou 8.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie, ako i zabezpečiť realizáciu programu sledovania vplyvov na životné prostredie, predpokladané kapitolou 9.0 Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutie o poskytovaní súhlasu k štúdii je v správnom konaní konečné. Proti tomuto rozhodnutiu sa môže začať správny spor v Správnom súde v Belehrade v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu VVP Vode Vojvodine, Nový Sad, Bulvár Mihajla Pupina č. 25, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia ochranného násypu na ľavom nábreží rieky Tisy od km 43 + 350 po km 44 + 600, na k. p. č. 4423 a 4451, k. o. Srpski Elemir, ZO Zreňanin. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu podať svoju mienku v písanej forme na adresu sekretariátu.

13 – 14 /4796 – 4797/ 31. 3. – 7. 4. 2018

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

Náhle a rýchlo nás opustil môj brat a náš ujko

SMUTNÁ ROZLÚČKA s

JURAJOM TURČANOM 8. 12. 1943 – 15. 3. 2018 z Petrovca

Navždy zostaneš v našich srdciach. Sestra Anna s rodinou

JURAJ TURČAN

8. 12. 1943 – 15. 3. 2018 z Petrovca

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s bratom

Rodiny Speváková a Očovejiová

PAVLOM SABOM

21. 7. 1962 – 17. 3. 2018 z Petrovca

BOĽAVÁ SPOMIENKA na manžela

MICHALA ČOBRDU

29. 9. 1954 – 5. 4. 2016 – 2018 z Pivnice Smútok a ticho dolieha na môj dom, veľmi mi chýbaš, manžel môj, v ňom. Život bol skromný, osud bol krutý, rozlúčka ťažká a spomienka večná.

Kto zahojí smútok, čo nás tlačí? Kto stíši srdce, čo je v plači? Kto zotrie slzy, čo tvárou tečú? Kto zahojí rany, čo bolia a pečú?

SPOMIENKA

PAVLOM SABOM

21. 7. 1962 – 17. 3. 2018 z Báčskeho Petrovca Márne Ťa naše oči hľadajú, márne po tvári slzy stekajú. Ťažká choroba Ťa zobrala, čo sa vyliečiť nedala.

Trvalú spomienku na Vás si navždy zachovávajú: syn Ján s manželkou Katarínou a vnukovia Viliam a Miroslav

www.hl.rs

PAVLOM SABOM

ALŽBETA TÓTOVÁ z Pivnice

Kto zotrie slzy, čo tvárou tečú? Kto zahojí rany, čo bolia a pečú? Každá rozlúčka je boľavá, ale spomienka na Teba, brat môj, zostane trvalá. Sestra Anna Benková

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s bratom

PAVLOM SABOM

21. 7. 1962 – 17. 3. 2018 z Báčskeho Petrovca Dotĺklo srdce, utíchol hlas, mal si rád život a všetkých nás.

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s bratom

1933 – 2013 – 2018

21. 7. 1962 – 17. 3. 2018 z Báčskeho Petrovca

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

1927 – 2005 – 2018

PAVLOM SABOM

Navždy si na Teba budú spomínať sestra Zuzana a švagor Ján Trabakovci

Sestra Elena Chalupková s manželom Jánom

PAVEL TÓT

s bratom

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachová sestra Katarína s manželom Ondrejom Menďanovci

S láskou si na Teba spomína manželka Anna

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

21. 7. 1962 – 17. 3. 2018 z Petrovca Krutý osud čo vezme − nevráti. Srdce neustále smúti za tým, koho stratí. Oči viac nevidia, ruky nedotknú, ale spomienky, pokiaľ sme my živí, zostanú! Sestra Mária Kuštrová s manželom

Informačno-politický týždenník

s bratom

PAVLOM SABOM

21. 7. 1962 – 17. 3. 2018 z Petrovca Tá rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí. Osud nevráti to, čo nám vzal. Zostali nám len spomienky a veľký žiaľ. Brat Ján Sabo s manželkou Marienou

POSLEDNÝ POZDRAV kmotrovi

DANIELOVI CEROVSKÉMU

1953 – 2018 z Báčskeho Petrovca

Tichú spomienku na Teba si zachovajú kmotrovci Dorčovci a krstné deti • OZNAMY •

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA BOĽAVÁ ROZLÚČKA s bratom

SMUTNÁ SPOMIENKA na rodičov

s matkou

ALŽBETOU SÉČOVOU 19. 1. 1935 – 26. 2. 2018 z Pivnice

Mama, nepočuť Tvoj hlas, Tvoje kroky a nepočuť ani Tvoje srdce biť. Kto Ťa poznal, ten pozná našu bolesť, ten vie, čo sme s Tebou stratili. V našich srdciach žiješ aj ďalej.

PAVLOM SABOM

21. 7. 1962 – 17. 3. 2018

MÁRIU SABOVÚ

rod. Bujzášovú 1930 – 1998 – 2018

JÁNA SABU

1923 – 1975 – 2018

z Báčskeho Petrovca

S láskou a veľkým bôľom v srdci sa s Tebou lúči Tvoja zarmútená dcéra Anna Činčuráková so svojou rodinou

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Vaši najbližší

s milovanou matkou, svokrou, mamičkou a dedikou

ALŽBETOU SÉČOVOU SPOMIENKA

Dňa 31. marca 2018 je tomu osem rokov, čo nás opustila manželka, matka a matinka

KATARÍNA LISKOVÁ

27. 6. 1943 – 31. 3. 2010 – 2018 z Kovačice

rod. Grňovou 19. 1. 1935 – 26. 2. 2018 z Pivnice

Dotĺklo srdce, ktoré sme milovali, klesli ruky, čo usilovne pracovali, zhasli oči, stíchol hlas, vďaka Ti za všetko od nás. Tvoji: dcéra Katarína s manželom, vnuk Rastislav, vnučka Tatiana s manželom a pravnukovia Edvin, Jonatán a Dávid

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 19. marca uplynulo deväť smutných, boľavých rokov, čo ma navždy opustil môj otec S láskou a úctou si na Teba stále spomíname. Tvoji: manžel Martin a syn Viliam s manželkou Natali a synmi Dávidom a Teodorom

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

s našou spolužiačkou a priateľkou

EVOU OTAŠEVIĆOVOU 1936 – 2018 rodom z Kovačice

Rýchlosťou vtáka letí čas, kto jeho moci odolá? Vyhasnúť musí žitia jas, keď prísne „dosť“, ON zavolá! Generácia maturantov petrovského gymnázia 1954-55

• OZNAMY •

MICHAL SÉČ

29. 9. 1930 – 19. 3. 2009 – 19. 3. 2018 z Pivnice „Kto vo viere a láske umieral, neumrel, lebo ho živí v srdciach ponesú.“ S láskou a úctou si na Teba spomína so slzami v očiach a bôľom v srdci Tvoja zarmútená dcéra Anna Činčuráková s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

na otca, starého otca a dedka

MICHALA SÉČA 1930 – 2009 – 2018 z Pivnice

Tá rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí. Osud nevráti to, čo vzal, zostali len spomienky a veľký žiaľ. Zarmútení: dcéra Katarína, zať Jozef, vnúčatá Rastislav a Tatiana s rodinou 13 – 14 /4796 – 4797/ 31. 3. – 7. 4. 2018

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

Piatok 30. marca 19.30 Znej Haleluja 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 1. apríla 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov Utorok 3. apríla 12.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Dúhovka 22.00 Vysielanie pre penzistov Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Znej Haleluja. Vo vysielaní odznejú veľkopiatkové a veľkonočné piesne jánošíckeho cirkevného zboru a príležitostná kázeň tamojšieho farára Slađana Daniela Srdića. V pokračovaní vo vysielaní Spektrum diváci si môžu pozrieť veľkonočný koncert v Selenči z roku 2011. Odzneli tam príležitostné piesne Komorného zboru Zvony, spevokolu evanjelického cirkevného zboru, tria Súdiovcov a orchestra z tejto dediny. Dúhovka tentoraz bude venovaná zvykom a obyčajam v Pivnici počas veľkonočných sviatkov. Vo Vysielaní pre penzistov bude nahrávka z petrovského cirkevného zboru o ľudových zvykoch počas veľkonočného obdobia a primerané pesničky v predvedení dychového orchestra.

www.hl.rs

Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

TV STARÁ PAZOVA Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 30. marca – Ježiš Nazaretský, 1. časť Sobota 31. marca – Ježiš Nazaretský, 2. časť Pondelok 2. apríla – Ježiš Nazaretský, 4. časť Utorok 3. apríla – Viking Streda 4. apríla – Rozchod! Štvrtok 5. apríla – Nepriestrelný mních 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 1. apríla 17.00 Film: Horton 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Ježiš Nazaretský, 3. časť 24.00 Záver vysielania Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

TV OBCE KOVAČICA Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 1. apríla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Veľkonočné posolstvá Veľkonočné kraslice Utorok 3. apríla 16.00 Portrét portretistu Baletka z Padiny žne úspechy ako na bežiacom páse Spolok žien v Padine v tomto roku oslavuje 15 rokov obnovenej činnosti Piatok 6. apríla 16.00 Z archívu: RTVOK Film: Martinko Klingáč

RÁDIO KOVAČICA

Na modrej vlne – každý pracovný deň Každý piatok 15.05 Správy z regiónu 18.15 Výber z programu 15.30 Stalo sa na dnešný deň TV Kovačica 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý Každú sobotu piatok) 18.15 Výber z programu 16.20 Kalendárium TV Pančevo 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka Vladimír Brňa o festivale DIDA 2018 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 13/14 RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) 15.00 16.00 16.05 16.30 17.00 18.05 19.00

19.30 20.00

7.00 7.30 8.00 8.05 8.30 9.00 9.05 9.30

Sobota Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy Správy Zvončeky, detské vysielanie Oznamy a drobné oznamy Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kovačica a Stará Pazova Oznamy, drobné oznamy a z našich osád Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa Servis Na dnešný deň Meniny Oznamy, hudba a reklamy Správy Hudba, servis Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie Správy Hudba a aktuality Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

RÁDIO PETROVEC

V tajničke je kresťanský sviatok vzkriesenia Ježiša Krista.

Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu autorka: 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia ANNA rozsvieOliver spojka kľaknu- Mlakar BIČIA14.00 Dozvuky, denná informatívna tila tie ROVÁ relácia Sobota začalo 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému máličko Nedeľa 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí karát týždňa kelvín strana 12.00 Hudobné pozdravy vitamín okrádala a blahoželania Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 4. apríla

H2O rimským 6

napravenie

rénium Pančevo 2. a 3. samohláska

druh plodu juh

verejné ponukové výberové konanie

odlamoval naliala

jód

Anna (zdrob.)

rieka na Slovensku

tenšia drevená doska

záhrada

12.30 Dobrý deň, kolážová relácia TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

pond

vojsko

Alžbeta (dom.)

Nedeľa 1. apríla

Aleksandar liter druh cicavca Korać

tajnička

spojka

TELEVÍZIA PANČEVO

vyčkávam, občakávam

mužské meno

častica

AS HL DU ĽU

firma predmet na čistenie

anno domini

joule

elektrón

osobné zámeno

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 12 VODOROVNE: Kvetná, s, remienok, AS, Edolo, slnce, Ep, LO, ťľ, GK, I, o, ak, A, cena, roj, ementál, adresár, p, l, samá, váhal, an, klopadlo TAJNIČKA: KVETNÁ NEDEĽA

ženské meno

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 10 z čísla 10 Hlasu ľudu z 10. marca 2018 bolo: DEŇ ŽIEN. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získala: IVANA ŠMITOVÁ, Ul. Šafárikova č. 12, 21 211 Kysáč. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

13 – 14 /4796 – 4797/ 31. 3. – 7. 4. 2018

Šport Potlesk obom PRIATEĽSKÝ ZÁPAS V KYSÁČI

TATRA – KULPÍN 5 : 2 (2 : 1) Pavel Pálik

ysáčania a Kulpínčania na Kvetnú nedeľu zohrali priateľský zápas, lebo pre špatné počasie v predchádzajúcich dňoch odročili 20. kolo Novosadskej oblastnej ligy. Mužstvá predviedli dobrý výkon, takže ich na konci asi 150 divákov odmenilo potleskom. Oba tímy mali celý rad pekných príležitostí a videli sme až sedem efektných gólov. Hostia sa ujali vedenia v 10. min., keď Haška rýchlo prenikol z pravej strany, dobre odcentroval a Zbućnović zblízka loptu zaslal do siete. Vyrovnal Klaić v 27. min. Vučić v 31. min. obrátil výsledok v prospech Tatry a v 57. min. zvýšil na 3 : 1. V 72. min. rýchly Pekić unikol obrane hostí a presnou strelou prekonal Munjasa. V 75. min. Gadžić skončil útok domácich efektným gólom – 5 : 1. V 80. min. Kirti prenikol

pravou stranou a stanovil konečný výsledok – 5 : 2. Zápas veľmi dobre viedol Samac z Futogu a žiadnych kariet nebolo. Tréneri Gól Zbućnovića (červený dres číslo 10) v 10 min. zápasu v Kysáči Šponja (Tatra) a Kajtez (KulTatra v nedeľu 1. apríla 2018 pín) môžu byť spokojní s výkonom Stojaković, Milićević, Budík, Ďurovka, Jambrich bude hrať o 16.30 hod. s Jedinsvojich mužstiev. KULPÍN: Munjas, Haška, Anđić, stvom v Rumenke. Kulpínčania TATRA: Kosturanov, Srnka, Gadžić, Novaković, Petrović, Zorić, Stajić, Ćetković, Kirti, Krs- v prvom jarnom kole uvítajú Vuković, Berić, Klaić, Dražić, tić, Bulatović, Molnár, Zbućnović; Borac z Vizića o 16. hodine. Vučić, Pekić; hrali aj: Ábelovský, striedali: Marjanović, Vasiljev

NA ZÁPASE V SELEUŠI

Nevydarená skúška VOJVODINA – HAJDUŠICA 7 : 3 (4 : 1) Vladimír Hudec

re nepriaznivé počasie a sneh súťažiace orgány FZ Pančevo odročili všetky majstrovské

IN MEMORIAM

Milorad Vučenov

1950 – 2018

ednú rady futbalových veteránov lalitskej Panónie. Po ťažkej, zákernej, nevyliečiteľnej chorobe smrť si predčasne zobrala aj Milorada Vučenova, ktorý sa minulej jesene ešte kamarátil so svojimi spoluhráčmi, ako i súpermi v Lige veteránov Anteho Bačića-Badžu. Milorad, známejší ako Mile, dres prvého mužstva Panónie s číslom 5 si začal obliekať už ako šestnásťročný. Hral na poste stredného záložníka, bol oporou tímu, svojou autoritou, nebojácnosťou a korpulentnosťou neraz ochraňoval spoluhráčov od nešportovo hrajúcich súperov. V rokoch 1969 – 1973 pobudol v staparskom Hajduku, vrátil sa do Lalite, potom štyri

www.hl.rs

roky hájil farby OFK Odžaci, aby seniorskú kariéru skončil roku 1985 vo svojej Panónii. Krátko hral v mužstve veteránov OFK Odžaci a od roku 2004 do minulej jesene sa najlepšie cítil v spoločnosti starých pánov Panónie. Vedno s nimi zažil mnoho nezabudnuteľných chvíľ s futbalovými priateľmi z Kollárových Mošoviec. Odišiel človek, ktorý okrem futbalu mal rád kone, aj ich choval, a konské preteky, bol zakladateľom a predsedom odžackého JK Ždralin a lovcom lalitského LS Bažant. Milorada Vučenova na poslednú cestu na odžackom cintoríne 20. marca 2018 vyprevadila rodina, ale aj veľký počet kamarátov, spolužiakov, niekdajších súperov z futbalových ihrísk a milovníkov koní z hipodrómov, ktorým zostane vo večnej pamiatke. J. P.

Informačno-politický týždenník

zápasy, ktoré sa mali hrať v nedeľu 25. marca 2018, a tak aj začiatok jarnej časti majstrovstiev v Druhej juhobanátskej lige – východnej skupiny. Hajdušičania predsa nezaháľali. Na ihrisku v Seleuši, ktoré nebolo až tak veľmi rozmočené, zohrali priateľský zápas s domácim mužstvom Vojvodina. Tréner Milorad Mršić počítal s tým, že to bude ešte jedna skúška s kvalitným mužstvom. Do Seleuša však odcestovali iba dvanásti hráči prvého mužstva, keďže viacerí chýbali, medzi nimi aj brankár Melich. Na trávnik vybehli niekoľkí náhradníci a v takom pomere síl hostia nemohli vážnejšie čeliť

naladenému súperovi. A. Ružić v prvom polčase zmrhal dve – tri výhľadné príležitosti, čo malo za následok nepriaznivý výsledok. Na druhej strane obrana hrala v úplne okyptenej zostave, mladý brankár Stevanović sa nevynašiel najlepšie, čo sa už v prvom polčase videlo, lebo inkasoval až štyri góly. Výsledok skorigoval A. Ružić. Ten istý hráč po zmene strán dal ďalší gól − 4 : 2, avšak naladení domáci hráči ešte trikrát prekonali Stevanovića a pri konci zápasu pre hostí trafil len Radović. Úplne teda nevydarená skúška, no treba veriť, že sa sklamanie zo slabého výkonu a výsledku neodzrkadlí aj na štart v jarnej časti majstrovstiev v nedeľu v Hajdušici s mužstvom Dobrica. HAJDUŠICA: Stevanović, Guran, Ćulum, Z. Lipták, M. Mršić, I. Mršić, Đukić, A. Ružić, Radović, Pavlov, N. Ružić; hral aj Brezičanin

IN MEMORIAM

Michal JambrichGajo

1946 – 2018

utorok 20. marca 2018 v Kysáči umrel niekdajší hráč FK Tatra Michal Jambrich-Gajo. Narodil sa 7. júla 1946, hrával vo všetkých

kategóriách Tatry a keď kopačky zavesil na klinec, dlhé roky bol vo vedení klubu. Michalov otec a jeho synovia Ján a Miroslav boli známi hráči prvého mužstva Kysáčanov, a teraz je to vnuk Zdenko. Keby sme všetko spočítali, je to viac ako 35-ročná futbalová, tatranská tradícia v rodine Jambrichovej. Michal Tatru podporoval do posledného dňa svojho života. Pochovaný je 22. marca na kysáčskom cintoríne. PP • ŠPORT •

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Čože je to gól? SLÁVIA – VOJVODINA 0 : 0

Ján Šuster

ostia z Tovariševa asi 250 divákom od začiatku dali najavo, že sa do Pivnice prišli iba brániť a v útoku čo urobia. Sekeruš už v 5. min. ušiel z ľavej strany, dobre strelil, no brankár Đukić bol úspešný. V 11. min. Petrović uvoľnil Kuteniča, ktorý z desiatich metrov dobre strelil, ale brankár Vojvodiny sa ani tentoraz nedal prekvapiť. V ďalšom priebehu hry Kotiv z voľného kopu strelil vedľa, dvakrát nebol presný Sekeruš, gól nedal ani Tešanović. Jedinú šancu pre hostí mal Kovačević v 27. min., ale jeho strelu zblízka kryl Brňa. Pivničania mali aj v druhom polčase neustálu prevahu. V 47. min. Sekeruš všetko urobil dob-

Tentoraz iba bod: Rastislav Brňa (Slávia Pivnica)

re, len keď bolo treba skórovať, nebol presný. Hosť Nikolić v 65. min. strelil na bránu Brňu, ktorý loptu vyhodil na roh, ale Stojanov potom hlavou netrafil. Do konca zápasu tri veľké šance nevyužil náhradník Zorzić a dvakrát sa nepreslávil ani Tešanović.

Zápas viedol rozhodca Vračar zo Somboru, žltými kartami potrestal Nímeta, Tešanovića (Slávia), Ramića, Vučića, Ranisavljeva (Vojvodina). SLÁVIA: Brňa, M. Žigmund, Benka, Nímet, Ćorda, Grňa, Kotiv, Petrović (Zorzić), Tešanović, Sekeruš, Kutenič (Kuchta) V sobotu Slávia bude hosťovať v Crvenke, kde sa o 16. hodine stretne s rovnomenným mužstvom. Výsledky 17. kola: Kula – Stanišić 0 : 1, Slávia – Vojvodina 0 : 0, Hajduk junior – Crvenka 1 : 3, Rusín – Budućnost (M) 2 : 2, Mladost – Hercegovac 2 : 1, ŽAK – Krila Krajine 0 : 0, Stari grad – Lipar hrali v stredu, voľná bola Budućnost (P).

1. Stanišić 17 15 2. Crvenka 17 12 3. K. Krajine 17 8 4. Budućnost (M)17 8 5. Hajduk junior 17 8 6. Vojvodina 17 8 7. Lipar 16 6 8. Slávia 17 6 9. Stari grad 16 6 10. Budućnost (P)16 4 11. Kula 17 5 12. Rusín 17 3 13. ŽAK 17 4 14. Mladost 17 2 15. Hercegovac 17 1

20 23 53 54 54 27 55 56 46 84 2 10 59 2 10 2 13 4 12

51 : 9 50 : 20 35 : 11 37 : 19 39 : 22 33 : 30 28 : 32 21 : 29 21 : 19 20 : 17 15 : 36 28 : 46 14 : 35 12 : 52 15 : 42

47 38 29 29 29 26 23 23 22 20 17 14 14 8 7

18 : 18 20 : 6 19 : 13 15 : 16 25 : 11 18 : 22 18 : 22 14 : 19 9 : 29

18 16 16 16 15 14 9 8 1

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Bod na konci

Juraj Pucovský

Začiatok jarnej časti majstrovstiev prebiehal v slnečnom, ale chladnom, veternom počasí a na ťažkých, zablatených, miestami vodou zaplavených trávnikoch. V somborskom derby Šikara prekonala Metalac a zo štvrtej priečky sa dostala na čelo tabuľky. Graničar prehral v Sonte, Svilojevčania vyhrali v Telečke a Laliťania v posledných chvíľach zápasu v Kule predsa zaslúžene získali bod. Výsledky 10. kola: Šikara – Metalac 1 : 0, Telečka – Törekvés 3 : 4, Dinamo – Graničar 2 : 1, KFK Kula − Panónia 1 : 1. KFK KULA – PANÓNIA 1 : 1 (0: 0)

ž v 1. min. M. Obradov netrafil prázdnu bránu. V 11. min. brankár domácich Čvokić vyboxoval loptu z pravej šibenice, ktorú tam usmernil Terek z voľného kopu. Domáci prvýkrát pohrozili v 32. min., ale Valent úspešne odrazil nešikovnú strelu. Po prestávke, v 50. min. brankár domácich bol po strele Lazića z diaľky neistý, ibaže jeho chybu nevedeli využiť až traja hráči Panónie. Brankár Valent v 55. min. chytil nebezpečnú strelu sprava. V 57. min. sa jeho sieť • ŠPORT •

predsa vlnila, keď zľava uni- Vyrovnávajúci gól Živojina Lazića v 90. minúte zápasu v Kule kol domáci Čiča a šikovne Lazić z voľného kopu takmer z skóroval – 1 : 0. Do konca zápasu Laliťania vy- tridsiatich metrov zboku kopol na 1. Šikara 9 603 nakladali veľké úsilia s cieľom bránu KFK Kuly, a lopta sa ocitla 2. Sport 8 512 aspoň vyrovnať výsledok. V 64. v hornom rohu – 1 : 1. Laliťania 9 513 min. netrafil Moguš po roho- teraz rovnako získali bod ako 3. Metalac 9 513 vom kope Mrdalja. O štyri min. Kuľania v jeseni, keď v posledných 4. Törekvés neskoršie brankár Čvokić vyrazil chvíľach vyrovnali na 3 : 3. 5. Graničar (-1) 9 5 1 3 PANÓNIA: Valent, Mrdalj, nebezpečnú strelu obrancu Mr6. KFK Kula 9 423 dalja na roh, v 70. min. nad bránu Stolić, Terek, Lazić, Z. Dobrić, 9 234 Lamoš, M. Obradov (Šinkarčuk), 7. Panónia kopal aj Šinkarčuk. V 90. min., keď už 50 uzime- Šipka, Turčan, Majera (Moguš) 8. Dinamo 9 225 V sobotu Panónia uvíta Sport ných divákov v kulskom Gederi 9. Telečka 9 018 očakávalo koniec zápasu, kapitán z Bezdanu. 13 – 14 /4796 – 4797/ 31. 3. – 7. 4. 2018

Šport MICHAL ŠUĽA − VÍŤAZ MARATÓNU MARATÓNOV V BELEHRADE

Vytrvalosť je skvelosť aj smelosť Ján Špringeľ

z Niša), skvelí bežci z Chorvátska (Deeviaty Marajan Radanac, Goran tón maratóSelanec a iní), Bosnov 10. marca ny a Hercegoviny 2018 presvedčivo (Dalibor Jovičić), vo svojej kategóSlovinska, Talianrii vyhral Kovačiska, Švajčiarska, čan Michal Šuľa. Švédska, USA, MaNa Ade Ciganliji cedónska a Nórska. odfujazdil za 12 hodín 128 km, V súťaži dám sa zúčastnili okrem akože od Avalskej veže po Čačak. iných aj Dánky a Nemky. DoA to v konkurenkopy 89 účastcii skutočnej euníkov z trinástich rópskej, i svetokrajín v štyroch vej vytrvalostnej disciplínach. špičky. „Mal som krásPrvý medzi rovnu dvadsaťročnú nými predminulú basketbalovú kasobotu bol štvrtý riéru. Hral som bežec na zemepod košmi od guli a rekordér desiateho roku, dráhy pri „belehkeď sme sa z deradskom mori“ diny presťahoIvan Máčaj (140 vali do rodných km v behu na Levíc. Niekoľko 12 h, roku 2015). rokov aj najvyšReprezentant Slošiu súťaž. Stále venska vybehal ale držím rekord tohto roku 50 km, základnej školy ale pre zranenie na 1 500 m, ktočlenku musel sa rý som prekopredčasne vzdať nal ako ôsmak,“ ultramaratónu. Víťaz vytrvalostného behu rozkladá svoj Nechýbali ani Michal Šuľa športový príbeh ďalší reprezentanti Srbska (Željko terajší Stupavčan a odôvodňuje, Zeljković z Pančeva či Saša Gacik prečo začal bežať: „Na častých basketbalových sústredeniach mi bežanie nerobilo žiaden problém. Skôr naopak. Vytrvalostný beh ale prišiel po deväťročnej športovej odmlke, keďže som začal cítiť, že kilogramov pribúda a kondície odbúda. Štartoval som švingať v 39. roku života. Bežím desiaty rok zaradom.“ Záhorácky Zátopek a banátsky Mihalić, reprezentanti dvoch štátov, sa začali kamarátiť pred niekoľkými rokmi práve Sľúbili účasť na druhom Kovačickom na Ade Ciganliji. Kamarátpolmaratóne: Ljiljana Tasićová z Pančeva a Dražen Jovičić z BaH stvo pokračovalo medzi

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

necelým rokom presťahoval s rodinou do sídelného mesta Slovenska: „Srbsko mám rád, reprezentujem tento štát, ale musím uznať, že je Slovensko, keď ide o vytrvtedajším a terajším valostné behy, či už behom v známej sípodmienkami pre delnej rekreačnej obtrénovanie, bežeclasti skôr cez sociálne kou infraštruktúrou siete. Tohto roku sloalebo organizáciou vo dalo slovo a Ivan pretekov o niekoľs Miškom pricestoval Rekordér trate ko stupienkov pred znovu k belehradské- pri belehradskom nami. Aj kvalitou, mu „moru“. Súperiť mori Ivan Máčaj, aj kvantitou, ale aj a súťaž (od držiteľa reprezentant počtom bežcov, rekordu) podperiť. Slovenska ktorí sa zúčastňujú Šampión tohtoročna početných ľahkonej poldňovej (od deviatej do de- atletických behoch overujúcich viatej) súťaže Michal Šuľa sa pred vytrvalosť.“

Paola Coccato z talianskej Padovy bežala v papučiach

Chorvátska reprezentantka Antonija Orlićová

Fandil otcovi a jeho kamarátovi: Damián Šuľa

Trofeje pre najlepších • ŠPORT •

NA JUBILEJNOM 25. NOVOSADSKOM POLMARATÓNE 25. MARCA 2018

Srb, Macedónec a Slovinec najrýchlejší Juraj Pucovský

o piatkovej snehovej kalamite počasie sa v sobotu umúdrilo, následne svitla krásna, slnečná, ale príliš čerstvá nedeľa. Bežci,

uplynulé štvrťstoročie úspešne prekonali tisíce bežcov z našej krajiny a takmer celého sveta. Nejeden bežec práve na dráhe v Novom Sade dosiahol svoj najlepší výsledok, vyrástol na

Víťaz Miroslav Marković v cieli

Zo štartu sa rozbehlo viac ako 1 200 bežcov (Foto: J. Pap)

ktorí pricestovali do Nového Sadu takmer z celej pokrajiny a Srbska, ako aj z 23 krajín sveta, netrpezlivo očakávali štart jubilejného 25. Novosadského polmaratónu. Viac ako 1 200 bežcov, aktívnych atlétov, rekreantov, vojakov, policajtov, študentov, žiakov Beh nepozná základných škôl, vekové škôlkarov, ale aj hranice zahraničných diplomatov si zvolilo jednu z bežeckých tratí, ktorá im najviac vyhovovala podľa vlastnej afinity, nálady a fyzických schopností. Mnohí sa pre príliš nepríjemnú košavu, ktorá pofukovala na novosadských uliciach, bulvároch, námestiach, a najmä na trati povedľa Dunaja, rozbehli s čiapkou na hlave a v rukaviciach na rukách. Najmasovejšia účasť bežcov aj tentoraz bola na trati polmaratónu – 21 097 metrov, ktorú za • ŠPORT •

Dve dámy: Ksenija Bubnjevićová a Ines Jozićová (zľava); chýba Aleksandra Trajkovićová

v solídnom čase – 1:14,50. Druhý bol Igor Jakimovski z Macedónska (1:19,21) a tretí Dejan Bogataj zo Slovinska (1:22,10). Zaujímavá náhoda: traja najrýchlejší sú Srb, Macedónec, Slovinec, z troch krajín, ktoré vznikli po rozpade niekdajšej SFR Juhoslávie. V ženskej konkurencii zvíťazila Novosadčanka Ksenija Bubnjevićová (1:32,47), pred hostkou z chorvátskeho Slavónskeho Brodu Ines Jozićovou (1:35,06) a treťou spoluobčiankou Aleksandrou Trajkovićovou (1:35,20). Víťaz M. Marković, ináč príslušník Vojska Srbska, bol šťastný, že sa mu už v prvom behu v Novom Sade podarilo triumfovať: „Nečakal som lepší čas od hodiny a pätnásť minút, a predsa

skutočného, prestížneho atléta. Pamätné sú zvlášť rekordy novosadského polmaratónového behu, ktoré vytvorili naši atléti. V mužskej konkurencii to dosiahol Ramiz Taipi roku 2000 s časom 1:03,54. O dva roky neskoršie najrýchlejšia žena na tejto trati bola Olivera Jevtićová, ktorej to bol začiatok príprav na Olympijské hry v Aténach 2004 a neskoršie jej skvelú atletickú kariéru. Tentoraz na štarte Traja najrýchlejší: Dejan Bogataj, Miroslav neboli až také zvučné Marković, Igor Jakimovski (zľava) mená, nuž tieto rekordy nik ani neprekonal. Zostáva na- som bol rýchlejší, napriek príliš vždy zapísané, že v konkurencii nepríjemnému vetru a zraneniu, lebo nie som celkom zotavený. Víťazstvo ma potešilo, aj dosiahnutý čas, a to len veští moju úspešnú tohtoročnú atletickú sezónu.“ Aj štvrťmaratón (10 500 metrov) a beh zadosťučinenia na 6 000 metrov, ako i preteky študentov, žiakov a škôlkarov mali svojich hrdiNechýbal ani tentoraz: Silvester Kováč, nov. Uznanie však 90-ročný Novosadčan (vľavo) patrí všetkým, ktorí si vytiahli päty z tepmužov na polmaratónovej drá- lých domov, aby aspoň trochu he zvíťazil Belehradčan Miroslav urobili niečo dobré pre svoje Marković, ktorý do cieľa dobehol zdravie. 13 – 14 /4796 – 4797/ 31. 3. – 7. 4. 2018

Šport TRETÍ ŠACHOVÝ TURNAJ MATEJA ČÁNIHO V BÁČSKOM PETROVCI

Zasa vyhral Alexej Bartoš Jaroslav Čiep

red troma rokmi pri príležitosti 270. výročia od príchodu Slovákov do Petrovca, na počesť človeka, ktorý prvé slovenské rodiny priviedol sem, slobodníka Mateja Čániho z Málinca – vznikol aj nový žiacky šachový turnaj pomenovaný jeho menom. Matej Čáni a jeho socha v strede Petrovca sú určite aj symbolom príchodu Slovákov na Dolnú zem. Podobné šachové podujatie pre žiakov existovalo aj predtým, ako turnaj Zornička open, ktoré malo putovný ráz a po čase zaniklo, takže už tretí rok sa v Báčskom Petrovci uskutočňuje žiacky šachový turnaj Mateja Čániho. Tento je určený pre žiakov od prvého po ôsmy ročník zo všetkých vojvodinských základných škôl s vyučovacou rečou slovenskou. Tohto roku sa mladí a nádejní šachisti stretli v sobotu 24. marca 2018 predpoludním v aule Zák-

Finálový zápas Hana Ferková – Alexej Bartoš

ladnej školy Jána Čajaka v Petrovci, kde ich v mene organizačného výboru privítali profesor Pavel Marčok a zástupca riaditeľky školy Jaroslav Lekár. Turnaj podporila aj Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. Žiaci do Petrovca pricestovali aj so svojimi vedúcimi šachových krúžkov. Inak šach je v školách aj výberovým predmetom. Okrem domácich Petrovčanov o titul najlepšieho šachistu bojovali aj mladí šachisti z Kulpína, Hložian, Aradáča a zo

Novým predsedom je Denis Zloch Ján Špringeľ

www.hl.rs

v hodine dvanástej, Slávia zostúpila o dve súťaže nižšie, ale hrajú takmer výlučne domáci futbalisti, čo väčšina vytrvalých prívržencov klubu aj schvaľuje. Na zasadnutí boli prítomní aj predstaviteľ lokálnej samosprávy Jaroslav Hrubík a tajomník Futbalového zväzu obcí Kovačica – Opovo Ján Cicka. Novozvolený predseda Zloch podotkol, že klub štartuje „od nuly“, bez žiadnych dlhov voči futbalovým zväzom, hráčom, trénerom, rozhodcom, PRS Relax a iným. Sľubuje, že tak bude aj predtým, ako ho na tomto poste vystrieda niekto iný. V Kovačici je futbal vášňou 111 rokov a už len kvôli spomínanému faktu by sa nemala taká hanba stávať, aby takmer zanikol klub, ktorý má infraštruktúru, akou sa nemôžu pochváliť ani kolektívy, ktoré sú o dve až tri súťaže vyššie. Úprava trávnika, ktorý nie je v najlepšom stave, bude patriť medzi prvoradé úlohy včasného vedenia, lebo tráva rastie, aj keď sa futbal nehrá. Postupové ambície do baráže v jarnej časti majstrovstiev Druhej juhobanátskej ligy západ – severná

skupina Slávia, pravdaže, nemá. Cieľ je neprehrávať vodnopólovými výsledkami zápasy mimo Kovačice a pred vlastným obecenstvom podať bojový výkon, pokúsiť sa aspoň o nerozhodný výsledok s omnoho silnejším klubom a vyhrať rovnocenného alebo slabšieho súpera. Zámer o sezónu neskoršie je pripraviť sa v klube (futbalisti, tréner, vedenie) na plánovanú reorganizáciu všetkých súťaží od sezóny 2019/20. Aby aj v budúcich rokoch mohli úspešne hrať predovšetkým Kovačičania, dôraz riadenia klubu bude na mladšie klubové kategórie. Futbal už roky nie je jedinou zábavou mladších školákov, zmenšil sa počet žiakov a navyše je i dosť odchodov na dočasnú či trvalú prácu z Kovačice do zahraničia mladších rodín so svojimi ratolesťami. Vedomí sú si toho v klube, ale veria a vedia, ako na miske váh prilákať junákov práve do hry hier. Pre nepriaznivé počasie odročený zápas druhého jarného kola zohrá Slávia v nedeľu 1. apríla v Idvore s Poletom.

Spoločná fotografia účastníkov šachového turnaja Mateja Čániho 2018 v Petrovci

ČERSTVÉ VEDENIE V KOVAČICKOM FK SLÁVIA

d 24. marca 2018 má FK Slávia novoutvorenú správu. V nasledujúcom mandáte bude predsedom slávistov Kovačičan Denis Zloch, obranca i útočník, a zároveň mladý podnikateľ. Zvolený je jednohlasne, s osemnástimi hlasmi voličov – fanúšikov na volebnom zhromaždení, ktoré prebiehalo v zasadacej sieni Miestneho spoločenstva v Kovačici. Zástupcom Denisa Zlocha bude vo funkcii podpredsedu Jaroslav Šimon, tajomníkom Jozef Pavlík. Svieži členovia Správnej rady FK Slávia sú Miroslav Jonáš, Jaroslav Košút, Ján Omasta, Ondrej Stano a Ján Válovec. Novým hospodárom kovačického kolektívu je Ján

Starej Pazovy. V hre na 64 políčkach súťažili dokopy štyridsiati mladí šachisti. Pravidlá hry a rozvrh zápasov žiakom vysvetlil medzinárodný rozhodca Stevan Jović. V dohliadaní na regulárnosť súťaže mu pomáhali aj učitelia Ondrej Chlpka z Hložian a Rade Kolarski z Kulpína. V súťaži žiakov mladších ročníkov najúspešnejšia bola Hana Ferková z Hložian. Na druhom mieste skončil Jakob Franka z Petrovca a tretia bola Simona Šranková z Hložian. V rámci šachovej súťaže žiakov

vyšších ročníkov znova bol suverénne najlepší Alexej Bartoš z Aradáča, druhý bol Daniel Negru z Petrovca a tretí Maksim Teslić z Kulpína. Práve najlepšie umiestnená dvojica zohrala finálový zápas, ktorý diváci mohli sledovať aj na zobrazenej veľkej tabuli. Po remíze v prvej partii, v druhom súboji sa predsa prejavila skúsenosť staršieho hráča, a tak sa Alexej Bartoš stal absolútnym víťazom turnaja. Naposledy organizátori rozdelili medaily a poháre. Získali ich po traja najúspešnejší z každého ročníka, tiež najlepšie dievčatá, ako i najlepší šachisti Báčskopetrovskej obce. Pred finálovým zápasom šachistov žiakom úspešne prezentovali aj rýchle skladanie Rubikovej kocky.

Nový predseda: Denis Zloch

Severíny. Pred zasadnutím podalo demisiu predchádzajúce vedenie klubu v čele s Vlastislavom Dudášom. Bývalý predseda v úvodnom príhovore zdôraznil a odôvodnil fanúšikom, koľko bolo ťažké a stresujúce viesť kovačický klub v predchádzajúcom období. Exprezident a prítomní slávisti kvitovali, že je najväčším úspechom vôbec, že sa v Kovačici aj naďalej futbal hrá. Rozhodnutie síce padlo

Informačno-politický týždenník

• ŠPORT •