Hlas 13 2017 by NVU Hlas ľudu

V záujme krajanov Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 74 | 1. 4. 2017 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4744/

Z obsahu

1. 4. 2017 | 13 /4744/

Uzávierka čísla: 29. 3. 2017

4 TÝŽDEŇ 5 O nás a pre nás 7 Vedomosti sú najväčším deficitom našej spoločnosti 8 Pre národnostné rady viac ako 60 miliónov dinárov

10 NA PULZE DNÍ 10 S koordinátorkou VPV NRSNM Svetlanou Zolňanovou

12 ĽUDIA A UDALOSTI 13 Ako uľahčiť poľnohospodárom 18 Iniciatíva k založeniu asociácie

Predstavitelia 15 národnostných rád so sídlom na území AP Vojvodiny vo štvrtok 23. marca v miestnostiach Pokrajinskej vlády podpísali zmluvy o financovaní na tento rok. (s. 8) J. Pániková

19 Ani jeden zajac v kapse!

22 DETSKÝ KÚTIK 22 Jar k nám prišla

23 POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Pestovanie alternatívnych plodín a zelenín 24 Ochrana repky ozimnej proti škodcom v jarnom období 28 Hurá do záhrady

31 KULTÚRA 32 Uznanie majstrovi slova

Byť sprievodcom na výstave Anna Franková – Dejiny pre súčasnosť predpokladá kultivované verejné vystupovanie, čo je prvý krok k scénickému vystúpeniu. Takým počinom pivnických žiakov štartoval v piatok 24. marca v Pivnici dvojvíkendový 23. ročník festivalu DIDA. (s. 31) A. Francistyová

33 Spokojní so sebou 34 Dotyk skla v Múzeu Vojvodiny

41 OZNAMY 44 RTV PANORÁMA

46 ŠPORT 49 Pekelný finiš 50 Pätorka poľahky 51 Postúpili do republikovej súťaže Autor titulnej fotografie: Oto Filip

O pestovaní alternatívnych plodín a zelenín sa hovorilo na okrúhlom stole v Selenči, ktorý sa uskutočnil v piatok 24. marca v organizácii Novinovovydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu a Strediska pre organickú výrobu Selenča. (s. 23) D. Berediová

Editoriál



ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Zodpovedná redaktorka: Vladimíra Dorčová-Valtnerová Zástupkyňa zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová, Jaroslav Čiep, Oto Filip, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský Jazyková redaktorka: Anna Horvátová Lektorka: Mária Domoniová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Tlačí:

Tlačiareň HL PRINT Báčsky Petrovec Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

•

Nová energia Divadelné umenie potrebujeme aj preto, že je jednou z dôležitých zložiek zachovania našej identity.

tom zmysle sa vlani vyjadrili členovia posudzovacej komisie pri súvahe 22. festivalu Divadelných inscenácií dolnozemských autorov. A je to veľká pravda. V divadle je aj slovenské slovo, aj hudba, výtvarníctvo... Ak sa spracúva tematika zo života detí, zvieratiek, hračiek, priláka a zaujme najmladších divákov, vážnejšie témy oslovia ostatné vekové kategórie obecenstva. Divadlo nás prinúti zamyslieť sa nad určitou situáciou, prehodnotiť možno i vlastné skutky, presvedčenia, predsudky, ale vie nás i naladiť na správnu vlnu, motivovať, rozosmiať, urobiť nás šťastnými. Aj preto sme sa tešili na prvé väčšie kultúrne sústredenie vojvodinských Slovákov v tomto roku. A tým je – odkedy sa Stretnutie v pivnickom poli „vysťahovalo“ z januárového termínu – divadelný sviatok DIDA. Pod tlakom neblahej situácie – v období hromadného odchodu Slovákov za prácou do zahraničia – obávali sme sa o jeho náplň. Dokonca i o to, či divadelné súbory do Pivnice prihlásia viac ako šesť predstavení, aby festival mohol v súlade so svojimi pravidlami repertoár rozvrhnúť tradične do dvoch víkendov: posledného marcového a prvého aprílového. Ukázalo sa, že obavy boli zbytočné. V porovnaní s vlaňajším štandardným priemerom (8 dní, 12 inscenácií, z čoho 9 súťažných) kvitujeme mierny nárast (8 dní, 13 inscenácií, z čoho 10 súťažných). A niečo ešte významnejšie: novú energiu. K skúseným

členom Ochotníckeho divadla Janka Čemana do komisií v organizačnom tíme pribudli nové mená. Nie neznáme: sú to ochotníci, ktorých si divadlo vypestovalo. Noví entuziasti a protagonisti vyrástli i v účinkujúcich súboroch, veľa mladých ľudí je aj v hľadisku. Je tu i ďalší moment: divadlo sa prispôsobilo súčasnej dobe: čoraz viac dáva o sebe vedieť prostredníctvom sociálnych sietí. Nielen štandardnými spôsobmi, ale aj takto sa pozývajú diváci na predstavenia a na festival, vyzývajú sa záujemcovia o účasť na seminári, na súťaž o nové dramatické texty. A tam informácie kolujú bleskovou rýchlosťou. Tak sa verejnosť rýchlo dozvedela i o novinke na 23. festivale DIDA: k hodnoteniu predstavení a hereckých výkonov pribudlo hodnotenie plagátov účinkujúcich predstavení. Hľa, čo robí nová energia! Chce motivovať aj ďalších tvorivých jednotlivcov z našich radov, podnietiť kvalitnejšiu prípravu súborov na divadelné sústredenia. Vytvárať novú kvalitu. Hodnotu, ktorú má kto oceniť, slovom i potleskom pochváliť: odborníci, ale aj obyčajní diváci. Ešte nás je tu dosť. V Pivnici sa počas prvého festivalového víkendu, ktorý je za nami, predstavenia hrali pred pekne zaplnenou sieňou. Pred kultivovaným obecenstvom, ktoré sa na divadlo teší. Kvôli dianiu na javisku, kvôli stretnutiam v hľadisku, kvôli novej energii. Ktorú nepripisujeme len príchodu jari... Anna Francistyová

Čítajte nás aj na www.hl.rs.  13 /4744/ 1. 4. 2017

Týždeň 

InPress

Nepomáha ani prvý apríl

Právo na práva

Oto Filip

Jasmina Pániková

d začiatku 90. rokov minulého storočia privatizácia v našej krajine prebiehala niekoľkými modelmi. Avšak ani dodnes nie je ukončená a takisto ani epilóg privatizovaných spoločností nebol vždy pozitívny. V roku 2007 privatizovaná bola aj spoločnosť Goša v Smederevskej Palanke. Kúpila ju slovenská ŽOS Trnava, a. s., najväčšia dielňa na opravu železničných vozňov v strednej Európe. Prečo práve teraz spomíname spoločnosť Goša? Predovšetkým preto, lebo je ona pravdepodobne ešte jedným príkladom nevydarenej privatizácie v našej krajine. Pred týždňom a pol tam spáchal samovraždu jeden zo zamestnancov. Dôvodom podľa všetkého bola jeho zlá materiálna situácia. Zamestnávateľ tejto spoločnosti svojim pracovníkom nevyplatil 14 – 15 platov a už 4 roky nemajú ani zdravotné poistenie. Zamestnávateľ neplatí ani dôchodkové poistenie. Nejedného čitateľa, diváka či poslucháča šokovala správa, že podaktorým zamestnaným v Goši je teplý chod jedinou potravou počas toho dňa. Pozor, tá osoba je zamestnaná v spoločnosti, ktorá o sebe hovorí, že je moderná spoločnosť, stavajúca svoju budúcnosť na základoch bohatej tradície. Do bohatej tradície patrí aj nevyplácanie miezd alebo udeľovanie almužny?! Zväz samostatných syndikátov upozorňuje, že je neprípustné, aby sa v 21. storočí zamestnávatelia správali k zamestnancom ako k otrokom, ich prácu znehodnocovali a šliapali po ich ľudskej dôstojnosti. Áno, neprípustné je takisto, aby sociálna a morálna bieda bola našou každodennosťou. Kde sa stratilo právo na právo byť rovnoprávnym človekom?! Venuje sa niekto v našej krajine tomuto problému, alebo sú všetci príliš zaujatí niečím iným, pardon, niekým?

www.hl.rs

168 HODÍN

ie tak dávno sa zdalo, že jar a štvrtý tohtoročný mesiac uviazli kdesi v nedozerne. No apríl je už tu: u nás je to mesiac prezidentských volieb, mesiac, v ktorom oslávime Veľkú noc, tiež mesiac poznačený spravidla vrtošivým počasím. Aj keď toto číslo novín vychádza rovno s dátumom, ktorému by mala dominovať dobrá nálada, pohoda a vtip, zdá sa, že skutočnosť tomu veľmi nežičí. Zvlášť vo svete. Práve vo chvíľach, keď sme sa začali nazdávať, že nastupuje o čosi pokojnejšia éra medzinárodných vzťahov, aspoň na starom kontinente, takéto a podobné ilúzie rozbili politické zrážky a spory Turecka s Holandskom, Nemeckom, ba aj s Európskou úniou vcelku. Spory Ankary s uvedenými dvoma krajinami spôsobil ich zákaz adresovaný tureckým ministrom ohľadne ich prejavov s cieľom získať podporu tureckých občanov pre aprílové referendum. Vzťahy sa vyhrotili natoľko, že Európe začína hroziť nová migračná vlna, podobná tej z roku



2015, keď viac než milión migrantov z Blízkeho východu a Afriky vstúpilo na jej územie. Ankara teda, vonkoncom nie prvýkrát, odkazuje, že preskúma, prípadne jednostranne zruší dohodu s EÚ o migračnej kríze z marca 2016. Pravdepodobne po referende v polovici apríla, na ktorom sa občania Turecka majú vyjadriť k ústavným doplnkom, ktorými sa navrhuje uvedenie prezidentského systému vládnutia, konkrétne rozširujú sa terajšie oprávnenia hlavy tureckého štátu. Nie je to jediné dianie či proces spôsobujúci jarné vrásky. Práve v podvečer dní, keď Európska únia oslávila šesťdesiate narodeniny, starým kontinentom otriasol teror v londýnskej štvrti Westminster, útoky, ktoré si vyžiadali päť obetí a desiatky zranených. Dvojitý teroristický útok neďaleko budovy britského parlamentu sa odohral presne rok po tom, čo teroristi v belgickej metropole Brusel pri samovražedných útokoch na letisku Zaventem a na stanici metra Maalbeek zabili 32 ľudí. Za páchateľa útokov v Londýne – ku ktorým sa prihlásil

tzv. Islamský štát – najhorších po tých v júli roku 2005, za ktoré zodpovednosť prebrala al Kájda a v ktorých pri synchronizovaných útokoch v metre a v autobusoch londýnskej dopravy zahynulo 56 osôb, označili štátneho príslušníka Veľkej Británie Halida Masuda (52). Bol viackrát odsúdený za viaceré trestné skutky, no nikdy za niektoré teroristického rázu. Nielenže príšera terorizmu opäť straší Európou, ale zo sveta prichádzajú aj iné nedobré správy. Tak predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker upozornil USA, že západnému Balkánu hrozí nebezpečenstvo vypuknutia novej vojny, ak Európska únia skrachuje. Inými slovami, ak Washington k tomu bude prispievať posmeľovaním iných členov únie vydať sa cestou Veľkej Británie. Táto oznámila, že aktivizuje článok 50 Lisabonskej zmluvy, čo možno chápať ako úradné oznámenie o štarte Brexitu. S aprílom alebo aj po ňom, medzinárodné spoločenstvo sa teda mení. Na mieru záujmov hlavných protagonistov, čo je praxou platnou, odkedy svet svetom stojí.

JEDNA OSOBNOSŤ, JEDNA OTÁZKA

NENAD ŠOŠKIĆ, RIADITEĽ STREDISKA SÚČASNÉHO UMENIA ČIERNEJ HORY

Je to ozaj dobrá kniha Oto Filip – Ako vysvetliť skutočnosť, že monografia o sochárovi Slobodanovi Kojićovi uzrela svetlo sveta v Podgorici a nie v jeho rodnej Kikinde? – Pomerne málo sa vie o pôsobení Kojića v Čiernej Hore. Celé štvrťstoročie bol profesorom na Fakulte výtvarných umení na Cetinji. Bol to základný motív, aby sme sa mu nejakým spôsobom, aspoň skromne, zavďačili za všetko, čo urobil pre našu výtvarnú scénu. Keď sa povie dvadsaťpäť

Informačno-politický týždenník

rokov, dakomu sa to môže zdať krátke obdobie, inému zase dlhé, no podstatné je, že je to takmer od čias založenia našej Fakulty výtvarných umení v Cetinji. Keď ide o samotnú monografiu, jasné je, že som spokojný s tým, ako vyzerá. Nechcel by som byť falošne skromný: je to jedna z najlepších kníh tohto druhu, ktorá svetlo sveta uzrela v regióne. A to si skutočne myslím. Za to

najväčšia vďaka patrí samotnému autorovi Bobanovi Kojićovi, lebo sme mali vhodný materiál, bolo teda z čoho vychádzať a na základe čoho urobiť dobrú knihu. Netreba zabúdať ani na veľmi dobré texty autorov, ako sú Sava Stepanov či Svetlana Mladenov. Potom to všetko jednoducho nebolo ťažké zabaliť do takého kvalitného produktu, akým je táto monografia. • TÝŽDEŇ •

Týždeň ŠTÁTNY TAJOMNÍK MZV A EZ SR LUKÁŠ PARÍZEK POBUDOL NA NÁVŠTEVE SRBSKA

O nás a pre nás Oto Filip, Anna Lešťanová, Katarína Gažová, Anička Chalupová

národnostnej menšiny – poslan- hľadať východiská zo spoločných cami, vedením NRSNM a Matice problémov. slovenskej v Srbsku... – na ZaPo takmer dvoch hodinách stupiteľskom úrade SR v Novom a približne desiatich diskusných lho, dôkladne a starostli- Belehrade. Aj keď, ak pre nič iné, príspevkoch rôzneho objemu vo pripravovanú pracovnú tak aspoň pre pravidlá slušného a obsahu vysoký hosť zo Slonávštevu vysokej slovenskej správania nakladajúce nedelegácie v čele so štátnym ta- vysýpať hneď pre hosťa jomníkom Ministerstva zahranič- veľký batoh špinavého ných vecí a európskych záležitostí prádla, nedokázali sme Slovenskej republiky Lukášom sa vymaniť zo zajatia, Parízekom v Srbsku, v ktorej bol v poslednom čase akoby i predseda Úradu pre Slovákov bežného ovzdušia, poznažijúcich v zahraničí Dr. Ján Varšo, čeného trieštením, svármi, prebiehajúcu od 27. do 29. marca, neznášanlivosťou, obvimožno zaradiť k tým udalostiam, neniami... Bolo to natoľko ktoré budú ešte dlho pozitívne re- názorné, občas až trápzonovať, tak v oblasti dvojstrannej ne, že človeka nemohla spolupráce a celkových vzťahov nenapadnúť myšlienka, Bratislavy a Belehradu, ako aj keď ako sme sa len tak rýchlo ide o postavenie či prínos k rieše- dokázali dostať z polohy niu otvorených otázok a problé- menšiny aj medzinárod- Štátny tajomník MZV a EZ Lukáš Parízek mov našej menšiny. Je v každom ne uvádzanej ako príklad (sprava), veľvyslankyňa SR v Belehrade prípade dobre, že slovenský štátny iným, do pozície tej, kto- Dagmar Repčeková a predseda tajomník, ďakujúc ochote prísť rá čoraz častejšie dáva ÚSŽZ Ján Varšo a pobudnúť medzi nami, ako aj o sebe vedieť rôznymi negatív- venska, ktorý situáciu vidí aj ako navštíviť tie základné slovenské nymi signálmi, nepremyslenými medziľudský spor, aj ako určité poprostredia a inštitúcie, mal mož- vyhláseniami a ohováračkami, litikum, navrhol iniciovať platfornosť získal dosť komplexný po- kortešovaním o vlastné záujmy, mu, s čím prítomní súhlasili. Takú, hľad a prehľad o tom, kde sme, spôsobmi, aké sa ani v demokracii, ktorej sa zúčastnia relevantní záaké ekonomické stupcovia menšia iné problémy ny, s cieľom hľadať nás trápia, ako tak východisko zo sa ako menšina súčasnej situácie, snažíme vyrovako aj víziu do nať s nimi. Je to budúcna. Ide o to, dobre jednak aby sme sa stali pre skutočnosť, menšinou komže je to v jeho paktnejšou, o popracovnej názitívny prístup, plni pôsobenia o snahu namiesto na slovenskom vzájomného obMinisterstve zaviňovania a osohraničných vecí, čovania vsadiť na jednak preto, že pozitívne a stavať je podpredse- Momentka z návštevy Galérie insitného umenia v Kovačici na ňom to, čo sa dom vlani zaloobojstranne dá. ženej Rady vlády SR pre krajanské ani v usporiadanej spoločnosti V celkom inej rovine, asi i tónine otázky. A známe je, kde bolo alebo nie vždy nosia... Znak toho, kde prebiehalo pondelkové rokovanie, aj kde je miesto našej slovenskej ekonomicky sme, no pravde- ktoré Lukáš Parízek mal so svojimi menšiny v celkových rámcoch podobne i skutočnosti, že nie hostiteľmi, štátnymi tajomníkmi krajanských. všade tam, kde politika zamieša Ministerstva zahraničných vecí vlastné prsty, všetko rastie tak Srbska Nemanjom Stevanovićom PRVÉ ROKOVANIA ako má. Je ozaj smutné, že sa tie a Ivicom Tončevom. Ako z oznáV BELEHRADE rozkoly natoľko prehĺbili, že len menia nášho ministerstva vyplýva, Zrejme nie náhodou pondel- vyslovený optimista dokáže vidieť účastníci kvitovali, že sú bilatekový pobyt vysokej slovenskej blikanie svetielka na konci tunela. rálne vzťahy dvoch krajín veľmi delegácie odštartoval okrúhlym Napríklad v podobe snáh spolu- dobré, no i to, že existuje priestor stolom s predstaviteľmi slovenskej pracovať tam, kde je to možné, na ďalšie silnenie hospodárskych

• TÝŽDEŇ •

stykov medzi nimi. Hovorili, samozrejme, aj o postavení slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku a srbskej národnostnej menšiny na Slovensku, konštatujúc, že obidve krajiny vkladajú veľké úsilie s cieľom vzniku čím kvalitnejšej pozície menšinových národov. Slovenská strana zase vyzdvihla, že nebude meniť svoje zásadné stanovisko ohľadom neuznávania jednostranne vyhlásenej nezávislosti Kosmetu. ZASTÁVKA TRETIA – STARÁ PAZOVA Počas prvého dňa pracovnej návštevy Srbsku delegácia štátneho tajomníka Lukáša Parízeka pobudla aj v Starej Pazove. V budove ZO rokovali s čelnými ľuďmi tejto lokálnej samosprávy v čele s Đorđom Radinovićom, predsedom Obce Stará Pazova, ako aj predstaviteľmi slovenských inštitúcií a ustanovizní – školy, cirkvi, spolku a miestneho matičného odboru. Ústrednými bodmi rokovania boli aktuálne témy späté s každodenným životom občanov Starej Pazovy – príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny. „Porozprávali sme sa, ako naša národnostná menšina funguje v Starej Pazove, a informácie sú pre mňa mimoriadne pozitívne. Bolo mi povedané a vidím, že to asi aj tak je, že je toto naozaj jeden z najlepších príkladov fungovania našej národnostnej menšiny v Srbsku. Stará Pazova poskytuje aj ekonomické možnosti a zamestnanosť a verím, že bude môcť byť príkladom aj pre iné obce,“ povedal štátny tajomník Parízek. V záujme silnenia ekonomickej spolupráce pozval predsedu Radinovića, aby sa so spolupracovníkmi v júni zúčastnil na Biznis fóre v Bratislave. Vysoká delegácia si pozrela aj slovenský evanjelický kostol v strede mesta, kde o bohatých dejinách cirkevného zboru v krátkych črtách hovoril Igor Feldy, farár staropazovský. Na stretnutí so staropazovskými spoločenskými a kultúrnymi dejateľmi v miestnostiach Slovenského národného domu pozornosť upriamili na čulý kultúrny život v rámci SKUS hrdinu Janka Čmelíka, o čom hovorila

13 /4744/ 1. 4. 2017

>>>

Týždeň >>>

komunikovať, a tým určité skupiny určitým spôsobom presadzujú svoje individuálne zámery, ktoré ako také nie sú v prospech celej menšiny. Zároveň navrhol, aby v nadchádzajúcom období do tohto prostredia prišli traja bývalí veľvyslanci Ján Varšo, Igor Furdík a Miroslav Mojžita, ktorí sa budú rozprávať s tunajšou slovenskou

teľmi Slovákov v Kovačici, medzi ktorými, okrem predstaviteľov obecného vedenia, bol aj Pavel Baláž, podpredseda Matice slovenskej v Srbsku.

Bratislave. Po pracovnej návšteve predseda Simić zdôraznil, že Petrovská obec dostala podporu vlády Slovenskej republiky v oblasti ekonomickej politiky. Témou stretnutia bol rozvoj hospodárstva, rozvoj turistiky, zachovanie a rozvoj kultúry. Slovenská delegácia navštívila aj Galériu Zuzky Medveďovej, kde ich privítal riaditeľ Múzea vojvodinských Slovákov Pavel Čáni, ktorému štátny tajomník Parízek odovzdal obrazy nebohej slovenskej maliarky Márie Šuľanovej, petrovskej rodáčky, roky žijúcej na Slovensku. Vzácna návšteva zo Slovenska potom smerovala do Domu Matice slovenskej v Srbsku na stretnutie s predsedníčkou MSS Katarínou Melegovou-Melichovou a predstaviteľmi miestnych odborov MSS. Na stretnutí hovorili o aktivitách, ktoré Matica realizuje, a o tom, ako tu žijú Slováci. Predsedníčka MSS Melegová-Melichová vyzdvihla, že hovorili o spolupráci, podpore a záujme, ktorý prejavuje Slovenská republika, keď ide o Slovákov žijúcich v Srbsku. Dotkli sa aj problému vysťahovania Slovákov, ako aj situácie vo veci zápisu detí do slovenských tried.

predsedníčka Libuška Lakatošová. Najvypuklejšou otvorenou otázkou v Starej Pazove je reštitúcia cirkevnej pôdy, o čom sa hovorilo aj počas pondelkovej návštevy. V PETROVCI O EKONOMICKEJ Keďže Stará Pazova patrí medzi SPOLUPRÁCI A PODPORE vyvinuté obce v Srbsku, s množKRAJANOM stvom zahraničných investorov, Utorkový program slovenskej vyľudňovanie z tohto delegácie pokračoval prostredia, najmä odv Báčskom Petrovci, chod mladých ľudí, nie kde navštívila Obce sú také výrazné, ako je B. Petrovec, Galériu to v porovnaní s inými Zuzky Medveďovej obcami, hoci asimilácia a Maticu slovenskú v a všeobecne známa Srbsku. V malej sieni ekonomická situácia Zhromaždenia obce aj tu zanechala stopy Báčsky Petrovec dea nezamedzila odchod legáciu zo Slovenska ľudí do zahraničia za privítal predseda lepším životom. Predobce Srđan Simić so seda ÚSŽZ Ján Varšo spolupracovníkmi. ako bývalý veľvyslanec Štátny tajomník L. v našej krajine, ktorý Parízek podotkol, že veľmi dobre pozná je toto jeho prvá návtunajšie pomery, príšteva Srbska a prvá zvukoval, že „Stará Vzácne dary priniesla delegácia zo Slovenska návšteva Báčskeho Pazova je príkladom do Galérie Zuzky Medveďovej Petrovca. Po stretnutí symbiózy medzi väčšiv obci prízvukoval, že novým a menšinovým národom, komunitou so zámerom znorma- s predsedom Simićom hovorili o a to nie je iba otázka financií“. lizovať vnútorné vzťahy menšiny. rôznych formách a možnostiach Predseda ÚSŽZ Ján Varšo pouká- spolupráce. Stretnutie vyhodnotil VYSOKÁ DELEGÁCIA zal na základný problém v Baná- ako veľmi dobrý predpoklad na V KOVAČICI te a Báčke, ktorý KYSÁČ A NOVÝ Druhý deň úradnej návštevy desa vzťahuje na SAD legácie štátneho tajomníka Lukáša výrazne zvýšený Slovenská deleParízeka sa začal v Kovačici, kde počet podaných gácia sa zastavila aj rokovali s predsedom Obce Kova- žiadostí o vydanie v Kultúrnom centre čica Milanom Garaševićom, jeho osvedčenia SloKysáč, kde ich privízástupcom Jánom Husárikom, váka žijúceho v tal riaditeľ KC Pavel predsedom obecného parlamen- zahraničí. Vyjadril Surový so spolupratu Zlatkom Šimákom, vedúcim tiež znepokojenie, covníkmi. V Kysáči sa odboru pre lokálny ekonomický keď ide o neblahú okrem iného hovorirozvoj Emilom Jonášom, riaditeľ- situáciu v RTV Kolo o vydaní kapitálkami základných škôl v Kovačici vačica, do ktorej nej knihy Slovenská a Padine a inými predstaviteľmi Slovensko v uplykrása v ľudovom obecných inštitúcií. nulých rokoch inkroji, ako aj o FesAj v Kovačici sa členovia sloven- vestovalo nemalé tivale slovenských skej delegácie chceli ubezpečiť, prostriedky. ľudových krojov, o aké podmienky majú príslušníci Ďalšou zastávktorom sa hostia našej menšiny a ktoré sa týka- kou bola Galéria pozitívne zmienili. jú udržovania rozvoja kultúrnej insitného umenia Úradná návšteva a národnostnej identity a pod. Po a Spomienkový Lukáša Parízeka popríhovore predsedu obce Garaše- d o m M a r tin a Námestníčka pokrajinského tajomníka pre menšiny APV kračovala aj v stredu vića, ktorý, okrem o doterajších re- Jonáša, kde ich Milinka Chrťanová (zľava), štátny tajomník Lukáš Parízek, v Novom Sade, a to alizovaných investíciách v Kovačici privítala Mária riaditeľ KC Kysáč Pavel Surový, veľvyslankyňa SR v Belehrade na pôde vojvodina Padine, hovoril aj o problémoch Raspirová, riadi- Dagmar Repčeková a člen Správnej rady KC Kysáč Miroslav skej vlády, Zhromažv činnosti Pamätného domu Marti- teľka GIU, ako aj Brna (Foto: KC Kysáč) denia AP Vojvodiny, na Jonáša. Štátny tajomník Parízek súkromná Galéria Babka. Pracov- zlepšenie ekonomickej spolupráce Biskupského úradu, NRSNM, ako aj medziiným vyjadril znepokojenie ná návšteva sa skončila v ateliéri oboch krajín. S tým cieľom štátny pokrajinských médií – Hlasu ľudu zo skutočnosti, že sa v súčasnosti insitnej maliarky Evy Husáriko- tajomník pozval predsedu Simića a Rádio-televízie Vojvodina. O politika preniesla tak hlboko do vej, kde za zatvorenými dvera- na Slovensko na stretnutie medzi- priebehu stredajšieho programu tunajšej slovenskej menšiny, že mi prebiehali rozhovory členov vládnej komisie pre hospodársku budeme informovať v nasledujúsa v podstate s ňou nedá dobre slovenskej delegácie s predstavi- spoluprácu, ktorá bude v júni v com čísle Hlasu ľudu.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

OKRÚHLY STÔL NA TÉMU VÝZVY: KULTÚRA DIALÓGU V OBDOBÍ HLUKU, ZÚRIVOSTI A POPULIZMU

Vedomosti sú najväčším deficitom našej spoločnosti Danuška Berediová

rámci okrúhleho stola na tému Výzvy: Kultúra dialógu v období hluku, zúrivosti a populizmu predstavili takmer rovnomenný zborník Výzvy: Kultúra dialógu, ktorý vyšiel pri príležitosti vlaňajších osláv – 20. výročia založenia Salónu v novosadskom byte Dušana Mijića. Okrúhly stôl, ktorý sa uskutočnil vo štvrtok 23. marca v Novom Sade, zorganizoval Nezávislý spolok novinárov Vojvodiny spolu s Dušanom Mijićom. Účastníkmi boli aj Latinka Perovićová, historička, Slobodan Beljanski, advokát, a Goran Marković, režisér. V zborníku sa nachádzajú prejavy zo stretnutia, ktoré bolo vlani na Mijićovom sálaši neďaleko Somboru, keď oslávili 20. výročie organizovania Salónu. Dušan Mijić predstavil Salón ako „miesto, kde sme sa zoskupovali, aby sme si vymenili názory a komunikovali v období, keď to určitým spôsobom bolo zakázané všetkým nám počas 90. Komunikovali sme odlišným spôsobom ako vo verejnosti a v určitých dňoch“, povedal Mijić. Od začiatku Salón nebol ani tajný, ani otvorený verejnosti, a tak si zabezpečili slušný dialóg bez tlaku spoločnosti. Schôdza na sálaši bola prvá verejná a s tou praxou sa bude pokračovať, a to raz ročne. Mijić zahlásil, že nasledujúci verejný Salón bude v júni, tiež na sálaši, na tému Vojvodiny. Latinka Perovićová sa tiež zmienila o Salóne ako o oáze myslenia v tom období „všeobecnej deštrukcie a ničenia, materiálneho úpadku a úpadku v ľudských životoch, keď chýbala sloboda o tom hovoriť a vzdorovať“. „Teraz sa nachádzame v predvolebnej kampani, ktorá práve odzrkadľuje bezmocnosť našej spoločnosti, jej opotrebovanosť, vyčerpanosť vo všetkých minulých rokoch. Vidím to ako dôsledok intelektuálneho a morálneho pádu, cez ktorý krajina prešla a ktorý si ešte ani dnes • TÝŽDEŇ •

Účastníci na okrúhlom stole

neuvedomujeme.“ zhodnotila súčasnú situáciu v krajine. V minulosti srbské politické strany nikdy nemali programy ekonomického a hospodárskeho rozvoja, lež iba politické. Teraz sa zabúda, že človek potrebuje koherentný program, ktorý mu zabezpečí ľudskú istotu a dôstojnosť. Na otázku, aké máme alternatívy a či sa nám vracajú deväťdesiate roky, Perovićová odpovedala, že nie si je istá, či vôbec aj odišli. „Nemáme bilanciu tých rokov, nevieme, čo a prečo sa udialo, a na základe tej bilancie sme mohli urobiť aspoň skromnú projekciu, aby sme to nezopakovali. Verím vo vedomosti a práve to je najväčším a najvážnejším deficitom našej spoločnosti. Podstatné je podporovať pluralizmus a favorizovať vedomosti,“ uzavrela. Slobodan Beljanski o téme kultúrneho dialógu povedal, že je u nás nemožný, lebo „sa nachádzame v stave akejsi sociálnej afázie alebo dialogickej nemoty. Hlavné príčiny sú v šírení neznalosti, ktorú šíria politici, škola a cirkev a Srbsko sa dnes nachádza v čeľustiach politikantského šialenstva“. Na otázku, ako vyzerajú vzťahy politických súperov v predvolebnej kampani,

Beljanski ako advokát porovnal toto povolanie s politikom. „O advokátoch sa bežne hovorí, že pohodlne používajú nepravdy. Prečo by to neplatilo aj pre politikov? Veď oni ich používajú oveľa viac, im je to spôsob komunikácie a udržania. Ale ono neplatí, lebo

žijeme v situácii, keď sa hľadá vodca, a nie program. Máme také deľby, v ktorých sa všetci ,iní vnímajú ako nepriatelia, ktorých treba vykoreniť.“ Goran Marković prečítal jeden svoj nepublikovaný text, ktorý nazval Osud moci. O fenoméne moci povedal, že ide o klasický príklad závislosti. „Intervaly dávkovania tejto iracionálnej substancie sa zmenšujú a potrebné je stále obnovovať pramene moci a vymýšľať dôvody pre jej demonštráciu, udržiavať ilúziu. To sa dosahuje iba klamaním. Toto nás priviedlo do toho, že žijeme v spoločnosti, v ktorej dominuje absolútne klamstvo. Boj proti klamstvu v tejto krajine je vyhlásený za protištátnu aktivitu a boj za klamstvo je hlavným ideálom. Ako sa zbaviť tejto situácie? V tomto liečení choroby závislosti by sme si všetci museli otvoriť zdravotnú kartu. A to všetci občania krajiny – aj tí, ktorí boli v blízkosti mocnára, ktorí ho zbožňovali, ako aj my, ktorí sme nepodporovali jeho chorú autoritársku moc. Všetci sme istým spôsobom zodpovední za jeho stav a sluší sa ukázať mu, že mu pomôžeme odvyknúť sa od substancie, ktorá jemu, ako aj nám, zničila životy,“ uzavrel Marković.

Iný uhol reality

Nikola Petkov 13 /4744/ 1. 4. 2017

Týždeň PODPÍSALI ZMLUVY O FINANCOVANÍ

Pre národnostné rady viac ako 60 miliónov dinárov Jasmina Pániková

„V

tomto roku sme pre národnostné rady národnostných menšín vyčlenili pozoruhodné prostriedky, tak na ich bežnú činnosť, ako aj programovú,“ povedal na úvod podpisovania zmlúv pokrajinský tajomník pre správu, predpisy a národnostné spoločenstvá – národnostné menšiny Mihály Nyilas, ktoré bolo vo štvrtok 23. marca. Predstavitelia 15 národnostných rád, ktoré sídlia na území AP Vojvodiny, podpísali zmluvy v hodnote 60 100 000 dinárov. Ako povedal tajomník rezortného sekretariátu, ide o 100-tisíc dinárov viac než v minulom roku a tieto prostriedky zabezpečili opravným rozpočtom. Podľa jeho slov najmenej prostriedkov pokrajina vyčlenila v roku 2014; zhruba 55 miliónov dinárov. Pripomenul, že prostriedky rozdeľujú na základe počtu príslušníkov

Aj keď plány a programy už majú schválené, potvrdenie o ﬁnancovaní dostali iba teraz

určitej národnostnej menšiny, počtu ustanovizní, ako aj aktivít národnostných rád. „Spolu s týmito prostriedkami, ako aj prostriedkami z republi-

kového a lokálneho rozpočtu, istotne je zabezpečené pôsobenie, posilňovanie kultúrnej autonómie a našich národnostných rád. Potrebné je zdôrazniť, že pred

DEMOGRAFICKÉ TRENDY (3)

Manželstvo v kríze? Oto Filip

á cesta k demografickej pozícii, v akej sme sa ocitli dnes, trvá vlastne takmer celé storočie. Treba to zdôrazniť najmä pre uvedomenie si, že len hlbokými zmenami a intervenciami v oblasti identity súčasného človeka možno zmeniť jej smer a povahu. Keďže rýchlych výsledkov v tom procese nebude, najlepšie je opatrenia populačnej politiky realizovať potichu, no sústavne. Zvlášť kroky, ktoré možno zdolať už dnes, no na ktoré sa len málo spoločenských činiteľov odhodláva. V prvom rade absentuje konkrétna a stabilná podpora rodinám, ktoré majú viac detí. Ťažko sa rieši aj status žien, ktoré zostali bez roboty alebo sa nemôžu zamestnať preto, lebo sa rozhodli rodiť. Jasné je, že tiež

www.hl.rs

treba urýchľovať súdne, trestné a majetkové postupy proti rozmáhajúcemu sa domácemu násiliu, podnikať súrne opatrenia aj v smere spomalenia odchodu mladých odborníkov do zahraničia... Spoločenské skutky a pomery sa premietajú aj vo sfére rodiny a manželstva. Napriek zaužívanému názoru, že v spoločnosti existuje ich kult, štatistika dementuje takéto romantické predstavy. Takmer každá štvrtá žena v Srbsku si nikdy neobliekla svadobné šaty, takmer každý tretí muž vo veku nad štrnásť rokov nemá obrúčku. Každá štvrtá žena rodí dieťa mimo manželstva a v mimomanželských zväzkoch v Srbsku žijú takmer štyri (3,83) percentá osôb starších od pätnásť rokov, ich približne 236 000. Neplatí ani známa myšlien-

Informačno-politický týždenník

ka, že sa protiklady priťahujú. Z rozboru 36 949 manželstiev uzavretých v roku 2015 vyplýva, že sa pred matrikára v obrovskom počte prípadov – 88 percent – dostávajú osoby rovnakej národnostnej príslušnosti. V dvoch z troch manželstiev partneri majú rovnaké školské vzdelanie. Tézu, že je pracovisko miestom, na ktorom sa zoznamuje azda najväčší počet súčasných manželských párov, potvrdzuje skutočnosť, že sa až sedemnásť percent ich, vlastne partnerov, zaoberá rovnakou skupinou povolaní. Zaujímavý je aj údaj, že každý piaty ženích má nižšie školské vzdelanie ako nevesta, čo neprekvapuje, vzhľadom na skutočnosť, že sú ženy vzdelanejšou zložkou populácie. Ukážkou krízy manželstva alebo manželstva v kríze je napríklad údaj, že je v Srbsku v roku 2002

rokom vláda Republiky Srbsko schválila Akčný plán na uskutočňovanie práv národnostných menšín, v ktorom sa, okrem iného, predvída posilňovanie úloh, presnejšie definovanie a kompetencie národnostných rád,“ povedal tajomník Nyilas. Takisto pripomenul, že pracovná skupina pracuje na zmene a doplnkoch Zákona o národnostných radách národnostných menšín a podľa jeho mienky by nový zákon mal prispieť k lepšiemu postaveniu všetkých národnostných rád. Keď ide o Národnostnú radu slovenskej národnostnej menšiny predsedníčka Anna Tomanová-Makanová povedala, že rada dostala rovnakú výšku prostriedkov ako aj vlani – viac ako 6 miliónov dinárov. „Podpísali sme dve zmluvy. Jedna sa vzťahuje na bežnú činnosť rady, na ktorú pokrajina vyčlenila 5 385 396 dinárov. Druhá zmluva je na rozvojovú činnosť a dostali sme 250 480 dinárov, rovnako ako aj v minulom roku. Keďže sme predpokladali, že budeme disponovať rovnakými prostriedkami ako aj vlani, plán a program na tento rok sme formovali v súlade s minuloročnými financiami,“ podotkla Tomanová-Makanová.

uzavretých takmer 42 000 manželstiev (41 947) a predvlani necelých 37 000 (36 949). Vlastné spolužitie každý štvrtý manželský pár končí rozvodom. Skrachované manželstvo za sebou má dnes v Srbsku okolo 300 000 osôb, čo je o pätinu viac ako v minulom desaťročí. Manželstvo priemerne trvá trinásť rokov a tri mesiace a v prípade 56 percent rozvedených manželských zväzkov sú i deti. A aj tých je stále menej. V roku 2005 sa narodilo 72 180 detí, o desať rokov neskoršie len 65 657. Ak to vôbec môže byť akousi útechou, podobné trendy nie sú len u nás. Príznačnosťou globálnych mužsko-ženských vzťahov na štarte nového milénia je, že sa vo svete každé tretie manželstvo končí rozvodom, že sa manželské páry častejšie rozhodujú pre rozvod než pre druhé dieťa a že sú šance partnerov osláviť zlatú alebo striebornú svadbu skutočne veľmi, veľmi skromné. (Dokončenie v budúcom čísle: Porovnania a medzníky) • TÝŽDEŇ •

S ROBOTNÍKMI TLAČIARNE HL PRINT V BÁČSKOM PETROVCI

Všetko je to tu viac než smutné Juraj Bartoš

oku 1993 aj vtedajšiu Tlačiareň Kultúra ohrozovala nevídaná ekonomická kríza a predsa, keď Tlačiareň Dnevnik v Novom Sade odmietla tlačiť časopis Vzlet, Kultúra podala ruku na záchranu. Naprieky ťažkej situácii na trhu v tlačiarni vtedy bolo živo, pulzoval život. Teraz je tá istá tlačiareň, ktorá odvtedy menila meno a právne základy, ako vymretá. Na veľkom priestore je síce veľa strojov, sú však prevažne staré, nefunkčné, a ľudí je tu naskutku málo. Nadšenia a optimizmu menej než počas najväčšej krízy. Robia však poctivo, na plné obrátky. Výrobky z tohto podniku sú stále pomerne Hej, padá, padá omietka kvalitné. V pondelok 20. marca sme sa s ohľadom na to, v akom sú stave.“ v tlačiarni, ktorú pôvodne založili „Kvalitnejšie veci robíme vonku. živí ľudia, Slováci, s vlastným kapi- Obálka predáva knihu; my by sme tálom, rozprávali s jej (do)terajším ju vedeli urobiť, keby sme mali riaditeľom a robotníkmi. V účtov- kvalitný stroj.“ „Viem, že my aj v níctve, odkiaľ vraj prišli signály, že danej situácii, na trhu takom, aký „niečo nie je v poriadku“, niekoľko je, nemôžeme byť nekonkurenční.“ dní za sebou nebolo nikoho. Teraz vraj vedúca účtovníctva (inak predchádzajúca riaditeľka) do práce chodí, na rozdiel od riaditeľa. Jeho kompetencie údajne vzalo do rúk zhromaždenie spoločnosti THLP, respektíve riaditeľ NVU Hlas ľudu. Robotníci boli zjavne pomýlení z toho, čo sa práve deje v ich podniku. Poučení predchádzajúcimi skúsenosťami, majú strach z možnej odvety (za vyjadrenie vlastných myšlienok?!)... „Neviem, čo a ako myslíš písať, len Staré sú stroje, nespomínaj nijaké ale aspoň škáry na strope nie sú nové mená.“ „Aby sme sa neocitli na čiernej listine..., lebo Keď sem prichádzala Neografia, kto jej voľačo zle povedal – zle sa sľubovali dáke moderné stroje... mu píše.“ „Chceli z Kultúry urobiť silnú regiČo, podľa vašej mienky, nie je onálnu tlačiareň a...“ „To, čo priniesli, v poriadku? pozbierali z odpadu... Viem, lebo „Tu v dobrom stave nie je nič. som sa bol v Neografii zaúčať.“ Prestierame poňvu (prestieradlo), „Máte predstavu, čo sa to tu plátame stroje... Tie fungujú extra vlastne deje?“ • TÝŽDEŇ •

„My nemôžeme nahliadnuť mesiace a kde nič, tu nič...“ „Jeden ani do zmlúv, ani do financií. Aj vraví to, druhý onô a my len robíme keby mi ukázali – čo sa ja v tých a nemáme poňatia, kde je problém. papieroch vyznám? Daj mi knihu, Jednoducho nevieme, čo sa deje, daj mi čokoľvek, čo treba urobiť, a ani nemôžeme na to vplývať.“ poobraciam, poviem, čo a ako „Či ona doteraz nevidela, ak niečo a zakiaľ možno spraviť, koľko to nebolo v poriadku?“ „Nebol v tom môže stáť. Ja neviem, kto s kým sám; bola aj ona, a nad ním je aj aké zmluvy podpísal; to je už prá- majiteľ, aj dozorná rada; prečo teca pre iné inštitúcie a či orgány.“ raz obviňujú jeho?“ „Prečo im on „My sme tu ako kolaterálna škoda. teraz odrazu zavadzia?“ „Mal som Nás robotníkov si nikto nevšíma, s ňou do činenia... Koľko ráz na mňa nezasvrbí nikoho ani ucho pre nás. Ani čo by niekomu bol cieľ, aby aj to málo, čo tu ešte funguje, nefungovalo.“ Údajne sú vaše produkty drahé? „Tá z Matice slovenskej vravela na Národnostnej rade, že Matica nedáva tlačiť nám, lebo sme veľmi drahí, Nový vynález na ochranu strojov a majiteľ tvrdí, že robíme veľmi lacno, tak čo je tu pravda?!“ „Pracoval vrešťala, až kým som pred rokom som v maďarskej tlačiarni v Novom nepovedal, že dám výpoveď, ak to Sade. Tam sa nepýtal nikto na cenu; tak bude pokračovať.“ „Keď prišiel to, čo maďarské podniky dostali, nový direktor, no, reku, konečne hľadeli dať svojmu. Tak isto robia niekto, kto sa v tlačiarni vyzná, s kým Chorváti v Subotici. Len u nás Slo- je možné odborne a normálne sa vákov je tak, že čo dostaneme zo rozprávať.“ Slovenska, dáme tomu, kto urobí Ako dlho môžete takto vydržať? lacnejšie.“ „Ak potrvá, tak neviem, kto tu Robíte veľa, a zárobky...? ostane.“ „Ja od 1. apríla neprídem do „Roboty máme aj príliš veľa, od- roboty, ak nedostaneme platy.“ „Boli kedy prišiel nový riaditeľ.“ „Je nás sme predtým, ako Kultúra a Neodvanásť vo výrobe a máme obrat grafia, už niekoľko ráz bez platov päť – šesť miliónov, niekedy možno a teraz to zase máme prežívať?“ ,iba’ štyri. Keď nás tu bolo 120, mali „My to už ani psychicky vydržať sme ,až’ osem miliónov.“ nemôžeme!“ o O o V zime ste tu mali skutočnú Sibír...? Nijako sa nemôžeme zbaviť „Pec je deravá, ústredné vyku- (nezmyselnej?) otázky: Čo by na rovanie nefunguje, vyhrievali sme všetko to, čo sa (u)deje, povedali a to tu ohrievačmi. Robievali sme ako by konali ľudia, ktorí pôvodnú v kabátoch, so zimnými čiapkami na petrovskú tlačiareň – s ohromným hlavách.“ „Keď sme blázni a pristali nadšením a veľkými nádejami – sme robiť v takej ľadovni.“ zakladali? Nevdojak nám mysľou Možno sa konečne zistí, kde je preletí osud Tlačiarne Dnevnik v problém... Novom Sade. Čo tá kedysi mala „Možno... ale to potrvá aspoň zamestnancov, čo všetko tlačila mesiac a dovtedy – ja prvý pôjdem (v troch zmenách)! A už jej niet. preč. Prečo by som tu zostával ro- Záchrancom sa podarilo topiaceho biť bez platu?“ „Toto trvá už štyri definitívne potopiť. 13 /4744/ 1. 4. 2017

Na pulze dní S KOORDINÁTORKOU VÝBORU PRE VZDELÁVANIE NRSNM SVETLANOU ZOLŇANOVOU

Počet žiakov klesá; zvýšia ho nové odbory? Juraj Bartoš

2 595 žiakov (v 1. ročníku je ich 297 a vo 8. je 347) a ešte 39 žiakov sleduje vyučovanie po slovensky v triedach pre deti s osobitnými potrebami. Roku 2008 sme evidovali zhruba 3 264 žiakov ZŠ; znamená, že ich počet klesol viac než o 600. Najväčší problém robí odsťahovanie celých rodín na Slovensko a teda aj žiakov. Po podrobnom prehľade situácie, ktorý nám úvodom rozhovoru poskytla koordinátorka Výboru pre vzdelávanie v Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny Svetlana Zolňanová, pýtame sa ju, či vie, koľko je teraz slovenských študentov a stredoškolákov zo Srbska na Slovensku. „VPV presný údaj nemá. Skutočnosť je taká, že každý rok dostaneme 120 – 125 žiadostí o štipendiá. Prvákov je vždy najviac, zhruba 80, takže akási orientácia vyplýva aj z uvedeného. V Starej Turej na Slovensku je v štyroch ročníkoch zhruba 50 žiakov odtiaľ a vlani sa v Dolnom Kubíne

„PRÍPAD“ GYMNÁZIA V PETROVCI Otázka možnosti založenia nových odborov (kuchárskeho technika a informatika, t. j. administrátora počítačových sietí) na GJK vyvolala rozruch v časti

11 predškolských ustanovizniach v Srbsku sa vyučovanie realizuje aj po slovensky. Novinka je, že Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny finančne podporuje isté prostredia, v ktorých sa slovenčina aj v PU ponúka ako tzv. voliteľný predmet: v Novom Sade, Báčskej Palanke, Čelareve a Bielom Blate. Pribudli novinky aj v niektorých základných školách: v Laliti a najnovšie i v Maglići odštartovalo fakultatívne vyučovanie slovenčiny. NRSNM za podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí finančne podporuje (na základe zmluvy) vychovávateľky, ako i didaktické pomôcky. Je to projekt, ktorým NRSNM chce zabezpečiť budúcich školákov, ktorí budú chodiť na hodiny slovenčiny s prvkami národnej kultúry. Vyučovanie v slovenskej reči sa už celý rad rokov koná v 17 základných školách, v slovenských triedach, pričom sa v 37 základných školách vyučuje tunajšej slovenskej verejnosti. slovenčina s prvkami národnej kulNa marcovej schôdzi sa členovia túry ako voliteľný predmet (úhrnne VPV vyjadrili iba letmo. V deje tu 667 žiakov). Keď ide o stredné cembri ste sa touto záležitosťou školy, celkovo je 382 žiakov v slovenzaoberali podrobnejšie. Aké ských triedach, z toho 265 argumenty sú na skutok, v gymnáziách v Kovačici ktorý hrozí zmenou klasica Petrovci a 117 v Strednej zdravotníckej škole 7. VPV dal riaditeľke GJK zelené svet- kého gymnázia v Petrovci všeobecnú či zmiešanú apríla v Novom Sade. Na lo, aby konala ďalej, ako i riaditeľke na strednú školu? Oddelení slovakistiky FF „Keď ide o zákonnú procev Novom Sade v decembri Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici, bolo 15 študentov sloven- aby pátrala po možnosti otvorenia dúru, návrh na otvorenie tried so slovenskou vyučovacou ského jazyka a literatúry. nového odboru v slovenskej reči. rečou podáva škola. Má to mať Okrem toho je približne 60 schválené učiteľskou radou študentov iných odborov, a školským výborom. Potom ktorí si volia slovenčinu ako voliteľný predmet, a sú tu aj do SŠ zapísalo 20; jednotlivci sú NRSNM dá, alebo nedá súhlas na študenti Vysokej odbornej školy žiakmi stredných škôl aj v Banskej otvorenie niektorej slovenskej trieBystrici, Trnave... Práve táto skutoč- dy; takýto súhlas rada poskytuje pre vychovávateľov. Je zrejmé zmenšovanie počtu nosť podnietila uvažovať o tom, každý rok na otvorenie slovenských tried, t. j. ich zlučovanie, čiže vytvá- aby sa na Gymnáziu Jána Kollára tried na gymnáziách v Petrovci ranie kombinovaných tried. Zároveň v Báčskom Petrovci skúsilo otvoriť a Kovačici, ako i v zdravotníckej klesá aj počet žiakov v školách a slo- práve tie odbory, o ktoré sa naši žiaci škole v Novom Sade. Nakoniec celú venských triedach. Školy s vyučova- uchádzajú na Slovensku, kde Stará školskú sieť verifikuje Zhromaždecím jazykom slovenským navštevuje Turá ponúka niekoľko odborov z in- nie AP Vojvodiny a treba mať na formatiky a Dolný Kubín – remeslá.“ zreteli, že na otvorenie novej triedy

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

je potrebný i súhlas rezortného ministerstva. Riaditeľka GJK na decembrovej schôdzi VPV prezentovala návrhy na otvorenie strednej ekonomickej štvorročnej školy (odbor kuchársky technik) a informatickej (vtedy bola reč o informatike pre nadaných žiakov na gymnáziu v Belehrade). VPV dal riaditeľke GJK zelené svetlo, aby konala ďalej, ako i riaditeľke Gymnázia Mihajla Pupina v Kovačici, aby pátrala po možnosti otvorenia nového odboru v slovenskej reči, keďže sa tam vlani v septembri do 1. ročníka zapísalo len 18 žiakov. Vychádzalo sa tiež z prieskumu o tom, koľko žiakov slovenskej národnosti sa za posledných 5 rokov zapísalo na ekonomické odbory v Srbsku. Obávame sa, že malý počet žiakov, ktorí prejavujú záujem o školenie v gymnáziách, môže viesť k zatvoreniu ďalších tried; ako je známe.“ V akej fáze je teda celá záležitosť? NRSNM sa zatiaľ k tejto veci nevyjadrila; kedy by to mala urobiť? „Teraz je potrebné v prvom rade verifikovať školu, teda overiť si, či GJK spĺňa všetky podmienky na otvorenie nových odborov, vrátane kádrových otázok, a potom zostáva čakať, či sa zapíše tých 15 žiakov na nové odbory. Riaditeľka teda pracuje na verifikácii priestoru.“ Nechce to aj zmenu štatútu a mienku širšej verejnosti? „Áno, potrebná je aj zmena štatútu, na ktorú tiež súhlas poskytuje aj NRSNM. Na otvorenie nových odborov musíme však mať predovšetkým priestory, adekvátnych profesorov, učebnice (zvažuje sa možnosť ich dovozu pre odborné predmety z materskej krajiny). Pravdaže, potrebujeme učebné osnovy. Pre všetky predmety učebné osnovy pre slovenčinu už jestvujú (tie, ktoré sa uplatňujú v strednej zdravotníckej škole) a pre trojročnú školu ich odborný tím VPV práve vypracúva.“ Všetko to si vyžaduje aj nové náklady. Kto ich bude znášať? „Keď ministerstvo schváli otvorenie triedy, tým si preberá aj zabezpečenie platov pre učiteľov, ktorí v novej triede budú pracovať. Preto hovorím, že je tu možnosť dopĺňania noriem už zamestnaných učiteľov pre všeobecné predmety, ako i možnosť nového zamestnáva>>> • NA PULZE DNÍ •

>>> nia. Pokiaľ ide o priestor, existujú kabinety informatiky a pre kuchárov je k dispozícii kuchyňa školského domova a kuchárka s patričným odborným vzdelaním.“ Myslíte si, že GJK vyčerpalo všetky možnosti na zvýšenie záujmu žiakov o zápis do 1. ročníka? „Máme na zreteli, že na jednej strane gymnáziá by mohli zvýšiť záujem o zápis žiakov zvýšením kvality úrovne vyučovacieho procesu. Druhou cestou je otvorenie nových odborov s cieľom zachrániť školy, aby sme nemuseli mať dvojjazyčné triedy alebo že neotvoríme slovenskú triedu. Vo chvíli, keď ponúkame pre výučbu v slovenčine otvorenie 60 miest v Petrovci a po 30 v Kovačici a Novom Sade, čo je úhrnne 120, máme v základných školách 347 ôsmakov. Znamená aj z tohto uhla sa žiada rozšíriť paletu možností na zápis žiakov do slovenských tried. Mimochodom VPV ponúkal gymnáziu v Kovačici možnosť otvorenia odboru zdravej výživy. Táto záležitosť je teda zatiaľ iba na úrovni Výboru pre vzdelávanie. Dôvod na čakanie verifikovaných odborov zo strany ministerstva je práve to, že informatika pre nadaných žiakov v Belehradskom gymnáziu doteraz nemala akreditáciu, čiže tento odbor zatiaľ nie je úradne verifikovaný. Je to skúšobný projekt v piatich školách v Srbsku. Keď dostane zelenú, bude ho možné otvoriť aj v Petrovci; zo spomenutých dôvodov nebol otvorený vlani.“ Čo by otvorenie dvoch spomenutých odborov v GJK znamenalo pre terajších učiteľov? „Ak zachováme dve slovenské triedy na gymnáziu a otvoríme ďalšie odbory, samozrejme, učiteľom, ktorí vyučujú všeobecné predmety, by sa zvýšil pracovný úväzok a pre odborné predmety by sa zamestnali noví ľudia.“ VÝHODY PRE SLOVENČINU Otázka z terénu: aký je rozdiel medzi slovenčinou ako fakultatívnym predmetom a voliteľným? • NA PULZE DNÍ •

Je vyučovanie slovenčiny tam, kde doteraz nebolo, jednorazový projekt, alebo ide o plán na dlhšie obdobie? „Voliteľný predmet je predmet, ktorý sa nachádza na anketovom lístku v skupine s informatikou, ochrancami prírody, kreslením, maľovaním, sochárstvom, šachom atď., odkiaľ si žiak volí jeden z nich. Bežne sa známkuje, ale známka sa nepočíta do priemeru. Pokiaľ ide

podarilo dosiahnuť istý pokrok ohľadne vyučovania materinského jazyka. Keby ste spresnili... „Áno, podarilo sa nám dosiahnuť zmenu postavenia predmetu vyučovania materinského jazyka: informatika sa presúva do skupiny povinných predmetov pre budúcich piatakov (už v školskom roku 2017/18), a tak si piataci budú voliť iba materinský jazyk ako voliteľný predmet z tejto skupiny. Ďalšie predmety, ktoré boli v tejto istej tabuľke, budú len ako sekcie či krúžky. Slovom, materinský, teda slovenský jazyk nebude v konkurencii s inými voliteľnými predmetmi, ale bude na osobitnom anketovom lístku a piataci sa budú môcť vyjadriť, že chcú alebo nechcú chodiť na vyučovanie slovenského jazyka s prvkami národnej kultúry.“ Stále však rodičia poukazujú na to, že známku z tohto predmetu školy neberú do ohľadu pri vypočítavaní priemeru. V čom je háčik? „Koordinácia národnostných rád sa zaberala aj týmto problémom. Ministerstvo tvrdí, že známka nevchádza do priemeru preto, lebo sa

triedy, má o dve alebo tri hodiny viac srbčiny ako nematerinského jazyka a nikto nehovorí o žiadnej záťaži.“

BOLO TOHO VEĽA? Aj sama ste na schôdzi VPV hovorili, že sú pripomienky k tomu, že príliš veľa služobne odchádzate na Slovensko...? „Bolo by treba vidieť, ktorá z daných ciest je kedy v otázke. Napríklad najbližšiu úradnú cestu mám absolvovať 12. mája ako členka školskej komisie pri Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Keď ide o pedagogický dozor žiakov, s ktorými odchádzame na Slovensko, striedame sa niekoľkí učitelia. Ide tu o projekty. Ja dozor robievam nad žiakmi, ktorí sú medzi prvými tromi na republikovej súťaži zo slovenčiny, teda ide o môj osobný projekt, ktorý realizujem prostredníctvom ÚSŽZ. Robím aj dozor aj nad žiakmi generácie zo slovenských tried. Inde sú angažovaní ďalší učitelia, ktorí prejavia záujem. Lenže nie vždy majú záujem robiť dozor nad cudzími deťmi, občas sa neprihlási o slovenčinu ako fakultatívny prednikto, občas sa prihlásia, ale sa cesty met, je to novinka, ktorú rezortné vzdajú, takže ich treba zastúpiť. Zažila som aj to, že som po piatich ministerstvo ponúklo vlani pre aktuálny školský rok, bez konkrétnych dňoch musela ísť vystriedať učiteľku, pokynov; ponechané je na školy, ktorá sa z osobných dôvodov muaby organizovali vyučovanie slovensela vrátiť domov. Stalo sa už aj tak, činy tak ako hociktorú inú aktivitu (t. že som deti musela osobne zaviezť j. sekciu či krúžok) v škole. na Slovensko, teda keď som bola aj vodič a použila som Slovenčina by sa mala ponúkať neslovenským devlastné auto...“ ťom s cieľom priblížiť im Dovolím si na záver opýSlovenský jazyk bude na osobittradíciu a kultúru a sloven- nom anketovom lístku a piataci sa tať sa vás: nebolo toho príliš skú reč Slovákov. Takto sa veľa, keď ste v istom období konkrétne realizujú hodiny budú môcť vyjadriť, že chcú alebo pôsobili naraz ako predsedslovenčiny v ZŠ B. Palkovlje- nechcú chodiť na vyučovanie slo- níčka a koordinátorka Výbovića Pinkiho v Starej Pazove venského jazyka s prvkami národnej ru pre vzdelávanie NRSNM a v ZŠ Žarka Zrenjanina a riaditeľka základnej školy v Maglići (tam sa uvažuje kultúry. (v Selenči)? o jej presunutí do progra„O tom, či bolo veľa alebo tento predmet neponúka všetkým príliš veľa, môžu svedčiť pracovné mu voliteľných predmetov). Toto nemôže byť dlhodobé rie- deťom v triede, ale len jednotliv- výsledky... Či je, alebo nie je niečo šenie preto, že NRSNM nevypláca com, ktorí si ho zvolia, takže by z naplánovaného urobené. Keď ide platy učiteľom. Iba prostredníctvom nemali všetci žiaci v tej istej triede o moje angažovanie v NRSNM, mala projektov môže uhradiť náklady rovnaký počet predmetov. Podľa som na to súhlas môjho zamestnáučiteľom, ktorí tento predmet vy- môjho názoru to nie je celkom vateľa, s 30-percentným úväzkom učujú na zmluvu. Po druhé: nemô- ospravedlniteľné. V praxi sú známe na zmluvu, koľko zákon povoľuje. žeme ich zamestnať. Je to úloha prípady, že povedzme niektoré Ten príplatok činil 30 % učiteľského Ministerstva školstva, ktoré apeluje, deti z určitých dôvodov nechodia platu alebo z platu ostatných kooraby v skupine bolo minimálne 15 na telocvik, nie sú oznámkované, dinátorov, aký mali v tom období. žiakov s minimálnou toleranciou (2 avšak počítačový systém pozná Môžem povedať, že robota jedna − 3 žiakov) a národnostné menšiny nulu a v takých prípadoch sa stredná druhú príliš dopĺňala. To, čo som sa prostredníctvom koordinácie známka vypočítava s jedným pred- robila z postu riaditeľky školy, mi národnostných rád dožadujú, aby metom menej. Ďalšou výhovorkou aj dodnes často pomáha. Myslím si, je, že deti trpia väčším zaťažením, že ako koordinátorka VPV celkom sa ten počet zmenšil na 5 žiakov.“ Národnostným radám sa, spo- ak si zvolia aj tento predmet. Pritom slušne ovládam aj zákonné predpisy menuli ste nedávno na výbore, dieťa, ktoré chodí do slovenskej týkajúce sa oblasti vzdelávania.“ 13 /4744/ 1. 4. 2017

Ľudia a udalosti NA KUS REČI SO ZELENINÁRKOU TATIANOU CICKOVOU Z KOVAČICE

Produkty, ktoré potešia telo a dušu Anička Chalupová

ýroba potravín je jednou z kľúčových oblastí nášho života. Pamätáme si z minulosti, že v Kovačici so 7 426 obyvateľmi (roku 1991), teda pred viac ako dvadsiatimi piatimi rokmi, pestovali zeleninu takmer v každej záhrade za domom. V súčasnosti je už situácia iná. V dnešnej dobe je už „normálne“, že na obed máme holandské zemiaky a šalát z tureckých uhoriek s čínskym cesnakom a ako dezert si dáme červený melón z Grécka a hrušky z Južnej Ameriky. Človek, ktorý sa nad tým hlbšie nezamyslí, by možno povedal, že žijeme v blahobyte, v prepychu, ale opak je pravdou. Ľudia sú doslova paralyzovaní z neustálej frustrujúcej a neúnavnej naháňačky za (lepšou) prácou, a pritom nemajú času ani len rozmýšľať o kvalite života a o zdravom stravovaní. Nemajú času sami si dopestovať kvalitnú a zdravú zeleninu a ovocie. Kovačičanka Tatiana Cicková sa začiatkom tohto storočia, po ukončení Poľnohospodárskej fakulty v Zemune, rozhodla venovať zeleninárstvu a kvetinárstvu. Založila si vlastnú farmu, z ktorej výrobky možno každú stredu a sobotu kúpiť na niektorom z predajných pultov na kovačickom trhu. V práci jej pomáha manžel, matka, stará mama, brat, dakedy deti a podľa potreby aj 3 − 4 pomocníčky. Aké boli vaše pestovateľské začiatky? − Prvý skleník, ktorý sme začali stavať koncom 90. rokov, sme vykurovali obyčajnou pecou. Keďže sme neboli spokojní, nainštalovali sme kotolňu s plastovými, neskoršie kovovými rúrkami, ktoré tiahnu po podlahe. Potom sme postavili ďalší skleník a intenzívnejšie som sa zeleninárstvu začala venovať až po ukončení fakulty. Ktoré druhy zeleniny a kvetov pestujete? − Vo fóliovníkoch pestujeme reďkovku a hlávkový zelený šalát, uhorky, paradajky a rôzne druhy papriky. Vonku v záhrade máme tiež paradajky, z ktorých vyrábam

www.hl.rs

pretlak, ako aj červenú papriku a karfiol. Skôr som pestovala niekoľko druhov zeleného šalátu, tzv. kristalka a iceberg (ľadový šalát), tiež karfiol a brokolicu, s ktorou

Tatiana Cicková

sme zároveň na trhu delili aj recepty, lebo sa ženy opytovali, kde a ako sa používa a pripravuje. Teraz ich už nepestujem, lebo o tie druhy zeleniny je pomerne malý záujem. Najviac sa predá tradičná zelenina. S pestovaním kvetov začíname dakedy v decembri a januári. Zákazníkom ponúkame rôzne farby muškátov, surfínie, verbeny, nevesty, petúnie, decembra a pod. Napríklad kvety, ako pereny, primuly a sirôtky nepestujem, lebo ich výroba začína skôr, v jeseň, keď my máme ešte prácu so zeleninou, takže nemáme času venovať sa im.

fóliovníky, v ktorých pestujeme zeleninu, na ďalších 400 štvorcových metroch máme kvety a priesadu. K tomu na otvorenej ploche veľkosti 2 ha pestujeme tiež zeleninu. Akým spôsobom sa dopracúvate k zdravým výrobkom? − Dlho sa zaoberám touto prácou, takže už viem, koľko a čoho treba pridať, aby produkty boli kvalitné a zdravé a aby mali dobrú chuť. Ak sa to nerobí ako treba, ak sa napr. pridá iba hnojivo NPK, alebo sa použije veľa chémie, chuť sa celkom zmení. Rozmýšľam aj o biovýrobe, veľmi rada by som sa preorientovala na biovýrobu, ale problém je v cene hotového výrobku, keďže nedostaneš to, čo si doň investoval. V minulosti som sa pokúsila pri pestovaní používať

Kvety – lahôdka pre nos a oči

Šalát pekný ako z reklamy

Na akých plochách pestujete svoje výrobky? − Na jednej ploche rozlohy 2 000 štvorcových metrov máme

Informačno-politický týždenník

mohli dovoliť kúpiť biovýrobky. Možno by sa v Belehrade dal predať taký výrobok, ale ak treba zaplatiť osobu, ktorá to odvezie a predá, tak sa to jednoducho neoplatí. Kde predávate svoje výrobky? − Prevažne u nás v Kovačici na trhu, ale chodia zákazníci z Kovačice a Padiny aj priamo k nám domov. Teraz napr. sa najviac zaujímajú o kvety a neskoršie ľudia od nás kupujú aj paradajky a ostatné výrobky. Oplatí sa v súčasnosti zaoberať sa zeleninárstvom? − Kedy ako. Je to tak trošku nešikovná práca. Napr. vlani škatuľa s 18 hlávkami šalátu stála zhruba 200 dinárov. Len sama škatuľa stála 50 dinárov, takže sa neoplatilo pestovať šalát. V aktuálnom

čmeliaky (bumbar) ako predátorov, aby sa čím menej striekalo, ale to stojí veľmi veľa peňazí. Naši ľudia ešte nemajú taký štandard, aby si

výrobnom roku je už situácia iná. Cena jedného balíku šalátu sa pohybuje od 500 do 550 dinárov. Realita je taká, že musíš dočkať, aby niekomu vymrzli výrobky, aby bol nepriaznivý rok, aby si ty mal potom nejaký zárobok. Každý rok je iná situácia. Okrem toho v súčasnosti sa objavili noví pestovatelia, takže zeleninu, ktorú nepredáme, spracúvame do nových výrobkov, ako sú zavárané uhorky, paprika, sušené paradajky a paradajkový pretlak, domáci ajvar a pod. Každý rok na trhu ponúkame niečo nové. Aká je vaša vízia budúcnosti? − Do budúcna by som chcela zlepšiť podmienky vykurovania pestovateľských plôch a sústrediť sa viac na spracovanie iných výrobkov. • ĽUDIA A UDALOSTI •

DEBATA O POĽNOHOSPODÁRSTVE V PETROVCI

jú na území, kde vládnu sťažené podmienky. V pokračovaní debaty pokrajinský tajomník hovoril o prostriedkoch, ktoré sú vyčlenené pre jednotlivé oblasti poľnohospodárstva, ako dobytkárstvo, zeleninárstvo, ovocinárstvo, krajinský tajomník Vuk Radojević včelárstvo, vodohospodárzdôraznil, že cieľom ich návštevy stvo a iné. je prezentovať a ozrejmiť opatreRiaditeľ pokrajinského nia agrárnej politiky pokrajiny, fondu Aleksandar Bogdaprostredníctvom ktorých aj poľnović vysvetlil, že úlohou nohospodárske subjekty z tejto fondu je pomôcť poľnohosobce môžu získať pomoc pre podárom, aby sa dostali k svoju poľnohospodársku výrobu. najvýhodnejším finančným Pokrajinský tajomník poukázal na prostriedkom na zveľadenie skutočnosť, že pokrajinské nenásvojej výroby, a to v zmysle vratné rozpočtové prostriedky Pokrajinský tajomník výstavby ovocných sadov, pre poľnohospodárstvo nikdy pre poľnohospodárstvo Vuk Radojević neboli také vysoké ako teraz a podrobne vysvetlil ciele agrárnej politiky montovania protiľadovcových sietí a zavlažovacích že suma na rok 2017 dosahuje sústav, zveľadenia chovu miliardu štyristotisíc dinárov. cové siete a poľnohospodársku V porovnaní s minulým rokom je výrobu v chránenom priestore. Na dobytka a podobne. Ozrejmil teda to veľké zvýšenie, lebo vlani bolo tieto účely na pokrajinskej úrovni možnosti získania úverov na poľnovyčlenených 850 miliónov dinárov. vyčlenili 850 miliónov dinárov, hospodársku výrobu za výhodných Radojević zároveň poukázal na lebo badať trend rastu záujmu podmienok. V diskusii sa poľnohospodári dobrú spoluprácu s republikovým poľnohospodárov o intenzívnu Ministerstvom pre poľnohospo- výrobu. Osobitnú pozornosť v tom- zaujímali o podmienky pri kúpe dárstvo. Ako zdôraznil, stanovili to roku mienia venovať mladým mechanizácie, či kopaní studní tri opatrenia agrárnej politiky, na poľnohospodárom do 40 rokov na zavlažovanie. Nastolená bola aj ktoré pri financovaní budú dá- života, ženám, ktoré sú nositeľkami otázka komasácie na území obce vať dôraz. Vzťahujú sa zvlášť na poľnohospodárskeho majetku, a a sťažností nespokojných poľnozavlažovacie sústavy, protiľadov- poľnohospodárom, ktorí pracu- hospodárov v súvislosti s tým.

Ako uľahčiť poľnohospodárom Katarína Gažová

záujme poľnohospodárov a predstaviteľov poľnohospodárskych podnikov z územia Báčskopetrovskej obce o tému debaty a návštevu hostí z pokrajinskej úrovne svedčila vo štvrtok 23. marca takmer plná petrovská sieň v Zhromaždení obce. Hovorilo sa o agrárnej politike v pokrajine a pomoci poskytovanej Obci Báčsky Petrovec, čiže poľnohospodárskym subjektom z tohto územia. Prítomným sa prihovorili: Vuk Radojević, pokrajinský tajomník pre poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a lesníctvo, a Aleksandar Bogdanović, riaditeľ pokrajinského Fondu pre poľnohospodárstvo. Debatu pre poľnohospodárov usporiadali vďaka spolupráci Pokrajinskej vlády Vojvodiny a báčskopetrovskej lokálnej samosprávy, pripomenul úvodom predseda obce Srđan Simić. Po-

S ANNOU HADRÍKOVOU, ZELENINÁRKOU ZO STAREJ PAZOVY

Tridsať rokov na zelených trhoch Anna Lešťanová

astlinám rozumie najmä ten, kto s nimi trávi čas. O tom svedčí aj príklad rodiny Hadríkovej zo Starej Pazovy, ktorá sa zaoberá zeleninárstvom. Dopestovanú zeleninu na trhoch predáva Anna Hadríková, ktorá hovorí, že výroba a predaj si vyžadujú maximálne angažovanie počas celého roka. Hadríkovci rozmanitú zeleninu pestujú pod fóliovníkmi a na otvorenom priestore a vďaka dlhoročnej skúsenosti z pôdy získajú i dve úrody. Počas uplynulej tuhej zimy podarilo sa im zeleninu zachrániť, hoci, ako uviedla spolubesedníčka, bolo naozaj ťažko i na samom trhu zachrániť a predať tovar. Hadríkovci vlastnia osem fóliovníkov a už koncom marca na miesto, kde mali špenát a šalát, sadia paradajky a uhorky. Výroba rozmanitej • ĽUDIA A UDALOSTI •

Anna Hadríková na staropazovskom zelenom trhu

zeleniny, akú pestujú, si vyžaduje nielen veľa roboty, ale i množstvo vedomosti a uplatnenie včasných a adekvátnych agrotechnických opatrení. Umenie je zeleninu či ovocie nielen dopestovať, lež i predať. − V súčasnosti supermarkety majú prím, zelené trhy akoby pomaly vyhasínali z hľadiska ponuky. Avšak cenu zeleniny určuje kvalita

a sviežosť tovaru a každý kupec sa môže sám rozhodnúť, kde si ju zadováži. Našu nanajvýš odborne dopestovanú zeleninu na trhoch predávam iba sviežu, čo dosvedčuje aj skutočnosť, že ju pripravím dnes na zajtrajší trh, − hovorí Hadríková. Pre Annu, manžela Pavla a syna Vladimíra zeleninárstvo je rodinný biznis, ktorému sa manželia Hadríkovci začali venovať pred 35 rokmi. Na začiatku to bol iba dodatočný zdroj príjmov do domácnosti. Profesionálne sa zeleninárstvom začali zaoberať, až keď zostali bez roboty v podnikoch, kde boli zamestnaní. Nápomocnú ruku v neľahkej zeleninárskej robote im poskytujú aj Annini rodičia, zvlášť keď treba pomôcť pri zalievaní, otvorení, resp. zatvorení fóliovníkov. Vladimír pomáha mame predávať tovar na trhu a manžel Pavel je zodpovedný za výrobu. Rozhoduje tiež, čo a kedy budú pestovať. Hadríkovci sú usilovní ľudia, ktorým ľudia dôverujú a radi od nich kupujú zeleninu. Hodne stálych zákazníkov majú na trhoch nielen v Starej Pazove, lež aj v Novej Pazove a Inđiji.

KRÁTKE SPRÁVY

Silbaš Rozvoj poľnohospodárstva. Vo štvrtok 23. marca v Silbaši usporiadali debatu o rozvoji poľnohospodárstva. Medzi účastníkmi debaty v miestnostiach Domu kultúry boli: pokrajinský tajomník pre poľnohospodárstvo Vuk Radojević, riaditeľ Fondu pre rozvoj poľnohospodárstva Aleksandar Bogdanović, predseda Obce Báčska Palanka Branislav Šušnica a predseda Zhromaždenia obce Báčska Palanka Mita Lačanski. Pokrajinský tajomník Radojević vyzval zvlášť ženy a mladých, aby sa prihlásili na súbehy, ktoré vypísala Pokrajinská vláda, a tak získali prostriedky na novú mechanizáciu, rozvoj dobytkárstva, zeleninárstva a iné potreby za výhodných podmienok. Poľnohospodári informovali hostí o problémoch, na ktoré narážajú v poľnohospodárskej výrobe a chove dobytka. R. K.

13 /4744/ 1. 4. 2017

Ľudia a udalosti V STREDISKU PRE SOCIÁLNU PRÁCU V BÁČSKOM PETROVCI ZALOŽILI NOVÚ SLUŽBU

Záujem detí v popredí Katarína Gažová

tredisko pre sociálnu prácu Obce Báčsky Petrovec usporiadalo v pondelok 27. marca prezentáciu služby pomenovanej Dočasné rodinné opatrovníctvo. Prezentáciu realizovali odborní spolupracovníci strediska za prítomnosti predstaviteľov škôl z územia obce, zdravotníckych pracovníkov, predstaviteľov združenia osôb s osobitnými potrebami. Stretnutie sa uskutočnilo v priestoroch obecnej Turistickej Z prezentácie novej sociálnej služby organizácie. Úradujúca riaditeľka Strediska pre sociálnu prácu Biljana Dra- realizáciu ktorých teraz vznikli senzornou a fyzickou invaliditou. Do inej rodiny tieto deti možno kulićová ozrejmila, že založili prajné podmienky. Videoprezentáciu na tému Do- umiestniť na niekoľko hodín alenovú službu Dočasné rodinné opatrovníctvo, ktorá do budúcna časného rodinného opatrovníc- bo na niekoľko dní, ale najdlhšie bude fungovať na území Báčsko- tva pripravila a ozrejmila Mária 15 dní zaradom, čiže na ročnej petrovskej obce. Ako vysvetlila, Orosová, diplomovaná sociálna úrovni súhrnne 60 dní. Nateraz pokrajinský Ústav sociálnej ochra- pracovníčka strediska. Uviedla, že taká služba pôsobí iba v Novom ny ešte v roku 2013 vypracoval táto služba sa vzťahuje na deti od Sade, kým v iných lokálnych sasmernice a dal základné pokyny narodenia a do 26 rokov života, mosprávach sa zatiaľ neujala, ale na ustanovenie služby dočasné- tiež na deti s intelektuálnymi ťaž- jej založenie sa plánuje. Služba Dočasného rodinného ho rodinného opatrovníctva, na kosťami, deti s autizmom a deti so

VEĽKONOČNÉ DNI VO VIŠNJIĆEVE. V sobotu 25. marca vo Višnjićeve prebiehalo podujatie pod názvom Veľkonočné dni, ktorú zorganizovalo Združenie žien Filipa Višnjića vo Višnjićeve. Podujatie bolo humanitárneho rázu, lebo získané finančné prostriedky a dary venovali Onkologickému oddeleniu inštitútu pre matku a dieťa v Belehrade. Zúčastnilo sa desať združení žien z celého Sriemu, ktoré mali svoje stánky, kde predávali rôzne jedlá a koláče. Medzi účastníkmi boli aj predstavitelia MOMS Šíd, SKUS Jednota Šíd a Slovenskej evanjelickej cirkvi, ktorí organizátorom podujatia odovzdali rôzne dary pre deti. Dievčence v slovenských krojoch spestrili ovzdušie podujatia. St. S.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

opatrovníctva je individualizovaná podpora deťom s postihnutím a ich biologickým rodinám. Prostredníctvom tejto služby sa plánovaným periodickým krátkodobým pobytom dieťaťa v inej rodine prispieva k silneniu rodinných vzťahov a zachovaniu rodiny. Dočasná rodina sa volí predovšetkým z okruhu osôb blízkych biologickej rodine. Uvedené služby môže využívať aj dieťa s postihnutím umiestnené v pestúnskej rodine. Pre dieťa, jeho biologickú rodinu a dočasnú opatrovnícku rodinu zabezpečená je odborná podpora Strediska pre rodinné ubytovanie a pestúnstvo a Strediska pre sociálnu prácu. Takýmto spôsobom dieťa získa nové skúsenosti, jeho život sa obohatí, rozšíri sa okruh jeho známych, lepšie sa integruje do lokálneho prostredia.

NOVÉ PRESBYTERSTVO V BIJELJINE. Vo štvrtok 23. marca sa v sieni evanjelického kostola v Bijeljine uskutočnilo prvé zasadnutie nového presbyterstva zvoleného na minulom konvente. Členmi presbyterstva sú Milan Grňa, kurátor, Daniel Štefek, Michal Štefek, Mirko Jurík, Janko Šimon, Karol Čásar a Vjeročka Gajićová. Za čestného presbytera zvolili svoju najstaršiu cirkevníčku Julianu Šimonovú. Presbyteri na zasadnutí rozhodli, že na nasledujúcom zasadnutí schvália plán práce na rok 2017, a uzavreli, že do nového plánu treba v prvom rade zaradiť ukončenie prác na legalizácii cirkevného majetku a udržiavanie slovenského cintorína v Bijeljine. St. S. • ĽUDIA A UDALOSTI •

NEDORIEŠENÁ ÚDRŽBA DVOCH KANALIZÁCIÍ V OBCI PLANDIŠTE

Komunálnici dozerajú – obec financuje Vladimír Hudec

malej juhobanátskej Obci Plandište sa môžu pochváliť, že v dvoch dedinách, Plandišti a Hajdušici, majú vystavané moderné čističky na prečisťovanie odpadových vôd. Žiaľ, ani v jednej z uvedených dedín nie je doriešená údržba čističiek a iných kanalizačných zariadení. − Kanalizácie v oboch dedinách majú podobný problém − nie sú dokončené, čiže asi polovica domácností nemá možnosť pripojiť sa, a obe nemajú povolenie na používanie, − povedal nám úradujúci riaditeľ VP Polet v Plandišti Milan Selaković. – V Plandišti napríklad kanalizácia funguje a základné potrubie je vystavané v celej dedine, ibaže polovica domácností sa nemôže pripojiť, lebo nemá vystavanú prípojku. Podľa mojich odhadov potrebné je 30 až 40 miliónov, aby sa to urobilo. V Hajdušici je podobná situácia. Asi polovica domácností je pripojená na kanalizáciu, ktorá dobre funguje, pokým v tej druhej polovici dediny nieto ani len potrubia. Aj čistička v sídle obce funguje, aj keď v jej okolí cítiť

Práca hajdušickej čističky odpadových vôd konečne bude pod akým-takým dozorom

nepríjemný pach, lebo sa obsah z dvoch nádrží čerpadlami vypúšťa do rieky Rojgy. Či to tak má byť podľa projektu, ja naozaj neviem, a neviem ani, či tá čistička dostane povolenie na používanie, čo je základným predpokladom, aby podnik prebral starostlivosť o ten objekt. Ako funguje údržba kanalizácie a kto dozerá na prácu čističiek? − Na základe zmluvy s vládou Srbska Polet sa stal verejným podnikom lokálnej samosprávy, ktorá od nás žiada, aby sme poskytovali

AKCIA ROVNANIA POĽNÝCH CIEST V PIVNICI sa aj tento rok úspešne realizovala a prebiehala počas dvoch marcových víkendov. Ako hovorí predseda poľnohospodárskeho klubu v Pivnici Jaroslav Šuster, v klube ich je 40 aktívnych členov, no do tejto akcie sa zvyčajne zapoja aj iní dobrovoľníci. V posledných rokoch býva približne 100 účastníkov. Tento rok rovnali poľné cesty deviaty raz. V závislosti od toho, koľko ľudí sa zapojí, rozdelia sa do skupín. Spravidla býva deväť skupín. Po práci si spoločne oddýchnu pri obede v Hasičskom dome. A. Č. • ĽUDIA A UDALOSTI •

služby dozoru a údržby kanalizácie a ona bude financovať kúpu náhradných súčiastok a všetkého, čo je potrebné, aby kanalizácia fungovala. V súlade s tým jeden náš robotník dozerá na čističku v Plandišti. A v Hajdušici? − Kým som po posledné lokálne

voľby bol predsedom obce, lokálna samospráva tiež platila náklady údržby čističky a prečisťovania odpadovej vody, čiže za strovený elektrický prúd, i keď som vskutku nevedel, kto poruchy prihlasuje. Keď som sa dostal do Poletu, zistil som, že máme robotníka z Hajdušice, ktorý pozná tie zariadenia, takže čo nevidieť on dostane za úlohu, aby každý, alebo aspoň každý druhý deň obišiel čističku a iné zariadenia, zistil, či všetko funguje ako načim a prihlásil prípadné poruchy. Ak sa bude dať, sami prípadné poruchy aj opravíme, ibaže finančné náklady tej údržby aj naďalej bude musieť financovať obec, lebo, ako som už povedal, ani tento objekt nemá povolenie na používanie. Aj to je krôčik dopredu v údržbe týchto kapitálových objektov. Lokálna samospráva by však musela vynaložiť úsilie, aby oba tieto objekty čím skôr legalizovala, lebo pozorované dlhodobo, legalizácia je omnoho lacnejšia ako náklady údržby a stroveného elektrického prúdu. Koniec koncov legalizácia je predpokladom, aby kanalizácie začali spravovať komunálnici a občania aby začali platiť za služby prečisťovania odpadovej vody zo svojich domácností, čím by aj údržba bola omnoho lacnejšia.

PRVÚ TOHTOROČNÚ AKCIU ROVNANIA poľných ciest Klub poľnohospodárov Selenča zorganizoval 23. marca. V akcii sa zúčastnilo viac ako 70 poľnohospodárov so svojimi strojmi. Účastníkov akcie pozdravil predseda Klubu poľnohospodárov Ján Trusina, predstavitelia Rady MS Selenča, ako aj zástupca predsedu Báčskej obce Zdenko Kolár. Potom sa rozdelili do skupín a každá nasmerovala rovnať cesty v inej časti chotára. Organizátori za pomoci sponzorov a projektu z obce zabezpečili pre účastníkov raňajky a občerstvenie. Občania, ktorí sa z oprávnených dôvodov nemohli zúčastniť, akciu podporili hmotne. Organizátorov teší skutočnosť, že každoročne stúpa počet záujemcov o účasť. Akcia sa skončila vo večerných hodinách, keď nasledovalo posedenie účastníkov a sponzorov pri chutnej večeri. J. B-di 13 /4744/ 1. 4. 2017

Ľudia a udalosti K VÝSTAVE FOTOGRAFIÍ JAROSLAVA PAPA A DARKA DOZETA PAMÄTAJ A PRIPOMÍNAJ

Tragické svedectvá navždy Oto Filip

as hojí mnohé rany, nie však všetky. V piatok 24. marca uplynulo osemnásť rokov od začiatku agresie NATO na vtedajšiu SR Juhosláviu, od tragických dní poznačených leteckými náletmi, nesmiernymi útrapami a obeťami. Ich následky cítiť dodnes. Tie chvíle, keď život visel o vlásku a Nový Sad krvácal ako azda nikdy v dejinách, sprítomnili i zábery fotoreportérov Jaroslava Papa a Darka Dozeta vystavené na podujatí Pamätaj a pripomínaj na Námestí slobody v Novom Sade. – Boli sme vtedy zamestnaní v novosadskom Dnevniku, tím fotoreportérov v čele s dnes už

Keď Nový Sad krvácal

nebohým Gavrom Grujićom. Bol tam Darko Dozet, Branko Lučić, ja a viacerí iní. Fotiť bolo našou pracovnou úlohou, najmä témy týkajúce sa následkov bombardovania. No my sme podnikli aj oveľa nebezpečnejší krok ďalej, snažiac sa byť aktívni. Odchádzali

na služobnej ceste na Kopaoniku – a hlavným usporiadateľom Foto asociácia Vojvodiny, námestník pokrajinského tajomníka pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami Đorđe Vukmirović podotkol, že sa 24. marca 1999 začal najväčší zločin na sklonku 20. storočia, agresia na nebo nad nami a zem pod nami. – Krajina, na ktorú vtedy zaútočili, bola krajinou smelých ľudí. Vzťahuje sa to najmä na mojich kolegov novinárov, zvlášť na fotoreportérov. To zvlášť preto, lebo novinári sa mohli k informáciám dostať napríklad z niektorého ako-tak bezpečného úkrytu. No Jaroslav Pap a Darko Dozet to nemohli. Aj dnes mi naskočia zimomriavky, keď si spomeniem, ako na streche budovy Dnevnika, ktorá bola jedným z terčov, trávili noci s foťákmi v rukách, zvečňujúc tragédie spôsobené leteckými náletmi. Niekomu sa to zdá ako bláznovstvo, no nebyť ich, nebolo by ani otrasných svedectiev, ktoré sú tu, vôkol nás, − podotkol Vukmirović.

sme tam, kde sme predpokladali, že k bombardovaniu vôbec došlo, že príde k bombovému útoku, a že toľkí nevinní ľudia zahynuli, že neraz sme celé hodiny presedeli sme doplatili aj hmotne, ale najmä na rôznych strechách. Tak vznikla zdravotne. Práve dnes ráno lekári prevažná časť fotografií. To, čo je tiež strašné, sa udialo neskôr. Týchto približne dvadsať panó je len malou čiastkou nafotených fotografií. Keďže sa vtedy v redakcii Dnevnika všetko muselo archivovať, jasné je, že sme negatívy nechali tam. Tie ale o rok či dva zmizli. Tu vystavené zábery sú hlavne z archívov tlačových agentúr, ktoré ich vtedy zverejňovali a teraz nám ich poskytli, aby sme fotograZ vernisáže: (sprava) Dalibor Rožić, ficky pripomenuli tie ťažké Đorđe Vukmirović a Jaroslav Pap dni, – uvádza Jaroslav Pap. Na otázku, ako sa okrem rozprávali o škodlivosti ochudobtej profesionálnej zložky neného uránu, rôznych výparov práce cítil ako človek, a zamoreného prostredia, ktoré Jaro odpovedá: spôsobilo obrovský – Okrem toho, čo nárast onkologických sme cítili všetci, bol tu a iných ochorení. Uzaaj vzdor. No vždy som vriem konštatovaním, mal na zreteli potrebu že sme dobre vykonali zanechať fotografické našu fotoreportérsku svedectvá. Bol som si prácu, že sme zanevedomý, že to nemôže chali svedectvá pre budlho trvať, lebo to, čo dúce generácie o tom sa dialo, bolo celkom tragickom prvom polmimo normálneho chá- roku 1999. To iné, čo sa pania, mimo rozumu. Spomínam si, udialo so snímkami, je Jaroslav Pap pri fotografických záberoch že som bol na nábreží Dunaja, keď tiež vážnou otázkou, bombardovali Most slobody. Lie- najmä pre svedomie toho, kto sa Predtým než prítomní zapálili tadlo preletelo a ja som, keďže šlo toho buď úmyselne alebo neve- sviečky na večnú pamiatku na tých, o vzdialenosť pár sto metrov, doká- dome dopustil... ktorí v agresii prišli o život, výstavu zal zachytiť chvíle, keď vyhodilo časť Prihovárajúc sa prítomným na oficiálne otvoril člen Mestskej rady nákladu. Dnes po rokoch vo mne podujatí, iniciátorom ktorého bol Nového Sadu poverený kultúrou zostali rovnaké pocity. Je mi ľúto, Darko Dozet – v deň vernisáže bol Dalibor Rožić.

UPLYNULO 18 ROKOV OD ZAČIATKU BOMBARDOVANIA. V Starej Pazove si v piatok 24. marca pripomenuli výročie začiatku leteckej kampane NATO na vtedajšiu Spolkovú republiku Juhosláviu. V budove obecného zhromaždenia sa členom rodín padlých vojakov, predstaviteľom Vojska Srbska a predstaviteľom bojovníckej organizácie prihovorili Milan Beara, zástupca predsedu Obce Stará Pazova, Goran Jović, predseda ZO Stará Pazova, a Stanko Carić, predseda OV ZZBNOV. Pri pomníku v strede mesta, na ktorom sú vytesané mená obetí bombardovania: Zdenka Bzovského, Branimira Krnjajića, Dušana Ivančevića, Krstu Muminovića, Dragana Repiju, Vladimíra Kováča, prejav mal Branko Crnobrnja, predseda Obecnej organizácie záložných vojenských veliteľov. Početné delegácie inštitúcií a ustanovizní k pomníku položili kvety (na fotografii) a minútkou ticha vzdali hold obetiam NATO bombardovania. A. Lš.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

ZOČK V KYSÁČI

Potrební mladí darcovia krvi! Anna Legíňová

menej peňazí v rozpočte ako vlani. Stále financie klesajú. Je to smutné, miestnostiach Základnej orže sa pre takúto aktivitu nenájdu ganizácie Červeného kríža peniaze. Sú aj rôzne vyznamenania v Kysáči, v Ulici slovenskej, je za 5- a viackrát darovanú krv. vždy rušno. Chodia si sem Máte facebookovú prevziať odev a obuv, ako stránku? i balíky, a keď treba, i dob– Naša organizácia Čerrú radu a pomoc pri vybaveného kríža nemá túto vovaní rôznych dokladov. stránku, pretože nemáme Aktivisti tejto organizácie pečiatku. V Novom Sade ochotne pomôžu. V jej áno. Obecná organizácia čele stojí tajomníčka Červeného kríža v Novom Elenka Fulmeková, ktorá Sade darcov pozýva esenahradila Annu Gombámeskami, ale je to len vo rovú, dlhoročnú a úspešvývoji. nú aktivistku, neúnavnú Ale skupinu na facepracovníčku na poli hubooku by ste mohli vymánnosti. tvoriť... alebo pozvanie O slovo sme požiadali zasielať mailom... terajšiu tajomníčku, ktorá – Nedarí sa to tak, ako nám ochotne vyhovela. Záber z poslednej akcie delenia lunch balíkov... je zamyslené. Problém je Aké akcie ste uspo- Dostalo ich 46 občanov Kysáča. v tom, že sa súkromníci riadali v tomto roku? menili, ľudia odchádzajú, − Najprv sme mali zasadnutie – V našej dedine sa zmenšil mnoho tajomníkov bolo zmenev Novom Sade, kde bola prezentácia počet členov. Klesol odvtedy, čo ných, sú noví, takže nemajú komminuloročných aktivít, ako i usku- zatvorili továrne, ktoré sme mali. pletný zoznam darcov. Momentáltočňovanie ďalších. Nateraz sme Je málo darcov, ktorí sa odhodlali ne sa zoznam dotvára. Teraz sme mali delenie balíkov, čiže pomoci prvýkrát darovať tento vzácny mali akciu 22. marca, nasledujúca ohrozeným, ako i pomoc v odeve mok. V Kysáči sa nám podarilo akcia bude 13. júna. a obuvi, nielen pre starších, ale i pre osloviť mladého chlapca, je to Ján Keď hovoríme o členoch Čerbábätká. Musím zdôrazniť, že my Kohút, ktorý prvýkrát daroval krv. veného kríža? nerozhodujeme, kto dostane balík Pokúsili sme sa rôznymi spôsobmi a kto nie. To sa robí v Novom Sade animovať aj iných, ale nejde. Keď na základe priloženej dokumentácie. som bola na seminári, tam sa hoPrávo na balík majú tí, ktorí majú vorilo o tom, že sa bude apelovať najnižšiu penziu alebo prijímajú na súkromníkov, aby robotníkom, sociálnu pomoc. Do ohľadu sa ešte ktorí darujú krv, dovolili v ten deň berú údaje o tom, s kým žijú, koľko vystať z roboty. Veľmi je dôležité aj je členov domácnosti, v akých pod- deti vychovávať v tom duchu. Boli mienkach žijú, koľko majú detí a iné. nám nedávno škôlkari s vychováŽiadosti sa podávajú koncom roka vateľkou Elenkou Đukićovou, ktorá a nosia do miestností v Pionierskej darovala krv pred nimi. Videli, že ulici. Červený kríž môže poskytnúť to nič nie je strašné! Pokúsime sa aj drevo, uhlie a hygienické balíky, spolupracovať so združením Aj ale to závisí od potrieb užívateľov ty si niekto na tomto pláne, so pomoci. Spolkom kysáčskych žien, ako BOLI TO VANDALI, ALEBO „LEN“ NEROZVÁŽNI, PRAVDEPOKeď nás oslovia, nájdeme aj kočík i s Miestnym spoločenstvom a osDOBNE MLADÍ ĽUDIA? To je jedno. Ťažko však pochopiť, komu alebo postieľku pre bábätká, zdra- tatnými miestnymi spoločenstvami zavadzal kovový držiak na zavesenie odpadkového koša pred votné ortopedické pomôcky a iné. v Novom Sade. Miestnym spoločenstvom v strede Hajdušice (na ktorom inak Vždy sa niečo nájde pre všetkých, Majú darcovia podnet a chuť už dlhšie žiadny kôš nebol), takže ho musel spolu s betónovým ktorí pomoc potrebujú. Na tento rok darovať vlastnú krv, keďže nezákladom vyvaliť zo zeme. A nielenže ho vyvalil, ale ho pekne sú naplánované 4 akcie dobrovoľ- majú mnoho benefícií? uložil do vybetónovaného garádu prikrytého kovovou sieťou?! ného darcovstva krvi, teda na každé – Je to tak, majú niektoré beneVykonať to všetko akiste nebolo ani trochu ľahko, pretože stĺpik 3 mesiace muži a ženy na každé 4 fíciá pri vyberaní krvi, ale nie pre spolu s betónovým základom, ako aj mriežka vážia niekoľko desiamesiace darujú krv. Plánujeme aj všetko. Niečo si aj platia. Diplomy tok kilogramov, čo vedie k záveru, že to nevykonal jeden, ale viac pracovne osláviť Medzinárodný dostávajú tí, ktorí prvýkrát darujú páchateľov. Znepokojuje takisto, že to nikomu nezavadzia a aj po deň Červeného kríža 8. mája a od 8. tento vzácny mok, je tam aj taký 15 dňoch stĺpik leží v garáde, ktorý − ako vidieť na fotografii − nedo 15. mája pripomenúť si Týždeň skromný obed, ale všetko závisí od svedomití občania pre nedostatok odpadkového koša pozmenili Červeného kríža tak, že vtedy bu- financovania obecného Červeného na malý sklad odpadu. O tempora, o mores! deme robiť dozor každý deň. Teraz kríža, ktorý má tohto roku ešte vlh

• ĽUDIA A UDALOSTI •

robíme dozor každý pondelok od 13.00 – 18.00 h. Hádam najpálčivejšou otázkou všade je darcovstvo krvi. Aká je situácia v Kysáči?

– Pre dospelých je členské 100 din. a pre deti 50 din. Na tomto pláne spolupracujeme so školou. Ak by učitelia mali záujem o prvú pomoc, môžeme zavolať z Nového Sadu prednášateľov, ktorí by deti naučili, ako treba poskytnúť. Je veľmi dôležitá pri úrazoch a ochoreniach, lebo od nej závisí život. Červený kríž organizuje súťaže v poskytovaní prvej pomoci, kde sa môžu zapojiť aj žiaci základných a stredných škôl. Je to veľmi užitočné. Begeč má najaktívnejší Červený kríž, veľmi veľa vkladajú do tejto činnosti, ako i keď ide o poskytovanie pomoci starším osobám, veľmi sú napojení na tých, ktorí sú zapojení do Starostlivosti o starších. Novinky... – Musím pripomenúť, že sa odvlani na fakultách koná výcvik v poskytovaní prvej pomoci pre študentov prvého ročníka. Praktické cvičenia, ktoré sú záväzné, majú na starosti naši inštruktori. Je to veľký pokrok v dosahovaní cieľov, ktoré si určil Červený kríž a, samozrejme, aj pokrok úrovne myslenia ľudí a, samozrejme, v akcii, ak sa dostanú do situácie, že musia pomáhať! Zachráni sa tak nejeden život a možno aj vlastný! Rozišli sme sa s prianím, aby táto kysáčska organizácia narástla o počet darcov a darcovia mali väčšie benefíciá pri rôznych vyšetreniach, prepravách a inom.

13 /4744/ 1. 4. 2017

Ľudia a udalosti SELENČA

Iniciatíva k založeniu asociácie Juraj Berédi

nedeľu 26. marca sa v miestnosti Hasičského domu v Selenči stretli predstavitelia dobrovoľných hasičských spolkov zo slovenských dedín. Na zasadnutí sa zúčastnili predstavitelia siedmich DHS, a to: z Hložian, Pivnice, Kysáča, Padiny, Kovačice, Báčskeho Petrovca a hostitelia zo Selenče. Prítomným sa na úvod prihovoril predseda selenčského DHS Daniel Durandzi, ktorý hostí privítal a ozrejmil dôvod, prečo sa stretli. Zasadnutie bolo zorganizované z iniciatívy Selenčanov, ktorí predstaviteľom spolkov navrhli založiť združenie slovenských hasičských spolkov ako jednu strešnú organizáciu, ktorá by sa podľa návrhu podanom na zasadnutí mala volať Asoci-

Účastníci zasadnutia v Selenči stojaci pri zrode novej asociácie

ácia slovenských dobrovoľných hasičských spolkov. Asociácia by mala prispieť k upevňovaniu priateľských vzťahov medzi spolkami a podnietiť ich tesnejšiu vzájomnú spoluprácu. Túto ideu prítomní na zasadnutí jednohlasne podporili. Zo zasadnutia zašlú úradné oznámenie o priebehu

a záveroch zasadnutia a zároveň vyzvú ostatné hasičské spolky zo slovenských dedín, aby sa pripojili a podporili ideu. Nová organizácia by mala prispieť k zachovaniu slovenského jazyka, kultúry a tradícií Slovákov prostredníctvom spolupráce medzi spolkami a organizovaním rôznych spoločných

akcií, stretnutí, súťaží a pod., tak pre pionierov a mládežníkov, ako aj pre dospelých členov. Asociácia by mala fungovať podľa vzoru už existujúcich asociácií slovenských spolkov a združení. Na zasadnutí si rozdelili aj konkrétne úlohy smerujúce k rýchlejšiemu formovaniu asociácie a jej registrácii ako právnickej osoby. Nasledujúce zasadnutie predstaviteľov DHS sa uskutoční v Pivnici. Účastníci schôdze v Selenči zastávajú mienku, že by asociácia okrem iného pomohla pri uchádzaní o finančné prostriedky z rôznych zdrojov, nevyhnutné tak na riadnu činnosť spolkov, ako aj na zveľadenie a zachovanie dobrovoľných a nadovšetko potrebných združení občanov z hľadiska ochrany života a majetku občanov v slovenských prostrediach. Účastníci zasadnutia v Selenči sa na záver zhodli, že treba rýchlo konať, aby sa asociácia založila čím skôr a aby sa začali podnikať konkrétne akcie.

KYSÁČ

Hasiči usporiadali výročné zasadnutie Anna Asodiová

lenovia kysáčskeho Dobrovoľného požiarnického spolku sa v sobotu 25. marca stretli na výročnom zasadnutí v miestnostiach KC Kysáč. V neprítomnosti predsedu Jána Hlošku zasadnutie viedol zástupca predsedu Miroslav Bata Filipov. Okrem predstaviteľov relevantných subjektov v dedine boli tu predstavitelia Požiarnického zväzu mesta Nový Sad, hostia z Petrovaradínu, Sriemskej Kamenice, Kaća, Mužlje, Kovačice, Padiny, Hložian, Pivnice, Futogu, Silbaša a Selenče. Pracovné predsedníctvo tvorili Miroslav Bata Filipov, predseda, členka Anna Chrťanová a zapisovateľka Veronika Tordajová. Na zasadnutí odznela správa o vlaňajšej práci, správa o finančnej činnosti, správa Dozornej rady a správa operatívnej veliteľskej jednotky. Ako uviedli, hospodárili dobre, účinkovali na rôznych súťaženiach. Za svoj najväčší úspech

www.hl.rs

Kysáčski hasiči, ktorí získali vyššiu hodnosť

považujú obsadené ôsme miesto na celoštátnej súťaži dobrovoľných požiarnických spolkov v Čajetine. Podujali sa opraviť hasičské auto − cisternu, ktoré bolo vo veľmi zlom stave. Finančne im okrem Požiarnického zväzu z Nového Sadu pomáhajú početní sponzori, ako aj Miestne spoločenstvo Kysáč. V minulom roku mali 4 požiare, ktoré úspešne uhasili.

Informačno-politický týždenník

Ako hovorí Filipov, občania sú zodpovednejší a pravdepodobne rešpektujú staré porekadlo, že oheň je dobrý sluha, ale zlý pán. V rámci plánov na rok 2017 uviedli, že aj v tomto roku plánujú súťažiť, ale najpálčivejším problémom je budova DPS, ktorú je potrebné adaptovať a opraviť, ako aj vozidlá, ktoré sú staré a často sa kazia.

Nasledovalo slávnostné udeľovanie cien a povýšení. Najvyššie uznanie − Rad Jeho kráľovského Veličenstva princa Tomislava Karađorđevića tretieho stupňa, ktoré udeľuje Požiarnický zväz Srbska, získal predseda DPS Kysáč Ján Hloška. Uznanie mu odovzdali predseda Požiarnického zväzu mesta Nový Sad Desimir Janković a tajomníčka Ljubica Krnjajićová. Okrem toho Požiarnický zväz Vojvodiny a Požiarnický zväz mesta Nový Sad jednotlivým členom udelil zlaté odznaky. Vyššie požiarnické hodnosti získali Miroslav Filipov, Duško Francisty, Jaroslav Funtík, Vladimír Zaťko, Veronika Tordajová, Vladimír Križan, Ľubo Čeman, Ján Gaško, Jadranko Demrovský, Michal Milan Urban a Ivan Gaško. Na záver aj DPS Kysáč udelil ďakovný diplom Aleksandrovi Ilićovi, ktorý zastavil autobus, ktorým cestoval, lebo videl, že horí dom, a požiar bol úspešne uhasený. • ĽUDIA A UDALOSTI •

LALITSKÍ LOVCI MAJÚ ŤAŽKÝ ROK ZA SEBOU

Ani jeden zajac v kapse! Juraj Pucovský

zlom stave, z ktorého neznámi páchatelia odcudzili všetko, čo sa dalo oľovnícky spolok Bažant v Laliti odniesť, naposledy veľkú chladiacu má za sebou neľahký rok čin- skriňu! Polícia zakaždým prišla, spínosti a hospodárenia, čo veľmi sala zápisnicu a nič viac. Preto sa PS ani neprekvapuje, Bažant rozhodol prijať keď máme na zre- STARONOVÉ ponuku nového záuteli celkovú situáciu jemcu o nájom tohto v našej spoločnosti. VEDENIE kedysi naďaleko znáTakáto konštatácia meho pohostinského Lalitskí lovci obnovili objektu, najmä podľa vyplýva zo všetkého toho, čo sme počuli dôveru doterajším čle- dobrých jedál a nána výročnej, tentoraz nom vedenia. V nadchá- pojov. Ide o človeka aj volebnej schôdzi PS dzajúcom štvorročnom na dočasnej práci vo Bažant 26. marca 20l7 období zostávajú pred- Švédsku, pritom lalitv tamojšom loveckom seda Dragoslav Brkić, ského zaťa, ktorý chce dome. tajomník Miroslav Pavlis- lovecký dom prenajať Predseda lalitských -Macík a revírnik Jaroslav na obdobie desiatich poľovníkov Drago- Múdry. Členmi Správnej rokov. Objekt mieni slav Brkić v správe rady sú: Živojin Maksić, kompletne zrenovovať informoval, že člen- Marko Vukšić, Miroslav vlastným vkladaním, ské v Poľovníckom Pavlis-Bojs, Velibor Kri- pričom bude spolku združení Mostonga vokuća a Dušan Pivarov. platiť určité nájomné. v Odžakoch zostáva Práce by mali začať už 12 000 dinárov, z ktov apríli. rých sa 4 000 muselo zaplatiť do 1. Lalitskí poľovníci sa nemôžu veľmi apríla a zvyšná suma do začiatku pochváliť ani s vlaňajším úlovkom lovnej sezóny. Poľovníci rokovali aj diviny. Podľa slov revírnika Jaroslava o osude loveckého domu, ktorý po- Múdreho lovci v minulej sezóne sledných asi pätnásť rokov prenají- odstrelili štyri srny, dve lane, 126 mali súkromníkom. To sa im nedarilo bažantov, 94 prepelíc (jediní v rámci najlepšie, lebo je tento objekt v príliš PZ Mostonga), a z predátorov najviac

SNEMOVALI KYSÁČSKI POĽOVNÍCI

líšok – 21. Príznačné je, že ani jeden z 31 lalitských lovcov z poľovačky nepriniesol v kapse žiadneho zajaca, čo sa už niekoľko rokov v tomto spolku nestalo.

napriek veľkej opatere nevydaril najlepšie. Potešiteľná je skutočnosť, že do spolku prijali štyroch nových členov. Michal Žiak sa po niekoľkých rokoch vrátil medzi lovcov, kým mladí členovia Juraj Turčan, Vladimir Vuković a Zdenko Burčiar majú do 1. októbra zložiť loveckú skúšku, aby mohli v novej sezóne loviť divinu. Lalitskí lovci sa dohovorili, že

Lalitskí poľovníci po nedeľňajšom snemovaní Z finančnej správy, ktorú podal účtovník Ondrej Terek, vidieť, že PS Bažant mal príjmy v sume 151 455 dinárov, ale minul 203 559 dinárov, čo tvorí schodok 52 104 dinárov. Najväčšie výdavky, 73 500 dinárov, boli na stravu pre 140 bažantích kuriatok, odchov ktorých sa lalitským lovcom

treba lepšie dbať na posedy, kŕmidlá a napájadlá pre divinu v revíri, ktoré im každoročne poškodzujú nesvedomití ľudia, keď pália trávu v chotári a najmä na brehu kanála D-T-D. Lovci by sa mali viac starať aj o úpravu starého parku okolo loveckého domu.

kusov predali, chystali peniaze pre kuchyňu, avšak minuli ich na ústredné vykurovanie. Vyvŕtali tri studne a urobili napájadlá. Realizovali 12 pracovných akcií. Bažanty a zajace lovili do konca sezóny, avšak sezóna ktorá začiatkom októbra zapríčinila na dobrú sezónu. Vyplnili kvótu, bola skrátená, lebo zber kukuridopravnú nehodu, za ktorú museli odstrelili troch srncov, zarobili pe- ce a cukrovej repy prekážal lovu. zaplatiť odškodné 70 000 dinárov. niaze a ako aj v minulých rokoch Konštatovali, že s pytliactvom je hodne problémov, ťažko V zime MS Kysáč pre spoho zastaviť... lok kúpilo pec na ústredné V pláne práce na bežvykurovanie. Systém vykuroný rok uviedli, že mienia vania úspešne realizovali za dokončiť začaté práce, pomoci kysáčskych majstrov, pokračovať v oprave Poktorí za svoju prácu nechceli ľovníckeho domu, zariažiadnu výplatu. Ohľadom diť kuchyňu, zalesňovať, tejto akcie sa prihovoril Vlarozmiestniť kŕmidlá pre dimír Francisty, predseda zver, zariadiť voliéru, orŠportového spolku Tatra, a ganizovať pracovné akcie... poďakoval všetkým, ktorý Zo správy tajomníka spoločne vykonali hodnotné Petka Vukovića vyplynulo, práce. že spolok hospodáril poziJán Agarský, správca lovu, tívne, a predseda Dozornej informoval, že sezónu 2016 rady Vladimír Filko pove− 2017 začali roznášaním Predsedníctvo Poľovníckeho spolku Bažant dal, že kladne zhodnotili krmiva pre divinu, a to kukurice, ďateliny a soli. Počítali zajace, kúpili 500 kusov bažantov. Dobre vlaňajšiu činnosť a hospodárenie ktorých bolo hodne, a mali nádej sa starali o ne a odchovali ich, 250 združenia.

Poľovnícky dom vynovený Michal Ďurovka

a výročnom zhromaždení Poľovníckeho spolku Bažant v Kysáči, ktoré usporiadali v nedeľu 19. marca, početných prítomných členov a hostí, tak domácich, ako i z iných prostredí, privítal predseda spolku Jaroslav Mojžiš. Zo správy o vlaňajšej činnosti vidieť, že lovci vyvinuli bohatú činnosť a hodne práce vykonali za dobrej spolupráce s Miestnym spoločenstvom Kysáč. V marci maľovali Poľovnícky dom, zabezpečili matrace, vankúše, paplóny a obliečky. Zariadili aj tretiu izbu na poschodí, ako i vchod do domu, takže teraz majú kompletne zariadené tri izby na ubytovanie hostí. Výkonný výbor rozhodol, že z vlastných prostriedkov zariadia aj kuchyňu, avšak tieto plány im prekazila divá sviňa, • ĽUDIA A UDALOSTI •

13 /4744/ 1. 4. 2017

Ľudia a udalosti Z VÝROČNÉHO ZASADNUTIA SPOLKU ŽIEN V PADINE

Vyvinuli príkladnú aktivitu Elenka Ďurišová

ných dverí na Veľvyslanectve SR. ber sa niesol v znamení tradičného V polovici júla sa v Obci Kovačica podujatia Jej Výsosť Tekvica. ýročné a volebné zasadnu- rokovalo o založení Obecnej asoČlenky Spolku žien v Padine tie Spolku žien v Padine sa ciácie žien. Prispeli aj k desiatemu sa zúčastnili na početných poduskutočnilo v piatok 3. marca. výročiu založenia ASSŽ, V správe o minuloročnej činnosti keď nainštalovali výstavu podrobne uviedli Páračky. K jarpočetné aktivity ným sviatkom spolku, ktoré realiv Dome kulzovali v roku 2016. túry v Padine Významným dázorganizovali tumom pre spolok veľkonočnú bol 19. marec 2016, výstavu. keď v RekreačnoPočas Dní -podnikateľskom Padiny v aucentre Relax v Koguste uspovačici dostali Zlatú riadali tradičplaketu za pôvodnú nú Tortiádu a ľudovú tvorivosť a výstavu Sta- Záber zo zasadnutia ochranu kultúr- Zlato pre príkladný rodávny paneho dedičstva. spolok dinský kroj spolu so ujatiach iných spolkov v našich Nechýbali ani na Zuzanou Kotvášovou. prostrediach. Tak napríklad boli na zasadnutí, ktoré organizovalo Veľ- Výstavu a módnu prehliadku sta- Tortiáde v Aradáči, na podujatí Deň vyslanectvo Slovenskej republiky rodávneho padinského ľudového materinského jazyka v Kovačici, na v Srbsku v priestoroch Relaxu v Ko- kroja usporiadali v rámci projektu literárnom večierku Zima s knihou. vačici, ani na podujatí Dni otvore- Zachovajme od zabudnutia. Novem- Ku Dňu žien šli do divadla v Zreňa-

VLANI V LALITI NOVORODENIATKA ZRÁTALI

Na prstoch jednej ruky! Juraj Pucovský

a Snežana Maksimovićová, Viliam Pavlovič a Tatiana Demiterová, Ján esať, deväť, štrnásť... Toľko sa Častvan zo Selenče a Ornela Pavliv rokoch 2013, 2014 sová, Miroslav Turčan a 2015 narodilo noa Violeta Vukovićová, vých Laliťanov. Vlani na Nikola Krivokuća a Drazrátanie novorodeniatok gana Đorđevićová v najmenšej dedine Odz Karavukova, Vladimir žackej obce stačili iba prsty Stepanov a Alexandra jednej ruky, a to nie všetky. Bačiková. Štyrom lalitským rodinám Matrikárka Zuzana sa v somborskej pôrodniPárnická zriedkavejci narodili dve dievčatká šie siahala po knihe a dvaja chlapčekovia: Uroš zosnulých, lebo na rozVirijević (má brata), Mihajlo diel od roku 2015, keď Ristić (má sestričku), Marija na dvoch dedinských Leskovcová a Zoja Ignjacintorínoch pochovali tovićová, pričom rodičia 27 ľudí, vlani tuzemský s malou Zojou odišli žiť do život ukončilo 19 obyChorvátska. vateľov Lalite, jedenásť Ivan Smišek a Saňa Holičová so svadobčanmi Keď ide o uzavieranie na ceste do evanjelického kostola k sobášu mužov a osem žien. Jenových manželstiev, situdenásti zomreli doma, ácia je najpriaznivejšia za posled- z Kuly, Ivan Smišek a Saňa Holičová, šiesti v somborskej nemocnici, jené štyri roky, keďže prvýkrát bol Goran Bačik a Aleksandra Žegarcová den muž v Odžakoch a najmladší dvojciferný počet sobášov – desať. z Báčskeho Gračca, Alexander Janšík z nich Stevan Erdeljan (l963), bývalý

www.hl.rs

Zobrali sa: Dejan Popović a Vaňa Vargová z Ruského Kerestúra, Miroslav Turčan a Nikolina Proneková

Informačno-politický týždenník

nine a zúčastnili sa aj na podujatí Hospodárskej komory Srbska pod názvom Ženy podnikateľky. Okrem toho boli na výročnom zasadnutí ASSŽ v Hložanoch, na Krojovej zábave v Laliti, na humanitárnej Tortiáde v Crepaji, na podujatí Kysáčska sárma, na Slivkovom dni v Hajdušici, na Rezancovej zábave vo Vojlovici. Aj na edukačnej dielni háčkovania v Starej Pazove v organizácii ASSŽ a so svojimi krojmi vystúpili na I. Festivale slovenského ľudového kroja v Kysáči. Treba zdôrazniť, že sa počas celého roku starajú o úpravu Etno domu v Padine. Úspešne spolupracujú s početnými inštitúciami a spolkami. Vo volebnej časti zasadnutia na ďalšie mandátne obdobie zvolili doterajšie vedenie a rozhodli, že členské zostane 300 din. ako doteraz. Staronová predsedníčka Spolku žien Elena Haníková predstavila plán a program práce na rok 2017. futbalista a tréner, život ukončil nečakane po futbalovom zápase v petrovskej Vrbare! Najstaršia zosnulá bola takmer storočná Štefka Šinkarčuková, narodená v roku 1919. Väčší počet občianskych sobášov prispel aj k tomu, že až päť mladomanželských párov predstúpilo pred oltár slovenského evanjelického kostola. Boli to: Ivan Smišek a Saňa Holičová, Miroslav Turčan a Nikolina Proneková, Viliam Pavlovič a Tatiana Demiterová, Miroslav Turčan a Violeta Vukovićová, Ján Častvan a Ornela Pavlisová. To je najväčší počet cirkevných sobášov za posledných niekoľko rokov. Lalitská pani farárka Viera Bátoriová vlani pokrstila iba dve deti, Andreja Demitera a Teu Farkašovú, ktoré sa narodili v roku 2015. Na slovenskom evanjelickom cintoríne v Laliti v lanskom roku cirkevne pochovali dvanásť niekdajších obyvateľov dediny, rovnaký počet mužov i žien – po šesť. Je to o dve osoby menej ako rok predtým, keď na cintoríne bola rozlúčka so siedmimi mužmi a rovnakým počtom žien. • ĽUDIA A UDALOSTI •

SRIEMSKE KARLOVCE MEDZI VČERAJŠKOM A ZAJTRAJŠKOM (1)

Od histórie po kultúru Oto Filip

sačné rokovania odštartovali 24. októbra 1698 a ich príznačnosťou bolo, že sa prvýkrát v dejinách diplomacie konali za okrúhlym stolom. Cieľom bolo, aby nik nebol zvýhodnený. Preto i každá zo štyroch delegácií vstupovala do rokovacej miestnosti vlastnými dverami. Účastníci rokovaní sa

ielen vo Vojvodine, ale v celom Srbsku ťažko nájsť mestečko podobné Sriemskym Karlovciam. Kto z nás sa nestretol s veršom Branka Radičevića: Oj, Karlovce, mesto moje milé…? Veľmi si ich vážil aj Miloš Crnjanski: Karlovce! Karlovce sú čosi, čo je poézia čistá… Mesto učupené medzi vlnami Dunaja a vinicami na úpätiach Fruškej hory sa môže pochváliť úctyhodnými dejinami, ktoré siahajú celé stáročia dozadu. Veď podľa monografie autora Žarka Dimića s názvom Sremski Karlovci najstarší doteraz získaný údaj, v kto- Historická budova v centre rom sa spomínajú v písaných prameňoch, datuje pred rozhodnutím podpísať mier už v roku 1308. V role kronikára na dvadsať rokov stretli až tridsaťdávnym predchodcom Dimića šesťkrát. Na dejisku podpísania bol Vasilije Konstantinović, prvý mieru v Sriemskych Kalovciach autor dejín mesta (1876). petrovaradínski františkáni z niekdajšej snemovne urobili modlitebnicu, aby neskoršie karlovskí katolíci vystavali chrám s názvom Kaplnka mieru. Bolo to v roku 1817, čiže presne pred dvoma storočiami. Je to len malý detail z veľkých a priam Takmer stred mesta fascinujúcich Z viacerých dôležitých his- dejín mestečka pri Dunaji. Ktoré torických udalostí a dátumov malo a doteraz má i mimoriadne týkajúcich sa rozvoja a existencie významné miesto tak v živote Karloviec významom vyčnieva náboženskom, ako aj kultúrnom. podpísanie Karlovského mieru V súčasnosti i nezanedbateľné 26. januára 1699. Jeho aktérmi možnosti turistické. boli Rakúsko a jeho spojenci na Je všeobecne známe, že tastrane jednej, Turecko na strane mojšie gymnázium, založené v druhej, sprostredkovateľmi zase dávnom roku 1791, je najstaršie Anglicko a Holandsko. Trojme- v Srbsku. Hlavnými iniciátormi • ĽUDIA A UDALOSTI •

a financiérmi jeho vzniku boli metropolita Stevan Stratimirović a obchodník Dimitrije Atanasijević Sabov, ktorý vyčlenil nemalú sumu na výstavbu gymnázia. Netreba však prehliadnuť ani skutočnosť, že jeho prvými riaditeľmi boli práve Slováci: Ján Gros, Andrej Volný, Karl Rumy a Pavel Magda. Prvého z nich, Jána Jeden z karlovských kostolov Grosa, pôvodom z Pezinku, ktorý úradoval gymnázia, pôsobiaci v rokoch v rokoch 1791 − 1798, 1817 – 1821, bol zo všetkých prijal metropolita Ste- jeho pedagógov najväčším, aj van Stratimirović a urobil v Európe uznávaným vedeckým tým dobre. Šlo totiž o formátom, taktiež dobrým znalmimoriadneho profesora com prírodných vied a klasických a pedagóga, spoluautora jazykov. Písal si s Kopitarom vo vypracovania zásad, na Viedni, Palkovičom v Bratislave, základe ktorých sa vý- Magaraševićom z Nového Sadu, učba má konať. Druhý tiež so známym slovenským slariaditeľ, Andrej Volný, pô- vistom Šafárikom, prvým riadisobiaci v rokoch 1798 až teľom novozaloženého srbského 1817, vniesol antropológiu do gymnázia v Novom Sade, s ktovýučby a ako prírodovedec sa rým sa stretával aj v Karlovciach, pričinil o študovanie viacerých a tým prispel nielen k oživeniu nových odborov. Bol zástan- kultúrneho života, ale aj k širšej spätosti Karloviec s inými kultúrnymi strediskami. V poradí štvrtým riaditeľom chýrečného gymnázia v rokoch 1821 až 1825 bol Pavel Magda z Rožňavy, ktorý sa prevažne venoval ekonomike a zemepisu. Tieto štyri veľké osobnosti položili vlastne tie podstatné základy tak poprednej ustanovizne, ako aj školstva v Srbsku. A boli to základy mimoriadne kvalitné. Veď netreba zabúdať, že v laviciach povestného gymnázia v minulosti sedel celý rad osobností: Sima Milutinović Sarajlija, Dimitrije Davidović, Georgije Magarašević, Branko Radičević, Z podvečerného ticha Jovan Sterija Popović, Josif Rajačić, Borislav Mihajlović com názornosti vo vyučovaní, Mihiz, Vida Ognjenovićová, Dejan výskumných a iných exkurzií, Medaković… ako aj vymedzených fáz v meto(V budúcom čísle: dickom postupe. Georgije Karlo Domov chýrečných vín) Rumy, tretí riaditeľ Karlovského 13 /4744/ 1. 4. 2017

Zelené nite jari

Marína Kevenská, šesťročná, PU Včielka Báčsky Petrovec

Jar k nám prišla Vítame ťa, pani Jar Jar je ako ľahký vetrík, ktorý ti šepká do uška, že už je tu zase s nami naša malá snežienka. Ako aj iné krajiny, aj naša je v období jari výnimočná. Každý rok prinesie so sebou svojich obľúbených kamarátov: slniečko, oblaky, jemný vetrík a iných, ktorí už na všetkých nás čakajú. A takto je to vlastne: matka Príroda pozve všetkých svojich pomocníkov, aby sa dohodli, akú prácu každý z nich bude konať. Najprv teplé slniečko zohreje jarné kvietky a poprosí ich, aby vstali. Potom príde teplý dážď a začína nežne padať na kvietky. Kým sa ostatné kvety umývajú, ružička si skrúca vlásky a narovnáva svoje tŕne, fialôčka si zase češe svoje strapaté vlasy a tulipán si suší svoje korunky. Po tom teplý vetrík roznáša naďaleko spev vtáčikov, aby prebudili zo sna veľkého macka. Keď všetko toto urobia, spolu odchádzajú k matke Prírode, ktorá hrdo už na nich čaká. Tak aj ja pani Jar s radosťou vítam a teším sa na ďalšiu spoluprácu s ňou.

Príroda sa zaodieva do zeleno-pestrofarebného odevu. Vonku je príjemne teplučko a vo vzduchu cítiť vôňu prvých jarných kvetov. Jar k nám prišla a láka nás von do prírody, do záhrad, do polí. Tešíme sa jej kráse, jej veselosti, jej nádhernej vôni a farebnosti. Aj pre nás ľudí je jej príchod radostný. Spolu s prírodou ožívame aj my. Chceme čím viac času tráviť vonku a kochať sa v krásach jarných dní. Veď sme ich tak dlho čakali. Jar láka deti von na slniečko, hrať sa, starších do záhrad a polí pracovať, ale aj na prechádzky do jarných krás.

www.hl.rs

Natália Daníčeková, 6. b, ZŠ Jána Kollára v Selenči

Anna Hučoková, šiestačka, ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku

Katarína Maláriková, ôsmačka, ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku

Petra Škablová, 5. a, ZŠ Jána Kollára v Selenči

Celá zem sa prebúdza po dlhom spánku. Jar nám prichádza pomaly. Prvé zvestovateľky jari − snežienky oznamujú jej začiatok. Sťahovavé vtáky sa vracajú z dlhej púte, teplých krajín. Po dlhých, chladných a sychravých dňoch jar so sebou prináša slnečné teplo. Kvietky sa zobúdzajú zo zimného spánku. Aj včielky ohlasujú svojím bzukotom príchod jari. Usilovne tancujú okolo drobných kvietkov. Jar je nádherná. Je priateľkou lesa, lúk a záhrad. Prvé púčiky sa prebúdzajú na stromoch, ktoré celú tuhú zimu boli pokryté bielou perinou snehu. Jar prináša na tváre ľudí, zvierat, ale i rastlín úsmev, spokojnosť a radosť zo života. Polia zaplnia usilovné ľudské ruky, ktoré s láskou kladú do pôdy semená, aby sa im neskôr odvďačili hojnou úrodou. Farby a vône rozkvitnutých stromov mámia ľudí von. Nad hlavami im lietajú lastovičky, ktorých jemné štebotanie je melódiou jari. Myslím si, že je jar najkrajším ročným obdobím. Je to najideálnejší čas vybrať sa na prechádzku do prírody a obdivovať jej nové rúcho. Pre mňa jar vždy bude synonymum prebúdzania sa k životu všetkého živého.

Informačno-politický týždenník

Dejana Miučová, šiestačka, ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku

Lukáš Červený, päťročný, Pivnica

• DETSKÝ KÚTIK • •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Z OKRÚHLEHO STOLA V SELENČI

Pestovanie alternatívnych plodín a zelenín Priemyselná konopa sa u nás pestuje na čoraz väčších plochách (foto: Ľ. Sýkorová)

Danuška Berediová

Číslo

7 /1937

Z PRODUKČNEJ BURZY

Najviac sa obchodovalo so pšenicou Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom

mená, ktoré nie sú cheSade v dňoch od 20. do 24. micky ošetrené, a ktoré marca 2017 bol pri porovsú podľa platného zákoovinovo-vydavateľská naní s predchádzajúcim týždňom na vhodné na organickú ustanovizeň Hlas ľudu zaznamenaný vyšší tovarový aj výrobu. V predstavovaní v spolupráci so Strediskom finančný obrat. Finančná hodsortimentu inštitútu popre organickú výrobu v piatok 24. nota obratu bola vyššia o 42,40 znamenal, že majú veľmi marca v Selenči zorganizovala kvalitný cesnak a je oveľa % a tovarový obrat bol vyšší o okrúhly stôl Pestovanie alterkvalitnejší ako ten, ktorý natívnych plodín a zelenín. Na 37,61 %. prichádza z Číny. V ponuke túto tému hovorili: Dr. Vladimír Najviac sa obchodovalo so sú aj veľmi kvalitné odrody Sýkora, vedúci Oddelenia alternapšenicou, ktorej cena sa pohyfazule, papriky a paradajok. tívnych kultúr a organickej výroby bovala od 17,50 do 18,10 din./ Dr. Vladimír Inštitútu pre rastlinnú kg bez DPH. Pri porovnaní s jej Sýkora vysvetlil, výrobu a zeleninárstvo cenou pred rokom, drahšia čo vlastne znav Novom Sade, a Dr. je o 13 %. mená výraz alterJanko Červenský, vedúci Cena kukurice v uvedenatívna rastlina. Oddelenia pre zeleninom období bola 16,75 Tieto rastliny sa nárstvo Inštitútu pre din./kg (18,43 s DPH). nepestujú na veľrastlinnú výrobu a zekých plochách, ako leninárstvo v Novom Sója sa predávala po sa pestuje päť zákSade. Moderátorkou 47,00 din./kg (51,70 s ladných rastlinných bola redaktorka prílohy DPH), čo bolo o 1,08 druhov – pšenica, Poľnohospodárske roz% menej ako pred sója, cukrová repa, hľady Ľubica Sýkorová. týždňom. ○ slnečnica a kukuriNa začiatok sa príca. Vhodné sú najtomným prihovoril riamä pre malé plochy diteľ NVU Hlas ľudu Samuel Žiak. Vyzdvihol, O pestovaní alternatívnych kultúr hovoril Dr. Vladimír a aj z nich sa môže Sýkora (vľavo) a o pestovaní zeleniny Dr. Janko Červenský získať relatívne od koreňa po že v našej národnostslušný zárobok. Aj zrno a z nej sa nej menšine máme významných a dôležitých odborní- organického osiva a semena keď si vyžadujú viac manuálnej dá vyrobiť viac ako kov v oblasti poľnohospodárstva na našom trhu, a navrhol, aby práce, finančný efekt je lepší 25 000 produktov. Aj a z tohto dôvodu sa aj zrodila idea spolu s inštitútom organizovali a o tieto rastliny je stále čoraz keď sa konopa u nás organizovať okrúhly stôl a veno- jeho výrobu. Vyzdvihol, že je táto väčší záujem (facélia, pohánka, v minulosti pestovala na vať sa tejto téme, a tak sprístup- spolupráca dôležitá aj preto, že vo srb. heljda, proso, tekvica olej- veľkých plochách, dnes neniť čitateľom vedomosti našich svete trh s organickými výrobkami ná,...). V tejto chvíli je určite máme spracovateľské kapacity. rastie ročne priemerne o 14 %. najzaujímavejšia priemyselná Najčastejšie sa z nej vyrába za odborníkov. Dr. Janko Červenský na predlo- konopa. Súvisí to s trendom ná- studena lisovaný olej, čaj či Jozef Gašparovský, predseda Strediska pre organickú výro- žený návrh o výrobe organických vratu k zdravej výžive a návratu múka, ktoré sú vyhľadávanýbu, priblížil prítomným aktivity semien odpovedal, že inštitút k prírodným zdrojom. Táto rastli- mi doplnkami zdravej výživy. ○ tohto strediska. V prvom rade zatiaľ môže ponúknuť iba se- na sa môže kompletne spracovať,

pochválil spoluprácu s novosadským Inštitútom pre rastlinnú výrobu a zeleninárstvo, ktorá bude pokračovať. Ako povedal, v jednej časti strediska formovali inkubátor pre organickú výrobu, a tak poľnohospodárom, ktorí sa chcú zaoberať organickou výrobou, umožňujú získať poznatky o tejto práci. Zdôraznil, že organické poľnohospodárstvo má problémy najmä s nedostatkom

Ročník XLVI 1. apríla 2017

Z obsahu Súvaha so znamienkom plus

Pestovanie malín v skleníkoch (5) Str. 3

Str. 4

Do vášho receptára Str. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Ochrana repky ozimnej proti škodcom v jarnom období (2)

krytonos šešuľový (Ceutorhynchus obstrictus) u nás výrazne menej dôležitým škodcom (v niektorých krajinách Európy je tomu ale naopak). Samičky kladú vajíčka predovšetkým do ešte malých šešúľ. V napadnutých šešuliach sa vyvíja jedna larva, ktorá v priebehu svojho vývoja poškodí asi tri semená. I keď sa v niektorých sezónach dospelé jedince tohto druhu v porastoch objavovali pravidelne v pomerne významných množstvách (obvykle bol prekročený zrejme príliš opatrne stanovený prah škodlivosti: 1 imágo na 1 rastlinu), percento larvami napádaných šešúľ bolo doteraz vždy nízke. Navyše – napádané šešule nemali tendenciu predčasne dozrievať a pukať, takže hospodárske straty spôsobené týmto druhom boli zrejme zanedbateľné. Na základe výsledku monitoringu robeného v posledných rokoch sa zdá, že dochádza k postupnému nárastu významu (zatiaľ nevýznamnému na praktickej úrovni) tohto potenciálne nebezpečného škodcu. Cielené insekticídne zásahy proti krytonosovi šešuľovému

vých strát je výpad semien z predčasne dozrievajúcich šešúľ. Lokálne sa silne napadané porasty objavujú každý rok. Byľomor môže byť príčinou až 30 % BYĽOMOR KELOVÝ Dospelcov byľomora kelového strát na výnos semien. Ide (Dasyneura brassicae) je možné v o nebezpečného škodcu porastoch repky ľahko prehliad- v celej Európe. Účinnosť insekticídneho nuť. Ešte aj dĺžka ich života je len niekoľko dní, sú aktívni len krátky postreku je ovplyvnená čas. Udávaný prah škodlivosti je výberom insekticídu, volí Imágo krytonosa štvorzubého 1 samička na 4 súkvetia (sam- sa medzi pyrethroidom, (Ceutorhynchus pallidactylus) neonikotinoidom alebo ich kombináciou silnom výskyte dostáva aj na a termínom aplikácie. šešule. Takéto šešule napadnuté Voľba termínu je v praxi hubou Pyrenopeziza brassicae len málokedy postavená (pôvodca listovej škvrnitosti na monitoringu výsky- repky = cylindrosporióza) predtu dospelcov a postrek časne dozrievajú. Dochádza k sa uskutočňuje niekde v období medzi plným kvitnutím a odkvitnutím, viac-menej na základe skúseností získaných v predchádzajúcich roLarva krytonosa štvorzubého koch. Postreky neoniko(o ktorom sme písali v minulom čísle tinoidmi sú pri porovnaní PR). Larvy krytonosov sú beznohé, s pyrethroidmi na tohto rohlíkovite prehnuté a majú dobre škodcu v praxi spoľahvyvinú hlavovú schránku. livejšie. Nie vždy sú príčinou (alebo čeky sa väčšinou pohybujú pri zemi a do vyšších partií porastu aspoň nie tou primárnou) prednevyletujú – pre účely monito- časného pukania šešúľ larvy ringu nie sú dôležité). Z dôvodu byľomorov. Dôvodom môže byť nebezpečnosti škodcu a ťažkostí spojených s jeho monitoringom sa aplikácia insekticídov robí na väčšine polí Šešule napadnuté a poškodené larvami byľomora kelového sú na súkvetiach dobre viditeľné v zelenej zrelosti pravidelne každý rok. To, samozrejme, nie ich rôznym deformáciám (krú- sa u nás nerobia. Výrazným je v súlade s princípmi tenie), ktoré sú niekedy mylne spôsobom k. šešuľového zrejme integrovanej ochrany spájané s larvami byľomora. ovplyvňujú pravidelné postreky rastlín, z druhej straNa šešuliach sa taktiež môže smerované proti byľomorovi ny je to z praktického vyskytovať pleseň kapustová kelovému. Na oboch škodcov hľadiska opodstatnené. (Peronospora parasitica), foma sú registrované rovnaké účinné Škodia larvy. V jednej Imága blyskáčika vyžierajú (Leptosphaeria spp.), pleseň šedá látky, na byľomora keľového šešuli sa môže vyvíjať púčiky repky ozimnej navyše aj prípravok Proteus 110 (Botrytis cinerea). až 100 lariev. Napádané OD (deltamethrin + thicloprid). ○ šešule sú niekedy zdurené, rôzne napadnutie čerňami. Ich pôKRYTONOS ŠEŠUĽOVÝ deformované, omnoho skôr žltnú vodcom (Alternaria brassicae, (Foto: M. Seidenglanz) V porovnaní s byľomorom je a ľahko pukajú. Príčinou výnoso- A. tenuis, A. brassicicola) sa pri Ján Tancik, Marek Seidenglanz, Eva Hrudová, Pavel Kolařík, Jiří Havel, Jiří Rotrekl, Pavel Tóth, Jana Poslušná, Eva Plachká

1. 4. 2017 • 13 /4744/

AKO SA (Z)RODIL NOVOSADSKÝ POĽNOHOSPODÁRSKY VEĽTRH

Súvaha so znamienkom plus Oto Filip

Dejiny, vrátane tých poľnohospodárskych, si treba vážiť. Tak preto, aby sa mohlo zhodnotiť, aké boli niekdajšie štarty a pokiaľ sa dodnes prišlo, ako i kvôli poznatkom na tému, akým smerom sa uberať v budúcnosti.

krmivá, zverolekárske lieky, elevátory, sústavy na chov ošípaných... Keď sa o približne pol druha mesiaca začne 84. Medzinárodný poľnohospodársky veľtrh – od 13. do 19. mája – bude dejiskom najväčšej Štátnej výstavy dobytka na Balkáne, miestom, kde si výrobky a služby okolo 1 500 vystavovateľov od nás a zo šesťdesiat krajín sveta pozrie státisíce návštevníkov. Z tých skromných začiatkov sa Medzinárodný poľnohospodársky veľtrh postupne stal najvýznamnejším agrobiznis dianím v tejto časti starého kontinentu. Miestom či

ie tak a na raste kvality dávno, na dobytčieho fondu. začiatku A prečo práve roka, zverejnená Nový Sad? Nepriaje súvaha kladmu odpoveď na to ného podnikania sa možno dozvedieť Novosadského z úvodu katalógu prvého Medzinárodveľtrhu, vrátaného poľnohospone niekoľkých základných podárskeho veľtrhu znatkov. Vlani sa a slov náčelníka totiž vo veľtrhoObchodného oddelenia vých priestoroch konalo dvanásť Túto, novšiu časť veľtrhového komplexu Bánskej správýznamných pod- vybudovali pred vyše desaťročím vy Velimira ujatí vo ôsmich Vujačića, ktotermínoch, v ktorých účinkovalo tia v Novom Sade: Medzinárodné- rý sa zmienil o potrebe viac než dve tisíce vystavova- ho poľnohospodárskeho veľtrhu. usporiadať takéto veľtrhy teľov. Cez brány veľtrhu prešlo Jeho dejiny sa začali a výstavy: na desaťtisíce návštevníkov. písať vtedy a tak, keď – Nový Sad V Kongresovom stredisku Master sa skupina novosadako metropola prebiehalo takmer stoosemdesiat ských obchodníkov Dunajskej báudalostí, alebo v priemere každý a priemyselníkov roznoviny, ktorá Ponuka na májovom veľtrhu je ozaj druhý deň jedna z nich. Veľtrhová hodla založiť Akciovú je z hospodár- bohatá: načas treba myslieť aj na to, ponuka je obohatená o podujatia, spoločnosť pre výstaskeho aspektu čím sa bude vykurovať v zime ako sú Fishing Show Outdoor vy a veľtrh vzoriek. jedným z prvých World, Pekársko-mlynársky veľtrh, Hybnou silou bolo miest v našom Krá- dejiskom úspešne spájajúcim Veľtrh dôchodcov, Novosadský prianie usporadúvať ľovstve, má podmien- ekonomiku a vedu, trh práce ky dosiahnuť pozitív- a spoločenský rozvoj, ponuku október fest, Veľtrh digitálnych veľtrhy profesionálne a v kontinuine výsledky: okrem a dopyt, spoločnosti domáce so te. Uvedená obrovského počtu ob- zahraničnými, výrobu s obchodom spoločnosť chodných a remesel- a predajom... Nešlo by to nebyť prvú výstaníckych dielní dnes je skutočnosti, že bol a zostal šitý vu zorga- Generálny riaditeľ na území Dunajskej na mieru hospodárskych potrieb nizovala už Novosadského veľtrhu b á n o v roku 1930, Mr. Slobodan Cvetković viny aj aby o rok 1 053 neskoršie na svete bol priemyselných podi Medzinárodný poľ- nikov. Nový Sad bude nohospodársky veľtrh teda mať čo ukázať a výstava dobytka. Toto návštevníkom, čo prvé podujatie tohto sa tu vyrába. A do druhu na celom území Nového Sadu, ktorý vtedajšieho Kráľovstva je spätý riečnou, žeNa Medzinárodnom poľnohospodárskom Juhoslávie prebieha- lezničnou a cestnou lo od 14. do 18. marca dopravou s dôležitýveľtrhu sa každý rok návštevníci 1931 a tešilo sa veľkej mi obchodnými streuchádzajú aj o vzácne odmeny pozornosti a podpore diskami, bude ľahko Veľtrh sa podpisuje aj pod kultúrne aktivity: úradných inštitúcií a štátnych priviesť tovar, ktorý jednou z nich je aj udelenie Ceny Savu komunikácií... Kedysi však tie začiatky všetké- orgánov. Veď šlo o roky veľ- sa má vystavovať... Šumanovića v rámci výstavy Art Expo ho boli ozaj skromné. V polovici kej hospodárskej krízy, keď sa Na prvej výstave si marca uplynulo 86 rokov od chvíle bolo treba vedieť vymaniť z nej návštevníci mohli pozrieť 1 039 doby. A je ozaj dobré a osožné, vzniku dnes najprestížnejšieho a v rámci toho sa systematicky kusov rôznych druhov dobytka, že takáto prax trvá a trvá, takmer ○ hospodársko-výstavného poduja- angažovať na školení dobytkárov ako aj mliečne výrobky, dobytčie deväť desaťročí.

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU ich kvalita. Plody treba zberať každý deň. V prvom roku z každej rastliny môžeme pozberať približne 350 gramov, v nasledujúcich rokoch počas dvojmesačného zberu asi 3,5 kilogramu plodov po rastline. OŠETRENIE RASTLÍN PO ZBERE Po skončení obdobia zberu výhonky, z ktorých sme zberali plody, sa môžu úplne odrezať v úrovni pôdy alebo v prípade dvakrát rodiacich odrôd odrezať pod oblasťou rodenia, aby sa podporila tvorba nových púčikov. Keď prejde nebezpečenstvo mrazov, črepníky s novými výhonkami sa môžu preniesť von, kde budú rásť počas leta, čím sa začne nový cyklus. Tieto nové jednoročné výhonky sa možno budú musieť znovu rezať vo výške 1,8 metra, aby sa s nimi mohlo ľahšie manipulovať. Napríklad odroda Tulameen je veľmi bujná, a jej výhonky môžu narásť do výšky až 4,5 metra ročne. PREDĹŽENIE SEZÓNY ZBERU Použitím nasledujúcich opatrení je možné dopestovať vysoko kvalitné plody malín počas rôznych ročných období (ako alternatívu krátkeho obdobia zberu plodov pri pestovaní na otvorenom).

OVOCINÁRSTVO

Pestovanie malín v skleníkoch (5) Ľubica Sýkorová ZBER, TRIEDENIE, BALENIE A TRANSPORT ČERSTVÝCH PLODOV Maliny sa veľmi rýchlo kazia, ale je možné predĺžiť ich trvanlivosť. Použitím určitých opatrení je možné vyhnúť sa mnohým problémom. Kvalitná podpierka a priviazanie, ako aj správny rez zabezpečia dostatok vzduchu a svetla cez listy, čo znemožní hnitie plodov a šírenie chorôb. Použitím kvapkovej závlahy plody zostávajú suché, čím sa značne znižuje možnosť rozvoja hubových ochorení. Správnym hnojením sa rastlinám zabezpečí väčšia odolnosť a maximálna trvanlivosť plodov. Je taktiež dôležité správne zaobchádzanie s rastlinami pri prenášaní, pretože aj na miestach s malým poškodením výhonkov sa môže rozvinúť hubové ochorenie. Počas zberu plody dozrievajú v niekoľkých fázach. Na začiatku plody pomaly dozrievajú a maximum dosahujú v strednej fáze, potom intenzita dozrievania pomaly

klesá. Plody treba zberať v plnej zrelosti a baliť ich priamo do nádob po 175 gramov. Zrelý plod je veľmi citlivý a ľahko sa poškodí pri väčšej manipulácii. Plod je zrelý vtedy, ak sa dá ľahko oddeliť od kvetného lôžka. Ak sa plody budú transportovať do väčšej vzdialenosti alebo sa budú musieť dlhšie uskladňovať, je potrebné ich zberať o niečo skôr pred dosiahnutím plnej zrelosti. V tomto prípade, samozrejme, strácajú na kvalite, ich chuť už nebude taká výrazná, pretože nedozrievajú prirodzenou cestou. Plody malín pestovaných na otvorenom a transportovaných do veľkých vzdialeností majú krátku trvanlivosť a veľmi ľahko hnijú. Plody malín pestovaných v skleníku bývajú uskladnené v chladiarňach aj tri týždne a nepreukazujú znaky

hniloby, aj keď sú trochu scvrknuté. Intenzita chuti klesá do jedného týždňa, ale keďže plody malín pestovaných v skleníku nikdy neboli vlhké, hnitie je ojedinelé v porovnaní s malinami pestovanými na otvorenom.

Pretože plody sú veľmi citlivé a chuť sa rýchlo stráca, najlepšie je ich pozberať a predať v čo najkratšom časovom rozpätí. Preto je veľmi dôležité mať prístup k chladiarni, kde sa skladovaním zadrží

Predĺžená výroba Ak je dvojmesačné obdobie výroby počas skorej jari veľmi krátke, je možné predĺžiť ho požitím rôznych techník. Pre raz rodiace odrody (s dvojročnými výhonkami) existuje niekoľko spôsobov: – Umiestnenie rastlín do chladiarní pri teplote + 5 °C a ich prenesenie do skleníkov 10 až 12 týždňov pred želaným zrením. Naplánovaním termínu, kedy sa sadenice premiestňujú do skleníka, sa môže naplánovať aj obdobie zrenia. Rastliny je možné umiestniť v skleníkoch od zimy až do leta, pričom ich vnášame do teplého skleníka koncom augusta až začiatkom septembra. Tieto rastliny budú veľmi rýchlo kvitnúť a plody budeme mať už koncom novembra. Výnosy sú nižšie, pretože rastliny sú dlhší čas vystavené nízkym teplotám. – Rastliny je možné umelo zachladiť, ak ich premiestnime do chladiarne na teplotu + 7 °C začiatkom augusta, keď im ešte neopadali listy. Po desiatich týždňoch

1. 4. 2017 • 13 /4744/ v chladiarni a ôsmich týždňoch v skleníku výhonky budú kvitnúť do decembra a plody môžeme zberať do konca januára. – Rastliny sa môžu vnášať a vynášať do chladiarne a z chladiarne v požadovanom období (v závislosti od dĺžky dňa), aby sme jednoročným výhonkom zabezpečili obdobie pokoja pri nízkej teplote, čím v podstate napodobňujeme zimu a leto. Kombináciou chladiarne a skleníka sa môžeme vyhnúť pestovaniu malín na otvorenom a umožniť tak výrobu počas celého roku. – Neaktívne jednoročné výhonky sa môžu niekoľko mesiacov uskladniť vo vlažných chladiarenských komorách, v ktorých sa teplota udržiava na + 1 °C. V komore sa rastliny zalievajú podľa potreby, aby substrát bol stále vlhký. Čím dlhšie sú rastliny umiestnené v chladnej komore, tým budú mať kratšie obdobie od pučania až po zrenie, pretože rastliny rýchlejšie reagujú na vyššie teploty. Tieto technológie poskytujú nové možnosti významného predlžovania sezóny zrenia raz rodiacich odrôd malín pri pestovaní v skleníku. Začatím výroby ešte skôr ako vo februári sa umožňuje výrobcom využiť skleník aj pre pestovanie iných jarných druhov zeleniny.

1. – 7. 4. 2017

POČASIE

DVAKRÁT RODIACE – REMONTANTNÉ ODRODY Tieto odrody malín (odrody, ktoré majú plody na vrcholoch jednoročných výhonkov pri konci výrobnej sezóny) sú najvhodnejšie pre výrobu plodov v neskorú jeseň a skorú zimu. Ak rastliny presťahujeme do skleníka do začiatku septembra, dvakrát rodiace odrody budú pokračovať v prinášaní plodov v skleníkoch a vysokých tuneloch ešte dlho po období, keď by na otvorenom kvôli nízkym teplotám už nerodili. Skracovaním výhonkov sa oddiali kvitnutie a zrenie plodov, čím sa zber oddiali do neskorej jesene. Aby sa určila najefektívnejšia výška

skracovania, je potrebné experimentovať. Táto prax sa ukázala úspešná vo vysokých tuneloch, ale aj v skleníkoch. Výrobcovia, ktorí používajú skleníky, taktiež môžu rastliny umiestniť do chladiarní do neskorej jari, a tak odložia jesenný zber. Aj tu sa využívajú na opeľovanie čmeliaky. Pri krátkom schladení väčšina dvakrát rodiacich odrôd vytvorí veľa nových výhonkov, ktoré budú rodiť o tri mesiace. Keď začnú rodiť, jednoročné výhonky treba skrátiť vo výške niekoľkých kolienok pod časťou, ktorá prináša plody, aby sa podporila tvorba nových bočných výhonkov. Toto umožní rastline prinášať úrodu dlhšie obdobie na jednom výhonku. Okrem iného schladenie rastlín taktiež podporí tvorbu púčikov. Pri dvakrát rodiacich odrodách týždenné výnosy môžu byť nižšie v porovnaní s raz rodiacimi, ale predĺžené obdobie zrenia môže na konci priniesť rovnaké výnosy po rastline počas jednej sezóny. Predĺžené obdobie zrenia taktiež znamená vyššie náklady (pracovná sila a udržiavanie), ale zároveň umožňuje predaj čerstvých malín po vyšších cenách počas jesene. VYSOKÉ TUNELY Sú jednoduché, lacné konštrukcie podobné skleníkom, ktoré umožňujú rôzne spôsoby predĺženia zberu. Vysoké tunely umožňujú pestovateľom začať s pestovaním rôznych kultúr v skorú jar a predĺžiť výrobu až do neskorej jesene, eventuálne pestovať zeleninu aj počas zimy. Poskytujú taktiež ochranu pred dažďom a krupobitím, čím sa znižuje nebezpečenstvo vzniku rôznych chorôb, a chránia rastliny pred škodcami.

Dobrým plánovaním, výberom odrôd a pravidelnou kontrolou sa môže zabezpečiť aj úspešné pestovanie malín. Niektoré raz rodiace odrody začínajú vo vysokých tuneloch dozrievať už koncom mája, kým dvakrát rodiace začiatkom júla. V závislosti od poveternostných podmienok počas jesene je možné predĺžiť zrenie a zber plodov neskorých odrôd malín do novembra až decembra (pri zodpovedajúcich klimatických podmienkach).

V závislosti od plánovaného obdobia zberu teplota vo vysokých tuneloch sa reguluje rozličnými spôsobmi. Napríklad, ak chceme, aby plody dvakrát rodiacich odrôd zreli v máji alebo júni, potom je zatieňovanie potrebné na začiatku mája, aby sa znížilo poškodenie plodov v dôsledku vysokých teplôt a silných slnečných lúčov. Ak chceme, aby zreli maliny na jednoročných výhonkoch v novembri, vtedy môžeme plastickú prikrývku počas leta úplne odstrániť, čím sa zníži stres rastlín následkom vysokých teplôt. Naspäť ju položíme na začiatku kvitnutia. Pri systéme vysokých tunelov rastliny malín je možné sadiť priamo do pôdy. Tunel je dostatočne veľký, čo umožňuje výrobcovi sadiť,

ošetrovať a zberať plody. Štandardný tunel je 4,25 m široký, 29,95 m dlhý a v strede vysoký 2,3 m. Pretože tieto tunely sú veľmi nízke pre maliny, priestor sa veľmi rýchlo zahrieva. Preto sa na stĺpoch stavajú predĺženia vysoké 1,2 až 1,5 m, čím sa podstatne zlepší cirkulácia vzduchu a zmenší sa prehrievanie. Používanie vysokých tunelov vyžaduje viac plánovania a práce. Steny sa musia dať zdvíhať a spúšťať, aby bola možná regulácia vzduchu a vlhkosti. Rastliny sa musia pravidelne zavlažovať a podľa potreby hnojiť. Ak nemáme dodatočný zdroj kúrenia, rastliny nebudeme môcť ochrániť počas novembra a decembra pred chladom. V zakrytých priestoroch sa vždy môžu vyskytnúť choroby, preto je dôležitá pravidelná kontrola. Veľmi dôležitá je ventilácia, ktorá reguluje teplotu a vlhkosť vzduchu. Múčnatka a sivá pleseň sú choroby, ktoré sa môžu vyskytnúť pri niektorých odrodách pri tomto spôsobe pestovania. Mikroklíma, ktorá sa vytvára pri mimosezónnom pestovaní malín, je taktiež vhodná na výskyt a rozvoj insektov, preto s ich kontrolou treba začať ihneď pri sadení alebo vnesení rastlín dnu. Najvhodnejším spôsobom ich ničenia je použitie užitočných insektov. Na začiatku a na konci sezóny, keď sa steny na tuneloch nedvíhajú pravidelne, na opeľovanie je potrebné použitie čmeliakov. NA ZÁVER Plody malín dopestovaných v skleníkoch môžu byť veľké a zároveň aj chutné. Aby sa zachovala kvalita a dosiahla najvyššia cena, maliny netreba predávať vo väčších baleniach. Podľa skúseností západných výrobcov najvhodnejšie sú balenia hmotnosti od 100 do 175 gramov. ○ (Koniec)

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

7˚ | 24˚

8˚ | 24˚

6˚| 22˚

7˚ | 18˚

8˚ | 18˚

7˚ | 18˚

7˚ | 16˚

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

JARNÉ PRÁCE

Hurá do záhrady Ľubica Sýkorová

Apríl je mesiac ideálny na vysádzanie, vysievanie, presádzanie. Obyčajne je to mesiac plný poveternostných protikladov a počasie býva veľmi nestále. Väčšina rastlín vstupuje do vegetácie, mikroorganizmy v pôde začínajú byť aktívne, teplota pôdy sa už zvyšuje vo všetkých profiloch. V apríli sa aj deň výraznejšie predlžuje.

OVOCNÁ ZÁHRADA V ovocnom sade treba dokončiť výsadbu mladých stromčekov a kríkov. Tie nesmú v žiadnom prípade zaschnúť, a preto ich za suchého počasia výdatne zalievame, urobíme predjarný postrek vo fáze zeleného puku. Súčasne robíme ochranné postreky jadrovín a kôstkovín proti chrastavitosti a múčnatke, ríbezle chránime proti roztočovi ríbezľovému, hrdzi ríbezlí a antrakóze. Stromy s bohatou násadou kvetných pukov prihnojíme dusíkatým hnojivom. Ak je však násada u starších drevín – najmä jadrovín príliš veľká, zredukujeme plodonosný obrast rezom. Dôležité je aj hnojenie fosforečnými a draselnými hnojivami. Hnojí sa v obvode koruny, nie pri kmeni stromov. V závislosti od počasia ovocné stromy preštepujeme – kôstkoviny a jadroviny za kôru pri rozpuku pukov, keď do dreva začína prúdiť miazga. Podmienkou úspechu sú zdravé, nevypučané vrúble, ktoré sme odrezali v období najhlbšieho vegetačného pokoja (december, január). Po tomto zásahu budú potrebovať viac živín, preto ich prihnojíme rýchle pôsobiacimi viaczložkovými hnojivami. Dôležitý je boj proti škodcom a chorobám. Glejotokové miesta na broskyniach a marhuliach vyrežeme až do zdravého pletiva a zatrieme voskom. Rez viniča treba urobiť do polovice mesiaca. Neskorší rez spôsobuje dlhé slzenie, a tým vyčerpáva ker.

ZELENINOVÁ ZÁHRADA Veľa práce nás čaká aj v zeleninovej záhrade. Dokončíme prípravu záhonov na pestovanie

novej zeleniny – najprv ich zbavíme buriny, potom okopeme a nakoniec zapravíme do pôdy pravidelne pripravené hnojivá. Vysádzame a vysievame prakticky všetky druhy skorej zeleniny, ako je kapusta, karfiol, kaleráb,

kel, šalát, naklíčené skoré zemiaky a ďalšie. Stále ešte môžeme sadiť cibuľu sadzačku a tiež cesnak. Po výsadbe všetky rastlinky pravidelne kypríme. V parenisku rýchlime zeleninu. Do hrantíkov alebo črepníkov v chránenom prostredí vysejeme teplomilné druhy zeleniny, ako je paprika, uhorka a paradajky, na vonkajšie záhony koncom mesiaca vysievame uhorky. Upravíme a prekypríme záhony s prezimovanou a skôr vysiatou zeleninou. OKRASNÁ ZÁHRADA Apríl je najvhodnejším mesiacom na vysádzanie, presádzanie a delenie trvaliek. Môžeme nimi vysadiť všetky slnečné i tienisté

PRIPOMÍNAME

miesta, vrátane skalky a okraje trávnika alebo jazierka. Stačí si len vybrať vhodný druh, či už ide o okrasné trávy, paprade alebo kvitnúce rastliny. Apríl je rovnako vhodný na vysádzanie vždyzelených a ihličnatých drevín, ale tiež opadavých drevín s koreňovými balmi, vresoviskové rastliny a vždyzelené dreviny na založenie živých plotov. Ak už nehrozia prízemné mrazy, môžeme vysadiť stromčekové a popínavé ruže. Všetky rastliny sadíme do rovnakej hĺbky, ako boli v škôlke. Ihličnany vysádzame vždy napučené a s neporušeným koreňovým balom. Pôdu okolo skôr vysadených drevín dôkladne zalejeme. Pri suchom počasí nezabudneme na dopĺňanie vlahy, v prvom štádiu vývoja je to obzvlášť dôležité. Pamätajme, že mnohé rastliny budú tiež vyžadovať menšie povzbudenie v raste, ktoré im môžeme poskytnúť v podobe viaczložkového hnojiva. Na okrasné vonkajšie záhony vysievame letničky, ktoré nevyžadujú predpestovanie. Apríl je vhodným mesiacom na strihanie živých plotov z ihličnatých a vždyzelených drevín, ako je krušpán alebo tis. Aj ostatné vždyzelené a ihličnaté rastliny v tomto čase upravujeme. Prerezávame ruže, pričom skôr vysadené skrátime na 3 až 8 očiek, novovysadené potom len na 3 očká. ○

Ochrana ovocných stromov Ľ. Sýkorová

chranné zásahy vykonávané v apríli môžu v rozhodujúcej miere ovplyvniť zdravotný stav ovocných stromov počas celého vegetačného obdobia. Ak ich neurobíme, v niektorých prípadoch môžeme prísť o veľkú časť úrody. Ak pestujeme odrody jabloní náchylné na múčnatku, musíme začať s preventívnymi postrekmi – podobne ako proti chrastavitosti – najneskôr tesne pred kvitnutím stromov. Tu však chemickú ochranu kombinujeme s mechanickým odstraňovaním napadnutých listových ružíc a koncov výhonkov. Druhý postrek robíme ihneď po odkvitnutí, tretí o 10 až 14 dní. Neskôr pučiace ovocné dreviny ošetrujeme proti prezimujúcim škodcom (najneskôr ○ tesne pred kvitnutím rastlín).

1. 4. 2017 • 13 /4744/

ZDRAVIE A MY

Ktorý čaj zahreje a ktorý škodí?

ie je nič lepšie, ako si dať šálku dobrého čaju. Nie je však čaj ako čaj a občas to s ním môžete aj dosť pokaziť. Pri nádche a prechladnutí sa najčastejšie servíruje klasický čierny čaj. A to najlepšie rovno celú kanvicu. Len málokto si pritom uvedomí, že čierny čaj zaťažuje srdce ako káva. Preto je lepšie nahradiť ho čajmi bylinkovými. Veľmi vhodný je napríklad z lipového kvetu, rumančeka alebo bazových kvetov. Aj tie môžete osladiť medom. Zelený čaj vás ochladí. Pýtate sa, prečo nesiahnuť namiesto čierneho čaju po zelenom? Je to hotová esencia zdravia, pretože obsahuje veľa antioxidantov. Ale pri nachladnutí to nie je to pravé orechové. Podľa čínskej

medicíny zelený čaj má značne ochladzujúce účinky, takže pri prechladnutí nie je práve ideálny. Je lepšie ho v takom prípade nepiť samotný, ale dať si do neho napríklad stále obľúbenejší zázvor alebo škoricu, ktoré termický účinok vyrovnajú. Čaju na mieru. Výhodou sypaných čajov je, že si ich môžete nechať namiešať a pridať si do nich to, čo máte radi, alebo práve potrebujete. Na podráždené nervy a zlé spanie sa hodí upokojujúca medovka, ktorá tiež zníži horúčku. Po veľkom hodovaní sa na podráždený žalúdok hodí mä-

BABSKÉ RADY

Aby vám varenie šlo od ruky!

ámete si hlavu nad tým, prečo ste zase spálili zemiakové placky, zrazila sa vám omáčka alebo sa vám nevydarila bábovka? Asi robíte niečo zle. Riaďte sa radami našich babičiek, tie vedeli, ako na to! Nielen chutnejšie, ale i chrumkavejšie budú zemiakové placky, keď do cesta pridáte 2 lyžičky tvarohu. Ak chcete mať rezeň chrumkavý, neobaľujte ho v drobnej, vopred namletej strúhanke. Naopak, rozdrvte na väčšie kúsky čerstvý rožok, nasaje do seba olej a nádherne chrumká. Chlieb a pečivo vydržia dlhšie, keď k nim vložíme prekrojené jablko. Radšej zabaľte do utierky než do nylonového vrecka. Palacinky sa vám nebudú prichytávať na panvicu a budú sa krásne obracať, keď do cesta vmiešate trochu roztopeného

masla. Ak vám prekáža, že sa párok alebo klobása nepekne rozpukli, ponorte ich pred varením do horúcej vody. Jemnejšiu chuť získa pečeň, keď ju pred varením namočíte na pár hodín do mlieka alebo smotany. Aby sa nepripálila cibuľka, stačí ju pred restovaním obaliť v múke. Kapor bude pikantnejší a chutnejší, keď v trojobale vymeníte vajce za horčicu. Aby ryža bola chutnejšia, pred varením ju restujte na panvičke. Ak sa vám trochu pripáli, môžete ju ešte zachrániť kúskom chleba, ktorý na ňu položíte. Pohltí do seba zápach. Zemiaky sa nerozvaria, keď ich dáte variť do vriacej vody, nikdy do studenej.  Rady nám zaslala Jarmila Struhárová z Nového Sadu

tový čaj. Ženám zmierni menštruačné bolesti, uvoľní napätie a taktiež pomôže pri prechladnutí aj chrípke. Pestrec mariánsky potom urobí na jeseň s naším telom doslova zázraky. Kúpte si len semienka (tie môžete ostatne konzumovať aj samotné), rozdrvte ich, zalejte vriacou vodou a nechajte lúhovať 20 minút. Odvar pôsobí skvelo na pečeň aj pre povzbudenie imunitného systému. Zázvor zahrieva. Ako je to so stále obľúbenejším čajom zázvorovým? Pomáha tráveniu a tým podporuje regeneráciu tela i imunitu, má silne zahrie-

vací efekt, podporuje zdravie cievneho systému. Je dobré používať zázvor buď čerstvý, najlepšie mladé odnože, alebo sušený. Na jeden gram čerstvého zázvoru vychádza používať pol gramu sušeného, ktorý je viac koncentrovaný. Pozor na citrón! Dáte si radi do šálky čaju šťavu z polovice vytlačeného citróna? A viete, že vás akýkoľvek čaj, do ktorého pridáte citrón, silne ochladí? Lepšie urobíte, keď do čaju pridáte takzvané zahrievacie korenie, ako je škorica alebo napríklad práve zázvor. Keď máte teplotu, ale nepotíte sa, pite rozhodne len čaj bez citrónu a zvýšte množstvo zázvoru, aby ste sa zahriali a došlo k poteniu. Ak máte teplotu a potíte sa, môžete si dať rovno čaj s citrónom, ale bez zázvoru. 

RADY A NÁPADY

Zubná pasta je hotový zázrak

ez zubnej pasty si asi nedokáže už nik z nás predstaviť rannú a večernú hygienu. Ale viete, že jej využitie je omnoho bohatšie ako len na udržiavanie chrupu? Využiť ju môžete totiž aj na toto: Fľaky z laku na nechty. Ak vám na nechtoch aj po odlakovaní zostalo pár fľakov a máte citlivé nechty, použite bieliacu zubnú pastu. Jednoducho ju naneste a nechajte pôsobiť pár minút na nechtových lôžkach, použite jemnú kefku, ktorou pastu na nechtoch použijete ako čistidlo, a následne opláchnite. Uštipnutie. Nepríjemný a svrbivý býva výsledok po uštipnutí hmyzom. Stačí trošku zubnej pasty na postihnuté miesto a chladivý efekt zafunguje a eliminuje pocit nepríjemného svrbenia a pálenia. Zápach rúk. Niektoré jedlá zanechávajú na koži dlhodobý pach a často nepomáha ani mydlo. Ak ste napríklad čistili cesnak, alebo si namočili prsty do oleja v konzerve treščej pečene, pomôže zubná pasta. Použite trochu ako pastu na vyčistenie a opláchnutie rúk. Strieborný príbor. Môžete ho vyčistiť práve pomocou zubnej pasty. Funguje to na jednotku a zájdené vidličky a nože sa budú blýskať ako nové. Fľaky od fixky. Detská hra sa skončila popísanou podlahou či nábytkom. A navyše je to permanentná fixka? Nezúfajte, lebo pomôcť môže práve zubná pasta – naneste ju na škvrny a vydrhnite. 

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Nebezpečne dobrý jablčník Suroviny: 4 vajcia, 100 g práškového cukru, vanilínový cukor, 6 lyžíc vlažnej vody, 200 g polohrubej múky, 1 kypriaci prášok, 750 g nastrúhaných jabĺk, 2 vanilínové cukre, mletá škorica, čokoláda; Na plnku: 3 vanilínové pudingy, 1⁄ 2 l mlieka, 2 kyslé smotany (asi 500 g) Takto sa to podarí: Plech vyložíme alobalom, nasypeme vanilínový cukor, škoricu, nastrúhané jablká a zalejeme cestom. Dáme piecť na 220 C̊ . Cesto: ušľaháme vajce s cukrom, pridáme vlažnú

vodu a nakoniec múku s kypriacim práškom. (Cesto nie je veľmi vysoké; môžeme urobiť cesto z 1 a 1⁄ 2 dávky a 1 kg jabĺk). Po upečení plech obrátime a jablká zostanú hore. Potrieme ich plnkou. Plnka: uvaríme 3 pudingy v 500 ml mlieka, necháme mierne vychladnúť a do mierne teplého zašľaháme kyslú smotanu. Ozdobíme nastrúhanou čokoládou.  Recepty nám zaslala Jarmila Struhárová z Nového Sadu

Palacinky s dusenými jabĺčkami Suroviny: Na cesto: 150 g hladkej múky, 30 g kryštálového cukru, 450 ml mlieka, 3 vajcia; Na plnku: 600 g jabĺk, 75 g kryštálového cukru, 55 ml vody, 1/2 lyžice mletej škorice, 1/2 lyžičky vanilínového cukru; Na opekanie: 55 g masla; Na ozdobu: šľahačka Takto sa to podarí: Plnka: Jablká ošúpeme, zbavíme jadierok a nakrájame na kocky. Vo veľkom hrnci zmiešame jablká, cukor, škoricu, vanilínový cukor a vodu. Na miernom ohni privedieme do varu a za občasného premiešania dusíme 12

až 15 minút. Jablká sčasti zlejeme a spolu s polovicou tekutiny odložíme. Cesto: Múku preosejeme do veľkej misy, pridáme cukor a zmiešame s mliekom a vajcami. Vyšľaháme hladké palacinkové cesto. Na panvici rozpustíme trochu masla, na ktorom z cesta z oboch strán opečieme palacinku. Hotovú dáme na servírovací tanier alebo tortový podnos. Vrch palacinky potrieme jablkovou zmesou. Zopakujeme, až minieme všetko cesto a jablká. Vrch pred podávaním ozdobíme šľahačkou. 

Palacinky s arašidovým maslom a orechmi Suroviny: Na cesto: 125 g hladkej múky, 250 ml mlieka, 2 vajcia, 1 lyžica kryštálového cukru; Na plnku a ozdobu: 100 g arašidového masla, 20 g sekaných arašidov a vlašských orechov, 1 jablko; Ostatné suroviny: maslo na opekanie Takto sa to podarí: Cesto: Vajcia, mlieko, múku a cukor rozšľaháme na hladké cesto. Necháme 20 minút odstáť. Na panvici rozpustíme trochu masla a z cesta na ňom opečieme z oboch strán 8 veľkých tenkých palaciniek. Hotové palacinky natrieme arašidovým maslom

a zrolujeme. Pred podávaním posypeme nasekanými orechmi a ozdobíme kúskami nakrájaného jablka. 

Palacinková torta so šľahačkou Suroviny: Na cesto: 250 g hladkej múky, 50 ml mlieka, 4 vajcia, 2 lyžice práškového cukru; Na plnku: 50 g horkej čokolády, 200 ml smotany na šľahanie, 2 lyžice práškového cukru; Ostatné suroviny: olej na pečenie Takto sa to podarí: Cesto: Do misy pripravíme múku, cukor, vajcia a za stáleho miešania prilievame mlieko. Pomocou metličky dôkladne premiešame, kým nevznikne riedke hladké cesto. Prikryjeme kuchynskou utierkou a necháme stáť pri izbovej teplote 60 minút. Potom na panvici zohrejeme olej a opečieme 8 až 10 väčších palaciniek. Plnka: v miske vyšľaháme smotanu spolu s cukrom. Čokoládu rozpustíme vo vodnom kúpeli a necháme trochu vychladnúť, potom ju spojíme s 2 lyžicami šľahačky. Na tortový pod-

nos ukladáme najskôr palacinku, do stredu nanesieme tenkú vrstvu čokoládovej plnky a rovnomerne rozotrieme, potom šľahačku a nakoniec prekryjeme palacinkou. Takto striedavo pokračujeme 8 až 10 vrstiev, ktoré ukončíme palacinkou. Nakoniec dáme na 60 minút do chladničky. 

plech 30 x 40 cm. Nalejeme a rozotrieme horúci puding, posypeme ríbezľami alebo čučoriedkami (broskyne, jablká a iné väčšie kúsky ovocia je lepšie dať dolu a puding naliať na ne.) Rozvaľkáme druhé cesto a pomocou váľku prenesieme na puding s ovocím. Pečieme v

predhriatej rúre na 180 °C asi 30 minút. Rezy krájame, až keď dobre vychladnú. Dobrý tip: Cesto môže byť s kakaom alebo bez, pudingy môžu byť rôzne, ovocie tiež rôzne, možností je veľa. Múčnik môže byť zakaždým iný a  pritom vždy výborný.

Pudingové rezy s ovocím Suroviny: Na cesto: 500 g hladkej múky, 200 g práškového cukru, 1 kypriaci prášok, 250 g margarínu, 1 vajce a 1 žĺtok, 2 vrchovaté lyžice kyslej smotany, 2 lyžice kakaa; Na plnku: 1 l mlieka, 3 vanilínové pudingy, 6 vrchovatých lyžíc cukru, ovocie

Takto sa to podarí: Cesto: Z uvedených surovín vypracujeme na doske cesto, rozdelíme na 2 rovnaké polovice a necháme chvíľu odpočinúť v chladnom. Plnka: uvaríme hustejší puding. Na papieri rozvaľkáme jedno cesto a prenesieme aj s papierom na

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 437 | Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra Vitajte v divadelnom kúzelnom svete V PIVNICI PREBIEHA 23. FESTIVAL DIDA

Anna Francistyová, Anna Čásarová, Maja Kubincová

jest – lekcije za sadašnjost), v rámci ktorého sa výstava dostala do Srbska. Pivnica pravidelnom marcovo-aprí- je šieste prostredie v nalovom termíne v piatok 24. šej krajine, kam výstava marca v Pivnici štartoval 23. zavítala. ročník vyprofilovaného divadelného Novinkou festivalu DIDA podujatia – Festival Divadelných je Výstava a konkurz plainscenácií dolnozemských autorov. gátov účinkujúcich predOsemdňový sviatok pre milovníkov stavení a organizátori si scénického umenia doznie v nedeľu prichvaľujú, že 13 prihláse2. apríla. ných inscenácií sprevádza Prvý víkend priniesol divákom až 12 plagátov. Návštev3 súťažné predstavenia (z úhrnne níci si ich môžu pozrieť 10), 2 hosťujúce inscenácie (z 3 počas celého festivalu vo Tisovčania priniesli bravúrny humor pripravených) a svoje miesto dostali vstupnej hale divadelnej aj 3 sprievodné akcie (zo 4). Doku- siene a autori najkreatívnejších vali záujem mladých o divadlo, čo budú odmenení. je zárukou jeho budúcnosti. Hodnotiaca komisia pracuje O význame plagátu a o tejto novej v štandardnom zložení: Zuzana akcii na otvorení Tárnociová, predsedníčka, Vladimír výstavy v piatok hovorili Vladimír Brňa a Kvetoslava Imreková-Šusterová. Predsedníčkou tímu, ktorý navrhol túto festivalovú novinku, je dizajnérka Andrea Merníková. Pribudla výstava plagátov: V slávnostnom (zľava) Kvetoslava Imreková-Šusterová, otvorení festivaVladimír Brňa a Andrea Merníková lu DIDA 2017 sa Ján Salčák v autorskom z javiska divákom divadelnom projekte mentárna výstava Anna Franková v mene patrónov festivalu priho- Valentík a Mr. Zuzana Týrová, čle– Dejiny pre súčasnosť nainštalovaná vorili Anna Tomanová-Makanová, novia. Prvú úlohu mali už v piatok, je v Modrej sieni a o jej náplni prí- predsedníčka NRSNM, a Miroslava keď sa divákom predstavili hostitomným na vernisáži hovorila Ana Šolaja, vedúca úseku spoločenských telia – členovia OD Janka Čemana Kostadinovićová, koordinátorka činností v Zhromaždení obce Báčska projektu HIP (Historija, istorija, povi- Palanka. Obidve s potešením kvito-

s predstavením Dievča, ktoré písalo. Autorom je Samuel Gašparec a réžiu mala na starosti Katarína Mišíková-Hitzingerová. Predstavenie korešpondovalo s dokumentárnou výstavou o Anne Frankovej, ale zvukové efekty bombardovania vyľakali niektorých detských divákov. Podobne aj úplná tma počas celej inscenácie Tma v podaní členov združenia KOKRAM z Kovačice (autor a réžia Dragan Karlečík). V sobotu okrem Kovačičanov vystúpili aj hostia zo Slovenska – Medzibrodské kočovné divadlo – s bravúrnou komédiou Páračky u babky Justíny autora Kamila Žišku v réžii Tomáša Pohorelca. Nedeľa patrila Jánovi Salčákovi, ktorý predniesol ďalšiu časť svojho autorského projektu. K poézii v službách divadla Memento mori pribudol gitarový hudobný sprievod Štefana Blatnického. Prvý divadelný víkend uzavreli ďalší hostia zo Slovenska – Občianske združenie TisArt a DS Daxner z Tisovca. Zahrali brilantnú konverzačku plnú humoru Boh masakra autorky Yasminy Rezy v réžii Jakuba Mudráka.

Vítanie jari s knihou

Výstava Anna Franková – Dejiny pre súčasnosť Táto výstava bola zrealizovaná v roku 2008 a momentálne sa ponúka návštevníkom vo viac ako 40 štátoch. O to, aby bola prístupná aj pre záujemcov v Pivnici, sa postarali OD Janka Čemana a organizácia Otvorená komunikácia v spolupráci so ZŠ 15. októbra. Na 32 paneloch sú dokumenty a fotografie znázorňujúce osud Anny Frankovej, židovského dievčaťa, ktoré umrelo v koncentračnom tábore počas druhej svetovej vojny. Okrem vzácnych fotografií z jej života sú tu i xeroxované hárky papierov z jej denníka, ktorý písala dva roky, kým sa skrývala v tajnom príbytku. K originálnej inštalácii pribudlo sedem panelov, zostavených v rámci HIP projektu podľa originálnej metodológie, ktorá vznikla v Dome Anny Frankovej v Amsterdame. Výstava obsahuje aj dokumenty o historických udalostiach v srbských dejinách. Predostreté panely návštevníkom vysvetľujú žiaci pivnickej základnej školy, siedmaci a ôsmaci. Doteraz to vždy boli stredoškoláci. Mladých sprievodcov pripravila profesorka dejín Gabriela Gubová-Červená. Výstavu si možno pozrieť počas festivalu DIDA hodinu pred divadelným predstavením, ktoré sa začína o 18. hodine. • KULTÚRA •

Tradičné knižné sprievodné podujatie festivalu sa uskutočnilo 25. marca v miestnostiach Klubu poľnohospodárov. V prehľade najnovšej produkcie SVC ústredná pozornosť bola venovaná knihe Detstvo našich predkov autorky Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej. Na motívy z knihy žiaci 2. 1 ZŠ 15. októbra v Pivnici s učiteľkou Tatianou Kolárovou pripravili krátky program z detských hier, vyčítaniek, riekaniek, hádaniek a detských pesničiek. Svetovú premiéru v Pivnici mala kniha Nasmejani otac Ľubomíra Feldeka v preklade do srbčiny Martina Prebudilu. Z celkového počtu nových kníh na večierku sa venovali i dvom knihám pivnických rodákov: Antológii slovenskej poézie zostavovateľa Víťazoslava Hronca a titulu K dejinám divadla v Petrovci 1866 – 2016 Dušana Bajina (spolu s Vladimírom Valentíkom). 13 /4744/ 1. 4. 2017

Kultúra JÁNOVI LABÁTHOVI ODOVZDALI CENU ONDREJA ŠTEFANKA

Uznanie majstrovi slova Jasmina Pániková

a všetko to, čo robí na poli literatúry nielen v slovenskom vojvodinskom, ale aj celoslovenskom kontexte, Jánovi Labáthovi, básnikovi, prozaikovi, esejistovi a prekladateľovi zriaďovatelia Ceny Ondreja Štefanka udelili túto cenu za príspevok k rozvoju a propagácii slovenskej literatúry tvorenej v slovenskom zahraničnom svete. Slávnostné udeľovanie cien prebiehalo 17. marca v Rumunsku, v Nadlaku. Keďže sa laureát ceny, ktorý v minulom roku oslávil 90. narodeniny, pre zdravotný stav nemohol zúčastniť na tejto slávnosti, za prítomnosti zriaďovateľov ceny a iných hostí mu cenu odovzdali v piatok 24. marca v miestnos-

Slávnostná chvíľa v NRSNM: (zľava) Katarína Melegová-Melichová, Ján Labáth, Pavel Hlásnik a Ivan Miroslav Ambruš

tiach Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny.

LITERÁRNY VEČIEROK V PAZOVSKEJ KNIŽNICI. V roku 1999 bol 21. marec vyhlásený medzinárodnou organizáciou UNESCO za Svetový deň poézie. Jeho cieľom je vzdanie úcty poézii formou recitácie, čítania alebo písania. Práve k tomuto dňu v stredu 22. marca v staropazovskej Ľudovej knižnici Dositeja Obradovića usporiadali literárno-poetický večierok, na ktorom sa po prvý raz obecenstvu predstavila Željka Avrićová, poetka zo Sriemskej Mitrovice. Hovorila o svojich najnovších básnických zbierkach Jesam, Marginalije a Vremenik a na ilustráciu prečítala z nich niekoľko básní. O diele Avrićovej sa zmienil Momir Vasiljević, spisovateľ a novinár zo Sriemskej Mitrovice. Pripomenul, že autorka poéziu zverejňuje aj v literárnych periodikách a neraz bola odmenená. Ako bolo počuť, Avrićová píše autentickú a silnú poéziu. Nedávno bolo do ruského jazyka preložených jej 12 básní a zverejnených v šiestom zväzku antológie Srbsko-ruského kruhu. Večierok v Starej Pazove moderovala Nataša Filipová. Na snímke: (zľava) Momir Vasiljević, Željka Avrićová a Nataša Filipová. A. Lš.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Tu ho privítala predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová, ako aj hostí z Nadlaku – podpredsedu Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku a podpredsedu

Svetového združenia Slovákov Pavla Hlásnika, podpredsedu Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku Ivana Miroslava Ambruša a iných. Laudatio na laureáta predniesla Katarína Melegová-Melichová, členka poroty, ktorá udeľuje túto cenu. Zmienila sa o živote a tvorbe J. Labátha a okrem iného poznamenala, že sú jeho verše neodmysliteľnou súčasťou našich programov aj dnes. „Jánovi Labáthovi, majstrovi slova, treba poďakovať za všetky myšlienky, či už tie publikované knižne, alebo tie vyrieknuté v debate či v súkromnom rozhovore,“ povedala. Dojatý vyrieknutými slovami o ňom, laureát neskrýval emócie, a tak, ako sa mohlo očakávať od spisovateľa, za cenu sa poďakoval krásnym slovom – vlastnou úvahou, ktorú napísal pri príležitosti svojich 90. narodenín.

JUBILEJNÉ 10. Dni Miroslava Antića, usporiadané Kultúrnym strediskom Nového Sadu, prebiehali od 13. do 17. marca v znamení celého radu rozmanitých programov a kultúrnych obsahov: prezentácií, koncertov, výstav... Jedným z najviac navštevovaných výtvarných podujatí bola expozícia umeleckých prác, ktoré vznikali na piatich táboroch venovaných Mikovi Antićovi v rokoch 2009 až 2013. Účinkovalo na nich viac než päťdesiat maliarov, grafikov, skladateľov a iných kultúrnych dejateľov. Záujemcovia si tieto diela mohli pozrieť takmer do sklonku marca v Malom výtvarnom salóne v Novom Sade. Medzi nimi aj túto prácu Pavla Popa, ktorá vznikla na tábore prebiehajúcom na Petrovaradínskej pevnosti v roku 2009. O. F. • KULTÚRA •

nové vedenie Kultúrneho centra v zložení: predseda Ján Zvara, podpredsedníčka Sanja Hanusová, tajomník Ivica Grujić-Litavský, pokladníčka Anna Bagľašová a členovia Ján Zvara-Moco, Ivan Tatiana Jonášová získala cenu ich bolo menej, ale predsa dosť, Bagľaš, Helena Bartošová, Anka za autentický kroj na festivale aby to nebolo až také namáhavé. Puderková, Vladimír Ábelovský, Rozspievané klenoty. Vcelku môžeme byť spokojní so Marína Malová a Pavel Kokavský. – Aj keď sa vám možno zdá, sebou, ale netreba zaspať na vav- Do Dozornej rady zvolili Máriu že sme rýchlo prebehli komplet- rínoch. Za to, ako sa budeme mať Viliačikovú, Nemanju Konstannou štvorročnou tinovića a Annu Kočinnosťou, chcel kavskú. by som vás poNa tomto stretnutí chváliť. Reálne aradáčskych ochotvás realizácia níkov sa hovorilo aj tej činnosti stáo problémoch, ktoré la omnoho viac sa vyskytovali v mičasu. Vy, ktorí ste nulom období, ale k tomu priložili aj o činnosti v tomto ruky, viete, koľko roku. Konštatované je, vás to stálo enerže o tanečníkov nie je gie, nervov, voľnúdza, majú už aj choného času, cestoreografiu, iba chýba vania a všetkého, umelecký vedúci, ktočo s tým ide. Za rý by ju nacvičil. Bude všetko to môžete to prioritou v činnoszavďačiť predoti nového vedenia všetkým sebe. v nadchádzajúcom Kultúrne centrum Aradáčski tanečníci na Festivale zvykov a obyčají období. Nuž a kým je iba inštitúcia, V aradáčskom šírom poli roku 2015 si tanečníci hľadajú ktorá vám to mala umeleckého vedúceumožniť. Za všetkým nikto me- do budúcna a ako bude vyzerať ho, divadelníci usilovne pracovali novite nie je, ale ste všetci vy, a ten slovenský dom, môžeme a v nedeľu 26. marca v rámci aj za všetko, čo nebolo dobre, zodpovedať len my, – povedal príprav na festival DIDA v Pivnici na vine sme tiež my. Boli roky, po schválení správy Ivan Bagľaš. pred vlastným obecenstvom keď tých aktivít bolo mnoho, Po schválení správy a finanč- predviedli hru Jána Hrubíka Leako napr. 2014, ale boli roky, keď nej správy prítomní si zvolili vinec.

SNEMOVALI ARADÁČSKI OCHOTNÍCI

Spokojní so sebou Vladimír Hudec

resne pred štyrmi rokmi KOS Mladosť v Aradáči zmenil právnu formu a stal sa Kultúrnym centrom Aradáč, pod strechou ktorého aj naďalej vystupovali a vystupujú tanečníci, čiže FS Mladosť a DFS Govličky, speváci, meškárky, divadelníci. V piatok 24. marca sa zišli na výročnom a volebnom zhromaždení, na ktorom zhodnotili činnosť v uplynulom štvorročnom období a zvolili si nové vedenie. Pozdravil ich predseda Ivan Bagľaš a predostrel správu o činnosti, v ktorej sú napočítané početné vystúpenia na podujatiach, prehliadkach a festivaloch doma a v zahraničí, hlavne na Slovensku, v televíznych vysielaniach... Za skvelé výkony sa im dostali aj odmeny: DFS Govličky na Zlatej bráne roku 2014 obsadil 1. miesto, meškárky sa vlani z regionálnej dostali na pokrajinskú prehliadku folklórnych tradícií vo Vrbase, a potom aj na republikovú vo Valjeve, divadelník Jaroslav Čapeľa získal 3. cenu za herecký výkon na festivale DIDA,

STARÁ PAZOVA

Veľký záujem o koncerty Anna Lešťanová

alentovaný multiinštrumentalista Slobodan Trkulja sa po prvý raz predstavil obecenstvu v Starej Pazove na koncertoch usporiadaných v divadelnej sále. Ako organizátor koncertu Stredisko pre kultúru Stará Pazova pôvodne naplánoval, Slobodan Trkulja v tomto prostredí mal mať iba jeden koncert vo štvrtok 23. marca. Pre výnimočne veľký záujem tento aj v zahraničí známy umelec vystúpil na potešenie pazovského publika aj deň neskôr. S. Trkulja fascinuje hudobnými zručnosťami – hrá na 15 ná• KULTÚRA •

Slobodan Trkulja a chór Zvonce s dirigentkou Vladanou Bzovskou, profesorkou hudobnej kultúry

strojoch – a silnými hlasovými schopnosťami. Na štvrtkovom a

piatkovom koncerte sa predstavil osobitným programom, ktorý je

spojením elektroniky, tradície a improvizácie. V priamom kontakte s obecenstvom za pomoci nevšedných a exotických inštrumentov umelec zaviedol prítomných do dvojhodinového hudobného cestovania od tradičnej cez ambientálnu po techno hudbu, pričom celý čas hral sám na 15 nástrojoch. Na koncertoch sa predstavil aj detský chór Zvonce, ktorý pod vedením Vladany Bzovskej tvoria žiaci základných škôl Boška Palkovljevića Pinkiho zo Starej Pazovy a Slobodana Savkovića zo Starých Bánoviec. Trkulja, zakladateľ a frontman skupiny Balkanopolis, vystúpil teda aj v sprievode chóru Zvonce. Práve s týmito mladými zboristami nedávno v Starej Pazove urobil nahrávky v rámci projektu pre deti Sýrie Balkanopolis a priatelia, v ktorom zoskupil aj svetovo známe hudobné mená.

13 /4744/ 1. 4. 2017

Kultúra V KOVAČICI

Štartovala Karavána insity cez Srbsko školy, ako i žiaci kovačického gymnázia. V akcii sa zúčastnila aj Galéria Babka z Kovačice a členky spolkov žien z Kovačice a Padiny. Zámerom akcie je, podľa slov organizátora, aby sa najvzácnejší kultúrny klenot a brand Kovačickej obce prezentoval aj mimo obecných rámcov. Karavána insity cez Srbsko už v pondelok 27. marca mala prezentáciu v Ustanovizni kultúry Vladu Divljana v Belehrade a v nadchádzajúcom období navštívi aj mestá Nový Sad a Niš.

Anička Chalupová

nedeľu 26. marca 2017 štartovala akcia Karavána insity cez Srbsko. Je to výstava obrazov pod holým nebom, ktorú za prítomnosti predstaviteľov Obce Kovačica v čele s predsedom obce Milanom Garaševićom a početných hostí slávnostne otvoril Mladen Šarčević, republikový minister školstva, vedy a technologického rozvoja. Pod záštitou Obce Kovačica sa usporiadala jedinečná výtvarná akcia, na ktorej sa zúčastnilo 26 insitných maliarov, členov Galérie insitného umenia v Kovačici.

Z ovzdušia akcie v Kovačici

Každý maliar predstavil svoju tvorbu tromi prácami. Svoje

výtvarné práce vystavili aj žiaci kovačickej a padinskej základnej

Foto: z archívu MŠVTR

VÝSTAVA SÚČASNÉHO NORDICKÉHO SKLA

Dotyk skla v Múzeu Vojvodiny Danuška Berediová

Múzeu Vojvodiny v Novom Sade je od 21. marca otvorená výstava súčasného nordického skla pod názvom Dotyk skla. Výstavu zorganizovali veľvyslanectvá Dánska, Fínska, Nórska a Švédska v spolupráci s Múzeom Mimara v Záhrebe, Múzeom úžitkového umenia v Belehrade a Múzeom Vojvodiny v Novom Sade. Otvoril ju profesor Miroslav Štatkić, pokrajinský tajomník pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami. Prihovorili sa aj Janike Bain, zástupkyňa šéfa misie ambasády Nórska, a Morten Skovgo Hansen, chargé dʼaffaires v ambasáde Dánska. Cieľom výstavy je propagovať nordické sklo, dizajnérov a výrobcov, predstavujúc zároveň spoluprácu nordických krajín v umeleckej tvorbe. Výstava bude otvorená do 20. apríla. Jej autorkou je Lada Ratkovićová-

www.hl.rs

-Bukovčanová z Múzea Mimara v Záhrebe a kurátorkou výstavy v Novom Sade Aleksandra Stefanovová, historička umenia Múzea Vojvodiny. V medzinárodnom kontexte spolupráca nordických krajín je v mnohých ohľadoch jedinečná.

Siaha cez spoločenské oblasti, od politiky a výskumu až po kultúru a umenie. Formálna spolupráca nordických krajín je medzi najstaršími a najobsiahlejšími regionálnymi spoluprácami vo svete. Aj keď sú nordické krajiny jedinečné a nezávislé štáty, majú dosť toho spoločného v spôsobe života,

Informačno-politický týždenník

dejinách, jazyku a spoločenskej štruktúre. Vidieť to aj na tejto výstave, na ktorej sú predstavené umelecké diela rozličných dizajnérov a výrobcov zo štyroch rozličných národov, a ktorá zároveň odzrkadľuje jedinečnú nordickú tradíciu a inovačný duch. Predstavené sú predmety zo skla inšpirované starými, tradičnými spôsobmi výroby skla zo severu, ale zároveň odzrkadľujúce vplyvy moderného dizajnu, vytvárajúc tak spoj charakteristický nordickému prístupu dizajnu. V týchto krajinách svetlo má podstatnú rolu v spôsobe predstavovania a vnímania skla. Súvisí to s dôležitosťou svetla, tak počas dlhých a chladných zím, ako aj počas jasných nordických liet. Nordický dizajn charakterizuje jednoduchosť, minimalizmus a funkčnosť, čo sa na konkrétnom príklade umenia v skle odráža v jej čistote, jasnosti a skromnosti. Výstava obsahuje 80 predmetov, ktoré vznikli v 13 známych

sklárskych štúdiách. Väčšinu svojich diel vyprodukovali v spolupráci so špičkovými umelcami, architektmi a dizajnérmi. Ich tvorba je plodom zručností a vedomostí sklárskych majstrov a mnohí z tých umelcov sami vyrábajú diela. Predmety navrhnuté pred niekoľkými desaťročiami sa vyrábajú aj dnes, spájajúc sa s početnými predmetmi vyrobenými od roku 2010 do 2014 a tvoriac tak jednu aktívnu a plodnú scénu. Na výstave sú svojimi dosiahnutiami zastúpené fabriky na sklo: Homegord, ARCHITECTMADE a Lene Bjere Dizajn z Dánska; Itala, Lasismi a galéria Mafka & Alakoski z Fínska; Hadeland, Jevik a Magnur, ako aj štúdio Nesterangen z Nórska; Moleros, Skrufs a Nibru zo Švédska. • KULTÚRA •

SNEMOVALI KYSÁČSKI MATIČIARI

S dôrazom na voľ by a jubileá Anna Asodiová

iestny odbor Matice slovenskej v Kysáči mal v nedeľu 26. marca v Slovenskom národnom dome výročné zasadnutie. Na úvod odznel krátky príležitostný program. Členovia ženskej a mužskej speváckej skupiny KC Kysáč za sprievodu Miloslava Kardelisa na harmonike zaspievali hymnu Po nábreží koník beží, básne zarecitovali žiaci 1. 2 triedy Aleksandar Asodi a Jana Jambrichová, ako i učiteľka na dôchodku Elena Surová. Matičiarov a hostí – menovite Vladimíra Feketeho, podpredsedu MSS pre Báčku – privítala Anna Legíňová. Schôdzu viedol predseda pracovného predsedníctva Ondrej Marčok. Správu o činnosti MOMS-u v Kysáči za rok 2016 predostrel predseda Rastislav Surový.

Z pracovného ovzdušia: (zľava) Rastislav Surový, Anna Legíňová, Ondrej Marčok, Ján Slávik a Michal Francisty

Tento miestny matičný odbor sa môže pochváliť aktívnym rokom, dobrou spoluprácou so všetkými relevantnými subjektmi v dedine, tiež s Maticou slovenskou v Srbsku a Maticou slovenskou. Smutný je fakt, že rok čo rok sa zvyšuje počet ľudí,

ktorí odchádzajú do zahraničia, hlavne na Slovensko, a vybavujú si preukazy zahraničného Slováka. Finančnú správu MOMS Kysáč podal pokladník Michal Šranka. Hospodárilo sa dobre a pozitívne. Správu Dozornej rady prečítala jej predsedníčka

Anna Bičiarová. Po správach nasledovala rozprava a návrh plánu práce na rok 2017. Predseda MOMS Kysáč Rastislav Surový pripomenul, že si v roku 2017 pripomíname 85 rokov od založenia Matice slovenskej v Juhoslávii a toto jubileum je zaradené i do tohtoročného plánu kysáčskych matičiarov. Ľudmila Berediová-Stupavská pripomenula, že tento rok je aj rokom Jozefa Miloslava Hurbana a bolo by pekne spomenúť si aj na tohto velikána našich dejín. Na schôdzi boli navrhnutí kandidáti na udelenie matičných uznaní Matice slovenskej v Srbsku, tak jednotlivci, ako i spolky a združenia. Najživší rozhovor sa viedol o predvolebných aktivitách a voľbách na post predsedu a podpredsedov MSS. Po dlhšom rokovaní MOMS Kysáč sa rozhodol, že jeho kandidátmi na podpredsedov pre Báčku budú Vladimír Fekete a Ján Slávik a ako kandidátku na predsedníčku sa rozhodli podporiť Ľudmilu Berediovú-Stupavskú, ktorú navrhol MOMS Báčsky Petrovec.

V SELENČI

Plány matičiarov v súlade s financiami Juraj Berédi

lenovia MOMS v Selenči mali v piatok 24. marca výročné zasadnutie. Jednohlasne a bez pripomienok schválili ponúknuté ročné správy a plány na tento rok. V správe o minuloročnej činnosti predseda MOMS Ján Šimoni konštatoval, že sa zväčšil počet členov MOMS. Dôvodom je však iba odchod spoluobčanov na dočasnú prácu na Slovensko, k čomu potrebujú i doklad z miestneho matičného odboru. Hlavnou hybnou silou v MOMS je stále etno sekcia, ktorá sústavne a neúnavne pracuje vďaka jej aktívnym členkám. Keď ide o nové plány, matičiari si v tomto roku plánujú primerane pripomenúť 120. výročie narodenia Jána Ča• KULTÚRA •

jaka ml., známeho slovenského prozaika, novinára, publicistu, prekladateľa a redaktora, ktorý sa narodil v Selenči 18. júla 1897. MOMS bude spolupracovať s ostatnými miestnymi organizáciami a združeniami a bude sa snažiť zúčastniť všade tam, kde sa už tradične zúčastňuje. Pravdaže aj na Slovenských národných slávnostiach. Pracovať sa bude v rámci finančných možností, lebo peňazí je stále menej a bezmála nestačia ani na základnú činnosť. MOMS Selenča sa uchádzal o finančné prostriedky aj prostredníctvom projektov v obci a z iných zdrojov. Na zasadnutí predseda Šimoni podal správu o novelách Stanov Matice slovenskej v Srbsku a krátko ozrejmil navrhnuté zmeny. Záver zasadnutia patril

Etno sekcia – hybná sila MOMS

otázkam a návrhom. Tu bolo konštatované, že sa schválené projekty realizujú, ale sa musí prísne prihliadať na schválenú sumu finančných prostriedkov získaných na projekty, ktorá je minimálna vzhľadom na naplá-

nované náročné projekty. Dôležité je, že MOMS v Selenči žije, že má ustálené aktivity. Program práce v bežnom roku tiež zaisťuje jeho pôsobenie, aj keď ho čakajú tvrdé podmienky práce.

13 /4744/ 1. 4. 2017

Kultúra RECENZIA UMENIE V OBKOLESENÍ GLOBÁLNEJ NEISTOTY: UMENIE / KRITIKA / POLITIKA

Dimenzie dialógov Oto Filip

ostia prídu a odídu, výstavy sa začnú a skončia, no napísané zostáva. Keď v polovici vlaňajšieho septembra padla opona za hlavnými segmentmi multimediálneho podujatia, obsahujúceho celý rad dianí, vrátane sympózia o umení v obkolesení globálnej neistoty, jedna z prvých otázok adresovaných riaditeľke festivalu Dunajské dialógy Vesne Latinovićovej znela: – Možno sa zase tešiť zborníku prác z ťažiskového podujatia dialógov? „Zatiaľ nie, lebo peniaze nieto,“ vyzdvihla. Vtedajšie rozčarovanie vystriedalo nedávne potešenie zo skutočnosti, že zborník prác, síce po niekoľkých mesiacoch, predsa uzrel svetlo dňa. Uvedomujúc si platnosť toho známeho „Nikdy nepovedz nikdy!“, nezostáva iné, než aspoň letmo načrieť do zaujímavého obsahu vyše osemdesiatstranovej publikácie. Hoci je aj graficky,

i rozsahom o čosi skromnejšia než predošlé, o obsahu to v žiadnom prípade neplatí. Prvým kladom štrnástich štúdií alebo esejí, koľko ich obsahuje, je ich výrazná tematická rozličnosť, taktiež mená autorov, ktorí ich podpisujú. Tak Erhard Busek (Viedeň) kvituje, že je neistota veľmi jemné slovo pre existujúcu situáciu, nazdávajúc sa, že je oveľa primeranejším slovom kríza. Vnímajúc vzťah umenia a politiky, podčiarkuje, že je prínos toho prvého druhému obrovský, bez ohľadu na to, či my to chceme akceptovať alebo nie. Aleksandar Bassin (Ľubľana) je názoru, že ľudia vždy budú mať potrebu tvorivo sa vyjadrovať, čo je však podmienené tým, aké budú

spoločenské, myšlienkové a technologické možnosti na to. Uvádzajúc, že je Srbsko jednou z piatich najchudobnejších krajín v Európe, Dimitrije Boarov (Nový Sad) mieni, že štát nemá ani vážny, ani široký trh pre žiaden produkt, dokonca ani pre ten umeleckej povahy. „Úprimne dúfam, že neexistuje nič, čo svet a udalosti môže urobiť ľahšie pochopiteľnými než je dobré umenie,“ vyzdvihuje Regina Helwigg-Shmidd (Regensburg). Mileta Prodanović (Belehrad) si všíma, že sú neistota, strach a nerovnosť témy zaujímajúce súčasných umelcov, no i to, že je sprievodným javom urýchlenia produkcie globálna povrchnosť. Podľa Savu Stepanova (Nový Sad) v dobe technologického ume-

V ÚKVS SA KONAL SEMINÁR O PROTOKOLÁRNOM SPRÁVANÍ

K dobrému menu podniku, ale aj k vlastnému imidžu Aneta Lomenová

Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov prebiehal edukačný seminár Spoločenský protokol a jeho uplatnenie v praxi. Uskutočnil sa v sobotu 25. marca ako pokračovanie prvej časti seminára, ktorá sa konala v decembri 2016. Zúčastnili sa na ňom predstavitelia miestnych spoločenstiev, riaditelia základných škôl, predsedovia, resp. riaditelia slovenských kultúrnych ustanovizní a spolkov, predstavitelia médií, kultúry a iní záujemcovia. O náplň celodenného seminára sa postaral doktor pedagogiky PaedDr. Ján Pavlík zo Slovenskej republiky, renomovaný odborník pre spoločenský a diplomatický

www.hl.rs

protokol na úrovni samosprávy. Školiteľ si pre záujemcov prichystal zaujímavé a poučné témy z oblasti verejnej etikety a ochotne odpovedal na všetky otázky týkajúce sa protokolu, ktoré mu postavovali

Informačno-politický týždenník

prítomní. Poučoval prítomných o pravidlách reprezentácie mesta a obce uplatňovaním spoločenského protokolu, účasti na podujatiach, o protokole pri prijímaní návštev, o protokole pri občianskych obra-

nia doterajšie skúsenosti naznačujú, že používanie nových technológií vždy vítame s presvedčením, že nám tieto umožnia kontrolu, a končíme tým, že sme vlastne sami kontrolovaní. Laslo Vegel (Nový Sad) uvádza, že musíme bez otáľania odhaliť 20. storočie, s tým cieľom, aby sme sa čím skôr zbavili jeho smrteľného objatia. Čiže ide o to, že treba znovu formulovať našu minulosť, aby sme spoznali a objavili súčasnosť. Inak povedané, priamo alebo medzi riadkami badať, že umenie to zvlášť dnes nemá ľahké, bez ohľadu na to, o ktorý jeho druh ide. Čas plynie, skúsenosti sa rôznia a otázky pribúdajú takým tempom, že ich je stále oveľa viac ako odpovedí. Preto aj zborník z vlaňajšieho sympózia v rámci Dunajských dialógov možno brať aj ako ročnú súpisku či prierez hromadiacich sa súčasných dilem a dimenzií na tému, kam umenie speje v tejto dobe neistej. A možno i rozbor toho, kto koho vlastne podmieni, prípadne prevalcuje: moderné to tradičné, doba umenie alebo sa možno tieto vydajú akýmisi zlatými strednými cestami v ústrety budúcnosti? Ruka v ruke s politikou to asi nebude. doch a jubileách, o problematike rétoriky, zasadacom poriadku, vizitkách a pod. Cieľom seminára je oboznámiť záujemcov so základnými princípmi protokolárneho správania vo všetkých jeho sférach kvôli zachovaniu dobrého mena organizácie, ale aj osobného imidžu pri súkromných a verejných prejavoch. Ako bývalý primátor mesta Ružomberok Ján Pavlík mal čo povedať nielen ako odborník na protokol, ale aj z vlastných skúseností pri práci s verejnosťou, na ktorých sa frekventanti milo pobavili. Fakt, že odborník pre spoločenský protokol Ján Pavlík už druhýkrát zavítal do miestností ústavu, nasvedčuje, že vzájomná spolupráca nebola omyl a že sa slovenskí vojvodinskí vzdelanci a verejní činitelia zaujímajú aj o takéto typy vzdelávania. V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov sú tomu radi a určite v budúcnosti nesklamú verejnosť ďalšími novinkami. • KULTÚRA •

SPOLOK ŽIEN SLOVENKA

Knižný autoportrét Juraj Bartoš

v Srbsku Katarína Melegová-Melichová, podpredseda Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Juraj Červenák, riaditeľ Slovenského vydavateľského centra Vladimír Valentík, riaditeľ hložianskeho KP Gloakvalis Samuel Valo, ako i predstaviteľky niekoľkých spolkov žien a miestnych združení. Miškovicová tiež hovorila o obsahu

ielen robia (a robia ako včely), ale si všetko urobené i starostlivo zapisujú a archivujú si to, čo o nich píšu médiá, takže neprekvapilo, že sa rozhodli vydať aj verejné svedectvo, vlastný portrét zabalený do neveľkej, ale vzácnej knihy. Na cestu k čitateľom v pondelok 27. marca vyprevadili publikáciu Činnosť spolku žien v Hložanoch 2005 – 2015. Predtým členky Spolku žien Slovenka početným účastníkom príkladne pripravenej knižnej premiéry ponúkli v Dome kultúry zaujímavú výstavu pod názvom Šálky. Radosť z novej knihy V kaviarni Pod lipami sa prihovorila predsedníčka SŽS knihy, ktorú si s radosťou odniesli Viera Miškovicová. Privítala počet- domov všetci prítomní. V nej je ných hostí, medzi ktorými boli aj: zhrnutá rozvetvená a úspešná predsedníčka Matice slovenskej práca SŽS v pozorovanom obdo-

ROKOVALI PADINSKÍ MATIČIARI. Vo štvrtok 23. marca v Padine sa uskutočnila výročná a volebná schôdza Miestneho odboru Matice slovenskej v Padine. Na tomto zasadnutí členovia MOMS zvolili nového predsedu, ktorým sa stal Janko Kolárik, a podpredsedom bude Dušan Kereš. Funkciu pokladníka bude aj naďalej vykonávať Zlatko Šimák a na poste tajomníčky MOMS zostala Zuzana Melišová. Na rokovacom programe bola správa o činnosti MOMS v roku 2016, v ktorej boli spomenuté i tradičné akcie, ako sú Víno, hudba, klobásy, Padina spieva, tiež vydanie fotomonografie autorov Michala Kevického a Zuzany Papovej a iné akcie. V rámci plánov a programu na aktuálny rok padinskí matičiari sa chystajú vydať dve knižné vydania: 25 rokov činnosti MOMS v Padine a Zvyky a obyčaje Slovákov v Padine. Na zasadnutí, na ktorom boli aj podpredseda MSS Pavel Baláž a predsedníčka kovačického MOMS Mária Kováčová, členovia spoločne v ústrety voľbám v MSS podporili návrh na podpredsedu pre Banát, ktorým je pán farár Branislav Kulík, a Jarmilu Hromčíkovú podporili ako návrh na novú predsedníčku MOMS v Bielom Blate. A. Ch. • KULTÚRA •

Nová kniha na cestu k čitateľom: (sprava) Mária Kyseľová, Viera Miškovicová a Mária Francistyová

bí. Prostredníctvom jednotlivých príspevkov je možné získať aj predstavu o tom, ako ženský spolok v Hložanoch pôsobil pred viac než ôsmimi desaťročiami, ako i počas socialistickej Juhoslávie. Kniha obsahuje aj množstvo fotografií z podujatí, ktoré usporiadali alebo sa na nich zúčastnili členky tohto v súčasnosti výborne organizovaného spolku. Príspevky či úryvky z novej knihy okrem predsedníčky prečítali: Mária Kyseľová, Katarína Feldyová, Zuzana Galambošová ml., Jasminka Činčuráková-Galambošová, Anna Hnilicová a Anna Galambošová. Potom hlava SŽS udelila ďakovné listy

Márii Kyseľovej a Márii Francistyovej. Verbálna časť programu bola popretkávaná piesňami v podaní speváckej skupiny SŽS a Maríny Zahorcovej (sólo a pri zvukoch harmoniky Rastislava Struhára). Báseň Žena predniesla Miriam Murtínová. Okrem už spomenutých hostí primeranými slovami sa o hložianskej Slovenke zmienili aj predstaviteľky spolkov žien Mária Gašparovská (z Báčskeho Petrovca), Katarína Zorňanová (z Kulpína) a Katarína Ušiaková (zo Silbaša). Večierok sa skončil družným rozhovorom pri občerstvení a dobrôtkach z domácej kuchyne.

KRÁTKE SPRÁVY

Šíd

Zvolili predsedu. Po výročnom a valnom zhromaždení v nedeľu 19. marca, na ktorom členovia SKUS Jednota zvolili nové vedenie spolku, v piatok 24. marca zasadala nová Správna rada. Po dlhšej diskusii za nového predsedu SKUS Jednota Šíd zvolili Vladimíra Čániho, za podpredsedníčku Blaženku Dierčanovú a za tajomníčku Natašu Kolárovú. Takéto zloženie najužšieho vedenia spolku je zárukou, že sa schválené plány realizujú bez prekážok. St. S.

Kovačica

Postúpilo 13 recitátorov. V utorok 21. marca v Kovačici prebiehala obecná recitačná súťaž, na ktorej sa zúčastnilo 56 žiakov základných škôl z Kovačickej obce a 3 žiaci kovačického gymnázia.

Výkon účastníkov sledoval selektor Miroslav Žužić z Pančeva. V prvej kategórii (nižšie ročníky ZŠ) súťažilo 26 recitátorov a 1. miesto si zaslúžili Nataša Staňová a Miroslav Macek z Padiny, 2. miesto Ivor Brtka a Adrián Diňa z Kovačice a 3. miesto získala Lenka Atanackovićová z Crepaje. V druhej kategórii (vyššie ročníky ZŠ) súťažilo 27 recitátorov a do regionálnej súťaže v Kovine postúpili: Daniela Severíniová z Kovačice (1. miesto), Anđela Ćulibrková z Crepaje a Igor Čížik z Kovačice (2. miesto) a Monika Racová z Debeljače a Anastázia Oaldeová z Uzdinu (3. miesto). V kategórii žiakov stredných škôl zvíťazila Alexandra Čížiková z Kovačice, na 2. mieste zakotvila Amelia Babucová z Uzdinu a 3. cenu získal Ivan Cicka z Kovačice.

13 /4744/ 1. 4. 2017

A. Ch.

Kultúra V ZÁKLADNEJ ŠKOLE 15. OKTÓBRA V PIVNICI

Všestranný záujem žiakov Anna Čásarová

e známa vec, že je pivnická škola jednou z najaktívnejších. Stále sa tam niečo deje. Keď sme k nim zavítali, žiaci si s učiteľmi práve príležitostne pripomenuli Svetový deň vody. Zdôraznili nám, že pivnická škola patrí do projektu Za čistejšie a zelenšie školy Vojvodiny. Vďaka tejto skutočnosti škola je čistejšia a žiaci sa stále angažujú v rôznych akciách. Na spomenutom programe mali Pivničania i hostí z oblasti urbanizmu a ochrany životného prostredia. Riaditeľka Tatiana Naďová v úvodnom príhovore zdôraznila, že je tento program malou kvapkou v ochrane životného prostredia, ale žiaci tejto školy si plne uvedomujú jej význam. Odznela tu jedna prezentácia, premietaný

Pivnickí žiaci v Knižnici Veljka Petrovića

bol krátky film o význame vody na planéte a o znečistení vody, deti recitovali, spievali, tancovali, odpovedali na otázky v kvíze, robili pokusy s vodou. Program k Svetovému dňu vody pripravili

profesorka biológie Lenka Víziová a učiteľka Zuzana Valentíková. Pivnickí žiaci majú blízko i ku knihám. Nediví, že nedávno žiaci vyšších ročníkov s učiteľkou Zuzanou Valentíkovou navštívili v Novom Sade Salón kníh, kde čítali svoje literárne práce. Žiaci nižších ročníkov s učiteľkou Annou Salčákovou

 LETMO

Účty

MEDZIBRODSKÉ KOČOVNÉ DIVADLO AJ V KULPÍNE. Predtým ako sa divadelníci zo Slovenska, z Medzibrodu, predstavili publiku na festivale DIDA v Pivnici, v piatok 24. marca zavítali do Kulpína. Hostiteľom im bolo Kultúrno-umelecké stredisko Zvolen, ktoré po nedávnom obnovení rozbieha činnosť. V mene hostiteľov ochotnícky divadelný súbor zo Slovenska v sieni Domu kultúry v Kulpíne privítal predseda KUS Zvolen Vladimír Zelenák. Komédiu Medzibrodského kočovného divadla Páračky u babky Justíny autora Kamila Žišku a v réžii Tomáša Pohorelca si pozrel pozoruhodný počet Kulpínčanov. Toto predstavenie je nositeľom Zlatej medaily na celoslovenskom festivale Palárikova Raková 2016. Kulpínske obecenstvo bolo ich komediálnymi kúskami počas predstavenia oduševnené. K. G.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

tandard je záležitosť nielen relatívna, ale aj veľmi flexibilná. Známe je, že niektorí konzumujú výlučne mäso, druhí na jedálničku majú len kapustu, v priemere všetci jedia sármu. Čosi podobné sa začalo diať, alebo skôr pokračuje aj keď ide o rôzne účty. Nemalé prekvapenie spôsobili tie najnovšie. Bez ohľadu na každú logiku, žiaden z nich neobsahoval ani približné sumy ako v minulom mesiaci. Nejde len o tie známe javy, týkajúce sa monopolnej pozície našich veľkých verejných podnikov, alebo o jedinečný jav, podstatou ktorého je, že niektoré z nich nielenže účtujú, ale aj vyberajú poplatky za ešte nezrealizované služby alebo energie. Istú rodinu, mimochodom vonkoncom nie jedinú, dosť prekvapila

boli v Knižnici Veljka Petrovića v Báčskej Palanke. Pod vedením Julije Ristić-Sremac, správkyne kultúrneho programu v knižnici, si pripomenuli dielo Ivu Andrića. Hostitelia im usporiadali výtvarnú dielňu, kde žiaci rôznymi technikami stvárnili túto významnú osobnosť. Zaujala nás aj informácia o zájazde usilovných žiačok pivnickej školy od 10. do 16. marca na zimnom tréningu Sneh a voda na Donovaloch. Pobyt na Slovensku bol svojráznou odmenou za obsadené prvé miesto v kvíze Poznaj svoju minulosť, ktorá bola v Pivnici vlani v novembri. Okrem dievčat zo Srbska boli tu i deti z Ukrajiny, Poľska a Maďarska. Pivnické žiačky na tomto zájazde sprevádzal profesor informatiky Patrik Malina. Podujatie finančne podporili Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a NRSNM v Srbsku.

Oto Filip suma na februárovom účte za elektrický prúd. V januári, keď boli tuhé mrazy, spotrebovali okolo 850 kWh prúdu, keďže bolo treba odolávať urputnej zime všetkými možnými spôsobmi. Účet bol necelých 7 000 dinárov, ktoré vyplatili v stanovenom termíne. V oveľa kratšom februári spotreba prúdu neprevýšila síce 450 kilowatthodín, no účet za strovený prúd bol o takých štyristo dinárov vyšší ako v januári. A pritom k zdraženiu prúdu úradne nedošlo. O niekoľko sto dinárov boli vyššie účty aj za telefónne a niektoré iné služby. Nevedno prečo, v tejto súvislosti človeku začínajú behať po rozume rôzne myšlienky. Napríklad také, že sa peniaze za každú cenu cicajú tam, kde sú a kde sú ľudia finančne a spoločensky zodpovední, čiže zvyknutí regulovať nedoplatky. A možno to všetko súvisí aj s neplánovanými nákladmi a rozmanitými sľubmi. Napríklad (pred)volebnými... • KULTÚRA •

S KRISTIÁNOM RUMANOM Z BINGULE

Hrá z lásky Danuška Berediová

som si rozdeliť pravú a ľavú ruku pri hraní. Našťastie, ento mladý chlap (21) z Bin- mal som kamarátov, ktorí gule odmalička miluje slo- chceli cvičiť so mnou. Začal venskú hudbu. Nestačilo mu som s Darkom Bábeľom; on iba ju spievať. Bol taký vytrvalý, vtedy mal nejaký detský že sa sám naučil hrať na har- syntetizátor a ja som hral na monike. Na začiatku mu v tom harmonike. Veľmi mi pomopomáhali kamaráti, s niektorými hol aj Jaroslav Kičiňa, ktorý dnes tvoria skupinu a hrajú na hrá na gitare, on mi ešte rôznych zábavách. Kristián Ru- povysvetľoval a tiež cvičil man je študentom druhého roč- so mnou. A to všetko na tej níka elektroenergetiky, odbor malej harmonike. obnoviteľné zdroje elektrickej Kedy si začal hrať na energie na Fakulte technických veľkej harmonike a na vied v Novom Sade, takže je elektronických klávesoch? hrávanie pre neho koníčkom. – Dozvedel som sa, že A nájde si čas aj na rybárče- v našom spolku existuje nie. Okrem slovenskej ľudovej jedna väčšia harmonika, hudby, ktorú, ako sám hovorí, 80-basová. Dovolili mi, aby zbožňuje, rád počúva aj house som cvičil na nej, tak som ju a všetko, čo sa mu uchu zapáči. ako malý chlapček na bicykli Jeho kamaráti o ňom hovoria, že doniesol domov, – so smieKristián zbožňuje slovenské ľudovky na zábavách, na ktorých nehrá, chom si spomína Kristián. – je najveselší. A zase cvičiť a cvičiť. Vtedy Ako si sa začal učiť hrať na som ani nevedel, že sa môžem kamarátovi, ktorý mi pomohol harmonike? učiť aj pomocou internetu. Ča- nájsť také používané, ale dobre zachované. V tom obdo– Našu 40-basovú harbí som chcel, aby mi romoniku sme požičali jednej dičia kúpili aj motocykel. učiteľke, ktorá na nej hrala Otec sa obával, že je to deťom. Už bola u nej 2 roky, ešte jedna moja ,fáza’, keď som sa rozhodol, že sa a vtedy mi povedal, aby ja chcem učiť hrať na nej. som sa rozhodol: klávesy Ako chlapca ma všeličo zauči motocykel. Rozhodol jímalo, mal som rôzne ,fázy’. som sa za klávesy. Odišli Preto si rodičia mysleli, že ma sme sa pozrieť, vtedy aj toto rýchlo prejde. Ale ja som vedel hrať iba piesom chcel späť tú harmoseň Tri rôčky, a otec mi niku. Keď nám ju konečne ich kúpil. vrátili, povedal som starej A teraz už máte humame, aby otvorila Evandobnú skupinu... jelický spevník a vybrala si, – Od roku 2013 sa ktorú pesničku chce, aby už niekoľkí vystriedali som jej zahral. A ona si vyv tej skupine. Keď som brala Tichú noc. Čítať noty už mal klávesy, Darko som vedel iba toľko, koľko aj spieval. Pripojil som som si zapamätal z predmu obyčajný mikrofón, metu hudobnej kultúry, taktorý používam na Skykže prvá pieseň, ktorú som pe. Vynachádzali sme sa. zahral, bola Tichá noc. Tak Na skúšky nás prichádzal sa to všetko začalo. Zapísal počúvať ešte jeden môj som si, kedy to bolo: v máji kamarát, Kristián Horvát. roku 2012. Potom mi otec Navrhol som mu, že by trochu pomohol, lebo vedel Hrá aj na elektronických klávesoch mohol hrať na gitare. niečo hrať, a ukázal mi tri základné akordy. Najprv som sa som som chcel mať elektronické Vtedy ho to nezaujímalo. Ale sám trápil s cvičením, priznám klávesy. Už som bol na strednej Darko mu našiel nejakú starú sa, že nebolo ľahko, nevedel škole a porozprával som o tom gitaru a presvedčili sme ho. Ja

• KULTÚRA •

som sa dovtedy trochu naučil aj niečo na gitare hrať a ukázal som mu. Nakoniec sa rozhodol, že si kúpi elektrickú gitaru. A začal sa učiť. Nemôžem nespomenúť aj Jaroslava Petržľana, ktorý hrá na gitare a je kantorom v našom cirkevnom zbore, ktorý nám tiež dosť pomohol. My štyria sme tvorili prvú zostavu v skupine. Darko to prvý vzdal. Krátko sme mali aj speváčku v skupine. V určitom čase som hral sám v istej kaviarni, kde ma počul Igor Franka z Erdevíka, a teraz našu skupinu tvoríme Igor, Kristián a ja. Voláme sa Kiki Bend. Hrávame v našom spolku, potom v Erdevíku, čoraz častejšie nás volajú aj do Lugu, na rôznych zábavách, na oslavách 18. narodenín, na svadbách. Hráme prevažne slovenskú hudbu, ale aj rockovú, zábavnú, folk a všetko, o čo nás požiadajú. Si študentom, máš času aj na učenie, aj na hudbu? – Vždy mám času na hudbu, hrám z lásky, je mi to pôžitkom. V prvom ročníku na fakulte som nebol na rozpočte, ale dobre som sa učil a teraz už tam som, a dostal som aj štipendium. Keď prídem domov, cez víkend máme skúšky a chodíme aj hrávať. Prednedávnom sa mi klávesy pokazili, práve pred jednou svadbou, tak som si hneď musel kúpiť druhé, teraz nové. Vložili sme aj do vybavenia, kúpili sme si ešte dva reproduktory, teraz ich máme spolu 6, mixetu, no a teraz máme všetko. Ja ešte hrávam aj pre 2 folklóry, a to pre spolok v Erdevíku a pre novosadský Šafárik. Dokonca zo Šafárika ma volali, aby som hral aj pre detský folklór. Foto: z archívu K. Rumana

13 /4744/ 1. 4. 2017

Kultúra Z RODINNÝCH SPOMIENOK

Vezírova vojenská služba Stanislav Stupavský

najstaršieho syna Pavla vyslal slúžiť v kráľovej garde, ale za podmienky, že s Pavlom k vojsku pôjde aj odina Pavla Stupavského v dvadsiatych rokoch Vezír. Chtiac-nechtiac Pavel súhlasil, a tak sa najminulého storočia patrila medzi majetnejšie starší syn Pavel v roku 1926 ocitol spolu s Vezírom v kráľovej garde, kde poľnohospodárslúžili tri roky. Niekoľko ske rodiny v Šíde a mesiacov po tom, čo vlastnila dosť veľké sa Pavel a Vezír vrátili pozemky. Ale rodina domov, pozvanie za bola majetná aj tým, že vojaka v kráľovej garde mala siedmich synov v roku 1930 dostal tretí a jednu dcéru. V poPavlov syn Štefan. Spočetnej rodine boli teda lu so Štefanom znovu aj početné schopné odišiel aj Vezír, a tam usilovné ruky, ktoré pobudol ďalšie tri roky. prispeli k udržaniu maPo návrate z vojenčiny jetku. Na veľkú prácu Vezír ešte slúžil svojmu Pavel musel mať aspoň majiteľovi, predovšetdva páry koní a veru kým ako parádny kôň, ich aj mal. Jeden z nich Pavel a Vezír počas vojenského výcviku až do výslužby a svojej už ako žriebätko dostal meno Vezír. Časom vyrástol na krásneho hrdého smrti. Pamiatka na Vezíra v rodine žije dodnes a jej koňa, ktorého si všimli aj predstavitelia vtedajšej členovia ešte uchovávajú fotografie z Vezírových moci. Ako vtedy bolo zvykom, navrhli Pavlovi, aby vojenských dní.

Aká škoda, ten dom prepaduje!

Anna Horvátová

k nejde človek na dom, dom ide na človeka! Ešte jedna ľudová múdrosť je odzrkadlením skutočnosti, ktorej sme neustále svedkami. Na každom kroku vidieť staré domy, svedkov minulosti, ktoré zabudnuté stoja a zdieľajú svoj neblahý osud. Na tých stavbách sa odzrkadľuje minulosť, kultúrne hodnoty a vôbec spôsob života v tom-ktorom období. A my zvykneme povedať, že dom „prepaduje“! Posvietime si tentoraz na význam slovesa prepadnúť, a znovu zistíme, že ide o významovú odlišnosť. Sloveso prepadnúť je dokonavé, tvar „prepadovať“ neexistuje! Preto je nesprávne povedať, že dom „prepaduje“. Prepadnúť je: − padnúť cez niečo: zrno prepadlo cez riečicu; − aj náhle, nenazdajky zaútočiť alebo nečakane navštíviť: prepadol ho ešte v posteli; alebo prepadli ministra otázkami; − náhle postihnúť, zasiahnuť: prepadol ma kašeľ, deti prepadla choroba, mamu prepadlo zúfalstvo; − dostať sa do moci niečoho, podľahnúť či prepadnúť panike, strachu; − stratiť platnosť: lístky do divadla prepadli; majetok prepadol v prospech štátu; − utrpieť neúspech:

www.hl.rs

koncert u divákov prepadol; − neprospieť v škole: žiak prepadol z chémie, zo slovenčiny; žiak prepadol. Zvratným prepadnúť sa vystihujeme situáciu klesnúť nižšie, pod istú úroveň: hrob sa prepadol; strecha sa prepadla. Aj zmiznúť, stratiť: Akoby sa bol do zeme prepadol! Div sa neprepadol od hanby (veľmi sa hanbil)! Nech sa na mieste prepadnem (zakliatie sa)! Prepadnutý môže byť aj človek. Alebo mať veľmi prepadnuté, vpadnuté oči, tvár. A čo použiť, keď dom ide na človeka? Dom chátra?! Krátky slovník slovenského jazyka na vyjadrenie stávať sa pustým, opusteným, odporúča namiesto sloveso chátrať vhodnejšie rozpadávať sa, pustnúť: domy sa rozpadávajú, drevenica sa rozpadla, gazdovstvo sa rozpadáva, historické pamiatky pustnú, byty sú opustené; štát sa rozpadol; po porážke sa armáda rozpadla; mestá a dediny pustnú, hospodárstvo pustne; neradi vidíme pustnúce polia. Sú tu i podstatné mená rozklad, rozpad: silná impéria Rímska ríša tiež zažila rozpad, rozklad. Žiaľ, čoraz častejší je aj rozpad rodiny. Aj smutných prípadov, keď morálne čoraz viac upadáme.

Informačno-politický týždenník

Narodeniny a výročia v marci 2017 9. apríla 1937 sa narodila Katarína Karlečíková, kovačická insitná maliarka. (Blahoželáme k 80. narodeninám.) 18. apríla 1857 sa vo Zvolenskej Slatine narodila Terézia Vansová, slovenská spisovateľka. Bola predstaviteľka prvej vlny realizmu na Slovensku a podporovateľka ochotníckeho divadla. Umrela 10. októbra 1942 v Banskej Bystrici. (Pripomíname si 160. výročie narodenia.) 27. apríla 1952 sa v Hložanoch narodila Dr. Jarmila Hodoličová, literárnovedná pracovníčka a vysokoškolská pedagogička. (Blahoželáme k 65. narodeninám.)

CHÝRNIK

STARÁ PAZOVA. Ďalší, v poradí 5. koncert klasickej hudby v organizácii Hudobnej školy Ljubinka Lazića vo Vojke a Strediska pre kultúru Stará Pazova sa uskutočnil v nedeľu 26. marca v aule staropazovskej divadelnej sály. Na potešenie početného obecenstva vystúpili: Ana Markovićová-Popovićová (flauta), členka belehradskej opery, s kolegami hudobníkmi Ljubinkom Lazićom (kontrabas), Vladimirom Popovićom (viola) a Nemanjom Stankovićom (violončelo). A. Lš. PIVNICA. Otvorenie veľkonočnej výstavy s predajom veľkonočných dekorácií bude v nedeľu 2. apríla o 18. hodine v miestnostiach Komorného zboru Nádeje. Návštevníci si ju budú môcť pozrieť každú stredu predpoludním a každú nedeľu popoludní do 12. apríla. a. f. NOVÝ SAD. V stredu 5. apríla o 19. hodine v priestoroch Šafárika MOMS Nový Sad usporiada večierok, na ktorom Dr. Gabriela Gubová-Červená, profesorka dejepisu z Pivnice, bude mať prednášku o Igorovi Branislavovi Štefánikovi (1873 – 1940). Bol to evanjelický farár v Novom Sade a Báčskej Palanke, publicista a poslanec v Belehrade. Na večierku vystúpi Miešaný spevácky zbor SKC P. J. Šafárika. Správna rada MOMS BÁČSKY PETROVEC. Vo štvrtok 6. apríla v Dome Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka o 19. hodine MOMS Petrovec bude mať výročné zhromaždenie. kmm • KULTÚRA •

Oznamy DROBNÉ OZNAMY VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

ALBATROS, spol. s r. o. Mliečany 61 , 92901 Dunajská Streda

Prijme vodičov na kamión, potrebné oprávnenie CE, lekárske potvrdenie, karta do tachografu Kontak: uher@albatros-group.sk Telefón: +421908084200

T E S N Í M E (dihtujeme) okná a dvere neopren gumou a vyrábame harmonika dvere a rolety; telefóny: 025/5827-710 a 060/5088-433. NA PREDAJ servisované, zachované domáce spotrebiče a biela technika v Báčskom Petrovci; bližšie informácie na tel. č.: 064/2051445. NA PREDAJ dom v Kulpíne, v Ulici maršala Tita 71. Hlásiť sa na tel. č.: 063/8876674.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie Nositeľ projektu C.I.A.K., s. s r. o., Nový Sad, Ul. prímorská č. 86, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Objekt na skladovanie nebezpečného odpadu, v Novom Sade, Ul. prímorská č. 86, na katastrálnej parcele číslo 385/1, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 27. apríla 2017. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov písomne Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 28. apríla 2017 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110A, o 12.00 h.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov projektu na životné prostredie Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie – NS Bulevar Despota Stefana, na Bulvári despota Stefana 9, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 7322, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 24. apríla 2017. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov písomne Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 25. apríla 2017 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 11.00 h.

• OZNAMY •

GRATULÁCIA Dňa 21. marca 2017 na Poľnohospodárskej fakulte Univerzity v Novom Sade diplomovú prácu v odbore fytomedicína obhájil JANKO KADLÍK z Pivnice s najvyššou známkou 10 na tému: Klasická a molekulárna identifikácia baktérie xanthomonas euvesicatoria. K získanému titulu Dipl. Ing. fytomedicíny úprimne mu blahoželá najbližšia rodina.

PRACOVNÁ PONUKA AXIS-DENT | Čeľustná ortopédia, stomatológia, dentálna hygiena Ste ambiciózny čeľustný ortopéd alebo stomatológ? Viete po slovensky? Nie ste spokojný so svojou finančnou situáciou? Zabehnutá zubná klinika v Dunajskej Strede na Slovensku hľadá do tímu čeľustného ortopéda alebo zubného lekára. Špecializujeme sa na digitálnu ortodonciu, máme najmodernejšie prístrojové vybavenie iTero scanner od Invisalign, OPG, TELE RTG od Sirona. Výhodné platové podmienky! čítajte: www.axis-dent.eu, píšte: eva@axis-dent.eu, volajte: 00421 908 411 508 Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU119, NS-KANALSKA (DANUBIUS), v Ul. kanálska číslo 1, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 4154/1, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku písomne na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU241, NSO241 NS-Pracovná zóna Sever Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej stanice mobilnej telefónie NSU241, NSO241 NS-Pracovná zóna Sever, v rámci pracovnej zóny Sever 4, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 892/4, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 22. marca 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-52/17, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

hlasludu.info www.hl.rs 13 /4744/ 1. 4. 2017

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 6. apríla 2017 uplynie desať rokov, čo nás opustil manžel, otec a starý otec

ROZLÚČKA

„Spomienky sú jediný raj, z ktorého nás nemôžu vyhnať.“ Petrarca

PAVEL SABO

26. 2. 1935 – 6. 4. 2007 – 2017 z Báčskeho Petrovca

PAVEL BABIAK 1950 – 2017 zo Stanišića rodom z Kulpína

Na jeho lásku a dobrotu si vždy spomínajú zarmútená manželka, syn a dcéra s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA

ĎURO MATÚŠKA

15. 12. 1938 – 24. 3. 2012 – 2017 z Kovačice

TICHÁ SPOMIENKA

Uplynulo pätnásť smutných rokov, čo nás navždy opustil manžel, otec a starký

MIROSLAV KRIVÁK

25. 8. 1931 – 28. 3. 2002 novinár z Nového Sadu

S Tebou sa lúčia a spomínajú: manželka Anna, syn Stanislav, dcéra Daniela, vnúčatá Lucia, Helena, Alessandro, Francesco a Valentina, nevesta Viera a zať Massimo

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s bratom

Na Teba si spomínajú

PAVLOM BABIAKOM

rodiny Koreňová a Matúšková

1950 – 2017

Spomienky na Teba si v srdciach zachovávajú manželka, dcéra a vnúčatá

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s bratom a strýkom

PAVLOM BABIAKOM

1950 – 2017 zo Stanišića rodom z Kulpína

SPOMIENKA na

ANNU PARKÁNIOVÚ

rod. Štajferovú 20. 9. 1942 − 2. 4. 2016 – 2017 z Hložian Trvalú spomienku si zachovávajú Jej najmilší: manžel Ján a synovia Ján a Jaroslav s rodinami

Oznamujte v Hlase ľudu 021/ 47-20-840 a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

hlasludu.info www.hl.rs 42

www.hl.rs

Pekné spomienky si uchováme v našich srdciach. Sestra Mária Mandáčová s rodinou zo Selenče

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu UNION-MEDIC, s. s r. o., Nový Sad, Arhimandrita Jovana Rajića číslo 2, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe po odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výroba (sekundárne balenie) farmaceutických výrobkov, v prízemí (a v pivnici) stavebno-podnikateľskej budovy (objekt vyznačený číslom 1 v listine nehnuteľností), Ul. arhimandrita Jovana Rajića číslo 2, na katastrálnej parcele číslo 8987, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 22. marca 2017 schválila rozhodnutie číslo VI-501-770/16, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Informačno-politický týždenník

Tak spi si tam dolu, tíško v pokoji, my hoc´ bez Teba ďalej pôjdeme, aj možno sa záhada rieši, rana zahojí, keď sa nakoniec znovu stretneme. Brat Ján s manželkou Annou a dcérkami Andreou-Annou a ĽudmilouJanou s rodinkami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 31. marca 2017 uplynul rok odvtedy, čo nás opustil náš

PAVEL OŽVÁT – PALÍK 31. 3. 2016 – 31. 3. 2017 z Kysáča

Trvalú spomienku si na Teba zachovávajú brat Ján s manželkou Annou a rodina Vozárová

• OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s naším priateľom

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s milovaným manželom a otcom

IVANOM HRUBÍKOM 18. 4. 1957 – 21. 3. 2017 z Hložian

Tichú a trvalú spomienku na neho si v srdciach navždy zachovajú Vierka, Ondrej a Janja

SMUTNÁ A BOĽAVÁ ROZLÚČKA s naším drahým priateľom

IVANOM HRUBÍKOM 18. 4. 1957 – 21. 3. 2017 z Hložian

Navždy zostaneš v našich srdciach. Zarmútená manželka Anna, syn Ivan a dcéra Hana

S láskou si na Teba budú spomínať Tvoji priatelia Gordana a Braco Grbićovci z Čelareva

SMUTNÁ ROZLÚČKA s báčim

Ďakujeme všetkým tým, ktorí ste nám vyjadrili sústrasť a prišli vyprevadiť nášho zosnulého na večný odpočinok.

POSLEDNÝ POZDRAV

IVANOM HRUBÍKOM 18. 4. 1957 – 21. 3. 2017 z Hložian

S úctou si na Teba bude spomínať Monika s ocim Vladimírom Rapošom

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 17. marca 2017 nás navždy opustil náš otec a starý otec

KATARÍNE BENŠOVEJ 7. 4. 1963 – 22. 3. 2017 z Hložian

ANNA ZIMANOVÁ rod. Gedeľovská 1935 – 2010 – 2017

Zarmútení najmilší: • OZNAMY •

ONDREJ ZIMAN

31. 5. 1939 – 17. 3. 2017 z Petrovca

Kolektív Vin Farm Kulpín

dcéra Anna, zať Vladimír, vnúčatá Miroslava a Stanislav s manželkou Shan 13 /4744/ 1. 4. 2017

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 31. marca 19.30 Kde žijú, čo robia? – reportáž o živote Slovákov v Subotici 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 2. apríla 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre penzistov Utorok 4. apríla 10.10 Paleta – výber najlepších vysielaní z produkcie Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.30 Perličky – desaťminútový blok venovaný najmladším divákom Pondelok – sobota 18.00 Denník TERMÍNY REPRÍZOVÝCH VYSIELANÍ Piatok 21.30 Vysielanie pre penzistov Sobota 9.25 Dobrý večer, Vojvodina 11.20 Paleta Utorok 16.10 Paleta 17.00 Dúhovka Dobrý večer, Vojvodina. V pravidelnom bloku pozornosť najprv bude venovaná najmladším: v Čaroslovníku sa im vysvetlí, čo je to Celzius. V pokračovaní okrem iného budú odvysielané príspevky o výstave a prezentácii knihy Činnosť spolku žien v Hložanoch, o prvom víkende na festivale DIDA a výtvarnej akcii v Kovačici. V druhej časti piatkového bloku bude odvysielaný rozhovor s Lukášom Parízekom, štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, o postavení našej národnostnej menšiny a o aktuálnych politických a spoločenských dianiach.

www.hl.rs

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

TV PETROVEC Pondelok – sobota 18.25 Začiatok vysielania 18.30 Zahraničný denník 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený film 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy: Piatok 31. marca – V pekle noci Sobota 1. apríla – Relikvia smrti Pondelok 3. apríla – Spojenec Utorok 4. apríla – Prázdniny Mr. Beena Streda 5. apríla – Úplná zverina Štvrtok 6. apríla – Galoše šťastia 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix

Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 2. apríla 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Tradičné slovenské jedlá (Ženský spolok Padina) Utorok 4. apríla 16.00 Karavána insitného umenia štartovala z Kovačice Jubilejná čajanka Vzletovci po 46 rokoch Piatok 7. apríla 16.00 Festival Letí pieseň, letí 2013 Divadelné predstavenie: Panna zázračnica

Nedeľa 2. apríla 17.00 Film: Princezná Slnko 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Equilizer 24.00 Záver vysielania

Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica

TV STARÁ PAZOVA

TV OBCE KOVAČICA

O aktivitách ŠK Mladosť

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia • RTV PANORÁMA •

KRÍŽOVKA ČÍSLO 13 RÁDIO PETROVEC

RÁDIO STARÁ PAZOVA Utorok – piatok 18.00 Servis Na dnešný deň Meniny 18.15 Volíme melódiu dňa 18.30 Aktuality z obce a iných osád Poučky zo slovenčiny (streda) 19.00 Denník, informatívne vysielanie 19.15 Hudba 19.30 Oznamy, hudba a reklamy 20.00 Z nášho uhla, udalosti a ľudia Náboženské vysielanie Živé vody (streda) Tematické vysielanie Z minulosti (štvrtok) Sobota 15.00 Servis Na dnešný deň Meniny, Reklamy 16.00 Správy 16.05 Zvončeky, detské vysielanie 16.30 Oznamy a drobné oznamy 17.00 Volíme melódiu týždňa, resp. mesiaca, hudba a reklamy 18.05 Repríza štvrtkovej relácie Z nášho uhla 19.00 Nová relácia Aktuality z Vojvodiny, na spoločnej vlne rozhlasové stanice Báč, Báčsky Petrovec, Kysáč, Kovačica a Stará Pazova 19.30 Oznamy, drobné oznamy a z našich osád 20.00 Aktuality z mesta, repríza utorkovej relácie Z nášho uhla Nedeľa 7.00 Servis Na dnešný deň Meniny 7.30 Oznamy, hudba a reklamy 8.00 Správy 8.05 Hudba, servis 8.30 Slovo nášho Boha, náboženské vysielanie 9.00 Správy 9.05 Hudba a aktuality 9.30 Oznamy, hudba a reklamy

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

• RTV PANORÁMA •

Utorok – piatok 10.40 Hit dňa 14.00 Dozvuky Sobota 10.00 Aktuality z Vojvodiny Nedeľa 10.00 Retrospektíva týždňa

V tajničke je meno a priezvisko osvetového pracovníka, herca a režiséra (1931 – 2009). autorka: ANNA odstráň 2. časť ženské pokrvní BIČIA- chybu tajničky meno príbuzní ROVÁ

v poriadku (angl.)

Loznica lock-out lepidlo ubytovne pre vojakov

súprava nádob obraz svätých obchodná značka

augsburské vyznanie

7.00

Nedeľa 2. apríla Repríza relácie Dobrý deň

Streda 5. apríla 13.00 Dobrý deň, kolážová relácia

ženské náčinie na meno naberanie

robil operáciu

Slovenská hudba každý deň 5.00 – 15.00. zložka, Svetová hudba každý deň 15.00 – 5.00. jednotka

TELEVÍZIA PANČEVO

volt

astát

vták tmavej farby

Taliansko riečni rybári

ampér spevák Mirić

AS HL DU býva vedľa ĽU bydliska dlhá samohláska elektrický

číslovka

náklonosť k niekomu

meter vlej

dal nejaký smer plná skál

TV VOJVODINY program vysiela na nasledujúcich kanáloch: pre územie Nového Sadu na 48., pre územie Subotice na 40. a pre územie Vršca na 39. Program v slovenskej reči sa vysiela na Druhom programe RÁDIO NOVÝ SAD Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 100 a 107.1 MHz TV PETROVEC Program sa vysiela na kanáli 55; www.tvpetrovec.com; RÁDIO PETROVEC Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.4 MHz TELEVÍZIA OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na kanáli 52 RÁDIO OBCE KOVAČICA Program sa vysiela na vlnovej dĺžke 93,2 MHz RÁDIO STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela na vlnovej dĺžke 91.5 MHz TV STARÁ PAZOVA Program v slovenskej reči sa vysiela prostredníctvom lokálneho káblového operátora na kanáli 60 TELEVÍZIA PANČEVO Program sa vysiela na kanáli 39 NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Program sa vysiela na kanáli 60

rovnaké písmená

vpíšte EÝ 500 (rím.)

podá dusík

vpíšte ELAS plošná jednotka

vpíšte ERK elektrón

1. časť tajničky

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 12 VODOROVNE: hojdačka, oriadi, K, Li, rata, letorast, ýn, V, tak, tlačená, P, el, lov, RIP, niva, Alen, aal, Jozef, N, analógia, la, Arsen TAJNIČKA: JOZEF HOLLÝ

alt

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 10 z čísla 10 Hlasu ľudu z 11. marca 2017 bolo: PAVEL CESNAK. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: IGOR TURČAN, Ul. XIV. VÚSB, č. 18/a, 21 470 BÁČSKY PETROVEC. BLAHOŽELÁME. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

13 /4744/ 1. 4. 2017

Šport

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Zaslúžený bod hostí HAJDUŠICA – RATAR 1 : 1 (0 : 1) Vladimír Hudec

ostia z Kruščice v nedeľu prekvapili favorizované domáce mužstvo, ktoré z tohto stretnutia očakávalo ľahké body. Počas takmer celého prvého polčasu sa hralo na polovici ihriska hostí, avšak domácim útočníkom sa vonkoncom nič nedarilo, čo obrane Ratara iba obľahčilo prácu v ochrane vlastnej siete. Hajdušičania vcelku počas prvej časti neohrozili vážnejšie hosťujúceho brankára. Na druhej strane ani Melich nemal mnoho práce, avšak hostia predsa len mali dve príležitosti, z ktorých jednu aj vy-

užili. Najprv v 15. min. osamelý útočník z asi dvanástich metrov strieľal tesne nad bránu, a potom v 25. min. obrancovia Hajdušice boli príliš neobozretní, odbehli do útoku, čo hostia využili, založili rýchly protiútok a v súboji zoči-voči s útočníkom hostí brankár Melich bol bezmocný. Po zmene strán začali Hajdušičania omnoho nebezpečnejšie útočiť. Už v 49. min. A. Lipták vyrazil sám pred brankára, ale strieľal slabo. V 53. min. Spasovski skúsil nožničkami, ale bol o štipku nepresný. V 58. min. Janković pekne strelil, ale znovu vedľa. Konečne v 65. min. Radović z pravej strany centroval

Dva zápasy, tri góly: Nikola Spasovski (FK Hajdušica) do šestnástky, osamelý Spasovski prijal loptu a silnou strelou z asi

siedmich metrov vyrovnal. Tento gól zobudil nádeje Hajdušičanov, že môžu získať všetky tri body, avšak hostia sa postupne zbavili tlaku. Dokonca v 85. min. domáci mali aj šťastie, keďže hostia z nepatrnej blízkosti trafili brvno. Záver zápasu patril domácim, ale ich príliš nepremyslené útoky nedali výsledok, takže si hostia domov odniesli zaslúžený bod. HAJDUŠICA: Melich, Folťan (Z. Lipták), Đukić, Maliar, M. Mršić, Stojkovski (Barbulović), Pomorišac, Spasovski, Radović, A. Lipták, Janković Ostatné výsledky 15. kola: Vojvodina – Borac (VS) 1 : 1, Karaš – Banat 4 : 2, Ševac – Radnički 1927 4 : 0, Partizan – Dobrica 3 : 2, Borac (VG) – Dunav 0 : 2, Potporanj – Vladimirovac 5 : 2. Hajdušičania po tomto kole majú 26 bodov a nachádzajú sa na piatom mieste.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Apostolović vzpružil mužstvo... AŠK – ZADRUGAR 2 : 0 (0 : 0) Vladimír Gál

prvom polčase silný vietor prekážal hráčom oboch mužstiev, čo sa odzrkadlilo na kvalite hry, takže nebolo ani mnoho skvelých príležitostí. Predsa v 20. min. Mijić po vlastnej akcii centroval, v šestnástke hostí najlepšie reagoval Petrović, hlavou vsietil gól, ale postranný rozhodca správne signalizoval postavenie mimo hry. O päť minút neskoršie Mijić z voľného kopu centroval, v skrumáži niekto trafil žrď, a to bolo všetko, čo diváci videli v prvých 45 minút zápasu. V druhom polčase sa hralo podobne ako v prvej časti, kým na ihrisko nevybehol Apostovović, ktorý už v prvom kontakte s loptou mal peknú príležitosť. Jeho strelu však obranca hostí blokoval, odrazená lopta sa mu vrátila na nohu, a potom rozvlnil sieť. Po tomto góle hostia z Lazareva začali viac útočiť, mali aj jednu veľkú príležitosť, ibaže trafili brvno. Trochu neskoršie po rohovom kope Mijića v šestnástke sa najlepšie vynašiel Rajčević, ale trafil len žrď. Konečne v 85. min. Apostovović prebehol celú obranu hostí, pred brankárom prihral Životinovi, ktorému nebolo ťažko loptu zaslať do nechránenej siete

www.hl.rs

pre konečných 2 : 0. AŠK: Eötvös, Birmanac (Novaković), Korać, Prodanović, Ďuríček, Životin, Vesin, Rajčević, Mijić, Maksimović (Apostolović), Petrović Ostatné výsledky 15. kola: Zlatica – OFK Stajićevo 1 : 2, OFK Klek – OFK Gradnulica 1 : 1, MSK – Radnički 2011 2 : 0, Jedinstvo –

ŽFK Banat 2 : 2, Rusanda – Potisje 1 : 1, voľný bol Omladinac. AŠK po15. kole má 16 bodov a nachádza sa na 10. mieste. V nedeľu Aradáčania budú hosťovať v dedine Jaša Tomić, kde sa stretnú s tamojším mužstvom Radnički. Foto: S. Kokavská

Strelil gól a prihral: Miroslav Apostolović (AŠK Aradáč)

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Derby Binguľčanom JEDNOTA (Š) – JEDNOTA (Ľ) 2 : 1 (1 : 1) Lazar Pavković

zaujímavom zápase v Šíde domáca Jednota vsietila prvá gól prostredníctvom Radosavljevića v 15. min. Ľubania vyrovnali v 35. min. gólom Daniela Rumana. Víťazný gól domáci dosiahli v 60. min. a strelcom bol Marčetić. Rozhodca Petar Lazić zo Šídu prekvapil všetkých aktérov, keďže odpískal predčasne koniec zápasu predtým, ako vypršalo regulárnych 90 minút! JEDNOTA (Š): Vlaisavljević,

Informačno-politický týždenník

Danilović, Milanović (Valjevac), Jovanović, Trlajić, Stević (Janković), Rukavina, Ćosić, Starčević, Radosavljević (Grujić), Marčeta JEDNOTA (Ľ): Stelja, Laćarac (Zečević), Šili, Darko Ruman, Punoš, Manojlović, Daniel Ruman, Ramić, Sremčić, Ćalić, Širadović OFK BIKIĆ – OFK BINGUĽA 0 : 1 (0 : 0) Derby v dedine Bikić Do medzi domácim vicemajstrom a hosťujúcim majstrom jesene z Bingule

sa vyznačovalo bojovnou hrou. Hostitelia v prvej časti mali veľký počet šancí a nebolo by žiadnym prekvapením, keby vsietili až päť gólov. V pokračovaní sa im to vypomstilo, lebo Binguľčania prostredníctvom Gorana Petrovića v 67. min. strelili víťazný gól a zaslúžene si odniesli tri body. OFK BINGUĽA: Volić, Palić, Šućak, Uhlík, Jelčić, Rajić, Matijević (Petrović I.), Pap, Petrović II. (Lovás), Trgić, Plačković (Kljajić) • ŠPORT •

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Aj ďalej bez prehry BSK – MLADOSŤ 1 : 1 (1 : 0) Samuel Medveď

tak prišla aj tá nedeľa, keď Mladosť zohrala možno najťažší zápas v týchto majstrovstvách. Dlho očakávané derby v Báčskom Brestovci, ako aj v jeseň v Petrovci, prinieslo veľmi tvrdý futbal. Obidve mužstvá mali svoje záblesky dobrej hry. Prvé minúty zápasu prebiehali v hre medzi dvoma trestnými územiami. Hralo sa s dobrým nasadením tak domácich modrých, ako aj tentoraz petrovských bielych. Možno povedať, že domáci v prvom polčase boli iniciatívnejší. Ale Mladosť pohrozila na samom začiatku strelou Trojanovića. Potom sa v pokračovaní zápasu to podarilo ešte dvakrát. Trojanović bol najnebezpečnejší útočník hostí spolu s Torbicom. V 18 . min. domáci rýchlo reagovali; vybehol

brankár Fejdi a nohou loptu vyrazil. V 33. min. urobil to isté , keď sa dostal do matovej situácie, lebo Mladosť loptu stratila v strede ihriska. Tentoraz jeho odrazenú loptu hráč BSK spätne zaslal do brány a bolo 1 : 0. Početné domáce hľadisko sa radovalo. V tej chvíli tiež dobrý počet fanúšikov Mladosti zostal šokovaný, lebo sa vedelo, že domáci na svojom ihrisku za silnej podpory hľadiska môžu udržať skóre a dokonca ešte vsietiť ten-ktorý gól. V 35. min. Trojanović opäť z ľavej strany mieril do rohu, kým Babić v 41. min. zblízka trafil žrď a odrazenú loptu domáci brankár poľahky chytil. Vo finiši prvej časti zápasu domáci z voľného kopu kopali do brvna. V druhom polčase Mladosť zahrala lepšie a útočila viac než BSK, ktorý bol nebezpečný v protiúto-

Priniesol bod: Igor Kaňa (Mladosť Petrovec)

koch. V 47. min. z diaľky Torbica strelil po zemi, loptu brankár BSK odrazil a Trojanović, ktorý bol blízko, predsa zameškal. V 69. min. vynikol aj skúsený Fejdi, ktorý už na druhom zápase striedal v Pivnici vylúčeného Leňu. V 87. min.

domáci si mohli zabezpečiť cennú výhru. Stopercentnú šancu znemožnil Babiak, ktorý z nechránenej brány loptu vyrazil. O necelé dve minúty domáci bez potreby v trestnom území faulovali náhradníka Petrovčanov, rozhodca bol správny a Kaňa realizoval jedenástku. Bol to teda vyrovnávajúci gól. Petrovčania sa radovali a časť potrundžených domácich fanúšikov chcela zaútočiť na nich. Reagovala aj domáca klubová služba a polícia, takže k väčšiemu incidentu nedošlo. MLADOSŤ: Fejdi, Vukčević, Babiak, Fábry, Rupar, Sladojević, Torbica (Valentík), Babić (Dragin), Trojanović, Severíni, Kaňa Foto: J. Pucovský

Prvý neúspech doma SLÁVIA – KRILA KRAJINE 1 : 2 (1 : 1) Ján Šuster

kolo 250 divákov v nedeľu odišlo z ihriska pivnickej Slávie nespokojných tak s výsledkom, ako aj s tým, čo videli na zápase s báčskopalanským tímom Krila Krajine. Domáci podali jeden z najslabších výkonov v tejto súťaži a zaslúžene prehrali. Celé mužstvo Slávie vychytilo slabý deň; akcie pomalé, prihrávky nepresné, bojovnosť nedostatočná a nepomohli ani zmeny, ktoré vykonal tréner Prole. Jednoducho, prišiel aj ten deň, že Pivničania prehrali zápas na vlastnom trávniku. Domáci začali veľmi dobre. Už v 3. min. Žigmund zaútočil z ľavej strany, ale ho hostia faulovali na dvadsať metrov zboku od svojej brány. Kotiv z voľného kopu zaslal loptu nad múr hostí, ktorá skončila v ľavom dolnom rohu brány Stojčevića – 1 : 0. V 6. min. Dujaković zblízka trafil ľavú žrď brány Brňu. V 18. min. Brňa vybránil voľný kop Markovića. V šanci sa v 32. min. ocitol domáci útočník • ŠPORT •

Kojičić, no jeho strela skončila tesne vedľa pravej žrde. V 37. min. chladná sprcha pre domácich. Po rohovom kope z pravej strany vo veľkej tlačenici pred bránou Slávie sa najlepšie vynašiel Dukić a zblízka dorazil loptu do siete – 1 : 1. Po góle sa strelec hostí chcel zúčtovať s domácimi hráčmi, a preto mu rozhodca Janković z Odžakov ukázal červenú kartu, ako aj domácemu náhradníkovi Krnjajićovi. Takmer celú hodinu domáci mali číselnú prevahu, ale to nevedeli využiť. Žigmund z veľkej skrumáže po rohovom kope v 58. min. kopol nad bránu. Hostia v tejto časti otáľali s hrou, orientujúc sa na protiútoky. Jeden z nich v 80. min. sa im vydaril, keď náhradník Batinica odbehol Benkovi a Záskalickému a vedľa vybiehajúceho brankára Brňu rozvlnil sieť – 1 : 2. Rozhodca Janković v druhom polčase žltými kartami potrestal Nímeta a Novićevića (Slávia), resp. Kozomaru a Ranisavljeva (Krila Krajine), kým z hry vylúčil domá-

ceho Babića a hosťa Batinicu. SLÁVIA: Brňa, Kuchta, Benka, Roganović, Záskalický, Tešanović, Kotiv (Drinčić), Novićević, Žigmund (Babić), Nímet, Kojičić Výsledky 18. kola: Hajduk Len prvé slovo: junior – Törekvés 0 : 3, Stari Ivan Kotiv (Slávia Pivnica) grad – Polet 1 : 0, Hercegovac – Šikara 2 : 2, Budućnost – dine: Slávia – Hajduk junior, Mladost (K) 6 : 1, Borac – Lipar Krila Krajine – ŽAK, Rusín – BSK, 3 : 0, BSK – Mladosť (P) 1 : 1, Mladosť (P) – Borac, Lipar – ŽAK – Rusín 0 : 2, Slávia – Krila Budućnost, Mladost (K) – Hercegovac, Šikara – Stari grad, Krajine 1 : 2. Program 19. kola o 15.30 ho- Polet – Törekvés.

DRUHÁ STOLNOTENISOVÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Konečne výhra P STK VOJVODINA – STK MLADOSŤ 0 : 4

etrovskí stolní tenisti po dlhšom čase získali body. V sobotu 18. marca v Novom Sade vyhrali nad mužstvom domácej Vojvodiny. Výsledky: Šćitaroci – Turan 0 : 3, Rakić – Lomen 2 : 3, Murgu – Bažík 0 : 3; štvorhra: Šćitaroci / Murgu – Šramka / Bažík 0 : 3. -sm13 /4744/ 1. 4. 2017

Šport VOJVODINSKÁ LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Dolina s plným ziskom Ján Bokor

Tesné výsledky hovoria, že sa všade viedli vyrovnané boje. Body si rovnomerne rozdelili domáce a hosťujúce mužstvá. Vedúce Dinamo 1945 prehralo v Kovine. Po výhre v Nakove padinská Dolina je jediné mužstvo, ktoré v jarnej časti získalo maximálny počet bodov. Kovačická Slávia ešte nevyhrala. Výsledky 18. kola: Budućnost – Kozara 0 : 0, ŽAK – Proleter (BK) 2 : 2, Slávia – Jedinstvo (NB) 2 : 2, Radnički (K) – Dinamo 1945 2 : 1, Vršac United – Vojvodina 1928 2 : 2, Polet – Dolina 1 : 2, Radnički (S) – Sloga 1 : 0, Sloboda – Jedinstvo (BK) 0 : 2. Program 19. kola: Sloboda – Budućnost, Jedinstvo (BK) – Radnički (S), Sloga – Polet, Dolina – Vršac United, Vojvodina 1928 – Radnički (K), Dinamo 1945 – Slávia, Jedinstvo (NB) – ŽAK, Proleter – Kozara. POLET – DOLINA 1 : 2 (0 : 1)

a pekne upravenom štadióne, ktoré má slávne meno Barcelona, okolo 200 divákov sledovalo dobrý a neurčitý zápas. V malej pohraničnej dedine vyrástlo mnoho známych futbalistov, čo potvrdzuje

skutočnosť, že sa tam vždy hral kvalitný futbal. Polet je i teraz v hornej časti tabuľky a doma zriedka prehráva. V stretnutí s poslednou v tabuľke Dolinou jeho futbalistom klepli zuby naprázdno. Odvážni a odhodlaní

Padinčania príkladnou bojovnosťou prekvapili dobrého hostiteľa a získali veľmi cenné body. Hráči Doliny začali zápas veľmi dobre a už v 9. min. sa ujali vedenia gólom Marka Rudića, ktorý preka-

bátil mladého brankára domácich Kovača. Výsledok sa v prvom polčase nemenil, aj keď bolo šancí na oboch stranách. Po prestávke sa obraz hry nezmenil. Útočili obe mužstvá a šancí na zmenu výsledku bolo dosť. Nakovčania výsledok vyrovnali z penalty, ktorú dobrý rozhodca Nikola Topolić nariadil pre hru rukou v šestnástke Doliny. Penaltu premenil Spahić v 58. min. Radosť domácich bola krátka, lebo hostia v 61. min. znova viedli – 1 : 2. Skvelý útočník Marko Rudić sa o všetko postaral sám; odňal loptu domácemu obrancovi, druhý raz prekonal brankára Kovača a body zaslúžene odcestovali do Padiny. Zápas prebiehal v príjemnom ovzduší, o čo sa postarali veľmi korektní hostitelia. DOLINA: Trkulja, Koreň, Važić, Durgala (Ilić), Matuľa, M. Rudić, S. Rudić, Bančov, Kevdžija, Anđelić, Cvetanović

Zachránili bod SLÁVIA – JEDINSTVO (NB) 2 : 2 (1 : 2) Ján Špringeľ

„O

spravedlňujem sa fanúšikom Slávie, nesledovali kvalitný výkon, stŕpali pri nejednej akcii hostí, v ktorej Jedinstvo z Nového Bečeja malo až niekoľko nevyužitých stopercentných šancí,“ vyhlásil po zápase Saša Miljković. Tréner Slávie zdôvodňuje slabší výkon svojich zverencov na začiatku jarnej časti majstrovstiev aj tým, že pre zranenia nemohol ešte zostaviť jedenástku, s ktorou počítal pred štartom šampionátu: „Štyria hráči z prvého tímu sú nám zranení, na meraní síl s Dolinou bude chýbať aj trestaný Igor Karna. Aj v tomto dueli sa maródom stal Ivan Ćirić. Pavel Čížik bol znovu v zápisnici v prvej jedenástke, nemohol ale opakovane nastúpiť. Tvrdím, že by slávisti s kvartetom chýbajúcich futbalistov boli o štyridsať percent úspešnejší.“ Úvodná štvrťhodina v úplnosti patrila hosťom. Gól Nikolu Peruničića v 7. min. bol športovo ukážkový: odfujazdil po pravej strane, rázne a presne triafal prízemnou strelou z hranice pokutového územia – 0 : 1. Predtým robustnému strednému útočníkovi Peruničićovi diaľkový šíp vyrazil do rohu Trbojević. Vzápätí Radiša Bogdan zmaril hlavičkou nad jednu z niekoľkých výrazných šancí. Diaľkový oblúčik z pravej strany

www.hl.rs

z polovice ihriska v 32. min. usmernil jemne pätou Peruničić do ľavej strany strážcu siete domácich a znásobil výsledok – 0 : 2. Tri minúty pred zmenou strán po rohovom kope hostite- Po rohovom kope sa lopty zmocnil Malinović a hlavičkoval presne − 1 : 2 ľov v malom štvorci Začiatkom druhého polčasu mala (Ambruš), Zupković (Đurić), Malihlavičkoval na zmenu skóre vysoký miernu prevahu Slávia a koncom nović, Stojković, D. Čížik, S. Karna, stopér Malinović – 1 : 2. Ćirić (V. Dudáš), Miodrag, Toma, Minútu po prestávke náhradný každý chvíľu ťahal pílu. Rozhodkyňa Marína Mašićová Gigović hráč Rastko Đurić prenikol po pravej Slávia si skríži zbrane v nasledujústrane, po ráznom nízkom centre nemala veľa práce, udelila iba jednu com kole s Dinamom v Pančeve 1. vbehol do pokutového územia Ste- žltú kartu slávistovi Stojkovićovi. SLÁVIA: Trbojević, Macanović apríla o 15. hodine a 30. minúte. fan Karna a stanovil výsledok zápasu.

Informačno-politický týždenník

PADINSKÉ DIEVČENCE ZOŽALI ÚSPECH. Na obecnej súťaži v malom futbale v Debeljači sa zúčastnili chlapčenské a dievčenské žiacke družstvá padinskej ZŠ maršala Tita, ktoré porazili svojich súperov a získali prvé miesta. Dievčatá postúpili do oblastnej súťaže v Kovine, kde v silnej konkurencii škôl južného Banátu padinské žiačky obsadili druhé miesto. Pohár a medaily získali: Helena Mužinićová, Dajana Megová, Annamária Tomášiková, Natália Čechová, Rachel Delićová (stoja zľava), Svetlana Sládečeková, Iveta Hudecová a Ivana Halabrínová (v drepe zľava). J. Bokor • ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

bol mladý brankár domácich. Hneď nato stredopoliar Poljaković fauloval Sekulića, dostal žltú kartu, vzápäBUDÚCNOSŤ – TAVANKUT 5 : 2 (2 : 1) tí pre protesty od Ján Murtin náskok stroskotávala rozhodcu Milosavlna výbornej obrane jevića zo Subotice red 150 divákmi hložianski hostí v čele so spovidel aj druhú kartu futbalisti vďaka pekelnému ľahlivým brankárom a predčasne musel finišu zdolali disciplinovaných Gabrićom. V 45. min. pod sprchy. a férových hostí z Tavankuta. Do- po rohovom kope Vtedy zariskomáci svoju prevahu korunovali už Sekulića loptu do val domáci tréner v 6. min., keď po aute Latinovića siete dorazil Janić Stanivuk, namiesto z ľavej strany stopér Ardalić presne – 2 : 1. bojovného Ardalića hlavičkoval – 1 : 0. Potom pár sľubV druhom polčase vsadil do hry Maliných útokov Adámeka a Sekulića mali domáci viac lopdžana a zavelil do nemal kto realizovať. tu na nohách, ale aj Trikrát traﬁl: Nenad Janić útoku. Do 80. min. Hostia sa zamerali na protiú- hostia boli nebezpeč- (Budúcnosť Hložany) Hložančania nevetoky hlavne sa spoliehajúc na ní pred bránou Čobrdeli využiť výhodu skúseného Nebojšu Skenderovića, du, ktorý kapituloval v 59. min., hráča viac na trávniku. Vtedy, ktorý v 22. min. nečakane po ne- keď ho presnou strelou hlavou po akcii Sekulića a Štefeka, Janić dorozumení obrany domácich z 9 − 10 metrov prekonal Godar. Už druhýkrát prekonal Gabrića, ktorý matoval bezmocného Čobrdu – 1 v 62. min. v súboji Godara a Čobr- sa zranil v snahe zastaviť loptu, aby : 1. Snaha domácich znova získať du, po skvelom zákroku úspešnejší neskončila v sieti – 3 : 2. V 88. min.

Pekelný finiš

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

JEDNOTA – SLOGA 5 : 1 (3 : 0)

listiny strelcov sa znova zapísal Cvejić, tentoraz po vydarenej akcii z pravej strany ihriska. o viac ako nepríjemnej prehre v Laćarku Vysoký náskok trochu uspal domácich, zverenci trénera Milana Vujasina sa v poslednej štvrťhodine hostia boli konminulú sobotu aspoň krétnejší a gólom náhradníka čiastočne vykúpili. PonaMiloša Teofilovića skorigovali učenie zostalo ako príkaz, výsledok. V závere zápasu pekný že sa v tejto lige nesmie ani únik mladého Dejana Galića, jeden súper podceniť. A tak vnuka legendárneho útočníka v stretnutí so zoslabeným belehradského Partizana Mimužstvom erdevíckej Slogy, lana, priniesol záverečný gól ktorá už v 22. min. zostala a očakávane vysokú výhru strebez hlavnej opory mužstva, lecky naladenejších domácich kanoniera Borisa Považana, útočníkov. Jednota sa predstavila v celJEDNOTA: Jovišić, Pejić kom inom svetle. Domáce (Đokić), Žeželj, Jelović, Nomužstvo tentoraz zahralo vaković, Popović, Milenković obetavejšie a zodpoved(Jovanović), Kostić, Cvejić, nejšie. Výhra mohla byť aj Galić, Ivković (Matić) presvedčivejšia, keby ne- Hráč zápasu: SLOGA: Tojagić, Zazić (BaDušan Ivković skúsený rozhodca Stanojčev (Jednota St. Pazova) bić), Matić, Cvijić, Glumčević, z Irigu odpískal pokutový Tešić, Bertić, Mikić, Simeunokop po nepozornom zákroku obrancu vić, Považan (Teoﬁlović), Bojanić Slogy Matića, keď v malom vápne zastavil Výsledky 18. kola: Kabel – Veternik 6 : 0, loptu rukou. Kupinovo – LSK 2 : 1, Jednota – Sloga 5 : 1, Domáci sa po dvoch nevyužitých príle- Hajduk (B) – ŽSK 5 : 0, Borac – Hajduk (Č) žitostiach ujali vedenia v 26. min. gólom 3 : 0, Slavija – Sremac 0 : 1, Sofex – Index vynaliezavého Lazara Cvejića. Ďalšie dva 0 : 1, Mladost – Hajduk-Podunavac 2 : 1. góly strelil Dušan Ivković, najlepší jednotErdevícka Sloga uvíta Kupinovo a Jednota livec zápasu. sa v Žablji stretne s domácim tímom ŽSK. Už v prvých minútach pokračovania do

• ŠPORT •

Foto: J. Pucovský

SRBSKÁ LIGA – SKUPINA VOJVODINA

Ponaučenie zostalo Matej Bzovský

Janić perfektnou strelou z osemnástich metrov ľavačkou prekonal náhradníka Jakovčevića – 4 : 2. Už v 90. min. Ilić prekabátil dvoch obrancov a dobiehajúci Lebović ho v šestnástke fauloval. Penaltu iste premenil náhradník Malidžan. Žlté karty dostali domáci Rodić a hosť Ruski. BUDÚCNOSŤ: Čobrda, Rodić (Dokić), Štefek, Krstić, Latinović, Ardalić (Malidžan), Adámek (Ćetković), Janić, Ilić, Živojinov, Sekulić Výsledky 18. kola: Polet – Mladost (A) 3 : 1, Sloga – Bačka 6 : 1, Mladost (T) – Srbobran 1 : 3, Zadrugar – Bečej 1918 0 : 5, Potisje – Vrbas 3 : 0, Budúcnosť – Tavankut 5 : 2, Tekstilac – Tisa 2 : 2, Subotica – Radnički 2 : 5. Hložianska Budúcnosť si teraz zmeria sily s mužstvom Tisa v dedine Adorjan.

Potlesk pre lídra

OMLADINAC – RADNIČKI (Š) 3 : 1 (0 : 1) Lazar Pavković

utbalisti šídskeho Radničkého mali v sobotu za súpera kvalitné a vždy nepríjemné mužstvo Omladinca v Nových Bánovciach. Rozhodca Danilo Nikolić z Lovćenca v 43. min. odpískal penaltu v prospech hostí, ktorú úspešne premenil Gluhović, a tak na prestávku hráči odišli s výsledkom 0 : 1. V druhom polčase líder tabuľky zahral omnoho lepšie a výsledok zápasu stanovil už v 67. min. Vyrovnal Ležajić v 47. min., Haska v 56. min. pridal druhý gól a Maksimović v 67. min. potvrdil výhru domácich, ktorá priniesla radosť a oduševnenie pre 300 divákov v hľadisku. Preto nie div, že futbalistov Omladinca fanúšikovia vyprevadili z trávnika potleskom. Žlté karty dostali Pejčinović (Omladinac) a Mačužić (Radnički). RADNIČKI: Žakula, Rodić, Gluhović, Mušikić, S. Vuković, Puškaš, Mačužić, I. Vuković, Boričić, Považan Výsledky 18. kola: Omladinac – Radnički (Š) 3 : 1, Bratstvo 1946 – Sloga 2 : 0, Bačka 1901 – Cement 1 : 0, Železničar – Vršac 1 : 2, Radnički (SM) – Dunav 1 : 0, TSC – Borac 2 : 1, Radnički (Z) – Radnički (NP) 0 : 1; C. zvezda bola voľná. Radnički teraz bude hosťovať v Temeríne, kde zohrá zápas so Slogou.

13 /4744/ 1. 4. 2017

Šport NOVOSADSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Pätorka poľahky TATRA – VINOGRADAR 5 : 0 (1 : 0) Pavel Pálik

atranci v nedeľu potešili svojich fanúšikov, keď zaslúžene a vysoko vyhrali nad sympatickými a bojovnými hosťami zo Sriemu. V prvej časti domáci mali viac loptu na nohách, ale vďaka sebeckosti niektorých hráčov a nepresnému prihrávaniu sa zdalo, že nevyhrajú ľahko. No konečne v 43. min. Ćuk v sólovom úniku z pravej strany zanechal niekoľkých hráčov z Lediniec, v trestnom území ho fauloval Bukvić, rozhodca nariadil jedenástku, ktorú Tomljanović premenil – 1 : 0.

Po zmene strán domáci úplne prebrali hru a územnú prevahu korunovali ešte štyrmi efektnými gólmi. Strelili ich naladený náhradník Klaić v 57. a 89. min., Pekić v 72. min. a Ábelovský v 77. min. Nedeľný zápas sledovalo asi 150 divákov, dobre ho viedol Novosadčan Gaćino- Obranca Tatry Igor Ábelovský (v páde) hlavou v 77. min. zvýšil výsledok na 4 : 0 vić. Žlté karty dostali Pekić Výsledky 17. kola: Tatra – Program 18. kola, 1. a 2. apríla a Srnka (Tatra), Lalović, Džarić, Vinogradar 5 : 0, OFK Futog o 16.30 hodine: Omladinac – Karać a Spasić (Vinogradar). TATRA: Subašić, Ábelovský, – Proleter 1 : 0, Petrovaradín – Borac, Šajkaš – Petrovaradín, Pekić, Srnka, Petrović (Klaić), Jugović 2 : 0, Borac – Šajkaš 5 : Jugović – Futog, Vinogradar – Dražić, Vasiljev (Martinko), 0, TSK – Omladinac 3 : 1, Mladost Sirig, Miletić – Jedinstvo, Bačka Stakić, Misini (Jambrich), To- – Titel 3 : 0, Jedinstvo – Bačka 2 – Mladost, Titel – TSK, Proleter : 2, Sirig – Miletić 3 : 3. – Tatra. mljanović, Ćuk

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Aj päť v Laliti je málo... Juraj Pucovský Futbalisti lalitskej Panónie boli iste pre mnohých (možno i seba?!) nečakane najpresvedčivejší na začiatku jari. Prvú majstrovskú výhru si vybojovala posilnená Telečka v Kolute. Rastina premohla Jedinstvo v Ribareve a KFK Kula bola lepšia od bezdanského Sportu. Vedúci Partizan ľahko prekonal Metalac. Výsledky: Panónia – Dinamo (S) 5 : 1, Jedinstvo (K) – Telečka 3 : 4, KFK Kula – Sport 3 : 1, Jedinstvo (R) – Rastina 0 : 1, Partizan – Metalac 4 : 0. PANÓNIA – DINAMO (S) 5 : 1 (2 : 0)

evieme, či niekto v Laliti mohol očakávať také presvedčivé víťazstvo mladého mužstva Panónie. O dobrý úvod zápasu sa postaral kapitán domácich Lazić už v 10. min., keď iste premenil penaltu, ktorú odpískal rozhodca Ivan Čapko z Ruského Kerestúra po hre rukou hosťa Kapitán Panónie Živojin Lazić v 10. min. prekonal z penalty Kovača. V 42. min. brankára Dinama Darka Kuruca – 1 : 0 M. Obradov vhodil Hostia zo Sonty mali prvú prí- ľavačku. Ďalší priebeh zápasu loptu z autu, Stoisavljević ju predĺžil Terekovi, ktorý razantnou ležitosť v 49. min., keď L. Mihaljev poznačil strelec na pohľadanie strelou povedľa ľavej žrde zvýšil prekopol bránu potom, ako mu Ivan Moguš, ktorý vykročil na brankár Valent nahral loptu na trávnik po prestávke a za dvadna 2 : 0.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

sať minút strelil hetrik. Na 3 : 0 zvýšil v 62. min. po krásnej akcii Stojanovića a Turčana. V 78. min. výborný Turčan strelil zľava, brankár Kuruc loptu odrazil rovno na nohu Moguša a bolo 4 : 0. Piaty gól padol v 80. min., keď Moguš vybehol sám pred brankára Dinama a ten nemal žiadnu šancu na záchranu svojej siete. Okrem tohto hetriku Moguš sa mohol ešte aspoň dvakrát zapísať medzi strelcov. V 72. min. majstrovsky loboval brankára, ktorý horko-ťažko za pomoci vetra dohonil loptu a vykopol ju z prázdnej brány, kým trochu neskoršie s vypätím všetkých síl Kuruc vyboxoval spod brvna krásny lob naladeného strelca. Čestný gól hostia dosiahli v 89. min. z voľného kopu, keď Duraković prehodil zle postavený múr domácich. PANÓNIA: Valent, Lj. Dobrić, M. Obradov, Šipka, Lazić, Stojanović, A. Obradov, Stoisavljević (Šinkarčuk), Terek (Majera), Turčan, Z. Dobrić (Moguš) V nedeľu Panónia hosťuje v dedine Telečka. • ŠPORT •

Druhý v obvode: Filip a Kristián Gálovci, Mário Kokavský a Aleksej Bartoš (zľava)

Aradáčska šachová výprava na obecnej súťaži

ÚSPECH NAJMLADŠÍCH ARADÁČSKYCH ŠACHISTOV

Postúpili do republikovej súťaže Vladimír Hudec

družstvo, v zložení Danica Trbićová, Teodora Neninová a Milica Simićová, bolo prvé a postúpilo do obvodnej súťaže. Chlapčenské mužstvo Aradáč 1, ktoré tvorili Aleksej Bartoš, Kristián Gál, Filip Gál, Mário Kokavský a náhradník Adrián Čorba, bolo druhé a tiež postúpilo, pokým celok Aradáč 2 obsadil tretie miesto

Základnej škole Bratstvo v Aradáči už dlhšie majú aj šachovú sekciu, z ktorej vyrástol celý rad kvalitných šachistov, ktorí sa zapojili do Šachového klubu Aradáč. Záujem najmladších Aradáčanov o túto starobylú hru aj v súčasnosti je veľký. S nimi pracuje profesor Vladimir Jovanov. A o tom, že sa kvalitne robí, svedčí masová účasť, ale Boris Janiš na obecnej a obvodnej súťaži neprehral ani aj úspech žiakov tejto školy jednu partiu a bol presvedčivo prvý na obecnej súťaži, ktorá bola pred mesiacom v Zreňanine. V ara- hák Gavrilo Trifunjagić, štvrták Matej a skončil súťaž. Ani na medziobecnej, čiže obvodnej dáčskej výprave na tejto súťaži bolo Bartoš, piataci Teodora Neninová a súťaži, ktorá sa uskutočnila tiež v Zre23 žiakov, z ktorých sa až šestnásť do- Adrijan Čorba a ôsmak Kristián Gál. mov vrátilo s jednou z troch medailí. V konkurencii jednotlivcov prvé miesta obsadili prváci Marija Ðokićová a Miloš Radukin, druhák Boris Janiš a šiestak Aleksej Bartoš. Strieborné medaily získali prváci Ema Poničanová a Mihaj- Denis Ocot (vľavo) bol Matej Bartoš (vľavo) bol lo Rajčević, štvrták na obecnej súťaži druhý na obecnej súťaži tretí Denis Ocot, piataci V konkurencii družstiev sa Aradáča- ňanine 18. marca 2017, sa Aradáčania Danica Trbićová a Filip Gál a šiestak Mário Kokavský. Bronzovú medailu nia zúčastnili s jedným dievčenským nezahanbili. Naopak. Aleksej Bartoš získali prvák Aleksandar Šogorov, dru- a dvoma chlapčenskými. Dievčenské bol prvý, pokým Danica Trbićová a

Danica Trbićová (vpravo) ako tretia postúpila do republikovej súťaže

Prvé na obecnej súťaži, druhé na obvodnej: Milica Simićová, Danica Trbićová a Teodora Neninová (zľava) Filip Gál obsadili tretie miesto, a tak postúpili do republikovej súťaže, ktorá bude v Belehrade. Aj v konkurencii mladších ročníkov Aradáčania zaznamenali slušné výsledky, ibaže súťaž skončili, lebo pre tieto kategórie žiakov republikovú súťaž neorganizujú. Prvé miesto obsadili Marija Ðokićová, Aleksandar Šogorov a Boris Janiš. Druhé miesta získali Mihajlo Rajčević a Gavrilo Trifunjagić a tretie miesto obsadil Miloš Radukin. Na nasledujúci deň bola aj obvodná súťaž v konkurencii tímov, na ktorej sa Aradáčanom nepodarilo postúpiť, keďže tak chlapci, ako aj dievčatá obsadili druhé miesto a na republikovú súťaž postúpil iba majster. Snímky: V. Jovanov Aleksej Bartoš (vpravo) a Filip Gál z prvej, resp. tretej priečky postúpili do republikovej súťaže

21 470 Báčsky Petrovec Ul. XIV. VÚSB 4-6 tel.: +381 (0)21/780-618 tel.: +381 (0)21/780-619 fax: +381 (0)21/780-291 hlprintbp@gmail.com

www.hlprint.rs

Fotosadzba Ofsetová tlač Knihárske spracovanie Výroba obalu